Wikipédia skwiki https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.46.0-wmf.24 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Redaktor Diskusia s redaktorom Wikipédia Diskusia k Wikipédii Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Portál Diskusia k portálu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Podujatie Diskusia k podujatiu Luxembursko 0 2767 8203427 8175650 2026-04-25T15:38:11Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8203427 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Luxemburské veľkovojvodstvo | 2. pád názvu = Luxemburska | Vlajka = Flag of Luxembourg.svg | Znak =Greater-Coat-of-Arms-of-Luxembourg.svg | Poloha = EU-Luxembourg.svg | Motto = Mir wëlle bleiwe wat mir sin<br />(Chceme zostať, čím sme) | Hymna = Ons Hémécht<br />(Naša otčina) | Dlhý miestny názov = Grand-Duché de Luxembourg ([[francúzština|fr.]]), Großherzogtum Luxemburg ([[nemčina|nem.]]), Groussherzogtum Lëtzebuerg ([[luxemburčina|lux.]]) | Krátky miestny názov = Luxembourg, Luxemburg, Lëtzebuerg | Hlavné mesto = [[Luxemburg (mesto)|Luxemburg]] | ŠírkaSt =49 | ŠírkaMin =36 | ŠírkaSJ =s | DĺžkaSt =6 | DĺžkaMin =7 | DĺžkaVZ =v | Najväčšie mesto = Luxemburg | Úradné jazyky = [[francúzština]], [[nemčina]], [[luxemburčina]] | Regionálne jazyky = [[portugalčina]], [[taliančina]], [[angličtina]] a iné | Demonym = Luxemburčan, Luxemburčanka | Štátne zriadenie = [[konštitučná monarchia]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[hlava štátu]]<br />[[predseda vlády]] | Politickí predstavitelia = [[Viliam V. (Luxembursko)|Viliam V.]] (2025-)<br />[[Luc Frieden]] | Vznik = [[1835]] (vyhlásenie)<br />[[11. máj]] [[1867]] (uznanie) | Susedia = [[Francúzsko]], [[Nemecko]], [[Belgicko]] | Rozloha = 2 586,4 | Poradie rozloha = 168 | Rozloha vody = | Percento vody = 0,23 | Odhad počtu obyvateľov = 660 809 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2023 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 163 | Sčítanie počtu obyvateľov = 643 941 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2021 | Hustota obyvateľstva = 255 | Poradie hustota = 58 | HDP =89,095 mld. | Rok HDP = 2023 | Poradie HDP =71 | HDP na hlavu = 135 605 | Poradie HDP na hlavu = 1 | HDI =0,927 | Rok HDI =2022 | Poradie (HDI) =20 | Kategória HDI =veľmi vysoký | Mena = [[euro]] (€) (= 100 centov) | Kód meny = EUR | Časové pásmo = | UTC posun = +1 | Letný čas = | UTC posun leto = +2 | Medzinárodný kód = LUX / LU | Kód motorových vozidiel = L | Internetová doména = .lu | Smerové telefónne číslo = 352 | Poznámky = Gramotnosť: 100% }} '''Luxembursko''', dlhý tvar '''Luxemburské veľkovojvodstvo''' ({{V jazyku|ltz|''Groussherzogtum Lëtzebuerg''}}, {{V jazyku|deu|''Großherzogtum Luxemburg''}}, {{V jazyku|fra|''Grand-Duché de Luxembourg''}}), je malý [[vnútrozemský štát]] v [[Západná Európa|západnej Európe]]. Na západe a severe hraničí s [[Belgicko|Belgickom]], na východe s [[Nemecko|Nemeckom]] a na juhu s [[Francúzsko|Francúzskom]]. Jeho hlavné a najľudnatejšie mesto [[Luxemburg (mesto)|Luxemburg]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Luxembourg|url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/luxembourg/|vydavateľ=Central Intelligence Agency|rok=2024-04-09|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20210109075735/https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/luxembourg|dátum archivácie=2021-01-09}}</ref> je jedným zo [[Inštitucionálne sídla Európskej únie|štyroch inštitucionálnych sídiel Európskej únie]] (spolu s [[Brusel|Bruselom]], [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurtom]] a [[Štrasburg|Štrasburgom]]) a sídlom viacerých inštitúcií EÚ, najmä [[Súdny dvor Európskej únie|Súdneho dvora Európskej únie]], najvyššieho súdneho orgánu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Decision of the Representatives of the Governments of the Member States on the location of the seats of the institutions (12 December 1992) - CVCE Website | url = https://www.cvce.eu/en/obj/decision_of_the_representatives_of_the_governments_of_the_member_states_on_the_location_of_the_seats_of_the_institutions_12_december_1992-en-c57a4cd5-71e9-4447-b126-912081822a50.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2019-10-13 | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20191013095409/https://www.cvce.eu/en/obj/decision_of_the_representatives_of_the_governments_of_the_member_states_on_the_location_of_the_seats_of_the_institutions_12_december_1992-en-c57a4cd5-71e9-4447-b126-912081822a50.html | dátum archivácie = 2019-10-13 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luxembourg {{!}} History, Culture & Economy {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Luxembourg-capital | vydavateľ = www.britannica.com | dátum vydania = 2024-03-09 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref> Kultúra, obyvatelia a jazyky Luxemburska sú silne prepojené s jeho francúzskymi a nemeckými susedmi; zatiaľ čo [[luxemburčina]] je jediným národným jazykom Luxemburčanov a Luxemburského veľkovojvodstva,<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Legilux | url = https://legilux.public.lu/eli/etat/leg/loi/1984/02/24/n1/jo | vydavateľ = legilux.public.lu | dátum prístupu = 2024-04-13}}</ref> [[francúzština]] je jediným jazykom pre legislatívu a všetky tri jazyky – luxemburčina, [[nemčina]] a francúzština – sa v krajine používajú na administratívne záležitosti.<ref name=":0" /> S rozlohou {{Km2|2 586}} je Luxembursko [[Zoznam štátov Európy podľa rozlohy|siedmou najmenšou krajinou Európy]]. V roku 2023 malo 660 809 obyvateľov, čo z neho robí [[Zoznam štátov Európy podľa počtu obyvateľov|jednu z najmenej zaľudnených krajín v Európe]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = https://statistiques.public.lu/catalogue-publications/en-chiffres/2021/010421-demographie-en-chiffres.pdf | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220321153835/https://statistiques.public.lu/catalogue-publications/en-chiffres/2021/010421-demographie-en-chiffres.pdf | dátum archivácie = 2022-03-21 }}</ref> hoci s [[Zoznam štátov Európy podľa miery rastu obyvateľstva|najvyšším prírastkom obyvateľstva]];<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The World Factbook | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook//rankorder/2002rank.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2016-05-27 | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160527070418/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook//rankorder/2002rank.html | dátum archivácie = 2016-05-27 }}</ref> cudzinci tvoria takmer polovicu obyvateľstva. Luxembursko je [[Nepriama demokracia|zastupiteľskou demokraciou]], na čele ktorej stojí [[Konštitučná monarchia|konštitučný monarcha]], [[Henrich I. (Luxembursko)|veľkovojvoda Henrich I.]], čo z neho robí jediné zostávajúce suverénne [[veľkovojvodstvo]] na svete. Luxembursko je [[vyspelá krajina]] s vyspelou ekonomikou a jedným z najvyšších [[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily|HDP na obyvateľa]] na svete podľa odhadov [[Medzinárodný menový fond|MMF]] a [[Svetová banka|Svetovej banky]]. Úroveň [[Index ľudského rozvoja|ľudského rozvoja]] a rovnosti LGBT v krajine patrí k najvyšším v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Country Ranking {{!}} Rainbow Europe | url = https://rainbow-europe.org/country-ranking | vydavateľ = rainbow-europe.org | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150514021106/https://rainbow-europe.org/country-ranking | dátum archivácie = 2015-05-14 }}</ref> Historické mesto vrátane jeho opevnenia bolo v roku 1994 vyhlásené za [[svetové dedičstvo UNESCO]] vďaka výnimočnej zachovalosti jeho rozsiahleho opevnenia a historických štvrtí.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = City of Luxembourg&#x3a; its Old Quarters and Fortifications | url = https://whc.unesco.org/en/list/699/ | vydavateľ = UNESCO World Heritage Centre | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en | meno = UNESCO World Heritage | priezvisko = Centre}}</ref> Luxembursko je zakladajúcim členom [[Európska únia|Európskej únie]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = European Union (EU) {{!}} Definition, Flag, Purpose, History, & Members {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/topic/European-Union | vydavateľ = www.britannica.com | dátum vydania = 2024-04-12 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref> [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]], [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a [[Benelux]]u.<ref>{{Citácia periodika|titul=Luxembourg timeline|periodikum=BBC|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/country_profiles/1061873.stm|dátum=2011-11-08|dátum prístupu=2024-04-13|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luxembourg {{!}} History - Geography {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Luxembourg | vydavateľ = www.britannica.com | dátum vydania = 2024-04-11 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref> V rokoch 2013 a 2014 bolo prvýkrát členom [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady OSN]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luxemburger Wort - Asselborn's final Security Council meeting | url = https://www.wort.lu/en/politics/un-asselborn-s-final-security-council-meeting-54943bcb0c88b46a8ce49a8d | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2017-10-10 | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171010154549/https://www.wort.lu/en/politics/un-asselborn-s-final-security-council-meeting-54943bcb0c88b46a8ce49a8d | dátum archivácie = 2017-10-10 }}</ref> == Dejiny == Za začiatok histórie Luxemburska sa považuje rok 963, keď gróf [[Siegfried I. Luxemburský|Siegfried]] získal od cisárskeho opátstva svätého Maximina v neďalekom [[Trier|Trieri]] skalnatý výbežok a jeho opevnenie z rímskej doby, známe ako ''Lucilinburhuc'', "malý hrad", a okolie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About... the History of Luxembourg | url = http://luxembourg.public.lu/en/publications/ap-histoire.html | vydavateľ = luxembourg.public.lu | dátum vydania = 2024-01-04 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en | meno = Pit | priezvisko = Péporté | strany = 4}}</ref> Siegfriedovi potomkovia zväčšovali svoje územie prostredníctvom sobášov, výbojov a [[Vazal|vazalstva]]. Do konca 13. storočia vládli luxemburskí grófi na rozsiahlom území.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About... the History of Luxembourg | url = http://luxembourg.public.lu/en/publications/ap-histoire.html | vydavateľ = luxembourg.public.lu | dátum vydania = 2024-01-04 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en | meno = Pit | priezvisko = Péporté | strany = 5}}</ref> V roku 1308 sa luxemburský gróf [[Henrich VII. (Svätá rímska ríša)|Henrich VII.]] stal rímskym kráľom a neskôr cisárom Svätej ríše rímskej;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Henry VII {{!}} German King, Holy Roman Emperor {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/Henry-VII-Holy-Roman-emperor | vydavateľ = www.britannica.com | dátum vydania = 2024-03-12 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref> z rodu [[Luxemburgovci|Luxemburgovcov]] vzišli počas vrcholného stredoveku štyria cisári Svätej ríše rímskej. V roku 1354 povýšil [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]] grófstvo na [[Luxemburské vojvodstvo]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luxembourg {{!}} History - Geography {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Luxembourg | vydavateľ = www.britannica.com | dátum vydania = 2024-04-11 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref> Vojvodstvo sa nakoniec stalo súčasťou [[Burgundský kraj|Burgundského kraja]] a potom jednou zo [[Sedemnásť provincií|sedemnástich provincií]] [[Habsburské Nizozemsko|habsburského Nizozemska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About... the History of Luxembourg | url = http://luxembourg.public.lu/en/publications/ap-histoire.html | vydavateľ = luxembourg.public.lu | dátum vydania = 2024-01-04 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en | meno = Pit | priezvisko = Péporté | strany = 9-10}}</ref> V priebehu storočí sa mesto a pevnosť Luxemburg – s veľkým strategickým významom vďaka svojej polohe medzi [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskym kráľovstvom]] a územím [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] – postupne vybudovali ako jedno z najrenomovanejších [[Opevnenie|opevnení]] v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = City of Luxembourg&#x3a; its Old Quarters and Fortifications | url = https://whc.unesco.org/en/list/699/ | vydavateľ = UNESCO World Heritage Centre | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en | meno = UNESCO World Heritage | priezvisko = Centre}}</ref> Po tom, čo Luxembursko patrilo Francúzsku za vlády [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]] aj Rakúsku za vlády [[Mária Terézia|Márie Terézie]], sa stalo súčasťou [[Prvá francúzska republika|Prvej francúzskej republiky]] a [[Prvé francúzske cisárstvo|cisárstva]] za vlády [[Napoleon Bonaparte|Napoleona]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About... the History of Luxembourg | url = http://luxembourg.public.lu/en/publications/ap-histoire.html | vydavateľ = luxembourg.public.lu | dátum vydania = 2024-01-04 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en | meno = Pit | priezvisko = Péporté | strany = 12-14}}</ref> Dnešný štát Luxembursko vznikol prvýkrát na [[Viedenský kongres|Viedenskom kongrese]] v roku 1815. Veľkovojvodstvo s mohutnou pevnosťou sa stalo nezávislým štátom v osobnom vlastníctve holandského kráľa [[Viliam I. (Holandsko)|Viliama I.]] s [[Pruské kráľovstvo|pruskou]] posádkou, ktorá mala mesto strážiť pred ďalším vpádom z Francúzska.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About... the History of Luxembourg | url = http://luxembourg.public.lu/en/publications/ap-histoire.html | vydavateľ = luxembourg.public.lu | dátum vydania = 2024-01-04 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en | meno = Pit | priezvisko = Péporté | strany = 14-17}}</ref><ref name=":1" /> V roku 1839, po nepokojoch [[Belgická revolúcia|belgickej revolúcie]], bola čisto francúzsky hovoriaca časť Luxemburska odstúpená [[Belgicko|Belgicku]] a luxembursky hovoriaca časť (okrem [[Arelerland|Arelerlandu]], oblasti okolo [[Arlon|Arlonu]]) sa stala dnešným štátom Luxembursko.<ref name=":2" /> === Pred rokom 963 n.l. === Prvé stopy osídlenia na území dnešného Luxemburska pochádzajú z obdobia [[Paleolit|paleolitu]], teda spred približne 35 000 rokov. Od 2. storočia pred n. l. sa v oblasti medzi riekami [[Rýn]] a [[Mása (rieka)|Mása]] usadili [[Zoznam starovekých keltských národov a kmeňov|keltské kmene]]. O šesť storočí neskôr [[Staroveký Rím|Rimania]] pomenovali keltské kmene obývajúce presne tieto regióny súhrnným názvom ''[[Treveriovia]]''. V Luxembursku bolo objavených mnoho príkladov archeologických nálezov dokazujúcich ich existenciu, z ktorých najznámejší je Oppidum z [[Titelberg|Titelbergu]]. Približne v rokoch 58 až 51 pred Kr. vtrhli do krajiny Rimania, keď [[Gaius Iulius Caesar|Július Cézar]] [[Galská vojna|dobyl Galiu]] a časť [[Germánia|Germánie]] až po hranicu s Rýnom, a tak sa oblasť dnešného Luxemburska stala na nasledujúcich 450 rokov súčasťou [[Rímske cisárstvo|Rímskej ríše]], ktorá žila v relatívnom mieri v rámci [[Pax Romana]]. Podobne ako Kelti v Galii, aj Kelti v Luxembursku si osvojili rímsku kultúru, jazyk, morálku a spôsob života, vďaka čomu sa v skutočnosti stali niečím, čo historici neskôr označili za [[Galsko-rímska kultúra|galsko-rímsku civilizáciu]]. Medzi dôkazy z tohto obdobia patria Dalheim Ricciacum a [[Vichten|Vichtenská mozaika]], ktoré sú vystavené v Národnom múzeu histórie a umenia v Luxemburgu. Od 4. storočia na toto územie prenikali [[Germáni|germánski]] [[Frankovia]] a v roku 406 n. l. sa stalo súčasťou [[Franská ríša|Franskej ríše]]. Sálski Frankovia, ktorí sa usadili v tejto oblasti, sa často označujú za tých, ktorí priniesli germánsky jazyk do dnešného Luxemburska, pretože [[Frančina (germánsky jazyk)|starú frančinu]], ktorou hovorili, považujú jazykovedci za priameho predchodcu moselského franského dialektu, z ktorého sa neskôr vyvinul okrem iného aj dnešný [[Luxemburčina|luxemburský jazyk]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Natural language and virtual belief|url=http://dx.doi.org/10.1017/cbo9780511597909.016|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=1998-08-06|strany=248–269|meno=Keith|priezvisko=Frankish}}</ref> [[Súbor:Codex aureus Epternacensis folio 24 2.jpg|náhľad|262x262bod|Strana textu zo [[Zlatý kódex z Echternachu|Zlatého kódexu z Echternachu]], významného zachovaného kódexu, ktorý vznikol v opátstve Echternach v 11. storočí.]] [[Christianizácia (šírenie kresťanstva)|Christianizácia]] Luxemburska sa zvyčajne datuje do konca 7. storočia. Najznámejšou postavou v tejto súvislosti je [[Willibrord]], [[Northumbria|northumbrijský]] misionársky svätec, ktorý spolu s ďalšími mníchmi založil v roku 698 n. l. opátstvo Echternach. O niekoľko storočí sa opátstvo stalo jedným z najvplyvnejších opátstiev severnej Európy. V 11. storočí tu vznikol [[Zlatý kódex z Echternachu]], významný zachovaný kódex písaný výlučne zlatým atramentom. V tomto období sa v Echternachu vyrábala aj tzv. [[cisárska biblia]] a [[Zlaté evanjeliá Henricha III.]] === Vznik a rozšírenie Luxemburského grófstva (963 – 1312) === Po viacnásobnom rozdelení [[Karolínska ríša|Karolínskej ríše]], ktoré sa začalo [[Verdunská zmluva|Verdunskou zmluvou]] v roku 843, sa dnešné luxemburské územie postupne stalo súčasťou [[Stredofranská ríša|Stredofranskej ríše]] (843 – 855), [[Lotharingia|Lotharingie]] (855 – 959) a nakoniec [[Lotrinsko (historické územie)|Lotrinského vojvodstva]] (959 – 1059), ktoré sa samo stalo súčasťou [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]]. Písomne zaznamenané dejiny Luxemburska sa začínajú získaním ''Lucilinburhucu'' (dnes Luxemburský hrad), ktorý sa nachádza na skale Bock, ardenským grófom [[Siegfried I. Luxemburský|Siegfriedom]] v roku 963 prostredníctvom výmenného aktu s opátstvom svätého Maximina v Trevíri.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About... the History of Luxembourg | url = http://luxembourg.public.lu/en/publications/ap-histoire.html | vydavateľ = luxembourg.public.lu | dátum vydania = 2024-01-04 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en | meno = Pit | priezvisko = Péporté}}</ref> Okolo tejto [[Opevnenie|pevnosti]] postupne vzniklo mesto, ktoré sa stalo centrom štátu s veľkou strategickou hodnotou v rámci Lotrinského vojvodstva.<ref name=":3" /> V priebehu rokov pevnosť rozširovali Siegfriedovi potomkovia a v roku 1083 sa jeden z nich, [[Konrád I. (Luxembursko)|Konrád I.]], ako prvý nechal titulovať "luxemburským grófom" a spolu s tým fakticky vytvoril nezávislé [[Luxemburské grófstvo]] (ktoré bolo stále štátom v rámci Svätej ríše rímskej). Do polovice 13. storočia sa luxemburským grófom podarilo získať značné bohatstvo a moc a rozšíriť svoje územie od rieky [[Mása (rieka)|Mása]] až po [[Mosela (rieka)|Moselu]]. V čase vlády [[Henrich V. (Luxembursko)|Henricha V.]] boli [[Bitburg]], [[La Roche-en-Ardenne]], [[Durbuy]], [[Arlon]], [[Thionville]], [[Marville (Meuse)|Marville]], [[Longwy]] a v roku 1264 aj konkurenčné [[Grófi z Viandenu|grófstvo Vianden]] (a s ním Sv. Vít a [[Schleiden]]) buď priamo pripojené, alebo sa stali [[Vazal|vazalskými štátmi]] luxemburského grófstva. Jediný väčší neúspech počas ich mocenského vzostupu nastal v roku 1288, keď [[Henrich VI. (Luxembursko)|Henrich VI.]] a jeho traja bratia zahynuli v [[Bitka pri Worringene|bitke pri Worringene]], keď sa neúspešne pokúšali pripojiť k svojmu kráľovstvu [[Limburské vojvodstvo]]. Napriek porážke však bitka pri Worringene pomohla luxemburským grófom dosiahnuť vojenskú slávu, ktorá im dovtedy chýbala, keďže svoje územie zväčšovali najmä prostredníctvom dedičstiev, manželstiev a lén. Vzostup luxemburských grófov vyvrcholil, keď sa [[Henrich VII. (Svätá rímska ríša)|Henrich VII.]] stal rímskym kráľom, kráľom Talianska a napokon v roku 1312 cisárom Svätej ríše rímskej. === Zlatý vek: rod Luxemburgovcov bojuje o nadvládu v strednej Európe (1312 – 1443) === Po nástupe Henricha VII. na cisársky trón začala dynastia [[Luxemburgovci|Luxemburgovcov]] vládnuť nielen [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríši rímskej]], ale rýchlo začala získavať čoraz väčší vplyv aj v ostatných častiach strednej Európy. Henrichov syn [[Ján (Čechy)|Ján Slepý]] sa okrem luxemburského grófa stal aj [[Zoznam panovníkov Česka|českým kráľom]]. Zostáva významnou postavou luxemburských dejín a [[Folklór (kultúra)|folklóru]] a mnohí historici ho považujú za stelesnenie [[Rytierstvo|rytierstva]] v stredoveku. Je známy aj tým, že v roku 1340 založil [[Schueberfouer]] a v roku 1346 hrdinsky zahynul v [[Bitka pri Kreščaku|bitke pri Kreščaku]]. Ján Slepý je v Luxembursku považovaný za národného hrdinu. [[Súbor:Charles IV-John Ocko votive picture-fragment.jpg|náhľad|230x230bod|[[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]], cisár Svätej ríše rímskej a český kráľ v 14. storočí z rodu Luxemburgovcov.]] V 14. a na začiatku 15. storočia vládli ako cisári Svätej ríše rímskej a českí králi ďalší traja členovia rodu Luxemburgovcov: Jánovi potomkovia [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]], [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund]] (ktorý bol aj uhorským a chorvátskym kráľom) a [[Václav IV.]] Karol IV. vytvoril dlho platnú [[Zlatá bula Karola IV.|Zlatú bulu z roku 1356]], dekrét, ktorý stanovil dôležité aspekty ústavného usporiadania ríše. Luxembursko zostalo nezávislým lénom (grófstvom) Svätej ríše rímskej a v roku 1354 ho Karol IV. povýšil na vojvodstvo, pričom jeho nevlastný brat [[Václav I. (Luxembursko)|Václav I.]] sa stal prvým luxemburským vojvodom. Zatiaľ čo jeho príbuzní boli zaneprázdnení vládnutím a rozširovaním svojej moci v rámci Svätej ríše rímskej a na iných územiach, Václav v roku 1364 pripojil Chinské grófstvo a spolu s ním dosiahlo územie nového [[Luxemburské vojvodstvo|Luxemburského vojvodstva]] najväčší rozsah. Počas týchto 130 rokov luxemburský rod súperil s [[Habsburgovci|habsburským rodom]] o nadvládu v rámci Svätej ríše rímskej a strednej Európy. Všetko sa skončilo v roku 1443, keď luxemburský rod postihla nástupnícka kríza, ktorú urýchlila absencia mužského dediča, ktorý by nastúpil na trón. Keďže Žigmund aj Alžbeta Görlitzská boli bez dedičov, všetky majetky luxemburskej dynastie sa prerozdelili medzi európsku šľachtu. Luxemburské vojvodstvo sa stalo majetkom [[Filip III. (Burgundsko)|Filipa Dobrého]], burgundského vojvodu. Keďže rod Luxemburgovcov vymrel a Luxembursko sa teraz stalo súčasťou [[Burgundské Nizozemsko|Burgundského Nizozemska]], znamenalo to začiatok takmer 400 rokov cudzej nadvlády nad Luxemburskom. === Luxembursko pod vládou Habsburgovcov a opakované francúzske vpády (1444 – 1794) === V roku 1482 zdedil [[Filip I. (Kastília)|Filip Pekný]] celé vtedajšie [[habsburské Nizozemsko]] a s ním aj Luxemburské vojvodstvo. Takmer 320 rokov zostalo Luxembursko majetkom mocného rodu Habsburgovcov, najprv pod [[Rakúske Nizozemsko|rakúskou vládou]] (1506{{--}}1556), potom pod [[Španielske Nizozemsko|španielskou vládou]] (1556{{--}}1714) a potom sa opäť vrátilo pod rakúsku vládu (1714{{--}}1794). Luxemburské vojvodstvo sa stalo majetkom Habsburgovcov a podobne ako mnohé krajiny v Európe v tom čase sa výrazne zapojilo do mnohých konfliktov o nadvládu v Európe medzi krajinami v habsburskom vlastníctve a [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskym kráľovstvom]]. V roku 1542 francúzsky kráľ [[František I. (Francúzsko)|František I.]] dvakrát napadol Luxembursko, ale Habsburgovcom pod vedením [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]] sa zakaždým podarilo vojvodstvo znovu získať. V roku 1556 sa Luxembursko stalo súčasťou [[Španielske Nizozemsko|Španielskeho Nizozemska]], a keď sa Francúzsko a Španielsko dostali do [[Francúzsko-španielska vojna (1635 – 1659)|vojny v roku 1635]], vyústilo to do [[Pyrenejský mier|Pyrenejského mieru]], v ktorej sa rozhodlo o prvom rozdelení Luxemburska. Na základe tejto zmluvy Španielsko odstúpilo luxemburské pevnosti [[Stenay (obec)|Stenay]], [[Thionville]] a [[Montmédy (obec)|Montmédy]] a okolité územie Francúzsku, čím sa po prvýkrát po stáročiach fakticky zmenšila rozloha Luxemburska. V súvislosti s [[Deväťročná vojna|deväťročnou vojnou]] v roku 1684 Francúzsko opäť napadlo Luxembursko, dobylo ho a okupovalo až do roku 1697, keď ho vrátilo Španielom, aby si získalo podporu [[Bourbonovci|Bourbonovcov]] počas predohry k [[Vojna o španielske dedičstvo|vojne o španielske dedičstvo]]. Keď v roku 1701 vypukla vojna, Luxembursko a Španielske Nizozemsko spravovala profrancúzska frakcia pod vedením bavorského kurfirsta [[Maximilián II. Emanuel|Maximiliána II. Emanuela]] a postavila sa na stranu Bourbonovcov. Vojvodstvo bolo následne počas konfliktu obsadené prorakúskymi spojeneckými vojskami a po jeho skončení v roku 1714 pripadlo Rakúsku. === Luxembursko pod francúzskou nadvládou (1794 – 1815) === Počas [[Vojna prvej koalície|vojny prvej koalície]] [[Prvá francúzska republika|revolučné Francúzsko]] opäť napadlo rakúske Nizozemsko a s ním aj Luxembursko. V rokoch 1793 a 1794 bola väčšina vojvodstva pomerne rýchlo dobytá a [[francúzska revolučná armáda]] sa dopustila mnohých zverstiev a plienenia luxemburského civilného obyvateľstva a opátstiev, z ktorých najznámejšie boli masakry v [[Differdange]] a [[Dudelange]], ako aj zničenie opátstiev Clairefontaine, Echternach a Orval.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dark Luxembourg: The French massacre of Differdange | url = https://today.rtl.lu/luxembourg-insider/history/a/1715144.html | vydavateľ = today.rtl.lu | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LUXEMBOURG - 17 mai 1794 - MASSACRE DE DUDELANGE - L'HORRIBLE FIN DE PIERRE GAASCH, GARDE-FORESTIER ... | url = http://shenandoahdavis.canalblog.com/archives/2016/03/24/33560312.html | vydavateľ = La Maraîchine Normande | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = fr | meno = Shenandoah | priezvisko = Davis}}</ref> Pevnosť Luxemburg však odolávala takmer 7 mesiacov, kým sa rakúske jednotky, ktoré ju bránili, vzdali. Dlhá obrana Luxemburgu viedla [[Lazare Nicolas Marguerite Carnot|Lazara Carnota]] k tomu, že nazval Luxemburg "po Gibraltári najlepšou pevnosťou na svete", z čoho vznikla prezývka mesta ''Gibraltár severu''. Luxembursko bolo pripojené k Francúzsku ako departement, čo bolo formálne potvrdené [[Mier z Campoformia|zmluvou z Campoformia]] v roku 1797. Od začiatku okupácie noví francúzski úradníci v Luxembursku, ktorí hovorili len po francúzsky, zaviedli mnohé republikánske reformy, medzi nimi aj princíp laickosti, čo v silne katolíckom Luxembursku vyvolalo pobúrenie. Okrem toho bola francúzština zavedená ako jediný úradný jazyk a Luxemburčanom bol znemožnený prístup ku všetkým štátnym službám. Keď francúzska armáda zaviedla vojenskú službu pre miestne obyvateľstvo, vypukli nepokoje, ktoré vyvrcholili v roku 1798, keď luxemburskí roľníci začali povstanie. Hoci sa Francúzom podarilo túto vzburu nazvanú ''[[Sedliacka vojna (1798)|Klëppelkrich]]'' rýchlo potlačiť, mala hlboký vplyv na historickú pamäť krajiny a jej občanov. Mnohé republikánske myšlienky tohto obdobia však majú na Luxembursko trvalý vplyv aj naďalej; jedným z mnohých príkladov je zavedenie Napoleonovho [[Code civil (Francúzsko)|občianskeho zákonníka]], ktorý bol zavedený v roku 1804 a platí dodnes. === Národné prebudenie a nezávislosť (1815 – 1890) === Po [[Parížska mierová zmluva (1815)|porážke]] [[Napoleon Bonaparte|Napoleona]] v roku 1815 bolo Luxemburské vojvodstvo obnovené. Keďže však toto územie bolo v minulosti súčasťou Svätej ríše rímskej, ako aj habsburského Nizozemska, [[Pruské kráľovstvo]] aj [[Spojené kráľovstvo nizozemské]] si teraz nárokovali na jeho vlastníctvo. Na [[Viedenský kongres|Viedenskom kongrese]] veľmoci rozhodli, že Luxembursko sa stane členským štátom novovytvoreného [[Nemecký spolok|Nemeckého spolku]], ale zároveň sa v [[Personálna únia (štáty)|personálnej únii]] stane hlavou štátu holandský kráľ [[Viliam I. (Holandsko)|Viliam I.]] Aby sa vyhovelo Prusku, rozhodlo sa, že nielen luxemburská pevnosť bude obsadená pruskými vojskami, ale aj to, že veľké časti luxemburského územia (najmä oblasti okolo Bitburgu a Sankt Vithu) sa stanú pruským majetkom. Tým sa Luxemburské vojvodstvo po druhýkrát zmenšilo a vo všeobecnosti je známe ako druhé delenie Luxemburska. Ako kompenzácia za túto stratu sa rozhodlo povýšiť vojvodstvo na [[veľkovojvodstvo]], čím holandskí monarchovia získali dodatočný titul luxemburského veľkovojvodu. Po tom, ako sa [[Belgicko]] po víťaznej [[Belgická revolúcia|belgickej revolúcii]] v rokoch 1830{{--}}1831 stalo nezávislou krajinou, nárokovalo si celé Luxemburské veľkovojvodstvo ako súčasť Belgicka, avšak holandský kráľ, ktorý bol zároveň luxemburským veľkovojvodom, ako aj Prusko nechceli stratiť kontrolu nad mocnou luxemburskou pevnosťou a s belgickými nárokmi nesúhlasili. Spor sa mal vyriešiť na [[Londýnska zmluva (1839)|Londýnskej zmluve v roku 1839]], kde sa rozhodlo o treťom delení Luxemburska. Tentoraz sa územie zmenšilo o viac ako polovicu, keďže prevažne frankofónna [[Luxembourg (provincia)|západná časť krajiny]] (ale aj vtedajšia luxemburskojazyčná časť Arelerlandu) prešla do nového belgického štátu, čím Luxembursko získalo svoje dnešné hranice. Zmluvou z roku 1839 sa tiež ustanovila úplná nezávislosť zostávajúceho nemecky hovoriaceho Luxemburského veľkovojvodstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LUXEMBURG Geschiedenis {{!}} Landenweb.nl | url = https://www.landenweb.nl/luxemburg/geschiedenis/ | vydavateľ = www.landenweb.nl | dátum prístupu = 2024-04-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/fields/2088.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2024-04-13 | titul = Archivovaná kópia | url archívu = https://web.archive.org/web/20130227190053/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/fields/2088.html | dátum archivácie = 2013-02-27 }}</ref> V roku 1842 sa Luxembursko pripojilo k nemeckej colnej únii (''[[Zollverein]]''). To malo za následok otvorenie nemeckého trhu, rozvoj luxemburského oceliarskeho priemyslu a rozšírenie luxemburskej železničnej siete v rokoch 1855 až 1875. Po luxemburskej kríze v roku 1866, ktorá takmer viedla k vojne medzi Pruskom a Francúzskom, keďže obe strany nechceli, aby druhá strana prevzala vplyv nad Luxemburskom a jeho mohutnou pevnosťou, bola nezávislosť a neutralita veľkovojvodstva potvrdená [[Londýnska zmluva (1867)|druhou londýnskou zmluvou]] a Prusko bolo nakoniec ochotné stiahnuť svoje vojská z luxemburskej pevnosti pod podmienkou, že opevnenia budú zbúrané. To sa stalo ešte v tom istom roku. V čase [[Prusko-francúzska vojna|prusko-francúzskej vojny]] v roku 1870 bola neutralita Luxemburska rešpektovaná a Francúzsko ani Nemecko krajinu nenapadli. V dôsledku opakujúcich sa sporov medzi hlavnými európskymi mocnosťami sa u obyvateľov Luxemburska postupne rozvíjalo vedomie nezávislosti a v 19. storočí došlo k národnému prebudeniu. Obyvatelia Luxemburska sa začali označovať za ''[[Luxemburčania|Luxemburčanov]]'', a nie za súčasť jedného z väčších okolitých národov. Toto vedomie ''Mir wëlle bleiwe wat mir sinn'' ("''Chceme zostať tým, čím sme''") vyvrcholilo v roku 1890, keď sa konečne urobil posledný krok k úplnej nezávislosti: v dôsledku nástupníckej krízy [[Monarchia v Holandsku|holandskej monarchie]] sa prestal používať titul luxemburského veľkovojvodu. Počnúc [[Adolf I. (Nasavsko a Luxembursko)|Adolfom Nassausko-Weilburským]] malo mať veľkovojvodstvo vlastnú monarchiu, čím sa potvrdila jeho úplná nezávislosť. === Dve nemecké okupácie a medzivojnová politická kríza (1890 – 1945) === V auguste 1914 počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]] porušilo [[Neutralita|neutralitu]] Luxemburska tým, že ho napadlo, aby porazilo Francúzsko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = First World War | url = http://luxembourg.public.lu/en/society-and-culture/history/premire-guerre-mondiale.html | vydavateľ = luxembourg.public.lu | dátum vydania = 2024-01-09 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref> Napriek nemeckej okupácii si však Luxembursko mohlo zachovať veľkú časť svojej nezávislosti a politických mechanizmov. Nevediac o tom, že Nemecko v prípade nemeckého víťazstva tajne plánovalo anektovať veľkovojvodstvo (septembrový program), luxemburská vláda naďalej presadzovala politiku prísnej neutrality. Luxemburské obyvateľstvo však neverilo, že Nemecko má dobré úmysly, a obávalo sa, že Luxembursko anektuje. Približne 1 000 Luxemburčanov slúžilo vo francúzskej armáde.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About... the History of Luxembourg | url = http://luxembourg.public.lu/en/publications/ap-histoire.html | vydavateľ = luxembourg.public.lu | dátum vydania = 2024-01-04 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en | meno = Pit | priezvisko = Péporté | strany = 22}}</ref> Po vojne veľkovojvodkyňu [[Mária-Adélaïde (Luxembursko)|Máriu-Adélaïde]] mnohí ľudia (vrátane francúzskej a belgickej vlády) považovali za kolaborantku s Nemcami a čoraz hlasnejšie sa ozývali výzvy na jej abdikáciu a zriadenie [[Republika|republiky]]. Po ústupe nemeckej armády sa komunisti v Luxemburgu a [[Esch-sur-Alzette]] pokúsili založiť sovietsku robotnícku republiku podobnú tým, ktoré vznikali v Nemecku, ale tieto pokusy trvali len 2 dni. V novembri 1918 bol návrh v poslaneckej snemovni požadujúci zrušenie monarchie zamietnutý tesne 21 hlasmi proti 19 (3 sa zdržali hlasovania). Francúzsko spochybňovalo neutralitu luxemburskej vlády a najmä Marie-Adélaïdy počas vojny a v oboch krajinách silneli výzvy na pripojenie Luxemburska k Francúzsku alebo Belgicku. V januári 1919 sa jedna rota luxemburskej armády vzbúrila a vyhlásila sa za armádu novej republiky, ale francúzske jednotky zasiahli a vzburu potlačili. Napriek tomu nelojálnosť, ktorú prejavili jej vlastné ozbrojené sily, bola pre Máriu-Adélaïde príliš veľká a o päť dní neskôr abdikovala v prospech svojej sestry [[Šarlota I. (Luxembursko)|Šarloty]]. V tom istom roku sa v ľudovom referende 77,8 % obyvateľov Luxemburska vyslovilo za zachovanie monarchie a odmietlo zriadenie republiky. V tomto období Belgicko presadzovalo anexiu Luxemburska. Všetky takéto požiadavky však boli nakoniec na [[Parížska mierová konferencia (1919 – 1920)|Parížskej mierovej konferencii]] zamietnuté, čím sa Luxembursku zabezpečila nezávislosť. V roku 1940, po vypuknutí [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], bola neutralita Luxemburska opäť porušená, keď do krajiny "úplne bezdôvodne" vstúpil ''[[Wehrmacht]]'' [[Nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Shofar FTP Archives: imt/tgmwc/judgment/j-invasion-belgium | url = http://www.nizkor.org/ftp.cgi?imt/tgmwc/judgment/j-invasion-belgium | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2019-02-07 | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190207020203/http://www.nizkor.org/ftp.cgi?imt/tgmwc/judgment/j-invasion-belgium | dátum archivácie = 2019-02-07 }}</ref> Na rozdiel od prvej svetovej vojny sa počas nemeckej okupácie Luxemburska počas druhej svetovej vojny s krajinou zaobchádzalo ako s nemeckým územím a neformálne sa pripojila k susednej provincii nacistického Nemecka, Gau Moselland. Tentoraz Luxembursko nezostalo neutrálne, keďže luxemburská exilová vláda so sídlom v Londýne podporovala [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]] a vyslala malú skupinu dobrovoľníkov, ktorí sa zúčastnili na [[Operácia Overlord|invázii v Normandii]], a v okupovanej krajine sa vytvorili viaceré odbojové skupiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Operation overlord | url = http://dx.doi.org/10.31390/gradschool_theses.619 | dátum prístupu = 2024-04-13 | meno = James | priezvisko = Emmert}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Second World War | url = http://luxembourg.public.lu/en/society-and-culture/history/second-world-war.html | vydavateľ = luxembourg.public.lu | dátum vydania = 2024-01-09 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref> Vzhľadom na to, že 2,45 % predvojnového obyvateľstva bolo zabitých a tretina všetkých budov v Luxembursku bola zničená alebo ťažko poškodená (najmä v dôsledku [[Bitka o Ardeny|bitky o Ardeny]]), utrpelo Luxembursko najvyššie takéto straty v západnej Európe, ale jeho oddanosť spojeneckému vojnovému úsiliu nebola nikdy spochybnená. Približne 1 000{{--}}2 500 luxemburských Židov bolo zavraždených počas [[Holokaust|holokaustu]]. === Integrácia do NATO a Európskej únie (1945 – súčasnosť) === Veľkovojvodstvo sa v roku 1945 stalo zakladajúcim členom [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]]. Neutrálny štatút Luxemburska podľa [[Ústava Luxemburska|ústavy]] sa formálne skončil v roku 1948 a v apríli 1949 sa stalo aj zakladajúcim členom [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Počas [[Studená vojna|studenej vojny]] sa Luxembursko naďalej angažovalo na strane [[Západný blok|západného bloku]]. Začiatkom päťdesiatych rokov bojoval malý kontingent vojakov v [[Kórejská vojna|kórejskej vojne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = HOME | url = https://korea.mnhm.net/index.php/en/ | vydavateľ = Koreaner | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en-gb}}</ref> Luxemburské jednotky boli nasadené aj v Afganistane na podporu [[Medzinárodné bezpečnostné a pomocné sily|ISAF]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ISAF (International Security and Assistance Force) / La contribution OTAN / L'Armée de nos jours / Historique - Armée du Luxembourg | url = https://www.armee.lu/historique/l-armee-de-nos-jours/la-contribution-otan/isaf-international-security-and-assistance-force | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2021-04-27 | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210427023157/https://www.armee.lu/historique/l-armee-de-nos-jours/la-contribution-otan/isaf-international-security-and-assistance-force | dátum archivácie = 2021-04-27 }}</ref> V 50. rokoch 20. storočia sa Luxembursko stalo jednou zo šiestich zakladajúcich krajín [[Európske spoločenstvá|Európskych spoločenstiev]] po založení [[Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ|Európskeho spoločenstva uhlia a ocele]] v roku 1952 a následnom vytvorení [[Európske spoločenstvo|Európskeho hospodárskeho spoločenstva]] a [[Európske spoločenstvo pre atómovú energiu|Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu]] v roku 1958. V roku 1993 boli prvé dve z nich začlenené do [[Európska únia|Európskej únie]]. Spolu s [[Robert Schuman|Robertom Schumanom]] (jedným z otcov zakladateľov EÚ), [[Pierre Werner|Pierrom Wernerom]] (považovaným za otca [[Euro|eura]]), [[Gaston Thorn|Gastonom Thornom]], [[Jacques Santer|Jacquesom Santerom]] a [[Jean-Claude Juncker|Jeanom-Claudom Junckerom]] (všetci bývalí predsedovia [[Európska komisia|Európskej komisie]]) luxemburskí politici významne prispeli k vzniku a etablovaniu EÚ. V roku 1999 Luxembursko vstúpilo do [[Eurozóna|eurozóny]]. Následne bola krajina zvolená za nestáleho člena [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady OSN]] (2013 - 2014). Oceliarsky priemysel využívajúci bohaté ložiská železnej rudy na začiatku 20. storočia poháňal industrializáciu Luxemburska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The steel industry and Luxembourg | url = http://luxembourg.public.lu/en/society-and-culture/history/steel-industry-luxembourg.html | vydavateľ = luxembourg.public.lu | dátum vydania = 2024-01-09 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref> Po úpadku oceliarskeho priemyslu v 70. rokoch 20. storočia sa krajina zamerala na etablovanie sa ako svetové finančné centrum a vyvinula sa na bankové centrum, ktoré má dobrú povesť. Od začiatku 21. storočia sa jeho vlády zameriavajú na rozvoj krajiny na [[Vedomostná spoločnosť|znalostnú ekonomiku]], pričom bola založená Luxemburská univerzita a národný vesmírny program. == Geografia == [[Súbor:Luxembourg2022OSM.png|náhľad|Najväčšie mestá sú [[Luxemburg (mesto)|Luxemburg]], [[Esch-sur-Alzette]], [[Dudelange]] a [[Differdange]].]] Luxembursko je jednou z najmenších európskych krajín a spomedzi 194 nezávislých krajín sveta sa nachádza na [[Zoznam štátov podľa rozlohy|168. mieste]] podľa rozlohy; jeho rozloha je približne {{Km2|2 586}}, dĺžka 82 km a šírka 57 km. Leží medzi 49° a 51° severnej zemepisnej šírky a 5° a 7° východnej zemepisnej dĺžky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luxembourg Maps & Facts | url = https://www.worldatlas.com/maps/luxembourg | vydavateľ = WorldAtlas | dátum vydania = 2021-02-24 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en-US}}</ref> Na východe Luxembursko susedí s nemeckými [[Krajina (Nemecko)|spolkovými krajinami]] [[Porýnie-Falcko]] a [[Sársko]] a na juhu s francúzskym [[Región (Francúzsko)|regiónom]] [[Grand Est]] ([[Lotrinsko (región)|Lotrinsko]]). Na západe hraničí veľkovojvodstvo s belgickým [[Valónsky región|Valónskom]], konkrétne s belgickými provinciami [[Luxembourg (provincia)|Luxembourg]] a [[Lutyšsko (provincia)|Liége]], ktorých časť tvorí [[nemecky hovoriace spoločenstvo Belgicka]] na západe a na severe. Severná tretina krajiny sa nazýva [[Éislek]] alebo ''Oesling'' a je súčasťou [[Ardeny (pohorie)|Ardén]]. Prevládajú tu kopce a nízke pohoria vrátane [[Kneiff|Kneiffu]] pri [[Wilwerdange]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = http://www.statistiques.public.lu/fr/publications/horizontales/recueil_communes/recueil_pdf.pdf | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20070610225858/http://www.statistiques.public.lu/fr/publications/horizontales/recueil_communes/recueil_pdf.pdf | dátum archivácie = 2007-06-10 }}</ref> ktorý je najvyšším bodom s výškou 560 metrov. Ďalšími pohoriami sú [[Buurgplaatz]] s výškou 559 metrov pri [[Huldange]] a [[Napoléonsgaard]] s výškou 554 metrov pri [[Rambrouch|Rambrouche]]. Región je riedko osídlený, len jedno mesto ([[Wiltz]]) má viac ako päťtisíc obyvateľov. Južné dve tretiny krajiny sa nazývajú [[Guttland]] a sú hustejšie osídlené ako Éislek. Krajina je tu rozmanitejšia a možno ju rozdeliť na päť geografických subregiónov. [[Luxemburská plošina]] v južnej časti stredného Luxemburska je rozsiahly, plochý [[Pieskovec|pieskovcový]] útvar a nachádza sa tu mesto Luxemburg. [[Malé Švajčiarsko (Luxembursko)|Malé Švajčiarsko]] na východe Luxemburska má skalnatý terén a husté lesy. Údolie rieky [[Mosela (rieka)|Mosely]] je najnižšie položený región, ktorý sa tiahne pozdĺž juhovýchodnej hranice. [[Červené krajiny]] na krajnom juhu a juhozápade sú priemyselným srdcom Luxemburska a sídlom mnohých najväčších luxemburských miest. Hranicu medzi Luxemburskom a Nemeckom tvoria tri rieky: [[Mosela (rieka)|Mosela]], [[Sauer]] a [[Our (rieka)|Our]]. Ďalšie významné rieky sú [[Alzette]], [[Attert (rieka)|Attert]], [[Clerve]] a [[Wiltz (rieka)|Wiltz]]. [[Údolie|Údolia]] stredného Saueru a Attertu tvoria hranicu medzi Guttlandom a Éislekom. === Životné prostredie === Podľa [[Environmental Performance Index|indexu environmentálnej výkonnosti]] za rok 2012 je Luxembursko jedným z najlepších štátov na svete v oblasti ochrany životného prostredia, keď sa umiestnilo na 4. mieste zo 132 hodnotených krajín. V roku 2020 sa umiestnilo na druhom mieste zo 180 krajín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ranked: most sustainable countries in the world | url = https://www.atlasandboots.com/travel-blog/greenest-country-in-the-world/ | dátum vydania = 2023-05-10 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en-GB | priezvisko = Peter}}</ref> Luxemburg sa umiestnil na 6. mieste v prvej desiatke najpríjemnejších miest na svete podľa agentúry Mercer's.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MAE - Luxembourg City in the top 10 of the most “livable” cities / News / New York CG / Mini-Sites | url = http://newyork-cg.mae.lu/en/News/Luxembourg-City-in-the-top-10-of-the-most-livable-cities | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2017-06-29 | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170629114053/http://newyork-cg.mae.lu/en/News/Luxembourg-City-in-the-top-10-of-the-most-livable-cities | dátum archivácie = 2017-06-29 }}</ref> Krajina chce do 10 rokov znížiť [[emisie skleníkových plynov]] o 55 % a do roku 2050 dosiahnuť nulové emisie. Chce tiež päťnásobne zvýšiť podiel ekologického poľnohospodárstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lux must “redouble its efforts” to meet climate targets: OECD | url = https://delano.lu/article/delano_lux-must-redouble-its-efforts-meet-climate-targets-oecd | vydavateľ = delano.lu | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref> Jeho priemerné bodové hodnotenie indexu integrity lesnej krajiny v roku 2019 bolo 1,12/10, čo ho radí na 164. miesto na svete zo 172 krajín. === Podnebie === Luxembursko má [[oceánske podnebie]] ([[Köppenova klasifikácia podnebia|Köppen]]: ''Cfb''), ktoré sa vyznačuje vysokým množstvom zrážok, najmä koncom leta. Letá sú teplé a zimy chladné. == Vláda a politika == [[Súbor:Luxembourg City Chambre des députés Nov 2009.jpg|vľavo|náhľad|Sála Poslaneckej snemovne, miesto zasadania luxemburského národného zákonodarného zboru, [[Poslanecká snemovňa (Luxembursko)|Poslaneckej snemovne]], v [[Luxemburg (mesto)|Luxemburgu]].]] Luxembursko je označované za " [[Index demokracie|úplnú demokraciu]]"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Democracy Index 2016 - The Economist Intelligence Unit | url = https://www.eiu.com/public/topical_report.aspx?campaignid=DemocracyIndex2016 | vydavateľ = www.eiu.com | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20191111195322/https://www.eiu.com/public/topical_report.aspx?campaignid=DemocracyIndex2016 | dátum archivácie = 2019-11-11 }}</ref> s [[Parlamentarizmus|parlamentnou demokraciou]] na čele s [[Konštitučná monarchia|konštitučným monarchom]]. Výkonnú moc vykonáva [[Monarchia Luxemburska|veľkovojvoda]] a kabinet, ktorý pozostáva z niekoľkých členov s titulmi minister, ministerský delegát alebo štátny tajomník, na čele ktorých stojí predseda vlády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Government | url = http://gouvernement.lu/en/systeme-politique/gouvernement.html | vydavateľ = gouvernement.lu | dátum vydania = 2013-05-28 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref> Súčasná [[Ústava Luxemburska|luxemburská ústava]], ktorá je najvyšším zákonom Luxemburska, bola pôvodne prijatá 17. októbra 1868.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Legilux | url = https://legilux.public.lu/eli/etat/leg/constitution/1868/10/17/n1/jo | vydavateľ = legilux.public.lu | dátum prístupu = 2024-04-13}}</ref> Ústava bola naposledy upravená 1. júla 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Legilux | url = https://legilux.public.lu/eli/etat/leg/constitution/1868/10/17/n1/consolide/20230701 | vydavateľ = legilux.public.lu | dátum prístupu = 2024-04-13}}</ref> Veľkovojvoda má právomoc rozpustiť [[Poslanecká snemovňa (Luxembursko)|zákonodarný zbor]] a v takom prípade sa musia do troch mesiacov konať nové voľby. Od roku 1919 však suverenita patrí národu a vykonáva ju veľkovojvoda v súlade s ústavou a zákonom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = http://www.legilux.public.lu/leg/textescoordonnes/recueils/constitution_droits_de_lhomme/CONST1.pdf | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20080216021501/http://www.legilux.public.lu/leg/textescoordonnes/recueils/constitution_droits_de_lhomme/CONST1.pdf | dátum archivácie = 2008-02-16 }}</ref> [[Súbor:Palacio Gran Ducal de Luxemburgo.jpg|náhľad|Veľkovojvodský palác v Luxemburgu, oficiálne sídlo luxemburského veľkovojvodu.]] Zákonodarnú moc má [[Poslanecká snemovňa (Luxembursko)|Poslanecká snemovňa]], [[Unikameralizmus|jednokomorový]] zákonodarný zbor zložený zo šesťdesiatich poslancov, ktorí sú volení v priamych voľbách na päť rokov zo štyroch [[Volebné obvody Luxemburska|volebných obvodov]]. Druhý orgán, [[Štátna rada Luxemburska|Štátna rada]] (''Conseil d'État''), zložená z 21 radových občanov menovaných veľkovojvodom, radí Poslaneckej snemovni pri tvorbe právnych predpisov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Structure | url = http://www.ce.etat.lu/structure.htm | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2006-06-19 | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20060619171336/http://www.ce.etat.lu/structure.htm | dátum archivácie = 2006-06-19 }}</ref> Luxembursko má tri nižšie súdy (''justices de paix''; v [[Esch-sur-Alzette]], v [[Luxemburg (mesto)|Luxemburgu]] a v [[Diekirch|Diekirchu]]), dva okresné súdy (Luxemburg a Diekirch) a Najvyšší súd (Luxemburg), ktorý zahŕňa odvolací súd a kasačný súd. V hlavnom meste sídli aj Administratívny tribunál a Správny súd, ako aj Ústavný súd. === Administratívne členenie === Luxembursko je rozdelené na 12 kantónov, ktoré sa ďalej delia na 100 obcí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luxembourg's territory | url = http://luxembourg.public.lu/en/society-and-culture/territoire-et-climat/territoire.html | vydavateľ = luxembourg.public.lu | dátum vydania = 2020-09-23 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref> Dvanásť z nich má štatút mesta, pričom najväčším mestom je [[Luxemburg (mesto)|Luxemburg]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luxembourg {{!}} History - Geography {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Luxembourg | vydavateľ = www.britannica.com | dátum vydania = 2024-04-11 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref> {{Galéria|File:LuxembourgPartitionsMap_english.png|V rokoch 1659 až 1839 došlo k trom deleniam Luxemburska. Spolu zmenšili územie Luxemburska z 10 700 km2 na súčasnú rozlohu 2 586 km2. Zvyšok tvoria časti dnešného Belgicka, Francúzska a Nemecka.|File:Cantons_of_Luxembourg_numbered.png|Luxemburské kantóny: [[Capellen (kantón)|Capellen]](1) – [[Clervaux (kantón)|Clervaux]](2) – [[Diekirch (kantón)|Diekirch]](3) – [[Echternach (kantón)|Echternach]](4) – [[Esch-sur-Alzette (kantón)|Esch-sur-Alzette]](5) – [[Grevenmacher (kantón)|Grevenmacher]](6) – [[Luxemburg (kantón)|Luxemburg]](7) – [[Mersch (kantón)|Mersch]](8) – [[Redange (kantón)|Redange]](9) – [[Remich (kantón)|Remich]](10) – [[Vianden (kantón)|Vianden]](11) – [[Wiltz (kantón)|Wiltz]](12)|Názov=Delenie a kantóny Luxemburska|pozícia=center|veľkosť=|rámik=áno}} === Zahraničné vzťahy === Luxembursko je dlhodobo významným podporovateľom európskej politickej a hospodárskej integrácie. V roku 1921 Luxembursko a Belgicko vytvorili [[Belgicko-luxemburská hospodárska únia|Belgicko-luxemburskú hospodársku úniu]] (BLEU) s cieľom vytvoriť režim vzájomne zameniteľnej meny a spoločných ciel. Luxembursko je členom [[Benelux|Hospodárskej únie Beneluxu]] a bolo jedným zo zakladajúcich členov Európskeho hospodárskeho spoločenstva (dnes Európska únia). Je tiež členom [[Schengenský priestor|schengenskej skupiny]] (pomenovanej podľa luxemburskej obce [[Schengen]], kde boli podpísané dohody). Väčšina Luxemburčanov zároveň dlhodobo verí, že európska jednota má zmysel len v kontexte dynamických transatlantických vzťahov, a preto tradične presadzuje pro[[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|natovskú]] a proamerickú zahraničnú politiku. Luxemburg sa považuje za hlavné mesto Európy a je sídlom [[Súdny dvor Európskej únie|Súdneho dvora Európskej únie]], [[Európsky dvor audítorov|Európskeho dvora audítorov]], [[Európska investičná banka|Európskej investičnej banky]], Štatistického úradu Európskej únie ([[Štatistický úrad Európskych spoločenstiev|Eurostat]]) a ďalších dôležitých orgánov EÚ. [[Sekretariát Európskeho parlamentu]] sídli v Luxemburgu, ale Parlament zvyčajne zasadá v [[Brusel|Bruseli]] a niekedy v [[Štrasburg|Štrasburgu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luxembourg, home of European institutions | url = http://luxembourg.public.lu/en/society-and-culture/international-openness/eu-institutions.html | vydavateľ = luxembourg.public.lu | dátum vydania = 2024-03-07 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref> V Luxemburgu sídli aj Súdny dvor EZVO, ktorý je zodpovedný za troch členov [[Európske združenie voľného obchodu|EZVO]], ktorí sú súčasťou jednotného európskeho trhu na základe Dohody o [[Európsky hospodársky priestor|EHP]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EFTA Court | url = https://eftacourt.int/the-court/ | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref> === Vojenstvo === [[Súbor:Soldats luxembourgeois.jpg|náhľad|Luxemburskí vojaci na prehliadke počas Národného dňa, ''Dňa veľkovojvodu'', 23. júna.]] Luxemburská armáda sídli prevažne vo svojej kasárni ''Centre militaire Caserne Grand-Duc Jean'' na rieke ''Härebierg'' v Diekirchu. Generálny štáb sídli v hlavnom meste, ''État-Major''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Armée luxembourgeoise - Luxembourg | url = http://armee.public.lu/fr.html | vydavateľ = armee.public.lu | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = fr}}</ref> Armáda je pod civilnou kontrolou, pričom vrchným veliteľom je veľkovojvoda. Na operácie armády dohliada ministerka obrany Yuriko Backesová. Profesionálnym šéfom armády je náčelník obrany, ktorý sa zodpovedá ministrovi a má hodnosť generála. Keďže Luxembursko nemá prístup k moru, nemá námorníctvo. Sedemnásť lietadiel NATO AWACS je registrovaných ako lietadlá Luxemburska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luxembourg | url = https://www.aeroflight.co.uk/waf/lux/luxaf1.htm | vydavateľ = www.aeroflight.co.uk | dátum prístupu = 2024-04-13}}</ref> V súlade so spoločnou dohodou s Belgickom obe krajiny vyčlenili finančné prostriedky na jedno vojenské nákladné lietadlo A400M. Luxembursko sa zúčastnilo na [[Eurocorps]], prispelo vojenskými jednotkami do misií [[UNPROFOR]] a [[Implementačná sila|IFOR]] v bývalej [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávii]] a zúčastnilo sa s malým kontingentom na misii [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] [[SFOR]] v [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]]. Luxemburské jednotky boli nasadené aj v [[Afganistan|Afganistane]] na podporu [[Medzinárodné bezpečnostné a pomocné sily|ISAF]]. Armáda sa zúčastnila aj na misiách humanitárnej pomoci, napríklad na zriaďovaní utečeneckých táborov pre [[Kurdi|Kurdov]] a poskytovaní núdzových zásob Albánsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luxembourg Army History | url = http://www.mnhm.lu/pageshtml/luxembourgarmy.php | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2010-07-02 | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20100702110138/http://www.mnhm.lu/pageshtml/luxembourgarmy.php | dátum archivácie = 2010-07-02 }}</ref> == Ekonomika == [[Súbor:BlueEurozone.svg|náhľad|Luxembursko je súčasťou [[Schengenský priestor|schengenského priestoru]], jednotného trhu EÚ a [[Eurozóna|eurozóny]] (tmavomodrá farba).]] Stabilné [[Hospodársky systém|trhové hospodárstvo]] Luxemburska s vysokými príjmami sa vyznačuje miernym rastom, nízkou infláciou a vysokou úrovňou inovácií. Nezamestnanosť je tradične nízka, hoci v máji 2012 dosiahla 6,1 %, najmä v dôsledku [[Svetová finančná kríza 2007 – 2008|globálnej finančnej krízy v roku 2008.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Statistiques - Luxembourg | url = http://statistiques.public.lu/fr.html | vydavateľ = statistiques.public.lu | dátum vydania = 2024-04-08 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = fr}}</ref> Podľa [[Medzinárodný menový fond|MMF]] bolo Luxembursko v roku 2011 druhou najbohatšou krajinou sveta s HDP na obyvateľa podľa parity kúpnej sily (PPP) vo výške 80 119 USD. Jeho HDP na obyvateľa v štandarde kúpnej sily predstavoval v roku 2019 261 % priemeru EÚ (100 %). Luxembursko je na 13. mieste v [[Index ekonomickej slobody|indexe ekonomickej slobody]] podľa [[The Heritage Foundation]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Index of Economic Freedom: Promoting Economic Opportunity and Prosperity by Country | url = http://www.heritage.org/index/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2013-06-29 | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130629215405/http://www.heritage.org/index/ | dátum archivácie = 2013-06-29 }}</ref> na 26. mieste v [[Index ľudského rozvoja|indexe ľudského rozvoja]] podľa OSN a na 4. mieste v [[Index kvality života|indexe kvality života]] podľa Economist Intelligence Unit. V globálnom inovačnom indexe sa v roku 2023 umiestnilo na 21. mieste, pričom v roku 2020 bolo na 18. mieste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Global Innovation Index 2023, 15th Edition | url = https://www.wipo.int/global_innovation_index/en/2023/index.html | vydavateľ = www.wipo.int | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en | poznámka = DOI: 10.34667/tind.46596 | priezvisko = WIPO}}</ref> Priemyselný sektor, ktorému do 60. rokov 20. storočia dominovala oceľ, sa odvtedy diverzifikoval a zahŕňa aj chemické, gumárenské a iné výrobky. Služby, najmä bankovníctvo a finančníctvo, tvoria väčšinu hospodárskej produkcie. Luxembursko je druhým najväčším centrom investičných fondov na svete (po Spojených štátoch), najvýznamnejším centrom súkromného bankovníctva v [[Eurozóna|eurozóne]] a popredným európskym centrom pre zaisťovne. Okrem toho sa luxemburská vláda usiluje prilákať internetové startupy, pričom [[Skype]] a [[Amazon.com|Amazon]] sú dve z mnohých internetových spoločností, ktoré presunuli svoje regionálne centrály do Luxemburska. V Luxembursku sa etablovali aj ďalšie high-tech spoločnosti vrátane vývojára/výrobcu 3D skenerov [[Artec 3D]]. V apríli 2009 viedli obavy z luxemburských zákonov o bankovom tajomstve, ako aj z jeho povesti [[Daňový raj|daňového raja]] k tomu, že ho skupina [[G20]] zaradila na "šedý zoznam" krajín s pochybnými bankovými opatreniami. V reakcii na to krajina čoskoro prijala štandardy OECD týkajúce sa výmeny informácií a následne bola zaradená do kategórie "jurisdikcií, ktoré v podstatnej miere implementovali medzinárodne dohodnutý daňový štandard".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Exchange of information - OECD | url = http://www.oecd.org/ctp/exchange-of-tax-information/luxembourgmakesprogressinoecdstandardsontaxinformationexchange.htm | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2015-03-15 | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150315010302/http://www.oecd.org/ctp/exchange-of-tax-information/luxembourgmakesprogressinoecdstandardsontaxinformationexchange.htm | dátum archivácie = 2015-03-15 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = http://www.fidomes.com/newsletter/Report-OECD.pdf | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110221195439/http://www.fidomes.com/newsletter/Report-OECD.pdf | dátum archivácie = 2011-02-21 }}</ref> V marci 2010 Sunday Telegraph informoval, že väčšina zo 4 miliárd dolárov na tajných účtoch Kim Čong-ila sa nachádza v luxemburských bankách. Z luxemburských daňových medzier profituje aj spoločnosť Amazon.co.uk, do ktorej smerujú značné príjmy z Veľkej Británie, ako v apríli 2012 informoval denník ''The Guardian''.<ref>{{Citácia periodika|titul=How one word change lets Amazon pays less tax on its UK activities|url=https://www.theguardian.com/technology/2012/apr/04/amazon-fulfilment-less-tax-uk-activities|periodikum=The Guardian|dátum=2012-04-04|dátum prístupu=2024-04-13|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Ian|priezvisko=Griffiths}}</ref> Luxembursko sa umiestnilo na treťom mieste v Indexe finančného tajomstva hlavných svetových daňových rajov, ktorý zostavila sieť Tax Justice Network v roku 2011, pričom získalo len o niečo menej bodov ako [[Kajmanie ostrovy|Kajmanské ostrovy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = http://www.financialsecrecyindex.com/Archive2011/FSI-2011/FSI-Rankings.pdf | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150404031914/http://www.financialsecrecyindex.com/Archive2011/FSI-2011/FSI-Rankings.pdf | dátum archivácie = 2015-04-04 }}</ref> V roku 2013 sa Luxembursko umiestnilo na druhom mieste v rebríčku najbezpečnejších daňových rajov na svete, hneď za [[Švajčiarsko|Švajčiarskom]]. Začiatkom novembra 2014, len niekoľko dní po tom, ako sa stal šéfom [[Európska komisia|Európskej komisie]], bývalého luxemburského premiéra [[Jean-Claude Juncker|Jeana-Clauda Junckera]] zasiahli medializované informácie – pochádzajúce z úniku dokumentov známeho ako Luxembourg Leaks -, že Luxembursko sa počas jeho premiérstva zmenilo na hlavné európske centrum vyhýbania sa plateniu daní z príjmov právnických osôb.<ref>{{Citácia periodika|titul=Luxembourg tax files: how tiny state rubber-stamped tax avoidance on an industrial scale|url=https://www.theguardian.com/business/2014/nov/05/-sp-luxembourg-tax-files-tax-avoidance-industrial-scale|periodikum=The Guardian|dátum=2014-11-05|dátum prístupu=2024-04-13|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Simon|priezvisko=Bowers}}</ref> Poľnohospodárstvo zamestnávalo v roku 2010 približne 2,1 % aktívneho obyvateľstva Luxemburska, keď tu bolo 2200 poľnohospodárskych podnikov s priemernou rozlohou na jeden podnik 60 hektárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Archive:Agricultural census in Luxembourg | url = https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Archive:Agricultural_census_in_Luxembourg | vydavateľ = ec.europa.eu | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref> Luxembursko má mimoriadne úzke obchodné a finančné väzby s Belgickom a Holandskom (pozri [[Benelux]]) a ako člen EÚ využíva výhody otvoreného európskeho [[Trh|trhu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = » Globally connected economy | url = https://www.tradeandinvest.lu/discover-why-luxembourg/invest-luxembourg/globally-connected-economy/ | vydavateľ = www.tradeandinvest.lu | dátum prístupu = 2024-04-13 }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> So 171 miliardami dolárov v máji 2015 sa krajina umiestnila na 11. mieste na svete v držbe amerických štátnych cenných papierov. Do tohto čísla sú však zahrnuté aj cenné papiere vo vlastníctve nerezidentov Luxemburska, ktoré sú však držané na depozitných účtoch v Luxembursku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Front page | url = https://home.treasury.gov/front | vydavateľ = U.S. Department of the Treasury | dátum vydania = 2024-03-19 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref> V roku 2019 predstavoval verejný dlh Luxemburska 15 687 000 000 USD, čo je 25 554 USD na obyvateľa. Pomer dlhu k HDP bol 22,10 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luxembourg National Debt 2023 {{!}} countryeconomy.com | url = https://countryeconomy.com/national-debt/luxembourg | vydavateľ = countryeconomy.com | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref> Luxemburský trh práce predstavuje 445 000 pracovných miest, ktoré sú obsadené 120 000 Luxemburčanmi, 120 000 cudzincami s trvalým pobytom v Luxembursku a 205 000 osobami dochádzajúcimi za prácou cez hranice. Títo platia dane v Luxembursku, ale za ich vzdelanie a sociálne práva zodpovedá krajina ich pobytu. To isté platí aj pre dôchodcov. Luxemburská vláda sa nikdy nedelila o svoje daňové príjmy s miestnymi orgánmi na francúzskej hranici. Tento systém sa považuje za jeden z kľúčových faktorov hospodárskeho rastu Luxemburska, ale na úkor pohraničných krajín.<ref>{{Citácia periodika|titul=« Le miracle de la croissance luxembourgeoise a un nom, celui de frontalier »|url=https://www.lemonde.fr/idees/article/2021/02/17/le-miracle-de-la-croissance-luxembourgeoise-a-un-nom-celui-de-frontalier_6070223_3232.html|periodikum=Le Monde.fr|dátum=2021-02-17|dátum prístupu=2024-04-13|jazyk=fr}}</ref> === Doprava === [[Súbor:LUX Check-In Schalter.jpg|náhľad|Luxemburská medzinárodná letecká spoločnosť Luxair sídli na luxemburskom letisku, ktoré je jediným medzinárodným letiskom v krajine.]] Luxembursko má cestnú, železničnú a leteckú dopravu a služby. Cestná sieť bola v posledných rokoch výrazne zmodernizovaná a hlavné mesto spája so susednými krajinami 165 km diaľnic.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Longueur du réseau routier | url = http://travaux.public.lu/fr/statistiques/longueur-reseau-routier.html | vydavateľ = travaux.public.lu | dátum vydania = 2022-07-29 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = fr}}</ref> Príchod vysokorýchlostného spojenia [[TGV]] do Paríža viedol k rekonštrukcii mestskej železničnej stanice a v roku 2008 bol otvorený nový terminál pre cestujúcich na luxemburskom letisku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Our Story - lux-Airport | url = https://www.lux-airport.lu/corporate/about-us/our-story/ | vydavateľ = www.lux-airport.lu | dátum vydania = 2022-08-31 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en-US}}</ref> Mesto Luxemburg v decembri 2017 opäť zaviedlo električky a v najbližších rokoch sa plánuje otvorenie ľahkých železničných tratí v priľahlých oblastiach. V Luxembursku pripadá na 1 000 osôb 681 automobilov – viac ako vo väčšine ostatných štátov a prevyšuje počet automobilov v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]], [[Kanada|Kanade]], [[Austrália (štát)|Austrálii]], na [[Nový Zéland|Novom Zélande]], [[Island|Islande]] a v ďalších malých štátoch, ako sú [[Monako|Monacké kniežatstvo]], [[San Maríno]], [[Lichtenštajnsko]], [[Gibraltár|britské zámorské územie Gibraltár]] a [[Brunej]]. Luxembursko sa 29. februára 2020 stalo prvou krajinou, ktorá zaviedla bezplatnú verejnú dopravu, ktorá bude takmer úplne financovaná z verejných výdavkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luxembourg makes history as first country with free public transport | url = https://www.independent.co.uk/travel/news-and-advice/luxembourg-free-travel-train-bus-tram-public-transport-rail-fares-ticket-a9366226.html | vydavateľ = The Independent | dátum vydania = 2020-02-29 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref> == Demografia == === Najväčšie mestá === {| class="wikitable floatright" style="text-align:center; width:97%; margin-right:10px; font-size:90%" |+Najväčšie mestá Luxemburska (2023) ! rowspan="30" |[[Súbor:Luxemburg.jpg|150x150bod]] <small>[[Luxemburg (mesto)|Luxemburg]]</small> [[Súbor:Esch_vum_Bierg1.JPG|150x150bod]] <small>[[Esch-sur-Alzette]]</small> ! style="text-align:center; background:#f5f5f5;" |<small>#</small> ! style="text-align:left; background:#f5f5f5;" |Obec !Kantón ! style="text-align:center; background:#f5f5f5;" |Populácia ! rowspan="21" |[[Súbor:Differdange_Centre.jpg|150x150bod]] <small>[[Differdange]]</small> [[Súbor:Vue_op_Diddeleng.jpg|150x150bod]] <small>[[Dudelange]]</small> |- | style="background:#f0f0f0" |1 | align="left" |[[Luxemburg (mesto)|Luxemburg]] |[[Luxemburg (kantón)|Luxemburg]] |132 780 |- | style="background:#f0f0f0" |2 | align="left" |[[Esch-sur-Alzette]] |[[Esch-sur-Alzette (kantón)|Esch-sur-Alzette]] |36 625 |- | style="background:#f0f0f0" |3 | align="left" |[[Differdange]] |[[Esch-sur-Alzette (kantón)|Esch-sur-Alzette]] |29 536 |- | style="background:#f0f0f0" |4 | align="left" |[[Dudelange]] |[[Esch-sur-Alzette (kantón)|Esch-sur-Alzette]] |21 952 |- | style="background:#f0f0f0" |5 | align="left" |[[Pétange]] |[[Esch-sur-Alzette (kantón)|Esch-sur-Alzette]] |20 563 |- | style="background:#f0f0f0" |6 | align="left" |[[Sanem]] |[[Esch-sur-Alzette (kantón)|Esch-sur-Alzette]] |18 333 |- | style="background:#f0f0f0" |7 | align="left" |[[Hesperange]] |[[Luxemburg (kantón)|Luxemburg]] |16 433 |- | style="background:#f0f0f0" |8 | align="left" |[[Bettembourg]] |[[Esch-sur-Alzette (kantón)|Esch-sur-Alzette]] |11 422 |- | style="background:#f0f0f0" |9 | align="left" |[[Schifflange]] |[[Esch-sur-Alzette (kantón)|Esch-sur-Alzette]] |11 363 |- | style="background:#f0f0f0" |10 | align="left" |[[Käerjeng]] |[[Capellen (kantón)|Capellen]] |11 015 |} {{Clear}} [[Súbor:Population density in Luxembourg.png|vľavo|náhľad|253x253bod|Hustota obyvateľstva v Luxembursku podľa obcí. Hlavná mestská oblasť, mesto [[Luxemburg (mesto)|Luxemburg]], sa nachádza v južnej časti krajiny.]] === Etnicita === {| class="wikitable" style="float: right;margin:0 2em 0 0;" |+Najväčšie skupiny prisťahovalcov (2023):<ref>{{cite web|url=https://lustat.statec.lu/vis?fs&#91;0&#93;=Th%C3%A8mes%2C1%7CPopulation%20et%20emploi%23B%23%7CEtat%20de%20la%20population%23B1%23&pg=0&fc=Th%C3%A8mes&df&#91;ds&#93;=ds-release&df&#91;id&#93;=DF_B1113&df&#91;ag&#93;=LU1&df&#91;vs&#93;=1.0&pd=2015%2C2023&dq=.A|title=Population par nationalités détaillées au 1er janvier|access-date=25 April 2023|archive-date=25 April 2023|archive-url=https://web.archive.org/web/20230425133511/https://lustat.statec.lu/vis?fs%5B0%5D=Th%C3%A8mes,1%7CPopulation%20et%20emploi%23B%23%7CEtat%20de%20la%20population%23B1%23&pg=0&fc=Th%C3%A8mes&df%5Bds%5D=ds-release&df%5Bid%5D=DF_B1113&df%5Bag%5D=LU1&df%5Bvs%5D=1.0&pd=2015,2023&dq=.A|url-status=live}}</ref> | # {{Flagicon|Portugal}} Portugalsko (92 101) # {{Flagicon|France}} Francúzsko (49 104) # {{Flagicon|Italy}} Taliansko (24 676) # {{Flagicon|Belgium}} Belgicko (19 205) # {{Flagicon|Germany}} Nemecko (12 678) # {{Flagicon|Spain}} Španielsko (9 068) # {{Flagicon|Romania}} Rumunsko (6 625) # {{Flagicon|Ukraine}} Ukrajina (5 238) # {{Flagicon|Poland}} Poľsko (5 130) # {{Flagicon|India}} India (4 657) |} Obyvatelia Luxemburska sa nazývajú [[Luxemburčania]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luxembourg Presidency - Being a Luxembourger | url = https://www.eu2005.lu/en/savoir_lux/societe_tradition/lux_type/index.php | vydavateľ = www.eu2005.lu | dátum prístupu = 2024-04-13}}</ref> Počet prisťahovalcov sa v 20. storočí zvýšil v dôsledku príchodu prisťahovalcov z Belgicka, Francúzska, Talianska, Nemecka a [[Portugalsko|Portugalska]], ktorí tvorili najväčšiu skupinu. V roku 2013 malo približne 88 000 Luxemburčanov [[Portugalčania|portugalskú]] národnosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Statistiques - Luxembourg | url = http://statistiques.public.lu/fr.html | vydavateľ = statistiques.public.lu | dátum vydania = 2024-04-08 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = fr}}</ref> V roku 2013 tu trvalo žilo 537 039 obyvateľov, z ktorých 44,5 % malo cudzí pôvod alebo boli cudzími štátnymi príslušníkmi; najpočetnejšou cudzou etnickou skupinou boli Portugalci, ktorí tvorili 16,4 % z celkového počtu obyvateľov, nasledovali Francúzi (6,6 %), Taliani (3,4 %), Belgičania (3,3 %) a Nemci (2,3 %). Ďalších 6,4 % pochádzalo z iných krajín EÚ a zvyšných 6,1 % z iných krajín mimo EÚ, ale prevažne z iných európskych krajín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Statistiques - Luxembourg | url = http://statistiques.public.lu/fr.html | vydavateľ = statistiques.public.lu | dátum vydania = 2024-04-08 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = fr}}</ref> Od začiatku [[Občianska vojna v Juhoslávii|juhoslovanských vojen]] sa do Luxemburska prisťahovalo veľa ľudí z [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]], [[Čierna Hora|Čiernej Hory]] a [[Srbsko|Srbska]]. Ročne do Luxemburska prichádza viac ako 10 000 nových prisťahovalcov, väčšinou zo štátov EÚ, ako aj z východnej Európy. V roku 2000 žilo v Luxembursku 162 000 prisťahovalcov, čo predstavovalo 37 % celkovej populácie. Odhaduje sa, že v roku 1999 bolo v Luxembursku 5 000 nelegálnych prisťahovalcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = http://www.compas.ox.ac.uk/publications/papers/Country%20Case%20Luxembourg.pdf | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20060902031630/http://www.compas.ox.ac.uk/publications/papers/Country+Case+Luxembourg.pdf | dátum archivácie = 2006-09-02 }}</ref> === Jazyky === V Luxembursku je [[luxemburčina]] (''Lëtzebuergesch'') uzákoneným národným jazykom od 24. februára [[1984]]. [[Francúzština]], [[nemčina]] a [[luxemburčina]] sú tri úradné jazyky. Francúzština je zároveň jazyk legislatívny a súdny. Daňová správa a [[Kataster nehnuteľností|katastrálne úrady]] sú prevažne germanofónne z historických dôvodov. Luxembursko prijalo model daňovej správy od [[Nemecko|Nemecka]] počas [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojny]]. Úradné dokumenty sú všeobecne vyhotovované v nemčine a francúzštine (vyhlásenie o príjmoch, napr.) Určitá oficiálna písomná komunikácia je konaná v štyroch základných jazykoch: francúzština, nemčina, angličtina a [[portugalčina]] (napr. značky mier a váh v nukleárnej bezpečnosti, v projektoch európskej ústavy). Materské školy používajú luxemburčinu, výuka čítania a písania v nemčine na základných školách. Francúzština je vyučovaná od 7 rokov veku, je používaná v administratívnom štátnom systéme a justícii spolu s nemčinou. Francúzština zostala jediným jazykom pre tvorbu zákonov. Okolo 15 % populácie je portugalského pôvodu. Angličtina je používaná v každodennom živote a študuje sa na všetkých lýceách. Informácie o doprave sú rovnako vo francúzskom jazyku. Najpoužívanejšie jazyky v krajine sú [[luxemburčina]], [[nemčina]], [[francúzština]]. === Náboženstvo === [[Súbor:Notre Dame Cathedral Luxembourg.JPG|náhľad|249x249bod|Katedrála Notre-Dame, Luxemburg]] Luxembursko je [[sekulárny štát]], ale štát uznáva niektoré náboženstvá ako oficiálne predpísané náboženstvá. To dáva štátu možnosť podieľať sa na správe náboženstva a menovaní duchovných, za čo štát platí určité prevádzkové náklady a mzdy. Medzi náboženstvá, na ktoré sa vzťahujú tieto opatrenia, patria [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolicizmus]], [[judaizmus]], [[Gréckopravoslávna cirkev|grécke pravoslávne náboženstvo]], [[Anglikánska cirkev (Church of England)|anglikánske náboženstvo]], [[Ruská pravoslávna cirkev|ruské pravoslávne náboženstvo]], [[luteránstvo]], [[kalvinizmus]], [[Mennonitovia|mennonitizmus]] a [[islam]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.wort.lu/articles/5957651.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2024-04-13 | titul = Archivovaná kópia | url archívu = https://web.archive.org/web/20080522103349/http://www.wort.lu/articles/5957651.html | dátum archivácie = 2008-05-22 }}</ref> Od roku 1980 je pre vládu nezákonné zhromažďovať štatistiky o náboženskej viere alebo praktikách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = http://www.legilux.public.lu/leg/a/archives/1979/0291104/0291104.pdf | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20060822072540/http://www.legilux.public.lu/leg/a/archives/1979/0291104/0291104.pdf | dátum archivácie = 2006-08-22 }}</ref> Podľa odhadu CIA Factbook z roku 2000 je 87 % Luxemburčanov katolíkov vrátane veľkovojvodskej rodiny, zvyšných 13 % tvoria protestanti, pravoslávni kresťania, židia, moslimovia a osoby iného alebo žiadneho náboženstva.<ref>{{Citácia knihy|titul=Luxembourg|url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/luxembourg/|vydavateľ=Central Intelligence Agency|rok=2024-04-09|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20210109075735/https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/luxembourg|dátum archivácie=2021-01-09}}</ref> Podľa štúdie Pew Research Center z roku 2010 je 70,4 % kresťanov, 2,3 % moslimov, 26,8 % bez vyznania a 0,5 % iných náboženstiev.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Global Religious Landscape Table - Percent of Population - Pew Forum on Religion & Public Life | url = http://features.pewforum.org/grl/population-percentage.php | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2013-01-01 | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130101080244/http://features.pewforum.org/grl/population-percentage.php | dátum archivácie = 2013-01-01 }}</ref> Podľa prieskumu Eurobarometra z roku 2005 44 % luxemburských občanov odpovedalo, že "veria, že existuje Boh", zatiaľ čo 28 % odpovedalo, že "veria, že existuje nejaký duch alebo životná sila", a 22 %, že "neveria, že existuje nejaký duch, boh alebo nejaká živá sila". === Vzdelanie === [[Súbor:University luxemburg lmp main.jpg|náhľad|Luxemburská univerzita je jedinou univerzitou v krajine.]] Luxemburský vzdelávací systém je trojjazyčný: v prvých ročníkoch základnej školy sa vyučuje v luxemburčine, potom sa prejde na nemčinu a na strednej škole sa vyučuje vo francúzštine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Trilingual Education system in Luxembourg | url = https://www.unavarra.es/tel2l/eng/luxembourg.htm | vydavateľ = www.unavarra.es | dátum prístupu = 2024-04-13}}</ref> Na ukončenie strednej školy sa vyžaduje znalosť všetkých troch jazykov, ale polovica študentov opúšťa školu bez potvrdenej kvalifikácie, pričom deti prisťahovalcov sú obzvlášť znevýhodnené. Okrem troch národných jazykov sa v rámci povinnej školskej dochádzky vyučuje aj angličtina a väčšina obyvateľov Luxemburska ovláda angličtinu. Posledné dve desaťročia poukázali na rastúci význam angličtiny vo viacerých odvetviach, najmä vo finančnom sektore. Portugalčinu, jazyk najväčšej prisťahovaleckej komunity, tiež ovláda veľká časť obyvateľstva, ale len pomerne málo ľudí mimo portugalsky hovoriacej komunity.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Parlement européen - Lëtzebuergesch léieren (FR) | url = https://www.europarl.europa.eu/language/apprendrelu_fr.htm | vydavateľ = www.europarl.europa.eu | dátum prístupu = 2024-04-13}}</ref> Luxemburská univerzita je jedinou univerzitou so sídlom v Luxemburgu. V roku 2014 vznikla zo súkromnej iniciatívy Luxembourg School of Business, postgraduálna obchodná škola, ktorá v roku 2017 získala akreditáciu od luxemburského ministerstva pre vysoké školstvo a výskum.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Legilux | url = https://legilux.public.lu/eli/etat/adm/amin/2017/08/29/b2648/jo | vydavateľ = legilux.public.lu | dátum prístupu = 2024-04-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Higher education institutions | url = http://luxembourg.public.lu/en/work-and-study/studying-in-luxembourg/universities.html | vydavateľ = luxembourg.public.lu | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref> Dve americké univerzity majú v krajine satelitné kampusy: Miami University (Dolibois European Center) a Sacred Heart University (Luxembourg Campus).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Miami In Luxembourg | url = https://miamioh.edu/global-initiatives/miami-in-luxembourg/index.html | vydavateľ = Miami University | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref> === Zdravie === Podľa údajov [[Svetová zdravotnícka organizácia|Svetovej zdravotníckej organizácie]] dosiahli výdavky na zdravotnú starostlivosť v mene luxemburskej vlády 4,1 miliardy dolárov, čo predstavuje približne 8 182 dolárov na každého občana krajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = WHO/Europe {{!}} Data and statistics | url = http://www.euro.who.int/en/countries/luxembourg/data-and-statistics | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2017-11-06 | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171106153330/http://www.euro.who.int/en/countries/luxembourg/data-and-statistics | dátum archivácie = 2017-11-06 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Health expenditure and financing | url = https://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=SHA | vydavateľ = stats.oecd.org | dátum prístupu = 2024-04-13}}</ref> Luxembursko spoločne vynaložilo na zdravotníctvo takmer 7 % svojho [[Hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]], čím sa v roku 2010 zaradilo medzi krajiny s najvyššími výdavkami na zdravotné služby a súvisiace programy spomedzi ostatných dobre situovaných európskych štátov s vysokým priemerným príjmom obyvateľstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Radiology Management, ICU Management, Healthcare IT, Cardiology Management, Executive Management | url = https://healthmanagement.org/c/hospital/issuearticle/overview-of-the-healthcare-system-in-luxembourg | vydavateľ = healthmanagement.org | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en | priezvisko = HealthManagement.org}}</ref> == Kultúra == [[Súbor:Edward Steichen.jpg|náhľad|[[Edward Steichen]], fotograf a maliar]] Luxembursko bolo silne ovplyvnené kultúrou svojich susedov. Zachováva si množstvo ľudových tradícií, keďže väčšinu svojej histórie bolo výrazne vidieckou krajinou. Nachádza sa tu niekoľko významných múzeí, väčšinou v hlavnom meste. Patrí medzi ne Národné múzeum histórie a umenia (NMHA), Múzeum histórie mesta Luxemburg a nové Múzeum moderného umenia veľkovojvodu Jána (Mudam). Národné vojensko-historické múzeum (MNHM) v Diekirchu je známe najmä vďaka svojim vyobrazeniam [[Bitka o Ardeny|bitky o Ardeny]]. Historické mesto Luxemburg vrátane jeho opevnenia je súčasťou [[Svetové dedičstvo UNESCO|Zoznamu svetového dedičstva]] [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]], a to z dôvodu historického významu jeho opevnenia. Z krajiny vzišlo niekoľko medzinárodne známych umelcov vrátane maliarov [[Théo Kerg|Théa Kerga]], [[Joseph Kutter|Josepha Kuttera]] a [[Michel Majerus|Michela Majerusa]] a fotografa [[Edward Steichen|Edwarda Steichena]], ktorého výstava ''[[The Family of Man]]'' (Rodina človeka) bola zaradená do registra UNESCO [[Pamäť sveta]] a v súčasnosti je trvalo umiestnená v [[Clervaux]]. V Luxemburgu sa narodil redaktor a spisovateľ [[Hugo Gernsback]], ktorého publikácie vykryštalizovali pojem [[Vedecká fantastika|science fiction]]. Filmová hviezda [[Loretta Youngová]] pochádzala z Luxemburska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vol. 5 Luxembourgers in the United States: Loretta Young | url = http://washington.mae.lu/en/actualites/2021/LorettaYoung.html | vydavateľ = washington.mae.lu | dátum vydania = 2021-12-03 | dátum prístupu = 2024-04-16 | jazyk = en}}</ref> Luxembursko bolo jedným zo zakladajúcich účastníkov pesničkovej súťaže [[Eurovízia]] a zúčastňovalo sa jej každý rok od roku 1956 až do roku 1993, kým nebolo po súťaži preradené, s výnimkou roku 1959. Hoci sa Luxembursko mohlo opäť zúčastniť v roku 1995, rozhodlo sa do súťaže vrátiť až v roku 2024. Súťaž vyhralo celkovo päťkrát, a to v rokoch 1961, 1965, 1972, 1973 a 1983, a hostilo ju v rokoch 1962, 1966, 1973 a 1984. Len deväť z jej 38 súťažných prác pred rokom 2024 a žiadnu z piatich víťazných prác nepredniesli luxemburskí umelci. Pri jej návrate v roku 2024 to však bolo s osobitným dôrazom na propagáciu hudby a umelcov z Luxemburska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luxembourg to return to the Eurovision Song Contest in 2024 | url = https://eurovision.tv/story/luxembourg-return-eurovision-2024 | vydavateľ = eurovision.tv | dátum vydania = 2023-05-12 | dátum prístupu = 2024-04-16 | jazyk = en}}</ref> Luxembursko bolo prvým mestom, ktoré bolo dvakrát vyhlásené za [[Európske hlavné mesto kultúry]]. Prvýkrát to bolo v roku 1995. V roku 2007 malo byť Európskym hlavným mestom kultúry cezhraničné územie pozostávajúce z Luxemburského veľkovojvodstva, Porýnia-Falcka a Sárska v Nemecku, Valónska a nemecky hovoriacej časti Belgicka a Lotrinska vo Francúzsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = http://www.mcesr.public.lu/presse/annee_culturelle_2007/portail_luxembourg_2007/Rapport_final_anglais.pdf | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2024-04-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110503184358/http://www.mcesr.public.lu/presse/annee_culturelle_2007/portail_luxembourg_2007/Rapport_final_anglais.pdf | dátum archivácie = 2011-05-03 }}</ref> Podujatie bolo pokusom o podporu mobility a výmeny myšlienok, prekračovanie hraníc z fyzického, psychologického, umeleckého a emocionálneho hľadiska. Luxembursko bolo na svetovej výstave Expo 2010 v čínskom Šanghaji od 1. mája do 31. októbra 2010 zastúpené vlastným pavilónom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = http://www.luxembourgforbusiness.lu/sites/default/files/file/Programme%20Luxembourg%20Commercial%20Week%20at%20Expo%202010.pdf | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2024-04-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130925205712/http://www.luxembourgforbusiness.lu/sites/default/files/file/Programme%20Luxembourg%20Commercial%20Week%20at%20Expo%202010.pdf | dátum archivácie = 2013-09-25 }}</ref> Pavilón navrhnutý ako les a pevnosť vychádzal z transliterácie slova Luxembursko do čínštiny "Lúsēnbǎo", čo v priamom preklade znamená "les a pevnosť". Predstavoval Luxembursko ako "zelené srdce Európy". === Šport === Na rozdiel od väčšiny európskych krajín sa šport v Luxembursku nesústreďuje na konkrétny [[národný šport]], ale zahŕňa viacero tímových aj individuálnych športov. Napriek absencii centrálneho športového zamerania je v Luxembursku viac ako 100 000 ľudí z celkového počtu 660 000 obyvateľov licencovanými členmi jednej alebo druhej športovej federácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 4.Luxembourg | url = http://www.coe.int/T/E/cultural_co-operation/Sport/Monitoring_fulfillment/Anti-Doping_Convention/4.Luxembourg.asp | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2004-06-23 | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20040623101906/http://www.coe.int/T/E/cultural_co-operation/Sport/Monitoring_fulfillment/Anti-Doping_Convention/4.Luxembourg.asp | dátum archivácie = 2004-06-23 }}</ref> Štadión Stade de Luxembourg, ktorý sa nachádza v [[Gasperich|Gasperichu]] v južnej časti [[Luxemburg (mesto)|Luxemburgu]], je národným štadiónom krajiny a najväčším športoviskom v krajine s kapacitou 9 386 miest na športové podujatia vrátane [[Futbal|futbalu]] a rugby a 15 000 miest na koncerty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stade de Luxembourg (Stade National) – StadiumDB.com | url = http://stadiumdb.com/stadiums/lux/stade_de_luxembourg | vydavateľ = stadiumdb.com | dátum prístupu = 2024-04-13}}</ref> Najväčším krytým športoviskom v krajine je d'Coque v Kirchbergu v severovýchodnej časti Luxemburgu, ktoré má kapacitu 8 300 divákov. Aréna sa využíva na [[basketbal]], [[Hádzaná (7 hráčov)|hádzanú]], [[Gymnastika|gymnastiku]] a [[volejbal]] vrátane finále Majstrovstiev Európy vo volejbale žien v roku 2007. === Kuchyňa === [[Súbor:JuddMatGaardebounen Beer.JPG|náhľad|250x250bod|''Judd mat Gaardebounen'', podávaný s varenými zemiakmi a pivom [[Diekirch]].]] Luxemburská kuchyňa odráža svoju polohu na hranici medzi latinským a germánskym svetom a je výrazne ovplyvnená kuchyňami susedného Francúzska a Nemecka. V poslednom období ju obohatilo množstvo talianskych a portugalských prisťahovalcov. Väčšina pôvodných luxemburských jedál, ktoré sa konzumujú ako tradičná každodenná strava, má spoločné korene s ľudovými jedlami krajiny, rovnako ako v susednom Nemecku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Grand Duchy of Luxembourg: A Culinary Story | url = https://expatlifeinthailand.com/the-grand-duchy-of-luxembourg-a-culinary-story%EF%BF%BC/ | vydavateľ = Expat Life in Thailand | dátum vydania = 2022-02-02 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en-GB | meno = Kathleen | priezvisko = Pokrud | url archívu = https://web.archive.org/web/20240128180157/https://expatlifeinthailand.com/the-grand-duchy-of-luxembourg-a-culinary-story%EF%BF%BC/ | dátum archivácie = 2024-01-28 }}</ref> Luxembursko predáva najviac alkoholu v Európe v prepočte na obyvateľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = finfacts.ie | url = http://www.finfacts.ie/Private/bestprice/alcoholdrinkconsumptionpriceseurope.htm | vydavateľ = www.finfacts.ie | dátum prístupu = 2024-04-13}}</ref> Veľký podiel alkoholu, ktorý nakupujú zákazníci zo susedných krajín, však prispieva k štatisticky vysokej úrovni predaja alkoholu na obyvateľa; táto úroveň predaja alkoholu teda nereprezentuje skutočnú spotrebu alkoholu obyvateľmi Luxemburska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = https://www.sante.gouv.fr/IMG/pdf/esp2007-obj-01.pdf | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120112184246/https://www.sante.gouv.fr/IMG/pdf/esp2007-obj-01.pdf | dátum archivácie = 2012-01-12 }}</ref> Luxembursko má druhý najvyšší počet reštaurácií ocenených [[Michelinský sprievodca|michelinskými hviezdičkami]] na obyvateľa, pričom na prvom mieste je Japonsko a na treťom mieste za Luxemburskom nasleduje Švajčiarsko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Countries with the Highest Density of Michelin-starred Restaurants | url = https://www.chefspencil.com/density-of-michelin-starred-restaurants/ | dátum vydania = 2021-09-21 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en-US | meno = Chef's Pencil | priezvisko = Staff}}</ref> === Média === Hlavnými jazykmi médií v Luxembursku sú francúzština a nemčina. Noviny s najväčším nákladom vychádzajú v nemeckom jazyku, ''Luxemburger Wort''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luxemburger Wort {{!}} Luxemburger Wort | url = https://www.wort.lu/ | vydavateľ = www.wort.lu | dátum prístupu = 2024-04-13}}</ref> Vzhľadom na silnú viacjazyčnosť v Luxembursku sa v novinách často striedajú články vo francúzštine a články v nemčine bez prekladu. Okrem toho existujú anglické a portugalské rozhlasové a celoštátne tlačené publikácie, ale presné údaje o počúvanosti je ťažké zistiť, pretože celoštátny prieskum médií, ktorý vykonáva ILRES, sa vykonáva vo francúzštine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TNS ILRES - Home | url = https://www.tns-ilres.com/cms/Home | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2015-03-20 | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150320053118/https://www.tns-ilres.com/cms/Home | dátum archivácie = 2015-03-20 }}</ref> Luxembursko je v Európe známe svojimi rozhlasovými a televíznymi stanicami (Radio Luxembourg a RTL Group). Je tiež sídlom spoločnosti SES, ktorá prevádzkuje hlavné európske satelitné služby pre Nemecko a Veľkú Britániu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SES SA - Company Profile and News | url = https://www.bloomberg.com/profile/company/SESG:FP | vydavateľ = Bloomberg.com | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en}}</ref> Vďaka zákonu z roku 1988, ktorým sa zaviedol osobitný daňový režim pre audiovizuálne investície, sa filmová a koprodukčná produkcia v Luxembursku neustále rozvíja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luxembourg Presidency - Luxembourg, a film country | url = http://www.eu2005.lu/en/savoir_lux/culture/pays_cine/index.php | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2010-04-21 | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20100421235925/http://www.eu2005.lu/en/savoir_lux/culture/pays_cine/index.php | dátum archivácie = 2010-04-21 }}</ref> V Luxembursku je zaregistrovaných približne 30 produkčných spoločností.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Film Fund, Mission | url = http://en.filmfund.lu/the-film-fund/mission/index.php | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2015-01-19 | dátum prístupu = 2024-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150119225619/http://en.filmfund.lu/the-film-fund/mission/index.php | dátum archivácie = 2015-01-19 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = etat.lu - L'annuaire des sites publics luxembourgeois | url = http://etat.public.lu/fr.html | vydavateľ = etat.public.lu | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = fr}}</ref> Luxembursko získalo v roku 2014 [[Academy Awards|Oscara]] v kategórii krátkych animovaných filmov s filmom ''Pán Hublot''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oscars 2014 Winners: The Complete List | url = https://www.hollywoodreporter.com/movies/movie-news/oscar-winners-2014-full-list-results-86th-academy-awards-kodak-theater-684748/ | dátum vydania = 2014-03-02 | dátum prístupu = 2024-04-13 | jazyk = en-US | meno = Kimberly | priezvisko = Nordyke}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam miest v Luxembursku]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Luxembourg|wikt=Luxembursko}} == Zdroj == {{Portál|Luxembursko|Luxemburský}} {{Preklad|en|Luxembourg|17515}} {{Administratívne členenie Luxemburska}} {{Schengenský priestor}} {{Eurozóna}} {{Štáty EÚ}} {{Západoeurópska únia}} {{NATO}} {{OECD}} {{Európa}} {{WTO}} {{OBSE}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Luxembursko| ]] [[Kategória:Krajiny EÚ]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] [[Kategória:Členovia Frankofónie]] 58oo4hhj3z1lj52lpjrvolyo3qpus70 Madagaskar 0 3037 8203449 8045771 2026-04-25T17:12:28Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8203449 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Madagaskarská republika | 2. pád názvu = Madagaskaru | Vlajka = Flag of Madagascar.svg | Znak = Coat_of_arms_of_Madagascar.svg | Poloha = Madagascar (orthographic projection).svg | Motto = Tanindrazana, Fahafahana, Fandrosoana<br />(Zem predkov, sloboda, pokrok) | Hymna = Ry Tanindraza nay malala ô<br />(Ó milovaná zem našich predkov) | Dlhý miestny názov = Repoblikan’i Madagasikara (malg.), République de Madagascar (fr.) | Krátky miestny názov = Madagasikara (malg.), Madagascar (fr.) | Hlavné mesto = [[Antananarivo]] | ŠírkaSt = 18 | ŠírkaMin = 55 | ŠírkaSJ = j | DĺžkaSt = 47 | DĺžkaMin = 31 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = [[Antananarivo]] | Úradné jazyky = [[malgaština]], [[francúzština]] | Štátne zriadenie = unitárna [[poloprezidentská republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = Prezident<br />Predseda vlády | Politickí predstavitelia = [[Andry Rajoelina]]<br />[[Christian Ntsay]] | Vznik = cca [[1540]]: kráľovstvo<br />[[6. august]] [[1896]]: francúzska kolónia<br />[[14. október]] [[1958]]: vyhlásenie republiky<br />[[26. jún]] [[1960]]: deklarácia nezávislosti | Susedia = žiadni (ostrovný štát) | Rozloha = 592 796 | Poradie rozloha = 46 | Rozloha vody = 5 501 | Percento vody = 0,9 | Odhad počtu obyvateľov =28 812 195 | Rok odhad počtu obyvateľov =2023 | Poradie odhad počtu obyvateľov =52 | Sčítanie počtu obyvateľov = 20 653 556<ref name="cia">{{cite web |author=Central Intelligence Agency |authorlink=CIA |publisher=[[The World Factbook]] |title=Madagascar |url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ma.html |year=2009 |accessdate=January 9, 2010 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110817024007/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ma.html |archivedate=2011-08-17 }}</ref> | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2009 | Hustota obyvateľstva = 47,7 | Poradie hustota = 143 | HDP = 15,763 miliárd | Rok HDP = 2023 | Poradie HDP = 132 | HDP na hlavu = 529 | Poradie HDP na hlavu = 183 | HDI = 0,487 | Rok HDI = 2022 | Poradie (HDI) = 177 | Kategória HDI = nízky | Mena = [[ariary]] | Kód meny = MGA | Časové pásmo = [[EAT]] | UTC posun = +3 | Letný čas = ''bez zmeny'' | UTC posun leto = +3 | Medzinárodný kód = MDG / MG | Kód motorových vozidiel = RM | Internetová doména = .mg | Smerové telefónne číslo = 261 | Poznámky = }} '''Madagaskar''', oficiálne '''Madagaskarská republika''', je [[ostrovný štát]], ktorý sa skladá z ostrova Madagaskar a mnohých menších okrajových ostrovov. Leží pri juhovýchodnom pobreží [[Afrika|Afriky]], je [[Zoznam najväčších ostrovov|štvrtým najväčším ostrovom sveta]], [[Zoznam ostrovných štátov|druhou najväčšou ostrovnou krajinou]] a 46. najväčšou krajinou sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Which Are The Island Countries Of The World? - WorldAtlas.com | url = http://www.worldatlas.com/articles/which-are-the-island-countries-of-the-world.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2017-12-07 | dátum prístupu = 2024-05-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171207094959/http://www.worldatlas.com/articles/which-are-the-island-countries-of-the-world.html | dátum archivácie = 2017-12-07 }}</ref> Jeho hlavným a najväčším mestom je [[Antananarivo]]. Po prehistorickom rozpade [[Superkontinent|superkontinentu]] [[Gondwana]] sa Madagaskar oddelil od Afriky v ranom jurskom období, približne pred 180 miliónmi rokov, a približne pred 90 miliónmi rokov sa oddelil od [[Indický polostrov|indického subkontinentu]], čo umožnilo vývoj pôvodných rastlín a živočíchov v relatívnej izolácii; v dôsledku toho je Madagaskar ohniskom biodiverzity a jednou zo 17 krajín sveta s [[Megadiverzitné krajiny|megadiverzitou]], pričom viac ako 90 % voľne žijúcich živočíchov je endemických. Ostrov má subtropické až tropické morské podnebie. Madagaskar bol prvýkrát osídlený v polovici prvého tisícročia nášho letopočtu alebo skôr [[Austronéziania|austronézskymi národmi]],<ref>{{Citácia periodika|titul=Settling Madagascar: When Did People First Colonize the World’s Largest Island?|url=https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/15564894.2019.1582567|periodikum=The Journal of Island and Coastal Archaeology|dátum=2020-10-01|dátum prístupu=2024-05-24|ročník=15|číslo=4|strany=576–595|issn=1556-4894|doi=10.1080/15564894.2019.1582567|jazyk=en|meno=Peter|priezvisko=Mitchell}}</ref> ktoré pravdepodobne prišli na kanoe z dnešnej [[Indonézia|Indonézie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://academic.oup.com/hmg/article/30/R1/R72/6106232?login=false | vydavateľ = academic.oup.com | dátum prístupu = 2024-05-24}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=In French‐Tinied Madagascar, African and Asian Cultures Meet|url=https://www.nytimes.com/1971/02/01/archives/in-frenchtinged-madagascar-african-and-asian-cultures-meet.html|periodikum=The New York Times|dátum=1971-02-01|dátum prístupu=2024-05-24|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Charles Mohr Special to The New York|priezvisko=Times}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=MADAGASCAR: Aepyornis Island|url=https://content.time.com/time/subscriber/article/0,33009,802278,00.html|periodikum=Time|dátum=1942-03-23|dátum prístupu=2024-05-24|issn=0040-781X|jazyk=en-US}}</ref> Okolo 9. storočia n. l. sa k nim pridali migranti z kmeňa [[Bantuovia|Bantuov]], ktorí preplávali Mozambický prieliv z východnej Afriky. Postupom času sa na Madagaskare usadzovali aj ďalšie skupiny, pričom každá z nich mala trvalý prínos pre madagaskarský kultúrny život. V dôsledku toho je na Madagaskare klasifikovaných 18 alebo viac národov, z ktorých najpočetnejší je Merina z centrálnej vysočiny. Až do konca 18. storočia vládli na ostrove Madagaskar roztrieštené spoločensko-politické zväzy, ktoré sa menili. Od začiatku 19. storočia sa väčšina ostrova zjednotila a vládla ako Madagaskarské kráľovstvo, ktorému vládli šľachtici z kmeňa Merina. Monarchia zanikla v roku 1897 [[Francúzsky Madagaskar|pripojením k Francúzsku]], od ktorého Madagaskar získal nezávislosť v roku 1960. Krajina odvtedy prešla štyrmi významnými ústavnými obdobiami, označovanými ako republiky, a od roku 1992 sa spravuje ako ústavná demokracia. Po politickej kríze a vojenskom prevrate v roku 2009 prešiel Madagaskar zdĺhavým prechodom k štvrtej a súčasnej republike, pričom ústavná správa bola obnovená v januári 2014. Madagaskar je členom [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] (OSN), [[Africká únia|Africkej únie]] (AÚ), [[Juhoafrické rozvojové spoločenstvo|Juhoafrického rozvojového spoločenstva]] (SADC) a [[Medzinárodná organizácia Frankofónie|Medzinárodnej organizácie Frankofónie]]. [[Úradný jazyk|Úradnými jazykmi]] štátu sú [[malgaština]] a [[francúzština]]. Prevládajúcim náboženstvom v krajine je [[kresťanstvo]], pričom značná menšina stále vyznáva tradičné náboženstvá. OSN zaraďuje Madagaskar medzi [[najmenej rozvinuté krajiny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.unohrlls.org/lander | vydavateľ = www.unohrlls.org | dátum prístupu = 2024-05-24 | titul = Archivovaná kópia | url archívu = https://web.archive.org/web/20240524105529/https://www.unohrlls.org/lander | dátum archivácie = 2024-05-24 }}</ref> [[Ekoturizmus]] a poľnohospodárstvo spolu s väčšími investíciami do vzdelávania, zdravotníctva a súkromného podnikania sú kľúčovými prvkami jeho rozvojovej stratégie. Napriek značnému hospodárskemu rastu od začiatku roka 2000 sa rozdiely v príjmoch zväčšili a kvalita života väčšiny obyvateľstva zostáva nízka.[[Súbor:Mapa_Madagaskaru.png|thumb|Mapa Madagaskaru]] == Poloha == Ostrov sa od kontinentálnej Afriky oddelil v priebehu [[Mezozoikum|druhohôr]] (asi pred 160 miliónmi rokmi) a stále sa pohybuje juhovýchodne takmer o 2 cm za rok. Je to 4. najväčší ostrov na svete. Teraz ho oddeľuje od kontinentálnej Afriky (konkrétne od [[Mozambik|Mozambiku]]) 400 km [[Mozambický prieliv]], ale jeho flóra a fauna má s africkou len málo spoločného. 600 km východne od Madagaskaru ležia v [[Indický oceán|Indickom oceáne]] ostrovy [[Réunion]] a [[Maurícius]], severozápadným smerom od Madagaskaru sa nachádza ostrovný štát [[Komory]] a ostrov [[Mayotte]], ktorý spadá pod správu Francúzska. == Dejiny == [[Súbor:Móric-Benovský.jpg|náhľad|right|Móric Beňovský, kráľ Madagaskaru]] Prví obyvatelia Madagaskaru sa na ostrov preplavili na dvojitých [[kanoe]] cez [[India|Indiu]] a [[Východná Afrika|východnú Afriku]] z [[Indonézia|Indonézie]] asi pred 2000 rokmi. Ľudia z vnútrozemia Afriky sa tu usadili neskôr a dnešní obyvatelia ([[Malgaši]]) majú zmiešaný pôvod. Na centrálnej vysočine žijú prevažne kmene austronézskeho pôvodu, napr. Merina, [[Sihanaka]] a Betsileo, ktorí majú dominantné ekonomické postavenie. Pobrežie obývajú tzv. Côtiers, kmene pôvodom zo subsaharskej Afriky. Ich spoločný [[Jazyk (jazykoveda)|jazyk]] [[malgaština]] je príbuzný [[Indonézština|indonézskemu jazyku]] kmeňa Maanjancov z [[Borneo|Kalimantanu]]. Zvyky a [[náboženstvo]] vrátane uctievania predkov je indonézskou a africkou zmesou. V [[11. storočie|11. storočí]] Arabi založili na ostrove prvý [[sultanát]], od [[14. storočie|14.]] do [[18. storočie|18. storočia]] tu existoval štát [[Imerina]]. Ako prví Európania objavili Madagaskar Portugalci v roku [[1500]]. [[Briti]] a [[Francúzi]] prišli neskôr a európski [[Misionár|misionári]] obrátili mnoho ľudí na ostrove na [[kresťanstvo]]. V roku [[1772]] dorazil do [[Paríž]]a slovenský dobrodruh a cestovateľ [[Móric Beňovský]] kde zapôsobil na kráľa [[Ľudovít XV.|Ľudovíta XV.]], ktorý mu ponúkol zastupovať Francúzsko na Madagaskare. V roku [[1776]] Beňovského na Madagaskare miestni kmeňoví náčelníci zvolili za [[ampansacabe]]ho (kráľa) Madagaskaru. V tom istom roku sa vrátil do Paríža, kde ho neskôr na príkaz [[Ľudovít XVI.|Ľudovíta XVI.]] povýšili na generála, udelili mu vojenský [[rad Svätého Ľudovíta]] a doživotný dôchodok. V roku [[1783]] požiadal vládu Spojeného kráľovstva o povolenie expedície na Madagaskar. V roku [[1784]] vymenoval J. H. Magellana za povereníka pre Madagaskarský štát a oprávnil ho konať ako zástupcu vo všetkých hospodárskych a politických záležitostiach na ostrove, nasledoval Beňovského návrat na Madagaskar, kam dorazil v roku [[1785]]. Začal budovať svoje hl. mesto Mauritánia a zorganizoval vzburu domorodcov proti francúzskym osadám. V roku [[1786]] nazlostené francúzske námorné ministerstvo poslalo na Madagaskar tajnú výpravu, ktorá [[23. máj]]a uskutočnila prekvapivý útok. Beňovský v boji zomrel v Mauritanii, kde ho aj pochovali. <ref name="r1">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Memoirs and travels of Mauritius Augustus, count de Benyowsky ... (World Digital Library) |url=http://www.wdl.org/en/item/2547/ |dátum prístupu=2013-07-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090422153250/http://www.wdl.org/en/item/2547/ |dátum archivácie=2009-04-22 }}</ref>. V [[19. storočie|19. storočí]] si kráľovstvo [[Merina]] na náhornej plošine podrobilo väčšinu ostrova. Roku [[1885]] bol vyhlásený francúzsky protektorát a v roku [[1895]] ostrov ovládli Francúzi a Madagaskar sa stal [[Francúzska kolónia|francúzskou kolóniou]] až do [[26. jún|26. júna]] [[1960]], kedy získal nezávislosť. Roku [[1975]] bol zmenený názov za súčasný. === Politika === Po mierových desaťročiach profrancúzskej vlády bola nedávna história búrlivá. V roku [[1975]] sa prostredníctvom revolúcie dostal k moci [[prezident]] [[Didier Ratsiraka]] ako faktický diktátor, ktorý vyznával socialistickú protizápadnú politiku. Jeho vláda znárodnila mnoho obchodov v krajine, vrátane tých, ktoré vlastnili cudzinci. V roku [[1991]] ho štrajky a demonštrácie prinútili prijať demokratickejšiu ústavu a voľby v roku [[1993]] priviedli k moci novú vládu v čele s prezidentom [[Albert Zafy|Albertom Zafym]]. Od roku [[2002]] do roku [[2009]] bol prezidentom Madagaskaru [[Marc Ravalomanana]]. [[16. marec|16. marca]] [[2009]] obsadila armáda prezidentský palác a prevzala moc, ktorú následne odovzdala opozičnému vodcovi [[Andry Rajoelina|Andrymu Rajoelinovi]]. [[17. marec|17. marca]] toho istého roku doterajší prezident Ravalomanana odstúpil zo svojej funkcie a [[21. marec|21. marca]] bol inaugurovaný nový prezident Rajoelina.<ref>[http://zahranicni.ihned.cz/c1-36012660-madagaskar-inauguroval-vojenskeho-prezidenta Madagaskar inaugurovali vojenského prezidenta]</ref> == Geografia == Ostrov Madagaskar sa od Africkaj pevniny začal postupne odtrhávať v [[Mezozoikum|druhohorách]] až [[Terciér|treťohorách]]. Jeho povrch tvorí náhorná plošina, zvoľna sa skláňajúca k [[Západ (svetová strana)|západu]] a strmo spadajúca na [[Východ (svetová strana)|východ]] k úzkemu pruhu pobrežnej nížiny. Na severe ostrova sa vypína vulkanický masív Tsaratanana alebo [[Maromokotro]], ktorý meria {{Mnm|2876}} Pozostatkom sopečnej činnosti sú dnešné [[Kráter|kráterové]] jazierka a horúca žriedla. V strede ostrova vystupuje pohorie [[Ankaratra]], ktoré má najvyšší bod [[Tsiafajavena]], dosahujúci {{Mnm|2643}} Na juhovýchode leží masív [[Andringitra]], ktorý meria {{Mnm|2658}} a na juhozápade masív [[Isalo]] s národným parkom. Ostrov sa vyznačuje hustou riečnou sieťou. Najväčšími [[Rieka|riekami]] sú [[Betsiboka]], [[Mahavavy]], [[Bemarivo]], [[Maevarano]], [[Sofia (rieka)|Sofia]], [[Mahajamba]], [[Ikopa]], [[Mangoky]], [[Onilahy]] a na východe [[Mangoro]]. Umelým spojením lagún na východe vznikla pobrežná vodná cesta [[Canal des Pangalane]]. Najväčšími jazerami sú [[Tsimanampetsotsa]], [[Ihotry]], [[Bemamba]], [[Kinkony]] a [[Alaotra]]. == Náboženstvo == * Domorodé náboženstvo: 52% * [[Kresťanstvo]]: 41% * [[Islam]]: 7% Podľa sčítania ľudu z roku 2020 je náboženská príslušnosť na Madagaskare nasledovná: [[Kresťan|kresťania]] 58,09 % (z toho [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícki kresťania]] 25,25 %, [[Protestantizmus|protestantské cirkvi]] 30,88 %, zvyšok rôzne menšie cirkvi), tradičné lokálne náboženstvo 39,22 % (v porovnanie s celou [[Afrika|Afrikou]] nezvyčajne vysoké číslo), [[Moslim|moslimovia]] 2,12 %, ďalšie náboženstvo ([[hinduizmus]], [[Bahaizmus|bahá´í]], [[budhizmus]], bez vyznania) – nízke desatiny či stotiny percenta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Madagaskar – National Profiles|url=https://www.thearda.com/world-religion/national-profiles?u=137c|vydavateľ=www.thearda.com|dátum prístupu=2022-10-05}}</ref> Tradičných lokálnych náboženstiev a [[Kult|kultov]] je nespočetné množstvo, napríklad tradičný kult, ktorého zasvätenci vykonávajú svoje obrady u statných starých [[Baobab|baobabov]] alebo priamo v ich kmeňoch.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Ross|meno=Keneth R.|titul=Madagascar. In: Christianity in Sub-Saharan Africa|vydanie=1|vydavateľ=Edinburgh University Press|miesto=Edinburgh|rok=2017|strany=87-93}}</ref> Duté kmene obrích baobabov bývajú využívané ako obradný priestor, kam by nemal vstupovať nikto iný ako zasvätenec.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Posvátné baobaby: příbytky božstev a objekty kultického uctívání|url=https://info.dingir.cz/2021/05/posvatne-baobaby-pribytky-bozstev-a-objekty-kultickeho-uctivani/|dátum prístupu=2022-10-05|jazyk=cs|meno=Ondřej|priezvisko=Havelka|vydavateľ=Dingir|odkaz na autora=Ondřej Havelka (cestovateľ)}}</ref> V okolí takýchto stromov sa nachádzajú kultické sošky, zvláštne – často nepostrehnuteľné – symboly zavesené na vetvách a niekedy aj symbol varujúci prechádzajúceho, aby neznesvätil kulticky významné miesto. Pre istý stredomalagašský kult je baobab posvätný podobne významne ako krava pre [[India|indických]] [[Hinduizmus|hinduistov]] (z celkovo deviatich svetových druhov baobabov je šesť druhov pôvodne z Madagaskaru). Úplne zvláštnu úctu priznávajú ľudia na Madagaskare tzv. milujúcim sa baobabom,<ref name=":0" /> čo sú dva pri sebe rastúce baobaby vzájomne sa obrastajúce. Veria sa v ich [[Mágia (okultizmus)|magické]] účinky, sú posvätné. Ľudia k nim chodia, aby do svojich životov privolali šťastie a lásku. U milujúcich sa baobabov môže cestovateľ nájsť najrôznejšie dary, obetné pokrmy, alkohol alebo aj peniaze.<ref name=":1" /> == Podnebie == [[Súbor:Satellite image of Madagascar in September 2003.jpg|thumb|Satelitná snímka ostrova Madagaskar]] [[podnebie (klíma)|Podnebie]] ostrova je tropické, ovplyvňované východnými [[pasát|pasátmi]]. Najviac zrážok (cca. {{mm|3000|m}}) preto spadne ročne na východnom pobreží. V zrážkovom tieni na západe a juhozápade ostrova spadne najmenej ({{mm|500|m}}) zrážok. [[Polostrov]]u Masoala sa dokonca hovorí „Nočník Madagaskaru“, pretože tam padne 4 000{{--}}{{mm|6000|m}} zrážok ročne. Západ je suchší: 500{{--}}{{mm|1000|m}} zrážok ročne. Ročné teploty na Madagaskare sa pohybujú v rozmedzí od 20°C (v chladnejšom období) po 27°C (v teplejšom období). === Administratívne členenie === Madagaskar sa delí na šesť autonómnych provincií ''(faritany mizakatena).'' Tie sa delia na 22 krajov ''(faritra). [[Súbor:MadagascarProvinces001.png|left|110px]] {| style="vertical-align:top;" | * '''[[Provincia Antananarivo|Antananarivo]]''' (1) :[[Analamanga]] :[[Bongolava]] :[[Itasy|ITAS]] :[[Vakinankaratra]] * '''[[Provincia Antsiranana|Antsiranana]]''' (2) :[[Diana (Madagaskar)|Diana]] :[[Sava (Madagaskar)|Sava]] | * '''[[Provincia Fianarantsoa|Fianarantsoa]]''' (3) :[[Amoron'i Mania]] :[[Atsimo-Atsinanana]] :[[Haute-Matsiatra]] :[[Ihorombe]] :[[Vatovavy-Fitovinany]] * '''[[Provincia Mahajanga|Mahajanga]]''' (4) :[[Betsiboka]] :[[Boeny]] :[[Melaky]] :[[Sofia (Madagaskar)|Sofia]] | * '''[[Provincia Toamasina|Toamasina]]''' (5) :[[Alaotra Mangoro]] :[[Analanjirofo]] :[[Atsinanana]] * '''[[Provincia Toliara|Toliara]]''' (6) :[[Androy]] :[[Anosy]] :[[Atsimo-Andrefana]] :[[Menabe]] |} Kraje sa ďalej delia na 116 okresov, 1548 obcí a 16969 fokontany. Významné mestá majú zvláštny štatút ako "commune Urbane" na rovnakej úrovni ako okresy. == Fauna a flóra == Rastlinné spoločenstvá na Madagaskare sú rôznorodé a to vďaka rôznej nadmorskej výške. V najvyšších horách nájdeme horské lúky, nižšie sú tropické dažďové pralesy, ktoré čelia nadmernej ťažbe a vyzerá to, že čoskoro budú úplne zničené. Namiesto pôvodných opadavých lesov tu nájdeme [[Bambus|bambusové]] kroviny. Na juhozápade, kde je extra suché [[Podnebie (klíma)|podnebie]] (350 mm zrážok ročne), sa nachádza tŕnistá [[buš]] alebo [[savana]]. Degradovaným trávnatým porastom sa hovorí badlandy. Nájdeme tu však aj [[Mangrovník (typ stromu)|mangrovníky]]. Na Madagaskare sa kvôli dlhej izolácii od okolitých pevninských blokov (asi 130 mil. rokov) vyskytuje veľké množstvo organizmov, ktoré sú viazané iba na tento ostrov. Sú to napríklad [[lemur]]y, ktorých tu žije asi 20 druhov. Iné druhy tu však chýbajú, napríklad dravé šelmy. Výnimkou je [[fosa]]. Po osídlení človekom sa začala krajina meniť, ubudlo postupne mnoho unikátnych živočíchov, vyhubený bol napr. aj lemur ''[[Megaladapis]]'', ktorý bol podľa [[Oporná sústava|kostrových]] pozostatkov veľký ako [[Somár|osol]] a vážil 200 kg. [[Druh (taxonómia)|Druhy]], ktoré na Madagaskare prežili, označujeme za žijúce [[Fosília|fosílie]], keďže všade inde už dávno v neľútostnej konkurencii vymizli, tu však nepoznali žiadnu konkurenciu. === Ochrana prírody === Madagaskar bol medzi prvými krajinami sveta, ktoré začali budovať systém [[Chránené územie|chránených území]]. Prvé vznikli už v roku [[1927]]. Bolo ich osem a pokrývali plochu 284 919 ha. Dnešná sieť zahŕňa 50 chránených území, ktoré pokrývajú plochu 1 698 640 ha. == Hospodárstvo == Madagaskar je rozvojový poľnohospodársky štát. Väčšina obyvateľov je závislá na poľnohospodárstve, hoci iba 5% pôdy možno obrábať. Má na svoju veľkú rozlohu pomerne malé náleziská nerastných surovín a nízku výrobu elektrickej energie. Dobýva sa [[chróm]], [[zlato]], [[grafit]], [[soľ]], [[sľuda]], [[Polodrahokam|polodrahokamy]] a [[Drahokam|drahokamy]]. Ťaží sa a vyváža [[drevo]]. V poľnohospodárstve sa pestuje [[Ryža (potravina)|ryža]], [[kukurica]], [[maniok]], [[cukrová trstina]], [[batát|batáty]], [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[bavlna]], [[sisal]], [[kokosový orech]], [[mango]], [[ananás]]y, [[pomaranč]]e, [[Banán|banány]], [[korenie]], [[Vanilka pravá|vanilka]], [[Klinčekovec voňavý|klinček]] a [[káva]]. Živočíšna výroba je orientovaná na chov [[Tur domáci|dobytka]], ošípaných, [[Ovca|oviec]], kôz a [[Hydina (vtáctvo)|hydiny]]. Je tu významný [[rybolov]]. Cestná a železničná sieť je riedka. == Horolezectvo == Madagaskar je vďaka žulovým masívom v oblastiach Andringitra - Tsaranoro, Karambony a ďalších populárnou oblasťou bigwallových horolezeckých výstupov. Do histórie horolezectva sa tu zapísali aj naši horolezci. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.madagascar.gov.mg/ Oficiálna stránka madagskarskej vlády] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081024185803/http://www.madagascar.gov.mg/ |date=2008-10-24 }} * [http://www.assemblee-nationale.mg/en/accueil.php Oficiálna stránka madagaskarského parlamentu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071026102510/http://www.assemblee-nationale.mg/en/accueil.php |date=2007-10-26 }} * [http://www.madagascar-diplomatie.net/ Oficiálne stránky madagaskarského ministerstva zahraničia] * [http://services.czechtrade.cz/pdf/sti/madagaskar-2009-10-05.pdf Súhrnné teritoriálne informácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120111095635/http://services.czechtrade.cz/pdf/sti/madagaskar-2009-10-05.pdf |date=2012-01-11 }} * [http://www.britannica.com/EBchecked/topic/355562/Madagascar Encyclopaedia Britannica] == Zdroj == {{Preklad|en|Madagaskar|1225408720}} {{Africká únia}} {{Afrika}} {{WTO}} [[Kategória:Madagaskar| ]] [[Kategória:Ostrovy Indického oceánu]] [[Kategória:Ostrovy Afriky]] [[Kategória:Členovia AÚ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Afrike]] [[Kategória:Členovia Frankofónie]] pq0a56its0cnerkcyqrdypnhrs7keme Libanon 0 3143 8203431 7726586 2026-04-25T15:47:23Z Auto-épreuve 128612 8203431 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Libanonská republika | 2. pád názvu = Libanonu | Vlajka = Flag of Lebanon.svg | Znak = Coat of Arms of Lebanon.svg | Poloha = Lebanon (orthographic projection).svg | Motto = ''nie je'' | Hymna = ''Kulluna lil-watan'' | Dlhý miestny názov = الجمهورية اللبنانية | Krátky miestny názov = لبنان | Hlavné mesto = [[Bejrút]] | ŠírkaSt = 33 | ŠírkaMin = 54 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 35 | DĺžkaMin = 32 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = Bejrút | Úradné jazyky = [[arabčina]] | Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[prezident]]<br/>[[premiér]] | Politickí predstavitelia = [[Michel Aoun]] (ميشال عون)<br/> [[Najib Mikati]] (نجيب ميقاتي) | Vznik = [[24. október]] [[1945]] | Susedia = [[Izrael]], [[Sýria]] | Rozloha = 10 452 | Poradie rozloha = 162 | Rozloha vody = | Percento vody = 1,8 | Odhad počtu obyvateľov = 6 006 668 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2016 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 112 | Sčítanie počtu obyvateľov = | Rok sčítanie počtu obyvateľov = | Hustota obyvateľstva = 560 | Poradie hustota = 21 | HDP = 53,915 mld. | Rok HDP = 2017 | Poradie HDP = 86 | HDP na hlavu = 19 128 | Poradie HDP na hlavu = 80 | HDI = 0,763 | Rok HDI = 2015 | Poradie (HDI) = 76 | Kategória HDI = vysoké | Mena = [[libanonská libra]] | Kód meny = LBP | Časové pásmo = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | UTC posun = +2 | Letný čas = [[Východoeurópsky čas|VELČ]] | UTC posun leto = +3 | Medzinárodný kód = LBN | Kód motorových vozidiel = LB | Internetová doména = [[.lb]] | Smerové telefónne číslo = 961 | Poznámky = }} '''Libanon''' ({{V jazyku|ara|لبنان|''Lubnán''}}), dlhý tvar '''Libanonská republika''', je štát na [[Blízky východ|Blízkom východe]], pri východnom pobreží [[Stredozemné more|Stredozemného mora]]. Hraničí na severe a východe so [[Sýria|Sýriou]], na juhu s [[Izrael]]om. == Dejiny == === Osmanská ríša a prvá svetová vojna === Libanon bol od roku [[1516]] do roku [[1918]] súčasťou [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Roku [[1861]] Libanon získal [[autonómia|autonómiu]]. Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] došlo v roku [[1915]] v krajine k nastoleniu vojenskej diktatúry pod vedením [[Džamal Paša|Džamala Pašu]]. Spolu s porážkou centrálnych mocností došlo tiež k rozpadu Osmanskej ríše. [[Spojené kráľovstvo]] a [[Francúzsko]] podpísali tajnú [[Sykesova-Picotova dohoda|Sykes-Picotovu dohodu]], na základe ktorej si rozdelili arabské provincie Osmanskej ríše. Libanon spolu so [[Sýria|Sýriou]] sa stali sférou vplyvu Francúzska a hoci územie Libanonu na konci vojny v roku [[1918]] obsadili Briti, Francúzi trvali na dodržaní dohody a ich odchode. Spojené kráľovstvo, Francúzsko a [[USA]] navrhli mandátnu formu usporiadania krajiny, ktoré by pomohlo pripraviť krajinu na nezávislosť. V roku [[1920]] tak bol Libanon vyhlásený mandátnym územím Spoločnosti národov pod správou Francúzska a pod jeho mandátom bol ustanovený Veľký Libanon. Roku [[1925]] bol Libanon oddelený od [[Sýria|Sýrie]] a v nasledujúcom roku došlo k vyhláseniu libanonskej ústavy a Libanonskej republiky. Napriek tomu však naďalej zostal francúzskym mandátnym územím. === Druhá svetová vojna === [[Súbor:French_Mandate_for_Syria_and_the_Lebanon_map_en.svg|left|thumb|Mandátna Sýria pred rokom 1937]] Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bol Libanon pod dozorom vichistickej kolaborantskej vlády, avšak už roku [[1941]] do Libanonu prišli jednotky Spojeného kráľovstva a Slobodného Francúzska. V roku [[1943]] bol oficiálne zrušený francúzsky mandát a formálne uznaná nezávislosť krajiny. Jednotky Francúzska boli úplne stiahnuté až po ukončení druhej svetovej vojny v roku [[1946]]. V roku [[1943]] došlo v krajine k dôležitej dohode medzi jej hlavnými predstaviteľmi, tzv. Národnému paktu. Išlo o dohodu nepísanú, ktorej súčasťou bolo rozdelenie moci v krajine medzi hlavné náboženské skupiny - prezidentom sa tak stal maronit, premiérom sunnit a predsedom parlamentu šiit. Ako jediná arabská krajina podpísal Libanon v roku [[1957]] [[Eisenhowerova doktrína|Eisenhowerovu doktrínu]]. Roku [[1958]] došlo k spojeniu susednej [[Sýria|Sýrie]] s [[Egypt]]om, čím vznikla [[Zjednotená arabská republika]] vedená [[Gamal Abdul Násir|Gamalom Násirom]], ako výsledok panarabskej vlny, šíriacej sa medzi arabskými krajinami. Libanonskí kresťania sa prirodzene obávali možnosti zlúčenia Libanonu so Sýriou, čo požadovali predovšetkým libanonskí moslimovia. Vzhľadom k tejto situácii sa maronitský prezident [[Kamil Šamún]] rozhodol nenasadiť armádu (ktorá bola konfesne rozdelená na milície), ale obrátil sa s prosbou o pomoc na USA, ktoré vyslali do oblasti svoje jednotky. Po upokojení situácie bol zvolený nový prezident a následne stiahnuté jednotky USA. S postupným príchodom Palestínčanov ([[Organizácia za oslobodenie Palestíny|OOP]]) do Libanonu (už od roku [[1948]]) došlo medzi nimi a libanonskou armádou k stretom. OOP začala podnikať útoky z libanonského územia proti Izraelu, ktorý následne realizoval odvetné akcie, pri ktorých prenikal na libanonské územia. === Občianska vojna === [[Súbor:Green_Line,_Beirut_1982.jpg|right|thumb|Línia sa ''Green Line'', ktorá delila východný a západný Bejrút, 1982]]{{Hlavný článok|Libanonská občianska vojna}} Na náraste napätia mali značný podiel palestínski utečenci, ktorí do krajiny prišli hlavne po vyhlásení štátu [[Izrael]] a [[Prvá arabsko-izraelská vojna|prvým arabsko-izraelskom konflikte]] v roku [[1948|1948,]] po [[Šesťdňová vojna|šesťdňovej vojne]] v roku [[1967]] a po presune OOP do Libanonu v roku [[1970]], keď na juhu začala budovať štát v štáte. Palestínčania sa stretávali s miestnymi obyvateľmi, ktorí sa cítili utláčaní (nespokojní boli predovšetkým kresťania), a tak v polovici sedemdesiatych rokov stáli proti sebe kresťanskí falangisti a palestínski utečenci spolu so sunnitskými moslimami. Na začiatku vojny bolo niekoľko konfliktov; prvý atentát, namierený na autobus prevážajúci členov kresťanskej falangy, bol spáchaný 13. apríla [[1975]]. Veliteľ falangy obvinil z tohto činu Palestínčanov, a ako odvetu falangisti napadli autobus prevážajúci palestínskych robotníkov do utečeneckého tábora. Na žiadosť libanonskej vlády do krajiny prišli v apríli [[1976]] sýrske jednotky, ktoré spolu s kresťanmi vytlačili palestínskych bojovníkov na juh krajiny. Prímerie vydržalo len do roku [[1978]], keď vypukli ďalšie boje, v ktorých už ale Sýrčania stáli na strane Palestínčanov. OOP ostreľovalo z juhu Libanonu sever Izraela, a tak sa do vojny zapojili aj izraelské sily, podporujúce kresťanské jednotky plukovníka Haddada. Na ostreľovanie severu Izraela reagovala v marci [[1978]] izraelská armáda obsadením južnej časti Libanonu, ktoré trvalo až do júna. Libanon bol fakticky rozdelený na východnú časť (ovládanú Sýriou), Tripolis, južný Libanon a východný Bejrút (v rukách moslimov) a západný Bejrút (v rukách kresťanov, podporovaných Izraelčanmi). Od leta [[1981]] do leta [[1982]] boli v oblasti prítomné medzinárodné jednotky a došlo k relatívnej stabilizácii. Po tom, čo Palestínčania zintenzívnili ostreľovanie Izraela, začala [[Libanonská vojna|operácia Mier pre Galileu]], t.j. Libanonská vojna. Izraelské jednotky prekročili na troch miestach hranice, obsadili tretinu Libanonu a obkľúčili Bejrút. Vtedajší najvyšší predstaviteľ OOP [[Jásir Arafát]] rozhodol o presune svojich jednotiek a hlavného stanu OOP [[Tunis]]u. 16. septembra [[1982]] bol spáchaný masaker, pri ktorom kresťanskí falangisti napadli utečenecké tábory v západnom Bejrúte. Reagovali tak na atentát, spáchaný na veliteľa falangy [[Bašír Džamáíl|Bašíra Džamáíla]]. Falangisti napadli Palestínčanov na území kontrolovanom Izraelom, pričom proti tomu izraelskí vojaci nezasiahli. Kvôli tomu bol tvrdo kritizovaný aj minister obrany [[Ariel Šaron]]. Pokračovali aj rokovania o prímerí a 17. mája [[1983]] Libanon, Izrael a USA podpísali dohodu o izraelskom stiahnutí, ktoré bolo podmienené odchodom sýrskych jednotiek z krajiny, čo však Sýria odmietla. Napriek tomu sa izraelské jednotky postupne do roku [[1985]] stiahli. Izrael zasahoval do vojny len podporou kresťanských jednotiek generála Auna, ktorý v roku [[1989]] začal boj za vyhnanie sýrskych jednotiek z krajiny. Po krátkom úspechu bol Aun obkľúčený Sýrčanmi a musel utiecť na francúzske veľvyslanectvo. Občiansku vojnu ukončila dohoda z Taif, prijatá libanonskými poslancami v októbri [[1989]] na zasadnutí v saudskoarabskom [[Taíf]]e. Bola prijatá tzv. Charta národného zmierenia – ústavná a administratívna reforma, ktorá trochu obmedzila privilegované postavenie Maronitov v krajine, dohoda o vláde národnej jednoty a legalizácii pobytu sýrskych jednotiek v Libanone. Dohoda z Taif ukončila pätnásťročnú občiansku vojnu v Libanone. === Libanon od začiatku 90. rokov === [[Súbor:Beirut-Rue_Minet_al_Hosn-Assn_R_Hariri.jpg|right|thumb|Časť ulice Rue Minet al Hosni, kde bol 14. februára 2005 zavraždený [[Rafik Hariri]]]] {{Hlavný článok|Druhá libanonská vojna}} V roku [[1990]] začala povojnová obnova krajiny (juh bol napriek tomu naďalej okupovaný [[Izrael]]om, na zvyšnom území sa nachádzalo 40 000 sýrskych vojakov, čím bola zaistená politická nadvláda [[Sýria|Sýrie]]). V máji [[1992]] viedli sociálne nepokoje vyvolané ťaživou hospodárskou situáciou k odstúpeniu vlády a následným parlamentným voľbám v auguste [[1992]]. V nich zvíťazila prosýrska väčšina, bola zriadená vláda [[Rafík Harírí|Rafika Haririho]], presadzujúca ekonomickú obnovu krajiny. S tým rástlo zadlžovanie a po celé deväťdesiate roky pokračovali útoky [[Hizballáh]]u na Izrael z južnej časti Libanonu, na ktoré Izrael reagoval odvetnými útokmi. [[Súbor:Locations_bombed_Aug13_no_fact_box.jpg|left|thumb|Miesta, ktoré boli medzi 12. a 13. júlom 2006 bombardované Izraelom]] Až v máji [[2000]] ukončil Izrael okupáciu južného Libanonu a naplnil rezolúciu [[Rada bezpečnosti OSN|BR OSN]] č. 425 stiahnutím svojich vojsk. Po stiahnutí Izraela prevzali moc v oblasti milície [[Hizballáh]]u. Od roku [[2001]] kresťanská komunita s rôzne dlhými prestávkami protestovala proti prítomnosti sýrskych jednotiek a proti zasahovaniu Sýrie do vnútorných záležitostí Libanonu. Konečne v júni [[2001]] Sýria svoje vojská z [[Bejrút]]u a okolia stiahla a vyhovela požiadavkám Libanončanov. 14. februára [[2005]] bol vykonaný atentát na bývalého libanonského premiéra [[Rafík Harírí|Haririho]], ktorý predstavoval symbol povojnovej obnovy Libanonu a jeho liberálnej politiky. Tento akt vyvolal vlnu protisýrskych demonštrácií, ktoré sa už neobmedzovali len na kresťanskú komunitu a znamenali počiatok tzv. Cédrovej revolúcie. [[26. apríl]]a [[2005]] bolo dokončené sťahovanie sýrskych vojsk z Libanonu, ktorému predchádzal intenzívny tlak zo strany medzinárodného spoločenstva, aj od libanonskej opozície. Tá otvorene obvinila [[Damašk]] z podielu na februárovom atentáte, čo Sýria poprela, hoci väčšina Libanončanov bola presvedčená o opaku. 12. júla [[2006]] došlo ku konfliktu na libanonskej hranici, keď bolo pri raketovom útoku Hizballáhu na mesto Šlomi zabitých 8 vojakov a ďalší 2 boli unesení. Libanon požadoval ich prepustenie, čo Hizballáh podmienil prepustením svojich zajatcov v krajine. Na prepustenie zajatcov a zvýšenie kontroly nad južnou časťou Libanonu apelovala aj OSN. Izrael začal vykonávať letecké útoky, hoci [[Kofi Annan]] nabádal k zdržanlivosti a vyslal zbor 3 vyjednávačov. Útoky napriek tomu pokračovali, preto OSN poslala do [[Bejrút]]u hlavného vyjednávača Vijaya Nambiara, aby vyjadril solidaritu a podporu libanonskej vláde. Bola zničená infraštruktúra a pretrvávala vojenská blokáda Libanonu. Humanitárne podmienky sa naďalej zhoršovali a OSN nebola schopná pomáhať, preto Kofi Annan navrhol opatrenia na zastavenie krviprelievania. Pri útoku na stanovište mierovej misie OSN (UNIFIL) 25. júla zomreli 4 pozorovatelia a pozície misie sa stali terčom útokov oboch strán. Po nálete na mesto [[Kana (Libanon)|Kana]] zomrelo 30. júla vyše 50 ľudí, prevažne detí, na čo OSN poslala do oblasti humanitárny konvoj. Viac ako 800 tisíc osôb bolo vysídlených a 100 tisíc utieklo do Sýrie, preto OSN predĺžila mandát misie UNIFIL do 31. augusta [[2006]]. Po tom, ako 11. augusta prijala [[Rada bezpečnosti OSN|BR OSN]] rezolúciu č. 1701, došlo 14. augusta k zastaveniu vojenských útokov a prímeriu. Izraelská armáda sa stiahla za modrú líniu a libanonskí vojaci sa rozmiestnili po celom južnom území. V sídle OSN v [[New York (mesto)|New Yorku]] prebehli rokovania a jednotky UNIFIL boli rozšírené z 2000 na cca 15 000 príslušníkov. == Geografia == [[Súbor:Barouk_Mountain.JPG|right|thumb|Hory v blízkosti dediny Barouk]] Libanon je malá hornatá krajina ležiaca vo východnom [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomorí]] (pobrežná hranica je dlhá 225 km). Hoci sa krajina nachádza pri [[more|mori]] a neďaleko je sýrska [[púšť]], v libanonskom pohorí sú v zime vhodné podmienky na lyžovanie, hlavne vďaka až 3 000 m vysokým horám. Tento hornatý pás sa delí na pohorie [[Libanon (pohorie)|Libanon]] a [[Antilibanon]]. Prvý z nich leží rovnobežne s pobrežím v celej jeho dĺžke, Antilibanon sa tiahne pozdĺž hranice so Sýriou. Zasnežené hory dali krajine tiež meno ([[Aramejčina|aramejské]] slovo ''Laban'' znamená "biely"). V pohoriach Libanon a Antilibanon, rozdelených údolím [[Bikáa]] sa vyskytujú vzácne a chránené zvyšky cédrových lesov. Libanonu sa hovorí ''krajina cédrov'' a céder je zobrazený aj na štátnej vlajke. Viac ako polovica územia je položená vyššie ako {{Mnm|1000}} <gallery> Súbor:Map of Lebanon.png|Orientačná mapa Súbor:Lebanon Topography.png|Topografia Súbor:Bsharridistrictmountains.jpg|Pohorie Libanon </gallery> === Mestá === * [[Bejrút]] 1 500 000 obyvateľov * [[Tripolis (Libanon)|Tripolis]] 200 000 * [[Zahlá]] 200 000 * [[Sidón]] 100 000 * [[Súr (Libanon)|Týros]] 70 000 Ďalšie sídla: [[Baalbek]], [[Džizín]], [[Byblos]], [[al-Hirmíl]], [[Mardžajún]], [[al-Miná]], [[Nabatíja]], [[az-Zahrání]]. == Správne členenie == {{Image label begin|image=Lebanon_districts.png|link=|width=360|float=right}} {{Image label|x=0.48|y=0.10|scale=360|text=[[Severný Libanon|'''aš-Šamál''']]}} {{Image label small|x=0.69|y=0.14|scale=360|text=[[Akkar District|Akkar]]}} {{Image label small|x=0.608|y=0.243|scale=360|text=<center>[[Miniyeh-Danniyeh District|Miniyeh-<br />Danniyeh]]</center>}} {{Image label small|x=0.535|y=0.295|scale=360|text=[[Zgharta District|Zgharta]]}} {{Image label small|x=0.46|y=0.315|scale=360|text=[[Koura District|Koura]]}} {{Image label small|x=0.44|y=0.175|scale=360|text=[[Tripoli District|Tripoli]]}} {{Image label small|x=0.57|y=0.357|scale=360|text=[[Bsharri District|Bsharri]]}} {{Image label small|x=0.46|y=0.37|scale=360|text=[[Batroun District|Batroun]]}} {{Image label|x=0.195|y=0.42|scale=360|text=<center>[[Horský Libanon|'''Džabal<br />Lubnán''']]</center>}} {{Image label small|x=0.472|y=0.445|scale=360|text=[[Jbeil District|Jbeil]]}} {{Image label small|x=0.425|y=0.525|scale=360|text=[[Kesrwan District|Kesrwan]]}} {{Image label small|x=0.4|y=0.595|scale=360|text=[[Matn District|Matn]]}} {{Image label|x=0.155|y=0.57|scale=360|text=[[Bejrút (provincia)|'''Bejrút''']]}} {{Image label|x=0.297|y=0.59|scale=360|text=[[Beirut|&#9830;]]}} {{Image label small|x=0.387|y=0.646|scale=360|text=[[Baabda District|Baabda]]}} {{Image label small|x=0.33|y=0.695|scale=360|text=[[Aley District|Aley]]}} {{Image label small|x=0.29|y=0.79|scale=360|text=[[Chouf District|Chouf]]}} {{Image label|x=0.01|y=0.92|scale=360|text=[[Južný Libanon|'''al-Džanúb''']]}} {{Image label small|x=0.267|y=0.87|scale=360|text=[[Jezzine District|Jezzine]]}} {{Image label small|x=0.151|y=0.947|scale=360|text=[[Sidon District|Sidon]]}} {{Image label small|x=0.117|y=1.103|scale=360|text=[[Tyre District|Tyre]]}} {{Image label|x=0.88|y=0.57|scale=360|text=[[Bikáa (provincia)|'''al-Bikáa''']]}} {{Image label small|x=0.78|y=0.26|scale=360|text=[[Hermel District|Hermel]]}} {{Image label small|x=0.7|y=0.49|scale=360|text=[[Baalbek District|Baalbek]]}} {{Image label small|x=0.53|y=0.67|scale=360|text=[[Zahle District|Zahle]]}} {{Image label small|x=0.433|y=0.782|scale=360|text=<center>[[Western Beqaa District|Western<br />Beqaa]]</center>}} {{Image label small|x=0.445|y=0.89|scale=360|text=[[Rashaya District|Rashaya]]}} {{Image label|x=0.38|y=1.12|scale=360|text=[[Nabatíja|'''an-Nabatíja''']]}} {{Image label small|x=0.375|y=1.0|scale=360|text=[[Hasbaya District|Hasbaya]]}} {{Image label small|x=0.203|y=1.01|scale=360|text=[[Nabatieh District|Nabatieh]]}} {{Image label small|x=0.26|y=1.09|scale=360|text=[[Marjeyoun District|Marjeyoun]]}} {{Image label small|x=0.198|y=1.15|scale=360|text=<center>[[Bint Jbeil District|Bint<br />Jbeil]]</center>}} {{Image label end}} Libanon sa člení na 6 provincií ([[arabčina|arabsky]] محافظة ''[[muháfaza|muháfazat]],'' [[množné číslo|plurál]] محافظات ''muháfazat).'' * [[Bejrút (provincia)|Bejrút]] محافظة بيروت ''(Bejrút;'' územie hlavného mesta) * [[Bikáa (provincia)|Bika]] محافظة البقاع ''(al-Biqa)'' * [[Horský Libanon]] محافظة جبل لبنان ''(Džabal Lubnán)'' * [[Južný Libanon]] محافظة الجنوب ''(al-Džanúb)'' * [[Nabatíja (provincia)|Nabatíja]] محافظة النبطية ''(an-Nabatíja)'' * [[Severný Libanon]] محافظة الشمال ''(aš-Šámal)'' == Demografia == [[Súbor:Lebanon-demography.png|right|thumb|Vývoj populácie]] Odhaduje sa, že v Libanone žije 5,85 mil. obyvateľov, z toho je 95% [[Arabi|Arabov]], 4% Arménov, 1% sú Palestínčania, Turkméni a i. Podľa odhadov je však Palestínčanov až 12%, nemajú tu však priznané občianstvo a mnoho z nich nemá ani pas, preto nemôžu vycestovať. Podľa údajov [[UNRWA]] bolo v decembri roku [[2003]] v Libanone viac ako 390 000 palestínskych utečencov. Okrem toho tu žije určité percento Sýrčanov a Kurdov (spolu asi 3%), z toho veľkú časť tvoria sezónni robotníci. Z ďalších dôležitých menšín sú to Egypťania, ktorých bolo v roku 2003 okolo 45 tisíc, ďalej niekoľko desiatok tisíc občanov [[Srí Lanka|Srí Lanky]], [[Filipíny|Filipín]] a [[Malajzia|Malajzie]], ktorí do Libanonu prichádzajú rovnako za prácou. [[Súbor:Religions_of_Lebanon.png|thumb|Hlavné náboženské skupiny v Libanone (2010)]] Z náboženského hľadiska sú zastúpení [[moslimovia]] 59,7 % ([[sunniti]], [[šiíti]], [[drúzi]], Isma'ilite, [[alaviti]]), [[kresťania]] 39 % (väčšinou [[Maronitská cirkev|maroniti]], grécki pravoslávni, [[arménska apoštolská cirkev]], [[gréckokatolícka cirkev]], [[sýrska cirkev]], [[latinská cirkev|rímskokatolícka cirkev]], [[Chaldejsko-katolícka cirkev|chaldejská katolícka cirkev]], [[asýrska cirkev]], egyptskokresťanská, [[protestantská cirkev|protestantská]]) a iné 1,3 % (pozn. 14 náboženských [[sekta|siekt]]). Presné čísla nie sú známe kvôli neprehľadnej situácii a občianskym vojnám. Pri sčítaní ľudu v roku 1932 bolo kresťanov ešte 55% a zníženie ich zastúpenia spôsobila zvýšená pôrodnosť moslimov. Gramotných je 89% obyvateľov krajiny. Úradným jazykom je [[arabčina]], väčšina nápisov v mestách je ale aj po [[angličtina|anglicky]] alebo [[francúzština|francúzsky]]. Osídlené je najmä pobrežie a pohorie Libanon okolo Bejrútu (90% obyvateľstva žije v mestách alebo v ich okolí). Významná je zahraničná diaspóra, presahujúca 12 mil. Libanončanov (podľa niektorých údajov až 15 mil.) Emigrácia prebehla v niekoľkých vlnách, v súčasnosti prebieha ďalšia jej významná fáza. Podľa záveru štúdií UNPF a ministerstva sociálnych záležitostí sa odhaduje, že v rokoch 2000 a 2002 emigrovalo medzi 8 až 15 tis. Libanončanov mesačne a tento trend pokračoval aj v roku 2003. Jedná sa hlavne o mužov - kresťanov - medzi 25 a 35 rokmi. Dôvodom je neistá situácia v regióne, vedomie ekonomickej krízy v krajinu a nezamestnanosť, čo je varujúce najmä u mladých absolventov vysokých škôl '''Konkrétne demografické dáta:''' * Prírastok obyvateľstva (2004): 1,2% (podľa "Emerging Lebanon 2005") (1990-2002): 2,4% (podľa [[UNICEF]]) * Priemerná domácnosť (2000): 4,1 členov v Bejrúte (podľa demografickej konferencie 2001), 5,5 členov vo vidieckych oblastiach * Počet detí v rodine (2004): priemerne 2 deti (podľa "Emerging Lebanon 2005") * Počet obyvateľov v mestách (2004): 90% (podľa "Emerging Lebanon 2005") * Veková štruktúra (2000): 0 - 14 rokov: 31,1% (podľa ESCWA), 15 - 64 rokov: 62,8%, 64+ rokov: 6,1% * Priemerná dĺžka života (2000): 71,3 roka (muži: 68,87 rokov; ženy: 73,74 rokov) * Negramotnosť (2004): 10% (podľa "Emerging Lebanon 2005") * Pomer mužov a žien (2000): 49% : 51% (podľa ESCWA) * Úmrtnosť (2002): 5 na 1000 obyvateľov (podľa UNICEF) * Dojčenská úmrtnosť (2002): 28 na 1000 pôrodov (podľa UNICEF) * Jazyky: [[arabčina]] (úradný), [[francúzština]], [[angličtina]], [[arménčina]] * Gramotnosť: 87,4 % celkom, 93,1 % mužov, 82,2 % žien (pribl. 2003; nad 15 rokov, vedia čítať a písať) === Utečenci === Pred začiatkom [[Občianska vojna v Sýrii|občianskej vojny v Sýrii]] boli pre krajinu boľavým miestom Palestínčania. Niektorí z nich žijú v Libanone päťdesiat rokov a mnoho sa ich tu narodilo. Ich prítomnosť však znášala väčšina Libanončanov veľmi ťažko, boli obmedzovaní radom vyhlášok a nariadení, žili v utečeneckých táboroch a boli do značnej miery závislí na daroch od Spojených národov. Do vypuknutia konfliktu v Sýrii tvorili utečenci približne desatinu populácie. Situácia sa radikálne zmenila po vypuknutí vojny v susednej Sýrii, čo zvýšilo počet utečencov v Libanone na približne 1,3 milióna (2016, UNHCR), čím tvoria jednu štvrtinu obyvateľstva. To predstavuje pre malý Libanon veľkú ekonomickú záťaž.<ref>[http://www.voanews.com/content/syrian-refugee-crisis-in-lebanon-could-explode-into-sectarian-violence/1956988.html UN: Lebanon's Syrian Refugee Crisis Could Explode into Sectarian Violence]</ref> == Ekonomika == [[Súbor:2006Lebanese_exports.PNG|right|thumb|Vývoz v roku 2006]] V občianskej vojne v rokoch [[1975]]-[[1990]] stratil Libanon veľa zo svojho bohatstva. Predtým sa mu hovorilo "Stredomorské [[Švajčiarsko]]", ale dnes je situácia iná. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] ustálil ekonomickú aj politickú situáciu [[Rafík Harírí]] (ktorý bol v roku [[2005]] zavraždený). Libanon vykazuje veľkú mieru zadlženia - 170% HDP, ekonomika rastie tempom 4% a [[HDP]] na osobu dosahuje 10 000 USD (2013). Ekonomika je však stále ohrozovaná nestabilitou, vnútornou aj vonkajšou. Až 8% obyvateľov žije v extrémnej chudobe. Poľnohospodárstvo zamestnáva okolo 15% obyvateľov a pestuje sa [[Vinič hroznorodý|vinič]], [[Rajčiak jedlý|paradajky]], [[Oliva (plod)|olivy]] a citrusy. Počas vojny sa rozvinulo pestovanie [[Ópium|ópia]] a [[marihuana|marihuany]]. Chová sa predovšetkým hydina, menej už kozy či ovce. Ťažia sa stavebné hmoty a väčšina energie pochádza zo spaľovania ropy. Vyrába sa cement, odevy a šperky. Cesty majú väčšinou pevný povrch, ale počas vojny neboli udržiavané. Železnica bola vojnou kompletne vyradená z prevádzky. Medzinárodné letisko je v Bejrúte. Vyvážajú sa hlavne potraviny a poľnohospodárske výrobky ([[pomaranč]]e, olivy, [[tabak]]), dovážajú sa stavebniny (pre obnovu), stroje a spotrebný tovar, čiastočne tiež [[elektrická energia]]. Zo Sýrie sa dováža ropa. Hlavné obchodné kontakty sú s [[Francúzsko]]m, [[Nemecko]]m, [[Taliansko]]m a Sýriou. == Vláda a politický systém == [[Súbor:BeirutParliament.jpg|thumb|Budova parlamentu na námestí l'Étoile.]] Libanon je [[republika]] v čele s prezidentom, sídliacim v hlavnom meste [[Bejrút]]. Libanon je parlamentná republika - politické strany sú organizované väčšinou na koncesnom princípe. Platí ústava z [[23. jún]]a [[1926]] (najstaršia bez prerušenia platná ústava v arabskom svete), s najdôležitejšími revíziami: Taef Agreement (dohoda z Taif - 21. 9. 1990) → tzv. Druhá republika (transformácia "prezidentskej republiky" na republiku s dominantným postavením vlády - "sektárske delenie moci" + výhoda pre moslimov na úkor početne ubúdajúcich kresťanov). Od polovice 70. rokov 20. stor. do parlamentných volieb v roku 1992 občianska vojna znemožnila efektívne fungovanie centrálnej vlády a konania volieb. V krajine existuje nespočetné množstvo politických strán, ktoré sa delia podľa etnického alebo náboženského kľúča, sú volené do Národného zhromaždenia (''Assemblée Nationale'' - francúzsky, ''madžlisu Alnuwab'' - arabsky), kde 64 kresiel patrí kresťanom a 64 moslimom. Významnou politickou silou je šiítske hnutie [[Hizballáh]], ktoré je niekedy označované za teroristickú organizáciu (pre USA, Kanadu, Izrael je to teroristická organizácia – nie však pre EÚ). Hizballáh podnikal v dobách občianskej vojny útoky na [[Izrael]] a práve táto krajina usiluje o jeho likvidáciu. Hnutie [[Hizballáh]] vzniklo v roku [[1982]] na juhu Libanonu. Hlavným zámerom bolo nastoliť teokraciu iránskeho typu a boj proti falangistom, izraelskej armáde a zahraničným silám (USA). Po skončení občianskej vojny sa transformovalo na politickú stranu a v roku [[1992]] získalo zastúpenie v parlamente (celkom 12 kresiel zo 128). Vo voľbách v roku [[2006]] získalo už 16 kresiel a poľným veliteľom a duchovným je [[Hasan Nasralláh]], duchovným vodcom je [[Hussein Fadlallah]]. V polovici júla 2006 zorganizoval Hizballáh útok na pohraničné stanovište izraelskej armády, zabil 8 vojakov, 2 uniesol a podporil predchádzajúcu požiadavku extrémistického hnutia [[Hamás]] na výmenu týchto rukojemníkov za zhruba 1000 väznených extrémistov. Spustil raketový útok na izraelské mestá, čo viedlo južného suseda k námornej i leteckej blokáde a ostreľovaniu Libanonu. Došlo tiež k pozemnej invázii a útokom na infraštruktúru, s cieľom zničiť Hizballáh. == Zaujímavosti == * Názov Libanon existuje už 4000 rokov. * Názov sa objavuje 71 krát v [[Biblia|Biblii]]. * Libanon je jediná blízkovýchodná krajina, ktorá nemá púšť. * Libanon má 17 náboženských komunít. * V Libanone je 15 riek. * Bejrút bol sedemkrát zničený a znovu postavený. == Iné projekty == {{Projekt|commons=Lebanon}} == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * CIA - The World Factbook https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/le.html {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170910080711/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/le.html |date=2017-09-10 }} * [http://www.lebweb.com lebweb.com] * [http://www.freeworldmaps.net/asia/lebanon/map.html Mapy Libanon] * http://www.amnesty.org/en/region/lebanon/report-2011 * http://www.freedomhouse.org/template.cfm?page=22&year=2011&country=8074 * http://www.bertelsmann-transformation-index.de/fileadmin/pdf/Gutachten_BTI2010/MENA/Lebanon.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110521004959/http://www.bertelsmann-transformation-index.de/fileadmin/pdf/Gutachten_BTI2010/MENA/Lebanon.pdf |date=2011-05-21 }} * http://www.state.gov/r/pa/ei/bgn/35833.htm * https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/le.html {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170910080711/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/le.html |date=2017-09-10 }} * http://services.czechtrade.cz/pdf/sti/libanon-2011-04-16.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120111081800/http://services.czechtrade.cz/pdf/sti/libanon-2011-04-16.pdf |date=2012-01-11 }} * http://www.britannica.com/EBchecked/topic/334152/Lebanon == Zdroj == *{{Preklad|cs|Libanon|13302335}} {{Juhozápadná Ázia}} {{Ázia}} {{Liga arabských štátov}} [[Kategória:Libanon| ]] [[Kategória:Členovia LAŠ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Blízky východ]] [[Kategória:Štáty v Ázii]] [[Kategória:Členovia Frankofónie]] dvzpgqkigjaa69umva73e4i53fm4jzw 2026 0 4273 8203621 8202290 2026-04-26T07:53:46Z ~2026-24886-04 292812 /* Úmrtia */ 8203621 wikitext text/x-wiki {{Rok2|2026}} Rok '''2026''' ('''[[Rímska číslica|MMXXVI]]''') je [[kalendárny rok]], ktorý v súlade s [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskym kalendárom]] začal vo štvrtok [[1. január]]a a skončí vo štvrtok [[31. december|31. decembra]]. == Udalosti == * [[1. január]] – Bulharsko prijalo [[euro]] a stalo sa 21. členským štátom [[Eurozóna|eurozóny]]. * 1. január – [[Cyprus]] prevzal od [[Dánsko|Dánska]] na pol roka [[Predsedníctvo Rady Európskej únie]]. * 1. január – [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskymi hlavnými mestami kultúry]] v roku 2026 sú finske [[Oulu]] a slovenský [[Trenčín]]. * 1. január – pri požiari v bare v Crans-Montane vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] zahynulo 40 ľudí a 119 bolo zranených. * [[3. január]] – [[Spojené štáty|USA]] zaútočili na ciele vo [[Venezuela|Venezuele]] a oznámili, že špeciálne jednotky Delta Force zajali prezidenta [[Nicolás Maduro|Nicolása Madura]] a jeho manželku [[Ciliu Floresovú]]. * [[6. február|6.]] – [[22. február]] – [[Zimné olympijské hry 2026|XXV. zimné olympijské hry]] v [[Miláno|Miláne]] v [[Taliansko|Taliansku]]. * [[28. február]] – [[Spojené štáty|USA]] a [[Izrael]] [[izraelsko-americké útoky na Irán (2026)|spustili útoky]] na celé územie [[Irán]]u == Očakávané udalosti == * [[15. máj|15.]] – [[31. máj]] – 89. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] vo švajčiarskom [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]]. * [[11. jún]] – [[19. júl]] – 23. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|majstrovstvá sveta vo futbale]] ktoré sa odohrajú v [[Kanada|Kanade]], [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Mexiko|Mexiku]]. * [[15. november]] – sonda [[Voyager 1]] dosiahne vzdialenosť 1 [[svetelný deň]] od [[Zem]]e. == Úmrtia == [[Súbor:Catherine O'Hara at the 2024 Toronto International Film Festival (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Catherine O’Harová]] († 30. január)]] [[Súbor:Robert Duvall (actor, at home, New York City apartment, 1984) (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Robert Duvall]] († 16. február)]] [[Súbor:Chuck Norris May 2015.jpg|náhľad|upright|[[Chuck Norris]] († 19. marec)]] [[Súbor:Imrich Bugár 2013.JPG|náhľad|upright|[[Imrich Bugár]] († 8. apríl)]] * {{0}}[[6. január]] - [[Béla Tarr]], maďarský filmový režisér, scenárista a producent (* [[1955]]) * {{0}}[[8. január]] – [[Václav Cigler]], český sochár, sklársky umelec, šperkár a pedagóg (* [[1929]]) * {{0}}[[9. január]] – [[Peter Kormaník]], slovenský teológ, liturgista a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * [[10. január]] – [[Erich von Däniken]], švajčiarsky spisovateľ (* [[1935]]) * 10. január – [[Ivan Štampach]], český religionista a teológ (* [[1946]]) * 10. január – [[Oskár Elschek]], slovenský etnomuzikológ (* [[1931]]) * 10. január – [[František Čitbaj]], slovenský gréckokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, kánonista a sudca (* [[1957]]) * [[13. január]] – [[Rudolf Urc]], slovenský filmový režisér (* [[1937]]) * 13. január – [[Jana Benková]], slovenská spisovateľka (* [[1970]]) * [[15. január]] – [[Irena Grécka a Dánska]], grécka princezná (* [[1942]]) * [[16. január]] – [[Marcel Osztas]], slovenský moderátor a hypeman (* [[1988]]) * [[20. január]] – [[Adela Gleijerová]], uruguajská herečka (* [[1933]]) * [[22. január]] – [[Ivan Szabó]], slovenský novinár, prozaik a spisovateľ literatúry faktu (* [[1939]]) * [[23. január]] – [[Arpád Tarnóczy]], slovenský vodnopólový funkcionár, bývalý politik (* [[1936]]) * [[24. január]] – [[Jaromír Pastorek]], slovenský biochemik (* [[1957]]) * [[27. január]] – [[Marian Dyda]], slovenský petrológ a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * [[30. január]] – [[Catherine O’Harová]], kanadsko-americká herečka, spisovateľka a komička (* [[1954]]) * {{0}}[[1. február]] – [[Ján Mazúch]], slovenský futbalista a tréner (* [[1944]]) * {{0}}[[4. február]] – [[Milan Melník]], slovenský vedec, vysokoškolský učiteľ a chemik (* [[1938]]) * {{0}}[[6. február]] - [[Jana Brejchová]], česká herečka (* [[1940]]) * {{0}}[[7. február]] – [[John Flanagan (spisovateľ)|John Flanagan]], americký spisovateľ (* [[1944]]) * [[10. február]] – [[Otto Šimko]], slovenský účastník [[SNP]], svedok holokaustu (* [[1924]]) * [[11. február]] – [[James Van Der Beek]], americký herec (* [[1977]]) * [[13. február]] - [[Juraj Gavula]], slovenský výtvarník, sochár a pedagóg (* [[1942]]) * [[16. február]] – [[Robert Duvall]], americký herec a režisér (* [[1931]]) * 16. február – [[Hélène Ahrweilerová]], grécko-francúzska byzantologička a spisovateľka (* [[1926]]) * [[17. február]] – [[Jesse Jackson]], americký baptistický pastor, aktivista a politik (* [[1941]]) * [[19. február]] – [[Eric Dane]], americký herec (* [[1972]]) * 19. február – [[Polycarp Pengo]], tanzánský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi, emeritný arcibiskup Dar es Salaam (* [[1944]]) * [[21. február]] – [[Petr Horák]], český filozof (* [[1935]]) * [[24. február]] – [[Jan Šebestík]], česko-slovenský filozof vedy (* [[1931]]) * [[27. február]] – [[Neil Sedaka]], americký popový spevák, klavirista, hudobný skladateľ a textár (* [[1939]]) * [[28. február]] – [[Sajjid Alí Chámeneí]], iránsky duchovný a politický vodca Iránu (* [[1939]]) * 28. február – [[Mahmúd Ahmadínežád]], iránsky politik a bývalý prezident Iránu (* [[1956]]) * {{0}}[[1. marec]] – [[Dagfinn Føllesdal]], nórsky filozof (* [[1932]]) * {{0}}[[5. marec]] – [[Charles Antony Richard Hoare]], britský informatik (* [[1934]]) * {{0}}[[8. marec]] – [[Anthony James Leggett]], britsko-americký fyzik, [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|nositeľ Nobelovej ceny]] (* [[1938]]) * {{0}}[[9. marec]] – [[Leoš Šimánek]], český cestovateľ a spisovateľ (* [[1946]]) * [[11. marec]] – [[Michel Hulin]], francúzsky filozof (* [[1936]]) * [[13. marec]] – [[Phil Campbell]], waleský hudobník, gitarista skupiny [[Motörhead]] (* [[1961]]) * [[14. marec]] – [[Jürgen Habermas]], nemecký filozof (* [[1929]]) * 14. marec – [[Christopher A. Sims]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1942]]) * [[15. marec]] – [[Marián Urban]], slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent (* [[1951]]) * [[16. marec]] – [[Jamie Blanks]], austrálsky filmový režisér a hudobný skladateľ (* [[1971]]) * [[18. marec]] – [[Heisuke Hironaka]], japonský matematik (* [[1931]]) * [[19. marec]] – [[Chuck Norris]], americký herec, majster bojových umení, kaskadér a mediálna osbnosť (* [[1940]]) * [[22. marec]] – [[Lionel Jospin]], francúzsky politik (* [[1937]]) * 22. marec – [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn]], vietnamský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi (* [[1934]]) * [[23. marec]] – [[Chip Taylor]], americký hudobný skladateľ a spevák (* [[1940]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Viera Hegerová]], slovenská prekladateľka (* [[1933]]) * {{0}}[[8. apríl]] – [[Mario Adorf]], nemecký herec (* [[1930]]) * {{0}}8. apríl – [[Imrich Bugár]], slovenský atlét maďarskej národnosti (* [[1955]]) * {{0}}[[9. apríl]] – [[Afrika Bambaataa]], americký DJ a komunitný vodca (* [[1957]]) * [[10. apríl]] – [[Katalin Vadkerty]], slovenská historička, vysokoškolská pedagogička a publicistka (* [[1928]]) * [[12. apríl]] – [[Alojz Rosina]], slovenský lekár (* [[1931]]) * [[14. apríl]] – [[Michael Oser Rabin]], izraelský informatik (* [[1931]]) * [[16. apríl]] – [[Jan Potměšil]], český herec (* [[1966]]) * [[17. apríl]] – [[Nathalie Baye]], francúzska herečka (* [[1948]]) * [[20. apríl]] – [[Mária Adamcová]], slovenská operná speváčka, mezzosopranistka (* [[1930]]) [[Kategória:2026|2026]] [[Kategória:Roky v budúcnosti| 2026]] hirk6viiq7mfqx53nf27jbbf9dqqbxx Umelá inteligencia 0 7508 8203540 8183918 2026-04-25T21:23:51Z ~2026-25407-27 293043 Alkohol 8203540 wikitext text/x-wiki '''Umelá inteligencia''' alebo '''umelý intelekt'''<ref>POSPELOV, G.: Iskusstvennyj intelekt — osnova novoj informacionnoj technologii. Kommunist, 1, 1988, s. 88—96</ref> (skratka '''UI''' resp. '''AI''' z {{eng|''artificial intelligence''}}) je všeobecne<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fvi:Inteligencia umelá|url=https://dai.fmph.uniba.sk/~filit/fvi/inteligencia_umela.html|vydavateľ=FILIT, OTVORENÁ FILOZOFICKÁ ENCYKLOPÉDIA, Verzia 3.0|dátum prístupu=2023-06-08}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mesarčík|meno=Matúš|priezvisko2=Gyurász|meno2=Zoltán|titul=Umelá inteligencia a právna úprava zdravotníctva v Slovenskej republike|vydanie=|vydavateľ=Právnická fakulta UK|miesto=Bratislava|rok=2020|počet strán=100|url=https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Pracoviska/Ustavy/UPITPDV/E-KNIHY/14_12_2020_Mesarcik_Gyurazs_-_AI_a_zdravotnictvo_fin.pdf|isbn=978-80-7160-574-4|kapitola=|strany=5|jazyk=}}</ref>: * simulovanie inteligentného riešenia problémov strojom, * zdanlivá, nepravá inteligencia, inteligencia ako keby, inteligencia napodobená vlastnosťami [[program (počítačový)|počítačových programov]], * eliptické označenie [[teória umelej inteligencie]] alebo vedy o umelej inteligencii, * predmetom [[intelektika|intelektiky]]. Umelá inteligencia v užšom slova zmysle je odbor [[Informatika|informatiky]] zaoberajúci sa tvorbou systémov riešiacich komplexné úlohy ako je rozpoznávanie či klasifikácia, napr. v oblastiach spracovania obrazu alebo spracovania písaného textu či hovoreného jazyka, alebo plánovania či riadenia na základe spracovania veľkých objemov dát.<ref>{{Citácia knihy|edícia=1|titul=Artificial Intelligence, Business and Civilization: Our Fate Made in Machines|url=https://www.taylorfrancis.com/books/9781003244554|vydavateľ=Routledge|rok=2022-01-06|miesto=London|isbn=978-1-003-24455-4|doi=10.4324/9781003244554|jazyk=en|poznámka=DOI: 10.4324/9781003244554|meno=Andreas|priezvisko=Kaplan}}</ref> Umelá inteligencia sa delí na: * a) slabú umelú inteligenciu (Narrow Artificial Intelligence) odkazuje na systémy zamerané na riešenie jedinej úzko vymedzenej úlohy. Medzi príklady NAI patrí spracovanie jazyka ako vo virtuálnom asistentovi [[Apple]] nazvanom [[Siri]]. * b) silnú umelú inteligenciu alebo všeobecnú umelú inteligenciu (Artificial General Intelligence) odkazuje na systémy riešiace úlohy rovnako dobre alebo dokonca lepšie ako človek a to bez nutnosti predchádzajúceho učenia jednotlivých úzko vymedzených úloh.<ref name=":2" /> AGI spájajúca „ľudské“ flexibilné myslenie a uvažovanie so super rýchlym spracovaním dát, ktorá by sa mohla stať realitou po úspešnom vývoji [[Kvantový počítač|kvantových počítačov]]. == Čo to je umelá inteligencia == Umelá inteligencia je interdisciplinárna vedná oblasť, ktorá je na pomedzí [[Matematika|matematiky]], [[Teoretická informatika|teoretickej informatiky]] a formálnej logiky. [[Inteligencia]] je pojem, ktorý v sebe zahŕňa kvalitatívne vyššie využívanie a spracovanie informácií pri rôznych procesoch a dejoch. Inteligencia ako kvalitatívne označenie využívania vedomostí je výsledkom uvažovania, abstrakcie, analyzovania a syntetizovania vedomostí. Inteligencia je daná pre rozvinuté živé organizmy a dáva im v prírode výsostné postavenie (tzv. prirodzená inteligencia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najzásadnejšia otázka o umelej inteligencii je, či stroj môže mať vedomie | url = https://dennikn.sk/1668932/najzasadnejsia-otazka-o-umelej-inteligencii-je-ci-stroj-moze-mat-vedomie/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2019-12-02 | dátum prístupu = 2024-07-25 | jazyk = sk-SK | meno = Ivan | priezvisko = Sekaj}}</ref><!-- podľa prof. Ivana Sekaja -->). U človeka sa jedinečne prejavuje ako schopnosť abstraktne myslieť. Umelá inteligencia, ako už z názvu vyplýva, je schopnosť zariadenia prejaviť schopnosti podobné človeku, ako sú uvažovanie, učenie, plánovanie a tvorivosť.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Umelá inteligencia: definícia a využitie {{!}} Spravodajstvo {{!}} Európsky parlament|url=https://www.europarl.europa.eu/news/sk/headlines/society/20200827STO85804/umela-inteligencia-definicia-a-vyuzitie|vydavateľ=www.europarl.europa.eu|dátum vydania=2020-04-09|dátum prístupu=2023-06-08|jazyk=sk}}</ref> [[Počítačový systém]], ktorý rieši plánovaciu úlohu, ešte nemusí byť inteligentný, ak vypočíta niekoľko tisíc variantov, vyhodnotí ich a vyberie z nich optimálny variant. Inteligentný systém by bol skôr taký, ktorý by dokázal generovať len tie varianty, ktoré sú zmysluplné a prichádzajú v konečnom štádiu rozhodovania do úvahy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Umelá inteligencia,|url=http://fstroj.utc.sk/journal/sk/48/48.htm|vydavateľ=fstroj.utc.sk|dátum prístupu=2020-04-06|url archívu=https://web.archive.org/web/20200216104724/http://fstroj.utc.sk/journal/sk/48/48.htm|dátum archivácie=2020-02-16}}</ref> Umelá inteligencia existuje už mnoho rokov. Avšak nedávne zvýšenie [[Výpočtový výkon|výpočtového výkonu]] spojené so zvýšením dostupnosti a množstva údajov viedlo k obnoveniu záujmu o potenciálne využitie umelej inteligencie.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Umelá inteligencia a "big data" | url = https://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-trhom/fintech/umela-inteligencia-a-big-data | vydavateľ = Národná banka Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-11-12 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20211024084536/https://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-trhom/fintech/umela-inteligencia-a-big-data | dátum archivácie = 2021-10-24 }}</ref> Umelá inteligencia je v súčasnosti jednou z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich technológií. Ide o inteligentné systémy, ktoré sú navrhnuté tak, aby dokázali samostatne rozmýšľať, učiť sa a robiť rozhodnutia. Tieto systémy sú založené na [[Algoritmus|algoritmoch]] a [[Strojové učenie|strojovom učení]] a môžu byť použité na rôzne úlohy.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čo je to umelá inteligencia? 1 000 slov o nej od nej|url=https://www.techbox.sk/co-je-to-umela-inteligencia-1-000-slov-o-nej-od-nej|dátum vydania=2023-04-21|dátum prístupu=2023-06-08|jazyk=sk-SK|meno=A. I.|priezvisko=Slováková}}</ref> Umelá inteligencia je názov pre každý počítačový systém, ktorý sa naučil napodobňovať inteligentné ľudské správanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Umelá inteligencia od A po Z: AI (Umelá inteligencia)|url=https://atozofai.withgoogle.com/intl/sk/artificial-intelligence/|vydavateľ=Umelá inteligencia od A po Z|dátum prístupu=2023-06-08|jazyk=sk}}</ref> == Dejiny umelej inteligencie == Za počiatok rozvoja umelej inteligencie možno považovať návrh modelu umelého neurónu v roku 1943. V roku 1950 bola zostrojená prvá počítačová [[Umelá neurónová sieť|neurónovú sieť]] SNARC. K rozvoju medzi inými významne prispeli [[Donald Hebb]], [[John von Neumann]] a [[Alan Turing]], ktorý vo svojom článku z roku 1950 „Computing Machinery and Intelligence" opísal známy [[Turingov test]].<ref name=":3" /><ref name=":1" /> Turing ešte pred rokom 1950 písal o mysliacich strojoch (ang. thinking machines) pojem umelá inteligencia však nikdy nepoužil a v čase, keď prvé [[Počítač|počítače]] na všeobecné použitie len vznikali Turing napísal: "Nemám žiadne veľmi presvedčivé argumenty pozitívnej povahy na podporu mojich názorov."<ref name=":4" /> === Vznik pojmu umelá inteligencia === [[John McCarthy]] v roku [[1956]] prišiel s termínom umelá inteligencia v roku 1956, dva roky po predčasnej smrti Alana Turinga, keď v [[Spojené štáty|USA]] zorganizoval ''Dartmouth Summer Research Project on Artificial Intelligence'' dvojmesačný [[Dartmouth workshop]]. Aj keď workshop neviedol k žiadnemu prelomovému posunu, je považovaný za zrod samostatného vedného odboru.<ref name=":1" /> Podľa klasifikácie dejín umelej inteligencie podľa Winstona a Prendergastovej z roku [[1984]]<ref name="AI_book">Pavol NÁVRAT, Ľubica BEŇUŠKOVÁ, Mária BIELIKOVÁ, Ivan KAPUSTÍK, Gabriela KOSKOVÁ a Jiří POSPÍCHAL. Umelá inteligencia. 2. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo STU, 2006. Edícia učebných textov informatiky a informačných technológií. ISBN 80-227-2354-1.</ref> možno rozdeliť dejiny umelej inteligencie na nasledujúce obdobia: * ''predhistorické časy (do [[1956]])'' – myšlienky vytvorenia inteligencie mimo ľudského tela; * ''svitanie ([[1956]]{{--}}[[1965]])'' – [[John McCarthy]] v roku [[1956]] organizoval seminár, na ktorom vznikol názov umelá inteligencia<ref name="AI_book"/>; toto obdobie sa vyznačuje optimizmom a veľkými nádejami v predpovedaní vlastností výpočtových systémov umelej inteligencie, ktoré by mali byť schopné skladať hudbu alebo formulovať a dokazovať matematické vety; * ''obdobie temna ([[1965]]{{--}}[[1970]])'' – nenaplnené predpovede, vývoj postupoval pomalšie než sa predpokladalo; * ''renesancia ([[1970]]{{--}}[[1975]])'' – vznik expertných systémov; * ''roky spolupráce ([[1975]]{{--}}[[1980]])'' – výskum umelej inteligencie nabral novú úroveň spoluprácou s viacerými odborníkmi z [[Psychológia|psychológie]], [[Jazykoveda|lingvistiky]], [[Biológia|biológie]]; spolupráca viedla aj v oblasti [[Neurónová sieť|neurónových sietí]]; * ''roky komercializácie ([[1980]]{{--}}súčasnosť)'' – prienik umelej inteligencie do bežného života v podobe techniky a programového vybavenia za ekonomických výhodných podmienok; metódy umelej inteligencie sa uplatňujú v rôznych priemyselných aplikáciách; zvýšené financovanie výskumu; rozvoj [[Neurónová sieť|neurónových sietí]]; v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] priniesol [[World Wide Web|web]] nový rozmer do distribuovanej inteligencie == Teória umelej inteligencie == Teória umelej inteligencie pokrýva množstvo teórií, ktoré si kladú za cieľ viac či menej napodobňovať schémy ľudského (prípadne vo všeobecnosti biologického) správania sa, vyhodnocovania a analýzy podnetov prostredia, prípadne tvorivej činnosti. Teória umelej inteligencie si stanovuje ciele (čo by sme od inteligentného systému očakávali) a hľadá v rôznych vedných disciplínach dostupné riešenia.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Račková|meno=Eva|titul=Teória umelej inteligencie|periodikum=rackovaeva.files.wordpress.com|dátum prístupu = 2019-04-12|url=https://rackovaeva.files.wordpress.com/2015/06/umelc3a1-inteligencia.pdf|jazyk=sk-SK}}</ref> == Ciele umelej inteligencie == Pôvodne bola snaha priekopníkov umelej inteligencie zameraná na úplné skopírovanie a následne zdokonalenie ľudského umu. Čoskoro sa však tento cieľ ukázal ako nerealizovateľný v blízkej budúcnosti. Dnes sa jednotlivé výskumné tímy snažia o vytvorenie parciálnych algoritmov na riešenie najmä nedeterministických problémov ako napríklad: * [[rozpoznávanie reči]] * [[rozpoznávanie obrazu]] * [[strojové videnie]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What is artificial intelligence (AI)? - AI definition and how it works|url=https://www.techtarget.com/searchenterpriseai/definition/AI-Artificial-Intelligence|vydavateľ=Enterprise AI|dátum prístupu=2023-06-08|jazyk=en}}</ref> * [[triedenie vzoriek]] * [[navigácia]] v známom a neznámom teréne * zameriavanie a sledovanie cieľov * riadenie a plánovanie napr. výrobných procesov * analýza a predpovedanie štatistických postupností (napr. obchodných, burzových informácií) * [[kombinatorika]] * reprezentácia zozbieraných dát * [[data mining]] Niektoré živočíšne druhy sú schopné efektívne reagovať na zložité prejavy prostredia, a využívať ich vo svoj prospech k dosiahnutiu svojho cieľa. Najefektívnejšie zo všetkých organizmov to dokáže človek. Postupom s rozvojom techniky ľudia bližšie špecifikovali využívanie svojich poznatkov, chovania a nazvali tento súbor činností slovom inteligencia. Prirodzeným vývinom vznikla otázka, či je možné aby sa prejavila inteligencia u neživých predmetov za pomoci človeka. Vednou disciplínou, ktorá tento odbor skúma je umelá inteligencia. Čo rozumieme pod pojmom umelá inteligencia? Je to vedná disciplína, ktorá za pomoci počítačov, alebo systémov rieši určité úlohy využívaním takého postupu, ktorý keby to robil človek, považovali by sme tento prejav za prejav inteligencie. Ľudstvo dospelo do takého bodu, že na definíciu tejto vednej disciplíny neexistuje jednotná teória, nakoľko umelá inteligencia ako veda má veľmi široký rozsah poznania. Základom umelej inteligencie je vytváranie, vnímanie a uchovanie vedomostí racionálneho myslenia, ktorá sa riadi zákonitosťami vedecky poznateľnými tak, aby sa mohli realizovať pomocou počítačov. Zjednodušene povedané otázku „Môžu stroje myslieť?“ riešili už od [[17. storočie|17. storočia]] viacerí filozofovia napr. [[René Descartes|Descartes]], [[Pascal]], [[Hobbes]], ale len čisto vo filozofickej rovine. Od polovice [[19. storočie|19. storočia]] najmä však v [[20. storočie|20. storočí]] spoločne s veľkým rozmachom vedy sa začali ľudia pokúšať o zostrojenie strojov, ktoré by boli schopné riešiť určité činnosti namiesto ľudí. Využitie umelej inteligencie je nahradenie ľudského faktora. Jedným z najväčších problémov oblasti umelej inteligencie je problém prezentovania poznatkov, pretože človek využíva na prezentovanie svojich vlastných poznatkov nielen zmysly, ale aj intuíciu, ktorá nie je zatiaľ strojom vlastná. Ľudstvo vymyslelo veľa užitočných vynálezov od Edisonovej žiarovky cez telefón až po počítače. Zámerom všetkých vynálezov bolo a aj je uľahčiť a zjednodušiť prácu človeka. Vždy však záležalo od nás ľudí ako sme boli schopní využiť tieto vynálezy, či pre prospech ľudstva alebo pre prospech jednotlivca. Ľudia sa už viac ako storočie snažia vytvoriť akýsi umelý mozog, ktorý by bol schopný nahradiť náš ľudský a bol by schopný samostatného myslenia a tvorenia. Otázkou zostáva pokiaľ chce ľudstvo nahradiť seba samých v pracovných oblastiach. Pozitívny dôsledok tohto fenoménu môže byť, že sa človek prestane zaujímať o fyzickú stránku bytia a upriami svoju pozornosť viac na svoju duchovnú stránku, ktorá rozhodne zaostáva za technickou vybavenosťou ľudstva. Pravdepodobný negatívny dôsledok je vznik ďalších problémov v oblasti nezamestnanosti a straty tvorivosti. Je nutné odpovedať si, pokiaľ je človek schopný a ochotný predať svoje návyky, zvyky a znalosti strojom aby sa mu to nevymklo z rúk. Istým spôsobom je to hranie sa na Boha a momentálne nie sme pripravení po duševnej a psychickej stránke zvládnuť otázku morálky a aj podstaty samotného bytia. Môžeme len dúfať, že to nedopadne ako v Spielbergovom filme A.I. – Artifical Intelligence (Umelá inteligencia), kde prežil jeden jediný stroj, ktorý bol ľudskejší ako ľudia, pretože ľudia pod obrovským rozmachom vedy a techniky začali menej vnímať svoju duchovnú časť a vymreli. Iste vždy záleží od nás ľudí ako dokážeme so svojimi poznatkami a vynálezmi naložiť....<ref>{{Citácia periodika|titul=Umelá inteligencia: Čo to je, ako funguje a prečo je dobré sa o ňu zaujímať?|periodikum=Alza.cz|dátum=2019-02-02|url=https://www.alza.sk/ai-umela-inteligencia| dátum prístupu=2019-04-12|jazyk=sk-SK}}</ref> == Prostriedky umelej inteligencie == Umelá inteligencia využíva rôzne algoritmy, metódy a ich kombinácie ako napr.: * [[neurónová sieť|neurónové siete]] (neural networks) * [[teória učenia strojov]] (machine learning) * [[optimalizácia]] (optimization) * [[genetický algoritmus|genetické algoritmy]] * [[expertný systém|expertné systémy]]<ref name=":0" /> * iné == Problémy umelej inteligencie == Problémy s ktorými sa dnešný výskum umelej inteligencie musí vyrovnávať sú popri obmedzenom výpočtovom výkone hlavne špecifikácia samotného systému. Hoci čiastkové úlohy ako rozpoznanie reči, odpovedanie, rozpoznanie obrazu a pod. sú zadefinované, odpoveď na otázku, čo presne treba urobiť, aby bol dokonale vyšpecifikovaný humanoid zatiaľ stále ostáva nezodpovedaná v oblasti filozofie.<ref>{{Citácia periodika|titul=Umelá inteligencia: Čo to je, ako funguje a prečo je dobré sa o ňu zaujímať?|periodikum=Časopis FIT ČVUT|dátum=2017-10-15|url=https://casopis.fit.cvut.cz/technologie/umela-inteligencia-ako-funguje-preco-dobre-sa-nu-zaujimat/| priezvisko = Patro | meno = Tomáš | dátum prístupu=2019-04-12|jazyk=sk-SK}}</ref> == Umelá inteligencia na Slovensku == Na Slovensku v súčasnosti vzniká slovenské centrum výskumu umelej inteligencie [[Slovak.AI]], ktoré by malo spojiť aktivity všetkých slovenských stakeholderov v oblasti. Jednou z prvých tém, ktorou sa toto centrum bude zaoberať, je príprava stratégie rozvoja umelej inteligencie na Slovensku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Slovensko má mať vlastné centrum pre umelú inteligenciu|periodikum=Živé.sk|dátum=2019-04-05|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/139334/slovensko-ma-mat-vlastne-centrum-pre-umelu-inteligenciu/|dátum prístupu=2019-04-12|jazyk=sk-SK}}</ref> == Slovenskí vedci pôsobiaci v oblasti umelej inteligencie == Slovenskí vedci pôsobiaci na Slovensku a v zahraničí v oblasti umelej inteligencie zoradení podľa [[Hirschov index|Hirschovho indexu]] (k decembru 2020):<ref>[https://scholar.google.com/ Google Študovňa]</ref> * H-index 44{{--}}Martin Pelikán, vedecký výskumník, Apple, USA * H-index 41{{--}}Peter Richtárik, profesor, KAUST, Saudská Arábia * H-index 40{{--}}Marek Hatala, profesor, Simon Fraser University, Kanada * H-index 31{{--}}Miloš Hauskrecht, profesor, [[University of Pittsburgh]], USA * H-index 30{{--}}Martin Pál, vedecký výskumník, [[Google]], USA * H-index 30{{--}}Branislav Kvetoň, vedecký výskumník, Google, USA * H-index 29{{--}}[[Mária Bieliková (informatička)|Mária Bieliková]], profesorka a vedecká výskumníčka, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko * H-index 29{{--}}Miroslav Dudík, Principal Researcher, Microsoft Research, USA * H-index 27{{--}}Martin Takáč, Associate Professor, Lehigh University, USA * H-index 23{{--}}Michal Valko, vedecký výskumník, DeepMind, Francúzsko * H-index 19{{--}}Jakub Konečný, vedecký výskumník, Google, Čína * H-index 18{{--}}Dávid Pál, Principal Applied Researcher, Expedia Group, USA * H-index 17{{--}}Norbert Kopčo, docent, Univerzita P.J. Šafárika, Slovensko * H-index 17{{--}}Pavol Návrat, profesor a vedecký výskumník, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko * H-index 17{{--}}Marek Petrík, Assistant Professor, Univerzia v New Hampshire, USA * H-index 14{{--}}Ján Vaščák, docent, Technická Univerzita v Košiciach, Slovensko * H-index 11{{--}}Pavol Bielik, PhD študent, ETH Zurich, Švajčiarsko * H-index 11{{--}}Filip Hanzely, Assistant Professor, Toyota Technological Institute at Chicago, USA * H-index 11{{--}}Daniel Hládek, Technická Univerzita v Košiciach, Slovensko * H-index 11{{--}}[[Andrej Karpathy]], riaditeľ umelej inteligencie a autopilotného videnia, Tesla, USA * H-index 11{{--}}Marián Šimko, docent a vedecký výskumník, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko * H-index 10{{--}}Mária Lucká, profesorka a vedecká výskumníčka, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko * H-index 10{{--}}Peter Sinčák, profesor, Technická Univerzita v Košiciach, Slovensko * H-index 9{{--}}Daniela Chudá, docentka a vedecká výskumníčka, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko * H-index 9{{--}}Michal Kompan, vedecký výskumník, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko * H-index 9{{--}}Viera Rozinajová, docentka a vedecká výskumníčka, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko * H-index 8{{--}}Anna Bou Ezzeddine, docentka a vedecká výskumníčka, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko * H-index 8{{--}}Róbert Móro, vedecký výskumník, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko * H-index 7{{--}}Rudolf Jakša, Matsuko, Slovensko * H-index 7{{--}}Maria Vircikova, CEO, Matsuko, Slovensko * H-index 7{{--}}Jakub Šimko, docent a vedecký výskumník, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko * H-index 7{{--}}Tomáš Šingliar, Principal Applied Researcher, Amazon, USA * H-index 6{{--}}Dominik Csiba, Slovensko * H-index 6{{--}}Peter Lacko, vedecký výskumník, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko * H-index 6{{--}}Mojmír Mutný, PhD študent, ETH Zurich, Švajčiarsko * H-index 5{{--}}Samuel Horváth, PhD študent, KAUST, Saudská Arábia * H-index 5{{--}}Tomáš Kocák, PhD študent, ENS Lyon, Francúzsko * H-index 4{{--}}Daniel Lorenčík, PhD študent, Technická Univerzita v Košiciach, Slovensko * H-index 3{{--}}Martin Pala, PhD študent, Technická Univerzita v Košiciach, Slovensko * H-index 3{{--}}Márius Šajgalík, vedecký výskumník, Google, Švajčiarsko * H-index 1{{--}}Slavomír Hanzely, PhD študent, KAUST, Saudská Arábia * H-index 1{{--}}Jozef Mokrý, PhD študent, Edinburgská univerzita, Spojené kráľovstvo == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Kvantové počítanie]] * [[ChatGPT]]<nowiki/>druška vždy pije alkohol * == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Umelá inteligencia| ]] [[Kategória:Informatika]] [[Kategória:Inteligencia]] pobns8hln1hjwoh4lcarajgsx9qzeim 8203542 8203540 2026-04-25T21:27:38Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-25407-27|~2026-25407-27]] ([[User_talk:~2026-25407-27|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od CsRu 8183918 wikitext text/x-wiki '''Umelá inteligencia''' alebo '''umelý intelekt'''<ref>POSPELOV, G.: Iskusstvennyj intelekt — osnova novoj informacionnoj technologii. Kommunist, 1, 1988, s. 88—96</ref> (skratka '''UI''' resp. '''AI''' z {{eng|''artificial intelligence''}}) je všeobecne<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fvi:Inteligencia umelá|url=https://dai.fmph.uniba.sk/~filit/fvi/inteligencia_umela.html|vydavateľ=FILIT, OTVORENÁ FILOZOFICKÁ ENCYKLOPÉDIA, Verzia 3.0|dátum prístupu=2023-06-08}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mesarčík|meno=Matúš|priezvisko2=Gyurász|meno2=Zoltán|titul=Umelá inteligencia a právna úprava zdravotníctva v Slovenskej republike|vydanie=|vydavateľ=Právnická fakulta UK|miesto=Bratislava|rok=2020|počet strán=100|url=https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Pracoviska/Ustavy/UPITPDV/E-KNIHY/14_12_2020_Mesarcik_Gyurazs_-_AI_a_zdravotnictvo_fin.pdf|isbn=978-80-7160-574-4|kapitola=|strany=5|jazyk=}}</ref>: * simulovanie inteligentného riešenia problémov strojom, * zdanlivá, nepravá inteligencia, inteligencia ako keby, inteligencia napodobená vlastnosťami [[program (počítačový)|počítačových programov]], * eliptické označenie [[teória umelej inteligencie]] alebo vedy o umelej inteligencii, * predmetom [[intelektika|intelektiky]]. Umelá inteligencia v užšom slova zmysle je odbor [[Informatika|informatiky]] zaoberajúci sa tvorbou systémov riešiacich komplexné úlohy ako je rozpoznávanie či klasifikácia, napr. v oblastiach spracovania obrazu alebo spracovania písaného textu či hovoreného jazyka, alebo plánovania či riadenia na základe spracovania veľkých objemov dát.<ref>{{Citácia knihy|edícia=1|titul=Artificial Intelligence, Business and Civilization: Our Fate Made in Machines|url=https://www.taylorfrancis.com/books/9781003244554|vydavateľ=Routledge|rok=2022-01-06|miesto=London|isbn=978-1-003-24455-4|doi=10.4324/9781003244554|jazyk=en|poznámka=DOI: 10.4324/9781003244554|meno=Andreas|priezvisko=Kaplan}}</ref> Umelá inteligencia sa delí na: * a) slabú umelú inteligenciu (Narrow Artificial Intelligence) odkazuje na systémy zamerané na riešenie jedinej úzko vymedzenej úlohy. Medzi príklady NAI patrí spracovanie jazyka ako vo virtuálnom asistentovi [[Apple]] nazvanom [[Siri]]. * b) silnú umelú inteligenciu alebo všeobecnú umelú inteligenciu (Artificial General Intelligence) odkazuje na systémy riešiace úlohy rovnako dobre alebo dokonca lepšie ako človek a to bez nutnosti predchádzajúceho učenia jednotlivých úzko vymedzených úloh.<ref name=":2" /> AGI spájajúca „ľudské“ flexibilné myslenie a uvažovanie so super rýchlym spracovaním dát, ktorá by sa mohla stať realitou po úspešnom vývoji [[Kvantový počítač|kvantových počítačov]]. == Čo to je umelá inteligencia == Umelá inteligencia je interdisciplinárna vedná oblasť, ktorá je na pomedzí [[Matematika|matematiky]], [[Teoretická informatika|teoretickej informatiky]] a formálnej logiky. [[Inteligencia]] je pojem, ktorý v sebe zahŕňa kvalitatívne vyššie využívanie a spracovanie informácií pri rôznych procesoch a dejoch. Inteligencia ako kvalitatívne označenie využívania vedomostí je výsledkom uvažovania, abstrakcie, analyzovania a syntetizovania vedomostí. Inteligencia je daná pre rozvinuté živé organizmy a dáva im v prírode výsostné postavenie (tzv. prirodzená inteligencia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najzásadnejšia otázka o umelej inteligencii je, či stroj môže mať vedomie | url = https://dennikn.sk/1668932/najzasadnejsia-otazka-o-umelej-inteligencii-je-ci-stroj-moze-mat-vedomie/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2019-12-02 | dátum prístupu = 2024-07-25 | jazyk = sk-SK | meno = Ivan | priezvisko = Sekaj}}</ref><!-- podľa prof. Ivana Sekaja -->). U človeka sa jedinečne prejavuje ako schopnosť abstraktne myslieť. Umelá inteligencia, ako už z názvu vyplýva, je schopnosť zariadenia prejaviť schopnosti podobné človeku, ako sú uvažovanie, učenie, plánovanie a tvorivosť.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Umelá inteligencia: definícia a využitie {{!}} Spravodajstvo {{!}} Európsky parlament|url=https://www.europarl.europa.eu/news/sk/headlines/society/20200827STO85804/umela-inteligencia-definicia-a-vyuzitie|vydavateľ=www.europarl.europa.eu|dátum vydania=2020-04-09|dátum prístupu=2023-06-08|jazyk=sk}}</ref> [[Počítačový systém]], ktorý rieši plánovaciu úlohu, ešte nemusí byť inteligentný, ak vypočíta niekoľko tisíc variantov, vyhodnotí ich a vyberie z nich optimálny variant. Inteligentný systém by bol skôr taký, ktorý by dokázal generovať len tie varianty, ktoré sú zmysluplné a prichádzajú v konečnom štádiu rozhodovania do úvahy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Umelá inteligencia,|url=http://fstroj.utc.sk/journal/sk/48/48.htm|vydavateľ=fstroj.utc.sk|dátum prístupu=2020-04-06|url archívu=https://web.archive.org/web/20200216104724/http://fstroj.utc.sk/journal/sk/48/48.htm|dátum archivácie=2020-02-16}}</ref> Umelá inteligencia existuje už mnoho rokov. Avšak nedávne zvýšenie [[Výpočtový výkon|výpočtového výkonu]] spojené so zvýšením dostupnosti a množstva údajov viedlo k obnoveniu záujmu o potenciálne využitie umelej inteligencie.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Umelá inteligencia a "big data" | url = https://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-trhom/fintech/umela-inteligencia-a-big-data | vydavateľ = Národná banka Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-11-12 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20211024084536/https://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-trhom/fintech/umela-inteligencia-a-big-data | dátum archivácie = 2021-10-24 }}</ref> Umelá inteligencia je v súčasnosti jednou z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich technológií. Ide o inteligentné systémy, ktoré sú navrhnuté tak, aby dokázali samostatne rozmýšľať, učiť sa a robiť rozhodnutia. Tieto systémy sú založené na [[Algoritmus|algoritmoch]] a [[Strojové učenie|strojovom učení]] a môžu byť použité na rôzne úlohy.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čo je to umelá inteligencia? 1 000 slov o nej od nej|url=https://www.techbox.sk/co-je-to-umela-inteligencia-1-000-slov-o-nej-od-nej|dátum vydania=2023-04-21|dátum prístupu=2023-06-08|jazyk=sk-SK|meno=A. I.|priezvisko=Slováková}}</ref> Umelá inteligencia je názov pre každý počítačový systém, ktorý sa naučil napodobňovať inteligentné ľudské správanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Umelá inteligencia od A po Z: AI (Umelá inteligencia)|url=https://atozofai.withgoogle.com/intl/sk/artificial-intelligence/|vydavateľ=Umelá inteligencia od A po Z|dátum prístupu=2023-06-08|jazyk=sk}}</ref> == Dejiny umelej inteligencie == Za počiatok rozvoja umelej inteligencie možno považovať návrh modelu umelého neurónu v roku 1943. V roku 1950 bola zostrojená prvá počítačová [[Umelá neurónová sieť|neurónovú sieť]] SNARC. K rozvoju medzi inými významne prispeli [[Donald Hebb]], [[John von Neumann]] a [[Alan Turing]], ktorý vo svojom článku z roku 1950 „Computing Machinery and Intelligence" opísal známy [[Turingov test]].<ref name=":3" /><ref name=":1" /> Turing ešte pred rokom 1950 písal o mysliacich strojoch (ang. thinking machines) pojem umelá inteligencia však nikdy nepoužil a v čase, keď prvé [[Počítač|počítače]] na všeobecné použitie len vznikali Turing napísal: "Nemám žiadne veľmi presvedčivé argumenty pozitívnej povahy na podporu mojich názorov."<ref name=":4" /> === Vznik pojmu umelá inteligencia === [[John McCarthy]] v roku [[1956]] prišiel s termínom umelá inteligencia v roku 1956, dva roky po predčasnej smrti Alana Turinga, keď v [[Spojené štáty|USA]] zorganizoval ''Dartmouth Summer Research Project on Artificial Intelligence'' dvojmesačný [[Dartmouth workshop]]. Aj keď workshop neviedol k žiadnemu prelomovému posunu, je považovaný za zrod samostatného vedného odboru.<ref name=":1" /> Podľa klasifikácie dejín umelej inteligencie podľa Winstona a Prendergastovej z roku [[1984]]<ref name="AI_book">Pavol NÁVRAT, Ľubica BEŇUŠKOVÁ, Mária BIELIKOVÁ, Ivan KAPUSTÍK, Gabriela KOSKOVÁ a Jiří POSPÍCHAL. Umelá inteligencia. 2. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo STU, 2006. Edícia učebných textov informatiky a informačných technológií. ISBN 80-227-2354-1.</ref> možno rozdeliť dejiny umelej inteligencie na nasledujúce obdobia: * ''predhistorické časy (do [[1956]])'' – myšlienky vytvorenia inteligencie mimo ľudského tela; * ''svitanie ([[1956]]{{--}}[[1965]])'' – [[John McCarthy]] v roku [[1956]] organizoval seminár, na ktorom vznikol názov umelá inteligencia<ref name="AI_book"/>; toto obdobie sa vyznačuje optimizmom a veľkými nádejami v predpovedaní vlastností výpočtových systémov umelej inteligencie, ktoré by mali byť schopné skladať hudbu alebo formulovať a dokazovať matematické vety; * ''obdobie temna ([[1965]]{{--}}[[1970]])'' – nenaplnené predpovede, vývoj postupoval pomalšie než sa predpokladalo; * ''renesancia ([[1970]]{{--}}[[1975]])'' – vznik expertných systémov; * ''roky spolupráce ([[1975]]{{--}}[[1980]])'' – výskum umelej inteligencie nabral novú úroveň spoluprácou s viacerými odborníkmi z [[Psychológia|psychológie]], [[Jazykoveda|lingvistiky]], [[Biológia|biológie]]; spolupráca viedla aj v oblasti [[Neurónová sieť|neurónových sietí]]; * ''roky komercializácie ([[1980]]{{--}}súčasnosť)'' – prienik umelej inteligencie do bežného života v podobe techniky a programového vybavenia za ekonomických výhodných podmienok; metódy umelej inteligencie sa uplatňujú v rôznych priemyselných aplikáciách; zvýšené financovanie výskumu; rozvoj [[Neurónová sieť|neurónových sietí]]; v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] priniesol [[World Wide Web|web]] nový rozmer do distribuovanej inteligencie == Teória umelej inteligencie == Teória umelej inteligencie pokrýva množstvo teórií, ktoré si kladú za cieľ viac či menej napodobňovať schémy ľudského (prípadne vo všeobecnosti biologického) správania sa, vyhodnocovania a analýzy podnetov prostredia, prípadne tvorivej činnosti. Teória umelej inteligencie si stanovuje ciele (čo by sme od inteligentného systému očakávali) a hľadá v rôznych vedných disciplínach dostupné riešenia.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Račková|meno=Eva|titul=Teória umelej inteligencie|periodikum=rackovaeva.files.wordpress.com|dátum prístupu = 2019-04-12|url=https://rackovaeva.files.wordpress.com/2015/06/umelc3a1-inteligencia.pdf|jazyk=sk-SK}}</ref> == Ciele umelej inteligencie == Pôvodne bola snaha priekopníkov umelej inteligencie zameraná na úplné skopírovanie a následne zdokonalenie ľudského umu. Čoskoro sa však tento cieľ ukázal ako nerealizovateľný v blízkej budúcnosti. Dnes sa jednotlivé výskumné tímy snažia o vytvorenie parciálnych algoritmov na riešenie najmä nedeterministických problémov ako napríklad: * [[rozpoznávanie reči]] * [[rozpoznávanie obrazu]] * [[strojové videnie]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What is artificial intelligence (AI)? - AI definition and how it works|url=https://www.techtarget.com/searchenterpriseai/definition/AI-Artificial-Intelligence|vydavateľ=Enterprise AI|dátum prístupu=2023-06-08|jazyk=en}}</ref> * [[triedenie vzoriek]] * [[navigácia]] v známom a neznámom teréne * zameriavanie a sledovanie cieľov * riadenie a plánovanie napr. výrobných procesov * analýza a predpovedanie štatistických postupností (napr. obchodných, burzových informácií) * [[kombinatorika]] * reprezentácia zozbieraných dát * [[data mining]] Niektoré živočíšne druhy sú schopné efektívne reagovať na zložité prejavy prostredia, a využívať ich vo svoj prospech k dosiahnutiu svojho cieľa. Najefektívnejšie zo všetkých organizmov to dokáže človek. Postupom s rozvojom techniky ľudia bližšie špecifikovali využívanie svojich poznatkov, chovania a nazvali tento súbor činností slovom inteligencia. Prirodzeným vývinom vznikla otázka, či je možné aby sa prejavila inteligencia u neživých predmetov za pomoci človeka. Vednou disciplínou, ktorá tento odbor skúma je umelá inteligencia. Čo rozumieme pod pojmom umelá inteligencia? Je to vedná disciplína, ktorá za pomoci počítačov, alebo systémov rieši určité úlohy využívaním takého postupu, ktorý keby to robil človek, považovali by sme tento prejav za prejav inteligencie. Ľudstvo dospelo do takého bodu, že na definíciu tejto vednej disciplíny neexistuje jednotná teória, nakoľko umelá inteligencia ako veda má veľmi široký rozsah poznania. Základom umelej inteligencie je vytváranie, vnímanie a uchovanie vedomostí racionálneho myslenia, ktorá sa riadi zákonitosťami vedecky poznateľnými tak, aby sa mohli realizovať pomocou počítačov. Zjednodušene povedané otázku „Môžu stroje myslieť?“ riešili už od [[17. storočie|17. storočia]] viacerí filozofovia napr. [[René Descartes|Descartes]], [[Pascal]], [[Hobbes]], ale len čisto vo filozofickej rovine. Od polovice [[19. storočie|19. storočia]] najmä však v [[20. storočie|20. storočí]] spoločne s veľkým rozmachom vedy sa začali ľudia pokúšať o zostrojenie strojov, ktoré by boli schopné riešiť určité činnosti namiesto ľudí. Využitie umelej inteligencie je nahradenie ľudského faktora. Jedným z najväčších problémov oblasti umelej inteligencie je problém prezentovania poznatkov, pretože človek využíva na prezentovanie svojich vlastných poznatkov nielen zmysly, ale aj intuíciu, ktorá nie je zatiaľ strojom vlastná. Ľudstvo vymyslelo veľa užitočných vynálezov od Edisonovej žiarovky cez telefón až po počítače. Zámerom všetkých vynálezov bolo a aj je uľahčiť a zjednodušiť prácu človeka. Vždy však záležalo od nás ľudí ako sme boli schopní využiť tieto vynálezy, či pre prospech ľudstva alebo pre prospech jednotlivca. Ľudia sa už viac ako storočie snažia vytvoriť akýsi umelý mozog, ktorý by bol schopný nahradiť náš ľudský a bol by schopný samostatného myslenia a tvorenia. Otázkou zostáva pokiaľ chce ľudstvo nahradiť seba samých v pracovných oblastiach. Pozitívny dôsledok tohto fenoménu môže byť, že sa človek prestane zaujímať o fyzickú stránku bytia a upriami svoju pozornosť viac na svoju duchovnú stránku, ktorá rozhodne zaostáva za technickou vybavenosťou ľudstva. Pravdepodobný negatívny dôsledok je vznik ďalších problémov v oblasti nezamestnanosti a straty tvorivosti. Je nutné odpovedať si, pokiaľ je človek schopný a ochotný predať svoje návyky, zvyky a znalosti strojom aby sa mu to nevymklo z rúk. Istým spôsobom je to hranie sa na Boha a momentálne nie sme pripravení po duševnej a psychickej stránke zvládnuť otázku morálky a aj podstaty samotného bytia. Môžeme len dúfať, že to nedopadne ako v Spielbergovom filme A.I. – Artifical Intelligence (Umelá inteligencia), kde prežil jeden jediný stroj, ktorý bol ľudskejší ako ľudia, pretože ľudia pod obrovským rozmachom vedy a techniky začali menej vnímať svoju duchovnú časť a vymreli. Iste vždy záleží od nás ľudí ako dokážeme so svojimi poznatkami a vynálezmi naložiť....<ref>{{Citácia periodika|titul=Umelá inteligencia: Čo to je, ako funguje a prečo je dobré sa o ňu zaujímať?|periodikum=Alza.cz|dátum=2019-02-02|url=https://www.alza.sk/ai-umela-inteligencia| dátum prístupu=2019-04-12|jazyk=sk-SK}}</ref> == Prostriedky umelej inteligencie == Umelá inteligencia využíva rôzne algoritmy, metódy a ich kombinácie ako napr.: * [[neurónová sieť|neurónové siete]] (neural networks) * [[teória učenia strojov]] (machine learning) * [[optimalizácia]] (optimization) * [[genetický algoritmus|genetické algoritmy]] * [[expertný systém|expertné systémy]]<ref name=":0" /> * iné == Problémy umelej inteligencie == Problémy s ktorými sa dnešný výskum umelej inteligencie musí vyrovnávať sú popri obmedzenom výpočtovom výkone hlavne špecifikácia samotného systému. Hoci čiastkové úlohy ako rozpoznanie reči, odpovedanie, rozpoznanie obrazu a pod. sú zadefinované, odpoveď na otázku, čo presne treba urobiť, aby bol dokonale vyšpecifikovaný humanoid zatiaľ stále ostáva nezodpovedaná v oblasti filozofie.<ref>{{Citácia periodika|titul=Umelá inteligencia: Čo to je, ako funguje a prečo je dobré sa o ňu zaujímať?|periodikum=Časopis FIT ČVUT|dátum=2017-10-15|url=https://casopis.fit.cvut.cz/technologie/umela-inteligencia-ako-funguje-preco-dobre-sa-nu-zaujimat/| priezvisko = Patro | meno = Tomáš | dátum prístupu=2019-04-12|jazyk=sk-SK}}</ref> == Umelá inteligencia na Slovensku == Na Slovensku v súčasnosti vzniká slovenské centrum výskumu umelej inteligencie [[Slovak.AI]], ktoré by malo spojiť aktivity všetkých slovenských stakeholderov v oblasti. Jednou z prvých tém, ktorou sa toto centrum bude zaoberať, je príprava stratégie rozvoja umelej inteligencie na Slovensku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Slovensko má mať vlastné centrum pre umelú inteligenciu|periodikum=Živé.sk|dátum=2019-04-05|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/139334/slovensko-ma-mat-vlastne-centrum-pre-umelu-inteligenciu/|dátum prístupu=2019-04-12|jazyk=sk-SK}}</ref> == Slovenskí vedci pôsobiaci v oblasti umelej inteligencie == Slovenskí vedci pôsobiaci na Slovensku a v zahraničí v oblasti umelej inteligencie zoradení podľa [[Hirschov index|Hirschovho indexu]] (k decembru 2020):<ref>[https://scholar.google.com/ Google Študovňa]</ref> * H-index 44{{--}}Martin Pelikán, vedecký výskumník, Apple, USA * H-index 41{{--}}Peter Richtárik, profesor, KAUST, Saudská Arábia * H-index 40{{--}}Marek Hatala, profesor, Simon Fraser University, Kanada * H-index 31{{--}}Miloš Hauskrecht, profesor, [[University of Pittsburgh]], USA * H-index 30{{--}}Martin Pál, vedecký výskumník, [[Google]], USA * H-index 30{{--}}Branislav Kvetoň, vedecký výskumník, Google, USA * H-index 29{{--}}[[Mária Bieliková (informatička)|Mária Bieliková]], profesorka a vedecká výskumníčka, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko * H-index 29{{--}}Miroslav Dudík, Principal Researcher, Microsoft Research, USA * H-index 27{{--}}Martin Takáč, Associate Professor, Lehigh University, USA * H-index 23{{--}}Michal Valko, vedecký výskumník, DeepMind, Francúzsko * H-index 19{{--}}Jakub Konečný, vedecký výskumník, Google, Čína * H-index 18{{--}}Dávid Pál, Principal Applied Researcher, Expedia Group, USA * H-index 17{{--}}Norbert Kopčo, docent, Univerzita P.J. Šafárika, Slovensko * H-index 17{{--}}Pavol Návrat, profesor a vedecký výskumník, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko * H-index 17{{--}}Marek Petrík, Assistant Professor, Univerzia v New Hampshire, USA * H-index 14{{--}}Ján Vaščák, docent, Technická Univerzita v Košiciach, Slovensko * H-index 11{{--}}Pavol Bielik, PhD študent, ETH Zurich, Švajčiarsko * H-index 11{{--}}Filip Hanzely, Assistant Professor, Toyota Technological Institute at Chicago, USA * H-index 11{{--}}Daniel Hládek, Technická Univerzita v Košiciach, Slovensko * H-index 11{{--}}[[Andrej Karpathy]], riaditeľ umelej inteligencie a autopilotného videnia, Tesla, USA * H-index 11{{--}}Marián Šimko, docent a vedecký výskumník, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko * H-index 10{{--}}Mária Lucká, profesorka a vedecká výskumníčka, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko * H-index 10{{--}}Peter Sinčák, profesor, Technická Univerzita v Košiciach, Slovensko * H-index 9{{--}}Daniela Chudá, docentka a vedecká výskumníčka, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko * H-index 9{{--}}Michal Kompan, vedecký výskumník, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko * H-index 9{{--}}Viera Rozinajová, docentka a vedecká výskumníčka, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko * H-index 8{{--}}Anna Bou Ezzeddine, docentka a vedecká výskumníčka, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko * H-index 8{{--}}Róbert Móro, vedecký výskumník, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko * H-index 7{{--}}Rudolf Jakša, Matsuko, Slovensko * H-index 7{{--}}Maria Vircikova, CEO, Matsuko, Slovensko * H-index 7{{--}}Jakub Šimko, docent a vedecký výskumník, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko * H-index 7{{--}}Tomáš Šingliar, Principal Applied Researcher, Amazon, USA * H-index 6{{--}}Dominik Csiba, Slovensko * H-index 6{{--}}Peter Lacko, vedecký výskumník, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko * H-index 6{{--}}Mojmír Mutný, PhD študent, ETH Zurich, Švajčiarsko * H-index 5{{--}}Samuel Horváth, PhD študent, KAUST, Saudská Arábia * H-index 5{{--}}Tomáš Kocák, PhD študent, ENS Lyon, Francúzsko * H-index 4{{--}}Daniel Lorenčík, PhD študent, Technická Univerzita v Košiciach, Slovensko * H-index 3{{--}}Martin Pala, PhD študent, Technická Univerzita v Košiciach, Slovensko * H-index 3{{--}}Márius Šajgalík, vedecký výskumník, Google, Švajčiarsko * H-index 1{{--}}Slavomír Hanzely, PhD študent, KAUST, Saudská Arábia * H-index 1{{--}}Jozef Mokrý, PhD študent, Edinburgská univerzita, Spojené kráľovstvo == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Kvantové počítanie]] * [[ChatGPT]] == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Umelá inteligencia| ]] [[Kategória:Informatika]] [[Kategória:Inteligencia]] 21gkffv9hatu5tgvtklmqyzzpvaf814 Spišské Vlachy 0 7640 8203652 8198162 2026-04-26T09:39:53Z Ľuboš Repta 113400 Úprava článku 8203652 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Spišské Vlachy | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Spišské Vlachy 16Slovakia9.jpg | Popis obrázku = Námestie Slovenského národného povstania | Znak = Coat of Arms of Spišské Vlachy.svg | Vlajka = Spisske vlachy-spisska nova ves-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Spišská Nová Ves | Región = Spiš | Časti = | Rieka = [[Hornád]] | Rieka 1 = [[Branisko (prítok Hornádu)|Branisko]] | Zemepisná šírka = 48.949722 | Zemepisná dĺžka = 20.797222 | Nadmorská výška = 389 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1243 | Starosta = Vladimír Baloga<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 053 61 | Kód = 543594 | EČV = SN | Predvoľba = +421-53 | Adresa = Mestský úrad Spišské Vlachy<br/>SNP 34<br/>053 61 Spišské Vlachy | E-mail = msuspv@spisskevlachy.sk | Telefón = 053 417 42 12 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = [https://www.spisskevlachy.sk www.spisskevlachy.sk] | Commons = Spišské Vlachy | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Spišské Vlachy''' ({{v jazyku|deu|Wallendorf}}) sú mesto ležiace v okrese [[Okres Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]], v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. == Polohopis == Mesto leží na sútoku [[Hornád]]u s riečkou [[Branisko (prítok Hornádu)|Branisko]], na hranici [[Volovské vrchy|Volovských vrchov]] a [[Branisko (pohorie)|Braniska]]. [[Spišská Nová Ves]] leží {{Km|20|m|w}} západne, [[Krompachy]] {{Km|7|m|w}} juhovýchodne a [[Spišské Podhradie]] {{Km|8|m|w}} severne. Mestom prechádza [[Cesta II. triedy 547 (Slovensko)|cesta II/547]] a [[Cesta II. triedy 536 (Slovensko)|II/536]], južným okrajom vedie [[železničná trať Žilina – Košice]] a západným okrajom [[železničná trať Spišské Vlachy – Spišské Podhradie|lokálna trať Spišské Vlachy – Spišské Podhradie]]. === Susedné obce === [[Bystrany]], [[Kaľava]], [[Kolinovce]], [[Krompachy]], [[Olcnava]], [[Oľšavka (okres Spišská Nová Ves)|Oľšavka]], [[Slatvina]], [[Slovinky]], [[Spišské Podhradie]], [[Vojkovce]], [[Žehra]] === Miestne časti === Dobrá Voľa a Spišské Vlachy. === Ulice === Železničná, Komenského, Včelná, Záhradná, Spišská, Hornádska, 9. mája, Vajanského, Sládkovičova, Fabiniho, Mlynská, Slovenská, Kostolná, Jarná, Okolie, Štúrova, Slnečná, 1. mája, Cintorínska, Partizánska, Slobody, SNP, Požiarnicka, Kukučínova, Hviezdoslavova, Tajovského, Jilemnického a Lipová. === Vodné toky === Mestom pretekajú rieky Hornád a Žehrica, z menších tokov to sú Mlynárka, Svätojánsky potok, Kĺčovský potok, Studenec, Oľšavský potok, Gacinek, atď. === Vodné plochy === Sústava rybníkov v rekreačnej oblasti [[Zahura|Zahurou]] == Symboly obce == * [https://ives.minv.sk/heraldreg/wp_detail.aspx?ID=2967 Erb mesta:] == Obyvateľstvo == [[Súbor:Spisske Vlachy - Central Square.jpg|náhľad|Panoráma mesta]] [[Súbor:Spisske Vlachy - City office.jpg|náhľad|Radnica]] ;Vývoj obyvateľstva od roku 1880 {| class=wikitable |- bgcolor="chocolate" ! '''Rok sčítania''' ! Počet obyvateľov ! Počet domov |- align ="center" | 1880 | 2 477 | 461 |- align ="center" | 1890 | 2 338 | 431 |- align ="center" | 1900 | 2 666 | 464 |- align ="center" | 1910 | 2 413 | 460 |- align ="center" | 1921 | 2 424 | 469 |- align ="center" | 1930 | 2 578 | 499 |- align ="center" | 1950 | 2 874 | 551 |- align ="center" | 1961 | 3 391 | 627 |- align ="center" | 1970 | 3 613 | 761 |- align ="center" | 1980 | 3 513 | 818 |- align ="center" | 1991 | 3 368 | 788 |- align ="center" | 2004 | 3 550 | |- align ="center" | 2009 | 3 661 | |- align ="center" |} ;Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001) {| class=wikitable |- bgcolor="yellow" ! ''' ''' ! Počet obyvateľov ! % |- align ="center" | Rímskokatolícka cirkev | 3 163 | 89,9 |- align ="center" | Gréckokatolícka cirkev | 37 | 1,1 |- align ="center" | Pravoslávna cirkev | 21 | 0,6 |- align ="center" | Evanjelická cirkev a. v. | 58 | 1,6 |- align ="center" | Bez vyznania | 143 | 4,1 |- align ="center" | Ostatné a nezistené | 96 | 2,7 |} ;Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001) {| class=wikitable |- bgcolor="green" ! ''' ''' ! Počet obyvateľov ! % |- align ="center" | slovenská | 3 441 | 97,8 |- align ="center" | maďarská | 2 | 0,1 |- align ="center" | rómska | 673 | 31,2 |- align ="center" | rusínska | 1 | 0,0 |- align ="center" | ukrajinská | 3 | 0,1 |- align ="center" | česká | 15 | 0,4 |- align ="center" | ostatné a nezistené | 3 | 0,1 |} == Kultúra a zaujímavosti == [[Súbor:Spišské Vlachy - námestie.jpg|náhľad|Hlavná ulica]] === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] Kostol [[Ján Krstiteľ|sv. Jána Krstiteľa]], trojloďová [[gotika|gotická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku [[1434]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/nkp-a-po/register-po/objekt-detail/?idObjekt=20435 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Stojí na mieste staršej [[románske umenie|románskej]] stavby, ktorá vznikla po [[Mongolský vpád do Uhorska|mongolskom vpáde]], a z ktorej sa dochoval víťazný oblúk a priľahlé prípory [[klenba|klenieb]] presbytéria. V [[17. storočí]] bol kostol [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelický]]. V [[18. storočí]] bol upravený interiér kostola v duchu [[barok]]a. V roku [[1832]] bol doplnený o vežu. Obnovou prešiel v roku [[1875]], keď vznikli súčasné okná s kružbami. Interiér kostola je zaklenutý gotickými sieťovými rebrovými klenbami. Nachádza sa tu [[rokoko]]vý hlavný [[oltár]] s mladším obrazom sv. Jána Krstiteľa od Ľ. Taryho z roku [[1927]]. Rokoková je aj [[kazateľnica]]. Bočné oltáre sv. Kríža a [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] sú neskorobarokové z polovice 18. storočia, podobne oltár [[Katarína Alexandrijská|sv. Kataríny]]. Bočný oltár [[Michal (anjel)|sv. Michala]] je rokokový z rovnakého obdobia. Oltár [[Svätý Jozef|sv. Jozefa]] je [[klasicizmus|klasicistický]] z polovice [[19. storočia]]. Nachádza sa tu ďalej bronzová neskorogotická [[krstiteľnica]] z roku [[1497]] a neskorogotické stallá, barokovo upravené. Súčasťou zariadenia je aj neskorogotický polychrómovaný krucifix z obdobia okolo roku [[1520]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Spišské Vlachy – Kostol sv. Jána Krstiteľa | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/spisske-vlachy-kostol-sv-jana-krstitela | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s kružbami a lomeným oblúkom. Veža je členená kordónovou rímsou a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou s laternou. <gallery> Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia37.jpg|Kostol sv. Jána Krstiteľa Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia47.jpg|Detail veže Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia48.jpg|Detail presbytéria Súbor:SpVlachy2FotoThalerTamas.JPG|Interiér kostola Súbor:SpVlachy3FotoThalerTamas.JPG|Gotická krstiteľnica </gallery> * Radnica a tzv. Malý kostol, dvojpodlažná pôvodne gotická stavba na pôdoryse štvorca s vežou, pôvodne z [[15. storočia]]. V [[stredovek]]u vznikla súčasná západná časť objektu a veža. V 17. storočí bola rozšírená do súčasných rozmerov, čím objekt získal štvorcový pôdorys.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/nkp-a-po/register-po/objekt-detail/?idObjekt=24826 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Reštaurovaním prešiel v roku [[1886]]. Nachádza sa tu [[Kaplnka]] nanebovstúpenia Panny Márie s neskorogotickým oltárom z obdobia okolo roku [[1500]], z ktorého sa dochovala oltárna skriňa a pohyblivé krídla. Doplnený bol v roku [[1900]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Spišské Vlachy – Radnica | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/spisske-vlachy-radnica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády objektu majú nárožnú [[bosáž]]. Stredoveká časť má okná s lomeným oblúkom, [[renesancia|renesančná]] má ostenia. Každá časť má vlastnú vysokú valbovú strechu. Veža je členená kordónovou rímsou, na nárožiach má bosáže. V hornej časti je slepá arkáda s hodinami, priebežná ochodza a ukončená je barokovou helmicou s laternou. <gallery> Súbor:Spisske Vlachy - Virgin Mary Assumption Church.jpg|Radnica a tzv. Malý kostol Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia66.jpg Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia69.jpg Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia70.jpg Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia68.jpg|Detail portálu </gallery> * Katolícka fara, dvojpodlažná pôvodne gotická stavba na pôdoryse písmena L, z 15. storočia. Úpravami prešla v 17. storočí, keď vznikla jej súčasná renesančná fasáda. Obnovou prešla v [[20. storočí]]. Na prízemí a v suteréne sú dochované gotické lomené [[portál]]y.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Spišské Vlachy – Katolícka fara | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/spisske-vlachy-katolicka-fara | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády fary sú členené profilovanými osteniami s nadokennými rímsami. Na fasáde sú umiestnené slnečné hodiny. <gallery> Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia86.jpg|Katolícka fara Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia88.jpg Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia87.jpg Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia89.jpg|Detail slnečných hodín </gallery> * Mariánsky stĺp, baroková socha Panny Márie na stĺpe z roku [[1728]]. Obnovou prešiel v roku [[1873]]. Nachádza sa na námestí, pred budovou radnice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Spišské Vlachy – Mariánsky stĺp | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/spisske-vlachy-mariansky-stlp | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }} </ref> <gallery> Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia36.jpg|Mariánsky stĺp Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia59.jpg Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia60.jpg|Detail sochy Panny Márie Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia61.jpg Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia63.jpg </gallery> * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová barokovo-klasicistická [[tolerančný patent|tolerančná]] stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku [[1787]]. Stojí na mieste dreveného kostola z roku [[1694]], ktorý v roku [[1727]] vyhorel. V polovici 19. storočia bola doplnená veža. Interiér kostola je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu [[neoklasicizmus|neoklasicistický]] oltár s obrazom [[Ježiš Kristus|Krista]] na mori od E. Paulyho a kazateľnica z rovnakého obdobia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Spišské Vlachy – Evanjelický kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/spisske-vlachy-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády s nárožnými zaobleniami sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Južný portál má kamenné ostenie s páskou a vročením [[1787]] v klenáku. Veža je členená kordónovými rímsami, v hornej časti s pásovou rustikou a ukončená je zvonovitou helmicou s laternou. <gallery> Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia27.jpg|Evanjelický kostol Súbor:Evanjelický kostol.jpg Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia31.jpg Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia28.jpg|Detail portálu Súbor:Evanjelický kostol detail.jpg|Reliéf v tympanóne </gallery> * Súbor meštianskych domov, ide o dvojpodlažné radové objekty so sedlovými strechami paralelnými s uličnou čiarou. V jadre stredoveké a renesančné objekty z 15. a [[16. storočia]] majú barokové a klasicistické fasády, trojosové alebo štvorosové. Vstup bol riešený prejazdom do dvora vo forme polkruhovo alebo segmentovo ukončenej brány s vrátami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/nkp-a-po/register-po/objekt-detail/?idObjekt=20425 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia85.jpg|Meštianske domy na námestí Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia120.jpg Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia111.jpg Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia108.jpg Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia117.jpg|Detail portálu </gallery> === Divadlo === V súčasnosti sa divadelná sála využíva len príležitostne pri rôznych akciách, ako „Deň matiek“ a pod. V meste pôsobí ochotnícke divadlo. === Múzeá === Galéria mesta === Hudba === [[Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia14.jpg|náhľad|Špišské Vlachy, centrum]] V meste je veľmi obľúbená zábava v šýle country, preto sa v lete často možno stretnúť s „outdoor“ zábavami so živou country hudbou (miestna skupina Zahuráci) ale aj s inými hudobnými štýlmi. „Strediskami“ týchto zábav sú Chata Sabinka Zahurou, Karčma za mostom, Atrium reštaurácie Nova a Rudoľová záhrada. === Pomníky === Pamätník SNP, Fabiniho pomník na mestskom cintoríne, zaujímave židovské hrobky na mestskom cintoríne, busta P. O. Hviezdoslava v jednom z parkov, busta emeritného biskupa Prof. ThDr. Františka Tondru, niekoľko pamätných tabúľ, medzi nimi aj jedna venovaná [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánikovi]]. === Parky === V centre mesta je zaujímavá sústava parkov. === Pravidelné podujatia === * Dni mesta Spišské Vlachy * Dychfest * Motocross * Vianočné trhy == Občianska vybavenosť == === Farský úrad === * Rímskokatolícky - Jarná 1 * duchovný správca: ThDr. PaedDr. ICLic. Jozef Šimurdiak, PhD. * kaplán: ICLic. Peter Pincel == Školstvo == Nachádzajú sa tu štyri základné školy, jedna materská škola a dve základné umelecké školy. Základné školy: * Základná škola svätého Jána Krstiteľa * Základná škola Komenského 6 * Základná škola SNP 13 * Špeciálna základná škola. == Šport == * 1.ŠK Tatran Spišské Vlachy - futbal * 1.ŠK Tatran Spišské Vlachy - bedminton * 1.ŠK Tatran Spišské Vlachy - turistika * Akadémia Spišské Vlachy - futbal * Športový klub stolného tenisu Spišské Vlachy * holubári * chovatelia * rybolov * Motocross klub * Spišský lukostrelecký klub Spišské Vlachy * Gaľmus - lyžiarsko-turistický klub == Doprava == Križovatka ciest II. triedy č.546 ([[Košice]] - [[Spišské Podhradie|Spiš. Podhradie]]) a č.536 (Spišské Vlachy - [[Spišský Štvrtok|Spiš. Štvrtok]]. Uzol železničných tratí č. 180 ([[Košice]] - [[Žilina]]) a č. 187 (Spiš.Vlachy - [[Spišské Podhradie|Spiš.Podhradie]]). == Osobnosti mesta == === Rodáci === * [[Ján Simonides (spisovateľ)|Ján Simonides]] (* [[1648]] - † [[1708]]), [[evanjelický farár]], spisovateľ memoárovej a cestopisnej prózy * [[Pavol Vásárhelyi]] (* [[1795]] - † [[1846]]), [[Inžinierstvo|inžinier]], zememerač * [[František Tondra]] (* [[1936]] - † [[2012]]), diecézny [[biskup]] spišskej diecézy a predseda Konferencie biskupov Slovenska. * [[Michal Petrek]] (* 1922 - † 1972), maliar === Pôsobili tu === * [[Karol Kalchbrenner]] (* [[1807]] - † [[1886]]), [[mykológia|mykológ]] == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Česko}} [[Chotěboř]], [[Česko]] * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Szikszó|Siksov]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] * {{minivlajka|Poľsko}} [[Gizalky]], [[Poľsko]] * {{minivlajka|Poľsko}} [[Tymbark]], Poľsko == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Spišských Vlachoch]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Spišská Nová Ves}} [[Kategória:Spišské Vlachy| ]] [[Kategória:Okres Spišská Nová Ves]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] o9yjqothc9u427fto9qtc35d3d60llp 1931 0 8575 8203622 8198965 2026-04-26T07:55:36Z ~2026-24886-04 292812 /* Narodenia */ 8203622 wikitext text/x-wiki {{Rok2|1931}} == Udalosti == * [[10. február]] – [[Naí Dillí]] sa stalo hlavným mestom [[India|Indie]] * [[31. marec]] – [[zemetrasenie]] v meste [[Managua (mesto)|Managua]] zabilo 2 000 ľudí * [[31. august]] – záplavy v povodí rieky [[Jang-c’-ťiang]] – o domov prišlo 23 miliónov ľudí * [[18. september]] – [[Japonsko]] obsadilo [[Mandžusko]], vzniklo tak ohnisko novej svetovej vojny * [[5. december]] – [[Chrám Krista Spasiteľa (Moskva)|Chrám Krista Spasiteľa]] v [[Moskva|Moskve]] bol zničený na príkaz [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifa Stalina]] * [[Rusko|Ruské]] mesto ''Usť-Abakanskoje'' prijalo nový názov [[Abakan]] == Nobelove ceny == * [[Nobelova cena za fyziku|Fyzika]]: neudelená * [[Nobelova cena za chémiu|Chémia]]: [[Carl Bosch]], [[Friedrich Karl Rudolph Bergius|Friedrich Bergius]] * [[Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu|Medicína]]: [[Otto Heinrich Warburg|Otto Warburg]] * [[Nobelova cena za literatúru|Literatúra]]: [[Erik Axel Karlfeldt]] * [[Nobelova cena za mier|Mier]]: [[Jane Addamsová]], [[Nicholas Murray Butler]] == Narodenia == [[Súbor:Jiřina Bohdalová 2019.jpg|thumb|upright|[[Jiřina Bohdalová]] (* 3. máj)]] [[Súbor:Jiří Suchý (2019).jpg|thumb|upright|[[Jiří Suchý (herec)|Jiří Suchý]] (* 1.október)]] [[Súbor:Robert Duvall 2 by David Shankbone.jpg|thumb|upright|[[Robert Duvall]] (* 5. január)]] [[Súbor:Mikhail Gorbachev, Reykjavík summit, 1986.jpg|thumb|upright|[[Michail Gorbačov]] (* 2. marec)]] [[Súbor:Leslie Caron-publicity.JPG|thumb|upright|[[Leslie Caronová]] (* 1. júl)]] [[Súbor:Archbishop-Tutu-medium.jpg|thumb|upright|[[Desmond Tutu]] (* 7. október)]] [[Súbor:Hana Hegerová, foto Jovan Dezort IMG 2624a.jpg|thumb|upright|[[Hana Hegerová]] (* 20. október)]] [[Súbor:Monica Vitti.jpg|thumb|upright|[[Monica Vitti]] (* 3. november)]] [[Súbor:Rita Moreno face.jpg|thumb|upright|[[Rita Moreno]] (* 11. december)]] * {{0}}[[5. január]] – [[Robert Duvall]], americký herec a režisér († [[2026]]) * {{0}}[[6. január]] – [[Edgar Lawrence Doctorow]], americký spisovateľ († [[2015]]) * {{0}}[[7. január]] – [[Branislav Kriška]], slovenský operný režisér († [[1999]]) * {{0}}[[9. január]] – [[Jan Šebestík]], československý filozof vedy († [[2026]]) * [[10. január]] – [[Ladislav Vodička]], český country spevák († [[1999]]) * [[11. január]] – [[Milan Peťovský]], slovenský kameraman a filmový režisér († [[2000]]) * [[12. január]] – [[Ladislav Bittman]], český spravodajský dôstojník a agent ŠtB, po roku 1968 pôsobiaci v USA († [[2018]]) * [[13. január]] – [[Ladislav Deák]], slovenský historik († [[2011]]) * 13. január – [[Elias Menachem Stein]], americký matematik († [[2018]]) * [[15. január]] – [[Zlatica Tomková]], slovenská vysokoškolská pedagogička († [[1995]]) * [[16. január]] – [[Ľudovít Didi]], slovenský učiteľ, disident, účastník protikomunistického odboja († [[2013]]) * 16. január – [[Johannes Rau]], 8. prezident Spolkové republiky Nemecko († [[2006]]) * [[17. január]] – [[James Earl Jones]], americký herec († [[2024]]) * [[18. január]] – [[Čon Tu-hwan]], prezident Južnej Kóreje († [[2021]]) * [[20. január]] – [[David Morris Lee]], americký fyzik, nositeľ [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovej ceny]] * [[24. január]] – [[Lars Hörmander]], švédsky matematik († [[2012]]) * [[25. január]] – [[Stig Anderson]], švédsky textár, hudobný vydavateľ a manažér skupiny [[ABBA (hudobná skupina)|ABBA]] († [[1997]]) * 25. január – [[Paavo Haavikko]], fínsky básnik a dramatik († [[2008]]) * 25. január – [[Paul Shanley]], rímskokatolícky kňaz v bostonskej arcidiecéze († [[2020]]) * [[27. január]] – [[Igor Kluvánek]], slovenský matematik a profesor († [[1993]]) * [[28. január]] – [[Lucia Bosè]], talianska herečka († [[2020]]) * [[29. január]] – [[Ferenc Mádl]], maďarský politik a prezident († [[2011]]) * [[30. január]] – [[Pavol Glesk]], slovenský atletický tréner, funkcionár, telovýchovný pedagóg a publicista († [[2008]]) * [[31. január]] – [[Jozef Chren]], slovenský kresťanskodemokratický politik († [[2021]]) * {{0}}[[1. február]] – [[Boris Jeľcin]], ruský prezident († [[2007]]) * {{0}}[[3. február]] – [[Libor Ebringer]], slovenský mikrobiológ a pedagóg († [[2015]]) * {{0}}[[5. február]] – [[Rudolf Čechura]], český spisovateľ († [[2014]]) * {{0}}[[8. február]] – [[James Dean]], americký herec († [[1955]]) * {{0}}8. február – [[Milan Chladil]], český spevák († [[1984]]) * {{0}}8. február – [[Emília Kováčová]], slovenská ekonómka, profesorka a bývalá prvá dáma Slovenska († [[2020]]) * {{0}}[[9. február]] – [[Josef Masopust]], český futbalista a tréner († [[2015]]) * [[15. február]] – [[Zdeněk Marat]], český klavírista, skladateľ, dirigent a publicista († [[2016]]) * [[17. február]] – [[Ján Hanák]], slovenský výtvarník a scénograf († [[2015]]) * 17. február – [[Jiřina Jirásková]], česká herečka († [[2013]]) * 17. február – [[Kamil Matiašovský]], slovenský chemik († [[1991]]) * [[18. február]] – [[Toni Morrisonová]], americká spisovateľka, nositeľka [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] († [[2019]]) * [[20. február]] – [[John Milnor]], americký matematik * [[25. február]] – [[Michal Ferianc]], slovenský fyzik († [[1998]]) * [[28. február]] – [[Anna Simková]], slovenská divadelná herečka († [[2020]]) * {{0}}[[2. marec]] – [[Michail Gorbačov]], ruský politik, generálny tajomník ÚV [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]], prezident [[ZSSR]] († [[2022]]) * {{0}}[[6. marec]] – [[Zdenka Jesenská]], slovenská mikrobiologička a mykologička († [[2022]]) * {{0}}[[8. marec]] – [[Neil Postman]], americký mediálny teoretik a kultúrny kritik († [[2003]]) * [[11. marec]] – [[Rupert Murdoch]], austrálsky mediálny magnát * [[12. marec]] – [[Otto Zelenka]], český spisovateľ, dramatik, dramaturg a scenárista († [[2013]]) * [[16. marec]] – [[Anthony Kenny]], britský filozof * [[18. marec]] – [[Miroslav Horňák]], slovenský filmový scenárista, dramaturg a režisér († [[1994]]) * [[21. marec]] – [[Slavo Drozd]], slovenský filmový a divadelný herec († [[2008]]) * [[22. marec]] – [[Burton Richter]], americký fyzik, Nobelova cena za fyziku, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[2018]]) * 22. marec – [[William Shatner]], kanadský herec * [[23. marec]] – [[Viktor Ľvovič Korčnoj]], sovietsky, neskôr švajčiarsky šachový veľmajster († [[2016]]) * 23. marec – [[Jerzy Krzysztoń]], poľský prozaik, dramatik, reportér a prekladateľ († [[1982]]) * [[25. marec]] – [[Bohumil Golián]], slovenský volejbalista († [[2012]]) * [[26. marec]] – [[Leonard Nimoy]], americký herec a režisér († [[2015]]) * [[27. marec]] – [[Anton Šulík]], slovenský herec († [[1999]]) * [[29. marec]] – [[Alexej Alexandrovič Gubarev]], sovietsky kozmonaut († [[2015]]) * 29. marec – [[Dezider Kollár]], slovenský vysokoškolský pedagóg a jazykovedec († [[2022]]) * [[31. marec]] – [[Július Krempaský]], slovenský vedec a vysokoškolský profesor († [[2019]]) * {{0}}[[1. apríl]] – [[Ladislav Kačáni]], slovenský futbalista a československý reprezentant († [[2018]]) * {{0}}[[2. apríl]] – [[Milan Kovačka]], slovenský ekonóm, špecialista na ekonomickú štatistiku († [[2019]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Milan Jurčo Glina]], slovenský literárny vedec († [[2012]]) * {{0}}[[7. apríl]] – [[Milan Paumer]], český antikomunistickej odbojár († [[2010]]) * {{0}}[[8. apríl]] – [[John Gavin]], americký herec, dôstojník, diplomat a politik († [[2018]]) * {{0}}[[9. apríl]] – [[Heisuke Hironaka]], japonský matematik († [[2026]]) * [[11. apríl]] – [[Valter Šeda]], slovenský matematik a profesor na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Bratislave († [[2002]]) * [[12. apríl]] – [[Miroslav Bázlik]], slovenský hudobný skladateľ († [[2024]]) * [[15. apríl]] – [[Tomas Tranströmer]], švédsky básnik, spisovateľ, prekladateľ a psychológ, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny]] († [[2015]]) * [[18. apríl]] – [[Július Gyermek]], slovenský operný režisér * [[19. apríl]] – [[Frederick Brooks]], americký informatik († [[2022]]) * [[24. apríl]] – [[Franek Chmiel]], slovenský televízny režisér († [[2016]]) * {{0}}[[3. máj]] – [[Jiřina Bohdalová]], česká herečka * {{0}}3. máj – [[Aldo Rossi]], taliansky architekt a dizajnér († [[1997]]) * {{0}}[[7. máj]] – [[Václav Černík (filozof)|Václav Černík]], slovenský filozof českého pôvodu († [[2017]]) * {{0}}[[9. máj]] – [[Vance DeVoe Brand|Vance Brand]], americký astronaut * [[15. máj]] – [[Alojz Rosina]], slovenský lekár († [[2026]]) * [[16. máj]] – [[Hana Bradyová]], české židovské dievča, ktoré zahynulo v koncentračnom tábore († [[1944]]) * 16. máj – [[Ignác Kolčák]], slovenský akademický maliar († [[2008]]) * 16. máj – [[Alena Vrzáňová]], česká krasokorčuliarka († [[2015]]) * [[17. máj]] – [[Georg Zundel]], nemecký fyzikálny chemik, profesor, mierový aktivista, environmentalista a filantrop († [[2007]]) * [[19. máj]] – [[Alfred Schmidt]], nemecký filozof († [[2012]]) * [[20. máj]] – [[Milan Paštéka]], slovenský maliar († [[1998]]) * [[22. máj]] – [[Tadeusz Andrzej Zieliński]], poľský muzikológ, hudobný kritik a spisovateľ († [[2012]]) * [[23. máj]] – [[Emília Horváthová]], slovenská etnografka, pedagogička a publicistka, zakladateľka romistiky na Slovensku († [[1996]]) * [[24. máj]] – [[Michael Lonsdale]], francúzsky herec († [[2020]]) * [[25. máj]] – [[Georgij Michajlovič Grečko]], ruský kozmonaut († [[2017]]) * [[27. máj]] – [[Henrieta Peťovská]], slovenská kameramanka († [[2023]]) * [[31. máj]] – [[Bogumił Kobiela]], poľský herec († [[1969]]) * 31. máj – [[Walery Pisarek]], poľský jazykovedec a sociolingvista, špecialista v oblasti masovej komunikácie († [[2017]]) * 31. máj – [[John Robert Schrieffer]], americký fyzik († [[2019]]) * {{0}}[[3. jún]] – [[Raúl Castro]], kubánsky revolucionár a politik * {{0}}3. jún – [[Anton Moravčík]], slovenský futbalista a reprezentant Česko-Slovenska († [[1996]]) * {{0}}[[4. jún]] – [[Miroslav Abrahám]], slovenský ekonóm († [[2007]]) * {{0}}4. jún – [[Jan Zábrana]], český básnik, prozaik, esejista a prekladateľ († [[1984]]) * {{0}}[[7. jún]] – [[Magda Paveleková]], slovenská herečka a zabávačka († [[2015]]) * {{0}}[[9. jún]] – [[Janko Varga Lipnický]], slovenský pedagóg a básnik († [[2024]]) * [[16. jún]] – [[Oskár Elschek]], slovenský etnomuzikológ a systematik hudobnej vedy († [[2026]]) * [[20. jún]] – [[Olympia Dukakis]], americká herečka, producentka, režisérka a aktivistka († [[2021]]) * [[27. jún]] – [[Peter Liba]], slovenský literárny vedec, kritik, kulturológ a vysokoškolský pedagóg († [[2020]]) * 27. jún – [[Martinus Veltman]], holandský teoretický fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[2021]]) * {{0}}[[1. júl]] – [[Leslie Caronová]], francúzska herečka a tanečnica * {{0}}1. júl – [[Stanislav Grof]], americký psychiater českého pôvodu * {{0}}[[5. júl]] – [[Daniel Pixiades]], vojvodinský, čiernohorský a chorvátsky exilový básnik slovenského pôvodu († [[2024]]) * {{0}}[[6. júl]] – [[Vladimír Blucha]], český historik († [[2020]]) * {{0}}6. júl – [[Della Reese]], americká speváčka a herečka († [[2017]]) * {{0}}[[9. júl]] – [[Dobroslav Pustaj]], slovenský antikomunista, zakladateľ protikomunistického hnutia Slobodné Československo († [[2013]]) * [[10. júl]] – [[Alice Munroová]], kanadská spisovateľka, nositeľka [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny]] za literatúru († [[2024]]) * 10. júl – [[Ivan Rajniak]], slovenský herec († [[1999]]) * [[14. júl]] – [[Juraj Sarvaš]], slovenský herec, scenárista a režisér († [[2023]]) * [[16. júl]] – [[Eva Sadková]], česká televízna režisérka a scenáristka († [[2000]]) * [[17. júl]] – [[Pavel Hoffmann]], slovenský ekonóm, verejný činiteľ († [[2005]]) * [[19. júl]] – [[Vladimír Svatoň]], český rusista, komparatista a profesor († [[2018]]) * [[23. júl]] – [[Arata Isozaki]], japonský architekt († [[2022]]) * {{0}}[[1. august]] – [[Eliáš Galajda]], slovenský spisovateľ († [[2017]]) * {{0}}[[2. august]] – [[Viliam Schrojf]], slovenský futbalový brankár († [[2007]]) * {{0}}[[4. august]] – [[Karol Petroš]], česko-slovenský futbalista († [[2013]]) * {{0}}[[6. august]] – [[Jiří Suchý (filozof)|Jiří Suchý]], slovenský filozof a futurológ, zaoberal sa otázkami sociálnej filozofie a futurológie († [[1992]]) * {{0}}[[8. august]] – [[Anton Bendík]], slovenský folklorista, hráč na jednoradovú heligónku a sólový spevák († [[2019]]) * [[11. august]] – [[Martin Hollý ml.]], slovenský filmový a televízny režisér a scenárista († [[2004]]) * [[15. august]] – [[Richard Heck]], americký chemik († [[2015]]) * [[16. august]] – [[Alessandro Mendini]], taliansky dizajnér a architekt († [[2019]]) * [[25. august]] – [[Anton Auxt]], slovenský pedagóg a matematik († [[1987]]) * [[27. august]] – [[Sven Tumba Johansson]], švédsky hokejista, golfista a futbalista († [[2011]]) * [[29. august]] – [[Stelios Kazantzidis]], grécky spevák tradičného gréckeho štýlu laiko († [[2001]]) * [[31. august]] – [[Jean Arthur Béliveau]], kanadský hokejista († [[2014]]) * {{0}}[[1. september]] – [[Michael Oser Rabin]], izraelský informatik († [[2026]]) * {{0}}[[3. september]] – [[Michael Fisher]], anglický fyzik žijúci v USA, ktorý sa zaoberal aj chémiou a matematikou († [[2021]]) * {{0}}[[7. september]] – [[Jozef Adamča]], slovenský pedagóg, športový funkcionár († [[1992]]) * [[10. september]] – [[Philip Baker Hall]], americký herec († [[2022]]) * 10. september – [[Pavol Sobota]], slovenský dramatik a publicista († [[1993]]) * [[12. september]] – [[Július Binder]], slovenský manažér a politik († [[2021]]) * 12. september – [[Ian Holm]], anglický herec († [[2020]]) * [[14. september]] – [[Ivan Klíma]], český spisovateľ († [[2025]]) * [[17. september]] – [[Anne Bancroft]], americká herečka, držiteľka [[Academy Awards|Oscara]] († [[2005]]) * [[18. september]] – [[Miro Gregor]], slovenský fotograf († [[2019]]) * 18. september – [[Otakar Krivánek]], slovenský režisér dokumentárnych a hraných filmov († [[1997]]) * [[22. september]] – [[Ladislav Fialka]], český mím († [[1991]]) * [[24. september]] – [[Zuzana Mináčová]], slovenská fotografka * [[26. september]] – [[Marína Čeretková-Gállová]], slovenská spisovateľka († [[2017]]) * [[27. september]] – [[Jozef Suchoža]], slovenský právnik a pedagóg († [[2024]]) * [[28. september]] – [[Jan Libíček]], český herec († [[1974]]) * [[29. september]] – [[James Cronin]], americký jadrový fyzik († [[2016]]) * 29. september – [[Anita Ekbergová]], švédska herečka a modelka († [[2015]]) * {{0}}[[1. október]] – [[Jiří Suchý (herec)|Jiří Suchý]], český divadelník, básnik, skladateľ, spisovateľ, výtvarník a divadelní režisér * {{0}}[[4. október]] – [[Richard Rorty]], americký filozof († [[2007]]) * {{0}}4. október – [[Laco Zrubec]], slovenský spisovateľ († [[2011]]) * {{0}}[[6. október]] – [[Nikolaj Stepanovič Černych]], ruský astronóm († [[2004]]) * {{0}}6. október – [[Riccardo Giacconi]], americký fyzik, nositeľ [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[2018]]) * {{0}}6. október – [[Andrej Rimko]], slovenský herec († [[2006]]) * {{0}}[[7. október]] – [[Štefan Babjak]], slovenský operný spevák († [[2008]]) * {{0}}7. október – [[Desmond Tutu]], juhoafrický anglikánsky arcibiskup, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovej ceny za mier]] († [[2021]]) * {{0}}[[9. október]] – [[Pavel Hrivnák]], slovenský ekonóm a komunistický politik († [[1995]]) * [[12. október]] – [[Ole-Johan Dahl]], nórsky informatik, spoluautor programovacieho jazyka [[Simula]] († [[2002]]) * [[15. október]] – [[Abul Bákir Zainulábidín Abdul Kalám]], indický vedec a politik († [[2015]]) * [[20. október]] – [[Hana Hegerová]], slovenská speváčka († [[2021]]) * [[24. október]] – [[Sofija Asgatovna Gubajdulinová|Sofija Gubajdulinová]], ruská hudobná skladateľka († [[2025]]) * [[25. október]] – [[Annie Girardotová]], francúzska herečka († [[2011]]) * {{0}}[[2. november]] – [[Gérard Barray]], francúzsky herec († [[2024]]) * {{0}}[[3. november]] – [[Monica Vitti]], talianska herečka († [[2022]]) * {{0}}[[4. november]] – [[Bernard Francis Law]], americký kardinál († [[2017]]) * {{0}}4. november – [[Imrich Stacho]], slovenský futbalista († [[2006]]) * {{0}}[[5. november]] – [[Emil Lehuta]], slovenský prekladateľ, divadelný a filmový kritik († [[2006]]) * {{0}}5. november – [[Ike Turner]], americký hudobník († [[2007]]) * {{0}}[[6. november]] – [[Mike Nichols]], americký režisér († [[2014]]) * [[15. november]] – [[Mwai Kibaki]], keňský politik a bývalý prezident († [[2022]]) * 15. november – [[Pascal Lissouba]], konžský politik († [[2020]]) * [[21. november]] – [[František Andraščík]], slovenský spisovateľ a literárny kritik († [[2001]]) * [[24. november]] – [[Karol Fako]], slovenský hokejový útočník, reprezentant Česko-Slovenska, člen [[Sieň slávy slovenského hokeja|Siene slávy slovenského hokeja]] († [[2020]]) * [[26. november]] – [[Adolfo Pérez Esquivel]], argentínsky sochár, architekt a pacifista * 26. november – [[Viktor Isaakovič Fajnberg]], ukrajinský filológ a disident, účastník demonštrácie na Červenom námestí v auguste 1968 († [[2023]]) * 26. november – [[Adrianus Johannes Simonis]], holandský kardinál, emeritný utrechtský arcibiskup († [[2020]]) * [[27. november]] – [[Jacob Ziv]], izraelský informatik († [[2023]]) * [[30. november]] – [[Tibor Halečka]], slovenský filozof († [[2004]]) * {{0}}[[1. december]] – [[Miroslav Kusý]], slovenský politológ († [[2019]]) * {{0}}[[3. december]] – [[Viera Handzová]], slovenská spisovateľka, publicistka a prekladateľka († [[1997]]) * {{0}}[[6. december]] – [[Zeki Müren]], turecký spevák a skladateľ klasickej hudby († [[1996]]) * {{0}}[[9. december]] – [[Ladislav Smoljak]], český režisér, scenárista a herec († [[2010]]) * [[10. december]] – [[Rita Klímová]], česká ekonómka, disidentka a veľvyslankyňa Česko-Slovenska v USA († [[1993]]) * [[15. december]] – [[Evald Schorm]], český filmový a divadelný režisér († [[1988]]) * 15. december – [[Ladislav Švihran]], slovenský spisovateľ literatúry faktu a prekladateľ († [[2022]]) * [[16. december]] – [[Anton Korenči]], slovenský herec († [[2008]]) * [[21. december]] – [[Ever Púček]], slovenský akademický maliar, ilustrátor, grafik a grafický dizajnér († [[2024]]) * [[28. december]] – [[Guy Debord]], francúzsky básnik, lettrista, filmový tvorca, spisovateľ a kultúrno-spoločenský teoretik († [[1994]]) * 28. december – [[Jan Petránek (novinár)|Jan Petránek]], český novinár, komentátor, literát a disident († [[2018]]) * [[30. december]] – [[Charles Arthur Bassett]], americký astronaut († [[1966]]) == Úmrtia == [[Súbor:Thomas_Edison2.jpg|thumb|upright|[[Thomas Alva Edison]] († 18. október)]] * {{0}}[[3. január]] – [[Joseph Joffre]], francúzsky generál (* [[1852]]) * [[13. január]] – [[Kálmán Kandó]], maďarský inžinier a vynálezca (* [[1869]]) * [[11. február]] – [[Charles Algernon Parsons]], britský vynálezca parnej turbíny (* [[1854]]) * [[26. február]] – [[Otto Wallach]], nemecký chemik, nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] (* [[1847]]) * [[22. marec]] – [[Ján Vesel]], slovenský advokát, verejný činiteľ (* [[1862]]) * {{0}}[[8. apríl]] – [[Erik Axel Karlfeldt]], švédsky básnik (* [[1864]]) * [[10. apríl]] – [[Chalíl Džibrán]], libanonský básnik (* [[1883]]) * [[26. apríl]] – [[George Herbert Mead]], americký filozof (* [[1863]]) * {{0}}[[9. máj]] – [[Albert Abraham Michelson]], americký fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny za fyziku]] (* [[1852]]) * [[14. máj]] – [[Viktor Dyk]], český básnik a politik (* [[1877]]) * [[19. máj]] – [[Adolf Hrstka]], český lekár a vlastivedný pracovník (* [[1864]]) * [[26. máj]] – [[Hans von Arnim]], nemecký vydavateľ (* [[1859]]) * [[11. jún]] – [[Franklin Henry Giddings]], americký sociológ (* [[1855]]) * [[22. jún]] – [[Armand Fallières]], francúzsky politik a 9. prezident Francúzska (* [[1841]]) * [[27. júl]] – [[Jacques Herbrand]], francúzsky matematik a logik (* [[1908]]) * [[30. júl]] – [[Arthur Heyer]], nemecký grafik a maliar (* [[1872]]) * {{0}}[[2. august]] – [[Cyril Horváth]], slovenský právnik a národovec (* [[1864]]) * [[13. august]] – [[Bohdan Szyszkowski]], poľský chemik a akademik (* [[1873]]) * {{0}}[[2. september]] – [[Harrington Emerson]], americký inžinier, priekopník priemyslu, staviteľstva a manažmentu (* [[1853]]) * [[17. október]] – [[Ferdinand Ebner]], rakúsky filozof (* [[1882]]) * [[18. október]] – [[Thomas Alva Edison]], americký vynálezca (* [[1847]]) * [[21. október]] – [[Arthur Schnitzler]], rakúsky prozaik, dramatik a lekár (* [[1862]]) * [[13. december]] – [[Gustave Le Bon]], francúzsky lekár, sociológ a archeológ (* [[1841]]) * [[22. december]] – [[Lidija Petrovna Ceraská]], ruská astronómka (* [[1855]]) [[Kategória:1931| ]] [[Kategória:Roky| 1931]] 91czwfvm3i35sgtafb7jghkbhftqw0q Vladimir Vladimirovič Putin 0 10872 8203388 8167232 2026-04-25T13:13:01Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8203388 wikitext text/x-wiki {{pozri|iných významoch slova „Putin“|Putin (rozlišovacia stránka)|súčasnom prezidentovi Ruska}} {{Infobox Politik | Meno = Vladimir Putin<br /><small>Владимир Путин</small> | Rodné meno = | Popis osoby = [[Súbor:Standart of the President RF.svg|20px|border]] súčasný [[prezident Ruskej federácie]] | Portrét = Владимир Путин (08-03-2024) (cropped) (higher res).jpg | Popis portrétu = Putin v roku 2024 | Úrad = [[Prezident Ruskej federácie]] | Začiatok obdobia = 7. mája 2012 | Viceprezident = | Predchodca = [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|Dmitrij Medvedev]] | Nástupca = | Začiatok obdobia2 = 31. decembra 1999 | Koniec obdobia2 = 7. mája 2008 | Viceprezident2 = | Predchodca2 = [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]] | Nástupca2 = [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|Dmitrij Medvedev]] | Poradie3 = | Úrad3 = [[Predseda vlády Ruskej federácie]] | Začiatok obdobia3 = 8. mája 2008 | Koniec obdobia3 = 7. mája 2012 | Prezident3 = [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|Dmitrij Medvedev]] | Viceprezident3 = | Premiér3 = | Predchodca3 = [[Viktor Alexejevič Zubkov|Viktor Zubkov]] | Nástupca3 = [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|Dmitrij Medvedev]] | Začiatok obdobia4 = 9. augusta 1999 | Koniec obdobia4 = 7. mája 2000 | Prezident4 = [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]]<br />Vladimir Putin | Viceprezident4 = | Premiér4 = | Predchodca4 = [[Sergej Vadimovič Stepašin|Sergej Stepašin]] | Nástupca4 = [[Michail Michailovič Kasjanov|Michail Kasjanov]] | Dátum narodenia = {{dnv|1952|10|7}} | Miesto narodenia = [[Petrohrad|Leningrad]], [[Sovietsky zväz]] (dnešný Petrohrad, [[Rusko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] <small>(1975&nbsp;–&nbsp;1991)</small><br />[[Jednotné Rusko|ER]] <small>(2008&nbsp;–&nbsp;2012)</small> | Alma mater = [[Leningradská štátna univerzita]] | Profesia = spravodajský dôstojník [[KGB]] | Manželka = [[Ľudmila Alexandrovna Očeretná|Ľudmila Putina]] <small>(1983&nbsp;–&nbsp;2014)</small> | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = [[Marija Vladimirovna Voroncovová|Marija]] <small>(*1985)</small><br /> Katerina <small>(*1986)</small> Nicolas (2009) | Národnosť = | Podpis = Putin signature.svg | Webstránka = http://en.putin.kremlin.ru/bio/page-0 | Portál1 = Rusko | Premiéri2 = Vladimir Putin<br />[[Michail Michailovič Kasjanov|Michail Kasjanov]]<br />[[Michail Jefimovič Fradkov|Michail Fradkov]]<br />[[Viktor Alexejevič Zubkov|Viktor Zubkov]] | Premiéri = [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|Dmitrij Medvedev]]<br />[[Michail Vladimirovič Mišustin|Michail Mišustin]] }} '''Vladimir Vladimirovič Putin''', [[LL.M.|LL.B.]], [[Doktor (PhD.)|PhD.]] ({{V jazyku|rus|Владимир Владимирович Путин}} {{Audio|Ru-Vladimir_Vladimirovich_Putin.ogg| }}; * [[7. október]] [[1952]], [[Petrohrad|Leningrad]], [[Sovietsky zväz]]) je [[rusko|ruský]] [[politik]] a bývalý spravodajský [[dôstojník]], ktorý je od roku [[2000]] [[prezident Ruskej federácie|prezidentom Ruskej federácie]], pričom v tejto funkcii pôsobil už v rokoch [[1999]] až [[2008]] po náhlom odstúpení [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Borisa Jeľcina]]. Prvé štyri mesiace ako úradujúci prezident a potom v štvorročných funkčných obdobiach až do súčasnosti. V rokoch 1999 až 2000 a potom v 2008 až 2012 bol predsedom vlády. Od roku 1999, resp. 2000 je považovaný za faktického vodcu Ruska. V [[prezidentské voľby v Rusku v roku 2024|prezidentských voľbách]] v roku [[2024]] bol piaty krát zvolený do funkcie prezidenta, keďže sa vďaka zmene ruskej ústavy, potvrdenej referendom v roku [[2020]], mohol uchádzať o znovuzvolenie napriek tomu, že post prezidenta zastával už štyrikrát. Inaugurácia Putina do jeho piateho mandátu sa uskutočnila [[7. máj]]a 2024. == Život == === Súkromný život === [[Súbor:Vladimir Putin as a child.jpg|thumb|left|upright|Putin v 60. rokoch 20. storočia]] [[Súbor:Vladimir Putin wedding-2.jpg|thumb|left|170px|Putin s manželkou Ľudmilou v deň sobáša, 28. júl 1983]] Narodil sa v [[Sovietsky zväz|sovietskom]] Leningrade, dnešnom [[Petrohrad]]e, [[7. október|7. októbra]] [[1952]]. Jeho otec Vladimir Spiridonovič bol robotník, bojoval počas [[Východný front (druhá svetová vojna)|druhej svetovej vojny]]. Jeho matka Marija Ivanovna, dievčenským menom Šelomovová, bola tiež robotníčka, prežila [[Blokáda Leningradu|blokádu Leningradu]]. Vladimír Putin mal pôvodne dvoch starších bratov, ktorí sa narodili ešte v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]]. Jeho najstarší brat však zomrel niekoľko mesiacov po narodení a druhý brat zomrel počas obliehania Leningradu na [[záškrt]]. V roku [[1975]] skončil právnickú fakultu [[Leningradská štátna univerzita|Leningradskej štátnej univerzity]], potom mu ponúkli službu v [[KGB]]. Už na škole vstúpil do [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany]], ktorej členom zostal až do roku [[1991]]. V rokoch 1975 až 1991 slúžil ako tajný agent KGB vo [[Nemecká demokratická republika|Východnom Nemecku]]. Istý čas pracoval na personálnom oddelení so [[Sergej Borisovič Ivanov|Sergejom Ivanovom]]. Dňa [[28. júl]]a [[1983]] sa oženil s Ľudmilou Alexandrovnou Škrebnevovou, študentkou španielčiny a bývalou letuškou. Majú dve dcéry: Mariju, narodenú roku [[1985]] a Jekaterinu, narodenú roku [[1986]]. V [[November 2020|novembri 2020]] bolo zverejnené vyšetrovanie „Tajná priateľka Vladimíra Putina a jej dcéra“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Захаров|meno=Андрей|titul=Расследование о том, как близкая знакомая Владимира Путина получила часть России|url=https://maski-proekt.media/tainaya-semya-putina/|dátum vydania=28.11.2020|dátum prístupu=14.2.2021|vydavateľ=Проект|meno2=Роман|priezvisko2=Баданин|jazyk=ru-RU}}</ref>, ktoré tvrdí, že v [[90. roky 20. storočia|deväťdesiatych rokoch]] Vladimir Putin mal vzťah so študentkou Svetlanou Krivonogovou a má s ňou nemanželskú dcéru Jelizavetu Vladimirovnu, narodenú roku 2003. Od čias, keď sa Putin stal prezidentom, sa Svetlana stala miliardárom a akcionárom Banky "[[Rossija (banka)|Rossija]]". Dokument [[Alexej Anatolievič Navaľnyj|Alexeja Navaľneho]] "[[Dvorec dľa Putina. Istorija samoj boľšoj vziatki]]" tvrdí, že oligarchovia blízki Putinovi financujú Svetlanu, jej matku, [[Alina Maratovna Kabajevová|Alinu Kabajevovú]] (podľa Borisa Nemcova, ona je ďalšou priateľkou Putina<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Тирмастэ|meno=Мария-Луиза|titul=Маршрутный лист не подшили к делу|periodikum=КоммерсантЪ|odkaz na periodikum=|vydavateľ=КоммерсантЪ|miesto=|dátum=1.2.2011|ročník=2011|číslo=16|strany=4|issn=1563-6380|url=https://www.kommersant.ru/doc/1577335|dátum prístupu=14.2.2021}}</ref>), jej starú mamu a matku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Dvorec dľa Putina. Istorija samoj boľšoj vziatki|url=https://palace.navalny.com/#chapter-4|dátum vydania=19.1.2021|dátum prístupu=14.2.2021|vydavateľ=FBK|jazyk=ru-RU}}</ref>. Podľa viacerých zdrojov je bývalá ruská atlétka [[Alina Maratovna Kabajevová|Alina Kabajevová]] Putinova dlhoročná milenka a majú spolu 4 deti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Milenecký vztah a čtyři děti s Putinem? Švýcaři podepisují petici za vyhoštění olympijské šampionky | url = https://www.irozhlas.cz/sport/ostatni-sporty/alina-kabaeva-kdo-je-putinova-milenka-ukryt-ve-svycarsku-petice_2203221605_mim | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = 2022-03-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-27 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = dtt, ČTK | odkaz na autora = | titul = Priateľka Putina Kabajevová má 20 luxusných domov. Jazdí po špeciálnej trati, ktorá končí na tajnej stanici | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/96069869-priatelka-putina-kabajevova-ma-20-luxusnych-domov-jazdi-po-specialnej-trati-ktora-konci-na-tajnej-stanici | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-01 | dátum prístupu = 2023-03-27 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šebela | meno = Miloslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin ju skryl vo Švajčiarsku. Kto je údajná milenka ruského prezidenta? | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kto-je-alina-kabajevova-milenka-vladimira-putina/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-25 | dátum prístupu = 2023-03-27 }}</ref> Informácie o ich vzťahu Putin aj Kremeľ dlhodobo popierajú. Dňa [[6. jún]]a [[2013]] verejne oznámil svoj rozvod s Ľudmilou Škrebnevovou-Putinovou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Russia's Vladimir Putin and wife Lyudmila divorce | url = http://www.bbc.co.uk/news/world-europe-22806866 | dátum vydania = 2013-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = BBC News | miesto = | jazyk = }}</ref> === Kariéra === Od roku [[1985]] Putin slúžil v [[Drážďany|Drážďanoch]] vo vtedajšom [[Nemecká demokratická republika|Východnom Nemecku]] ako legálny pracovník sovietskej vonkajšej rozviedky. Po návrate v roku [[1990]] pracoval na leningradskom magistráte. Zaoberal sa reguláciou hazardných hier, vývozom ropy a kovov a nákupom potravín. Komisia z Leningradského Sovietu obvinila Putina z toho, že tunelovaním mestu spôsobil škodu 850 miliónov dolárov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Салье|meno=Марина|titul=Доклад Марины Салье и Юрия Гладкова о деятельности В.В. Путина на посту главы комитета по внешним связям мэрии Санкт-Петербурга|url=http://www.compromat.ru/page_21848.htm|dátum vydania=28.11.2011|dátum prístupu=14.2.2021|vydavateľ=|jazyk=ru-RU}}</ref>. Trestné stíhanie nebolo začaté. V roku 1996 Putin stál na čele volebného štábu [[Anatolij Alexandrovič Sobčak|Anatolija Sobčaka]], voľby prehral<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Как Владимир Путин стал тем, кем он стал после поражения Анатолия Собчака на губернаторских выборах 15 лет назад|url=https://www.svoboda.org/a/24213072.html|vydavateľ=Радио Свобода|dátum prístupu=2021-02-14|jazyk=ru}}</ref>. Sobčak utiekol do Francúzska pred trestným stíhaním za zneužívanie právomocí, zneužívanie úradu a sprostredkovanie pri prevode úplatkov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Еще один прилетел|url=https://www.kommersant.ru/doc/221764|vydavateľ=www.kommersant.ru|dátum vydania=1999-07-13|dátum prístupu=2021-02-14|jazyk=ru}}</ref>, Putin odišiel do Moskvy. Ďalších niekoľko rokov budúci prezident zastával viaceré významné funkcie, až sa nakoniec v lete [[1998]] stal riaditeľom nástupkyne [[KGB]]&nbsp;–&nbsp;[[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|Federálnej bezpečnostnej služby]] (FSB). Celý ten čas však stál v pozadí a verejnosť ho takmer nepoznala. == Politika == === 1999{{--}}2006 === [[Súbor:Vladimir Putin taking the Presidential Oath, 7 May 2000.jpg|thumb|left|Putin skladá prezidentskú prísahu po boku [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Borisa Jeľcina]], máj 2000]] Dňa 9. augusta 1999 bol Vladimir Putin zvolený na post prvého námestníka predsedu vlády, čo mu umožnilo aby bol neskôr toho istého dňa vymenovaný za predsedu novej vlády, pretože predošlý premiér [[Sergej Stepašin]] bol [[Boris Jeľcin|Jeľcinom]] odvolaný. V roku [[1999]] sa v Rusku mali konať parlamentné voľby a v roku [[2000]] konať prezidentské voľby. Jeľcinovi odporcovia, moskovský starosta [[Jurij Michajlovič Lužkov|Jurij Lužkov]] a bývalý premiér [[Jevgenij Maximovič Primakov|Jevgenij Primakov]], mali dobré hodnotenia a sľúbili, že po víťazstve vo voľbách začnú trestné konania proti oligarchom spojeným s Jeľcinom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=«Лужков допустил непоправимую ошибку – позволил пойти в президенты Примакову»|url=https://www.vedomosti.ru/society/articles/2019/12/10/324943-luzhkov-dopustil-nepopravimuyu-oshibku|vydavateľ=Ведомости|dátum prístupu=2021-02-14|jazyk=ru}}</ref>. Na jeseň 1999 došlo v Rusku k sérii teroristických útokov, [[Bombové útoky na obytné domy v Rusku|bombových útokov na obytné domy.]] V dôsledku paniky a prísľubu tvrdých opatrení proti čečenským teroristom, ktorých považovali za ich strojcov, si Putin rýchlo získal obľubu u voličov. Opozícia obvinila FSB, jeho materskú organizáciu, z organizovania výbuchov domov na tento účel<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Knight|meno=Amy|titul=Finally, We Know About the Moscow Bombings|url=https://www.nybooks.com/articles/2012/11/22/finally-we-know-about-moscow-bombings/|dátum vydania=22.11.2012|dátum prístupu=14.2.2021|vydavateľ=|jazyk=en-EN}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Snyder|meno=Tymothy|titul=The Road to Unfreedom: Russia, Europe, America|vydanie=|vydavateľ=Tim Duggan Books|miesto=|rok=2018|isbn=9780525574460|strany=|jazyk=ru-RU}}</ref>. Jeľcin [[31. december|31. decembra]] toho istého roku odstúpil a prenechal právomoci Vladimirovi Putinovi. V marci [[2000]] Putin vyhral prezidentské voľby už po prvom kole a začal neúprosný boj proti slobode prejavu. Za mreže sa dostal mediálny magnát [[Vladimir Gusinskij|Vladimir Gusinskij]], na slobodu sa dostal až po predaji opozičnej televízii NTV štátu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Как "Газпром-медиа" получил активы "Медиа-Моста"|url=https://www.kommersant.ru/doc/2272422|periodikum=Коммерсантъ|dátum prístupu=2021-02-14}}</ref> Po [[K-141 Kursk|katastrofe ponorky Kursk]] a následnej kritike Putina na televíznom kanále ORT, jeho majiteľ, bývalý spojenec [[Boris Abramovič Berezovskij|Boris Berezovskij]] musel odovzdať televízny kanál oligarchovi [[Roman Arkadievič Abramovič|Romanovi Abramovičovi]] a odísť do exilu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=КОНСТАНТИН ЭРНСТ: «ТРУДНО БЫТЬ ЕРВЫМ»|url=https://www.kommersant.ru/doc/2288709|vydavateľ=www.kommersant.ru|dátum vydania=2001-04-15|dátum prístupu=2021-02-14|jazyk=ru}}</ref> Pokračujúce problémy však prinášala [[Druhá čečenská vojna|vojna v Čečensku]], ktorú Putin obnovil ešte ako premiér a hneď ju označil za protiteroristickú operáciu. Neutíchajúce boje a opakujúce sa krvavé teroristické útoky sa stali významným problémom krajiny. Životy vojakov, výbuchy alebo rukojemnícke tragédie v očiach verejnosti marili všetky hospodárske úspechy Putinovej vlády. Obmedzenie slobody slova v médiách a obvinenia z porušovania [[Ľudské práva|ľudských práv]] naštrbili imidž Putina na Západe. Ruského prezidenta však kritika nezastavila. V roku 2003 pred parlamentnými voľbami [[Michail Borisovič Chodorkovskij|Michail Chodorkovskij]], majiteľ ropného giganta&nbsp;[[Jukos]], začal financovať opozičné strany. Putin ho podozrieval z toho, že chce byť zvolený do parlamentu a urobiť z Ruska [[Parlamentná republika|parlamentnú republiku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Известия.Ру: За что сидит Михаил Ходорковский (часть 3)|url=http://www.izvestia.ru/investigation/article3093561/?print|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2006-06-14|dátum prístupu=2021-02-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20060614085219/http://www.izvestia.ru/investigation/article3093561/?print|dátum archivácie=2006-06-14}}</ref> Chodorkovskij bol zatknutý a odsúdený na 9 rokov väzenia. Jukos prešiel do rúk štátu, pod kontrolou bývalého kolegu Putina v [[KGB]] [[Igor Ivanovič Sečin|Igora Sečina]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Войну против ЮКОСа Сечин начал из жадности, заявил Ходорковский|url=https://www.newsru.com/russia/18may2008/hoj.html|vydavateľ=NEWSru.com|dátum vydania=2008-05-18|dátum prístupu=2021-02-14|jazyk=ru}}</ref>. Po teroristických [[Útoky z 11. septembra 2001|útokoch na USA]] 11. septembra 2001 bol Putin jedným z prvých, kto ubezpečil [[George W. Bush|Georgea W. Busha]] o plnej podpore, že nebude zasahovať proti americkým odvetným akciám proti teroristom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | titul = Putin sa pripravuje na stretnutie s Bushom | url = http://svet.sme.sk/c/157880/putin-sa-pripravuje-na-stretnutie-s-bushom.html | dátum vydania = 12.11.2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.02.2016 | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2004 po tragédii v [[Beslanský masaker|Beslane]] prišiel Putin s návrhom ešte väčšej centralizácie moci a potlačenia práv médií. V tejto dobe však Putin zároveň podnikal kroky na zblíženie [[Rusko|Ruska]] so Západom, za čo si vyslúžil kritiku svojich viacerých stúpencov. Jeho ústupky sa týkali najmä ekonomickej sféry&nbsp;–&nbsp;ratifikoval [[Kjótsky protokol]], nútil ruských výrobcov prispôsobovať sa konkurencii na svetových trhoch, adaptovať ruské hospodárstvo na vstup do [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]]. === 2007{{--}}súčasnosť === [[Súbor:Funeral of Boris Yeltsin-23.jpg|thumb|left|Putin, [[Bill Clinton]], [[George H. W. Bush]] a [[Ľudmila Alexandrovna Očeretná|Ľudmila Putinová]] na štátnom pohrebe Borisa Jeľcina v [[Moskva|Moskve]], apríl 2007.]] Kritici Putina však upozorňujú, že za vlády Putina Rusko stratilo šancu stať sa skutočne [[demokracia|demokratickým]] štátom. Podľa nich chaos a úpadok za Jeľcina boli lepšie než riadená demokracia a nútená stabilita za Putina. Stále v ňom vidia človeka s mentalitou dôstojníka [[KGB]], ktorý bolestne prežíval [[rozpad Sovietskeho zväzu]] a snaží sa o jeho obnovenie. Putin udržuje blízke vzťahy s [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnou cirkvou]], za jeden z jeho úspechov je považovaný podiel na uskutočnení rokovaní o zjednotení exilovej a domácej pravoslávnej cirkvi v máji 2007. Ruská pravoslávna cirkev sa stala postupne jeho nekritickým podporovateľom. Dňa 10. februára 2007 Putin na [[Münchner Sicherheitskonferenz|Mníchovskej bezpečnostnej konferencii]] (Münchner Sicherheitskonferenz) predniesol [[Putinov prejav na Mníchovskej medzinárodnej konferencii o bezpečnostnej politike 10. februára 2007|kritický prejav]], kde ostro odsúdil politiku [[Spojené štáty|Spojených štátov]], obchádzanie medzinárodného práva a snahy o vytvorenie unipolárneho sveta (riadeného USA), ako aj rozširovanie NATO na východ o bývalé krajiny sovietskej sféry vplyvu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin v Mníchove nešetril kritikou | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/3140506/putin-v-mnichove-nesetril-kritikou.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2007-02-10 | dátum prístupu = 2022-08-22 }}</ref><ref>Horemuž, M., 2021: Politický vývoj Ruskej federácie po roku 1991, Vybrané témy vo vzájomných súvislostiach. [https://www.researchgate.net/publication/357636119_Politicky_vyvoj_Ruskej_federacie_po_roku_1991_Vybrane_temy_vo_vzajomnych_suvislostiach/citations Dostupné online] s. 40</ref> [[Súbor:Vladimir Putin 11 March 2008-1.jpg|thumb|Putin s [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|Dmitrijom Medvedevom]], marec 2008.]] Na jeseň 2007 Putin menoval nového premiéra [[Viktor Alexejevič Zubkov|Viktora Zubkova]]. [[1. október|1. októbra]] 2007 Putin oznámil, že po skončení svojho prezidentského obdobia bude opäť viesť svoju bývalú politickú stranu [[Jednotné Rusko]] do decembrových parlamentných volieb čo aj skutočne spravil a bol neskôr zvolený za premiéra. Nástupcom Putina na poste prezidenta sa stal jeho blízky spolupracovník a rodák z Petrohradu [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|Dmitrij Medvedev]]. Putin ako premiér presadil zmenu ústavy a predĺžil funkčné obdobie prezidenta na 6 rokov. Vo voľbách do štátnej dumy jeho strana Jednotné Rusko získala takmer 50% hlasov. Po voľbách vypukli po celej krajine dovtedy nebývalé [[Ruské protesty (2011)|protesty]]. V roku 2012 opäť kandidoval za prezidenta a bol zvolený vo [[Ruské prezidentské voľby 2012|voľbách]] v prvom kole, keď získal vyše 63 percent hlasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vladimir Putin získal 63,60 % hlasov zúčastnených voličov | url = http://www.vybory.izbirkom.ru/region/region/izbirkom?action=show&root=1&tvd=100100031793509&vrn=100100031793505&region=0&global=1&sub_region=0&prver=0&pronetvd=null&vibid=100100031793509&type=226 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.03.2012 | vydavateľ = Centrálna volebná komisia Ruskej federácie | miesto = Moskva, Rusko | jazyk = v ruštine }}</ref> Začiatkom roka 2014 po tzv. [[euromajdan]]e na Ukrajine, kedy bol za pomerne dramatických okolností zvrhnutý ukrajinský pro-ruský prezident [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Janukovyč]], obsadili ruské sily v marci 2014 [[Krym (polostrov)|Krymský polostrov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Putin priznal nasadenie armády a rozviedky pri okupácii Krymu | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/348751-putin-priznal-nasadenie-armady-a-rozviedky-pri-okupacii-krymu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2015-03-15 | dátum prístupu = 2019-03-07 }}</ref> V nasledujúcom období začalo Rusko vojensky<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hájek | meno = Adam | odkaz na autora = | titul = Všichni jsme věděli, kam jedeme, říká ruský tankista raněný u Debalceve | url = http://zpravy.idnes.cz/dorzi-batomunkujev-novaja-gazeta-rusko-ukrajina-vojak-raneny-u-debalceve-1lh-/zahranicni.aspx?c=A150303_155422_zahranicni_aha | dátum vydania = 2015-03-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-05 | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, materiálne<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Živě: Doněck znovu pod palbou, městem duní minometná střelba | url = http://zpravy.aktualne.cz/zahranici/zive-ctvrtek-19-unora-ukrajina-rusko-separatiste/r~03ea49ccb14111e490f70025900fea04/ | dátum vydania = 2015-02-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-05 | vydavateľ = aktualne.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, a diplomaticky podporovať pro-ruských separatistov na východe Ukrajiny v [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] a [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]], kde sa v priebehu roku 2014 rozhorel [[Vojna na východnej Ukrajine|ozbrojený konflikt]]. [[Súbor:Putin announced the nomination of candidates for President of the Russian Federation at the GAZ plant on December 6, 2017.jpg|thumb|Putin oznamuje svoju nomináciu na kandidáta v [[Ruské prezidentské voľby 2018|ruských prezidentských voľbách 2018]]]] Dňa 1. marca 2018 Putin pri výročnom príhovore Federálnemu zhromaždeniu slávnostne prezentoval 6 nových strategických zbraní (supersonické a strategické strely, napr. [[RS-28 Sarmat]], [[Ch-47M2 Kinžal]]; podmorské drony a iné).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Trevithick | meno = Joseph | autor = | odkaz na autora = | titul = Here’s The Six Super Weapons Putin Unveiled During Fiery Address | url = https://www.thedrive.com/the-war-zone/18906/heres-the-six-super-weapons-putin-unveiled-during-fiery-address | vydavateľ = thedrive.com | dátum vydania = 2018-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-28 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220421234541/https://www.thedrive.com/the-war-zone/18906/heres-the-six-super-weapons-putin-unveiled-during-fiery-address | dátum archivácie = 2022-04-21 }}</ref> Nepriamo sa vyhrážal „''Nikto nás vtedy nepočúval. Tak budú počúvať teraz...''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wesolowsky | meno = Tony | autor = | odkaz na autora = | titul = 'Listen To Us Now': Putin Unveils Weapons, Vows To Raise Living Standards In Fiery Annual Address | url = https://www.rferl.org/a/putin-set-give-annual-address-amid-presidential-election-campaign/29069948.html | vydavateľ = rferl.org | dátum vydania = 2018-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-02 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Alastair Jamieson, Reuters, The Associated Press | odkaz na autora = | titul = Putin unveils new Russian nuclear missile, says it renders defenses 'useless' | url = https://www.nbcnews.com/news/world/vladimir-putin-set-state-union-speech-election-looms-n852211 | vydavateľ = nbcnews.com | dátum vydania = 2018-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Tento prejav sa výrazne líšil od všetkých jeho predošlých každoročných príhovorov Federálnemu zhromaždeniu. Bol správou pre Západ, aby ukázal silu potenciálnym nepriateľom ako aj pre domáce publikum, kvôli nadchádzajúcim prezidentským voľbám, ktoré nasledovali o niekoľko týždňov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia's Putin unveils 'invincible' nuclear weapons | url = https://www.bbc.com/news/world-europe-43239331 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = 2018-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> V marci 2018 bol opäť zvolený do prezidentskej funkcie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Analýza: Víťazstvo V. Putina prináša riziká pre ruské hospodárstvo | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/zahranicie/analyza-vitazstvo-v-putina-prinasa-rizik/314603-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-19 | dátum prístupu = 2018-03-19 }}</ref> Od 25. júna do 1.júla 2020 sa v Ruskej federácií uskutočnilo hlasovanie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Указ Президента РФ от 17.03.2020 N 188 "О назначении общероссийского голосования по вопросу одобрения изменений в Конституцию Российской Федерации" (с изменениями и дополнениями) {{!}} ГАРАНТ|url=http://base.garant.ru/73753334/|vydavateľ=base.garant.ru|dátum prístupu=2021-02-14}}</ref> v ktorom voliči rozhodli aj o tom, že Vladimir Vladimirovič Putin môže byť Prezidentom počas ďalšieho 16 ročného obdobia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Zmeny v ruskej ústave podporilo 77,92 percenta voličov|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/brief-rusko-zmeny-v-ustave-podporilo/477888-clanok.html|dátum vydania=02.07.2020|dátum prístupu=24.07.2020|vydavateľ=teraz.sk}}</ref> [[Súbor:Talks between Vladimir Putin and President of the United States Joseph Biden.jpg|thumb|left|Putin vedie videohovor s [[prezident Spojených štátov|americkým prezidentom]] [[Joe Biden|Joeom Bidenom]], 7. december 2021]] Na prelome rokov 2021 a 2022 začali na verejnosť prenikať informácie a hromadení ruských ozbrojených síl na hraniciach s Ukrajinou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko hromadí síly u hranic Ukrajiny. Krizi vyvolává na více frontách, Západ může čekat těžká volba | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/rusko-ukrajina-eskalace-valka-hranice-vojaci-armada-usa-nato-biden-sir-analyza_2111240620_eku | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = 2021-11-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-01 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Dňa 17. decembra 2021 Rusko predložilo USA a NATO bezpečnostné požiadavky, ktoré zahrnovali stiahnutie jednotiek NATO a zbraní z východnej Európy, ako aj vylúčenia možnosti vstupu Ukrajiny do NATO.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Timeline: The events leading up to Russia's invasion of Ukraine | url = https://www.reuters.com/world/europe/events-leading-up-russias-invasion-ukraine-2022-02-28/ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = 2022-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-13 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko požaduje od USA a spojencov bezpečnostné záruky, nemajú nasadzovať vojakov na Ukrajinu | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/rusko-pozaduje-od-nato-bezpecnostne-zaruky/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2021-12-10 | dátum prístupu = 2023-05-13 }}</ref> Putin požadoval aby krajiny východnej Európy, ktoré boli prijaté do NATO po roku 1997 nemohli na svojom území nasadiť jednotky NATO.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tóda | meno = Mirek | autor = | odkaz na autora = | titul = Červené čiary podľa Putina: svet by sa vrátil do čias ZSSR a tvrdo by ich pocítilo aj Slovensko | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2654119/cervene-ciary-podla-putina-svet-by-sa-vratil-do-cias-zssr-a-tvrdo-by-ich-pocitilo-aj-slovensko/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-12-19 | dátum prístupu = 2023-05-13 }}</ref> Niektorí už v tej dobe naznačovali, že nesplniteľné ruské požiadavky sú vlastne zámienkou na pripravovaný konflikt. 28. januára 2022 Rusko vyhodnotilo reakcie Západu ako nevyriešené. [[Súbor:Putin-Xi press conference (2023).jpg|thumb|Putin víta čínskeho prezidenta [[Si Ťin-pching|Si Ťin-pchinga]] v Moskve, 21. marec 2023]] Ráno [[24. február]]a 2022 Vladimir Putin ohlásil [[Ruská invázia na Ukrajinu|„špeciálnu vojenskú operáciu“]] s cieľom „[[Demilitarizácia|demilitarizácie]] a [[Denacifikácia|denacifikácie]] Ukrajiny“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Putin oznámil vojenskú operáciu vo východnej časti Ukrajiny | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/putin-oznamil-vojensku-operaciu-vo-v/614271-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-24 | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref> Začala sa [[ruská invázia na Ukrajinu]]. Ruské sily vtrhli na Ukrajinu z 3 rôznych smerov, vrátane územia formálne neutrálneho [[Bielorusko|Bieloruska]]. Ukrajinská strana získala v dôsledku nepriateľskej agresie Ruska celosvetovú podporu a Rusko sa dostalo od bezprecedentej svetovej politickej, hospodárskej a kultúrnej izolácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sportnet | odkaz na autora = | titul = Rusov postihli aj športové sankcie. Pozrite si ich prehľad | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vojna-na-ukrajine-rusko-sportove-sankcie-prehlad/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref> <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sůvová | meno = Jelizaveta | autor = | odkaz na autora = | titul = Vznikol nový problém: ako dostať zbrane na Ukrajinu. Okolité štáty sa boja Rusov | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/23000906-vznikol-novy-problem-ako-dostat-zbrane-na-ukrajinu-okolite-staty-sa-boja-rusov | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Valné zhromaždenie OSN drvivou väčšinou | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2749014/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref> V súvislosti so zvažovaním vojenského zásahu viacerými krajinami, vrátane krajín NATO sa Putin vyhrážal použitím [[Jadrová vojna|jadrových zbraní]] a nariadil uviesť ruské jadrové sily do pohotovosti. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin nariadil uviesť jadrové sily do stavu pohotovosti. Hrozí nám ďalšia Karibská kríza? | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/relacia/23430/putin-nariadil-uviest-jadrove-sily-do-stavu-pohotovosti-hrozi-nam-dalsia-karibska-kriza | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin sa vyhráža jadrovou zbraňou, Kyjev volá do boja cudzincov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22850302/ukrajina-rusko-vojna-kyjev-charkov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-27 | dátum prístupu = 2023-12-06}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putinovi vyhovuje vyhrážať sa jadrovými zbraňami, na použitie dôvod nemá, myslí si nórsky generál | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = TA3 | url = https://www.ta3.com/clanok/248777/putinovi-vyhovuje-vyhrazat-sa-jadrovymi-zbranami-na-pouzitie-dovod-nema-mysli-si-norsky-general | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-12-06 }}</ref> Ako vrchný veliteľ ruských ozbrojených síl Putin nesie zodpovednosť za [[masaker v Buči]] v marci 2022, bombardovanie mesta [[Mariupoľ]] na jar 2022 ako aj opakované útoky na civilné obyvateľstvo v rôznych častiach Ukrajine, vrátane útoku na kyjevskú detskú nemocnicu „Ohmadit“ v roku 2024, či iné. [[Fínsko]] a [[Švédsko]] v obavách z ruskej agresie podali 18. mája 2022 žiadosť o členstvo v NATO. Fínsko bolo prijaté 4. apríla 2023.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Yar | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Fínsko oficiálne vstupilo do NATO | periodikum = Euractiv | odkaz na periodikum = | url = https://euractiv.sk/section/obrana-a-zahranicie/news/finsko-oficialne-vstupuje-do-nato/ | issn = 1337-0235 | vydavateľ = I – Europa | miesto = Bratislava | dátum = 2023-04-04 | dátum prístupu = 2023-05-14 }}</ref> [[Medzinárodný súdny dvor]] v Haagu začal s vyšetrovaním Ruska pre možné [[Vojnový zločin|vojnové zločiny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Medzinárodný trestný súd v Haagu začal s vyšetrovaním Ruska pre možné vojnové zločiny | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/229624/medzinarodny-trestny-sud-v-haagu-zacal-s-vysetrovanim-ruska-pre-mozne-vojnove-zlociny | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-17 }}</ref> Medzinárodný trestný súd 17. marca 2023 vydal [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, marec a apríl 2023#Zatykač na Vladimíra Putina|zatykač na Vladimira Putina]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The International Criminal Court issues an arrest warrant for Putin | url = https://www.npr.org/2023/03/17/1164267436/international-criminal-court-arrest-warrant-putin-ukraine-alleged-war-crimes | vydavateľ = npr.org | dátum vydania = 2023-03-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Politický režim v Rusku, ktorý sa sformoval v prvej štvrtine 21. storočia za Putina, sa pre potláčanie [[Ľudské práva|ľudských]] a [[Občianske právo|občianskych práv]], politicky motivované vraždy oponentov alebo režimu nepohodlných ľudí ako [[Alexandr Vaľterovič Litvinenko|Alexander Litvinenko]] v roku 2006, [[Boris Jefimovič Nemcov|Bris Nemcov]] v roku 2015 a [[Alexej Anatolievič Navaľnyj|Alexej Navaľnyj]] v roku 2024, spolu s oživovaním [[Ruský imperializmus|ruského imperializmu]], sentimentu za sovietskou érou, spochybňovaním [[rozpad Sovietskeho zväzu|rozpadu Sovietskeho zväzu]] a jeho porážky v [[Studená vojna|studenej vojne]], opovrhovaním západnými demokraciami a zvlášť [[Európska únia|Európskou úniou]], príklonom k nedemokratickým štátom, vrátane úzkej spolupráce s komunistickou Čínou postavil do pozície pokračovateľa, resp. obnoviteľa Sovietskeho zväzu. Niektorí poukazujú aj na vzmáhanie nacizmu, resp. fašizmu v Rusku a poukazujú na to, že ide o kombináciu dvoch totalitných režimov, nacistického a sovietskeho, s odvolaním sa na skutočnosť, že Putin je bývalý plukovník KGB a jedným z jeho obľúbených spisovateľov je [[Ivan Alexandrovič Iľjin|Ivan Iľjin]].<ref>Laruelle M. Accusing Russia of fascism (англ.) // Russia in Global Affairs. — 2020. — Iss. 18, no. 4. — P. 100—123.</ref><ref>Garaev D. The Methodology of the ‘Russian World’and ‘Russian Islam:’New Ideologies of the Post-Socialist Context (англ.) // The Soviet and Post-Soviet Review. — 2021. — Iss. 48, no. 3. — P. 367—390.</ref> <ref>Лариса Дмитрівна Якубова. Рашизм: звір з безодні. — Akademperiodyka, 2023. — 315 с. </ref> <ref>Tsygankov, Daniel Beruf, Verbannung, Schicksal: Iwan Iljin und Deutschland // Archiv fuer Rechts- und Sozialphilosophie. — Bielefeld, 2001. — Vol. 87. — 1. Quartal. — Heft 1. — S. 44—60.</ref>. [[File:Site of the murder of Boris Nemtsov 4615.jpg|thumb|250px|Nápis: Putin zabil Nemcova]] == Imidž == === Osobný imidž === [[Súbor:Putin with F1 bolid 03.jpg|thumb|left|Putin riadi monopost [[Formula 1|Formuly 1]], 2010]] [[Súbor:Vladimir Putin Amur tiger August 2008-1.jpg|thumb|Putin číha s uspávacou puškou na [[tiger džungľový ussurijský|tigra ussurijského]], 2008]] [[Súbor:Barack Obama and Prime Minister Vladimir Putin.jpg|thumb|Putin prijíma amerického prezidenta [[Barack Obama|Baracka Obamu]] vo svojej rezidencii [[Novo-Ogariovo]], 2009]] Vladimir Putin si vytvoril [[kult osobnosti]] ako outdoorový, športujúci a [[Mačizmus|tvrdý chlap]], ktorý demonštruje svoje fyzické schopnosti a zúčastňuje sa nezvyčajných alebo nebezpečných aktivít, ako sú [[extrémny šport|extrémne športy]] a interakcia s divokými zvieratami.<ref name=abcnews.go.com>{{cite web|last=Bass |first=Sadie |url=http://abcnews.go.com/blogs/headlines/2009/08/putin-bolsters-tough-guy-image-with-shirtless-photos/ |title=Putin Bolsters Tough Guy Image With Shirtless Photos, Australian Broadcasting Corporation |publisher=ABC News |date=5 August 2009 |accessdate=22 June 2013}}</ref> Napríklad roku 2007 denník ''[[Komsomolskaja pravda]]'' vytlačil Putinovu fotografiu s vyholenou hruďou, ako na Sibíri rybárči, pod titulkom: „Buď ako Putin“.<ref name=putin-shirtless>{{cite news|agency=Associated Press|url=http://www.cbc.ca/world/story/2007/08/22/putin-shirtless.html|title=Putin gone wild: Russia abuzz over pics of shirtless leader.|publisher=Canadian Broadcasting Corporation|date=22 August 2007|accessdate=2 March 2010}}</ref> Putinove fotografie možno nájsť aj v každoročne vydávanom kalendári.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Putin Calendars. Buy new 2021 calendar with Vladimir Putin|url=https://putin-calendar.ru/|dátum prístupu=2021-01-03|jazyk=en-GB|url archívu=https://web.archive.org/web/20210210131317/https://putin-calendar.ru/|dátum archivácie=2021-02-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Russian off the shelves: Vladimir Putin calendar outsells rivals in Japan|url=https://www.theguardian.com/world/2018/dec/17/vladimir-putin-calendar-sells-out-in-japan|periodikum=The Guardian|dátum=2018-12-17|dátum prístupu=2021-01-03|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Justin|priezvisko=McCurry}}</ref> Vladimir Putin bol majiteľom sučky [[labradorský retríver|labradorského retrívera]] menom [[Konni Polgrejv]]. === Zahraničný imidž === Niekoľko slovenských poslancov podalo na Putina a ďalších neznámych páchateľov trestné oznámenie, ktoré sa týka trestného činu [[Genocída (právo)|genocída]], teroristického útoku, neľudskosti, používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Trestné oznámenie na Vladimíra Putina | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2752475/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Viacerí poslanci podali trestné oznámenia na predstaviteľov Ruska | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22854006/rusko-ukrajina-vojna-invazia-slovensko.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref> V marci 2022 označil americký [[Senát (komora parlamentu)|Senát]] ruského prezidenta Vladimíra Putina za [[vojnový zločinec|vojnového zločinca]], v schválenej rezolúcii. Súčasne vyzval [[Medzinárodný trestný súd v Haagu]] a ostatné štáty na vyšetrovanie ruskej armády kvôli prípadným [[vojnový zločin|vojnovým zločinom]] spáchaným počas [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = (red), ČTK | odkaz na autora = | titul = Nemôže uniknúť pred účtami za zverstvá, ktoré napáchal, zhodol sa americký Senát na Putinovi | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/23867773-putin-je-vojnovy-zlocinec-a-nemoze-uniknut-pred-uctami-za-zverstva-ktore-napachal-zhodol-sa-americky-senat | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-16 | dátum prístupu = 2022-03-16 }}</ref> == Majetok == Putin ako vysokopostavený politik poberá ročný plat 8 - 10 miliónov rubľov (do 108 000 - 130 000 eur)<ref name=RTVS-majetok>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin je údajne jedným z najbohatších ľudí na svete. Propaganda ho vykresľuje ako muža z ľudu | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/03/putin-je-udajne-jednym-z-najbohatsich-ludi-na-svete-ruska-propaganda-ho-vykresluje-ako-muza-z-ludu/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>. Podľa daňových priznaní je oficiálne majiteľom troch automobilov ruskej výroby a bytu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chrysoloras | meno = Nikos | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Follain | meno2 = John | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = EU Set to Freeze Assets of Russia’s Putin, Lavrov Over Ukraine | url = https://www.bloomberg.com/news/articles/2022-02-25/eu-set-to-freeze-assets-of-russia-s-putin-lavrov-over-ukraine?sref=X2kHL3Gj | vydavateľ = bloomberg.com | dátum vydania = 2022-02-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa neoficiálnych zdrojov, ktoré sa rôznia však disponuje oveľa väčším majetkom, ktorý získal nelegálnou cestou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Biden hrozí Putinovi sankciami. Aký má vlastne ruský prezident majetok a kde ho získal? | periodikum = Forbes | odkaz na periodikum = | url = https://www.forbes.sk/biden-hrozi-putinovi-sankciami-aky-ma-vlastne-rusky-prezident-majetok-a-kde-ho-ziskal/ | issn = | vydavateľ = Barecz & Conrad Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-04 | dátum prístupu = 2022-03-01 }}</ref> Viacerí poukazujú, že je majiteľom viacerých luxusných jácht (napr. ''Graceful''), alebo zbierky hodiniek v hodnote niekoľkých miliónov eur. Je mu tiež prisudzované vlastníctvo niekoľkých luxusných nehnuteľností, medzi iným luxusného sídla v letovisku Soči.<ref name=RTVS-majetok/> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Short | meno = Philip | odkaz na autora = | prekladatelia = Tomáš Suchomel | titul = Putin : život a doba | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = V Brně | vydavateľ = Jota | rok = 2024 | isbn = 978-80-7689-362-7 | počet strán = 944 | strany = }} == Pozri aj == * ''[[Dvorec dľa Putina. Istorija samoj boľšoj vziatki]]'' == Iné projekty == {{Projekt|q=Vladimir Vladimirovič Putin|commonscat=Vladimir Putin}} {{Prezidenti Ruska}} {{Osobnosť roka časopisu Time 2001–2025}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Putin, Vladimir Vladimirovič}} [[Kategória:Prezidenti Ruska]] [[Kategória:Predsedovia vlády Ruska]] [[Kategória:Ruskí politici]] [[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]] [[Kategória:Osobnosti z Petrohradu]] [[Kategória:Agenti KGB]] [[Kategória:Osobnosti rusko-ukrajinskej vojny]] [[Kategória:Rytieri Radu svätého Andreja]] [[Kategória:Nositelia Radu svätého Sávu]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu čestnej légie]] [[Kategória:Absolventi Petrohradskej štátnej univerzity]] gqdp8zidvbnzoz55qn4ylsmqoecq7l5 Luxemburčina 0 10918 8203405 6723375 2026-04-25T14:29:47Z ~2026-24996-68 292823 Https 8203405 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox jazyk | Názov = Luxemburčina | Natívny názov = Lëtzebuergesch | štáty = [[Luxembursko]], [[Belgicko]] | región = [[Západná Európa]] | počet hovoriacich = 300 000 | poradie = nenachádza sa v prvej 100 | klasifikácia = [[Indoeurópske jazyky]] *[[Germánske jazyky]] **[[Západogermánske jazyky]] ***'''Luxemburčina''' | písmo = [[latinské písmo|Latinka]] | úradný = {{minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]] | regulátor = | iso1 = lb | iso2 = ltz | iso3 = ltz | sil = LTZ | kód Wikipédie = lb | Meno wikipédie = Wikipedia, déi fräi Enzyklopedie }} {{Infobox Ukážka jazyka | Názov = Luxemburčina | áno = jo | nie = neen | možno = villäicht | ahoj = Moien | dovidenia = Äddi | ďakujem = Merci | prepáčte = Ëntschëllegt | NázovHovoríš = luxembursky | hovoríš = Schwätzt dier Lëtzebuergesch? | ľúbim = Ech hunn dech gär | deklarácia = All Mënsch kënnt fräi a mat deer selwechter Dignitéit an dene selwechte Rechter op d'Welt. Jiddereen huet säi Verstand a säi Gewësse krut an soll an engem Geescht vu Bridderlechkeet denen anere géintiwwer handelen. }} '''Luxemburčina''' (''Lëtzebuergesch'') je [[západogermánsky jazyk]], ktorým sa hovorí v [[Luxembursko|Luxembursku]] a priľahlých oblastiach [[Belgicko|Belgicka]]. Je príbuzná niektorým [[Nemčina|stredonemeckým dialektom]]. Luxemburčina sa píše [[Latinské písmo|latinkou]]. == Rozšírenie == Luxemburčina je od roku [[1984]] tretím úradným jazykom Luxemburska. Pre väčšinu obyvateľov je materinským jazykom, po francúzsky a po nemecky sa učia v škole a 99% ovláda aspoň jeden z&nbsp;týchto jazykov; väčšina vzdelaných mladých ľudí zvláda takisto angličtinu. Od 2. polovice [[20. storočie|20. storočia]] je snaha presadzovať luxemburčinu namiesto nemčiny. Väčšina úradných textov je ale po francúzsky, prípadne nemecky. [[Francúzština]] zostáva hlavným úradným jazykom, je to takisto vysokoškolský jazyk a jazyk pre komunikáciu s&nbsp;cudzincami na pracovisku. [[Nemčina]] je menej oficiálna, používa sa v škole pre technické pojmy. Luxemburčina sa použiva v [[Belgicko|Belgicku]] okolo mesta [[Arlon]] v regióne nazývanom ''Arelerland''.<ref>Luxembursko In: [[Encyclopaedia Beliana|Encyclopaedia beliana]] </ref> == História == Luxemburčina sa vyvinula zo stredofranských (moselských) nárečí. So spisovnou nemčinou je vzájomne zrozumiteľná len čiastočne, líši sa od nej skoro tak ako [[holandčina]]. Je najmladším spisovným germánskym jazykom, gramatika vyšla až roku [[1955]]. Roku [[1984]] bola uzákonená ako tretí úradný jazyk Luxemburska, popri [[Francúzština|francúzštine]] a [[Nemčina|nemčine]]. == Gramatika == Tak ako iné germánske jazyky, má členy. Pády sa používajú len obmedzene, ale existuje napríklad [[genitív]]. Luxemburčina má pomerne pevný slovosled (dodržiava poradie ''SVO'' – podmet, sloveso, predmet), sloveso patrí na druhú pozíciu vo vete. {{Germánske jazyky}} {{Portál|Jazyk|Jazykový|Luxembursko|Luxemburský|Belgicko|Belgický}} [[Kategória:Luxemburčina| ]] [[Kategória:Západogermánske jazyky]] [[Kategória:Jazyky v Belgicku]] [[Kategória:Jazyky v Luxembursku]] 8w5drdfdugcq6ml5hv1y64zwvynhcw0 8203467 8203405 2026-04-25T18:59:45Z Scholastikos 174170 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-24996-68|~2026-24996-68]] ([[User_talk:~2026-24996-68|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Radoslav Ivan 6723375 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox jazyk | Názov = Luxemburčina | Natívny názov = Lëtzebuergesch | štáty = [[Luxembursko]], [[Belgicko]] | región = [[Západná Európa]] | počet hovoriacich = 300 000 | poradie = nenachádza sa v prvej 100 | klasifikácia = [[Indoeurópske jazyky]] *[[Germánske jazyky]] **[[Západogermánske jazyky]] ***'''Luxemburčina''' | písmo = [[latinské písmo|Latinka]] | úradný = {{minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]] | regulátor = | iso1 = lb | iso2 = ltz | iso3 = ltz | sil = LTZ | kód Wikipédie = lb | Meno wikipédie = Wikipedia, déi fräi Enzyklopedie }} {{Infobox Ukážka jazyka | Názov = Luxemburčina | áno = jo | nie = neen | možno = villäicht | ahoj = Moien | dovidenia = Äddi | ďakujem = Merci | prepáčte = Ëntschëllegt | NázovHovoríš = luxembursky | hovoríš = Schwätzt dier Lëtzebuergesch? | ľúbim = Ech hunn dech gär | deklarácia = All Mënsch kënnt fräi a mat deer selwechter Dignitéit an dene selwechte Rechter op d'Welt. Jiddereen huet säi Verstand a säi Gewësse krut an soll an engem Geescht vu Bridderlechkeet denen anere géintiwwer handelen. }} '''Luxemburčina''' (''Lëtzebuergesch'') je [[západogermánsky jazyk]], ktorým sa hovorí v [[Luxembursko|Luxembursku]] a priľahlých oblastiach [[Belgicko|Belgicka]]. Je príbuzná niektorým [[Nemčina|stredonemeckým dialektom]]. Luxemburčina sa píše [[Latinské písmo|latinkou]]. == Rozšírenie == Luxemburčina je od roku [[1984]] tretím úradným jazykom Luxemburska. Pre väčšinu obyvateľov je materinským jazykom, po francúzsky a po nemecky sa učia v škole a 99% ovláda aspoň jeden z&nbsp;týchto jazykov; väčšina vzdelaných mladých ľudí zvláda takisto angličtinu. Od 2. polovice [[20. storočie|20. storočia]] je snaha presadzovať luxemburčinu namiesto nemčiny. Väčšina úradných textov je ale po francúzsky, prípadne nemecky. [[Francúzština]] zostáva hlavným úradným jazykom, je to takisto vysokoškolský jazyk a jazyk pre komunikáciu s&nbsp;cudzincami na pracovisku. [[Nemčina]] je menej oficiálna, používa sa v škole pre technické pojmy. Luxemburčina sa použiva v [[Belgicko|Belgicku]] okolo mesta [[Arlon]] v regióne nazývanom ''Arelerland''. == História == Luxemburčina sa vyvinula zo stredofranských (moselských) nárečí. So spisovnou nemčinou je vzájomne zrozumiteľná len čiastočne, líši sa od nej skoro tak ako [[holandčina]]. Je najmladším spisovným germánskym jazykom, gramatika vyšla až roku [[1955]]. Roku [[1984]] bola uzákonená ako tretí úradný jazyk Luxemburska, popri [[Francúzština|francúzštine]] a [[Nemčina|nemčine]]. == Gramatika == Tak ako iné germánske jazyky, má členy. Pády sa používajú len obmedzene, ale existuje napríklad [[genitív]]. Luxemburčina má pomerne pevný slovosled (dodržiava poradie ''SVO'' – podmet, sloveso, predmet), sloveso patrí na druhú pozíciu vo vete. {{Germánske jazyky}} {{Portál|Jazyk|Jazykový|Luxembursko|Luxemburský|Belgicko|Belgický}} [[Kategória:Luxemburčina| ]] [[Kategória:Západogermánske jazyky]] [[Kategória:Jazyky v Belgicku]] [[Kategória:Jazyky v Luxembursku]] jnuwjeec06ztqwrvqhcfwv31uq3fzsd Wikipédia:Kaviareň/Novinky 4 11191 8203566 8201181 2026-04-26T00:58:12Z MediaWiki message delivery 95010 /* Request for comment (global AI policy) */ nová sekcia 8203566 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl pre diskusiu o '''novinkách''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na oznámenia o nových šablónach, wikiprojektoch, podrobnostiach a iných novinkách na Wikipédii. Pozri tiež: [[Wikipédia:Stretnutia]]. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole noviniek|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Novinky|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} == Archív noviniek == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2025|2025]] <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Novinky]] </noinclude> == Pozvánka na globálnu online oslavu 25. výročia Wikipédie == Ahojte! Pozývam na globálnu online oslavu 25. výročia Wikipédie (ako takej, nie slovenskej). Na akciu je možné prihlásiť sa [[meta:Event:Wikipedia_25_Virtual_Celebration|týmto linkom na Mete]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:14, 12. január 2026 (UTC) : Link opravený. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:32, 12. január 2026 (UTC) : Globálna oslava je inak 15.1. o 17:00 nášho času. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:43, 12. január 2026 (UTC) == ''The Signpost'': 15 January 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/News and notes|Wikipedia's 25th anniversary is here!]] * Special report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Special report|Wikipedia at 25: A Wake-Up Call]] * Serendipity: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Serendipity|The WMF wants to buy you books!]] * WikiProject report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/WikiProject report|Time for a health check: the Vital Signs 2026 campaign]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/In the media|Fake Acting President Trump and a Wikipedia infobox]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Community view|The inbox behind Wikipedia]] * Recent research: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Recent research|Art museums on Wikidata; comparing three comparisons of Grokipedia and Wikipedia]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Traffic report|Tonight I'm gonna rock you]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Comix|Oh come on man.]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 15:18, 15. január 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=29899914 --> == Feminism and Folklore 2026 starts soon == <div style="border:8px maroon ridge;padding:6px;"> [[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|centre|550px|frameless]] ::<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div> ;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026 Dear Wiki Community, We are pleased to invite Wikimedia communities, affiliates, and independent contributors to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia. The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects. ;About the Campaign '''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and marginalized voices. ;What Can Participants Write About? Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to: * Folk festivals, rituals, and celebrations * Folk dances, music, and traditional performances * Women and queer figures in folklore * Women in mythology and oral traditions * Women warriors, witches, and witch-hunting narratives * Fairy tales, folk stories, and legends * Folk games, sports, and cultural practices Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools. ;How to Sign Up as an Organizer Organizers are requested to complete the following steps to register their community: # Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]] # Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool # Prepare a local article list and clearly mention: #* Campaign timeline #* Local and international prizes # Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]] # Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]''' ;Campaign Tools The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants: * '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats. * '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore. Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]''' ;Learn More & Get Support For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''. If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via: * '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]''' * Email us using details on the contact page. ;Join Us We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia. Thank you and best wishes, '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]''' ---- ''Stay connected:'' [[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]]&nbsp; [[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]] </div></div> == Invitation to Host Wiki Loves Folklore 2026 in Your Country == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div> [[File:Wiki Loves Folklore Logo.svg|right|150px|frameless]] Hello everyone, We are delighted to invite Wikimedia affiliates, user groups, and community organizations worldwide to participate in '''Wiki Loves Folklore 2026''', an international initiative dedicated to documenting and celebrating folk culture across the globe. ;About Wiki Loves Folklore '''Wiki Loves Folklore''' is an annual international photography competition hosted on Wikimedia Commons. The campaign runs from '''1 February to 31 March 2026''' and encourages photographers, cultural enthusiasts, and community members to contribute photographs that highlight: * Folk traditions and rituals * Cultural festivals and celebrations * Traditional attire and crafts * Performing arts, music, and dance * Everyday practices rooted in folk heritage Through this campaign, we aim to preserve and promote diverse folk cultures and make them freely accessible to the world. [[:c:Commons:Wiki_Loves_Folklore_2026|Project page on Wikimedia Commons]] ; Host a Local Edition As we celebrate the '''eight edition''' of Wiki Loves Folklore, we warmly invite communities to organize a local edition in their country or region. Hosting a local campaign is a great opportunity to: * Increase visibility of your region’s folk culture * Engage new contributors in your community * Enrich Wikimedia Commons with high-quality cultural content '''[[:c:Commons:Wiki_Loves_Folklore_2026/Organize|Sign up to organize]]:''' If your team prefers to organize the competition in ''either February or March only'', please feel free to let us know. If you are unable to organize, we encourage you to share this opportunity with other interested groups or organizations in your region. ;Get in Touch If you have any questions, need support, or would like to explore collaboration opportunities, please feel free to contact us via: * The project Talk pages * Email: '''support@wikilovesfolklore.org''' We are also happy to connect via an online meeting if your team would like to discuss planning or coordination in more detail. Warm regards, '''The Wiki Loves Folklore International Team''' </div> [[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 13:21, 18. január 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery/Wikipedia&oldid=29228188 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Annual review of the Universal Code of Conduct and Enforcement Guidelines</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="announcement-content" /> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> I am writing to you to let you know the annual review period for the Universal Code of Conduct and Enforcement Guidelines is open now. You can make suggestions for changes through 9 February 2026. This is the first step of several to be taken for the annual review. [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Annual review/2026|Read more information and find a conversation to join on the UCoC page on Meta]]. </div> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> The [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee]] (U4C) is a global group dedicated to providing an equitable and consistent implementation of the UCoC. This annual review was planned and implemented by the U4C. For more information and the responsibilities of the U4C, [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter|you may review the U4C Charter]]. </div> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Please share this information with other members in your community wherever else might be appropriate. </div> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> -- In cooperation with the U4C, [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User talk:Keegan (WMF)|talk]]) </div><section end="announcement-content" /> </div> 21:01, 19. január 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=29905753 --> == ''The Signpost'': 29 January 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/Traffic report|The most viewed articles of 2025]] * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/News and notes|Good news... but also bad news for the Public Domain]] * News from Diff: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/News from Diff|Solving puzzles together]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/In the media|Every view on the 25th anniversary of everything]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/Comix|Perspectives]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 06:31, 29. január 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=29988053 --> == Bannerová fundraisingová kampaň nadácie Wikimedia na Slovensku == Vážení, rád by som využil túto príležitosť a informoval vás o nadchádzajúcej kampani Wikimedia Foundation na získavanie finančných prostriedkov prostredníctvom bannerov na Slovensku. Wikimedia Foundation pred niekoľkými rokmi pozastavila zbierku finančných prostriedkov na Slovensku, ale tento rok ju obnoví. Bannery na získavanie finančných prostriedkov sa budú zobrazovať iba na anglickej Wikipédii na Slovensku.   Kampaň na získavanie finančných prostriedkov bude mať dve časti. * Pošleme e-maily ľuďom, ktorí v minulosti prispeli zo Slovenska. E-maily budú odoslané v období od '''2. do 27. marca 2026.  ''' * Na anglickej Wikipédii budeme zobrazovať bannery pre prihlásených používateľov na Slovensku. Bannery budú zobrazované od '''5. mája do 2. júna 2026.''' Predtým plánujeme uskutočniť niekoľko testov, takže niekoľkokrát pred začatím kampane sa vám môžu zobrazovať bannery po dobu 3–5 hodín. Táto aktivita zabezpečí, že naša technická infraštruktúra funguje. Všeobecne nás môžete pred a počas kampane kontaktovať: * [[metawiki:Talk:Fundraising|Na diskusnej stránke tímu zodpovedného za zbierku]] * Ak potrebujete nahlásiť chybu alebo technický problém, [https://phabricator.wikimedia.org/maniphest/task/edit/form/1/?template=118862 vytvorte prosím phabricator ticket] * Ak na diskusnej stránke, [[:en:Wikipedia:Volunteer_Response_Team|VRT]] alebo sociálnych médiách uvidíte darcu, ktorý má problémy s darovaním, odporučte mu, aby daroval na wikimedia.org Ďakujeme a pozdravujeme, [[Redaktor:JBrungs (WMF)|JBrungs (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:JBrungs (WMF)|diskusia]]) 13:04, 9. február 2026 (UTC) == ''The Signpost'': 17 February 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/In the media|Global powers see Wikipedia as fundamental target for manipulation]] * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/News and notes|Discussions open for the next WMF Annual Plan]] * Serendipity: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Serendipity|Maintenance crews continue to slog through Wikipedia's oldest Featured Articles]] * Disinformation report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Disinformation report|Epstein's obsessions]] * Technology report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Technology report|Wikidata Graph Split and how we address major challenges]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Traffic report|Deaths, killings, films, and the Olympics]] * Opinion: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Opinion|Incoming Incurables]] * Crossword: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Crossword|Pop quiz]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Comix|herculean]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 08:03, 17. február 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30039447 --> == ''The Signpost'': 10 March 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * Interview: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Interview|Bernadette Meehan, new Wikimedia Foundation CEO]] * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/News and notes|Security testing unleashes computer worm on Meta-wiki]] * Special report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Special report|What actually happened during the Wikimedia security incident?]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/In the media|Indonesian government blocks Wikimedia logins; archive site scoured from Wikipedia after owner runs malware]] * Recent research: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Recent research|To wiki, perchance to groki]] * Obituary: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Obituary|Madhav Gadgil, Fredrick Brennan, Mark Miller, Chip Berlet]] * Opinion: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Opinion|Interface administrators and trusting trust]] * Technology report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Technology report|English Wikipedia deprecates archive.today after DDoS against blog, altered content]] * Op-ed: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Op-ed|Why is "Trypsin-sensitive photosynthetic activities in chloroplast membranes" cited in "List of tallest buildings in Chicago"?]] * Essay: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Essay|The pursuit of a button click]] * In focus: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/In focus|Short descriptions: One year later]] * WikiProject report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/WikiProject report|Unreferenced articles backlog drive]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Community view|Speaking of planning ...]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Traffic report|Over the mountain, kissing silver inlaid clouds]] * Crossword: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Crossword|"It will never happen"]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Comix|BRIEn't]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 04:14, 10. marec 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30121359 --> == ''The Signpost'': 31 March 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/News and notes|Entirety of Wikinews to be shut down]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/In the media|AI ban, newspapers disrupt archiving; and antisemitism complaints]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Community view|Videos from WikiConference North America 2025 in NYC]] * Disinformation report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Disinformation report|Cleaning up after Jeffrey Epstein, Peter Nygard, and Mohamed Al-Fayed]] * WikiConference report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/WikiConference report|WikiConference North America 2025 in NYC review]] * Obituary: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Obituary|Dr. Subas Chandra Rout]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Traffic report|Call in the dogs of war, soldier of fortune]] * Gallery: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Gallery|Canadian Rangers participate in Operation ''Enduring Encyclopedia'']] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Comix|n00bsitting]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 10:08, 31. marec 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30329870 --> == New Rapid Funds in CEE – global support now closer to your local activities == Hi everyone, '''Starting from 1 April 2026''', the CEE Hub will begin reviewing and supporting Rapid Fund applications for Central and Eastern Europe, in close cooperation with the Wikimedia Foundation. This change is part of our shared effort to bring support closer to communities and make the process more accessible and responsive to local contexts. You will still apply through the same system (Fluxx), and WMF will continue handling contracts and fund transfers. What changes is that the CEE Hub becomes your first point of contact, offering guidance, reviewing applications, and staying closer to your ideas throughout the process. We encourage you to reach out to [[:m:User:TRistovski-CEEhub|Toni]], our Grants Specialist before applying. A short conversation can help clarify your idea and make things smoother from the start. * ☝️ Rapid Funds remain open year-round (with possible delays in June and December). * ☝️ For Central Asian communities: the process stays the same – you continue applying directly through WMF. Join our online Q&A session to learn more (same content, two options to join): * 2 April, 5:00 PM CEST (UTC +2; [[:m:Event:CEE Hub Rapid Fund Q&A Nr. 1|register here]]) * 8 April 7:00 PM CEST (UTC +2; [[:m:Event:CEE Hub Rapid Fund Q&A Nr. 2|register here]]) More info & contact: '''[[:m:CEE Hub Rapid Funds|Wikimedia CEE Hub/Rapid Grants]]''' --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 11:21, 31. marec 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_Hub&oldid=29670168 --> == Join the sixth Ukraine’s Cultural Diplomacy Month on Wikipedia! == <div lang="en" dir="ltr"> [[File:Ukraine’s Cultural Diplomacy Month on Wikipedia 2026.png|right|250px|thumb|link=https://meta.wikimedia.org/wiki/Ukraine%27s_Cultural_Diplomacy_Month_2026|Join our campaign!]] {{int:please-translate}} Dear Wikipedians! [[:m:Special:MyLanguage/Wikimedia Ukraine|Wikimedia Ukraine]], in cooperation with the [[:en:Ministry of Foreign Affairs of Ukraine|MFA of Ukraine]] and [[:en:Ukrainian Institute|Ukrainian Institute]], has launched the sixth edition of writing challenge "'''[[:m:Special:MyLanguage/Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2026|Ukraine's Cultural Diplomacy Month]]'''", which lasts from '''1st April''' until '''30th April 2026'''. The initiative aims to promote knowledge about Ukrainian culture abroad by creating and improving Wikipedia articles in multiple languages. This year marks the sixth edition of the campaign, which will focus on contemporary culture, making today’s artistic voices and practices more visible to international audiences. 🧩'''How to participate?''' Choose an article from the suggested list → Write an article in your language, or improve an existing one according to the rules → Add your contribution to the contest page and calculate your points → Win prizes and receive a certificate of participation → Become a promoter of truthful knowledge about Ukraine. 🧩'''[[m:Special:MyLanguage/Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2026|Check our main page for more information]]'''. '''If you are interested in coordinating long-term community engagement for the campaign and becoming a local ambassador, we would love to hear from you! Please let us know your interest.''' If not, then we encourage you to translate the [[m:Special:MyLanguage/Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2026|landing page of the contest]] and [https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:MessageGroupStats?group=Centralnotice-tgroup-UCDM2026banner&messages=&language=en&x=D banner] into your own language. Also, we set up a [[:m:CentralNotice/Request/Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2026|banner]] to notify users of the possibility to participate in this challenge! [[:m:User:OlesiaLukaniuk (WMUA)|OlesiaLukaniuk (WMUA)]] ([[:m:User talk:OlesiaLukaniuk (WMUA)|talk]]) 04:35, 1 April 2026 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:OlesiaLukaniuk (WMUA)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:OlesiaLukaniuk_(WMUA)/list_of_wikis&oldid=28552112 --> == ''The Signpost'': 21 April 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/News and notes|Six Serbian Wikipedia editors banned following controversy about political bias]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/In the media|Could Wikipedia be involved in Massachusetts' proposed social media ban for minors?]] * Gallery: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/Gallery|March equinox]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/Traffic report|Time to change my galaxy in case, we outta space!]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/Comix|Of skirts and articles]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 06:50, 21. apríl 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30434643 --> == Request for comment (global AI policy) == <bdi lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Apologies for writing in English. {{int:Please-translate}} A [[:m:Requests for comment/Artificial intelligence policy|request for comment]] is currently being held to decide on a global AI policy. {{int:Feedback-thanks-title}} [[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 00:58, 26. apríl 2026 (UTC) </bdi> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Codename Noreste@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=30424282 --> 77yeek7iojz1a4tmd3re13wwxsfkze7 Dante Alighieri 0 14824 8203366 7454434 2026-04-25T12:06:56Z Mišino Čech 195312 8203366 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Durante di Alighiero degli Alighieri | Portrét = Portrait de Dante.jpg | Veľkosť obrázka = | Popis = taliansky básnik a spisovateľ | Dátum narodenia = 21. máj - 21. jún [[1265]] | Miesto narodenia = [[Florencia]], [[Taliansko]] | Dátum úmrtia = [[14. september]] [[1321]] (56 rokov) | Miesto úmrtia = [[Ravenna]], [[Taliansko]] | Popis portrétu = Sandro Botticelli: Dante Alighieri, 1495 }} [[File:De vulgari eloquentia.tif|thumb|upright|''De vulgari eloquentia'', 1577]] '''Dante Alighieri''' alebo '''Alighiero''', celým menom pokrstený '''Durante di Alighiero degli Alighieri''', známy aj pod menom '''Dante''' (* medzi [[21. máj]]om až [[21. jún]]om [[1265]], [[Florencia]] – † [[14. september]] [[1321]], [[Ravenna]]) bol jeden z najvýznamnejších talianskych [[básnik]]ov a spisovateľov. Je predstaviteľ [[renesančný humanizmus|renesančného humanizmu]], a v rámci politického života bol na strane bielych [[guelf]]ov. Svojimi názormi a dielami prispel aj k rozvoju jazykovedy, talianskeho jazyka a k vývoju politickej filozofie. Jeho najväčšie dielo je ''[[Božská komédia]]'', kde zobrazuje stav [[duša|duše]] po [[smrť|smrti]] v troch zásvetných ríšach: v [[peklo|pekle]], [[očistec|očistci]] a v [[raj]]i. Pre dejiny politickej filozofie má veľký význam latinsky spis ''[[De monarchia]]''. V Danteho názoroch badať príklon k [[averroizmus|averroizmu]] a k svetelnej metafyzike [[novoplatonizmus|novoplatonizmu]]. V čase, keď bola [[latinčina]] stále dominantným jazykom pre vedecké a literárne písanie – a keď sa mnohí [[Taliani|talianski]] básnici inšpirovali [[Francúzsko|francúzskymi]] alebo [[Provensalsko|provensálskymi]] tradíciami – Dante sa s oboma jazykmi rozišiel tým, že písal v ľudovom jazyku, konkrétne vo svojom rodnom [[Toskánčina|toskánskom dialekte]]. Jeho dielo ''De vulgari eloquentia'' (O výrečnosti v ľudovom jazyku - O ľudovej reči) bolo jednou z prvých vedeckých obhajcov ľudového jazyka. Jeho použitie [[Florentský dialekt|florentského dialektu]] v dielach ako Nový život (''{{ita|Vita nuova}}'') ([[1295]]) a [[Božská komédia]] (''{{ita|Divina Commedia}}'') pomohlo založiť moderný štandardizovaný [[Taliančina|taliansky jazyk]]. Jeho dielo vytvorilo [[precedens]], ktorý neskôr nasledovali významní talianski spisovatelia ako [[Francesco Petrarca]] a [[Giovanni Boccaccio]]. Dante zohral kľúčovú úlohu pri zakladaní [[Talianska literatúra|literatúry Talianska]] a je považovaný za jedného z národných básnikov krajiny a najväčšie literárne ikony [[Západ|západného sveta]]. Jeho zobrazenia [[Peklo|pekla]], [[Očistec|očistca]] a [[Raj|raja]] poskytli inšpiráciu pre širší súbor [[Európske umenie|západného umenia a literatúry]]. Ovplyvnil [[Anglická literatúra|anglických spisovateľov]] ako [[Geoffrey Chaucer]], [[John Milton]] a [[Alfred Tennyson]], okrem mnohých ďalších. Okrem toho sa mu pripisuje prvé použitie trojveršového rýmovacieho systému s prepletenými riadkami alebo ''[[Tercína|terza rima]]'' - tercína. Je opisovaný ako ''„otec“'' talianskeho jazyka a v Taliansku sa často označuje ako ''il Sommo Poeta'' („Najvyšší básnik“). Dante, Petrarca a Boccaccio sa tiež nazývajú ''tre corone'' („tri koruny“) talianskej literatúry. Dante je vynikajúci predstaviteľ počiatkov renesančnej filozofickej kultúry, ktorého dielo sa stalo základom nového humanistického učenia o človeku. Dante si osvojil výsledky [[antická kultúra|antickej kultúry]], [[arabské myslenie|arabského myslenia]], [[katolícka teológia|katolíckej teológie]] ([[tomizmus]]) a [[averroizmus|averroizmu]]. == Životopis == === Mladosť === [[Súbor:Casa di dante 01.JPG|vľavo|náhľad|Dom Danteho, dnes múzeum ]] Dante sa narodil vo [[Florencia|Florencii]]. Z jeho detstva sa veľa nevie. Presný dátum jeho narodenia nie je známy, hoci sa predpokladá, že to bolo okolo [[Máj|mája]] [[1265]].Dá sa to odvodiť z [[Autobiografia|autobiografických]] narážok v [[Božská komédia|Božskej komédii]]. Jej prvá časť, ''Inferno'' (Peklo), začína slovami ''„Nel mezzo del cammin di nostra vita“'' („V polovici cesty nášho života“), čo naznačuje, že Dante mal okolo 35 rokov, keďže priemerná dĺžka života podľa [[Biblia|Biblie]] ([[Žalm]] 89:10, [[Vulgáta]]) je 70 rokov; a keďže jeho imaginárna cesta do podsvetia sa odohrala v roku [[1300]], s najväčšou pravdepodobnosťou sa narodil okolo roku [[1265]]. Niektoré verše z časti ''Paradiso'' (Raj) v Božskej komédii tiež poskytujú možnú indíciu, že sa narodil v znamení [[Blíženci (znamenie)|Blížencov]]: ''„Keď som sa točil s večnými dvojčatami, uvidel som odhalené, od kopcov až po ústia riek, humno, ktoré nás robí takými zúrivými“'' (XXII 151–154). V roku [[1265]] sa slnko nachádzalo v Blížencoch približne medzi 11. májom a 11. júnom ([[juliánsky kalendár]]). Dante tvrdil, že jeho rodina pochádza zo [[Staroveký Rím|starovekých Rimanov]] (''Inferno'', XV, 76), ale najstarším príbuzným, ktorého mohol menovo spomenúť, bol jeho prapradedo ''[[Cacciaguida]] degli Elisei'' (''Paradiso'', XV, 135), narodený najskôr okolo roku [[1100]]. Pochádzal z nezámožnej mestskej šľachty. Danteho otec bol ''[[Alighiero di Bellincione]]'', obchodník a úžerník, a Danteho matka bola Bella, pravdepodobne členka rodiny Abati, šľachtickej florentskej rodiny. Zomrela, keď Dante ešte nemal 10 rokov. Alighiero sa čoskoro znova oženil s Lapou di Chiarissimo Cialuffi. Nie je isté, či sa s ňou naozaj oženil, keďže vdovci boli v takýchto veciach spoločensky obmedzení, ale určite mu porodila dve deti, Danteho nevlastného brata Francesca a nevlastnú sestru Tanu (Gaetanu). [[Súbor:Dante and beatrice.jpg|náhľad|Obraz Dante a Beatrice, Henry Holiday, 1883. Inšpirovaný z ''La Vita Nuova'' - [[Nový život (Dante Alighieri)|Nový život]]]] Počas Danteho čias bola väčšina severotalianskych [[Mestský štát|mestských štátov]] rozdelená na dve politické frakcie: [[Guelf|guelfov]], ktorí podporovali [[pápežstvo]], a [[Ghibellin|ghibellínov]], ktorí podporovali [[Rímsko-nemecká ríša|Svätú rímsku ríšu]]. Danteho rodina bola guelfom lojálna. Ghibellínovia prevzali [[Florencia|Florenciu]] v [[Bitka pri Montaperti|bitke pri Montaperti]] v roku [[1260]] a vytlačili mnohých guelfov. Hoci bola Danteho rodina z guelfov, po bitke neutrpela žiadne odvety, pravdepodobne kvôli Alighierovej nízkej verejnej povesti. [[Guelf|Guelfovia]] neskôr opäť bojovali proti [[Ghibellin|ghibellínom]] v roku [[1266]] v [[Bitka pri Benevente|bitke pri Benevente]] a znovu dobyli Florenciu od ghibellínov. Na detskej májovej slávnosti v roku [[1274]] sa Dante ocitol vedľa rovnako starého dievčaťa, ktorej zjavom bol tak oslnený, že o nej [[Platonická láska (láska bez zmyselnosti)|platonicky]] sníval celý život. Prvýkrát sa stretol s [[Beatrice Portinariová|Beatrice Portinariovou]], dcérou bankára a zakladateľa florentskej nemocnice Folca Portinariho, keď mal 9 rokov (ona mala 8), a tvrdil, že sa do nej zamiloval „na prvý pohľad“, zrejme bez toho, aby sa s ňou čo i len rozprával. Beatrice sa neskôr vydala za Simona de Bardi. Beatrice, takisto ako dieťa, mu zrejme venovala len čiastočnú pozornosť, pre Danteho bol však tento zážitok [[Duchovenstvo|duchovným]] zjavením, ktoré ho ovplyvnilo na zvyšok života. Bola [[Inšpirácia|inšpirátorkou]] jeho [[Poézia|poézie]]. Keď mal však 12 rokov, bol zasľúbený do manželstva s ženou menom Gemme di Manetto Donati, dcérou Manetta Donatiho, člena mocnej rodiny Donatiovcov. Uzatváranie manželstiev pre deti v takom skorom veku bolo pomerne bežné a zahŕňalo formálny obrad vrátane zmlúv podpísaných pred notárom. Dante tvrdil, že Beatrice vídal i po dovŕšení 18 rokov a vymieňal si s ňou pozdravy v uliciach Florencie, hoci ju nikdy dobre nepoznal. [[Súbor:Cesare Saccaggi - Incipit Vita Nova - Dante, 1903.jpg|náhľad|''Dante a Beatrice v záhrade'' (Cesare Saccaggi, 1903)]]Roky po svadbe s Gemmou tvrdí, že sa s Beatrice opäť stretol; napísal Beatrice niekoľko [[Sonet|sonetov]], ale Gemmu nikdy nespomenul v žiadnej zo svojich básní. Vo svojej [[Božská komédia|Božskej komédii]] sa zmieňuje o ďalších príbuzných Donatiovcov, najmä o Foreseho a Piccardu. Presný dátum jeho svadby nie je známy; jedinou istou informáciou je, že pred svojím exilom v roku [[1301]] splodil s Gemmou 3 deti (Pietra, Jacopa a Antoniu). Dante bojoval s [[Guelf|guelfskou jazdou]] v [[Bitka pri Campaldine|bitke pri Campaldine]] (11. júna [[1289]]). Toto víťazstvo prinieslo reformu florentskej ústavy. Aby sa človek mohol zúčastniť verejného života, musel sa prihlásiť do jedného z mnohých [[Cechy Florencie|obchodných alebo remeselníckych cechov mesta]], a tak Dante vstúpil do cechu lekárov a lekárnikov. Jeho meno je občas zaznamenané ako rečník alebo hlasujúci v radách republiky. Mnohé zápisnice z takýchto stretnutí medzi rokmi [[1298]] a [[1300]] sa stratili, takže rozsah jeho účasti je neistý. === Vzdelanie a poézia === O Danteho vzdelaní sa veľa nevie; pravdepodobne študoval doma alebo v kapitulnej škole pripojenej ku kostolu či kláštoru vo [[Florencia|Florencii]]. Je známe, že študoval [[Toskánsko|toskánsku]] poéziu a obdivoval skladby [[Bologna|bolonského]] básnika [[Guido Guinizelli|Guida Guinizelliho]] – v diele ''Purgatorio'' XXVI ho označil za svojho „otca“ – v čase, keď sa v Toskánsku stávala známou [[Sicílska škola]] (''Scuola poetica Siciliana''). Objavil tiež [[Provensalsko|provensálsku]] poéziu [[Trubadúr|trubadúrov]], ako bol [[Arnaut Daniel]], a latinských spisovateľov [[Antika|klasickej antiky]] vrátane [[Marcus Tullius Cicero|Cicera]], [[Publius Ovidius Naso|Ovídia]] a najmä [[Vergílius|Vergília]]. Danteho interakcie s Beatrice boli príkladom takzvanej [[Dvorská láska|dvorskej lásky]], javu, ktorý sa vyvinul vo francúzskej a provensálskej poézii predchádzajúcich storočí. Danteho skúsenosť s takouto láskou bola typická, ale jeho prejav bol jedinečný. Práve v mene tejto lásky Dante zanechal svoj odtlačok v ''[[Dolce stil novo|dolce stil nuovo]]'' („sladký nový štýl“, termín, ktorý Dante sám zaviedol) a pridal sa k ďalším súčasným básnikom a spisovateľom pri skúmaní aspektov lásky, ktoré sa predtým nikdy nezdôrazňovali. Láska k Beatrice (ako by [[Francesco Petrarca]] trochu inak vyjadril Lauru) bola jeho dôvodom na písanie poézie a na život, spolu s politickými vášňami. V mnohých jeho básňach je zobrazená ako polobožská, ktorá ho neustále sleduje a poskytuje mu duchovné pokyny, niekedy drsne. Keď Beatrice zomrela v roku [[1290]], Dante hľadal útočisko v [[Latinská literatúra|latinskej literatúre]]. ''[[Hostina (Dante Alighieri)|Hostina]]'' ''({{ita|Convivio}})'' zaznamenáva, že prečítal [[Boethius|Boethiovo]] dielo ''[[De consolatione philosophiae]]'' a [[Marcus Tullius Cicero|Cicerovo]] dielo [[De Amicitia]]. Neskôr sa venoval [[Filozofia|filozofickým štúdiám]] na náboženských školách, ako napríklad [[Dominikán|dominikánskej]] v Santa Maria Novella. Zúčastňoval sa sporov, ktoré dva hlavné žobravé rády ([[Františkáni|františkánsky]] a dominikánsky) verejne alebo nepriamo viedli vo Florencii, pričom prvý vysvetľoval [[Doktrína|doktríny]] mystikov a [[Bonaventúra|sv. Bonaventúru]], druhý rozvádzal teórie [[Tomáš Akvinský|sv. Tomáša Akvinského]]. Približne vo veku 18 rokov sa Dante stretol s [[Guido Cavalcanti|Guidom Cavalcantim]], [[Lapo Gianni|Lapom Giannim]], [[Cino da Pistoia|Cinom da Pistoia]] a krátko nato s [[Brunetto Latini|Brunettom Latinim]]; spolu sa stali vodcami ''[[Dolce stil novo|dolce stil nuovo]]''. Brunetto neskôr získal osobitnú zmienku v [[Božská komédia|Božskej komédii]] (''Inferno'', XV, 28) za to, čo naučil Danteho: ''„Ani preto nehovorím nič menej, idem so Serom Brunettom a pýtam sa, kto sú jeho najznámejší a najvýznamnejší spoločníci.“'' Je známych asi 50 Danteho básnických komentárov (tzv. [[Le Rime]], rýmy), ďalšie sú zahrnuté v neskorších dielach ''Vita Nuova'' - [[Nový život (Dante Alighieri)|Nový život]] a ''Convivio'' - ''[[Hostina (Dante Alighieri)|Hostina]]''. Ďalšie štúdie sú uvádzané alebo odvodené z ''Vita Nuova'' alebo Komédie, týkajúce sa maliarstva a hudby. [[Súbor:Bargello - Kapelle Fresko 2a.jpg|náhľad|[[Giotto di Bondone]], Dante Alighieri (okolo 1320?)]] === Florencia a politika === Dante, podobne ako väčšina Florenťanov svojej doby, bol zapletený do [[Guelfovia a ghibellini|konfliktu medzi guelfmi a ghibellinmi]]. Bojoval v [[Bitka pri Campaldine|bitke pri Campaldine]] (11. júna [[1289]]) s florentskými [[Guelf|guelfmi]] proti [[Arezzo|arezzským]] [[Ghibellin|ghibellinom]]; bojoval ako ''feditore'', zodpovedný za prvý útok. Aby si ďalej rozvíjal politickú kariéru, získal okolo roku [[1295]] prijatie do Cechu lekárov a lekárnikov. Pravdepodobne sa k cechu pridal kvôli spojeniu [[Filozofia|filozofie]] a [[Medicína|medicíny]], ale mohol sa k nemu pripojiť aj preto, že lekárnici boli zároveň aj kníhkupcami. Členstvo v cechu mu umožnilo zastávať verejné funkcie vo Florencii. Ako politik zastával počas niekoľkých rokov rôzne úrady v meste plnom politických nepokojov. Po porážke [[Ghibellin|ghibellínov]] sa [[Guelf|guelfovia]] rozdelili na 2 frakcie: Bielych guelfov (''Guelfi Bianchi'') – Danteho stranu vedenú Vieri dei Cerchi – a Čiernych guelfov (Guelfi Neri) vedených [[Corso Donati|Corsom Donatim]]. Hoci rozkol bol spočiatku na rodinnej báze, vznikli ideologické rozdiely založené na protichodných názoroch na úlohu pápeža vo florentských záležitostiach. Čierni podporovali pápeža a bieli chceli väčšiu slobodu od Ríma. Bieli sa chopili moci ako prví a vyhnali Čiernych. V reakcii na to pápež [[Bonifác VIII.]] plánoval vojenskú okupáciu Florencie. V roku [[1301]] sa očakávalo, že [[Karol z Valois]], brat francúzskeho kráľa [[Filip IV. (Francúzsko)|Filipa IV.]] [[Filip IV. (Francúzsko)|Pekného]], navštívi Florenciu, pretože ho pápež vymenoval za mierotvorcu pre [[Toskánsko]], ale mestská vláda sa niekoľko týždňov predtým zle správala k pápežovým veľvyslancom a snažila sa o nezávislosť od pápežského vplyvu. Verilo sa, že Karol dostal ďalšie neoficiálne pokyny, a tak koncil vyslal do Ríma delegáciu, v ktorej bol aj Dante, aby presvedčila pápeža, aby Karola neposlal do Florencie. === Vyhnanstvo z Florencie === [[Súbor:Antonio Cotti - Dante a Verona.jpg|vľavo|náhľad|''Dante vo Verone'', Antonio Cotti, 1879]] Pápež [[Bonifác VIII.|Bonifác]] [[Bonifác VIII.|VIII.]] rýchlo prepustil ostatných delegátov a požiadal Danteho, aby zostal v Ríme sám. V rovnakom čase (1. novembra 1301) vstúpil do Florencie [[Karol z Valois]] s Čiernymi guelfmi, ktorí v nasledujúcich 6 dňoch zničili veľkú časť mesta a zabili mnohých ich nepriateľov. Bola ustanovená nová vláda Čiernych guelfov a [[Cante dei Gabrielli da Gubbio]] bol vymenovaný za ''podestà'' mesta. V marci [[1302]] bol Dante, príslušník Bieleho guelfa, spolu s rodinou Gherardiniovcov odsúdený na dvojročné vyhnanstvo a musel zaplatiť vysokú pokutu. Dante bol obvinený z korupcie a finančných priestupkov zo strany Čiernych guelfov počas obdobia, keď Dante v roku [[1300]] dva mesiace pôsobil ako mestský prior (najvyššia pozícia vo Florencii). Básnik bol v roku [[1302]] stále v [[Rím|Ríme]], pretože pápež, ktorý podporoval Čiernych guelfov, „navrhol“, aby tam Dante zostal. Florencia pod Čiernymi guelfmi preto považovala Danteho za utečenca. Dante pokutu nezaplatil, čiastočne preto, že veril, že nie je vinný, a čiastočne preto, že Čierni guelfovia zhabali všetok jeho majetok vo Florencii. Bol odsúdený na doživotné vyhnanstvo; ak by sa vrátil do Florencie bez zaplatenia pokuty, mohol byť upálený na hranici. (V júni [[2008]], takmer 7 storočí po jeho smrti, mestská rada Florencie schválila návrh na zrušenie Danteho rozsudku.) V rokoch [[1306]] – [[1307]] bol Dante hosťom Moroelloa Malaspina v regióne Lunigiana. Dante sa zúčastnil niekoľkých pokusov Bielych guelfov o znovuzískanie moci, ale tie zlyhali kvôli zrade. Zatrpknutý zaobchádzaním, ktorého sa mu dostalo od jeho nepriateľov, sa znechutil vnútornými bojmi a neefektívnosťou svojich bývalých spojencov a prisahal, že sa stane súčasťou ich strany. Odišiel do [[Verona|Verony]] ako hosť Bartolomea I. della Scala, potom sa presťahoval do [[Sarzana|Sarzany]] v [[Ligúria|Ligúrii]]. Neskôr údajne žil v [[Lucca|Lucce]] so ženou menom Gentucca. Zrejme mu spríjemnila pobyt (a neskôr ju s vďačnosťou spomenul v diele ''Purgatorio'', XXIV, 37). Niektoré špekulatívne zdroje tvrdia, že navštívil [[Paríž]] medzi rokmi [[1308]] a [[1310]], a iné, ešte menej dôveryhodné zdroje hovoria, že chodil do [[University of Oxford|Oxfordu]]; tieto tvrdenia, prvýkrát uvedené v knihe [[Giovanni Boccaccio|Giovanniho Boccaccia]] o Danteho niekoľko desaťročí po jeho smrti, sa zdajú byť inšpirované čitateľmi, ktorí boli ohromení básnikovou širokou vzdelanosťou a [[Erudícia|erudíciou]]. Dante, ktorý sa po svojom exile už nezaoberal každodennými záležitosťami florentskej politiky, prehĺbil svoje zapojenie do filozofie a literatúry, o čom svedčí intelektuálna prísnosť a tematický rozsah jeho prozaických diel z tohto obdobia. Hoci sa jeho myšlienky šírili široko, neexistuje definitívny dôkaz o tom, že niekedy opustil Taliansko. Danteho ''Immensa Dei dilectione testante'' adresované Henrichovi VII. Luxemburskému potvrdzuje jeho pobyt ''„pod prameňmi Arna, neďaleko Toskánska“'' v apríli [[1311]]. V roku [[1310]] vpochodoval do Talianska cisár [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej rímskej ríše]] [[Henrich VII. (Svätá rímska ríša)|Henrich VII. Luxemburský]] na čele 5 000 vojakov. Dante v ňom videl nového [[Karol Veľký|Karola Veľkého]], ktorý by obnovil úrad cisára Svätej rímskej ríše do jeho bývalej slávy a tiež by znovu dobyl [[Florencia|Florenciu]] od Čiernych guelfov. Napísal Henrichovi a niekoľkým talianskym kniežatám a požadoval, aby zničili Čiernych guelfov. Vo svojich spisoch miešal náboženstvo a súkromné ​​záujmy, vzýval najhorší Boží hnev proti svojmu mestu a navrhol niekoľko konkrétnych cieľov, ktorí boli zároveň jeho osobnými nepriateľmi. Práve v tomto období napísal dielo ''De Monarchia'' ''- [[O štáte (Dante Alighieri)|O štáte]]'', v ktorom navrhol univerzálnu monarchiu pod vedením Henricha VII. V určitom okamihu počas svojho exilu pojal koncept ''Komédie'', ale dátum je neistý. Dielo je oveľa sebavedomejšie a ambicióznejšie ako čokoľvek, čo napísal vo Florencii. Je pravdepodobné, že by sa do takéhoto projektu pustil až po tom, čo by prijal fakt, že jeho politické ambície, ktoré boli pre neho pred vyhnanstvom ústredné, mohli byť na neurčito narušené. Je tiež zrejmé, že Beatrice sa vrátila do jeho predstavivosti s obnovenou silou a so širším významom ako vo ''Vita Nuova'' - [[Nový život (Dante Alighieri)|Nový život]]; V diele Convivio - ''[[Hostina (Dante Alighieri)|Hostina]]'' (písané okolo rokov [[1304]] – [[1307]]) vyhlásil, že spomienka na tento mladícky románik patrí minulosti. [[Súbor:Dante alighieri, Palazzo dei Giudici.jpg|vľavo|náhľad|Dante Alighieri v Palazzo dei Giudici, Florencia]] Skorým náznakom toho, že báseň sa práve písala, je poznámka [[Francesco da Barberina|Francesca da Barberina]], zastrčená v jeho diele ''Documenti d'Amore'' (Lekcie lásky), pravdepodobne napísanom v roku [[1314]] alebo začiatkom roku [[1315]]. Francesco poznamenáva, že Dante nasledoval po [[Eneida (Vergílius)|Aeneide]] báseň s názvom ''„Komédia“'' a že miestom deja tejto básne (alebo jej časti) bolo podsvetie, teda [[peklo]]. Stručná poznámka neposkytuje žiadny nespochybniteľný náznak toho, že Barberino čítal alebo dokonca videl Peklo, alebo že táto časť bola v tom čase publikovaná, ale naznačuje, že kompozícia bola v plnom prúde a že náčrt básne mohol začať už niekoľko rokov predtým. (Existuje názor, že znalosť Danteho diela je tiež základom niektorých iluminácií v skoršom diele Francesca da Barberina ''Officiolum'' [cca 1305 – 1308], rukopise, ktorý sa objavil v roku 2003.) Je známe, že ''Inferno'' bolo publikované do roku [[1317]]; to potvrdzujú citované riadky roztrúsené na okrajoch dobových datovaných záznamov z [[Bologna|Bologne]], ale nie je isté, či boli tri časti básne publikované v plnom rozsahu, alebo skôr po niekoľkých spevoch. ''Paradiso'' pravdepodobne dokončil pred svojou smrťou, ale mohol byť publikovaný posmrtne. V roku [[1312]] [[Henrich VII. (Svätá rímska ríša)|Henrich]] [[Henrich VII. (Svätá rímska ríša)|VII. Luxemburský]] zaútočil na Florenciu a porazil Čiernych guelfov, ale neexistujú dôkazy o tom, že by bol Dante zapojený. Niektorí hovoria, že sa odmietol zúčastniť útoku cudzinca na svoje mesto; iní naznačujú, že sa stal neobľúbeným ani u Bielych guelfov a že akákoľvek stopa po jeho prechode bola starostlivo odstránená. Henrich VII. zomrel (na horúčku) v roku [[1313]] a s ním stratila aj akákoľvek nádej, že Dante opäť uvidí Florenciu. Vrátil sa do [[Verona|Verony]], kde mu [[Cangrande I. della Scala]] dovolil žiť v určitom bezpečí a pravdepodobne aj v značnej miere prosperity. Cangrande bol prijatý do Danteho raja (''Paradiso'', XVII, 76). Počas svojho exilu si Dante dopisoval s dominikánskym teológom otcom Nicholasom Brunaccim (1240 – 1322), ktorý bol študentom [[Tomáš Akvinský|Tomáša Akvinského]] na ''štúdiu'' Santa Sabina v Ríme, neskôr v Paríži, a [[Albert Veľký|Alberta Veľkého]] na štúdiu v [[Kolín nad Rýnom|Kolíne nad Rýnom]]. Brunacci sa stal lektorom na štúdiu Santa Sabina, predchodcovi [[Pápežská univerzita svätého Tomáša Akvinského|Pápežskej univerzity svätého Tomáša Akvinského]], a neskôr slúžil v [[Pápežská kúria|pápežskej kúrii]]. V roku [[1315]] bola Florencia donútená talianskym [[Kondotiér|kondotiérom]] menom [[Uguccione della Faggiuola]] (vojenským dôstojníkom riadiacim mesto) udeliť amnestiu tým, ktorí boli v exile, vrátane Danteho. Za to však Florencia požadovala okrem zaplatenia vysokej pokuty aj verejné [[pokánie]]. Dante odmietol a radšej zostal v exile. Keď Uguccione porazil Florenciu, Danteho trest smrti bol zmiernený na domáce väzenie pod podmienkou, že pôjde do Florencie a prisahá, že do mesta už nikdy nevstúpi. Odmietol ísť a jeho trest smrti bol potvrdený a rozšírený aj na jeho synov. Napriek tomu v neskoršom veku stále dúfal, že by mohol byť pozvaný späť do Florencie za čestných podmienok, najmä ako pochvala jeho poézie. [[Súbor:Dante's tomb (Ravenna) - Facade.jpg|náhľad|361x361bod|Exterér Danteho hrobky v Ravenne, postavená v roku [[1780]]]] === Smrť a pochovanie === Dante strávil posledné dni v [[Ravenna|Ravenne]], kam ho v roku [[1318]] pozval knieža Guido II. da Polenta. Dante zomrel v Ravenne [[14. september|14. septembra]] [[1321]] vo veku približne 56 rokov na [[Kvartána|kvartálnu maláriu]], ktorou sa nakazil pri návrate z diplomatickej misie v [[Benátska republika|Benátskej republike]]. Sprevádzali ho jeho 3 deti, pravdepodobne aj Gemma Donati, a priatelia a obdivovatelia, ktorých mal v meste. Pochovali ho v Ravenne v kostole ''San Pier Maggiore'' (neskôr nazývanom Bazilika sv. Františka). [[Bernardo Bembo]], [[prétor]] Benátok, mu v roku [[1483]] postavil hrobku. Na hrobe je Florencii venovaný verš [[Bernardo Canaccio|Bernarda Canaccia]], Danteho priateľa: ''parvi Florentia mater amoris'' Preklad: Florencia, matka malej lásky V roku [[1329]] Bertrand du Pouget, kardinál a synovec pápeža [[Ján XXII.|Jána XXII.]], označil Danteho monarchiu za [[Heréza|kacírsku]] a snažil sa o upálenie jeho kostí na hranici. Ostasio I. da Polenta a Pino della Tosa, Pougetovi spojenci, sa prihovorili, aby zabránili zničeniu Danteho pozostatkov. Florencia nakoniec oľutovala, že Danteho vyhnala. Mesto opakovane žiadalo o vrátenie jeho pozostatkov. Správcovia tela v [[Ravenna|Ravenne]] odmietli, v jednom momente dokonca zašli tak ďaleko, že kosti ukryli v falošnej stene kláštora. Florencia postavila Danteho hrobku v roku [[1829]] v bazilike Santa Croce. Táto hrobka je odvtedy prázdna a Danteho telo zostáva v Ravenne. Na prednej strane jeho hrobky vo Florencii je nápis ''Onorate l'altissimo poeta'' – čo sa zhruba prekladá ako „Ctite najvznešenejšieho básnika“ a je to citát zo štvrtého spevu ''Inferna''. [[Súbor:Dante Alighieri tomb in Ravenna (interior).jpg|náhľad|308x308bod|Interiér]] V roku [[1945]] fašistická vláda diskutovala o prenesení Danteho pozostatkov do Valtellinskej reduty, alpského údolia, v ktorom režim zamýšľal posledný boj proti Spojencom. Tvrdilo sa, že „najväčší symbol talianskosti“ by mal byť prítomný na „hrdinskom“ konci fašizmu, ale nakoniec sa neurobili žiadne kroky. Kópia Danteho posmrtnej masky je vystavená od roku [[1911]] v [[Palazzo Vecchio]]; vedci sa dnes domnievajú, že nejde o skutočnú posmrtnú masku a pravdepodobne ju vyrezali v roku [[1483]], možno Pietro a Tullio Lombardo. == Dielo == * [[1304]] – [[1321]] – ''[[Božská komédia]]'' ''({{ita|Divina Commedia}})'' - Pokladá sa za vrcholné dielo stredoveku. Skladá sa z troch častí: ** [[1304]] – [[1308]] – ''Peklo'' ''({{ita|Inferno}})'' ** [[1308]] – [[1312]] – ''Očistec'' ''({{ita|Purgatorio}})'' ** [[1312]] – [[1321]] – ''Raj'' ''({{ita|Paradiso}})'' * [[1291]] – [[Nový život (Dante Alighieri)|Nový život]]'' ({{ita|Vita nuova}}) - ľúbostná lyrika vznikla z platonického vzťahu ku [[Beatrice Portinari|Beatrice]] * [[1307]] – ''[[Hostina (Dante Alighieri)|Hostina]]'' ''({{ita|Convivio}})'' * [[1310]] – ''[[O štáte (Dante Alighieri)|O štáte]]'' ''({{lat|De monarchia}})'' - politický spis * [[1304]] – [[O ľudovej reči (Dante Alighieri)|O ľudovej reči]] ''({{lat|De vulgari eloquentia}})'' - lingvistický spis * [[1319]] – ''{{lat|Eclogues}}'' * [[1320]] – ''{{lat|Quaestio de aqua et terra}}'' == Zdroj == * {{Preklad|en|Dante Alighieri|1349400802|cs|Dante Alighieri|25353146}} == Iné projekty == {{projekt|q=Dante Alighieri|commons=Dante Alighieri}} == Externé odkazy == * {{filit|fvd/dante_alighieri.html}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Alighieri, Dante}} [[Kategória:Dante Alighieri| ]] [[Kategória:Narodenia v 1265]] [[Kategória:Úmrtia 14. septembra]] [[Kategória:Úmrtia v 1321]] [[Kategória:Talianski básnici]] [[Kategória:Renesanční básnici]] [[Kategória:Talianski spisovatelia]] [[Kategória:Renesanční spisovatelia]] [[Kategória:Osobnosti na argentínskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na nemeckých poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na talianskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti z Florencie]] 9y6ku7btnb8m93e6od1zv3iapscfjej 8203373 8203366 2026-04-25T12:45:13Z ~2026-20335-96 290941 8203373 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Dante Alighieri | Popis osoby = taliansky básnik a spisovateľ | Portrét = Portrait de Dante.jpg | Rodné meno = Durante di Alighiero degli Alighieri | Dátum narodenia = 21. máj – 21. jún [[1265]] | Miesto narodenia = [[Florencia]], [[Taliansko]] | Dátum úmrtia = [[14. september]] [[1321]] (56 rokov) | Miesto úmrtia = [[Ravenna]], [[Taliansko]] | Popis portrétu = Sandro Botticelli: Dante Alighieri, 1495 }} [[File:De vulgari eloquentia.tif|thumb|upright|''De vulgari eloquentia'', 1577]] '''Dante Alighieri''' alebo '''Alighiero''', celým menom pokrstený '''Durante di Alighiero degli Alighieri''', známy aj pod menom '''Dante''' (* medzi [[21. máj]]om až [[21. jún]]om [[1265]], [[Florencia]] – † [[14. september]] [[1321]], [[Ravenna]]) bol jeden z najvýznamnejších talianskych [[básnik]]ov a spisovateľov. Je predstaviteľ [[renesančný humanizmus|renesančného humanizmu]], a v rámci politického života bol na strane bielych [[guelf]]ov. Svojimi názormi a dielami prispel aj k rozvoju jazykovedy, talianskeho jazyka a k vývoju politickej filozofie. Jeho najväčšie dielo je ''[[Božská komédia]]'', kde zobrazuje stav [[duša|duše]] po [[smrť|smrti]] v troch zásvetných ríšach: v [[peklo|pekle]], [[očistec|očistci]] a v [[raj]]i. Pre dejiny politickej filozofie má veľký význam latinsky spis ''[[De monarchia]]''. V Danteho názoroch badať príklon k [[averroizmus|averroizmu]] a k svetelnej metafyzike [[novoplatonizmus|novoplatonizmu]]. V čase, keď bola [[latinčina]] stále dominantným jazykom pre vedecké a literárne písanie – a keď sa mnohí [[Taliani|talianski]] básnici inšpirovali [[Francúzsko|francúzskymi]] alebo [[Provensalsko|provensálskymi]] tradíciami – Dante sa s oboma jazykmi rozišiel tým, že písal v ľudovom jazyku, konkrétne vo svojom rodnom [[Toskánčina|toskánskom dialekte]]. Jeho dielo ''De vulgari eloquentia'' (O výrečnosti v ľudovom jazyku - O ľudovej reči) bolo jednou z prvých vedeckých obhajcov ľudového jazyka. Jeho použitie [[Florentský dialekt|florentského dialektu]] v dielach ako Nový život (''{{ita|Vita nuova}}'') ([[1295]]) a [[Božská komédia]] (''{{ita|Divina Commedia}}'') pomohlo založiť moderný štandardizovaný [[Taliančina|taliansky jazyk]]. Jeho dielo vytvorilo [[precedens]], ktorý neskôr nasledovali významní talianski spisovatelia ako [[Francesco Petrarca]] a [[Giovanni Boccaccio]]. Dante zohral kľúčovú úlohu pri zakladaní [[Talianska literatúra|literatúry Talianska]] a je považovaný za jedného z národných básnikov krajiny a najväčšie literárne ikony [[Západ|západného sveta]]. Jeho zobrazenia [[Peklo|pekla]], [[Očistec|očistca]] a [[Raj|raja]] poskytli inšpiráciu pre širší súbor [[Európske umenie|západného umenia a literatúry]]. Ovplyvnil [[Anglická literatúra|anglických spisovateľov]] ako [[Geoffrey Chaucer]], [[John Milton]] a [[Alfred Tennyson]], okrem mnohých ďalších. Okrem toho sa mu pripisuje prvé použitie trojveršového rýmovacieho systému s prepletenými riadkami alebo ''[[Tercína|terza rima]]'' - tercína. Je opisovaný ako ''„otec“'' talianskeho jazyka a v Taliansku sa často označuje ako ''il Sommo Poeta'' („Najvyšší básnik“). Dante, Petrarca a Boccaccio sa tiež nazývajú ''tre corone'' („tri koruny“) talianskej literatúry. Dante je vynikajúci predstaviteľ počiatkov renesančnej filozofickej kultúry, ktorého dielo sa stalo základom nového humanistického učenia o človeku. Dante si osvojil výsledky [[antická kultúra|antickej kultúry]], [[arabské myslenie|arabského myslenia]], [[katolícka teológia|katolíckej teológie]] ([[tomizmus]]) a [[averroizmus|averroizmu]]. == Životopis == === Mladosť === [[Súbor:Casa di dante 01.JPG|vľavo|náhľad|Dom Danteho, dnes múzeum ]] Dante sa narodil vo [[Florencia|Florencii]]. Z jeho detstva sa veľa nevie. Presný dátum jeho narodenia nie je známy, hoci sa predpokladá, že to bolo okolo [[Máj|mája]] [[1265]].Dá sa to odvodiť z [[Autobiografia|autobiografických]] narážok v [[Božská komédia|Božskej komédii]]. Jej prvá časť, ''Inferno'' (Peklo), začína slovami ''„Nel mezzo del cammin di nostra vita“'' („V polovici cesty nášho života“), čo naznačuje, že Dante mal okolo 35 rokov, keďže priemerná dĺžka života podľa [[Biblia|Biblie]] ([[Žalm]] 89:10, [[Vulgáta]]) je 70 rokov; a keďže jeho imaginárna cesta do podsvetia sa odohrala v roku [[1300]], s najväčšou pravdepodobnosťou sa narodil okolo roku [[1265]]. Niektoré verše z časti ''Paradiso'' (Raj) v Božskej komédii tiež poskytujú možnú indíciu, že sa narodil v znamení [[Blíženci (znamenie)|Blížencov]]: ''„Keď som sa točil s večnými dvojčatami, uvidel som odhalené, od kopcov až po ústia riek, humno, ktoré nás robí takými zúrivými“'' (XXII 151–154). V roku [[1265]] sa slnko nachádzalo v Blížencoch približne medzi 11. májom a 11. júnom ([[juliánsky kalendár]]). Dante tvrdil, že jeho rodina pochádza zo [[Staroveký Rím|starovekých Rimanov]] (''Inferno'', XV, 76), ale najstarším príbuzným, ktorého mohol menovo spomenúť, bol jeho prapradedo ''[[Cacciaguida]] degli Elisei'' (''Paradiso'', XV, 135), narodený najskôr okolo roku [[1100]]. Pochádzal z nezámožnej mestskej šľachty. Danteho otec bol ''[[Alighiero di Bellincione]]'', obchodník a úžerník, a Danteho matka bola Bella, pravdepodobne členka rodiny Abati, šľachtickej florentskej rodiny. Zomrela, keď Dante ešte nemal 10 rokov. Alighiero sa čoskoro znova oženil s Lapou di Chiarissimo Cialuffi. Nie je isté, či sa s ňou naozaj oženil, keďže vdovci boli v takýchto veciach spoločensky obmedzení, ale určite mu porodila dve deti, Danteho nevlastného brata Francesca a nevlastnú sestru Tanu (Gaetanu). [[Súbor:Dante and beatrice.jpg|náhľad|Obraz Dante a Beatrice, Henry Holiday, 1883. Inšpirovaný z ''La Vita Nuova'' - [[Nový život (Dante Alighieri)|Nový život]]]] Počas Danteho čias bola väčšina severotalianskych [[Mestský štát|mestských štátov]] rozdelená na dve politické frakcie: [[Guelf|guelfov]], ktorí podporovali [[pápežstvo]], a [[Ghibellin|ghibellínov]], ktorí podporovali [[Rímsko-nemecká ríša|Svätú rímsku ríšu]]. Danteho rodina bola guelfom lojálna. Ghibellínovia prevzali [[Florencia|Florenciu]] v [[Bitka pri Montaperti|bitke pri Montaperti]] v roku [[1260]] a vytlačili mnohých guelfov. Hoci bola Danteho rodina z guelfov, po bitke neutrpela žiadne odvety, pravdepodobne kvôli Alighierovej nízkej verejnej povesti. [[Guelf|Guelfovia]] neskôr opäť bojovali proti [[Ghibellin|ghibellínom]] v roku [[1266]] v [[Bitka pri Benevente|bitke pri Benevente]] a znovu dobyli Florenciu od ghibellínov. Na detskej májovej slávnosti v roku [[1274]] sa Dante ocitol vedľa rovnako starého dievčaťa, ktorej zjavom bol tak oslnený, že o nej [[Platonická láska (láska bez zmyselnosti)|platonicky]] sníval celý život. Prvýkrát sa stretol s [[Beatrice Portinariová|Beatrice Portinariovou]], dcérou bankára a zakladateľa florentskej nemocnice Folca Portinariho, keď mal 9 rokov (ona mala 8), a tvrdil, že sa do nej zamiloval „na prvý pohľad“, zrejme bez toho, aby sa s ňou čo i len rozprával. Beatrice sa neskôr vydala za Simona de Bardi. Beatrice, takisto ako dieťa, mu zrejme venovala len čiastočnú pozornosť, pre Danteho bol však tento zážitok [[Duchovenstvo|duchovným]] zjavením, ktoré ho ovplyvnilo na zvyšok života. Bola [[Inšpirácia|inšpirátorkou]] jeho [[Poézia|poézie]]. [[Súbor:Cesare Saccaggi - Incipit Vita Nova - Dante, 1903.jpg|náhľad|''Dante a Beatrice v záhrade'' (Cesare Saccaggi, 1903)]] Keď mal však 12 rokov, bol zasľúbený do manželstva s ženou menom Gemme di Manetto Donati, dcérou Manetta Donatiho, člena mocnej rodiny Donatiovcov. Uzatváranie manželstiev pre deti v takom skorom veku bolo pomerne bežné a zahŕňalo formálny obrad vrátane zmlúv podpísaných pred notárom. Dante tvrdil, že Beatrice vídal i po dovŕšení 18 rokov a vymieňal si s ňou pozdravy v uliciach Florencie, hoci ju nikdy dobre nepoznal. Roky po svadbe s Gemmou tvrdí, že sa s Beatrice opäť stretol; napísal Beatrice niekoľko [[Sonet|sonetov]], ale Gemmu nikdy nespomenul v žiadnej zo svojich básní. Vo svojej [[Božská komédia|Božskej komédii]] sa zmieňuje o ďalších príbuzných Donatiovcov, najmä o Foreseho a Piccardu. Presný dátum jeho svadby nie je známy; jedinou istou informáciou je, že pred svojím exilom v roku [[1301]] splodil s Gemmou 3 deti (Pietra, Jacopa a Antoniu). Dante bojoval s [[Guelf|guelfskou jazdou]] v [[Bitka pri Campaldine|bitke pri Campaldine]] (11. júna [[1289]]). Toto víťazstvo prinieslo reformu florentskej ústavy. Aby sa človek mohol zúčastniť verejného života, musel sa prihlásiť do jedného z mnohých [[Cechy Florencie|obchodných alebo remeselníckych cechov mesta]], a tak Dante vstúpil do cechu lekárov a lekárnikov. Jeho meno je občas zaznamenané ako rečník alebo hlasujúci v radách republiky. Mnohé zápisnice z takýchto stretnutí medzi rokmi [[1298]] a [[1300]] sa stratili, takže rozsah jeho účasti je neistý. === Vzdelanie a poézia === O Danteho vzdelaní sa veľa nevie; pravdepodobne študoval doma alebo v kapitulnej škole pripojenej ku kostolu či kláštoru vo [[Florencia|Florencii]]. Je známe, že študoval [[Toskánsko|toskánsku]] poéziu a obdivoval skladby [[Bologna|bolonského]] básnika [[Guido Guinizelli|Guida Guinizelliho]] – v diele ''Purgatorio'' XXVI ho označil za svojho „otca“ – v čase, keď sa v Toskánsku stávala známou [[Sicílska škola]] (''Scuola poetica Siciliana''). Objavil tiež [[Provensalsko|provensálsku]] poéziu [[Trubadúr|trubadúrov]], ako bol [[Arnaut Daniel]], a latinských spisovateľov [[Antika|klasickej antiky]] vrátane [[Marcus Tullius Cicero|Cicera]], [[Publius Ovidius Naso|Ovídia]] a najmä [[Vergílius|Vergília]]. Danteho interakcie s Beatrice boli príkladom takzvanej [[Dvorská láska|dvorskej lásky]], javu, ktorý sa vyvinul vo francúzskej a provensálskej poézii predchádzajúcich storočí. Danteho skúsenosť s takouto láskou bola typická, ale jeho prejav bol jedinečný. Práve v mene tejto lásky Dante zanechal svoj odtlačok v ''[[Dolce stil novo|dolce stil nuovo]]'' („sladký nový štýl“, termín, ktorý Dante sám zaviedol) a pridal sa k ďalším súčasným básnikom a spisovateľom pri skúmaní aspektov lásky, ktoré sa predtým nikdy nezdôrazňovali. Láska k Beatrice (ako by [[Francesco Petrarca]] trochu inak vyjadril Lauru) bola jeho dôvodom na písanie poézie a na život, spolu s politickými vášňami. V mnohých jeho básňach je zobrazená ako polobožská, ktorá ho neustále sleduje a poskytuje mu duchovné pokyny, niekedy drsne. Keď Beatrice zomrela v roku [[1290]], Dante hľadal útočisko v [[Latinská literatúra|latinskej literatúre]]. ''[[Hostina (Dante Alighieri)|Hostina]]'' ''({{ita|Convivio}})'' zaznamenáva, že prečítal [[Boethius|Boethiovo]] dielo ''[[De consolatione philosophiae]]'' a [[Marcus Tullius Cicero|Cicerovo]] dielo [[De Amicitia]]. Neskôr sa venoval [[Filozofia|filozofickým štúdiám]] na náboženských školách, ako napríklad [[Dominikán|dominikánskej]] v Santa Maria Novella. Zúčastňoval sa sporov, ktoré dva hlavné žobravé rády ([[Františkáni|františkánsky]] a dominikánsky) verejne alebo nepriamo viedli vo Florencii, pričom prvý vysvetľoval [[Doktrína|doktríny]] mystikov a [[Bonaventúra|sv. Bonaventúru]], druhý rozvádzal teórie [[Tomáš Akvinský|sv. Tomáša Akvinského]]. Približne vo veku 18 rokov sa Dante stretol s [[Guido Cavalcanti|Guidom Cavalcantim]], [[Lapo Gianni|Lapom Giannim]], [[Cino da Pistoia|Cinom da Pistoia]] a krátko nato s [[Brunetto Latini|Brunettom Latinim]]; spolu sa stali vodcami ''[[Dolce stil novo|dolce stil nuovo]]''. Brunetto neskôr získal osobitnú zmienku v [[Božská komédia|Božskej komédii]] (''Inferno'', XV, 28) za to, čo naučil Danteho: ''„Ani preto nehovorím nič menej, idem so Serom Brunettom a pýtam sa, kto sú jeho najznámejší a najvýznamnejší spoločníci.“'' Je známych asi 50 Danteho básnických komentárov (tzv. [[Le Rime]], rýmy), ďalšie sú zahrnuté v neskorších dielach ''Vita Nuova'' - [[Nový život (Dante Alighieri)|Nový život]] a ''Convivio'' - ''[[Hostina (Dante Alighieri)|Hostina]]''. Ďalšie štúdie sú uvádzané alebo odvodené z ''Vita Nuova'' alebo Komédie, týkajúce sa maliarstva a hudby. [[Súbor:Bargello - Kapelle Fresko 2a.jpg|náhľad|[[Giotto di Bondone]], Dante Alighieri (okolo 1320?)]] === Florencia a politika === Dante, podobne ako väčšina Florenťanov svojej doby, bol zapletený do [[Guelfovia a ghibellini|konfliktu medzi guelfmi a ghibellinmi]]. Bojoval v [[Bitka pri Campaldine|bitke pri Campaldine]] (11. júna [[1289]]) s florentskými [[Guelf|guelfmi]] proti [[Arezzo|arezzským]] [[Ghibellin|ghibellinom]]; bojoval ako ''feditore'', zodpovedný za prvý útok. Aby si ďalej rozvíjal politickú kariéru, získal okolo roku [[1295]] prijatie do Cechu lekárov a lekárnikov. Pravdepodobne sa k cechu pridal kvôli spojeniu [[Filozofia|filozofie]] a [[Medicína|medicíny]], ale mohol sa k nemu pripojiť aj preto, že lekárnici boli zároveň aj kníhkupcami. Členstvo v cechu mu umožnilo zastávať verejné funkcie vo Florencii. Ako politik zastával počas niekoľkých rokov rôzne úrady v meste plnom politických nepokojov. Po porážke [[Ghibellin|ghibellínov]] sa [[Guelf|guelfovia]] rozdelili na 2 frakcie: Bielych guelfov (''Guelfi Bianchi'') – Danteho stranu vedenú Vieri dei Cerchi – a Čiernych guelfov (Guelfi Neri) vedených [[Corso Donati|Corsom Donatim]]. Hoci rozkol bol spočiatku na rodinnej báze, vznikli ideologické rozdiely založené na protichodných názoroch na úlohu pápeža vo florentských záležitostiach. Čierni podporovali pápeža a bieli chceli väčšiu slobodu od Ríma. Bieli sa chopili moci ako prví a vyhnali Čiernych. V reakcii na to pápež [[Bonifác VIII.]] plánoval vojenskú okupáciu Florencie. V roku [[1301]] sa očakávalo, že [[Karol z Valois]], brat francúzskeho kráľa [[Filip IV. (Francúzsko)|Filipa IV.]] [[Filip IV. (Francúzsko)|Pekného]], navštívi Florenciu, pretože ho pápež vymenoval za mierotvorcu pre [[Toskánsko]], ale mestská vláda sa niekoľko týždňov predtým zle správala k pápežovým veľvyslancom a snažila sa o nezávislosť od pápežského vplyvu. Verilo sa, že Karol dostal ďalšie neoficiálne pokyny, a tak koncil vyslal do Ríma delegáciu, v ktorej bol aj Dante, aby presvedčila pápeža, aby Karola neposlal do Florencie. === Vyhnanstvo z Florencie === [[Súbor:Antonio Cotti - Dante a Verona.jpg|vľavo|náhľad|''Dante vo Verone'', Antonio Cotti, 1879]] Pápež [[Bonifác VIII.|Bonifác]] [[Bonifác VIII.|VIII.]] rýchlo prepustil ostatných delegátov a požiadal Danteho, aby zostal v Ríme sám. V rovnakom čase (1. novembra 1301) vstúpil do Florencie [[Karol z Valois]] s Čiernymi guelfmi, ktorí v nasledujúcich 6 dňoch zničili veľkú časť mesta a zabili mnohých ich nepriateľov. Bola ustanovená nová vláda Čiernych guelfov a [[Cante dei Gabrielli da Gubbio]] bol vymenovaný za ''podestà'' mesta. V marci [[1302]] bol Dante, príslušník Bieleho guelfa, spolu s rodinou Gherardiniovcov odsúdený na dvojročné vyhnanstvo a musel zaplatiť vysokú pokutu. Dante bol obvinený z korupcie a finančných priestupkov zo strany Čiernych guelfov počas obdobia, keď Dante v roku [[1300]] dva mesiace pôsobil ako mestský prior (najvyššia pozícia vo Florencii). Básnik bol v roku [[1302]] stále v [[Rím|Ríme]], pretože pápež, ktorý podporoval Čiernych guelfov, „navrhol“, aby tam Dante zostal. Florencia pod Čiernymi guelfmi preto považovala Danteho za utečenca. Dante pokutu nezaplatil, čiastočne preto, že veril, že nie je vinný, a čiastočne preto, že Čierni guelfovia zhabali všetok jeho majetok vo Florencii. Bol odsúdený na doživotné vyhnanstvo; ak by sa vrátil do Florencie bez zaplatenia pokuty, mohol byť upálený na hranici. (V júni [[2008]], takmer 7 storočí po jeho smrti, mestská rada Florencie schválila návrh na zrušenie Danteho rozsudku.) V rokoch [[1306]] – [[1307]] bol Dante hosťom Moroelloa Malaspina v regióne Lunigiana. Dante sa zúčastnil niekoľkých pokusov Bielych guelfov o znovuzískanie moci, ale tie zlyhali kvôli zrade. Zatrpknutý zaobchádzaním, ktorého sa mu dostalo od jeho nepriateľov, sa znechutil vnútornými bojmi a neefektívnosťou svojich bývalých spojencov a prisahal, že sa stane súčasťou ich strany. Odišiel do [[Verona|Verony]] ako hosť Bartolomea I. della Scala, potom sa presťahoval do [[Sarzana|Sarzany]] v [[Ligúria|Ligúrii]]. Neskôr údajne žil v [[Lucca|Lucce]] so ženou menom Gentucca. Zrejme mu spríjemnila pobyt (a neskôr ju s vďačnosťou spomenul v diele ''Purgatorio'', XXIV, 37). Niektoré špekulatívne zdroje tvrdia, že navštívil [[Paríž]] medzi rokmi [[1308]] a [[1310]], a iné, ešte menej dôveryhodné zdroje hovoria, že chodil do [[University of Oxford|Oxfordu]]; tieto tvrdenia, prvýkrát uvedené v knihe [[Giovanni Boccaccio|Giovanniho Boccaccia]] o Danteho niekoľko desaťročí po jeho smrti, sa zdajú byť inšpirované čitateľmi, ktorí boli ohromení básnikovou širokou vzdelanosťou a [[Erudícia|erudíciou]]. Dante, ktorý sa po svojom exile už nezaoberal každodennými záležitosťami florentskej politiky, prehĺbil svoje zapojenie do filozofie a literatúry, o čom svedčí intelektuálna prísnosť a tematický rozsah jeho prozaických diel z tohto obdobia. Hoci sa jeho myšlienky šírili široko, neexistuje definitívny dôkaz o tom, že niekedy opustil Taliansko. Danteho ''Immensa Dei dilectione testante'' adresované Henrichovi VII. Luxemburskému potvrdzuje jeho pobyt ''„pod prameňmi Arna, neďaleko Toskánska“'' v apríli [[1311]]. V roku [[1310]] vpochodoval do Talianska cisár [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej rímskej ríše]] [[Henrich VII. (Svätá rímska ríša)|Henrich VII. Luxemburský]] na čele 5 000 vojakov. Dante v ňom videl nového [[Karol Veľký|Karola Veľkého]], ktorý by obnovil úrad cisára Svätej rímskej ríše do jeho bývalej slávy a tiež by znovu dobyl [[Florencia|Florenciu]] od Čiernych guelfov. Napísal Henrichovi a niekoľkým talianskym kniežatám a požadoval, aby zničili Čiernych guelfov. Vo svojich spisoch miešal náboženstvo a súkromné ​​záujmy, vzýval najhorší Boží hnev proti svojmu mestu a navrhol niekoľko konkrétnych cieľov, ktorí boli zároveň jeho osobnými nepriateľmi. Práve v tomto období napísal dielo ''De Monarchia'' ''- [[O štáte (Dante Alighieri)|O štáte]]'', v ktorom navrhol univerzálnu monarchiu pod vedením Henricha VII. V určitom okamihu počas svojho exilu pojal koncept ''Komédie'', ale dátum je neistý. Dielo je oveľa sebavedomejšie a ambicióznejšie ako čokoľvek, čo napísal vo Florencii. Je pravdepodobné, že by sa do takéhoto projektu pustil až po tom, čo by prijal fakt, že jeho politické ambície, ktoré boli pre neho pred vyhnanstvom ústredné, mohli byť na neurčito narušené. Je tiež zrejmé, že Beatrice sa vrátila do jeho predstavivosti s obnovenou silou a so širším významom ako vo ''Vita Nuova'' - [[Nový život (Dante Alighieri)|Nový život]]; V diele Convivio - ''[[Hostina (Dante Alighieri)|Hostina]]'' (písané okolo rokov [[1304]] – [[1307]]) vyhlásil, že spomienka na tento mladícky románik patrí minulosti. [[Súbor:Dante alighieri, Palazzo dei Giudici.jpg|vľavo|náhľad|Dante Alighieri v Palazzo dei Giudici, Florencia]] Skorým náznakom toho, že báseň sa práve písala, je poznámka [[Francesco da Barberina|Francesca da Barberina]], zastrčená v jeho diele ''Documenti d'Amore'' (Lekcie lásky), pravdepodobne napísanom v roku [[1314]] alebo začiatkom roku [[1315]]. Francesco poznamenáva, že Dante nasledoval po [[Eneida (Vergílius)|Aeneide]] báseň s názvom ''„Komédia“'' a že miestom deja tejto básne (alebo jej časti) bolo podsvetie, teda [[peklo]]. Stručná poznámka neposkytuje žiadny nespochybniteľný náznak toho, že Barberino čítal alebo dokonca videl Peklo, alebo že táto časť bola v tom čase publikovaná, ale naznačuje, že kompozícia bola v plnom prúde a že náčrt básne mohol začať už niekoľko rokov predtým. (Existuje názor, že znalosť Danteho diela je tiež základom niektorých iluminácií v skoršom diele Francesca da Barberina ''Officiolum'' [cca 1305 – 1308], rukopise, ktorý sa objavil v roku 2003.) Je známe, že ''Inferno'' bolo publikované do roku [[1317]]; to potvrdzujú citované riadky roztrúsené na okrajoch dobových datovaných záznamov z [[Bologna|Bologne]], ale nie je isté, či boli tri časti básne publikované v plnom rozsahu, alebo skôr po niekoľkých spevoch. ''Paradiso'' pravdepodobne dokončil pred svojou smrťou, ale mohol byť publikovaný posmrtne. V roku [[1312]] [[Henrich VII. (Svätá rímska ríša)|Henrich]] [[Henrich VII. (Svätá rímska ríša)|VII. Luxemburský]] zaútočil na Florenciu a porazil Čiernych guelfov, ale neexistujú dôkazy o tom, že by bol Dante zapojený. Niektorí hovoria, že sa odmietol zúčastniť útoku cudzinca na svoje mesto; iní naznačujú, že sa stal neobľúbeným ani u Bielych guelfov a že akákoľvek stopa po jeho prechode bola starostlivo odstránená. Henrich VII. zomrel (na horúčku) v roku [[1313]] a s ním stratila aj akákoľvek nádej, že Dante opäť uvidí Florenciu. Vrátil sa do [[Verona|Verony]], kde mu [[Cangrande I. della Scala]] dovolil žiť v určitom bezpečí a pravdepodobne aj v značnej miere prosperity. Cangrande bol prijatý do Danteho raja (''Paradiso'', XVII, 76). Počas svojho exilu si Dante dopisoval s dominikánskym teológom otcom Nicholasom Brunaccim (1240 – 1322), ktorý bol študentom [[Tomáš Akvinský|Tomáša Akvinského]] na ''štúdiu'' Santa Sabina v Ríme, neskôr v Paríži, a [[Albert Veľký|Alberta Veľkého]] na štúdiu v [[Kolín nad Rýnom|Kolíne nad Rýnom]]. Brunacci sa stal lektorom na štúdiu Santa Sabina, predchodcovi [[Pápežská univerzita svätého Tomáša Akvinského|Pápežskej univerzity svätého Tomáša Akvinského]], a neskôr slúžil v [[Pápežská kúria|pápežskej kúrii]]. V roku [[1315]] bola Florencia donútená talianskym [[Kondotiér|kondotiérom]] menom [[Uguccione della Faggiuola]] (vojenským dôstojníkom riadiacim mesto) udeliť amnestiu tým, ktorí boli v exile, vrátane Danteho. Za to však Florencia požadovala okrem zaplatenia vysokej pokuty aj verejné [[pokánie]]. Dante odmietol a radšej zostal v exile. Keď Uguccione porazil Florenciu, Danteho trest smrti bol zmiernený na domáce väzenie pod podmienkou, že pôjde do Florencie a prisahá, že do mesta už nikdy nevstúpi. Odmietol ísť a jeho trest smrti bol potvrdený a rozšírený aj na jeho synov. Napriek tomu v neskoršom veku stále dúfal, že by mohol byť pozvaný späť do Florencie za čestných podmienok, najmä ako pochvala jeho poézie. === Smrť a pochovanie === [[Súbor:Dante's tomb (Ravenna) - Facade.jpg|náhľad|upright|Exteriér Danteho hrobky v Ravenne, postavená v roku [[1780]]]] [[Súbor:Dante Alighieri tomb in Ravenna (interior).jpg|náhľad|upright|Interiér]] Dante strávil posledné dni v [[Ravenna|Ravenne]], kam ho v roku [[1318]] pozval knieža Guido II. da Polenta. Dante zomrel v Ravenne [[14. september|14. septembra]] [[1321]] vo veku približne 56 rokov na [[Kvartána|kvartálnu maláriu]], ktorou sa nakazil pri návrate z diplomatickej misie v [[Benátska republika|Benátskej republike]]. Sprevádzali ho jeho 3 deti, pravdepodobne aj Gemma Donati, a priatelia a obdivovatelia, ktorých mal v meste. Pochovali ho v Ravenne v kostole ''San Pier Maggiore'' (neskôr nazývanom Bazilika sv. Františka). [[Bernardo Bembo]], [[prétor]] Benátok, mu v roku [[1483]] postavil hrobku. Na hrobe je Florencii venovaný verš [[Bernardo Canaccio|Bernarda Canaccia]], Danteho priateľa: ''parvi Florentia mater amoris'' (Florencia, matka malej lásky). V roku [[1329]] Bertrand du Pouget, kardinál a synovec pápeža [[Ján XXII.|Jána XXII.]], označil Danteho monarchiu za [[Heréza|kacírsku]] a snažil sa o upálenie jeho kostí na hranici. Ostasio I. da Polenta a Pino della Tosa, Pougetovi spojenci, sa prihovorili, aby zabránili zničeniu Danteho pozostatkov. Florencia nakoniec oľutovala, že Danteho vyhnala. Mesto opakovane žiadalo o vrátenie jeho pozostatkov. Správcovia tela v [[Ravenna|Ravenne]] odmietli, v jednom momente dokonca zašli tak ďaleko, že kosti ukryli v falošnej stene kláštora. Florencia postavila Danteho hrobku v roku [[1829]] v bazilike Santa Croce. Táto hrobka je odvtedy prázdna a Danteho telo zostáva v Ravenne. Na prednej strane jeho hrobky vo Florencii je nápis ''Onorate l'altissimo poeta'' – čo sa zhruba prekladá ako „Ctite najvznešenejšieho básnika“ a je to citát zo štvrtého spevu ''Inferna''. V roku [[1945]] fašistická vláda diskutovala o prenesení Danteho pozostatkov do Valtellinskej reduty, alpského údolia, v ktorom režim zamýšľal posledný boj proti Spojencom. Tvrdilo sa, že „najväčší symbol talianskosti“ by mal byť prítomný na „hrdinskom“ konci fašizmu, ale nakoniec sa neurobili žiadne kroky. Kópia Danteho posmrtnej masky je vystavená od roku [[1911]] v [[Palazzo Vecchio]]; vedci sa dnes domnievajú, že nejde o skutočnú posmrtnú masku a pravdepodobne ju vyrezali v roku [[1483]], možno Pietro a Tullio Lombardo. == Dielo == * [[1304]] – [[1321]] – ''[[Božská komédia]]'' ({{ita|''Divina Commedia''}}) – Pokladá sa za vrcholné dielo stredoveku. Skladá sa z troch častí: ** [[1304]] – [[1308]] – ''Peklo'' ({{ita|''Inferno''}}) ** [[1308]] – [[1312]] – ''Očistec'' ({{ita|''Purgatorio''}}) ** [[1312]] – [[1321]] – ''Raj'' ({{ita|''Paradiso''}}) * [[1291]] – ''[[Nový život (Dante Alighieri)|Nový život]]'' ({{ita|''Vita nuova''}}) – ľúbostná lyrika vznikla z platonického vzťahu ku [[Beatrice Portinari|Beatrice]] * [[1307]] – ''[[Hostina (Dante Alighieri)|Hostina]]'' ({{ita|''Convivio''}}) * [[1310]] – ''[[O štáte (Dante Alighieri)|O štáte]]'' ({{lat|''De monarchia''}}) – politický spis * [[1304]] – ''[[O ľudovej reči (Dante Alighieri)|O ľudovej reči]]'' ({{lat|''De vulgari eloquentia''}}) – lingvistický spis * [[1319]] – {{lat|''Eclogues''}} * [[1320]] – {{lat|''Quaestio de aqua et terra''}} == Iné projekty == {{projekt|q=Dante Alighieri|commons=Dante Alighieri}} == Externé odkazy == * {{filit|fvd/dante_alighieri.html}} == Zdroj == {{Preklad|en|Dante Alighieri|1349400802|cs|Dante Alighieri|25353146}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Alighieri, Dante}} [[Kategória:Dante Alighieri| ]] [[Kategória:Narodenia v 1265]] [[Kategória:Úmrtia 14. septembra]] [[Kategória:Úmrtia v 1321]] [[Kategória:Talianski básnici]] [[Kategória:Renesanční básnici]] [[Kategória:Talianski spisovatelia]] [[Kategória:Renesanční spisovatelia]] [[Kategória:Osobnosti na argentínskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na nemeckých poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na talianskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti z Florencie]] okzmtoixk3w78x7xaghdjnkdc4zce0x Euchroit 0 19002 8203455 8201583 2026-04-25T17:56:23Z Mineralog sk 285774 funkcny link na odkaz 8203455 wikitext text/x-wiki {{Infobox minerál | Obrázok =Euchroite-242668.jpg | Popis obrázka =Euchroit zo Svätodušnej, veľkosť: 2,0 x 1,9 x 0,8 cm | Obrázok 2 =Euchroite-Poniky-Stevko.jpg | Popis obrázka 2 =Euchroit na malachite z lokality Poniky-Farbište. Veľkosť 7 mm. | Objaviteľ = [[August Breithaupt]] | Rok objavenia = 1823 | Pôvod názvu = z {{v jazyku|grc|''ευχροια''|''pekná farba''}} | Typová lokalita = [[Banskobystrický kraj]], [[Ľubietová]], ložisko Svätodušná | Typová lokalita krajina = Slovensko | Typová lokalita zemepisná šírka = 48.74361 | Typová lokalita zemepisná dĺžka = 19.43611 | Status = prijatý | Rok prijatia = 1959 | Bodová grupa = 222 Disfénoidálna | Priestorová grupa = ''P''2<sub>1</sub>2<sub>1</sub>2<sub>1</sub> | Os a = 10,035 - 10,07 | Os b = 10,4 - 10,52 | Os c = 6,11 - 6,12 | Uhol alfa = | Uhol beta = | Uhol gama = | Objem základnej bunky = 637,66 | Počet jednotiek = 4 | Tvary = prizmatické, alebo tabuľové kryštály, alebo kryštalické drúzy s plochami {100}, {010}, {110}, {101}, {0kl}, {h0l} | Dvojčatné zrasty = | Priesvitnosť = priehľadný až priesvitný | Farba = zelená, smaragdovozelená | Vryp = zelený | Lesk = sklený | Tvrdosť = 3,5 - 4 | Hustota = 3,44 | Štiepateľnosť = slabá podľa plôch {101} a {110} | Lom = nepravidelný | Index lomu = | Index lomu alfa = 1,695 | Index lomu beta = 1,698 | Index lomu gama = 1,733 | Index lomu epsilon = | Index lomu omega = | Dvojlom = 0,038 | 2V = 28 - 30 | 2V vypočítaný = 34 | Pleochroizmus X = | Pleochroizmus Y = | Pleochroizmus Z = | Rozpustnosť = | Elektrická vodivosť = | Magnetizmus = | Rádioaktivita = | Odrody = | Portál 1 = | Portál 2 = |Kryštálová sústava=[[Rombická sústava|rombická]]}} '''Euchroit''' (symbol Euc) je [[minerál]] kryštalizujúci v [[Rombická sústava|rombickej sústave]], chemicky trihydrát zásaditého [[Arzeničnan meďnatý|arzeničnanu meďnatého]] - Cu<sub>2</sub>(AsO<sub>4</sub>)(OH)·3H<sub>2</sub>O. Je to slovenský typový minerál. Opísal ho v roku 1823 [[August Breithaupt]]. Pôvod názvu je z gréckeho ευχροια vo význame "pekne sfarbený"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Euchroite | url = https://www.mindat.org/min-1417.html | vydavateľ = www.mindat.org | dátum prístupu = 2026-02-27}}</ref> ==Charakteristika== Euchroit je vzácny minerál, avšak pomerne častý na ložisku Svätodušná. Vytvára drobné svetlozelené, smaragdovozelené kryštály veľkosti 1,5 až 2 cm v puklinách kremeňa a na limonitizovaných kremitých sľudnatých bridliciach. Často sa vyskytuje spolu s [[Olivenit|olivenitom]], ktorý v ňom vytvára drobné uzavreniny, alebo býva narastený voľne vedľa euchroitu. Vyskytuje sa aj v podobe kryštalických povlakov a kôr na hornine. Je metastabilný vo vzťahu k príbuzným arzenátom medi. Má zelený až modrozelený vryp a sklený lesk. Je to priehľadný až priesvitný minerál. Prevládajúce tvary sú rombické dómy s rovnobežným ryhovaním, zriedkavejšie sú hrubotabuľkovité a krátkoprizmatické tvary.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Koděra|meno=Miroslav a kol.|titul=Topografická mineralógia Slovenska 2|vydavateľ=VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|miesto=Bratislava|rok=1990|isbn=80-224-0193-5|strany=736}}</ref> Považuje sa za najkrajší slovenský typový minerál. Kryštály a zrasty euchroitu z Ľubietovej sú dodnes najväčšie a najkrajšie na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ozdín | meno = Daniel | titul = Historické a novodobé významné minerály Slovenska | url = http://www.fyzickageografia.sk/geovedy/texty/ozdin.pdf | dátum vydania = 2012 | dátum prístupu = 2026-02-27 | poznámka = Geovedy pre každého, projekt: LPP-0130-09}}</ref> ==Vznik== Vzniká rozkladom [[chalkopyrit]]u a [[tetraedrit]]u v prostredí bohatom na [[Arzén|As]]. Najčastejšie sprievodné minerály sú [[malachit]], [[brochantit]], [[olivenit]], [[strašimirit]], [[klinoklas]], [[cornwalit]], [[parnauit]] a [[chalkofylit]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Thermodynamics, stability, crystal structure, and phase relations among euchroite, Cu2 (AsO4)(OH)·3H2O, and related minerals|url=http://www.schweizerbart.de/papers/ejm/detail/29/87385/Thermodynamics_stability_crystal_structure_and_pha?af=crossref|periodikum=European Journal of Mineralogy|dátum=2017-03-24|dátum prístupu=2026-03-12|ročník=29|číslo=1|strany=5–16|issn=0935-1221|doi=10.1127/ejm/2017/0029-2584|jazyk=en|meno=Juraj|priezvisko=Majzlan|meno2=Martin|priezvisko2=Števko|meno3=Edgar|priezvisko3=Dachs}}</ref> ==Poznávanie== Farba euchroitu je smaragdovozelená, zreteľne odlišná od iných sekundárnych minerálov medi na tejto lokalite.<ref name=":0" /> ==Výskyt na Slovensku== * [[Ľubietová]] (Svätodušná) - typová lokalita. Supergénny euchroit vznikol v oxidačnej zóne zvetrávaním [[Tetraedrit|tetraedritu]]-[[Tennantit|tennantitu]]. * Ľubietová (Driekyňa) - malý Cu hydrotermálny výskyt. * [[Poniky]] (Farbište), malé opustené Cu ložisko s hlavným rudným minerálom [[Tennantit|tennantitom]]. Jeho rozkladom vznikla pestrá supergénna asociácia, najmä Cu arzenátov: euchroit, [[tyrolit]], [[strašimirit]], [[parnauit]], [[olivenit]], [[cornwalit]], [[cornubit]] a [[klinoklas]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Mineralogy and origin of supergene mineralization at the Farbište ore occurrence near Poniky, central Slovakia|url=https://www.jgeosci.org/detail/jgeosci.098|periodikum=Journal of Geosciences|dátum=2011-10-15|dátum prístupu=2026-02-27|ročník=56|číslo=3|strany=273–298|issn=1802-6222|doi=10.3190/jgeosci.098|meno=Martin|priezvisko=Števko|meno2=Jiří|priezvisko2=Sejkora|meno3=Peter|priezvisko3=Bačík}}</ref> == Výskyt vo svete == *Schwarzleo blízko [[Leogang]], [[Rakúsko]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Poeverlein R.|titul=Euchroit und seine Begleiter vom prähistorischen Bergbau, Leogang, Österreich|periodikum=Lapis|dátum=2008|ročník=33|číslo=5|strany=13-22}}</ref> *Graschberg, [[Rakúsko]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Poeverlein|meno=R.|titul=Mineralien und Bergbau vom Graschberg bei Theirbach in der Tirolel Wild- schönau.|periodikum=Lapis|dátum=2010|ročník=35|strany=35-40|priezvisko2=Gröbner|meno2=J.|priezvisko3=Kolitsch|meno3=U}}</ref> *Zapachitsa, Ismerez, [[Bulharsko]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Minčeva-Stefanova|meno=J.|titul=Strashimirite, a new hydrous copper arsenate.|periodikum=Zapiski Vserossiyskogo Mineralogicheskogo Obshchestva|dátum=1968|ročník=97|strany=470-477}}</ref> *Carlés - Au ložisko, [[Španielsko]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Calvo|meno=M.|titul=Mineralogy of the gold deposit in Carlés, Salas, Asturias, Spain.|periodikum=Mineral Up|dátum=2014|ročník=3|strany=6-32|priezvisko2=Viñals|meno2=J.}}</ref> *Cramer Creek-Copper Cliff, [[Montana (USA)|Montana]], [[Spojené štáty|USA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Euchroite | url = https://www.handbookofmineralogy.org/pdfs/euchroite.pdf | dátum vydania = 2005 | dátum prístupu = 2026-03-12 | vydavateľ = Mineralogical Society of America}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam minerálov]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Euchroite}} ==Externé odkazy== * {{Minerály|euchroit}} * [http://www.mindat.org/min-1417.html Euchroit na www.mindat.org] [[Kategória:Rombické minerály]] [[Kategória:Fosfáty, arzenáty a vanadáty]] [[Kategória:Bodová grupa 222]] [[Kategória:Minerály medi]] [[Kategória:Minerály arzénu]] [[Kategória:Minerály kyslíka]] [[Kategória:Minerály vodíka]] [[Kategória:Minerály s typovou lokalitou na Slovensku]] [[Kategória:Minerály opísané zo Slovenska]] oayiayhe96t0jp2fh51bzwjhvg3xvpo SMER – sociálna demokracia 0 19741 8203470 8203136 2026-04-25T19:01:37Z ~2026-25308-97 293024 Odstránenie pro-europanismu 8203470 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.158948|17.171229|format=dms|display=title}} {{Infobox Politická strana | Názov = SMER – slovenská sociálna demokracia | Logo strany = Direction – Slovak Social Democracy̜̞ logo 2021.png | Skratka = SMER – SD | Založenie = [[8. november]] [[1999]] | Rozpustenie = | Predseda = [[Robert Fico]] | Podpredsedovia = [[Ľuboš Blaha]] <br> [[Juraj Blanár]] <br> [[Erik Kaliňák]] <br> [[Ladislav Kamenický]] <br> [[Richard Takáč]] | Najviac poslancov = 83 <small>''(NR SR 2012)''</small> <br> 5 <small>''(EP 2009)''</small> | Poslancov = {{Infobox politická strana/mandáty|41|150|hex=#CD0000}}{{nowrap|([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]])}} <br/> {{Infobox politická strana/mandáty|5|15|hex=#CD0000}}{{nowrap|([[Európsky parlament|EP]])}} | Volebný výsledok = {{Rast}} 22,95 %<br />[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|Voľby do NR SR 2023]] <br />{{rast}} 24,76 %<br />[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|Voľby do EP 2024]] | Ideológie = [[ľavicový populizmus]]<ref name = populismstudies>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lordkipanidze | meno = Mariam | priezvisko2 = Albrecht | meno2 = Héloïse | autor = | odkaz na autora = | titul = Report on Panel #1 / Mapping European Populism: Populist Authoritarian Tendencies in Central and Eastern Europe, and Challenges to the EU | url = https://www.populismstudies.org/report-on-panel-1-mapping-european-populism-populist-authoritarian-tendencies-in-central-and-eastern-europe-and-challenges-to-the-eu/ | vydavateľ = European Center for Populism Studies | dátum vydania = 2022-04-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref name = cw>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Direction – Slovak Social Democracy party (Smer-SD) | url = https://www.cleanenergywire.org/experts/direction-slovak-social-democracy-party-smer-sd | vydavateľ = cleanenergywire.org | dátum vydania = 2021-06-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref name = politico>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Busquets | meno = Arnau | autor = | odkaz na autora = | titul = POLITICO Poll of Polls — Slovakian polls, trends and election news for Slovakia – POLITICO | url = https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/slovakia/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20230724144155/https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/slovakia/ | vydavateľ = politico.eu | dátum vydania = 2022-02-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | dátum archivácie = 2023-07-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> <br /> [[ľavicový nacionalizmus]]<ref>{{cite web|url=http://www.ceeidentity.eu/sites/default/files/downloads/zelinsky_final.pdf|title=Great Expectations: Slovak Nationalist initiatives in the light of Communal Elections 2014|last=Želinský|first=Dominik|publisher=CEE Idenitity - National Identities|website=ceeidentity.eu|accessdate=2021-10-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210121123004/http://www.ceeidentity.eu/sites/default/files/downloads/zelinsky_final.pdf|archivedate=2021-01-21}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.tyzden.sk/casopis/33560/vedenie-smeru-uz-treba-vymenit/|title = Boris Zala: Vedenie Smeru už treba vymeniť|date = 24 July 2016}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://dennikn.sk/blog/396538/preco-smer-pravicova-az-krajnepravicova-strana/|title=Prečo je Smer pravicová až krajnepravicová strana|date=6 March 2016}}</ref><br/>[[národný populizmus]]<ref>{{Cite document| publisher = Západočeská univerzita v Plzni| last = Bradová| first = Klára| title = Národní populismus Roberta Fica| location = Plzeň| accessdate = 2021-07-11| date = 2015| url = http://dspace5.zcu.cz/handle/11025/19486}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210712152249/https://dspace5.zcu.cz/handle/11025/19486 |date=2021-07-12 }}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.bisla.sk/sk/wp-content/uploads/2015/05/Chamulova_Barbora-Bakalarska_praca.pdf|title=Populizmus HZDS a SMER|last=Chamulová|first=Barbora|date=2009|website=old.bisla.sk|accessdate=2016-06-22|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160804235116/http://www.bisla.sk/sk/wp-content/uploads/2015/05/Chamulova_Barbora-Bakalarska_praca.pdf|archivedate=2016-08-04}}</ref><ref>{{Cite book| publisher = IVO| isbn = 978-80-89345-12-0| last1 = Gyárfášová | first1 = Oľga | authorlink1 = Oľga Gyárfášová | last2 = Mesežnikov | first2 = Grigorij | authorlink2 = Grigorij Mesežnikov | title = Národný populizmus na Slovensku| location = Bratislava| date = 2008}}</ref><br/>[[sociálny konzervativizmus]]<ref name = cw/><ref>{{cite journal |last=Sekerák |first=Marián |title=Towards conservatism? Party politics in Slovakia at the end of the 2010s |journal=European View |date=October 2019 |volume=18 |issue=2 |pages=233–241 |doi=10.1177/1781685819883965 |doi-access=free}}</ref><ref>{{cite web|url=https://dennikn.sk/2385528/fico-hovori-o-lgbti-ludoch-coraz-vulgarnejsie-jeho-statna-tajomnicka-pritom-podporila-pride/?ref=tema|title=Fico hovorí o LGBTI ľuďoch čoraz vulgárnejšie, jeho štátna tajomníčka pritom podporila Pride|date=11 May 2021|publisher=Denník N|language=Slovak|website=dennikn.sk}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.aktuality.sk/clanok/248047/komentar-za-to-nase-manzelstvo/|title=Komentár: Za to naše manželstvo|date=26 February 2014|publisher=Aktuality|website=aktuality.sk|language=Slovak}}{{Cite web|url=https://www.noviny.sk/politika/441187-spor-medzi-premierom-a-sefom-eurovyboru-blaha-tvrdi-ze-nie-vsetko-co-napise-treba-brat-vazne|title = Spor medzi premiérom a šéfom eurovýboru. Blaha tvrdí, že nie všetko, čo napíše, treba brať vážne}}</ref><ref>{{cite book|last=Dangerfield|first=Martin|date=2013|chapter=Czech Republic, Hungary and Slovakia|title=National Perspectives on Russia: European Foreign Policy in the Making?|editor1-last=David|editor1-first=Maxine|editor2-last=Gower|editor2-first=Jackie|editor3-last=Haukkala|editor3-first=Hiski|page=[https://books.google.com/books?hl=en&lr=&id=PFv9Ofn-myoC&pg=PA181 181]|publisher=[[Routledge]]|isbn=978-1-135-04967-6}}</ref><br>[[sociálna demokracia]]<ref>{{cite web|url=http://www.parties-and-elections.eu/slovakia.html|title=Slovakia|website=Parties and Elections in Europe|first=Wolfram|last=Nordsieck|access-date=4 March 2020|year=2020}}</ref><br> [[rusofilstvo]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yar | meno = Lucia | titul = Fico je za proruskú propagandu na ukrajinskom čiernom zozname | periodikum = euractiv.sk | url = https://euractiv.sk/section/vychodna-politika/news/fico-je-za-prorusku-propagandu-na-ukrajinskom-ciernom-zozname/ | dátum vydania = 2022-07-26 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Ficova ukrajinská karta se líbí ruské propagandě. Expremiér přiostřuje - Seznam Zprávy | periodikum = Seznam Zprávy | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-stredni-evropa-ficova-ukrajinska-karta-se-libi-ruske-propagande-expremier-priostruje-221366 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | titul = Fico oslávil SNP s veľvyslancami Ruska a Bieloruska, Korčok posiela protest za ruské zasahovanie do slovenskej politiky | periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2988439/fico-oslavil-snp-s-velvyslancami-ruska-a-bieloruska-korcok-posiela-protest-za-ruske-zasahovanie-do-slovenskej-politiky/ | dátum vydania = 2022-08-29 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Fico je otevřeně proruský. Pokud sestaví příští vládu, demokracie bude v ohrožení, varuje politoložka | periodikum = iROZHLAS | odkaz na periodikum = iROZHLAS | vydavateľ = Český rozhlas | odkaz na vydavateľa = Český rozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/sona-szomolanyi-rozhovor-slovensko-robert-fico-igor-matovic-meciar-sulik_2302191100_jgr | dátum vydania = 2023-02-19 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Porovnali sme programy Smeru a Hlasu, líšia sa | periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/3576150/ | dátum vydania = 2023-09-19 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Aktuality.sk | titul = Predstavitelia Smeru chodia na večere s ruskými agentmi, hovorí Jaroslav Naď. Ich prepojenie na Kremeľ je jasné (rozhovor) | periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/RPz8Kh4/predstavitelia-smeru-chodia-na-vecere-s-ruskymi-agentmi-hovori-jaroslav-nad-ich-prepojenie-na-kremel-je-jasne-rozhovor/ | dátum vydania = 2023-06-05 | jazyk = sk | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref> [[antimigračná politika]]<ref name = Pravda>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Smer vyzval vládu, aby pre migráciu zatvorila hranice s Maďarskom. Podľa premiéra by to nebolo efektívne | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/681247-smer-vyzval-vladu-aby-pre-migraciu-zatvorila-hranice-s-madarskom/ | vydavateľ = Pravda | dátum vydania = 2023-09-13 | dátum aktualizácie = 2023-09-13 | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = sk }}</ref> | Iné3 názov = Počet členov | Iné3 = {{rast}} 13 540 <small>(31.12.2024)</small><ref name="vs2024">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2024/VS24r_SMER.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Mládežnícka = [[Mladí sociálni demokrati]] | Skupina EP = | Európska strana = | Medzinárodné = [[Socialistická internacionála]] | Materská strana = | Sídlo = Súmračná 25 <br /> 821 02 Bratislava | Noviny = Robíme pre ľudí <ref>http://strana-smer.sk/noviny-smeru-sd</ref> | Farby = {{legenda|#CD0000|[[červená]]}} | Web = [http://www.strana-smer.sk/ www.strana-smer.sk] |Politické spektrum = [[stredoľavica]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hagemann | meno = Christian | odkaz na autora = | titul = EU Funds in the New Member States: Party Politicization, Administrative Capacities, and Absorption Problems after Accession | vydanie = | vydavateľ = Palgrave Macmillan | miesto = London | rok = 2019 | isbn = 978-3-030-02091-0 | doi = https://doi.org/10.1007/978-3-030-02092-7 | kapitola = | strany = 149 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cunningham | meno = Benjamin | autor = | odkaz na autora = | titul = 5 takeaways from Slovakia’s election | url = https://www.politico.eu/article/slovakia-fico-asylum-migrants-elections-nazi-nationalists/ | vydavateľ = politico.eu | dátum vydania = 2016-03-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-03 | miesto = | jazyk = en }}</ref> až [[ľavica (politika)|ľavica]]<ref name="Nordea trade">{{cite book|author=Nordea|chapter=The political framework of Slovakia|title=Politický rámec Slovenska|url=https://www.nordeatrade.com/en/explore-new-market/slovakia/political-context}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200703093003/https://www.nordeatrade.com/en/explore-new-market/slovakia/political-context |date=2020-07-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mrvová | meno = Iva | autor = | odkaz na autora = | titul = Aká je ľavica na Slovensku? Od exkomunistov po Fica a Progresívne Slovensko | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/594313/aka-je-lavica-na-slovensku-od-exkomunistov-po-fica-a-progresivne-slovensko/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-04 | dátum prístupu = 2023-08-11 }}</ref> }} {{Politika na Slovensku}} [[Súbor:Súmračná 25.jpg|náhľad|Sídlo na Súmračnej 25 v Bratislave]] '''SMER – sociálna demokracia''', skratka '''SMER – SD''', uvádzané aj ''SMER – SSD'', je [[ľavicový populizmus|ľavicovopopulistická]],<ref name = populismstudies/><ref name = cw/><ref name = politico/> formálne [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratická]] [[politická strana]] pôsobiaca na [[Slovensko|Slovensku]]. [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky]] bola zaregistrovaná dňa [[8. november|8. novembra]] [[1999]]. Strana sa v prvých rokoch existencie profilovala ako strana [[Tretia cesta|tretej cesty]], neskôr pozmenila orientáciu na ľavicu a sociálnu demokraciu a stala sa dominantným prvkom na ľavicovej časti slovenského politického spektra.<ref name="smeronas2019">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = SMER - SD {{!}} Sociálne k ľudom, zodpovedne k štátu | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Strana sa profiluje ako [[Pro-europanizmus|pro-európska]] a podporuje členstvo Slovenska v [[Európska únia|Európskej únii]] a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], pričom iba kritizuje ich fungovanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stanovisko strany SMER - SD k aktuálnej situácii na Ukrajine | url = https://www.strana-smer.sk/aktuality/videa/post/stanovisko-strany-smer-sd-k-aktualnej-situacii-na-ukrajine | vydavateľ = www.strana-smer.sk | dátum prístupu = 2025-08-05 | priezvisko = NCV}}</ref> Napriek deklarovanému [[Stredoľavica|ľavicovému]] zameraniu zastáva v sociálnych otázkach [[Sociálny konzervativizmus|konzervatívne]] postoje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aktuality | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas | vydavateľ = www.strana-smer.sk | dátum prístupu = 2025-08-05 | priezvisko = NCV}}</ref> SMER-SD vládol na Slovensku s výnimkou 20-mesačnej prestávky [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vlády Ivety Radičovej]] v rôznych koaličných kombináciách od roku 2006 do roku 2020. Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|voľbách v roku 2012]] sa podarilo Smeru získať historicky najväčšiu podporu voličov (44,41 %, 83 mandátov), čo mu umožnilo zostaviť jednofarebnú vládu prvýkrát od roku 1989. Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách v roku 2016]] strana prepadla na 28,28 % a vytvorila vládnu koalíciu so [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]] a stranami [[MOST – HÍD|MOST-HÍD]] a [[SLOVENSKÁ KONZERVATÍVNA STRANA|#SIEŤ]] (len do 1. septembra 2016). Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách vo februári 2020]] bola strana s 38 poslaneckými kreslami v NR SR 2. najsilnejšou stranou a politickým subjektom v krajine. Strana zaznamenala pokles aj na komunálnej úrovni, avšak stále má najviac mandátov starostov (592) a poslancov zastupiteľstiev (3 692) zo všetkých strán. Predsedom strany je od vzniku [[Robert Fico]]. == Vedenie strany == Strana SMER-SD má štyri ústredné orgány: Snem, Predsedníctvo strany, Ústrednú revíznu komisiu a rozhodcovskú komisiu.<ref name="stanovy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = Stanovy SMER-SD | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas/stanovy | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Najvyšším orgánom strany SMER-SD je Snem, ktorý zvoláva Predsedníctvo strany najmenej raz za dva roky. Medzi jednotlivými snemami je najvyšším orgánom Predsedníctvo, ktoré má najviac 15 členov.<ref name="stanovy"/> Členmi Predsedníctva sú vždy predseda, podpredsedovia a generálny manažér, ktorí sú členmi Predsedníctva z titulu výkonu svojej funkcie. Ostatných členov Predsedníctva volí a odvoláva snem strany.<ref name="stanovy"/> Predsedníctvo strany malo v júli 2020 24 členov a nasledujúce zloženie:<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Dennik N|odkaz na autora=|titul=Fico zostáva predsedom, Smer chce mať rustikálny. Sekundovať mu bude mladý Kaliňák, Blaha či rapujúci poslanec Takáč|url=https://dennikn.sk/1972879/fico-zostava-predsedom-smer-chce-mat-rustikalny-sekundovat-mu-bude-mlady-kalinak-blaha-ci-rapujuci-poslanec-takac/?ref=tit|vydavateľ=dennikn.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-7-18|miesto=|jazyk=}}</ref><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = SMER - SD {{!}} Sociálne k ľudom, zodpovedne k štátu | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas/predstavitelia/predsednictvo-strany | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> {| | valign=top | * [[Robert Fico]], predseda * [[Ľuboš Blaha]], podpredseda * [[Juraj Blanár]], podpredseda * [[Erik Kaliňák]], podpredseda * [[Ladislav Kamenický]], podpredseda * [[Richard Takáč]], podpredseda * [[Marián Saloň]], generálny manažér * [[Jaroslav Baška]], člen * [[Miroslav Číž]], člen * [[Emil Ďurovčík]], člen * [[Martin Glváč]], člen * [[Augustín Hambálek]], člen | valign=top | * [[Dušan Jarjabek]], člen * [[Jozef Ježík]], člen * [[Robert Kaliňák]], člen * [[Daniel Karas]], člen * [[Marián Kéry]], člen * [[Ján Kvorka]], člen * [[Igor Melicher]], člen * [[Martin Nemky]], člen * [[Ľubomír Petrák]], člen * [[František Petro]], člen * [[Peter Šuca]], člen * [[Jana Vaľová]], člen |} == História == === Staršie názvy strany === '''SMER''' (1999 – 2003) '''SMER (tretia cesta)''' (2003 – 2005) [[Súbor:SMER – socialna demokracia Logo.svg|náhľad|pôvodné logo (do 2020)]] === Založenie strany SMER === Po voľbách v roku [[1998]] vznikala široká koalícia strán [[Slovenská demokratická koalícia|SDK]], [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]], [[Strana maďarskej koalície|SMK]] a [[Strana občianskeho porozumenia|SOP]]. [[Robert Fico]] ako podpredseda SDĽ však začal vystupovať proti koalícii s SMK, tvrdiac, že sa strana pokúša otvárať tzv. [[Benešove dekréty]]. Neskôr v roku [[1998]] sa dostal do sporu s vlastnou stranou SDĽ. SDĽ vytvorila spolu so Slovenskou demokratickou koalíciou a Stranou maďarskej koalície koaličnú vládu. Robert Fico bol v tom čase najpopulárnejším politikom strany a získal vo voľbách najviac preferenčných hlasov z politikov SDĽ. Podľa názoru politických analytikov Robert Fico očakával, že strana ocení jeho význam a rátal s menovaním za ministra vlády alebo generálneho prokurátora (nespĺňal však vekovú hranicu, ktorá by mu umožnila tento post zastávať). Robert Fico sa rozhodol z SDĽ a koalície odísť a v decembri [[1999]] a založil novú politickú stranu s názvom SMER. Podľa oficiálneho stanoviska strany SMER, Robert Fico ''"vyvodil svoje rozhodnutie, opustiť rady vládnej koalície a koaličnej Strany demokratickej ľavice a založiť novú politickú stranu na základe osobného hlbokého nesúhlasu a sklamania z obsahu a štýlu politiky, ktorú po voľbách v roku 1998 realizovala tzv. vláda zmeny".{{bez citácie}}'' Strana SMER sa hneď po svojom založení snažila pôsobiť ako alternatíva tak voči vtedajšej vládnej koalícii, ako aj opozícii. Ešte v tom istom volebnom období (1998 – 2002) prijala do svojho názvu prívlastok ''"tretia cesta"''. Podľa tvrdenia predstaviteľov strany sa tým zadefinovala ako ''"strana moderného progresívneho stredoľavého politického prúdu typu britskej Labour Party, alebo nemeckej SPD"''.<ref>http://www.aktuality.sk/clanok/149441/robert-fico/</ref> Sám Fico vyhlásil, že „nie je dôležité, či je mačka biela alebo čierna, ale či chytá myši“, citujúc generálneho tajomníka [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]], [[Teng Siao-pching]]a. S odstupom času sa ukázal krok Roberta Fica ako veľmi dobrý a predvídavý. Preferencie SMERu postupne rástli, naopak preferencie SDĽ klesali. Nakoniec sa vládna strana SDĽ nedostala v najbližších voľbách do parlamentu a k [[1. január]]u [[2005]] zanikla, keď bola pohltená práve SMERom. === Volebné obdobie 2002 – 2006 === Po voľbách v septembri [[2002]] sa SMER so ziskom 13,6 % voličských hlasov stal treťou najsilnejšou politickou stranou na Slovensku za [[HZDS]] a [[SDKÚ]] a obsadil 25 poslaneckých kresiel v NR SR. Tento výsledok možno považovať pre stranu, ktorá sa iba prvýkrát zúčastnila na voľbách, za veľký úspech. Napriek tomu bol pre SMER sklamaním, pretože prieskumy verejnej mienky dlhodobo predpovedali pre stranu oveľa lepší výsledok. Strane sa po voľbách nepodarilo dostať do vlády, a tak zostala v opozícii a vlastne počas celého volebného obdobia súperila s HZDS o vedúce postavenie v opozícii. V súperení o slovenského opozičného voliča však slávila úspech. V prieskumoch verejnej mienky predstihla dovtedy dlhodobo najpopulárnejšiu stranu HZDS a od roku 2004 si udržiavala stabilne prvé miesto s preferenciami oscilujúcimi tesne pod 30 %, kým preferencie druhej strany v poradí, HZDS, oscilovali okolo 15 %. ==== Poslanecký klub SMERu v NR SR ==== Poslanci SMERu zvolení vo voľbách v roku 2002: {{Stĺpce|2| # [[Edita Angyalová]] # [[Jaroslav Baška]] # [[Monika Beňová]] # [[Juraj Blanár]] # [[Jozef Buček]] # [[Jozef Burian]] # [[Dušan Čaplovič]] # [[Miroslav Číž]] # [[Igor Federič]] # [[Robert Fico]] # [[Darina Gabániová]] # [[Bohumil Hanzel]] # [[Miroslav Chovanec]] # [[Robert Kaliňák]] # [[Maroš Kondrót]] # [[Jana Laššáková]] # [[Róbert Madej]] # [[Dušan Muňko]] # [[Milan Murgaš]] # [[Pavol Paška]] # [[Igor Šulaj]] # [[Ivan Varga]] # [[Ľubomír Vážny]] # [[Boris Zala]] # [[Renáta Zmajkovičová]] }} V roku [[2004]] sa stal poslancom namiesto [[Monika Beňová|Moniky Beňovej]], ktorá bola zvolená za poslankyňu [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], náhradník [[Peter Oremus (politik)|Peter Oremus]]. Po jeho úmrtí v roku [[2006]] ho nahradil [[Marián Záhumenský]]. V máji [[2005]] posilnili poslanecký klub SMERu [[Dušan Jarjabek]], bývalý člen [[ĽS-HZDS]] a [[Vojtech Tkáč]], takisto bývalý člen HZDS a neskôr [[Ľudová únia|Ľudovej únie]]. Poslanecký klub SMERu sa tak stal najsilnejším poslaneckým klubom v parlamente a jediným, ktorému sa počet členov počas volebného obdobia zvýšil. ==== Integrácia ľavicových strán ==== V roku [[2004]] sa Robertovi Ficovi podarilo uskutočniť projekt zjednotenia ľavicových strán. Tri ľavicové strany s dlhodobo zanedbateľnými volebnými preferenciami a to [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]], [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|Sociálnodemokratická alternatíva]] (vznikla roku 2002 odštiepením z SDĽ) a [[Sociálnodemokratická strana Slovenska]] (pôsobila už od čias tesne po Nežnej revolúcii, ale stále so zanedbateľným politickým vplyvom) uznali, že nemajú šancu na prežitie na slovenskej politickej scéne a súhlasili s integráciou so Smerom. Integráciu schválili snemy jednotlivých strán na jeseň roku 2004. Dňa [[4. decembra]] [[2004]] na 10. zjazde SDĽ v Banskej Bystrici po tom, čo mala schránková firma uhradiť záväzky SDĽ<ref name=":02">TÓDOVÁ Monika: Košice zaplatia milióny firme, ktorá kedysi pomohla SDĽ, sme.sk, 28. jún 2013, [cit 2016-02-04], [http://domov.sme.sk/c/6852757/kosice-zaplatia-miliony-firme-ktora-kedysi-pomohla-sdl.html Dostupné online]</ref> bol schválený zánik strany zlúčením so Smerom od 31. decembra 2004.<ref name="peterweissmyslienky">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Krno|meno=Martin|odkaz na autora=|titul=Peter Weiss: Išlo o myšlienky a solidaritu, nik nemyslel na kariéru|url=http://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/382019-peter-weiss-islo-o-myslienky-a-solidaritu-nik-nemyslel-na-karieru/|dátum vydania=2016-02-02|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-02-03|vydavateľ=Perex|miesto=|jazyk=}}</ref> SDSS, SDA a ďalšie malé ľavicovo-centristické strany sa so Smerom zlúčili už predtým<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Weiss: Išlo o myšlienky a solidaritu, nik nemyslel na kariéru|url=https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/382019-peter-weiss-islo-o-myslienky-a-solidaritu-nik-nemyslel-na-karieru/|dátum vydania=2016-02-02|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=Pravda.sk|jazyk=sk-SK}}</ref>. Smer sa stal prakticky zo dňa na deň najbohatšou politickou stranou na Slovensku. Majetky Smeru a SDĽ podľa výročných správ z roku 2003 prevyšovali 70 miliónov korún. SDĽ mala vtedy majetok 48,5 milióna (dvakrát viac ako Smer). Ústredným tajomníkom SDĽ bol vtedy [[Ján Richter]]. Podľa [[Peter Bárdy|Petra Bárdyho]] [[Ľubomír Petrák]] je muž, ktorý „odovzdal“ do rúk Roberta Fica SDĽ a aj preto doteraz Richter a Petrák pôsobia ako politici SMERu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bárdy|meno=Peter|titul=Komentár Petra Bárdyho: Muž, ktorý Ficovi priniesol zlaté prasa|url=https://www.aktuality.sk/clanok/652185/komentar-petra-bardyho-muz-ktory-ficovi-priniesol-zlate-prasa/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=aktuality.sk|jazyk=sk}}</ref> Od 1. januára [[2005]] SDĽ, SDA a SDSS zanikli a SMER zmenil názov na SMER – sociálna demokracia. Najvýznamnejší politický zisk pre SMER z tejto integrácie nebol ani tak v zisku nových voličov, ale skôr v zisku značky sociálnej demokracie a medzinárodného zakotvenia v Socialistickej internacionále i [[Strana európskych socialistov|Strane európskych socialistov (PES)]]. === Volebné obdobie 2006 – 2010 === Po parlamentných voľbách strana SMER-SD výrazne zvíťazila s 29,14 % voličských hlasov. Najviac preferenčných hlasov dostal volebný líder a predseda strany Robert Fico (443 230) nasledovaný Robertom Kaliňákom (299 253) a Dušanom Čaplovičom (110 702). SMER-SD získal 50 zo 150 poslaneckých kresiel a ako víťaz volieb i právo [[predseda Národnej rady SR|predsedať Národnej rade SR]]. Za predsedu bol zvolený na ustanovujúcej schôdzi [[Pavol Paška]], ktorý získal 98 zo 148 hlasov prítomných poslancov. Ďalšie parlamentné funkcie zastávané členmi strany boli: podpredseda NR SR – [[Miroslav Číž]], ktorý bol zároveň aj predsedom poslaneckého klubu SMER-SD, predseda Ústavnoprávneho výboru – [[Mojmír Mamojka]] a predseda Mandátového a imunitného výboru – [[Renáta Zmajkovičová]]. Z ďalších 16 tzv. fakultatívnych výborov členovia SMERu predsedali štyrom, a to výboru pre financie, rozpočet a menu ([[Jozef Burian]]), výboru pre hospodársku politiku ([[Maroš Kondrót]]), zahraničnému výboru ([[Boris Zala]], od 27.6.2009 [[Juraj Horváth (1965)|Juraj Horváth]], pretože Zala bol zvolený za poslanca [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]]) a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ ([[Jana Laššáková]]). Strana sa správala stabilne, počas volebného obdobia ako jedinú parlamentnú stranu ani klub neopustil žiadny poslanec, na rozdiel od všetkých ostatných parlamentných strán. Spolu s koaličnými stranami [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] a ĽS-HZDS tvorili nadpolovičnú väčšinu v NR SR, s celkovo 85 poslancami, s ktorými neskôr spoločne hlasovali aj nezávislý poslanec, odídenec z klubu ĽS-HZDS, [[Tibor Mikuš]] a [[Anton Korba]], odídenec z SNS. Strana SMER-SD bola počas celého volebného obdobia najpopulárnejšou stranou, čo sa týka podpory v prieskumoch. Volebné preferencie jej oscilovali okolo 40 %. Podľa prieskumu verejnej mienky Štatistického úradu SR by SMER-SD v mesiacoch júl 2008 a január 2009 získal parlamentnú väčšinu (76 mandátov), čo by stačilo na vytvorenie jednofarebnej vlády. Strana SMER-SD dňa 4. júla 2006 podpísala koaličnú zmluvu, na základe ktorej zostavila [[vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|vládnu koalíciu]] so [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]] a [[ĽS-HZDS|Ľudovou stranou Hnutie za demokratické Slovensko]] a začala napĺňať svoj sociálny program. Predsedom vlády sa stal [[Robert Fico]]. Celkovo mala strana 11 zo 16 členov vlády, z nich aj dvoch podpredsedov vlády – [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] a [[Dušan Čaplovič|Dušana Čaploviča]], podpredsedu pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. Získlala ministerstvá hospodárstva, financií, dopravy, pôšt a telekomunikácií, vnútra, obrany, zahraničných vecí, práce, sociálnych vecí a rodiny, kultúry a zdravotníctva; od 28. augusta 2009 bol členom Smeru-SD aj minister životného prostredia – stalo sa tak po prvýkrát na politickej scéne SR, žeby aj napriek dohode v koaličnej zmluve predseda vlády odobral koaličnej strane ministerstvo (koaličná zmluva nemá právnu silu výhradne rozdeliť ministerstvá medzi jednotlivé strany, čiže konanie predsedu vlády nebolo protiprávne, predseda vlády konal na základe jeho ústavného práva vymenúvať a odvolávať členov vlády SR podľa čl. 111 [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavy SR]]). V roku 2009 strana vyhrala aj ďalšie volebné súboje: * Spoločný kandidát SMERu-SD a SNS na prezidenta SR [[Ivan Gašparovič]] vyhral obidve kolá [[voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|volieb]] a opätovne sa stal [[prezident SR|prezidentom SR]]. * V júni 2009 strana získala 32,01 % hlasov a 5 mandátov v [[voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2009|druhých voľbách do Európskeho parlamentu]] na Slovensku (poslancami sa stali Monika Flašíková-Beňová, Boris Zala, Vladimír Maňka, Monika Smolková a Katarína Neveďalová). * Vo [[voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2009|voľbách do VÚC]] v novembri 2009 kandidáti SMER-SD získali funkciu predsedu všetkých samosprávnych krajov okrem Bratislavy, t. j. v Trenčíne ([[Pavol Sedláček]]), Nitre ([[Milan Belica]] v koalícií s SDKÚ-DS a KDH), Žiline ([[Juraj Blanár]]), Banskej Bystrici ([[Vladimír Maňka]]), Prešove ([[Peter Chudík]]), Košiciach ([[Zdenko Trebuľa]]) a v Trnave, kde SMER podporoval nezávislého kandidáta [[Tibor Mikuš|Tibora Mikuša]], pričom kandidáti v Žiline, Nitre a Trnave získali nadpolovičnú väčšinu hlasov už v prvom kole volieb. === Volebné obdobie 2010 – 2012 === {{Výhonok-časť}} Strana vyhrala [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|parlamentné voľby v roku 2010]] s vysokým náskokom, keď získala 880 111 hlasov (34,79 %), čo bolo viac ako získala vo voľbách druhá ([[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]]) a tretia strana ([[Sloboda a Solidarita|SaS]]) dokopy, a znamenalo zisk 62 mandátov v parlamente. Strana však nebola schopná zostaviť koalíciu a preto zotrvala v opozícii. Najviac preferenčných hlasov dostal volebný líder a predseda strany Robert Fico (569 921) nasledovaný Robertom Kaliňákom (395 088) a Dušanom Čaplovičom (224 332). Nad 100-tisíc preferenčných hlasov získali aj Marek Maďarič (122 835) s Jánom Počiatkom (111 180). Členovia strany zastávali vo volebnom období 2010-2012 nasledovné parlamentné funkcie: podpredseda NR SR – [[Robert Fico]], a predsedovia 8 výborov NR SR: Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií [[Renáta Zmajkovičová]], pre verejnú správu a regionálny rozvoj [[Igor Choma]], pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport [[Dušan Čaplovič]], pre kultúru a médiá [[Dušan Jarjabek]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti [[Národný bezpečnostný úrad|NBÚ]] [[Marián Saloň]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti [[Slovenská informačná služba|SIS]] [[Robert Kaliňák]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva [[Peter Žiga]] a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ [[Jana Laššáková]]. Podľa prieskumu verejnej mienky agentúry Focus by SMER-SD v mesiaci máj 2011 získal parlamentnú väčšinu (80 mandátov), čo by stačilo na vytvorenie jednofarebnej vlády. === Volebné obdobie 2012 - 2016 === {{Výhonok-časť}} Na vrchole svojich síl sa Smer ocitol v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|predčasných voľbách 2012]]. Až 44,41 percenta voličov zabezpečilo Smeru 83 poslaneckých mandátov, strana tak nepotrebovala koaličného partnera a nasledujúce štyri roky vládla sama.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Filová|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|titul=Vzostupy a pády Smeru|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/535279-vzostupy-a-pady-smeru/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2019-12-07|dátum prístupu=2019-12-07}}</ref> Politický analytik [[Ján Baránek]] doplnil, že Smer je v histórii Slovenska asi najdlhšie pôsobiaca strana, ktorá je zatiaľ ešte stále aj najsilnejšou. „Je aj jednou z najstabilnejších strán. Ani personálne otrasy, personálne zmeny, ktorými prešla, ju zásadnejšie neoslabili,“ dodal s tým, že práve stabilita patrí medzi pozitíva tejto strany. „Medzi ne treba spomenúť aj sociálne opatrenia, ako napríklad vlaky zadarmo."<ref name=":0" /> (Spustené 17. novembra 2014 ako súčasť balíčka 15 opatrení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Vybavené - od 17. novembra sú vlaky pre študentov a dôchodcov zadarmo|url=https://www.vlada.gov.sk//vybavene-od-17-novembra-su-vlaky-pre-studentov-a-dochodcov-zadarmo/|vydavateľ=Úrad vlády SR|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-12-07|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref>) === Volebné obdobie 2016 – 2020 === [[Súbor:VENUES OF BRATISLAVA SUMMIT 16.September 2016 (29700046355).jpg|náhľad|Minister vnútra [[Robert Kaliňák]], predseda vlády [[Robert Fico]] a minister zahraničných vecí [[Miroslav Lajčák]] počas bratislavského samitu v septembri 2016 pri príležitosti [[Predsedníctvo Rady Európskej únie|predsedníctva]] Slovenska v [[Rada Európskej únie|Rade Európskej únie]].]] [[Súbor:President Trump Welcomes the Prime Minister of the Slovak Republic to the White House (32822949817).jpg|náhľad|Premiér [[Peter Pellegrini]] a minister zahraničných vecí [[Miroslav Lajčák]] na rokovaní s prezidentom [[USA]] [[Donald Trump|Donaldom Trumpom]] v [[Biely dom|Bielom dome]] v máji 2019.]] V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách]] získal SMER-SD 737 481 hlasov (28,28 %), čo predstavovalo pokles o približne 16 % a 400 tisíc hlasov oproti predošlým voľbám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Parlamentné voľby 2016 na Slovensku | url = https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2016/vysledky | vydavateľ = vysledkyvolieb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Napriek tomu voľby strana vyhrala, získala 49 mandátov poslancov a predseda Robert Fico bol schopný zostavovať vládu. Po voľbách nakoniec SMER-SD zostavil koaličnú vládu so stranami [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[MOST-HÍD]] a [[#SIEŤ]]. V novej vláde získal SMER-SD dominantné postavenie, mal 9 kresiel, pričom zvyšné strany spoločne len 6. Premiérom zostal Robert Fico, ministrom vnútra [[Robert Kaliňák]]. Podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu sa stal [[Peter Pellegrini]]. [[Peter Kažimír]] pôsobil ako minister financií, [[Peter Žiga]] ako minister hospodárstva, [[Ján Richter]] ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny a [[Marek Maďarič]] ako minister kultúry. SMER tiež nominoval dvoch nestraníkov – [[Miroslav Lajčák|Miroslava Lajčáka]] za ministra zahraničných vecí a [[Tomáš Drucker|Tomáša Druckera]] za ministra zdravotníctva. 1. septembra 2016 vládne strany po rozpade strany #SIEŤ podpísali novú koaličnú dohodu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = Zaujíma vás text novej Koaličnej zmluvy? Tu je jej plné znenie | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/nrsr-a-vlada-profily/koalicna-dohoda-zmluva-smer-sns-most-hid/216320-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-10 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Po [[Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej|vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej]] vo februári 2018 a zverejnení posledného Kuciakovho článku o podvodoch talianskych podnikateľov pôsobiacich na východnom Slovensku, ktorí mali napojenie na [[Mafia|mafiánsku]] [[Zločinecká skupina|zločineckú skupinu]] [[’Ndrangheta]] a o väzbách jedného z nich na predstaviteľov strany SMER vypukli vo viacerých mestách demonštrácie, ktorých požiadavky postupne rástli. Rastúce napätie v spoločnosti a protesty viedli najprv k rezignácii ministrov kultúry a vnútra [[Marek Maďarič|Maďariča]] a [[Robert Kaliňák|Kaliňáka]], neskôr až k [[Vládna kríza|vládnej kríze]], ktorej vyvrcholením bolo podanie demisie [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|tretej vlády]] [[Robert Fico|Roberta Fica]] [[15. marec|15. marca]] [[2018]]. Následne došlo k miernym personálnym zmenám, [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 20. marca 2020|novú vládu]] opäť zostavil SMER-SD a na jej čele Fica nahradil [[Peter Pellegrini]].<ref name=":3">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR, TREND.sk, SITA | odkaz na autora = | titul = Fico odovzdal demisiu, novú vládu zostaví Pellegrini | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/kiska-prijme-pellegriniho-ten-sa-spomina-ako-novy-premier.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-15 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V októbri 2018 stranu a koalíciu opustil bývalý minister kultúry Marek Maďarič, ostal pôsobiť v NR SR ako nezaradený.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = maho, TASR | odkaz na autora = | titul = Maďarič kvôli Dankovi končí v Smere, aj v koalícii. Odišiel už dávno, vyhlásil Fico | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/1831408-madaric-kvoli-dankovi-konci-v-smere-aj-v-koalicii-odisiel-uz-davno-vyhlasil-fico | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-10-25 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Od volieb 2016 si Smer stabilne držal preferencie okolo 25 až 28 percent. Zlom nastal po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a následnej rekonštrukcii vlády. Smer klesol na zhruba 20 percent a z tohto čísla sa mu preferencie nepodarilo zvýšiť ani do konca roku 2019.<ref name=":0" /> V [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|komunálnych voľbách v novembri 2018]] SMER-SD skončil ako najsilnejšia strana. Získal 592 mandátov starostov (20,38 %) a 3 692 mandátov poslancov (17,88 %) a ďalšie stovky mandátov v koalíciách. Zaznamenal však porážky v krajských mestách, kde nezískal žiaden mandát. Robert Fico deklaroval napriek oslabeniu pozícií strany víťazstvo a pri tejto príležitosti obvinil opozíciu, že v skutočnosti neexistuje, keďže neuspela v regiónoch a za jediné reálne strany označil svojich koaličných partnerov ([[MOST-HÍD]] a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) a [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]].<ref name=":6">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Chceli sme viac, ale stranícky Smer voľby vyhral, povedal Fico | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20958984/komunalne-volby-fico-potvrdilo-sa-ze-opozicia-neexistuje.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-11 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Do [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|prezidentských volieb v marci 2019]] strana nominovala vtedajšieho podpredsedu [[Európska komisia|Európskej komisie]], [[Maroš Šefčovič|Maroša Šefčoviča]]. Šefčovič bol dlho v prieskumoch verejnej mienky favoritom na víťazstvo. Po odstúpení [[Robert Mistrík|Roberta Mistríka]] v prospech [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]] však Šefčovičove šance klesli. V prvom kole volieb skončil na druhom mieste za Čaputovou so ziskom 400 379 hlasov (18,66 %). Pred druhým kolom si Šefčovič osvojil konzervatívnu rétoriku, avšak neuspel.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kern | meno = Miro | autor = | odkaz na autora = | titul = Šefčovič to doteraz hral len na priaznivcov Smeru, teraz je z neho už aj konzervatívec | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1402879/sefcovic-to-doteraz-hral-vylucne-na-priaznivcov-smeru-teraz-je-z-neho-uz-aj-konzervativec/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-07 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V druhom kole prehral s Čaputovou, keď získal 752 403 hlasov (41,59 %). Europoslanec [[Boris Zala]] v roku 2019 kritizoval rozkol v strane medzi dvoma krídlami, sociálnodemokratickým (reprezentovaným ním, súčasným predsedom vlády [[Peter Pellegrini|Petrom Pellegrinim]] či [[Monika Smolková|Monikou Smolkovou]], [[Monika Beňová|Monikou Beňovou]] a [[Branislav Ondruš|Branislavom Ondrušom]]) a nacionalistickým, reakčným a konzervatívnym krídlom (kam zaradil predsedu strany [[Robert Fico|Fica]], [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] či [[Ľuboš Blaha|Ľuboša Blahu]]). Línie premiéra Pellegriniho a predsedu Fica sa podľa neho v mnohom názorovo odlišujú a Fico stranu "fašizuje" pre možnú spoluprácu po voľbách v roku 2020 s [[ĽSNS]].<ref name=":2">{{Citácia periodika | priezvisko = Zala | meno = Boris | autor = | odkaz na autora = | titul = Výhonky fašizácie (na poľutovanie aj v Smere) | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1462884/vyhonky-fasizacie-na-polutovanie-aj-v-smere/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-09 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|eurovoľbách v máji 2019]] utrpel SMER-SD prekvapivú porážku, keď získal iba 15,72 % (pokles o vyše 8 %) hlasov a prvý raz od roku 2004 neskončil ako najsilnejšia politická strana, keď ho predbehla koalícia [[Progresívne Slovensko|PS]]-[[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]]. SMER-SD získal v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]] tri mandáty pre [[Monika Beňová|Moniku Beňovú]], [[Miroslav Číž|Miroslava Číža]] a [[Robert Hajšel|Roberta Hajšela]]. Strana predstavila kandidátnu listinu pre [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentné voľby vo februári 2020]] 27. novembra 2019.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hutko | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Kandidátka Smeru trošku omladla | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/534148-nazivo-smer-predstavuje-kandidatku/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-27 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Volebným lídrom sa stal premiér Pellegrini, z druhého miesta kandidoval predseda Fico, z tretieho ministerka vnútra [[Denisa Saková]]. 1. decembra 2019 predstavila strana nový vizuál volebnej kampane. Po dlhoročnom používaní ruže v logu SMER-SD zmenil logo na šípku v tvare písmena S a začal používať slogan "nový SMER – zodpovedná zmena". Podľa komentátorov deklaratórne volanie po zmene nekorešponduje so skutočnou politikou strany, zároveň naznačovali ústup predsedu Fica do úzadia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pataj | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = Označenie „nový Smer“ je hanba | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1672261/oznacenie-novy-smer-je-hanba/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-02 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Behul | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = "#BezFica2020" | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://komentare.hnonline.sk/komentare-hn/2051724-bezfica2020 | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-03 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> === Volebné obdobie 2020 – 2023 === Strane sa v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách]] podarilo získať výsledok 18,29 %, čo bolo o 2 až 3 percentá viac, ako ukazovali posledné prieskumy, stále však ide o pokles o 10 % oproti predošlým voľbám. Strana v parlamente obsadila 38 kresiel. Predsedom poslaneckého klubu Fico, Pellegrini sa stal na základe povolebných vyjednávaní podpredsedom Národnej rady za opozíciu. V máji 2020 dvaja poslanci za SMER-SD, [[Ján Podmanický]] a [[Marián Kéry]] založili tzv. platformu hodnotovej politiky s poslancami zo strany [[KDŽP]], zvolenými na kandidátke [[ĽSNS]]. Kvôli tomuto ich ostro kritizoval Peter Pellegrini, naopak Robert Fico sa Podmanického zastal. Podmanický v máji 2020 opustil pre kritiku z vlastných radov stranu aj poslanecký klub Smeru. ==== Odchod Pellegriniho skupiny ==== Už v apríli 2020 podpredseda strany Peter Pellegrini oznámil, že má ambíciu kandidovať na post predsedu strany ako najpopulárnejší politik strany, ktorý získal vo voľbách o 170 000 viac hlasov než predseda.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini pripúšťa kandidatúru za predsedu Smeru|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME.sk|url=https://domov.sme.sk/c/22391573/pellegrini-smer-predseda-zmena.html|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-04-25|dátum prístupu=2020-04-25|ročník=|číslo=|strany=|meno=}}</ref> Robert Fico reagoval rázne s tým, že z postu nehodlá odstúpiť a chce naďalej ostať na čele strany. Pellegrini postupne začal v kritike predsedu a pomerov strany pritvrdzovať. Pellegrini kritizoval, že od konania volieb nezasadlo predsedníctvo strany a nebol známy dátum snemu. Pellegrini požadoval čo najskoršie konanie snemu, naopak Fico presadzoval, aby sa nominačný snem uskutočnil až na slávnostnom sneme v decembri.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Pellegrini vyzval Fica na odchod z čela Smeru | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/552613-nazivo-brifing-predsedu-smeru-roberta-fica/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-26 | dátum prístupu = 2020-06-15}}</ref> Na tlačovej besede v júni 2020 v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] Pellegrini oznámil, že rezignuje na post podpredsedu strany SMER-SD a v dohľadnej dobe stranu opustí. Načrtol tiež založenie novej strany, ktorá by podľa jeho slov mala byť [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratická]], odmietol však, že by bola [[Liberalizmus|liberálna]]. Fico v podobnom čase Pellegrinimu ponúkol už aj post predsedu strany za podmienky zachovania vlastného vplyvu v strane, Pellegrini jeho ponuku odmietol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Robert Fico ponúkol Petrovi Pellegrinimu post predsedu Smeru | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1925453/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-10 | dátum prístupu = 2020-06-15 }}</ref> V prvom prieskume agentúry FOCUS by novú Pellegriniho stranu volilo 21,4 % respondentov, zatiaľ čo pôvodný SMER-SD 9,7 %. Na tlačovej konferencii týždeň po oznámení Pellegriniho odchodu svoj odchod zo strany oznámilo ďalších 10 poslancov strany, medzi nimi podpredsedovia [[Peter Žiga]] a [[Richard Raši]], členka predsedníctva [[Denisa Saková]] či dlhoroční poslanci a členovia strany. Zároveň na tejto tlačovej konferencii spolu s Pellegrinim oznámili vznik novej sociálnodemokratickej strany, do ktorej vstupujú.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini ohlásil stranu, má zatiaľ 11 poslancov|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/1934489/pellegrini-ohlasil-stranu-ma-zatial-11-poslancov/?ref=tit1|issn=1336-720X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2020-06-15|ročník=|číslo=|strany=}}</ref> Politológ [[Grigorij Mesežnikov]] vyslovil predpoklad, že po odchode Pellegriniho skupiny sa SMER-SD môže posunúť viac doľava, do spektra radikálnej až komunistickej ľavice.<ref name="r1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Smer-SD sa po odchode Pellegriniho podľa politológa zmení na radikálnu až komunistickú ľavicu|url=https://www.webnoviny.sk/smer-sd-sa-odchodom-pellegriniho-meni-na-komunisticku-lavicu/|vydavateľ=Webnoviny|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-06-10|miesto=|jazyk=}}</ref> ==== Kritika zo strany európskych socialistov ==== Dňa [[4. júl]]a [[2006]] socialistická frakcia v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]] odhlasovala návrh odporučiť [[Strana európskych socialistov|Strane európskych socialistov]] pozastaviť členstvo strane SMER – sociálna demokracia v nej (v PES) v dôsledku jej povolebnej spolupráce s nacionalistickou [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]], ktorej charakter sa podľa vyjadrenia predsedu strany [[Poul Nyrup Rasmussen|Poula Nyrupa Rasmussena]] a predsedu frakcie v parlamente [[Martin Schulz|Martina Schulza]], lídrov Strany európskych socialistov a Socialistickej frakcie v Európskom parlamente "nezlučuje so sociálno-demokratickými hodnotami vrátane rešpektovania práv menšín a demokracie". Členstvo bolo Smeru pozastavené 13. októbra 2006 na obdobie najmenej 10 mesiacov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Eurosocialisti: SNS nie je náš partner|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://www.sme.sk/c/2944609/eurosocialisti-sns-nie-je-nas-partner.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2006-10-13|dátum prístupu=2019-12-03}}</ref> Dňa [[14. február]]a [[2008]] predsedníctvo Strany európskych socialistov (PES) rozhodlo o návrate SMERu do strany, na základe záväzkov premiérovej strany a jej koaličných partnerov, že na Slovensku sa dodržiavajú práva národnostných menšín, ako aj ich status quo. Podľa slov Rasmussena, „vláda Slovenskej republiky pod vedením Roberta Fica dokázala svoj sociálnodemokratický charakter a preto si SMER zaslúži návrat do európskej politickej rodiny.“<ref>http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=2004{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[12. október|12. októbra]] [[2023]] rozhodlo vedenie Strany európskych socialistov o pozastavení plného členstva strany SMER – sociálna demokracia a aj asociovaného členstva strany [[HLAS – sociálna demokracia]]. Podľa vyjadrenia predsedníctva dôvodom bol „odklon strany SMER od hodnôt európskych socialistov“, „proruské postoje“ (konkrétne odmietnutie poskytnutia vojenskej pomoci Ukrajine) a tiež opätovné vytvorenie vlády so Slovenskou národnou stranou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Strana európskych socialistov pozastavila členstvo Smeru aj Hlasu | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/politika/101624/strana-europskych-socialistov-pozastavila-clenstvo-smeru-aj-hlasu/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-12 | dátum prístupu = 2023-11-14 }}</ref> == Vedenie strany == === Predsedovia strany SMER – SD === {| class="wikitable" !# !Meno !Od !Do |- |1. |[[Robert Fico]] |11.12.1999 |súčasnosť |} == Volebné výsledky a preferencie == === Národná rada Slovenskej republiky === {| class="wikitable" style="text-align:center" !Rok !Líder !Hlasy !% !Mandáty !Poradie !Postavenie |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002|2002]] | rowspan="6" |[[Robert Fico]] |387,100 |13,46 |{{Infobox politická strana/mandáty|25|150|hex=#ee3a43}} |3. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2006|2006]] |671,185 |{{Rast}}29,14 |{{Infobox politická strana/mandáty|50|150|hex=#ee3a43}} |{{Rast}}1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|Koalícia - Fico I.]] |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|2010]] |880,111 |{{Rast}}34,80 |{{Infobox politická strana/mandáty|62|150|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|2012]] |1,134,280 |{{Rast}}44,42 |{{Infobox politická strana/mandáty|83|150|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|Vláda - Fico II.]] |- | rowspan="2" |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|2016]] | rowspan="2" |737,481 | rowspan="2" |{{Pokles}}28,28 | rowspan="2" |{{Infobox politická strana/mandáty|49|150|hex=#ee3a43}} | rowspan="2" |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|Koalícia - Fico III.]] (2016 - 2018) |- | style="background:#e6ffd9" | [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 21. marca 2020|Koalícia - Pellegrini]] (2018 - 2020) |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|2020]] |[[Peter Pellegrini]] |527,172 |{{Pokles}}18,29 |{{Infobox politická strana/mandáty|38|150|hex=#ee3a43}} | {{Pokles}}2. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|2023]] |[[Robert Fico]] |681,017 |{{Rast}}22,95 |{{Infobox politická strana/mandáty|42|150|hex=#ee3a43}} | {{Rast}}1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|Koalícia - Fico IV.]] |} === Mapy volebných výsledkov === <gallery> Súbor:Results Slovak parliament elections 2010 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2010 Súbor:Results Slovak parliament elections 2012 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2012 Súbor:Results Slovak parliament elections 2016 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2016 Súbor:2020 nrsr smer.svg|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020 Súbor:Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy SMER-SD.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2023 </gallery> === Európsky parlament === {| class="wikitable" style="text-align:center" !Rok !Líder(-ka) !Hlasy !% !Mandáty !Poradie !Postavenie |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004|2004]] |[[Monika Beňová]] |118,535 |16,90 |{{Infobox politická strana/mandáty|3|14|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 3. | rowspan="4" style="background:#e6ffd9" | Účasť vo frakcii [[Progresívna aliancia socialistov a demokratov|S&D]] |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2009|2009]] |[[Boris Zala]] |264,722 |{{Rast}}32,02 |{{Infobox politická strana/mandáty|5|13|hex=#ee3a43}} |{{Rast}}1. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|2014]] |[[Maroš Šefčovič]] |135,089 |{{Pokles}}24,10 |{{Infobox politická strana/mandáty|4|13|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|2019]] | rowspan="2" |[[Monika Beňová]] |154,996 |{{Pokles}}15,72 |{{Infobox politická strana/mandáty|3|14|hex=#ee3a43}} |{{Pokles}}2. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|2024]] |365,794 |{{Rast}}24,76 |{{Infobox politická strana/mandáty|5|15|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 2. | style="background:#ffd9d9" | Neúčasť vo frakcii |} === Voľba prezidenta Slovenskej republiky === {| class=wikitable style=text-align:center ! rowspan="2" |Rok ! rowspan="2" |Kandidát ! colspan="3" |Prvé kolo ! colspan="3" |Druhé kolo |- !Hlasy !% !Poradie !Hlasy !% !Výsledok |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2004|2004]] | rowspan="2" |[[Ivan Gašparovič]]{{#tag:ref|kandidát strany [[REPUBLIKA|HZD]] podporovaný stranou|group=pozn}} |442,564 |22,28 |2. |1,079,592 |59,91 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|2009]] |876,061 |46,71 |1. |1,234,787 |55,53 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|2014]] |[[Robert Fico]] |531,919 |28,01 |1. |893,841 |40.61 | style="background:#ffd9d9" | Nezvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|2019]] |[[Maroš Šefčovič]]{{#tag:ref|nezávislý kandidát podporovaný stranou|group=pozn}} |400,379 |18,66 |2. |752,403 |41,59 | style="background:#ffd9d9" | Nezvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|2024]] |[[Peter Pellegrini]]{{#tag:ref|kandidát strany [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] podporovaný stranou|group=pozn}} |834,718 |37,02 |2. |1,409,255 |53,12 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |} === Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry FOCUS === {{#chart:SMER Opinion polls FOCUS.chart}} === Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry AKO === {{#chart:SMER_Opinion_polls_AKO.chart}} === Volebné preferencie strany v percentách podľa SUSR (historické dáta) === {{#chart:SMER Opinion polls SUSR.chart}} == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Kandidačná listina SMERu pre voľby do NR SR v roku 2006]] * [[:Kategória:Politici Smeru|Politici Smeru]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=SMER-SD}} == Externé odkazy == {{Portál|Slovensko|Slovenský|Politika|Politický}} * [http://www.strana-smer.sk/ oficiálna stránka strany] * [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153097 SMER v registri strán MV SR] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:SMER – sociálna demokracia| ]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] [[Kategória:Sociálnodemokratické strany]] hqpjmuc1px5r5hhdszs2iq5exdrteh1 Nemčina 0 23180 8203407 8116353 2026-04-25T14:35:44Z ~2026-24996-68 292823 Https 8203407 wikitext text/x-wiki {{Infobox jazyk | Názov = nemčina| Natívny názov = Deutsch | štáty = [[Nemecko]], [[Švajčiarsko]], [[Rakúsko]] a 38 ďalších | región = [[Európa]] | počet hovoriacich = 120 miliónov | poradie = 9. miesto | klasifikácia = [[indoeurópske jazyky]] * [[germánske jazyky]] ** [[západogermánske jazyky]] *** nemčina | písmo = [[latinské písmo|latinka]] | úradný = {{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]<br />{{minivlajka|Európska únia}} [[Európska únia]]<br />{{minivlajka|Lichtenštajnsko}} [[Lichtenštajnsko]]<br />{{minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]]<br />{{minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]]<br />{{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]]<br /> Regionálny alebo miestny úradný jazyk:<br />{{minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]]<br /> {{minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]]<br />{{minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]]<br />{{minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]] | regulátor = | iso1=de | iso2=ger (B)/deu (T) | iso3=deu | sil=GER | kód Wikipédie = de | Meno wikipédie = Wikipedia, die freie Enzyklopädie }} {{Infobox Ukážka jazyka | Názov = Nemčina | áno = ja | nie = nein | možno = vielleicht | ahoj = hallo | dovidenia = auf wiedersehen | ďakujem = danke | prepáčte = entschuldigung, es tut mir leid | NázovHovoríš = nemecky | hovoríš = Sprechen Sie Deutsch? | ľúbim = ich liebe dich | deklarácia = Alle Menschen sind frei und gleich an Würde und Rechten geboren. Sie sind mit Vernunft und Gewissen begabt und sollen einander im Geist der Brüderlichkeit begegnen. }} [[File:Legal status of German in the world.svg|frameless|right]] [[File:Legal status of German in Europe.svg|frameless|right]] '''Nemčina''' (nemecky: ''Deutsch'', <small>čítaj [doič]</small>) je [[Západogermánske jazyky|západogermánsky jazyk]] využívaný najmä v [[Stredná Európa|strednej Európe]]. Je to najrozšírenejší a úradný alebo spoluúradný jazyk v [[Nemecko|Nemecku]], [[Rakúsko|Rakúsku]], [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnsku]] a [[Taliansko|talianskej]] provincii [[Autonómna provincia Bolzano – Horná Adiža|Južné Tirolsko]]. Je to tiež spoluúradný úradný jazyk [[Luxembursko|Luxemburska]] a [[Belgicko|Belgicka]]. Nemčina je najviac podobná iným jazykom v rámci západogermánskej jazykovej vetvy vrátane [[Afrikánčina|afrikánčiny]], [[Holandčina|holandčiny]], [[Angličtina|angličtiny]], [[Frízština|frízskych jazykov]], [[Dolná nemčina|dolnonemenčiny]], [[Luxemburčina|luxemburčiny]], [[Škótčina|škótčiny]] a jazyka [[jidiš]]. Obsahuje tiež blízku podobnosť v slovnej zásobe s niektorými jazykmi v [[Severogermánske jazyky|severogermánskej skupine]], ako je [[dánčina]], [[nórčina]] a [[švédčina]]. Nemčina je po angličtine druhým najrozšírenejším [[Germánske jazyky|germánskym jazykom]]<ref> Nemčina In: [[Encyclopaedia Beliana]] </ref>. Nemčina je jedným z [[Svetový jazyk|hlavných jazykov sveta]]. Je to najpoužívanejší materinský jazyk v rámci [[Európska únia|Európskej únie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eurobarometer 63.5: Consumer Rights in Poland, June-July 2005|url=http://dx.doi.org/10.3886/icpsr30881.v1|vydavateľ=ICPSR Data Holdings|dátum vydania=2013-01-22|dátum prístupu=2021-12-12}}</ref> Nemčina sa vo veľkej miere vyučuje aj ako [[cudzí jazyk]], najmä v kontinentálnej Európe, kde je tretím najviac vyučovaným cudzím jazykom (po angličtine a francúzštine), a v Spojených štátoch. Jazyk bol vplyvný v oblasti filozofie, teológie, vedy a techniky. Je to druhý najčastejšie používaný vedecký jazyk a patrí medzi [[Jazyky používané na internete|najpoužívanejšie jazyky na webových stránkach]]. [[Zoznam krajín a území, kde je nemčina úradným jazykom|Nemecky hovoriace krajiny]] sú na piatom mieste z hľadiska ročného vydávania nových kníh, pričom jedna desatina všetkých kníh (vrátane elektronických) na svete vychádza v nemčine. Nemčina je [[flektívny jazyk]] so štyrmi [[Pád (jazykoveda)|pádmi]] pre podstatné mená, zámená a prídavné mená (nominatív, akuzatív, genitív, datív); tri [[Gramatický rod|rody]] (mužský, ženský, stredný); a dve [[Číslo (gramatická kategória)|čísla]] (jednotné, množné číslo). Má silné a slabé slovesá. Väčšina jej slovnej zásoby pochádza zo starovekej germánskej vetvy [[Indoeurópske jazyky|indoeurópskej]] jazykovej rodiny, zatiaľ čo menšia časť je čiastočne odvodená z [[Latinčina|latinčiny]] a [[Gréčtina|gréčtiny]] spolu s menším počtom slov vypožičaných z francúzštiny a [[Angličtina|modernej angličtiny]]. == Nárečia == Nemecké nárečia delíme na: * [[dolná nemčina|dolnonemecké]] (Niederdeutsch) = Plattdeutsch – severná časť severnej polovice Nemecka * [[horná nemčina|hornonemecké (v širšom zmysle)]] (Hochdeutsch): ** [[stredná nemčina|strednonemecké]] (Mitteldeutsch) – južná časť severnej polovice Nemecka ** [[horská nemčina|horskonemecké (iný názov: hornonemecké v užšom zmysle)]] (Oberdeutsch) – južná polovica Nemecka + Švajčiarsko + Rakúsko Každé z nich má z vývojového hľadiska starú, strednú a novú verziu (napríklad stredná dolná nemčina). Dolnú nemčinu geograficky delí od hornej nemčiny tzv. [[Benrátska čiara]], pomenovaná podľa mestskej časti [[Düsseldorf]]u, kde začína. == Dejiny == Historický vývoj nemčiny delíme na tieto obdobia: * [[starohornonemecké obdobie]] (700{{--}}1100) * [[strednohornonemecké obdobie]] v širšom zmysle (1100{{--}}1500): ** [[strednohornonemecké obdobie]] v užšom zmysle (1100{{--}}1350) ** [[ranonovohornonemecké obdobie]] (1350{{--}}1500) * [[novohornonemecké obdobie]] (od 1500) Tieto epochy napriek svojmu tradičnému názvu spravidla zahŕňajú aj dolnú nemčinu (Nemalo by sa preto zamieňať napr. „starohornonemecké obdobie“ , ktoré zahŕňa aj dolnú nemčinu, so „starou hornou nemčinou“, ku ktorej paralelne existovala na severe „stará dolná nemčina“). Prvé slabé tendencie o nadregionálny nemecký jazyk na politicky veľmi rozdrobenom nemeckom území možno pozorovať v takzvanom strednohornonemeckom období (1100 - 1350). Napríklad základom kvázi-nadregionálneho literárneho jazyka bola v tomto období horská nemčina. Základom dnešného [[spisovný jazyk|spisovného jazyka]] je predovšetkým jazykový úzus cisárskej kancelárie zo 14. a 15. storočia, ako aj literárna tvorba [[Martin Luther|Martina Luthera]] začiatkom 16. storočia Martin Luther, jazyk kníh ktorého sa stal základom jednotnej spisovnej nemčiny, ktorá sa presadila od konca 18. stor., podľa vlastného vyjadrenia použil za základ jazyk [[kurfirst]]ského dvora z [[Meißen]]u, teda [[Sasko|saské]] stredonemecké nárečia (východná stredná nemčina – súčasť hornej nemčiny v širšom zmysle). Ešte za Lutherovho života však bol tento jazyk silno ovplyvnený aj dolnonemeckými nárečiami. Tento jazyk sa rýchlo presadil v južnom Nemecku (hornonemecká oblasť), v severnom Nemecku (dolnonemecká oblasť) sa však ešte aj začiatkom 19. storočia vyučoval ako cudzí jazyk. Významnú úlohu pri šírení tohto jazyka zohrali aj diela Goetheho a Schillera. Začiatkom 19. storočia vznikli pre tento spisovný jazyk rôzne regionálne formy výslovnosti. Nakoniec sa presadila výslovnosť dolnonemeckých divadiel. Základom dnešnej spisovnej nemčiny teda je v podstate v jazyku horná nemčina, ale vo výslovnosti dolná nemčina (tzv. „horná nemčina s dolnonemeckými hláskami“). == Výslovnosť a pravopis == {{Hlavný článok|Fonetika a fonológia nemčiny}} {{Hlavný článok|Nemecká abeceda}} ==Gramatika== {{výhonok}} [[Podstatné meno|Podstatné mená]] sa v nemčine píšu s veľkým začiatočným písmenom. Pred podstatné meno sa dáva [[člen]] (určitý - ''der, die, das'' alebo neurčitý - ''ein, eine''). Napr.: der Kopf ([tá] hlava), ein Kopf ([nejaká] hlava), die Katze ([tá] mačka), eine Katze ([nejaká] mačka). Slovesá majú v neurčitku koncovku -en. Napr.: haben (mať), gehen (ísť), fahren (cestovať). Výnimky: sein (byť) a tun (robiť). == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|wikt=nemčina|commonscat=German language}} == Externé odkazy == {{Portál|Jazyk|Jazykový|Belgicko|Belgický}} * [http://www.sprachnudel.de/ Nespisovné výrazy rôznych vrstiev jazyka (Jugendsprache, Umgangssprache a pod.)] {{deu icon}} {{Jazyky EÚ}} {{Germánske jazyky}} [[Kategória:Nemčina| ]] [[Kategória:Západogermánske jazyky]] [[Kategória:Úradné jazyky v Belgicku]] [[Kategória:Jazyky v Nemecku]] [[Kategória:Jazyky v Rakúsku]] [[Kategória:Jazyky vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Jazyky v Lichtenštajnsku]] [[Kategória:Jazyky v Luxembursku]] [[Kategória:Jazyky v Belgicku]] [[Kategória:Jazyky v Dánsku]] [[Kategória:Jazyky v Taliansku]] [[Kategória:Jazyky v Poľsku]] [[Kategória:Jazyky na Slovensku]] [[Kategória:Jazyky v Česku]] k5hfig9bcrga92g7m0pm5t7n8ls417g 8203469 8203407 2026-04-25T19:00:00Z Scholastikos 174170 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-24996-68|~2026-24996-68]] ([[User_talk:~2026-24996-68|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Barry Cunningham 8116353 wikitext text/x-wiki {{Infobox jazyk | Názov = nemčina| Natívny názov = Deutsch | štáty = [[Nemecko]], [[Švajčiarsko]], [[Rakúsko]] a 38 ďalších | región = [[Európa]] | počet hovoriacich = 120 miliónov | poradie = 9. miesto | klasifikácia = [[indoeurópske jazyky]] * [[germánske jazyky]] ** [[západogermánske jazyky]] *** nemčina | písmo = [[latinské písmo|latinka]] | úradný = {{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]<br />{{minivlajka|Európska únia}} [[Európska únia]]<br />{{minivlajka|Lichtenštajnsko}} [[Lichtenštajnsko]]<br />{{minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]]<br />{{minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]]<br />{{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]]<br /> Regionálny alebo miestny úradný jazyk:<br />{{minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]]<br /> {{minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]]<br />{{minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]]<br />{{minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]] | regulátor = | iso1=de | iso2=ger (B)/deu (T) | iso3=deu | sil=GER | kód Wikipédie = de | Meno wikipédie = Wikipedia, die freie Enzyklopädie }} {{Infobox Ukážka jazyka | Názov = Nemčina | áno = ja | nie = nein | možno = vielleicht | ahoj = hallo | dovidenia = auf wiedersehen | ďakujem = danke | prepáčte = entschuldigung, es tut mir leid | NázovHovoríš = nemecky | hovoríš = Sprechen Sie Deutsch? | ľúbim = ich liebe dich | deklarácia = Alle Menschen sind frei und gleich an Würde und Rechten geboren. Sie sind mit Vernunft und Gewissen begabt und sollen einander im Geist der Brüderlichkeit begegnen. }} [[File:Legal status of German in the world.svg|frameless|right]] [[File:Legal status of German in Europe.svg|frameless|right]] '''Nemčina''' (nemecky: ''Deutsch'', <small>čítaj [doič]</small>) je [[Západogermánske jazyky|západogermánsky jazyk]] využívaný najmä v [[Stredná Európa|strednej Európe]]. Je to najrozšírenejší a úradný alebo spoluúradný jazyk v [[Nemecko|Nemecku]], [[Rakúsko|Rakúsku]], [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnsku]] a [[Taliansko|talianskej]] provincii [[Autonómna provincia Bolzano – Horná Adiža|Južné Tirolsko]]. Je to tiež spoluúradný úradný jazyk [[Luxembursko|Luxemburska]] a [[Belgicko|Belgicka]]. Nemčina je najviac podobná iným jazykom v rámci západogermánskej jazykovej vetvy vrátane [[Afrikánčina|afrikánčiny]], [[Holandčina|holandčiny]], [[Angličtina|angličtiny]], [[Frízština|frízskych jazykov]], [[Dolná nemčina|dolnonemenčiny]], [[Luxemburčina|luxemburčiny]], [[Škótčina|škótčiny]] a jazyka [[jidiš]]. Obsahuje tiež blízku podobnosť v slovnej zásobe s niektorými jazykmi v [[Severogermánske jazyky|severogermánskej skupine]], ako je [[dánčina]], [[nórčina]] a [[švédčina]]. Nemčina je po angličtine druhým najrozšírenejším [[Germánske jazyky|germánskym jazykom]]. Nemčina je jedným z [[Svetový jazyk|hlavných jazykov sveta]]. Je to najpoužívanejší materinský jazyk v rámci [[Európska únia|Európskej únie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eurobarometer 63.5: Consumer Rights in Poland, June-July 2005|url=http://dx.doi.org/10.3886/icpsr30881.v1|vydavateľ=ICPSR Data Holdings|dátum vydania=2013-01-22|dátum prístupu=2021-12-12}}</ref> Nemčina sa vo veľkej miere vyučuje aj ako [[cudzí jazyk]], najmä v kontinentálnej Európe, kde je tretím najviac vyučovaným cudzím jazykom (po angličtine a francúzštine), a v Spojených štátoch. Jazyk bol vplyvný v oblasti filozofie, teológie, vedy a techniky. Je to druhý najčastejšie používaný vedecký jazyk a patrí medzi [[Jazyky používané na internete|najpoužívanejšie jazyky na webových stránkach]]. [[Zoznam krajín a území, kde je nemčina úradným jazykom|Nemecky hovoriace krajiny]] sú na piatom mieste z hľadiska ročného vydávania nových kníh, pričom jedna desatina všetkých kníh (vrátane elektronických) na svete vychádza v nemčine. Nemčina je [[flektívny jazyk]] so štyrmi [[Pád (jazykoveda)|pádmi]] pre podstatné mená, zámená a prídavné mená (nominatív, akuzatív, genitív, datív); tri [[Gramatický rod|rody]] (mužský, ženský, stredný); a dve [[Číslo (gramatická kategória)|čísla]] (jednotné, množné číslo). Má silné a slabé slovesá. Väčšina jej slovnej zásoby pochádza zo starovekej germánskej vetvy [[Indoeurópske jazyky|indoeurópskej]] jazykovej rodiny, zatiaľ čo menšia časť je čiastočne odvodená z [[Latinčina|latinčiny]] a [[Gréčtina|gréčtiny]] spolu s menším počtom slov vypožičaných z francúzštiny a [[Angličtina|modernej angličtiny]]. == Nárečia == Nemecké nárečia delíme na: * [[dolná nemčina|dolnonemecké]] (Niederdeutsch) = Plattdeutsch – severná časť severnej polovice Nemecka * [[horná nemčina|hornonemecké (v širšom zmysle)]] (Hochdeutsch): ** [[stredná nemčina|strednonemecké]] (Mitteldeutsch) – južná časť severnej polovice Nemecka ** [[horská nemčina|horskonemecké (iný názov: hornonemecké v užšom zmysle)]] (Oberdeutsch) – južná polovica Nemecka + Švajčiarsko + Rakúsko Každé z nich má z vývojového hľadiska starú, strednú a novú verziu (napríklad stredná dolná nemčina). Dolnú nemčinu geograficky delí od hornej nemčiny tzv. [[Benrátska čiara]], pomenovaná podľa mestskej časti [[Düsseldorf]]u, kde začína. == Dejiny == Historický vývoj nemčiny delíme na tieto obdobia: * [[starohornonemecké obdobie]] (700{{--}}1100) * [[strednohornonemecké obdobie]] v širšom zmysle (1100{{--}}1500): ** [[strednohornonemecké obdobie]] v užšom zmysle (1100{{--}}1350) ** [[ranonovohornonemecké obdobie]] (1350{{--}}1500) * [[novohornonemecké obdobie]] (od 1500) Tieto epochy napriek svojmu tradičnému názvu spravidla zahŕňajú aj dolnú nemčinu (Nemalo by sa preto zamieňať napr. „starohornonemecké obdobie“ , ktoré zahŕňa aj dolnú nemčinu, so „starou hornou nemčinou“, ku ktorej paralelne existovala na severe „stará dolná nemčina“). Prvé slabé tendencie o nadregionálny nemecký jazyk na politicky veľmi rozdrobenom nemeckom území možno pozorovať v takzvanom strednohornonemeckom období (1100 - 1350). Napríklad základom kvázi-nadregionálneho literárneho jazyka bola v tomto období horská nemčina. Základom dnešného [[spisovný jazyk|spisovného jazyka]] je predovšetkým jazykový úzus cisárskej kancelárie zo 14. a 15. storočia, ako aj literárna tvorba [[Martin Luther|Martina Luthera]] začiatkom 16. storočia Martin Luther, jazyk kníh ktorého sa stal základom jednotnej spisovnej nemčiny, ktorá sa presadila od konca 18. stor., podľa vlastného vyjadrenia použil za základ jazyk [[kurfirst]]ského dvora z [[Meißen]]u, teda [[Sasko|saské]] stredonemecké nárečia (východná stredná nemčina – súčasť hornej nemčiny v širšom zmysle). Ešte za Lutherovho života však bol tento jazyk silno ovplyvnený aj dolnonemeckými nárečiami. Tento jazyk sa rýchlo presadil v južnom Nemecku (hornonemecká oblasť), v severnom Nemecku (dolnonemecká oblasť) sa však ešte aj začiatkom 19. storočia vyučoval ako cudzí jazyk. Významnú úlohu pri šírení tohto jazyka zohrali aj diela Goetheho a Schillera. Začiatkom 19. storočia vznikli pre tento spisovný jazyk rôzne regionálne formy výslovnosti. Nakoniec sa presadila výslovnosť dolnonemeckých divadiel. Základom dnešnej spisovnej nemčiny teda je v podstate v jazyku horná nemčina, ale vo výslovnosti dolná nemčina (tzv. „horná nemčina s dolnonemeckými hláskami“). == Výslovnosť a pravopis == {{Hlavný článok|Fonetika a fonológia nemčiny}} {{Hlavný článok|Nemecká abeceda}} ==Gramatika== {{výhonok}} [[Podstatné meno|Podstatné mená]] sa v nemčine píšu s veľkým začiatočným písmenom. Pred podstatné meno sa dáva [[člen]] (určitý - ''der, die, das'' alebo neurčitý - ''ein, eine''). Napr.: der Kopf ([tá] hlava), ein Kopf ([nejaká] hlava), die Katze ([tá] mačka), eine Katze ([nejaká] mačka). Slovesá majú v neurčitku koncovku -en. Napr.: haben (mať), gehen (ísť), fahren (cestovať). Výnimky: sein (byť) a tun (robiť). == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|wikt=nemčina|commonscat=German language}} == Externé odkazy == {{Portál|Jazyk|Jazykový|Belgicko|Belgický}} * [http://www.sprachnudel.de/ Nespisovné výrazy rôznych vrstiev jazyka (Jugendsprache, Umgangssprache a pod.)] {{deu icon}} {{Jazyky EÚ}} {{Germánske jazyky}} [[Kategória:Nemčina| ]] [[Kategória:Západogermánske jazyky]] [[Kategória:Úradné jazyky v Belgicku]] [[Kategória:Jazyky v Nemecku]] [[Kategória:Jazyky v Rakúsku]] [[Kategória:Jazyky vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Jazyky v Lichtenštajnsku]] [[Kategória:Jazyky v Luxembursku]] [[Kategória:Jazyky v Belgicku]] [[Kategória:Jazyky v Dánsku]] [[Kategória:Jazyky v Taliansku]] [[Kategória:Jazyky v Poľsku]] [[Kategória:Jazyky na Slovensku]] [[Kategória:Jazyky v Česku]] c7p779jfrqn1nfyxen8iug9seimpumt Česká a Slovenská Federatívna Republika 0 24727 8203415 8102776 2026-04-25T15:02:47Z ~2026-54666-6 284165 8203415 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Česká a Slovenská Federatívna Republika | originálny názov = | rok vzniku = 1990 | rok zániku = 1992 | viac pred = áno | pred 1 = Česko-slovenská federatívna republika | pred 1 vlajka = Flag of Czechoslovakia.svg | pred info = | viac po = áno | po 1 = Česko | po 1 vlajka = Flag of the Czech Republic.svg | po 2 = Slovensko | po 2 vlajka = Flag of Slovakia.svg | šírka 1. sloupce = | vlajka = Flag of Czechoslovakia.svg | článok o vlajke = Vlajka Česko-Slovenska | vlajka veľkosť = | znak = Herb Czechosłowacji (1990-1992).svg | článok o znaku = Štátny znak Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky | znak veľkosť = | rámček znak = | hymna = [[Hymna Česko-Slovenska|Kde domov můj a Nad Tatrou sa blýska]]<br />[[Súbor:Czechoslovakia anthem.ogg|center]] | článok o hymne = Hymna Česko-Slovenska | motto = Pravda vítězí/Pravda víťazí/Veritas vincit | článok o motte = | mapa = Czechoslovak Federative Republic (1992).jpg | mapa veľkosť = | mapa poznámka = | hlavné mesto = [[Praha]] | rozloha = 127 900 | rozloha poznámka = | najvyšší bod = [[Gerlachovský štít]] | najvyšší bod poznámka = (2 654,4 m n. m.) | najdlhšia rieka = [[Vltava]] | najdlhšia rieka poznámka= (430 km) | počet obyvateľov = 15 576 550 | počet obyvateľov poznámka = (podľa sčítania ľudu z 3. marca 1991) | jazyky = [[čeština]], [[slovenčina]] <small>(úradné jazyky)</small> | národnostné zloženie = [[Česi]], [[Slováci]], [[Maďari]], [[Poliaci]], [[Moravania]], [[Slezania]] [[Rusíni]] | náboženstvo = žiadne štátne náboženstvo | štátne zriadenie = [[federácia|federatívna republika]] | materská zem = | mena = [[koruna česko-slovenská]] | vznik = [[23. apríl]]a [[1990]] ([[ústavný zákon|ústavná zmena]] názvu na „Česká a Slovenská Federatívna Republika“) | zánik = [[31. december|31. decembra 1992]] ([[rozdelenie Česko-Slovenska|zánik]] podľa [[ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky|ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky]]) }} '''Česká a Slovenská Federatívna Republika''' (skr. ČSFR; po česky ''Česká a Slovenská Federativní Republika'') bol oficiálny názov [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] (podľa zákona 101/1990 Zb.) od 23. 4. 1990 do [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zániku]] Česko-Slovenska 31. 12. 1992.<ref name="z542">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [[Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky|Ústavný zákon č. 542/1995 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky]] | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/542/ | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum vydania = 1992-12-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-11-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> Česko-Slovensko bolo v tom čase [[demokracia|demokratický]] federatívny štát na území [[Česko|Česka]] a [[Slovensko|Slovenska]]. Názov sa v rozpore s vtedajšími pravidlami slovenského pravopisu a pravidlami českého pravopisu úmyselne píše s veľkými začiatočnými písmenami vo všetkých slovách názvu (v neskorších pravidlách slovenského pravopisu bol názov uvedený ako výnimka z bežných pravidiel).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = S akými (malými/veľkými) písmenami písať názov republiky Česká a Slovenská federatívna republika? | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = http://jazykovaporadna.sme.sk/q/121/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2016-11-26 }} </ref><ref>[http://www.rozhlas.cz/cesky/jakspravne/_zprava/ceska-a-slovenska-federativni-republika-zda-se-vam-ze-vidite-pravopisnou-chybu--1621513 Česká a Slovenská Federativní Republika. Zdá se vám, že vidíte pravopisnou chybu?]</ref> Zemepisný názov ČSFR znel v slovenčine ''Česko-Slovensko'' a v češtine ''Československo''.<ref>[https://radiozurnal.rozhlas.cz/pomlckova-valka-ceskoslovensko-nebo-cesko-slovensko-jak-se-valcilo-o-pomlcku-a-6233718 Pomlčková válka: Československo nebo Česko-Slovensko? Jak se válčilo o pomlčku a ignoroval pravopis]</ref> ČSFR mala v rokoch [[1990]] – [[1992]] dve zemepisné mená i pri prekladoch do cudzích jazykov: so spojovníkom v prekladoch zo slovenčiny (napr. anglicky ''Czecho-Slovakia''<ref>napr. [http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S027323008371007X?via%3Dihub Health and chemical environment in Czecho-Slovakia, international cooperation context]</ref>, francúzsky ''Tchéco-Slovaquie'', nemecky ''Tschecho-Slowakei'' atď.) a bez spojovníka v prekladoch z češtiny (napr. anglicky ''Czechoslovakia'', francúzsky ''Tchécoslovaquie'', nemecky ''Tschechoslowakei'' atď.). Ďalšie podrobnosti pozri v článku [[Česko-Slovensko]] a jeho podčlánkoch, najmä článku [[Dejiny Česko-Slovenska]]. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Pomlčková vojna]] == Externé odkazy == * [http://www.rozhlas.cz/cesky/jakspravne/_zprava/ceska-a-slovenska-federativni-republika-zda-se-vam-ze-vidite-pravopisnou-chybu--1621513 Česká a Slovenská Federativní Republika. Zdá se vám, že vidíte pravopisnou chybu?] {{CS-timeline}} [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Federácie]] 3vu22x16qhkoa4bfav2gyyhgr1looer 36 pred Kr. 0 25144 8203444 6236360 2026-04-25T16:25:30Z ~2026-20335-96 290941 8203444 wikitext text/x-wiki {{Rok2|-36}} <!-- ==Udalosti== --> == Narodenia == * [[Ptolemaios Filadelfos (syn Kleopatry)|Ptolemaios Filadelfos]] (* 36 pred Kr. – † cca 29 pred Kr.), ptolemaiovský princ, najmladší syn egyptskej kráľovnej Kleopatry VII. a rímskeho triumvira Marka Antonia. <!-- == Úmrtia == --> [[Kategória:36 pred Kr.| ]] [[Kategória:Roky| -9964]] rkpcz32r2w7of08a99h5tfysgqxuyfk Lipová (okres Nové Zámky) 0 29009 8203643 8198543 2026-04-26T09:13:57Z Ľuboš Repta 113400 Úprava článku 8203643 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Lipová | Iné názvy = | Obrázok = Nyitramalomszeg templom 2.JPG | Popis obrázku = Kostol Sedembolestnej Panny Márie | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Lipova-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Dolná Nitra | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.121111 | Zemepisná dĺžka = 18.174167 | Nadmorská výška = 126 | Prvá zmienka = [[1156]] | Starosta = Tatiana Ölvecká<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 941 02 | Kód = 503321 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-36 | Adresa = Lipová 203<br />941 02 Lipová pri Nových Zámkoch | E-mail = obecnyurad.lipova@zoznam.sk | Telefón = 035 650 70 10 | Fax = 035 650 70 11 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.lipova.eu | Commons = Lipová (Nové Zámky District) | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Lipová''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. Obec vznikla roku [[1960]] zlúčením Ondrochova a Mlynského Seku. == Polohopis == === Zemepisná charakteristika === Chotár obce sa rozprestiera vo výške 123 – 130 [[metrov nad morom|m n. m.]], stred obce má výšku 126 [[metrov nad morom|m n. m.]] Obec leží na nízkom vale na oboch brehoch [[Malá Nitra|Malej Nitry]] (predtým Stará Nitra). Odlesnený rovinatý chotár je na nivách a terasách pokrytých sprašou. Má úrodné nivné a lužné pôdy. Územie obce leží v [[Podunajská nížina|Podunajskej nížine]] na styku aluviálnej nivy rieky Nitry, ktorá patrí do celku [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]], a na východnom okraji [[Nitrianska pahorkatina|Nitrianskej pahorkatiny]], ktorá je podcelkom [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]]. Katastrálne územie obce má výmeru 13 630 ha (13 629 633 m<sup>2</sup>). == Časti obce == Dvor Mumlov, Mlynský Sek, Ondrochov, Šuriansky rad == Dejiny == Prvá písomná správa o obci Ondrochov je listina z roku 1156. Názov je zaznamenaný vo forme Vldruc. Ďalšia listina je z roku [[1246]]. Kaštieľ a hospodársky dvor dala postaviť rodina Ondroyová. V roku [[1311]] na okolí bojovali vojská Matúša Čáka Trenčianskeho a spustošili osadu Ondrochov. Podobne bola obec zničená aj za husitských vojen. V roku [[1550]] vtrhli do Ondrochova [[Osmanská ríša|Turci]], zničili kaštieľ, ktorý zostal opustený, následne i zrúcaný. Ďalšie turecké pustošenia boli v rokoch [[1660]], [[1663]], [[1664]]. V ďalších obdobiach Ondrochov vystriedal viacerých majiteľov. Okrem pustošenia sužovali obyvateľov aj živelné pohromy ([[1783]] zemetrasenie, povodne na rieke Nitre, cholerová epidémia). Podľa profesií tu bývali kočiši, pastieri dobytka, bíreši a sluhovia z panstva, gazdovia, mlynár, učiteľ, krajčír. V Ondrochove sa varilo pivo a pálila pálenka. V roku [[1802]] sa začalo i so stavbou mlyna, ktorý mlel obilie na kvalitnú múku a bol známy v širokom okolí. Okrem základných poľnohospodárskych plodín sa tu pestoval v [[18. storočí]] aj chmeľ a robili sa pokusy zaviesť pestovanie ryže a bavlny. V roku [[1876]] bola daná do prevádzky železničná trať Šurany–Nitra, ktorá mala v chotári obce vybudovanú stanicu a druhú koľaj na nakladanie a prekladanie poľnohospodárskych výrobkov a dreva. Prvá správa o stavbe školy je z roku [[1800]]. Bola to jednotriedka. Do roku [[1928]] bola škola v Ondrochove cirkevnou a vydržiaval ju gróf Károlyi. Po roku 1928 až do roku [[1930]] nebola škola udržiavaná a nachádzala sa v zlom stave. 18. marca 1930 pod číslom 1706650/I – 29 zriadilo Ministerstvo školstva a národnej osvety v Bratislave štátnu jednotriednu [[ľudová škola|ľudovú školu]]. V roku [[1931]] poverilo ministerstvo učiteľku Agnešu Lendlaiovú vyučovať na ondrochovskej škole ženské ručné práce.<br /> Administratívne a cirkevne patril Ondrochov pod [[Komjatice]]. V roku [[1881]] bola osada Ondrochov pričlenená pod Mlynský Sek, kde zostala až do roku [[1945]]. Od roku [[1938]]–1945 boli obce začlenené do Maďarska. V roku 1945 ustupujúca nemecká armáda vyhodila most pri mlyne a zničené boli aj stavidlá mlyna na rieke Nitre. Mlyn prestal na dlhý čas pracovať. Ondrochov bol oslobodený Sovietskou armádou 28.3.1945. Po roku 1945 až do roku [[1960]] bol Ondrochov politicko–administratívne samostatnou obcou. V roku 1960 sa obce Ondrochov a Mlynský Sek zlúčili a vytvorili obec pod novým názvom Lipová. == Obyvateľstvo == === Obyvatelia a domy === Obec Lipová má '''1610 obyvateľov''', z toho 48,76 % žien a 51,24 % mužov (ŠÚ SR k 31. 12. 2007). Podľa Sčítania obyvateľov, domov a domácností 2001 mala obec 1 592 obyvateľov (47,74 % žien a 52,26 % mužov), z toho bolo ekonomicky aktívnych 746 obyvateľov (43,57 % žien a 56,43 % mužov), pracujúcich 535 (40,19 % žien a 59,81 % mužov) a nezamestnaných 184 (45,11 % žien a 54,89 % mužov).<br /> V obci bolo '''527 domov''', trvalo obývaných 455 domov. === Etnické a náboženské zloženie === Prevažná väčšina obyvateľov obce Lipová sa hlási k slovenskej národnosti a vyznáva rímskokatolícke náboženstvo.<br /> '''Etnické zloženie obyvateľstva''' (údaje ŠÚ SR z roku 2001) * Slováci - 97,17 % * Maďari - 0,94 % * Česi - 0,31 % * Rómovia - 1,38 % * ostatní - 0,20 % '''Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania''' (údaje ŠÚ SR z roku 2001) * Rímskokatolícke - 93,34 % * Evanjelické - 1,13 % * Gréckokatolícke - 0,13 % * Bez vyznania - 4,33 % * Nezistené - 1,07 % == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Elekovský kaštieľ v časti Mlynský Sek, dvojpodlažná [[neogotika|neogotická]] stavba na pôdoryse nepravidelného obdĺžnika, z roku [[1903]]. V roku [[1934]] prešiel úpravami. Od roku [[1947]] slúži pre sociálne účely ako Domov ochrany mládeže. Fasády kaštieľa sú členené [[rizalit]]mi s trojuholníkovými štítmi so štukatúrami a dekoratívnymi [[fiála]]mi. Nárožia sú [[bosáž|bosované]], parter je ukončený kordónovou rímsou s oblúčkovým vlysom. Okná poschodia sú segmentovo ukončené s profilovanými šambránami a reliéfnymi fiálami. Kaštieľ je obklopený krajinárskym parkom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mlynský Sek (Lipová) | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/mlynsky-sek-lipova | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Sedembolestnej [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová [[historizmus|historizujúca]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1871]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rímsko-katolícke kostoly v okrese Nové Zámky | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-nove-zamky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210320204351/https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-nove-zamky | dátum archivácie = 2021-03-20 }}</ref> Fasády kostola sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu, je členená lizénovými rámami a ukončená ihlancovou helmicou. <gallery> Nyitramalomszeg templom 1.JPG|Kostol Sedembolestnej Panny Márie </gallery> == Literatúra == * SÜLE, Peter, Ing. – SÜLE ml., Peter:: ''[[Encyklopédia miest a obcí Slovenska]]''. 1. vyd. Lučenec : PS-LINE, 2005, 960 s., ISBN 80-969388-8-6, s. 333 * {{Citácia knihy | kapitola zborník = | titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | zväzok = II | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1977 | počet strán = 517 | strany = }} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Lipová (okres Nové Zámky)| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] h0hhqjzc5leag28ssaeei84puud8j3j MFK Ružomberok 0 31485 8203611 8040730 2026-04-26T07:31:12Z Feriontly17x17x7 228747 tréner 8203611 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = MFK Ružomberok | obrázok = | celýnázov = Mestský futbalový klub Ružomberok | prezývka = Ruža | založený = 1906 | rozpustený = | štadión = [[Štadión MFK Ružomberok|Štadión pod Čebraťom]] | kapacita = 4 876 | majiteľ = {{minivlajka|Slovensko}} [[Milan Fiľo]] | predseda = {{minivlajka|Slovensko}} Ľubomír Golis | tréner = {{minivlajka|Česko}} [[Jaroslav Köstl]] | liga = [[Niké liga]] | sezóna = [[Niké liga 2024/2025|2024/25]] | pozícia = 10. miesto | vzor_lp1 = | vzor_t1 = | vzor_pp1 = | vzor_tr1 = | vzor_p1 = | ľavéplece1 =FF6600 | telo1 =FF6600 | pravéplece1 =FF6600 | trenírky1 =000000 | ponožky1 =000000 | vzor_lp2 = | vzor_t2 = | vzor_pp2 = | vzor_tr2 = | vzor_p2 = | ľavéplece2 =FFFFFF | telo2 =FFFFFF | pravéplece2 =FFFFFF | trenírky2 =000000 | ponožky2 =FFFFFF }} '''MFK Ružomberok''' je [[Slovensko|slovenský]] [[futbalový klub]] z mesta [[Ružomberok]], ktorý bol založený v roku 1906. V sezóne 2005/06 a [[Slovnaft Cup 2023/2024|2023/24]] vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] a titul majstra v [[Niké liga|slovenskej najvyššej súťaži]] v sezóne [[Corgoň liga 2005/2006|2005/06]]. == História == === Začiatky futbalu v Ružomberku (pred rokom 1906) === Pri hľadaní historických materiálov o vzniku futbalu v Ružomberku sa často stretávame s argumentami, že jeho pôvodcami boli prisťahovaní [[Taliansko|talianski]] robotníci. Títo pracovali na výstavbe [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]] (1866{{--}}1871) a niektorí z nich sa v Ružomberku natrvalo usídlili. V spomienkach najstarších pamätníkov panovalo presvedčenie, že prvými ľuďmi, ktorých videli hrať na území mesta v mestskej časti [[Rybárpole]] futbal, boli [[Angličania]]. Boli to 14 montéri, ktorí montovali najmodernejšie textilné stroje v ružomberskej textilke. O prvých futbalových krokoch v Ružomberku však píše časopis Liptov z roku 1939, ktorý uvádza, že podnet k hraniu futbalu v Ružomberku dal istý Lipthay, ktorý priniesol z [[Budapešť|Budapešti]] futbalovú loptu. Prvé reakcie k novej športovej hre boli odmietavé a mnohí ju podľa autora článku dokonca zavrhovali. Po čase našla zaujímavá hra mnoho obdivovateľov v radoch rybárpoľskej mládeže, ktorá začala tento druh športu pestovať v kolektíve pomenovanom Faňura. === Prvý klub - Concordia (1906{{--}}1914) === Rozvoju futbalu v meste silne napomáhali spomenutí talianski usadlíci, ktorí v spolupráci s občanmi mesta založili prvý futbalový oddiel s názvom [[Concordia Ružomberok|Concordia]]. Stalo sa tak v roku 1906. Zakladateľom klubu bol [[Štefan Mudrončík]], aktívny hráč, ktorý pracoval v textilke ako podnikový archivár. Prvým tajomníkom klubu bol [[František Ivankovič]]. Aktívnymi hráčmi klubu boli Martin Horváth, brankár Jozef Gromnica, František Kačvara, Ján Gromnica, Vrchoslav Vyskočil, Bedrich Daneš, Štefan Mudrončík, Samueli, ako aj celý rad bratov - Wetlerovci, Petrákovci, Podhorskí, Šipošovci. Klub hrával na ihrisku pri bývalej Slovenskej papierni na ihrisku zvanom Execirák, na ktorom cvičievalo vojsko z priľahlých vojenských barakov. Prvým dresom boli čierno-biele pásikované tričká a čierne trenírky. Šatne klubu sa nachádzali v hostinci pomenovanom po majiteľovi Tyroler (pri rieke Revúca). Miestnosti v reštaurácii Pribiš slúžili za klubovňu tak hráčom ako aj funkcionárom (už neexistujúca budova oproti bývalému hotelu Savoy). Poobliekaní hráči chodievali Poľnou cestou, nazývanou tiež Cigánskou a úzkou uličkou popri lesníckom internáte sa dostávali na ihrisko Execirák. Počas trvania zápasu boli v činnosti dve pohyblivé pokladne a kontrolná služba. Počet divákov sa pohyboval od 500 do 700. === ŠK Viktória Ružomberok (1918{{--}}1926) === Vypuknutím [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]] nastal neodvratný zánik klubu Concordia Ružomberok, lebo mladí hráči boli povolávaní na front. Výstroj klubu sa počas vojny stratila a po vojne nebolo organizátora, ktorý by obnovil zašlú slávu klubu. Na druhej strane to ani nebolo potrebné, lebo v čase keď ešte zúrila vojna, zišli sa chlapci z rybárpoľskej strojárne, aby pod vedením "otca klubu" Eduarda Stančoka založili nový futbalový klub - československý športový klub Viktória Ružomberok-Rybárpole. Prvým prezidentom klubu, ktorý vznikol 1. mája 1918 sa stal Jozef Gromnica, známy brankár zaniknutého klubu Concordia, pokladníkom Eduard Stančok a kapitánom bol Štefan Slimák. Medzi odchovancov klubu okrem iného patrí nezabudnuteľný Eduard Kardoss, ktorý ako brankár Viktórie, neskôr [[Slávia TU Košice|Slávia Košice]], [[ŠK Bratislava]] a reprezentačného mužstva ČSR (Pláničkov nástupca) neraz preslávil rodné mesto v ťažkých medzinárodných stretnutiach. Prvým súperom Viktórie bola [[ŠK Žilina]], zápas sa skončil víťazstvom Žilinčanov v pomere 2–0. Klub fungoval v ťažkých materiálnych podmienkach. Prvé dresy boli páskované zeleno-biele a na ich zakúpenie bolo potrebné usporiadanie majálesu, ktorého výťažok bol použitý na výstroj pre 11 hráčov. Viktória nachádzajúca sa v blízkosti Stredoslovenskej župy na [[Vrútky|Vrútkach]] bola nepochopiteľne zaradená do Východoslovenskej župy a tým sa podstatne zvýšili náklady. Na zápasy sa cestovalo len osobným vlakom a tak napr. na zápas s [[ŠK Užhorod]] bolo potrebné cestovať veľmi zavčasu, domov sa vracalo až v pondelok nad ránom a hneď sa nastupovalo aj do práce. Okrem finančných problémov sa hráči stretávali aj s ťažkosťami pri ubytovaní. V spomínanom [[Užhorod|Užhorode]] napríklad nocovali pod plotom, ale napriek únave zápas vyhrali 2–0, pričom Ondrej Milec dal gól z polovice ihriska. Nadšenci vypomáhali klubu neraz zo svojich úspor, alebo výplaty. Neraz, len čo sa oženili, museli na nátlak svojich manželiek prestať v klube pracovať. Po vybudovaní ihriska "Pod Paračkou" pri železničnej trati sa Viktória presťahovala na ihrisko, ktorého majiteľom bola [[ŠK Makkabea]]. Nájomné za ihrisko na jeden zápas bolo 200 korún a pri medzinárodnom zápase 500 korún. Zaujímavosťou je, že plagáty na každý zápas maľoval hráč Eugen Kardoss. Namaľovaný plagát bol vložený do rámu s držadlami a hráči zoradení na bicykloch prechádzali po frekventovaných uliciach mesta a obytných štvrtiach. Veľký dôraz sa kládol na životosprávu. Deň pred zápasom bol zakázaný vstup do hostincov a požívanie liehových nápojov. Niektorí hráči sa aj tak tajne schádzali U Fullov a z opatrnosti sedávali vo zvláštnej izbičke pri otvorenom okne. Pri náhlom príchode otca klubu Eduarda Stančoka, povyskakovali von oknom. Previnilci boli oznámení kapitánovi mužstva Štefanovi Slimákovi, ktorý trestal zákazom štartu. === Tri futbalové kluby v meste === V roku 1921 došlo v doraste ŠK Viktória k zvratu. Od materského klubu sa odlúčili niektorí hráči a uzatvorili pod patronátom Remeselníckeho spolku klub pomenovaný [[Union Ružomberok]]. O založenie klubu sa zaslúžili viacerí funkcionári spolku na čele s bývalým majiteľom skladu uhlia Fodorom. Remeselnícky spolok zabezpečil klub po všetkých stránkach, vrátane nových veľmi efektných červeno-bielo pásikovaných tričiek a čiernych trenírok. Tajomníkom klubu bol holič Klein. Klub hrával na ihrisku Pod Paračkou a zanikol v roku 1926. Čoskoro nato zanikol aj ďalší klub - ŠK Viktória, keď z neho odišli viacerí hráči z existenčných dôvodov. Po vytvorení klubu Union vznikol po roztržke so židovskou mládežou klub [[ŠK Makkabea Ružomberok]]. Tým pôsobili na pôde mesta paralelne 3 futbalové kluby. Vedúcimi osobnosťami klubu boli JUDr. Pavol Gál, Dr. Artúr Fischer, Zoltán Fodor, Viliam Neu, Alexander a Armín Straussovci. Za mužstvo hrávali vysokoškoláci, ktorí študovali v [[Praha|Prahe]], ale aj vojaci z miestnej posádky. Mužstvo bolo najsilnejšie v rokoch 1924 až 1925, keď do Ružomberka prichádzali súperi nielen z celého Slovenska, ale aj zo zahraničia. Makkabea hrávala na ihrisku Execirák až do roku 1923, kedy majiteľ drevoskladu Emil Klein daroval klubu pozemok pod Paračkou. V roku 1924 hral v Ružomberku [[WAC Budapest]] a neskôr aj [[Ferencvárosi TC|Ferencvároš Budapešť]], ktorý vyhral 5–0. O zápas bol veľký záujem, prišli sa pozrieť aj fanúšikovia z [[Košice|Košíc]], [[Lučenec|Lučenca]], [[Šahy|Šiah]] a mnohých ďalších miest. V hľadisku sa tiesnilo 6000 divákov. === ŠK Ružomberok (1927{{--}}1948) === Obdobie rozkvetu a úspechov prišlo so vznikom klubu [[ŠK Ružomberok]]. Rok založenia klubu je rozporuplný, podľa novín Slovák bol založený v roku 1924, pamätníci zase tvrdia, že v roku 1926. Faktom je, že stanovy klubu boli schválené ministerstvom vnútra 12. júla 1927. Prvým predsedom klubu bol Amand Kyas. Tak ako je neistý rok založenia, dohady sú i o prvom zápase ŠKR. Podľa niektorých prameňov bol prvý zápas s ŠK Bratislava, ktorý Ružomberok prehral katastrofálne vysoko 0–16. Noviny zasa uvádzajú prvý zápas s [[DVS Trenčín]] s údajným výsledkom 2–3. V roku 1928 postúpil klub do I.A triedy Stredoslovenskej župy, ale hneď v nasledujúcej sezóne nemal dostatok hráčov a zostúpil, do súťaže sa vrátil až v roku 1932. Do Ružomberka začali prichádzať aj známe zahraničné mužstvá, napr. vychýrený Ferencvároš Budapešť, [[Brigitenaur Wiener]] a pod. Koncom tridsiatych rokov postúpil Ružomberok do ligy a hneď si vyslúžil prezývku šťuka ligy. Umiestnil sa na 5. mieste za ŠK Bratislava, FC Vrútky, AC Považská Bystrica a Slávia Prešov. Za Ružomberkom sa umiestnili [[Spartak Trnava|TŠS Trnava]], [[TTS Trenčín]], ŠK Žilina, [[VAS Bratislava]], [[AC Spišská Nová Ves]], ZTK Zvolen a DSK Bratislava. Najvyššiu súťaž hral klub aj v ďalších 3 sezónach. V sezóne 1941/42 sa umiestnil na deviatom mieste, 1942/43 na siedmom a 1943/44 opätovne na deviatom. Kapitánom mužstva bol Pribil, ďalšími hráčmi boli Weisz, Vyskoč, Bačkor, Slniečko, Šupák, Čech, Hromádka, Mecko, Heger, Hrivnák, Havran, Benko, Velebný, [[Viktor Tegelhoff|Tegelhoff]], Kmeť, Stránovský, Héthy. ŠKR hrával najskôr na ihrisku pod dnešným Liptovským múzeom a neskoršie na ihrisku pri gymnáziu (tzv. ružomberská sahara). Po skončení [[Druhá svetová vojna|vojny]] v roku 1945 hral ŠK Ružomberok v júli kvalifikačný zápas o postup do 1. československej ligy s [[FC Tatran Prešov|PTS Prešov]]. Prvý kvalifikačný zápas sa skončil po veľkých problémoch so zostavou (nastúpilo 6 dorastencov a dokonca jeden veterán) domácou prehrou Ružomberka 1–4, čím Ružomberok definitívne na dlhé obdobie z najvyššej súťaže vypadol. === RAC Ružomberok === Počas existencie ŠK Ružomberok došlo k založeniu [[Ružomberský atletický klub|Ružomberského atletického klubu]] (RAC) v Rybárpoli. V roku 1935 bol jeho predsedom Bedrich Lukášik. Tento oddiel kráčajúci v šľapajach slávnej ŠK Viktória hrával svoje zápasy na ihrisku ŠK Makkabea. Po krátkej existencii RAC sa území mesta objavil ďalší konkurent vychýreného ŠKR, keď v opäť v textilke vznikol [[ŠK RTZ Rybárpole]]. Klub sa nešpecializoval len na futbal, ale organizoval aj zimné športy, tenis, stolný tenis, volejbal, hokej. V začiatkoch stál na čele oddielu Július Duchoň. V ŠK RTZ hrával aj [[Alojz Obtulovič]], ktorý sa neskôr stal skúseným medzinárodným rozhodcom [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]]. S pribúdajúcim časom rástla rivalita medzi úspešnejším ŠKR a mladšími kolegami z ŠK RTZ, ktorá pokračovala aj v povojnových rokoch. === Vznik Sokol SBZ Ružomberok (1948{{--}}1953) === Po skončení 2. svetovej vojny sa ŠK RTZ Ružomberok snažili dostať do čela ružomberského futbalu. Nakoniec to nebolo až také ťažké. ŠK Ružomberok nenadviazal na predchádzajúce úspešné roky. Po roku 1946 sa v ružomberskej textilke vytvorili dobré podmienky aj pre športovcov a vtedy hrali futbalisti majstrovské zápasy v divízii. Už v roku 1947 RTZ nebezpečne ohrozovali ŠKR. Po 10. kole boli dokonca ne čele pred ŠK Liptovský Mikuláš, ŠK Púchov, Šk Dubnica, ŠK Ružomberok a ďalšími. Ale futbalisti RTZ nepodávali vyrovnané výkony a na konci ročníka bol víťazom súťaže rival ŠK Ružomberok. V roku 1947 RTZ na základe rozhodnutia valného zhromaždenia zmenil názov na SBZ Rybárpole. V roku 1948 našli po rokoch rivality funkcionári SBZ a ŠKR spoločnú reč a založili organizáciu [[Sokol SBZ Ružomberok]]. Hneď prvá sezóna po zlúčení bola úspešná, keď Ružomberok v súťaži valcoval svojich súperov neraz aj dvojciferným rozdielom ([[Slovena Trenčín]] 10–1). O postup do národnej ligy prišiel Ružomberok vďaka reorganizácii súťaží. V ďalšej sezóne sa Ružomberku opäť darilo výborne, najväčšieho rivala ročníka porazil Ružomberok doma 4–1 a zdalo sa, že o postupujúcom je rozhodnuté. Vedúci Ružomberok, ale prehral prekvapujúco na ihrisku Čadce 3–5 a postupoval Púchov. V tomto období hrali v Ružomberku aj prvoligové pražské S. [[AC Sparta Praha]] dokonca prehrávala po prvom polčase 0–1, ale v druhom polčase po zlepšenej hre dosiahla víťazstvo 4–1. Aj štart ďalšieho pražského mužstva pútal v Ružomberku veľkú pozornosť a [[SK Slavia Praha]] dala víťazný gól na 3–2 až v 87. minúte zápasu. === Iskra Ružomberok (1953{{--}}1957) === V roku 1949 sa intenzívne začalo pracovať na príprave výstavby štadióna vo Veľkom Políku a od roku 1950 už prebiehali práce na výstavbe všešportového areálu. Ružomberok sa v ďalších rokoch snažil prebojovať do vyššej súťaži, ale napriek solídnym výsledkom sa to nepodarilo. V roku 1953 sa zo Sokola SBZ stala [[Iskra Ružomberok]]. Ružomberok sa stal majstrom kraja a účastníkom 2. ligy. Ružomberok v súťaži nezačal dobre a navyše doma s [[ČH Brno]] prehral katastrofálne 2–8. Vtedy za Brno hrávali aj hokejoví reprezentanti [[Augustin Bubník|Bubník]] (dal 4 góly) a Danda. Až po 4. kole získala Iskra prvé body po víťazstve s Košicami. V roku 1954 sa už začalo hrať na novom štadióne, aj keď nebol celkom dobudovaný. Ružomberok pokračoval v nepresvedčivých výkonoch a po domácom zápase s Gottwaldovom to nevydržali domáci fanúšikovia a po incidente bolo domáce ihrisko okamžite zavreté a zápasy musel hrávať v Liptovskom Mikuláši. Ružomberok sa napriek tomu udržal v súťaži, ale najbližší domáci zápas odohral až 17. apríla 1955. Ružomberok v tomto roku dosahoval slabé výsledky a vypadol z 2. ligy, čo vyvolalo veľkú kritiku verejnosti. Hlavnou príčinou neúspechu bol odchod veľkého počtu hráčov. === TJ Ružomberok (1958{{--}}1993) === Frustrácia viacerých hráčov a funkcionárov spôsobila vznik ďalšieho mestského klubu Slovan Ružomberok, ktorý hral na Lazinách. Po krátkej samostatnej existencii obidvoch klubov došlo opäť k zlúčeniu pod názvom [[TJ Ružomberok]]. Ružomberok v v ročníku 1958/59 dosahoval dobré výsledky a skončil hneď za Banskou Bystricou. Za zmienku tiež stojí víťazstvo nad účastníkom 1. ligy v NDR, mužstvom SC Fortschritt 3–0. Mužstvo postúpilo až v roku 1962, kedy po víťazstve vo Fiľakove pripravili Ružomberčania futbalistom búrlivé privítanie v uliciach mesta. Po ďalšej sezóne sa Ružomberok s najvyššou súťažou opäť rozlúčil. V ďalších rokoch prišla stagnácia, pokles ešte o súťaž nižšie. Oživenie prišlo až od roku 1968, kedy sa stabilizoval aj káder. V tom období tvorili zostavu Páleník, Melichar, Čačo, Házelmajer, Urban, Polák, [[Ján Haspra|Haspra]], Sirotiak, Családi, Bandík, Pleva, Toma, Chmúra, Milan Červík z Jasenovej, Pišoja, Sýkora. V sezóne 1969/70 sa Ružomberok po víťazstve 1–0 v Dolnom Kubíne stal účastníkom Slovenskej národnej ligy. === Príchod Milana Fiľa (1993{{--}}súčasnosť) === [[Súbor:Štadión MFK Ružomberok.jpg|thumb|Štadión MFK Ružomberok]]V rokoch 1993 sa Ružomberok prebojoval do 2. slovenskej ligy a v roku 1997 pod vedením trénera [[Vladimír Rusnák|V. Rusnáka]] až do najvyššej slovenskej súťaže (v tom období [[Mars superliga 1997/1998|Mars Superliga]]), kde hrá aj v súčasnosti. Impulzom pre postup do najvyššej súťaže bol aj návrat klubovej legendy, bývalého česko-slovenského reprezentanta, [[Viliam Hýravý|Viliama Hyravého]], okolo ktorého sa vyformoval kvalitný tím, s ofenzívnym herným štýlom, hrajúci až na 3 útočníkov. V prvej sezóne sa umiestnil na 11. mieste so ziskom 36 bodov a skóre 35:49. Najväčší úspech dosiahol klub v sezóne [[Corgoň liga 2005/2006|2005/06]], kedy sa stal víťazom Slovenského pohára a zároveň získal titul majstra Slovenska. V ďalšej sezóne nasledovalo účinkovanie v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov]]. Po vyradení [[Švédsko|švédskeho]] majstra [[Djurgarden IF]] (0–1, 3–1) nasledovalo hladké vypadnutie zo súťaže s [[PFK CSKA (Moskva)|CSKA Moskva]] (0–3, 0–2). Klub momentálne pôsobí pod názvom MFK Ružomberok. == Štadión == Futbalový klub pôsobí na štadióne Pod Čebraťom, veľkosť hracej plochy je 105x68 m.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MFK Ružomberok {{!}} Klub {{!}} ŠTADIÓN, VSTUPENKY A CENNÍK UT|url=https://www.mfkruzomberok.sk/zobraz.asp?t=stadion-a-vstupenky|vydavateľ=www.mfkruzomberok.sk|dátum prístupu=2021-11-01}}</ref> V tomto priestore hráva svoje zápasy klub od roku 1955, ale v minulosti sa futbal v Ružomberku hrával na viacerých ihriskách. Prvý futbalový klub Concordia využíval ihrisko oproti bývalým zberným surovinám, ktoré bolo známe pod názvom "Execirák".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MFK Ružomberok {{!}} Klub {{!}} Storočnica RK futbalu|url=https://www.mfkruzomberok.sk/zobraz.asp?t=storocnia-rk-futbalu|vydavateľ=www.mfkruzomberok.sk|dátum prístupu=2021-11-01}}</ref> == Zaujímavosti == ==== Jozef Vengloš ==== Z MFK Ružomberok je spojené aj meno [[Jozef Vengloš]], ktorý sa v Ružomberku narodil, ale aj vyrastal a pôsobil v mládežníckych výberoch až do roku 1954.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=doc. PhDr. Jozef Vengloš|url=https://www.fchpt.stuba.sk/sk/diani-na-fchpt/aktuality/doc.-phdr.-jozef-venglos.html?page_id=4489|vydavateľ=www.fchpt.stuba.sk|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=sk|meno=S. T. U.|priezvisko=Bratislava}}</ref> ==== Otec a syn Hasprovci ==== Z ružomberským klubom je úzko späté meno Ján Haspra. Už v druhej polovici šesťdesiatych rokov pôsobil ako hráč Ján Haspra starší, ktorý následne počas 2 dekád viedol niekoľkokrát team mužov, ale dlhé roky pôsobil aj pri mládežníckych výberoch. Niečo podobné s a podarilo aj jeho synovi. [[Ján Haspra]] mladší pôsobil, podobne ako jeho otec, najskôr v drese Ružomberka, do roku 1995. Neskôr pôsobil na viacerých pozíciách pri mládežníckych tímoch a 2 roky úspešne viedol aj prvý team MFK Ružomberok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Už bývalý ružomberský tréner Ján Haspra ml.: Jedno z najkrajších období v mojom živote|url=https://sport.aktuality.sk/c/499586/uz-byvaly-ruzombersky-trener-jan-haspra-ml-jedno-z-najkrajsich-obdobi-v-mojom-zivote/|vydavateľ=Šport.sk|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=sk|meno=SPORT SK, s r o & Ringier Axel Springer Media|priezvisko=s.r.o}}</ref> == Športové úspechy == ==== Úspechy pred rokom 1993 ==== *5. miesto v 1. slovenskej lige (1940/41) ==== Úspechy po roku 1993 ==== *1x [[Fortuna liga|Majster Slovenska]] (2005/06) *2x víťaz [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] (2005/06, 2023/24) *1x účasť v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]] (2006/07) *2x účasť v [[Európska liga UEFA|Pohári UEFA]] (2001/02, 2006/07) *3x účasť v [[Európska liga UEFA|Európskej lige UEFA]] (2017/18, 2019/20, 2020/21) *5x finalista Slovenského pohára (2x víťaz) *4x 3. miesto v 1. slovenskej lige == MFK Ružomberok v európskych súťažiach == {| class="wikitable" !Sezóna !Súťaž !Kolo !Klub !Doma !Vonku !Celkovo |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 2001/2002|2001/02]] | rowspan="2" |[[Pohár UEFA]] |Predkolo |{{Minivlajka|Bielorusko}} [[FC Belshina Bobruisk]] | align="center" |{{ku|3|1}} | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |'''{{ku|3|1}}''' |- |1. kolo |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Troyes AC]] | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|1|6}} | align="center" |'''{{ku|2|6}}''' |- | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA 2006/2007|2006/07]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Djurgarden IF Fotboll|Djurgarden]] | align="center" |{{ku|3|1}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |'''{{ku|3|2}}''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Rusko}} [[CSKA Moskva]] | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |{{ku|0|3}} | align="center" |'''{{ku|0|5}}''' |- |[[Pohár UEFA 2006/2007|2006/07]] |[[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{Minivlajka|Belgicko}} [[Club Brugge KV|Club Bruggy]] | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |'''{{ku|1|2}}''' |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2017/2018|2017/18]] | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Srbsko}} [[FK Vojvodina]] | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |'''{{ku|3|2}}''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Nórsko}} [[SK Brann]] | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |'''{{ku|2|1}}''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Everton FC|Everton]] | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |'''{{ku|0|2}}''' |- |[[Európska liga UEFA 2019/2020|2019/20]] |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Bulharsko}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]] | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |'''{{ku|0|4}}''' |- |2020/21 |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Servette Ženeva]] | |{{ku|0|3}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Servette-Ružomberok 2021 History {{!}} Line-ups {{!}} UEFA Europa League|url=https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/match/2030279--servette-vs-ruzomberok/lineups/|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2021-11-01|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> |'''{{ku|0|3}}''' |- |rowspan=2|[[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023|2022/23]] |rowspan=2|[[Európska konferenčná liga UEFA|Európska konferenčná liga]] |[[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Litva}} [[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]] | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |'''{{ku|2|0}}''' |- |[[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Riga FC|Riga]] | align="center" |{{ku|0|3}} | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |'''{{ku|1|5}}''' |- |rowspan=2|[[Európska liga UEFA 2024/2025|2024/25]] |rowspan=2|[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2024/2025#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Kazachstan}} [[FC Tobol|Tobol]] | align="center" |{{ku|5|2}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |'''{{ku|5|3}}''' |- |[[Európska liga UEFA 2024/2025#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Turecko}} [[Trabzonspor]] | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |'''{{ku|0|3}}''' |- |rowspan=2|[[Konferenčná liga UEFA 2024/2025|2024/25]] |rowspan=2|[[Európska konferenčná liga UEFA|Konferenčná liga]] |[[Konferenčná liga UEFA 2024/2025#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Hajduk Split]] | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |'''{{ku|1|0}}''' |- |[[Konferenčná liga UEFA 2024/2025#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Arménsko}} [[FC Noah]] | align="center" |{{ku|3|1}} | align="center" |{{ku|0|3}} | align="center" |'''{{ku|3|4}}''' |} == Aktuálna súpiska == === Hráči<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MFK Ružomberok {{!}} A-tím {{!}} Súpiska {{!}} A-tím 2021/2022|url=https://www.mfkruzomberok.sk/soupiska.asp|vydavateľ=www.mfkruzomberok.sk|dátum prístupu=2021-11-01}}</ref> === {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=12. júl 2022}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Dominik Ťapaj]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Alexander Mojžiš]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Ján Maslo]]}} [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]] {{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Oliver Luterán]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Mário Mrva]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Filip Lichý]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Jakub Rakyta]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Kristóf Domonkos]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Martin Regáli]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Samuel Šefčík]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Matej Kochan]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Matej Madleňák]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Tomáš Bobček]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Štefan Gerec]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Adrián Macejko]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Adam Tučný]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Martin Boďa]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Lukáš Fabiš]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Gabriel Halabrín]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Matúš Krištof]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Michal Dopater]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Marek Zsigmund]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=26|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Marko Kelemen]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=28|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Alexander Selecký]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Jakub Luka]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=32|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Matúš Malý]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=34|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Tomáš Frühwald]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=35|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Ivan Krajčírik]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=38|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Viktor Úradník]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=63|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Adam Morong]]}} {{Futbalová súpiska koniec}} === Realizačný tím<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MFK Ružomberok {{!}} A-tím {{!}} Realizačný tím|url=https://www.mfkruzomberok.sk/zobraz.asp?t=realizacny-tim|vydavateľ=www.mfkruzomberok.sk|dátum prístupu=2021-11-01}}</ref> === {| class="wikitable" !style="color:black; background:#F15E2A;"|Pozícia !style="color:black; background:#F15E2A;"| |- |Hlavný tréner |{{minivlajka|Slovensko}} Peter Struhár |- |Asistent trénera |{{minivlajka|Slovensko}} Peter Tomko |- |Asistent trénera |{{minivlajka|Slovensko}} Jozef Kapláň |- |Tréner brankárov |{{minivlajka|Slovensko}} [[Ľuboš Hajdúch]] |- |Vedúci mužstva |{{minivlajka|Slovensko}} Peter Adamčiak |- |Vedúci mužstva |{{minivlajka|Slovensko}} Matej Šavol |- |Fyzioterapeut |{{minivlajka|Slovensko}} Ingrida Nagyová |- |Masér |{{minivlajka|Slovensko}} Ingrida Nagyová |- |Lekár |{{minivlajka|Slovensko}} MUDr. František Rigo |- |Lekár |{{minivlajka|Slovensko}} MUDr. Tibor Letko |} == Slávni hráči == {{SVK}} [[Maroš Klimpl]], {{SVK}} [[Dušan Švento]], {{SVK}} [[Marián Had]], {{SVK}} [[Ján Mucha]], {{SVK}} [[Marek Sapara]], {{SVK}} [[Ľuboš Hajdúch]], {{SVK}} [[Erik Jendrišek]], {{CZE}} [[Jan Nezmar]], {{CZE}} [[Josef Dvorník]], {{SVK}} [[Igor Žofčák]], {{SVK}} [[Roland Števko]], {{SVK}} [[Róbert Rák]], {{SVK}} [[Juraj Kucka]], {{SVK}} [[Peter Babnič]], {{SVK}} [[Jozef Vengloš]], {{SVK}} [[Viliam Hyravý]], {{SVK}} [[Viktor Tegelhoff]], {{SVK}} [[Jozef Vengloš]] {{CZE}} [[Jiří Basl]], {{CZE}} [[Oldřich Velebný]], {{BRA}} [[Luis Fabio Gomes]], {{SVK}} [[Aladár Breyer]], {{SVK}} [[Pavel Belluš]], {{SVK}} [[Ján Haspra st.]], {{SVK}} [[Jozef Chmúra]], {{SVK}} [[Anton Škorupa]], {{SVK}} [[Dušan Vierik]], {{SVK}} [[Ľubomír Páleník]], {{SVK}} [[František Lechman]], {{SVK}} [[Daniel Dančo]], {{SVK}} [[Anton Šiška]], {{SVK}} [[Eduard Kardoss]], {{SVK}} [[Igor Frič]], {{SVK}} [[Ivan Hvolka]], {{SVK}} [[František Mikuláš]], {{SVK}} [[Ferdinand Kardoss]] ,{{SVK}} [[Jozef Gromnica]], {{SVK}} [[Alojz Obtulovič]], {{SVK}} [[Vladislav Zvara]], {{SVK|SVK = SVK}} [[Ján Maslo]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[MFK Ružomberok (ženy)]] == Literatúra == * [http://www.futbalruza.sk/files/0506p100.pdf Storočnica ružomberského futbalu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070928045922/http://www.futbalruza.sk/files/0506p100.pdf |date=2007-09-28 }} == Externé odkazy == * [http://www.mfkruzomberok.sk/ oficiálna stránka klubu] * [https://www.facebook.com/MfkRuzomberok oficiálna FB stránka klubu] * [https://www.facebook.com/Concordia1906 oficiálna FB stránka fanúšikov Concordia 1906 - Ružafans] * [https://www.facebook.com/groups/Forumruzomberskychfanusikov Fórum ružomberských fanúšikov na FB] * [http://www.orangewhite.7x.cz/ stránka skupiny fanúšikov Orange White Division] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120112080327/http://orangewhite.7x.cz/ |date=2012-01-12 }} * [http://www.youtube.com/ruzafanssk Youtube video kanál Concordia 1906 - Ružafans] * [http://www.youtube.com/OWDFANS Youtube video kanál Orange White Division] {{Ružomberok}} {{Futbalisti MFK Ružomberok}} {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:MFK Ružomberok]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1906]] dymuqfput6oal0ge2ox540tng5u716i Majstri Slovenska v ľadovom hokeji 0 32631 8203384 8197114 2026-04-25T12:58:23Z ~2026-25256-27 293002 /* Starší žiaci */ oprava chýb 8203384 wikitext text/x-wiki '''Majstri [[Slovensko|Slovenska]] v [[Ľadový hokej|ľadovom hokeji]]''' sú kluby, ktoré sa stali víťazmi doterajších ročníkov bojov o titul majstra Slovenska. == Extraliga seniorov - Seniori == === V rokoch 1930 - 1945 === #[[1929]]/[[1930|30]] [[Ski Klub Bratislava]] #[[1930]]/[[1931|31]] [[HC Košice|1. ČsŠK Košice]] #[[1931]]/[[1932|32]] [[HC 07 Prešov|Slávia Prešov]] #[[1932]]/[[1933|33]] [[HK ŠKP Poprad|HC Poprad]] #[[1933]]/[[1934|34]] [[HK ŠKP Poprad|HC Poprad]] #[[1934]]/[[1935|35]] [[HK ŠKP Poprad|HC Poprad]] #[[1935]]/[[1936|36]] [[ŠK Vysoké Tatry|HC Tatry]] #[[1936]]/[[1937|37]] [[VŠ Bratislava]] #[[1937]]/[[1938|38]] finále neodohrali #[[1938]]/[[1939|39]] finále neodohrali #[[1939]]/[[1940|40]] [[VŠ Bratislava]] #[[1940]]/[[1941|41]] [[HC Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] #[[1941]]/[[1942|42]] [[HC Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] #[[1942]]/[[1943|43]] [[OAP Bratislava]] #[[1943]]/[[1944|44]] [[OAP Bratislava]] #[[1944]]/[[1945|45]] [[HC Bratislava]] === Od roku 1993 === #[[1992]]/[[1993|93]] [[Dukla Trenčín]] pozn.: v rámci federálnej ligy Česko-Slovenska získala Dukla Trenčín bronz #[[1993]]/[[1994|94]] [[Dukla Trenčín]] #[[1994]]/[[1995|95]] [[HC Košice]] #[[1995]]/[[1996|96]] [[HC Košice]] #[[1996]]/[[1997|97]] [[Dukla Trenčín]] #[[1997]]/[[1998|98]] [[HC Slovan Bratislava|HC Slovan Harvard Bratislava]] #[[1998]]/[[1999|99]] [[HC Košice|HC VSŽ Košice]] #[[1999]]/[[2000|00]] [[HC Slovan Bratislava|HC Slovan Harvard Bratislava]] #[[2000]]/[[2001|01]] [[HKm Zvolen]] #[[2001]]/[[2002|02]] [[HC Slovan Bratislava|HC Slovan Harvard Bratislava]] #[[2002]]/[[2003|03]] [[HC Slovan Bratislava|HC Slovan Harvard Bratislava]] #[[2003]]/[[2004|04]] [[Dukla Trenčín]] #[[2004]]/[[2005|05]] [[HC Slovan Bratislava|HC Slovan Slovnaft Bratislava]] #[[2005]]/[[2006|06]] [[MsHK Žilina]] #[[2006]]/[[2007|07]] [[HC Slovan Bratislava]] #[[2007]]/[[2008|08]] [[HC Slovan Bratislava]] #[[2008]]/[[2009|09]] [[HC Košice]] #[[2009]]/[[2010|10]] [[HC Košice]] #[[2010]]/[[2011|11]] [[HC Košice]] #[[2011]]/[[2012|12]] [[HC Slovan Bratislava]] #[[2012]]/[[2013|13]] [[HKM Zvolen]] #[[2013]]/[[2014|14]] [[HC Košice]] #[[2014]]/[[2015|15]] [[HC Košice]] #[[2015]]/[[2016|16]] [[HK Nitra]] #[[2016]]/[[2017|17]] [[HC ’05 iClinic Banská Bystrica]] #[[2017]]/[[2018|18]] [[HC ’05 iClinic Banská Bystrica]] #[[2018]]/[[2019|19]] [[HC ’05 iClinic Banská Bystrica]] #[[2019]]/[[2020|20]] sezóna predčasne ukončená pre pandémiu #[[2020]]/[[2021|21]] [[HKM Zvolen]] #[[2021]]/[[2022|22]] [[HC Slovan Bratislava]] #[[2022]]/[[2023|23]] [[HC Košice]] #[[2023]]/[[2024|24]] [[HK Nitra]] #[[2024]]/[[2025|25]] [[HC Košice]] === Víťazi JOJŠPORT Slovenského pohára === #[[Slovenský pohár v hokeji 1993/94|1993/94]] [[Dukla Trenčín]] #[[Slovenský pohár v hokeji 1994/95|1994/95]] [[Dukla Trenčín]] #[[1995]]/[[1996|96]] [[Dukla Trenčín]] #[[1996]]/[[1997|97]] [[Dukla Trenčín]] #[[2020]]/[[2021|21]] [[HK Nitra]] pozn.: v rámci Tipsport Kaufland Cup 2020/21 #[[2021]]/[[2022|22]] [[Vlci Žilina]] #[[2022]]/[[2023|23]] [[HC 19 Humenné]] #[[2023]]/[[2024|24]] [[Vlci Žilina]] #[[2024]]/[[2025|25]] [[Vlci Žilina|DOXXBet Vlci Žilina]] #[[2025]]/[[2026|26]] [[Vlci Žilina|DOXXBet Vlci Žilina]] == Slovenskí víťazi federálnej ligy – majstri Česko-Slovenska == #[[1978]]/[[1979|79]] [[HC Slovan Bratislava|Slovan CHZJD Bratislava]] #[[1985]]/[[1986|86]] [[HC Košice|VSŽ Košice]] #[[1987]]/[[1988|88]] [[HC Košice|VSŽ Košice]] #[[1991]]/[[1992|92]] [[Dukla Trenčín|ASVŠ Dukla Trenčín]] == Extraliga žien (do roku 2015 I. liga žien) - Seniorky (Ženy) == #[[1991]]/[[1992|92]] [[HK Žilina]]<ref>http://www.zenskyhokej.sk/index.php?v=900&s=1</ref> #[[1992]]/[[1993|93]] [[MHK Dubnica nad Váhom|CAPEH Dubnica]]<ref>http://www.zenskyhokej.sk/index.php?v=900&s=2</ref> #[[1993]]/[[1994|94]] [[MHK Dubnica nad Váhom|HK Spartak Dubnica]] #[[1994]]/[[1995|95]] [[HKP Žilina]] #[[1995]]/[[1996|96]] [[MHK Dubnica nad Váhom|HK Spartak Dubnica]] #[[1996]]/[[1997|97]] [[TJ Renomal Poprad]] #[[1997]]/[[1998|98]] [[MHK Martin (ženy)|HK Medokýš Turčianske Teplice]] #[[1998]]/[[1999|99]] [[MHK Martin|MHKŽ Martin]] #[[1999]]/[[2000|00]] [[MHK Martin|MHKŽ Martin]] #[[2000]]/[[2001|01]] [[MHK Martin|MHKŽ Martin]] #[[2001]]/[[2002|02]] [[HC VTJ Topoľčany|HC Kimex VTJ Topoľčany]] #[[2002]]/[[2003|03]] [[HC VTJ Topoľčany|HC Kimex VTJ Topoľčany]] #[[2003]]/[[2004|04]] [[MHK Martin]] #[[2004]]/[[2005|05]] [[MHK Martin]] #[[2005]]/[[2006|06]] [[MHK Martin]] #[[2006]]/[[2007|07]] [[MHK Martin]] #[[2007]]/[[2008|08]] [[MHK Martin]] #[[2008]]/[[2009|09]] [[MHK Martin]] #[[2009]]/[[2010|10]] [[HC OSY Spišská Nová Ves]] #[[2010]]/[[2011|11]] [[HC OSY Spišská Nová Ves]] #[[2011]]/[[2012|12]] [[HK ŠKP Poprad (ženy)|HK Poprad]] #[[2012]]/[[2013|13]] [[HC OSY Spišská Nová Ves]] #[[2013]]/[[2014|14]] [[HK ŠKP Poprad (ženy)|HK Poprad]] #[[2014]]/[[2015|15]] [[HC Petržalka 2010]] #[[2015]]/[[2016|16]] [[HK ŠKP Poprad (ženy)|ŽHK Popradské líšky]] #[[2016]]/[[2017|17]] [[HK ŠKP Poprad (ženy)|ŽHK Popradské líšky]] #[[2017]]/[[2018|18]] [[HC ŠKP Bratislava]] #[[2018]]/[[2019|19]] [[HK ŠKP Poprad (ženy)|ŽHK Popradské líšky]] #[[2019]]/[[2020|20]] sezóna predčasne ukončená pre pandémiu #[[2020]]/[[2021|21]] sezóna predčasne ukončená pre pandémiu #[[2021]]/[[2022|22]] [[HK ŠKP Poprad (ženy)|ŽHK Popradské líšky]] #[[2022]]/[[2023|23]] [[MHK Martin]] #[[2023]]/[[2024|24]] [[ŽHK 2000 - Šarišanka Prešov]] #[[2024]]/[[2025|25]] [[HK ŠKP Poprad (ženy)|ŽHK Popradské líšky]] #[[2025]]/[[2026|26]] [[HC Slovan Bratislava (ženy)|HC Slovan Bratislava]] == Juniori (do roku 1998 starší dorast) == #[[1966]]/[[1967|67]] [[HK ŠKP Poprad|LVS Poprad]] #[[1967]]/[[1968|68]] [[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] #[[1968]]/[[1969|69]] [[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] #[[1969]]/[[1970|70]] [[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] #[[1970]]/[[1971|71]] [[HK ŠKP Poprad|LVS Poprad]] #[[1971]]/[[1972|72]] [[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] #[[1972]]/[[1973|73]] [[HK ŠKP Poprad|LVS Poprad]] #[[1973]]/[[1974|74]] [[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] #[[1974]]/[[1975|75]] [[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] #[[1975]]/[[1976|76]] [[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] #[[1976]]/[[1977|77]] [[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] #[[1977]]/[[1978|78]] [[HC Košice|VSŽ Košice]] #[[1978]]/[[1979|79]] [[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] #[[1979]]/[[1980|80]] [[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] #[[1980]]/[[1981|81]] [[HK ŠKP Poprad|PS Poprad]] #[[1981]]/[[1982|82]] [[HK ŠKP Poprad|PS Poprad]] #[[1982]]/[[1983|83]] [[MHk 32 Liptovský Mikuláš|Partizán Liptovský Mikuláš]] #[[1983]]/[[1984|84]] [[HC ’05 Banská Bystrica|Iskra Smrečina Banská Bystrica]] #[[1984]]/[[1985|85]] [[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] #[[1985]]/[[1986|86]] [[HC Košice|VSŽ Košice]] #[[1986]]/[[1987|87]] [[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] #[[1987]]/[[1988|88]] [[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] #[[1988]]/[[1989|89]] [[HC Košice|VSŽ Košice]] #[[1989]]/[[1990|90]] [[HC Košice|VSŽ Košice]] #[[1990]]/[[1991|91]] [[Dukla Trenčín]] #[[1991]]/[[1992|92]] [[MHC Martin|Hutník ZŤS Martin]] #[[1992]]/[[1993|93]] [[Dukla Trenčín]] #[[1993]]/[[1994|94]] [[Dukla Trenčín]] #[[1994]]/[[1995|95]] [[Dukla Trenčín]] #[[1995]]/[[1996|96]] [[HC Slovan Bratislava|HC Slovan Harvard Bratislava]] #[[1996]]/[[1997|97]] [[HC Nitra|MHC Plastika Nitra]] #[[1997]]/[[1998|98]] [[HC Nitra|MHC Plastika Nitra]] #[[1998]]/[[1999|99]] [[Dukla Trenčín]] #[[1999]]/[[2000|00]] [[HC Košice|HC VSŽ Košice]] #[[2000]]/[[2001|01]] [[MsHK Žilina]] #[[2001]]/[[2002|02]] [[MHC Martin]] #[[2002]]/[[2003|03]] [[MHC Martin]] #[[2003]]/[[2004|04]] [[HC Slovan Bratislava]] #[[2004]]/[[2005|05]] [[Dukla Trenčín]] #[[2005]]/[[2006|06]] [[Dukla Trenčín]] #[[2006]]/[[2007|07]] [[HK Spišská Nová Ves]] #[[2007]]/[[2008|08]] [[Dukla Trenčín]] #[[2008]]/[[2009|09]] [[Dukla Trenčín]] #[[2009]]/[[2010|10]] [[Dukla Trenčín]] #[[2010]]/[[2011|11]] [[HC Košice]] #[[2011]]/[[2012|12]] [[HC Košice]] #[[2012]]/[[2013|13]] [[HC Slovan Bratislava]] #[[2013]]/[[2014|14]] [[HK Dukla Trenčín]] #[[2014]]/[[2015|15]] [[HK Dukla Trenčín]] #[[2015]]/[[2016|16]] [[HC Slovan Bratislava]] #[[2016]]/[[2017|17]] [[HK Nitra|MMHK Nitra]] #[[2017]]/[[2018|18]] [[HK Dukla Trenčín]] #[[2018]]/[[2019|19]] [[HK Dukla Trenčín]] #[[2019]]/[[2020|20]] sezóna predčasne ukončená pre pandémiu #[[2020]]/[[2021|21]] sezóna predčasne ukončená pre pandémiu #[[2021]]/[[2022|22]] [[HC Košice]] #[[2022]]/[[2023|23]] [[HC Slovan Bratislava]] #[[2023]]/[[2024|24]] [[HK Nitra|MMHK Nitra]] #[[2024]]/[[2025|25]] [[HC ’05 Banská Bystrica|BARANI Banská Bystrica]] #[[2025]]/[[2026|26]] [[HC ’05 Banská Bystrica|BARANI Banská Bystrica]] == Dorast (do roku 1998 mladší dorast) == #[[1978]]/[[1979|79]] [[HC ’05 Banská Bystrica|Iskra Smrečina Banská Bystrica]] #[[1979]]/[[1980|80]] [[HK ŠKP Poprad|PS Poprad]] #[[1980]]/[[1981|81]] [[HC ’05 Banská Bystrica|Iskra Smrečina Banská Bystrica]] #[[1981]]/[[1982|82]] [[HC ’05 Banská Bystrica|Iskra Smrečina Banská Bystrica]] #[[1982]]/[[1983|83]] [[HC ’05 Banská Bystrica|Iskra Smrečina Banská Bystrica]] #[[1983]]/[[1984|84]] [[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] #[[1984]]/[[1985|85]] [[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] #[[1985]]/[[1986|86]] [[HC Košice|VSŽ Košice]] #[[1986]]/[[1987|87]] [[HC Košice|VSŽ Košice]] #[[1987]]/[[1988|88]] [[HC Košice|VSŽ Košice]] #[[1988]]/[[1989|89]] [[HC 07 Prešov|ZPA Prešov]] #[[1989]]/[[1990|90]] [[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] #[[1990]]/[[1991|91]] [[HC ’05 Banská Bystrica|Iskra Smrečina Banská Bystrica]] #[[1991]]/[[1992|92]] [[HC ’05 Banská Bystrica|Iskra Smrečina Banská Bystrica]] #[[1992]]/[[1993|93]] [[Dukla Trenčín]] #[[1993]]/[[1994|94]] [[Dukla Trenčín]] #[[1994]]/[[1995|95]] [[HC Slovan Bratislava|HC Slovan Harvard Bratislava]] #[[1995]]/[[1996|96]] [[HC Košice|HC VSŽ Košice]] #[[1996]]/[[1997|97]] [[HC Košice|HC VSŽ Košice]] #[[1997]]/[[1998|98]] [[Dukla Trenčín]] #[[1998]]/[[1999|99]] [[HC Slovan Bratislava|HC Slovan Harvard Bratislava]] #[[1999]]/[[2000|00]] [[HC Slovan Bratislava|HC Slovan Harvard Bratislava]] #[[2000]]/[[2001|01]] [[MHk 32 Liptovský Mikuláš|HK 32 VA Liptovský Mikuláš]] #[[2001]]/[[2002|02]] [[HC Slovan Bratislava|HC Slovan Harvard Bratislava]] #[[2002]]/[[2003|03]] [[HC Slovan Bratislava|HC Slovan Harvard Bratislava]] #[[2003]]/[[2004|04]] [[Dukla Trenčín]] #[[2004]]/[[2005|05]] [[HC Slovan Bratislava|HC Slovan Slovnaft Bratislava]] #[[2005]]/[[2006|06]] [[HC Nitra|HK Nitra]] #[[2006]]/[[2007|07]] [[HK 36 Skalica]] #[[2007]]/[[2008|08]] [[MsHK Žilina]] #[[2008]]/[[2009|09]] [[HC Košice]] #[[2009]]/[[2010|10]] [[HC Košice]] #[[2010]]/[[2011|11]] [[HC Košice]] #[[2011]]/[[2012|12]] [[HKM Zvolen]] #[[2012]]/[[2013|13]] [[HC 07 Prešov|P.H.K. Prešov]] #[[2013]]/[[2014|14]] [[HK Dukla Trenčín]] #[[2014]]/[[2015|15]] [[HK Dukla Trenčín]] #[[2015]]/[[2016|16]] [[HK ŠKP Poprad]] #[[2016]]/[[2017|17]] [[HK Dukla Trenčín]] #[[2017]]/[[2018|18]] [[HK Dukla Trenčín]] #[[2018]]/[[2019|19]] [[HK Dukla Trenčín]] #[[2019]]/[[2020|20]] sezóna predčasne ukončená pre pandémiu #[[2020]]/[[2021|21]] sezóna predčasne ukončená pre pandémiu #[[2021]]/[[2022|22]] [[HK Nitra|MMHK Nitra]] #[[2022]]/[[2023|23]] [[HC Slovan Bratislava]] #[[2023]]/[[2024|24]] [[HK Dukla Trenčín]] #[[2024]]/[[2025|25]] [[HC Slovan Bratislava]] #[[2025]]/[[2026|26]] [[HC Košice]] == Kadeti == #[[2016]]/[[2017|17]] [[HC Slovan Bratislava]] #[[2017]]/[[2018|18]] [[HC Slovan Bratislava]] #[[2018]]/[[2019|19]] [[HC Slovan Bratislava]] #[[2019]]/[[2020|20]] sezóna predčasne ukončená pre pandémiu #[[2020]]/[[2021|21]] sezóna predčasne ukončená pre pandémiu #[[2021]]/[[2022|22]] [[HC Slovan Bratislava]] == Starší žiaci == #[[1993]]/[[1994|94]] [[HC Košice|HC VSŽ Košice]] #[[1994]]/[[1995|95]] [[HC Košice|HC VSŽ Košice]] #[[1995]]/[[1996|96]] [[Dukla Trenčín]] #[[1996]]/[[1997|97]] [[MHC Martin|HC Martimex Martin]] #[[1997]]/[[1998|98]] [[HC Slovan Bratislava|HC Slovan Harvard Bratislava]] #[[1998]]/[[1999|99]] [[HC Slovan Bratislava|HC Slovan Harvard Bratislava]] #[[1999]]/[[2000|00]] [[Dukla Trenčín]] #[[2000]]/[[2001|01]] [[HC Slovan Bratislava|HC Slovan Harvard Bratislava]] #[[2001]]/[[2002|02]] [[Dukla Trenčín]] #[[2002]]/[[2003|03]] [[Dukla Trenčín]] #[[2003]]/[[2004|04]] [[HK 95 Považská Bystrica]] #[[2004]]/[[2005|05]] [[HC Nitra|HKm Nitra]] #[[2005]]/[[2006|06]] [[HK ŠKP Poprad|HK Tatravagónka ŠKP Poprad]] #[[2006]]/[[2007|07]] [[HC Košice]] #[[2007]]/[[2008|08]] [[HC Košice]] #[[2008]]/[[2009|09]] [[MHK Dubnica nad Váhom]] #[[2009]]/[[2010|10]] [[MsHK Žilina]] #[[2010]]/[[2011|11]] [[HKM Zvolen]] #[[2011]]/[[2012|12]] [[HK Nitra|HC Nitra]] #[[2012]]/[[2013|13]] [[HK ŠKP Poprad]] #[[2013]]/[[2014|14]] [[HK Dukla Trenčín]] #[[2014]]/[[2015|15]] [[HK Dukla Trenčín]] #[[2015]]/[[2016|16]] [[HK Dukla Trenčín]] #[[2016]]/[[2017|17]] [[HC Slovan Bratislava]] #[[2017]]/[[2018|18]] [[HC Košice]] #[[2018]]/[[2019|19]] [[HC Slovan Bratislava]] #[[2019]]/[[2020|20]] sezóna predčasne ukončená pre pandémiu #[[2020]]/[[2021|21]] sezóna predčasne ukončená pre pandémiu #[[2021]]/[[2022|22]] [[HK Dukla Trenčín]] #[[2022]]/[[2023|23]] [[HC Slovan Bratislava]] #[[2023]]/[[2024|24]] [[HK Dukla Trenčín]] #[[2024]]/[[2025|25]] [[HC Košice]] #[[2025]]/[[2026|26]] [[HK Dukla Trenčín]] ==Referencie== <references/> == Externé odkazy == * 80 rokov slovenského hokeja * http://www.szlh.sk [[Kategória:Slovenské súťaže v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Hokejové zoznamy]] h01col6fmvi4qn21uh4550wxoad1y7l HK Nitra 0 32781 8203391 8203273 2026-04-25T13:47:00Z ~2026-25226-19 293003 Pridanie víťazstva v základnej časti v sezóne 2025/2026 medzi úspechy 8203391 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejový klub |nazovklubu = HK Nitra |pozadie = #0066aa |farba_pisma = white |logotimu = |liga = [[Tipos extraliga]] |zalozeny = [[1925]] |rozpusteny = |historia = AC Nitra (1925{{--}}1945)<br />Plastika Nitra (1976{{--}}1991)<br />AC Nitra (1991{{--}}1993) |arena = [[Nitra aréna]] (kapacita 3 600) |prezident = {{SVK}} [[Miroslav Kováčik]] |generalnymanazer = |manazer = |mesto = [[Nitra]], [[Slovensko]] |farby = biela, modrá |trener = {{SVK}} [[Andrej Kmeč]] |kapitan = {{SVK}}[[Branislav Mezei]] |majstri = 2016, 2024 |sezona = [[Tipos extraliga 2024/2025|2024/25]] |pozicia = 2. miesto |webstranka = {{url|www.hockeynitra.com}} }} '''HK Nitra''' je [[Tipsport extraliga|slovenský hokejový extraligový]] klub. Je dvojnásobný Majster Slovenska zo sezón [[Tipsport liga 2015/2016|2016]] a [[Tipos extraliga 2023/2024|2024]] a [[Tipos extraliga 2024/2025|súčasný]] vicemajster. == História == Hokejový klub založili v roku [[1931]], ale od roku [[1925]] sa tam hral bandy hokej. Do roku [[1945]] sa klub nazýval AC Nitra. Neskôr prechádzal častými zmenami názvov, od Sokola cez Komunálny podnik, Spojené závody, Slavoj, Slovan, Štart a znovu návrat k AC. Od roku [[1976]] vystupoval klub pod názvom Plastika Nitra. Od roku [[1991]] opäť pod názvom AC Nitra a od roku [[1993]] HC Nitra. Neskôr k nemu pribudol Corgoň. Po ňom sa klub nazýval MHC Plastika, následne MHC Nitra, HKm Nitra, HK Ardo Nitra, HK Dynamax, HK Dynamax Oil a v sezóne [[2009]]/[[2010|10]] mal klub mediálny názov HC K´CERO Nitra. V súčasnosti vystupuje pod názvom HK Nitra. Od sezóny [[2012]]/[[2013]] majú výkony HK Nitra stúpajúcu tendenciu. Nitrania sa postupne umiestnili na treťom, druhom, treťom a napokon na prvom mieste. V [[Tipsport liga 2015/2016|sezóne 2015/2016]] získala Nitra premiérový titul, čo možno označiť za najväčší úspech Nitrianskeho hokeja. Nitra sa navyše od sezóny [[2015]]/[[2016]] objavila aj v prestížnej [[Hokejová liga majstrov|Hokejovej lige majstrov]], kde vyhrala skupinu a postúpila do Play-Off. Toto obdobie možno jednoznačne označiť za najúspešnejšie v celej klubovej histórii. HK Nitra získala v sezóne 2017/2018 aj Vyšehradský pohár, stala sa majstrom a najlepším klubom Vyšehradskej štvorky. Aj napriek pomerne nevydarenej prvej polovici zakladnej časti [[Tipos extraliga|Tipos Extraligy]] v [[Tipos extraliga 2022/2023|sezóne 2022/23]] sa Nitre podarilo vyhrať [[Kontinentálny pohár v ľadovom hokeji|Kontinentálny pohár]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vyhrali sme Kontinentálny pohár {{!}} Hockeynitra.com | url = https://www.hockeynitra.com/?q=clanok/vyhrali-sme-kontinentalny-pohar/1937 | vydavateľ = www.hockeynitra.com | dátum prístupu = 2024-03-26}}</ref> == Športové úspechy == * 1. miesto v [[Tipsport extraliga|Extralige]] - [[2015]]/[[2016|16]], [[2023]]/[[2024|24]] * 2. miesto v [[Tipsport extraliga|Extralige]] - [[2013]]/[[2014|14]], [[Tipsport liga 2016/2017|2016/17]], [[Tipsport liga 2018/2019|2018/19]], [[Tipos extraliga 2021/2022|2021/22]], [[Tipos extraliga 2024/2025|2024/25]] * 3. miesto v [[Tipsport extraliga|Extralige]] - [[2005]]/[[2006|06]], [[2012]]/[[2013|13]], [[2014]]/[[2015|15]], [[Tipsport liga 2017/2018|2017/18]] * Víťaz základnej časti v [[Tipos extraliga|Extralige]] - [[T-Com extraliga 2005/2006|2005/06]], [[Tipsport liga 2017/2018|2017/18]], [[Tipsport liga 2025/2026|2025/2026]] * Víťaz [[1. hokejová liga SR|1. hokejovej ligy]] - [[2002]]/[[2003|03]] * Víťaz [[1. slovenská národná hokejová liga|1. SNHL]] - [[1984]], [[1987]], [[1988]], [[1992]], [[1993]] * Účasť v [[Hokejová liga majstrov|Hokejovej lige majstrov]] v sezóne 2015/16, 2016/17 * Víťaz skupiny v [[Hokejová liga majstrov|Hokejovej lige majstrov]] v sezóne 2016/17 * 1. miesto vo Vyšehradskom pohári - 2017/18 * Víťaz Tipsport Kaufland Cupu - 2020/21 * Víťaz Kontinentálneho poháru - 2022/23 == Nitra na medzinárodnej scéne == === [[Hokejová liga majstrov|Liga majstrov]] === * [[Hokejová liga majstrov]] [[2015]]/[[2016]] '''Skupina D''' {|class="wikitable" |- | bgcolor= Yellow | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; | Postupujúci |} {| class="wikitable" |- !width=20|{{tooltip | Por. | Poradie }} !width=185|Klub !width=20|{{tooltip | Z | Zápasy }} !width=20|{{tooltip | B | Body }} !width=20|{{tooltip | V | Výhra }} !width=20|{{tooltip | Vp |Výhra po predĺžení alebo samostatných nájazdoch }} !width=20|{{tooltip | Pp |Prehra po predĺžení alebo samostatných nájazdoch }} !width=20|{{tooltip | P | Prehra }} !width=20|Skóre !width=20|{{tooltip | +/- | Plus/mínus }} !width=20|Skupina !width=20|SKE !width=20|LIB !width=20|NIT |- align="center" bgcolor= Yellow |1.||style="text-align;left;"| {{minivlajka|Švédsko}} [[Skellefteå AIK]]|| 4 || '''11''' || 4 || 0 || 0 || 0 || 16 : 6 || +10 || Postupujúci || - || 5:2 || 3:2sn |- align="center" bgcolor= Yellow |2.||style="text-align;left;"| {{minivlajka|Česko}} [[HC Bílí Tygři Liberec]]|| 4 || '''6''' || 2 || 0 || 0 || 2 || 13:9 || +4 || Postupujúci || 0:4 || - || 2:0 |- align="center" |3.||style="text-align;left;"| {{minivlajka|Slovensko}} HK Nitra|| 4 || '''1''' || 0 || 0 || 1 || 3 || 4:18 || -14 || || 2:4 || 0:9 || - |} * [[Hokejová liga majstrov]] [[2016]]/[[2017]] '''Skupina J''' {|class="wikitable" |- | bgcolor= Yellow | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; | Postupujúci |} {| class="wikitable" |- !width=20|{{tooltip | Por. | Poradie }} !width=185|Klub !width=20|{{tooltip | Z | Zápasy }} !width=20|{{tooltip | B | Body }} !width=20|{{tooltip | V | Výhra }} !width=20|{{tooltip | Vp |Výhra po predĺžení alebo samostatných nájazdoch }} !width=20|{{tooltip | Pp |Prehra po predĺžení alebo samostatných nájazdoch }} !width=20|{{tooltip | P | Prehra }} !width=20|Skóre !width=20|{{tooltip | +/- | Plus/mínus }} !width=20|Skupina !width=20|PLZ !width=20|NIT !width=20|OIL |- align="center" bgcolor="Yellow" |1.|| style="text-align;left;" | {{minivlajka|Slovensko}} HK Nitra|| 4 || 9 || 3 || 0 || 0 || 1 || 9:6 || +3 || Postupujúci || 2:1 || - || 2:1 |- align="center" bgcolor= Yellow |2.|| style="text-align;left;" | {{minivlajka|Česko}} [[HC Škoda Plzeň]]|| 4 || 6 || 2 || 0 || 0 || 2 || 12:10 || +2 || Postupujúci || - || 2:4 || 6:4 |- align="center" |3.||style="text-align;left;"| {{minivlajka|Nórsko}} [[Stavanger Oilers]]|| 4 || 3 || 1 || 0 || 0 || 3 || 7:12 || -5 || || 2:1 || 0:3|| - |} ===Produktivita v [[Hokejová liga majstrov|LM]]=== {|class="wikitable" cellpadding="6" style="text-align: center;" |- !width="20"|'''#''' |'''Národnosť''' |'''Hráč''' |'''Zápasy''' |'''Góly''' |'''Asistencie''' |'''Body''' |- |'''1.''' |{{minivlajka|Slovensko}} |align="left" | Peter König |4 |2 |1 |3 |- |2. |{{minivlajka|Slovensko}} |align="left" | Marek Slovák |4 |1 |0 |1 |- |2. |{{minivlajka|Slovensko}} |align="left" | Tibor Kutálek |4 |1 |0 |1 |} == Umiestnenia v jednotlivých sezónach == === Česko-Slovensko === {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-slovenská hokejová liga]] - '''1 ročník''' * '''13. miesto:''' [[Česko-slovenská hokejová liga 1990/1991|1990/91]] {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[1. slovenská národná hokejová liga]] - '''21 ročníkov''' * '''1. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1983/1984|1983/84]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1986/1987|1986/87]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1987/1988|1987/88]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1991/1992|1991/92]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1992/1993|1992/93]] * '''2. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1978/1979|1978/79]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1982/1983|1982/83]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1988/1989|1988/89]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1989/1990|1989/90]] * '''3. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1979/1980|1979/80]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1980/1981|1980/81]] * '''4. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1981/1982|1981/82]] * '''6. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1985/1986|1985/86]] * '''7. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1976/1977|1976/77]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1977/1978|1977/78]] * '''8. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1964/1965|1964/65]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1966/1967|1966/67]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1968/1969|1968/69]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1975/1976|1975/76]] * '''9. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1984/1985|1984/85]] * '''12. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1973/1974|1973/74]] * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[2. slovenská národná hokejová liga]] - '''8 ročníkov''' (vždy skupina západ) * '''1. miesto:''' [[2. slovenská národná hokejová liga 1963/1964|1963/64]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1965/1966|1965/66]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1967/1968|1967/68]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1972/1973|1972/73]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1974/1975|1974/75]] * '''2. miesto:''' [[2. slovenská národná hokejová liga 1971/1972|1971/72]] * '''3. miesto:''' [[2. slovenská národná hokejová liga 1969/1970|1969/70]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1970/1971|1970/71]] <timeline> ImageSize = width:810 height:70 PlotArea = left:15 right:15 bottom:25 top:10 TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy DateFormat = dd/mm/yyyy Period = from:01/01/1963 till:01/07/1978 ScaleMajor = unit:year increment:1 start:1963 Colors = id:elite value:rgb(0.4,0.6,1) id:1 value:rgb(0.5,0.8,0.5) id:1b value:rgb(0.6,0.9,0.6) id:2 value:rgb(0.9,0.9,0.3) id:2b value:rgb(1,1,0.4) id:3 value:rgb(0.9,0.7,0.1) id:4 value:rgb(0.9,0.1,0.1) id:champ value:rgb(0.8,0.8,0.6) PlotData= bar:Position width:20 color:white align:center from:01/07/1963 till:01/07/1964 shift:(0,-4) text:1 from:01/07/1964 till:01/07/1965 shift:(0,-4) text:8 from:01/07/1965 till:01/07/1966 shift:(0,-4) text:1 from:01/07/1966 till:01/07/1967 shift:(0,-4) text:8 from:01/07/1967 till:01/07/1968 shift:(0,-4) text:1 from:01/07/1968 till:01/07/1969 shift:(0,-4) text:8 from:01/07/1969 till:01/07/1970 shift:(0,-4) text:3 from:01/07/1970 till:01/07/1971 shift:(0,-4) text:3 from:01/07/1971 till:01/07/1972 shift:(0,-4) text:2 from:01/07/1972 till:01/07/1973 shift:(0,-4) text:1 from:01/07/1973 till:01/07/1974 shift:(0,-4) text:12 from:01/07/1974 till:01/07/1975 shift:(0,-4) text:1 from:01/07/1975 till:01/07/1976 shift:(0,-4) text:8 from:01/07/1976 till:01/07/1977 shift:(0,-4) text:7 from:01/07/1977 till:01/07/1978 shift:(0,-4) text:7 from:01/07/1963 till:01/07/1964 color:3 shift:(0,18) text: "2.HL" from:01/07/1964 till:01/07/1965 color:2 shift:(0,18) text: "1.HL" from:01/07/1965 till:01/07/1966 color:3 shift:(0,18) text: "2.HL" from:01/07/1966 till:01/07/1967 color:2 shift:(0,18) text: "1.HL" from:01/07/1967 till:01/07/1968 color:3 shift:(0,18) text: "2.HL" from:01/07/1968 till:01/07/1969 color:2 shift:(0,18) text: "1.HL" from:01/07/1969 till:01/07/1973 color:3 shift:(0,18) text: "2.HL" from:01/07/1973 till:01/07/1974 color:2 shift:(0,18) text: "1.HL" from:01/07/1974 till:01/07/1975 color:3 shift:(0,18) text: "2.HL" from:01/07/1975 till:01/07/1978 color:2 shift:(0,18) text: "1.HL" </timeline> <timeline> ImageSize = width:810 height:70 PlotArea = left:15 right:15 bottom:25 top:10 TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy DateFormat = dd/mm/yyyy Period = from:01/07/1978 till:01/01/1994 ScaleMajor = unit:year increment:1 start:1979 Colors = id:elite value:rgb(0.4,0.6,1) id:1 value:rgb(0.5,0.8,0.5) id:1b value:rgb(0.6,0.9,0.6) id:2 value:rgb(0.9,0.9,0.3) id:2b value:rgb(1,1,0.4) id:3 value:rgb(0.9,0.7,0.1) id:4 value:rgb(0.9,0.1,0.1) id:champ value:rgb(0.8,0.8,0.6) PlotData= bar:Position width:20 color:white align:center from:01/07/1978 till:01/07/1979 shift:(0,-4) text:2 from:01/07/1979 till:01/07/1980 shift:(0,-4) text:3 from:01/07/1980 till:01/07/1981 shift:(0,-4) text:3 from:01/07/1981 till:01/07/1982 shift:(0,-4) text:4 from:01/07/1982 till:01/07/1983 shift:(0,-4) text:2 from:01/07/1983 till:01/07/1984 shift:(0,-4) text:1 from:01/07/1984 till:01/07/1985 shift:(0,-4) text:9 from:01/07/1985 till:01/07/1986 shift:(0,-4) text:6 from:01/07/1986 till:01/07/1987 shift:(0,-4) text:1 from:01/07/1987 till:01/07/1988 shift:(0,-4) text:1 from:01/07/1988 till:01/07/1989 shift:(0,-4) text:2 from:01/07/1989 till:01/07/1990 shift:(0,-4) text:2 from:01/07/1990 till:01/07/1991 shift:(0,-4) text:13 from:01/07/1991 till:01/07/1992 shift:(0,-4) text:1 from:01/07/1992 till:01/07/1993 shift:(0,-4) text:1 from:01/07/1978 till:01/07/1990 color:2 shift:(0,18) text: "1.HL" from:01/07/1990 till:01/07/1991 color:1 shift:(0,18) text: "ČSHL" from:01/07/1991 till:01/07/1993 color:2 shift:(0,18) text: "1.HL" </timeline> === Slovensko === {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga]] - '''29 ročníkov''' * '''1. miesto:''' [[Tipsport liga 2015/2016|2015/16]], [[Tipos extraliga 2023/2024|2023/24]] * '''2. miesto:''' [[Tipsport extraliga 2013/2014|2013/14]], [[Tipsport liga 2016/2017|2016/17]], [[Tipsport liga 2018/2019|2018/19]], [[Tipos extraliga 2021/2022|2021/22]], [[Tipos extraliga 2024/2025|2024/25]] * '''3. miesto:''' [[T-Com extraliga 2005/2006|2005/06]], [[Tipsport extraliga 2012/2013|2012/13]], [[Tipsport extraliga 2014/2015|2014/15, 2017/18]] * '''4. miesto:''' [[Slovnaft extraliga 2009/2010|2009/10]] * '''5. miesto:''' [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1993/1994|1993/94]], [[ST extraliga 2004/2005|2004/05]], [[Tipos extraliga 2020/2021|2020/2021]] * '''6. miesto:''' [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1995/1996|1995/96]] * '''7. miesto:''' [[Slovnaft extraliga 2006/2007|2006/07]] * '''8. miesto:''' [[Slovnaft extraliga 2010/2011|2010/11]], [[Tipsport liga 2019/2020|2019/20]], [[Tipos extraliga 2022/2023|2022/2023]] * '''9. miesto:''' [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1994/1995|1994/95]], [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1996/1997|1996/97]], [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1997/1998|1997/98]], [[ST extraliga 2003/2004|2003/04]] * '''10. miesto: ''' [[Boss extraliga 2001/2002|2001/02]], [[Slovnaft extraliga 2007/2008|2007/08]], [[Slovnaft extraliga 2008/2009|2008/09]], [[Tipsport extraliga 2011/2012|2011/12]] * '''12. miesto:''' [[West extraliga 1998/1999|1998/99]] {{minivlajka|Slovensko}} [[1. hokejová liga SR]] - '''3 ročníky''' * '''1. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 2002/03|2002/03]] * '''2. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 2000/01|2000/01]] * '''6. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 1999/00|1999/00]] <timeline> ImageSize = width:810 height:70 PlotArea = left:15 right:15 bottom:25 top:10 TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy DateFormat = dd/mm/yyyy Period = from:01/01/1993 till:01/01/2012 ScaleMajor = unit:year increment:1 start:1993 Colors = id:elite value:rgb(0.4,0.6,1) id:1 value:rgb(0.5,0.8,0.5) id:1b value:rgb(0.6,0.9,0.6) id:2 value:rgb(0.9,0.9,0.3) id:2b value:rgb(1,1,0.4) id:3 value:rgb(0.9,0.7,0.1) id:4 value:rgb(0.9,0.1,0.1) id:champ value:rgb(0.8,0.8,0.6) PlotData= bar:Position width:20 color:white align:center from:01/01/1993 till:01/01/1994 shift:(0,-4) text:5 from:01/01/1994 till:01/01/1995 shift:(0,-4) text:9 from:01/01/1995 till:01/01/1996 shift:(0,-4) text:6 from:01/01/1996 till:01/01/1997 shift:(0,-4) text:9 from:01/01/1997 till:01/01/1998 shift:(0,-4) text:9 from:01/01/1998 till:01/01/1999 shift:(0,-4) text:12 from:01/01/1999 till:01/01/2000 shift:(0,-4) text:6 from:01/01/2000 till:01/01/2001 shift:(0,-4) text:2 from:01/01/2001 till:01/01/2002 shift:(0,-4) text:10 from:01/01/2002 till:01/01/2003 shift:(0,-4) text:1 from:01/01/2003 till:01/01/2004 shift:(0,-4) text:9 from:01/01/2004 till:01/01/2005 shift:(0,-4) text:5 from:01/01/2005 till:01/01/2006 shift:(0,-4) text:3 from:01/01/2006 till:01/01/2007 shift:(0,-4) text:7 from:01/01/2007 till:01/01/2008 shift:(0,-4) text:10 from:01/01/2008 till:01/01/2009 shift:(0,-4) text:10 from:01/01/2009 till:01/01/2010 shift:(0,-4) text:4 from:01/01/2010 till:01/01/2011 shift:(0,-4) text:8 from:01/01/2011 till:01/01/2012 shift:(0,-4) text:10 from:01/01/1993 till:01/01/1999 color:1 shift:(0,18) text: Extraliga from:01/01/1999 till:01/01/2001 color:2 shift:(0,18) text: 1.HL from:01/01/2001 till:01/01/2002 color:1 shift:(0,18) text: Extra from:01/01/2002 till:01/01/2003 color:2 shift:(0,18) text: 1.HL from:01/01/2003 till:01/01/2012 color:1 shift:(0,18) text: Extraliga </timeline> <timeline> ImageSize = width:810 height:70 PlotArea = left:15 right:15 bottom:25 top:10 TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy DateFormat = dd/mm/yyyy Period = from:01/01/2012 till:01/01/2029 ScaleMajor = unit:year increment:1 start:2012 Colors = id:elite value:rgb(0.4,0.6,1) id:1 value:rgb(0.5,0.8,0.5) id:1b value:rgb(0.6,0.9,0.6) id:2 value:rgb(0.9,0.9,0.3) id:2b value:rgb(1,1,0.4) id:3 value:rgb(0.9,0.7,0.1) id:4 value:rgb(0.9,0.1,0.1) id:champ value:rgb(0.8,0.8,0.6) id:0 value:rgb(1,1,0.9) PlotData= bar:Position width:20 color:white align:center from:01/01/2012 till:01/01/2013 shift:(0,-4) text:3 from:01/01/2013 till:01/01/2014 shift:(0,-4) text:2 from:01/01/2014 till:01/01/2015 shift:(0,-4) text:3 from:01/01/2015 till:01/01/2016 shift:(0,-4) text:1 from:01/01/2016 till:01/01/2017 shift:(0,-4) text:2 from:01/01/2017 till:01/01/2018 shift:(0,-4) text:3 from:01/01/2018 till:01/01/2019 shift:(0,-4) text:2 from:01/01/2019 till:01/01/2020 shift:(0,-4) text:8 from:01/01/2020 till:01/01/2021 shift:(0,-4) text:5 from:01/01/2021 till:01/01/2022 shift:(0,-4) text:2 from:01/01/2022 till:01/01/2023 shift:(0,-4) text:8 from:01/01/2023 till:01/01/2024 shift:(0,-4) text:1 from:01/01/2024 till:01/01/2025 shift:(0,-4) text:2 from:01/01/2025 till:01/01/2026 shift:(0,-4) text:? from:01/01/2026 till:01/01/2027 shift:(0,-4) text:? from:01/01/2027 till:01/01/2028 shift:(0,-4) text:? from:01/01/2028 till:01/01/2029 shift:(0,-4) text:? from:01/01/2012 till:01/01/2025 color:1 shift:(0,18) text: Extraliga from:01/01/2025 till:01/01/2029 color:0 shift:(0,18) </timeline> == Zostava (sezóna 2022/22) == *Hlavný tréner: {{flagicon|CZE}} Antonín Stavjaňa *Asistent trénera: {{flagicon|SVK}} [[Dušan Milo]] (*5. 3. 1973) {| width=60% !colspan=6 |<center> {{big|Brankári}} |- bgcolor="#AAAAAA !width=5%|# !width=5%| |align=left!!width=30%|'''Hráč''' !width=5%|Hokejka !width=15%|Narodený !width=30%|Miesto narodenia !width=5%|Výška !width=5%|Váha |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''30''' |align=center|{{flagicon|CZE}} |[[Dávid Honzík]] |align=center|L |align=center|9. 8. 1993 |align=center|Milevsko, Česko |align=center|189cm |align=center|97kg |- bgcolor="#EEEEEE" | align="center" |'''29''' | align="center" |{{flagicon|CAN}} | [[Matt O'Connor]] | align="center" |L | align="center" |14. 2. 1992 | align="center" |Toronto, Kanada | align="center" |197cm | align="center" |93kg |- | | | | | | |} {|width=60% !colspan=6|<center>{{big|Obrancovia}} |- bgcolor="#AAAAAA" !width=5%|# !width=5%| |align=left!!width=30%|'''Hráč''' !width=5%|Hokejka !width=15%|Narodený !width=30%|Miesto narodenia !width=5%|Výška !width=5%|Váha |-bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''44''' |align=center|{{flagicon|USA}} |[[Willie Raskob]] |align=center|R |align=center|14. 3. 1995 |align=center|Hastings, MH, USA |align=center|182cm |align=center|88kg |-bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''18''' |align=center|{{flagicon|SVK}} |[[Miroslav Pupák]] '''''A''''' |align=center|L |align=center|20. 1. 1985 |align=center|Nitra, Slovensko |align=center|176cm |align=center|84kg |-bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''7''' |align=center|{{flagicon|SVK}} |[[Šimon Nemec]] |align=center|R |align=center|15. 2. 2004 |align=center|Liptovsky Mikulas, Slovensko |align=center|185cm |align=center|87kg |-bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''15''' |align=center|{{flagicon|SVK}} |[[Martin Bodák]] |align=center|R |align=center|28. 11. 1998 |align=center|SNV, Slovensko |align=center|183cm |align=center|86kg |-bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''24''' |align=center|{{flagicon|SVK}} |[[Branislav Mezei]] '''''C''''' |align=center|L |align=center|8. 10. 1980 |align=center|Nitra, Slovensko |align=center|196cm |align=center|114kg |-bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''3''' |align=center|{{flagicon|SVK}} |[[Matúš Rais]] |align=center|L |align=center|21. 11. 1990 |align=center|Nitra, Slovensko |align=center|185cm |align=center|85kg |-bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''12''' |align=center|{{flagicon|SVK}} |[[Ivan Švarný]] '''''A''''' |align=center|L |align=center|30. 10. 1984 |align=center|Nitra, Slovensko |align=center|188cm |align=center|95kg |-bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''17''' |align=center|{{flagicon|SVK}} |[[Mitch Versteeg|Martin Vitaloš]] |align=center|R |align=center|23. 8. 2000 |align=center|Bratislava, Slovensko |align=center|188cm |align=center|95kg |} {| width=60% |+ ! colspan="6" |<center>{{big|Útočníci}} |- bgcolor="#AAAAAA" !width=5%|# !width=5%| |align=left!!width=30%|'''Hráč''' !width=5%|Hokejka !width=15%|Narodený !width=30%|Miesto narodenia !width=5%|Výška !width=5%|Váha |- bgcolor="#EEEEEE" | align="center" |'''25''' | align="center" |{{flagicon|SVK}} |[[Samuel Buček]] | align="center" |R | align="center" |19. 12. 1998 | align="center" |Nitra, Slovensko | align="center" |190cm | align="center" |93kg |- bgcolor="#CCCCCC" | align=center|'''11''' | align=center|{{flagicon|CAN}} |[[Judd Blackwater|Adam Rockwood]] | align=center|L | align=center|22. 9. 1995 | align="center"|Coquitlam, BC, Kanada | align="center"|178cm | align="center"|84kg |- bgcolor="#EEEEEE" | align="center" |'''21''' | align="center" |{{flagicon|CZE}} |[[Filip Bajtek]] | align="center" |L | align="center" |6. 4. 1991 | align="center" |Třinec, Česko | align="center" |174cm | align="center" |78kg |- bgcolor="#CCCCCC" | align="center" |'''13''' | align="center" |{{flagicon|SVK}} |[[Filip Krivošík]] | align="center" |R | align="center" |27. 3. 1999 | align="center" |Bratislava, Slovensko | align="center" |193cm | align="center" |94kg |-bgcolor="#EEEEEE" |align="center" |'''89''' |align="center" |{{flagicon|SVK}} |[[Adrián Holešinský]] |align="center" |L |align="center" |11. 2. 1996 | align="center" |Čadca, Slovensko |align="center" |182cm |align="center" |86kg |- bgcolor="#CCCCCC" | align="center" |'''71''' | align="center" |{{flagicon|SVK}} |[[Marek Tvrdoň]] '''''A''''' | align="center" |L | align="center" |31. 11. 1993 | align="center" |Nitra, Slovensko | align="center" |188cm | align="center" |95kg |-bgcolor="#EEEEEE" | align="center" |'''80''' | align="center" |{{flagicon|SVK}} |[[Tomáš Hrnka]] | align="center" |L | align="center" |11. 11. 1991 | align="center" |Nitra, Slovensko | align="center" |196cm | align="center" |97kg |-bgcolor="#CCCCCC" |align="center" |'''10''' |align="center" |{{flagicon|SVK}} |[[Adam Sýkora]] |align="center" |L |align="center" |7. 9. 2004 | align="center" |Piešťany, Slovensko |align="center" |78cm |align="center" |78kg |- bgcolor="#EEEEEE" | align="center" |'''73''' | align="center" |{{flagicon|SVK}} |[[Róbert Varga]] | align="center" |L | align="center" |3. 4. 1995 | align="center" |Bratislava, Slovensko | align="center" |180cm | align="center" |82kg |- bgcolor="#CCCCCC" | align="center" |'''34''' | align="center" |{{flagicon|SVK}} |[[Jozef Baláž]] | align="center" |L | align="center" |18. 6. 1999 | align="center" |Liptovsky Mikulas, Slovensko | align="center" |174cm | align="center" |75kg |- bgcolor="#EEEEEE" | align="center" |'''22''' | align="center" |{{flagicon|LAT}} |[[Filips Buncis]] | align="center" |L | align="center" |12. 6. 1997 | align="center" |Jelgava, Lotyššsko | align="center" |193cm | align="center" |100kg |- bgcolor="#CCCCCC" | align="center" |'''19''' | align="center" |{{flagicon|SVK}} |[[Michael Drabek]] | align="center" |L | align="center" |2. 8. 2001 | align="center" |Partizanske, Slovensko | align="center" |183cm | align="center" |83kg |- bgcolor="#EEEEEE" | align="center" |'''14''' | align="center" |{{flagicon|SVK}} |[[Mario Mucka]] | align="center" |R | align="center" |10. 11. 1998 | align="center" |Nitra, Slovensko | align="center" |190cm | align="center" |82kg |} == Tréneri v jednotlivých sezónach == * [[1963]]/[[1964]] - * [[1964]]/[[1965]] - [[Oliver Juhari]] * [[1965]]/[[1966]] - * [[1966]]/[[1967]] - Oliver Juhari * [[1967]]/[[1968]] - * [[1968]]/[[1969]] - Oliver Juhari * [[1969]]/[[1970]] - * [[1970]]/[[1971]] - * [[1971]]/[[1972]] - * [[1972]]/[[1973]] - * [[1973]]/[[1974]] - Z. Halámek * [[1974]]/[[1975]] - * [[1975]]/[[1976]] - [[Jozef Golonka]] a Oliver Juhari * [[1976]]/[[1977]] - [[Július Černický]] a J. Studenič * [[1977]]/[[1978]] - Július Černický a Oliver Juhari * [[1978]]/[[1979]] - Július Černický a Oliver Juhari * [[1979]]/[[1980]] - Július Černický a Oliver Juhari * [[1980]]/[[1981]] - [[Pavol Letko]] a [[Marián Oravec]] * [[1981]]/[[1982]] - Pavol Letko a Marián Oravec * [[1982]]/[[1983]] - [[Jaroslav Jiřík]] a Marián Oravec * [[1983]]/[[1984]] - Jaroslav Jiřík a Marián Oravec * [[1984]]/[[1985]] - [[Slavomír Bartoň]] a Marián Oravec * [[1985]]/[[1986]] - [[Ervín Macoszek]] a Marián Oravec * [[1986]]/[[1987]] - Ervín Macoszek (v priebehu sezóny [[František Oravec]]) a Marián Oravec * [[1987]]/[[1988]] - Marián Oravec a [[Rudolf Uličný]] * [[1988]]/[[1989]] - Marián Oravec (v priebehu sezóny Pavol Letko) a Rudolf Uličný * [[1989]]/[[1990]] - [[Ondrej Výboh]] a [[Ľuboslav Socha]] * [[1990]]/[[1991]] - [[Július Haas]] v priebehu sezóny Rudolf Uličný a Pavol Letko * [[1991]]/[[1992]] - Rudolf Uličný a Pavol Letko * [[1992]]/[[1993]] - Jaroslav Jiřík a Pavol Letko * [[1993]]/[[1994]] - Jaroslav Jiřík a Pavol Letko * [[1994]]/[[1995]] - Jaroslav Jiřík a Pavol Letko vystriedali ich [[Milan Barto]], [[Vladimír Horčičák]] a [[Djulnear Saliji]] * [[1995]]/[[1996]] - Rudolf Uličný a Vladimír Horčičák * [[1996]]/[[1997]] - [[Miroslav Miklošovič]] a [[Slavomír Chlebec]] * [[1997]]/[[1998]] - [[Ján Hegyi]] a Slavomír Chlebec * [[1998]]/[[1999]] - Djulnear Saliji, [[Ján Podkonický]] a Milan Barto * [[1999]]/[[2000]] - [[Ján Šimčík]] a Miroslav Miklošovič * [[2000]]/[[2001]] - Miroslav Miklošovič a [[Dušan Barto]] * [[2001]]/[[2002]] - [[Dušan Žiška]] a Miroslav Miklošovič vystriedali ich [[Jaroslav Walter]] a Dušan Barto * [[2002]]/[[2003]] - Slavomír Chlebec a [[Stanislav Kubuš]] * [[2003]]/[[2004]] - [[Juraj Boldiš]] a [[Karol Kolečáni]] nahradili ich Rudolf Uličný a Karol Kolečáni * [[2004]]/[[2005]] - Rudolf Uličný a Karol Kolečáni * [[2005]]/[[2006]] - [[Antonín Stavjaňa]] (od štvrťfinále play-off [[Ján Jaško]]) a Karol Kolečáni * [[2006]]/[[2007]] - Rudolf Uličný a [[Miloš Fleischer]] vystriedali ich [[Ivan Dornič (1962)|Ivan Dornič]] a [[Marcel Ozimák]] * [[2007]]/[[2008]] - [[Rostislav Vlach]] a [[Jan Neliba]] v priebehu sezóny Jan Neliba a [[Ladislav Branikovič]] * [[2008]]/[[2009]] - [[Jiří Kučera]] a [[Ivan Hrtús]] * [[2009]]/[[2010]] - [[Peter Oremus (tréner)|Peter Oremus]] a [[Miloš Paulovič]] * [[2010]]/[[2011]] - [[Róbert Pukalovič (1960)|Róbert Pukalovič]] a Rudolf Uličný od 10. kola len Rudolf Uličný, od 17. kola [[Branislav Okuliar]] a [[Roman Stantien]] * [[2011]]/[[2012]] - Branislav Okuliar a Roman Stantien od 13. kola Ján Jaško a Ladislav Branikovič od 29. kola Ladislav Branikovič a Karol Kolečáni od 35. kola Karol Kolečáni a Rudolf Uličný * [[2012]]/[[2013]] - Antonín Stavjaňa a Karol Kolečáni * [[2013]]/[[2014]] - Antonín Stavjaňa a Karol Kolečáni * [[2014]]/[[2015]] - Antonín Stavjaňa a [[Andrej Kmeč]] * [[2015]]/[[2016]] - Antonín Stavjaňa a Andrej Kmeč * [[2016]]/[[2017]] - Andrej Kmeč a [[Dušan Milo]] * [[Tipsport liga 2017/2018|2017/2018]] - Andrej Kmeč a Dušan Milo, v priebehu sezóny Andrej Kmeč, Dušan Milo a Antonín Stavjaňa == Slávni hráči == * {{minivlajka|Slovensko}} [[Žigmund Pálffy]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Jozef Stümpel]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Ľubomír Kolník]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Ivan Hrtús]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Jozef Daňo]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Jaško]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Juraj Štefanka]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Dušan Milo]] * {{minivlajka|Lotyšsko}} [[Artūrs Irbe]] * {{minivlajka|Česko}} [[David Moravec]] * {{minivlajka|Slovinsko}} [[Robert Kristan]] * {{minivlajka|Slovensko}}[[Branislav Mezei]] * {{minivlajka|Slovensko}}[[Peter Podhradský]] * {{minivlajka|Slovensko}}[[Šimon Nemec]] * {{minivlajka|Slovensko}}[[Adam Sýkora]] ==Majstrovské kádre== ===Slovensko=== *'''HK Nitra 2015/2016''' **'''Tréneri:''' [[Antonín Stavjaňa]], [[Andrej Kmeč]] **'''Brankári:''' [[Vlastimil Lakosil]], [[Michal Valent]] **'''Obrancovia:''' [[Filip Kuzma]], [[Peter Podhradský]], [[Peter König]], [[Branislav Mezei]], [[Jamie Milam]], [[Peter Ordzovenský]], [[Justin Baker]], [[Dušan Milo]] **'''Útočníci:''' [[Edmund Piačka]], [[Juraj Štefanka]], [[Radoslav Macík]], [[Miroslav Pupák]], [[Henrich Ručkay]], [[Filip Bajtek]], [[Matej Bene]], [[Tibor Kutálek]], [[Matt Beca]], [[Petr Stloukal]], [[Marek Slovák]], [[David Laliberté]], [[Judd Blackwater]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.hockeynitra.com Oficiálna stránka klubu] * [http://www.fans.sk Oficiálna stránka fanklubu] * [https://www.flashscore.sk/tim/nitra/v7xWYbP2/ HK Nitra výsledky] {{Nitra}} {{Hokejové kluby na Slovensku}} {{Slovnaft extraliga 2009/2010}} {{Slovnaft extraliga 2007/2008}} [[Kategória:HK Nitra| ]] [[Kategória:Slovenské hokejové kluby|Nitra, HK]] [[Kategória:Slovnaft extraliga|Nitra, HK]] [[Kategória:Šport v Nitre]] imv02jg5s4e6zf5yj1ccbcbxulguey8 Ján Babjak 0 33037 8203681 8181658 2026-04-26T11:52:07Z ~2026-25564-58 293084 8203681 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = biskup | typ dodatok = arcibiskup | zvolené meno = | zvolené meno originálne = | meno = Ján Babjak | originálne meno = | rodné meno = | aktuálny titul = [[emeritný]] 1. [[Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov|prešovský]] arcibiskup metropolita | portrét = Ján Babjak (2012).jpg | popis portrétu = Ján Babjak v roku 2012 | podpis = <!-- meno obrázku na commons --> | erb = Coat of arms of Ján Babjak.svg | štít erbu = <!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra typ a typ dodatok --> | dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> | heslo = | heslo po slovensky = Vy ste chrám živého Boha | štát pôsobenia = {{Minivlajka|Česko-Slovensko|w}}<br />{{Minivlajka|Slovensko|w}} | dátum narodenia = {{dnv|1953|10|28}} | miesto narodenia = [[Hažín nad Cirochou]] | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | 1. funkcia = [[Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov|Prešovský]] [[arcibiskup]] [[metropolita]] | 1. funkcia - obdobie = [[17. február]] [[2008]]{{--}}[[25. apríl]] [[2022]] | 1. funkcia - predchodca = '''Ján Babjak'''<br /><small>ako eparchiálny biskup</small> | 1. funkcia - nástupca = '''[[Jonáš Maxim]]''' | 2. funkcia = [[Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov|Prešovský]] [[Eparcha (biskup)|eparchiálny biskup]] | 2. funkcia - obdobie = [[6. január]] [[2003]]{{--}}[[17. február]] [[2008]] | 2. funkcia - predchodca = [[Ján Hirka]] | 2. funkcia - nástupca = '''Ján Babjak'''<br /><small>ako arcibiskup</small> | funkcie = | cirkev = [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolícka]] | rítus = | rehoľa = [[Spoločnosť Ježišova]] | večné sľuby dátum = [[18. jún]] [[1987]] | diakonát dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | diakonát miesto = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{duv|1978|06|11|1953|10|28|k=0}} | kňazské svätenie miesto = [[Prešov]] | kňazské svätenie svätiteľ = | kňazský svätiteľ funkcia = | ordinácia dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | ordinácia miesto = | inkardinácia = [[Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov|Prešovská eparchia]] | menovanie dátum = {{duv|2002|12|11|1953|10|28|k=0}} | menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]] | potvrdenie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | biskupské svätenie dátum = [[6. január]] [[2003]] | biskupské svätenie miesto = [[Bazilika svätého Petra]], [[Vatikán]] | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Ján Pavol II.]] | biskupský svätiteľ funkcia = 264. pápež | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Leonardo Sandri]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = substitút Štátneho sekretariátu Vatikánu | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Antonio Mario Veglio]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = sekretár Kongregácie pre východné cirkvi | kardinál dátum = <!-- {{duv|rok menovania|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | kardinál menujúci = | kardinálsky stupeň = | titulárny kostol = | pontifikát dátum = <!-- {{duv|rok zvolenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | intornizácia dátum = | poradie pápež = | blahorečenie dátum = | blahorečil = | blahorečenie miesto = | kanonizovaný dátum = | kanonizoval = | kanonizovaný miesto = | dátum sviatku = | patrón = | atribúty = }} [[Súbor:Ján Babjak - 2012.jpg|náhľad]] [[Vladyka (cirkev)|Vladyka]] [[Dr. h. c.|Dr. h. c. mult.]] [[Doktor teológie|ThDr.]] '''Ján Babjak,''' [[Doktor (PhD.)|PhD.]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] alebo Jeho Vysokopreosvietenosť '''vladyka Ján (Babjak)''' (* [[28. október]] [[1953]], [[Hažín nad Cirochou]]) je [[emeritný]] [[arcibiskup]] [[Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov|prešovskej archieparchie]] a do roku [[2022]] najvyšší hierarcha – [[metropolita]] [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku]]. == Život == Po štúdiu v [[Bratislava|bratislavskom]] seminári bol vysvätený za [[kňaz]]a [[11. jún]]a [[1978]] v [[Prešov]]e. Svoju pastoračnú službu vykonával ako kaplán v Prešove od roku 1978 do roku 1983. V auguste [[1983]] začal pôsobiť ako správca farnosti v [[Ľubica (okres Kežmarok)|Ľubici]] pri [[Kežmarok|Kežmarku]]. [[18. jún]]a [[1987]] tajne vstúpil do [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]]. Od roku [[1989]] do roku [[1990]] vykonával funkciu prefekta v Kňazskom seminári sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. V roku 1990 sa stal [[farár]]om gréckokatolíckej farnosti v Bratislave, kde pôsobil jeden rok. V rokoch [[1991]] až [[1993]] študoval na Pápežskom východnom inštitúte v [[Rím]]e, kde získal licenciát zo [[spiritualita|spirituality]]. Po návrate na [[Slovensko]] v rokoch 1993 a [[1994]] bol zodpovedný za exercičný dom Spoločnosti Ježišovej sv. Ignáca v Prešove [http://jezuiti.sk/index.php?stranka=domy_presov]. V roku 1994 sa opäť vrátil do Ríma, kde pracoval v slovenskom oddelení [[Radio Vaticana|Vatikánskeho rozhlasu]] a popritom pokračoval v štúdiu spirituality, z ktorej v roku [[1996]] v Pápežskom východnom inštitúte obhájil [[Doktor (PhD.)|doktor]]andskú prácu na tému: „P. Michal Lacko – učiteľ a formátor gréckokatolíkov“. Od roku 1997 až do svojho menovania za biskupa (2002) zastával úrad riaditeľa Centra Spirituality Východ-Západ P. Michala Lacka, SJ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=História Centra |url=http://www.csvzml.org/index.php?option=com_content&view=article&id=6&Itemid=104&lang=sk |dátum prístupu=2017-03-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170302193627/http://www.csvzml.org/index.php?option=com_content&view=article&id=6&Itemid=104&lang=sk |dátum archivácie=2017-03-02 }}</ref> Zároveň prednášal východnú spiritualitu na [[Teologická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Teologickej fakulte Trnavskej univerzity]] v Bratislave a na [[Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity|Gréckokatolíckej teologickej fakulte Prešovskej univerzity]]. [[11. december|11. decembra]] [[2002]] rímsky pápež [[Ján Pavol II.]] vymenoval Jána Babjaka, SJ, za prešovského eparchiálneho biskupa. Je prvým prešovským biskupom, ktorého vysvätil pápež v [[Bazilika svätého Petra|Bazilike sv. Petra]] v [[Rím]]e. [[6. január]]a [[2003]] spolu s Jánom Pavlom II. boli spolusvätiteľmi kardinál Leonardo Sandri, vtedajší substitút Štátneho sekretariátu Vatikánu, a arcibiskup Antonio Mario Veglio, sekretár Kongregácie pre východné cirkvi v Ríme. Ako [[eparcha (biskup)|eparcha]] Prešovskej eparchie nastúpil na miesto 79-ročného vladyku [[Ján Hirka|Jána Hirku]], ktorý spravoval eparchiu v úlohe prešovského ordinára a apoštolského administrátora gréckokatolíckej Cirkvi v [[Československá socialistická republika|ČSSR]] od roku [[1968]] a od roku 1990 ako eparchiálny biskup. [[30. január]]a [[2008]] bol menovaný pápežom [[Benedikt XVI.|Benediktom XVI.]] za prešovského metropolitu a zároveň povýšený do hodnosti archieparchu. Slávnosť povýšenia Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku na metropolitnú cirkev svojho práva so sídlom v Prešove a [[Intronizácia (cirkevní hodnostári)|intronizácia]] prvého prešovského gréckokatolíckeho arcibiskupa a metropolitu Jána Babjaka SJ sa uskutočnila v nedeľu [[17. február]]a [[2008]] v Mestskej hale v Prešove. V roku 2009 bol na 5 rokov menovaný za člena [[Kongregácia pre východné cirkvi|Kongregácie pre východné cirkvi]].<ref>[http://grkatpo.sk/?schematizmus&show=knaz&id=301 Mons. ThDr. Ján BABJAK SJ, PhD., (arcibiskup a metropolita)]</ref> V [[Konferencia biskupov Slovenska|Konferencii biskupov Slovenska]] bol [[Vladyka (cirkev)|vladyka]] Ján Babjak na čele ekologickej a sociálnej subkomisie teologickej komisie.<ref>[http://kbs.sk/obsah/sekcia/h/konferencia-biskupov-slovenska/p/komisie-a-rady-kbs Komisie a rady Konferencie biskupov Slovenska]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Environmentálna subkomisia Konferencie biskupov Slovenska – Členovia subkomisie |url=http://enviro.kbs.sk/?page_id=42 |dátum prístupu=2013-04-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20210119161002/http://enviro.kbs.sk/?page_id=42 |dátum archivácie=2021-01-19 }}</ref> 1. júna 2013 vysvätil [[Milan Lach|Milana Lacha]] za svojho pomocného biskupa.<ref>[http://grkatba.sk/v-lutine-bol-vysvateny-pomocny-biskup-pre-presovsku-archieparchiu/ V Ľutine bol vysvätený pomocný biskup pre Prešovskú archieparchiu]</ref> Ten bol v roku 2017 menovaný apoštolským administrátorom [[Ruténska eparchia Parma|ruténskej Eparchie Parma]] v [[Spojené štáty|USA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec menoval Mons. Lacha apoštolským administrátorom eparchie Parma|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170624002|dátum prístupu=2017-06-27|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> [[František (pápež)|Pápež František]] prijal jeho rezignáciu k [[25. apríl]]u [[2022]], pričom ako nástupcu menoval apoštolského administrátora ''sede vacante'' bratislavského vladyku [[Peter Rusnák (eparcha)|Petra Rusnáka]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2022/04/25/0292/00618.html#slovac | vydavateľ = press.vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Dielo == === Knihy === * Babjak, Ján: ''P. Michal Lacko, SJ, informátor a formátor gréckokatolíkov.'' Trnava : Vydavateľstvo Dobrá kniha, 1997. Dialógy. * Babjak, Ján: ''Zostali verní : I. zväzok.'' Prešov : Petra, 2009. ISBN 978-80-8099-034-3 * Babjak, Ján: ''Zostali verní : II. zväzok.'' Prešov, 2011. === Články === * „K otázke metropolie katolíkov byzantsko-slovanského obradu – gréckokatolíkov – na Slovensku.“ In: ''Gréckokatolícky kalendár 1995.'' – [http://zoe.sk/?citaren&id=34 online] * „Akatist – duchovné bohatstvo východnej cirkvi.“ In: ''Gréckokatolícky kalendár 1999.'' – [http://zoe.sk/?katechezy&id=14 online] * „O východnej spiritualite.“ In: ''[[Slovo (náboženský časopis)|Slovo]]'' 15/1998. – [http://zoe.sk/?citaren&id=55 online] * „Tradícia.“ In: ''Slovo.'' 2006, č. 12. – [http://zoe.sk/?citaren&id=314 online] == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * BABJAK, Ján, SJ. In: {{Citácia knihy | titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska | odkaz na titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Lúč (vydavateľstvo)|Lúč]] | rok = 2000 | isbn = 80-7114-300-6 | počet strán = 852 | strany = 31{{--}}32 }} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Babjak, Ján}} [[Kategória:Arcibiskupi Prešovskej archieparchie]] [[Kategória:Osobnosti z Hažína nad Cirochou]] [[Kategória:Absolventi Pápežského východného inštitútu v Ríme]] [[Kategória:Konferencia biskupov Slovenska]] [[Kategória:Držitelia čestných doktorátov Prešovskej univerzity v Prešove]] [[Kategória:Slovenskí jezuiti]] m6pjg9xeex3o94wpwg6imsdcujzrywu Lea (film) 0 39125 8203585 8053914 2026-04-26T04:33:41Z ~2026-25450-47 293052 8203585 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film| Farba=#FFDEAD| Názov=Lea| Poster=| Originál=Lea| Žáner=psychologický| Krajina=[[NSR]], [[Česko]]| Rok=[[1996]]| Dĺžka=100| Jazyk=[[slovenčina|slovenský]], [[nemčina|nemecký]]| Rozpočet=| Zárobok=| Spoločnosť=| Réžia=[[Ivan Fíla]]| Scenár=[[Ivan Fíla]]| Produkcia=Ivan Fila Filmproduktion<br />Avista Film<br />Barrandov Biografia| Hudba=[[Petr Hapka]]| Kamera=[[Vladimír Smutný]]| Obsadenie=[[Lenka Vlasáková]] ako Lea<br /> [[Christian Redl]] ako Herbert Strehlow<br /> [[Hanna Schygulla]] ako Wanda<br /> [[Miroslav Donutil]] ako Gregor Palty<br /> [[Udo Kier]] ako Block<br /> [[Gerd Lohmeyer]] ako poštový úradník<br /> [[Tereza Větrovská]] ako malá Lea<br /> [[Ivo Gogál]] ako Lein otec<br /> [[Klára Jirsáková]] ako Leina matka<br /> [[Oliver Stritzel]] ako lekár<br /> [[Herman Van Ulzen]] ako štátny úradník<br /> [[Zuzana Kronerová]] ako Beáta Paltyová<br /> [[Soňa Valentová]] ako lekárka<br /> [[Mojmír Kučera]] ako Jakub<br /> [[Ján Melkovič]] ako prednosta stanice<br /> [[Stanislav Dančiak]] ako majiteľ obchodu| imdb_id=0116844| csfd_id=3257| }} '''''Lea''''' je [[nemecko]]-[[Česko|český]] [[filmové dielo|film]] z roku 1996. Nemecký reštaurator Herbert Strehlow presvedčí slovenského sedliaka, aby mu dal dvadsaťjeden ročnú chovanku Leu. Dievča vyrastalo u pestúnov od siedmich rokov. Po tom čo bola svedkom vraždy svojej matky, prestala rozprávať. Jej jediným útočiskom sú kresby a básničky, určené mŕtvej matke. Počas krátkeho spolužitia Lea i Strehlow pochopia, že sa obaja len rôznym spôsobom uzatvorili pred ostatnými. Film dostal na 24. MFF v Bruseli Krištáľovú hviezdu za najlepší film. * Architekt: [[Petr Kunc]], [[Ludvík Široký]], [[Martin Malý]] * Návrhy kostýmov: [[Petra Krayová]] * Strih: [[Ivana Davidová]] * Vedúci výroby: [[Alena Rimbachová]], [[Andres Jauernick]] == Externé odkazy == * [http://www.ceskylev.cz/index.php?option=displaypage&Itemid=116&op=page&SubMenu= Český Lev 1997] [[Kategória:Nemecké filmy]] [[Kategória:České filmy]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 1996]] 8hoqdrm2ll4mc65gvl01gmf5yxodc0m Pošva (vagína) 0 47031 8203437 8122863 2026-04-25T16:09:00Z ~2026-25304-33 293014 8203437 wikitext text/x-wiki 8203438 8203437 2026-04-25T16:10:13Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-25304-33|~2026-25304-33]] ([[User_talk:~2026-25304-33|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Auto-épreuve 8122863 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Vaginal Canal Normal vs. Menopause.png|náhľad|Vaginálny kanál pred menopauzou (vľavo) a počas menopauzy (vpravo)]] [[Súbor:Scheme female reproductive system-en.svg|náhľad|Schéma ženského reprodukčného systému po anglicky]] '''Pošva''' alebo '''vagína''' ([[Latinčina|lat.]] ''vagina'', [[gréčtina|gr.]] ''kolpos'') je svalovo-väzivová trubica, ktorá je vývodnou pôrodnou cestou a súčasne ženským kopulačným orgánom. Predná stena pošvy je dlhá asi 7 cm, zadná okolo 9 cm. Do horného konca pošvy sa vnára [[krčok maternice]], okolo ktorého sa vytvára klenba pošvy (''fornix vaginae''). Dolný koniec pošvy sa otvára medzi malými pyskami ohanbia do predsiene pošvy (''vestibulum vaginae''), okraj tvorí poševný otvor (lat. ''ostium vaginae''). Na začiatku pošvy je u väčšiny žien, ktoré nemali [[pohlavný styk]], tenká slizničná duplikatúra, tzv. [[panenská blana]] (''hymen''). Hymen neuzatvára vagínu úplne. Ostáva v ňom malý otvor, ktorý umožňuje odtok [[menštruácia|menštruačnej]] krvi. Vnútro vystiela sliznica, ktorá vytvára pomerne vysoké krkvy (''rugae vaginales''), ktoré sú usporiadané do stĺpcov (''columnae rugarum''). Sliznica je krytá nerohovatejúcim [[dlaždicový epitel|dlaždicovým epitelom]], ktorý neobsahuje nijaké žliazky. Sekrét zvlažujúci povrch sliznice pošvy je transsudátom ciev stien pošvy a produkt bakteriálnej flóry osídľujúcej pošvu (''Lactobacilus acidophilus''). Svalovina pošvovej steny je hladká, sieťovite usporiadaná. Okolo dolnej časti pošvy sú aj vlákna priečne pruhovaných svalov, ktoré majú charakter zvierača. [[Adventícia]] pošvovovej steny je tvorená hustým [[kolagénne väzivo|kolagénnym väzivom]], bohato prekrveným a s množstvom vetvičiek nervov. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Vaginas}} {{Rozmnožovacia sústava}} {{Anatomický výhonok}} [[Kategória:Rozmnožovacia sústava]] [[Kategória:Anatómia človeka]] [[Kategória:Žena]] mxol7won2uxhnulw1y3do1i3gqb3q5d Bérenger Saunière 0 48476 8203624 7877673 2026-04-26T08:06:46Z Cadanais 263760 pic 8203624 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox Duchovný |typ = kňaz <!-- kňaz|biskup|kardinál|pápež --> |typ dodatok = <!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|... --> |zvolené meno = |zvolené meno originálne = |meno = Bérenger Saunière |meno originálne = |meno v inom jazyku = |kód jazyka = <!-- ak sa zadá musí byť v ISO kód jazyka hun: maďarčina, deu: nemčina, ... --> |rodné meno = |aktuálny titul = [[kaplán]] v [[Rennes-le-Château]] <!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti --> |portrét = Pastoor Saunières, gestorven in 1917, de man die naar men zegt wist waar in kasteel, SFA002011574.jpg <!-- meno obrázku na commons --> |popis portrétu = |podpis = <!-- meno obrázku na commons --> |erb = <!-- meno obrázku na commons --> |štít erbu = <!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra typ a typ dodatok --> |dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> |heslo = |heslo po slovensky = |štát pôsobenia = {{Minivlajka|Francúzsko|w}} |dátum narodenia = [[11. apríl]] [[1852]] <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} - v prípade žijúcej osoby --> |miesto narodenia = [[Montazels]], [[Francúzsko]] |dátum úmrtia = {{dúv|1917|01|22|1852|04|11}} <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> |miesto úmrtia = [[Rennes-le-Château]], [[Francúzsko]] |dátum pohrebu = |miesto pohrebu = |1. funkcia = |1. funkcia - obdobie = |1. funkcia - predchodca = |1. funkcia - nástupca = |2. funkcia = |2. funkcia - obdobie = |2. funkcia - predchodca = |2. funkcia - nástupca = |funkcie = |cirkev = rkc |rítus = |rehoľa = |vstup do rehole dátum = |večné sľuby dátum = |diakonát dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |diakonát miesto = |diakonát svätiteľ = |diakonát svätiteľ funkcia = |kňazské svätenie dátum = {{duv|1879|06|01|1852|04|11|k=0}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |kňazské svätenie miesto = [[Narbonne]] |kňazské svätenie svätiteľ = |kňazský svätiteľ funkcia = |ordinácia dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |ordinácia miesto = |inkardinácia = |blahorečenie dátum = |blahorečil = |blahorečenie miesto = |kanonizovaný dátum = |kanonizoval = |kanonizovaný miesto = |dátum sviatku = |svätec v cirkvách = |patrón = |atribúty = |portál1 = Francúzsko |portál2 = |portál3 = }} '''Francois-Bérenger Saunière''' (* [[11. apríl]] [[1852]], [[Montazels]] – † [[22. január]] [[1917]], [[Rennes-le-Château]]) bol francúzsky kňaz, ktorý bol kaplánom v kostole v [[Rennes-le-Château]], južne od mesta [[Carcassonne]] v [[Pyreneje|Pyrenejách]]. [[Spojené štáty|Americký]] spisovateľ [[Dan Brown]] po ňom pomenoval zavraždeného historika umenia ''Jacqua Saunièra'' vo svojej knihe ''[[Da Vinciho kód (kniha)|Da Vinciho kód]]''. Saunière sa narodil v rodine starostu a správcu obilného mlyna. Pochádzal z jedenástich detí, z ktorých nakoniec prežilo sedem. Vysvätený bol v roku [[1879]] v [[Narbonne]]. Bol kaplánom v meste [[Alet-les-Bains]], neskôr pôsobil ako kňaz v [[Le Clat]]. [[1. jún]]a [[1885]] sa stal kaplánom farnosti v odľahlej obci Rennes-le-Château. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.faz.net/s/RubB4457BA9094E4B44BD26DF6DCF5A5F00/Doc~EFA6122D828024494BCFBD0897B892D98~ATpl~Ecommon~Scontent.html Tajomstvo abbé Saunièra] * [http://www.rennes-le-chateau-rhedae.com/rlc/sermons.html Sermons of Bérenger Saunière] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101229211335/http://www.rennes-le-chateau-rhedae.com/rlc/sermons.html |date=2010-12-29 }} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Sauniere, Berenger}} [[Kategória:Francúzski rímskokatolícki kňazi]] sweijzrmnmmbbagb4w8fxx5osovo04n Deň Zeme 0 65337 8203666 8201286 2026-04-26T10:56:14Z ~2026-25553-75 293077 8203666 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Earth flag PD.jpg|thumb|Neoficiálna zástava Dňa Zeme od Johna McConnella]] '''Deň Zeme''' je deň venovaný [[Zem]]i, ktorý sa každoročne koná [[22. apríl]]a. 22. apríl bol zvolený tak, aby vyhovoval študentom (medzi jarnými prázdninami a záverečnými skúškami). Ironicky sa však tento dátum zhoduje so 100. narodeninami Vladimíra Iľjiča Lenina. Tento sviatok je ovplyvnený pôvodným dňom Zeme, ktorý sa konal počas osláv jarnej [[rovnodennosť|rovnodennosti]], [[21. marec|21. marca]] a oslavoval príchod [[jar]]i. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na vplyv ničenia [[Životné prostredie|životného prostredia]], a rozvíjajúcu sa diskusiu o možných riešeniach zabrániť znečisteniu. V poslednom čase bola niekoľkokrát vyslovená myšlienka, že by sviatok bolo lepšie posunúť na letný [[slnovrat (astronómia)|slnovrat]], lebo by<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wikipedia Geschichte - Die Geschichte Deutschlands Kompaktes Wissen zum Anhören|url=http://worldcat.org/oclc/1240317798|dátum prístupu=2022-04-21|meno=Wikipedia|priezvisko=Verfasser}}</ref> pekné počasie prilákalo viacej ľudí. No nezdá sa byť pravdepodobné, že by sa našla vôľa zmeniť už zabehnutý dátum. == História == História vyhlásenia tohto dňa siaha do roku [[1969]], keď predovšetkým [[John McConnell]] začal volať po vzniku medzinárodného dňa Zeme a v rámci týchto snáh vytvoril i [[vlajka Zeme|vlajku Dňa Zeme]]. Prvý Deň Zeme bol oslávený v [[San Francisco|San Franciscu]]. Táto oslava bola pravdepodobne myslená nielen ako [[ekológia|ekologicky]] zameraný sviatok, ale aj ako [[Ľavica (politika)|ľavicovo]] orientovaný [[happening]] bojovníkov proti [[Vietnamská vojna|vojne vo Vietname]]. Kampaň s týmto sviatkom spojená, si kládla za cieľ preniesť otázku [[ekológia|ekológie]] do [[politika|politických]] kruhov. Cieľom bolo zvýšiť [[Energetika|energetickú]] účinnosť, [[Recyklácia|recyklovať]] [[odpad]]ky a hľadať [[Obnoviteľný zdroj energie|obnoviteľné zdroje energie]]. Táto akcia mala veľký ohlas práve medzi študentmi. Pre prvú oslavu dňa [[22. apríl]]a [[1970]] bol, zrejme nevedome, vybraný deň 100. narodenín [[Vladimír Iľjič Lenin|Vladimíra Iľjiča Lenina]]. [[Organizácia spojených národov|OSN]] začala tento sviatok sláviť o rok neskôr ([[1971]]). V roku [[1990]] sa k [[Spojené štáty americké|Amerike]] pripojil aj zvyšok sveta a [[22. apríl]] sa stal Medzinárodným dňom Zeme. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.denzeme.sk Deň Zeme] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120424214154/http://www.denzeme.sk/ |date=2012-04-24 }} – Prehľad akcií konaných pri príležitosti Dňa Zeme na Slovensku * [[Kategória:Medzinárodné sviatky]] [[Kategória:Environmentalizmus]] [[Kategória:22. apríl]] ppmd8f5hbnoow2uhxlxg9f7cc3d481l 8203667 8203666 2026-04-26T11:04:06Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-25553-75|~2026-25553-75]] ([[User_talk:~2026-25553-75|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od OJJ 8009231 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Earth flag PD.jpg|thumb|Neoficiálna zástava Dňa Zeme od Johna McConnella]] '''Deň Zeme''' je deň venovaný [[Zem]]i, ktorý sa každoročne koná [[22. apríl]]a. Tento sviatok je ovplyvnený pôvodným dňom Zeme, ktorý sa konal počas osláv jarnej [[rovnodennosť|rovnodennosti]], [[21. marec|21. marca]] a oslavoval príchod [[jar]]i. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na vplyv ničenia [[Životné prostredie|životného prostredia]], a rozvíjajúcu sa diskusiu o možných riešeniach zabrániť znečisteniu. V poslednom čase bola niekoľkokrát vyslovená myšlienka, že by sviatok bolo lepšie posunúť na letný [[slnovrat (astronómia)|slnovrat]], lebo by<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wikipedia Geschichte - Die Geschichte Deutschlands Kompaktes Wissen zum Anhören|url=http://worldcat.org/oclc/1240317798|dátum prístupu=2022-04-21|meno=Wikipedia|priezvisko=Verfasser}}</ref> pekné počasie prilákalo viacej ľudí. No nezdá sa byť pravdepodobné, že by sa našla vôľa zmeniť už zabehnutý dátum. == História == História vyhlásenia tohto dňa siaha do roku [[1969]], keď predovšetkým [[John McConnell]] začal volať po vzniku medzinárodného dňa Zeme a v rámci týchto snáh vytvoril i [[vlajka Zeme|vlajku Dňa Zeme]]. Prvý Deň Zeme bol oslávený v [[San Francisco|San Franciscu]]. Táto oslava bola pravdepodobne myslená nielen ako [[ekológia|ekologicky]] zameraný sviatok, ale aj ako [[Ľavica (politika)|ľavicovo]] orientovaný [[happening]] bojovníkov proti [[Vietnamská vojna|vojne vo Vietname]]. Kampaň s týmto sviatkom spojená, si kládla za cieľ preniesť otázku [[ekológia|ekológie]] do [[politika|politických]] kruhov. Cieľom bolo zvýšiť [[Energetika|energetickú]] účinnosť, [[Recyklácia|recyklovať]] [[odpad]]ky a hľadať [[Obnoviteľný zdroj energie|obnoviteľné zdroje energie]]. Táto akcia mala veľký ohlas práve medzi študentmi. Pre prvú oslavu dňa [[22. apríl]]a [[1970]] bol, zrejme nevedome, vybraný deň 100. narodenín [[Vladimír Iľjič Lenin|Vladimíra Iľjiča Lenina]]. [[Organizácia spojených národov|OSN]] začala tento sviatok sláviť o rok neskôr ([[1971]]). V roku [[1990]] sa k [[Spojené štáty americké|Amerike]] pripojil aj zvyšok sveta a [[22. apríl]] sa stal Medzinárodným dňom Zeme. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.denzeme.sk Deň Zeme] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120424214154/http://www.denzeme.sk/ |date=2012-04-24 }} – Prehľad akcií konaných pri príležitosti Dňa Zeme na Slovensku [[Kategória:Medzinárodné sviatky]] [[Kategória:Environmentalizmus]] [[Kategória:22. apríl]] g2fqko0yujxo135v3eww9mgkpa40s63 August II. (Poľsko) 0 70449 8203475 8132868 2026-04-25T19:06:48Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Wettinovci]] pomocou použitia HotCat 8203475 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = August II. Silný |Portrét = Stolpen-August.der.Starke.JPG |Popis osoby = poľský kráľ |Dátum narodenia = [[12. máj]] [[1670]] |Miesto narodenia = [[Drážďany]], [[Sasko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1733|2|1|1670|5|12}} |Miesto úmrtia = [[Varšava]], [[Republika oboch národov|Republika Poľskej koruny a Litovského veľkokniežatstva]] |}} '''August II. Silný''' (* [[12. máj]] [[1670]], [[Drážďany]], [[Sasko]] – † [[1. február]] [[1733]], [[Varšava]], [[Republika oboch národov|Republika Poľskej koruny a Litovského veľkokniežatstva]]) bol poľský kráľ a [[litva|litovský]] veľkovojvoda v rokoch [[1679]] – [[1706]] a [[1709]] – [[1733]], saský [[kurfirst]] v rokoch 1694 – 1733 ako '''Fridrich August I.''' Pochádzal z [[Wettinovci|dynastie saských Wettinovcov]]. Jeho prídomok „Silný“ vraj vyplýva z jeho nadpriemernej sily. [[Súbor:Coat of Arms of Wettin kings of Poland.svg|náhľad|Erb rodu Wettin]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:August II the Strong}} {{Biografický výhonok}} {{Vládca | Štát = [[Zoznam vládcov Poľska|Poľsko]]| Dynastia_ánonie=áno| Dynastia = [[Wettinská dynastia]] | Titul = kráľ | Od = [[1697]]| Do = [[1706]]| Predchodca = [[Ján III. (Poľsko)|Ján III. Sobieski]] | Nástupca = [[Stanislav I. Leszczyński]] | }} {{Vládca | Štát = [[Zoznam vládcov Poľska|Poľsko]]| Dynastia_ánonie=áno| Dynastia = [[Wettinská dynastia]] | Titul = kráľ | Od = [[1709]]| Do = [[1733]]| Predchodca = [[Stanislav I. Leszczyński]] | Nástupca = [[August III. (Poľsko)|August III.]]<br />[[Stanislav I. Leszczyński]] | }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Králi Poľska]] [[Kategória:Kurfirsti]] [[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Osobnosti na nemeckých poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti z Drážďan]] [[Kategória:Rytieri Radu čiernej orlice]] [[Kategória:Nositelia Radu svätého Alexandra Nevského]] [[Kategória:Rytieri Radu svätého Andreja]] [[Kategória:Saskí kurfirsti]] [[Kategória:Rytieri Rádu slona]] [[Kategória:Nositelia Radu bielej orlice]] [[Kategória:Wettinovci]] jd05kxae66ff21mzhb7o4c0vf8wyqzx Redaktor:Doko 2 77617 8203429 8202335 2026-04-25T15:43:27Z Doko 2303 65 600 8203429 wikitext text/x-wiki {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" width="25%" style="float:right; margin-left:1em; margin-bottom:0,5em; background:none;" | {{Nálepka ľavá|blue|lightblue|[[Obrázok:Wiki letter w.svg|39px]]|Tento redaktor pôsobí na slovenskej Wikipédii {{vek v rokoch a dňoch|2006|6|5}}.}} {{userbox | border-c = grey | id = [[File:Commons Autopatrolled.svg|40x40px]] | id-c = #DDD | info = This user has '''[[Commons:Commons:Patrol|autopatrolled rights]]''' on {{#if:{{{1|}}}|{{{1}}}|[[Wikimedia Commons]]}}. {{#if:{{{1|}}}|<span style="font-size:0.9em" class="plainlinks">([{{fullurl:{{{lang_code|en}}}:Special:ListUsers|limit=1&username={{urlencode:{{{username|{{BASEPAGENAME}}}}}}}}} <span style="color:#5871C6">verify{{#if:{{{lang_code|}}}|&nbsp;{{{lang_code}}}|}}</span>])</span>|<span style="font-size:0.9em" class="plainlinks">([http://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:ListUsers&limit=1&username={{urlencode:{{{username|{{BASEPAGENAME}}}}}}}}} <span style="color:#5871C6">verify</span>])</span> | info-c = #EEE }}<noinclude> [[Category:Wikimedia Commons user templates|autopatrolled Commons]] </noinclude> |- | [[Obrázok:Commons-logo.svg|31px]] Ako [[:commons:User:Doko|Doko]] na celosvetovej Wikimedia Commons [[https://commons.wikimedia.org/wiki/User:Doko]]. |- |{{user sk}} |- |{{user cs-3}} |- |{{user ru-2}} |- |{{user pl-1}} |- |{{user de-1}} |- |{{počet článkov}} |} =(Doko)= Svoje príspevky uverejňujem pod značkou Doko. Mojim základným cieľom pri realizácii jednotlivých projektov je ich voľné a bezplatné sprístupnenie čo najširšej verejnosti, a to predovšetkým na edukačné účely. Na Wikipédii som uverejnil 200 pôvodných príspevkov a vykonal viac ako 4 800 úprav.<ref>[[https://xtools.wmflabs.org/ec/sk.wikipedia/Doko]] General statistics</ref> Fotografie mám sprístupnené na Wikimedia Commons (viac ako 65 600<ref>[[https://commons.wikimedia.org/wiki/User:Doko]] Personal presentation: </ref>. Nie každý totiž môže spoznávať [[Slovensko]] osobnými návštevami vybraných miest. Na blog.portal.sk mám uverejnených viac ako 1 270 vlastných blogov.<ref>http://doko.blog.portal.sk/ Personal blogs</ref> ==Výber z mojich najväčších projektov== * Svoju prvotinu na Wikipédii som uverejnil 5. 6. 2006. * Na Wikimedia Commons bola mojim prvým fotografickým príspevkom kategória High Tatras vytvorená 22.10.2006. Obsahovala moje autorské fotografie zo všetkých, vtedajších 15 tatranských osád. Postupne bola táto kategória inými redaktormi premenovávaná a v súčasnej dobe sú tieto tatranské osady vedené v kategórii: [[http://commons.wikimedia.org/wiki/Category:City_parts_of_Vysok%C3%A9_Tatry_(town)]]. * Šarišské dediny som sprístupnením vlastných fotografií 17.7.2007 priblížil formou prvého uceleného prehľadu o obciach ležiacich na [[Šarišská vrchovina|Šarišskej vrchovine]]. * Po dopracovaní ďalších vlastných fotografií som 2.5.2008 vytvoril obrazový prehľad aj pre všetky ostatné obce okresu Prešov. [[Okres Prešov ]] sa tak stal prvým okresom na Slovensku, ktorý už má vytvorenú základnú kolekciu fotografii svojich 89 obcí a 2 miest na slovenskej Wikipédii a na Commons. * Podobne som vlastnými autorskými fotografiami 28.júna 2009 ukončil obrazový prehľad aj o všetkých 41 obciach a 2 mestách [[Okres Sabinov| okresu Sabinov ]]. * 18. septembra 2011 som svojimi fotografiami prispel k tomu, že [[Okres Gelnica| okres Gelnica ]] má na slovenskej Wikipédii a Commons doplnených fotografiami všetkých 19 obcí a 1 mesto. * V rámci veľkého medzinárodného projektu zameraného na zdokumentovanie kultúrnych pamiatok som 30.9.2012 vlastnými fotografiami doplnil celý [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (H)]]. * V roku 2012 snímka http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Presov12Slovakia145.JPG patrila medzi 9 víťazných fotografii, ktoré zo Slovenska postúpili do celosvetového finále súťaže WLM 2012. * V roku 2020 snímka https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Basilica,_Levo%C4%8Da_WMP_20_Slovakia.jpg patrila medzi 10 víťazných fotografii, ktoré zo Slovenska postúpili do celosvetového finále súťaže WLM 2020. * Všetky vlastné autorské fotografie som do projektu Wikimedia Commons bezplatne daroval s podmienkou, že pri ich ďalšom uverejnení bude uvedené meno a priezvisko autora, fotografie sú k dispozícii na stránke https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Photographs_by_Jozef_Kotuli%C4%8D * Okrem toho som autorom alebo spoluautorom publikácií o obci Sedlice. "Sedlice podhorská obec Šarišskej vrchoviny, rok vydania 2007 a druhé, doplnené elektronické vydanie rok 2018. V roku 2014 som sa ako člen kolektívu autorov, značnou mierou podieľal na napísaní a vydaní reprezentatívnej knihy o obci Sedlice s názvom „Sedlice kronika obce“. Autobiografiu „Chlapča zo Šarišskej vrchoviny“ som napísal a v roku 2015 vydal ako súkromnú publikáciu. ==Ďalšie moje projekty na Wikipédii== ====Folklór==== [[Ochotnícky divadelný súbor Poľana]], [[Sedličan]], [[Učebnica ľudového spevu Slovenské kvety]]. ====Geografia==== [[Arcibiskupský trojuholník]], [[Brežany]], [[Cemjata]], Hrad [[Šebeš]],[[Medzinárodná diaľková turistická trasa E8]], [[Mikroregión Čierna hora]], [[Oľšov]], [[Sedlice]], [[Sopotnica]], [[Šarišská vrchovina]],[[Sídlisko II (Prešov)]],[[Sekčov (sídlisko)]], [[Lipovský hrad]],[[Obišovský hrad]],[[Kysacký hrad]],[[Prešovská hradná cesta]], [[Čertov kameň]], [[Furča (Haniska)]], [[Rozvodnica na Slovensku]]. ====Kostoly==== [[Drevený kostol sv. Lukáša evanjelistu]],[[Farnosť Sedlice]], [[Kalvária (Prešov)]],[[Kostol Premenenia Pána]], [[Kostol svätého Kríža (Prešov)]]. [[Kalvária (Vysoké Tatry)]] Na stránke [[Vysoké Tatry]] príspevok Kostoly vo Vysokých Tatrách, [[Spišský Jeruzalem]]; [[Miniskanzen drevených chrámov]]. ====Osoby==== [[Imrich Andrejčák]], [[Ján Balciar]],[[Viera Bálinthová]], [[František Bartko]], [[Leopold Bilčík]],[[Ladislav Berčeni]],[[Jozef Blizman]],[[Jakub Bogdani]], [[Ondrej Bubniak]], [[Ľubomír Bulík]],[[František Butko]], [[Milan Cerovský]], [[Ján Čmilanský]], [[Josef Einšpigl]], [[Marek Eštók]], [[Ivan Frollo]], [[František Gibala]],[[Janka Guzová]],[[Pavel Honzek]], [[Marián Horský]], [[Emil Hula]], [[Július Humaj]],[[Milan Husťák]], [[Zoltán Jakuš]],[[Ján Kalina]],[[Ján Kačmár]], [[Izidor Kotulič]],[[Miloslav Kotulič]], [[Miroslav Kováč (generál)|Miroslav Kováč]], [[Ján Krajňák]],[[Ondrej Krajňák]], [[Štefan Mečár]], [[Martin Michalko ]],[[Štefan Miklánek]],[[Marián Mikluš]],[[Alexander Mucha]],[[Karol Navrátil]], [[Ondřej Novosad]], [[Ivan Pach]], [[Pavol Papač]], [[Ladislav Pavlovič]], [[Anton Petrák]], [[Jozef Pospíšil]],[[František Radimský]],[[Ján Salaganič]], [[Jozef Serafín]],[[Anton Sučka]],[[Martin Stoklasa]], [[Jan Ščudlík]],[[Jozef Tuchyňa]], [[Rostislav Václavíček]], [[Emil Vestenický]], [[Peter Vojtek]],[[Jaroslav Vývlek]], [[Stanislav Weinlich]], [[Zoznam slovenských nevojenských generálov]],[[Pavol Bilík]], [[Štefan Morávka]], [[Ján Rašo]], [[Kotulič (priezvisko)]], [[Soňa Smolová]], [[Viera Štupáková]], [[Martin Grečo]],[[ Jozef Kováčik (generál ČSĽA)]],[[Monika Kandráčová]] ====Pamätihodnosti==== [[Fontány a fontánky v Prešove]], [[Pamätník Východoslovenského roľníckeho povstania]], [[Symbolický cintorín pri Popradskom plese]], [[Zoznam ľudí na Symbolickom cintoríne pri Popradskom plese]],Kronika obce Sedlice,[[Evanjelické kolégium]],[[Areál piety na kóte 748 Háj]], [[Pamätník osloboditeľom]], [[Mariánske súsošie (Prešov)]],[[Súsošie svätého Róchusa]], [[Pamätník na víchricu]], [[Pomník Slovenského národného povstania]] [[Ústredný vojenský cintorín ČA (Michalovce)]] , [[Údolie smrti (Slovensko)]], [[Prešovská vzbura]],[[Pamätník poľským letcom, Radatice]]; [[Margeciansky tunel]]. ====Príroda==== [[Čínska ruža]], [[Črievičník papučkový]], [[Dolina Studeného potoka]],[[Dubnícke opálové bane]], [[Dunitová skalka]], [[Šafran spišský]],[[Kamenná baba]], [[Solivarsko-švábske dúbravy]],[[Torysa (chránené územie)]]; [[Lipanská lipa]];[[Prešovský platan]];[[Sekvoja v Uzovskom Šalgove]];[[Duby v Pečovskej Novej Vsi]] ====Spoločnosť==== [[Desiatok]],[[Doplnkové dôchodkové sporenie]],[[Duel]],[[Hajdúch]],[[Hlahol]],[[Insígnia]],[[Jasličkár]], [[Kyjak]], [[Maturant]], [[Nariadenie vlády]],[[Uznesenie vlády]], [[Neológia]], [[Neurorehabilitácia]], [[Opatrenie (ministerstvo)]], [[Odboj]], [[Pevná úroková sadzba]],[[Poddanstvo (roľníci)]],[[Povstanie]],[[Prísaha]], [[Revolta]],[[Rebélia]], [[Sedliak (poddanstvo)]], [[Starobné dôchodkové sporenie]], [[Vinš]],,[[Vysvedčenie]], [[Vyšívanie (ozdobovanie)]], [[Výnos (ministerstvo)]], [[Vzbura]], [[Želiar (poddanstvo)]], [[Vodočet]],[[Vianočná pošta, Rajecká Lesná]], [[Praktická hospodyňka]]. V stati [[Holokaust]] príspevky Rasová otázka, Označovanie väzňov, Transporty deportovaných zo Slovenska do Osvienčima, Pokusy na živých ľuďoch. Na stránke [[Prešov]] príspevok História, Najvyšší predstavitelia mesta.[[Základná škola s materskou školou (Sedlice, okres Prešov)]], [[Rehabilitačné centrum - HARMONY]];[[Fyziatria]];[[Fyziater]];[[Ambulancia]]; [[Atestácia]];[[Náplecník]];[[Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov]], [[Zoznam obcí vypálených na Slovensku počas druhej svetovej vojny]]; [[Stĺpy mieru]] ====Vojenské výrazy==== [[Vojenská škola Jana Žižku z Trocnova (Bratislava)]],[[Vyššie delostrelecké učilište]],[[Vojenská akadémia v Brne]], [[Armáda Slovenskej republiky]], [[Delostrelecké zbrane]],[[Ozbrojené sily Slovenskej republiky]],[[Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky]],[[Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky]], [[Generalissimus]], [[Generálmajor]],[[Generálporučík]], [[Generálplukovník]], [[Armádny generál]],[[Zoznam slovenských vojenských generálov]],[[Dôstojník]],[[Vojak z povolania]], [[Vojenská prísaha]], [[Vojsko v meste Prešov]], [[2. armádny zbor]],[[Zväz vojakov Slovenskej republiky]],[[Kríž Rytier delostrelectva]], [[Rad čestnej légie]],[[Armata]],[[T-14]],[[Útvar (vojenstvo)]], [[Východný vojenský okruh]]; [[Vojenská jednotka]]; [[Zväzok (vojenstvo)]], [[Vojenské zariadenie]];[[Bombardovanie Prešova]]; [[Letecký nálet]] ==Na Wikikuchárka som autorom== príspevku - Šuhajdy * http://sk.wikibooks.org/wiki/Wikikuchárka/Šuhajdy ==Iné projekty== '''Foto - dokumenty uverejňujem na''' * http://commons.wikimedia.org/wiki/User:Doko * https://sk.mapy.cz/zakladni?moje-mapy&x=21.2143613&y=48.9861536&z=15&cat=fotografie&mid=4623561 * http://www.panoramio.com/user/1759054 * http://flog.pravda.sk/dokofoto.flog * http://galerie.zive.cz/member.php?uid=73553&protype=1 '''Texty publikujem v knižnej podobe, na blogoch a v printových médiách''' * http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Kotulic28/ * http://komentare.sme.sk/c/2773510/politici-by-mali-naplnit-vysledok-volieb.html * http://doko.blog.portal.sk/ * http://www.bezpzlozky.eu/2015/02/poradenstvo/#comment-8754/ ==Ocenenia== '''Do kategórie najkvalitnejších fotografií sa dostali''' * V roku 2020 snímka https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Basilica,_Levo%C4%8Da_WMP_20_Slovakia.jpg patrila medzi 10 víťazných fotografii, ktoré zo Slovenska postúpili do celosvetového finále súťaže WLM 2020.<div style="margin: 4px; float:right;">[[File:Wlm-sk.svg|30px]]</div> * http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Presov12Slovakia145.JPG v súťaži WLM v roku 2012 táto snímka za slovenskú časť postúpila do celosvetového kola <div style="margin: 4px; float:right;">[[File:Wlm-sk.svg|30px]]</div> * http://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Category:Quality_images&from=B/ Bardejov10Slovakia6.JPG * http://travelnewsworld.blogspot.sk/2011/07/flexijourney-blog.html 11 Viena '''Uverejnené na hlavnej stránke slovenskej Wikipédie''' * https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2021 |týždeň 27/2021 * https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2016 |týždeň 13/2016 * https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2013 |týždeň 35/2013 '''Iné z mojich fotografií sú uverejňované vo svetových internetových médiách''' * http://inosmi.ru/russia/20141118/224326985.html?id=224382145 * http://www.army-technology.com/projects/tatrapan-armoured-multipurpose-vehicle/tatrapan-armoured-multipurpose-vehicle1.html * http://praguepost.com/realty/praguepostnews/realty/real-estate-investment-in-ce-region-up * http://www.boomsbeat.com/articles/8179/20140902/fantastic-photos-of-michalska-gate-in-slovakia.htm * http://episcopaldigitalnetwork.com/stw/2014/08/29/bulletin-insert-14-pentecost-a/ * http://horizon2020projects.com/es-european-research-council/erc-meets-in-slovakia/ * http://en.tracesofwar.com/article/33594/Memorial-Liberators-Slav%EDn.htm * http://www.europanostra.org/disclaimer/ * https://geolocation.ws/v/P/38412403/wien-krntnerstrasse/en * http://europetravelz.com/the-natural-spas-of-slovakia/ * http://wyszehrad.com/czechy/historia/marki * http://flying-news.com/science/little-girl-refuses-birthday-stays-six-years-old/ * http://www.mojahrvatska.hr/parkovi-prirode-u-dalmaciji/ * http://www.canadianbusiness.com/blog/investing/54801--beware-of-greek-democracy-and-black-swans * http://www.alltravels.com/slovakia/all-regions/leutschau/photos/current-photo-56197661 * http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/fijimaritime/ * http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/worldenergynews/ * http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/pacificworldnews/ * http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/australiadaily/ * http://nature.daum.net/plant/photo.do?itemId=6321 * http://archive.wn.com/2009/01/29/1400/australiaeconomy/ * http://article.wn.com/view/2008/12/13/ObamaThemed_Christmas_Tree_among_Woman_s_22/?template=cheetah-worldphotos%2Findex.txt * http://www.gpsmycity.com/tours/bratislava-shopping-self-guided-walking-tour-3678.html * http://www.rozhlas.cz/cro6/internet/_zprava/slovensky-hazard-cinsky-zajatec-a-anglicky-romantik--956511 * http://www.vzacne-mince.sk/detail_tovaru.php?UG_hodnota_id=72&ug_preselfl=jmedy-qgq * http://www.discoverynatures.com/lakes/strbske-pleso/ * http://www.oorlogsmusea.nl/artikel/14621/Massagraf-Slowaakse-Soldaten-Gerlachov.htm * http://s-nikiel-mojegory.pl/moje%20trasy/trasy/polski%20grzebien/polskigrzebien.index.html * http://johnsoeder.bandcamp.com/track/summer-day '''Fotografie uverejňované v slovenských internetových médiách''' * https://egov.presov.sk/Default.aspx?NavigationState=160:0: Zaujímavá fotogaléria ulíc a námestí mesta Prešov. * https://egov.presov.sk/Default.aspx?NavigationState=840:0: Fotogaléria mesta Prešov a jeho kultúrnych pamiatok. * https://kamnahory.sk/Autorske-prava.html * http://www.dokostola.sk/clanok/podakovanie * http://www.skrz.sk/index.php?cx=partner-pub-7390345969231695%3A7017269059&cof=FORID%3A10&ie=UTF-8&lang=sk&action=search&q=jozef+kotuli%C4%8D&sa=H%C4%BEada%C5%A5&siteurl=www.skrz.sk%2F&ref=www.google.com%2F&ss=3170j918250j13 * https://www.google.com/search?q=jozef+kotuli%C4%8D+vypadni.sk&safe=active&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ved=2ahUKEwi09Y7U7ZTfAhUO3aQKHXs5AjMQsAR6BAgGEAE&biw=1920&bih=966#imgrc=_ * https://www.google.com/search?q=ing.mgr.jozef+kotuli%C4%8D+wander+card+sk&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ved=2ahUKEwjj_tGDw6juAhXQwosKHeMkDb8Q_AUoAXoECBAQAw&biw=1760&bih=886 ==Referencie== <references /> <center> {| style="width:350px; border:1px dotted #000000; padding: 10px" |[[Image:Commons-barnstarW.png|center]] ''Udeľujem ti túto [[:en:Wikipedia:Barnstar|včeličku]] za obrázky slovenských obcí, ktorými obohacuješ články. <br /> --<b><font face="Comic Sans MS">[[Redaktor:Bubamara|<font color=red>''Buba''</font><font color="green">''mara''</font>]] [[Diskusia s redaktorom:Bubamara|<font color=green><sup>…✉</sup></font>]]</font></b> 15:47, 5. júl 2007 (UTC) |} {{Nálepka ľavá |float = rightt |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Obrázok:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #1874CD |okraj_farba = #1874CD |okraj_sirka = 2 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- *--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 18:54, 8. august 2014 (UTC) *--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:51, 8. august 2014 (UTC) *--<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 16:35, 12. marec 2022 (UTC) *--<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#0000FF">(diskusia)</span>]]</b></font> 20:08, 26. máj 2023 (UTC) *--[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 11:30, 3. august 2024 (UTC) <!-- Pre pridanie ďalšieho mena sa stačí podpísať v tejto nálepke cez ikonu --> }} </center> <center> {| style="width:350px; border:1px dotted #000000; padding: 10px" |[[Súbor:Photographer Barnstar.png|150px|center]] <center>''Ocenenie za pekné fotografie na Wikimedia Commons'':--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 19:37, 30. jún 2022 (UTC) <br /> </center> |} [[Kategória:Wikipédia:Redaktori|Doko]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori zo Slovenska]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori z Prešova|Doko]] g19uqpe6ut0xoewn2tjxmqzqlgi68tx Marcus Antonius 0 87918 8203597 8201591 2026-04-26T05:40:19Z Bakjb 236375 wl 8203597 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Marcus Antonius |Portrét = |Popis osoby = [[Rímska republika|rímsky]] politik a generál |Dátum narodenia = [[14. január]] [[83 pred Kr.]] |Miesto narodenia = |Dátum úmrtia = [[1. august]] [[30 pred Kr.]] |Miesto úmrtia = }} '''Marcus Antonius''' ({{lat|<small>M·ANTONIVS·M·F·M·N</small>}}:; celým menom ''Marcus Antonius Marci Filius Marci Nepos'', "Marcus Antonius, syn Marcusa, vnuk Marcusa"; * [[14. január]] [[83 pred Kr.]] – † [[1. august]] [[30 pred Kr.]]) bol [[Rímska republika (staroveký Rím)|rímsky]] politik a vojvodca. Ako vojenský veliteľ a úradník bol dôležitý podporovateľ a lojálny priateľ svojho bratranca z matkinej strany [[Gaius Iulius Caesar|Iulia Caesara]]. Po jeho [[Gaius Iulius Caesar#Zavraždenie|vražde]] vytvoril oficiálne politické spojenectvo s [[Octavianus Augustus|Octavianom]] (budúcim cisárom) a [[Marcus Aemilius Lepidus (člen triumvirátu)|Markom Aemiliom Lepidom]] známe súčasným historikom ako [[Druhý triumvirát]]. Triumvirát sa rozpadol v roku 33 pred Kr. Rozpory medzi Octavianom a Antoniom vyústili v roku 31 pred Kr. až do občianskej vojny, známej ako [[posledná vojna Rímskej republiky]]. Antonius bol porazený Octavianom v námornej [[bitka pri Actiu|bitke pri Aktiu]] a v krátkej pozemnej bitke pri [[Alexandria|Alexandrii]]. Krátko nato spáchal spolu so svojou milenkou [[Kleopatra VII.|Kleopatrou]] samovraždu. Jeho život a porážka hrali významnú úlohu v dejinných udalostiach, ktoré viedli k premene [[Rímska republika (staroveký Rím)|Rímskej republiky]] na [[Rímske cisárstvo]]. Antonius vynikol predovšetkým ako vynikajúci vojak a vojvodca, no v postavení politika či administrátora takmer vždy zlyhal.<ref name=Filippy/> ==Detstvo== Ako člen klanu/rodiny Antonius ([[gens Antonia]]) sa s najväčšou pravdepodobnosťou narodil 14. januára<ref>Zaznamenané v kalendárnom zápise známom ako ''Fasti Verulani'' (cca 17 – 37 po Kr.) = [[Attilio Degrassi|Degrassi]], ''Inscriptiones Italiae'' 13.2.397 – 398, citované tiež [[Jerzy Linderski|Jerzym Linderskim]] a Annou Kaminskou-Linderski v "The Quaestorship of Marcus Antonius," ''Phoenix'' 28.2 (1974), str. 217, poznámka 24. Náboženský zákaz uvalený na tento deň Augustom, označený ako ''[[dies vitiosus]]'' ("nepodarený" deň) je vysvetlený Linderskim v "The Augural Law", ''Aufstieg und Niedergang der römischen Welt'' II.16 (1986), str. 2187 – 2188. 14. január ako deň Antoniovho narodenia je akceptovaný aj [[Christopher Pelling|C.B.R. Pellingom]] v ''Plutarch: Life of Antony'' (Cambridge University Press, 1988), str. 299, komentár k [[Ploutarchos (spisovateľ)|Plutarchovi]], ''Antony'' [http://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/Plutarch/Lives/Antony*.html#73 73.5]; Nikosom Kokkinom v ''Antonia Augusta'' (Routledge, 1992), str. 11; [[Pat Southern|Patom Southernom]] v ''Mark Antony'' (Tempus, 1998), str. ii; a [[Adrian Goldsworthy|Adrianom Goldsworthym]] v ''Antony and Cleopatra'' (Yale University Press, 2010), [http://books.google.com/books?id=YguHDNElxpMC&pg=PT421&dq=%22a+grand+celebration+for+his+birthday+on+14+january%22&hl=en&sa=X&ei=MovzUM2PK4aFrAH5rYHYAQ&ved=0CDAQ6AEwAA n.p.].</ref> 83 pred Kr. [[Ploutarchos (spisovateľ)|Ploutarchos]] uvádza jeho narodenie v roku 86 alebo 83 pred Kr.<ref>Plutarch, ''Life of Antony'' [http://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/Plutarch/Lives/Antony*.html#86.5 86.5.]</ref><ref>Suerbaum 1980, 327 – 334.</ref> Antonius bol v čase [[Lucius Cornelius Sulla|Sullovho]] pristátia v [[Brindisi|Burundisiu]] na jar 83 pred Kr. a následných [[Proskripcia|proskripcií]] (Sullove zoznamy ľudí, ktorých mohol hocikto zabiť a ich majetok sa delil so štátnou pokladnicou), ktoré ohrozili život mladého [[Gaius Julius Caesar|Caesara]], ešte dieťaťom.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Goldsworthy | meno = Adrian | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | odkaz na autora2 = | titul = Antony and Cleopatra | vydavateľ = Yale University Press | miesto = | rok = 2010 | isbn = 978-0-300-16700-9 | kapitola = | url = http://books.google.com/?id=YguHDNElxpMC&pg=PA39 | strany = 39 | jazyk = }}</ref> Bol pravdepodobne najstarší syn [[Marcus Antonius Creticus|Marka Antonia Cretica]] (74 pred Kr. – [[prétor]], 73 – 71 pred Kr. – [[prokonzul (staroveký Rím)|prokonzul]]) a vnuk známeho rečníka [[Marcus Antonius (rečník)|Marka Antonia]] (99 pred Kr. – [[konzul (staroveký Rím)|konzul]], 97 – 96 pred Kr. – [[cenzor (staroveký Rím)|cenzor]]), ktorý bol zavraždený počas teroru [[Gaius Marius|Gaia Maria]] v zime roku 87 – 6 pred Kr.<ref name="Huzar-14">Huzar 1978, str. 14</ref> Antoniov otec bol nekompetentný a skorumpovaný; podľa [[Cicero|Cicera]] dostal moc iba preto, lebo ju nebol schopný efektívne použiť ani zneužiť.<ref name="Huzar-15">Huzar 1978, str. 15</ref> V roku 74 pred Kr. dostal ''[[imperium infinitum]]'' k likvidácii [[pirátstvo|pirátov]] v oblasti [[Stredozemné more|Stredomoria]], no v roku 71 pred Kr. zahynul na [[Kréta|Kréte]] bez akýchkoľvek úspechov v tomto smere.<ref name=Huzar-14 /><ref name=Huzar-15 /><ref name="Scullard-154">Scullard 1980, str. 154</ref> Creticus mal dvoch ďalších synov menom [[Gaius Antonius|Gaius]] (44 pred Kr. – prétor, * cca 82 pred Kr.) a [[Lucius Antonius (brat Marka Antonia)|Lucius]] (50 pred Kr. – kvestor, 41 pred Kr. – konzul, * cca 81 pred Kr.). [[Súbor:Lucius Antonius.jpg|thumb|left|upright|Antoniov brat Lucius na minci vydanej v [[Efez]]e počas jeho pôsobenia ako konzula v roku 41 pred Kr.]] Antoniova matka [[Julia Antonia|Julia]] bola dcéra [[Lucius Iulius Caesar III.|Lucia Caesara III.]] (90 pred Kr. – konzul, 89 pred Kr. – cenzor). Po smrti svojho prvého manžela sa vydala za [[Publius Cornelius Lentulus (Sura)|Publia Cornelia Lentula]] (71 pred Kr. – konzul), vysoko postaveného patrícia.<ref name="Huzar-17">Huzar 1978, str. 17</ref> Lentulus, napriek tomu, že svoj politický úspech využíval na ekonomické zisky, bol pre svoj extravagantný a nákladný životný štýl neustále zadlžený. Bol hlavnou postavou druhého [[Lucius Sergius Catilina|Catilinovho]] sprisahania, v roku 63 pred Kr. zavraždený na [[Marcus Tullius Cicero|Cicerov]] príkaz.<ref name="Huzar-17">Huzar 1978, str. 17</ref> Antonius v mladosti žil roztopašným spôsobom a získal povesť náruživého hazardného hráča.<ref name=Scullard-154/> Podľa Cicera mal homosexuálny vzťah s [[Gaius Scribonius Curio|Gaiom Scriboniom Curiom]].<ref>Eyben 1993, str. 236</ref> Existuje málo hodnoverných informácií o jeho mladíckej politickej aktivite, hoci je známe, že bol spoločníkom [[Publius Clodius Pulcher|Clodia]].<ref>Eyben 1993, str. 58</ref> Tiež bol zrejme zapojený do kultu vlčice, keďže sa v staršom veku spomína ako kňaz tohto spoločenstva.<ref>Huzar 1978, str. 25</ref> V roku 58 pred Kr. Antonius odcestoval do [[Atény|Atén]] študovať [[rétorika|rétoriku]] a [[filozofia|filozofiu]], a zároveň utekajúc svojim dlžníkom. Nasledujúci rok bol povolaný [[Aulus Gabinius|Aulom Gabiniom]], [[prokonzul (staroveký Rím)|prokonzulom]] [[Sýria|Sýrie]], aby sa ako veliteľ regimentu [[Galia|galskej]] kavalérie zúčastnil kampane proti [[Aristobulus II.|Aristobulovi II.]] v [[Judea|Judei]].<ref name=Filippy>{{Citácia knihy | priezvisko = Sheppard | meno = Si | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | odkaz na autora2 = | titul = Bitva u Filipp 42 př. n. l. | vydavateľ = Grada | miesto = Praha | rok = 2010 | isbn = 978-80-247-2873-5 | kapitola = Velitelé znepřátelených stran | url = | strany = 18 – 19 | jazyk = po česky }}</ref><ref>Weigall 1931, str. 102</ref> Tu dosiahol významné víťazstvá pri [[Alexandrion]]e a [[Machaerus|Machareu]]. ==Kariéra== ===Podporovateľ Caesara === V roku 54 pred Kr. sa Antonius stal štábnym dôstojníkom Caesarovych armád v [[Galia|Galii]]<ref name=Filippy/> a [[Germánia|Germánii]]. V [[Galská vojna|Galských vojnách]] sa opäť osvedčil ako kompetentný vojenský veliteľ. Antonius a Caesar boli relatívne blízki príbuzní a zároveň veľmi blízki priatelia. Pod Caesarovým vplyvom bol povýšený do funkcií [[kvestor (staroveký Rím)|kvestora]], [[augur]]a a [[Tribún ľudu|tribúna ľudu]] (50 pred Kr.), kde energicky podporoval svojho patróna.<ref name=Filippy/> Caesarove prokonzulské poverenia totiž končili v roku 50 pred Kr. a on sám sa chcel vrátiť do Ríma na voľby konzula. Konzervatívna frakcia [[senát (staroveký Rím)|Rímskeho senátu]] vedená [[Pompeius|Pompeiom]] však požadovala, aby Caesar pred voľbami z postu prokonzula a armádneho veliteľa odstúpil. <br>To Caesar nechcel, pretože taký akt by z neho, minimálne dočasne, urobil súkromnú osobu a umožnil tak jeho obžalobu za činy, ktoré ako prokonzul vykonal. Takisto by bol ponechaný na milosť Pompeiovým armádam. Aby sa tomu vyhol, Caesar podplatil tribúna ľudu [[Gaius Scribonius Curio|Curia]] aby použil svoje právo veta a zabránil tak senátorskému výnosu, ktorý by ho pripravil o armády a vládu nad provinciami, a následne zabezpečil, aby bol v ďalšom volebnom období zvolený za tribúna Antonius. Antonius použil svoje práva tribúna s cieľom zabrániť senátu vyhlásiť [[stanné právo]] proti vetu a následne bol násilne vyhnaný zo senátu spolu s ďalším Caesarovým prívržencom Cassiom, ktorý bol tiež tribúnom. Keď sa Caesar o tom dozvedel, prekročil rieku [[Rubicon]], čím začala [[Rímska občianska vojna]]. Antonius opustil Rím a pri [[Rimini|Ariminiu]] sa pridal k Caesarovi a jeho armáde, kde bol prezentovaný vojakom, ešte skrvavený a doráňaný, ako príklad protiprávností, ktorých sa dopúšťajú Caesarovi politickí protivníci a ako [[casus belli]] (dôvod vojny). Podľa rímskeho [[mos maiorum]] boli tribúni ľudu považovaní za nedotknuteľných a ich veto za nespochybniteľné (hoci existovala šedá zóna, do akej miery toto platilo pre vyhlásenie a počas stanného práva). Antonius riadil Itáliu, kým Caesar zničil Pompeiove légie v [[Hispánia|Hispánii]], a viedol posily do Grécka, kde potom velil ľavému krídlu Caesarovej armády pri [[Farsala|Farsale]].<ref name=Filippy/> ===Administrátor Itálie=== Keď sa Caesar sal druhýkrát [[diktátor (staroveký Rím)|diktátorom]], Antonius bol menovaný ''[[magister equitum]]'' (veliteľ jazdy, významovo Caesarov zástupca).<ref name=Filippy/> V rámci jej pôsobnosti zostal v roku 47 pred Kr. v Itálii ako administrátor polostrova, kým Caesar bojoval so zvyškami Pompeiovcov, ktorí sa uchýlili do [[Africa (provincia)|provincie Africa]]. Antoniove organizačné schopnosti však boli podstatne horšie ako veliteľské; využil príležitosť a dopriaval si tie najextravagantnejšie dostupné výstrelky, popísané Cicerom v ''[[Philippicae]]''. V roku 46 pred Kr. došlo ku konfliktu s Caesarom, ktorý požadoval platbu za Pompeiove majetky, ktoré si Antonius bez súhlasu privlastnil. Antonius sa, rovnako ako pri iných príležitostiach, opätovne uchýlil k násiliu. Stovky obyvateľov Ríma bolo zavraždených a mesto samotné upadlo do anarchie. Caesara celá aféra mimoriadne znechutila a Antonia zbavil všetkých politických funkcií. Títo dvaja muži sa následne dva roky osobne nestretli. <br>Odluka netrvala dlho: v roku 45 pred Kr. navštívil Antonius diktátora v [[Narbo]] a odmietol návrh [[Trebonius|Trebonia]], aby sa pripojil k pripravovanému sprisahaniu. Zmierenie nastalo v roku 44 pred Kr., keď bol Antonius vybraný ako partner pre Caesarove piate obdobie konzula.<ref name=Filippy/> Napriek konfliktom s Caesarom mu Antonius zostal verný. Za zmienku však stojí, že podľa Plutarcha (paragraf 13) hovorí Trebonius, jeden z konšpirátorov, "Antonius chápal jeho posun... ale nijako ho nepovzbudil: nehlásil rozhovor Caesarovi." 15. februára 44 pred Kr., počas sviatku [[Lupercalia]], Antonius verejne ponúkol Caesarovi [[diadém]]. Diadém bol symbol kráľa a jeho odmietnutím Caesar deklaroval, že jeho cieľom nie je si uzurpovať trón. [[Servilius Casca|Casca]], [[Marcus Iunius Brutus]] a [[Gaius Cassius Longinus|Cassius]] sa v noci pred zavraždením [[Gaius Iulius Caesar|Caesara]] rozhodli, že Marcus Antonius by mal zostať nažive.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | odkaz na autora2 = | titul = Together with English Literature | vydavateľ = | miesto = | rok = | isbn = 978-81-8137-092-1 | kapitola = | url = | strany = 17 | jazyk = po anglicky }}</ref> Nasledujúci deň, na [[Rímsky kalendár|marcové Idy]], sa Antonius pokúsil diktátora varovať, ale ''[[Liberatores]]'' sa k Caesarovi dostali skôr a 15. marca 44 pred Kr. ho zavraždili. V zmätku, ktorý spôsobila táto udalosť, Antonius utiekol z Ríma v prezlečení za otroka; obával sa totiž, že po vražde diktátora bude nasledovať [[pogrom]] na jeho stúpencov. Keď sa tak nestalo, rýchlo sa do mesta vrátil a rokoval o prímerí s frakciou Caesarovych vrahov. Na chvíľu sa zdalo, že Antonius ako konzul presadzuje mier a koniec politického napätia. Po prejave Cicera v Senáte bola vyhlásená amnestia pre vrahov. Caesarova vražda spôsobila značné pobúrenie väčšiny [[plebej|plebejcov a Rímskej strednej triedy]], u ktorých bol diktátor veľmi populárny. Počas Caesarovho pohrebu začal byť dav agresívny a zaútočil na domy Bruta a Cassia. Antonius, Octavian a Lepidus zúžitkovali náladu plebejcov podnecovali ich proti [[optimát]]om. Konflikt eskaloval až sa nakoniec vymkol kontrole a vyústil do občianskej vojny.<ref>Florus, Epitome 2.7.1</ref><ref>Suetonius, Julius 83.2</ref> ==Nepriateľ štátu a triumvirát== [[Súbor:Antony with Octavian aureus.jpg|thumb|Rímsky [[aureus]] nesúci portrét Marka Antonia (vľavo) a [[Augustus|Octavian]]a (vpravo). Minca vyrazená v roku 41 pred Kr. na počesť vytvorenia [[druhý triumvirát|Druhého triumvirátu]] Octavianom, Antoniom a [[Marcus Aemilius Lepidus (triumvir)|Lepidom]] v roku 43 pred Kr. Obe strany nesú nápis "III VIR R P C", znamenajúci "Jeden z troch mužov pre správu republiky".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sear | meno = David R. | odkaz na autora = | titul = Common Legend Abbreviations On Roman Coins | url = http://www.davidrsear.com/academy/roman_legends.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 4.12.2013 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref>]] Antonius ako jediný konzul, obklopený ochrankou tvorenou Caesarovými veteránmi, prinútil Senát aby mu prenechal provinciu [[Predalpská Galia]], ktorú dovtedy spravoval [[Decimus Iunius Brutus Albinus]], jeden z konšpirátorov. Brutus odmietol provinciu prepustiť; Antonius preto na začiatku roku 43 pred Kr. vyrazil vynútiť si požiadavku silou a obľahol ho pri [[Modena|Mutine]]. Senát, podnecovaný Cicerom, Antonia odsúdil, v januári 43 pred Kr. udelil Octavianovi imperium (veliteľskú moc) a vyslal ho spolu s konzulmi [[Aulus Hirtius|Aulom Hirtiom]] a [[Gaius Vibius Pansa Caetronianus|Pansom]] na pomoc obliehaným. V apríli 43 pred Kr. boli Antoniove sily porazené v [[bitka pri Forum Gallorum|bitke pri Forum Gallorum]] a [[bitka pri Mutine|Mutine]]. Porážka prinútila Antonia stiahnuť sa do provincie [[Gallia Narbonensis]]. Pri bojoch však boli obaja konzuli zabití a Octavianus tak zostal jediným veliteľom celej armády. Keď sa Antonius, Octavianus a Lepidus dozvedeli, že Caesarovi vrahovia Brutus a Cassius zhromažďujú armádu s cieľom tiahnuť na Rím, spojili sa proti nim a v novembri 43 pred Kr. vytvorili [[Druhý triumvirát]]. [[Marcus Iunius Brutus|Brutus]] a [[Gaius Cassius Longinus|Cassius]] boli v októbri 42 pred Kr. porazení Antoniom a Octavianom v [[bitka pri Filippách|bitke pri Filippách]]. Po bitke došlo medzi členmi druhého triumvirátu k novému usporiadaniu: kým Octavianus sa vrátil do Ríma, Antonius zostal vládnuť na východe. Lepidus prevzal provinciu [[Hispánia]] a [[Africa]]. Nepriatelia triumvirátu sa stali cieľom [[proskripcia|proskripcie]], vrátane úhlavného nepriateľa Marka Antonia [[Marcus Tullius Cicero|Cicerona]], ktorý bol 7. decembra 43 pred Kr. zavraždený. ==Antonius a Kleopatra== [[Súbor:Sir Lawrence Alma-Tadema - The Meeting of Antony and Cleopatra.jpg|thumb|''Antonius a Kleopatra'' (1883), autor [[Lawrence Alma-Tadema]]]] Antonius povolal [[Kleopatra VII.|Kleopatru]] do [[Tarsus (Turecko)|Tarsu]] v októbri 41 pred Kr. Tu vytvorili spojenectvo a stali sa z nich milenci. Antonius sa s ňou vrátil do [[Alexandria|Alexandrie]], kde strávil zimu 41 – 40 pred Kr. Na jar roku 40 pred Kr. bol prinútený k návratu do Ríma novinkami, že jeho žena Fulvia je v jeho mene zapojená do civilného sporu s Octavianom. [[Fulvia]] zomrela, keď bol Antonius na ceste do [[Sicyon]]u (kde bola vyhostená). Antonius uzavrel s [[Octavianus Augustus|Octavianom]] mier v septembri 40 pred Kr. a následne sa oženil s jeho sestrou [[Octavia Minor|Octaviou Minor]]. [[Partská ríša]] v občianskej vojne podporovala Bruta a Cassa, jej vojaci bojovali na ich strane aj v bitke pri Filippách; po víťazstve Antonia a Octaviana Parti vnikli na rímske územie, okupovali provinciu [[Syria]], pokračovali do [[Anatólia|Asia Minor]] a dosadili [[Antigonus II. Mattathias|Antigona II.]] ako bábkového kráľa v [[Judea|Judei]], kde nahradil pro-rímskeho [[Hyrkanos II.|Hyrkana II.]] Antonius vyslal proti invázii svojho generála [[Publius Ventidius Bassus|Ventidia]]. Ventidius zvíťazil v sérii bitiek proti Partom, zabil ich korunného princa [[Pakorus I.|Pakora]] a vypudil ich z nimi obsadených území Ríma. [[Súbor:Mark Antony and Octavia.jpg|thumb|left|Antonius a Octavia na prednej strane [[tetradrachma|tetradrachmy]] vyrazenej v roku 39 pred Kr. v [[Efez|Efeze]]; na reverze dva spletené hady rámujú Dionýza]] Antonius teraz plánoval oplatiť inváziu vniknutím na územie Partie, a upevniť dohodu s Octavianom, ktorý doplnil ďalších vojakov pre jeho kampaň. S týmto vojenským cieľom sa v roku 39 pred Kr. s Octaviou plavil do Grécka, kde sa správal mimoriadne extravagantným spôsobom, osvojac si vlastnosti gréckeho boha [[Dionýzos|Dionýza]]. Ale rebélia [[Sextus Pompeius|Sexta Pompeia]] na [[Sicília (ostrov)|Sicílii]] zadržala vojakov sľúbených Antoniovi v Taliansku. Antoniove plány sa tak rozpadli a s Octavianom sa opäť rozhádal. Tentoraz bolo s pomocou [[Octavia Minor|Octavie]] uzatvorené v roku 38 pred Kr. nové prímerie v [[Tarent]]e. Triumvirát bol obnovený na obdobie ďalších 5 rokov (končiac v roku 33 pred Kr.) a Octavianus opäť sľúbil poslať légie na Východ. Ale momentálne bol Antonius k Octavianovej reálnej podpore v jeho Partskej veci skeptický. Tehotnú Octaviu s jej druhým dieťaťom Antoniou nechal v Ríme a odplavil sa do [[Alexandria|Alexandrie]], kde očakával podporu od Kleopatry, matky jeho dvojčiat. Kráľovná Egypta mu požičala peniaze na armádu a po dobytí [[Jeruzalem]]a a okolitých oblastí v roku 37 pred Kr. postavil do čela Judeje bábkového kráľa [[Herodes Veľký|Heroda]], ktorým nahradil Partského poverenca Antigona. Antonius potom zaútočil na územie Partie s armádou 100 000 rímskych vojakov a ich spojencov, no kampaň skončila katastrofou. Porážky v bitke, dezercia jeho arménskych spojencov a zlyhanie pokusov o dobytie Partských pevností donútilo Antonia sa stiahnuť. Jeho armáda bola ďalej decimovaná ťažkosťami pri ústupe cez [[Arménsko|Arménske kráľovstvo]] v strede zimy, keď počas kampane nakoniec stratila viac ako štvrtinu svojich vojakov. Medzičasom v Ríme sa triumvirát rozpadol. Octavian donútil Lepida rezignovať potom, čo sa starší triumvir pokúsil o neuvážený politický krok. Teraz ako jediný držiteľ moci bol Octavian zamestnaný dvorením sa tradičnej republikánskej aristokracii, aby ju získal na svoju stranu. Oženil sa s [[Livia|Liviou]] a začal útočiť na Antonia aby zvýšil svoju moc. Tvrdil, že Antonius bol muž nízkej morálky, ktorý ponechal svojich verných opustených v Ríme aj s deťmi, zatiaľ čo si on užíval s promiskuitnou kráľovnou Egypta. Antonius bol obvinený zo všetkého, ale najmä z toho, že sa „stal miestnym“, čo bol pre hrdých Rimanov neodpustiteľný zločin. Antonius bol viackrát povolaný do Ríma, ale zostal v Alexandrii s Kleopatrou. [[Obrázok:Donations of Alexandria 34BC.gif|thumb|upright=1.5|[[Mapa]] ''[[Donácie v Alexandrii|Donácií v Alexandrii]]'' (od Marka Antonia Kleopatre a jej deťom) v roku 34 pred Kr.]] Znovu za peniaze Egypta Antonius napadol Arméniu, tentoraz úspešne. Pri návrate bola v uliciach Alexandrie slávená paródia na [[Rímsky triumf]]. Paráda v uliciach mesta bola [[pastiocio]] Rímskej najvýznamnejšej vojenskej oslavy. Vo finále bolo zvolané celé mesto, aby si vypočulo veľmi dôležitú politickú deklaráciu: Antonius obklopený Kleopatrou a jej deťmi ukončil spojenectvo s Octavianom. Rozdelil jednotlivé kráľovstvá medzi svoje deti: [[Alexandros Hélios]] bol menovaný kráľom [[Arménia|Arménie]], [[Médska ríša|Médie]] a [[Partská ríša|Partie]] (území, ktoré neboli z väčšej časti pod kontrolou Ríma), jeho dvojča [[Kleopatra Seléné]] dostala [[kyrenaika|Kyrenaiku]] a [[Líbya|Líbyu]], malý [[Ptolemaios Filadelfos (syn Kleopatry)|Ptolemaios Filadelfos]] bol odmenený Sýriou a [[Kilíkia|Kilíkiou]]. Kleopatra bola vyhlásená za Kráľovnú kráľov a Kráľovnú Egypta, vládnucu spolu s [[Ptolemaios XV. Kaisarion|Ptolemaiom XV]]., synom Kleopatry a [[Gaius Iulius Caesar|Iulia Caesara]], Kráľom kráľov a Kráľom Egypta. Ptolemaios XV. bol zároveň vyhlásený za Caesarovho legitímneho syna a dediča. Tieto vyhlásenia sú známe ako ''[[Alexandrijské donácie]]'' a spôsobili nenapraviteľný rozkol medzi Antoniom a Rímom. Hoci rozdelenie území medzi Kleopatrine deti sa ťažko dalo považovať za gesto zmierenia, neznamenalo bezprostredné ohrozenie Octavianovho postavenia. Oveľa nebezpečnejšie bolo potvrdenie Kaisariona ako legitímneho Caesarovho syna a dediča jeho mena. Octavianova mocenská báza spočívala v spojení s Caesarom cez jeho adopciu, čo mu zaručovalo potrebnú popularitu a lojalitu légií. Nemohol preto akceptovať útok na tento vyhovujúci stav dieťaťom, narodeným najbohatšej žene vtedajšieho sveta. Triumvirát zanikol posledným dňom 33 pred Kr. a nebol znovuobnovený; začala sa nová občianska vojna. V období rokov 33 a 32 pred Kr. v politickej aréne Ríma prebiehala propagandistická vojna, so vzájomnými obviňovaniami oboch strán. Antonius (v Egypte) sa rozviedol s Octaviou a obvinil Octaviana zo spoločenského povýšenectva, s uzurpácie moci a falšovania dokladov o adopcii. Octavian odpovedal obvineniami zo zrady: z ilegálneho držania provincií, ktoré mali byť odovzdané iným mužom (Rímska tradícia kleromancie) a z vedenia vojny voči iným krajinám (Arménia a Partia) bez súhlasu Senátu. Antonius bol tiež označený za zodpovedného za popravu [[Sextus Pompeius|Sexta Pompeia]] bez súdu. V roku 32 pred Kr. ho Senát zbavil moci a vyhlásil vojnu Kleopatre – nie Antoniovi, pretože Octavian si neželal propagovať svoju úlohu v neustálom prelievaní krvi Rimanov. Obaja konzuli ([[Gnaeus Domitius Ahenobarbus]] a [[Gaius Sosius]]) a tretina Senátu opustili Rím, aby sa stretli s Antoniom a Kleopatrou v Grécku. [[Súbor:Castro Battle of Actium.jpg|thumb|''Bitka pri Aktiu'' (1672) od Lorenza Castra ([[National Maritime Museum]], Londýn)]] Vojna začala v roku 31 pred Kr. Octavianov lojálny a talentovaný generál [[Marcus Vipsanius Agrippa]] obsadil grécke prístavné mesto [[Methoni, Messenia|Methoni]], verné Antoniovi. Vysoká popularita Octaviana medzi légiami zabezpečila "zbehnutie" provincií [[Kyrenaika]] a Grécko na jeho stranu. 2. septembra došlo k námornej [[Bitka pri Aktiu|bitke pri Aktiu]]. Loďstvo Antonia a Kleopatry bolo zničené a obaja boli prinútení so 60 loďami utiecť do Egypta. ==Smrť== [[Octavianus Augustus|Octavianus]], teraz už veľmi blízko absolútnej moci, im nehodlal poskytnúť čas na zotavenie. V auguste roku 30 pred Kr. spolu s Agrippom napadol Egypt. Bez možnosti ďalšieho úniku Antonius spáchal samovraždu nabodnutím sa na vlastný meč. Kleopatre bolo po jej zajatí Octavianom povolené viesť Antoniov pohrebný rituál. Keď zistila, že Octavianus ju plánuje využiť ako ukážku svojho triumfu v Ríme, pokúsila sa viackrát o samovraždu; úspešná bola až v strede augusta. Octavianus zavraždil Kaisariona, no ušetril deti, ktoré mal Antonius s Kleopatrou. Rovnako boli ušetrené i Antoniove dcéry, ktoré mal z manželstva s Octaviou, a aj jeho syn [[Iullus Antonius]]. Starší syn [[Marcus Antonius Antyllus]] však bol zavraždený Octavianovými mužmi, keď prosil o život v [[Caesareum|Caesareu]]. ==Následky a odkaz== Cicerov syn [[Cicero Minor]] oznámil Antoniovu smrť Senátu. Antoniove pocty boli zrušené a jeho sochy odstránené (''[[damnatio memoriae]]''). Cicero Minor tiež vydal edikt, ktorý prikazoval, že žiaden člen rodiny [[Antonia (rod)|Antonia]] nebude už nikdy nosiť meno [[Marcus]]. “Touto cestou Nebesia poverili rodinu Cicero konečným aktom v potrestaní Antonia.”<ref>Plutarch. Fall of the Roman Republic. London: Penguin Classics, 1958.</ref> Po smrti Antonia sa stal Octavianus nenapadnuteľným vládcom Ríma. V nasledujúcich rokoch Octavianus, po roku 27 pred Kr. známy ako [[Caesar Augustus|Augustus]], získal do svojich rúk všetku administratívnu, politickú a vojenskú moc. Keď v roku [[14]] zomrel, jeho moc prešla na jeho adoptívneho syna [[Tiberius (cisár, 1. storočie)|Tibéria]]; tak začal Rímsky [[principát]]. Vzostup Caesara a následná občianska vojna medzi jeho dvoma najmocnejšími stúpencami ukončila dôveryhodnosť rímskej oligarchie ako vládnucej sily a mala za následok, že všetky ďalšie mocenské zápasy sa odohrávali vo forme snahy jednej osoby o absolútnu kontrolu vlády a elimináciu Senátu a predchádzajúcej úradníckej štruktúry ako dôležitých centier moci. Preto sa v dejinách Antonius prezentuje ako jeden z najväčších Caesarových prívržencov, spolu s Octavianom ako jeden z dvoch mužov, okolo ktorých sa po zavraždení Caesara koncentrovala moc, a nakoniec ako jeden z troch mužov, ktorí niesli hlavnú zodpovednosť za zánik [[Rímska republika (staroveký Rím)|Rímskej republiky]]. ==Poznámky== {{Reflist|2|group=note}} == Zdroje == === Primárne === *{{preklad|en|Mark Antony|582403341}} * Dio Cassius xli.–liii * [[Appian]], ''Bell. Civ.'' i.–v. * [[Julius Caesar|Caesar]], ''[[Commentarii de Bello Gallico]]'' a ''[[Commentarii de Bello Civili]]'' * [[Marcus Tullius Cicero|Cicero]], ''Letters'' a ''[[Philippicae|Philippics]]'' ** [http://www.perseus.tufts.edu/cgi-bin/ptext?doc=Perseus%3Atext%3A1999.02.0021 ''Orations: The fourteen [[Philippicae|Philippics]] against Marcus Antonius'' ~ Tufts University Classics Collection] * [[Ploutarchos (spisovateľ)|Ploutarchos]], ''[[Parallel Lives|Parallel Lives (Lives of the Noble Greeks and Romans)]]'' ** [http://classics.mit.edu/Plutarch/antony.html Plutarch's ''Parallel Lives'': "Antony" ~ Internet Classics Archive] ([[Massachusetts Institute of Technology|MIT]]) ** [http://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/Plutarch/Lives/Antony*.html Plutarch's ''Parallel Lives'': "Life of Antony" – Loeb Classical Library edition, 1920] ** [http://classics.mit.edu/Plutarch/d_antony.html Plutarch's ''Parallel Lives'': "The Comparison of Demetrius and Antony" ~ Internet Classics Archive] (MIT) ===Sekundárne=== * {{cite journal|last=Babcock|first=C.L.|title=The early career of Fulvia|journal=American Journal of Philology|volume=86|year=1965|pages=1 – 32}} * {{cite book|last1=Charlesworth|first1= M. P.|first2= W. W.|last2=Tarn|title=Octavian, Antony, and Cleopatra|location=Cambridge|publisher=Cambridge University Press|year=1965}} * {{cite book| last = Eyben| first = Emiel| title = Restless youth in ancient Rome| year = 1993| publisher = Psychology Press| isbn = 0-415-04366-2 }} * {{cite book|last=Gowing|first=Alain M.|title=The Triumviral Narratives of Appian and Cassius Dio|series=Michigan Monographs in Classical Antiquity|location=Ann Arbor|publisher=University of Michigan Press|year=1992}} * {{cite book| last = Huzar| first = Eleanor G.| title = Mark Antony: A Biography| url = http://books.google.com/?id=Pos8_zvVYDUC| year = 1978| publisher = University of Minnesota Press| location = Minneapolis| isbn = 0-8166-0863-6 }} * {{cite book|last=Jones|first=A.M.H.|title=The Herods of Judaea|location=Oxford|publisher=Clarendon Press|year=1938}} * {{cite book|last=Lindsay|first=Jack|title=Marc Antony, His World and His Contemporaries|location=London|publisher=G. Routledge & Sons|year=1936}} * {{cite book| last = Scullard| first = Howard Hayes| title = From the Gracchi to Nero: A History of Rome from 133 BC to AD 68| year = 1984| publisher = Routledge| location = London| isbn = 0-415-02527-3 }} * {{cite book| last = Southern| first = Pat| title = Mark Antony| year = 1998| publisher = Tempus Publishing| location = Stroud| isbn = 0-7524-1406-2 }} * {{cite book|last=Syme|first=R.|title= The Roman Revolution|location=Oxford|publisher=Clarendon|year=1939}} * {{cite book| last = Weigall| first = Arthur| title = The Life and Times of Marc Antony| url = http://books.google.com/?id=5J8OAAAAQAAJ| year = 1931| publisher = G.P. Putnam and Sons| location = New York }} * {{cite journal|last=Suerbaum|first=Werner|title=Merkwürdige Geburtstage|journal=Chiron|year=1980|issue=10|pages=327 – 355}} * {{1911}} ==Externé odkazy== {{Wikinews|Egyptian archaeologist finds artifacts which may lead to Cleopatra's tomb}} * [http://homepages.wmich.edu/~johnsorh/ProseComp/caesar.html Shakespeare´s Funeral Oration of Mark Antony in English and Latin translation] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221026235019/https://homepages.wmich.edu/~johnsorh/ProseComp/caesar.html |date=2022-10-26 }} * [http://www.cristoraul.com/ENGLISH/readinghall/GalleryofHistory/Marc-Anthony/LIFE-MA-DOOR.html The Life of Marc Antony, in BTM Format] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Marcus Antonius}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Antonius, Marcus}} [[Kategória:Politici starovekého Ríma|Antonius, Marcus]] [[Kategória:Vojenské osobnosti starovekého Ríma|Antonius, Marcus]] [[Kategória:Rímski konzuli]] [[Kategória:Obete samovrážd]] 16wgc1h1i5mot9uc1y9d482i6sbq25f Cesta večných spomienok 0 88762 8203630 5626228 2026-04-26T08:18:15Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8203630 wikitext text/x-wiki '''Cesta večných spomienok''' je celovečerný dokumentárny film režiséra [[Pavel Čalovka|Pavla Čalovku]] z roku [[1957]] <ref>http://www.fdb.cz/filmy/26585-cesta-vecnych-spomienok.html</ref>. Film dokumentuje slovenský ľudový umelecký súbor [[SĽUK]], ktorý je na zájazde na Strednom a Ďalekom východe, teda v krajinách [[India]], [[Indonézia]], [[Cejlón]], [[Kambodža]], [[Sýria]], [[Libanon]] a [[Egypt]]. ==Referencie== <references/> == Pozri aj == * [[SĽUK]] {{Filmový výhonok}} [[Kategória:Slovenské dokumentárne filmy]] [[Kategória:Česko-slovenské dokumentárne filmy]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 1957]] 7ckbxvwncs4nj7mct9a1jrxelce85g5 Josef Dobrovský 0 92429 8203465 7458309 2026-04-25T18:57:46Z Bakjb 236375 wl 8203465 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Josef Dobrovský |Portrét = Portrait of Josef Dobrovský.jpg |Popis osoby = český filológ, historik, zakladateľ slavistiky |Popis portrétu = Portrét Josefa Dobrovského od [[František Tkadlík|Františka Tkadlíka]] |Dátum narodenia = [[17. august]] [[1753]] |Miesto narodenia = [[Balážske Ďarmoty]], [[Maďarsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1829|1|6|1753|8|17}} |Miesto úmrtia = [[Brno]], [[Česko]] }} '''Josef Dobrovský''' (* [[17. august]] [[1753]], [[Balážske Ďarmoty]], [[Maďarsko]] – † [[6. január]] [[1829]], [[Brno]], [[Česko]]) bol [[česko|český]] [[filológ]], [[historik]], zakladateľ [[slavistika|slavistiky]], jedna z vedúcich osobností [[české národné obrodenie|českého národného obrodenia]] a predstaviteľ [[osvietenstvo|osvietenstva]]. == Galéria == <gallery> Image:Josef_Dobrovsky_-_bust.jpg|Josef Dobrovský Image:Prague - Josef Dobrovsky.jpg|Dobrovského busta na Kampě v Prahe </gallery> == Externé odkazy == * {{filit|fvd/dobrovsky_j.html}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Dobrovský, Josef}} [[Kategória:Českí historici]] [[Kategória:Českí filológovia]] [[Kategória:Českí slavisti]] [[Kategória:Osobnosti na českých poštových známkach]] [[Kategória:Českí slobodomurári]] 7f4zmhvbl9flsc3h9txob9uky9j70ir Ptolemaiovci 0 99967 8203436 8201689 2026-04-25T16:04:44Z Luppus 39967 wikilinka 8203436 wikitext text/x-wiki '''Ptolemaiovci''' (iné názvy: '''Ptolemajovci''', '''dynastia Ptolemaiovcov/Ptolemajovcov, Lagovci, Lágovci, dynastia Lagovcov/Lágovcov''') boli kráľovská rodina, ktorá vláda helenistickému Egyptu v rokoch 305{{--}}30 pred Kr. Ich meno je odvodené od [[Ptolemaios I.|Ptolemaia]], jedného z vojvodcov [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]], ktorého vymenovali za [[satrapa|satrapu]] Egypta po Alexandrovej smrti v roku 323 pred Kr. V roku 305 pred Kr. sa vyhlásil za kráľa Ptolemaia I. (neskôr známeho ako ''Sóter'' - ''Spasiteľ''). Egypťania rýchlo prijali Ptolemaiovcov ako nástupnícky rod faraónov. Roku 30 pred Kr. stratili Ptolemaiovci vládu v prospech Rímskej ríše, ktorá urobila z Egypta svoju provinciu. Všetci panovníci dynastie mužského rodu prijali meno Ptolemaios. Kráľovné, z ktorých niektoré boli sestrami panovníkov, dostávali zvyčajne mená Kleopatra, Arsinoé alebo Berenika. Najznámejšia z nich bola [[Kleopatra VII.]], ktorá sa zaplietla do politických bojov medzi [[Gaius Iulius Caesar|Caesarom]] a [[Gnaeus Pompeius Magnus|Pompeiom]] a neskôr medzi [[Gaius Octavius|Oktaviánom]] a [[Marcus Antonius|Markom Antoniom]]. Jej samovraždou sa skončila vláda Ptolemaiovcov v [[Staroveký Egypt|Egypte]]. Ptolemaiovci, hoci ich Egypťania prijali ako svojich vládcov, neboli v Egypte nikdy populárni, najmä kvôli svojej politike, ktorá preferovala grécke prvky pred egyptskými a nútila Egypťanov zmeniť niektoré zažité zvyklosti. Za ich vlády sa stala [[Alexandria]], ich sídlo, strediskom helenistickej kultúry, aj vďaka tzv. [[Alexandrijské múseion|Museiónu]], akejsi starovekej univerzite s veľkou knižnicou a mnohými učencami doby. V Alexandrii stál tiež jeden z divov sveta – [[maják na ostrove Faros]]. Ptolemaiovci neprestali zápasiť so svojimi susedmi, dynastiami, ktoré podobne ako oni sami vytvorili nástupníci Alexandra Veľkého. Na [[Blízky východ|Blízkom východe]] získali v bojoch so [[Seleukovci|Seleukovcami]] [[Palestína|Palestínu]] a časť [[Sýria|Sýrie]], v Afrike [[Líbya|Líbyu]]. == Prehľad ptolemaiských vládcov == Letopočty v zátvorkách uvádzajú roky panovania jednotlivých kráľov, ktorí často vládli bok po boku svojich manželiek. * [[Ptolemaios I.]] Sótér (305{{--}}282 pred Kr.), manželky Thais (1.), Artakama (2.), Eurydika (3.) a Berenika I. (4.) * [[Ptolemaios II.]] Filadelfos (284{{--}}246 pred Kr.), manželky Arsinoé I. (1.) a Arsinoé II. Filadelfa, vládol spolu so svojim synom v rokoch 267{{--}}259 pred Kr. * [[Ptolemaios III.]] Euergetes/Euergetés (246{{--}}222 pred Kr.), manželka Bereniké II. * [[Ptolemaios IV.]] Filopator/Filopatór (222{{--}}204 pred Kr.), manželka Arsinoé III. * [[Ptolemaios V.]] Epifanes/Epifanés (204{{--}}180 pred Kr.), manželka Kleopatra I. * [[Ptolemaios VI.]] Filométor/Filométór (180{{--}}164 pred Kr. a 163{{--}}145 pred Kr.), manželka Kleopatra II., vládol krátko s [[Ptolemaios Eupatór|Ptolemaiom Eupatórom]] v roku [[152 pred Kr.]] * [[Ptolemaios VII.]] Neos Filopator/Neos Filopatór (nikdy sám nevládol) * [[Ptolemaios VIII.]] Euergetes II./Eurgetés II. (170{{--}}163 pred Kr., 145{{--}}116 pred Kr.), manželky Kleopatra II. (1.) a Kleopatra III. (2.), na čas vyhnaný z Alexandrie Kleopatrou II. (131{{--}}127 pred Kr., uzmierili sa roku 124 pred Kr.) * [[Kleopatra II.]] Filométor Sóteira/Filométór Sóteira (131{{--}}127 pred Kr.) * [[Kleopatra III.]] Filométor Sóteira/Filométór Sóteira (zvaná Kokké) (116{{--}}101 pred Kr.), vládla spolu s Ptolemaiom IX. v rokoch 116{{--}}107 pred Kr. a s Ptolemaiom X. v rokoch 107{{--}}101 pred Kr. * [[Ptolemaios IX.]] Sótér II. (zvaný Lathyros) (116{{--}}107 pred Kr., 88{{--}}81 pred Kr. ako Soter II), manželky Kleopatra IV. (1.) a Kleopatra Seléné (2.), počas prvej časti svojej vlády vládol spolu s Kleopatrou III. * [[Ptolemaios X.]] Alexandros I. (107{{--}}88 pred Kr.), manželky Kleopatra Seléné (1.) a Bereniké III., vládol spolu s Kleopatrou III. do roku 101 pred Kr. * [[Berenika III.]]/Bereniké III. Filopatora (81{{--}}80 pred Kr.) * [[Ptolemaios XI.]] Alexandros II. (80 pred Kr.), vládol spolu s manželkou Bereniké III., kým ju nezavraždil, po jej smrti vládol iba 19 dní * [[Ptolemaios XII.]] Neos Dionýsos (Aulétes/Aulétés) (80{{--}}58 pred Kr. a 55{{--}}51 pred Kr.), manželka Kleopatra V. Tryfaina * [[Kleopatra V.]] Tryfaina (58{{--}}57 pred Kr.), vládla spolu s [[Berenika IV.|Berenikou IV.]] Epifaneiou (58{{--}}55 pred Kr.) * [[Kleopatra VII.]] Thea Filopator/Thea Filopatór (51{{--}}30 pred Kr.), vládla spolu s [[Ptolemaios XIII.|Ptolemaiom XIII.]] (51{{--}}47 pred Kr.), [[Ptolemaios XIV.|Ptolemaiom XIV.]] (47{{--}}44 pred Kr.) a [[Ptolemaios XV.|Ptolemaiom XV.]] Kaisariónom (44{{--}}30 pred Kr.) * [[Arsinoé IV.]] (48{{--}}47 pred Kr.), protivládkyňa Kleopatry VII. [[Súbor:EgyptianPtolemies2.jpg|center|Zjednodušený rodokmeň Ptolemaiovcov]] == Ďalší Ptolemaiovci == * [[Ptolemaios Keraunos]] (zomrel roku 279 pred Kr.), najstarší syn Ptolemaia I. Sótéra, nakoniec sa stal kráľom Macedónie * [[Ptolemaios Apión]] (zomrel roku 96 pred Kr.), syn Ptolemaia VIII., stal sa kráľom [[Kyrenaika|Kyreneiky]], ale opustil ju a utiekol do Ríma * Ptolemaios XVI., t.j. [[Ptolemaios Filadelfos (syn Kleopatry)|Ptolemaios Filadelfos]] (narodený roku 36 pred Kr.), syn [[Marcus Antonius|Marka Antonia]] a Kleopatry * [[Ptolemaios (Mauretánia)|Ptolemaios z Mauretánie]] (zomrel roku 40 po Kr.), syn mauretánskeho kráľa Iúbu II. a Kleopatry Seléné II., dcéry Kleopatry a Marka Antonia, mauretánsky kráľ == Literatúra == * {{Citácia Harvard|Wellner|Luděk Václav|2011|Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů|Praha|Epocha|9788074250705}} [[Kategória:Ptolemaiovci| ]] [[Kategória:Ptolemaiovská dynastia]] 8c7t5z7h5r9jsp0g4bash1c7ilb90u3 Hebrejský kalendár 0 107517 8203602 5971487 2026-04-26T06:58:18Z ~2026-25412-65 293059 nič 8203602 wikitext text/x-wiki {{Judaizmus|Životný cyklus, tradície a zvyky}} '''Hebrejský kalendár''' ([[hebrejčina|hebr.]] הלוח העברי - ''ha-luach ha-ivri'') alebo '''židovský kalendár''' je [[lunisolárny kalendár]] používaný v [[judaizmus|judaizme]] a v [[Izrael]]i. Podľa hebrejského kalendára sa stanovujú dátumy [[sviatky judaizmu|židovských sviatkov]], určujú sa čítania z [[Tóra|Tóry]] počas [[šabat]]ových bohoslužieb, ''[[jarcajt]]'' (výročný deň smrti blízkeho príbuzného) a náležité [[žalm]]y pre každodennú recitáciu. Pravidlá určovania hebrejského kalendára definitívne stanovil v roku [[359]] patriarcha [[Hilel II.]] Mesiace sa v hebrejského kalendári počítajú podľa mesačného cyklu, počítanie rokov je prispôsobené slnečnému cyklu. Líši sa teda od [[lunárny kalendár|lunárneho]] [[islamský kalendár|islamského kalendára]] aj od solárneho [[gregoriánsky kalendár|gregoriánskeho kalendára]]. Roky sa počítajú od tradičného dátumu stvorenia sveta ''(AM - anno mundi)''. Je to blbosť. {{Mesiace hebrejského kalendára}} [[Kategória:Hebrejský kalendár| ]] [[Kategória:Kalendáre]] [[Kategória:Judaizmus]] [[Kategória:Židovská kultúra]] orz900i4vkx31q6fuiqgmk2pr4w48z8 8203603 8203602 2026-04-26T06:59:33Z ~2026-25412-65 293059 8203603 wikitext text/x-wiki {{Judaizmus|Životný cyklus, tradície a zvyky}} '''Hebrejský kalendár''' ([[hebrejčina|hebr.]] הלוח העברי - ''ha-luach ha-ivri'') alebo '''židovský kalendár''' je [[lunisolárny kalendár]] používaný v [[judaizmus|judaizme]] a v [[Izrael]]i. Podľa hebrejského kalendára sa stanovujú dátumy [[sviatky judaizmu|židovských sviatkov]], určujú sa čítania z [[Tóra|Tóry]] počas [[šabat]]ových bohoslužieb, ''[[jarcajt]]'' (výročný deň smrti blízkeho príbuzného) a náležité [[žalm]]y pre každodennú recitáciu. Pravidlá určovania hebrejského kalendára definitívne stanovil v roku [[359]] patriarcha [[Hilel II.]] Mesiace sa v hebrejského kalendári počítajú podľa mesačného cyklu, počítanie rokov je prispôsobené slnečnému cyklu. Líši sa teda od [[lunárny kalendár|lunárneho]] [[islamský kalendár|islamského kalendára]] aj od solárneho [[gregoriánsky kalendár|gregoriánskeho kalendára]]. Roky sa počítajú od tradičného dátumu stvorenia sveta ''(AM - anno mundi)''. {{Mesiace hebrejského kalendára}} [[Kategória:Hebrejský kalendár| ]] [[Kategória:Kalendáre]] [[Kategória:Judaizmus]] [[Kategória:Židovská kultúra]] ptdhqs3y2ys8kskrj57p4nbrn1ap6bz Juraj Tušiak 0 108045 8203533 8197846 2026-04-25T21:03:02Z ~2026-25488-55 293040 8203533 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jakub Tušiak | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský spisovateľ a prekladateľ | Portrét = - | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[26. január]] [[1935]] | Miesto narodenia = [[Petrovec (mesto)|Báčsky Petrovec]], [[Srbsko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1986|1|17|1935|1|26}} | Miesto úmrtia = [[Iriški Venac]], [[Srbsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = }} '''Jakub Tušiak''' (* [[26. január]] [[1935]], [[Petrovec (mesto)|Báčsky Petrovec]], [[Srbsko]]{{--}}† [[17. január]] [[1986]], [[Iriški Venac]])<ref>[http://www.slovackizavod.org.rs/sr/licnosti/7419 Juraj Tušiak]{{--}}slovackizavod.org.rs</ref> bol [[Srbsko|slovenský]] [[spisovateľ]] (básnik a prozaik) a prekladateľ. Narodil sa v Báčskom Petrovci vo Vojvodine, základnú školu a gymnázium skončil vo svojom rodisku, vyštudoval srbčinu a ruštinu na Vyššej pedagogickej škole v Novom Sade. Bol učiteľom na vyšších ročníkoch základnej školy v Čeláreve, Báčskom Petrovci a v Maglići (1956 - 1963), neskôr pracoval ako novinár v ''Hlase ľudu'' v Báčskom Petrovci a v Novom Sade. Bol redaktorom mládežníckeho časopisu ''Vzlet'', literárneho časopisu ''Nový život'', najskôr redaktorom a potom i šéfredaktorom časopisu pre deti ''Naši pionieri'', neskoršie ''Pionieri''. Celý život pôsobil vo [[Vojvodina|Vojvodine]]. Venoval sa tvorbe pre deti i dospelých, jeho diela boli preložené do viacerých jazykov (albánčiny, maďarčiny, rusínčiny a srbčiny). Tiež prekladal z iných jazykov do slovenčiny a srbčiny. == Dielo == [[File:Pavel Mučaji, Daniel Pixiades, Michal Babinka and Juraj Tušiak photo.jpg|thumb|250px|[[Pavel Mučaji]], [[Daniel Pixiades]], Michal Babinka, Juraj Tušiak]] * ''Za priehršť radosti'' (1959) * ''O bielom jeleňovi'' (1961) * ''Maliny v januári'' (1962) * ''Jednoduché slová'' (1969) * ''Maximilián v meste'' (1971) * ''Muška svetluška a hračky'' (1972) * ''Postavím si kaštieľ vežičkový'' (1973) * ''Krčma'' (1973) * ''Štvrtácka jar'' (1975) * ''Modrá báseň'' (1977) * ''Cirkus Pikolo, výber'' (1978) * ''Kráľovské rozprávky'' (1981) * ''Otčina'' (1982) * ''Zelený Zajko'' (1985) * ''Čarodejný zvonček'' (1986) == Preklady == *do [[srbčina|srbčiny]] ** [[Vincent Šikula]] (''Prázdniny so strýcom Rafaelom'') ** [[Ľudo Ondrejov]] (''Zbojnícka mladosť'') == Referencie == <references /> {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Tušiak, Juraj}} [[Kategória:Srbskí spisovatelia]] [[Kategória:Srbskí prekladatelia]] [[Kategória:Srbskí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Srbské osobnosti slovenského pôvodu]] [[Kategória:Spisovatelia píšuci po slovensky]] [[Kategória:Osobnosti z Petrovca]] nqqz25eph5pqdq9go53qdpa3lisrpws 8203543 8203533 2026-04-25T21:32:02Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-25488-55|~2026-25488-55]] ([[User_talk:~2026-25488-55|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-20335-96 8197846 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Juraj Tušiak | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský spisovateľ a prekladateľ | Portrét = - | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[26. január]] [[1935]] | Miesto narodenia = [[Petrovec (mesto)|Báčsky Petrovec]], [[Srbsko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1986|1|17|1935|1|26}} | Miesto úmrtia = [[Iriški Venac]], [[Srbsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = }} '''Juraj Tušiak''' (* [[26. január]] [[1935]], [[Petrovec (mesto)|Báčsky Petrovec]], [[Srbsko]]{{--}}† [[17. január]] [[1986]], [[Iriški Venac]])<ref>[http://www.slovackizavod.org.rs/sr/licnosti/7419 Juraj Tušiak]{{--}}slovackizavod.org.rs</ref> bol [[Srbsko|slovenský]] [[spisovateľ]] (básnik a prozaik) a prekladateľ. Narodil sa v Báčskom Petrovci vo Vojvodine, základnú školu a gymnázium skončil vo svojom rodisku, vyštudoval srbčinu a ruštinu na Vyššej pedagogickej škole v Novom Sade. Bol učiteľom na vyšších ročníkoch základnej školy v Čeláreve, Báčskom Petrovci a v Maglići (1956 - 1963), neskôr pracoval ako novinár v ''Hlase ľudu'' v Báčskom Petrovci a v Novom Sade. Bol redaktorom mládežníckeho časopisu ''Vzlet'', literárneho časopisu ''Nový život'', najskôr redaktorom a potom i šéfredaktorom časopisu pre deti ''Naši pionieri'', neskoršie ''Pionieri''. Celý život pôsobil vo [[Vojvodina|Vojvodine]]. Venoval sa tvorbe pre deti i dospelých, jeho diela boli preložené do viacerých jazykov (albánčiny, maďarčiny, rusínčiny a srbčiny). Tiež prekladal z iných jazykov do slovenčiny a srbčiny. == Dielo == [[File:Pavel Mučaji, Daniel Pixiades, Michal Babinka and Juraj Tušiak photo.jpg|thumb|250px|[[Pavel Mučaji]], [[Daniel Pixiades]], Michal Babinka, Juraj Tušiak]] * ''Za priehršť radosti'' (1959) * ''O bielom jeleňovi'' (1961) * ''Maliny v januári'' (1962) * ''Jednoduché slová'' (1969) * ''Maximilián v meste'' (1971) * ''Muška svetluška a hračky'' (1972) * ''Postavím si kaštieľ vežičkový'' (1973) * ''Krčma'' (1973) * ''Štvrtácka jar'' (1975) * ''Modrá báseň'' (1977) * ''Cirkus Pikolo, výber'' (1978) * ''Kráľovské rozprávky'' (1981) * ''Otčina'' (1982) * ''Zelený Zajko'' (1985) * ''Čarodejný zvonček'' (1986) == Preklady == *do [[srbčina|srbčiny]] ** [[Vincent Šikula]] (''Prázdniny so strýcom Rafaelom'') ** [[Ľudo Ondrejov]] (''Zbojnícka mladosť'') == Referencie == <references /> {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Tušiak, Juraj}} [[Kategória:Srbskí spisovatelia]] [[Kategória:Srbskí prekladatelia]] [[Kategória:Srbskí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Srbské osobnosti slovenského pôvodu]] [[Kategória:Spisovatelia píšuci po slovensky]] [[Kategória:Osobnosti z Petrovca]] pidynkpdmem9gfl8248gbeevig43sgn Nový román 0 109022 8203409 7475718 2026-04-25T14:43:05Z ~2026-54666-6 284165 8203409 wikitext text/x-wiki '''Nový román''' ([[francúzština|fr.]] ''Nouveau roman;'' niekedy nazývaný aj ''antiromán'') je druh [[experimentálna literatúra|experimentálnej literatúry]] a typ [[román]]u, ktorý vznikol v [[50. roky 20. storočia|päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Charakteristické preň je odmietnutie klasického podania románového deja a postáv. Uprednostnená je forma pred obsahom, príbeh sa neodvíja chronologicky a chýba logická nadväznosť. Postavám chýba vnútorný svet, nie sú tu vnútorné [[monológ]]y a meno hrdinu čitateľ často ani nepozná. Prostredie nie je celistvé, miesto, kde sa dej odohráva je popísané len veľmi všeobecne (napríklad „ulica“, „mesto“). Udalosti sú opisované iba zvonka, u postáv sledujeme ich mimiku, gestá, ale nepoznáme ich vnútorné pocity. Na čítanie môže byť tento literárny žáner veľmi obťažný. Jeden z predstaviteľov nového románu, [[Alain Robbe-Grillet]], počas svojho života napísal viacero teoretických článkov týkajúcich sa románu, ktoré boli neskôr publikované v zbierke ''[[Pour un Nouveau Roman]]'', kde označil viacero konvenčných čŕt románu za „zastarané“. == Francúzski predstavitelia == * [[Alain Robbe-Grillet]] * [[Nathalie Sarrautová]] * [[Michel Butor]] * [[Claude Simon]] * [[Robert Pinget]] * [[Claude Ollier]] == Slovenskí predstavitelia == * [[Peter Jaroš]] - [[Zdesenie]] * [[Rudolf Dilong]] - [[Ruža Dagmar]] == Pozri aj == *[[Antiromán]] == Zdroj == {{Preklad|en|Nouveau roman}} {{Literárny výhonok}} [[Kategória:Literatúra vo francúzskom jazyku]] [[Kategória:Literárne žánre]] g5y2rycdv5ueuqt456xjzjneikvs1xl Pražská arcidiecéza 0 114406 8203665 8158403 2026-04-26T10:51:27Z Lukas565 251676 doplnenie 8203665 wikitext text/x-wiki {{Infobox Diecéza | Názov = | Latinský názov = Archidioecesis Pragensis | Miestny názov = | Erb diecézy = Pražská arcidiecéza.svg | Mapa = | Veľkosť mapy = | Cirkev = [[Latinská cirkev]] | Štát = | Cirkevná oblasť = | Cirkevná provincia = [[Česká cirkevná provincia|Česká]] | Metropolitné biskupstvo = | Dátum vzniku = | Dátum zániku = | Funkcia 1 = arcibiskup | Osoba 1 = [[Stanislav Přibyl (biskup)|Stanislav Přibyl]] | Funkcia 2 = pomocný biskup | Osoba 2 = [[Zdeněk Wasserbauer]] | Funkcia 3 = Emeritný arcibiskup | Osoba 3 = [[Jan Graubner]] | Funkcia 4 = emeritný pomocný biskup | Osoba 4 = [[Václav Malý]] | Funkcia 5 = emeritný pomocný biskup | Osoba 5 = [[Karel Herbst]] | Rozloha = 8765 | Stav = [[1. november]] [[2018]] | Vikariáty = 17 | Vikariáty stav = | Dekanáty = | Dekanáty stav = | Protopresbyteráty = | Protopresbyteráty stav = | Farnosti = 148 | Farnosti stav = | Obyvateľstvo = 2316000 | Obyvateľstvo stav = | Veriaci = 558000 | Veriaci stav = | Diecézni kňazi = 140 | Diecézni kňazi stav = | Eparchiálni kňazi = | Eparchiálni kňazi stav = | Rehoľní kňazi = 151 | Rehoľní kňazi stav = | Trvalí diakoni = 34 | Trvalí diakoni stav = | Rehoľní bratia = | Rehoľní bratia stav = | Rehoľné sestry = | Rehoľné sestry stav = | Patrón = [[Svätý Vojtech]] | Obrad = | Liturgický jazyk = | Katedrála = [[Katedrála sv. Víta, Václava a Vojtěcha]] | Konkatedrála = | Webstránka = | Catholic-hierarchy = | GCatholic = | Sufragánne biskupstvá = [[Českobudějovická diecéza]], [[Královohradecká diecéza]], [[Litoměřická diecéza]], [[Plzenská diecéza]] | Mapa cirkevnej provincie = | Mapa cirkevnej provincie veľkosť = | Mapa cirkevnej provincie popis = }} '''Pražská arcidiecéza''' je [[arcidiecéza]] pokrývajúca oblasť stredných Čiech. Jej arcibiskup je [[Prímas (arcibiskup)|prímasom]] [[Česko|Česka]] a sídli v [[Praha|Prahe]]. Je metropolitnou arcidiecézou [[Česká provincia|Českej cirkevnej provincie]]. Vznikla ako [[Diecéza (biskupstvo)|diecéza]] v roku [[973]] vyčlenením z [[regensburg|regensburskej]] diecézy za vlády [[Boleslav II.|Boleslava II]]. Jej prvým [[biskup]]om bol [[Dětmar]], ako druhý v poradí na jej čele stál [[svätý Vojtech]], ktorý je aj patrónom arcidiecézy. Na arcidiecézu bola povýšená [[30. apríl]]a [[1344]] pápežom [[Klement VI.|Klementom VI]]. Jej prvým arcibiskupom bol [[Arnošt z Pardubíc]]. Súčasným [[arcibiskup]]om je [[Stanislav Přibyl (biskup)|Stanislav Přibyl]]. [[Pomocný biskup]] je [[Zdeněk Wasserbauer]]. [[Emeritný]] [[arcibiskup]] [[metropolita]] je [[Jan Graubner]]. [[Karel Herbst]] a [[Václav Malý]] sú emeritnými pomocnými biskupmi arcidiecézy. == Základné údaje == <small>november 2018, podľa stránok arcibiskupstva</small> * Členenie: 14 [[vikariát]]ov, 148 [[farnosť (cirkev)|farností]] * Obyvatelia/katolíci: 2 316 000/558 000 * [[Kňaz|Kňazi]]: 291, z toho 151 rehoľných == Externé odkazy == * [http://www.apha.cz/ Oficiálne stránky arcibiskupstva] [[Kategória:Pražská arcidiecéza| ]] [[Kategória:Rímskokatolícke diecézy v Česku]] [[Kategória:Rímskokatolícke arcidiecézy]] 2o7yur0e5ctjynwu796j0f4kq51d1es Vražda 0 125371 8203421 8095727 2026-04-25T15:13:35Z Auto-épreuve 128612 8203421 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Jacopo Tintoretto - The Murder of Abel - WGA22654.jpg|náhľad|[[Kain]] zavraždil svojho brata [[Ábel|Ábela]] v [[Starý zákon|starom zákone]].]] '''Vražda''' je úmyselné usmrtenie inej osoby. V [[právny poriadok|právnom poriadku]] [[Slovensko|Slovenska]] sa podľa [[Trestný zákon|Trestného zákona]] vražda pokladá za [[trestný čin]] a trestá sa odňatím slobody na 15 až 20 rokov.<ref>§ 145 zákona 300/2005 Z. z. Trestný zákon</ref> Zvláštnym prípadom je vražda novonarodeného dieťaťa matkou, ktoré sa trestá odňatím slobody na 4 až 8 rokov.<ref>§ 146 zákona 300/2005 Z. z. Trestný zákon</ref> Od úmyselnej vraždy treba odlišovať neúmyselné spôsobenie smrti, ktoré sa považuje za [[usmrtenie]]. == Právna analýza vraždy == Vo všeobecnom (rímskom, kontinentálnom) práve je vražda definovaná ako protizákonné zabitie iného človeka v stave mysle známom ako „zlý úmysel“. Koncept „zlého úmyslu“ však nemusí nevyhnutne znamenať predbežnú úvahu. Ako formy "zlého úmyslu" sa totiž celkovo rozlišujú následovné stavy mysle:[[Obrázok:Map-world-murder-rate.svg|right|thumb|Počty vrážd v krajinách sveta<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=NOVÁČEK|meno=Aleš|titul=Vraždy ve světě: makroregionální srovnání|periodikum=Geografické rozhledy|dátum=2015|ročník=24|číslo=5|strany=8-9|issn=1210-3004|url=https://www.researchgate.net/publication/301560111_Vrazdy_ve_svete_makroregionalni_srovnani|dátum prístupu=2025-09-27}}</ref>]] # úmysel zabiť ([[úkladná vražda]]), # úmysel spôsobiť vážnu telesnú ujmu blízku smrti, # úplná ľahostajnosť voči neúmerne vysokému riziku pre život človeka, alebo # úmysel spáchať nebezpečný zločin (doktrína „zločin-vražda“). V stave mysle (4), doktríny zločin-vražda, musí ísť v prípade spáchaného „podkladového“ zločinu o principiálne nebezpečný zločin ako napríklad [[únos (čin)|únos]], [[podpaľačstvo]], [[znásilnenie]] či [[lúpež]]. Za takýto podkladový zločin však nemožno považovať menej závažný kriminálny skutok, akým je napríklad [[napadnutie]]. == Posudzovanie vraždy v rôznych krajinách == === Slovensko === Slovenská polícia paušálne rozdeľuje vraždy len na [[úkladná vražda|úkladné]] a "spáchané v afekte" (polícia zaevidovala v roku 2018 celkovo 67 nových prípadov vrážd. Okrem úkladných boli ďalšie dve desiatky spáchané v afekte. Tie sa polícii podarilo objasniť takmer všetky, okrem jednej.<!-- Podľa 1. viceprezidentky Policajného zboru Jany Maškarovej je to spôbené tým, že páchatelia sa na úkladné vraždy dôsledne pripravujú a vyšetrovanie zvyčajne trvá dlhšie. Zo štatistík vybočuje len rok 2017, kedy policajti začali objasňovať asi 20 vrážd z okruku skupiny gangu sátorovcov z južného Slovenska. Z pohľadu dlhodobého vývoja kriminalita na Slovensku od roku 1993 klesá. -->)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kriminalita 2018: Objasnili 21 nových prípadov úkladných vrážd|url=https://www.aktuality.sk/clanok/666842/nazivo-kriminalita-na-slovensku-v-roku-2018/|vydavateľ=aktuality.sk|dátum prístupu=2019-02-13|jazyk=sk|priezvisko=Sivý|meno=Rudolf|dátum vydania=|meno2=Ján|priezvisko2=Petrovič}}</ref> === Rakúsky trestný zákon (1852-1950) === Rakúsky trestný zákon z roku 1852 (zhodné aj v Česko - Slovensku do r. 1950) rozlišoval štyri druhy vrážd (§ 135); tieto druhy vrážd sa v bežnom jazyku stále používajú: * Vražda úkladná, ktoré sa deje jedom alebo iným zákerným spôsobom. * Vražda lúpežná, ktorá sa pácha s úmyslom prisvojiť si cudziu vec hnuteľnú násilnosťami proti osobe. * Vražda zjednaná (nájomná), na ktorú bol niekto najatý, alebo iným spôsobom od osoby tretej pohnutý. * Vražda prostá, ktorá nepatrí k žiadnemu tu uvedenému ťažkému druhu vrážd. === Český trestný zákonník (2009) === Podľa § 140 trestného zákonníka z roku 2009 je vraždou úmyselné usmrtenie iného, ​​za čo hrozí trest odňatia slobody v základnej trestnej sadzbe na desať až osemnásť rokov. Kvalifikované skutkovej podstaty spočívajú napr. vo vražde viac ľudí, tehotnej ženy, dieťaťa mladšieho 15 rokov, vražde vykonanej obzvlášť surovým alebo trýznivým spôsobom a pod., pričom tu sa už hranica trestnej sadzby pohybuje od najmenej pätnástich až do dvadsiatich rokov, možno ale tiež uložiť výnimočný trest (od roku 1990 [[doživotný trest odňatia slobody]]). Aj samotná príprava vraždy je trestná. Okrem tohto trestného činu pozná trestný zákonník aj trestné činy zabitie (§ 141), vražda novonarodeného dieťaťa matkou (§ 142) a usmrtenie z nedbanlivosti (§ 143), kde sú hranice trestných sadzieb vzhľadom na okolnosti nižšie. === Vražda v kánonickom práve === Vražda je trestná aj podľa noriem [[Kánonické právo|kánonického práva]] (kán. 1397). Zvláštne tresty sú stanovené za vraždu pápeža a biskupa (kán. 1370). V Kódexe kánonického práva je ustanovenie o vražde spojené s ustanovením o interrupcii. Podľa kán. 1090 je prekážkou manželstva vražda alebo účasť na vražde predchádzajúceho manžela osoby, s ktorou chce páchateľ uzavrieť manželstvo. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|q=Vražda|commons=Category:Murder}} [[Kategória:Trestné činy]] [[Kategória:Vraždy]] {{Právny výhonok}} qkcqaikrn28ii5paxo5nxosqjcxh02e Emil Filla 0 137537 8203483 7516998 2026-04-25T19:24:33Z Bakjb 236375 p 8203483 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Emil Filla |Portrét = |Popis = český maliar, grafik a sochár |Dátum narodenia = [[4. apríl]] [[1882]] |Miesto narodenia = [[Chropyně]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1953|10|7|1882|4|4}} |Miesto úmrtia = [[Praha]] |Portál1 = Umenie }} '''Emil Filla''' (* [[4. apríl]] [[1882]], [[Chropyně]] – † [[7. október]] [[1953]], [[Praha]]) bol český [[kubizmus|kubistický]] [[Maliar (umelec)|maliar]], [[Grafika (výtvarné umenie)|grafik]] a [[Sochárstvo|sochár]]. == Život a dielo == Emil Filla sa narodil v rodine železničného úradníka, detstvo prežil v [[Brno|Brne]], kde absolvoval obchodnú školu a pracoval ako úradník v poisťovni. Práca úradníka ho však vôbec nenapĺňala, preto po niekoľkých mesiacoch odišiel do Prahy. Od roku [[1903]] študoval v Prahe na [[Akadémia výtvarných umení|Akadémii výtvarných umení]]. Školu však zanechal po troch rokoch kvôli konvenčným metódam a vyučovacej náplni a spolu s niekoľkými svojimi spolužiakmi sa rozhodol sám hľadať novú cestu. V prvom období jeho tvorby ho výrazne ovplyvnila predovšetkým tvorba maliara [[Edvard Munch|Edvarda Muncha]], ktorý mal v roku [[1905]] v Prahe výstavu. Stal sa členom skupiny [[Osma]], s ktorou vystavoval v rokoch [[1907]] a [[1908]]. Z tohto obdobia pochádza jeho [[expresionizmus|expresionistické]] dielo (Čtenář Dostojevského, 1907; Hráči šachů, 1908; Červené eso, 1908). V roku [[1909]] vstúpil do [[Spolok výtvarných umelcov Mánes|Spolku výtvarných umelcov Mánes]], v ktorom bol nepretržite členom – s prestávkou pôsobenia v [[Skupina výtvarných umelcov|Skupine výtvarných umelcov]] (1911–1914) – až do svojej smrti. V roku [[1910]] sa v jeho tvorbe po prvý raz začali objavovať prvky [[kubizmus|kubizmu]], najprv ako [[kuboexpresionizmus]] (Podzim, 1910; Salome, 1911; Utěšitel, 1911; Dvě ženy, 1912; Koupání 1912), ktorý bol okrem iného ovplyvnený dielom rano barokového maliara [[el Greco|el Greca]], postupne sa však v jeho diele stále silnejšie objavovali aj diela vyslovene kubistické, silno ovplyvnené kubistickým dielom [[Pablo Picasso|Pabla Picassa]] a [[Gworges Braque|Georgesa Braqua]]. V tom čase Filla maľoval predovšetkým zátišia (Zátiší s koflíkem a lahví, 1913; Zátiší s podnosem, 1914; Zátiší se sklenicí, 1914). Zaoberal sa však aj sochárskou tvorbou (Hlava, 1913), figurálnou maľbou (Kuřák, 1913; Čtenář, 1913; Žena, 1914) a v zátišiach sa objavovali aj prvky [[koláž]]e (Zátiší s tabákem, 1914), pretože do svojich zátiší vlepoval časti novinového textu, etikety a podobne. V roku [[1913]] sa Filla oženil s dcérou profesora filozofie na pražskej univerzite Hanou Krejčí, ktorá bola jeho celoživotnou ideálnou partnerkou. Tesne pred [[prvá svetová vojna|prvou svetovou vojnou]] odišiel do [[Paríž]]a, ale po jej vypuknutí musel dramaticky utiecť do [[Nizozemsko|Holandska]]. Okrem intenzívnej maliarskej tvorby (Zátiší se slanečkem, 1915; Čtenářka, 1915; Muž v klobouku, 1916; Zlaté rybičky u okna, 1916; Holandské zátiší, 1917) sa v tomto holandskom období sústredil aj na prácu v českom odboji, v takzvanej [[Česká mafia|Českej Mafii]]. Po [[prvá svetová vojna|vojne]] pôsobil na veľvyslanectve v Holandsku. Potom sa však vrátil do Československa a pracoval na Ministerstve zahraničia. Podobne ako pred takmer dvadsiatimi rokmi tejto práce po niekoľkých mesiacoch zanechal a znova sa intenzívne vrhol do maľovania. V tom čase boli stredobodom jeho maliarskeho záujmu ďalej predovšetkým zátišia (Zátiší na stole, 1920; Zátiší, 1922; Zátiší s notami, 1923; Zátiší s rakem, 1927; Zátiší s lahví sklenicí a lulkou, 1929; Zátiší s loutnou, džbánem a ovocem, 1929; Zátiší s kytarou, 1929), avšak na rozdiel od Holandského obdobia v nich už dominovala farba. V [[30. roky 20. storočia|tridsiatych rokoch]] sa potom v jeho tvorbe objavila téma ženy (Dívka s mandolínou, 1929; Stojaca ženská postava, 1930; Hlava dívky, 1930; Žena s býčí hlavou, 1930; Hlava, 1934; Žena se psem, 1936; Tři ženy, 1937). Vzrastajúce nebezpečenstvo [[fašizmus|fašizmu]] v druhej polovici 30. rokov viedlo k potrebe varovať pred ním. Filla sa preto aktívne zúčastňoval na akciách, ktoré varovali pred nacizmom. Pochopiteľne na toto nebezpečenstvo reagoval aj umelecky. Vytváral cyklus [[Herakles|Heraklových]] zápasov, cyklus českých a slovenských ľudových piesní (Bude vojna, bude, Člověk a smrt, Válka, 1939), a predovšetkým cyklus Boje a zápasy, v ktorých spolu zápasia zvieratá (Tropická noc, Kůň napadený lvem, Bílá noc, 1938). V tom čase znova vytváral aj drobné sochárske diela. Hneď v prvý deň [[druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] (napadnutie Poľska) ho spolu s ďalšími, okrem iného s [[Josef Čapek|Josefom Čapkom]] nacisti zatkli a uväznili v koncentračnom tábore v [[Dachau]] a neskôr v [[Buchenwald|Buchenwalde]]. V koncentračnom tábore nemaľoval, ale napísal tu celý rad teoretických textov a dokonca niekoľko básni. Na rozdiel od mnohých iných prežil a hneď v roku [[1945]] mal výstava v „Mánese“, na ktorej boli vystavené dovtedy nevystavované diela z rokov [[1938]]–[[1939]], všetky v podstate z okruhu Bojov a zápasov. V roku [[1945]] ho vymenovali za profesora novo založenej [[Vysoká škola umeleckopriemyselná|Vysokej školy umeleckopriemyselnej]] v Prahe. Pretože však v Buchenwalde prekonal šesť infarktov a jeho zdravie bolo ťažko podlomené, trvalo ešte rok než sa pustil do akejkoľvek práce. V maľbách a grafikách nadviazal na predvojnové cykly. Intenzívne sa venoval maľbe zátiší. Trikrát sa vrátil k téme Buchenwaldu (Osvobození Buchenwaldu, 1947). Od roku [[1947]] až do smrti vytváral krajinomaľby [[České stredohorie|Českého stredohoria]] (Slavětín u Peruce, 1949, Hazmburk u Stradonic, 1950; Od Brníkova, 1951; Hazmburk, 1951; Lounské kopce, 1951; Stradonice, 1952; Kamýk u Litoměřic, 1952; Chodžov, 1952). Tieto aktivity mu umožnil pobyt na zámku v [[Peruc]]i, kde v roku [[1946]] dostal do užívania jedno krídlo zámku. V krajoch Českého stredohoria Filla okrem iného reagoval na dielo holandského krajinára [[Jan van Goyen|Jana van Goyena]], o ktorom v tom čase napísal aj knihu. Zároveň mu tieto kraje zrejme boli aj istou formou akejsi terapie z vojnových hrôz. Od roku [[1947]] pracoval aj na svojom najvýznamnejšom povojnovom diele, cykle monumentálnych malieb na papieri (a hodvábe) na tému slovenskej zbojníckej piesne (Ovce moje ovce, 1951; Hej nebudem roľníkom, 1951; Zaleť sokol biely vták, 1950), v ktorých Filla umelecky vychádzal nielen z kubizmu, ale aj z ľudového umenia a dokonca aj z tradičnej čínskej tušovej maľby. Zároveň týmto dielom nadviazal na predvojnový cyklus na tému [[Karel Jaromír Erben|Erbenovej]] ''Kytice'' a cyklus ľudových piesní (Žaloval sa pták ptákovi; Bude vojna bude). Tieto práce mali byť v roku [[1951]] vystavené, ale keďže podľa vtedajších politických predstaviteľov boli obrazy "ohavné" a nezodpovedali vtedy striktne presadzovanému [[socialistický realizmus|socialistickému realizmu]], nakoniec sa výstava nerealizovala. Filla mal potom zákaz vystavovať čokoľvek okrem krajov Českého stredohoria. V tom čase bol aj zbavený možnosti pedagogicky pôsobiť na VŠUP. Emil Filla sa venoval mnohotvárnej činnosti – bol predovšetkým maliar a grafik. Pôsobil však aj ako sochár, zberateľ, teoretik, redaktor, organizátor, diplomat. Jeho výrazná osobnosť formovala smerovanie kultúrneho diania už krátko pred prvou svetovou vojnou a hlavne v medzivojnovom období. Často cestoval, predovšetkým pred prvou svetovou vojnou – po [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Taliansko|Taliansku]] a [[Nemecko|Nemecku]]. Zmyslom týchto ciest bolo predovšetkým poznanie starého a vtedy súčasného výtvarného umenia. Fillove teoretické texty vznikali predovšetkým pre časopis [[Volné směry]], v ktorom bol redaktorom. Odrážali sa v nich problémy, ktoré Filla v tom čase riešil v maľbe a sú dobrým kľúčom k pochopeniu jeho maliarskeho diela. Zvláštnou kapitolou sú texty z Buchenwaldu, ktoré sú veľmi emotívne, avšak dnes slúžia skôr ako dobový doklad, než ako seriózny text o umení, filozofii, histórii a podobne. Filla jeden z nich charakterizoval takto: „Toto nie je kniha. Nie je to ani [[Denník (literatúra)|denník]]. Písal som to v Buchenwalde, aby som nezahynul“. Značná emotívnosť, nesystematičnosť a v podstate prístup zapáleného diletanta však nesú všetky Fillove texty a je preto nutné k nim tak aj pristupovať. Emil Filla zomrel [[6. október|6. októbra]] [[1953]] v [[Praha|Prahe]]. Je pochovaný na cintoríne v [[Praha|Prahe]]-Střešoviciach (ul. Cukrovarnická 15/131), spolu so svojou ženou, akademickou maliarkou Hanou Fillovou ([[25. september]] [[1890]] - † [[10. marec]] [[1958]]), rodenou Krejčovou, a švagrom, hudobným skladateľom Išom Krejčím ([[10. júl]] [[1904]] - † [[6. marec]] [[1968]]). == Dielo == === Publikácie === * Otázky a úlohy – (''SVU Mánes Praha'', 1930) * Problém renesance a Drobná plastika – (Praha 1939) * Rembrant – (Praha 1939fds) * O svobodě – (Praha 1947) * Psí písně v Buchenwaldě – (Paha 1947) * O výtvarném umění (výbor obsahující: ''Byzanc a naše tradice (1942–1943), Česká tradice v 19. století (1938), Purkyně a česká tradice umělecká (1924), Příklad Oty Gutfreunda (1928), Naše generace impresionistů (1946), Vyznání (1946), Edvard Munch a naše generace (1938), Honoré Daumier (1909), Nová generace (1947), Stepní zvířecí styl (1932, 1935), Úvod k románské plastice (1935), Renesanční bronzy (1937), Domenico Theotocopuli el Greco (1911–1912), Carravaggiovo poslání (1925), Holandské zátiší (1916), Rembrandt (1939), Z holandského zápisníku (1916), Krajina v číském umění (1947), Práce oka (1934), O ctnosti novoprimitivismu (1911), Život a dílo (1912), Cesta tvořivosti (1916–17)'') – (Praha 1948) * Jan Van Goyen, úvahy o krajinářství – (''Státní nakladatelstvíkrásné literatury, hudby a umění'', 1959) * Práce oka (výbor obsahující: '' Honoré Daumier (1909), Domenico Theotocopuli el Greco (1911–1912), Život a dílo (1912), Holandské zátiší (1916), Purkyně a česká tradice umělecká (1924), Carravaggiovo poslání (1925), Stepní zvířecí styl (1932, 1935), Práce oka (1934), O českém fašismu a jeho poměru k živé tradici národní kultury (1937), O umění lidovém a umění oficielním (1924), O lidské úzkosti, o řeči vůbec a o české řeči zvláště (1942), Byzanc a naše tradice (1942–1943), Krajina v číském umění (1947), O výchově dětí k umění výtvarnému (1947)'') – (Praha 1982) == Literatúra == * Matějček, A.: ''Emil Filla'', Praha 1938 * Berka, Č.: ''Grafické Dílo Emila Filly'', Praha 1968 * Zemina, J.: ''Emil Filla'', Praha 1970 * Berka, Č.: ''Emil Filla'', Praha 1989 * Hlušička, J.: ''Emil Filla'', Brno 2003 {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Filla, Emil}} [[Kategória:Českí maliari]] [[Kategória:Českí sochári]] [[Kategória:Absolventi Akadémie výtvarných umení v Prahe]] d1nftn9vin24u6f6tigb8n0eokes0vr Bohumil Kubišta 0 141061 8203482 8083347 2026-04-25T19:23:11Z Bakjb 236375 wl 8203482 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Bohumil Kubišta |Portrét = Bohumil Kubista 1911.png |Veľkosť obrázka = |Popis = český maliar |Dátum narodenia = [[21. august]] [[1884]] |Miesto narodenia = [[Praskačka|Vlčkovice]], [[Česko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1918|11|27|1884|8|21}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] |Portál1 = Umenie }} '''Bohumil Kubišta''' (* [[21. august]] [[1884]], [[Praskačka|Vlčkovice]] – † [[27. november]] [[1918]], [[Praha]]), bol [[Česko|český]] maliar, grafik a výtvarný kritik. == Životopis == Od roku [[1903]] študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe, už nasledujúci rok prešiel na Akadémiu výtvarných umení do ateliéru [[Vlaho Bukovac|Vlaha Bukovaca]]. Ani tam dlho nevydržal a z akadémie odišiel. Krátko cestoval - do [[Florencia|Florencie]] a do [[Paríž]]a. Zúčastnil sa oboch výstav [[Osma|Osmy]] v rokoch [[1907]]–[[1908]]. Z existenčných dôvodov vstúpil do armády, kde pôsobil ako dôstojník delostrelectva v [[Chorvátsko|chorvátskej]] [[Pula|Pule]]. Krátko po konci [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] zomrel na [[chrípka|španielsku chrípku]]. == Dielo == Zo začiatku boli jeho diela neskoro[[impresionizmus|impresionistické]], neskôr prešiel ku [[kubizmus|kubizmu]], postupne bol ovplyvňovaný [[fauvizmus|fauvizmom]] a [[futurizmus|futurizmom]]. == Literatúra == * ''Bohumil Kubišta''. Text T. Rybička, F. X. Šalda. Vydal: GMU Hradec Králové a ZČG Plzeň, 2004. ISBN 80-86415-28-7 * Mahulena Nešlehová: ''Bohumil Kubišta'', Praha : Odeon, [[1984]] - monografie == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Bohumil Kubišta}} == Externé odkazy == * [http://abart-full.artarchiv.cz/osoby.php?i=1&Fmistoumrti=&Fprijmeni=Kubi%C5%A1ta&Fjmeno=&FnarozDen=&FnarozMes=&FnarozRok=&FumrtiDen=&FumrtiMes=&FumrtiRok=&Fmisto=&Fobor=Kubišta Bohumil] * [http://www.ceskatelevize.cz/ct24/kultura/162025-bohumil-kubista-svaty-sebestian/ ČT 2012, dokument Bohumil Kubišta: Svatý Šebestián] * [http://www.volny.cz/d-fridrich/salda08.htm F. X. Šalda: Několik vzpomínek na Bohumila Kubištu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071225233538/http://www.volny.cz/d-fridrich/salda08.htm |date=2007-12-25 }} * [http://is.muni.cz/th/10164/ff_m/BOHUMIL_KUBISTA._AUTOPORTRET_JAKO_DENIK.pdf Bohumil Kubišta. Autoportrét jako deník] == Zdroj == {{Preklad|cs|Bohumil Kubišta|1050928}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kubišta, Bohumil}} [[Kategória:Českí maliari]] [[Kategória:Českí grafici]] [[Kategória:Maliari kubizmu]] [[Kategória:Držitelia Radu Leopolda]] 8fc3bi539ssbtr33fwd7tf2qmi51muw Brescia (mesto) 0 141290 8203560 8193380 2026-04-25T22:20:06Z Rajmund Noga 285053 Rozšírenie 8203560 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Brescia | native_name = | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Tramonto su Brescia (Foto Luca Giarelli).jpg | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Brescia.svg | symbol = Brescia-Stemma.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Taliansko | country_flag = 1 | region = Lombardsko | district = [[Brescia (provincia)|Brescia]] | district_type = Provincia | district_label = Provincia <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 45 | lat_m = 32 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 10 | long_m = 14 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 90 <!-- *** Population *** --> | population = 191618 | population_date = 31. 12. 2009 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 25100 | area_code = 030 | area_code_type = Tel. predvoľba <!-- *** Maps *** --> | map = Italy relief location map.jpg | map_caption = Poloha mesta v rámci Talianska | map_locator = Taliansko <!-- *** Websites *** --> | commons = Brescia | website = [http://www.comune.brescia.it/ comune.brescia.it] }} '''Brescia''' je [[mesto (všeobecne)|mesto]] v regióne [[Lombardsko]] na severe [[Taliansko|Talianska]]. S počtom obyvateľov okolo 190&nbsp;000 je druhým najväčším mestom v Lombardsku. Mesto je centrom tretej najväčšej priemyselnej zóny v Taliansku. Okrem priemyslu je v meste sústredené vyspelé finančníctvo a rozvinutý turizmus (jazerá [[Gardské jazero|Garda]] a [[Iseo]], pohorie [[Alpy]]). == Osobnosti mesta == * [[Félix z Brescie]] ( † okolo [[1540|650]]), svätý, 20. biskup mesta, veľký bojovník proti [[Arianizmus|arianizmu]] * [[Angela Merici]], (* [[1474]] – † [[1540]]), panna , svätá, zakladateľka [[Rád svätej Uršule|Spoločnosti svätej Uršule]] ([[Uršulínky|Uršulínok]]) * [[Niccolò Fontana Tartaglia]] (* [[1499]]/[[1500]] - † [[1557]]), renesančný matematik a konštruktér * [[Benedetto Marcello]] (* [[1686]] – † [[1739]]), právnik, politik a barokový hudobný skladateľ * Ján Krstiteľ (* 1841– † 1913) * [[Pavol VI.]] (* [[1897]] – † [[1978]]), 262. pápež * [[Andrea Pirlo|Andrea]] (* [[1979]]), futbalista == Partnerské mestá == * {{flagicon|Izrael}} [[Betlehem (sídlo)|Betlehem]], [[Izrael]] * {{flagicon|Nemecko}} [[Darmstadt (mesto)|Darmstadt]], [[Nemecko]] * {{flagicon|Španielsko}} [[Logroño]], [[Španielsko]] * {{flagicon|Rakúsko}} [[Graz]], [[Rakúsko]] == Iné projekty == {{Portál|Taliansko||Geografia}}{{Projekt|commons=Category:Brescia}} == Externé odkazy == [http://www.comune.brescia.it/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081122044108/http://www.comune.brescia.it/ |date=2008-11-22 }} {{Taliansky výhonok}} {{Provincia Brescia}} [[Kategória:Mestá v Lombardsku]] [[Kategória:Mestá v provincii Brescia]] [[Kategória:Sídla v provincii Brescia]] 2bl8khqdre0iphnrfq7s2m77zsff4qu 8203561 8203560 2026-04-25T22:23:43Z Rajmund Noga 285053 Rozšírenie 8203561 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Brescia | native_name = | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Tramonto su Brescia (Foto Luca Giarelli).jpg | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Brescia.svg | symbol = Brescia-Stemma.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Taliansko | country_flag = 1 | region = Lombardsko | district = [[Brescia (provincia)|Brescia]] | district_type = Provincia | district_label = Provincia <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 45 | lat_m = 32 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 10 | long_m = 14 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 90 <!-- *** Population *** --> | population = 191618 | population_date = 31. 12. 2009 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 25100 | area_code = 030 | area_code_type = Tel. predvoľba <!-- *** Maps *** --> | map = Italy relief location map.jpg | map_caption = Poloha mesta v rámci Talianska | map_locator = Taliansko <!-- *** Websites *** --> | commons = Brescia | website = [http://www.comune.brescia.it/ comune.brescia.it] }} '''Brescia''' je [[mesto (všeobecne)|mesto]] v regióne [[Lombardsko]] na severe [[Taliansko|Talianska]]. S počtom obyvateľov okolo 190&nbsp;000 je druhým najväčším mestom v Lombardsku. Mesto je centrom tretej najväčšej priemyselnej zóny v Taliansku. Okrem priemyslu je v meste sústredené vyspelé finančníctvo a rozvinutý turizmus (jazerá [[Gardské jazero|Garda]] a [[Iseo]], pohorie [[Alpy]]). == Osobnosti mesta == * [[Félix z Brescie]] ( † okolo [[1540|650]]), svätý, 20. biskup mesta, veľký bojovník proti [[Arianizmus|arianizmu]] * [[Angela Merici]], (* [[1474]] – † [[1540]]), panna , svätá, zakladateľka [[Rád svätej Uršule|Spoločnosti svätej Uršule]] ([[Uršulínky|Uršulínok]]) * [[Niccolò Fontana Tartaglia]] (* [[1499]]/[[1500]] - † [[1557]]), renesančný matematik a konštruktér * [[Benedetto Marcello]] (* [[1686]] – † [[1739]]), právnik, politik a barokový hudobný skladateľ * [[Giovanni Battista Piamarta|Ján Krstiteľ Piamarta]] , (* 1841– † 1913), kňaz, svätý * [[Pavol VI.]] (* [[1897]] – † [[1978]]), 262. pápež * [[Andrea Pirlo|Andrea]] (* [[1979]]), futbalista == Partnerské mestá == * {{flagicon|Izrael}} [[Betlehem (sídlo)|Betlehem]], [[Izrael]] * {{flagicon|Nemecko}} [[Darmstadt (mesto)|Darmstadt]], [[Nemecko]] * {{flagicon|Španielsko}} [[Logroño]], [[Španielsko]] * {{flagicon|Rakúsko}} [[Graz]], [[Rakúsko]] == Iné projekty == {{Portál|Taliansko||Geografia}}{{Projekt|commons=Category:Brescia}} == Externé odkazy == [http://www.comune.brescia.it/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081122044108/http://www.comune.brescia.it/ |date=2008-11-22 }} {{Taliansky výhonok}} {{Provincia Brescia}} [[Kategória:Mestá v Lombardsku]] [[Kategória:Mestá v provincii Brescia]] [[Kategória:Sídla v provincii Brescia]] 8wsyshgvgdw8dqcrs8wz0m11frl2f5l 8203562 8203561 2026-04-25T22:26:42Z Rajmund Noga 285053 Rozšírenie 8203562 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Brescia | native_name = | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Tramonto su Brescia (Foto Luca Giarelli).jpg | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Brescia.svg | symbol = Brescia-Stemma.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Taliansko | country_flag = 1 | region = Lombardsko | district = [[Brescia (provincia)|Brescia]] | district_type = Provincia | district_label = Provincia <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 45 | lat_m = 32 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 10 | long_m = 14 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 90 <!-- *** Population *** --> | population = 191618 | population_date = 31. 12. 2009 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 25100 | area_code = 030 | area_code_type = Tel. predvoľba <!-- *** Maps *** --> | map = Italy relief location map.jpg | map_caption = Poloha mesta v rámci Talianska | map_locator = Taliansko <!-- *** Websites *** --> | commons = Brescia | website = [http://www.comune.brescia.it/ comune.brescia.it] }} '''Brescia''' je [[mesto (všeobecne)|mesto]] v regióne [[Lombardsko]] na severe [[Taliansko|Talianska]]. S počtom obyvateľov okolo 190&nbsp;000 je druhým najväčším mestom v Lombardsku. Mesto je centrom tretej najväčšej priemyselnej zóny v Taliansku. Okrem priemyslu je v meste sústredené vyspelé finančníctvo a rozvinutý turizmus (jazerá [[Gardské jazero|Garda]] a [[Iseo]], pohorie [[Alpy]]). == Osobnosti mesta == * [[Félix z Brescie]] ( † okolo [[1540|650]]), svätý, 20. biskup mesta, veľký bojovník proti [[Arianizmus|arianizmu]] * [[Angela Merici]], (* [[1474]] – † [[1540]]), panna , svätá, zakladateľka [[Rád svätej Uršule|Spoločnosti svätej Uršule]] ([[Uršulínky|Uršulínok]]) * [[Niccolò Fontana Tartaglia]] (* [[1499]]/[[1500]] - † [[1557]]), renesančný matematik a konštruktér * [[Benedetto Marcello]] (* [[1686]] – † [[1739]]), právnik, politik a barokový hudobný skladateľ * [[Giovanni Battista Piamarta|Ján Krstiteľ Piamarta]] (* [[1841]]– † [[1913]]), kňaz, svätý, zakladateľ [[Kongregácie Svätej rodiny Nazaretskej a pokorných služobníc Pána]] * [[Pavol VI.]] (* [[1897]] – † [[1978]]), 262. pápež * [[Andrea Pirlo|Andrea]] (* [[1979]]), futbalista == Partnerské mestá == * {{flagicon|Izrael}} [[Betlehem (sídlo)|Betlehem]], [[Izrael]] * {{flagicon|Nemecko}} [[Darmstadt (mesto)|Darmstadt]], [[Nemecko]] * {{flagicon|Španielsko}} [[Logroño]], [[Španielsko]] * {{flagicon|Rakúsko}} [[Graz]], [[Rakúsko]] == Iné projekty == {{Portál|Taliansko||Geografia}}{{Projekt|commons=Category:Brescia}} == Externé odkazy == [http://www.comune.brescia.it/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081122044108/http://www.comune.brescia.it/ |date=2008-11-22 }} {{Taliansky výhonok}} {{Provincia Brescia}} [[Kategória:Mestá v Lombardsku]] [[Kategória:Mestá v provincii Brescia]] [[Kategória:Sídla v provincii Brescia]] o5enwc767id69zmzcyub10m1177hawi 8203563 8203562 2026-04-25T22:29:21Z Rajmund Noga 285053 Oprava 8203563 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Brescia | native_name = | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Tramonto su Brescia (Foto Luca Giarelli).jpg | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Brescia.svg | symbol = Brescia-Stemma.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Taliansko | country_flag = 1 | region = Lombardsko | district = [[Brescia (provincia)|Brescia]] | district_type = Provincia | district_label = Provincia <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 45 | lat_m = 32 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 10 | long_m = 14 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 90 <!-- *** Population *** --> | population = 191618 | population_date = 31. 12. 2009 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 25100 | area_code = 030 | area_code_type = Tel. predvoľba <!-- *** Maps *** --> | map = Italy relief location map.jpg | map_caption = Poloha mesta v rámci Talianska | map_locator = Taliansko <!-- *** Websites *** --> | commons = Brescia | website = [http://www.comune.brescia.it/ comune.brescia.it] }} '''Brescia''' je [[mesto (všeobecne)|mesto]] v regióne [[Lombardsko]] na severe [[Taliansko|Talianska]]. S počtom obyvateľov okolo 190&nbsp;000 je druhým najväčším mestom v Lombardsku. Mesto je centrom tretej najväčšej priemyselnej zóny v Taliansku. Okrem priemyslu je v meste sústredené vyspelé finančníctvo a rozvinutý turizmus (jazerá [[Gardské jazero|Garda]] a [[Iseo]], pohorie [[Alpy]]). == Osobnosti mesta == * [[Félix z Brescie]] ( † okolo [[1540|650]]), svätý, 20. biskup mesta, veľký bojovník proti [[Arianizmus|arianizmu]] * [[Angela Merici]], (* [[1474]] – † [[1540]]), panna , svätá, zakladateľka [[Rád svätej Uršule|Spoločnosti svätej Uršule]] ([[Uršulínky|Uršulínok]]) * [[Niccolò Fontana Tartaglia]] (* [[1499]]/[[1500]] - † [[1557]]), renesančný matematik a konštruktér * [[Benedetto Marcello]] (* [[1686]] – † [[1739]]), právnik, politik a barokový hudobný skladateľ * [[Giovanni Battista Piamarta|Ján Krstiteľ Piamarta]] (* [[1841]]– † [[1913]]), kňaz, svätý, zakladateľ [[Kongregácie Svätej rodiny Nazaretskej a pokorných služobníc Pána]] * [[Pavol VI.]] (* [[1897]] – † [[1978]]), 262. pápež, svätý * [[Andrea Pirlo]] (* [[1979]]), futbalista == Partnerské mestá == * {{flagicon|Izrael}} [[Betlehem (sídlo)|Betlehem]], [[Izrael]] * {{flagicon|Nemecko}} [[Darmstadt (mesto)|Darmstadt]], [[Nemecko]] * {{flagicon|Španielsko}} [[Logroño]], [[Španielsko]] * {{flagicon|Rakúsko}} [[Graz]], [[Rakúsko]] == Iné projekty == {{Portál|Taliansko||Geografia}}{{Projekt|commons=Category:Brescia}} == Externé odkazy == [http://www.comune.brescia.it/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081122044108/http://www.comune.brescia.it/ |date=2008-11-22 }} {{Taliansky výhonok}} {{Provincia Brescia}} [[Kategória:Mestá v Lombardsku]] [[Kategória:Mestá v provincii Brescia]] [[Kategória:Sídla v provincii Brescia]] 4i7libeibyghee12pld3kcol2kgdprp 8203567 8203563 2026-04-26T00:59:23Z Lalina 22926 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Rajmund Noga|Rajmund Noga]] ([[User_talk:Rajmund Noga|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Henryk Siuda 8193380 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Brescia | native_name = | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Tramonto su Brescia (Foto Luca Giarelli).jpg | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Brescia.svg | symbol = Brescia-Stemma.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Taliansko | country_flag = 1 | region = Lombardsko | district = [[Brescia (provincia)|Brescia]] | district_type = Provincia | district_label = Provincia <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 45 | lat_m = 32 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 10 | long_m = 14 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 90 <!-- *** Population *** --> | population = 191618 | population_date = 31. 12. 2009 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 25100 | area_code = 030 | area_code_type = Tel. predvoľba <!-- *** Maps *** --> | map = Italy relief location map.jpg | map_caption = Poloha mesta v rámci Talianska | map_locator = Taliansko <!-- *** Websites *** --> | commons = Brescia | website = [http://www.comune.brescia.it/ comune.brescia.it] }} '''Brescia''' je [[mesto (všeobecne)|mesto]] v regióne [[Lombardsko]] na severe [[Taliansko|Talianska]]. S počtom obyvateľov okolo 190&nbsp;000 je druhým najväčším mestom v Lombardsku. Mesto je centrom tretej najväčšej priemyselnej zóny v Taliansku. Okrem priemyslu je v meste sústredené vyspelé finančníctvo a rozvinutý turizmus (jazerá [[Gardské jazero|Garda]] a [[Iseo]], pohorie [[Alpy]]). == Osobnosti mesta == * [[Félix z Brescie]] ( † okolo [[1540|650]]), svätý, 20. biskup mesta, veľký bojovník proti [[Arianizmus|arianizmu]] * [[Angela Merici]], (* [[1474]] – † [[1540]]), panna , svätá, zakladateľka [[Rád svätej Uršule|Spoločnosti svätej Uršule]] ([[Uršulínky|Uršulínok]]) * [[Niccolò Fontana Tartaglia]] (* [[1499]]/[[1500]] - † [[1557]]), renesančný matematik a konštruktér * [[Benedetto Marcello]] (* [[1686]] – † [[1739]]), právnik, politik a barokový hudobný skladateľ * [[Pavol VI.]] (* [[1897]] – † [[1978]]), 262. pápež * [[Andrea Pirlo]] (* [[1979]]), futbalista == Partnerské mestá == * {{flagicon|Izrael}} [[Betlehem (sídlo)|Betlehem]], [[Izrael]] * {{flagicon|Nemecko}} [[Darmstadt (mesto)|Darmstadt]], [[Nemecko]] * {{flagicon|Španielsko}} [[Logroño]], [[Španielsko]] * {{flagicon|Rakúsko}} [[Graz]], [[Rakúsko]] == Iné projekty == {{Portál|Taliansko||Geografia}}{{Projekt|commons=Category:Brescia}} == Externé odkazy == [http://www.comune.brescia.it/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081122044108/http://www.comune.brescia.it/ |date=2008-11-22 }} {{Taliansky výhonok}} {{Provincia Brescia}} [[Kategória:Mestá v Lombardsku]] [[Kategória:Mestá v provincii Brescia]] [[Kategória:Sídla v provincii Brescia]] 55qtuekwknt3al0utvnhcpqhd41j3sa Luděk Marold 0 141659 8203411 8199680 2026-04-25T14:54:23Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8203411 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Luděk Marold |Portrét = Ludek Marold 1892 Mukarovsky.png |Popis = český maliar a ilustrátor |Dátum narodenia = [[7. august]] [[1865]] |Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1898|12|1|1865|8|7}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = | Portál3 = }} '''Luděk Marold''' (* [[7. august]] [[1865]], [[Praha]]<ref name="matrika">[http://katalog.ahmp.cz/pragapublica/permalink?xid=E003C22A5B8945BAB8B39C9CF0423A54&scan=194#scan194 Matriční záznam o narození a křtu]</ref> – † [[1. december]] [[1898]], [[Vinohrady (Praha)|Královské Vinohrady]]<ref name="matrikaZ">[http://katalog.ahmp.cz/pragapublica/permalink?xid=9F72E0DE95FA48B3B8C7FECDA213E99C&scan=305#scan305 Matriční záznam o úmrtí a pohřbu]</ref>) bol [[Česko|český]] [[maliar (umelec)|maliar]] a&nbsp;[[ilustrácia|ilustrátor]], ktorý vytvoril [[panoráma|panorámu]] ''Bitka pri Lipanoch''. == Životopis == Luděk Marold osirel veľmi skoro, jeho otec zomrel v&nbsp;[[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]] roku [[1866]] a matka o šesť rokov neskôr. Už v&nbsp;16&nbsp;rokoch ho prijali na pražskú Akadémiu výtvarných umení, kde však vydržal len rok. Jeho ďalším študijným miestom bol [[Mníchov]]. Stretol sa tu s&nbsp;mnohými Čechmi ([[Alfons Mucha]] a&nbsp;ďalší) a&nbsp;zaznamenával prvé úspechy s&nbsp;kresbami, ktoré zachytávajú výstižne skutočnosť. Okrem publikovania v&nbsp;českých (Světozor) a&nbsp;nemeckých časopisoch sa ako dvadsaťjeden ročný pokúsil ilustrovať román Pan markýz od Serváca Hellera. V roku [[1887]] sa Marold vrátil do Prahy, kde pracoval v ateliéri [[Maxmilián Pirner|Maxa Pirnera]] a stal sa redaktorom [[Spolok výtvarných umelcov Mánes|Spolku Mánes]], ktorému predsedal [[Mikoláš Aleš]]. O rok neskôr zaujal svojim pozorovacím talentom, ktorý využil v niekoľkých obrazoch ([[olejomaľba]] ''Z vaječného trhu'') a v roku [[1889]] odišiel do [[Paríž]]a, kde čoskoro prišiel kvôli svojej nestálosti o štátne štipendium a spriatelil sa s [[Vojtěch Hynais|Vojtěchom Hynaisom]]. Rýchlo sa uchytil vďaka svojim ilustráciám cudzojazyčnej a českej literatúry ([[Karel Jaromír Erben|Erbenov]] Vodník). Na medzinárodnej výstave v [[Mníchov]]e ho v roku [[1892]] za ilustrácie ocenili zlatou medailou. Ani v Paríži však nezabúdal Marold na obrazy, na ktorých tentokrát zobrazoval momentky z [[Francúzsko|francúzskeho]] prostredia. Priblížil sa dekoratívnemu štýlu [[secesia|secesie]], bez toho aby sa stával len popisným. Začal dostávať aj ponuky na tvorbu plagátov. V roku [[1898]] dostal medailu za [[akvarel]]y, ktoré zakúpila pruská vláda. V tom čase sa už znova nachádzal v Prahe, kde vytvoril plagát ''Náš dom v asanácii'' pre spevohru. Výstavu architektúry a inžinierstva ozdobila jeho panoráma ''Bitka pri Lipanoch''. V rovnakom roku ale zomrel a súborná výstava jeho prác sa uskutočnila v Česku až v roku [[1899]]. === Rodinný život === V roku [[1891]] sa v Paríži oženil so Zdenou Makovskou (* 1873).<ref group="p">Zdena Maroldová viedla v roku 1894 z Paríža české periodikum ''Pařížské mody, List paní a dívek Českých'' (vydával J. R. Vilímek v Prahe).[http://kramerius.nkp.cz/kramerius/PShowPageDoc.do?id=5260175] V roku 1903 spáchala v Prahe samovraždu.[http://kramerius.nkp.cz/kramerius/PShowPageDoc.do?id=10269900]</ref> 8. decembra 1891 roku sa im v Paríži narodil syn Ludvík.<ref name="soupis">[http://katalog.ahmp.cz/pragapublica/permalink?xid=C80AAF7C8D1B11E181C5002215111B5A&scan=1 Soupis pražských obyvatel, Marold Ludvík, 1865)]</ref> Syn Ludvík (Luděk) sa tiež stal akademickým maliarom, v roku [[1914]] sa oženil s Tereziou Jockelovou. == Dielo == === Panoráma Bitka pri Lipanoch === [[Image:Praha, Stromovka, Maroldovo panorama.jpg|thumb|Pavilón Maroldovej panorámy v areále holešovického Výstaviska]] Základom 11 metrov vysokého a&nbsp;95 metrov širokého obrazu sa stali skice, ktoré boli vytvorené priamo pri&nbsp;[[Lipany (Vitice)|Lipanoch]]. [[Bitka pri Lipanoch]] bola zlomovou udalosťou [[Husitstvo|husitských vojen]], ale pre Marolda bola táto historická téma značne netradičná. Spolupracoval na ňom s krajinárom Jansom, scénickým výtvarníkom Štapferom, koloristom Hilšerom a maliarom koní [[Ludvík Vacátka|Vacátkom]]. Panorámu doplnilo aj popredie s reálnymi predmetmi (husitským vozom), ktoré navodilo celkovú ilúziu trojrozmerného priestoru. Vytvorili pre ňu špeciálny drevený kruhový pavilón, ale už po desiatich rokoch ho previezli do budovy s pôdorysom v tvare dvanásťuholníka. Nová budova už stála na dnešnom mieste na pražskom Výstavišti, ale kvalitnú ochranu dostala panoráma až v murovanej budove, ktorú dostavali pri príležitosti 500. výročia bitky pri Lipanoch v roku [[1934]]. Obraz už bol niekoľkokrát reštaurovaný, naposledy roku [[2002]] po [[Povodeň|povodniach]]. == Galéria == <gallery> Image: Ludek Marold - Portrait of Painter Karel Raska 016.jpg | ''Portrét malíře Karla Rašky'' Image: Ludek_Marold_-_Zelinarsky_trh_v_Parizi.jpg |''Zelinářský trh v Paříži'' File: MaroldVajecnyTrh.jpg |''Vaječný trh v Praze (1888)'' File: Marold Prekvapeni.jpg |''Překvapení (1889)'' File: Ludek Marold Maler im Atelier.jpg |''Malíř v ateliéru (1892)'' </gallery> == Poznámky == <references group="p" /> == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Marold | meno = Luděk | titul = Průvodce panoramou „Bitva u Lipan“ | vydavateľ = Topič | miesto = Praha | rok = [[1898]] | poznámka = Stručný popis bitvy u&nbsp;Lipan, okolnosti vzniku Maroldova panoramatu (včetně hromadného portrétu všech zúčastněných výtvarníků) a 8&nbsp;stran zobrazujících jednotlivé výseky z&nbsp;díla se 40&nbsp;popisky. | url = http://kramerius.mlp.cz/kramerius/handle/ABG001/200169 | url archívu = https://archive.today/20130429033229/http://kramerius.mlp.cz/kramerius/handle/ABG001/200169 | dátum archivácie = 2013-04-29 }} * {{Citácia knihy |titul = Maroldovo panorama Bitva u Lipan : Propagační spisek pro informaci dárců |vydavateľ = Výbor pro postavení Maroldova panoramatu |miesto = Praha |rok = [[1932]] |poznámka = Drobná publikace seznamuje s&nbsp;historií vzniku obrazu a stavby budovy, v&nbsp;níž je panoráma umístěno. Text doplňuje fotografie železné kostry budovy a reprodukce obrazu. Součástí publikace je i&nbsp;krátký příspěvek Alfonse Muchy, v&nbsp;němž malíř vzpomíná na Luďka Marolda z&nbsp;doby svých studentských let. |url = http://kramerius.mlp.cz/kramerius/handle/ABG001/346318 }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * MUCHA, Jiří. ''[[Alfons Mucha]]''. Praha: Mladá fronta, [[1982]], str.&nbsp;51, 68, 88–9, 116–7, 126, 199, 267, 283 * {{Citácia knihy | priezvisko = Šlechtová | meno = Alena | odkaz na autora = | priezvisko2 = Levora | meno2 = Josef | titul = Členové České akademie věd a umění 1890–1952 | vydanie = 2 | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 2004 | počet strán = 443 | isbn = 80-200-1066-1 | strany = 196}} == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://abart-full.artarchiv.cz/osoby.php?x=1&y=11&Fprijmeni=Marold&Fjmeno=&FnarozDen=&FnarozMes=&FnarozRok=&Fmisto=&FumrtiDen=&FumrtiMes=&FumrtiRok=&Fmistoumrti=&Fobor= Informační systém abART: Marold Luděk] * [http://www.ceskatelevize.cz/ct24/kultura/142273-ludek-marold-vajecny-trh-v-praze/ ČT 2011, dokument Luděk Marold: Vaječný trh v Praze] * [http://www.praguewelcome.cz/cs/informace/o-praze/zajimavosti/osobnosti-spjate-s-prahou/vytvarne-umeni/34-marold-ludek.shtml Luděk Marold – informácie na webe Pražskej informačnej služby] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200630144840/https://www.prague.eu/en |date=2020-06-30 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Luděk Marold|1157798}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Marold, Luděk}} [[Kategória:Českí maliari]] [[Kategória:Českí ilustrátori]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] soopzsq5e8p8m1eftkq65s3ssxlmgyf Idiot 0 149761 8203532 8025178 2026-04-25T21:00:23Z ~2026-25297-59 293039 8203532 wikitext text/x-wiki '''Idiot''' môže byť: Dožívajú sa cca 10-15 rokov * odborne: starší názov pre osobu s hlbokou duševnou zaostalosťou, pozri pod [[hlboká duševná zaostalosť]] * prenesene: [[hlupák]], [[blázon]] * román Dostojevského, pozri [[Idiot (Dostojevskij)]] * [[Idiot (film z roku 1958)]] * [[Idiot (film z roku 2003)]] * [[Idiot (film z roku 2017)]] * [[Idiot (seriál z roku 1991)]] == Pozri aj == *[[The Idiot]] (film) *[[L'idiot]] (filmy) *[[Der Idiot]] (film) {{rozlišovacia stránka}} ihl31sr0iedu242y6zev19pgwisi4ui 8203546 8203532 2026-04-25T21:33:22Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-25297-59|~2026-25297-59]] ([[User_talk:~2026-25297-59|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od OJJ 8025162 wikitext text/x-wiki '''Idiot''' môže byť: * odborne: starší názov pre osobu s hlbokou duševnou zaostalosťou, pozri pod [[hlboká duševná zaostalosť]] * prenesene: [[hlupák]], [[blázon]] * román Dostojevského, pozri [[Idiot (Dostojevskij)]] * [[Idiot (film z roku 1958)]] * [[Idiot (film z roku 2003)]] * [[Idiot (film z roku 2017)]] * [[Idiot (seriál z roku 1991)]] == Pozri aj == *[[The Idiot]] (film) *[[L'idiot]] (filmy) *[[Der Idiot]] (film) {{rozlišovacia stránka}} eded531qcirpamistbojmwfrpeju8bj Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Banská Bystrica) 0 161201 8203382 8193228 2026-04-25T12:55:19Z ~2026-25255-97 293001 Opravil som preklep pri slove „spomína” 8203382 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox Kostol | Názov kostola = | Druh kostola = Farský | Celé meno = | Iné meno1 = nemecký | Iné meno2 = | Obrázok = Banska Bystrica farsky kostol 01.jpg | Popis obrázka = | Patrocínium = Nanebovzatie Panny Márie | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Slovensko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Banskobystrický kraj | Okres typ = | Okres = [[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]] | Mesto typ = | Mesto = Banská Bystrica | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Historický región typ = | Historický región = | Je súčasťou = | Adresa = | Zemepisná šírka = 48.737292 | Zemepisná dĺžka = 19.146818 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = rkc | Provincia typ = | Provincia = [[Západná provincia (slovenská cirkevná provincia)|Západná]] | Diecéza typ = | Diecéza = [[Biskupstvo Banská Bystrica|Banskobystrická]] | Dekanát typ = | Dekanát = Banská Bystrica - Mesto | Farnosť typ = | Farnosť = Banská Bystrica - Mesto | Dĺžka = | Šírka = | Výška = | Dĺžka hlavnej lode = | Dĺžka svätyne = | Dĺžka3 typ = | Dĺžka3 = | Šírka hlavnej lode = | Šírka svätyne = | Šírka v transepte = | Šírka4 typ = | Šírka4 = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Výška najvyššej veže = | Výška v kupole = | Výška v kupole typ = | Počet lodí = | Počet veží = | Počet kupol typ = | Počet kupol = | Počet4 typ = | Počet4 = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Plocha typ = | Plocha = | Plocha1 typ = | Plocha1 = | Architekt = | Architekt poznámka = | Architekt1 = | Architekt1 poznámka = | Sloh = gotika | Sloh1 = | Materiál = | Materiál1 = | Výstavba = 13. storočie | Dokončenie = | Rekonštrukcia = | Rekonštrukcia typ = | Objavenie = | Objavenie typ = | Dátum posvätenia = | Svätiteľ = | Dátum zániku = | Dátum odsvätenia = | Správa = | Vlastník = | Náklady na výstavbu = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Mapa1 lokátor = | Web = | Commons = Church of the Assumption, Banská Bystrica | dátum uzpf = 18.05.1955 | číslo uzpf = 601-2321/8 | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = 9949 | PUSR web dátum citovania = 25.03.2017 }} '''Kostol Nanebovzatia Panny Márie''', nazývaný aj nemecký, je dominantou [[Mestský hrad v Banskej Bystrici|mestského hradného areálu]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. == Popis kostola == Na starších základoch románskej baziliky so štvorcovou svätyňou ho postavili v polovici 13. storočia bohatí nemeck'''''í mešťania, majitelia baní.''''' '''''Opevnenie okolo kostola sa spomína už v roku [[1442]]. Odvtedy prešiel viacerými prestavbami. Na južnej strane kostola pristavili roku [[1473]] Kaplnky sv. Ondreja a Tela Kristovho a roku [[1480]] Kaplnku [[Ján Krstiteľ|sv. Jána Krstiteľa]]. Aj bočnú loď na severnej strane prestavali v roku [[1478]] na kaplnku a zasvätili ju [[Svätá Barbora|sv. Barbore]], patrónke baníkov.''''' '''''Po ničivom požiari v roku [[1500]] zásluhou neskorogotickej prestavby, dostal chrám Nanebovzatia Panny Márie nový vzhľad. Pričinili sa o to najbohatší ťažiari. Z tohto obdobia sa datuje aj jeho prívlastok „nemecký“. V roku [[1761]] opäť postihol mesto obrovský požiar. Svojím rozsahom patril k najväčším v súdobej Európe, zničil viac ako tristo domov. Na farskom kostole sa zrútila strecha a prepadli sa''''' klenby. Hlavný oltár z dielne [[Majster Pavol z Levoče|Majstra Pavla z Levoče]], ktorý bol vyšší ako levočský, sa premenil na popol. Len zázrakom uniklo skaze súsošie, „Kristus na Olivovej hore“. Z interiéru sa zachovala bronzová krstiteľnica, ktorú vyhotovil Majster Jodok v roku [[1475]] a oratórium sv. Jána Almužníka nad sakristiou, ktoré pochádza z roku [[1516]]. Neporušená zostala aj Kaplnka sv. Barbory, známa neskorogotickým oltárom Majstra Pavla, ktorý bol dokončený roku [[1509]]. V kaplnke možno obdivovať originálnu klenbu, ako aj fresky svätých: Vojtecha, Martina, Hieronyma, Imricha a Ladislava. Maľba barokových klenieb z roku [[1770]] je dielom [[Anton Schmidt (maliar)|Antona Schmidta]]. Na hlavnom oltári sú dva obrazy - Nanebovzatie Panny Márie a Sv. trojica od J. L. Krackera z roku [[1774]]. Liturgické predmety zo 17. a 18. storočia tvoria hodnotný chrámový poklad. Z nich vyniká kalich z polovice 18. storočia od levočského zlatníka J. Szilassyho. == Kaplnka sv. Barbory == === História === ==== 15 - 16. storočie ==== [[Súbor:Banska Bystrica 029.JPG|náhľad|vľavo|Oltár v Kaplnke sv. Barbory, dielo [[Majster Pavol z Levoče|Majstra Pavla z Levoče]]]] Presný rok výstavby kaplnky nemožno presne udať, avšak existuje prvý písomný záznam z roku 1477. Kaplnka v tomto roku stála ale nebola vysvätená. Vysvätenie prebehlo v roku 1478. Jej investorom bol banskobystrický mešťan Mikuláš Plath, preto sa často označuje aj ako Plathovská kaplnka. Mikuláš Plath bol pre Banskú Bystricu veľmi významná osoba. Bol členom mestskej rady a neskôr dokonca aj samotným richtárom mesta. Po jeho smrti preberá zodpovednosť nad kaplnkou vdova Dorota. V roku 1500 Banskú Bystricu postihuje ničivý požiar, spoločne s farským kostolom. Na kaplnke nie je známe do akej miery bola poškodená, klenby sa ale zachovali. Na stene kaplnky je možné dodnes vidieť letopočet 1504, ktorý zrejme dodáva ukončenie rekonštrukcií alebo dokončenie maliarskych prác. Ku kaplnke pripadal aj finančný kapitál, z ktorého bolo 500 zlatých požičaných mestu Kremnica v roku 1479. Tá sa zaviazala, že bude platiť za kaplnku cenzum vo výške 25 zlatých florénov. Baníctvo však ako aj v iných mestách čakal úpadok a Kremnica sa tak vďaka neschopnosti splácať cenzum dostala do sporov s Banskou Bystricou. Príčinou vysťahovania Plathovcov z Banskej Bystrice, neočakávanej zmeny mena Wolfganga Platha podľa manželky rodenej Glöcknitzerovej, ako dodávajú archívne zápisy, sa kaplnka dostáva do majetku Glöcknitzerovcov. ==== 17. - 18. storočie ==== Kaplnka sa občas nazýva aj Guthianna, pretože práve rodina Guthianovcov sa v roku 1643 postarala o jej opravy. 1761 postihuje kostol ďalší požiar, strecha kaplnky sa zrútila avšak klenby sa zachovali. Nestalo sa tak ale v ostatných častiach kostola, ktorý bol prestavaný do barokového slohu, čo sa podpísalo aj na architektúre kaplnky. Vchod do kaplnky teraz už nebol samostatný zo severnej steny, keďže kaplnka dovtedy slúžila ako súkromný sakrálny priestor, ale bola prepojená s hlavnou loďou kostola veľkým lomeným oblúkom. Tiež bol na západnej stene prerezaný nový otvor do sakristie s barokovým obdĺžnym portálom. Kaplnka bola upravovaná ešte v roku 1876 za biskupa A. Ipolyiho. ==== 19. - 20. storočie ==== Pri opravách roku 1971 boli maľby od F. Storna z roku 1876 odstránené. === Architektonický popis === Kaplnku dodnes zdobí pôvodná neskorogotická lunetová klenba. Nesie ju šesť konzol so stvárnenými hlavami svätcov: sv. Ladislav, sv. Vojtech, sv. Martin, sv. Hieroným a sv. Imrich. Konzola so sv. Štefanom bola doplnená pri opravách v roku 1971. Rebrá sú jednoducho profilované s dvomi výžľabkami na oboch stranách s osou symetrie vo  vrchole hruškovitého profilu rebra a zbiehajú sa do spomínaných konzol. Príbory sa tu nenachádzajú. Fakt, že rebrá klenby v pozdnogotike často spĺňali už len estetickú funkciu a nie statickú, dokazuje konzola sv. Hieronýma, umiestnená presne nad vchodovým lomeným oblúkom, na staticky najviac namáhanom mieste oblúku. Klenba má v pôdoryse hviezdicový charakter s rozľahlým polygonálnym spojením rebier. Pozostáva z dvoch polí, ktoré majú nábehy v rôznych výškach, symetricky zarovnaných. Zaujímavá je dvojica rebier, na západnej a východnej stene, ktoré vybiehajú zo stien a tvoria dojem pokračovania klenby. Gotické okno, nachádzajúce sa nad pôvodným gotickým vstupom, tvoria dve mníšky, ktoré nesú florálnu rozetu. Nachádza sa tu aj kruhové gotické okno, ktoré na rozdiel od Slovenského kostola vedľa, nebolo v dôsledku barokizácie zamurované. V kaplnke sa pôvodne nachádzali oltáre dva. Väčší zasvätený sv. Barbore a sv. Hieronýmovi, ktorý je pripisovaný autorovi Majstrovi Pavlovi z Levoče a menší oltár zasvätený sv. Petrovi a sv. Pavlovi, ktorý sa však nezachoval. Súčasťou imobiliáru je tiež krstiteľnica od majstra Jodoka a najstarší epitaf v Banskej Bystrici Kláry Plathovej, osadený najskôr do podlahy pred vchodom do kaplnky, dnes sekundárne do steny. <gallery> Obr.111.jpg|Sieťová klenba Obr.112.jpg|Konzola sv. Hieronýma Obr.113.jpg|Krstiteľnica od Jodoka Obr.114.jpg|Sekundárne osadený epitaf </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Banská Bystrica}} [[Kategória:Kostoly zasvätené Nanebovzatiu Panny Márie na Slovensku|Banská Bystrica]] [[Kategória:Kostoly v Banskej Bystrici|Nanebovzatie Panny Márie]] [[Kategória:Gotické kostoly na Slovensku|Banská Bystrica]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly na Slovensku|Banská Bystrica]] [[Kategória:Banská Bystrica (mestská časť)]] [[Kategória:Architektúra v 13. storočí]] 879v7q03whynghkcxnqj81n4p7sm6er Kbel (okres Kolín) 0 170198 8203381 7767023 2026-04-25T12:55:03Z Akul59 168826 Ext, odkazy, autoritné údaje, starosta, wl 8203381 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Kbel | typ = obec | znak = Coat of arms of Kbel (okres Kolín).svg | vlajka = Vlajka obce Kbel.jpg | obrázok = Kbel - kostel Nanebevzetí Panny Marie.jpg | popis = <!-- Kostel Nanebevzetí Panny Marie se zvonicí v obci Kbel --> | ob.roz.pôs = Kolín | pov.ob = Kolín | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 212 | zemepisná šírka = 49,992500 | zemepisná dĺžka = 15,149444 | rozloha = 2,02 | prvá zmienka = 1295 | starosta = Simona Válová | PSČ = 280 02 | početč = 2 | početzsj = 2 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0204 513415 | adresa = Kbel 92<br />280 02 Kolín 2 | email = obec.kbel@volny.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.ou-kbel.cz | commons = Kbel (Kolín District) }} '''Kbel''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v [[Okres Kolín|okrese Kolín]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 209 obyvateľov, z toho 105 mužov a 104 žien, pričom priemerný vek v obci bol 42,6 roka (muži 41,3 roka, ženy 44,0 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kbel (Kolín District)}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{český výhonok}} {{Obce okresu Kolín}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Obce okresu Kolín]] q17srot1tq5af4f9j4apmyr4xupjhmj Klášterní Skalice 0 170199 8203583 8074986 2026-04-26T04:22:36Z Akul59 168826 Ext, odkazy, autoritné údaje, wl 8203583 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Klášterní Skalice | typ = obec | znak = Klasterni Skalice CZ CoA.jpg | vlajka = Klasterni Skalice CZ flag.gif | obrázok = Klášter (Klášterní Skalice).JPG | popis = <!-- Klášter --> | ob.roz.pôs = Kolín | pov.ob = Kouřim | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 226 | zemepisná šírka = 50,023611 | zemepisná dĺžka = 14,985278 | rozloha = 3,33 | prvá zmienka = | starosta = Jaroslav Lukeš | PSČ = 281 63 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0204 571687 | adresa = Klášterní Skalice 9<br />281 63 Kostelec nad Černými lesy | email = oukl.skalice@volny.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.klasterniskalice.cz | commons = Klášterní Skalice }} '''Klášterní Skalice''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v [[Okres Kolín|okrese Kolín]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 136 obyvateľov, z toho 68 mužov a 68 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,4 roka (muži 38,9 roka, ženy 39,8 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Klášterní Skalice}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{český výhonok}} {{Obce okresu Kolín}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Obce okresu Kolín]] 15s7tfz0i0717y89ettx8741p6d5paj Tři vejce do skla 0 181186 8203476 8165489 2026-04-25T19:08:08Z Auto-épreuve 128612 8203476 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film| Farba=#FFDEAD| Názov=Tři vejce do skla| Poster=| Originál=Tři vejce do skla| Žáner=komédia| Krajina=[[Česko-Slovensko]]| Rok=1937| Dĺžka=85| Jazyk=[[čeština]]| Zárobok=| Rozpočet=| Spoločnosť=| Réžia=[[Martin Frič]]| Scenár=[[Václav Wasserman]]| Produkcia=| Kamera=[[Ferdinand Pečenka]]| Hudba=[[Eman Fiala]]| Obsadenie=[[Vlasta Burian]] (detektív Vincenc Babočka; falošný podvodník Leon Weber; falošný ruský knieža Nariškin)<br/> [[Míla Reymonová]] (Jiřina, Weberova milenka)<br/> [[Bohuš Záhorský]] (Frank, Weberov komplic)<br/> [[Rudolf Kadlec]] (falošný maharadža Yohir)<br/> [[Karel Dostal]] (tajomník nepravého maharadžu)<br/> [[Antonín Novotný (herec)|Antonín Novotný]] (van Houden)<br/> [[Helena Bušová]] (Sandra Kotová, sekretárka nepravého maharadžu)<br/> [[Theodor Pištěk (herec)|Theodor Pištěk]] (policajný komisár)<br/> [[Jan W.Speerger]] (inšpektor)<br/> [[Emanuel Kovařík]] (inšpektor)<br/> [[Julius Baťa]] (inšpektor)<br/> [[Václav Piskáček]] (inšpektor)<br/> [[Čeněk Šlégl]] (Babočkov klient)<br/> [[Jaroslav Marvan]] (lekár)<br/> [[Václav Menger]] (vrátnik v hoteli)<br/> [[Miloš Šubrt]] (drožkár v Karlových Varoch)<br/> [[Josef Steigl]] (cestujúci vo vlaku)<br/> [[Václav Mlčkovský]] (revízor) [[Vladimír Pospíšil-Born]] (obchodník s klenotmi)<br/> [[Ada Karlovský]] (obchodník s klenotmi)<br/> [[Jaroslav Bráška]] (obchodník s klenotmi)<br/> [[Jiří Hojer]] (Nick Carter)<br/> [[Josef Zora]] (Lecocq) }} '''''Tři vejce do skla''''' je film z roku [[1937]] v réžii [[Martin Frič|Martina Friča]], v ktorom vytvoril hlavnú trojrolu [[Česko|český]] [[herec]] [[Vlasta Burian]]. == Dej == {{spoiler}} Detektív Vincenc Babočka ([[Vlasta Burian]]) je inšpektor civilnej strážnej bezpečnosti a jeho nadriadený ([[Theodor Pištěk (herec)|Theodor Pištěk]]) ho prehliada. Raz večer chytí Babočka bankového podvodníka Webera (tiež Vlasta Burian), ktorého prepadli inšpektori práve vo chvíli, keď si dohováral schôdzku so svojimi spoločníkmi. Od Webera sa Babočka dozvie, čo má za lubom a pretože mu je veľmi podobný, prezlečie sa za neho, aby jeho spoločníkov zatkol. Inšpektori si ho ale pomýlia, zatknú a Webera privedie niekto iný. Weber im ale utečie, to Babočku naštve a jeho nadriadený ho pošle na vyšetrenie. Lekár ([[Jaroslav Marvan]]) ho pošle do [[Karlove Vary|Karlových Varov]]. Hneď vo vlaku však príde na stopu a spozná maharadžu Yohiru ([[Rudolf Kadlec]]), ktorý tiež ide do Varov. Vo Varoch v pátraní pokračuje, a keď si na terase hotelu Richmond objedná „Tři vejce do skla“, netuší, že vysloví heslo Weberových komplicov. A pretože je práve prezlečený za Webera, tak si ho Weberovi komplici Jiřina (Míla Reymonová) a Frank (Bohuš Záhorský) zmýlia a dajú mu kľúče od jeho izby. Keď tam príde, prezlečú ho do uniformy kniežaťa Nariškina (opäť Vlasta Burian), bez toho, aby vedeli, že to je Babočka, a chcú od neho, aby zistil na večierku, kde má maharadža schované tri diamanty. Na večierku sa napokon dozvie, kde drahokamy sú. Neskoro v noci sa opitý vráti do izby a v tej chvíli sa tam objaví i pravý Weber. Nastane zložitá zápletka, keď sa obaja mlátia do hlavy. Babočkovi pomôžu Weberovi komplici Webera zneškodniť (bez toho, aby vedeli, kto je pravý). Ráno, keď komplici zistia, kto je pravý Weber, strhne sa zamotaný dej, pri ktorom chce Babočka maharadžovi strážiť diamanty, neskôr sa ukáže, že maharadža je falošný, rovnako ako aj jeho diamanty, on spoločne so svojím spoločníkom ([[Karel Dostál]]) potom ukradne pravé diamanty aj šek od van Houdena a tiež šperky klenotníkov. Po niekoľkých výmenách Babočky a Webera sa Babočkovi tajne a za pomoci jeho psa podarí šperky a diamanty získať. Obe bandy potom utečú lietadlom, kde sa dozvedia, že o všetko prišli, šek získal van Houden ([[Antonín Novotný (herec)|Antonín Novotný]]) zase späť, vďaka maharadžovej sekretárke Sandre Kotovej ([[Helena Bušová]]). Babočka všetkých lotrov zneškodní, vyskočí z lietadla, zavolá políciu a tá po pristátí lietadla zločincov zatkne. Babočka je vyznamenaný, povýšený a potom ešte prehovorí do rozhlasu… {{endspoiler}} == Zaujímavosti == * Vo filme si okrem [[Vlasta Burian|Vlastu Buriana]] v legendárnej trojroli zahral i jeho pes Rolf * Film sa natáčal v ateliéroch a v [[Karlovy Vary|Karlových Varoch]] == Externé odkazy == * {{csfd film|id=3167|názov=Tři vejce do skla}} * {{Imdb film|id=0153286|názov=Tři vejce do skla}} [[Kategória:České filmové komédie]] [[Kategória:Česko-slovenské filmové komédie]] [[Kategória:Filmy z 1937]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Čiernobiele filmy]] 8thdmv1pdw0yery410fh74310la10kc Litovské euromince 0 182318 8203380 7932338 2026-04-25T12:54:41Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8203380 wikitext text/x-wiki {{Euromince}} '''Litovské euromince''' sú [[euromince]] s [[Litva|litovským]] národným motívom. [[Litva]] je členom [[Európska únia|Európskej únie]] od 1. mája [[2004]] a je tiež členom [[Hospodárska a menová únia (Európska únia)|Európskej menovej únie]]. Do prijatia eura používala Litva svoju národnú menu - [[Litovský litas|litas]]. Pevný kurz medzi litasom a eurom bol stanovený na 3.45280 LTL = 1 EUR. Litva sa snažila vstúpiť do [[eurozóna|eurozóny]] už 1. januára [[2007]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.euractiv.cz/ekonomika-a-euro/clanek/litva-chce-pijmout-euro-v-roce-2007 |dátum prístupu=2014-03-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140315130250/http://www.euractiv.cz/ekonomika-a-euro/clanek/litva-chce-pijmout-euro-v-roce-2007 |dátum archivácie=2014-03-15 }}</ref>, ale nesplnila inflačné maastrichtské kritérium<ref>http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/eurozona-slovinsko-ano-litva-zatial-nie{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>. Litva prijala spoločnú európsku menu 1. januára [[2015]] ako posledná z 3 [[Pobaltský štát|pobalstkých krajín]] ([[Estónsko]] v roku [[2011]] a [[Lotyšsko]] v roku [[2014]]). Motív na eurominciach vytvoril sochár [[Antanas Žukauskas]] a bol odhalený 11. novembra 2004. Mince sú razené v litovskej mincovni. ==Vzhľad litovských euromincí== {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="60%" |- ! 0,01 € ! 0,02 € ! 0,05 € |- | [https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/0b/N22978_5%2B2%2B1_cnt_Lietuva_2015.jpg/106px-N22978_5%2B2%2B1_cnt_Lietuva_2015.jpg] | [https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/0b/N22978_5%2B2%2B1_cnt_Lietuva_2015.jpg/121px-N22978_5%2B2%2B1_cnt_Lietuva_2015.jpg] | [https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/0b/N22978_5%2B2%2B1_cnt_Lietuva_2015.jpg/137px-N22978_5%2B2%2B1_cnt_Lietuva_2015.jpg] |- | colspan="3" | [[Vytis]] zo [[Štátny znak Litvy|štátneho znaku Litvy]] |- ! 0,10 € ! 0,20 € ! 0,50 € |- | [https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/f1/N22978_10_cnt_Lietuva_2015_%281%29.jpg/128px-N22978_10_cnt_Lietuva_2015_%281%29.jpg] | [https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/03/N22978_20_cnt_Lietuva_2015.jpg/144px-N22978_20_cnt_Lietuva_2015.jpg] | [https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/6f/N22978_50_cnt_Lietuva_2015.jpg/157px-N22978_50_cnt_Lietuva_2015.jpg] |- | colspan="3" | [[Vytis]] zo [[Štátny znak Litvy|štátneho znaku Litvy]] |- ! 1 € ! 2 € ! 2 € hrana mince |- | [https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/3/37/N22978_1_eur_Lietuva_2015.jpg/150px-N22978_1_eur_Lietuva_2015.jpg] | [https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/5/50/N22978_2_eur_aversas.jpg/167px-N22978_2_eur_aversas.jpg] | rowspan="2" | [https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/1/12/2_euro_edge_inscription_Lithuania.svg/279px-2_euro_edge_inscription_Lithuania.svg.png] "LAISVĖ, VIENYBĖ, GEROVĖ" [[Litovský jazyk|litovsky]] sloboda, jednota, prosperita |- | colspan="2" | [[Vytis]] zo [[Štátny znak Litvy|štátneho znaku Litvy]] |} ==Emisný náklad obehových euromincí== {| class="wikitable" style="width:75%;text-align:center" |- !|Nominálna hodnota <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.euro-auflagen.de/index.php?lang=en&mode=nokms |dátum prístupu=2015-01-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20131022184317/http://www.euro-auflagen.de/index.php?lang=en&mode=nokms |dátum archivácie=2013-10-22 }}</ref> !|€0,01 !|€0,02 !|€0,05 !|€0,10 !|€0,20 !|€0,50 !|€1,00 !|€2,00 |- !| 2015 || 70 000 000 || 70 000 000 || 60 000 000 || 35 000 000 || 35 000 000 || 40 000 000 || 35 000 000 || 25 000 000 |- !| 2016 || 20 000 000 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 |- !| 2017 || 22 000 000 || 23 000 000 || 0 || 14 000 000 || 6 000 000 || 0 || 0 || 12 000 000 |- !| 2018 || <sup>*</sup> || <sup>*</sup> || <sup>*</sup> || <sup>*</sup> || <sup>*</sup> || <sup>*</sup> || <sup>*</sup> || <sup>*</sup> |- !| 2019 || <sup>*</sup> || <sup>*</sup> || <sup>*</sup> || <sup>*</sup> || <sup>*</sup> || <sup>*</sup> || <sup>*</sup> || <sup>*</sup> |- !| 2020 || || || || || || || || |- | align=left colspan=9 | <nowiki>*</nowiki> Malé množstvá len pre oficiálne sady |- |} == Dvojeurové pamätné mince == * [[Pamätné euromince roku 2015#Litva|2015]] - [[Litovčina|Litovský jazyk]] * [[Pamätné euromince roku 2015#Európska únia|2015]] - 30. výročie vzniku [[Vlajka Európy|vlajky Európskej únie]] * [[Pamätné euromince roku 2016#Litva|2016]] - [[Pobaltský štát|Baltská]] kultúra * [[Pamätné euromince roku 2017#Litva|2017]] - [[Vilnius]] - kultúrne a umelecké hlavné mesto štátu * [[Pamätné euromince roku 2018#Spoločná Lotyšsko-Litovsko-Estónska|2018]] - 100. výročie obnovenia [[Pobaltský štát|pobaltského štátu]] - Litvy * [[Pamätné euromince roku 2018#Litva 2.minca|2018]] - Litovské UNESCO pamiatky: Litovská Oslava piesní a tancov * [[Pamätné euromince roku 2019#Litva|2019]] - Litovské UNESCO pamiatky: Sutartinės, litovské viachlasné piesne - 10. výročie zapísania do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva [[UNESCO]] * [[Pamätné euromince roku 2019#Litva 2.minca|2019]] - Litovské etnografické regióny: [[Žmuď]] * [[Pamätné euromince roku 2020#Litva|2020]] - Litovské etnografické regióny: [[Aukštaitija]] * [[Pamätné euromince roku 2020#Litva 2.minca|2020]] - Litovské UNESCO pamiatky: [[Hora krížov]] * [[Pamätné euromince roku 2021#Litva|2021]] - Litovské UNESCO pamiatky: Jazero [[Žuvintas]], biosférická rezervácia * [[Pamätné euromince roku 2021#Litva 2.minca|2021]] - Litovské etnografické regióny: [[Dzuki]] * 2022 - Litovské etnografické regióny - Suvalkija * 2022 - 100. výročie – basketbal v Litve Detaily sa nachádzajú v príslušnej sekcii. ==Identifikačné značky== {|class="wikitable" style="text-align: center;" width="40%" | width=150px | '''Národná identifikácia''' | width=200px | "LIETUVA" |- ||'''Značka mincovne''' || LMK v kruhu [https://upload.wikimedia.org/wikipedia/en/2/2a/Euro_mintmark_lithuania.jpg] |- ||'''Značka mincmajstra''' || nie je |- ||'''Iniciály rytca''' || nie sú |- || '''Nápis na hrane 2€''' || [https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/1/12/2_euro_edge_inscription_Lithuania.svg/279px-2_euro_edge_inscription_Lithuania.svg.png] |- |} == Zberateľské neobehové mince == === 1,5 eurové pamätné mince === Materiál: Meď-nikel; Priemer mince: {{mm|27.5|m}}; Hmotnosť: 11,1 g {| class="wikitable" style="text-align:right" width=50% |- style="background:#CCCCCC" ! rowspan="1" | Téma ! rowspan="1" | Rok vydania ! colspan="1" | Náklad (ks) |- | align="left" | Tradičné Litovské slávnosti: Výstava [[Kaziukas]] | 2017 | 25 000 |- | align="left" | Litovská príroda: Litovský stavač a Žemaitukas | 2017 | 25 000 |- | align="left" | Tradičné Litovské slávnosti: [[Kupadelné sviatky]] | 2018 | 25 000 |- | align="left" | Tradičné Litovské slávnosti: [[Užgavėnės]] | 2019 | |- |} === 5 eurové pamätné mince === Typ A: Materiál: [[Severské zlato]]; Priemer mince: {{mm|28|m}}; Hmotnosť: 10 g Typ B: Materiál: Striebro 92,5%; Priemer mince: {{mm|28.7|m}}; Hmotnosť: 12,44 g Typ C: Materiál: Zlato 99,9%; Priemer mince: {{mm|13.92|m}}; Hmotnosť: 1,24 g Typ D: Materiál: Meď-nikel; Priemer mince: {{mm|28.7|m}}; Hmotnosť: 13,15 g {| class="wikitable" style="text-align:right" width=50% |- style="background:#CCCCCC" ! rowspan="2" | Téma ! rowspan="2" | Rok vydania ! colspan="4" | Náklad (ks) |- | Typ A | Typ B | Typ C | Typ D |- | align="left" | Litovská cesta k nezávislosti: 25. výročie [[Litva|Litovskej]] nezávislosti | 2015 | 25 000 | | | |- | align="left" | Litovská kultúra: [[Literatúra]] | 2015 | | 4 000 | | |- | align="left" | Litovská fyzika | 2016 | | | 5 000 | |- | align="left" | Tradičné Litovské slávnosti: Výstava [[Kaziukas]] | 2017 | | 2 000 | | |- | align="left" | 100. výročie znovuzaloženia Litovského štátu | 2018 | | 3 000 | | |- | align="left" | Tradičné Litovské slávnosti: [[Kupadelné sviatky]] | 2018 | | 2 000 | | |- | align="left" | Litovská veda | 2018 | | | 5 000 | |- | align="left" | Tradičné Litovské slávnosti: [[Užgavėnės]] | 2019 | | ? | | |- | align="left" | Litovské mestá: [[Šiauliai]] | 2019 | | | | ? |- |} === 10 eurové pamätné mince === Materiál: Striebro 92,5%; Priemer mince: {{mm|34|m}}; Hmotnosť: 23,3 g {| class="wikitable" style="text-align:right" width=50% |- style="background:#CCCCCC" ! rowspan="1" | Téma ! rowspan="1" | Rok vydania ! colspan="1" | Náklad (ks) |- | align="left" | Litovská príroda: Litovský stavač a Žemaitukas | 2017 | 2 000 |- | align="left" | 100. výročie znovuzaloženia Litovského štátu | 2018 | 3 000 |- | align="left" | Litovská príroda: Rybárstvo | 2019 | |- | align="left" | 800. výročie podpísania zmluvy medzi Litvou a Volýnskom | 2019 | |- |} === 20 eurové pamätné mince === Materiál: Striebro 92,5%; Priemer mince: {{mm|38.61|m}}; Hmotnosť: 28,28 g {| class="wikitable" style="text-align:right" width=50% |- style="background:#CCCCCC" ! rowspan="1" | Téma ! rowspan="1" | Rok vydania ! colspan="1" | Náklad (ks) |- | align="left" | 25. výročie [[Litva|Litovskej]] nezávislosti | 2015 | 4 000 |- | align="left" | 250. výročie narodenia [[Michał Kleofas Ogiński|Michała Kleofasa Ogińskiho]] | 2015 | 3 000 |- | align="left" | 500. výročie narodenia [[Mikalojus Radvila Juodasis)|Mikalojusa Radvila Juodasisa)]] | 2015 | 3 000 |- | align="left" | [[Struveho geodetický oblúk]] | 2015 | 3 000 |- | align="left" | 31. [[Letné olympijské hry 2016|XXXI. Letné olympijské hry 2016]], [[Rio de Janeiro]] | 2016 | 7 000 |- | align="left" | 25. výročie konsolidácie nezávislosti | 2016 | 4 000 |- | align="left" | 100. výročie narodenia [[Algirdas Julien Greimas|Algirdasa Juliena Greimasa]] | 2017 | 3 000 |- | align="left" | Litovské hrady a sídla: Palác [[Radziwiłł]] | 2017 | 3 000 |- | align="left" | 500. výročie prvej publikácie v [[Rusínčina|Rusínskom jazyku]] od [[Francyska Skaryna|Francysk Skaryna]] | 2017 | 3 000 |- | align="left" | 100. výročie znovuzaloženia Litovského štátu | 2018 | 3 000 |- | align="left" | 150. výročie narodenia [[Vilhelmas Storosta-Vydūnas|Vilhelmasa Storosta-Vydūnasa]] | 2018 | 2 500 |- | align="left" | Posun v boji za slobodu v Litve | 2019 | |- | align="left" | Litovské hrady a sídla: Palác [[Sapieha]] | 2019 | |- |} === 50 eurové pamätné mince === Materiál: Zlato 99,9%; Priemer mince: {{mm|22.3|m}}; Hmotnosť: 7,78 g {| class="wikitable" style="text-align:right" width=50% |- style="background:#CCCCCC" ! rowspan="1" | Téma ! rowspan="1" | Rok vydania ! colspan="1" | Náklad (ks) |- | align="left" | Razba mincí v Litovskom Veľkovojvodstve | 2015 | 5 000 |- | align="left" | 100. výročie znovuzaloženia Litovského štátu | 2018 | 5 000 |- |} <ref>https://www.lb.lt/programmes_of_issue</ref> == Referencie == <references /> [[Kategória:Ekonomika v Litve|Euromince]] [[Kategória:Euromince podľa krajín]] gw8cj2kz38pz3oqoej329n6ofzcgsru Palladium 0 187245 8203502 5309140 2026-04-25T19:50:49Z Lalina 22926 + 8203502 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Praha, Nové město, Náměstí republiky, býv. kasárny EX.JPG|right|thumb|Palladium]] '''Palladium''' je [[nákupné centrum]] v [[Praha|Prahe]] na Námestí Republiky. Otvorené bolo [[25. októbra]] [[2007]]. Vzniklo na mieste kasární Jiřího z Poděbrad, ktoré boli už dlhší čas v 90. rokoch 20. storočia opustené, ich poloha oproti obchodnému domu ''Kotva'' v centre mesta z nich urobila lukratívnu nehnuteľnosť, vhodnú na ďalšie nákupné centrum. Centrum má 11 poschodí, z čoho 5 poschodí je pod zemou, 6 v rozsiahlo prestavanom objekte.<ref>{{Citácia periodika |titul=Kotvě roste velký konkurent |url=http://www.lidovky.cz/kotve-roste-velky-konkurent-dgw-/ln_noviny.asp?c=A070924_000028_ln_noviny_sko&klic=221572&mes=070924_0 |periodikum=Lidové noviny |dátum prístupu=2007-09-26 |url archivu=https://web.archive.org/web/20071129013421/http://www.lidovky.cz/kotve-roste-velky-konkurent-dgw-/ln_noviny.asp?c=A070924_000028_ln_noviny_sko&klic=221572&mes=070924_0 |nedostupné=ano }}</ref> Sortiment ponúka tovar prevažne luxusného a módneho charakteru.Kromě obchodních prostor je součástí Palladia podzemní garáž a kancelářské prostory. [[Národný pamiatkový ústav]] označil túto prestavbu za jeden z najzávažnejších negatívnych zásahov v [[Pražská pamiatková rezervácia|Pražské památkové rezervaci]].<ref name="npu">Ing. arch. Petra Cibulová, PhDr. Richard Biegel, Ph.D.: [http://previous.npu.cz/novostavby/za-oponou/vypis/detail/75/ Praha 1, Obchodní centrum PALLADIUM, Nové Město, čp. 1078, nám. Republiky 1] {{Wayback|url=http://previous.npu.cz/novostavby/za-oponou/vypis/detail/75/ |date=20190220235920 }}, Národní památkový ústav]</ref><ref name="hodnoti">[http://multimedia.ihned.cz/fotogalerie-starsi/c1-48582530-pamatkari-hodnoti-nove-stavby-tohle-se-povedlo-a-tohle-se-nam-nelibi Památkáři hodnotí nové stavby: Tohle se povedlo a tohle se nám nelíbí], iHNed.cz, 13. prosince 2010</ref> Uvádzajú ho ako jeden z príkladov tzv. [[fasádizmus|fasádistického]] prístupu k pamiatkam.<ref>Markéta Vrabcová: [http://www.nase-rodina.cz/article.php?clanek=996 Romana Balcarová: Vykuchat a vnitřnosti vyhodit… Tak se dnes zachází s památkami!] {{Wayback|url=http://www.nase-rodina.cz/article.php?clanek=996 |date=20160305043538 }}, rozhovor, Naše rodina, 40/2010</ref> Definícii fasádistického prístupu však neodpovedá skutočnosť, že obe pamiatkovo chránené budovy (budovu kasární i budovu jazdiarne) investor ponechal a decentne opravil do súčasného stavu vrátane historických stropov v jazdiarni (vstup z ulice ''Na Poříčí''). == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * Ing. arch. Petra Cibulová, PhDr. Richard Biegel, Ph.D.: [http://previous.npu.cz/novostavby/za-oponou/vypis/detail/75/ Praha 1, Obchodní centrum PALLADIUM, Nové Město, čp. 1078, nám. Republiky 1] {{Wayback|url=http://previous.npu.cz/novostavby/za-oponou/vypis/detail/75/ |date=20190220235920 }}, Národní památkový ústav {{Architektonický výhonok}} [[Kategória:Nákupné centrá v Prahe]] 87bu6d7hux7w6esj8o2g8f6n7e4n6ze Jednotkový vektor 0 187264 8203514 5309144 2026-04-25T20:23:18Z Lalina 22926 /* Zdroje */ op 8203514 wikitext text/x-wiki '''Jednotkový vektor''' je [[Vektor (matematika)|vektor]], ktorého [[veľkosť (vektor)|veľkosť]] sa rovná jednej. Jednotkový vektor nesie iba informáciu o smere vektora. Označuje sa ako <math>\vec{a_0}</math>, <math>\vec{b_0}</math>.. Každý vektor môžeme vyjadriť ako súčin skalárnej hodnoty vektora a jednotkového vektora. :<math>\vec{a} = \|x\|.\vec{a_0}</math> == Jednotkové vektory súradnicových systémov == V prípade že sú jednotkové vektory totožné s osami všeobecného súradnicového systému, označujú sa <math>\vec{i}</math>, <math>\vec{j}</math>, <math>\vec{k}</math>. === Sprievodný trojhran priestorovej čiary === V prípade špeciálnych súradnicových systémov, napríklad pri posudzovaní všeobecného pohybu po krivke<ref>Jančina J., Pekárek F.: Mechanika II - Kinematika. Alfa, Bratislava 1987.</ref> sa používa súradnicový systém tvorený vektormi <math>\vec{t}</math>, <math>\vec{n}</math>, <math>\vec{b}</math> kde: *<math>\vec{t}</math> - je jednotkový [[tangenciálny vektor]] *<math>\vec{n}</math> - je jednotkový vektor [[hlavná normála|hlavnej normály]] *<math>\vec{b}</math> - je jednotkový vektor [[hlavná binormála|hlavnej binormály]] Vzťah medzi týmito jednotkovými vektormi, [[flexná krivosť čiary|flexnou krivosťou čiary]] a [[torzná krivosť čiary|torznou krivosťou čiary]] popisujú [[Frenetove rovnice]]. == Referencie == <references/> {{fyzikálny výhonok}} [[Kategória:Vektory]] mebgjgairy4hz9fros3ggwpzl1qwnca Stare Miasto (Krakov) 0 187424 8203511 5309173 2026-04-25T20:20:59Z Lalina 22926 + 8203511 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Kraków dzielnica I Stare Miasto.svg|right|thumb|Poloha]] [[Súbor:WawelZWIEZY.jpg|right|thumb|Pohľad na krakovské Staré Mesto z Wawela]] '''Stare Miasto''' (v preklade ''Staré Mesto'') je centrálny historický obvod [[Krakov]]a. Je to najvýraznejší príklad starého mestského obvodu v Poľsku. Medzi významné objekty patrí ''[[Rynek Główny (Krakov)|Rynek Główny]]'' (Hlavné námestie), jedno z najväčších [[stredovek]]ých mestských [[námestie|námestí]] v Európe s množstvom historických kostolov, napríklad [[Kościół Mariacki]] (Mariánsky kostol), [[Kostol sv. Vojtecha]] a iné národné pamiatky, ako napríklad [[Sukiennice]], veža mestskej radnice, [[barbakán]], čo je obranná veža, ktorá slúžila ako súčasť siete opevnení okolo mesta, vedľa Floriánskej brány, [[Wawelský zámok]], bývalé sídlo poľských kráľov nad riekou [[Visla]]. Krakovské historické centrum je od roku [[1978]] zapísané na [[Svetové dedičstvo UNESCO|zozname Svetového dedičstva]] [[UNESCO]].<ref>https://whc.unesco.org/en/list/29</ref> == Referencie == <references /> == Literatúra == * {{citácia knihy|autor=Michał Rożek|titul=Przechadzka po Starym Krakowie|isbn=83-85104-14-3}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://maps.google.com/?ll=50.05904,19.938726&spn=0.019396,0.040255&t=k Satellite photograph of the Old Town from Google Maps] * [http://www.krakow-poland.com/Tourist-attractions/Krakow-Old-Town,dbj Kraków Old Town] {{poľský výhonok}} {{Krakov}} [[Kategória:Krakov]] 689c61k4l2gwr28vaxrlatdi2ccs2wa Rynek Główny (Krakov) 0 187426 8203506 5309174 2026-04-25T20:04:05Z Lalina 22926 + 8203506 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Krakow rynek 01.jpg|right|thumb|Hlavné krakovské námestie z Mariánskeho kostola]] '''Rynek Główny''' (v preklade ''Hlavný trh'') je hlavné [[námestie]] v [[Krakov]]e, nachádzajúce sa v časti [[Stare Miasto (Krakov)|Stare Miasto]]. Datuje sa do [[13. storočie|13. storočia]] a patrí medzi najväčšie námestia v Európe<ref name = "Steves">[http://books.google.com/books?vid=ISBN1566917212&id=2KzSp-AV3KIC&pg=PA496&lpg=PA496&dq=Krak%C3%B3w+market+square+largest&sig=HsrAY8aaOMHY6qvpoIlzzCVJZ-E Rick Steves' Europe Through the Back Door].</ref><ref name="weekend">Kolektiv: Polska na weekend, Bielsko-Biala 2003, s. 543, {{ISBN|83-7304-183-4}}</ref>. Hoci ho Poliaci považujú za najväčšie stredoveké námestie Európy, so svojou rozlohou 4 hektáre (200×200 m)<ref>{{Citácia knihy | titul = Poland. The Green Guide | editori = Gilbert Jonathan P. | vydavateľ = Michelin | miesto = London | rok = 2010 | počet strán = 400 | strany = 197 | isbn = 978-1-907099-08-3 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia knihy | titul = Polen. Baedeker Alianz Reiseführer | vydavateľ = Karl Baedeker GmbH | miesto = Ostfildern | rok = 2003 | vydanie = 3 | strany = 246 | isbn = 3-87504-542-4 | jazyk = de}}</ref> je o polovicu menšie než [[Karlovo námestie (Praha)|Karlovo námestie]] (kedysi ''Dobytčí trh'') z roku [[1348]] v [[Praha|Prahe]]. Najvýraznejšie objekty na námestí sú Mariánsky kostol ([[Kościół Mariacki]]), [[Sukiennice]] a [[Adalbertov kostol]]. == Referencie == <references /> == Literatúra == * Elżbieta Supranowicz ''Nazwy ulic Krakowa'', Wydawnictwo Instytutu Języka Polskiego Polskiej Akademii Nauk, Kraków 1995, {{ISBN|83-85579-48-6}} s.141-142 * Praca zbiorowa ''Encyklopedia Krakowa'', wydawca Biblioteka Kraków i Muzeum Krakowa, Kraków 2023, {{ISBN|978-83-66253-46-9}} t.II s.388-393 == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20090121033810/http://www.krakow-rynek.pl/v1/ Stránky o archeologickom prieskume námestia] * [https://polona.pl/search/?query=Krak%C3%B3w_Rynek_G%C5%82%C3%B3wny&filters=category:photographs,category:postcards,category:prints,public:1 Archiwalne widoki Rynku] * [https://wirtualne-spacery.pl/krakow-stare-miasto/ Wirtualny spacer po Rynku w Krakowie] {{poľský výhonok}} [[Kategória:Krakov]] 3so2iylbijcy07bt5ihkw1e9fo2m39i Bronowice 0 187452 8203491 5309187 2026-04-25T19:32:48Z Lalina 22926 + 8203491 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Kraków dzielnica VI Bronowice.svg|thumb|Poloha]] '''Bronowice''' sú šiesta mestská časť mesta [[Krakov]], ktorá sa v roku [[1990]] oddelila od obvodu [[Krowodrza]]. Obvod má rozlohu 1 354 ha<ref>http://www.bip.krakow.pl/?sub_dok_id=19950</ref> a v roku [[2025]] tu žilo 24 655 obyvateľov.<ref>https://www.bip.krakow.pl/?dok_id=242410</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == [http://www.dzielnica6.krakow.pl Oficiálna stránka] {{poľský výhonok}} {{Krakov}} [[Kategória:Krakov]] rasy40s8oxpautoxgx4zsw66gfbkk7f Médčina 0 187479 8203484 5309190 2026-04-25T19:25:45Z Lalina 22926 + 8203484 wikitext text/x-wiki '''Médčina''' bol [[jazyk (jazykoveda)|jazyk]] [[Médi|Médov]],<ref name="EB_Language">{{cite book |title=Ancient Iran::Language|encyclopedia=Encyclopædia Britannica Online |year=2007 |accessdate=2007-03-0 9|url=http://www.britannica.com/eb/article-32116/ancient-Iran}}</ref> kmeňov na severozápade [[Iránska plošina|Iránskej plošiny]]. Patrí medzi severozápadné [[iránske jazyky]]. Súvislé texty v médčine sa nezachovali, [[Gramatika (jazykoveda)|gramatika]] je neznáma, jazyk je doložený iba prostredníctvom výpožičiek v [[Perzské jazyky|starej perzštine]]. == Referencie == <references /> == Literatúra == *{{Cite journal |last=Borjian |first=Habib |date=2009 |title=Median Succumbs to Persian after Three Millennia of Coexistence: Language Shift in the Central Iranian Plateau |journal=Journal of Persianate Studies |volume=2|pages=62-87|publisher=Brill}} *{{cite book |last1=Janda |first1=Michael |title=Die Sprache der Meder |date=2004 |publisher=University of Zurich |location=Zurich |url=https://bnk.institutkurde.org/images/pdf/1RGZ3XDKEM.pdf |language=de |trans-title=The Language of the Medes (doctoral dissertation)}} *{{cite book | last =Schmitt | first =Rüdiger | year =2008 | publisher= Cambridge University Press| contribution =Old Persian | editor-last =Woodard | editor-first =Roger D. | title =The Ancient Languages of Asia and the Americas | isbn = 978-0-521-68494-1 |pages=76–100 }} *{{cite book |last=Skjærvø |first=Prods Oktor |author-link=Prods Oktor Skjaervo |url=http://www.fas.harvard.edu/~iranian/OldPersian/opcomplete.pdf |title=An Introduction to Old Persian |publisher=Harvard |year=2002 |edition=Revised and expanded 2nd }} *{{cite book |last=Tavernier |first=Jan |title=Iranica in the Achaemenid Period (ca. 550–330 B.C.): Linguistic Study of Old Iranian Proper Names and Loanwords, Attested in Non-Iranian Texts |publisher=Peeters Publishers |year=2007 |isbn=978-90-429-1833-7}} * Manfred Mayrhofer: ''Die Rekonstruktion des Medischen.'' In: ''Anzeiger der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, philosophisch-historische Klasse.'' Band 105, 1968, S. 1–22. * Rüdiger Schmitt: ''Die Sprache der Meder – eine große Unbekannte.'' In: Giovanni B. Lanfranchi, [[Michael Roaf]], [[Robert Rollinger]] (Hrsg.): ''Continuity of Empire (?). Assyria, Media, Persia'' (= ''History of the Ancient Near East, Monograph'', 5). Padua 2003, S. 23–36. * Beyhanî S̰ahîn: ''Die Sprachen der Meder''. Teil I: ''Die Lautlehre'', Teil II: ''Wörterbuch''. ISBN 978-625-7085-28-1. Wes̰anên NA. Izmir 2021. == Externé odkazy == * {{cite book |last1=Janda |first1=Michael |title=Die Sprache der Meder |date=2004 |publisher=University of Zurich |location=Zurich |page=106 |url=https://bnk.institutkurde.org/images/pdf/1RGZ3XDKEM.pdf |language=de |trans-title=The Language of the Medes (doctoral dissertation)}} {{jazykový výhonok}} {{Indoiránske jazyky}} [[Kategória:Iránske jazyky]] 4ia5wrlyxvnn81a3frrgmx4q3cuflr6 Dębniki 0 187606 8203478 5309218 2026-04-25T19:13:02Z Lalina 22926 + 8203478 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Kraków dzielnica VIII Debniki.svg|right|thumb|Poloha]] '''Dębniki''' je ôsmy mestský obvod v [[poľsko]]m meste [[Krakov]] na juhozápade mesta, ktorý sa v roku [[1990]] oddelil od obvodu [[Podgórze]]. Rozloha obvodu je 4 216 ha<ref>http://www.bip.krakow.pl/?sub_dok_id=19950</ref> a v roku [[2025]] tu žilo 66 203 obyvateľov.<ref>https://www.bip.krakow.pl/?dok_id=242410</ref> == Referencie == <references /> == Pozri aj == == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.dzielnica8.krakow.pl/ Oficiálna stránka] {{poľský výhonok}} {{Krakov}} [[Kategória:Krakov]] 4isf9r8yrnl8bqqq3wqdlytgvbwljv9 8203486 8203478 2026-04-25T19:27:26Z Lalina 22926 op 8203486 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Kraków dzielnica VIII Debniki.svg|right|thumb|Poloha]] '''Dębniki''' je ôsmy mestský obvod v [[poľsko]]m meste [[Krakov]] na juhozápade mesta, ktorý sa v roku [[1990]] oddelil od obvodu [[Podgórze]]. Rozloha obvodu je 4 216 ha<ref>http://www.bip.krakow.pl/?sub_dok_id=19950</ref> a v roku [[2025]] tu žilo 66 203 obyvateľov.<ref>https://www.bip.krakow.pl/?dok_id=242410</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.dzielnica8.krakow.pl/ Oficiálna stránka] {{poľský výhonok}} {{Krakov}} [[Kategória:Krakov]] o3vi3grrswk6x883cf5ck0fepjbui1e Poltegor Centre 0 187639 8203365 5309232 2026-04-25T12:00:58Z Lalina 22926 +, akt 8203365 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Poltegor wroclaw.JPG|right|thumb|Poltegor Centre pred rozobratím]] '''Poltegor Centre''' bola do roku [[2007]] najvyššia [[výšková budova]] v [[poľsko]]m meste [[Vroclav]]. Postavená bola v roku [[1982]], mala výšku 125 metrov po vrchol antén, 92 metrov po strechu a 25 poschodí.<ref>[https://polska-org.pl/509031,Wroclaw,Poltegor_dawny.html ''Poltegor (dawny)'']</ref> [[18. január]]a [[2006]] budovu a okolité pozemky kúpil miestny poľský podnikateľ Leszek Czarnecki,<ref>[http://wroclaw.wyborcza.pl/wroclaw/1,35771,3121605.html "Leszek Czarnecki kupił Poltegor"]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://leszek-czarnecki.pl/wysoko.html | tytuł = "Wysoko, wyżej, najwyżej" | opublikowany = leszek-czarnecki.pl | archiwum = https://web.archive.org/web/20110415142932/http://leszek-czarnecki.pl/wysoko.html | zarchiwizowano = 2011-04-15}}</ref> ktorý na jej mieste postavil vyše 200 metrov vysoký polyfunkčný komplex [[Sky Tower (Vroclav)|Sky Tower]]. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://gazetawroclawska.pl/to-byl-symbol-wroclawia-pamietacie-go-jeszcze-z-archiwum/ar/13220809 ''To był symbol Wrocławia. Pamiętacie go jeszcze?'' In: ''Gazeta Wrocławska.'' 30. Mai 2018 ] {{architektonický výhonok}} [[Kategória:Výškové budovy vo Vroclave]] [[Kategória:Bývalé stavby]] 0wec97xjb1p9y4zsdzy61nwp4rnz09g Latgalci 0 188014 8203371 8203336 2026-04-25T12:31:25Z ~2026-20335-96 290941 8203371 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Baltų gentys 12-as amžius.svg|thumb|Územie Latgalov (najsevernejšie zo všetkých baltských kmeňov) v 12. storočí]] {{Dejiny Lotyšska}} '''Latgalci''' alebo '''Latgali''' alebo '''Letgalovia''' sú etnografická skupina [[Lotyši|Lotyšov]]. == Dejiny == Ich pôvod je málo známy. V [[5. storočie|5.]] a [[6. storočie|6. storočí]] žili vo východnej časti dnešného [[Livónsko|Vidzeme]], na pravom brehu [[Daugava|Daugavy]], na sever od [[Selovia|Selov]] a neskôr takmer na celom území tohto regiónu.<ref>{{Cite book |url=https://books.google.com/books?id=TgIWAQAAMAAJ&q=latgalian+vidzeme |title=Humanities and Social Sciences: Latvia |date=2006 |publisher=University of Latvia |pages=24 |language=en}}</ref> Prvýkrát sa ich meno spomína v [[Rižská kronika|Rižskej kronike]] v [[11. storočie|11.]]{{--}}[[12. storočie|12. storočí]]. Po celom ich území obyvatelia vytvorili malé štátiky typu kniežatstva, z ktorých najväčšie boli štáty [[Ersika]], [[Konknese]] a [[Talava]]. Keďže sa územie Latgalov nachádzalo na strete obchodných ciest do [[Rusko|Ruska]], boli povinní platiť daň polackým a [[pskov]]ským kniežatám.<ref>{{Cite book |url=https://books.google.com/books?id=w6W2cHgJE2sC&q=latgalian+polotsk&pg=PA32 |title=A Concise History of the Baltic States |last=Plakans |first=Andrejs |date=2011-02-24 |publisher=Cambridge University Press |isbn=9780521833721 |pages=32 |language=en}}</ref> Politické rozdelenie viedlo k odlišnému vývoju Livónska a Latgalska v rokoch [[1562]] až [[1917]].<ref name="cakuls">{{citácia knihy |autor=Edgars Cakuls |titul=Lettgallen – der unbekannte Südosten Lettlands |vydavateľ=Pustet |miesto=Regensburg |rok=2009 |ISSN=1439-2089 |url=[https://www.owep.de/artikel/704/lettgallen-unbekannte-suedosten-lettlands Online |jazyk = de]}}</ref> == Náboženstvo == Latgalci sa na rozdiel od ostatných Lotyšov vyvíjali na území, ktoré patrilo k [[Dejiny Litvy#Poľsko-Litovská únia|Poľsko-litovskej únii]], preto zostali verní [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej viere]]. Aj dnes sa líšia od prevažne [[Luteránstvo|luterán]]skych Lotyšov svojím rímskokatolíckym náboženstvom. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Selovia]] == Externé odkazy == * [https://www.britannica.com/topic/Latgalian Latgalian] * [https://old.bigenc.ru/ethnology/text/2938452 Latgalci] * [http://www.hrono.info/dokum/povest.html Nestorova kronika] {{Dejepisný výhonok}} [[Kategória:Etniká, národy a národnosti v Lotyšsku]] rk0tzhfxdhorahrstj0jwb8slb3dv4s Kategória:Úmrtia v 20. rokoch 1. storočia pred Kr. 14 192009 8203461 5467582 2026-04-25T18:52:44Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Úmrtia v 1. storočí pred Kr.]] pomocou použitia HotCat 8203461 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|20s BC deaths}} [[Kategória:20. roky 1. storočia pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 1. storočí pred Kr.]] 7erz8txi84w1rnice2edm67capplka5 Kategória:Úmrtia v 90. rokoch 1. storočia pred Kr. 14 192012 8203462 5337783 2026-04-25T18:52:53Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Úmrtia v 1. storočí pred Kr.]] pomocou použitia HotCat 8203462 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|90s BC deaths}} [[Kategória:90. roky 1. storočia pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 1. storočí pred Kr.]] 29l2d8bj2taghvxsk4asyssngus35d8 Rodinný dom na svahu 0 193722 8203378 8006386 2026-04-25T12:53:38Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8203378 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Rodinny dom na svahu 02.jpg|náhľad|Rodinný dom na svahu]] '''Rodinný dom na svahu''' ([[Bratislava]], Bartoňova 7) je osobitným príkladom spojenia [[moderna (začiatok 20. storočia)|moderny]] s [[tradicionalizmus|tradicionalizmom]]. Objavujú sa tu výrazné rohové okná a súčasne plná základná hmota s jej [[monumentalita|monument]]alitou i [[symetria|symetriou]]. [[Integrácia]] symetrie a [[asymetria|asymetrie]] je v modernej [[architektúra|architektúre]] ojedinelým riešením, ktoré nie je náhodným úkazom ale charakteristickým výrazom [[architekt]]ovho spojovania [[avantgarda (umelecké obdobie)|avantgardnosti]] a [[tradícia|tradície]]. Dom patrí medzi vyspelé a dôkladne zrealizované základné konštrukcie i doplnkové kovové súčasti sa navzájom dopĺňajú v kombinácii masívneho a subtílneho. == História vily == Dom bol postavený v rokoch [[1933]]-[[1934]] pre zámožnejšieho stavebníka Ing. Eugena Weisza podľa projektu architekta [[Artúr Szalatnai-Slatinský|Artúra Szalatnaia-Slatinského]]. Dodnes tvorí doklad primeranej [[luxus]]nej stavby, ktorej pôsobenie sa zakladá na modernej jednoduchosti. Dom bol postavený na úzkej [[parcela|parcele]], ktorá stúpa od ulice smerom na juh v dĺžke 62 m s výškovým rozdielom 15 m. == Dispozícia vily == Osemizbový trojposchodový dom stojí na úzkom pozemku v ktorom je [[záhrada]] upravená do piatich [[terasa|terás]]. Dom tvorí kompaktný [[kubus]] so strechou bez presahujúcej rímsy o výmere {{m2|198.16}} obytných plôch a {{m2|259.26}} ostatných. Dispozícia je prostá a veľmi logická, vyplynula z modernej funkcionality a úspornosti. Dom má klasickú tehlovú trojtraktovú konštrukciu s hrúbkou múru 45 cm a priečok 10 cm, so [[železobetón]]ovými stropmi a dreveným krovom. V strede dispozície je [[schodisko]]. Autor rád používa priehľady zo schodiska, či cez schodisko tým že robieva širšie schodiskové zrkadlo. Aj tu je z polkruhového [[segment]]u schodiska priehľad do haly a jeho horné rameno ústi do otvoreného priestoru. Vstup je na dlhšej západnej bočnej strane. Na úrovni vstupu je [[suterén]] s [[kuchyňa (miestnosť)|kuchyňou]], hospodárskymi miestnosťami a garážou. Prízemie tvorí hala, obývacia izba so zimnou záhradou. Má veľké rohové okno až po zem, otočené na juh s priamym vstupom do zadnej záhrady. Smerom do ulice je jedáleň. Na prvom poschodí sa nachádza denná izba, tri spálne, kúpeľňa a predsieň. Na druhom poschodí iba izba pre slúžku. Na každom poschodí je WC. == Architektúra == Pre architektúru domu je charakteristické spojenie moderny s tradicionalizmom. Má tradičnú polvalbovú strechu ale [[fasáda]] je už stroho moderná, so širokými oknami vrátane rohových, ktoré architekt rád používal. Dom je obrátený užšími fasádami do ulice a do záhrady. Uličné (severné) [[priečelie]] je veľmi jednoduché, s dvoma oknami umiestnenými stredovo symetricky. Záhradné (južné) priečelie je o niečo zložitejšie. Jeho základom je mierne porušená osová symetria. Balkón na poschodí vyvažuje posunutie zasklenenej steny z obývačky do záhrady. Povrchová úprava je hladká omietka. == Použitá literatúra == * Dulla, M. - Moravčíková, H. : ''Architektúra Slovenska v 20. storočí'', Slovart, 2002 * ''Sprievodca po architektúre Bratislavy 1918 – 1950'', Meritum, 1996 * Dulla, M. a kol. autorov: ''Majstri architektúry'', Perfekt, 2005 * Moravčíková, H.: ''Architektúra na Slovensku, stručné dejiny'', Slovart, 2005 * Foltyn, L.: ''Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918 – 1939'', [[Spolok architektov Slovenska]], 1993 {{Súradnice|48.145848|17.094501|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Budovy v Bratislave]] [[Kategória:Staré Mesto (Bratislava)]] [[Kategória:Architektúra z 1934]] ox7afoom5epjph535vic0nzxbsng7aj Bábkar 0 198574 8203601 8134424 2026-04-26T06:53:13Z Rudoleska 6810 osoba x herec 8203601 wikitext text/x-wiki '''Bábkar''' ('''bábkár'''), resp. '''bábkarka''' ('''bábkárka''') môže byť: * herec, ktorý sa venuje bábkoherectvu,<ref>{{Citácia | kapitola zborník = bábka | priezvisko = Kačala | meno = Ján | priezvisko2 = Pisárčiková | meno2 = Mária | priezvisko3 = Považaj | meno3 = Matej | titul = Krátky slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = Krátky slovník slovenského jazyka | vydanie = 5 | typ vydania = dopl. a uprav. | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 2020 | strany = 64-65 | isbn = 978-80-8128-261-4 }}</ref><ref name=SSSJ>{{Citácia | kapitola zborník = bábkar | priezvisko = Buzássyová | meno = Klára | priezvisko2 = Jarošová | meno2 = Alexandra (eds.) | odkaz na autora2 = Alexandra Jarošová | titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | odkaz na titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | zväzok = A{{--}}G | Vydanie = 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | rok = 2006 | strana = | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=bábkar&d=sssj | druh nosiča = online | rok prístupu = 2025 | mesiac prístupu = 12 | deň prístupu = 15 | isbn = 80-224-0932-4 }}</ref> pozri [[bábkoherectvo]] * osoba, ktorý vyrába bábky,<ref name=SSSJ/> pozri [[technológ (bábky)]] == Pozri aj == * [[bábka]] * [[bábkové divadlo]] == Referencie == {{Referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} 81fqk6go5yv79qtrk61e9h94i3lldfx Pankrác 0 205648 8203678 7642207 2026-04-26T11:41:57Z Bakjb 236375 + 8203678 wikitext text/x-wiki '''Pankrác''' môže byť: * meno, pozri [[Pankrác (prvé meno)]] * svätec ** kresťanský mučeník z prelomu 3. a 4. storočia, pozri [[Pankrác Rímsky]] ** kresťnaský mučeník 1. storočia, pozri [[Pankrác z Taorminy]] * časť Prahy, pozri [[Pankrác (Praha)]] * pražská väznica, pozri [[Pankrác (väznica)]] * stanica metra v Prahe, pozri [[Pankrác (stanica pražského metra)]] {{Rozlišovacia stránka}} kzc9qmq32nmw1jxmjhci9p595vkop8y Vzdušné sily Slovenskej republiky 0 207726 8203634 8202626 2026-04-26T08:33:04Z ~2026-25477-17 293068 /* Rádiotechnické vojsko */Zmena počtu. 8203634 wikitext text/x-wiki {{Iný význam|vzdušných silách súčasnej [[Slovensko|Slovenskej republiky]]|vzdušných silách [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vojnového Slovenského štátu]] |Slovenské vzdušné zbrane}} {{Infobox Vojenská jednotka |meno = Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky |obrázok = Slovak Air Force logo.png |šírka obrázka = 200px |popis obrázka = Emblém Vzdušných síl OS SR |krajina = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] |existencia = 1993 – súčasnosť |vznik = 1. január 1993 (ako ''Letectvo a protivzdušná obrana Veliteľstva Armády Slovenskej republiky'') |zánik = |typ = [[vojenské letectvo|vzdušné sily]] a [[protivzdušná obrana]] |funkcia = obrana vzdušného priestoru Slovenska, zvrchovanosti Slovenskej republiky, dôležitých politických a hospodárskych centier, regiónov a vojsk pred údermi vzdušného protivníka, priama podpora boja pozemných síl |veľkosť = ~3 200 príslušníkov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lang | meno = Pavel | odkaz na autora = | titul = Střežíme vzdušný prostor Slovenska | periodikum = ATM+ Informační příloha MO ČR a AČR | ročník = 46 | číslo = 2/2014 | strany = 81–83 | issn = 1802-4823}}</ref><br />24 lietadiel, 11 vrtuľníkov<ref name="flightglobal">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = World Air Forces 2023 | url = https://www.flightglobal.com/download?ac=90688 | vydavateľ = flightglobal.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> |posádka = |prezývka = |motto = |velitelia = [[generálmajor]] [[inžinier (akademický titul)|Ing.]] [[Adolf Daubner]] |podriadené jednotky= <div> * [[46. krídlo Kuchyňa]] * [[81. krídlo Sliač]] * [[51. krídlo Prešov]] * [[11. brigáda Vzdušných síl Nitra|11. brigáda VzS Nitra]] * [[2. brigáda Vzdušných síl Zvolen|2. brigáda VzS Zvolen]] </div> |nadradené jednotky = [[Súbor:Slovak Armed Forces logo.svg|22px]] [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Ozbrojené sily SR]] |vojny = |bitky = |znak = <center>[[Súbor:Coat of Arms of Slovakia.svg|75px]]<br />'''Znak'''<br />[[Súbor:Roundel of Slovakia – Low Visibility.svg|75px]]<br />'''Znak v prevedení so zníženou viditeľnosťou'''</center> |útočné lietadlá = [[Aero L-39 Albatros|L-39ZAM]] |bombardovacie lietadlá = |prieskumné lietadlá = [[Let L-410 Turbolet|L-410FG]] |stíhacie lietadlá = [[F-16|F-16C/D Block 70]] |výcvikové lietadlá = [[Aero L-39 Albatros|L-39CM/ZAM]] |dopravné lietadlá = [[Alenia C-27J Spartan|C-27J]], [[Let L-410 Turbolet|L-410UVP-E14/20]] [[Bombardier Global Express]] |bezpilotné lietadlá = |vrtuľníky = |bojové vrtuľníky = |dopravné vrtuľníky = [[Sikorsky UH-60 Black Hawk|UH-60M]], [[Mil Mi-17|Mi-17M/LPZS]] |výcvikové vrtuľníky = }} '''Vzdušné sily Slovenskej republiky''' (oficiálne: '''''Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky'''''; skratka: '''''VzS OS SR''''') sú [[vojenské letectvo|leteckou zložkou]] [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Ozbrojených síl Slovenskej republiky]], ktorej úlohou je zabezpečenie obrany vzdušného priestoru [[Slovensko|Slovenska]], obrana zvrchovanosti Slovenskej republiky, dôležitých politických a hospodárskych centier, regiónov a vojsk pred údermi vzdušného protivníka, ako aj priama podpora boja [[Pozemné sily Slovenskej republiky|pozemných síl]].<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veliteľstvo vzdušných síl OS SR | url = http://www.vvzs.mil.sk/86/ | vydavateľ = vvzs.mil.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170524154942/http://www.vvzs.mil.sk/86/ | dátum archivácie = 2017-05-24 }}</ref> Veliteľom vzdušných síl je od [[31. január]]a [[2025]] generálmajor Ing. [[Adolf Daubner]] M.Sc.<ref name="mil-slavnostny-akt-odovzdania-a-prevzatia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slávnostný akt odovzdania a prevzatia velenia u Vzdušných síl OS SR | url = https://www.mil.sk/113204/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-16 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Názov == * od 1. januára 1993 do 1. januára 2000: '''''Letectvo a protivzdušná obrana Armády Slovenskej republiky''''' * od 1. januára 2000 do 1. júla 2002: '''''Vzdušné sily Armády Slovenskej republiky''''' * od 1. júla 2002: '''''Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky''''' == Velitelia Vzdušných síl == * od 1. januára 1993 do 1. septembra 1994: genmjr. Ing. [[Štefan Gombík]] (veliteľ Letectva a protivzdušnej obrany Veliteľstva ASR)<ref name="mosr-vzdusne-sily-os-sr">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vzdušné sily OS SR | url = https://www.mosr.sk/vzdusne-sily-os-sr/?mnu=286 | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * od 1. septembra 1994 do 1. januára 2000: genpor. Ing. Štefan Gombík (náčelník Štábu letectva a protivzdušnej obrany GŠ ASR)<ref name="mosr-vzdusne-sily-os-sr"/> * od 1. januára 2000 do 1. novembra 2005: genmjr. Ing. [[Jozef Dunaj]] (veliteľ vzdušných síl)<ref name="mosr-vzdusne-sily-os-sr"/> * od 1. novembra 2005 do 26. mája 2010: genmjr. Ing. [[Juraj Baránek]]<ref name="mosr-vzdusne-sily-os-sr"/> * od 26. mája 2010 do 15. septembra 2012: genmjr. Ing. [[Martin Babiak]]<ref name="mosr-vzdusne-sily-os-sr"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 20 rokov vesmírnej misie Štefánik | url = http://kozmonautika.sk/2019/01/24/20rokovstefanik/ | vydavateľ = kozmonautika.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> * od 15. septembra 2012 do 1. augusta 2017: genmjr. Ing. [[Miroslav Korba]]<ref name="mosr-vzdusne-sily-os-sr"/> * od 1. augusta 2017 do 1. januára 2021: genmjr. Ing. [[Ľubomír Svoboda]]<ref name="mil-zmeny-2021"/><ref name="mosr-vzdusne-sily-os-sr"/> * od 1. januára 2021: genmjr. Ing. [[Róbert Tóth]]<ref name="ossr-zmeny2020">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vzdušné sily majú nového zástupcu veliteľa a náčelníka štábu | url = https://www.ossr.sk/93718/?pg=1 | vydavateľ = ossr.sk | dátum vydania = 2020-10-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220318080349/https://www.ossr.sk/93718/?pg=1 | dátum archivácie = 2022-03-18 }}</ref> * od 1. januára 2025: brig. gen. Ing. [[Martin Kuterka]].<ref name="mil-zmeny-2021">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zmeny vo velení vzdušných síl | url = https://vvzs.mil.sk/94601/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-28 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210128123621/https://vvzs.mil.sk/94601/?pg=1 | dátum archivácie = 2021-01-28 }}</ref> * od 31. januára 2025: genmjr. Ing. [[Adolf Daubner]] == História == === Vznik === V dôsledku zmenenej geopoliticko-vojenskej situácie po roku [[1989]] sa velenie vtedajšej federálnej [[Česko-slovenská armáda|Česko-slovenskej armády]] snažilo posilniť vzdušnú obranu [[Slovenská republika (1990 – 1992)|Slovenska]]. Od [[7. máj]]a [[1991]] tak bola na leteckej základni [[Letecká základňa Sliač|Sliač]] dislokovaná 81. samostatná stíhacia letka, ktorá spolu so zabezpečovacím práporom plnila úlohy pohotovostného systému a položila základ súčasných Vzdušných síl OS SR. Neskôr bola zreorganizovaná na 1. stíhací letecký pluk. Dňa [[30. november|30. novembra]] 1991 bolo vo [[Zvolen]]e vytvorené veliteľstvo 1. divízie protivzdušnej obrany. Postupne mu boli podriadené protilietadlové raketové útvary v [[Nitra|Nitre]], [[Rožňava|Rožňave]] a [[Pezinok|Pezinku]], ako aj rôzne zabezpečovacie útvary.<ref name=historia>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fórum portálu CS PVO 1950-1992 | url = https://forum.presscont.eu/viewtopic.php?f=82&t=303 | vydavateľ = forum.presscont.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171023230552/https://forum.presscont.eu/viewtopic.php?f=82&t=303 | dátum archivácie = 2017-10-23 }}</ref> V [[október|októbri]] [[1992]] bola federálnym ministerstvom obrany [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|ČSFR]] vyčlenená skupina pod velením [[generálmajor]]a [[inžinier (akademický titul)|Ing.]] Jána Váňu. Cieľom tejto skupiny bolo vytvoriť organizačné štruktúry budúceho letectva a protivzdušnej obrany SR a zabezpečiť bojaschopnosť letectva a protivzdušnej obrany Slovenska po zániku [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Postupne sa táto skupina rozrastala a [[1. november|1. novembra]] 1992 vznikla Správa letectva a protivzdušnej obrany pre Slovensko so sídlom v [[Trenčín]]e, ktorej činnosť skončila [[31. december|31. decembra]] 1992. Dňom [[1. január]]a [[1993]], spolu so vznikom samostatného [[Slovensko|Slovenska]], vzniká ''Letectvo a protivzdušná obrana Veliteľstva Armády Slovenskej republiky'', ktorého veliteľom bol menovaný [[generálporučík]] Ing. Štefan Gombík. === Obdobie pred vstupom do NATO (1993 – 2004) === [[Súbor:Slovakian Aerobatics Team The Albatrosses (4632150769).jpg|thumb|left|Akrobatická skupina [[Biele Albatrosy]] na [[Royal International Air Tattoo]] 1993 vo [[RAF Fairford|Fairforde]]]] Zánikom Česko-Slovenska a následným delením majetku Slovensko prevzalo a presunulo na svoje územie 167 lietadiel a 64 vrtuľníkov<ref name=fv>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prehľad rozdelenia vojenských lietadiel po rozpade ČSFR : Vyhledávací přehledy letounů databáze Naše letadla | url = http://forum.valka.cz/topic/view/91146 | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref>, spolu s príslušným materiálom a niekoľko protilietadlových kompletov. Zároveň sa organizovalo preškoľovanie niekoľko desiatok technikov a [[pilot]]ov. Letectvo a protivzdušná obrana Armády SR bolo dislokované na piatich leteckých základniach a malo vo výzbroji 229<ref>brožúra II. Slovenský medzinárodný letecký deň SIAD 1994, str. 8</ref> lietadiel a vrtuľníkov rôznych typov; [[stíhacie lietadlo|stíhačky]](9× [[Mikojan-Gurevič MiG-29|MiG-29A]], 1× [[Mikojan-Gurevič MiG-29|MiG-29UB]], 13× [[Mikojan-Gurevič MiG-21|MiG-21MA]], 36× [[Mikojan-Gurevič MiG-21|MiG-21MF]], 8× [[Mikojan-Gurevič MiG-21|MiG-21R]], 11× [[Mikojan-Gurevič MiG-21|MiG-21UM]] a 2× [[Mikojan-Gurevič MiG-21|MiG-21US]]), [[stíhací bombardér|stíhacie bombardéry]] (18× [[Suchoj Su-22 (Su-17, Su-20)|Su-22M4]] a 3× [[Suchoj Su-22 (Su-17, Su-20)|Su-22UM-3K]]), [[bojové lietadlo|bojové]] (12× [[Suchoj Su-25|Su-25K]] a 1× [[Suchoj Su-25|Su-25UBK]]), [[cvičné lietadlo|cvičné]] [[prúdový motor|prúdové]] (16× [[Aero L-29 Delfín|L-29]], 8× [[Aero L-39 Albatros|L-39C]], 2× [[Aero L-39 Albatros|L-39MS]], 2× [[Aero L-39 Albatros|L-39V]] a 9× [[Aero L-39 Albatros|L-39ZA]]), [[helikoptéra|vrtuľníky]] (17× [[Mil Mi-2|Mi-2]], 1× [[Mil Mi-8|Mi-8PPA]], 2× [[Mil Mi-8|Mi-8PS]], 6× [[Mil Mi-8|Mi-8T]], 15× [[Mil Mi-17|Mi-17]], 2× [[Mil Mi-17|Mi-17Z-2]], 8× [[Mil Mi-24|Mi-24D]], 1× [[Mil Mi-24|Mi-24DU]], 10× [[Mil Mi-24|Mi-24V]]), [[dopravné lietadlo|dopravné]] (2× [[Let L-410 Turbolet|L-410MA]], 2× [[Let L-410 Turbolet|L-410FG]], 1× [[Let L-410 Turbolet|L-410UVP]], 1× [[Let L-410 Turbolet|L-410UVP-E]], 3× [[Let L-410 Turbolet|L-410UVP-T]], 1× [[Antonov An-12|An-12BP]], 2× [[Antonov An-24|An-24V]], 2× [[Antonov An-26|An-26]] a 1× [[Tupolev Tu-154|Tu-154B-2]]) a [[bezpilotné lietadlo|bezpilotné prostriedky]] VR-3 Rejs.<ref name=fv /> V rámci prvej deblokácie [[Rusko|ruského]] dlhu, od [[december|decembra]] [[1993]] do [[január]]a [[1994]], bolo na Slovensko dodaných päť stíhacích MiGov-29A (reg. č. 0619, 0820, 0921, 2022, 2123) a 1 cvičný MiG-29UB (reg. č. 1303). V roku 1994 bol v súlade s Koncepciou výstavby Armády SR do roku 2000 vytvorený Generálny štáb Armády SR a v jeho rámci Štáb letectva a protivzdušnej obrany. V tom istom roku bola zrušená 1. divízia protivzdušnej obrany a letectva a na jej základoch [[1. november|1. novembra]] 1994 vznikol 3. zbor letectva a protivzdušnej obrany (3. zbor LaPVO).<ref name=historia/> [[Súbor:Slovak Air Force Mikoyan-Gurevich MiG-21MF Kral-4.jpg|thumb|left|[[Mikojan-Gurevič MiG-21|Mikojan-Gurevič MiG-21MF]] (reg. č. 7713) na Slovenskom medzinárodnom leteckom dni SIAD 1997 na [[Letisko M. R. Štefánika|bratislavskom letisku]]]] Od [[1. marec|1. marca]] [[1995]] slovenské vojenské letectvo nahradilo organizáciu leteckých plukov [[Sovietsky zväz|sovietskeho]] typu západným systémom [[krídlo (letecká jednotka)|krídel]] a [[letka (letecká jednotka)|letiek]]. Významnou udalosťou v existencii 3. zboru LaPVO sa v roku 1995 stali bojové streľby stíhacieho letectva na strelnici [[Ustka]] v [[Poľsko|Poľsku]] a v roku [[1996]] bojové streľby protilietadlových raketových kompletov na strelnici [[Šabla (obec)|Šabla]] v [[Bulharsko|Bulharsku]]. Stíhacie lietadlá MiG-29A a MiG-21MF 31. stíhacieho leteckého krídla zo základne Sliač po prvý raz v histórii slovenského letectva odpálili riadené strely [[K-13 (raketa vzduch-vzduch)|R-3S]], [[K-13 (raketa vzduch-vzduch)|R-13]] a [[R-60 (raketa vzduch-vzduch)|R-60]] na cvičný cieľ SAB-250-200. Podobne vybrané obsluhy protilietadlových raketových kompletov 37. protilietadlovej raketovej brigády Pezinok vykonali ostré bojové streľby raketami [[S-125 Neva|S-125]] na cvičný cieľ Koliber. Ďalšou významnou udalosťou v histórii Letectva a protivzdušnej obrany Armády SR bola reprezentácia slovenského stíhacieho pilota [[podplukovník|pplk.]] Ing. [[Ivan Hůlek|Ivana Hůleka]], ktorý ako prvý na svete získal dvakrát putovnú cenu ''The Super King Trophy'' pre najlepšieho stíhacieho pilota na [[Royal International Air Tattoo]] vo [[RAF Fairford|Fairforde]] v rokoch 1995 a 1998.<ref name=historia/> V roku 1995 bolo tiež vyradených 21 stíhačiek MiG-21 v súlade s [[Európa|európskymi]] dohodami o počte zbraní. Dňa [[15. marec|15. marca]] 1995 havaroval L-29 Delfín (reg. č. 3302) pri cvičnom lete vo výcvikovom priestore Javorina. Pri nehode zahynul pilot [[major|mjr.]] Ing. Jaroslav Horník †.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = L-29 993302 : L-29 | url = http://forum.valka.cz/topic/view/52319 | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od [[december|decembra]] 1995 do [[január]]a [[1996]], v rámci druhej deblokácie ruského dlhu, bolo na Slovensko dodaných sedem stíhacích MiGov-29A (reg. č. 6124, 6425, 6526, 6627, 6728, 6829, 6930) a 1 cvičný MiG-29UB (reg. č. 5304). [[Súbor:Een MiG-29 van de Slowaakse luchtmacht in de vlucht (2156 018809).jpg|thumb|[[Mikojan-Gurevič MiG-29|MiG-29A]] (reg. č. 6728) počas letu, 1999]] Koniec [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]] bol charakteristický hlavne nedostatkom finančných prostriedkov prideľovaných na prevádzku celého vojenského letectva, čo bolo príčinou postupného znižovania počtu letuschopných lietadiel. Obdobie rokov [[1998]] až [[1999]] bolo najkritickejšie, pretože financie neboli takmer na nič. Letectvo a protivzdušná obrana Armády SR síce mali 24 stíhačiek MiG-29, ale letuschopné boli iba tri stroje.{{#tag:ref|Pravdepodobne z tohto obdobia pochádzala fáma o troch letuschopných slovenských stíhačkách, ktorá sa udržiavala hlavne medzi laickou verejnosťou. Napriek tomu, že v rokoch 2005 až 2006 bolo čiastočne zmodernizovaných 12 kusov stíhačiek MiG-29, ktoré boli formálne odovzdané vzdušným silám v roku 2008, bola táto nepravdivá informácia stále pomerne rozšírená. Jedným z dôvodov bola nesprávna interpretácia informácie médiami alebo samotnými ľuďmi ohľadom troch ozbrojených stíhačiek, ktoré boli vyčlenené pre pohotovostný systém ochrany vzdušného priestoru SR v rámci integrovaného systému NATINAMDS. Zvyšné lietadlá MiG-29 slúžili na zabezpečenie výcviku, kým niektoré boli na pravidelných servisných prácach.|group=pozn.}} K [[1. január]]u [[2000]] vzniká [[Veliteľstvo Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky|Veliteľstvo vzdušných síl]] z bývalého 3. zboru letectva a protivzdušnej obrany, čím bola zrealizovaná jedna z úloh reformného procesu rezortu obrany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Veliteľstvo vzdušných síl OS SR | url = http://www.vvzs.mil.sk/86/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.07.2017 | vydavateľ = Veliteľstvo Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky | miesto = Zvolen | jazyk = slovenčina | url archívu = https://web.archive.org/web/20170524154942/http://www.vvzs.mil.sk/86/ | dátum archivácie = 2017-05-24 }}</ref> Bola vytvorená nová organizačná štruktúra veliteľstva podľa vzoru armád NATO a zároveň vypracované základné dokumenty potrebné pre činnosť veliteľstva. Do funkcie veliteľa vzdušných síl bol ustanovený [[plukovník generálneho štábu|plk. gšt.]] Ing. [[Jozef Dunaj]]. Dňa [[3. jún]]a 2000 havaroval počas letovej ukážky skupiny [[Biele Albatrosy]] jeden L-39C Albatros (reg. č. 4355). Pri tejto nehode zahynul pilot mjr. Ing. Ľuboš Novák †. V roku [[2002]] sa uskutočnili ostré bojové streľby letectva a protivzdušnej obrany v Poľsku lietadlami MiG-29 a protilietadlovými raketovými kompletmi [[2K12 Kub]] s výbornými výsledkami. Rok 2002 bol aj tragický. Večer [[6. november|6. novembra]] 2002 vykonávala dvojica pilotov mjr. Ing. Martin Hronec a mjr. Ing. Marián Katuška nácvik vzdušného boja na stíhačkách MiG-29A. Vzlietli zo základne Sliač, pričom v ten deň boli obaja piloti už tretíkrát vo vzduchu. Pri nácviku bojovej situácie mal Hronec v svojom lietadle (reg. č. 6930) unikať a Katuška ho mal so svojím strojom (reg. č. 6829) stíhať, zamerať [[radar]]om a simulovať zostrelenie. Okolo 20:40 [[stredoeurópsky čas|SEČ]] však v priestore nad [[Slovenský raj|Slovenským rajom]] vo výške asi 4 000 [[meter|m]] Katuškovo lietadlo z dnes už neznámych príčin odzadu alebo zboku narazilo do Hroncovho stroja. Lietadlá sa začali rútiť k zemi. Hronec sa úspešne katapultoval a pristál na [[padák]]u. Katuškov osud bol zatiaľ nejasný. Začala sa pátracia a záchranná akcia. O 22:07 hod. sa v lokalite [[Grajnár (sedlo)|Grajnár]] našli trosky stíhačky reg. č. 6930 a o 22:25 hod. záchranári našli pilota Martina Hronca vďaka ohňu, ktorý založil. Pilot mal na tele odreniny a bol v zlom psychickom stave. Vypočuli ho a odovzdali do starostlivosti Rýchlej zdravotníckej pomoci. Previezli ho do nemocnice v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]] a potom do Leteckej vojenskej nemocnice v [[Košice|Košiciach]]. Medzitým sa pokračovalo v pátraní po troskách lietadla reg. č. 6829 a jeho pilotovi Mariánovi Katuškovi. Kvôli tme a zníženej viditeľnosti sa pátranie muselo na niekoľko hodín prerušiť a pokračovalo sa až ráno [[7. november|7. novembra]]. Záchranári našli telo Mariána Katušku bez známok života zakliesnené v kokpite jeho lietadla asi 300 metrov od cesty na kopci Grajnár neďaleko obce [[Hnilčík]]. Vojaci sa na mieste nehody vyjadrili, že mal odistenú kabínu. Možno predpokladať, že predtým, ako sa zrútil na zem, sa pokúsil katapultovať. Na zemi nebol nikto zranený. Trosky oboch stíhačiek boli roztrúsené asi v [[kilometer|kilometrovom]] okruhu v členitom teréne. Príčinou havárie bolo ľudské zlyhanie pri organizácii výcviku a riadenia letovej prevádzky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = (rf,ČTK; top) | odkaz na autora = | titul = Cvičný boj stál pilota stíhačky život | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/719813/cvicny-boj-stal-pilota-stihacky-zivot.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2002-11-08 | dátum prístupu = 2022-09-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Slováci přišli o migy a zkušeného pilota | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/slovaci-prisli-o-migy-a-zkuseneho-pilota.A021106_232533_zahranicni_itu | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2002-11-07 | dátum prístupu = 2022-09-03 }}</ref> S blížiacim sa vstupom Slovenska do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] boli z výzbroje do roku [[2003]] vyradené v tom čase už zastarané lietadlá Su-22, Su-25, L-29 Delfín a MiG-21. === 2004 – 2019 === [[Súbor:MiG-29 Slovakia (20933685810).jpg|thumb|right|MiG-29AS (reg. č. 0619) v digitálnej kamufláži po modernizácii]] Po vstupe Slovenska do NATO bolo potrebné modernizovať lietadlá vzdušných síl, respektíve dosiahnuť kompatibilitu s technikou NATO. V rokoch [[2005]] až [[2006]] bola v [[Letecké opravovne Trenčín|Leteckých opravovniach Trenčín]] vykonaná čiastočná modernizácia stíhačiek MiG-29 v spolupráci s výrobcom lietadiel [[MiG|RSK MiG]] a spoločnosťami [[Rockwell Collins]] a [[BAE Systems]]. Stroje boli vybavené vyspelejšími komunikačnými prostriedkami a systémami kompatibilnými s technikou NATO (navigačný a komunikačný systém, systém identifikácie vlastný/cudzí, [[Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo|ICAO]] normy), pričom morálne a technicky zastaraný zbraňový systém lietadla už nebol modernizovaný. Okrem iného avionika prešla na anglosaský nemetrický systém. Dvanásť modernizovaných strojov (10 jednomiestnych verzie AS a 2 dvojmiestne UBS), z ktorých dva (reg. č. 0619 a 0921) získali aj novú tzv. digitálnu kamufláž, bolo formálne odovzdaných vzdušným silám [[29. február]]a [[2008]] na základni Sliač. Dňa [[19. január]]a 2006 stratili slovenské vzdušné sily jeden Antonov An-24 (reg. č. 5605) pri [[Letecké nešťastie slovenského An-24|leteckej katastrofe]]. Pri náraze lietadla do zalesneného kopca medzi obcami [[Hejce]] a [[Telkibánya]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] zahynulo 41 vojakov a jeden civilný zamestnanec [[Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|Ministerstva obrany SR]]. Nehodu prežil jeden vojak, pplk. [[Martin Farkaš]]. Lietadlo sa za tmy a priaznivých meteorologických podmienok blížilo ku [[Letisko Košice|košickému letisku]], pričom privážalo späť slovenských príslušníkov síl [[Sily pre Kosovo|KFOR]] z polročnej služby v [[Kosovo|Kosove]]. V [[september|septembri]] [[2011]] boli vyradené zo služby všetky zostávajúce vrtuľníky Mil Mi-24.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Timková | meno = Ingrid | autor = | odkaz na autora = | titul = Vrtuľníky Mi-24 vzlietli v Prešove naposledy | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://presov.korzar.sme.sk/c/6064088/vrtulniky-mi-24-vzlietli-v-presove-naposledy.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2011-09-21 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref> Dňa [[20. december|20. decembra]] [[2012]] došlo k incidentu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/uvlni/SKS2012004_web.pdf | vydavateľ = telecom.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170907124638/http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava%2Fuvlni%2FSKS2012004_web.pdf | dátum archivácie = 2017-09-07 }}</ref>, kedy sa MiG-29AS (reg. č. 0921) slovenských vzdušných síl nebezpečne priblížil k civilnému súkromnému lietadlu [[Beechcraft Super King Air|Beechcraft B200 Super King Air]], na ktorom sa inicializoval protizrážkový systém.<ref name=blizkastihacka>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = |titul = Vojenská stíhačka ohrozila civilné lietadlo | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/258939-vojenska-stihacka-ohrozila-civilne-lietadlo/ | dátum vydania = 13.02.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.02.2013 | vydavateľ = Pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[28. júl]]a [[2015]] počas cvičenia pristávania v teréne došlo následkom poveternostných podmienok k zrúteniu vrtuľníka Mi-17M (reg. č. 0812) pri osade Hradisko (na území obce [[Terňa]]). Krátko po havárii podľahol svojím zraneniam druhý pilot [[kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] Ing. Richard Sépi. Kapitán vrtuľníka kpt. Ing. Peter Pavlinský a palubný technik [[podpráporčík|pprap.]] Tibor Šoltés utrpeli ťažké zranenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = |titul = Prehľad nehôd Slovenského vojenského letectva a lietadiel Leteckého útvaru Ministerstva vnútra SR. | url = http://forum.valka.cz/topic/view/91981 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 01.09.2017 | vydavateľ = forum.valka.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Vzhľadom na zámer komplexného zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenska a vzdušného priestoru [[Česko|Česka]] prostredníctvom vzájomnej spolupráce, vláda SR vyslovila súhlas s vyslaním príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky na územie Česka a s prítomnosťou príslušníkov [[Armáda Českej republiky|Armády Českej republiky]] na území Slovenska za účelom spolupráce pri vzájomnej obrane vzdušného priestoru na základe Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci pri vzájomnej obrane vzdušného priestoru, ktorá bola podpísaná v [[Brusel]]i [[15. február]]a [[2017]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = vlastnymat.docx | url = http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-209083?prefixFile=m_ | vydavateľ = rokovania.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[27. marec|27. marca]] 2017 došlo na základni Sliač k závažnej leteckej nehode, pri ktorej havarovalo súkromné lietadlo L-29 Delfín (OM-JLP, rok výroby 1965, výrobné číslo 591683, vlastník Ing. Ľudovít Francl, PhD.)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://letectvo.nsat.sk/wp-content/uploads/sites/2/2014/07/WEB-03_05_20181.pdf | vydavateľ = letectvo.nsat.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-06 | miesto = | jazyk = }}</ref>, pričom sa kĺzalo 755 metrov po [[vzletová a pristávacia dráha|vzletovej a pristávacej dráhe]] (VPD). Následne bola VPD zablokovaná, čo znemožnilo prípadný štart pohotovostných lietadiel MiG-29, a tak celkovo 1 hodinu a 42 minút bola narušená nepretržitá obrana nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenska v rámci integrovaného systému [[NATO Integrated Air and Missile Defence System|NATINAMDS]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/uvlni/ZS_SKA2017002_web.pdf | vydavateľ = telecom.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171012151746/http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava%2Fuvlni%2FZS_SKA2017002_web.pdf | dátum archivácie = 2017-10-12 }}</ref> V oblasti medzi mestom [[Sliač]] a obcou [[Kováčová (okres Zvolen)|Kováčová]] sa [[10. október|10. októbra]] [[2018]] o 14:07 [[stredoeurópsky letný čas|SELČ]] zrútil kvôli zlyhaniu motora L-39ZAM Albatros (reg. č. 4711), pričom sa piloti kpt. Ing. Tomáš Kropáček a mjr. Ing. Peter Gregor úspešne katapultovali a z incidentu vyviazli bez zranení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Medzi Sliačom a Kováčovou sa zrútilo vojenské lietadlo L-39, piloti sa katapultovali | url = https://www.mod.gov.sk/42848-sk/medzi-sliacom-a-kovacovou-sa-zrutilo-vojenske-lietadlo-l-39-piloti-sa-katapultovali/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-10-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Hlavnou príčinou vzniku nehody bolo presunutie páky ovládania motora do polohy stop, z dôvodu čiastočného zlyhania kulisy zarážky voľnobehu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Piloti z havarovaného lietadla L-39 sú mimo ohrozenia života | url = https://www.mod.gov.sk/42849-sk/piloti-z-havarovaneho-lietadla-l-39-su-mimo-ohrozenia-zivota/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-10-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pilotov z havarovaného lietadla L-39 už prepustili z nemocnice do domáceho liečenia | url = https://www.mod.gov.sk/42853-sk/pilotov-z-havarovaneho-lietadla-l-39-uz-prepustili-z-nemocnice-do-domaceho-liecenia/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-10-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> K udalosti došlo pri plnení cvičných úloh – vzdušných bojov a pri príprave na pristátie na sliačskom letisku. ''„Lietadlo už bolo v pristávacej konfigurácii, malo už vysunutý podvozok a klapky,“'' priblížil veliteľ Vzdušných síl OS SR generálmajor Ing. [[Ľubomír Svoboda]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Gajdoš: Vojenské lietadlo sa zrútilo pre poruchu motora | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/brief-p-gajdos-vojenske-lietadlo/353814-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-10-10 | dátum prístupu = 2018-10-10 }}</ref> ==== Havária MiGu-29 v roku 2019 ==== [[Súbor:Slovak Air Force Mikoyan-Gurevich MiG-29AS (9-12A) Kral-1.jpg|thumb|right|MiG-29AS (reg. č. 6526), ktorý sa 28. septembra 2019 zrútil pri obci [[Nové Sady (okres Nitra)|Nové Sady]]]] Dňa [[28. september|28. septembra]] [[2019]] o 20:08 SELČ vzlietla zo základne Sliač dvojica MiGov-29AS na pravidelný [[Quick Reaction Alert|vzlet v ostrej pohotovosti]] (''Quick Reaction Alert'', ''QRA''), ktorý sa uskutočnil na základe výzvy kombinovaného centra vzdušných operácií v [[Combined Air Operations Centre Uedem|Uedeme]] v [[Nemecko|Nemecku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.ta3.com/clanok/1187779/tb-j-nada-o-vysledkoch-vysetrovania-nehody-mig-29.html |dátum prístupu=2020-07-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200716101501/https://www.ta3.com/clanok/1187779/tb-j-nada-o-vysledkoch-vysetrovania-nehody-mig-29.html |dátum archivácie=2020-07-16 }}</ref> Nakoniec išlo o cvičný vzlet. O 21:12 hod. jedno z dvojice lietadiel QRA pristálo na Sliači. Pilot, ktorému sa podarilo na druhý pokus, z opačného smeru (RWY18) úspešne pristáť na Sliači, bol pplk. Ing. Marián Bukovský, ktorý pôsobil ako zástupca veliteľa [[81. krídlo Sliač|Taktického krídla Sliač]]. Ministerstvo obrany jeho meno oficiálne nepotvrdilo, na tlačovej konferencii ho označovalo len skratkou „SK-01“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Pilot dostal nesprávne pokyny a došlo mu palivo, ukázalo vyšetrovanie pádu stíhačky | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1965761/pilot-dostal-nespravne-pokyny-a-doslo-mu-palivo-ukazalo-vysetrovanie-padu-stihacky/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-13 | dátum prístupu = 2020-07-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Videovizitka pplk. Marian “BUKER” Bukovský | url = https://www.siaf.sk/aktuality/archiv/2012/videovizitka-pplk-marian-buker-bukovsky.html | vydavateľ = siaf.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-14 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200714150653/https://www.siaf.sk/aktuality/archiv/2012/videovizitka-pplk-marian-buker-bukovsky.html | dátum archivácie = 2020-07-14 }}</ref> Druhý MiG-29AS (reg. č. 6526), ktorý pilotoval mjr. Ing. Ján Kurtík, označovaný skratkou „SK-02“, sa takisto pokúsil pristáť na základni Sliač, čo sa mu však kvôli ďalej sa zhoršujúcim poveternostným podmienkam nepodarilo a bol navigovaný na záložné [[Letisko M. R. Štefánika|letisko v Bratislave]]. Približne o 21:30 hod. sa však zrútil pri obci [[Nové Sady (okres Nitra)|Nové Sady]] v miestnej časti Ceroviny (okres [[Nitra (okres)|Nitra]]).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Pilot dostal nesprávne pokyny a došlo mu palivo, ukázalo vyšetrovanie pádu stíhačky | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1965761/pilot-dostal-nespravne-pokyny-a-doslo-mu-palivo-ukazalo-vysetrovanie-padu-stihacky/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-13 | dátum prístupu = 2024-04-14 }}</ref> Lietadlo začalo po páde horieť a na miestne zasahovalo 12 hasičov z Nitry. Pilot sa úspešne katapultoval a po pristátí na padáku v priestore obce [[Podhorany (okres Nitra)|Podhorany]] si aj s pomocou miestneho občana privolal sanitku, ktorá ho previezla do nitrianskej nemocnice. ''„Predtým, ako sa stihol katapultovať, nasmeroval pád lietadla do neobývanej oblasti, kde nevznikli škody na životoch ani majetku civilnému obyvateľstvu,“'' skonštatoval vtedajší minister obrany [[Peter Gajdoš]]. Príčinou nehody bol nedostatok paliva a následné rozhodnutie pilota o katapultáži.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Príčinou nehody MiG-29 bol nedostatok paliva | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/557181-pricinou-nehody-mig-29-bol-nedostatok-paliva/? | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-13 | dátum prístupu = 2020-07-14 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cuprik | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = Piloti neodhadli palivo. Skončilo sa vyšetrovanie pádu MiG-29 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22445774/skoncilo-sa-vysetrovanie-padu-stihacky-mig-29.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-13 | dátum prístupu = 2020-07-14 }}</ref> Minister obrany ďalej zdôraznil, že nehodu nezapríčinil stav lietadla, ani nedostatok kompetencie zo strany pilota.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR/TERAZ.sk | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Pri Nových Sadoch spadlo stíhacie lietadlo MiG-29 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/pri-zlatych-moravciach-spadlo-stihacie/421224-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-28 | dátum prístupu = 2019-09-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = Cuprik | meno2 = Roman | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Pri Nových Sadoch v nitrianskom okrese spadlo stíhacie lietadlo MiG-29 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22223927/pri-zlatych-moravciach-spadlo-stihacie-lietadlo-mig-29.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-28 | dátum prístupu = 2019-09-29 }}</ref> V roku 2019 sa priemerný ročný nálet na operačného pilota MiGu-29 znížil na 40:55 letových hodín (základná kvalifikácia na plnenie úloh – 75 letových hodín, štandard NATO – 180 letových hodín) najmä v dôsledku nízkej prevádzkyschopnosti lietadiel MiG-29. Na prevádzkyschopnosti lietadiel v prvom polroku 2019 sa napriek zásobovaniu náhradnými dielcami odrazil, okrem ďalších faktorov, dlhodobo neriešený problém otázky náhrady motorov [[Klimov RD-33|RD-33]] po vyčerpaní ich technickej životnosti. Aby nedošlo ku kolapsu prevádzky, Ministerstvo obrany SR na vlastné náklady opravilo deväť motorov RD-33, ktoré boli dodané z opravy [[30. júl]]a 2019. Časť z nich bola zaradená do prevádzky z dôvodu náhrady motorov poškodených nasatím cudzích predmetov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Komplexné hodnotenie obrany Slovenskej republiky za rok 2019 | url = https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=E39A744C4DA14B1593D75C60FDDF2AC2-CC24FB99522A36CEE7E18A9BA90DCAC6 | vydavateľ = rokovania.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Revízia výdavkov na obranu - Záverečná správa | url = https://www.mfsr.sk/files/archiv/63/revizia_obrana_20200701.pdf | vydavateľ = mfsr.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2019 sa celkovo zaznamenalo 43 leteckých udalostí, čo bol nárast oproti predchádzajúcemu roku o 15 udalostí. Ale nálet na jednu leteckú udalosť klesol zo 152 letových hodín (LH) v roku 2018 na 96 LH, pričom požadovaná hodnota bola 160 LH. Tento hlavný ukazovateľ bol meradlom bezpečnosti letov. Opätovne sme nedosiahli hlavný ukazovateľ, čo spôsobilo predovšetkým prevádzkové opotrebenie techniky, ktorá bola na konci svojej životnosti. Týkalo sa to predovšetkým lietadiel MiG-29, pričom bezpečnosť letov a nízky nálet pilotov silno ovplyvňovala nízka dostupnosť leteckej techniky, ktorá bola spôsobená najmä zdĺhavým a nepružným obstarávaním náhradných dielov a služieb, napriek jestvujúcej abonentnej zmluve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ROČENKA MINISTERSTVA OBRANY SLOVENSKEJ REPUBLIKY | url = https://www.mosr.sk/data/files/4075_rocenka_2019_web-redux.pdf | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Veliteľ Marián Bukovský po havárii odišiel na začiatku roka [[2020]] z ozbrojených síl, pilot Ján Kurtík po zotavení sa ďalej lietal a z armády odišiel o dva roky neskôr. Škoda na lietadle a munícii bola ministerstvom obrany odhadnutá na 38 miliónov [[euro|eur]]. Ministerstvo obrany však muselo ruskej štátnej spoločnosti RSK MiG vyplatiť 2,6 mil. eur ako kompenzáciu zničeného materiálu. Do stíhačiek sa pri údržbe montovali zariadenia, ktoré boli vo vlastníctve tejto spoločnosti. Podľa ministerstva boli „prakticky na všetkých“ MiGoch. Zariadenia montovali pracovníci spoločnosti MiG z Ruska v priestoroch základne Sliač na základe abonentnej zmluvy. Prvá bola podpísaná za [[Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006|druhej Dzurindovej vlády]] v [[december|decembri]] 2005. Podľa ministra Jaroslava Naďa na Sliači pôsobilo 15 až 40 ľudí z RSK MiG. Abonentný systém mal súčiastky zlacnieť a zároveň skrátiť opravu lietadiel. Kvôli utajeniu nie je jasné, koľko slovenské vzdušné sily platili ruskej štátnej firme. Podľa dokumentu vtedajšieho ministra obrany Petra Gajdoša z roku 2019 malo Slovensko do roku [[2023]] zaplatiť viac než 120 miliónov eur.<ref name="dennikn-preco-slovensko-zaplati-rusom-2-6">{{Citácia periodika | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Prečo Slovensko zaplatí Rusom 2,6 milióna eur za to, že nám havarovala stíhačka | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2420148/preco-slovensko-zaplati-rusom-26-miliona-eur-za-to-ze-nam-havarovala-stihacka/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-06-07 | dátum prístupu = 2021-06-28 }}</ref> === 2020 – súčasnosť === [[Súbor:VeliteľstvoVzdušnýchSílOzbrojenýchSílSlovenskejRepubliky2022.jpg|thumb|Budova Veliteľstva Vzdušných síl vo [[Zvolen|Zvolene]]]] [[Súbor:SIAF Kuchyňa 2021 (51424046999).jpg|thumb|[[Alenia C-27J Spartan|C-27J Spartan]] (reg. č. 1962) na Medzinárodných leteckých dňoch SIAF 2021 na základni [[Letecká základňa Malacky|Malacky/Kuchyňa]]]] V čase [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie ochorenia COVID-19]] pristálo [[1. máj]]a 2020 vo večerných hodinách na základni [[Letecká základňa Malacky|Malacky/Kuchyňa]] taktické dopravné lietadlo [[Alenia C-27J Spartan|C-27J Spartan]] slovenských vzdušných síl, ktoré dopravilo repatriantov z [[Libanon]]u a hneď na druhý deň leteckým mostom zabezpečilo prepravu 15 slovenským občanom a ďalším občanom Česka, Maďarska a [[Rakúsko|Rakúska]] z [[Cyprus|Cypru]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vojenskými lietadlami sme zabezpečili ďalšiu repatriáciu našich občanov zo zahraničia - aktualizované | url = https://lzkuchyna.mil.sk/89658/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200622050029/https://lzkuchyna.mil.sk/89658/?pg=1 | dátum archivácie = 2020-06-22 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Spartan opäť repatriuje | url = https://www.mil.sk/89764/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-21 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V súvislosti s nákupom novej leteckej techniky [[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|F-16C/D Block 70]] bolo potrebné vybudovať, rekonštruovať a modernizovať nevyhnutnú infraštruktúru na základni Sliač, nakoľko vtedajší stav nezodpovedal technickým požiadavkám na prevádzkovanie novej leteckej techniky. Cieľom projektu bolo zabezpečenie prevádzky stavby, leteckej základne Sliač, pre novú leteckú techniku a technológiu a vytvorenie korektných podmienok nevyhnutnej logistickej podpory. Nesplnenie požiadaviek dodávateľa leteckej techniky na infraštruktúru mohlo spôsobiť, že letecká technika by nebola dodaná na Slovensko v súlade so zmluvným harmonogramom. Odhadované náklady na projektovú prípravu a realizáciu stavby vrátane projektového manažmentu NSPA (agentúra NATO) a rezervy na nepredvídané okolnosti 1. a 2. časť stavby na základni Sliač v súvislosti s nákupom novej leteckej techniky F-16C/D Block 70 predstavovali sumu vo výške 67 868 420,61 eur bez DPH.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=9D4CA375BA784534844F1D446BBB944C-BA21FA1D7FAD39669E0FC701C46A4D80 | vydavateľ = rokovania.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na základni Malacky/Kuchyňa sa v roku 2020 dokončilo vybudovanie spojovacej dráhy ECHO-1 za 3,8 milióna eur. Dňa [[23. apríl]]a [[2021]] [[nadporučík|npor.]] Lukáš Kúdela ako prvý zo slovenských pilotov absolvoval let v stíhačke F-16 pod dohľadom inštruktora. Po pristátí sa vyjadril: ''„Naše dojmy (ako sme sa tak s chalanmi rozprávali) sú dosť technického-pilotážneho rázu. Citlivosť joysticku, poskakovanie lietadla pri pristátí, odozva na inputy do riadenia a podobne. Ak sa na to pozrieme z tej laickej stránky, tak určite môžem povedať za všetkých, že sme pristáli ‚vytešení‘. Po celkom náročnej a dlhej ceste, kde sme začínali takmer od nuly sme sa predsa len dostali do kokpitu F-16 a vzali ju do vzduchu. Môj subjektívny názor je, že lietadlo sa pilotovalo jednoduchšie ako T-38. Na rozdiel od Talonu chce letieť a nie padať. Výkonnostne je samozrejme niekde inde, ako všetky doterajšie lietadlá, na ktorých sme lietali.“''<ref name="dennikn-porucik-lukas-kudela-ako-prvy-zo">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poručík Lukáš Kúdela ako prvý zo | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2365223/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-04-25 | dátum prístupu = 2021-05-02 }}</ref> Dňa [[27. august]]a [[2022]] bola počas Medzinárodných leteckých dní SIAF 2022 na základni Malacky/Kuchyňa podpísaná dohoda o obrane vzdušného priestoru s Českom a Poľskom na obdobie do dodania a sprevádzkovania nových stíhačiek F-16 pre Vzdušné sily OS SR. Dohodu podpísali slovenský minister obrany Jaroslav Naď, česká šéfka rezortu Jana Černochová a poľský minister Mariusz Blaszczak. Na leteckých dňoch SIAF 2022 sa 27. a [[28. august]]a uskutočnila aj rozlúčka lietadiel MiG-29 s verejnosťou. K [[31. august]]u boli MiGy-29 vyradené z pohotovostného systému obrany vzdušného priestoru. Dňa [[9. september|9. septembra]] sa za účasti ústavných činiteľov a príslušníkov 81. krídla uskutočnila na základni Sliač rozlúčka s lietadlami MiG-29. Prevádzku stíhačiek sprevádzali problémy z technického, medzinárodno-politického i bezpečnostného hľadiska, ale aj z hľadiska dostupnosti pilotov. Za 30 rokov služby na nich piloti nalietali celkovo 20 246 letových hodín a bolo vycvičených 52 pilotov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = SR uzavrela dohodu o ochrane vzdušného priestoru s Českom a Poľskom | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/sr-uzavrela-dohodu-o-ochrane-vzdusneho/656763-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-27 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SR uzavrela dohodu o ochrane vzdušného priestoru s Českom a Poľskom | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/08/sr-uzavrela-dohodu-o-ochrane-vzdusneho-priestoru-s-ceskom-a-polskom/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Heger sa poďakoval Česku a Poľsku za ochranu vzdušného priestoru | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/heger-sa-podakoval-cesku-a-polsku-za/656845-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-28 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Slovensko uzavrelo dohodu o ochrane vzdušného priestoru s Českom a Poľskom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22994877/slovensko-uzavrelo-dohodu-o-ochrane-vzdusneho-priestoru-s-ceskom-a-polskom.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-27 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR aSITA | odkaz na autora = | titul = Rozlúčka s migmi aj najmodernejší Raptor. Pozrite si fotografie z leteckých dní | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22994952/rozlucka-s-migmy-aj-najmodernejsi-raptor-pozrite-si-fotografie-z-lepteckych-dni.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-27 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Letecké dni v Kuchyni lákajú na rozlúčku s armádnymi migmi | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/638529-letecke-dni-v-kuchyni-lakaju-na-rozlucku-s-armadnymi-migmi/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-27 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hutko | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Sovietske migy na Slovensku dolietali. Absolvujú posledný let | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/638451-sovietske-migy-na-slovensku-dolietali-absolvuju-posledny-let/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-26 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref> [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021|Dočasne poverená vláda SR]] [[17. marec|17. marca]] 2023 rozhodla, že Slovensko daruje [[Ukrajina|Ukrajine]] 13 vyradených MiGov-29 a časť systému [[protivzdušná obrana|protivzdušnej obrany]] Kub. Konkrétnejšie, desať stíhačiek s motormi, tri kusy bez motorov, ale s príslušnými pohonnými hmotami a mazivami, náhradnými dielmi, pozemným prevádzkovým vybavením, skladom náhradných dielov aj kontrolno-meracou technikou. Dva kusy odpaľovacích zariadení Kub s príslušnými náhradnými dielmi a skladom náhradných dielov, jednu radarovú stanicu Kub, 52 protilietadlových rakiet 3M9ME a 148 rakiet 3M9M3E.<ref name="rtvs-vlada-rozhodla-slovensko-daruje">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Nicol Tomečková, RTVS | odkaz na autora = | titul = Vláda rozhodla: Slovensko daruje stíhačky MiG-29 Ukrajine | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/03/slovensko-daruje-stihacky-mig-29-ukrajine-uviedol-heger-po-rokovani-vlady/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-03-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Dňa [[23. marec|23. marca]] v poobedných hodinách ukrajinskí piloti za pomoci slovenských vzdušných síl, ukrajinského personálu a ďalších zložiek odleteli zo základne Sliač s prvými štyrmi MiGmi-29AS (reg. č. 0921, 2123, 6124, 6627) na Ukrajinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PRVÉ ŠTYRI STÍHACIE LIETADLÁ MIG-29 SÚ UŽ NA UKRAJINE | url = https://www.mosr.sk/52653-sk/prve-styri-stihacie-lietadla-mig-29-su-uz-na-ukrajine/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2023-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> K [[17. apríl]]u už bolo na Ukrajine všetkých 13 avizovaných slovenských MiGov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Všetky stíhacie lietadlá MiG-29 sú už na Ukrajine | url = https://www.mosr.sk/52733-sk/vsetky-stihacie-lietadla-mig-29-su-uz-na-ukrajine/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2023-04-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Poverený minister obrany SR [[Martin Sklenár]] navštívil [[6. september|6. septembra]] 2023 fabriku spoločnosti [[Lockheed Martin]] v [[Spojené štáty|americkom]] meste [[Greenville (Južná Karolína)|Greenville]] v [[Južná Karolína|Južnej Karolíne]], kde slovenskej delegácii vrátane pilotov oficiálne predstavili prvé lietadlo F-16C Block 70 (reg. č. 1001) nesúce slovenské výsostné označenie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = cho | odkaz na autora = | titul = V USA vyrobili prvú stíhačku F-16 pre Slovensko (fotogaléria a video) | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/slovensko/96103127-v-usa-vyrobili-prvu-stihacku-f-16-pre-slovensko-fotogaleria-a-video | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-07 | dátum prístupu = 2023-09-07 }}</ref> Dňa [[30. september|30. septembra]] 2023 Ministerstvo obrany SR oznámilo, že lietadlo F-16C Block 70 (reg. č. 1001) úspešne absolvovalo prvý let. Dňa [[15. december|15. decembra]] 2023 uskutočnilo prvý let dvojmiestne lietadlo F-16D Block 70 (reg. č. 1101).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prvé stíhacie lietadlo F-16 so slovenským znakom má za sebou úspešný prvý let | url = https://www.mosr.sk/53336-sk/-prve-stihacie-lietadlo-f-16-so-slovenskym-znakom-ma-za-sebou-uspesny-prvy-let/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2023-09-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Prvé dva kusy, F-16C Block 70 (reg. č. 1001) a F-16D Block 70 (reg. č. 1101), boli oficiálne odovzdané Slovensku [[10. január]]a [[2024]]. Preberací ceremoniál sa uskutočnil [[29. február]]a vo výrobnom závode v Greenville za prítomnosti ministra obrany [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]].<ref name="mosr-slovensko-si-v-usa-oficialne-prevzalo">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko si v USA oficiálne prevzalo prvé dve stíhačky F-16 | url = https://www.mosr.sk/53798-sk/slovensko-si-v-usa-oficialne-prevzalo-prve-dve-stihacky-f-16/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2024-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Modernizácia == === Stíhacie lietadlá === Cieľom vlády SR bolo vybrať nové stíhacie lietadlá, ktoré boli v plnej miere schopné nahradiť stíhačky MiG-29 a zároveň rozšíriť operačné spôsobilosti taktického letectva v súlade s operačnými požiadavkami a možnými typmi úloh vyplývajúcimi z bezpečnostného prostredia a členstva Slovenska v NATO.<ref name="leteckymagazin-vlada-schvalila-nakup-f-16">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vláda schválila nákup F-16 | url = https://www.leteckymagazin.sk/l/vlada-schvalila-nakup-f-16/ | vydavateľ = leteckymagazin.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180712153247/https://www.leteckymagazin.sk/l/vlada-schvalila-nakup-f-16/ | dátum archivácie = 2018-07-12 }}</ref> V [[január]]i [[2014]] tak Slovensko začalo rokovania so [[švédsko]]u vládou ohľadom prenájmu alebo nákupu stíhačiek [[Saab JAS 39 Gripen|JAS 39 Gripen]], ktoré mali nahradiť MiGy-29.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.defensenews.com/article/20140113/DEFREG01/301130017/Slovakia-Plans-Acquire-Fighter-Jets/ | vydavateľ = defensenews.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TT | odkaz na autora = | titul = Slovakien intresserat av Gripen | url = https://www.svd.se/slovakien-intresserat-av-gripen | vydavateľ = svd.se | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[21. apríl]]a 2014 Slovensko podpísalo s výrobcom RSK MiG zmluvu na tri roky programu údržby a opráv MiGov-29.<ref>http://www.janes.com/article/26739/russia-to-upgrade-slovakian-mig-29s</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minister Glváč odpísal sovietske Migy, opravy by stáli veľa | url = https://www.webnoviny.sk/minister-glvac-odpisal-sovietske-migy-opravy-by-stali-vela/ | vydavateľ = webnoviny.sk | dátum vydania = 2014-04-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onuferová | meno = Marianna | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská armáda je závislá od ruských dodávok | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://ekonomika.sme.sk/c/7195940/slovenska-armada-je-zavisla-od-ruskych-dodavok.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-05-08 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krbatová | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Nové stíhačky si armáda prenajme | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/315452-armada-si-planuje-prenajat-stihacky/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2014-04-22 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref> V [[júl]]i 2014 slovenský minister obrany [[Martin Glváč]] potvrdil, že JAS 39 Gripen bol vybraný ako nové stíhacie lietadlo pre Vzdušné sily Slovenskej republiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovakia “wants Gripen” from 2016 | url = http://airheadsfly.com/2014/07/28/slovakia-wants-gripen-from-2016/ | vydavateľ = airheadsfly.com | dátum vydania = 2014-07-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141224132944/http://airheadsfly.com/2014/07/28/slovakia-wants-gripen-from-2016/ | dátum archivácie = 2014-12-24 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://en.rsi.rtvs.sk/clanok/rubriky/news/top-deal-of-the-slovak-army-goes-to-sweden?currentPage=1 |dátum prístupu=2014-08-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140808054723/http://en.rsi.rtvs.sk/clanok/rubriky/news/top-deal-of-the-slovak-army-goes-to-sweden?currentPage=1 |dátum archivácie=2014-08-08 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Uppgifter: Slovakien väljer Jas Gripen | url = https://www.expressen.se/nyheter/uppgifter-slovakien-valjer-jas-gripen/ | vydavateľ = expressen.se | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Netky.sk | odkaz na autora = | titul = Nové stíhačky pre našu armádu zabezpečia Švédi! | url = http://www.netky.sk/clanok/nove-stihacky-pre-nasu-armadu-zabezpecia-svedi | vydavateľ = netky.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.defensenews.com/article/20140728/DEFREG01/307280009/Saab-Eyes-Other-Markets-After-Dropping-Denmark-Bid/ | vydavateľ = defensenews.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>http://www.defensenews.com/apps/pbcs.dll/article?AID=2014307200012{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bednár | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Gripeny podľa súčasného MO, ďalšie znižovanie obranyschopnosti SR | periodikum = blog.sme.sk | odkaz na periodikum = | url = https://vladimirbednar.blog.sme.sk/c/359915/gripeny-podla-sucasneho-mo-dalsie-znizovanie-obranyschopnosti-sr.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-06-26 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref> Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 139 z [[18. marec|18. marca]] [[2015]] súhlasila so začatím priamych rokovaní so švédskou stranou (zastúpenou FXM – obrannou a bezpečnostnou exportnou agentúrou Ministerstva obrany Švédska)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FXM | url = http://fxm.se/en/ | vydavateľ = fxm.se | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171002211551/http://fxm.se/en/ | dátum archivácie = 2017-10-02 }}</ref>, ktorých cieľom bolo uzatvorenie potrebných zmluvných dokumentov na prenájom stíhacích lietadiel JAS 39 Gripen ako náhrady za lietadlá MiG-29 v zmysle schválenej koncepcie rozvoja vzdušných síl. Ďalej súhlasila so začatím priamych rokovaní s Vládou Spojených štátov amerických cestou [[Foreign Military Sales|FMS]] (Foreign Military Sales), ktorých cieľom bola príprava a uzatvorenie zmluvy na dodávku zbraňových systémov, prostriedkov elektronickej ochrany a komunikačných prostriedkov pre lietadlá JAS 39 Gripen.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 139_2015.doc | url = http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-14730?listName=Uznesenia&prefixFile=m_ | vydavateľ = rokovania.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Švédska strana ale ''„počas celých rozhovorov deklarovala iný právny výklad pojmu ,prenájom‘ než slovenská strana. Švédska strana požadovala zmluvu podľa verejného medzinárodného práva, požadovala absenciu sankcií, švédske rozhodné právo a neuplatnenie zrážkovej dane.“''<ref name="armadninoviny-udalosti">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Grohmann | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Potvrzeno: Slovensko kupuje stíhačky F-16 Block 70/72 | url = http://www.armadninoviny.cz/potvrzeno-slovensko-kupuje-stihacky-f-16-block-7072.html | vydavateľ = armadninoviny.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2016]] preto slovenská vláda prehodnotila svoje pôvodné stanovisko (rokovať iba so Švédmi o prenájme) a požiadala Švédsko a USA o zaslanie návrhu (vrátane cenovej ponuky) k dodávkam stíhacích lietadiel pre slovenské vzdušné sily. Vláda SR požadovala uzavretie zmluvy na úrovni vláda – vláda. Rusko ponúklo svoje stíhačky [[MiG-35]], ale Slovensko ruskú ponuku z geopolitických dôvodov finálne neposudzovalo. Ruská ponuka nakoniec poslúžila len na cenové porovnanie podobných typov lietadiel.<ref name="leteckymagazin-vlada-schvalila-nakup-f-16"/><ref name="armadninoviny-udalosti"/> Slovenskí odborníci pri vyhodnocovaní ponúk viedli diskusie so zástupcami štátov, ktoré prevádzkujú stíhačky JAS 39 Gripen a F-16 Fighting Falcon. V prípade JAS 39 išlo o Švédsko, Maďarsko a Česko, pričom svoje skúsenosti s prevádzkou F-16 potom slovenskej strane oznámili zástupcovia Poľska, [[Taliansko|Talianska]] a [[Grécko|Grécka]].<ref name="armadninoviny-udalosti"/> Dňa [[4. apríl]]a [[2018]] [[Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov]], resp. Agentúra pre obrannú a bezpečnostnú spoluprácu (''Defense Security Cooperation Agency'') odsúhlasila potenciálny predaj 14 stíhačiek F-16C/D Block 70 Vzdušným silám OS SR. Ide o najmodernejšiu verziu stíhačky typu F-16, nad ktorou sú už len „neviditeľné“ stíhačky [[Lockheed Martin F-35 Lightning II|F-35 Lightning II]] a [[Lockheed Martin F-22 Raptor|F-22 Raptor]]. ''„Slovenskému ministerstvu sme ponúkli nacenenie a informácie o dostupnosti lietadiel F-16, a to konkrétne verzie F-16C/D Block 70,“''<ref>{{cite web|url=http://lockheedmartin.com/us/products/f16/F-16-Block-70.html|title=F-16V Viper|website=lockheedmartin.com}}</ref> potvrdil hovorca americkej ambasády Griffin Rozell. Verzia s označením „V“ má špičkový radar i elektroniku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Government of Bahrain – F-16V Aircraft with Support: The Official Home of the Defense Security Cooperation Agency | url = http://www.dsca.mil/major-arms-sales/government-bahrain-f-16v-aircraft-support | vydavateľ = dsca.mil | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Počítače v nej vychádzajú z technológií, ktoré USA inštalujú aj do supermoderných stíhačiek F-35.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Americké stíhačky sú pridrahé, znie z Belgicka. Šancu cítia Francúzi, prišli so zaujímavou ponukou | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/455572-americke-stihacky-su-pridrahe-znie-z-belgicka-sancu-citia-francuzi-prisli-so-zaujimavou-ponukou/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-22 | dátum prístupu = 2018-07-02 }}</ref> Táto verzia umožňuje pilotovi, napríklad rýchlejšie zamerať viac cieľov naraz a na väčšiu vzdialenosť.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Dankovi úradníci rokujú o špičkovej verzii stíhačky F-16, ktorú zatiaľ kúpil len Bahrajn | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/914663/dankovi-uradnici-rokuju-o-spickovej-verzii-stihacky-f-16-ktoru-zatial-kupil-len-bahrajn/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-10-19 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dankovi úradníci rokujú o najmodernejšej verzii stíhačky F-16 | url = https://www.webnoviny.sk/dankovi-uradnici-rokuju-o-spickovej-verzii-stihacky-f-16/ | vydavateľ = webnoviny.sk | dátum vydania = 2017-10-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> '''„JAS 39 Gripen je dobré lietadlo, ale je lepšie sa orientovať na Spojené štáty americké z dôvodu geopolitiky,“''' povedal bývalý šéf českej vojenskej kontrarozviedky Ándor Sándor.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kubovič | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Dilema slovenského letectva: Gripeny majú navrch v cene, F-16 v skúsenostiach | periodikum = aktuálne.sk | odkaz na periodikum = | url = https://aktualne.centrum.sk/dilema-slovenskeho-letectva-gripeny-maju-navrch-v-cene-f-16-v-skusenostiach/slovensko/spolocnost/ | issn = | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2014-06-16 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Česko nereagovalo na ponuku Američanov na prenájom stíhačiek F-16 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/zahranicie/usa-cr-sr-stihacky-f-16/79118-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2014-03-27 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref> O type nového stíhacieho lietadla pre Vzdušné sily OS SR rozhodla vláda SR na rokovaní vlády [[11. júl]]a 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lockheed F-16V, Saab Gripen Compete for Slovakian Order | url = http://www.defense-aerospace.com/articles-view/feature/5/192342/lockheed-f_16v%2C-saab-gripen-compete-for-slovakian-order.html | vydavateľ = defense-aerospace.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-02 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hutko | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Atašé USA na Slovensku Jon Dunn: F16 je schopné lietadlo | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/470454-atase-jon-dunn-f16-je-schopne-lietadlo/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-05-22 | dátum prístupu = 2018-07-02 }}</ref><ref name="gov-vlada-prijala-historicke-rozhodnutie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vláda prijala historické rozhodnutie, slovenské nebo budú vzdušné sily chrániť s americkými stíhacími lietadlami F-16 | url = https://www.mod.gov.sk/42280-sk/vlada-prijala-historicke-rozhodnutie-slovenske-nebo-budu-vzdusne-sily-chranit-s-americkymi-stihacimi-lietadlami-f-16/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-07-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Podľa ostatných verejných informácií Švédsko ponúklo Slovensku iba starší model stíhačky JAS 39C/D Gripen. V prípade USA ide o strategického spojenca (Bezpečnostná stratégia SR 2005), pričom aj vládou SR na jeseň 2017 schválená Bezpečnostná stratégia SR 2017<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BEZPEČNOSTNÁ STRATÉGIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY | url = http://mepoforum.sk/wp-content/uploads/2017/09/Návrh-Bezpečnostnej-stratégie-SR.pdf | vydavateľ = mepoforum.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> hovorí, že ''„Osobitné postavenie z hľadiska presadzovania bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky majú vzťahy so Spojenými štátmi americkými (USA), ktoré sú kľúčové pre bezpečnosť Európy.“'' Obstaranie ďalšej veľkej platformy (po vrtuľníkoch [[Sikorsky UH-60 Black Hawk|UH-60M Black Hawk]]) od USA prehĺbilo toto spojenectvo a vytvorilo silnejšie puto pre rozvoj v oblasti ekonomiky i bezpečnosti, čo je veľkou devízou po zhoršení bezpečnostného prostredia v susedstve Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.mosr.sk/data/files/3669_navrh-na-obstaranie-novych-taktickych-stihacich-lietadiel.pdf | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-20 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180720140019/http://www.mosr.sk/data/files/3669_navrh-na-obstaranie-novych-taktickych-stihacich-lietadiel.pdf | dátum archivácie = 2018-07-20 }}</ref> Z analýzy obmeny taktických stíhacích lietadiel pri zohľadnení všetkých faktorov: nákup lietadiel, munícia, náklady na výcvik na pilotov a pozemný personál, logistické zabezpečenie, dobudovanie infraštruktúry, dodacie lehoty a ďalších nákladov na prevádzkovanie a prípadnú modernizáciu, s perspektívou používania nového taktického stíhacieho lietadla za horizont roku 2060 vyplynulo, že je výhodnejšie obstaranie 14 kusov lietadiel F-16C/D Block 70. Ministerstvo obrany SR tak navrhlo v rámci obmeny stíhacích lietadiel MiG-29 realizovať americkú ponuku a uzatvoriť príslušné zmluvné vzťahy s vládou Spojených štátov amerických.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://rokovania.gov.sk/RPO/Material/Download?id=1702&version=1 | vydavateľ = rokovania.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> V prospech stíhačky F-16 boli rozhodujúcim faktorom jej väčšie operačné možnosti a väčší taktický dolet.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.finance.gov.sk/LoadDocument.aspx?categoryId=11154&documentId=16577 | vydavateľ = finance.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Světnička | meno = Lubomír | autor = | odkaz na autora = | titul = Slováci si v F-16 vybrali osvědčeného bojovníka, asi posledního svého druhu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/slovensko-nato-f-16-nadzvuk-stihacka-gripen-usa-fqj-/zpr_nato.aspx?c=A180724_125128_zpr_nato_inc | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2018-07-26 | dátum prístupu = 2018-09-07 }}</ref> Jazyková príprava a letecký výcvik pilotov trval celkovo 40 mesiacov a prebiehal v USA na [[Medzinárodné letisko Tucson|Morrisovej základni Národnej leteckej gardy]],<ref name="janes.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovak Air Force seeks training aircraft | url = https://www.janes.com/article/90382/slovak-air-force-seeks-training-aircraft | vydavateľ = janes.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> ktorá sa nachádza na IAP pri meste [[Tucson]] v [[Arizona|Arizone]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kováč | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Americký výrobca F-16: Stíhačky vám dodáme začiatkom roku 2023 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20907378/americky-vyrobca-f-16-stihacky-vam-dodame-zaciatkom-roku-2023.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-09-05 | dátum prístupu = 2018-09-06 }}</ref> Základný výcvik prebehol na lietadle [[Beechcraft T-6 Texan II|T-6A Texan II]] na [[Laughlin Air Force Base|Laughlinovej leteckej základni]] v [[Texas|Texase]]<ref name="af-video">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Video | url = https://www.aetc.af.mil/News/Video/videoid/764301/ | vydavateľ = aetc.af.mil | dátum vydania = 2020-08-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> a pokračovací výcvik na lietadle [[Northrop T-38 Talon|T-38C Talon]] na leteckej základni [[Columbus Air Force Base|Columbus]] v štáte [[Mississippi (štát USA)|Mississippi]].<ref name="af-video-ohio">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Video | url = https://www.aetc.af.mil/News/Video/videoid/764303/dvpcc/false/#DVIDSVideoPlayer20345 | vydavateľ = aetc.af.mil | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220318134032/https://www.aetc.af.mil/News/Video/videoid/764303/dvpcc/false/#DVIDSVideoPlayer20345 | dátum archivácie = 2022-03-18 }}</ref> Neskôr, po absolvovaní výcviku na T-6A resp. T-38C, prebiehal výcvik na stíhačkách F-16C/D na [[Morris Air National Guard Base|Morrisovej základni leteckej národnej gardy]] v Tucsone v Arizone.<ref>https://www.luke.af.mil/Portals/58/Luke%20One%20Pager%20Jun%202020.pdf</ref> Viceprezidentka spoločnosti Lockheed Martin Ana Wugofski a minister obrany Peter Gajdoš [[12. december|12. decembra]] 2018 slávnostne podpísali tri „Dohody o podmienkach predaja“ (Letter of Offer and Acceptance LO-D-TAA, LO-P-LAH a LO-D-SAA) stíhačiek F-16C/D Block 70.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Turček | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Bol to najväčší nákup v dejinách armády. Obrana zverejnila utajované zmluvy na F-16 | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/792338/bol-to-najvacsi-nakup-v-dejinach-armady-obrana-zverejnila-utajovane-zmluvy-na-f-16/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = Domáce správy | dátum prístupu = 2020-05-26 }}</ref> Najväčšia investícia v celkovej výške 1 872 568 591 [[americký dolár|USD]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=D9E89A965585428F88969FD49CF8F83F-30FCB2B2486BD63E87D509008566396B | vydavateľ = rokovania.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> do slovenskej armády v ére samostatnosti dostala zelenú. Uvedená celková suma už bola postupne uhradená.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Česká pozice | odkaz na autora = | titul = Slováci budou mít 14 stíhaček F-16. Za 1,589 miliardy eur | periodikum = Lidovky.cz | odkaz na periodikum = | url = http://ceskapozice.lidovky.cz/slovaci-budou-mit-14-stihacek-f-16-za-1-589-miliardy-eur-fs2-/tema.aspx?c=A180821_180134_pozice-tema_lube | issn = 1213-1385 | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2018-08-24 | dátum prístupu = 2019-03-29 }}</ref> Súčasťou podpísaného kontraktu je aj komplexný výcvik 22 pilotov a 160 technikov pozemného personálu v USA. Spojené štáty nám vyprodukujú hotového pilota, ktorý po príchode lietadiel F-16C/D v roku 2025 bude spôsobilý zabezpečovať pohotovostný systém a obranu vzdušného priestoru, čiže plnenie záväzku NATINAMDS a Renegát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prvé stíhačky F-16 dorazia v roku 2022: Pilotov pripravia v USA | url = https://www.dnes24.sk/prve-stihacky-f-16-dorazia-v-roku-2022-pilotov-pripravia-v-usa-319042 | vydavateľ = dnes24.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> Slovensko má voľbou stíhačky F-16C/D vystarané minimálne do roku 2060 resp. dovtedy, dokým budú k dispozícii náhradné diely. === Cvičné prúdové lietadlá === Po nehode lietadla L-39ZAM Albatros (reg. č. 4711) 10. októbra 2018 začala byť situácia s cvičnými prúdovými lietadlami kritická a v rámci modernizácie vzdušných síl si zaslúžia osobitnú pozornosť, pretože zostávajúcim kusom L-39 sa blíži koniec technickej životnosti.<ref name="janes.com"/> Situáciu treba promptne riešiť buď dočasným leasingom troch [[Aero L-159 Alca|L-159T2 Alca]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Letoun L-159T2 pro českou armádu absolvoval první let | url = http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/novinky/letoun-l-159t2-pro-ceskou-armadu-absolvoval-prvni-let/ | vydavateľ = aero.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181011133519/http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/novinky/letoun-l-159t2-pro-ceskou-armadu-absolvoval-prvni-let/ | dátum archivácie = 2018-10-11 }}</ref> alebo objednaním 8 kusov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Aero Vodochody nabídlo Slovensku strategickou spolupráci na výcviku pilotů | url = http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/tiskove-zpravy/aero-vodochody-nabidlo-slovensku-strategickou-spolupraci-na/ | vydavateľ = aero.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-19 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200622022044/http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/tiskove-zpravy/aero-vodochody-nabidlo-slovensku-strategickou-spolupraci-na/ | dátum archivácie = 2020-06-22 }}</ref> nových [[Aero L-39NG]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovakia offered long-term industrial participation in L-39NG | url = https://www.flightglobal.com/fixed-wing/slovakia-offered-long-term-industrial-participation-in-l-39ng/138855.article | vydavateľ = flightglobal.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nový český proudový letoun L-39NG absolvoval svůj první let (VIDEO) | url = http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/novinky/novy-cesky-proudovy-letoun-l-39ng-absolvoval-svuj-prvni-let/ | vydavateľ = aero.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190213005519/http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/novinky/novy-cesky-proudovy-letoun-l-39ng-absolvoval-svuj-prvni-let/ | dátum archivácie = 2019-02-13 }}</ref> formou vláda – vláda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = První letoun L-39NG pokročil do další fáze a směřuje k roll-outu | url = http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/novinky/prvni-letoun-l-39ng-pokrocil-do-dalsi-faze-smeruje-k-roll-ou/ | vydavateľ = aero.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181011133619/http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/novinky/prvni-letoun-l-39ng-pokrocil-do-dalsi-faze-smeruje-k-roll-ou/ | dátum archivácie = 2018-10-11 }}</ref> Niektoré štáty NATO ako napríklad Maďarsko využívajú Letový výcvikový program NATO v Kanade (''NATO Flying Training in Canada''; ''NFTC''). Maďarské vzdušné sily vyradili všetky lietadlá typu L-39 a MiG-29 už v roku [[2010]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ARCHIVED - Hungary Joins Nato Flying Training in Canada (NFTC) Program | url = http://www.forces.gc.ca/en/news/article.page?doc=hungary-joins-nato-flying-training-in-canada-nftc-program/hnmx1bgj | vydavateľ = forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200705080025/http://www.forces.gc.ca/en/news/article.page?doc=hungary-joins-nato-flying-training-in-canada-nftc-program/hnmx1bgj | dátum archivácie = 2020-07-05 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Meet the Moosemen | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/article-template-standard.page?doc=meet-the-moosemen/ix1xz22c | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171119102422/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/article-template-standard.page?doc=meet-the-moosemen/ix1xz22c | dátum archivácie = 2017-11-19 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Training squadrons add instructors, students to generate more fighter pilots | url = https://www.skiesmag.com/news/training-squadrons-add-instructors-students-to-generate-more-fighter-pilots/ | vydavateľ = skiesmag.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jednou z možností je, aby naši mladí piloti, ktorí budú vybraní na letecký výcvik v USA na stíhačky F-16 predtým prešli preškolením v Kanade, kde by si zdokonalili angličtinu a lietali na cvičných prúdových lietadlách typu [[BAE Systems Hawk|CT-155 Hawk]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NATO Flying Training in Canada (NFTC) | url = https://www.cae.com/media/documents/Defence_Security/DM077_NATO_Flying_Training_in_Canada_NFTC_v4.pdf | vydavateľ = cae.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181011214444/https://www.cae.com/media/documents/Defence_Security/DM077_NATO_Flying_Training_in_Canada_NFTC_v4.pdf | dátum archivácie = 2018-10-11 }}</ref> Ďalšou možnosťou pre našich budúcich pilotov je absolvovať letecký výcvik na [[Sheppard Air Force Base|Sheppardovej základni]] v [[Texas]]e v rámci programu Euro-NATO Joint Jet Pilot Training Program (ENJJPT).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Euro-NATO Joint Jet Pilot Training Program (ENJJPT) | url = https://www.sheppard.af.mil/Library/Fact-Sheets/Display/Article/367537/euro-nato-joint-jet-pilot-training-program-enjjpt/ | vydavateľ = sheppard.af.mil | dátum vydania = 2012-10-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> Výcvik našich nových pilotov bude trvať 40 mesiacov na lietadlách typu T-6A, T-38C a F-16C/D. Keď [[United States Air Force|Vzdušné sily USA]] dostanú v roku 2025 nové lietadlá typu T-7A Red Hawk, tak sa výcvik skráti na 22 mesiacov, čo významne ušetrí čas a peniaze na výcvik nového stíhacieho pilota, v budúcnosti napríklad aj slovenského.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ACC Aims to Cut Pilot Training Time By Up to Half | url = https://www.airforcemag.com/acc-aims-to-cut-pilot-training-time-by-up-to-half/ | vydavateľ = airforcemag.com | dátum vydania = 2020-06-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Dopravné lietadlá === Zmluva o nákupe dvoch lietadiel C-27J Spartan bola s výrobcom podpísaná [[29. október|29. októbra]] 2014. Lietadlá mali byť pre potreby [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|ozbrojených síl]] dodané 26 až 38 mesiacov po podpise zmluvy. Prvé lietadlo C-27J Spartan (reg. č. 1931) absolvovalo svoj prvý let [[7. august]]a 2017 na letisku Turín a na Slovensko bolo dodané [[24. október|24. októbra]] 2017.<ref name="mosr-prve-z-dvoch-lietadiel-spartan-je-uz">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = AGLO solutions (www.aglo.sk) | odkaz na autora = | titul = Prvé z dvoch lietadiel Spartan je už na Slovensku :: Ministerstvo obrany SR | url = http://www.mosr.sk/40735-sk/prve-z-dvoch-lietadiel-spartan-je-uz-na-slovensku/ | vydavateľ = mosr.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-24 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171024154000/http://www.mosr.sk/40735-sk/prve-z-dvoch-lietadiel-spartan-je-uz-na-slovensku/ | dátum archivácie = 2017-10-24 }}</ref> Druhé z lietadiel (reg. č. 1962) absolvovalo svoj prvý let na letisku Turín [[26. február]]a 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = C-27J 1962 | url = https://forum.valka.cz/topic/view/210685 | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na Slovensko bolo dodané [[9. apríl]]a 2018.<ref name=spartan>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lietadlo Spartan príde neskôr, ministerstvo si uplatní možné sankcie | url = http://www.mod.gov.sk/40055-sk/lietadlo-spartan-pride-neskor-ministerstvo-si-uplatni-mozne-sankcie/ | dátum vydania = 2017-06-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-27 | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = LOMTEC.com | odkaz na autora = | titul = Zálet Spartana C-27J Slovak Air Force v Turíne | url = https://www.gonzoaviation.com/clanok/zalet-spartana-c-27j-pre-slovak-air-force-v-turine | vydavateľ = gonzoaviation.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170817162529/https://www.gonzoaviation.com/clanok/zalet-spartana-c-27j-pre-slovak-air-force-v-turine | dátum archivácie = 2017-08-17 }}</ref><ref name="teraz-v-letke-vzdusnych-sil-ozbrojenych-sil">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V letke vzdušných síl Ozbrojených síl SR je druhý Spartan | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/v-letke-vzdusnych-sil-os-sr-je-druhy-spa/318392-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-04-09 | dátum prístupu = 2018-04-09 }}</ref> Od podpisu zmluvy až po dodávku prvého lietadla nakoniec uplynuli dlhé tri roky. Na druhé lietadlo čakala Dopravná letka takmer tri a pol roka. Koncom roka 2018 sme mali na Spartany preškolených na dvoch úrovniach osem pilotov, pričom štyria z nich mohli pilotovať aj prepravné lety.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Obrana 01/2019 | url = http://www.mosr.sk/obrana-012019/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-27 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190125183239/http://www.mosr.sk/obrana-012019/ | dátum archivácie = 2019-01-25 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Odlet rotácie do Lotyšska zabezpečovali aj vzdušné sily | url = http://www.vvzs.mil.sk/82289/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190126000744/http://www.vvzs.mil.sk/82289/?pg=1 | dátum archivácie = 2019-01-26 }}</ref> Podľa kapitána Jána Susányiho: ''„Spartan je nová generácia, digitalizácia, kompozitné materiály, skrátka lietadlo do tejto doby.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = C-27J SPARTAN - THE UNRIVALLED MULTI-MISSION AIRLIFTER | url = https://www.leonardocompany.com/documents/20142/3159740/C+27J+SPARTAN_brochure.pdf?t=1543587781456 | vydavateľ = leonardocompany.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2019 Spartany Vzdušných síl OS SR nalietali spolu 730 letových hodín. V roku 2022 došlo k dvom zásadným udalostiam vo flotile C-27J. Prvou bol incident v [[Gruzínsko|Gruzínsku]], po ktorom pravdepodobne bez preletového povolenia na technický prelet, po poškodení letúna a bez štrukturálnej kontroly na mieste incidentu Spartan preletel na základňu Malacky/Kuchyňa. Druhým momentom bolo zverejnenie a následne zrušenie súťaže na náhradné diely a údržbu pre C-27J, čo znamenalo uzemnenie oboch strojov v októbri 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Rasťo Striško, redakcia/LH, noviny.sk | odkaz na autora = | titul = Incident slovenského Spartana v Gruzínsku: Toto sú dôvody nehody | url = https://plus.noviny.sk/686571-incident-slovenskeho-spartana-v-gruzinsku-toto-su-dovody-nehody | vydavateľ = plus.noviny.sk | dátum vydania = 2022-06-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Vrtuľníky === Dňa [[29. apríl]]a 2015 Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 225 schválila návrh „Dohody o podmienkach predaja“ (''Letter of Offer and Acceptance'') LO-B-UCI Vlády Spojených štátov amerických z [[21. apríl]]a 2015 na obstaranie komplexnej dodávky systému deviatich viacúčelových vrtuľníkov UH-60M Black Hawk.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Turček | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Ministerstvo obrany zverejnilo roky utajovanú zmluvu na vrtuľníky Blackhawk za 235 miliónov | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/789861/ministerstvo-obrany-zverejnilo-roky-utajovanu-zmluvu-na-vrtulniky-blackhawk-za-235-milionov/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = Domáce správy | dátum prístupu = 2020-05-26 }}</ref> Zároveň uložila ministrovi financií a ministrovi obrany v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy zabezpečiť v rokoch 2015 – 2024 financovanie obmeny viacúčelových vrtuľníkov vo výške 261 745 857 USD v súlade so splátkovým kalendárom uvedeným v „Dohode o podmienkach predaja“ zvýšené o súvisiace dane, clá a poplatky. Uvedená suma za vrtuľníky už bola uhradená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 225_2015.doc | url = http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-14802?listName=Uznesenia&prefixFile=m_ | vydavateľ = rokovania.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovakia – UH-60M Black Hawk Helicopters: The Official Home of the Defense Security Cooperation Agency | url = http://www.dsca.mil/major-arms-sales/slovakia-uh-60m-black-hawk-helicopters | vydavateľ = dsca.mil | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[26. jún]]a 2017 pristáli na základni [[Letecká základňa Prešov|Prešov]] prvé dva z celkových deviatich objednaných viacúčelových vrtuľníkov UH-60M Black Hawk.<ref name=bhdosli17>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvé dva vrtuľníky Black Hawk sú už na Slovensku | url = http://www.mod.gov.sk/40052-sk/prve-dva-vrtulniky-black-hawk-su-uz-na-slovensku/ | dátum vydania = 2017-06-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-26 | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR| miesto = |jazyk = }}</ref> Ďalšie dva vrtuľníky boli dodané [[12. júl]]a 2018 a ďalšia dvojica [[26. august]]a 2019.<ref name="gov-do-vyzbroje-ozbrojenych-sil-pribudli">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Do výzbroje ozbrojených síl pribudli ďalšie dva vrtuľníky UH-60M Black Hawk | url = https://www.mod.gov.sk/42295-sk/do-vyzbroje-ozbrojenych-sil-pribudli-dalsie-dva-vrtulniky-uh-60m-black-hawk/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-07-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="mod.gov.sk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Na Sliači pristáli ďalšie dva nové vrtuľníky Black Hawk | url = https://www.mod.gov.sk/45309-sk/na-sliaci-pristali-dalsie-dva-nove-vrtulniky-black-hawk/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2019-08-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Zvyšné tri kusy boli dodané [[11. január]]a 2020.<ref name=dodavka2019>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vojaci majú dva nové vrtuľníky Black Hawk | url = https://www.facebook.com/spravy.rtvs/videos/1845798405680973/| dátum vydania = 2017-06-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-28 | vydavateľ = RTVS | miesto = |jazyk = }}</ref> Vrtuľníky sú už vyzbrojené guľometmi typu [[M240|M240H]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kováč | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Armádne vrtuľníky už budú môcť strieľať, no v boji by ešte neobstáli | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20916193/vrtulniky-black-hawk-potrebuju-milionove-investicie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-09-17 | dátum prístupu = 2018-09-18 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Grohmann | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Maďarsko kupuje vrtulníky H145M | url = http://www.armadninoviny.cz/madarsko-kupuje-vrtulniky-h145m.html | vydavateľ = armadninoviny.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vrtuľníky Black Hawk budú doplnené o guľomety, minister Gajdoš hovoril aj o Slovenských brancoch | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/vrtulniky-black-hawk-budu-doplnene-o-gulomety-minister-gajdos-hovoril-aj-o-slovenskych-brancoch/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2018-09-16 | dátum prístupu = 2018-12-20 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gajdoš prezradil plány ministerstva v súvislosti s viacúčelovými vrtuľníkmi typu Black Hawk | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/gajdos-prezradil-plany-ministerstva-v-suvislosti-s-viacucelovymi-vrtulnikmi-typu-black-hawk/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2018-12-30 | dátum prístupu = 2019-02-07 }}</ref> ''„Ak sme za šesť mesiacov v roku 2017 odlietali s prvými dvomi UH-60M Black Hawk približne 230 hodín. V roku 2018 sme so štyrmi vrtuľníkmi nalietali 826 hodín, teda 146 hodín nad ročný plán,“'' konštatoval veliteľ prešovského vrtuľníkového krídla plukovník Róbert Tóth na otázku, ako sa darí rozlietavať nové vrtuľníky.<ref name="mosr_obrana_5_2019">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = Obrana | odkaz na periodikum = | url = https://www.mosr.sk/data/disk/casopis/Obrana_05_2019.pdf | issn = 1336-1910 | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | miesto = Bratislava | dátum = | rok = | mesiac = | deň = | ročník = XXVII. | typ ročníka = ročník | číslo = 5 | typ čísla = číslo | strany = 14 – 15 | dátum prístupu = 2019-05-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190514102850/https://www.mosr.sk/data/disk/casopis/Obrana_05_2019.pdf | dátum archivácie = 2019-05-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vrtuľník vzdušných síl zasahoval pri požiari v Nízkych Tatrách | url = http://www.vvzs.mil.sk/85851/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-07-10 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V rámci grantu ERIP3 vo výške 50 miliónov USD Slovensko od vlády USA získa ďalšie dva nové vrtuľníky UH-60M, ktoré budú využívané pre potreby leteckej pátracej a záchrannej služby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mehta | meno = Aaron | autor = | odkaz na autora = | titul = Inside America’s multimillion-dollar plan to get allies off Russian equipment | url = https://www.defensenews.com/global/europe/2019/05/29/inside-americas-multimillion-dollar-plan-to-get-allies-off-russian-equipment/ | vydavateľ = defensenews.com | dátum vydania = 2019-05-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-22 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = European Recapitalization Incentive Program (ERIP) | url = https://www.state.gov/european-recapitalization-incentive-program-erip/ | vydavateľ = state.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-02 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2019 MSPO Preview: CEE Defense Modernization Initiatives | url = http://www.defense-aerospace.com/articles-view/feature/5/205473/mspo-preview%3A-defense-modernization-in-eastern-europe.html | vydavateľ = defense-aerospace.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Slovensko sa podľa oznámenia ministra obrany rozhodlo využiť ponuku vlády USA. Nové vrtuľníky budú dodané v roku [[2025]]. Celková cena kontraktu je 100 miliónov USD. == Obrana vzdušného priestoru == {{Hlavný článok|Quick Reaction Alert|NATO Integrated Air and Missile Defence System}} [[Súbor:122nd Fighter Wing pilot delivers Slovakia's first F-16s (8549602).jpg|thumb|right|[[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|F-16C Block 70]] Vzdušných síl OS SR na základni Malacky/Kuchyňa]] Obrana vlastného vzdušného priestoru je jednou z hlavných priorít Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Vstupom do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) v roku 2004 sa Slovensko zaviazalo, že bude prispievať do Systému integrovanej protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO (''NATO Integrated Air and Missile Defence System'', ''NATINAMDS''), ktorého podstatou je nepretržitá obrana národných vzdušných priestorov európskych členských štátov NATO a [[Turecko|Turecka]]. NATINAMDS je pod kontrolou [[Allied Air Command|Spojeneckého veliteľstva vzdušných síl]] (''Allied Air Command'', ''AIRCOM'') so sídlom na základni [[Letecká základňa Ramstein|Ramstein]] v Nemecku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = NATO Integrated Air and Missile Defence | url = http://www.nato.int/cps/en/natolive/topics_8206.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 09.02.2016 | dátum prístupu = 18.07.2017 | vydavateľ = NATO.int | miesto = Zvolen | jazyk = angličtina}}</ref> Za realizáciu a výkon obrany nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenska v systéme NATINAMDS zodpovedá veliteľ Vzdušných síl OS SR, ktorý má na starosti aj činnosť leteckej pátracej a záchrannej služby pri pátraní po posádkach a cestujúcich lietadiel, ktoré sa ocitli v stave núdze a od [[jún]]a 2011 aj poskytovanie leteckých navigačných služieb na letisku Sliač všetkým lietadlám bez rozdielu na štátnu a rezortnú príslušnosť. Týmito úlohami slovenské vzdušné sily od [[1. september|1. septembra]] 2022 dočasne poverili [[Vzdušné sily Poľskej republiky]] a [[Vzdušné sily Armády Českej republiky]], kým Slovensko získa nové stíhacie lietadlá F-16. Poľské vzdušné sily plnia tieto úlohy lietadlami F-16C primárne zo základne [[Letecká základňa Łask|Łask]]. České vzdušné sily pôsobia za týmto účelom so stíhačkami JAS 39C Gripen zo základne [[Letisko Čáslav|Čáslav]]. Od [[12. jún]]a [[2023]] sa k tejto iniciatíve oficiálne pripojili aj [[maďarské vzdušné sily]] s lietadlami JAS 39C Gripen EBS HU na základni [[Letecká základňa Kecskemét|Kecskemét]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ochrana slovenského neba sa stala spoločným vyšehradským projektom | url = https://www.mosr.sk/52950-sk/ochrana-slovenskeho-neba-sa-stala-spolocnym-vysehradskym-projektom/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2023-06-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Od [[2. september|2. septembra]] do [[22. december|22. decembra]] 2023 podporovala vzdušnú obranu Slovenska aj pohotovostná dvojica stíhačiek [[Eurofighter Typhoon|Eurofighter EF 2000GS]] [[Luftwaffe (Bundeswehr)|nemeckých vzdušných síl]] zo základne [[Letecká základňa Neuburg|Neuburg]] v [[Bavorsko|Bavorsku]]. Na tieto úlohy majú spojenci k dispozícii aj základňu Malacky/Kuchyňa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slowakei – Air Shielding | url = https://www.bundeswehr.de/de/organisation/luftwaffe/slowakei-air-shielding | vydavateľ = bundeswehr.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Na slovenské nebo budú dozerať aj nemecké stíhačky, do konca roka | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/679912-na-slovenske-nebo-budu-dozerat-aj-nemecke-stihacky-do-konca-roka/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-01 | dátum prístupu = 2023-09-01 }}</ref> Stíhačky sú schopné vzlietnuť v krátkom čase a zasiahnuť proti prípadnému narušiteľovi vzdušného priestoru, resp. pomôcť lietadlu v núdzi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ochrana vzdušného priestoru - systém NATINADS | url = https://www.mosr.sk/ochrana-vzdusneho-priestoru-system-natinamds/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-07 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Najčastejším dôvodom pohotovostných vzletov stíhačov QRA býva strata spojenia medzi pilotmi civilného lietadla a miestom riadenia letovej prevádzky. Od [[február]]a 2017 spolupracujú slovenské vzdušné sily s českými pri obrane vzdušného priestoru nad Slovenskom a Českom. V praxi to znamená, že pohotovostné lietadlá (QRA) môžu za účelom splnenia misie vstupovať do vzdušného priestoru susedného štátu. V prípade, že podozrivé lietadlo prelietava z územia jedného členského štátu do druhého, je nutná koordinácia lietadiel QRA takým spôsobom, aby bolo zabezpečené aj priame „odovzdanie a prevzatie“ tohto lietadla medzi jednotlivými skupinami lietadiel QRA vo vzduchu. Pokiaľ je v rámci NATINAMDS zistené vzdušné ohrozenie nevojenského charakteru (napr. civilné lietadlo, ktoré má byť zneužité ako nástroj teroristického útoku), použitie akýchkoľvek síl a prostriedkov proti tejto hrozbe nie je v právomoci velenia NATO. V takýchto situáciách dochádza k predaniu do národnej podriadenosti, čo znamená predanie velenia na poverenú národnú vládnu autoritu. Táto osoba má potom právomoc vydať rozkaz k zásahu na lietadlo označené ako [[Renegade]], čo je ohrozenie v čase mieru, a to najčastejšie civilným lietadlom, ktoré je predmetom protiprávneho činu. Stíhači QRA zasahujú samozrejme aj proti vojenským lietadlám, ktoré narušia alebo sa nebezpečne priblížia k vzdušnému priestoru niektorej z krajín NATO, pričom podobne ako u civilných lietadiel, nie vždy ide o úmyselné narušenie vzdušného priestoru, ale týmto spôsobom, môžu byť preverované aj schopnosti protivzdušnej obrany nejakej krajiny. == Štruktúra == [[File:Slovak Air Force - Organization 2026.png|thumb|right|600px|Štruktúra Vzdušné sily Slovenskej republiky 2025]] {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 600 | caption = '''Bojové jednotky:'''<br />[[Súbor:Fighter-jet-blue-icon.svg|15px]] 81. krídlo<br />[[Súbor:Helicopter-blue-icon.svg|15px]] 51. krídlo '''Jednotky bojovej podpory:'''<br />[[Súbor:Aiga departingflights inv.svg|15px]] 46. krídlo<br />[[Súbor:Red ff0000 pog.svg|8px]] 11. brigáda Vzdušných síl<br />[[Súbor:Yellow ffff00 pog.svg|8px]] 2. brigáda Vzdušných síl | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Letecká základňa Sliač|'''Sliač''']] | position = left | lat = 48.637778 | lon = 19.133889 | mark = Fighter-jet-blue-icon.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Letecká základňa Malacky|'''Malacky''']] | lat = 48.401944 | lon = 17.118333 | mark = Aiga departingflights inv.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Letecká základňa Prešov|'''Prešov''']] | lat = 49.026944 | lon = 21.310833 | mark = Helicopter-blue-icon.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Brigáda riadenia vzdušných operácií Zvolen|Zvolen]] | lat = 48.587368 | lon = 19.132007 | mark = Yellow ffff00 pog.svg | marksize = 8 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Protilietadlová raketová brigáda Nitra|Nitra]] | lat = 48.323735 | lon = 18.108630 | mark = Red ff0000 pog.svg | marksize = 8 }} }} * '''[[Veliteľstvo Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky|Veliteľstvo Vzdušných síl OS SR]]''', sídlo vo [[Zvolen]]e **'''[[46. krídlo Kuchyňa|46. krídlo]]''', základňa [[Letecká základňa Malacky|Malacky/Kuchyňa]] *** Detašovaná 1. taktická letka: 9× [[F-16|F-16C]], 1× [[F-16|F-16D]] *** Detašovaná 2. taktická letka: 1× [[Aero L-39 Albatros|L-39CM]], 1× [[Aero L-39 Albatros|L-39ZAM]] *** Dopravná letka: 2× [[Alenia C-27J Spartan|C-27J]], 1× [[Let L-410 Turbolet|L-410FG]], 1× [[Let L-410 Turbolet|L-410UVP-E14]], 4× [[Let L-410 Turbolet|L-410UVP-E20]]<ref name="flightglobal"/> *** Technická letka opráv a predpísaných prác (TLOPP) *** Letka riadenia letovej prevádzky *** Prápor zabezpečenia letovej prevádzky *** Letecká strelnica *** Obväzisko ** '''[[81. krídlo Sliač|81. krídlo]]''', základňa [[Letecká základňa Sliač|Sliač]]<ref name=doma>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = http://www.vvzs.mil.sk | titul = Konečne doma | url = http://www.vvzs.mil.sk/12177/konecne-doma.php?pg=1 | dátum vydania = 1.10.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 22.4.2011 | vydavateľ = Zmiešané krídlo Sliač | miesto = Sliač | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120111123211/http://www.vvzs.mil.sk/12177/konecne-doma.php?pg=1 | dátum archivácie = 2012-01-11 }}</ref> *** 1. taktická letka: 9× [[F-16|F-16C]], 1× [[F-16|F-16D]] *** 2. taktická letka: 3× [[Aero L-39 Albatros|L-39CM]], 1× [[Aero L-39 Albatros|L-39ZAM]]<ref name="flightglobal"/> *** Technická letka opráv a predpísaných prác (TLOPP) *** Letka riadenia letovej prevádzky *** Prápor zabezpečenia letovej prevádzky *** Prápor podpory *** Obväzisko ** '''[[51. krídlo Prešov|51. krídlo]]''', základňa [[Letecká základňa Prešov|Prešov]] *** 1. vrtuľníková letka: 9× [[Sikorsky UH-60 Black Hawk|UH-60M]]<ref name="flightglobal"/> *** 2. vrtuľníková letka: 1× [[Mil Mi-17|Mi-17M]], 1× [[Mil Mi-17|Mi-17LPZS]]<ref name="flightglobal"/> *** Technická letka opráv a predpísaných prác (TLOPP) *** Letka riadenia letovej prevádzky *** Prápor zabezpečenia letovej prevádzky *** Obväzisko ** '''[[11. brigáda Vzdušných síl Nitra|11. brigáda Vzdušných síl]]''', sídlo v [[Nitra|Nitre]] *** 1. protilietadlová raketová skupina: 1× batéria BARAK MX, 2× batéria MANTIS *** 2. protilietadlová raketová skupina: 3× batéria [[2K12 Kub|2K12M2 Kub-M2]] (SA-6 Gainful) *** Protilietadlový raketový oddiel Igla: 54× [[9K38 Igla|9K38 Igla-2]] (SA-18 Grouse) *** Technický oddiel Viničné *** Prápor logistiky *** Prevádzková jednotka Kolíňanský vrch *** Obväzisko ** '''[[2. brigáda Vzdušných síl Zvolen|2. brigáda Vzdušných síl]]''', sídlo vo [[Zvolen]]e *** Prápor rádiolokačného prieskumu: 6× [[EL/M-2084|EL/M-2084M-MMR]], 5× [[EL/M-2084|EL/M-2084 S-MMR/GBAD]], 6× [[EL/M-2138|EL/M-2138M MC]], 1× [[pasívny rádiolokátor Věra|VERA-NG]] *** Operačné centrum Zvolen *** Rota podpory velenia vzdušných síl *** Obväzisko == Lietadlový park == === Prevádzkované stroje === <hr> {| class="wikitable" ! width="240" style="text-align: left;" |Lietadlo ! style="text-align: left;" |Fotografia ! width="140" style="text-align: left;" |Krajina pôvodu ! width="230" style="text-align: left;" |Typ ! width="100" style="text-align: left;" |Verzie ! width="60" style="text-align: left;" |V službe ! style="text-align: left;" |Poznámky |- ! colspan="7" style="align: center; background: #E6E6E6;" | [[Stíhacie lietadlo|Stíhacie lietadlá]] |- | [[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|Lockheed Martin F-16 Fighting Falcon]] | [[Súbor:122nd Fighter Wing pilot delivers Slovakia's first F-16s (8549570).jpg|150px]] | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty|USA]] | viacúčelové stíhacie lietadlo<hr>cvičné/stíhacie lietadlo | F-16C Block 70<hr>F-16D Block 70 | 12<ref>{{Citácia | titul = Na Slovensko priletia ďalšie tri stíhačky F-16 | druh nosiča = online | periodikum = Future Army | miesto = Bratislava | vydavateľ = Headlines s.r.o. | dátum vydania = 2025-12-17 | dátum prístupu = 2025-12-18 | url = https://www.futurearmy.sk/2025/12/17/na-slovensko-priletia-dalsie-tri-stihacky-f-16/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20251217235246/https://www.futurearmy.sk/2025/12/17/na-slovensko-priletia-dalsie-tri-stihacky-f-16/ | dátum archivácie = 2025-12-18 }}</ref><hr>2 | Prvé dve vyrobené F-16C #1001 a F-16D #1101 boli oficiálne odovzdané Slovensku 10. januára 2024 a poslúžili pre výcvik slovenských technikov v závode Lockheed Martin SC. F-16D #1102 priletela 13. júna 2024 do Tucsonu ku 162nd Wing na základňu Morris ANGB, kde slúži pre výcvik slovenských pilotov. Prvé doručenie na Slovensko zahŕňalo dve F-16C #1002 a #1003, ktoré pristáli 22. júla 2024 na LZ Malacky.<ref name="mosr-slovensko-si-v-usa-oficialne-prevzalo"/> Druhé doručenie zahŕňalo jednu F-16C #1004, ktorá pristála 12. decembra 2024 na LZ Malacky. Tretie doručenie zahŕňalo dve F-16C #1005 a #1007, ktoré pristáli 2. apríla 2025. Štvrté doručenie zahŕňalo jednu F-16C #1009 a jednu F-16D #1101, ktoré pristáli 2. októbra 2025. Piate doručenie zahŕňalo tri F-16C #1010, #1011 a #1012, ktoré pristáli 30. decembra 2025. Dve F-16C #1006 a #1008 prileteli v máji 2025 do Tucsonu ku 162nd Wing, na základňu Morris ANGB, kde slúžia pre výcvik slovenských pilotov. |- ! colspan="7" style="align: center; background: #E6E6E6;" | [[Bojové lietadlo|Bojové a cvičné lietadlá]] |- | [[Aero L-39 Albatros]] | [[Súbor:Aero L-39CM Albatros, Slovakia - Air Force AN2279352.jpg|150px]] | {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]] | cvičné prúdové lietadlo<hr>cvičné prúdové/ľahké bojové lietadlo | L-39CM<hr>L-39ZAM | 1<hr>1<ref name="flightglobal" /> | Lietadlá boli vyrobené v rokoch 1972 až 1989. Ďalšie kusy sú odstavené. Ostatným z nich končí v roku 2027 technická životnosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/uvlni/ZS_SKS2016001_web.pdf | vydavateľ = telecom.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170909012702/http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/uvlni/ZS_SKS2016001_web.pdf | dátum archivácie = 2017-09-09 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.leonardocompany.com/documents/63265270/66626649/WEB_Brochure_M_345_.pdf?download_file | vydavateľ = leonardocompany.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vzdušné sily OS SR sa zaujímajú o 6 kusov nových [[Pilatus PC-21]], ako náhradu za lietadlá L-39 Albatros.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vlková | meno = Jitka | autor = | odkaz na autora = | titul = Šéf Aera Vodochody vede firmu novou cestou. Začne opět vyrábět letadla | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://ekonomika.idnes.cz/aero-vodochody-giuseppe-giordo-reditel-tryskace-letouny-vyroba-p8b-/ekonomika.aspx?c=A180413_204928_ekonomika_pmk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2018-04-15 | dátum prístupu = 2018-04-16 }}</ref> |- ! colspan="7" style="align: center; background: #E6E6E6;" | [[Prieskumné lietadlo|Prieskumné lietadlá]] |- | [[Let L-410 Turbolet]] | [[Súbor:L-410FG Turbolet of the Slovak Air Force.jpg|150px]] | {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]] | [[fotogrametria|fotogrametrické lietadlo]] | L-410FG | 1<ref name="flightglobal" /> | Používa sa na fotografické mapovanie. |- ! colspan="7" style="align: center; background: #E6E6E6;" | [[Dopravné lietadlo|Dopravné lietadlá]] |- | [[Alenia C-27J Spartan|Leonardo C-27J Spartan]] | [[Súbor:SIAF Kuchyňa 2021 (cropped).jpg|150px]] | {{minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] | taktické dopravné lietadlo | C-27J | 2<ref name="flightglobal" /> | Prvé lietadlo C-27J Spartan bolo dodané 24. októbra 2017 a druhé 9. apríla 2018.<ref name="mosr-prve-z-dvoch-lietadiel-spartan-je-uz" /><ref name="teraz-v-letke-vzdusnych-sil-ozbrojenych-sil" /> |- | [[Let L-410 Turbolet]] | [[Súbor:L-410UVP Slovak Air Force.JPG|150px]] | {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]]<br />{{minivlajka|Česko}} [[Česko]] | viacúčelové dopravné lietadlo | L-410UVP-E14<hr>L-410UVP-E20 | 1<ref name="flightglobal" /><hr>4<ref name="flightglobal" /> | Používa sa na dopravu ľahkého nákladu, výcvik parašutistov a dopravu VIP. |- ! colspan="7" style="align: center; background: #E6E6E6;" | [[Helikoptéra|Vrtuľníky]] |- | [[Mil Mi-17]] | [[Súbor:Mil Mi-17, Slovakia - Air Force AN2224387.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | dopravný vrtuľník<hr>záchranný vrtuľník | Mi-17M<hr>Mi-17LPZS | 1<hr>1<ref name="flightglobal" /> | Vrtuľníky boli vyrobené v rokoch 1987 a 1989. Niektoré sú v úprave Search and Rescue (SAR) – LPZS (Letecká pátracia a záchranná služba).<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|autor=SITA|titul=Kúpime deväť vrtuľníkov Black Hawk. Cena je vynikajúca, hovorí Glváč|url=http://www.sme.sk/c/7779200/kupime-devat-vrtulnikov-black-hawk-cena-je-vynikajuca-hovori-glvac.html|dátum vydania=29.04.2015|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=19.08.2015|vydavateľ=Petit Press|miesto=|jazyk=}}</ref><ref name=":1">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Slovensko kúpi americké vrtuľníky Black Hawk za 261 miliónov dolárov | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/353558-slovensko-kupi-americke-vrtulniky-black-hawk-za-261-milionov-eur/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2015-04-29 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref><ref name=":2">{{Citácia periodika | priezvisko = Petrovič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Armádu čaká výmena vrtuľníkov. Porovnali sme končiaceho Hrocha s Čiernym jastrabom | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/275120/armadu-caka-vymena-vrtulnikov-porovnali-sme-konciaceho-hrocha-s-ciernym-jastrabom/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2015-05-04 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref> |- | [[Sikorsky UH-60 Black Hawk]] | [[Súbor:Slovenský UH-60M 7449.jpg|150px]] | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty|USA]] | viacúčelový vrtuľník | UH-60M | 9<ref name="flightglobal" /> | Prvé dva vrtuľníky boli dodané 26. júna 2017.<ref name="bhdosli17" /> Do služby u 1. vrtuľníkovej letky v Prešove boli prvé dva kusy odovzdané 3. augusta 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Ministerstvo obrany Slovenskej republiky | titul = Minister Gajdoš odovzdal vzdušným silám prvé dva vrtuľníky Black Hawk | url = http://www.mod.gov.sk/40252-sk/minister-gajdos-odovzdal-vzdusnym-silam-prve-dva-vrtulniky-black-hawk/ | dátum vydania = 03.08.2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.08.2017 | vydavateľ = MO SR | miesto = | jazyk = }}</ref> Ďalšie dva vrtuľníky boli dodané 12. júla 2018 a do služby odovzdané 20. júla 2018.<ref name="gov-do-vyzbroje-ozbrojenych-sil-pribudli" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minister Gajdoš odovzdal vojakom ďalšie dva vrtuľníky Black Hawk, využívať ich budú aj na pomoc v krízových situáciách | url = https://www.mod.gov.sk/42339-sk/minister-gajdos-odovzdal-vojakom-dalsie-dva-vrtulniky-black-hawk-vyuzivat-ich-budu-aj-na-pomoc-v-krizovych-situaciach/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Ďalšie dva kusy boli dodané a odovzdané do služby 26. augusta 2019.<ref name="mod.gov.sk" /> Posledné tri kusy boli dodané 11. januára 2020.<ref name="hnonline-vrtulniky-black-hawk-pridu-na">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vrtuľníky Black Hawk prídu na Slovensko neskôr, potvrdil minister Gajdoš | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/2057404-vrtulniky-black-hawk-pridu-na-slovensko-neskor-potvrdil-minister-gajdos | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-12 | dátum prístupu = 2020-01-14 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Vrtuľníky Black Hawk pristanú ešte v tomto roku, rezort obrany ich plánuje dodatočne vyzbrojiť | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/519489-vrtulniky-black-hawk-pristanu-este-v-tomto-roku-rezort-obrany-ich-planuje-dodatocne-vyzbrojit/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-07-17 | dátum prístupu = 2019-07-24 }}</ref> |} === Objednané stroje === {| class="wikitable" ! width="240" style="text-align: left;"|Lietadlo ! style="text-align: left;"|Fotografia ! width="105" style="text-align: left;"|Krajina pôvodu ! width="175" style="text-align: left;"|Typ ! width="100" style="text-align: left;"|Verzie ! width="130" style="text-align: left;"|Počet objednaných ! style="text-align: left;"|Poznámky |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Stíhacie lietadlo|Stíhacie lietadlá]] |- | [[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|Lockheed Martin F-16 Fighting Falcon]] | [[Súbor:122nd Fighter Wing pilot delivers Slovakia's first F-16s (8549570).jpg|150px]] | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty|USA]] | viacúčelové stíhacie lietadlo<hr>cvičné/stíhacie lietadlo | F-16C Block 70<hr>F-16D Block 70 | 12<hr>2 | Prvé dve F-16C prileteli na LZ Malacky-Kuchyňa dňa 22. júla 2024.<ref>https://www.lockheedmartin.com/en-us/news/features/2024/SlovakianF16Arrival.html</ref>Tretia F-16C priletela 12. decembra 2024. Štvrtá a piata F-16C priletela 2. apríla 2025. Šiesta a siedma F-16C/D priletela 2. októbra 2025. Dňa 30. decembra 2025 prileteli tri ďalšie F-16C. Ďalšie štyri kusy F-16C/D budú slúžiť na Morris ANGB u 162nd Wing, pre potreby výcviku slovenských pilotov a zo základne v Tucsone priletia na Slovensko až v septembri 2027.<ref name="leteckymagazin-vlada-schvalila-nakup-f-16"/><ref name="armadninoviny-udalosti"/> |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Helikoptéra|Vrtuľníky]] |- | [[Sikorsky UH-60 Black Hawk|Sikorsky UH-60M Black Hawk]] | [[Súbor:Slovenský UH-60M 7449.jpg|150px]] | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty|USA]] | viacúčelový CSAR vrtuľník | UH-60M, UH-60L | 2+12 | Dodávka dvoch nových vrtuľníkov typu UH-60M sa uskutoční v prvom polroku 2026. Budú používané špeciálnymi jednotkami na bojové pátracie a záchranné operácie (CSAR). Vrtuľníky typu UH-60L budú zgenerálkované firmou Israel Aerospace Industries. |} === Vyradené lietadlá Vzdušných síl SR === {| class="wikitable" ! style="text-align: left;"|Lietadlo ! style="text-align: left;"|Fotografia ! style="text-align: left;"|Krajina pôvodu ! style="text-align: left;"|Typ ! style="text-align: left;"|Verzie ! style="text-align: left;"|Počet získaných kusov ! style="text-align: left;"|Obdobie služby |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Stíhacie lietadlo|Stíhacie lietadlá]] |- | [[Mikojan-Gurevič MiG-21]] | [[Súbor:MiG-21 (12891131583).jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | stíhacie lietadlo<hr>prieskumné lietadlo<hr>cvičné/stíhacie lietadlo | MiG-21MA<hr>MiG-21MF<hr>MiG-21R<hr>MiG-21UM<hr>MiG-21US | 13<hr>36<hr>8<hr>11<hr>2 | 1993 – 2003 |- | [[Mikojan-Gurevič MiG-29]] | [[Súbor:Slovak Air Force MiG-29AS.JPG|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]<br />{{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] | stíhacie lietadlo<hr>cvičné/stíhacie lietadlo | MiG-29A<hr>MiG-29UB | 21<hr>3 | 1993 – 2022 |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Bojové lietadlo|Bojové lietadlá]] |- | [[Suchoj Su-17 (Su-20, Su-22)|Suchoj Su-22]] | [[Súbor:Su-22M4 Slovakia (21986303628).jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | stíhací bombardér<hr>cvičné/bojové lietadlo | Su-22M4<hr>Su-22UM-3K | 18<hr>3 | 1993 – 2002 |- | [[Suchoj Su-25]] | [[Súbor:Su-25 Slovakia (21553040383).jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | lietadlo priamej podpory pozemných vojsk<hr>cvičné/bojové lietadlo | Su-25K<hr>Su-25UBK | 12<hr>1 | 1993 – 2002 |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Dopravné lietadlo|Dopravné lietadlá]] |- | [[Antonov An-12]] | [[Súbor:An-12 Slovakia (23377218494).jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | taktické dopravné lietadlo | An-12BP | 1 | 1993 – 1999 |- | [[Antonov An-24]] | [[Súbor:Antonov An-24B, Slovakia - Air Force JP6766148.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | taktické dopravné lietadlo | An-24V | 2 | 1993 – 2006 |- | [[Antonov An-26]] | [[Súbor:Slovak Air Force Antonov An-26 Bidini-1.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | taktické dopravné lietadlo | An-26B-100 | 2 | 1993 – 2016 |- | [[Jakovlev Jak-40]] | [[Súbor:Slovak Air Force Yakovlev Yak-40 Lebeda-1.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | dopravné lietadlo (pre cestujúcich) | Jak-40 | 1 | 1993 – 1999 |- | [[Tupolev Tu-154]] | [[Súbor:122ai - Slovak Republic Tupolev 154M, OM-BYR@ZRH,28.01.2001 - Flickr - Aero Icarus.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | dopravné lietadlo (VIP) | Tu-154B-2 | 1 | 1993 – 1995 |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Cvičné lietadlo|Cvičné lietadlá]] |- | [[Aero L-29 Delfín]] | [[Súbor:L-29 Sovakia (22211294871).jpg|150px]] | {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]] | cvičné prúdové lietadlo | L-29 | 16 | 1993 – 2003 |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Helikoptéra|Vrtuľníky]] |- | [[Mil Mi-2]] | [[Súbor:Mi-2 Slovakia (22589902916).jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]<br />{{minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]] | ľahký cvičný vrtuľník | Mi-2 | 17 | 1993 – 2013 |- | [[Mil Mi-8]] | [[Súbor:Slovak Air Force Mil Mi-8P Potters-1.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | vrtuľník pre rádioelektronický boj<hr>dopravný vrtuľník | Mi-8PPA<hr>Mi-8PS<hr>Mi-8T | 1<hr>2<hr>6 | 1993 – 2011 |- | [[Mil Mi-24]] | [[Súbor:Slovak Air Force Mil Mi-24D Kral-1.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | bojový/dopravný vrtuľník<hr>cvičný/bojový/dopravný vrtuľník | Mi-24D<hr>Mi-24V<hr>Mi-24DU | 8<hr>10<hr>1 | 1993 – 2011 |} == Pozemná protivzdušná obrana == {{Hlavný článok|11. brigáda Vzdušných síl Nitra}} Úlohou zabezpečenia protivzdušnej obrany (PVO) bojových jednotiek, vzdušného priestoru Slovenskej republiky a objektov štátneho významu je poverená [[11. brigáda Vzdušných síl Nitra|11. brigáda Vzdušných síl]] sídliaca v [[Nitra|Nitre]].<ref>https://www.haaretz.com/israel-news/security-aviation/2024-09-03/ty-article/.premium/wary-of-russia-slovakia-buys-advanced-air-defense-systems-from-israel/00000191-b894-dd1b-a7db-bfde84380000&#x3C{{Nedostupný zdroj|date=máj 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name=":4" /> {| class="wikitable" ! width="65" style="text-align: left;"|Systém ! style="text-align: left;"|Fotografia ! width="105" style="text-align: left;"|Krajina pôvodu ! width="345" style="text-align: left;"|Typ ! width="110" style="text-align: left;"|Verzie ! width="60" style="text-align: left;"|V službe ! style="text-align: left;"|Poznámky |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | Protilietadlové systémy |- | [[2K12 Kub]] | [[Súbor:Slovak 2K12M2 Kub-M2 at SIAF 2017.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | protilietadlový raketový komplet stredného dosahu | 2K12M2 Kub-M2 | 3 batérie | Dodané v roku 1980. Maximálna diaľka ničenia cieľa je do {{km|24|m}} a maximálna výška do {{km|7|m}}. Jedna batéria má 12 rakiet typu 2K12M3E. NATO designácia (SA-6 Gainful).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = AGLO solutions (www.aglo.sk) | odkaz na autora = | titul = M. Glváč: Ostré bojové streľby sú pre vojakov najlepšou príležitosťou vyskúšať si to, čo doma cvičia | url = http://www.vvzs.mil.sk/35257/?pg=1 | vydavateľ = vvzs.mil.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141224150221/http://www.vvzs.mil.sk/35257/?pg=1 | dátum archivácie = 2014-12-24 }}</ref> Technická životnosť končí v roku 2027. Tri batérie SA-6 budú nahradené šiestimi izraelskými batériami typu BARAK-MX od roku 2026. |- | [[MANTIS]] | [[Súbor:GAF MANTIS NBS C-RAM Fassberg 2019.jpg|150px]] | {{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] | systém protivzdušnej obrany s veľmi krátkym dosahom | MANTIS | 2 batérie | Dodané 24. októbra 2023. Slovensko dostalo dve batérie od Nemecka za pomoc Ukrajine. Každá batéria pozostáva zo šiestich plne automatických kanónov kalibru 30 mm a jedného radaru.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Slovensko si prevzalo systém protivzdušnej obrany Mantis | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/slovensko-si-prevzalo-system-protivzdu/749792-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-24 | dátum prístupu = 2024-04-14 }}</ref> |- | [[Igla (prenosný protilietadlový komplet)|9K38 Igla]] | [[Súbor:Slovakian MANPADS during a training exercise, 2012, Nitra, Slovakia -01.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | protilietadlový raketový komplet veľmi krátkeho dosahu | 9K38 Igla-2 | 54 kusov | Prenosný protilietadlový raketový komplet (MANPADS). NATO designácia (SA-18 Grouse). Technická životnosť končí v roku 2025. |} Vyradený systém PVO typu [[9K35 Strela-10|Strela-10M3]] (SA-13) bol odpredaný v roku 2018 za sumu 2 240 880 eur a neskôr predaný do [[Arménsko|Arménska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kúpna zmluva na odpredaj prebytočného hnuteľného majetku štátu - vojenský materiál, munícia | url = https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=3750420&l=sk | vydavateľ = crz.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[apríl]]i 2022 Slovensko darovalo Ukrajine svoju jedinú batériu protilietadlového raketového systému [[S-300]] na obranu pred [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskou inváziou]] na základe žiadosti Ukrajiny o pomoc pri výkone sebaobrany v zmysle článku 51 Charty [[Organizácia Spojených národov|OSN]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Brezáni | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Pomoc zo Slovenska | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/103323/dnes-treba-vediet | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-08 | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> Odvtedy sa na zabezpečení pozemnej protivzdušnej obrany Slovenska striedajú spojenci z NATO, kým Vzdušné sily OS SR získajú nový vlastný systém protivzdušnej obrany. Po odchode S-300 chránili slovenský vzdušný priestor štyri batérie systému [[MIM-104 Patriot]] – dve z Nemecka, jedna z [[Holandsko|Holandska]] rozmiestnené na leteckej základni Sliač a jedna z USA na základni Malacky/Kuchyňa. Od [[marec|marca]] 2023 do [[apríl]]a 2024 Patrioty nahradil systém [[SAMP/T]] z Talianska, ktorý bol dislokovaný v Malackách-Kuchyni.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Taliansky systém protivzdušnej obrany končí na Slovensku o pár dní. Ministerstvo náhradu nedohodlo | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/705561-taliansky-system-protivzdusnej-obrany-konci-na-slovensku-o-tyzden-ministerstvo-obrany-nahradu-nedohodlo-nebo-je-dostatocne-straz/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-04-08 | dátum prístupu = 2024-04-13 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS | odkaz na autora = | titul = Slovenské nebo už nestráži protivzdušná obrana. V hre je kúpa techniky z Izraela | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/04/slovenske-nebo-uz-nestrazi-protivzdusna-obrana-v-hre-je-kupa-techniky-z-izraela/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-04-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V roku 2023 Slovensko darovalo Ukrajine aj dve odpaľovacie zariadenia systému Kub s príslušnými náhradnými dielmi a skladom náhradných dielov, jednu radarovú stanicu Kub, 52 protilietadlových rakiet 3M9ME a 148 rakiet 3M9M3E.<ref name="rtvs-vlada-rozhodla-slovensko-daruje"/> == Rádiotechnické vojsko == {{Hlavný článok|2. brigáda Vzdušných síl Zvolen}} Rádiotechnické vojsko zabezpečuje nepretržité rádiolokačné pokrytie vzdušného priestoru do výšky 30 km. Túto úlohu zabezpečuje [[2. brigáda Vzdušných síl Zvolen|2. brigáda Vzdušných síl]] s veliteľstvom vo [[Zvolen]]e, ktorému je podriadený prápor rádiolokačného prieskumu monitorujúci celé územie Slovenskej republiky. Výstupy z vojenských i civilných rádiolokátorov a vojenských pasívnych sledovacích systémov [[pasívny rádiolokátor Věra|VERA-NG]] sú spracovávané vo Zvolene v Operačnom centre (OPCEN) a výsledné informácie o vzdušnej situácii sú posielané na nadradené stupne velenia vrátane aliančného systému NATINAMDS. Dňa [[13. január]]a 2021 vláda súhlasila s návrhom rezortu obrany na obstaranie 17 kusov 3D rádiolokátorov formou vláda-vláda z [[Izrael]]a. Ide o najvýhodnejšiu komplexnú ponuku za obstarávaciu cenu 123 500 000 eur bez DPH, ktorá v plnom rozsahu vyhovuje technickým a operačným požiadavkám Ozbrojených síl SR. Nová technika nahradí 24 radarov, ktoré sú už po technickej životnosti.<ref name=":3">https://www.iai.co.il/17-iai-radar-systems-will-deliver-to-slovak-ministry-of-defense</ref> Zmluva medzi Slovenskom a Izraelom bola podpísaná [[25. marec|25. marca]] 2021. Nové radary budú dodávané postupne v rokoch 2026 až 2027.<ref>Slovensko podpísalo s Izraelom zmluvu na nové 3D rádiolokátory pre Ozbrojené sily SR, finálny kontrakt znamená úsporu 11,7 milióna eur a garantuje zapojenie slovenského obranného priemyslu :: Ministerstvo obrany SR (mosr.sk)</ref> {| class="wikitable" ! width="70" style="text-align: left;"|Radar ! style="text-align: left;"|Fotografia ! width="140" style="text-align: left;"|Krajina pôvodu ! width="295" style="text-align: left;"|Typ ! width="165" style="text-align: left;"|Verzie ! width="60" style="text-align: left;"|V službe ! style="text-align: left;"|Poznámky |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Radar|Rádiolokátory]] |- | [[EL/M-2084]] | [[Súbor:Iron Dome radar.jpg|150px]] | {{minivlajka|Izrael}} [[Izrael]] | mobilný 3D rádiolokátor stredného dosahu | EL/M-2084M-MMR | 1/6 | Dosah radaru je do 400 km. Používa sa na radarový prieskum vzdušného priestoru a navádzanie protivzdušných prostriedkov k iným vzdušným objektom a riadenie letovej prevádzky. |- | [[EL/M-2084]] | [[Súbor:Iron Dome radar.jpg|150px]] | {{minivlajka|Izrael}} [[Izrael]] | mobilný 3D rádiolokátor krátkeho dosahu | EL/M-2084 S-MMR/GBAD | 1/5 | Dosah radaru je od 1 do 150 km. Určený na vzdušný prieskum a navádzanie protivzdušných prostriedkov a riadenie letovej prevádzky. |- | [[EL/M-2138]] | | {{minivlajka|Izrael}} [[Izrael]] | mobilný 3D rádiolokátor veľmi krátkeho dosahu | EL/M-2138M MC | 0/6 | Dosah radaru je od 1 do 50 km. Určený na obranu pozemných jednotiek pred blízkymi vzdušnými prostriedkami nepriateľa. |- | [[pasívny rádiolokátor Věra|VERA-NG]] | [[Súbor:ILA Berlin 2012 PD 042.JPG|80px|center]] | {{minivlajka|Česko}} [[Česko]] | pasívny sledovací systém | VERA-NG | 1 | Pasívny sledovací systém, ktorý funguje na princípe prijímania a spracovania signálov. Senzor nie je zamerateľný. Presnosť systému je lepšia ako v prípade mikrovlného prehľadového radaru. Komplet rádiotechnického prieskumu bol zakúpený a dodaný v roku 2023 za sumu 21,95 miliónov € bez DPH. |} == Hodnosti == === Dôstojníci === {| style="border:1px solid #8888aa; background-color:#f7f8ff; padding:5px; font-size:95%; margin: 0px 12px 12px 0px;" |- style="text-align:center;" bgcolor="#dadada" !colspan=4 bgcolor="#dadada"| Nižší !!colspan=4 bgcolor="#dadada"| Vyšší |- style="text-align:center;" |rowspan=3| {{flagicon|Slovakia}}<br />'''VzS OS SR''' |- style="text-align:center;" |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-01a.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-01b.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-02.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-03.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-04.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-05.svg|60px]] | |- style="text-align:center;" ! [[poručík]] !! [[nadporučík]] !! [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kapitán]] ! [[major]] !! [[podplukovník]] !! [[plukovník]] !! [[Plukovník generálneho štábu|plukovník]]<br />[[Plukovník generálneho štábu|generálneho štábu]] |- bgcolor="#dadada" style="text-align:center;" |[[Súbor:NATO flag.svg|25px|center]] !colspan=2 |OF-1 !! OF-2 !! OF-3 !! OF-4 !!colspan=2| OF-5 |} === Generáli === {| style="border:1px solid #8888aa; background-color:#f7f8ff; padding:5px; font-size:95%; margin: 0px 12px 12px 0px;" |- style="text-align:center;" bgcolor="#dadada" !colspan=6 "|Generáli |- style="text-align:center;" |rowspan=2| {{flagicon|Slovakia}}<br />'''VzS OS SR''' |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-06.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-07.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-08.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-09.svg|60px]] |- style="text-align:center;" ![[brigádny generál]] !! [[generálmajor]] !! [[generálporučík]] !! [[generál]] |- bgcolor="#dadada" style="text-align:center;" |[[Súbor:NATO flag.svg|25px|border|center]] ! OF-6 !! OF-7 !! OF-8 !! OF-9 |} == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Letecké nešťastie slovenského An-24]] * [[Slovenské vzdušné zbrane]] * [[Letecký útvar Ministerstva vnútra Slovenskej republiky]] * [[Česko-slovenské vojenské letectvo]] * [[Kombinovaná letka (Slovenské povstalecké letectvo)|Kombinovaná letka]] * [[Vzdušné sily Armády Českej republiky]] * [[Zoznam lietadiel Vzdušných síl Slovenskej republiky]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Air force of Slovakia}} == Externé odkazy == * [https://vvzs.mil.sk/ Oficiálna stránka] * [http://forum.valka.cz/viewtopic.php/t/91146 Prehľad rozdelenia vojenských lietadiel po rozpade ČSFR] * [http://forum.valka.cz/viewtopic.php/t/88662 Prehľad lietadiel používaných v Ozbrojených silách SR (ASR)] {{Portál|Letectvo|Letecký|Slovensko|Slovenský}} {{Ozbrojené sily Slovenskej republiky}} [[Kategória:Vzdušné sily Slovenskej republiky| ]] [[Kategória:Vojenské letectvo podľa štátu|Slovensko]] 6r5zdil7j63bg7krcsuh18viqfhrk3x 8203638 8203634 2026-04-26T08:40:52Z ~2026-25477-17 293068 Úprava textu. 8203638 wikitext text/x-wiki {{Iný význam|vzdušných silách súčasnej [[Slovensko|Slovenskej republiky]]|vzdušných silách [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vojnového Slovenského štátu]] |Slovenské vzdušné zbrane}} {{Infobox Vojenská jednotka |meno = Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky |obrázok = Slovak Air Force logo.png |šírka obrázka = 200px |popis obrázka = Emblém Vzdušných síl OS SR |krajina = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] |existencia = 1993 – súčasnosť |vznik = 1. január 1993 (ako ''Letectvo a protivzdušná obrana Veliteľstva Armády Slovenskej republiky'') |zánik = |typ = [[vojenské letectvo|vzdušné sily]] a [[protivzdušná obrana]] |funkcia = obrana vzdušného priestoru Slovenska, zvrchovanosti Slovenskej republiky, dôležitých politických a hospodárskych centier, regiónov a vojsk pred údermi vzdušného protivníka, priama podpora boja pozemných síl |veľkosť = ~3 200 príslušníkov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lang | meno = Pavel | odkaz na autora = | titul = Střežíme vzdušný prostor Slovenska | periodikum = ATM+ Informační příloha MO ČR a AČR | ročník = 46 | číslo = 2/2014 | strany = 81–83 | issn = 1802-4823}}</ref><br />24 lietadiel, 11 vrtuľníkov<ref name="flightglobal">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = World Air Forces 2023 | url = https://www.flightglobal.com/download?ac=90688 | vydavateľ = flightglobal.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> |posádka = |prezývka = |motto = |velitelia = [[generálmajor]] [[inžinier (akademický titul)|Ing.]] [[Adolf Daubner]] |podriadené jednotky= <div> * [[46. krídlo Kuchyňa]] * [[81. krídlo Sliač]] * [[51. krídlo Prešov]] * [[11. brigáda Vzdušných síl Nitra|11. brigáda VzS Nitra]] * [[2. brigáda Vzdušných síl Zvolen|2. brigáda VzS Zvolen]] </div> |nadradené jednotky = [[Súbor:Slovak Armed Forces logo.svg|22px]] [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Ozbrojené sily SR]] |vojny = |bitky = |znak = <center>[[Súbor:Coat of Arms of Slovakia.svg|75px]]<br />'''Znak'''<br />[[Súbor:Roundel of Slovakia – Low Visibility.svg|75px]]<br />'''Znak v prevedení so zníženou viditeľnosťou'''</center> |útočné lietadlá = [[Aero L-39 Albatros|L-39ZAM]] |bombardovacie lietadlá = |prieskumné lietadlá = [[Let L-410 Turbolet|L-410FG]] |stíhacie lietadlá = [[F-16|F-16C/D Block 70]] |výcvikové lietadlá = [[Aero L-39 Albatros|L-39CM/ZAM]] |dopravné lietadlá = [[Alenia C-27J Spartan|C-27J]], [[Let L-410 Turbolet|L-410UVP-E14/20]], [[Bombardier Global 5000]] |bezpilotné lietadlá = |vrtuľníky = |bojové vrtuľníky = |dopravné vrtuľníky = [[Sikorsky UH-60 Black Hawk|UH-60M]], [[Mil Mi-17|Mi-17M/LPZS]] |výcvikové vrtuľníky = }} '''Vzdušné sily Slovenskej republiky''' (oficiálne: '''''Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky'''''; skratka: '''''VzS OS SR''''') sú [[vojenské letectvo|leteckou zložkou]] [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Ozbrojených síl Slovenskej republiky]], ktorej úlohou je zabezpečenie obrany vzdušného priestoru [[Slovensko|Slovenska]], obrana zvrchovanosti Slovenskej republiky, dôležitých politických a hospodárskych centier, regiónov a vojsk pred údermi vzdušného protivníka, ako aj priama podpora boja [[Pozemné sily Slovenskej republiky|pozemných síl]].<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veliteľstvo vzdušných síl OS SR | url = http://www.vvzs.mil.sk/86/ | vydavateľ = vvzs.mil.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170524154942/http://www.vvzs.mil.sk/86/ | dátum archivácie = 2017-05-24 }}</ref> Veliteľom vzdušných síl je od [[31. január]]a [[2025]] generálmajor Ing. [[Adolf Daubner]] M.Sc.<ref name="mil-slavnostny-akt-odovzdania-a-prevzatia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slávnostný akt odovzdania a prevzatia velenia u Vzdušných síl OS SR | url = https://www.mil.sk/113204/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-16 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Názov == * od 1. januára 1993 do 1. januára 2000: '''''Letectvo a protivzdušná obrana Armády Slovenskej republiky''''' * od 1. januára 2000 do 1. júla 2002: '''''Vzdušné sily Armády Slovenskej republiky''''' * od 1. júla 2002: '''''Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky''''' == Velitelia Vzdušných síl == * od 1. januára 1993 do 1. septembra 1994: genmjr. Ing. [[Štefan Gombík]] (veliteľ Letectva a protivzdušnej obrany Veliteľstva ASR)<ref name="mosr-vzdusne-sily-os-sr">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vzdušné sily OS SR | url = https://www.mosr.sk/vzdusne-sily-os-sr/?mnu=286 | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * od 1. septembra 1994 do 1. januára 2000: genpor. Ing. Štefan Gombík (náčelník Štábu letectva a protivzdušnej obrany GŠ ASR)<ref name="mosr-vzdusne-sily-os-sr"/> * od 1. januára 2000 do 1. novembra 2005: genmjr. Ing. [[Jozef Dunaj]] (veliteľ vzdušných síl)<ref name="mosr-vzdusne-sily-os-sr"/> * od 1. novembra 2005 do 26. mája 2010: genmjr. Ing. [[Juraj Baránek]]<ref name="mosr-vzdusne-sily-os-sr"/> * od 26. mája 2010 do 15. septembra 2012: genmjr. Ing. [[Martin Babiak]]<ref name="mosr-vzdusne-sily-os-sr"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 20 rokov vesmírnej misie Štefánik | url = http://kozmonautika.sk/2019/01/24/20rokovstefanik/ | vydavateľ = kozmonautika.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> * od 15. septembra 2012 do 1. augusta 2017: genmjr. Ing. [[Miroslav Korba]]<ref name="mosr-vzdusne-sily-os-sr"/> * od 1. augusta 2017 do 1. januára 2021: genmjr. Ing. [[Ľubomír Svoboda]]<ref name="mil-zmeny-2021"/><ref name="mosr-vzdusne-sily-os-sr"/> * od 1. januára 2021: genmjr. Ing. [[Róbert Tóth]]<ref name="ossr-zmeny2020">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vzdušné sily majú nového zástupcu veliteľa a náčelníka štábu | url = https://www.ossr.sk/93718/?pg=1 | vydavateľ = ossr.sk | dátum vydania = 2020-10-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220318080349/https://www.ossr.sk/93718/?pg=1 | dátum archivácie = 2022-03-18 }}</ref> * od 1. januára 2025: brig. gen. Ing. [[Martin Kuterka]].<ref name="mil-zmeny-2021">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zmeny vo velení vzdušných síl | url = https://vvzs.mil.sk/94601/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-28 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210128123621/https://vvzs.mil.sk/94601/?pg=1 | dátum archivácie = 2021-01-28 }}</ref> * od 31. januára 2025: genmjr. Ing. [[Adolf Daubner]] == História == === Vznik === V dôsledku zmenenej geopoliticko-vojenskej situácie po roku [[1989]] sa velenie vtedajšej federálnej [[Česko-slovenská armáda|Česko-slovenskej armády]] snažilo posilniť vzdušnú obranu [[Slovenská republika (1990 – 1992)|Slovenska]]. Od [[7. máj]]a [[1991]] tak bola na leteckej základni [[Letecká základňa Sliač|Sliač]] dislokovaná 81. samostatná stíhacia letka, ktorá spolu so zabezpečovacím práporom plnila úlohy pohotovostného systému a položila základ súčasných Vzdušných síl OS SR. Neskôr bola zreorganizovaná na 1. stíhací letecký pluk. Dňa [[30. november|30. novembra]] 1991 bolo vo [[Zvolen]]e vytvorené veliteľstvo 1. divízie protivzdušnej obrany. Postupne mu boli podriadené protilietadlové raketové útvary v [[Nitra|Nitre]], [[Rožňava|Rožňave]] a [[Pezinok|Pezinku]], ako aj rôzne zabezpečovacie útvary.<ref name=historia>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fórum portálu CS PVO 1950-1992 | url = https://forum.presscont.eu/viewtopic.php?f=82&t=303 | vydavateľ = forum.presscont.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171023230552/https://forum.presscont.eu/viewtopic.php?f=82&t=303 | dátum archivácie = 2017-10-23 }}</ref> V [[október|októbri]] [[1992]] bola federálnym ministerstvom obrany [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|ČSFR]] vyčlenená skupina pod velením [[generálmajor]]a [[inžinier (akademický titul)|Ing.]] Jána Váňu. Cieľom tejto skupiny bolo vytvoriť organizačné štruktúry budúceho letectva a protivzdušnej obrany SR a zabezpečiť bojaschopnosť letectva a protivzdušnej obrany Slovenska po zániku [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Postupne sa táto skupina rozrastala a [[1. november|1. novembra]] 1992 vznikla Správa letectva a protivzdušnej obrany pre Slovensko so sídlom v [[Trenčín]]e, ktorej činnosť skončila [[31. december|31. decembra]] 1992. Dňom [[1. január]]a [[1993]], spolu so vznikom samostatného [[Slovensko|Slovenska]], vzniká ''Letectvo a protivzdušná obrana Veliteľstva Armády Slovenskej republiky'', ktorého veliteľom bol menovaný [[generálporučík]] Ing. Štefan Gombík. === Obdobie pred vstupom do NATO (1993 – 2004) === [[Súbor:Slovakian Aerobatics Team The Albatrosses (4632150769).jpg|thumb|left|Akrobatická skupina [[Biele Albatrosy]] na [[Royal International Air Tattoo]] 1993 vo [[RAF Fairford|Fairforde]]]] Zánikom Česko-Slovenska a následným delením majetku Slovensko prevzalo a presunulo na svoje územie 167 lietadiel a 64 vrtuľníkov<ref name=fv>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prehľad rozdelenia vojenských lietadiel po rozpade ČSFR : Vyhledávací přehledy letounů databáze Naše letadla | url = http://forum.valka.cz/topic/view/91146 | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref>, spolu s príslušným materiálom a niekoľko protilietadlových kompletov. Zároveň sa organizovalo preškoľovanie niekoľko desiatok technikov a [[pilot]]ov. Letectvo a protivzdušná obrana Armády SR bolo dislokované na piatich leteckých základniach a malo vo výzbroji 229<ref>brožúra II. Slovenský medzinárodný letecký deň SIAD 1994, str. 8</ref> lietadiel a vrtuľníkov rôznych typov; [[stíhacie lietadlo|stíhačky]](9× [[Mikojan-Gurevič MiG-29|MiG-29A]], 1× [[Mikojan-Gurevič MiG-29|MiG-29UB]], 13× [[Mikojan-Gurevič MiG-21|MiG-21MA]], 36× [[Mikojan-Gurevič MiG-21|MiG-21MF]], 8× [[Mikojan-Gurevič MiG-21|MiG-21R]], 11× [[Mikojan-Gurevič MiG-21|MiG-21UM]] a 2× [[Mikojan-Gurevič MiG-21|MiG-21US]]), [[stíhací bombardér|stíhacie bombardéry]] (18× [[Suchoj Su-22 (Su-17, Su-20)|Su-22M4]] a 3× [[Suchoj Su-22 (Su-17, Su-20)|Su-22UM-3K]]), [[bojové lietadlo|bojové]] (12× [[Suchoj Su-25|Su-25K]] a 1× [[Suchoj Su-25|Su-25UBK]]), [[cvičné lietadlo|cvičné]] [[prúdový motor|prúdové]] (16× [[Aero L-29 Delfín|L-29]], 8× [[Aero L-39 Albatros|L-39C]], 2× [[Aero L-39 Albatros|L-39MS]], 2× [[Aero L-39 Albatros|L-39V]] a 9× [[Aero L-39 Albatros|L-39ZA]]), [[helikoptéra|vrtuľníky]] (17× [[Mil Mi-2|Mi-2]], 1× [[Mil Mi-8|Mi-8PPA]], 2× [[Mil Mi-8|Mi-8PS]], 6× [[Mil Mi-8|Mi-8T]], 15× [[Mil Mi-17|Mi-17]], 2× [[Mil Mi-17|Mi-17Z-2]], 8× [[Mil Mi-24|Mi-24D]], 1× [[Mil Mi-24|Mi-24DU]], 10× [[Mil Mi-24|Mi-24V]]), [[dopravné lietadlo|dopravné]] (2× [[Let L-410 Turbolet|L-410MA]], 2× [[Let L-410 Turbolet|L-410FG]], 1× [[Let L-410 Turbolet|L-410UVP]], 1× [[Let L-410 Turbolet|L-410UVP-E]], 3× [[Let L-410 Turbolet|L-410UVP-T]], 1× [[Antonov An-12|An-12BP]], 2× [[Antonov An-24|An-24V]], 2× [[Antonov An-26|An-26]] a 1× [[Tupolev Tu-154|Tu-154B-2]]) a [[bezpilotné lietadlo|bezpilotné prostriedky]] VR-3 Rejs.<ref name=fv /> V rámci prvej deblokácie [[Rusko|ruského]] dlhu, od [[december|decembra]] [[1993]] do [[január]]a [[1994]], bolo na Slovensko dodaných päť stíhacích MiGov-29A (reg. č. 0619, 0820, 0921, 2022, 2123) a 1 cvičný MiG-29UB (reg. č. 1303). V roku 1994 bol v súlade s Koncepciou výstavby Armády SR do roku 2000 vytvorený Generálny štáb Armády SR a v jeho rámci Štáb letectva a protivzdušnej obrany. V tom istom roku bola zrušená 1. divízia protivzdušnej obrany a letectva a na jej základoch [[1. november|1. novembra]] 1994 vznikol 3. zbor letectva a protivzdušnej obrany (3. zbor LaPVO).<ref name=historia/> [[Súbor:Slovak Air Force Mikoyan-Gurevich MiG-21MF Kral-4.jpg|thumb|left|[[Mikojan-Gurevič MiG-21|Mikojan-Gurevič MiG-21MF]] (reg. č. 7713) na Slovenskom medzinárodnom leteckom dni SIAD 1997 na [[Letisko M. R. Štefánika|bratislavskom letisku]]]] Od [[1. marec|1. marca]] [[1995]] slovenské vojenské letectvo nahradilo organizáciu leteckých plukov [[Sovietsky zväz|sovietskeho]] typu západným systémom [[krídlo (letecká jednotka)|krídel]] a [[letka (letecká jednotka)|letiek]]. Významnou udalosťou v existencii 3. zboru LaPVO sa v roku 1995 stali bojové streľby stíhacieho letectva na strelnici [[Ustka]] v [[Poľsko|Poľsku]] a v roku [[1996]] bojové streľby protilietadlových raketových kompletov na strelnici [[Šabla (obec)|Šabla]] v [[Bulharsko|Bulharsku]]. Stíhacie lietadlá MiG-29A a MiG-21MF 31. stíhacieho leteckého krídla zo základne Sliač po prvý raz v histórii slovenského letectva odpálili riadené strely [[K-13 (raketa vzduch-vzduch)|R-3S]], [[K-13 (raketa vzduch-vzduch)|R-13]] a [[R-60 (raketa vzduch-vzduch)|R-60]] na cvičný cieľ SAB-250-200. Podobne vybrané obsluhy protilietadlových raketových kompletov 37. protilietadlovej raketovej brigády Pezinok vykonali ostré bojové streľby raketami [[S-125 Neva|S-125]] na cvičný cieľ Koliber. Ďalšou významnou udalosťou v histórii Letectva a protivzdušnej obrany Armády SR bola reprezentácia slovenského stíhacieho pilota [[podplukovník|pplk.]] Ing. [[Ivan Hůlek|Ivana Hůleka]], ktorý ako prvý na svete získal dvakrát putovnú cenu ''The Super King Trophy'' pre najlepšieho stíhacieho pilota na [[Royal International Air Tattoo]] vo [[RAF Fairford|Fairforde]] v rokoch 1995 a 1998.<ref name=historia/> V roku 1995 bolo tiež vyradených 21 stíhačiek MiG-21 v súlade s [[Európa|európskymi]] dohodami o počte zbraní. Dňa [[15. marec|15. marca]] 1995 havaroval L-29 Delfín (reg. č. 3302) pri cvičnom lete vo výcvikovom priestore Javorina. Pri nehode zahynul pilot [[major|mjr.]] Ing. Jaroslav Horník †.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = L-29 993302 : L-29 | url = http://forum.valka.cz/topic/view/52319 | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od [[december|decembra]] 1995 do [[január]]a [[1996]], v rámci druhej deblokácie ruského dlhu, bolo na Slovensko dodaných sedem stíhacích MiGov-29A (reg. č. 6124, 6425, 6526, 6627, 6728, 6829, 6930) a 1 cvičný MiG-29UB (reg. č. 5304). [[Súbor:Een MiG-29 van de Slowaakse luchtmacht in de vlucht (2156 018809).jpg|thumb|[[Mikojan-Gurevič MiG-29|MiG-29A]] (reg. č. 6728) počas letu, 1999]] Koniec [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]] bol charakteristický hlavne nedostatkom finančných prostriedkov prideľovaných na prevádzku celého vojenského letectva, čo bolo príčinou postupného znižovania počtu letuschopných lietadiel. Obdobie rokov [[1998]] až [[1999]] bolo najkritickejšie, pretože financie neboli takmer na nič. Letectvo a protivzdušná obrana Armády SR síce mali 24 stíhačiek MiG-29, ale letuschopné boli iba tri stroje.{{#tag:ref|Pravdepodobne z tohto obdobia pochádzala fáma o troch letuschopných slovenských stíhačkách, ktorá sa udržiavala hlavne medzi laickou verejnosťou. Napriek tomu, že v rokoch 2005 až 2006 bolo čiastočne zmodernizovaných 12 kusov stíhačiek MiG-29, ktoré boli formálne odovzdané vzdušným silám v roku 2008, bola táto nepravdivá informácia stále pomerne rozšírená. Jedným z dôvodov bola nesprávna interpretácia informácie médiami alebo samotnými ľuďmi ohľadom troch ozbrojených stíhačiek, ktoré boli vyčlenené pre pohotovostný systém ochrany vzdušného priestoru SR v rámci integrovaného systému NATINAMDS. Zvyšné lietadlá MiG-29 slúžili na zabezpečenie výcviku, kým niektoré boli na pravidelných servisných prácach.|group=pozn.}} K [[1. január]]u [[2000]] vzniká [[Veliteľstvo Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky|Veliteľstvo vzdušných síl]] z bývalého 3. zboru letectva a protivzdušnej obrany, čím bola zrealizovaná jedna z úloh reformného procesu rezortu obrany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Veliteľstvo vzdušných síl OS SR | url = http://www.vvzs.mil.sk/86/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.07.2017 | vydavateľ = Veliteľstvo Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky | miesto = Zvolen | jazyk = slovenčina | url archívu = https://web.archive.org/web/20170524154942/http://www.vvzs.mil.sk/86/ | dátum archivácie = 2017-05-24 }}</ref> Bola vytvorená nová organizačná štruktúra veliteľstva podľa vzoru armád NATO a zároveň vypracované základné dokumenty potrebné pre činnosť veliteľstva. Do funkcie veliteľa vzdušných síl bol ustanovený [[plukovník generálneho štábu|plk. gšt.]] Ing. [[Jozef Dunaj]]. Dňa [[3. jún]]a 2000 havaroval počas letovej ukážky skupiny [[Biele Albatrosy]] jeden L-39C Albatros (reg. č. 4355). Pri tejto nehode zahynul pilot mjr. Ing. Ľuboš Novák †. V roku [[2002]] sa uskutočnili ostré bojové streľby letectva a protivzdušnej obrany v Poľsku lietadlami MiG-29 a protilietadlovými raketovými kompletmi [[2K12 Kub]] s výbornými výsledkami. Rok 2002 bol aj tragický. Večer [[6. november|6. novembra]] 2002 vykonávala dvojica pilotov mjr. Ing. Martin Hronec a mjr. Ing. Marián Katuška nácvik vzdušného boja na stíhačkách MiG-29A. Vzlietli zo základne Sliač, pričom v ten deň boli obaja piloti už tretíkrát vo vzduchu. Pri nácviku bojovej situácie mal Hronec v svojom lietadle (reg. č. 6930) unikať a Katuška ho mal so svojím strojom (reg. č. 6829) stíhať, zamerať [[radar]]om a simulovať zostrelenie. Okolo 20:40 [[stredoeurópsky čas|SEČ]] však v priestore nad [[Slovenský raj|Slovenským rajom]] vo výške asi 4 000 [[meter|m]] Katuškovo lietadlo z dnes už neznámych príčin odzadu alebo zboku narazilo do Hroncovho stroja. Lietadlá sa začali rútiť k zemi. Hronec sa úspešne katapultoval a pristál na [[padák]]u. Katuškov osud bol zatiaľ nejasný. Začala sa pátracia a záchranná akcia. O 22:07 hod. sa v lokalite [[Grajnár (sedlo)|Grajnár]] našli trosky stíhačky reg. č. 6930 a o 22:25 hod. záchranári našli pilota Martina Hronca vďaka ohňu, ktorý založil. Pilot mal na tele odreniny a bol v zlom psychickom stave. Vypočuli ho a odovzdali do starostlivosti Rýchlej zdravotníckej pomoci. Previezli ho do nemocnice v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]] a potom do Leteckej vojenskej nemocnice v [[Košice|Košiciach]]. Medzitým sa pokračovalo v pátraní po troskách lietadla reg. č. 6829 a jeho pilotovi Mariánovi Katuškovi. Kvôli tme a zníženej viditeľnosti sa pátranie muselo na niekoľko hodín prerušiť a pokračovalo sa až ráno [[7. november|7. novembra]]. Záchranári našli telo Mariána Katušku bez známok života zakliesnené v kokpite jeho lietadla asi 300 metrov od cesty na kopci Grajnár neďaleko obce [[Hnilčík]]. Vojaci sa na mieste nehody vyjadrili, že mal odistenú kabínu. Možno predpokladať, že predtým, ako sa zrútil na zem, sa pokúsil katapultovať. Na zemi nebol nikto zranený. Trosky oboch stíhačiek boli roztrúsené asi v [[kilometer|kilometrovom]] okruhu v členitom teréne. Príčinou havárie bolo ľudské zlyhanie pri organizácii výcviku a riadenia letovej prevádzky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = (rf,ČTK; top) | odkaz na autora = | titul = Cvičný boj stál pilota stíhačky život | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/719813/cvicny-boj-stal-pilota-stihacky-zivot.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2002-11-08 | dátum prístupu = 2022-09-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Slováci přišli o migy a zkušeného pilota | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/slovaci-prisli-o-migy-a-zkuseneho-pilota.A021106_232533_zahranicni_itu | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2002-11-07 | dátum prístupu = 2022-09-03 }}</ref> S blížiacim sa vstupom Slovenska do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] boli z výzbroje do roku [[2003]] vyradené v tom čase už zastarané lietadlá Su-22, Su-25, L-29 Delfín a MiG-21. === 2004 – 2019 === [[Súbor:MiG-29 Slovakia (20933685810).jpg|thumb|right|MiG-29AS (reg. č. 0619) v digitálnej kamufláži po modernizácii]] Po vstupe Slovenska do NATO bolo potrebné modernizovať lietadlá vzdušných síl, respektíve dosiahnuť kompatibilitu s technikou NATO. V rokoch [[2005]] až [[2006]] bola v [[Letecké opravovne Trenčín|Leteckých opravovniach Trenčín]] vykonaná čiastočná modernizácia stíhačiek MiG-29 v spolupráci s výrobcom lietadiel [[MiG|RSK MiG]] a spoločnosťami [[Rockwell Collins]] a [[BAE Systems]]. Stroje boli vybavené vyspelejšími komunikačnými prostriedkami a systémami kompatibilnými s technikou NATO (navigačný a komunikačný systém, systém identifikácie vlastný/cudzí, [[Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo|ICAO]] normy), pričom morálne a technicky zastaraný zbraňový systém lietadla už nebol modernizovaný. Okrem iného avionika prešla na anglosaský nemetrický systém. Dvanásť modernizovaných strojov (10 jednomiestnych verzie AS a 2 dvojmiestne UBS), z ktorých dva (reg. č. 0619 a 0921) získali aj novú tzv. digitálnu kamufláž, bolo formálne odovzdaných vzdušným silám [[29. február]]a [[2008]] na základni Sliač. Dňa [[19. január]]a 2006 stratili slovenské vzdušné sily jeden Antonov An-24 (reg. č. 5605) pri [[Letecké nešťastie slovenského An-24|leteckej katastrofe]]. Pri náraze lietadla do zalesneného kopca medzi obcami [[Hejce]] a [[Telkibánya]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] zahynulo 41 vojakov a jeden civilný zamestnanec [[Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|Ministerstva obrany SR]]. Nehodu prežil jeden vojak, pplk. [[Martin Farkaš]]. Lietadlo sa za tmy a priaznivých meteorologických podmienok blížilo ku [[Letisko Košice|košickému letisku]], pričom privážalo späť slovenských príslušníkov síl [[Sily pre Kosovo|KFOR]] z polročnej služby v [[Kosovo|Kosove]]. V [[september|septembri]] [[2011]] boli vyradené zo služby všetky zostávajúce vrtuľníky Mil Mi-24.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Timková | meno = Ingrid | autor = | odkaz na autora = | titul = Vrtuľníky Mi-24 vzlietli v Prešove naposledy | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://presov.korzar.sme.sk/c/6064088/vrtulniky-mi-24-vzlietli-v-presove-naposledy.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2011-09-21 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref> Dňa [[20. december|20. decembra]] [[2012]] došlo k incidentu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/uvlni/SKS2012004_web.pdf | vydavateľ = telecom.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170907124638/http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava%2Fuvlni%2FSKS2012004_web.pdf | dátum archivácie = 2017-09-07 }}</ref>, kedy sa MiG-29AS (reg. č. 0921) slovenských vzdušných síl nebezpečne priblížil k civilnému súkromnému lietadlu [[Beechcraft Super King Air|Beechcraft B200 Super King Air]], na ktorom sa inicializoval protizrážkový systém.<ref name=blizkastihacka>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = |titul = Vojenská stíhačka ohrozila civilné lietadlo | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/258939-vojenska-stihacka-ohrozila-civilne-lietadlo/ | dátum vydania = 13.02.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.02.2013 | vydavateľ = Pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[28. júl]]a [[2015]] počas cvičenia pristávania v teréne došlo následkom poveternostných podmienok k zrúteniu vrtuľníka Mi-17M (reg. č. 0812) pri osade Hradisko (na území obce [[Terňa]]). Krátko po havárii podľahol svojím zraneniam druhý pilot [[kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] Ing. Richard Sépi. Kapitán vrtuľníka kpt. Ing. Peter Pavlinský a palubný technik [[podpráporčík|pprap.]] Tibor Šoltés utrpeli ťažké zranenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = |titul = Prehľad nehôd Slovenského vojenského letectva a lietadiel Leteckého útvaru Ministerstva vnútra SR. | url = http://forum.valka.cz/topic/view/91981 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 01.09.2017 | vydavateľ = forum.valka.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Vzhľadom na zámer komplexného zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenska a vzdušného priestoru [[Česko|Česka]] prostredníctvom vzájomnej spolupráce, vláda SR vyslovila súhlas s vyslaním príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky na územie Česka a s prítomnosťou príslušníkov [[Armáda Českej republiky|Armády Českej republiky]] na území Slovenska za účelom spolupráce pri vzájomnej obrane vzdušného priestoru na základe Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci pri vzájomnej obrane vzdušného priestoru, ktorá bola podpísaná v [[Brusel]]i [[15. február]]a [[2017]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = vlastnymat.docx | url = http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-209083?prefixFile=m_ | vydavateľ = rokovania.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[27. marec|27. marca]] 2017 došlo na základni Sliač k závažnej leteckej nehode, pri ktorej havarovalo súkromné lietadlo L-29 Delfín (OM-JLP, rok výroby 1965, výrobné číslo 591683, vlastník Ing. Ľudovít Francl, PhD.)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://letectvo.nsat.sk/wp-content/uploads/sites/2/2014/07/WEB-03_05_20181.pdf | vydavateľ = letectvo.nsat.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-06 | miesto = | jazyk = }}</ref>, pričom sa kĺzalo 755 metrov po [[vzletová a pristávacia dráha|vzletovej a pristávacej dráhe]] (VPD). Následne bola VPD zablokovaná, čo znemožnilo prípadný štart pohotovostných lietadiel MiG-29, a tak celkovo 1 hodinu a 42 minút bola narušená nepretržitá obrana nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenska v rámci integrovaného systému [[NATO Integrated Air and Missile Defence System|NATINAMDS]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/uvlni/ZS_SKA2017002_web.pdf | vydavateľ = telecom.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171012151746/http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava%2Fuvlni%2FZS_SKA2017002_web.pdf | dátum archivácie = 2017-10-12 }}</ref> V oblasti medzi mestom [[Sliač]] a obcou [[Kováčová (okres Zvolen)|Kováčová]] sa [[10. október|10. októbra]] [[2018]] o 14:07 [[stredoeurópsky letný čas|SELČ]] zrútil kvôli zlyhaniu motora L-39ZAM Albatros (reg. č. 4711), pričom sa piloti kpt. Ing. Tomáš Kropáček a mjr. Ing. Peter Gregor úspešne katapultovali a z incidentu vyviazli bez zranení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Medzi Sliačom a Kováčovou sa zrútilo vojenské lietadlo L-39, piloti sa katapultovali | url = https://www.mod.gov.sk/42848-sk/medzi-sliacom-a-kovacovou-sa-zrutilo-vojenske-lietadlo-l-39-piloti-sa-katapultovali/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-10-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Hlavnou príčinou vzniku nehody bolo presunutie páky ovládania motora do polohy stop, z dôvodu čiastočného zlyhania kulisy zarážky voľnobehu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Piloti z havarovaného lietadla L-39 sú mimo ohrozenia života | url = https://www.mod.gov.sk/42849-sk/piloti-z-havarovaneho-lietadla-l-39-su-mimo-ohrozenia-zivota/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-10-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pilotov z havarovaného lietadla L-39 už prepustili z nemocnice do domáceho liečenia | url = https://www.mod.gov.sk/42853-sk/pilotov-z-havarovaneho-lietadla-l-39-uz-prepustili-z-nemocnice-do-domaceho-liecenia/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-10-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> K udalosti došlo pri plnení cvičných úloh – vzdušných bojov a pri príprave na pristátie na sliačskom letisku. ''„Lietadlo už bolo v pristávacej konfigurácii, malo už vysunutý podvozok a klapky,“'' priblížil veliteľ Vzdušných síl OS SR generálmajor Ing. [[Ľubomír Svoboda]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Gajdoš: Vojenské lietadlo sa zrútilo pre poruchu motora | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/brief-p-gajdos-vojenske-lietadlo/353814-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-10-10 | dátum prístupu = 2018-10-10 }}</ref> ==== Havária MiGu-29 v roku 2019 ==== [[Súbor:Slovak Air Force Mikoyan-Gurevich MiG-29AS (9-12A) Kral-1.jpg|thumb|right|MiG-29AS (reg. č. 6526), ktorý sa 28. septembra 2019 zrútil pri obci [[Nové Sady (okres Nitra)|Nové Sady]]]] Dňa [[28. september|28. septembra]] [[2019]] o 20:08 SELČ vzlietla zo základne Sliač dvojica MiGov-29AS na pravidelný [[Quick Reaction Alert|vzlet v ostrej pohotovosti]] (''Quick Reaction Alert'', ''QRA''), ktorý sa uskutočnil na základe výzvy kombinovaného centra vzdušných operácií v [[Combined Air Operations Centre Uedem|Uedeme]] v [[Nemecko|Nemecku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.ta3.com/clanok/1187779/tb-j-nada-o-vysledkoch-vysetrovania-nehody-mig-29.html |dátum prístupu=2020-07-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200716101501/https://www.ta3.com/clanok/1187779/tb-j-nada-o-vysledkoch-vysetrovania-nehody-mig-29.html |dátum archivácie=2020-07-16 }}</ref> Nakoniec išlo o cvičný vzlet. O 21:12 hod. jedno z dvojice lietadiel QRA pristálo na Sliači. Pilot, ktorému sa podarilo na druhý pokus, z opačného smeru (RWY18) úspešne pristáť na Sliači, bol pplk. Ing. Marián Bukovský, ktorý pôsobil ako zástupca veliteľa [[81. krídlo Sliač|Taktického krídla Sliač]]. Ministerstvo obrany jeho meno oficiálne nepotvrdilo, na tlačovej konferencii ho označovalo len skratkou „SK-01“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Pilot dostal nesprávne pokyny a došlo mu palivo, ukázalo vyšetrovanie pádu stíhačky | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1965761/pilot-dostal-nespravne-pokyny-a-doslo-mu-palivo-ukazalo-vysetrovanie-padu-stihacky/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-13 | dátum prístupu = 2020-07-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Videovizitka pplk. Marian “BUKER” Bukovský | url = https://www.siaf.sk/aktuality/archiv/2012/videovizitka-pplk-marian-buker-bukovsky.html | vydavateľ = siaf.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-14 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200714150653/https://www.siaf.sk/aktuality/archiv/2012/videovizitka-pplk-marian-buker-bukovsky.html | dátum archivácie = 2020-07-14 }}</ref> Druhý MiG-29AS (reg. č. 6526), ktorý pilotoval mjr. Ing. Ján Kurtík, označovaný skratkou „SK-02“, sa takisto pokúsil pristáť na základni Sliač, čo sa mu však kvôli ďalej sa zhoršujúcim poveternostným podmienkam nepodarilo a bol navigovaný na záložné [[Letisko M. R. Štefánika|letisko v Bratislave]]. Približne o 21:30 hod. sa však zrútil pri obci [[Nové Sady (okres Nitra)|Nové Sady]] v miestnej časti Ceroviny (okres [[Nitra (okres)|Nitra]]).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Pilot dostal nesprávne pokyny a došlo mu palivo, ukázalo vyšetrovanie pádu stíhačky | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1965761/pilot-dostal-nespravne-pokyny-a-doslo-mu-palivo-ukazalo-vysetrovanie-padu-stihacky/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-13 | dátum prístupu = 2024-04-14 }}</ref> Lietadlo začalo po páde horieť a na miestne zasahovalo 12 hasičov z Nitry. Pilot sa úspešne katapultoval a po pristátí na padáku v priestore obce [[Podhorany (okres Nitra)|Podhorany]] si aj s pomocou miestneho občana privolal sanitku, ktorá ho previezla do nitrianskej nemocnice. ''„Predtým, ako sa stihol katapultovať, nasmeroval pád lietadla do neobývanej oblasti, kde nevznikli škody na životoch ani majetku civilnému obyvateľstvu,“'' skonštatoval vtedajší minister obrany [[Peter Gajdoš]]. Príčinou nehody bol nedostatok paliva a následné rozhodnutie pilota o katapultáži.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Príčinou nehody MiG-29 bol nedostatok paliva | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/557181-pricinou-nehody-mig-29-bol-nedostatok-paliva/? | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-13 | dátum prístupu = 2020-07-14 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cuprik | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = Piloti neodhadli palivo. Skončilo sa vyšetrovanie pádu MiG-29 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22445774/skoncilo-sa-vysetrovanie-padu-stihacky-mig-29.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-13 | dátum prístupu = 2020-07-14 }}</ref> Minister obrany ďalej zdôraznil, že nehodu nezapríčinil stav lietadla, ani nedostatok kompetencie zo strany pilota.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR/TERAZ.sk | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Pri Nových Sadoch spadlo stíhacie lietadlo MiG-29 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/pri-zlatych-moravciach-spadlo-stihacie/421224-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-28 | dátum prístupu = 2019-09-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = Cuprik | meno2 = Roman | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Pri Nových Sadoch v nitrianskom okrese spadlo stíhacie lietadlo MiG-29 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22223927/pri-zlatych-moravciach-spadlo-stihacie-lietadlo-mig-29.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-28 | dátum prístupu = 2019-09-29 }}</ref> V roku 2019 sa priemerný ročný nálet na operačného pilota MiGu-29 znížil na 40:55 letových hodín (základná kvalifikácia na plnenie úloh – 75 letových hodín, štandard NATO – 180 letových hodín) najmä v dôsledku nízkej prevádzkyschopnosti lietadiel MiG-29. Na prevádzkyschopnosti lietadiel v prvom polroku 2019 sa napriek zásobovaniu náhradnými dielcami odrazil, okrem ďalších faktorov, dlhodobo neriešený problém otázky náhrady motorov [[Klimov RD-33|RD-33]] po vyčerpaní ich technickej životnosti. Aby nedošlo ku kolapsu prevádzky, Ministerstvo obrany SR na vlastné náklady opravilo deväť motorov RD-33, ktoré boli dodané z opravy [[30. júl]]a 2019. Časť z nich bola zaradená do prevádzky z dôvodu náhrady motorov poškodených nasatím cudzích predmetov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Komplexné hodnotenie obrany Slovenskej republiky za rok 2019 | url = https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=E39A744C4DA14B1593D75C60FDDF2AC2-CC24FB99522A36CEE7E18A9BA90DCAC6 | vydavateľ = rokovania.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Revízia výdavkov na obranu - Záverečná správa | url = https://www.mfsr.sk/files/archiv/63/revizia_obrana_20200701.pdf | vydavateľ = mfsr.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2019 sa celkovo zaznamenalo 43 leteckých udalostí, čo bol nárast oproti predchádzajúcemu roku o 15 udalostí. Ale nálet na jednu leteckú udalosť klesol zo 152 letových hodín (LH) v roku 2018 na 96 LH, pričom požadovaná hodnota bola 160 LH. Tento hlavný ukazovateľ bol meradlom bezpečnosti letov. Opätovne sme nedosiahli hlavný ukazovateľ, čo spôsobilo predovšetkým prevádzkové opotrebenie techniky, ktorá bola na konci svojej životnosti. Týkalo sa to predovšetkým lietadiel MiG-29, pričom bezpečnosť letov a nízky nálet pilotov silno ovplyvňovala nízka dostupnosť leteckej techniky, ktorá bola spôsobená najmä zdĺhavým a nepružným obstarávaním náhradných dielov a služieb, napriek jestvujúcej abonentnej zmluve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ROČENKA MINISTERSTVA OBRANY SLOVENSKEJ REPUBLIKY | url = https://www.mosr.sk/data/files/4075_rocenka_2019_web-redux.pdf | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Veliteľ Marián Bukovský po havárii odišiel na začiatku roka [[2020]] z ozbrojených síl, pilot Ján Kurtík po zotavení sa ďalej lietal a z armády odišiel o dva roky neskôr. Škoda na lietadle a munícii bola ministerstvom obrany odhadnutá na 38 miliónov [[euro|eur]]. Ministerstvo obrany však muselo ruskej štátnej spoločnosti RSK MiG vyplatiť 2,6 mil. eur ako kompenzáciu zničeného materiálu. Do stíhačiek sa pri údržbe montovali zariadenia, ktoré boli vo vlastníctve tejto spoločnosti. Podľa ministerstva boli „prakticky na všetkých“ MiGoch. Zariadenia montovali pracovníci spoločnosti MiG z Ruska v priestoroch základne Sliač na základe abonentnej zmluvy. Prvá bola podpísaná za [[Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006|druhej Dzurindovej vlády]] v [[december|decembri]] 2005. Podľa ministra Jaroslava Naďa na Sliači pôsobilo 15 až 40 ľudí z RSK MiG. Abonentný systém mal súčiastky zlacnieť a zároveň skrátiť opravu lietadiel. Kvôli utajeniu nie je jasné, koľko slovenské vzdušné sily platili ruskej štátnej firme. Podľa dokumentu vtedajšieho ministra obrany Petra Gajdoša z roku 2019 malo Slovensko do roku [[2023]] zaplatiť viac než 120 miliónov eur.<ref name="dennikn-preco-slovensko-zaplati-rusom-2-6">{{Citácia periodika | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Prečo Slovensko zaplatí Rusom 2,6 milióna eur za to, že nám havarovala stíhačka | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2420148/preco-slovensko-zaplati-rusom-26-miliona-eur-za-to-ze-nam-havarovala-stihacka/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-06-07 | dátum prístupu = 2021-06-28 }}</ref> === 2020 – súčasnosť === [[Súbor:VeliteľstvoVzdušnýchSílOzbrojenýchSílSlovenskejRepubliky2022.jpg|thumb|Budova Veliteľstva Vzdušných síl vo [[Zvolen|Zvolene]]]] [[Súbor:SIAF Kuchyňa 2021 (51424046999).jpg|thumb|[[Alenia C-27J Spartan|C-27J Spartan]] (reg. č. 1962) na Medzinárodných leteckých dňoch SIAF 2021 na základni [[Letecká základňa Malacky|Malacky/Kuchyňa]]]] V čase [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie ochorenia COVID-19]] pristálo [[1. máj]]a 2020 vo večerných hodinách na základni [[Letecká základňa Malacky|Malacky/Kuchyňa]] taktické dopravné lietadlo [[Alenia C-27J Spartan|C-27J Spartan]] slovenských vzdušných síl, ktoré dopravilo repatriantov z [[Libanon]]u a hneď na druhý deň leteckým mostom zabezpečilo prepravu 15 slovenským občanom a ďalším občanom Česka, Maďarska a [[Rakúsko|Rakúska]] z [[Cyprus|Cypru]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vojenskými lietadlami sme zabezpečili ďalšiu repatriáciu našich občanov zo zahraničia - aktualizované | url = https://lzkuchyna.mil.sk/89658/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200622050029/https://lzkuchyna.mil.sk/89658/?pg=1 | dátum archivácie = 2020-06-22 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Spartan opäť repatriuje | url = https://www.mil.sk/89764/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-21 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V súvislosti s nákupom novej leteckej techniky [[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|F-16C/D Block 70]] bolo potrebné vybudovať, rekonštruovať a modernizovať nevyhnutnú infraštruktúru na základni Sliač, nakoľko vtedajší stav nezodpovedal technickým požiadavkám na prevádzkovanie novej leteckej techniky. Cieľom projektu bolo zabezpečenie prevádzky stavby, leteckej základne Sliač, pre novú leteckú techniku a technológiu a vytvorenie korektných podmienok nevyhnutnej logistickej podpory. Nesplnenie požiadaviek dodávateľa leteckej techniky na infraštruktúru mohlo spôsobiť, že letecká technika by nebola dodaná na Slovensko v súlade so zmluvným harmonogramom. Odhadované náklady na projektovú prípravu a realizáciu stavby vrátane projektového manažmentu NSPA (agentúra NATO) a rezervy na nepredvídané okolnosti 1. a 2. časť stavby na základni Sliač v súvislosti s nákupom novej leteckej techniky F-16C/D Block 70 predstavovali sumu vo výške 67 868 420,61 eur bez DPH.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=9D4CA375BA784534844F1D446BBB944C-BA21FA1D7FAD39669E0FC701C46A4D80 | vydavateľ = rokovania.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na základni Malacky/Kuchyňa sa v roku 2020 dokončilo vybudovanie spojovacej dráhy ECHO-1 za 3,8 milióna eur. Dňa [[23. apríl]]a [[2021]] [[nadporučík|npor.]] Lukáš Kúdela ako prvý zo slovenských pilotov absolvoval let v stíhačke F-16 pod dohľadom inštruktora. Po pristátí sa vyjadril: ''„Naše dojmy (ako sme sa tak s chalanmi rozprávali) sú dosť technického-pilotážneho rázu. Citlivosť joysticku, poskakovanie lietadla pri pristátí, odozva na inputy do riadenia a podobne. Ak sa na to pozrieme z tej laickej stránky, tak určite môžem povedať za všetkých, že sme pristáli ‚vytešení‘. Po celkom náročnej a dlhej ceste, kde sme začínali takmer od nuly sme sa predsa len dostali do kokpitu F-16 a vzali ju do vzduchu. Môj subjektívny názor je, že lietadlo sa pilotovalo jednoduchšie ako T-38. Na rozdiel od Talonu chce letieť a nie padať. Výkonnostne je samozrejme niekde inde, ako všetky doterajšie lietadlá, na ktorých sme lietali.“''<ref name="dennikn-porucik-lukas-kudela-ako-prvy-zo">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poručík Lukáš Kúdela ako prvý zo | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2365223/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-04-25 | dátum prístupu = 2021-05-02 }}</ref> Dňa [[27. august]]a [[2022]] bola počas Medzinárodných leteckých dní SIAF 2022 na základni Malacky/Kuchyňa podpísaná dohoda o obrane vzdušného priestoru s Českom a Poľskom na obdobie do dodania a sprevádzkovania nových stíhačiek F-16 pre Vzdušné sily OS SR. Dohodu podpísali slovenský minister obrany Jaroslav Naď, česká šéfka rezortu Jana Černochová a poľský minister Mariusz Blaszczak. Na leteckých dňoch SIAF 2022 sa 27. a [[28. august]]a uskutočnila aj rozlúčka lietadiel MiG-29 s verejnosťou. K [[31. august]]u boli MiGy-29 vyradené z pohotovostného systému obrany vzdušného priestoru. Dňa [[9. september|9. septembra]] sa za účasti ústavných činiteľov a príslušníkov 81. krídla uskutočnila na základni Sliač rozlúčka s lietadlami MiG-29. Prevádzku stíhačiek sprevádzali problémy z technického, medzinárodno-politického i bezpečnostného hľadiska, ale aj z hľadiska dostupnosti pilotov. Za 30 rokov služby na nich piloti nalietali celkovo 20 246 letových hodín a bolo vycvičených 52 pilotov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = SR uzavrela dohodu o ochrane vzdušného priestoru s Českom a Poľskom | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/sr-uzavrela-dohodu-o-ochrane-vzdusneho/656763-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-27 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SR uzavrela dohodu o ochrane vzdušného priestoru s Českom a Poľskom | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/08/sr-uzavrela-dohodu-o-ochrane-vzdusneho-priestoru-s-ceskom-a-polskom/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Heger sa poďakoval Česku a Poľsku za ochranu vzdušného priestoru | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/heger-sa-podakoval-cesku-a-polsku-za/656845-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-28 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Slovensko uzavrelo dohodu o ochrane vzdušného priestoru s Českom a Poľskom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22994877/slovensko-uzavrelo-dohodu-o-ochrane-vzdusneho-priestoru-s-ceskom-a-polskom.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-27 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR aSITA | odkaz na autora = | titul = Rozlúčka s migmi aj najmodernejší Raptor. Pozrite si fotografie z leteckých dní | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22994952/rozlucka-s-migmy-aj-najmodernejsi-raptor-pozrite-si-fotografie-z-lepteckych-dni.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-27 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Letecké dni v Kuchyni lákajú na rozlúčku s armádnymi migmi | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/638529-letecke-dni-v-kuchyni-lakaju-na-rozlucku-s-armadnymi-migmi/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-27 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hutko | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Sovietske migy na Slovensku dolietali. Absolvujú posledný let | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/638451-sovietske-migy-na-slovensku-dolietali-absolvuju-posledny-let/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-26 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref> [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021|Dočasne poverená vláda SR]] [[17. marec|17. marca]] 2023 rozhodla, že Slovensko daruje [[Ukrajina|Ukrajine]] 13 vyradených MiGov-29 a časť systému [[protivzdušná obrana|protivzdušnej obrany]] Kub. Konkrétnejšie, desať stíhačiek s motormi, tri kusy bez motorov, ale s príslušnými pohonnými hmotami a mazivami, náhradnými dielmi, pozemným prevádzkovým vybavením, skladom náhradných dielov aj kontrolno-meracou technikou. Dva kusy odpaľovacích zariadení Kub s príslušnými náhradnými dielmi a skladom náhradných dielov, jednu radarovú stanicu Kub, 52 protilietadlových rakiet 3M9ME a 148 rakiet 3M9M3E.<ref name="rtvs-vlada-rozhodla-slovensko-daruje">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Nicol Tomečková, RTVS | odkaz na autora = | titul = Vláda rozhodla: Slovensko daruje stíhačky MiG-29 Ukrajine | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/03/slovensko-daruje-stihacky-mig-29-ukrajine-uviedol-heger-po-rokovani-vlady/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-03-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Dňa [[23. marec|23. marca]] v poobedných hodinách ukrajinskí piloti za pomoci slovenských vzdušných síl, ukrajinského personálu a ďalších zložiek odleteli zo základne Sliač s prvými štyrmi MiGmi-29AS (reg. č. 0921, 2123, 6124, 6627) na Ukrajinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PRVÉ ŠTYRI STÍHACIE LIETADLÁ MIG-29 SÚ UŽ NA UKRAJINE | url = https://www.mosr.sk/52653-sk/prve-styri-stihacie-lietadla-mig-29-su-uz-na-ukrajine/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2023-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> K [[17. apríl]]u už bolo na Ukrajine všetkých 13 avizovaných slovenských MiGov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Všetky stíhacie lietadlá MiG-29 sú už na Ukrajine | url = https://www.mosr.sk/52733-sk/vsetky-stihacie-lietadla-mig-29-su-uz-na-ukrajine/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2023-04-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Poverený minister obrany SR [[Martin Sklenár]] navštívil [[6. september|6. septembra]] 2023 fabriku spoločnosti [[Lockheed Martin]] v [[Spojené štáty|americkom]] meste [[Greenville (Južná Karolína)|Greenville]] v [[Južná Karolína|Južnej Karolíne]], kde slovenskej delegácii vrátane pilotov oficiálne predstavili prvé lietadlo F-16C Block 70 (reg. č. 1001) nesúce slovenské výsostné označenie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = cho | odkaz na autora = | titul = V USA vyrobili prvú stíhačku F-16 pre Slovensko (fotogaléria a video) | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/slovensko/96103127-v-usa-vyrobili-prvu-stihacku-f-16-pre-slovensko-fotogaleria-a-video | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-07 | dátum prístupu = 2023-09-07 }}</ref> Dňa [[30. september|30. septembra]] 2023 Ministerstvo obrany SR oznámilo, že lietadlo F-16C Block 70 (reg. č. 1001) úspešne absolvovalo prvý let. Dňa [[15. december|15. decembra]] 2023 uskutočnilo prvý let dvojmiestne lietadlo F-16D Block 70 (reg. č. 1101).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prvé stíhacie lietadlo F-16 so slovenským znakom má za sebou úspešný prvý let | url = https://www.mosr.sk/53336-sk/-prve-stihacie-lietadlo-f-16-so-slovenskym-znakom-ma-za-sebou-uspesny-prvy-let/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2023-09-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Prvé dva kusy, F-16C Block 70 (reg. č. 1001) a F-16D Block 70 (reg. č. 1101), boli oficiálne odovzdané Slovensku [[10. január]]a [[2024]]. Preberací ceremoniál sa uskutočnil [[29. február]]a vo výrobnom závode v Greenville za prítomnosti ministra obrany [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]].<ref name="mosr-slovensko-si-v-usa-oficialne-prevzalo">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko si v USA oficiálne prevzalo prvé dve stíhačky F-16 | url = https://www.mosr.sk/53798-sk/slovensko-si-v-usa-oficialne-prevzalo-prve-dve-stihacky-f-16/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2024-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Modernizácia == === Stíhacie lietadlá === Cieľom vlády SR bolo vybrať nové stíhacie lietadlá, ktoré boli v plnej miere schopné nahradiť stíhačky MiG-29 a zároveň rozšíriť operačné spôsobilosti taktického letectva v súlade s operačnými požiadavkami a možnými typmi úloh vyplývajúcimi z bezpečnostného prostredia a členstva Slovenska v NATO.<ref name="leteckymagazin-vlada-schvalila-nakup-f-16">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vláda schválila nákup F-16 | url = https://www.leteckymagazin.sk/l/vlada-schvalila-nakup-f-16/ | vydavateľ = leteckymagazin.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180712153247/https://www.leteckymagazin.sk/l/vlada-schvalila-nakup-f-16/ | dátum archivácie = 2018-07-12 }}</ref> V [[január]]i [[2014]] tak Slovensko začalo rokovania so [[švédsko]]u vládou ohľadom prenájmu alebo nákupu stíhačiek [[Saab JAS 39 Gripen|JAS 39 Gripen]], ktoré mali nahradiť MiGy-29.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.defensenews.com/article/20140113/DEFREG01/301130017/Slovakia-Plans-Acquire-Fighter-Jets/ | vydavateľ = defensenews.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TT | odkaz na autora = | titul = Slovakien intresserat av Gripen | url = https://www.svd.se/slovakien-intresserat-av-gripen | vydavateľ = svd.se | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[21. apríl]]a 2014 Slovensko podpísalo s výrobcom RSK MiG zmluvu na tri roky programu údržby a opráv MiGov-29.<ref>http://www.janes.com/article/26739/russia-to-upgrade-slovakian-mig-29s</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minister Glváč odpísal sovietske Migy, opravy by stáli veľa | url = https://www.webnoviny.sk/minister-glvac-odpisal-sovietske-migy-opravy-by-stali-vela/ | vydavateľ = webnoviny.sk | dátum vydania = 2014-04-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onuferová | meno = Marianna | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská armáda je závislá od ruských dodávok | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://ekonomika.sme.sk/c/7195940/slovenska-armada-je-zavisla-od-ruskych-dodavok.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-05-08 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krbatová | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Nové stíhačky si armáda prenajme | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/315452-armada-si-planuje-prenajat-stihacky/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2014-04-22 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref> V [[júl]]i 2014 slovenský minister obrany [[Martin Glváč]] potvrdil, že JAS 39 Gripen bol vybraný ako nové stíhacie lietadlo pre Vzdušné sily Slovenskej republiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovakia “wants Gripen” from 2016 | url = http://airheadsfly.com/2014/07/28/slovakia-wants-gripen-from-2016/ | vydavateľ = airheadsfly.com | dátum vydania = 2014-07-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141224132944/http://airheadsfly.com/2014/07/28/slovakia-wants-gripen-from-2016/ | dátum archivácie = 2014-12-24 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://en.rsi.rtvs.sk/clanok/rubriky/news/top-deal-of-the-slovak-army-goes-to-sweden?currentPage=1 |dátum prístupu=2014-08-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140808054723/http://en.rsi.rtvs.sk/clanok/rubriky/news/top-deal-of-the-slovak-army-goes-to-sweden?currentPage=1 |dátum archivácie=2014-08-08 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Uppgifter: Slovakien väljer Jas Gripen | url = https://www.expressen.se/nyheter/uppgifter-slovakien-valjer-jas-gripen/ | vydavateľ = expressen.se | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Netky.sk | odkaz na autora = | titul = Nové stíhačky pre našu armádu zabezpečia Švédi! | url = http://www.netky.sk/clanok/nove-stihacky-pre-nasu-armadu-zabezpecia-svedi | vydavateľ = netky.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.defensenews.com/article/20140728/DEFREG01/307280009/Saab-Eyes-Other-Markets-After-Dropping-Denmark-Bid/ | vydavateľ = defensenews.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>http://www.defensenews.com/apps/pbcs.dll/article?AID=2014307200012{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bednár | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Gripeny podľa súčasného MO, ďalšie znižovanie obranyschopnosti SR | periodikum = blog.sme.sk | odkaz na periodikum = | url = https://vladimirbednar.blog.sme.sk/c/359915/gripeny-podla-sucasneho-mo-dalsie-znizovanie-obranyschopnosti-sr.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-06-26 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref> Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 139 z [[18. marec|18. marca]] [[2015]] súhlasila so začatím priamych rokovaní so švédskou stranou (zastúpenou FXM – obrannou a bezpečnostnou exportnou agentúrou Ministerstva obrany Švédska)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FXM | url = http://fxm.se/en/ | vydavateľ = fxm.se | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171002211551/http://fxm.se/en/ | dátum archivácie = 2017-10-02 }}</ref>, ktorých cieľom bolo uzatvorenie potrebných zmluvných dokumentov na prenájom stíhacích lietadiel JAS 39 Gripen ako náhrady za lietadlá MiG-29 v zmysle schválenej koncepcie rozvoja vzdušných síl. Ďalej súhlasila so začatím priamych rokovaní s Vládou Spojených štátov amerických cestou [[Foreign Military Sales|FMS]] (Foreign Military Sales), ktorých cieľom bola príprava a uzatvorenie zmluvy na dodávku zbraňových systémov, prostriedkov elektronickej ochrany a komunikačných prostriedkov pre lietadlá JAS 39 Gripen.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 139_2015.doc | url = http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-14730?listName=Uznesenia&prefixFile=m_ | vydavateľ = rokovania.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Švédska strana ale ''„počas celých rozhovorov deklarovala iný právny výklad pojmu ,prenájom‘ než slovenská strana. Švédska strana požadovala zmluvu podľa verejného medzinárodného práva, požadovala absenciu sankcií, švédske rozhodné právo a neuplatnenie zrážkovej dane.“''<ref name="armadninoviny-udalosti">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Grohmann | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Potvrzeno: Slovensko kupuje stíhačky F-16 Block 70/72 | url = http://www.armadninoviny.cz/potvrzeno-slovensko-kupuje-stihacky-f-16-block-7072.html | vydavateľ = armadninoviny.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2016]] preto slovenská vláda prehodnotila svoje pôvodné stanovisko (rokovať iba so Švédmi o prenájme) a požiadala Švédsko a USA o zaslanie návrhu (vrátane cenovej ponuky) k dodávkam stíhacích lietadiel pre slovenské vzdušné sily. Vláda SR požadovala uzavretie zmluvy na úrovni vláda – vláda. Rusko ponúklo svoje stíhačky [[MiG-35]], ale Slovensko ruskú ponuku z geopolitických dôvodov finálne neposudzovalo. Ruská ponuka nakoniec poslúžila len na cenové porovnanie podobných typov lietadiel.<ref name="leteckymagazin-vlada-schvalila-nakup-f-16"/><ref name="armadninoviny-udalosti"/> Slovenskí odborníci pri vyhodnocovaní ponúk viedli diskusie so zástupcami štátov, ktoré prevádzkujú stíhačky JAS 39 Gripen a F-16 Fighting Falcon. V prípade JAS 39 išlo o Švédsko, Maďarsko a Česko, pričom svoje skúsenosti s prevádzkou F-16 potom slovenskej strane oznámili zástupcovia Poľska, [[Taliansko|Talianska]] a [[Grécko|Grécka]].<ref name="armadninoviny-udalosti"/> Dňa [[4. apríl]]a [[2018]] [[Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov]], resp. Agentúra pre obrannú a bezpečnostnú spoluprácu (''Defense Security Cooperation Agency'') odsúhlasila potenciálny predaj 14 stíhačiek F-16C/D Block 70 Vzdušným silám OS SR. Ide o najmodernejšiu verziu stíhačky typu F-16, nad ktorou sú už len „neviditeľné“ stíhačky [[Lockheed Martin F-35 Lightning II|F-35 Lightning II]] a [[Lockheed Martin F-22 Raptor|F-22 Raptor]]. ''„Slovenskému ministerstvu sme ponúkli nacenenie a informácie o dostupnosti lietadiel F-16, a to konkrétne verzie F-16C/D Block 70,“''<ref>{{cite web|url=http://lockheedmartin.com/us/products/f16/F-16-Block-70.html|title=F-16V Viper|website=lockheedmartin.com}}</ref> potvrdil hovorca americkej ambasády Griffin Rozell. Verzia s označením „V“ má špičkový radar i elektroniku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Government of Bahrain – F-16V Aircraft with Support: The Official Home of the Defense Security Cooperation Agency | url = http://www.dsca.mil/major-arms-sales/government-bahrain-f-16v-aircraft-support | vydavateľ = dsca.mil | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Počítače v nej vychádzajú z technológií, ktoré USA inštalujú aj do supermoderných stíhačiek F-35.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Americké stíhačky sú pridrahé, znie z Belgicka. Šancu cítia Francúzi, prišli so zaujímavou ponukou | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/455572-americke-stihacky-su-pridrahe-znie-z-belgicka-sancu-citia-francuzi-prisli-so-zaujimavou-ponukou/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-22 | dátum prístupu = 2018-07-02 }}</ref> Táto verzia umožňuje pilotovi, napríklad rýchlejšie zamerať viac cieľov naraz a na väčšiu vzdialenosť.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Dankovi úradníci rokujú o špičkovej verzii stíhačky F-16, ktorú zatiaľ kúpil len Bahrajn | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/914663/dankovi-uradnici-rokuju-o-spickovej-verzii-stihacky-f-16-ktoru-zatial-kupil-len-bahrajn/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-10-19 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dankovi úradníci rokujú o najmodernejšej verzii stíhačky F-16 | url = https://www.webnoviny.sk/dankovi-uradnici-rokuju-o-spickovej-verzii-stihacky-f-16/ | vydavateľ = webnoviny.sk | dátum vydania = 2017-10-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> '''„JAS 39 Gripen je dobré lietadlo, ale je lepšie sa orientovať na Spojené štáty americké z dôvodu geopolitiky,“''' povedal bývalý šéf českej vojenskej kontrarozviedky Ándor Sándor.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kubovič | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Dilema slovenského letectva: Gripeny majú navrch v cene, F-16 v skúsenostiach | periodikum = aktuálne.sk | odkaz na periodikum = | url = https://aktualne.centrum.sk/dilema-slovenskeho-letectva-gripeny-maju-navrch-v-cene-f-16-v-skusenostiach/slovensko/spolocnost/ | issn = | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2014-06-16 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Česko nereagovalo na ponuku Američanov na prenájom stíhačiek F-16 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/zahranicie/usa-cr-sr-stihacky-f-16/79118-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2014-03-27 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref> O type nového stíhacieho lietadla pre Vzdušné sily OS SR rozhodla vláda SR na rokovaní vlády [[11. júl]]a 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lockheed F-16V, Saab Gripen Compete for Slovakian Order | url = http://www.defense-aerospace.com/articles-view/feature/5/192342/lockheed-f_16v%2C-saab-gripen-compete-for-slovakian-order.html | vydavateľ = defense-aerospace.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-02 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hutko | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Atašé USA na Slovensku Jon Dunn: F16 je schopné lietadlo | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/470454-atase-jon-dunn-f16-je-schopne-lietadlo/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-05-22 | dátum prístupu = 2018-07-02 }}</ref><ref name="gov-vlada-prijala-historicke-rozhodnutie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vláda prijala historické rozhodnutie, slovenské nebo budú vzdušné sily chrániť s americkými stíhacími lietadlami F-16 | url = https://www.mod.gov.sk/42280-sk/vlada-prijala-historicke-rozhodnutie-slovenske-nebo-budu-vzdusne-sily-chranit-s-americkymi-stihacimi-lietadlami-f-16/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-07-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Podľa ostatných verejných informácií Švédsko ponúklo Slovensku iba starší model stíhačky JAS 39C/D Gripen. V prípade USA ide o strategického spojenca (Bezpečnostná stratégia SR 2005), pričom aj vládou SR na jeseň 2017 schválená Bezpečnostná stratégia SR 2017<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BEZPEČNOSTNÁ STRATÉGIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY | url = http://mepoforum.sk/wp-content/uploads/2017/09/Návrh-Bezpečnostnej-stratégie-SR.pdf | vydavateľ = mepoforum.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> hovorí, že ''„Osobitné postavenie z hľadiska presadzovania bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky majú vzťahy so Spojenými štátmi americkými (USA), ktoré sú kľúčové pre bezpečnosť Európy.“'' Obstaranie ďalšej veľkej platformy (po vrtuľníkoch [[Sikorsky UH-60 Black Hawk|UH-60M Black Hawk]]) od USA prehĺbilo toto spojenectvo a vytvorilo silnejšie puto pre rozvoj v oblasti ekonomiky i bezpečnosti, čo je veľkou devízou po zhoršení bezpečnostného prostredia v susedstve Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.mosr.sk/data/files/3669_navrh-na-obstaranie-novych-taktickych-stihacich-lietadiel.pdf | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-20 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180720140019/http://www.mosr.sk/data/files/3669_navrh-na-obstaranie-novych-taktickych-stihacich-lietadiel.pdf | dátum archivácie = 2018-07-20 }}</ref> Z analýzy obmeny taktických stíhacích lietadiel pri zohľadnení všetkých faktorov: nákup lietadiel, munícia, náklady na výcvik na pilotov a pozemný personál, logistické zabezpečenie, dobudovanie infraštruktúry, dodacie lehoty a ďalších nákladov na prevádzkovanie a prípadnú modernizáciu, s perspektívou používania nového taktického stíhacieho lietadla za horizont roku 2060 vyplynulo, že je výhodnejšie obstaranie 14 kusov lietadiel F-16C/D Block 70. Ministerstvo obrany SR tak navrhlo v rámci obmeny stíhacích lietadiel MiG-29 realizovať americkú ponuku a uzatvoriť príslušné zmluvné vzťahy s vládou Spojených štátov amerických.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://rokovania.gov.sk/RPO/Material/Download?id=1702&version=1 | vydavateľ = rokovania.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> V prospech stíhačky F-16 boli rozhodujúcim faktorom jej väčšie operačné možnosti a väčší taktický dolet.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.finance.gov.sk/LoadDocument.aspx?categoryId=11154&documentId=16577 | vydavateľ = finance.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Světnička | meno = Lubomír | autor = | odkaz na autora = | titul = Slováci si v F-16 vybrali osvědčeného bojovníka, asi posledního svého druhu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/slovensko-nato-f-16-nadzvuk-stihacka-gripen-usa-fqj-/zpr_nato.aspx?c=A180724_125128_zpr_nato_inc | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2018-07-26 | dátum prístupu = 2018-09-07 }}</ref> Jazyková príprava a letecký výcvik pilotov trval celkovo 40 mesiacov a prebiehal v USA na [[Medzinárodné letisko Tucson|Morrisovej základni Národnej leteckej gardy]],<ref name="janes.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovak Air Force seeks training aircraft | url = https://www.janes.com/article/90382/slovak-air-force-seeks-training-aircraft | vydavateľ = janes.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> ktorá sa nachádza na IAP pri meste [[Tucson]] v [[Arizona|Arizone]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kováč | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Americký výrobca F-16: Stíhačky vám dodáme začiatkom roku 2023 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20907378/americky-vyrobca-f-16-stihacky-vam-dodame-zaciatkom-roku-2023.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-09-05 | dátum prístupu = 2018-09-06 }}</ref> Základný výcvik prebehol na lietadle [[Beechcraft T-6 Texan II|T-6A Texan II]] na [[Laughlin Air Force Base|Laughlinovej leteckej základni]] v [[Texas|Texase]]<ref name="af-video">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Video | url = https://www.aetc.af.mil/News/Video/videoid/764301/ | vydavateľ = aetc.af.mil | dátum vydania = 2020-08-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> a pokračovací výcvik na lietadle [[Northrop T-38 Talon|T-38C Talon]] na leteckej základni [[Columbus Air Force Base|Columbus]] v štáte [[Mississippi (štát USA)|Mississippi]].<ref name="af-video-ohio">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Video | url = https://www.aetc.af.mil/News/Video/videoid/764303/dvpcc/false/#DVIDSVideoPlayer20345 | vydavateľ = aetc.af.mil | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220318134032/https://www.aetc.af.mil/News/Video/videoid/764303/dvpcc/false/#DVIDSVideoPlayer20345 | dátum archivácie = 2022-03-18 }}</ref> Neskôr, po absolvovaní výcviku na T-6A resp. T-38C, prebiehal výcvik na stíhačkách F-16C/D na [[Morris Air National Guard Base|Morrisovej základni leteckej národnej gardy]] v Tucsone v Arizone.<ref>https://www.luke.af.mil/Portals/58/Luke%20One%20Pager%20Jun%202020.pdf</ref> Viceprezidentka spoločnosti Lockheed Martin Ana Wugofski a minister obrany Peter Gajdoš [[12. december|12. decembra]] 2018 slávnostne podpísali tri „Dohody o podmienkach predaja“ (Letter of Offer and Acceptance LO-D-TAA, LO-P-LAH a LO-D-SAA) stíhačiek F-16C/D Block 70.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Turček | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Bol to najväčší nákup v dejinách armády. Obrana zverejnila utajované zmluvy na F-16 | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/792338/bol-to-najvacsi-nakup-v-dejinach-armady-obrana-zverejnila-utajovane-zmluvy-na-f-16/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = Domáce správy | dátum prístupu = 2020-05-26 }}</ref> Najväčšia investícia v celkovej výške 1 872 568 591 [[americký dolár|USD]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=D9E89A965585428F88969FD49CF8F83F-30FCB2B2486BD63E87D509008566396B | vydavateľ = rokovania.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> do slovenskej armády v ére samostatnosti dostala zelenú. Uvedená celková suma už bola postupne uhradená.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Česká pozice | odkaz na autora = | titul = Slováci budou mít 14 stíhaček F-16. Za 1,589 miliardy eur | periodikum = Lidovky.cz | odkaz na periodikum = | url = http://ceskapozice.lidovky.cz/slovaci-budou-mit-14-stihacek-f-16-za-1-589-miliardy-eur-fs2-/tema.aspx?c=A180821_180134_pozice-tema_lube | issn = 1213-1385 | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2018-08-24 | dátum prístupu = 2019-03-29 }}</ref> Súčasťou podpísaného kontraktu je aj komplexný výcvik 22 pilotov a 160 technikov pozemného personálu v USA. Spojené štáty nám vyprodukujú hotového pilota, ktorý po príchode lietadiel F-16C/D v roku 2025 bude spôsobilý zabezpečovať pohotovostný systém a obranu vzdušného priestoru, čiže plnenie záväzku NATINAMDS a Renegát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prvé stíhačky F-16 dorazia v roku 2022: Pilotov pripravia v USA | url = https://www.dnes24.sk/prve-stihacky-f-16-dorazia-v-roku-2022-pilotov-pripravia-v-usa-319042 | vydavateľ = dnes24.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> Slovensko má voľbou stíhačky F-16C/D vystarané minimálne do roku 2060 resp. dovtedy, dokým budú k dispozícii náhradné diely. === Cvičné prúdové lietadlá === Po nehode lietadla L-39ZAM Albatros (reg. č. 4711) 10. októbra 2018 začala byť situácia s cvičnými prúdovými lietadlami kritická a v rámci modernizácie vzdušných síl si zaslúžia osobitnú pozornosť, pretože zostávajúcim kusom L-39 sa blíži koniec technickej životnosti.<ref name="janes.com"/> Situáciu treba promptne riešiť buď dočasným leasingom troch [[Aero L-159 Alca|L-159T2 Alca]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Letoun L-159T2 pro českou armádu absolvoval první let | url = http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/novinky/letoun-l-159t2-pro-ceskou-armadu-absolvoval-prvni-let/ | vydavateľ = aero.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181011133519/http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/novinky/letoun-l-159t2-pro-ceskou-armadu-absolvoval-prvni-let/ | dátum archivácie = 2018-10-11 }}</ref> alebo objednaním 8 kusov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Aero Vodochody nabídlo Slovensku strategickou spolupráci na výcviku pilotů | url = http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/tiskove-zpravy/aero-vodochody-nabidlo-slovensku-strategickou-spolupraci-na/ | vydavateľ = aero.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-19 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200622022044/http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/tiskove-zpravy/aero-vodochody-nabidlo-slovensku-strategickou-spolupraci-na/ | dátum archivácie = 2020-06-22 }}</ref> nových [[Aero L-39NG]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovakia offered long-term industrial participation in L-39NG | url = https://www.flightglobal.com/fixed-wing/slovakia-offered-long-term-industrial-participation-in-l-39ng/138855.article | vydavateľ = flightglobal.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nový český proudový letoun L-39NG absolvoval svůj první let (VIDEO) | url = http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/novinky/novy-cesky-proudovy-letoun-l-39ng-absolvoval-svuj-prvni-let/ | vydavateľ = aero.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190213005519/http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/novinky/novy-cesky-proudovy-letoun-l-39ng-absolvoval-svuj-prvni-let/ | dátum archivácie = 2019-02-13 }}</ref> formou vláda – vláda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = První letoun L-39NG pokročil do další fáze a směřuje k roll-outu | url = http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/novinky/prvni-letoun-l-39ng-pokrocil-do-dalsi-faze-smeruje-k-roll-ou/ | vydavateľ = aero.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181011133619/http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/novinky/prvni-letoun-l-39ng-pokrocil-do-dalsi-faze-smeruje-k-roll-ou/ | dátum archivácie = 2018-10-11 }}</ref> Niektoré štáty NATO ako napríklad Maďarsko využívajú Letový výcvikový program NATO v Kanade (''NATO Flying Training in Canada''; ''NFTC''). Maďarské vzdušné sily vyradili všetky lietadlá typu L-39 a MiG-29 už v roku [[2010]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ARCHIVED - Hungary Joins Nato Flying Training in Canada (NFTC) Program | url = http://www.forces.gc.ca/en/news/article.page?doc=hungary-joins-nato-flying-training-in-canada-nftc-program/hnmx1bgj | vydavateľ = forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200705080025/http://www.forces.gc.ca/en/news/article.page?doc=hungary-joins-nato-flying-training-in-canada-nftc-program/hnmx1bgj | dátum archivácie = 2020-07-05 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Meet the Moosemen | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/article-template-standard.page?doc=meet-the-moosemen/ix1xz22c | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171119102422/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/article-template-standard.page?doc=meet-the-moosemen/ix1xz22c | dátum archivácie = 2017-11-19 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Training squadrons add instructors, students to generate more fighter pilots | url = https://www.skiesmag.com/news/training-squadrons-add-instructors-students-to-generate-more-fighter-pilots/ | vydavateľ = skiesmag.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jednou z možností je, aby naši mladí piloti, ktorí budú vybraní na letecký výcvik v USA na stíhačky F-16 predtým prešli preškolením v Kanade, kde by si zdokonalili angličtinu a lietali na cvičných prúdových lietadlách typu [[BAE Systems Hawk|CT-155 Hawk]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NATO Flying Training in Canada (NFTC) | url = https://www.cae.com/media/documents/Defence_Security/DM077_NATO_Flying_Training_in_Canada_NFTC_v4.pdf | vydavateľ = cae.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181011214444/https://www.cae.com/media/documents/Defence_Security/DM077_NATO_Flying_Training_in_Canada_NFTC_v4.pdf | dátum archivácie = 2018-10-11 }}</ref> Ďalšou možnosťou pre našich budúcich pilotov je absolvovať letecký výcvik na [[Sheppard Air Force Base|Sheppardovej základni]] v [[Texas]]e v rámci programu Euro-NATO Joint Jet Pilot Training Program (ENJJPT).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Euro-NATO Joint Jet Pilot Training Program (ENJJPT) | url = https://www.sheppard.af.mil/Library/Fact-Sheets/Display/Article/367537/euro-nato-joint-jet-pilot-training-program-enjjpt/ | vydavateľ = sheppard.af.mil | dátum vydania = 2012-10-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> Výcvik našich nových pilotov bude trvať 40 mesiacov na lietadlách typu T-6A, T-38C a F-16C/D. Keď [[United States Air Force|Vzdušné sily USA]] dostanú v roku 2025 nové lietadlá typu T-7A Red Hawk, tak sa výcvik skráti na 22 mesiacov, čo významne ušetrí čas a peniaze na výcvik nového stíhacieho pilota, v budúcnosti napríklad aj slovenského.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ACC Aims to Cut Pilot Training Time By Up to Half | url = https://www.airforcemag.com/acc-aims-to-cut-pilot-training-time-by-up-to-half/ | vydavateľ = airforcemag.com | dátum vydania = 2020-06-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Dopravné lietadlá === Zmluva o nákupe dvoch lietadiel C-27J Spartan bola s výrobcom podpísaná [[29. október|29. októbra]] 2014. Lietadlá mali byť pre potreby [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|ozbrojených síl]] dodané 26 až 38 mesiacov po podpise zmluvy. Prvé lietadlo C-27J Spartan (reg. č. 1931) absolvovalo svoj prvý let [[7. august]]a 2017 na letisku Turín a na Slovensko bolo dodané [[24. október|24. októbra]] 2017.<ref name="mosr-prve-z-dvoch-lietadiel-spartan-je-uz">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = AGLO solutions (www.aglo.sk) | odkaz na autora = | titul = Prvé z dvoch lietadiel Spartan je už na Slovensku :: Ministerstvo obrany SR | url = http://www.mosr.sk/40735-sk/prve-z-dvoch-lietadiel-spartan-je-uz-na-slovensku/ | vydavateľ = mosr.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-24 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171024154000/http://www.mosr.sk/40735-sk/prve-z-dvoch-lietadiel-spartan-je-uz-na-slovensku/ | dátum archivácie = 2017-10-24 }}</ref> Druhé z lietadiel (reg. č. 1962) absolvovalo svoj prvý let na letisku Turín [[26. február]]a 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = C-27J 1962 | url = https://forum.valka.cz/topic/view/210685 | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na Slovensko bolo dodané [[9. apríl]]a 2018.<ref name=spartan>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lietadlo Spartan príde neskôr, ministerstvo si uplatní možné sankcie | url = http://www.mod.gov.sk/40055-sk/lietadlo-spartan-pride-neskor-ministerstvo-si-uplatni-mozne-sankcie/ | dátum vydania = 2017-06-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-27 | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = LOMTEC.com | odkaz na autora = | titul = Zálet Spartana C-27J Slovak Air Force v Turíne | url = https://www.gonzoaviation.com/clanok/zalet-spartana-c-27j-pre-slovak-air-force-v-turine | vydavateľ = gonzoaviation.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170817162529/https://www.gonzoaviation.com/clanok/zalet-spartana-c-27j-pre-slovak-air-force-v-turine | dátum archivácie = 2017-08-17 }}</ref><ref name="teraz-v-letke-vzdusnych-sil-ozbrojenych-sil">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V letke vzdušných síl Ozbrojených síl SR je druhý Spartan | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/v-letke-vzdusnych-sil-os-sr-je-druhy-spa/318392-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-04-09 | dátum prístupu = 2018-04-09 }}</ref> Od podpisu zmluvy až po dodávku prvého lietadla nakoniec uplynuli dlhé tri roky. Na druhé lietadlo čakala Dopravná letka takmer tri a pol roka. Koncom roka 2018 sme mali na Spartany preškolených na dvoch úrovniach osem pilotov, pričom štyria z nich mohli pilotovať aj prepravné lety.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Obrana 01/2019 | url = http://www.mosr.sk/obrana-012019/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-27 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190125183239/http://www.mosr.sk/obrana-012019/ | dátum archivácie = 2019-01-25 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Odlet rotácie do Lotyšska zabezpečovali aj vzdušné sily | url = http://www.vvzs.mil.sk/82289/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190126000744/http://www.vvzs.mil.sk/82289/?pg=1 | dátum archivácie = 2019-01-26 }}</ref> Podľa kapitána Jána Susányiho: ''„Spartan je nová generácia, digitalizácia, kompozitné materiály, skrátka lietadlo do tejto doby.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = C-27J SPARTAN - THE UNRIVALLED MULTI-MISSION AIRLIFTER | url = https://www.leonardocompany.com/documents/20142/3159740/C+27J+SPARTAN_brochure.pdf?t=1543587781456 | vydavateľ = leonardocompany.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2019 Spartany Vzdušných síl OS SR nalietali spolu 730 letových hodín. V roku 2022 došlo k dvom zásadným udalostiam vo flotile C-27J. Prvou bol incident v [[Gruzínsko|Gruzínsku]], po ktorom pravdepodobne bez preletového povolenia na technický prelet, po poškodení letúna a bez štrukturálnej kontroly na mieste incidentu Spartan preletel na základňu Malacky/Kuchyňa. Druhým momentom bolo zverejnenie a následne zrušenie súťaže na náhradné diely a údržbu pre C-27J, čo znamenalo uzemnenie oboch strojov v októbri 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Rasťo Striško, redakcia/LH, noviny.sk | odkaz na autora = | titul = Incident slovenského Spartana v Gruzínsku: Toto sú dôvody nehody | url = https://plus.noviny.sk/686571-incident-slovenskeho-spartana-v-gruzinsku-toto-su-dovody-nehody | vydavateľ = plus.noviny.sk | dátum vydania = 2022-06-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Vrtuľníky === Dňa [[29. apríl]]a 2015 Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 225 schválila návrh „Dohody o podmienkach predaja“ (''Letter of Offer and Acceptance'') LO-B-UCI Vlády Spojených štátov amerických z [[21. apríl]]a 2015 na obstaranie komplexnej dodávky systému deviatich viacúčelových vrtuľníkov UH-60M Black Hawk.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Turček | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Ministerstvo obrany zverejnilo roky utajovanú zmluvu na vrtuľníky Blackhawk za 235 miliónov | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/789861/ministerstvo-obrany-zverejnilo-roky-utajovanu-zmluvu-na-vrtulniky-blackhawk-za-235-milionov/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = Domáce správy | dátum prístupu = 2020-05-26 }}</ref> Zároveň uložila ministrovi financií a ministrovi obrany v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy zabezpečiť v rokoch 2015 – 2024 financovanie obmeny viacúčelových vrtuľníkov vo výške 261 745 857 USD v súlade so splátkovým kalendárom uvedeným v „Dohode o podmienkach predaja“ zvýšené o súvisiace dane, clá a poplatky. Uvedená suma za vrtuľníky už bola uhradená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 225_2015.doc | url = http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-14802?listName=Uznesenia&prefixFile=m_ | vydavateľ = rokovania.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovakia – UH-60M Black Hawk Helicopters: The Official Home of the Defense Security Cooperation Agency | url = http://www.dsca.mil/major-arms-sales/slovakia-uh-60m-black-hawk-helicopters | vydavateľ = dsca.mil | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[26. jún]]a 2017 pristáli na základni [[Letecká základňa Prešov|Prešov]] prvé dva z celkových deviatich objednaných viacúčelových vrtuľníkov UH-60M Black Hawk.<ref name=bhdosli17>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvé dva vrtuľníky Black Hawk sú už na Slovensku | url = http://www.mod.gov.sk/40052-sk/prve-dva-vrtulniky-black-hawk-su-uz-na-slovensku/ | dátum vydania = 2017-06-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-26 | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR| miesto = |jazyk = }}</ref> Ďalšie dva vrtuľníky boli dodané [[12. júl]]a 2018 a ďalšia dvojica [[26. august]]a 2019.<ref name="gov-do-vyzbroje-ozbrojenych-sil-pribudli">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Do výzbroje ozbrojených síl pribudli ďalšie dva vrtuľníky UH-60M Black Hawk | url = https://www.mod.gov.sk/42295-sk/do-vyzbroje-ozbrojenych-sil-pribudli-dalsie-dva-vrtulniky-uh-60m-black-hawk/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-07-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="mod.gov.sk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Na Sliači pristáli ďalšie dva nové vrtuľníky Black Hawk | url = https://www.mod.gov.sk/45309-sk/na-sliaci-pristali-dalsie-dva-nove-vrtulniky-black-hawk/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2019-08-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Zvyšné tri kusy boli dodané [[11. január]]a 2020.<ref name=dodavka2019>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vojaci majú dva nové vrtuľníky Black Hawk | url = https://www.facebook.com/spravy.rtvs/videos/1845798405680973/| dátum vydania = 2017-06-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-28 | vydavateľ = RTVS | miesto = |jazyk = }}</ref> Vrtuľníky sú už vyzbrojené guľometmi typu [[M240|M240H]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kováč | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Armádne vrtuľníky už budú môcť strieľať, no v boji by ešte neobstáli | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20916193/vrtulniky-black-hawk-potrebuju-milionove-investicie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-09-17 | dátum prístupu = 2018-09-18 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Grohmann | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Maďarsko kupuje vrtulníky H145M | url = http://www.armadninoviny.cz/madarsko-kupuje-vrtulniky-h145m.html | vydavateľ = armadninoviny.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vrtuľníky Black Hawk budú doplnené o guľomety, minister Gajdoš hovoril aj o Slovenských brancoch | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/vrtulniky-black-hawk-budu-doplnene-o-gulomety-minister-gajdos-hovoril-aj-o-slovenskych-brancoch/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2018-09-16 | dátum prístupu = 2018-12-20 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gajdoš prezradil plány ministerstva v súvislosti s viacúčelovými vrtuľníkmi typu Black Hawk | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/gajdos-prezradil-plany-ministerstva-v-suvislosti-s-viacucelovymi-vrtulnikmi-typu-black-hawk/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2018-12-30 | dátum prístupu = 2019-02-07 }}</ref> ''„Ak sme za šesť mesiacov v roku 2017 odlietali s prvými dvomi UH-60M Black Hawk približne 230 hodín. V roku 2018 sme so štyrmi vrtuľníkmi nalietali 826 hodín, teda 146 hodín nad ročný plán,“'' konštatoval veliteľ prešovského vrtuľníkového krídla plukovník Róbert Tóth na otázku, ako sa darí rozlietavať nové vrtuľníky.<ref name="mosr_obrana_5_2019">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = Obrana | odkaz na periodikum = | url = https://www.mosr.sk/data/disk/casopis/Obrana_05_2019.pdf | issn = 1336-1910 | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | miesto = Bratislava | dátum = | rok = | mesiac = | deň = | ročník = XXVII. | typ ročníka = ročník | číslo = 5 | typ čísla = číslo | strany = 14 – 15 | dátum prístupu = 2019-05-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190514102850/https://www.mosr.sk/data/disk/casopis/Obrana_05_2019.pdf | dátum archivácie = 2019-05-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vrtuľník vzdušných síl zasahoval pri požiari v Nízkych Tatrách | url = http://www.vvzs.mil.sk/85851/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-07-10 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V rámci grantu ERIP3 vo výške 50 miliónov USD Slovensko od vlády USA získa ďalšie dva nové vrtuľníky UH-60M, ktoré budú využívané pre potreby leteckej pátracej a záchrannej služby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mehta | meno = Aaron | autor = | odkaz na autora = | titul = Inside America’s multimillion-dollar plan to get allies off Russian equipment | url = https://www.defensenews.com/global/europe/2019/05/29/inside-americas-multimillion-dollar-plan-to-get-allies-off-russian-equipment/ | vydavateľ = defensenews.com | dátum vydania = 2019-05-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-22 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = European Recapitalization Incentive Program (ERIP) | url = https://www.state.gov/european-recapitalization-incentive-program-erip/ | vydavateľ = state.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-02 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2019 MSPO Preview: CEE Defense Modernization Initiatives | url = http://www.defense-aerospace.com/articles-view/feature/5/205473/mspo-preview%3A-defense-modernization-in-eastern-europe.html | vydavateľ = defense-aerospace.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Slovensko sa podľa oznámenia ministra obrany rozhodlo využiť ponuku vlády USA. Nové vrtuľníky budú dodané v roku [[2025]]. Celková cena kontraktu je 100 miliónov USD. == Obrana vzdušného priestoru == {{Hlavný článok|Quick Reaction Alert|NATO Integrated Air and Missile Defence System}} [[Súbor:122nd Fighter Wing pilot delivers Slovakia's first F-16s (8549602).jpg|thumb|right|[[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|F-16C Block 70]] Vzdušných síl OS SR na základni Malacky/Kuchyňa]] Obrana vlastného vzdušného priestoru je jednou z hlavných priorít Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Vstupom do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) v roku 2004 sa Slovensko zaviazalo, že bude prispievať do Systému integrovanej protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO (''NATO Integrated Air and Missile Defence System'', ''NATINAMDS''), ktorého podstatou je nepretržitá obrana národných vzdušných priestorov európskych členských štátov NATO a [[Turecko|Turecka]]. NATINAMDS je pod kontrolou [[Allied Air Command|Spojeneckého veliteľstva vzdušných síl]] (''Allied Air Command'', ''AIRCOM'') so sídlom na základni [[Letecká základňa Ramstein|Ramstein]] v Nemecku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = NATO Integrated Air and Missile Defence | url = http://www.nato.int/cps/en/natolive/topics_8206.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 09.02.2016 | dátum prístupu = 18.07.2017 | vydavateľ = NATO.int | miesto = Zvolen | jazyk = angličtina}}</ref> Za realizáciu a výkon obrany nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenska v systéme NATINAMDS zodpovedá veliteľ Vzdušných síl OS SR, ktorý má na starosti aj činnosť leteckej pátracej a záchrannej služby pri pátraní po posádkach a cestujúcich lietadiel, ktoré sa ocitli v stave núdze a od [[jún]]a 2011 aj poskytovanie leteckých navigačných služieb na letisku Sliač všetkým lietadlám bez rozdielu na štátnu a rezortnú príslušnosť. Týmito úlohami slovenské vzdušné sily od [[1. september|1. septembra]] 2022 dočasne poverili [[Vzdušné sily Poľskej republiky]] a [[Vzdušné sily Armády Českej republiky]], kým Slovensko získa nové stíhacie lietadlá F-16. Poľské vzdušné sily plnia tieto úlohy lietadlami F-16C primárne zo základne [[Letecká základňa Łask|Łask]]. České vzdušné sily pôsobia za týmto účelom so stíhačkami JAS 39C Gripen zo základne [[Letisko Čáslav|Čáslav]]. Od [[12. jún]]a [[2023]] sa k tejto iniciatíve oficiálne pripojili aj [[maďarské vzdušné sily]] s lietadlami JAS 39C Gripen EBS HU na základni [[Letecká základňa Kecskemét|Kecskemét]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ochrana slovenského neba sa stala spoločným vyšehradským projektom | url = https://www.mosr.sk/52950-sk/ochrana-slovenskeho-neba-sa-stala-spolocnym-vysehradskym-projektom/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2023-06-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Od [[2. september|2. septembra]] do [[22. december|22. decembra]] 2023 podporovala vzdušnú obranu Slovenska aj pohotovostná dvojica stíhačiek [[Eurofighter Typhoon|Eurofighter EF 2000GS]] [[Luftwaffe (Bundeswehr)|nemeckých vzdušných síl]] zo základne [[Letecká základňa Neuburg|Neuburg]] v [[Bavorsko|Bavorsku]]. Na tieto úlohy majú spojenci k dispozícii aj základňu Malacky/Kuchyňa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slowakei – Air Shielding | url = https://www.bundeswehr.de/de/organisation/luftwaffe/slowakei-air-shielding | vydavateľ = bundeswehr.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Na slovenské nebo budú dozerať aj nemecké stíhačky, do konca roka | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/679912-na-slovenske-nebo-budu-dozerat-aj-nemecke-stihacky-do-konca-roka/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-01 | dátum prístupu = 2023-09-01 }}</ref> Stíhačky sú schopné vzlietnuť v krátkom čase a zasiahnuť proti prípadnému narušiteľovi vzdušného priestoru, resp. pomôcť lietadlu v núdzi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ochrana vzdušného priestoru - systém NATINADS | url = https://www.mosr.sk/ochrana-vzdusneho-priestoru-system-natinamds/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-07 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Najčastejším dôvodom pohotovostných vzletov stíhačov QRA býva strata spojenia medzi pilotmi civilného lietadla a miestom riadenia letovej prevádzky. Od [[február]]a 2017 spolupracujú slovenské vzdušné sily s českými pri obrane vzdušného priestoru nad Slovenskom a Českom. V praxi to znamená, že pohotovostné lietadlá (QRA) môžu za účelom splnenia misie vstupovať do vzdušného priestoru susedného štátu. V prípade, že podozrivé lietadlo prelietava z územia jedného členského štátu do druhého, je nutná koordinácia lietadiel QRA takým spôsobom, aby bolo zabezpečené aj priame „odovzdanie a prevzatie“ tohto lietadla medzi jednotlivými skupinami lietadiel QRA vo vzduchu. Pokiaľ je v rámci NATINAMDS zistené vzdušné ohrozenie nevojenského charakteru (napr. civilné lietadlo, ktoré má byť zneužité ako nástroj teroristického útoku), použitie akýchkoľvek síl a prostriedkov proti tejto hrozbe nie je v právomoci velenia NATO. V takýchto situáciách dochádza k predaniu do národnej podriadenosti, čo znamená predanie velenia na poverenú národnú vládnu autoritu. Táto osoba má potom právomoc vydať rozkaz k zásahu na lietadlo označené ako [[Renegade]], čo je ohrozenie v čase mieru, a to najčastejšie civilným lietadlom, ktoré je predmetom protiprávneho činu. Stíhači QRA zasahujú samozrejme aj proti vojenským lietadlám, ktoré narušia alebo sa nebezpečne priblížia k vzdušnému priestoru niektorej z krajín NATO, pričom podobne ako u civilných lietadiel, nie vždy ide o úmyselné narušenie vzdušného priestoru, ale týmto spôsobom, môžu byť preverované aj schopnosti protivzdušnej obrany nejakej krajiny. == Štruktúra == [[File:Slovak Air Force - Organization 2026.png|thumb|right|600px|Štruktúra Vzdušné sily Slovenskej republiky 2025]] {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 600 | caption = '''Bojové jednotky:'''<br />[[Súbor:Fighter-jet-blue-icon.svg|15px]] 81. krídlo<br />[[Súbor:Helicopter-blue-icon.svg|15px]] 51. krídlo '''Jednotky bojovej podpory:'''<br />[[Súbor:Aiga departingflights inv.svg|15px]] 46. krídlo<br />[[Súbor:Red ff0000 pog.svg|8px]] 11. brigáda Vzdušných síl<br />[[Súbor:Yellow ffff00 pog.svg|8px]] 2. brigáda Vzdušných síl | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Letecká základňa Sliač|'''Sliač''']] | position = left | lat = 48.637778 | lon = 19.133889 | mark = Fighter-jet-blue-icon.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Letecká základňa Malacky|'''Malacky''']] | lat = 48.401944 | lon = 17.118333 | mark = Aiga departingflights inv.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Letecká základňa Prešov|'''Prešov''']] | lat = 49.026944 | lon = 21.310833 | mark = Helicopter-blue-icon.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Brigáda riadenia vzdušných operácií Zvolen|Zvolen]] | lat = 48.587368 | lon = 19.132007 | mark = Yellow ffff00 pog.svg | marksize = 8 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Protilietadlová raketová brigáda Nitra|Nitra]] | lat = 48.323735 | lon = 18.108630 | mark = Red ff0000 pog.svg | marksize = 8 }} }} * '''[[Veliteľstvo Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky|Veliteľstvo Vzdušných síl OS SR]]''', sídlo vo [[Zvolen]]e **'''[[46. krídlo Kuchyňa|46. krídlo]]''', základňa [[Letecká základňa Malacky|Malacky/Kuchyňa]] *** Detašovaná 1. taktická letka: 9× [[F-16|F-16C]], 1× [[F-16|F-16D]] *** Detašovaná 2. taktická letka: 1× [[Aero L-39 Albatros|L-39CM]], 1× [[Aero L-39 Albatros|L-39ZAM]] *** Dopravná letka: 2× [[Alenia C-27J Spartan|C-27J]], 1× [[Let L-410 Turbolet|L-410FG]], 1× [[Let L-410 Turbolet|L-410UVP-E14]], 4× [[Let L-410 Turbolet|L-410UVP-E20]]<ref name="flightglobal"/> *** Technická letka opráv a predpísaných prác (TLOPP) *** Letka riadenia letovej prevádzky *** Prápor zabezpečenia letovej prevádzky *** Letecká strelnica *** Obväzisko ** '''[[81. krídlo Sliač|81. krídlo]]''', základňa [[Letecká základňa Sliač|Sliač]]<ref name=doma>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = http://www.vvzs.mil.sk | titul = Konečne doma | url = http://www.vvzs.mil.sk/12177/konecne-doma.php?pg=1 | dátum vydania = 1.10.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 22.4.2011 | vydavateľ = Zmiešané krídlo Sliač | miesto = Sliač | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120111123211/http://www.vvzs.mil.sk/12177/konecne-doma.php?pg=1 | dátum archivácie = 2012-01-11 }}</ref> *** 1. taktická letka: 9× [[F-16|F-16C]], 1× [[F-16|F-16D]] *** 2. taktická letka: 3× [[Aero L-39 Albatros|L-39CM]], 1× [[Aero L-39 Albatros|L-39ZAM]]<ref name="flightglobal"/> *** Technická letka opráv a predpísaných prác (TLOPP) *** Letka riadenia letovej prevádzky *** Prápor zabezpečenia letovej prevádzky *** Prápor podpory *** Obväzisko ** '''[[51. krídlo Prešov|51. krídlo]]''', základňa [[Letecká základňa Prešov|Prešov]] *** 1. vrtuľníková letka: 9× [[Sikorsky UH-60 Black Hawk|UH-60M]]<ref name="flightglobal"/> *** 2. vrtuľníková letka: 1× [[Mil Mi-17|Mi-17M]], 1× [[Mil Mi-17|Mi-17LPZS]]<ref name="flightglobal"/> *** Technická letka opráv a predpísaných prác (TLOPP) *** Letka riadenia letovej prevádzky *** Prápor zabezpečenia letovej prevádzky *** Obväzisko ** '''[[11. brigáda Vzdušných síl Nitra|11. brigáda Vzdušných síl]]''', sídlo v [[Nitra|Nitre]] *** 1. protilietadlová raketová skupina: 1× batéria BARAK MX, 2× batéria MANTIS *** 2. protilietadlová raketová skupina: 3× batéria [[2K12 Kub|2K12M2 Kub-M2]] (SA-6 Gainful) *** Protilietadlový raketový oddiel Igla: 54× [[9K38 Igla|9K38 Igla-2]] (SA-18 Grouse) *** Technický oddiel Viničné *** Prápor logistiky *** Prevádzková jednotka Kolíňanský vrch *** Obväzisko ** '''[[2. brigáda Vzdušných síl Zvolen|2. brigáda Vzdušných síl]]''', sídlo vo [[Zvolen]]e *** Prápor rádiolokačného prieskumu: 6× [[EL/M-2084|EL/M-2084M-MMR]], 5× [[EL/M-2084|EL/M-2084 S-MMR/GBAD]], 6× [[EL/M-2138|EL/M-2138M MC]], 1× [[pasívny rádiolokátor Věra|VERA-NG]] *** Operačné centrum Zvolen *** Rota podpory velenia vzdušných síl *** Obväzisko == Lietadlový park == === Prevádzkované stroje === <hr> {| class="wikitable" ! width="240" style="text-align: left;" |Lietadlo ! style="text-align: left;" |Fotografia ! width="140" style="text-align: left;" |Krajina pôvodu ! width="230" style="text-align: left;" |Typ ! width="100" style="text-align: left;" |Verzie ! width="60" style="text-align: left;" |V službe ! style="text-align: left;" |Poznámky |- ! colspan="7" style="align: center; background: #E6E6E6;" | [[Stíhacie lietadlo|Stíhacie lietadlá]] |- | [[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|Lockheed Martin F-16 Fighting Falcon]] | [[Súbor:122nd Fighter Wing pilot delivers Slovakia's first F-16s (8549570).jpg|150px]] | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty|USA]] | viacúčelové stíhacie lietadlo<hr>cvičné/stíhacie lietadlo | F-16C Block 70<hr>F-16D Block 70 | 12<ref>{{Citácia | titul = Na Slovensko priletia ďalšie tri stíhačky F-16 | druh nosiča = online | periodikum = Future Army | miesto = Bratislava | vydavateľ = Headlines s.r.o. | dátum vydania = 2025-12-17 | dátum prístupu = 2025-12-18 | url = https://www.futurearmy.sk/2025/12/17/na-slovensko-priletia-dalsie-tri-stihacky-f-16/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20251217235246/https://www.futurearmy.sk/2025/12/17/na-slovensko-priletia-dalsie-tri-stihacky-f-16/ | dátum archivácie = 2025-12-18 }}</ref><hr>2 | Prvé dve vyrobené F-16C #1001 a F-16D #1101 boli oficiálne odovzdané Slovensku 10. januára 2024 a poslúžili pre výcvik slovenských technikov v závode Lockheed Martin SC. F-16D #1102 priletela 13. júna 2024 do Tucsonu ku 162nd Wing na základňu Morris ANGB, kde slúži pre výcvik slovenských pilotov. Prvé doručenie na Slovensko zahŕňalo dve F-16C #1002 a #1003, ktoré pristáli 22. júla 2024 na LZ Malacky.<ref name="mosr-slovensko-si-v-usa-oficialne-prevzalo"/> Druhé doručenie zahŕňalo jednu F-16C #1004, ktorá pristála 12. decembra 2024 na LZ Malacky. Tretie doručenie zahŕňalo dve F-16C #1005 a #1007, ktoré pristáli 2. apríla 2025. Štvrté doručenie zahŕňalo jednu F-16C #1009 a jednu F-16D #1101, ktoré pristáli 2. októbra 2025. Piate doručenie zahŕňalo tri F-16C #1010, #1011 a #1012, ktoré pristáli 30. decembra 2025. Dve F-16C #1006 a #1008 prileteli v máji 2025 do Tucsonu ku 162nd Wing, na základňu Morris ANGB, kde slúžia pre výcvik slovenských pilotov. |- ! colspan="7" style="align: center; background: #E6E6E6;" | [[Bojové lietadlo|Bojové a cvičné lietadlá]] |- | [[Aero L-39 Albatros]] | [[Súbor:Aero L-39CM Albatros, Slovakia - Air Force AN2279352.jpg|150px]] | {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]] | cvičné prúdové lietadlo<hr>cvičné prúdové/ľahké bojové lietadlo | L-39CM<hr>L-39ZAM | 1<hr>1<ref name="flightglobal" /> | Lietadlá boli vyrobené v rokoch 1972 až 1989. Ďalšie kusy sú odstavené. Ostatným z nich končí v roku 2027 technická životnosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/uvlni/ZS_SKS2016001_web.pdf | vydavateľ = telecom.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170909012702/http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/uvlni/ZS_SKS2016001_web.pdf | dátum archivácie = 2017-09-09 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.leonardocompany.com/documents/63265270/66626649/WEB_Brochure_M_345_.pdf?download_file | vydavateľ = leonardocompany.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vzdušné sily OS SR sa zaujímajú o 6 kusov nových [[Pilatus PC-21]], ako náhradu za lietadlá L-39 Albatros.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vlková | meno = Jitka | autor = | odkaz na autora = | titul = Šéf Aera Vodochody vede firmu novou cestou. Začne opět vyrábět letadla | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://ekonomika.idnes.cz/aero-vodochody-giuseppe-giordo-reditel-tryskace-letouny-vyroba-p8b-/ekonomika.aspx?c=A180413_204928_ekonomika_pmk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2018-04-15 | dátum prístupu = 2018-04-16 }}</ref> |- ! colspan="7" style="align: center; background: #E6E6E6;" | [[Prieskumné lietadlo|Prieskumné lietadlá]] |- | [[Let L-410 Turbolet]] | [[Súbor:L-410FG Turbolet of the Slovak Air Force.jpg|150px]] | {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]] | [[fotogrametria|fotogrametrické lietadlo]] | L-410FG | 1<ref name="flightglobal" /> | Používa sa na fotografické mapovanie. |- ! colspan="7" style="align: center; background: #E6E6E6;" | [[Dopravné lietadlo|Dopravné lietadlá]] |- | [[Alenia C-27J Spartan|Leonardo C-27J Spartan]] | [[Súbor:SIAF Kuchyňa 2021 (cropped).jpg|150px]] | {{minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] | taktické dopravné lietadlo | C-27J | 2<ref name="flightglobal" /> | Prvé lietadlo C-27J Spartan bolo dodané 24. októbra 2017 a druhé 9. apríla 2018.<ref name="mosr-prve-z-dvoch-lietadiel-spartan-je-uz" /><ref name="teraz-v-letke-vzdusnych-sil-ozbrojenych-sil" /> |- | [[Let L-410 Turbolet]] | [[Súbor:L-410UVP Slovak Air Force.JPG|150px]] | {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]]<br />{{minivlajka|Česko}} [[Česko]] | viacúčelové dopravné lietadlo | L-410UVP-E14<hr>L-410UVP-E20 | 1<ref name="flightglobal" /><hr>4<ref name="flightglobal" /> | Používa sa na dopravu ľahkého nákladu, výcvik parašutistov a dopravu VIP. |- ! colspan="7" style="align: center; background: #E6E6E6;" | [[Helikoptéra|Vrtuľníky]] |- | [[Mil Mi-17]] | [[Súbor:Mil Mi-17, Slovakia - Air Force AN2224387.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | dopravný vrtuľník<hr>záchranný vrtuľník | Mi-17M<hr>Mi-17LPZS | 1<hr>1<ref name="flightglobal" /> | Vrtuľníky boli vyrobené v rokoch 1987 a 1989. Niektoré sú v úprave Search and Rescue (SAR) – LPZS (Letecká pátracia a záchranná služba).<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|autor=SITA|titul=Kúpime deväť vrtuľníkov Black Hawk. Cena je vynikajúca, hovorí Glváč|url=http://www.sme.sk/c/7779200/kupime-devat-vrtulnikov-black-hawk-cena-je-vynikajuca-hovori-glvac.html|dátum vydania=29.04.2015|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=19.08.2015|vydavateľ=Petit Press|miesto=|jazyk=}}</ref><ref name=":1">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Slovensko kúpi americké vrtuľníky Black Hawk za 261 miliónov dolárov | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/353558-slovensko-kupi-americke-vrtulniky-black-hawk-za-261-milionov-eur/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2015-04-29 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref><ref name=":2">{{Citácia periodika | priezvisko = Petrovič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Armádu čaká výmena vrtuľníkov. Porovnali sme končiaceho Hrocha s Čiernym jastrabom | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/275120/armadu-caka-vymena-vrtulnikov-porovnali-sme-konciaceho-hrocha-s-ciernym-jastrabom/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2015-05-04 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref> |- | [[Sikorsky UH-60 Black Hawk]] | [[Súbor:Slovenský UH-60M 7449.jpg|150px]] | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty|USA]] | viacúčelový vrtuľník | UH-60M | 9<ref name="flightglobal" /> | Prvé dva vrtuľníky boli dodané 26. júna 2017.<ref name="bhdosli17" /> Do služby u 1. vrtuľníkovej letky v Prešove boli prvé dva kusy odovzdané 3. augusta 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Ministerstvo obrany Slovenskej republiky | titul = Minister Gajdoš odovzdal vzdušným silám prvé dva vrtuľníky Black Hawk | url = http://www.mod.gov.sk/40252-sk/minister-gajdos-odovzdal-vzdusnym-silam-prve-dva-vrtulniky-black-hawk/ | dátum vydania = 03.08.2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.08.2017 | vydavateľ = MO SR | miesto = | jazyk = }}</ref> Ďalšie dva vrtuľníky boli dodané 12. júla 2018 a do služby odovzdané 20. júla 2018.<ref name="gov-do-vyzbroje-ozbrojenych-sil-pribudli" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minister Gajdoš odovzdal vojakom ďalšie dva vrtuľníky Black Hawk, využívať ich budú aj na pomoc v krízových situáciách | url = https://www.mod.gov.sk/42339-sk/minister-gajdos-odovzdal-vojakom-dalsie-dva-vrtulniky-black-hawk-vyuzivat-ich-budu-aj-na-pomoc-v-krizovych-situaciach/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Ďalšie dva kusy boli dodané a odovzdané do služby 26. augusta 2019.<ref name="mod.gov.sk" /> Posledné tri kusy boli dodané 11. januára 2020.<ref name="hnonline-vrtulniky-black-hawk-pridu-na">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vrtuľníky Black Hawk prídu na Slovensko neskôr, potvrdil minister Gajdoš | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/2057404-vrtulniky-black-hawk-pridu-na-slovensko-neskor-potvrdil-minister-gajdos | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-12 | dátum prístupu = 2020-01-14 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Vrtuľníky Black Hawk pristanú ešte v tomto roku, rezort obrany ich plánuje dodatočne vyzbrojiť | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/519489-vrtulniky-black-hawk-pristanu-este-v-tomto-roku-rezort-obrany-ich-planuje-dodatocne-vyzbrojit/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-07-17 | dátum prístupu = 2019-07-24 }}</ref> |} === Objednané stroje === {| class="wikitable" ! width="240" style="text-align: left;"|Lietadlo ! style="text-align: left;"|Fotografia ! width="105" style="text-align: left;"|Krajina pôvodu ! width="175" style="text-align: left;"|Typ ! width="100" style="text-align: left;"|Verzie ! width="130" style="text-align: left;"|Počet objednaných ! style="text-align: left;"|Poznámky |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Stíhacie lietadlo|Stíhacie lietadlá]] |- | [[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|Lockheed Martin F-16 Fighting Falcon]] | [[Súbor:122nd Fighter Wing pilot delivers Slovakia's first F-16s (8549570).jpg|150px]] | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty|USA]] | viacúčelové stíhacie lietadlo<hr>cvičné/stíhacie lietadlo | F-16C Block 70<hr>F-16D Block 70 | 12<hr>2 | Prvé dve F-16C prileteli na LZ Malacky-Kuchyňa dňa 22. júla 2024.<ref>https://www.lockheedmartin.com/en-us/news/features/2024/SlovakianF16Arrival.html</ref>Tretia F-16C priletela 12. decembra 2024. Štvrtá a piata F-16C priletela 2. apríla 2025. Šiesta a siedma F-16C/D priletela 2. októbra 2025. Dňa 30. decembra 2025 prileteli tri ďalšie F-16C. Ďalšie štyri kusy F-16C/D budú slúžiť na Morris ANGB u 162nd Wing, pre potreby výcviku slovenských pilotov a zo základne v Tucsone priletia na Slovensko až v septembri 2027.<ref name="leteckymagazin-vlada-schvalila-nakup-f-16"/><ref name="armadninoviny-udalosti"/> |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Helikoptéra|Vrtuľníky]] |- | [[Sikorsky UH-60 Black Hawk|Sikorsky UH-60M Black Hawk]] | [[Súbor:Slovenský UH-60M 7449.jpg|150px]] | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty|USA]] | viacúčelový CSAR vrtuľník | UH-60M, UH-60L | 2+12 | Dodávka dvoch nových vrtuľníkov typu UH-60M sa uskutoční v prvom polroku 2026. Budú používané špeciálnymi jednotkami na bojové pátracie a záchranné operácie (CSAR). Vrtuľníky typu UH-60L budú zgenerálkované firmou Israel Aerospace Industries. |} === Vyradené lietadlá Vzdušných síl SR === {| class="wikitable" ! style="text-align: left;"|Lietadlo ! style="text-align: left;"|Fotografia ! style="text-align: left;"|Krajina pôvodu ! style="text-align: left;"|Typ ! style="text-align: left;"|Verzie ! style="text-align: left;"|Počet získaných kusov ! style="text-align: left;"|Obdobie služby |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Stíhacie lietadlo|Stíhacie lietadlá]] |- | [[Mikojan-Gurevič MiG-21]] | [[Súbor:MiG-21 (12891131583).jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | stíhacie lietadlo<hr>prieskumné lietadlo<hr>cvičné/stíhacie lietadlo | MiG-21MA<hr>MiG-21MF<hr>MiG-21R<hr>MiG-21UM<hr>MiG-21US | 13<hr>36<hr>8<hr>11<hr>2 | 1993 – 2003 |- | [[Mikojan-Gurevič MiG-29]] | [[Súbor:Slovak Air Force MiG-29AS.JPG|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]<br />{{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] | stíhacie lietadlo<hr>cvičné/stíhacie lietadlo | MiG-29A<hr>MiG-29UB | 21<hr>3 | 1993 – 2022 |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Bojové lietadlo|Bojové lietadlá]] |- | [[Suchoj Su-17 (Su-20, Su-22)|Suchoj Su-22]] | [[Súbor:Su-22M4 Slovakia (21986303628).jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | stíhací bombardér<hr>cvičné/bojové lietadlo | Su-22M4<hr>Su-22UM-3K | 18<hr>3 | 1993 – 2002 |- | [[Suchoj Su-25]] | [[Súbor:Su-25 Slovakia (21553040383).jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | lietadlo priamej podpory pozemných vojsk<hr>cvičné/bojové lietadlo | Su-25K<hr>Su-25UBK | 12<hr>1 | 1993 – 2002 |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Dopravné lietadlo|Dopravné lietadlá]] |- | [[Antonov An-12]] | [[Súbor:An-12 Slovakia (23377218494).jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | taktické dopravné lietadlo | An-12BP | 1 | 1993 – 1999 |- | [[Antonov An-24]] | [[Súbor:Antonov An-24B, Slovakia - Air Force JP6766148.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | taktické dopravné lietadlo | An-24V | 2 | 1993 – 2006 |- | [[Antonov An-26]] | [[Súbor:Slovak Air Force Antonov An-26 Bidini-1.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | taktické dopravné lietadlo | An-26B-100 | 2 | 1993 – 2016 |- | [[Jakovlev Jak-40]] | [[Súbor:Slovak Air Force Yakovlev Yak-40 Lebeda-1.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | dopravné lietadlo (pre cestujúcich) | Jak-40 | 1 | 1993 – 1999 |- | [[Tupolev Tu-154]] | [[Súbor:122ai - Slovak Republic Tupolev 154M, OM-BYR@ZRH,28.01.2001 - Flickr - Aero Icarus.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | dopravné lietadlo (VIP) | Tu-154B-2 | 1 | 1993 – 1995 |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Cvičné lietadlo|Cvičné lietadlá]] |- | [[Aero L-29 Delfín]] | [[Súbor:L-29 Sovakia (22211294871).jpg|150px]] | {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]] | cvičné prúdové lietadlo | L-29 | 16 | 1993 – 2003 |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Helikoptéra|Vrtuľníky]] |- | [[Mil Mi-2]] | [[Súbor:Mi-2 Slovakia (22589902916).jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]<br />{{minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]] | ľahký cvičný vrtuľník | Mi-2 | 17 | 1993 – 2013 |- | [[Mil Mi-8]] | [[Súbor:Slovak Air Force Mil Mi-8P Potters-1.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | vrtuľník pre rádioelektronický boj<hr>dopravný vrtuľník | Mi-8PPA<hr>Mi-8PS<hr>Mi-8T | 1<hr>2<hr>6 | 1993 – 2011 |- | [[Mil Mi-24]] | [[Súbor:Slovak Air Force Mil Mi-24D Kral-1.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | bojový/dopravný vrtuľník<hr>cvičný/bojový/dopravný vrtuľník | Mi-24D<hr>Mi-24V<hr>Mi-24DU | 8<hr>10<hr>1 | 1993 – 2011 |} == Pozemná protivzdušná obrana == {{Hlavný článok|11. brigáda Vzdušných síl Nitra}} Úlohou zabezpečenia protivzdušnej obrany (PVO) bojových jednotiek, vzdušného priestoru Slovenskej republiky a objektov štátneho významu je poverená [[11. brigáda Vzdušných síl Nitra|11. brigáda Vzdušných síl]] sídliaca v [[Nitra|Nitre]].<ref>https://www.haaretz.com/israel-news/security-aviation/2024-09-03/ty-article/.premium/wary-of-russia-slovakia-buys-advanced-air-defense-systems-from-israel/00000191-b894-dd1b-a7db-bfde84380000&#x3C{{Nedostupný zdroj|date=máj 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name=":4" /> {| class="wikitable" ! width="65" style="text-align: left;"|Systém ! style="text-align: left;"|Fotografia ! width="105" style="text-align: left;"|Krajina pôvodu ! width="345" style="text-align: left;"|Typ ! width="110" style="text-align: left;"|Verzie ! width="60" style="text-align: left;"|V službe ! style="text-align: left;"|Poznámky |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | Protilietadlové systémy |- | [[2K12 Kub]] | [[Súbor:Slovak 2K12M2 Kub-M2 at SIAF 2017.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | protilietadlový raketový komplet stredného dosahu | 2K12M2 Kub-M2 | 3 batérie | Dodané v roku 1980. Maximálna diaľka ničenia cieľa je do {{km|24|m}} a maximálna výška do {{km|7|m}}. Jedna batéria má 12 rakiet typu 2K12M3E. NATO designácia (SA-6 Gainful).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = AGLO solutions (www.aglo.sk) | odkaz na autora = | titul = M. Glváč: Ostré bojové streľby sú pre vojakov najlepšou príležitosťou vyskúšať si to, čo doma cvičia | url = http://www.vvzs.mil.sk/35257/?pg=1 | vydavateľ = vvzs.mil.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141224150221/http://www.vvzs.mil.sk/35257/?pg=1 | dátum archivácie = 2014-12-24 }}</ref> Technická životnosť končí v roku 2027. Tri batérie SA-6 budú nahradené šiestimi izraelskými batériami typu BARAK-MX od roku 2026. |- | [[MANTIS]] | [[Súbor:GAF MANTIS NBS C-RAM Fassberg 2019.jpg|150px]] | {{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] | systém protivzdušnej obrany s veľmi krátkym dosahom | MANTIS | 2 batérie | Dodané 24. októbra 2023. Slovensko dostalo dve batérie od Nemecka za pomoc Ukrajine. Každá batéria pozostáva zo šiestich plne automatických kanónov kalibru 30 mm a jedného radaru.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Slovensko si prevzalo systém protivzdušnej obrany Mantis | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/slovensko-si-prevzalo-system-protivzdu/749792-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-24 | dátum prístupu = 2024-04-14 }}</ref> |- | [[Igla (prenosný protilietadlový komplet)|9K38 Igla]] | [[Súbor:Slovakian MANPADS during a training exercise, 2012, Nitra, Slovakia -01.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | protilietadlový raketový komplet veľmi krátkeho dosahu | 9K38 Igla-2 | 54 kusov | Prenosný protilietadlový raketový komplet (MANPADS). NATO designácia (SA-18 Grouse). Technická životnosť končí v roku 2025. |} Vyradený systém PVO typu [[9K35 Strela-10|Strela-10M3]] (SA-13) bol odpredaný v roku 2018 za sumu 2 240 880 eur a neskôr predaný do [[Arménsko|Arménska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kúpna zmluva na odpredaj prebytočného hnuteľného majetku štátu - vojenský materiál, munícia | url = https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=3750420&l=sk | vydavateľ = crz.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[apríl]]i 2022 Slovensko darovalo Ukrajine svoju jedinú batériu protilietadlového raketového systému [[S-300]] na obranu pred [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskou inváziou]] na základe žiadosti Ukrajiny o pomoc pri výkone sebaobrany v zmysle článku 51 Charty [[Organizácia Spojených národov|OSN]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Brezáni | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Pomoc zo Slovenska | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/103323/dnes-treba-vediet | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-08 | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> Odvtedy sa na zabezpečení pozemnej protivzdušnej obrany Slovenska striedajú spojenci z NATO, kým Vzdušné sily OS SR získajú nový vlastný systém protivzdušnej obrany. Po odchode S-300 chránili slovenský vzdušný priestor štyri batérie systému [[MIM-104 Patriot]] – dve z Nemecka, jedna z [[Holandsko|Holandska]] rozmiestnené na leteckej základni Sliač a jedna z USA na základni Malacky/Kuchyňa. Od [[marec|marca]] 2023 do [[apríl]]a 2024 Patrioty nahradil systém [[SAMP/T]] z Talianska, ktorý bol dislokovaný v Malackách-Kuchyni.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Taliansky systém protivzdušnej obrany končí na Slovensku o pár dní. Ministerstvo náhradu nedohodlo | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/705561-taliansky-system-protivzdusnej-obrany-konci-na-slovensku-o-tyzden-ministerstvo-obrany-nahradu-nedohodlo-nebo-je-dostatocne-straz/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-04-08 | dátum prístupu = 2024-04-13 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS | odkaz na autora = | titul = Slovenské nebo už nestráži protivzdušná obrana. V hre je kúpa techniky z Izraela | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/04/slovenske-nebo-uz-nestrazi-protivzdusna-obrana-v-hre-je-kupa-techniky-z-izraela/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-04-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V roku 2023 Slovensko darovalo Ukrajine aj dve odpaľovacie zariadenia systému Kub s príslušnými náhradnými dielmi a skladom náhradných dielov, jednu radarovú stanicu Kub, 52 protilietadlových rakiet 3M9ME a 148 rakiet 3M9M3E.<ref name="rtvs-vlada-rozhodla-slovensko-daruje"/> == Rádiotechnické vojsko == {{Hlavný článok|2. brigáda Vzdušných síl Zvolen}} Rádiotechnické vojsko zabezpečuje nepretržité rádiolokačné pokrytie vzdušného priestoru do výšky 30 km. Túto úlohu zabezpečuje [[2. brigáda Vzdušných síl Zvolen|2. brigáda Vzdušných síl]] s veliteľstvom vo [[Zvolen]]e, ktorému je podriadený prápor rádiolokačného prieskumu monitorujúci celé územie Slovenskej republiky. Výstupy z vojenských i civilných rádiolokátorov a vojenských pasívnych sledovacích systémov [[pasívny rádiolokátor Věra|VERA-NG]] sú spracovávané vo Zvolene v Operačnom centre (OPCEN) a výsledné informácie o vzdušnej situácii sú posielané na nadradené stupne velenia vrátane aliančného systému NATINAMDS. Dňa [[13. január]]a 2021 vláda súhlasila s návrhom rezortu obrany na obstaranie 17 kusov 3D rádiolokátorov formou vláda-vláda z [[Izrael]]a. Ide o najvýhodnejšiu komplexnú ponuku za obstarávaciu cenu 123 500 000 eur bez DPH, ktorá v plnom rozsahu vyhovuje technickým a operačným požiadavkám Ozbrojených síl SR. Nová technika nahradí 24 radarov, ktoré sú už po technickej životnosti.<ref name=":3">https://www.iai.co.il/17-iai-radar-systems-will-deliver-to-slovak-ministry-of-defense</ref> Zmluva medzi Slovenskom a Izraelom bola podpísaná [[25. marec|25. marca]] 2021. Nové radary budú dodávané postupne v rokoch 2026 až 2027.<ref>Slovensko podpísalo s Izraelom zmluvu na nové 3D rádiolokátory pre Ozbrojené sily SR, finálny kontrakt znamená úsporu 11,7 milióna eur a garantuje zapojenie slovenského obranného priemyslu :: Ministerstvo obrany SR (mosr.sk)</ref> {| class="wikitable" ! width="70" style="text-align: left;"|Radar ! style="text-align: left;"|Fotografia ! width="140" style="text-align: left;"|Krajina pôvodu ! width="295" style="text-align: left;"|Typ ! width="165" style="text-align: left;"|Verzie ! width="60" style="text-align: left;"|V službe ! style="text-align: left;"|Poznámky |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Radar|Rádiolokátory]] |- | [[EL/M-2084]] | [[Súbor:Iron Dome radar.jpg|150px]] | {{minivlajka|Izrael}} [[Izrael]] | mobilný 3D rádiolokátor stredného dosahu | EL/M-2084M-MMR | 1/6 | Dosah radaru je do 400 km. Používa sa na radarový prieskum vzdušného priestoru a navádzanie protivzdušných prostriedkov k iným vzdušným objektom a riadenie letovej prevádzky. |- | [[EL/M-2084]] | [[Súbor:Iron Dome radar.jpg|150px]] | {{minivlajka|Izrael}} [[Izrael]] | mobilný 3D rádiolokátor krátkeho dosahu | EL/M-2084 S-MMR/GBAD | 1/5 | Dosah radaru je od 1 do 150 km. Určený na vzdušný prieskum a navádzanie protivzdušných prostriedkov a riadenie letovej prevádzky. |- | [[EL/M-2138]] | | {{minivlajka|Izrael}} [[Izrael]] | mobilný 3D rádiolokátor veľmi krátkeho dosahu | EL/M-2138M MC | 0/6 | Dosah radaru je od 1 do 50 km. Určený na obranu pozemných jednotiek pred blízkymi vzdušnými prostriedkami nepriateľa. |- | [[pasívny rádiolokátor Věra|VERA-NG]] | [[Súbor:ILA Berlin 2012 PD 042.JPG|80px|center]] | {{minivlajka|Česko}} [[Česko]] | pasívny sledovací systém | VERA-NG | 1 | Pasívny sledovací systém, ktorý funguje na princípe prijímania a spracovania signálov. Senzor nie je zamerateľný. Presnosť systému je lepšia ako v prípade mikrovlného prehľadového radaru. Komplet rádiotechnického prieskumu bol zakúpený a dodaný v roku 2023 za sumu 21,95 miliónov € bez DPH. |} == Hodnosti == === Dôstojníci === {| style="border:1px solid #8888aa; background-color:#f7f8ff; padding:5px; font-size:95%; margin: 0px 12px 12px 0px;" |- style="text-align:center;" bgcolor="#dadada" !colspan=4 bgcolor="#dadada"| Nižší !!colspan=4 bgcolor="#dadada"| Vyšší |- style="text-align:center;" |rowspan=3| {{flagicon|Slovakia}}<br />'''VzS OS SR''' |- style="text-align:center;" |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-01a.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-01b.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-02.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-03.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-04.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-05.svg|60px]] | |- style="text-align:center;" ! [[poručík]] !! [[nadporučík]] !! [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kapitán]] ! [[major]] !! [[podplukovník]] !! [[plukovník]] !! [[Plukovník generálneho štábu|plukovník]]<br />[[Plukovník generálneho štábu|generálneho štábu]] |- bgcolor="#dadada" style="text-align:center;" |[[Súbor:NATO flag.svg|25px|center]] !colspan=2 |OF-1 !! OF-2 !! OF-3 !! OF-4 !!colspan=2| OF-5 |} === Generáli === {| style="border:1px solid #8888aa; background-color:#f7f8ff; padding:5px; font-size:95%; margin: 0px 12px 12px 0px;" |- style="text-align:center;" bgcolor="#dadada" !colspan=6 "|Generáli |- style="text-align:center;" |rowspan=2| {{flagicon|Slovakia}}<br />'''VzS OS SR''' |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-06.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-07.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-08.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-09.svg|60px]] |- style="text-align:center;" ![[brigádny generál]] !! [[generálmajor]] !! [[generálporučík]] !! [[generál]] |- bgcolor="#dadada" style="text-align:center;" |[[Súbor:NATO flag.svg|25px|border|center]] ! OF-6 !! OF-7 !! OF-8 !! OF-9 |} == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Letecké nešťastie slovenského An-24]] * [[Slovenské vzdušné zbrane]] * [[Letecký útvar Ministerstva vnútra Slovenskej republiky]] * [[Česko-slovenské vojenské letectvo]] * [[Kombinovaná letka (Slovenské povstalecké letectvo)|Kombinovaná letka]] * [[Vzdušné sily Armády Českej republiky]] * [[Zoznam lietadiel Vzdušných síl Slovenskej republiky]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Air force of Slovakia}} == Externé odkazy == * [https://vvzs.mil.sk/ Oficiálna stránka] * [http://forum.valka.cz/viewtopic.php/t/91146 Prehľad rozdelenia vojenských lietadiel po rozpade ČSFR] * [http://forum.valka.cz/viewtopic.php/t/88662 Prehľad lietadiel používaných v Ozbrojených silách SR (ASR)] {{Portál|Letectvo|Letecký|Slovensko|Slovenský}} {{Ozbrojené sily Slovenskej republiky}} [[Kategória:Vzdušné sily Slovenskej republiky| ]] [[Kategória:Vojenské letectvo podľa štátu|Slovensko]] h5amanmgc74l49evnehr8i3vescbf3h 8203640 8203638 2026-04-26T08:50:36Z ~2026-25477-17 293068 /* Objednané stroje */Gramatika. 8203640 wikitext text/x-wiki {{Iný význam|vzdušných silách súčasnej [[Slovensko|Slovenskej republiky]]|vzdušných silách [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vojnového Slovenského štátu]] |Slovenské vzdušné zbrane}} {{Infobox Vojenská jednotka |meno = Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky |obrázok = Slovak Air Force logo.png |šírka obrázka = 200px |popis obrázka = Emblém Vzdušných síl OS SR |krajina = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] |existencia = 1993 – súčasnosť |vznik = 1. január 1993 (ako ''Letectvo a protivzdušná obrana Veliteľstva Armády Slovenskej republiky'') |zánik = |typ = [[vojenské letectvo|vzdušné sily]] a [[protivzdušná obrana]] |funkcia = obrana vzdušného priestoru Slovenska, zvrchovanosti Slovenskej republiky, dôležitých politických a hospodárskych centier, regiónov a vojsk pred údermi vzdušného protivníka, priama podpora boja pozemných síl |veľkosť = ~3 200 príslušníkov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lang | meno = Pavel | odkaz na autora = | titul = Střežíme vzdušný prostor Slovenska | periodikum = ATM+ Informační příloha MO ČR a AČR | ročník = 46 | číslo = 2/2014 | strany = 81–83 | issn = 1802-4823}}</ref><br />24 lietadiel, 11 vrtuľníkov<ref name="flightglobal">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = World Air Forces 2023 | url = https://www.flightglobal.com/download?ac=90688 | vydavateľ = flightglobal.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> |posádka = |prezývka = |motto = |velitelia = [[generálmajor]] [[inžinier (akademický titul)|Ing.]] [[Adolf Daubner]] |podriadené jednotky= <div> * [[46. krídlo Kuchyňa]] * [[81. krídlo Sliač]] * [[51. krídlo Prešov]] * [[11. brigáda Vzdušných síl Nitra|11. brigáda VzS Nitra]] * [[2. brigáda Vzdušných síl Zvolen|2. brigáda VzS Zvolen]] </div> |nadradené jednotky = [[Súbor:Slovak Armed Forces logo.svg|22px]] [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Ozbrojené sily SR]] |vojny = |bitky = |znak = <center>[[Súbor:Coat of Arms of Slovakia.svg|75px]]<br />'''Znak'''<br />[[Súbor:Roundel of Slovakia – Low Visibility.svg|75px]]<br />'''Znak v prevedení so zníženou viditeľnosťou'''</center> |útočné lietadlá = [[Aero L-39 Albatros|L-39ZAM]] |bombardovacie lietadlá = |prieskumné lietadlá = [[Let L-410 Turbolet|L-410FG]] |stíhacie lietadlá = [[F-16|F-16C/D Block 70]] |výcvikové lietadlá = [[Aero L-39 Albatros|L-39CM/ZAM]] |dopravné lietadlá = [[Alenia C-27J Spartan|C-27J]], [[Let L-410 Turbolet|L-410UVP-E14/20]], [[Bombardier Global 5000]] |bezpilotné lietadlá = |vrtuľníky = |bojové vrtuľníky = |dopravné vrtuľníky = [[Sikorsky UH-60 Black Hawk|UH-60M]], [[Mil Mi-17|Mi-17M/LPZS]] |výcvikové vrtuľníky = }} '''Vzdušné sily Slovenskej republiky''' (oficiálne: '''''Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky'''''; skratka: '''''VzS OS SR''''') sú [[vojenské letectvo|leteckou zložkou]] [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Ozbrojených síl Slovenskej republiky]], ktorej úlohou je zabezpečenie obrany vzdušného priestoru [[Slovensko|Slovenska]], obrana zvrchovanosti Slovenskej republiky, dôležitých politických a hospodárskych centier, regiónov a vojsk pred údermi vzdušného protivníka, ako aj priama podpora boja [[Pozemné sily Slovenskej republiky|pozemných síl]].<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veliteľstvo vzdušných síl OS SR | url = http://www.vvzs.mil.sk/86/ | vydavateľ = vvzs.mil.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170524154942/http://www.vvzs.mil.sk/86/ | dátum archivácie = 2017-05-24 }}</ref> Veliteľom vzdušných síl je od [[31. január]]a [[2025]] generálmajor Ing. [[Adolf Daubner]] M.Sc.<ref name="mil-slavnostny-akt-odovzdania-a-prevzatia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slávnostný akt odovzdania a prevzatia velenia u Vzdušných síl OS SR | url = https://www.mil.sk/113204/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-16 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Názov == * od 1. januára 1993 do 1. januára 2000: '''''Letectvo a protivzdušná obrana Armády Slovenskej republiky''''' * od 1. januára 2000 do 1. júla 2002: '''''Vzdušné sily Armády Slovenskej republiky''''' * od 1. júla 2002: '''''Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky''''' == Velitelia Vzdušných síl == * od 1. januára 1993 do 1. septembra 1994: genmjr. Ing. [[Štefan Gombík]] (veliteľ Letectva a protivzdušnej obrany Veliteľstva ASR)<ref name="mosr-vzdusne-sily-os-sr">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vzdušné sily OS SR | url = https://www.mosr.sk/vzdusne-sily-os-sr/?mnu=286 | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * od 1. septembra 1994 do 1. januára 2000: genpor. Ing. Štefan Gombík (náčelník Štábu letectva a protivzdušnej obrany GŠ ASR)<ref name="mosr-vzdusne-sily-os-sr"/> * od 1. januára 2000 do 1. novembra 2005: genmjr. Ing. [[Jozef Dunaj]] (veliteľ vzdušných síl)<ref name="mosr-vzdusne-sily-os-sr"/> * od 1. novembra 2005 do 26. mája 2010: genmjr. Ing. [[Juraj Baránek]]<ref name="mosr-vzdusne-sily-os-sr"/> * od 26. mája 2010 do 15. septembra 2012: genmjr. Ing. [[Martin Babiak]]<ref name="mosr-vzdusne-sily-os-sr"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 20 rokov vesmírnej misie Štefánik | url = http://kozmonautika.sk/2019/01/24/20rokovstefanik/ | vydavateľ = kozmonautika.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> * od 15. septembra 2012 do 1. augusta 2017: genmjr. Ing. [[Miroslav Korba]]<ref name="mosr-vzdusne-sily-os-sr"/> * od 1. augusta 2017 do 1. januára 2021: genmjr. Ing. [[Ľubomír Svoboda]]<ref name="mil-zmeny-2021"/><ref name="mosr-vzdusne-sily-os-sr"/> * od 1. januára 2021: genmjr. Ing. [[Róbert Tóth]]<ref name="ossr-zmeny2020">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vzdušné sily majú nového zástupcu veliteľa a náčelníka štábu | url = https://www.ossr.sk/93718/?pg=1 | vydavateľ = ossr.sk | dátum vydania = 2020-10-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220318080349/https://www.ossr.sk/93718/?pg=1 | dátum archivácie = 2022-03-18 }}</ref> * od 1. januára 2025: brig. gen. Ing. [[Martin Kuterka]].<ref name="mil-zmeny-2021">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zmeny vo velení vzdušných síl | url = https://vvzs.mil.sk/94601/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-28 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210128123621/https://vvzs.mil.sk/94601/?pg=1 | dátum archivácie = 2021-01-28 }}</ref> * od 31. januára 2025: genmjr. Ing. [[Adolf Daubner]] == História == === Vznik === V dôsledku zmenenej geopoliticko-vojenskej situácie po roku [[1989]] sa velenie vtedajšej federálnej [[Česko-slovenská armáda|Česko-slovenskej armády]] snažilo posilniť vzdušnú obranu [[Slovenská republika (1990 – 1992)|Slovenska]]. Od [[7. máj]]a [[1991]] tak bola na leteckej základni [[Letecká základňa Sliač|Sliač]] dislokovaná 81. samostatná stíhacia letka, ktorá spolu so zabezpečovacím práporom plnila úlohy pohotovostného systému a položila základ súčasných Vzdušných síl OS SR. Neskôr bola zreorganizovaná na 1. stíhací letecký pluk. Dňa [[30. november|30. novembra]] 1991 bolo vo [[Zvolen]]e vytvorené veliteľstvo 1. divízie protivzdušnej obrany. Postupne mu boli podriadené protilietadlové raketové útvary v [[Nitra|Nitre]], [[Rožňava|Rožňave]] a [[Pezinok|Pezinku]], ako aj rôzne zabezpečovacie útvary.<ref name=historia>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fórum portálu CS PVO 1950-1992 | url = https://forum.presscont.eu/viewtopic.php?f=82&t=303 | vydavateľ = forum.presscont.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171023230552/https://forum.presscont.eu/viewtopic.php?f=82&t=303 | dátum archivácie = 2017-10-23 }}</ref> V [[október|októbri]] [[1992]] bola federálnym ministerstvom obrany [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|ČSFR]] vyčlenená skupina pod velením [[generálmajor]]a [[inžinier (akademický titul)|Ing.]] Jána Váňu. Cieľom tejto skupiny bolo vytvoriť organizačné štruktúry budúceho letectva a protivzdušnej obrany SR a zabezpečiť bojaschopnosť letectva a protivzdušnej obrany Slovenska po zániku [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Postupne sa táto skupina rozrastala a [[1. november|1. novembra]] 1992 vznikla Správa letectva a protivzdušnej obrany pre Slovensko so sídlom v [[Trenčín]]e, ktorej činnosť skončila [[31. december|31. decembra]] 1992. Dňom [[1. január]]a [[1993]], spolu so vznikom samostatného [[Slovensko|Slovenska]], vzniká ''Letectvo a protivzdušná obrana Veliteľstva Armády Slovenskej republiky'', ktorého veliteľom bol menovaný [[generálporučík]] Ing. Štefan Gombík. === Obdobie pred vstupom do NATO (1993 – 2004) === [[Súbor:Slovakian Aerobatics Team The Albatrosses (4632150769).jpg|thumb|left|Akrobatická skupina [[Biele Albatrosy]] na [[Royal International Air Tattoo]] 1993 vo [[RAF Fairford|Fairforde]]]] Zánikom Česko-Slovenska a následným delením majetku Slovensko prevzalo a presunulo na svoje územie 167 lietadiel a 64 vrtuľníkov<ref name=fv>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prehľad rozdelenia vojenských lietadiel po rozpade ČSFR : Vyhledávací přehledy letounů databáze Naše letadla | url = http://forum.valka.cz/topic/view/91146 | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref>, spolu s príslušným materiálom a niekoľko protilietadlových kompletov. Zároveň sa organizovalo preškoľovanie niekoľko desiatok technikov a [[pilot]]ov. Letectvo a protivzdušná obrana Armády SR bolo dislokované na piatich leteckých základniach a malo vo výzbroji 229<ref>brožúra II. Slovenský medzinárodný letecký deň SIAD 1994, str. 8</ref> lietadiel a vrtuľníkov rôznych typov; [[stíhacie lietadlo|stíhačky]](9× [[Mikojan-Gurevič MiG-29|MiG-29A]], 1× [[Mikojan-Gurevič MiG-29|MiG-29UB]], 13× [[Mikojan-Gurevič MiG-21|MiG-21MA]], 36× [[Mikojan-Gurevič MiG-21|MiG-21MF]], 8× [[Mikojan-Gurevič MiG-21|MiG-21R]], 11× [[Mikojan-Gurevič MiG-21|MiG-21UM]] a 2× [[Mikojan-Gurevič MiG-21|MiG-21US]]), [[stíhací bombardér|stíhacie bombardéry]] (18× [[Suchoj Su-22 (Su-17, Su-20)|Su-22M4]] a 3× [[Suchoj Su-22 (Su-17, Su-20)|Su-22UM-3K]]), [[bojové lietadlo|bojové]] (12× [[Suchoj Su-25|Su-25K]] a 1× [[Suchoj Su-25|Su-25UBK]]), [[cvičné lietadlo|cvičné]] [[prúdový motor|prúdové]] (16× [[Aero L-29 Delfín|L-29]], 8× [[Aero L-39 Albatros|L-39C]], 2× [[Aero L-39 Albatros|L-39MS]], 2× [[Aero L-39 Albatros|L-39V]] a 9× [[Aero L-39 Albatros|L-39ZA]]), [[helikoptéra|vrtuľníky]] (17× [[Mil Mi-2|Mi-2]], 1× [[Mil Mi-8|Mi-8PPA]], 2× [[Mil Mi-8|Mi-8PS]], 6× [[Mil Mi-8|Mi-8T]], 15× [[Mil Mi-17|Mi-17]], 2× [[Mil Mi-17|Mi-17Z-2]], 8× [[Mil Mi-24|Mi-24D]], 1× [[Mil Mi-24|Mi-24DU]], 10× [[Mil Mi-24|Mi-24V]]), [[dopravné lietadlo|dopravné]] (2× [[Let L-410 Turbolet|L-410MA]], 2× [[Let L-410 Turbolet|L-410FG]], 1× [[Let L-410 Turbolet|L-410UVP]], 1× [[Let L-410 Turbolet|L-410UVP-E]], 3× [[Let L-410 Turbolet|L-410UVP-T]], 1× [[Antonov An-12|An-12BP]], 2× [[Antonov An-24|An-24V]], 2× [[Antonov An-26|An-26]] a 1× [[Tupolev Tu-154|Tu-154B-2]]) a [[bezpilotné lietadlo|bezpilotné prostriedky]] VR-3 Rejs.<ref name=fv /> V rámci prvej deblokácie [[Rusko|ruského]] dlhu, od [[december|decembra]] [[1993]] do [[január]]a [[1994]], bolo na Slovensko dodaných päť stíhacích MiGov-29A (reg. č. 0619, 0820, 0921, 2022, 2123) a 1 cvičný MiG-29UB (reg. č. 1303). V roku 1994 bol v súlade s Koncepciou výstavby Armády SR do roku 2000 vytvorený Generálny štáb Armády SR a v jeho rámci Štáb letectva a protivzdušnej obrany. V tom istom roku bola zrušená 1. divízia protivzdušnej obrany a letectva a na jej základoch [[1. november|1. novembra]] 1994 vznikol 3. zbor letectva a protivzdušnej obrany (3. zbor LaPVO).<ref name=historia/> [[Súbor:Slovak Air Force Mikoyan-Gurevich MiG-21MF Kral-4.jpg|thumb|left|[[Mikojan-Gurevič MiG-21|Mikojan-Gurevič MiG-21MF]] (reg. č. 7713) na Slovenskom medzinárodnom leteckom dni SIAD 1997 na [[Letisko M. R. Štefánika|bratislavskom letisku]]]] Od [[1. marec|1. marca]] [[1995]] slovenské vojenské letectvo nahradilo organizáciu leteckých plukov [[Sovietsky zväz|sovietskeho]] typu západným systémom [[krídlo (letecká jednotka)|krídel]] a [[letka (letecká jednotka)|letiek]]. Významnou udalosťou v existencii 3. zboru LaPVO sa v roku 1995 stali bojové streľby stíhacieho letectva na strelnici [[Ustka]] v [[Poľsko|Poľsku]] a v roku [[1996]] bojové streľby protilietadlových raketových kompletov na strelnici [[Šabla (obec)|Šabla]] v [[Bulharsko|Bulharsku]]. Stíhacie lietadlá MiG-29A a MiG-21MF 31. stíhacieho leteckého krídla zo základne Sliač po prvý raz v histórii slovenského letectva odpálili riadené strely [[K-13 (raketa vzduch-vzduch)|R-3S]], [[K-13 (raketa vzduch-vzduch)|R-13]] a [[R-60 (raketa vzduch-vzduch)|R-60]] na cvičný cieľ SAB-250-200. Podobne vybrané obsluhy protilietadlových raketových kompletov 37. protilietadlovej raketovej brigády Pezinok vykonali ostré bojové streľby raketami [[S-125 Neva|S-125]] na cvičný cieľ Koliber. Ďalšou významnou udalosťou v histórii Letectva a protivzdušnej obrany Armády SR bola reprezentácia slovenského stíhacieho pilota [[podplukovník|pplk.]] Ing. [[Ivan Hůlek|Ivana Hůleka]], ktorý ako prvý na svete získal dvakrát putovnú cenu ''The Super King Trophy'' pre najlepšieho stíhacieho pilota na [[Royal International Air Tattoo]] vo [[RAF Fairford|Fairforde]] v rokoch 1995 a 1998.<ref name=historia/> V roku 1995 bolo tiež vyradených 21 stíhačiek MiG-21 v súlade s [[Európa|európskymi]] dohodami o počte zbraní. Dňa [[15. marec|15. marca]] 1995 havaroval L-29 Delfín (reg. č. 3302) pri cvičnom lete vo výcvikovom priestore Javorina. Pri nehode zahynul pilot [[major|mjr.]] Ing. Jaroslav Horník †.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = L-29 993302 : L-29 | url = http://forum.valka.cz/topic/view/52319 | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od [[december|decembra]] 1995 do [[január]]a [[1996]], v rámci druhej deblokácie ruského dlhu, bolo na Slovensko dodaných sedem stíhacích MiGov-29A (reg. č. 6124, 6425, 6526, 6627, 6728, 6829, 6930) a 1 cvičný MiG-29UB (reg. č. 5304). [[Súbor:Een MiG-29 van de Slowaakse luchtmacht in de vlucht (2156 018809).jpg|thumb|[[Mikojan-Gurevič MiG-29|MiG-29A]] (reg. č. 6728) počas letu, 1999]] Koniec [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]] bol charakteristický hlavne nedostatkom finančných prostriedkov prideľovaných na prevádzku celého vojenského letectva, čo bolo príčinou postupného znižovania počtu letuschopných lietadiel. Obdobie rokov [[1998]] až [[1999]] bolo najkritickejšie, pretože financie neboli takmer na nič. Letectvo a protivzdušná obrana Armády SR síce mali 24 stíhačiek MiG-29, ale letuschopné boli iba tri stroje.{{#tag:ref|Pravdepodobne z tohto obdobia pochádzala fáma o troch letuschopných slovenských stíhačkách, ktorá sa udržiavala hlavne medzi laickou verejnosťou. Napriek tomu, že v rokoch 2005 až 2006 bolo čiastočne zmodernizovaných 12 kusov stíhačiek MiG-29, ktoré boli formálne odovzdané vzdušným silám v roku 2008, bola táto nepravdivá informácia stále pomerne rozšírená. Jedným z dôvodov bola nesprávna interpretácia informácie médiami alebo samotnými ľuďmi ohľadom troch ozbrojených stíhačiek, ktoré boli vyčlenené pre pohotovostný systém ochrany vzdušného priestoru SR v rámci integrovaného systému NATINAMDS. Zvyšné lietadlá MiG-29 slúžili na zabezpečenie výcviku, kým niektoré boli na pravidelných servisných prácach.|group=pozn.}} K [[1. január]]u [[2000]] vzniká [[Veliteľstvo Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky|Veliteľstvo vzdušných síl]] z bývalého 3. zboru letectva a protivzdušnej obrany, čím bola zrealizovaná jedna z úloh reformného procesu rezortu obrany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Veliteľstvo vzdušných síl OS SR | url = http://www.vvzs.mil.sk/86/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.07.2017 | vydavateľ = Veliteľstvo Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky | miesto = Zvolen | jazyk = slovenčina | url archívu = https://web.archive.org/web/20170524154942/http://www.vvzs.mil.sk/86/ | dátum archivácie = 2017-05-24 }}</ref> Bola vytvorená nová organizačná štruktúra veliteľstva podľa vzoru armád NATO a zároveň vypracované základné dokumenty potrebné pre činnosť veliteľstva. Do funkcie veliteľa vzdušných síl bol ustanovený [[plukovník generálneho štábu|plk. gšt.]] Ing. [[Jozef Dunaj]]. Dňa [[3. jún]]a 2000 havaroval počas letovej ukážky skupiny [[Biele Albatrosy]] jeden L-39C Albatros (reg. č. 4355). Pri tejto nehode zahynul pilot mjr. Ing. Ľuboš Novák †. V roku [[2002]] sa uskutočnili ostré bojové streľby letectva a protivzdušnej obrany v Poľsku lietadlami MiG-29 a protilietadlovými raketovými kompletmi [[2K12 Kub]] s výbornými výsledkami. Rok 2002 bol aj tragický. Večer [[6. november|6. novembra]] 2002 vykonávala dvojica pilotov mjr. Ing. Martin Hronec a mjr. Ing. Marián Katuška nácvik vzdušného boja na stíhačkách MiG-29A. Vzlietli zo základne Sliač, pričom v ten deň boli obaja piloti už tretíkrát vo vzduchu. Pri nácviku bojovej situácie mal Hronec v svojom lietadle (reg. č. 6930) unikať a Katuška ho mal so svojím strojom (reg. č. 6829) stíhať, zamerať [[radar]]om a simulovať zostrelenie. Okolo 20:40 [[stredoeurópsky čas|SEČ]] však v priestore nad [[Slovenský raj|Slovenským rajom]] vo výške asi 4 000 [[meter|m]] Katuškovo lietadlo z dnes už neznámych príčin odzadu alebo zboku narazilo do Hroncovho stroja. Lietadlá sa začali rútiť k zemi. Hronec sa úspešne katapultoval a pristál na [[padák]]u. Katuškov osud bol zatiaľ nejasný. Začala sa pátracia a záchranná akcia. O 22:07 hod. sa v lokalite [[Grajnár (sedlo)|Grajnár]] našli trosky stíhačky reg. č. 6930 a o 22:25 hod. záchranári našli pilota Martina Hronca vďaka ohňu, ktorý založil. Pilot mal na tele odreniny a bol v zlom psychickom stave. Vypočuli ho a odovzdali do starostlivosti Rýchlej zdravotníckej pomoci. Previezli ho do nemocnice v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]] a potom do Leteckej vojenskej nemocnice v [[Košice|Košiciach]]. Medzitým sa pokračovalo v pátraní po troskách lietadla reg. č. 6829 a jeho pilotovi Mariánovi Katuškovi. Kvôli tme a zníženej viditeľnosti sa pátranie muselo na niekoľko hodín prerušiť a pokračovalo sa až ráno [[7. november|7. novembra]]. Záchranári našli telo Mariána Katušku bez známok života zakliesnené v kokpite jeho lietadla asi 300 metrov od cesty na kopci Grajnár neďaleko obce [[Hnilčík]]. Vojaci sa na mieste nehody vyjadrili, že mal odistenú kabínu. Možno predpokladať, že predtým, ako sa zrútil na zem, sa pokúsil katapultovať. Na zemi nebol nikto zranený. Trosky oboch stíhačiek boli roztrúsené asi v [[kilometer|kilometrovom]] okruhu v členitom teréne. Príčinou havárie bolo ľudské zlyhanie pri organizácii výcviku a riadenia letovej prevádzky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = (rf,ČTK; top) | odkaz na autora = | titul = Cvičný boj stál pilota stíhačky život | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/719813/cvicny-boj-stal-pilota-stihacky-zivot.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2002-11-08 | dátum prístupu = 2022-09-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Slováci přišli o migy a zkušeného pilota | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/slovaci-prisli-o-migy-a-zkuseneho-pilota.A021106_232533_zahranicni_itu | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2002-11-07 | dátum prístupu = 2022-09-03 }}</ref> S blížiacim sa vstupom Slovenska do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] boli z výzbroje do roku [[2003]] vyradené v tom čase už zastarané lietadlá Su-22, Su-25, L-29 Delfín a MiG-21. === 2004 – 2019 === [[Súbor:MiG-29 Slovakia (20933685810).jpg|thumb|right|MiG-29AS (reg. č. 0619) v digitálnej kamufláži po modernizácii]] Po vstupe Slovenska do NATO bolo potrebné modernizovať lietadlá vzdušných síl, respektíve dosiahnuť kompatibilitu s technikou NATO. V rokoch [[2005]] až [[2006]] bola v [[Letecké opravovne Trenčín|Leteckých opravovniach Trenčín]] vykonaná čiastočná modernizácia stíhačiek MiG-29 v spolupráci s výrobcom lietadiel [[MiG|RSK MiG]] a spoločnosťami [[Rockwell Collins]] a [[BAE Systems]]. Stroje boli vybavené vyspelejšími komunikačnými prostriedkami a systémami kompatibilnými s technikou NATO (navigačný a komunikačný systém, systém identifikácie vlastný/cudzí, [[Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo|ICAO]] normy), pričom morálne a technicky zastaraný zbraňový systém lietadla už nebol modernizovaný. Okrem iného avionika prešla na anglosaský nemetrický systém. Dvanásť modernizovaných strojov (10 jednomiestnych verzie AS a 2 dvojmiestne UBS), z ktorých dva (reg. č. 0619 a 0921) získali aj novú tzv. digitálnu kamufláž, bolo formálne odovzdaných vzdušným silám [[29. február]]a [[2008]] na základni Sliač. Dňa [[19. január]]a 2006 stratili slovenské vzdušné sily jeden Antonov An-24 (reg. č. 5605) pri [[Letecké nešťastie slovenského An-24|leteckej katastrofe]]. Pri náraze lietadla do zalesneného kopca medzi obcami [[Hejce]] a [[Telkibánya]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] zahynulo 41 vojakov a jeden civilný zamestnanec [[Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|Ministerstva obrany SR]]. Nehodu prežil jeden vojak, pplk. [[Martin Farkaš]]. Lietadlo sa za tmy a priaznivých meteorologických podmienok blížilo ku [[Letisko Košice|košickému letisku]], pričom privážalo späť slovenských príslušníkov síl [[Sily pre Kosovo|KFOR]] z polročnej služby v [[Kosovo|Kosove]]. V [[september|septembri]] [[2011]] boli vyradené zo služby všetky zostávajúce vrtuľníky Mil Mi-24.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Timková | meno = Ingrid | autor = | odkaz na autora = | titul = Vrtuľníky Mi-24 vzlietli v Prešove naposledy | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://presov.korzar.sme.sk/c/6064088/vrtulniky-mi-24-vzlietli-v-presove-naposledy.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2011-09-21 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref> Dňa [[20. december|20. decembra]] [[2012]] došlo k incidentu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/uvlni/SKS2012004_web.pdf | vydavateľ = telecom.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170907124638/http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava%2Fuvlni%2FSKS2012004_web.pdf | dátum archivácie = 2017-09-07 }}</ref>, kedy sa MiG-29AS (reg. č. 0921) slovenských vzdušných síl nebezpečne priblížil k civilnému súkromnému lietadlu [[Beechcraft Super King Air|Beechcraft B200 Super King Air]], na ktorom sa inicializoval protizrážkový systém.<ref name=blizkastihacka>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = |titul = Vojenská stíhačka ohrozila civilné lietadlo | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/258939-vojenska-stihacka-ohrozila-civilne-lietadlo/ | dátum vydania = 13.02.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.02.2013 | vydavateľ = Pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[28. júl]]a [[2015]] počas cvičenia pristávania v teréne došlo následkom poveternostných podmienok k zrúteniu vrtuľníka Mi-17M (reg. č. 0812) pri osade Hradisko (na území obce [[Terňa]]). Krátko po havárii podľahol svojím zraneniam druhý pilot [[kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] Ing. Richard Sépi. Kapitán vrtuľníka kpt. Ing. Peter Pavlinský a palubný technik [[podpráporčík|pprap.]] Tibor Šoltés utrpeli ťažké zranenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = |titul = Prehľad nehôd Slovenského vojenského letectva a lietadiel Leteckého útvaru Ministerstva vnútra SR. | url = http://forum.valka.cz/topic/view/91981 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 01.09.2017 | vydavateľ = forum.valka.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Vzhľadom na zámer komplexného zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenska a vzdušného priestoru [[Česko|Česka]] prostredníctvom vzájomnej spolupráce, vláda SR vyslovila súhlas s vyslaním príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky na územie Česka a s prítomnosťou príslušníkov [[Armáda Českej republiky|Armády Českej republiky]] na území Slovenska za účelom spolupráce pri vzájomnej obrane vzdušného priestoru na základe Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci pri vzájomnej obrane vzdušného priestoru, ktorá bola podpísaná v [[Brusel]]i [[15. február]]a [[2017]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = vlastnymat.docx | url = http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-209083?prefixFile=m_ | vydavateľ = rokovania.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[27. marec|27. marca]] 2017 došlo na základni Sliač k závažnej leteckej nehode, pri ktorej havarovalo súkromné lietadlo L-29 Delfín (OM-JLP, rok výroby 1965, výrobné číslo 591683, vlastník Ing. Ľudovít Francl, PhD.)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://letectvo.nsat.sk/wp-content/uploads/sites/2/2014/07/WEB-03_05_20181.pdf | vydavateľ = letectvo.nsat.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-06 | miesto = | jazyk = }}</ref>, pričom sa kĺzalo 755 metrov po [[vzletová a pristávacia dráha|vzletovej a pristávacej dráhe]] (VPD). Následne bola VPD zablokovaná, čo znemožnilo prípadný štart pohotovostných lietadiel MiG-29, a tak celkovo 1 hodinu a 42 minút bola narušená nepretržitá obrana nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenska v rámci integrovaného systému [[NATO Integrated Air and Missile Defence System|NATINAMDS]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/uvlni/ZS_SKA2017002_web.pdf | vydavateľ = telecom.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171012151746/http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava%2Fuvlni%2FZS_SKA2017002_web.pdf | dátum archivácie = 2017-10-12 }}</ref> V oblasti medzi mestom [[Sliač]] a obcou [[Kováčová (okres Zvolen)|Kováčová]] sa [[10. október|10. októbra]] [[2018]] o 14:07 [[stredoeurópsky letný čas|SELČ]] zrútil kvôli zlyhaniu motora L-39ZAM Albatros (reg. č. 4711), pričom sa piloti kpt. Ing. Tomáš Kropáček a mjr. Ing. Peter Gregor úspešne katapultovali a z incidentu vyviazli bez zranení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Medzi Sliačom a Kováčovou sa zrútilo vojenské lietadlo L-39, piloti sa katapultovali | url = https://www.mod.gov.sk/42848-sk/medzi-sliacom-a-kovacovou-sa-zrutilo-vojenske-lietadlo-l-39-piloti-sa-katapultovali/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-10-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Hlavnou príčinou vzniku nehody bolo presunutie páky ovládania motora do polohy stop, z dôvodu čiastočného zlyhania kulisy zarážky voľnobehu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Piloti z havarovaného lietadla L-39 sú mimo ohrozenia života | url = https://www.mod.gov.sk/42849-sk/piloti-z-havarovaneho-lietadla-l-39-su-mimo-ohrozenia-zivota/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-10-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pilotov z havarovaného lietadla L-39 už prepustili z nemocnice do domáceho liečenia | url = https://www.mod.gov.sk/42853-sk/pilotov-z-havarovaneho-lietadla-l-39-uz-prepustili-z-nemocnice-do-domaceho-liecenia/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-10-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> K udalosti došlo pri plnení cvičných úloh – vzdušných bojov a pri príprave na pristátie na sliačskom letisku. ''„Lietadlo už bolo v pristávacej konfigurácii, malo už vysunutý podvozok a klapky,“'' priblížil veliteľ Vzdušných síl OS SR generálmajor Ing. [[Ľubomír Svoboda]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Gajdoš: Vojenské lietadlo sa zrútilo pre poruchu motora | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/brief-p-gajdos-vojenske-lietadlo/353814-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-10-10 | dátum prístupu = 2018-10-10 }}</ref> ==== Havária MiGu-29 v roku 2019 ==== [[Súbor:Slovak Air Force Mikoyan-Gurevich MiG-29AS (9-12A) Kral-1.jpg|thumb|right|MiG-29AS (reg. č. 6526), ktorý sa 28. septembra 2019 zrútil pri obci [[Nové Sady (okres Nitra)|Nové Sady]]]] Dňa [[28. september|28. septembra]] [[2019]] o 20:08 SELČ vzlietla zo základne Sliač dvojica MiGov-29AS na pravidelný [[Quick Reaction Alert|vzlet v ostrej pohotovosti]] (''Quick Reaction Alert'', ''QRA''), ktorý sa uskutočnil na základe výzvy kombinovaného centra vzdušných operácií v [[Combined Air Operations Centre Uedem|Uedeme]] v [[Nemecko|Nemecku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.ta3.com/clanok/1187779/tb-j-nada-o-vysledkoch-vysetrovania-nehody-mig-29.html |dátum prístupu=2020-07-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200716101501/https://www.ta3.com/clanok/1187779/tb-j-nada-o-vysledkoch-vysetrovania-nehody-mig-29.html |dátum archivácie=2020-07-16 }}</ref> Nakoniec išlo o cvičný vzlet. O 21:12 hod. jedno z dvojice lietadiel QRA pristálo na Sliači. Pilot, ktorému sa podarilo na druhý pokus, z opačného smeru (RWY18) úspešne pristáť na Sliači, bol pplk. Ing. Marián Bukovský, ktorý pôsobil ako zástupca veliteľa [[81. krídlo Sliač|Taktického krídla Sliač]]. Ministerstvo obrany jeho meno oficiálne nepotvrdilo, na tlačovej konferencii ho označovalo len skratkou „SK-01“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Pilot dostal nesprávne pokyny a došlo mu palivo, ukázalo vyšetrovanie pádu stíhačky | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1965761/pilot-dostal-nespravne-pokyny-a-doslo-mu-palivo-ukazalo-vysetrovanie-padu-stihacky/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-13 | dátum prístupu = 2020-07-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Videovizitka pplk. Marian “BUKER” Bukovský | url = https://www.siaf.sk/aktuality/archiv/2012/videovizitka-pplk-marian-buker-bukovsky.html | vydavateľ = siaf.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-14 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200714150653/https://www.siaf.sk/aktuality/archiv/2012/videovizitka-pplk-marian-buker-bukovsky.html | dátum archivácie = 2020-07-14 }}</ref> Druhý MiG-29AS (reg. č. 6526), ktorý pilotoval mjr. Ing. Ján Kurtík, označovaný skratkou „SK-02“, sa takisto pokúsil pristáť na základni Sliač, čo sa mu však kvôli ďalej sa zhoršujúcim poveternostným podmienkam nepodarilo a bol navigovaný na záložné [[Letisko M. R. Štefánika|letisko v Bratislave]]. Približne o 21:30 hod. sa však zrútil pri obci [[Nové Sady (okres Nitra)|Nové Sady]] v miestnej časti Ceroviny (okres [[Nitra (okres)|Nitra]]).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Pilot dostal nesprávne pokyny a došlo mu palivo, ukázalo vyšetrovanie pádu stíhačky | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1965761/pilot-dostal-nespravne-pokyny-a-doslo-mu-palivo-ukazalo-vysetrovanie-padu-stihacky/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-13 | dátum prístupu = 2024-04-14 }}</ref> Lietadlo začalo po páde horieť a na miestne zasahovalo 12 hasičov z Nitry. Pilot sa úspešne katapultoval a po pristátí na padáku v priestore obce [[Podhorany (okres Nitra)|Podhorany]] si aj s pomocou miestneho občana privolal sanitku, ktorá ho previezla do nitrianskej nemocnice. ''„Predtým, ako sa stihol katapultovať, nasmeroval pád lietadla do neobývanej oblasti, kde nevznikli škody na životoch ani majetku civilnému obyvateľstvu,“'' skonštatoval vtedajší minister obrany [[Peter Gajdoš]]. Príčinou nehody bol nedostatok paliva a následné rozhodnutie pilota o katapultáži.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Príčinou nehody MiG-29 bol nedostatok paliva | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/557181-pricinou-nehody-mig-29-bol-nedostatok-paliva/? | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-13 | dátum prístupu = 2020-07-14 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cuprik | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = Piloti neodhadli palivo. Skončilo sa vyšetrovanie pádu MiG-29 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22445774/skoncilo-sa-vysetrovanie-padu-stihacky-mig-29.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-13 | dátum prístupu = 2020-07-14 }}</ref> Minister obrany ďalej zdôraznil, že nehodu nezapríčinil stav lietadla, ani nedostatok kompetencie zo strany pilota.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR/TERAZ.sk | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Pri Nových Sadoch spadlo stíhacie lietadlo MiG-29 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/pri-zlatych-moravciach-spadlo-stihacie/421224-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-28 | dátum prístupu = 2019-09-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = Cuprik | meno2 = Roman | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Pri Nových Sadoch v nitrianskom okrese spadlo stíhacie lietadlo MiG-29 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22223927/pri-zlatych-moravciach-spadlo-stihacie-lietadlo-mig-29.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-28 | dátum prístupu = 2019-09-29 }}</ref> V roku 2019 sa priemerný ročný nálet na operačného pilota MiGu-29 znížil na 40:55 letových hodín (základná kvalifikácia na plnenie úloh – 75 letových hodín, štandard NATO – 180 letových hodín) najmä v dôsledku nízkej prevádzkyschopnosti lietadiel MiG-29. Na prevádzkyschopnosti lietadiel v prvom polroku 2019 sa napriek zásobovaniu náhradnými dielcami odrazil, okrem ďalších faktorov, dlhodobo neriešený problém otázky náhrady motorov [[Klimov RD-33|RD-33]] po vyčerpaní ich technickej životnosti. Aby nedošlo ku kolapsu prevádzky, Ministerstvo obrany SR na vlastné náklady opravilo deväť motorov RD-33, ktoré boli dodané z opravy [[30. júl]]a 2019. Časť z nich bola zaradená do prevádzky z dôvodu náhrady motorov poškodených nasatím cudzích predmetov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Komplexné hodnotenie obrany Slovenskej republiky za rok 2019 | url = https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=E39A744C4DA14B1593D75C60FDDF2AC2-CC24FB99522A36CEE7E18A9BA90DCAC6 | vydavateľ = rokovania.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Revízia výdavkov na obranu - Záverečná správa | url = https://www.mfsr.sk/files/archiv/63/revizia_obrana_20200701.pdf | vydavateľ = mfsr.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2019 sa celkovo zaznamenalo 43 leteckých udalostí, čo bol nárast oproti predchádzajúcemu roku o 15 udalostí. Ale nálet na jednu leteckú udalosť klesol zo 152 letových hodín (LH) v roku 2018 na 96 LH, pričom požadovaná hodnota bola 160 LH. Tento hlavný ukazovateľ bol meradlom bezpečnosti letov. Opätovne sme nedosiahli hlavný ukazovateľ, čo spôsobilo predovšetkým prevádzkové opotrebenie techniky, ktorá bola na konci svojej životnosti. Týkalo sa to predovšetkým lietadiel MiG-29, pričom bezpečnosť letov a nízky nálet pilotov silno ovplyvňovala nízka dostupnosť leteckej techniky, ktorá bola spôsobená najmä zdĺhavým a nepružným obstarávaním náhradných dielov a služieb, napriek jestvujúcej abonentnej zmluve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ROČENKA MINISTERSTVA OBRANY SLOVENSKEJ REPUBLIKY | url = https://www.mosr.sk/data/files/4075_rocenka_2019_web-redux.pdf | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Veliteľ Marián Bukovský po havárii odišiel na začiatku roka [[2020]] z ozbrojených síl, pilot Ján Kurtík po zotavení sa ďalej lietal a z armády odišiel o dva roky neskôr. Škoda na lietadle a munícii bola ministerstvom obrany odhadnutá na 38 miliónov [[euro|eur]]. Ministerstvo obrany však muselo ruskej štátnej spoločnosti RSK MiG vyplatiť 2,6 mil. eur ako kompenzáciu zničeného materiálu. Do stíhačiek sa pri údržbe montovali zariadenia, ktoré boli vo vlastníctve tejto spoločnosti. Podľa ministerstva boli „prakticky na všetkých“ MiGoch. Zariadenia montovali pracovníci spoločnosti MiG z Ruska v priestoroch základne Sliač na základe abonentnej zmluvy. Prvá bola podpísaná za [[Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006|druhej Dzurindovej vlády]] v [[december|decembri]] 2005. Podľa ministra Jaroslava Naďa na Sliači pôsobilo 15 až 40 ľudí z RSK MiG. Abonentný systém mal súčiastky zlacnieť a zároveň skrátiť opravu lietadiel. Kvôli utajeniu nie je jasné, koľko slovenské vzdušné sily platili ruskej štátnej firme. Podľa dokumentu vtedajšieho ministra obrany Petra Gajdoša z roku 2019 malo Slovensko do roku [[2023]] zaplatiť viac než 120 miliónov eur.<ref name="dennikn-preco-slovensko-zaplati-rusom-2-6">{{Citácia periodika | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Prečo Slovensko zaplatí Rusom 2,6 milióna eur za to, že nám havarovala stíhačka | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2420148/preco-slovensko-zaplati-rusom-26-miliona-eur-za-to-ze-nam-havarovala-stihacka/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-06-07 | dátum prístupu = 2021-06-28 }}</ref> === 2020 – súčasnosť === [[Súbor:VeliteľstvoVzdušnýchSílOzbrojenýchSílSlovenskejRepubliky2022.jpg|thumb|Budova Veliteľstva Vzdušných síl vo [[Zvolen|Zvolene]]]] [[Súbor:SIAF Kuchyňa 2021 (51424046999).jpg|thumb|[[Alenia C-27J Spartan|C-27J Spartan]] (reg. č. 1962) na Medzinárodných leteckých dňoch SIAF 2021 na základni [[Letecká základňa Malacky|Malacky/Kuchyňa]]]] V čase [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie ochorenia COVID-19]] pristálo [[1. máj]]a 2020 vo večerných hodinách na základni [[Letecká základňa Malacky|Malacky/Kuchyňa]] taktické dopravné lietadlo [[Alenia C-27J Spartan|C-27J Spartan]] slovenských vzdušných síl, ktoré dopravilo repatriantov z [[Libanon]]u a hneď na druhý deň leteckým mostom zabezpečilo prepravu 15 slovenským občanom a ďalším občanom Česka, Maďarska a [[Rakúsko|Rakúska]] z [[Cyprus|Cypru]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vojenskými lietadlami sme zabezpečili ďalšiu repatriáciu našich občanov zo zahraničia - aktualizované | url = https://lzkuchyna.mil.sk/89658/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200622050029/https://lzkuchyna.mil.sk/89658/?pg=1 | dátum archivácie = 2020-06-22 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Spartan opäť repatriuje | url = https://www.mil.sk/89764/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-21 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V súvislosti s nákupom novej leteckej techniky [[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|F-16C/D Block 70]] bolo potrebné vybudovať, rekonštruovať a modernizovať nevyhnutnú infraštruktúru na základni Sliač, nakoľko vtedajší stav nezodpovedal technickým požiadavkám na prevádzkovanie novej leteckej techniky. Cieľom projektu bolo zabezpečenie prevádzky stavby, leteckej základne Sliač, pre novú leteckú techniku a technológiu a vytvorenie korektných podmienok nevyhnutnej logistickej podpory. Nesplnenie požiadaviek dodávateľa leteckej techniky na infraštruktúru mohlo spôsobiť, že letecká technika by nebola dodaná na Slovensko v súlade so zmluvným harmonogramom. Odhadované náklady na projektovú prípravu a realizáciu stavby vrátane projektového manažmentu NSPA (agentúra NATO) a rezervy na nepredvídané okolnosti 1. a 2. časť stavby na základni Sliač v súvislosti s nákupom novej leteckej techniky F-16C/D Block 70 predstavovali sumu vo výške 67 868 420,61 eur bez DPH.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=9D4CA375BA784534844F1D446BBB944C-BA21FA1D7FAD39669E0FC701C46A4D80 | vydavateľ = rokovania.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na základni Malacky/Kuchyňa sa v roku 2020 dokončilo vybudovanie spojovacej dráhy ECHO-1 za 3,8 milióna eur. Dňa [[23. apríl]]a [[2021]] [[nadporučík|npor.]] Lukáš Kúdela ako prvý zo slovenských pilotov absolvoval let v stíhačke F-16 pod dohľadom inštruktora. Po pristátí sa vyjadril: ''„Naše dojmy (ako sme sa tak s chalanmi rozprávali) sú dosť technického-pilotážneho rázu. Citlivosť joysticku, poskakovanie lietadla pri pristátí, odozva na inputy do riadenia a podobne. Ak sa na to pozrieme z tej laickej stránky, tak určite môžem povedať za všetkých, že sme pristáli ‚vytešení‘. Po celkom náročnej a dlhej ceste, kde sme začínali takmer od nuly sme sa predsa len dostali do kokpitu F-16 a vzali ju do vzduchu. Môj subjektívny názor je, že lietadlo sa pilotovalo jednoduchšie ako T-38. Na rozdiel od Talonu chce letieť a nie padať. Výkonnostne je samozrejme niekde inde, ako všetky doterajšie lietadlá, na ktorých sme lietali.“''<ref name="dennikn-porucik-lukas-kudela-ako-prvy-zo">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poručík Lukáš Kúdela ako prvý zo | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2365223/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-04-25 | dátum prístupu = 2021-05-02 }}</ref> Dňa [[27. august]]a [[2022]] bola počas Medzinárodných leteckých dní SIAF 2022 na základni Malacky/Kuchyňa podpísaná dohoda o obrane vzdušného priestoru s Českom a Poľskom na obdobie do dodania a sprevádzkovania nových stíhačiek F-16 pre Vzdušné sily OS SR. Dohodu podpísali slovenský minister obrany Jaroslav Naď, česká šéfka rezortu Jana Černochová a poľský minister Mariusz Blaszczak. Na leteckých dňoch SIAF 2022 sa 27. a [[28. august]]a uskutočnila aj rozlúčka lietadiel MiG-29 s verejnosťou. K [[31. august]]u boli MiGy-29 vyradené z pohotovostného systému obrany vzdušného priestoru. Dňa [[9. september|9. septembra]] sa za účasti ústavných činiteľov a príslušníkov 81. krídla uskutočnila na základni Sliač rozlúčka s lietadlami MiG-29. Prevádzku stíhačiek sprevádzali problémy z technického, medzinárodno-politického i bezpečnostného hľadiska, ale aj z hľadiska dostupnosti pilotov. Za 30 rokov služby na nich piloti nalietali celkovo 20 246 letových hodín a bolo vycvičených 52 pilotov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = SR uzavrela dohodu o ochrane vzdušného priestoru s Českom a Poľskom | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/sr-uzavrela-dohodu-o-ochrane-vzdusneho/656763-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-27 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SR uzavrela dohodu o ochrane vzdušného priestoru s Českom a Poľskom | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/08/sr-uzavrela-dohodu-o-ochrane-vzdusneho-priestoru-s-ceskom-a-polskom/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Heger sa poďakoval Česku a Poľsku za ochranu vzdušného priestoru | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/heger-sa-podakoval-cesku-a-polsku-za/656845-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-28 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Slovensko uzavrelo dohodu o ochrane vzdušného priestoru s Českom a Poľskom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22994877/slovensko-uzavrelo-dohodu-o-ochrane-vzdusneho-priestoru-s-ceskom-a-polskom.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-27 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR aSITA | odkaz na autora = | titul = Rozlúčka s migmi aj najmodernejší Raptor. Pozrite si fotografie z leteckých dní | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22994952/rozlucka-s-migmy-aj-najmodernejsi-raptor-pozrite-si-fotografie-z-lepteckych-dni.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-27 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Letecké dni v Kuchyni lákajú na rozlúčku s armádnymi migmi | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/638529-letecke-dni-v-kuchyni-lakaju-na-rozlucku-s-armadnymi-migmi/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-27 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hutko | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Sovietske migy na Slovensku dolietali. Absolvujú posledný let | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/638451-sovietske-migy-na-slovensku-dolietali-absolvuju-posledny-let/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-26 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref> [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021|Dočasne poverená vláda SR]] [[17. marec|17. marca]] 2023 rozhodla, že Slovensko daruje [[Ukrajina|Ukrajine]] 13 vyradených MiGov-29 a časť systému [[protivzdušná obrana|protivzdušnej obrany]] Kub. Konkrétnejšie, desať stíhačiek s motormi, tri kusy bez motorov, ale s príslušnými pohonnými hmotami a mazivami, náhradnými dielmi, pozemným prevádzkovým vybavením, skladom náhradných dielov aj kontrolno-meracou technikou. Dva kusy odpaľovacích zariadení Kub s príslušnými náhradnými dielmi a skladom náhradných dielov, jednu radarovú stanicu Kub, 52 protilietadlových rakiet 3M9ME a 148 rakiet 3M9M3E.<ref name="rtvs-vlada-rozhodla-slovensko-daruje">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Nicol Tomečková, RTVS | odkaz na autora = | titul = Vláda rozhodla: Slovensko daruje stíhačky MiG-29 Ukrajine | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/03/slovensko-daruje-stihacky-mig-29-ukrajine-uviedol-heger-po-rokovani-vlady/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-03-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Dňa [[23. marec|23. marca]] v poobedných hodinách ukrajinskí piloti za pomoci slovenských vzdušných síl, ukrajinského personálu a ďalších zložiek odleteli zo základne Sliač s prvými štyrmi MiGmi-29AS (reg. č. 0921, 2123, 6124, 6627) na Ukrajinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PRVÉ ŠTYRI STÍHACIE LIETADLÁ MIG-29 SÚ UŽ NA UKRAJINE | url = https://www.mosr.sk/52653-sk/prve-styri-stihacie-lietadla-mig-29-su-uz-na-ukrajine/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2023-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> K [[17. apríl]]u už bolo na Ukrajine všetkých 13 avizovaných slovenských MiGov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Všetky stíhacie lietadlá MiG-29 sú už na Ukrajine | url = https://www.mosr.sk/52733-sk/vsetky-stihacie-lietadla-mig-29-su-uz-na-ukrajine/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2023-04-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Poverený minister obrany SR [[Martin Sklenár]] navštívil [[6. september|6. septembra]] 2023 fabriku spoločnosti [[Lockheed Martin]] v [[Spojené štáty|americkom]] meste [[Greenville (Južná Karolína)|Greenville]] v [[Južná Karolína|Južnej Karolíne]], kde slovenskej delegácii vrátane pilotov oficiálne predstavili prvé lietadlo F-16C Block 70 (reg. č. 1001) nesúce slovenské výsostné označenie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = cho | odkaz na autora = | titul = V USA vyrobili prvú stíhačku F-16 pre Slovensko (fotogaléria a video) | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/slovensko/96103127-v-usa-vyrobili-prvu-stihacku-f-16-pre-slovensko-fotogaleria-a-video | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-07 | dátum prístupu = 2023-09-07 }}</ref> Dňa [[30. september|30. septembra]] 2023 Ministerstvo obrany SR oznámilo, že lietadlo F-16C Block 70 (reg. č. 1001) úspešne absolvovalo prvý let. Dňa [[15. december|15. decembra]] 2023 uskutočnilo prvý let dvojmiestne lietadlo F-16D Block 70 (reg. č. 1101).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prvé stíhacie lietadlo F-16 so slovenským znakom má za sebou úspešný prvý let | url = https://www.mosr.sk/53336-sk/-prve-stihacie-lietadlo-f-16-so-slovenskym-znakom-ma-za-sebou-uspesny-prvy-let/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2023-09-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Prvé dva kusy, F-16C Block 70 (reg. č. 1001) a F-16D Block 70 (reg. č. 1101), boli oficiálne odovzdané Slovensku [[10. január]]a [[2024]]. Preberací ceremoniál sa uskutočnil [[29. február]]a vo výrobnom závode v Greenville za prítomnosti ministra obrany [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]].<ref name="mosr-slovensko-si-v-usa-oficialne-prevzalo">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko si v USA oficiálne prevzalo prvé dve stíhačky F-16 | url = https://www.mosr.sk/53798-sk/slovensko-si-v-usa-oficialne-prevzalo-prve-dve-stihacky-f-16/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2024-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Modernizácia == === Stíhacie lietadlá === Cieľom vlády SR bolo vybrať nové stíhacie lietadlá, ktoré boli v plnej miere schopné nahradiť stíhačky MiG-29 a zároveň rozšíriť operačné spôsobilosti taktického letectva v súlade s operačnými požiadavkami a možnými typmi úloh vyplývajúcimi z bezpečnostného prostredia a členstva Slovenska v NATO.<ref name="leteckymagazin-vlada-schvalila-nakup-f-16">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vláda schválila nákup F-16 | url = https://www.leteckymagazin.sk/l/vlada-schvalila-nakup-f-16/ | vydavateľ = leteckymagazin.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180712153247/https://www.leteckymagazin.sk/l/vlada-schvalila-nakup-f-16/ | dátum archivácie = 2018-07-12 }}</ref> V [[január]]i [[2014]] tak Slovensko začalo rokovania so [[švédsko]]u vládou ohľadom prenájmu alebo nákupu stíhačiek [[Saab JAS 39 Gripen|JAS 39 Gripen]], ktoré mali nahradiť MiGy-29.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.defensenews.com/article/20140113/DEFREG01/301130017/Slovakia-Plans-Acquire-Fighter-Jets/ | vydavateľ = defensenews.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TT | odkaz na autora = | titul = Slovakien intresserat av Gripen | url = https://www.svd.se/slovakien-intresserat-av-gripen | vydavateľ = svd.se | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[21. apríl]]a 2014 Slovensko podpísalo s výrobcom RSK MiG zmluvu na tri roky programu údržby a opráv MiGov-29.<ref>http://www.janes.com/article/26739/russia-to-upgrade-slovakian-mig-29s</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minister Glváč odpísal sovietske Migy, opravy by stáli veľa | url = https://www.webnoviny.sk/minister-glvac-odpisal-sovietske-migy-opravy-by-stali-vela/ | vydavateľ = webnoviny.sk | dátum vydania = 2014-04-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onuferová | meno = Marianna | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská armáda je závislá od ruských dodávok | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://ekonomika.sme.sk/c/7195940/slovenska-armada-je-zavisla-od-ruskych-dodavok.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-05-08 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krbatová | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Nové stíhačky si armáda prenajme | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/315452-armada-si-planuje-prenajat-stihacky/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2014-04-22 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref> V [[júl]]i 2014 slovenský minister obrany [[Martin Glváč]] potvrdil, že JAS 39 Gripen bol vybraný ako nové stíhacie lietadlo pre Vzdušné sily Slovenskej republiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovakia “wants Gripen” from 2016 | url = http://airheadsfly.com/2014/07/28/slovakia-wants-gripen-from-2016/ | vydavateľ = airheadsfly.com | dátum vydania = 2014-07-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141224132944/http://airheadsfly.com/2014/07/28/slovakia-wants-gripen-from-2016/ | dátum archivácie = 2014-12-24 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://en.rsi.rtvs.sk/clanok/rubriky/news/top-deal-of-the-slovak-army-goes-to-sweden?currentPage=1 |dátum prístupu=2014-08-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140808054723/http://en.rsi.rtvs.sk/clanok/rubriky/news/top-deal-of-the-slovak-army-goes-to-sweden?currentPage=1 |dátum archivácie=2014-08-08 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Uppgifter: Slovakien väljer Jas Gripen | url = https://www.expressen.se/nyheter/uppgifter-slovakien-valjer-jas-gripen/ | vydavateľ = expressen.se | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Netky.sk | odkaz na autora = | titul = Nové stíhačky pre našu armádu zabezpečia Švédi! | url = http://www.netky.sk/clanok/nove-stihacky-pre-nasu-armadu-zabezpecia-svedi | vydavateľ = netky.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.defensenews.com/article/20140728/DEFREG01/307280009/Saab-Eyes-Other-Markets-After-Dropping-Denmark-Bid/ | vydavateľ = defensenews.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>http://www.defensenews.com/apps/pbcs.dll/article?AID=2014307200012{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bednár | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Gripeny podľa súčasného MO, ďalšie znižovanie obranyschopnosti SR | periodikum = blog.sme.sk | odkaz na periodikum = | url = https://vladimirbednar.blog.sme.sk/c/359915/gripeny-podla-sucasneho-mo-dalsie-znizovanie-obranyschopnosti-sr.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-06-26 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref> Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 139 z [[18. marec|18. marca]] [[2015]] súhlasila so začatím priamych rokovaní so švédskou stranou (zastúpenou FXM – obrannou a bezpečnostnou exportnou agentúrou Ministerstva obrany Švédska)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FXM | url = http://fxm.se/en/ | vydavateľ = fxm.se | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171002211551/http://fxm.se/en/ | dátum archivácie = 2017-10-02 }}</ref>, ktorých cieľom bolo uzatvorenie potrebných zmluvných dokumentov na prenájom stíhacích lietadiel JAS 39 Gripen ako náhrady za lietadlá MiG-29 v zmysle schválenej koncepcie rozvoja vzdušných síl. Ďalej súhlasila so začatím priamych rokovaní s Vládou Spojených štátov amerických cestou [[Foreign Military Sales|FMS]] (Foreign Military Sales), ktorých cieľom bola príprava a uzatvorenie zmluvy na dodávku zbraňových systémov, prostriedkov elektronickej ochrany a komunikačných prostriedkov pre lietadlá JAS 39 Gripen.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 139_2015.doc | url = http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-14730?listName=Uznesenia&prefixFile=m_ | vydavateľ = rokovania.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Švédska strana ale ''„počas celých rozhovorov deklarovala iný právny výklad pojmu ,prenájom‘ než slovenská strana. Švédska strana požadovala zmluvu podľa verejného medzinárodného práva, požadovala absenciu sankcií, švédske rozhodné právo a neuplatnenie zrážkovej dane.“''<ref name="armadninoviny-udalosti">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Grohmann | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Potvrzeno: Slovensko kupuje stíhačky F-16 Block 70/72 | url = http://www.armadninoviny.cz/potvrzeno-slovensko-kupuje-stihacky-f-16-block-7072.html | vydavateľ = armadninoviny.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2016]] preto slovenská vláda prehodnotila svoje pôvodné stanovisko (rokovať iba so Švédmi o prenájme) a požiadala Švédsko a USA o zaslanie návrhu (vrátane cenovej ponuky) k dodávkam stíhacích lietadiel pre slovenské vzdušné sily. Vláda SR požadovala uzavretie zmluvy na úrovni vláda – vláda. Rusko ponúklo svoje stíhačky [[MiG-35]], ale Slovensko ruskú ponuku z geopolitických dôvodov finálne neposudzovalo. Ruská ponuka nakoniec poslúžila len na cenové porovnanie podobných typov lietadiel.<ref name="leteckymagazin-vlada-schvalila-nakup-f-16"/><ref name="armadninoviny-udalosti"/> Slovenskí odborníci pri vyhodnocovaní ponúk viedli diskusie so zástupcami štátov, ktoré prevádzkujú stíhačky JAS 39 Gripen a F-16 Fighting Falcon. V prípade JAS 39 išlo o Švédsko, Maďarsko a Česko, pričom svoje skúsenosti s prevádzkou F-16 potom slovenskej strane oznámili zástupcovia Poľska, [[Taliansko|Talianska]] a [[Grécko|Grécka]].<ref name="armadninoviny-udalosti"/> Dňa [[4. apríl]]a [[2018]] [[Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov]], resp. Agentúra pre obrannú a bezpečnostnú spoluprácu (''Defense Security Cooperation Agency'') odsúhlasila potenciálny predaj 14 stíhačiek F-16C/D Block 70 Vzdušným silám OS SR. Ide o najmodernejšiu verziu stíhačky typu F-16, nad ktorou sú už len „neviditeľné“ stíhačky [[Lockheed Martin F-35 Lightning II|F-35 Lightning II]] a [[Lockheed Martin F-22 Raptor|F-22 Raptor]]. ''„Slovenskému ministerstvu sme ponúkli nacenenie a informácie o dostupnosti lietadiel F-16, a to konkrétne verzie F-16C/D Block 70,“''<ref>{{cite web|url=http://lockheedmartin.com/us/products/f16/F-16-Block-70.html|title=F-16V Viper|website=lockheedmartin.com}}</ref> potvrdil hovorca americkej ambasády Griffin Rozell. Verzia s označením „V“ má špičkový radar i elektroniku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Government of Bahrain – F-16V Aircraft with Support: The Official Home of the Defense Security Cooperation Agency | url = http://www.dsca.mil/major-arms-sales/government-bahrain-f-16v-aircraft-support | vydavateľ = dsca.mil | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Počítače v nej vychádzajú z technológií, ktoré USA inštalujú aj do supermoderných stíhačiek F-35.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Americké stíhačky sú pridrahé, znie z Belgicka. Šancu cítia Francúzi, prišli so zaujímavou ponukou | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/455572-americke-stihacky-su-pridrahe-znie-z-belgicka-sancu-citia-francuzi-prisli-so-zaujimavou-ponukou/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-22 | dátum prístupu = 2018-07-02 }}</ref> Táto verzia umožňuje pilotovi, napríklad rýchlejšie zamerať viac cieľov naraz a na väčšiu vzdialenosť.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Dankovi úradníci rokujú o špičkovej verzii stíhačky F-16, ktorú zatiaľ kúpil len Bahrajn | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/914663/dankovi-uradnici-rokuju-o-spickovej-verzii-stihacky-f-16-ktoru-zatial-kupil-len-bahrajn/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-10-19 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dankovi úradníci rokujú o najmodernejšej verzii stíhačky F-16 | url = https://www.webnoviny.sk/dankovi-uradnici-rokuju-o-spickovej-verzii-stihacky-f-16/ | vydavateľ = webnoviny.sk | dátum vydania = 2017-10-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> '''„JAS 39 Gripen je dobré lietadlo, ale je lepšie sa orientovať na Spojené štáty americké z dôvodu geopolitiky,“''' povedal bývalý šéf českej vojenskej kontrarozviedky Ándor Sándor.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kubovič | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Dilema slovenského letectva: Gripeny majú navrch v cene, F-16 v skúsenostiach | periodikum = aktuálne.sk | odkaz na periodikum = | url = https://aktualne.centrum.sk/dilema-slovenskeho-letectva-gripeny-maju-navrch-v-cene-f-16-v-skusenostiach/slovensko/spolocnost/ | issn = | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2014-06-16 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Česko nereagovalo na ponuku Američanov na prenájom stíhačiek F-16 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/zahranicie/usa-cr-sr-stihacky-f-16/79118-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2014-03-27 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref> O type nového stíhacieho lietadla pre Vzdušné sily OS SR rozhodla vláda SR na rokovaní vlády [[11. júl]]a 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lockheed F-16V, Saab Gripen Compete for Slovakian Order | url = http://www.defense-aerospace.com/articles-view/feature/5/192342/lockheed-f_16v%2C-saab-gripen-compete-for-slovakian-order.html | vydavateľ = defense-aerospace.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-02 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hutko | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Atašé USA na Slovensku Jon Dunn: F16 je schopné lietadlo | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/470454-atase-jon-dunn-f16-je-schopne-lietadlo/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-05-22 | dátum prístupu = 2018-07-02 }}</ref><ref name="gov-vlada-prijala-historicke-rozhodnutie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vláda prijala historické rozhodnutie, slovenské nebo budú vzdušné sily chrániť s americkými stíhacími lietadlami F-16 | url = https://www.mod.gov.sk/42280-sk/vlada-prijala-historicke-rozhodnutie-slovenske-nebo-budu-vzdusne-sily-chranit-s-americkymi-stihacimi-lietadlami-f-16/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-07-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Podľa ostatných verejných informácií Švédsko ponúklo Slovensku iba starší model stíhačky JAS 39C/D Gripen. V prípade USA ide o strategického spojenca (Bezpečnostná stratégia SR 2005), pričom aj vládou SR na jeseň 2017 schválená Bezpečnostná stratégia SR 2017<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BEZPEČNOSTNÁ STRATÉGIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY | url = http://mepoforum.sk/wp-content/uploads/2017/09/Návrh-Bezpečnostnej-stratégie-SR.pdf | vydavateľ = mepoforum.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> hovorí, že ''„Osobitné postavenie z hľadiska presadzovania bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky majú vzťahy so Spojenými štátmi americkými (USA), ktoré sú kľúčové pre bezpečnosť Európy.“'' Obstaranie ďalšej veľkej platformy (po vrtuľníkoch [[Sikorsky UH-60 Black Hawk|UH-60M Black Hawk]]) od USA prehĺbilo toto spojenectvo a vytvorilo silnejšie puto pre rozvoj v oblasti ekonomiky i bezpečnosti, čo je veľkou devízou po zhoršení bezpečnostného prostredia v susedstve Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.mosr.sk/data/files/3669_navrh-na-obstaranie-novych-taktickych-stihacich-lietadiel.pdf | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-20 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180720140019/http://www.mosr.sk/data/files/3669_navrh-na-obstaranie-novych-taktickych-stihacich-lietadiel.pdf | dátum archivácie = 2018-07-20 }}</ref> Z analýzy obmeny taktických stíhacích lietadiel pri zohľadnení všetkých faktorov: nákup lietadiel, munícia, náklady na výcvik na pilotov a pozemný personál, logistické zabezpečenie, dobudovanie infraštruktúry, dodacie lehoty a ďalších nákladov na prevádzkovanie a prípadnú modernizáciu, s perspektívou používania nového taktického stíhacieho lietadla za horizont roku 2060 vyplynulo, že je výhodnejšie obstaranie 14 kusov lietadiel F-16C/D Block 70. Ministerstvo obrany SR tak navrhlo v rámci obmeny stíhacích lietadiel MiG-29 realizovať americkú ponuku a uzatvoriť príslušné zmluvné vzťahy s vládou Spojených štátov amerických.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://rokovania.gov.sk/RPO/Material/Download?id=1702&version=1 | vydavateľ = rokovania.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> V prospech stíhačky F-16 boli rozhodujúcim faktorom jej väčšie operačné možnosti a väčší taktický dolet.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.finance.gov.sk/LoadDocument.aspx?categoryId=11154&documentId=16577 | vydavateľ = finance.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Světnička | meno = Lubomír | autor = | odkaz na autora = | titul = Slováci si v F-16 vybrali osvědčeného bojovníka, asi posledního svého druhu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/slovensko-nato-f-16-nadzvuk-stihacka-gripen-usa-fqj-/zpr_nato.aspx?c=A180724_125128_zpr_nato_inc | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2018-07-26 | dátum prístupu = 2018-09-07 }}</ref> Jazyková príprava a letecký výcvik pilotov trval celkovo 40 mesiacov a prebiehal v USA na [[Medzinárodné letisko Tucson|Morrisovej základni Národnej leteckej gardy]],<ref name="janes.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovak Air Force seeks training aircraft | url = https://www.janes.com/article/90382/slovak-air-force-seeks-training-aircraft | vydavateľ = janes.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> ktorá sa nachádza na IAP pri meste [[Tucson]] v [[Arizona|Arizone]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kováč | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Americký výrobca F-16: Stíhačky vám dodáme začiatkom roku 2023 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20907378/americky-vyrobca-f-16-stihacky-vam-dodame-zaciatkom-roku-2023.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-09-05 | dátum prístupu = 2018-09-06 }}</ref> Základný výcvik prebehol na lietadle [[Beechcraft T-6 Texan II|T-6A Texan II]] na [[Laughlin Air Force Base|Laughlinovej leteckej základni]] v [[Texas|Texase]]<ref name="af-video">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Video | url = https://www.aetc.af.mil/News/Video/videoid/764301/ | vydavateľ = aetc.af.mil | dátum vydania = 2020-08-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> a pokračovací výcvik na lietadle [[Northrop T-38 Talon|T-38C Talon]] na leteckej základni [[Columbus Air Force Base|Columbus]] v štáte [[Mississippi (štát USA)|Mississippi]].<ref name="af-video-ohio">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Video | url = https://www.aetc.af.mil/News/Video/videoid/764303/dvpcc/false/#DVIDSVideoPlayer20345 | vydavateľ = aetc.af.mil | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220318134032/https://www.aetc.af.mil/News/Video/videoid/764303/dvpcc/false/#DVIDSVideoPlayer20345 | dátum archivácie = 2022-03-18 }}</ref> Neskôr, po absolvovaní výcviku na T-6A resp. T-38C, prebiehal výcvik na stíhačkách F-16C/D na [[Morris Air National Guard Base|Morrisovej základni leteckej národnej gardy]] v Tucsone v Arizone.<ref>https://www.luke.af.mil/Portals/58/Luke%20One%20Pager%20Jun%202020.pdf</ref> Viceprezidentka spoločnosti Lockheed Martin Ana Wugofski a minister obrany Peter Gajdoš [[12. december|12. decembra]] 2018 slávnostne podpísali tri „Dohody o podmienkach predaja“ (Letter of Offer and Acceptance LO-D-TAA, LO-P-LAH a LO-D-SAA) stíhačiek F-16C/D Block 70.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Turček | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Bol to najväčší nákup v dejinách armády. Obrana zverejnila utajované zmluvy na F-16 | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/792338/bol-to-najvacsi-nakup-v-dejinach-armady-obrana-zverejnila-utajovane-zmluvy-na-f-16/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = Domáce správy | dátum prístupu = 2020-05-26 }}</ref> Najväčšia investícia v celkovej výške 1 872 568 591 [[americký dolár|USD]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=D9E89A965585428F88969FD49CF8F83F-30FCB2B2486BD63E87D509008566396B | vydavateľ = rokovania.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> do slovenskej armády v ére samostatnosti dostala zelenú. Uvedená celková suma už bola postupne uhradená.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Česká pozice | odkaz na autora = | titul = Slováci budou mít 14 stíhaček F-16. Za 1,589 miliardy eur | periodikum = Lidovky.cz | odkaz na periodikum = | url = http://ceskapozice.lidovky.cz/slovaci-budou-mit-14-stihacek-f-16-za-1-589-miliardy-eur-fs2-/tema.aspx?c=A180821_180134_pozice-tema_lube | issn = 1213-1385 | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2018-08-24 | dátum prístupu = 2019-03-29 }}</ref> Súčasťou podpísaného kontraktu je aj komplexný výcvik 22 pilotov a 160 technikov pozemného personálu v USA. Spojené štáty nám vyprodukujú hotového pilota, ktorý po príchode lietadiel F-16C/D v roku 2025 bude spôsobilý zabezpečovať pohotovostný systém a obranu vzdušného priestoru, čiže plnenie záväzku NATINAMDS a Renegát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prvé stíhačky F-16 dorazia v roku 2022: Pilotov pripravia v USA | url = https://www.dnes24.sk/prve-stihacky-f-16-dorazia-v-roku-2022-pilotov-pripravia-v-usa-319042 | vydavateľ = dnes24.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> Slovensko má voľbou stíhačky F-16C/D vystarané minimálne do roku 2060 resp. dovtedy, dokým budú k dispozícii náhradné diely. === Cvičné prúdové lietadlá === Po nehode lietadla L-39ZAM Albatros (reg. č. 4711) 10. októbra 2018 začala byť situácia s cvičnými prúdovými lietadlami kritická a v rámci modernizácie vzdušných síl si zaslúžia osobitnú pozornosť, pretože zostávajúcim kusom L-39 sa blíži koniec technickej životnosti.<ref name="janes.com"/> Situáciu treba promptne riešiť buď dočasným leasingom troch [[Aero L-159 Alca|L-159T2 Alca]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Letoun L-159T2 pro českou armádu absolvoval první let | url = http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/novinky/letoun-l-159t2-pro-ceskou-armadu-absolvoval-prvni-let/ | vydavateľ = aero.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181011133519/http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/novinky/letoun-l-159t2-pro-ceskou-armadu-absolvoval-prvni-let/ | dátum archivácie = 2018-10-11 }}</ref> alebo objednaním 8 kusov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Aero Vodochody nabídlo Slovensku strategickou spolupráci na výcviku pilotů | url = http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/tiskove-zpravy/aero-vodochody-nabidlo-slovensku-strategickou-spolupraci-na/ | vydavateľ = aero.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-19 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200622022044/http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/tiskove-zpravy/aero-vodochody-nabidlo-slovensku-strategickou-spolupraci-na/ | dátum archivácie = 2020-06-22 }}</ref> nových [[Aero L-39NG]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovakia offered long-term industrial participation in L-39NG | url = https://www.flightglobal.com/fixed-wing/slovakia-offered-long-term-industrial-participation-in-l-39ng/138855.article | vydavateľ = flightglobal.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nový český proudový letoun L-39NG absolvoval svůj první let (VIDEO) | url = http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/novinky/novy-cesky-proudovy-letoun-l-39ng-absolvoval-svuj-prvni-let/ | vydavateľ = aero.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190213005519/http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/novinky/novy-cesky-proudovy-letoun-l-39ng-absolvoval-svuj-prvni-let/ | dátum archivácie = 2019-02-13 }}</ref> formou vláda – vláda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = První letoun L-39NG pokročil do další fáze a směřuje k roll-outu | url = http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/novinky/prvni-letoun-l-39ng-pokrocil-do-dalsi-faze-smeruje-k-roll-ou/ | vydavateľ = aero.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181011133619/http://www.aero.cz/cz/o-nas/media/novinky/prvni-letoun-l-39ng-pokrocil-do-dalsi-faze-smeruje-k-roll-ou/ | dátum archivácie = 2018-10-11 }}</ref> Niektoré štáty NATO ako napríklad Maďarsko využívajú Letový výcvikový program NATO v Kanade (''NATO Flying Training in Canada''; ''NFTC''). Maďarské vzdušné sily vyradili všetky lietadlá typu L-39 a MiG-29 už v roku [[2010]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ARCHIVED - Hungary Joins Nato Flying Training in Canada (NFTC) Program | url = http://www.forces.gc.ca/en/news/article.page?doc=hungary-joins-nato-flying-training-in-canada-nftc-program/hnmx1bgj | vydavateľ = forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200705080025/http://www.forces.gc.ca/en/news/article.page?doc=hungary-joins-nato-flying-training-in-canada-nftc-program/hnmx1bgj | dátum archivácie = 2020-07-05 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Meet the Moosemen | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/article-template-standard.page?doc=meet-the-moosemen/ix1xz22c | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171119102422/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/article-template-standard.page?doc=meet-the-moosemen/ix1xz22c | dátum archivácie = 2017-11-19 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Training squadrons add instructors, students to generate more fighter pilots | url = https://www.skiesmag.com/news/training-squadrons-add-instructors-students-to-generate-more-fighter-pilots/ | vydavateľ = skiesmag.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jednou z možností je, aby naši mladí piloti, ktorí budú vybraní na letecký výcvik v USA na stíhačky F-16 predtým prešli preškolením v Kanade, kde by si zdokonalili angličtinu a lietali na cvičných prúdových lietadlách typu [[BAE Systems Hawk|CT-155 Hawk]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NATO Flying Training in Canada (NFTC) | url = https://www.cae.com/media/documents/Defence_Security/DM077_NATO_Flying_Training_in_Canada_NFTC_v4.pdf | vydavateľ = cae.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181011214444/https://www.cae.com/media/documents/Defence_Security/DM077_NATO_Flying_Training_in_Canada_NFTC_v4.pdf | dátum archivácie = 2018-10-11 }}</ref> Ďalšou možnosťou pre našich budúcich pilotov je absolvovať letecký výcvik na [[Sheppard Air Force Base|Sheppardovej základni]] v [[Texas]]e v rámci programu Euro-NATO Joint Jet Pilot Training Program (ENJJPT).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Euro-NATO Joint Jet Pilot Training Program (ENJJPT) | url = https://www.sheppard.af.mil/Library/Fact-Sheets/Display/Article/367537/euro-nato-joint-jet-pilot-training-program-enjjpt/ | vydavateľ = sheppard.af.mil | dátum vydania = 2012-10-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> Výcvik našich nových pilotov bude trvať 40 mesiacov na lietadlách typu T-6A, T-38C a F-16C/D. Keď [[United States Air Force|Vzdušné sily USA]] dostanú v roku 2025 nové lietadlá typu T-7A Red Hawk, tak sa výcvik skráti na 22 mesiacov, čo významne ušetrí čas a peniaze na výcvik nového stíhacieho pilota, v budúcnosti napríklad aj slovenského.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ACC Aims to Cut Pilot Training Time By Up to Half | url = https://www.airforcemag.com/acc-aims-to-cut-pilot-training-time-by-up-to-half/ | vydavateľ = airforcemag.com | dátum vydania = 2020-06-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Dopravné lietadlá === Zmluva o nákupe dvoch lietadiel C-27J Spartan bola s výrobcom podpísaná [[29. október|29. októbra]] 2014. Lietadlá mali byť pre potreby [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|ozbrojených síl]] dodané 26 až 38 mesiacov po podpise zmluvy. Prvé lietadlo C-27J Spartan (reg. č. 1931) absolvovalo svoj prvý let [[7. august]]a 2017 na letisku Turín a na Slovensko bolo dodané [[24. október|24. októbra]] 2017.<ref name="mosr-prve-z-dvoch-lietadiel-spartan-je-uz">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = AGLO solutions (www.aglo.sk) | odkaz na autora = | titul = Prvé z dvoch lietadiel Spartan je už na Slovensku :: Ministerstvo obrany SR | url = http://www.mosr.sk/40735-sk/prve-z-dvoch-lietadiel-spartan-je-uz-na-slovensku/ | vydavateľ = mosr.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-24 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171024154000/http://www.mosr.sk/40735-sk/prve-z-dvoch-lietadiel-spartan-je-uz-na-slovensku/ | dátum archivácie = 2017-10-24 }}</ref> Druhé z lietadiel (reg. č. 1962) absolvovalo svoj prvý let na letisku Turín [[26. február]]a 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = C-27J 1962 | url = https://forum.valka.cz/topic/view/210685 | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na Slovensko bolo dodané [[9. apríl]]a 2018.<ref name=spartan>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lietadlo Spartan príde neskôr, ministerstvo si uplatní možné sankcie | url = http://www.mod.gov.sk/40055-sk/lietadlo-spartan-pride-neskor-ministerstvo-si-uplatni-mozne-sankcie/ | dátum vydania = 2017-06-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-27 | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = LOMTEC.com | odkaz na autora = | titul = Zálet Spartana C-27J Slovak Air Force v Turíne | url = https://www.gonzoaviation.com/clanok/zalet-spartana-c-27j-pre-slovak-air-force-v-turine | vydavateľ = gonzoaviation.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170817162529/https://www.gonzoaviation.com/clanok/zalet-spartana-c-27j-pre-slovak-air-force-v-turine | dátum archivácie = 2017-08-17 }}</ref><ref name="teraz-v-letke-vzdusnych-sil-ozbrojenych-sil">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V letke vzdušných síl Ozbrojených síl SR je druhý Spartan | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/v-letke-vzdusnych-sil-os-sr-je-druhy-spa/318392-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-04-09 | dátum prístupu = 2018-04-09 }}</ref> Od podpisu zmluvy až po dodávku prvého lietadla nakoniec uplynuli dlhé tri roky. Na druhé lietadlo čakala Dopravná letka takmer tri a pol roka. Koncom roka 2018 sme mali na Spartany preškolených na dvoch úrovniach osem pilotov, pričom štyria z nich mohli pilotovať aj prepravné lety.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Obrana 01/2019 | url = http://www.mosr.sk/obrana-012019/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-27 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190125183239/http://www.mosr.sk/obrana-012019/ | dátum archivácie = 2019-01-25 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Odlet rotácie do Lotyšska zabezpečovali aj vzdušné sily | url = http://www.vvzs.mil.sk/82289/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190126000744/http://www.vvzs.mil.sk/82289/?pg=1 | dátum archivácie = 2019-01-26 }}</ref> Podľa kapitána Jána Susányiho: ''„Spartan je nová generácia, digitalizácia, kompozitné materiály, skrátka lietadlo do tejto doby.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = C-27J SPARTAN - THE UNRIVALLED MULTI-MISSION AIRLIFTER | url = https://www.leonardocompany.com/documents/20142/3159740/C+27J+SPARTAN_brochure.pdf?t=1543587781456 | vydavateľ = leonardocompany.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2019 Spartany Vzdušných síl OS SR nalietali spolu 730 letových hodín. V roku 2022 došlo k dvom zásadným udalostiam vo flotile C-27J. Prvou bol incident v [[Gruzínsko|Gruzínsku]], po ktorom pravdepodobne bez preletového povolenia na technický prelet, po poškodení letúna a bez štrukturálnej kontroly na mieste incidentu Spartan preletel na základňu Malacky/Kuchyňa. Druhým momentom bolo zverejnenie a následne zrušenie súťaže na náhradné diely a údržbu pre C-27J, čo znamenalo uzemnenie oboch strojov v októbri 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Rasťo Striško, redakcia/LH, noviny.sk | odkaz na autora = | titul = Incident slovenského Spartana v Gruzínsku: Toto sú dôvody nehody | url = https://plus.noviny.sk/686571-incident-slovenskeho-spartana-v-gruzinsku-toto-su-dovody-nehody | vydavateľ = plus.noviny.sk | dátum vydania = 2022-06-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Vrtuľníky === Dňa [[29. apríl]]a 2015 Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 225 schválila návrh „Dohody o podmienkach predaja“ (''Letter of Offer and Acceptance'') LO-B-UCI Vlády Spojených štátov amerických z [[21. apríl]]a 2015 na obstaranie komplexnej dodávky systému deviatich viacúčelových vrtuľníkov UH-60M Black Hawk.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Turček | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Ministerstvo obrany zverejnilo roky utajovanú zmluvu na vrtuľníky Blackhawk za 235 miliónov | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/789861/ministerstvo-obrany-zverejnilo-roky-utajovanu-zmluvu-na-vrtulniky-blackhawk-za-235-milionov/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = Domáce správy | dátum prístupu = 2020-05-26 }}</ref> Zároveň uložila ministrovi financií a ministrovi obrany v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy zabezpečiť v rokoch 2015 – 2024 financovanie obmeny viacúčelových vrtuľníkov vo výške 261 745 857 USD v súlade so splátkovým kalendárom uvedeným v „Dohode o podmienkach predaja“ zvýšené o súvisiace dane, clá a poplatky. Uvedená suma za vrtuľníky už bola uhradená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 225_2015.doc | url = http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-14802?listName=Uznesenia&prefixFile=m_ | vydavateľ = rokovania.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovakia – UH-60M Black Hawk Helicopters: The Official Home of the Defense Security Cooperation Agency | url = http://www.dsca.mil/major-arms-sales/slovakia-uh-60m-black-hawk-helicopters | vydavateľ = dsca.mil | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[26. jún]]a 2017 pristáli na základni [[Letecká základňa Prešov|Prešov]] prvé dva z celkových deviatich objednaných viacúčelových vrtuľníkov UH-60M Black Hawk.<ref name=bhdosli17>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvé dva vrtuľníky Black Hawk sú už na Slovensku | url = http://www.mod.gov.sk/40052-sk/prve-dva-vrtulniky-black-hawk-su-uz-na-slovensku/ | dátum vydania = 2017-06-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-26 | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR| miesto = |jazyk = }}</ref> Ďalšie dva vrtuľníky boli dodané [[12. júl]]a 2018 a ďalšia dvojica [[26. august]]a 2019.<ref name="gov-do-vyzbroje-ozbrojenych-sil-pribudli">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Do výzbroje ozbrojených síl pribudli ďalšie dva vrtuľníky UH-60M Black Hawk | url = https://www.mod.gov.sk/42295-sk/do-vyzbroje-ozbrojenych-sil-pribudli-dalsie-dva-vrtulniky-uh-60m-black-hawk/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-07-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="mod.gov.sk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Na Sliači pristáli ďalšie dva nové vrtuľníky Black Hawk | url = https://www.mod.gov.sk/45309-sk/na-sliaci-pristali-dalsie-dva-nove-vrtulniky-black-hawk/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2019-08-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Zvyšné tri kusy boli dodané [[11. január]]a 2020.<ref name=dodavka2019>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vojaci majú dva nové vrtuľníky Black Hawk | url = https://www.facebook.com/spravy.rtvs/videos/1845798405680973/| dátum vydania = 2017-06-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-28 | vydavateľ = RTVS | miesto = |jazyk = }}</ref> Vrtuľníky sú už vyzbrojené guľometmi typu [[M240|M240H]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kováč | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Armádne vrtuľníky už budú môcť strieľať, no v boji by ešte neobstáli | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20916193/vrtulniky-black-hawk-potrebuju-milionove-investicie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-09-17 | dátum prístupu = 2018-09-18 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Grohmann | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Maďarsko kupuje vrtulníky H145M | url = http://www.armadninoviny.cz/madarsko-kupuje-vrtulniky-h145m.html | vydavateľ = armadninoviny.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vrtuľníky Black Hawk budú doplnené o guľomety, minister Gajdoš hovoril aj o Slovenských brancoch | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/vrtulniky-black-hawk-budu-doplnene-o-gulomety-minister-gajdos-hovoril-aj-o-slovenskych-brancoch/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2018-09-16 | dátum prístupu = 2018-12-20 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gajdoš prezradil plány ministerstva v súvislosti s viacúčelovými vrtuľníkmi typu Black Hawk | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/gajdos-prezradil-plany-ministerstva-v-suvislosti-s-viacucelovymi-vrtulnikmi-typu-black-hawk/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2018-12-30 | dátum prístupu = 2019-02-07 }}</ref> ''„Ak sme za šesť mesiacov v roku 2017 odlietali s prvými dvomi UH-60M Black Hawk približne 230 hodín. V roku 2018 sme so štyrmi vrtuľníkmi nalietali 826 hodín, teda 146 hodín nad ročný plán,“'' konštatoval veliteľ prešovského vrtuľníkového krídla plukovník Róbert Tóth na otázku, ako sa darí rozlietavať nové vrtuľníky.<ref name="mosr_obrana_5_2019">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = Obrana | odkaz na periodikum = | url = https://www.mosr.sk/data/disk/casopis/Obrana_05_2019.pdf | issn = 1336-1910 | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | miesto = Bratislava | dátum = | rok = | mesiac = | deň = | ročník = XXVII. | typ ročníka = ročník | číslo = 5 | typ čísla = číslo | strany = 14 – 15 | dátum prístupu = 2019-05-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190514102850/https://www.mosr.sk/data/disk/casopis/Obrana_05_2019.pdf | dátum archivácie = 2019-05-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vrtuľník vzdušných síl zasahoval pri požiari v Nízkych Tatrách | url = http://www.vvzs.mil.sk/85851/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-07-10 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V rámci grantu ERIP3 vo výške 50 miliónov USD Slovensko od vlády USA získa ďalšie dva nové vrtuľníky UH-60M, ktoré budú využívané pre potreby leteckej pátracej a záchrannej služby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mehta | meno = Aaron | autor = | odkaz na autora = | titul = Inside America’s multimillion-dollar plan to get allies off Russian equipment | url = https://www.defensenews.com/global/europe/2019/05/29/inside-americas-multimillion-dollar-plan-to-get-allies-off-russian-equipment/ | vydavateľ = defensenews.com | dátum vydania = 2019-05-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-22 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = European Recapitalization Incentive Program (ERIP) | url = https://www.state.gov/european-recapitalization-incentive-program-erip/ | vydavateľ = state.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-02 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2019 MSPO Preview: CEE Defense Modernization Initiatives | url = http://www.defense-aerospace.com/articles-view/feature/5/205473/mspo-preview%3A-defense-modernization-in-eastern-europe.html | vydavateľ = defense-aerospace.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Slovensko sa podľa oznámenia ministra obrany rozhodlo využiť ponuku vlády USA. Nové vrtuľníky budú dodané v roku [[2025]]. Celková cena kontraktu je 100 miliónov USD. == Obrana vzdušného priestoru == {{Hlavný článok|Quick Reaction Alert|NATO Integrated Air and Missile Defence System}} [[Súbor:122nd Fighter Wing pilot delivers Slovakia's first F-16s (8549602).jpg|thumb|right|[[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|F-16C Block 70]] Vzdušných síl OS SR na základni Malacky/Kuchyňa]] Obrana vlastného vzdušného priestoru je jednou z hlavných priorít Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Vstupom do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) v roku 2004 sa Slovensko zaviazalo, že bude prispievať do Systému integrovanej protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO (''NATO Integrated Air and Missile Defence System'', ''NATINAMDS''), ktorého podstatou je nepretržitá obrana národných vzdušných priestorov európskych členských štátov NATO a [[Turecko|Turecka]]. NATINAMDS je pod kontrolou [[Allied Air Command|Spojeneckého veliteľstva vzdušných síl]] (''Allied Air Command'', ''AIRCOM'') so sídlom na základni [[Letecká základňa Ramstein|Ramstein]] v Nemecku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = NATO Integrated Air and Missile Defence | url = http://www.nato.int/cps/en/natolive/topics_8206.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 09.02.2016 | dátum prístupu = 18.07.2017 | vydavateľ = NATO.int | miesto = Zvolen | jazyk = angličtina}}</ref> Za realizáciu a výkon obrany nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenska v systéme NATINAMDS zodpovedá veliteľ Vzdušných síl OS SR, ktorý má na starosti aj činnosť leteckej pátracej a záchrannej služby pri pátraní po posádkach a cestujúcich lietadiel, ktoré sa ocitli v stave núdze a od [[jún]]a 2011 aj poskytovanie leteckých navigačných služieb na letisku Sliač všetkým lietadlám bez rozdielu na štátnu a rezortnú príslušnosť. Týmito úlohami slovenské vzdušné sily od [[1. september|1. septembra]] 2022 dočasne poverili [[Vzdušné sily Poľskej republiky]] a [[Vzdušné sily Armády Českej republiky]], kým Slovensko získa nové stíhacie lietadlá F-16. Poľské vzdušné sily plnia tieto úlohy lietadlami F-16C primárne zo základne [[Letecká základňa Łask|Łask]]. České vzdušné sily pôsobia za týmto účelom so stíhačkami JAS 39C Gripen zo základne [[Letisko Čáslav|Čáslav]]. Od [[12. jún]]a [[2023]] sa k tejto iniciatíve oficiálne pripojili aj [[maďarské vzdušné sily]] s lietadlami JAS 39C Gripen EBS HU na základni [[Letecká základňa Kecskemét|Kecskemét]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ochrana slovenského neba sa stala spoločným vyšehradským projektom | url = https://www.mosr.sk/52950-sk/ochrana-slovenskeho-neba-sa-stala-spolocnym-vysehradskym-projektom/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2023-06-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Od [[2. september|2. septembra]] do [[22. december|22. decembra]] 2023 podporovala vzdušnú obranu Slovenska aj pohotovostná dvojica stíhačiek [[Eurofighter Typhoon|Eurofighter EF 2000GS]] [[Luftwaffe (Bundeswehr)|nemeckých vzdušných síl]] zo základne [[Letecká základňa Neuburg|Neuburg]] v [[Bavorsko|Bavorsku]]. Na tieto úlohy majú spojenci k dispozícii aj základňu Malacky/Kuchyňa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slowakei – Air Shielding | url = https://www.bundeswehr.de/de/organisation/luftwaffe/slowakei-air-shielding | vydavateľ = bundeswehr.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Na slovenské nebo budú dozerať aj nemecké stíhačky, do konca roka | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/679912-na-slovenske-nebo-budu-dozerat-aj-nemecke-stihacky-do-konca-roka/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-01 | dátum prístupu = 2023-09-01 }}</ref> Stíhačky sú schopné vzlietnuť v krátkom čase a zasiahnuť proti prípadnému narušiteľovi vzdušného priestoru, resp. pomôcť lietadlu v núdzi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ochrana vzdušného priestoru - systém NATINADS | url = https://www.mosr.sk/ochrana-vzdusneho-priestoru-system-natinamds/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-07 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Najčastejším dôvodom pohotovostných vzletov stíhačov QRA býva strata spojenia medzi pilotmi civilného lietadla a miestom riadenia letovej prevádzky. Od [[február]]a 2017 spolupracujú slovenské vzdušné sily s českými pri obrane vzdušného priestoru nad Slovenskom a Českom. V praxi to znamená, že pohotovostné lietadlá (QRA) môžu za účelom splnenia misie vstupovať do vzdušného priestoru susedného štátu. V prípade, že podozrivé lietadlo prelietava z územia jedného členského štátu do druhého, je nutná koordinácia lietadiel QRA takým spôsobom, aby bolo zabezpečené aj priame „odovzdanie a prevzatie“ tohto lietadla medzi jednotlivými skupinami lietadiel QRA vo vzduchu. Pokiaľ je v rámci NATINAMDS zistené vzdušné ohrozenie nevojenského charakteru (napr. civilné lietadlo, ktoré má byť zneužité ako nástroj teroristického útoku), použitie akýchkoľvek síl a prostriedkov proti tejto hrozbe nie je v právomoci velenia NATO. V takýchto situáciách dochádza k predaniu do národnej podriadenosti, čo znamená predanie velenia na poverenú národnú vládnu autoritu. Táto osoba má potom právomoc vydať rozkaz k zásahu na lietadlo označené ako [[Renegade]], čo je ohrozenie v čase mieru, a to najčastejšie civilným lietadlom, ktoré je predmetom protiprávneho činu. Stíhači QRA zasahujú samozrejme aj proti vojenským lietadlám, ktoré narušia alebo sa nebezpečne priblížia k vzdušnému priestoru niektorej z krajín NATO, pričom podobne ako u civilných lietadiel, nie vždy ide o úmyselné narušenie vzdušného priestoru, ale týmto spôsobom, môžu byť preverované aj schopnosti protivzdušnej obrany nejakej krajiny. == Štruktúra == [[File:Slovak Air Force - Organization 2026.png|thumb|right|600px|Štruktúra Vzdušné sily Slovenskej republiky 2025]] {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 600 | caption = '''Bojové jednotky:'''<br />[[Súbor:Fighter-jet-blue-icon.svg|15px]] 81. krídlo<br />[[Súbor:Helicopter-blue-icon.svg|15px]] 51. krídlo '''Jednotky bojovej podpory:'''<br />[[Súbor:Aiga departingflights inv.svg|15px]] 46. krídlo<br />[[Súbor:Red ff0000 pog.svg|8px]] 11. brigáda Vzdušných síl<br />[[Súbor:Yellow ffff00 pog.svg|8px]] 2. brigáda Vzdušných síl | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Letecká základňa Sliač|'''Sliač''']] | position = left | lat = 48.637778 | lon = 19.133889 | mark = Fighter-jet-blue-icon.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Letecká základňa Malacky|'''Malacky''']] | lat = 48.401944 | lon = 17.118333 | mark = Aiga departingflights inv.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Letecká základňa Prešov|'''Prešov''']] | lat = 49.026944 | lon = 21.310833 | mark = Helicopter-blue-icon.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Brigáda riadenia vzdušných operácií Zvolen|Zvolen]] | lat = 48.587368 | lon = 19.132007 | mark = Yellow ffff00 pog.svg | marksize = 8 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Protilietadlová raketová brigáda Nitra|Nitra]] | lat = 48.323735 | lon = 18.108630 | mark = Red ff0000 pog.svg | marksize = 8 }} }} * '''[[Veliteľstvo Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky|Veliteľstvo Vzdušných síl OS SR]]''', sídlo vo [[Zvolen]]e **'''[[46. krídlo Kuchyňa|46. krídlo]]''', základňa [[Letecká základňa Malacky|Malacky/Kuchyňa]] *** Detašovaná 1. taktická letka: 9× [[F-16|F-16C]], 1× [[F-16|F-16D]] *** Detašovaná 2. taktická letka: 1× [[Aero L-39 Albatros|L-39CM]], 1× [[Aero L-39 Albatros|L-39ZAM]] *** Dopravná letka: 2× [[Alenia C-27J Spartan|C-27J]], 1× [[Let L-410 Turbolet|L-410FG]], 1× [[Let L-410 Turbolet|L-410UVP-E14]], 4× [[Let L-410 Turbolet|L-410UVP-E20]]<ref name="flightglobal"/> *** Technická letka opráv a predpísaných prác (TLOPP) *** Letka riadenia letovej prevádzky *** Prápor zabezpečenia letovej prevádzky *** Letecká strelnica *** Obväzisko ** '''[[81. krídlo Sliač|81. krídlo]]''', základňa [[Letecká základňa Sliač|Sliač]]<ref name=doma>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = http://www.vvzs.mil.sk | titul = Konečne doma | url = http://www.vvzs.mil.sk/12177/konecne-doma.php?pg=1 | dátum vydania = 1.10.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 22.4.2011 | vydavateľ = Zmiešané krídlo Sliač | miesto = Sliač | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120111123211/http://www.vvzs.mil.sk/12177/konecne-doma.php?pg=1 | dátum archivácie = 2012-01-11 }}</ref> *** 1. taktická letka: 9× [[F-16|F-16C]], 1× [[F-16|F-16D]] *** 2. taktická letka: 3× [[Aero L-39 Albatros|L-39CM]], 1× [[Aero L-39 Albatros|L-39ZAM]]<ref name="flightglobal"/> *** Technická letka opráv a predpísaných prác (TLOPP) *** Letka riadenia letovej prevádzky *** Prápor zabezpečenia letovej prevádzky *** Prápor podpory *** Obväzisko ** '''[[51. krídlo Prešov|51. krídlo]]''', základňa [[Letecká základňa Prešov|Prešov]] *** 1. vrtuľníková letka: 9× [[Sikorsky UH-60 Black Hawk|UH-60M]]<ref name="flightglobal"/> *** 2. vrtuľníková letka: 1× [[Mil Mi-17|Mi-17M]], 1× [[Mil Mi-17|Mi-17LPZS]]<ref name="flightglobal"/> *** Technická letka opráv a predpísaných prác (TLOPP) *** Letka riadenia letovej prevádzky *** Prápor zabezpečenia letovej prevádzky *** Obväzisko ** '''[[11. brigáda Vzdušných síl Nitra|11. brigáda Vzdušných síl]]''', sídlo v [[Nitra|Nitre]] *** 1. protilietadlová raketová skupina: 1× batéria BARAK MX, 2× batéria MANTIS *** 2. protilietadlová raketová skupina: 3× batéria [[2K12 Kub|2K12M2 Kub-M2]] (SA-6 Gainful) *** Protilietadlový raketový oddiel Igla: 54× [[9K38 Igla|9K38 Igla-2]] (SA-18 Grouse) *** Technický oddiel Viničné *** Prápor logistiky *** Prevádzková jednotka Kolíňanský vrch *** Obväzisko ** '''[[2. brigáda Vzdušných síl Zvolen|2. brigáda Vzdušných síl]]''', sídlo vo [[Zvolen]]e *** Prápor rádiolokačného prieskumu: 6× [[EL/M-2084|EL/M-2084M-MMR]], 5× [[EL/M-2084|EL/M-2084 S-MMR/GBAD]], 6× [[EL/M-2138|EL/M-2138M MC]], 1× [[pasívny rádiolokátor Věra|VERA-NG]] *** Operačné centrum Zvolen *** Rota podpory velenia vzdušných síl *** Obväzisko == Lietadlový park == === Prevádzkované stroje === <hr> {| class="wikitable" ! width="240" style="text-align: left;" |Lietadlo ! style="text-align: left;" |Fotografia ! width="140" style="text-align: left;" |Krajina pôvodu ! width="230" style="text-align: left;" |Typ ! width="100" style="text-align: left;" |Verzie ! width="60" style="text-align: left;" |V službe ! style="text-align: left;" |Poznámky |- ! colspan="7" style="align: center; background: #E6E6E6;" | [[Stíhacie lietadlo|Stíhacie lietadlá]] |- | [[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|Lockheed Martin F-16 Fighting Falcon]] | [[Súbor:122nd Fighter Wing pilot delivers Slovakia's first F-16s (8549570).jpg|150px]] | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty|USA]] | viacúčelové stíhacie lietadlo<hr>cvičné/stíhacie lietadlo | F-16C Block 70<hr>F-16D Block 70 | 12<ref>{{Citácia | titul = Na Slovensko priletia ďalšie tri stíhačky F-16 | druh nosiča = online | periodikum = Future Army | miesto = Bratislava | vydavateľ = Headlines s.r.o. | dátum vydania = 2025-12-17 | dátum prístupu = 2025-12-18 | url = https://www.futurearmy.sk/2025/12/17/na-slovensko-priletia-dalsie-tri-stihacky-f-16/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20251217235246/https://www.futurearmy.sk/2025/12/17/na-slovensko-priletia-dalsie-tri-stihacky-f-16/ | dátum archivácie = 2025-12-18 }}</ref><hr>2 | Prvé dve vyrobené F-16C #1001 a F-16D #1101 boli oficiálne odovzdané Slovensku 10. januára 2024 a poslúžili pre výcvik slovenských technikov v závode Lockheed Martin SC. F-16D #1102 priletela 13. júna 2024 do Tucsonu ku 162nd Wing na základňu Morris ANGB, kde slúži pre výcvik slovenských pilotov. Prvé doručenie na Slovensko zahŕňalo dve F-16C #1002 a #1003, ktoré pristáli 22. júla 2024 na LZ Malacky.<ref name="mosr-slovensko-si-v-usa-oficialne-prevzalo"/> Druhé doručenie zahŕňalo jednu F-16C #1004, ktorá pristála 12. decembra 2024 na LZ Malacky. Tretie doručenie zahŕňalo dve F-16C #1005 a #1007, ktoré pristáli 2. apríla 2025. Štvrté doručenie zahŕňalo jednu F-16C #1009 a jednu F-16D #1101, ktoré pristáli 2. októbra 2025. Piate doručenie zahŕňalo tri F-16C #1010, #1011 a #1012, ktoré pristáli 30. decembra 2025. Dve F-16C #1006 a #1008 prileteli v máji 2025 do Tucsonu ku 162nd Wing, na základňu Morris ANGB, kde slúžia pre výcvik slovenských pilotov. |- ! colspan="7" style="align: center; background: #E6E6E6;" | [[Bojové lietadlo|Bojové a cvičné lietadlá]] |- | [[Aero L-39 Albatros]] | [[Súbor:Aero L-39CM Albatros, Slovakia - Air Force AN2279352.jpg|150px]] | {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]] | cvičné prúdové lietadlo<hr>cvičné prúdové/ľahké bojové lietadlo | L-39CM<hr>L-39ZAM | 1<hr>1<ref name="flightglobal" /> | Lietadlá boli vyrobené v rokoch 1972 až 1989. Ďalšie kusy sú odstavené. Ostatným z nich končí v roku 2027 technická životnosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/uvlni/ZS_SKS2016001_web.pdf | vydavateľ = telecom.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170909012702/http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/uvlni/ZS_SKS2016001_web.pdf | dátum archivácie = 2017-09-09 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.leonardocompany.com/documents/63265270/66626649/WEB_Brochure_M_345_.pdf?download_file | vydavateľ = leonardocompany.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vzdušné sily OS SR sa zaujímajú o 6 kusov nových [[Pilatus PC-21]], ako náhradu za lietadlá L-39 Albatros.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vlková | meno = Jitka | autor = | odkaz na autora = | titul = Šéf Aera Vodochody vede firmu novou cestou. Začne opět vyrábět letadla | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://ekonomika.idnes.cz/aero-vodochody-giuseppe-giordo-reditel-tryskace-letouny-vyroba-p8b-/ekonomika.aspx?c=A180413_204928_ekonomika_pmk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2018-04-15 | dátum prístupu = 2018-04-16 }}</ref> |- ! colspan="7" style="align: center; background: #E6E6E6;" | [[Prieskumné lietadlo|Prieskumné lietadlá]] |- | [[Let L-410 Turbolet]] | [[Súbor:L-410FG Turbolet of the Slovak Air Force.jpg|150px]] | {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]] | [[fotogrametria|fotogrametrické lietadlo]] | L-410FG | 1<ref name="flightglobal" /> | Používa sa na fotografické mapovanie. |- ! colspan="7" style="align: center; background: #E6E6E6;" | [[Dopravné lietadlo|Dopravné lietadlá]] |- | [[Alenia C-27J Spartan|Leonardo C-27J Spartan]] | [[Súbor:SIAF Kuchyňa 2021 (cropped).jpg|150px]] | {{minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] | taktické dopravné lietadlo | C-27J | 2<ref name="flightglobal" /> | Prvé lietadlo C-27J Spartan bolo dodané 24. októbra 2017 a druhé 9. apríla 2018.<ref name="mosr-prve-z-dvoch-lietadiel-spartan-je-uz" /><ref name="teraz-v-letke-vzdusnych-sil-ozbrojenych-sil" /> |- | [[Let L-410 Turbolet]] | [[Súbor:L-410UVP Slovak Air Force.JPG|150px]] | {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]]<br />{{minivlajka|Česko}} [[Česko]] | viacúčelové dopravné lietadlo | L-410UVP-E14<hr>L-410UVP-E20 | 1<ref name="flightglobal" /><hr>4<ref name="flightglobal" /> | Používa sa na dopravu ľahkého nákladu, výcvik parašutistov a dopravu VIP. |- ! colspan="7" style="align: center; background: #E6E6E6;" | [[Helikoptéra|Vrtuľníky]] |- | [[Mil Mi-17]] | [[Súbor:Mil Mi-17, Slovakia - Air Force AN2224387.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | dopravný vrtuľník<hr>záchranný vrtuľník | Mi-17M<hr>Mi-17LPZS | 1<hr>1<ref name="flightglobal" /> | Vrtuľníky boli vyrobené v rokoch 1987 a 1989. Niektoré sú v úprave Search and Rescue (SAR) – LPZS (Letecká pátracia a záchranná služba).<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|autor=SITA|titul=Kúpime deväť vrtuľníkov Black Hawk. Cena je vynikajúca, hovorí Glváč|url=http://www.sme.sk/c/7779200/kupime-devat-vrtulnikov-black-hawk-cena-je-vynikajuca-hovori-glvac.html|dátum vydania=29.04.2015|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=19.08.2015|vydavateľ=Petit Press|miesto=|jazyk=}}</ref><ref name=":1">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Slovensko kúpi americké vrtuľníky Black Hawk za 261 miliónov dolárov | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/353558-slovensko-kupi-americke-vrtulniky-black-hawk-za-261-milionov-eur/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2015-04-29 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref><ref name=":2">{{Citácia periodika | priezvisko = Petrovič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Armádu čaká výmena vrtuľníkov. Porovnali sme končiaceho Hrocha s Čiernym jastrabom | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/275120/armadu-caka-vymena-vrtulnikov-porovnali-sme-konciaceho-hrocha-s-ciernym-jastrabom/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2015-05-04 | dátum prístupu = 2017-10-23 }}</ref> |- | [[Sikorsky UH-60 Black Hawk]] | [[Súbor:Slovenský UH-60M 7449.jpg|150px]] | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty|USA]] | viacúčelový vrtuľník | UH-60M | 9<ref name="flightglobal" /> | Prvé dva vrtuľníky boli dodané 26. júna 2017.<ref name="bhdosli17" /> Do služby u 1. vrtuľníkovej letky v Prešove boli prvé dva kusy odovzdané 3. augusta 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Ministerstvo obrany Slovenskej republiky | titul = Minister Gajdoš odovzdal vzdušným silám prvé dva vrtuľníky Black Hawk | url = http://www.mod.gov.sk/40252-sk/minister-gajdos-odovzdal-vzdusnym-silam-prve-dva-vrtulniky-black-hawk/ | dátum vydania = 03.08.2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.08.2017 | vydavateľ = MO SR | miesto = | jazyk = }}</ref> Ďalšie dva vrtuľníky boli dodané 12. júla 2018 a do služby odovzdané 20. júla 2018.<ref name="gov-do-vyzbroje-ozbrojenych-sil-pribudli" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minister Gajdoš odovzdal vojakom ďalšie dva vrtuľníky Black Hawk, využívať ich budú aj na pomoc v krízových situáciách | url = https://www.mod.gov.sk/42339-sk/minister-gajdos-odovzdal-vojakom-dalsie-dva-vrtulniky-black-hawk-vyuzivat-ich-budu-aj-na-pomoc-v-krizovych-situaciach/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Ďalšie dva kusy boli dodané a odovzdané do služby 26. augusta 2019.<ref name="mod.gov.sk" /> Posledné tri kusy boli dodané 11. januára 2020.<ref name="hnonline-vrtulniky-black-hawk-pridu-na">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vrtuľníky Black Hawk prídu na Slovensko neskôr, potvrdil minister Gajdoš | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/2057404-vrtulniky-black-hawk-pridu-na-slovensko-neskor-potvrdil-minister-gajdos | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-12 | dátum prístupu = 2020-01-14 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Vrtuľníky Black Hawk pristanú ešte v tomto roku, rezort obrany ich plánuje dodatočne vyzbrojiť | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/519489-vrtulniky-black-hawk-pristanu-este-v-tomto-roku-rezort-obrany-ich-planuje-dodatocne-vyzbrojit/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-07-17 | dátum prístupu = 2019-07-24 }}</ref> |} === Objednané stroje === {| class="wikitable" ! width="240" style="text-align: left;"|Lietadlo ! style="text-align: left;"|Fotografia ! width="105" style="text-align: left;"|Krajina pôvodu ! width="175" style="text-align: left;"|Typ ! width="100" style="text-align: left;"|Verzie ! width="130" style="text-align: left;"|Počet objednaných ! style="text-align: left;"|Poznámky |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Stíhacie lietadlo|Stíhacie lietadlá]] |- | [[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|Lockheed Martin F-16 Fighting Falcon]] | [[Súbor:122nd Fighter Wing pilot delivers Slovakia's first F-16s (8549570).jpg|150px]] | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty|USA]] | viacúčelové stíhacie lietadlo<hr>cvičné/stíhacie lietadlo | F-16C Block 70<hr>F-16D Block 70 | 12<hr>2 | Prvé dve F-16C prileteli na LZ Malacky-Kuchyňa dňa 22. júla 2024.<ref>https://www.lockheedmartin.com/en-us/news/features/2024/SlovakianF16Arrival.html</ref>Tretia F-16C priletela 12. decembra 2024. Štvrtá a piata F-16C priletela 2. apríla 2025. Šiesta a siedma F-16C/D priletela 2. októbra 2025. Dňa 30. decembra 2025 prileteli tri ďalšie F-16C. Ďalšie štyri kusy F-16C/D slúžia v Tucsone na Morris ANGB u 162nd Wing, pre potreby výcviku slovenských pilotov. Zo základne v Tucsone priletia na Slovensko až v septembri 2027, keď bude dokončená rekonštrukcia LZ Sliač.<ref name="leteckymagazin-vlada-schvalila-nakup-f-16"/><ref name="armadninoviny-udalosti"/> |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Helikoptéra|Vrtuľníky]] |- | [[Sikorsky UH-60 Black Hawk|Sikorsky UH-60M Black Hawk]] | [[Súbor:Slovenský UH-60M 7449.jpg|150px]] | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty|USA]] | viacúčelový CSAR vrtuľník | UH-60M, UH-60L | 2+12 | Dodávka dvoch nových vrtuľníkov typu UH-60M sa uskutoční v prvom polroku 2026. Budú používané špeciálnymi jednotkami na bojové pátracie a záchranné operácie (CSAR). Vrtuľníky typu UH-60L budú zgenerálkované firmou Israel Aerospace Industries. |} === Vyradené lietadlá Vzdušných síl SR === {| class="wikitable" ! style="text-align: left;"|Lietadlo ! style="text-align: left;"|Fotografia ! style="text-align: left;"|Krajina pôvodu ! style="text-align: left;"|Typ ! style="text-align: left;"|Verzie ! style="text-align: left;"|Počet získaných kusov ! style="text-align: left;"|Obdobie služby |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Stíhacie lietadlo|Stíhacie lietadlá]] |- | [[Mikojan-Gurevič MiG-21]] | [[Súbor:MiG-21 (12891131583).jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | stíhacie lietadlo<hr>prieskumné lietadlo<hr>cvičné/stíhacie lietadlo | MiG-21MA<hr>MiG-21MF<hr>MiG-21R<hr>MiG-21UM<hr>MiG-21US | 13<hr>36<hr>8<hr>11<hr>2 | 1993 – 2003 |- | [[Mikojan-Gurevič MiG-29]] | [[Súbor:Slovak Air Force MiG-29AS.JPG|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]<br />{{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] | stíhacie lietadlo<hr>cvičné/stíhacie lietadlo | MiG-29A<hr>MiG-29UB | 21<hr>3 | 1993 – 2022 |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Bojové lietadlo|Bojové lietadlá]] |- | [[Suchoj Su-17 (Su-20, Su-22)|Suchoj Su-22]] | [[Súbor:Su-22M4 Slovakia (21986303628).jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | stíhací bombardér<hr>cvičné/bojové lietadlo | Su-22M4<hr>Su-22UM-3K | 18<hr>3 | 1993 – 2002 |- | [[Suchoj Su-25]] | [[Súbor:Su-25 Slovakia (21553040383).jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | lietadlo priamej podpory pozemných vojsk<hr>cvičné/bojové lietadlo | Su-25K<hr>Su-25UBK | 12<hr>1 | 1993 – 2002 |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Dopravné lietadlo|Dopravné lietadlá]] |- | [[Antonov An-12]] | [[Súbor:An-12 Slovakia (23377218494).jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | taktické dopravné lietadlo | An-12BP | 1 | 1993 – 1999 |- | [[Antonov An-24]] | [[Súbor:Antonov An-24B, Slovakia - Air Force JP6766148.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | taktické dopravné lietadlo | An-24V | 2 | 1993 – 2006 |- | [[Antonov An-26]] | [[Súbor:Slovak Air Force Antonov An-26 Bidini-1.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | taktické dopravné lietadlo | An-26B-100 | 2 | 1993 – 2016 |- | [[Jakovlev Jak-40]] | [[Súbor:Slovak Air Force Yakovlev Yak-40 Lebeda-1.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | dopravné lietadlo (pre cestujúcich) | Jak-40 | 1 | 1993 – 1999 |- | [[Tupolev Tu-154]] | [[Súbor:122ai - Slovak Republic Tupolev 154M, OM-BYR@ZRH,28.01.2001 - Flickr - Aero Icarus.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | dopravné lietadlo (VIP) | Tu-154B-2 | 1 | 1993 – 1995 |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Cvičné lietadlo|Cvičné lietadlá]] |- | [[Aero L-29 Delfín]] | [[Súbor:L-29 Sovakia (22211294871).jpg|150px]] | {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]] | cvičné prúdové lietadlo | L-29 | 16 | 1993 – 2003 |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Helikoptéra|Vrtuľníky]] |- | [[Mil Mi-2]] | [[Súbor:Mi-2 Slovakia (22589902916).jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]<br />{{minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]] | ľahký cvičný vrtuľník | Mi-2 | 17 | 1993 – 2013 |- | [[Mil Mi-8]] | [[Súbor:Slovak Air Force Mil Mi-8P Potters-1.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | vrtuľník pre rádioelektronický boj<hr>dopravný vrtuľník | Mi-8PPA<hr>Mi-8PS<hr>Mi-8T | 1<hr>2<hr>6 | 1993 – 2011 |- | [[Mil Mi-24]] | [[Súbor:Slovak Air Force Mil Mi-24D Kral-1.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | bojový/dopravný vrtuľník<hr>cvičný/bojový/dopravný vrtuľník | Mi-24D<hr>Mi-24V<hr>Mi-24DU | 8<hr>10<hr>1 | 1993 – 2011 |} == Pozemná protivzdušná obrana == {{Hlavný článok|11. brigáda Vzdušných síl Nitra}} Úlohou zabezpečenia protivzdušnej obrany (PVO) bojových jednotiek, vzdušného priestoru Slovenskej republiky a objektov štátneho významu je poverená [[11. brigáda Vzdušných síl Nitra|11. brigáda Vzdušných síl]] sídliaca v [[Nitra|Nitre]].<ref>https://www.haaretz.com/israel-news/security-aviation/2024-09-03/ty-article/.premium/wary-of-russia-slovakia-buys-advanced-air-defense-systems-from-israel/00000191-b894-dd1b-a7db-bfde84380000&#x3C{{Nedostupný zdroj|date=máj 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name=":4" /> {| class="wikitable" ! width="65" style="text-align: left;"|Systém ! style="text-align: left;"|Fotografia ! width="105" style="text-align: left;"|Krajina pôvodu ! width="345" style="text-align: left;"|Typ ! width="110" style="text-align: left;"|Verzie ! width="60" style="text-align: left;"|V službe ! style="text-align: left;"|Poznámky |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | Protilietadlové systémy |- | [[2K12 Kub]] | [[Súbor:Slovak 2K12M2 Kub-M2 at SIAF 2017.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | protilietadlový raketový komplet stredného dosahu | 2K12M2 Kub-M2 | 3 batérie | Dodané v roku 1980. Maximálna diaľka ničenia cieľa je do {{km|24|m}} a maximálna výška do {{km|7|m}}. Jedna batéria má 12 rakiet typu 2K12M3E. NATO designácia (SA-6 Gainful).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = AGLO solutions (www.aglo.sk) | odkaz na autora = | titul = M. Glváč: Ostré bojové streľby sú pre vojakov najlepšou príležitosťou vyskúšať si to, čo doma cvičia | url = http://www.vvzs.mil.sk/35257/?pg=1 | vydavateľ = vvzs.mil.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141224150221/http://www.vvzs.mil.sk/35257/?pg=1 | dátum archivácie = 2014-12-24 }}</ref> Technická životnosť končí v roku 2027. Tri batérie SA-6 budú nahradené šiestimi izraelskými batériami typu BARAK-MX od roku 2026. |- | [[MANTIS]] | [[Súbor:GAF MANTIS NBS C-RAM Fassberg 2019.jpg|150px]] | {{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] | systém protivzdušnej obrany s veľmi krátkym dosahom | MANTIS | 2 batérie | Dodané 24. októbra 2023. Slovensko dostalo dve batérie od Nemecka za pomoc Ukrajine. Každá batéria pozostáva zo šiestich plne automatických kanónov kalibru 30 mm a jedného radaru.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Slovensko si prevzalo systém protivzdušnej obrany Mantis | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/slovensko-si-prevzalo-system-protivzdu/749792-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-24 | dátum prístupu = 2024-04-14 }}</ref> |- | [[Igla (prenosný protilietadlový komplet)|9K38 Igla]] | [[Súbor:Slovakian MANPADS during a training exercise, 2012, Nitra, Slovakia -01.jpg|150px]] | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | protilietadlový raketový komplet veľmi krátkeho dosahu | 9K38 Igla-2 | 54 kusov | Prenosný protilietadlový raketový komplet (MANPADS). NATO designácia (SA-18 Grouse). Technická životnosť končí v roku 2025. |} Vyradený systém PVO typu [[9K35 Strela-10|Strela-10M3]] (SA-13) bol odpredaný v roku 2018 za sumu 2 240 880 eur a neskôr predaný do [[Arménsko|Arménska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kúpna zmluva na odpredaj prebytočného hnuteľného majetku štátu - vojenský materiál, munícia | url = https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=3750420&l=sk | vydavateľ = crz.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[apríl]]i 2022 Slovensko darovalo Ukrajine svoju jedinú batériu protilietadlového raketového systému [[S-300]] na obranu pred [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskou inváziou]] na základe žiadosti Ukrajiny o pomoc pri výkone sebaobrany v zmysle článku 51 Charty [[Organizácia Spojených národov|OSN]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Brezáni | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Pomoc zo Slovenska | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/103323/dnes-treba-vediet | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-08 | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> Odvtedy sa na zabezpečení pozemnej protivzdušnej obrany Slovenska striedajú spojenci z NATO, kým Vzdušné sily OS SR získajú nový vlastný systém protivzdušnej obrany. Po odchode S-300 chránili slovenský vzdušný priestor štyri batérie systému [[MIM-104 Patriot]] – dve z Nemecka, jedna z [[Holandsko|Holandska]] rozmiestnené na leteckej základni Sliač a jedna z USA na základni Malacky/Kuchyňa. Od [[marec|marca]] 2023 do [[apríl]]a 2024 Patrioty nahradil systém [[SAMP/T]] z Talianska, ktorý bol dislokovaný v Malackách-Kuchyni.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Taliansky systém protivzdušnej obrany končí na Slovensku o pár dní. Ministerstvo náhradu nedohodlo | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/705561-taliansky-system-protivzdusnej-obrany-konci-na-slovensku-o-tyzden-ministerstvo-obrany-nahradu-nedohodlo-nebo-je-dostatocne-straz/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-04-08 | dátum prístupu = 2024-04-13 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS | odkaz na autora = | titul = Slovenské nebo už nestráži protivzdušná obrana. V hre je kúpa techniky z Izraela | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/04/slovenske-nebo-uz-nestrazi-protivzdusna-obrana-v-hre-je-kupa-techniky-z-izraela/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-04-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V roku 2023 Slovensko darovalo Ukrajine aj dve odpaľovacie zariadenia systému Kub s príslušnými náhradnými dielmi a skladom náhradných dielov, jednu radarovú stanicu Kub, 52 protilietadlových rakiet 3M9ME a 148 rakiet 3M9M3E.<ref name="rtvs-vlada-rozhodla-slovensko-daruje"/> == Rádiotechnické vojsko == {{Hlavný článok|2. brigáda Vzdušných síl Zvolen}} Rádiotechnické vojsko zabezpečuje nepretržité rádiolokačné pokrytie vzdušného priestoru do výšky 30 km. Túto úlohu zabezpečuje [[2. brigáda Vzdušných síl Zvolen|2. brigáda Vzdušných síl]] s veliteľstvom vo [[Zvolen]]e, ktorému je podriadený prápor rádiolokačného prieskumu monitorujúci celé územie Slovenskej republiky. Výstupy z vojenských i civilných rádiolokátorov a vojenských pasívnych sledovacích systémov [[pasívny rádiolokátor Věra|VERA-NG]] sú spracovávané vo Zvolene v Operačnom centre (OPCEN) a výsledné informácie o vzdušnej situácii sú posielané na nadradené stupne velenia vrátane aliančného systému NATINAMDS. Dňa [[13. január]]a 2021 vláda súhlasila s návrhom rezortu obrany na obstaranie 17 kusov 3D rádiolokátorov formou vláda-vláda z [[Izrael]]a. Ide o najvýhodnejšiu komplexnú ponuku za obstarávaciu cenu 123 500 000 eur bez DPH, ktorá v plnom rozsahu vyhovuje technickým a operačným požiadavkám Ozbrojených síl SR. Nová technika nahradí 24 radarov, ktoré sú už po technickej životnosti.<ref name=":3">https://www.iai.co.il/17-iai-radar-systems-will-deliver-to-slovak-ministry-of-defense</ref> Zmluva medzi Slovenskom a Izraelom bola podpísaná [[25. marec|25. marca]] 2021. Nové radary budú dodávané postupne v rokoch 2026 až 2027.<ref>Slovensko podpísalo s Izraelom zmluvu na nové 3D rádiolokátory pre Ozbrojené sily SR, finálny kontrakt znamená úsporu 11,7 milióna eur a garantuje zapojenie slovenského obranného priemyslu :: Ministerstvo obrany SR (mosr.sk)</ref> {| class="wikitable" ! width="70" style="text-align: left;"|Radar ! style="text-align: left;"|Fotografia ! width="140" style="text-align: left;"|Krajina pôvodu ! width="295" style="text-align: left;"|Typ ! width="165" style="text-align: left;"|Verzie ! width="60" style="text-align: left;"|V službe ! style="text-align: left;"|Poznámky |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Radar|Rádiolokátory]] |- | [[EL/M-2084]] | [[Súbor:Iron Dome radar.jpg|150px]] | {{minivlajka|Izrael}} [[Izrael]] | mobilný 3D rádiolokátor stredného dosahu | EL/M-2084M-MMR | 1/6 | Dosah radaru je do 400 km. Používa sa na radarový prieskum vzdušného priestoru a navádzanie protivzdušných prostriedkov k iným vzdušným objektom a riadenie letovej prevádzky. |- | [[EL/M-2084]] | [[Súbor:Iron Dome radar.jpg|150px]] | {{minivlajka|Izrael}} [[Izrael]] | mobilný 3D rádiolokátor krátkeho dosahu | EL/M-2084 S-MMR/GBAD | 1/5 | Dosah radaru je od 1 do 150 km. Určený na vzdušný prieskum a navádzanie protivzdušných prostriedkov a riadenie letovej prevádzky. |- | [[EL/M-2138]] | | {{minivlajka|Izrael}} [[Izrael]] | mobilný 3D rádiolokátor veľmi krátkeho dosahu | EL/M-2138M MC | 0/6 | Dosah radaru je od 1 do 50 km. Určený na obranu pozemných jednotiek pred blízkymi vzdušnými prostriedkami nepriateľa. |- | [[pasívny rádiolokátor Věra|VERA-NG]] | [[Súbor:ILA Berlin 2012 PD 042.JPG|80px|center]] | {{minivlajka|Česko}} [[Česko]] | pasívny sledovací systém | VERA-NG | 1 | Pasívny sledovací systém, ktorý funguje na princípe prijímania a spracovania signálov. Senzor nie je zamerateľný. Presnosť systému je lepšia ako v prípade mikrovlného prehľadového radaru. Komplet rádiotechnického prieskumu bol zakúpený a dodaný v roku 2023 za sumu 21,95 miliónov € bez DPH. |} == Hodnosti == === Dôstojníci === {| style="border:1px solid #8888aa; background-color:#f7f8ff; padding:5px; font-size:95%; margin: 0px 12px 12px 0px;" |- style="text-align:center;" bgcolor="#dadada" !colspan=4 bgcolor="#dadada"| Nižší !!colspan=4 bgcolor="#dadada"| Vyšší |- style="text-align:center;" |rowspan=3| {{flagicon|Slovakia}}<br />'''VzS OS SR''' |- style="text-align:center;" |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-01a.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-01b.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-02.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-03.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-04.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-05.svg|60px]] | |- style="text-align:center;" ! [[poručík]] !! [[nadporučík]] !! [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kapitán]] ! [[major]] !! [[podplukovník]] !! [[plukovník]] !! [[Plukovník generálneho štábu|plukovník]]<br />[[Plukovník generálneho štábu|generálneho štábu]] |- bgcolor="#dadada" style="text-align:center;" |[[Súbor:NATO flag.svg|25px|center]] !colspan=2 |OF-1 !! OF-2 !! OF-3 !! OF-4 !!colspan=2| OF-5 |} === Generáli === {| style="border:1px solid #8888aa; background-color:#f7f8ff; padding:5px; font-size:95%; margin: 0px 12px 12px 0px;" |- style="text-align:center;" bgcolor="#dadada" !colspan=6 "|Generáli |- style="text-align:center;" |rowspan=2| {{flagicon|Slovakia}}<br />'''VzS OS SR''' |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-06.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-07.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-08.svg|60px]] |[[Súbor:SVK-Air Force-OF-09.svg|60px]] |- style="text-align:center;" ![[brigádny generál]] !! [[generálmajor]] !! [[generálporučík]] !! [[generál]] |- bgcolor="#dadada" style="text-align:center;" |[[Súbor:NATO flag.svg|25px|border|center]] ! OF-6 !! OF-7 !! OF-8 !! OF-9 |} == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Letecké nešťastie slovenského An-24]] * [[Slovenské vzdušné zbrane]] * [[Letecký útvar Ministerstva vnútra Slovenskej republiky]] * [[Česko-slovenské vojenské letectvo]] * [[Kombinovaná letka (Slovenské povstalecké letectvo)|Kombinovaná letka]] * [[Vzdušné sily Armády Českej republiky]] * [[Zoznam lietadiel Vzdušných síl Slovenskej republiky]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Air force of Slovakia}} == Externé odkazy == * [https://vvzs.mil.sk/ Oficiálna stránka] * [http://forum.valka.cz/viewtopic.php/t/91146 Prehľad rozdelenia vojenských lietadiel po rozpade ČSFR] * [http://forum.valka.cz/viewtopic.php/t/88662 Prehľad lietadiel používaných v Ozbrojených silách SR (ASR)] {{Portál|Letectvo|Letecký|Slovensko|Slovenský}} {{Ozbrojené sily Slovenskej republiky}} [[Kategória:Vzdušné sily Slovenskej republiky| ]] [[Kategória:Vojenské letectvo podľa štátu|Slovensko]] o6tb5cip9eamstssntmefrefohvpf9d Kategória:Osobnosti z Bratislavy 14 213685 8203645 6450755 2026-04-26T09:21:44Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Osobnosti z Bratislavského kraja]] pomocou použitia HotCat 8203645 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Bratislava]] [[Kategória:Slovenské osobnosti podľa mesta|Bratislava]] [[Kategória:Slovenské osobnosti podľa okresu|Bratislava I-V]] [[Kategória:Osobnosti z hlavných miest|Bratislava]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavského kraja|Bratislavy]] 4otyewpoe60fsj32rufdxh8f3fld7t9 Česká vysočina 0 224985 8203653 7952096 2026-04-26T09:53:20Z ~2026-25410-37 293071 Sněžka má 1603 8203653 wikitext text/x-wiki {{Geobox| Range <!-- *** Name section *** --> | name = Česká vysočina | native_name = | other_name = | category = Pohorie <!-- *** Image *** --> | image = Hutniczy Grzbiet10.JPG | image_size = | image_caption = Skalné útvary na Hutniczy Grzbiet <!-- *** Country etc. *** --> | country = [[Česko]], [[Nemecko]],<br>[[Poľsko]], [[Rakúsko]] | country1 = | state = | state1 = | region = | region1 = | district = | district1 = | city = | city1 = <!-- *** Orography *** --> | parent = | unit1 = | border = | border1 = | geology = | geology1 = | period = | period1 = | orogeny = [[Hercýnske vrásnenie]] | orogeny1 = <!-- *** Geography *** --> | area = | length = | length_orientation = | length_round = | width = | width_orientation = | width_round = | highest = [[Sněžka]] | highest location = | highest_country = | highest_state = | highest_region = | highest_district = | highest_elevation = 1603 | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_WE = | lowest = | lowest_location = | lowest_country = | lowest_state = | lowest_region = | lowest_district = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_WE = | woods = <!-- *** Free fields *** --> | free_name = | free_value = <!-- *** Map section *** --> | map = | map_size = | map_caption = | map_first = }} '''Česká vysočina''' (v geomorfológii) alebo '''Český masív''' (v geológii) je [[Provincia (geomorfológia)|geomorfologická provincia]], zaberajúca väčšiu časť [[Česko|Česka]] a siahajúca tiež do [[Nemecko|Nemecka]], [[Rakúsko|Rakúska]] a [[Poľsko|Poľska]]. Je to geologicky stará oblasť, tvorená prvohornými pohoriami, ktoré boli vystavené dlhodobej [[erózia|erózii]]. Ich najvyššie časti dnes tvoria prirodzené hranice Česka. == Geografické vymedzenie == Na severe spadá Česká vysočina do [[Stredoeurópska nížina|Stredoeurópskej nížiny]], na východe ju [[Moravské úvaly]] oddeľujú od [[Západné Karpaty|Západných Karpát]]. Na juhu je zhruba ohraničená [[Dunaj]]om, i keď v k nej v [[Rakúsko|Rakúsku]] geologicky patria i niektoré výbežky na pravom brehu Dunaja - tzv. [[Žulovo-rulová vysočina]]. V [[Nemecko|Nemecku]] siahajú jeho horské celky až k [[sasko]]-[[Bavorsko|bavorským]] hraniciam a do [[Durínsko|Durínska]]. == Geológia == {{Hlavný článok|Geológia Českého masívu}} Niektoré časti Českej vysočiny sú staré 350 až 500 miliónov rokov. Blízko [[Zwettl]]u dosahuje vek až 800 miliónov rokov. Česká vysočina vznikala v prvohorách v priebehu [[kaledónske vrásnenie|kaledónskeho]] a neskoršieho [[hercýnske vrásnenie|hercýnskeho vrásnenia]], kedy sa najprv v [[silúr]]e zrazili pevninské bloky [[Laurentia (kontinent)|Laurentie]] a [[Baltika|Baltiky]], čím vytvorili tzv. [[Laurázia|Lauráziu]], ktorá sa neskôr v [[karbón (geochronologická jednotka)|karbóne]] zrazila s [[Gondwana|Gondwanou]], čím vznikol superkontinent [[Pangea]]. Vytvoril sa mimoriadne dlhý reťazec hôr, od [[Apalačské vrchy|Apalačských hôr]] cez dnešné [[Španielsko]], [[Bretaň]], [[Francúzsko|francúzsky]] [[Centrálny masív]] a stredné [[Nemecko]] až do [[Česko|Česka]]. Vyklenuté horstvo bolo stovky miliónov rokov vystavené erózií.Toto horské pásmo bolo v [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriede]] rozdelené novovzniknutým [[Atlantický oceán|Atlantikom]]. V priebehu druhohôr v horstve došlo k rozsiahlej erózii, bolo zaplavené morom. Z tohto obdobia sa zachovali v oblasti [[Labe]] vrstvy [[pieskovec|pieskovcov]], [[ílovec|ílovcov]] a typických kremitých [[slieň]]ovcov tzv. [[opuka|opúk]]. Tieto horniny dnes vypĺňajú [[Česká kriedová panva|českú kriedovú panvu]]. Následné [[alpínske vrásnenie]], pri ktorom sa na Český masív z východu nasunuli [[Západné Karpaty]] a z juhu [[Východné Alpy]], spôsobilo rozlámanie na rad menších krýh, z ktorých boli niektoré vyzdvihnuté - vznikli [[Krušné hory]], [[Krkonoše]] a [[Šumava]]. Tomuto prejavu vzdialenej orogenézy sa tiež hovorí [[germanotypná tektonika]]. Na východe tiež došlo dôsledkom tlaku Západných Karpát k ohybu, čím vznikla takzvaná [[čelná karpatská predhlbeň]] a rad ďalších [[sedimentačná panva|paniev]], ktoré vyplnili [[jazero|jazerá]] a [[močiar]]e. Tu vznikalo v priebehu treťohôr [[uhlie]]. Počas ľadových dôb v [[štvrtohory|štvrtohorách]] zo severu do Krkonôš a [[Jeseníky|Jeseníkov]] zasahoval [[kontinentálny ľadovec]], ktorý výrazne zarovnal ich reliéf. Z oblasti Škandinávie doniesol tiež obrovské tzv. [[Erratikum|bludné balvany]]. == Referencie == *Vališ, J. a kolektív, 1991: ''Prírodopis 8'', Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, s. 122 - 126 *Prociková, A. a kolektív, 1992: ''Školský lexikón''. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, s. 58 === Ďalšie zdroje === {{Preklad|cs}} [[Kategória:Česká vysočina| ]] [[Kategória:Pohoria v Česku]] [[Kategória:Geomorfologické provincie v Česku]] [[Kategória:Geomorfologické jednotky Poľska]] [[Kategória:Hercýnske vrásnenie]] 6tiw5cq9sl5nw8qo5lr689ycs75e0xr MFK Zemplín Michalovce 0 226351 8203552 8174671 2026-04-25T22:01:38Z ~2026-25180-81 293044 8203552 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |názovklubu=MFK Zemplín Michalovce |ponožky2=1311b4 |vzor_t2=_mfkzemplinmichalovce1516away |vzor_pp2=_mfkzemplinmichalovce1516away |vzor_tr2=_mfkzemplinmichalovce1516away |vzor_po2=_mfkzemplinmichalovce1516home |ľavéplece2= |telo2= |pravéplece2= |trenírky2= |vzor_lp3= |ponožky1=fff927 |vzor_t3= |vzor_pp3= |vzor_tr3= |vzor_po3= |ľavéplece3= |telo3= |pravéplece3= |trenírky3= |vzor_lp2=_mfkzemplinmichalovce1516away |trenírky1= |obrázok= |tréner={{SVK}} [[Mirko Nistor]] |celýnázov=Mestský futbalový klub Zemplín Michalovce |prezývka=Zemplínčania<br/>Žltomodrí |založený=1912 |rozpustený= |štadión=[[Mestský futbalový štadión Michalovce]], [[Michalovce]] |kapacita=4 440 |majiteľ= |predseda={{SVK}} Ivan Gondor |liga=[[Niké liga]] |pravéplece1= |sezóna=[[Niké liga 2024/2025|2024/2025]] |pozícia=7. miesto |vzor_lp1=_mfkzemplinmichalovce1516home |vzor_t1=_mfkzemplinmichalovce1516home |vzor_pp1=_mfkzemplinmichalovce1516home |vzor_tr1=_mfkzemplinmichalovce1516home |vzor_po1= |ľavéplece1= |telo1= |ponožky3= }} '''MFK Zemplín Michalovce''' je [[Slovensko|slovenský]] [[Futbal|futbalový]] [[Futbalový klub|klub]] z mesta [[Michalovce]] hrajúci v [[Fortuna liga|najvyššej slovenskej futbalovej súťaži]] od sezóny [[Fortuna liga 2015/2016|2015/16]]. Domáce zápasy hráva na štadióne [[Mestský futbalový štadión Michalovce]] v Michalovciach, ktorý disponuje kapacitou 4 440 miest. == História == Prvé zmienky o klube pochádzajú z roku 1912.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História|url=http://new.mfkzemplin.sk/historia/|dátum prístupu=2020-7-1|vydavateľ=MFK Zemplín Michalovce|url archívu=https://web.archive.org/web/20200706082340/http://new.mfkzemplin.sk/historia/|dátum archivácie=2020-07-06}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Cepko|meno=Vladimír|titul=Od AFK Meteor po MŠK Spartak|vydanie=1|vydavateľ=Tlačiareň svidnícka|miesto=Svidník|rok=2023|isbn=978-80-89755-93-6|strany=295|kapitola=Kým rozhodca zapískal}}</ref> V lete tohto roku hrali Michalovce zápas s tímom [[FK Pozdišovce]] a prehrali 0–6. Historicky prvú účasť v najvyššej slovenskej futbalovej súťaži si Michalovce vybojovali v sezóne [[DOXXbet liga 2014/2015|2014/15]]. V rozhodujúcom zápase hranom 13. júna 2015 zvíťazili na ihrisku [[MFK Skalica]] 2–0 a zaistili si tak prvé miesto a historický postup do najvyššej súťaže, v ktorej sa premiérovo predstavili v nasledujúcej sezóne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michalovce získali historický postup do Fortuna ligy|url=https://dennikn.sk/159146/michalovce-ziskali-historicky-postup-do-fortuna-ligy/|dátum prístupu=2015-6-14|vydavateľ=Denník N}}</ref> === Názvy klubu === * 1912 - '''Michalovský FS''' (''Michalovský futbalový spolok'') * 1914 - '''Nagymihályi AC''' (''Nagymihályi athlétikai club'') * 1922 - '''Michalovský AC''' (''Michalovský atletický club'') * 1925 - '''MŠK Michalovce''' * 1926 - '''ŠK Michalovce''' * 1928 - '''ŠK Snaha Michalovce''' * 1931 - '''FAK Michalovce''' (''Futbalový a atletický klub'') * 1937 - '''ŠK Zemplín Michalovce''' * 1945 - '''RŠK Pivovar Michalovce''' ''(Robotnícky športový klub Pivovar)'' * 1946 - '''ŠK Zemplín Michalovce''' * 1949 - '''Sokol SZ Zemplín Michalovce''' ''(Sokol Spojené závody Zemplín)'' * 1953 - '''DŠO Slavoj Michalovce''' ''(Dobrovoľná športová organizácia Slavoj)'' * 1957 - '''TJ Zemplín Michalovce''' * 1963 - '''TJ Zemplín Vihorlat Michalovce''' * 1991 - '''ŠK Zemplín Michalovce''' * 1992 - '''FK Zemplín Michalovce''' * 1993 - '''FK Slopod Zemplín Michalovce''' * 1996 - '''FK Zemplín Michalovce''' * 1997 - '''FK Zemplín VTJ Michalovce''' * 2001 - '''ŠK Zemplín Michalovce''' * 2006 - '''MFK Zemplín Michalovce''' == Úspechy == === Domáce === ==== Československo ==== * '''[[Slovenská národná futbalová liga|1.SNL]] (1. slovenská národná futbalová liga)''' ''(1969–1993)'' ** ''Víťazi (1)'': [[Slovenská národná futbalová liga 1974/1975|1974/75]] ==== Slovensko ==== * [[2. slovenská futbalová liga|'''2. slovenská futbalová liga''']] ''(1993–2005)'' ** ''Víťazi (1)'': [[DOXXbet liga 2014/2015|2014/15]] ** ''2. miesto (1)'': [[2. slovenská futbalová liga 2013/2014|2013/14]] * [[Slovenský pohár vo futbale|'''Slovenský pohár''']] ''(1969–súčasnosť)'' ** ''Semifinále (2)'': [[Slovnaft Cup 2016/2017|2016/17]], [[Slovnaft Cup 2018/2019|2018/19]] == Spolupráca == === Sponzori === {| class="wikitable" !style="color:blue; background:gold;" |Obdobie !style="color:blue; background:gold;" |Výrobca dresov !style="color:blue; background:gold;" |Sponzor na dresoch |- |2004–2005 | rowspan="2" |[[ATAK]] |SPORT EXPRES |- |2005–2006 |žiadny |- |2006–2009 |[[Macron]] | rowspan="5" |Scorp |- |2009–2010 |[[Jako]] |- |2010–2012 |[[Nike, Inc.|Nike]] |- |2012–2014 |[[Joma]] |- |2014–2017 | rowspan="4" |[[Adidas]] |- |2018 |ISDB |- |2019–2020 |ISDB, [[St. Nicolaus]] |- |2020– |[[St. Nicolaus]], Scorp |} * == Rivalita == Najväčšími rivalmi Michaloviec vo futbale sú kluby z [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] ako napríklad [[1. FC Tatran Prešov]], [[Partizán Bardejov]], [[FK Moldava nad Bodvou]] či [[FK Humenné]]. Menšia rivalita je medzi Michalovcami a [[FC Lokomotíva Košice]], [[MFK Vranov nad Topľou]], [[FK Slavoj Trebišov]], [[FK NOVES Spišská Nová Ves|FK Spišská Nová Ves]] a [[ŠK Odeva Lipany]]. Fanúšikovia Michaloviec nazývaní ''Ultras Zemplín Michalovce'' majú priateľské vzťahy s fanúšikmi tímu [[FC Košice]] (v minulosti [[FC VSS Košice]] či [[1. FC Košice]]). == Súpiska a realizačný tím == === Súpiska === {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=13. marec 2021}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Bosna a Hercegovina|poz=B|meno=[[Matej Marković]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Ukrajina|poz=Z|meno=[[Artem Vovkun]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Grécko|poz=O|meno=[[Polydefkis Volanakis]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Japonsko|poz=Z|meno=[[Takuto Oshima]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Ghana|poz=Ú|meno=[[Sharani Zuberu]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Cyprus|poz=Z|meno=[[Danilo Špoljarić]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Bosna a Hercegovina|poz=Ú|meno=[[Ismar Tandir]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Igor Žofčák]]}} [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]] {{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Grécko|poz=Z|meno=[[Dimitrios Popovits]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Rusko|poz=Z|meno=[[Sergei Ivanov]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Nigéria|poz=Z|meno=[[Bankole Adekuoroye]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Matúš Begala]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Filip Vaško]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Alejandro Méndez]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Daniel Magda]]}} {{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Ian Pino Soler]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=26|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Matúš Vojtko]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=28|nár=Grécko|poz=Z|meno=[[Georgios Neofytidis]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Matej Trusa]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=30|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Tomáš Dráb]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=31|nár=Ukrajina|poz=B|meno=[[Rostyslav Dehtiar]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=32|nár=Grécko|poz=O|meno=[[Dimitrios Siopis]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=33|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Martin Kolesár]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=45|nár=Ukrajina|poz=Ú|meno=[[Maksym Hirnyi]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=66|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Martin Bednár]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=69|nár=Francúzsko|poz=Ú|meno=[[Cheikh-Alan Diarra]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=70|nár=Panama|poz=Z|meno=[[Ricardo Antonio Phillips Hinds|Ricardo Phillips]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=Grécko|poz=Z|meno=[[Vasileios Ntotis]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=79|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Lukáš Lukčo]]}} {{Futbalová súpiska koniec}} === Realizačný tím === {| class="wikitable" ! style="color:blue; background:gold;" |Pozícia ! style="color:blue; background:gold;" |Meno |- |Hlavný tréner |{{SVK}} [[Norbert Hrnčár|Anton Šoltis]] |- |Asistent trénera |{{SVK}} Ondrej Duda |- |Tréner brankárov |{{SVK}} Maroš Ferenc |- |Kondičný tréner |Gabriel Csörgö |- |Vedúci mužstva |{{SVK}} Dávid Gubaňar |- |Lekár |{{SVK}} Dušan Kniš |- |Masér |{{SVK}} Marek Mager |} == Tréneri == Zoznam trénerov klubu od postupu do najvyššej slovenskej futbalovej súťaže: * {{CZE}} [[František Šturma]] (2014–2015) * {{SVK}} [[Stanislav Griga]] (2015–2016) * {{SVK}} [[Anton Šoltis]] (2016–2019) * {{SVK}} [[Jozef Majoroš (1978)|Jozef Majoroš]] (2019–2021) * {{SVK}} [[Tvoja mama]] (2021–súčasnosť) == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://new.mfkzemplin.sk/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170811151010/http://new.mfkzemplin.sk/ |date=2017-08-11 }} tímu MFK Zemplín Michalovce * [https://www.fortunaliga.sk/tim/2020/1-mfk-zemplin-michalovce MFK Zemplín Michalovce] na oficiálnej stránke slovenskej najvyššej futbalovej súťaže * [https://sportnet.sme.sk/futbalnet/k/mfk-zemplin-michalovce/ MFK Zemplín Michalovce] na stránke Futbalnet {{Futbalisti MFK Zemplín Michalovce}} {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} {{DEFAULTSORT:Michalovce, MFK Zemplín}} [[Kategória:MFK Zemplín Michalovce]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1912]] p0m49n522m479fnsb530mnjtqjqez5w 8203553 8203552 2026-04-25T22:02:11Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-25180-81|~2026-25180-81]] ([[User_talk:~2026-25180-81|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-13582-33 8174671 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |názovklubu=MFK Zemplín Michalovce |ponožky2=1311b4 |vzor_t2=_mfkzemplinmichalovce1516away |vzor_pp2=_mfkzemplinmichalovce1516away |vzor_tr2=_mfkzemplinmichalovce1516away |vzor_po2=_mfkzemplinmichalovce1516home |ľavéplece2= |telo2= |pravéplece2= |trenírky2= |vzor_lp3= |ponožky1=fff927 |vzor_t3= |vzor_pp3= |vzor_tr3= |vzor_po3= |ľavéplece3= |telo3= |pravéplece3= |trenírky3= |vzor_lp2=_mfkzemplinmichalovce1516away |trenírky1= |obrázok= |tréner={{SVK}} [[Mirko Nistor]] |celýnázov=Mestský futbalový klub Zemplín Michalovce |prezývka=Zemplínčania<br/>Žltomodrí |založený=1912 |rozpustený= |štadión=[[Mestský futbalový štadión Michalovce]], [[Michalovce]] |kapacita=4 440 |majiteľ= |predseda={{SVK}} Ivan Gondor |liga=[[Niké liga]] |pravéplece1= |sezóna=[[Niké liga 2024/2025|2024/2025]] |pozícia=7. miesto |vzor_lp1=_mfkzemplinmichalovce1516home |vzor_t1=_mfkzemplinmichalovce1516home |vzor_pp1=_mfkzemplinmichalovce1516home |vzor_tr1=_mfkzemplinmichalovce1516home |vzor_po1= |ľavéplece1= |telo1= |ponožky3= }} '''MFK Zemplín Michalovce''' je [[Slovensko|slovenský]] [[Futbal|futbalový]] [[Futbalový klub|klub]] z mesta [[Michalovce]] hrajúci v [[Fortuna liga|najvyššej slovenskej futbalovej súťaži]] od sezóny [[Fortuna liga 2015/2016|2015/16]]. Domáce zápasy hráva na štadióne [[Mestský futbalový štadión Michalovce]] v Michalovciach, ktorý disponuje kapacitou 4 440 miest. == História == Prvé zmienky o klube pochádzajú z roku 1912.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História|url=http://new.mfkzemplin.sk/historia/|dátum prístupu=2020-7-1|vydavateľ=MFK Zemplín Michalovce|url archívu=https://web.archive.org/web/20200706082340/http://new.mfkzemplin.sk/historia/|dátum archivácie=2020-07-06}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Cepko|meno=Vladimír|titul=Od AFK Meteor po MŠK Spartak|vydanie=1|vydavateľ=Tlačiareň svidnícka|miesto=Svidník|rok=2023|isbn=978-80-89755-93-6|strany=295|kapitola=Kým rozhodca zapískal}}</ref> V lete tohto roku hrali Michalovce zápas s tímom [[FK Pozdišovce]] a prehrali 0–6. Historicky prvú účasť v najvyššej slovenskej futbalovej súťaži si Michalovce vybojovali v sezóne [[DOXXbet liga 2014/2015|2014/15]]. V rozhodujúcom zápase hranom 13. júna 2015 zvíťazili na ihrisku [[MFK Skalica]] 2–0 a zaistili si tak prvé miesto a historický postup do najvyššej súťaže, v ktorej sa premiérovo predstavili v nasledujúcej sezóne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michalovce získali historický postup do Fortuna ligy|url=https://dennikn.sk/159146/michalovce-ziskali-historicky-postup-do-fortuna-ligy/|dátum prístupu=2015-6-14|vydavateľ=Denník N}}</ref> === Názvy klubu === * 1912 - '''Michalovský FS''' (''Michalovský futbalový spolok'') * 1914 - '''Nagymihályi AC''' (''Nagymihályi athlétikai club'') * 1922 - '''Michalovský AC''' (''Michalovský atletický club'') * 1925 - '''MŠK Michalovce''' * 1926 - '''ŠK Michalovce''' * 1928 - '''ŠK Snaha Michalovce''' * 1931 - '''FAK Michalovce''' (''Futbalový a atletický klub'') * 1937 - '''ŠK Zemplín Michalovce''' * 1945 - '''RŠK Pivovar Michalovce''' ''(Robotnícky športový klub Pivovar)'' * 1946 - '''ŠK Zemplín Michalovce''' * 1949 - '''Sokol SZ Zemplín Michalovce''' ''(Sokol Spojené závody Zemplín)'' * 1953 - '''DŠO Slavoj Michalovce''' ''(Dobrovoľná športová organizácia Slavoj)'' * 1957 - '''TJ Zemplín Michalovce''' * 1963 - '''TJ Zemplín Vihorlat Michalovce''' * 1991 - '''ŠK Zemplín Michalovce''' * 1992 - '''FK Zemplín Michalovce''' * 1993 - '''FK Slopod Zemplín Michalovce''' * 1996 - '''FK Zemplín Michalovce''' * 1997 - '''FK Zemplín VTJ Michalovce''' * 2001 - '''ŠK Zemplín Michalovce''' * 2006 - '''MFK Zemplín Michalovce''' == Úspechy == === Domáce === ==== Československo ==== * '''[[Slovenská národná futbalová liga|1.SNL]] (1. slovenská národná futbalová liga)''' ''(1969–1993)'' ** ''Víťazi (1)'': [[Slovenská národná futbalová liga 1974/1975|1974/75]] ==== Slovensko ==== * [[2. slovenská futbalová liga|'''2. slovenská futbalová liga''']] ''(1993–2005)'' ** ''Víťazi (1)'': [[DOXXbet liga 2014/2015|2014/15]] ** ''2. miesto (1)'': [[2. slovenská futbalová liga 2013/2014|2013/14]] * [[Slovenský pohár vo futbale|'''Slovenský pohár''']] ''(1969–súčasnosť)'' ** ''Semifinále (2)'': [[Slovnaft Cup 2016/2017|2016/17]], [[Slovnaft Cup 2018/2019|2018/19]] == Spolupráca == === Sponzori === {| class="wikitable" !style="color:blue; background:gold;" |Obdobie !style="color:blue; background:gold;" |Výrobca dresov !style="color:blue; background:gold;" |Sponzor na dresoch |- |2004–2005 | rowspan="2" |[[ATAK]] |SPORT EXPRES |- |2005–2006 |žiadny |- |2006–2009 |[[Macron]] | rowspan="5" |Scorp |- |2009–2010 |[[Jako]] |- |2010–2012 |[[Nike, Inc.|Nike]] |- |2012–2014 |[[Joma]] |- |2014–2017 | rowspan="4" |[[Adidas]] |- |2018 |ISDB |- |2019–2020 |ISDB, [[St. Nicolaus]] |- |2020– |[[St. Nicolaus]], Scorp |} * == Rivalita == Najväčšími rivalmi Michaloviec vo futbale sú kluby z [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] ako napríklad [[1. FC Tatran Prešov]], [[Partizán Bardejov]], [[FK Moldava nad Bodvou]] či [[FK Humenné]]. Menšia rivalita je medzi Michalovcami a [[FC Lokomotíva Košice]], [[MFK Vranov nad Topľou]], [[FK Slavoj Trebišov]], [[FK NOVES Spišská Nová Ves|FK Spišská Nová Ves]] a [[ŠK Odeva Lipany]]. Fanúšikovia Michaloviec nazývaní ''Ultras Zemplín Michalovce'' majú priateľské vzťahy s fanúšikmi tímu [[FC Košice]] (v minulosti [[FC VSS Košice]] či [[1. FC Košice]]). == Súpiska a realizačný tím == === Súpiska === {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=13. marec 2021}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Bosna a Hercegovina|poz=B|meno=[[Matej Marković]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Ukrajina|poz=Z|meno=[[Artem Vovkun]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Grécko|poz=O|meno=[[Polydefkis Volanakis]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Japonsko|poz=Z|meno=[[Takuto Oshima]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Ghana|poz=Ú|meno=[[Sharani Zuberu]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Cyprus|poz=Z|meno=[[Danilo Špoljarić]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Bosna a Hercegovina|poz=Ú|meno=[[Ismar Tandir]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Igor Žofčák]]}} [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]] {{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Grécko|poz=Z|meno=[[Dimitrios Popovits]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Rusko|poz=Z|meno=[[Sergei Ivanov]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Nigéria|poz=Z|meno=[[Bankole Adekuoroye]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Matúš Begala]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Filip Vaško]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Alejandro Méndez]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Daniel Magda]]}} {{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Ian Pino Soler]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=26|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Matúš Vojtko]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=28|nár=Grécko|poz=Z|meno=[[Georgios Neofytidis]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Matej Trusa]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=30|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Tomáš Dráb]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=31|nár=Ukrajina|poz=B|meno=[[Rostyslav Dehtiar]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=32|nár=Grécko|poz=O|meno=[[Dimitrios Siopis]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=33|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Martin Kolesár]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=45|nár=Ukrajina|poz=Ú|meno=[[Maksym Hirnyi]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=66|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Martin Bednár]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=69|nár=Francúzsko|poz=Ú|meno=[[Cheikh-Alan Diarra]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=70|nár=Panama|poz=Z|meno=[[Ricardo Antonio Phillips Hinds|Ricardo Phillips]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=Grécko|poz=Z|meno=[[Vasileios Ntotis]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=79|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Lukáš Lukčo]]}} {{Futbalová súpiska koniec}} === Realizačný tím === {| class="wikitable" ! style="color:blue; background:gold;" |Pozícia ! style="color:blue; background:gold;" |Meno |- |Hlavný tréner |{{SVK}} [[Norbert Hrnčár|Anton Šoltis]] |- |Asistent trénera |{{SVK}} Ondrej Duda |- |Tréner brankárov |{{SVK}} Maroš Ferenc |- |Kondičný tréner |Gabriel Csörgö |- |Vedúci mužstva |{{SVK}} Dávid Gubaňar |- |Lekár |{{SVK}} Dušan Kniš |- |Masér |{{SVK}} Marek Mager |} == Tréneri == Zoznam trénerov klubu od postupu do najvyššej slovenskej futbalovej súťaže: * {{CZE}} [[František Šturma]] (2014–2015) * {{SVK}} [[Stanislav Griga]] (2015–2016) * {{SVK}} [[Anton Šoltis]] (2016–2019) * {{SVK}} [[Jozef Majoroš (1978)|Jozef Majoroš]] (2019–2021) * {{SVK}} [[Anton Šoltis]] (2021–súčasnosť) == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://new.mfkzemplin.sk/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170811151010/http://new.mfkzemplin.sk/ |date=2017-08-11 }} tímu MFK Zemplín Michalovce * [https://www.fortunaliga.sk/tim/2020/1-mfk-zemplin-michalovce MFK Zemplín Michalovce] na oficiálnej stránke slovenskej najvyššej futbalovej súťaže * [https://sportnet.sme.sk/futbalnet/k/mfk-zemplin-michalovce/ MFK Zemplín Michalovce] na stránke Futbalnet {{Futbalisti MFK Zemplín Michalovce}} {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} {{DEFAULTSORT:Michalovce, MFK Zemplín}} [[Kategória:MFK Zemplín Michalovce]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1912]] b02y83ui8af2ize0171u6earuxgk1tw 8203564 8203553 2026-04-25T22:43:38Z Feriontly17x17x7 228747 akt., ext. o., {{--}}, ku, ib 8203564 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = MFK Zemplín Michalovce | obrázok = | logo = | celýnázov = Mestský futbalový klub Zemplín Michalovce | prezývka = Zemplínčania<br/>Žltomodrí | založený = 1912 | rozpustený = | štadión = [[Mestský futbalový štadión Michalovce]] | kapacita = 4 440 | majiteľ = | predseda = {{SVK}} Ivan Gondor | tréner = {{SVK}} [[Anton Šoltis]] | liga = [[Niké liga]] | sezóna = [[Niké liga 2024/2025|2024/2025]] | pozícia = 7. miesto | vzor_lp1 = _michalovce2526h | vzor_t1 = _michalovce2526h | vzor_pp1 = _michalovce2526h | vzor_tr1 = _adidasyellow | vzor_po1 = _3_stripes_blue | ľavéplece1 = 0000DD | telo1 = FFEF00 | pravéplece1 = 0000DD | trenírky1 = 0000DD | ponožky1 = FFEF00 | vzor_lp2 = _michalovce2526a | vzor_t2 = _michalovce2526a | vzor_pp2 = _michalovce2526a | vzor_tr2 = _michalovce2526a | vzor_po2 = _3_stripes_blue | ľavéplece2 = 0000DD | telo2 = FFFFFF | pravéplece2 = 0000DD | trenírky2 = FFFFFF | ponožky2 = FFFFFF | vzor_lp3 = | vzor_t3 = | vzor_pp3 = | vzor_tr3 = | vzor_po3 = | ľavéplece3 = | telo3 = | pravéplece3 = | trenírky3 = | ponožky3 = }} '''MFK Zemplín Michalovce''' je [[Slovensko|slovenský]] [[Futbal|futbalový]] [[Futbalový klub|klub]] z mesta [[Michalovce]] hrajúci v [[Niké liga|najvyššej slovenskej futbalovej súťaži]] od sezóny [[Fortuna liga 2015/2016|2015/16]]. Domáce zápasy hráva na štadióne [[Mestský futbalový štadión Michalovce]] v Michalovciach, ktorý disponuje kapacitou 4 440 miest. == História == Prvé zmienky o klube pochádzajú z roku 1912.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História|url=http://new.mfkzemplin.sk/historia/|dátum prístupu=2020-7-1|vydavateľ=MFK Zemplín Michalovce|url archívu=https://web.archive.org/web/20200706082340/http://new.mfkzemplin.sk/historia/|dátum archivácie=2020-07-06}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Cepko|meno=Vladimír|titul=Od AFK Meteor po MŠK Spartak|vydanie=1|vydavateľ=Tlačiareň svidnícka|miesto=Svidník|rok=2023|isbn=978-80-89755-93-6|strany=295|kapitola=Kým rozhodca zapískal}}</ref> V lete tohto roku hrali Michalovce zápas s tímom [[FK Pozdišovce]] a prehrali {{ku|0|6}}. Historicky prvú účasť v najvyššej slovenskej futbalovej súťaži si Michalovce vybojovali v sezóne [[DOXXbet liga 2014/2015|2014/15]]. V rozhodujúcom zápase hranom 13. júna 2015 zvíťazili na ihrisku [[MFK Skalica]] {{ku|2|0}} a zaistili si tak prvé miesto a historický postup do najvyššej súťaže, v ktorej sa premiérovo predstavili v nasledujúcej sezóne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michalovce získali historický postup do Fortuna ligy|url=https://dennikn.sk/159146/michalovce-ziskali-historicky-postup-do-fortuna-ligy/|dátum prístupu=2015-6-14|vydavateľ=Denník N}}</ref> === Názvy klubu === * 1912 - '''Michalovský FS''' (''Michalovský futbalový spolok'') * 1914 - '''Nagymihályi AC''' (''Nagymihályi athlétikai club'') * 1922 - '''Michalovský AC''' (''Michalovský atletický club'') * 1925 - '''MŠK Michalovce''' * 1926 - '''ŠK Michalovce''' * 1928 - '''ŠK Snaha Michalovce''' * 1931 - '''FAK Michalovce''' (''Futbalový a atletický klub'') * 1937 - '''ŠK Zemplín Michalovce''' * 1945 - '''RŠK Pivovar Michalovce''' ''(Robotnícky športový klub Pivovar)'' * 1946 - '''ŠK Zemplín Michalovce''' * 1949 - '''Sokol SZ Zemplín Michalovce''' ''(Sokol Spojené závody Zemplín)'' * 1953 - '''DŠO Slavoj Michalovce''' ''(Dobrovoľná športová organizácia Slavoj)'' * 1957 - '''TJ Zemplín Michalovce''' * 1963 - '''TJ Zemplín Vihorlat Michalovce''' * 1991 - '''ŠK Zemplín Michalovce''' * 1992 - '''FK Zemplín Michalovce''' * 1993 - '''FK Slopod Zemplín Michalovce''' * 1996 - '''FK Zemplín Michalovce''' * 1997 - '''FK Zemplín VTJ Michalovce''' * 2001 - '''ŠK Zemplín Michalovce''' * 2006 - '''MFK Zemplín Michalovce''' == Úspechy == === Domáce === ==== Československo ==== * '''[[Slovenská národná futbalová liga|1.SNL]] (1. slovenská národná futbalová liga)''' ''(1969{{--}}1993)'' ** ''Víťazi (1)'': [[Slovenská národná futbalová liga 1974/1975|1974/75]] ==== Slovensko ==== * [[2. slovenská futbalová liga|'''2. slovenská futbalová liga''']] ''(1993{{--}}2005)'' ** ''Víťazi (1)'': [[DOXXbet liga 2014/2015|2014/15]] ** ''2. miesto (1)'': [[2. slovenská futbalová liga 2013/2014|2013/14]] * [[Slovenský pohár vo futbale|'''Slovenský pohár''']] ''(1969{{--}}súčasnosť)'' ** ''Semifinále (2)'': [[Slovnaft Cup 2016/2017|2016/17]], [[Slovnaft Cup 2018/2019|2018/19]] == Spolupráca == === Sponzori === {| class="wikitable" !style="color:blue; background:gold;" |Obdobie !style="color:blue; background:gold;" |Výrobca dresov !style="color:blue; background:gold;" |Sponzor na dresoch |- |2004–2005 | rowspan="2" |[[ATAK]] |SPORT EXPRES |- |2005–2006 |žiadny |- |2006–2009 |[[Macron]] | rowspan="5" |Scorp |- |2009–2010 |[[Jako]] |- |2010–2012 |[[Nike, Inc.|Nike]] |- |2012–2014 |[[Joma]] |- |2014–2017 | rowspan="4" |[[Adidas]] |- |2018 |ISDB |- |2019–2020 |ISDB, [[St. Nicolaus]] |- |2020– |[[St. Nicolaus]], Scorp |} * == Rivalita == Najväčšími rivalmi Michaloviec vo futbale sú kluby z [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] ako napríklad [[1. FC Tatran Prešov]], [[Partizán Bardejov]], [[FK Moldava nad Bodvou]] či [[FK Humenné]]. Menšia rivalita je medzi Michalovcami a [[FC Lokomotíva Košice]], [[MFK Vranov nad Topľou]], [[FK Slavoj Trebišov]], [[FK NOVES Spišská Nová Ves|FK Spišská Nová Ves]] a [[ŠK Odeva Lipany]]. Fanúšikovia Michaloviec nazývaní ''Ultras Zemplín Michalovce'' majú priateľské vzťahy s fanúšikmi tímu [[FC Košice]] (v minulosti [[FC VSS Košice]] či [[1. FC Košice]]). == Súpiska a realizačný tím == === Súpiska === {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=13. marec 2021}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Bosna a Hercegovina|poz=B|meno=[[Matej Marković]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Ukrajina|poz=Z|meno=[[Artem Vovkun]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Grécko|poz=O|meno=[[Polydefkis Volanakis]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Japonsko|poz=Z|meno=[[Takuto Oshima]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Ghana|poz=Ú|meno=[[Sharani Zuberu]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Cyprus|poz=Z|meno=[[Danilo Špoljarić]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Bosna a Hercegovina|poz=Ú|meno=[[Ismar Tandir]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Igor Žofčák]]}} [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]] {{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Grécko|poz=Z|meno=[[Dimitrios Popovits]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Rusko|poz=Z|meno=[[Sergei Ivanov]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Nigéria|poz=Z|meno=[[Bankole Adekuoroye]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Matúš Begala]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Filip Vaško]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Alejandro Méndez]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Daniel Magda]]}} {{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Ian Pino Soler]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=26|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Matúš Vojtko]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=28|nár=Grécko|poz=Z|meno=[[Georgios Neofytidis]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Matej Trusa]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=30|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Tomáš Dráb]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=31|nár=Ukrajina|poz=B|meno=[[Rostyslav Dehtiar]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=32|nár=Grécko|poz=O|meno=[[Dimitrios Siopis]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=33|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Martin Kolesár]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=45|nár=Ukrajina|poz=Ú|meno=[[Maksym Hirnyi]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=66|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Martin Bednár]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=69|nár=Francúzsko|poz=Ú|meno=[[Cheikh-Alan Diarra]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=70|nár=Panama|poz=Z|meno=[[Ricardo Antonio Phillips Hinds|Ricardo Phillips]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=Grécko|poz=Z|meno=[[Vasileios Ntotis]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=79|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Lukáš Lukčo]]}} {{Futbalová súpiska koniec}} === Realizačný tím === {| class="wikitable" ! style="color:blue; background:gold;" |Pozícia ! style="color:blue; background:gold;" |Meno |- |Hlavný tréner |{{SVK}} [[Anton Šoltis]] |- |Asistent trénera |{{SVK}} Ondrej Duda |- |Tréner brankárov |{{SVK}} Maroš Ferenc |- |Kondičný tréner |Gabriel Csörgö |- |Vedúci mužstva |{{SVK}} Dávid Gubaňar |- |Lekár |{{SVK}} Dušan Kniš |- |Masér |{{SVK}} Marek Mager |} == Tréneri == Zoznam trénerov klubu od postupu do najvyššej slovenskej futbalovej súťaže: * {{CZE}} [[František Šturma]] (2014{{--}}2015) * {{SVK}} [[Stanislav Griga]] (december 2015{{--}}máj 2016) * {{SVK}} [[Anton Šoltis]] (jún 2016{{--}}november 2019) * {{SVK}} [[Jozef Majoroš (1978)|Jozef Majoroš]] (november 2019{{--}}apríl 2021) * {{SVK}} [[Anton Šoltis]] (apríl 2021{{--}}jún 2021) * {{SVK}} [[Miroslav Nemec (futbalista)|Miroslav Nemec]] (jún 2021{{--}}marec 2022) * {{SVK}} [[Norbert Hrnčár]] (marec 2022{{--}}máj 2023) * {{SVK}} [[Marek Petruš]] (jún 2023{{--}}september 2023) * {{SVK}} [[Peter Struhár (1984)|Peter Struhár]] (september 2023{{--}}február 2024) * {{CZE}} [[František Straka]] (február 2024{{--}}júl 2024) * {{SVK}} [[Anton Šoltis]] (júl 2024{{--}}súčasnosť) == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://mfkzemplin.sk/ Oficiálna stránka] * [https://www.nikeliga.sk/tim/2025/1-mfk-zemplin-michalovce MFK Zemplín Michalovce] na oficiálnej stránke slovenskej najvyššej futbalovej súťaže * [https://sportnet.sme.sk/futbalnet/k/mfk-zemplin-michalovce/ MFK Zemplín Michalovce] na stránke Futbalnet {{Futbalisti MFK Zemplín Michalovce}} {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} {{DEFAULTSORT:Michalovce, MFK Zemplín}} [[Kategória:MFK Zemplín Michalovce]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1912]] 0zl74m6dtrt3khn6i4lw3s7tw9soptj Lionel Messi 0 255692 8203369 8183305 2026-04-25T12:26:49Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8203369 wikitext text/x-wiki {{Olympijské zlato}}{{Infobox futbalista | meno = Lionel Messi | foto = Lionel-Messi-Argentina-2022-FIFA-World-Cup_(cropped).jpg | celé meno = Lionel Andrés Messi Cuccittini | výška = 169 [[cm]]<ref name="barca">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.fcbarcelona.com/web/english/futbol/temporada_09-10/plantilla/jugadors/messi.html | titul = Lionel Andrés Messi | dátum prístupu = 2008-05-03 | vydavateľ = fcbarcelona.com | url archívu = https://archive.ph/20120526231308/http://www.fcbarcelona.com/web/english/futbol/temporada_09-10/plantilla/jugadors/messi.html | dátum archivácie = 2012-05-26 }}</ref> | dátum narodenia = {{dnv|1987|6|24}} | rodné mesto = [[Rosario]] | miesto narodenia = Rosario | štát = [[Argentína]] | súčasný klub = [[Inter Miami CF|Inter Miami]] | klubové číslo = 10 | pozícia = Útočník | mládežnícke roky = 1992 – 1995<br />1995 – 2000<br />2000-2003 | mládežnícke kluby = Grandoli<br />[[Club Atlético Newell's Old Boys|Newell's Old Boys]]<br /> [[FC Barcelona]] | roky = 2003 – 2004 2004 – 2005 2005 – 2021 2021 – 2023 2023 – | kluby = [[FC Barcelona C]]<br />[[FC Barcelona B]]<br />[[FC Barcelona]]<br />[[Paris Saint-Germain]]<br />[[Inter Miami CF|Inter Miami]] | zápasy(góly) = 10{{0}}{{0}}(5)<br />22{{0}}{{0}}(6)<br />520{{0}}(474)<br />58{{0}}{{0}}(22)<br />31{{0}}{{0}}(24) | reprezentačné roky = 2004 – 2005<br />2008<br />2005 – súčasnosť | národné mužstvo = Argentína U20<br />Argentína U23<br />[[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentína]] | reprezentačné zápasy(góly) = 18{{0}}{{0}}(14)<br />5{{0}}{{0}}{{0}}(2)<br />191{{0}}(112) | pkupdate = 20. apríl 2025 | nmupdate = 20. november 2024 | popis = Lionel Messi hrajúci za [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentínu]] na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvách sveta 2022]]. }} '''Lionel Andrés Messi Cuccittini'''<ref name="soccerway">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.soccerway.com/players/lionel-andres-messi/119/ | titul = Lionel Andrés Messi at Soccerway | dátum prístupu =2009-06-14 | vydavateľ=Soccerway}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.fifa.com/mm/document/tournament/competition/01/22/85/78/fwc_2010_squadlists.pdf | titul = FIFA World Cup South Africa 2010 – List of Players| dátum prístupu =2018-03-22 | vydavateľ=FIFA}}</ref> [[24. jún]] [[1987]], [[Rosario]], [[Argentína]]), tiež známy ako '''Leo Messi''', je argentínsky profesionálny [[futbal]]ista, ktorý hrá v [[Major League Soccer]] za [[Inter Miami CF|Inter Miami]] a je kapitánom [[Argentínske národné futbalové mužstvo|argentínskeho národného mužstva]]. Messi získal rekordných osem ocenení [[Zlatá lopta]] a rekordných šesť [[Zlatá kopačka|európskych Zlatých kopačiek]], a v roku 2020 bol zvolený do Ballon d'Or Dream Team. Dokým neodišiel z klubu v roku 2021, strávil celú svoju profesionálnu kariéru v Barcelone, s ktorou získal 35 trofejí (rekord klubu) vrátane desiatich [[La Liga|ligových]] titulov, štyroch titulov [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]] a siedmych titulov [[Copa del Rey]]. S národným tímom vyhral Copa America 2021 a 2024, [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvá sveta 2022]] a [[Futbal na Letných olympijských hrách 2008 – muži|olymíijske hry 2008]]. Je plodným strelcom a kreatívnym playmakerom a drží rekordy za najviac gólov v [[Zoznam najlepších strelcov La Ligy|La Lige]] (474), v [[Zoznam najlepších strelcov La Ligy|La Ligovej]] a európskej ligovej sezóne (50), v [[Európske klubové futbalové rekordy|európskej klubovej sezóne]] (73), v kalendárnom roku (91), v [[El Clásico|El Clásicu]] (26), za [[Zoznam hetrikov v Lige majstrov UEFA|najviac hetrikov v Lige majstrov UEFA]] (8), v La Lige (36), ako aj za najviac asistencií v La Lige (192), v La Ligovej sezóne (21) a [[Copa América]] (17). Drží tiež rekord za najviac reprezentačných gólov hráča z Južnej Ameriky (103). Strelil viac ako [[Zoznam futbalistov s 500 alebo viac strelenými gólmi|800 kariérnych gólov]] za klub a krajinu, a strelil najviac gólov za jeden klub v histórii (672). Už ako malý chlapec preukazoval talent v [[Club Atlético Newell's Old Boys|Newell's Old Boys]]. V 10 rokoch mu bol diagnostikovaný [[Somatotropín|problém s rastovým hormónom]]. Ako 13 a pol ročný prestúpil do FC Barcelony, kde žil s otcom. Klub mu začal platiť liečbu. Už ako sedemnásťročný si odbil súťažný debut v októbri 2004. Na konci roku 2007 bol finalistom v ankete [[Zlatá lopta France Football|Zlatá lopta]] a [[Najlepší futbalista FIFA|Futbalista roka FIFA]]. Tento úspech zopakoval ďalšie štyri roky. V sezóne 2008/2009 získal s Barcelonou [[treble]]. V sezóne [[La Liga 2011/2012|2011/2012]] strelil v La Lige 50 gólov. V marci 2012 sa stal ako dvadsaťštyriročný [[Zoznam rekordov a štatistík FC Barcelona|najlepším strelcom Barcelony v histórii]]. V sezóne 2014/2015 doviedol Barcelonu k druhému treble. V roku 2018 sa stal kapitánom Barcelony a v roku 2019 získal rekordnú [[Zlatá lopta 2019|šiestu Zlatú loptu]]. V sezóne 2019/2020 sa po siedmy krát stal najlepším strelcom ligy, čím prekonal rekord [[Telmo Zarra|Telma Zarru]]. V auguste 2021 prestúpil do [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]], kde zotrval dve sezóny. V júni 2023 prestúpil do [[Inter Miami CF|Interu Miami]]. Za Argentínu vyhral v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale hráčov do 20 rokov 2005|2005 Majstrovstvá sveta do 20 rokov]], kde sa stal najlepším strelcom a hráčom. V roku [[Letné olympijské hry 2008|2008]] vyhral Olympijské hry. V auguste 2005 si odbil seniorský debut, v ktorom hral len jednu minútu kvôli červenej karte. Na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|Majstrovstvách sveta 2006]] strelil gól proti [[Srbsko a Čierna Hora|Srbsku a Čiernej Hore]] pri výhre 6:0. Na [[Copa América 2007]] bol vyhlásený najlepším mladým hráčom turnaja. Na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|Majstrovstvách sveta 2014]] doviedol ako kapitán tím do finále proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]], kde ale prehral 0:1 po predĺžení. Bol vyhlásený najlepším hráčom turnaja. Na [[Copa América 2015]] a [[Copa América 2016|2016]] prehral taktiež vo finálových zápasoch proti [[Čilské národné futbalové mužstvo|Čile]]. Po tom čo ukončil reprezentačnú kariéru sa opäť vrátil k národnému tímu. Na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvách sveta 2018]] však vypadol už v osemfinále s [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzskom]], a na [[Copa América 2019]] skončil na treťom mieste. V roku [[Copa América 2021|2021]] vyhral Copa América, na ktorej získal aj Zlatú loptu a Zlatú kopačku. Tento úspech mi dopomohol k rekordnej siedmej [[Zlatá lopta 2021|Zlatej lopte v roku 2021]]. V roku 2022 bol kapitánom svojej krajiny pri výhre na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvách sveta 2022]], na ktorých vyhral Zlatú loptu rekordný druhýkrát a prekonal rekord v počte odohratých zápasoch na svetovom šampionáte, s počtom 26 zápasov. Messi je [[Argentínske národné futbalové mužstvo|najlepším strelcom histórie Argentíny]]. Ako jeden z najpopulárnejších športovcov na svete je od roku 2006 hlavnou tvárou spoločnosti [[Adidas]], ktorá vyrába športové oblečenie. Podľa ''[[France Football]]'' bol v rozmedzí šiestich rokov päťkrát najlepšie zarábajúci futbalista medzi rokmi 2009 až 2014, a v roku 2019 bol podľa ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' najlepšie zarábajúci športovec na svete. ''[[Time 100|Time]]'' ho v rokoch 2011 a 2012 zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí na svete. V rokoch 2020 a 2023 získal ocenenie Laureus pre najlepšieho športovca v roku. V 2020 sa stal druhým futbalistom (a druhým športovcom v tímových športoch), ktorý zarobil 1 miliardu eur. == Mladosť a začiatky == Lionel Messi sa narodil 24. júna 1987 v [[Rosario|Rosariu]] ako tretie zo štyroch detí otca Jorgeho Messiho a matky Celie Cuccitini. Mal dvoch starších bratov Rodriga a Matiasa, s ktorými začal hrať futbal. Ako štvorročný začal hrať za miestny klub Grandoli, ktorý trénoval jeho otec. Do tohto tímu ho priviedla jeho stará mama Celia.{{Bez citácie}} [[Súbor:La Masia (Can Planas) (Barcelona) - 1.jpg|vľavo|náhľad|Messi sa zapísal na barcelonskú mládežnícku akadémiu [[La Masia]] v 13 rokoch]] Po tom ako začal preukazovať talent si ho ako 6-ročného vyhliadol klub [[Club Atlético Newell's Old Boys|Atlético Newell's Old Boys]], kde bol v tíme nazývanom "Mašina 87". Počas šiestich rokov v Newell's Old Boys strelil okolo 500 gólov.<ref>Thompson, Wright (22 October 2012). "Here and Gone: The Strange Relationship between Lionel Messi and His Hometown in Argentina". ''Outside the Lines''. ESPN FC. Retrieved 18 July 2015.</ref><ref>Caioli 2012, pp. 31–35.</ref> Ako 10-ročnému mu bol diagnostikovaný problém s nedostatočnou tvorbou [[Somatotropín|rastového hormónu]]. Liečba stála 1000 [[Dolár|$]] mesačne a rodina na ňu nemala peniaze.<ref>Cazadieu, Jérôme; Juillard, Alexandre; Traïni, Frédéric (15 November 2008). "Leo Messi: La Légende d'El Enano" [Leo Messi: The Legend of El Enano]. ''L'Équipe via Irish Independent''. Retrieved 18 July 2015.</ref> Začal ho "skautovať" [[Club Atlético River Plate|River Plate]], jeden z najväčších tímov v [[Argentína|Argentíne]], ale nechceli mu preplácať liečbu. Jeho najväčším futbalovým idolom bol [[Ronaldo (futbalista)|Ronaldo]].<ref>"Messi: Brazil striker Ronaldo my hero". ''FourFourTwo''. Retrieved 8 September 2018.</ref> V septembri roku 2000 Messi priletel spolu s rodinou do [[Katalánsko|Katalánska]] na skúšky v [[FC Barcelona|Barcelone]]. [[Carles Rexach]] s ním chcel podpísať zmluvu, ale v tej dobe bolo nezvyčajné kupovať mladého hráča z iného kontinentu. 14. decembra, po ultimáte pre Barcelonu, Rexach podpísal s Messim dohodu na papierovej vreckovke.<ref>Hawkey, Ian (20 April 2008). "Lionel Messi on a Mission". ''The Times (subscription required)''. Archived from the original on 30 August 2008. Retrieved 18 July 2015.</ref> {{Citát v rámčeku|„Keby ste ho videli, mysleli by ste si: toto dieťa nemôže hrať futbal. Je to trpaslík, je príliš krehký, príliš malý. Avšak okamžite si uvedomíte, že sa narodil inak, že je fenoménom a že bude výnimočný.“|– [[Adrián Coria]], tréner mládeže v [[Newell's Old Boys]], zdieľa svoj prvý dojem z 12-ročného Messiho.}} Vo februári 2001 sa presťahoval s otcom do [[Barcelona|Barcelony]] neďaleko [[Camp Nou]]. V prvej sezóne mohol hrať len priateľské zápasy a v Katalánskej lige. Spoluhráči si o ňom mysleli, že je nemý, pretože skoro vôbec nerozprával.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The story of Lionel Messi's first days at Barcelona {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/we-called-him-dwarf-the-story-of-messis-first-days-at/5dg1otj0xbzi1ocoxm8dandgp|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-04-03}}</ref> Vo februári 2002 mu [[Španielska kráľovská futbalová federácia]] konečne odobrila, aby mohol hrať vo všetkých oficiálnych súťažiach. Messi sa postupne stával hlavnou hviezdou takzvaného "''Detského Dream Tímu''", v ktorom pôsobili takí hráči ako sú [[Francesc Fàbregas|Cesc Fàbregas]] a [[Gerard Piqué|Gérard Piqué]]. Sezónu 2002/2003 ukončil v kategorii Kadet A ako najlepší strelec ligy s 36 gólmi v 30 zápasoch. Vyhral ligu a získal katalánsky pohár spolu so španielskym.<ref>Caioli 2012, pp. 61–62.</ref><ref>Jenson, Pete (27 March 2010). "Fàbregas, Messi, Piqué: Class of 2002". ''The Independent''. Retrieved 18 July 2015.</ref> Vo finále katalánskeho pohára jeho tím zvíťazil nad [[RCD Espanyol|Espanyolom]] 4:1, pričom sám strelil 2 góly. Tento zápas mal pôvodne odohrať s maskou na nose, pretože týždeň predtým sa v ligovom zápase zranil, ale 10 minút predtým ako bol vystriedaný ju odhodil.<ref>Hunter 2012, pp. 44–45.</ref> Ku koncu sezóny sa ho snažil získať [[Arsenal FC|Arsenal]], ale zostal v Barcelone.<ref>"Lionel Messi Could Have Joined Arsenal as a Teenager, Says Arsène Wenger". ''The Guardian''. 21 November 2014. Retrieved 18 July 2015.</ref> == Klubová kariéra == === FC Barcelona === ==== 2003 - 2005: Cesta do prvého tímu ==== {{Citát v rámčeku|„Vyzeralo to, akoby s nami hrával celý svoj život.“|– Asistent trénera Barcelony [[Henk Ten Cate]] pri Messiho premiére v prvom tíme.}} Počas sezóny [[2003–04 FC Barcelona sezóna|2003/2004]], jeho štvrtej v Barcelone, debutoval v rekordných piatich kategóriach. Po tom, čo sa stal s ''Juvenilom B'' hráčom turnaja v štyroch medzinárodných predsezónnych turnajoch, odohral za nich v sezóne len jeden oficiálny zápas. Následne sa presunul do ''[[FC Barcelona (mládež)|Juvenilu A]]'', kde strelil 18 gólov v 11 ligových zápasoch.<ref>Bird, Liviu (5 June 2015). "Ex-Teammate, La Masia Coach Recall Lionel Messi's Early Days, Persona". ''Sports Illustrated''. Retrieved 19 July 2015.</ref> [[Súbor:Leo messi barce 2005.jpg|náhľad|Lionel Messi v roku 2005|vľavo]]Messi bol jedným z niekoľkých mladých hráčov, ktorí boli povolaní do prvého tímu počas medzinárodnej prestávky. Francúzsky krídelník [[Ludovic Giuly]] opisoval, ako mu teenager Leo padol do oka počas tréningu prvého tímu pod vedením [[Frank Rijkaard|Franka Rijkaarda]]: "Zničil nás všetkých... Všetci ho kopali, aby sa vyhli tomu, že ich tento chlapec zosmiešni. On sa len postavil a hral ďalej. Obehol štyroch hráčov a strelil gól. Aj najlepší strední obrancovia boli nervózni. Bol mimozemšťan."<ref>"Giuly remembers the first time he saw Messi 'kill' his team-mates". ''Sport''. 14 September 2016.</ref> V 16-tich rokoch, štyroch mesiacoch a 23 dňoch debutoval v prvom tíme, keď 16. novembra 2003 nastúpil na ihrisko v 75. minúte počas priateľského zápasu proti [[FC Porto]].<ref name="ref1">Lowe, Sid (15 October 2014). "Lionel Messi: How Argentinian Teenager Signed for Barcelona on a Serviette". ''The Guardian''. Retrieved 18 July 2015.</ref><ref>Corrigan, Dermot (15 November 2013). "Messi Reflects on Debut 10 Years On". ESPN FC. Retrieved 19 July 2015.</ref> Jeho výkon, dve vytvorené šance a strela na bránu zapôsobili na technický personál, a následne začal dennodenne trénovať s rezervou tímu [[FC Barcelona Atlètic|Barcelonou B]] a týždenne s prvým tímom. Po jeho prvom tréningu so seniorskou zostavou povedal svojim spoluhráčom [[Ronaldinho]], že tento 16-ročný chlapec bude lepším hráčom ako on sám.<ref name="ref2">Balagué 2013, pp. 246–249.</ref> Messi sa stal rýchlo jeho priateľom, čo mu veľmi uľahčilo cestu do prvého tímu.<ref>Hunter 2012, p. 53.</ref><ref name="ref3">Carbonell, Rafael (26 October 2004). "El Último Salto de la 'Pulga'" [The Last Jump of the 'Flea']. ''El País'' (in Spanish). Retrieved 19 July 2015.</ref> Pre získanie ďalších skúseností sa Messi okrem hrania v ''Juvenile A'' pridal aj do [[FC Barcelona C|Barcelony C]], kde odohral prvý zápas 29. novembra. Pomohol jej zachrániť sa zo zostupových zón v [[Tercera Divisón]], keď strelil päť gólov v desiatich zápasoch, vrátane hetriku za osem minút počas zápasu [[Copa del Rey]].<ref name="ref4">Balagué 2013, pp. 183–185.</ref> Jeho progres vyústil do prvého profesionálneho kontraktu, ktorý podpísal 4. februára 2004. Jeho platnosť bola do roku 2012 a obsahoval [[Výkupná klauzula|výkupnú klauzulu]] 30 miliónov €. O mesiac neskôr (6. marca) debutoval v Barcelone B v [[Segunda División B]] a jeho výkupná klauzula automaticky vzrástla na 80 miliónov €.<ref name="ref5">Caioli 2012, pp. 68–71.</ref><ref>Balagué 2013, pp. 262–263.<br /></ref> Odohral päť zápasov za Barcelonu B, ale gól nestrelil.<ref name=":0">"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2003–04". BDFutbol. Retrieved 19 July 2015.</ref> Fyzický bol slabší ako jeho protihráči, ktorí boli často oveľa starší a vyšší. Na tréningu preto pracoval na zväčšení svalovej hmoty a celkovej sily, aby sa mohol svojich obrancov ľahko zbaviť. Ku koncu sezóny sa vrátil do oboch mládežníckych tímov a pomohol ''Juvenilu B'' vyhrať ligu. Sezónu ukončil s bilanciou 36 gólov v oficiálnych súťažiach za štyri z piatich tímov.<ref name="ref4" /><ref name="ref5" /> Počas sezóny 2004/2005 bol Messi istým hráčom Barcelony B. Odohral za ňu 17 zápasov a strelil 6 gólov.<ref>"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2004–05". BDFutbol. Retrieved 19 July 2015.</ref> Od debutu v minuloročnom novembri nebol povolaný do prvého tímu, ale v októbri 2004 starší hráči poprosili Franka Rijkaarda, aby ho zobral.<ref name="ref2" /> Keďže Ronaldinho hral vždy na ľavej strane, Messiho sa Rijkaard rozhodol dať na pravú stranu (spočiatku proti želaniu hráčov), aby si mohol loptu zaseknúť do osi ihriska a dominantnou ľavačkou vystreliť.<ref name="ref6">Hunter 2012, pp. 35–36.</ref><ref>Reng, Ronald (27 May 2011). "Lionel Messi". ''FT Magazine''. Retrieved 19 July 2015.</ref> Messi debutoval v lige 16. októbra proti [[RCD Espanyol|Espanyolu]], keď nastúpil na ihrisko v 82. minúte.<ref name="ref1" /> V 17-tich rokoch, troch mesiacoch a 22 dňoch bol v tom čase najmladším hráčom, ktorý hral za Barcelonu v oficiálnom zápase.<ref name="ref3" /> Za prvý tím odohral 77 minút v deviatich zápasoch, vrátane debutu v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]] proti [[FK Šachtar Doneck|Šachtaru Doneck]].<ref name=":0" /><ref>Mitten, Andy (16 October 2014). "Who Knew on His 2004 Debut That Lionel Messi Would Go so Far at Barcelona". ''The National''. Retrieved 19 July2015.</ref> [[1. máj|1. mája]] [[2005]] proti Albacete strelil svoj prvý seniorský gól po asistencií Ronaldinha – v tom čase bol najmladším strelcom v oficiálnom zápase v histórii klubu.<ref name="ref6" /><ref>Williams, Richard (24 February 2006). "Messi Has All the Qualities to Take World by Storm". ''The Guardian''. Retrieved 19 July 2015.</ref> Barcelona v tejto sezóne [[La Liga 2004/2005|získala ligový titul]], prvýkrát po šiestich rokoch.<ref name="ref7">Hunter, Graham (4 June 2015). "Messi, Iniesta and Xavi Driven to Join the Champions League Elite". ESPN FC. Retrieved 19 July 2015.</ref> ==== 2005 - 2008: Hráč základnej zostavy ==== {{Citát v rámčeku|„Počas môjho života som v takom mladom veku nikdy nevidel hráča takej kvality a osobnosti, najmä v drese jedného z najlepších svetových klubov.“|– [[Fabio Capello]] oceňuje 18-ročného Messiho po zápase o [[trofej Joana Gampera]] v auguste 2005.}} [[24. jún|24. júna]] 2005, v deň svojich 18. narodenín, podpísal prvú zmluvu ako seniorský hráč tímu. Dĺžka kontraktu s FC Barcelona bola stanovená do roku 2010, teda o dva roky menej ako v predchádzajúcom; výkupná klauzula sa však zvýšila na 150 miliónov €.<ref>Balagué 2013, pp. 262–263.</ref> Kľúčový zápas odohral o 2 mesiace neskôr, 24. augusta, počas zápasu o [[Gamperov pohár]]. V stretnutí proti [[Juventus FC|Juventusu FC]], pod vedením [[Fabio Capello|Fabia Capella]], predviedol taký výkon, že pri striedaní ho sprevádzali ovácie fanúšikov na [[Camp Nou]].<ref>Hunter 2012, pp. 264–265.</ref> Zatiaľčo Capello chcel Messiho len na hosťovanie, [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] prišiel s ponukou na prestup, súhlasil s vyplatením výkupnej klauzuly 150 miliónov € a trojnásobne vyšším platom.<ref>Lowe, Sid (16 June 2017). "Joan Laporta: 'Barcelona has been kidnapped. It's hostage to lies and it's sad'". ''The Guardian''. Retrieved 27 July2017.</ref> Podľa vtedajšieho prezidenta [[Joan Laporta|Joana Laportu]] to bolo jediný krát, kedy mohol Messi reálne odísť, ale rozhodol sa v Barcelone zostať.<ref>Balagué 2013, pp. 272–276.</ref> 16. septembra bol jeho kontrakt po troch mesiacoch opäť navýšený do roku 2014.<ref name="ref8">"Starlet Messi Stays at Barça until 2014". ESPN FC. 17 September 2005. Retrieved 20 July 2015.</ref> Kvôli problémom týkajúcim sa jeho právneho statusu v Španielskej kráľovskej futbalovej federácii vynechal začiatok sezóny. 26. septembra získal španielske občianstvo a mohol tak opäť začať hrať.<ref name="ref8" /><ref>Caioli 2012, p. 91.</ref> Postupne sa stával stabilným hráčom základnej zostavy a tvoril útok s Ronaldinhom a [[Samuel Eto’o|Samuelom Eto'om]].<ref name="ref9">Hunter 2012, pp. 266–269.</ref> Nosil dres s číslom 19. Bol v základnej zostave v dôležitých zápasoch proti [[Real Madrid CF|Realu Madrid]] alebo [[Chelsea FC|Chelsea]] v osemfinále [[Liga majstrov UEFA 2005/2006|Ligy majstrov UEFA]].<ref name="ref9" /><ref>Balagué 2013, pp. 279–284.</ref>[[Súbor:Lionel Messi 31mar2007.jpg|náhľad|Lionel Messi v roku 2007]]Po tom, čo strelil 8 gólov v 25 zápasoch, vrátane prvého v Lige majstrov UEFA,<ref>"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2005–06". BDFutbol. Retrieved 20 July 2015.</ref> sa preňho sezóna 7. marca 2006 proti Chelsea kvôli zraneniu hamstringu predčasne skončila. Hoci pracoval na tom, aby bol na [[Liga majstrov UEFA 2005/2006 finále|finálový zápas]] Ligy majstrov UEFA v poriadku, v deň finále, 17. mája, bol nakoniec zo zostavy vyradený. Bol tak sklamaný, že neoslavoval víťazstvo proti Arsenalu v Paríži, čo neskôr oľutoval.<ref name="ref7" /> Zatiaľčo FC Barcelona výkonnostne pomaly upadala, 19-ročný Messi sa počas sezóny [[La Liga 2006/2007|2006/2007]] prepracoval medzi najlepších futbalistov sveta.<ref>"Ingla: Rijkaard to Blame for Barça Decline". ESPN FC. 19 May 2008. Retrieved 21 July 2015.</ref><ref name="ref10">"Messi: I'm Not the Best". FIFA. 31 May 2007. Retrieved 21 July 2015.</ref> Ako idol ''[[Fanúšikovia FC Barcelony|culés]],'' klubových fanúšikov, strelil v tejto sezóne vo všetkých súťažiach 17 gólov v 36 zápasoch.<ref name="ref10" /><ref name=":1">"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2006–07". BDFutbol. Retrieved 21 July 2015.</ref> Opäť sa však zranil; 12. novembra 2006 utrpel zlomeninu [[Priehlavok|priehlavku]], ktorá ho vyradila z hry na tri mesiace.<ref>"Messi Needs Surgery on Broken Foot". CNN. 13 November 2006. Retrieved 21 July 2015.</ref><ref>Hunter, Graham (19 October 2011). "Messi Closing in on Remarkable Record". ESPN FC. Retrieved 21 July 2015.</ref> Vrátil sa na osemfinále Ligy majstrov UEFA proti [[Liverpool FC|Liverpoolu]]; no tím neuspel a Barcelona ako obhájca titulu vypadla zo súťaže.<ref>Tomkins 2007, pp. 130–132.</ref> V lige sa jeho forma dostavila na konci sezóny; 11 z jeho 14 gólov prišli v posledných 13 zápasoch.<ref name=":1" /> 10. marca 2007 strelil prvý hetrik v ''El Clásicu'', čo sa mu podarilo ako prvému hráčovi po 12 rokoch. Zápas skončil 3:3.<ref>Lowe, Sid (12 March 2007). "There's Something about Messi". ''The Guardian''. Retrieved 21 July2015.</ref> Jeho dôležitosť v tíme reflektoval nový kontrakt.<ref>Balagué 2013, p. 302.</ref> Po tom čo [[Ronaldinho]] stratil formu sa stal Messi ako 20-ročný najväčšou hviezdou tímu; španielske média mu dali prezývku "Mesiáš".<ref>Lowe, Sid (24 September 2007). "Ronaldinho Misses Barcelona's Big Night Out". ''The Guardian''. Retrieved 21 July 2015.</ref><ref>Carlin, John (3 February 2008). "Nou Sensation". ''The Guardian''. Retrieved 21 July 2015.</ref> V roku [[2007]] ho novinári ocenili 3. miestom v ankete [[Zlatá lopta France Football|Zlatá lopta]] za prvým [[Kaká|Kakom]] a druhým [[Cristiano Ronaldo|Cristianom Ronaldom]], medzinárodní tréneri a kapitáni národných tímov ho zvolili ako [[FIFA World Player of the Year 2007|2.]] v ocenení [[FIFA World Player of the Year]], opäť za Kakom.<ref name="ref11">Balagué 2013, pp. 519–524.</ref><ref>"Kaka Named FIFA World Player of the Year". ESPN FC. 17 December 2007. Retrieved 21 July2015.</ref> Aj keď sa mu v sezóne 2007/2008 podarilo streliť 16 gólov,<ref>"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2007–08". BDFutbol. Retrieved 21 July 2015.</ref> v jej druhej polovici opäť utrpel zranenie, keď si 15. decembra natrhol hamstring.<ref name="ref12">Bright, Richard (6 March 2008). "Lionel Messi Sidelined for Six Weeks". ''The Daily Telegraph''. Retrieved 21 July 2015.</ref> Po návrate strelil dva góly pri výhre proti [[Celtic FC|Celticu]] na jeho ihrisku v osemfinále Ligy majstrov UEFA a stal sa v tom čase najlepším strelcom súťaže so 6 gólmi.<ref>O'Henley, Alex (21 February 2008). "Two for Messi as Barça See off Celtic". UEFA. Retrieved 21 July 2015.</ref> 4. marca 2008 sa mu opäť vrátilo zranenie. Rijkaard ho napriek varovaniu lekárov nechával hrať a kapitán tímu [[Carles Puyol]] začal kritizovať médiá za to, že presvedčili Messiho, aby hral každý zápas.<ref name="ref12" /> Barcelona sezónu ukončila bez trofeje; v [[Liga majstrov UEFA 2007/2008|Lige majstrov UEFA]] vypadla v semifinále proti budúcemu víťazovi [[Manchester United FC|Manchestru United]] a v [[La Liga 2007/2008|lige]] skončila na treťom mieste.<ref>"Ronaldinho Cleared for Barça Exit". BBC Sport. 19 May 2008. Retrieved 21 July 2015.</ref> Po dvoch neúspešných sezónach musela Barcelona prebudovať tím, načo doplatili Rijkaard a Ronaldinho. Po jeho odchode získal Messi číslo 10.<ref>"Messi Has Ronaldinho's Number". FIFA. 4 August 2008. Retrieved 20 July 2015.</ref> V júli [[2008]] podpísal nový kontrakt s platom 7,8 milióna €, čím sa stal najlepšie plateným hráčom.<ref>Heydari, Keyvan Antonio (26 May 2009). "Messi: Amazing Talent in a Reluctant Star". ''The New York Times''. Retrieved 24 July 2015.</ref> Pred novou sezónou boli hlavnou obavou jeho časté zranenia, ktoré ho trápili medzi rokmi 2006 až 2008. Aby sa týmto problémom predišlo, klub zaviedol nové tréningy, výživu, režim životného štýlu a pridal mu osobného [[fyzioterapeut]]a, ktorý s ním cestoval aj na medzinárodné zápasy za [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentínu]]. Výsledkom bolo, že zostal bez väčšieho zranenia ďalšie štyri roky, čo mu umožnilo dosiahnuť svoj vrcholný potenciál.<ref>Barnett, Phil (1 December 2009). "Lionel Messi: A Rare Talent". ''The Independent''. Retrieved 24 July2015.</ref> V roku 2008 si vyslúžil druhé miesta v oceneniach [[Zlatá lopta FIFA|Zlatá lopta]] a Futbalista roku FIFA, v oboch prípadoch bol za Cristianom Ronaldom.<ref>Jackson, Jamie (12 January 2009). "Ronaldo Adds Fifa World Player of the Year to List of Accolades". ''The Guardian''. Retrieved 24 July 2015.</ref> ==== 2009 - 2011: Sústavné úspechy ==== [[Súbor:039 men at work UEFA 2009, Rome.jpg|náhľad|Messi vo finále [[Liga majstrov UEFA 2008/2009|Ligy majstrov UEFA]] proti [[Manchester United FC|Manchesteru United]] v máji 2009]] V sezóne 2008/2009 strelil 38 gólov v 51 zápasoch.<ref>"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2008–09". BDFutbol. Retrieved 24 July 2015.</ref> Spolu s Eto'om a [[Thierry Henry|Thierrym Henrym]] strelili celkovo 100 gólov vo všetkých súťažiach, čo bol v tom čase klubový rekord.<ref>Roden, Lee (20 April 2015). "Are Messi, Suarez and Neymar Barcelona's Best-Ever Front Three?". ESPN FC. Retrieved 24 July 2015.</ref> Počas prvej sezóny pod novým trénerom [[Josep Guardiola|Josepom Guardiolom]] hral útočníka na pravom krídle, rovnako ako pod Rijkaardom. Počas ''El Clásica'' 2. mája 2009 hral poprvýkrát na pozícii falošnej deviatky, teda ako normálny útočník s tým rozdielom, že chodil hlbšie do poľa ku [[Xavi]]mu a [[Andrés Iniesta|Andrésovi Iniestovi]]. Podieľal sa asistenciou a dvoma gólmi pri výhre 6:2, čo je dodnes rekord štadióna [[Estadio Santiago Bernabéu|Santiago Bernabéu]].<ref name="ref13">Balagué 2013, pp. 453–459.</ref> 13. mája 2009 odohral svoje prvé finále za Barcelonu, keď v [[Copa del Rey]] porazila [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] 4:1, k čomu Messi prispel gólom a asistenciou.<ref>"Barcelona Defeat Athletic Bilbao to Win Copa del Rey". ''The Daily Telegraph''. 14 May 2009. Retrieved 24 July 2015.</ref> S 23 ligovými gólmi zabezpečil Barcelone [[La Liga 2008/2009|titul]] a piate double (zisk titulu v lige i národného pohára v jednej sezóne).<ref>"Barcelona's Title Celebrations Marred by Violence". ''The Daily Telegraph''. 17 May 2009. Retrieved 24 July 2015.</ref> Sezónu v Lige majstrov ukončil s deviatimi gólmi, čím sa stal [[Zoznam najlepších strelcov PMEK a Ligy majstrov UEFA|najlepším strelcom]].<ref>"Messi Sweeps up Goalscoring Honours". UEFA. 28 May 2009. Retrieved 26 July 2015.</ref> Vo štvrťfinále proti [[FC Bayern München|Bayernu Mníchov]] strelil dva góly a asistoval pri celkovej výhre 4:0.<ref name="ref13" /> Vo [[Liga majstrov UEFA 2008/2009 finále|finále]] Ligy majstrov, ktoré sa hralo 27. mája, sa vrátil na falošnú deviatku. Barcelona v ňom porazila [[Manchester United FC|Manchester United]] 2:0, druhý gól prišiel po Messiho hlavičke, ktorou prekonal [[Edwin van der Sar|Edwina van der Sara]]. Barcelona získala historické prvé [[Treble (futbal)|treble]] v španielskom futbale.<ref>McNulty, Phil (27 May 2009). "Barcelona 2–0 Man Utd". BBC Sport. Retrieved 26 July 2015.</ref><ref>Seery, Phil (31 May 2009). "Barcelona Eclipse Dream Team with Historic Treble". Agence France-Presse. Archived from the original on 25 October 2012.</ref> Odrazom tohoto úspechu bol nový kontrakt, ktorý podpísal 18. septembra, trval do roku 2016 s novou výkupnou klauzulou 250 miliónov € a ročným platom 12 miliónov €.<ref>Balagué 2013, p. 472.</ref> Tímové úspechy pokračovali aj v druhej polovici roku 2009, keď s Barcelonou ako prvý klub získal sextuple, šesť vyhraných titulov v jednom roku.<ref>Adams, Tom (21 May 2010). "The Treble Club". ESPN FC. Retrieved 26 July 2015.</ref> Po víťazstvách v [[Supercopa de España 2009|Supercopa de España]] a [[Superpohár UEFA|Európskom superpohári]] v auguste, zvíťazila Barcelona aj v [[Majstrovstvá klubov FIFA 2009|Majstrovstvách klubov FIFA]] proti [[Club Estudiantes de La Plata|Estudiantes de la Plata]], kde Messi skóroval pri výhre 2:1 hruďou. Zápas sa odohral 19. decembra.<ref>"Barcelona Beat Estudiantes to Win the Club World Cup". BBC Sport. 19 December 2009. Retrieved 26 July 2015</ref> Ako 22-ročný získal [[Zlatá lopta 2009|Zlatú loptu]] a cenu [[FIFA World Player of the Year 2009|FIFA World Player of the Year]], obe s historicky najväčším náskokom.<ref name="ref11" />{{Citát v rámčeku|„Messi je bez pochýb najlepším hráčom na svete. Je ako PlayStation. Môže využiť každú chybu, ktorú urobíme.“|– [[Arsène Wenger]] chváli Messiho za jeho štyri góly proti [[Arsenal FC|Arsenalu]] v apríli 2010.}}Ako pravé krídlo sa opäť vrátil na pozíciu falošnej deviatky na začiatku roka 2010 v osemfinále Ligy majstrov proti [[VfB Stuttgart]]. Po prvom remízovom zápase vyhrala Barcelona druhý vysoko 4:0, s dvomi gólmi a asistenciou Messiho. V tomto momente sa stal hlavným hráčom v Guardiolovej Barcelone a jeho vplyv na hru sa zvyšoval.<ref>Balagué 2013, pp. 476–478.</ref> Messi strelil v tejto sezóne vo všetkých súťažiach celkovo 47 gólov, čím dorovnal klubový rekord [[Ronaldo (futbalista)|Ronalda]] v sezóne 1996/1997.<ref>"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2009–10". BDFutbol. Retrieved 27 July 2015.</ref><ref name="ref14">Lowe, Sid (17 May 2010). "La Liga Title the Least Barcelona Deserve as Madrid Again Finish Empty Handed". ''The Guardian''. Retrieved 27 July 2015.</ref> Strelením všetkých štyroch gólov vo štvrťfinále Ligy majstrov UEFA proti [[Arsène Wenger|Wengerovmu]] [[Arsenal FC|Arsenalu]] sa stal najlepším strelcom Barcelony v histórii tejto súťaže.<ref>"Barcelona's Lionel Messi the Sixth Player to Score Four Times in Champions League Tie". ''The Daily Telegraph''. 7 April 2010. Retrieved 27 July 2015.</ref><ref>Lowe, Sid (7 April 2010). "'Mythical, Universal, the Lord's Anointed One' – Spain Hails Leo Messi". ''The Guardian''. Retrieved 27 July 2015.</ref> Barcelonu vyradil z Ligy majstrov v semifinále [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]. Messi finišoval túto sezónu ako najlepší strelec (s 8 gólmi) druhý rok po sebe.<ref>Haslam, Andrew (22 May 2010). "Messi Takes Scoring Plaudits". UEFA. Retrieved 27 July 2010.</ref> Ligu ukončil ako najlepší strelec s 34 gólmi (opäť nadviazal na Ronaldov rekord), čím pomohol vyhrať Barcelone [[La Liga 2009/2010|druhýkrát La Ligu po sebe]] s jedinou porážkou.<ref name="ref14" /><ref>Wilson, Joseph (30 September 2010). "Messi Receives Golden Boot for Top European Scorer". ''U-T San Diego''. Retrieved 27 July 2015.</ref> Na začiatku sezóny 2010/2011 vyhrala Barcelona [[Supercopa de España 2010|Supercopa de España]], po Messiho hetriku v druhom dvojzápase pri víťazstve 4:0. Prvý zápas Barcelona prehrala.<ref>"Magic Messi Wins Supercopa for Barça". ESPN FC. 21 August 2010. Retrieved 27 July 2010.</ref> 29. novembra 2010 vyhrala Barcelona v ''El Clásicu'' nad [[José Mourinho|Mourinhovým]] [[Real Madrid CF|Realom Madrid]] 5:0.<ref>Lowe, Sid (29 November 2010). "David Villa Strikes Twice as Slick Barcelona Thrash Real Madrid". ''The Guardian''. Retrieved 27 July 2015.</ref> Pomohol tímu dosiahnuť 16 ligových víťazstiev v rade, čím klub vytvoril španielsky rekord. V poslednom z týchto zápasov strelil ďalší hetrik, a to proti [[Atlético Madrid|Atléticu Madrid]] dňa 5. februára 2011.<ref>"Lionel Messi Stars as Barcelona Seal Record League Win". BBC Sport. 6 February 2011. Retrieved 27 July 2015.</ref><ref>"Most Consecutive Wins in the Top Division of Spanish football (Soccer)". ''Guinness World Records''. Retrieved 27 July 2015.</ref> Jeho klubové výkony ho doviedli k víťazstvu v [[Zlatá lopta FIFA|Zlatej lopte FIFA]] (spojenie Zlatej Lopty a FIFA World Player of the Year), avšak toto víťazstvo bolo kritikmi spochybňované kvôli neúspechu Argentíny na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|Majstrovstvách sveta 2010]].<ref name=":2">Lowe, Sid (11 January 2011). "Lionel Messi Is the World's Best Player but Xavi Deserved FIFA's Award". ''The Guardian''. Retrieved 27 July 2015.</ref> Podľa starého formátu tohto hlasovania by skončil tesne pod tretím miestom, ale vďaka hlasom od medzinárodných trénerov a kapitánom vyhral.<ref name=":2" /> [[Súbor:FC Barcelona Team 2, 2011.jpg|náhľad|Messi (v strede) a jeho spoluhráči oslavujú víťazstvo v Majstrovstvách klubov FIFA v decembri 2011]] Ku koncu sezóny odohrala Barcelona štyri ''[[El Clásico|Clásica]]'' v rozpätí 18 dní. Ligový zápas 16. apríla skončil remízou po Messiho [[Pokutový kop|penalte]]. Štyri dni na to prehrala Barcelona [[Copa del Rey 2011 finále|finále Copa del Rey]]. V Lige majstrov UEFA strelil Messi oba góly pri výhre 2:0 v prvom [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|semifinálovom]] dvojzápase v Madride – pri druhom obišiel troch hráčov Realu a tento gól sa radí medzi najlepšie v histórii súťaže.<ref>"Ronaldo's overhead kick and five other classic UCL goals". UEFA.com. Retrieved 23 June 2018.</ref> Aj keď neskóroval, pri druhom dvojzápase bol opäť dôležitým hráčom. Barcelona postúpila do finále Ligy majstrov UEFA,<ref name="ref15">Longman, Jeré (21 May 2011). "Lionel Messi: Boy Genius". ''The New York Times''. Retrieved 18 July2015.</ref><ref>Lowe, Sid (5 May 2011). "The Good, the Bad and the Ugly in the Aftermatch of the Clásico Series". ''Sports Illustrated''. Archived from the original on 8 May 2011.</ref> kde čelila Manchestru United – toto finále sa zopakovalo aj pred dvoma rokmi. Finále sa konalo 28. mája vo [[Wembley Stadium|Wembley]] a Messi sa stal mužom zápasu, keď strelil víťazný gól pri [[Liga majstrov UEFA 2010/2011 finále|výhre 3:1]].<ref>McNulty, Phil (28 May 2011). "Barcelona 3–1 Man Utd". BBC Sport. Retrieved 27 July 2015.</ref> Ukončil sezónu tretíkrát po sebe ako najlepší strelec súťaže s 12 gólmi.<ref>"Top Scorer Messi Matches Van Nistelrooy Mark". UEFA. 28 May 2011. Retrieved 27 July 2015.</ref> Barcelona vyhrala [[La Liga 2010/2011|tretí La Ligový titul v rade]]. S 31 gólmi a 18 asistenciami sa stal Messi najlepším strelcom a asistentom ligy.<ref name=":3">"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2010–11". BDFutbol. Retrieved 27 July 2015.</ref><ref>"Spanish Primera División Statistics: Top Assists 2010–11". ESPN FC. Retrieved 27 July 2015.</ref> Sezónu ukončil s 53 gólmi a 24 asistenciami vo všetkých súťažiach, čím sa stal najlepším strelcom sezóny v klubovej histórii a prvým hráčom v španielskom futbale, ktorý prekonal 50-gólovú hranicu.<ref name=":3" /><ref>Cascarino, Tony; Barclay, Patrick (27 May 2011). "Is Sublime Lionel Messi the Greatest Footballer Ever?". ''The Times (subscription required)''. Retrieved 27 July 2015.</ref><ref>Pitt-Brooke, Jack (14 April 2011). "48 Not Out: Messi Proves Himself King of the Goals". ''The Independent''. Retrieved 27 July 2015.</ref><ref>"Lionel Messi Scores Spanish Record 50th Goal". BBC Sport. 23 April 2011. Retrieved 27 July 2015.</ref> Messi ako tvorca hry, strelec a asistent zaznamenal v klubovej sezóne [[2011–12 FC Barcelona sezóna|2011/2012]] nevídaných 73 gólov a 29 asistencií vo všetkých súťažiach.<ref>"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2011–12". BDFutbol. Retrieved 30 July 2015.</ref><ref>Mohamed, Majid (10 December 2012). "Lionel Messi: The Best Goalscorer Ever but Is the Barcelona Player the Greatest-Ever Footballer?". ''The Independent''. Retrieved 30 July 2015.</ref> Sezónu začal víťazstvami v Španielskom a Európskom superpohári; v Supercopa de España strelil 3 góly pri celkovom víťazstve 5:4 nad Realom Madrid.<ref>"Tempers Flare into Brawl as Barcelona Beats Real Madrid". ''USA Today''. 17 August 2011. Retrieved 30 July 2015.</ref> 18. decembra strelil dva góly vo [[Majstrovstvá klubov FIFA 2011 – Finále|finále]] Majstrovstiev klubov FIFA proti [[Santos FC|Santosu]], pri výhre 4:0. Získal [[Zoznam ocenení na Majstrovstvách klubov FIFA|Zlatú loptu]] za najlepšieho hráča turnaja.<ref>"Barcelona Win FIFA Club World Cup". BBC Sport. 18 December 2011. Retrieved 30 July2015.</ref> Za jeho úsilie v roku 2011 vyhral opäť [[Zlatá loptu FIFA 2011|Zlatú loptu FIFA]], čím sa stal jedným zo štyroch hráčov v histórii, ktorí vyhrali Zlatú loptu trikrát; po [[Johan Cruijff|Johanovi Cruyffovi]], [[Michel Platini|Michelovi Platinim]] a [[Marco van Basten|Marcovi van Bastenovi]].<ref>"Messi Crowned World's Best". ESPN FC. 9 January 2012. Retrieved 30 July 2015.</ref> Ďalej vyhral nové ocenenie [[UEFA najlepší futbalista Európy]].<ref>"Messi Wins UEFA Best Player in Europe Award". UEFA. 25 August 2011. Retrieved 30 July 2015.</ref> Po týchto úspechoch bol označovaný za jedného z najlepších hráčov histórie.<ref name="ref15" /> ==== 2012: Rekordný rok ==== {{Citát v rámčeku|"Je mi ľúto tých, ktorí chcú súťažiť o Messiho trón – je to nemožné, toto dieťa je jedinečné."|– [[Pep Guardiola]] po tom, čo sa Messi stal najlepším strelcom Barcelony vo veku 24 rokov v marci 2012.}} Keďže si Messi udržiaval svoju streleckú plodnosť aj v druhej polovici sezóny, v roku 2012 prelomil niekoľko dlhoročných rekordov. 7. marca, dva týždne po tom čo strelil v lige štyri góly proti [[Valencia CF|Valencii]], strelil päť gólov v osemfinále Ligy majstrov UEFA proti [[Bayer 04 Leverkusen|Bayeru Leverkusen]], čo bol úctyhodný úspech v histórii tejto súťaže.<ref>"Messi Scores Four as Barcelona Rout Valencia". CNN. 20 February 2012. Retrieved 30 July 2015.</ref><ref>Rostance, Tom (7 March 2012). "Lionel Messi Scores Five in Barcelona Champions League Win". BBC Sport. Retrieved 30 July 2015.</ref> S piatimi asistenciami sa stal najlepším asistentom v sezóne. So štrnástimi gólmi dorovnal rekord [[José Altafini|Josého Altafiniho]] zo sezóny 1962/1963, a stal sa len druhým hráčom po [[Gerd Müller|Gerdovi Müllerovi]], ktorý ukončil sezónu ako najlepší strelec v štyroch sezónach.<ref>"UEFA Champions League 2011–12: Statistics". UEFA. Retrieved 30 July 2015.</ref><ref>"Record-Breaking Messi Takes Top Scorer Honour". UEFA. 19 May 2012. Retrieved 30 July2015.</ref> O dva týždne neskôr, 20. marca, sa stal Messi vo veku 24 rokov najlepším strelcom v histórii Barcelony. Predbehol 57-ročného rekordéra [[César Rodríguez Álvarez|Césara Rodrígueza]] s 232 gólmi hetrikom proti [[Granada CF|Granade]].<ref>"Lionel Messi as Dominant as Michael Jordan, Claims Barcelona's Pep Guardiola, After He Breaks Goal Record". ''The Daily Telegraph''. 21 March 2012. Retrieved 30 July 2015.</ref> [[Súbor:FC Barcelona - Bayer 04 Leverkusen, 7 mar 2012 (07).jpg|vľavo|náhľad|Messi ukazujúci na oblohu po rekordnom päť gólovom koncerte proti [[Bayer 04 Leverkusen|Bayeru Leverkusen]] v odvetnom osemfinálovom zápase Ligy majstrov UEFA v marci 2012]] Napriek jeho individuálnej forme sa štvorročné úspešné obdobie Barcelony pod vedením Guardiolu chýlilo ku koncu.<ref>Brassell, Andy (27 April 2012). "Pep Guardiola Leaves Lasting Legacy at Barcelona". BBC Sport. Retrieved 30 July 2015.</ref> Hoci Barcelona vyhrala 25. mája Copa del Rey proti Athleticu Bilbao, v lige zaostala za Realom Madrid a v Lige majstrov UEFA bola vyradená v semifinále budúcim šampiónom, Chelsea, pričom Messi strelil rozhodujúci pokutový kop do brvna.<ref>"Pep Guardiola's Final Game: Barcelona Win Copa del Rey". BBC Sport. 26 May 2012. Retrieved 30 July 2015.</ref><ref>Dawkes, Phil (24 April 2012). "Barcelona 2–2 Chelsea (agg 2–3)". BBC Sport. Retrieved 30 July2015.</ref> V poslednom domácom ligovom zápase 5. mája proti Espanyolu strelil Messi všetky štyri góly, pribehol ku lavičke a objal sa s Guardiolom, ktorý oznámil rezignáciu na poste manažéra.<ref>"Four-Goal Lionel Messi Gives Pep Guardiola Perfect Barcelona Send-Off". ''The Guardian''. 5 May 2012. Retrieved 30 July 2015.</ref> Ligovú sezónu ukončil po druhýkrát ako najlepší strelec v Španielsku a Európe s 50 gólmi, čo je historický rekord La Ligy.<ref>"Lionel Messi Receives Golden Boot Award as Europe's Top Scorer". ''Sports Illustrated''. 29 October 2012. Retrieved 30 July 2015.</ref> [[Európske klubové futbalové rekordy|Vo všetkých súťažiach strelil 73 gólov]], čím prekonal rekord [[Gerd Müller|Gerda Müllera]] so 67 gólmi v sezóne 1972/1973 v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]].<ref>"Messi Smashes Müller's 40-Year Record". ESPN FC. 9 December 2012. Retrieved 30 July 2015.</ref> Pod novým manažérom [[Tito Vilanova|Titom Vilanovom]], ktorý ho trénoval už ako 14-ročného v ''La Masii'', pomohol Barcelone počas druhej polovice roku 2012 dosiahnuť najlepší štart do La ligovej sezóny; Barcelona získala po polovici sezóny 55 bodov, čo je rekord v španielskom futbale.<ref>Hughes, Rob (29 April 2014). "To See Coach's Legacy at Barcelona, Just Look on Field". ''The New York Times''. Retrieved 9 August 2015.</ref><ref>"Ten-Man Barcelona Shocked by Sociedad". CNN. 19 January 2013. Retrieved 9 August 2015.</ref> Dvoma gólmi proti [[Real Betis|Realu Betis]] 9. decembra prekonal dva dlhoročné rekordy: rekord Césara Rodrígueza so 190 ligovými gólmi, čím sa stal najlepším strelcom v La Lige v histórii Barcelony, a rekord Gerda Müllera za najviac gólov v kalendárnom roku, v ktorom predbehol jeho 85 gólov v roku 1972 za Bayern Mníchov a [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecko]].<ref>Rogers, Iain (10 December 2012). "Fatherhood Hasn't Slowed Record-Breaking Messi". Reuters. Retrieved 9 August 2015.</ref> Messi po prekonaní 40-ročného rekordu poslal Müllerovi barcelonský dres s číslom 10, podpísaný "s úctou a obdivom".<ref>"Mueller Gets Messi's No. 10 Barcelona Shirt". ''Sports Illustrated''. 17 January 2013. Retrieved 9 August 2015.</ref> Rok ukončil s 91 gólmi vo všetkých súťažiach za Barcelonu a Argentínu.<ref name=":4">Mohamed, Majid (8 January 2013). "Barcelona's Lionel Messi Becomes Most Decorated Player in History after Winning Unprecedented Fourth Straight Ballon d'Or". ''The Independent''. Retrieved 9 August2015.</ref> Hoci FIFA kvôli overiteľnosti tento rekord nepotvrdila, ''[[Guinnessova kniha rekordov|Guinnessová kniha rekordov]]'' ho zapísala ako najviac gólov v kalendárnom roku.<ref>"FIFA Refuses to Back Lionel Messi or Godfrey Chitalu for Goal Record". BBC Sport. 14 December 2012. Retrieved 9 August 2015.</ref><ref>"Barcelona Star Lionel Messi Sets New Goal-Scoring Record". ''Guinness World Records''. 10 December 2012. Retrieved 9 August 2015.</ref> Opäť vyhral Zlatú loptu FIFA, čím sa v tom čase stal jediným hráčom, ktorý toto ocenenie získal štyrikrát.<ref name=":4" /><ref>Chowdhury, Saj (9 January 2013). "Ballon d'Or Contenders Messi, Ronaldo and Iniesta in Profile". BBC Sport. Retrieved 9 August 2015.</ref> ==== 2013 - 2014: ''Messidependencia''==== {{Citát v rámčeku|„O Leovi hovoríme ako o najlepšom hráčovi na svete a keď vám veci nefungujú dobre, musíte ho využiť. Hoci je napoly zranený, jeho prítomnosť na ihrisku stačí na to, aby nás zdvihla a našu hru všeobecne.“|– Obranca [[Gerard Piqué]] vysvetľuje, že sa Barcelona v apríli 2013 spoliehala na zraneného Messiho proti [[Paris Saint-Germain|Parížu Saint-Germain]].}} Barcelona získala v sezóne 2012/2013 rekordných 100 bodov a zabezpečila si [[La Liga 2012/2013|ligový titul]]. Výkony tímu sa začali zhoršovať v druhej polovici sezóny.<ref>Lowe, Sid (13 May 2013). "A Sense of Anticlimax but Barcelona Still Deserve Their La Liga Title". ''The Guardian''. Retrieved 9 August 2015.</ref> Po tom, čo vypadli v semifinále Copa del Rey s Realom Madrid, takmer stratili šancu na postup aj v osemfinále Ligy majstrov proti [[AC Miláno]], keď v prvom zápase prehrali 0:2. Avšak v druhom zápase dokonali comeback s výsledkom 4:0, vďaka asistencii a dvom gólom Messiho.<ref>Monaghan, Matt (12 March 2013). "Barcelona 4–0 AC Milan (agg 4–2)". BBC Sport. Retrieved 9 August 2015.</ref> Messi podpísal 7. februára nový kontrakt, ktorý platil do roku 2018 s ročným platom 13 miliónov €.<ref>"Messi Signs New Barcelona Deal". CNN. 7 February 2015. Retrieved 9 August 2015.</ref> 17. marca 2013 si poprvýkrát obliekol kapitánsku pásku v ligovom zápase proti [[Rayo Vallecano]].<ref>Rogers, Iain (11 May 2013). "Captain Messi Inspires Another Barça League Triumph". Reuters. Retrieved 9 August 2015.</ref> Jeho dôležitosť v strieľaní gólov začala rásť; v sezóne keď vyhrali treble strelil 24% gólov tímu, v tejto sezóne 40% gólov tímu. Po štyroch sezónach bez zranení sa Messimu opäť vrátili svalové zranenia. 2. apríla utrpel poranenie hamstringu vo štvrťfinále Ligy majstrov proti [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]. V druhom zápase proti PSG, keď Barcelona prehrávala o gól, naskočil Messi z lavičky v druhom polčase a za deväť minút pomohol vytvoriť šancu na postupový gól, ktorý ich dostal do semifinále. Stále zranený už ale nedokázal pomôcť Barcelone v semifinále proti Bayernu Mníchov, keď prehrali celkovo dvojzápas 7:0.<ref>"Lionel Messi Set to Miss Rest of Barcelona Season with Hamstring Injury". ''The Daily Telegraph''. 14 May 2013. Retrieved 9 August 2015.</ref><ref name="ref16">Lowe, Sid (11 April 2013). "Messidependencia Brought into Focus as Barcelona Show Vulnerability". ''The Guardian''. Retrieved 9 August 2015.</ref> Po týchto zápasoch sa začínal používať pojem ''Messidependencia'', pretože Barcelona bola na svojej hviezde stále viac závislá.<ref name="ref16" /> [[Súbor:Leo Messi v Almeria 020314.jpg|náhľad|Lionel Messi v sezóne 2013/2014|vľavo]] Messiho boj so zraneniami pokračoval v ďalšom priebehu roku 2013, preto sa rozhodol rozlúčiť so svojim dlhoročným fyzioterapeutom.<ref>De Menezes, Jack (14 November 2013). "Rumours of Lionel Messi Rift with Barcelona Rubbished Be Representatives of the Argentina International". ''The Independent''. Retrieved 10 August2015.</ref> Ďalšie zranenie hamstringu prišlo 12. mája, čo znamenalo prerušenie jeho série 21 zápasov v rade s gólom, čo je svetový rekord, ktorý sa zastavil na čísle 33 gólov.<ref>"Messi Worry Mars Barca's Title Joy". CNN. 13 May 2013. Retrieved 9 August 2015.</ref><ref>"Messi 'Breaks Record' by Scoring in 17th Consecutive La Liga Game". BBC Sport. 10 March 2013. Retrieved 9 August 2015.</ref> So 60 gólmi vo všetkých súťažiach, vrátane 46 gólov v La Lige, finišoval sezónu ako najlepší strelec v Španielsku a Európe po druhýkrát v rade; stal sa prvým hráčom v histórii, ktorý vyhral trikrát [[Zlatá kopačka|európsku Zlatú kopačku]].<ref>"Lionel Messi Awarded Golden Shoe for Third Time after 46 La Liga Goals for Barcelona". ''The Independent''. 20 November 2013. Retrieved 9 August2015.</ref><ref>"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2012–13". BDFutbol. Retrieved 9 August 2015.</ref> Po tom, čo v novej sezóne nastúpil na post trénera [[Gerardo Martino]] sa zranil po piaty krát v tomto roku, keď si 10. novembra poranil hamstring, ktorý ho vyradil z hry na dva mesiace.<ref>"Lionel Messi Returns from Injury in Barcelona Victory". CNN. 8 January 2013. Retrieved 10 August 2015.</ref> Napriek zraneniam skončil v ankete Zlatá lopta FIFA na [[Zlatá lopta FIFA 2013|druhom mieste]] za Cristianom Ronaldom.<ref>"Cristiano Ronaldo Wins FIFA Ballon D'or after Stellar Year at Real Madrid". ''The Guardian''. 13 January 2014. Retrieved 10 August 2015.</ref> Počas druhej polovice sezóny 2013/2014 pretrvávali pochybnosti o Messiho forme, ale všetko si vynahradil na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|Majstrovstvách sveta 2014]]. Štatisticky sa jeho góly, strely a prihrávky dali porovnávať s minulou sezónou.<ref>West, Andy (22 March 2014). "Real Madrid v Barcelona: Has Ronaldo Overtaken Messi?". BBC Sport. Retrieved 10 August 2015.</ref><ref>Lowe, Sid (12 March 2014). "One Flick of Lionel Messi's Left Foot Ends Talk of Crisis at Barcelona". ''The Guardian''. Retrieved 10 August 2015.</ref><ref>Lowe, Sid (24 June 2014). "Lionel Messi and Argentina in Tune at Last despite Tough Start to World Cup". ''The Guardian''. Retrieved 10 August 2015.</ref> V priebehu siedmych dní dokázal prekonať dva dlhoročné rekordy; hetrikom 16. marca proti Osasune predbehol [[Paulino Alcántara|Paulina Alcántaru]] s 369 gólmi, čím sa stal najlepším strelcom Barcelony vo všetkých súťažiach, vrátane priateľských, a hetrikom do siete Realu Madrid 23. marca sa stal najlepším strelcom ''El Clásica'', keď prekonal [[Alfredo Di Stéfano|Alfreda di Stéfana]] s 18 gólmi.<ref>Jenson, Pete (24 March 2014). "Real Madrid 3 Barcelona 4 Match Report: Lionel Messi Hat-Trick Out-Guns Cristiano Ronaldo in Seven-Goal El Clásico Thriller". ''The Independent''. Retrieved 10 August 2015.</ref> Messi ukončil sezónu so 41 gólmi vo všetkých súťažiach, čo bola jeho najhorší výsledok za posledných päť sezón.<ref>"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2013–14". BDFutbol. Retrieved 10 August 2015.</ref> Po prvýkrát za päť rokov ukončila Barcelona sezónu bez trofejí; vo finále Copa del Rey prehrala s Realom Madrid a [[La Liga 2013/2014|ligu]] prehrala v poslednom zápase doma proti Atléticu Madrid.<ref>"Barcelona's Lionel Messi: I Had a Lot of Problems during 2013–14 Season". ESPN FC. 19 February 2014. Retrieved 10 August 2015.</ref> Po dlhotrvajúcich špekuláciách o prípadnom prestupe podpísal 19. mája 2014 nový kontrakt s ročným platom 20 miliónov €, čo predstavuje 36 miliónov € pred zdanením; v tom čase najvyšší plat, aký kedy nejaký športovec dostal.<ref>"Barcelona Name Luis Enrique as New Coach, Lionel Messi Signs New Contract with La Liga Club". ABC News. 21 May 2014. Retrieved 10 August2015.</ref><ref>"Lionel Messi Signs New Barcelona Deal". ESPN FC. 19 May 2014. Retrieved 10 August 2015.</ref><ref>Notarianni, Roberto (25 March 2015). "Messi, la (Très) Bonne Paie" [Messi, the (Very) Good Payroll]. ''France Football''. Retrieved 10 August 2015.</ref> ==== 2014/2015: Historické treble ==== [[Súbor:Leo Messi (cropped).jpg|náhľad|Lionel Messi v roku 2014]] Pod novým manažérom a bývalým kapitánom [[Luis Enrique|Luisom Enriquem]] dokázal vďaka ukončeniu série zranení v sezóne 2014/2015 prekonať do konca roka ďalšie tri dlhoročné rekordy.<ref>Corrigan, Dermot. "Gerardo Martino: Lionel Messi Feeling Mental, Physical Strain of Years at Top". ESPN FC. Retrieved 10 August 2015.</ref> Hetrikom proti Seville 22. novembra sa stal najlepším strelcom La Ligy, keď prekonal 59-ročný rekord [[Telmo Zarra|Telma Zarru]], ktorý strelil 251 gólov.<ref>"Lionel Messi: Barcelona Forward Will Leave 'Unreachable' Record". BBC Sport. 23 November 2015. Retrieved 10 August 2015.</ref> Tri dni na to strelil ďalší hetrik proti [[APOEL FC|APOELU]], čím prekonal rekord Raúla so 71 gólmi a stal sa najlepším strelcom Ligy majstrov v histórii.<ref>"Apoel Nic 0–4 Barcelona". BBC Sport. Retrieved 10 August 2015.</ref> Tretím hetrikom, tentoraz proti Espanyolu 7. decembra, sa stal najlepším strelcom ''[[Derbi barceloní]]'' s 12 gólmi.<ref>Besa, Ramon (7 December 2014). "El Derbi Es un Monólogo de Messi" [The Derby Is a Monologue of Messi]. ''El País'' (in Spanish). Retrieved 10 August2015.</ref> Messi opäť skončil v ankete Zlatá lopta FIFA na [[Zlatá lopta FIFA 2014|druhom mieste]] za Cristianom Ronaldom, z veľkej časti za druhé miesto s Argentínou na Majstrovstvách sveta.<ref>"Cristiano Ronaldo Wins Ballon D'or for Second Straight Year". ESPN FC. 12 January 2015. Retrieved 10 August 2015.</ref> Na začiatku roka 2015 sa opäť začalo špekulovať o Messiho odchode z klubu.<ref>Roden, Lee (8 January 2015). "Barcelona, Messi and Enrique: What's Gone Wrong?". BBC Sport. Retrieved 11 August 2015.</ref> Obrat k lepšiemu prišiel 11. januára pri víťazstve 3:1 nad Atléticom Madrid, keď po prvýkrát skórovalo celé útočné trio Messi, [[Neymar]] a [[Luis Alberto Suárez|Luis Suárez]], známe ako "MSN".<ref>Lowe, Sid (18 May 2015). "Barcelona Transform Their Season from Trouble to a Possible Treble". ''The Guardian''. Retrieved 11 August 2015.</ref> Po piatich rokoch hrania v strede ihriska sa Messi posunul na pozíciu pravého útočníka, keď sa do stredu útoku dostal Suárez.<ref>West, Andy (19 March 2015). "Motivated Lionel Messi Transforms Barcelona's Hopes for Trophy Treble". BBC Sport. Retrieved 11 August 2015.</ref> Tu nadobudol svoju zrejme najlepšiu formu, zatiaľčo Neymar a Suárez ukončili závislosť útoku Barcelony na Messim.<ref>Lowe, Sid (8 May 2015). "Messi's Best-Ever Form?". ESPN FC. Retrieved 11 August 2015.</ref><ref>Tomas, Francesc (22 April 2015). "Barcelona Increasingly Gaining Messi Independence (and It's a Good Thing)". ESPN FC. Retrieved 11 August2015.</ref> S 58 gólmi Messiho strelilo celé trio 122 gólov vo všetkých súťažiach, čo je španielsky rekord.<ref>Lowe, Sid (6 June 2015). "Barcelona's Luis Suárez, Leo Messi and Neymar Too Good for Juventus". ''The Guardian''. Retrieved 11 August 2015.</ref><ref>"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2014–15". BDFutbol. Retrieved 11 August 2015.</ref> [[Súbor:Moment of the Champions League final FC Barcelona - Juventus 2015.jpg|náhľad|Lionel Messi vo finále Ligy majstrov proti Juventusu v roku 2015|vľavo]] Ku koncu sezóny strelil Messi 17. mája rozhodujúci gól Atléticu Madrid pri víťazstve 1:0, čím získala Barcelona [[La Liga 2014/2015|ligový titul]].<ref>Rice, Simon (17 May 2015). "Barcelona Win La Liga: Lionel Messi Strike Sees Barca Clinch 23rd Title at Home of Reigning Champions Atletico Madrid". ''The Independent''. Retrieved 11 August 2015.</ref> Medzi 43 ligovými gólmi bol aj hetrik 8. marca proti [[Rayo Vallecano]], ktorý strelil za 11 minút, čo je jeho najrýchlejšie vo svojej seniorskej kariére; bol to celkovo 32. hetrik za Barcelonu, čím predbehol Telma Zarru a stal sa hráčom s najväčším počtom hetrikov v španielskom futbale.<ref>"Supporters, Superstars and Goals Galore". FIFA. 11 March 2015. Retrieved 11 August 2015.</ref> Okrem toho sa stal aj najlepším asistentom sezóny s 18 asistenciami, čím predbehol [[Luís Figo|Luísa Figa]] s najviac asistenciami v La Lige; rekordnú 106 asistenciu si pripísal 15. februára proti [[Levante UD|Levante]], kde strelil ďalší hetrik.<ref>"Spanish Primera División Statistics: Top Assists 2014–15". ESPN FC. Retrieved 11 August 2015.</ref><ref>"Messi También Es Leyenda en el Ranking Histórico de Asistencias" [Messi Is Also a Legend in the Historical Assist Ranking] (in Spanish). La Liga BBVA. 19 February 2015. Retrieved 11 August 2015.</ref><ref>Corrigan, Dermot (15 February 2015). "Messi Notches Assist Record". ESPN FC. Retrieved 11 August 2015.</ref> Messi strelil dva góly vo finále Copa del Rey pri víťazstve 3:1 nad Athletic Bilbao hranom 30. mája. Jeho prvý gól je považovaný za jeden z najlepších v jeho kariére.<ref>Corrigan, Dermot (30 May 2015). "Treble Comes into Focus as Messi Marches Barcelona to Copa Title". ESPN FC. Retrieved 11 August 2015.</ref> Zároveň bol nominovaný na najkrajší gól v ankete [[Cena Ferenca Puskása|Cena Ferenca Puskása 2015]].<ref>"Puskás Award". FIFA. Retrieved 28 December2015.</ref> V [[Liga majstrov UEFA 2014/2015|Lige majstrov]] strelil dva góly a asistoval pri semifinálovom víťazstve 3:0 nad [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]] pod vedením Pepa Guardiolu.<ref>Newman, Blair (7 May 2015). "If Lionel Messi Makes Pep Guardiola Feel Helpless, What Chance Do the Rest Have?". ''The Guardian''. Retrieved 11 August 2015.</ref> Druhý gól prišiel tri minúty po prvom, keď preloboval brankára [[Manuel Neuer|Manuela Neuera]] a predribloval [[Jérôme Boateng|Jérômeho Boatenga]], ktorý spadol na zem; tento moment sa stal [[Vírusové video|virálom]] a bol najviac [[Twitter|tweetovaný]] príspevok roka. Gól bol vyhlásený za najlepší gól sezóny podla [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]].<ref>Rice, Simon (7 December 2015). "Lionel Messi, Manchester United and Arsenal: The 10 Most Tweeted Sporting Moments of 2015". ''The Independent''. Retrieved 7 December 2015.</ref><ref>Chavez, Christopher (27 August 2015). "Messi's Goal vs. Bayern Voted Europe's Best in 2014–15". ''Sports Illustrated''. Retrieved 4 September 2015.</ref> Napriek prehre v druhom zápase postúpila Barcelona do finále v [[Berlín]]e, kde porazila Juventus 3:1 a vyhrala druhé treble, čím sa stala prvým tímom v histórii, ktorý niečo také dokázal.<ref>Jurejko, Jonathan (12 May 2015). "Bayern Mun 3–2 Barcelona". BBC Sport. Retrieved 11 August2015.</ref><ref>Borden, Sam (6 June 2015). "Barcelona Overwhelms Juventus to Win Fifth Champions League Title". ''The New York Times''. Retrieved 11 August 2015.</ref> Messi sa stal v tejto sezóne Ligy majstrov najlepším strelcom (10 gólov) aj najlepším asistentom (6 asistencií), čím sa stal prvým hráčom, ktorý sa stal 5 x najlepším strelcom sezóny.<ref>"UEFA Champions League 2014–15: Statistics". UEFA. Retrieved 11 August 2015.</ref><ref>Hannah, Ralph (5 June 2015). "The Ultimate Record-Breaking Preview to the UEFA Champions League Final". ''Guinness World Records''. Retrieved 11 August 2015.</ref> Získal cenu [[UEFA najlepší futbalista Európy|UEFA ako najlepší futbalista Európy]] za rok 2015, už po druhý krát.<ref>Gonzalez, Roger (27 August 2015). "Messi Beats Ronaldo for 2014–15 UEFA Best Player in Europe Award". CBS Sports. Retrieved 4 September 2015.</ref> ==== 2015/2016: Domáce úspechy ==== [[Súbor:2015 UEFA Super Cup 83.jpg|náhľad|Messi s medailou víťaza Superpohára UEFA z roku 2015]] Messi otvoril sezónu 2015/2016 dvoma gólmi z priamych kopov v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]] proti Seville. Zápas skončil 5-4 po predĺžení.<ref>"Lionel Messi Says Free Kick Goals in UEFA Super Cup Were 'Lucky'". ESPN FC. 11 August 2015. Retrieved 4 September 2015.</ref> 16. septembra sa stal najmladším hráčom v histórii [[Liga majstrov UEFA 2015/2016|Ligy majstrov UEFA]], ktorý odohral v tejto súťaží 100 zápasov. Bolo to proti [[AS Rím]] pri remíze 1:1.<ref>Molinaro, John (16 September 2015). "Florenzi's goal vs. Barca one for the ages". Sports Net. Retrieved 16 September 2015.</ref> Po zranení kolena sa vrátil na ihrisko 21. novembra v zápase proti Realu Madrid pri výhre 4:0 vonku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Real Madrid 0-4 Barcelona|url=https://www.bbc.com/sport/football/34849342|dátum=2015-11-21|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> 20. decembra získal Messi piatu trofej v roku 2015, keď Barcelona vyhrala [[Majstrovstvá klubov FIFA 2015|Majstrovstvá klubov FIFA]] vo finálovom zápase proti [[Club Atlético River Plate|River Plate]] 3:0 v [[Jokohama|Jokohame]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi: CWC proves Barca are world's best|url=https://global.espn.com/football/fifa-club-world-cup/story/2765338/lionel-messi-club-world-cup-shows-barcelona-are-world-best|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2015-12-20|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en}}</ref> 30. decembra strelil gól pri svojom 500. zápase za Barcelonu [[Real Betis|Realu Betis]] pri výhre 4:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FC Barcelona - Real Betis {{!}} La Liga Matchday 16 - FC Barcelona|url=https://www.fcbarcelona.com/en/matches/35168/fc-barcelona-real-betis-la-liga-2015-2016|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en}}</ref> 11. januára 2016 vyhral Messi rekordnú piatu [[Zlatá lopta FIFA|Zlatú loptu FIFA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona's Messi wins record fifth Ballon d'Or|url=https://global.espn.com/football/blog-fifa/story/2784555/lionel-messi-wins-2015-ballon-dor-ahead-of-ronaldo-neymar|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2016-01-11|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en}}</ref> 3. februára strelil hetrik v zápase proti Valencii v semifinále Copa del Rey, s výsledkom 7:0.<ref>https://www.washingtonpost.com/gdpr-consent/?destination=%2fnews%2fearly-lead%2fwp%2f2016%2f02%2f03%2flionel-messis-500th-goal-shows-off-scintillating-skill%2f%3f</ref> Pri výhre 6:1 nad [[Celta de Vigo|Celtou Vigo]] v lige asistoval Messi Suárezovi z penalty. Nektorí to označovali ako "geniálny dotyk", iní kritizovali kvôli zosmiešňovaniu súpera. Hráči Celty si však nesťažovali a ich tréner vyhlásil, že "Barcelonskí útočníci sú veľmi úctiví." Táto penalta bola porovnávaná s penaltou [[Johan Cruijff|Johana Cruijffa]] z roku 1982, ktorý aktuálne bojoval s rakovinou pľúc; niektorí fanúšikovia indikovali, že to bola pocta pre neho. Cruijff mal zo situácie radosť a trval na tom, že bola podľa pravidiel a zábavná.<ref>{{Citácia periodika|titul=Barcelona penalty: Was it disrespectful or a touch of genius?|url=https://www.bbc.com/sport/football/35578309|dátum=2016-02-15|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi, Suarez team up for audacious penalty kick|url=https://www.foxnews.com/sports/messi-suarez-team-up-for-audacious-penalty-kick|vydavateľ=FoxSports|dátum vydania=2016-02-14|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en-US}}</ref> 17. februára prekonal 300. gólovú ligovú hranicu v zápase proti [[Sporting de Gijón|Sportingu Gijón]], ktorý skončil výhrou 1:3 vonku.<ref name="fcbarcelona.com">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=News - FC Barcelona Official website|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en}}</ref> O pár dní neskôr strelil oba góly v zápase proti Arsenalu na [[Emirates Stadium]] pri výhre 0:2, v prvom zápase osemfinále [[Liga majstrov UEFA 2015/2016|Ligy majstrov UEFA]]. Jeho druhý gól v zápase bol 10 000. gólom Barcelony vo všetkých oficiálnych súťažiach.<ref name="fcbarcelona.com" /> 17. apríla ukončil 5-zápasovú šnúru gólov s 500. seniorským gólom za klub a krajinu pri domácej prehre 1:2 nad Valenciou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Watch: Lionel Messi scores his 500th goal|url=https://www.si.com/planet-futbol/2016/04/17/lionel-messi-scores-500th-goal-video-barcelona-argentina|vydavateľ=SI.com|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en}}</ref> Messi ukončil sezónu 2015/2016 dvoma asistenciami vo finále Copa del Rey pri výhre 2:0 po predĺžení nad Sevillou na [[Estadio Vicente Calderón|Vicente Calderón]] (22. mája 2016); klub získal domáce double druhú sezónu v rade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona vs Sevilla: resumen, goles y resultado|url=https://www.marca.com/eventos/marcador/futbol/2015_16/copa/final/bar_sev/|vydavateľ=MARCA.com|dátum vydania=2016-05-20|dátum prístupu=2019-08-31}}</ref> Celkovo strelil 41 gólov a pripísal si 23 asistencií. Barcelonské útočné trio strelilo v tejto sezóne celkovo rekordných 131 gólov, čím prekonali vlastný rekord z minulej sezóny.<ref name="fcbarcelona.com" /> ==== 2016/2017: Štvrtá Zlatá kopačka ==== {{Citát v rámčeku|„[Messi] je nevyhnutný, avšak my ostatní sme pripravení. – Nie, klub je väčší ako ktorýkoľvek manažér, ako ktorýkoľvek hráč... okrem Lea. To je realita a musíte to prijať.“|– V rozhovore pre oficiálny barcelonský časopis [[Javier Mascherano]] načrtáva dôležitosť Messiho pre tím.}} Messi otvoril sezónu 2016/2017 víťazstvom v [[Supercopa de España]] proti Seville s výsledkom 2:0 vonku 14. augusta, a 3:0 doma 17.augusta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barça tame Sevilla in Super Cup|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2016/08/15/57b0ea7522601dc5638b45b4.html|vydavateľ=MARCA English|dátum vydania=2016-08-15|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en|meno=Arch|priezvisko=Bell|priezvisko2=@ArchBell}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barca seal Supercopa de Espana {{!}} Football Espana|url=https://www.football-espana.net/60510/barca-seal-supercopa-de-espana|vydavateľ=www.football-espana.net|dátum prístupu=2019-09-01}}</ref> Tieto zápasy viedol ako kapitán, kvôli zraneniu [[Andrés Iniesta|Andrésa Iniestu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Messi levanta la Supercopa de España|url=https://elpais.com/deportes/2016/08/18/actualidad/1471475075_599601.html|periodikum=El País|miesto=Madrid|dátum=2016-08-18|dátum prístupu=2019-09-01|issn=1134-6582|jazyk=es|meno=Ramon|priezvisko=Besa}}</ref> O tri dni neskôr strelil v prvom zápase [[La Liga 2016/2017|La Ligy]] proti Realu Betis (6:2) dva góly a pripísal si jednu asistenciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Luis Suarez plunders hat-trick, Lionel Messi scores twice as Barca smash six past Betis|url=https://www.eurosport.com/football/liga/2016-2017/barcelona-v-real-betis-live_sto5731413/story.shtml|vydavateľ=Eurosport|dátum vydania=2016-08-20|dátum prístupu=2019-09-01}}</ref> 13. septembra 2016 strelil svoj prvý hetrik v sezóne v úvodnom zápase [[Liga majstrov UEFA 2016/2017|Ligy majstrov UEFA]] proti [[Celtic FC|Celticu]] (7:0); bol zároveň jeho šiestym v tejto súťaži, čo je historický rekord. O týždeň neskôr si v zápase proti Atléticu Madrid (1:1) poranil trieslo a bol na tri týždne mimo hry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leo Messi out for three weeks|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/830100/leo-messi-out-for-three-weeks|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en}}</ref> Vrátil sa 16. októbra na zápas proti [[Deportivo La Coruña|Deportivu La Coruña]] (4:0), v ktorom strelil gól.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi Scores in His Return as Barcelona Roll Past Deportivo La Coruña|url=https://www.beinsports.com/us/soccer/video/lionel-messi-scores-in-his-return-as-barcelon/353223|vydavateľ=beIN SPORTS USA|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en-us}}</ref> O tri dni nato strelil 37. hetrik za Barcelonu v zápase proti [[Manchester City FC|Manchestru City]] (4:0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona 4-0 Manchester City: Lionel Messi hits hat-trick on Pep Guardiola's return|url=https://www.skysports.com/football/news/11833/10624079/barcelona-4-0-manchester-city-lionel-messi-hits-hat-trick-on-pep-guardiolas-return|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en}}</ref> 1. novembra strelil svoj 54. gól v skupinových fázach Ligy majstrov UEFA pri prehre 3:1 vonku nad Manchestrom City, čím prekonal rekord Raúla s 53 gólmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Watch Lionel Messi score to pass Raul for most goals in the UCL group stage|url=http://www.foxsports.com/soccer/story/watch-lionel-messi-score-to-pass-raul-for-most-goals-in-the-ucl-group-stage-110116|vydavateľ=FOX Sports|dátum vydania=2016-11-01|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en-US|meno=2016 at 2:33p|priezvisko=ET}}</ref>[[Súbor:Messi & Murtaza.jpg|náhľad|Messi v roku 2016|vľavo]]Messi ukončil rok s 51 gólmi, čím sa stal najlepším strelcom Európy pred [[Zlatan Ibrahimović|Zlatanom Ibrahimovićom]], ktorý strelil o jeden menej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Top goal scorers in 2016: Messi claims crown, Ibrahimovic and Ronaldo follow|url=https://www.cbssports.com/soccer/news/top-goal-scorers-in-2016-messi-claims-crown-ibrahimovic-and-ronaldo-follow/|vydavateľ=CBSSports.com|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en}}</ref> Po tom čo skončil v súboji o Zlatú loptu na druhom mieste za Cristianom Ronaldom, skončil za ním na druhom mieste aj v ocenení FIFA The Best.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo wins Best FIFA Men's Player 2016 award|url=https://edition.cnn.com/2017/01/09/football/ronaldo-fifa-best-player-award-messi-football/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-09-01}}</ref> 11. januára strelil v zápase proti Athleticu Bilbao (3:1) v osemfinále Copa del Rey gól z priameho kopu. Bol to jeho 26. gól z priameho kopu za Barcelonu vo všetkých súťažiach, čím dorovnal [[Ronald Koeman|Ronalda Koemana]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi equals Koeman's Barca record|url=https://global.espn.com/football/barcelona/story/3036856/lionel-messi-equals-ronald-koemans-barcelona-free-kick-record|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-01-12|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en}}</ref> V ďalšom ligovom zápase proti Las Palmas (5:0) strelil gól, čím vyrovnal rekord [[Raúl González Blanco|Raúla]] v počte tímov, ktorým dokázal streliť gól v La Lige (35).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Watch Lionel Messi match record for the most La Liga teams scored against|url=http://www.foxsports.com/soccer/story/watch-lionel-messi-record-for-the-most-teams-scored-against-in-la-liga-011417|vydavateľ=FOX Sports|dátum vydania=2017-01-14|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en-US|meno=2017 at 12:48p|priezvisko=ET}}</ref> 4. februára 2017 strelil v ligovom zápase proti Athleticu Bilbao (3:0) gól z priameho kopu (27. gól), čím prekonal Koemana a stal sa najlepším strelcom z priamych kopov v histórii klubu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi embarrasses Gorka Iraizoz with free-kick for Barcelona|url=https://www.skysports.com/football/news/11833/10756916/lionel-messi-embarrasses-gorka-iraizoz-with-free-kick-for-barcelona|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 23. apríla strelil dva góly pri výhre nad Realom Madrid vonku 3:2. Jeho víťazný gól v nadstavenom čase bol zároveň 500. za Barcelonu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi nets 500th goal for Barcelona|url=https://global.espn.com/football/barcelona/story/3106811/lionel-messi-scores-500th-goal-for-barcelona-against-real-madrid|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-04-23|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> Po tomto góle si vyzliekol dres, držal ho v rukách a ukazoval ho na stranu fanúšikov Realu Madrid - s číslom a menom na ich stranu. 27. mája strelil gól a asistoval [[Paco Alcácer|Pacovi Alcácerovi]] vo finále Copa del Rey proti [[Deportivo Alavés|Alavésu]] (3:1) a stal sa mužom zápasu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi inspires Barcelona to Copa del Rey final triumph against Alavés|url=https://www.theguardian.com/football/2017/may/27/barcelona-alaves-copa-del-rey-final|periodikum=The Observer|dátum=2017-05-27|dátum prístupu=2019-09-02|issn=0029-7712|jazyk=en-GB|meno=Press|priezvisko=Association}}</ref> Celkovo strelil Messi v tejto sezóne 54 gólov a mal 16 asistencií. 37 gólov v lige mu stačilo k získaniu Pichichi a k Zlatej kopačke po štvrtý krát v kariére.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi receives fourth Golden Shoe Award: Each day I enjoy it more|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2017/11/24/5a182794268e3ef82a8b4639.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2017-11-24|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> ==== 2017/2018: Domáce double a rekordná piata Zlatá kopačka ==== Messi otvoril sezónu 2017/2018 gólom z penalty pri domácej prehre 1:3 nad Realom Madrid v Suerpcopa de España.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona vs. Real Madrid - Football Match Report - August 13, 2017 - ESPN|url=https://www.espn.com/soccer/report?gameId=479398|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> V zápasoch ''El Clásica'' to bol už jeho 24. oficiálny gól a 25. celkovo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leo Messi and Luis Suárez call for optimism|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/748248/leo-messi-and-luis-suarez-call-for-optimism|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 9. septembra strelil prvý ligový hetrik v sezóne v zápase proti mestskému rivalovi [[RCD Espanyol|Espanyolu]] (5:0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona vs. Espanyol - Football Match Report - September 9, 2017 - ESPN|url=https://www.espn.com/soccer/report?gameId=490682|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 12. septembra strelil dva góly [[Gianluigi Buffon|Gigimu Buffonovi]], čím porazila Barcelona víťaza talianskej ligy Juventus 3:0 doma, v zápase [[Liga majstrov UEFA 2017/2018|Ligy majstrov UEFA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi superb as Barca get revenge vs. Juve|url=https://global.espn.com/football/blog/the-match/60/post/3201936/lionel-messi-scores-twice-as-barcelona-get-revenge-on-juventus|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-09-12|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 19. septembra strelil štyri góly v zápase proti [[SD Eibar|Eibaru]] (6:1) na Camp Nou v La Lige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi magic comes from nothing - Valverde|url=https://global.espn.com/football/barcelona/story/3208658/lionel-messi-creates-something-from-nothing-for-barcelona-valverde|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-09-19|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> O tri týždne neskôr, 1. októbra, sa stal Messi tretím v poradí v počte odohraných zápasov za Barcelonu v histórii, keď predbehol [[Carles Puyol|Carlesa Puyola]] (594. zápas). Bol to zápas proti Las Palmas (3:0), kde strelil dva góly a na jeden prihral; zápas sa hral za zatvorenými dverami Camp Nou, kvôli násiliu v [[Katalánsko|Katalánsku]], ktoré bolo spôsobené [[Referendum o nezávislosti Katalánska 2017|referendom o nezávislosť]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=5 talking points as Barcelona beat Las Palmas in eerie empty Nou Camp|url=http://www.mirror.co.uk/sport/football/match-reports/barcelona-3-0-las-palmas-11270684|vydavateľ=mirror|dátum vydania=2017-10-01|dátum prístupu=2019-09-02|meno=Rik|priezvisko=Sharma}}</ref> 18. októbra, pri jeho 122. štarte v európskych súťažiach, strelil v zápase Ligy majstrov UEFA nad [[Olympiakos FC|Olympiakosom]] (3:0) 97. gól v Lige majstrov UEFA a 100. vo všetkých klubových súťažiach pod hlavičkou UEFA.<ref>{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi scores 100th European goal in Barcelona win|url=https://www.bbc.com/sport/football/41624714|dátum=2017-10-18|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> Messi sa stal spolu s Cristianom Ronaldom len druhým hráčom, ktorý prekonal túto hranicu, ale potreboval nato o 21 zápasov menej ako Portugalčan.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi emulates Ronaldo with 100th European goal|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2447481.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> 4. novembra odohral v zápase proti Seville v lige (2:2) svoj 600. zápas za Barcelonu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='Barbaric' Messi marks 600th Barca game|url=https://africa.espn.com/football/barcelona/story/3258275/lionel-messi-marks-600th-barcelona-appearance-in-win-over-sevilla|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-11-04|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> Po prevzatí štvrtej Zlatej kopačky podpísal s Barcelonou 25. novembra novú zmluvu do sezóny 2020/2021. Jeho výkupná klauzula bola stanovená na 700 miliónov €.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi signs new deal through 2020/21 season|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/732507/lionel-messi-signs-new-deal-through-202021-season|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 7. januára 2018 odohral 400. zápas v lige v zápase proti Levante (3:0), v ktorých si pripísal 144 ligových asistencií a 365 gólov, čím vyrovnal rekord [[Gerd Müller|Gerda Müllera]] za najviac ligových gólov strelených za jeden klub v top 5 ligách Európy.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BREAKING NEWS: Messi breaks Muller goal record|url=https://www.beinsports.com/en/la-liga/news/messi-breaks-muller-goal-record/761806|vydavateľ=beIN SPORTS|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> O týždeň neskôr tento rekord prekonal, keď strelil 366. ligový gól z priameho kopu proti [[Real Sociedad de Fútbol|Realu Sociedad]] (2:4 výhra vonku).<ref name=":5" /> 4. marca strelil v domácom ligovom zápase nad Atléticom Madrid (1:0) z priameho kopu 600. seniorský gól.<ref>{{Citácia periodika|titul=Barcelona 1-0 Atletico Madrid|url=https://www.bbc.com/sport/football/43279527|dátum=2018-03-04|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> 14. marca strelil v domácom zápase Ligy majstrov UEFA proti Chelsea (3:0) 99. a 100. gól v Lige majstrov UEFA, čím sa stal len druhým hráčom po Cristianovi Ronaldovi, ktorý vyrovnal túto hranicu; dokázal to však v mladšom veku, za menej zápasov, menej odohraných minút a menej striel ako Portugalský konkurent.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Faster and younger than rival Ronaldo - Magical Messi's 100 Champions League goals in Opta numbers|url=https://www.fourfourtwo.com/news/faster-and-younger-rival-ronaldo-magical-messis-100-champions-league-goals-opta-numbers|vydavateľ=FourFourTwo|dátum vydania=2018-03-14|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en|meno=Future Publishing Limited Quay|priezvisko=House|meno2=The|priezvisko2=Ambury|meno3=Bath BA1 1UA All rights reserved|priezvisko3=Engl}}</ref> Jeho prvý gól, ktorý prišiel po dvoch minútach a ôsmich sekundách, bol jeho najrýchlejším gólom v kariére. Taktiež pomohol Barcelone dostať sa už po jedenásty krát v rade do štvrťfinále tejto súťaže.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi scores 100th Champions League goal in Barcelona's 3-0 victory over Chelsea|url=https://www.latimes.com/sports/la-sp-champions-league-messi-20180314-story.html|vydavateľ=Los Angeles Times|dátum vydania=2018-03-14|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-US}}</ref> 7. apríla strelil hetrik v zápase proti [[CD Leganés|Leganés]] (3:1), vrátane šiesteho gólu z priameho kopu v sezóne, čím vyrovnal rekord jeho bývalého spoluhráča Ronaldinha.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi equals the record of Ronaldinho|url=https://www.sport-english.com/en/news/barca/lionel-messi-equals-the-record-of-ronaldinho-6741843|vydavateľ=sport|dátum vydania=2018-04-07|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en|priezvisko=Sport}}</ref> Opäť ukončil sezónu ako najlepší strelec ligy s 34 gólmi, čo mu prinieslo už jeho piatu Zlatú kopačku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Golden Shoe 2017-18: Lionel Messi wins fifth European top scorer award {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/messi-set-for-fifth-golden-shoe-after-winning-pichichi/16zqsqe8e9tr3187k929hjiwpt|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 21. apríla strelil druhý gól Barcelony - 40. v sezóne - pri víťazstve 5:0 vo finále Copa del Rey nad Sevillou; taktiež nahral na gól Luisovi Suárezovi. Bola to štvrtá výhra Barcelony v rade v tejto súťaži a 30. celkovo.<ref>{{Citácia periodika|titul=Sevilla 0-5 Barcelona|url=https://www.bbc.com/sport/football/43845692|dátum=2018-04-21|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> 29. apríla strelil hetrik pri víťazstve 4:2 vonku nad Deportivo La Coruña, čím získala Barcelona 25. ligový titul.<ref>{{Citácia periodika|titul=Deportivo La Coruna 2-4 Barcelona|url=https://www.bbc.com/sport/football/43928594|dátum=2018-04-29|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> 9. mája strelil gól proti Villarrealu (5:1), čím Barcelona vytvorila nový rekord v [[Futbalové rekordy v Španielsku|počte zápasov bez prehry]] (43) v La Lige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FC Barcelona - Villarreal {{!}} La Liga 試合当日 32 - FC バルセロナ|url=https://www.fcbarcelona.jp/ja/matches/37890/fc-barcelona-villarreal-la-liga-2017-2018|vydavateľ=www.fcbarcelona.jp|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> ==== 2018/2019: Kapitán FC Barcelona, desiaty titul v La Lige a rekordná šiesta Zlatá kopačka ==== [[Súbor:Lionel Messi vs Valladolid.jpg|náhľad|Messi v 2. kole La Ligy v sezóne [[La Liga 2018/2019|2018/2019]] proti [[Real Valladolid CF|Realu Valladolid]]|vľavo]] Po odchode bývalého kapitána [[Andrés Iniesta|Andrésa Iniestu]] v máji 2018 bol Messi menovaný novým kapitánom klubu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi will be Barcelona's next captain|url=https://www.sport-english.com/en/news/barca/lionel-messi-will-be-barcelonas-next-captain-6781878|vydavateľ=sport|dátum vydania=2018-04-25|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en|priezvisko=Sport}}</ref> 12. augusta 2018 získal ako kapitán Barcelony prvú trofej, keď dokázal vyhrať Supercopa de España nad Sevillou 2:1. 19. augusta strelil dva góly v úvodnom zápase [[La Liga 2018/2019|ligovej]] sezóny nad Alavésom (3:0). Jeho prvý gól v zápase bol z priameho kopu, keď súperovi hráči vyskočili a lopta prešla popod nich; tento gól bol zároveň 6000. gólom Barcelony v La Lige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi scores Barcelona's 6,000th goal in La Liga|url=https://www.espn.in/football/barcelona/story/3602570/lionel-messi-scores-barcelonas-6,000th-goal-in-la-liga|vydavateľ=ESPN|dátum vydania=2018-08-18|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 18. septembra strelil hetrik v {{Citát v rámčeku|„Messi je Boh futbalu. Keď má Messi loptu, jeden na jedného, si mŕtvy."|– [[José Mourinho]]}} zápase s [[PSV Eindhoven]] (4:0) v úvodnom kole skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|Ligy majstrov UEFA]], čím vytvoril nový rekord za najviac hetrikov v tejto súťaži (osem).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ranking Messi's eight Champions League hat tricks|url=https://www.espn.com/soccer/club/barcelona/83/blog/post/3638504/lionel-messis-eight-champions-league-hat-tricks-ranked-which-is-the-best|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2018-09-19|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 20. októbra strelil gól a asistoval pri výhre 4:2 nad Sevillou, avšak v 26. minúte si poranil pravú ruku a musel byť vystriedaný; testy neskôr potvrdili, že utrpel zlomeninu [[Vretenná kosť|vretennej kosti]], čo ho vyradilo z futbalu na tri týždne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi, out for three weeks with a fractured arm|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/886828/messi-out-for-three-weeks-with-a-fractured-arm|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 8. decembra strelil proti Espanyolu (4:0) dva góly z priameho kopu – jeho 9. a 10. gól z priameho kopu v kalendárnom roku; toto bolo po prvýkrát čo niečo také v lige dokázal. Jeho prvý gól v zápase bol zároveň 10. gólom v ligovej sezóne, čím sa stal prvým hráčom v histórii La Ligy, ktorý strelil minimálne 10 gólov v 13. sezónach po sebe.<ref>{{Citácia periodika|titul='His Magnum opus': even for Lionel Messi, this was special {{!}} Sid Lowe|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2018/dec/10/his-magnum-opus-even-for-lionel-messi-this-was-special|periodikum=The Guardian|dátum=2018-12-10|dátum prístupu=2019-09-02|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid|priezvisko=Lowe}}</ref> 13. januára 2019 strelil 400. gól v La Lige, čo sa mu podarilo za 435 zápasov a počas stretnutia s Eibarom (3:0). Stal sa prvým hráčom histórie, ktorému sa to podarilo v jednej z top 5 líg Európy.<ref>{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi scores 400th Barcelona goal in 3-0 win over Eibar|url=https://www.bbc.com/sport/football/46858269|dátum=2019-01-13|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> 2. februára strelil dva góly pri remíze 2:2 nad Valenciou. Jeho prvý gól padol z penalty, bol jeho 50. v lige a stal sa tak len tretím hráčom v histórii La Ligy, ktorému sa toto podarilo, hneď po Cristianovi Ronaldovi a [[Hugo Sánchez|Hugovi Sánchezovi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi news: Barcelona talisman matches Cristiano Ronaldo's penalty milestone as he enjoys six-year high scoring streak {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-ie/news/messi-matches-ronaldo-penalty-milestone-as-barca-star-sets/1hi6mj9rbf3ar19i8fs1h6nezt|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2019-09-02}}</ref> O mesiac neskôr klub vyhlásil, že začali prípravu na Messiho odchod do dôchodku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi: Barcelona president Josep Maria Bartomeu preparing the club for life without Argentine|url=https://www.bbc.com/sport/football/47159671|dátum=2019-02-07|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> 23. februára strelil 50. hetrik v kariére a asistoval Luisovi Suárezovi v zápase proti Seville (4:2 výhra vonku); zároveň sa mu podarilo dosiahnuť 650 gól za klub a krajinu na seniorskej úrovni.<ref>{{Citácia periodika|titul=Sevilla 2-4 Barcelona: Lionel Messi scores 50th hat-trick in win|url=https://www.bbc.com/sport/football/47336146|dátum=2019-02-23|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> 16. apríla strelil dva góly v druhom zápase štvrťfinále Ligy majstrov UEFA proti Manchestru United (3:0), a po celkovom skóre 4:0 sa FC Barcelona dostala do semifinále po prvýkrát od roku 2015; boli to taktiež jeho prvé góly vo štvrťfinálových zápasoch od roku 2013.<ref>{{Citácia periodika|titul=Barcelona 3-0 Manchester United: Lionel Messi stars as United knocked out of Champions League|url=https://www.bbc.com/sport/football/47939085|dátum=2019-04-16|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi’s one-man show draws curtain on Manchester United dreams {{!}} Sid Lowe|url=https://www.theguardian.com/football/2019/apr/17/lionel-messi-manchester-united-barcelona|periodikum=The Guardian|dátum=2019-04-17|dátum prístupu=2019-09-02|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid Lowe at the Camp|priezvisko=Nou}}</ref> 27. apríla prišiel Messi v zápase proti Levante z lavičky a strelil jediný gól zápasu, čím zabezpečil Barcelone [[La Liga 2018/2019|predčasný ligový titul]];<ref name="washingtonpost.com">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=- The Washington Post|url=https://www.washingtonpost.com/gdpr-consent/|vydavateľ=Washington Post|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> bol to jeho 450. zápas za Barcelonu v lige, a zároveň prvá ligová trofej v úlohe kapitána.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi adds to his numbers|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2019/04/27/5cc42098ca4741e3088b4639.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2019-04-27|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi's first league title as captain|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2019/04/28/5cc5666be5fdea995f8b461b.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2019-04-28|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 1. mája strelil dva góly v semifinále Ligy majstrov UEFA doma proti [[Liverpool FC|Liverpoolu]] (3:0); jeho druhý gól v zápase, ktorý bol z priameho kopu zo vzdialenosti 32 metrov, bol jeho 600. gólom za Barcelonu na seniorskej úrovni.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi scores 600th club goal days after Ronaldo|url=https://www.espn.com/soccer/barcelona/story/3840584/barcelonas-lionel-messi-scores-600th-career-club-goal|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2019-05-01|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> V druhom zápase o šesť dní neskôr prehrala Barcelona na [[Anfield]]e 4:0, a tak vypadla zo súťaže s celkovým skóre 4:3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool 4-0 Barcelona (Agg: 4-3): Liverpool complete stunning comeback to reach Champions League final|url=https://www.skysports.com/football/news/11669/11713953/liverpool-4-0-barcelona-agg-4-3-liverpool-complete-stunning-comeback-to-reach-champions-league-final|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 19. mája v poslednom zápase Barcelony v lige strelil dva góly pri remíze 2:2 v Eibare (jeho 49. a 50. gól v sezóne vo všetkých súťažiach), čo mu zabezpečilo jeho šiestu trofej Pichichi pre najlepšieho strelca ligy (36 gólov v 34 zápasoch), čím vyrovnal Zarru v počte sezón ako najlepší strelec ligy.<ref name="washingtonpost.com"/> Taktiež získal šiestu Zlatú kopačku, tretíkrát v rade (od sezóny 2016/2017).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi wins his sixth Golden Shoe award|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/1225730/messi-wins-his-sixth-golden-shoe-award|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 25. mája strelil gól vo finále Copa del Rey poti Valencii, avšak tento zápas Barcelona prehrala (1:2).<ref>{{Citácia periodika|titul=Copa del Rey final: Valencia end Barcelona's double dream|url=https://www.bbc.com/sport/football/48367455|dátum=2019-05-25|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> ==== 2019/2020: Rekordná šiesta Zlatá lopta ==== 5. augusta 2019 bolo oznámené, že Messi nebude môcť odcestovať na turné po USA pre zranenie pravého lýtka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi injury: Barcelona star to miss USA tour with calf injury just ahead of La Liga season|url=https://www.cbssports.com/soccer/news/lionel-messi-injury-barcelona-star-to-miss-usa-tour-with-calf-injury-just-ahead-of-la-liga-season/|vydavateľ=CBSSports.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 19. augusta bol Messiho lob spoza šestnásty proti Realu Betis nominovaný na cenu [[Cena Ferenca Puskása|FIFA Puskás Award]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Fifa Puskás Award 2019: breakdown of the 10-strong shortlist|url=https://www.theguardian.com/football/2019/aug/20/fifa-puskas-award-2019-shortlist-billie-simpson-lionel-messi-andros-townsend|periodikum=The Guardian|dátum=2019-08-20|dátum prístupu=2019-09-02|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Nosa|priezvisko=Omoigui}}</ref> Neskôr v mesiaci si po uzdravení lýtko opäť poranil, čo ho vyradilo z hry na začiatku sezóny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi ruled out vs. Betis after injury setback|url=https://www.espn.com/soccer/lionel-messi/story/3927626/messi-ruled-out-vs-betis-after-injury-setback|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2019-08-24|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> Dôsledkom bolo, že bol zranený na neurčito s tým, že sa vráti k hraniu po septembrovej reprezentačnej prestávke.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi won't return until after the international break|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2019/08/28/5d664da0ca4741fe4d8b461a.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2019-08-28|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> Svoj prvý zápas v sezóne odohral 17. septembra, keď prišiel z lavičky pri bezgólovej remíze 0:0 proti [[Borussia Dortmund|Borussi Dortmund]] vonku v otváracom zápase [[Liga majstrov UEFA 2019/2020|Ligy majstrov UEFA]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Dortmund 0-0 Barcelona: Marc-Andre ter Stegen saves Marco Reus' penalty in stalemate|url=https://www.bbc.com/sport/football/49718948|periodikum=BBC Sport|dátum=2019-09-17|dátum prístupu=2020-04-14|jazyk=en-GB}}</ref> 23. septembra získal Messi cenu [[FIFA The Best]] pre najlepšieho hráča na svete, pred [[Virgil van Dijk|Virgilom van Dijkom]] a Cristianom Ronaldom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Best FIFA Awards results as Messi beats Van Dijk and Ronaldo to main prize|url=https://www.mirror.co.uk/sport/football/news/best-fifa-awards-live-results-20154863|vydavateľ=mirror|dátum vydania=2019-09-23|dátum prístupu=2020-04-14|meno=Alex|priezvisko=Richards}}</ref> 6. októbra strelil svoj prvý gól v sezóne v ligovom zápase proti Seville (4:0 doma) z priameho kopu; bol to jeho 420. gól v La Lige, čím prekonal Cristiana Ronalda s jeho 419 ligovými gólmi v top 5 európskych súťažiach.<ref>{{Citácia periodika|titul=Barcelona 4-0 Sevilla: Champions climb to second in La Liga with convincing win|url=https://www.bbc.com/sport/football/49939501|periodikum=BBC Sport|dátum=2019-10-06|dátum prístupu=2020-04-14|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leo Messi breaks another record in Barca win; Juventus ends Inter's unbeaten run|url=https://edition.cnn.com/2019/10/07/football/barcelona-sevilla-inter-juventus-bayern-hoffenheim-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-10-08|meno=Matias Grez|priezvisko=CNN}}</ref> 23. októbra strelil Messi svoj prvý gól tejto sezóny Ligy majstrov UEFA pri výhre vonku 2:1 nad [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]], čím sa stal prvým hráčom, ktorý strelil gól v 15. sezónach Ligy majstrov UEFA v rade (nerátajú sa kvalifikačné kolá).<ref>{{Citácia periodika|titul=Slavia Prague 1-2 Barcelona: Lionel Messi breaks another record in narrow win|url=https://www.bbc.com/sport/football/49874450|dátum=2019-10-23|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> Rovnako vyrovnal spoločný rekord Raúla a Cristiana Ronalda za najviac súperom strelených gólov minimálne jeden gól v tejto súťaži (33). 29. októbra strelil dva góly a pri dvoch asistoval pri domácej výhre 5:1 nad Realom Valladolid v La Lige; jeho prvý gól – z 32 metrov – bol jeho 50. gólom z priameho kopu v kariére.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valverde runs out of superlatives after landmark Messi hat-trick|url=https://www.independent.co.uk/sport/football/european/lionel-messi-free-kick-goal-barcelona-ernesto-valverde-vs-real-valladolid-a9177116.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2019-10-30|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en}}</ref> Jeho góly (608) ho taktiež dostali pre Cristiana Ronalda (606), čo sa týka klubovej úrovne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi eclipses Ronaldo after scoring twice for Barcelona|url=https://edition.cnn.com/2019/10/30/football/messi-barcelona-goals-ronaldo-valladolid-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-10-30|meno=Ravi Ubha|priezvisko=CNN}}</ref> 9. novembra strelil tri góly (vrátane dvoch priamych kopov) pri domácej výhre 4:1 nad Celtou Vigo. Bol to jeho 34. hetrik v La Lige, čím vyrovnal Cristiana Ronalda ako držiteľa tohto rekordu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Barcelona 4-1 Celta Vigo: Lionel Messi hits hat-trick as champions reclaim top spot|url=https://www.bbc.com/sport/football/50363584|dátum=2019-11-09|dátum prístupu=2019-11-11|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> 27. novembra sa Messi podieľal na všetkých troch góloch svojho tímu pri víťazstve 3:1 nad [[Borussia Dortmund|Borussiou Dortmund]], keď v 29. minúte asistoval [[Luis Alberto Suárez|Luisovi Suárezovi]] a v 34. minúte strelil gól. Taktiež v druhom polčase asistoval na gól [[Antoine Griezmann|Antoinemu Griezmannovi]]. Bol to jeho 700. zápas za Barcelonu, a súčasne vytvoril nový rekord v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]], keďže v zápase proti Borussi Dortmund strelil gól proti 34. súperovi, čím prekonal predošlý rekord Raúla a Cristiana Ronalada.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi steals the show in his 700th Barcelona appearance|url=https://edition.cnn.com/2019/11/27/football/lionel-messi-barcelona-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-11-28|meno=Dominic Rech|priezvisko=CNN}}</ref> 2. decembra získal Messi rekordnú [[Zlatá lopta 2019|šiestu Zlatú loptu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Ballon d’Or: Lionel Messi wins record sixth award and Megan Rapinoe is rewarded for World Cup triumph|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2019/12/02/ballon-dorlive-updates-ceremony-lionel-messi-virgil-van-dijk/|periodikum=The Telegraph|dátum=2019-12-02|dátum prístupu=2019-12-03|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Tom|priezvisko=Morgan|meno2=Will|priezvisko2=Magee}}</ref> 7. decembra, v ligovom zápase proti [[RCD Mallorca|Mallorce]] (výhra 5:2) strelil hetrik, čím sa stal hráčom s najviac hetrikmi v histórii La Ligy (35).<ref>{{Citácia periodika|titul=Messi scores hat-trick for Barcelona v Mallorca|url=http://www.bbc.com/sport/live/football/50687497|dátum=2019-12-06|dátum prístupu=2019-12-07|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> 22. februára 2020 strelil v ligovom zápase proti Eibaru štyri góly pri výhre 5:0.<ref>{{Citácia periodika|titul=Who is Lionel Messi? A comparative study of Diego Maradona and Lionel Messi|url=http://dx.doi.org/10.1177/1367877911422859|periodikum=International Journal of Cultural Studies|dátum=2011-12-22|dátum prístupu=2020-02-24|ročník=15|číslo=4|strany=415–428|issn=1367-8779|doi=10.1177/1367877911422859|meno=Bartlomiej|priezvisko=Brach}}</ref> Zároveň sa stal oficiálne prvým hráčom v histórii, ktorý sa podieľal na 1000 góloch svojho tímu počas profesionálnej kariéry (góly a asistencie).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi is now the first player in football history to reach 1,000 goal contributions|url=https://www.givemesport.com/1549199-barcelonas-lionel-messi-becomes-first-ever-player-to-reach-1000-goal-contributions|vydavateľ=GiveMeSport|dátum vydania=2020-02-22|dátum prístupu=2020-02-24|jazyk=en-GB}}</ref> Dňa 14. júna 2020 strelil gól a na dva nahral v ligovom zápase proti [[RCD Mallorca|Mallorce]], v prvom zápase po trojmesačnej pauze, kvôli pandémii [[COVID-19]]. V tomto zápase stanovil nový rekord, keď strelil minimálne 20 ligových gólov v 12. sezónach v rade.<ref>{{Citácia periodika|titul=Analysis of the goals scored in Spanish First and Second division during the 2017/2018 season|url=http://dx.doi.org/10.6018/sportk.412501|periodikum=SPORT TK-Revista EuroAmericana de Ciencias del Deporte|dátum=2020-01-31|dátum prístupu=2020-06-15|strany=37–43|issn=2340-8812|doi=10.6018/sportk.412501|meno=J.|priezvisko=Raya-González|priezvisko2=DJ.|meno3=M.|priezvisko3=Domínguez-Díez}}</ref> 30. júna strelil gól z penalty pri remíze 2:2 v ligovom zápase proti Atléticu Madrid, vďaka čomu strelil už 700. gól v kariére za Barcelonu a Argentínu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi scores 700th goal for club and country|url=https://www.espn.com/soccer/barcelona/story/4113399/lionel-messi-reaches-700-goal-milestone-for-barcelona-and-argentina|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2020-06-30|dátum prístupu=2020-07-01|jazyk=en}}</ref> 11. júla vyrobil 20. asistenciu v ligovej sezóne pre [[Arturo Vidal|Artura Vidala]] pri výhre 1:0 vonku nad Realom Valladolid, čím vyrovnal Xaviho rekord 20 asistencií v jednej sezóne La Ligy zo sezóny 2008/2009;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi equals club record for assists|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/1721440/messi-equals-club-record-for-assists|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2020-07-21|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FC Barcelona: Are Barcelona Pair Xavi and Iniesta in Decline?|url=https://bleacherreport.com/articles/1637655-fc-barcelona-are-barcelona-pair-xavi-and-iniesta-in-decline|vydavateľ=Bleacher Report|dátum prístupu=2020-07-21|jazyk=en|meno=Tre'|priezvisko=Atkinson}}</ref> s 22 gólmi sa stal tiež iba druhým hráčom v top 5 európskych ligách v 21. storočí, po [[Thierry Henry|Thierrym Henrym]] v sezóne [[FA Premier League 2002/2003|2002/2003 v Premier League]] za Arsenal (24 gólov a 20 asistencií), ktorý si pripísal minimálne 20 gólov a 20 asistencií v jednej ligovej sezóne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stats: Messi second to 20+20, Ronaldo second to 11/11|url=https://www.espn.com/soccer/blog-espn-fc-united/story/4134777/stats-lionel-messi-second-to-20-+-20-cristiano-ronaldo-second-to-11-11|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2020-07-14|dátum prístupu=2020-07-22|jazyk=en}}</ref> Po dvoch góloch pri výhre vonku 5:0 proti Alavésu v poslednom zápase ligovej sezóny 20. júla ukončil sezónu ako najlepší strelec a najlepší nahrávač La Ligy, s 25 gólmi a 21 asistenciami, vďaka čomu získal rekordnú siedmu trofej Pichichi, čím prekonal Zarru; Barcelona však skončila na druhom mieste za Realom Madrid.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi stands alone after winning Pichichi award for 7th time|url=https://www.thescore.com/esp_fed/news/1987681|vydavateľ=theScore.com|dátum prístupu=2020-07-22|meno=Gianluca|priezvisko=Nesci}}</ref> 9. augusta, v druhom zápase osemfinále Ligy majstrov UEFA proti Neapolu na Camp Nou strelil druhý gól tímu a získal penaltu na tretí gól, pri výhre 3:1 doma, čo viedlo k celkovému skóre 4:2 a postupu do štvrťfinále, kde sa stretli s Bayernom Mníchov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona vs. Napoli score: Messi dazzles as Barca advance to Champions League quarterfinals|url=https://www.cbssports.com/soccer/news/barcelona-vs-napoli-score-messi-dazzles-as-barca-advance-to-champions-league-quarterfinals/live/|vydavateľ=CBSSports.com|dátum prístupu=2020-08-26|jazyk=en}}</ref> 15. augusta utrpel najväčšiu porážku kariére, keď vo štvrťfinále proti Bayernu Mníchov prehrala Barcelona 2:8, a tak opäť ukončila sezónu Ligy majstrov s potupným vypadnutím.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi's heaviest defeats: Barcelona's 8-2 loss to Bayern is star's worst by some way|url=https://www.thenational.ae/sport/football/lionel-messi-s-heaviest-defeats-barcelona-s-8-2-loss-to-bayern-is-star-s-worst-by-some-way-1.1063827|vydavateľ=The National|dátum prístupu=2020-08-26|jazyk=en}}</ref> ==== August 2020: Túžba odísť z Barcelony ==== {{Citát v rámčeku|"Nebol som šťastný a chcel som odísť. Nebolo mi to nijak umožnené, a preto zostanem v klube, aby som sa nedostal do súdneho sporu. Vedenie klubu pod vedením [[Josep Maria Bartomeu|Bartomeua]] je katastrofa. Moja láska k Barce sa nikdy nezmení.“|– Messi o zvrátení svojho rozhodnutia opustiť Barcelonu v rozhovore pre [[Goal (webstránka)|Goal]], dňa 4. septembra 2020.}} 25. augusta 2020 Barcelona potvrdila [[Associated Press]] "že Messi poslal klubu dokument, v ktorom vyjadruje túžbu odísť."<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi tells Barca he wants to leave, signaling end of era|url=https://apnews.com/141fb4432a0421bc942a7f87cfdeba6e|vydavateľ=AP NEWS|dátum vydania=2020-08-25|dátum prístupu=2020-08-31}}</ref> Toto oznámenie získalo významnú mediálnu odozvu, a to aj od súčasných i bývalých spoluhráčov, katalánskeho prezidenta [[Quim Torra|Quima Torru]] a organizácií pôsobiacich vo futbale i mimo neho, zatiaľ čo príspevky týkajúce sa Messiho odchodu boli celosvetovo populárne na sociálnej sieti [[Twitter]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi: Social media reaction to Barcelona legend's transfer request|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/53913588|periodikum=BBC Sport|dátum=2020-08-25|dátum prístupu=2020-08-31|jazyk=en-gb}}</ref> 26. augusta vyhlásil športový riaditeľ Barcelony Ramon Planes, že klub túži "vystavať tím okolo najlepšieho hráča na svete" a potvrdil, že Messi bude môcť odísť, iba ak kupujúci zaplatí jeho výkupnú klauzulu vo výške 700 miliónov €; nahlásenú možnosť predčasného ukončenia zmluvy, ktorú mal Messi v zmluve, bolo možné uplatniť, iba ak by to oznámil klubu do 31. mája, hoci zástupcovia hráča majú argumentovať tým, že termín by mal byť stanovený na 31. augusta, kvôli [[Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2|predĺženej sezóne 2019/2020]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi tells Barcelona he wants to leave but faces legal battle over clause|url=https://www.theguardian.com/football/2020/aug/25/lionel-messi-tells-barcelona-he-wants-to-leave-but-faces-legal-battle-over-clause|periodikum=The Guardian|dátum=2020-08-25|dátum prístupu=2020-08-31|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid|priezvisko=Lowe}}</ref> Pôvodné oznámenie viedlo neskôr v ten večer k protestu 300 fanúšikov pred [[Camp Nou]] proti prezidentovi klubu [[Josep Maria Bartomeu|Josepovi Bartomeuovi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi hands in Barca transfer request as fans protest outside Camp Nou|url=https://www.standard.co.uk/sport/football/lionel-messi-fc-barcelona-transfer-request-latest-news-fan-protests-a4533181.html|vydavateľ=Evening Standard|dátum vydania=2020-08-26|dátum prístupu=2020-08-31|jazyk=en}}</ref> 30. augusta vydala [[La Liga]] vyhlásenie týkajúce sa Messiho, že jeho zmluva s Barcelonou stále platí a jeho výpovedná klauzula je stále aktívna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nota informativa|url=https://www.laliga.com/noticias/nota-informativa-contrato-lionel-messi|vydavateľ=Nota informativa|dátum prístupu=2020-08-31|jazyk=es}}</ref> 4. septembra vydal Jorge Messi, Lionelov otec a zároveň agent, oficiálne vyhlásenie v reakcii na La Ligu s tvrdením, že „klauzula 700 miliónov € nie je platná v prípade jednostranného rozhodnutia hráča o odchode s účinnosťou po skončení sezóny 2019/2020''.''“, ako sa uvádza v Messiho zmluve s klubom;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi desmiente a LaLiga y sigue con el pulso al Barça: no hay cláusula de 700 millones|url=https://www.elmundo.es/deportes/futbol/primera-division/2020/09/04/5f5235af21efa0bd098b46d3.html|vydavateľ=ELMUNDO|dátum vydania=2020-09-04|dátum prístupu=2020-09-04|jazyk=es}}</ref> o chvíľu neskôr La Liga odpovedala tým, že si stojí za vyhlásením zverejneným 30. augusta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nota informativa|url=https://www.laliga.com/noticias/nota-informativa-respuesta-al-entorno-de-leo-messi|vydavateľ=Nota informativa|dátum prístupu=2020-09-04|jazyk=es}}</ref> Neskôr v ten večer Messi v rozhovore pre [[Goal (webstránka)|Goal]] oznámil, že bude pokračovať v Barcelone a dokončí posledný rok svojej zmluvy. V rozhovore vysvetlil, že klub informoval klub počas celého roka, že chce odísť, a že prezident klubu [[Josep Maria Bartomeu|Josep Bartomeu]] uviedol, že na konci každej sezóny sa môže rozhodnúť, či môže zostať alebo odísť, avšak svoje slovo nakoniec nedodržal a poukazoval na jeho výkupnú klauzulu vo výške 700 miliónov €,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi breaks silence on Barcelona exit saga: 'The president did not keep his word' {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/messi-breaks-silence-barcelona-exit-saga-president-did-not/12u81b5iumt2d1tkqol18wpcxg|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-09-06}}</ref> ktorá Messimu ponechala dve možnosti: zostať alebo sa obrátiť na súd proti klubu. Messi v tom istom rozhovore uviedol, že „nikdy by som sa proti svojmu milovanému klubu nepostavil pred súd. Preto zostávam“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi’s Barcelona heartbreak revealed: From his son's tears, to refusing to go to trial - full truth behind 'brutal' transfer saga {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/messis-barcelona-heartbreak-revealed-from-his-sons-tears-to/1mpozogbymuza1fep1f6vv3oz2|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-09-06}}</ref> ==== 2020/2021: Posledná sezóna v Barcelone ==== 25. septembra opäť verejne skritizoval vedenie klubu, tentoraz za odchod Luisa Suáreza, keď vyhlásil, že "v tomto klube ma už nič neprekvapí".<ref>{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi takes fresh aim at Barcelona for 'throwing out' Luis Suárez|url=https://www.theguardian.com/football/2020/sep/25/lionel-messi-takes-fresh-aim-at-barcelona-for-throwing-out-luis-suarez|periodikum=The Guardian|dátum=2020-09-25|dátum prístupu=2020-10-07|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sachin|priezvisko=Nakrani}}</ref> 27. septembra otvoril [[La Liga 2020/2021|sezónu 2020/2021]] premenenou penaltou pri výhre 4:0 nad Villarrealom v La Lige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi scores for FC Barcelona in 4-0 win vs. Villarreal {{!}} Mundo Albiceleste|url=https://mundoalbiceleste.com/2020/09/27/lionel-messi-scores-for-fc-barcelona-in-4-0-win-vs-villarreal/|dátum prístupu=2020-09-28|jazyk=en-US|meno=Roy|priezvisko=Nemer}}</ref> 20. októbra strelil gól z penalty a asistoval na piaty gól pri domácej výhre 5:1 nad [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosom]] v Lige majstrov UEFA a stal sa tak prvým hráčom v histórii, ktorý skóroval v 16-tich sezónach Ligy majstrov UEFA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi scores, breaks three Champions League records in Barcelona win {{!}} Mundo Albiceleste|url=https://mundoalbiceleste.com/2020/10/20/lionel-messi-scores-breaks-three-champions-league-records-in-barcelona-win/|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en-US|meno=Roy|priezvisko=Nemer}}</ref> 25. novembra bol nominovaný na ocenenie FIFA The Best 2020 a neskôr bol zaradený do užšieho listu medzi troch kandidátov o túto cenu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA Best: Messi vs. Ronaldo rivalry resumes|url=https://www.espn.com/soccer/barcelona/story/4244512/fifa-best-messi-vs-ronaldo-rivalry-resumes-as-mbappesalahneymarmane-join-stars-in-line-for-top-award|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2020-11-25|dátum prístupu=2020-12-13|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA The Best: Messi, Ronaldo, Lewy nominated|url=https://www.espn.com/soccer/uefa-champions-league/story/4260232/fifa-the-best-messironaldolewandowski-nominated-for-best-mens-player|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2020-12-11|dátum prístupu=2020-12-13|jazyk=en}}</ref> 29. novembra strelil štvrtý gól svojho tímu pri víťazstve 4:0 nad Osasunou. Po strelení gólu ukázal dres svojho niekdajšieho tímu [[Newell's Old Boys]] na počesť argentínskeho krajana [[Diego Maradona|Diega Maradonu]], ktorý zomrel pred štyrmi dňami, a zdvihol obe ruky k obrazovke, ktorá na štadióne ukazovala Maradonovu tvár. Dres bol replikou čísla 10 toho istého, ktorý mal Maradona na sebe počas pôsobenia v klube v roku 1993.<ref>{{Citácia periodika|titul=Messi pays Maradona tribute in Barca win|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/55123003|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2020-12-13|jazyk=en-GB}}</ref> 17. decembra skončil v ankete FIFA The Best 2020 na treťom mieste za prvým [[Robert Lewandowski|Robertom Lewandowskim]] a druhým Cristianom Ronaldom, a bol začlenený [[Svetová jedenástka FIFA FIFPro|FIFA FIFPro World XI]] po štrnásty krát v rade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leo Messi third in FIFA The Best award|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/1944711/leo-messi-third-in-fifa-the-best-award|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=en}}</ref> 23. decembra strelil v ligovom zápase proti Realu Valladolid 644. gól za Barcelonu, čím prekonal [[Pelé]]ho rekord v [[Santos FC|Santose]] za najviac strelených gólov v jednom klube.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi Passes Pelé for Most Goals With One Club|url=https://www.si.com/soccer/2020/12/22/lionel-messi-most-goals-one-club-barcelona-pele-video|vydavateľ=Sports Illustrated|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=en-us|meno=Avi|priezvisko=Creditor}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=European roundup: Lionel Messi breaks Pelé's record for goals at a single club|url=http://www.theguardian.com/football/2020/dec/22/european-roundup-lionel-messi-pele-record-barcelona-juventus-fiorentina-atletico-madrid|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2020-12-22|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=en|priezvisko=Reuters}}</ref> Na oslavu tohto úspechu poslal [[Budweiser]] každému brankárovi, proti ktorým Messi skóroval, osobne toľko fliaš piva, koľko im strelil gólov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Full list of goalkeepers sent a beer for conceding one of Lionel Messi’s 644 Barcelona goals|url=https://www.givemesport.com/1631804-lionel-messi-which-goalkeepers-got-the-644-bottles-of-budweiser-beer|vydavateľ=GiveMeSport|dátum vydania=2020-12-27|dátum prístupu=2021-01-14|jazyk=en-GB}}</ref> 17. januára 2021 bol vo [[Supercopa de España 2020/2021 – Finále|finále španielského supepopohára 2021]], v predĺžení pri prehre 3:2 nad Athletic Bilbao, prvýkrát v klubovej kariére vylúčený za nešportové správanie (úder rukou do hlavy [[Asier Villalibre|Asiera Villalibreho]], rozhodca si to pôvodne nevšimol, ale upozornil ho [[Video asistent rozhodcu|VAR]] a išiel to skontrolovať).<ref>{{Citácia periodika|titul=Messi sent off as Barca lose Super Cup|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/55699322|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-19|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=RESUMEN {{!}} El Athletic rubrica en La Cartuja el supercampeonato de España tras vencer al FC Barcelona (2-3) {{!}} rfef.es|url=https://www.rfef.es/noticias/resumen-athletic-rubrica-cartuja-supercampeonato-espana-vencer-al-fc-barcelona-2-3|vydavateľ=www.rfef.es|dátum prístupu=2021-01-19}}</ref> 21. februára prekonal Xaviho klubový rekord za najviac zápasov v La Lige s jeho 506. ligovým zápasom za Barelonu proti [[Cádiz CF|Cádizu]], v ktorom strelil gól z penalty pri domácej remíze 1:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi breaks Barca's La Liga appearance record|url=https://www.espn.com/soccer/barcelona/story/4320298/barcelonas-messi-breaks-xavis-club-la-liga-appearance-record-vs-cadiz|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2021-02-21|dátum prístupu=2021-02-22|jazyk=en}}</ref> 10. marca strelil gól z 32 metrov a neskôr nepremenil penaltu pri remíze 1:1 proti [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] v [[Parc des Princes]] v druhom dvojzápase [[Liga majstrov UEFA 2020/2021#Osemfinále|osemfinále Ligy majstrov UEFA]]; Barcelona prvýkrát po 14-tich rokoch vypadla z tejto súťaže už v osemfinále po celkovom skóre 2:5, keďže prvý zápas prehrala doma 1:4.<ref>{{Citácia periodika|titul=PSG survive Lionel Messi-inspired first-half fightback to knock Barcelona out of Champions League|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2021/03/10/psg-vs-barcelona-champions-league-round-16-live-score-latest/|periodikum=The Telegraph|dátum=2021-03-10|dátum prístupu=2021-03-12|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Sam|priezvisko=Dean|meno2=J. J.|priezvisko2=Bull}}</ref> 21. marca prekonal Xaviho rekord 767 odohratých zápasov za Barcelonu, v zápase proti Realu Sociedad vonku pri výhre 6:1, v ktorom strelil dva góly a na jeden prihral; bol to jeho 768. zápas za Barcelonu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Messi scores on Barca record appearance|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/56478951|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-03-22|jazyk=en-GB}}</ref> 17. apríla strelil dva góly vo finále Copa del Rey pri výhre 4:0 nad Athleticom Bilbao. Druhým gólom zlomil rekord [[Gerd Müller|Gerda Müllera]] za 30+ golóv v 12-tich po sebe idúcich sezónach, keď to teraz dokázal v 13-tich po sebe idúcich sezónach. S 35 trofejou za Barcelonu taktiež predbehol bývalého krídelníka Manchestru United [[Ryan Giggs|Ryana Giggsa]], ako najviac dekorovaný hráč za jeden klub. Ako najlepší strelec La Ligy získal trofej Pichichi rekordný ôsmykrát v kariére. Bola to taktiež jeho piata výhra v rade v boji o najlepšieho strelca ligy, čím prekonal Argentínčana [[Alfredo Di Stéfano|Alfreda Di Stéfana]] a Mexičana [[Hugo Sánchez|Huga Sáncheza]], ktorý sa to obom podarilo štyrikrát za Real Madrid, a vyrovnal rekordný zápis [[Jean-Pierre Papin|Jeana-Pierra Papina]] piatich výhier o kráľa strelca v top piatich ligách Európy. 1. júla 2021 sa stal voľným hráčom po vypršaní zmluvy,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi officially becomes a free agent as superstar's Barcelona contract expires {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-in/news/messi-free-agent-barcelona-contract-expires/6oic4yrrw62d1mcffybvao1qi|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2021-08-06}}</ref> pričom rokovania o novej zmluve boli komplikované kvôli finančným problémom Barcelony.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi: Barcelona forward agrees contract extension with 50 per cent pay cut|url=https://www.skysports.com/football/news/11833/12355747/lionel-messi-barcelona-forward-agrees-contract-extension-with-50-per-cent-pay-cut|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2021-08-06|jazyk=en}}</ref> 5. augusta Barcelona oznámila, že Lionel Messi v klube nezostane, napriek tomu, že sa obe strany dohodli a v ten deň mali podpísať zmluvu. Klub ako dôvod Messiho odchodu uviedol finančné a štrukturálne prekážky, ktoré predstavujú predpisy La Ligy. O tri dni neskôr, na tlačovej konferencii na Camp Nou, na ktorej sa rozplakal, potvrdil, že odchádza z Barcelony.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leo Messi: 'I feel so sad to be leaving the club I love'|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/2210282/leo-messi-i-feel-so-sad-to-be-leaving-the-club-i-love|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2021-08-10|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barca fans 'devastated' at Messi exit, PSG fans 'waiting for a legend'|url=https://www.msn.com/en-xl/sport/american-football/barca-fans-devastated-at-messi-exit-psg-fans-waiting-for-a-legend/ar-AAN6ELW|vydavateľ=www.msn.com|dátum prístupu=2021-08-10}}</ref> === Paris Saint-Germain === ==== 2021/2022: Siedma Zlatá lopta a prvá sezóna v novom klube ==== [[Súbor:Mbappe Messi Neymar.jpg|vľavo|náhľad|Messi (v strede) so spoluhráčmi z PSG [[Kylian Mbappé|Kylianom Mbappém]] (vľavo) a [[Neymar]]om (vpravo)]] 10. augusta 2021 sa Messi pripojil k [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]].<ref name=":10">{{Citácia periodika|titul=Messi joins PSG on two-year deal|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/58163106|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-08-11|jazyk=en-GB}}</ref> S francúzskym klubom podpísal dvojročný kontrakt do júna 2023 s možnosťou predĺženia o ďalší rok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leo Messi signs for Paris Saint-Germain|url=https://en.psg.fr/teams/first-team/content/cp-lionel-messi-psg-paris-saint-germain-mercato|vydavateľ=EN.PSG.FR|dátum prístupu=2021-08-11|jazyk=en}}</ref> Vybral si číslo 30, rovnaké, aké nosil na začiatku svojej kariéry v Barcelone.<ref name=":10" /> Za klub debutoval 29. augusta, keď nastúpil ako striedajúci hráč pri výhre 2:0 proti [[Stade de Reims]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi's PSG debut breaks Spain viewing records|url=https://www.espn.com/soccer/paris-saint-germain--frapsg/story/4465426/lionel-messis-psg-debut-becomes-most-watched-french-football-match-in-spain|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2021-08-30|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en}}</ref> Prvý zápas v Lige majstrov UEFA za PSG odohral 15. septembra pri vonkajšej remíze 1:1 proti [[Club Brugge KV|Club Bruggy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi Makes First PSG Start But Club Brugge Hold On For A Draw {{!}} Football News|url=https://sports.ndtv.com/football/lionel-messi-makes-first-psg-start-but-club-brugge-hold-on-for-a-draw-2542485|vydavateľ=NDTVSports.com|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20211109020921/https://sports.ndtv.com/football/lionel-messi-makes-first-psg-start-but-club-brugge-hold-on-for-a-draw-2542485|dátum archivácie=2021-11-09}}</ref> O štyri dni neskôr debutoval na domácom štadióne PSG proti [[Olympique Lyonnais|Lyonu]] pri výhre 2:1.<ref>{{Citácia periodika|titul=Icardi strikes late to give PSG win over Lyon on Messi's home debut|url=https://www.reuters.com/lifestyle/sports/icardi-strikes-late-give-psg-win-over-lyon-messis-home-debut-2021-09-19/|periodikum=Reuters|dátum=2021-09-19|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|meno=Julien|priezvisko=Pretot}}</ref> 28. septembra strelil prvý gól za klub spoza šestnástky pri domácej výhre 2:0 proti [[Josep Guardiola|Guardiolovmu]] [[Manchester City FC|Manchestru City]] v skupinovej fáze Ligy Majstrov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='Unstoppable' Lionel Messi scores first PSG goal in Champions League win over Manchester City|url=https://www.cnn.com/2021/09/29/football/lionel-messi-first-psg-goal-ucl-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum vydania=2021-09-29|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|meno=Ben|priezvisko=Morse}}</ref> 21. novembra strelil prvý gól v [[Ligue 1]] pri domácej výhre 3:1 proti [[FC Nantes|Nantes]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ligue 1: Lionel Messi scores first league goal for PSG, Rennes beat Montpellier-Sports News , Firstpost|url=https://www.firstpost.com/sports/ligue-1-lionel-messi-scores-first-league-goal-for-psg-rennes-beat-montpellier-10152801.html|vydavateľ=Firstpost|dátum vydania=2021-11-21|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en}}</ref> Neskôr v tom istom mesiaci dokázal dať tri asistencie v jednom zápase piatykrát v jeho kariére pri hosťovskej výhre 3:1 nad [[AS Saint-Étienne|Saint-Étienne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stats: Haaland beats Ronaldo record, Messi's fifth hattrick of assists, Bayern's historic 102|url=https://www.espn.in/football/blog-espn-fc-united/story/4534088/erling-haaland-beats-cristiano-ronaldo-record-lionel-messi-fifth-hattrick-of-assists-bayern-munich-historic-102|vydavateľ=ESPN|dátum vydania=2021-11-29|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20211201012357/https://www.espn.in/football/blog-espn-fc-united/story/4534088/erling-haaland-beats-cristiano-ronaldo-record-lionel-messi-fifth-hattrick-of-assists-bayern-munich-historic-102|dátum archivácie=2021-12-01}}</ref> Strelil 40 gólov za klub a reprezentáciu v kalendárnom roku a pomohol Argentíne vyhrať Copa America 2021, vďaka čomu získal 29. novembra rekordnú [[Zlatá lopta 2021|siedmu Zlatú loptu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Messi wins record seventh Ballon d'Or|url=https://www.bbc.com/sport/football/59454640|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en-GB}}</ref> 2. januára 2022 PSG vyhlásilo, že bol Messi pozitívne testovaný na [[COVID-19]], kvôli čomu chýbal v dvoch ligových zápasoch a v jednom pohárovom zápase.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PSG's Messi tests positive for COVID-19|url=https://www.espn.in/football/paris-saint-germain--frapsg/story/4560395/covid-lionel-messithree-other-psg-players-positive|vydavateľ=ESPN|dátum vydania=2022-01-02|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi reveals his behind-the-scenes Covid-19 struggle|url=https://www.cnn.com/2022/05/30/football/lionel-messi-covid-struggles-psg-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum vydania=2022-05-30|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|meno=Matt|priezvisko=Foster}}</ref> Vrátil sa 23. januára v ligovom zápase proti [[Stade de Reims|Reims]], v ktorom nastúpil v druhom polčase z lavičky a asistoval na tretí gól pri domácej výhre 4:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi returns, Ramos scores and PSG cruise {{!}} Football News - Times of India|url=https://timesofindia.indiatimes.com/sports/football/top-stories/messi-returns-ramos-scores-and-psg-cruise/articleshow/89084711.cms|vydavateľ=The Times of India|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|meno=AFP /|priezvisko=Jan 24|priezvisko2=2022|meno3=09:16|priezvisko3=Ist}}</ref> 13. marca, po vypadnutí v osemfinále Ligy majstrov UEFA s Realom Madrid, boli Messi a jeho spoluhráč Neymar vypískaní niektorými fanúšikmi PSG v [[Parc des Princes]] v ligovom zápase proti Bordeaux.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PSG fans' frustrations run a lot deeper than Messi and the Champions League|url=https://www.espn.in/football/paris-saint-germain--frapsg/story/4617314/why-psg-fans-booed-messimbappe-and-co-their-frustration-runs-much-deeper-than-the-champions-league|vydavateľ=ESPN|dátum vydania=2022-03-16|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PSG fans booing Messi 'unbelievable' - Pochettino {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/psg-fans-booing-messi-unbelievable-pochettino/bltd15fedeeb21fe971|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2022-12-19}}</ref> Po zápase tréner PSG [[Mauricio Pochettino]] bránil Messiho so slovami ,,Posudzovať Messiho týmto spôsobom je nespravodlivé,“ a dodal: „Bol to rok učenia, a to nielen na profesionálnej úrovni prísť do Paris Saint-Germain, do novej ligy a s novými spoluhráčmi, ale aj na rodinnej úrovni.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pochettino: Messi has been judged unfairly at PSG|url=https://www.espn.in/football/paris-saint-germain--frapsg/story/4655753/psgs-lionel-messi-has-been-judged-unfairly-mauricio-pochettino|vydavateľ=ESPN|dátum vydania=2022-05-02|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en}}</ref> 23. apríla pomohol PSG získať desiaty titul Ligue 1 po tom, čo strelil gól spoza šestnástky pri domácej remíze 1:1 proti [[RC Lens|Lens]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi scores as PSG win title, equal Ligue 1 mark|url=https://global.espn.com/football/paris-saint-germain--frapsg/story/4646307/lionel-messi-scores-as-paris-saint-germain-win-ligue-1-to-equal-marseillesaint-etienne-title-record|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2022-04-23|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en}}</ref> Messi ukončil svoju debutovú sezónu s 11 gólmi a 14 asistenciami vo všetkých súťažiach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Worst season in Lionel Messi’s career! How did the Argentine perform in the 2021-22 season for PSG? {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-in/news/lionel-messi-psg-performance-2021-22-season/bltcd4c10b617272ed1|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2022-12-19}}</ref> Nedokázal streliť dvojciferný počet gólov v lige prvýkrát od sezóny 2005/2006, strelil 6 gólov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid v PSG: Messi is in Mbappe&#39;s shadow but do not buy the myth that he is finished|url=https://www.sportsmax.tv/football/international/item/95781-real-madrid-v-psg-messi-is-in-mbappe-s-shadow-but-do-not-buy-the-myth-that-he-is-finished|vydavateľ=www.sportsmax.tv|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en-gb|meno=Sports|priezvisko=Desk|url archívu=https://web.archive.org/web/20220920170602/https://www.sportsmax.tv/football/international/item/95781-real-madrid-v-psg-messi-is-in-mbappe-s-shadow-but-do-not-buy-the-myth-that-he-is-finished|dátum archivácie=2022-09-20}}</ref> === Inter Miami === ==== Prvá sezóna v MLS ==== Po potvrdení svojho odchodu z [[Paris Saint-Germain FC|PSG]] bol Messi spájaný s návratom do bývalého klubu [[FC Barcelona|Barcelona]], ​​ako aj s prestupom za veľké peniaze do klubu Al-Hilal v saudskoarabskej profesionálnej lige, ale jeho rozhodnutie prestúpiť do klubu [[Inter Miami CF|Inter Miami]] pôsobiacom v [[Major League Soccer]] bolo 5. júna 2023 oznámené barcelonskému prezidentovi Joanovi Laportovi.<ref name=":11"/><ref name=":11"/> Barcelona ho nemohla podpísať kvôli finančným obmedzeniam.<ref name=":11">{{Citácia periodika|titul='I've taken the decision' - Messi to join Inter Miami|url=https://www.bbc.com/sport/football/65832658|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en-GB}}</ref> Messi potvrdil, že ho oslovili iné európske kluby, ale že Barcelona je jediný európsky tím, za ktorý chcel hrať.<ref name=":11" /> 15. júla 2023 Inter Miami oznámilo podpis dva a pol ročnej zmluvy s Lionelom Messim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Inter Miami CF Signs Seven-Time Ballon d’Or Winner, World Cup Champion, Lionel Messi {{!}} Inter Miami CF|url=https://www.intermiamicf.com/news/inter-miami-cf-signs-seven-time-ballon-d-or-winner-world-cup-champion-lionel-mes|vydavateľ=intermiamicf|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en|priezvisko=intermiamicf}}</ref> Fanúšikom bol formálne predstavený na živo vysielanom podujatí s názvom „La PresentaSÍon“ na štadióne DRV PNK nasledujúci deň spolu s bývalým spoluhráčom z Barcelony [[Sergio Busquets|Sergiom Busquetsom.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='La PresentaSÍon': Inter Miami CF unveils Lionel Messi|url=https://www.usatoday.com/story/sports/mls/2023/07/16/when-is-lionel-messi-presentation-in-miami-time-watch-la-presentacion/70418450007/|vydavateľ=USA TODAY|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en-US}}</ref> Messi debutoval za klub 21. júla v zápase Ligového pohára proti [[Cruz Azul]], kde skóroval z priameho kopu v nadstavenom čase a zaistil tak Interu víťazstvo 2:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Live updates from Messi’s Inter Miami debut|url=https://theathletic.com/live-blogs/lionel-messi-live-updates-inter-miami-cruz-azul-score-result/WcbiLWQR3Otx/|vydavateľ=The Athletic|dátum vydania=2023-07-22|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en|meno=The|priezvisko=Athletic|url archívu=https://web.archive.org/web/20230721163848/https://theathletic.com/live-blogs/lionel-messi-live-updates-inter-miami-cruz-azul-score-result/WcbiLWQR3Otx/|dátum archivácie=2023-07-21}}</ref> == Reprezentačná kariéra == === 2004 - 2005: Úspechy na mládežníckej úrovni === Keďže mal Messi Argentínsko-Španielsku národnosť, mohol hrať za oba národné tímy.<ref>{{Citácia periodika|titul=The Burden of Being Messi|url=https://www.nytimes.com/2014/06/08/magazine/the-burden-of-being-messi.html|periodikum=The New York Times|dátum=2014-06-05|dátum prístupu=2019-09-02|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Jeff|priezvisko=Himmelman}}</ref> Vyberači hráčov do Španielskej U17 si ho začali všímať v roku 2003 po tom, čo barcelonský riaditeľ [[Carles Rexach]] naňho poukázal ako svojho mladého hráča Španielskej futbalovej federácii. Messi túto ponuku odmietol, pretože mal ambíciu reprezentovať ''La Albiceleste'' už od útleho detstva. Aby sa zabránilo tomu, aby sa Španieli opäť hlásili k jeho získaniu, zorganizovala [[Argentínska futbalová federácia]] v júni 2004 dva prípravné zápasy pre hráčov do 20 rokov, proti Paraguaju a Uruguaju, s cieľom schváliť jeho postavenie ako argentínskeho hráča vo [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]]. Päť dní po jeho 17. narodeninách, 29. júna, si odkrútil debut za Argentínu proti Paraguaju (8:0), kde strelil jeden gól a asistoval dvakrát. Následne bol nominovaný na súpisku na [[Majstrovstvá Južnej Ameriky vo futbale hráčov do 20 rokov 2005|Majstrovstvá Južnej Ameriky do 20 rokov]], ktoré sa konali v Kolumbii vo februári 2005. Keďže mu chýbala výdrž oproti ostatným spoluhráčom, vďaka jeho rastovému hormónu, nastúpil v šiestich z deviatich zápasov z lavičky. Po tom, čo bol v zápase s Venezuelou vyhlásený mužom zápasu, strelil víťazný gól na 2:1 v rozhodujúcom zápase proti Brazílii, čím zabezpečil tretie miesto v kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale hráčov do 20 rokov 2005|Majstrovstvá sveta do 20 rokov]]. Messi si bol vedomý svojich fyzických obmedzení, a preto si zamestnal osobného trénera na zväčšenie svalovej hmoty, čím sa vrátil do tímu v zlepšenom stave včas na Majstrovstvá sveta do 20 rokov, ktoré sa konali v Holandsku v júni 2005. Po tom, čo bol vynechaný v základnej zostave na prvý zápas proti Spojeným štátom (0:1 prehra), požiadali najdôležitejší hráči trénera, aby dal Messiho hrávať, pretože ho považovali za svojho najlepšieho hráča. Po tom, čo pomohol tímu v zápasoch proti Egyptu a Nemecku, aby sa dostali do vyraďovacích kôl, sa ukázal ako hlavná postava tímu v osemfinále proti Kolumbii (strelil gól), vo štvrťfinále proti favoritovi na titul Španielsku (strelil gól a asistoval) a strelil úvodný gól proti obhajcovi titulu Brazílii v semifinále. Pred finálovým zápasom mu bola udelená Zlatá lopta pre najlepšieho hráča turnaja. Strelil góly z dvoch penált pri výhre 2:1 nad Nigériou, čím získala Argentína piaty titul šampióna, a Messi ukončil turnaj ako najlepší strelec zo šiestimi gólmi.<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA World Youth Championship 2005 - News - Magic Messi sparks high drama in the Lowlands - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/u20worldcup/news/magic-messi-sparks-high-drama-the-lowlands-501784|vydavateľ=www.fifa.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com}}</ref> Jeho výkony boli porovnávané s krajanom [[Diego Maradona|Diegom Maradonom]], ktorý viedol Argentínu k [[Majstrovstvá sveta vo futbale hráčov do 20 rokov 1979|titulu v roku 1979]].<ref name=":6" /> === 2005 - 2006: Seniroský debut a debut na Majstrovstvách sveta === Vďaka výkonom a úspechom v kategórii do 20 rokov ho [[José Pekerman]] povolal do seniorského tímu na prípravný zápas proti [[Maďarské národné futbalové mužstvo|Maďarsku]], dňa 17. augusta 2005. Vo veku 18 rokov si Messi odbil debut na seniorskej úrovni Argentíny na [[Štadión Ferenca Puskasa|štadióne Ferenca Puskasa]], keď do hry naskočil v 63. minúte, ale po dvoch minútach bol vylúčený, kvôli faulu na [[Vilmos Vanczák|Vilmosa Vanczáka]], ktorého udrel do tváre, keď sa chcel od neho vymaniť.<ref>{{Citácia periodika|titul=Messi handles 'new Maradona' tag|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/world_football/4172400.stm|dátum=2005-08-22|dátum prístupu=2019-09-05|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> Messiho údajne našli v šatni s plačom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi's debut dream turns sour|url=http://www.espnfc.com/story/339694/messis-debut-dream-turns-sour|vydavateľ=ESPNFC.com|dátum prístupu=2019-09-05}}</ref> K tímu sa vrátil 3. septembra v kvalifikačnom zápase na Majstrovstvá sveta pri porážke proti [[Paraguajské národné futbalové mužstvo|Paraguaju]], ktorý pred zápasom vyhlásil za "debut".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Preview: Paraguay v Argentina - World Cup Qualifying - CONMEBOL - ESPN Soccernet|url=http://soccernet.espn.go.com/preview?id=178848&cc=5739|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2011-06-28|dátum prístupu=2019-09-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20110628224026/http://soccernet.espn.go.com/preview?id=178848&cc=5739|dátum archivácie=2011-06-28}}</ref> Messi odohral svoj prvý zápas v ďalšom kvalifikačnom zápase proti Peru, kde zaistil penaltu pre svoj tímu, čo im zaistilo víťazstvo. Po zápase ho Pekerman označil za "klenot".<ref>https://global.espn.com/football/story/345383/messi-is-a-jewel-says-argentina-coach?src=com{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Následne sa pravidelne zúčastňoval na zápasoch v kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|Majstrovstvá sveta 2006]] a 1. marca 2006 strelil svoj prvý gól v priateľskom zápase proti [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátsku]].<ref>http://www.rsssf.com/miscellaneous/messi-intlg.html</ref> O týždeň neskôr utrpel zranenie hamstringu, čo ohrozilo jeho účasť na Majstrovstvách sveta, avšak José Pekerman ho vybral do nominácie a začal trénovať na opätovnom uzdravení do tejto súťaže pred začiatkom turnaja.<ref>http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/world_cup_2006/teams/argentina/5047440.stm</ref> Počas Majstrovstiev sveta v Nemecku bol svedkom víťazstva v otváracom zápase proti [[Národné futbalové mužstvo Pobrežia Slonoviny|Pobrežiu Slonoviny]] z lavičky. V ďalšom zápase proti [[Srbské národné futbalové mužstvo|Srbsku a Čiernej hore]] sa stal najmladším hráčom, ktorý kedy reprezentoval Argentínu na [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvách sveta]], keď prišiel z lavičky v 74. minúte. Asistoval na štvrtý gól mužstva a strelil posledný gól zápasu na 6:0, čím sa stal najmladším strelcom na turnaji a šiestym najmladším strelcom v histórii Majstrovstiev sveta.<ref>{{Citácia periodika|titul=Argentina 6-0 Serbia & Montenegro|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/world_cup_2006/4853028.stm|dátum=2006-06-16|dátum prístupu=2019-09-05|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> Keďže mali postup do vyraďovacej fázy zabezpečený, tak počas posledného zápasu v skupine nechal tréner viacerých hráčov šetriť. Messi tým pádom nastúpil proti [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsku]] (0:0), čím vyhrali skupinu vďaka gólovému rozdielu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Holland 0-0 Argentina|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/world_cup_2006/4853328.stm|dátum=2006-06-21|dátum prístupu=2019-09-05|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> V osemfinále proti Mexiku. hranom v deň jeho 19. narodenín, prišiel na ihrisko v 84. minúte, keď bol výsledok 1:1. Vyzeralo to, že strelil gól, ale kvôli [[Ofsajd|offsidu]] bol zrušený. Argentína vyhrala po predĺžení.<ref>{{Citácia periodika|titul=Argentina 2-1 Mexico (aet)|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/world_cup_2006/4991492.stm|dátum=2006-06-24|dátum prístupu=2019-09-05|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> Vo štvrťfinále proti Nemecku nehral. V tomto zápase Argentína vypadla, keď prehrala 4:2 v penaltovom rozstrele. Po príchode domov začali mnohí pochybovať o Pekermanovom rozhodnutí nechať Messiho na lavičke, keďže verili, že by dokázal zvrátiť zápas v prospech Argentíny.<ref>{{Citácia periodika|titul=Argentines wonder why Messi sat out - Sports - International Herald Tribune|url=https://www.nytimes.com/2006/07/02/sports/02iht-wcargentina.2100484.html|periodikum=The New York Times|dátum=2006-07-02|dátum prístupu=2019-09-05|issn=0362-4331|jazyk=en-US}}</ref> === 2007 - 2008: Finále Copa América a Olympijské zlato === [[Súbor:ARG-BRA 2008 Olympic semi-final.jpg|náhľad|Messi v semifinále [[Letné olympijské hry 2008|Letných Olympijských hier 2008]]]] Keď sa Messi začal stávať jedným z najlepších na planéte, zaistil si miesto u trénera [[Alfio Basile|Alfia Basileho]] v základnej zostave, v tíme, ktorý bol favoritom na víťazstvo na [[Copa América 2007]] vo Venezuele. Založil víťazný gól pri víťazstve 4:1 v otváracom zápase nad [[Národné futbalové mužstvo USA|Spojenými štátmi]], a potom vybojoval penaltu pre tím v ďalšom zápase proti [[Kolumbijské národné futbalové mužstvo|Kolumbii]] (4:2 výhra).<ref>{{Citácia periodika|titul=Argentina into last eight of Copa|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/internationals/6263888.stm|dátum=2007-07-03|dátum prístupu=2019-09-05|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Tevez nets in Argentina victory|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/internationals/6252156.stm|dátum=2007-06-29|dátum prístupu=2019-09-05|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> Keď už mali postup do vyraďovacej fázy zabezpečený, začal Messi len na lavičke náhradníkov, prišiel na posledných 25 minút za stavu 0:0, a asistoval na jediný gól zápasu proti Paraguaju. Vo štvrťfinále, kde čelili Peru, strelil druhý gól pri výhre 4:0. V semifinále proti Mexiku (3:0) strelil gól na 2:0. Vo finále prehrala Argentína prekvapujúco 3:0 nad [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazíliou]], ktorej chýbalo niekoľko najlepších hráčov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Missing Some Stars, Brazil Wins Copa América|url=https://www.nytimes.com/2007/07/16/sports/soccer/16soccer.html|periodikum=The New York Times|dátum=2007-07-16|dátum prístupu=2019-09-05|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=The Associated|priezvisko=Press}}</ref> Po neočakávanej porážke vo finále nasledovala v Argentíne mohutná kritika ľudí, avšak Messiho nekritizovali kvôli jeho mladému veku a sekundárnemu postaveniu hviezdnemu hráčovi [[Juan Román Riquelme|Juanovi Románovi Riquelmemu]]. Bol menovaný najlepším mladým hráčom turnaja [[Juhoamerická futbalová konfederácia|CONMEBOLOM]]. Pred [[Futbal na Letných olympijských hrách 2008|Letnými Olympijskými hrami 2008]] Barcelona vylúčila Messiho z reprezentácie Argentíny na turnaj, pretože sa to časovo zhodovalo s kvalifikačnými zápasmi na Ligu majstrov UEFA.<ref>{{Citácia periodika|titul=Court blocks Messi from Olympics soccer|url=https://www.reuters.com/article/us-olympics-soccer-messi-idUSB29154520080806|periodikum=Reuters|dátum=2008-08-06|dátum prístupu=2019-09-05|jazyk=en}}</ref> Po tom čo Barcelona predstavila nového trénera Pepa Guradiolu, ktorý [[Futbal na Letných olympijských hrách 1992|vyhral Olympijské hry v roku 1992]], bolo mu ním dovolené odísť na turnaj a pripojiť sa k tímu do 23 rokov v Pekingu. Počas prvého zápasu proti [[Národné futbalové mužstvo Pobrežia Slonoviny do 23 rokov|Pobrežiu Slonoviny]] strelil gól a asistoval pri výhre 2:1. Následná výhra 1:0 nad [[Austrálske národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Austráliou]] dostala Argentínu do štvrťfinále. Messi v poslednom zápase v skupine proti Srbsku oddychoval, a výhra 2:0 im zabezpečila prvé miesto v skupine. Vo štvrťfinále proti Holandsku opäť strelil prvý gól a asistoval na druhý, čím pomohol vyhrať zápas 2:1 po predĺžení. Po výhre v semifinále nad [[Brazílské národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Brazíliou]] 3:0, dokázal Messi vo finále asistovať na gól proti [[Nigérijské národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Nigérii]] a získal [[Olympijská medaila|Olympíjsku zlatú medailu]]. Bol vyhlásený za najlepšieho hráča turnaja.<ref>https://www.fifa.com/mm/document/afdeveloping/technicaldevp/94/37/67/internetreportoly08v2.pdf</ref> === 2008 - 2011: Kolektívny úpadok === [[Súbor:Messi Podolski Di Maria 2010.jpg|náhľad|Messi v zápase proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]] vo štvrťfinále [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|Majstrovstiev sveta 2010]]]] Od konca roku 2008 zažil národný tím trojročné obdobie herného úpadku. Pod manažérom Diegom Maradonom, ktorý doviedol Argentínu k titulu Majstrov sveta ako hráč, sa jeho tím kvalifikoval na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|Majstrovstvá sveta 2010]], kam si miesto zabezpečili až v poslednom kvalifikačnom kole, kde zdolali [[Uruguajské národné futbalové mužstvo|Uruguaj]] 1:0. Maradona bol kritizovaný za svoje strategické rozhodnutia, medzi ktoré patrilo aj dávanie Messiho do zostavy mimo svojej obľúbenej pozície. V ôsmich kvalifikačných zápasoch pod Diegom Maradonom strelil Messi iba jeden gól, a to pri víťazstve Argentíny nad [[Venezuelské národné futbalové mužstvo|Venezuelou]] 4:0. Počas zápasu hranom 28. marca 2009 si po prvýkrát obliekol dres s číslom 10, pretože Riquelme ukončil reprezentačnú kariéru.<ref>{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi can achieve more at Barcelona than Diego Maradona|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/teams/chelsea/5231676/Lionel-Messi-can-achieve-more-at-Barcelona-than-Diego-Maradona.html|dátum=2009-04-28|dátum prístupu=2019-09-06|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Ian|priezvisko=Chadband|periodikum=Telegraph}}</ref> Celkovo strelil Messi štyri góly v osemnástich kvalifikačných zápasoch. Pred začiatkom turnaja navštívil Maradona Messiho v Barcelone a ukázal mu jeho taktické plány; Messimu načrtol formáciu 4-3-1-2, kde by on hral na pozícii pred útočníkmi, na pozícii playmakera, ktorá bola jeho preferovaná pozícia od detstva.[[Súbor:Messi Copa America 2011.jpg|náhľad|Messi na [[Copa América 2011]]|alt=|vľavo]]Napriek nepodarenej kvalifikácii bola Argentína považovaná za uchádzačov na titul Majstra sveta v Juhoafrickej republike. Na začiatku turnaja sa nová formácia ukázala byť účinná; Messi počas otváracieho zápasu s [[Nigérijské národné futbalové mužstvo|Nigériou]] vyslal najmenej štyri pokusy na bránu, avšak brankár Nigérie ho vychytal, čo viedlo k výhre 1:0. Počas ďalšieho zápasu s [[Juhokórejské národné futbalové mužstvo|Južnou Koreou]] sa podieľal na všetkých štyroch góloch svojho tímu, pri výhre 4:1. Keďže mala Argentína v poslednom zápase istý postup do vyraďovacej časti, väčšina hráčov zostala na lavičke, ale Messi údajne odmietol ostať medzi náhradníkmi. Po prvýkrát si obliekol kapitánsku pásku pri výhre 2:0 nad [[Grécke národné futbalové mužstvo|Gréckom]]; ako ústredný hráč tímu sa podieľal na druhom góle Argentíny, čím skončili na prvom mieste v skupine.<ref>https://www.telegraph.co.uk/sport/football/world-cup/news/7842201/Greece-0-Argentina-2-match-report.html</ref> V osemfinále porazili Mexiko 3:1, kde Messi asistoval pri prvom góle. Argentína vypadla vo štvrťfinále proti Nemecku, v rovnakej časti turnaja a s rovnakým súperom ako pred štyrmi rokmi. Prehra 4:0 bola najväčšia od roku 1974.<ref>Lisi 2011, pp. 564–567.</ref> FIFA následne zvolila Messiho za jedného z 10 najlepších hráčov na turnaji.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2010 FIFA World Cup™ - News - adidas Golden Ball nominees announced - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/worldcup/news/adidas-golden-ball-nominees-announced-1270753|vydavateľ=www.fifa.com|dátum prístupu=2019-09-07|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com}}</ref> Po návrate domov bol Messi dosť kritizovaný. Keďže bol vnímaný ako najlepší hráč na svete, očakávalo sa, že privedie Argentínu k titulu, rovnako ako to urobil Diego Maradona v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|1986]], avšak nedokázal zopakovať výkony, ktoré predvádzal v Barcelone za národný tím, čo viedlo k obvineniam, že sa nezaujíma o svoju krajinu tak ako o klub.<ref>{{Citácia periodika|titul=EUS|url=http://dx.doi.org/10.1016/j.gie.2013.07.002|periodikum=Gastrointestinal Endoscopy|dátum=2013-09|dátum prístupu=2019-09-07|ročník=78|číslo=3|strany=414–420|issn=0016-5107|doi=10.1016/j.gie.2013.07.002|meno=William R.|priezvisko=Brugge}}</ref> Maradonu po turnaji nahradil [[Sergio Batista]], ktorý doviedol Argentínu k Olympijskému zlatu v roku 2008. Batista publikoval, že poskladá tím okolo Messiho, kde ho nasadí ako falošnú deviatku v rozostavení 4-3-3, tak ako hral aj v Barcelone.<ref name=":7">http://www.espnfc.com/blog/tactics-and-analysis/67/post/2144957/argentina-national-team-lionel-messi-showing-some-promising-signs-in-a-new-argentina-role</ref> Hoci strelil Messi rekordných 53 gólov počas sezóny 2010/2011 za Barcelonu, za Argentínu neskóroval v oficiálnych zápasoch od marca 2009.<ref name=":7" /> Napriek zmene taktiky, jeho gólové suchoty pokračovali aj počas [[Copa América 2011]], ktoré hostila Argentína. Ich prvé dva zápasy s Bolíviou a Kolumbiou skončili remízami. Média a fanúšikovia začali hovoriť, že si nerozumie dobre s útočníkom [[Carlos Tévez|Carlesom Tévezom]], ktorý sa tešil veľkej popularite v Argentíne; Messi bol následne vypískaný jeho vlastnými fanúšikmi po prvýkrát v kariére. Počas ďalšieho zápasu, ktorý bol rozhodujúci, s Tévezom na lavičke, predviedol Messi dobre ohodnotený výkon, keď v zápase s [[Kostarické národné futbalové mužstvo|Kostarikou]] pri výhre 3:0 asistoval na dva góly. Vo štvrťfinále proti Uruguaju sa zápas skončil remízou 1:1, s Messiho asistenciou, avšak Argentína vypadla po [[Penaltový rozstrel|penaltovom rozstrele]] (4:5).<ref>Balagué 2013, pp. 414–420.</ref> === 2011 - 2013: Prevzatie kapitánskej pásky === [[Súbor:Suisse vs Argentine - Granit Xhaka & Lionel Messi.jpg|náhľad|Messi strelil prvý hetrik za Argentínu proti [[Švajčiarske národné futbalové mužstvo|Švajčiarsku]] vo februári 2012]] Po neúspešných výkonoch Argentíny na Copa América bol Batista nahradený [[Alejandro Sabella|Alejandrom Sabellom]]. Po jeho príchode v auguste 2011 sa stal Messi kapitánom tímu a druhým kapitánom sa stal [[Javier Mascherano]]. Messi pokračoval vo vedení tímu ako najlepší hráč, zatiaľčo Mascherano plnil vodcovskú úlohu v tíme.<ref>https://www.nytimes.com/2014/07/11/sports/soccer/if-messi-is-argentinas-star-then-mascherano-is-the-glue.html</ref> Pri prebudovaní tímu nechal Sabella Téveza odstrániť z tímu a priviedol hráčov, ktorý s Messi vyhrali na mládežníckych úrovniach Majstrovstvá sveta a Olympijské hry. Teraz hral Messi v tíme voľného hráča. Gólové suchoty ukončil 7. októbra počas prvého zápasu kvalifikácie na Majstrovstvá sveta proti Čile, čo bol jeho prvý oficiálny gól za Argentínu po dva a pol roku.<ref name="Balagué 2013, pp. 595–602">Balagué 2013, pp. 595–602.</ref> Pod Sabellom sa jeho gólová úspešnosť drasticky zväčšila; doteraz strelil 17 gólov v 61 zápasoch pod minulými manažérmi, a počas nasledujúcich troch rokov strelil 25 gólov v 32 zápasoch.<ref name="Balagué 2013, pp. 595–602"/> V roku 2012 strelil za Argentínu 12 gólov v 9 zápasoch, čím vyrovnal rekord [[Gabriel Omar Batistuta|Gabriela Batistutu]] v počte gólov za jeden kalendárny rok.<ref>https://www.theguardian.com/football/blog/2012/dec/10/lionel-messi-record-year-numbers</ref> Prvý hetrik za ''Albiceleste'' prišiel 29. februára 2012 v priateľskom zápase proti [[Švajčiarske národné futbalové mužstvo|Švajčiarsku]], čo nasledovalo ďalšími dvoma hetrikmi v priebehu roka a pol proti Brazílii a [[Guatemalské národné futbalové mužstvo|Guatemale]]. Messi pomohol tímu k zaisteniu si miestenky na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|Majstrovstvá sveta 2014]] víťazstvom 5:2 nad Paraguajom, dňa 10. septembra 2013; asistoval na jeden gól a strelil ďalšie dva z penált, čím sa stal s 37 gólmi za Argentínu druhým najlepším strelcom v histórii po Batistutovi. Celkovo strelil 10 gólov v 14 zápasoch počas kvalifikácie.<ref>https://www.fourfourtwo.com/news/fifa-world-cup-qualifying-paraguay-2-argentina-5</ref> Vďaka zlepšeným výkonom, jeho väzba s krajanmi narastala, a postupne ho argentínčania začali vnímať priaznivejšie. === 2014 - 2015: Finále Majstrovstiev sveta a finále Copa América === [[Súbor:Lionel Messi in tears after the final.jpg|náhľad|Messi v slzách po finálovom zápase na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|MS 2014]] proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]]|304x304bod]] Pred začiatkom Majstrovstiev sveta v Brazílii boli obavy z Messiho formy, keďže sezónu v Barcelone ukončil neúspešne a so zraneniami. Avšak na začiatku turnaja chytil skvelú formu, keď sa stal mužom zápasu v prvých štyroch zápasoch.<ref>https://resources.fifa.com/mm/document/footballdevelopment/technicalsupport/02/42/15/40/2014fwc_tsg_report_15082014web_neutral.pdf{{Nedostupný zdroj|date=marec 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V jeho prvom zápase na Majstrovstvách sveta v roli kapitána doviedol mužstvo k víťazstvu 2:1 nad [[Národné futbalové mužstvo Bosny a Hercegoviny|Bosnou a Hercegovinou]]; pomohol vytvoriť vlastný gól [[Sead Kolašinac|Seada Kolašinaca]] a strelil víťazný gól zápasu, keď predribbloval cez troch hráčov, čo bol jeho prvý gól na Majstrovstvách sveta od jeho debutu na tomto turnaji pred ôsmimi rokmi.<ref>https://www.bbc.com/sport/football/25285099</ref> V druhom zápase proti [[Iránske národné futbalové mužstvo|Iránu]] strelil jediný a zároveň víťazný gól zápasu v nadstavenom čase z 23 metrov, čím zabezpečil mužstvu postup do vyraďovacej fázy.<ref>https://www.telegraph.co.uk/sport/football/world-cup/10916423/Argentina-vs-Iran-World-Cup-2014-live.html</ref> V poslednom zápase skupiny proti Nigérií (3:2 víťazstvo) strelil dva góly (druhý gól bol z priameho kopu), čím skupinu ukončili na prvom mieste.<ref>https://www.bbc.com/sport/football/25285406</ref> V osemfinále proti Švajčiarsku asistoval pri výhre 1:0 na víťazný gól v nadstavenom čase.<ref>https://www.bbc.com/sport/football/27990606</ref> Vo štvrťfinále zdolali [[Belgické národné futbalové mužstvo|Belgicko]] 1:0, čím sa prebojovali do semifinále Majstrovstiev sveta po prvýkrát od roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://in.reuters.com/article/soccer-world-m60-arg-bel/argentina-beat-belgium-to-reach-first-semi-since-1990-idINKBN0FA0PA20140705 |dátum prístupu=2019-09-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200206140002/https://in.reuters.com/article/soccer-world-m60-arg-bel/argentina-beat-belgium-to-reach-first-semi-since-1990-idINKBN0FA0PA20140705 |dátum archivácie=2020-02-06 }}</ref> V semifinále proti Holandsku (0:0 po predĺžení) si vybojovala Argentína postup do finále cez penaltový rozstrel, ktorý vyhrali 4:2, v ktorom Messi pomohol prvou premenenou penaltou.<ref>https://www.bbc.com/sport/football/28122293</ref> [[Súbor:Iran vs. Argentina match, 2014 FIFA World Cup 07.jpg|náhľad|Messi na MS 2014 v zápase proti [[Iránske národné futbalové mužstvo|Iránu]]|alt=|vľavo]] Finále, ktoré sa označovalo ako Messi verzus Nemecko, teda najlepší hráč na svete proti najlepšiemu tímu, bolo reprízou finále z Majstrovstiev sveta 1990 s Diegom Maradonom.<ref>https://www.wsj.com/articles/the-world-cup-final-the-best-team-vs-the-best-player-1405115575</ref> Do prvej polhodiny zápasu začal Messi akciu, ktorá skončila gólom, ale nebol uznaný pre offside. Zahodil niekoľko šancí na strelenie gólu, najmä na začiatku druhého polčasu, keď jeho neúnavne úsilie smerovalo ďaleko od brány. Striedajúci hráč [[Mario Götze]] strelil gól v 113. minúte, čím Nemecko získalo po výhre 1:0 v predĺžení titul Majstra sveta.<ref>https://www.theguardian.com/football/2014/jul/13/world-cup-final-2014-germany-v-argentina-live-report</ref> V závere turnaja získal ocenenie Zlatá lopta pre najlepšieho hráča turnaja. Okrem toho, že bol na delenom treťom mieste najlepších strelcov, so štyrmi gólmi a tromi asistenciami, vytvoril najviac šancí, skompletizoval najviac dribblingov a vyprodukoval najviac prienikových prihrávok do pokutového územia.<ref>https://www.skysports.com/football/news/15241/9381511/world-cup-final-was-lionel-messi-really-a-disappointment-in-brazil-or-have-we-just-become-numb-to-his-genius</ref> Avšak, tento výber bol kritizovaný kvôli nestrieľaniu gólov vo vyraďovacej časti; Prezident FIFA, [[Joseph Blatter|Sepp Blatter]], vyjadril rozčarovanie, zatiaľčo Maradona uviedol, že Messi bol nezaslúžene vybraný, len kvôli marketingovým účelom.<ref>https://www.bbc.com/sport/football/28294339</ref> Ďalšie finálové vystúpenie, Messiho tretie v kariére bolo na [[Copa América 2015]] v Čile. Pod vedením bývalého barcelonského trénera Gerarda Morena vstupovala Argentína do turnaja ako hlavný favorit na titul, vďaka druhému miestu na minuloročných Majstrovstvách sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Football: Gerardo 'Tata' Martino appointed Argentina coach|url=https://edition.cnn.com/2014/08/13/sport/football/gerardo-tata-martino-argentina-football/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-09-08|priezvisko=By}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Messi bemoans scoring difficulties at Copa America|url=https://www.reuters.com/article/us-soccer-copa-argentina-idUSKCN0P91I820150629|periodikum=Reuters|dátum=2015-06-29|dátum prístupu=2019-09-08|jazyk=en}}</ref> Počas otváracieho zápasu proti Paraguaju viedli do polčasu 2:0, ale do konca zápasu stratili náskok a remizovali 2:2; Messi strelil gól z penalty, čo bol jeho jediný gól na celom turnaji.<ref>https://www.bbc.com/sport/football/33081605</ref> Po výhre 1:0 nad obhajcami titulu Uruguajom, odohral v poslednom zápase skupiny proti [[Jamajské národné futbalové mužstvo|Jamajke]], s výhrou 1:0, 100. zápas za národný tím, čím sa stal len piatym argentínčanom, ktorý dosiahol túto métu.<ref name=":8">{{Citácia periodika|titul=Messi wins 100th Argentina cap|url=https://in.reuters.com/article/soccer-copa-messi-idINKBN0P106720150621|periodikum=Reuters|dátum=2015-06-21|dátum prístupu=2019-09-08|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20200206140008/https://in.reuters.com/article/soccer-copa-messi-idINKBN0P106720150621|dátum archivácie=2020-02-06}}</ref> V 100. zápase mal na konte za Argentínu 46 gólov, z čoho 22 prišli v oficiálnych súťažných zápasoch.<ref name=":8" /> [[Súbor:Germany and Argentina face off in the final of the World Cup 2014 03.jpg|náhľad|Messi vo finále proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]]]] Argentína postupovala do vyraďovacej časti ako víťaz skupiny.<ref name="theguardian.com">https://www.theguardian.com/football/2015/jul/01/lionel-messi-copa-america-argetina-greatness</ref> Vo štvrťfinále proti Kolumbii si vytvorili mnoho šancí, vrátane Messiho hlavičky, avšak ani jeden pokus neskončil za brankárom Kolumbie, čo viedlo k pokutovým kopom, ktoré Argentína vyhrala 5:4, s Messiho prvým premeneným pokutovým kopom.<ref>https://global.espn.com/football/copa-america/match/424362/argentina-colombia/report?src=com</ref> V semifinále proti Paraguaju Messi exceloval ako tvorca hry, keď asistoval na tri góly a pomohol vytvoriť ďalšie tri góly pri výhre 6:1, vďaka čomu dostal ovácie od súperových fanúšikov.<ref name="theguardian.com"/> Argentína odštartovala finále proti Čile ako favorit, čo ukázali aj stávkové kancelárie, avšak prehrali po penaltovom rozstrele 4:1, keď po predĺžení bolo 0:0. Messi čelil agresívnej hre súpera naňho, čo bolo vidieť aj keď mu vyzuli kopačku počas behu, vďaka čomu hral pod jeho štandard, hoci bol jediným argentínčanom, ktorý úspešne premenil svoju penaltu.<ref>https://www.theguardian.com/football/2015/jul/05/chile-argentina-copa-america-final-match-report</ref> Na konci turnaja mal údajne získať cenu pre najcennejšieho hráča na turnaji, ale túto cenu odmietol.<ref>https://global.espn.com/football/copa-america/story/2514749/lionel-messi-grateful-for-support-after-copa-america-defeat?src=com</ref> Keďže Argentína nezískala trofej už od roku 1993, zvrhla sa Messiho veľká kritika zo strany argentínskych medií a fanúšikov.<ref>https://www.nytimes.com/reuters/2015/08/05/sports/soccer/05reuters-soccer-argentina-messi.html?ref=topics</ref> === 2016: Copa América Centenario, ukončenie reprezentačnej kariéry a návrat === Messiho účinkovanie na [[Copa América 2016|Copa América Centenario]] bolo spočiatku ohrozené, keďže 27. mája 2016 v prípravnom zápase proti [[Honduraské národné futbalové mužstvo|Hondurasu]] (1:0 výhra) utrpel poranenie chrbta.<ref>https://www.espn.com/soccer/report?gameId=448440</ref> Neskôr vydali vyhlásenie, že v bedrovej oblasti utrpel hlboké modriny. 6. júna bol v otváracom zápase proti Čile (2:1 výhra) ponechaný len na lavičke náhradníkov, kvôli obavám o jeho kondíciu.<ref>https://www.theguardian.com/football/2016/jun/07/argentina-top-chile-in-rematch-of-last-years-copa-america-final</ref> V druhom zápase proti [[Panamské národné futbalové mužstvo|Paname]] (5:0 výhra) ho Gerardo Martino opäť nepostavil do základnej zostavy, avšak v 61. minúte prišiel z lavičky, keď nahradil [[Augusto Fernández|Augusta Fernándeza]] a za 19 minút sa mu podarilo streliť hetrik, a taktiež zohral dôležitú úlohy pri góle na 5:0, ktorý strelil [[Sergio Agüero]], čím sa Argentína dostala do vyraďovacej fázy.<ref>https://www.theguardian.com/football/2016/jun/10/lionel-messi-hat-trick-argentina-panama-copa-america</ref> V tomto zápase bol označený za muža zápasu.<ref>https://web.archive.org/web/20160609183110/http://www.ca2016.com/matches/16</ref> {{Citát v rámčeku|„Vadilo mi, že Messi prekonal môj rekord? Trochu, áno. Chodíte po celom svete a ľudia o vás hovoria, že on je tým najlepším strelcom argentínskeho národného tímu. Výhoda, ktorú mám, je, že som na druhom mieste za mimozemšťanom.“|– [[Gabriel Batistuta]] po tom, čo Messi prekonal jeho rekord.}} 18. júna 2016 sa stal opäť mužom zápasu vo štvrťfinále proti Venezuele (4:1 výhra),<ref name="ussoccer.com">https://www.ussoccer.com/teams/usmnt</ref> keď asistoval na dva góly a jeden sám strelil, čím vyrovnal rekord Gabriela Batistutu s 54 gólmi v počte gólov za Argentínsky národný tím.<ref>https://www.bbc.com/sport/football/36569759</ref> Tento rekord prekonal o tri dni neskôr v semifinále proti Spojeným štátom (4:0 výhra), kde taktiež asistoval na dva góly, čím pomohol Argentíne dostať sa do finále tejto súťaže druhý rok po sebe,<ref>https://global.espn.com/football/argentina/story/2897489/lionel-messi-equals-argentinas-gabriel-batistuta-all-time-goal-scoring-record?src=com</ref> a opäť bol zvolený mužom zápasu.<ref>https://web.archive.org/web/20160618001954/http://www.ca2016.com/matches/29</ref> 26. júna sa začalo opakované minuloročné finále proti Čile, avšak Argentína opäť prehrala po pokutových kopoch, po tom čo v riadnom hracom čase zápas skončil 0:0. Navyše Messi nepremenil svoju penaltu. Táto finálová porážka bola Messiho treťou v rade vo veľkých turnajoch, a celkovo štvrtá. Po zápase Messi oznámil, že ukončuje medzinárodnú kariéru.<ref>https://global.espn.com/football/copa-america/story/2902891/lionel-messi-flags-potential-argentina-retirement-after-penalty-loss-to-chile?src=com</ref> Začal, "Urobil som čo som mohol. Národný tím pre mňa skončil, rozhodol som sa."<ref>https://edition.cnn.com/2016/06/27/football/copa-america-lionel-messi/</ref> Tréner Čile, Juan Antonio Pizzi, po zápase povedal: "Moja generácia ho nemôže porovnávať s Maradonom, kvôli tomu, čo Maradona urobil pre futbal v Argentíne. Avšak myslím si, že najlepší hráč na svete hral dnes tu v Spojených štátoch."<ref>https://www.theguardian.com/football/2016/jun/27/lionel-messi-says-he-is-quitting-argentina-team-after-copa-america-final-defeat</ref> Messi ukončil turnaj ako druhý najlepší strelec za Eduardom Vargasom, keď strelil päť gólov. Mal však najviac asistencii (4), a taktiež vyhral najviac ocenení muža zápasu (3); vďaka tomu bol menovaný do tímu turnaja, avšak nezískal Zlatú loptu pre najlepšieho hráča turnaja, lebo ju získal [[Alexis Sánchez]].<ref name="ussoccer.com"/> ==== "Neodchádzaj, Leo" ==== Po jeho oznámení o ukončení reprezentačnej kariéry začala v Argentíne kampaň, aby zmenil názor o svojom odchode.<ref>https://www.skysports.com/football/news/12026/10327302/argentina-hope-lionel-messi-reconsiders-retirement-says-guillem-balague</ref> Keď tím pristál v [[Buenos Aires]], fanúšikovia ho vítali znakmi a transparentami s názvami ako ,,Neodchádzaj, Leo". [[Prezident Argentíny|Argentínsky prezident]] [[Mauricio Macri]] vyzval Messiho, aby svoje rozhodnutie neuponáhľal, keď povedal: "Máme to šťastie, je to životná pocta, dar od Boha, že máme najlepšieho hráča na svete v našej krajine...Lionel Messi je najväčšia vec, ktorú máme v Argentíne, a preto sa musíme o neho postarať."<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://en.as.com/en/2016/06/28/football/1467141271_384638.html |dátum prístupu=2019-09-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200206141456/https://en.as.com/en/2016/06/28/football/1467141271_384638.html |dátum archivácie=2020-02-06 }}</ref> Starosta mesta Buenos Aires, [[Horacio Rodríguez Larreta]], odhalil v hlavnom meste Messiho sochu, aby ho presvedčil, aby znovu zvážil ukončenie reprezentačnej kariéry.<ref>https://www.mundodeportivo.com/futbol/20160628/402829485468/inauguran-en-buenos-aires-estatua-en-homenaje-a-messi.html</ref> Na sociálnych sieťach sa NoTeVayasLeo [<nowiki/>[[Španielčina|špan]]. NeodchádzajLeo] stal globálnou [[Twitter|trendovou témou]] a dokonca aj zoznamom skladieb na [[Spotify]].<ref>https://web.archive.org/web/20160706101137/http://www.nytimes.com/aponline/2016/06/27/sports/soccer/ap-soc-argentina-messi-quits.html?_r=0</ref> Kampaň pokračovala aj v uliciach a na námestiach argentínskeho hlavného mesta, kde sa 2. júla približne 50 000 fanúšikov vydalo ku [[Obelisku v Buenos Aires]] s použitím rovnakých sloganov ,,Neodchádzaj, Leo".<ref>https://www.sport-english.com/en/news/futbol-internacional/macri-maradona-and-the-argentine-people-rally-together-prompt-messi-u-turn-5234915</ref> ==== Návrat ==== {{Citát v rámčeku|„V noci vo finále mi napadalo veľa vecí a ja som vážne uvažoval o odchode, ale moja láska k mojej krajine a k tomuto dresu je príliš veľká.“|Messi zrušil svoje rozhodnutie o ukončení reprezentačnej kariéry dňa 12. augusta 2016.}} Len týždeň po tom, čo oznámil ukončenie reprezentačnej kariéry začali argentínske noviny ''[[La Nación]]'' uvádzať, že začal uvažovať o hraní za Argentínu už v septembri v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=La Nacion claims to know that Lionel Messi will return to Argentina national team|url=https://www.cbssports.com/soccer/news/report-friend-of-messi-hints-reconsidering-retirement-from-argentina/|vydavateľ=CBSSports.com|dátum prístupu=2019-09-14|jazyk=en}}</ref> 12. augusta sa potvrdilo, že Messi zmenil svoje rozhodnutie ukončiť reprezentačnú kariéru a bol zaradený do mužstva pre nadchádzajúce kvalifikácie na Majstrovstiev sveta vo futbale 2018.<ref>https://global.espn.com/football/argentina/story/2928133/lionel-messi-to-make-argentina-return-after-brief-international-retirement?src=com</ref> 1. septembra 2016, pri jeho prvom zápase po návrate, strelil jediný gól pri víťazstve 1:0 nad Uruguajom v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta 2018.<ref>https://www.beinsports.com/en/football/video/messi-strikes-back-as-argentina-sink-uruguay/328680</ref>[[Súbor:ECUADOR VS ARGENTINA (37594548472).jpg|náhľad|Messi oslavuje hetrik proti [[Ekvádorské národné futbalové mužstvo|Ekvádoru]], ktorým poslal Argentínu na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvá sveta 2018]] v Rusku|alt=|vľavo]]28. marca 2017 bol Messi suspendovaný na najbližšie štyri zápasy za urážky na postranného rozhodcu v zápase proti Čile hranom 23. marca 2017. Bola mu taktiež udelená pokuta 10 000 švajčiarskych frankov (približne 9000 €).<ref>https://www.fifa.com/worldcup/news/lionel-messi-suspended-for-four-matches-2877817</ref><ref>https://www.bbc.com/sport/football/39423000</ref> Dňa 5. mája 2017 odvolala [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] zákaz Messimu nehrať v štyroch zápasoch a pokutu 10 000 švajčiarskych frankov po odvolaní argentínskej futbalovej federácie, čo znamenalo, že mohol hrať zvyšné zápasy v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta.<ref>https://www.fifa.com/about-fifa/who-we-are/news/fifa-appeal-committee-passes-decision-on-lionel-messi-2882666</ref> Účasť Argentíny na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvách sveta 2018]] bola ohrozená, keďže pred posledným zápasom v kvalifikácii boli v skupine šiesty, a postupovať môžu len piati, čo znamenalo, že sa po prvýkrát nemuseli kvalifikovať na záverečný turnaj do roku 1970. 10. októbra 2017 doviedol Messi svoju krajinu na Majstrovstvá sveta, keď vo veľmi dôležitom poslednom kole dokázal streliť hetrik, a tak Argentína porazila [[Ekvádorské národné futbalové mužstvo|Ekvádor]] 3:1 vonku.<ref name="ReferenceA">https://www.theguardian.com/football/2017/oct/11/lionel-messi-hat-trick-secures-argentinas-passage-to-world-cup</ref> Messiho tri góly v zápase ho doviedli k pozícii najlepšieho strelca v kvalifikáciách na Majstrovstvá sveta v histórii CONMEBOL spoločne s [[Luis Alberto Suárez|Luisom Suárezom]], keď ich obaja strelili už 21. Prekonali predošlý rekord, ktorý držal jeho krajan [[Hernán Jorge Crespo|Hernán Crespo]].<ref name="ReferenceA"/> === 2018: Majstrovstvá sveta === {{Citát v rámčeku|„Tento tím je najhorší vo svojej histórii. Dokonca ani najlepší hráč na svete nebol schopný vytvoriť konkurencieschopný tím. Tento bezkonkurenčný génius [Messi] zakrýval všetky dovtedajšie problémy.“|– Bývalý argentínsky hráč [[Osvaldo Ardiles]] o poklese kvality Argentíny zamaskovanej Messim.}} V nadväznosti na ich kvalifikáciu, ktorú zachránil Messi, neboli očakávania na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvách sveta]] celkom vysoké, čo s potvrdilo aj v prípravnom zápase v marci 2018, keď tím bez Messiho, ktorý bol zranený, prehral so Španielskom 6:1.<ref>https://www.bbc.co.uk/sport/football/43549056</ref><ref>https://www.si.com/soccer/2018/03/27/lionel-messi-reveals-personal-world-cup-regrets-and-admits-argentina-not-contenders-2018</ref> Pred začiatkom turnaja začali média špekulovať o tom, či to budú pre Messiho posledné Majstrovstvá sveta.<ref>https://www.espn.co.uk/football/argentina/story/3527894/lionel-messi-argentinas-results-will-decide-if-this-is-my-last-world-cup</ref> V otváracom zápase skupiny proti [[Islandské národné futbalové mužstvo|Islandu]] 16. júna, nepremenil potenciálnu víťaznú penaltu a zápas tak skončil remízou 1:1.<ref>https://www.bbc.com/sport/football/44422188</ref> V druhom zápase Argentíny na Majstrovstvách sveta hranom 21. júna, prehrali s [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátskom]] 3:0. Po zápase hovoril argentínsky tréner [[Jorge Sampaoli]] o nedostatku kvality v tíme obklopujúcom Messiho, „realita argentínskeho mužstva zahaluje jeho [Messiho] genialitu“.<ref name="bbc.com">https://www.bbc.com/sport/football/44567336</ref> Messi mal len 49 dotykov z loptou a len dvakrát sa dostal do pokutového územia Chorvátska.<ref name="tribuna.com">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://tribuna.com/en/fcbarcelona/news/2785441/ |dátum prístupu=2019-09-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20191217043201/https://tribuna.com/en/fcbarcelona/news/2785441/ |dátum archivácie=2019-12-17 }}</ref> Sampaoli uviedol: "jednoducho sme mu nevedeli dať prihrávku, ktorá by mu pomohla vytvoriť situácie na ktoré je zvyknutý. Pracovali sme na tom, aby sme mu dali loptu, avšak súper tiež tvrdo pracoval, aby mu zabránil získať loptu. Prehrali sme tento súboj."<ref name="bbc.com"/> Chorvátsky záložník [[Luka Modrić]] taktiež po zápase uviedol, že "Messi je neuveriteľný hráč, ale nemôže všetko robiť sám."<ref name="tribuna.com"/>[[Súbor:Messi vs Nigeria 2018.jpg|náhľad|Messi oslavujúci gól proti [[Nigérijské národné futbalové mužstvo|Nigérii]]|alt=|vľavo]]V záverečnom zápase skupiny proti Nigérii, hranom 26. júna, strelil Messi otvárací gól pri výhre 2:1, čím sa stal len tretím hráčom po Diegovi Maradonovi a Gabrielovi Batistutovi, ktorý skóroval na troch rôznych Majstrovstvách sveta; a stal sa taktiež prvým hráčom, ktorý strelil gól na Majstrovstvách sveta ako teenager, v dvadsiatich a taktiež v tridsiatich rokoch.<ref>https://www.nytimes.com/2018/06/26/sports/world-cup/argentina-vs-nigeria-messi.html</ref> Tento gól, ktorý bol uchádzačom ako jeden z najkrajších gólov na turnaji, prišiel po dlhej prihrávke zo stredu ihriska, loptu si spracoval počas behu stehnom a svojou slabšou pravačkou strelil gól.<ref>https://www.bbc.com/sport/av/football/44620631</ref><ref>https://www.fifa.com/worldcup/videos/goal-of-the-tournament/</ref> Argentína skončila v skupine na druhom mieste za Chorvátskom.<ref>https://www.bbc.com/sport/football/44439263</ref> V osemfinále, hranom 30. júna, narazila Argentína na budúcich šampiónov [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzov]], avšak tím okolo Messi prehral 4:3, čo viedlo k vypadnutiu zo šampionátu; v tomto zápase si Messi pripísal dve asistencie.<ref>https://www.bbc.com/sport/live/football/43976007</ref> S dvomi asistenciami v poslednom zápase sa stal Messi prvým hráčom, ktorý vyprodukoval asistenciu na posledných štyroch Majstrovstvách sveta, a taktiež sa stal prvým hráčom, ktorý asistoval na dva góly v jednom zápase Argentíny od čias Diega Maradonu, ktorému sa to podarilo v roku 1986 proti Južnej Kórei.<ref>https://www.fifa.com/worldcup/news/messi-ronaldo-bow-out-in-dramatic-knockout-openers</ref><ref>https://www.cbssports.com/soccer/world-cup/news/cristiano-ronaldo-vs-lionel-messi-at-the-2018-world-cup-argentina-and-portugal-eliminated/</ref> Následne po turnaji Messi neučínkoval v priateľských zápasoch Argentíny proti Gueatemale a Kolumbii, hraných v septembri 2018, a uviedol, že je nepravdepodobné, aby zastupoval národný tím po zvyšok kalendárneho roka. Absencia Messiho v národnom tíme a jeho pokračujúce zlyhanie v získaní titulu s Argentínou vyvolali v médiách špekulácie, že by Messi mohol opäť odísť z medzinárodného futbalu.<ref>https://www.espn.com/soccer/argentina/story/3597316/lionel-messi-unlikely-for-argentina-duties-for-rest-of-year</ref> V marci 2019 bol však opäť nominovaný do Argentínskeho tímu na prípravné zápasy proti Venezuele a [[Marocké národné futbalové mužstvo|Maroku]], ktoré sa mali hrať neskôr v rovnakom mesiaci.<ref>https://www.theguardian.com/football/2019/mar/07/lionel-messi-returns-to-argentina-squad-for-first-time-since-world-cup</ref> 22. marca sa vrátil k reprezentovaniu národného tímu k zápasu proti Venezuele, avšak prehrali 3:1.<ref>https://www.bbc.com/sport/football/47662363</ref> === 2019: Tretie miesto na Copa América === 21. mája 2019 bol Messi nominovaný trénerom [[Lionel Scaloni|Lionelom Scalonim]] do 23 členného tímu na [[Copa América 2019]].<ref>https://www.si.com/soccer/2019/05/21/argentina-copa-america-squad-roster-messi-aguero-dybala-scaloni</ref> 19. júna, v druhom zápase skupiny proti Paraguaju strelil gól z penalty a zápas skončil remízou 1:1.<ref>https://www.washingtonpost.com/gdpr-consent/?destination=%2fsports%2fdcunited%2fargentina-draws-with-paraguay-1-1-in-copa-america%2f2019%2f06%2f19%2fd3705b18-9306-11e9-956a-88c291ab5c38_story.html%3f</ref> Následná prehra Argentíny v semifinále proti Brazílii 2:0 (2. júla), vyvolala Messiho rozčúlenie, keďže sa ostro vyjadril k rozhodcom, ktorý pískali tento zápas.<ref>https://www.beinsports.com/au/copa-america/news/messi-blasts-bulls-refereeing/1233003</ref> 6. júla, v zápase o tretie miesto proti Čile, vytvoril otvárací gól Sergia Agüera a pomohol tímu vyhrať zápas 2:1, čím pomohol Argentíne získať bronzovú medailu; avšak, v 37. minúte dostal červenú kartu spoločne s [[Gary Medel]]om, po tom čo sa s ním zapojil do hádky.<ref>https://www.espn.co.uk/football/copa-america/0/blog/post/3894006/messis-red-card-overshadows-argentinas-encouraging-win-and-chiles-end-of-an-era</ref> Po zápase si odmietol prevziať medailu a v rozhovore uviedol, že "nechcem byť súčasťou tejto korupcie."<ref>https://www.espn.co.uk/football/argentina/story/3894693/angry-messi-cites-corruption-after-copa-red-card</ref> Messi sa neskôr ospravedlnil za svoje vyjadrenia, avšak od CONMEBOL-u dostal pokutu 1500$ a zákaz hrania v jednom zápase, čo znamenalo, že sa nezúčastní kvalifikácie na Majstrovstvá sveta.<ref>https://www.espn.com/soccer/argentina/story/3905355/messi-gets-wc-qualifier-ban-for-copa-red-card</ref> Dňa 2. augusta dostal Messi od CONMEBOL-u trojmesačný zákaz hrania futbalu za národný tím a taktiež pokutu 50 000$ za jeho vyjadrenia na rozhodcov; tento zákaz znamenal, že chýbal v prípravných zápasov proti Čile, Mexiku a Nemecku v septembri a októbri.<ref>http://www.conmebol.com/es/suspension-y-multa-para-lionel-messi</ref> 10. septembra 2020 Argentínska FA oznámila, že Messiho pozastavenie na jeden zápas bolo zrušené a kvalifikáciu bude môcť hrať už budúci mesiac.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi suspension lifted, available for Argentina {{!}} Mundo Albiceleste|url=https://mundoalbiceleste.com/2020/09/10/lionel-messi-suspension-lifted-available-for-argentina/|dátum prístupu=2020-10-20|jazyk=en-US|meno=Roy|priezvisko=Nemer}}</ref> 18. septembra bol povolaný na októbrové zápasy do zostavy Argentíny na kvalifikáciu majstrovstiev sveta proti Ekvádoru a Bolívii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi, Cristian Pavon, Gio Simeone, Emi Martinez make Argentina team {{!}} Mundo Albiceleste|url=https://mundoalbiceleste.com/2020/09/18/lionel-messi-cristian-pavon-gio-simeone-emi-martinez-make-argentina-team/|dátum prístupu=2020-10-20|jazyk=en-US|meno=Roy|priezvisko=Nemer}}</ref> === 2021: Rekord v počte zápasov a víťazstvo na Copa América === 14. júna 2021 skóroval Messi z priameho kopu pri remíze 1:1 proti Čile v úvodnom zápase argentínskej skupiny na [[Copa América 2021]] v Brazílii. Tento gól znamenal, že prekonal počet 56 gólov z priameho kopu Cristiana Ronalda, čím stal aktívnym futbalistom s najväčším počtom gólov z priameho kopu. Prekonal tiež rekord 38 gólov Gabriela Batistutu v oficiálnych zápasoch Argentíny. V druhom zápase skupiny 18. júna pripravil Messi víťazný gól pri výhre 1:0 proti Uruguaju, keď asistoval Guidovi Rodríguezovi. 21. júna hral vo svojom 147. zápase, čím vyrovnal rekord Javiera Mascherana v najviac zápasoch za Argentínu pri výhre 1:0 nad Paraguajom v ich treťom zápase na turnaji. O týždeň neskôr prelomil rekord v počte zápasov za argentínsky národný tím, keď sa predstavil pri výhre 4:1 nad [[Bolívijské národné futbalové mužstvo|Bolíviou]] v poslednom zápase skupinovej fázy, v ktorom asistoval na otvárací gól [[Papu Gómez]]a a neskôr sám strelil dva góly.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi sets Argentina's all-time appearances mark|url=https://www.espn.com/soccer/argentina-arg/story/4422176/messi-sets-argentina-appearances-mark-in-copa-america-match-vs-bolivia|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2021-06-29|dátum prístupu=2021-08-06|jazyk=en}}</ref> 3. júla dvakrát asistoval a strelil gól z priameho kopu pri výhre 3:0 nad Ekvádorom vo štvrťfinále turnaja. 6. júla, pri remíze 1:1 v semifinále proti Kolumbii, v 150. zápase za Argentínu, zaregistroval už svoju piatu asistenciu na turnaji, keď asistoval na gól [[Lautaro Martínez|Lautarovi Martínezovi]], čím vyrovnať jeho rekord deviatich gólových bodov (v merítku kanadského bodovania) na jednom turnaji spred piatich rokov; neskôr strelil gól z pokutového kopu pri víťazstve Argentíny v penaltovom rozstrele 3:2, čím postúpil do svojho piateho medzinárodného finále.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Argentina vs. Colombia - Football Match Report - July 6, 2021 - ESPN|url=https://www.espn.com/soccer/report/_/gameId/603184|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2021-08-06|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi driving Argentina at Copa America|url=https://www.thescore.com/esp_fed/news/2186119|vydavateľ=theScore.com|dátum prístupu=2021-08-06|jazyk=en|meno=The Associated|priezvisko=Press}}</ref> 10. júla Argentína porazila vo finále hosťovskú Brazíliu 1:0, vďaka čomu získal Messi svoju prvú hlavnú medzinárodnú trofej a Argentína svoju prvú od roku [[Copa América 1993|1993]], a rekordnú pätnástu trofej Copa América.<ref>{{Citácia periodika|titul=Argentina 1-0 Brazil: Copa América final – as it happened|url=https://www.theguardian.com/football/live/2021/jul/10/argentina-v-brazil-copa-america-final-live|periodikum=The Guardian|dátum=2021-07-11|dátum prístupu=2021-08-06|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Bryan Armen|priezvisko=Graham}}</ref> Messi bol priamo zapojený do 9 z 12 gólov, ktoré Argentína strelila, strelil štyri góly a asistoval päťkrát; za svoje výkony bol (spolu s Neymarom) vymenovaný za hráča turnaja. Skončil tiež ako najlepší strelec turnaja so štyrmi gólmi spolu s kolumbijským útočníkom [[Luis Díaz (kolumbíjsky futbalista)|Luisom Díazom]], aj keď Zlatú kopačku získal Messi, pretože mal viac asistencií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leo Messi named player of tournament in Copa América|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/2187432/leo-messi-named-player-of-tournament-in-copa-america|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2021-08-06|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi wins 2021 Copa America Golden Boot {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-in/news/who-is-leading-the-race-for-copa-americas-golden-boot/1unofbxrqy1bm10fsnoy5cyvi6|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2021-08-06}}</ref> === 2022 - súčasnosť: Triumf na Majstrovstvách sveta === 9. septembra strelil Messi hattrick pri domácej výhre 3:0 proti Bolívii v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2022 – Južná Amerika|kvalifikácii na Majstrovstvá sveta 2022]], čím prekonal [[Pelé]]ho ako juhoamerického najlepšieho reprezentačného strelca so 79 gólmi. Vo [[Finalissima 2022]], tretej edícii [[Pohár Artemia Franchiho|víťazov juhoamerického šampióna a európskeho šampióna]], hranom vo [[Wembley Stadium|Wembley]] 2. júna 2022, dvakrát asistoval pri výhre 3:0 proti Taliansku a bol vyhlásený hráčom zápasu, čím získal druhú trofej pre Argentínu na seniorskej úrovni.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Argentina's Lionel Messi named official Finalissima Player of the Match|url=https://www.uefa.com/finalissima/news/0276-1549531afce1-16d40688390d-1000--argentina-s-lionel-messi-named-official-finalissima-player-of-t/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2022-06-01|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> 6. júna strelil všetkých 5 gólov Argentíny pri výhre 5:0 v priateľskom zápase proti [[Estónske národné futbalové mužstvo|Estónsku]], čím prekonal [[Ferenc Puskás|Ferenca Puskása]] v rebríčku najlepších mužských reprezentačných strelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi scores all five Argentina goals in friendly to overhaul Puskás|url=https://www.theguardian.com/football/2022/jun/06/lionel-messi-scores-all-five-argentina-goals-in-friendly-to-overhaul-puskas|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2022-06-06|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|priezvisko=Reuters}}</ref> [[Súbor:Lionel Messi WC2022.jpg|vľavo|náhľad|Messi na Majstrovstvách sveta 2022.]] Na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvách sveta 2022]] v Katare strelil otvárací gól Argentíny z penalty pri prehre 2:1 proti [[Saudskoarabské národné futbalové mužstvo|Saudskej Arábii]]. V nasledujúcom zápase strelil gól z 18 metrovej vzdialenosti proti Mexiku pri výhre Argentíny 2:0, a taktiež nahral na druhý gól, ktorý strelil [[Enzo Fernández]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Argentina vs Mexico live updates|url=https://theathletic.com/live-blogs/mexico-argentina-world-cup-match-live/5wa7Cfxxwt1s/|vydavateľ=The Athletic|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|meno=The|priezvisko=Athletic}}</ref> V osemfinále proti Austrálii strelil otvárací gól Argentíny pri výhre 2:1, zároveň to bol jeho 1000. zápas v kariére,<ref>{{Citácia periodika|titul=Messi scores in 1,000th game as Argentina progress|url=https://www.bbc.com/sport/football/63765129|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en-GB}}</ref> a taktiež sa stal juhoamerickým hráčom s najviac zápasmi v reprezentácii (medzi členmi CONMEBOL), keď prekonal predošlý rekord nastolený Ekuadorčanom [[Iván Hurdato|Ivánom Hurdatom]], avšak vyrovnal a prekonal aj iné rekordy Majstrovstiev sveta a národného tímu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi breaks two Maradona records in Argentina's win over|url=https://www.sportsmole.co.uk/football/argentina/world-cup-2022/news/messi-breaks-two-maradona-records-in-argentinas-win-over-australia_501212.html|vydavateľ=Sports Mole|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=https://mobile.twitter.com/alimo_philip/status/1599143464511291392|url=https://mobile.twitter.com/alimo_philip/status/1599143464511291392|vydavateľ=Twitter|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mil jogos e recordes: Messi chega a novas marcas contra a Austrália|url=https://www.terra.com.br/esportes/mil-jogos-e-recordes-messi-chega-a-novas-marcas-contra-a-australia,84099d8f9c138efa894b3f833d7a75092edg4dg7.html|vydavateľ=Terra|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=pt-BR|priezvisko=lance}}</ref> Vo štvrťfinále proti Holandsku asistoval na gól [[Nahuel Molina|Nahuelovi Molinovi]] a následne strelil gól z penalty v zápase, ktorý skončil po predĺžení 2:2. Argentína vyhrala 4:3 na penalty aj vďaka Messimu, ktorý premenil prvú z nich.<ref>{{Citácia periodika|titul=Messi's World Cup dream lives on with Argentina win|url=https://www.bbc.com/sport/football/63830319|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en-GB}}</ref> V semifinále proti Chorvátsku Messi odohral svoj 25. zápas na Majstrovstvách sveta, čím vyrovnal rekord Nemca [[Lothar Matthäus|Lothara Matthäusa]], a strelil otvárací gól z penalty predtým, ako asistoval na tretí gól, ktorý strelil [[Julian Álvarez]] pri výhre 3:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Inspired Lionel Messi takes Argentina past Croatia and into World Cup final|url=https://www.theguardian.com/football/2022/dec/13/argentina-croatia-world-cup-semi-final-match-report|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2022-12-13|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en}}</ref> Argentína postúpila do finálového zápasu proti Francúzsku a Messi konštatoval, že toto bude jeho posledný zápas na Majstrovstvách sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi confirms final will be last World Cup game ever as Argentina overpowers Croatia 3-0|url=https://www.cnn.com/2022/12/13/football/argentina-croatia-lionel-messi-qatar-world-cup-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum vydania=2022-12-13|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|meno=Matias|priezvisko=Grez}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Defining Lionel Messi: An essay on greatness, immortality and unburdened happiness|url=https://theathletic.com/4001739/2022/12/15/lionel-messi-world-cup-greatness/|vydavateľ=The Athletic|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|meno=Oliver|priezvisko=Kay}}</ref> Vo finále Majstrovstiev sveta, hranom 18. decembra v [[Lusail Stadium]], odohral rekordný 26. zápas na Majstrovstvách sveta. Messi strelil otvárací gól Argentíny, čím sa stal prvým hráčom, ktorý strelil gól v každej fáze turnaja, odkedy bolo predstavené osemfinále v roku 1986.<ref>{{Citácia periodika|titul=Mbappe wins Golden Boot, Messi wins Golden Ball|url=https://www.bbc.com/sport/football/64019023|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en-GB}}</ref> Po Argentínskom dvojgólovom vedení strelil francúzsky útočník [[Kylian Mbappé]] dva góly v priebehu dvoch minút. Messi skóroval v predĺžení na 3:2, avšak Mbappé strelil ďalší gól na 3:3. V penaltovom rozstrele premenil Messi prvú penaltu a Argentína vyhrala na penalty 4:2, čím ukončila 36-ročné čakanie na túto trofej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi-inspired Argentina wins World Cup after beating France in sensational final|url=https://www.cnn.com/2022/12/18/football/argentina-france-world-cup-final-qatar-2022-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum vydania=2022-12-18|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en|meno=Ben|priezvisko=Church}}</ref> Messi získal Zlatú loptu pre najlepšieho hráča turnaja, a stal sa tak prvým hráčom, ktorý ju vyhral dvakrát. Skončil druhý v poradí v Zlatej kopačke so siedmimi gólmi v siedmich zápasoch za Mbappém. S odohratým zápasom a dvoma gólmi vo finále prekonal Matthäusa ako hráča s najviac zápasmi na Majstrovstvách sveta (26) a Pelého ako hráča s najviac kombinovanými gólmi a asistenciami na Majstrovstvách sveta (21 - 13 gólov a 8 asistencií).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2022 World Cup stats: Messi joins Maradona, overtakes Ronaldo; Mbappe's record 4|url=https://www.espn.in/football/blog-espn-fc-united/story/4834907/2022-world-cup-final-stats-messi-mbappe-argentina-france|vydavateľ=ESPN|dátum vydania=2022-12-19|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en}}</ref> Finálový zápas je často považovaný za jeden z najlepších v histórii s mediálnym uvádzaním ako súboj Messiho s Mbappém.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel, Kylian, thank you|url=https://theathletic.com/4015186/2022/12/19/lionel-messi-kylian-mbappe-world-cup-final-shearer-column/|vydavateľ=The Athletic|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en|meno=Alan|priezvisko=Shearer}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi, Mbappé, and a World Cup Masterpiece|url=https://www.wsj.com/articles/messi-mbappe-world-cup-final-argentina-france-11671392972|vydavateľ=WSJ|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en-US|meno=Jason|priezvisko=Gay}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Opinion {{!}} It was Messi. It was Mbappé. Argentina’s World Cup win over France was magnificent|url=https://www.thestar.com/sports/worldcup/opinion/2022/12/18/it-was-messi-it-was-mbapp-argentinas-world-cup-win-over-france-was-magnificent.html|vydavateľ=thestar.com|dátum vydania=2022-12-18|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi cements his place among the greats after winning epic duel against Kylian Mbappé|url=https://www.cnn.com/2022/12/18/football/lionel-messi-kylian-mbappe-greatest-world-cup-final-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum vydania=2022-12-19|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en|meno=Matias|priezvisko=Grez}}</ref> Po zápase potvrdil, že neplánuje odísť z národného tímu so slovami ,,Chcem si ešte pár zápasov zahrať ako majster sveta".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi to continue playing for Argentina after World Cup win|url=https://theathletic.com/4014345/2022/12/18/messi-argentina-retirement-plans/|vydavateľ=The Athletic|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en|meno=Luke|priezvisko=Brown}}</ref> == Profil hráča == === Štýl hry === [[Súbor:FWC 2018 - Group D - ARG v ISL - Messi penalty kick.jpg|náhľad|257x257bod|Messi kopajúci penaltu na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvách sveta 2018]] proti [[Islandské národné futbalové mužstvo|Islandu]], ktorú nepremenil. V posledných sezónach sa jeho úspešnosť penált zhoršila]] Vďaka svojmu nízkemu vzrastu má Messi nižšie ťažisko ako vyšší hráči, čo mu dodáva väčšiu svižnosť, čo mu umožňuje rýchlejšie meniť smer a vyhnúť sa protichodným zákrokom;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DER SPIEGEL {{!}} Online-Nachrichten|url=https://www.spiegel.de/consent-a-?targetUrl=https://www.spiegel.de/international/world/ronaldo-and-messi-compete-to-define-a-football-era-a-837019.html&ref=https://en.wikipedia.org/|vydavateľ=www.spiegel.de|dátum prístupu=2020-10-20}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Five reasons why Messi stands out in soccer world - The Boston Globe|url=https://www.bostonglobe.com/sports/2014/07/12/reasons-why-messi-stands-out-football-world/mreF1boxmpDQcq7ZWenjqJ/story.html|vydavateľ=BostonGlobe.com|dátum prístupu=2020-10-20|jazyk=en-US|meno=Karl Ritter ASSOCIATED|priezvisko=PRESS|priezvisko2=July 12|priezvisko3=2014}}</ref> to viedlo španielske médiá k tomu, aby ho nazvali ''La Pulga Atómica'' („Atómová blcha“).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi, goles para 2010|url=https://www.mundodeportivo.com/20091206/messi-goles-para-2010_53837938612.html|vydavateľ=www.mundodeportivo.com|dátum vydania=2009-12-06|dátum prístupu=2020-10-20|jazyk=es}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi se convierte en la 'Pulga Atómica' {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/es/news/4284/el-fotomontaje-del-d%C3%ADa/2012/09/20/3390051/lionel-messi-se-convierte-en-la-pulga-at%C3%B3mica|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-10-20}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi, La Pulga atómica que se convirtió en el mejor del mundo|url=https://as.com/videos/2016/01/28/colombia/1453936234_817270.html|vydavateľ=AS.com|dátum vydania=2019-10-10|dátum prístupu=2020-10-20|jazyk=es-co}}</ref> Napriek tomu, že nevyniká moc fyzičkou, má značnú silu hornej časti tela, ktorá mu v kombinácii s nízkym ťažiskom a výslednou rovnováhou pomáha odolávať fyzickým nátlakom súperov; vďaka tomu je známy tým, že počas zápasov nesimuluje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Arsenal v Barcelona: Lionel Messi making case for world's greatest ever player|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/competitions/champions-league/7532805/Arsenal-v-Barcelona-Lionel-Messi-making-case-for-worlds-greatest-ever-player.html|vydavateľ=The Telegraph|dátum prístupu=2020-10-20|jazyk=en-GB}}</ref> Jeho krátke a silné nohy mu umožňujú vyniknúť v krátkych nárazoch zrýchlenia, zatiaľ čo jeho rýchle nohy mu umožňujú udržať si kontrolu nad loptou pri driblingu v rýchlosti. Jeho bývalý manažér z Barcelony Pep Guardiola kedysi uviedol: „Messi je jediný hráč, ktorý s loptou beží rýchlejšie ako bez nej.“ Aj keď od polovice je 20-tych rokov zlepšil svoje schopnosti slabšou nohou, je prevažne ľavonohý hráč; vonkajšou stranou ľavej nohy zvyčajne začína driblovať, zatiaľ čo na zakončenie používa vnútornú časť nohy a poskytuje prihrávky a asistencie. [[Súbor:Lionel Messi Player of the Year, 2011.jpg|vľavo|náhľad|Messi je známy tým, že chodí hlboko do poľa, pracuje so záložníkmi, organizuje útočnú hru svojho tímu a vytvára šance pre ďalších hráčov]] Messi, ktorý je plodným strelcom gólov, je známy svojimi zakončeniami, vyrovnanosťou, rýchlymi reakciami a schopnosťou útočných behov za obranné línie. Taktiež je to playmaker, vďaka svojmu videniu hry a rozsahu prihrávok. Je opísaný ako tvorca gólov a príležitostí odtiaľ, kde je to zdanlivo nemožné. Navyše je presnýv priamych kopoch a pokutových kopoch, aj keď jeho schopnosti v pokutových kopoch sa v posledných sezónach trochu zhoršili. S konverzným pomerom z jeho ohybných priamych kopov sa časom Messi vypracoval na jedného z najlepších exponentov priameho kopu na svete. Messiho tempo a technické schopnosti mu umožňujú vykonávať individuálne driblingové behy smerom ku gólu, najmä počas protiútokov, zvyčajne zo stredu alebo z pravej strany ihriska. Jeho bývalý argentínsky manažér Diego Maradona, ktorý je všeobecne považovaný za najlepšieho driblera na svete a je jedným z najlepších hráčov všetkých čias, pokiaľ ide o túto schopnosť, o ňom povedal: „Lopta zostáva prilepená k jeho nohe; videl som skvelích hráčov v mojej kariére, ale nikdy som nevidel nikoho, kto by ovládal loptu tak ako Messi.“ Okrem svojich individuálnych kvalít je tiež pracovitým tímovým hráčom, ktorý je známy svojimi kreatívnymi kombináciami, najmä s bývalými záložníkmi Barcelony [[Xavi]]m a [[Andrés Iniesta|Andrésom Iniestom]]. Takticky Messi hrá vo voľnej útočnej role; ako všestranný hráč je schopný útočiť buď po krídle, alebo cez stred ihriska. V detstve sa mu najviac páčila rola playmakera, ktorý stál za dvoma útočníkmi, ale svoju kariéru začal v Španielsku ako ľavý krídelník alebo ľavý útočník. Pri prvom debute v prvom tíme ho manažér [[Frank Rijkaard]] presunul na pravé krídlo; z tejto pozície mohol ľahšie prerezávať obranu do stredu ihriska a ľavou nohou točiť strely na bránu, než aby prevažne centroval loptu pre spoluhráčov. Pod Guardiolom a nasledujúcimi manažérmi najčastejšie hral ako falošná deviatka; umiestnený ako útočník v strede poľa alebo osamelý útočník, túlal sa stredom, často sa pohyboval hlboko do stredu poľa a vláčil si so sebou obrancov, aby vytvoril a využil priestor na prihrávky. Pod vedením Luisa Enriqueho sa Messi pôvodne vrátil na pravé krídlo, ktoré charakterizovalo veľkú časť jeho skorej kariéry vo formácii manažéra 4–3–3, zatiaľ čo v neskorších sezónach bol čoraz viac nasadený do hlbšej a voľnej hry. Pod manažérom [[Ernesto Valverde|Ernestom Valverdem]] hral Messi v rôznych úlohách. Aj keď bol občas nasadený v hlbšej úlohe, z ktorej mohol behať zozadu do šestnástky, alebo dokonca na pravé krídlo<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Squawka {{!}} Football News, Stats, Quizzes & Predictions {{!}} EPL|url=https://www.squawka.com/en/|vydavateľ=Squawka|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en-GB}}</ref> alebo ako falošná deviatka,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valverde returns Messi to the False 9 role|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2017/08/21/599a9d8de5fdeae2358b457b.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2017-08-21|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valverde recycles Messi|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2017/09/11/59b650a3e2704e62408b4611.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2017-09-11|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en}}</ref> využíval sa aj v ofenzívnejšej ústrednej úlohe v 4–2–3–1, alebo ako druhý útočník vo formácii 4–4–2, kde dostal opäť povolenie chodiť hlboko do poľa, nadviazať spojenie so záložníkmi, organizovať útočnú hru a vytvárať šance pre svojho útočného partnera Suáreza.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=3 ways Barcelona could line up with Coutinho|url=https://www.thescore.com/liga/news/1461884|vydavateľ=theScore.com|dátum prístupu=2020-10-21|meno=Michael J.|priezvisko=Ch|priezvisko2=ler}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Dissected: How the new Barcelona play – and why there’s hope for Chelsea|url=https://www.thetimes.co.uk/article/dissected-how-the-new-barca-play-and-where-theres-hope-for-chelsea-rpwl0wbn5|dátum prístupu=2020-10-21|issn=0140-0460|jazyk=en|meno=Tom|priezvisko=Clarke|periodikum=The Times}}</ref> S postupujúcou kariérou a s pribúdajúcimi rokmi sa jeho tendencia k driblingu mierne znižovala. Messi začal diktovať hru v hlbších oblastiach ihriska a stal sa jedným z najlepších nahráčov a tvorcov hry v histórii futbalu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Top 25 Greatest Playmakers Ever|url=https://www.thesportster.com/soccer/top-25-greatest-playmakers-ever/|vydavateľ=TheSportster|dátum vydania=2015-07-04|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FourFourTwo's 100 Greatest Footballers EVER: No.2, Lionel Messi|url=https://www.fourfourtwo.com/features/fourfourtwos-100-greatest-footballers-ever-no2-lionel-messi|vydavateľ=fourfourtwo.com|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en|meno=28|priezvisko=July 2017}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Football Teams, Scores, Stats, News, Fixtures, Results, Tables - ESPN|url=https://global.espn.com/football/|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en}}</ref> Postupom jeho kariéry sa znižovala aj jeho aktivita k získaniu lopty od súpera a obranné povinnosti; tým, že na ihrisku pokryl menej miesta a namiesto toho, aby šetril energiu na krátke výboje rýchlosti, dokázal zlepšiť svoju efektivitu, pohyb a hru v pozícií a tiež sa dokázal vyhnúť svalovým zraneniam, aj napriek tomu, že často hrával veľké množstvo zápasov počas konkrétnej sezóny konzistentne. Aj keď bol na začiatku svojej kariéry náchylný na zranenia, neskôr bol schopný vylepšiť svoje záznamy o zraneniach tým, že menej behal za loptou a prijal prísnejšiu diétu, tréningový režim a spánkový režim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How Messi went from injury-prone teenager to bionic man {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/1717/editorial/2012/10/23/3468661/how-messi-went-from-injury-prone-teenager-to-bionic-man|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-10-21}}</ref> S argentínskym národným tímom hrával Messi podobne kdekoľvek v prvej línii; pod rôznymi manažérmi hral na pravom krídle, ako falošná deviatka, ako útočník, vo vedľajšej úlohe po boku iného útočníka, alebo v hlbšej, voľnej tvorivej role klasického tvorcu hry číslo 10 alebo ako útočný stredopoliar za útočníkmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Argentina's great tactical dilemma: where should Lionel Messi play?|url=http://www.theguardian.com/football/2016/jun/18/argentina-copa-america-lionel-messi-tactics|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2016-06-18|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en}}</ref> === Verejná mienka === {{Citát v rámčeku|"Videl som hráča, ktorý zdedí moje miesto v argentínskom futbale a volá sa Messi."|– [[Diego Maradona]] oslavuje 18-ročného Messiho ako jeho nástupcu vo februári 2006.}} Už ako tínedžer bol Messi vynikajúcim talentom a do 20-tich rokov sa zaradil medzi najlepších hráčov na svete. Diego Maradona považoval 18-ročného Messiho po boku [[Ronaldinho|Ronaldinha]] za najlepšieho hráča na svete, zatiaľ čo samotný Brazílčan krátko po víťazstve v ankete [[Zlatá lopta]] poznamenal: „Ani len v Barce nie som najlepší“.<ref>{{Citácia periodika|titul=Maradona hails Messi as successor|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/4746070.stm|dátum=2006-02-24|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> O štyri roky neskôr, potom, čo Messi rekordným rozdielom vyhral svoju prvú Zlatú loptu, sa verejná diskusia o jeho kvalite posunula nad jeho postavenie v súčasnom futbale k možnosti, že bol jedným z najväčších hráčov v histórii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.bbc.co.uk/blogs/philminshull/2010/03/is_messi_the_greatest_ever.html|vydavateľ=www.bbc.co.uk|dátum prístupu=2020-10-21}}</ref> Prvým, kto niečo takéto poznamenal, bol jeho vtedajší manažér Pep Guardiola, ktorý už v auguste 2009 vyhlásil Messiho za najlepšieho hráča, akého kedy videl. V nasledujúcich rokoch si tento názor získal väčšiu obľubu medzi odborníkmi, manažérmi, bývalými i súčasnými hráčmi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi: is the Barcelona and Argentina star the greatest-player ever?|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/players/lionel-messi/8545361/Lionel-Messi-is-the-Barcelona-and-Argentina-star-the-greatest-player-ever.html|vydavateľ=The Telegraph|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en-GB}}</ref> a na konci druhej treblovej sezóny (2014/2015), sa Messiho prevaha pred Maradonom a [[Pelé]]m stala zjavným pohľadom mnohých fanúšikov v kontinentálnej Európe.<ref>{{Citácia periodika|titul=Magical Messi grabs hat-trick in Copa America as Argentina romp into quarters|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2016/06/11/magical-messi-grabs-hat-trick-in-copa-america-as-argentina-romp/|periodikum=The Telegraph|dátum=2016-06-11|dátum prístupu=2020-10-21|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Agence|priezvisko=France-Presse}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Is Lionel Messi the greatest of them all?|url=https://www.independent.co.uk/sport/football/european/lionel-messi-barcelona-forward-greatest-them-all-10287066.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2015-05-30|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en}}</ref> Časté protiargumenty sa však sústredili na skutočnosť, že Messi nevyhral s Argentínou žiadnu veľkú seniorskú trofej, dokým v roku [[Copa América 2021|2021]] nevyhral [[Copa América]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi y el título de Argentina en la Copa América 2021: "Necesitaba sacarme la espina"|url=https://www.espn.com.ar/futbol/copa-america/nota/_/id/8894609/lionel-messi-leo-la-pulga-argentina-brasil-final-copa-america-2021-campeon-declaraciones|vydavateľ=ESPN.com.ar|dátum vydania=2021-07-11|dátum prístupu=2021-08-11|jazyk=es}}</ref> [[Súbor:La Capilla Sixtina del Fútbol.jpg|vľavo|náhľad|''Sixtínska kaplnka futbalu'' (Messi vľavo, Maradona vpravo), na strope športového klubu Sportivo Pereyra v Barracase v Buenos Aires]] [[Súbor:Messi Maradona.jpg|náhľad|Fanúšikovia Argentíny s transparentmi Messiho a Maradonu na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvách sveta 2018]] v Rusku]] Počas svojej kariéry bol Messi porovnávaný s jeho krajanom Diegom Maradonom kvôli podobným herným štýlom ako maličkým driblérom s ľavou nohou. Spočiatku bol iba jedným z mnohých mladých argentínskych hráčov, vrátane svojho chlapčenského idolu [[Pablo Aimar|Pabla Aimara]], ktorý dostal prezývku „Nový Maradona“, ale ako jeho kariéra napredovala, Messi dokázal svoju podobnosť so všetkými predchádzajúcimi uchádzačmi a stal sa najlepším hráčom Argentíny od čias Maradonu. [[Jorge Valdano]], ktorý zvíťazil na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|Majstrovstvách sveta 1986]] po boku Maradonu, v októbri 2013 uviedol: „Messi je Maradona každý deň."<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valdano: "Messi es Maradona todos los días" - FIFA.com|url=http://es.fifa.com/world-match-centre/news/newsid/219/194/9/index.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2015-09-08|dátum prístupu=2020-10-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20150908015149/http://es.fifa.com/world-match-centre/news/newsid/219/194/9/index.html|dátum archivácie=2015-09-08}}</ref> [[César Luis Menotti|César Menotti]], ktorý ako manažér dokázal vyhrať na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1978|Majstrovstvách sveta 1978]], zopakoval tento sentiment, keď sa domnieval, že Messi hrá „na úrovni najlepšieho Maradonu“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Menotti: "Messi está al nivel del mejor Maradona que vi"|url=https://as.com/futbol/2014/01/10/primera/1389359391_638487.html|vydavateľ=AS.com|dátum vydania=2014-01-10|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=es|meno=Diario|priezvisko=AS}}</ref> Ostatní pozoruhodní argentínski športovci, ako napríklad [[Osvaldo Ardiles]], [[Javier Zanetti]] či [[Diego Simeone]], vyjadrili presvedčenie, že Messi predbehol Maradonu ako najlepšieho hráča histórie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=“Sin dudas, Messi es mejor que Maradona”|url=https://www.clarin.com/deportes/dudas-Messi-mejor-Maradona_0_Sy0DXrnsvQe.html|vydavateľ=www.clarin.com|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=es|priezvisko=Clarín.com}}</ref> V argentínskej spoločnosti si Messiho všeobecne menej vážia ako Maradonu, čo je dôsledkom nielen jeho vnímaných nerovných výkonov s národným tímom, ale aj rozdielov na úrovní, osobnosti a pozadia. Messi je v niektorých ohľadoch protikladom jeho predchodcu: keď bol Maradona extrovertnou, kontroverznou postavou, Messi je zdržanlivý a nenáročný, mimo futbalu pozoruhodný muž. Pretrvávajúcou argumentáciou je jeho skutočnosť, že nikdy sa neukázal v argentínskej Primera División ako nastávajúci hráč, od mladosti dosiahol hviezdnu slávu v zámorí, zatiaľ čo nedostatok vonkajšej vášne pre dres ''Albiceleste'' (nespieva národnú hymnu a je naklonený emocionálnym prejavom) v minulosti viedli k nesprávnemu vnímaniu toho, že sa cítil skôr ako Katalánec ako skutočný Argentínec. Napriek tomu, že žije v Španielsku od 13 rokov, povedal: „Argentína je moja krajina, moja rodina, môj spôsob vyjadrovania. Vymenil by som všetky svoje rekordy za to, aby boli ľudia v mojej krajine šťastní.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi vomits because of nerves, says Argentina’s Alejandro Sabella|url=http://www.theguardian.com/football/2014/jun/10/lionel-messi-vomits-argentina-alejandro-sabella-world-cup|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2014-06-10|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en|meno=Associated|priezvisko=Press}}</ref> Okrem toho niekoľko vedúcich a futbalových osobností, vrátane Maradonu, napriek jeho hráčskym schopnostiam niekedy tiež spochybňovali vedenie Argentíny Messim ako kapitánom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maradona says Messi lacks leadership skills|url=https://www.espn.com/soccer/argentina/story/2889220/diego-maradona-says-lionel-messi-lacks-leadership-to-carry-a-team|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2016-06-09|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maradona vs. Messi: A Laughable Comparison|url=https://bleacherreport.com/articles/508097-maradona-vs-messi-a-laughable-comparison|vydavateľ=Bleacher Report|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en|meno=John|priezvisko=Tilghman}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Messi: A great player but a poor captain?|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/46279184|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en-GB}}</ref> === Porovnávanie s Cristianom Ronaldom === [[Súbor:Cristiano Ronaldo and Lionel Messi - Portugal vs Argentina, 9th February 2011 (2).jpg|náhľad|Messi je porovnávaný s [[Cristiano Ronaldo|Cristianom Ronaldom]] (vľavo) po väčšinu svojej kariéry|260x260bod]]Spomedzi svojich súčasných rovesníkov je Messi najčastejšie porovnávaný s portugalským útočníkom [[Cristiano Ronaldo|Cristianom Ronaldom]], ktorý je súčasťou tejto rivality, ktorá je porovnávaná s predchádzajúcimi rivalmi v iných športoch, ako napríklad rivalita [[Muhammad Ali|Muhammada Aliho]]-[[Joe Frazier|Joea Fraziera]] v boxe, [[Björn Borg]]a-[[John McEnroe|Johna McEnroeho]] v tenise, a rivalita [[Ayrton Senna|Ayrtona Sennu]] – [[Alain Prost|Alaina Prosta]] z pretekov Formuly 1.<ref>http://www.espn.com/sports/soccer/news/_/id/5842703/el-clasico-all-ronaldo-vs-messi</ref> Hoci Messi občas poprel akúkoľvek rivalitu,<ref>{{Citácia periodika|titul=Barcelona's Lionel Messi blames media for inventing rivalry with Real Madrid's Cristiano Ronaldo|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/9478241/Barcelonas-Lionel-Messi-blames-media-for-inventing-rivalry-with-Real-Madrids-Cristiano-Ronaldo.html|dátum=2012-08-15|dátum prístupu=2020-01-03|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph|priezvisko=Sport|periodikum=Telegraph}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi: Cristiano Ronaldo is not my rival|url=https://www.eurosport.co.uk/football/lionel-messi-cristiano-ronaldo-is-not-my-rival_sto4779011/story.shtml|vydavateľ=Eurosport UK|dátum vydania=2015-06-11|dátum prístupu=2020-01-03}}</ref> verí sa, že sa navzájom motivujú vo svojom cieli byť najlepším hráčom na svete: od roku 2008 vyhral Messi Zlatú loptu šesťkrát, Ronaldo päťkrát,<ref>{{Citácia periodika|titul=Ballon d'Or winners list|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2017/12/07/ballon-dor-winners-list1/|periodikum=The Telegraph|dátum=2017-12-07|dátum prístupu=2020-01-03|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph|priezvisko=Sport}}</ref> šesťkrát najlepšieho futbalistu FIFA, Ronaldo päťkrát, šesťkrát [[Zlatá kopačka|európsku Zlatú kopačku]], zatiaľ čo Ronaldo štyrikrát. Fanúšikovia pravidelne rozoberajú ich individuálne schopnosti; okrem ich štýlu hrania sa rozoberajú tiež ich odlišné postavy—Ronaldo má 1,87 metra so svalnatým telom—a kontrastnú osobnosť, s Ronaldovým sebavedomým a teatrálnymi pádmi a Messiho pokorou.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo May Look Like the Best, but Lionel Messi Is Better|url=https://www.nytimes.com/2011/09/14/sports/soccer/14iht-soccer14.html|periodikum=The New York Times|dátum=2011-09-13|dátum prístupu=2020-01-03|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Rob|priezvisko=Hughes}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo: I'm better than Messi|url=https://edition.cnn.com/2012/05/17/sport/football/football-champions-league-ronaldo-interview/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2020-01-03|meno=By Pedro Pinto and James Montague|priezvisko=CNN}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo: he's got a god-given talent – and he knows it {{!}} the Observer profile|url=https://www.theguardian.com/theobserver/2013/nov/24/cristiano-ronaldo-real-madrid-portugal-football|periodikum=The Guardian|dátum=2013-11-24|dátum prístupu=2020-01-03|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Tim|priezvisko=Lewis}}</ref> Od sezóny 2009/2010 až 2017/2018 čelil Messi Ronaldovi minimálne dvakrát v zápasoch ''[[El Clásico]]'', ktorý patrí medzi najsledovanejšie každoročné športové podujatie na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi Reaches $50 Million-A-Year Deal With Barcelona|url=https://www.forbes.com/sites/kurtbadenhausen/2014/05/16/lionel-messi-agrees-to-new-50-million-a-year-deal-with-barcelona/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2020-01-03|jazyk=en|meno=Kurt|priezvisko=Badenhausen}}</ref> Mimo ihriska je Ronaldo jeho priamym konkurentom z hľadiska platov, sponzorstva a fanúšikov na sociálnych médiách. == V populárnej kultúre == Podľa ''[[France Football]]'' bol Messi v piatich zo šiestich rokov medzi rokmi 2009 - 2014 svetovo najlepšie plateným futbalistom; stal sa prvým hráčom, ktorý prekročil hranicu 40 miliónov €, keď v roku 2013 zarobil 41 miliónov €, a taktiež aj hranice 50-60 miliónov €, keď v roku 2014 zarobil 65 miliónov €.<ref>https://www.worldsoccer.com/news/stat-day-top-20-best-paid-players-coaches-350260</ref> Messi sa umiestnil na druhom mieste na zozname najvyššie platených športovcov na svete, podľa ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'', (po Cristianovi Ronaldovi) s príjmom 73,8 miliónov € v rokoch 2015-2016. V roku 2018 sa stal prvým hráčom, ktorý prekonal hranicu 100 miliónov € za kalendárny rok, keď si zarobil 126 miliónov € v kombinovanom príjme z platov, bonusov a doložiek.<ref>https://www.francefootball.fr/news/Lionel-messi-devance-largement-cristiano-ronaldo-au-classement-des-joueurs-les-mieux-payes-au-monde/895372</ref> ''Forbes'' ho označil za najlepšie plateného atléta za rok 2019.<ref>https://www.bbc.com/sport/48602166?isBumped=0&postFreq=0&isEmpty=0&isProfane=0&tooLong=0&charCount=0&isAwaitingProcessPreMod=0&isSubmitted=1&filter=none&initial_page_size=10&postId=135105092</ref> Od roku 2008 je najlepšie plateným hráčom v Barcelone. Podpisom novej zmluvy v roku 2017 zarobí v Barcelone 605 000€ týždenne z platu. Barcelonu mu taktiež zaplatila podpisový bonus vo výške 54 miliónov €.<ref name=":9">https://www.forbes.com/sites/christinasettimi/2017/11/25/lionel-messi-signs-new-barcelona-contract-set-to-become-worlds-highest-paid-footballer/</ref> Jeho výkupná klauzula je stanovená na 700 miliónov €.<ref name=":9" /> V roku 2020 sa stal po Cristianovi Ronaldovi druhým futbalistom (a druhým športovcom v tímovom športe), ktorý počas svojej kariéry prekonal zárobok 1 miliardu dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The World’s Highest-Paid Soccer Players 2020: Messi Wins, Mbappe Rises|url=https://www.forbes.com/sites/christinasettimi/2020/09/14/the-worlds-highest-paid-soccer-players-2020-messi-wins-mbappe-rises/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2021-08-11|jazyk=en|meno=Christina|priezvisko=Settimi}}</ref> Okrem platu a bonusov veľká časť jeho príjmu pochádza z doložiek; Spoločnosť ''[[SportsPro]]'' ho preto od začiatku svojho výskumu v roku 2010 každoročne uvádza ako jedného z najvyhľadávanejších športovcov na svete.<ref>http://www.sportspromedia.com/most-marketable</ref> Jeho hlavným sponzorom od roku 2006 je športová spoločnosť [[Adidas]]. Od roku 2008 mal dlhoročnú podpísanú kolekciu topánok Adidas F50, a v roku 2015 sa stal prvým futbalistom, ktorý dostal vlastnú značku Adidas topánok, Adidas Messi.<ref>https://www.soccerbible.com/performance/football-boots/2015/03/retrospect-adidas-f50-messi-collection/</ref><ref>https://web.archive.org/web/20151222143641/http://news.adidas.com/GB/Latest-News/Backed-by-Messi/s/1aafb738-30fe-4810-a7e4-6b808c0e6353</ref> Od roku 2017 nosí Messi najnovšie verzie kopačiek Adidas Nemeziz.<ref>https://www.soccerbible.com/performance/football-boots/2017/05/adidas-football-launches-nemeziz/</ref> Ako obchodná entita bol Messi marketingovou značkou výlučne kvôli jeho talentu a úspechoch ako hráča, na rozdiel od pravdepodobne príťažlivejších hráčov ako sú Cristiano Ronaldo a [[David Beckham]]. Na začiatku svojej kariéry tak viedol hlavne sponzorské zmluvy so spoločnosťami, ktoré využívajú športovo orientovaný marketing, ako sú Adidas, [[Pepsi Cola|Pepsi]] a [[Konami]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.sportspromedia.com/analysis/the_worlds_4th_most_marketable_athlete_-_lionel_messi |dátum prístupu=2019-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190322140353/http://www.sportspromedia.com/analysis/the_worlds_4th_most_marketable_athlete_-_lionel_messi |dátum archivácie=2019-03-22 }}</ref><ref>https://www.forbes.com/sites/kurtbadenhausen/2011/01/10/lionel-messi-voted-soccers-best-but-sponsors-stay-away/</ref> Od roku 2010 sa súčasne s jeho zvýšenými úspechmi ako hráča rozšírila jeho marketingová výzva, čo viedlo k dlhodobým podporným obchodom s luxusnými značkami [[Dolce & Gabbana]] a [[Audemars Piguet]].<ref>https://web.archive.org/web/20170827002248/http://www.dolcegabbana.com/binaries/content/assets/DG/leo-messi/press-release/dolce-and-gabbana-leo-messi-press-release-eng.pdf</ref> Messi je okrem iných spoločností aj veľvyslancom globálnej značky pre spoločnosti [[Gillette]], [[Turkish Airlines]], [[Ooredoo]] a [[Tata Motors]].<ref>http://www.sportspromedia.com/news/messi_to_front_new_gillette_campaign</ref><ref>https://web.archive.org/web/20150924172433/http://www.reuters.com/article/2012/12/06/idUS192613+06-Dec-2012+BW20121206</ref><ref>http://www.sportspromedia.com/news/messi_cashes_in_with_qatari_contract</ref><ref name="web.archive.org">https://web.archive.org/web/20160127081039/https://uk.sports.yahoo.com/blogs/world-of-sport/the-best-sports-photo-of-the-year-goes-to---lionel-messi-and--the-final-game--183718601.html</ref> Okrem toho bol Messi hlavnou tvárou série videohier spoločnosti Konami, ''[[Pro Evolution Soccer]]'', kde sa objavil na obálkach hry [[Pro Evolution Soccer 2009|''PES 2009'']], [[Pro Evolution Soccer 2010|''PES 2010'']], [[Pro Evolution Soccer 2011|''PES 2011'']] a [[Pro Evolution Soccer 2020|''PES 2020'']]. Následne podpísal zmluvu s konkurenčnou spoločnosťou [[EA Sports]], kde sa stal hlavnou tvárou série ''[[FIFA (séria videohier)|FIFA]]'', a v nej sa ukázal na štyroch po sebe idúcich obaloch hry medzi sériami ''[[FIFA 13]]'' až ''[[FIFA 16]]''.<ref>https://www.si.com/extra-mustard/2015/06/15/lionel-messi-fifa-16-cover</ref> Jeho gólová oslava ‘ruky k nebesiam ‘ sa prvýkrát objavila vo ''[[FIFA 14]]''. [[Súbor:NIG-ARG (17).jpg|náhľad|Argentínski fanúšikovia Lionela Messiho počas zápasu s Nigériou na Majstrovstvách sveta 2014]] Globálna popularita a vplyv Messiho sú dobre zdokumentované. V rokoch 2011 a 2012 bol v ''[[Time (týždenník)|Time]]'' zaradený do ''[[Time 100]]'', čo je ročný zoznam najvplyvnejších ľudí na svete.<ref>http://content.time.com/time/specials/packages/article/0,28804,2066367_2066369_2066498,00.html</ref><ref>http://content.time.com/time/specials/packages/article/0,28804,2111975_2111976_2112092,00.html</ref> Jeho fanúšikovská základňa na webe sociálnych médií Facebook patrí medzi najväčšie zo všetkých verejných činiteľov: do siedmich hodín od jeho založenia apríli 2011 mala jeho stránka na Facebooku takmer sedem miliónov sledovateľov a do novembra 2013 sa stal druhým športovcom po Cristianovi Ronaldovi, ktorého sledovalo 50 miliónov ľudí.<ref>https://global.espn.com/football/story/903705/lionel-messi-joins-facebook-nets-7m-followers?src=com{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>https://www.cnbc.com/2015/06/09/the-10-most-popular-celebrities-on-facebook.html</ref> Na Instagrame má okolo 407 miliónov sledovateľov, čím je druhým najsledovanejším človekom a športovcom po Cristianovi Ronaldovi.<ref>https://socialblade.com/instagram/top/100/followers</ref> Podľa prieskumu spoločnosti Repucom z roku 2014 zameraného na výskum v oblasti športu na 15 medzinárodných troch bol Messi známy 87% respondentov z celého sveta, z ktorých ho 78% vnímalo priaznivo, čím sa z neho stal druhý najuznávanejší hráč na svete za Ronaldom a najobľúbenejší zo všetkých súčasných hráčov.<ref>https://edition.cnn.com/2014/12/01/sport/football/lionel-messi-cristiano-ronaldo-barcelona-real-madrid-ballon-dor-marketing-merchandise-facebook/</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://nielsensports.com/wp-content/uploads/Top-10-Most-Marketable-Football-Players.pdf |dátum prístupu=2019-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200206135947/http://nielsensports.com/wp-content/uploads/Top-10-Most-Marketable-Football-Players.pdf |dátum archivácie=2020-02-06 }}</ref> Ďalšie udalosti ilustrujú prítomnosť Messiho v populárnej kultúre. V marci 2013 sa v Japonsku predala zlatá replika jeho ľavej nohy s hmotnosťou 25&nbsp;kg v hodnote 4,76 milióna €, aby získala finančné prostriedky pre obete zemetrasenia a tsunami v Tóhoku v roku 2011.<ref>https://edition.cnn.com/2013/03/06/sport/football/football-leo-messi-golden-foot/</ref> Reklama Turkish Airlines z roku 2013 v hlavnej úlohe s Messim, v ktorej sa zúčastňuje na [[selfie]]-súťaži s vtedajšou hviezdou [[Los Angeles Lakers]] [[Kobe Bryant|Kobem Bryantom]], bola najsledovanejšou reklamou na YouTube v roku jej vydania, mala 137 miliónov zobrazení a následne bola odhlasovaná za najlepšiu reklamu z desaťročia 2005 - 2015 na pamiatku založenia YouTube.<ref>https://eu.usatoday.com/story/money/business/2014/06/21/cannes-youtube-top-ads/10891397/</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://time.com/3908087/youtube-ad-of-the-decade/ |dátum prístupu=2019-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150720195139/http://time.com/3908087/youtube-ad-of-the-decade/ |dátum archivácie=2015-07-20 }}</ref> World Press Photo vybrala v roku 2014 ako najlepšiu športovú fotografiu z "finálového zápasu", kde bol Messi tvárou v tvár [[Trofej pre Majstra sveta vo futbale|trofeji Majstra sveta]] pri prehre Argentíny na Majstrovstvách sveta.<ref name="web.archive.org"/> ''[[Messi (film 2014)|Messi]]'', dokumentárny film o jeho živote natočený režisérom [[Álex de la Iglesia|Álexom de la Iglesiom]] mal premiéru na [[Benátsky filmový festival|filmovom festivale v Benátkach]] v roku 2014.<ref>https://variety.com/2014/film/festivals/venice-film-review-messi-1201292498/</ref> [[Puma americká|Puma]] narodená v zoo v [[Saransk]]u ([[Rusko]]) v roku 2015 pomenovaná [[Messi (puma)|Messi]], sa stala populárnou na sociálnych sieťach, kvôli jej menu po hráčovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://wdez.com/news/articles/2018/jun/22/russias-messi-a-puma-star-in-his-own-right/ |dátum prístupu=2019-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200129183916/https://wdez.com/news/articles/2018/jun/22/russias-messi-a-puma-star-in-his-own-right/ |dátum archivácie=2020-01-29 }}</ref> == Osobný život == === Rodina a vzťahy === Od roku 2008 je Messi vo vzťahu s Antonellou Roccuzzo, ktorá je taktiež z [[Rosario|Rosaria]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://ww1.usahint.com/ |dátum prístupu=2019-09-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190921083538/http://ww1.usahint.com/ |dátum archivácie=2019-09-21 }}</ref> Pozná sa s ňou od piatich rokov, keďže je sesternicou jeho najlepšieho kamaráta z detstva, [[Lucas Scaglia|Lucasa Scagliu]], ktorý je tiež futbalista.<ref>https://www.bbc.com/news/world-latin-america-40454654</ref> Po tom čo tento vzťah držal Messi rok v tajnosti sa prvýkrát o ňom vyrozprával v rozhovore v roku 2009. {{Citát v rámčeku|„Leo sa nehanbí. Je introvert. Drží si odstup.“|– Endokrinológ Dr. Diego Schwarzstein sa zaoberal deficitom Messiho rastového hormónu v rokoch 1997 až 2001. Podľa Richarda Fitzpatricka z [[Bleacher Report]] si „Schwarzstein a Messi počas viac ako štyroch rokov liečby vybudovali úzky vzťah.“}} Messi a Roccuzzo majú troch synov: Thiago (narodený 2012), Mateo (narodený 2015), Ciro (narodený 2018). Na oslavu prvého tehotenstva svojej partnerky si Messi dňa 2. júna 2012 v zápase proti Ekvádoru pri výhre 4:0 umiestnil loptu pod dres. Thiago sa narodil 2. novembra 2012 s Messiho účasťou na pôrode, pretože Barcelona mu dala povolenie vynechať tréningy. Na svoju stránku na Facebooku oznámil príchod svojho syna, kde napísal, "Dnes som najšťastnejší muž na svete, narodil sa mi syn a ďakujem Bohu za tento darček!".<ref>http://www.espnfc.com/story/1211817/messi-becomes-a-father-son-named-thiago</ref> Thiagove meno a odtlačok rúk si nechal vytetovať na ľavé lýtko. V apríli 2015 potvrdil Messi na svojom Facebooku ďalšie narodenie dieťaťa.<ref>https://global.espn.com/football/barcelona/story/2426028/lionel-messis-wife-expecting-second-child-barca-star-says?src=com</ref> Vynechal tréning pred zápasom proti Atléticu Madrid, keď sa zúčastnil narodenia svojho druhého syna, Matea, ktorý sa narodil 11. septembra 2015 v Barcelone.<ref>https://www.fourfourtwo.com/news/messis-brother-confirms-birth-barcelona-stars-second-child</ref> 30. júna 2017 sa s Roccuzzo oženil v luxusnom hoteli zvanom Hotel City Center v Rosariu s okolo 260 pozvanými hosťami na svadbe.<ref>https://www.independent.ie/style/weddings/lionel-messi-marries-stunning-childhood-sweetheart-antonella-roccuzzo-in-argentine-home-town-35883938.html</ref> 15. októbra 2017 jeho žena oznámila prostredníctvom [[Instagram]]u, že čakajú tretie dieťa.<ref>https://global.espn.com/football/blog/the-toe-poke/65/post/3230393/lionel-messi-and-wife-antonella-roccuzzo-expecting-their-third-child?src=com</ref><ref>https://www.mirror.co.uk/sport/football/news/lionel-messi-makes-hat-trick-11346670</ref> 10. marca 2018 sa Messi nezúčastnil zápasu proti Málage, kvôli narodeniu Cira.<ref>https://www.goal.com/en/news/messi-announces-arrival-of-third-child-after-withdrawing/6lclw0po6hsg1jjbc5ckl603l</ref> Messi si užíva blízky vzťah s jeho najbližšími rodinnými príslušníkmi, obzvlášť s matkou Celiou, ktorej tvár si nechal vytetovať na jeho ľavé rameno. Jeho otec Jorge je jeho agentom od 14. rokov a starší brat Rodrigo sa stará o jeho denný rozvrh a publicitu. Jeho matka a ďalší brat Matías riadili jeho charitatívnu organizáciu, Nadáciu Lea Messiho, a starali sa o osobné a profesionálne záležitosti v Rosariu. Od odchodu do Španielska v 13. rokoch si Messi stále udržuje blízky vzťah s rodným mestom Rosariom, dokonca si zachoval aj rodný prízvuk. Vlastnil starý dom svojej rodiny, aj keď už dlho zostal prázdny; udržiava podkrovný byt v exkluzívnej obytnej budove pre svoju matku, ako aj rodinnú budovu mimo mesta. Raz, keď trénoval s národným tímom v Buenos Aires, si urobil hneď po tréningu trojhodinovú cestu autom do Rosaria, aby si dal večeru so svojou rodinou, strávil noc s nimi a nasledujúci deň sa vrátil do Buenos Aires v čas na tréning. Messi udržiava denný kontakt po telefóne a SMS správami s malou skupinou dôverníkov v Rosariu, z ktorých väčšina bola jeho spoluhráčmi v „Mašine 87“ v Newell's Old Boys. V súčasnosti žije v dedine [[Castelldefels]] neďaleko Barcelony. Aj keď je považovaný za muža jedného klubu, tak už dlho plánuje vrátiť sa do Rosaria, kde by ukončil svoju hráčsku kariéru v tíme Newell's. Po prestupe do Barcelony bol s Newell's v zlom stave, ale do roku 2012 sa ich verejné spory skončili, keď Newell's uzavrel svoje spory s Messim, a dokonca vydal svojmu novorodenému synovi členskú kartu v klube.<ref>https://global.espn.com/football/blog/the-toe-poke/65/post/1850358/after-just-72-hours-on-the-planet-thiago-messi-signs-for-newells-old-boys?src=com</ref> Podľa genealogického výskumu, ktorý v roku 2011 uskutočnila [[Diari Segre]], je Messi bratrancom zo štvrtého kolena bývalého spoluhráča [[Bojan Krkić|Bojana Krkića]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Archived|url=http://dx.doi.org/10.32388/oudhvw|vydavateľ=Qeios|rok=2020-02-02}}</ref> Zistenie malo veľmi veľký ohlas v španielskych médiách: ohlásili ho všetky štyri hlavné športové noviny<ref>{{Citácia periodika|titul=Y ahora, ¿qué hacemos?|url=http://dx.doi.org/10.22201/fe.18701442e.2012.13.40401|periodikum=Ola Financiera|dátum=2012-09-03|dátum prístupu=2020-05-27|ročník=5|číslo=13|issn=1870-1442|doi=10.22201/fe.18701442e.2012.13.40401|meno=Octavio|priezvisko=Cortés}}</ref><ref name="dx.doi.org">{{Citácia knihy|titul=La nueva generación de derechos humanos. Origen y justificación|url=http://dx.doi.org/10.2307/j.ctv5nph7j.9|vydavateľ=Dykinson|isbn=978-84-9148-630-5|strany=331–474}}</ref><ref name="dx.doi.org"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=¿Qué son las 5 S japonesas y cuáles son sus beneficios?|url=http://dx.doi.org/10.18356/ec0ae293-es|vydavateľ=dx.doi.org|dátum vydania=2011-04-05|dátum prístupu=2020-05-27}}</ref> a niektoré z najväčších verejnoprávnych novín vrátane [[ABC]] a [[La Vanguardia]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Paciencia con Dios|url=http://dx.doi.org/10.2307/j.ctvt9k188.5|vydavateľ=Herder|rok=2014-11-10|isbn=978-84-254-3575-1|strany=21–32}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Filosofía que afirma la ética y el sujeto ético y filosofía que los niega|url=http://dx.doi.org/10.36576/summa.39753|periodikum=Cuadernos Salmantinos de Filosofía|dátum=2015-01-01|dátum prístupu=2020-05-27|ročník=42|číslo=1|strany=289–297|doi=10.36576/summa.39753|meno=Saturnino|priezvisko=Álvarez Turienzo}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=La nueva generación de derechos humanos. Origen y justificación|url=http://dx.doi.org/10.2307/j.ctv5nph7j.10|vydavateľ=Dykinson|isbn=978-84-9148-630-5|strany=475–558}}</ref> === Filantropia === Počas svojej kariéry sa Messi angažoval v charitatívnom úsilí zameranom na zraniteľné deti, čo je záväzok, ktorý sčasti vyplýva zo zdravotných ťažkostí, ktorým čelil vo svojom vlastnom detstve. Od roku 2004 prispel svojím časom a financiami do [[Detský fond OSN|Detského fondu OSN]] (UNICEF), organizácie, s ktorou má Barcelona tiež silné združenie.<ref>https://www.unicef.org/people/people_52964.html</ref><ref>https://www.reuters.com/article/us-soccer-spain-barcelona-unicef/barcelona-extend-unicef-shirt-deal-to-2016-idUSBRE9AB0NZ20131112</ref> Messi od svojho vymenovania v marci 2010 pôsobil ako veľvyslanec dobrej vôle UNICEF, o štyri mesiace neskôr dokončil svoju prvú poľnú misiu pre túto organizáciu, keď odišiel na Haiti, aby po nedávnom [[Zemetrasenie na Haiti 12. januára 2010|zemetrasení]] pritiahol povedomie verejnosti o nešťastí detí v krajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.unicef.org/people/people_52965.html |dátum prístupu=2019-09-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20171023115948/https://www.unicef.org/people/people_52965.html |dátum archivácie=2017-10-23 }}</ref> Na oslavu prvých narodenín jeho syna boli Messi a Thiago v novembri 2013 súčasťou reklamnej kampane na zvýšenie povedomia o úmrtnosti znevýhodnených detí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.unicef.org/media/media_70751.html |dátum prístupu=2019-09-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170531082730/https://www.unicef.org/media/media_70751.html |dátum archivácie=2017-05-31 }}</ref> [[Súbor:Cristina Fernández y la Selección Argentina de fútbol 2014, 3 (cropped).jpg|náhľad|Lionel Messi v roku 2014]] Okrem práce s UNICEF založil Messi aj svoju vlastnú charitatívnu organizáciu Nadáciu Lea Messi, ktorá podporuje prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a športu pre deti.<ref>https://edition.cnn.com/2014/07/08/world/europe/lionel-messi-fast-facts/</ref> Bola založená v roku 2007 po návšteve v Bostone, kde Messi zaplatil nemocnici pre nevyliečiteľne choré deti, čo s ním rezonovalo do tej miery, že sa rozhodol investovať časť svojich príjmov do spoločnosti. Messi prostredníctvom svojej nadácie udeľuje výskumné granty, financuje lekárske vzdelávanie a investuje do rozvoja zdravotníckych stredísk a projektov v Argentíne, Španielsku a inde na svete.<ref>http://www.arabtimesonline.com/news/</ref> Okrem svojich vlastných aktivít zameraných na získavanie finančných prostriedkov, ako sú jeho globálne futbalové zápasy „Messi a Priatelia“, jeho nadácia dostáva finančnú podporu od rôznych spoločností, ktorým v dohodách o schválení pridelila svoje meno, pričom hlavným sponzorom bola spoločnosť Adidas.<ref>https://nesn.com/2012/06/lionel-messi-and-friends-soccer-tour-is-one-of-many-causes-argentine-superstar-supports/{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>http://www.fundacionleomessi.org/nuestros-partners/</ref> Messi tiež investoval do mládežníckeho futbalu v Argentíne: finančne podporuje futbalový klub Sarmiento so sídlom v štvrti Rosario, kde sa narodil, zaviazal sa v roku 2013 k obnove svojich zariadení a inštalácii ihrísk za každého počasia a financoval správu niekoľkých mladých hráčov v Newell's Old Boys a konkurenčnom klube [[Club Atlético Rosario Central|Rosario Central]], ako aj v [[Club Atlético River Plate|River Plate]] a [[Club Atlético Boca Juniors|Boca Juniors]] v Buenos Aires. V chlapčenskom klube Newell's Old Boys financoval v roku 2012 výstavbu novej telocvične a internátu v [[Estadio Marcelo Bielsa|štadióne]] klubu pre mládežnícku akadémiu. Jeho bývalý tréner mládeže v Newell's, Ernesto Vecchio, je zamestnaný v Nadácii Lea Messiho ako skaut talentov pre mladých hráčov. Dňa 7. júna 2016 Messi vyhral súd, kvôli urážke na cti proti [[La Razón (Madrid)|novinám ''La Razón'']] a získal náhradu škody vo výške 65 000 €, ktorú daroval charite [[Médecins Sans Frontières]].<ref>https://global.espn.com/football/spanish-primera-division/story/2887818/argentinas-lionel-messi-wins-libel-case-and-donates-damages-to-charity?src=com</ref> Daroval 1 milión eur na boj proti [[Pandémia ochorenia COVID-19|šíreniu koronavírusu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Messi, Guardiola donate $1.08 million each to coronavirus battle|url=https://www.reuters.com/article/us-health-coronavirus-soccer-spain-idUSKBN21B3HV|periodikum=Reuters|dátum=2020-03-24|dátum prístupu=2021-08-11|jazyk=en|meno=Reuters|priezvisko=Staff}}</ref> Tieto peniaze boli rozdelené medzi nemocnicu v španielskej Barcelone a jeho rodnú Argentínu. === Daňový únik === Messiho finančne záležitosti boli predmetom vyšetrovania v roku 2013 pre podozrenie z daňových únikov. Spoločnosti Offshore v daňových rajoch Uruguaja a Belize sa v rokoch 2007 až 2009 použili na to, aby sa vyhli daniam vo výške 4,1 milióna € súvisiacim so zárobkami zo sponzorstva. Nesúvisiaca spoločnosť Shell v Paname, založená v roku 2012, bola následne označená ako spoločnosť patriaca do Messiho spoločnosti k úniku údajov [[Panamské dokumenty|Panamských dokumentov]]. Messi, ktorý sa dovolával neznalosti údajného systému, v auguste 2013 dobrovoľne zaplatil nedoplatky vo výške 5,1 milióna €. Dňa 6. júla 2016 boli Messi a jeho otec uznaní vinnými z daňových podvodov a boli odsúdení na 21 mesiacov odňatia slobody a boli im uložené pokuty vo výške 1,7 milióna € a 1,4 milióna €.<ref>https://www.si.com/planet-futbol/2016/07/06/lionel-messi-tax-fraud-prison-jail-sentence</ref> Tvárou v tvár sudcovi povedal: „Hrám len futbal. Podpisujem kontrakty, pretože verím môjmu otcovi a právnikom, ktorí sa starajú o tieto veci."<ref>https://global.espn.com/football/spanish-primera-division/story/2884966/barcelonas-lionel-messi-in-tax-court-i-played-football-and-trusted-my-dad?src=com</ref> == Kariérne štatistiky == === Klubové === ''K zápasu hranom 5. mája 2024.'' {| class="wikitable" style="font-size:100%; text-align: center;" |- ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |[[Copa del Rey]] ! colspan="2" |[[UEFA Champions League|Liga majstrov]] ! colspan="2" |Iné ! colspan="2" |Celkovo |- !Divízia !Záp. !Góly !Záp. !Góly !Záp. !Góly !Záp. !Góly !Záp. !Góly |- | [[FC Barcelona C|Barcelona C]] |[[Tercera Division 2003/2004|2003/2004]] |[[Tercera División]] |10 |5 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |10 |5 |- | rowspan="3" |[[FC Barcelona Atlètic|Barcelona B]] |[[Segunda División B 2003/2004|2003/2004]] | rowspan="2" |[[Segunda División B]] |5 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |5 |0 |- |[[Segunda División B 2004/2005|2004/2005]] |17 |6 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |17 |6 |- ! colspan="2" |Celkovo!!22!!6!! colspan="2" |— ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— !22!!6 |- | rowspan="18" |[[FC Barcelona|Barcelona]] |[[2004–05 FC Barcelona sezóna|2004/2005]] | rowspan="17" |[[La Liga]] |7||1||1||0||1||0|| colspan="2" |—||9||1 |- |[[2005–06 FC Barcelona sezóna|2005/2006]] |17||6||2||1||6||1||0 |0||25||8 |- |[[2006–07 FC Barcelona sezóna|2006/2007]] |26||14||2||2||5||1||3<sup>A</sup>||0||36||17 |- |[[2007–08 FC Barcelona sezóna|2007/2008]] |28||10||3||0||9||6|| colspan="2" |—||40||16 |- |[[2008–09 FC Barcelona sezóna|2008/2009]] |31||23||8||6||12||9|| colspan="2" |—||51||38 |- |[[2009–10 FC Barcelona sezóna|2009/2010]] |35||34||3||1||11||8||4<sup>B</sup>||4||53||47 |- |[[2010–11 FC Barcelona sezóna|2010/2011]] |33||31||7||7||13||12||2<sup>C</sup> |3||55||53 |- |[[2011–12 FC Barcelona sezóna|2011/2012]] |37 |50 |7 |3 |11 |14 |5<sup>D</sup> |6 |60 |73 |- |[[2012–13 FC Barcelona sezóna|2012/2013]] |32 |46 |5 |4 |11 |8 |2<sup>C</sup> |2 |50 |60 |- |[[2013–14 FC Barcelona sezóna|2013/2014]] |31 |28 |6 |5 |7 |8 |2<sup>C</sup> |0 |46 |41 |- |[[2014–15 FC Barcelona sezóna|2014/2015]] |38 |43 |6 |5 |13 |10 | colspan="2" |— |57 |58 |- |[[2015–16 FC Barcelona sezóna|2015/2016]] |33 |26 |5 |5 |7 |6 |4<sup>E</sup> |4 |49 |41 |- |[[2016–17 FC Barcelona sezóna|2016/2017]] |34 |37 |7 |5 |9 |11 |2<sup>C</sup> |1 |52 |54 |- |[[2017–18 FC Barcelona sezóna|2017/2018]] |36 |34 |6 |4 |10 |6 |2<sup>C</sup> |1 |54 |45 |- |[[2018–19 FC Barcelona sezóna|2018/2019]] |34 |36 |5 |3 |10 |12 |1<sup>C</sup> |0 |50 |51 |- |[[2019–20 FC Barcelona sezóna|2019/2020]] |33 |25 |2 |2 |8 |3 |1<sup>C</sup> |1 |44 |31 |- |[[2020–21 FC Barcelona sezóna|2020/2021]] |35 |30 |5 |3 |6 |5 |1<sup>C</sup> |0 |47 |38 |- ! colspan="2" |Celkovo !520!!474!!80!!56!!149!!120!!29!!22!!778!!672 |- | rowspan="3" |[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |[[2021/2022 Paris Saint-Germain FC sezóna|2021/2022]] | rowspan="2" |[[Ligue 1]] |26 |6 |1 |0 |7 |5 | colspan="2" |— |34 |11 |- |[[2022/2023 Paris Saint-Germain FC sezóna|2022/2023]] |32 |16 |1 |0 |7 |4 |1<sup>F</sup> |1 |41 |21 |- ! colspan="2" |Celkovo !58 !22 !2 !0 !14 !9 !1 !1 !75 !32 |- | rowspan="2" |[[Inter Miami CF|Inter Miami]] |2023 | rowspan="2" |[[Major League Soccer]] |6 |1 |1 |0 | colspan="2" |— |7 |10 |14 |11 |- |2024 |8 |10 |0 |0 |3 |2 |0 |0 |11 |12 |- ! colspan="3" |'''Celkovo v kariére''' !623 !518 !83 !56 !166 !131 !37 !33 !910 !738 |} <small>A - Jeden zápas v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]], dva zápasy v [[Supercopa de España]]</small> <small>B - Jeden zápas v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]], jeden zápas a dva góly v [[Supercopa de España]], dva zápasy a dva góly na [[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstvách klubov FIFA]]</small> <small>C - Zápas(y) v [[Supercopa de España]]</small> <small>D - Jeden zápas a jeden gól v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]], dva zápasy a tri góly v [[Supercopa de España]], dva zápasy a dva góly na [[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstvách klubov FIFA]]</small> <small>E - Jeden zápas a dva góly v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]], dva zápasy a jeden gól v [[Supercopa de España]], jeden zápas a jeden gól na [[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstvách klubov FIFA]]</small> <small>F -</small> <small>Zápas v [[Trophée des Champions]]</small> === Reprezentačné === ''K zápasu hranom 22. novembra 2023.'' {| class="wikitable" style="font-size:100%; text-align: center" ! rowspan="2" |Tím ! rowspan="2" |Rok ! colspan="2" |Súťažné ! colspan="2" |Priateľské ! colspan="2" |Celkovo |- !Záp.!!Góly !Záp. !Góly !Záp. !Góly |- | rowspan="19" |'''[[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentína]]''' |2005||3||0 |2 |0 |5 |0 |- |2006||3||1 |4 |1 |7 |2 |- |2007||10||4 |4 |2 |14 |6 |- |2008||6||1 |2 |1 |8 |2 |- |2009||8||1 |2 |2 |10 |3 |- |2010||5||0 |5 |2 |10 |2 |- |2011||8||2 |5 |2 |13 |4 |- |2012||5||5 |4 |7 |9 |12 |- |2013 |5 |3 |2 |3 |7 |6 |- |2014 |7 |4 |7 |4 |14 |8 |- |2015 |6 |1 |2 |3 |8 |4 |- |2016 |10 |8 |1 |0 |11 |8 |- |2017 |5 |4 |2 |0 |7 |4 |- |2018 |4 |1 |1 |3 |5 |4 |- |2019 |6 |1 |4 |4 |10 |5 |- |2020 |4 |1 |0 |0 |4 |1 |- |2021 |16 |9 |0 |0 |16 |9 |- |2022 |10 |8 |4 |10 |14 |18 |- |2023 |5 |3 |3 |5 |8 |8 |- ! colspan="2" |Celkovo!!126!!57 !54 !49 !180 !106 |} == Trofeje a úspechy == === Klubové === ==== Barcelona ==== * '''[[La Liga]] (10):''' [[La Liga 2004/2005|2004/2005]], [[La Liga 2005/2006|2005/2006]], [[La Liga 2008/2009|2008/2009]], [[La Liga 2009/2010|2009/2010]], [[La Liga 2010/2011|2010/2011]], [[La Liga 2012/2013|2012/2013]], [[La Liga 2014/2015|2014/2015]], [[La Liga 2015/2016|2015/2016]], [[La Liga 2017/2018|2017/2018]], [[La Liga 2018/2019|2018/2019]] * '''[[Copa del Rey]] (6):''' [[Copa del Rey 2008–09|2008/2009]], 2011/2012, 2014/2015, 2015/2016, 2016/17, 2017/2018 * '''[[Supercopa de España]] (8):''' [[Supercopa de España 2005|2005]], [[Supercopa de España 2006|2006]], [[Supercopa de España 2009|2009]], [[Supercopa de España 2010|2010]], 2011, 2013, 2016, 2018 * '''[[Liga majstrov UEFA]] (4):''' [[Liga majstrov UEFA 2005/06|2005/06]], [[Liga majstrov UEFA 2008/09|2008/09]], [[Liga majstrov UEFA 2010/11|2010/11]] 2014/2015 * '''[[Superpohár UEFA]]: (3):''' [[Európsky Superpohár 2009|2009]], 2011, 2015 * '''[[Majstrovstvá klubov FIFA]]: (3)''' [[Majstrovstvá klubov FIFA 2009|2009]], [[Majstrovstvá klubov FIFA 2011|2011]], [[Majstrovstvá klubov FIFA 2015|2015]] ==== Paris Saint-Germain ==== * '''[[Ligue 1]] (2):''' 2021/2022, 2022/2023 * '''[[Trophée des Champions]]:''' 2022 '''Inter Miami''' * [[MLS Supporters' Shield|'''MLS Supporters' Shield''']]: 2024 * [[Leagues Cup|'''Leagues Cup''']]: 2023 === Reprezentačné === ==== Argentína ==== *[[Majstrovstvá sveta vo futbale hráčov do 20 rokov|'''Majstrovstvá sveta do 20 rokov''']]: [[Majstrovstvá sveta vo futbale hráčov do 20 rokov 2005|2005]] *[[Letné olympijské hry|'''Olympijská zlatá medaila''']]: [[Futbal na Letných olympijských hrách 2008 – muži|2008]] *[[Copa América|'''Copa América:''']] [[Copa América 2021|2021]],2024 *'''[[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]]:''' [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]] *'''[[Finalissima]]''': 2022 === Individuálne === ==== Ocenenia ==== * '''[[Zlatá lopta FIFA]]/[[Zlatá lopta]] (8):''' [[Zlatá lopta 2009|2009]], 2010, 2011, 2012, 2015, [[Zlatá lopta 2019|2019]], [[Zlatá lopta 2021|2021]], [[Zlatá lopta 2023|2023]] * '''[[Futbalista roka FIFA]] (1):''' 2009 * '''[[FIFA The Best]] (8):''' 2009, 2010, 2011, 2012, 2015, 2019, 2022, 2023 * '''[[Zlatá kopačka|Európska Zláta kopačka]] (6):''' 2009/2010, 2011/2012, 2012/2013, 2016/2017, 2017/2018, 2018/2019 * '''Zlatá lopta z Majstrovstiev sveta (2):''' 2014, 2022 * '''Zlatá lopta z Copa América (1):''' 2015 * '''[[Futbalista roka UEFA]] (2):''' 2011, 2015 * '''Klubový futbalista roka UEFA (1):''' 2009 * '''Klubový útočník roka UEFA (2):''' 2009, 2019 * '''Najlepší hráč La Ligy (8):''' 2008/2009, 2009/2010, 2010/2011, 2011/2012, 2012/2013, 2014/2015, 2017/2018, 2018/2019 * '''Najlepší útočník La Ligy (7):''' 2008/2009, 2009/2010, 2010/2011, 2011/2012, 2012/2013, 2014/2015, 2015/2016 * '''Zlatá lopta z Majstrovstiev sveta klubov FIFA (2):''' 2009, 2011 * '''[[Trofeo Pichichi|Trofej Pichichi]] (7):''' 2009/2010, 2011/2012, 2012/2013, 2016/2017, 2017/2018, 2018/2019, 2019/2020 * '''Strieborná lopta z Majstrovstiev sveta klubov FIFA (1):''' 2015 * '''Najdôležitejší hráč vo finále Majstrovstiev sveta klubov FIFA (2):''' 2009, 2011 * '''Zlatá lopta z Majstrovstiev sveta do 20 rokov (1):''' 2005 * '''Zlatá kopačka z Majstrovstiev sveta do 20 rokov (1):''' 2005 * '''Olimpia de Plata (Argentínsky futbalista roka) (11):''' 2005, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2015, 2016, 2017 * '''Najlepší mladý hráč na Copa América (1):''' 2007 * '''FIFPro najlepší mladý hráč roka (3):''' 2006, 2007, 2008 * '''Zlatý chlapec (Mladý európsky futbalista roka) (1):''' 2005 * '''FIFA FIFPro svetová 11 (13):''' 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, 2019 * '''UEFA Tím roku (10):''' 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018 * '''UEFA Ultimátny Tím roku''' * '''Tím sezóny v La Lige (2):''' 2014/2015, 2015/2016 * '''FIFA World Cup Dream Team (1):''' 2014 * '''Copa América Dream Team (4):''' 2007, 2011, 2015, 2016 * '''AFA Tím histórie (uverejnený 2015)''' * '''Argentínsky futbalista roka:''' 2005, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2015, 2016, 2017, 2019, 2020, 2021, 2022, 2023 * '''Argentínsky športovec roka:''' 2011, 2021, 2022, 2023 *'''Športová cena Laureus (2):''' 2020, 2023 == Referencie == {{reflist}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lionel Messi}} == Externé odkazy == * [http://www.fcbarcelona.com/web/english/futbol/temporada_09-10/plantilla/jugadors/messi.html Lionel Messi] {{Webarchive|url=https://archive.ph/20120526231308/http://www.fcbarcelona.com/web/english/futbol/temporada_09-10/plantilla/jugadors/messi.html |date=2012-05-26 }} na stránke FC Barcelona * [http://www.fifa.com/worldfootball/statisticsandrecords/players/player=229397/index.html Lionel Messi] štatistiky na FIFA.com {{Zlatá lopta}} {{Najlepší futbalista FIFA}} {{Zlatá kopačka}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Messi, Lionel}} [[Kategória:Argentínski futbalisti]] [[Kategória:Hráči FC Barcelona]] [[Kategória:Hráči Paris Saint-Germain FC]] [[Kategória:Hráči Inter Miami CF]] [[Kategória:Hráči v La Lige]] [[Kategória:Hráči Ligue 1]] [[Kategória:Hráči Major League Soccer]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2006]] [[Kategória:Argentínski olympionici]] [[Kategória:Olympijskí víťazi vo futbale]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2010]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2014]] [[Kategória:Argentínske osobnosti talianskeho pôvodu]] [[Kategória:Víťazi Ligy majstrov UEFA]] [[Kategória:Majstri sveta vo futbale]] eagbqcq2fv2iw6nwqsb4b69tb5pjxvo Big Mac index 0 258224 8203663 7064741 2026-04-26T10:29:56Z Dr. Thomas Liptak 273889 current photo added 8203663 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Big Mac hamburger - Croatia.jpg|right|thumb|Big Mac]] [[Súbor:Frankfurt, Geldmuseum, Big-Mac-Index.jpg|thumb|right|Exponát k Big Mac indexu v Múzeu peňazí vo Frankfurte (2025)]] '''Big Mac index''' je [[cenový index]] tvorený (iba) cenou sendviča [[Big Mac]] prerátanou aktuálnym [[Menový kurz|menovým kurzom]] na [[americký dolár]]. Slúži na porovnanie cien sendviča Big Mac spoločnosti [[McDonald’s]] v rôznych štátoch a okrem toho ako veľmi zjednodušený ukazovateľ podhodnotenia či nadhodnotenia jednotlivých svetových mien voči americkému doláru, ak sa za referenčný stav považujú hypotetické menové kurzy podľa teórie parity kúpnej sily. Zostavuje ho každoročne (aj častejšie) časopis [[The Economist]] od roku [[1986]]. Na základe [[Parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|teórie parity kúpnej sily]] by identické výrobky mali v rôznych krajinách sveta po prepočte trhovými menovými kurzami (a ignorovaní transakčných nákladov) stáť rovnako. Porovnaním skutočnej ceny po prepočte trhovými menovými kurzami a hypotetickej ceny, ktorá by spĺňala paritu kúpnej sily s USA, možno z indexu odvodiť, ako sú "cenové hladiny" (ak predpokladáme, že jediný tovar na trhu je tento sendvič) jednotlivých štátov sveta podhodnotené alebo nadhodnotené voči "cenovej hladine" USA. == Big Mac Index z 9.6.2005 == {| class=wikitable ! Štát !! Cena v dolároch !! Rozdiel oproti USA (%) |- ! USA | 3,06|| |- !Austrália |2,50||-18 |- !Spojené kráľovstvo |3,44||+12 |- !Kanada |2,63||-14 |- !Čína |1,27||-59 |- !Česko |2,30||-25 |- !Eurozóna |3,58||+17 |- !Maďarsko |2,60||-15 |- !Japonsko |2,34||-23 |- !Rusko |1,48||-52 |- !Švajčiarsko |5,05||+65 |- !Turecko |2,92||-5 |} == Big Mac Index z 12. januara 2017 == {| class=wikitable ! Štát !! Cena v dolároch !! Cena v miestnej mene |- ! USA |5,06|| |- !najdrahšie |- ! Švajčiarsko |6,35||6,50 CHF |- ! Norsko |5,67||49 NOK |- !Švedsko |5,26||48 SEK |- !Venezuela |5,25||3550 VEF |- !Brazilia |5,12||16,5 BRL |- !najlacnejšie |- !Egypt |1,46||27,49 EGP |- !Ukrajina |1,54||42 UAH |- !India |1,62||100 RUP |- !Malaysia |1,79||8 MYR |- !Južná Afrika |1,89||26,32 ZAR |- ! Rusko |2,15||130 RUB |} == Externé odkazy == * [http://www.economist.com/markets/Bigmac/Index.cfm Domovská stránka] [[Kategória:Ekonomické ukazovatele]] [[Kategória:Makroekonómia]] [[Kategória:Ceny]] ctdaaq3lphnu9vuxb2ap6qbd8z2bwix Hedy Lamarr 0 276195 8203420 7964275 2026-04-25T15:12:10Z ~2026-25306-56 293010 Elementárna gramatika. Každý absolvent prvého ročníka základnej školy vie, že v slovenčine sa skloňuje a že skloňovanie je základná vlastnosť slovenského jazyka. 8203420 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Hedy Lamarr | fotka = Hedy Lamarr 1939 crop.jpg | veľkosť fotky = | komentár = v roku 1939 | celé meno = Hedwig Eva Maria Kiesler | dátum narodenia = [[9. november]] [[1914]] | miesto narodenia = [[Viedeň]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | dátum úmrtia = {{duv|2000|1|19|1914|11|9}} | miesto úmrtia = [[Altamonte Springs]], [[Florida]], [[Spojené štáty|USA]] | prezývky = | povolanie = herečka | roky pôsobenia = [[1930]]{{--}}[[1958]] | manžel = Fritz Mandl (1933 – r. 1937)<br />Gene Markey (1939 – r. 1941)<br />John Loder (1943 – r. 1947)<br />Teddy Stauffer (1951 – r. 1952)<br />W. Howard Lee (1953 – r. 1960)<br />Lewis J. Boies (1963 – r. 1965) | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = 3 | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Hedy Lamarrová''', vlastným menom '''Hedwig Eva Maria Kieslerová''', (* [[9. november]] [[1914]], [[Viedeň]], [[Rakúsko]] – † [[19. január]] [[2000]], [[Altamonte Springs]], [[Florida]], [[Spojené štáty|USA]]), bola rakúsko-americká herečka. Vo svojej dobe bola považovaná za jednu z najatraktívnejších filmových herečiek. Preslávila sa filmom ''[[Extase]]'' z roku [[1932]] (réžia Gustav Machatý). V tomto experimentálnom filme hrala niekoľko minút nahá, čo bol prvý prípad ženskej nahoty vo filme. To bol pre vtedajšiu spoločnosť taký šok, že film odsúdil aj pápež [[Pius XII.]] a [[Adolf Hitler]] ho zakázal. Vo väčšine kópií (amerických či európskych) boli scény s nahou herečkou vystrihnuté. == Prínos v oblasti bezdrôtovej komunikácie == [[George Antheil]] pre film „Ballet Mécanique“ v rokoch 1923 – 1925 zložil hudbu pre 16 mechanických klavírov, ktoré mali hrať synchrónne. V spolupráci s Hedy Lammarovou tento princíp použili a spoločne dospeli k predstave rádiovej prenosovej cesty, pri ktorej by sa synchrónne, pomocou diernej pásky (či kotúča), prelaďoval ako vysielač, tak prijímač. Postup, keď sa pri prenose informácií vysielač a prijímač synchrónne a neustále prelaďujú na ďalšie frekvencie, dnes známy pod skratkou FHSS (Frequency-hopping-spread-spectrum), si Antheil a Lamarrová dali patentovať v roku [[1942]] <ref>[http://www.google.com/patents?vid=2292387 U.S. patent 2292387 "SECRET COMMUNICATION SYSTEM"]</ref>, pričom svoj vynález poskytli bezplatne k dispozícii americkému námorníctvu. Takáto technika prenosu je výrazne odolnejšia voči odpočúvaniu, ako aj rušeniu (zámernému či náhodnému). [[US Navy]] však počas vojny vynález obidvoch umelcov nevyužila a až v roku 1959 sa myšlienky ujala americká elektrotechnická firma ''Sylvania Electronic Systems Division'' a v utajení viedla vojenský projekt, systém s preladiteľnou nosnou frekvenciou. Prvýkrát bol systém nasadený počas kubánskej krízy v roku 1962 a pre civilné použitie bol uvoľnený až v polovici osemdesiatych rokov. Systém sa čoskoro po uvoľnení uplatnil v družicových komunikačných sieťach a v súčasnosti je prítomný prakticky vo všetkých sieťach používajúcich rádiové rozhranie ([[GSM|mobilná telefónia]], satelitná televízia, navigačný systém [[GPS]]). George Antheil zomrel v roku [[1959]], Hedy Lamarrová v roku 2000. Za svoj vynález nikdy odmenu nedostali. Hollywoodska filmová hviezda sa aspoň dočkala morálnej satisfakcie. V roku [[1997]] bolo Hedy Lamarrovej, azda ako jedinej herečke v histórii, udelené v USA čestné uznanie za zásluhy o rozvoj elektrotechniky. V roku [[1998]] použila spoločnosť ''[[Corel]]'' na obal a propagáciu svojho grafického programu Corel DRAW 8 prekreslenú fotografiu Hedy Lamarrovej, ale bez povolenia. Z následného súdneho sporu si Hedy odniesla 200 000 dolárov. == Citáty == * „Akékoľvek dievča môže vyzerať prekrásne. Stačí, keď bude pokojne stáť a tváriť sa prihlúplo.“ == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0001443|meno=Hedy Lamarr}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Hedy Kieslerová}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lamarr, Hedy}} [[Kategória:Rakúske filmové herečky]] [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Filmoví herci židovského pôvodu]] [[Kategória:Vynálezcovia USA]] [[Kategória:Naturalizované osobnosti USA]] [[Kategória:Vynálezcovia židovského pôvodu]] [[Kategória:Rakúske osobnosti židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Viedne]] [[Kategória:Pochovaní na Viedenskom ústrednom cintoríne]] 9d497v4qyrkfvqhk60igfun18t7b568 Diskusia s redaktorom:Jetam2 3 283438 8203661 8194661 2026-04-26T10:28:47Z Scholastikos 174170 8203661 wikitext text/x-wiki [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2023|Archív 2023]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2024|Archív 2024]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2025|Archív 2025]] == Otázka od [[User:LSisi|LSisi]] (21:31, 3. január 2026) == Dobrý večer, prepáčte, ako môžem pozdvihnúť môj článok Marek Lisánsky na encyklopedickú úroveň wiki? Neviete mi poradiť, kde robím chybu? --[[Redaktor:LSisi|LSisi]] ([[Diskusia s redaktorom:LSisi|diskusia]]) 21:31, 3. január 2026 (UTC) :Máš to u seba v diskusii. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 21:42, 3. január 2026 (UTC) == Carcross Desert == Ahoj, ten článok je treba dať doporiadku. Na to aké to je krátke je tam príliš veľa chýb. * A je to púšť, ale nie je to púšť, a je to polopúšť... * A duny sa usadili na dne jazera (zjavný nezmysel) * Nie je to pohorie (infobox) Je to oblasť dún s rozlohou 2,6 km². --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:39, 12. január 2026 (UTC) :{{Re|Pelex}} Nie je zhoda na tom čo to je. Označuje sa to ako púšť, ale nespĺňa to kritériá na púšť, len polopúšť. Upravil som formuláciu, snáď je ti to jasnejšie. :Poraď teda, ktorý infobox by tam pasoval lepšie. Nemáme úplne infobox špeciálne pre oblasť dún, treba trochu improvizovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:01, 12. január 2026 (UTC) ::Nejde o IB, ktorý by tam pasoval lepšie, ide (predpokladám) o zavádzajúci typ lokality, zobrazený momentálne v záhlaví („pohorie“). Dá sa buď použiť vhodnejší typ geoboxu (napr. „desert“ namiesto „mountain range“), potom sa tam zobrazí „púšť“ a/alebo nezávisle na type GB uviesť vlastné znenie cez parameter <code>category</code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:39, 12. január 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Zmenil som. Vďaka za tip.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:02, 13. január 2026 (UTC) == Feminism and Folklore 2026 starts soon == <div style="border:8px maroon ridge; padding:6px;"> [[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|center|550px|frameless]] <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="padding: 1em 2em;"> <div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div> ;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026 Dear {{BASEPAGENAME}}, We are pleased to invite you to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia. The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects. ;About the Campaign '''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and women. ;What Can Participants Write About? Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to: * Folk festivals, rituals, and celebrations * Folk dances, music, and traditional performances * Women and queer figures in folklore * Women in mythology and oral traditions * Women warriors, witches, and witch-hunting narratives * Fairy tales, folk stories, and legends * Folk games, sports, and cultural practices Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools. ;How to Sign Up as an Organizer Organizers are requested to complete the following steps to register their community: # Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]] # Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool # Prepare a local article list and clearly mention: #* Campaign timeline #* Local and international prizes # Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]] # Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]''' ;Campaign Tools The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants: * '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats. * '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore. Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]''' ;Learn More & Get Support *For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''. * Join the office hours on 23 January 2026 and connect with the international Team. ([[:m:Event:Wiki Loves Folklore 2026 Office Hours|sign up now]]) If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via: * '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]''' * Email us using details on the contact page. ;Join Us We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia. Thank you and best wishes, '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]''' ---- ''Stay connected:'' [[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]]&nbsp;[[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]] </div></div> --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 16:31, 18. január 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf25&oldid=29949330 --> == Nahranie obrázku na Commons == Ahoj, rád by som sa s Tebou poradil ohľadom nahrávania obrázkov na commons. Ak mám nejaký obrázok (konkrétne [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko25d5c], [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1hz4a/Sv%C3%A4t%C3%BD%20Izidor%2Cma%C4%BEba%20na%20sklo?url=%7B%22searchSimilarNames%22%3Atrue%2C%22index%22%3A2%7D&fromPage=ko] a [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1m1z9]) zo Slovakiany, prípadne z Webu umenia, a Právny stav je uvedený ako voľný môžem ich nahrať na Commons? Samozrejme s uvedením Slovakiany, respektíve Webu umenia, ako zdroja. Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:23, 21. január 2026 (UTC) :{{re|Bakjb|s=1}} Áno, ak je to tam označené ako voľné dielo, môže to ísť na Commons. Podstatné ale je správne to otagovať. Tzn. nie prvoplánovo ako „own work“ a nie pod [[Creative Commons|CC BY]], ale s adekvátnou [[Public domain|PD]] šablónou a s korektným uvedením autora a zdroja. Inšpirovať sa dá existujúcimi správne tagovanými súbormi, napr.: :* [[:commons:File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg|File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]]) :* [[:commons:File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg|File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[:commons:User:Sporti|Sporti]]) :* [[:commons:File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, uploadoval [[:commons:User:BotMultichillT|BotMultichillT]]) :* [[:commons:File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, dtto.) :Čo sa týka importov z Webu umenia, dalo by sa skúsiť kontaktovať prevádzkovateľa tamtoho bota, už zjavne má zimplementovaný strojový import a generovanie tagovania a je možné, že odtiaľ dokáže na požiadanie importovať diela s minimom manuálnej roboty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:40, 21. január 2026 (UTC) ::Ďakujem za pomoc. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:42, 21. január 2026 (UTC) :::Ak je stav voľný, tak máš na Slovakiane aj výslovne označenú licenciu (napr. CC-BY pod obrázkom). --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 14:47, 21. január 2026 (UTC) ::::{{re|Scholastikos|s=1}} To je hodne diskutabilné, IMHO. Uvoľnovať pod konkrétnou licenciou (vrátane CC BY) by normálne mal skutočný autor diela, Slovakiana je autorom ak tak jej konkrétnej reprodukcie. To že je samotné dielo možné voľne reprodukovať ale vyplýva z nejakého iného aspektu (autor 70+ rokov po smrti, historické dielo neznámeho autora a pod.). Osobne by som postupoval skôr ako Melchior a ďalší vyššie. Vo vzťahu k licencii uvedenej v Slovakianie je to rovnako OK (ak sa dodrží uvedenie zdroja), keďže tá nie je CC BY-SA (ktorá by tranzitívne vyžadovala znova CC BY-SA na odvodeninách), ale len CC BY. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:07, 21. január 2026 (UTC) :::::Mohol by som sa ešte spýtať ako stiahnuť ten obrázok zo Slovakiany aby som ho vedel nahrať na Commons? Obrázky sa mi sťahujú iba vo formáte .jg2 a neviem ho premeniť na iný formát.--[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:06, 21. január 2026 (UTC) ::::::{{re|Bakjb|s=1}} Hej, je to v [[JPEG 2000]] formáte. Na bežný [[JPEG]] sa to dá (stratovo) skonvertovať command-line toolmi typu [[:cs:ImageMagick|ImageMagick]] (<code>magick mogrify -format jpg -quality 85 file.jp2</code>), interaktívnymi bitmapovými editormi podporujúcimi ten formát, prípadne aj online toolmi, námatkovo napr. [https://convertio.co/jp2-jpg/ convertio]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:19, 21. január 2026 (UTC) :::::::Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:45, 21. január 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Tvoj prístup je (v zmysle štandardov Commons, nie nevyhnutne štandardov právnych) použiteľný pri verných reprodukciách dvojrozmerných diel. Lenže napríklad na Slovakiane sa nachádzajú aj fotografie trojrozmerných diel alebo voľných priestranstiev [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2g9e6 [1]] [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko252w0 [2]] [[https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2fxwm 3]]. Tam sa nahráva práve konkrétna nemechanická reprodukcia (uhol pohľadu, osvetlenie,...), a preto treba zohľadňovať aj licenciu. Čiže nestačí vždy vychádzať z toho, že ide o voľné dielo. Omnoho dôležitejšie bude často identifikovať licenciu práve zverejňovaného diela, nie diela, ktoré znázorňuje. Inak, keď na Commons nahrávaš svoju fotografiu a vypĺňaš, či to dielo obsahuje aj iné diela, tak ti tam stačí vyplniť, že toto dielo nie je chránené autorským zákonom atď., ale už nevypĺňaš ''nutne'' konkrétny dôvod. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:32, 21. január 2026 (UTC) ::::::{{re|Scholastikos|s=1}} Hej, ako dá sa ev. do ''Licensing'' sekcie strčiť: <code><nowiki>{{Cc-by-4.0|[[:sk:Slovakiana|]]}}</nowiki></code> (čo sa zobrazí ako [https://commons.wikimedia.org/wiki/Special:ExpandTemplates?wpInput=%3D%3D%20%7B%7Bint%3Alicense-header%7D%7D%20%3D%3D%0A%7B%7BCc-by-4.0%7C%5B%5B%3Ask%3ASlovakiana%7CSlovakiana%5D%5D%7D%7D#Licensing]). Čo tam v každom prípade rozhodne nepatrí, je bežné defaultné <code><nowiki>{{self|cc-by-sa-4.0}}</nowiki></code> prezentujúce obrázok ako vlastné dielo uploadujúceho autora. Plus nezávisle od toho v ''Summary'' sekcii vyplniť autora aj odkaz na zdroj. Na škodu ale podľa mňa nie je ani explicitne markupnutý dôvod, prečo ide o slobodné dielo (ak je známy). Na čo tam existujú tie štandardné PD šablóny cez dobu od smrti autora a pod. Len to je potom v takomto prípade trochu v rozpore s deklarovanou CC licenciou, resp. to tak minimálne môže pôsobiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 21. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] (13:29, 26. január 2026) == Dobrý deň, Uverejnila som článok na Wikipédiu s názvom [[De novo drug design]] a nemôže byť z nejakých dôvodov zverejnený. Už som ho upravila o nový odsek, doplnila citácie. Chcela by som sa spýtať, či je to už vporiadku alebo treba niečo konkrétne upraviť. Ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 13:29, 26. január 2026 (UTC) :{{Re|Adriana Ďurčová}} Dobrý deň. V článku chýba definícia. Doplnil by som tiež linky na iné články vo Wikipédii.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:25, 27. január 2026 (UTC) ::Nechýba, len bola strčená v samostatnej rovnomennej sekcii za históriou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:03, 27. január 2026 (UTC) ::Definícia sa už nachádza v prvom odseku a sú doplnené odkazy na Wikipédiu. Je to takto už vporiadku? Za odpoveď vopred ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 10:22, 27. január 2026 (UTC) :::Ok, odstraňujem údržbové šablóny. Tematicky možno ping [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]], ak by ste čl. vedeli zbežne pozrieť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:34, 27. január 2026 (UTC) ::::{{Re|Teslaton}} Vďaka za ping. Článok som prešiel, obsah je dobrý, referencie som nekontroloval, ale text je pravdivý. Mierne som upravil, hlavne pridal wl a portál. Stránku som taktiež presunul, aby odpovedala názvom stránke [[Návrh liečiv]]. {{Re|Adriana Ďurčová}} Okrem tých pár nedostatkov super práca, len tak ďalej! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:17, 30. január 2026 (UTC) == This Month in Education: January 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 1 • January 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026|Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan|Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia Education Program - Train The Trainer in Nepal|Wikipedia Education Program – Train The Trainer in Nepal]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU|Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program|CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth|WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Updates on Auckland Museum Summer Student Programme|Updates on Auckland Museum Summer Student Programme]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network|Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge|Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025|Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme|Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Envisioning an Open Future together - WikiForAll|Envisioning an Open Future together – WikiForAll]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025|A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge|A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/¡Celebrando 25 años de conocimiento libre! El Proyecto "25x25" llega a las aulas de Córdoba, Argentina|Celebrating 25 years of free knowledge! The '25x25' Project reaches the classrooms of Córdoba, Argentina]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A atuação em rede da Universidade Federal de Juiz de Fora para a difusão do conhecimento livre na Wikipédia|The collaborative efforts of the Federal University of Juiz de Fora for the dissemination of free knowledge on Wikipedia]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:26, 28. január 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=29951116 --> == Otázka od redaktora [[User:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] dňa [[Поебанец]] (12:44, 13. február 2026) == Ako to mám to uložiť --[[Redaktor:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] ([[Diskusia s redaktorom:Katarína Zahorecová|diskusia]]) 12:44, 13. február 2026 (UTC) :{{Re|Katarína Zahorecová}} Dobrý deň. Bolo by lepšie napísať konkrétnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:18, 13. február 2026 (UTC) == Kontrola pravopisu (gramatiky, štylistiky) == Nazdar. Už to tu myslím niekde spomínal OJJ, no pre istotu: odporúčam, obzvlášť pri produkcii orientovanej na kvantitu, preháňať pred zverejnením texty niektorým nástrojom na netriviálnejšiu kontrolu pravopisu a gramatiky. Solídny je napr. ZeroGPT grammar checker [https://www.zerogpt.com/grammar-checker], ktorý zvláda aj v slovenčine odchytávať veci ďaleko nad rámec bežných starších spell checkerov (mimo preklepov aj nesprávne časovania, skloňovania, niektoré štylistické problémy, všetko so zohľadnením širšieho kontextu). Free verzia má limit 1k slov na jednu iteráciu a nejaký čas to trvá. Treba tam copy&pastovať vyrendrovaný text stránky zo zobrazeného náhľadu, nie wikimarkup, pričom technické fragmenty typu čísla referencií a pod. netreba odstraňovať, ignoruje ich to. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:56, 13. február 2026 (UTC) == Redaktor [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] == Ahoj, dovoľujem si Ti napísať (a tykať, hoci ak by Vám to vadilo, kľudne môžem prejsť na vykanie), nakoľko si mi poďakoval za odpoveď na príspevok do diskusie s [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]]. Netuším o koho ide (chápem, že s vystupovaním pod svojím menom som tu skôr výnimka). Dotyčný vystupuje pomerne "asertívne", akože rozumiem jeho stanovisku, ale výsledkom je, že možno je wiki technicky "čistejšia", ale v kategóriach chýbajú relevantné heslá a za seba: mne stačí to, čo som vytvoril, čiže napr. z divízie Tatra už vytvárať články o skupinách Junck a Ohlen nebudem len preto, že to niekto považuje za dobrý nápad a zruší moje riešenie. Navyše (ak nezmenil užívateľské konto), tak dotyčný je na wiki 3 týždne a z 272 úprav vnímam minimálne niekoľko desiatok ako nevhodných. Problém vidím, že ak by sa náhodou "uzhodlo", že jeho zásahy nie su vhodné, netuším, ako spraviť "undo" nejako efektívnejšie ako ručným vracaním obsahu pôvodných verzií. Pochopím, ak máš niečo vhodnejšie na prácie ako toto riešiť :). Pekný deň. [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 14:31, 22. február 2026 (UTC) :{{Re|Martingazak}} Ahoj. Tykanie je v poriadku. Áno, ľahko sa píše asertívne keď sa človek skrýva. Viac k tomu zrejme nie je nutné písať. Úpravy by sa dali vrátiť aj hromadne. Ale neskúmal som či je to v tomto prípade vhodné. Podľa mňa je nápad kategorizácie presmerovaní dobrý. Poznám ho z en.wiki. Uvítam jeho zavedenie aj tu. Momentálne mám zníženú kapacitu na riešenie či už návrhu alebo IPčkára.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:05, 22. február 2026 (UTC) == Prečo ste zmazal článok Smažkliha == Bol zmazaný článok Smažkliha --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:42, 27. február 2026 (UTC) :{{Re|Safíček}} Článok nemal dokázanú [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:49, 27. február 2026 (UTC) ::A väčšina teda má🤨 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:14, 27. február 2026 (UTC) == This Month in Education: February 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 2 • February 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces|Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan|Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Encontro da Rede Latino Americana de Inteligência Artificial Feminista: construindo futuros possíveis|Meeting of the Latin American Network of Feminist Artificial Intelligence: building possible futures]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Farewelling the Auckland Museum Summer Students|Farewelling the Auckland Museum Summer Students]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi|Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana |Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade|Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics|Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia|LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/New online workshops for the German language Wikipedia|New online workshops for the German language Wikipedia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors|Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects|The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day|Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages|Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026|Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity|Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia|WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops|Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiPatrimoine Senghor : Valorisation du patrimoine culturel africain à l'Université Senghor|WikiPatrimoine Senghor : Valuation of African cultural heritage at the University Senghor]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future|Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 11:56, 3. marec 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30155806 --> == opakovane zlomyslne pokusy niektorych uzivatelov o vymaz stranky pre Dunaj mestsku stranu == prosim o kontrolu nad opakovanymi zlomyslnymi pokusmi niektorych uzivatelov o vymaz stranky urcenu pre Dunaj mestsku stranu. Dakujem --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-15281-78|&#126;2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-15281-78|diskuse]]) 11:32, 10. marec 2026 (UTC) :{{Re|2026-15281-78}}{{Hotovo}}, vymazal som.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:33, 10. marec 2026 (UTC) ::nie vymazat, ale '''ponechat'''! :-) ::zverejnit info o zaregistrovanej strane '''Dunaj''' v registry MV SR, '''Číslo registrácie:''' SVS-OVR1-2025/049568, '''IČO:''' 57280169, '''Dátum registrácie:''' 17.11.2025 --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-15281-78|&#126;2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-15281-78|diskuse]]) 14:22, 10. marec 2026 (UTC) :::Článok bol zmazaný, pretože sa v ňom počas 14-dňovej lehoty nikto neunúval doriešiť problémy, pre ktoré tam bola vložená šablóna ugrentnej úpravy. Chýbali v ňom technické náležistosti (infobox, kategorizácia, štandardné sekcie). Plus potom obsahovo článok pôsobil skôr ako PR Martina Winklera (minimum enycklopedického výkladu, zato jeho meno 2x zvýraznené boldom – v článku, ktorý nie je o jeho osobe). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:32, 10. marec 2026 (UTC) ::::Vďaka za zhrnutie. Článku chýbala aj základná pravopisná úprava.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:48, 10. marec 2026 (UTC) == Citácia stránky Názvy geografických objektov z územia mimo SR == Zdravím. Tvoja úpravu, keď v článoch [[Aucklandské ostrovy]] a [[Karakumský prieplav]], keď meníš odkaz [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] na [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf] je nesprávna, pretože takto nemáš ako uviesť iné parametre do citačnej šablóny. Pdf ich neobsahuje. Ak chceš, možno spresniť <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR</pre> na <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným</pre> . Odkaz by každopádne mal ísť nie priamo na pdf. Podobne ako pri citácii knihy ''The Turkmen Lake Altyn Asyr and Water Resources in Turkmenistan'' by nebol problém dať odkaz priamo na pdf kapitoly, ale potom by neboli k dispozícii informácie o zdroji samotnom. Aj pri časopise ''[[Slovenský národopis]]'' odkaz s informáciami o článku [https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=journal-list&part=article_response_page&journal_article_no=22683] obsahuje citačné informácie a až z neho sa ide na pdf. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:08, 17. marec 2026 (UTC) :Zdravím. Naopak, je to správna úprava, kedže .pdf obsahuje danú informáciu a nie stránka na ktorú odkazuješ ty.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:27, 17. marec 2026 (UTC) ::Vysvetlil som, prečo je lepšie citovať stránku. Odkaz z nej je triviálna záležitosť. Toto konkrétne pdf neobsahuje informácie podstatné pre citáciu. Stránka obsahuje tieto záležitosti obsahuje. Plus som vyššie uviedol dva ďalšie príklady, kde by bolo možné uviesť pdf, ale neuvádzame ho. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:33, 17. marec 2026 (UTC) :::Tiež som vysvetlil prečo je lepšie citovať stránku odkiaľ informácie reálne sú. V daných príkladoch sa tiež nepostupuje správne. Odkazovať treba tam odkiaľ informácia pochádza, nie na meta stránku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:37, 17. marec 2026 (UTC) ::::Nevysvetlil, iba si myslíš, že si tak urobil.{{break}}Skús mi, prosím, opísať postup, ako uviesť do {{tl|citácia elektronického dokumentu}} parametre o vydavateľovi, mieste vydania, dátume vydania/aktualizácie či prostý názov stránky, keď tebou preferovaný odkaz priamo na pdf tieto informácie neobsahuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:44, 17. marec 2026 (UTC) :::::Tieto údaje sa dajú získať z metastránky. Strikne vzato, ani tebou uvádzaná stránka [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] priamo neuvádza, že vydavateľom je ÚGKK. Väčšín problémom je, že neuvádza informáciu, ktorú cituješ a preto nemôže byť použitá na jej dokladovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:06, 17. marec 2026 (UTC) ::::::Dole na stránka je uvedené: „Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Chlumeckého 2, P.O.Box 33 820 07 Bratislava 27 Tel.: +421 940991214“, kúsok od toho aj ©. Takže netuším, že čo ti chýba. Odkaz na daný zoznam/pdf je už trivialita. Vyššie som uviedol možnosť ako to špecifikovať, ak to považuješ za problém. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:21, 17. marec 2026 (UTC) :::::::Takže to ide aj keď nie je priamo uvedené „Publikoval Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. alebo „Vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. Rovnako sa dá postupovať pri .pdfkách keď vidíš, že URL je priamo z tohto úradu. Odkaz na daný .pdf nie je trivialita, ale základ citácie. Opakujem, informáciu treba citovať tam kde sa nachádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:38, 17. marec 2026 (UTC) ::::::::Predpokladám, že táto prapodivná odpoveď, že pokiaľ na stránke nie je uvedené „publikoval“/„vydavateľ“, tak sa budeš tváriť, že nevieš kto je vydavateľ, je znamenie, že sa argumentačne vyčerpal. Pretože takto to býva uvedené skutočne málokedy (pozeral som ''Pravdu'' a ''Denník N'', vydavateľ je tam uvedený, teda pre mňa je to postačujúce; nie v takejto forme, ako sa momentálne tváriš, že vyžaduješ). Ako príklad použijem Teslatonovu úpravu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Narviansky_z%C3%A1liv&diff=6785987&oldid=6785983]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:48, 17. marec 2026 (UTC) :::::::::Wow. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Jetam2&diff=prev&oldid=8182450 Argument], že nevieš kto je vydavateľ bol ''tvoj'' argument, aby som neodkazoval na .pdf-ko s informáciou. Ale teraz mám s tým mať problém ja? Ehm? :::::::::Ale máš pravdu v tom, že nemám nový argument. Situácia sa s miernymi odlišnosťami opakuje: Jetam2: treba citovať poriadne; Vasiľ: netreba; Jetam2: Wikipédia sa zakladá na riadnom citovaní zdrojov; Vasiľ: nemáš pravdu; Jetam2: no, treba riadne citovať. Vasiľ: neposkytol si žiadne argumenty; Jetam2: [[Wikipédia:Overiteľnosť]], čo tvrdíš v zdroji jednoducho nie je; Vasiľ: je a došli ti argumenty; Jetam2: no, nie je, treba citovať tak, aby informácie čo sú v zdroji sa nachádzali aj na Wikipédii a naopak; Vasiľ: nie, netreba. Čo nové sa dá na to povedať? Stále chceš citovať niečo, čo sa v zdroji nenachádza. Stále je to problém. Môžem to formulovať ešte raz: treba citovať tak, aby daný zdroj priamo odkazoval na informáciu v článku. To je všetko.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:48, 17. marec 2026 (UTC) ::::::::::Vnímaš svoje konanie značne chybne. Ja správne citujem kvalitné zdroje. To, že ty aj prepis stanovený v PSP chceš ešte citovať niečím iným, je príklad nesprávneho uvažovania. Ale to som už odbočil. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 19. marec 2026 (UTC) == Leónske dekréty z roku 1188 - zmazané == Pozdravujem ťa, stránku [[Leónske dekréty z roku 1188]] som riadne opravil, aby spĺňali encyklopedické kritéria, stačí si pozrieť históriu - napísal som to aj autorovi pripomienok, ten však nereagoval a ty si to zmazal? Kde sa môžem k tomu textu dostať? Ďakujem. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 16:41, 18. marec 2026 (UTC) :{{Re|Radoslav70}} Zdravím! Preposlal som text na email. Článok stále nebol v poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:58, 18. marec 2026 (UTC) == Cypronia a Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Slovakia == Ahoj Jetam2, rád by som vedel, či má zmysel pridať Cypronia herné štúdio a ich hry State of War a Cube Life: Island Survival ako tému na WikiJar za Slovensko. Cypronia je herné štúdio z Michaloviec, fungujúce cca 30 rokov. Má viacero zmienok na rôznych wikipediach okrem Slovenskej a Českej. Podobne je to o ich hrách State of War a Cube Life: Island Survival. Viac menej väčšina ich hier sa predávala v zahraničí, najmä v Číne, a väčšina Slovákov ani nevie, že toto štúdio je pôvodom zo Slovenska. Posielam linky: * https://simple.wikipedia.org/wiki/Cypronia * https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Cypronia (Zatiaľ v drafte) * https://en.wikipedia.org/wiki/Cube_Life:_Island_Survival * https://en.wikipedia.org/wiki/State_of_War_(video_game) budem rád za tvoj názor --[[Redaktor:Asceno|Asceno]] ([[Diskusia s redaktorom:Asceno|diskusia]]) 22:15, 28. marec 2026 (UTC) :{{Re|Asceno}} Zdravím! Pointou WikiJari je písanie článkov o štátoch/krajinách atď, ktoré nie sú Slovensko a tak si rozšíriť obzor. Čo sa týka herného štúdia a hier, platí tam to, čo všade inde: [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|Konflikt záujmov]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|Spoľahlivé zdroje]] atď. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:37, 29. marec 2026 (UTC) == This Month in Education: March 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 3 • March 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona|Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG|Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources|Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe|Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Inside Wikimedia Ukraine's education program|Inside Wikimedia Ukraine's education program]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026|Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/One School, One Article Campaign Wrap Up|One School, One Article Campaign Wrap Up]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN|Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology|Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries|The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia CR published updated guide for beginners|Wikimedia CR published updated guide for beginners]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia goes back to the classroom in Brazil|Wikimedia goes back to the classroom in Brazil]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI|Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities|“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikipedia & Libraries: Building New Contributors|Wikipedia & Libraries: Building New Contributors]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 10:21, 1. apríl 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30317659 --> == Vandalizmus == Dobrý deň! Tento človek '''~2026-20335-96''' čo uverejním to dá nasoäť ako to bolo aj keď dáva naspäť zastaralé informácie. Bol upozornený mnou i inými ľuďmi ale stále neprestáva. Mohli by ste to nejako vyriešiť? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:10, 3. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Safíček}} Dobrý deň. Odporúčam sa trochu schladiť a editovať rozvážnejšie. Informácie treba pridávať so zdrojmi, nie len tak trúsiť. Treba dávať pozor aj na formátovanie a formuláciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:23, 3. apríl 2026 (UTC) ::Tak ale štve ma, že aj pravdivé informácie mi odstráni. Ako napríklad nadchádzajúca udalosť MS v ľadovom hokeji a šup hneď to odstránil. Ja chcem tým ľuďom pomôcť nie ich zavádzať nepravdivými informáciami. Momentálne je na stránke Trenčín viac nepravdivých informácií ako pravdivých. Človek si s tým dá námahu celý mesiac som to robil a teraz príde nejaký anonym čo mi všetko začne mazať. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:26, 3. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Safíček}} Lepšie pomalšie a kvalitnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Ako nehnevajte sa na mňa ale informácie boli kvalitné --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 3. apríl 2026 (UTC) :::::{{Re|Safíček}} Nehnevám sa. Ako som už spomínal, treba uviesť aj zdroje, nielen info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:42, 3. apríl 2026 (UTC) == Odstránenie == Ahoj, môžeš prosím odstrániť zo súťaže dva články, ktoré som potom presunul na iný názov, lebo tam stále figurujú? Ide o Türbe Bâlîho Efendiho a Bitka pri Acheloj (917). Sú tam teraz aj pod správnymi názvami. Ďakujem --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:13, 7. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 7. apríl 2026 (UTC) ::Díky moc. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:17, 7. apríl 2026 (UTC) == [[Dahomejská ríša]] == Ahoj, akože nehnevaj sa, ale takto nie... Však tie vety nedávajú zmysel („''Štát bol tiež známy pod Dahome a Abomejský štát''”?!{{--}}to by mali byť v úvode zvýraznené alternatívne názvy). Sú tam jazykové chyby („źmiešanými“). Vôbec netuším, ako môže byť jeden priamy citát v úvodzovkách odcitovaný tromi, resp. dvomi referenciami. Úvod je úplne odfľáknutý, infobox nikde, obrázok nikde... A nie je to prvý článok tohto charakteru. Akože, o tomto má byť hon na Wikidays? Prosím, trochu viac snahy. Iní by dostali urgent...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:28, 26. apríl 2026 (UTC) fnlxsvk3bo8q9wg815cotscf4e23m2w Zoznam ministrov školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky 0 285353 8203474 8180370 2026-04-25T19:06:33Z ~2026-25154-71 293025 8203474 wikitext text/x-wiki == Povereníci a ministri školstva na Slovensku do roku 1989 == Od roku 1920 do [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]] v roku 1989 pôsobilo na Slovensku vo funkcii ministra školstva alebo jej zodpovedajúcej približne 21 ministrov: Po vzniku [[Prvá česko-slovenská republika|prvej česko-slovenskej republiky]] v roku 1918 obškolstve aj na Slovensku rozhodovalo Ministerstvo školstva a národnej osvety v Prahe. Na Slovensku bol [[Referát školstva]]. (Minister s plnou mocou pre správu Slovenska bol v rokoch 1920 – 1921 JUDr. [[Ivan Dérer]].) * 1919 – 3. 10. 1924 Referát školstva – [[Anton Štefánek]] * 3. 10. 1924 – Referát školstva – Dr. [[Ivan Markovič]] * 1926 – Dr. [[Milan Hodža]], minister školstva a národnej osvety a školstva ČSR zrrušenie úradu Ministra s plnou mocou pre Slovensko) * 1929 – 1934 JUDr. [[Ivan Dérer]], minister školstva a národnej osvety * 7. októbra 1938 – 20. januára 1939 [[Matúš Černák]], HSĽS-SSNJ * 20. januára 1939 – 5. septembra 1944 [[Jozef Sivák (politik)|Jozef Sivák]], HSĽS-SSNJ * 5. septembra 1944 – 4. apríla 1945 [[Aladár Kočiš]], HSĽS-SSNJ * 1. 9. – 5. 9. 1944 [[Alexander Bahurinský]] a [[Jozef Lettrich]] * 7. októbra 1944 – 23. októbra 1944 [[Ladislav Šimkovič]] * 7. februára 1945 – 21. februára 1945 [[Vavro Šrobár]] * 21. februára 1945 – 11. apríla 1945 [[Ondrej Pavlík]] * 1945 – 1950 [[Laco Novomeský|Ladislav Novomeský]], Dr. h. c., povereník školstva a osvety * 1950 – 1953 a 1953 – 1958 prof. PhDr. [[Ernest Sýkora]], CSc., povereník školstva a kultúry * 5. marca 1953 – 24. septembra 1953 [[Ondrej Klokoč]], povereník školstva a kultúry * 1959 – 1962 RSDr. [[Vasil Biľak|Vasiľ Biľak]], povereník školstva a kultúry * 1963 – 1970 doc. PaedDr. [[Matej Lúčan]], povereník pre školstvo SSR * 1970 – 1976 prof. Ing. [[Štefan Chochol]], CSc., minister školstva SSR * 1976 – 1986 prof. Ing. [[Juraj Buša]], CSc., minister školstva SSR * 1986 – 1989 prof. PhDr. [[Ľudovít Killár]], CSc., minister školstva, mládeže a telesnej výchovy SSR == Ministri školstva po roku 1989 == Toto je zoznam [[minister|ministrov]] z [[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky]]: {|class=wikitable border=1 cellpadding=2 cellspacing=2 |- !Poradie<ref group="Poz">Poradie ministra, vrátane interim ministrom, avšak bez opakovania (Kováč, Pišút a Gröhling boli dvakrát).</ref> !'''Meno''' !'''Nominant''' !'''Od''' !'''Do''' !'''Poznámka''' |- |1.a |[[Ladislav Kováč (biochemik)|Ladislav]] [[Ladislav Kováč (biochemik)|Kováč]] |[[Verejnosť proti násiliu|VPN]] |[[12. december]] [[1989]] |[[26. jún]] [[1990]] |funkčné obdobie [[Vláda Slovenskej republiky od 12. decembra 1989 do 26. júna 1990|vlády od 12. decembra 1989 do 26. júna 1990]] |- |1.b |[[Ladislav Kováč (biochemik)|Ladislav Kováč]] |[[Verejnosť proti násiliu|VPN]] |[[27. jún]] [[1990]] |[[6. september]] [[1990]] |funkčné obdobie [[Vláda Slovenskej republiky od 27. júna 1990 do 22. apríla 1991|prvej vlády V. Mečiara od 27. júna 1990 do 22. apríla 1991]] |- |2.a |[[Ján Pišút]] | |[[6. september]] [[1990]] |[[22. apríl]] [[1991]] |v septembri 1990 nahradil Kováča, ktorý sa stal veľvyslancom, jeho prvý námestník Pišút |- |2.b |Ján Pišút | |[[23. apríl]] [[1991]] |[[24. jún]] [[1992]] |funkčné obdobie [[Vláda Slovenskej republiky od 23. apríla 1991 do 24. júna 1992|vlády J. Čarnogurského od 23. apríla 1991 do 24. júna 1992]] |- |3. |[[Dušan Slobodník]] |[[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] |[[24. jún]] [[1992]] |[[26. september]] [[1992]] |[[ad interim]] (dočasný minister) |- |4. |[[Matúš Kučera]] |[[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] |[[26. september]] [[1992]] |[[22. jún]] [[1993]] |"po nezhodách s Mečiarom som z postu dobrovoľne abdikoval"<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=ČERNÁKOVÁ|meno=JANA|titul=Historik Matúš Kučera sa takmer stal šoférom|periodikum=mynitra.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit press|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://mynitra.sme.sk/c/4190277/historik-matus-kucera-sa-takmer-stal-soferom.html|dátum prístupu=2017-09-13|jazyk=sk}}</ref><!-- Mečiar médiam tvrdil, že keď na ministerstvo školstva prišla delegácia Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy Kučera sa schoval za záclonu a odborárom nechal odkázať, že tam nie je a tak ich prijal sám Mečiar a všetko zaňho vybavil. Zdroj som nedokázal dohľadať --> |- |5. |[[Roman Kováč]] |[[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] |[[22. jún]] [[1993]] |[[10. november]] [[1993]] |[[ad interim]] |- |6. |[[Jaroslav Paška]] |[[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] |[[10. november]] [[1993]] |[[15. marec]] [[1994]] |funkčné obdobie skrátenej vlády [[Vláda Slovenskej republiky od 24. júna 1992 do 15. marca 1994|V. Mečiara od 24. júna 1992 do 15. marca 1994]] |- |7. |[[Ľubomír Harach]] |[[Demokratická únia Slovenska (1994)|DEÚS]] |[[15. marec]] [[1994]] |[[13. december]] [[1994]] |funkčné obdobie dočasnej vlády J. Moravčíka [[Vláda Slovenskej republiky od 15. marca 1994 do 13. decembra 1994|od 15. marca 1994 do 13. decembra 1994]] |- |8. |[[Eva Slavkovská]] |[[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] |[[13. december]] [[1994]] |[[30. október]] [[1998]] |celé 4-ročné funkčné obdobie |- |9. |[[Milan Ftáčnik]] |[[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]] |[[30. október]] [[1998]] |[[18. apríl]] [[2002]] |predčasne odstúpil po vnútrostraníckych sporoch v SDĽ |- |10. |[[Peter Ponický]] |[[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]] |[[18. apríl]] [[2002]] |[[15. október]] [[2002]] |nahradil Ftáčnika (v úrade bol 6 mesiacov) |- |11. |[[Martin Fronc]] |[[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] |[[16. október]] [[2002]] |[[8. február]] [[2006]] |demisia |- |12. |[[László Szigeti (politik)|László Szigeti]] |[[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja|SMK]] |[[8. február]] [[2006]] |[[4. júl]] [[2006]] |nahradil Fronca (v úrade bol 5 mesiacov) |- |13. |[[Ján Mikolaj]] |[[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] |[[4. júl]] [[2006]] |[[8. júl]] [[2010]] |celé 4-ročné funkčné obdobie |- |14. |[[Eugen Jurzyca]] |[[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]] |[[8. júl]] [[2010]] |[[4. apríl]] [[2012]] |skončil po 22 mesiacoch po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|predčasných voľbách v marci 2012]] |- |15. |[[Dušan Čaplovič]] |[[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] |[[4. apríl]] [[2012]] |[[3. júl]] [[2014]] |po dvoch rokoch podal demisiu<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=a.s.|meno=Petit Press|titul=Minister školstva Čaplovič končí po dohode s Ficom, nahradí ho Pellegrini|periodikum=domov.sme.sk|url=https://domov.sme.sk/c/7264594/minister-skolstva-caplovic-konci-po-dohode-s-ficom-nahradi-ho-pellegrini.html|dátum prístupu=2017-09-12|jazyk=sk}}</ref> |- |16. |[[Peter Pellegrini]] |[[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] |[[3. júl]] [[2014]] |[[25. november]] [[2014]] |nahradil Čaploviča |- |17. |[[Juraj Draxler]] |[[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] |[[25. november]] [[2014]] |[[23. marec]] [[2016]] |nahradil [[Peter Pellegrini|Pellegriniho]], ktorý nahradil [[Pavol Paška|P. Pašku]] vo funkcii predsedu NR SR, po jeho odstúpení v súvislosti s kauzou nákupu CT prístroja |- |18. |[[Peter Plavčan]] |[[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] |[[23. marec]] [[2016]] |[[31. august]] [[2017]] |16. augusta 2017 premiér [[Robert Fico|Fico]] oznámil jeho odvolanie v rámci "zužovania priestoru pre netransparentné a korupčné správanie"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Televízia TA3|meno=|titul=Brífing premiéra R. Fica o výmene ministra školstva|url=http://www.ta3.com/clanok/1110991/brifing-premiera-r-fica-o-vymene-ministra-skolstva.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-09-12|vydavateľ=TA3.com|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20170816122936/http://www.ta3.com/clanok/1110991/brifing-premiera-r-fica-o-vymene-ministra-skolstva.html|dátum archivácie=2017-08-16}}</ref>. Plavčan [[Rezignácia|rezignoval]] sám [[17. august|17. augusta]] 2017, vo funkcii bol do 31. augusta spolu 513 dní. |- |19. |[[Gabriela Matečná]] |SNS |[[1. september]] [[2017]] |[[12. september]] [[2017]] |[[ad interim]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komentár Petra Bárdyho: Urobil dve ministerky, urobí aj ministra?|url=https://www.aktuality.sk/clanok/672183/komentar-petra-bardyho-urobil-dve-ministerky-urobi-aj-ministra/|vydavateľ=|dátum prístupu=2020-11-09|jazyk=sk|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref> |- |20. |[[Martina Lubyová]] |SNS |[[13. september]] [[2017]] |[[20. marec]] [[2020]] |Nahradila odvolaného Plavčana. Vo funkcii pôsobila 919 dní. Nominoval ju predseda SNS [[Andrej Danko|A. Danko]].<ref name=":0" /> |- |21. |[[Branislav Gröhling]] |[[Sloboda a Solidarita|SaS]] |[[21. marec]] [[2020]] |[[24. marec]] 2021 |Podal demisiu pre koaličnú krízu. |- |22. |[[Eduard Heger]] |[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽaNO]] |[[25. marec]] [[2021]] |[[1. apríl]] [[2021]] |[[ad interim]]. 25.3. demisia vlády Igora Matoviča |- |23. opakovane |[[Branislav Gröhling]] |SaS |[[1. apríl|1.apríl]] [[2021]] |[[13. september]] [[2022]] |[[1. apríl|1. apríla]] [[2021 na Slovensku|2021]] je opätovne ministrom školstve vo [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021|vláde Eduarda Hegera]]. |- | 24. opakovane | [[Eduard Heger]] | OĽaNO | [[13. september]] [[2022]] | [[4. október]] [[2022]] | ad interim. Branislav Gröhling aj so svojimi stranickými kolegami kvôli opätovným nezhodám vo vláde podal demisiu. |- | 25. | [[Ján Horecký (pedagóg)|Ján Horecký]] | nestraník | [[4. október]] [[2022]] | [[15. máj]] [[2023]] |na návrh vtedajšieho predsedu vlády SR [[Eduard Heger|Eduarda Hegera]] |- | 26. | [[Daniel Bútora]] | nestraník | [[15. máj]] [[2023]] | [[25. október]] [[2023]] |v [[Vláda Slovenskej republiky od 15. mája 2023|úradníckej vláde Ľudovíta Ódora]] |- | 27. | [[Tomáš Drucker]] | [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | [[25. október]] [[2023]] | |predtým aj 16. [[Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|minister zdravotníctva]] a 12. [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|minister vnútra SR]] |- |} Po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] sa na poste ministra školstva vystriedalo viac ako 20 ministrov, z ktorých dvaja pôsobili v tejto funkcii opakovane a len dvaja, [[Eva Slavkovská]] a [[Ján Mikolaj]], pôsobili celé 4-ročné funkčné obdobie. == Zdroj == [http://hnonline.sk/galeria/7999-zoznam-vsetkych-18-sefov-rezortu-skolstva/d687a7f5bcf08ff898f8adb6ed550fe1?back_url=http://hnonline.sk/ Fotografie 18 ministrov školstva (po Plavčana) po roku 1989 (Galéria HN Online)] == Poznámka == <references group="Poz" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam ministrov kultúry Slovenskej republiky|Zoznam ministrov kultúry]] {{Zoznamy ministrov slovenských ministerstiev}} [[Kategória:Ministri školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky| ]] [[Kategória:Zoznamy ministrov Slovenskej republiky|Školstva, vedy, výskumu a športu]] [[Kategória:Slovenskí ministri| ]] b0vnxig5bqzcjdd0i49rh51num8xu9t 8203520 8203474 2026-04-25T20:33:19Z DurMar12 181423 Presun sekcie Zdroj, malá úprava textu 8203520 wikitext text/x-wiki == Povereníci a ministri školstva na Slovensku do roku 1989 == Od roku 1920 do [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]] v roku 1989 pôsobilo na Slovensku vo funkcii ministra školstva alebo jej zodpovedajúcej približne 21 ministrov: Po vzniku [[Prvá česko-slovenská republika|prvej česko-slovenskej republiky]] v roku 1918 o školstve aj na Slovensku rozhodovalo Ministerstvo školstva a národnej osvety v Prahe. Na Slovensku bol [[Referát školstva]]. (Minister s plnou mocou pre správu Slovenska bol v rokoch 1920 – 1921 JUDr. [[Ivan Dérer]].) * 1919 – 3. 10. 1924 Referát školstva – [[Anton Štefánek]] * 3. 10. 1924 – Referát školstva – Dr. [[Ivan Markovič]] * 1926 – Dr. [[Milan Hodža]], minister školstva a národnej osvety a školstva ČSR Zrušenie úradu Ministra s plnou mocou pre Slovensko. * 1929 – 1934 JUDr. [[Ivan Dérer]], minister školstva a národnej osvety * 7. októbra 1938 – 20. januára 1939 [[Matúš Černák]], HSĽS-SSNJ * 20. januára 1939 – 5. septembra 1944 [[Jozef Sivák (politik)|Jozef Sivák]], HSĽS-SSNJ * 5. septembra 1944 – 4. apríla 1945 [[Aladár Kočiš]], HSĽS-SSNJ * 1. 9. – 5. 9. 1944 [[Alexander Bahurinský]] a [[Jozef Lettrich]] * 7. októbra 1944 – 23. októbra 1944 [[Ladislav Šimkovič]] * 7. februára 1945 – 21. februára 1945 [[Vavro Šrobár]] * 21. februára 1945 – 11. apríla 1945 [[Ondrej Pavlík]] * 1945 – 1950 [[Laco Novomeský|Ladislav Novomeský]], Dr. h. c., povereník školstva a osvety * 1950 – 1953 a 1953 – 1958 prof. PhDr. [[Ernest Sýkora]], CSc., povereník školstva a kultúry * 5. marca 1953 – 24. septembra 1953 [[Ondrej Klokoč]], povereník školstva a kultúry * 1959 – 1962 RSDr. [[Vasil Biľak|Vasiľ Biľak]], povereník školstva a kultúry * 1963 – 1970 doc. PaedDr. [[Matej Lúčan]], povereník pre školstvo SSR * 1970 – 1976 prof. Ing. [[Štefan Chochol]], CSc., minister školstva SSR * 1976 – 1986 prof. Ing. [[Juraj Buša]], CSc., minister školstva SSR * 1986 – 1989 prof. PhDr. [[Ľudovít Killár]], CSc., minister školstva, mládeže a telesnej výchovy SSR == Ministri školstva po roku 1989 == Toto je zoznam [[minister|ministrov]] z [[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky]]: {|class=wikitable border=1 cellpadding=2 cellspacing=2 |- !Poradie<ref group="Poz">Poradie ministra, vrátane interim ministrom, avšak bez opakovania (Kováč, Pišút a Gröhling boli dvakrát).</ref> !'''Meno''' !'''Nominant''' !'''Od''' !'''Do''' !'''Poznámka''' |- |1.a |[[Ladislav Kováč (biochemik)|Ladislav]] [[Ladislav Kováč (biochemik)|Kováč]] |[[Verejnosť proti násiliu|VPN]] |[[12. december]] [[1989]] |[[26. jún]] [[1990]] |funkčné obdobie [[Vláda Slovenskej republiky od 12. decembra 1989 do 26. júna 1990|vlády od 12. decembra 1989 do 26. júna 1990]] |- |1.b |[[Ladislav Kováč (biochemik)|Ladislav Kováč]] |[[Verejnosť proti násiliu|VPN]] |[[27. jún]] [[1990]] |[[6. september]] [[1990]] |funkčné obdobie [[Vláda Slovenskej republiky od 27. júna 1990 do 22. apríla 1991|prvej vlády V. Mečiara od 27. júna 1990 do 22. apríla 1991]] |- |2.a |[[Ján Pišút]] | |[[6. september]] [[1990]] |[[22. apríl]] [[1991]] |v septembri 1990 nahradil Kováča, ktorý sa stal veľvyslancom, jeho prvý námestník Pišút |- |2.b |Ján Pišút | |[[23. apríl]] [[1991]] |[[24. jún]] [[1992]] |funkčné obdobie [[Vláda Slovenskej republiky od 23. apríla 1991 do 24. júna 1992|vlády J. Čarnogurského od 23. apríla 1991 do 24. júna 1992]] |- |3. |[[Dušan Slobodník]] |[[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] |[[24. jún]] [[1992]] |[[26. september]] [[1992]] |[[ad interim]] (dočasný minister) |- |4. |[[Matúš Kučera]] |[[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] |[[26. september]] [[1992]] |[[22. jún]] [[1993]] |"po nezhodách s Mečiarom som z postu dobrovoľne abdikoval"<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=ČERNÁKOVÁ|meno=JANA|titul=Historik Matúš Kučera sa takmer stal šoférom|periodikum=mynitra.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit press|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://mynitra.sme.sk/c/4190277/historik-matus-kucera-sa-takmer-stal-soferom.html|dátum prístupu=2017-09-13|jazyk=sk}}</ref><!-- Mečiar médiam tvrdil, že keď na ministerstvo školstva prišla delegácia Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy Kučera sa schoval za záclonu a odborárom nechal odkázať, že tam nie je a tak ich prijal sám Mečiar a všetko zaňho vybavil. Zdroj som nedokázal dohľadať --> |- |5. |[[Roman Kováč]] |[[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] |[[22. jún]] [[1993]] |[[10. november]] [[1993]] |[[ad interim]] |- |6. |[[Jaroslav Paška]] |[[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] |[[10. november]] [[1993]] |[[15. marec]] [[1994]] |funkčné obdobie skrátenej vlády [[Vláda Slovenskej republiky od 24. júna 1992 do 15. marca 1994|V. Mečiara od 24. júna 1992 do 15. marca 1994]] |- |7. |[[Ľubomír Harach]] |[[Demokratická únia Slovenska (1994)|DEÚS]] |[[15. marec]] [[1994]] |[[13. december]] [[1994]] |funkčné obdobie dočasnej vlády J. Moravčíka [[Vláda Slovenskej republiky od 15. marca 1994 do 13. decembra 1994|od 15. marca 1994 do 13. decembra 1994]] |- |8. |[[Eva Slavkovská]] |[[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] |[[13. december]] [[1994]] |[[30. október]] [[1998]] |celé 4-ročné funkčné obdobie |- |9. |[[Milan Ftáčnik]] |[[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]] |[[30. október]] [[1998]] |[[18. apríl]] [[2002]] |predčasne odstúpil po vnútrostraníckych sporoch v SDĽ |- |10. |[[Peter Ponický]] |[[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]] |[[18. apríl]] [[2002]] |[[15. október]] [[2002]] |nahradil Ftáčnika (v úrade bol 6 mesiacov) |- |11. |[[Martin Fronc]] |[[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] |[[16. október]] [[2002]] |[[8. február]] [[2006]] |demisia |- |12. |[[László Szigeti (politik)|László Szigeti]] |[[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja|SMK]] |[[8. február]] [[2006]] |[[4. júl]] [[2006]] |nahradil Fronca (v úrade bol 5 mesiacov) |- |13. |[[Ján Mikolaj]] |[[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] |[[4. júl]] [[2006]] |[[8. júl]] [[2010]] |celé 4-ročné funkčné obdobie |- |14. |[[Eugen Jurzyca]] |[[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]] |[[8. júl]] [[2010]] |[[4. apríl]] [[2012]] |skončil po 22 mesiacoch po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|predčasných voľbách v marci 2012]] |- |15. |[[Dušan Čaplovič]] |[[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] |[[4. apríl]] [[2012]] |[[3. júl]] [[2014]] |po dvoch rokoch podal demisiu<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=a.s.|meno=Petit Press|titul=Minister školstva Čaplovič končí po dohode s Ficom, nahradí ho Pellegrini|periodikum=domov.sme.sk|url=https://domov.sme.sk/c/7264594/minister-skolstva-caplovic-konci-po-dohode-s-ficom-nahradi-ho-pellegrini.html|dátum prístupu=2017-09-12|jazyk=sk}}</ref> |- |16. |[[Peter Pellegrini]] |[[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] |[[3. júl]] [[2014]] |[[25. november]] [[2014]] |nahradil Čaploviča |- |17. |[[Juraj Draxler]] |[[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] |[[25. november]] [[2014]] |[[23. marec]] [[2016]] |nahradil [[Peter Pellegrini|Pellegriniho]], ktorý nahradil [[Pavol Paška|P. Pašku]] vo funkcii predsedu NR SR, po jeho odstúpení v súvislosti s kauzou nákupu CT prístroja |- |18. |[[Peter Plavčan]] |[[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] |[[23. marec]] [[2016]] |[[31. august]] [[2017]] |16. augusta 2017 premiér [[Robert Fico|Fico]] oznámil jeho odvolanie v rámci "zužovania priestoru pre netransparentné a korupčné správanie"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Televízia TA3|meno=|titul=Brífing premiéra R. Fica o výmene ministra školstva|url=http://www.ta3.com/clanok/1110991/brifing-premiera-r-fica-o-vymene-ministra-skolstva.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-09-12|vydavateľ=TA3.com|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20170816122936/http://www.ta3.com/clanok/1110991/brifing-premiera-r-fica-o-vymene-ministra-skolstva.html|dátum archivácie=2017-08-16}}</ref>. Plavčan [[Rezignácia|rezignoval]] sám [[17. august|17. augusta]] 2017, vo funkcii bol do 31. augusta spolu 513 dní. |- |19. |[[Gabriela Matečná]] |SNS |[[1. september]] [[2017]] |[[12. september]] [[2017]] |[[ad interim]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komentár Petra Bárdyho: Urobil dve ministerky, urobí aj ministra?|url=https://www.aktuality.sk/clanok/672183/komentar-petra-bardyho-urobil-dve-ministerky-urobi-aj-ministra/|vydavateľ=|dátum prístupu=2020-11-09|jazyk=sk|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref> |- |20. |[[Martina Lubyová]] |SNS |[[13. september]] [[2017]] |[[20. marec]] [[2020]] |Nahradila odvolaného Plavčana. Vo funkcii pôsobila 919 dní. Nominoval ju predseda SNS [[Andrej Danko|A. Danko]].<ref name=":0" /> |- |21. |[[Branislav Gröhling]] |[[Sloboda a Solidarita|SaS]] |[[21. marec]] [[2020]] |[[24. marec]] 2021 |Podal demisiu pre koaličnú krízu. |- |22. |[[Eduard Heger]] |[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽaNO]] |[[25. marec]] [[2021]] |[[1. apríl]] [[2021]] |[[ad interim]]. 25.3. demisia vlády Igora Matoviča |- |23. opakovane |[[Branislav Gröhling]] |SaS |[[1. apríl|1.apríl]] [[2021]] |[[13. september]] [[2022]] |[[1. apríl|1. apríla]] [[2021 na Slovensku|2021]] je opätovne ministrom školstve vo [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021|vláde Eduarda Hegera]]. |- | 24. opakovane | [[Eduard Heger]] | OĽaNO | [[13. september]] [[2022]] | [[4. október]] [[2022]] | ad interim. Branislav Gröhling aj so svojimi stranickými kolegami kvôli opätovným nezhodám vo vláde podal demisiu. |- | 25. | [[Ján Horecký (pedagóg)|Ján Horecký]] | nestraník | [[4. október]] [[2022]] | [[15. máj]] [[2023]] |na návrh vtedajšieho predsedu vlády SR [[Eduard Heger|Eduarda Hegera]] |- | 26. | [[Daniel Bútora]] | nestraník | [[15. máj]] [[2023]] | [[25. október]] [[2023]] |v [[Vláda Slovenskej republiky od 15. mája 2023|úradníckej vláde Ľudovíta Ódora]] |- | 27. | [[Tomáš Drucker]] | [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | [[25. október]] [[2023]] | |predtým aj 16. [[Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|minister zdravotníctva]] a 12. [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|minister vnútra SR]] |- |} Po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] sa na poste ministra školstva vystriedalo viac ako 20 ministrov, z ktorých dvaja pôsobili v tejto funkcii opakovane a len dvaja, [[Eva Slavkovská]] a [[Ján Mikolaj]], pôsobili celé 4-ročné funkčné obdobie. == Poznámka == <references group="Poz" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam ministrov kultúry Slovenskej republiky|Zoznam ministrov kultúry]] == Zdroj == * [http://hnonline.sk/galeria/7999-zoznam-vsetkych-18-sefov-rezortu-skolstva/d687a7f5bcf08ff898f8adb6ed550fe1?back_url=http://hnonline.sk/ Fotografie 18 ministrov školstva (po Plavčana) po roku 1989 (Galéria HN Online)] {{Zoznamy ministrov slovenských ministerstiev}} [[Kategória:Ministri školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky| ]] [[Kategória:Zoznamy ministrov Slovenskej republiky|Školstva, vedy, výskumu a športu]] [[Kategória:Slovenskí ministri| ]] 8ov6rk56cghfmarpg3evtd54s0m3wf7 Milan Ivana 0 285825 8203648 7651773 2026-04-26T09:27:16Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Osobnosti z Kálnice]] pomocou použitia HotCat 8203648 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalista |meno = Milan Ivana |celé meno = Milan Ivana |foto = Milan Ivana.jpg |prezývka = |dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1983|11|26}} |rodné mesto = [[Kálnica]] |štát = [[Slovensko]] |výška = 170 [[cm]] |súčasný klub = SV Darmstadt 98 |klubové číslo = |pozícia = útočník, krajný stredopoliar |mládežnícke roky =1990–1994<br />1994–1998 |mládežnícke kluby =Zavažan Kálnica <br />Považan Nové Mesto n/V. |roky = 1998-2003<br>2004-2007<br>2007-2009<br>2009-2012<br>2012-2013<br>2013- |kluby = [[FK AS Trenčín]]<br>[[1. FC Slovácko]]<br>[[SK Slavia Praha]]<br>[[ŠK Slovan Bratislava]]<br>SV Wehen Wiesbaden<br>SV Darmstadt 98 |zápasy(góly) = 41 (12)<br />84 (29)<br />34 (5)<br />42 (4)<br />13 (0) |reprezentačné roky = 2004 |národné mužstvo = {{SVK|f|1}} |reprezentačné zápasy(góly) = 2 (0) |trénerské roky = |trénerské kluby = |pkupdate = 20. januára 2012 |nmupdate = 20. januára 2012 }} '''Milan Ivana''' (* [[26. november]] [[1983]], [[Kálnica]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[futbal]]ista, ktorý hráva na pozícii útočníka, no môže hrať aj ako stredopoliar. == Úspechy == '''Klubové''' * 2x víťaz [[1. česká futbalová liga|1.českej ligy]] - ([[1. Gambrinus liga 2007/08|2007/08]], [[1. Gambrinus liga 2008/09|2008/09]]) '''Individuálne''' * [[Cena Petra Dubovského]]: [[Cena Petra Dubovského 2004|2004]] * Najlepší strelec Gambrinus ligy: [[1. Gambrinus liga 2005/06#Najlepší strelec|2005/06]] == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Milan Ivana}} == Externé odkazy == * [http://www.milanivana.net/sk.htm Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090715232231/http://www.milanivana.net/sk.htm |date=2009-07-15 }} * [http://www.national-football-teams.com/v2/player.php?id=7998 Milan Ivana] na stránke national-football-teams.com {{eng icon}} {{Držitelia Ceny Petra Dubovského}} {{Futbalový výhonok}} {{DEFAULTSORT:Ivana, Milan}} [[Kategória:Narodenia v 1983]] [[Kategória:Slovenskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči FK AS Trenčín]] [[Kategória:Hráči 1. FC Slovácko]] [[Kategória:Hráči SK Slavia Praha]] [[Kategória:Hráči ŠK Slovan Bratislava]] [[Kategória:Osobnosti z Kálnice]] l99vyptdvbmkrxud8fnpmtrm8xg6gym Tatranský pohár 0 287726 8203442 8089070 2026-04-25T16:23:09Z ~2026-25265-80 293015 oprava spravneho posledneho vitaza 8203442 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox bordered" cellpadding="4" style="font-size: 90%; width: 30em;" |- align="center" style="font-size: medium; color:#ffffff; background-color:#0066aa; padding:5px;" | colspan="2" | '''Tatranský pohár''' |- | align="center" colspan="2" style="background-color: white;" | |- align="center" style="font-size: medium; color:#ffffff; background-color:#0066aa; padding:7px;" | colspan="2" | '''Údaje''' |- || '''Posledný víťaz''' || {{SVK}} [[HK Poprad]] |- || '''Organizátor''' || {{SVK}} [[HK Poprad]] |- || '''Mesiac konania turnaja''' || august - september |- || '''Dejisko''' || [[Zimný štadión mesta Poprad]] |- || '''Vznik''' || [[1929]] |- || '''Počet ročníkov''' || 77 |} '''Tatranský pohár''' je hokejový turnaj hraný na [[Slovensko|Slovensku]] (v [[Poprad]]e) od roku [[1929]]. Ide o druhý najstarší hokejový turnaj v Európe po [[Spenglerov pohár|Spenglerovom pohári]], ktorý sa organizuje od roku 1923 v [[Davos|Davose]]. Tatranského pohára sa zúčastňujú na pozvanie organizátora [[HK Poprad]] hlavne slovenské a európske hokejové kluby a výbery. V súčasnej dobe sa turnaj hrá v letných mesiacoch. == Vznik == Na novovybudovanom klzisku v Novom Smokovci sa v dňoch 29. decembra 1929 až 1. januára 1930 konal prvý turnaj o Pohár Palace sanatoria Dr. Szontagha, ktorý dnes poznáme pod názvom Tatranský pohár. Na turnaji, ktorý organizoval Športový klub Vysoké Tatry (ŠKVT) v spolupráci so Skiklubom Bratislava, sa predstavilo 11 tímov. Okrem maďarských, rakúskych a českých sa na turnaji zúčastnili aj tri slovenské kluby – Banská Bystrica, Skiklub Bratislava a novovzniknutý tím ŠKVT. Víťazom turnaja sa stala Slavia Praha. Napriek tomu, že domáci klub skončil na poslednom mieste, po prehrách 0:13 s Vyšehradom a 0:8 s Brnom, turnaj znamenal prelom vo vývoji ľadového hokeja na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Ovšonka|meno=Rastislav|titul=Tatranský pohár má 90 rokov|url=https://hkpoprad.sk/tatransky-pohar-ma-90-rokov/|dátum vydania=2019-12-29|dátum prístupu=2022-06-17}}</ref> == Zaujímavosti == Prvýkrát sa finálový zápas nedohral ešte v sezóne 1933/34 v rámci 7. Tatranského pohára. Vo finále turnaja sa stretli Slavia Praha a Opava (Troppauer EV). V riadnom čase sa zápas skončil výsledkom 2:2, avšak Opava odmietla na protest nastúpiť na predĺženie. Organizátori tak za víťaza vyhlásili Slaviu Praha.  Nikdy sa nedohral 10. Tatranský pohár v sezóne 1935/36. Dôvodom však bolo počasie. Na turnaj sa prihlásilo 14 tímov, ktorí boli rozdelení do troch skupín v Novom Smokovci, Tatranskej Lomnici a Poprade. V rámci turnaja sa odohrali len dva regulárne zápasy. Následne prišiel odmäk a ďalšie dva zápasy sa odohrali už len ako priateľské. Zvyšok turnaja bol zrušený a nikdy sa nedohral.  Vôbec sa neodohral 17. Tatranský pohár v sezóne 1942/43, hoci ešte pár dní pred zápasom noviny avizovali, že sa turnaj uskutoční a zúčastní sa na ňom 11 tímov. Zrejme z finančných dôvodov bol celý turnaj, krátko pred začiatkom odvolaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Ovšonka|meno=Rastislav|titul=V minulosti sa už Tatranský pohár neodohral|url=https://hkpoprad.sk/v-minulosti-sa-uz-tatransky-pohar-nedohral/|dátum vydania=2019-08-26|dátum prístupu=2022-06-18}}</ref> Finálový zápas 72. Tatranského pohára medzi maďarským Miškovcom a Michalovcami bol odložený z dôvodu zdravotných problémov hráčov maďarského celku. Po dohode oboch celkov sa za finálový zápas považoval ich vzájomný extraligový zápas 16. kola Tipsport ligy, ktorý sa odohral 25. októbra 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Laškody|meno=Daniel|titul=Rozhodnutie o mieste a čase finálového zápasu 72. ročníka Tatranského pohára|url=https://hkpoprad.sk/rozhodnutie-o-mieste-a-case-konania-finale-72-rocnika-tatranskeho-pohara/|dátum vydania=2019-08-28|dátum prístupu=2022-06-18}}</ref> == Víťazi Tatranského pohára == {{Stĺpce|2| *[[Tatranský pohár 1929|1. ročník]] 1929/30 [[HC Slavia Praha|ŠK Slavia Praha]] *2. ročník 1930/31 LTC Praha *3. ročník 1931/32 LTC Praha *4. ročník 1932/33 Skiklub Bratislava *5. ročník 1932/33 SK Prostějov *6. ročník 1933/34 [[HC Nitra|AC Nitra]] *7. ročník 1933/34 [[HC Slavia Praha|SK Slavia Praha]] *8. ročník 1934/35 [[ŠK Vysoké Tatry]] *9. ročník 1934/35 EKE Viedeň *10. ročník 1935/36 nedokončený pre nepriaznivé počasie a nespôsobilý ľad *11. ročník 1935/36 [[HC Sparta Praha|AC Sparta Praha]] *12. ročník 1936/37 [[HK Poprad|HC Tatry]] *13. ročník 1937/38 [[HK Poprad|HC Tatry]] *14. ročník 1938/39 [[HK Poprad|HC Tatry]] *15. ročník 1940/41 ŠK Slávia Prešov *16. ročník 1941/42 [[HK Poprad|HC Tatry-Poprad]] *17. ročník 1942/43 zrušený *18. ročník 1945/46 SK Prostějov *19. ročník 1946/47 [[HK Poprad|HC Tatry Poprad]] *20. ročník 1949/50 ZSJ Zdar LTC Praha *21. ročník 1950/51 [[HC Sparta Praha|Bratrství Sparta Praha]] *22. ročník 1951/52 Sokol Prostějov *23. ročník 1957/58 [[HC Sparta Praha|Spartak Praha Sokolovo]] *24. ročník 1958/59 [[HC Sparta Praha|Spartak Praha Sokolovo]] *25. ročník 1968/69 [[HC Vítkovice Steel|VŽKG Ostrava]] *26. ročník 1969/70 Výber Slovenska *27. ročník 1974 [[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] *28. ročník 1975 [[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] *29. ročník 1976 Reprezentácia ČSSR *30. ročník 1977 Reprezentácia ČSSR *31. ročník 1978 [[HC Košice|VSŽ Košice]] *32. ročník 1979 [[HC Košice|VSŽ Košice]] *33. ročník 1980 [[HC Sparta Praha|Sparta Praha]] *34. ročník 1981 Slezan STS Opava *35. ročník 1982 [[HC Košice|VSŽ Košice]] *36. ročník 1983 Dynamo Riga *37. ročník 1984 Tesla Pardubice *38. ročník 1985 [[Dukla Trenčín]] *39. ročník 1986 [[HC Košice|VSŽ Košice]] *40. ročník 1987 [[HC Košice|VSŽ Košice]] *41. ročník 1988 [[HC Košice|VSŽ Košice]] *42. ročník 1989 Sokol Kyjev *43. ročník 1990 [[HC Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava]] *44. ročník 1991 Reprezentácia ČSFR „20“ *45. ročník 1992 [[HC Košice]] *46. ročník 1993 [[HC Košice]] *47. ročník 1994 Reprezentácia Slovensko „20“ *48. ročník 1995 [[HK Poprad|HC ŠKP PS Poprad]] *49. ročník 1996 [[Dukla Trenčín]] *50. ročník 1997 [[HC Slovan Bratislava]] *51. ročník 1998 [[HC Slovan Bratislava]] *52. ročník 1999 Olympijský výber Slovenska *53. ročník 2000 [[HK ŠKP Poprad]] *54. ročník 2001 [[HK ŠKP Poprad]] *55. ročník 2002 [[HC Vítkovice Steel]] *56. ročník 2003 [[Neftechimik Nižnekamsk]] *57. ročník 2004 Reprezentácia Slovensko „23“ *58. ročník 2005 [[HK ŠKP Poprad|HK Tatravagónka ŠKP Poprad]] *59. ročník 2006 [[HC Vítkovice Steel]] *60. ročník 2007 [[HC Vítkovice Steel]] *61. ročník 2008 [[HC Košice]] *62. ročník 2009 [[HC Vítkovice Steel]] *63. ročník 2010 [[HC Oceláři Třinec]] *64. ročník 2011 [[Kölner Haie]] *65. ročník 2012 [[HK Poprad]] *66. ročník 2013 [[Graz 99ers]] *67. ročník 2014 [[HK Poprad]] *68. ročník 2015 [[Graz 99ers]] *69. ročník 2016 [[Lahti Pelicans]] *70. ročník 2017 [[HC Košice]] *71. ročník 2018 [[HK Poprad]] *[[Tatranský pohár 2019|72. ročník]] 2019 [[DVTK Jegesmedvék Miškovec]] *[[Tatranský pohár 2020|73. ročník]] 2020 [[HK Poprad]] *[[Tatranský pohár 2021|74. ročník]] 2021 [[Pustertal Wölfe]] *[[Tatranský pohár 2022|75. ročník]] 2022 [[HC ’05 Banská Bystrica]] *[[Tatranský pohár 2023|76. ročník]] 2023 [[HK Poprad]] *77. ročník 2024 [[HC Košice]] *78. ročník 2025 [[HK Poprad]] }} == Referencie == {{Referencie}} {{Klubové hokejové turnaje na Slovensku}} [[Kategória:Turnaje v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]] [[Kategória:Tatranský pohár| ]] 06s3wql9icnyc9m8b1toqfm84b6rem3 Maison Folie 0 295505 8203452 8183388 2026-04-25T17:47:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8203452 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building | name = Maison folie de Wazemmes | category = kultúrne centrum | country = Francúzsko | country_flag = 1 | state_type = [[Región (Francúzsko)|Región]] | state = [[Hauts-de-France]] | region_type = [[Departement (Francúzsko)|Departement]] | region = [[Nord (Francúzsko)|Nord]] | commune_type = Mesto | commune = Lille | image = Wazemmes maisonfolie.jpg | image_caption = Maison folie de Wazemmes }} '''Maison Folie de Wazemmes''' je verejná budova a kultúrne centrum v meste [[Lille]]. == Fakty == Názov: Maison Folie de [[Wazemmes]], [[Lille]], [[Francúzsko]] <br />Autor: Architektonické štúdio [[NOX]] (Holandsko)/ [[Lars M. M. Spuybroek]] <br />Zastavaná plocha: 5 395 m<sup>2</sup> <br />Rok vyhlásenia súťaže: 2001 <br />Trvanie rekonštrukcie: 2003-2004 <br />Otvorenie: 6. marec 2004 <br />Náplň stavby: pôvodne textilná [[fabrika]] Leclercq; dnes umelecko-kultúrne centrum == Súvislosti == '''pojem wazemmes''' <br />Wazemmes je jednou z mestských štvrtí francúzskeho mesta Lille [7.obvod], na okraji ktorého vzniká samostatne ako sústava víkendových domov, do ktorej je od roku 1830 vsadený priemysel, nenávratne meniaci chrakter a obraz mesta. V roku 1858 sa podľa dekrétu z Plombières podpísaného Napoleonom III. stáva časťou Lille, od ktorého je však ešte v 50. rokoch 20.storočia životom mesta oddelené. Toto spoôsobuje aj nekompatibilná sieť komunikačných a dopravných línií, najmä železnice rýchlovlaku TGV, nižšie spoločenské vrstvy so zlou reputáciou a rozpínajúcou sa chudobou. Wazemmes bolo postupne začleňované do siete Lille, revitalizované, verejné priestory upravované, ulice a námestia naplnené kultúrou a voľným časom na vyššej úrovni. [[Súbor:LilleNOX.png|vpravo|náhľad|Maison Folie v meste Lilla.]] '''Lille''' <br />V roku 2004 [[európske hlavné mesto kultúry]] s miliónovou aglomeráciou predstavuje systém ‘mestá v meste’, kde každá jednotka má vlastnú viacuzlovú sieť. Jedným z takýchto uzlov sa stáva aj Maison Folie de Wazemmes a to s celomestským významom . Dom sám je zhlukom miest prepojených líniami. V Lille, rovnako ako v iných významných metropolách Európy [napríklad Rotterdam, Hamburg, Glasgow] sa [[umenie]] sťahuje do bývalých tovární a hál a takto oživuje identitu miest a oblastí. == Koncept == [prebratá idea arch. štúdia nox] <br />'''01 program''' <br />heterogénnosť: predpokladom pre vytvorenie siete v rámci objektov je heterogénnosť zástavby okolia, rôznorodosť mierky, živá križovatka obchodu <br />úspornosť: vloženie nového objektu, veľkého ale zároveň ekonomicky spracovaného vnútri, utvorí príležitosť pre viacero funkcií a programov <br />os kvantity: šetrnosť a [[ohľaduplnosť k prostrediu]] a okolitej zástavbe <br />os kvality: vnútorná dynamika a rôznorodosť vychádzajúca z veku a kultúry <br />'''02 krajina''' <br />pojem architektúra sa v spoločenských zmenách stáva spojkou, čo dokumentuje množstvo zahrnutých funkcií (detské ihrisko + reštaurácia + škola umenia + výstavy + ‘partyroom’ + domov umelcov), dokonca tiež zabezpečuje bezkolíznosť prevádzok prostredníctvom segregácie v hodine dňa a v dni týždňa <br />'''03 image''' <br />spomienka: objekt s ešte stále priestorovo-orientačným významom <br />novosť: nová budova = sale de spectacle (sála pre predstavenia) + studios, znamená novú konštrukciu, introvertnú čiernu krabicu, ktorej fasáda uzatvára ulicu, a ktorej žiarivý plášť odkazuje na pulzujúci pohyb života a umenia; konštrukcia bola vygenerovaná pomocou [[výpočtovej techniky]], smer zvislej [[tektonika|tektoniky]] sa odvoláva na pôvodnú fasádu. Zážitok sa rovná celej sade pocitov a dojmov z dynamiky pri chôdzi či jazde, znásobený premennou času v priebehu dňa a teda zmenou polohy slnka a dopadu slnečných lúčov v rámci dňa a tiež roka. == Objem a funkcia == Ide o polorenováciu textilnej fabriky s novými fukciami tvoriacimi pestrú škálu. Umenie a jeho tvorba a výuka, byty a ateliéry umelcov (z toho tri pre zvuk a audiovizuálne umenie a tri pre umelcov),spoločenské priestory architektov, kancelárie, výstavné priestory s plochou 350 m2 pre pravidelné expozície, [[turecké kúpele hammam]], malé gastronomické zariadenie (piváreň a jedáleň so 70 miestami taktiež pre obyvateľov a príležitostné oslavy), priestory pre malé oslavy, malá knižnica, detské ihrisko a starostlivosť o deti . <br />Nová budova je [[viacúčelovou halou]] z [[nehrdzavejúcej ocele]] určená pre koncerty, divadelné predstavenia, módne prehliadky. Pojme 750 osôb a, samozrejme, tiež zariadenie a vybavenie súvisace s divadelnými, tanečnými a hudobnými výstupmi. <br />Spojenie hmôt zabezpečuje ‘mineral landscape’ / ‘mineral garden’, t.z. zvlnená krajina ako podklad pre okolité aktivity / zvlnená záhrada, inšpirovaná menšími súkromnými i verejnými záhradami. Dispozícia budov okolo nádvoria je typická pre [[priemysel 19. storočia]], v detaile možno pozorovať starostlivo prevedený motív na tehlách. == Externé odkazy == *http://www.archiweb.cz/buildings.php?type=36&action=show&id=2085 *http://quartierdewazemmes.free.fr/index2.html *http://www.nox-art-architecture.com/{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} *http://architettura.supereva.com/architetture/20040330/index.htm *http://www.architecture.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=1096&Itemid=96{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} *http://en.ferme-la-pouillerie.com/discover.html *http://www.skyscrapercity.com/showthread.php?t=203008&page=2 *http://www.evene.fr/culture/lieux/maison-folie-de-wazemmes-3628.php?photo¬¬¬{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [[Kategória:Lille]] frvtcqouwvxn8au7iiooyuhkto9471g Striekaný betón 0 298936 8203377 8158779 2026-04-25T12:52:02Z Henryk Siuda 264914 byt → byť 8203377 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Shotcrete Covered Cliff Auckland.jpg|thumb|kamenná stena stabilizovaná striekaným betónom na [[Nový Zéland|Novom Zélande]]]] '''Striekaný betón''' je názov pre [[betón]] (niekedy [[malta (stavebníctvo)|maltu]]) dopravovaný cez tlakovú hadicu a striekaný vysokou rýchlosťou na predpokladaný povrch. Táto technológia môže byť aplikovaná na akýkoľvek typ alebo tvar povrchu, vrátane stropov a zvislých plôch. Môže sa aplikovať aj na už existujúce povrchy (betón, [[Cement (stavebníctvo)|cement]], [[sadrokartón]], [[polystyrén]], [[Tehla (stavebníctvo)|tehly]], betónové tehly, atd.) a môže byť taktiež použitý na prekrytie a dekorovanie. Technológia striekanej podlahy sa môže aplikovať na chodníky, terasy, schody, okolo bazénov, steny – fasády a všade inde, kde je potreba zlepšiť vizuálny vzhľad existujúcich štruktúr. == Dejiny == Striekaný betón bol vynájdený v prvom polovici 19. storočia. Americký preparátor [[Carl Akelei]], vymyslel túto metódu na vyplnenie sadrových modelov zvierat. Použil metódu vyfukovania suchého materiálu z hadice so stlačeným vzduchom, zvlhčovanie suchého materiálu prebiehalo až po opustení hadice. Táto technológia bola neskôr použitá na opravu konštrukcie v starých budovách. V roku [[1911]] bol udelený [[patent]] na jeho vynálezy. Termín „striekaný betón“ prvýkrát definovala American Railway Engineers Association v roku [[1930]]. V roku [[1950]], bol vymyslený mokrý proces, dovtedy bol použitý len suchý proces. V roku [[1960]] bolo navrhnuté rotačné striekacie zariadenie, s otvorenou násypkou, ktorá umožnila nepretržité doplňovanie materiálov. Na ťažko prístupných miestach je hadica riadená ručne, napríklad pri výstavbe malých bazénov. Pri práce na väčších plochách hadica môže byť riadená aj mechanicky. == Suchá zmes verzus mokrá zmes == Suchá metóda spočíva v pridaní suchej prísady do násypky a jej následnej pneumatickej aplikácie pomocou hadice do otvorov. Robotník kontroluje koľko vody treba pridať do hadice. [[Voda]] a suchá zmes nie sú úplne zamiešané, zmes konečnú podobu dostane vtedy, keď sa dostane na povrch. To si vyžaduje kvalifikovaných robotníkov, najmä v prípade husto alebo silno vystužených sekciách. Výhodou suchej zmesi je, že obsah vody je možné nastaviť okamžite prostredníctvom hadice, čo umožňuje efektívnejšie umiestnenie na strop a vertikálne aplikácie, bez použitia urýchľovača. Suchý proces je užitočný pri oprave, kedy je potrebné často zastaviť. Mokrý-mix striekaného betónu je pridanie vopred pripraveného koncentrátu do dýzy. Mokrý postup všeobecne produkuje menej odpadov (materiál, keď spadne na zem) a tuhých znečisťujúcich látok oproti metóde so suchým-mixom. Najväčšou výhodou mokrého procesu, je to, že sa dajú väčšie objemy umiestniť za kratší čas. Striekaný betón je vystužený konvenčnou [[oceľ]]ovou tyčou, oceľovým pletivom, a vláknami. Vláknová výstuž (oceľ alebo syntetické) sa tiež používa na stabilizáciu pri stavbách [[tunel]]ov a pri opevňovaní svahov. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Shotcrete}} == Zdroj == {{preklad|en|Shotcrete|327534180}} [[Kategória:Betón]] 2tu8hx5cjh3kj7qwvujlg66fivv64of Major League Baseball 0 301252 8203456 7910847 2026-04-25T17:59:01Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8203456 wikitext text/x-wiki '''Major League Baseball''', skr. '''MLB''', je najvyššia a úplne profesionálna [[bejzbal]]ová liga v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]], ktorá pozostáva z mužstiev, ktoré hrajú v ''Národnej lige'' a v ''Americkej lige''. Tieto dve ligy sa spojili v roku [[2000]] do jedinej organizácie MLB, ktorú vedie Commissioner of Baseball (komisár alebo splnomocnenec pre bejzbal). Národná a Americká liga sa spojili po tom, ako 100 rokov fungovali ako dve samostatné organizácie. Pojmom MLB sa často označuje aj organizácia, ktorá na chod tejto ligy dohliada. MLB predstavuje jednu z hlavných profesionálnych športových líg v Spojených štátoch a v Kanade. Pozostáva z 30 mužstiev{{--}}29 v [[USA]] a 1 v [[Kanada|Kanade]]. Spolu s [[Medzinárodná bejzbalová federácia|Medzinárodnou bejzbalovou federáciou]] riadi MLB aj tzv. [[World Baseball Classic]]. == Organizačná štruktúra == [[Súbor:Major League Baseball team locations.PNG|350px|right|Mapka umiestnení tímov MLB]] Nasledujúca tabuľka zachytáva delenie MLB na dve ligy, z nich každá sa ďalej delí na tri divízie po piatich až šiestich tímoch: === Národná liga === {| class="wikitable" |- !Divízia !Tím !Mesto |- ! rowspan="5" | Východná |'''[[Atlanta Braves]]''' |[[Atlanta]], [[Georgie|Georgia]] |- |'''[[Miami Marlins]]''' |[[Marlins Park]], [[Florida]] |- |'''[[New York Mets]]''' |[[Flushing]], [[New York (mesto)|New York]] |- |'''[[Philadelphia Phillies]]''' |[[Philadelphia]], [[Pensylvánia]] |- |'''[[Washington Nationals]]''' |[[Washington, D.C.]] |- ! rowspan="5" | Centrálna |'''[[Chicago Cubs]]''' |[[Chicago]], [[Illinois]] |- |'''[[Cincinnati Reds]]''' |[[Cincinnati]], [[Ohio]] |- |'''[[Milwaukee Brewers]]''' |[[Milwaukee]], [[Wisconsin (štát)|Wisconsin]] |- |'''[[Pittsburgh Pirates]]''' |[[Pittsburgh]], [[Pensylvánia]] |- |'''[[St. Louis Cardinals]]''' |[[St. Louis]], [[Missouri (štát USA)|Missouri]] |- ! rowspan="5" |Západná |'''[[Arizona Diamondbacks]]''' |[[Phoenix (Arizona)|Phoenix]], [[Arizona]] |- |'''[[Colorado Rockies]]''' |[[Denver]], [[Colorado (štát USA)|Colorado]] |- |'''[[Los Angeles Dodgers]]''' |[[Los Angeles]], [[Kalifornia]] |- |'''[[San Diego Padres]]''' |[[San Diego (Kalifornia)|San Diego]], [[Kalifornia]] |- |'''[[San Francisco Giants]]''' |[[San Francisco]], [[Kalifornia]] |} === Americká liga === {| class="wikitable" |- !Divízia !Tím !Mesto |- ! rowspan="5" | Východná |'''[[Baltimore Orioles]]''' |[[Baltimore (Maryland)|Baltimore]], [[Maryland]] |- |'''[[Boston Red Sox]]''' |[[Boston (Massachusetts)|Boston]], [[Massachusetts]] |- |'''[[New York Yankees]]''' |[[Bronx]], [[New York (mesto)|New York]] |- |'''[[Tampa Bay Rays]]''' |[[St. Petersburg (Florida)|St. Petersburg]], [[Florida]] |- |'''[[Toronto Blue Jays]]''' |[[Toronto]], [[Ontario]] |- ! rowspan="5" | Centrálna |'''[[Chicago White Sox]]''' |[[Chicago]], [[Illinois]] |- |'''[[Cleveland Indians]]''' |[[Cleveland (Ohio)|Cleveland]], [[Ohio]] |- |'''[[Detroit Tigers]]''' |[[Detroit]], [[Michigan]] |- |'''[[Kansas City Royals]]''' |[[Kansas City (Missouri)|Kansas City]], [[Missouri (štát USA)|Missouri]] |- |'''[[Minnesota Twins]]''' |[[Minneapolis]], [[Minnesota]] |- ! rowspan="5" |Západná |'''[[Houston Astros]]''' |[[Houston (Texas)|Houston]], [[Texas]] |- |'''[[Los Angeles Angels of Anaheim]]''' |[[Anaheim]], [[Kalifornia]] |- |'''[[Oakland Athletics]]''' |[[Oakland (Kalifornia)|Oakland]], [[Kalifornia]] |- |'''[[Seattle Mariners]]''' |[[Seattle]], [[Washington (štát)|Washington]] |- |'''[[Texas Rangers (baseball)|Texas Rangers]]''' |[[Arlington (Texas)|Arlington]], [[Texas]] |} == Dejiny == === Vysvetlenie týkajúce sa uvádzania rôznych rokov vzniku MLB === Ako rok svojho založenia používa MLB (súčasná oficiálna organizácia) rok ''1869'' – rok kedy bolo založené prvé profesionálne mužstvo,<ref>[http://www.1869reds.com/history/ History: Legend of the Cincinnati Red Stockings] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080724175805/http://www.1869reds.com/history |date=2008-07-24 }} webpage. 1869 Cincinnati Red Stockings Vintage Base Ball Team website (2007). Cincinnati Vintage Base Ball Club. Retrieved October 15, 2010.</ref> the [[Cincinnati Red Stockings]]. Toto mužstvo oficiálne oslavovalo svoje sté výročie v roku 1969 a svoje 125. výročie v roku 1994, obe tieto udalosti si klub pripomínal aj prostredníctvom nášiviek na dresoch. Dejiny súčasných klubov [[Chicago Cubs]] a [[Atlanta Braves]] siahajú až do Národnej Asociácie profesionálnych bejzbalových hráčov (1870). Prvý zápas v Národnej lige bejzbalových klubov, ktorý sa hral v sobotu 22. apríla 1876 (na ihrisku [[Jefferson Street Grounds]], [[Philadelphia]]), je často považovaný za začiatok MLB.<ref>{{cite web|first=Marty|last=Noble|title=MLB carries on strong, 200,000 games later: Look what they started on a ballfield in Philadelphia in 1876|date=September 23, 2011|publisher=MLB.com|url=http://mlb.mlb.com/news/article.jsp?ymd=20110922&content_id=25060814&vkey=news_mlb&c_id=mlb&partnerId=ed-5337375-55428157|accessdate=2011-09-30|quote=[B]aseball is about to celebrate its 200,000th game — [in the division series on] Saturday [October 1, 2011] ....}}</ref><ref>[http://www.retrosheet.org/boxesetc/1876/04221876.htm Events of Saturday, April 22, 1876] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150713200303/http://www.retrosheet.org/boxesetc/1876/04221876.htm |date=2015-07-13 }}. Retrosheet. Retrieved 2011-09-30.</ref> === Vznik === Prvým pokusom o celonárodnú profesionálnu ligu bola krátkodobá [[Národná asociácia profesionálnych bejzbalových hráčov|Národná asociácia]], ktorá fungovala v rokoch 1871 až 1875. História dvoch súčasných klubov MLB, [[Atlanta Braves]] a [[Chicago Cubs]], siaha späť až k tejto Národnej asociácii. V súčasnosti existujú dve najvyššie súťaže Národná liga (založená v roku 1876) a Americká liga (založená v roku 1901). === Iné ligy === Niekoľko ďalších, dnes už nefunkčných líg, je oficiálne považovaných za profesionálne ligy a štatistiky a rekordy z týchto líg sa započítavajú do štatistík súčasnej MLB. Medzi tieto ligy patrí [[Asociácia únie (Union Association)]] (1884), [[Americká asociácia (19. storočie)|Americká asociácia]] (1882 – 1891, nesmie sa zamieňať s nižšími ligami s rovnakým menom z neskoršieho obdobia), [[Hráčska liga (Players League)]] (1890) a [[Federálna liga]] (1914 – 1915). Koncom 50. rokov 20. storočia sa vážne uvažovalo o zriadení tretej profesionálnej ligy s názvom [[Kontinentálna liga]], ale táto liga sa nikdy nehrala. Niekoľko hráčov černošskej ligy bolo uvedených do Bejzbalovej siene slávy. Avšak černošské ligy nie sú oficiálne považované za profesionálne, hlavne z dôvodu neúplnosti štatistických záznamov. [[Japonská profesionálna bejzbalová liga]], rozdelená na Pacifickú ligu a Centrálnu ligu, nie je oficiálne považovaná za profesionálnu ligu. Žiadni japonskí hráči neboli uvedení do Siene slávy; avšak [[Sadaharu Oh]] je všeobecne známy na oboch brehoch Tichého oceánu ako držiteľ neoficiálneho svetového rekordu v počte homerunov: 868. === Vzostup === V 60-tych rokoch 19. storočia, aj za pomoci Občianskej vojny, dosiahol variant bejzbalu, ktorý sa hral v New Yorku štatút národného športu a bol zriadený aj prvý orgán, ktorý tento šport riadil – Národná asociácia bejzbalových hráčov (NABBP). NABBP existovala ako amatérska liga 12 rokov. Do roku 1867 bolo jej členmi viac ako 400 klubov, aj keď najväčší počet najsilnejších klubov bol stále v severovýchodnej časti krajiny. V roku 1870 nastal rozkol medzi profesionálnymi a amatérskymi bejzbalovými hráčmi, po tom ako bol v roku 1869 založený prvý profesionálny bejzbalový tím, the [[Cincinnati Red Stockings]]. NABBP sa rozdelila na dve skupiny. V roku 1871 vznikla [[Národná asociácia profesionálnych bejzbalových hráčov|Národná asiciácia ''profesionálnych'' bejzbalových hráčov ]].<ref name="base ball">{{cite web|url=http://www.britannica.com/EBchecked/topic/404475/National-Association-of-Professional-Base-Ball-Players|title=National Association of Professional Base Ball Players |accessdate=2008-09-10|publisher=britannica.com}}</ref> Niektorí ju považujú za prvú major league. Jej amatérsky náprotivok zanikol po niekoľkých rokoch. V roku 1876 bola založená [[Národná liga]] profesionálnych bejzbalových ''klubov'' – ktorá stále existuje, po tom ako sa Národná asociácia stala neúčinnou. Dôraz bol v novej lige kladený skôr na "kluby" ako na "hráčov". Kluby mohli teraz uzatvárať zmluvy s hráčmi, mohli zabrániť tomu, aby hráči "utekali" do klubov, v ktorých by im zaplatili viac. Čo sa týka povinností klubov, od tých sa vyžadovalo, aby odohrali všetky dopredu dohodnuté zápasy, aby sa nestávalo to, že ak klub stratil šancu získať ligový titul tak neodohral svoje zvyšné zápasy, čo bolo bežnou praxou v časoch Národnej asociácie. Bolo vynaložené spoločné úsilie, aby sa zabránilo predávaniu zápasov, ktoré často viedlo k pochybnostiam o konečnom výsledku. Prvé roky Národnej ligy boli búrlivé s častými hrozbami od konkurenčných líg a s revoltou hráčov proti nenávidenej "výhradnej klauzule", ktorá bránila voľnému pohybu hráčov medzi klubmi. Konkurenčné ligy boli pravidelne zakladané, ale aj pravidelne rozpúšťané. Najúspešnejšou z nich bola Americká asociácia (1881–1891), niekedy nazývaná aj "Liga piva a whiskey" kvôli jej tolerancii voči predaju alkoholických nápojov divákom. Počas niekoľkých rokov sa víťazi Národnej ligy a Americkej asociácie stretávali v posezónnej sérii o absolútneho víťaza - čo bol akýsi prvý pokus o [[Baseball/World Series|Svetovú sériu]]. [[Asociácia únie (Union Association)]] prežila iba jednu sezónu (1884), rovnako ako [[Hráčska liga (Players League)]] (1890).<ref name="u">{{cite web|url=http://www.baseball-reference.com/leagues/UA_1884.shtml|title=1884 Union Association|accessdate=2008-09-08|publisher=[[baseball-reference.com]]}}</ref><ref name="players league">{{cite web|url=http://www.baseball-reference.com/leagues/PL_1890.shtml|title=1890 Players League |accessdate=2008-09-08|publisher=baseball-reference.com}}</ref> Obe tieto ligy sú mnohými historikmi považované za profesionálne ligy (major leagues), hlavne kvôli vysokej úrovni hry (aj keď iba na krátky čas) a kvôli počtu hviezdnych hráčov. Avšak niektorí historici spochybňujú profesionálny štatút Asociácie únie a poukazujú na to, že kluby prichádzali a odchádzali a sporia sa o to, že klub zo St. Louis, ktorý zámerne "zostavil " prezident ligy (ktorý bol aj vlastníkom klubu) bol jediný klub, ktorý sa aspoň priblížil úrovni profesionálnej ligy.<ref name="union">{{cite web|url=http://www.baseballprospectus.com/unfiltered/?p=324|title=NerdFight: League Quality Adjustments|accessdate=2008-09-08|author=Silver, Nate|year=2007|publisher=Baseball Prospectus|authorlink=Nate Silver}}</ref> [[Image:1896 Baltimore Orioles.jpg|thumb|left|300px|Národná liga [[Baltimore Orioles (19th century)|''Baltimore Orioles'']], 1896]] V tom čase existovalo mnoho líg, malých aj veľkých. Čo robilo Národnú ligu najvyššou, tzv. "major" ligou, bolo jej dominantné postavenie vo veľkých mestách, hlavne v New York City. Veľké mestá ponúkali bejzbalové tímy, systém pokrytia národnými médiami a fanúšikovske základne, ktoré dokázali vytvárať zisk, ktorý umožňoval klubom získavať najlepších hráčov v krajine. Výsledné súperenie o ponuky pre hráčov viedlo k rozsiahlemu rozväzovaniu zmlúv a mnohým právnym sporom. Jeden z najznámejších sporov sa týkal hviezdneho hráča na druhej méte [[Napoleona Lajoie]], ktorý v roku 1901 prestúpil v rámci jedného mesta vo Philadelphii z klubu Phillies hrajúceho v Národnej lige do mužstva Athletics hrajúceho Americkú ligu. Súd mu vydal zákaz hrať bejzbal v štáte Pennsylvánia, a tak bol Lajoie v nasledujúcom roku predaný do tímu v Clevelande, kde pôsobil ako hráč a manažér mnoho sezón.<ref name="nap">{{cite web|url=http://www.docheritage.state.pa.us/documents/baseball.asp|title=The National Pastime|accessdate=2008-09-10|publisher=Doc Heritage|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080515035805/http://www.docheritage.state.pa.us/documents/baseball.asp|archivedate=2008-05-15}}</ref> Vojna medzi Americkou a Národnou ligou vytvárala nárazové vlny v celom bejzbalovom svete. Na stretnutí v Hoteli Leland v Chicagu v roku 1901 prijali ostatné bejzbalové ligy plán na uchovanie si svojej nezávislosti. 5. septembra 1901, [[Patrick T. Powers]], prezident [[Eastern League (U.S. baseball)|Východnej ligy]], vyhlásil vznik druhej [[Minor League Baseball|Národnej asociácie profesionálnych bejzbalových líg]], NAPBL alebo skrátene "NA".<ref name="hotel">{{cite web|url=http://www.minorleaguebaseball.com/milb/history/|title=Minor League Baseball History |accessdate=2008-09-10|publisher=roadsidephotos.sabr.org}}</ref> Ban Johnson mal iné plány s NA. Zatiaľ čo NA funguje ešte aj dnes (je známa ako "[[Nižšia bejzbalová liga (Minor League Baseball)]]"), on ju videl ako nástroj na ukončenie hrozieb od menších rivalov, ktorí by sa jedného dňa chceli rozšíriť aj do iných oblastí a ohroziť tak dominanciu jeho ligy. Po roku 1902 tri ligy — NL, AL, a NAPBL — podpísali novú Národnú dohodu. Nová dohoda zviazala nezávislé zmluvy so zmluvami z Národnej ligy, ktoré využívali výhradnú klauzulu. Bejzbaloví hráči sa stali tovarom. Nová dohoda taktiež zaviedla formálny klasifikačný systém pre nezávislé nižšie ligy, ktorý reguloval hodnotu zmlúv v dolároch. Bol to predchodca systému, ktorý zdokonalil [[Branch Rickey]] a ktorý sa používa do dnes.<ref name="nabpl">{{cite web|url=http://roadsidephotos.sabr.org/baseball/1903NatAgree.htm|title=1903 National Agreement |accessdate=2008-09-10|publisher=minorleaguebaseball.com}}</ref> === Dead-ball era === [[Image:T205 Cy Young.jpg|thumb|125px|Cy Young, bejzbalová kartička z roku 1911]] V tomto čase hráči počas zápasov príliš neskórovali, hre dominovali nadhadzovači ako [[Walter Johnson]], [[Cy Young]], [[Christy Mathewson]], [[Mordecai Brown]], a [[Grover Cleveland Alexander]], až v takom rozsahu, že obdobie medzi rokmi 1900–1919 sa nazýva "dead-ball era" (obdobie mŕtvej loptičky). Tento pojem taktiež presne vystihuje stav, alebo dalo by sa povedať aj vlastnosti "bejzbalovej loptičky". Loptička stála tri doláre, čo bola vtedy nemalá suma. Vlastníci klubov preto neboli ochotní míňať peniaze na nové loptičky, ak to nebolo nevyhnutné. Vtedy nebolo nič nezvyčajné, ak sa s jednou loptičkou odohral celý zápas, na konci ktorého bola loptička špinavá od trávy, blata a žuvacieho tabaku a taktiež bola zdeformovaná kvôli množstvu odpalov. Loptičky sa vymieňali za nové iba vtedy keď boli odpálené medzi divákov a stratili sa. Mnohé kluby si najímali akúsi bezpečnostnú službu, ktorej jedinou úlohou bolo vydolovať loptičku odpálenú do hľadiska. Homeruny boli preto zriedkavé a herným stratégiám v tom čase dominovali jednométové odpaly, [[Úlievka(bejzbal)|úlievky]], [[ukradnuté méty]], tzv. hit-and-run hry a iné taktiky.<ref>Daniel Okrent, Harris Lewine, David Nemec (2000) "The Ultimate Baseball Book", Houghton Mifflin Books,ISBN 0-618-05668-8 [http://books.google.com/books?id=mAbGN_1cmhcC&pg=PA33&dq=%22inside+baseball%22&sig=z_sYnAJ_Xovf2TTNN0l_cD_EZB0#PPA33,M1 , p. 33].</ref> Rôzne spôsoby odpalu, ako napríklad [[Baltimore Chop]] sa používali na zvýšenie počtu jednométových odpalov.<ref>Burt Solomon (2000) "Where They Ain't: The Fabled Life And Untimely Death Of The Original Baltimore Orioles", Simon and Schuster, ISBN 0-684-85917-3 [http://www.baseballlibrary.com/baseballlibrary/excerpts/where_they_aint.stm Excerpt].</ref> Pravidlo o tom, že foul ball sa počíta ako strajk pálkara znamenalo významnú zmenu pravidiel, ktorá v priebehu niekoľkých rokov priviedla bejzbal ako hru, v ktorej saa skórovalo množstvo bodov na úroveň hry, v ktorej bolo nesmierne ťažké získať bod (run). Pred zavedením tohto pravidla neboli nesprávne odpaly (foul balls) počítané ako strajky: pálkar mohol odpáliť Ľubovoľný počet nesprávnych odpalov bez toho, aby mu boli pripísané nejaké strajky; to bola veľká výhoda pre pálkarov. V roku 1901 prijala toto nové pravidlo Národná liga a v roku 1903 ho prijala aj Americká liga. === Obdobie Druhej svetovej vojny === 14. januára 1942 poslal Komisár Major League Baseball [[Kenesaw Mountain Landis]] list prezidentovi [[Franklinovi D. Rooseveltovi]] ohľadne pokračovania bejzbalovej ligy aj počas vojny. Tento list sa nazýva Green Light Letter. V tomto liste Komisár žiadal, aby sa bejzbal hral aj naďalej a aby sa začala aj nová bejzbalová sezóna. Prezident Roosevelt odpovedal "Úprimne si myslím, že pre krajinu by bolo najlepšie keby sa bejzbal hral aj naďalej. Bude menej nezamestnaných ľudí a všetci budú pracovať dlhšie a ťažšie ako kedykoľvek predtým. A to znamená, že títo ľudia, ešte viac ako v minulosti, by mali mať možnosť oddýchnuť si a zamestnať si hlavu aj inými vecami ako je ich práca."<ref>Roosevelt, Franklin. “Green Light Letter”. January 15, 1942.</ref> S požehnaním prezidenta Roosevelta začala Major League Baseball s jarným tréningom v roku 1942 s malými obmedzeniami. Aj napriek tomu, že niektorí hráči boli stiahnutí z bejzbalových ihrísk a poslaní na bojové polia, bejzbal sa hrať neprestal a družstvá medzi sebou aj naďalej súťažili. === Búranie rasovej bariéry === V 40. rokoch 20. storočia [[Branch Rickey]], prezident a [[Generálny manažér (bejzbal)|generálny manažér]] mužstva Brooklyn Dodgers si vybral hráča [[Jackieho Robinsona]] zo zoznamu nádejných hráčov z Černošskej ligy. Po získaní prísľubu od Robinsona, že "nastaví aj druhé líce" voči akýmkoľvek rasovým útokom namiereným voči nemu, Rickey s ním podpísal zmluvu na $600 mesačne. Tento čin bol neskôr označovaný za "Vznešený experiment", Robinson, ktorý hral v sezóne 1946 za farmársky tím Dodgers, Montreal Royals, bol prvým černošským bejzbalovým hráčom v Medzinárodnej lige od roku 1880. V nasledujúcom roku povolali Dodgers Robinsona do prvého tímu. 15. apríla 1947 Robinson debutoval v major league na štadióne Ebbets Field pred 26 623 divákmi, medzi ktorými bolo viac ako 14 000 černošských priaznivcov. Afroamerickí bejzbaloví fanúšikovia začali navštevovať zápasy Dodgers v ktoromkoľvek meste a vynechávali tak zápasy tímov Černošskej ligy, výlučne ktoré navštevovali predtým. Povolanie Robinsona do prvého tímu sa stretlo vo všeobecnosti s pozitívnym, ale aj zmiešaným prijatím medzi novinármi a bielymi hráčmi z major league. [[Manažér (bejzbal)|Manažér]] [[Leo Durocher]] povedal svojmu mužstvu, "Nezáleží mi na tom či je ten chlap žltý alebo čierny... Ja som manažérom tohto tímu a ja vravím, že bude hrať. Okrem toho vravím, že z nás všetkých môže spraviť boháčov. A ak ktorýkoľvek z vás nevie minúť peniaze, postarám sa o to, aby ste boli vymenení." Po hrozbe štrajku od niektorých hráčov oznámili prezident Národnej ligy [[Ford Frick]] a Komisár [[Happy Chandler]], že ktokoľvek vstúpi do štrajku bude suspendovaný. Robinsona významne podporili mnohí hráči major league, vrátane spoluhráča z Dodgers [[Pee Wee Reesea]] ktorý povedal, "Človeka môžete nenávidieť z mnohých dôvodov. Ale farba pleti nie je jedným z nich." V tom roku získal Robinson [[cenu pre nováčika roka v Major League Baseball]] (samostatné ocenenie pre nováčika roku v Národnej a Americkej lige sa neudeľovalo až do roku 1949). O menej ako tri mesiace sa [[Larry Doby]] stal prvým [[Afroameričan]]om, ktorý zbúral rasovú bariéru v Americkej lige keď nastúpil za mužstvo [[Cleveland Indians]]. Aj on sa musel vysporiadať s podobnou rasovou diskrimináciou ako Robinson a vďaka svojej bohatej kariére sa dostal aj do Siene slávy. V nasledujúcom roku vstúpilo do oboch líg niekoľko čiernych hráčov. [[Satchel Paige]] podpísal zmluvu s Indiánmi a Dodgers pridali na súpisku okrem Robinsona ďalších troch čiernych hráčov. === Rozširovanie na západ, juh a sever === [[Image:Dodger-Stadium-Panorama-052707.jpg|thumb|left|[[Dodger Stadium]] v roku 2007]] Pol storočie, od roku 1903 do roku 1953, pozostávali dve major ligy z dvoch 8-členných líg. 16 tímov sídlilo iba v desiatich mestách, všetky sa nachádzali v severovýchodnej alebo stredozápadnej časti Spojených štátov: New York City mal tri tímy a [[Boston (Massachusetts)|Boston]], [[Chicago]], [[Philadelphia]] a [[St. Louis]] mali po dva tímy. St. Louis bolo najjužnejším a najzápadnejším mestom s tímom, ktorý hral v major league. Najdlhšia cesta z Bostonu do St. Louis trvala približne 24 hodín vlakom. Obdobie rozširovania a preskupovania líg začalo v roku 1953 kedy sa mužstvo Boston Braves z Národnej ligy stalo mužstvom [[Milwaukee Braves]]. V roku 1954 sa St. Louis Browns stali [[Baltimore Orioles]]. V roku 1955 sa [[History of the Philadelphia Athletics|Philadelphia Athletics]] stali [[Kansas City Athletics]]. Tieto tri tímy boli najmenej úspešnými organizáciami v major league, aj napriek tomu, že Braves mali obyčajne tímový priemer nad-.500 a že tak ako oni aj Browns vyhrali ligový titul v štyridsiatych rokoch 20. storočia. Tieto tri presuny mužstiev neboli kontroverzné. Ďalších niekoľko presunov je kontroverzných dodnes. Bejzbaloví odborníci považujú šéfa tímu Brooklyn/Los Angeles Dodgers [[Waltera O'Malleyho]] za "pravdepodobne najvplyvnejšieho vlastníka bejzbalového klubu v období prvého rozširovania."<ref>{{cite web|url=http://web.baseballhalloffame.org/news/article.jsp?ymd=20071203&content_id=5714&vkey=hof_pr|title=Veterans elect five into Hall of Fame: Two managers, three executives comprise Class of 2008|accessdate=2008-01-19|publisher=National Baseball Hall of Fame and Museum, Inc.|date=2007-12-03|archiveurl=https://web.archive.org/web/20071204185637/http://web.baseballhalloffame.org/news/article.jsp?ymd=20071203&content_id=5714&vkey=hof_pr|archivedate=2007-12-04}}</ref> Pred sezónou v roku 1958 presťahoval svoje mužstvo [[History of the Brooklyn Dodgers|Brooklyn Dodgers]] do Los Angeles.<ref name=FYOL/> Keď O'Malley presťahoval organizáciu Dodgers z Brooklynu, táto správa obletela celý športový svet a samotný šéf klubu sa ocitol aj na obálke časopisu ''TIME''.<ref>{{cite news|url=http://www.time.com/time/covers/0,16641,19580428,00.html|title=Walter O'Malley|accessdate=2008-04-28|date=1958-04-28|publisher=[[Time, Inc.]]|work=TIME}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130812065953/http://www.time.com/time/covers/0,16641,19580428,00.html |date=2013-08-12 }}</ref> Obálku pre toto vydanie vytvoril športový karikaturista [[Willard Mullin]],<ref name=SC>{{cite news|url=http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,868739,00.html|title=Sporting Cartoons|date=1958-08-25|accessdate=2008-04-30|publisher=[[Time, Inc.]]|work=TIME}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090114104220/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,868739,00.html |date=2009-01-14 }}</ref> známy svojou karikatúrou "Brooklyn Bum", ktorá personifikovala tento klub. O'Malley dokázal taktiež presvedčiť konkurenčný klub [[History of the New York Giants (NL)|New York Giants]], aby sa presťahoval na západ a stal sa z neho San Francisco Giants. Giants sa potýkali s klesajúcou návštevnosťou na svojom starom štadióne [[Polo Grounds]]. Ak by sa na západ presťahovali iba Dodgers, boli by najbližším tímom z Národnej ligy [[St. Louis Cardinals]]<ref>{{cite web|url=http://www.aatimetable.com/aa.pdf|format=PDF|title=Worldwide Timetable|publisher=American Airlines|accessdate=2007-11-24|date=2007-11-01|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070312174659/http://www.aatimetable.com/aa.pdf|archivedate=2007-03-12}}</ref><ref>{{cite web|url=http://welcome.warnercnr.colostate.edu/class_info/nr502/lg1/map_projections/latitude_longitude.html|title=Identifying Locations|publisher=colostate.edu|accessdate=2007-11-24|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080208115342/http://welcome.warnercnr.colostate.edu/class_info/nr502/lg1/map_projections/latitude_longitude.html|archivedate=2008-02-08}}</ref>. Spoločné sťahovanie by zaručilo hosťujúcim tímom ekonomickejšie cestovania na Západné pobrežie.<ref name=WiW>{{cite news |title=Walter in Wonderland |url=http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,868429,00.html |quote= |publisher=[[Time, Inc.]] |work=TIME |date=1958-04-28 |accessdate=2008-04-28 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090114084212/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,868429,00.html |date=2009-01-14 }}</ref> O'Malley pozval primátora San Francisca [[Georga Christophera]] do New Yorku, aby sa stretol s vlastníkom mužstva Giants [[Horaceom Stonehamom]].<ref name=WiW/> Stoneham zvažoval presťahovať Giants do [[Minnesoty]],<ref>{{cite web|url=http://www.ballparkwatch.com/stadiums/past/metropolitan_stadium.htm|title=Metropolitan Stadium / Minnesota Twins / 1961–1981|accessdate=2008-05-16|work=Ballpark Digest|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080512003338/http://www.ballparkwatch.com/stadiums/past/metropolitan_stadium.htm|archivedate=2008-05-12}}</ref>, ale na konci roka 1957 sa nechal presvedčiť, aby sa pripojil k O'Malleymu pri jeho ceste na Západné pobrežie. Stretnutia sa uskutočnili v priebehu sezóny 1957 a proti vôli komisára [[Forda Fricka]].<ref>{{cite news|url=http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,809519,00.html|title=Scoreboard|accessdate=2008-04-30|date=1957-05-20|publisher=[[Time, Inc.]]|work=TIME}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090114074850/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,809519,00.html |date=2009-01-14 }}</ref> Spoločné sťahovanie zlomilo srdcia mnohým fanúšikom neworkských mužstiev v Národnej lige, ale v konečnom dôsledku bolo pre oba tímy prospešné—a rovnako prospešné bolo aj pre Major League Baseball.<ref name=FYOL>{{cite book|title=After many a summer: the passing of the Giants and Dodgers and a golden age in New York baseball|first=Robert|last=Murphy|year=2009|location=New York|publisher=Sterling|isbn=978-1-4027-6068-6}}</ref> Presťahovanie malo aj okamžitý úspech, pretože Dodgers dosiahli rekord v major-league v návšteve na jeden zápas pri ich prvom domácom vystúpení keď na štadión prišlo 78 672&nbsp;fanúšikov.<ref name=WiW/> V roku [[1961]] sa "prvé" mužstvo [[History of the Washington Senators|Washington Senators]] presťahovalo do [[Minneapolis – Saint Paul|Minneapolis–St. Paul]] a stali sa z nich [[Minnesota Twins]]. Do Americkej ligy boli v rovnakom čase pridané dve mužstvá: [[Los Angeles Angels of Anaheim|Los Angeles Angels]] (ktoré sa čoskoro z centra L.A. presťahovali do blízkeho [[Anaheim, California|Anaheim]]) a nové mužstvo "druhí" [[Washington Senators (1961-1971)|Washington Senators]]. Národná liga nasledovala tento trend a pribrala tímy [[Houston Astros]] a [[New York Mets]] v roku 1962. Astros (známi ako "Colt .45s" počas prvých troch sezón) sa stali prvou južanskou organizáciou v major league od čias mužstva [[Louisville Colonels]], ktoré skončilo v roku 1899. Mets si od národných médií vyslúžili nálepku zbytočného tímu, keď vo svojej prvej sezóne dosiahli skóre 40–120, a ani počas nasledovných sezón nehrali o nič lepšie—ale vo svojej ôsmej sezóne ([[1969 New York Mets season|1969]]) sa Mets stali prvým mužstvom z tímov, ktoré rozšírili ligy v 60. rokoch, ktoré vyhralo Svetovú sériu. V roku [[1966]] sa Major League Baseball dostala aj na „hlboký juh“ keď sa Braves presťahovali do Atlanty. V roku 1968 sa Kansas City Athletics presťahovali na západ a stali sa z nich [[Oakland Athletics]]. V roku [[1969]] každá liga prijala dve nové mužstvá. Do Americkej ligy vstúpili [[Seattle Pilots]] (z ktorých sa stali [[Milwaukee Brewers]] po jednej katastrofálnej sezóne v Seattli) a [[Kansas City Royals]]. Do Národnej ligy vstúpilo prvé kanadské mužstvo [[Montreal Expos]] a rovnako aj [[San Diego Padres]]. V roku [[1972]] sa druhí Washington Senators presťahovali do [[Dallas–Fort Worth metroplex]] aby sa z nich stali [[Texas Rangers (baseball)|Texas Rangers]]. V roku 1977 do MLB vstúpilo druhé kanadské mužstvo [[Toronto Blue Jays]] a rovnako aj [[Seattle Mariners]]. Týmto sa skončilo obdobie rozširovania: do líg neboli prijaté žiadne nové mužstvá a žiadne sa ani nepresťahovali až do 90. rokov 20. storočia. V roku 1993 vstúpili do Národnej ligy Florida Marlins (v súčasnosti [[Miami Marlins]] keď sa v roku 2012 presťahovali priamo do mesta Miami) a [[Colorado Rockies]] so sídlom v Denveri. V roku 1998 prešli Brewers z Americkej do Národnej ligy a boli prijaté dva nové tímy: do Národnej ligy [[Arizona Diamondbacks]] so sídlom vo Phoenixe a do Americkej ligy Tampa Bay Devil Rays (v súčasnosti [[Tampa Bay Rays]]) so sídlom v St. Petersburg na Floride. Po sezóne [[2001]] hlasovali vlastníci klubov a zmenšení počtu tímov v ligách. Očakávalo sa, že kluby [[Montreal Expos]] a [[Minnesota Twins]] ukončia svoju existenciu. Kvôli súdnym sporom s viacerými stranami bol tento plán najprv pozastavené a následne v júni 2002 zamietnutý. Iróniou bolo, že Twins skončili na prvom mieste v roku 2002. Expos sa stali prvou organizáciu, ktorá sa za posledných viac ako tridsať rokov sťahovala, keď sa z nich stali [[Washington Nationals]] v roku 2005. Toto sťahovanie ponechalo v Kanade iba jeden tím, ale naopak vrátilo bejzbal do hlavného mesta USA po 33 ročnej prestávke. Toto sťahovanie organizácie, rovnako ako už mnohokrát predtým, znamenalo návrat bejzbalu do mesta, ktoré v minulosti opustil. Aj napriek tomu, že je niekoľko miest, ktoré nadobro stratili bajzbal na úrovni major league v 19. storočí, od roku 1901 je Montreal jediným mestom, do ktorého sa bejzbalové mužstvo už nevrátilo. (Do toho sa nepočíta krátko trvajúca [[Federálna liga]]. Napriek tomu sa súčasné dve ligy vyhli iba dvom trhom, ktoré pôsobili vo Federálnej lige—[[Buffalo Buffeds/Blues|Buffalo]] a [[Newark Pepper|Indianapolis]].) ===Dominancia nadhadzovačov a zmena pravidiel=== [[Image:MLB runs.png|thumb|Graf zobrazujúci v jednotlivých rokoch priemerný počet dobehov na jeden MLB zápas |300px]] Ku koncu 60. rokov sa mierka na váhach medzi nadhadzovaním a odpaľovaním priklonila na stranu nadhadzovačov. V roku 1968 — ktorý bol neskôr pomenovaný "Rok nadhadzovača"<ref name="yearofthepitcher">"[http://sportsillustrated.cnn.com/baseball/mlb/news/1998/08/04/1968_pitchers/ 1968 – The Year of the Pitcher] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130521002248/http://sportsillustrated.cnn.com/baseball/mlb/news/1998/08/04/1968_pitchers/ |date=2013-05-21 }}" ''Sports Illustrated'', August 4, 1998.</ref> — vyhral hráč klubu [[Boston Red Sox]] [[Carl Yastrzemski]] titul najlepšieho pálkara v Americkej lige s priemerom iba 30,1%. Je to najnižší priemer v histórii MLB.<ref name="yaz">{{cite web|url=http://www.baseball-almanac.com/hitting/hibavg3.shtml|title=Year by Year Leaders for Batting Average|accessdate=2008-09-08|publisher=baseball-almanac.com}}</ref> Nadhadzovač klubu [[Detroit Tigers]] [[Denny McLain]] vyhral 31 zápasov, čím sa stal jediným nadhadzovačom (k sezóne 2011) ktorý vyhral 30 zápasov v jednej sezóne od čias [[Dizzyho Deana]] v roku 1934.<ref name="denny">{{cite web|url=http://info.detnews.com/redesign/history/story/historytemplate.cfm?id=162|title=When Denny McLain stood baseball on its ear|accessdate=2008-09-08|author=Bailey, Mary|year=2000|publisher=The Detroit News|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090113182959/http://info.detnews.com/redesign/history/story/historytemplate.cfm?id=162|archivedate=2009-01-13}}</ref> Prvý nadhadzovač tímu [[St. Louis Cardinals]] [[Bob Gibson]] dosiahol podobný pozoruhodný výkon, keď jeho ukazovateľ ERA bol na úrovni len 1.12.<ref name="gibson">{{cite web|url=http://www.baseball-reference.com/g/gibsobo01.shtml|title=Bob Gibson Statistics|accessdate=2008-09-08|publisher=baseball-reference.com}}</ref> Po týchto výkonoch nadhadzovačov prijala komisia majúca na starosti pravidlá v decembri 1968 pravidlo, ktorým sa zmenšila strike zóna. Pôvodná zóna od kolien po ramená pálkara sa zmenila na horný bod kolien po podpazušie a zároveň sa znížil kopec nadhadzovača (nadhadzovačská méta) z 15 na 10 palcov. Toto pravidlo sa začalo uplatňovať od sezóny 1969.<ref name="mound">{{cite news|url=http://vault.sportsillustrated.cnn.com/vault/article/magazine/MAG1082211/index.htm|title=From Mountain To Molehill|accessdate=2009-03-09|author=William Leggett|work=Sports Illustrated|date=1969-03-24}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120826001422/http://vault.sportsillustrated.cnn.com/vault/article/magazine/MAG1082211/index.htm |date=2012-08-26 }}</ref> V roku 1973 chcela Americká liga, ktorá mala oveľa menšiu návštevnosť ako Národná liga, ešte viac podporiť skórovanie a zaviedla tzv. "pravidlo určeného pálkara" [[designated hitter]] (DH).<ref name="dh">{{cite web|url=http://static.espn.go.com/mlb/s/2003/0327/1530427.html|title=Blomberg first permanent pinch-hitter|accessdate=2008-09-08|author=Merron, Jeff|year=2003|publisher=ESPN }}</ref> ===Power age=== v 90. rokoch a začiatkom nového tisícročia sa bežne stávalo, že bejzbalový hráči odpálili za sezónu aj 40 až 50 homerunov, výkon ktorý bol považovaný za vzácnosť ešte v 80. rokoch. Bolo zrejmé, že minimálne niekoľko týchto zlepšených výkonov bolo spôsobených tým, že hráči užívali steroidy a iné výkon podporujúce drogy. Mnohí moderní bejzbalový teoretici veria, že potreba nadhadzovačov vzdorovať takémuto nárastu sily by mohla viesť v určitom bode k revolúcii v nadhadzovaní. Nové nadhody, ako napríklad záhadný<ref name="gyroball">{{cite web|url=http://sports.yahoo.com/mlb/news?slug=jp-gyro031306&prov=yhoo&type=lgns|title=Searching for baseball's Bigfoot|accessdate=2008-09-06|author=[[Jeff Passan|Passan, Jeff]]|year=2006|publisher=Yahoo Sports|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070309211912/http://sports.yahoo.com/mlb/news?slug=jp-gyro031306&prov=yhoo&type=lgns|archivedate=2007-03-09}}</ref> [[gyroball]], by mohol nachýliť váhy z útoku späť k obrane. Revolúcia v nadhadzovaní by nebola žiadnou novinkou; už niekoľko nadhodov zmenilo bejzbalový zápas, vrátane nadhodu s názvom [[slider]] v 50. a 60. rokoch a [[Split Finger Fastball|split-fingered fastball]] v 70. až 90. rokoch. Od 90. rokoch zažíva vzkriesenie pomalý nadhod tzv. [[changeup]], ktorý skvelé využívajú nadhadzovači ako [[Trevor Hoffman]], [[Greg Maddux]], [[Jamie Moyer]], [[Tom Glavine]], [[Johan Santana]], [[Pedro Martínez]] a [[Tim Lincecum]]. V súčasnosti nadhadzovači ako [[Jonathan Sánchez]] a [[Ubaldo Jiménez]] začali hádzať tieto nadhody tak, že chytili loptičku medzi dva prsty - prostredník a ukazovák, vytvoriac tak padajúci pohyb, tento nadhod sa nazýva "split change."<ref name="maddux">{{cite news|url=http://findarticles.com/p/articles/mi_m0FIH/is_n5_v65/ai_n18606862|title=What makes Greg Maddux so good and can we teach it?|accessdate=2008-09-09|author=Mazzoni, Wayne|year=1995|publisher=findarticles.com}}</ref><ref name="glavine">{{cite web|url=http://www.hardballtimes.com/main/article/anatomy-of-a-player-tom-glavine/|title=Anatomy of a player: Tom Glavine|accessdate=2008-09-09|author=Kalk, Josh|year=2007|publisher=hardballtimes.com}}</ref><ref name="santana">{{cite news|url=http://www.nytimes.com/2008/03/03/sports/baseball/03santana.html?_r=1&ex=1205211600&en=32bc22a3d855ca04&ei=5070&emc=eta1&oref=slogin|title=Santana’s Changeup: Hitters Never See It Coming|accessdate=2008-09-09|author=Curry, Jack|work=The New York Times|date=2008-03-03}}</ref> == Referencie == {{Reflist|2}} == Pozri aj == * [[Svetová séria]] [[Kategória:Major League Baseball| ]] [[Kategória:Klubové bejzbalové súťaže]] dx2g2nckge908k6pqadujuyykwoes3m Policajná hodnosť 0 326125 8203457 8104591 2026-04-25T18:18:55Z ~2026-13498-59 287775 /* Hodnosti Policajného zboru Slovenskej republiky */ 8203457 wikitext text/x-wiki '''Policajná hodnosť''' definuje postavenie a právomoci policajta v hierarchii [[Polícia|polície]]. Na rozdiel od [[Vojenská hodnosť|vojenských hodností]] policajné nezačínajú na úrovni mužstva ([[Vojak 1. stupňa|vojak]], [[slobodník]], [[Desiatnik (hodnosť)|desiatnik]]), ale na poddôstojníckej úrovni [[strážmajster|strážmajstrom]]. Policajti majú len jeden druh generála.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=73/1998 Z. z. Zákon o príslušníkoch Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže {{!}} Aktuálne znenie (§ 20 Hodnosti)|url=https://www.zakonypreludi.sk/zz/1998-73|vydavateľ=Zákony pre ľudí|dátum prístupu=2021-07-13|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> V minulosti bola medzi práporčíckymi hodnosťami (najnižšia práporčícka hodnosť) zaradená aj hodnosť "rotný" (napríklad v Polícii ČR dodnes táto hodnosť existuje). Označovala sa jednou striebornou hviezdou (strážmajster sa označuje dvomi striebornými hviezdami). Políciu riadi [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky]]. [[Zbor väzenskej a justičnej stráže]] riadi [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Ministerstva spravodlivosti SR]] napriek tomu sú v ňom práporčícke a dôstojnícke hodnosti a jedna hodnosť generála.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=331/2016 Z. z. Vyhláška o služobnej rovnošate Zboru väzenskej a justičnej stráže {{!}} Aktuálne znenie|url=https://www.epi.sk/zz/2016-331|vydavateľ=epi.sk|dátum prístupu=2021-07-13|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref><!-- Hodností je tiež 13 ako v polícii. ... a možné označenie s nápisom „LEKTOR“ „INŠTRUKTOR“, ,VYJEDNÁVAČ“ --> Hodnosti v [[Mestská polícia|mestskej]] [[Obecná polícia|(obecnej) polícii]] nie sú na celom Slovensku jednoznačne ustálené a to aj preto, že obec zriaďuje obecnú políciu všeobecne záväzným nariadením.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=564/1991 Zb. Zákon Slovenskej národnej rady o obecnej polícii {{!}} Aktuálne znenie|url=https://www.zakonypreludi.sk/zz/1991-564|vydavateľ=Zákony pre ľudí|dátum prístupu=2021-07-13|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref><!-- v zmysle zákona Náčelníka obecnej polície na návrh starostu vymenúva a odvoláva obecné zastupiteľstvo, ktoré stanovuje aj úlohy. Zákon nerieši inú hodnosť ako náčelník. len že "príslušnosť k obecnej polícii rovnošatou príslušníka obecnej polície" --> Okrem [[Obecná polícia#Hodnosti|hodností]] rovnakých ako v polícii, sú časté aj dve špecifické hodnosti: [[kadet]] - uchádzač o prácu mestského policajta počas prípravného obdobia a [[inšpektor]] (verejného poriadku)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Organizačná štruktúra|url=https://www.msp.zvolen.sk/organizacna-struktura.html|vydavateľ=msp.zvolen.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-03-20|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20200320102125/https://www.msp.zvolen.sk/organizacna-struktura.html|dátum archivácie=2020-03-20}}</ref>. Funkcia kadet <!-- poberá plat a má zadarmo ubytovanie -->v štátnej polícii bola do 31.5.2023 určená na získanie základného policajného vzdelania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kto sa môže stať kadetom?, Ministerstvo vnútra SR - Polícia|url=https://www.minv.sk/?kto-sa-moze-stat-kadetom|vydavateľ=www.minv.sk|dátum prístupu=2021-07-13}}</ref> Špecifickou súčasťou policajného zboru sú dobrovoľní strážnici poriadku, ktorí sú bez hodnosti ale identifikovateľní preukazom strážcu poriadku viditeľne pripnutý na ľavej prednej strane horného dielu odevu a rukávovú pásku.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=171/1993 Z. z. Zákon o Policajnom zbore {{!}} Aktuálne znenie|url=https://www.zakonypreludi.sk/zz/1993-171|vydavateľ=Zákony pre ľudí|dátum prístupu=2021-07-13|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> Dobrovoľní strážnici poriadku v roku 2001 nahradili tzv. pomocníkov polície.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NÁVRH ZÁKONA, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pozri zdôvodnenie k §3a.|url=http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=407252|dátum vydania=júl 2001|dátum prístupu=2021/07/13}}</ref> V polícii (v rezorte) v roku 2020 podľa ministra [[Roman Mikulec|Mikulca]] pracovalo 736 služobných psov a 19 koní. V roku 2019 to bolo 686 psov a 400 psovodov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Teraz.sk - spravodajský portál tlačovej agentúry TASR|url=https://www.teraz.sk/tag/kynologia|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum prístupu=2021-07-13|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V súčasnosti v radoch polície slúži približne 400 psovodov|url=https://www.teraz.sk/slovensko/v-sucasnosti-v-radoch-policie-sluzi/392345-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2019-04-28|dátum prístupu=2021-07-13|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> == Hodnosti [[Policajný zbor|Policajného zboru Slovenskej republiky]] == Hodnosti sú zoradené od najnižšej po najvyššiu, vedľa každej je taktiež hodnostná skratka a popis hodnostného označenia kovového (vzor 98) a vyšívaného (vzor 07). === Poddôstojníci === {| class="wikitable sortable" border="1" ! Hodnosť !! Skratka !! Označenie (kovové vzor 98) !! Označenie (vyšívané vzor 07) |- | [[strážmajster]] || stržm. || dve strieborné hviezdy || dve strieborné hviezdy |- | [[nadstrážmajster]] || nstržm. || tri strieborné hviezdy || tri strieborné hviezdy |} === Práporčíci === {| class="wikitable sortable" border="1" ! Hodnosť !! Skratka !! Označenie (kovové vzor 98) !! Označenie (vyšívané vzor 07) |- | [[podpráporčík]] || pprap. || jedna strieborná hviezda a strieborná ratolesť || jedna strieborná hviezda a strieborné lemovanie |- | [[práporčík]] || prap. || dve strieborné hviezdy a strieborná ratolesť || dve strieborné hviezdy a strieborné lemovanie |- | [[nadpráporčík]] || nprap. || tri strieborné hviezdy a strieborná ratolesť || tri strieborné hviezdy a strieborné lemovanie |} === Dôstojníci === {| class="wikitable sortable" border="1" ! Hodnosť !! Skratka !! Označenie (kovové vzor 98) !! Označenie (vyšívané vzor 07) |- | [[podporučík]] || ppor. || jedna zlatá hviezda || jedna zlatá hviezda |- | [[poručík]] || por. || dve zlaté hviezdy || dve zlaté hviezdy |- | [[nadporučík]] || npor. || tri zlaté hviezdy || tri zlaté hviezdy |- | [[kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kapitán]] || kpt. || štyri zlaté hviezdy || štyri zlaté hviezdy |- | [[major]] || mjr. || jedna zlatá hviezda a zlatá ratolesť || jedná zlatá hviezda a zlaté lemovanie |- | [[podplukovník]] || pplk. || dve zlaté hviezdy a zlatá ratolesť || dve zlaté hviezdy a zlaté lemovanie |- | [[plukovník]] || plk. || tri zlaté hviezdy a zlatá ratolesť || tri zlaté hviezdy a zlaté lemovanie |} === Generál === {| class="wikitable sortable" border="1" ! Hodnosť !! Skratka !! Označenie (kovové vzor 98) !! Označenie (vyšívané vzor 07) |- | [[generál]] || gen. || jedna zlatá hviezda, zlatá ratolesť a zlaté lemovanie || jedna zlatá hviezda, zlaté lemovanie a zlatá ratolesť |} == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Vojenská hodnosť]] *[[Zbor väzenskej a justičnej stráže]] == Externé odkazy == * [https://www.minv.sk/?hodnosti_v_PZ Hodnosti príslušníkov PZ, MINV] [[Kategória:Policajné hodnosti| ]] i2jh44mcdougokxf6f27x2olmynoll2 8203578 8203457 2026-04-26T03:42:49Z ~2026-13498-59 287775 /* Hodnosti Policajného zboru Slovenskej republiky */ Pridanie súboru. 8203578 wikitext text/x-wiki '''Policajná hodnosť''' definuje postavenie a právomoci policajta v hierarchii [[Polícia|polície]]. Na rozdiel od [[Vojenská hodnosť|vojenských hodností]] policajné nezačínajú na úrovni mužstva ([[Vojak 1. stupňa|vojak]], [[slobodník]], [[Desiatnik (hodnosť)|desiatnik]]), ale na poddôstojníckej úrovni [[strážmajster|strážmajstrom]]. Policajti majú len jeden druh generála.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=73/1998 Z. z. Zákon o príslušníkoch Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže {{!}} Aktuálne znenie (§ 20 Hodnosti)|url=https://www.zakonypreludi.sk/zz/1998-73|vydavateľ=Zákony pre ľudí|dátum prístupu=2021-07-13|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> V minulosti bola medzi práporčíckymi hodnosťami (najnižšia práporčícka hodnosť) zaradená aj hodnosť "rotný" (napríklad v Polícii ČR dodnes táto hodnosť existuje). Označovala sa jednou striebornou hviezdou (strážmajster sa označuje dvomi striebornými hviezdami). Políciu riadi [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky]]. [[Zbor väzenskej a justičnej stráže]] riadi [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Ministerstva spravodlivosti SR]] napriek tomu sú v ňom práporčícke a dôstojnícke hodnosti a jedna hodnosť generála.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=331/2016 Z. z. Vyhláška o služobnej rovnošate Zboru väzenskej a justičnej stráže {{!}} Aktuálne znenie|url=https://www.epi.sk/zz/2016-331|vydavateľ=epi.sk|dátum prístupu=2021-07-13|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref><!-- Hodností je tiež 13 ako v polícii. ... a možné označenie s nápisom „LEKTOR“ „INŠTRUKTOR“, ,VYJEDNÁVAČ“ --> Hodnosti v [[Mestská polícia|mestskej]] [[Obecná polícia|(obecnej) polícii]] nie sú na celom Slovensku jednoznačne ustálené a to aj preto, že obec zriaďuje obecnú políciu všeobecne záväzným nariadením.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=564/1991 Zb. Zákon Slovenskej národnej rady o obecnej polícii {{!}} Aktuálne znenie|url=https://www.zakonypreludi.sk/zz/1991-564|vydavateľ=Zákony pre ľudí|dátum prístupu=2021-07-13|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref><!-- v zmysle zákona Náčelníka obecnej polície na návrh starostu vymenúva a odvoláva obecné zastupiteľstvo, ktoré stanovuje aj úlohy. Zákon nerieši inú hodnosť ako náčelník. len že "príslušnosť k obecnej polícii rovnošatou príslušníka obecnej polície" --> Okrem [[Obecná polícia#Hodnosti|hodností]] rovnakých ako v polícii, sú časté aj dve špecifické hodnosti: [[kadet]] - uchádzač o prácu mestského policajta počas prípravného obdobia a [[inšpektor]] (verejného poriadku)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Organizačná štruktúra|url=https://www.msp.zvolen.sk/organizacna-struktura.html|vydavateľ=msp.zvolen.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-03-20|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20200320102125/https://www.msp.zvolen.sk/organizacna-struktura.html|dátum archivácie=2020-03-20}}</ref>. Funkcia kadet <!-- poberá plat a má zadarmo ubytovanie -->v štátnej polícii bola do 31.5.2023 určená na získanie základného policajného vzdelania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kto sa môže stať kadetom?, Ministerstvo vnútra SR - Polícia|url=https://www.minv.sk/?kto-sa-moze-stat-kadetom|vydavateľ=www.minv.sk|dátum prístupu=2021-07-13}}</ref> Špecifickou súčasťou policajného zboru sú dobrovoľní strážnici poriadku, ktorí sú bez hodnosti ale identifikovateľní preukazom strážcu poriadku viditeľne pripnutý na ľavej prednej strane horného dielu odevu a rukávovú pásku.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=171/1993 Z. z. Zákon o Policajnom zbore {{!}} Aktuálne znenie|url=https://www.zakonypreludi.sk/zz/1993-171|vydavateľ=Zákony pre ľudí|dátum prístupu=2021-07-13|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> Dobrovoľní strážnici poriadku v roku 2001 nahradili tzv. pomocníkov polície.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NÁVRH ZÁKONA, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pozri zdôvodnenie k §3a.|url=http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=407252|dátum vydania=júl 2001|dátum prístupu=2021/07/13}}</ref> V polícii (v rezorte) v roku 2020 podľa ministra [[Roman Mikulec|Mikulca]] pracovalo 736 služobných psov a 19 koní. V roku 2019 to bolo 686 psov a 400 psovodov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Teraz.sk - spravodajský portál tlačovej agentúry TASR|url=https://www.teraz.sk/tag/kynologia|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum prístupu=2021-07-13|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V súčasnosti v radoch polície slúži približne 400 psovodov|url=https://www.teraz.sk/slovensko/v-sucasnosti-v-radoch-policie-sluzi/392345-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2019-04-28|dátum prístupu=2021-07-13|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> == Hodnosti [[Policajný zbor|Policajného zboru Slovenskej republiky]] == Hodnosti sú zoradené od najnižšej po najvyššiu, vedľa každej je taktiež hodnostná skratka a popis hodnostného označenia kovového (vzor 98) a vyšívaného (vzor 07). [[Súbor:Hodnostné_označenia_Policajného_zboru_Slovenskej_republiky.jpg|náhľad|alt=Kovové vzor 98 a vyšívané vzor 07|Hodnostné označenia]] === Poddôstojníci === {| class="wikitable sortable" border="1" ! Hodnosť !! Skratka !! Označenie (kovové vzor 98) !! Označenie (vyšívané vzor 07) |- | [[strážmajster]] || stržm. || dve strieborné hviezdy || dve strieborné hviezdy |- | [[nadstrážmajster]] || nstržm. || tri strieborné hviezdy || tri strieborné hviezdy |} === Práporčíci === {| class="wikitable sortable" border="1" ! Hodnosť !! Skratka !! Označenie (kovové vzor 98) !! Označenie (vyšívané vzor 07) |- | [[podpráporčík]] || pprap. || jedna strieborná hviezda a strieborná ratolesť || jedna strieborná hviezda a strieborné lemovanie |- | [[práporčík]] || prap. || dve strieborné hviezdy a strieborná ratolesť || dve strieborné hviezdy a strieborné lemovanie |- | [[nadpráporčík]] || nprap. || tri strieborné hviezdy a strieborná ratolesť || tri strieborné hviezdy a strieborné lemovanie |} === Dôstojníci === {| class="wikitable sortable" border="1" ! Hodnosť !! Skratka !! Označenie (kovové vzor 98) !! Označenie (vyšívané vzor 07) |- | [[podporučík]] || ppor. || jedna zlatá hviezda || jedna zlatá hviezda |- | [[poručík]] || por. || dve zlaté hviezdy || dve zlaté hviezdy |- | [[nadporučík]] || npor. || tri zlaté hviezdy || tri zlaté hviezdy |- | [[kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kapitán]] || kpt. || štyri zlaté hviezdy || štyri zlaté hviezdy |- | [[major]] || mjr. || jedna zlatá hviezda a zlatá ratolesť || jedná zlatá hviezda a zlaté lemovanie |- | [[podplukovník]] || pplk. || dve zlaté hviezdy a zlatá ratolesť || dve zlaté hviezdy a zlaté lemovanie |- | [[plukovník]] || plk. || tri zlaté hviezdy a zlatá ratolesť || tri zlaté hviezdy a zlaté lemovanie |} === Generál === {| class="wikitable sortable" border="1" ! Hodnosť !! Skratka !! Označenie (kovové vzor 98) !! Označenie (vyšívané vzor 07) |- | [[generál]] || gen. || jedna zlatá hviezda, zlatá ratolesť a zlaté lemovanie || jedna zlatá hviezda, zlaté lemovanie a zlatá ratolesť |} == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Vojenská hodnosť]] *[[Zbor väzenskej a justičnej stráže]] == Externé odkazy == * [https://www.minv.sk/?hodnosti_v_PZ Hodnosti príslušníkov PZ, MINV] [[Kategória:Policajné hodnosti| ]] 8qqvr3bah8vrs3s0wo7rf8jfnfgxf71 8203580 8203578 2026-04-26T03:46:35Z ~2026-13498-59 287775 /* Hodnosti Policajného zboru Slovenskej republiky */ 8203580 wikitext text/x-wiki '''Policajná hodnosť''' definuje postavenie a právomoci policajta v hierarchii [[Polícia|polície]]. Na rozdiel od [[Vojenská hodnosť|vojenských hodností]] policajné nezačínajú na úrovni mužstva ([[Vojak 1. stupňa|vojak]], [[slobodník]], [[Desiatnik (hodnosť)|desiatnik]]), ale na poddôstojníckej úrovni [[strážmajster|strážmajstrom]]. Policajti majú len jeden druh generála.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=73/1998 Z. z. Zákon o príslušníkoch Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže {{!}} Aktuálne znenie (§ 20 Hodnosti)|url=https://www.zakonypreludi.sk/zz/1998-73|vydavateľ=Zákony pre ľudí|dátum prístupu=2021-07-13|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> V minulosti bola medzi práporčíckymi hodnosťami (najnižšia práporčícka hodnosť) zaradená aj hodnosť "rotný" (napríklad v Polícii ČR dodnes táto hodnosť existuje). Označovala sa jednou striebornou hviezdou (strážmajster sa označuje dvomi striebornými hviezdami). Políciu riadi [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky]]. [[Zbor väzenskej a justičnej stráže]] riadi [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Ministerstva spravodlivosti SR]] napriek tomu sú v ňom práporčícke a dôstojnícke hodnosti a jedna hodnosť generála.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=331/2016 Z. z. Vyhláška o služobnej rovnošate Zboru väzenskej a justičnej stráže {{!}} Aktuálne znenie|url=https://www.epi.sk/zz/2016-331|vydavateľ=epi.sk|dátum prístupu=2021-07-13|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref><!-- Hodností je tiež 13 ako v polícii. ... a možné označenie s nápisom „LEKTOR“ „INŠTRUKTOR“, ,VYJEDNÁVAČ“ --> Hodnosti v [[Mestská polícia|mestskej]] [[Obecná polícia|(obecnej) polícii]] nie sú na celom Slovensku jednoznačne ustálené a to aj preto, že obec zriaďuje obecnú políciu všeobecne záväzným nariadením.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=564/1991 Zb. Zákon Slovenskej národnej rady o obecnej polícii {{!}} Aktuálne znenie|url=https://www.zakonypreludi.sk/zz/1991-564|vydavateľ=Zákony pre ľudí|dátum prístupu=2021-07-13|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref><!-- v zmysle zákona Náčelníka obecnej polície na návrh starostu vymenúva a odvoláva obecné zastupiteľstvo, ktoré stanovuje aj úlohy. Zákon nerieši inú hodnosť ako náčelník. len že "príslušnosť k obecnej polícii rovnošatou príslušníka obecnej polície" --> Okrem [[Obecná polícia#Hodnosti|hodností]] rovnakých ako v polícii, sú časté aj dve špecifické hodnosti: [[kadet]] - uchádzač o prácu mestského policajta počas prípravného obdobia a [[inšpektor]] (verejného poriadku)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Organizačná štruktúra|url=https://www.msp.zvolen.sk/organizacna-struktura.html|vydavateľ=msp.zvolen.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-03-20|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20200320102125/https://www.msp.zvolen.sk/organizacna-struktura.html|dátum archivácie=2020-03-20}}</ref>. Funkcia kadet <!-- poberá plat a má zadarmo ubytovanie -->v štátnej polícii bola do 31.5.2023 určená na získanie základného policajného vzdelania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kto sa môže stať kadetom?, Ministerstvo vnútra SR - Polícia|url=https://www.minv.sk/?kto-sa-moze-stat-kadetom|vydavateľ=www.minv.sk|dátum prístupu=2021-07-13}}</ref> Špecifickou súčasťou policajného zboru sú dobrovoľní strážnici poriadku, ktorí sú bez hodnosti ale identifikovateľní preukazom strážcu poriadku viditeľne pripnutý na ľavej prednej strane horného dielu odevu a rukávovú pásku.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=171/1993 Z. z. Zákon o Policajnom zbore {{!}} Aktuálne znenie|url=https://www.zakonypreludi.sk/zz/1993-171|vydavateľ=Zákony pre ľudí|dátum prístupu=2021-07-13|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> Dobrovoľní strážnici poriadku v roku 2001 nahradili tzv. pomocníkov polície.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NÁVRH ZÁKONA, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pozri zdôvodnenie k §3a.|url=http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=407252|dátum vydania=júl 2001|dátum prístupu=2021/07/13}}</ref> V polícii (v rezorte) v roku 2020 podľa ministra [[Roman Mikulec|Mikulca]] pracovalo 736 služobných psov a 19 koní. V roku 2019 to bolo 686 psov a 400 psovodov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Teraz.sk - spravodajský portál tlačovej agentúry TASR|url=https://www.teraz.sk/tag/kynologia|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum prístupu=2021-07-13|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V súčasnosti v radoch polície slúži približne 400 psovodov|url=https://www.teraz.sk/slovensko/v-sucasnosti-v-radoch-policie-sluzi/392345-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2019-04-28|dátum prístupu=2021-07-13|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> == Hodnosti [[Policajný zbor|Policajného zboru Slovenskej republiky]] == Hodnosti sú zoradené od najnižšej po najvyššiu, vedľa každej je taktiež hodnostná skratka a popis hodnostného označenia kovového (vzor 98) a vyšívaného (vzor 07). === Poddôstojníci === {| class="wikitable sortable" border="1" ! Hodnosť !! Skratka !! Označenie (kovové vzor 98) !! Označenie (vyšívané vzor 07) |- | [[strážmajster]] || stržm. || dve strieborné hviezdy || dve strieborné hviezdy |- | [[nadstrážmajster]] || nstržm. || tri strieborné hviezdy || tri strieborné hviezdy |} === Práporčíci === {| class="wikitable sortable" border="1" ! Hodnosť !! Skratka !! Označenie (kovové vzor 98) !! Označenie (vyšívané vzor 07) |- | [[podpráporčík]] || pprap. || jedna strieborná hviezda a strieborná ratolesť || jedna strieborná hviezda a strieborné lemovanie |- | [[práporčík]] || prap. || dve strieborné hviezdy a strieborná ratolesť || dve strieborné hviezdy a strieborné lemovanie |- | [[nadpráporčík]] || nprap. || tri strieborné hviezdy a strieborná ratolesť || tri strieborné hviezdy a strieborné lemovanie |} === Dôstojníci === {| class="wikitable sortable" border="1" ! Hodnosť !! Skratka !! Označenie (kovové vzor 98) !! Označenie (vyšívané vzor 07) |- | [[podporučík]] || ppor. || jedna zlatá hviezda || jedna zlatá hviezda |- | [[poručík]] || por. || dve zlaté hviezdy || dve zlaté hviezdy |- | [[nadporučík]] || npor. || tri zlaté hviezdy || tri zlaté hviezdy |- | [[kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kapitán]] || kpt. || štyri zlaté hviezdy || štyri zlaté hviezdy |- | [[major]] || mjr. || jedna zlatá hviezda a zlatá ratolesť || jedná zlatá hviezda a zlaté lemovanie |- | [[podplukovník]] || pplk. || dve zlaté hviezdy a zlatá ratolesť || dve zlaté hviezdy a zlaté lemovanie |- | [[plukovník]] || plk. || tri zlaté hviezdy a zlatá ratolesť || tri zlaté hviezdy a zlaté lemovanie |} === Generál === {| class="wikitable sortable" border="1" ! Hodnosť !! Skratka !! Označenie (kovové vzor 98) !! Označenie (vyšívané vzor 07) |- | [[generál]] || gen. || jedna zlatá hviezda, zlatá ratolesť a zlaté lemovanie || jedna zlatá hviezda, zlaté lemovanie a zlatá ratolesť == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Vojenská hodnosť]] *[[Zbor väzenskej a justičnej stráže]] == Externé odkazy == * [https://www.minv.sk/?hodnosti_v_PZ Hodnosti príslušníkov PZ, MINV] [[Kategória:Policajné hodnosti| ]] 2ga9spixlzbc6ibig5wszzpjkvb2846 8203581 8203580 2026-04-26T03:50:53Z ~2026-13498-59 287775 8203581 wikitext text/x-wiki '''Policajná hodnosť''' definuje postavenie a právomoci policajta v hierarchii [[Polícia|polície]]. Na rozdiel od [[Vojenská hodnosť|vojenských hodností]] policajné nezačínajú na úrovni mužstva ([[Vojak 1. stupňa|vojak]], [[slobodník]], [[Desiatnik (hodnosť)|desiatnik]]), ale na poddôstojníckej úrovni [[strážmajster|strážmajstrom]]. Policajti majú len jeden druh generála.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=73/1998 Z. z. Zákon o príslušníkoch Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže {{!}} Aktuálne znenie (§ 20 Hodnosti)|url=https://www.zakonypreludi.sk/zz/1998-73|vydavateľ=Zákony pre ľudí|dátum prístupu=2021-07-13|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> V minulosti bola medzi práporčíckymi hodnosťami (najnižšia práporčícka hodnosť) zaradená aj hodnosť "rotný" (napríklad v Polícii ČR dodnes táto hodnosť existuje). Označovala sa jednou striebornou hviezdou (strážmajster sa označuje dvomi striebornými hviezdami). Políciu riadi [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky]]. [[Zbor väzenskej a justičnej stráže]] riadi [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Ministerstva spravodlivosti SR]] napriek tomu sú v ňom práporčícke a dôstojnícke hodnosti a jedna hodnosť generála.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=331/2016 Z. z. Vyhláška o služobnej rovnošate Zboru väzenskej a justičnej stráže {{!}} Aktuálne znenie|url=https://www.epi.sk/zz/2016-331|vydavateľ=epi.sk|dátum prístupu=2021-07-13|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref><!-- Hodností je tiež 13 ako v polícii. ... a možné označenie s nápisom „LEKTOR“ „INŠTRUKTOR“, ,VYJEDNÁVAČ“ --> Hodnosti v [[Mestská polícia|mestskej]] [[Obecná polícia|(obecnej) polícii]] nie sú na celom Slovensku jednoznačne ustálené a to aj preto, že obec zriaďuje obecnú políciu všeobecne záväzným nariadením.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=564/1991 Zb. Zákon Slovenskej národnej rady o obecnej polícii {{!}} Aktuálne znenie|url=https://www.zakonypreludi.sk/zz/1991-564|vydavateľ=Zákony pre ľudí|dátum prístupu=2021-07-13|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref><!-- v zmysle zákona Náčelníka obecnej polície na návrh starostu vymenúva a odvoláva obecné zastupiteľstvo, ktoré stanovuje aj úlohy. Zákon nerieši inú hodnosť ako náčelník. len že "príslušnosť k obecnej polícii rovnošatou príslušníka obecnej polície" --> Okrem [[Obecná polícia#Hodnosti|hodností]] rovnakých ako v polícii, sú časté aj dve špecifické hodnosti: [[kadet]] - uchádzač o prácu mestského policajta počas prípravného obdobia a [[inšpektor]] (verejného poriadku)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Organizačná štruktúra|url=https://www.msp.zvolen.sk/organizacna-struktura.html|vydavateľ=msp.zvolen.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-03-20|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20200320102125/https://www.msp.zvolen.sk/organizacna-struktura.html|dátum archivácie=2020-03-20}}</ref>. Funkcia kadet <!-- poberá plat a má zadarmo ubytovanie -->v štátnej polícii bola do 31.5.2023 určená na získanie základného policajného vzdelania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kto sa môže stať kadetom?, Ministerstvo vnútra SR - Polícia|url=https://www.minv.sk/?kto-sa-moze-stat-kadetom|vydavateľ=www.minv.sk|dátum prístupu=2021-07-13}}</ref> Špecifickou súčasťou policajného zboru sú dobrovoľní strážnici poriadku, ktorí sú bez hodnosti ale identifikovateľní preukazom strážcu poriadku viditeľne pripnutý na ľavej prednej strane horného dielu odevu a rukávovú pásku.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=171/1993 Z. z. Zákon o Policajnom zbore {{!}} Aktuálne znenie|url=https://www.zakonypreludi.sk/zz/1993-171|vydavateľ=Zákony pre ľudí|dátum prístupu=2021-07-13|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> Dobrovoľní strážnici poriadku v roku 2001 nahradili tzv. pomocníkov polície.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NÁVRH ZÁKONA, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pozri zdôvodnenie k §3a.|url=http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=407252|dátum vydania=júl 2001|dátum prístupu=2021/07/13}}</ref> V polícii (v rezorte) v roku 2020 podľa ministra [[Roman Mikulec|Mikulca]] pracovalo 736 služobných psov a 19 koní. V roku 2019 to bolo 686 psov a 400 psovodov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Teraz.sk - spravodajský portál tlačovej agentúry TASR|url=https://www.teraz.sk/tag/kynologia|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum prístupu=2021-07-13|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V súčasnosti v radoch polície slúži približne 400 psovodov|url=https://www.teraz.sk/slovensko/v-sucasnosti-v-radoch-policie-sluzi/392345-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2019-04-28|dátum prístupu=2021-07-13|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> [[Súbor:Hodnostné_označenia_Policajného_zboru_Slovenskej_republiky.jpg|náhľad|alt=Kovové vzor 98 a vyšívané vzor 07|Hodnostné označenia]] == Hodnosti [[Policajný zbor|Policajného zboru Slovenskej republiky]] == Hodnosti sú zoradené od najnižšej po najvyššiu, vedľa každej je taktiež hodnostná skratka a popis hodnostného označenia kovového (vzor 98) a vyšívaného (vzor 07). === Poddôstojníci === {| class="wikitable sortable" border="1" ! Hodnosť !! Skratka !! Označenie (kovové vzor 98) !! Označenie (vyšívané vzor 07) |- | [[strážmajster]] || stržm. || dve strieborné hviezdy || dve strieborné hviezdy |- | [[nadstrážmajster]] || nstržm. || tri strieborné hviezdy || tri strieborné hviezdy |} === Práporčíci === {| class="wikitable sortable" border="1" ! Hodnosť !! Skratka !! Označenie (kovové vzor 98) !! Označenie (vyšívané vzor 07) |- | [[podpráporčík]] || pprap. || jedna strieborná hviezda a strieborná ratolesť || jedna strieborná hviezda a strieborné lemovanie |- | [[práporčík]] || prap. || dve strieborné hviezdy a strieborná ratolesť || dve strieborné hviezdy a strieborné lemovanie |- | [[nadpráporčík]] || nprap. || tri strieborné hviezdy a strieborná ratolesť || tri strieborné hviezdy a strieborné lemovanie |} === Dôstojníci === {| class="wikitable sortable" border="1" ! Hodnosť !! Skratka !! Označenie (kovové vzor 98) !! Označenie (vyšívané vzor 07) |- | [[podporučík]] || ppor. || jedna zlatá hviezda || jedna zlatá hviezda |- | [[poručík]] || por. || dve zlaté hviezdy || dve zlaté hviezdy |- | [[nadporučík]] || npor. || tri zlaté hviezdy || tri zlaté hviezdy |- | [[kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kapitán]] || kpt. || štyri zlaté hviezdy || štyri zlaté hviezdy |- | [[major]] || mjr. || jedna zlatá hviezda a zlatá ratolesť || jedná zlatá hviezda a zlaté lemovanie |- | [[podplukovník]] || pplk. || dve zlaté hviezdy a zlatá ratolesť || dve zlaté hviezdy a zlaté lemovanie |- | [[plukovník]] || plk. || tri zlaté hviezdy a zlatá ratolesť || tri zlaté hviezdy a zlaté lemovanie |} === Generál === {| class="wikitable sortable" border="1" ! Hodnosť !! Skratka !! Označenie (kovové vzor 98) !! Označenie (vyšívané vzor 07) |- | [[generál]] || gen. || jedna zlatá hviezda, zlatá ratolesť a zlaté lemovanie || jedna zlatá hviezda, zlaté lemovanie a zlatá ratolesť == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Vojenská hodnosť]] *[[Zbor väzenskej a justičnej stráže]] == Externé odkazy == * [https://www.minv.sk/?hodnosti_v_PZ Hodnosti príslušníkov PZ, MINV] [[Kategória:Policajné hodnosti| ]] 6k5oahx9sllf6gqnqggavi5epc9iv8q 8203660 8203581 2026-04-26T10:23:55Z ~2026-20335-96 290941 8203660 wikitext text/x-wiki '''Policajná hodnosť''' definuje postavenie a právomoci policajta v hierarchii [[Polícia|polície]]. Na rozdiel od [[Vojenská hodnosť|vojenských hodností]] policajné nezačínajú na úrovni mužstva ([[Vojak 1. stupňa|vojak]], [[slobodník]], [[Desiatnik (hodnosť)|desiatnik]]), ale na poddôstojníckej úrovni [[strážmajster|strážmajstrom]]. Policajti majú len jeden druh generála.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=73/1998 Z. z. Zákon o príslušníkoch Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže {{!}} Aktuálne znenie (§ 20 Hodnosti)|url=https://www.zakonypreludi.sk/zz/1998-73|vydavateľ=Zákony pre ľudí|dátum prístupu=2021-07-13|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> V minulosti bola medzi práporčíckymi hodnosťami (najnižšia práporčícka hodnosť) zaradená aj hodnosť "rotný" (napríklad v Polícii ČR dodnes táto hodnosť existuje). Označovala sa jednou striebornou hviezdou (strážmajster sa označuje dvomi striebornými hviezdami). Políciu riadi [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky]]. [[Zbor väzenskej a justičnej stráže]] riadi [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Ministerstva spravodlivosti SR]] napriek tomu sú v ňom práporčícke a dôstojnícke hodnosti a jedna hodnosť generála.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=331/2016 Z. z. Vyhláška o služobnej rovnošate Zboru väzenskej a justičnej stráže {{!}} Aktuálne znenie|url=https://www.epi.sk/zz/2016-331|vydavateľ=epi.sk|dátum prístupu=2021-07-13|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref><!-- Hodností je tiež 13 ako v polícii. ... a možné označenie s nápisom „LEKTOR“ „INŠTRUKTOR“, ,VYJEDNÁVAČ“ --> Hodnosti v [[Mestská polícia|mestskej]] [[Obecná polícia|(obecnej) polícii]] nie sú na celom Slovensku jednoznačne ustálené a to aj preto, že obec zriaďuje obecnú políciu všeobecne záväzným nariadením.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=564/1991 Zb. Zákon Slovenskej národnej rady o obecnej polícii {{!}} Aktuálne znenie|url=https://www.zakonypreludi.sk/zz/1991-564|vydavateľ=Zákony pre ľudí|dátum prístupu=2021-07-13|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref><!-- v zmysle zákona Náčelníka obecnej polície na návrh starostu vymenúva a odvoláva obecné zastupiteľstvo, ktoré stanovuje aj úlohy. Zákon nerieši inú hodnosť ako náčelník. len že "príslušnosť k obecnej polícii rovnošatou príslušníka obecnej polície" --> Okrem [[Obecná polícia#Hodnosti|hodností]] rovnakých ako v polícii, sú časté aj dve špecifické hodnosti: [[kadet]] - uchádzač o prácu mestského policajta počas prípravného obdobia a [[inšpektor]] (verejného poriadku)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Organizačná štruktúra|url=https://www.msp.zvolen.sk/organizacna-struktura.html|vydavateľ=msp.zvolen.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-03-20|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20200320102125/https://www.msp.zvolen.sk/organizacna-struktura.html|dátum archivácie=2020-03-20}}</ref>. Funkcia kadet <!-- poberá plat a má zadarmo ubytovanie -->v štátnej polícii bola do 31.5.2023 určená na získanie základného policajného vzdelania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kto sa môže stať kadetom?, Ministerstvo vnútra SR - Polícia|url=https://www.minv.sk/?kto-sa-moze-stat-kadetom|vydavateľ=www.minv.sk|dátum prístupu=2021-07-13}}</ref> Špecifickou súčasťou policajného zboru sú dobrovoľní strážnici poriadku, ktorí sú bez hodnosti ale identifikovateľní preukazom strážcu poriadku viditeľne pripnutý na ľavej prednej strane horného dielu odevu a rukávovú pásku.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=171/1993 Z. z. Zákon o Policajnom zbore {{!}} Aktuálne znenie|url=https://www.zakonypreludi.sk/zz/1993-171|vydavateľ=Zákony pre ľudí|dátum prístupu=2021-07-13|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> Dobrovoľní strážnici poriadku v roku 2001 nahradili tzv. pomocníkov polície.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NÁVRH ZÁKONA, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pozri zdôvodnenie k §3a.|url=http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=407252|dátum vydania=júl 2001|dátum prístupu=2021/07/13}}</ref> V polícii (v rezorte) v roku 2020 podľa ministra [[Roman Mikulec|Mikulca]] pracovalo 736 služobných psov a 19 koní. V roku 2019 to bolo 686 psov a 400 psovodov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Teraz.sk - spravodajský portál tlačovej agentúry TASR|url=https://www.teraz.sk/tag/kynologia|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum prístupu=2021-07-13|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V súčasnosti v radoch polície slúži približne 400 psovodov|url=https://www.teraz.sk/slovensko/v-sucasnosti-v-radoch-policie-sluzi/392345-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2019-04-28|dátum prístupu=2021-07-13|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> [[Súbor:Hodnostné_označenia_Policajného_zboru_Slovenskej_republiky.jpg|náhľad|alt=Kovové vzor 98 a vyšívané vzor 07|Hodnostné označenia]] == Hodnosti [[Policajný zbor|Policajného zboru Slovenskej republiky]] == Hodnosti sú zoradené od najnižšej po najvyššiu, vedľa každej je taktiež hodnostná skratka a popis hodnostného označenia kovového (vzor 98) a vyšívaného (vzor 07). === Poddôstojníci === {| class="wikitable sortable" border="1" ! Hodnosť !! Skratka !! Označenie (kovové vzor 98) !! Označenie (vyšívané vzor 07) |- | [[strážmajster]] || stržm. || dve strieborné hviezdy || dve strieborné hviezdy |- | [[nadstrážmajster]] || nstržm. || tri strieborné hviezdy || tri strieborné hviezdy |} === Práporčíci === {| class="wikitable sortable" border="1" ! Hodnosť !! Skratka !! Označenie (kovové vzor 98) !! Označenie (vyšívané vzor 07) |- | [[podpráporčík]] || pprap. || jedna strieborná hviezda a strieborná ratolesť || jedna strieborná hviezda a strieborné lemovanie |- | [[práporčík]] || prap. || dve strieborné hviezdy a strieborná ratolesť || dve strieborné hviezdy a strieborné lemovanie |- | [[nadpráporčík]] || nprap. || tri strieborné hviezdy a strieborná ratolesť || tri strieborné hviezdy a strieborné lemovanie |} === Dôstojníci === {| class="wikitable sortable" border="1" ! Hodnosť !! Skratka !! Označenie (kovové vzor 98) !! Označenie (vyšívané vzor 07) |- | [[podporučík]] || ppor. || jedna zlatá hviezda || jedna zlatá hviezda |- | [[poručík]] || por. || dve zlaté hviezdy || dve zlaté hviezdy |- | [[nadporučík]] || npor. || tri zlaté hviezdy || tri zlaté hviezdy |- | [[kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kapitán]] || kpt. || štyri zlaté hviezdy || štyri zlaté hviezdy |- | [[major]] || mjr. || jedna zlatá hviezda a zlatá ratolesť || jedná zlatá hviezda a zlaté lemovanie |- | [[podplukovník]] || pplk. || dve zlaté hviezdy a zlatá ratolesť || dve zlaté hviezdy a zlaté lemovanie |- | [[plukovník]] || plk. || tri zlaté hviezdy a zlatá ratolesť || tri zlaté hviezdy a zlaté lemovanie |} === Generál === {| class="wikitable sortable" border="1" ! Hodnosť !! Skratka !! Označenie (kovové vzor 98) !! Označenie (vyšívané vzor 07) |- | [[generál]] || gen. || jedna zlatá hviezda, zlatá ratolesť a zlaté lemovanie || jedna zlatá hviezda, zlaté lemovanie a zlatá ratolesť |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Vojenská hodnosť]] * [[Zbor väzenskej a justičnej stráže]] == Externé odkazy == * [https://www.minv.sk/?hodnosti_v_PZ Hodnosti príslušníkov PZ, MINV] [[Kategória:Policajné hodnosti| ]] 1wzpi7ovj8wj4m92oszpcgtq6dddwos Zachariáš (otec Jána Krstiteľa) 0 343615 8203682 8051096 2026-04-26T11:57:56Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Biblické postavy]] pomocou použitia HotCat 8203682 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Annunciation to Zechariah.jpg|right|thumb|190px|''Zvestovanie Zachariášovi''. Fragment ruskej ikony ''Sťatie svätého Jána Krstiteľa'' zo 17. stor., [[Danilov kláštor]], [[Moskva]]]] [[Obrázok:The-birth-of-st-john-the-baptist.jpg|thumb|190px|[[Rogier van der Weyden]], ''Narodenie Jána Krstiteľa'', 1455 - 1460, olej na dreve, [[Berlínske štátne múzeá]], [[Berlín]]]] [[Svätec|Svätý]] '''Zachariáš''' ({{V jazyku|heb|''Boh si spomenul''}}) je [[Biblia|biblická]] postava, otec [[Ján Krstiteľ|svätého Jána Krstiteľa]]. Hoci je meno Zachariáš v [[Biblia|Biblii]] veľmi frekventované - vyskytuje sa tam vyše dvadsať Zachariášov - v [[Nový zákon|Novom zákone]] sa týmto menom označuje iba jediný muž. V [[Evanjelium podľa Lukáša|Lukášovom evanjeliu]] bol Zachariáš potomkom Abijáša, ktorý bol zasa potomkom [[Mojžiš (Biblia)|Mojžišovho]] brata [[Áron (prorok)|Árona]]. Bol manželom [[Alžbeta (Biblia)|Alžbety]], ktorá tiež pochádzala z Áronovho rodu. Prvá kapitola tohto evanjelia je takmer celá venovaná jeho účinkovaniu. {{Citát|5 Za judského kráľa Herodesa žil kňaz Zachariáš z týždennej kňazskej triedy Abiovej; jeho manželka bola z dcér Áronových a volala sa Alžbeta. 6 Obaja boli spravodliví pred Bohom, žijúc bez úhony podľa všetkých prikázaní a ustanovení Pánových.|(Lk 1:5-6)}} Zachariáš bol kňazom v [[Jeruzalemský chrám|jeruzalemskom chráme]] a spravodlivým mužom. Obaja s manželkou boli už starí a syn Ján sa im narodil vo veku, keď už bolo nepravdepodobné, že budú mať deti. Počas služby v jeruzalemskom chráme sa mu zjavil archanjel [[Gabriel (anjel)|Gabriel]], ktorý mu oznámil, že jeho manželka porodí syna. Zachariáš požiadal Gabriela o nejaké znamenie. Pretože neuveril, archanjel ho až do synovho narodenia urobil nemým. Hlas sa mu vrátil až v deň Jánovej obriezky, kedy napísaním na tabuľku potvrdil manželkino prianie, aby sa ich syn volal Ján. Hneď nato Zachariáš velebil [[Boh Otec|Boha]] a v chválospeve sa prihovára synovi, že bude prorokom: {{Citát|A ty, dieťatko, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo pôjdeš pred tvárou Pánovou, aby si Mu pripravoval cestu.|(Lk 1:76)}} Dramaticky vyznieva koniec jeho života. Podľa legendy ho zabil sám kráľ [[Herodes Veľký|Herodes]] priamo v jeruzalemskom chráme, keď odmietol kráľovi prezradiť kde nájde Jána Krstiteľa. Jeho vyliata krv sa premenila na kameň. Alžbeta ho údajne prežila o štyridsať dní. Ostatky svätého Zachariáša sa v roku 415 dostali do [[Istanbul|Konštantínopolu]], kde mu bol zasvätený chrám. V [[Bazilika svätého Jána v Lateráne|Lateránskej bazilike]] sú uložené časti Zachariášovej hlavy. [[Rímskokatolícka cirkev]] ho považuje za svätého a spolu s jeho manželkou ho oslavuje 5. novembra. == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroje == * Sl. Ravik, ''O světcích a patronech'', Levné knihy KMa, Praha, 2006, ISBN 80-7309-343-X * R. P. Nettelhorst, ''100 postáv z Biblie'', Slovart, Bratislava, 2008, ISBN 978-80-8085-619-9 [[Kategória:Izraelskí katolícki svätci]] [[Kategória:Izraelskí pravoslávni svätci]] [[Kategória:Katolícki svätci majúci sviatok 5. novembra]] [[Kategória:Biblické postavy]] g84ifewuk1fqwv8hkk277tn9dfm4xg6 Artemida (Atika) 0 352096 8203655 7688417 2026-04-26T10:09:44Z ~2026-25366-84 293072 8203655 wikitext text/x-wiki [[File:Aerial view of Loutsa 18.02.2009 14-31-51.JPG|thumb|Artemida]] '''Artemida''' ([[grécke jazyky|gr.]] ''Αρτέμιδα''; iné názvy: '''Artemi''' - Άρτεμη, '''Artemis''' - Άρτεμις; do 19. stor. '''Lutsa''' - Λούτσα) je mesto v [[Grécko|Grécku]], v kraji [[Atika (kraj)|Atika]], 25 km od [[Atény|Atén]]. V roku [[2011]] tu žilo 21 488 obyvateľov<ref name="VZ2011">{{citácia elektronického dokumentu | url=http://www.statistics.gr/portal/page/portal/ESYE/BUCKET/General/resident_population_census2011rev.xls | titul=Sčítanie ľudu 2011 (ΕΣΥΕ) | dátum prístupu=2018-04-03 | url archívu=https://web.archive.org/web/20150627221846/http://www.statistics.gr/portal/page/portal/ESYE/BUCKET/General/resident_population_census2011rev.xls | dátum archivácie=2015-06-27 }}</ref> ==Dejiny== Mesto je osídlené už od konca 3. tisícročia pred Kr. Prví obyvatelia boli [[Pelasgovia]]. V antike, podobne, ako aj v ostatnej [[Atika (polostrov)|Atike]] aj tu žil grécky kmeň [[Ióni|Iónov]]. Dnešná Artemida bola súčasťou mesta [[Vravronas|Braurón]], kde stál chrám bohyne [[Artemis (bohyňa)|Artemis]], ktorý podľa legendy založil [[Orestes (Agamemnónov syn)|Orestes]] a [[Ifigénia]]. Ruiny chrámu sú zachované dodnes. V 14. storočí sa tu, usadili albanofónni [[Arvaniti]] a mesto pomenovali albánskym menom-''Lutsa (miesto pri prístave)''. V 19. storočí, po oslobodení Grécka to bola len malá dedina s pár stovák albanofónnymi obyvateľmi. Neskôr sa mesto premenovalo na ''Artemida'', teda Artemis, podľa antického chrámu. V 20. storočí sa tu usadzuje mnoho [[Gréci|gréckeho]] obyvateľstva z rôznych končín. Najviac obyvateľov sa tu usadilo medzi 60.{{--}}80. rokmi 20. storočí a tak sa arvanítčina prestala používať. Dnes sa tu usadzujú hlavne Aténčania, ktorí chcú opustiť veľkomesto, no žiť v jeho blízkosti. == Referencie == <references /> ==Externé odkazy == *[https://web.archive.org/web/20051113053258/http://www.gtp.gr/LocPage.asp?id=223 Greek Travel Pages] {{Grécky výhonok}} [[Kategória:Mestá v Grécku]] joq73l11edvazvpr6frqflmt3lp80mp Zvislá nosná konštrukcia 0 354955 8203376 7753172 2026-04-25T12:49:05Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|1 */ 8203376 wikitext text/x-wiki '''Zvislé nosné konštrukcie''' sú konštrukcie v smere vertikálnom, ktoré prenášajú zaťaženie ostatných konštrukcií a vlastnú hmotnosť. Plnia nosnú, [[Teplo|tepelnú]], [[Akustika|zvukovú]], [[Estetika|estetickú]] a [[Architektúra|architektonickú]] funkciu. == Rozdelenie zvislých nosných konštrukcií == === Múry === '''-''' pod pojmom múr označujeme stavebnú konštrukciu vymurovanú z umelých kusových stavív alebo kvádrov /z tehál, tehlových kvádrov, z kameňa, z tvaroviek, z obyčajného betónu/,kde dĺžka a výška sú väčšie ako tretí rozmer – hrúbka. '''-''' používame v stenovej konštrukcii na základe pozdĺžneho alebo priečneho systému === Piliere a stĺpy === '''-''' pri pilieroch a stĺpoch je výška väčšia ako ostatné 2 rozmery. Stĺpy sú štíhlejšie. ==== Stĺpy ==== '''-''' používame pri skeletových konštrukciách, kde stĺpy prenášajú zaťaženie.Obvodové steny tvoria len teploizolačný plášť, celé zaťaženie prenášajú od vodorovných konštrukcií stĺpy. ==== Piliere ==== '''-''' celé zaťaženie prenášajú od zvislých vodorovných konštrukcií piliere, ktoré sú masívne a používajú sa pri ťažkých skeletoch v priemyselných stavbách. == Rozdelenie nosných múrov == * Podľa konštrukčného systému: [[Stena|stenový]], [[Skelet (stavebníctvo)|skeletový]] a kombinovaný. * Podľa použitého materiálu: [[Železobetón|železobetónové]] ([[Monolit|monolitické]]/montované), [[Tehla (stavebníctvo)|tehlové]], [[Kameň|kamenné]], [[Kváder|kvádrové]] a zmiešané. * Podľa pôdorysnej plochy v objekte: obvodový nosný, schodiskový, vnútorný nosný múr. * Podľa použitej malty: [[murivo]] na maltu vápennú/vápennocementovú/cementovú/sadrovú/vápenno-sadrovú. * Podľa úpravy povrchu: omietané, obkladané, [[pohľadový betón]]. * Podľa technológie: monolitická, montovaná, murovaná. == Väzby tehál == * behúňová väzba * vzájomná väzba * polkrížová väzba * krížová väzba == Druhy kamenného muriva == * kyklopské murivo (v jednom bode sa stretajú tri styčné škáry) * murivo z lomového kameňa * riadkové murivo – hrubé, čisté, haklíkové * kvádrové murivo == Prefabrikáty (montované) == Ich výhoda je rýchla montáž, maximálne prenesenie staveniskovej prácnosti do výrobní a skrátenie doby výstavby. Nevýhodou sú vysoké náklady na dopravu a manipuláciu na stavenisku. Rozdeľujeme ich na prefabrikované steny a stĺpy. Montáž sa môže robiť za bezveterného počasia. == Zdroj == * Hájek V. a kol: ''Pozemné staviteľstvo I pre 1. roč. SPŠ stavebných '', Alfa, Bratislava, 1989 *https://stav-geo.edupage.org/text/?text=teachers/33245&subpage=22 [[Kategória:Zvislé nosné konštrukcie| ]] c3lanfl9fztvm8vg9u9mgn5d44xln4f Momo 0 355003 8203521 7567051 2026-04-25T20:34:10Z ~2026-25340-63 293036 8203521 wikitext text/x-wiki '''Momo''' môže byť: * slovenský raper, pozri [[Momo (raper)]] * román nemeckého spisovateľa Michaela Endeho, pozri ''[[Momo (román)]]'' * krátky film Teodora Kuhna, pozri ''[[Momo (film)]]'' * mesto v talianskej provincii Novara, pozri [[Momo (Taliansko)]] * talianska spoločnosť vyrábajúca pretekárske diely pre automobily, pozri [[Momo (spoločnosť)]] * juhoázijský druh knedlíčkov, pozri [[momo (knedlíčky)]] {{rozlišovacia stránka}} 8fv1c6zvyl59lwuhm479pe9na4lcajg Malá morská víla (socha) 0 358806 8203604 8003865 2026-04-26T07:02:34Z ~2026-25465-61 293061 Podrobnejší popis 8203604 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Crying mermaid.jpg|thumb|Malá morská víla]] '''Malá morská víla''' je [[sochárske dielo|socha]] predstavujúca postavu z rovnomennej rozprávky [[Hans Christian Andersen|Hansa Christiana Andersena]], ktorý ju literárne stvárnil spolovice ako [[žena|ženu]] a spolovice ako [[ryba|rybu]]. Je umiestená v [[Kodaň|kodanskom prístave]] v [[Dánsko|Dánsku]]. Jej výška je 125 cm a hmotnosť okolo 175 kg. Stojí tam na počesť malej morskej víly, ktorá tam umrela == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Statue of the Little Mermaid (Copenhagen)}} == Zdroje == {{preklad|pl|Mała Syrenka|25236753}} {{Sochársky výhonok}} [[Kategória:Sochy v Dánsku]] [[Kategória:Bronzové sochy]] [[Kategória:Hans Christian Andersen]] [[Kategória:Kultúra v Kodani]] mkyswesh98d8129nuri2s3ird4r1qvl 8203606 8203604 2026-04-26T07:09:41Z ~2026-25465-61 293061 Podrobnejší popis 8203606 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Crying mermaid.jpg|thumb|Malá morská víla]] '''Malá morská víla''' je [[sochárske dielo|socha]] predstavujúca postavu z rovnomennej rozprávky [[Hans Christian Andersen|Hansa Christiana Andersena]], ktorý ju literárne stvárnil spolovice ako [[žena|ženu]] a spolovice ako [[ryba|rybu]]. Je umiestená v [[Kodaň|kodanskom prístave]] v [[Dánsko|Dánsku]]. Jej výška je 125 cm a hmotnosť okolo 175 kg. Stojí tam na počesť malej morskej víly, ktorá tam umrela. Našlo sa, že si na nej goonoval. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Statue of the Little Mermaid (Copenhagen)}} == Zdroje == {{preklad|pl|Mała Syrenka|25236753}} {{Sochársky výhonok}} [[Kategória:Sochy v Dánsku]] [[Kategória:Bronzové sochy]] [[Kategória:Hans Christian Andersen]] [[Kategória:Kultúra v Kodani]] 0u2is6kuheknzrp3vp3hz043r4quhgy 8203607 8203606 2026-04-26T07:10:05Z Crushcrushcrush1 274107 Revízia DurMar12 používateľa [[Special:Contributions/~2026-25465-61|~2026-25465-61]] ([[User talk:~2026-25465-61|diskusia]]) bola vrátená 8203607 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Crying mermaid.jpg|thumb|Malá morská víla]] '''Malá morská víla''' je [[sochárske dielo|socha]] predstavujúca postavu z rovnomennej rozprávky [[Hans Christian Andersen|Hansa Christiana Andersena]], ktorý ju literárne stvárnil spolovice ako [[žena|ženu]] a spolovice ako [[ryba|rybu]]. Je umiestená v [[Kodaň|kodanskom prístave]] v [[Dánsko|Dánsku]]. Jej výška je 125 cm a hmotnosť okolo 175 kg. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Statue of the Little Mermaid (Copenhagen)}} == Zdroje == {{preklad|pl|Mała Syrenka|25236753}} {{Sochársky výhonok}} [[Kategória:Sochy v Dánsku]] [[Kategória:Bronzové sochy]] [[Kategória:Hans Christian Andersen]] [[Kategória:Kultúra v Kodani]] 53zgvylakkn42xik68t36boh6xz7h3t 8203609 8203607 2026-04-26T07:24:37Z ~2026-25465-61 293061 Podrobnejší popis 8203609 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Crying mermaid.jpg|thumb|Malá morská víla]] '''Malá morská víla''' je [[sochárske dielo|socha]] predstavujúca postavu z rovnomennej rozprávky [[Hans Christian Andersen|Hansa Christiana Andersena]], ktorý ju literárne stvárnil spolovice ako [[žena|ženu]] a spolovice ako [[ryba|rybu]]. Je umiestená v [[Kodaň|kodanskom prístave]] v [[Dánsko|Dánsku]]. Jej výška je 125 cm a hmotnosť okolo 175 kg. Adam je gay gay gay gooner pol☹️☹️☹️☹️😍 == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Statue of the Little Mermaid (Copenhagen)}} == Zdroje == {{preklad|pl|Mała Syrenka|25236753}} {{Sochársky výhonok}} [[Kategória:Sochy v Dánsku]] [[Kategória:Bronzové sochy]] [[Kategória:Hans Christian Andersen]] [[Kategória:Kultúra v Kodani]] hbbu2ejk7rgz9akrppsz6udmqy7ceni 8203614 8203609 2026-04-26T07:47:48Z OJJ 116711 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-25465-61|~2026-25465-61]] ([[User_talk:~2026-25465-61|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Crushcrushcrush1 8203607 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Crying mermaid.jpg|thumb|Malá morská víla]] '''Malá morská víla''' je [[sochárske dielo|socha]] predstavujúca postavu z rovnomennej rozprávky [[Hans Christian Andersen|Hansa Christiana Andersena]], ktorý ju literárne stvárnil spolovice ako [[žena|ženu]] a spolovice ako [[ryba|rybu]]. Je umiestená v [[Kodaň|kodanskom prístave]] v [[Dánsko|Dánsku]]. Jej výška je 125 cm a hmotnosť okolo 175 kg. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Statue of the Little Mermaid (Copenhagen)}} == Zdroje == {{preklad|pl|Mała Syrenka|25236753}} {{Sochársky výhonok}} [[Kategória:Sochy v Dánsku]] [[Kategória:Bronzové sochy]] [[Kategória:Hans Christian Andersen]] [[Kategória:Kultúra v Kodani]] 53zgvylakkn42xik68t36boh6xz7h3t Abomey 0 384840 8203477 7001714 2026-04-25T19:09:04Z Jetam2 30982 odobratá [[Kategória:Benin]]; pridaná [[Kategória:Mestá v Benine]] pomocou použitia HotCat 8203477 wikitext text/x-wiki {{Infobox sídlo |názov = Abomey |iný_názov = |typ = mesto |znak = |vlajka = |obrázok = Abomey.jpg |popis = |štát = Benin |región = [[Zou (department)|Zou]] |región_typ = [[Department (Benin)|Department]] |podregión = Abomey |podregión_typ = [[Obec (Benin)|Obec]] |nad_výš = |lat_deg = 7 |lat_min = 11 |lat_sec = 8 |S_J = S |lon_deg = 1 |lon_min = 59 |lon_sec = 17 |V_Z = V |rozloha = |obyvateľov = 87344 |obyvateľov_dát = 2008 |obyvateľov_zdroj = |starosta = |PSČ = |predvoľba = |mapa = |mapa_popis = |mapa_lokátor = auto |web = |commons = |poznámky = }} '''Abomey''' je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] (a obec) departmentu [[Zou (department)|Zou]], nachádzajúce sa v južnej časti afrického štátu [[Benin]]. Pôvodne bolo hlavným mestom [[Dahomejská ríša|Dahomejskej ríše]] (ca 1620{{--}}1904),<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = Dahomey, Kingdom of | URLHesla = https://books.google.sk/books?id=3G3XyLV6b4cC&pg=PA130 | Priezvisko1 = Houngnikpo | Meno1 = Mathurin C. | Priezvisko2 = Decalo | Meno2 = Samuel | Rok = 2013 | Titul = Historical Dictionary of Benin | Vydanie = 4. | Miesto = Lanham, MA; Toronto; Plymouth | Vydavateľ = The Scarecrow Press | ISBN = 9780810871717 | Strana = 130 }}</ref> ktorá sa v roku [[1894]] stala francúzskym protektorátom<ref>Pozri bližšie: {{Citácia Harvard | Priezvisko = Newbury | Meno = C. W. | Rok = 1959 | Titul = A Note on the Abomey Protectorate | URL = http://dx.doi.org/10.2307/1157517 | Časopis = Africa | Ročník = 29 | Číslo = 2 | ISSN = 0001-9720 | DátumVydania = 1959-04 | Strany = 146-155 }}</ref> a v roku 1904 [[Dahomej (kolónia)|kolóniou Dahomej]], súčasťou [[Francúzska Západná Afrika|Francúzskej Západnej Afriky]]. Vďaka komplexu kráľovských palácov, ktoré sú zaradené medzi [[Svetové dedičstvo UNESCO|svetové kultúrne dedičstvo UNESCO]], patrí toto mesto k najväčším turistickým atrakciám Beninu.<ref name=HDBa>{{Citácia Harvard | Heslo = Abomey | URLHesla = https://books.google.sk/books?id=3G3XyLV6b4cC&pg=PA20 | Priezvisko1 = Houngnikpo | Meno1 = Mathurin C. | Priezvisko2 = Decalo | Meno2 = Samuel | Rok = 2013 | Titul = Historical Dictionary of Benin | Vydanie = 4. | Miesto = Lanham, MA; Toronto; Plymouth | Vydavateľ = The Scarecrow Press | ISBN = 9780810871717 | Strana = 20 }}</ref> == Dejiny == [[Súbor:Abomey-Königspalast3.jpg|náhľad|vľavo|Kráľovské paláca]] Mesto bolo založené začiatkom 17. storočia. Slúžilo ako hlavné mesto Dahomejskej ríše, ktorá vznikla pravdepodobne v roku 1620, s výnimkou niekoľkých rokov počas invázií jorubského štátu [[Oyó]], kedy sa centrum ríše presunulo do [[Allada|Allady]].<ref name=HDBa/> Francúzska koloniálna správa sa podieľala na rekonštrukcii komplexu kráľovských palácov z obdobia Dahomejskej ríše, rozkladajúceho sa na ploche približne 43,7 ha, a v roku 1943 založila Musée historique d'Abomey („Historické múzeum Abomey“). Múzeum s areálom s rozlohou ca 2 ha zahŕňa paláce kráľov [[Gézo|Géza]] (vládol v rokoch 1818{{--}}1858) a [[Glèlè]] (vládol v rokoch 1858{{--}}1889). V muzeálnej zbierke sa nachádzajú [[Reliéf (sochárske dielo)|basreliéfy]] a ďalšie predmety viažuce sa k obdobiu ríše, umelecké predmety (sochy, textílie atď.), predmety týkajúce sa miestnych kultov, oblečenia a vojenské zbrane.<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = Abomey Historical Museum | URLHesla = https://books.google.sk/books?id=3G3XyLV6b4cC&pg=PA20 | Priezvisko1 = Houngnikpo | Meno1 = Mathurin C. | Priezvisko2 = Decalo | Meno2 = Samuel | Rok = 2013 | Titul = Historical Dictionary of Benin | Vydanie = 4. | Miesto = Lanham, MA; Toronto; Plymouth | Vydavateľ = The Scarecrow Press | ISBN = 9780810871717 | Strany = 20-21 }}</ref> Od roku 1985 je palácový komplex súčasťou svetového dedičstva UNESCO.<ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2016 | Titul = Royal Palaces of Abomey | URL = http://whc.unesco.org/en/list/323 | Miesto = Paris | Vydavateľ = World Heritage Centre | DátumPrístupu = 2016-03-30 }}</ref> == Ekonomika == Abomey je poľnohospodárskym strediskom s [[Potravinársky priemysel|potravinárskym priemyslom]], pestuje sa tu najmä [[palma olejná|palma]] a [[podzemnica olejná]].<ref name=Beliana>{{Citácia Harvard | Heslo = Abomey | Rok = 1999 | Titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | Diel = Prvý zväzok. A – Belk | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda, vydavateľstvo SAV]] | ISBN = 802240554X | Strana = 26 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Mestá v Benine]] o61y0bghho6j9hu1sbd1bhrnwyo5gma Artemis 0 387559 8203654 7602740 2026-04-26T10:05:42Z ~2026-25366-84 293072 8203654 wikitext text/x-wiki '''Artemis''' alebo '''Artemida''' môže byť: *grécka bohyňa, pozri [[Artemis (bohyňa)]] *názov viacerých umeleckých diel '''Artemis''' môže byť aj: *planétka, pozri [[105 Artemis]] *kráter na Mesiaci, pozri [[Artemis (kráter)]] *vesmírny program [[Program Artemis]] *európsko-japonský komunikačný satelit, pozri [[Artemis (satelit)]] *forenzný softvér, pozri [[Artemis (polícia)]] *román spisovateľa [[Andy Weir|Andyho Weira]], pozri [[Artemis (román)]] '''Artemida''' môže byť aj: *sídlo v Atike, pozri [[Artemida (Atika)]] *časť mesta Volos v Tesálii *časť mesta Zacharo na Peloponéze {{rozlišovacia stránka}} 1te8votrgw354vrhvj9niz66ssp1ngn 8203656 8203654 2026-04-26T10:10:27Z ~2026-25366-84 293072 8203656 wikitext text/x-wiki '''Artemis''' alebo '''Artemida''' môže byť: *grécka bohyňa, pozri [[Artemis (bohyňa)]] *sídlo v Atike, pozri [[Artemida (Atika)]] *názov viacerých umeleckých diel '''Artemis''' môže byť aj: *planétka, pozri [[105 Artemis]] *kráter na Mesiaci, pozri [[Artemis (kráter)]] *vesmírny program [[Program Artemis]] *európsko-japonský komunikačný satelit, pozri [[Artemis (satelit)]] *forenzný softvér, pozri [[Artemis (polícia)]] *román spisovateľa [[Andy Weir|Andyho Weira]], pozri [[Artemis (román)]] '''Artemida''' môže byť aj: *časť mesta Volos v Tesálii *časť mesta Zacharo na Peloponéze {{rozlišovacia stránka}} p11mi58gv680vi4yraj1g3go2h4b7ln 8203658 8203656 2026-04-26T10:11:37Z ~2026-25366-84 293072 8203658 wikitext text/x-wiki '''Artemis''' alebo '''Artemida''' môže byť: *grécka bohyňa, pozri [[Artemis (bohyňa)]] *sídlo v Atike, pozri [[Artemida (Atika)]] *názov viacerých umeleckých diel '''Artemis''' môže byť aj: *planétka, pozri [[105 Artemis]] *kráter na Mesiaci, pozri [[Artemis (kráter)]] *vesmírny program (Artemis I, Artemis II, Artemis III a Artemis IV), pozri [[Program Artemis]] *európsko-japonský komunikačný satelit, pozri [[Artemis (satelit)]] *forenzný softvér, pozri [[Artemis (polícia)]] *román spisovateľa [[Andy Weir|Andyho Weira]], pozri [[Artemis (román)]] '''Artemida''' môže byť aj: *časť mesta Volos v Tesálii *časť mesta Zacharo na Peloponéze {{rozlišovacia stránka}} 0sscu1lqcvw46e24h2yeqpjkhcwq2jd Abwehrgruppe 218 0 435186 8203459 8185227 2026-04-25T18:29:21Z 20janaj20 263386 8203459 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojenská jednotka |meno = Abwehrgruppe 218 ''Edelweiss'' |obrázok = |šírka obrázka = |popis obrázka = |krajina = [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecká ríša]] |existencia = |vznik = september [[1944]] |zánik = máj [[1945]] |typ = Protipartizánska jednotka |funkcia = |veľkosť = |posádka = [[Žilina]], [[Kremnica]] |prezývka = Edelweiss |motto = |nadradené jednotky = [[Abwehr]] |velitelia = [[Erwein von Thun und Hohenstein]] |vojny = [[Druhá svetová vojna]]<br/>[[Slovenské národné povstanie]] |bitky = [[Incident na Počuvadlianskom mlyne|Počuvadliansky mlyn]],<br/>[[prepadnutie chaty na Veľkom boku]],<br/>[[masaker v Kľakovskej doline]],<br/>[[partizánsky boj v Cetune]] a ďalšie |znak = }} '''Abwehrgruppe 218''', známa aj pod krycím menom '''Edelweiss''' ([[Plesnivec alpínsky|Plesnivec]]) alebo '''Kampfgruppe Edelweiss''', bola [[Nacistické Nemecko|nacistická]] protipartizánska jednotka pôsobiaca počas [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] na území [[Slovensko|Slovenska]]. V období od septembra [[1944]] do apríla [[1945]] to bola najaktívnejšia nemecká protipartizánska jednotka na Slovensku pôsobiaca v súčinnosti s [[Einsatzkommando 14|Einsatzkomando 14]]. Sídlo jednotky bolo v [[Žilina|Žiline]] a [[Kremnica|Kremnici]]. Mala približne 300 členov a jej veliteľom bol major [[Erwein von Thun und Hohenstein]]. Veliteľom slovenského oddielu, ktorý mal približne 130 členov, bol od 15. decembra 1944 [[Ladislav Nižňanský]]. Slovenská časť jednotky formálne podliehala vtedajšej slovenskej vláde. V priebehu asi 50 represívnych akcií na strednom a západnom Slovensku zavraždili príslušníci Edelweiss vyše 300<!-- pôvodne tu bolo 50-60 čo kľudne mohol by počet obetí v jednotke. Beliana píše 300 obyvateľov, medzi ktorými však museli byť aj vojaci, preto v zátvorke - pozri ďalej.. --> ľudí (väčšinou civilistov) a asi 600 zajatcov odovzdali [[Nacistické Nemecko|Nemcom]].<ref>{{beliana|1|Abwehrgruppe 218|36|}}</ref> == Organizácia == Jednotka Abwehrgruppe 218 „Edelweiss“ mala asi 300 mužov v 4 oddieloch<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Potocký, P.|titul=Slovenskí dobrovoľníci v špeciálnych jednotkách Otta Skorzenyho II.|url=http://druhasvetova.sk/view.php?nazevclanku=slovenski-dobrovolnici-v-specialnych-jednotkach-otta-skorzenyho-i&cisloclanku=2006080003|dátum vydania=01.10.2006|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=26.08.2013|vydavateľ=druhasvetova.sk|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20071012140300/http://druhasvetova.sk/view.php?nazevclanku=slovenski-dobrovolnici-v-specialnych-jednotkach-otta-skorzenyho-i&cisloclanku=2006080003|dátum archivácie=2007-10-12}}</ref>: * tzv. partizánsky oddiel, asi 25 mužov pod priamym velením majora [[Erwein von Thun und Hohenstein|Erweina von Thun-Hohensteina]], ktorý velil aj 25 člennej jednotke bývalých partizánov. * tzv. ruský (kozácky) oddiel, asi 50 mužov pod vedením [[šikovateľ]]a (nemecky Waffen-Oberscharfűhrer) Berlisova * tzv. kaukazský oddiel, asi 50 mužov pod vedením šikovateľa Chana * tzv. slovenský oddiel, asi 131<!-- V pôvodnom (pochybnom) zdroji Potocky, ktorý už nie je dostupný bolo 220. Slovenský oddiel Nižňanského pri Žiline mal pôvodne asi 220 mužov ale menej z nich sa stalo členmi Edelweiss. V slovenskom zdroji - Beliana je 120. nasiel som zdroj v archive a je tam 131, Slovak Volunteers in the Special Units of Otto Skorzeny (II.) http://archive.li/0ZqpG#selection-803.0-803.61 --> mužov pod vedením kapitána [[Ladislav Nižňanský|Nižňanského]]. Slovenská časť jednotky formálne podliehala vtedajšej slovenskej vláde.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kauza Nižňanský: Repaský pokračuje v protichodných vyjadreniach |url=https://svet.sme.sk/c/1782865/kauza-niznansky-repasky-pokracuje-v-protichodnych-vyjadreniach.html|vydavateľ=TASR|dátum prístupu=2020-04-14|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}</ref> ** 1. čata Tomík Ján (*26.10.1897) ** 2. čata Maťko Karol (*1.1.1912) ** 3. čata Hodas Pavol (*16.12.1908) ** 4. čata Gúrsky Bartolomej (*26.8.1923) == Vznik, výzbroj a sídlo == Vytvorením protipartizánskej jednotky bol v septembri 1944 vo Viedni poverený skúsený dôstojník major gróf [[Erwein von Thun und Hohenstein]]. Thun-Hohenstein mal už predtým skúsenosti s vytváraním podobných jednotiek na území [[ZSSR]], pôsobil tiež v jednotke [[Abwehr|Abwehru]] [[Brandenburg (jednotka)|Brandenburg]]. Protipartizánska jednotka niesla krycí názov Edelweiss (nemecký názov kvetu [[plesnivec alpínsky]]). Pôvodných 30 nemeckých vojakov, ktorý pochádzali zväčša z horských a výsadkových jednotiek divízie Brandenburg, naverbovali ďalších asi 100 ľudí zo zajateckých a koncentračných táborov.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Abwehrgruppe 218 a Waffen SS na Slovensku : Diskuse o WW2|url=https://www.valka.cz/Abwehrgruppe-218-a-Waffen-SS-na-Slovensku-t13521|vydavateľ=Valka.cz|dátum vydania=2004-06-16|dátum prístupu=2023-06-09|jazyk=cs}}</ref> Mužstvo tvorili rôzne národnosti občanov ZSSR, [[Ukrajinci]], príslušníci kaukazských národov, [[Nemci]]. Jednotka sa formovala v posledných septembrových dňoch roku 1944 v Nemcami okupovanej [[Žilina|Žiline]] (v Krasňanoch pri Varíne). [[Slováci]] (občania [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]]). Slováci pridelení k jednotke boli dobrovoľníkmi vybranými spomedzi bývalých príslušníkov Špeciálnej jednotky [[Slovenská pracovná služba|Slovenskej pracovnej služby]] - SPS (trojmesačné dobrovoľnícke pracovné nasadenie<!-- http://www.psp.cz/eknih/1939ssr/tisky/t0844_00.htm Slovenská pracovná služba, bola ďalej budovaná a vládnym nariadením číslo 26/1943 Sl. z. boly upravené jej služobné pomery a prevedená systemizácia miest a menovanie veliteľov. V rámci činnosti SPS boly usporiadané dva vodcovské behy pre veliteľských čakateľov v Moravskom Svätom Jáne, ďalej beh pre školenie veliteľských čakateľov nemeckej národnosti v Grinave. Dňom 1. júla 1943 bol zriadený 5 oddiel pre príslušníkov slovenskej národnosti v Griňave a osada pre príslušníkov nemeckej národnosti v Tatranskej Lomnici. Dňom 17. júla 1943 bol zriadený pododdiel v Námestove z príslušníkov slovenskej národnosti. Doterajší spôsob zaisťovania kontingentu pracovníkov bol prepracovaný na riadne obvody, ktoré boly konané v súčinnosti so slovenskou, armádou a súčasne s hlavnými odvodmi brannej moci. Program zamestnania bol prispôsobený z doterajšej 6 mesačnej služobnej doby na tri mesačnú služobnú dobu, keďže povinnosť vykonania služby bolo zo 6 mesiacov snížené na 3 mesiace za tým cieľom, aby čím viac pracovnou službou povinných prešlo výchovou, a výcvikom SPS. -->). Slovenský oddiel mal okolo 220 mužov. 131 Slovákov z SPS robili protipartizánske akcie už v novembri 1944, no oficiálne sa pričlenili k Edelweissu až v decembri 1944 po trojmesačnom špeciálnom výcviku a to prísahou [[Führer|Führerovi]].<!-- z rovnakého zdroja väčšina slovenských vojakov nebolo ešte plnoletých a ich vek sa pohyboval okolo 17 rokov --> Okrem týchto Slovákov, ktorým velil kpt. Nižňanský, ktorý bol aj príslušník štábu bolo do jednotky naverbovaných asi 25 bývalých [[Partizán|partizánov]] a bývalých povstaleckých vojakov (všetci okrem jedného Čecha boli Slováci). Tí slúžili najmä na prieskum a provokácie a preto im bolo ponechané ich partizánske resp. vojenské oblečenie.<ref name=":0" /> Slovenský oddiel najprv viedol strážnu službu pri [[Budatín]]e a budoval zákopy pri [[Varín]]e, neskôr výcvik smeroval k protipartizánskej službe, najmä nácviku prečesávania lesov a nočných poplachov. Slovenský oddiel bol za súčasť Abwehrgruppe 218 prijatý po úspešných protipartizánskych akciách proti partizánskemu oddielu [[Sitno (partizánsky oddiel)|Sitno]] na [[Incident na Počuvadlianskom mlyne|Počuvadlianskom mlyne]] a v priestore [[Jabloňovce]]-[[Nová Baňa]] v druhej polovici roku (novembri) 1944<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Stanislav, J | titul = Represálie nacistov a príslušníkov Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy na Slovensku koncom druhej svetovej vojny | url = http://www.muzeumsnp.sk/data/clanky/Represalie_nacistov_a_prislusnikov_POHG_na_Slovensku_koncom_druhej_svetovej_vojny.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.08.2013 | vydavateľ = muzeumsnp.sk | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20131002080106/http://www.muzeumsnp.sk/data/clanky/Represalie_nacistov_a_prislusnikov_POHG_na_Slovensku_koncom_druhej_svetovej_vojny.pdf | dátum archivácie = 2013-10-02 }}</ref>. Stále oporné stanovište mala skupina v Žiline, no v decembri 1944 už<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Abwehrgruppe 218 a Waffen SS na Slovensku : Diskuse o WW2|url=https://www.valka.cz/Abwehrgruppe-218-a-Waffen-SS-na-Slovensku-t13521|vydavateľ=https://www.valka.cz|dátum prístupu=2020-04-14|jazyk=cs}}</ref> sídlom jednotky boli kasárne vybudované v Kremnici v roku 1935<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kremnica, Kasárny Kremnica [1935-2011] : Vojenské objekty|url=https://www.valka.cz/Kremnica-Kasarny-Kremnica-1935-2011-t170755|vydavateľ=https://www.valka.cz|dátum prístupu=2020-04-14|jazyk=cs}}</ref>, ktoré od roku 1957 slúžia ako psychiatrická liečebňa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V kremnickej psychiatrii sa vystriedali tisícky pacientov, stovky sestier a desiatky lekárov|url=https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/512558-v-kremnickej-psychiatrii-sa-vystriedali-tisicky-pacientov-stovky-sestier-a-desiatky-lekarov/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-05-18|dátum prístupu=2020-04-14|jazyk=sk-SK}}</ref>, dnes ako Psychiatrická nemocnica Prof. [[Karol Matulay|Matulaya]] v Kremnici<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Psychiatrická nemocnica Prof. Matulaya v Kremnici|url=http://www.pnkca.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=2&Itemid=3|vydavateľ=www.pnkca.sk|dátum prístupu=2020-04-14}}</ref>. <!-- Prof. Matulaya od 1. augusta 1999. podľa Karol Matulay nar 1906 https://www.valka.cz/Abwehrgruppe-218-a-Waffen-SS-na-Slovensku-t13521 131 Slovákov špeciálneho oddielu SPS(fašisticá organizácia podobná ako RAD) robilo akcie už v novembri no oficiálne sa pričlenili k Edelweissu až v decembri 1944 po trojmesačnom špeciálnom výcviku a to prísahou fúhrerovi. Je nutné podotknúť, že väčšina slovenských vojakov nebolo ešte plnoletých a ich vek sa pohyboval okolo 17 rokov. Okrem týchto Slovákov, ktorým velil kpt. Ladislav Nižňanský, ktorý bol okrem iného aj príslušník štábu boli do jednotky naverbovaný aj bývalí partizáni a povstalecký vojaci cca 25(jeden Čech inak všetci Slováci). Tý slúžili najmä na prieskum a provokáciu. v decembri 1944 v Kremnici prisahali "furerovi" Aktívna jednotka POHG Kremnica -->15. decembra 1944 prebral po [[Martin Kaniok|Martinovi Kaniokovi]] velenie slovenského oddielu [[Ladislav Nižňanský]], ktorý skladal prísahu [[Führer|fúhrerovi]] v Kremnici.<ref name=":0" /> Príslušníci Abwehrgruppe 218 boli dobre vyzbrojení a vybavení. Používali výzbroj nemeckej, československej a sovietskej výroby. Nosili nemecké aj slovenské uniformy. Väčšina mužstva bola vyzbrojená československými puškami [[vz. 24]] menej nemeckými [[Kar98k]]. Vojaci boli vyzbrojení aj granátmi a niesli mnoho podporných zbraní, vrátane relatívne veľkého počtu [[guľomet]]ov. Jednotka mala aj mínometnú čatu. == Taktika == Edelweiss tvorili bývalí [[Bielogvardejec|bielogvardejci]] a [[Ruská oslobodenecká armáda|vlasovovci]], ale aj bývalí slovenskí povstaleckí vojaci a partizáni, ktorých vyberal a preveroval Nižňanský. Nálada v jednotke sa stále sledovala a dá sa povedať, že mužstvo tvorili skoro samí ideoví [[Fašizmus|fašisti]] alebo žoldnieri.<ref name=":0" /> Samotný Nižňanský sa najprv zapojil do [[SNP]], padol do nemeckého zajatia a potom aktívne kolaboroval s nacistami. Činnosť pozostávala najmä z výzvednej činnosti a potom dostať sa medzi partizánov a ilegálnych pracovníkov a likvidovať ich.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kaniok, Martin: Spomienky na povstanie - Povstanie '44 – je čo oslavovať?|url=https://www.29august1944.sk/svedectva-doby/spomienky-pamaetnikov/74-kaniok-martin-spomienky-na-povstanie|vydavateľ=www.29august1944.sk|dátum prístupu=2020-04-15|url archívu=https://web.archive.org/web/20200526201659/https://www.29august1944.sk/svedectva-doby/spomienky-pamaetnikov/74-kaniok-martin-spomienky-na-povstanie|dátum archivácie=2020-05-26}}</ref> Abwehrgruppe 218 si na tento účel udržiavala sieť informátorov.<ref name=":0" /> S informátormi formovali aj falošné provokatérske partizánske oddiely, zložené z príslušníkov viacerých národností, ktoré mali za úlohu dezorientovať obyvateľstvo a diskreditovať skutočných partizánov lúpežami, násilnosťami a vraždami.<ref>CSÉFALVAY, František. ''Slovensko a druhá svetová vojna''. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2000, 427 strán</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nositeľa nacistického kríža pred doživotím zachránila smrť|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/173668-nositela-nacistickeho-kriza-pred-dozivotim-zachranila-smrt/|dátum prístupu=2023/06/09|vydavateľ=TASR}}</ref> Najčastejšia taktika operácií bola takáto: skupina členov Edelweiss prezlečených za partizánov prenikla k partizánskej skupine. Pobudla s ňou zopár dní a potom vyslala spojku so správou o polohe a sile oddielu na štáb. Ten vyslal ostatných vojakov na zásah. Zatiaľ čo hlavné sily útočili, prezlečení "partizáni" rozsievali medzi skutočnými partizánmi paniku a útočili na nich a nedovolili im ustúpiť.<ref name=":0" /> == Protipartizánske akcie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Edelweiss nie je len plesnivec|url=https://bojovnik.eu/2023/05/14/edelweiss-nie-je-len-plesnivec/|dátum vydania=2023-05-14|dátum prístupu=2023-06-09|jazyk=sk-SK}}</ref> == Do polovice marca 1945 Abwehrgruppe 218 uskutočnila asi 50 akcií proti povstalcom. {{Hlavný článok|Prepadnutie chaty na Veľkom boku}} Medzi významné akcie jednotky patrilo aj zajatie príslušníkov styčných misií západných Spojencov [[Office of Strategic Services|OSS]] pod vedením poručíka [[James Holt Green|Jamesa Holt Greena]] a [[Special Operations Executive|SOE]] majora [[John Sehmer|Johna Sehmera]] 26. decembra 1944 v chate nad [[Polomka|Polomkou]] v oblasti [[Veľký bok|Veľkého boku]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]].<ref name=":4">{{Citácia knihy|titul=Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945|url archívu=https://www.vhu.sk/data/files/568.pdf|priezvisko=Cséfalvay|meno=František|vydavateľ=Vojenský historický ústav|miesto=Bratislava|rok=2013|strany=181}}</ref> Za túto akciu bolo velenie jednotky zvlášť pochválené [[Heinrich Himmler|H. Himmlerom]]. 4. januára 1945 nemecké oddiely prepadli obec [[Prochot]]. Zajali 12 partizánov a 42 civilistov, ktorých odvliekli do Kremnice, kde ich popravili.<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 426</ref> Napadli partizánmi vyprázdnené dediny [[Kľak (okres Žarnovica)|Kľak]] (21. januára 1945) a [[Ostrý Grúň]] (24. januára 1945). Pozri [[Masaker v Kľakovskej doline]]. Tieto prepady, pri ktorých došlo k brutálnym masovým vraždám civilného obyvateľstva (zavraždenie 146 civilistov) sú považované za jedny z najbrutálnejších nacistických protipartizánskych akcií na území Slovenska.<ref>Lacko, M.: Slovenské národné povstanie 1944. Bratislava, Slovart, 2008, s. 177</ref> Vo februári 1945 zavraždili skupinu Židov nad obcou [[Kšinná]].<ref name=":4" /> {{Hlavný článok|Partizánsky boj v Cetune}} Ďalšou známou akciou bol prepad partizánov [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. čs. partizánskej brigády]] [[27. február|27. februára]] [[1945]] v [[Partizánsky boj v Cetune|Cetune]], pri ktorom padol veliteľ partizánskej brigády [[Miloš Uher]]. == Ústup a porážka == V dôsledku postupu sovietskych, československých a rumunských vojsk bol oddiel stiahnutý smerom na [[Makov (okres Čadca)|Makov]]. V jednotke sa množili dezercie, najmä Slovákov. Väčšina Slovákov chcela zostať v krajine a vrátiť sa do svojich domovov, zatiaľ čo Nemci a príslušníci národov ZSSR ustupovali rozhodnutí vzdať sa západným Spojencom. Koncom apríla 1945 sa jednotka presunula do [[Vsetín]]a, kde spolu s ďalšími nemeckými jednotkami začala ústup smerom na [[Olomouc]]-[[Tábor (Česko)|Tábor]] a napokon 5. mája došla do [[České Budějovice|Českých Budějovíc]]. Tu bol major [[Erwein von Thun und Hohenstein|Thun-Hohenstein]] 9. mája 1945 zajatý sovietskymi jednotkami a 12. februára 1946 popravený guľkou do tyla v maďarskom [[Šopron|Šoproni]]. == Súvislosti == Jednotka Edelweiss vznikla ako súčasť [[Abwehr|Abwehru]], čo bola vojenská spravodajská služba [[Wehrmacht|armády (Wehrmachtu)]]. Koncom roku 1944 [[Reichssicherheitshauptamt|Hlavný ríšsky bezpečnostný úrad]] ([[Reichssicherheitshauptamt|RSHA]]), pod ktorý pôvodne patrili zložky [[Sicherheitsdienst|SD]], [[Gestapo]] a Kripo začalo preberať najprv Allgemeine-[[SS]] a potom aj Abwehr, ale ten si ponechal svoju organizačnú štruktúru. Jednotke Edelweiss boli ponechané hodnosti a štruktúra Wehrmachtu a to nielen pri Slovákoch, ale aj pri nemeckých vojakoch<ref name=":2" /> napriek tomu, že nemali hodnosti SS spolupracovali s SS. Koncom roku [[1944]] (13.9.1944) bol [[Otto Skorzeny]] poverený vytvorením takzvaných stíhacích zväzov [[Schutzstaffel|SS]] ([[SS-Jagdverbänd]]). Tieto zvláštne oddiely mali uskutočňovať protipartizánske akcie a rôzne druhy sabotážnych akcií za nepriateľskými líniami. Na [[Slovensko|Slovensku]] a [[Morava (región)|Morave]] od jari [[1945]] pôsobil stíhací zväz SS Juhovýchod. Jeho súčasťou bola stíhacia skupina SS Slovensko, ktorá sa skladala z jednotiek okrem Abwehrgruppe 218- Edelweiss z podobných oddielov: [[Protipartizánska jednotka Josef|SS-Jagdgruppe 232]] Slowakei známa ako „[[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]]“ a oddiel „[[Schneewitchen]]“.<ref name="SvJOS">{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Potocký, P|titul=Slovenskí dobrovoľníci v špeciálnych jednotkách Otta Skorzenyho II.|dátum vydania=01.10.2006|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=09.02.2014|vydavateľ=druhasvetova.sk|miesto=|jazyk=}}</ref> Nižňanského prípad bol v neprítomnosti v roku 1962 riešený Okresným súdom v Banskej Bystrici. V procese zohralo úlohu aj svedectvo očitých svedkov. V procese proti Nižňanskému v roku 2001 bol jediným svedkom ochotným proti nemu svedčiť [[Ján Repašský]]<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Repaský: Nižňanský dával príkazy na vraždenie|url=https://svet.sme.sk/c/1776667/repasky-niznansky-daval-prikazy-na-vrazdenie.html|vydavateľ=Petit Press|dátum prístupu=2023-01-22|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref>, ktorý tvrdil, že Nižňaský sa osobne podieľal na zločinoch spáchaných v Kľaku a Ostrom Grúni. Nižňanský bol odsúdený na [[trest smrti]] v neprítomnosti. 24 slovenských vojakov Edelweiss bolo v rokoch 1962 a 1963 odsúdených na 12–15 rokov väzenia. Vtedy dostal Repašský trest 8<ref name=":1" /> alebo 9 rokov. Dňa 16. januára 2004 Ladislava Nižňanského v nemeckom Mníchove zatkli pre podozrenie z účasti na vraždách z konca druhej svetovej vojny. Úspešne sa bránil tak že odmietol svoju účasť na všetkých obvineniach a súd ho v roku 2005 zbavil viny.<ref name=":3" /> V roku 2006 v knihe [[Ján Štrasser|Jána Štrassera]] Som herečka priznala známa slovenská herečka [[Zdena Studenková]] skutočnosť, že jej otec Gustáv bojoval s touto vojenskou jednotkou proti partizánom. Nemci ho zatkli a zajali spolu s ďalšími chlapcami a dali im na výber: nútené práce alebo narukovať do tejto jednotky. V roku 1963 ho kvôli tomu zavreli do väzenia. Dostal 8 rokov nepodmienečne, ale v roku 1968 ho prepustili na [[Amnestia|amnestiu]]. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Masaker v Kľakovskej doline]] * [[Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Abwehr]] [[Kategória:Kolaborácia počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Nemecké a iné jednotky nasadené na potlačenie Slovenského národného povstania a partizánov]] c3t0a67zq51i4chiitcxurz8nyw7ltn Tomáš Marcinko 0 438396 8203636 8038385 2026-04-26T08:38:43Z Polandball 143 289450 8203636 wikitext text/x-wiki {{aktualizovať}} {{olympijská účasť}} {{Infobox Hokejista | Meno = Tomáš Marcinko | Portrét = | Veľkosť obrázka = 180 | Štátna príslušnosť = Slovensko | Popis = [[Slovensko|slovenský]] [[ľadový hokej|hokejista]] | Dátum narodenia = {{dnv|1988|4|11}} | Miesto narodenia = [[Poprad]], [[Československo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Rok1 = 2004 | Rok2 = | Pozícia = center | Streľba = pravou rukou | Výška = 193 | Tím = '''[[HC Slovan Bratislava]]''' | Bývalé tímy = [[Barrie Colts]]<br />[[Bridgeport Sound Tigers]]<br />[[MODO Hockey]]<br />[[HC Košice]]<br />[[HC Dynamo Pardubice]] | Váha = 94 | Prezývka = | Draft = 115. celkovo, [[NHL draft (2006)|2006]],<br />[[New York Islanders]] |Príbuzenstvo=[[Vladimíra Marcinková]] (manželka)}} '''Tomáš Marcinko''' (* [[11. apríl]] [[1988]], [[Poprad]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[ľadový hokej|hokejový]] útočník, syn [[Miroslav Marcinko|Miroslava Marcinka]]. ==Klubový hokej== Marcinko je odchovancom [[HC Košice|košického]] hokeja. V roku 2005 si ho v [[CHL Import Draft]]e z 55. miesta vybral klub [[Barrie Colts]] a v roku [[NHL draft (2006)|2006]] ho draftoval v štvrtom kole z celkového 115. miesta klub [[NHL]] – [[New York Islanders]]. Pred súťažným ročníkom 2006/2007 odišiel do zámoria, kde dva roky pôsobil v juniorskej [[Ontario Hockey League|OHL]] v klube Barrie Colts.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/marcinko-opusta-kosice-a-mieri-do-zamoria|titul=Najvyššie draftovaný Slovák Marcinko mieri do zámoria|vydavateľ=hockeyslovakia.sk|dátum vydania= 29.6.2006}}</ref> V ročníku 2007/08 bol kapitánom mužstva a v 57 zápasoch strelil 23 gólov a pridal 29 asistencií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://sport.sme.sk/c/3679224/marcinko-novym-kapitanom-barrie-colts.html|titul=Marcinko novým kapitánom Barrie Colts|vydavateľ=sport.sme.sk|dátum vydania= 15.1.2008}}</ref> V apríli 2008 podpísal s [[New York Islanders|New Yorkom Islanders]] dvojcestnú trojročnú zmluvu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://slovaknhl.sk/3177-marcinko-podpisal-s-islanders-novacikovsku-zmluvu.html|titul=Marcinko podpísal s Islanders nováčikovskú zmluvu|vydavateľ=slovakngl.sk|dátum vydania= 22.4.2008}}</ref> Následne odohral štyri sezóny vo farmárskom klube AHL [[Bridgeport Sound Tigers]]. Po tom, ako sa nepresadil v prvom tíme sa pred sezónou 2012/2013 rozhodol pre návrat do Európy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://sport.sme.sk/c/6444847/marcinko-stratil-s-nhl-trpezlivost-vracia-sa-do-europy.html|titul=Marcinko sa vracia do Európy|vydavateľ=sport.sme.sk|dátum vydania= 9.7.2012}}</ref> V septembri 2012 absolvoval skúšku vo švédskom klube [[Modo Hockey]], no po štyroch dueloch so ziskom jednej asistencie sa vedenie švédskeho tímu rozhodlo neponúknuť mu zmluvu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/hokej-marcinko-na-mesacnu-skusku-do-modo-hockey|titul=Marcinko na mesačnú skúšku do MODO Hockey|vydavateľ=hockeyslovakia.sk|dátum vydania= 31.8.2012}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/hokej-marcinko-neuspel-na-skuske-v-modo-hockey|titul=Marcinko neuspel na skúške v MODO Hockey|vydavateľ=hockeyslovakia.sk|dátum vydania= 28.9.2012}}</ref> Po neúspechu vo Švédsku podpísal zmluvu do konca sezóny s extraligovým tímom HC Košice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hckosice.sk/sk/novinky/detail/kader-hc-kosice-sa-posilnuje-o-utocnika-tomasa-marcinka/3539|titul=HC Košice posilní útočník Tomáš Marcinko|vydavateľ=hckosice.sk|dátum vydania=8.10.2012|dátum prístupu=2012-10-08|url archívu=https://web.archive.org/web/20150924025434/http://www.hckosice.sk/sk/novinky/detail/kader-hc-kosice-sa-posilnuje-o-utocnika-tomasa-marcinka/3539|dátum archivácie=2015-09-24}}</ref> V Košiciach pôsobil aj v sezóne 2013/2014, kedy získal titul v slovenskej extralige. Pred sezónou 2014/2015 podpísal ročný kontrakt s tímom z českej hokejovej extraligy [[HC ČSOB Pojišťovna Pardubice]] následne sa s klubom dohodol na predĺžení zmluvy o ďalší rok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.teraz.sk/sport/tomas-marcinko-hokej-pardubice/93222-clanok.html|titul=Tomáš Marcinko posilnil Pardubice|vydavateľ=teraz.sk|dátum vydania= 31.7.2014}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/tomas-marcinko-predlzil-zmluvu-s-pardubicami|titul=Tomáš Marcinko predĺžil zmluvu s Pardubicami|vydavateľ=hockeyslovakia.sk|dátum vydania= 02.6.2015}}</ref> Sezónu 2016/2017 odohral v drese nováčika [[KHL|Kontinentálnej hokejovej ligy]] v čínskom [[HC Červená hviezda Kunlun|Kunlun Peking]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hokej.sk/liga_rus/clanok142068-Tomas_Marcinko_smeruje_k_novacikovi_sutaze_z_Pekingu.htm|titul=Tomáš Marcinko si v KHL zahrá za Peking|vydavateľ=hokej.sk|dátum vydania=5.7.2016|dátum prístupu=2016-07-11|url archívu=https://web.archive.org/web/20160708144659/http://www.hokej.sk/liga_rus/clanok142068-Tomas_Marcinko_smeruje_k_novacikovi_sutaze_z_Pekingu.htm|dátum archivácie=2016-07-08}}</ref> === Klubová štatistika === {|bgcolor="#ffdead" cellpadding="3" cellspacing="0" border="1" style="font-size: 100%; text-align: center; border: gray solid 1px; border-collapse: collapse;" |- bgcolor="#ffdead" !rowspan="2"| Sezóna ||rowspan="2"|Klub ||rowspan="2"|Liga ! colspan="6" | Základná časť ! align="center" colspan="6" | Play-off |- align=center bgcolor=#ffdead !&nbsp;Z&nbsp;||&nbsp;G&nbsp;||&nbsp;A&nbsp;||&nbsp;B&nbsp;||TM||+/-||&nbsp;Z&nbsp;||&nbsp;G&nbsp;||&nbsp;A&nbsp;||&nbsp;B&nbsp;||&nbsp;TM&nbsp;||+/- |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 2004/05 | [[HC Košice]] | [[Tipsport extraliga|SE]] | 6 | 0 | 0 | 0 | 0 | | - | - | - | - | - | |- ALIGN="center" | 2005/06 | [[HC Košice]] | [[Tipsport extraliga|SE]] | 18 | 2 | 0 | 2 | 2 | | - | - | - | - | - | |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 2006/07 | Barrie Colts | OHL | 56 | 19 | 21 | 40 | 56 | | 8 | 0 | 1 | 1 | 8 | |- ALIGN="center" | 2007/08 | Barrie Colts | OHL | 48 | 19 | 26 | 45 | 54 | | 9 | 4 | 3 | 7 | 14 | |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 2008/09 | [[Bridgeport Sound Tigers]] | [[AHL]] | 58 | 4 | 7 | 11 | 30 | | 4 | 0 | 0 | 0 | 0 | |- ALIGN="center" | 2009/10 | [[Bridgeport Sound Tigers]] | [[AHL]] | 54 | 4 | 2 | 6 | 27 | | 5 | 0 | 1 | 1 | 2 | |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 2010/11 | [[Bridgeport Sound Tigers]] | [[AHL]] | 66 | 4 | 7 | 11 | 56 | | - | - | - | - | - | |- ALIGN="center" | 2011/12 | [[Bridgeport Sound Tigers]] | [[AHL]] | 65 | 8 | 13 | 21 | 78 | | 2 | 0 | 0 | 0 | 0 | |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | 2012/13 | [[Modo Hockey]] | [[Elitserien|SEL]] | 4 | 0 | 1 | 1 | 2 | | - | - | - | - | - | |- ALIGN="center" | | [[HC Košice]] | [[Tipsport extraliga|SE]] | | | | | | | | | | | | |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" | ! . ! . ! . ! . ! . ! . ! . ! . ! . ! . ! . ! . |} ==Reprezentácia== [[Slovenská hokejová reprezentácia|Slovensko]] reprezentoval na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|MS 20]] v rokoch 2007 a 2008. Tréner reprezentácie Vladimír Vújtek ho nominoval na ZOH 2014 v [[Soči]] a taktiež aj na IIHF 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tomáš Marcinko | url = http://www.ehshockey.com/cs/klienti/marcinko/ | vydavateľ = Eurohockey Services | dátum vydania = 2023-12-09 | dátum prístupu = 2024-03-18 | jazyk = cs}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Tomáš Marcinko}} ==Externé odkazy== * {{Hokejové odkazy}} {{HC Košice Majster Slovenska v ľadovom hokeji 2013/14}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2014}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2016}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2014}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2018}} {{DEFAULTSORT:Marcinko, Tomáš}} [[Kategória:Slovenskí hokejisti]] [[Kategória:Slovenskí hokejoví útočníci]] [[Kategória:Hráči HC Košice]] [[Kategória:Osobnosti z Popradu]] [[Kategória:Slovenskí olympionici]] [[Kategória:Hráči Modo Hockey]] [[Kategória:Hráči Bridgeport Sound Tigers]] [[Kategória:Hráči HK Poprad]] [[Kategória:Hráči HKM Humenné]] [[Kategória:Hráči HC Pardubice]] [[Kategória:Hráči HC Třinec]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2014]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2016]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2018]] 7g87by6hkluuel9tm7pcqh8tnlsssqv Nitriansky hrad 0 454694 8203675 8013397 2026-04-26T11:35:12Z ~2026-25501-01 293083 /* Dejiny */ 8203675 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Nitriansky hrad | native_name = | other_name = | category = hrad <!-- *** Image *** --> | image = Nitriansky_hrad.jpg | image_caption = Nitriansky hrad, pohľad od severozápadu <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | district = [[okres Nitra|Nitra]] | commune_type = Mesto | commune = Nitra | municipality_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 220 | elevation_round = | lat_d =48| lat_m =19| lat_s =7 | lat_NS = S | long_d =18| long_m =5| long_s =11 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = <!-- *** History & management *** --> | established = 9. storočie | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti čiastočne prístupný | access = mesta [[Nitra]] <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** Národná Kultúrna Pamiatka *** ---> | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = Nitriansky hrad | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = 02.10.1963 | číslo uzpf = 1483/1-59 | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať NKP = | kraj = | okres = | obec = | PUSR web url = http://www.pamiatky.sk/po/po?page=1&Kraj=4&Okres=27&Obec=782&KatastralneUzemie=1068&Ulica=Jána Pavla II.&OrientacneCislo=&UnifikovanyNazovPO=&CUZText=1483&SearchButton=Hľadať | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Slovakia - outline map.svg | map_background = Slovakia - background map.png | map_caption = Poloha hradu na Slovensku | map_locator = Slovensko | map1 = Nitra Region - outline map.svg | map1_background = Nitra Region - background map.png | map1_caption = Poloha hradu v Nitrianskom kraji | map1_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Nitra Castle | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> [https://nitrianskyhrad.sk/ nitrianskyhrad.sk] | footnotes = |Portal1=Slovensko}} '''Nitriansky hrad'''<ref>{{Názvy hradov a zámkov|2020-09-03}}</ref> je zachovalý hradný komplex v [[Nitra|Nitre]]. Nachádza sa na hradnom vrchu v centre mesta vo výške {{mnm|220}}, a vytvára výraznú dominantu mesta pod južnými výbežkami pohoria [[Tribeč]]. Pôvodne zaberal celú oblasť hradného kopca aj horného mesta, asi osem a pol hektára. Dominantou hradného areálu je [[Katedrála svätého Emeráma]], [[Biskupský palác (Nitra)|biskupský palác]] a mohutné opevnenie s vystupujúcimi [[bastión (hradby)|bastiónmi]]. Dnes na hrade sídli biskupský úrad. == Dejiny == tung tung tung sahur prisiel a podpalil hoHradný vrch bol svedkom najstarších [[Slovania|slovanských]] dejín, keď sa tu koncom [[8. storočie|8. storočia]] začalo formovať [[Nitrianske kniežatstvo]]. Výhodná poloha lokality, z troch strán chránenej riekou [[Nitra (rieka)|Nitrou]], sa stala vhodným miestom na vybudovanie opevneného hradiska. Práve tu s veľkou pravdepodobnosťou stál [[Pribina|Pribinov]] kostol, spojený s najstaršou písomnou zmienkou o meste, no i celom kniežatstve. [[Súbor:Nitra Castle6.JPG|náhľad|vľavo]] Po začlenení Nitrianskeho kniežatstva do [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] sa mesto stalo sídelným centrom kniežaťa, ktorý hradisko ďalej rozširoval a opevňoval. Potvrdené písomné správy o hradisku pochádzajú z roku [[871]] a záznamy v Maurovej kronike z polovice [[11. storočie|11. storočia]] už spomínajú [[Bazilika svätého Emeráma|baziliku svätého Emeráma]], ktorá dodnes tvorí súčasť hradného komplexu. Ten sa z hradiska vyvinul pravdepodobne v čase formovania [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]], keď bola Nitra dôležitým správnym centrom rovnomenného kniežatstva. Počas [[Mongolský vpád do Uhorska|pustošivého vpádu Mongolov]] v roku [[1241]] stál na hradnom vrchu už opevnený hrad, ktorý odolal nájazdom útočníkov. K výraznému poškodeniu však došlo pri požiari počas obliehania hradu [[Přemysl Otakar II.|Přemyslom Otakarom II.]] v roku 1271, po ktorom bola nevyhnutná obnova kostola i opevnenia. Hrad sa stal stredom záujmu panovníkov ako [[Matúš Čák Trenčiansky]], [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund Luxemburský]] alebo [[Matej I. (Uhorsko)|Matej Korvín]], ktorého vojsko hrad v roku [[1465]] spustošilo. Opevnenie bolo opäť zosilnené počas [[Osmanská ríša|tureckých nájazdov]] na územie južného Slovenska v [[16. storočie|16. storočí]], keď bol vybudovaný aj renesančný hradný palác a nová vnútorná hradná brána. Napriek dobrému obrannému systému sa v roku [[1663]] na krátky čas Turkom podarilo hrad ovládnuť a následne sa pristúpilo k prebudovaniu celého obranného systému. Na začiatku [[18. storočie|18. storočia]] bol prestavaný aj tzv. horný kostol a pribudol biskupský palác. == Obliehanie hradu a okolia == * 833 – knieža [[Mojmír I.]] dobylo mocenské centrum kniežaťa [[Pribina|Pribinu]] v Nitre<ref name="Kronika_Slovenska">{{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Dušan | odkaz na autora =Dušan Kováč | spoluautori = et al. | titul = Kronika Slovenska : od najstarších čias do konca 19. storočia | vydanie = | vydavateľ = Fortuna Print | miesto = Bratislava | rok = 1998 | isbn = 80-7153-174-X | počet strán = 616 | strany = 96,97,108-113,116,118..154,189... | jazyk = slovenský }}</ref> * 892 – vládca Východofranskej ríše [[Arnulf Korutánsky|Arnulf]], knieža Sávskeho kniežatstva [[Braslav (Sávia)|Braslav]] s pomocou kočovných [[Maďari|Maďarov]] plienili zatiaľ neúspešne územie vládcu Veľkomoravskej ríše [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka]] * 920 – po smrti Svätopluka, v [[Nitra|Nitre]] sa usadil maďarský vojvodca [[Arpádovci|Lél]] * 955 – v súvislosti so zaujatím územia Maďarmi, sa hrad dostal do rúk [[Arpádovci|Arpádovcov]], ktorí využili systém správy [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianského kniežatstva]] pri kladení základov vlastnej štátnej organizácie * 1001 – [[Boleslav Chrabrý]] poľské knieža, porazil maďarského vojvodu Štefana, dobyl [[Nitriansko]] * 1029 – kráľ Uhorska [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]] znova dobýja Nitriansko stratené v 1001 * 1042 – po porážke uhorského vojska nemeckým kráľom [[Henrich III. (Svätá rímska ríša)|Henrichom III.]] a českým kniežaťom [[Břetislav I.| Břetislavom]] obyvatelia prijali za nitrianske knieža [[Domoslav|Domoslava]]. Po odchode spojeneckých vojsk, uhorský kráľ [[Samuel Aba|Samuel]], Domoslava z Nitry vyhnal. Nitrianske kniežatstvo pozostávalo vtedy z 9. komitátov. * 1046 – Domoslav sa vrátil do Nitrianska, ktoré sa nepridalo k pohanskému povstaniu vedeného [[Vata (vodca povstania)|Vatom]] v Uhorsku. Domoslav vládol ako nitrianske knieža až do svojej smrti roku 1048 * 1048 – [[Belo I.]] knieža Nitrianskeho kniežatstva a Biharska so sídlom na Nitrianskom hrade. Pravdepodobne dal Nitriansky hrad opraviť. V rokoch 1060 – 1063 uhorský kráľ. Pochádzal z rodu Arpádovcov. * 1074 – Nitriansky hrad sa ubránil rímsko-nemeckému cisárovi Henrichovi IV. a jeho uhorskému spojencovi [[Šalamún (Uhorsko)|Šalamúnovi]], okolie Nitry vojsko vyplienilo * 1109 – Uhorský kráľ [[Koloman (Uhorsko)|Koloman]] so svojou vojenskou výpravou urobil na Morave veľa škôd. České údelné knieža [[Oto I. Olomoucký]] so svojim synom Svatoplukom Olomouckým, ako spojenci nemeckého cisára [[Henrich V. (Svätá rímska ríša)|Henricha V.]] sa chceli Kolomanovi pomstiť. Vtrhli na Slovensko, dostali sa až k Nitre. Podarilo sa im do­byť len mesto s podhradím, ktoré úplne spustošil včítane majetkov zoborského kláštora. Hrad Nitra útoku odolal. České knieža Svato­pluk Olomoucký sa s veľkou korisťou vrátil do Moravy. [[Nitrianske kniežatstvo]] na čele ktorého sa od druhého desaťročia 9. storočia až do r.1108 vystriedali kniežatá z Pribinovho, Mojmírovho aj Arpádovho rodu, zaniklo. * 1241 – za vlády uhorského kráľa [[Belo IV.| Bela IV.]] vtrhli na Slovensko [[Tatári]], ich [[Zlatá horda]], ktorá po [[Bitka pri rieke Slaná|bitke pri rieke Slanej]], mala otvorené cesty do krajiny. Kráľ si zachránil život len útekom na Nitriansky hrad, kde sa zdržal iba nakrátko. Tatári kráľa prenasledovali. Horda prenikla až k Nitre, ktorú sa nepodarilo dobyť. Opátstvo úplne vyplienili, zničili aj veľmi cenný archív. * 1271 – strhla sa vojna medzi uhorským kráľom [[Štefan V. (Uhorsko)|Štefanom V.]] a českým krá­ľom [[Přemysl Otakar II.|Přemyslom Otakarom II.]] Český kráľ vtrhol na Slovensko, dobyl aj Nitru. Mesto Nitru vyplienil a hrad spustošil. Zhorel aj kostol sv.Emeráma * 1273 – Přemysl Otakar II. znovu vtrhol na Slovensko, zmocnil sa aj Nitry, ktorú dobyl a úplne spustošil. Zhorela biskupská katedrála a veľká časť historických listín. <ref name="Slovensko Dejiny">{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Tibenský | spoluautori = et al. | titul = Slovensko Dejiny | odkaz na titul = Slovensko (encyklopédia Vydavateľstva Obzor) | vydanie = 2 | typ vydania = preprac. a dopln. | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | miesto = Bratislava | rok = 1978 | počet strán = 1010 | strany = 229, 259, 319 }}</ref> * 1296 – uhorský kráľ [[Ondrej III.]] daroval hrad a okolie biskupovi Pascházovi, ktorý spustošený hrad a hradby dal opraviť. Od toho času hrad je biskupským majetkom * 1311 a 1317 – uhorský šľachtic a vojvoda [[Matúš Čák Trenčiansky]] sa dostal do nepriateľstva s uhorským kráľom [[Karol I. (Uhorsko)|Karolom Róbertom]] a jeho patrónom pápežom, teda aj s nitrianskym biskupom Jánom. Pre nepriateľstvo s kráľom a biskupom, Matúš Čák Trenčiansky dvakrát vtrhol so svojím vojskom do Nitry, vyplienil ju, rozváľal múry opevnenia, vypaľoval všetko, zhorel katedrálny archív s mnohými cennosťami a listinami, pozostatky [[Svorad|Svorada]] a [[Benedikt|Benedikta]] odviezol so sebou, do svojho sídla v Trenčíne. * 1328 – biskup [[Meško Piastovec]] dal postaviť na hrade novú katedrálu. Stavba trvala do roku 1355  * 1403 – obliehal a dobyl Nitru vojvodca [[Stibor zo Stiboríc]], poľský šľachtic neskôr v službách kráľa Žigmunda * 1431 – vpád sirotkov pod vedením českého kňaza Prokopa Malého (Prokúpek), ktorému sa podarilo obsadiť mesto, hrad nedobyl  * 1440 – [[Husitstvo|husitské]] vojsko [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru z Brandýsa]] sa znova zmocnilo Nitry * 1465 – znovu spustošilo hrad vojsko uhorského kráľa [[Matej I.|Mateja Korvína]] * 1471 – po smrti uhorského a českého kráľa [[Ladislav Pohrobok|Ladislava Pohrobka]] väčšina šľachty zvolila za uhorského kráľa Mateja Korvína, syna [[Ján Huňady|Jána Huňadyho]], ale druhá časť šľachty, nesúhlasiaca s Matejom, povolala na uhorský trón poľského kráľoviča Kazimíra, druhorodeného syna poľského kráľa Kazimíra IV.Jagellonského. Poľský kráľovič Kazimír svojím vojskom obsadil značnú časť Slovenska a za svoje sídlo si zvolil Nitriansky hrad (roku 1471). Matej Korvín po obliehaní Nitru dobyl v 1472. Kazimírovi sa podarilo z Nitrianskeho hradu ujsť. * 1526 – o prázdny uhorský trón sa uchádzali sedmohradský vojvoda [[Ján Zápoľský]] a rakúsky arcivojvoda [[Ferdinand I.]] zakladateľ rakúskej línie Habsburgovcov – budúci rímsky cisár. Nitra podporovala Ferdinanda. Zápoľského vojsko na Nitru zaútočilo a dobylo ju 1528. Zápolský poveril správou hradu Valentína Töröka, majetok si privlastnil * 1530 – po smrti biskupa [[Podmanickovci|Podmanického]], Nitru dobyl cisársky generál Katzianer. Do Viedne odniesol biskupské poklady, medzi nimi vzácny relikviár Nitrianskych patrónov, ktorý sa nikdy nevrátil. * 1538 – po Varadínskom mieri sa Nitra dostala do rúk uhorských šľachticov, bratov [[Turzovci|Turzovcov]] (Alexej - stoličný a kráľovský hodnostár a František – nitriansky biskup), ktorí mesto a biskupské majetky vykoristili * 1588 – Nitru obliehali [[Turci]] * 1606 – [[Štefan Bočkaj|Bočkajove]] povstalecké voj­sko, rabovalo okolie Nitry. Mesto Nitra sa vzdalo a vyhlo sa plieneniu * 1620 – na krátky čas obsadilo Nitru vojsko sedmohradského voj­vodcu a uhorského protikráľa [[Gabriel Betlen|Betlena]], potom ju muselo vydať cisárskemu generálovi Bouquoi * 1623 – Bethlen sa pokúsil pomocou tureckého vojska Nitru znovu obsadiť bez úspechu, cisárske vojsko Bethlena porazilo * 1624 – nitriansky biskup Ján IV. Telegdy dostaval kostol a postavil tzv. Horný kostol * 1663 – Nemecký veliteľ mesta a Nitrianskeho hradu zradil, zapredal sa Turkom. Turci začali Nitru obliehať a dobyli ju. Vládli v nej až do mája 1664, keď ich cisárske vojsko vedené generálom [[Louis Raduit de Souches|de Souches]], vyhnalo. Pri týchto bojoch mesto i hrad Nitra boli úplne spustošené. Biskup Tomáš Pálffy do roku 1673 opevnil Nitru znovu. Od týchto čias nitrianske mohutné hradby ostali v tej podobe, ako ich dnes vidíme. * 1697 – za tököliovského povstania povstalci napadli okolie Nitry, dobyli iba dolnú časť mesta Nitra * 1703 – kurucké povstalecké vojsko sedmohradského veľmoža [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]] pod vedením generála a konvertitu Ladislava Očkaja, obsadilo dolné mesto * 1704 – [[František II. Rákoci|Rákociho]] hlavný generál, uhorský gróf [[Mikuláš Berčéni]] dobyl aj hrad. Povstalci vládli na Nitre až do roku 1708, keď veliteľ hradu Revaj sa vzdal labancom – cisárskemu generálovi [[Sigbert Heister|Heisterovi]]<ref name="Slovenské hrady">{{Citácia knihy | priezvisko = Janota | meno = Ľudovít | odkaz na autora =Ľudovít Janota | titul = Slovenské hrady 2 | vydanie = | vydavateľ = Nakladateľstvo Slovenskej ligy,1935 | miesto = Bratislava | počet strán = 211-220 | jazyk = slovenský }}</ref> == Súčasný stav == Množstvo úprav, opevňovacích a rekonštrukčných prác počas stáročí úplne zmenili pôvodný vzhľad hradu. Najbližšie k pôvodnému vzhľadu má len [[bazilika svätého Emeráma]] z prvej polovice [[13. storočie|13. storočia]], časť hradného múru a horný gotický kostol z prvej polovice 14. storočia a vnútorná hradná brána zo 16. storočia. Takmer pôvodný vzhľad majú len zachovalé stavby z konca 17. a z 18. storočia. == Galéria == <gallery mode="packed"> Súbor:Nitriansky_hrad_1.jpg Súbor:Nitriansky_hrad_1a.jpg Súbor:Nitriansky_hrad_1b.jpg </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == *[[Bazilika svätého Emeráma]] *[[Biskupský palác (Nitra)]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Nitra Castle}} == Externé odkazy == * [https://nitrianskyhrad.sk/ Nitriansky hrad] - oficiálna stránka == Zdroj == * [http://www.hrady.sk/nitra Nitriansky hrad] - na webe Slovenské hrady * hrady.zámky.kaštiele na www.kastiel.org[http://www.kastiel.org/index.php?option=com_content&task=view&id=46&Itemid=75] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160914035324/http://www.kastiel.org/index.php?option=com_content&task=view&id=46&Itemid=75 |date=2016-09-14 }} * http://www.e-obce.sk/obec/nitra/2-historia.html[http://www.e-obce.sk/obec/nitra/2-historia.html{{Nedostupný zdroj|date=júl 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}] * http://cestovanie.sme.sk/c/4959937/nitriansky-hrad-je-nenapadny.html#ixzz3sUpSzHZt * Slovensko Dejiny, druhé, prepracované a doplnené vydanie, Obzor,Bratislava 1978 * Kronika Slovenska, D.Kováč, v.Fortuna Print a Adox, 1998 * Stopy dávnej minulosti, P. Dvořák, v.Rak Budmerice 2013 {{Národné kultúrne pamiatky na Slovensku}} {{Nitra}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Stavby v Nitre]] [[Kategória:Hrady a zámky na Slovensku]] [[Kategória:Národné kultúrne pamiatky na Slovensku pred rokom 2002]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v okrese Nitra]] m0kxz4rdb1p79a33jrivupc39fxlrq5 8203677 8203675 2026-04-26T11:36:12Z ~2026-25501-01 293083 /* Dejiny */ 8203677 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Nitriansky hrad | native_name = | other_name = | category = hrad <!-- *** Image *** --> | image = Nitriansky_hrad.jpg | image_caption = Nitriansky hrad, pohľad od severozápadu <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | district = [[okres Nitra|Nitra]] | commune_type = Mesto | commune = Nitra | municipality_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 220 | elevation_round = | lat_d =48| lat_m =19| lat_s =7 | lat_NS = S | long_d =18| long_m =5| long_s =11 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = <!-- *** History & management *** --> | established = 9. storočie | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti čiastočne prístupný | access = mesta [[Nitra]] <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** Národná Kultúrna Pamiatka *** ---> | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = Nitriansky hrad | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = 02.10.1963 | číslo uzpf = 1483/1-59 | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať NKP = | kraj = | okres = | obec = | PUSR web url = http://www.pamiatky.sk/po/po?page=1&Kraj=4&Okres=27&Obec=782&KatastralneUzemie=1068&Ulica=Jána Pavla II.&OrientacneCislo=&UnifikovanyNazovPO=&CUZText=1483&SearchButton=Hľadať | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Slovakia - outline map.svg | map_background = Slovakia - background map.png | map_caption = Poloha hradu na Slovensku | map_locator = Slovensko | map1 = Nitra Region - outline map.svg | map1_background = Nitra Region - background map.png | map1_caption = Poloha hradu v Nitrianskom kraji | map1_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Nitra Castle | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> [https://nitrianskyhrad.sk/ nitrianskyhrad.sk] | footnotes = |Portal1=Slovensko}} '''Nitriansky hrad'''<ref>{{Názvy hradov a zámkov|2020-09-03}}</ref> je zachovalý hradný komplex v [[Nitra|Nitre]]. Nachádza sa na hradnom vrchu v centre mesta vo výške {{mnm|220}}, a vytvára výraznú dominantu mesta pod južnými výbežkami pohoria [[Tribeč]]. Pôvodne zaberal celú oblasť hradného kopca aj horného mesta, asi osem a pol hektára. Dominantou hradného areálu je [[Katedrála svätého Emeráma]], [[Biskupský palác (Nitra)|biskupský palác]] a mohutné opevnenie s vystupujúcimi [[bastión (hradby)|bastiónmi]]. Dnes na hrade sídli biskupský úrad. == Dejiny == Hradný vrch bol svedkom najstarších [[Slovania|slovanských]] dejín, keď sa tu koncom [[8. storočie|8. storočia]] začalo formovať [[Nitrianske kniežatstvo]]. Výhodná poloha lokality, z troch strán chránenej riekou [[Nitra (rieka)|Nitrou]], sa stala vhodným miestom na vybudovanie opevneného hradiska. Práve tu s veľkou pravdepodobnosťou stál [[Pribina|Pribinov]] kostol, spojený s najstaršou písomnou zmienkou o meste, no i celom kniežatstve. [[Súbor:Nitra Castle6.JPG|náhľad|vľavo]] Po začlenení Nitrianskeho kniežatstva do [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] sa mesto stalo sídelným centrom kniežaťa, ktorý hradisko ďalej rozširoval a opevňoval. Potvrdené písomné správy o hradisku pochádzajú z roku [[871]] a záznamy v Maurovej kronike z polovice [[11. storočie|11. storočia]] už spomínajú [[Bazilika svätého Emeráma|baziliku svätého Emeráma]], ktorá dodnes tvorí súčasť hradného komplexu. Ten sa z hradiska vyvinul pravdepodobne v čase formovania [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]], keď bola Nitra dôležitým správnym centrom rovnomenného kniežatstva. Počas [[Mongolský vpád do Uhorska|pustošivého vpádu Mongolov]] v roku [[1241]] stál na hradnom vrchu už opevnený hrad, ktorý odolal nájazdom útočníkov. K výraznému poškodeniu však došlo pri požiari počas obliehania hradu [[Přemysl Otakar II.|Přemyslom Otakarom II.]] v roku 1271, po ktorom bola nevyhnutná obnova kostola i opevnenia. Hrad sa stal stredom záujmu panovníkov ako [[Matúš Čák Trenčiansky]], [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund Luxemburský]] alebo [[Matej I. (Uhorsko)|Matej Korvín]], ktorého vojsko hrad v roku [[1465]] spustošilo. Opevnenie bolo opäť zosilnené počas [[Osmanská ríša|tureckých nájazdov]] na územie južného Slovenska v [[16. storočie|16. storočí]], keď bol vybudovaný aj renesančný hradný palác a nová vnútorná hradná brána. Napriek dobrému obrannému systému sa v roku [[1663]] na krátky čas Turkom podarilo hrad ovládnuť a následne sa pristúpilo k prebudovaniu celého obranného systému. Na začiatku [[18. storočie|18. storočia]] bol prestavaný aj tzv. horný kostol a pribudol biskupský palác. == Obliehanie hradu a okolia == * 833 – knieža [[Mojmír I.]] dobylo mocenské centrum kniežaťa [[Pribina|Pribinu]] v Nitre<ref name="Kronika_Slovenska">{{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Dušan | odkaz na autora =Dušan Kováč | spoluautori = et al. | titul = Kronika Slovenska : od najstarších čias do konca 19. storočia | vydanie = | vydavateľ = Fortuna Print | miesto = Bratislava | rok = 1998 | isbn = 80-7153-174-X | počet strán = 616 | strany = 96,97,108-113,116,118..154,189... | jazyk = slovenský }}</ref> * 892 – vládca Východofranskej ríše [[Arnulf Korutánsky|Arnulf]], knieža Sávskeho kniežatstva [[Braslav (Sávia)|Braslav]] s pomocou kočovných [[Maďari|Maďarov]] plienili zatiaľ neúspešne územie vládcu Veľkomoravskej ríše [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka]] * 920 – po smrti Svätopluka, v [[Nitra|Nitre]] sa usadil maďarský vojvodca [[Arpádovci|Lél]] * 955 – v súvislosti so zaujatím územia Maďarmi, sa hrad dostal do rúk [[Arpádovci|Arpádovcov]], ktorí využili systém správy [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianského kniežatstva]] pri kladení základov vlastnej štátnej organizácie * 1001 – [[Boleslav Chrabrý]] poľské knieža, porazil maďarského vojvodu Štefana, dobyl [[Nitriansko]] * 1029 – kráľ Uhorska [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]] znova dobýja Nitriansko stratené v 1001 * 1042 – po porážke uhorského vojska nemeckým kráľom [[Henrich III. (Svätá rímska ríša)|Henrichom III.]] a českým kniežaťom [[Břetislav I.| Břetislavom]] obyvatelia prijali za nitrianske knieža [[Domoslav|Domoslava]]. Po odchode spojeneckých vojsk, uhorský kráľ [[Samuel Aba|Samuel]], Domoslava z Nitry vyhnal. Nitrianske kniežatstvo pozostávalo vtedy z 9. komitátov. * 1046 – Domoslav sa vrátil do Nitrianska, ktoré sa nepridalo k pohanskému povstaniu vedeného [[Vata (vodca povstania)|Vatom]] v Uhorsku. Domoslav vládol ako nitrianske knieža až do svojej smrti roku 1048 * 1048 – [[Belo I.]] knieža Nitrianskeho kniežatstva a Biharska so sídlom na Nitrianskom hrade. Pravdepodobne dal Nitriansky hrad opraviť. V rokoch 1060 – 1063 uhorský kráľ. Pochádzal z rodu Arpádovcov. * 1074 – Nitriansky hrad sa ubránil rímsko-nemeckému cisárovi Henrichovi IV. a jeho uhorskému spojencovi [[Šalamún (Uhorsko)|Šalamúnovi]], okolie Nitry vojsko vyplienilo * 1109 – Uhorský kráľ [[Koloman (Uhorsko)|Koloman]] so svojou vojenskou výpravou urobil na Morave veľa škôd. České údelné knieža [[Oto I. Olomoucký]] so svojim synom Svatoplukom Olomouckým, ako spojenci nemeckého cisára [[Henrich V. (Svätá rímska ríša)|Henricha V.]] sa chceli Kolomanovi pomstiť. Vtrhli na Slovensko, dostali sa až k Nitre. Podarilo sa im do­byť len mesto s podhradím, ktoré úplne spustošil včítane majetkov zoborského kláštora. Hrad Nitra útoku odolal. České knieža Svato­pluk Olomoucký sa s veľkou korisťou vrátil do Moravy. [[Nitrianske kniežatstvo]] na čele ktorého sa od druhého desaťročia 9. storočia až do r.1108 vystriedali kniežatá z Pribinovho, Mojmírovho aj Arpádovho rodu, zaniklo. * 1241 – za vlády uhorského kráľa [[Belo IV.| Bela IV.]] vtrhli na Slovensko [[Tatári]], ich [[Zlatá horda]], ktorá po [[Bitka pri rieke Slaná|bitke pri rieke Slanej]], mala otvorené cesty do krajiny. Kráľ si zachránil život len útekom na Nitriansky hrad, kde sa zdržal iba nakrátko. Tatári kráľa prenasledovali. Horda prenikla až k Nitre, ktorú sa nepodarilo dobyť. Opátstvo úplne vyplienili, zničili aj veľmi cenný archív. * 1271 – strhla sa vojna medzi uhorským kráľom [[Štefan V. (Uhorsko)|Štefanom V.]] a českým krá­ľom [[Přemysl Otakar II.|Přemyslom Otakarom II.]] Český kráľ vtrhol na Slovensko, dobyl aj Nitru. Mesto Nitru vyplienil a hrad spustošil. Zhorel aj kostol sv.Emeráma * 1273 – Přemysl Otakar II. znovu vtrhol na Slovensko, zmocnil sa aj Nitry, ktorú dobyl a úplne spustošil. Zhorela biskupská katedrála a veľká časť historických listín. <ref name="Slovensko Dejiny">{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Tibenský | spoluautori = et al. | titul = Slovensko Dejiny | odkaz na titul = Slovensko (encyklopédia Vydavateľstva Obzor) | vydanie = 2 | typ vydania = preprac. a dopln. | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | miesto = Bratislava | rok = 1978 | počet strán = 1010 | strany = 229, 259, 319 }}</ref> * 1296 – uhorský kráľ [[Ondrej III.]] daroval hrad a okolie biskupovi Pascházovi, ktorý spustošený hrad a hradby dal opraviť. Od toho času hrad je biskupským majetkom * 1311 a 1317 – uhorský šľachtic a vojvoda [[Matúš Čák Trenčiansky]] sa dostal do nepriateľstva s uhorským kráľom [[Karol I. (Uhorsko)|Karolom Róbertom]] a jeho patrónom pápežom, teda aj s nitrianskym biskupom Jánom. Pre nepriateľstvo s kráľom a biskupom, Matúš Čák Trenčiansky dvakrát vtrhol so svojím vojskom do Nitry, vyplienil ju, rozváľal múry opevnenia, vypaľoval všetko, zhorel katedrálny archív s mnohými cennosťami a listinami, pozostatky [[Svorad|Svorada]] a [[Benedikt|Benedikta]] odviezol so sebou, do svojho sídla v Trenčíne. * 1328 – biskup [[Meško Piastovec]] dal postaviť na hrade novú katedrálu. Stavba trvala do roku 1355  * 1403 – obliehal a dobyl Nitru vojvodca [[Stibor zo Stiboríc]], poľský šľachtic neskôr v službách kráľa Žigmunda * 1431 – vpád sirotkov pod vedením českého kňaza Prokopa Malého (Prokúpek), ktorému sa podarilo obsadiť mesto, hrad nedobyl  * 1440 – [[Husitstvo|husitské]] vojsko [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru z Brandýsa]] sa znova zmocnilo Nitry * 1465 – znovu spustošilo hrad vojsko uhorského kráľa [[Matej I.|Mateja Korvína]] * 1471 – po smrti uhorského a českého kráľa [[Ladislav Pohrobok|Ladislava Pohrobka]] väčšina šľachty zvolila za uhorského kráľa Mateja Korvína, syna [[Ján Huňady|Jána Huňadyho]], ale druhá časť šľachty, nesúhlasiaca s Matejom, povolala na uhorský trón poľského kráľoviča Kazimíra, druhorodeného syna poľského kráľa Kazimíra IV.Jagellonského. Poľský kráľovič Kazimír svojím vojskom obsadil značnú časť Slovenska a za svoje sídlo si zvolil Nitriansky hrad (roku 1471). Matej Korvín po obliehaní Nitru dobyl v 1472. Kazimírovi sa podarilo z Nitrianskeho hradu ujsť. * 1526 – o prázdny uhorský trón sa uchádzali sedmohradský vojvoda [[Ján Zápoľský]] a rakúsky arcivojvoda [[Ferdinand I.]] zakladateľ rakúskej línie Habsburgovcov – budúci rímsky cisár. Nitra podporovala Ferdinanda. Zápoľského vojsko na Nitru zaútočilo a dobylo ju 1528. Zápolský poveril správou hradu Valentína Töröka, majetok si privlastnil * 1530 – po smrti biskupa [[Podmanickovci|Podmanického]], Nitru dobyl cisársky generál Katzianer. Do Viedne odniesol biskupské poklady, medzi nimi vzácny relikviár Nitrianskych patrónov, ktorý sa nikdy nevrátil. * 1538 – po Varadínskom mieri sa Nitra dostala do rúk uhorských šľachticov, bratov [[Turzovci|Turzovcov]] (Alexej - stoličný a kráľovský hodnostár a František – nitriansky biskup), ktorí mesto a biskupské majetky vykoristili * 1588 – Nitru obliehali [[Turci]] * 1606 – [[Štefan Bočkaj|Bočkajove]] povstalecké voj­sko, rabovalo okolie Nitry. Mesto Nitra sa vzdalo a vyhlo sa plieneniu * 1620 – na krátky čas obsadilo Nitru vojsko sedmohradského voj­vodcu a uhorského protikráľa [[Gabriel Betlen|Betlena]], potom ju muselo vydať cisárskemu generálovi Bouquoi * 1623 – Bethlen sa pokúsil pomocou tureckého vojska Nitru znovu obsadiť bez úspechu, cisárske vojsko Bethlena porazilo * 1624 – nitriansky biskup Ján IV. Telegdy dostaval kostol a postavil tzv. Horný kostol * 1663 – Nemecký veliteľ mesta a Nitrianskeho hradu zradil, zapredal sa Turkom. Turci začali Nitru obliehať a dobyli ju. Vládli v nej až do mája 1664, keď ich cisárske vojsko vedené generálom [[Louis Raduit de Souches|de Souches]], vyhnalo. Pri týchto bojoch mesto i hrad Nitra boli úplne spustošené. Biskup Tomáš Pálffy do roku 1673 opevnil Nitru znovu. Od týchto čias nitrianske mohutné hradby ostali v tej podobe, ako ich dnes vidíme. * 1697 – za tököliovského povstania povstalci napadli okolie Nitry, dobyli iba dolnú časť mesta Nitra * 1703 – kurucké povstalecké vojsko sedmohradského veľmoža [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]] pod vedením generála a konvertitu Ladislava Očkaja, obsadilo dolné mesto * 1704 – [[František II. Rákoci|Rákociho]] hlavný generál, uhorský gróf [[Mikuláš Berčéni]] dobyl aj hrad. Povstalci vládli na Nitre až do roku 1708, keď veliteľ hradu Revaj sa vzdal labancom – cisárskemu generálovi [[Sigbert Heister|Heisterovi]]<ref name="Slovenské hrady">{{Citácia knihy | priezvisko = Janota | meno = Ľudovít | odkaz na autora =Ľudovít Janota | titul = Slovenské hrady 2 | vydanie = | vydavateľ = Nakladateľstvo Slovenskej ligy,1935 | miesto = Bratislava | počet strán = 211-220 | jazyk = slovenský }}</ref> == Súčasný stav == Množstvo úprav, opevňovacích a rekonštrukčných prác počas stáročí úplne zmenili pôvodný vzhľad hradu. Najbližšie k pôvodnému vzhľadu má len [[bazilika svätého Emeráma]] z prvej polovice [[13. storočie|13. storočia]], časť hradného múru a horný gotický kostol z prvej polovice 14. storočia a vnútorná hradná brána zo 16. storočia. Takmer pôvodný vzhľad majú len zachovalé stavby z konca 17. a z 18. storočia. == Galéria == <gallery mode="packed"> Súbor:Nitriansky_hrad_1.jpg Súbor:Nitriansky_hrad_1a.jpg Súbor:Nitriansky_hrad_1b.jpg </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == *[[Bazilika svätého Emeráma]] *[[Biskupský palác (Nitra)]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Nitra Castle}} == Externé odkazy == * [https://nitrianskyhrad.sk/ Nitriansky hrad] - oficiálna stránka == Zdroj == * [http://www.hrady.sk/nitra Nitriansky hrad] - na webe Slovenské hrady * hrady.zámky.kaštiele na www.kastiel.org[http://www.kastiel.org/index.php?option=com_content&task=view&id=46&Itemid=75] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160914035324/http://www.kastiel.org/index.php?option=com_content&task=view&id=46&Itemid=75 |date=2016-09-14 }} * http://www.e-obce.sk/obec/nitra/2-historia.html[http://www.e-obce.sk/obec/nitra/2-historia.html{{Nedostupný zdroj|date=júl 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}] * http://cestovanie.sme.sk/c/4959937/nitriansky-hrad-je-nenapadny.html#ixzz3sUpSzHZt * Slovensko Dejiny, druhé, prepracované a doplnené vydanie, Obzor,Bratislava 1978 * Kronika Slovenska, D.Kováč, v.Fortuna Print a Adox, 1998 * Stopy dávnej minulosti, P. Dvořák, v.Rak Budmerice 2013 {{Národné kultúrne pamiatky na Slovensku}} {{Nitra}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Stavby v Nitre]] [[Kategória:Hrady a zámky na Slovensku]] [[Kategória:Národné kultúrne pamiatky na Slovensku pred rokom 2002]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v okrese Nitra]] fghvaopxl0b7q0vyniyzih57fn7a87p Luis Vaz de Camões 0 485260 8203416 8053620 2026-04-25T15:05:57Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8203416 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Luis Vaz de Camões |Portrét = Luís de Camões por François Gérard.jpg |Veľkosť obrázka = 230px |Popis = portugalský spisovateľ |Dátum narodenia = 1524/1525 |Miesto narodenia = [[Lisabon]] alebo [[Coimbra (mesto)|Coimbra]] |Dátum úmrtia = [[10. jún]] [[1580]] |Miesto úmrtia = }} '''Luis Vaz de Camões''' (* 1524/[525, [[Lisabon]] alebo [[Coimbra (mesto)|Coimbra]], [[Portugalsko]] – † [[10. jún]] [[1580]]) bol portugalský spisovateľ, považovaný za jednu z najvýznamnejších postáv portugalskej klasicistickej literatúry a portugalskej literatúry ako takej. Preslávil ho hlavne jeho epos Lusovci ''(Os Lusíadas)'', ktorý oslavuje hrdinstvo Portugalcov, a ktorý sa stal portugalským národným eposom.<ref name="WDL">{{cite web |url = http://www.wdl.org/en/item/11198/ |title = The Lusiads |website = [[World Digital Library]] |date = 1800-1882 |accessdate = 2013-09-02 |archiveurl = https://web.archive.org/web/20171014103951/https://www.wdl.org/en/item/11198/ |archivedate = 2017-10-14 }}</ref> == Život == Jeho dátum ani miesto narodenia nie sú presne známe. Narodil sa pravdepodobne v rokoch 1524/1525, v Lisabone alebo Coimbre. Pochádzal z rodiny Simão Vaz de Camões a jeho matkou bola Ana de Sá e Macedo, ktorá údajne zomrela pri [[pôrod]]e. O jeho živote sa všeobecne vie len veľmi málo, ide väčšinou o dohady a závery, ktoré vyplývajú z dochovaných historických prameňov. Mladosť strávil v Coimbre, kde študoval na [[Univesidade de Coimbra]]. Pôsobil aj na dvore kráľa [[Ján III. (Portugalsko)|Jána III]]., kde sa venoval literárnej tvorbe. Z kráľovského dvora bol však vyhnaný po tom, čo vyšla najavo jeho aféra s Catherine d´Athayde, dcérou prvej dvornej dámy. Jeho trestom bola vojenská služba na fronte v Afrike. Stal sa členom armády portugalskej koruny. Pod jej zástavou bojoval v roku 1547 na africkom fronte v bitke proti [[Mauri|Maurom]] o [[Ceuta|Ceutu]] a [[Maroko]], kde prišiel o pravé oko. V roku 1552 sa vracia do [[Lisabon]]u, no po zmätku, ktorý vznikol počas kresťanského národného sviatku [[Corpo de Deus]] na lisabonskom námestí Roccio, kde zranil kráľovského úradníka, sa dostáva na niekoľko mesiacov do väzenia. Z väzenia bol prepustený pod podmienkou, že sa zúčastní vojenskej cesty do Indie. Tak sa aj stalo v roku [[1553]]. Luis Vaz de Camões sa tak vydal po tej istej ceste, ktorú pred niekoľkými desaťročiami podnikol jeho vzdialený príbuzný – [[Vasco de Gama]]. O ich príbuzenstve možno hovoriť skôr ako o historickej zaujímavosti; Vasco de Gama bol bratrancom manželky Camõesovho starého otca. Ďalšie vojenské cesty podnikol Camões počas svojej trojročnej služby do [[Malabar]] v novembri 1553 a niekoľko mesiacov strávil v [[Goa]]. V roku 1556 bol súčasťou expedície do Číny, nie však vo vojenskej funkcii, ale vo funkcii úradníka. Viac ako úradníckej funkcii sa však venoval tvorbe svojho eposu. Na spiatočnej ceste v roku 1569 jeho loď stroskotala v blízkosti ústia [[Mekong]]u a podľa legendy bol Camões jediným, ktorý prežil i s rukopisom Lusovcov. Ani veľkolepé dielo akým sú Lusovci, nezaručilo jeho autorovi dlhovekosť a bohatstvo. Luis Vaz de Camões zomrel [[10. jún]]a [[1580]] na následky [[Mor (pestis)|morovej epidémie]], ktorá zachvátila Lisabon. Jeho pozostatky boli uložené v kostole [[Igreja de Santa Ana]], ktorý bol však zničený počas deštruktívneho zemetrasenia v roku 1755, ktoré zasiahlo aj Lisabon. Jeho pozostatky boli [[exhumácia|exhumované]] a prevezené do [[Mosteiro dos Jerónimos]], no nie je isté, či všetky nájdené kosti patrili práve Camõesovi. Vedľa jeho hrobky sa v Mosteiro des Jerónimos nachádza aj hrobka obľúbeného portugalského kráľa Sebastiána, tak ako aj spomínaného vzdialeného príbuzného Vasca de Gama. Na Camoesovej hrobke sa nachádza nápis ''"Aqui Jaz Luís de Camões Príncipe dos poetas de seu tempo. Viveu pobre e miseravelmente e assim morreu"'', ktorého autorom je Goncalo Coutinho, a ktorý môžeme preložiť ako: ''„ Tu leží Luís de Camões, knieža básnikov svojej doby. Žil chudobne a biedne, a tak aj zomrel.“'' == Tvorba == * ''Os Lusíadas'' – epos, ktorý vznikol už v roku 1569, 27 rokov po objavení cesty do Indie; vydaný bol až v roku 1572. Autor v ňom opisuje hrdinské činy Portugalcov, ktorých bol sám svedkom, no zároveň vidí aj temné stránky úspechu a veľkosti koloniálnej ríše. * ''Rimas'' – zbierka básní * ''Anfitriões'' – komédia * ''Filodemo'' – komédia * ''Lírica'' == Referencie == <references/> == Zdroje == *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.notapositiva.com/trab_estudantes/trab_estudantes/portugues/portugues_trabalhos/camoesbiograf.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20121105001927/http://www.notapositiva.com/trab_estudantes/trab_estudantes/portugues/portugues_trabalhos/camoesbiograf.htm | dátum archivácie = 2012-11-05 }} *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://nosnomundodapoesia.blogs.sapo.pt/1003.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }} *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.portugal.sk/kultura/literatura/camoes.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20081114233716/http://www.portugal.sk/kultura/literatura/camoes.html | dátum archivácie = 2008-11-14 }} *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://camoes9a.no.sapo.pt/biografia.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20130611041358/http://camoes9a.no.sapo.pt/biografia.htm | dátum archivácie = 2013-06-11 }} *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.e-biografias.net/luis_camoes/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Camões, Luis Vaz de}} [[Kategória:Narodenia v 16. storočí]] [[Kategória:Úmrtia 10. júna]] [[Kategória:Úmrtia v 1580]] [[Kategória:Portugalskí spisovatelia]] [[Kategória:Portugalskí básnici]] [[Kategória:Renesanční básnici]] [[Kategória:Portugalskí dramatici]] [[Kategória:Manierizmus]] [[Kategória:Spisovatelia píšuci po portugalsky]] [[Kategória:Portugalskí šľachtici]] ansiq6dpxaua56ja8wwltjpygsd22zs Kauza Cervanová (film) 0 486214 8203629 8036032 2026-04-26T08:15:13Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8203629 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film |Farba=#FFDEAD |Názov=Kauza Cervanová |Originál= |Žáner=dokumentárny |Krajina=[[:Kategória:Slovenské filmy|Slovensko]] |Rok=[[:Kategória:Filmy z 2013|2013]] |Dĺžka=90 |Jazyk=[[slovenčina|slovenský]] <!-- |Rozpočet= suma €--> <!-- |Zárobok= suma € [http://boxofficemojo.com/movies/?id=aliens.htm]--> |Distribútor= |Producent= |Réžia=[[Robert Kirchhoff]] |Kamera=[[Ján Meliš]] |Scenár=[[Robert Kirchhoff]] |Námet= |Strih= |Choreografia= |Hudba=[[Peter Zagar]] |Texty= |Predchádzajúci = |Nasledujúci = |imdb_id = |csfd_id =331541 |Obsadenie= }} '''''Kauza Cervanová''''' je slovensko-český [[dokumentárny film]] režiséra [[Robert Kirchhoff|Roberta Kirchhoffa]].<ref name=csfd>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kauza Cervanová | url = http://www.csfd.cz/film/331541-kauza-cervanova/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.05.2013 | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáza| miesto = |jazyk = po česky}}</ref> Podtitulom filmu je „Pravda je jednoduchá. Lži sú zložité“.<ref name=navstevnost/> Film sa zaoberá kauzou [[Vražda Ľudmily Cervanovej|vraždy Ľudmily Cervanovej]] z roku 1976.<ref name=csfd/> Do kín bol uvedený 16. mája 2013.<ref name=aktualneatlassk>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = Red Kult| odkaz na autora = | titul = Očakávaná Kauza Cervanová v kinách už tento týždeň| url = http://aktualne.atlas.sk/ocakavana-kauza-cervanova-pride-do-kin-o-mesiac/showbizz/film/| dátum vydania = 13.05.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.05.2013| vydavateľ = atlas.sk| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20130613175142/http://aktualne.atlas.sk/ocakavana-kauza-cervanova-pride-do-kin-o-mesiac/showbizz/film/| dátum archivácie = 2013-06-13}}</ref> == Téma filmu == Film sa zaoberá [[Vražda Ľudmily Cervanovej|únosom, znásilnením a vraždou Ľudmily Cervanovej]], ktorá sa stala v júli 1976.<ref name=aktualneatlassk/> Prvé vynesenie rozsudkov prebehlo začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia, z kauzy bolo obžalovaných a následne na rôzny počet rokov (najvyšší trest 24 rokov) odsúdených sedem mužov z Nitry. V 1991 bol rozsudok zrušený. V roku 2006 bol proces obnovený z dôvodu vynesenia nových dôkazov a svedectiev, no napriek tomu, aj 30 rokov po vražde, boli obžalovaní opätovne obvinení zo spáchania trestného činu vraždy a znásilnenia a ich tresty boli predĺžené.<ref name=aktualnecentrum>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vraždou studentky se znovu zabývá film Kauza Cervanová | url = http://aktualne.centrum.cz/kultura/kratke-zpravy/clanek.phtml?id=779485 | dátum vydania = 13.05.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.05.2013 | vydavateľ = centrum.cz| miesto = |jazyk = po česky}}</ref> Režisér Kirchhoff sa o prípade vyjadril takto: „Tento nekonečný a tajomný prípad je v istom zmysle príbehom našej krajiny a ukazuje, aký je stav justície na Slovensku - od čias komunizmu až podnes“.<ref name=navstevnost/> Kirchhoffovi však nešlo o rekonštrukciu kriminálneho činu, aj keď ten samozrejme nemožno vynechať. Film však chce predovšetkým zobraziť obdobie sedemdesiatych a osemdesiatych rokov v Československu, so vzťahmi v spoločnosti na pozadí tejto brutálnej vraždy. Dokumentárna "detektívka" preto nie je len o záhadnom zmiznutí a vražde jedného dievčaťa, ale zároveň mapuje širší príbeh československej a slovenskej spoločnosti cez protagonistov tejto dodnes neuzatvorenej kauzy. Samotná kauza Cervanová tak slúži ako styčný bod, zápletka, cez ktorú môže divák sledovať ďalšie rozširujúce sa línie a motívy. <ref name=atelierdoc>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Robert Kirchhoff / Kauza Cervanová - Film - Atelier.doc | url = http://www.atelierdoc.sk/projekty/11/24/Robert-Kirchhoff-KAUZA-CERVANOVa/ | dátum vydania = máj 2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 22.01.2015 | vydavateľ = atelierdoc.sk| miesto = |jazyk = slovenský}}</ref> Dokument, ktorého realizácia trvala osem rokov, pracuje s rôznymi druhmi materiálov. Objavujú sa v ňom dobové záznamy, fotografie a policajné spisy, no ťažisko zostáva v súčasných výpovediach obvinených mužov, ktoré sú často krát podporené rozhovormi s ostatnými zainteresovanými ľuďmi. == Produkcia == Robert Kirchhoff film pripravoval a natáčal od roku 2004.<ref name=aktualneatlassk/> Film do kín priniesla [[Asociácia slovenských filmových klubov]].<ref name=aktualneatlassk/> Bol to jej 6. titul toho roka.<ref name=vikend>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = atelier.doc| odkaz na autora = | titul = Kauza Cervanová sa počas premiérového víkendu stala najnavštevovanejším slovenským dokumentom roka 2013| url = http://medialne.etrend.sk/televizia-tlacove-spravy/kauza-cervanova-sa-pocas-premieroveho-vikendu-stala-najnavstevovanejsim-slovenskym-dokumentom-roka-2013.html| dátum vydania = 21.05.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.05.2013| vydavateľ = etrend.sk| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141220194200/http://medialne.etrend.sk/televizia-tlacove-spravy/kauza-cervanova-sa-pocas-premieroveho-vikendu-stala-najnavstevovanejsim-slovenskym-dokumentom-roka-2013.html| dátum archivácie = 2014-12-20}}</ref> Počas tohto procesu si Kirchhoff písal [[Denník (literatúra)|denník]], ktorý by mal vyjsť ako kniha.<ref name=dennik>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Kirchhoff| meno = Robert| odkaz na autora = | titul = Prečítajte si denník z nakrúcania dokumentu Kauza Cervanová| url = http://style.hnonline.sk/vikend/c1-59849600-precitajte-si-dennik-z-nakrucania-dokumentu-kauza-cervanova| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.05.2013| vydavateľ = Hospodárske noviny| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210308214737/https://style.hnonline.sk/vikend/568899-precitajte-si-dennik-z-nakrucania-dokumentu-kauza-cervanova| dátum archivácie = 2021-03-08}}</ref> == Ocenenia == * Medzinárodný filmový festival Cinematik 2013 - najlepší dokument * 17. Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jihlava - zvláštne uznanie * Crossing Europe Film Festival Linz - special mention * Slnko v sieti 2014 - najlepší dokument == Ohlasy == Podľa Miloša Krekoviča z [[Denník SME|Denníka SME]] ''„Za minulé desaťročia u nás sotva vznikol film, kde by sa tak prelínala spoločensky závažná a aktuálna téma s umeleckou formou. Alebo aj inak: estetika s etikou.“''<ref name=smeprejavuje>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krekovič| meno = Miloš| odkaz na autora = | titul = Vo filme Kauza Cervanová sa pravda vyjavuje sama | url = http://kultura.sme.sk/c/6801982/vo-filme-kauza-cervanova-sa-pravda-vyjavuje-sama.html | dátum vydania = 15.05.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.05.2013 | vydavateľ = Petit Press| miesto = |jazyk = }}</ref> Český filmový publicita Kamil Fila sa pre časopis Respekt vyjadril ''"Snímek nás nechá tápat v labyrintu metafyzické detektivky a obludní konspirační teorie... Těžko najít v současnosti český, ale i jiný film, který by vás dokázal vykolejit tolik, jako Kauza Cervanová".'' <ref name=a>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fila | meno = Kamil | odkaz na autora = | titul = Kauza Cervanová - filmy.týždňa | url = http://filmy.tyzden.sk/robert-kirchhoff/kauza-cervanova/ | dátum vydania = apríl 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 22.01.2015 | vydavateľ = atelierdoc.sk | miesto = | jazyk = slovenský | url archívu = https://web.archive.org/web/20150123015233/http://filmy.tyzden.sk/robert-kirchhoff/kauza-cervanova/ | dátum archivácie = 2015-01-23 }}</ref> Počas prvého týždňa v kinách si film od 16. do 19. mája pozrelo 1132 ľudí. Film sa tak stal predbežne najnavštevovanejším slovenským dokumentárnym filmom roka 2013.<ref name=navstevnost>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dokument Kauza Cervanová má rekordnú návštevnosť | url = http://www.webnoviny.sk/kultura/dokument-kauza-cervanova-ma-rekordnu/674967-clanok.html | dátum vydania = 21.05.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.05.2013 | vydavateľ = webnoviny.sk| miesto = |jazyk = }}</ref><ref name=vikend/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Vražda Ľudmily Cervanovej]] {{Slnko v sieti za Najlepší dokumentárny film}} [[Kategória:Filmy z 2013]] [[Kategória:Slovenské dokumentárne filmy]] [[Kategória:České dokumentárne filmy]] [[Kategória:Filmy režírované Robertom Kirchhoffom]] [[Kategória:Filmy ocenené Slnkom v sieti]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] ls3alqb838oz2vrh662zsh5druds6sg Göteborgs konstmuseum 0 493112 8203487 6412369 2026-04-25T19:27:57Z Bakjb 236375 p 8203487 wikitext text/x-wiki {{Infobox Múzeum | Meno = Göteborgs konstmuseum | Obrázok = KonstmuseetGbg.jpg | Popis obrázka = | Adresa = Götaplatsen 412 56 | Mesto = [[Göteborg]] | Krajina = [[Švédsko]] | Rok založenia = [[1861]] | Rok zatvorenia = | Typ = umelecké múzeum | Zbierka = | Návštevníci = | Súčasť = | Riaditeľ = | Kurátor = | Web = [http://konstmuseum.goteborg.se/wps/portal/konstm konstmuseum.goteborg.se] | Commons = | Portál1 = Umenie }} '''Göteborgs konstmuseum''' je [[Švédsko|švédske]] umelecké múzeum v meste [[Göteborg]] na námestí „Götaplatsen“. == Zbierky == Múzeum uchováva najlepšiu zbierku severského umenia neskorého 19. storočia. Centrom je bohato dekorovaná Fürstenbergova galéria, pomenovaná po umeleckom mecenášovi [[Pontus Fürstenberg|Pontusi Fürstenbergovi]] a jeho manželke Göthilde. Medzi exponátmi sú zastúpení svojimi dielami [[Peder Severin Krøyer|P.S. Krøyer]], [[Carl Larsson]], [[Bruno Liljefors]], [[Edvard Munch]] a [[Anders Zorn]]. Múzeum vlastní tiež diela starého i súčasného umenia (Monet, Picasso, Rembrandt). == Architektúra == Budova múzea bola postavená pre medzinárodnú výstavu v roku 1923 architektom [[Sigfrid Ericson|Sigfridom Ericsonom]]. Mala byť pripomienkou 300. výročia založenia mesta a reprezentovať monumentálne neoklasicistický štýl. Tvorí impozantný záver hlavnej ulice mesta [[Kungsportsavenyn]]u. == Galéria == <gallery> File:Geskel Salomon 1872. Göteborgs konstmuseum STF 1978.JPG|''Emigrácia'' (1872), [[Geskel Saloman]] File:Hipp hipp hurra! Konstnärsfest på Skagen - Peder Severin Krøyer.jpg|''Hip, hip, hurra! Kunstnerfest på Skagen'' (1886), [[P.S. Krøyer]] File:Anders Zorn - Ute.jpg|''Ute'' (1888), [[Anders Zorn]] File:Vincent Willem van Gogh 078.jpg|''Olivový háj'' (1889), [[Vincent van Gogh]], </gallery> == Referencie == * {{Preklad|en|Gothenburg Museum of Art|565020808}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Göteborgs Konstmuseum}} {{Coord|57.696944|11.98|dim:500_region:SV_type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Múzeá vo Švédsku]] [[Kategória:Göteborg]] [[Kategória:Organizácie založené v 1861]] mlr4kdf2e1jk9y8ulrup8aggnolenzy Majstrovstvá Afriky v pozemnom hokeji 2013 0 495918 8203516 7647386 2026-04-25T20:28:59Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8203516 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Afriky v pozemnom hokeji | rok = 2013 | iný názov = | logo = Coat of Arms of Nairobi.svg | veľkosť loga = 110px | popis loga = Znak Nairobi | usporiadateľ = Keňa | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[18. november|18.]]{{--}}[[23. november]] [[2013]] | počet tímov = 4 + 4 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz - muži = Južná Afrika | víťaz - ženy = Južná Afrika | počet titulov - muži = 7 | počet titulov - ženy = 6 | zápasy = 16 | góly = 127 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Nairobi]] | rok pred = 2011 | rok po = 2017 }} '''Majstrovstvá Afriky v pozemnom hokeji 2013''' boli v poradí 10. [[Majstrovstvá Afriky v pozemnom hokeji|Majstrovstvá Afriky]] v [[pozemný hokej|pozemnom hokeji]], ktoré organizuje [[Africká federácia pozemného hokeja]] (AFHF). Konali sa od [[18. november|18.]] do [[23. novembra]] [[2013]] v [[Nairobi]], v [[Keňa|Keni]] za účasti 4 mužských a 4 ženských tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = New Dates for 2013 Africa Cup for Nations and Congress Announced | url = http://www.afrhockey.org/site/index.php?option=com_content&view=article&id=208:new-dates-for-2013-africa-cup-for-nations-and-congress-announced | dátum vydania = | dátum prístupu = 5.12.2013 | vydavateľ = afrhockey.org | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AHF Releases Match Schedule and Officiating Panel for Africa Cup for Nations | url = http://www.afrhockey.org/site/index.php?option=com_content&view=article&id=209:africa-hockey-federation-releases-match-schedule-and-officiating-panel-for-africa-cup-for-nations | dátum vydania = | dátum prístupu = 5.12.2013 | vydavateľ = afrhockey.org | jazyk = anglicky }}</ref> Nováčikom turnaja bolo ženské družstvo Tanzánie. Zimbabwe sa na turnaji nepredstavilo, keďže sa mu nepodarilo získať 120 000 [[Zimbabwiansky dolár|Z$]] na dopravu a logistiku tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zimbambwe pulls out of Hockey cup of nations | url = http://www.michezoafrika.com/hockey/zimbambwe-pulls-out-of-hockey-cup-of-nations/14049 | dátum vydania = 11.9.2013 | dátum prístupu = 23.9.2013 | vydavateľ = michezoafrika.com | jazyk = anglicky }}</ref> Kvôli finančným problémom stiahli svoju prihlášku aj Seychely.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Setback as giants Nigeria, Seychelles skip Africa Nations Cup in hockey | url = http://news.xinhuanet.com/english/sports/2013-09/20/c_132734753.htm | dátum vydania = 20.9.2013 | dátum prístupu = 23.9.2013 | vydavateľ = news.xinhuanet.com | jazyk = anglicky }}</ref> Keňa bola hostiteľom afrického šampionátu druhýkrát, predtým to bolo v roku 1993, tiež v Nairobi. Všetky zápasy sa hrali na štadióne [[City Park Hockey Stadium]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = SA hockey teams named for Africa Cup |url = http://www.sahockey.co.za/sa-hockey-teams/912-sa-hockey-teams-named-for-africa-cup |dátum vydania = |dátum prístupu = 23.9.2013 |vydavateľ = sahockey.co.za |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20130927100408/http://www.sahockey.co.za/sa-hockey-teams/912-sa-hockey-teams-named-for-africa-cup |dátum archivácie = 2013-09-27 }}</ref> Titul obhájili obe družstvá Južnej Afriky. Turnaj bol zároveň kvalifikáciou na [[Majstrovstvá sveta v pozemnom hokeji mužov 2014|Majstrovstvá sveta 2014]], ktoré sa uskutočnili v [[Holandsko|Holandsku]]. Kvalifikovali sa na ne iba víťazné družstvá.<ref name=skeeda></ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Champions South Africa name team for Nairobi | url = South Africa names squads for Africa Cup | dátum vydania = 6.9.2013 | dátum prístupu = 23.9.2013 | vydavateľ = FIH | jazyk = anglicky }}</ref> == Pôvodny termín == Turnaj sa mal organizovať od [[26. septembra]]{{--}}[[5. októbra]], za účasti 5 mužských a 6 ženských tímov.<ref name=skeeda>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kuala Lumpur Awaits Asia Cup | url = http://www.sportskeeda.com/2013/07/11/kenya-to-host-african-cup-of-nations-hockey-tournament-in-september/ | dátum vydania = 11.7.2013 | dátum prístupu = 23.9.2013 | vydavateľ = sportskeeda.com | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = African Cup for Nations Match Schedule |url = http://www.sahockey.co.za/sa-hockey-teams/913-african-cup-for-nations-match-schedule |dátum vydania = |dátum prístupu = 23.9.2013 |vydavateľ = sahockey.co.za |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150119173046/http://www.sahockey.co.za/sa-hockey-teams/913-african-cup-for-nations-match-schedule |dátum archivácie = 2015-01-19 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Africa Cup for Nations Competition Match Schedule and Officiating Panel Released | url = http://www.afrhockey.org/site/index.php?option=com_content&view=article&id=204:africa-cup-for-nations-competition-match-schedule-and-officiating-panel-released&catid=53:slides | dátum vydania = | dátum prístupu = 23.9.2013 | vydavateľ = AFHF | jazyk = anglicky }}</ref> Pôvodne sa mali zúčastniť mužské a ženské družstvá Nigérie a Namíbie, ale 2 dni pred turnajom sa z neho odhlásili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hockey Africa Cup for Nations Rocked by Late Withdrawals | url = http://www.afrhockey.org/site/index.php?option=com_content&view=article&id=203:hockey-africa-cup-for-nations-rocked-by-late-withdrawals&catid=1:latest-news&Itemid=197 | dátum vydania = | dátum prístupu = 5.12.2013 | vydavateľ = AFHF | jazyk = anglicky }}</ref> Mužské družstvo Egypta sa pôvodne ani nemalo zúčastniť, kvôli politickým problémom v krajine sa z neho odhlásilo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Champions South Africa name team for Nairobi | url = http://www.michezoafrika.com/hockey/champions-south-africa-name-team-for-nairobi/14052 | dátum vydania = 11.9.2013 | dátum prístupu = 23.9.2013 | vydavateľ = michezoafrika.com | jazyk = anglicky }}</ref> Dôvod preloženia termínu konania podujatia boli teroristické útoky v nákupnom centre v Nairobi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nairobi Westgate Shopping Mall Attack Threatens Africa Cup for Nations Competition | url = http://www.afrhockey.org/site/index.php?option=com_content&view=article&id=206:nairobi-westgate-shopping-mall-attack-threatens-africa-cup-for-nations-competition&catid=53:slides | dátum vydania = | dátum prístupu = 5.12.2013 | vydavateľ = AfHF | jazyk = anglicky }}</ref> == Účastníci == [[Súbor:2013 African hockey cup of nations.png|náhľad|Účastníci Majstrovstiev Afriky 2013]] ;Muži {| class="wikitable" width=250 style=text-align:center |- ! Družstvo !! Účasti |- | align=left|{{ZAF|phz|1}} (12.)<br />{{EGY|phz|1}} (24.)<br />{{GHA|phz|1}} (38.)<br>{{KEN|phz|1}} (48.)<br><s>{{NGA|phz|1}} (67.)</s><br><s>{{NAM|phz|1}} (-)</s> || 6<br/>9<br>6<br>6<br>5<br>3 |} Pozn: Číslo v zátvorke udáva umiestnenie v medzinárodnom rebríčku [[Medzinárodná federácia pozemného hokeja|FIH]] k 7. júlu 2013.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIH Men's World Rankings - 7 july 2013 | url = http://www.fih.ch/files/Sport/World%20Ranking/FIH%20Men's%20World%20Ranking%20July%202013%20v2.pdf | dátum vydania = 7.7.2013 | dátum prístupu = 23.9.2013 | vydavateľ = FIH | jazyk = anglicky }}</ref> ;Ženy {| class="wikitable" width=250 style=text-align:center |- ! Družstvo !! Účasti |- | align=left|{{ZAF|phz|1}} (11.)<br />{{GHA|phz|1}} (30.)<br>{{KEN|phz|1}} (45.)<br><s>{{NGA|phz|1}} (51.)</s><br><s>{{NAM|phz|1}} (-)</s><br />{{TZA|phz|1}} (-) || 5<br>3<br>3<br>3<br>3<br/>0 |} Pozn: Číslo v zátvorke udáva umiestnenie v medzinárodnom rebríčku [[Medzinárodná federácia pozemného hokeja|FIH]] k 30. júnu 2013.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIH Women's World Rankings - 30 june 2013 | url = http://www.fih.ch/files/Sport/World%20Ranking/FIH%20Womens%20World%20Ranking%20July%202013.pdf | dátum vydania = 30.6.2013 | dátum prístupu = 23.9.2013 | vydavateľ = FIH | jazyk = anglicky }}</ref> == Výsledky == === Muži === ==== Základná skupina ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[18. november]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=70| !width=140| |- |align=right| '''{{EGY|phm|2}}''' |'''{{ku|3|2}}''' |align=left| {{KEN|phm|1}} |- |align=right| '''{{ZAF|phm|2}}''' |'''{{ku|6|2}}''' |align=left| {{GHA|phm|1}} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[19. november]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=70| !width=140| |- |align=right| '''{{ZAF|phm|2}}''' |'''{{ku|6|1}}''' |align=left| {{EGY|phm|1}} |- |align=right| '''{{KEN|phm|2}}''' |'''{{ku|2|0}}''' |align=left| {{GHA|phm|1}} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[21. november]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=70| !width=140| |- |align=right| '''{{EGY|phm|2}}''' |'''{{ku|4|3}}''' |align=left| {{GHA|phm|1}} |- |align=right| '''{{ZAF|phm|2}}''' |'''{{ku|5|1}}''' |align=left| {{KEN|phm|1}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=25 |{{tooltip|GV|Góly vsietené}} !width=25 |{{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=30 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. |align=left|{{ZAF|phm|1}} |3|| 3|| 0|| 0|| 17|| 4|| +13||'''9''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. |align=left|{{EGY|phm|1}} |3|| 2|| 0|| 1|| 8|| 11|| −3||'''6''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. |align=left|{{KEN|phm|1}} |3|| 1|| 0|| 2|| 5|| 10|| −5||'''3''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. |align=left|{{GHA|phm|1}} |3|| 0|| 0|| 3|| 5|| 12|| −7||'''0''' |} ==== Play-off ==== ===== Stretnutie o 3. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFDAB9 | colspan=6|[[22. november]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=70| !width=160| |- |align=right| '''{{KEN|phm|2}}''' |'''{{ku|4|1}}''' |align=left| {{GHA|phm|1}} |} ===== Finále ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=6|[[23. november]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=70| !width=160| |- |align=right| '''{{ZAF|phm|2}}''' |'''{{ku|2|0}}''' |align=left| {{EGY|phm|1}} |} === Ženy === ==== Základná skupina ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6|[[18. november]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=70| !width=140| |- |align=right| '''{{GHA|phz|2}}''' |'''{{ku|18|0}}''' |align=left| {{TZA|phz|1}} |- |align=right| '''{{ZAF|phz|2}}''' |'''{{ku|3|1}}''' |align=left| {{KEN|phz|1}} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6|[[19. november]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=70| !width=140| |- |align=right| '''{{KEN|phz|2}}''' |'''{{ku|13|1}}''' |align=left| {{TZA|phz|1}} |- |align=right| {{ZAF|phz|2}} |'''{{ku|1|1}}''' |align=left| {{GHA|phz|1}} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6|[[21. november]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=70| !width=140| |- |align=right| '''{{ZAF|phz|2}}''' |'''{{ku|25|0}}''' |align=left| {{TZA|phz|1}} |- |align=right| {{KEN|phz|2}} |'''{{ku|2|3}}''' |align=left| '''{{GHA|phz|1}}''' |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=25 |{{tooltip|GV|Góly vsietené}} !width=25 |{{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=30 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. |align=left|{{ZAF|phz|1}} |3|| 2|| 1|| 0|| 29|| 2|| +27||'''7''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. |align=left|{{GHA|phz|1}} |3|| 2|| 1|| 0|| 22|| 3|| +19||'''7''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. |align=left|{{KEN|phz|1}} |3|| 1|| 0|| 2|| 16|| 7|| +9||'''3''' |- bgcolor=#FFDCCC |4. |align=left|{{TZA|phz|1}} |3|| 0|| 0|| 3|| 1|| 56|| −55||'''0''' |} ==== Play-off ==== ===== Stretnutie o 3. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFDAB9 | colspan=6|[[22. november]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=70| !width=160| |- |align=right| '''{{KEN|phz|2}}''' |'''{{ku|12|0}}''' |align=left| {{TZA|phz|1}} |} ===== Finále ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=6|[[23. november]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=70| !width=160| |- |align=right| '''{{ZAF|phz|2}}''' |'''{{ku|3|2}}''' |align=left| {{GHA|phz|1}} |} == Konečné poradie tímov == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Muži {| class="wikitable" cellspacing="1" cellpadding="3" style="font-size:90%" |-bgcolor="#E4E4E4" ! width=20|Por. ! width=150|Družstvo ! width=130|Status |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| '''1.''' || {{ZAF|phm|1}} || bgcolor=#CCFFCC|postup na [[Majstrovstvá sveta v pozemnom hokeji mužov 2014|MS 2014]] |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| '''2.''' || {{EGY|phm|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| '''3.''' || {{KEN|phm|1}} |- |align="center"| 4. || {{GHA|phm|1}} |} {{Stĺpce-2}} ;Ženy {| class="wikitable" cellspacing="1" cellpadding="3" style="font-size:90%" |-bgcolor="#E4E4E4" ! width=20|Por. ! width=150|Družstvo ! width=130|Status |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| '''1.''' || {{ZAF|phz|1}} || bgcolor=#CCFFCC|postup na [[Majstrovstvá sveta v pozemnom hokeji žien 2014|MS 2014]] |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| '''2.''' || {{GHA|phz|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| '''3.''' || {{KEN|phz|1}} |- |align="center"| 4. || {{TZA|phz|1}} |} {{Stĺpce-koniec}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.afrhockey.org/site/index.php?option=com_content&view=article&id=210:2013-africa-cup-for-nations-score-board&catid=59:results-archive&Itemid=218 Majstrovstvá Afriky 2013 na oficiálnej stránke AFHF] {{eng icon}} * [http://www.todor66.com/hockey/field/Africa/Men_2013.html Majstrovstvá Afriky 2013 na stránke todor66.com] {{eng icon}} * [http://www.kenyahockey.com/ Oficiálna stránka Kenskej únie pozemného hokeja]{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Afriky v pozemnom hokeji}} }} [[Kategória:Pozemný hokej v 2013]] [[Kategória:Majstrovstvá Afriky v pozemnom hokeji]] [[Kategória:Športové podujatia v Keni|Pozemný hokej]] [[Kategória:2013 v Keni]] [[Kategória:Šport v Nairobi]] 1ct31f8xj7hdw1lnlx5oqigwl6sioug Redaktor:Pe3kZA/Pieskovisko 2 505079 8203625 8203271 2026-04-26T08:07:22Z Pe3kZA 39673 akt. 8203625 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Bokonský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Komárno (okres)|Komárno]] | district1 = | commune = | municipality = [[Kolárovo]] | municipality1 = | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]], [[Okoličnianska mokraď]] | source_type = Prameň | source_location = [[Kolárovo]] | source_elevation = cca 109 | source_lat_d = 47.9293 | source_long_d = 17.9802 | mouth = [[Asód-Čergov]], [[Kolárovo]] | mouth_location = [[Podunajská rovina]], [[Okoličnianska mokraď]] | mouth_elevation = cca 108 | mouth_lat_d = 47.9068 | mouth_long_d = 17.9666 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 4 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-18-263 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Bokonský kanál'''<ref name=UGK/> je nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-27 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je to ľavostranný prítok kanála [[Asód-Čergov]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 4 km a je tokom IV. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok vzniká na východe strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]], v jej časti [[Okoličnianska mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-27 | miesto = Bratislava}}</ref>, na severnom okraji [[Kolárovo|Kolárova]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|109}}<ref name=UGK/> Od prameňa v lesnom poraste v blízkosti [[Cesta II. triedy 573 (Slovensko)|cesty II/573]] a severne vedúceho [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]], tečie severozápadným smerom. Onedlho v oblasti Gonda opúšťa lesný porast, ostro sa stáča na juhozápad a priberá významnejší pravostranný prítok.<ref name=UGK/> Pokračuje rovinou [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]], lemovaný nesúvislou vyššou vegetáciou cez Dobytčie pole<ref name=mcz/>, kde sa mierne stáča južnejším smerom. V strednej časti ľavostranne odbočuje kanál Veľká dolina a vzápätí sa pravostranne pripája Bočný Bokonský kanál<ref name=Tm/>. Kanál sa stáča juhovýchodným smerom<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.913112,17.966130,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-27 | jazyk = }}</ref> a bez ďalších pripojení a prítokov vedie do lokality Jelšie<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>, západne od Kolárova. Tu, v lokalite Želiarske, sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|108}} ľavostranne vlieva do kanála [[Asód-Čergov]] v povodí rieky [[Váh]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.96661&y=47.90686&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> Bokonský kanál preteká iba územím mesta [[Kolárovo]] v okrese [[Komárno (okres)|Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&id=1015716162&ds=1&x=17.9580818&y=47.9195376&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská rovina]], [[Okoličnianska mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.96661&y=47.90686&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Váhu (9. časť)}} <!-- [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Kolárovo]] --> {{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}} {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=190 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name=vkuD>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name="vkuT">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=95 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> 91g63b9sj48os0qz0ln2ikivr0vf5fo Septizonium 0 508610 8203649 8053355 2026-04-26T09:33:24Z Ľuboš Repta 113400 Úprava článku 8203649 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Septiconium Luci Septimi Severi.jpg|thumb|Torzo budovy Septizonia na ilustrácii z roku 1582]] '''Septizonium''' (tiež '''Septizodium''', '''Septicodium''') bola budova v starovekom [[Rím]]e. Bola postavená v roku 203 po Kr. za vlády cisára [[Septimius Severus|Septimia Severa]].<ref name="enc-ant">nymfaion. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Svoboda | meno = Ludvík | spoluautori = a kol. | titul = Encyklopedie antiky | prekladatelia = | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | miesto = Praha | rok = 1973 | počet strán = 741 | strany = 423 | isbn = | jazyk = po česky }}</ref> Pôvod jej mena je nejasný; podľa jednej verzie bola pomenovaná po siedmich planetárnych božstvách ([[Saturn (boh)|Saturn]], [[Hélios]], [[Mars (boh)|Mars]], [[Merkúr (boh)|Merkúr]], [[Jupiter (boh)|Jupiter]], [[Venuša (bohyňa)|Venuša]]), ktorých sochy sa v budove nachádzali; podľa inej teórie jej meno znamená, že budova bola rozdelená na sedem častí. Stavba nemala žiaden praktický účel; slúžila ako [[nymfeum]], t.j. miesto zasvätené nymfám a vyznačovala sa veľmi dekoratívnou, bohato zdobenou fasádou. Septizonium stála na južnom úpätí [[Palatino|Palatína]] na mieste, kde známa [[Via Appia]] sa z východnej strany primkýnala k [[Circus Maximus|Cirku Maximu]]. Malo rozmery asi 90 m (na šírku) a skladalo sa z troch radov stĺpov nad sebou.<ref name="enc-arc">nymfeum. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Novotný | meno = Bohuslav | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Encyklopédia archeológie | odkaz na titul = Encyklopédia archeológie | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | miesto = Bratislava | rok = 1986 | počet strán = 1032 | strany = 639 }}</ref> O jej ďalšom osude nie je veľa poznatkov. Vie sa, že v 8. storočí už bola v značne narušenom stave. K jej definitívnemu zániku prišlo počas pontifikátu [[Sixtus V.|Sixta V.]] (1585 - 1590). Počas jeho vlády Rím prechádzal mohutnou prestavbou, na ktorú však bolo treba množstvo stavebného materiálu. Preto v rokoch 1588 - 1589 prikázal „dvornému“ architektovi [[Domenico Fontana|Domencovi Fontanovi]] už i tak schátranú budovu Septizonia strhnúť a materiál z nej použiť na iné stavby. S jej existenciou je spojená i časť pápežských dejín. Trikrát sa medzi jej múrmi konalo [[konkláve]] - v roku 1198 (pápežom sa stal [[Inocent III.]]), roku 1227 ([[Gregor IX. (pápež)|Gregor IX.]]) a v roku 1241 ([[Celestín IV.]]). Konkláve v roku 1241 sa konalo za zvlášť dramatických okolností. Pretože vzhľadom k politickej situácii v Európe bolo jasné, že po smrti zosnulého Gregora IX. nedôjde k dohode voličov na novom pontifikovi, vec zobral do svojich rúk rímsky ľud. Voličov v Septizoniu zavrel a pod hrozbami psychického a fyzického nátlaku ich prinútil dohodnúť sa (traduje sa, že počas tohto stavu jeden z kardinálov zomrel). Po mesiaci kardináli zvolili Celestína IV. == Referencie == <references /> == Zdroj == * {{Preklad|en|Septizodium|545218016}} [[Kategória:Stavby v starovekom Ríme]] [[Kategória:Bývalé stavby]] oxhnyluij079t0ueoivohhx0ccsfpe8 8203650 8203649 2026-04-26T09:35:54Z Ľuboš Repta 113400 Úprava článku 8203650 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Septiconium Luci Septimi Severi.jpg|thumb|Torzo budovy Septizonia na ilustrácii z roku 1582]] '''Septizonium''' (tiež '''Septizodium''', '''Septicodium''') bola budova v starovekom [[Rím]]e. Bola postavená v roku 203 po Kr. za vlády cisára [[Septimius Severus|Septimia Severa]].<ref name="enc-ant">nymfaion. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Svoboda | meno = Ludvík | spoluautori = a kol. | titul = Encyklopedie antiky | prekladatelia = | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | miesto = Praha | rok = 1973 | počet strán = 741 | strany = 423 | isbn = | jazyk = po česky }}</ref> Pôvod jej mena je nejasný; podľa jednej verzie bola pomenovaná po siedmich planetárnych božstvách ([[Saturn (boh)|Saturn]], [[Hélios]], [[Mars (boh)|Mars]], [[Merkúr (boh)|Merkúr]], [[Jupiter (boh)|Jupiter]], [[Venuša (bohyňa)|Venuša]]), ktorých sochy sa v budove nachádzali; podľa inej teórie jej meno znamená, že budova bola rozdelená na sedem častí. Stavba nemala žiaden praktický účel; slúžila ako [[nymfeum]], t.j. miesto zasvätené nymfám a vyznačovala sa veľmi dekoratívnou, bohato zdobenou fasádou. Septizonium stálo na južnom úpätí [[Palatino|Palatína]] na mieste, kde známa [[Via Appia]] sa z východnej strany primkýnala k [[Circus Maximus|Cirku Maximu]]. Malo rozmery asi 90 m (na šírku) a skladalo sa z troch radov stĺpov nad sebou.<ref name="enc-arc">nymfeum. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Novotný | meno = Bohuslav | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Encyklopédia archeológie | odkaz na titul = Encyklopédia archeológie | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | miesto = Bratislava | rok = 1986 | počet strán = 1032 | strany = 639 }}</ref> O ďalšom osude stavby nie je veľa poznatkov. Vie sa, že v 8. storočí už bola v značne narušenom stave. K jej definitívnemu zániku prišlo počas pontifikátu [[Sixtus V.|Sixta V.]] (1585 - 1590). Počas jeho vlády Rím prechádzal mohutnou prestavbou, na ktorú však bolo treba množstvo stavebného materiálu. Preto v rokoch 1588 - 1589 prikázal „dvornému“ architektovi [[Domenico Fontana|Domencovi Fontanovi]] už i tak schátranú budovu Septizonia strhnúť a materiál z nej použiť na iné stavby. S jej existenciou je spojená i časť pápežských dejín. Trikrát sa medzi jej múrmi konalo [[konkláve]] - v roku 1198 (pápežom sa stal [[Inocent III.]]), roku 1227 ([[Gregor IX. (pápež)|Gregor IX.]]) a v roku 1241 ([[Celestín IV.]]). Konkláve v roku 1241 sa konalo za zvlášť dramatických okolností. Pretože vzhľadom k politickej situácii v Európe bolo jasné, že po smrti zosnulého Gregora IX. nedôjde k dohode voličov na novom pontifikovi, vec zobral do svojich rúk rímsky ľud. Voličov v Septizoniu zavrel a pod hrozbami psychického a fyzického nátlaku ich prinútil dohodnúť sa (traduje sa, že počas tohto stavu jeden z kardinálov zomrel). Po mesiaci kardináli zvolili Celestína IV. == Referencie == <references /> == Zdroj == * {{Preklad|en|Septizodium|545218016}} [[Kategória:Stavby v starovekom Ríme]] [[Kategória:Bývalé stavby]] 5eocfqx8bk2z44ygh1q7y0i2eh9gpe4 Alexandros 0 511262 8203422 8173704 2026-04-25T15:14:59Z Luppus 39967 8203422 wikitext text/x-wiki '''Alexandros''' ({{v jazyku|grc|''Ἀλέξανδρος''}}{{--}}''Alexandros'') môže byť: *v gréckej mytológii: ** syn korintského kráľa Agémóna, pozri [[Alexandros (Korint)]] ** meno trójskeho princa Parida, pozri [[Paris (mytológia)]] * tyran v tesálskom meste Ferai (Fery) v rokoch 369 – 358 pred Kr., pozri [[Alexandros z Fér]] * olympijský víťaz v roku 209, pozri [[Alexandros z Thyateiry]] * olympijský víťaz v roku 201, pozri [[Alexandros z Alexandrie]] * syn Kleopatry VII., pozri [[Alexandros Hélios]] * po grécky Alexander, pozri [[Alexander (prvé meno)|Alexander]] {{rozlišovacia stránka}} p17u8q8u4inu3zqmreez9eanvv7finq Alexej Anatolievič Navaľnyj 0 528010 8203387 8165052 2026-04-25T13:12:36Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8203387 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Alexej Anatolievič Navaľnyj | Rodné meno = | Popis osoby = ruský právnik, politik a politický väzeň | Portrét = Alexey_Navalny.jpg | Popis portrétu = v roku 2017 | Dátum narodenia = [[4. jún]] [[1976]] | Miesto narodenia = Butyň, [[Moskovská oblasť]], [[Ruská SFSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2024|02|16|1976|06|04}} | Miesto úmrtia = Charp, [[Jamalsko]], [[Rusko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = {{URS}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] {{RUS}} [[Rusko]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = Ruská univerzita družby národov {{Malé|([[1993]]-[[1998]])}}<br>Finančná univerzita pri vláde RF {{Malé|([[1999]]{{--}}[[2001]])}}<br> [[Yale University|Yaleova univerzita]] {{Malé|([[2010]])}} | Profesia = [[právnik]], politický aktivista, [[blog]]ger, [[spisovateľ]], ľudskoprávny aktivista, [[politik]], youtuber, generálny riaditeľ, [[obchodná činnosť|obchodník]], filmový režisér, televízny producent a verejná postava | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = [[Oleg Anatoljevič Navalnyj]] {{Malé|(súrodenec)}} | Súrodenci = | Manželka = [[Julija Navaľná]] | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Webstránka = https://navalny.com/ | Poznámky = '''Náboženstvo:''' [[pravoslávny|pravoslávne]] | Portál1 = Politika | Portál2 = Rusko | Portál3 = }} '''Alexej Anatolievič Navaľnyj''' ({{vjz|rus|Алексей Анатольевич Навальный}}; * [[4. jún]] [[1976]], [[Butyň]], [[Moskovská oblasť]], [[Ruská SFSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]] – † [[16. február]] [[2024]], Charp, [[Jamalsko]], [[Rusko]])<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Goryashko | meno = Sergey | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian opposition leader Alexei Navalny is dead, prison service says | periodikum = Politico | odkaz na periodikum = | url = https://www.politico.eu/article/alexei-navalny-dead-russia-prison/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2024-02-16 | dátum prístupu = 2024-02-16}}</ref> bol ruský [[právnik]], [[opozícia|opozičný]] [[politik]] a [[politický väzeň]],<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alexej Navaľnyj sa stal opäť väzňom svedomia|url=https://pripady.amnesty.sk/pripad/navalnyj|vydavateľ=pripady.amnesty.sk|dátum prístupu=2021-02-05|jazyk=sk}}</ref> známy ako kritik [[korupcia|korupcie]] v Rusku. Bol považovaný za hlavného [[oponent]]a ruského vedenia na čele s [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimirom Putinom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://meduza.io/feature/2021/02/05/aleksey-navalnyy-glavnyy-oppozitsionnyy-politik-rossii-i-glavnyy-politzaklyuchennyy-posmotrite-kak-on-k-etomu-shel-fotografii|vydavateľ=meduza.io|dátum prístupu=2021-02-05}}</ref> Bol zakladateľom [[Nadácia boja proti korupcii|Nadácie boja proti korupcii]], ktorá vyšetrovala a zverejňovala informácie o korupčných škandáloch týkajúcich sa vysokých štátnych predstaviteľov, politikov a [[podnikateľ]]ov.<ref name=":0" /> V roku [[2020]] bol za svoje aktivity nominovaný na [[Nobelova cena|Nobelovu cenu]] za mier<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Walesa vyzval po uväznení Navaľného na zmenu systému v Rusku|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/576823-walesa-vyzval-po-uvazneni-navalneho-na-zmenu-systemu-v-rusku/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-02-03|dátum prístupu=2021-02-05|jazyk=sk-SK}}</ref> a [[20. október|20. októbra]] [[2021]] mu bola udelená [[Sacharovova cena za slobodné myslenie]]. V čase smrti si odpykával 2 a pol ročný trest odňatia slobody kvôli porušeniu podmienky, v ktorej bol po staršom rozsudku, ktorý [[Európsky súd pre ľudské práva]] označil za nespravodlivý.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sacharovova cena má majitele. Evropský parlament ocenil Navalného - Seznam Zprávy|url=https://www.seznamzpravy.cz/clanek/sacharovova-cena-ma-majitele-evropsky-parlament-ocenil-navalneho-178398|vydavateľ=www.seznamzpravy.cz|dátum prístupu=2021-10-23}}</ref> == Životopis == === Raná politická činnosť === Od roku [[2000]] do roku [[2007]] bol člen sociálno-liberálnej strany „Jabloko“, náčelník štábu Moskovskej regionálnej pobočky a člen Federálnej politickej rady tejto strany.<ref name=":1">{{Citácia periodika|titul=История одного Навального|url=https://www.kommersant.ru/doc/2235276|periodikum=Коммерсантъ|dátum prístupu=2021-02-07}}</ref> V roku [[2007]] bol vylúčený zo strany „Jabloko“ s odôvodnením „za spôsobenie politických škôd strane, najmä za “nacionalistické aktivity"" (účasť na národoveckých/ultrapravicových pochodoch „Ruskyj marš“ a založenie národno-demokratického hnutia „Narod“.)<ref name=":1" /> {{Citát|V našej krajine až 40 percent ľudí sú spontánni nacionalisti. Nemôžu sa však spoliehať na nijakú politickú silu, pretože [[Nacionalizmus|nacionalisti]] v Rusku sú buď "sovietski" vlastenci, alebo najrôznejšie fašistické skupiny: [[Skinhead|skinheadi]], [[Nacizmus|hitlerovci]] a ďalšia chamraď. Sme presvedčení, že by sa v krajine mali objaviť noví nacionalisti, ktorí jasne naznačia čiaru medzi sebou a prokremeľskými pseudovlastencami a radikálnymi skupinami všetkých týchto chrapúňov|Alexej Navaľnyj v roku 2008<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Может ли быть национализм – новым?|url=http://www.izbrannoe.ru/38690.html|vydavateľ=izbrannoe.ru|dátum vydania=2008-07-06|dátum prístupu=2021-02-05|jazyk=ru-RU|autor=Татьяна Яхлакова|url archívu=https://web.archive.org/web/20121013191918/http://www.izbrannoe.ru/38690.html|dátum archivácie=2012-10-13}}</ref>||sans-serif}} Podľa Konstantina Voronkova, životopisca politika, Navaľnyj „sa nazýva národným demokratom, pretože oddeľuje [[národ]] od národnosti“, pričom sa zameriava na sociálnu, nie etnickú zložku tohto konceptu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Метод Навального|url=https://www.svoboda.org/a/24408013.html|vydavateľ=Радио Свобода|dátum prístupu=2021-02-07|jazyk=ru}}</ref> {{Citát|Neexistujú ľudia druhej kategórie, a ak si to niekto myslí, je to nebezpečný šialenec, ktorého treba prevychovať, liečiť alebo izolovať od spoločnosti. V zásade nemôže ísť o akékoľvek obmedzenie práv občanov na základe etnického pôvodu.|Alexej Navaľnyj v roku 2012<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Алексей Навальный как облако тегов|url=https://www.forbes.ru/sobytiya/vlast/78258-aleksei-navalnyi-kak-oblako-tegov|vydavateľ=Forbes|dátum vydania=2012-10-01|dátum prístupu=2021-02-05|jazyk=ru-RU|autor= Михаил Левин}}</ref>||sans-serif}} === Boj proti korupcii === {{Citát|V Rusku je mafia základom a podstatou režimu. Korupcia v Rusku je úplne povolená, je to však licencovaná činnosť. Musíte získať preukaz, zaplatiť daň - a, prosím, ukradnite. Navyše títo ľudia neveria, že kradnú. Vyrábajú taký cash-päsť. Keď niektorí "extrémisti" sa vzbúria, budú mať rezervy pre svoje verné jednotky. [[Muammar al-Kaddáfí]] konal na rovnakom princípe. A keďže sa stotožňujú so štátom, takmer úprimne veria, že ich problémy sú problémy štátu.|Alexej Navaľnyj v roku 2011<ref>{{Citácia knihy|titul=Алексей Навальный. Гроза жуликов и воров|isbn=978-5-699-53227-8|jazyk=ru-RU|priezvisko=Воронков|meno=Константин|vydavateľ=Эксмо|miesto=Москва}}</ref>||sans-serif}} [[Súbor:Alisher Usmanov vs. Alexey Navalny.jpg|náhľad|Ališer Usmanov vs. Alexey Navaľnyj]] Od roku [[2009]] Navaľnyj začal vo svojom blogu zverejňovať informácie o korupčných škandáloch, týkajúcich sa vysokých štátnych predstaviteľov a oligarchov: štátnej banky VTB, štátnej potrubnej dopravnej spoločnosti Transneft, štátneho železničného podniku RŽD, kauza Sergeja Magnického atď. V rokoch [[2010]]{{--}}[[2012]] založil nadácie RosPil (vyšetrujúcu korupcie vo verejnom obstarávaní), RosJama (kontrolujúcu kvality ciest), RosŽKCH (kontrolujúcu komunálne podniky), „Dobraja Mašiná Právdy“ (agitácia a propagácia) a. i. Spolu tvoria Antikorupčnú nadáciu (FBK). FBK vydala desiatky výskumných investigatívnych dokumentárnych filmov, napr.: * „Čajka“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Чайка|url=https://www.youtube.com/watch?v=eXYQbgvzxdM&ab|dátum vydania=1.12.2015|dátum prístupu=10.2.2021|vydavateľ=FBK|poznámka=https://chaika.navalny.com/|jazyk=anglické titulky}}</ref> (2015) o spojení generálneho prokurátora Ruska Jurija Čajku s organizovaným zločinom, tunelovaní verejného obstarávania a nehnuteľnosti jeho detí vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] a [[Grécko|Grécku]]. * „On nie je pre vás Dimon“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Он вам не Димон|url=https://www.youtube.com/embed/qrwlk7_GF9g?hl=en&amp;cc_lang_pref=en&amp;cc_load_policy=1|dátum vydania=2.3.2017|dátum prístupu=10.2.2021|vydavateľ=FBK|odkaz na autora=|jazyk=anglické titulky|poznámka=https://dimon.navalny.com/}}</ref> (2017) o majetku exprezidenta a expremiéra Ruskej federácie [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|Dmitrija Medvedeva]] a jeho prepojení s rusko-britským oligarchom Ališerom Usmanovym. Na jar roku [[2017]] film vyvolal masívne protesty proti korupcii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=«Димон ответит». Улица|url=https://zona.media/online/2017/26/03/nedimon|vydavateľ=Медиазона|dátum prístupu=2021-02-10|jazyk=ru}}</ref> * „Prípad bol vyriešený. Poznám každého, kto sa ma pokúsil zabiť“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Дело раскрыто. Я знаю всех, кто пытался меня убить|url=https://www.youtube.com/watch?v=smhi6jts97I|dátum vydania=14.12.2020|dátum prístupu=10.2.2021|vydavateľ=FBK|poznámka=https://navalny.com/p/6446/|jazyk=anglické titulky}}</ref> (2020) o skupine travičov z [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]], ktorí sa pokúsili Navaľného zabiť. * „Zavolal som svojho vraha. On všetko priznal“<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Я позвонил своему убийце. Он признался|url=https://www.youtube.com/watch?v=ibqiet6Bg38|dátum vydania=21.12.2020|dátum prístupu=10.2.2021|vydavateľ=FBK|jazyk=anglické titulky|poznámka=https://navalny.com/p/6447/}}</ref> (2020) vo filme Navaľnyj osobne zavolal svojmu travičovi z [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]] a ten povedal podrobnosti o pokuse. * „[[Dvorec dľa Putina. Istorija samoj boľšoj vziatki|Palác pre Putina: Príbeh najväčšieho úplatku]]“<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Putinův palác. Historie největší korupce (české titulky)|url=https://www.youtube.com/watch?v=Vx8QD-2p5MY|dátum vydania=2.2.2021|dátum prístupu=10.2.2021|vydavateľ=FBK|poznámka=Text dokumentu (rus): https://palace.navalny.com/}}</ref> v ktorom sa hovorí o väzbách prezidenta Ruskej federácie [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]] s mafiou a oligarchami a o jeho luxusnom paláci v štátnej prírodnej rezervácii na pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]]. === Účasť vo voľbách === [[Súbor:Alexey Navalny 2017 (cropped).jpg|náhľad|Alexej Navaľnyj na zasadaní ústrednej volebnej komisie (2017)]] {{Citát|Myslím, že moc v Rusku sa nezmení v dôsledku volieb|Alexej Navaľnyj v roku 2011<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Я ДУМАЮ, ВЛАСТЬ В РОССИИ СМЕНИТСЯ НЕ В РЕЗУЛЬТАТЕ ВЫБОРОВ|url=https://newtimes.ru/articles/detail/38107|dátum vydania=2011-04-11|dátum prístupu=2021-02-05|jazyk=ru-RU|autor=Альбац Евгения}}</ref>}} V roku [[2011]], pred parlamentnými voľbami, označil vládnucu stranu [[Jednotné Rusko]] (JR) ako „Stranu podvodníkov a zlodejov“ a vyzval na hlasovanie za ktorúkoľvek inú stranu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Архив программы «Сухой остаток» от 02/02/2011|url=https://www.youtube.com/watch?v=leHWbcmd74E|dátum vydania=3.2.2011|dátum prístupu=9.2.2021|vydavateľ=Финам. FM|jazyk=ru-RU}}</ref> Preferencie JR klesli<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Popularita Putina a jeho strany prudko klesla|url=https://svet.sme.sk/c/6130717/popularita-putina-a-jeho-strany-prudko-klesla.html|vydavateľ=svet.sme.sk|dátum prístupu=2021-02-09|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> a Putinove úrady, aby získali väčšinu v parlamente, sa museli uchýliť k rozsiahlemu falšovaniu výsledkov volieb, ktoré v [[december|decembri]] [[2011]] vyvolalo [[Ruské protesty (2011-2013)|vlnu protestov]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rusi sa poskladali na vianočný protest|url=https://svet.sme.sk/c/6192657/rusi-sa-poskladali-na-vianocny-protest.html|vydavateľ=svet.sme.sk|dátum prístupu=2021-02-09|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> trvajúcich až do roku [[2013]]. V rokoch [[2012]] až [[2019]] sa Navaľnyj a FBK deväťkrát neúspešne pokúsili zaregistrovať politickú stranu. Ruské ministerstvo Spravodlivosti vždy odmieta registráciu, pretože buď „sa nachádza chyba v dokumentoch“, alebo politickí stratégovia Kremľa „okupujú“ názov strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Мосгорсуд подтвердил отказ в регистрации партии Навального {{!}} DW {{!}} 20.01.2020|url=https://www.dw.com/ru/%D0%BC%D0%BE%D1%81%D0%B3%D0%BE%D1%80%D1%81%D1%83%D0%B4-%D0%BF%D0%BE%D0%B4%D1%82%D0%B2%D0%B5%D1%80%D0%B4%D0%B8%D0%BB-%D0%BE%D1%82%D0%BA%D0%B0%D0%B7-%D0%B2-%D1%80%D0%B5%D0%B3%D0%B8%D1%81%D1%82%D1%80%D0%B0%D1%86%D0%B8%D0%B8-%D0%BF%D0%B0%D1%80%D1%82%D0%B8%D0%B8-%D0%BD%D0%B0%D0%B2%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%BE%D0%B3%D0%BE/a-52073483|vydavateľ=DW.COM|dátum prístupu=2021-02-10|jazyk=ru-RU|meno=Deutsche|priezvisko=Welle (www.dw.com)}}</ref> V [[september|septembri]] [[2013]] sa Navaľnyj zúčastnil vo voľbách starostu [[Moskva|Moskvy]], ich víťazom sa stal [[Sergej Semionovič Sobianin]], blízky spolupracovník prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]]. Navaľnyj bol druhý s 27 percentami hlasov. Navaľnyj tvrdil, že „Nepoznáme ohlásené výsledky, sú falošné“<ref name=":1" />, a preto ich výsledok súdne napadol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Byly zmanipulované, tvrdí Navalnyj o volbách. Výsledek zažaloval | periodikum = Lidovky.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.lidovky.cz/svet/nebyly-regulerni-tvrdi-navalnyj-o-volbach-vysledek-zazaloval.A130912_120538_ln_zahranici_msl | issn = 1213-1385 | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2013-09-12 | dátum prístupu = 2020-08-21 }}</ref> Ruský Najvyšší súd sťažnosť odmietol.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ВС РФ отклонил иск Навального о непризнании выборов мэра Москвы {{!}} DW {{!}} 04.12.2013|url=https://www.dw.com/ru/%D0%B2%D1%81-%D1%80%D1%84-%D0%BE%D1%82%D0%BA%D0%BB%D0%BE%D0%BD%D0%B8%D0%BB-%D0%B8%D1%81%D0%BA-%D0%BD%D0%B0%D0%B2%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%BE%D0%B3%D0%BE-%D0%BE-%D0%BD%D0%B5%D0%BF%D1%80%D0%B8%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%BD%D0%B8%D0%B8-%D0%B2%D1%8B%D0%B1%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B2-%D0%BC%D1%8D%D1%80%D0%B0-%D0%BC%D0%BE%D1%81%D0%BA%D0%B2%D1%8B/a-17270667|vydavateľ=DW.COM|dátum prístupu=2021-02-09|jazyk=ru-RU|meno=Deutsche|priezvisko=Welle (www.dw.com)}}</ref> V decembri 2016 Navaľnyj oznámil, že sa zúčastní na prezidentských voľbách v Rusku v roku [[2018]]. Zohnal 704-tisíc podpisov, prijal 190-tisíc dobrovoľníkov, vyzbieral 242 miliónov rubľov (3,5 milióna eur) darov, otvoril štáby v 84 regiónoch Ruska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Алексей Навальный: мы единственные, кто ведет избирательную кампанию|url=https://newtimes.ru/articles/detail/137007|vydavateľ=newtimes.ru|dátum prístupu=2021-02-10}}</ref> Vo februári 2017 súd vyniesol verdikt  po kauze „Kirovles“ totožný s rozsudkom, ktorý už bol zrušený [[Európsky súd pre ľudské práva|ESĽP]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Верховный суд России признал законным недопуск Навального на выборы {{!}} DW {{!}} 30.12.2017|url=https://www.dw.com/ru/%D0%B2%D0%B5%D1%80%D1%85%D0%BE%D0%B2%D0%BD%D1%8B%D0%B9-%D1%81%D1%83%D0%B4-%D1%80%D0%BE%D1%81%D1%81%D0%B8%D0%B8-%D0%BF%D1%80%D0%B8%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%BB-%D0%B7%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D0%BD%D1%8B%D0%BC-%D0%BD%D0%B5%D0%B4%D0%BE%D0%BF%D1%83%D1%81%D0%BA-%D0%BD%D0%B0%D0%B2%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%BE%D0%B3%D0%BE-%D0%BD%D0%B0-%D0%B2%D1%8B%D0%B1%D0%BE%D1%80%D1%8B/a-41977337|vydavateľ=DW.COM|dátum prístupu=2021-02-10|jazyk=ru-RU|meno=Deutsche|priezvisko=Welle (www.dw.com)}}</ref> To Navaľného pripravilo o možnosť zúčastniť sa volieb. Európska služba pre vonkajšiu činnosť tvrdí, že rozsudok je pokusom umlčať iného nezávislého politika v Ruskej federácii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Statement by the Spokesperson on the verdict in the trial of Alexei Navalny|url=https://eeas.europa.eu/headquarters/headquarters-homepage/20225/statement-spokesperson-verdict-trial-alexei-navalny_en|vydavateľ=EEAS - European External Action Service - European Commission|dátum prístupu=2021-02-10|jazyk=en}}</ref> ESVČ uviedla, že odmietnutie registrácie vyvoláva vážne pochybnosti o existencii politického pluralizmu v Rusku a demokratickej povahe volieb v budúcom roku. Podľa ESVČ by sa politicky motivované obvinenia nemali používať ako zámienka na zabránenie účasti osoby na politických aktivitách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=EEAS Press Team|titul=Decision of the Russian Central Election Commission to bar Alexei Navalny from running in the 2018 Presidential election|url=https://eeas.europa.eu/headquarters/headquarters-homepage/37894/node/37894_en|dátum vydania=26.12.2012|dátum prístupu=10.2.2021|vydavateľ=EEAS|jazyk=en-EN}}</ref> Navaľnyj po odmietnutí registrácie uviedol, že na voľbách sa zúčastňuje „iba Putin a tí kandidáti, ktorých on si osobne vybral a ktorí pre neho nepredstavujú najmenšiu hrozbu“, a vyzval na bojkot volieb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Навальный объявил «забастовку избирателей»|url=https://meduza.io/news/2017/12/25/navalnyy-ob-yavil-zabastovku-izbirateley|dátum vydania=25.12.2017|dátum prístupu=10.2.2021|vydavateľ=Meduza|jazyk=ru-RU}}</ref> V januári a máji 2018 sa konali protestné zhromaždenia v 118 ruských mestách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Забастовка избирателей" в РФ: более 250 задержаний и молчание федеральных каналов {{!}} DW {{!}} 28.01.2018|url=https://www.dw.com/ru/%D0%B7%D0%B0%D0%B1%D0%B0%D1%81%D1%82%D0%BE%D0%B2%D0%BA%D0%B0-%D0%B8%D0%B7%D0%B1%D0%B8%D1%80%D0%B0%D1%82%D0%B5%D0%BB%D0%B5%D0%B9-%D0%B2-%D1%80%D1%84-%D0%B1%D0%BE%D0%BB%D0%B5%D0%B5-250-%D0%B7%D0%B0%D0%B4%D0%B5%D1%80%D0%B6%D0%B0%D0%BD%D0%B8%D0%B9-%D0%B8-%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D1%87%D0%B0%D0%BD%D0%B8%D0%B5-%D1%84%D0%B5%D0%B4%D0%B5%D1%80%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D1%8B%D1%85-%D0%BA%D0%B0%D0%BD%D0%B0%D0%BB%D0%BE%D0%B2/a-42344946|vydavateľ=DW.COM|dátum prístupu=2021-02-10|jazyk=ru-RU|meno=Deutsche|priezvisko=Welle (www.dw.com)}}</ref> Policajti vopred rozdrvili desiatky štábov Navaľného, ukradli kancelársku techniku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Главу штаба Навального заподозрили в нарушении авторских прав и создании вирусов (фото)|url=https://www.fontanka.ru/2017/07/12/016/|vydavateľ=www.fontanka.ru|dátum vydania=2017-07-12|dátum prístupu=2021-02-10|jazyk=ru}}</ref> ​​a zadržali dobrovoľníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Погромы в штабах Навального|url=https://newtimes.ru/articles/detail/141553|vydavateľ=newtimes.ru|dátum prístupu=2021-02-10}}</ref> V novembri 2018 Navaľnyj navrhol koncept „Chytrého hlasovania“: hlasujte za opozičného kandidáta, ktorý má najväčšiu šancu poraziť [[Jednotné Rusko]] (JR). Cieľom „Chytrého hlasovania“ je upevniť hlasy tých, ktorí sú proti JR.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Объединяемся, чтобы победить Единую Россию|url=https://votesmart.appspot.com/|vydavateľ=Умное голосование|dátum prístupu=2021-02-10|jazyk=ru}}</ref> V roku [[2020]] Navaľnyj neuznal takzvané „Hlasovanie za zmeny Ústavy Ruska“ za legálne a platné.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Итоги «голосования». Что делать дальше?|url=https://navalny.com/p/6391/|vydavateľ=Алексей Навальный|dátum prístupu=2021-02-10}}</ref> {{Citát|Putin sa rozhodol legalizovať svoje doživotne prezidentstvo. "Jednotné Rusko" prijalo tieto návrhy. Ale nie je to dosť pekné, keď Cára menuje Jednotné Rusko. Putin preto povedal: urobíme celoruské predstavenie... Putin pre svoje nastolenie zrušil všetky naše záruky a práva a urobil hlasovanie, kde nemôžete nič pozorovať ani sa sťažovať. Kde oni nemusia nič falšovať, iba deklarovať výsledok. Jediné, čo potreboval, bola účasť ľudí, pretože je nemožné uskutočniť predstavenie pred absolútne prázdnou sálou... Faloš je však faloš a ešte raz vyzývam všetkých, aby jasne pochopili, že toto hlasovanie je neplatné a nezákonné. Základný zákon našej krajiny, obrovskej krajiny, kde žije 150 miliónov ľudí, nemožno prijať hlasovaním na pňoch, batožinových priestoroch, kartónových škatuliach a vozíkoch v supermarketoch.|Alexej Navaľnyj v roku 2020<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Итоги «голосования». Что делать дальше?|url=https://navalny.com/p/6391/|vydavateľ=FBK|dátum vydania=2020-7-01|dátum prístupu=2021-02-05|jazyk=ru-RU|autor=Алексей Навальный}}</ref>||sans-serif}} === Trestné stíhania a zatýkania === [[Súbor:Алексея Навального берут под стражу в зале суда.JPG|náhľad|Alexej Navaľnyj na súde (2013)]] Od roku [[2011]] Navaľnyj aj jeho kolegyne a kolegovia z FBK čelili v minulosti mnohým represáliám vrátane vykonštruovaných obvinení a trestných stíhaní, policajných razií, domových prehliadok, fyzického násilia a selektívnej brannej povinnosti.<ref name=":0" /> Boli proti nemu začaté trestné konania pre krádež lesa (kauza Kirovles, [[2011]]), podvod (kauza Yves Rocher, [[2012]]), spreneveru finančných prostriedkov z politickej strany „Zväz Pravicových Síl“ ([[2014]]), krádež plagátu ([[2014]]), krádež darov z FBK ([[2020]]), ohováranie ([[2016]], [[2020]]).<ref name=":1" /> [[Európsky súd pre ľudské práva|ESĽP]] zrušil všetky odsúdenia ruských súdov. Navaľnyj bol zatknutý 10-krát za priestupky a od roku [[2011]] do roku [[2019]] strávil vo väzbe 474 dní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Навальный вышел из спецприемника. Сколько он уже отсидел?|url=https://www.bbc.com/russian/media-49200027|vydavateľ=BBC News Русская служба|dátum vydania=2019-08-05|dátum prístupu=2021-02-09|jazyk=ru}}</ref> [[15. november|15. novembra]] [[2018]] ESĽP uznal zadržanie a zatknutie Navaľného v rokoch [[2012]] a [[2014]] ako politicky motivované.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Новая газета - Novayagazeta.ru|url=https://novayagazeta.ru/news/2018/11/15/146796-navalnyy-protiv-rf-evropeyskiy-sud-priznal-politicheskiy-motiv-v-arestah-i-zaderzhaniyah-oppozitsionera|vydavateľ=Новая газета - Novayagazeta.ru|dátum prístupu=2021-02-09|jazyk=ru|url archívu=https://web.archive.org/web/20210205111136/https://novayagazeta.ru/news/2018/11/15/146796-navalnyy-protiv-rf-evropeyskiy-sud-priznal-politicheskiy-motiv-v-arestah-i-zaderzhaniyah-oppozitsionera|dátum archivácie=2021-02-05}}</ref> K roku [[2019]] Ruská vláda vyplatila Navaľnému 225 000 eur ako odškodnenie za nezákonné zatknutia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Навальный получил от ЕСПЧ больше 200 тыс евро за пять лет|url=https://openmedia.io/news/navalnyj-poluchil-ot-espch-bolshe-200-tys-evro-za-pyat-let/|vydavateľ=Открытые Медиа|dátum vydania=2019-04-09|dátum prístupu=2021-02-09|jazyk=ru-RU}}</ref> [[2. február|2. februára]] [[2021]] súd v Moskve nahradil Navaľného podmienečný trest (3 roky a 6 mesiacov) v kauze „Yves Rocher“ skutočným. Navaľnyj je odsúdený k 2 roky a 8 mesiacov väzenia.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moskovský súd posiela opozičníka Navaľného do väzenia, dostal tri a pol roka|url=https://www.aktuality.sk/clanok/861195/moskovsky-sud-posiela-opozicnika-navalneho-do-vazenia-dostal-tri-a-pol-roka/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-02-11|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> === Navaľnyj a Ukrajinská kríza === [[Súbor:Moscow rally against censorship and Crimea secession 19.jpg|náhľad|Pochod v Moskve proti cenzúre a [[Krymské referendum (2014)|okupácii Krymu]] (15. marca 2014) Nápisy na transparentoch: "Spolu proti vojne! Putin sa Navaľného bojí!"]] V januári 2014 neregistrovaná strana Navaľneho „Partija Progresa“ podporila ukrajinský [[Euromajdan]], uvidela veľa spoločného medzi korupčnými ruskými a ukrajinskými vládami a privítala európsku voľbu Ukrajiny. Vyjadrila tiež smútok nad zahynuvšími demonštrantmi a nádej, že zodpovedné ukrajinské orgány budú potrestané.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Украинский тест"|url=http://www.kasparov.ru/material.php?id=52E6BB83E29A1|vydavateľ=www.kasparov.ru|dátum prístupu=2021-02-10|jazyk=ru|url archívu=https://web.archive.org/web/20220409224831/http://www.kasparov.ru/material.php?id=52E6BB83E29A1|dátum archivácie=2022-04-09}}</ref> Navaľnyj označil [[Krymské referendum (2014)|ruskú okupáciu Krymu]] za škodlivé porušenie medzinárodných dohôd a poznamenal, že po udelení ruského občianstva trom miliónom Krymčanov neexistuje ľahký spôsob riešenia problému. „Problém [[Krym (polostrov)|Krymu]] je na dlhý čas, na desiatky rokov.“ Navaľnyj označil vojnu rozpútanú Putinom na východe Ukrajiny za zločin a vyzval na okamžité stiahnutie ruských vojsk a militantov odtiaľ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Война на Украине затягивает Россию в пропасть|url=https://www.svoboda.org/a/27040936.html|vydavateľ=Радио Свобода|dátum prístupu=2021-02-10|jazyk=ru}}</ref>{{Citát|Pre Putinov režim je podľa mňa zásadne dôležité viesť túto vojnu a nedovoliť, aby sa [[Ukrajina]] odohrala ako nezávislý a úspešný štát... Jeho boj s Ukrajinou a - v zastúpený Ukrajiny - s európskou voľbou, s Európou, s myšlienkami na to, čo je potrebné na zvrhnutie skorumpovaných panovníkov. Toto je teraz kľúčová myšlienka jeho moci. Myslím si, že pokiaľ Putin zostane v Kremli, budú tieto udalosti pokračovať na východe Ukrajiny. Pokúsi sa tento štát búrať a zničiť.|Alexej Navaľnyj v roku 2014<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Навальный: Путин воюет, чтобы отвлечь всех от коррупции|url=https://www.bbc.com/russian/russia/2014/12/141217_navalny_bbc_inverview|dátum vydania=2014-12-17|dátum prístupu=2021-02-05|jazyk=ru-RU|autor=Ольга Кузьменкова}}</ref>||sans-serif}} === Útoky a otravy === [[Súbor:Navalny zelenka.jpg|náhľad|Alexej Navaľnyj po útoku na neho [[27. apríl]]a [[2017]]]] [[28. február]]a [[2007]] v moskovskom klube, v ktorom Navaľnyj bol moderátor politických debát, vyvolala provokáciu skupina [[Skinhead|skinhedov]], vedená Maximom „Tesakom“ Marcinkevičom. [[Neonacizmus|Neonacisti]] skandovali nacistické heslá a volali po „zabíjaní černochov, Tadžikov a [[Liberalizmus|liberálov]]“. Navaľnyj podal trestné oznámenie na prokuratúru, a v roku [[2008]] sud uznal Marcinkeviča za vinného z úmyselného prečinu hanobenia národa, rasy či presvedčenia za jeho výroky a bol odsúdený na tri roky väzenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Зона для Тесака|url=https://lenta.ru/articles/2008/02/19/tesak/|vydavateľ=lenta.ru|dátum prístupu=2021-02-10}}</ref> [[30. október|30. októbra]] [[2007]] bol Navaľnyj počas politických debát napadnutý absolventom akadémie [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]] Timurom Tezievom. Navaľnyj bol nútený použiť traumatickú pištoľ a zranil Tezieva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Засланный пограничничек|url=http://www.kasparov.ru/material.php?id=47287115AE769|vydavateľ=www.kasparov.ru|dátum prístupu=2021-02-10|jazyk=ru|url archívu=https://web.archive.org/web/20220409224824/http://www.kasparov.ru/material.php?id=47287115AE769|dátum archivácie=2022-04-09}}</ref> Polícia začala trestné konanie, ale rýchlo ho uzavrela.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=вот мой чорный пистолет|url=https://navalny.livejournal.com/242897.html|vydavateľ=navalny.livejournal.com|dátum prístupu=2021-02-10|jazyk=en-us|meno=2008-05-20 15:02:00 Навальный navalny 2008-05-20 15:02:00|priezvisko=Навальныйwrote}}</ref> [[27. apríl]]a [[2017]] Navaľného oblial bojovník radikálneho prokremeľského hnutia SERB (South East Radical Block)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Независимое расследование: на Навального напал известный активист SERB|url=https://ovdinfo.org/news/2017/05/01/nezavisimoe-rassledovanie-na-navalnogo-napal-izvestnyy-aktivist-serb|vydavateľ=ОВД-Инфо|dátum prístupu=2021-02-08|jazyk=ru}}</ref> zmesou neznámej žieraviny s [[Malachitová zeleň|malachitovou zeleňou]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Зеленка, которой плеснули в Навального, была смешана с другим едким веществом|url=https://ovdinfo.org/express-news/2017/04/30/zelenka-kotoroy-plesnuli-v-navalnogo-byla-smeshana-s-drugim-edkim|vydavateľ=ОВД-Инфо|dátum prístupu=2021-02-08|jazyk=ru}}</ref>, po čom čiastočne oslepol na pravé oko.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tóda | meno = Mirek | autor = | odkaz na autora = | titul = Prečo na opozičníkov v Rusku útočia zeľonkou? Navaľnému tentoraz zranili pravé oko | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/749268/preco-na-opozicnikov-v-rusku-utocia-zelonkou-navalnemu-tentoraz-zranili-prave-oko/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-04-28 | dátum prístupu = 2020-08-21 }}</ref> Navaľnyj šiel do Španielska na liečbu, lekári museli urobiť transplantáciu [[Rohovka|rohovky]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Навальному прооперировали обожженный глаз в клинике Барселоны|url=https://www.bbc.com/russian/news-39860788|periodikum=BBC News Русская служба|dátum prístupu=2021-02-08|jazyk=ru}}</ref> Moskovská polícia odmietla hľadať útočníka a uznať Navaľného ako obeť a skončila trestné konanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Прокуратура потребовала возобновить расследование дела о нападении на Навального с зеленкой|url=https://zona.media/news/2017/12/28/nava-prok|vydavateľ=Медиазона|dátum prístupu=2021-02-08|jazyk=ru}}</ref> [[27. júl]]a [[2019]] pri výkone väzby za vyzvanie na „nezákonnú demonštráciu“ bol Navaľnyj otrávený neznámou látkou a následne hospitalizovaný. Úrady odmietli začať trestné konanie alebo vyšetrovať tento prípad.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Алексей Навальный подал в СК заявление об отравлении в спецприемнике|url=https://novayagazeta.ru/news/2019/08/01/153873-aleksey-navalnyy-podal-v-sk-zayavlenie-ob-otravlenii-v-spetspriemnike|vydavateľ=Новая газета - Novayagazeta.ru|dátum prístupu=2021-02-09|jazyk=ru|url archívu=https://web.archive.org/web/20220409224824/https://novayagazeta.ru/news/2019/08/01/153873-aleksey-navalnyy-podal-v-sk-zayavlenie-ob-otravlenii-v-spetspriemnike|dátum archivácie=2022-04-09}}</ref> [[20. august]]a [[2020]] bol Alexey Navaľnyj v [[Tomsk]]u otrávený [[Chemická zbraň|chemickými zbraňami]] [[Novičok]]. Počas letu do Moskvy stratil vedomie a upadol do kómy. Lietadlo núdzovo pristálo v [[Omsk]]u. O dva dni neskôr bol Navaľnyj prevezený z Omsku do [[Berlín]]a, kde bol liečený v nemocnici [[Charité]] a jeho bezpečnosť zabezpečovala nemecká vláda. [[7. september|7. septembra]] ho lekári prebrali z umelej kómy a reagoval na svoje okolie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alexei Navalny out of induced coma and is responsive, says Berlin hospital|url=http://www.theguardian.com/world/2020/sep/07/alexei-navalny-taken-out-of-induced-coma-and-is-responsive-berlin-hospital|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2020-09-07|dátum prístupu=2020-09-09|jazyk=en}}</ref> [[22. september|22. septembra]] bol prepustený z nemocnice. [[2. september|2. septembra]] nemecká spolková vláda s odvolaním na výskum, vykonaný špeciálnym laboratóriom Bundeswehru, oznámila, že Navaľnyj bol otrávený nervovým činidlom zo skupiny Novičok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alexei Navalny novichok finding prompts calls for answers from Moscow|url=http://www.theguardian.com/world/2020/sep/02/alexei-navalny-poisoned-with-novichok-says-german-government-russia|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2020-09-03|dátum prístupu=2021-02-10|jazyk=en}}</ref> Neskôr [[Francúzsko]] a [[Švédsko]] potvrdili otravu Novičkom s odvolaním sa na výsledky ich vlastného výskumu v laboratóriách certifikovaných [[Organizácia pre zákaz chemických zbraní|Organizáciou pre zákaz chemických zbraní]] (OPCW).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Macron urges Putin to shed light on 'attempted murder' of opponent Navalny|url=https://www.france24.com/en/20200914-french-swedish-labs-confirm-navalny-poisoned-with-novichok|vydavateľ=France 24|dátum vydania=2020-09-14|dátum prístupu=2021-02-10|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Swedish lab confirms Navalny was poisoned with Novichok - Radio Sweden|url=https://sverigesradio.se/artikel/7553278|vydavateľ=sverigesradio.se|dátum prístupu=2021-02-10|jazyk=en|meno=Sveriges|priezvisko=Radio}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Кабмин ФРГ заявил, что три лаборатории в ЕС подтвердили "Новичок" в анализах Навального|url=https://tass.ru/proisshestviya/9448443|vydavateľ=ТАСС|dátum prístupu=2021-02-10}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Отравление Навального «Новичком» подтвердили эксперты из Франции и Швеции|url=https://www.rbc.ru/politics/14/09/2020/5f5f25c49a7947ba6b8bf443|vydavateľ=РБК|dátum prístupu=2021-02-10|jazyk=ru}}</ref> Nemecko uviedlo, že použitie jedu Novichok bolo „hrubým porušením“ [[Dohovor o chemických zbraniach|Dohovoru o chemických zbraniach]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Erklärung der Bundesregierung zum Fall Nawalny|url=https://www.bundesregierung.de/breg-de/aktuelles/erklaerung-der-bundesregierung-zum-fall-nawalny-1786432|vydavateľ=Bundesregierung|dátum prístupu=2021-02-10|jazyk=de}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Statement by the Federal Government on the Navalny case|url=https://www.bundesregierung.de/breg-en/news/statement-by-the-federal-government-on-the-navalny-case-1786624|vydavateľ=Home Page|dátum prístupu=2021-02-10|jazyk=en}}</ref>, a požiadalo o pomoc OPCW, ktorá uskutočnila vlastnú štúdiu biologických vzoriek Navaľného a [[6. október|6. októbra]] potvrdila závery nemeckého, francúzskeho a švédskeho laboratória o prítomnosti stôp látky zo skupiny „Novičok“.<ref>{{Citácia periodika|titul=Nerve Agent Was Used to Poison Navalny, Chemical Weapons Body Confirms|url=https://www.nytimes.com/2020/10/06/world/europe/navalny-opcw-russia-novichok.html|periodikum=The New York Times|dátum=2020-10-06|dátum prístupu=2021-02-10|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Michael|priezvisko=Schwirtz}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=ОЗХО подтвердила данные Германии об отравлении Навального "Новичком"|url=https://www.interfax.ru/world/730260|dátum vydania=6.10.2020|dátum prístupu=10.2.2021|vydavateľ=Интерфакс|jazyk=ru-RU}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Navalny Novichok poisoning: EU sanctions hit top Russians|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-54552480|periodikum=BBC News|dátum=2020-10-15|dátum prístupu=2021-02-10|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chemical weapons watchdog confirms banned nerve agent Novichok in Navalny’s blood|url=https://www.france24.com/en/20201006-chemical-weapons-watchdog-confirms-banned-nerve-agent-novichok-in-navalny-s-blood|vydavateľ=France 24|dátum vydania=2020-10-06|dátum prístupu=2021-02-10|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Chemical weapons body confirms nerve agent Novichok in Navalny's blood|url=https://www.reuters.com/article/us-russia-politics-navalny-chemicalweapo-idUSKBN26R2GQ|periodikum=Reuters|dátum=2020-10-06|dátum prístupu=2021-02-10|jazyk=en|meno=Anthony|priezvisko=Deutsch}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Germany: OPCW confirms nerve agent used in Navalny poisoning|url=https://apnews.com/article/international-news-chemical-weapons-vladimir-putin-berlin-germany-b71fbf91b861e3b03f8255537806dc54|vydavateľ=AP NEWS|dátum vydania=2020-10-06|dátum prístupu=2021-02-10}}</ref> [[15. október|15. októbra]] EÚ „za použitie chemických zbraní na pokus o atentát na Alexeja Navaľného“ uvalila sankcie na riaditeľa [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]] Alexandra Bortnikova a ďalších päť vysokých ruských funkcionárov a bezpečnostných úradníkov, ako aj na spoločnosť GosNIIOCHT, ktorá vyvíja Novičok. Podľa EÚ bola otrava Navaľného možná „iba so súhlasom prezidentskej správy“ a za účasti FSB.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://meduza.io/feature/2020/10/15/es-iz-za-otravleniya-navalnogo-vvel-sanktsii-protiv-shesti-chelovek-iz-kremlya-minoborony-i-fsb-vot-kak-on-eto-ob-yasnil|vydavateľ=meduza.io|dátum prístupu=2021-02-10}}</ref> Sám Navaľnyj je presvedčený, že za pokusom o jeho život osobne stojí ruský prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Статья дня: Полный текст интервью Алексея Навального немецкому изданию Der Spiegel|url=https://echo.msk.ru/blog/statya/2718569-echo/|vydavateľ=Эхо Москвы|dátum prístupu=2021-02-10|jazyk=ru|meno=Статья|priezvisko=дня}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Навальный дал первое интервью после комы и рассказал, кто стоит за его отравлением|url=https://www.znak.com/2020-10-01/navalnyy_dal_pervoe_intervyu_posle_komy_i_rasskazal_kto_stoit_za_ego_otravleniem|vydavateľ=www.znak.com|dátum prístupu=2021-02-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20201006221420/https://www.znak.com/2020-10-01/navalnyy_dal_pervoe_intervyu_posle_komy_i_rasskazal_kto_stoit_za_ego_otravleniem|dátum archivácie=2020-10-06}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alexei Navalny on His Poisoning: "I Assert that Putin Was Behind the Crime"|url=https://www.spiegel.de/international/world/alexei-navalny-on-his-poisoning-i-assert-that-putin-was-behind-the-crime-a-ae5923d5-20f3-4117-80bd-39a99b5b86f4|vydavateľ=www.spiegel.de|dátum prístupu=2021-02-10|jazyk=en|meno=Christian Esch, Benjamin Bidder, DER|priezvisko=SPIEGEL}}</ref> Na konci roku [[2020]] vyšiel odborný článok od nemeckých lekárov, ktorí opisujú Navaľného liečbu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Steindl | meno = David | spoluautori = et al. | titul = Novichok nerve agent poisoning | periodikum = The Lancet | odkaz na periodikum = The Lancet | rok = 2021 | ročník = 397 | typ ročníka = Vol. | číslo = 10270 | typ čísla = Issue | strany = 249{{--}}252 | doi = 10.1016/S0140-6736(20)32644-1 | issn = 0140-6736 }}</ref> Ruské úrady odmietli akékoľvek obvinenie z účasti na otrave s odvolaním sa na skutočnosť, že pri analýzach Navaľného v Rusku neboli identifikované žiadne jedy. Ruské orgány a vládne médiá predložili tieto verzie udalostí: <div class="mw-customtoggle-myDiv1" style="background:#e8ffe0; padding:5px"> Kremeľské verzie otravy Navaľného&nbsp;&nbsp;&nbsp;<small>[Ukázať]</small></div> <div class="mw-collapsible mw-collapsed" id="mw-customcollapsible-myDiv1"> <div class="mw-collapsible-content"> # „porušenie sacharidovej rovnováhy, metabolické poruchy“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Отравление Навального|url=https://zona.media/chronicle/navalny_omsk|vydavateľ=Медиазона|dátum prístupu=2021-02-11|jazyk=ru}}</ref> (Alexander Murachovskij, vedúci lekár Omskej pohotovostnej nemocnice č. 1) # vysoká hladina cukru v krvi (hyperglykémia) a diéta<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=«Яда не было! Был, но не «Новичок»! «Новичок», но не наш! Наш, но он сам выпил!». Как Кремль запутался в версиях отравления Навального|url=https://theins.ru/news/235225|vydavateľ=The Insider|dátum prístupu=2021-02-11|jazyk=ru}}</ref> (Alexander Sabajev, vedúci oddelenia akútnej otravy Omskej pohotovostnej nemocnice č. 1) # „náhly pokles hladiny cukru v krvi (hypoglykémia)“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Симоньян поставила диагноз Навальному: «У меня такое бывает»|url=https://www.mk.ru/politics/2020/08/21/simonyan-postavila-diagnoz-navalnomu-u-menya-takoe-byvaet.html|vydavateľ=www.mk.ru|dátum prístupu=2021-02-11|jazyk=ru}}</ref> (Margarita Simonjan, šéfredaktorka štátnej televízie [[RT]]) # otrava pálenkou a liekmi na spanie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Источник: Навальный пил самогон перед полетом|url=https://www.mk.ru/incident/2020/08/20/istochnik-navalnyy-pil-samogon-pered-poletom.html|vydavateľ=www.mk.ru|dátum prístupu=2021-02-11|jazyk=ru}}</ref> (proputinské noviny „Moskovskyj Komsomolec“) # otrava drogami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Хайли лайкли это кокаин": Как немецкая экспертиза Навального обросла нарковерсиями|url=https://tsargrad.tv/news/hajli-lajkli-jeto-kokain-kak-nemeckaja-jekspertiza-navalnogo-obrosla-narko-versijami_276243|vydavateľ=tsargrad.tv|dátum vydania=2020-08-25|dátum prístupu=2021-02-11|jazyk=ru}}</ref> (televízia putinského oligarcha [[Konštantín Malofejev|Konstantina Malofejeva]] Cargrad-TV) # otravy liekmi na liečbu Alzheimerovej choroby<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=От глюкозы до «Новичка». Как менялись версии медиков и токсикологов о том, что отправило Навального в кому|url=https://www.fontanka.ru/2020/08/25/69441193/|vydavateľ=www.fontanka.ru|dátum vydania=2020-08-25|dátum prístupu=2021-02-11|jazyk=ru}}</ref> (Alexander Myasnikov, vedúci lekár Moskovskej nemocnice č. 71, televízny moderátor) # predávkovanie antidepresívami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Милонов: Навальный увлекся антидепрессантами и не рассчитал дозу|url=https://ura.news/news/1052447214|vydavateľ=ura.news|dátum prístupu=2021-02-11}}</ref> (Vitalij Milonov, poslanec od [[Jednotné Rusko|JR]]) # otrava na príkaz Michaila Chodorkovského<ref name=":3" />(Margarita Simonjan, šéfredaktorka štátnej televízii [[RT]]) # „nedošlo k otrave, bolo to simulantstvo“<ref name=":3" /> ([[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]], prezident Ruska) # „sám seba sa otrávil Novičkom“<ref name=":3" />([[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]], prezident Ruska) # „otrávilo ho [[Lotyšsko]]“<ref name=":3" />([[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]], prezident Ruska) # otrávila ho vedúca vyšetrovacieho oddelenia FBK Maria Pevčich<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Кто такая Мария Певчих: скрывшаяся спутница Навального больше похожа на подругу Джеймса Бонда|url=https://www.kp.ru/daily/217181.5/4285990/|vydavateľ=kp.ru|dátum vydania=2020-09-11|dátum prístupu=2021-02-11|meno=Александр|priezvisko=ВОСТРОВ}}</ref> (proputinské noviny „Komsomoľskaja Pravda“) # otrávil ho pracovník FBK Ilja Pakhomov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Навального отравили свои? Видео показало, кто принёс "оппозиционеру" напиток в аэропорту|url=https://tsargrad.tv/news/navalnogo-otravili-svoi-video-pokazalo-kto-prinjos-oppozicioneru-napitok-v-ajeroportu_275215|vydavateľ=tsargrad.tv|dátum vydania=2020-08-20|dátum prístupu=2021-02-11|jazyk=ru}}</ref>(televízia putinského oligarchu [[Konštantín Malofejev|Konstantina Malofejeva]] Cargrad-TV) # otrávili ho [[Nemecko]] a ďalšie krajiny [[Európska únia|EÚ]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Вячеслав Володин: за произошедшим с Навальным могут стоять иностранные государства, которые хотят создать напряжение внутри России|url=http://duma.gov.ru/news/49368/|vydavateľ=Государственная Дума|dátum prístupu=2021-02-11|jazyk=ru}}</ref> (predseda parlamentu Ruska Vjačeslav Volodin) # bolo to simulantstvo na rozkaz [[Angela Merkelová|Angely Merkelovej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=«Новая фишка Запада»: Лукашенко назвал сфальсифицированным заявление Германии об отравлении Навального|url=https://russian.rt.com/ussr/article/779738-lukashenko-belorussiya-navalnyi-zapad-rossiya|vydavateľ=RT на русском|dátum prístupu=2021-02-11|jazyk=ru}}</ref> ([[Alexandr Grigorievič Lukašenko|Alexandr Lukašenko]], prezident [[Bielorusko|Bieloruska]]) </div> </div> Podľa stavu k [[11. február]]a [[2021]] napriek opakovanému podávaniu trestných oznámení nedošlo k začatiu trestného konania, vyšetrovanie v Rusku zatiaľ neprebieha<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Генпрокуратура РФ не видит оснований для уголовного дела об отравлении Навального {{!}} DW {{!}} 27.08.2020|url=https://www.dw.com/ru/genprokuratura-rf-ne-vidit-osnovanij-dlja-ugolovnogo-dela-ob-otravlenii-navalnogo/a-54717242|vydavateľ=DW.COM|dátum prístupu=2021-02-11|jazyk=ru-RU|meno=Deutsche|priezvisko=Welle (www.dw.com)}}</ref>, všetko oblečenie a osobné veci Navaľného, ktoré mal pri sebe počas otravy, policajti odobrali a nevrátili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Дмитриев|meno=Денис|titul=Когда российские власти вернут Алексею Навальному одежду? (Те самые трусы!)|url=https://meduza.io/cards/rossiyskie-vlasti-uzhe-neskolko-mesyatsev-otkazyvayutsya-vernut-alekseyu-navalnomu-ego-odezhdu-pochemu-i-kogda-vernut|dátum vydania=24.12.2020|dátum prístupu=11.2.2021|vydavateľ=}}</ref> V dokumente „Zavolal som svojho vraha. On všetko priznal“<ref name=":2" /> jeden z travičov, dôstojník FSB Konstantin Kudrjavcev, tvrdí, že Navaľného oblečenie bolo dvakrát upravené, aby sa odstránili stopy po jedu. V dokumente „Prípad bol vyriešený. Poznám každého, kto sa ma pokúsil zabiť“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Kyiv Post| odkaz na autora = | titul = Alexei Navalny: ‘The case has been solved. I know everyone who tried to kill me’| url = https://www.kyivpost.com/eastern-europe/alexei-navalny-the-case-has-been-solved-i-know-everyone-who-tried-to-kill-me.html?cn-reloaded=1| vydavateľ = kyivpost.com| dátum vydania = 2020-12-16| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-11| miesto = Kyjev| jazyk = en}}</ref> boli preskúmané otvorené údaje o cestách skupiny odborníkov na chemické zbrane a lekárov z NII-2 FSB, ktorí od roku [[2017]] sledovali Navaľného na jeho pracovných cestách. V dokumente The Insider, Bellingcat a Der Spiegel „Navalny Poison Squad Implicated in Murders of Three Russian Activists“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Navalny Poison Squad Implicated in Murders of Three Russian Activists|url=https://www.bellingcat.com/news/uk-and-europe/2021/01/27/navalny-poison-squad-implicated-in-murders-of-three-russian-activists/|vydavateľ=bellingcat|dátum vydania=2021-01-27|dátum prístupu=2021-02-11|jazyk=en-GB}}</ref> boli nájdení ďalší traja ruskí aktivisti otrávení tímom travičov z FSB. [[4. február]]a [[2021]] náhle zomrel vedúci lekár omskej nemocnice Sergej Maksimišin, ktorý mal na starosti liečbu Navaľného. Príčina úmrtia nebola zverejnená. Podľa opozičníka Leonida Volkova vedel Maksimišin o stave Navalného viac než ktokoľvek iný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lékař, který zachraňoval život Navalnému v Omsku, náhle zemřel|url=https://www.forum24.cz/lekar-ktery-zachranoval-zivot-navalnemu-v-omsku-nahle-zemrel/|vydavateľ=www.forum24.cz|dátum prístupu=2021-02-11|jazyk=cs}}</ref> [[26. marec|26. marca]] [[2021]] zomrel ďalší lekár z tejto nemocnice, primár traumatologicko-ortopedického oddelenia Rustam Agishev.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Another Doctor At Omsk Hospital Where Navalny Was Treated Dies|url=https://www.rferl.org/a/russia-navalny-omsk-another-doctor-dies/31174637.html|vydavateľ=RadioFreeEurope/RadioLiberty|dátum prístupu=2021-04-21|jazyk=en}}</ref> === Návrat do Ruska === [[17. január]]a [[2021]] sa Navaľnyj vrátil do Ruska z [[Nemecko|Nemecka]], kde sa liečil na následky otravy. Na moskovskom letisku [[Medzinárodné letisko Šeremetievo|Šeremeťjevo]] ho ale okamžite zadržali príslušníci Federálnej väzenskej služby s tým, že Navaľnyj bol odsúdený na podmienečný trest v kauze „Yves Rocher“ a bol na zozname hľadaných osôb od [[29. december|29. decembra]] za viacnásobné porušenie skúšobnej lehoty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Päť mesiacov po otrave sa Navaľnyj vrátil do Ruska: presmerovali jeho let a okamžite ho zadržali|url=https://dennikn.sk/2229433/pat-mesiacov-po-otrave-sa-navalnyj-vratil-do-ruska-presmerovali-jeho-let-a-okamzite-zadrzali/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2021-01-17|dátum prístupu=2021-02-05|jazyk=sk-SK|meno=Mirek|priezvisko=Tóda}}</ref> [[19. január]]a [[2021]] FBK zverejnil dokument „[[Dvorec dľa Putina. Istorija samoj boľšoj vziatki|Palác pre Putina: Príbeh najväčšieho úplatku]]“.<ref name=":4" /> Navaľnyj v ňom detailne opisuje cestu ruského prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]] na vrchol moci a stavbu obrovského sídla s pozemkom na brehu [[Čierne more|Čierneho mora]], ktorý prezident údajne využíva. Na začiatku filmu bola výzva ísť do centrálnych ulíc miest [[23. január]]a [[2021]] o 14:00 s požiadavkami na prepustenie Navaľného. [[23. január]]a [[2021]] protesty sa uskutočnili v 196 mestách Ruska, v ktorých bol podľa šéfa štábov Navaľného Leonida Volkova celkový počet demonštrantov 250{{--}}300 tisíc ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Штабы Навального подсчитали участников протестов 23 января - до 300 тыс. Многие штабы "обезглавлены", но объявлена дата новых акций|url=https://www.newsru.com/russia/24jan2021/250k.html|vydavateľ=NEWSru.com|dátum vydania=2021-01-24|dátum prístupu=2021-02-11|jazyk=ru}}</ref> Počet ľudí zadržaných na protestoch sa stal najväčším v histórii moderného Ruska: 4 033 ľudí, uvádza web o ľudských právach OVD-info.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Список задержанных на акциях в поддержку Алексея Навального 23 января 2021 года|url=https://ovdinfo.org/news/2021/01/23/spisok-zaderzhannyh-na-akciyah-v-podderzhku-alekseya-navalnogo-23-yanvarya-2021-goda|vydavateľ=ОВД-Инфо|dátum prístupu=2021-02-11|jazyk=ru}}</ref> Desiatky ľudí boli vystavené policajnému násiliu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=«В приемном отделении была атмосфера, как после футбольного матча: все с перевязанными головами». Свидетельства пострадавших 23 января|url=https://zona.media/article/2021/01/24/moskva-izbitaya|vydavateľ=Медиазона|dátum prístupu=2021-02-11|jazyk=ru}}</ref> <gallery widths="200" heights="200" perrow="4"> Súbor:Challenge вызов 20210123 140225.jpg|Ťažkoodenci OMON počas protestu v Moskve 23. januára 2021 Súbor:Шествие в поддержку Алексея Навального, Санкт-Петербург, 2021.01.24 (2).jpg|Protest 23. januára 2021 v Petrohrade </gallery> [[31. január]]a [[2021]] sa uskutočnili nové protesty za prepustenie Alexeja Navaľného. Konali sa v 140 mestách Ruska a zúčastnilo sa ich od 200 do 300 tisíc ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Акции 31 января оказались сравнимыми с первой волной митингов. В некоторых городах вышло еще больше людей|url=https://openmedia.io/news/n3/akcii-31-yanvarya-okazalis-sravnimymi-s-pervoj-volnoj-mitingov-v-nekotoryx-gorodax-vyshlo-eshhe-bolshe-lyudej/|vydavateľ=Открытые Медиа|dátum vydania=2021-01-31|dátum prístupu=2021-02-11|jazyk=ru-RU}}</ref> Zadržaných bolo 5 754 osôb vrátane Navaľného manželky a najmenej 93 novinárov.<ref name="ovdinfo-вторая-всероссийская">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Вторая всероссийская акция протеста «Свободу Навальному». Итоги 31 января|url=https://ovdinfo.org/articles/2021/01/31/vtoraya-vserossiyskaya-akciya-protesta-svobodu-navalnomu-itogi-31-yanvarya|vydavateľ=ОВД-Инфо|dátum prístupu=2021-02-11|jazyk=ru}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=В Москве и Петербурге задерживают участников акций протеста|url=https://www.svoboda.org/a/31078416.html|vydavateľ=Радио Свобода|dátum prístupu=2021-02-11|jazyk=ru}}</ref> Najmenej 51 demonštrantov zbili policajti, ktorí použijú obušky, traumatické pištole, elektrické paralyzéry a slzný plyn.<ref name="ovdinfo-вторая-всероссийская" /> [[2. február]]a [[2021]] súd v Moskve nahradil Navaľného podmienečný trest (3 roky a 6 mesiacov) v kauze „Yves Rocher“ skutočným. Navaľnyj je odsúdený k 2 rokom a 8 mesiacov väzenia.<ref name=":5" /> Po vyhlásení rozsudku sa uskutočnili nové protesty, na ktorých bolo zadržaných 1 463 osôb, desiatky boli zbité.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Список задержанных в связи с судом над Алексеем Навальным 2 февраля 2021 года|url=https://ovdinfo.org/news/2021/02/02/spisok-zaderzhannyh-v-svyazi-s-sudom-nad-alekseem-navalnym-2-fevralya-2021-goda|vydavateľ=ОВД-Инфо|dátum prístupu=2021-02-11|jazyk=ru}}</ref> Kvôli preplnenosti miest zatýkania boli zadržané osoby uväznené v tábore pre nelegálnych migrantov Sacharovo; mnohí zadržaní boli celé dni v policajných autobusoch bez kúrenia, jedla a pitia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=В Сахарово произошел коллапс с оформлением арестованных за акции протеста|url=https://zona.media/news/2021/02/04/kollaps|vydavateľ=Медиазона|dátum prístupu=2021-02-11|jazyk=ru}}</ref> == Osobný život == Navaľnyj bol ženatý a mal dve deti. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * ''[[Dvorec dľa Putina. Istorija samoj boľšoj vziatki]]'' == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Alexej Navalnyj|11921943|ru|Навальный, Алексей Анатольевич|112307387|ru|Отравление Алексея Навального|112305003}} {{Sacharovova cena}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Navaľnyj, Alexej Anatolievič}} [[Kategória:Ruskí politici]] [[Kategória:Ruskí právnici]] [[Kategória:Whistle-bloweri]] [[Kategória:Režiséri dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Ruskí aktivisti]] [[Kategória:Ruskí tvorcovia dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Ruskí filmoví režiséri]] [[Kategória:Politicky prenasledovaní v Rusku]] [[Kategória:Ruské osobnosti ukrajinského pôvodu]] [[Kategória:Nominanti Nobelovej ceny]] [[Kategória:Laureáti Sacharovovej ceny]] [[Kategória:Absolventi Yale University]] [[Kategória:Ruskí disidenti]] [[Kategória:Ruskí blogeri]] mbm40flgmeqcfynmd6mm4ijd3972ild Mahavishnu Orchestra 0 553999 8203451 8183387 2026-04-25T17:40:14Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8203451 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Mahavishnu Orchestra | Obrázok = JohnMcLaughlin.jpg | Popis obrázku = John McLaughlin v roku 1973 | Krajina pôvodu = [[New York (mesto)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] | Žáner = [[Jazz fusion]]<br />[[Inštrumentálny rock]]<br />[[Progresívny rock]] | Roky pôsobenia = 1971–1976, 1984–1987 | Hudobný vydavateľ = [[Columbia Records]] | Iné názvy = | Súvisiace články = [[Shakti (band)|Shakti]]<br />The One Truth Band<br />The Translators<br />The John McLaughlin Guitar Trio | Webstránka = | Členovia skupiny = | Bývalí členovia = [[John McLaughlin]]<br />[[Danny Gottlieb]]<br />[[Jim Beard]]<br />[[Jonas Hellborg]]<br />[[Bill Evans (saxophonist)|Bill Evans]]<br />[[Billy Cobham]]<br />[[Jan Hammer]]<br />[[Jerry Goodman]]<br />[[Rick Laird]]<br />[[Jean-Luc Ponty]]<br />Ralphe Armstrong<br />[[Gayle Moran]]<br />[[Narada Michael Walden]]<br />Stu Goldberg<br />[[Mitchel Forman]] }} '''Mahavishnu Orchestra''' bola [[Jazz fusion|jazz-rocková]] skupina, vedená hudobníkom [[John McLaughlin|Johnom McLaughlin]]. Kapela debutovala v roku [[1971]], no v roku [[1976]] sa rozpadla a svoju činnosť opäť obnovila medzi rokmi [[1984]] až [[1987]]. == Prvá Mahavishnu Orchestra == V tejto prvej verzii viedol skupinu „Mahavishnu“ gitarista [[John McLaughlin]]. Členovia tejto hudobnej formácie boli [[Billy Cobham]] (bicie), [[Rick Laird]] (basgitara), [[Jan Hammer]] (elektrický a akustický klavír a syntetizátor) a [[Jerry Goodman]] (husle). Táto prvá zostava bola multinárodnou skupinou: McLaughlin bol z [[Yorkshire (grófstvo)|Yorkshire]], [[Anglicko]], Cobham z [[Panama (štát)|Panamy]], Hammer z [[Česko-Slovensko|Československa]], Goodman z [[Chicago|Chicaga]], [[Illinois]] a Laird z [[Dublin|Dubline]], [[Írsko]]. Francúz Jean-Luc Ponty bol vybraný McLaughlinom ako jeho prvý tip na huslistu, no táto myšlienka bola „vďaka imigračným komplikáciám“ prekazená. Skupinu preslávili najviac albumy: ''[[The Inner Mounting Flame]]'' (1971) a ''[[Birds of Fire]]'' (1972). Kapela Mahavishnu Orchestra bola považovaná za priekopníka hudobného štýlu [[jazz fusion]]. McLaughlin a Cobham sa stretli počas nahrávania albumu ''[[Bitches Brew]]'' [[Miles Davis|Miles Davisa]]. McLaughlin pri vytváraní koncepcie skupiny ovplyvnil jeho indický [[guru]] [[Sri Chinmoy]], ktorý mu odporučil prevziať meno „Mahavishnu“, čo znamená "Boží súcit, sila a spravodlivosť." === Rozpad pôvodnej zostavy === Pod tlakom popularity, vplyvom vyčerpania a chýbajúcou komunikáciou sa pôvodná zostava skupiny dostala v roku 1973 na pokraj rozpadu. Napätie v skupine sa narastalo až dosiahlo vrchol počas nahrávania ich nového albumu v [[Londýn|londýnskom]] [[Trident Studios|štúdiu Trident]], kedy spolu niektorí hráči vôbec nehovorili. Tento projekt nebol nikdy úplne dokončený. Poslednou kvapkou bolo, keď John McLaughlin čítal interview v časopise ''[[Crawdaddy!]]'', Kde Ján Hammer a Jerry Goodman vyjadrili ich znechutenie nad spôsobom akým skupinu John viedol. Hoci bola snaha všetko napraviť, už sa tak nestalo. O takmer trdsať rokov neskôr, počas obnovenia záujmu poslucháčov o hudbu skupiny Mahavishnu Orchestra bolo nekompletné album z prerušeného londýnskeho nahrávania vydané pod titulom ''[[The Lost Trident Sessions]].'' == Druhá Mahavishnu Orchestra == Potom, čo sa rozpadla prvá verzia skupiny, obnovil v roku 1974 John McLaughlin Mahavishnu Orchestra s nasledujúcim obsadením: [[Jean-Luc Ponty]], ktorý predtým vystupoval s [[Frank Zappa|Frankom Zappom]] a [[The Mothers of Invention]] (husle), [[Gayle Moran]] (klávesy), Ralph Armstrong (basgitara), [[Narada Michael Walden]] (perkusie), Steven Kindler a Carol Shiva (husle), Marcia Westbrook (viola), Phil Hirschi (čelo), Steve Frankevich a Bob Knapp (dychové nástroje). Táto „nová“ Mahavishnu Orchestra (McLaughlin jej hovoril „pravá Mahavishnu Orchestra“) menila obsadenie medzi albumami ''[[Apocalypse (album)|Apocalypse]]'' z roku 1974 a ''[[Visions of the Emerald Beyond]]'' v roku 1975. Album ''Apocalypse'' bolo nahrané v Londýne s [[London Symphony Orchestra]] pod vedením Michaela Tilson Thomasa s [[George Martin|George Martinom]] ako producentom a nahrávacím režisérom Geoffom Emerickom. Pre nahrávanie albumu ''[[Inner Worlds]]'', bola skupina redukovaná na šesť členov, Jean Luc-Ponty odišiel a Gayle Morana nahradil Stu Goldberg. == Neskorší vývoj == Po rozpustení tejto verzie orchestra McLaughlin založil inú skupinu, ktorú nazval [[Shakti]]. Chcel v jej produkcii predviesť svoj záujem o indickú hudbu. Ptom účinkoval v iných kapelách ako One Truth Band a The Translators, ako aj v gitarovom triu spolu s [[Al Di Meola|Alom Di Meolom]] a známym hráčom flamenga, gitaristom [[Paco de Lucía|Pacom de Lucíom]]. V roku 1984 McLaughlin znovu obnovil existenciu Mahavishnu Orchestra. V tejto verzii s ním hrali: [[Bill Evans]] (saxofóny), [[Jonas Hellborg]] (basová gitara), [[Mitchel Forman]] (klávesy) a pôvodný člen kapely, [[Billy Cobham]] (bicie nástroje). Cobham, ktorý sa podieľal v roku 1984 na nahrávaní ich eponymného albumu, bol pre koncertné vystúpenia nahradený [[Danny Gottlieb|Dannym Gottliebom]] a Mitchela Formana nahradil v ďalšej existencii kapely [[Jim Beard]]. Táto verzia skupiny mala aj odlišný zvuk. Spôsobilo to, že McLaughlin využíval [[syntetizátor]] [[Synclavier]]. V tom čase hrával McLaughlin aj s ďalšími reinkarnáciami zoskupenia John McLaughlin Guitar Trio. Vystupoval s ním aj perkusista [[Trilok Gurtu]] a pri rôznych príležitostiach basgitaristi: [[Jeff Berlin]], [[Kai Eckhardt]] a Dominique di Piazza. Založil aj iné trio, ktoré nazvali Free Spirits. Hral v ňom na gitaru, s ním [[Joey DeFrancesco]] (organ a trúbka) a [[Dennis Chambers]] (bicie nástroje). Zároveň koncertval spolu s Alom Di Meolom a Pacom de Luciom. [[Billy Cobham]] sa začal venovať aktívnej sólovej kariére, počas ktorej nahral niekoľko albumov: ''Total Eclipse'', ''Crosswinds'' a ''[[Spectrum (Billy Cobham album)|Spectrum]]''. Niekoľko rokov koncertoval vo formácii, ktorú nazvali „Billy Cobham & [[George Duke]] Band“. [[Jan Hammer]] začal spolupacovať s [[Jeff Beck|Jeffom Beckom]] a [[Narada Michael Walden|Naradom Michaelom Waldenom]] na Beckovom úspešnom albume ''[[Wired (album)|Wired]]'', po ktorom vydali aj spoločnú koncertnú nahrávku. Hammer vydal aj niekoľko sólových albumov a skomponoval tému a scénickú hudbu pre televízny hit ''[[Miami Vice]]''. == Členovia skupiny == ; začiatky (1971 - 1974) * [[John McLaughlin (hudobník)|John McLaughlin]] : gitary * [[Billy Cobham]] : bicie nástroje * [[Jerry Goodman]] : husle * [[Jan Hammer]] : klávesy * [[Rick Laird]] : basová gitara ; druhá zostava (1974 - 1975) * [[John McLaughlin (hudobník)|John McLaughlin]] : gitary * [[Jean-Luc Ponty]] : husle * [[Steve Kindler]] : husle * [[Carol Shieve ]] : husle * [[Michael Narada Walden]] : bicie nástroje * [[Ralphe Armstrong]] : basová gitara, spev * [[Gayle Moran]] : klávesy, chant ; tretia zostava (1975) * [[John McLaughlin (hudobník)|John McLaughlin]] : gitary * [[Michael Narada Walden]] : bicie nástroje * [[Ralphe Armstrong]] : basová gitara, spev * [[Stu Goldberg]] : klávesy ; štvrtá zostava (1984 - 1986) * [[John McLaughlin (hudobník)|John McLaughlin]] : gitary * [[Jonas Hellborg]] : basová gitara * [[Billy Cobham]], nahradil ho [[Danny Gottlieb]] : bicie nástroje * [[Mitchel Foreman]], nahradil ho [[Jim Beard]] : klávesy * [[Bill Evans (saxophoniste)|Bill Evans]] (ex [[Miles Davis]]) : saxofóny == Diskografia == * ''[[The Inner Mounting Flame]]'' (1971) * ''[[Birds of Fire]]'' (1973) * ''[[The Lost Trident Sessions]]'' (1973, vydané 1999) * ''[[Between Nothingness and Eternity]]'' (1973) * ''[[Apocalypse (album)|Apocalypse]]'' (1974) * ''[[Visions of the Emerald Beyond]]'' (1975) * ''[[Inner Worlds]]'' (1976) * ''[[The Best of Mahavishnu Orchestra]]'' (1980) * ''[[Mahavishnu (album)|Mahavishnu]]'' (1984) * ''[[Adventures in Radioland]]'' (1986) * ''The Collection'' (1994) == Referencie == * {{Preklad|cs|Mahavishnu Orchestra|11973603}} * Kolosky, Walter (2006). ''Power, Passion and Beauty: The Story of the Legendary Mahavishnu Orchestra'' == Externé odkazy == * [http://www.allaboutjazz.com/php/article.php?id=22802 Power, Passion and Beauty, The Story Of The Legendary Mahavishnu-Orchestra] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090110145114/http://www.allaboutjazz.com/php/article.php?id=22802 |date=2009-01-10 }} * [http://www.janhammer.com/ Official Jan Hammer website] * [http://www.synthtopia.com/interviews/Jan_Hammer_Interview.html Mahavishnu Orchestra, Miami Vice and More] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20041119075833/http://www.synthtopia.com/interviews/Jan_Hammer_Interview.html |date=2004-11-19 }} - Jan Hammer interview * [http://crawdaddy.wolfgangsvault.com/Article.aspx?id=3042 "Acceptable Fusion: the Mahavishnu Orchestra, 1973"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090112150604/http://crawdaddy.wolfgangsvault.com/Article.aspx?id=3042 |date=2009-01-12 }}, by Dinky Dawson, ''Crawdaddy!'', [[19. september|19. septembra]] [[2007]]. * [http://www.italway.it/morrone/jml-crawdaddy.htm "Two Sides to Every Satori"] {{Webarchive|url=https://archive.today/20121208221016/http://www.italway.it/morrone/jml-crawdaddy.htm |date=2012-12-08 }}, a John McLaughlin interview, ''Crawdaddy!'', November 1973. {{DEFAULTSORT:Mahavishnu Orchestra}} [[Kategória:Jazz fusion]] 9jk8ujzisdkv42tt1yhc9pmtks9f3ge Majstrovstvá Európy II. divízie v pozemnom hokeji žien 2011 0 554341 8203569 8032464 2026-04-26T01:58:25Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8203569 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy II. divízie v pozemnom hokeji žien | rok = 2011 | iný názov = | logo = POL Poznań COA.svg | veľkosť loga = 80px | popis loga = Znak Poznane | usporiadateľ = Poľsko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[8. august|8.]]{{--}}[[14. august]] [[2011]] | počet tímov = 8 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Škótsko | počet titulov = 2 | zápasy = 20 | góly = 96 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Poznaň]] | rok pred = 2009 | rok po = 2013 }} '''Majstrovstvá Európy II. divízie v pozemnom hokeji žien 2011''' boli 4. [[Majstrovstvá Európy v pozemnom hokeji|majstrovstvá Európy II. divízie]] v [[pozemný hokej|pozemnom hokeji]] žien. Bolo to druhé najvyššie kontinentálne podujatie v pozemnom hokeji žien v roku 2011, ktoré organizuje [[Európska federácia pozemného hokeja]] (EHF). Konalo sa od [[8. august|8.]]{{--}}[[14. augusta]] [[2011]] v [[Poznaň|Poznani]], v [[Poľsko|Poľsku]], za účasti 8 tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Scotland Women target promotion at European competition in Poznan |url = http://www.scottish-hockey.org.uk/2011/august-2011/scotland-women-target-promotion-at-european-competition-in-poznan.aspx |dátum vydania = 4.8.2011 |dátum prístupu = 24.7.2015 |vydavateľ = scottish-hockey.org.uk |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20160119084127/http://www.scottish-hockey.org.uk/2011/august-2011/scotland-women-target-promotion-at-european-competition-in-poznan.aspx |dátum archivácie = 2016-01-19 }}</ref> Najlepšie 2 družstvá postúpili do elitnej divízie Majstrovstiev Európy v roku 2013. Naopak, posledné 2 družstvá zostúpili do III. divízie. Víťazom sa stalo {{SCO|phz}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Scotland Women take the gold medal in Poznan and promotion to the Euro A division |url = http://www.scottish-hockey.org.uk/2011/august-2011/scotland-women-take-the-gold-medal-in-poznan-and-promotion-to-the-euro-a-division.aspx |dátum vydania = 14.8.2011 |dátum prístupu = 24.7.2015 |vydavateľ = scottish-hockey.org.uk |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20160119084657/http://www.scottish-hockey.org.uk/2011/august-2011/scotland-women-take-the-gold-medal-in-poznan-and-promotion-to-the-euro-a-division.aspx |dátum archivácie = 2016-01-19 }}</ref> Tento turnaj slúžil zároveň ako jedno z kvalifikačných podujatí na [[Kvalifikácia v pozemnom hokeji žien na LOH 2012|olympijskú kvalifikáciu 2012]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = FIH announces Olympic Qualification Tournaments |url = http://www.fih.ch/en/news-3390-fih-announces-olympic-qualification-tournaments |dátum vydania = 12.11.2011 |dátum prístupu = 18.7.2015 |vydavateľ = FIH |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20140831052257/http://www.fih.ch/en/news-3390-fih-announces-olympic-qualification-tournaments |dátum archivácie = 2014-08-31 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = European Olympic Qualification picture clearing up |url = http://workrooms.fih.ch/en/news-3232-european-olympic-qualification-picture-clearing |dátum vydania = 12.8.2011 |dátum prístupu = 18.7.2015 |vydavateľ = FIH |jazyk = anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Kvalifikovali sa na ňu 4 najlepšie družstvá. == Kvalifikované družstvá == {| class="wikitable" width=420 style=text-align:center |- ! Podujatie !! Kvalifikanti |- | Zostupujúce tímy z [[Majstrovstvá Európy v pozemnom hokeji 2009|ME 2009]] || align=left|{{RUS|phz|1}}<br>{{SCO|phz|1}} |- | Tímy z [[Majstrovstvá Európy II. divízie v pozemnom hokeji žien 2009|ME II. divízie 2009]] || align=left|{{WAL|phz|1}}<br>{{FRA|phz|1}}<br>{{BLR|phz|1}}<br>{{UKR|phz|1}}<br>{{POL|phz|1}} |- | Postupujúci tím z [[Majstrovstvá Európy III. divízie v pozemnom hokeji žien 2009|ME III. divízie 2009]] || align=left|{{CHE|phz|1}} |} == Výsledky == === Základné skupiny === ==== Skupina A ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="300" |- ! ! width=40|{{FRA}} ! width=40|{{UKR}} ! width=40|{{CHE}} |- |style="text-align: left;"| {{RUS|phz|1}} | {{ku|1|1}} | {{ku|4|3}} | {{ku|3|1}} |- |style="text-align: left;"| {{FRA|phz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|2|2}} | {{ku|5|2}} |- |style="text-align: left;"| {{UKR|phz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|10|2}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} !width=140 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=50 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. |align=left|{{RUS|phz|1}} |3||2||1||0|| {{ku|8|5}} || +3||'''7''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. |align=left|{{FRA|phz|1}} |3||1||2||0|| {{ku|8|5}} || +3||'''5''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. |align=left|{{UKR|phz|1}} |3||1||1||1|| {{ku|15|8}} || +7||'''4''' |- bgcolor=#FFDCCC |4. |align=left|{{CHE|phz|1}} |3||0||0||3|| {{ku|5|18}} || −13||'''0''' |} ==== Skupina B ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="300" |- ! ! width=40|{{SCO}} ! width=40|{{WAL}} ! width=40|{{POL}} |- |style="text-align: left;"| {{BLR|phz|1}} | {{ku|2|1}} | {{ku|3|2}} | {{ku|6|3}} |- |style="text-align: left;"| {{SCO|phz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|1|0}} | {{ku|2|1}} |- |style="text-align: left;"| {{WAL|phz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|1|1}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} !width=140 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=50 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. |align=left|{{BLR|phz|1}} |3||3||0||0|| {{ku|11|6}} || +5||'''9''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. |align=left|{{SCO|phz|1}} |3||2||0||1|| {{ku|4|3}} || +1||'''6''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. |align=left|{{WAL|phz|1}} |3||0||1||2|| {{ku|3|5}} || −2||'''1''' |- bgcolor=#FFDCCC |4. |align=left|{{POL|phz|1}} |3||0||1||2|| {{ku|5|9}} || −4||'''1''' |} ---- === 2. fáza === ==== Skupina o 5.{{--}}8. miesto ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="250" |- ! ! width=40|{{WAL}} ! width=40|{{POL}} |- |style="text-align: left;"| {{UKR|phz|1}} | {{ku|7|3}} | {{ku|2|2}} |- |style="text-align: left;"| {{CHE|phz|1}} | {{ku|2|1}} | {{ku|1|4}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} !width=140 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=50 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- |5. |align=left|{{UKR|phz|1}} |3||2||1||0|| {{ku|19|7}} || +12||'''7''' |- |6. |align=left|{{POL|phz|1}} |3||1||2||0|| {{ku|7|4}} || +3||'''5''' |- |7. |align=left|{{CHE|phz|1}} |3||1||0||2|| {{ku|5|15}} || −10||'''3''' |- |8. |align=left|{{WAL|phz|1}} |3||0||1||2|| {{ku|5|10}} || −5||'''1''' |} === Play off === ==== Semifinále ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[13. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=140| |- |align=right| '''{{BLR|phz|2}}''' |'''{{ku|5|0}}''' |align=left| {{FRA|phz|1}} |- |align=right| {{RUS|phz|2}} |'''{{ku|1|2}}''' |align=left| '''{{SCO|phz|1}}''' |} ==== Stretnutie o 3. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[14. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=140| |- |align=right| '''{{RUS|phz|2}}''' |'''{{ku|3|2}}''' |align=left| {{FRA|phz|1}} |} ==== Finále ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[14. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=140| |- |align=right| {{BLR|phz|2}} |'''{{ku|0|2}}''' |align=left| '''{{SCO|phz|1}}''' |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=140|Družstvo ! Status |- bgcolor=#CCFFCC | align=center| '''1.''' || {{SCO|phm|1}} || postup na [[Majstrovstvá Európy v pozemnom hokeji 2013|ME 2013]] |- bgcolor=#CCFFCC | align=center| '''2.''' || {{BLR|phm|1}} || postup na [[Majstrovstvá Európy v pozemnom hokeji 2013|ME 2013]] a [[Kvalifikácia v pozemnom hokeji žien na LOH 2012|olympijskú kvalifikáciu 2012]] |- | align=center| 3. || {{RUS|phm|1}} || bgcolor=#CCFFCC rowspan=4| postup na [[Kvalifikácia v pozemnom hokeji žien na LOH 2012|olympijskú kvalifikáciu 2012]] |- |align=center| 4. || {{FRA|phm|1}} |- |align=center| 5. || {{UKR|phm|1}} |- |align=center| 6. || {{POL|phm|1}} |- bgcolor=#FFCCCC |align=center| 7. || {{CHE|phm|1}} || rowspan=2| zostup do [[Majstrovstvá Európy III. divízie v pozemnom hokeji žien 2013|ME III. divízie 2013]] |- bgcolor=#FFCCCC |align=center| 8. || {{WAL|phm|1}} |} Pozn: Škótsko bolo organizátorom [[Pozemný hokej na Letných olympijských hrách 2012|LOH 2012]] ako súčasť {{GBR|phm|0|Spojeného kráľovstva}}. == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Majstrovstvá Európy v pozemnom hokeji 2011]] == Externé odkazy == * [http://www.eurohockey.org/ Oficiálna stránka Európskej federácie pozemného hokeja] {{eng icon}} * [http://www.pzht.pl/ Oficiálna stránka Poľského zväzu pozemného hokeja] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080518001531/http://www.pzht.pl/ |date=2008-05-18 }} {{pol icon}} == Zdroje == <!--* [http://www.poznan.eurohockey.pl/ Oficiálna stránka ME II. divízie 2011]--> * [http://www.eurohockey.org/competitions/eurohockey-championship-ii-poznan-women-2011/ ME II. divízie 2011 na stránke Európskej federácie pozemného hokeja] {{eng icon}} * [http://www.todor66.com/hockey/field/Europe/Women_II_2011.html ME II. divízie 2011 na stránke todor66.com] {{eng icon}} * [http://www.the-sports.org/field-hockey-2011-women-s-eurohockey-nations-championships-ii-epr32138.html ME II. divízie 2011 na stránke todor66.com]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Európy nižších divízií v pozemnom hokeji}} }} [[Kategória:Pozemný hokej v 2011]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy II. divízie v pozemnom hokeji|Ženy]] [[Kategória:Športové podujatia v Poľsku|Pozemný hokej]] kd8u7dpxmn6itrt5dl6idrqwsy8ln25 Lugașu de Jos 0 555495 8203412 7945738 2026-04-25T14:59:23Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8203412 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Lugașu de Jos | other_name = {{vjz|slk|Nižný Lugaš}} | category = obec <!-- *** Image *** --> | image = Biserica de lemn din Lugasu de Sus01.jpg | image_caption = Drevený kostol v dedine Lugașu de Jos <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = ROU BH Lugasu de Jos CoA.jpg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = | nickname_note = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Rumunsko | country_flag = 1 | region = [[Súbor:Actual Bihor county CoA.svg|20px]] [[Bihárska župa (Rumunsko)|Bihárska župa]] | region_type = [[Župa (Rumunsko)|Župa]] <!-- *** Family *** --> | part = Lugașu de Jos, [[Lugaşu de Sus]],<br> Urvind | part_type = Dediny <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = 47 | lat_m = 04 | lat_s = 32 | lat_NS = S | long_d = 22 | long_m = 19 | long_s = 48 | long_EW = V | coordinates_type = region:RO_type:city | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 54.56 <!-- *** Population *** --> | population = 3580 | population_date = 2011 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = Levente Sorbán | mayor_type = Starosta | mayor_party = [[Maďarský demokratický zväz Rumunska|UDMR]] <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | utc_offset =+2 | timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | utc_offset_DST =+3 | postal_code = 29902 | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = | code1_type = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Romania.png | map_background = | map_caption = Poloha obce v Rumunsku | map_locator = Rumunsko | map1 = Lugasu de Jos jud Bihor.png | map1_background = | map1_caption = Poloha obce v rámci Bihárskej župy | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = [https://lugasudejos.ro/ Primaria Lugaşu de Jos] {{rum icon}} <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Lugașu de Jos''' ({{vjz|slk|''Nižný Lugaš''}},<ref name="Slováci">Zoznam slovenských názvov obcí v Rumunsku [http://www.slovacivrumunsku.sk/01-obce-zoznam.php dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200831225801/http://www.slovacivrumunsku.sk/01-obce-zoznam.php |date=2020-08-31 }}</ref> {{vjz|hun|''Alsólugos''}}) je obec v [[Bihárska župa (Rumunsko)|Bihárskej župe]] v [[Rumunsko|Rumunsku]]. Skladá sa z troch dedín: Lugașu de Jos (sídlo obce), [[Horný Lugaš]] ({{vjz|ron|Lugașu de Sus}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenské vžité názvy obcí európskych krajín, v ktorých žijú Slováci ako národnostná menšina | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ExonymA-obcA.pdf | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-3-13 | miesto = [[Bratislava]] | jazyk =}}</ref>) a Urvind. == Demografia == {{bar box | width = 440px | title = Národnostné zloženie (2011) | titlebar = #ddd | caption = z celkového počtu 3580 obyvateľov | bars = {{bar percent|[[Rumuni]]|red|42.68}} {{bar percent|[[Maďari]]|green|28.6}} {{bar percent|[[Rómovia]]|brown|19.24}} {{bar percent|[[Slováci v Rumunsku|Slováci]]|blue|6.28}} {{bar percent|Nezistené|grey|3.1}} {{bar percent|Ostatné|white|0.08}} }} Slováci žijú najmä v dedine Urvind ({{vjz|slk|Urvinda}}), kde tvoria významnú menšinu. Pôvodne boli významnými slovenskými dedinami aj ostatné dve dediny v obci ({{vjz|slk|spoločne nazývané Lugaše}}), no Slováci sa odtiaľ postupne sťahovali a dnes ich tu nájdeme len málo.<ref>http://www.slovacivrumunsku.sk/01-obce-ostatne01.php{{Nedostupný zdroj|date=november 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> {{bar box | width = 440px | title = Náboženské zloženie (2011) | titlebar = #ddd | caption = z celkového počtu 3580 obyvateľov | bars = {{bar percent|[[Rumunská pravoslávna cirkev]]|red|44.83}} {{bar percent|[[Kalvinizmus|Reformovaná kresťanská cirkev]]|green|17.45}} {{bar percent|[[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]]|blue|8.49}} {{bar percent|[[Letničné hnutie]]|brown|17.7}} {{bar percent|[[Baptizmus|Babtistická cirkev]]|orange|7.56}} {{bar percent|Nezistené|grey|3.1}} {{bar percent|Ostatné|black|0.83}} }} == Turisticky atraktívne lokality <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.ghidulprimariilor.ro/business.php/PRIMARIA-LUGASU-DE-JOS/17330/ |dátum prístupu=2015-08-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120130085534/http://www.ghidulprimariilor.ro/business.php/PRIMARIA-LUGASU-DE-JOS/17330 |dátum archivácie=2012-01-30 }}</ref>== * ''Drevený kostol „Zvestovania“'' z roku 1720, národná kultúrna pamiatka * ''Kostol narodenia Panny Márie'' zo 17. storočia, národná kultúrna pamiatka * ''Kaštieľ rodiny Zichy'', postavený v roku 1840, národná kultúrna pamiatka * ''Prírodná paleontologická rezervácia „Griul Petrii“'' == Referencie == {{Referencie}} * {{preklad|ro|Comuna Lugașu de Jos, Bihor|13437780}} == Externé odkazy == * [https://lugasudejos.ro/ Oficiálne stránky obce] {{rum icon}} {{Bihárska župa}} {{Sídla Slovákov v Rumunsku}} [[Kategória:Obce v Bihárskej župe v Rumunsku]] [[Kategória:Sídla Slovákov v Rumunsku]] 8oznade3p0g82vldv5z6gifgkvx805i Majstrovstvá COCABA v basketbale mužov 2015 0 556850 8203568 8032458 2026-04-26T01:09:47Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8203568 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá COCABA v basketbale mužov | rok = 2015 | iný názov = | logo = Blason_de_San_José_(Costa_Rica).svg | veľkosť loga = 80px | popis loga = Znak San José | usporiadateľ = Kostarika | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[16. september|16.]]{{--}}[[20. september]] [[2015]] | počet tímov = 7 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Panama | počet titulov = 3 | zápasy = 13 | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = {{MEX}} Fernando Benítez (96 b) | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[San José (Kostarika)|San José]] | rok pred = 2013 | rok po = 2017 }} '''Majstrovstvá COCABA v basketbale mužov 2015''' boli v poradí 8. [[majstrovstvá COCABA v basketbale]] mužov, ktoré organizuje [[Stredoamerická basketbalová konfederácia]] (COCABA). Konali sa v [[San José (Kostarika)|San José]], v [[Kostarika|Kostarike]] od [[16. september|16.]]{{--}}[[20. septembra]] [[2015]], za účasti 7 tímov.<ref name=mexico>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Results of the Draws for the 2015 COCABA Championships |url = http://www.fibaamericas.com/en/noticiasread4.asp?r=935EAC821E6A4B3BA9FDFBAB03022B60 |dátum vydania = 4.8.2015 |dátum prístupu = 18.9.2015 |vydavateľ = FIBA Americas |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150921055602/http://www.fibaamericas.com/en/noticiasread4.asp?r=935EAC821E6A4B3BA9FDFBAB03022B60 |dátum archivácie = 2015-09-21 }}</ref> Pôvodne sa na turnaji malo predstaviť aj družstvo Belize. Kostarika bola organizátorom stredoamerického šampionátu mužov druhýkrát, predtým hostila toto podujatie v roku 1999, rovnako v San José. Zápasy sa hrali v aréne [[Gimnasio Nacional San José]] s kapacitou 5 000 miest na sedenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Hoy comienza el Campeonato Centroamericano COCABA 2015 |url = http://www.fecobacr.com/noticia/hoy-comienza-el-campeonato-centroamericano-cocaba-2015/ |dátum vydania = 16.9.2015 |dátum prístupu = 18.9.2015 |vydavateľ = fecobacr.com |jazyk = španielsky }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Svoj tretí titul získala {{PAN|bm}}, ktorá vo finálovom stretnutí zvíťazila nad domácou {{CRI|bm|0|Kostarikou}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panamá sepultó el sueño tico | url = http://www.nacion.com/deportes/Panama-sepulto-sueno-tico_0_1513448689.html | dátum vydania = 20.9.2015 | dátum prístupu = 20.9.2015 | vydavateľ = nacion.com | jazyk = španielsky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Costa Rica se quedó con el segundo lugar del COCABA |url = http://deporticos.co.cr/costa-rica-se-quedo-con-el-segundo-lugar-del-cocaba/ |dátum vydania = 20.9.2015 |dátum prístupu = 20.9.2015 |vydavateľ = deporticos.co.cr |jazyk = španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20160124174230/http://deporticos.co.cr/costa-rica-se-quedo-con-el-segundo-lugar-del-cocaba/ |dátum archivácie = 2016-01-24 }}</ref> Turnaj zároveň slúži ako kvalifikácia stredoamerických družstiev na [[Centrobasket mužov 2016|Centrobasket 2016]]. Kvalifikujú sa naň 2 najlepšie družstvá.<ref name=mexico/> == Účastníci == {| class="wikitable" width=450 style=text-align:center |- ! Skupina A !! Účasti !! Skupina B !! Účasti |- | align=left|{{MEX|bm|1}} (19.) || 5 || align=left|{{PAN|bm|1}} (33.) || 6 |- | align=left|{{CRI|bm|1}} (–) || 7 || align=left|{{SLV|bm|1}} (–) || 6 |- | align=left|{{HND|bm|1}} (–) || 7 || align=left|{{NIC|bm|1}} (–) || 6 |- | align=left|{{GTM|bm|1}} (–) || 6 || align=left|<s>{{BLZ|bm|1}} (–)</s> || 4 |} Pozn: Číslo v zátvorke udáva umiestnenie vo svetovom rebríčku [[Medzinárodná basketbalová federácia|FIBA]] v roku 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Ranking Men after the 2014 FIBA Basketball World Cup |url = http://www.fiba.com/rankingmen |dátum vydania = 14.9.2014 |dátum prístupu = 18.9.2015 |vydavateľ = FIBA |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20160917170752/http://www.fiba.com/rankingmen |dátum archivácie = 2016-09-17 }}</ref> == Výsledky == === Základné skupiny === ==== Skupina A ==== {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[16. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=200| !width=140| !width=100| |- |align=right| '''{{MEX|bm|2}}''' |'''{{ku|82|77}}''' |<small>({{ku|26|22}}, {{ku|13|15}}, {{ku|19|23}}, {{ku|24|17}})</small> |align=left| {{HND|bm|1}} | [http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=A&n=1&r=11886&t=QXBYAUQBPM info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151004233340/http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=A&n=1&r=11886&t=QXBYAUQBPM |date=2015-10-04 }} |- |align=right| '''{{CRI|bm|2}}''' |'''{{ku|85|59}}''' |<small>({{ku|23|11}}, {{ku|20|24}}, {{ku|21|10}}, {{ku|21|14}})</small> |align=left| {{GTM|bm|1}} | [http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=A&n=2&r=11886&t=QXBYAUQBPM info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150930175652/http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=A&n=2&r=11886&t=QXBYAUQBPM |date=2015-09-30 }} |} {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[17. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=200| !width=140| !width=100| |- |align=right| '''{{MEX|bm|2}}''' |'''{{ku|82|77}}''' |<small>({{ku|26|22}}, {{ku|13|15}}, {{ku|19|23}}, {{ku|24|17}})</small> |align=left| {{GTM|bm|1}} | [http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=A&n=1&r=11886&t=QXBYAUQBPM info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151004233340/http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=A&n=1&r=11886&t=QXBYAUQBPM |date=2015-10-04 }} |- |align=right| '''{{CRI|bm|2}}''' |'''{{ku|65|54}}''' |<small>({{ku|25|14}}, {{ku|14|13}}, {{ku|12|13}}, {{ku|14|14}})</small> |align=left| {{HND|bm|1}} | [http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=A&n=3&r=11886&t=QXBYAUQBPM info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150930175915/http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=A&n=3&r=11886&t=QXBYAUQBPM |date=2015-09-30 }} |} {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[18. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=200| !width=140| !width=100| |- |align=right| {{GTM|bm|2}} |'''{{ku|56|95}}''' |<small>({{ku|13|25}}, {{ku|21|14}}, {{ku|4|27}}, {{ku|18|29}})</small> |align=left| '''{{HND|bm|1}}''' | [http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=A&n=5&r=11886&t=QXBYAUQBPM info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151001053919/http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=A&n=5&r=11886&t=QXBYAUQBPM |date=2015-10-01 }} |- |align=right| {{MEX|bm|2}} |'''{{ku|61|63}}''' |<small>({{ku|11|10}}, {{ku|12|21}}, {{ku|14|15}}, {{ku|24|17}})</small> |align=left| '''{{CRI|bm|1}}''' | [http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=A&n=6&r=11886&t=QXBYAUQBPM info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151001060940/http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=A&n=6&r=11886&t=QXBYAUQBPM |date=2015-10-01 }} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !{{tooltip|Por|Poradie}} !width=140|Družstvo !width=20| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60| Skóre !width=30| {{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20| {{tooltip|B|Zápasy}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. || align=left| {{CRI|bm|1}} |3||3||0|| {{ku|213|174}} || +39||'''6''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. || align=left| {{MEX|bm|1}} |3||2||1|| {{ku|232|204}} || +28||'''5''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. || align=left| {{HND|bm|1}} |3||1||2|| {{ku|226|203}} || +23||'''4''' |- bgcolor=#FFDCCC |4. || align=left| {{GTM|bm|1}} |3||0||3|| {{ku|179|269}} || −90||'''3''' |} ==== Skupina B ==== {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[16. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=200| !width=140| !width=100| |- |align=right| {{SLV|bm|2}} |'''{{ku|66|75}}''' |<small>({{ku|15|14}}, {{ku|20|17}}, {{ku|14|22}}, {{ku|17|22}})</small> |align=left| '''{{NIC|bm|1}}''' | [http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=B&n=2&r=11886&t=QXBYAUQBPM info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151001002148/http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=B&n=2&r=11886&t=QXBYAUQBPM |date=2015-10-01 }} |} {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[17. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=200| !width=140| !width=100| |- |align=right| '''{{PAN|bm|2}}''' |'''{{ku|88|63}}''' |<small>({{ku|24|14}}, {{ku|24|18}}, {{ku|27|15}}, {{ku|13|16}})</small> |align=left| {{NIC|bm|1}} | [http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=B&n=4&r=11886&t=QXBYAUQBPM info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151001002226/http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=B&n=4&r=11886&t=QXBYAUQBPM |date=2015-10-01 }} |} {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[18. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=200| !width=140| !width=100| |- |align=right| '''{{PAN|bm|2}}''' |'''{{ku|76|73}}''' |<small>({{ku|15|12}}, {{ku|15|15}}, {{ku|25|21}}, {{ku|21|25}})</small> |align=left| {{SLV|bm|1}} | [http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=B&n=6&r=11886&t=QXBYAUQBPM info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151001053907/http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=B&n=6&r=11886&t=QXBYAUQBPM |date=2015-10-01 }} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !{{tooltip|Por|Poradie}} !width=140|Družstvo !width=20| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60| Skóre !width=30| {{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20| {{tooltip|B|Zápasy}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. || align=left| {{PAN|bm|1}} |2||2||0|| {{ku|164|136}} || +28||'''4''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. || align=left| {{NIC|bm|1}} |2||1||1|| {{ku|138|154}} || −16||'''3''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. || align=left| {{SLV|bm|1}} |2||0||2|| {{ku|139|151}} || −12||'''2''' |} === Play off === ==== Stretnutie o 5.{{--}}7. miesto ==== {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[20. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=200| !width=140| !width=100| |- |align=right| '''{{SLV|bm|2}}''' |'''{{ku|84|76}}''' |<small>({{ku|23|28}}, {{ku|19|15}}, {{ku|19|14}}, {{ku|23|19}})</small> |align=left| {{GTM|bm|1}} | [http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=13&n=A&r=11887&t=QXBYAUQBPM info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150930193037/http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=13&n=A&r=11887&t=QXBYAUQBPM |date=2015-09-30 }} |} ==== Stretnutie o 5. miesto ==== {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[20. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=200| !width=140| !width=100| |- |align=right| '''{{HND|bm|2}}''' |'''{{ku|65|46}}''' |<small>({{ku|21|11}}, {{ku|23|10}}, {{ku|16|14}}, {{ku|5|11}})</small> |align=left| {{SLV|bm|1}} | [http://fibaamericas.com/box.asp?g=15&n=A&r=11889&t=QXBYAUQBPM info]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |} ==== Semifinále ==== {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[19. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=210| !width=130| !width=100| |- |align=right| '''{{CRI|bm|2}}''' |'''{{ku|51|43}}''' |<small>({{ku|15|9}}, {{ku|10|9}}, {{ku|8|15}}, {{ku|18|10}})</small> |align=left| {{NIC|bm|1}} | [http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=15&n=A&r=11888&t=QXBYAUQBPM info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150930175647/http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=15&n=A&r=11888&t=QXBYAUQBPM |date=2015-09-30 }} |- |align=right| '''{{PAN|bm|2}}''' |'''{{ku|110|105 p}}''' |<small>({{ku|20|28}}, {{ku|20|13}}, {{ku|23|16}}, {{ku|18|24}}; {{ku|29|24}})</small> |align=left| {{MEX|bm|1}} | [http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=16&n=A&r=11888&t=QXBYAUQBPM info]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |} ==== Stretnutie o 3. miesto ==== {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#FFDAB9 | colspan=5|[[20. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=200| !width=140| !width=100| |- |align=right| {{MEX|bm|2}} |'''{{ku|71|75}}''' |<small>({{ku|17|12}}, {{ku|19|25}}, {{ku|14|20}}, {{ku|21|18}})</small> |align=left| '''{{NIC|bm|1}}''' | [http://fibaamericas.com/box.asp?g=19&n=A&r=11889&t=QXBYAUQBPM info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160305111609/http://fibaamericas.com/box.asp?g=19&n=A&r=11889&t=QXBYAUQBPM |date=2016-03-05 }} |} ==== Finále ==== {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=6|[[20. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=200| !width=140| !width=100| |- |align=right| '''{{PAN|bm|2}}''' |'''{{ku|74|46}}''' |<small>({{ku|21|6}}, {{ku|12|11}}, {{ku|23|12}}, {{ku|18|17}})</small> |align=left| {{CRI|bm|1}} | [http://fibaamericas.com/box.asp?g=20&n=A&r=11889&t=QXBYAUQBPM info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160305045128/http://fibaamericas.com/box.asp?g=20&n=A&r=11889&t=QXBYAUQBPM |date=2016-03-05 }} |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=140|Družstvo |- bgcolor=#F7F6A8 |align=center| [[Súbor:Gold medal centralamerica.svg|17px]] || {{PAN|bm|1}} | rowspan=2 bgcolor=#CCFFCC| postup na [[Centrobasket mužov 2016|Centrobasket 2016]] |- bgcolor=#DCE5E5 |align=center| [[Súbor:Silver medal centralamerica.svg|17px]] || {{CRI|bm|1}} |- bgcolor=#FFDAB9 |align=center| [[Súbor:Bronze medal centralamerica.svg|17px]] || {{NIC|bm|1}} |- |align=center| 4. || {{MEX|bm|1}} |- |align=center| 5. || {{HND|bm|1}} |- |align=center| 6. || {{SLV|bm|1}} |- |align=center| 7. || {{GTM|bm|1}} |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://fibaamericas.com/ Oficiálna stránka FIBA Americas] {{spa icon}}/{{eng icon}} * [http://www.fecobacr.com Oficiálna stránka Kostarickej basketbalovej federácie] {{spa icon}} == Zdroje == * [http://www.fibaamericas.com/en/torneos1.asp?xtab=1&t=QXBYAUQBPM Majstrovstvá COCABA 2015 na stránke FIBA Americas] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150921044948/http://www.fibaamericas.com/en/torneos1.asp?t=QXBYAUQBPM&xtab=1 |date=2015-09-21 }} {{spa icon}}/{{eng icon}} * [http://www.the-sports.org/basketball-2015-men-s-cocaba-championship-epr65366.html Majstrovstvá COCABA 2015 na stránke the-sports.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170615173125/http://www.the-sports.org/basketball-2015-men-s-cocaba-championship-epr65366.html |date=2017-06-15 }} {{eng icon}} * [http://www.latinbasket.com/COCABA-Championships/basketball.asp Majstrovstvá COCABA na stránke latinbasket.com] {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá COCABA v basketbale}} }} [[Kategória:Basketbal v 2015]] [[Kategória:Majstrovstvá COCABA v basketbale|Muži]] [[Kategória:Športové podujatia v Kostarike|Basketbal]] bag7r7qkomwr6esr44e1p37putwewk7 Bundesnachrichtendienst 0 562172 8203570 7745438 2026-04-26T01:59:03Z PhotographyEdits 293047 update logo 8203570 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Logo of the Bundesnachrichtendienst (2024).svg|thumb|Logo BND]] [[Súbor:Zentrale des Bundesnachrichtendienst, Berlin.jpg|thumb|Bundesnachrichtendienst]] '''Bundesnachrichtendienst''' (dosl. ''Spolková spravodajská služba''; skr. ''BND'') je spravodajská služba Nemeckej spolkovej republiky. Vznikla [[1. apríl]]a [[1956]] v Pullach im Isarta neďaleko Mníchova (v pláne je presun do Berlína) a jej riaditeľom je Ernst Uhralu. Jej ročný rozpočet bol v roku 2009 460 miliónov eur. V roku 2011 unikli podrobné plány budovaného sídla spravodajskej služby v Berlíne. == Zdroj == {{Preklad|cs|Spolková zpravodajská služba|10119654}} [[Kategória:Nemecké spravodajské služby]] rvpmv1vgps0o0fqhyy8vutn535plodf Nedbalova ulica (Bratislava) 0 567372 8203599 6482083 2026-04-26T06:36:15Z ~2026-25545-55 293057 8203599 wikitext text/x-wiki {{Infobox Ulica | Názov = Nedbalova ulica | Kategória = | Obrázok = Nedbalova.jpg | Popis obrázka = | Štát = Slovensko | Mesto = Bratislava | Mestská časť = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] | Štvrť = | Obvod = | Číslo obvodu = [[Bratislava I (okres)|I]] | Nadmorská výška = | Severná šírka = 48.145004 | Východná dĺžka = 17.109986 | Dĺžka = | Šírka = | Vznik = | PSČ = 811 01<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = pscpsc.sk | titul = Zoznam PSČ Slovenskej republiky | url = http://pscpsc.sk/index.php?input_txt_obec=Bratislava&input_txt_ulica=Nedbalova | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-7-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Začína = [[Uršulínska ulica (Bratislava)|Uršulínska ulica]] | Končí = [[Laurinská ulica]] | Vytvorenie = | Denominácia = [[1945]] | Orientácia = | Staršie názvy = Hummelova ulica (''Hummelgasse'', ''Hummel utca'') | Mapa štátu = Slovensko | Mapa mesta = Bratislava | Commons = Nedbalova, Bratislava }} '''Nedbalova ulica''' je [[ulica]] v [[Bratislava|Bratislave]], v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Abecedný zoznam ulíc Bratislavy a pomenovaných priestranstiev | url = http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11049841 | vydavateľ =Hlavné mesto SR Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2015-11-29 | dátum prístupu = 2016-7-11 | miesto = | jazyk =}}</ref> Tiahne sa od [[Uršulínska ulica (Bratislava)|Uršulínskej]] po [[Laurinská ulica|Laurinskú]], križuje [[Klobučnícka ulica (Bratislava)|Klobučnícku]]. Nachádza sa v blízkosti [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestia SNP]]. V roku [[1920]] mala názov '''Hummelova ulica''', resp. ''Hummelgasse'' alebo ''Hummel utca'', bola pomenovaná podľa [[Ján Nepomuk Hummel|Jána Nepomuka Hummela]] (1778 – 1837), rakúskeho hudobného skladateľa a klaviristu, rodáka z Bratislavy.<ref name=Horváth>{{Citácia knihy | priezvisko = Horváth | meno = Vladimír | odkaz na autora = | titul = Bratislavský topografický lexikon | vydavateľ = [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]] | miesto = [[Bratislava]] | rok = [[1990]] | isbn = 80-222-0229-0 | strany = | počet strán = | url = | jazyk = }}</ref> Od roku [[1945]] má súčasný názov, podľa [[Oskar Nedbal|Oskara Nedbala]] (1874 – 1930), českého dirigenta a hudobného skladateľa, prvého riaditeľa [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]].<ref name=Horváth/> Pôvodne bola osídlená [[Židia|židovskými]] obyvateľmi, ktorí však ušli pred [[Osmanská ríša|Turkami]].<ref name=Horváth/> V roku [[1549]] sa spomína [[synagóga]], [[vodovod]] a uhorská kráľovská komora.<ref name=Horváth/> Od roku [[1525]] bola ulica priebežne dláždená a boli tu schody, ktorými sa dalo vyjsť z vnútorného mesta za hradby.<ref name=Horváth/> Na ulici sa nachádzajú dve [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|národné kultúrne pamiatky]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Register nehnuteľných [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|NKP]] | url = http://www.pamiatky.sk/po/po?Kraj=1&Okres=1&Obec=1&KatastralneUzemie=1&Ulica=Nedbalova&OrientacneCislo=&UnifikovanyNazovPO=&CUZText=&SearchButton=H%C4%BEada%C5%A5 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-7-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> – hradbový múr, ktorý vznikol v [[13. storočie|13.]] až [[15. storočie|15. storočí]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=180 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-7-11 | miesto = | jazyk = }}</ref>, a meštiansky dom na Nedbalovej 17 zo začiatku [[19. storočie|19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=894 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-7-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na ulici má sídlo [[Galéria Nedbalka]], v ktorej sú vystavené exponáty moderného umenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = Galéria Nedbalka | titul = | url = http://www.nedbalka.sk/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-7-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Galéria == <gallery> Dom na Nedbalovej 2.jpg|náhľad|Nedbalova 2 Nedbalka 02.jpg|náhľad|[[Galéria Nedbalka]] </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Nedbalova, Bratislava}} == Externé odkazy == *[http://mapa.zoznam.sk/?search=Nedbalova,%20Bratislava Nedbalova ulica na mape Bratislavy] [[Kategória:Ulice v Starom Meste v Bratislave]] nsbithql91f57wrrrz9jlq7o1esc2e3 Richard Blech 0 573133 8203551 8201765 2026-04-25T21:55:10Z Fillos X. 212061 /* Dielo */ 8203551 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Richard Blech | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský filmový kritik a historik, encyklopedista, vysokoškolský učiteľ | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1930|12|16}} | Miesto narodenia = [[Kokava nad Rimavicou]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2017|11|3|1930|12|16}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = {{SVK}} [[Slovensko]] | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = autor diela ''[[Encyklopédia filmu]]'' (1994) | Alma mater = [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzita Komenského]]{{break}}[[Masarykova univerzita]] v Brne | Profesia = kritik, historik, encyklopedista | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Film | Portál2 = Slovensko | Portál3 = | Pseudonym = | Bydlisko = }} '''Richard Blech''' (* [[16. december]] [[1930]], [[Kokava nad Rimavicou]]{{--}}† [[3. november]] [[2017]], [[Bratislava]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sector s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Zomrel filmový publicista, historik, pedagóg a encyklopedista Richard Blech | url = https://www.kinema.sk/filmova-novinka/183842/zomrel-filmovy-publicista-historik-pedagog-a-encyklopedista-richard-blech.htm | vydavateľ = kinema.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-21 | jazyk = }}</ref>) bol [[Slovensko|slovenský]] [[Filmové dielo|filmový]] [[Kritika (činnosť)|kritik]], [[historik]], [[Encyklopedista (osoba)|encyklopedista]] a vysokoškolský [[učiteľ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zomrel filmový publicista, historik, pedagóg a encyklopedista Richard Blech | url = https://www.culture.gov.sk/ministerstvo/medialny-servis/aktuality-ministerstva-kultury/zomrel-filmovy-publicista-historik-pedagog-a-encyklopedista-richard-blech/ | vydavateľ = Ministerstvo kultúry SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2017-11-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-21 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zomrel filmový publicista, historik a encyklopedista Richard Blech | url = https://devin.stvr.sk/clanky/kulturny-dennik/147751/zomrel-filmovy-publicista-historik-a-encyklopedista-richard-blech | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2017-11-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-21 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Richard Blech | url = https://www.filmovestudia.sk/richard-blech/ | vydavateľ = filmovestudia.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-21 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lexikón slovenských filmových tvorcov | url = https://www.vsmu.sk/ftf/projekty/oral-history/online-lexikon-oral-history/#students-work-1-1 | vydavateľ = vsmu.sk | miesto = | dátum vydania = 2022-08-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-21 | jazyk = }}</ref> Absolvoval [[Žurnalistika|žurnalistiku]] na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Neskôr odbor dejiny a teória filmu na [[Filozofická fakulta Masarykovej univerzity|Filozofickej fakulte]] [[Masarykova univerzita|Masarykovej univerzity]] v [[Brno|Brne]]. Po ukončení štúdia pôsobil ako redaktor denníku [[Smena (denník)|Smena]], v rokoch [[1972]]{{--}}[[1990]] ako redaktor denníku [[Národná obroda]] a paralelne ([[1993]]{{--}}[[1998]]) ako zakladajúci šéfredaktor časopisu [[Filmová revue]]. Od roku [[1997]] pôsobil ako interný vysokoškolský pedagóg dejín svetovej kinematografie na [[Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|Filmovej a televíznej fakulte]] [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej školy múzických umení]] v Bratislave. Autorsky a editorsky sa podieľal na niekoľkých základných dielach slovenskej encyklopedickej tvorby: ''Encyklopédia Slovenska I-VI'', ''Encyklopédia dramatických umení Slovenska I-II''. Je autorom, spoluautorom a tvorcom [[Kniha|kníh]]: ''S maskou a bez masky'' ([[1962]]), ''[[Panoráma svetovej kinematografie]]'' ([[1964]]), ''[[Svet filmových režisérov]]'' ([[1968]]), ''[[Malá encyklopédia filmu]]'' ([[1974]]), ''[[Encyklopédia filmu]]'' ([[1994]]), ''Martin Hollý. Život za kamerou'' ([[2001]]). == Biografia == O [[Filmové dielo|filme]] a [[Filmár|filmároch]] začal Richard Blech písať už ako študent novinárstva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú absolvoval v roku [[1956]]. V rokoch [[1954]] až [[1972]] bol redaktorom a neskôr vedúcim oddelenia Kultúry v denníku [[Smena (denník)|Smena]]. Bolo to v období, keď v tejto redakcii pracoval kolektív dnes už legendárnych reportérov, akými boli Gavril Gryzlov, Slávko Kalný, [[Vladimír Ferko]], Ján Čornaj, [[Ján Smolec]], Milan Vároš a iní. Richard Blech so svojou kultúrnou [[Publicistika|publicistikou]], kritikami z oblasti dramatických umení, predovšetkým filmu, ako aj vynikajúcimi rozhovormi najmä s filmármi, domácimi i zahraničnými, patril medzi novinárske osobnosti nielen tohto obľúbeného denníka, ale celej vtedajšej slovenskej žurnalistiky. Boli to najmä [[60. roky 20. storočia|60. roky]] s atmosférou istého uvoľnenia, keď sa práca reportérov a kultúrnych publicistov zaznamenala obdivuhodné výsledky. Blech popri svojej novinárskej aktivite napísal knihu profilov filmových a divadelných tvorcov ''S maskou a bez masky'' ([[1962]]) a bol hlavným redaktorom kníh ''Panoráma svetovej kinematografie'' ([[1964]] a [[1965]]) a ''Svet filmových režisérov'' ([[1968]]). V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] sa začala tuhá normalizácia a tak, ako museli ''Smenu'' opustiť všetci menovaní reportéri, odchádza z redakcie aj Blech. Od roku [[1972]] bol pracovníkom [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedického ústavu Slovenskej akadémie vied]] (SAV) a viedol autorský kolektív prvej slovenskej filmovej encyklopédie ''[[Malá encyklopédia filmu|Malá encyklopédia filmu – zahraničná tvorba]]'' ([[1974]]). Pracoval na šesťzväzkovej ''Encyklopédii Slovenska'' ([[1985]]{{--}}[[1987]]) a bol aj autorom filmových hesiel v [[Encyklopédia|encyklopedickom]] časopise ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]'' ([[1971]]{{--}}[[1987]]). Významným činom bolo vydanie vyše tisícstranovej ''[[Encyklopédia filmu|Encyklopédie filmu]]'' ([[1993]]), ktorú Richard Blech zostavoval a bol autorom časti hesiel. Rozhľad v odbore, vedomosti a skúsenosti využil v maximálnej miere ako zodpovedný redaktor ''Encyklopédie dramatických umení Slovenska'' ([[1989]]). Do roku [[2005]] prednášal [[dejiny filmu]] na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Jeho takmer celoživotným záujmom je život a dielo hviezdy nemého filmu Barbory Apollonie Chalupiec, známej ako [[Pola Negri]]. Jej otec bol Slovák z [[Nesluša|Nesluše]]. Blech o herečke napísal [[scenár]] televízneho filmu ''Pola Negri – legenda a skutočnosť'' ([[1972]]) a [[Dizertačná práca|dizertačnú prácu]] ([[Doktor filozofie|PhDr.]] na Masarykovej univerzite v Brne, 1972). Po roku [[1989]], už v novej situácii, bol spoluautorom prvej encyklopédie osobností ''Kto je kto na Slovensku'' ([[1991]]), komplexnej monografie ''[[Martin Hollý (1931)|Martin Hollý]] – život za kamerou'' ([[2001]]) aj autorom knihy ''Kameraman Stanislav Szomolányi'' (2005). == Dielo == === Kameraman Stanislav Szomolányi (2005) === {{Hlavný článok|Kameraman Stanislav Szomolányi}} Publikácia sa pokúša reprezentatívne predstaviť tvorivý prínos jedného z najznámejších [[Kameraman|kameramanov]] v dejinách slovenskej kinematografie. Richard Blech v nej programovo stavia do centra svojho filmovo historického písania vývoj kameramanskej pozície, aj jej opomínanú dôležitosť v rámci akejkoľvek filmovej tvorby. Pri písaní o filme sa na remeslo, prípadne štýl kameramana často zabúda, preto Blechova kniha ponúka na jednej strane najskôr „neexistujúce malé dejiny filmovej kamery“, prehľad jednotlivých kameramanských výkonov a zároveň v druhej časti podrobnejšie opisuje jeden z nich, ktorým [[Stanislav Szomolányi]] obohatil vizualitu slovenského filmu. Podstatným dodatkom textu sú aj obrazy ilustrujúce jeho kameramanské umenie. Knihu uzatvárajú spomienky slovenských tvorcov, filmografie a výberová bibliografia. === Martin Hollý: Život za kamerou (2001) === {{Hlavný článok|Martin Hollý: Život za kamerou}} === Encyklopédia filmu (1993) === {{Hlavný článok|Encyklopédia filmu}} Encyklopédia filmu je aktografický sprievodca po filmovej histórii. Sumarizuje fakty o tvorcoch, dielach, javoch, udalostiach, technických prostriedkoch a iných zaujímavých reáliách filmovej tvorby zoradených abecedne. Encyklopédia nadväzuje na ''[[Malá encyklopédia filmu|Malú encyklopédiu filmu]]'' z roku 1974. === Encyklopédia filmu (1991) === {{Hlavný článok|Kto je kto na Slovensku}} === Encyklopédia dramatických umení Slovenska I. a II. (1989) === {{Hlavný článok|Encyklopédia dramatických umení Slovenska I. a II.}} === Malá encyklopédia filmu (1974) === {{Hlavný článok|Malá encyklopédia filmu}} === Svet filmových režisérov (1968) === {{Hlavný článok|Svet filmových režisérov}} === Panoráma svetovej kinematografie (1964) === {{Hlavný článok|Panoráma svetovej kinematografie}} Film je umením [[20. storočie|20. storočia]]. Vznikol ako technická atrakcia pre zábavu. Vo svojich hlavných vývojových etapách očaroval divákov obrazom, zvukom a v období po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] – keď sa stal plnoprávnym umením – očarúva umelecky vyjadreným myšlienkovým potenciálom, analýzou súčasného života, pocitov, myšlienkových prúdov a sociálnych zápasov. Aj keď svetová [[kinematografia]] netvorí homogénny vyzretý celok, predsa sa v povojnových rokoch z umeleckého prostriedku, ktorý zobrazoval dej, stáva prostriedok myslenia. Jeho vývojová cesta nie je uzavretá, zdá sa, že ak sa aj vo filme podarí náležite prehĺbiť oblasť citov a myslenia, bude to jeho ďalšia etapa. Predzvesťou toho je obdobie, ktoré zachytáva knižka v jeho mnohotvárnosti v jednotlivých kinematografiách, napríklad taliansky [[neorealizmus]], obrodný proces v sovietskej kinematografii, niektoré aspekty [[Francúzska nová vlna|francúzskej „novej vlny“]], pokrokové prúdy amerického filmovníctva v [[New York (mesto)|New Yorku]], „kino – pravdu“ atď. Filmu ako umeniu s najširším spoločenským dosahom patrí v tlmočení a šírení humanistických myšlienok popredné miesto. Táto skutočnosť bola hlavným vodidlom pri písaní stručného náčrtu jeho súdobej vývojovej etapy. === S maskou a bez masky (1962) === {{Hlavný článok|S maskou a bez masky}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Peter Mihálik (filmový teoretik)|Peter Mihálik]] == Externé odkazy a zdroje == * [http://www.databazeknih.cz/zivotopis/richard-blech-19889 Richard Blech]{{--}}databazeknih.cz * [http://www.filmsk.sk/uploads/wnm/page/pdf_sk/2590/f.sk-DECEMBER-2015-web.pdf Filmsk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211207232744/http://www.filmsk.sk/uploads/wnm/page/pdf_sk/2590/f.sk-DECEMBER-2015-web.pdf |date=2021-12-07 }} * [https://www.vsmu.sk/wp-content/uploads/2022/12/RICHARD-BLECH-Oral-history.pdf Prepis rozhovoru s Richardom Blechom] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Blech, Richard}} [[Kategória:Richard Blech]] [[Kategória:Slovenskí filmoví kritici]] [[Kategória:Slovenskí filmoví historici]] [[Kategória:Encyklopedisti]] [[Kategória:Slovenskí redaktori]] [[Kategória:Členovia SFTA]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity]] [[Kategória:Vyučujúci na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Kokavy nad Rimavicou]] cr70rs9k3yye6clr951w374n76ty3jm Majstrovstvá Európy UEFS vo futsale mužov 2016 0 574081 8203571 7647569 2026-04-26T02:06:11Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8203571 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy UEFS vo futsale mužov | rok = 2016 | iný názov = | logo = Coat_of_Arms_of_Yegorievsk_(Moscow_oblast).png | veľkosť loga = 90px | popis loga = Znak Jegorievska | usporiadateľ = Rusko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[23. máj|23.]]{{--}}[[28. máj]] [[2016]] | počet tímov = 8 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Rusko | počet titulov = 5 | zápasy = 17 | góly = 100 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Jegorievsk]] | rok pred = 2014 | rok po = 2018 }} '''Majstrovstvá Európy UEFS vo futsale mužov 2016''' boli v poradí 12. [[Majstrovstvá Európy UEFS vo futsale|majstrovstvá Európy UEFS]] vo [[Futsal (AMF)|futsale AMF]], ktoré organizuje [[Európska futsalová únia]] (UEFS). Konali sa v dňoch od [[23. máj|23.]]{{--}}[[28. máj]]a [[2016]] v [[Jegorievsk]]u, v [[Moskovská oblasť|Moskovskej oblasti]], v [[Rusko|Rusku]], za účasti 8 tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = futsalbelarus.by |url = http://www.futsalbelarus.by/news/-----2016.html |dátum vydania = 30.4.2016 |dátum prístupu = 19.5.2016 |vydavateľ = futsalbelarus.by |jazyk = rusky |url archívu = https://web.archive.org/web/20160523095224/http://www.futsalbelarus.by/news/-----2016.html |dátum archivácie = 2016-05-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Schedule of UEFS European Championship, male national team | url = http://www.uefsfutsal.org/?p=1749 | dátum vydania = 5.5.2016 | dátum prístupu = 19.5.2016 | vydavateľ = UEFS | jazyk = anglicky }}</ref> Jediným nováčikom turnaja bolo družstvo Kazachstanu. Rusko organizovalo mužský európsky šampionát druhýkrát, keď predtým hostilo toto podujatie v roku 2010, v [[Kaliningrad]]e a [[Gusev]]e. Zápasy sa odohrali v aréne [[Dvorec sporta Jegorievsk]]. Svoj piaty titul získalo domáce {{RUS|fsam}}, ktoré vo finálovom zápase zvíťazilo nad {{ITA|fsam|0|Talianskom}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = A un passo dal sogno l'Italia cede alla Russia per 5-4 in finale UEFS Euro2016 |url = http://www.fifs.it/2016/05/28/a-un-passo-dal-sogno-litalia-cede-alla-russia-per-5-4-in-finale-uefs-euro2016/ |dátum vydania = 28.5.2016 |dátum prístupu = 29.5.2016 |vydavateľ = fifs.it |jazyk = taliansky |url archívu = https://web.archive.org/web/20160623214238/http://www.fifs.it/2016/05/28/a-un-passo-dal-sogno-litalia-cede-alla-russia-per-5-4-in-finale-uefs-euro2016/ |dátum archivácie = 2016-06-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = 12th UEFS European Championship: Russia is the champion! |url = http://www.fifs.it/2016/05/28/a-un-passo-dal-sogno-litalia-cede-alla-russia-per-5-4-in-finale-uefs-euro2016/ |dátum vydania = 28.5.2016 |dátum prístupu = 29.5.2016 |vydavateľ = UEFS |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20160623214238/http://www.fifs.it/2016/05/28/a-un-passo-dal-sogno-litalia-cede-alla-russia-per-5-4-in-finale-uefs-euro2016/ |dátum archivácie = 2016-06-23 }}</ref> == Účastníci == {| class="wikitable" width=600 |- ! width=30%|Skupina A !! Účasti !! width=30%|Skupina B !! Účasti !! width=30%|Skupina C !! Účasti |- | {{CZE|fsam|1}} || align=center|8 || {{RUS|fsam|1}} || align=center|9 || {{BLR|fsam|1}} || align=center|8 |- | {{ISR|fsam|1}} || align=center|7 || {{NOR|fsam|1}} || align=center|6 || {{KAZ|fsam|1}} || align=center|0 |- | {{ITA|fsam|1}} || align=center|4 || {{FRA|fsam|1}} || align=center|5 || <s>{{CAT|fsam|1}}</s> || align=center|6 |} == Výsledky == === Základné skupiny === ==== Skupina A ==== {{Futbalbox2 |bg = #FFFAFA |dátum = [[23. máj]] |čas = [http://www.fifs.it/2016/05/23/esordio-beffardo-per-litalia-con-i-cechi-sconfitta-ai-rigori-per-4-3/ info] |mužstvo1 = '''{{CZE|fsam|2}}''' |skóre = {{ku|1|1}}, <small>{{ku|3|2 pen}}</small> |polčas = ({{ku|0|0}}) |mužstvo2 = {{ITA|fsam|1}} |štadión = |divákov = }} {{Futbalbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[24. máj]] |čas = [http://www.fifs.it/2016/05/24/italia-buona-la-seconda-la-nazionale-travolge-israele-per-7-2/ info] |mužstvo1 = {{ISR|fsam|2}} |skóre = {{ku|2|7}} |polčas = ({{ku|2|3}}) |mužstvo2 = '''{{ITA|fsam|1}}''' |štadión = |divákov = }} {{Futbalbox2 |bg = #FFFAFA |dátum = [[25. máj]] |čas = [http://www.futsal-salovyfotbal.com/index.php?str_id=12&id_pod=&id_pod2=&id_zpr=9472 info] |mužstvo1 = '''{{CZE|fsam|2}}''' |skóre = {{ku|4|1}} |polčas = ({{ku|2|1}}) |mužstvo2 = {{ISR|fsam|1}} |štadión = |divákov = }} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 abbr=Poradie |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=140 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|Vp|Víťazstvá po predlžení}} !width=20 |{{tooltip|Pp|Prehry po predĺžení}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=50 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=25 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. ||align=left|{{CZE|fsam|1}} |2||1||1||0||0|| {{ku|5|2}} || +3||'''5''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. ||align=left|{{ITA|fsam|1}} |2||1||0||1||0|| {{ku|8|3}} || +5||'''4''' |- bgcolor=#CCFFCC |3. ||align=left|{{ISR|fsam|1}} |2||0||0||0||2|| {{ku|3|11}} || −8||'''0''' |} ==== Skupina B ==== {{Futbalbox2 |bg = #FFFAFA |dátum = [[23. máj]] |čas = [http://affs.fr/eurofutsal-la-france-rate-son-entree/ info] |mužstvo1 = '''{{RUS|fsam|2}}''' |skóre = {{ku|4|0}} |polčas = ({{ku|1|0}}) |mužstvo2 = {{FRA|fsam|1}} |štadión = |divákov = }} {{Futbalbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[24. máj]] |čas = [http://futsal.no/2016/05/nok-en-thriller-kamp-for-norge/ info] |mužstvo1 = {{NOR|fsam|2}} |skóre = {{ku|2|2}}, <small>{{ku|2|3 pen}}</small> |polčas = ({{ku|0|1}}) |mužstvo2 = '''{{FRA|fsam|1}}''' |štadión = |divákov = }} {{Futbalbox2 |bg = #FFFAFA |dátum = [[25. máj]] |čas = [http://ffr-futsal.ru/xii-chempionat-evropy-futzal-egorevsk-den-tretij-25-maya/ info] |mužstvo1 = '''{{RUS|fsam|2}}''' |skóre = {{ku|4|3}} |polčas = ({{ku|2|1}}) |mužstvo2 = {{NOR|fsam|1}} |štadión = |divákov = }} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 abbr=Poradie |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=140 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|Vp|Víťazstvá po predlžení}} !width=20 |{{tooltip|Pp|Prehry po predĺžení}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=50 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=25 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. ||align=left|{{RUS|fsam|1}} |2||2||0||0||0|| {{ku|8|3}} || +5||'''6''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. ||align=left|{{FRA|fsam|1}} |2||0||1||0||1|| {{ku|2|6}} || −4||'''2''' |- bgcolor=#CCFFCC |3. ||align=left|{{NOR|fsam|1}} |2||0||0||1||1|| {{ku|5|6}} || −1||'''1''' |} ==== Skupina C ==== {{Futbalbox2 |bg = #FFFAFA |dátum = [[23. máj]] |čas = [http://www.futsalbelarus.by/news/sbornaja-belarusi-obigraka-kasahstan.html info] |mužstvo1 = '''{{BLR|fsam|2}}''' |skóre = {{ku|3|1}} |polčas = ({{ku|1|1}}) |mužstvo2 = {{KAZ|fsam|1}} |štadión = |divákov = }} {{Futbalbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[24. máj]] |čas = [http://www.futsalbelarus.by/news/sbornaja-belarusi-wihodit-w-plej-off.html info] |mužstvo1 = '''{{BLR|fsam|2}}''' |skóre = {{ku|5|5}}, <small>{{ku|3|2 pen}}</small> |polčas = ({{ku|2|3}}) |mužstvo2 = {{KAZ|fsam|1}} |štadión = |divákov = }} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 abbr=Poradie |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=140 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|Vp|Víťazstvá po predlžení}} !width=20 |{{tooltip|Pp|Prehry po predĺžení}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=50 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=25 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. ||align=left|{{BLR|fsam|1}} |2||1||1||0||0|| {{ku|8|6}} || +2||'''5''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. ||align=left|{{KAZ|fsam|1}} |2||0||0||1||1|| {{ku|6|8}} || −2||'''1''' |} === Play off === ==== Štvrťfinále ==== {{Futbalbox2 |bg = #FFFAFA |dátum = [[26. máj]] |čas = [http://affs.fr/eurofutsal-j4-la-france-et-le-champion-deurope-elimines/ info] |mužstvo1 = {{FRA|fsam|2}} |skóre = {{ku|2|3}} |polčas = ({{ku|1|1}}) |mužstvo2 = '''{{KAZ|fsam|1}}''' |štadión = |divákov = }} {{Futbalbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[26. máj]] |čas = [http://www.fifs.it/2016/05/26/limpresa-e-servita-italia-batte-bielorussia-1-0-e-vola-in-semifinale/ info] |mužstvo1 = {{BLR|fsam|2}} |skóre = {{ku|0|1}} |polčas = ({{ku|0|0}}) |mužstvo2 = '''{{ITA|fsam|1}}''' |štadión = |divákov = }} {{Futbalbox2 |bg = #FFFAFA |dátum = [[26. máj]] |čas = [http://www.futsal-salovyfotbal.com/index.php?str_id=12&id_pod=&id_pod2=&id_zpr=9479 info] |mužstvo1 = '''{{CZE|fsam|2}}''' |skóre = {{ku|2|1}} |polčas = ({{ku|0|1}}) |mužstvo2 = {{NOR|fsam|1}} |štadión = |divákov = }} {{Futbalbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[26. máj]] |čas = [http://ffr-futsal.ru/xii-chempionat-evropy-futzal-egorevsk-chetvertfinaly-den-chetvertyj/ info] |mužstvo1 = '''{{RUS|fsam|2}}''' |skóre = {{ku|7|2}} |polčas = ({{ku|5|1}}) |mužstvo2 = {{ISR|fsam|1}} |štadión = |divákov = }} ==== Stretnutia o 5.{{--}}8. miesto ==== {{Futbalbox2 |bg = #FFFAFA |dátum = [[27. máj]] |čas = [http://futsal.no/2016/05/em-2016-live-update-norge-vs-israel/ info] |mužstvo1 = '''{{NOR|fsam|2}}''' |skóre = {{ku|5|2}} |polčas = ({{ku|0|1}}) |mužstvo2 = {{ISR|fsam|1}} |štadión = |divákov = }} {{Futbalbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[27. máj]] |čas = [http://affs.fr/eurofutsal-fin-de-competition-frustrante-pour-la-france/ info] |mužstvo1 = '''{{BLR|fsam|2}}''' |skóre = {{ku|4|3}} |polčas = ({{ku|3|2}}) |mužstvo2 = {{FRA|fsam|1}} |štadión = |divákov = }} ==== Semifinále ==== {{Futbalbox2 |bg = #FFFAFA |dátum = [[27. máj]] |čas = [http://www.fifs.it/2016/05/27/ed-e-finale-per-la-prima-volta-nella-sua-storia-litalia-si-giochera-il-titolo-europeo/ info] |mužstvo1 = '''{{ITA|fsam|2}}''' |skóre = {{ku|6|3}} |polčas = ({{ku|3|1}}) |mužstvo2 = {{KAZ|fsam|1}} |štadión = |divákov = }} {{Futbalbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[27. máj]] |čas = [http://www.futsal-salovyfotbal.com/index.php?str_id=12&id_pod=&id_pod2=&id_zpr=9488 info] |mužstvo1 = '''{{RUS|fsam|2}}''' |skóre = {{ku|4|1}} |polčas = ({{ku|1|1}}) |mužstvo2 = {{CZE|fsam|1}} |štadión = |divákov = }} ==== Finále ==== {{Futbalbox2 |bg = #F7F6A8 |dátum = [[28. máj]] |čas = [http://www.futsal-amf.ru/237-final info] |mužstvo1 = '''{{RUS|fsm|2}}''' |skóre = {{ku|5|4 p}} |polčas = ({{ku|1|1}}) |mužstvo2 = {{ITA|fsam|1}} |štadión = |divákov = }} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=140|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] || {{RUS|fsam|1}} |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] || {{ITA|fsam|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center rowspan=2| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] || {{CZE|fsam|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" | {{KAZ|fsam|1}} |- |align=center rowspan=2| 5. || {{BLR|fsam|1}} |- || {{NOR|fsam|1}} |- |align=center rowspan=2| 7. || {{FRA|fsam|1}} |- | {{ISR|fsam|1}} |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.uefsfutsal.org/ Oficiálna stránka Európskej futsalovej únie] {{eng icon}} * [http://ffr-futsal.ru/ Oficiálna stránka Ruskej futsalovej federácie] {{rus icon}} == Zdroje == * [http://www.uefs.eu/_tn_campeonatoeuropaseleciones-2016_inglish.htm ME 2016 na stránke UEFS] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160522124100/http://www.uefs.eu/_tn_campeonatoeuropaseleciones-2016_inglish.htm |date=2016-05-22 }} {{eng icon}}/{{spa icon}} * [http://www.uefsfutsal.org/?p=1749 ME 2016 na stránke Európskej futsalovej únie] {{eng icon}} * [http://www.futsal-amf.ru/euro-2016 ME 2016 na stránke futsal-amf.ru] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161016023531/http://www.futsal-amf.ru/euro-2016 |date=2016-10-16 }} {{rus icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Európy v sálovom futbale}} }} [[Kategória:Futsal v 2016]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy UEFS vo futsale|Muži]] [[Kategória:Športové podujatia v Rusku|Futsal]] aymuf8jr1nx2em69k4tp8b3xblc0sae KNVB Cup 0 581569 8203539 8021851 2026-04-25T21:18:29Z Manager816 245357 /* Víťazi */ +2026 8203539 wikitext text/x-wiki '''KNVB Cup''' ({{v jazyku|nld|KNVB Beker}}, {{v jazyku|slk|Holandský pohár}}) je [[Holandsko|holandská]] [[futbal]]ová vyraďovacia súťaž organizovaná [[Holandská kráľovská futbalová asociácia|Holandskou kráľovskou futbalovou asociáciou]] (KNVB) od roku [[1898]]. Založená bola po vzore [[Anglicko|anglického]] [[FA Cup]]u. Mimo Holandska je známa pod menom ''Holandský pohár''. Turnaja sa zúčastňujú kluby z troch najvyšších holandských futbalových líg ([[Eredivisie]], [[Eerste Divisie]] a [[Topklasse]]) spolu s 24 semifinalistami (náhradníkmi) z regionálnych amatérskych pohárových turnajov. Finále sa už tradične od roku [[1988]] koná na štadióne [[De Kuip]]. Víťaz pohára a víťaz Eredivisie sa stretávajú v predsezónnom zápase o holandský superpohár – [[Johan Cruijff Schaal]]. ==Víťazi== [[File:Huntelaar Trophy.jpg|thumb|alt=Huntelaar s trofejou KNVB|[[Klaas-Jan Huntelaar]] z [[Ajax Amsterdam|Ajax]]u s trofejou KNVB]] {| class="wikitable sortable" |- !Sezóna !Víťaz !Výsledok !Finalista !width="10" |# |- align="center" |1898/1899 |RAP Amsterdam |'''{{ku|1|0}}''' {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} |HVV Den Haag | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1899/1900 |Velocitas Breda |'''{{ku|3|1}}''' |Ajax Leiden | |- align="center" |1900/1901 |HBS Craeyenhout |'''{{ku|4|3}}''' |RAP Amsterdam | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1901/1902 |Haarlem |'''{{ku|2|1}}''' |HBS Craeyenhout | |- align="center" |1902/1903 |HVV Den Haag |'''{{ku|6|1}}''' |HBS Craeyenhout | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1903/1904 |HFC |'''{{ku|3|1}}''' |HVV Den Haag | |- align="center" |1904/1905 |VOC Rotterdam |'''{{ku|3|0}}''' |HBS Craeyenhout '''„B“''' | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1905/1906 |Concordia |'''{{ku|3|2}}''' |Volharding | |- align="center" |1906/1907 |VOC Rotterdam |'''{{ku|4|3}}''' |Voorwaarts | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1907/1908 |HBS Craeyenhout '''„B“''' |'''{{ku|3|1}}''' |VOC Rotterdam | |- align="center" |1908/1909 |Quick Den Haag '''„B“''' |'''{{ku|2|0}}''' |VOC Rotterdam | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1909/1910 |Quick Den Haag '''„B“''' |'''{{ku|2|0}}''' |HVV Den Haag '''„B“''' | |- align="center" |1910/1911 |Quick Den Haag |'''{{ku|1|0}}''' |Haarlem | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1911/1912 |Haarlem |'''{{ku|2|0}}''' |[[Vitesse Arnhem|Vitesse]] | |- align="center" |1912/1913 |HFC |'''{{ku|4|1}}''' |DFC | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1913/1914 |DFC |'''{{ku|3|2}}''' |Haarlem | |- align="center" |1914/1915 |HFC |'''{{ku|1|0}}''' |HBS Craeyenhout | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1915/1916 |Quick Den Haag |'''{{ku|2|1}}''' |HBS Craeyenhout | |- align="center" |1916/1917 |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] |'''{{ku|5|0}}''' |VSV | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1917/1918 |RCH |'''{{ku|2|1}}''' |VVA | |- align="center" |1918/1919 |colspan="3"|nehralo sa |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1919/1920 |CVV |'''{{ku|2|1}}''' |VUC Den Haag | |- align="center" |1920/1921 |Schoten |'''{{ku|2|1}}''' |RFC | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1921{{--}}1924 |colspan="3"|nehralo sa | |- align="center" |1924/1925 |ZFC |'''{{ku|5|1}}''' |Xerxes | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1925/1926 |LONGA |'''{{ku|5|2}}''' |De Spartaan | |- align="center" |1926/1927 |VUC Den Haag |'''{{ku|3|1}}''' |[[Vitesse Arnhem|Vitesse]] | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1927/1928 |RCH |'''{{ku|2|0}}''' |[[PEC Zwolle]] | |- align="center" |1928/1929 |colspan="3"|nehralo sa | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1929/1930 |[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] |'''{{ku|1|0}}''' |[[SBV Excelsior|Excelsior]] | |- align="center" |1930/1931 |colspan="3"|nehralo sa | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1931/1932 |DFC |'''{{ku|5|4}}''' {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} |[[PSV Eindhoven]] | |- align="center" |1932/1933 |colspan="3"|nehralo sa | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1933/1934 |Velocitas Groningen |'''{{ku|3|2}}''' {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} |[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | |- align="center" |1934/1935 |[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] |'''{{ku|5|2}}''' |Helmond | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1935/1936 |Roermond |'''{{ku|4|2}}''' |KFC | |- align="center" |1936/1937 |[[FC Eindhoven]] |'''{{ku|1|0}}''' |De Spartaan | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1937/1938 |VSV |'''{{ku|4|1}}''' |AGOVV | |- align="center" |1938/1939 |FC Wageningen |'''{{ku|2|1}}''' {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} |[[PSV Eindhoven]] | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1939{{--}}1942 |colspan="3"|nehralo sa | |- align="center" |1942/1943 |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] |'''{{ku|3|2}}''' |DFC | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1943/1944 |[[Willem II Tilburg|Willem II]] |'''{{ku|9|2}}''' |Groene Ster | |- align="center" |1944{{--}}1947 |colspan="3"|nehralo sa | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1947/1948 |Wageningen |'''{{ku|0|0}}''' {{Malé|(2:1 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |DWV Amsterdam | |- align="center" |1948/1949 |Quick 1888 |'''{{ku|1|1}}''' {{Malé|(2:1 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |Helmondia | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1949/1950 |[[PSV Eindhoven]] |'''{{ku|4|3}}''' {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} |HFC Haarlem | |- align="center" |1950{{--}}1956 |colspan="3"|nehralo sa | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1956/1957 |Fortuna'54 |'''{{ku|4|2}}''' |[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | |- align="center" |1957/1958 |[[Sparta Rotterdam]] |'''{{ku|4|3}}''' |[[FC Volendam|Volendam]] | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1958/1959 |[[VVV-Venlo]] |'''{{ku|4|3}}''' |[[ADO Den Haag]] | |- align="center" |1959/1960 |colspan="3"|nehralo sa | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1960/1961 |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] |'''{{ku|3|0}}''' |[[NAC Breda]] | |- align="center" |1961/1962 |[[Sparta Rotterdam]] |'''{{ku|1|0}}''' {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} |DHC Delft | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1962/1963 |[[Willem II Tilburg|Willem II]] |'''{{ku|3|0}}''' |[[ADO Den Haag]] | |- align="center" |1963/1964 |Fortuna'54 |'''{{ku|0|0}}''' {{Malé|(4:3 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |[[ADO Den Haag]] | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1964/1965 |[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] |'''{{ku|1|0}}''' |[[Go Ahead Eagles]] | |- align="center" |1965/1966 |[[Sparta Rotterdam]] |'''{{ku|1|0}}''' |[[ADO Den Haag]] | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1966/1967 |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] |'''{{ku|2|1}}''' {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} |[[NAC Breda]] | |- align="center" |1967/1968 |[[ADO Den Haag]] |'''{{ku|2|1}}''' |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |rowspan="2"|1968/1969 |rowspan="2"|[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] |'''{{ku|1|1}}''' {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} |rowspan="2"|[[PSV Eindhoven]] |- align="center" |'''{{ku|2|0}}''' {{Malé|(odveta)}} | |- align="center" |1969/1970 |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] |'''{{ku|2|0}}''' |[[PSV Eindhoven]] | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |rowspan="2"|1970/1971 |rowspan="2"|[[Ajax Amsterdam|Ajax]] |'''{{ku|2|2}}''' {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} |rowspan="2"|[[Sparta Rotterdam]] |- align="center" |'''{{ku|2|1}}''' {{Malé|(odveta)}} | |- align="center" |1971/1972 |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] |'''{{ku|3|2}}''' |[[ADO Den Haag|FC Den Haag]] | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1972/1973 |[[NAC Breda]] |'''{{ku|2|0}}''' |[[NEC Nijmegen]] | |- align="center" |1973/1974 |[[PSV Eindhoven]] |'''{{ku|6|0}}''' |[[NAC Breda]] | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1974/1975 |[[ADO Den Haag|FC Den Haag]] |'''{{ku|1|0}}''' |[[FC Twente|Twente]] | |- align="center" |1975/1976 |[[PSV Eindhoven]] |'''{{ku|1|0}}''' {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} |[[Roda JC Kerkrade|Roda JC]] | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1976/1977 |[[FC Twente|Twente]] |'''{{ku|3|0}}''' {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} |[[PEC Zwolle]] | |- align="center" |1977/1978 |[[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] |'''{{ku|1|0}}''' |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |rowspan="2"|1978/1979 |rowspan="2"|[[Ajax Amsterdam|Ajax]] |'''{{ku|1|1}}''' {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} |rowspan="2"|[[FC Twente|Twente]] |- align="center" |'''{{ku|3|0}}''' {{Malé|(odveta)}} | |- align="center" |1979/1980 |[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] |'''{{ku|3|1}}''' |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1980/1981 |[[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] |'''{{ku|3|1}}''' |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] | |- align="center" |rowspan="2"|1981/1982 |rowspan="2"|[[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] |'''{{ku|0|1}}''' {{Malé|(1. zápas)}} |rowspan="2"|[[FC Utrecht|Utrecht]] |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |'''{{ku|5|1}}''' {{Malé|(2. zápas)}} | |- align="center" |rowspan="2"|1982/1983 |rowspan="2"|[[Ajax Amsterdam|Ajax]] |'''{{ku|3|1}}''' {{Malé|(1. zápas)}} |rowspan="2"|[[NEC Nijmegen]] |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |'''{{ku|3|1}}''' {{Malé|(2. zápas)}} | |- align="center" |1983/1984 |[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] |'''{{ku|1|0}}''' |[[Fortuna Sittard]] | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1984/1985 |[[FC Utrecht|Utrecht]] |'''{{ku|1|0}}''' |Helmond Sport | |- align="center" |1985/1986 |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] |'''{{ku|3|0}}''' |RBC | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1986/1987 |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] |'''{{ku|4|2}}''' {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} |[[ADO Den Haag|FC Den Haag]] | |- align="center" |1987/1988 |[[PSV Eindhoven]] |'''{{ku|3|2}}''' {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} |[[Roda JC Kerkrade|Roda JC]] | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1988/1989 |[[PSV Eindhoven]] |'''{{ku|4|1}}''' |[[FC Groningen|Groningen]] | |- align="center" |1989/1990 |[[PSV Eindhoven]] |'''{{ku|1|0}}''' |[[Vitesse Arnhem|Vitesse]] | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1990/1991 |[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] |'''{{ku|1|0}}''' |[[FC Den Bosch|BVV Den Bosch]] | |- align="center" |1991/1992 |[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] |'''{{ku|3|0}}''' |[[Roda JC Kerkrade|Roda JC]] | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1992/1993 |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] |'''{{ku|6|2}}''' |[[SC Heerenveen|Heerenveen]] | |- align="center" |1993/1994 |[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] |'''{{ku|2|1}}''' |[[NEC Nijmegen]] | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1994/1995 |[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] |'''{{ku|2|1}}''' |[[FC Volendam|Volendam]] | |- align="center" |1995/1996 |[[PSV Eindhoven]] |'''{{ku|5|2}}''' |[[Sparta Rotterdam]] | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1996/1997 |[[Roda JC Kerkrade|Roda JC]] |'''{{ku|4|2}}''' |[[SC Heerenveen|Heerenveen]] | |- align="center" |1997/1998 |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] |'''{{ku|5|0}}''' |[[PSV Eindhoven]] | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |1998/1999 |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] |'''{{ku|2|0}}''' |[[Fortuna Sittard]] | |- align="center" |1999/2000 |[[Roda JC Kerkrade|Roda JC]] |'''{{ku|2|0}}''' |[[NEC Nijmegen]] | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |2000/2001 |[[FC Twente|Twente]] |'''{{ku|0|0}}''' {{Malé|(4:3 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |[[PSV Eindhoven]] | |- align="center" |2001/2002 |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] |'''{{ku|3|2}}''' {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} |[[FC Utrecht|Utrecht]] | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |2002/2003 |[[FC Utrecht|Utrecht]] |'''{{ku|4|1}}''' |[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | |- align="center" |2003/2004 |[[FC Utrecht|Utrecht]] |'''{{ku|1|0}}''' |[[FC Twente|Twente]] | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |2004/2005 |[[PSV Eindhoven]] |'''{{ku|4|0}}''' |[[Willem II Tilburg|Willem II]] | |- align="center" |2005/2006 |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] |'''{{ku|2|1}}''' |[[PSV Eindhoven]] | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |2006/2007 |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] |'''{{ku|1|1}}''' {{Malé|(8:7 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |[[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] | |- align="center" |2007/2008 |[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] |'''{{ku|2|0}}''' |[[Roda JC Kerkrade|Roda JC]] | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |2008/2009 |[[SC Heerenveen|Heerenveen]] |'''{{ku|2|2}}''' {{Malé|(5:4 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |[[FC Twente|Twente]] | |- align="center" |rowspan="2"|2009/2010 |rowspan="2"|[[Ajax Amsterdam|Ajax]] |'''{{ku|2|0}}''' {{Malé|(1. zápas)}} |rowspan="2"|[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |'''{{ku|4|1}}''' {{Malé|(2. zápas)}} | |- align="center" |2010/2011 |[[FC Twente|Twente]] |'''{{ku|3|2}}''' {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |2011/2012 |[[PSV Eindhoven]] |'''{{ku|3|0}}''' |[[Heracles Almelo]] | |- align="center" |2012/2013 |[[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] |'''{{ku|2|1}}''' |[[PSV Eindhoven]] | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |2013/2014 |[[PEC Zwolle]] |'''{{ku|5|1}}''' |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] | |- align="center" |2014/2015 |[[FC Groningen]] |'''{{ku|2|0}}''' |[[PEC Zwolle]] | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |2015/2016 |[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] |'''{{ku|2|1}}''' |[[FC Utrecht|Utrecht]] | |- align="center" |2016/2017 |[[Vitesse Arnhem|Vitesse]] |'''{{ku|2|0}}''' |[[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |2017/2018 |[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] |'''{{ku|3|0}}''' |[[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] | |- align="center" |2018/2019 |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] |'''{{ku|4|0}}''' |[[Willem II Tilburg|Willem II]] |<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ajax Amsterdam zvládol generálku na Tottenham skvelo, vyhral Holandský pohár | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/ajax-amsterdam-vyhral-holandsky-pohar-2018-2019/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-05 | dátum prístupu = 2023-10-27 }}</ref> |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |2019/2020 |colspan="3"|Finále medzi [[FC Utrecht|Utrechtom]] a [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoordom]] sa nehralo kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii COVID-19]]. |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = KNVB beslist: Ajax nummer één, geen promotie/degradatie | url = https://nos.nl/artikel/2331612-knvb-beslist-ajax-nummer-een-geen-promotie-degradatie | vydavateľ = nos.nl | dátum vydania = 2020-04-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- align="center" |2020/2021 |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] |'''{{ku|2|1}}''' |[[Vitesse Arnhem|Vitesse]] |<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ajax Amsterdam vybojoval jubilejný 20. triumf v Holandskom pohári | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/ajax-amsterdam-vybojoval-jubilejny-20-triumf-v-holandskom-pohari-2023050118495936736 | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-04-18 | dátum prístupu = 2023-10-27 }}</ref> |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |2021/2022 |[[PSV Eindhoven]] |'''{{ku|2|1}}''' |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] |<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Trofej vyhrali po desiatich rokoch. Hráči PSV Eindhoven získali Holandský pohár | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-psv-eindhoven-vyhral-holandsky-pohar-2021-2022/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-17 | dátum prístupu = 2023-10-27 }}</ref> |- align="center" |2022/2023 |[[PSV Eindhoven]] |'''{{ku|1|1}}''' {{Malé|(3:2 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Flashscore | odkaz na autora = | titul = Bolo pre nás dôležité získať trofej, povedal po víťazstve v pohári Van Nistelrooy | url = https://www.flashscore.sk/spravy/futbal-knvb-beker-bolo-pre-nas-dolezite-ziskat-trofej-povedal-po-vitazstve-v-pohari-van-nistelrooy/vLJJ9d5D/ | vydavateľ = flashscore.sk | dátum vydania = 2023-05-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |2023/2024 |[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] |'''{{ku|1|0}}''' |[[NEC Nijmegen]] |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Futbal: Feyenoord v zostave s Hanckom triumfoval vo finále Holandského pohára | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2024042100000232 | vydavateľ = TASR | dátum vydania = 2024-04-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-21 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> |- align="center" |2024/2025 |[[Go Ahead Eagles]] |'''{{ku|1|1}}''' {{Malé|(4:2 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |[[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] | |- align="center" bgcolor="#EEEEEE" |2025/2026 |[[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] |'''{{ku|5|1}}''' |[[NEC Nijmegen]] | |} == Poradie podľa počtu víťazstiev == {| class="wikitable sortable" |- !Por. !Klub !Víťaz !Finalista !Finále !Víťazné roky |- !1. |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] | align="center" |20 | align="center" |8 | align="center" |28 | align="left" |1917, 1943, 1961, 1967, 1970, 1971, 1972, 1979, 1983, 1986, 1987, 1993, 1998, 1999, 2002, 2006, 2007, 2010, 2019, 2021 |- !2. |[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | align="center" |14 | align="center" |4 | align="center" |18 | align="left" |1930, 1935, 1965, 1969, 1980, 1984, 1991, 1992, 1994, 1995, 2008, 2016, 2018, 2024 |- !3. |[[PSV Eindhoven]] | align="center" |11 | align="center" |8 | align="center" |19 | align="left" |1950, 1974, 1976, 1988, 1989, 1990, 1996, 2005, 2012, 2022, 2023 |- !4. |[[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] | align="center" |5 | align="center" |4 | align="center" |9 | align="left" |1978, 1981, 1982, 2013, 2026 |- !5. |Quick Den Haag | align="center" |4 | align="center" |0 | align="center" |4 | align="left" |1909, 1910, 1911, 1916 |- !6. |[[FC Twente|Twente]] | align="center" |3 | align="center" |4 | align="center" |7 | align="left" |1977, 2001, 2011 |- !7. |[[FC Utrecht|Utrecht]] | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |6 | align="left" |1985, 2003, 2004 |- !8. |[[Sparta Rotterdam]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |5 | align="left" |1958, 1962, 1966 |- !9. |HFC | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="left" |1904, 1913, 1915 |- !10. |[[ADO Den Haag]] | align="center" |2 | align="center" |6 | align="center" |8 | align="left" |1968, 1975 |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.totoknvbbeker.nl/ Oficiálna stránka] == Zdroj == {{preklad|en|KNVB Cup|1286747872}} {{Najvyššie národné futbalové poháre}} [[Kategória:Holandské futbalové súťaže]] t241a463a82dr1ygunr2798f9gcpeti Majstrovstvá Perzského zálivu v basketbale mužov 2016 0 582190 8203664 7969398 2026-04-26T10:35:22Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8203664 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Perzského zálivu v basketbale mužov | rok = 2016 | iný názov = | logo = Coat_of_arms_of_Dubai.svg | veľkosť loga = 100px | popis loga = Znak emirátu Dubaj | usporiadateľ = Spojené arabské emiráty | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[28. august]]{{--}}[[4. september]] [[2016]] | počet tímov = 5 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Katar | počet titulov = | zápasy = 11 | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Dubaj (mesto)|Dubaj]] | rok pred = 2014 | rok po = 2018 }} '''Majstrovstvá Perzského zálivu v basketbale mužov 2016''' bol v poradí 15. turnaj [[majstrovstvá Perzského zálivu v basketbale|majstrovstiev Perzského zálivu v basketbale]] mužov, ktoré organizuje [[Basketbalová asociácia Perzského zálivu]] (GBA). Konal sa v [[Dubaj (mesto)|Dubaj]]i, v [[Spojené arabské emiráty|Spojených arabských emirátoch]] v dňoch od [[28. august]]a{{--}}[[4. september|4. septembra]] [[2016]], za účasti 5 tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Qatar ready for GCC Basketball Championship |url = http://www.qatarisbooming.com/article/qatar-ready-gcc-basketball-championship |dátum vydania = 26.5.2016 |dátum prístupu = 3.9.2016 |vydavateľ = qatarisbooming.com |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20160905213112/http://www.qatarisbooming.com/article/qatar-ready-gcc-basketball-championship |dátum archivácie = 2016-09-05 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = 15th Gulf Basketball championship: Qatar Beat Bahrain |url = http://www.qna.org.qa/en-us/News/16090100040094/15th-Gulf-Basketball-championship-Qatar-Beat-Bahrain-82-79 |dátum vydania = 1.9.2016 |dátum prístupu = 3.9.2016 |vydavateľ = qna.org.qa |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20160905103757/http://www.qna.org.qa/en-us/News/16090100040094/15th-Gulf-Basketball-championship-Qatar-Beat-Bahrain-82-79 |dátum archivácie = 2016-09-05 }}</ref> Dubaj bol organizátorom subkontinentálneho šampionátu krajín [[Perzský záliv|Perzského zálivu]] tretíkrát, predtým hostil toto podujatie v rokoch 2002 a 2010. Turnaj pozostával z jednej päťčlennej skupiny, po ktorom nasledovalo finále dvoch najlepšie umiestnených družstiev. Víťazstvo obhájil a štvrtýkrát v rade perzskozálivský titul získal {{QAT|bm}}, ktorý vo finálovom stretnutí zvíťazil nad {{SAU|bm|0|Saudskou Arábiou}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Qatar becomes four-time champions of GCC basketball |url = http://www.bna.bh/portal/en/news/743491 |dátum vydania = 5.9.2016 |dátum prístupu = 5.9.2016 |vydavateľ = bna.bh |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20160906164927/http://www.bna.bh/portal/en/news/743491 |dátum archivácie = 2016-09-06 }}</ref><ref name=qatar>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Qatar win fourth consecutive GCC Basketball Championship |url = http://www.fiba.com/asia/challenge/2016/news/qatar-win-their-fourth-consecutive-gcc-basketball-championship |dátum vydania = 5.9.2016 |dátum prístupu = 5.9.2016 |vydavateľ = FIBA |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20170504213947/http://www.fiba.com/asia/challenge/2016/news/qatar-win-their-fourth-consecutive-gcc-basketball-championship |dátum archivácie = 2017-05-04 }}</ref> Tieto majstrovstvá slúžili zároveň ako kvalifikácia na [[Majstrovstvá Ázie v basketbale mužov 2017|Majstrovstvá Ázie 2017]]. Kvalifikovalo sa na ne iba víťazné družstvo.<ref name=qatar/> == Účastníci == {| class="wikitable" width=250 |- ! Družstvo !! {{tooltip|2014|Umiestnenie na Majstrovstvách Perszkého zálivu 2014}} |- | {{QAT|bm|1}} || align=center|1. |- | {{BHR|bm|1}} || align=center|3. |- | {{SAU|bm|1}} || align=center|4. |- | {{ARE|bm|1}} || align=center|5. |- | {{OMN|bm|1}} || align=center|6. |} == Výsledky == === Základná skupina === {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[28. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=160| |- |align=right| '''{{BHR|bm|2}}''' |'''{{ku|95|44}}''' |align=left| {{OMN|bm|1}} |- |align=right| '''{{SAU|bm|2}}''' |'''{{ku|75|68}}''' |align=left| {{ARE|bm|1|SAE}} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[29. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=160| |- |align=right| '''{{BHR|bm|2}}''' |'''{{ku|68|64}}''' |align=left| {{SAU|bm|1}} |- |align=right| '''{{QAT|bm|2}}''' |'''{{ku|70|67}}''' |align=left| {{ARE|bm|1|SAE}} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[31. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=160| |- |align=right| '''{{SAU|bm|2}}''' |'''{{ku|84|56}}''' |align=left| {{OMN|bm|1}} |- |align=right| '''{{QAT|bm|2}}''' |'''{{ku|82|79}}''' |align=left| {{BHR|bm|1}} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[1. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=160| |- |align=right| {{BHR|bm|2}} |'''{{ku|92|95}}''' |align=left| '''{{ARE|bm|1|SAE}}''' |- |align=right| '''{{QAT|bm|2}}''' |'''{{ku|59|40}}''' |align=left| {{OMN|bm|1}} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[3. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=160| |- |align=right| {{QAT|bm|2}} |'''{{ku|65|72}}''' |align=left| '''{{SAU|bm|1}}''' |- |align=right| '''{{ARE|bm|2|SAE}}''' |'''{{ku|75|56}}''' |align=left| {{OMN|bm|1}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=200 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=65 |Skóre !width=35 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. ||align=left| {{SAU|bm|1}} |4||3||1|| {{ku|295|257}} || +38||'''7''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. || align=left| {{QAT|bm|1}} |4||3||1|| {{ku|276|258}} || +18||'''7''' |- |3. || align=left| {{ARE|bm|1}} |4||2||2|| {{ku|305|293}} || +12||'''6''' |- |4. || align=left| {{BHR|bm|1}} |4||2||2|| {{ku|334|285}} || +49||'''6''' |- |5. || align=left| {{OMN|bm|1}} |4||0||4|| {{ku|196|313}} || −117||'''4''' |} === Play-off === ==== Finále ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=6|[[4. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=160| |- |align=right| {{SAU|bm|2}} |'''{{ku|61|66}}''' |align=left| '''{{QAT|bm|1}}''' |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=200|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] || {{QAT|bm|1}} | bgcolor=#CCFFCC| postup na [[Majstrovstvá Ázie v basketbale mužov 2017|Majstrovstvá Ázie 2017]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] || {{SAU|bm|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] || {{ARE|bm|1}} |- |align=center| 4. || {{BHR|bm|1}} |- |align=center| 5. || {{OMN|bm|1}} |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.gccbasketball.com/new/ Oficiálna stránka Basketbalovej asociácie Perzského zálivu] (po arabsky) * [http://www.basketballuae.com/ Oficiálna stránka Basketbalovej asociácie Spojených arabských emirátov] (po arabsky) == Zdroj == * [http://www.goalzz.com/main.aspx?c=13139&stage=1 Majstrovstvá Perzského zálivu 2016 na stránke goalzz.com] {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Perzského zálivu v basketbale}} }} [[Kategória:Basketbal v 2016]] [[Kategória:Majstrovstvá Perzského zálivu v basketbale]] [[Kategória:Športové podujatia v Spojených arabských emirátoch|Basketbal]] jf89aepetwwbn9iemlby9n6p7i0vo8n Majstrovstvá Južnej Ameriky v hádzanej mužov 2001 0 586882 8203616 7648031 2026-04-26T07:50:10Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8203616 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Južnej Ameriky v hádzanej mužov | rok = 2001 | iný názov = | logo = Brasao maringá.jpg | veľkosť loga = 90px | popis loga = Znak Montecarla | usporiadateľ = Brazília | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[4. júl|4.]]{{--}}[[8. júl]] [[2001]] | počet tímov = 5 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Argentína | počet titulov = 3 | zápasy = 10 | góly = 483 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Maringá]] | rok pred = 2000 | rok po = 2003 }} '''Majstrovstvá Južnej Ameriky v hádzanej mužov 2001''' bol v poradí 5. turnaj [[Majstrovstvá Južnej Ameriky v hádzanej|majstrovstiev Južnej Ameriky v hádzanej]] mužov, ktoré organizovala [[Juhoamerická hádzanárska konfederácia]] (CoSBa). Konal sa v meste [[Maringá]], v štáte [[Paraná (štát)|Paraná]], v [[Brazília|Brazílii]] v dňoch od [[4. júl|4.]]{{--}}[[8. júl]]a [[2001]], za účasti 5 tímov.<ref name=brasil>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Brasil estéia contra o Uruguai |url = http://www.brasilhandebol.com.br/noticias_detalhes.asp?id=3789&moda=001&contexto=01&area=0%&evento= |dátum vydania = 3.7.2001 |dátum prístupu = 7.12.2016 |vydavateľ = brasilhandebol.com.br |jazyk = po portugalsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150419100403/http://www.brasilhandebol.com.br/noticias_detalhes.asp?id=3789&moda=001&contexto=01&area=0%&evento= |dátum archivácie = 2015-04-19 }}</ref> Družstvo Brazílie tvorili juniorskí hráči. Zápasy sa odohrali v aréne [[Ginásio do Clube Olímpico de Maringá]].<ref name=brasil/> Svoj tretí titul získala {{ARG|h}}, ktorá sa v jedinej hranej skupine umiestnila pred domácou {{BRA|h|0|Brazíliou}}.<ref name=juniores>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Juniores do Brasil perdem da Argentina mas garantem vaga ao pan-americano adulto |url = http://www.brasilhandebol.com.br/noticias_detalhes.asp?id=3845&moda=001&contexto=01&area=0%&evento= |dátum vydania = 8.7.2001 |dátum prístupu = 7.12.2016 |vydavateľ = brasilhandebol.com.br |jazyk = po portugalsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150419101006/http://www.brasilhandebol.com.br/noticias_detalhes.asp?id=3845&moda=001&contexto=01&area=0%&evento= |dátum archivácie = 2015-04-19 }}</ref> Tieto majstrovstvá slúžili zároveň ako kvalifikácia juhoamerických družstiev na [[Panamerické majstrovstvá v hádzanej mužov 2002|Panamerické majstrovstvá 2002]], ktoré organizovala [[Argentína]]. Kvalifikovali sa na ne 3 najlepšie družstvá.<ref name=juniores/> == Výsledky == {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="400" |- ! ! width=50|{{BRA}} ! width=50|{{CHL}} ! width=50|{{PRY}} ! width=50|{{URY}} |- |style="text-align:left"| {{ARG|h|1}} | {{ku|29|16}} | {{ku|29|10}} | {{ku|39|16}} | {{ku|38|14}} |- |style="text-align:left"| {{BRA|h|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|32|16}} | {{ku|31|24}} | {{ku|33|16}} |- |style="text-align:left"| {{CHL|h|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|25|24}} | {{ku|24|22}} |- |style="text-align:left"| {{PRY|h|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|25|20}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=140 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=70 |Skóre !width=35 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- |1. ||align=left|{{ARG|h|1}} |4||4||0||0|| {{ku|135|56}} || +79||'''8''' |- |2. ||align=left|{{BRA|h|1}} |4||3||0||1|| {{ku|112|85}} || +27||'''6''' |- |3. ||align=left|{{CHL|h|1}} |4||2||0||2|| {{ku|75|107}} || −32||'''4''' |- |4. ||align=left|{{PRY|h|1}} |4||1||0||3|| {{ku|89|115}} || −26||'''2''' |- |5. ||align=left|{{URY|h|1}} |4||0||0||4|| {{ku|72|120}} || −48||'''0''' |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" style=font-size:90% |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=140|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal southamerica.svg|17px]] || {{ARG|h|1}} | bgcolor=#FFFFFF|organizátor [[Panamerické majstrovstvá v hádzanej mužov 2002|Panamerických majstrovstiev 2002]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal southamerica.svg|17px]] || {{BRA|h|1}} | bgcolor=#CCFFCC rowspan=3|postup na [[Panamerické majstrovstvá v hádzanej mužov 2002|Panamerické majstrovstvá 2002]] |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal southamerica.svg|17px]] || {{CHL|h|1}} |- |align=center|4. || {{PRY|h|1}} |- |align=center|5. || {{URY|h|1}} |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20140227220614/http://www.cosbalonmano.org/ Oficiálna stránka Juhoamerickej hádzanárskej konfederácie] ''archive.org'' {{spa icon}} * [http://www.brasilhandebol.com.br/ Oficiálna stránka Brazílskej hádzanárskej konfederácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120711121634/http://www.brasilhandebol.com.br/ |date=2012-07-11 }} {{por icon}} == Zdroje == * [http://www.todor66.com/handball/America/Men_SA_2001.html Majstrovstvá Južnej Ameriky 2001 na stránke todor66.com] {{eng icon}} * [http://www.brasilhandebol.com.br/noticias_detalhes.asp?id=3834&moda=001&contexto=01&area=0%&evento= Majstrovstvá Južnej Ameriky 2001 na stránke Brazílskej hádzanárskej konfederácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150419101003/http://www.brasilhandebol.com.br/noticias_detalhes.asp?id=3834&moda=001&contexto=01&area=0%&evento= |date=2015-04-19 }} {{por icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Južnej Ameriky v hádzanej}} }} [[Kategória:Hádzaná v 2001]] [[Kategória:Majstrovstvá Južnej Ameriky v hádzanej]] [[Kategória:Športové podujatia v Brazílii|Hádzaná]] e65lsaavh2j87yre6gqphhgrlfimyjf Majstrovstvá Južnej Ameriky v hádzanej mužov 2004 0 587258 8203617 7648033 2026-04-26T07:50:23Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8203617 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Južnej Ameriky v hádzanej mužov | rok = 2004 | iný názov = | logo = Brasao Londrina Parana Brasil.svg | veľkosť loga = 100px | popis loga = Znak Londrina | usporiadateľ = Brazília | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[28. jún]]{{--}}[[1. júl]] [[2004]] | počet tímov = 4 (3) | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Brazília | počet titulov = 4 | zápasy = 8 | góly = 364 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Londrina]] | rok pred = 2003 | rok po = }} '''Majstrovstvá Južnej Ameriky v hádzanej mužov 2004''' bol v poradí 7. turnaj [[Majstrovstvá Južnej Ameriky v hádzanej|majstrovstiev Južnej Ameriky v hádzanej]] mužov, ktoré organizovala [[Juhoamerická hádzanárska konfederácia]] (CoSBa). Konal sa v meste [[Londrina]], v štáte [[Paraná (štát)|Paraná]], v [[Brazília|Brazílii]] v dňoch od [[28. jún]]a{{--}}[[1. júl]]a [[2004]], za účasti 4 tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Seleção olímpica masculina retorna ais treinamentos |url = http://www.brasilhandebol.com.br/noticias_detalhes.asp?id=17587&moda=001&contexto=01&area=0%&evento= |dátum vydania = 25.6.2004 |dátum prístupu = 17.12.2016 |vydavateľ = brasilhandebol.com.br |jazyk = po portugalsky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Brasil estréia na Copa Sul-americana de Seleções |url = http://www.brasilhandebol.com.br/noticias_detalhes.asp?id=17607&moda=001&contexto=01&area=0%&evento= |dátum vydania = 28.6.2004 |dátum prístupu = 17.12.2016 |vydavateľ = brasilhandebol.com.br |jazyk = po portugalsky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Zápasy sa odohrali v aréne [[Ginásio de Esportes Moringão]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Acompanhe a seleção brasileira masculina |url = http://www.brasilhandebol.com.br/noticias_detalhes.asp?id=17611&moda=001&contexto=01&area=0%&evento= |dátum vydania = 28.6.2004 |dátum prístupu = 17.12.2016 |vydavateľ = brasilhandebol.com.br |jazyk = po portugalsky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Titul obhájila domáca {{BRA|h}}, ktorá sa vo finálovom stretnutí stretla s hostiteľským klubovým tímom Unifil Londrina. Po remíze sa vďaka vyššiemu počtu výhier stala víťazom turnaja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Brasil fatura o ouro da Copa Sul-americana de seleções |url = http://www.brasilhandebol.com.br/noticias_detalhes.asp?id=17640&moda=001&contexto=01&area=0%&evento= |dátum vydania = 1.7.2004 |dátum prístupu = 10.12.2016 |vydavateľ = brasilhandebol.com.br |jazyk = po portugalsky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Tieto majstrovstvá slúžili zároveň ako kvalifikácia juhoamerických družstiev na [[Panamerické majstrovstvá v hádzanej mužov 2004|Panamerické majstrovstvá 2004]], ktoré organizovalo [[Čile]]. Kvalifikovali sa na ne 3 najlepšie družstvá. == Výsledky == === Základná skupina === {| class="wikitable" style="text-align:center;" width="350" |- ! | width=50|Unifil ! width=50|{{ARG}} ! width=50|{{CHL}} |- |style="text-align:left"| {{BRA|h|1}} | {{ku|20|12}} | {{ku|26|21}} | {{ku|32|17}} |- |style="text-align:left"| Unifil Londrina |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|28|21}} | {{ku|30|20}} |- |style="text-align:left"| {{ARG|h|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|28|22}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=140 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=70 |Skóre !width=35 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- |1. ||align=left|{{BRA|h|1}} |3||3||0||0|| {{ku|78|50}} || +28||'''6''' |- |2. ||align=left|Unifil Londrina |3||2||0||1|| {{ku|70|61}} || +9||'''4''' |- |3. ||align=left|{{ARG|h|1}} |3||1||0||2|| {{ku|70|76}} || −6||'''2''' |- |4. ||align=left|{{CHL|h|1}} |3||0||0||3|| {{ku|59|90}} || −31||'''0''' |} === Play-off === ==== Stretnutie o 3. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFDAB9 | colspan=6|[[1. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=80| !width=150| |- |align=right| '''{{ARG|h|2}}''' |'''{{ku|32|19}}''' |align=left| {{CHL|h|1}} |} ==== Finále ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=6|[[1. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=80| !width=150| |- |align=right| {{BRA|h|2}} |'''{{ku|18|18}}''' |align=left| Unifil Londrina |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" style=font-size:90% |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=140|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal southamerica.svg|17px]] || {{BRA|h|1}} | bgcolor=#CCFFCC|postup na [[Panamerické majstrovstvá v hádzanej mužov 2004|Panamerické majstrovstvá 2004]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal southamerica.svg|17px]] || Unifil Londrina |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal southamerica.svg|17px]] || {{ARG|h|1}} | bgcolor=#CCFFCC|postup na [[Panamerické majstrovstvá v hádzanej mužov 2004|Panamerické majstrovstvá 2004]] |- |align=center|4. || {{CHL|h|1}} | organizátor [[Panamerické majstrovstvá v hádzanej mužov 2004|Panamerických majstrovstiev 2004]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20140227220614/http://www.cosbalonmano.org/ Oficiálna stránka Juhoamerickej hádzanárskej konfederácie] ''archive.org'' {{spa icon}} * [http://www.brasilhandebol.com.br/ Oficiálna stránka Brazílskej hádzanárskej konfederácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120711121634/http://www.brasilhandebol.com.br/ |date=2012-07-11 }} {{por icon}} == Zdroje == * [http://www.todor66.com/handball/America/Men_SA_2004.html Majstrovstvá Južnej Ameriky 2004 na stránke todor66.com] {{eng icon}} * [http://www.brasilhandebol.com.br/noticias_detalhes.asp?id=17640&moda=001&contexto=01&area=0%&evento= Majstrovstvá Južnej Ameriky 2004 na stránke Brazílskej hádzanárskej konfederácie]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{por icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Južnej Ameriky v hádzanej}} }} [[Kategória:Hádzaná v 2004]] [[Kategória:Majstrovstvá Južnej Ameriky v hádzanej]] [[Kategória:Športové podujatia v Brazílii|Hádzaná]] fv1vj321ktafbvyi52uwxp08xfi5qwn Majstrovstvá Južnej Ameriky v hádzanej žien 1984 0 587269 8203618 6411307 2026-04-26T07:50:24Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8203618 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Južnej Ameriky v hádzanej žien | rok = 1984 | iný názov = | logo = Caxiasdosul_brasao.gif | veľkosť loga = 100px | popis loga = Znak Caxias do Sul | usporiadateľ = Brazília | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[4. december|4.]]{{--}}[[8. december]] [[1984]] | počet tímov = 5 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Brazília | počet titulov = 2 | zápasy = 10 | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Caxias do Sul]] | rok pred = 1983 | rok po = 1986 }} '''Majstrovstvá Južnej Ameriky v hádzanej žien 1984''' bol v poradí 2. turnaj [[Majstrovstvá Južnej Ameriky v hádzanej|majstrovstiev Južnej Ameriky v hádzanej]] žien, ktoré organizovala [[Juhoamerická hádzanárska konfederácia]] (CoSBa). Konal sa v [[Caxias do Sul]], v štáte [[Rio Grande do Sul]], v [[Brazília|Brazílii]] v dňoch od [[4. december|4.]]{{--}}[[8. december|8. decembra]] [[1984]], za účasti 5 tímov. Titul obhájila domáca {{BRA|hz}}, ktorá sa v jedinej hranej skupine umiestnila pred {{ARG|h|0|Argentínou}}. Spolu so ženským turnajom sa organizoval aj juniorský turnaj majstrovstiev Južnej Ameriky. == Výsledky == {{doplniť sekciu}} {| class="wikitable" style="text-align:center;" width="400" |- ! ! width=50|{{ARG}} ! width=50|{{PRY}} ! width=50|{{URY}} ! width=50|{{CHL}} |- |style="text-align:left"| {{BRA|hz|1}} | {{ku|26|7}} | {{ku|39|15}} | {{ku|39|6}} | {{ku|38|0}} |- |style="text-align:left"| {{ARG|hz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|20|11}} | {{ku|27|7}} | {{ku|26|2}} |- |style="text-align:left"| {{PRY|hz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku||}} | {{ku||}} |- |style="text-align:left"| {{URY|hz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku||}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=140 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=70 |Skóre !width=35 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- |1. ||align=left|{{BRA|hz|1}} |4||4||0||0|| {{ku|142|28}} || +114||'''8''' |- |2. ||align=left|{{ARG|hz|1}} |4||3||0||1|| {{ku|80|46}} || +34||'''6''' |- |3. ||align=left|{{PRY|hz|1}} |4|| |||| || {{ku||}} || || |- |4. ||align=left|{{URY|hz|1}} |4|| |||| || {{ku||}} || || |- |5. ||align=left|{{CHL|hz|1}} |4|| |||| || {{ku||}} || || |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" style=font-size:90% |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=140|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal southamerica.svg|17px]] || {{BRA|hz|1}} |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal southamerica.svg|17px]] || {{ARG|hz|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal southamerica.svg|17px]] || {{PRY|hz|1}} |- |align=center|4. || {{URY|hz|1}} |- |align=center|5. || {{CHL|hz|1}} |} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20140227220614/http://www.cosbalonmano.org/ Oficiálna stránka Juhoamerickej hádzanárskej konfederácie] ''archive.org'' {{spa icon}} * [http://www.brasilhandebol.com.br/ Oficiálna stránka Brazílskej hádzanárskej konfederácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120711121634/http://www.brasilhandebol.com.br/ |date=2012-07-11 }} {{por icon}} == Zdroj == * [http://www.todor66.com/handball/America/Women_SA_1984.html Majstrovstvá Južnej Ameriky 1984 na stránke todor66.com] {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Južnej Ameriky v hádzanej}} }} [[Kategória:Hádzaná v 1984]] [[Kategória:Majstrovstvá Južnej Ameriky v hádzanej|Ženy]] [[Kategória:Športové podujatia v Brazílii|Hádzaná]] ns2ud062bhnqo20oojq9e24atw3d3si Majstrovstvá Južnej Ameriky v hádzanej žien 2001 0 587275 8203619 7648035 2026-04-26T07:50:30Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8203619 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Južnej Ameriky v hádzanej žien | rok = 2001 | iný názov = | logo = BrasaoSaoMigueldoIguacu.jpg | veľkosť loga = 110px | popis loga = Znak São Miguel do Iguaçu | usporiadateľ = Brazília | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[21. november|21.]]{{--}}[[25. november]] [[2001]] | počet tímov = 4 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Brazília | počet titulov = 8 | zápasy = 10 | góly = 470 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[São Miguel do Iguaçu]] | rok pred = 1998 | rok po = 2013 }} '''Majstrovstvá Južnej Ameriky v hádzanej žien 2001''' bol v poradí 8. turnaj [[Majstrovstvá Južnej Ameriky v hádzanej|majstrovstiev Južnej Ameriky v hádzanej]] žien, ktoré organizovala [[Juhoamerická hádzanárska konfederácia]] (CoSBa). Konal sa v [[São Miguel do Iguaçu]], v štáte [[Paraná (štát)|Paraná]], v [[Brazília|Brazílii]] v dňoch od [[21. november|21.]]{{--}}[[25. november|25. novembra]] [[2001]], za účasti 4 tímov.<ref name=brasil>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Torneio cemeça nesta quarta-feira no Paraná |url = http://www.brasilhandebol.com.br/noticias_detalhes.asp?id=10079&moda=001&contexto=01&area=0%&evento= |dátum vydania = 20.11.2001 |dátum prístupu = 17.12.2016 |vydavateľ = brasilhandebol.com.br |jazyk = po portugalsky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Zápasy sa hrali v aréne [[Ginásio de Esportes Joelson Marcelino]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Brasil x Uruguai: Destaque desta sexta-feira |url = http://www.brasilhandebol.com.br/noticias_detalhes.asp?id=10097&moda=001&contexto=01&area=0%&evento= |dátum vydania = 22.11.2001 |dátum prístupu = 17.12.2016 |vydavateľ = brasilhandebol.com.br |jazyk = po portugalsky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Svoj ôsmy titul v rade získala domáca {{BRA|hz}}, ktorá vo finálovom stretnutí zvíťazila nad {{URY|hz|0|Uruguajom}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Brasil é campeão sul-americano de handebol feminino |url = http://www.brasilhandebol.com.br/noticias_detalhes.asp?id=10134&moda=001&contexto=01&area=0%&evento= |dátum vydania = 25.11.2001 |dátum prístupu = 17.12.2016 |vydavateľ = brasilhandebol.com.br |jazyk = po portugalsky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Strieborný Uruguaj získal svoje najlepšie umiestnenie na juhoamerických majstrovstvách. Tieto majstrovstvá slúžili zároveň ako kvalifikácia juhoamerických družstiev na [[Panamerické majstrovstvá v hádzanej žien 2003|Panamerické majstrovstvá 2003]] (pôvodne sa mali konať v roku 2002), ktoré organizovala [[Brazília]]. Kvalifikovali sa na ne 3 najlepšie družstvá.<ref name=brasil/> == Výsledky == === Základná skupina === {| class="wikitable" style="text-align:center;" width="350" |- ! ! width=50|{{URY}} ! width=50|{{ARG}} ! width=50|{{PRY}} |- |style="text-align:left"| {{BRA|hz|1}} | {{ku|39|14}} | {{ku|22|15}} | {{ku|48|18}} |- |style="text-align:left"| {{URY|hz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|23|15}} | {{ku|29|20}} |- |style="text-align:left"| {{ARG|hz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|17|17}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=140 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=70 |Skóre !width=35 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. ||align=left|{{BRA|hz|1}} |3||3||0||0|| {{ku|109|47}} || +62||'''6''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. ||align=left|{{URY|hz|1}} |3||2||0||1|| {{ku|66|74}} || −8||'''4''' |- bgcolor=#CCFFCC |3. ||align=left|{{ARG|hz|1}} |3||0||1||2|| {{ku|47|62}} || −15||'''1''' |- bgcolor=#CCFFCC |4. ||align=left|{{PRY|hz|1}} |3||0||1||2|| {{ku|55|94}} || −39||'''1''' |} === Play-off === ==== Semifinále ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[24. november]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=80| !width=150| |- |align=right| '''{{URY|hz|2}}''' |'''{{ku|27|20}}''' |align=left| {{ARG|hz|1}} |- |align=right| '''{{BRA|hz|2}}''' |'''{{ku|35|16}}''' |align=left| {{PRY|hz|1}} |} ==== Stretnutie o 3. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFDAB9 | colspan=6|[[25. november]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=80| !width=150| |- |align=right| {{ARG|hz|2}} |'''{{ku|12|18}}''' |align=left| '''{{PRY|hz|1}}''' |} ==== Finále ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=6|[[25. november]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=80| !width=150| |- |align=right| '''{{BRA|hz|2}}''' |'''{{ku|40|25}}''' |align=left| {{URY|hz|1}} |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=140|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal southamerica.svg|17px]] || {{BRA|hz|1}} | bgcolor=#FFFFFF|organizátor [[Panamerické majstrovstvá v hádzanej žien 2003|Panamerických majstrovstiev 2003]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal southamerica.svg|17px]] || {{URY|hz|1}} | bgcolor=#CCFFCC rowspan=3|postup na [[Panamerické majstrovstvá v hádzanej žien 2003|Panamerické majstrovstvá 2003]] |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal southamerica.svg|17px]] || {{PRY|hz|1}} |- |align=center|4. || {{ARG|hz|1}} |} Pozn: Pôvodne sa mali panamerické majstrovstvá žien konať v roku 2002 a organizátor ešte nebol známy. == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20140227220614/http://www.cosbalonmano.org/ Oficiálna stránka Juhoamerickej hádzanárskej konfederácie] ''archive.org'' {{spa icon}} * [http://www.brasilhandebol.com.br/ Oficiálna stránka Brazílskej hádzanárskej konfederácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120711121634/http://www.brasilhandebol.com.br/ |date=2012-07-11 }} {{por icon}} == Zdroj == * [http://www.todor66.com/handball/America/Women_SA_2001.html Majstrovstvá Južnej Ameriky 2001 na stránke todor66.com] {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Južnej Ameriky v hádzanej}} }} [[Kategória:Hádzaná v 2001]] [[Kategória:Majstrovstvá Južnej Ameriky v hádzanej|Ženy]] [[Kategória:Športové podujatia v Brazílii|Hádzaná]] ndkgvzz1rgjhzriylaqrglxawbo4wl7 Zara Larssonová 0 594985 8203430 8197473 2026-04-25T15:46:35Z ~2026-25416-52 293012 8203430 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec |Meno=Zara Larssonová |Obrázok=Zara Larsson Midnight Sun European Tour (cropped) (cropped).jpg |Popis obrázku=Zara Larssonová v roku 2024 |Popis umelca= |Rodné meno=Zara Maria Larsson |Umelecké mená= |Dátum narodenia={{dnv|1997|12|16}} |Miesto narodenia=[[Solna]], [[Štokholm (kraj)|Štokholm]], [[Švédsko]] |Miesto úmrtia=nikdy |Bydlisko= |Pôsobenie=Speváčka, skladateľka |Žáner=[[Pop (hudobný žáner)|Pop]], [[Tanečná hudba|dance]] |Roky pôsobenia=2008{{--}}súčasnosť |Hrá na nástroje= |Typ hlasu= |Súvisiace články= |Vplyvy= |Hudobný vydavateľ=[[Universal Music Group|Universal Sweden]], TEN, [[Epic Records|Epic]] |Webstránka={{url|zaralarssonofficial.com}}{{break}}{{URL|zaralarsson.se}} }} '''Zara Maria Larssonová''' (neprechýlene Zara Maria Larson; * [[16. december]] [[1997]], [[Solna]], [[Švédsko]]) je švédska speváčka a skladateľka. Po prvýkrát sa preslávila už ako 10-ročná v talentovej šou ''[[Talang Sverige|Talang]]'', švédskej verzii [[Got Talent]] (v [[Česko|Česku]] a na [[Slovensko|Slovensku]]: ''[[Česko Slovensko má talent]]'').<ref>{{Cite news|url=http://www.flixxy.com/zara-larsson-singing-talent-winner.htm|title=10 year-old Zara Larsson Wins "Sweden's Got Talent"|newspaper=Flixxy.com|access-date=2017-01-19}}</ref> V roku 2012 podpísala nahrávaciu zmluvu s vydavateľstvom TEN Music Group a vydala svoj debutový [[Extended play|EP album]], ''[[Introducing (EP)|Introducing]]'' (2013). Singel „Uncover“ dosiahol prvú priečku vo Švédsku, [[Dánsko|Dánsku]] a [[Nórsko|Nórsku]].<ref name="swedishcharts1">{{cite web|url=http://swedishcharts.com/showitem.asp?interpret=Zara+Larsson&titel=Uncover&cat=s|title=swedishcharts.com – Zara Larsson – Uncover|last=Hung|first=Steffen|website=swedishcharts.com|access-date=2017-01-19}}</ref> Vo februári 2013 ocenilo [[Universal Music Group|Universal Music Sweden]] singel platinovou platňou a v júli 2013 bol album ''Introducing'' certifikovaný trojitou platinovou platňou. Larssonová tiež podpísala trojročný kontrakt s [[Epic Records]] v [[Spojené štáty|USA]] v apríli 2013. == Diskografia == === Štúdiové albumy === * ''[[1 (album, Zara Larssonová)|1]]'' (2014) * ''[[So Good (album)|So Good]]'' (2017) * ''[[Poster Girl (album)|Poster Girl]]'' (2021) * ''[[Venus (album)|Venus]]'' (2024) * [[Midnight Sun]] (2025) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Zara Larsson|772276813}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Larssonová, Zara}} [[Kategória:Švédske dance speváčky]] [[Kategória:Švédske popové speváčky]] [[Kategória:Interpreti Universal Music Group]] atn0k99w29kloqsvdltxw08j4v14ozm 8203432 8203430 2026-04-25T15:47:50Z ~2026-25416-52 293012 8203432 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec |Meno=Zara Larssonová |Obrázok=Zara Larsson Midnight Sun European Tour (cropped) (cropped).jpg |Popis obrázku=Zara Larssonová v roku 2024 |Popis umelca= |Rodné meno=Zara Maria Larsson |Umelecké mená= |Dátum narodenia={{dnv|1997|12|16}} |Miesto narodenia=[[Solna]], [[Štokholm (kraj)|Štokholm]], [[Švédsko]] |Miesto úmrtia= |Bydlisko= |Pôsobenie=Speváčka, skladateľka |Žáner=[[Pop (hudobný žáner)|Pop]], [[Tanečná hudba|dance]] |Roky pôsobenia=2008{{--}}súčasnosť |Hrá na nástroje= |Typ hlasu= |Súvisiace články= |Vplyvy= |Hudobný vydavateľ=[[Universal Music Group|Universal Sweden]], TEN, [[Epic Records|Epic]] |Webstránka={{url|zaralarssonofficial.com}}{{break}}{{URL|zaralarsson.se}} }} '''Zara Maria Larssonová''' (neprechýlene Zara Maria Larson; * [[16. december]] [[1997]], [[Solna]], [[Švédsko]]) je švédska speváčka a skladateľka. Po prvýkrát sa preslávila už ako 10-ročná v talentovej šou ''[[Talang Sverige|Talang]]'', švédskej verzii [[Got Talent]] (v [[Česko|Česku]] a na [[Slovensko|Slovensku]]: ''[[Česko Slovensko má talent]]'').<ref>{{Cite news|url=http://www.flixxy.com/zara-larsson-singing-talent-winner.htm|title=10 year-old Zara Larsson Wins "Sweden's Got Talent"|newspaper=Flixxy.com|access-date=2017-01-19}}</ref> V roku 2012 podpísala nahrávaciu zmluvu s vydavateľstvom TEN Music Group a vydala svoj debutový [[Extended play|EP album]], ''[[Introducing (EP)|Introducing]]'' (2013). Singel „Uncover“ dosiahol prvú priečku vo Švédsku, [[Dánsko|Dánsku]] a [[Nórsko|Nórsku]].<ref name="swedishcharts1">{{cite web|url=http://swedishcharts.com/showitem.asp?interpret=Zara+Larsson&titel=Uncover&cat=s|title=swedishcharts.com – Zara Larsson – Uncover|last=Hung|first=Steffen|website=swedishcharts.com|access-date=2017-01-19}}</ref> Vo februári 2013 ocenilo [[Universal Music Group|Universal Music Sweden]] singel platinovou platňou a v júli 2013 bol album ''Introducing'' certifikovaný trojitou platinovou platňou. Larssonová tiež podpísala trojročný kontrakt s [[Epic Records]] v [[Spojené štáty|USA]] v apríli 2013. == Diskografia == === Štúdiové albumy === * ''[[1 (album, Zara Larssonová)|1]]'' (2014) * ''[[So Good (album)|So Good]]'' (2017) * ''[[Poster Girl (album)|Poster Girl]]'' (2021) * ''[[Venus (album)|Venus]]'' (2024) * [[Midnight Sun]] (2025) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Zara Larsson|772276813}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Larssonová, Zara}} [[Kategória:Švédske dance speváčky]] [[Kategória:Švédske popové speváčky]] [[Kategória:Interpreti Universal Music Group]] 7n05733iqllgs5fcsvotd8kzm4h9tt1 Česko-slovenská ragbyová liga 0 596889 8203392 7835795 2026-04-25T13:47:34Z Maajo25 62013 aktualizácia, rozšírenie, wikilinky 8203392 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox football" style="width:20em; text-align:center;" |- ! style="font-size: 16px;" | Česko-slovenská ragbyová liga |----- align="center" |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF" | '''Založená''' |- | style="font-size:12px;" | [[1929]] |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF" | '''Ukončená''' |- | style="font-size:12px;" | [[1992]] |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF" | '''Zväz''' |- | style="font-size:12px;" | [[Československá rugbyová unie]]<br>''(Česko-slovenská ragbyová únia)'' |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF" | '''Počet tímov''' |- | style="font-size:12px;" | 8 |- | style="font-size:12px;background: #BFD7FF" | '''Posledný víťaz (1991/92)''' |- | style="font-size:12px;" | [[RC Praga Praha|TJ Praga Praha]] |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF" | '''Najúspešnejší klub''' |- | style="font-size:12px;" | [[RC Praga Praha|TJ Praga Praha]] (14 víťazstiev) |} '''Česko-slovenská ragbyová liga''' bola najvyššia [[Česko-Slovensko|česko-slovenská]] [[ragby (Rugby Union)|ragbyová]] súťaž mužov, ktorá vznikla v roku [[1929]]<ref name=historie>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Historie Českého ragby |url = http://www.rugbyunion.cz/cs/page/37 |dátum vydania = |dátum prístupu = 21.04.2017 |vydavateľ = rugbyunion.cz |jazyk = po česky |url archívu = https://web.archive.org/web/20190626180852/http://www.rugbyunion.cz/cs/page/37 |dátum archivácie = 2019-06-26 }}</ref> a prebiehala do roku [[1992]] (s dlhšou prestávkou v rokoch 1935 až 1947). Dobovo bola označovaná ako ''Majstrovstvá Československa'' alebo ''I. liga''. Ligovým systémom sa začala organizovať až od roku 1950. Organizoval ju ''Československý svaz rugby-footbalu'',<ref name=historie/> od roku 1990 ako [[Československá rugbyová unie]] (Česko-slovenská ragbyová únia). Po zániku [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|Česko-Slovenska]] vznikla ako pokračovateľka česká najvyššia súťaž, pretože slovenské ragby zaniklo. Najúspešnejším klubom sa stal [[RC Praga Praha|TJ Praga Praha]] (tiež Sokol LTC, TJ Textilia, TJ Sokol Autopraga či TJ Spartak AZKG Praha), ktorý v nej dokázal zvíťaziť 14-krát. == Prehľad sezón == {| class=wikitable style="text-align:center" |- ! style="background:lightblue" | Sezóna ! style="background:lightblue" | Tímy ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] bronz |- | 1929 | 5 | [[RC Slavia Praha|SK Slavia Praha]] | [[SK Slávia Bratislava]] | [[RC Sparta Praha|AC Sparta Praha]] |- | 1930 | 4 | [[RC Slavia Praha|SK Slavia Praha]] | [[RC Sparta Praha|AC Sparta Praha]] | VS Brno |- | 1931 | 4 | [[RC Sparta Praha|AC Sparta Praha]] | [[RC Slavia Praha|SK Slavia Praha]] | VS Brno |- | 1932 | 5 | [[RC Slavia Praha|SK Slavia Praha]] | [[RC Sparta Praha|AC Sparta Praha]] | VS Studentská kolonie Brno |- | 1933 | 7 | [[RC Slavia Praha|SK Slavia Praha]] | [[RC Sparta Praha|AC Sparta Praha]] | VS Studentská kolonie Brno |- | 1934 | 7 | [[RC Slavia Praha|SK Slavia Praha]] | [[RC Sparta Praha|AC Sparta Praha]] | VS Studentská kolonie Brno |- | 1935{{--}}1947 | colspan=4 align=center|''súťaž sa neorganizovala''{{ref|x|1}} |- | 1948 | 3 | [[RC Praga Praha|Sokol LTC Praha]] | [[RC Slavia Praha|SK Slavia Praha]] | [[RC Dragon Brno|Sokol Brno I]] |- | 1949 | 7 | [[VTJ Pardubice|ATK Praha]] | [[RC Praga Praha|TJ Textilia Praha]] | [[RC Sparta Praha|AC Sparta Praha]] |- | 1950 | 7 | [[RC Dragon Brno|Sokol Brno I]] | [[RC Slavia Praha|Dynamo Slavia Praha]] | [[RC Praga Praha|TJ Textilia Praha]] |- | 1951 | 4 | [[VTJ Pardubice|ATK Praha]] | [[RC Praga Praha|TJ Sokol Autopraga Praha]] | [[RC Dragon Brno|Sokol Zbrojovka Brno]] |- | 1952 | 5 | [[VTJ Pardubice|ATK Praha]] | [[RC Praga Praha|TJ Sokol Autopraga Praha]] | [[RC Slavia Praha|Dynamo Slavia Praha]] |- | 1953 | 8 | [[VTJ Pardubice|ÚDA Praha]] | [[RC Praga Praha|TJ Spartak AZKG Praha]] | [[RC Slavia Praha|TJ Dynamo Praha]] |- | 1954 | 8 | [[VTJ Pardubice|ÚDA Praha]] | [[RC Slavia Praha|TJ Dynamo Praha]] | [[RC Praga Praha|TJ Spartak AZKG Praha]] |- | 1955 | 8 | [[RC Praga Praha|TJ Spartak AZKG Praha]] | [[RC Slavia Praha|TJ Dynamo Praha]] | [[RC Zlín|TJ Spartak Gottwaldov]] |- | 1956 | 7 | [[RC Slavia Praha|TJ Dynamo Praha]] | [[RC Praga Praha|TJ Spartak AZKG Praha]] | [[RC Brno Bystrc|TJ Slavia VŠ Brno]] |- | 1957 | 8 | [[RC Slavia Praha|TJ Dynamo Praha]] | [[RC Praga Praha|TJ Spartak AZKG Praha]] | [[RC Zlín|TJ Spartak Gottwaldov]] |- | 1958 | 8 | [[RC Slavia Praha|TJ Dynamo Praha]] | [[RC Praga Praha|TJ Spartak AZKG Praha]] | [[VTJ Pardubice|Dukla Bratislava]] |- | 1959 | 9 | [[RC Slavia Praha|TJ Dynamo Praha]] | [[RC Brno Bystrc|TJ Slavia VŠ Brno]] | [[RC Sparta Praha|TJ Spartak Praha Sokolovo]] |- | 1960 | 9 | [[RC Praga Praha|TJ Spartak AZKG Praha]] | [[RC Slavia Praha|TJ Dynamo Praha]] | [[RC Dragon Brno|TJ Spartak ZJŠ Brno]] |- | 1961 | 4 | [[RC Slavia Praha|TJ Dynamo Praha]] | [[RC Praga Praha|TJ Spartak AZKG Praha]] | [[RC Dragon Brno|TJ Spartak ZJŠ Brno]] |- | 1962 | 11 | [[RC Praga Praha|TJ Spartak AZKG Praha]] | [[RC Dragon Brno|TJ Spartak ZJŠ Brno]] | –{{ref|y|2}} |- | 1963 | 8 | [[RC Praga Praha|TJ Spartak AZKG Praha]] | [[RC Slavia Praha|TJ Dynamo Praha]] | [[RC Dragon Brno|TJ Spartak ZJŠ Brno]] |- | 1964 | 8 | [[RC Slavia Praha|TJ Slavia Praha IPS]] | [[RC Praga Praha|TJ Spartak AZKG Praha]] | [[RC Sparta Praha|TJ Spartak Praha Sokolovo]] |- | 1965 | 8 | [[RC Dragon Brno|TJ Spartak ZJŠ Brno]] | [[RC Sparta Praha|TJ Sparta Praha]] | [[RC Slavia Praha|TJ Slavia Praha IPS]] |- | 1966 | 8 | [[RC Praga Praha|TJ Spartak AZKG Praha]] | [[RC Slavia Praha|TJ Slavia Praha IPS]] | [[VTJ Pardubice|Dukla Bohdaneč]] |- | 1967 | 8 | [[RC Sparta Praha|TJ Sparta Praha]] | [[RC Praga Praha|TJ Spartak AZKG Praha]] | [[VTJ Pardubice|Dukla Bohdaneč]] |- | 1968 | 8 | [[RC Sparta Praha|TJ Sparta Praha]] | [[VTJ Pardubice|Dukla Bohdaneč]] | [[RC Mountfield Říčany|TJ Sokol Říčany]] |- | 1969 | 10 | [[RC Slavia Praha|TJ Slavia Praha IPS]] | [[RC Praga Praha|TJ Praga Praha]] | [[RC Sparta Praha|TJ Sparta Praha]] |- | 1970 | 10 | [[VTJ Pardubice|Dukla Přelouč]] | [[RC Mountfield Říčany|TJ Sokol Disk Říčany]] | [[RC Vyškov|TJ Vyškov]] |- | 1970/71 | 10 | [[RC Slavia Praha|TJ Slavia Praha IPS]] | [[RC Praga Praha|TJ Praga Praha]] | [[RC Vyškov|TJ Vyškov]] |- | 1971/72 | 10 | [[RC Praga Praha|TJ Praga Praha]] | [[VTJ Pardubice|VTJ Přelouč]] | [[RC Dragon Brno|TJ Zbrojovka Brno]] |- | 1972/73 | 10 | [[RC Sparta Praha|TJ Sparta Praha]] | [[RC Vyškov|TJ Vyškov]] | [[RC Slavia Praha|TJ Slavia Praha IPS]] |- | 1973/74 | 10 | [[RC Vyškov|TJ Vyškov]] | [[RC Mountfield Říčany|TJ Sokol Disk Říčany]] | [[RC Sparta Praha|TJ Sparta Praha]] |- | 1974/75 | 9 | [[RC Vyškov|TJ Vyškov]] | [[RC Sparta Praha|TJ Sparta Praha]] | [[VTJ Pardubice|VTJ Přelouč]] |- | 1975/76 | 10 | [[RC Vyškov|TJ Vyškov]] | [[RC Sparta Praha|TJ Sparta Praha]] | [[RC Slavia Praha|TJ Slavia Praha IPS]] |- | 1976/77 | 10 | [[RC Vyškov|TJ Vyškov]] | [[RC Tatra Smíchov|TJ Tatra Smíchov]] | [[RC Sparta Praha|TJ Sparta Praha]] |- | 1977/78 | 10 | [[RC Vyškov|TJ Vyškov]] | [[RC Praga Praha|TJ Praga Praha]] | [[RC Tatra Smíchov|TJ Tatra Smíchov]] |- | 1978/79 | 10 | [[RC Vyškov|TJ Vyškov]] | [[RC Tatra Smíchov|TJ Tatra Smíchov]] | [[RC Praga Praha|TJ Praga Praha]] |- | 1979/80 | 10 | [[RC Vyškov|TJ Vyškov]] | [[RC Tatra Smíchov|TJ Tatra Smíchov]] | [[RC Dragon Brno|TJ Zbrojovka Brno]] |- | 1980/81 | 10 | [[RC Vyškov|TJ Vyškov]] | [[RC Praga Praha|TJ Praga Praha]] | [[RC Tatra Smíchov|TJ Tatra Smíchov]] |- | 1981/82 | 10 | [[RC Praga Praha|TJ Praga Praha]] | [[RC Tatra Smíchov|TJ Tatra Smíchov]] | [[RC Vyškov|TJ Vyškov]] |- | 1982/83 | 10 | [[RC Praga Praha|TJ Praga Praha]] | [[RC Vyškov|TJ Vyškov]] | [[RC Dragon Brno|TJ Zbrojovka Brno]] |- | 1983/84 | 8 | [[RC Praga Praha|TJ Praga Praha]] | [[RC Vyškov|TJ Vyškov]] | [[RC Dragon Brno|TJ Zbrojovka Brno]] |- | 1984/85 | 8 | [[RC Vyškov|TJ Vyškov]] | [[RC Praga Praha|TJ Praga Praha]] | [[RC Dragon Brno|TJ Zbrojovka Brno]] |- | 1985/86 | 8 | [[RC Praga Praha|TJ Praga Praha]] | [[RC Dragon Brno|TJ Zbrojovka Brno]] | [[RC Vyškov|TJ Vyškov]] |- | 1986/87 | 10 | [[RC Praga Praha|TJ Praga Praha]] | [[VTJ Pardubice|VTJ Přelouč]] | [[RC Vyškov|TJ Vyškov]] |- | 1987/88 | 10 | [[RC Praga Praha|TJ Praga Praha]] | [[RC Dragon Brno|TJ Zbrojovka Brno]] | [[RC Havířov|TJ Slavia Havířov]] |- | 1988/89 | 10 | [[RC Vyškov|TJ Vyškov]] | [[RC Praga Praha|TJ Praga Praha]] | [[RC Dragon Brno|TJ Zbrojovka Brno]] |- | 1989/90 | 10 | [[RC Sparta Praha|TJ Sparta Praha]] | [[RC Praga Praha|TJ Praga Praha]] | [[VTJ Pardubice|VTJ Přelouč]] |- | 1990/91 | 10 | [[RC Vyškov|TJ Vyškov]] | [[RC Dragon Brno]] | [[RC Praga Praha|TJ Praga Praha]] |- | 1991/92 | 10 | [[RC Praga Praha|TJ Praga Praha]] | [[RC Vyškov]] | [[RC Dragon Brno|RC Dragon Realspektrum Brno]] |} * {{pozn|x|1}} Kluby zastavili svoju činnosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Předválečné období (1926 - 1935) | url = http://www.ceskeragby.sportovnilisty.cz/retro/predvalecne-obdobi-1926-1935/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 21.04.2017 | vydavateľ = ceskeragby.sportovnilisty.cz | jazyk = po česky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = České ragby má 90 let IV. | url = http://havirov.rugby-cz.com/v3/cs/index.php?news=id&id=14764674747071&title=ceske-ragby-ma-90-let-iv | dátum vydania = | dátum prístupu = 21.04.2017 | vydavateľ = ceskeragby.sportovnilisty.cz | jazyk = po česky }}</ref> * {{pozn|y|2}} Po základnej časti hranej v dvoch skupinách sa odohralo semifinále play-off. Zápas o 3. miesto sa neorganizoval. == Historické štatistiky == {| class=wikitable style="font-size:95%;text-align:center" |- ! style="background:lightblue" | {{tooltip|Por|Poradie}} ! style="background:lightblue" | Klub ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px|zlato]] ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px|striebro]] ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px|bronz]] ! style="background:lightblue" | Víťazstvá |- | 1. || align=left|[[RC Praga Praha]] | 14||17||4 | align=left|1948, 1955, 1960, 1962, 1963, 1966, 1972, 1982, 1983, 1984, 1986, 1987, 1988, 1992 |- | 2. || align=left|[[RC Slavia Praha]] | 13||8||5 | align=left|1929, 1930, 1932, 1933, 1934, 1956, 1957, 1958, 1959, 1961, 1964, 1969, 1971 |- | 3. || align=left|[[RC Vyškov]] | 11||4||5 | align=left|1974, 1975, 1976, 1977, 1978, 1979, 1980, 1981, 1985, 1989, 1991 |- | 4. || align=left|[[VTJ Pardubice]] | 7||3||4 | align=left|1949, 1951, 1952, 1953, 1954, 1958, 1970 |- | 5. || align=left|[[RC Sparta Praha]] | 5||7||7 | align=left|1931, 1967, 1968, 1973, 1990 |- | 6. || align=left|[[RC Dragon Brno]] | 2||4||12 | align=left|1950, 1965 |} <small>Pozn.: Družstvo VTJ Pardubice známe aj pod názvami ATK Praha, ÚDA Praha, Dukla Bratislava, Dukla Pardubice, Dukla Bohdaneč, Dukla Přelouč, VTJ Přelouč zaniklo z rozhodnutia Ministerstva obrany ČR v roku 1994.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Významné události českého ragby v bodech | url = https://rugby.sh10w1.esports.cz/page/37 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-04-25 | vydavateľ = Česká rugbyová unie | jazyk = po česky }}</ref></small> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Respect extraliga v ragby]] * [[Slovenská liga v 7s ragby]] == Zdroje == * [http://rugby-encyclopedie.com/Pays/Pays/tchequie.htm Majstri Česko-Slovenska na stránke rugby-encyclopedie.com] {{fra icon}} * [http://www.rugbyarchive.net/compsoverview/470 Česko-slovenské majstrovstvá na stránke rugbyarchive.net] {{eng icon}} * [https://web.archive.org/web/20150401192934/http://www.rugbyunion.cz/cs/page/157 Majstri Česko-Slovenska na stránke Českej ragbyovej únie] ''webcitation.org'' {{ces icon}} {{Najvyššie ligy v Česko-Slovensku}} [[Kategória:Ragbyové súťaže]] [[Kategória:Ragby v Česko-Slovensku]] 1qbtbebmn8yobvtn6o0wfdm8lpzjgyp Tsunami Záhorská Bystrica 0 597044 8203498 8090001 2026-04-25T19:42:31Z Haza3579 293029 Pridanie tretieho miesta v sezone 25/26 8203498 wikitext text/x-wiki {{Infobox hokejový tím | meno = Tsunami Záhorská Bystrica | logo = | logo veľkosť = 200px | popis obrázku = | farba hlavičky= #00BFFF | farba textu = white | mesto = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | súťaž = Súťaž | súťaž názov = [[Slovenská florbalová extraliga mužov|Extraliga mužov]] | súťaž1 = | súťaž1 názov = | súťaž2 = | súťaž2 názov = | založenie = 2. október 2006 | história = | blok1 popis = Farby klubu | blok1 dáta = modrá, biela, belasá<br />{{colorbox|blue}} {{colorbox|white}} {{colorbox|#00BFFF}} | prezident = Juraj Hvozdík <small>(2019)</small> | kapitán = Tomáš Jurica <small>(2022)</small> | generálny man.= | tréner = Dárius Siheľský <small>(2021)</small> | ost. tréneri = | titul = Majster SR | titul roky = 3x ([[Slovenská florbalová extraliga mužov 2016/17|2016/17]], [[Slovenská florbalová extraliga mužov 2017/18|2017/18]], 2024/25) | titul1 = EuroFloorball Cup<br />EuroFlorball Challenge | titul1 roky = 1. miesto <small>(2019)</small><br /><br />1. miesto <small>(2017)</small> | titul2 = Sezóna 2025/2026 | titul2 roky = 3. miesto | názov štad. = Tsunami Aréna | kapacita = 400 divákov | stav = | dokončený = [[2019]] | fanklub = | web = www.tsunamiflorbal.sk | commons = | email = info@tsunamiflorbal.sk | zápätie = }} '''Tsunami Záhorská Bystrica''' je [[Slovensko|slovenské]] [[florbal|florbalové]] družstvo z [[Bratislava|bratislavskej]] mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica|Záhorská Bystrica]], ktoré je súčasťou športového klubu [[ŠK Hargašova Záhorská Bystrica]], zameraného prevažne na florbal. Vznikol v roku [[2006]]. Je majster Slovenska v kategórii mužov z roku 2017, 2018 a 2025. Družstvo mužov hrá od roku 2013 najvyššiu domácu súťaž{{--}}[[Slovenská florbalová extraliga mužov|extraligu]], keď sa spojili mužské družstvo Záhorskej Bystrice s mužským družstvom [[FBK Bogdau Stupava]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Pozor, blíži sa Tsunami! |url = http://www.szfb.sk/pozor-blizi-sa-tsunami/ |dátum vydania = 19.08.2014 |dátum prístupu = 24.04.2017 |vydavateľ = szfb.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20170425122124/http://www.szfb.sk/pozor-blizi-sa-tsunami/ |dátum archivácie = 2017-04-25 }}</ref> Okrem seniorského družstva sú v klube zastúpené aj juniorské, dorastenecké, žiacke a prípravkárske družstva. Svoje zápasy hráva od sezóny 2019/20 v športovej hale v Záhorskej Bystrici. == Predchádzajúce názvy družstva == * ŠK Hargašova Záhorská Bystrica * Tsunami Stupava (po spojení s tímom [[FBK Bogdau Stupava]] v roku 2013) == Úspechy == [[Slovenská florbalová extraliga mužov|Slovenská extraliga mužov]]: * 3 x [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px|zlato]]{{--}}2016/17, 2017/18, 2024/2025 * 4 x [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px|striebro]]{{--}}2018/19, 2021/22, 2022/23, 2023/24 * 2 x [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px|bronz]]{{--}}2014/15, 2025/2026 == Európske súťaže == ;[[EuroFloorball Cup]] * 2019 (v Malackách): 1. miesto * 2025 (v Prahe): 2. miesto ;[[Euroflorball Challenge|EuroFlorball Challenge]] * 2017 (v Trenčíne): 1. miesto == Sezóny == {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} ;Muži {| class="wikitable" style="font-size:90%;text-align:center" |- ! Sezóna ! Liga ! {{tooltip|ZČ|Umiestnenie v základnej časti}} ! Celkové umiestnenie |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová 2. liga mužov 2008/09|2008/09]] | 2. liga | ? | ? |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová 2. liga mužov 2009/10|2009/10]] | 2. liga | 4. | 4. miesto |- |style="background:#efefef;"|2010/11 | colspan=3| – |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová 2. liga mužov 2011/12|2011/12]] | 2. liga | 1. | 1. miesto |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová 1. liga mužov 2012/13|2012/13]] | 1. liga | 7. | 7. miesto |- | style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová extraliga mužov 2013/14|2013/14]] | Extraliga | 6. | 6. miesto |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová extraliga mužov 2014/15|2014/15]] | Extraliga | 3. | style="background:#C96"|bronz |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová extraliga mužov 2015/16|2015/16]] | Extraliga | 11. | 11. miesto |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová extraliga mužov 2016/17|2016/17]] | Extraliga | 1. | style="background:gold"|zlato |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová extraliga mužov 2017/18|2017/18]] | Extraliga | 2. | style="background:gold"|zlato |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová extraliga mužov 2018/19|2018/19]] | Extraliga | 2. | style="background:silver"|striebro |} {{stĺpce-2}} ;Muži "B" {| class="wikitable" style="font-size:90%;text-align:center" |- ! Sezóna ! Liga ! {{tooltip|ZČ|Umiestnenie v základnej časti}} ! Celkové umiestnenie |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová 2. liga mužov 2015/16|2015/16]] | 2. liga | 4. | 5. miesto |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová 2. liga mužov 2016/17|2016/17]] | 2. liga | 2. | 3. miesto |} {{stĺpce-koniec}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == *[https://www.tsunamiflorbal.sk Oficiálna stránka klubu] [[Kategória:Slovenské florbalové kluby]] [[Kategória:Šport v Bratislave]] [[Kategória:Organizácie založené v 2006]] d2y7j4lnc3b2xgojkb2791gvlhfy9wo Dokumentárny portrét na Slovensku 0 598483 8203635 8088042 2026-04-26T08:33:12Z Fillos X. 212061 - 8203635 wikitext text/x-wiki '''Dokumentárny portrét''' je jedným zo základných [[Dokumentárny film|dokumentárnych žánrov]], ktorého stredobodom je človek fungujúci v rámci nejakej štruktúry, človek so špecifickým sociálno-ekonomickým zázemím<ref>Doc. Ľudovít Labík, ArtD., Strihová skladbav spravodajskýcha publicistickýchtelevíznych žánroch (Elektronické skriptá). Bratislava: Vysoká škola múzických umení v Bratislave Centrum umenia a vedy 2015, str. 42.</ref>. V zjednodušenom ponímaní dokumentárneho filmu, tak ako existujú dva prúdy dokumentaristiky: publicistický a autorský, existujú aj dva prúdy dokumentárneho portrétu. Publicistika sa publikuje viac v televízii, autorský (kreatívny) dokumentárny portrét je častejšie distribuovaný v kinách. Dokumentárny portrét môže zachytávať jedného alebo viacerých ústredných protagonistov (sociálnych hercov<ref>Pojem „sociálny herec” zaviedol americký teoretik dokumentárneho filmu Bill Nichols. Bill Nichols, Úvod do dokumentárního filmu. Praha: Nakladatelství Akademie múzických umění v Praze a JSAF / Mezinárodní festival dokumentárních filmů Jihlava, 2010. </ref>). Najslávnejším dokumentárnym portrétom je podnes ''[[Nanuk, človek primitívny]]''<ref>aic.sk: [http://www.aic.sk/aic/kino-lumiere/filmy/filmy-2013/nanuk-clovek-primitivny.html Nanuk, človek primitívny]</ref> (1922) amerického režiséra [[Robert J. Flaherty|Roberta J. Flahertyho]]. Flaherty v tomto filme ako prvý použil dokumentárnu metódu rekonštrukcie, aby tak autenticky ukázal drsný život kanadského [[Eskimáci|Eskimáka]]. Z hľadiska stvárnenia témy naviazanej na portrétovanú osobnosť sa rozlišujú dva typy dokumentárnych portrétov: portrét medailón (gloriola) a portrét, ktorého tvorcovia sa snažia o čo najvyššiu mieru objektivity. Pre súčasný slovenský dokument sú príznačné obe tieto línie. == História == Pred érou kritického dokumentarizmu 50. rokov na Slovensku, až na propagandistické portréty potentátov [[Slovenský štát|Slovenského štátu]], nevznikol v tamojšom prostredí nijaký dokumentárny portrét. V 50. rokoch, po smrti [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] a [[Klement Gottwald|Gottwalda]] a po XX. zjazde ÚV KSSZ sa uvoľnila situácia aj v československom satelite Sovietskeho zväzu. Jeden z najznámejších režisérov predvoja československej novej vlny [[Štefan Uher]] v tomto období nakrútil sériu krátkometrážnych dokumentárnych portrétov: ''[[Učiteľka (film z 1955)|Učiteľka]]'' (1955) o živote učiteľky zo Stupavy ocenenej národnou cenou Rád republiky či ''[[Poznačení tmou]]'' (1959) - viacportrét nevidomých ľudí. Na nenápadnú líniu dokumentárnych portrétov marginalizovaných postihnutých o mnoho rokov neskôr nadviazali slovenskí dokumentaristi [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]] filmom ''[[Slepé lásky]]'' (2008), poetickom viacportréte slepcov, či [[Jaroslav Vojtek]] filmom ''[[Tak ďaleko, tak blízko]]'' (2015), portréte ľudí postihnutých rôznym typom [[Autizmus (porucha vývinu)|autizmu]]. Uher využíval inscenačnú paradokumentárnu metódu, podobne ako [[Martin Hollý ml.]], ktorý v tom období nakrútil napríklad snímku ''[[Na vedľajšej koľaji]]'' (1957), portrét rušňovodiča neschopného prispôsobiť sa nastupujúcej elektrifikácie železníc. V 60. rokoch vzniklo niekoľko zaujímavých dokumentárnych portrétov. ''[[Štyri dni Ľudovíta Čonku]]'' (1967) [[Karol Skřipský|Karola Skřipského]]. „Dokumentárny obraz súžitia človeka s prírodou. Filmový záznam jedného roku života Ľudovíta Čonku a jeho ženy, ktorí sú jedinými obyvateľmi opusteného ostrova vo východoslovenskej rieke Latorici.”<ref>Dostupné tu: http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010555-styri-dni-ludovita-conku-dokumentarny-film/ (26.05.2017).</ref> Krátkometrážna snímka [[Otakar Krivánek|Otakara Krivánka]] ''[[Rozhovor (film z roku 1963)|Rozhovor]]'' (1963), civilný portrét o slepom intelektuálovi opäť resuscituje tému slepcov. Biedu slovenského vidieka v počiatkoch normalizácie, inšpirovaný fotografiami [[Martin Martinček|Martina Martinčeka]], poeticky zobrazil v dokumentárnom viacportréte ''[[Obrazy starého sveta]]'' (1972) slovenský režisér [[Dušan Hanák]]. Starých obyvateľov zapadnutých slovenských lazov v ich autentickom prostredí konfrontoval s existenciálnymi otázkami. Tento film je súčasťou zlatého fondu slovenskej kinematografie, avšak v roku uvedenia ho ideologickí cenzori ukryli do trezoru, odkiaľ sa dostal až po novembri 1989. Tesne po Nežnej revolúcii zožal úspech na desiatkach medzinárodných filmových festivaloch. V roku 1972 nakrútil [[Dušan Hanák|Hanák]] aj dokumentárny portrét ''[[Zanechať stopu]]'' (1972). Na konci osemdesiatych rokov nakrútil [[Miroslav Šindelka]] absolventský film ''[[...a tak som začal utekať]]'' (1988) o mladíkovi prepustenom z komunistickej basy. Šindelkov film ''[[Chvenie]]'' (1989) je voľným pokračovaním jeho študentského filmu z pražskej [[FAMU]]. Produkčná spoločnosť Febio činorodá v 90. rokoch stojí za filmom jej zakladateľa [[Fero Fenič|Fera Feniča]] ''[[Nejšťastnejší den Anny Mečiarovej]]'' (1992), „v ktorom režisér zachytáva 17. júla 1992, v deň vyhlásenia zvrchovanosti Slovenska spomienky matky Anny Mečiarovej na syna, jeho detstvo či jej názory na jeho politická vzostup. Fenič sa v tomto prípade našťastie vyhol lacnej senzáciechtivosti, i keď stará žena, bez vedomia dosahu svojej výpovede, poodhalila niekoľko pikantných detailov zo svojho súkromného života.”<ref>Martin Palúch, Autorský dokumentárny film na Slovensku po roku 1989. Občianske združenie Vlna / Drewo a srd.2015. str 118. </ref> == Súčasnosť == Dokumentárny portrét a viacportrét tvorí jednu z hlavných žánrových línií v súčasnom slovenskom dokumentárnom filme. Jeho autori používajú rôzne prístupy a dokumentaristické metódy. Medzi najvýraznejšie autorské dokumentárne portréty uplynulých rokov patria napríklad filmy [[Miroslav Remo|Mira Rema]] študentská snímka ''[[Arsy-Versy]]'' (2009) a portrét speváka Richarda Müllera ''[[Richard Müller: Nespoznaný]]'' (2016). Dokumentarista [[Robert Kirchhoff]] kontinuálne sa venujúci téme privátnej a kolektívnej pamäti nakrútil spolu s českým dokumentaristom, priekopníkom [[Generace Jihlava|Generácie Jihlava]], [[Filip Remunda|Filipom Remundom]] portrét exilových československých jazzmanov ''[[Para nad riekou]]'' (2016). Významnými autormi sú tiež už spomínaní [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]] a [[Jaroslav Vojtek]]. Obaja sú súčasťou silnej dokumentaristickej generácie režisérov, ktorí v 90. rokoch absolvovali štúdium v Ateliéri dokumentárnej tvorby na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení. Filmový kritik [[Pavel Branko]] označil túto skupinu ako [[Generácia 90]] (napr. [[Marko Škop]], [[Zuzana Piussi]], [[Marek Šulík]], [[Marek Kuboš]] či [[Peter Kerekes]]). Trojica dokumentaristov [[Peter Kerekes]], [[Ivan Ostrochovský]] a Pavol Pekarčík nakrútila v roka 2013 snímku ''[[Zamatoví teroristi]]'', tri samostatné dokumentárne „poviedky” – portréty o troch mužoch, ktorí sa počas minulého režimu vzopreli politickej moci ozbrojeným spôsobom. Remeselne precíznu líniu slovenských dokumentárnych portrétov predstavuje televízna tvorba [[Anna Grusková|Anny Gruskovej]] a jej dokuportréty ''[[Rabínka]]'' (2012), ''[[Návrat do horiaceho domu]]'' (2014) či ''[[Profesionálna cudzinka]]'' (2016). Najvýznamnejší ponovembrový slovenský režisér [[Martin Šulík]] nakrútil viacero dôležitých portrétov, za všetky môžeme spomenúť napríklad snímky, ktoré vznikli v rámci cyklu ''[[25 ze šedesátých aneb Československá nová vlna]]'' (2010), portréty filmárov československej novej vlny, ''[[Klíč k určování trpaslíků podle deníku Pavla Juráčka]]'' (2002), invenčne spracovaný portrét režiséra [[Pavel Juráček|Pavla Juráčka]] či televízny film ''[[Milan Čorba]]'' (2014) o najvýznamnejšom slovenskom kostýmovom výtvarníkovi. Menej známy je Šulíkov snový krátkometrážny portrét ''[[Ticho]]'' (1988) o hluchom tridsiatnikovi. Komerčnú líniu súčasných dokumentárnych portrétov predstavujú prevažne dokumenty - pocty. [[Post mortem]] takto vznikol film ''[[38 (film)|38]]'' (2014) zabávača a producenta [[Daniel Dangl|Daniela Dangla]] o zosnulom hokejistovi [[Pavol Demitra|Pavlovi Demitrovi]], dokument ''[[Arcibiskup Bezák Zbohom…]]'' (2014) televíznej moderátorky a niekdajšej popovej hviezdy [[Oľga Záblacká|Oľgy Záblackej]] o emeritnom trnavskom arcibiskupovi [[Róbert Bezák|Róbertovi Bezákovi]] či portrét lokálnej hudobnej hviezdy [[Rytmus (raper)|Rytmusa]] ''[[RYTMUS sídliskový sen]]'' (2015) [[Miro Drobný|Mira Drobného]]. Najmä ''38'' a ''RYTMUS sídliskový sen'' mali výrazný úspech v kinách, v rokoch uvedenia do tamojšej kinodistribúcie sa v nich stali najúspešnejšími slovenskými titulmi. Danglov film mal v distribúcii 113 930 divákov<ref name="Ulman">Miroslav Ulman, Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2014. Creative Europe Desk Slovensko – Slovenský filmový ústav 2015. str. 20. </ref>, Drobného portrét o raperovi 81 597<ref name="Ulman"/>. Spopularizovali tak žánrový formát, stále fungujúci a zaujímavý, ako aj samotnú slovenskú kinematografiu. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Slovenské dokumentárne filmy]] [[Kategória:Kinematografia na Slovensku]] lrk7bz3wlnasd473a9b9vfuudpy3jq6 Lukáš Parízek 0 598524 8203425 7761936 2026-04-25T15:25:04Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8203425 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Lukáš Parízek | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = [[File:Lukáš Parízek.jpg|thumb|]] | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = [[Štátny tajomník (Slovensko)|Štátny tajomník]] [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR]] | Začiatok obdobia = [[23. marec|23. marca]] [[2016]] | Koniec obdobia = [[19. marec|19. marca]] [[2020]] | Predchodca = [[Igor Slobodník]] | Nástupca = [[Ingrid Brocková]] | Úrad2 = Osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pre predsedníctvo SR v OBSE | Začiatok obdobia2 = [[1. január]]a [[2018]] | Koniec obdobia2 = [[19. marec|19. marca]] [[2020]] | Dátum narodenia = {{dnv|1986|9|9}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Slovenská národná strana (1990)]] | Alma mater = [[Moskovskij gosudarstvennyj institut meždunarodnych otnošenij|Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov]] | Profesia = | Národnosť = [[Slováci|Slovák]] | Vierovyznanie = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka cirkev]] | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = [https://lukasparizek.sk/ www.lukasparizek.sk] | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr]]. '''Lukáš Parízek''' (* [[9. september]] [[1986]], [[Bratislava]]) je zakladateľ iniciatívy Exportéri.sk, bývalý slovenský vysoký verejný činiteľ a [[Štátny tajomník (Slovensko)|štátny tajomník]] [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky]]<ref name="minprofil">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Návrh na odvolanie a vymenovanie štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|url=http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-198548?prefixFile=m_|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-05-27|vydavateľ=Rokovanie Vlády SR|miesto=|jazyk=}}</ref> == Vzdelanie == Lukáš Parízek sa narodil a vyrastal v Bratislave, kde absolvoval základnú školu. V roku [[2002]] nastúpil na [[Gymnázium Ivana Horvátha]] v Bratislave, na ktorom zmaturoval v roku [[2006]]. Následne v rokoch [[2006]]{{--}}[[2012]] študoval Lukáš Parízek v [[Moskva|Moskve]] [[medzinárodné vzťahy]] a [[Diplomacia|diplomaciu]] na [[Moskovskij gosudarstvennyj institut meždunarodnych otnošenij|Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov]], kde získal bakalársky (2010) a neskôr magisterský titul (2012).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lukáš Parízek – Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR|url=http://www.mzv.sk/ministerstvo/statni_tajomnici_lukas_parizek|dátum prístupu=2017-05-29|vydavateľ=www.mzv.sk|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20170527170429/https://www.mzv.sk/ministerstvo/statni_tajomnici_lukas_parizek|dátum archivácie=2017-05-27}}</ref> Lukáš Parízek hovorí anglicky, rusky, nemecky a čiastočne arabsky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Sveta a my 3/2016|url=https://www.mzv.sk/documents/10182/2459961/161209+svet+a+my+3+2016/5b8da063-4fba-4845-abaf-04aad697e8bc|dátum vydania=20.11.2016|dátum prístupu=20.11.2016|vydavateľ=MZVaEZ SR}}</ref> == Profesionálna kariéra == Po ukončení štúdia nastúpil Lukáš Parízek ako stážista a neskôr ako konzultant v Sekretariáte [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] vo Viedni v roku [[2012]]. V kariére pokračoval neskôr v rokoch [[2013]] a [[2014]] v Oddelení hodnotenia obrany Odboru stratégie a riadenia obrany v rámci Sekcie obrannej politiky [[Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|Ministerstva obrany Slovenskej republiky]]. Medzi rokmi [[2014]] a [[2015]] pracoval v Oddelení bilaterálnych vzťahov Odboru medzinárodných vzťahov spadajúc pod Sekciu obrannej politiky ministerstva obrany. V roku [[2015]] nastúpil v [[Slovenská inovačná a energetická agentúra|Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre]], kde pôsobil v Odbore komunikácie a medzinárodnej spolupráce. === Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky === Lukáš Parízek zastával od [[23. marec|23. marca]] [[2016]] do 19. marca 2020 funkciu štátneho tajomníka [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky]]. Na rezorte diplomacie bol zodpovedný za ekonomickú diplomaciu, rozvojovú pomoc, medzinárodné organizácie a teritória mimo EÚ,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Tatra Summit {{!}} Lukáš Parízek|url=http://www.tatrasummit.org/tatrasummit2016/panellist/lukas-parizek|dátum prístupu=2017-05-29|vydavateľ=Tatra Summit}}</ref> počas slovenského predsedníctva v OBSE bol osobitým predstaviteľom ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pre predsedníctvo v OBSE. ==== Ekonomická diplomacia ==== Vzhľadom na fakt, že Slovensko patrí k najotvorenejším ekonomikám sveta, podporuje Lukáš Parízek v rámci svojej pôsobnosti vhodnú diverzifikáciu ekonomickej diplomacie mimo teritória EÚ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Zahraničná a európska politika v roku 2016 Výročná správa Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|url=https://www.mzv.sk/documents/10182/2365670/2016+Vyrocna+sprava+ministerstva|dátum vydania=|dátum prístupu=30.4.2017|vydavateľ=Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky}}</ref>„''Treba reflektovať na trendy a dynamiku rozvoja niektorých krajín. Veľmi dôležitá je Južná Amerika, Ázia, Čína, ale aj Afrika. Tá má obrovský potenciál v energetike a Slovensko vie poskytnúť vysokú pridanú hodnotu – prešli sme obdobnou vývojovou fázou, máme skúsenosti a technológie.''“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ekonomický potenciál pre Slovensko je v Ázii, Afrike aj Južnej Amerike | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://ekonomika.sme.sk/c/20515645/ekonomicky-potencial-pre-slovensko-je-v-azii-afrike-aj-juznej-amerike.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-04-24 | dátum prístupu = 2018-03-22 }}</ref> Z tohto dôvodu sa snaží do svojich delegácii na zahraničné cesty pozývať slovenské podnikateľské subjekty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výzva štátneho tajomníka MZVaEZ SR pre slovenských podnikateľov: Dajte nám vedieť, ako Vám môžeme pomôcť. – Prehľad – Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR|url=http://www.mzv.sk/podnikajme_v_zahranici/prehlad_podnikajme_v_zahranici/-/asset_publisher/etst/content/vyzva-statneho-tajomnika-mzvaez-sr-pre-slovenskych-podnikatelov-dajte-nam-vediet-ako-vam-mozeme-pomoct-?_101_INSTANCE_etst_redirect=/podnikajme-v-zahranici|dátum prístupu=2017-05-29|vydavateľ=www.mzv.sk|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20200702143929/http://www.mzv.sk/podnikajme_v_zahranici/prehlad_podnikajme_v_zahranici/-/asset_publisher/etst/content/vyzva-statneho-tajomnika-mzvaez-sr-pre-slovenskych-podnikatelov-dajte-nam-vediet-ako-vam-mozeme-pomoct-?_101_INSTANCE_etst_redirect=/podnikajme-v-zahranici|dátum archivácie=2020-07-02}}</ref> V rámci podpory a rozširovania ekonomickej diplomacie na trhoch mimo EÚ navštívil Nigériu ako prvý predstaviteľ Slovenska spoločne s podnikateľskou delegáciou.<ref>{{Citácia periodika|titul=EU in Nigeria to help diversify the economy – Global Plus News|periodikum=Global Plus News|dátum=2016-11-11|url=http://globalplusnews.com/eu-in-nigeria-to-help-diversify-the-economy/|dátum prístupu=2017-05-31|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Zahraničná a európska politika v roku 2016 Výročná správa Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|url=https://www.mzv.sk/documents/10182/2365670/2016+Vyrocna+sprava+ministerstva|dátum vydania=|dátum prístupu=31.05.2017|vydavateľ=}}</ref> Predstavitelia slovenského podnikateľského sektora sprevádzali Lukáša Parízka aj na cestách v Tadžikistane,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=State Secretary Parízek on an official visit in Tajikistan – Detail web obsahu – Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR|url=http://www.mzv.sk/ministerstvo/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/statny-tajomnik-l-parizek-na-oficialnej-navsteve-tadzikistanu?p_p_auth=Tpcxfa6m&_101_INSTANCE_Iw1ppvnScIPx_redirect=%2Fministerstvo%2Fstatni_tajomnici-aktivity_statnych_tajomnikov%3Fstrana%3D6|dátum prístupu=2017-08-14|vydavateľ=www.mzv.sk|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20170815102445/http://www.mzv.sk/ministerstvo/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/statny-tajomnik-l-parizek-na-oficialnej-navsteve-tadzikistanu?p_p_auth=Tpcxfa6m&_101_INSTANCE_Iw1ppvnScIPx_redirect=%2Fministerstvo%2Fstatni_tajomnici-aktivity_statnych_tajomnikov%3Fstrana%3D6|dátum archivácie=2017-08-15}}</ref> Uzbekistane,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=State Secretary Parízek on official visit in Uzbekistan – Detail web obsahu – Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR|url=https://www.mzv.sk/cestovanie_a_konzularne_info/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/statny-tajomnik-l-parizek-na-oficialnej-navsteve-uzbekistanu|dátum prístupu=2017-08-14|vydavateľ=www.mzv.sk|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20170815101341/https://www.mzv.sk/cestovanie_a_konzularne_info/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/statny-tajomnik-l-parizek-na-oficialnej-navsteve-uzbekistanu|dátum archivácie=2017-08-15}}</ref> Rusku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=State Secretary Parízek paying working visit to Moscow – Detail web obsahu – Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR|url=http://www.mzv.sk/ministerstvo/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/statny-tajomnik-parizek-na-pracovnej-navsteve-v-moskve?p_p_auth=gBdBwYVr&_101_INSTANCE_Iw1ppvnScIPx_redirect=%2Fministerstvo%2Fstatni_tajomnici-aktivity_statnych_tajomnikov%3Fstrana%3D3|dátum prístupu=2017-08-14|vydavateľ=www.mzv.sk|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20170815102715/http://www.mzv.sk/ministerstvo/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/statny-tajomnik-parizek-na-pracovnej-navsteve-v-moskve?p_p_auth=gBdBwYVr&_101_INSTANCE_Iw1ppvnScIPx_redirect=%2Fministerstvo%2Fstatni_tajomnici-aktivity_statnych_tajomnikov%3Fstrana%3D3|dátum archivácie=2017-08-15}}</ref>, na Kube,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Netky.sk|titul=Kuba prisľúbila prehodnotenie vízového režimu pre podnikateľov|url=http://www.netky.sk/clanok/kuba-prislubila-prehodnotenie-vizoveho-rezimu-pre-podnikatelov|dátum prístupu=2017-08-14|vydavateľ=www.netky.sk}}</ref>, v Izraeli<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic Parízek: “Israel is an inspiring country for applying technologies and innovations” – Detail web obsahu – Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR|url=https://www.mzv.sk/ministerstvo/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/statny-tajomnik-mzvaez-sr-l-parizek-izrael-je-inspirativna-krajina-pre-uplatnovanie-technologii-a-inovacii-?p_p_auth=QmY1HI3G&_101_INSTANCE_Iw1ppvnScIPx_redirect=%2Fministerstvo%2Fstatni_tajomnici-aktivity_statnych_tajomnikov%3Fstrana%3D2|dátum prístupu=2017-11-02|vydavateľ=www.mzv.sk|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20171107003223/https://www.mzv.sk/ministerstvo/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/statny-tajomnik-mzvaez-sr-l-parizek-izrael-je-inspirativna-krajina-pre-uplatnovanie-technologii-a-inovacii-?p_p_auth=QmY1HI3G&_101_INSTANCE_Iw1ppvnScIPx_redirect=%2Fministerstvo%2Fstatni_tajomnici-aktivity_statnych_tajomnikov%3Fstrana%3D2|dátum archivácie=2017-11-07}}</ref> a v Indii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lukáš Parízek: “Cooperation potential with India is high. We are moving from words to deeds.” – Detail web obsahu – Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR|url=https://www.mzv.sk/ministerstvo/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/lukas-parizek-potencial-spoluprace-s-indiou-je-vysoky-prechadzame-od-slov-k-cinom-?p_p_auth=QmY1HI3G&_101_INSTANCE_Iw1ppvnScIPx_redirect=%2Fministerstvo%2Fstatni_tajomnici-aktivity_statnych_tajomnikov%3Fstrana%3D2|dátum prístupu=2017-11-02|vydavateľ=www.mzv.sk|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20171107010515/https://www.mzv.sk/ministerstvo/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/lukas-parizek-potencial-spoluprace-s-indiou-je-vysoky-prechadzame-od-slov-k-cinom-?p_p_auth=QmY1HI3G&_101_INSTANCE_Iw1ppvnScIPx_redirect=%2Fministerstvo%2Fstatni_tajomnici-aktivity_statnych_tajomnikov%3Fstrana%3D2|dátum archivácie=2017-11-07}}</ref> Pri príležitosti porady ekonomických diplomatov [[22. jún]]a [[2017]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štátny tajomník L. Parízek: „Ekonomická diplomacia musí mať v sebe odvahu, vedomosti aj kreativitu" – Detail web obsahu – Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR|url=http://www.mzv.sk/ministerstvo/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/statny-tajomnik-l-parizek-ekonomicka-diplomacia-musi-mat-v-sebe-odvahu-vedomosti-aj-kreativitu-?p_p_auth=iGZOMyx2&_101_INSTANCE_Iw1ppvnScIPx_redirect=%2Fministerstvo%2Fstatni_tajomnici-aktivity_statnych_tajomnikov%3Fstrana%3D1|dátum prístupu=2017-08-14|vydavateľ=www.mzv.sk|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20170815101720/http://www.mzv.sk/ministerstvo/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/statny-tajomnik-l-parizek-ekonomicka-diplomacia-musi-mat-v-sebe-odvahu-vedomosti-aj-kreativitu-?p_p_auth=iGZOMyx2&_101_INSTANCE_Iw1ppvnScIPx_redirect=%2Fministerstvo%2Fstatni_tajomnici-aktivity_statnych_tajomnikov%3Fstrana%3D1|dátum archivácie=2017-08-15}}</ref> zdôraznil, že „''rezort disponuje výnimočnými skúsenosťami a znalosťami a dnes si máme povedať svoje miesto a úlohy na ceste Slovenska k modernej inovačnej ekonomike. Ak bolo prvé tisícročie nazývané tisícročím práce, druhé miléniom peňazí, toto tisícročie je v znamení informácií. Preto ak má ekonomická diplomacia podporovať záujmy Slovenska, musí mať v sebe odvahu, vedomosti aj kreativitu''“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Parízek|meno=Lukáš|titul=Úvodný príhovor štátneho tajomníka L Parízka na porade ekonomických diplomatov|url=https://www.youtube.com/watch?v=AvTCg5vvi7Q|dátum vydania=2017-06-22|dátum prístupu=2017-08-14}}</ref> Lukáš Parízek aktívne podporuje prehlbovanie ekonomických vzťahov s krajinami mimo EÚ ako napríklad otvorením honorárneho konzulátu v Indii v Bangalúre. Pri otvorení povedal: „''verím, že nový konzulát bude efektívne a spoľahlivo podporovať obchodné a investičné vzťahy a bude oporou pre naše veľvyslanectvo v Dillí pri ďalšom rozvoji bilaterálnych vzťahov na najvyššej úrovni. Slovensko má v Indii záujem pokračovať v tradičnej spolupráci v strojárstve a automobilovom priemysle a zamerať sa na nový priemysel ako IT, biotechnológie, start-upy a zelenú ekonomiku''“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Parízek otvoril v indickom Bangalúre nový honorárny konzulát | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/443401-parizek-otvoril-v-indickom-bangalure-novy-honorarny-konzulat/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2017-09-30 | dátum prístupu = 2018-03-22 }}</ref> Lukáš Parízek ako štátny tajomník zodpovedný za ekonomickú diplomaciu aktívne podporuje slovenské malé a stredné podniky pri ich snahách o export hlavne do tretích krajín. Z tohto dôvodu spustil formát "Spolu pre Slovensko. Z regiónov do sveta", aby sa spojilo úsilie štátnych rezortov s očakávaniami podnikateľského sektora. Cieľom predstaviť formy štátnej pomoci a zároveň diskutovať o tom, čo môže rezort zahraničných vecí a inštitúcie ako Slovenská obchodná a priemyselné komora, Eximbanka, SARIO a Slovak Business Agency, pre nich urobiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ekonomická diplomacia má podporiť slovenských podnikateľov vo svete|url=http://www.teraz.sk/ekonomika/ekonomicka-diplomacia-ma-podporit/353256-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=1970-01-01|dátum prístupu=2019-02-20|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Počas diskusii s podnikateľmi v regiónoch Lukáš Parízek zdôraznil, že ,,''vo svete máme množstvo ekonomických diplomatov a zabehané mechanizmy vzťahov a teraz potrebujeme vedieť, kde sú možnosti slovenských firiem a akú podporu potrebujú''.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ekonomická diplomacia má podporiť slovenských podnikateľov vo svete|url=https://www.dobrenoviny.sk/c/144526/ekonomicka-diplomacia-ma-podporit-slovenskych-podnikatelov-vo-svete|vydavateľ=dobrenoviny.sk|dátum vydania=2018-10-08|dátum prístupu=2019-03-24|jazyk=sk|priezvisko=TASR}}</ref> Potvrdil tak, že úlohou ekonomickej diplomacie je vyhľadávať príležitosti v krajine pôsobenia a zároveň poznať potenciál Slovenska vo výrobe, službách aj inováciách a čo najviac pomáhať slovenským podnikateľským subjektom preraziť na vzdialenejších, hlavne mimoeurópskych trhoch.   ==== Rozvojová spolupráca ==== Lukáš Parízek sa od svojho vymenovania do funkcie pravidelne zúčastňuje rozvojového segmentu Rady pre zahraničné veci určeného ministrom pokrývajúcich rozvoj a humanitárne aspekty vonkajšej politiky EÚ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Migration and revision of the European development policy discussed by the EU Foreign Affairs Council – Development – Detail web obsahu – Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR|url=http://www.mzv.sk/ministerstvo/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/migracia-ci-revizia-europskej-rozvojovej-politiky-na-programe-rady-pre-zahranicne-veci-rozvoj?p_p_auth=DI15MNC0&_101_INSTANCE_Iw1ppvnScIPx_redirect=%2Fministerstvo%2Fstatni_tajomnici-aktivity_statnych_tajomnikov%3Fstrana%3D8|dátum prístupu=2017-05-31|vydavateľ=www.mzv.sk|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20180102191432/http://www.mzv.sk/ministerstvo/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/migracia-ci-revizia-europskej-rozvojovej-politiky-na-programe-rady-pre-zahranicne-veci-rozvoj?p_p_auth=DI15MNC0&_101_INSTANCE_Iw1ppvnScIPx_redirect=%2Fministerstvo%2Fstatni_tajomnici-aktivity_statnych_tajomnikov%3Fstrana%3D8|dátum archivácie=2018-01-02}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doorstep SK (Parízek) {{!}} EU Council Newsroom|url=https://tvnewsroom.consilium.europa.eu/event/foreign-affairs-council-development-may-2017-16eee/departure-and-doorstep-sk-parzek-1745c|dátum prístupu=2017-05-31|vydavateľ=tvnewsroom.consilium.europa.eu|jazyk=en}}</ref> Za výrazný úspech slovenskej diplomacie a [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe#Predsedníctvo Rady Európskej únie|slovenského predsedníctva]] v [[Rada Európskej únie|Rade EÚ]] označil promptnú koordináciu EÚ28 a včasné prijatie spoločnej pozície Rady EÚ na zriadenie Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj v rámci implementácie Externého investičného plánu na zasadnutí rozvojového segmentu Rady pre zahraničné veci [[28. november|28. novembra]] [[2016]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Externý investičný plán je aj zásluhou slovenského predsedníctva – EurActiv.sk|periodikum=EurActiv.sk|url=https://euractiv.sk/clanky/zahranicie-a-bezpecnost/externy-investicny-plan-je-aj-zasluhou-slovenskeho-predsednictva/|dátum prístupu=2017-05-31|jazyk=sk-SK}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Významnou udalosťou v roku [[2017]] bolo spustenie spoločného projektu krajín Vyšehradskej štvorky (projekt je financovaný zo zdrojov Európskej Únie) zameraného na riešenie príčin nelegálnej migrácie a stabilizáciu krajín Afriky. Cieľom tohto projektu je podpora drobných farmárov v Keni pri pestovaní tradičných poľnohospodárskych produktov. Pri prezentácii projektu Lukáš Parízek uviedol, že projekt sa „''zameriava na podporu 15 000 miestnych farmárov pri výrobe sezamu a kešu orieškov a celkovo týmto konkrétne prispievame k naštartovaniu nielen miestnej ekonomiky, ale celej socioekonomickej situácie v danej krajine''“.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Teraz.sk|titul=Parízek odštartoval spoločný projekt V4 na pomoc v Keni|periodikum=TERAZ.sk|dátum=1970-01-01|url=http://www.teraz.sk/slovensko/parizek-odstartoval-spolocny-projekt/297959-clanok.html|dátum prístupu=2018-01-02|jazyk=sk-SK}}</ref> ==== Zahraniční Slováci ==== Jednou z dôležitých tém portfólia Lukáša Parízka je podpora Slovákov a slovenských komunít v zahraničí. Na účely lepšej reprezentácie záujmov slovenských krajanov za hranicami Slovenska bola v novembri 2016 vytvorená Rada vlády SR pre krajanské otázky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Prvé zasadnutie Rady vlády SR pre krajanské otázky nastolilo potrebu väčšej systémovosti strategického partnerstva s krajanmi {{!}} Uszz.sk|url=http://www.uszz.sk/sk/prve-zasadnutie-rady-vlady-sr-pre-krajanske-otazky-nastolilo-potrebu-vaecsej-systemovosti-strategickeho-partnerstva-s-krajanmi|dátum prístupu=2017-08-14|vydavateľ=www.uszz.sk|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20170815025615/http://www.uszz.sk/sk/prve-zasadnutie-rady-vlady-sr-pre-krajanske-otazky-nastolilo-potrebu-vaecsej-systemovosti-strategickeho-partnerstva-s-krajanmi|dátum archivácie=2017-08-15}}</ref> Jej základnou úlohou je plniť funkciu poradného a koordinačného orgánu vlády a strategicky usmerňovať Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Lukáš Parízek je jej podpredsedom a aj v tejto kapacite absolvuje pracovné návštevy krajín hosťujúce slovenské komunity ako napríklad v Srbsku.<ref>{{Citácia periodika|titul=V KOVAČICI: Návšteva slovenskej delegácie v čele so štátnym tajomníkom MZV a EZ Lukášom Parízekom – Hlas ľudu|periodikum=Hlas ľudu|dátum=2017-03-29|url=http://hl.rs/v-kovacici-navsteva-slovenskej-delegacie-v-cele-statnym-tajomnikom-mzv-ez-lukasom-parizekom/|dátum prístupu=2017-08-14|jazyk=sk-SK}}</ref> Slovenská menšina žije v Srbsku viac ako 250 rokov a k slovenskej národnosti sa dnes hlasí okolo 50 tisíc ľudí. „''Slovensko je hrdé na svoju národnostnú menšinu v Srbsku. S aktivitami Slovákov vo Vojvodine sa stretávame cez kultúru a vzdelávanie“,'' zdôraznil pri návšteve krajanov Lukáš Parízek.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Svet a my 2/2017|url=https://www.mzv.sk/documents/10182/2612047/1702+Svet+a+my/ab182978-f05a-435c-adda-bc7a7fdcfde3|dátum vydania=|dátum prístupu=14.08.2017|vydavateľ=}}</ref> ==== [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe#Predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|Predsedníctvo Slovenska v OBSE]] ==== Lukáš Parízek spoločne s generálnym tajomníkom OBSE Thomasom Gremingerom oznámili prípravu slovenského predsedníctva v OBSE v roku [[2019]] v Bratislave [[2. október|2. októbra]] [[2017]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Podľa OBSE naráža bezpečnosť v Európe na historický deficit dôvery | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20662732/obse-thomas-greminger-lukas-parizek-bezpecnost-v-europe.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-10-02 | dátum prístupu = 2018-03-22 }}</ref> Slovensko sa stalo súčasťou Predsedníckej trojky [[1. január]]a [[2018]]. Štátny tajomník pri oznamovaní slovenského predsedníctva zdôraznil, že „''Slovenská republika nemá záujem byť len konzumentom bezpečnosti, chce byť aj určitým poskytovateľom bezpečnosti.''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=TA3|meno=|titul=Slovensko sa čoskoro stane súčasťou predsedníckej trojky OBSE|url=https://www.ta3.com/clanok/1113749/slovensko-sa-coskoro-stane-sucastou-predsednickej-trojky-obse.html|dátum vydania=02.10.2017|dátum prístupu=02.10.2017|vydavateľ=TA3|url archívu=https://web.archive.org/web/20171002143815/http://www.ta3.com/clanok/1113749/slovensko-sa-coskoro-stane-sucastou-predsednickej-trojky-obse.html|dátum archivácie=2017-10-02}}</ref> Úlohou Slovenska počas predsedníctva v Trojke spoločne s Talianskom je:„''byť dobrým mostom medzi Východom a Západom, [keďže] náš pomerne mladý štát nenesie ťarchu historických sporov.''“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Parízek | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko v tradičnej role mediátora | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://nazory.pravda.sk/analyzy-a-postrehy/clanok/452757-slovensko-v-tradicnej-roli-mediatora/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2017-12-30 | dátum prístupu = 2018-03-22 }}</ref> Od [[1. január]]a [[2018]] sa Lukáš Parízek stal osobitným predstaviteľom ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pre [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe#Predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|predsedníctvo SR v OBSE]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenská republika súčasťou predsedníckej trojky OBSE – Detail web obsahu – Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR|url=http://www.mzv.sk/aktuality/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/slovenska-republika-sucastou-predsednickej-trojky-obse?p_p_auth=trWeewEM&_101_INSTANCE_Iw1ppvnScIPx_redirect=/|dátum prístupu=2018-01-02|vydavateľ=www.mzv.sk|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20180102191506/http://www.mzv.sk/aktuality/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/slovenska-republika-sucastou-predsednickej-trojky-obse?p_p_auth=trWeewEM&_101_INSTANCE_Iw1ppvnScIPx_redirect=/|dátum archivácie=2018-01-02}}</ref> Počas prvej fázy trojročného predsedníctva predsedá Slovensko Stredomorskej kontaktnej skupine (Mediterranean Contact Group – MCG, formát spolupráce so šiestimi stredomorskými krajinami: Alžírskom, Egyptom, Izraelom, Jordánskom, Marokom a Tuniskom), ktorú vedie Lukáš Parízek. Prioritami slovenské predsedníctva v tejto skupine je boj proti radikalizácii a terorizmu, podpora vzdelávania, ekonomický rozvoj a inovácie, vodný manažment, kybernetická bezpečnosť a reforma bezpečnostného sektora.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = L. Parízek o pôsobení Slovenska v rámci OBSE | url = https://www.ta3.com/clanok/1124271/l-parizek-o-posobeni-slovenska-v-ramci-obse.html | vydavateľ = ta3.com | dátum vydania = 2018-03-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-22 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180322143348/https://www.ta3.com/clanok/1124271/l-parizek-o-posobeni-slovenska-v-ramci-obse.html | dátum archivácie = 2018-03-22 }}</ref> „''Priority slovenského predsedníctva v MCG odrážajú preferencie spomínaných štátov a sú výsledkom našich snáh načúvať partnerským krajinám''. ''Slovensko ako predsednícka krajina považuje MCG za platformu, v ktorej sú si všetci rovní a všetci sú rovnako ochotní zdieľať svoje skúsenosti''“ povedal na otvorení MCG Lukáš Parízek.<ref>{{Citácia periodika|titul=Slovensko odštartovalo predsedníctvo v Stredomorskej kontaktnej skupine OBSE|periodikum=Pravda.sk|dátum=2018-03-19|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/462858-slovensko-odstartovalo-predsednictvo-v-stredomorskej-kontaktnej-skupine-obse/|dátum prístupu=2018-03-21|jazyk=sk-SK}}</ref> Lukáš Parízek vo funkcii osobitého predstaviteľa pre slovenské predsedníctvo v OBSE a ako predseda neformálnej pracovnej skupiny pre príspevkové škály, z ktorých je financované OBSE, viedol rokovania na tému príspevkov účastníckych štátov. Na rokovaniach (15. februára 2019) predstavil slovenskú iniciatívu k reforme príspevkových škál, vzhľadom na dlhodobý problém štruktúry príspevkov, kde 16 z 57 krajín financuje 90% rozpočtu OBSE.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=L. Parízek opätovne viedol diskusie o finančnej budúcnosti OBSE|url=http://www.teraz.sk/slovensko/slovensko-opatovne-viedlo-diskusie-o-fi/378751-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=1970-01-01|dátum prístupu=2019-03-24|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Pri rokovaniach zdôraznil, že: ,,''Slovenské predsedníctvo vynaloží všetko úsilie pri hľadaní riešenia vážnych výziev, ktoré ohrozujú prácu OBSE a odvracajú našu pozornosť od základných bezpečnostných otázok, ktorým sa organizácia musí denne venovať. Vážnosť situácie si všetci uvedomujeme, nemôžeme dopustiť ohrozenie kredibility organizácie a fungovania jej misií, napríklad na Ukrajine, kde je prítomnosť mierových pozorovateľov OBSE kľúčovým predpokladom na limitovanie možnosti nárastu násilia''“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovensko opätovne viedlo diskusie o finančnej budúcnosti OBSE - Detail web obsahu - Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR|url=https://www.mzv.sk/ministerstvo/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/slovensko-opatovne-viedlo-diskusie-o-financnej-buducnosti-obse?p_p_auth=hfoj1F5T&_101_INSTANCE_Iw1ppvnScIPx_redirect=/ministerstvo/statni_tajomnici-aktivity_statnych_tajomnikov?strana=1|vydavateľ=www.mzv.sk|dátum prístupu=2019-03-24}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V apríli 2019 sa podarilo slovenskému predsedníctvu dosiahnuť prielom, zásadnú dohodu účastníckych štátov o príspevkových škálach na rok 2019. Lukášovi Parízkovi sa podarilo získať podporu 56 z 57 účastníckych štátov pre reformu príspevkov avšak konsenzus sa kvôli jednému štátu nepodarilo dosiahnuť, napriek tomu, dodal, že ,,verí, že albánskemu predsedníctvu v roku 2020 sa podarí reformu dokončiť.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Security and Human Rights Monitor|url=https://www.shrmonitor.org/reform-of-scales-of-contribution-is-almost-achieved/|dátum vydania=2020-01-23|dátum prístupu=2020-02-16|jazyk=en-US}}</ref> Lukáš Parízek ako osobitý predstaviteľ pre slovenské predsedníctvo v OBSE sa angažoval v boji proti terorizmu a na medzinárodnej konferencii o boji proti terorizmu v Bratislave 25. marca 2019 s podtitulom "Zhodnotenie úsilia pri prevencii a boji proti terorizmu, ako aj násilnému extrémizmu a radikalizácii, ktoré v priestore OBSE vedú k terorizmu" uviedol, že ,'',konanie násilných extrémistov a radikálov a ich činy sú vírusom, ktorý nakazil naše spoločnosti nenávistnými ideológiami"''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Parízek otvoril medzinárodnú konferenciu OBSE o boji proti terorizmu|url=https://domov.sme.sk/c/22083133/parizek-otvoril-medzinarodnu-konferenciu-obse-o-boji-proti-terorizmu.html|vydavateľ=domov.sme.sk|dátum prístupu=2019-05-14|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref>. '''Rámcové priority predsedníctva SR v OBSE''' Vo viedenskom sídle OBSE 19. júla 2018 pri príležitosti zasadnutia Stálej rady OBSE predstavil Lukáš Parízek ako osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE rámcové priority slovenského predsedníctva, ktorými sú efektívny multilateralizmus, prevencia konfliktov a ľudia.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Slovensko predstavilo priority svojho predsedníctva v OBSE|periodikum=TA3|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.ta3.com/clanok/1132180/slovensko-predstavilo-priority-svojho-predsednictva-v-obse.html|dátum prístupu=|url archívu=https://web.archive.org/web/20180720080941/https://www.ta3.com/clanok/1132180/slovensko-predstavilo-priority-svojho-predsednictva-v-obse.html|dátum archivácie=2018-07-20}}</ref> Politické smerovanie predsedníctva Slovenska sa bude venovať témam naprieč troma dimenziami OBSE. Lukáš Parízek zdôraznil potrebu obnovenia dialógu, ako jedného z najdôležitejších nástrojov multilaterálnej spolupráce. V rámci prvej dimenzie, vojensko-politickej, štátny tajomník uviedol, že '',,sa budeme [Slovensko a OBSE] sústreďovať na konflikty, ktoré sú na území OBSE, a našou prioritou bude konflikt na Ukrajine“,''<ref name="ref1">{{Citácia periodika|priezvisko=Teraz.sk|titul=Parízek: Nie sme len konzumenti bezpečnosti, vieme ju aj poskytovať|periodikum=TERAZ.sk|dátum=1970-01-01|url=http://www.teraz.sk/slovensko/parizek-obse/337908-clanok.html|dátum prístupu=2018-07-20|jazyk=sk-SK}}</ref> zároveň poznamenal, že '',,potrebujeme dospieť k politickému riešeniu tejto krízy a preto budeme podporovať politický proces Normandskej štvorky a Trilaterálnej kontaktnej skupiny zameraný na podporu mierového riešenia krízy“''.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=a.s.|meno=Petit Press|titul=Slovenské predsedníctvo OBSE bude aj o predchádzaní konfliktom|periodikum=domov.sme.sk|url=https://domov.sme.sk/c/20873907/medzi-prioritami-slovenskeho-predsednictva-obse-je-predchadzanie-konfliktom.html|dátum prístupu=2018-07-20|jazyk=sk}}</ref> V ekonomicko-environmentálnej oblasti Lukáš Parízek kládol dôraz na vodu a ekonomickú spoluprácu, interkonektivitu a udržateľný rozvoj.<ref name="ref1" /> V ľudskoprávnej dimenzii osobitý predstaviteľ zdôraznil, že Slovensko bude proaktívne a, že ,,''sa bude venovať rómskej problematike, problematike slobody médií, ako napríklad aj bezpečnosti novinárov“.''<ref name="ref1" /> ==== Kandidatúra na post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja 2017 ==== Predseda Slovenskej národnej strany [[Andrej Danko]] na tlačovej konferencii predstavil [[7. september|7. septembra]] [[2017]] Lukáša Parízka ako kandidáta strany na post predsedu [[Bratislavský samosprávny kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Danko považuje župné voľby za skúšku, SNS potvrdila štyroch kandidátov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20643633/danko-povazuje-zupne-volby-za-skusku-sns-potvrdila-styroch-kandidatov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-09-07 | dátum prístupu = 2018-03-22 }}</ref> V predvolebných prieskumoch sa jeho preferencie pohybovali nad jedným percentom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Voľby do VÚC 2017: Prieskum ukázal, kto vedie boj o kreslo župana v Bratislave | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/522393/volby-do-vuc-2017-prieskum-ukazal-kto-vedie-boj-o-kreslo-zupana-v-bratislave/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2017-09-19 | dátum prístupu = 2018-03-22 }}</ref> [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017]] sa uskutočnili [[4. november|4. novembra]] [[2017]]. Lukáš Parízek nebol zvolený za predsedu [[Bratislavský samosprávny kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Voľby do VÚC 2017: Bratislavský kraj – konečné výsledky | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/532749/volby-do-vuc-bratislavsky-kraj-vysledky/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2017-11-05 | dátum prístupu = 2018-03-22 }}</ref> === Rada slovenských exportérov === Lukáš Parízek založil v marci 2020 platformu Exporteri.sk<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exporteri.sk|url=https://us19.campaign-archive.com/pages?u=e0ac44c3dae694f1c87173053&id=0300c893e1f0|vydavateľ=us19.campaign-archive.com|dátum prístupu=2020-06-06|url archívu=https://web.archive.org/web/20200727150234/https://us19.campaign-archive.com/pages?u=e0ac44c3dae694f1c87173053&id=0300c893e1f0|dátum archivácie=2020-07-27}}</ref> s cieľom pomáhať slovenským malým a stredným firmám lepšie sa presadzovať na zahraničných trhoch a komunikovať požiadavky exportných firiem postihnutých ekonomickou krízou so štátnymi orgánmi. K tejto ''Iniciatíve na podporu exportu'' sa prihlásilo 137 slovenských firiem. Po vypuknutí pandémie COVID-19 sa platforma Exporteri.sk snaží presadzovať a komunikovať záujmy firiem smerom k štátnym inštitúciám, pričom zámer je presadzovať rýchlejšiu a objemnejšiu finančnú pomoc poskytovanú plošným spôsobom. Selektovať by, naopak, chcela konkrétne ponuky pre podnikateľov na základe ich obratu alebo segmentu podnikania. Lukáš Parízek zdôrazňuje, že „''Ak sa podnikateľ potrebuje zorientovať v ponúkanej štátnej pomoci, má k dispozícii množstvo ponúk. Vidíme preteky štátnych inštitúcií o svoju vlastnú interpretáciu a ponuku opatrení. Ak slovenskú firmu definitívne nezloží kvantum náročného textu a prekliká sa na finálnu ponuku, tak už zostáva vybrať si 'iba' z 57 ponúkaných možností''.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nová platforma exportérov kritizuje slabú podporu štátu a komplikované podmienky|url=https://www.trend.sk/spravy/nova-platforma-exporterov-kritizuje-slabu-podporu-statu-komplikovane-podmienky|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2020-06-05|dátum prístupu=2020-06-06|jazyk=sk}}</ref> Na základe dopytu firiem v rámci ''Iniciatívy na podporu exportu'' bola v lete 2020 oficiálne založená [[Rada_slovenských_exportérov|Rada slovenských exportérov]],<ref>Na Slovensku vznikla Rada slovenských exportérov. [online] www.ekonomika.pravda.sk, 2020-08-11, [cit. 2021-07-27]. [https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/559819-na-slovensku-vznikla-rada-slovenskych-exporterov/ Dostupné online.]</ref> záujmové združenia právnických osôb podľa príslušného zákona SR. Postupom času Rada slovenských exportérov (RSE) získala viac ako 60 členských spoločností, uzatvorila partnerstvá s rôznymi organizáciami nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Medzi partnerov Rady slovenských exportérov patria: [https://ekonomika.pravda.sk/firmy-a-trhy/clanok/562819-azzz-sr-podpisala-memorandum-o-spolupraci-s-radou-slovenskych-exporterov/ Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR], [[Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora]], Združenie bezpečnostného a obranného priemyslu, [https://www.teraz.sk/spravy/rada-slovenskych-exporterov-sa-dohodla/527084-clanok.html Rada exportérov a investorov Ministerstva zahraničných vecí Ukrajiny], [https://financnenoviny.com/rada-slovenskych-exporterov-a-centrum-rozvoja-obchodnej-politiky-qaztrade-podpisali-dohodu/ Centrum rozvoja obchodnej politiky Kazachstanu QazTrade] a iné. Cieľom Rady slovenských exportérov je podpora slovenského exportu prostredníctvom kolektívneho hlasu, poskytovanie podpory a informácií na mieru individuálnym členom Rady, sprostredkovanie kontaktov a [https://www.exporteri.sk/o-nas/ networkingu]. Medi poradcov RSE patria aj bývalí ministri hospodárstva SR [[Vazil Hudák]] a [[Juraj Miškov]]. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.exporteri.sk/ Exporteri.sk] * [https://parizek.blog.sme.sk/ Blog Lukáša Parízka] {{DEFAULTSORT:Parízek, Lukáš}} [[Kategória:Slovenskí diplomati]] [[Kategória:Politici SNS (1990)]] [[Kategória:Štátni tajomníci Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky]] [[Kategória:Absolventi Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] a1daj2p65c35jfwjru7dl5wqet89lb0 Majstrovstvá Východnej Ázie v basketbale mužov 2017 0 598646 8203672 7648174 2026-04-26T11:20:25Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 4 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8203672 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Východnej Ázie v basketbale mužov | rok = 2017 | iný názov = | logo = Emblem of Nagano, Nagano.svg | veľkosť loga = 110px | popis loga = Znak Nagana | usporiadateľ = Japonsko | 2 usporiadateľ = | dátum = [[3. jún|3.]]{{--}}[[7. jún]] [[2017]] | počet tímov = 6 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Taiwan | počet titulov = 1 | zápasy = 11 | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = {{CHN}} Žao Janhao (19,8 {{tooltip|b/z|bodov na zápas}}) | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Nagano]] | rok pred = 2013 | rok po = 2019 }} '''Majstrovstvá Východnej Ázie v basketbale mužov 2017''' bol v poradí 4. turnaj [[Majstrovstvá Východnej Ázie v basketbale|majstrovstiev Východnej Ázie v basketbale]] mužov, ktoré organizuje [[Východoázijská basketbalová asociácia]] (EABA). Konal sa v [[Nagano|Nagane]], v [[Japonsko|Japonsku]] v dňoch od [[3. jún|3.]]{{--}}[[7. jún]]a [[2017]], za účasti 6 tímov.<ref name=eaba>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EABA Championship 2017 groups set | url = http://www.asia-basket.com/EABC/news/482751/EABA-Championship-2017-groups-set | dátum vydania = 08.03.2017 | dátum prístupu = 31.05.2017 | vydavateľ = asia-basket.com | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Schedule |url = http://eaba2017.japanbasketball.jp/wp-content/uploads/2017/05/EABA2017_Schedule_170502.pdf |dátum vydania = |dátum prístupu = 31.05.2017 |vydavateľ = japanbasketball.jp |jazyk = po japonsky }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Zápasy sa odohrali v aréne [[Nagano Mashima General Sports Arena]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = シャトルバス運行のお知らせ(長野駅⇔ホワイトリング) |url = http://eaba2017.japanbasketball.jp/archives/2487 |dátum vydania = 25.05.2017 |dátum prístupu = 31.05.2017 |vydavateľ = japanbasketball.jp |jazyk = po japonsky }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> s kapacitou 7 000 divákov. Titul získal pvýkrát {{TPE|bm}}, ktorý vo finálovom stretnutí zvíťazil nad domácou {{KOR|bm|0|Kórejskou republikou}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Chinese Taipei dethrone Korea at EABA Championship 2017 |url = http://www.fiba.com/asiacup/2017/eaba/news/chinese-taipei-dethrone-korea-at-eaba-championship-2017 |dátum vydania = 07.06.2017 |dátum prístupu = 31.05.2017 |vydavateľ = FIBA |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20170613164937/http://www.fiba.com/asiacup/2017/eaba/news/chinese-taipei-dethrone-korea-at-eaba-championship-2017 |dátum archivácie = 2017-06-13 }}</ref> Tento turnaj zároveň slúžil ako kvalifikácia na [[Majstrovstvá Ázie v basketbale mužov 2017|Majstrovstvá Ázie 2017]], ktoré organizuje [[Libanon]]. Na kontinentálne majstrovstvá sa kvalifikovalo 5 najlepších družstiev.<ref name=eaba/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = 第5回東アジアバスケットボール選手権大会 日本(長野県長野市)開催決定のお知らせ |url = http://eaba2017.japanbasketball.jp/archives/2255 |dátum vydania = 20.02.2017 |dátum prístupu = 31.05.2017 |vydavateľ = japanbasketball.jp |jazyk = po japonsky }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Účastníci == {| class="wikitable" width=500 |- ! width=50%|A skupina !! {{tooltip|2013|Umiestnenie na Majstrovstvách Východnej Ázie 2013}} ! width=50%|B skupina !! {{tooltip|2013|Umiestnenie na Majstrovstvách Východnej Ázie 2013}} |- | {{KOR|bm|1}} (30.) || align=center|1. | {{CHN|bm|1}} (14.) || align=center|2. |- | {{JPN|bm|1}} (48.) || align=center|3. | {{HKG|bm|1}} (65.) || align=center|4. |- | {{MAC|bm|1}} (–) || align=center|7. | {{TPE|bm|1}} (48.) || align=center|5. |} Poznámka: Číslo v zátvorke udáva umiestnenie vo svetovom rebríčku [[Medzinárodná basketbalová federácia|FIBA]] k augustu 2016.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Ranking Men after the 2014 FIBA Basketball World Cup |url = http://www.fiba.com/rankingmen |dátum vydania = 21.08.2016 |dátum prístupu = 31.05.2017 |vydavateľ = FIBA |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20160917170752/http://www.fiba.com/rankingmen |dátum archivácie = 2016-09-17 }}</ref> == Výsledky == === Základné skupiny === ==== Skupina A ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[3. jún]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=90| !width=190| !width=160| |- |align=right| {{KOR|bm|2}} |'''{{ku|72|78}}''' |<small>({{ku|18|23}}, {{ku|15|14}}, {{ku|23|21}}, {{ku|16|20}})</small> |align=left| '''{{JPN|bm|1}}''' | [http://www.fiba.com/asiacup/2017/eaba/0306/Japan-Korea info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170605081756/http://www.fiba.com/asiacup/2017/eaba/0306/Japan-Korea |date=2017-06-05 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[4. jún]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=90| !width=190| !width=160| |- |align=right| '''{{JPN|bm|2}}''' |'''{{ku|119|47}}''' |<small>({{ku|25|15}}, {{ku|31|6}}, {{ku|27|13}}, {{ku|36|13}})</small> |align=left| {{MAC|bm|1}} | [http://www.fiba.com/asiacup/2017/eaba/0406/Macau-Japan info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170605195159/http://www.fiba.com/asiacup/2017/eaba/0406/Macau-Japan |date=2017-06-05 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[5. jún]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=90| !width=190| !width=160| |- |align=right| '''{{KOR|bm|2}}''' |'''{{ku|109|58}}''' |<small>({{ku|30|14}}, {{ku|14|12}}, {{ku|32|14}}, {{ku|33|18}})</small> |align=left| {{MAC|bm|1}} | [http://www.fiba.com/asiacup/2017/eaba/0506/Korea-Macau info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170607042034/http://www.fiba.com/asiacup/2017/eaba/0506/Korea-Macau |date=2017-06-07 }} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=70 |Skóre !width=35 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=25 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. || align=left| {{JPN|bm|1}} |2||2||0|| {{ku|197|119}} || +78||'''4''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. || align=left| {{KOR|bm|1}} |2||1||1|| {{ku|181|136}} || +45||'''3''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. || align=left| {{MAC|bm|1}} |2||0||2|| {{ku|105|228}} || −123||'''2''' |} ==== Skupina B ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[3. jún]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=90| !width=190| !width=160| |- |align=right| '''{{CHN|bm|2}}''' |'''{{ku|96|63}}''' |<small>({{ku|21|8}}, {{ku|27|17}}, {{ku|19|13}}, {{ku|29|25}})</small> |align=left| {{TPE|bm|1}} | [http://www.fiba.com/asiacup/2017/eaba/0306/China-Chinese-Taipei info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170605200552/http://www.fiba.com/asiacup/2017/eaba/0306/China-Chinese-Taipei |date=2017-06-05 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[4. jún]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=90| !width=190| !width=160| |- |align=right| '''{{CHN|bm|2}}''' |'''{{ku|90|60}}''' |<small>({{ku|24|9}}, {{ku|29|15}}, {{ku|17|11}}, {{ku|20|25}})</small> |align=left| {{HKG|bm|1}} | [http://www.fiba.com/asiacup/2017/eaba/0406/Hong-Kong-China info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170607053208/http://www.fiba.com/asiacup/2017/eaba/0406/Hong-Kong-China |date=2017-06-07 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[5. jún]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=90| !width=190| !width=160| |- |align=right| '''{{TPE|bm|2}}''' |'''{{ku|92|57}}''' |<small>({{ku|22|11}}, {{ku|22|13}}, {{ku|29|22}}, {{ku|19|11}})</small> |align=left| {{HKG|bm|1}} | [http://www.fiba.com/asiacup/2017/eaba/0506/Chinese-Taipei-Hong-Kong info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170607042419/http://www.fiba.com/asiacup/2017/eaba/0506/Chinese-Taipei-Hong-Kong |date=2017-06-07 }} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=70 |Skóre !width=35 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=25 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. || align=left| {{CHN|bm|1}} |2||2||0|| {{ku|186|123}} || +63||'''4''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. || align=left| {{TPE|bm|1}} |2||1||1|| {{ku|155|153}} || +2||'''3''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. || align=left| {{HKG|bm|1}} |2||0||2|| {{ku|117|182}} || −65||'''2''' |} === Play-off === ==== Stretnutie o 5. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[6. jún]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=90| !width=200| !width=170| |- |align=right| '''{{HKG|bm|2}}''' |'''{{ku|96|81}}''' |<small>({{ku|17|11}}, {{ku|29|9}}, {{ku|34|32}}, {{ku|16|29}})</small> |align=left| {{MAC|bm|1}} | [http://www.fiba.com/asiacup/2017/eaba/0606/Macau-Hong-Kong info]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |} ==== Semifinále ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[6. jún]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=90| !width=200| !width=170| |- |align=right| {{JPN|bm|2}} |'''{{ku|73|78}}''' |<small>({{ku|15|25}}, {{ku|11|15}}, {{ku|21|15}}, {{ku|26|23}})</small> |align=left| '''{{TPE|bm|1}}''' | [http://www.fiba.com/asiacup/2017/eaba/0606/Japan-Chinese-Taipei info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170609085730/http://www.fiba.com/asiacup/2017/eaba/0606/Japan-Chinese-Taipei |date=2017-06-09 }} |- |align=right| {{CHN|bm|2}} |'''{{ku|104|106 p}}''' |<small>({{ku|21|20}}, {{ku|15|25}}, {{ku|25|19}}, {{ku|32|29}}; {{ku|11|13}})</small> |align=left| '''{{KOR|bm|1}}''' | [http://www.fiba.com/asiacup/2017/eaba/0606/China-Korea info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170609051022/http://www.fiba.com/asiacup/2017/eaba/0606/China-Korea |date=2017-06-09 }} |} ==== Stretnutie o 3. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFDAB9 | colspan=6|[[7. jún]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=90| !width=200| !width=170| |- |align=right| '''{{JPN|bm|2}}''' |'''{{ku|76|58}}''' |<small>({{ku|26|9}}, {{ku|9|11}}, {{ku|22|21}}, {{ku|19|17}})</small> |align=left| {{CHN|bm|1}} | [http://www.fiba.com/asiacup/2017/eaba/0706/China-Japan info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170611092215/http://www.fiba.com/asiacup/2017/eaba/0706/China-Japan |date=2017-06-11 }} |} ==== Finále ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=6|[[7. jún]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=90| !width=200| !width=170| |- |align=right| {{KOR|bm|2}} |'''{{ku|64|77}}''' |<small>({{ku|20|15}}, {{ku|14|24}}, {{ku|17|24}}, {{ku|13|14}})</small> |align=left| '''{{TPE|bm|1}}''' | [http://www.fiba.com/asiacup/2017/eaba/0706/Korea-Chinese-Taipei info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170611064314/http://www.fiba.com/asiacup/2017/eaba/0706/Korea-Chinese-Taipei |date=2017-06-11 }} |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=150|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] || {{TPE|bm|1}} | rowspan=5 bgcolor=#CCFFCC|postup na [[Majstrovstvá Ázie v basketbale mužov 2017|Majstrovstvá Ázie 2017]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] || {{KOR|bm|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] || {{JPN|bm|1}} |- |align=center| 4. || {{CHN|bm|1}} |- |align=center| 5. || {{HKG|bm|1}} |- |align=center| 6. || {{MAC|bm|1}} |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.japanbasketball.jp/ Oficiálna stránka Japonskej basketbalovej asociácie] {{jap icon}} == Zdroje == * [http://eaba2017.japanbasketball.jp/ Majstrovstvá 2017 na stránke Japonskej basketbalovej asociácie]{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{jap icon}} * [http://www.fiba.com/asiacup/2017/eaba Majstrovstvá 2017 na stránke Medzinárodnej basketbalovej federácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170605083931/http://www.fiba.com/asiacup/2017/eaba |date=2017-06-05 }} {{eng icon}} * [http://www.asia-basket.com/EABC/basketball.asp Majstrovstvá 2017 na stránke asia-basket.com] {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Východnej Ázie v basketbale}} }} [[Kategória:Basketbal v 2017]] [[Kategória:Majstrovstvá Východnej Ázie v basketbale]] [[Kategória:Športové podujatia v Japonsku|Basketbal]] [[Kategória:2017 v Japonsku]] [[Kategória:Šport v Nagane]] antt7nlrv3tqmmurykdp1k4cgwmk3un Zoznam futbalistov s 500 alebo viac strelenými gólmi 0 607312 8203448 8199013 2026-04-25T16:55:19Z ~2026-25315-34 293017 /* Najlepši strelci pod'la krajiny */ 8203448 wikitext text/x-wiki '''Zoznam futbalistov s 500 alebo viac strelenými gólmi''' je zoznam [[futbalista|futbalistov]], ktorí v priebehu svojej kariéry strelili 500 alebo viac gólov, podľa prieskumu [[Rec.Sport.Soccer Statistics Foundation]]. Rátajú sa len hráči, ktorí boli aktívni v prvej lige po celú alebo väčšinu svojej kariéry. Poradie nižšie zohľadňuje góly, ktoré boli zaznamenané v oficiálnych zápasoch za národné tímy a za klub vo všetkých ligách.<ref name=":0">Kolos, Vladimir (2 aprilu 2023). [http://www.rsssf.com/players/prolific.html "Prolific Scorers Data: Best Goalscorers All-Time (Official Matches)"]. Rec.Sport.Soccer Statistics Foundation. Retrieved 2 April 2024.</ref> == Rebríček == '''''Zvýraznení hráči''''' sú stále aktívni.<ref>{{Citácia knihy|titul=Vernon Smith Meets Messi in the Laboratory|url=http://dx.doi.org/10.23943/princeton/9780691144023.003.0003|vydavateľ=Princeton University Press|rok=2025-01-12|meno=Ignacio|priezvisko=Palacios-Huerta}}</ref> ''Aktuálne k 12. januáru 2026''<ref>[http://uk.soccerway.com/players/cristiano-ronaldo-dos-santos-aveiro/382/matches/ "Matches of Cristiano Ronaldo"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160428115130/http://uk.soccerway.com/players/cristiano-ronaldo-dos-santos-aveiro/382/matches/ |date=2026-01-12 }}. Soccerway. Retrieved 3 August 2025.</ref><ref>[http://uk.soccerway.com/players/lionel-andres-messi/119/matches/ "Matches of L. Messi"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160428151004/http://uk.soccerway.com/players/lionel-andres-messi/119/matches/ |date=2026-01-12 }}. Soccerway. Retrieved 12 January 2026.</ref> {|class="wikitable sortable" style="text-align:center" |- ! Poradie ! Hráč ! Góly ! Zápasy ! Priemer ! Roky |- ! 1. | align="left" | {{POR}} '''[[Cristiano Ronaldo]]''' | '''978''' | 1341 | 0,72 | '''2001{{--}}súčasnosť''' |- ! 2. | align="left" | {{ARG}} '''[[Lionel Messi]]''' | '''923''' | 1192 | 0,77 | '''2003{{--}}súčasnosť''' |- ! 3. | align="left" | {{CZE}} {{AUT}} [[Josef Bican]] | '''812''' | 522 | 1,56 | 1930{{--}}1957 |- ! 4. | align="left" | {{BRA}} [[Romário]] | '''772''' | 994 | 0,78 | 1985{{--}}2009 |- ! 5. | align="left" | {{BRA}} [[Pelé]] | '''767''' | 831 | 0,92 | 1956{{--}}1977 |- ! 6. | align=left|{{HUN}} [[Ferenc Puskás]] | '''746''' | 754 | 0,99 | 1943-1966 |- ! 7. | align=left |{{POL}} '''[[Robert Lewandowski]]''' | '''741''' | 1081 | 0,69 | '''2005 súčasnosť''' |- ! 8. | align="left" | {{GER}} [[Gerd Müller]] | '''735''' | 793 | 0,93 | 1962{{--}}1981 |- ! 9. | align="left" | {{NLD}} [[Abe Lenstra]] | '''676''' | 797 | 0,87 | 1936-1963 |- !10. |align=left|{{URU}} '''[[Luis Suárez]]'''||'''605'''||1038||0.60||'''2005 súčasnosť''' |- ! 11. | align="left" | {{POR}} [[Eusébio]] | '''591''' | 631 | 0,97 | 1957{{--}}1979 |- !12. | align="left" | {{BRA}} [[Túlio Maravilha]] | '''588''' | 794 | 0,74 | 1988{{--}}2019 |- ! 13. | align="left" | {{SWE}} [[Zlatan Ibrahimović]] | '''580''' | 999 | 0,58 | 1999{{--}}2023 |- ! 14. | align="left" | {{GER}} [[Uwe Seeler]] | '''575''' | 592 | 0,97 | 1954{{--}}1978 |- ! 15. | align=left |{{ZMB}} [[Godfrey Chitalu]] | '''569''' | 811 | 0,70 | 1964-1982 |- ! 16. | align="left" | {{POR}} [[Fernando Peyroteo]] | '''559''' | 354 | 1,58 | 1937{{--}}1950 |- ! 17. | align="left" | {{BRA}} [[Arthur Friedenreich]] | '''557''' | {{N/A}} | {{N/A}} | 1909{{--}}1935 |- ! 18. | align="left" | {{POL}} {{GER}} [[Ernst Willimowski]] | '''554''' | {{N/A}} | {{N/A}} | 1934{{--}}1955 |- ! 19. | align="left" | {{SCO}} [[Jimmy McGrory]] | '''550''' | 547 | 1,01 | 1922{{--}}1938 |- ! 20. | align="left" | {{AUT}} [[Franz Binder]] | '''546''' | {{N/A}} | {{N/A}} | 1930{{--}}1949 |- ! 21. | align=left |{{FRA}} '''[[Karim Benzema]]''' | '''541''' | 1026 | 0,52 | '''2004 súčasnosť''' |- ! 22. | align="left" | {{MEX}} [[Hugo Sánchez]] | '''541''' | 895 | 0,60 | 1976{{--}}1998 |- ! 23. | align="left" | {{GER}} [[Fritz Walter]] | '''539''' | {{N/A}} | {{N/A}} | 1937{{--}}1959 |- ! 24. | align="left" | {{BRA}} [[Zico]] | '''536''' | 778 | 0,68 | 1971{{--}}1994 |- !25. | align="left" | {{HUN}} [[József Takács]] | '''523''' | {{N/A}} | {{N/A}} | 1917{{--}}1934 |- ! 26. | align="left" | {{HUN}} [[Gyula Zsengellér]] | '''522''' | {{N/A}} | {{N/A}} | 1935{{--}}1953 |- ! 27. | align="left" | {{ARG}} {{ESP}} [[Alfredo Di Stéfano]] | '''516''' | 706 | 0,73 | 1945{{--}}1966 |- ! 28. | align="left" | {{AUT}} [[Hanks Krankl]] | '''514''' | 655 | 0,78 | 1970{{--}}1989 |- ! 29. | align="left" | {{SWE}} [[Gunnar Nordahl]] | '''513''' | 561 | 0,91 | 1937{{--}}1958 |- ! 30. | align="left" | {{BRA}} [[Roberto Dinamite]] | '''512''' | 825 | 0,62 | 1971{{--}}1993 |- ! 31. | align=left |{{ENG}} '''[[Harry Kane]]''' | '''511''' | 827 | 0,61 | '''2009 súčasnosť''' |- ! 32. | align="left" | {{ENG}} [[Jimmy Greaves]] | '''511''' | {{N/A}} | {{N/A}} | 1957{{--}}1971 |- ! 33. | align="left" | {{HUN}} [[Ferenc Bene]] | '''508''' | {{N/A}} | {{N/A}} | 1961{{--}}1979 |- |} == Góly za jeden klub == {|class="wikitable" style="text-align:center" |- ! Poradie ! Hráč ! Góly ! Zápasy ! Priemer ! Roky ! Tímy |- ! 1. | align="left" | {{ARG}} [[Lionel Messi]] | 672 | 778 | 0,86 | 2003{{--}}2021 | align="left" | {{ESP}} [[FC Barcelona]] |- ! 2. | align="left" | {{BRA}} [[Pele]] | 643 | 656 | 0,98 | 1956{{--}}1974 | align="left" | {{BRA}} [[Santos FC|Santos]] |- ! 3. | align="left" | {{GER}} [[Gerd Müller]] | 563 | 605 | 0,93 | 1964{{--}}1979 | align="left" | {{GER}} [[FC Bayern München|Bayern München]] |- ! 4. | align="left" | {{POR}} [[Fernando Peyroteo]] | 544 | 334 | 1,63 | 1937{{--}}1949 | align="left" | {{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]] |- ! 5. | align="left"| {{AUT}} [[Josef Bican]] | 535 | 272 | 1.79 | 1936{{--}}1949 | align="left" | {{CZE}} [[Slavia Praha]] |- ! 6. | align="left" | {{SCO}} [[Jimmy McGrory]] | 522 | 501 | 1,04 | 1922{{--}}1938 | align="left" | {{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]] |- ! 7. | align="left" | {{NED}} [[Abe Lenstra]] | 517 | 571 | 9,91 | 1933{{--}}1955 | align="left" | {{NED}} [[SC Heerenveen|Heerenveen]] |- |} == Najlepši strelci pod'la krajiny == {| class="wikitable sortable" style="text-align:center" ! Poradie ! Hráč ! Góly ! Zápasy ! Priemer ! Roky |- ! align=left| 1. | align="left"| {{POR}} '''[[Cristiano Ronaldo]]''' |'''987''' |1353 |0,72 |2001 |- ! 2. | align="left" | {{ARG}} '''[[Lionel Messi]]''' | '''932''' | 1203 | 0,77 | 2003{{--}} |- !3. |align=left| {{AUT}} [[Josef Bican]] | '''812''' | 522 | 1,56 | 1931-1957 |- !4. | align="left" |{{BRA}} [[Romário]] | '''772''' | 994 | 0,78 | 1985-2009 |- !5. |align=left|{{POL}} '''[[Robert Lewandowski]]'''||'''749'''||1103||0.69||2005 |- !6. | align="left" |{{HUN}} [[Ferenc Puskás]] | '''746''' | 754 | 0,99 | 1943-1966 |- !7. |align=left| {{GER}} [[Gerd Müller]] |'''735''' |793 |0,93 |1962-1981 |- !8. | align="left" |{{NLD}} [[Abe Lenstra]] |'''676''' |797 |0,87 |1936-1963 |- ! 9. | align="left" | {{URU}} '''[[Luis Alberto Suárez|Luis Suárez]]''' | '''607''' | 1044 | 0,60 | 2005{{--}} |- !10. |align=left| {{SWE}} [[Zlatan Ibrahimović]] |'''580''' |999 |0.58 |1999-2023 |- !11. | align="left" |{{ZMB}} [[Godfrey Chitalu]] | '''569''' | 811 | 0,70 | 1964-1982 |- !12. |align=left|{{FRA}} '''[[Karim Benzema]]'''||'''557'''||1043||0.52||2004 |- !13. |align=left| {{SCO}} [[Jimmy McGrory]] |'''550''' |547 |1,01 |1922-1938 |- !14. | align=left|{{MEX}} [[Hugo Sánchez]] |'''541''' |895 |0,60 |1976-1998 |- !15. |align=left|{{ENG}} '''[[Harry Kane]]''' |'''528''' |789 |0,64 |2009{{--}} |- !16. |align=left|{{CMR}} [[Roger Milla]] |'''481''' |871 |0,59 |1968-1996 |- !17. |align=left|{{SRB}} [[Stjepan Bobek]] |'''480''' |554 |0.87 |1944-1959 |- !18. |align=left|{{BEL}} [[Joseph Mermmans]] |'''476''' |612 |0,78 |1937-1960 |- !19. |align=left|{{PYF}} '''[[Teaonui Tehau]]'''||'''470'''||405||1,25||2008 |- !20. |align=left|{{MDV}} [[Ali Ashfaq]] |'''469''' |562 |0,83 |2001-2023 |- !21. |align=left|{{SGP}} [[Aleksandar Durić]] |'''469''' |792 |0,59 |1992-2019 |- !22. |align=left|{{ESP}} [[Raúl González]] |'''465''' |1064 |0,44 |1994-2015 |- !23. | align="left"| {{BIH}} '''[[Edin Džeko]]''' | '''461''' | 1074 | 0,43 | 2003{{--}} |- !24. | align=left| {{ECU}} [[Alberto Spencer]] |'''451''' |662 |0,68 |1953-1974 |- !25. | align="left" |{{IRL}} [[John Alldridge]] | '''441''' | 851 | 0,52 | 1979-1998 |- !26. |align=left|{{ISR}} [[Eran Zahavi]] |'''438''' |804 |0,54 |2006-2025 |- !27. |align=left|{{SYR}} [[Firas Al-Kathib]] |'''434''' |587 |0,74 |1999-2019 |- !28. |align=left|{{SKN}} [[Keith Gumbs]] |'''425''' |518 |0,89 |1989-2014 |- !29. |align=left|{{PAR}} [[Óscar Cardozo]]||'''425'''||955||0,45||2003-2025 |- !30. |align=left|{{LTU}} [[Ričardas Beniušis]]||'''415'''||700||0,59||1998-2023 |- !31. |align="left"|{{MNE}} [[Dejan Damjanović]]||'''412'''||796||0,52||1997-2023 |- !32. |align="left"|{{GTM}} [[Juan Carlos Plata|Juan Plata]]||'''411'''||598||0,69||1988-2010 |- !33. |align=left|{{WAL}} [[Ian Rush]]||'''410'''||898||0,46||1978-2000 |- !34. |align=left|{{GAB}} '''[[Pierre-Emerick Aubameyang]]''' |'''409''' |821 |0.50 |2007 |- !35. |align=left|{{EGY}} '''[[Mohamed Salah]]'''||'''408'''||828||0,49||2010 |- !36. |align=left|{{THA}} [[Piyang Pue-on]] |'''404''' |579 |0,70 |1979-1997 |- !37. |align=left|{{UKR}} [[Andrij Ševčenko]] |'''402''' |730 |0,55 |1994-2012 |} == Referencie == {{Referencie}} {{Portál|Futbal}} [[Kategória:Futbalové zoznamy]] 76cnw5uy435pmsqcsdq4hv7r4ssgm6x 8203450 8203448 2026-04-25T17:29:07Z ~2026-25315-34 293017 /* Rebríček */ 8203450 wikitext text/x-wiki '''Zoznam futbalistov s 500 alebo viac strelenými gólmi''' je zoznam [[futbalista|futbalistov]], ktorí v priebehu svojej kariéry strelili 500 alebo viac gólov, podľa prieskumu [[Rec.Sport.Soccer Statistics Foundation]]. Rátajú sa len hráči, ktorí boli aktívni v prvej lige po celú alebo väčšinu svojej kariéry. Poradie nižšie zohľadňuje góly, ktoré boli zaznamenané v oficiálnych zápasoch za národné tímy a za klub vo všetkých ligách.<ref name=":0">Kolos, Vladimir (2 aprilu 2023). [http://www.rsssf.com/players/prolific.html "Prolific Scorers Data: Best Goalscorers All-Time (Official Matches)"]. Rec.Sport.Soccer Statistics Foundation. Retrieved 2 April 2024.</ref> == Rebríček == '''''Zvýraznení hráči''''' sú stále aktívni.<ref>{{Citácia knihy|titul=Vernon Smith Meets Messi in the Laboratory|url=http://dx.doi.org/10.23943/princeton/9780691144023.003.0003|vydavateľ=Princeton University Press|rok=2025-01-12|meno=Ignacio|priezvisko=Palacios-Huerta}}</ref> ''Aktuálne k 23. aprílu 2026''<ref>[http://uk.soccerway.com/players/cristiano-ronaldo-dos-santos-aveiro/382/matches/ "Matches of Cristiano Ronaldo"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160428115130/http://uk.soccerway.com/players/cristiano-ronaldo-dos-santos-aveiro/382/matches/ |date=2026-04-23 }}. Soccerway. Retrieved 23 April 2026.</ref><ref>[http://uk.soccerway.com/players/lionel-andres-messi/119/matches/ "Matches of L. Messi"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160428151004/http://uk.soccerway.com/players/lionel-andres-messi/119/matches/ |date=2026-04-23 }}. Soccerway. Retrieved 23 April 2026.</ref> {|class="wikitable sortable" style="text-align:center" |- ! Poradie ! Hráč ! Góly ! Zápasy ! Priemer ! Roky |- ! 1. | align="left" | {{POR}} '''[[Cristiano Ronaldo]]''' | '''987''' | 1353 | 0,72 | '''2001{{--}}súčasnosť''' |- ! 2. | align="left" | {{ARG}} '''[[Lionel Messi]]''' | '''932''' | 1203 | 0,77 | '''2003{{--}}súčasnosť''' |- ! 3. | align="left" | {{CZE}} {{AUT}} [[Josef Bican]] | '''812''' | 522 | 1,56 | 1930{{--}}1957 |- ! 4. | align="left" | {{BRA}} [[Romário]] | '''772''' | 994 | 0,78 | 1985{{--}}2009 |- ! 5. | align="left" | {{BRA}} [[Pelé]] | '''767''' | 831 | 0,92 | 1956{{--}}1977 |- ! 6. |align=left|{{POL}} '''[[Robert Lewandowski]]''' |'''749''' |1103 |0,69 |'''2005 súčasnosť''' |- ! 7. | align=left|{{HUN}} [[Ferenc Puskás]] | '''746''' | 754 | 0,99 | 1943-1966 |- ! 8. | align="left" | {{GER}} [[Gerd Müller]] | '''735''' | 793 | 0,93 | 1962{{--}}1981 |- ! 9. | align="left" | {{NLD}} [[Abe Lenstra]] | '''676''' | 797 | 0,87 | 1936-1963 |- !10. |align=left|{{URU}} '''[[Luis Suárez]]'''||'''607'''||1044||0.60||'''2005 súčasnosť''' |- ! 11. | align="left" | {{POR}} [[Eusébio]] | '''591''' | 631 | 0,97 | 1957{{--}}1979 |- !12. | align="left" | {{BRA}} [[Túlio Maravilha]] | '''588''' | 794 | 0,74 | 1988{{--}}2019 |- ! 13. | align="left" | {{SWE}} [[Zlatan Ibrahimović]] | '''580''' | 999 | 0,58 | 1999{{--}}2023 |- ! 14. | align="left" | {{GER}} [[Uwe Seeler]] | '''575''' | 592 | 0,97 | 1954{{--}}1978 |- ! 15. | align=left |{{ZMB}} [[Godfrey Chitalu]] | '''569''' | 811 | 0,70 | 1964-1982 |- ! 16. | align="left" | {{POR}} [[Fernando Peyroteo]] | '''559''' | 354 | 1,58 | 1937{{--}}1950 |- ! 17. |align=left|{{FRA}} '''[[Karim Benzema]]''' |'''557''' |1043 |0,52 |'''2004 súčasnosť''' |- ! 18. | align="left" | {{BRA}} [[Arthur Friedenreich]] | '''557''' | {{N/A}} | {{N/A}} | 1909{{--}}1935 |- ! 19. | align="left" | {{POL}} {{GER}} [[Ernst Willimowski]] | '''554''' | {{N/A}} | {{N/A}} | 1934{{--}}1955 |- ! 20. | align="left" | {{SCO}} [[Jimmy McGrory]] | '''550''' | 547 | 1,01 | 1922{{--}}1938 |- ! 21. | align="left" | {{AUT}} [[Franz Binder]] | '''546''' | {{N/A}} | {{N/A}} | 1930{{--}}1949 |- ! 22. | align="left" | {{MEX}} [[Hugo Sánchez]] | '''541''' | 895 | 0,60 | 1976{{--}}1998 |- ! 23. | align="left" | {{GER}} [[Fritz Walter]] | '''539''' | {{N/A}} | {{N/A}} | 1937{{--}}1959 |- ! 24. | align="left" | {{BRA}} [[Zico]] | '''536''' | 778 | 0,68 | 1971{{--}}1994 |- !25. |align=left|{{ENG}} '''[[Harry Kane]]''' |'''528''' |789 |0,61 |'''2009 súčasnosť''' |- !26. | align="left" | {{HUN}} [[József Takács]] | '''523''' | {{N/A}} | {{N/A}} | 1917{{--}}1934 |- ! 27. | align="left" | {{HUN}} [[Gyula Zsengellér]] | '''522''' | {{N/A}} | {{N/A}} | 1935{{--}}1953 |- ! 28. | align="left" | {{ARG}} {{ESP}} [[Alfredo Di Stéfano]] | '''516''' | 706 | 0,73 | 1945{{--}}1966 |- ! 29. | align="left" | {{AUT}} [[Hanks Krankl]] | '''514''' | 655 | 0,78 | 1970{{--}}1989 |- ! 30. | align="left" | {{SWE}} [[Gunnar Nordahl]] | '''513''' | 561 | 0,91 | 1937{{--}}1958 |- ! 31. | align="left" | {{BRA}} [[Roberto Dinamite]] | '''512''' | 825 | 0,62 | 1971{{--}}1993 |- ! 32. | align="left" | {{ENG}} [[Jimmy Greaves]] | '''511''' | {{N/A}} | {{N/A}} | 1957{{--}}1971 |- ! 33. | align="left" | {{HUN}} [[Ferenc Bene]] | '''508''' | {{N/A}} | {{N/A}} | 1961{{--}}1979 |- |} == Góly za jeden klub == {|class="wikitable" style="text-align:center" |- ! Poradie ! Hráč ! Góly ! Zápasy ! Priemer ! Roky ! Tímy |- ! 1. | align="left" | {{ARG}} [[Lionel Messi]] | 672 | 778 | 0,86 | 2003{{--}}2021 | align="left" | {{ESP}} [[FC Barcelona]] |- ! 2. | align="left" | {{BRA}} [[Pele]] | 643 | 656 | 0,98 | 1956{{--}}1974 | align="left" | {{BRA}} [[Santos FC|Santos]] |- ! 3. | align="left" | {{GER}} [[Gerd Müller]] | 563 | 605 | 0,93 | 1964{{--}}1979 | align="left" | {{GER}} [[FC Bayern München|Bayern München]] |- ! 4. | align="left" | {{POR}} [[Fernando Peyroteo]] | 544 | 334 | 1,63 | 1937{{--}}1949 | align="left" | {{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]] |- ! 5. | align="left"| {{AUT}} [[Josef Bican]] | 535 | 272 | 1.79 | 1936{{--}}1949 | align="left" | {{CZE}} [[Slavia Praha]] |- ! 6. | align="left" | {{SCO}} [[Jimmy McGrory]] | 522 | 501 | 1,04 | 1922{{--}}1938 | align="left" | {{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]] |- ! 7. | align="left" | {{NED}} [[Abe Lenstra]] | 517 | 571 | 9,91 | 1933{{--}}1955 | align="left" | {{NED}} [[SC Heerenveen|Heerenveen]] |- |} == Najlepši strelci pod'la krajiny == {| class="wikitable sortable" style="text-align:center" ! Poradie ! Hráč ! Góly ! Zápasy ! Priemer ! Roky |- ! align=left| 1. | align="left"| {{POR}} '''[[Cristiano Ronaldo]]''' |'''987''' |1353 |0,72 |2001 |- ! 2. | align="left" | {{ARG}} '''[[Lionel Messi]]''' | '''932''' | 1203 | 0,77 | 2003{{--}} |- !3. |align=left| {{AUT}} [[Josef Bican]] | '''812''' | 522 | 1,56 | 1931-1957 |- !4. | align="left" |{{BRA}} [[Romário]] | '''772''' | 994 | 0,78 | 1985-2009 |- !5. |align=left|{{POL}} '''[[Robert Lewandowski]]'''||'''749'''||1103||0.69||2005 |- !6. | align="left" |{{HUN}} [[Ferenc Puskás]] | '''746''' | 754 | 0,99 | 1943-1966 |- !7. |align=left| {{GER}} [[Gerd Müller]] |'''735''' |793 |0,93 |1962-1981 |- !8. | align="left" |{{NLD}} [[Abe Lenstra]] |'''676''' |797 |0,87 |1936-1963 |- ! 9. | align="left" | {{URU}} '''[[Luis Alberto Suárez|Luis Suárez]]''' | '''607''' | 1044 | 0,60 | 2005{{--}} |- !10. |align=left| {{SWE}} [[Zlatan Ibrahimović]] |'''580''' |999 |0.58 |1999-2023 |- !11. | align="left" |{{ZMB}} [[Godfrey Chitalu]] | '''569''' | 811 | 0,70 | 1964-1982 |- !12. |align=left|{{FRA}} '''[[Karim Benzema]]'''||'''557'''||1043||0.52||2004 |- !13. |align=left| {{SCO}} [[Jimmy McGrory]] |'''550''' |547 |1,01 |1922-1938 |- !14. | align=left|{{MEX}} [[Hugo Sánchez]] |'''541''' |895 |0,60 |1976-1998 |- !15. |align=left|{{ENG}} '''[[Harry Kane]]''' |'''528''' |789 |0,64 |2009{{--}} |- !16. |align=left|{{CMR}} [[Roger Milla]] |'''481''' |871 |0,59 |1968-1996 |- !17. |align=left|{{SRB}} [[Stjepan Bobek]] |'''480''' |554 |0.87 |1944-1959 |- !18. |align=left|{{BEL}} [[Joseph Mermmans]] |'''476''' |612 |0,78 |1937-1960 |- !19. |align=left|{{PYF}} '''[[Teaonui Tehau]]'''||'''470'''||405||1,25||2008 |- !20. |align=left|{{MDV}} [[Ali Ashfaq]] |'''469''' |562 |0,83 |2001-2023 |- !21. |align=left|{{SGP}} [[Aleksandar Durić]] |'''469''' |792 |0,59 |1992-2019 |- !22. |align=left|{{ESP}} [[Raúl González]] |'''465''' |1064 |0,44 |1994-2015 |- !23. | align="left"| {{BIH}} '''[[Edin Džeko]]''' | '''461''' | 1074 | 0,43 | 2003{{--}} |- !24. | align=left| {{ECU}} [[Alberto Spencer]] |'''451''' |662 |0,68 |1953-1974 |- !25. | align="left" |{{IRL}} [[John Alldridge]] | '''441''' | 851 | 0,52 | 1979-1998 |- !26. |align=left|{{ISR}} [[Eran Zahavi]] |'''438''' |804 |0,54 |2006-2025 |- !27. |align=left|{{SYR}} [[Firas Al-Kathib]] |'''434''' |587 |0,74 |1999-2019 |- !28. |align=left|{{SKN}} [[Keith Gumbs]] |'''425''' |518 |0,89 |1989-2014 |- !29. |align=left|{{PAR}} [[Óscar Cardozo]]||'''425'''||955||0,45||2003-2025 |- !30. |align=left|{{LTU}} [[Ričardas Beniušis]]||'''415'''||700||0,59||1998-2023 |- !31. |align="left"|{{MNE}} [[Dejan Damjanović]]||'''412'''||796||0,52||1997-2023 |- !32. |align="left"|{{GTM}} [[Juan Carlos Plata|Juan Plata]]||'''411'''||598||0,69||1988-2010 |- !33. |align=left|{{WAL}} [[Ian Rush]]||'''410'''||898||0,46||1978-2000 |- !34. |align=left|{{GAB}} '''[[Pierre-Emerick Aubameyang]]''' |'''409''' |821 |0.50 |2007 |- !35. |align=left|{{EGY}} '''[[Mohamed Salah]]'''||'''408'''||828||0,49||2010 |- !36. |align=left|{{THA}} [[Piyang Pue-on]] |'''404''' |579 |0,70 |1979-1997 |- !37. |align=left|{{UKR}} [[Andrij Ševčenko]] |'''402''' |730 |0,55 |1994-2012 |} == Referencie == {{Referencie}} {{Portál|Futbal}} [[Kategória:Futbalové zoznamy]] szmsilw3eh9sewvzbx4jlccesz6zfgg Majstrovstvá Afriky v pozemnom hokeji 2017 0 607999 8203519 8032223 2026-04-25T20:31:03Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8203519 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Afriky v pozemnom hokeji | rok = 2017 | iný názov = | logo = Coat of arms of Egypt (Official).svg | veľkosť loga = 90px | popis loga = Znak Johannesburgu | usporiadateľ = Egypt | 2 usporiadateľ = | dátum = [[22. október|22.]]{{--}}[[29. október]] [[2017]] | počet tímov = 5 + 5 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz - muži = Južná Afrika | počet titulov - muži = 8 | víťaz - ženy = Južná Afrika | počet titulov - ženy = 7 | zápasy = 24 | góly = 121 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = {{EGY}} Ahmed El-Ganaini (6 g)<br>{{ZAF}} Dirkie Chamberlainová (8 g) | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Ismaïlia]] | rok pred = 2015 | rok po = 2019 }} '''Majstrovstvá Afriky v pozemnom hokeji 2017''' bol v poradí 11. turnaj [[majstrovstvá Afriky v pozemnom hokeji|majstrovstiev Afriky v pozemnom hokeji]], ktoré organizuje [[Africká federácia pozemného hokeja]] (AFHF). Konal sa v dňoch od [[22. október|22.]]{{--}}[[29. október|29. októbra]] [[2017]] v [[Ismaïlia|Ismaïlii]], v [[Egypt]]e, za účasti 6 mužských a 6 ženských tímov.<ref name=egypt>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Egypt to host 2017 Hockey African Cup of Nations | url = http://www.egyptindependent.com/egypt-host-2017-hockey-african-cup-nations/ | dátum vydania = 31.07.2017 | dátum prístupu = 13.10.2017 | vydavateľ = egyptindependent.com | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name=host>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Egypt To Host African Hockey Championship | url = https://www.modernghana.com/news/806820/egypt-to-host-african-hockey-championship.html | dátum vydania = 02.10.2017 | dátum prístupu = 13.10.2017 | vydavateľ = modernghana.com | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Africa cup of nations 2017 men women match schedule | url = http://www.africahockey.org/africa-cup-of-nations-2017-men-women-match-schedule/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 13.10.2017 | vydavateľ = AfHF | jazyk = po anglicky }}</ref> Pôvodne sa mali turnaja zúčastniť aj družstvá Botswany, Namíbie a Zimbabwe.<ref name=egypt/> Už po vyžrebovaní sa z neho odhlásili kvôli finančným problémom aj obe družstvá Zambie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hockey Africa Cup of Nations: Zambia pulls out of event due to financial woes | url = https://news.cgtn.com/news/3d41444f334d4464776c6d636a4e6e62684a4856/share_p.html | dátum vydania = 24.10.2017 | dátum prístupu = 25.10.2017 | vydavateľ = cgtn.com | jazyk = po anglicky }}</ref> Zápasy sa odohrali na štadióne [[Suez Canal Stadium]]. Tituly obhájili obe družstvá Južnej Afriky; v mužskej kategórii zvíťazili nad domácim {{EGY|phm|0|Egyptom}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = South Africa join World Cup contenders after retaining continental crown | url = http://www.fih.ch/events/world-cup/world-cup-2018/hockey-world-cup-bhubaneswar-2018-m/news/latest-news/south-africa-join-world-cup-contenders-after-retaining-continental-crown/ | dátum vydania = 29.10.2017 | dátum prístupu = 31.10.2017 | vydavateľ = FIH | jazyk = po anglicky }}</ref> a v ženskej kategórii nad {{GHA|phz|0|Ghanou}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = South Africa complete double at Africa Cup of Nations | url = http://www.fih.ch/events/african-championships/2017-africa-cup-of-nations-w/news/south-africa-complete-double-at-africa-cup-of-nations/ | dátum vydania = 29.10.2015 | dátum prístupu = 31.10.2017 | vydavateľ = FIH | jazyk = po anglicky }}</ref> Tento turnaj zároveň slúžil ako kvalifikácia afrických družstiev na [[Majstrovstvá sveta v pozemnom hokeji mužov 2018|Majstrovstvá sveta 2018 mužov]] a [[Majstrovstvá sveta v pozemnom hokeji žien 2018|žien]], ktoré organizuje [[India]], resp. [[Anglicko]]. Z oboch kategórí sa na ne kvalifikovali iba víťazné družstvá.<ref name=host/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Qualification System for Hockey World Cup 2018 | url = http://www.fih.ch/media/9020447/170606-qualification-system-for-hockey-world-cup-2018.pdf | dátum vydania = 03.07.2015 | dátum prístupu = 10.10.2017 | vydavateľ = FIH | jazyk = po anglicky }}</ref> == Účastníci == {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} ;Muži {| class="wikitable" width=240 style=text-align:center |- ! Družstvo !! Účasti |- | align=left|{{ZAF|phm|1}} (15.)<br>{{EGY|phm|1}} (19.)<br>{{GHA|phm|1}} (36.)<br>{{KEN|phm|1}} (37.)<br>{{NGA|phm|1}} (55.)<br><s>{{ZMB|phm|1}}</s> (–) | 7<br>10<br>7<br>7<br>6<br>1 |} Pozn.: Číslo v zátvorke udáva umiestnenie vo svetovom rebríčku [[Medzinárodná federácia pozemného hokeja|FIH]] k júlu 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIH Men's World Rankings | url = http://www.fih.ch/media/12500374/fih-hero-world-rankings-july-2017-men.pdf | dátum vydania = 24.07.2017 | dátum prístupu = 13.10.2017 | vydavateľ = FIH | jazyk = po anglicky }}</ref> {{stĺpce-2}} ;Ženy {| class="wikitable" width=240 style=text-align:center |- ! Družstvo !! Účasti |- | align=left|{{ZAF|phz|1}} (13.)<br>{{GHA|phz|1}} (32.)<br>{{KEN|phz|1}} (42.)<br>{{NGA|phz|1}} (62.)<br>{{EGY|phz|1}} (–)<br><s>{{ZMB|phz|1}}</s> (–) | 6<br>4<br>4<br>4<br>2<br>1 |} Pozn: Číslo v zátvorke udáva umiestnenie vo svetovom rebríčku FIH k júlu 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIH Women's World Rankings | url = http://www.fih.ch/media/12500375/fih-hero-world-rankings-july-2017-women.pdf | dátum vydania = 24.07.2017 | dátum prístupu = 13.10.2017 | vydavateľ = FIH | jazyk = po anglicky }}</ref> {{stĺpce-koniec}} == Výsledky == === Muži === ==== Základná skupina ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[22. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=80| !width=140| !width=150| |- |align=right| '''{{GHA|phm|2}}''' |'''{{ku|3|0}}''' |<small>({{ku|1|0}}, {{ku|0|0}}, {{ku|2|0}}, {{ku|0|0}})</small> |align=left| {{KEN|phm|1}} | [https://tms.fih.ch/matches/10697/reports/matchreport správa] |- |align=right| '''{{EGY|phm|2}}''' |'''{{ku|13|1}}''' |<small>({{ku|5|0}}, {{ku|2|0}}, {{ku|5|1}}, {{ku|1|0}})</small> |align=left| {{NGA|phm|1}} | [https://tms.fih.ch/matches/10698/reports/matchreport správa] |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[23. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=80| !width=140| !width=150| |- |align=right| '''{{ZAF|phm|2}}''' |'''{{ku|8|1}}''' |<small>({{ku|1|0}}, {{ku|2|0}}, {{ku|3|0}}, {{ku|2|1}})</small> |align=left| {{NGA|phm|1}} | [https://tms.fih.ch/matches/10699/reports/matchreport správa] |- |align=right| '''{{EGY|phm|2}}''' |'''{{ku|4|1}}''' |<small>({{ku|2|0}}, {{ku|0|0}}, {{ku|0|0}}, {{ku|2|1}})</small> |align=left| {{KEN|phm|1}} | [https://tms.fih.ch/matches/10700/reports/matchreport správa] |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[25. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=80| !width=140| !width=150| |- |align=right| '''{{KEN|phm|2}}''' |'''{{ku|2|1}}''' |<small>({{ku|0|0}}, {{ku|0|0}}, {{ku|1|1}}, {{ku|1|0}})</small> |align=left| {{NGA|phm|1}} | [https://tms.fih.ch/matches/10702/reports/matchreport správa] |- |align=right| '''{{ZAF|phm|2}}''' |'''{{ku|3|2}}''' |<small>({{ku|2|1}}, {{ku|0|0}}, {{ku|0|1}}, {{ku|1|0}})</small> |align=left| {{GHA|phm|1}} | [https://tms.fih.ch/matches/10704/reports/matchreport správa] |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[26. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=80| !width=140| !width=150| |- |align=right| {{ZAF|phm|2}} |'''{{ku|3|3}}''' |<small>({{ku|0|0}}, {{ku|2|1}}, {{ku|0|2}}, {{ku|1|0}})</small> |align=left| {{EGY|phm|1}} | [https://tms.fih.ch/matches/10706/reports/matchreport správa] |- |align=right| '''{{GHA|phm|2}}''' |'''{{ku|5|1}}''' |<small>({{ku|0|1}}, {{ku|2|0}}, {{ku|1|0}}, {{ku|2|0}})</small> |align=left| {{NGA|phm|1}} | [https://tms.fih.ch/matches/10707/reports/matchreport správa] |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[28. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=80| !width=140| !width=150| |- |align=right| '''{{ZAF|phm|2}}''' |'''{{ku|6|1}}''' |<small>({{ku|0|0}}, {{ku|2|1}}, {{ku|2|0}}, {{ku|2|0}})</small> |align=left| {{KEN|phm|1}} | [https://tms.fih.ch/matches/10708/reports/matchreport správa] |- |align=right| '''{{EGY|phm|2}}''' |'''{{ku|4|0}}''' |<small>({{ku|0|0}}, {{ku|0|0}}, {{ku|2|0}}, {{ku|2|0}})</small> |align=left| {{GHA|phm|1}} | [https://tms.fih.ch/matches/10710/reports/matchreport správa] |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=140 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=60 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. ||align=left|{{EGY|phm|1}} |4||3||1||0|| {{ku|24|5}} || +19||'''12''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. ||align=left|{{ZAF|phm|1}} |4||3||1||0|| {{ku|20|7}} || +13||'''9''' |- bgcolor=#FFDAB9 |3. ||align=left|{{GHA|phm|1}} |4||2||0||2|| {{ku|10|8}} || +2||'''6''' |- bgcolor=#FFDAB9 |4. ||align=left|{{KEN|phm|1}} |4||1||0||3|| {{ku|4|14}} || −10||'''3''' |- |5. ||align=left|{{NGA|phm|1}} |4||0||0||4|| {{ku|4|28}} || −24||'''0''' |} ==== Play-off ==== ===== Stretnutie o 3. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFDAB9 | colspan=6|[[29. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=90| !width=140| !width=150| |- |align=right| '''{{GHA|phm|2}}''' |'''{{ku|5|3}}''' |<small>({{ku|0|0}}, {{ku|4|1}}, {{ku|1|0}}, {{ku|0|2}})</small> |align=left| {{KEN|phm|1}} | [https://tms.fih.ch/matches/10712/reports/matchreport správa] |} ===== Finále ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=6|[[29. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=90| !width=140| !width=150| |- |align=right| {{EGY|phm|2}} |'''{{ku|1|2}}''' |<small>({{ku|1|0}}, {{ku|0|0}}, {{ku|0|1}}, {{ku|0|1}})</small> |align=left| '''{{ZAF|phm|1}}''' | [https://tms.fih.ch/matches/10713/reports/matchreport správa] |} ---- === Ženy === ==== Základná skupina ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6|[[22. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=80| !width=140| !width=150| |- |align=right| {{NGA|phz|2}} |'''{{ku|1|1}}''' |<small>({{ku|0|0}}, {{ku|1|1}}, {{ku|0|0}}, {{ku|0|0}})</small> |align=left| {{EGY|phz|1}} | [https://tms.fih.ch/matches/10679/reports/matchreport správa] |- |align=right| '''{{ZAF|phz|2}}''' |'''{{ku|5|0}}''' |<small>({{ku|1|0}}, {{ku|1|0}}, {{ku|1|0}}, {{ku|2|0}})</small> |align=left| {{KEN|phz|1}} | [https://tms.fih.ch/matches/10682/reports/matchreport správa] |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6|[[23. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=80| !width=140| !width=150| |- |align=right| '''{{ZAF|phz|2}}''' |'''{{ku|5|0}}''' |<small>({{ku|2|0}}, {{ku|1|0}}, {{ku|0|0}}, {{ku|2|0}})</small> |align=left| {{NGA|phz|1}} | [https://tms.fih.ch/matches/10681/reports/matchreport správa] |- |align=right| '''{{GHA|phz|2}}''' |'''{{ku|2|1}}''' |<small>({{ku|0|0}}, {{ku|0|1}}, {{ku|0|0}}, {{ku|2|0}})</small> |align=left| {{KEN|phz|1}} | [https://tms.fih.ch/matches/10683/reports/matchreport správa] |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6|[[25. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=80| !width=140| !width=150| |- |align=right| '''{{GHA|phz|2}}''' |'''{{ku|6|0}}''' |<small>({{ku|2|0}}, {{ku|3|0}}, {{ku|1|0}}, {{ku|0|0}})</small> |align=left| {{EGY|phz|1}} | [https://tms.fih.ch/matches/10685/reports/matchreport správa] |- |align=right| '''{{KEN|phz|2}}''' |'''{{ku|1|0}}''' |<small>({{ku|0|0}}, {{ku|0|0}}, {{ku|0|0}}, {{ku|1|0}})</small> |align=left| {{NGA|phz|1}} | [https://tms.fih.ch/matches/10686/reports/matchreport správa] |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6|[[26. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=80| !width=140| !width=150| |- |align=right| '''{{ZAF|phz|2}}''' |'''{{ku|11|0}}''' |<small>({{ku|3|0}}, {{ku|1|0}}, {{ku|4|0}}, {{ku|3|0}})</small> |align=left| {{EGY|phz|1}} | [https://tms.fih.ch/matches/10687/reports/matchreport správa] |- |align=right| '''{{GHA|phz|2}}''' |'''{{ku|1|0}}''' |<small>({{ku|0|0}}, {{ku|0|0}}, {{ku|1|0}}, {{ku|0|0}})</small> |align=left| {{NGA|phz|1}} | [https://tms.fih.ch/matches/10688/reports/matchreport správa] |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6|[[28. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=80| !width=140| !width=150| |- |align=right| '''{{ZAF|phz|2}}''' |'''{{ku|3|0}}''' |<small>({{ku|2|0}}, {{ku|1|0}}, {{ku|0|0}}, {{ku|0|0}})</small> |align=left| {{GHA|phz|1}} | [https://tms.fih.ch/matches/10691/reports/matchreport správa] |- |align=right| '''{{KEN|phz|2}}''' |'''{{ku|1|0}}''' |<small>({{ku|0|0}}, {{ku|0|0}}, {{ku|0|0}}, {{ku|1|0}})</small> |align=left| {{EGY|phz|1}} | [https://tms.fih.ch/matches/10692/reports/matchreport správa] |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=140 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=60 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. ||align=left|{{ZAF|phz|1}} |4||4||0||0|| {{ku|24|0}} || +24||'''12''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. ||align=left|{{GHA|phz|1}} |4||3||0||1|| {{ku|9|4}} || +5||'''9''' |- bgcolor=#FFDAB9 |3. ||align=left|{{KEN|phz|1}} |4||2||0||2|| {{ku|3|7}} || −4||'''6''' |- bgcolor=#FFDAB9 |4. ||align=left|{{NGA|phz|1}} |4||0||1||3|| {{ku|1|8}} || −7||'''1''' |- |5. ||align=left|{{EGY|phz|1}} |4||0||1||3|| {{ku|1|19}} || −18||'''1''' |} ==== Play-off ==== ===== Stretnutie o 3. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFDAB9 | colspan=6|[[29. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=90| !width=140| !width=150| |- |align=right| {{KEN|phz|2}} |'''{{ku|3|3}}, <small>{{ku|1|2 pen}}</small>''' |<small>({{ku|0|0}}, {{ku|1|1}}, {{ku|1|1}}, {{ku|1|1}})</small> |align=left| '''{{NGA|phz|1}}''' | [https://tms.fih.ch/matches/10694/reports/matchreport správa] |} ===== Finále ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=6|[[29. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=90| !width=140| !width=150| |- |align=right| '''{{ZAF|phz|2}}''' |'''{{ku|4|0}}''' |<small>({{ku|0|0}}, {{ku|3|0}}, {{ku|0|0}}, {{ku|1|0}})</small> |align=left| {{GHA|phz|1}} | [https://tms.fih.ch/matches/10695/reports/matchreport správa] |} == Konečné poradie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Muži {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=140|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal africa.svg|17px]] || {{ZAF|phm|1}} | bgcolor=#CCFFCC|postup na [[Majstrovstvá sveta v pozemnom hokeji mužov 2018|MS 2018]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal africa.svg|17px]] || {{EGY|phm|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal africa.svg|17px]] || {{GHA|phm|1}} |- |align=center| 4. || {{KEN|phm|1}} |- |align=center| 5. || {{NGA|phm|1}} |} {{Stĺpce-2}} ;Ženy {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=140|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal africa.svg|17px]] || {{ZAF|phz|1}} | bgcolor=#CCFFCC|postup na [[Majstrovstvá sveta v pozemnom hokeji žien 2018|MS 2018]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal africa.svg|17px]] || {{GHA|phz|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal africa.svg|17px]] || {{NGA|phz|1}} |- |align=center| 4. || {{KEN|phz|1}} |- |align=center| 5. || {{EGY|phz|1}} |} {{Stĺpce-koniec}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.africahockey.org/ Oficiálna stránka Africkej federácie pozemného hokeja] {{eng icon}} * [https://web.archive.org/web/20071101055603/http://www.eghockey.org/ Oficiálna stránka Egyptskej federácie pozemného hokeja] ''archive.org'' {{eng icon}} == Zdroje == * [http://www.africahockey.org/event/africa-cup-of-nations-acn-mw/ Majstrovstvá Afriky 2017 na stránke Africkej federácie pozemného hokeja] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20191119140038/https://www.africahockey.org/event/africa-cup-of-nations-acn-mw/ |date=2019-11-19 }} {{eng icon}} * [http://www.fih.ch/events/african-championships/2017-africa-cup-of-nations-m/ Mužský] a [http://www.fih.ch/events/african-championships/2017-africa-cup-of-nations-w/ ženský turnaj Majstrovstiev Afriky 2017 na stránke Medzinárodnej federácie pozemného hokeja] {{eng icon}} * [http://www.the-sports.org/field-hockey-2017-men-s-african-cup-of-nations-epr81887.html Mužský] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171013120349/http://www.the-sports.org/field-hockey-2017-men-s-african-cup-of-nations-epr81887.html |date=2017-10-13 }} a [http://www.the-sports.org/field-hockey-2017-women-s-african-cup-of-nations-epr81890.html ženský turnaj Majstrovstiev Afriky 2017 na stránke the-sports.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171013120324/http://www.the-sports.org/field-hockey-2017-women-s-african-cup-of-nations-epr81890.html |date=2017-10-13 }} {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Afriky v pozemnom hokeji}} }} [[Kategória:Pozemný hokej v 2017]] [[Kategória:Majstrovstvá Afriky v pozemnom hokeji]] [[Kategória:Športové podujatia v Egypte|Pozemný hokej]] [[Kategória:2017 v Egypte]] e6u5y3lq654mu1jjretav8delkgjoj8 Majstrovstvá sveta AMF vo futsale žien 2017 0 609818 8203674 7648207 2026-04-26T11:29:26Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8203674 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá sveta AMF vo futsale žien | rok = 2017 | iný názov = | logo = Escut d'armes de Balaguer.svg | veľkosť loga = 90px | popis loga = Znak Balaguer | usporiadateľ = Katalánsko | 2 usporiadateľ = | dátum = [[19. november|19.]]{{--}}[[25. november]] [[2017]] | počet tímov = 12 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Brazília | počet titulov = | zápasy = 28 | góly = 223 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Balaguer]] | rok pred = 2013 | rok po = 2021 }} '''Majstrovstvá sveta AMF vo futsale žien 2017''' bol v poradí 3. turnaj [[Majstrovstvá sveta AMF vo futsale|majstrovstiev sveta vo futsale]] žien, ktoré organizuje [[Svetová futsalová asociácia]] (AMF). Konal sa v dňoch od [[19. november|19.]] do [[25. november|25. novembra]] [[2017]] v meste [[Balaguer]], v [[Katalánsko|Katalánsku]], za účasti 12 tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Las damas competirán en Cataluña | url = http://www.amfutsal.com.py/noticias/mundial-femenino-2017/las-damas-competiran-en-cataluna | dátum vydania = máj 2017 | dátum prístupu = 18.11.2017 | vydavateľ = AMF | jazyk = po španielsky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fixture para el Mundial Femenino Cataluña 2017 | url = http://www.amfutsal.com.py/noticias/mundial-femenino-2017/fixture-para-el-mundial-femenino-cataluna-2017 | dátum vydania = september 2017 | dátum prístupu = 18.11.2017 | vydavateľ = AMF | jazyk = po španielsky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Series definidas para el Mundial femenino 2017 | url = http://www.amfutsal.com.py/noticias/mundial-femenino-2017/series-definidas-para-el-mundial-femenino-2017 | dátum vydania = október 2017 | dátum prístupu = 18.11.2017 | vydavateľ = AMF | jazyk = po španielsky }}</ref> Nováčikmi podujatia boli družstvá Francúzska, Južnej Afriky a Švajčiarska. Katalánsko organizovalo svetový šampionát žien druhýkrát, keď predtým hostilo toto podujatie v roku 2008, v meste [[Reus]]. Zápasy sa odohrali v aréne [[Poliesportiu de Balaguer]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mundial femení futbol sala | url = http://guiabalaguer.com/ca/turisme/guiabalaguer/esdeveniments/mundial-femeni-futbol-sala/95848.html | dátum vydania = | dátum prístupu = 18.11.2017 | vydavateľ = guiabalaguer.com | jazyk = po španielsky }}</ref> Titul získala {{BRA|fsaz}}, ktorá vo finálovom stretnutí zvíťazila nad {{ARG|fsaz|0|Argentínou}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Brasil en la cima mundial del salonismo femenino | url = http://www.amfutsal.com.py/noticias/mundial-femenino-2017/brasil-en-la-cima-mundial-del-salonismo-femenino | dátum vydania = 26.11.2017 | dátum prístupu = 30.11.2017 | vydavateľ = AMF | jazyk = po španielsky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Brazil triumphs in the 2017 AMF Futsal Women's World Cup; USA comes seventh | url = https://www.vavel.com/en-us/soccer/nwsl/852411-brazil-triumphs-in-the-2017-amf-futsal-women-s-world-cup-usa-comes-seventh.html | dátum vydania = 26.11.2017 | dátum prístupu = 30.11.2017 | vydavateľ = vavel.com | jazyk = po anglicky }}</ref> Oba finálové družstvá získali svoju prvú medailu. Obhajca prvenstva z {{COL|fsaz|0|Kolumbie}} obsadil 3. priečku. == Kvalifikácia == {| class="wikitable" width=500 style=text-align:center |- ! Postup !! Miestenky !! Kvalifikanti |- | Organizátor || 1 || align=left|{{CAT|fsaz|1}} |- | Víťaz [[Majstrovstvá sveta AMF vo futsale žien 2013|MS 2013]] || 1 || align=left|{{COL|fsaz|1}} |- | [[Majstrovstvá Európy UEFS vo futsale žien 2015|ME UEFS 2015]] || 2 | align=left|<s>{{RUS|fsaz|1}}</s><br><s>{{CZE|fsaz|1}}</s> |- | [[Majstrovstvá Južnej Ameriky CSFS vo futsale žien 2015|Majstrovstvá Juž. Ameriky 2015]] || 2 | align=left|<s>{{VEN|fsaz|1}}</s><br>{{PRY|fsaz|1}}<br>{{ARG|fsaz|1}} |- | Severná Amerika || 1 || align=left|{{USA|fsaz|1}} |- | [[Juhoamerická kvalifikácia na Majstrovstvá sveta AMF vo futsale žien 2017|Juhoamerická kvalifikácia 2017]] || 1 | align=left|{{BRA|fsaz|1}} |- | Ázia || 1 || align=left|{{TPE|fsaz|1}}<ref name=amf>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = AMF's Communication |url = https://pbs.twimg.com/media/C1pru9RWIAASNX0.jpg |dátum vydania = |dátum prístupu = 18.11.2017 |vydavateľ = AMF |jazyk = po španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20170314070738/https://pbs.twimg.com/media/C1pru9RWIAASNX0.jpg |dátum archivácie = 2017-03-14 }}</ref> |- | Afrika || 1 || align=left|<s>{{MAR|fsaz|1}}</s><ref name=amf/><br>{{ZAF|fsaz|1}} |- | Oceánia || 1 || align=left|{{AUS|fsaz|1}}<ref name=amf/> |- | pozvané družstvá || 3 || align=left|{{FRA|fsaz|1}}<br>{{CHE|fsaz|1}}<br>{{ITA|fsaz|1}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Ufficiale! La Nazionale Italiana Femminile parteciperà alla Coppa del Mondo AMF in Spagna |url = http://www.fifs.it/2017/08/02/ufficiale-la-nazionale-italiana-femminile-partecipera-alla-coppa-del-mondo-amf-in-spagna/ |dátum vydania = 02.08.2017 |dátum prístupu = 18.11.2017 |vydavateľ = fifs.it |jazyk = po taliansky }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |} Pozn.: Argentína<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = AMF Women’s World Cup – Catalunya 2017, Ecco le Nazioni Partecipanti |url = http://www.fifs.it/2017/09/05/amf-womens-world-cup-catalunya-2017-ecco-le-nazioni-partecipanti/ |dátum vydania = 05.09.2017 |dátum prístupu = 18.11.2017 |vydavateľ = fifs.it |jazyk = po taliansky }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> nahradila odstúpenú Venezuelu a Južná Afrika<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sudáfrica se suma al Mundial femenino 2017 | url = http://www.amfutsal.com.py/noticias/mundial-femenino-2017/sudafrica-se-suma-al-mundial-femenino-2017 | dátum vydania = august 2017 | dátum prístupu = 18.11.2017 | vydavateľ = AMF | jazyk = po španielsky }}</ref> nahradila Maroko. == Výsledky == === Základné skupiny === ==== Skupina A ==== {{Futbalbox2 |bg = #FAFAFA |dátum = [[19. november]] |čas = |mužstvo1 = {{TPE|fsaz|2}} |skóre = {{ku|3|3}} |polčas = |mužstvo2 = {{CHE|fsaz|1}} |divákov = }} {{Futbalbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[20. november]] |čas = |mužstvo1 = '''{{BRA|fsaz|2}}''' |skóre = {{ku|16|0}} |polčas = |mužstvo2 = {{TPE|fsaz|1}} |divákov = }} {{Futbalbox2 |bg = #FAFAFA |dátum = [[21. november]] |čas = |mužstvo1 = '''{{BRA|fsaz|2}}''' |skóre = {{ku|13|0}} |polčas = |mužstvo2 = {{CHE|fsaz|1}} |divákov = }} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Výhry}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=60 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 abbr=Body |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. ||align=left|{{BRA|fsaz|1}} |2||2||0||0|| {{ku|29|0}} || +29||'''6''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. ||align=left|{{CHE|fsaz|1}} |2||0||1||1|| {{ku|3|16}} || −13||'''1''' |- bgcolor=#FFCCCC |3. ||align=left|{{TPE|fsaz|1}} |2||0||1||1|| {{ku|3|19}} || −16||'''1''' |} ==== Skupina B ==== {{Futbalbox2 |bg = #FAFAFA |dátum = [[19. november]] |čas = |mužstvo1 = '''{{CAT|fsaz|2}}''' |skóre = {{ku|3|2}} |polčas = |mužstvo2 = {{FRA|fsaz|1}} |divákov = }} {{Futbalbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[20. november]] |čas = |mužstvo1 = {{CAT|fsaz|2}} |skóre = {{ku|1|6}} |polčas = |mužstvo2 = '''{{ARG|fsaz|1}}''' |divákov = }} {{Futbalbox2 |bg = #FAFAFA |dátum = [[21. november]] |čas = |mužstvo1 = '''{{ARG|fsaz|2}}''' |skóre = {{ku|8|1}} |polčas = |mužstvo2 = {{FRA|fsaz|1}} |divákov = }} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Výhry}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=60 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 abbr=Body |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. ||align=left|{{ARG|fsaz|1}} |2||2||0||0|| {{ku|14|2}} || +12||'''6''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. ||align=left|{{CAT|fsaz|1}} |2||1||0||1|| {{ku|4|8}} || −4||'''3''' |- bgcolor=#FFCCCC |3. ||align=left|{{FRA|fsaz|1}} |2||0||0||2|| {{ku|3|11}} || −8||'''0''' |} ==== Skupina C ==== {{Futbalbox2 |bg = #FAFAFA |dátum = [[19. november]] |čas = |mužstvo1 = '''{{COL|fsaz|2}}''' |skóre = {{ku|20|0}} |polčas = |mužstvo2 = {{ZAF|fsaz|1}} |divákov = }} {{Futbalbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[20. november]] |čas = |mužstvo1 = '''{{COL|fsaz|2}}''' |skóre = {{ku|9|0}} |polčas = |mužstvo2 = {{ITA|fsaz|1}} |divákov = }} {{Futbalbox2 |bg = #FAFAFA |dátum = [[21. november]] |čas = |mužstvo1 = '''{{ITA|fsaz|2}}''' |skóre = {{ku|3|2}} |polčas = |mužstvo2 = {{ZAF|fsaz|1}} |divákov = }} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Výhry}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=60 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 abbr=Body |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. ||align=left|{{COL|fsaz|1}} |2||2||0||0|| {{ku|29|0}} || +29||'''6''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. ||align=left|{{ITA|fsaz|1}} |2||1||0||1|| {{ku|3|11}} || −8||'''3''' |- bgcolor=#FFCCCC |3. ||align=left|{{ZAF|fsaz|1}} |2||0||0||2|| {{ku|2|23}} || −21||'''0''' |} ==== Skupina D ==== {{Futbalbox2 |bg = #FAFAFA |dátum = [[19. november]] |čas = |mužstvo1 = '''{{PRY|fsaz|2}}''' |skóre = {{ku|3|0}} |polčas = |mužstvo2 = {{AUS|fsaz|1}} |divákov = }} {{Futbalbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[20. november]] |čas = |mužstvo1 = '''{{PRY|fsaz|2}}''' |skóre = {{ku|6|3}} |polčas = |mužstvo2 = {{USA|fsaz|1}} |divákov = }} {{Futbalbox2 |bg = #FAFAFA |dátum = [[21. november]] |čas = |mužstvo1 = {{AUS|fsaz|2}} |skóre = {{ku|2|6}} |polčas = |mužstvo2 = '''{{USA|fsaz|1}}''' |divákov = }} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Výhry}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=60 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 abbr=Body |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. ||align=left|{{PRY|fsaz|1}} |2||2||0||0|| {{ku|9|3}} || +6||'''6''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. ||align=left|{{USA|fsaz|1}} |2||1||0||1|| {{ku|9|8}} || +1||'''3''' |- bgcolor=#FFCCCC |3. ||align=left|{{AUS|fsaz|1}} |2||0||0||2|| {{ku|2|9}} || −7||'''0''' |} === Play-off === ==== Stretnutia o 9.{{--}}12. miesto ==== {{Futbalbox2 |bg = #FAFAFA |dátum = [[23. november]] |čas = |mužstvo1 = '''{{FRA|fsaz|2}}''' |skóre = {{ku|6|5}} |polčas = |mužstvo2 = {{TPE|fsaz|1}} |divákov = }} {{Futbalbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[23. november]] |čas = |mužstvo1 = '''{{AUS|fsaz|2}}''' |skóre = {{ku|4|2}} |polčas = |mužstvo2 = {{ZAF|fsaz|1}} |divákov = }} ==== Stretnutie o 11. miesto ==== {{Futbalbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[24. november]] |čas = |mužstvo1 = '''{{TPE|fsaz|2}}''' |skóre = {{ku|5|2}} |polčas = |mužstvo2 = {{ZAF|fsaz|1}} |divákov = }} ==== Stretnutie o 9. miesto ==== {{Futbalbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[24. november]] |čas = |mužstvo1 = '''{{AUS|fsaz|2}}''' |skóre = {{ku|4|2}} |polčas = |mužstvo2 = {{FRA|fsaz|1}} |divákov = }} ==== Štvrťfinále ==== {{Futbalbox2 |bg = #FAFAFA |dátum = [[23. november]] |čas = |mužstvo1 = '''{{ARG|fsaz|2}}''' |skóre = {{ku|7|0}} |polčas = |mužstvo2 = {{CHE|fsaz|1}} |divákov = }} {{Futbalbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[23. november]] |čas = |mužstvo1 = '''{{PRY|fsaz|2}}''' |skóre = {{ku|5|3}} |polčas = |mužstvo2 = {{ITA|fsaz|1}} |divákov = }} {{Futbalbox2 |bg = #FAFAFA |dátum = [[23. november]] |čas = |mužstvo1 = '''{{COL|fsaz|2}}''' |skóre = {{ku|5|3}} |polčas = |mužstvo2 = {{USA|fsaz|1}} |divákov = }} {{Futbalbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[23. november]] |čas = |mužstvo1 = '''{{BRA|fsaz|2}}''' |skóre = {{ku|7|1}} |polčas = |mužstvo2 = {{CAT|fsaz|1}} |divákov = }} ==== Stretnutia o 5.{{--}}8. miesto ==== {{Futbalbox2 |bg = #FAFAFA |dátum = [[24. november]] |čas = |mužstvo1 = '''{{ITA|fsaz|2}}''' |skóre = {{ku|6|5}} |polčas = |mužstvo2 = {{CHE|fsaz|1}} |divákov = }} {{Futbalbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[24. november]] |čas = |mužstvo1 = {{USA|fsaz|2}} |skóre = {{ku|4|4}}, <small>{{ku|1|2 pen}}</small> |polčas = |mužstvo2 = '''{{CAT|fsaz|1}}''' |divákov = }} ==== Stretnutie o 7. miesto ==== {{Futbalbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[25. november]] |čas = |mužstvo1 = '''{{USA|fsaz|2}}''' |skóre = {{ku|7|1}} |polčas = |mužstvo2 = {{CHE|fsaz|1}} |divákov = }} ==== Stretnutie o 5. miesto ==== {{Futbalbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[25. november]] |čas = |mužstvo1 = '''{{CAT|fsaz|2}}''' |skóre = {{ku|2|0}} |polčas = |mužstvo2 = {{ITA|fsaz|1}} |divákov = }} ==== Semifinále ==== {{Futbalbox2 |bg = #FAFAFA |dátum = [[24. november]] |čas = |mužstvo1 = '''{{ARG|fsaz|2}}''' |skóre = {{ku|4|3}} |polčas = |mužstvo2 = {{PRY|fsaz|1}} |divákov = }} {{Futbalbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[24. november]] |čas = |mužstvo1 = {{COL|fsaz|2}} |skóre = {{ku|2|5}} |polčas = |mužstvo2 = '''{{BRA|fsaz|1}}''' |divákov = }} ==== Stretnutie o 3. miesto ==== {{Futbalbox2 |bg = #FFDAB9 |dátum = [[25. november]] |čas = |mužstvo1 = '''{{COL|fsaz|2}}''' |skóre = {{ku|3|0}} |polčas = |mužstvo2 = {{PRY|fsaz|1}} |divákov = }} ==== Finále ==== {{Futbalbox2 |bg = #F7F6A8 |dátum = [[25. november]] |čas = |mužstvo1 = '''{{BRA|fsaz|2}}''' |skóre = {{ku|4|2}} |polčas = |mužstvo2 = {{ARG|fsaz|1}} |divákov = }} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=140|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align=center| [[Súbor:Gold medal world centered-2.svg|17px]] || {{BRA|fsaz|1}} |- bgcolor="#DCE5E5" | align=center| [[Súbor:Silver medal world centered-2.svg|17px]] || {{ARG|fsaz|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" | align=center| [[Súbor:Bronze medal world centered-2.svg|17px]] || {{COL|fsaz|1}} |- | align=center|4. || {{PRY|fsaz|1}} |- | align=center|5. || {{CAT|fsaz|1}} |- | align=center|6. || {{ITA|fsaz|1}} |- | align=center|7. || {{USA|fsaz|1}} |- | align=center|8. || {{CHE|fsaz|1}} |- | align=center|9. || {{AUS|fsaz|1}} |- | align=center|10. || {{FRA|fsaz|1}} |- | align=center|11. || {{TPE|fsaz|1}} |- | align=center|12. || {{ZAF|fsaz|1}} |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.amfutsal.com.py/ Oficiálna stránka Svetovej futsalovej asociácie] {{spa icon}} * [https://futsal.cat/es/ Oficiálna stránka Katalánskej futsalovej federácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171020085337/https://futsal.cat/es/ |date=2017-10-20 }} {{spa icon}} == Zdroj == * [http://mundialfemenino2017.cat/ Oficiálna stránka MS 2017] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171125002409/http://mundialfemenino2017.cat/ |date=2017-11-25 }} {{spa icon}} * [http://www.amfutsal.com.py/noticias/mundial-femenino-2017 MS 2017 na stránke Svetovej futsalovej asociácie] {{spa icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá sveta AMF vo futsale}} }} [[Kategória:Futsal v 2017]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta AMF vo futsale|Ženy]] [[Kategória:Športové podujatia v Katalánsku|Futsal]] c9d1qw76fn0lh3jmui3ey903v363djr Majstrovstvá Afriky v softbale žien 2018 0 620912 8203523 7895036 2026-04-25T20:34:53Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8203523 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Afriky v softbale žien 2018 | rok = 2018 | iný názov = | logo = | veľkosť loga = 80px | popis loga = Znak Južnej Afriky | usporiadateľ = Južná Afrika | 2 usporiadateľ = | dátum = [[12. január|12.]]{{--}}[[14. január]] [[2018]] | počet tímov = 4 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Botswana | počet titulov = 1 | zápasy = 14 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Pretória]] | rok pred = | rok po = 2019 }} '''Majstrovstvá Afriky v softbale žien 2018''' bol prvý turnaj [[Majstrovstvá Afriky v softbale|majstrovstiev Afriky v softbale]] žien, ktoré organizovala [[Svetová bejzbalová a softbalová konfederácia]] (WBSC). Konal sa v [[Pretória|Pretórii]] (konkrétne v mestskej časti [[Atteridgeville]]), v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]] v dňoch od [[12. január|12.]]{{--}}[[14. január]]a [[2018]], za účasti 4 tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pretoria set to host Africa qualifiers for 2018 Women's Softball World Championship | url = https://www.insidethegames.biz/articles/1059973/pretoria-set-to-host-africa-qualifiers-for-2018-womens-softball-world-championship | dátum vydania = 10.01.2018 | dátum prístupu = 01.08.2018 | vydavateľ = insidethegames.biz | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = African qualifier for 2018 WBSC Women’s Softball World Championship set to open |url = https://wswc.wbsc.org/news/african-qualifier-2018-wbsc-womens-softball-world-championship-set-open |dátum vydania = 11.01.2018 |dátum prístupu = 01.08.2018 |vydavateľ = WABS |jazyk = po anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=august 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Zápasy sa odohrali na štadióne [[Attridgeville Softball Park]].<ref name=botswana>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Botswana beat South Africa to win 2018 Women's Softball African Championships | url = https://www.insidethegames.biz/articles/1060136/botswana-beat-south-africa-to-win-2018-womens-softball-african-championships | dátum vydania = 14.01.2018 | dátum prístupu = 01.08.2018 | vydavateľ = insidethegames.biz | jazyk = po anglicky }}</ref> Zvíťazila {{BWA|sfz}}, ke´d vo finále vyhrala nad domácou {{ZAF|sfz|0|Južnou Afrikou}}.<ref name=africa>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Africa champion Botswana, 2nd Place South Africa qualify for 2018 WBSC Women’s Softball World Championship in Japan |url = https://wswc.wbsc.org/news/africa-champion-botswana-2nd-place-south-africa-qualify-2018-wbsc-womens-softball-world-championship-japan |dátum vydania = 16.01.2018 |dátum prístupu = 01.08.2018 |vydavateľ = WBSC |jazyk = po anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=august 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name=botswana/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Botswana and South Africa qualify for World Championship Softball | url = https://catcher.home.xs4all.nl/sb18-1601-botswana-and-south-africa-qualify-for-world-championship-softball.htm | dátum vydania = 16.01.2018 | dátum prístupu = 01.08.2018 | vydavateľ = catcher.home.xs4all.nl | jazyk = po anglicky }}</ref> Tento turnaj zároveň slúžil ako kvalifikácia afrických družstiev na [[Majstrovstvá sveta v softbale žien 2018|majstrovstvá sveta 2018]], ktoré organizovalo [[Japonsko]]. Kvalifikovali sa na ne 2 najlepšie družstvá.<ref name=africa/> == Účastníci == {| class="wikitable" width=200 |- ! Družstvá |- | {{BWA|sfm|1}} (33.) |- | {{ZAF|sfm|1}} (35.) |- | {{ZWE|sfm|1}} (–) |- | {{LSO|sfm|1}} (–) |} Poznámka: Číslo v zátvorke udáva umiestnenie vo svetovom rebríčku WBSC v roku 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Softball World Rankings |url = http://www.wbsc.org/rankings |dátum vydania = 23.12.2017 |dátum prístupu = 01.08.2018 |vydavateľ = WBSC |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20171223090015/http://www.wbsc.org/rankings |dátum archivácie = 2017-12-23 }}</ref> == Výsledky == === Základná skupina === {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[12. január]]: 1. kolo |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| |- |align=right| '''{{ZAF|sfz|2}}''' |'''{{ku|16|0}}''' |align=left| {{ZWE|sfz|1}} |- |align=right| '''{{BWA|sfz|2}}''' |'''{{ku|23|0}}''' |align=left| {{LSO|sfz|1}} |- |align=right| '''{{BWA|sfz|2}}''' |'''{{ku|15|0}}''' |align=left| {{ZWE|sfz|1}} |- |align=right| '''{{ZAF|sfz|2}}''' |'''{{ku|27|1}}''' |align=left| {{LSO|sfz|1}} |- |align=right| '''{{ZWE|sfz|2}}''' |'''{{ku|21|14}}''' |align=left| {{LSO|sfz|1}} |- |align=right| {{BWA|sfz|2}} |'''{{ku|5|9}}''' |align=left| '''{{ZAF|sfz|1}}''' |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=4|[[13. január]]: 2. kolo |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| |- |align=right| '''{{BWA|sfz|2}}''' |'''{{ku|17|0}}''' |align=left| {{ZWE|sfz|1}} |- |align=right| '''{{ZAF|sfz|2}}''' |'''{{ku|19|0}}''' |align=left| {{LSO|sfz|1}} |- |align=right| '''{{BWA|sfz|2}}''' |'''{{ku|17|0}}''' |align=left| {{LSO|sfz|1}} |- |align=right| '''{{ZAF|sfz|2}}''' |'''{{ku|17|0}}''' |align=left| {{ZWE|sfz|1}} |- |align=right| '''{{ZWE|sfz|2}}''' |'''{{ku|15|8}}''' |align=left| {{LSO|sfz|1}} |- |align=right| '''{{BWA|sfz|2}}''' |'''{{ku|5|0}}''' |align=left| {{ZAF|sfz|1}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=60 |Skóre !width=20 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} |- bgcolor=#CCFFCC |1.|| align=left| {{BWA|sfz|1}} |6||5||1|| {{ku|82|9}}|| +73 |- bgcolor=#CCFFCC |2.|| align=left| {{ZAF|sfz|1}} |6||5||1|| {{ku|88|11}}|| +77 |- bgcolor=#FFDCCC |3.|| align=left| {{ZWE|sfz|1}} |6||2||4|| {{ku|36|87}}|| −51 |- bgcolor=#FFDCCC |4.|| align=left| {{LSO|sfz|1}} |6||0||6|| {{ku|23|122}}|| −99 |} === Play-off === ==== Stretnutie o 3. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFDAB9 | colspan=4|[[14. január]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| |- |align=right| '''{{ZWE|sfz|2}}''' |'''{{ku|15|8}}''' |align=left| {{LSO|sfz|1}} |} ==== Finále ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=4|[[14. január]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=150| |- |align=right| '''{{BWA|sfz|2}}''' |'''{{ku|15|1}}''' |align=left| {{ZAF|sfz|1}} |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=150|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal africa.svg|17px]] || {{BWA|sfm|1}} | rowspan=2 bgcolor=#CCFFCC|postup na [[Majstrovstvá sveta v softbale žien 2018|MS 2018]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal africa.svg|17px]] || {{ZAF|sfm|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal africa.svg|17px]] || {{ZWE|sfm|1}} |- |align=center| 4. || {{LSO|sfm|1}} |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.softballsouthafrica.co.za/ Oficiálna stránka Softball South Africa] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180801075527/http://www.softballsouthafrica.co.za/ |date=2018-08-01 }} {{eng icon}} * [https://web.archive.org/web/20140820124334/http://www.baseballsoftballinafrica.com:80/ Oficiálna stránka Africkej bejzbalovej a softbalovej asociácie] ''archive.org'' {{eng icon}} * [https://www.wbsc.org/ Oficiálna stránka Svetovej bejzbalovej a softbalovej konfederácie] {{eng icon}} == Zdroj == * [https://wswc.wbsc.org/news/africa-champion-botswana-2nd-place-south-africa-qualify-2018-wbsc-womens-softball-world-championship-japan Africká kvalifikácia 2018 na stránke Svetovej bejzbalovej a softbalovej konfederácie]{{Nedostupný zdroj|date=august 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{eng icon}} [[Kategória:Softbal v 2018]] [[Kategória:Majstrovstvá Afriky v softbale|Ženy]] [[Kategória:Športové podujatia v Južnej Afrike|Softbal]] jjbu31c8x6b6wf7kcr6dqd3awk4w9ph Redaktor:Vrchovina/pieskovisko 2 624891 8203460 8202868 2026-04-25T18:32:47Z Vrchovina 166088 drobná úprava 8203460 wikitext text/x-wiki <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Július V | Portrét = | Popis osoby = literárny historik, kritik, esejista, publicista a prozaik | Dátum narodenia = {{dn|1935|04|11}} | Miesto narodenia = [[Dražkovce]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2020|12|25|1935|04|11}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Július Vanovič (* 19{{--}}† 20){{break}} Mária, rodená | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Zora, rodená Mitaĺová (* 1944) | Deti = Ľubica, vydatá Sajkalová (* 1973{{--}}† 2019), Oľga, vydatá Trcková (* 1976)) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = 1 | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Július Vanovič''' [[DrSc.]] (* [[11. apríl]] [[1935]], [[Dražkovce]]){{--}}† [[25. december]] [[2020]], [[Bratislava]]) bol [[Československo|slovenský]] [[spisovateľ]], [[literárny kritik]], [[esejista]], [[literárny]] [[historik]]. == Životopis == Narodil sa v rodine zemana-roľníka Júliusa Vanoviča v [[Dražkovce|Dražkovciach]]. Detstvo až do študentských čias prežil v rodnej obci. Základnú školu navštevoval v rodných [[Dražkovce|Dražkovciach]] a v [[Martin|Martine]]. Od roku [[1951]] študoval na [[gymnázium|gymnáziu]] v [[Martin|Martine]], z politických dôvodov bol už v prvej triede [[1952]] vylúčený z gymnázia, pretože jeho otec bol v roku [[1949]] obžalovaný a odsúdený v politickom procese spolu s partizánskym veliteľom V. Žingorom. Zamestnal sa ako robotník v tlačiarni [[Neografia|Neografia]]. Rok pracoval ako knihovník v [[Matica slovenská|Matici slovenskej]]. Gymnázium dokončil ako externista matúrou v roku [[1955]]. V školskom roku [[1955]]{{--}}[[1956]] začal študovať na [[Vysoká škola pedagogická|Vysokej škole pedagogickej]] v [[Bratislava|Bratislave]], no po zimnom semestri bol z politických dôvodov vylúčený zo štúdia. V rokoch [[1953]]{{--}}[[1963]] pomocný robotník, skladník, knihovník. V rokoch [[1963]]{{--}}[[1968]] pôsobil v [[Bratislava|Bratislave]] ako redaktor v [[Slovenské pohľady|Slovenských pohľadoch]] a neskôr v [[Mladá tvorba|Mladej tvorbe]]. Externe študoval odbor slovenský jazyk na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], ktorú ukončil v roku [[1968]] a získal titul ''absolvent vysokej školy'' ([[abs.]])<ref>https://absolventi.uniba.sk/sk</ref>. v rokoch 1955 - 1956 študoval na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave, no po prvom semestri ho z politických dôvodov zo štúdia vylúčili. Roku 1956 sa znova zamestnal v Matici slovenskej, kde sa uchádzal o externé štúdium na Katedre knihovedy FF UK, na jeseň 1956 nastúpil vojenskú prezenčnú službu a po uvoľnení z armády (zo zdravotných dôvodov) bol začiatkom roka 1957 po tretíkrát prijatý do služieb Matice slovenskej. Pracoval ako bibliograf Slovenskej národnej článkovej bibliografie. <ref>Who is Who v Slovenskej republike: dodatkové dielo : životopisná encyklopédia obsahujúca .. 6. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2009, s.819. Hübners Who is who. ISBN 9783729000858.</ref> <ref>GAFRIK Michal. ''Naplnil svoje túžby. Šesťdesiatka Júliusa Vanoviča.'' Literárny týždenník: časopis Spolku slovenských spisovateľov. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1995, 8(16), p. 5.</ref> <ref>KOVAČKA Miloš. ''ČÍTANIE AKO AZYL / ČÍTANIE AKO ÉTOS Čitateľ Július Vanovič alebo Zrod slovenského spisovateľa a literárneho vedca (K sedemdesiatinám)''. Knižnica. Martin: Slovenská národná knižnica, 2005, 6(12), p. 13-19.</ref> na Gemeri. V rokoch [[1969]]{{--}}[[1973]] študovala na [[Konzervatórium|Konzervatóriu]] v [[Košice|Košiciach]] organ u prof. [[Ivan Sokol|Ivana Sokola]]. Po konzervatóriu pokračovala v štúdiách na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení v Bratislave]], ([[VŠMU]]), ktorú ukončila v roku [[1977]] (organ, žiačka [[prof.]] [[Ferdinand Klinda|Ferdinanda Klindu]]). Po promócii rokoch [[1977]]{{--}}[[1978]] pokračovala v štúdiu hry na organ u K. D´Hoogheho v [[Conservatoire Royal Brusel|Conservatoire Royal Brusel]]. V rokoch [[1978]]{{--}}[[1979]] ako štipendista [[SHF]] v Bratislave študovala u prof. Ivana Sokola. Z politických dôvodov pedagogicky mohla pôsobiť až po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] v roku [[1989]]. V rokoch [[1991]]{{--}}[[2016]] pôsobila na [[Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], pedagogička predmetov hudobná teória, dejiny hudby, kapitoly z cirkevnej hudby a liturgie, hra na hudobných nástrojoch, [[docent|docentka]]{{--}}[[1999]], [[2004]]{{--}}[[2008]] [[prorektor|prorektorka]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] pre oblasť vzdelávania. V roku 2016 odišla do dôchodku. <nowiki> == Dielo == == Knižné publikácie (výber) == * VANOVIČ, Július. Antidialógy so slovenskými spisovateľmi. Bratislava: Slov. spis, 1968. * VANOVIČ, Július. Heretikon. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 2001. ISBN 8022011398. * VANOVIČ, Július. Zápisky z mŕtveho času: antimemoáre. Bratislava: Literárne informačné centrum, c2014. ISBN 9788081190841. * VANOVIČ, Július. Listy zo starého dvora. Dunajská Lužná: MilaniuM, 2012. ISBN 9788089178513. * VANOVIČ, Július. Osobnosť Václava Černého: personalistický portrét. Bratislava: Kalligram, 1999. ISBN 8071492787. * VANOVIČ, Július. Návrat pred odchodom. Bratislava: Vydav. Spolku slov. spis, 1995. Edícia slovenských bestsellerov, zv. 5. ISBN 8088735211. * VANOVIČ, Július. Kniha o starom Martine: Fotogr.z lit.archívu MS v Martine. Bratislava: Tatran, 1990. Korene, zv.29. ISBN 8022201626. * VANOVIČ, Július. Druhá kniha o starom Martine: (1861-1875). Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1993. ISBN 8070902418. * VANOVIČ, Július. Tretia kniha o starom Martine: (1875-1918). Bratislava: Lit. inform. centrum, 1999. ISBN 8088878611. * VANOVIČ, Július. Prozaik proti totalite: prípad Alfonz Bednár. Bratislava: Causa editio, 2003. Litteraria. ISBN 8085533200. * VANOVIČ, Július. Nové antidialógy. Ivanka pri Dunaji: F. R. & G, 2010. Knižná edícia časopisu Fragment. ISBN 9788085508994. * VANOVIČ, Július. Chvála a skepsa: kniha o Alexandrovi Matuškovi. Ivanka pri Dunaji: F. R. & G, 2007. Knižná edícia časopisu Fragment. ISBN 9788085508772. * VANOVIČ, Július. Za kulisy života: existenciály Ingmara Bergmana : [glosy]. Ivanka pri Dunaji: F.R.&G, 2011. Knižná edícia časopisu Fragment. ISBN 9788089499083. * VANOVIČ, Július. Kronika nepriznaného času. Bratislava: Tatran, 2008. Slovenská tvorba, zv. 110. ISBN 9788022205535. * * HEGER, Jozef. ''Názvoslovie organickej chémie''. Bratislava: SPN, 1986. * HEGER, Jozef, Jozef KOLÁŘ a Vladimír ŠPRINGER. ''Názvy liečiv a liekov a ich informačný potenciál''. Martin: Osveta, [2005]. ISBN 8080631832. == Ocenenia (výber) == * [[1983]] – Cena F. Kafendu * [[2017]] – Cena Sebastián == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Predmersk%C3%A1,Anna&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&pageNumber=2&theme=snk_] clanky v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice * https://podmaz.sk/podcast/nocna-pyramida-host/3531558969-anna-predmerska-zurikova-organistka-21112024-2219 * https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1648/2385163 {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Predmerská-Zúriková, Anna}} [[Kategória:Slovenskí organoví virtuózi]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:absolventi Vysokej školy múzických umení v Bratislave]] [[Kategória:Vyučujúci na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Martina]] <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Heger | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský farmaceut, vysokoškolský pedagóg | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1926|05|19}} | Miesto narodenia = [[Oravský Podzámok|Oravský Podzámok]], [[Československo]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|2012|10|30|1926|05|19}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = Jozef Heger(*1897{{--}}†1971), Helena Hegerová, rodená Nováková (*1899{{--}}†1983) | Príbuzní = | Súrodenci = brat Dalibor Heger (*1930{{--}}†2011) | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = Slovensko | Portál3 = }} [[Doc.]] [[PhDr.]] [[Magister farmácie|PhMr.]] '''Jozef Heger''', (* [[19. máj]] [[1926]], [[Oravský Podzámok]]{{--}}† [[30. október]] [[2012]], Bratislava) bol slovenský [[farmaceut]] a vysokoškolský pedagóg. == Životopis == Základné a stredoškolské štúdium absolvoval v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. Maturoval v roku [[1944]] na [[Gymnázium Pavla Országha Hviezdoslava|Gymnáziu Pavla Országha Hviezdoslava]] v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. V rokoch [[1945]]{{--}}[[1949]] študoval na [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] odbor [[farmácia]]. Po skončení štúdia farmácie nastúpil 1. októbra [[1949]] na Katedru chémie Lekárskej fakulty UK, ktorú viedol [[prof. Ľudovít Krasnec]]. V roku 1952 získal doktorát farmácie (PhDr). Po založení samostatnej [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] v roku [[1952]] začal pôsobiť na novo vzniknutej [[Katedra anorganickej a organickej chémie|Katedre anorganickej a organickej chémie]] [[FaF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[1993]], keď odišiel do dôchodku. V roku [[1965]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. Na Katedre anorganickej a organickej chémie FaF UK zastával funkciu zástupcu vedúceho katedry. V rokoch [[1965]]{{--}}[[1967]], [[1969]]{{--}}[[1972]] a v rokoch [[1973]]{{--}}[[1975]] bol [[prodekan|prodekanom]] [[FaF UK]].<ref>SZÜCSOVÁ, Silvia. Doc. PhDr. PhMr. Jozef Heger. Lekárnik. Bojnice: Unipharma, 2001, 6(5). </ref> == Dielo == Jozef Heger bol uznávaným československým odborníkom na nomenklatúru organických zlúčenín. V spolupráci s profesorom Krasnecom vypracoval a neskôr publikoval prvé slovenské názvoslovie organických zlúčenín. V započatom diele pokračoval neskôr samostatne a z tejto oblasti vydal viacero príručiek. Svoj záujem o nomenklatúru v chémii neskôr rozšíril aj o slovenské názvoslovie v [[biochémia|biochémii]], pri koncipovaní Malej encyklopédie chémie a názvy [[liečivo|liečiv]] a [[liek|liekov]] podľa systematiky [[ATC]]. Bol predsedom Slovenskej komisie pre názvoslovie organických látok a členom medzinárodnej Komisie pre nomenklatúru organickej chémie Medzinárodnej únie pre čistú a aplikovanú chémiu ([[IUPAC]]).Pod vedením profesora Ľudovíta Krasneca sa ako prvý farmaceut začal špecializovať na [[organická chémia|organickú chémiu]]. Zaoberal sa prípravou derivátov tetrakis(hydroxymetyl)cyklopentanónu a tetrakis(hydroxymetyl)cyklohexanónu, neskôr študoval azachalkóny a ich deriváty. Omnoho významnejšou je jeho pedagogická práca na poli organickej chémie. V tejto disciplíne zaviedol semináre, napísal viacero skrípt z laboratórnych cvičení a prednášok pre študentov farmácie. Bol nadšeným prednášateľom, známym medzi študentami svojou prísnosťou, ale aj spravodlivého examinátora. Bol spoluautorom celoštátnej učebnice ''Organická chemie učebnice pro farmaceutické fakulty (Avicenum, Praha, 1990)'', ktorá sa stala základným študijným dielom organickej chémie na farmaceutických odboroch v Čechách aj na Slovensku. <ref>ČIŽMÁRIK, Jozef. Jozef Heger. Pharma journal: lekárnický časopis. Bratislava: PHARMA, 2001, 11(3).</ref> Po odchode do dôchodku v roku 1993 sa Jozef Heger naplno začal venovať svojim koníčkom, najmä popularizácii vedy, [[história chémie|histórie chémie]], [[alchýmia|alchýmie]], [[homeopatia|homeopatie]], a spagyrík. Medzi jeho celoživotné koníčky patril šport. Bol dlhoročným predsedom telovýchovnej jednoty [[Slávia Farmaceut]], predsedom organizačného výboru a aktívnym účastníkom behu [[Devínska Kobyla|Devínskou Kobylou]]. Miloval a podporoval svoj rodný kraj [[Orava|Oravu]], spoluorganizoval stretnutia Oravcov v [[Bratislava|Bratislave]], v rokoch [[1985]]{{--}}[[1990]] bol richtárom Obce Oravcov v Bratislave<ref>Galanda, M. a kol.: ''Obec Oravcov v Bratislave. História a súčasnosť'', vydala Obec Oravcov v Bratislave, Bratislava 2017.</ref>. Zaujímal sa o históriu a pamiatky Bratislavy. Často sprevádzal zahraničné návštevy po Bratislave, výklad robil v nemčine alebo angličtine. Posledné roky života strávil v Bratislave, kde 30. októbra 2012 zomrel. Pochovaný je na Historickom cintoríne v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] v rodinnom hrobe.<ref>ČIŽMÁRIK, Jozef. Za doc. DrPh. PhMr. Jozefom Hegerom. Čes. slov. Farm. 2012; 61, 292–293</ref>. == Knižné publikácie (výber) == * KRASNEC, Ľudovít a Jozef HEGER. ''Názvoslovie organických zlúčenín.'' Bratislava: Slov. pedag. nakl, 1965. * HEGER, Jozef. ''Názvoslovie organickej chémie''. Bratislava: SPN, 1986. * HEGER, Jozef, Jozef KOLÁŘ a Vladimír ŠPRINGER. ''Názvy liečiv a liekov a ich informačný potenciál''. Martin: Osveta, [2005]. ISBN 8080631832. * HEGER, Jozef. ''Ako tvoriť názvy v organickej chémii.'' Bratislava: SPN, 1998. ISBN 8008026626. * HEGER, Jozef a Ivan HNÁT. ''Názvoslovie organických zlúčenín.'' Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 2002. ISBN 808052176X. * HEGER, Jozef, Ivan HNÁT a Martin PUTALA. ''Názvoslovie organických zlúčenín''. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2004. ISBN 8010003468. * HEGER, Jozef, Ivan HNÁT a Martin PUTALA. ''Názvoslovie organických zlúčenín. 3. oprav. vyd.'' Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2012. ISBN 9788010014316. == Ocenenia (výber) == Zlatá medaila FaF UK, Čestný člen Slovenskej farmaceutickej spoločnosti, Weberova cena == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=%22Heger,+Jozef%22&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Jozefa Hegera] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Heger, Jozef}} [[Kategória:Osobnosti z Oravského Podzámku]] [[Kategória:Slovenskí lekárnici]] [[Kategória:Slovenskí farmaceuti]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Absolventi Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Daniela J | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská farmaceutka, vedúca vedecká pracovníčka SAV | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1924|10|31}} | Miesto narodenia = [[Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]], [[Československo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Ján Repček (*1924{{--}}†1969), Vlastimila, rodená Jančová(*1919{{--}}†1990) | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = Alexander Jež | Partnerka = | Deti = Rastislav (*1978), Alexandra (*1981) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = Slovensko | Portál3 = }} [[Prof.]] [[RNDr.]] [[PharmDr.]] '''Daniela J''', [[DrSc.]] (* [[31. október]] [[1949]], [[Liptovský Mikuláš]] - ) je slovenská [[farmaceut|farmaceutka]] a [[vedúca vedecká pracovníčka SAV]]. == Životopis == Základné a stredoškolské štúdium absolvovala v rodisku. Maturovala v roku [[1968]] na [[SVŠ]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1968]]{{--}}[[1973]] študovala na [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]. Po absolvovaní vysokej školy nastúpila na [[Ústav experimentálnej endokrinológie SAV]], v súčasnosti Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied ([[BMC SAV]]) ako vedúca laboratória, kde pôsobí až do súčasnosti. V rokoch [[2015]]{{--}}[[2020]] pôsobila ako externá pedagogička na Ústave farmakológie a klinickej farmakológie [[LF UK]]. V roku [[1963]] sa habilitoval na docenta galenickej farmácie. V roku [[1965]] na [[FaF UK]] obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]] a v roku [[1968]] aj [[Doktor prírodných vied|doktorát prírodných vied]] (RNDr.). V roku [[1969]] bol menovaný [[mimoriadny profesor|mimoriadnym profesorom]] v odbore [[galenická farmácia]] na [[FaF UK]]. V roku [[1982]] na [[Farmaceutická fakulta Karlovej univerzity|Farmaceutickej fakulte Karlovej univerzity]] obhájil doktorskú dizertáciu a stal sa doktorom farmaceutických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[galenická farmácia]]. V roku [[1980]] bol menovaný [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[galenická farmácia]] na [[FaF UK]]. V rokoch [[1966]]{{--}}[[1969]] a v rokoch [[1976]]{{--}}[[1990]] bol [[dekan|dekanom]] [[FaF UK]] a v rokoch [[1969]]{{--}}[[1973]] [[prorektor|prorektorom]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]. Milan Mandák bol uznávaným vedcom a pedagógom v odbore galenickej farmácie. Ako dlhoročný učiteľ a vedúci katedry galenickej farmácie sa zaslúžil o vybudovanie tohto dôležitého odboru farmácie na Slovensku. Profesor Mandák už po príchode na Farmaceutickú fakultu v roku [[1953]] sa významne podieľal aj na budovaní slovenskej farmácie, viacero období aj vo funkcii dekana fakulty a prorektora univerzity. Desať rokov pôsobil vo funkcii predsedu [[Slovenská farmaceutická spoločnosť|Slovenskej farmaceutickej spoločnosti]], bol členom predsedníctva Slovenskej lekárskej spoločnosti a predsedom výboru [[Československá farmaceutická spoločnosť|Československej farmaceutickej spoločnosti]] <ref>CHALABALA, Milan, ŠPRINGER, Vladimír, ŠVEC, Pavel. Profesori Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Farmaceutický obzor. Bratislava: Obzor, 1997, 66(8), p. 214.</ref>. == Dielo == Milan Mandák celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju galenickej farmácie na Slovensku. Je spoluzakladateľom vedného odboru galenická farmácia na Univerzite Komenského. Už ako asistent po nástupe na univerzitu v roku [[1953]] prednášal a organizoval cvičenia z galenickej farmácie. Ako prodekan a dekan fakulty prispel k dotvoreniu farmaceutického štúdia, odchoval celú generáciu farmaceutov, pedagógov, vedcov a podieľal sa na ich kvalifikačnom raste. Vedeckú prácu z oblasti galenickej farmácie začal rozvíjať už v období, keď začal pracovať ako asistent u profesora [[Ladislav Zathurecký|Ladislava Zathureckého]]. Zaoberal sa výskumom [[bentonit|bentonitov]] domáceho pôvodu, neskôr sa zameral na vývoj kontrolných metód galeník, najmä na stanovenie liečiv v prípravkoch pomocou fyzikálno-chemických a analytických metód. V šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia skúma farmaceutické pomocné látky na báze [[tenzid|tenzidov]], najmä zo skupiny polyetylénoxidových derivátov, neskôr esterov sacharózy a polyglycerínesterov. Skúma farmaceutické prípravky typu hrubodisperzných systémov, ako sú farmaceutické [[emulzia|emulzie]], [[suspenzia|suspenzie]] a [[masť|masti]]. Skúmanú problematiku neskôr rozšíril o výskum stálosti a stabilizácie [[liek|liekov]]. Profesor Mandák je autorom alebo spoluautorom viac ako [[70]] pôvodných vedeckých publikácií.<ref>VITKOVÁ, Mária. Osobnosti farmácie M. Mandák. Pharma journal: lekárnický časopis. Bratislava: PHARMA, 2005, 15(1), p. 31.</ref> Posledné roky svojho života strávil v rodnom Liptovskom Mikuláši, kde 30. apríla 2005 zomrel. Pochovaný je na Vrbickom cintoríne v Liptovskom Mikuláši. <ref>VITKOVÁ, Zuzana. Za profesorom Mandákom. Medicínsky monitor. Bratislava: Bonus, 2005(2), p. 21.</ref> == Knižné publikácie (výber) == * MANDAK, Milan. ''Biofarmacia''. Bratislava: Univ. Komenského, 1987. * MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: vybrané kapitoly''. Bratislava: Univ. Komenského, 1984, 1. [diel]. * MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: vybrané kapitoly''. Bratislava: Univ. Komenského, 1984, 2. [diel]. * MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: učebnica pre farmaceutické fakulty''. Martin: Osveta, 1985. == Ocenenia (výber) == Rad SNP II. triedy, Československá medaila za chrabrosť, Za vynikajúcu prácu, Rad práce, Zlatá medaila Univerzity Komenského, Strieborná medaila Univerzity Martina Luthera v Halle, Strieborná medaila Maďarskej farmaceutickej spoločnosti. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=%22Mand%C3%A1k,+Milan%22&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Milana Mandáka] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{DEFAULTSORT:Mandák, Milan}} [[Kategória:Osobnosti z Liptovského Mikuláša]] [[Kategória:Absolventi Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Slovenskí lekárnici]] [[Kategória:Slovenskí farmaceuti]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Dekani Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> '''Hrubý text''' {{Infobox Osobnosť | Meno = Branislav Bob | Rodné meno = | Popis osoby = poľnohospodársky odborník, vysokoškolský učiteľ | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1944|04|19}} | Miesto narodenia = [[Veľký Bysterec]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]] | Profesia = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Danica, rodená Čipková (* 1946) | Partnerka = | Deti = Rastislav (* 1971){{break}}Jana (* 1973) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor|Prof.]] [[Inžinier|Ing.]] '''Branislav Bob''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[19. apríl]] [[1944]], [[Veľký Bysterec]] je slovenský [[poľnohospodársky odborník]], [[vysokoškolský pedagóg]]). == Životopis == Branislav Bobč základnú školu absolvoval v rodnom [[Veľký Bysterec|Veľkom Bysterci]] a [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], maturoval v roku [[1953]] na reálnom gymnáziu v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], potom študoval na vtedajšej Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre (v súčasnosti [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]], ktorú ukončil v roku [[1969]]. Po absolvovaní vysokej školy v rokoch [[1959]]{{--}}[[1971]] učil na [[Poľnohospodárska majstrovská škola|Poľnohospodárskej majstrovskej škole]] [[Liptovský Hrádok]], odbor včelársky a v rokoch [[1971]]{{--}}[[1974]] na Strednej poľnohospodárskej technickej škole, odbor pestovateľ-chovateľ v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. Od roku [[1974]] až do dôchodku v roku [[1991]] pôsobil ako vedecký pracovník na [[Výskumný ústav včelársky|Výskumnom ústave včelárskom]] v [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]]. V roku [[1986]] na Slovenskej akadémii vied obhájil kandidátsku dizertačnú prácu ''Vplyv nadstavkových úľov rôznej konštrukcie na rast a úžitkovosť včelstiev'' a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]]<ref>ČAVOJSKÝ, Valent. Ing. Michal Mačička 50-ročný. Včelár. Bratislava: 1981, 55(10), p. 236.</ref>. Michal Mačička po odchode na dôchodok pokračuje v nezmenšenej miere vo svojej aktivite v prospech slovenského včelárstva. Aj naďalej publikuje a prednáša, prakticky včelári a venuje sa nakrúcaniu filmov. <ref>KRESÁK, Milan. Ing. Michal Mačička, CSc., jubiluje. Včelár - Roč. 75, č. 10 (2001), s. 156-157.</ref> == Dielo == Michal Mačička celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju [[včelárstvo|včelárstva]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Vo svojich pôvodných vedeckých prácach sa zaoberal výživou včelieho plodu, zootechnikou včelárenia a odchovom včelích matiek. Dlhodobo sa venoval problematike taxácie včelstiev, biológii včelstva, ošetrovania včelstva, chorobám včiel a ich škodcom, produkcii včelích produktov a ich využitiu, ekologógii a včelárstvom, právnym predpisom vo včelárstve. Je autorom a spoluautorom 61 pôvodných vedeckých prác, viac ako 400 odborných príspevkov z oblasti včelárstva, 88 príspevkov z oblasti filmovej tvorby a autorom 190 krátkometrážnych dokumentárnych filmov. Rozsiahla je aj jeho prednášková činnosť. Na vedeckých konferenciách na Slovensku i v zahraničí, na medzinárodných kongresoch [[Apimondie|Apimondia]], na kurzoch, školeniach i schôdzach včelárov predniesol viac ako 560 odborných prednášok.<ref>BIZUB, František. Aktívny osemdesiatnik: [medailón jubilanta Ing. Michala Mačičku]. Liptovský Hrádok: APIGOLD, 2011. ISBN 9788096832132.</ref><ref>FEŇVEŠOVÁ, Judita. Zaznamenával miznúce hodnoty: jubilujúci neprofesionálny filmár Michal Mačička. Národná osveta . - Roč. XVI, č. 5-6 (2006), s. 35.</ref> == Knižné publikácie (výber) == * BOBČEK, Branislav. Živočíšna výroba. Nitra: Agrotar, 2001. ISBN 8088943108. * BOBČEK, Branislav. Živočíšna výroba. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2002. * BOBČEK, Branislav. Analýza materských a otcovských plemien a genealogických línií ošípaných hodnotených metódou M BLUP-AM na Slovensku: monografia. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2004. ISBN 8080694176. * BOBČEK, Branislav. Chov ošípaných zameraný na využitie biotechnologických metód pri ekologickom spracovaní výkalov ošípaných. Nitra: Agrotar, 2001. ISBN 8088943094. == Ocenenia (výber) == * [[1971]] – * [[1987]] – * [[1989]] - * [[1991]] - * [[1999]] - * [[2021]] - == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [ttps://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Branislav+Bobček&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&theme=snk_clanky Branislava Bobčeka] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bobček, Branislav}} [[Kategória:Slovenskí poľnohospodári]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre]] [[Kategória:Osobnosti z Veľkého Bysterca]] <nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Peter Š | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský chemik, univerzitný profesor | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1943|11|06}} | Miesto narodenia = [[Trenčín]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2022|04|21|1943|06|11}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Juraj a Irena, rod. Róžová | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Marta, rod. Lajošová | Partnerka = | Deti = Pavel (1965),{{break}}Peter (1969) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = Slovensko | Portál3 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Peter Š''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[6. november]] [[1943]], [[Trenčín]]{{--}}† [[22. apríl]] [[2022]], [[Bratislava]] ) je slovenský [[chémia|chemik]] a [[vysokoškolský pedagóg]]. == Životopis == Peter Š základnú školu absolvoval v rodných [[Tomášovce|Tomášovciach]] a vo [[Zvolen|Zvolene]]. V rokoch [[1941]]{{--}}[[1949]] študoval na gymnáziu v [[Lučenec|Lučenci]], kde aj maturoval. Od roku [[1949]] študoval chémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] (PríF UK), ktorú ukončil v roku [[1953]]. Štúdium v odbore chémia na Prírodovedeckej fakulte UK ukončil v roku 1965 a hneď nastúpil na Katedru jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty ako asistent a o tri roky neskôr prešiel ako interný vedecký ašpirant na Katedru fyzikálnej chémie, na ktorej zotrval počas celého svojho profesijného života. Po absolvovaní vysokej školy nastúpil na [[Katedra organickej chémie|Katedru organickej chémie]] [[PriF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[1999]], keď odišiel do dôchodku. V roku [[1961]] na Prírodovedeckej fakulte UK obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]]. V roku [[1963]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. V roku [[1975]] obhájil doktorskú dizertáciu a stal sa doktorom chemických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[organická chémia]]. V roku [[1980]] bol menovaný [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[organická chémia]] na [[PriF UK]]. V rokoch [[1969]]{{--}}[[1970]] bol [[prodekan|prodekanom]] [[PriF UK]] a v rokoch [[1990]]{{--}}[[1997]] prvým [[prorektor|prorektorom]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]. Zomrel v auguste roku 2007 a je pochovaný na Martinskom cintoríne v Bratislave.<ref>BOJO, Pavel, ed. Who is who v Slovenskej republike: založené Ralphom Hübnerom ; životopisná encyklopédia [významných žien a mužov Slovenska] [CD-ROM]. 2. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2005. Hübners Who is Who. ISBN 3729000489.</ref> == Dielo == Pavol Hrnčiar celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju organickej chémie na Univerzite Komensk0ho. Už po niekoľkých rokoch od nástupu na fakultu začal prednášať základný kurz organickej chémie a túto prednášku mal prakticky až do svojho odchodu do dôchodku. Medzi študentami bol obľúbený pre svoju priamosť v jednaní a zápal s akým prezentoval matériu organickej chémie. Jeho zaujímavé a zrozumiteľné prednášky pritiahli k štúdiu organickej chémie mnoho talentovaných študentov. Počas svojho pôsobenia na univerzite profesor Hrnčiar sa vzorne staral o to, aby študenti mali z čoho študovať. Bol autorom alebo spoluautorom viacerých vysokoškolských skrípt. Jeho hlavné dielo u4ebnica ''Organická chémia'' z roku [[1975]] vyšla v štyroch prepracovaných vydaniach a stala sa celoštátnou učebnicou organickej chémie. Pri jej koncipovaní profesor Hrnčiar využil moderný koncept vysvetľovania vlastností a reakcií organických zlúčenín na základe poznania ich elektrónovej štruktúry a reakčných mechanizmov. Matériu organickej chémie rozvíjal aj v rámci [[Slovenská chemická spoločnosť|Slovenskej chemickej spoločnosti]], kde po dvadsať rokov viedol Odbornú skupinu organickej chémie. Pri svojom entuziazme o organickú chémiu nezabúdal ani na študentov stredných škôl. So svojimi spolupracovníkmi bol autorom stredoškolskej učebnice chémie. <br> Vedecky sa profesor Hrnčiar profiloval už v začiatkoch svojho pôsobenia na univerzite. Zaoberal sa syntézou organických zlúčenín. Predmetom jeho záujmu boli predovšetkým cyklické ß-diketóny, vypracoval metódu ich syntézy a študoval ich vlastnosti. Publikoval aj viacero pôvodných vedeckých prác z organickej fotochémie a na sklonku svojej vedeckej kariéry sa zaujímal aj o syntézu a vlastnosti trikarbonylchrómových komplexov ftalidov a indandiónov. Profesor Hrnčiar je autorom alebo spoluautorom viac ako [[180]] pôvodných vedeckých publikácií. V rokoch [[1969]]{{--}}[[2000]] bol predsedom redakčnej rady chemického časopisu [[Chemical Papers]] a v rokoch [[1991]]{{--}}[[1996]] predsedom redakčnej rady časopisu [[Naša univerzita]]. <ref>TOMA, Štefan, Professor RNDr. Pavel Hrnčiar, DrSc. Sixty Years Old. ''Chem. Papers'' 44 (2)287 288(1990)</ref><ref>TOMA, Štefan, Za Prof. RNDr. Pavlom Hrnčiarom, DrSc. ''ChemZi'' 3/2 (2007) 348.</ref> <br> Nemenej významnou je spoločenská angažovanosť profesora Hrnčiara. Počas celého svojho života bol zástancom demokratických princípov fungovania spoločnosti. Za svoju angažovanosť prodekana fakulty v rokoch [[1969]]{{--}}[[1970]] bol neskôr normalizačným režimom odsunutý do úzadia. O to intenzívnejšie sa profesor Hrnčiar zapojil do reforiem školstva a vzdelávania po páde komunistického režimu v roku [[1989]]. Svojou odbornou autoritou aj z pozície prorektora Univerzity Komenského sa významne zasadil o reformy školského systému a ponovembrové premeny vysokých škôl na moderné vzdelávacie inštitúcie. Zaslúžil sa aj o reformy v oblasti vedy a výskumu a presadzoval výrazné zmeny v organizácii a financovaní vedy a výskumu na Slovensku.<ref>HRNČIAR, Pavol, Ponovembrové premeny vysokých škôl. ''Tvorba T.'' - Roč. 7 (16), č. 4 (1997), s. 43-45. HRNČIAR, Pavol, Potrebujeme zákon o vede. ''Literárny týždenník'' - Roč. 7, č. 8 (1994), s. 12. HRNČIAR, Pavol, Premeny vysokých škôl. ''Literárny týždenník'' . - Roč. 9, č. 16 (1996), s. 11</ref> == Knižné publikácie (výber) == * HRNČIAR, Pavol. Organická chémia. 2. upr. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1982. * HRNČIAR, Pavol. Organická chémia. 4. vyd. Bratislava: Vydav. Univ. Komenského, 1997. ISBN 8022311618. * HRNČIAR, Pavol. Organická chémia v príkladoch. 4. vyd. Bratislava: Vydav. Univ. Komenského, 1998. ISBN 8022312754. * HRNČIAR, Pavol, Josef PACÁK a Pavel PETROVIČ. Chémia pre 2: roč.gymnázií. Josef Pacák,... Ilustr.Miroslava Jakešová. Z čes.orig.prel.Pavol Hrnčiar,Pavel Petrovič. 4.vyd. Bratislava: SPN, 1994. ISBN 8008023244. == Ocenenia (výber) == * [[1978]] – Cena SNP * [[1990]] – Hanušova medaila Československej spoločnosti chemickej * [[1990]] - Zlatá medaila Prírodovedeckej fakulty UK * [[1993]] - Zlatá medaila Farmaceutickej fakulty UK * [[1995]] - Zlatá medaila Slovenskej chemickej spoločnosti * [[1995]] - Veľká zlatá medaila UK == Referencie == {{Referencie}} [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=Hrn%C4%8Diar,+Pavol&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Diela Pavla Hrn4iara] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hrnčiar, Pavol}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Osobnosti z Tomášoviec]] <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Ján Polčin | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský chemik | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1926|11|24}} | Miesto narodenia = [[Rybany]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1982|12|23|1926|11|24}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = chemik | Známy vďaka = | Alma mater = [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = Ján Polčin (* [[1899]]{{--}}† [[1976]]),{{break}}Valéria, rod. Bronišová | Príbuzní = | Súrodenci = [[Stanislav Polčin]] (* [[1921]]{{--}}† [[1976]]) cirkevný historik, prekladateľ | Manželka = Olga, rod. Luknárová | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Ján Polčin''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[24. november]] [[1926]], [[Rybany]]{{--}}† [[23. december]] [[1982]], [[Bratislava]]<ref>MAŤOVČÍK, Augustín, ed. Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990). Martin: Matica slov, 1990, 4. zväzok, M-Q. ISBN 8070900709.</ref> == Životopis == Do ľudovej školy chodil v rodných [[Rybany|Rybanoch]] a [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]]. V rokoch [[1937]]{{--}}[[1945]] absolvoval gymnázium v [[Nitra|Nitre]]. Po maturite Ján Polčin v roku [[1945]] nastúpil na štúdium chémie na vtedajšej [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Chemickej fakulte SVŠT]], v súčasnosti [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]], kde v roku [[1950]] promoval na inžiniera chémie ([[Inžinier (akademický titul)|Ing.]])<ref>Absolventi FCHPT STU 1941-2009. Bratislava: Nakladateľstvo STU, 2010. ISBN 9788022732833.</ref>. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia sa na krátko zamestnal v [[Štátny drevársky výskumný ústav|Štátnom drevárskom výskumnom ústave]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1952]]{{--}}[[1954]] bol vedeckým ašpirantom na [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Chemickej fakulte SVŠT]], kde v roku [[1954]] ako prvý Slovák obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]], v súčasnosti [[Doktor (PhD.)|PhD]]. Od roku [[1954]] až do svojej predčasnej smrti v roku [[1982]] pôsobil na [[Výskumný ústav papiera a celulózy|Výskumnom ústave papiera a celulózy]] ([[VÚPC]]) v Bratislave, najprv ako vedecký pracovník a od roku [[1972]] vedúci vedecký pracovník. Dlhoročný vedúci odboru chémie a fyziky vláknin na VÚPC. Externe pôsobil ako pedagóg na Katedre chemickej technológie dreva celulózy a papiera [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie SVŠT]] a na Vysokej škole chemicko-technoloogickej v Pardubiciach. V rokoch [[1967]]{{--}}[[1970]] bol na dlhodobom študijnom pobyte na univerzite v Toronte, Kanada. Tu spolupracoval s profesorom W. H. Rapsonom, svetovým odborníkom v oblasti chemického spracovania drevnej hmoty a priekopníkom vývoja nových technológií v oblasti zlepšovania znečistenia vôd celulózkami. Začiatkom 70. rokov dvadsiateho storočia Ján Polčin neprešiel previerkami a politickými čistkami organizovanými komunistickou stranou a bol odsunutý do úzadia. == Dielo == Svojim rozsiahlym dielom v oblasti chemického spracovania dreva, [[lignín|lignínu]] a [[celulóza|celulózy]] patrí Ján Polčin medzi najvýznamnejších slovenských chemikov dvadsiateho storočia. Svoju vedeckú prácu zameral na nasledovné oblasti celulózo-papierenského výskumu. * Rozpracoval metódy prípravy derivátov lignínu. Osobitnú pozornosť venoval výskumu vysokolignifikovaných vlákien so zreteľom na kyslíkové postupy delignifikácie. * Študoval takmer všetky postupy prípravy buničiny, zvláštnu pozornosť venoval termomechanickej buničine. * So svoojimi spolupracovníkmi vyvinul technológiu prípravy derivátov celulózy rozpustných vo vode (karboxymetylcelulóza) a enzymatickej hydrolýzy dreva. * Bol autorom viacerých analytických metód v celuózo-papierenskom výskume a chémii lignínu. * Zaoberal sa existenciou chemických väzieb medzi lignínom a sacharidovými zložkami dreva, experimentálne potvrdil ich existenciu. * V spolupráci s univerzitou v Toronte rozpracoval teóriu chromofórov lignínu a bielenia. * Inicioval a viedol výskum využitia kvantovochemických metód pri štúdiu vlastností a štruktúry hlavných stavebných jednotiek lignínu, celulózy a hemicelulóz. * Založil výskum zloženia a vlastností materiálu celého stromu. Jeho výskum bol ocenený členstvom (fellow) v prestížnej ''The International Academy of Wood Science'', stal sa členom ''Canadian Pulp and Paper Association'' a americkej ''TAPPI''. Medzinárodná vedecká komunita si vedeckú erudíciu Jána Polčina uctila členstvom v edičných radách viacerých vedeckých časopisov (The Journal of Cellulose and Technology, Cellulose Chemistry and Technology). Bol dlhoročným predsedom odbornej skupiny chémie dreva, papiera a celulózy pri Slovenskej chemickej spoločnosti a nositeľom Hanušovej medaile.<ref>KOŠÍK, Martin, KOŠÍKOVÁ, Božena, In memoriam Ing. Ján Polčin, CSc Chemické zvesti . Roč. 37, č. 3 (1983), s. 431</ref> Ján Polčin bol svojim naturelom skromný človek, ale veľký odborník, humanista a vedec. Vynikal nesmiernou tvorivosťou a širokým záberom nielen vo vlastnom odbore, ale aj v širšom kontexte modernej chémie. == Publikácie (výber) == * Polcin, J.; Rapson, W.H. 1969: Spectrophotometric study of wood chromophores in situ part 2 determination of the absorption spectrum of lignin from reflectance and reflectivity measurements TAPPI (Technical Association of the Pulp and Paper Industry) 52(10): 1965-1970 * Polcin, J.; Rapson, W.H. 1969: Spectrophotometric study of wood chromophores in situ part 3 determination of the spectrum of lignin by the cotton dilution method TAPPI (Technical Association of the Pulp and Paper Industry) 52(10): 1970-1974 * Polčin, J. "Preparation of Samples for Infrared Spectrophotometric Measurements of Fibrous Cellulose Materials," Appl. Spectrosc. 28, 588-590 (1974) * Košíková, B., Polčin, J. and Dandárová-Vašátková, M.. "Eine neue Methode zur Isolierung des Lignin-Saccharid-Komplexes" Holzforschung, vol. 23, no. 2, 1969, pp. 37-43. https://doi.org/10.1515/hfsg.1969.23.2.37 * Košíková, B., Polčin, J. and Joniak, D.. "NMR Studies on Lignin-Carbohydrate Complexes" Holzforschung, vol. 27, no. 2, 1973, pp. 59-64. https://doi.org/10.1515/hfsg.1973.27.2.59 * Košiková, B., Polčin, J., Dandárová-Vašátková, M. and Joniak, D.. "Untersuchung des Bindungscharakters des Lignin-Saccharid-Komplexes, isoliert aus methyliertem Holz" Holzforschung, vol. 23, no. 2, 1969, pp. 43-47. https://doi.org/10.1515/hfsg.1969.23.2.43 *Košiková, B., Polčin, J. and Joniak, D.. "NMR Studies on the Lignin-Saccharidic Complexes - II. Hydrolysis of the Lignin-Saccharidic Complex isolated from Acetylated Beechwood" Holzforschung, vol. 31, no. 6, 1977, pp. 191-193. https://doi.org/10.1515/hfsg.1977.31.6.191 * M.Remko, J.Polcin: Molecular orbital investigations on lignin model compounds, Part XIII. Model studies of hydrogen bonds formed in the systems lignin-cellulose and lignin-hemicelluloses. Z.Phys.Chem., Neue Folge 125 (1981) 175-181. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Pol%C4%8Din,+J%C3%A1n&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&pageNumber=1&theme=snk Zoznam diel Jána Polčina] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Polčin, Ján}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Absolventi Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Ryban]] <nowiki> ´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský chemik, univerzitný profesor | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1937|09|11}} | Miesto narodenia = [[Veľké Uherce]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1855|8|31|1783|10|07}} | Miesto úmrtia = [[Šopron]], [[Rakúske cisárstvo]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Viera | Partnerka = | Deti = Alena (1967),{{break}} Vladimír (1996) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Štefan Toma''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[11. september]] [[1937]], [[Veľké Uherce]]) je slovenský [[chémia|chemik]] a [[vysokoškolský pedagóg]]. == Životopis == V rokoch [[1952]]{{--}}[[1955]] študoval na [[JSŠ]] v [[Prievidza|Prievidzi]], kde maturoval. V roku [[1955]] študoval chémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] (PríF UK), ktorú ukončil v roku [[1960]]. Po absolvovaní vysokej školy nastúpil na [[Katedra organickej chémie|Katedru organickej chémie]] [[PriF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[2013]], keď sa stal emeritným profesorom. V roku [[1966]] na Prírodovedeckej fakulte UK obhájil kandidátsku dizertačnú prácu z oblasti chémie ferocénu, prípravy jeho nových derivátov a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]] V roku [[1966]] po rigoróznej skúške získal titul [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] V roku [[1969]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. Vnútromolekulová Michaelova adícia ako metóda prípravy [m]metalocenofánov bola témou jeho doktorskej dizertácie, ktorú obhájil v roku [[1982]] a stal sa doktorom chemických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[organická chémia]]. Od roku [[1983]] je [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[organická chémia]] na [[PriF UK]]. V rokoch [[1970]]{{--}}[[1971]] absolvoval študijný pobyt na [[University of Strathclyde]] [[Glasgow]], [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska]]. V rokoch [[1976]]{{--}}[[1995]] a [[1999]]{{--}}[[2003]] zastával funkciu vedúceho katedry organickej chémie na [[PriF UK]]. Dekanom [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulty]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] bol v rokoch [[1986]]{{--}}[[1991]]. Od r. [[1981]] bol vedeckým tajomníkom [[Slovenská chemická spoločnosť|Slovenskej chemickej spoločnosi]] (SCHS) a v rokoch [[1988]]{{--}}[[1990]] jej predsedom. <ref>BOJO, Pavel, ed. Who is who v Slovenskej republike: založené Ralphom Hübnerom ; životopisná encyklopédia [významných žien a mužov Slovenska] [CD-ROM]. 2. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2005. Hübners Who is Who. ISBN 3729000489.</ref> == Dielo == Profesor Štefan Toma je priekopníkom zavádzania nových metód organickej syntézy nielen na [[Slovensko|Slovensku]], ale aj v bývalom [[Československo|Československu]]. Okrem chémie organokovových zlúčenín sa profesor Toma veľkou mierou zaslúžil o rozvoj fotochémie, sonochémie, využitia mikrovlnného žiarenia v organickej syntéze, organokatalýzy a využitia iónových kvapalín. Venoval sa aj syntéze a aplikáciám nových chirálnych ferocénových ligandov a organokatalyzátorov v stereoselektívnej syntéze. Je autorom a spoluautorom viac ako 260 pôvodných vedeckých prác. Výsledky svojej vedeckej práce prezentoval na zahraničných univerzitách v [[Dijon|Dijone]], [[Strasbourg|Strasbourgu]], [[Grenoble|Grenoble]], [[Paríž|Paríži]], [[York|Yorku]], [[Kolín|Kolíne]], [[Nottingham|Nottinghame]], [[Aachen|Aachene]], [[Graz|Grazi]], [[Shiga|Shiga]], [[Coventry|Coventry]], [[Bologna|Bologni]]. Bol členom redakčnej rady medzinárodného časopisu [[Applied Organometallic Chemistry]].<ref>ŠEBESTA, Radovan and PUTALA, Martin. Professor Dr. Štefan Toma—excellent scientist and teacher—celebrates his 75th birthday. Chemical Papers 67 (1) 1–2 (2013)</ref> == Knižné publikácie (výber) == * == Ocenenia (výber) == == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * Práce Štefana Tomu na Research Gate [https://www.researchgate.net/profile/Stefan-Toma-2] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Toma, Štefan}} [[Kategória:Osobnosti z Veľkých Uheriec]] [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Martin Bencúr | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský lekárnik, filantrop | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1783|10|07}} | Miesto narodenia = [[Jasenová]], [[Habsburská monarchia]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1855|8|31|1783|10|07}} | Miesto úmrtia = [[Šopron]], [[Rakúske cisárstvo]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = [[filantropia]] | Alma mater = | Profesia = [[lekárnik]] | Aktívne roky = | Rodičia = Ján Bencúr Števo{{break}} Mária Jandurová | Príbuzní = | Súrodenci = | Súrodenci | Manželka = Terézia, rodená Munker (* 26. 9. 1800{{--}}† 28. 03. 1889 [[Šopron]]) | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Martin Bencúr''' (* [[7. október]] [[1783]], [[Jasenová]]{{--}} † [[31. august]] [[1855]], [[Šopron]]) bol slovenský [[lekárnik]], [[filantrop]]. == Životopis == Martin Bencúr (Kundek Števo) narodil sa 7. októbra 1783.<ref>"Slovakia Church and Synagogue Books, 1592-1935", , FamilySearch (https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:KSRZ-FVD : Fri Mar 08 04:38:24 UTC 2024), Entry for Marting Steno and Johanes Steno, 07 Oct 1783."</ref> Pochádzal z rodiny chudobného roľníka, ktorý pre vzdelanie svojich detí mohol urobiť len málo. Keď však rodičia zbadali u malého chlapca talent, rozhodli sa ho poslať na štúdiá do škôl v [[Dobšiná|Dobšinej]], ktoré mali v tom čase vynikajúcu povesť. Po absolvovaní niekoľkých tried gymnázia prejavil záujem o farmaceutické vedy. Vo farmácii sa najprv zaúčal v [[Maukschova lekáreň|Maukschovej lekárni]] v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. V [[Pešť|Pešti]] pod dohľadom skúseného lekárnika absolvoval v krátkom čase skúšky a dosiahol [[magistérium]] a stal sa [[magister farmácie|magistrom farmácie]]. Počas praxovania vo väčšej lekárni v Pešti ho postihla nepríjemná nehoda, ktorá zanechala trvalé stopy na jeho zdraví. Pri príprave chlóru v retorte (krivuli) sa mladý Bencúr nadýchal jedovatého plynu, čo malo trvalé následky na jeho zdravie. Po zvyšok života trpel chorobou pľúc a astmou. V snahe zotaviť sa odišiel z prašnej Pešti, aby hľadal zdravšie oblasti. Krátko sa zdržal v [[Pécs|Pécsi]], potom si prenajal lekáreň v [[Modra|Modre]]. Tu sa zaoberal možnosťou výroby cukru z javorového a brezového sirupu. Podnikateľsky využil vtedajšiu situáciu vysokých cien repného cukru. Po získaní výhodného prenájmu veľkej lekárne Nagy v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]] sa tu usadil s odhodlaním ostať tu žiť do konca života. Po šiestich rokoch práce v lekárni a bez možnosti jej odkúpenia za prijateľných podmienok Bencúr krátko pôsobil v [[Prešporok|Prešporku]] s cieľom stať sa nezávislým lekárnikom. Tieto predstavy sa mu nenaplnili a ušetrené peniaze použil na zakúpenie lekárne v [[Petrovaradín|Petrovaradíne]], ktorý je v súčasnosti časťou [[Nový Sad|Nového Sadu]]. Srbská nížina veľmi nelákala Bencúra pochádzajúceho z hornatej [[Orava|Oravy]] a v roku [[1825]] sa presťahoval do [[Šopron|Šoprona]], kde kúpil [[lekáreň]] [[U anjela]]. Oficiálnym majiteľom lekárne sa stal v roku [[1827]] po získaní občianstva mesta [[Šopron]]. Občiansku prísahu zložil [[10. januára]] [[1827]]<ref>Jenő Házi, Soproni polgárcsaládok 1535-1848. I-II. Akdémiai Kiado, Budapest 1982</ref>. Lekáreň [[U anjela]] vlastnil do roku [[1833]]<ref>Szála, Erzsébet (2017) Az ország első gyógyszerészettörténeti gyűjteménye, a soproni Patikamúzeum. In: Hagyomány, értékmentés és innováció a tudományban. A Magyar Természettudományi Társulat tudománytörténeti kötetei (1). Magyar Természettudományi Társulat, Budapest, pp. 129-138.</ref>. Lekáreň [[U anjela]] na Hlavnom námestí v Šoprone fungovala takmer tristo rokov. Majiteľmi boli nemeckí lekárnici. Výnimkou bol jasenovský rodák Slovák Martin Bencúr. Aj keď Bencúr lekáreň vlastnil len krátkych 6 rokov, svojou odbornosťou lekárnika a dobročinnosťou pre mesto [[Šopron]], evanjelickú cirkev a evanjelické školstvo v meste sa významne zapísal do histórie tohto mestečka. Narastajúce zdravotné problémy a utrpenie mu v čoraz väčšej miere bránili v podnikaní a posledných desať rokov svojho plodného života venoval výlučne starostlivosti o svoje zdravie a dobročinnosti, v ktorej našiel podporu aj u svojej manželky. Zomrel 31. augusta 1855 v Šoprone, kde bol aj pochovaný.<ref name´"Martin Benczur"><big>Kolbenheyer</big>, Moriz. Martin Benczur in Protestantische Jahrbücher für Österreich unter Mitwirkung mehrerer protestantischer Theologen und Schulmänner, herausgegeben von Victor Hornyánsky. Dritter Jahrgang 1856. Pest 1856. Bei Gustav Heckenast</ref> == Filantropia == Martin Bencúr bol mimoriadne aktívnym, zručným lekárnikom, ktorý vždy držal krok s pokrokom doby. Vo svojom odbore patril medzi tých najúspešnejších. Vedel si získať a zachovať publikum, nadobudnutý majetok prostredníctvom donácií a štipendií veľkoryso venoval chudobným a mládeži, bol patrónom škôl, horlivým podporovateľom svojej cirkvi a svojho ľudu a filantropom. Osobitnú pozornosť venoval podpore školstva a vzdelávania chudobných študentov. Viacerým školám venoval značné finančné čiastky, dlhodobo podporoval mladé talenty, ktoré mali to šťastie, že sa dostali do jeho blízkosti. Ako príklad za všetkých spomenieme mladého lekárnika [[Wilhelm Fuchs|Wilhelma (Viliama) Fuchsa]], ktorý bol významným odborníkom na [[baníctvo]], [[mineralógia|mineralógiu]] a [[hutníctvo]] v Rakúsko-uhorskej monarchii a korešpondujúcim členom [[cisárskej]] [[Rakúska akadémia vied|Rakúskej akadémie vied]]. Bencúr, ako to mal vo zvyku, diskrétne a všestranne podporoval Viliama Fuchsa až do jeho predčasnej smrti v roku [[1853]]. Svojej rodnej obci [[Jasenová]] Bencúr prispel značnou sumou peňazí na stavbu kostola aj fary. Na postavenie kostola dal 500 zlatých, na školu 300 zlatých, na faru 100 zlatých a pre cirkev založil základinu 5 000 zlatých. Pre matkocirkev v Leštinách, kde bol pokrstený daroval 500 zlatých. Okrem toho Martin Bencúr testamentom určil pre jasenovskú základinu 5 250 zlatých, ktorá mala byť uložená u kniežaťa [[Esterházy|Esterházyho]]. V roku [[1853]] Bencúr kostolu venoval najväčší zvon odliaty v Šoprone zvonárskym majstrom Geltenhoferom, ktorý farnosti slúži aj v súčasnosti<ref>Slovenské Noviny (Viedeň) sobota 24. september 1853, č. 112, s. 434 - 435.</ref>. V roku [[1842]] Martinom Bencúrom a švagrinou Katarínou Munker bola založená Bencúrovsko - Munkerovská základina s cieľom z úrokov každoročne odmeniť najlepších žiakov knihami.<ref>ZOCH, Pavel, Koruhev na Sionu 6 (2), 1883, s. 30.</ref> Na evanjelických školách v [[Šopron|Šoprone]] študovali mnohí študenti z Oravy aj za výdatnej podpory finančných základín Martina Bencúra a ďalšieho jasenovského rodáka a obyvateľa Šoprona [[Daniel Čaplovič|Daniela Čaploviča]]. Martin Bencúr po svojej smrti odkázal tamojšiemu učiteľskému ústavu 3 000 zlatých a alumneu 1 000 zlatých. Štátny úradník Daniel Čaplovič dal na základinu školského štipendia 1000 zlatých na podporu slovenských študentov.<ref>Geschichte des evangelischen Gymnasiums zu Oedenburg nebst den Denkwürdigkeiten der evangelischen Gemeinde daselbst. ... Von Matthias Müllner (1857).</ref> Aj [[Martin Kukučín]], tiež z rodiny Martina Bencúra, s pomocou vdovy po Martinovi Bencúrovi, mohol v Šoprone absolvovať ôsmy ročník gymnázia a maturitu. == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Bencúr, Martin}} [[Kategória:Slovenskí lekárnici]] [[Kategória:Slovenskí filantropi]] [[Kategória:Osobnosti z Jasenovej]] </nowiki> =============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Ladislav Jurkovič | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský evanjelický kňaz, publicista, redaktor | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1905|11|28}} | Miesto narodenia = [[Modra-Kráľová]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1997|5|1|1905|11|28}} | Miesto úmrtia = [[Košice]], [[Slovensko]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]], [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = Ján Vladimír Jurkovič (* 1865{{--}}† 1943){{break}} Mária, rodená Melfeberová (* 1873{{--}}† 1960) | Príbuzní = pravnuk [[Samuel Jurkovič|Samuela Jurkoviča]] | Súrodenci = [[Miloš Jurkovič]] (* 1900{{--}}† 1987){{break}} Ivan (* 1899{{--}}† 1993{{break}} Želmira Emilia Jurkovičová (* 1893{{--}}† 1895){{break}} Anna Procházková, rodená Jurkovičová (* 1897{{--}}† 1981) {{break}} Elena Pavlina Štetková, rodená Jurkovičová (* 1895{{--}}† 1992) | Súrodenci | Manželka = Gabriela, rodená Kraftová | Deti = Miloš (*1937){{break}}Branislav (*1941) | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Ing.]] '''Miloš Jurkovič''' (* [[30. júl]] [[1900]], [[Modra]]{{--}} † [[13. december]] [[1987]], [[Bratislava]]) bol slovenský [[historik]], [[múzejník]], [[publicista]], [[fotograf]].<ref>ÁBELOVSKÝ, Ján. ''Biografický lexikón Slovenska.'' Martin: Slovenská národná knižnica, 2010, IV., Ch-Kl. ISBN 9788089301577</ref> == Životopis == Miloš Jurkovič v rokoch [[1906]]{{--}}[[1910]] navštevoval evanjelickú ľudovú školu v [[Kráľová|Kráľovej]], v rokoch [[1910]]{{--}}[[1914]] meštiansku školu v [[Modra|Modre]], v rokoch [[1914]]{{--}}[[1918]] študoval na [[Evanjelické lýceum|Evanjelickom lýceu]] v [[Šopron|Šoprone]]. Po maturite na gymnáziu Miloš Jurkovič v roku [[1919]] nastúpil na štúdium poľnohospodárskeho inžinierstva na [[České vysoké učení technické v Praze|Českém vysokém učení technickém v Praze]], kde v roku [[1923]] promoval na inžiniera ([[Ing.]]). Po absolvovaní základnej vojenskej služby v rokoch 1923{{--}}1924 pracoval v Štátnych výskumných ústavoch potravinárskych v Bratislave. V roku [[1927]] prešiel k [[Národní zemědělské muzeum|Zemedelskému múzeu v Prahe]], kde získal odbornú prax pod vedením profesora [[Josef Kazimour|Josefa Kazimoura]]. V tomto čase podnikol študijné cesty do významných poľnohospodárskych múzeí vo [[Francúzsko|Francuzsku]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], [[Rakúsko|Rakúsku]] a [[Maďarsko|Maďarsku]], z ktorých poznatky využil pri vytváraní poľnohospodárskeho múzea v [[Bratislava|Bratislave]]. Venoval sa najmä príprave expozícií, zhromažďovaniu zbierkových predmetov a literatúry, ale aj systematickému výskumu dejín slovenského poľnohospodárstva. V novo vytvorenom [[Zemedelské múzeum|Zemedelskom múzeu]] v [[Bratislava|Bratislave]] bol najprv asistentom a v rokoch [[1927]]{{--}}[[1940]] správcom múzea. Tu viedol aj agendu [[Lesnícke múzeum|Lesníckeho múzea]] a všestranne sa staral o jeho rozvoj. Spojením zemedelského a vlastivedného múzea v roku [[1940]] vzniklo [[Slovenské múzeum]], kde Ing. Jurkovič bol v rokoch [[1940]]{{--}}[[1948]] hlavným správcom a v rokoch [[1949]]{{--}}[[1955]] jeho riaditeľom. V roku [[1955]] musel z politických dôvodov a pre náboženské zmýšlanie opustiť funkciu riaditeľa. V rokoch [[1955]]{{--}}[[1959]] bol vedúcim prírodovedného oddelenia múzea a v roku [[1960]] vedúci Kabinetu múzejnej a vlastivednej práce Slovenského múzea. V tom istom roku odišiel do dôchodku a žil v Bratislave. Zomrel 13. decembra 1987.<ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Výnimočná múzejnícka osobnosť Ing. Miloš Jurkovič.'' Múzeum . - Roč. 46, č. 4 (2000), s. 47-48, ISSN:0027-5263</ref> == Dielo == Miloš Jurkovič patrí medzi zakladajúce osobnosti slovenského múzejníctva. Zaslúžil sa o vybudovanie zbierok a postavenie budovy Slovenského múzea na Vajanského nábreží v Bratislave. V Slovenskom múzeu vybudoval zbierkový fond, knižnicu a oddelenie galérie z ktorého v roku 1943 vznikla Slovenská galéria, predchodca [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]]. Spolu s Ing. [[Juraj Martinka|Jurajom Martinkom]], predsedom Miestneho výboru múzea má Miloš Jurkovič zásluhu na založení [[Lesnícke múzeum|Lesníckeho múzea]] a vybudovanie zbierkového fondu v oblasti dokumentácie lesníctva, poľovníctva a drevárstva.<ref>URGELA, Jozef ''Naši jubilanti Ing. Miloš Jurkovič'', Les, Roč. 41, č. 7 (1985), s. 334</ref> Ako dôchodca sa sa aktívne činil pri znovuzakladaní [[Slovenské poľnohospodárske múzeum|Slovenského poľnohospodárskeho múzea]] v Nitre.<ref>PODOLÁK, Ján ''Ing. Miloš Jurkovič (1900-1987)''. Agrikultúra 22 . -Bratislava: Príroda, 1989 . - S. 7-10</ref> Bol tvorcom včelárskych expozícií v rámci hospodárskych a lesníckych výstav v republike <ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Spomienka - Ing. Miloš Jurkovič a včelárstvo na Slovensku.'' Včelár . - Roč. 75, č. 1 (2001), s. 16 , ISSN:0139-6064</ref> Bol členom výboru Zväzu slovenských múzeí a pôsobil v Muzeologickom kabinete. Bol členom komisie SAV pre poľnohospodársku terminológiu a pôsobil aj na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského]] a [[Osvetová škola|Osvetovej škole]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde prednášal [[muzeológia|muzeológiu]]. Bol predsedom redakčnej rady zborníka [[Agrikultúra]]. Bol priekopníkom aplikovania vedy a techniky do moderného slovenského múzejníctva. Je autorom ôsmych kníh a viac ako 400 príspevkov v odborných časopisoch z oblasti slovenského ovocinárstva, lesníctva, zverolekárstva a poľnohospodárstva. Písal o osobnostiach národnobuditeľského a osvetovobuditeľského diania. Je autorom životopisných príspevkov viac ako osemdesiatich osobností.<ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Poľnohospodársky múzejník, publicista a bibliograf Ing. Miloš Jurkovič (1900-1987).'' Poľnohospodárstvo . - Roč. 47, č. 1 (2001), s. 71-73 , ISSN:0551-3677</ref> <nowiki> == Knihy (výber) == * == Ocenenia (výber) == * [[1957]] – čestný člen Zväzu slovenských múzeí * [[1968]] – Cena Andreja Kmeťa * [[1968]] - čestný člen Slovenskej spoločnosti pre dejiny vied a techniky pri SAV == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * HALMOVÁ, Žofia. ''Miloš Jurkovič: život a dielo.'' Bratislava: Ústr. správa múzeí a galérií, 1985. == Externé odkazy == * https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Milo%C5%A1+Jurkovi%C4%8D&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&theme=snk_clanky Zoznam diel Miloša Jurkoviča] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{DEFAULTSORT:Jurkovič, Ladislav}} [[Kategória:Slovenskí evanjelickí kňazi]] [[Kategória:Slovenskí teológovia]] [[Kategória:Absolventi Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Osobnosti z Modry]] </nowiki> ============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ =============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Alice Hux | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská a švajčiarska biochemička | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1938|08|03}} | Miesto narodenia = [[Bratislava|Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = biochemička | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Deti = (* 1968), (* 1975) | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} '''Alice Hux, rodená Lukačková''', [[Doctor philosophiæ|Ph.D.]] (* [[8. marec]] [[1957]], [[Bratislava|Bratislava]]) je slovenská [[biochemik|biochemička]], pôsobiaca vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] <ref>Huxley A, Miles N. ''Alice Huxley and Nick Miles of Speedel on the company's pipeline and future plans. Interview by Christopher Watson and Stephen Carney''. Drug Discov Today. 2005 Jul 1;10(13):881-3. doi: 10.1016/S1359-6446(05)03488-4. PMID: 15993805.</ref> == Životopis == Po maturite na gymnáziu v Bratislave Alica Lukačková v roku [[19]] začala študovť biochémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], kde v roku [[1982]] promovala. Doktor prírodných vied ([[RNDr.]]) [[1983]] v odbore [[biochémia]] na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]. Po štúdiách v Bratislave odišla do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]] a začala pôsobiť vo farmaceutickom výskume. V roku [[1982]] v rámci postdoktorandského štipendia nastúpila na biotechnologické oddelenie [[Ciba-Geigy]] v [[Bazilej|Bazileji]], kde postupne zastávala rôzne riadiace funkcie v oblasti endokrinologického výskumu a klinického vývoja liečiv pôsobiacich na kardiovaskulárny systém a nových kancerostatík. Po zlúčení [[Sandoz|Sandozu]] a [[Ciba-Geigy]] v roku [[1996]] v novo vytvorenom [[Novartis|Novartise]] prevzala úlohu globálnej projektovej manažérky, v ktorej viedla niekoľko multidisciplinárnych tímov vyvíjajúcich nové lieky v oblasti kardiovaskulárnych a transplantačných terapií. V roku [[1998]] Alice Huxley spolu so svojím manželom Mariusom Sutterom založila spoločnosť Speedel Pharma. V roku [[2000]] sa stala a generálnou riaditeľkou biotechnologickej spoločnosti [[Speedel Holding AG]]. V roku [[2008]] farmaceutická spoločnosť Novartis kúpila všetky registrované akcie spoločnosti a Speedel Holding AG zanikla.<ref>https://index.sme.sk/c/3969515/novartis-chce-prevziat-biotechnologicku-firmu-speedel.html</ref> Finančné prostriedky z predaja start-upu Speedel Alice Huxley Sutter použila na rozbehnutie nového projektu spoločnosti [[Aliophtha AG]] zameranej na výskum a vývoj v oblasti farmaceutických produktov vrátane biologických a biotechnologických produktov a výroby a komercializácie takýchto produktov. == Dielo == Dr. Huxley Sutter objavila Aliskiren, prvý inhibítor renínu, ktorý bol schválený [[FDA]] v [[USA]] v marci [[2007]] a [[EMEA]] v [[EÚ]] v auguste [[2007]] na liečbu esenciálnej hypertenzie. Pod vedením dr. Huxley [[Speedel Holding AG]] vyvíjal aj ďalšie generácie inhibítorov renínu, látky SPP301 (antagonista endotelínového receptora A) II, SPP200 (priamy inhibítor trombínu), SPP2745 (inhibítor syntázy aldosterónu), ktoré sa dostali do rôznych fáz klinického výskumu. Za objav Aliskirenu a jeho zavedenie do klinickej praxe Speedel s Novartisom získali Zlatú medailu v siedmom ročníku súťaže Wall Street Journal za technologickú inováciu. <ref>"Speedel and Novartis have won the overall Gold Award in the seventh annual Wall Street Journal contest for Technology Innovation for their work in discovering and developing SPP100 (aliskiren) the first direct renin inhibitor for treating hypertension" Internet Wire, 24 Sept. 2007, p. NA. Gale OneFile: Health and Medicine, link.gale.com/apps/doc/A169033605/HRCA?u=anon~e75eedb8&sid=sitemap&xid=46376bb2.</ref> == Publikácie (výber) == == Ocenenia (výber) == * [[2008]] – BioValley Life Sciences Award <ref>https://www.regbas.ch/files/news/480_BLSW_Program2008.pdf</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * GRADMAN, Alan H., KAD, Rishi. ''Renin Inhibition in Hypertension'', Journal of the American College of Cardiology, Volume 51, Issue 5, 2008, Pages 519-528. * HANESSIAN S, GUESNÉ S, CHÉNARD E. ''Total synthesis of "aliskiren": the first Renin inhibitor in clinical practice for hypertension.'' Org Lett. 2010;12(8):1816‐1819. doi:10.1021/ol100427v {{DEFAULTSORT:Huxley, Alice}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória: absolventi Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ =============´´´ <nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ {{Infobox Osobnosť | Meno = Alice Hux | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská a švajčiarska biochemička | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1938|08|03}} | Miesto narodenia = [[Bratislava|Bratislava]], [[Československo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = biochemička | Známy vďaka = | Alma mater = [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = otec MUDr. [[Daniel Belluš]], matka Augusta Bellušová, rod. Baxová | Príbuzní = strýko [[Emil Belluš]] | Súrodenci = | Manželka = Miriam, rodená Nováková | Deti = Jela (* 1968), Zuzana (* 1975) | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor|Prof.]] [[Ing.]] '''Daniel Belluš''', [[Doctor philosophiæ|Ph.D.]] (* [[8. marec]] [[1938]], [[Trnava|Trnava]]){{--}}† [[18. september]] [[2011]], [[Bazilej]], [[Švajčiarsko]]) bol slovenský [[chemik]], [[Vysokoškolský profesor|univerzitný profesor]] pôsobiaci vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] <ref>UHER, Michal a Viktor MILATA. Prof. Ing. Dr. Drs. h.c. Daniel Belluš: slovenský a švajčiarsky vedec svetového formátu. Bratislava: Vydavateľstvo STU, 2008. ISBN 9788022728768.</ref> == Životopis == Po maturite na gymnáziu v Trnave Daniel B v roku [[1952]] nastúpil na štúdium chémie na vtedajšej [[Chemická fakulta|Chemickej fakulte]] [[SVŠT]], v súčasnosti [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]], kde v roku [[1960]] promoval na inžiniera chémie ([[Ing.]]). Po ukončení štúdia jeden rok pracoval vo [[Výskumný ústav pre petrochémiu|Výskumnom ústave pre petrochémiu]] v [[Nováky|Novákoch]]. V rokoch [[1961]]{{--}}[[1967]] pôsobil na [[Ústav polymérov|Ústave polymérov]] [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]], kde sa postupne stal vedúcim skupiny študujúcej fotoreaktívne polyméry. V roku [[1967]] na Ústave polymérov SAV obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]], v súčasnosti [[Doktor (PhD.)|PhD]]. V rokoch [[1967]]{{--}}[[1969]] bol na študijnom pobyte na prestížnom Švajčiarskom federálnom technologickom inštitúte ([[ETH|ETH]]) v [[Zürich|Zürichu]]. Tu nadviazal kontakty s vynikajúcimi chemikmi, ako boli nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] profesor [[Vladimír Prelog]] a profesor [[Albert Eschenmoser]]. S prof. Kurtom Schaffnerom pracoval najmä v oblasti fotochémie steroidov. Po okupácii Československa v roku 1968 sa profesor Belluš rozhodol zostať vo Švajčiarsku, kde postupne rozvinul svoj talent vedca a realizátora vedeckého výskumu spojeného s obdivuhodným funkčným postupom v centrálnych chemických laboratóriách firmy [[Ciba-Geigy Ltd|Ciba-Geigy Ltd]]. V Ciba-Geigy Ltd (po zlúčení v roku [[1996]] so spoločnosťou [[Sandoz]] vznikol [[Novartis]]) pôsobil v rokoch [[1969]]{{--}}[[1997]], od roku [[1973]] viedol výskumnú skupinu, v rokoch [[1981]]{{--}}[[1985]] bol riaditeľom Central Research laboratórií, v rokoch [[1985]]{{--}}[[1991]] bol vedúcim celosvetového výskumu a vývoja fy. Ciba-Geigy Ltd, v rokoch [[1991]]{{--}}[[1996]] riaditeľ Global Corporate Research Ciba-Geigy a Novartis. Po odchode do dôchodku z firmy Novartis v roku [[1997]] prof Belluš založil firmu [[Bellus Science and Innovation Int. Consulting]], v ktorej uplatňoval svoje skvelé vedomosti, skúsenosti, odborné a spoločenské styky. V rokoch [[1998]]{{--}}[[2001]] bol vedúcim výskumu divízie "Additívy" fy. Ciba Specialty Chemicals Inc. v Bazileji. Profesor Daniel Belluš neočakávane zomrel [[18.]] [[september|septembra]] [[2011]] v Bazileji. Pochovaný je na cintoríne Hörnli v Riehene, mestskej štvrti Bazileja.<ref>Milan Karvaš, Viktor Milata, Rozlúčka s profesorom Danielom Bellušom. ChemZi. 7/14 2011, s. 355.</ref> == Dielo == Profesor Belluš je autorom 92 publikácií, je držiteľom 48 patentov a spoluautorom 4 kapitol v knižných publikáciách. Sám sa venoval hlavne výskumu bioaktívnych heterocyklov a zlúčenín obsahujúcich malé kruhy. V roku [[1978]] objavil novú reakciu allyléterov s keténmi, ktorá je dnes známa v literatúre pod pomenovaním [[Belluš-Claisenov prešmyk]].<ref>Ernst, B. (2011), Daniel Belluš (1938–2011). Angew. Chem. Int. Ed., 50: 11040-11040.</ref> Neskôr, ako vedúci celosvetového výskumu fy. Ciba-Geigy Ltd so svojimi spolupracovníkmi hlavné výsledky dosiahol v oblastiach syntetických pyretroidov, fotoiniciátorov a v oblasti homogénnych chirálnych katalyzátorov. V roku [[1987]] koncipoval a presadil v oblasti agrochemikálií nový projekt „Chiralita", ktorý sa stal významným prelomom v oblasti agrochémie, pretože odvtedy je možné znížiť aplikačné množstvá chirálnych prípravkov na ochranu rastlín až o 50 %. Ako riaditeľ Central Research laboratórií a vedúci celosvetového výskumu a vývoja v Ciba-Geigy Ltd zodpovedal za výskum a vývoj v rámci koncernu zvlášť vo vybraných oblastiach bioorganickej chémie zlúčenín pre farmáciu, ochranu rastlín i nových oblastí materiálových a bioanalytických vied. Jednalo sa predovšetkým o therapeuticky využiteľnú koncepciu antisens technológie vedúcej k vôbec prvému farmaceutickému produktu na báze antisens. výskum a uvedenie na trh optických imunosensorov, nových materiálov na optické uchovávanie dát, nových materiálov na výrobu kontaktných šošoviek i latentných pigmentov. == Pedagogika == Profesor Daniel Belluš pôsobil od roku [[1981]] ako profesor organickej chémie na univerzite vo [[Fribourg|Fribourgu]] a ako hosťujúci profesor na univerzitách v Amsterdame, Zürichu, na Max Planckovom inštitúte v Mülheime a. d. Ruhr, Pittsburgu, Montreale a Nagoji. Viac ako 170-krát bol pozvaný prednášať na rôzne sympóziá a univerzity. Je jedným zo spoluvydavateľov 48 dielnej prestížnej série kníh [[Science of Synthesis]] (vyd. Thieme publishers, Stuttgart). Prof. Belluš bol členom redakčných rád vedeckých časopisov [[Helvetiva Chimica Acta]], [[Angewandte Chemie]], [[Synthesis]], [[Chemical Papers]] a kompendia [[Progress in Heterocyclic Chemistry]]. Bol členom viacerých chemických spoločností (švajčiarskej, americkej, anglickej, slovenskej). Na troch univerzitách mu udelili titul Dr. h. c. Profesor Belluš sa významne podieľal aj na rozvoji slovenskej chémie po roku [[1989]]. Prispel značnou mierou k nadviazaniu kontaktov medzi slovenskými a švajčiarskymi firmami. Svojimi radami, skúsenosťami a konatkmi v zahraničí napomohol k rozvoju kontrakčným syntetickým laboratóriám Synkola v Bratislave. Významne prispel k doplneniu prístrojového vybavenia viacerých slovenských chemických pracovísk. Slovenským vedcom umožnil vybrať si zariadenia priamo v skladoch firmy s použitými prístrojmi a zariadil ich darovanie. Mimoriadne sú zásluhy profesora Belluša o kvalitu chémie na Slovensku. V roku [[1993]] Inicioval a presadil sériu prednášok významných vedcov z rôznych oblastí chémie nazvaný [[Ciba Lectures]] v rámci ktorých mala chemická obec Slovenska, Maďarska a Českej republiky možnosť vidieť aj počuť skutočne špičkových reprezentantov európskej chémie. Tento seriál prednášok pokračuje od roku [[1998]] pod názvom [[Novartis Lectures]]. V rámci týchto prednášok priviedol na Slovensko vynikajúcich svetových vedcov v odbore organickej a farmaceutickej chémie, vrátane viacerých laureátov Nobelových cien. V roku 2006 ustanovila Slovenská chemická spoločnosť "Cenu Daniela Belluša". [[Medaila Daniela Belluša]] je cenou SCHS udeľovanou pri významných životných jubileách slovenským chemikom. <ref>Dalma Gyepesová, Medaily a ocenenia udeľované Slovenskou chemickou spoločnosťou. ChemZi 4/8 2009 s. 20.</ref>. Svoju pracovitosť, cieľavedomosť a svoje nezištné ľudské vlastnosti uplatnil aj ako člen [[Rotary klub]] [[Bratislava]]. <ref>https://www.rotary2240.org/cs/klub/rc-bratislava/clenove/</ref> == Publikácie (výber) == * Belluš, D., D. R. Kearns, and K. Schaffner. "Photochemische Reaktionen. 52. Mitteilung [1]. Zur Photochemie von α, β‐ungesättigten cyclischen Ketonen: Spezifische Reaktionen der n, π*‐und π, π*‐Triplettzustände von O‐Acetyl‐testosteron und 10‐Methyl‐Δ1, 9‐octalon‐(2)." Helvetica Chimica Acta 52.4 (1969): 971-1009. * Bellus, D., and B. Ernst. "Cyclobutanone und Cyclobutenone in der Natur und in der Synthese." Angewandte Chemie 100.6 (1988): 820-850. * Belluš, Daniel, and Beat Ernst. "Cyclobutanones and cyclobutenones in nature and in synthesis [new synthetic methods (71)]." Angewandte Chemie International Edition in English 27.6 (1988): 797-827. * Martin, P., H. Greuter, and D. Bellus. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane rings (s). 13. A simple, stereoselective, highly versatile synthesis of dichlorovinylcyclopropanecarboxylic acids via 2-chlorocyclobutanones." Journal of the American Chemical Society 101.19 (1979): 5853-5854. * Bellus, Daniel. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane ring (s). 11.[2+ 2] Cycloadditions of tetraalkoxyethylenes with ketenes: a general route to 2-substituted 1-hydroxycyclobut-1-ene-3, 4-diones." Journal of the American Chemical Society 100.25 (1978): 8026-8028. * Bellus, Daniel. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane ring (s). 10. Syntheses of squaric acid, its monoorthoesters, and related derivatives via [2+ 2] cycloadditions of tetraalkoxyethylenes with heterosubstituted ketenes." The Journal of Organic Chemistry 44.8 (1979): 1208-1211. * Bellus, D. "Copper-catalyzed additions of organic polyhalides to olefins: a versatile synthetic tool." Pure and applied chemistry 57.12 (1985): 1827-1838. * Tombo, Gerardo M. Ramos, and Daniel Belluš. "Chirality and crop protection." Angewandte Chemie International Edition in English 30.10 (1991): 1193-1215. == Ocenenia (výber) == * [[1982]] – vedecká cena mesta Basilej * [[1993]] – Zlatá medaila Slovenskej chemickej spoločnosti * [[2004]] - Votočkova medaila ČCHS Praha * [[2010]] - Rad Ľudovíta Štúra I. triedy <nowiki> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == https://schems.sk/ocenenia-podla-mena/ {{DEFAULTSORT:Belluš, Daniel}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Absolventi Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Biografický výhonok}} '''Royal Society of Chemistry''', RSC ([[Kráľovská chemická spoločnosť]]) je najstaršou chemickou spoločnosťou na svete so sídlom [[Londýn|Londýne]], ktorá bola založená v roku 1841. O sedem rokov neskôr [[kráľovná]] [[Viktória]] udelila spoločnosti Kráľovskú chartu, ktorá potvrdila jej účel ''všeobecného pokroku v chemickej vede''. == História == V súčasnosti so svojimi viac ako 54 000 členmi po celom svete je medzinárodne uznávanou neziskovou vydavateľskou a znalostnou spoločnosťou. Sídli spolu s ďalšími siedmymi spoločnosťami porovnateľného postavenia v [[Burlington House]], [[Piccadilly]], [[Londýn]]. Má tiež kancelárie v [[Thomas Graham House]] v [[Cambridge]], kde sídli jej vydavateľstvo [[RSC Publishing Home]]. RSC vykonáva výskum, vydáva časopisy, knihy a databázy, organizuje konferencie, semináre a workshopy. Je to profesionálny orgán pre chémiu v Spojenom kráľovstve právom udeľovať štatút [[Chartered Chemist]] ([[CChem]]). Označenie FRSC sa udeľuje skupine volených členov spoločnosti, ktorí významne prispeli k chémii a iným styčným disciplínam, ako je biologická chémia. Pred rokom 2006 boli mená Fellows zverejňované každý rok v [[The Times]] ([[Londýn]]). [[Honorary Fellowship]] of the Society (HonFRSC) sa udeľuje za vynikajúce výsledky v oblasti chémie. [[RSC]] vykonáva výskum, vydáva časopisy, knihy a databázy, ako aj organizuje konferencie, semináre a workshopy. Okrem svojej hlavnej činnosti napomáhať rozvoju chémie ako vedy, podporovať jej aplikácie a šíriť chemické poznatky, veľmi starostlivo analyzuje aj úroveň jednotlivých škôl v [[Británia|Británii]]. Jej akreditačné oddelenie má podrobný prehľad o všetkých školách a študijných programoch, ktoré cyklicky preveruje a predlžuje ich akreditáciu. RSC financuje rozsiahle programy pomoci učiteľom pri vyučovaní chémie, organizuje vzdelávacie aktivity na školách a univerzitách a pomáha svojim členom pri riešení profesionálnych problémov pri výkone povolania chemikov. Jej dosah na dianie na poli chémie je citeľný aj v medzinárodnom meradle, čo dokumentuje aj najväčším počtom zahraničných členov v porovnaní s inými chemickými spoločnosťami.<ref>https://www.rsc.org/</ref> == Typy členstva == Existuje viacero kategórií členstva. Každá z kategórií členstva odzrkadľuje konkrétnu fázu kariéry a úroveň skúseností so zameraním na výhody člena.<ref>https://www.rsc.org/membership-and-community/join/membership-regulations/</ref> * '''Affiliate Member''' (pridružený člen). Kategória pre študentov a tých, ktorí sa zaoberajú chemickými vedami, ktorí nespĺňajú požiadavky pre nasledujúce kategórie. * '''AMRSC''': Associate Member of the Royal Society of Chemistry. Vstupná úroveň pre členstvo v RSC, AMRSC sa udeľuje absolventom (alebo ekvivalentom) v chemických vedách. * '''MRSC''': Member of the Royal Society of Chemistry. Udeľuje sa absolventom (alebo ekvivalentom) s najmenej 3-ročnou praxou, ktorí získali kľúčové zručnosti v chémii svojou profesionálnou činnosťou. * '''FRSC''': Fellow of the Royal Society of Chemistry sa udeľuje tým, ktorí mimoriadne prispeli k rozvoju chémie. * '''HonFRSC''': Honorary Fellow of the Royal Society of Chemistry sa udeľuje každej osobe, ktorá je významná vo vede alebo profesii chémie. Patria sem napr. nositelia [[Nobelovej ceny]]. * '''CChem''': Chartered Chemist. Udelenie CChem sa posudzuje oddelene od prijatia do kategórie členstva v RSC. Udeľuje sa aktívnym chemikom v chemických vedách s odpovedajúcou kvalifikáciou a profesionálnymi skúsenosťami. Všetci kandidáti na Chartered Chemist musia byť členom (MRSC) alebo Fellow (FRSC). * '''CSci''': Chartered Scientist RSC má licenciu od [[Science Council]] na registráciu Chartered Scientist. * '''EurChem''': Európsky chemik RSC je členom Rady pre chémiu Európskych spoločenstiev (ECCC) a môže toto označenie udeliť certifikovaným chemikom. * '''MChemA''': Mastership in Chemical Analysis RSC udeľuje túto postgraduálnu kvalifikáciu, ktorá je štatutárnou kvalifikáciou Spojeného kráľovstva pre prax verejného analytika. Sú vyžadované zákonom vo Veľkej Británii. Uchádzači musia poskytnúť písomný dôkaz o príslušnej kvalifikácii a zložiť písomnú a praktickú skúšku. <ref>[http://www.rsc.org/Education/Qualifications/MChemA/Index.asp RSC Web page MChemA]</ref> == Časopisy, vydavateľská činnosť == Royal Society of Chemistry vydáva viac ako 50 popredných svetových časopisov, ktoré pokrývajú základné chemické vedy a príbuzné oblasti. RSC vydavateľstvo každoročne vydáva veľké množstvo vedeckých monografií, učebníc a populárno-vedeckých kníh. RCS databázy MarinLit, The Merck Index* Online, ChemSpider poskytujú vysoko kvalitné chemické informácie pre vedcov, odborníkov a študentov z oblasti chémie. <ref>https://www.rsc.org/journals-books-databases/</ref> <nowiki> == Referencie == {{Referencie}} </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = (banský odborník) | Portrét = | Popis = | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia =[[1. august]] [[1802]] | Miesto narodenia =[[Levoča]] | Dátum úmrtia ={{dúv|1853|1|28|1802|8|1}} | Miesto úmrtia =[[Belehrad]] | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Viedenská univerzita]], [[Banská akadémia]] [[Banská Štiavnica]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = [[Ján Samuel Fuchs]], Judita, rod. Kowalska | Príbuzní = | Súrodenci = [[Albert Fuchs]] | Manželka = | Deti = }} '''V''' (* [[1. august]] [[1802]], [[Levoča]]{{--}}† [[28. január]] [[1853]], [[Belehrad]]) bol [[lekárnik]], [[chemik]], [[hutník]], [[mineralóg]], [[banský odborník]].<ref>Fuchs Wilhelm. In: Österreichisches Biographisches Lexikon 1815–1950 (ÖBL). Band 1, Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, Wien 1957, S. 380.</ref> == Životopis == Viliam (Wilhelm) Fuchs pochádzal z rozvetvenej rodiny Fuchsovcov. Jeho otec [[Ján Samuel Fuchs]] bol evanjelickým farárom, profesorom kežmarského lýcea, haličským superintendentom so sídlom v Ľvove, autorom učebníc pre evanjelické stredné školy, filozofom, matematikom a literátom. Mal sedem súrodencov. Jeho mladším bratom bol fyzik [[Albert Fuchs]] a bratrancom priemyselník a novinár Rudolf Fuchs (* 1809{{--}}† 1892). Po predčasnej smrti svojho otca sa musel boriť s existenčnými problémami. V snahe, čo najrýchlejšie si zabezpečiť živobytie po absolvovaní strednej školy vo Ľvove odišiel do Pešti, kde absolvoval farmaceutický kurz. Svoj záujem o chémiu a botaniku zavŕšil v roku 1826 štúdiom vo Viedni a doktorátom z chémie. V jeho záujme o chémiu a botaniku ho podporoval aj rodák z Banskej Štiavnice chemik a botanik [[Joseph Franz von Jacquin]]. Jeho snaha vydať herbár flóry Schneebergu, najvyššej hory Dolného Rakúska bola však neúspešná. Na výlete do [[Kamenica|Kamenice]] ([[Chemnitz|Chemnitzu]]) zaujalo Fuchsa banícke povolanie natoľko, že sa neskôr rozhodol pre banícke štúdium. Podporu na štúdiom našiel u filantropa Viliama Bencúra, lekárnika v Šoproni, ktorý mu všemožne napomáhal v jeho ďalšej kariére. Bencúr rozpoznal jeho talent pre prírodné vedy a presvedčil ho, aby sa vzdal neúspešnej lekárnickej kariéry a išiel študovať [[baníctvo]] na [[Banská akadémia|Banskú akadémiu]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. Dobre pripravený študent trojročné štúdium zvládol za jeden rok. Po úspešnom absolvovaní akadémie sa Fuchs stal významným odborníkom na baníctvo, mineralógiu a hutníctvo v Rakúsko-uhorskej monarchii. Bencúr, ako to mal vo zvyku, diskrétne a všestranne podporoval Viliama Fuchsa až do jeho predčasnej smrti v roku 1853. <ref>KOLBENHEYER, Moriz. Martin Benczur in Protestantische Jahrbücher für Österreich unter Mitwirkung mehrerer protestantischer Theologen und Schulmänner, herausgegeben von Victor Hornyánsky. Dritter Jahrgang 1856. Pest 1856. Bei Gustav Heckenast</ref> Po štúdiu v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] v rokoch 1833 a 1834 praxoval Fuchs v baniach v [[Smolník|Smolníku]] ako banský chemik. Od roku 1835 banský úradník v [[Agordo|Agorde]]. V roku 1836 tavičský majster v [[Szászkabánya]] ([[Sasca Montană]] v terajšom Rumunsku). Od roku 1844 radca a správca hút v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], kde vynašiel nový spôsob tavenia striebornej rudy. Pretože bol Fuchs zapojený do udalostí v roku 1848, bol v roku 1849 odvolaný zo svojej funkcie. V rokoch 1851 až 1853 viedol banský priemysel v Srbsku. Od roku 1849 bol členom korešpondentom cisárskej [[Rakúska akadémia vied|Rakúskej akadémie vied]].<ref>GÜMBEL, Wilhelm von, "Fuchs, Wilhelm" in: Allgemeine Deutsche Biographie 8 (1878), S. 173-174 [online version]; URL: https://www.deutsche-biographie.de/pnd132157888.html#adbcontent</ref> <nowiki> == Dielo (výber) == * FUCHS, Wilhelm. U''eber den Einfluss der Gestalt des Terrains auf die Resultate barometrischer und trigonometrischer Höhenmessung, so wie auf die Bestimmung der geographischen Lage eines Punktes auf der Oberfläche der Erde''. Wien Gedruckt und im Verlage bei Carl Gerold 1843. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra (výber)== * HERČKO, Ivan. ''Štúdium rudných žíl banskoštiavnického rudného revíru v 19. storočí a ich zobrazovanie v banských mapách.'' Zborník prednášok k dejinám baníctva na Slovensku 1 : seminár k životu a dielu G. Schweitzera a A. Pécha, 6. septembra 1995 . -Banská Štiavnica : Slovenské banské múzeum, 1995 . - S. 90-114 . == Externé odkazy == {{Autoritné údaje}} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT: Viliam Fuchs (banský odborník)}} [[Kategória:Osobnosti z Levoče]] [[Kategória:Narodenia v 1802]] [[Kategória:Úmrtia v 1853]] </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Bencúr ml. | Portrét = | Popis = vojenský historik, technik, maršal. | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia =[[7. máj]] [[1759]] | Miesto narodenia =[[Kežmarok]] | Dátum úmrtia ={{dúv|1846|04|26|1759|5|07}} | Miesto úmrtia =[[Viedeň]] | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Univerzita Friedricha Schillera v Jene]], [[Univerzita Martina Luthera Halle-Wittenberg]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = otec [[Jozef Bencúr]] | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Deti = J }} '''Jozef Bencúr ml.''' de Jeszenova (Benczur, Bentzur) (* [[07. máj]] [[1759]], [[Kežmarok]] {{--}} † [[26. apríl]] [[1846]], [[Viedeň]]) bol vojenský [[historik]], [[technik]], [[maršal]]. == Životopis == Syn rektora [[Jozef Bencúr|Jozefa Bencúra]] sa zapísal do 1. ročníka kežmarskej školy roku 1775 ako šestnásťročný. Rodina sa však už o rok presťahovala do Prešporku. V roku 1779 vstúpil do cisárskej armády, kde rýchlo postupoval od [[podporučík|podporučíka]] (1780), cez [[generalmajor|generalmajora]] (1812) až sa napokon stal [[poľný maršal|poľným maršalom]] (nemecky [[Feldmarschall]]) (1823).<ref>https://de.wikipedia.org/wiki/Liste_der_kaiserlichen_Generale_der_Fr%C3%BChen_Neuzeit/B</ref> V hodnosti plukovníka Bencúr sa 28. októbra 1827 stal Bojoval predovšetkým v napoleonských vojnách – vyznamenal sa v tzv. Bitke národov v roku 1813 pri Lipsku, ktorá sa považuje za najväčšiu bitku v dejinách až do obdobia 1. svetovej vojny. V Bitke národov spojené armády Ruska, Pruska, Rakúska a Švédska porazili Napoleonovu francúzsku armádu. Bencúr nebol len vojenským veliteľom, ale navrhoval aj zdokonalenie výzbroje, uskutočnil viaceré inšpekčné cesty pevností vybudovaných na obranu Rakúskej monarchie v 18. storočí a navrhol ich modernizáciu a úpravy pre potreby armády v 19. storočí. Venoval sa vojenskej histórii. Bol nositeľom najvyššieho vyznamenania Rytierskeho kríža Radu Márie Terézie. <ref>WUST, Gustav. Geschichte des k.k. 34. Linien-Infanterie-Regiments Prinz Regent von Preussen. Aus der kaiserlichen königlichen. Hof. und Staatsdruckerei. Wien 1860. </ref> až sa napokon stal poľným maršalom (1820). Účastník vojen s Francúzskom, vyznamenal sa v bitke pri Lipsku roku 1813. Pôvodca návrhov na zdokonalenie výzbroje rakúskej armády. Bol nositeľom najvyššieho vyznamenania Rytierskeho kríža Radu Márie Terézie. == Dielo (výber) == == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Autoritné údaje}} <nowiki> {{DEFAULTSORT:Bencúr Jozef (pedagóg)}} [[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]] [[Kategória:Narodenia v 1759]] [[Kategória:Úmrtia v 1846]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti z Kežmarku]] </nowiki> ================================================================== {{Infobox Osobnosť | Meno = | Portrét = | Popis = spisovateľ, pedagóg a osvietenec | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia =[[28. február]] [[1728]] | Miesto narodenia =[[Jasenová]] | Dátum úmrtia ={{dúv|1784|8|21|1728|2|28}} | Miesto úmrtia =[[Bratislava]] | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Univerzita Friedricha Schillera v Jene]], [[Univerzita Martina Luthera Halle-Wittenberg]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Judita, rod. Fuhrmanová | Deti = [[Jozef Bencúr ml.]] }} '''cúr''' de Jeszenova (Benzur, Benczur, Bentzur) (* [[28. február]] [[1728]], [[Jasenová]] - † [[21. august]] [[1784]], [[Bratislava]]) bol [[spisovateľ]], [[pedagóg]], [[osvietenec]] a [[zeman]]. Pseudonym: Eusebius Verinus. == Životopis == Po absolvovaní domácich škôl študoval históriu a právo na univerzite v [[Jena|Jene]] a [[Halle (Saale)|Halle]]. Po návrate zo štúdií bol v rokoch [[1755]]{{--}}[[1760]] rektorom [[evanjelické gymnázium|evanjelického gymnázia]] v [[Kežmarok|Kežmarku]]. V Kežmarku Jozef Bencúr zaviedol reformný plán, ktorý zmodernizoval výučbu a školu priradil k najvýznamnejším evanjelickým vzdelávacím inštitúciám v [[Uhorsko|Uhorsku]] (popri [[Bratislava|Bratislave]], [[Šopron|Šoprone]] a [[Prešov|Prešove]]). Na podnet [[Michal Institoris-Mošovský|Michala Institorisa Mošovského]] Jozef Bencúr v roku [[1760]] prechádza do Bratislavy, kde desať rokov pôsobil vo funkcii rektora [[Evanjelické lýceum v Bratislave|Evanjelického lýcea]]. Počas pôsobenia Bencúra sa bratislavské lýceum stalo najvýznamnejšou evanjelickou školou v Uhorsku. V roku 1771 sa Bencúr vrátil do Kežmarku. Počas svojho druhého rektorátu na kežmarskom gymnáziu ([[1771]] až [[1776]]) sa zaslúžil o ďalšie školské reformy, ale aj o výstavbu novej, kamennej budovy gymnázia. Od roku [[1776]] bratislavský senátor. V roku [[1776]] odišiel Bencúr z Kežmarku do [[Viedeň|Viedne]], kde sa stal riaditeľom kráľovskej dvornej knižnice, pôsobil aj v Uhorskej kráľovskej komore – najvyššej finančnej inštitúcii [[Uhorsko|Uhorska]], a to v [[Budín|Budíne]] a [[Prešopok|Prešporku]]. Autor viacerých geograficko-historických, právnických a náboženských diel v latinčine. Obhajoval právo panovníka na absolutistickú formu vlády. Za svoje služby bol povýšený do šľachtického stavu. Pracoval v zmiešanej komisii pre reformu školstva v Uhorsku a spolupracoval so stúpencom osvietenského absolutizmu [[Adam František Kollár|Adamom Františkom Kollárom]]. Po jeho smrti menovaný za riaditeľa cisárskej knižnice (Rakúska národná knižnica) vo [[Viedeň|Viedni]]. Umrel skôr ako mohol zaujať úrad. Jozef Bencúr zomrel 21. augusta 1784 vo veku 56 rokov v Bratislave. <ref>KOWALSKÁ, Eva. Evanjelické a.v. spoločenstvo v 18. storočí: hlavné problémy jeho vývoja a fungovania v spoločnosti. Bratislava: Veda, 2001. ISBN 8022407046.</ref> <ref>KOWALSKÁ, Eva. Obrazy dejín etník Uhorska v učebných textoch 18. storočia. In Forum Historiae, 2012, roč. 6, č. 2. ISSN 1337-6861. http://www.forumhistoriae.sk/FH2_2012/texty_2_2012/kowalska.pd</ref><ref>AGNET, Ján. Biografický lexikón Slovenska. Martin: Slovenská národná knižnica, 2002, 1, A-B. ISBN 8089023169.</ref> == Dielo (výber) == * BENCÚR, Jozef. ''De dominio eminenti apostolici regis Hungariae et iuribus cum eo connexis.'' Francof: [s. n.], 1784. * BENCÚR, Jozef. ''Animadversiones in P. Chrysostomi Novák vindicias diplomatis Stephanei.'' Viennae: Joseph. Gerold, 1780.) * BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Beantwortung der wichtigen Frage: Ob die Protestanten in Ungarn nach den Landesgesetzen verbunden sind die Stolar- oder Pfarramtsgebühren an die katolischen Pfarren zu entrichten.'' [S. l.]: [s. n.], 1783. * BENCÚR, Jozef. ''Notulae in Agamantis Palladii Academiae Philaletorum Socii Responsa: Ad Dvbia Anonymi Adversus Privilegivm S. Stephani Abbatiae S. Martini de Monte Pannoniae Anno MI [1001] concessum Proposita.'' Viennae: Typis Josephi Gerold, 1780. * BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Ausführung der Rechte des Königreichs Hungarn auf Klein oder Roth Reussen und Podolien, und des Königreichs Böheim auf die Herzogthümer Auschwitz und Zator.'' Wien: Johann Thomas Edlen von Trattnern, 1772. * BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Ausführung der Rechte des Königreichs Hungarn auf Klein oder Roth Reussen und Podolien, und des Königreichs Böheim auf die Herzogthümer Auschwitz und Zator''. Wien: [s.n.], 1773. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://familysearch.org/ark:/61903/3:1:33SQ-GRQF-X3F?mode=g&i=56&cc=1554443 Záznam o narodení a krste v matrike] farnosti v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] zo dna [[4. apríl|4. apríla]] {{Autoritné údaje}} <nowiki> {{DEFAULTSORT:Bencúr Jozef (pedagóg)}} [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí autori náučnej literatúry]] [[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]] [[Kategória:Narodenia v 1728]] [[Kategória:Úmrtia v 1784]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti z Jasenovej]] </nowiki> <nowiki> '''Družstevníctvo na Slovensku''' = Úvod = Mladšie generácie narodené po druhej svetovej vojne a vyrastajúce v časoch „reálneho socializmu“ si zväčša pod pojmom družstvo predstavia [[jednotné roľnícke družstvo]] ([[JRD]]), druh poľnohospodárskeho družstva, ktoré boli v [[Česko-Slovensku]] počas vlády komunistov v rokoch [[1948]] – [[1990]] založené prakticky v každej dedine. Jeho členmi boli bývalí súkromní roľníci, ktorí odovzdali všetky svoje pozemky do vlastníctva družstva a museli povinne pracovať v družstve. Gazdovia museli družstvu odovzdať aj živý a mŕtvy inventár, osivo, sadivo a krmivo, hospodárske budovy a iné stavby, prípadne remeselnícke potreby. Ich neslávna história skončila pádom komunistického režimu v Česko-Slovensku po Nežnej revolúcii a v histórii svetového družstevníctva tvorí skôr smutnú epizódu toho, ako sa aj tá najušľachtilejšia myšlienka dá zneužiť skupinovými záujmami jednej štátostrany bažiacej po svetovláde. == Stručná história družstevníctva == Družstevné myšlienky sa v [[Európa|Európe]] objavujú už na prelome osemnásteho a devätnásteho storočia a ich nositeľmi sú poprední [[utopickí]] [[socialisti]] [[Robert]] [[Owen]] ([[1771]] – [[1858]]) a [[François]] [[Marie]] [[Charles]] [[Fourier]] ([[1772]] – [[1837]]). [[Owen]], samotný továrnik, sa snažil zo svojich robotníkov utvoriť prvú socialistickú spoločnosť, ktorú si predstavoval ako federáciu družstevných osád, v ktorých jedinou formou vlastníctva malo byť osobné vlastníctvo spotrebných predmetov. Iným známym utopistom bol [[Francúz]] [[Fourier]], ktorý rozvíjal myšlienky francúzskych materialistov s cieľom vytvoriť také zriadenie, ktoré by umožňovalo plne uspokojiť ľudské potreby (vášne) a ich ďalší rozvoj. [[Utopisti]] však svoje myšlienky nevnucovali násilím (ako to bolo neskôr v prípade marxistov, ktorí nanucovali svoje myšlienky násilím a triednym bojom), ale skôr, aby ich myšlienky ľudia sami dobrovoľne prijali. Podľa ich predstáv nová spravodlivejšia spoločnosť mala byť založená na spoločnom vlastníctve, povinnej práci pre všetkých a rozdeľovaniu vytvorených hodnôt na zásade rovnosti. Ich realizácia v praxi sa však nestretla s veľkým úspechom a vo vytvorených dobrovoľných komunitách utopisti s ich zriadením a pojatím len experimentovali. === Prvé družstevné spolky === Myšlienky družstevníctva po utopistických socialistoch sa ďalej rozvíjali a v Európe sa zakladajú prvé spolky, v ktorých sa združujú [[roľníci]] alebo [[remeselníci]] za účelom spoločného nakupovania rôznych potrieb vo veľkom a za lepšie ceny. Potom si nakúpené potreby predávali lacnejšie medzi sebou a začali takto spolupracovať. Prvé družstvo vzniklo v [[Anglicko|Anglicku]] roku [[1844]] ako remeselnícky spolok ([[Rochdalské]] [[družstvo]] [[poctivých]] [[priekopníkov]], angl. [[Rochdale]] [[society]] [[of]] [[equitable]] [[pioneers]]), zaniklo až v roku [[1991]]. Toto svojpomocné družstvo bolo založené za účelom obchodovania s potravinami, oblečením, tabakom, výroby výrobkov, obrábania pôdy, stavby a nákupu domov. Jeho význam spočíva v jeho stanovách, ktoré sa stali vzorom pre ďalšie družstvá (tzv. [[Rochdalské]] [[princípy]]) a v modifikovanej podobe sa používajú družstvami dodnes. === Družstevné spolky v Uhorsku === Myšlienky spolčovania sa roľníkov do svojpomocných družstiev sa rozšírili aj do vtedajšieho [[Uhorsko|Uhorska]], zvlášť pre nás zaujímavých stolíc so slovenským obyvateľstvom. Rôzne spolky v ktorých za združovali rôzne vrstvy obyvateľstva existovali v Uhorsku už dávno. Odlišovali sa svojim špecifickým zameraním a aktivitami ([[spolky]] [[miernosti]], [[čítacie]] [[spolky]], [[robotnícke]] [[spolky]], [[prírodovedné]], [[lekárske]] a [[turistické]] [[spolky]]) a významne ovplyvňovali šírenie osvety a vzdelanosti na [[Slovensko|Slovensku]]. Roľníci sa do takýchto spolkov zapájali len sporadicky. V roku [[1848]] bolo v [[Uhorsko|Uhorsku]] zrušené poddanstvo, čo pre poddaných roľníkov, ktorí dovtedy na pôdu, ktorú obrábali mali len užívacie právo, predstavovalo obrovskú zmenu v ich dovtedajšom živote. Vlastníkmi pôdy sa stali aj [[urbariálni]] [[roľníci]] (zapísaní v [[urbár|urbári]]) a aj ich pričinením dochádza k rozvoju poľnohospodárskej produkcie. Samostatne hospodáriaci roľníci a remeselníci začali pociťovať nedostatok úverov. Na viacerých miestach začali vznikať rôzne svojpomocné spolky, ktorých organizáciou sa iniciatívne ujímali národne uvedomelí učitelia a kňazi, ktorým nebol ľahostajný, popri duchovnom a hospodársky prospech obcí v ktorých vykonávali svoju službu. === Družstevníctvo na Slovensku === U nás bol priekopníkom družstevníctva [[Samuel]] [[Jurkovič]] ([[1796]] – [[1873]]), rodák z Brezovej pod Bradlom. Roku 1845 založil prvé úverové družstvo v [[Sobotište|Sobotišti]], kde vtedy pôsobil ako učiteľ. Bol o prvý úverový ústav na kontinentálnej Európe. Jeho [[Gazdovský spolok]] sa stal neoddeliteľnou súčasťou slovenskej histórie a Slováci sa jeho počinom zaradili medzi priekopníkov družstevníctva v Európe. Počas svojho učiteľovania v [[Sobotište|Sobotišti]] úzko spolupracoval s miestnym evanjelickým kňazom [[Ján|Jánom]] [[Šulek|Šulekom]], ktorý bol typickým osvietencom a rozvíjal ľudovýchovné aktivity medzi miestnymi obyvateľmi. Cieľom Gazdovského spolku bolo sporenie a poskytovanie pôžičiek. Zlepšením hmotných pomerov ľudu sa začalo zaoberať viacero slovenských národovcov. [[Štefan]] [[Marko]] [[Daxner]] a [[Augustín]] [[Horislav]] [[Škultéty]] v roku [[1847]] založili v [[Tisovec|Tisovci]] [[Hospodársky]] [[spolok]], ktorý obyvateľom [[Tisovec|Tisoveca]] okrem sporenia poskytoval pôžičky na dlžobné úpisy za nepatrný úrok. Zo spolku v roku [[1871]] vznikla [[Tisovská vzájomná pomocnica]], ktorá sa pretvorila na svojpomocné družstvo. [[Pavol]] [[Dobšinský]] zriadil roku [[1847]] [[Úverný]] [[spolok]] v [[Ratková|Ratkovej]]. V tomto období Gazdovské spolky boli založené aj v [[Brezová|Brezovej]], [[Myjava|Myjave]], [[Mošovce|Mošovciach]], [[Brezno|Brezne]] a inde. [[Ján]] [[Vansa]], evanjelický kňaz v rodnej dedine [[Píla]], sa inšpiroval špecifickou formou nemeckého družstevníctva, tzv. [[raiffeisenka]], ktorej obdobu chcel zužitkovať v domácich pomeroch. V októbri [[1893]] založil prvé [[trojúčelové]] družstvo na Slovensku - [[Pílansko]] – [[hačavský]] [[hospodársky]], [[potravný]] a [[úverný]] [[spolok]], ktorý speňažoval domáce ľudové výrobky, predával potraviny, prijímal vklady a poskytoval svojim členom pôžičky za nízky úrok. Úspech družstva inicioval zakladanie podobných spolkov aj v iných regiónoch Slovenska. V decembri [[1894]] na [[Tri|Troch]] [[Sliače|Sliačoch]] zriadil [[Gazdovský]] [[potravný]] [[a]] [[úverný]] [[spolok]] katolícky kňaz [[Andrej]] [[Hlinka]]. [[Vansa|Vansov]] priateľ farár [[Ján]] [[Vološšák]] v tom istom roku zakladá obdobný [[trojúčelový spolok]] v [[Liptovská|Liptovskej]] [[Teplá|Teplej]]. Na príklade týchto, ale aj ďalších družstiev sa v [[Jasenová|Jasenovej]] v roku [[1897]] z iniciatívy miestneho farára [[Miloslav|Miloslava]] [[Krčméry|Krčméryho]] rozhodli založiť [[gazdovsko-potravný a úverný spolok]]. === Socialistické družstevníctvo (roky 1948 – 1989) === Krátko po nástupe [[komunista|komunistov]] k moci vo februári 1948 sa zdalo, že súkromné vlastníctvo pôdy ostane zachované. Nový režim si uvedomoval, že poľnohospodárska produkcia v štáte je závislá na riadnom chode 1 400 000 gazdovstiev, ktoré by nová vláda mala podporovať ([[Slovenský týždenník]] č. 51, 1948). Krátko po prevzatí moci [[komunista|komunisti]] ústami ministra pôdohospodárstva súdruha [[Ďuriš|Ďuriša]] a predsedu vlády súdruha [[Zápotocký|Zápotockkého]] ešte deklarovali, že [[kolektivizácia]] [[sovietskeho typu]] našim roľníkom nehrozí. Podpora súkromného hospodárenia na vidieku sa rýchlo ukázala ako poťahovanie medových motúzov roľníkom s cieľom ich ovládnutia a následnej likvidácie. Už v roku 1949 sa naplno ukázali zámery komunistov, ktorí už nemuseli získavať roľníkov vo voľbách. V štáte vládli pevnou rukou a „na večné časy“. Minister [[Ďuriš]], dovtedy dušujúci sa, že sovietske kolchozy u nás nebudú, sa stal jedným z hlavných protagonistov kolektivizácie podľa sovietskeho vzoru.<br> <br> [[Násilná]] [[kolektivizácia]] sa začala prijatím [[zákona o jednotných roľníckych družstvách]] ([[JRD]]) vo [[február|februári]] [[1949]]. Na základe tohto zákona v každej obci malo vzniknúť JRD. Mohlo sa začať celoplošne kolektivizovať. Do československého systému prenikol ruský pojem [[kulak]]. S cieľom narušiť po stáročia vytváranú súdržnosť a celistvosť roľníckeho stavu štátne orgány pristúpili k prísnej diferenciácii roľníkov podľa výmery pôdy, ktorú vlastnili. Z bohatších gazdov sa stali triedni nepriatelia na dedine, ktorí boli označovaní za hlavnú príčinu nedostatku potravín a zásobovacích problémov. V skutočnosti bohatší gazdovia sa podstatnou mierou podieľali na tržnej produkcii v štáte. Znižovanie produkcie a chaos spôsobovala násilná kolektivizácia. Direktívny systém roľníkom určoval, kto má koľko plochy a čím osiať, koľko a akého dobytka má chovať. Pri rozpise povinných kontingentov mäsa, mlieka, obilia a vajec roľníkom rozhodovali miestne národné výbory a špeciálne komisie, pričom v nich kvitla svojvôľa úradníkov. V boji proti reakčným živlom na dedine, ako ich nazývali komunisti, prijali [[6]]. [[október|októbra]] [[1948]] [[zákon na ochranu republiky]]. Tento zákon sa masívne používal proti roľníkom s jasnou inštrukciou komunistickej strany využiť trestné predpisy ako pomôcku k uskutočneniu socializácie dediny. Cieľ bol jasný: naštrbiť, či zničiť majetkové a medziľudské vzťahy, z dedinského prostredia vytvoriť štruktúru ovládanú totalitným režimom. Masívne represívne opatrenia komunistov pri násilnej kolektivizácii viedli ku konfiškáciám všetkého majetku gazdu (vrátane domov, pôdy a poľnohospodárskeho majetku). Roľníci boli vo vykonštruovaných procesoch odsúdení na dlhé roky do väzenia, mladší roľníci miesto riadnej vojenskej služby strávili niekoľko rokov v baniach na nútených prácach ako príslušníci [[pomocných technických práporov]] ([[PTP]]). Celé rodiny potrestali vysťahovaním do českého pohraničia. Faktickému vyvlastneniu pôdy sa rovnalo zakladanie jednotných roľníckych družstiev, kam režim rôznymi nátlakovými prostriedkami nútil roľníkov vstupovať počas kolektivizácie. Tá neskôr prerástla do násilnej akcie komunistickej moci, ktorá od základov zmenila život a hospodárenie na dedinách a postihla státisíce ľudí. Hlavným cieľom komunistami pripraveného zákona bolo urobiť zo slobodných roľníkov ovládateľných nekvalifikovaných robotníkov, najmä tým, že sa im odoberie pôda, dobytok a stroje. To sa im napokon v troch fázach násilne presadenej kolektivizácie aj postupne podarilo. Z roľníka sa stal námezdný a najlacnejší robotník v štáte, ktorý na pozemku vloženom do družstva stratil všetky práva. Roľníci boli ako vrstva obyvateľstva prenasledovaní a takmer celkom zlikvidovaní. ==Literatúra== * JANOVČÍK, Štefan, KRUŠOVSKÝ, Igor. ''Knižnica Pre Gazdovsko-Potravné A Úverné Spolky'': Diel II. Kníhvedenie. Sostavil Štefan Janovcsik. V Ružomberku: Tlačou Kníhtlačiarne Karla Salvu, 1897.<br> * FABRICIUS, Miroslav. 1''50 rokov slovenského družstevníctva: Víťazstvá a prehry''. Bratislava: VOPD Prúdy, 1995.<br> * FIAMOVÁ, Martina. ''(De)formovanie vidieka v procese kolektivizácie.'' Forum Historiae, 2016, roč. 10, č. 1, s. 1–4.<br> * FUKASOVÁ, Daniela. ''Zväz roľníckych vzájomných pokladníc.'' BIATEC: odborný bankový časopis. Bratislava: Národná banka Slovenska, 2011, 19(4), 23–25.<br> * HLAVOVÁ, Viera. ''Fenomén „kulaka“ v procese kolektivizácie na Slovensku v rokoch 1949 – 1960.'' Forum Historiae, 10(1) (2016) 35–55.<br> * RUTTKAY, Fraňo: ''Samuel Jurkovič. Priekopník slovenského družstevníctva a jeho doba.'' 2. preprac. a dopl. vyd. Bratislava: Obzor, 1965<br> </nowiki> ================================================================================================================== 8zoq6o93e7uhs7eyuy43qu6vaxnd6zf Lemmy (film) 0 631263 8203633 8130820 2026-04-26T08:27:54Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8203633 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Lemmy | Poster = | Popis = | Réžia = Greg Olliver<br>Wes Orshoski | Produkcia = Greg Olliver<br>Wes Orshoski | Obsadenie = [[Lemmy Kilmister]] | Spoločnosť = Damage Case Films & Distribution/Three Count Films/Secret Weapon Films | Dátum uvedenia = [[15. marec]] [[2010]]<br/>([[South by Southwest|SXSW]]) | Dĺžka = 116 | Krajina = {{minivlajka|USA}}[[USA]] | Jazyk = [[angličtina]] | Rozpočet = | Zárobok = }} '''''Lemmy''''' (podtitul „'''''49% motherf**ker. 51% son of a bitch'''''“) je [[dokumentárny film]] z roku [[2010]] o anglickom rockovom hudobníkovi [[Lemmy Kilmister|Ianovi „Lemmy“ Kilmisterovi]], zakladateľovi, basgitaristovi a hlavnom spevákovi britskej rokenrolovej skupiny [[Motörhead]]. == Dej == Film ''Lemmy'' režírovali a produkovali Greg Olliver a Wes Orshoski<ref> [http://lemmymovie.com/ Lemmy: The Movie] Oficiálna webová stránka</ref> a ponúka rozhovory s priateľmi, rovesníkmi a obdivovateľmi ako napr. [[Slash]] a [[Duff McKagan]] zo skupín [[Guns N' Roses]] a [[Velvet Revolver]], [[Ozzy Osbourne]], [[James Hetfield]], [[Lars Ulrich]], [[Robert Trujillo]] a [[Kirk Hammett]] zo skupiny [[Metallica]], [[David Ellefson]] zo skupiny [[Megadeth]] a [[Scott Ian]] zo skupiny [[Anthrax]]. <Ref name = BlabNov2010 /> Taktiež obsahuje [[Dave Vanian|Dava Vaniana]] a [[Captain Sensible|Captain Sensibla]] zo skupiny [[The Damned]], [[Peter Hook|Petera Hooka]] zo skupín [[Joy Division]] a [[New Order]], [[Marky Ramone]] zo skupiny [[Ramones]] a [[Nik Turner|Nika Turnera]] a [[Dave Brock|Dava Brocka]] z bývalej Lemmyho skupiny [[Hawkwind]]. Filmári boli schopní zachytiť mnoho úprimných momentov, ako napríklad kolegov [[Dave Grohl|Dava Grohla]] a [[Billy Bob Thornton|Billyho Boba Thorntona]] s Lemmym v baroch a nahrávacích štúdiách. Film odhaľuje, že Lemmy trávi väčšinu svojho života buď na turné so skupinou Motörhead alebo visí v podniku [[Rainbow Bar and Grill]], s dobre známymi hudobníkmi ako je [[Nikki Sixx]], žartovaním, že narazia na Lemmyho "každý" krát, keď idú do Rainbow. Žije sám v malom byte s riadeným nájomným v [[Hollywood]]e, ktorého sa odmieta vzdať kvôli svojej tesnej blízkosti k Rainbow. Odhaľuje, že sa nikdy neoženil a že to má veľmi blízko svojmu synovi Paulovi, gitaristovi, ktorý sa občas pripojí k Lemmymu na pódiu. Film tiež spomína Lemmyho rozsiahlu zbierku memorabílií z druhej svetovej vojny a jeho záľubu v hraní na výherných automatoch. == Produkcia == Film obsahuje zábery zo [[USA|Spojených štátov]], [[Nemecko|Nemecka]], [[Anglicko|Anglicka]], [[Fínsko|Fínska]], [[Nórsko|Nórska]], [[Švédsko|Švédska]], [[Rusko|Ruska]], [[Wales|Walesu]], [[Škótsko|Škótska]] a [[Dánsko|Dánska]]. Zábery sú zložené z kombinácie [[16 mm film]]u a [[video s vysokým rozlíšením|HD videa]], nakrútených v priebehu troch rokov.<ref name = BlabNov2010 /><ref>{{cite news |url=http://www.billboard.com/articles/news/1045307/rock-giants-pay-tribute-to-lemmy-in-documentary |newspaper=[[Billboard]] |title=Rock Giants Pay Tribute To Lemmy In Documentary |year=c.2009 |accessdate=1 January 2011 }}</ref> == Uvedenie == Film ''Lemmy'' mal premiéru v marci 2010 na filmovom festivale [[South by Southwest]] v [[Austin]]e v štáte [[Texas]]. Po svetovej premiére časopis Wired napísal „'Lemmy' doluje čisté zlato,“ a Marc Savlov z The Austin Chronicle napísal: „Čo je v názve? Portrét zakladateľa skupiny Motörhead Lemmyho Kilmistera od Lemmyho, Grega Ollivera a Wesa Orshoskiho, ktorý je jedným z najviac dôkladných a zábavných rock and rollových dokumentov od filmu 'Dig!' od Ondiho Timonera. Rovnako ako jeho námet, je to zase, filozofický, drzý, a dôkladný nakopávač.“ Potom bol uvedený na filmových festivaloch v Kanade, Austrálii, Mexiku, Južnej Kórei, Grécku, Čile, Brazílii, Španielsku, Francúzsku a inde. Film bol divadelne vydaný v Spojenom kráľovstve v decembri 2010 a v januári a februári 2011 v Spojených štátoch. V marci 2011 bol v Spojených štátoch vydaný na DVD, Blu-ray a digitálne stiahnutie. Americká verzia filmu bola považovaná za "konečnú", keďže verzia Blu-ray obsahuje viac ako 4 hodiny doplnkov, a vydanie dvoj-DVD obsahuje viac ako tri hodiny bonusových funkcií, vrátane viac ako 30 minút džemovania Kilmistera so skupinou Metallica. Film ''Lemmy'' bol prvýkrát uvedený 23. októbra 2010 v Spojenom kráľovstve na [[London Film Festival]]e. Spoločnosť [[E1 Entertainment | Entertainment One]] vydala DVD v Spojenom kráľovstve 24. januára 2011.<ref name = BlabNov2010>{{cite news|url=http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=149836 |title='Lemmy' Movie: New Trailer Released |publisher=Blabbermouth |date=23. november 2010 |accessdate=1 January 2011 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110129034920/http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=149836 |archivedate=29 January 2011 |df= }}</ref><ref>{{cite news |url=https://www.straight.com/article-353256/vancouver/documentary-motorhead-frontman-lemmy-kilmister-due-dvd-january |title=Documentary on Motörhead frontman Lemmy Kilmister due on DVD in January |newspaper=[[Georgia Straight]] |date=16. október 2010 |first=Steve |last=Newton |accessdate=1 January 2011}}</ref> == Hodnotenie == Film má v súčasnosti 82-percentné hodnotenie na stránke [[Rotten Tomatoes]]. Hamish MacBain z časopisu ''[[NME]]'' udelil filmu ''Lemmy'' pozitívnu recenziu (8 z 10), pričom poznamenal, že „[p]očujúc jeho slová 'Rock It' je samotný dôvod na sledovanie tohto filmu.“<ref>{{cite news | url=http://www.nme.com/movies/reviews/movie-review-lemmy-entertainment-one/11772 | first=Hamish | last=MacBain | title=Movie Review: Lemmy | newspaper=[[NME]] | date=10 December 2010 | accessdate=1 January 2011 }}</ref> Recenzia časopisu ''[[The Hollywood Reporter]]'' zistila, že obsah filmu je „zábavný dosť na to, aby pritiahol k subjektu divákov mimo metalového davu“.<ref>{{cite news | url=http://www.hollywoodreporter.com/review/lemmy-film-review-29420 |title=Lemmy - Film Review | newspaper=[[The Hollywood Reporter]] | first=John | last=DeFore | date=19. marec 2010 | accessdate=1 January 2011 }}</ref> Recenzia na stránke CinemaFunk vysvetľuje, že je film „pomerne jednoduchý a nemá estetické voľby okrem toho, že natáča tú prekliatu vec, zobrazuje ju a pokračuje. Neexistuje lepší spôsob, ako vysvetliť Lemmyho vlastné ideológie.“<ref>{{cite news | url=http://www.cinemafunk.com/movie-reviews/lemmy.html | first=Aaron | last=Weiss | title=Lemmy Movie Review | date=30. januára 2011 | accessdate=10 February 2011 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150923203545/http://www.cinemafunk.com/movie-reviews/lemmy.html |date=2015-09-23 }}</ref> Brandon Tenold, ktorý si preštudoval film pre stránku [[Twitchfilm.net]], povedal, že hoci to nie je klasika všetkých čias ako ''[[Woodstock (film)|Woodstock]]'' alebo ''[[Gimme Shelter (film)|Gimme Shelter]]'' bola to stále „prítulná a vtipná momentka jednej z najvýraznejších a najtrvalejších postáv rock and rollu“.<ref>{{cite news | url=http://twitchfilm.com/reviews/2011/02/lemmy-review.php | first=Brandon | last=Tenold | title=Lemmy Review | date=1. február 2011 | accessdate=28 August 2011 }}</ref> ==Certifikácie== {{col-begin}} {{col-2}} {| class="wikitable" |- !align="left"|Krajina !align="left"|Certifikácie !align="left"|Predajnosť |- |Nemecko<ref>[http://www.musikindustrie.de/gold_platin_datenbank/#topSearch Bundesverband Musikindustrie: Gold-/Platin-Datenbank]</ref> |Zlato |25 000 |- |Spojené štáty |Zlato |50 000 |- |Spojené kráľovstvo |Zlato |25 000 |} {{col-end}} ==Referencie== {{Referencie}} *{{Preklad|en|Lemmy (film)|865683005}} == Pozri aj == * [[Lemmy Kilmister]] ==Externé odkazy== * [http://www.lemmymovie.com oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080913110613/http://www.lemmymovie.com/ |date=2008-09-13 }} * {{imdb_film|id=1236472|názov=Lemmy}} [[Kategória:Dokumentárne filmy USA]] [[Kategória:Filmy z 2010]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] 0gk3vcdy3z8fl6w9zq8yd80st1535ca Pesto 0 634597 8203493 7964011 2026-04-25T19:33:18Z Ta z Postovej 168615 gramatika 8203493 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja|na cs rovnako bez zdroja}} {{Na úpravu}} [[Súbor:BasilkumPesto.jpg|thumb|Tradičná príprava pesta v mramorovej trecej miske]] '''Pesto''' alebo '''pesto alla genovese''' je zelená [[omáčka]], ktorej hlavnou zložkou je [[Bazalka pravá|bazalka]]. Pôvod pesta sa umiestňuje do oblasti [[Ligúria|Ligúrie]] v severnom [[Taliansko|Taliansku]], prídomok ''genovese'' má podľa severotalianskeho mesta [[Janov (Taliansko)|Janov]] (''Genova''). Názov je odvodený z [[taliančina|talianskeho]] slova ''pestare'' = ''tĺcť, mlátiť''. Tradičná príprava klasického pesta spočíva v rozdrtení a trení bazalkových [[list (botanika)|listov]] v mramorovom mažiari drevenou paličkou. Do nich sa ďalej pridáva [[soľ]] a [[Cesnak kuchynský|cesnak]], [[parmezán]] a/alebo iný nadrobno strúhaný ovčí syr a [[pinia|piniové]] oriešky, nakoniec [[olivový olej]]. Iný druh, ''pesto alla siciliana'', obsahuje na slnku sušené [[Paradajka|paradajky]]. Podľa klasického receptu z okolia [[Bologna|Bologne]] sa špagety varia a podávajú s niekoľkými nakrájanými [[Ľuľok zemiakový|zemiakmi]]. == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Pesto|wikt=pesto}} == Externé odkazy == * http://www.labuznik.com/recipe.php?ID=32444 * http://it.wikibooks.org/wiki/Libro_di_cucina/Ricette/Pesto == Zdroj == * {{Preklad|cs|Pesto|15590130}} [[Kategória:Talianska kuchyňa]] [[Kategória:Omáčky]] e0a5hovtlhb336zwl0uuso24hv2mhz1 MFK Skalica 0 635341 8203612 8114970 2026-04-26T07:35:13Z Feriontly17x17x7 228747 tréner 8203612 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = MFK Skalica | obrázok = | celýnázov = Mestský futbalový klub Skalica | prezývka = | založený = [[1920]] ako ŠK Skalica | rozpustený = | štadión = [[Mestský štadión Skalica]] | kapacita = 3 300 | majiteľ = | predseda = Peter Bartoš | tréner = Roman Hudec | liga = [[Niké liga]] | sezóna = [[Niké liga 2024/2025|2024/2025]] | pozícia = 9. miesto | vzor_lp1 = _tirol2223h | vzor_t1 = _tirol2223h | vzor_pp1 = _tirol2223h | vzor_tr1 = | vzor_po1 = | ľavéplece1 = | telo1 = | pravéplece1 = | trenírky1 = | ponožky1 = | vzor_lp2 = _pumacup23b | vzor_t2 = _pumacup23b | vzor_pp2 = _pumacup23b | vzor_tr2 = _pumaliga2122b | vzor_po2 = | ľavéplece2 = 000000 | telo2 = | pravéplece2 = 000000 | trenírky2 = 000000 | ponožky2 = 000000 | vzor_lp3 = _pumaultimate23fl | vzor_t3 = _pumaultimate23fl | vzor_pp3 = _pumaultimate23fl | vzor_tr3 = | vzor_po3 = | ľavéplece3 = D3FE7A | telo3 = D3FE7A | pravéplece3 = D3FE7A | trenírky3 = D3FE7A | ponožky3 = D3FE7A }} '''MFK Skalica''' je [[Slovensko|slovenský]] [[futbalový klub]], založený v roku [[1920]]. Svoje domáce zápasy hrá na [[Mestský štadión Skalica|mestskom štadióne]] „Na Letňáku“ v [[Skalica (mesto)|Skalici]]. Momentálne hrá v najvyššej slovenskej súťaži, Niké lige. == História == * 1920{{--}}1945 založený ako '''ŠK Skalica''' * 1945{{--}}1953 zmena názvu na '''Sokol Tekla Skalica''' * 1953{{--}}1963 zmena názvu na '''DŠO Tatran Skalica''' * 1963{{--}}1990 zmena názvu na '''TJ ZVL Skalica''' * 1990{{--}}2006 zmena názvu na '''Športový klub ŠK Skalica''' * 2006{{--}}súčasnosť zmena názvu na '''MFK Skalica''' === Postup do [[Niké liga|najvyššej súťaže]] === MFK Skalica postúpil do [[Niké liga|najvyššej súťaže]] aj napriek porážke 0:2 proti [[MFK Zemplín Michalovce|Michalovciam]] v zápase posledného kola [[DOXXbet liga 2014/2015|2. ligy]], ktorý sa odohral 13. júna 2015.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MFK Skalica - MFK Zemplín Michalovce {{!}} DOXXbet liga 34. kolo | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/142072/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-11-04 }}</ref> Skalica nahradila v súťaži [[FC VSS Košice]], ktoré zostúpili aj napriek 6. miestu v tabuľke kvôli finančným problémom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = MFK Skalica je definitívne súčasťou Fortuna ligy 2015/2016 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mfk-skalica-je-definitivne-sucastou-fortuna-ligy-2015-2016/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2015-06-19 | dátum prístupu = 2023-11-04 }}</ref> Skalica tak dosiahla najväčší úspech vo svojej histórii. Vo svojej prvej sezóne v najvyššej súťaži obsadila posledné 12. miesto a vypadla do [[2. slovenská futbalová liga 2016/2017|2. ligy]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Trenčín je novým majstrom Fortuna ligy, Skalica ju naopak opúšťa | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/trencin-novy-majster-fortuna-liga/197869-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-05-21 | dátum prístupu = 2023-11-04 }}</ref> V roku [[2. slovenská futbalová liga 2021/2022|2022]] Skalica opäť postúpila do [[Fortuna liga 2022/2023|najvyššej súťaže]], kde nahradila klub [[FK Senica]], ktorý nedostal na túto súťaž licenciu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Fortuna liga je kompletná, náhrada za Senicu splnila všetky podmienky | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-mfk-skalica-novacik-oficialne-fortuna-liga-2022-2023/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-16 | dátum prístupu = 2023-11-04 }}</ref> == Úspechy == === Domáce === * [[2. slovenská futbalová liga]] ** ''2. miesto (2):'' [[DOXXbet liga 2014/2015|2014/15]] (Postup), [[2. slovenská futbalová liga 2017/2018|2017/18]] (Prehra v baráži s [[FK Senica]]) * [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] ** ''2. miesto (1):'' [[Slovnaft Cup 2016/2017|2016/17]] == Aktuálna súpiska == === Hráči === {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=16. október 2023}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Česko|poz=B|meno=[[Matěj Luksch]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Martin Černek]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Michal Ranko]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Brazília|poz=O|meno=[[Kauã Moura]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Pobrežie Slonoviny|poz=Z|meno=[[Yann Michael Yao]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Brazília|poz=Z|meno=[[Dani Alves]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Adam Morong]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Ján Vlasko]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Česko|poz=Ú|meno=[[Daniel Smékal]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=Kolumbia|poz=Z|meno=[[Brayam Palacios]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Róbert Matejov]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Denis Baumgartner]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Martin Nagy]]}} [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]] {{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Martin Mášik]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Oliver Podhorin]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Česko|poz=Z|meno=[[Jakub Kousal]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Mário Hollý]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Česko|poz=Ú|meno=[[Roman Haša]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Česko|poz=O|meno=[[Ondřej Rudzan]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=25|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Adam Gaži]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Chorvátsko|poz=Ú|meno=[[Dino Špehar]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=31|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Erik Riška]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=34|nár=Rakúsko|poz=Ú|meno=[[Alex Sobczyk]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=37|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Adam Krčík]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=39|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Martin Junas]]}} {{Futbalová súpiska koniec}} <br> === Realizačný tím === {| class="wikitable" ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Pozícia ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" | |- |Hlavný tréner |{{Minivlajka|Slovensko}} Roman Hudec |- |Asistent trénera |{{Minivlajka|Slovensko}} Pavol Farkaš |- |Tréner brankárov |Martin Poloha |- |Vedúci mužstva |Tomáš Juračka |- |Masér |Branislav Mihálik |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.mfkskalica.sk/index.asp?cover=nezobrazit Oficiálna stránka MFK Skalica] * [https://www.facebook.com/mfkskalica.sk/ MFK Skalica na Facebooku] == Zdroj == {{Preklad|en|MFK Skalica|1181798078}} {{Skalica}} {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:Slovenské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1920]] [[Kategória:Šport v Skalici]] bmdlf90ifvo2qb3adnql5c72q588ys9 Dominik Greif 0 636481 8203526 7701203 2026-04-25T20:41:15Z ~2026-25391-81 293037 8203526 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Dominik Greif | foto = Zen-Slovan (1).jpg | popis = | celé meno = | dátum narodenia = {{dnv|1997|4|6}} | miesto narodenia = [[Bratislava]] | štát = [[Slovensko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | štát úmrtia = | výška = {{cm|197|m|w}} | pozícia = Brankár | súčasný klub = [[Olympique Lyon]] | klubové číslo = 1 | mládežnícke roky = <br/>2008 – 2015 | mládežnícke kluby = ŠK Vrakuňa Bratislava<br/>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | roky = 2015 – 2020<br/>2021 – | kluby = [[ŠK Slovan Bratislava]]<br/>[[RCD Mallorca]]<br/>[[Olympique Lyon]] | zápasy(góly) = 61 (0) | reprezentačné roky = 2015 – 2016<br/>2018 – <br/>2019 – | národné mužstvo = [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Slovensko U19]]<br/>[[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U21]]<br/>[[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovensko]] | reprezentačné zápasy(góly) = 4 (1)<br/>1 (0)<br/>1 (0) | trénerské roky = | trénerské kluby = | pkupdate = 3.8.2019 | nmupdate = 4.8.2019 }} '''Dominik Greif''' (* [[6. apríl]] [[1997]], [[Bratislava]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[futbal]]ista hrajúci za španielsky klub [[RCD Mallorca]] ako brankár. Greif je rodákom z Bratislavy a odchovancom klubov ŠK Vrakuňa Bratislava a neskôr aj Slovan Bratislava. Za prvý tím Slovana debutoval už v roku 2016, no jednotkou v zostave nebol. V úvode sezóny [[Fortuna liga 2018/2019 (Slovensko)|2018/19]] sa mu z brány podarilo po skvelých výkonoch vytlačiť [[Michal Šulla|Michala Šullu]] a stal sa jednotkou belasých v bráne. == Externé odkazy == * [https://www.skslovan.com/hraci/A-Dominik_Greif Profil hráča na oficiálnej stránke ŠK Slovan Bratislava] * [http://www.fortunaliga.sk/hrac/381-dominik-greif Profil hráča na oficiálnej stránke slovenskej Fortuna ligy] * [https://futbalnet.sk/member/1310201/ Profil hráča na stránke Futbalnet] * [https://www.transfermarkt.sk/dominik-greif/profil/spieler/316884 Profil hráča na stránke Transfermarkt] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190804203938/https://www.transfermarkt.sk/dominik-greif/profil/spieler/316884 |date=2019-08-04 }} * [https://us.soccerway.com/players/dominik-greif/399529/ Profil hráča na stránke Soccerway] == Zdroj == {{Preklad|en|Dominik Greif|901146474}} {{Biografický výhonok}} {{Futbalisti ŠK Slovan Bratislava}} {{DEFAULTSORT:Greif, Dominik}} [[Kategória:Slovenskí futbalisti]] [[Kategória:Futbaloví brankári]] [[Kategória:Hráči ŠK Slovan Bratislava]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] 6hec8mq3kpsqa5jnls9av429ic6wjb5 Postbyzantské umenie 0 644735 8203447 8077799 2026-04-25T16:48:22Z Agent VII 291755 ([[c:GR|GR]]) [[c:COM:FR|File renamed]]: [[File:Icone, san nicola tra santi selezionati, prima metà del XIII sec o 1250 ca, dal mon dello spirito santo, novgorod.JPG]] → [[File:Icone, San Nicola tra santi selezionati, prima metà del XIII sec o 1250 ca, dal mon dello Spirito Santo, Novgorod.jpg]] [[c:COM:FR#FR3|Criterion 3]] (obvious error) · corrected spelling 8203447 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Angelsatmamre-trinity-rublev-1410.jpg|náhľad|[[Ikona Najsvätejšej Trojice (Andrej Rubľov)|Ikona Najsvätejšej Trojice]], [[Andrej Rubľov]]]] '''Postbyzantské umenie''' je označenie množiny viacerých individuálnych umeleckých smerov, ktoré sa začali rozvíjať v rôznych, prevažne ortodoxných oblastiach Európy a Ázie pod vplyvom [[Byzantské výtvarné umenie|byzantského umenia]], obzvlášť po [[Pád Konštantínopola|páde Konštantínopola]] v roku [[1453]]. Byzantská umelecká tradícia pokračovala na viacerých miestach, jednak šlo o v centrá vytvorené už v staršom období v [[Srbské kráľovstvo (stredovek)|Srbsku]], [[Druhá bulharská ríša|Bulharsku]], [[Valašsko (Rumunsko)|Valašsku]], [[Moldavské kniežatstvo|Moldavsku]] a [[Ruská ríša|Rusku]], ale aj na [[Kréta|Kréte]] okupovanej [[Benátska republika|Benátkami]] a v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. Významný bol vplyv byzantskej architektúry v ortodoxných krajinách, ikony [[Krétska škola|krétskej školy]] boli zase známe a dychtivo vyhľadávané aj za hranicami ostrova v latinskej Európe, kde ovplyvnili štýl niektorých raných renesančných umelcov. Mnohí maliari krétskej školy boli tzv. „dvojjazyční“, maľovali buď ''alla greca'' (byzantský štýl), alebo ''alla latina'' (t. j. renesančný štýl).<ref name=":0">{{Citácia knihy |priezvisko=Lymberopoulou |meno=Angeliki |titul=Byzantine Art and Renaissance Europe |vydavateľ=Ashgate Publishing |miesto=New York |rok=2016 |isbn=9781409420385 |strany=34{{--}}40 |priezvisko2=Duits |meno2=Rembrandt |vydanie=1 |poznámka=ďalej len Angeliki Lymberopoulou}}</ref><ref name=":1">{{Citácia knihy |priezvisko= Demus |meno= Otto |titul= Byzanz und der Westen. Studien zur Kunst des europäischen Mittelalters |vydavateľ= Österreichischen Akademie der Wissenschaften |miesto= Viedeň |rok= 1984 |isbn= 978-3-7001-0644-9 |strany=}}</ref><ref name=":16" /><ref name=":9" /> == Vývoj umenia == Byzantské umenie už od svojich prvopočiatkov ovplyvňovalo umelecký vývoj v okolitých krajinách. Tisícročný príbeh [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] sa skončil [[Pád Konštantínopola|dobytím Konštantínopola]] [[Mehmed II.|Mehmedom II. Fatihom]] v roku [[1453]]. Udalosť nepredstavovala len koniec jednej dlhej etapy v dejinách ľudstva a [[ortodoxia|ortodoxie]], ale i prelom v umení. Pád Konštantínopola predstavoval nesmierne nešťastie pre celý kresťanský umelecký svet, znamenal však aj otvorenie nových možností a presun ťažiska byzantského umenia do južnej a východnej Európy. Keďže [[Osmanská ríša]] tolerovala náboženskú slobodu, kresťanom bolo dovolené ponechať si svoju vieru, boli im odňaté početné chrámy a statky. Podobne bola na mešitu premenená [[Hagia Sofia]], [[Kláštor Krista Pantokratora]], či [[Kláštor Konštantína Lipsa]] a mnohé iné budovy. Kresťanom v Konštantínopole bol naopak ponechaný [[Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol)|Chrám svätých Apoštolov]], ktorý však musel byť krátko na to pre zlý stav zbúraný a nahradený mešitou. Počet kresťanov v Osmanskej ríši sa neustále zmenšoval, pretože konverzia na islam často ľahko napomohla sociálnemu a profesionálnemu rozvoju. Centrá kresťanstva v Osmanskej ríši sa stále udržiavali v [[Grécko|Grécku]] a [[Anatólia|Anatólii]], kde existovalo početné grécke ortodoxné etnikum udržiavajúce odľahlé kláštory, napr. na hore [[Athos (polostrov)|Athos]], či v [[Meteora|Meteore]]. Počas celého obdobia fungovali tiež kláštory na [[Sinajský polostrov|Sinaji]]. Tradícia [[monastier]]ov pokračovala vo fungovaní počas celého osmanského obdobia.<ref name=":0" /><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu |titul= Post-Byzantine art |url= https://www.oxfordartonline.com/view/10.1093/gao/9781884446054.001.0001/oao-9781884446054-e-7000068950 |vydavateľ= www.oxfordartonline.com |dátum prístupu= 2020-01-23 |doi= 10.1093/gao/9781884446054.001.0001/oao-9781884446054-e-7000068950 |jazyk= en}}</ref> Duchovná jednota bola podporovaná taktiež pocitom národnej jednoty. [[Gréčtina|Grécky jazyk]] rovnako ako kresťanstvo a sakrálne umenie predstavovali spoločné prostredie, ktoré reálne spájalo viacero rozdrobených ortodoxných skupín a obcí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul= Řecká ikona po pádu Byzance (15.{{--}}17. století) |url= http://www.rodon.cz/print/ikona.php?id=1658 |vydavateľ= www.rodon.cz |dátum prístupu= 2020-01-26}}</ref> Prostredníctvom byzantských kresťanských misií sa byzantská kultúra v priebehu 8. až 15. storočia rozšírila do Bulharska, Srbska, Valašska a Moldavska (dnešné Rumunsko). Zároveň už od vlády [[Macedónska dynastia|macedónskej dynastie]] byzantská kultúra a rítus presahovali i do Ruska, ktoré sa neskôr po dobytí Balkánu stalo centrom ortodoxného sveta.<ref name=":1" /> Termín „postbyzantské umenie“ uznáva túto kontinuitu byzantského náboženského a spoločenského života po zániku samotnej ríše. Z praktického hľadiska to znamená, že stále existoval trh s byzantským umením: budovanie sakrálnych pamiatok sa znížilo, ale ich údržba a výzdoba pokračovala, rovnako ako potreba liturgických predmetov vrátane ikon.<ref name=":0" /> Postbyzantské umenie v jednotlivých krajinách sa prejavilo najmä v [[Kresťanská sakrálna architektúra|sakrálnej architektúre]], spája sa však s regionálnymi aspektmi. Vznikol takto napr. [[srbsko-byzantský štýl]] ([[vardarská škola]]), či iné miestne školy. V [[14. storočie|14.]] a [[15. storočie|15 storočí]] sa rozvíja [[moravská škola]], ktorá prešla celkom nezávislým vývojom a neskôr sa stala architektonickým vzorom pre moldavské chrámy a ďalšie balkánske krajiny (Valašsko, Bulharsko).<ref name=":1" /> Byzantská architektúra významne ovplyvnila [[osmanská architektúra|osmanskú islamskú architektúru]] a výstavbu rady dôležitých mešít, ako napr. [[Modrá mešita (Istanbul)|Modrej mešity]], ktorá bola vytvorená podľa vzoru [[Hagia Sofia|Hagie Sofie]]. Z hľadiska tohto trendu sú mimoriadne významné aj sultánske mešity zo [[16. storočie|16. storočia]], ktorých výstavba zažila zlatú éru v ére sultána [[Süleyman I.|Suleymana I.]] (Mešita Şehzade, Mešita Suleymaniye a [[Mešita Selimiye (Edirne)|Mešita Edirne Selimiye]]). Miestni architekti, z nich najmä [[Mimar Sinan]], neustále skúmajú [[Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období|justiniánske umenie]]. Posadnuté skúmanie modelu Hagie Sofie prispelo k tvorivo originálnym architektonickým dielam, ktoré patria do pokladnice svetového umenia. [[Súbor:The_Crucifixion-Andreas_Pavias.jpg|náhľad|[[Andreas Pavias]], [[krétska škola]], Ukrižovanie]] Najmä príkladom grécko-srbskej postbyzantskej kontinuity v sakrálnom umení je viacero kláštorov [[Meteora|Meteory]], z ktorých každý je postavený na vrchole prírodných stĺpcov skál. Táto mníšska kolónia bola založená v polovici 14. storočia mníchom, ktorý ako poctu zakladateľovi kláštorného života na polostrove Mont Athos prijal meno Athanasios. Neskôr založil založil [[Kláštor Premenenia Pána]] ([[Veľká Meteora]]) a neskôr koncom 14. storočia spolu s mecenášom a despotom [[Ján Uroš Palaiologos|Jánom Urošom Palaiologom]] aj najmenej štyri ďalšie kláštory. Architektúra v Rusku a Srbsku okrem byzantských štýlov v absorbovala vplyvy zo Západu ([[Románske umenie|románsky]] a [[Gotika|gotický sloh]]).<ref name=":0" /> Slovanské kostoly a kláštory (napr. [[Kláštor v Gračanici|Gračanica]], [[Monsastier Visoki Dečani|Visoki Dečani]], [[Monastier Kalenić|Kalenić]]) sa vyznačovali dôrazom na vertikalitu, ktorú Byzancia celkom vynechávala. Dobrým príkladom sú fresky gréckych umelcov pracujúcich na dvore srbského vládcu [[Štefan Uroš II.|Štefana Uroša II.]], alebo v kláštore [[Kláštor v Gračanici|Gračanica]]. Byzantský vplyv sa objavoval tiež vo všetkých aspektoch života (odevy, tituly).<ref name=":1" /> Pokračoval centrálny pôdorys kostolov. Stavby [[Rašská škola|rašskej školy]] sú najviac ovplyvnené románskym pôdorysom (napr. [[Monastier Studenica|Kláštor Studenica]]), dôraz sa kladie takisto na farebnosť a pestrosť fasády. Najvyspelejšia fáza srbsko-byzantského umenia bola dosiahnutá za vlády despotu [[Stefan Lazarević|Stefana Lazarevića]] ([[1404]]{{--}}[[1427]]), [[moravská škola]] dosiahla výraznú kvalitu architektúry, ktorej pečať možno na srbských kostoloch badať dodnes.<ref name=":1" /> Ekonomický základ pre realizáciu monumentálnej maľby a maľby ikon bol výrazne slabší ako v predchádzajúcich storočiach. Hoci osmanské úrady priamo nezasahovali do duchovných záležitostí kresťanov, nezostali v ríši skoro žiadni bohatí patróni, či aristokrati, ktorí by mohli financovať vznik drahších diel. Ortodoxná populácia bola naopak často prenasledovaná finančným vydieraním, skrz ktorého si nové diela nemohla dovoliť. Nákladná a drahá výroba mozaík sa skončila už v 14. storočí. Hlavným cieľom ortodoxie bolo prežiť a chrániť dedičstvo byzantského umenia. To sa prejavilo výrazným konzervativizmom voči umeniu a vytrvalým úsilím udržať ho bez západného vplyvu.<ref name=":2" /> Predsa však grécke monastiere čerpali umenie i z dielní pôsobiacich v západných krajinách, najmä z Kréty. Maľba v Kláštore svätého Mikuláša Anapausa, ktorá bola dokončená v roku [[1527]] od významného predstaviteľa [[Krétska škola|krétskej školy]], [[Theofanes Strelitzas|Teofana Strelitza]] (či [[Teofan z Kréty|Teofana z Kréty]]) patrí k najvýznamnejším dielam svojho obdobia. Teofanes neskôr pracoval na dielach priamo v kláštoroch na vrchu Athos. Na Kréte sa ďalej pod záštitou [[Benátky|Benátok]] vyvíjal regionálny post-byzantský štýl krétskej školy. Písanie (t. j. maľba) ikon sa výrazne nezmenila, skôr sa pridržiavala tradície byzantského umenia. Niektorí umelci krétskej školy rozvíjali štýly, ktoré absorbovali prvky západného umenia, z jej radov vyšiel aj známy umelec [[El Greco]]. Silná produkcia krétskej školy ukazuje, že ikony boli v krétskych dielňach vyrábané hromadne vo veľkých množstvách (zhruba 200 až 300 kusov súčasne), takže po nich bol evidentne silný dopyt na trhu'''.'''<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul= Post-Byzantine Art |url= https://www.nationalgallery.gr/en/painting-permanent-exhibition/category/post-byzantine-art.html |vydavateľ= www.nationalgallery.gr |dátum prístupu= 2020-01-23 |jazyk= en |url archívu= https://web.archive.org/web/20181119024830/http://www.nationalgallery.gr/en/painting-permanent-exhibition/category/post-byzantine-art.html |dátum archivácie= 2018-11-19 }}</ref> Ruský ikonografický štýl sa začína vyvíjať vlastným smerom, ale výrazne imituje byzantské predlohy. Medzi významné prelomové dielo patrí najmä [[Ikona Najsvätejšej Trojice (Andrej Rubľov)|ikona Najsvätejšej Trojice]] od [[Andrej Rubľov|Andreja Rubľova]].<ref name=":1" /> Vďaka Benátčanom byzantské umenie prežilo [[pád Konštantínopola]] aj na Západe a dokázalo svojimi prvkami a ideami ovplyvniť aj katolícke umenie. Pretože bol ale byzantský štýl v protiklade so snahami renesančných umelcov o naturalizmus, bol jeho prínos pre umenie [[Renesancia|renesančnej]] [[Európa|Európy]] nevyhnutne obmedzený len na určité predmety a ikonografiu. Pre renesanciu bol dôležitý aj prínos byzantských intelektuálov, ktorí počas úpadku Byzantskej ríše emigrovali na Západ. V Európe vďaka nim znovu ožili platónske myšlienky a v európskej spoločnosti stále pôsobil nádych akejsi mystickej chuti.<ref name=":0" /> V 40. rokoch [[19. storočie|19. storočia]] vznikol v západnej Európe prelomový historizujúci novobyzantský, či [[neobyzantský štýl]]. Využíva prvky ranobyzantských chrámov z [[5. storočie|5.]] až [[11. storočie|11. storočia]]. Vzorom mu boli hlavne stavby v Konštantínopole a [[Ravenna|Ravenne]]. Svoj vrchol zažil v Rusku v poslednej štvrtine 19. storočia. Izolovaná neobyzantská škola existovala ešte medzivojnovom období v [[Juhoslávia|Juhoslávií]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul= Byzantine Revival Architecture - OrthodoxWiki |url= https://orthodoxwiki.org/Byzantine_Revival_Architecture |vydavateľ= orthodoxwiki.org |dátum prístupu= 2020-01-26}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul= The Byzantine Revival |url= http://www.victorianweb.org/art/architecture/byzantine/introduction.html |vydavateľ= www.victorianweb.org |dátum prístupu= 2020-01-26}}</ref> [[Súbor:NSB-2019-HristosPantokrator09.jpg|náhľad|[[Chrám Krista Pantokratora (Nesebar)|Chrám Krista Pantokratora]], [[Nesebar]], [[Bulharsko]]]] == Architektúra == Po páde [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]] na [[Byzantská architektúra|byzantskú architektúru]] priamo nadviazali ako ortodoxní stavitelia v južnej a [[Východná Európa|východnej Európe]], rovnako aj islamskí architekti od [[Istanbul]]u cez [[Palestína (územie)|Palestínu]] až po [[Španielsko]]. Byzantská architektúra bola akýmsi kľúčovým bodom vo vývoji architektúry medzi [[starovek]]om a [[stredovek]]om ale aj [[novovek]]om. Vplyv byzantskej architektúry na vývoj architektúry vo východnej a západnej Európe bol veľmi veľký a dosiaľ nebol dostatočne ocenený. Vo vzťahu k východní Európe, hlavne Rusku, sa nepožadujú žiadne zvláštne dôkazy, pretože byzantské zdroje ruskej architektúry sú uznávané oprávnene. Dôležité prvky byzantské architektúry najmä centrálny pôdorys a [[kupola]] hrali veľkú úlohu v talianskej renesančnej a [[Baroková architektúra|barokovej architektúre]] (napr. [[Santa Maria del Fiore]] vo [[Florencia|Florencii]], [[Bazilika svätého Petra]] v [[Rím]]e), odkiaľ sa rozšírili po celej [[Európa|Európe]].<ref name=":9">{{Citácia knihy |priezvisko=CHÂTELET |meno=Albert |titul=Svetové dejiny umenia |vydavateľ=HISTORIE DE L´ART |rok=1999 |isbn=978-1-78310-385-0 |strany=224 |meno2=Bernard Philip |priezvisko2=GROSLIER |priezvisko3=Pítrová |meno3=Lucie |poznámka=ďalej len Svetové dejiny umenia}}</ref> Tieto vplyvy je možné sledovať v dielach od [[Filippo Brunelleschi|Brunelleschiho]] cez [[Donato Bramante|Bramanteho]] až po [[Andrea Palladio|Andrea Palladia]]. Byzantská architektúra ovplyvňovala [[Islamská architektúra|islamskú architektúru]], najmä teda tureckú architektúru, keď sa v Istanbule začali postupne objavovať priame reprodukcie [[Hagia Sofia|Hagie Sofie]]. (pozn. pre fresky a mozaiku pozri príslušné časti nižšie) === Architektonické školy v Bulharsku === {{Catmore|Bulharská architektúra}} [[Súbor:Boyana_Church_015.JPG|náhľad|[[Bojanský chrám]]]] Bulhari na [[Byzantská architektúra|byzantskú architektúru]] a umenie nadviazali už v prvopočiatkoch svojej štátnosti po tom, čo sa usadili na byzantskom území v [[Mézia|Mézii]] na južnej strane [[Dunaj]]a. Architektúra [[Prvá bulharská ríša|Prvej bulharskej ríše]] sa rozvíjala najmä v hlavnom meste [[Pliska|Pliske]] a následne v [[Preslav (Bulharská ríša)|Preslave]]. Bulharské umenie však zároveň nieslo niektoré prvky a symboliku prevzaté z nomádskych čias, zvláštnym príkladom je napríklad rytina jazdca na koni vyrytá v útese nad [[Madara (Bulharsko)|Madarou]] ([[Madarský jazdec]]), ktorá bola pravdepodobne inšpirovaná perzskými vzormi. Isté vplyvy na bulharské umenie mala pravdepodobne aj arménska architektúra. Definitívne znaky byzantského vplyvu nieslo umenie Bulharska počas okupácie Byzanciou (napr. [[Monastier Petritzos]], [[Bojanský chrám]] alebo nesebarské chrámy – [[Chrám svätej Sofie (Nesebar)|Chrám svätej Sofie]], [[Chrám svätej Bohorodičky Eleusy]]) a v období [[Druhá bulharská ríša|Druhej bulharskej ríše]]. Významným centrom druhej ríše bolo [[Veliko Tărnovo (mesto)|Tărnovo]]. V tomto období vznikol napr. pôvodný [[Rilský monastier]], ktorého podoba sa však do dnešných čias nezachovala. [[Byzantské umenie v exilovom a palaiologovskom období|palaiologovské umenie]] malo vplyv na stavby v [[Nesebar]]e (vtedajšia Mesembria).<ref name=":KZD">BULGARIAN ART AND ARCHITEXTURE In: {{Citácia knihy |editori= [[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]] |titul= The Oxford Dictionary of Byzantium |miesto= New York |vydavateľ= [[Oxford University Press]] |rok= 1991 |počet strán= 2338 |isbn= 0-19-504652-8 |strany= 334{{--}}335 |jazyk= en |vydanie= 1}}</ref> Viaceré stavby sa nachádzajú na dnes albánskom, kosovskom, či macedónskom území. [[Súbor:Preslav_fortress_30.jpg|vľavo|náhľad|Preslavská pevnosť]] [[Súbor:Preslav Golden Church Klearchos 3.jpg|náhľad|Ruiny tzv. Okrúhle kostola v Preslave]] ==== Preslav ==== {{Catmore|Preslav (Bulharská ríša)}} Počas vlády [[Simeon I. (Bulharsko)|Simeona I.]] dosiahla [[Prvá bulharská ríša]] pozoruhodné vojenské a politické úspechy. Hlavné mesto [[Preslav (Bulharská ríša)|Preslav]] bolo postavené byzantským spôsobom ako rival [[Konštantínopol]]u. Medzi najvýznamnejšie budovy mesta patrili Okrúhly kostol, známy tiež ako [[Zlatý kostol]] a panovnícky palác.<ref name=":5">{{Citácia knihy |priezvisko= Chernev |meno= Choudomir |titul= Popular Style in Old Bulgarian Art |vydanie= 1 |vydavateľ= Sofia Press |miesto= Sofia |rok= 1968 |isbn= |strany= 6{{--}}18}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul= Old Bulgarian capital Veliki Preslav, Bulgaria |url= https://www.leondeleeuw.net/travel-bulgaria-veliki-preslav |vydavateľ= Leon de Lee |dátum prístupu= 2020-01-31 |jazyk= en}}</ref> ==== Tărnovská architektonická škola ==== {{Pozri aj|Tărnovská architektonická škola|Tărnovská literárna škola}} [[Súbor:Nesebar - Church of Christ Pantocrator.jpg|vľavo|náhľad|[[Chrám Krista Pantokratora (Nesebar)|Chrám Krista Pantokratora]], [[Nesebar]], [[Bulharsko]]]] [[Súbor:St Demetrius Tarnovo Klearchos 2.jpg|náhľad|Chrám svätého Demetera, [[Veliko Tărnovo (mesto)|Veliko Tărnovo]], [[Bulharsko]]]] [[Súbor:Zograf Monastery.jpg|vľavo|náhľad|Kláštor [[Zografský monastier|Zograf]], bulharský monastier na hore Athos]] [[Súbor:Church of the Holy Mother of God, Asen's Fortress, Bulgaria 07.JPG|náhľad|[[Chrám svätej Bohorodičky Petričskej]], [[Bulharsko]]]] [[Súbor:Cabo de Kaliakra, Bulgaria, 2016-05-27, DD 135.jpg|vľavo|náhľad|Pevnosť Kaliakra]] [[Súbor:Baba Vida Klearchos 1.jpg|náhľad|[[Pevnosť Baba Vida]] vo [[Vidin (mesto)|Vidine]], Bulharsko]] [[Tărnovská architektonická škola|Tărnovská škola]] (alebo tărnovský štýl) sa rozvíjala počas [[Druhá bulharská ríša|Druhej bulharskej ríše]] [[1185]]{{--}}[[1396]]. V [[13. storočie|13.]] a [[14. storočie|14. storočí]] hlavným centrom bolo [[Veliko Tărnovo (mesto)|Tărnovo]], ktoré určovalo smerovanie bulharskej architektúry. Jeho početné zachované stavby dokazujú zručnosť stredovekých bulharských architektov a prepracovanosť ich stavebných a dekoračných techník. Stavitelia vytvorili jedinečný architektonický štýl, ktorý ovplyvnil architektúru v mnohých krajinách [[Juhovýchodná Európa|juhovýchodnej Európe]] a niektorých častiach [[Stredná Európa|strednej Európy]]. Vďaka svojej rozmanitosti môžu byť jeho stavby rozdelené do niekoľkých druhov podľa ich funkcie (sakrálna architektúra, vojenská architektúra a svetská architektúra).<ref name=":5" /><ref name=":6">{{Citácia knihy |priezvisko= Couroucli |meno= Maria |titul= Balkan Heritages: Negotiating History and Culture |vydanie= |edícia= British School at Athens - Modern Greek and Byzantine Studies |vydavateľ= Routledge |miesto= |rok= 2016 |isbn= 978-1472467249 |strany= 47{{--}}100 |priezvisko2= Marinov |meno2= Tchavdar}}</ref> Sakrálna architektúra tărnovského štýlu sa vyznačuje malými chrámovými kupolami. Na úkor svojej malej dĺžky a šírky, kostoly zvyšovali svoju výšku. Často boli postavené z kamennej okolo jeden meter vysokej podmurovky. Hlavný [[Portál (architektúra)|portál]] bol umiestený na západnej časti, nasledoval [[nartex]] (''pritvor)'' a potom pokračovala [[Loď (architektúra)|loď]] chrámu. Podľa počtu lodí boli kostoly väčšinou jedno loďové. Záver chrámu bol tvorený polkruhovou alebo polygonálnou [[Apsida (architektúra)|apsidou]]. Zvláštnym typom bulharských chrámov boli tie, ktoré majú trojitý plán. Ide o malé, jednostranné chrámy, niekedy majú nartex, ale existujú i stavby bez neho. Hlavnou zvláštnosťou týchto stavieb boli tri apsidy umiestnené na východnej, južnej a severnej stene.<ref name=":5" /><ref name=":6" /> Medzi zachované sakrálne pamiatky patria: Kláštor v Tărnove a tărnovský Chrám svätého Demetera, početné nesebarské chrámy ([[Chrám Krista Pantokratora (Nesebar)|Chrám Krista Pantokratora]], [[Chrám svätých archanjelov Michala a Gabriela (Nesebar)|Chrám svätých archanjelov Michala a Gabriela]], [[Chrám svätej Paraskevy (Nesebar)|Chrám svätej Paraskevy]], [[Chrám svätého Jána Aliturgeta]], [[Chrám svätého Teodora (Nesebar)|Chrám svätého Teodora]], [[Chrám svätého Štefana (Nesebar)|Chrám svätého Štefana]], [[Chrám svätého Jána Krstiteľa (Nesebar)|Chrám svätého Jána Krstiteľa]]), či [[Chreľova veža]] v [[Rilský monastier|Monastieri Rila]]. Vojenská architektúra sa sústreďovala na budovanie pevností postavených na ťažko prístupných miestach (kopce alebo náhorné plošiny), a preto sa výrazne odlišovala od monumentálnej stavby na severovýchode krajiny vystavané v období [[Prvá bulharská ríša|Prvej bulharskej ríše]]. Výška a hrúbka stien sa menila v závislosti od terénu, v rôznych častiach jedného hradného komplexu sa ich parametre mohli líšiť. Veže mali rôzne tvary: štvorcový, obdĺžnikový, kruhový, oválny, trojuholníkový, v tvare podkovy alebo nepravidelného tvaru. V závislosti od ich polohy a funkcie to boli: vstupné, obranné, okrajové alebo vodné [[Veža (stavba)|veže]]. Na najťažšom mieste prístupu k pevnosti stála [[citadela]]. Príklady takýchto citadiel sa nachádza na hradoch [[Šumen (mesto)|Šumen]], [[Loveč (mesto)|Loveč]], [[Červen]], [[Ochrid]], [[Devol]] a v ďalších. Dobrým príkladom toho je [[Baba Vida]] vo [[Vidin (mesto)|Vidine]]. Zvláštnym typom obranného zariadenia bol ''[[Pyrgos (architektúra)|pyrgos]]'' (samostatná veža), ktorú v [[Západná Európa|západnej Európe]] poznáme ako [[Donjon|donžon]]. Slúžil ako posledné útočisko pre obrancov pre prípad, že by ďalšie časti pevnosti padli. Najdôležitejšie opevňovacie systémy boli pozdĺž [[Dunaj]]a na sever, [[Stará planina|Stara Planina]] v strede, [[Čierne more]] na východe, [[Rodopy]] na juh a [[Macedónsko]] na juhozápade. Okrem hlavného mesta [[Veliko Tărnovo (mesto)|Tărnovo]] boli hlavnými bulharskými pevnosťami [[Vidin (mesto)|Vidin]], [[Silistra (mesto)|Silistra]], [[Šumen (mesto)|Šumen]], [[Červen]], [[Loveč (mesto)|Loveč]], [[Sofia]], [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]], [[Ljutitsa]], [[Ustra]], [[Ochrid]], [[Skopje]], [[Bitola]] a mnoho ďalších. [[Súbor:Tarnovo Vaznesenie.jpg|vľavo|náhľad|Patriarchálny chrám Nanebovstúpenie Pána ako súčasť patriarchálneho paláca]] [[Súbor:Dvorec.jpg|náhľad|Ruiny kráľovského paláca v Tărnove]] Svetská architektúra počas [[Druhá bulharská ríša|Druhej bulharskej ríše]] sa dá všeobecne rozdeliť na dva hlavné typy v závislosti od sociálneho postavenia ich obyvateľov: paláce pre kráľov a patriarchov a obydlia ľudí.<ref name=":5" /><ref name=":6" /> Obranný systém mesta [[Veliko Tărnovo (mesto)|Veliko Tărnovo]] bol impozantný. Paláce kráľov a patriarchov sa nachádzali na najťažšie opevnenom kopci (''Carevec'') a pripomínali malé pevnosti. Dominantou mesta bol patriarchálny palác. Jeho plán sa podobal plánom cisárskeho paláca. Hrubé múry obklopovali [[nádvorie]], na ktorom bol umiestnený Kostol Nanebovstúpenia Pána. Ku patriarchálnemu Chrámu Nanebovstúpenia Pána bola pripojená štvorhranná zvonica, ktorej architektonický dizajn je jedinečný pre [[Juhovýchodná Európa|juhovýchodnú Európu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul= Tarnovo Artistic School |url= https://arsartisticadventureofmankind.wordpress.com/tag/tarnovo-artistic-school/ |vydavateľ= Ars Artistic Adventure of Mankind |dátum prístupu= 2020-01-31 |jazyk=en}}</ref><ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu |titul= "City of the Tsars", Veliko Tarnovo |url= https://steemit.com/history/@xtugi/city-of-the-tsars-veliko-tarnovo |vydavateľ= Steemit |dátum vydania= 2017-10-04 |dátum prístupu= 2020-01-31 |jazyk=en}}</ref> Stavba palácov bola z kameňa ktoré boli omietnuté. Veľké kamenné bloky boli využívané iba na niektorých miestach na rozdiel od budov v [[Pliska|Pliske]] a [[Preslav (Bulharská ríša)|Preslave]]. Zvonku mali strohý a monumentálny vzhľad. Na impozantné stavby architekti používali zmiešané stavebné metódy a ozdobné prvky podobné tým z kostolov. Bohužiaľ kvôli veľkým škodám, ktoré utrpeli, nie je možné obnoviť celkový vzhľad palácov. Niektoré priestory boli bohato zdobené mozaikami a nástennými maľbami a pravdepodobne slúžili na reprezentáciu ale aj ako kráľovské apartmány. Použitie kamenných nápisov zo staroveku, ktoré boli zabudované do múrov, bolo charakteristické pre tărnovskú umeleckú školu (väčšina z nich pochádzala zo starovekého rímskeho mesta [[Nicopolis ad Istrum]]).<ref name=":7" /> Pád [[Vidin (mesto)|Vidina]] po víťazstve Turkov v [[Bitka pri Nikopole|bitke pri Nikopole]] v roku [[1396]] znamenal zánik [[Druhá bulharská ríša|Druhej bulharskej ríše]] a spolu s ňou aj jej umenia. <gallery> Súbor:Pliska Bazilika 1.jpg|Bazilika v [[Pliska|Pliske]] z 9. storočia (okolo [[875]]) Súbor:Veliko Tarnovo (Велико Търново) - SS.Forty Martyrs Church.JPG|[[Tărnovská škola]], kláštor, [[Veliko Tărnovo (mesto)|Veliko Tărnovo]], [[Bulharsko]] Súbor:Church of SS. Peter and Paul, Tarnovo.JPG|[[Tărnovská škola]], Chrám svätých Petra a Pavla, [[Veliko Tărnovo (mesto)|Veliko Tărnovo]], [[Bulharsko]] Súbor:Church of St Demetrius, Veliko Tarnovo 2.JPG|Detail ornamentálnej tehlovej výzdoby z Chrámu svätého Demetera v Tărnove Súbor:Iglesias rupestres de Basarbovo, Bulgaria, 2016-05-27, DD 15.jpg|[[Skalné chrámy v Ivanove]], [[Bulharsko]] Súbor:Patriarchal Cathedral of the Holy Ascension of God Veliko Tarnovo Klearchos 1.jpg|[[Tărnovská škola]], Patriarchálny chrám Nanebosvtúpenia Pána a patriarchálny palác, [[Veliko Tărnovo (mesto)|Veliko Tărnovo]], [[Bulharsko]] Súbor:Rila 14.jpg|[[Tărnovská škola]], [[Chreľova veža]] v [[Rilský monastier|Rilskom monastieri]], [[Bulharsko]] Súbor:Bulgaria Bulgaria-0941 - Palace Complex (7433459820).jpg|Tărnovský palácový komplex Carevec Súbor:Патриаршески комплекс Царевец1.jpg|Tărnovský palácový komplex Carevec </gallery> {{Široký obrázok|Veliko Tarnovo (Велико Търново) - Tsarevets.JPG|800px|Tărnovský palácový komplex Carevec}} === Architektonické školy v Srbsku === {{Catmore|Srbská architektúra}} [[Súbor:Crkva_Sveti_Nikita,_selo_Banjani,_skopsko.jpg|náhľad|[[Kostol svätého Nikitu (Čučeri)|Kostol svätého Nikitu]] v [[Čučeri]]]] Srbská architektúra bola vystavaná na architektonickej tradícii z Byzancie i Západu. Prvé znaky byzantského vplyvu možno badať za vlády [[Štefan Nemanja|Štefana Nemanju]] a jeho syna [[Štefan Prvokorunovaný|Štefana Nemanjića]] v druhej polovici 12. storočia. Významným dielom z tohto obdobia je [[Monastier Studenica]]. Druhú fázu byzantinizácie srbského štýlu možno badať za vlády [[Štefan Uroša II. Milutin|Štefana Uroša II. Milutina]] na prelome 13. a 14. storočia. Viaceré stavby sa nachádzajú na dnes albánskom, kosovskom, či macedónskom území. Významnými dobovými stavbami je napr. [[Kostol svätého Nikitu (Čučeri)|Kostol svätého Nikitu]] v [[Čučeri]], [[Chrám Bohorodičky Ljevišskej|Bogorodica Ljeviška]] v [[Prizren]]e, či Svätý Juraj v [[Staro Nagoričino]], či kostoly v [[Kláštor v Gračanici|Gračanici]]. Srbské umenie tohto obdobia je značne ovplyvnené [[Epirský despotát|epirskými]] a [[Solúnske kráľovstvo|solúnskymi]] majstrami. Poslednou fázou priamo spojenou s umením Byzantskej ríše bolo obdobie [[Štefan Dušan|Štefana Uroša IV.]] ([[1331]]{{--}}[[1355]]). Inšpirované bolo konštantínopolskou a solúnskou tradíciou. Významné pamiatky sú pri Prizrene (Kostol svätých archanjelov) a v [[Markovský monastier|Markovskom monastieri]] (Kostol svätého Demetera), či Kostol archanjela Michala v [[Monastier Lesnovo|Lesnove]]. Po zániku [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] začalo srbské umenie prijímať viac prvkov zo západných sakrálnych štýlov.<ref name=":KZD2">SERBIAN ARCHITECTURE In: {{Citácia knihy |editori= [[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]] |titul= The Oxford Dictionary of Byzantium |miesto= New York |vydavateľ= [[Oxford University Press]] |rok= 1991 |počet strán= 2338 |isbn= 0-19-504652-8 |strany= 1873{{--}}1874 |jazyk= en |vydanie= 1}}</ref> Srbské stavby sa nachádzali aj v Solúne, či na hore Athos.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko= Ousterhout |meno= Robert G. |titul= Eastern Medieval Architecture: The Building Traditions of Byzantium and Neighboring Lands |vydanie= 1 |vydavateľ= Oxford University Press |miesto= |rok= 2019 |isbn= 0190272732 |strany= 655 |isbn2= 978-0190272739 |edícia= Onassis Series in Hellenic Culture |poznámka= (ďalej len Architecture)}}</ref> [[Súbor:03 - Manastir Uvac.jpg|vľavo|náhľad|[[Monastier Uvac]], 13. storočie, [[Srbsko]], rašská škola]] [[Súbor:Banjska_Monastery,_view_on_the_church_from_behind.jpg|vľavo|náhľad|[[Banjský monastier]], Kostol svätého Štefana, zvyšky viacfarebného kvádrového muriva]] [[Súbor:Манастир Гомионица-Храм Ваведења Пресвете Богородице.jpg|náhľad|[[Monastier Gomionica]], 15. storočie, Srbsko, rašská škola]] ==== Rašská škola ==== {{Catmore|Rašská škola}} [[Rašská škola]] (či rašský štýl) sa vyznačoval stavbami s jednou [[Loď (architektúra)|loďou]] chrámu, ktorá mala v krížení [[transept]]u a lode kupolu. Na západnej strane sa zvyčajne vyskytoval [[nartex]], zatiaľ čo na východe bol [[chór]] a na juhu a na severe [[transept]]y s niekoľkými menšími kaplnkami. Exteriér chrámu bol stavaný pod vplyvom [[Románske umenie|románskej architektúry]] – loď bola klenutá a pokrytá drevenou strechou a kovom, čo nasvedčuje priame spojenie s remeselníkmi z pobrežia [[Jadranské more|Jadranského mora]], najmä s obyvateľmi [[Kotor (mesto v Čiernej Hore)|Kotoru]] a [[Dubrovník]]a (v tom čase bol tento región pod kontrolou [[Nemanjićovci|Nemanjićovcov]]).<ref name=":3">{{Citácia knihy |priezvisko= Fletcher |meno= Banister |titul= Sir Banister Fletcher's a History of Architecture |vydanie= |vydavateľ= Architectural Press |miesto= |rok= 1996 |isbn= 978-0-7506-2267-7 |strany= 322 |priezvisko2= Cruickshank |meno2= Dan}}</ref> Štýl kombinuje tradičnú slovanskú architektúru s ranokresťanským typom chrámu a často využíva kombináciu kameňa a dreva,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul= Raška architectural school |url= https://en.linkfang.org/wiki/Ra%C5%A1ka_architectural_school |vydavateľ= en.linkfang.org |dátum prístupu= 2020-01-27 |jazyk= en}}</ref> tehla je ojedinelá. Ako stavebný materiál škola využíva aj sochárske prvky, ktoré sú najmä z lešteného mramoru. V bohatších kostoloch sú dvere a okná zdobené románskym dekorom z bieleho kameňa. Zvyčajne ide o prvky s rastlinnými motívmi, napr. viniča. Podobné znaky možno vidieť v starých chrámoch v Taliansku. Využíva sa žltá alebo červená omietka. Chrámy sa z exteriérového dekoratívneho hľadiska vyznačujú jednoduchosťou a abstinujú podobné prvky ako v neskoršej srbskej architektúre.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul= Sakralna arhitektura i njene karakteristike u srednjovjekovnoj Srbiji |url= https://www.znanje.org/i/i19/99iv04/99iv0416m/99iv0416m.htm |vydavateľ= www.znanje.org |dátum prístupu= 2020-02-10}}</ref> Byzantský vplyv je zrejmý v štýle maliarstva a ikonografie, obdobie sa zhoduje s obdobím zlatého veku srbskej maľby, ktoré sa začína freskami v [[Monastier Đurđevi Stupovi|Monastieri Đurđevi Stupovi]] vytvorenými okolo roku [[1175]] a dosahuje svoj vrchol v [[Monastier Sopoćani|Kláštore Sopoćani]]. Na tvorbu rašskej školy nadviazal [[srbsko-byzantský štýl]], známa aj ako [[vardarská škola]], ktorá sa vyvíjala súčasne s [[Byzantské umenie v exilovom a palaiologovskom období|palaoigovskou renesanciou]] území [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]].<ref name=":3" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul= Raška school, Serbian art |url= https://www.britannica.com/art/Raska-school |vydavateľ= Encyclopedia Britannica |dátum prístupu= 2020-01-27 |jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= Bondarenko |meno= Natalia |titul= Special Aspects of the Serbian Monuments of the Raska Architectural School of the 12th–Mid 14th Centuries |url= https://www.atlantis-press.com/proceedings/iccese-18/25894002 |dátum vydania= 2018 |dátum prístupu= 27.1.2020 |vydavateľ= Leo Tolstoy Institute of Languages and Cultures Moscow}}</ref> Ďalšími stavbami Rašskej školy sú napr. [[Monastier Studenica]], [[Monastier Ziča]], či [[Monastier Chilandar]] na hore [[Athos (polostrov)|Athos]].<ref name=":10">{{Citácia knihy |priezvisko= Deretić |meno= Jovan |titul= Kulturna istorija Srba |vydanie= 1 |vydavateľ= Beograd : Narodna kn̂iga |miesto= Belehrad |rok= 2005 |isbn= 86-331-2386-X |strany=}}</ref> ==== Srbsko-byzantský štýl ==== {{Catmore|Srbsko-byzantský štýl}} [[Srbsko-byzantský štýl]] alebo aj [[vardarská škola]] reprezentuje sakrálny architektonický štýl, ktorý prekvital v srbskom neskorom stredoveku (cca [[1300]]{{--}}[[1389]]), za vlády [[Nemanjićovci|Nemanjićovcov]]. Nadviazal na tradíciu [[Rašská škola|rašskej školy]] a bol ovplyvnený aj [[Byzantské umenie v exilovom a palaiologovskom období|palaiogovskou architektúrou]], aby vytvorili nový štýl. Do polovice [[14. storočie|14. storočia]] sa srbský štát rozšíril o oblasť južného [[Macedónia (historické územie)|Macedónska]], [[Epirus (historické územie)|Epiru]] a [[Tesália (kraj)|Tesálie]] až po [[Egejské more]]. Na týchto nových územiach bolo srbské umenie ešte viac ovplyvňované [[Byzantské výtvarné umenie|byzantskou umeleckou tradíciou]] a vyznačovala sa odporom proti dominancii západných štýlov. Byzantská tradícia sa prejavila prijatím koncepcie cisárskeho umenia.<ref name=":4">{{Citácia knihy |priezvisko= Couroucli |meno= Maria |titul= Balkan Heritages |vydanie= |vydavateľ= Routledge |miesto= Oxon |rok= 2016 |isbn= 9781472467249 |strany= 51 |kapitola= Negotiating History and Culture |meno2= Tchavdar |priezvisko2= Marinov}}</ref><ref>{{Citácia knihy |priezvisko= Johnson |meno= Mark Joseph |titul= Approaches to Byzantine Architecture and Its Decoration |vydanie= |vydavateľ= Ashgate Publishing |miesto= Burlington |rok= 2012 |isbn= 9781409427407 |strany= 154 |meno2= Robert |priezvisko2= Ousterhout |priezvisko3= Papalexandrou |meno3= Amy}}</ref> Srbskí architekti prispievali k inováciám, používali motívy srbského ľudového dedičstva (napr. ozdoby z výšiviek a kobercov, ako aj prvky ľudovej architektúry). Základnou črtou štýlu je základňa vo forme vpísaného kríža s jednou alebo piatimi [[kupola]]mi, prídavné kaplnky a prístavby však zväčša tvar chrámov naťahovali do obdĺžnika. Na západnej strane je bežný [[nartex]]. Používajú sa sivé alebo žltkasté kamene a červené tehly, ktoré sú zvyčajne usporiadané tak, že na fasáde vytvárajú ozdobné vzory. Ide o prechodný štýl, ktorý v sebe spája jednoduchosť rašskej školy a ozdobnosť neskoršej moravskej školy. Interiér chrámu je zvyčajne zdobený freskami, ktoré zobrazujú biblické príbehy.<ref name=":4" /><ref>{{Citácia knihy |priezvisko= Daskalov |meno2= Diana |zväzok= 4 |priezvisko4= Vezenkov |meno4= Alexander |priezvisko3= Marinov |meno3= Tchavdar |priezvisko2= Mishkova |strany= 473 |meno= Roumen |isbn= 978-90-04-33781-7 |rok= 2017 |miesto= Leiden |vydavateľ= Balkan Studies Library |vydanie= |titul= Entangled Histories of the Balkans |kapitola= Concepts, Approaches, and (Self-)Representations}}</ref> Medzi pamiatky vardarského štýlu patria: [[Monastier Gračanica]], [[Bogorodica Ljeviška]] v [[Prizren]]e, 4 spojené chrámy patriarchálneho [[Pećský monastier|Monastiera v Pećsi]], stavby [[Lesnovský monastier|Lesnovského monastiera]] a Kráľovský kostol v [[Monastier Studenica|Monastieri Studenica]].<ref name=":10" /> [[Súbor:Studenica monastery (Manastir Studenica) - by Pudelek.jpg|vľavo|náhľad|[[Monastier Studenica|Kláštor v Studenici]], Srbsko, moravská škola]] [[Súbor:Gračanica Monastery, Kosovo.JPG|náhľad|[[Kláštor v Gračanici]], 14. storočie, Srbsko ([[Kosovo]])]] [[Súbor:Monastery Ravanica.JPG|vľavo|náhľad|[[Kláštor v Ravanici]] založil v roku [[1177]] [[Lazar Hrebeljanović]], [[Srbsko]], moravská škola]] [[Súbor:Monastery Manasija - Serbia.JPG|náhľad|[[Kláštor Manasija]], [[Srbsko]], moravská škola]] ==== Moravská škola ==== {{Catmore|Moravská škola}} [[Moravská škola]] alebo moravský štýl je sakrálny architektonický štýl, ktorý prekvital približne rokoch [[1370]]{{--}}[[1459]], za vlády [[Lazarevićovci|Lazarevićovcov]] a [[Brankovićovci|Brankovićovcov]]. Výstavbu chrámov a kláštorov podporovali najmä bohatí aristokrati a vládcovia ako [[Stefan Lazar I. Hrebeljanović|Lazar Hrebeljanović]] (1370{{--}}1389), [[Stefan Lazarević]] (1402{{--}}1427) a [[Đurađ Branković]] (1427{{--}}1456). Prvým projektom bola kráľovská hrobka [[Ravanica]]. Architektúra v Srbsku, približne od roku [[1370]] až do pádu Srbska v roku [[1459]], bola veľmi experimentálna. Hlavným úspechom moravskej školy je výzdoba sochárskych prvkov využívaných v portáloch, rozetách, stĺpoch a v arkádach. Na rozdiel od mramora využívaného v rašskej soche moravská škola využíva najmä ľahko dostupný miestny [[pieskovec]]. Je tiež sprevádzaná keramickými architektonickými prvkami. Typické je pre ňu striedanie kamenného a tehlového materiálu s maltovými škvarami. Kamenný stavebný materiál býval často po výstavbe omietnutý a zafarbený, čo vytvorilo dojem čisto tehlového kostola. Dôsledne sa vykonáva vertikálne delenie fasády, ktoré odráža vnútorné rozdelenie priestoru a prvky vonkajšej architektúry. To znamená, že chrámy sú stavané stupňovito, fasáda býva členená do viacerých častí počínajúc spodným [[Sokel (fasáda)|soklom]]. Ako väčšina umeleckých diel zo stredoveku, aj tu platí, že autori a majstri sú anonymní, poznáme iba meno jedného miestneho staviteľa – [[Rade Borović]]a.<ref name=":11">{{Citácia knihy |titul= Sacral Art of the Serbian Lands in the Middle Ages |vydanie= 1 |vydavateľ= Sluzbeni glasnik |miesto= |rok= 2016 |isbn= 978-8651920069 |strany= 435{{--}}440 |isbn2= 8651920067 |editori= Ljubomir Maksimović, Jelena Trivan |kapitola= Architectural Sculpture and the System of Decoration of Moravan Churches |poznámka= (autorka danej časti: Dubravka Preradović)}}</ref> V tomto období nepriaznivých politických okolností došlo k pozoruhodnému návalu stavebnej činnosti. Za prvú stavbu v tomto štýle môže byť považovaný [[katholikon]] [[Kláštor v Ravanici|Kláštora Ravanica]], postavený v [[1370]]. Inšpiráciu čerpal z kláštorov na hore [[Athos (polostrov)|Athos]]. Vzhľad postranných apsíd pozdĺž bokov kostola jasne svedčí o rastúcom význame athoského modelu kláštornej architektúry. V kláštore sa nachádzala aj päť kupolová schéma typická už v chrámoch konštantínopolského typu. V posledných rokoch nezávislosti Srbska vyvolala bezprostredná hrozba osmanských síl veľké úsilie vo fortifikačnej architektúre. Tento jav súvisiaci s bezpečnosťou neobišiel ani náboženské prostredie. Napríklad [[Kláštor Manasija]] (aj Resava) v Srbsku obsahuje systém masívnych múrov, desiatich veží a obrovského žalára, ktoré boli postavené v rokoch [[1407]]{{--}}[[1418]]. Silne fortifikovaný [[Kláštor Manasija]] sa stal aj posledným hlavným strediskom kultúrnej činnosti v Srbsku pred jeho pádom v roku [[1459]].<ref name=":16">{{Citácia knihy |meno=Helen C. |titul=Faith and Power (1261{{--}}1557) |vydanie=1 |vydavateľ=Metropolitan Museum of Art |miesto=New York |rok=2004 |isbn=1-58839-114-0 |strany=7{{--}}13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url= https://unesdoc.unesco.org/ark:/48223/pf0000046138 |vydavateľ= unesdoc.unesco.org |dátum prístupu=2020-01-28 |priezvisko= Radojciic |meno= Svetozar |titul= The Art of the Morava School: sensitivity and grace in fifteenth-century Serbia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul= Serbian Medieval Art |url= http://monumentaserbica.branatomic.com/mushushu/story.php?id=26 |vydavateľ= monumentaserbica.branatomic.com |dátum prístupu= 2020-01-28}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul= Architecture In Medieval Serbia. History of Serbian Culture. Serbian History |url= https://www.blagofund.org/serbian-history/history-of-serbian-culture/architecture-in-medieval-serbia.html |vydavateľ= www.blagofund.org |dátum prístupu= 2020-01-28 |url archívu= https://web.archive.org/web/20200128144659/https://www.blagofund.org/serbian-history/history-of-serbian-culture/architecture-in-medieval-serbia.html |dátum archivácie= 2020-01-28 }}</ref> Ďalšími chrámami moravského typu je napríklad [[Kalenićský monastier]], či [[Monastier Ljubostinja]], [[Monastier Mala Remeta]], či [[Kostol svätého Štefana Mučeníka (Kruševac)|Kostol svätého Štefana Mučeníka]] v Kruševaci známy ako [[Lazarica]]. Moravská škola však presiahla aj hranice stredovekého Srbska a našla odozvu vo [[Valašsko (Rumunsko)|Valašsku]].<ref name=":10" /><ref name=":11" /> Podobne ako v Bulharsku aj v Srbsku vzniklo takisto viacero fortifikačných diel, ktoré mali chrániť hranice štátu. Z európskeho hľadiska boli významné dunajské pevnosti, ktoré v neskoršom období bránili kresťanskú Európu proti moci rozpínajúcej sa [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Významné boli aj opevnenia prístavných miest, ktoré niesli benátsku pečať. Medzi významné srbské fortifikačné oblasti patrili: [[Smederevo]] (vystavané [[Đurađ Branković|Đurađom Brankovićom]] ako hlavné sídlo v rokoch 1428{{--}}1430), [[Kotor (mesto v Čiernej Hore)|Kotor]], [[Stari Bar]], [[Golubac]], [[Novo Brdo]], či už spomínaný [[Kláštor Manasija]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul= The history of Serbian culture: Architecture in medieval Serbia |url= http://www.rastko.rs/isk/vkorac-medieval_architecture.html |vydavateľ= www.rastko.rs |dátum prístupu=2020-02-10 |priezvisko= Korac |meno= Vojislav}}</ref> <gallery> Súbor:Manastir Dobrilovina (by Pudelek).JPG|[[Rašská škola]], [[kláštor Dobrilovina]], [[Čierna Hora]] Súbor:NKD407 PRAVOSLAVNA CRKVA I MANASTIR SV. MIHAILA, MOŠTANICA 2.jpg|[[Rašská škola]], Kostol svätého Michala, [[Monastier Moštanica]], [[Bosna a Hercegovina]] Súbor:Manastir Kumanica.jpg|[[Rašská škola]], [[kláštor Kumanica]], [[Srbsko]] Súbor:Monastère de Mala Remata.jpg|[[Rašská škola]], [[kláštor Mala Remeta]], založený kráľom Štefanom Dragutinom, je jedným zo šesťnástich kláštorov [[Fruška gora|Fruška Gora]], [[Srbsko]] Súbor:Manastir Moraca.jpg|[[Rašská škola]], [[kláštor Morača]], postavil v roku [[1252]] Stefan Vukanović Nemanjić, [[Čierna Hora]] Súbor:Our Lady of Ljeviš, Prizren, 2010. View from clock tower.jpg|[[Srbsko-byzantský štýl]], Kostol Panny Márie Bogorodica Ljeviška, [[Prizren]], [[Kosovo|(Kosovo]] Súbor:Patrikana e Pejës.jpg|[[Srbsko-byzantský štýl]], [[Kláštor v Peći]], [[Srbsko]] Súbor:Manastir Visoki Dečani (Манастир Високи Дечани) - by Pudelek..jpg|[[Monastier Visoki Dečani]], Chrám Krista Pantokratora Súbor:Св.Архангел Михаил.JPG|[[Srbsko-byzantský štýl]], Chrám archanjela Michala v Lesnovskom monastieri Súbor:Monastère de Kalenić.jpg|[[Moravská škola]], [[kláštor Kalenić]], [[Srbsko]] Súbor:Krusevac-lazarica.JPG|[[Moravská škola]], [[Kráľovská kaplnka Lazarica]], ktorú postavil knieža Lazar v Kruševci, [[Srbsko]] Súbor:Pecka apside.jpg|Kostol svätých Apoštolov v Pećskom monastieri Súbor:Manastir Zica.jpg|[[Monastier Zíča]], korunovačné miesto srbských kráľov </gallery> [[Súbor:Kijów_-_Sobór_Mądrości_Bożej_02.jpg|vľavo|náhľad|[[Chrám svätej Sofie (Kyjev)]], dnešná podoba stavby však prešla viacerými rekonštrukciami, z nich najväčšie pochádzajú z obdobia baroka. Pôvodná stavba bola čisto tehlová, nemala bielu omietku.]] [[Súbor:YuP_StGeorgeChurch5p.jpg|náhľad|[[Katedrála svätého Juraja (Jurjev-Polskij)|Katedrála svätého Juraja]] v meste Jurjev-Polskij (1230{{--}}1234,) je posledným veľkým dieľom vladimírsko-suzdaľskej architektúry, exteriér jej múrov je zdobený širokou škálou sochárskych reliéfnych diel.<ref name=":12">Rice, str. 28{{--}}31</ref>]] === Architektúra v ruských krajinách === {{Pozri aj|Ruská architektúra|Vladimírsko-suzdaľská architektonická škola|Novgorodská architektonická škola|Pskovská architektonická škola|Jaroslavľská architektonická škola}} Hoci história dekoratívneho umenie na území [[Rusko|Ruska]], [[Bielorusko|Bieloruska]] a [[Ukrajina|Ukrajiny]] siaha hlboko do čias pred našim letopočtom,<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Rice |meno=Tamara Talbot |titul=A Concise History of Russian Art |vydanie=3 |vydavateľ=Frederick A Praeger |miesto=New York, Washington |rok=1967 |isbn=0500180229 |strany=7 |edícia=World of Art |isbn2=978-0500180228 |poznámka= (ďalej len Rice)}}</ref> ruská architektúra bola vystavaná na architektonickej tradícii z Byzancie ale aj neskorším vplyvom Západu. Prvé znaky byzantského vplyvu možno badať ku koncu [[10. storočie|10. storočia]] sa byzantské umenie rozšírilo do ruskej oblasti cez [[Arménsko]], ale aj pôsobením misionárov pochádzajúcich z [[Bulharsko|Bulharska]]. Významne toto spojenie a vplyv Byzancie posilnil aj manželsky zväzok ku ktorému došlo v roku [[989]] medzi kniežaťom [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimírom I.]] z Kyjeva a princeznou Annou, sestrou cisára [[Bazil II.|Bazila II.]] Hlavnými centrami bol [[Kyjev]] a [[Velikij Novgorod|Novgorod]], následne aj zvyšné kniežacie sídla. Medzi 13. a 15.storočím, sa byzantské umenie rozširuje ďalej a začína sa vyvíjať cibuľovitá kupolová strecha na kruhových alebo polygonálnych vežiach. Táto etapa korešponduje s byzantským umením a to s [[Chrám svätých Apoštolov (Solún)|Chrámom svätých Apoštolov]] v [[Solún]]e, od 14. storočia, chrámami v [[Mystras|Mystre]] a na [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéze]] a niektorými kláštormi hore [[Athos]]. Po [[Pád Konštantínopola|páde Konštatínopola]] sa tradícia byzantského umenia presúva na pravoslávny Balkán a do Ruska. Práve Rusko sa po páde balkánskych krajín stáva hlavným centrom tradície byzantského umenia a [[Moskva]] sa podľa dobovej ruskej ideológie stáva [[Tretí Rím|tretím Rímom]].<ref>{{Citácia knihy |priezvisko= Schung-Wille |meno= Christa |titul= Bizancio y su mundo, en Enciclopedia Universal del Arte |vydanie= |vydavateľ= Plaza & Janés, S. A. Editores |miesto=Barcelona |rok= 1978 |isbn= 84-01-60579-2 |strany= 230 |zväzok= 4}}</ref> [[Súbor:Pereslavl_SpasoPreobrazhenskyCathedral.JPG|vľavo|náhľad|[[Chrám svätého Spasiteľa (Pereslavl-Zalesskij)|Chrám svätého Spasiteľa]] v Pereslavl-Zalesskij z roku [[1152]], jedna z najranejších stavieb vladimírsko-suzdaľskej architektúry.<ref name=":12" />]] [[Súbor:Church_of_Saint_Peter_and_Saint_Paul_on_Gorodyanka_in_Smolensk_(2013-11-08)_06.JPG|náhľad|Chrám svätých Petra a Pavla na Gorodjanke, [[Smolensk]], 12. storočie ]] [[Súbor:Saint_Sophia_Cathedral_in_Novgorod.jpg|vľavo|náhľad|[[Chrám svätej Sofie (Veľký Novgorod)]]]] [[Súbor:Георгиевский_собор.jpg|náhľad|Chrám svätého Juraja v [[Jurievský monastier|Jurievskom monastieri]], chrám z 12. storočia bol vystavaný ruským majstrom Petrom v štýle novgorodskej architektonickej školy]] [[Súbor:Церковь_Василия_на_Горке,_Псков.jpg|vľavo|náhľad|Chrám svätého Bazila Cézarijského na Kopci, [[pskovská architektonická škola]]]] ==== Architektúra Kyjevskej Rusi ==== {{Pozri aj|Architektúra Kyjevskej Rusi|Vladimírsko-suzdaľská architektonická škola|Grodnianska architektonická škola|Polocká architektonická škola|Smolenská architektonická škola}} Súčasťou ruského (kyjevského) umenia sa byzantské umenie stalo po krste kniežacieho dvora v roku [[988]]. Hlavným centrom bol [[Kyjev]]. Prvé kyjevské chrámy boli zväčša drevené, ale za vlády [[Jaroslav I. (Kyjevská Rus)|Jaroslava I.]] sa začalo rozvíjať aj kamenárstvo. Už rok po konverzii [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] boli v Kyjeve Grékmi vystavané viaceré chrámy, najvýznamnejšie boli zrejme [[Desiatkový chrám]] a [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Kyjev)|Kostol Nanebovzatia Panny Márie]], ktoré však neskôr v roku [[1240]] zničili Mongoli. Chrám zasvätený Panne Márii bol postavený z kameňa a tehál, jeho základy však boli podľa ruskej tradície z dubu.<ref>Rice, str. 15</ref> V roku [[1017]] bol v Kyjeve postavený [[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]], ktorý verne nasledoval vplyv konštatinopolskej architektúry, štruktúrne bol vystavaný podľa architektúry centrálneho kríža, mal päť lodí s apsidami a 13 kupol. Na rozdiel od Byzancie ruská architektúra neprijala stĺpy, ale používala piliere. Chrám dodnes stojí, prešiel ale mnohými rekonštrukciami, z nich najvýznamnejšie pochádzajú z obdobia [[Ukrajinský barok|ukrajinského baroka]]. Rovnomenné chrámy boli vystavané aj v [[Velikij Novgorod|Novgorod]]e a [[Polock]]u. Okrem [[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrámu svätej Sofie]], či Kostola Zosnutia [[Kyjevsko-pečerská lavra|Kyjevsko-pečerskej lavry]] sa byzantská architektúra odzrkadlila aj na kyjevskej [[Zlatá brána (Kyjev)|Zlatej bráne]]. Grécki majstri boli často pozývaní dohliadať na výstavbu alebo výzdobu kyjevských chrámov, v samotnom Kyjeve sídlila početná skupina gréckych mníchov a Gréci zväčša stáli aj na čele ruskej cirkvi. Podobne ako iné národy aj kyjevskí Rusi v 11. storočí založili kláštor na hore [[Athos (polostrov)|Athos]]. Kláštor je zasvätený svätému Panteleimonovi, známejší je však pod menom [[Kláštor Rosikon|Rosikon]]. Počet chrámov v Kyjevskej Rusi prudko rástol, západný vyslanec [[Thietmar z Merseburgu]] už v roku [[1018]] hlási, že v [[Kyjev]]e sa nachádzalo takmer 400 chrámov.<ref>Rice, str. 26</ref> Kým južné chrámy v [[Kyjev]]e a [[Černihiv|Černigov]]e výrazne pripomínali byzantský štýl, severské chrámy v [[Velikij Novgorod|Novgorod]]e, [[Suzdaľ|Suzdale]], či [[Vladimír (Rusko)|Vladimír]]i niesli vlastnú osobitnú rusizujúcu pečať. To sa odzrkadlilo i na tom, že severnejšie suzdaľsko-vladimírske chrámy boli častejšie drevené, alebo, najmä neskôr sa využil lokálny biely pieskovec z [[Kama|Kamy]]. Chrámy [[Vladimírsko-suzdaľská architektonická škola|vladimírsko-suzdaľskej školy]] sú ľahko rozpoznateľné, biele kamenné stavby kubického tvaru majú jednu kupolu vystavanú na valcovitom [[tambur]]e, priečelie niektorých je rozdelené do troch oblúkov. Nezvyčajné je využitie sochárskeho umenia. Reliéfy obsahujú ako figurálne, tak aj zoomorfné prvky. Tie zavše nesú prvky skýtskej, či orientálnej mytológie. Budovy využívajú pre byzantské umenie netypicky strohé, malé a stenčené okná.<ref name=":12" /> Po dezintegrácii [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]], po ktorej nasledovala invázia [[Mongolský vpád do Európy|Mongolov]] v prvej polovici [[13. storočie|13. storočia]], pokračovala architektonická tradícia v [[Novgorodská krajina|Novgorodskom kniežatstve]], [[Vladimírsko-suzdaľské kniežatstvo|Vladimírsko-suzdaľskom kniežatstve]] a [[Haličsko-volynské kniežatstvo|Haličsko-volynskom kniežatstve]] a nakoniec mala priamy vplyv na ruskú, ukrajinskú a bieloruskú. architektúru. Na území Bieloruska sa v 12. storočí vyvíjali dve osobitné školy – [[polocká architektonická škola]] a [[grodnianska architektonická škola]], neskôr boli nahradené bieloruskou gotikou. Osobitný štýl mali aj chrámy v [[Smolensk]]u ([[smolenská architektonická škola]]). Príchod Mongolov síce rozvoj architektúry čiastočne pozastavil, ale po páde mongolskej moci a rozvoji ruského štátu sa stavba chrámov rozvinula v nevídanom počte.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Western architecture - Kievan Rus and Russia |url=https://www.britannica.com/art/Western-architecture |vydavateľ=Encyclopedia Britannica |dátum prístupu=2020-02-01 |jazyk=en}}</ref><ref name=":8">{{Citácia knihy |priezvisko= Brumfield |meno= William Craft |titul= A History of Russian Architecture |vydavateľ= University of Washington Press |miesto= Seattle, Londýn |rok= 2004 |isbn= 0-295-98393-0 |strany=}}</ref><ref name=":KZD3">RUS´ ART AND ARCHITECTURE In: {{Citácia knihy |editori= [[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]] |titul= The Oxford Dictionary of Byzantium |miesto= New York |vydavateľ= [[Oxford University Press]] |rok= 1991 |počet strán= 2338 |isbn= 0-19-504652-8 |strany= 1820{{--}}1821 |jazyk= en |vydanie= 1}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Church Architecture |url=https://archives.gov.by/eng/index.php?id=428409 |vydavateľ=archives.gov.by |dátum prístupu=2020-02-12}}</ref> ==== Novgorod a Pskov ==== {{Pozri aj|Novgorodská architektonická škola|Pskovská architektonická škola}} Novgorod bol povedľa Kyjeva od najranejších čias druhým najvýznamnejším miestom na Rusi. Už v najranejšom období bol v Novgorode v roku [[1052]] vystavaný [[Chrám svätej Sofie (Veľký Novgorod)|Chrám svätej Sofie]], ktorý na rozdiel od kyjevského charakterovo byzantského chrámu postavený inak. Okrem okolia okien bol vystavaný z kameňa a mal len 5 kupol. Znížený bol aj počet uličiek a zjednodušil sa interiér i exteriér chrámu. Chrám predstavil nový prúd ruskej architektúry odlišný od byzantského vzoru, predsa však z neho vychádzajúci, ktorý sa v následnom období uplatnil napr. pri výstavbe [[Kláštor svätého Juraja (Veľký Novgorod)|Jurijevského kláštora]] ([[1119]]).<ref name=":26">Rice, str. 50{{--}}51</ref> Inovácie novgorodskej školy viedli i k ďalším novotám. Strechy chrámov sa začali meniť a dvíhať, čo bol prvok, ktorý sa v byzantskej architektúre nevyskytoval. Severské ruské krajiny [[Novgorodská krajina|Novgorod]] a [[Pskov]] sa v 13. storočí vyhli [[Mongolský vpád do Európy|mongolskému vpádu]] a vďaka tomu sa vyvinuli v úspešné obchodné krajiny, ktoré si mohli dovoliť stavať chrámy. V mestách sa zachovali desiatky stredovekých kostolov budovaných od 12. storočia. Nové centrum v Pskove bolo konzervatívnejšie než Novgorod, drobné a malebné kostoly v [[Pskov]]e sú však vybavené mnohými novými prvkami: výklenky, lichobežníkové verandy podobné [[exonartex]]om nazývané [[trapéza|trapézy]], vonkajšie galérie a oddelené [[Zvonica|zvonice]]. Do konca [[15. storočie|15. storočia]] bola [[Pskovská architektonická škola|pskovská škola]] na rovnakej úrovni ako chrámy v Novgorode a Vladimiri. Reprodukovali sa staršie vladimirsko-suzdaľské štruktúry chrámov, ale pre malú veľkosť pskovských chrámov boli miestni architekti prinútení vytvoriť nový štýl kupoly na pendatívoch (''[[Kokošník (architektúra)|kokošnikoch]]''), pretože by inak podklady kupoly zaberali veľkú časť chrámu. Tento prvok neskôr prijali aj štýly moskovskej architektúry. [[Novgorodská krajina|Novgorodskej republike]] a [[Pskov]]u sa vďaka obchodu v 13. a 14. storočí darilo a prekvitali. Po tom, čo však opadla mongolská hrozba, povstal v Moskve nový hráč v mocenskom boji o ruské krajiny a bolo len otázkou času, kedy si podrobí aj severné krajiny. V roku [[1478]] nakoniec [[Novgorodská krajina]] zanikla a hlavný smer architektúry začali určovať mestá [[Moskovské veľkokniežatstvo|Moskovského veľkokniežatstva]].<ref name=":27">Rice, str. 59{{--}}62</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul= Pskov school art |url= https://www.britannica.com/art/Pskov-school |vydavateľ= Encyclopedia Britannica |dátum prístupu= 2020-02-02 |jazyk= en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul= 10 churches of Pskov school of architecture added to UNESCO World Heritage List |url= http://orthochristian.com/122295.html |vydavateľ= Orthochristian.com |dátum prístupu= 2020-02-02}}</ref> [[Súbor:Dormition (Kremlin).JPG|vľavo|náhľad|[[Katedrála Zosnutia presvätej Bohorodičky (Moskva)|Katedrála Zosnutia presvätej Bohorodičky]], alebo Uspenský chrám ([[1475]]{{--}}[[1479]]), [[Moskva]], [[Rusko]] bol miestom korunovácie 21 ruských panovníkov ]] [[Súbor:Kolomenskoe Ascension Church and the bell tower of the George Church.jpg|náhľad|[[Kostol Nanebovstúpenia Pána (Kolomenskoje)|Kostol Nanebovstúpenia Pána]] v [[Kolomenskoje]], 16. storočie, Rusko]] ==== Moskva a Ruské cárstvo ==== {{Pozri aj|Moskovská architektonická škola|Jaroslavľská architektonická škola}} Význam Moskvy vzrástol začiatkom 14. storočia za vlády [[Ivan III.|Ivana III.]] Kalitu. V náboženskej sfére sa jej význam zvýraznil presťahovaním ruského metropolitu z Vladimíra do Moskvy v roku [[1328]]. Nové hlavné sídlo v tomto období ešte nemalo chrámy, ktoré by sa zachovali. Prvé stavby sa niesli v duchu [[Vladimírsko-suzdaľská architektonická škola|vladimírsko-suzdaľskej architektúry]], ktorá do mesta prišla spolu s cárskym dvorom. Výstavba nových stavieb lokálnej tradície sa začala od začiatku 15. storočia. Jedným z najranejších príkladov moskovskej architektúry je katedrála [[Savino-Storoževský monastier|Savino-Storoževského monastiera]] z roku 1407. Nové diela mali zvýrazniť ambície moskovského štátu, a aby bolo nové hlavné mesto čo najveľkolepejšie, pozval Ivan III. na svoj dvor talianskych architektov, ktorí nové chrámy vystavané podľa vladimírskej školy vyzdobili talianskymi renesančnými motívmi. Tieto ambiciózne kremeľské katedrály (medzi nimi katedrály [[Katedrála Zosnutia presvätej Bohorodičky (Moskva)|Zosnutia presvätej Bohorodičky]] a [[Archanjelský chrám]]) boli následne napodobňované v celom Rusku aj v [[16. storočie|16. storočí]].<ref>Rice, str. 113{{--}}114</ref> Medzi novými prvkami moskovskej architektúry bolo orámovanie, malé štíty, polkruhové výklenky. Po dobytí [[Velikij Novgorod|Novgorodu]] a [[Pskov]]a do [[Moskva|Moskvy]] prišli aj pskovskí architekti a ich ''kokošníky''.<ref>Rice, str. 125{{--}}126</ref> [[Súbor:St._Basil_Cathedral.jpg|náhľad|[[Chrám Vasilija Blaženého]]]] V 16. storočí bol kľúčovým rozvoj tehlovej architektúry a používanie stanovej strechy pri budovách. Konštrukcia strechy má tvar ihlanu nad štvorcom alebo pravidelným polygónom a predpokladá sa, že vznikla v severnom Rusku, pretože počas dlhých zím zabránila hromadeniu snehu na drevených budovách.<ref name=":8" /> Prvým významným kostolom tohto typu je [[Kostol Nanebovstúpenia Pána (Kolomenskoje)|Kostol Nanebovstúpenia Pána]] v [[Kolomenskoje]] ([[1531]]), ktorý mal pripomínať narodenie [[Ivan IV.|Ivana Hrozného]]. Pretože takýto štýl nebol dovtedy bežný a v byzantskom svete mu nebol žiaden podobný, vyvoláva jeho dizajn špekulácie, že štýl symbolizoval ambície rodiaceho sa ruského štátu a oslobodenie ruského umenia od byzantských kánonov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul= Church of the Ascension, Kolomenskoye |url= https://whc.unesco.org/en/list/634/ |vydavateľ= UNESCO World Heritage Centre |dátum prístupu= 2020-02-02 |jazyk= en}}</ref> Svetovo významným chrámom z rokov [[1555]]{{--}}[[1560]] storočia je [[Chrám Vasilija Blaženého]] v Kremli, ktorý mal pripomínať ruské víťazstvo nad [[Kazanský kaganát|Kazanským kaganátom]]. Chrám v sebe spája dovtedajšie prvky ruskej architektúry – od cibuľovitých kupol, cez ihlanovitú strechu moskovského štýlu a pskovské kokošníkové štíty.<ref>Rice, str. 133{{--}}134</ref> [[Súbor:Yaroslavl StJohnBaptistChurch 7945.jpg|vľavo|náhľad|[[Kostol svätého Jána Krstiteľa (Jaroslavľ)|Kostol svätého Jána Krstiteľa]], 17. storočie, [[Jaroslavľ]], [[Rusko]]]] V [[Smuta|období smuty]] ([[1598]]{{--}}[[1613]]), t. j. času anarchie a závažných ekonomicko-spoločenských problémov a krátko po ňom boli cirkev a štát v úpadku, a neboli schopné financovať žiadne väčšie stavebné práce. Iniciatívu preto prevzali bohatí aristokrati a obchodníci v [[Jaroslavľ]]i na [[Volga|Volge]]. V priebehu [[17. storočie|17. storočia]] postavili mnoho veľkých katedrálnych kostolov v štýle s piatimi tzv. cibuľovitými kupolami, ktoré obklopovali zvonice a rôzne uličky. Následne boli jaroslavľské kostoly striktne symetrické, s kupolami vyššími ako samotná budova a boli bohato zdobené polychrómovanými [[Šindeľ|šindľami]] alebo inou drevenou konštrukciou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul= Historical Centre of the City of Yaroslavl |url= https://whc.unesco.org/en/list/1170/ |vydavateľ= UNESCO World Heritage Centre |dátum prístupu= 2020-02-02 |jazyk= en}}</ref> [[Súbor:New_Jerusalem_Monastery.jpg|náhľad|[[Monastier Nový Jeruzalem]] založený patriarchom [[Nikon (patriarcha)|Nikonom]], bol vystavaný v roku [[1656]]{{--}}[[1685]]]] Moskovské kostoly zo 17. storočia sú bohato zdobené, ich veľkosť je ale menšia. Ustupuje sa od nového štýlu ihlanovej strechy, pretože tieto konštrukcie boli v rozpore s tradičným byzantským kupolovým typom. Hlavným odporcom nového štýlu bol silne konzervatívny patriarcha [[Nikon (patriarcha)|Nikon]], ktorý ich dokonca vyhlásil za nekanonické. Sám dal následne vystavať kremeľský [[Chrám dvanástich apoštolov]] a [[Monastier Nový Jeruzalem]], ktoré mali slúžiť ako vzory povolenej architektúry. Keďže boli stanové strechy zakázané, museli ich moskovskí architekti nahradiť za sebou nasledujúcimi radmi konzolových oblúkov (''kokošníkov''). Tento dekoratívny prvok sa stal charakteristickým znakom okázalého moskovského štýlu 17. storočia. Keď ruská architektúra začala degradovať na čisto dekoratívne umenie, architektúru začal ovplyvňovať poľský a ukrajinský [[barok]].<ref name=":8" /><ref>Rice, str. 134{{--}}135</ref> Architektúra na Ukrajine smerovala pod vplyvom [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského štátu]] v tomto období ku [[Synkretizmus|synkretizmu]] pôvodného smeru ovplyvneného byzantským umením s európskym umením [[barok]]a. Vyvinul sa tu špecifický [[ukrajinský barok]] (aj [[kozácky barok]], či [[mazepínsky barok]]). V tomto štýle bolo prestavaných viacero chrámov, okrem iných i [[Kyjevsko-pečerská lavra]]. Podobný synkretizmus následne možno badať aj v Rusku ako ruský barok, alebo jeho formy – [[naryškinský barok]] ([[moskovský barok]]), či [[sibírsky barok]]. Západné vplyvy sa v ruskej architektúre objavili znovu aj v barokovej architektúre [[Peter Veľký|Petra Veľkého]] ([[petrovský barok]]) a [[Alžbeta I. (Rusko)|Alžbety I.]] ([[alžbetínsky barok]]). Najmä petrovský barok je výrazne westernizujúci (nevyužíval napr. centrálnu krížovú architektúru a obmedzuje kupoly) a byzantské vplyvy sa tak v Rusku dostali do úzadia. Z novšieho obdobia sa však na rozdiel od starších čias zachovali aj viaceré drevené chrámy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Russian Baroque Architecture: Characteristics & Examples |url=https://study.com/academy/lesson/russian-baroque-architecture-characteristics-examples.html |vydavateľ=Study.com |dátum prístupu=2020-02-15 |jazyk=en}}</ref><ref name=":28">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Baroque |url=http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CB%5CA%5CBaroque.htm |vydavateľ=www.encyclopediaofukraine.com |dátum prístupu=2020-02-15}}</ref> <gallery> Súbor:Maket Sofii.JPG|Model ranej podoby [[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrámu svätej Sofie v Kyjeve]] Súbor:Vladimir StDemetriusCathedral 6875.jpg|[[Chrám svätého Demetera (Vladimír)|Chrám svätého Demetera vo Vladimíri]] z roku 1194{{--}}1197 patrí do [[Vladimírsko-suzdaľská architektonická škola|vladimírsko-suzdaľskej architektonickej školy]]. Kým spodná výzdoba nesie znaky západného vplyvu, výzdoba horných častí chrámu má znaky orientálne.<ref>Rice, str. 28{{--}}29</ref> Súbor:Собор Успения Пресвятой Богородицы XII века постройки.jpg|[[Kláštor Zosnutia presvätej Bohorodičky (Staraja Ladoga)|Kláštor Zosnutia presvätej Bohorodičky]], Staraja Ladoga, Rusko, [[vladimírsko-suzdaľská architektonická škola]] Súbor:Георгиевский собор в Юрьеве-Польском (1230-1234).jpg|Katedrála svätého Juraja, Jurejev-Polskij, Vladimírsko-suzdaľská škola Rusko Súbor:Church of the Protection of the Theotokos on the Nerl 05.jpg|[[Chrám Pokrov na Nerli]] (Chrám Panny Márie Pomocnej na Nerli), [[12. storočie]], Rusko Súbor:Michael smolensk.jpg|Chrám svätého archanjela Michala, Smolensk, 12. storočie Súbor:Церковь Николы на Липне.JPG|[[Kostol svätého Mikuláša na Lipne]], [[novgorodská architektonická škola]] Súbor:Nereditsa Church-2016.jpg|Neredický Chrám svätého Spasiteľa, novgorodská škola Súbor:Ilyina Transfiguration church, Novgorod.JPG|Kostol Premenenia Pána, Velikij Novgorod, Rusko, [[novgorodská architektonická škola]] Súbor:Ансамбль Саввино-Сторожевского монастыря с разных сторон 2 Саввинская слобода, Звенигород, Московская область.jpg|Rané moskovské obdobie, [[Savino-Storoževský kláštor]], [[Zvenigorod]], [[Rusko]] Súbor:Sobor Novodev.jpg|Stredné moskovské obdobie, [[Novodievčí monastier]], neďaleko [[Moskva|Moskvy]], [[Rusko]] Súbor:Voznesenskaya Gate Church with its Belfry.jpg|Stredné moskovské obdobie, [[Spaso-Prilutský kláštor]], [[Vologda]], [[Rusko]] Súbor:Clocher d'Ivan le Grand.jpg|Neskoré moskovské obdobie, [[Zvonica Ivana Veľkého]], 16. storočie, [[Moskovský kremeľ|Kremeľ]] Súbor:Kreml-12apostel.jpg|Neskoré moskovské obdobie, [[Chrám dvanástich apoštolov]], 17. storočie, [[Moskva]], [[Rusko]] Súbor:Церковь Троицы Живоначальной в Никитниках.jpg|Neskoré moskovské obdobie, [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Moskva)|Kostol Najsvätejšej Trojice]], [[1626]], [[Moskva]], Rusko Súbor:MoskauNikolaus-Kirche-in-Khamovniki.jpg|Neskoré moskovské obdobie, [[Kostol svätého Mikuláša v Chamovnikach]], 17. storočie, [[Moskva]], [[Rusko]] Súbor:Лавра.jpg|[[Kyjevsko-pečerská lavra]], dnešný stav po zásadnej prestavbe v období [[Ukrajinský barok|ukrajinského baroka]] Súbor:Петергоф Большой дворец Церковный корпус сбоку.jpg|Alžbetínsky barok </gallery> {{Široký obrázok|Kyiv Pechersk Lavra - detailed panoramic view.jpg|800px|[[Kyjevsko-pečerská lavra]], dnešný stav po zásadnej prestavbe v období [[ukrajinský barok|ukrajinského baroka]]}} [[Súbor:Umayyad Mosque-Mosaics south.jpg|náhľad|Umajjovská mešita]] [[Súbor:Gazi_Orhan_Camii_Girişi.jpg|vľavo|náhľad|Orhanova mešita v Burse]] === Islamská a osmanská architektúra === {{Pozri aj|Islamská architektúra|Osmanská architektúra}} [[Súbor:FatihMosque.jpg|vľavo|náhľad|[[Fátihova mešita]] v Konštantínopole]] [[Byzantská architektúra]] mala na východe tiež hlboký vplyv na osmanskú a islamskú architektúru, s výraznými príkladmi, ako je [[Umajjovská mešita]] v [[Damask]]u a [[Skalný dóm]] v [[Jeruzalem]]e, ktoré vyzdvihujú diela byzantských remeselníkov a staviteľov mozaiky vo svojich dekoráciách. Počas [[Umajjovci|umajjovského kalifátu]] (661{{--}}750) bolo byzantské umelecké dedičstvo, ktoré bolo dôležité na [[Blízky východ|Blízkom východe]], zdrojom islamského umenia, najmä v [[Sýria|Sýrii]] a [[Palestína (územie)|Palestíne]]. Skalný dóm v Jeruzaleme čerpá svoj celkový plán a vnútornú výzdobu z byzantského umenia (zatiaľ čo vonkajšia výzdoba neskôr spája [[Byzantské výtvarné umenie|byzantské umenie]] s [[Perzské umenie|perzským umením]]). Plán [[Umajjovská mešita|Umajjovskej mešit]]y (709{{--}}715) v Damasku je bazilikálneho typu, v skutočnosti je inštalovaný na mieste starovekého [[Fórum (námestie)|rímskeho fóra]], ktoré bolo obdarené civilnou bazilikou a obrovský [[Jupiter (boh)|Jupiterovým]] chrámom. [[Bazilika]] sa už premenila na kresťanskú baziliku v neskorom rímskom a byzantskom období. Potom sa v islamských časoch zmenila tak ako ju poznáme dnes. Ponúka tak veľkú podobnosť s plánom kresťanských bazilík života a [[7. storočie|7. storočia]], pričom sa predlžuje na priečnej osi, a nie na pozdĺžnej osi, v súlade s orientáciou starých rímskych civilných bazilík (tento smer vyhovoval najmä islamskej architektúre). Pozostatky mozaiky, ktoré zdobia exteriér [[Mešita|mešity]] bola kedysi úplne zakrytá (vrátane interiéru), pre ktorú je známa, sú jasne v byzantskom štýle a boli vytvorené byzantskými remeselníkmi. Geometrické útvary, viacnásobné oblúky, kopuly a polychrómie kompozície tehál a kameňov, ktoré charakterizujú islamskú a [[Maurská architektúra|maurskú architektúru]], prezrádza silný byzantský vplyv (ku ktorému sa neskôr pridal perzský vplyv [[Sásánovci|Sásánovcov]]). V skutočnosti Byzantinci a kresťania na východe naďalej mali veľmi silný umelecký vplyv na islamské umenie počas [[stredovek]]u, ako na [[Kupola|kupolu]] alebo mozaiku [[mihráb]]u mešity [[Córdoba (mesto v Španielsku)|Córdoba]] v [[Španielsko|Španielsku]], ktorá sa uskutočnila v [[10. storočie|10. storočí]] byzantskými remeselníkmi.<ref name=":9" /><ref name=":14">{{Citácia knihy |priezvisko= Rosenwein |meno= Barbara H. |titul= A Short History of the Middle Ages |vydanie= 4 |vydavateľ= University of Toronto Press |miesto= North York |rok= 2014 |isbn= 978-1-4426-0615-9 |strany= 56 |zväzok= 1}}</ref><ref>{{Citácia knihy |priezvisko= Kleiner |meno= Fred S. |titul= Gardner’s Art through the Ages |vydanie= 13 |vydavateľ= Cengage Learning |miesto= |rok= 2009 |isbn= 9781111786441 |strany= |poznámka= Backpack Edition, Book B, The Middle Ages}}</ref> [[Súbor:Süleymaniye_Camii.jpg|náhľad|[[Sulejmanova mešita]] postavená [[Mimar Sinan|Mimarom Sinanom]].]] [[Osmanská architektúra]] na byzantskú tradíciu priamo nadviazala. Osmanská ríša sa vďaka svojim dobyvačným kampaniam dostala priamo do byzantských umeleckých centier. Mnoho byzantských kresťanských chrámov bolo premenených na mešity a boli prestavané pre moslimské náboženské účely. Spočiatku v osmanskej architektúre prevažoval vplyv východného – [[Rumský sultanát|seldžuckého]] umenia, ktorý sa miesil s byzantským umením [[Malá Ázia|Malej Ázie]]. Jednou z najstarších osmanských zachovaných mešít je [[Orhan I.|Orhanova]] mešita v [[Bursa|Burse]] a ''Hacı Özbek džámí'' v [[İznik]]u.<ref>Architecture, str. 679{{--}}681</ref> Význam byzantského umenia sa zväčši po [[Pád Konštantínopola|páde Konštantínopola]] v roku [[1453]]. Prvým význačným dielom, ktoré deklarovalo nové smerovanie byzantskej architektúry bola ''[[Fátih džámí]]'' postavená [[Mehmed II.|Mehmedom II.]] na mieste staršieho [[Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol)|Chrámu svätých Apoštolov]]. Ešte viac "byzantská" bola mešita [[Bajazid II.|Bajazida II.]], ktorá je síce menšia než [[Fátihova mešita]], ale je omnoho viac podobná Hagii Sofii. Etapu raného preberania byzantských chrámov zavŕšil dvorný architekt sultánov [[Süleyman I.|Sulejmana I.]] a [[Selim II.|Selima II.]] [[Mimar Sinan]], ktorý v rokoch 1538{{--}}1588 vystaval viacero významných stavieb justiniánskeho charakteru, medzi nimi ''Şehzade Mehmed džámí'' ([[Princova mešita]]), ''Süleymaniye džámí'' ([[Sulejmanova mešita]]) a ''Selimiye džámí'' ([[Mešita Selimiye (Edirne)|Selimova mešita]]) v [[Edirne]].<ref>Architecture, str. 682{{--}}685</ref> Na toto smerovanie neskôr nadviazala budovateľská činnosť ďalších sultánov, vďaka ktorým vznikli okrem iných: ''Yeni džámí'' ([[Nová mešita (Istanbul)|Nová mešita]]), ''Sultan Ahmet džámí'' (Ahmedova mešita alebo aj [[Modrá mešita (Istanbul)|Modrá mešita]]), či ''Nuruosmaniye džámí'' z 18. storočia. Okrem mešít sa osmanská architektúra venovala výstavbe náboženských škôl [[Madrasa|madrás]], výstavbe kúpeľov ([[hamam]]ov), karavanserájov, dervišských konventov, [[Mauzóleum|mauzóleí]], krytých marketov palácov a [[Fontána|fontán]]. Veľké architektonické diela čast spájali viacero z týchto budov dokopy. V neskoršom období vplyv pôvodných prvkov upadá v dôsledku westernizácie Osmanskej ríše. V 18. storočí sa do architektúry dostávajú barokové a rokokové prvky, známy je aj vplyv arménskej architektúry.<ref name=":15">ARCHITECTURE In:{{Citácia knihy |titul=Historical Dictionary of Ottoman Empire |editori=Selcuk Aksin Somel |miesto=New York |strany=19{{--}}20 |isbn=0810843323 |isbn2=978-0810843325 |vydavateľ=Scarecrow Press |rok=2003 |edícia=Historical Dictionaries of Ancient Civilizations and Historical Eras |zväzok=7}}</ref><ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Vytejčková |meno=Kateřina |titul=Národní architektura v Turecku |periodikum=Porta Balkanica |odkaz na periodikum=Porta Balkanica |vydavateľ=Porta Balkanica |ročník=10 |číslo=1{{--}}2 |strany=81{{--}}88 |issn=1804-2449 |url=https://digilib.phil.muni.cz/handle/11222.digilib/138951 |dátum prístupu=17.2.2020}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Islamic arts - Ottoman art |url=https://www.britannica.com/topic/Islamic-arts |vydavateľ=Encyclopedia Britannica |dátum prístupu=2020-02-17 |jazyk=en}}</ref> [[Súbor:Nuruosmaniye_Mosque_1130.jpg|náhľad|''Nuruosmaniye džámí'']] === Benátky a Cyprus === {{Pozri aj|Bazilika svätého Marka (Benátky)|Benátska gotická architektúra}} [[Súbor:Venezia Basilica di San Marco Fassade 2.jpg|vľavo|náhľad|Bazilika svätého Marka, Benátky, [[Taliansko]]]] [[Súbor:Veneto Venezia2 tango7174.jpg|náhľad|Pohľad z hlavného kríženia a východnú apsidu, mozaiková výzdoba baziliky svätého Marka, Benátky]] Vplyv Byzantskej ríše na architektúru v Taliansku a v Ilýrii bol zjavný už od najstarších čias, keď nadviazala [[Rímske umenie|umenie rímske]]. Cisár [[Justinián I.]] nechal vyzdobiť početné chrámy v [[Ravenna|Ravenne]] a známe sú aj iné pamiatky v okolí Benátok, napr. [[Bazilika svätého Eufrázia]] v [[Poreč]]i. [[Benátska republika]] zažila svoj rozmach 10. a 15 storočí. V roku [[992]] byzantský cisár [[Basileios II.|Bazil II.]] výrazne znížil obchodné poplatky, ktoré Benátky platili Byzancii. Vďaka obchodu sa na Západ a do Benátok z Byzancie dostávali byzantské predmety a remeselníci ktorí priamo v Benátkach pracovali na nových dielach. V nasledujúcom období však Benátky začali upadajúcu Byzanciu v mnohých oblastiach prevyšovať a ohrozovať jej ekonomiku. K prehĺbeniu rozporov navyše prispela cirkevná [[schizma]] medzi [[Rím]]om a [[Konštantinopol]]om v roku [[1054]] a posledný klinec priniesla aktívna účasť Benátčanov na [[Križiacka výprava|križiackych výpravách]] a najmä [[Štvrtá križiacka výprava|IV. križiackej výprave]], ktorá vyústila do dobytia a vyrabovania Konštantínopola, kam križiakov nasmerovali práve Benátčania. Tí potom z výpravy získali veľkú hmotnú korisť a územné zisky na úkor Byzantskej ríše. Získali tak veľkú časť [[Konštantinopol]]a a [[Edirne|Adrianopolis]], významné prístavy [[Dubrovník]] a [[Drač (mesto)|Drač]] na [[Jadranské more|Jadrane]], mestá [[Koroni]] a [[Methoni]] na [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéze]], [[Gelibolu (mesto)|Kallipolis]] na európskom brehu [[Dardanely|Dardanel]] a [[Anatólia|maloázijskú]] Irakliu a takmer všetky grécke ostrovy vrátane [[Kréta|Kréty]] a [[Eubója|Eubóje]].<ref>{{Citácia periodika |priezvisko= Cooper |číslo= 66 |meno2= Eugene J. |doi= 10.1525/jsah.2007.66.3.398 |dátum prístupu= 8.2.2020 |issn= 0037-9808 |strany= 398{{--}}399 |ročník= 2007 |meno= Tracy E. |dátum= 3.9.2007 |vydavateľ= University of California Press Journals |periodikum= Journal of the Society of Architectural Historians |titul= Review: Palladio's Venice: Architecture and Society in a Renaissance Republic |priezvisko2= Johnson}}</ref> [[Súbor:4493_-_Venezia_-_Palazzo_ducale_-_Arcangelo_Gabriele_-_Foto_Giovanni_Dall'Orto,_30-Jul-2008.jpg|vľavo|náhľad|Detail [[Dóžov palác (Benátky)|Dóžovho paláca]] s dvojfarebným murivom a reliéfovou sochou, [[benátska gotická architektúra]]]] Najlepším príkladom byzantského vplyvu na benátske umenie je [[Bazilika svätého Marka (Benátky)|Bazilika svätého Marka]], ktorá bola vytvorená podľa [[Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol)|Chrámu svätých Apoštolov v Konšatntínopole]], ktorý v [[6. storočie|6. storočí]] postavil cisár [[Justinián I.]] V súlade so svojím modelom je založený na klasickom, centralizovanom pláne gréckeho kríža s piatimi kupolami, jednou na každú rohu a jednou nad centrálnym krížením, ktorá spočíva na pendantívoch ([[tromp]]och). Bazilika stojí na mieste, kde sa už v [[9. storočie|9. storočí]] spomína kostol založený [[Svätý Teodor|svätým Teodorom]]. V nasledujúcom storočí však baziliku postihol pustošivý požiar, ktorá si vyžiadala jej úplnú prestavbu. V rokoch [[1063]]{{--}}[[1071]] počas panovania dóžu [[Domenico Contarini|Domenica Contariniho]] bol chrám prestavaný do dnešnej podoby, i keď i v nasledujúcich storočiach bol takmer nepretržite upravovaný a obohacovaný mramorovými a mozaikovými obkladmi a dekoračnými doplnkami. Dominantnou byzantskou výzdobou sú mozaiky [[Marek (evanjelista)|svätého Marka]]. Najstaršie mozaiky boli spravené koncom [[11. storočie|11. storočia]] byzantskými mozaikármi z [[Ravenna|Ravenny]]. Nachádzajú sa pred vstupom do hlavnej časti kostola, najzreteľnejšie viditeľné sa nachádzajú v [[nartex]]e tesne nad hlavnými vstupnými dverami. Chrám bol po vizuálnej stránke dokončený na prelome 14. a 15. storočia prácami popredných talianskych byzantských majstrov, chrám je tak po architektonickej stránke symbiózou [[Byzantská architektúra|byzantského]], [[Gotika|gotického]] a [[Renesancia|renesančného]] stavebného slohu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul= Venice and its Lagoon |url= https://whc.unesco.org/en/list/394/ |vydavateľ= UNESCO World Heritage Centre |dátum prístupu= 2020-02-08 |jazyk= en}}</ref> Najslávnejším typom architektúry v [[Benátky|Benátkach]] je však [[benátska gotická architektúra]], ktorá vznikla v 14. storočí. [[Benátska gotická architektúra]] je výraz venovaný benátskemu stavebnému štýlu, ktorý kombinoval gotický lomený oblúk s byzantskými a osmanskými vplyvmi. A tento špecifický štýl sa objavuje na územiach [[Stredozemné more|Stredozemnom mori]] ktoré patrili práve Benátskej republike.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Venetian Architecture. Imagining Venice|url= http://imaginingvenice.com/2013/04/16/venetian-architecture/|dátum prístupu= 2020-02-08|jazyk= en-|url archívu= https://web.archive.org/web/20190905160702/http://imaginingvenice.com/2013/04/16/venetian-architecture/|dátum archivácie= 2019-09-05}}</ref> [[Súbor:The Ramparts, Famagusta.jpg|náhľad|Renesančný Proveditorský palác vo [[Famagusta|Famaguste]], Cyprus]] [[Súbor:Selimiye Mosque (St. Sophie Cathedral) (36).JPG|vľavo|náhľad|Katedrála svätej Sofie (mešita Selimiye/''Selimiye Camii)'' v [[Nikózia|Nikózii]], Cyprus]] Na [[Cyprus|Cypre]] sa v latinskom [[Cyperské kráľovstvo|Cyperskom kráľovstve]] vyvíjal pozoruhodný vlastný štýl s pozostatkami monumentálnej štruktúry s bizarnou zmesou architektonických štýlov ako sú: znovu použité rímske stĺpy a [[Rímsa|rímsy]], byzantské kupoly, gotické okná a lomené oblúky, dekór benátskych levov ale aj prvky ľudovej kultúry a neskôr prvky a vplyvy [[osmanskej architektúry]]. Hlavným príspevkom francúzskej dynastie [[Lusignanovci|Lusignanovcov]], ktorá v rokoch [[1192]]{{--}}[[1489]] ovládala Cyprus bol dovoz francúzskych remeselníkov na ostrov. Najslávnejší a možno najvplyvnejší príklad francúzskeho [[Gotika|gotického štýlu]] na Cypre bola katedrála svätej Sofie (mešita Selimiye/''Selimiye Camii)'' v [[Nikózia|Nikózii]], jej západná veranda zo [[14. storočie|14. storočia]] má svoje najlepšie paralely s katedrálou v [[Reims|Remeši]]. Ďalšie premeny v charakteristickom gotickom štýle sú viditeľné v mnohých a jeho rôznorodých napodobeninách, tak ako v cirkevnej aj v domácej architektúre. [[Benátska republika]] získala nad týmto územím kontrolu v roku [[1489]] po odkúpení od poslednej ostrovnej kráľovnej a vládla na Cypre do roku [[1571]]. Pod vládou Benátok sa začína s budovaním budov v duchu [[Renesancia|renesancie]] (palác Proveditore v [[Famagusta|Famaguste]]). Rovnako ako pri [[Gotika|gotickom]] štýle boli prvky tohto štýlu napodobňované domácimi remeselníkmi. Kostol zo [[16. storočie|16. storočia]] neskôr známy ako Arablar Camisi v Nikózii mal pôvodne byzantské usporiadanie, prijal ale celý rad gotických a renesančných prvkov, ku ktorým po roku [[1571]] sa pridal moslimský minaret. Najslávnejšia a najväčšia benátska stavba na Cypre je mestské opevnenie hlavného mesta Nikózie. Bolo postavené z hlineného jadra a kamenného obkladu len 15 rokov pred hroziacou osmanskou inváziou. Po obsadení Cypru [[Osmani|Osmanmi]] bolo dokončené a veľa chrámov a kostolov bolo prebudovaných na mešity.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko= Megaw |meno= A. H. S. |titul= Byzantine Architecture and Decoration in Cyprus: Metropolitan or Provincial |vydanie= 1 |vydavateľ= Dumbarton Oaks Papers |rok= 1974 |strany= 57{{--}}88 |doi= 10.2307/1291355 |zväzok= 28}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= Given |meno= M. |titul= Architectural styles and ethnic identity in medieval to modern Cyprus |url= http://eprints.gla.ac.uk/3317/ |dátum vydania= 2005 |dátum prístupu= 8.2.2020 |vydavateľ= University of Glasgow}}</ref> <gallery> Súbor:San Marko (reconstruction).JPG|Rekonštrukcia fasády Baziliky svätého Marka (Benátky) v rokoch 976{{--}}1094, bez následných gotických dodatkov. Súbor:Markusdom Kuppeln.jpg|Pohľad na štruktúru v piatich kupol usporiadaných v pôdoryse gréckeho kríža Baziliky svätého Marka v Benátkach Súbor:Jerusalem-2013(2)-Temple Mount-Dome of the Rock (SE exposure).jpg|[[Skalný dóm]] na Chrámové hore v [[Jeruzalem]]e Súbor:Sultan Ahmed Mosque Istanbul Turkey retouched.jpg|[[Modrá mešita (Istanbul)|Modrá mešita v Istanbule]], 17. storočie, v mnohých detailoch architektonicky nadväzuje na blízky chrám [[Hagia Sofia]] Súbor:Edirne 7333 Nevit.JPG|[[Mešita Selimiye (Edirne)|Selimova mešita]], 16. storočie, Edirne, Turecko Súbor:Şehzadebaşı Camii.jpg|Princova mešita, 16. storočie, Istanbul, Turecko Súbor:İstanbul 5054.jpg|Mešita Bajazída II., 16. storočie, Istanbul, Turecko Súbor:Mezquita de Córdoba desde el aire (Córdoba, España).jpg|Mešita v [[Córdoba (mesto v Španielsku)|Córdobe]], 10. storočie, podieľali sa na nej byzantskí remeselníci, Španielsko Súbor:Spain Andalusia Cordoba BW 2015-10-27 13-54-14.jpg|Mešita v Córdobe, interiér, tzv. stĺpový les, 10. storočie, podieľali sa na nej byzantskí remeselníci, Španielsko Súbor:Nikozja cami2.jpg|Mešita Arablar Camisi (pôvodne byzantský chrám), Nikózia, Cyprus Súbor:Chypre Pano Lefkara Eglise Sainte-Croix Cote Sud - panoramio.jpg|Príklad cyperskej architektúry, Kostol svätého Kríža, Pano Lefkara, Cyprus Súbor:Chypre Agios Minas Monastere 23062014 - panoramio.jpg|Kláštor svätého Mina, Kato Drys, Cyprus Súbor:Kykkos Monastery Courtyard 2.JPG|Kláštor Kykkos, 11. storočie, Cyprus </gallery> [[Súbor:Curtea_de_Arges.SV.jpg|vľavo|náhľad|[[Kostol svätého Mikuláša (Curtea de Argeș)|Kostol svätého Mikuláša]] ([[Curtea de Argeș]]), Valašská architektúra]] [[Súbor:RO_VL_Cozia_Holy_Trinity_church_side.jpg|náhľad|Chrám svätej Trojice, [[Kláštor Cozia]], Valašská architektúra]] === Moldavsko a Valašsko === {{Pozri aj|Moldavské chrámy}} [[Súbor:Mănăstirea Sfântul Ioan cel Nou26.jpg|náhľad|Kostol svätého Jána nového, 16. storočie, [[Suceava]], Rumunsko]] [[Súbor:Voronet Intrare.JPG|vľavo|náhľad|Kostol svätého Juraja, 15.storočie, Kláštor vo Voronețe, Rumunsko bol vystavaný Štefanom Veľkým]] [[Súbor:Biserica Arbore2.jpg|náhľad|Kostol Sťatia svätého Jána Krstiteľa, 16. storočie, Arbore, [[Rumunsko]]]] [[Súbor:Biserica Mănăstirii Suceviţa 02.JPG|vľavo|náhľad|Kostol Zmŕtvychvstania Pána, 16. storočie, Sucevița, Rumunsko]] Rumunské kniežatstvá prišli na scénu dejín po tom, čo sa im podarilo vymaniť z vplyvu susedného [[Uhorsko|Uhorska]]. V roku [[1330]] sa osamostatnilo [[Valašské kniežatstvo|Valašsko]] a okolo roku [[1352]] [[Moldavské kniežatstvo|Moldavsko]]. Pravoslávne štáty hľadali pomoc a námety pre cirkevný život v susedných ortodoxných krajinách a najmä v Byzantskej ríši a Srbsku. Najmä moldavská architektúra dosiahla značnú rozmanitosť a štýlovú samostatnosť. Ovplyvnená bola uhorskou a poľskou európskou architektúrou. V nasledujúcom období boli štáty pod rôznym vplyvom susedných krajín, v neskoršom období najmä [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], i pod jej patronátom si však dokázali udržať istú mieru samostatnosti.<ref>Architecture, str. 667</ref> Z obdobia okolo roku [[1352]] pochádza valašský [[Kostol svätého Mikuláša (Curtea de Argeș)|Kostol svätého Mikuláša]] z [[Curtea de Argeș]] vystavaný zrejme [[Basarab I.|Besarabom I.]] V roku [[1388]] bol [[Mircea I.|Mirceom I.]] vybudovaný [[katolikon]] [[Kláštor Cozia|Kláštora Cozia]]. Obe diela vychádzajú z byzantsko-srbskej školy, ale je na nich zrejmý aj rodiaci sa miestny štýl. 15. storočie bolo pre Valašsko typické útlmom stavebnej činnosti spojenej s politickou situáciou.<ref>Architecture, str. 669{{--}}671</ref> K významnému rozvoju náboženskej architektúry v Moldavsku došlo v nasledujúcom storočí za vlády kniežat [[Alexander I. (Moldavsko)|Alexandra Dobrého]] (1400{{--}}1432) a [[Štefan III. (Moldavsko)|Štefana Veľkého]] (1457{{--}}1504).<ref name=":29">{{Citácia elektronického dokumentu |titul= Churches of Moldavia |url= http://whc.unesco.org/en/list/598/ |vydavateľ= UNESCO World Heritage Centre |dátum prístupu= 2020-02-13 |jazyk= en}}</ref> Architektúra kostolov postavená od konca 14. storočia do začiatku [[17. storočie|17. storočia]] je odvodená od [[Byzantská architektúra|byzantského architektonického štýlu]] a srbskej [[Moravská škola|moravskej školy]]. Na záveroch kostolov sú viditeľné vplyvy západnej architektúry, mnohé kostoly obsahujú početné gotické alebo renesančné prvky. Pôdorysu chrámov dominuje plán latinského kríža (podlhovastý obdĺžnik z východu končiaci hlavnou, oltárnou apsidou, v blízkosti ktorej sa nachádza bočná apsida na severnej a južnej strane obdĺžnika). Niekedy je kostol zdobený iba iluzívnym vytvorením malých vnútorných výklenkov či [[Arkáda (architektúra)|arkád]] skrytých v hrúbke z vonkajšej strany steny.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko= Brykowski |meno= Ryszard |titul= Sztuka Rumunii |vydanie= 1 |vydavateľ= Zakład Narodowy imienia Ossolińskich |rok= 1979 |isbn= 83-04-00121-7 |strany= 70{{--}}72, 80{{--}}82 |priezvisko2= Chrzanowski |meno2= Tadeusz |priezvisko3= Kornecki |meno3= Marian}}</ref> Kostoly boli slabo osvetlené z dôvodu veľmi malého počtu okien, pozostávajúcich z niekoľkých samostatných miestností, sú zakončené vysokými okrúhlymi strechami ktoré na koncoch, presahujú ďaleko za vonkajšie steny. Funkciou tohto prvku je ochrana vonkajších fresiek pred vonkajšími živlami. Pod strechou sú skryté kopule, v niektorých prípadoch majú kostoly malé veže, ktoré stúpajú nad [[Loď (architektúra)|loď]] a korunujú kupoly. Sú založené na závesnom systéme nazývanom ''[[moldavská klenba]]''. V prípade kostolov s vežami je strecha kostola rozdelená, čo vežu odhaľuje celú od samotného základu.Vo výzdobe kostola sa vedľa fresiek nachádzajú aj charakteristické výklenky, niekedy obklopujúce celé kostoly v rade (alebo niekoľko) pod strechou alebo [[Apsida (architektúra)|apsida]] pokrývajúca celé steny, zatiaľ čo v predchádzajúcich budovách, rady farebných glazovaných dlaždíc. V prípade kláštorného kostola boli chrámy obklopené štyrmi nárožnými hradbami, často vystužených v rohoch vežami, so vstupnou bránou na osi jednej z predných stien. Obytné, úžitkové budovy, atď. neprišli k kostolu, ale k vnútornej strane obranných múrov, kostoly boli osamotené v strede kláštorného komplexu, odkryté zo všetkých strán (na rozdiel od západnej architektúry, kde kláštorný kostol obvykle susedí s kláštorným komplexom).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= Nicu |meno= Ionut Cristi |titul= Land use changes and dynamics over the last century around churches of Moldavia, Bukovina, Northern Romania – Challenges and future perspectives |url= https://www.researchgate.net/publication/333080033_Land_use_changes_and_dynamics_over_the_last_century_around_churches_of_Moldavia_Bukovina_Northern_Romania_-_Challenges_and_future_perspectives |dátum vydania= 2019 |dátum prístupu= 13.2.2020 |vydavateľ= Habitat International |priezvisko2= Stoleriu |meno2= Cristian |doi= 10.1016/j.habitatint.2019.04.006 |strany= 4{{--}}12}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= Bednarczyk |meno= Grzegorz |titul= Zabytki rumuńskiej Bukowiny |url= www.jazon.krakow.pl |dátum vydania= 16.11.2016 |dátum prístupu= 13.2.2020}}</ref> Pád nezávislosti moldavského kniežatstva a osmanský tlak spôsobil oslabenie stavebnej činnosti moldavských kniežat. Stále však vznikali nové kostoly a kláštory. Okrem náboženského charakteru mali aj obranný význam. Z dôvodu tureckého zákazu výstavby nových hradov boli chrámy silne opevnené a mali slúžiť ako obranné body. Mimoriadne dôležitá bola vláda Petra Rareșa, keď sa pri stavbe nových alebo rozširovaní existujúcich kostolov a kláštorov uskutočnil bohatý program zdobenia chrámov vonkajšími freskami. Tento zvyk pokračoval aj neskôr, hoci postupne mizol; a so zvyšujúcou sa závislosťou na Turecku zmizol aj protiturecký (či proti moslimský) charakter fresiek. Alexander Lăpușneanu postavil kláštor Slatina s kostolom už bez vonkajších fresiek. O niekoľko desiatok rokov založili moldavský rod Movileşti posledný kostol vyzdobený freskami v [[Kláštor Sucevița|kláštore Sucevița]] na konci [[16. storočie|16. storočia]]. Neskôr sa náboženská architektúra v [[Bukovina (krajina)|Bukovine]] už nevyvíjala. Po páde Movileşti, politické centrum Moldavska závislého na Turkoch, sa konečne presunulo na juh do [[Jasy]] a Bukovina zostala úplne na okraji politického aj kultúrneho okraja.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko= Florea |meno= Vasile |titul= Sztuka rumuńska |vydanie= 1 |vydavateľ= Wydawnictwa Artystyczne i Filmowe |miesto= Varšava |rok= 1989 |isbn= 83-221-0423-5 |strany= 109, 142, 151{{--}}153}}</ref><ref>{{Citácia knihy |priezvisko= Grabar |meno= Andre |titul= Rumania: Painted Churches of Moldavia |vydavateľ= New York Graphic Society |miesto= New York |rok= 1962 |isbn= 978-1299518599 |strany= 10{{--}}12 |meno2= Georges |priezvisko2= Oprescu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul= Grzegorz Bednarczyk: Malowane cerkwie Bukowiny |url= http://www.jazon.krakow.pl/bukowina/ |vydavateľ= www.jazon.krakow.pl |dátum prístupu= 2020-02-13}}</ref> [[Súbor:Samtavisi Cathedral-CN.jpg|vľavo|náhľad|[[Katedrála Samtavisi]], 11. storočie, Gruzínsko]] === Gruzínsko a Arménsko === {{Pozri aj|Gruzínska architektúra|Arménska architektúra}} [[Súbor:Svetitskhoveli Cathedral in Georgia, Europe.jpg|náhľad|[[Katedrála Sveticchoveli]],11. storočie, [[Mccheta]], Gruzínsko]] [[Súbor:Akdamar kirche.jpg|náhľad|Katedrála svätého Kríža na ostrove Akdamar, 10. storočie, Turecko]] [[Súbor:Akdamar_Church.JPG|vľavo|náhľad|Reliéfy na Katedrále svätého Kríža v Akdamare]] [[Arménske kráľovstvo|Arménsko]] a [[Gruzínske kráľovstvo|Gruzínsko]] boli krajiny historicky blízke [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]]. Už od staroveku tvorili pohraničné nárazníkové oblasti Východorímskej (Byzantskej) ríše s [[Novoperzská ríša|Perziou]] a následne aj s [[Arabská ríša|Arabskou ríšou]]. Arménska sakrálna architektúra sa vyvinula už v 4. storočí po prijatí kresťanstva. Šlo o od byzantskej architektúry odlišný štýl s mnohými podobnými prvkami. Podobný architektonický štýl, ale s čiastočne inými preferenciami sa vyvíjal aj v Gruzínsku. Byzantský vplyv sa viac odrážal na kultúrne i nábožensky bližšom Gruzínsku, oba štýly mali vplyv aj na byzantskú architektúru, v Byzancii napríklad pôsobil známy arménsky architekt [[Trdat (architekt)|Trdat]]. Významný bol gruzínsko-arménsky vplyv počas existencie [[Trapezuntské cisárstvo|Trabzonského cisárstva]].<ref name=":13">Architecture, str. 459{{--}}460</ref> [[Gruzínska architektúra]] je ovplyvnená množstvom architektonických štýlov západu a východu. Charakteristické črty gruzínskej architektúry sú monumentalita, jasná kompozícia, prísne proporcie a striedme používanie dekorácií. Kým arménske chrámy preferovali centrálnu štruktúru, gruzínska architektúra obľubovala pozdĺžne bazilikové dómy.<ref>Architecture, str. 456</ref> Od 9. storočia zvyčajne kombinujú kužeľovitú strechu vyvýšenej veži nad kupolou. Charakteristický znak gruzínskej sakrálnej architektúry kladie veľký dôraz na individualizmus, ktorý sa odráža v rozdelení priestoru vnútri chrámu.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko= de Ballu |meno= Eugène Belin |titul= Collections et monuments byzantins en U.R.S.S. |vydanie= 1 |vydavateľ= |miesto= Paríž |rok= 1940 |strany= 143 |kapitola= Caucase |zväzok= 49{{--}}50}}</ref> Od začiatku sa gruzínska architektúra stáva výnimočne umeleckou a dekoratívnou. Fasády nadobúdajú bohatú reliéfnu výzdobu a aj v podobe [[Arkáda (architektúra)|arkád]] na vonkajšej stene. Prevažujú ozdobné motívy sú inšpirované prírodou – kvetmi, vtákmi, divými a domácimi zvieratami a ľuďmi. Charakteristické pre východnú fasádu axiálne dva kosoštvorce s ozdobeným oknom a krížom hore, prvýkrát sa tento prvok objavil v katedrále Samtavisi (bol používaný až do 13. storočia). Mnoho pôvodne z postavených chrámov, ako napríklad [[Katedrála Sveticchoveli]] a Manglisi, boli v [[11. storočie|11. storočí]] podstatne prestavané a vyzdobené. V nadväznosti na tradície zavedené v 11. storočí sa dôraz kládol na intenzívnejšie osvetlenie interiérov s cieľom lepšie pozorovať fresky. To sa odrazilo vo vytváraní ďalších okien v kupole a bočných stenách. Ďalšie príklady gruzínskej sakrálnej architektúry možno nájsť v napr. v [[Bulharsko|Bulharsku]] (Bačkovský kláštor postavený v roku [[1083]] gruzínskym vojenským veliteľom Gregorom Bokarianom), v [[Grécko|Grécku]] ([[Kláštor Iviron]] postavený Gruzíncami v 10. storočí) a v [[Jeruzalem]]e (Kláštor svätého Kríža postavený Gruzíncami v 9. storočí). Svetskú architektúru tvorí niekoľko hradov, veži, opevnení a palácov. Opevnenia Horného [[Svaneti]] a pevnosť Šatili v Chevsuretie patria medzi najlepšie príklady stredovekých gruzínskych hradov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul= A short History of Georgian architecture |url= https://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:hUodqw146NcJ:https://ancientgeorgia.files.wordpress.com/2010/10/archistory2.pdf+&cd=20&hl=sk&ct=clnk&gl=sk |vydavateľ=webcache.googleusercontent.com |dátum prístupu= 2020-02-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul= Architecture of Georgia |url= https://www.hisour.com/architecture-of-georgia-31196/ |dátum vydania= 2018-05-18 |dátum prístupu= 2020-02-14 |jazyk= en |url archívu= https://web.archive.org/web/20220628014546/https://www.hisour.com/architecture-of-georgia-31196/ |dátum archivácie= 2022-06-28 }}</ref> Zlaté obdobie [[Gruzínske kráľovstvo|Gruzínskeho kráľovstva]] v 12. storočí za vlády [[Dávid IV. (Gruzínsko)|Dávida IV. Budovateľa]] a [[Tamara (kráľovná)|Tamary]] sa prejavilo aj v budovateľskej činnosti. Významnou stavbou je [[Monastier Gelati]]. Kým arménska architektúra v 13. storočí ožila pod novou tvárou, Gruzínsko sa pridŕžalo zaužívaných typov a preberaniu byzantských konštantínopolských prvkov.<ref>Architecture, str. 475{{--}}476</ref><br /> [[Súbor:Monasterio de Haghpat, Armenia, 2016-09-30, DD 17.jpg|vľavo|náhľad|[[Monastier Haghpat]], 10. storočie, [[Arménsko]]]] [[Arménska architektúra]] zahŕňa rôznorodé osobité architektonické diela s estetickým alebo historickým spojením so značne rozšíreným arménskym etnikom. Preto je ťažké umiestniť tento architektonický štýl v presných geografických alebo chronologických medzí. Mnoho pamiatok vytvorených v regiónoch historického [[Arménsko|Arménska]] sa dnes nachádza v Turecku, či Perzii. Najväčší rozvoj arménska architektúra zažívala v obdobiach arménskej nezávislosti počas tzv. [[Veľké Arménsko|Veľkého Arménska]] a následne v období samostatných arménskych štátov ([[Anijské kráľovstvo|Anijského kráľovstva]], [[Arménske kniežatstvo v Kilikii|arménskeho kniežatstva]] a [[Arménske kráľovstvo v Kilikii|arménskeho kráľovstva v Kilikii]]) od 9. až do [[14. storočie|14. storočia]]. Charakteristické črty arménskej architektúry sú monumentalita, jasná kompozícia, prísne proporcie a striedme používanie dekorácií, kužeľová (tvar osemuholníka) strecha na vyvýšenej veži nad kupolou, vertikalita, kamenné klenuté stropy, materiál je výlučne z kameňa, [[čadič]]a a [[Tuf|sopečného tufu]].<ref>{{Citácia knihy |priezvisko= Donabedian |meno= Patrick |titul= Armenian Art |vydanie= 1 |vydavateľ= Harry N Abrams Inc |miesto= New York |rok= 1989 |isbn= 978-0810906259 |strany= 29{{--}}30 |priezvisko2= Thierry |meno2= Jean-Michel}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul= Architecture, Arts of Armenia |url= http://armenianstudies.csufresno.edu/arts_of_armenia/architecture.htm |vydavateľ= armenianstudies.csufresno.edu |dátum vydania= 2008-12-3 1 |dátum prístupu= 2020-02-14 |url archívu= https://web.archive.org/web/20081231160331/http://armenianstudies.csufresno.edu/arts_of_armenia/architecture.htm |dátum archivácie= 2008-12-31 }}</ref> Arménska architektúra, ktorá pochádza z oblasti náchylnej na zemetrasenie, má tendenciu byť budovaná s ohľadom na toto nebezpečenstvo. Tieto budovy sú nízko položené a hrubé. Používajú sa rôzne farebné kamene, sú často zámerne kontrastované v pruhovanom alebo šachovnicovom vzore. Arméni pri stavbe veľkých štruktúr nikdy nepoužívali drevo ani tehlu. Od 9. do 11. storočia arménska architektúra prešla obrodou pod patronátom dynastie [[Bagratovci|Bagratovcov]] s veľkým množstvom stavieb v oblasti [[Van (jazero)|Vanského jazera]]. Počas tejto doby sa vyvinuli ozdobne vyrezávané arménske kamenné [[Stéla|stély]] zobrazujúce kríže a iné florálne ornamenty (''[[Chačkhar|chačkary]]''). Celkovo miestna architektúra vyžaruje priateľskejší postoj k sochárstvu a reliéfu, ako Byzantská ríša, v dôsledku čoho je znížený objem fresky.<ref name=":25">{{Citácia knihy |priezvisko=Der Nersessian |meno=Sirarpie |titul=Armenia and the Byzantine empire. A brief study of Armenian Art and Civilization |vydanie=1 |vydavateľ=Harvard University Press |rok=1945 |strany=110{{--}}115, 122}}</ref> Bolo postavených veľa nových miest a kostolov vrátane nového hlavného mesta [[Ani]] pri [[Van]]skom jazere a novej Katedrály svätého Kríža na ostrove [[Akdamar]]. Významným architektom obdobia bol [[Trdat]], ktorý vybudoval katedrálu v [[Ani]] a pôsobil dokonca v Byzancii, kde sa zúčastnil na oprave kupole Chrámu [[Hagia Sofia]].<ref name=":13" /> V tom čase boli postavené prvé veľké kláštory, ako napríklad [[Monastier Haghpat|Haghpat]] a Haritčavank. Toto obdobie bolo ukončené inváziou [[Seldžuci|Seldžukov]]. V období od 12. do 14. storočia počas vlády Zakarovskej dynastie došlo k masívnej výstavbe mnohých kláštorov, medzi ktoré patrí [[Kláštor Saghmosavank]], [[Kláštor Ačtala]], [[Kláštor Kajmaklı]], [[Kláštor Kečaris]] a [[Kláštor Makaravank]]. Významným arménskym prvkom bol [[gavit]] podobný [[nartex]]u. Kláštory sa stali vzdelávacími inštitúciami kde sa písalo veľa stredovekej arménskej literatúry. Invázia [[Tímúr]]a a zničenie [[Arménske kráľovstvo v Kilikii|Arménskeho kráľovstva v Kilikii]] ukončilo architektonickú progresiu na ďalších 250 rokov. Posledné veľké obdobie v klasickej arménskej architektúre bolo pod iránskym [[Safíjovci|safíjovskými]] šáhmi. Bolo postavené množstvo nových chrámov, zvyčajne na existujúcich svätých miestach, ako je [[Ečmiadzin]].<ref>{{Citácia knihy |priezvisko= Edwards |meno= Robert W. |titul= The Eerdmans Encyclopedia of Early Christian Art and Archaeology |vydavateľ= William B. Eerdmans Publishing |miesto= Michigan |rok= 2016 |isbn= 978-0-8028-9016-0 |strany= 119{{--}}122 |kapitola= Armenia |poznámka= ed. Paul Corby Finney}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul= Azerbaijan: Famous Medieval Cemetery Vanishes |url= https://iwpr.net/global-voices/azerbaijan-famous-medieval-cemetery-vanishes |vydavateľ= Institute for War and Peace Reporting |dátum prístupu= 2020-02-14 |jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul= Building churches in Armenia: art at the borders of empire and the edge of the canon |url= http://findarticles.com/p/articles/mi_m0422/is_4_88/ai_n17093711/pg_2 |vydavateľ= findarticles.com |dátum vydania= 2008-01-27 |dátum prístupu= 2020-02-14 |url archívu= https://web.archive.org/web/20080127131709/http://findarticles.com/p/articles/mi_m0422/is_4_88/ai_n17093711/pg_2 |dátum archivácie= 2008-01-27 }}</ref> === Ostatné krajiny === {{Pozri aj|Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka|Drevené kostoly v oblasti Maramureș|Karpatské drevené chrámy v Poľsku a na Ukrajine|Koptská architektúra}} [[Súbor:Aix dom int vue cote.jpg|náhľad|Palatínska kaplnka v [[Aachen]]e, ktorú postavil [[Karol Veľký]] v rokoch 792 až 804.]] Byzantská architektúra počas ranného a neskorého stredoveku tiež značne ovplyvňovala západnú Európu. Tento vplyv je badateľný v [[Karolínská architektúra|karolínskej architektúre]] v 8. a 9. storočí, ktorý je síce primárne inšpirovaný predchádzajúcou [[Ranokresťanské umenie|rannokresťanskou]] a [[Merovejské umenie|merovejskou]] architektúrou Západu, zároveň však nesie aj niektoré byzantské príspevky. Karolínske umenie malo predstavovať akýsi návrat k rímskemu umenie a tradícií a preto by táto myšlienka mala odrážať aj pamiatky tohto obdobia. Najlepším príkladom je palatínska kaplnka (súčasť [[Aachenský dóm|Aachenského dómu)]] v [[Aachen]]e, ktorá prijíma osemhranný plán s centrálnou kupolou často prítomný [[Byzantská architektúra|byzantskej architektúre]]. Neskôr mnoho románskych kostolov na juhozápade Francúzska prijalo typicky grécky byzantský plán s kupolami, najlepším príkladom je [[Katedrála v Périgueux]]. Byzantský vplyv možno badať aj v Hispánii (napr. San Julián de los Prados) a zostal významný aj v južnej a východnej Európe a medzi východnými kresťanmi, ako sú [[Kopti]] v [[Egypt]]e.<ref name=":14" /><ref>Svetové dejiny umenia, str. 249{{--}}259</ref> Územia východného a severovýchodného [[Uhorsko|Uhorska]] obývané populáciou východného rítu (t. j. dnešné východné [[Slovensko]], [[Podkarpatská Rus]] a [[Sedmohradsko]] v dnešnom [[Rumunsko|Rumunsku]]) bolo v historickom vývoji tiež o ovplyvnené kánonom [[Byzantská ríša|Byzantskej]] a neskôr [[Ruské impérium|Ruskej]] ríše. Ich kostoly – [[Cerkev|cerkvi]], svojou typológiou a vybavením zachovávajú architektonické tradície [[Byzantský obrad|byzantského obradu]]. Početné drevené chrámy na [[Slovensko|Slovensku]], v [[Rumunsko|Rumunsku]] a na [[Ukrajina|Ukrajine]] tak predstavujú jeden z najlepších príkladov európskej drevenej sakrálnej architektúry. Ich vzhľad, konštrukcia a výzdoba vytvorená ľudovými umelcami vychádzajú z miestnych stavebných a umeleckých tradícií, čiastočne ovplyvnených profesionálnymi architektonickými konceptmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka |url=http://www.pamiatky.sk/sk/page/drevene-chramy-v-slovenskej-casti-karpatskeho-obluka |vydavateľ=Pamiatkový úrad Slovenskej republiky |dátum prístupu=2020-02-16}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Wooden Churches of the Slovak part of the Carpathian Mountain Area |url=http://whc.unesco.org/en/list/1273/ |vydavateľ=UNESCO World Heritage Centre |dátum prístupu=2020-02-16 |jazyk=en}}</ref> <gallery> Súbor:BisericaSfNicolaeProbota 02.JPG|Kostol svätého Mikuláša, 16. storočie, Probota, Rumunsko Súbor:Biserica Inaltarea Sf. Cruci din Patrauti12.jpg|Kostol Povýšenia svätého Kríža, 15. storočie, Pătrăuți, Rumunsko Súbor:Manastirea Moldovita, vedere laterala.jpg|Kostol Zvestovania Panny Márie, 16. storočie, Rumunsko Súbor:Էջմիածնի Մայր Տաճար.jpg|[[Ečmiadzinská katedrála|Katedrála v Ečmiadzine]], 15. storočie, Arménsko Súbor:S. Hripsime exterior.JPG|Chrám svätej Hripsimie, 7. storočie, Arménsko Súbor:MinzarHamatzleva ST 04.jpg|Kláštor Kríža, 13. storočie, Jetuzalem, [[Izrael]] Súbor:Manglisi's Sioni (9).jpg|Katedrála Manglisi, 7. storočie, Gruzínsko Súbor:Cathédrale Saint-Front à Périgueux dd..jpg|[[Katedrála v Périgueux]], [[Francúzsko]] Súbor:Cerkva Sv. Mikuláša in Bodružal.jpg|[[Chrám svätého Mikuláša (Bodružal)|Chrám svätého Mikuláša]] v [[Bodružal]]i, [[17. storočie]], Slovensko Súbor:Ladomirova cerkov.JPG|[[Chrám svätého Michala archanjela (Ladomirová)|Chrám svätého Michala archanjela]] v [[Ladomirová|Ladomirovej]], 18. storočie, Slovensko Súbor:BarsanaMM2012 (102).JPG|Cerkev Uvedenia presvätej Bohoričky do chrámu, 18. storočie, Bârsana, Rumunsko Súbor:IeudBisDinDeal (73).JPG|Cerkev Narodenia Panny Márie, 18. storočie, Rumunsko Súbor:Radruż2.jpg|Cerkev svätej Paraskevy, Radruż, [[Poľsko]] Súbor:Turzansk greek catholic church01.jpg|Cerkev svätého Michala Archanjela, Turzańsk, Poľsko Súbor:St.Jura(002).jpg|Cerkev svätej Trojice, [[Žovkva]], [[Ukrajina]] Súbor:Церква Пр.Трійці,1720 р., вул.Львівська, 90, м. Жовква.JPG|Cerkev svätého Juraja, Drogobič, [[Ukrajina]] Súbor:XIII century church from Densuş.jpg|Kostol svätého Mikuláša v Densuş, 7.{{--}}13. storočie, Rumunsko Súbor:Strei HD.NV.jpg|Kostol svätého Mikuláša v Steiri, 14. storočie, Rumunsko </gallery> === Neobyzantská architektúra === {{Pozri aj|Neobyzantský štýl|Bristolsko-byzantský štýl|Novoruský štýl|Rusko-byzantský moderný štýl|Srbsko-byzantský moderný štýl|Bulharsko-byzantský moderný štýl}} [[Súbor:AlexanderNevskyCathedral-Sofia-6.jpg|náhľad|[[Chrám svätého Alexandra Nevského (Sofia)|Chrám svätého Alexandra Nevského]] v [[Sofia|Sofii]], koniec 19. storočia, Bulharsko]] [[Súbor:St Volodmyr's Cathedral.jpg|vľavo|náhľad|[[Chrám svätého Vladimíra v Kyjeve|Chrám svätého Vladimíra]] v [[Kyjev]]e, koniec 19. storočia, [[Ukrajina]]]] Neobyzantský alebo [[novobyzantský štýl]] bol architektonický smer, ktorý vznikol v [[Západná Európa|západnej Európe]] v 40. rokoch [[19. storočie|19. storočia]] a vyvrcholil na konci 19. storočia v [[Južná Európa|južnej]] a [[Východná Európa|východnej Európe]]. Neobyzantská architektúra je množina jednotlivých [[Historizmus (architektúra)|historizujucich štýlov]] vzniknutých v jednotlivých krajinách ako je [[Rusko]], [[Srbsko]], [[Bulharsko]], [[Veľká Británia]], [[Nemecko]] a [[Spojené štáty|USA]]. V druhej polovici 19. storočia neobyzantská architektúra vyžívala prvky [[Byzantská architektúra|byzantskej architektúry]] z 5. až 11. storočia. Architektonický režim sa obmedzuje na špeciálne vlastnosti byzantskej architektúry, vrátane klenutých podopretých kupol, okrúhlych oblúkov, komplikovane zdobenie stĺpov. Vzorom boli hlavne stredoveké stavby z [[Istanbul]]u (predtým Konštantínopol) a [[Ravenna|Ravenny]].<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Harris |meno=Cyril M. |titul=Dictionary of Architecture and Construction |vydanie=4. |vydavateľ=McGraw-Hill Education |miesto=New York |rok=2005 |isbn=978-0071452373 |strany=658}}</ref> [[Súbor:Alexander-Newski-Gedächtniskirche 011.jpg|náhľad|[[Chrám svätého Alexandra Nevského (Postupim)|Chrám svätého Alexandra Nevského]] v [[Postupim]]e, začiatok 19. storočia, [[Nemecko]]]] [[Súbor:Novosibirsk ANevsky Cathedral 07-2016 img1.jpg|vľavo|náhľad|[[Chrám svätého Alexandra Nevského (Novosibirsk)|Chrám svätého Alexandra Nevského]] v [[Novosibirsk]], koniec 19. storočia, Rusko]] [[Súbor:Храм_Спаса_на_крови_7.jpg|náhľad|[[Chrám Kristovho vzkriesenia]] v [[Petrohrad]]e ]] Neobyzantská architektúra vzniká vo Veľkej Britanii počas [[Viktoriánska éra|viktoriánskej éry]], jej spúšťačom bol začínajúci záujem o mozaiky a stavby v byzantskom [[Taliansko|Taliansku]]. Prvý medzníkom je práca ''Stones of Venice'' od významného britského spisovateľa a umelca [[John Ruskin|Johna Ruskina]]. V práci ďalšieho Brita [[J. B. Bullen]]a je popísaná [[benátska gotická architektúra]] a [[byzantská architektúra]]. Obe prvotiny vzbudili v Británii veľký záujem o byzantské umenie a architektúru, ale stále sa našli aj odporcovia východného štýlu. Na jednej strane to bolo spojené s Ruskom a jeho vlastnými cibuľovými strechami, ktoré niesli mätúcu orientálnu pachuť [[islam]]u. Prehĺbenie záujmu o byzantskú architektúru vytvára vo Veľkej Británii tzv. [[bristolsko-byzantský štýl]] a [[Eklekticizmus (umenie)|eklekticistické]] hnutie [[Arts and Crafts]], ktoré štýl využíva na obohatenie interiéru. Neobyzantská architektúra ovplyvňovala architektúru nielen v Británii, ale v celej [[Európa|Európe]]. Známym príkladom je honosná trónová sieň [[Ľudovít II. (Bavorsko)|Ľudovíta II.]] Bavorského na hrade [[Neuschwanstein]], inšpirovaná samotnou Hagiou Sofiou. Ďalšou ikonickou stavbou je [[Chrám Kristovho vzkriesenia]] v Petrohrade (1883{{--}}1907). Jej hlavným architektom bol škótsko-nemecký architekt [[Alfred Parland]]. V čase, keď bola byzantská obroda na svojom vrchole v Británii, sa začína dostávať aj do typicky pravoslávnych krajín – Ruska, Srbska a Bulharska, kde pôsobí ako byzantské obrodzovacie národné štýly. Nový rozvoj umenia a architektúry na Balkáne súvisel s priaznivou situáciou na [[Balkán]]e, ktorý sa postupne vytlačoval zo sfér vplyvu [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Vplyv neobyzantskej architektúry sa šíril naprieč celou Európou ale aj mimo nej. Izolovaná neobyzantská škola existovala ešte v medzivojnovej [[Juhoslávia|Juhoslávii]]. Z obrovského počtu stavieb neobyzantskej architektúry možno spomanúť [[Chrám svätého Alexandra Nevského (Sofia)|Chrám svätého Alexandra Nevského]] v [[Sofia|Sofii]], Westminsterskú katedrálu v [[Londýn]]e, [[Chrám svätého Vladimíra (Kyjev)|Chrám svätého Vladimíra v Kyjeve]] alebo [[Chrám svätého Alexandra Nevského (Postupim)|Chrám svätého Alexandra Nevského]] v [[Postupim]]e. Vplyv neobyzantskej architektúry je viditeľný tiež na architektúre parížskej [[Basilique du Sacré-Cœur (Montmartre)|Basilique du Sacré-Cœur]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Byzantium Rediscovered |meno= Stefanie |priezvisko= Lieb |url=https://www.arthistoricum.net/kunstform/rezension/ausgabe/2005/3/5236/ |vydavateľ=www.arthistoricum.net |dátum prístupu=2020-02-15 |jazyk=de}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=The Byzantine Revival |url=http://www.victorianweb.org/art/architecture/byzantine/introduction.html |vydavateľ=www.victorianweb.org |dátum prístupu=2020-02-15}}</ref> <gallery> Súbor:WestminsterCathedralFull.jpg|Westminsterská katedrála, [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] Súbor:Uk bristol granary.jpg|Príklad Bristolsko-byzantskej architektúry, [[Bristol (mesto v Anglicku)|Bristol]], Veľká Británia, budova mala pôvodne pôsobiť ako sýpka, slúžila ako sídlo úradov Súbor:35 King Street Bristol.jpg|Príklad Bristolsko-byzantskej architektúry, [[Bristol (mesto v Anglicku)|Bristol]], Veľká Británia, bývalý sklad korku Súbor:Trieste Serb-orthodox church of San-Spiridione3.jpg|Kostol svätého Spyridona, 18. storočie, [[Terst]], [[Taliansko]] Súbor:Neuschwanstein throne room 00180u.jpg|Obraz trónnej miestnosti zámku [[Neuschwanstein]], koniec 19. storočia, Nemecko Súbor:Sv Sava.png|[[Katedrála svätého Sávu (Belehrad)|Katedrála svätého Sávu]], výstavba v rokoch 1935{{--}} 2004, [[Belehrad]], Srbsko Súbor:Cathedral of Christ the Saviour, Banja Luka.jpg|[[Chrám Krista Spasiteľa (Banja Luka)|Chrám Krista Spasiteľa]], výstavba v rokoch 1993{{--}} 2004, [[Banja Luka]], [[Bosna a Hercegovina]] Súbor:Catedral Metropolitana Ortodoxa de São Paulo (cropped).jpg|Metropolitná ortodoxná katedrála, v roku 1940, [[São Paulo]], [[Brazília]] Súbor:Basilica of the National Shrine of the Immaculate Conception.jpg|Bazilika Nepoškvrneného počatia, výstavba v rokoch 1920{{--}}2017, [[Washington D.C.|Washington D.C]]., [[Spojené štáty|USA]] Súbor:Saborna crkva u Nisu3.jpg|Sobor Zostúpenia Ducha Svätého, [[Niš]], [[srbsko-byzantský moderný štýl]] Súbor:Bulgaria Rila Monastery.jpg|[[Rilský monastier]], Bulharsko, vystavaný bol už v stredoveku, súčasnú podobu získal v 19. storočí v rámci bulharskej renesancie Súbor:Cerkiew św. Aleksandra Newskiego w Łodzi.jpg|[[Chrám svätého Alexandra Nevského (Lodž)|Chrám svätého Alexandra Nevského]], koniec 19. storočia, [[Lodž]], [[Poľsko]] Súbor:Favoriten (Wien) - Christuskirche (1).JPG|Kostol na protestantskom cintoríne Matzleinsdorf vybudovaný v rokoch 1858{{--}}1860, [[Viedeň]], [[Rakúsko]] Súbor:Synagoga, Trencin (2007).jpg|[[Synagóga v Trenčíne]], 1913, historizujúca stavba s byzantskými a maursko-orientálnymi prvkami, [[Trenčín]], [[Slovensko]] Súbor:Kežmarok, nowy kościół ewangelicki (HB8).jpg|[[Nový evanjelický kostol (Kežmarok)|Nový evanjelický kostol]] v [[Kežmarok|Kežmarku]], 1872{{--}}1894, eklektická stavba, obsahuje inšpirované prvky [[Byzantské výtvarné umenie|byzanským]], [[Románske umenie|románským]], [[Renesancia|renesačným]] a [[Maurské umenie|maurským umením]]. Súbor:Church of the Resurrection of Christ in the Coastal Monastery of St. Sergius near St.Petersburg, 1870.jpg|Chrám Kristovho vzkriesenia v monastieri Svätého Sergia blízko Petrohradu, bol zničený v roku 1968, dielo Alfreda Parlanda Súbor:Noviy Afon.jpg|[[Monastier Nový Athos]] v Abchádzsku, budovy z 19. storočia </gallery> == Maliarstvo == [[Súbor:Theofanus_uspenie.jpg|náhľad|Ikona ''Zosnutie Presvätej Bohorodičky'', [[tempera]] na paneli, [[1392]], dnes [[Štátna Tretiakovská galéria]], [[Moskva]], [[Rusko]]. Na druhej strane panelu je napísaná ikona ''Donskej Bohorodičky'' (pozri vpravo).]] V ranejších obdobiach zanechávalo byzantské maliarstvo stopu najmä v krajinách, ktoré boli priamo v područí [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]], poprípade vo vzdialenejšom Rusku, ktoré čerpalo z byzantskej kultúrno-náboženskej tradície. Znateľná stopa sa nachádzala aj v Itálii, kde umelci mohli čerpať zo starších byzantských diel, ale i z diel, ktoré boli predmetom obchodu. Ikony sa na západ dostávali aj ako diplomatické dary. Veľká vlna byzantského maliarskeho vplyvu sa následne prejavila po [[Štvrtá križiacka výprava|štvrtej križiackej výprave]], keď mnohé z byzantských diel odišli na Západ a naopak, do byzantského umenia sa zase po prvýkrát výraznejšie mohli dostať západné prvky prinesené križiakmi. Vznikali tak predpoklady pre vznik nových grécko-latických diel, na ktoré následne od 13. storočia nadviazali benátski umelci.<ref name=":0" /> Okrem tradičných doskových [[Ikona|ikon]] boli v tomto období stále obľúbenejšie aj [[ikonostas]]y (Východ), či maľované [[oltár]]e a [[kríž]]e (Západ). [[Súbor:Dormizione_della_Vergine.jpg|vľavo|náhľad|Usnutie Bohorodičky, dosková maľba, [[Paolo Veneziano]]]] [[Súbor:Ushakov_Nerukotvorniy.jpg|náhľad|[[Simon Fiodorovič Ušakov]], Kristova tvár zobrazená ako "nerukotvorný" obraz]] Po [[Pád Konštantínopola|dobytí Konštantínopola]] [[Osmanská ríša|Osmanmi]] v roku [[1453]], ale aj už aj predtým, emigrovali niektorí maliari a učenci na benátsku [[Kréta|Krétu]], kde začal vznikať osobitný umelecký štýl známy aj ako [[krétska škola]]. Hoci sa Kréta pod sféru [[Benátska republika|Benátok]] dostala, už po [[Štvrtá križiacka výprava|štvrtej križiackej výprave]], zachovali si krétske fresky a ikony Krétskej školy ešte aj v 15. storočí prevažne prvky byzantskej umeleckej tradície. Príčinou toho bola zrejme neobľúbenosť Kréťanov voči Benátkam a zachovávanie aspoň morálnej vernosti voči byzantskému cisárovi v Konštantínopole. Umelecká produkcia krétskej školy v období nasledujúcom po roku [[1453]] už však demonštruje okrem silného byzantského dedičstva, aj výrazný vplyv Západu, pretože postupne dochádzalo k radikálnym zmenám v režimoch. Začalo sa taktiež s výrobou dovtedy pre ortodoxiu nepredstaviteľných ikon prispôsobených pre latinských zákazníkov. Pokrok v umení krétskej školy nemožno oddeliť od umeleckého vývoja v západnej Európe, pretože sa oba prúdy čiastočne ovplyvňovali. Kréta priniesla do [[Renesancia|renesančnej]] Európy duchovnú rezonanciu byzantského umenia. To sa podľa niektorých teórií prejavilo napríklad v tom, že úspešné rozšírenie krétskych ikon [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] s dieťaťom mohlo byť jedným z hnacích motorov európskeho mariánskeho kultu [[16. storočie|16. storočia]]. Ešte pred pádom Kréty do rúk Osmanom v roku [[1669]] niektorí maliari krétskej školy emigrovali na iné miesta ako sú [[Iónske ostrovy]], či na západ do [[Taliansko|Talianska]], ortodoxní autori zase šli do kláštorných osád na hore [[Athos]], do [[Jeruzalem]]a, [[Kláštor svätej Kataríny|Kláštora svätej Kataríny na hore Sinaj]], či do [[Meteora|Meteory]], čím so sebou priniesli vplyv talianskych obrazových modelov aj do dovtedy vyslovene ortodoxného sveta. Štylisticky však ikonopisectvo naďalej zostáva konzervatívnou odnožou umenia, hlavným strediskom konzervatívnej maľby sa stala hora Athos, ktorá aj napriek prijatiu niektorých nových ikonografických modelov naďalej uprednostňovala skôr konzervatívny opakujúci sa prístup k ikonopisectvu, čo malo za následok druh umeleckej stagnácie, ktorý sa neskôr stal objektom kritiky niektorých východných ortodoxných umelcov.<ref name=":18">Angeliki Lymberopoulou, str. 61{{--}}78</ref> Zvlášť cenené boli už tradične ikony, ktoré boli prisudzované patrónovi ikonopiscov, svätému Lukášovi, alebo obrazy, ktoré boli označované ako kópie originálnych Lukášovych ikon. Šlo najmä o Pannu Máriu zobrazovanú ako [[Hodegetria]]. V Európe menej známou ikonografickou školou postbyzantského umenia bola aj [[aleppská škola]], ktorú založil sýrsky kňaz Júsuf al-Musawír (známy aj ako Jozef Maliar alebo Ikonograf). Škola minimálne medzi rokmi [[1645]]{{--}}[[1777]] pôsobila v [[Aleppo|Aleppe]], ktoré bolo v tom čase súčasťou Osmanskej ríše, čerpala z ikonografickej tradície krétskej školy. Jednou z najslávnejších ikon Aleppskej školy je [[Posledný súd (pojem)|Posledný súd]], ktorý namaľoval [[Nehmatallah Hovsep]] v roku [[1703]].<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Lyster |meno=William |titul=The Cave Church of Paul the Hermit at the Monastery of St. Paul in Egypt |vydanie= |vydavateľ=Yale University Press |miesto=Michigan |rok=2008 |isbn=9780300118476 |strany=267}}</ref><ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Immerzeel |meno=Mat |titul=The Wall Paintings in the Church of Mar Elian at Homs: A 'Restoration Project' of a Nineteenth-Century Palestinian Master|vydanie=|vydavateľ=Eastern Christian Art |miesto= |rok=2005 |strany=157 |doi=10.2143/ECA.2.0.2004557}}</ref> [[Súbor:Guido_da_siena,_Trasfigurazione,_entrata_di_Cristo_a_Gerusalemme_e_resurrezione_di_Lazzaro.jpg|vľavo|náhľad|Triptych [[Guido da Siena|Guida zo Sieny]], Premenenie Pána, Vstup Krista do Jeruzalema a zmŕtvychvstanie Lazára]] Byzantský vplyv na talianske umenie tohto obdobia sa odráža v pojmoch ''„taliansko-byzantský“'' a ''„maniera greca“'', ktoré sa používajú na opis štýlu talianskych diel z 13. a začiatku 14. storočia.<ref name=":17">Angeliki Lymberopoulou, str. 37{{--}}58</ref> Medzi balkánskymi krajinami existuje veľká polemika etnickom pôvode umelcov, ktorí pracovali v období zlatého veku balkánskej maľby v 13.{{--}}15. storočí. Často je nesmierne ťažké prideliť národnosti mnohým umelcom tej doby, pretože o ich živote je známe len málo detailov. Najlepšie práce môžeme vidieť v stredovekých kostoloch Srbska a Macedónska. Ikona Krista v srbskom Kláštore Chilandari na vrchu Athos v Grécku predstavuje veľa charakteristík srbskej školy: realizmus, harmonický, tlmený rozsah farieb a monumentálny štýl. Rozkvet balkánskej maľby bol zastavený dobývaním Srbska osmanskými Turkami na konci 14. a 15. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Byzantine Medieval Balkan States - Ikon Icon History |url=https://www.pallasweb.com/ikons/balkans.html |vydavateľ=www.pallasweb.com |dátum prístupu=2020-02-24}}</ref> Už od roku [[988]] boli byzantská ortodoxia a umenie rozšírené na sever až do [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]], kde sa už krátko po Krste Rusi rozšírila tvorba ikon, fresiek a iluminácii. Pôvodne to boli najmä byzantskí maliari, ktorí prišli na sever a začali [[Slovania|Slovanov]] učiť kresťanskému umeniu a teológii, už o krátky čas však začali vznikať charakteristické regionálne štýly významnejších miest ako Kyjev, Novgorod a Pskov. Tento trend šiel teda ruka v ruke s vývojom architektúry (pozri vyššie) a kopíroval mocenské rozpoloženie síl na Rusi. Rané ruské ikony a fresky sú spravidla úzko spojené z byzantským vzorcom konštatínopolských dielní. Postupne však miestni umelci rozširovali štylistickú zásobu a rôzne typy ikon, aby tým dospeli k charakteristickému umeniu ruských ikon. V ruskom maliarstve sa začali objavovať pôvodní ruskí svätci, ako svätí [[Boris a Gleb]]. V neskoršom období sa ruská maľba orientovala sa na rastúcu moc Moskvy, ktorá, ako už bolo spomenuté, sa stala novým centrom ortodoxie. To však nevylučovalo ani vznik regionálnych ruských ikonopiseckých skôl. [[Súbor:Desprestaur.jpg|vľavo|náhľad|Ikona Panny Márie ustavičnej pomoci, pravdepodobne raná práca krétskej školy, 13. / 14. storočie]] [[Súbor:Tzanes Emmanuel - St Mark the Evangelist - Google Art Project.jpg|náhľad|[[Emmanuel Tzanes]], ikona [[Marek (evanjelista)|evajnelistu Marka]] (patróna [[Benátky|Benátok]]), 17. storočie]] === Doskové ikonopisectvo === ==== Krétska škola ==== {{Catmore|Krétska škola}} [[Súbor:Zafouris Triptych of Deposition.jpg|vľavo|náhľad|Krétska škola, triptych v tvare skrinky pre latinských zákazníkov, Snímanie z kríža, Uloženie Krista do hrobu a Vzkriesenia, Nikolaos Zafouris, 15. storočie]] [[Súbor:Jesus Hominum Salvator by Andreas Ritzos (Byzantine museum).jpg|náhľad|Andreas Ritzos, ikona s monogramom IHS (Jesus Hominum Salvator), 15. storočie]] [[Krétska škola]] rozvíjajúca sa na území [[Benátska republika|benátskeho]] [[Kandijské kráľovstvo|Kandijského kráľovstva]] zohráva dôležitú úlohu v postbyzantskom umení. Svoj vrchol dosiahla po [[Pád Konštantínopola|páde Konštantínopola]], keď sa stala ústrednou hnacou silou v postbyzantskom maliarstve 15.{{--}}[[17. storočie|17. storočia]]. Krétski umelci pod vplyvom východných a západných umeleckých tradícií a hnutí vyvinuli osobitý štýl maľby, ktorý nadväzoval na obe tradície. Najslávnejším predstaviteľom školy bol [[El Greco]], ktorý sa pokúsili vybudovať kariéru v západnej Európe, v dôsledku čoho však neskoršej kariére od „''maniera greca“'' upustil''.'' Po dobytí Konštantínopola [[Osmanská ríša|Osmanmi]] v roku [[1453]] sa začal postupný odchod byzantských umelcov a filozofov do Západnej Európy. Kréta ako dôležité postbyzantské kresťanské centrum s jej strategickou polohou v [[Stredozemné more|Stredozemnom mori]] a podporou [[Benátska republika|benátskych]] obchodných záujmov boli prirodzené trhové výhody, ktoré len napomohli silnému dopytu po byzantských ikonách, ktorý sa v [[Európa|Európe]] objavil po [[Štvrtá križiacka výprava|štvrtej križiackej výprave]]. Výborným príkladom je slávna a v Ríme veľmi obľúbená ikona [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] v Sant Alfonso v [[Rím]]e, známa ako Panna Mária ustavičnej pomoci. V tom ranom krétskom období (1204{{--}}1453) ešte neexistovali takmer žiadne štylistické rozdiely medzi krétskymi a inými byzantskými ikonami. Aktívna kultúrna výmena ktorá prebiehala na Kréte medzi talianskymi a krétskymi umelcami však viedla k silnému vzájomnému kultúrnemu ovplyvneniu, a tak v neskoršom krétskom období (1453{{--}}1669) umelci na Kréte, maľovali v štýle kombinujúcom tradičný byzantský štýl s technikami renesančného Talianska. Talianski maliari ako [[Tiziano Vecelli]] a [[Paolo Veronese]] boli zase fascinovaní dielami krétskych umelcov a v mnohom z nich čerpali. Celkovo možno povedať, v čase rozkvetu krétskej školy pracovalo viac ako 100 ikonopiscov. Vzdelávacím zariadením bol Kostol svätej Kataríny v Héraklione (dnes [[Iraklio (mesto na Kréte)|Iraklio]]), kde boli vyškolení teológovia a právnici, na spôsob dnešnej vysokej školy.<ref name=":18" /><ref name=":19">{{Citácia knihy |priezvisko=Chatzidakis |meno=Manolis |titul=From Byzanz to El Greco |vydanie=1 |vydavateľ=Byzantine Museum of Arts |miesto=Atény |rok=1987 |strany=42{{--}}49}}</ref> Do konca 15. storočia však krétski umelci vyvinuli štýl ikonopisectva, ktorý zahrnoval formy a obsah západného štýlu. Vyznačuje sa bohatšími farbami, ľudskejším, emocionálnejším vyobrazením figúr, dôrazom na detail, presnými kontúrami, plasticitou, hĺbkou a perspektívou, modelovaním tváre s tmavo hnedým základným náterom a malými zvýrazneniami na líciach, jasnými farbami oblečenia, geometricky charakterizovaný odev a vyvážená štruktúra kompozície. Čiastočne dominuje striktný ortodoxný kánon foriem a výrazne sa mení na naturalistický štýl.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Chatzidakis |meno=Manolis |titul=The Icon |vydanie=1 |vydavateľ=Evans Brothers Ltd |miesto=Londýn |rok=1982 |isbn=0-237-45645-1 |strany=311{{--}}312}}</ref> Významnými predstaviteľmi [[Krétska škola|krétskej školy]] sú [[Michail Damaskinos|Michael Damaskinos]] (starogr. Michaél Damaskénos), [[Andreas Ritzos]], [[Angelos Akotantos]], [[Teodor Pulakis]] (starogr. Theodor Poulakés), [[Teofan z Kréty]], [[Emmanuel Tzanes]], [[Teofan Grék]], [[Dionýz z Furny|Dionysios z Furny]] a [[El Greco]].<ref name=":19" /> Po osmanskej okupácii Kréty v 17. storočí sa centrum gréckej maľby presunulo na [[Iónske ostrovy]], ktoré zostali pod benátskou nadvládou až do roku [[1797]]. S [[Iónska maliarska škola|iónskou maliarskou školou]] založenou [[Panagiotis Doxaras|Panagiotom Doxarom]] však už vzniklo nové umelecké hnutie ovplyvnené najmä západnými umeleckými trendami, ktoré smerovalo k [[Sekularizácia|sekularizarizovanému]], [[Grécke umenie|modernému gréckemu umeniu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Culture: Fine Arts |url=http://www.corfuxenos.gr/History/finearts.htm |dátum vydania=2008-12-29 |dátum prístupu=2020-03-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20081229151332/http://www.corfuxenos.gr/History/finearts.htm |dátum archivácie=2008-12-29 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ionian Island School |url=http://www.nationalgallery.gr/html/en/sylloges/eptanis_sxoli.htm |dátum vydania=2010-03-31 |dátum prístupu=2020-03-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100331060040/http://www.nationalgallery.gr/html/en/sylloges/eptanis_sxoli.htm |dátum archivácie=2010-03-31 }}</ref> <gallery caption="Ikony krétskej školy"> Súbor:S.George (Candia, late 15th c.).jpg|Raná krétska škola, 15. storočie, anonymný autor Súbor:Μιχαήλ Δαμασκηνός - Θεία Λειτουργία 7735.jpg|[[Michail Damaskinos]], ikona Svätá liturgia, ortodoxná kompozícia, ktorá však vykazuje západné štylistické a ikonografické vplyvy, napríklad pri zobrazovaní Boha Otca, 16. storočie Súbor:Μιχαήλ Δαμασκηνός - Μυστικός Δείπνος 0631.jpg|[[Michail Damaskinos]], ikona [[Posledná večera|Poslednej večere]], 16. storočie Súbor:Poulakis Theodoros - The archangel Michael - Google Art Project.jpg|[[Teodor Pulakis]], Ikona Archanjela Michala, 17. storočie Súbor:Theophanes the Cretan - The Ascension - WGA22198.jpg|[[Teofan z Kréty]], Ikona Nanebovzatia Pána, 16. storočie Súbor:Andrea ritzos (scuola), madonna odighitria, xvi secolo.jpg|[[Andreas Ritzos]], Bohorodička, 16. storočie Súbor:Ritzos Andreas - The Virgin and Child enthroned - Google Art Project (721008).jpg|[[Andreas Ritzos]], Tróniaca Bohorodička s dieťaťom, 16. storočie Súbor:Theodora by Emmanouel Tzanes (1671, Byzantine museum).jpg|[[Emmanuel Tzanes]], Ikona svätej Teodory, 17. storočie Súbor:El Greco - St Luke Painting the Virgin - Google Art Project.jpg|[[El Greco]], Ikona svätý Lukáš píše ikonu Panny Márie, 16. storočie Súbor:Dormition El Greco.jpg|[[El Greco]], Ikona [[Zosnutie presvätej Bohorodičky]], 16. storočie Súbor:Noah's Ark by T.Poulakis after engraving of J.Sadeler (17th c.).jpg|Noahova archa, ikona Teodora Pulakisa, ikona krétskej školy 17. storočia Súbor:Γεώργιος Καστροφύλακας - Η προσκύνηση των Μάγων 5205.jpg|Georgios Kastrofylakas – Klaňanie sa troch mágov, krétska škola 18. storočie </gallery> [[Súbor:Maest 0 duccio 1308-11 siena duomo.jpg|vľavo|náhľad|Oltár [[Maestà]] od [[Duccio di Buoninsegna|Duccia di Buoninsegna]], 14. storočie, [[Siena (mesto)|Sienna]], [[Taliansko]]]] [[Súbor:Giunta Pisano - Crucifix - WGA09628.jpg|náhľad|Krucifix baziliky Panny Márie Anjelov, 13. storočie, [[Assisi]], Taliansko, [[Majster svätého Františka]]]] ==== Talianske krajiny ==== Byzantský vplyv na talianske umenie tohto obdobia sa odráža v pojmoch ''„taliansko-byzantský“'' a ''„maniera greca“'', ktoré sa používajú na opis štýlu talianskych diel z 13. a začiatku 14. storočia.<ref name=":17" /> Orientácia na Byzanciu však neviedla k tomu, že by talianski umelci boli iba pod byzantským vplyvom, ako to bolo spočiatku pri iných školách na východe. Ich záujem o byzantské umenie preto nevyústil do nekonečného opakovania byzantských vzorov, ale naopak remeselníci aktívne prispôsobili byzantské štylistické, ikonografické alebo kompozičné prvky západným potrebám. Talianski umelci začali využívať dramatické držanie tela, gestá a výrazy tváre, ktoré majú svoj pôvod v byzantskom umení [[12. storočie|12. storočia]] a ich aplikovanie do obrazového jazyka bolo živé a emotívne. Táto adopcia byzantských expresívnych modelov sa prvýkrát prejavila na územiach [[Benátska republika|Benátskej republiky]], ktorá mala už dávno úzke obchodné kontakty s [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]]. Niektorí umelci dokonca chodili na pôvodne byzantské územie a čerpali z tamojších diel. Jedným z hlavných predstaviteľov byzantskej tradície v Benátkach bol [[Paolo Veneziano]].<ref>VENICE.. In: {{Citácia knihy |titul=Historical Dictionary of Renaissance Art |vydanie=1 |vydavateľ=The Scarecrow Press |miesto=Lanham, Toronto, Plymouth |rok=2008 |isbn=978-0-8108-5800-8 |strany=446{{--}}447 |editori=Lilian H. Zirpolo |edícia=Historical Dictionaries of Literature and the Arts, No. 21 |isbn2=0-8108-5800-2}}</ref> O pol storočia neskôr sa však už preniesla i do umenia stredotalianskych krajín a Ríma. V Taliansku tejto doby možno badať aj nový rozsah výrazových prostriedkov ako napríklad maľované krucifixy, ktoré vytvárali napr. talianski umelci [[Giunta Pisano]], či anonymný majster prezývaný [[Majster svätého Františka]]. Snahou ikonografických inovácií nebolo prelomiť byzantskú tradíciu, naopak úzko súviseli s vývojom byzantského umenia v 13. storočia. Oltár [[Maestà]] od [[Duccio di Buoninsegna|Duccia di Buoninsegna]] otvoril posledné obdobie zmien. Jeho práca ukázala nové smerovanie a výraznosť talianskej maľby, na ktorú nadviazal ranorenesačný umelec [[Giotto di Bondone]]. Byzantské myšlienky a formy ponúkali alternatívny režim pre umelcov, ktorí chceli čeliť rastúcej tendencii reálnosti diel. To však neviedlo k strnulému spiatočníctvu, ale k inovatívnemu využívaniu typických vlastností [[Byzantské výtvarné umenie|byzantského umenia]] v spojení s novými prvkami. Obrazy [[Lippo Memmi]]niho, [[Simone Martini]]ho a [[Andrea Orcagna]] ukazujú, aké plodné a zmysluplné bolo použitie byzantského režimu v kontexte ranorenesančného umenia a odhaľujú dôležitosť a trvalosť úlohy byzantského umenia v kontexte neskorého stredoveku a raného [[novovek]]u.<ref name=":17" /> (Pozri aj časť ''Taliansko a benátske územia''). <gallery caption="Talianske proto-renesančné dokové maľby v gréckom (byzantskom) štýle"> Súbor:Master of St. Francis. Saint Francis and Angels, 13th cent. , Museo della Porziuncola, Assisi.jpg|Ikona [[František z Assisi|svätého Františka]] s anjelmi, 13. storočie, anonymný [[Majster svätého Františka]] Súbor:1 Master of Saint Francis, Double-sided Polyptych. Deposition. c.1272. National Gallery of Umbria, Perugia.jpg|Ikona Snímanie z kríža, 13. storočie Súbor:Croix peinte - Maestro di San Francesco - Musée du Louvre Peintures RF 1981 48.jpg|Perudžský krucifix, 13. storočie Súbor:Lippo Memmi - Die Himmelfahrt Mariae - WAF 671 - Bavarian State Painting Collections.jpg|Lippo Memmi, Nanebovzatie Panny Márie, 14. storočie Súbor:Andrea Orcagna - The Crucifixion - WGA08691.jpg|Andrea Orcagna, Ikona Ukrižovaného Ježiša Krista, 14. storočie Súbor:Galería Uffizi, Florencia, Italia, 2022-09-18, DD 26.jpg|[[Lippo Memmi]] a [[Simone Martin]]i, Triptych Zvestovania a dvoch svätcov ([[Ansanus]] a [[Jeremiáš (prorok)|Jeremiáš]]), 14. storočie Súbor:Simone Martini 076.jpg|[[Simone Martini]], Ikona Madony, 14. storočie Súbor:Tarlati-polyptych-Pietro Lorenzetti Pieve di santa Maria Arezzo.jpg|[[Pietro Lorenzetti]] Súbor:Mercogliano (29707470344).jpg|''La'' ''Madonna di Montevergine'', taliansky obraz Panny Márie s dieťaťom z 13./14. storočia, niekedy býva pripisovaný [[Pietro Cavallini|Pietrovi Cavallinimu]] Súbor:Orcagna - The Crucifixion - Walters 372405.jpg|Andrea Orcagna, Ikona Ukrižovaného Ježiša Krista, 14. storočie Súbor:Frari (Venice) - Chapter Room - Monument to Doge Francesco Dandolo - Doge Francesco Dandolo and his Wife Presented to the Madonna by Paolo Veneziano.jpg|[[Paolo Veneziano]], Dóža Francesco Dandolo s manželkou ako donátori Súbor:Nativita'.jpg|[[Paolo Veneziano]], Narodenie Krista Súbor:Annunciazione Paolo Veneziano.jpg|[[Paolo Veneziano]], Zvestovanie Súbor:Guido da Siena - Annunciation - Google Art Project.jpg|[[Guido zo Sieny]], ''Zvestovanie'' (1262{{--}}1279), [[Princeton University Art Museum]] Súbor:Guido Da Siena - Adoration of the Magi - WGA10982.jpg|[[Guido zo Sieny]],''Klaňanie sa troch kráľov'', 70. roky 12. storočia Súbor:Guido da Siena - Fuga in Egitto.jpg|[[Guido zo Sieny]],''Útek do Egypta'', 70. roky 12. storočia [[Lindenau-Museum]] Súbor:Guido Da Siena - Flagellation - WGA10988.jpg|[[Guido zo Sieny]], ''Bičovanie'', 70. roky 12. storočia, [[Lindenau-Museum]] Súbor:Guido Da Siena - Christ Crucified - WGA10989.jpg|[[Guido zo Sieny]], ''Kristovo ukrižovanie'', 70. roky 12. storočia, [[Museum Catharijneconvent]] </gallery> ==== Balkánske krajiny ==== [[Súbor:St._Nicholas_by_Andrija_Raičević.jpg|náhľad|Andrija Raičević, Svätý Mikuláš, srbská ikona zo 17. storočia]] Balkánske krajiny ako Bulharsko, Srbsko a Valašsko a Moldavsko hoci boli predtým silne ovplyvnené byzantskou maľbou, po páde Konštantínopola začali aj napriek osmanskej nadvláde a útlaku rozvíjať svoje vlastné charakteristické štýly vychádzajúce z byzantskej tradície a z miestnych freskových malieb. Tendencia na Balkáne spočívala v tom, že maliarstvo pokračovalo skôr v malých a rozptýlených dielňach a kláštoroch, než vo veľkých mestách, kde bola osmanská autorita a dominancia najzreteľnejšia (popieranie slobody viery a trhu z ruskými ikonami). V dôsledku tureckej nadvlády balkánske krajiny nikdy nevyvinuli širokú škálu typov ikon, ktoré sa objavovali v Rusku, ale naopak vykazovali značnú uniformitu. Vyrábal sa značný počet ikon, ale len menšie množstvo ikon vyrobených na Balkáne dosiahlo inovatívnu úroveň porovnateľnú z byzantskými a ruskými ikonami. Miestne ikony zvykli po bokoch hlavného obrazu (napr. svätca) zobrazovať výjavy zo života danej postavy. Významnými predstaviteľmi boli: [[Georgije Mitrofanović]], [[Zograf Longinus]], [[Štefan Tenecki]] a [[Aleksije Lazović]], či [[Simeon Lazović]].<ref name=":23">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Serbian Medieval Art: icons |url=http://monumentaserbica.branatomic.com/mushushu/story.php?id=44&t=icons |vydavateľ=monumentaserbica.branatomic.com |dátum prístupu=2020-03-03 |priezvisko=Radojčić |meno=Svetozar}}</ref><ref name=":24">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Icons in Bosnia & Herzegovina 16-19th century |url=https://www.rastko.rs/rastko-bl/umetnost/likovne/srakic-ikone/srakic-ikone_bih_e.html#_Toc536698764 |vydavateľ=www.rastko.rs |dátum prístupu=2020-03-03 |priezvisko=Rakić |meno=Svetlana}}</ref> Pomerne kvalitné ikony boli v 16. storočí vytvárané v Ochride, Srieme, v Hercegovine a v nezávislej Čiernej hore. Srbské a macedónske ikony sa príliš nelíšili od gréckych diel. Známe sú ikony podpísané srbským tlačiarom [[Božidar Vukovic|Božidarom Vukovicom]] vytvorené v štýle grécko-benátskom zachytávajúce Poslednú večeru, svätého Štefana a archanjela Michala sa nachádzajú v benátskom [[San Giorgio dei Greci]]. Medzi strediská srbskej kultúry v tomto období patrili [[Chilandarský monastier]] na Athose, [[Moračský monastier]] v Čiernej Hore a Patriarchálny [[Pećsky monastier]]. Najinovatívnejší prístup zvolili zrejme umelci z Chilandaru ako [[Georgije Mitrofanović]], ktorí boli oboznáení s umením [[Krétska škola|krétskej školy]]. V 16. storočí sa v dôsledku srbskej imigrácie na habsburské kresťanské územia [[Sriem (historické územie)|Sriemu]] a Chorvátska srbská ikona dostala viac do kontaktu so západným [[barok]]ovým umením a začala s nim synkretizovať. Srbský klér však tieto snahy odsúdil a umenie v južných čisto ortodoxných srbských oblastiach tak pretrval pomerne konzervatívny.<ref name=":23" /><ref name=":24" /> Obdobná konzervatívna bola situácia aj v rumunských krajinách, kde však v priebehu vývoja smeroval trend k dekoratívnosti. Početne však šlo o menší počet ikon ako napr. na Kréte, Rusku, či iných balkánskych centier. Krajina zmietaná tureckou hrozbou zažila oživenie výroby v 17. storočí, vplyv na miestne umenie mal Kyjev, i grécki majstri. V neskoršom období naberá význam ľudová ikonomaľba a výroba diel pre domácnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ikonomalba Rumunska (Sedmihradska, Moldavska, Valašska) |url=https://www.rodon.cz/ikony/Balkan-Kavkaz-a-ostatni-prehled/ikonomalba-rumunska-sedmihradska-moldavska-valasska--1660 |vydavateľ=www.rodon.cz |dátum prístupu=2020-03-05}}</ref> [[Súbor:Christos Acheiropoietos.jpg|vľavo|náhľad|Novgorodská ikonografická škola, Ikona svätej tváre, 11. storočie]] [[Súbor:Icone, San Nicola tra santi selezionati, prima metà del XIII sec o 1250 ca, dal mon dello Spirito Santo, Novgorod.jpg|náhľad|Svätý Mikuláš, novgorodská ikona, okolo 1250]] [[Súbor:Saint Michael (Yaroslavl, 13th c., GTG).jpg|vľavo|náhľad|Jaroslavľská Ikona Archanjela Michala, 13. storočie]] [[Súbor:Iliya prorok ikona Pskov.jpg|náhľad|Pskovská škola, Ikona proroka [[Eliáš (prorok)|Eliáša]] v púšti, 13./14. storočie]] [[Súbor:Feofan Donskaja.jpg|náhľad|Ikona Panny Márie Don, [[Teofan Grék]], 14. storočie]] [[Súbor:Saint_Theodore-Russian_Museum-fragment.jpg|vľavo|náhľad|[[Svätý Teodor]], ikona [[Stroganovská škola|Stroganovskej školy]], 17. storočie, [[Nikifor Savini]]]] [[Súbor:Icon_of_Saint_Zosimas_and_Sabbatius_from_Constantine_and_Helena_Church,_Vologda.jpg|náhľad|Ivan Grigoriev Markov, Ikona svätých Zosima a Sabbatia, Vologdská ikonografická škola]] ==== Ruské krajiny ==== {{Catmore|Ruská ikonografia}}{{Pozri aj|Novgorodská ikonografická škola|Moskovská ikonografická škola|Vladimírsko-suzdaľská ikonografická škola|Jaroslavľská ikonografická škola|Pskovská ikonografická škola|Vologdská ikonografická škola|}} Podobne ako iné formy kresťanského umenia aj ikony sa do ruských krajín dostali pričinením byzantských misionárov. Prvé ikony na [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] tvorili grécki umelci, alebo sa sem dostali priamo z byzantských konšťantínopolských dielní (ako napr. [[Bohorodička Vladimírská|Vladimírska Theotokos]]). Jedným z prvých centier bol zrejme [[Kyjev]], i keď dnes sa málo preživlých ikon pripisuje kyjevským dielňam. Prví ruskí (kyjevskí) autori bývali zväčša anonymní, výnimku tvorí napr. svätý [[Alýpius Pečerský]], ktorý tvoril v 12. storočí. Známa je ikona Bohorodičky – Svenská Panna z 13. storočia, ktorá mu bola niekedy pripisovaná a ktorá býva občas označovaná ako kópia prvej ruskej ikony.<ref>Rice, str. 26, 39{{--}}40</ref> Podobne ako v architektúre, aj v umení sa v 13. storočí dostala do popredia [[Vladimírsko-suzdaľská ikonografická škola|vladimírsko-suzdaľská škola]], z ktorej diel sa však mnoho nezachovalo. Svojim štýlom Vladimírsko-suzdaľská škola nadviazala na kyjevskú tradíciu. Zachovávajú byzantské iluzionistické modelovanie a pevné proporcie, ktoré sa neskôr v ruskom umení strácajú pre intenzívne asketické, neanatomické stvárnenie. Čoraz častejšie sa používa výrazná farba. Okrem toho sa pomocou výrazu tváre zobrazujú rôzne špecifické emócie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vladimir-Suzdal school |url=https://www.britannica.com/art/Vladimir-Suzdal-school |vydavateľ=Encyclopedia Britannica |dátum prístupu=2020-03-02 |jazyk=en}}</ref> Obľúbeným motívom bolo Deesis. Pre mongolské nájazdy nájazdy v 13. storočí v tejto oblasti však rozvoj škôl ustal. Významní predstavitelia sú [[Alexander Kazancev]], [[Fiodor Fiodorov]], [[Fiodor Ignatiev]] a [[Cyril Ulianov]].<ref>Véra Traimond, str. 319</ref> Podobne ako v Suzdali upadlo po mongolskom vpáde aj ikonopisecké centrum v [[Jaroslavľ]]i, ktoré však dokázalo nanovo ožiť v neskoršom období. Typické pre [[Jaroslavľská ikonografická škola|jaroslavľskú školu]] boli jasné farby a dôrazne zdobené obrázky.<ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Schools of Russian Icon Painting. Part II |url=https://russianicon.com/schools-of-russian-icon-painting-part-ii/ |vydavateľ=Russian icons & antiques |dátum vydania=2016-07-31 |dátum prístupu=2020-03-02 |jazyk=en}}</ref> Medzi prvé ikonografické štýly patrila aj [[Novgorodská ikonografická škola|novgorodská škola]] s centrom v [[Velikij Novgorod|Novgorod]]e, ktorá bola aktívna od 12. do [[16. storočie|16. storočia]]. Známa bola okrem doskových ikon aj nástennými maľbami. Medzi dve najstaršie známe novgorodské ikony patria svätý Juraj a svätý Mikuláš, obe z 12. storočia.<ref name=":27" /> Začiatkom 13. storočia možno v dielach novgorodskej školy badať posun smerom k svetlejším, jasnejším farbám a plochejším modelovým formám tvári, dôležité sa stávajú čelové linky vyzývajúce k úvahám, pohľad ustupuje do snového, abstraktného pohľadu, kým byzantské ikony pozerali priamo do očí diváka. Novgorodská maľba tak začala zdôrazňovať lyrizmus vzorov nad okamžitou prítomnosťou figúr, stala sa duchovnejšou. Maliari neskoršieho obdobia sa dostali pod vplyv gréckeho umelca [[Theofanes Grék|Teofana Gréka]] a pridržiavali sa byzantskej tradície. Významní predstavitelia sú [[Olisej Grečin]] a [[Aleksa Petrov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Novgorod school |url=http://www.rollins.edu/Foreign_Lang/Russian/novgorod.html |vydavateľ=Alexander Boguslawski |dátum vydania=2001-01-10 |dátum prístupu=2020-02-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20010110092500/http://www.rollins.edu/Foreign_Lang/Russian/novgorod.html |dátum archivácie=2001-01-10 }}</ref><ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Nikitič |meno=Viktor |titul=The Russian Icon: From Its Origins to the Sixteenth Century |vydanie=1 |vydavateľ=Liturgical Press |miesto= |rok=1997 |isbn=9780814624524 |strany=120{{--}}126}}</ref> [[Pskovská ikonografická škola|Pskovská škola]] sa datuje od konca [[13. storočie|13. storočia]] a začiatku 14. storočia. Málo ikon prežilo až do dnes. Pskovská škola má od svojho vzniku osobitosť prostredníctvom individuálneho prístupu k subjektom a dynamiky jej kompozícií, prejavuje sa vývoj slobodného, ​​malebného a expresívneho štýlu. Izolácia Pskova od gréckeho vplyvu sa prejavuje najmä v používaní miestnych roľníckych motívov ľudového umenia. Prijala konvenciu malých, podlhovastých, pôvabných postáv a jemných detailov, ktoré sa v 14. storočí stali charakteristickými pre ruské umenie. Raný [[monumentalizmus]] viedol k zjednodušenému, rytmickému zloženiu veľkých farebných hmôt, ktorým dominovala ohnivo oranžovo-červená a hlboká „pskovská“ olivovo zelená farba.Táto skladba, ktorá sa hodila najmä do temných interiérov kostola, kde zveličovala všeobecne kontemplatívny charakter ruskej maľby ikon na pochmúrnu, takmer represívnu emotívnu scénu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Pskov school |url=https://www.britannica.com/art/Pskov-school |vydavateľ=Encyclopedia Britannica |dátum prístupu=2020-02-22 |jazyk=en}}</ref> Medzi ďalšie efemérne stredoveké ruské ikonografické školy patrili napr. [[Tverská ikonografická škola|tverská škola]], či [[Rostovská ikonografická škola|rostovská škola]].<ref name=":21" /> [[Súbor:Andrey Rublev - Архангел Михаил. Из Деисусного чина ("Звенигородский") - Google Art Project.jpg|vľavo|náhľad|Andrej Rubľov, Ikona Archanjela Michala, 15. storočie]] [[Moskva]], ktorá vznikla až v neskoršom období nemala kultúrnu tradíciu ako iné ruské mestá. Začiatkom [[14. storočie|14. storočia]] sa v nej postupne rozvíjalo ikonopisectvo inšpirované inými strediskami a až na konci 14. storočia sa mesto stalo centrom inovatívnej kultúry v Rusku. V Moskovskej maľbe ikon sa začali objavovať typické ruské odevy. Farby boli žiarivé a osobitný dôraz sa kládol na obrys. Mnohí veľkí maliari ikon v 16. storočí pracovali najprv v [[Novgorodská krajina|Novgorode]], alebo v [[Pskov]]e, odkiaľ po ich páde prišli do [[Moskva|Moskvy]], čím boli v úzkom umeleckom spojení. Do [[Moskovská ikonografická škola|moskovskej školy]] vďaka tomu prenikali charakteristické rysy severských tradícií. V [[15. storočie|15. storočí]] sa uskutočnili významné zmeny v ruskej maľbe ikon. Tento vývoj sa prvýkrát stal zrejmým v postupnom odstraňovaní stredomorského prostredia znázorneného na pozadí ikon, najmä krajiny a architektúry. Byzantské chrámy so svojimi charakteristickými črtami boli nahradené ruskými chrámami s cibuľovitými strechami. Ruskí umelci uprednostňovali ruských svätcov a ich epizódy zo života.<ref name=":20" /> Veľký vplyv na moskovskú tradíciu mal [[Theofanes Grék|Teofan Grék]], ktorý tu vyškolil obrovskú radu umelcov. Niektorí zobrazovali cirkevné sviatky a modlitby alebo vyjadrovali obrady cirkvi v symbolických obrazoch a iní zase zobrazovali podobenstvá a legendy. Trendy viedli k bezprecedentnej vážnosti v mystickej interpretácii tradičných tém; do polovice 16. storočia existovali dokonca špecifické smernice založené na novej didaktickej ikonografii, ktorá objasňovala záhady, rituály a dogmy všeobecnému ľudu. Tradície, ktoré boli zavedené, sa následne dodržiavali až do 17. storočia, ikony sa však postupne zmenšovali, preplňovali a neustále klesali v kvalite. Koncom 16. storočia došlo k strate väčšiny bývalej spirituality, ktorá bola nahradená dekoratívnym obohatením a často nemennou eleganciou. Významní predstavitelia sú: [[Dionýz Glušickij]], [[Simon Fiodorovič Ušakov]], [[Andrej Rubľov]], [[Sila Savin]] a [[Daniil Čornyj]], [[Gurij Nikitin]], či „moskovský manierista“ [[Dionysios (umelec)|Dionysios]].<ref name=":20">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Western painting – Post-Byzantine Russia |url=https://www.britannica.com/art/Western-painting |vydavateľ=Encyclopedia Britannica |dátum prístupu=2020-02-22 |jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Moscow school |url=https://www.britannica.com/topic/Moscow-school |vydavateľ=Encyclopedia Britannica |dátum prístupu=2020-03-02 |jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Traimond |meno=Véra |titul=La peinture de la Russie ancienne |vydanie= |vydavateľ= |miesto=Paríž |rok=201 0|isbn=978-2-7587-0057-9 |strany=343{{--}}378}}</ref> V meste [[Vologda]] a v priľahlých oblastiach mesta sa v 14. storočí vytvoril ikonografický štýl [[Vologdská ikonografická škola|vologdskej školy]]. Ovplyvnili ho školy veľkých ruských miest: [[Velikij Novgorod|Novgorod]], [[Rostov]], [[Tver]] a [[Moskva]], ale napriek tomu si zachovali svoju nezávislosť. Významní predstavitelia sú [[Ivan Grigoriev Markov]] a [[Štefan z Permu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Medieval Russian Art. Iconographic schools/art centers |url=http://www.iconrussia.ru/eng/painting/icon_painting_school/detail.php?ID=1292 |vydavateľ=www.iconrussia.ru |dátum prístupu=2020-02-22}}</ref> Koncom 16. storočia sa v Moskve objavila [[Stroganovská ikonografická škola|stroganovská škola]] pomenovaná bola podľa bohatých obchodníkoch a priemyselníkoch [[Stroganovci|Stroganovcoch]]. Predstavila maľbu ikon menších rozmerov, veľký dôraz škola kládla na pozadia výjavov, ktoré neskôr prešli do sekulárneho umenia. Diela boli v Rusku po prvýkrát robené viacerými majstrami, z ktorých každý robil určitú časť ikony. Majstri stroganovskej školy sa preslávili elegantnými postojmi svojich postáv, výberom farieb s východným nádychom a prepracovanými naturalistickými detailmi. Farbám dominovala zlatohnedá, ktorá nahradila kolorit staršej farebnej ruskej tradície Ikony boli vyzdobené rámami z tepaného zlata a striebra. Stroganovskí majstri vynikali aj zložením ikon, hoci sú ich diela veľmi malé a niekedy obsahujú veľa osobností, nikdy nie sú preplnené. Niektorí zo stroganovských majstrov, ako napr. [[Prokop Čirin]], či Nikifor a Istoma Savinovci sa neskôr pripojili k ikonopiseckým ateliérom v kremeľskej zbrojnici v Moskve. Moskovské ikony 17. storočia predstavujú posledné autentické ruské ikony. Už v roku 1650 zanikla veľká časť ruského ikonopisectva. Od konca [[17. storočie|17. storočia]] sa do Ruska rýchlo šírili západoeurópske vplyvy.<ref name=":20" /> Westernizácia ruského umenia zasiahla najmä vyspelejšie – západné a mestské oblasti. Naďalej pokračovala aj výroba tradičných ikon byzantského štýlu, jej umelci však netvorili hlavný umelecký prúd v krajine a často pracovali na vidieku. Vlastný štýl mali napr. ruskí [[staroverci]].<ref name=":21" /> Od 17. storočia sa na ruskom vidieku rozvíjala napr. [[palechská škola]] ikonografie, ktorá pretrvala až do nástupu boľševikov. Svoj vrchol dosiahla v 19. storočí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Schools of Russian Icon Painting. Part I |url=https://russianicon.com/schools-of-russian-icon-painting-part-i/ |vydavateľ=Russian icons & antiques |dátum vydania=2016-07-25 |dátum prístupu=2020-03-02 |jazyk=en}}</ref> <gallery caption="Galéria ruských ikon a doskových malieb"> Súbor:Deesis from the church of Nikola ot Koji.jpg|Deesis z 13. storočie Súbor:Cyril of Alexandria, Athanasius of Alexandria, Leontiy of Rostov.jpg|Novgorodská ikonografická škola, Ikona svätý Cyril Alexandrijský, svätý Atanáz Alexandrijský a svätý Leonid z Rostova, 15. storočie Súbor:Meister der Schule von Nowgorod 001.jpg|Novgorodská ikonografická škola, Ikona Panny Márie s dieťaťom, 14. storočie Súbor:Znamenie ikona Novgorod.jpg|Novgorodská ikona Márie Orans prezývaná Znamenie (''Зна́мение''). Ikona mala zázračne zachrániť Novgorod pred útokom Suzdaľských. Súbor:Battle between Novgorod and Suzdal.jpg|Novgorodská ikona ''Bitka Novgorodu a Suzdaľu'' pripomínajúca zázračnú záchranu Novgorodu vďaka ikone Bohorodičky. Ikona je príkladom tematického uvoľnenia byzantskej kánonickej tematiky ikonopisectva v Rusku. Súbor:Unknow - St Boris and St Gleb - Google Art Project.jpg|[[Vladimírsko-suzdaľská ikonografická škola]], svätí Boris a Gleb, 14. storočie) Súbor:BorisGleb.jpg|Novgorodská ikona, svätí Boris a Gleb, 14. storočie Súbor:Большая икона Толгской Богоматери.jpg|Jaroslavľská ikonografická škola, Tolgská Ikona Matky Božej, 16. storočie Súbor:Piatnitsa, Varvara, Uliana (14-15 c, GTG).jpg|Pskovská ikonografická škola, Ikona svätej Paraskevy, Barbary a Uliany Súbor:Harrowing of hell from Vasilyevskiy chin (1408, Tretyakov gallery).jpg|Moskovská ikonografická škola, Ikona Zostupu do pekla, 15. storočie Súbor:Blessed Be the Host of the King of Heaven… - Google Art Project.jpg|Blagoslovenno voinstvo Nebesnogo Carja, alebo Ecclesia militans je jedna z najväčších ikon na svete, vznikla ako pripomienka víťazstva [[Ivan IV.|Ivana IV.]] nad [[Kazanský chanát|Kazaňou]] (1552) Súbor:Feodorovskaya from Guriy Nikitin.jpeg|[[Gurij Nikitin]], moskovské obdobie, ikona Feodorovskaja Súbor:Dormition (Ostankino museum).JPG|Usnutie Bohorodičky, moskovská ikona Súbor:Descent into Hell by Dionisius and workshop (Ferapontov monastery).jpg|Ikona laika Dionysia, jedného z najvýznamnejších maliarov Ruska Kristov zostup do pekla, moskovská škola Súbor:Tsarevna Sofia's tomb ikonostasis.jpg|ikonostas z hrobky cárovnej Sofie, kremeľké, moskovské dielne Súbor:Seventh ecumenical council (Icon) big.JPG|Siedmy ekumenický koncil, ikona z kremeľských cárskych dielní Súbor:Троица Ветхозаветная.jpg|[[Simon Fiodorovič Ušakov]], Trojica zo Starého zákona Súbor:Семейная Икона Бориса Годунова.jpg|Stoganovská ikonografická škola, Ikona rodiny Borisa Godounova s tromi svätými Borisom a Glebom, ako Theodotus z Ankary, 16. storočie Súbor:John the Baptist by Prokopiy Chirin (1620s, GTG).jpg|Stoganovská ikonografická škola, Ikona svätého Jána Krstiteľa, 17. storočie Súbor:Simon Ushakov Mary Tree.jpg|[[Simon Fiodorovič Ušakov]], Máriin strom Súbor:Simon Ushakov Mary Tree - detail.jpg|[[Simon Fiodorovič Ušakov]], Máriin strom, detail Súbor:Co-enthronment icon (Uglich, old believers).jpeg|Ikona z dielne [[Staroverci|starovercov]] z Ugliča, 19. storočie Súbor:Old Believer St. John the Baptist.jpg|[[Ján Krstiteľ]], ikona z dielne ruských [[Staroverci|starovercov]], 19. storočie Súbor:Andrey Rublev - Христос Вседержитель - Google Art Project.jpg|Andrej Rubľov, Fragment ikony Krista Vykupiteľa, 15. storočie </gallery> [[Súbor:Meister von Mileseva 001.jpg|náhľad|Freska ''Biely Anjel'', [[Kláštor Mileševa]], 13. storočie, Srbsko, [[Byzantské umenie v exilovom a palaiologovskom období|palaiologovské umenie]]]] === Nástenná maľba a freska === Maľba bola už od [[Ranokresťanské umenie|ranokresťanských fresiek]] v katakombách prítomná v kresťanskom umení Rímskej a [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]]. Hoci v neskoršom období ponechala v hlavných byzantských chrámoch postavenie výsostnej privilegovanej formy prejavu mozaike, pretrvávala hlavnou výzdobou obrovského množstva chrámov ako v mestách, tak i na vidieku. Nutno však dodať, že so zdokonaľovaním freskových metód a so zväčšovaním farebných plôch rástli aj ceny fresiek. Jej význam vzrástol najmä v [[Kapadócia|Kapadócii]] (skalné chrámy), ale aj Grécku a v Bulharsku, kde si miestni mecenáši nemohli dovoliť takú mozaikovú výzdobu, ako konštantínopolská vládnuca elita. Podobne prirodzene vystupovali aj neskorší miestni vládcovia a fresky preto v neskorobyzantskom a postbyzantskom období mozaiku úplne vytlačili. V Bulharsku a Srbsku vznikali [[Byzantské umenie v macedónskom období|macedónske]] a [[Byzantské umenie v komnénovskom a angelovskom období|komnénovské]] byzantské fresky často priamo pod patronátom byzantských panovníkov a vykonávali ich grécki umelci. Neskôr na ich činnosť nadviazali aj domáci umelci. Najlepšie freskové galérie sa zachovali v početných monastieroch. Neraz zobrazovali donátorské scény a mali propagačný charakter. Podobne ako na Balkáne sa fresky šírili aj v Rusku, kde až na zopár raných byzantských mozaík tvorili väčšinu chrámovej interiérovej výzdoby. Štýlovo nasledovali ikonografický vývoj v [[Ruská ríša|Rusku]] (pozri ruská ikonografia). Významná byzantská fresková stopa sa zachovala na [[Cyprus|Cypre]] a na [[Kréta|Kréte]]. Na Kréte sledovala spoločnú linku ako v doskovej ikonografii, t. j. do zániku Byzantskej ríše si uchovávala freska pomerne byzantský ikonografický štýl, následne začala prijímať aj západné prvky. Prostredníctvom emigrácii spojenej s úpadkom ríše sa dostala do [[Taliansko|Talianska]], kde na ňu nadviazali [[Renesančné výtvarné umenie|renesanční]] umelci vtedajšej doby. Viac ako iné formy umenia mala byzantská freska vplyv aj na nábožensky totožné [[Gruzínske kráľovstvo|Gruzínsko]]. Najmä v 12. a 13. storočí miestne chrámy štýlovo nasledujú byzantský ikonografický program. Podobne je potrebné pripomenúť [[moldavské chrámy]], ktoré boli posiate veľkým počtom fresiek dokonca aj z exteriéru budov. Naopak, napriek tomu, že v architektúre [[Osmanská ríša]] a [[islam]] na Byzanciu v mnohom nadviazali, v obrazovom umení z náboženských príčin odkaz byzantského umenia neprebrali. [[Súbor:Manastir Studenica (1).jpg|vľavo|náhľad|''Freska Ukrižovanie Krista'', Kláštor Studenica, 13. storočie, Srbsko]] ==== Srbská freska ==== [[Súbor:Car_Dušan_i_carica_Jelena,_Manastir_Lesnovo,_XIV_vek.jpg|náhľad|Donátorská freska v Lesnovskom monastieri, cár Dušan a cárica Jelena, 14. storočie]] Freska predstavuje vrchol srbského stredovekého umenia. Jej vznik bol v súlade s vytvorením a rozvojom stredovekého srbského štátu, ale na rozdiel od srbského štátu neprestala existovať ani počas osmanskej nadvlády na Balkáne. Zatiaľ čo srbská architektúra zaznamenala zmiešané vplyvy byzantskej architektúry, románskeho slohu a gotiky, freska a maľba zostali hlboko zakorenené v duchu byzantskej tradícii. Fresky boli maľované pod záštitou srbských vládcov ako najvyššia forma náboženskej dekoratívnej formy. Po politickom rozmachu a vojenskom raste sa 13. a 14. storočie vyznačuje obdobím najväčšieho zdobenia množstva novovybudovaných alebo existujúcich chrámov (väčšinou neznámymi umelcami). Takmer každý významný srbský chrám, či kláštor obsahuje obrovské množstvo fresiek. Pomerne rozsiahly je objem donátorských fresiek, ktoré mali propagačný charakter. [[Kláštor Studenica]] bol postavený v roku [[1196]] pod patronátom [[Štefan Nemanja|Štefana Nemanju]], zakladateľa dynastie [[Nemanjićovci|Nemanjićovcov]]. Jeho najreprezentatívnejšia freska, [[Ukrižovanie Ježiša Krista|Ukrižovanie Krista]], bola vytvorená o dvanásť rokov neskôr, v roku [[1208]], na modrom pozadí v kontraste so zlatožltou postavou Krista na kríži. V druhej polovici 14. storočia namaľoval neznámy umelec monumentálnu fresku [[Nanebovzatie Panny Márie|Nanebovzatie Panny]] v [[Kláštor Sopoćani|Kláštore Sopoćani]], ktorá zostala najväčším úspechom byzantskej maliarskej tradície. Najznámejšou srbskou stredovekou freskou je ''Biely anjel'' z [[Kláštor Mileševa|Kláštora Mileševa]], namaľovaný v roku [[1235]] na južnej stene kostola. Zobrazuje [[Gabriel (anjel)|archanjela Gabriela]], ktorý sedí na Kristovom hrobe. Identita autora nie je známa. V [[16. storočie|16. storočí]] bol ''Biely anjel'' prekrytý ďalšou freskou, a tak zostal schovaný až do [[20. storočie|20. storočia]], keď bola freska obnovená. (Táto freska bola poslaná ako správa v rámci prvého satelitného vysielania z [[Európa|Európy]] do [[Amerika (svetadiel)|Ameriky]] po [[Kubánska raketová kríza|Kubánskej raketovej kríze]] ako symbol mieru a civilizácie, a neskôr sa ten istý signál obsahujúci ''Bieleho anjela'' preniesol do vesmíru v snahe komunikovať s mimozemskými formami).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=THE HISTORY OF SERBIAN CULTURE - Vojislav J. Djuric: Art in the middle ages |url=http://www.rastko.rs/isk/vdjuric-medieval_art.html |vydavateľ=www.rastko.rs |dátum prístupu=2020-02-29}}</ref> Ďalšou pozoruhodnou zmienkou je freska srbskej kráľovnej [[Simonida|Simonidy]] v [[Kláštor Gračanica|Kláštore Gračanica]], ktorá sa dnes nachádza na spornom území [[Kosovo|Kosova]]. Narodila sa ako Simonida Palaiológovna a bola dcérou byzantského cisára [[Andronikos II. (Byzantská ríša)|Andronika II.]] a Ireny z Montferratu a stala sa štvrtou manželkou srbského kráľa [[Štefan Uroš II. Milutin|Štefana Uroša II. Milutina]]. Zatiaľ čo na opačnej stene sa nachádza svätý [[Štefan Nemanja]], [[Sáva (svätec, Srbsko)|svätý Sáva]] a [[Mária (matka Ježiša)|Panna Mária]] s dieťaťom. Umiestnenie týchto svätcov počnúc kráľom a jeho manželky naznačuje podobnosť medzi Milutinovými a Kristovými predkami. V kupole sa nachádza Kristus ako [[Pantokrator]] obklopený symbolmi štyroch evanjelistov. Život Panny Márie sa objavuje v dolnej časti stien, zatiaľ čo horná zóna zobrazuje desať veľkých sviatkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.metmuseum.org/toah/hd/fwbz/hd_fwbz.htm |vydavateľ=www.metmuseum.org |dátum prístupu=2020-02-29}}</ref> [[Súbor:Свети_ратници_у_Манасији.jpg|náhľad|Svätí patróni [[Kláštor Manasija|Kláštora Manasija]],15. storočie]] Po vláde dynastie [[Nemanjićovci|Nemanjićovcov]] sa moc v krajine rozdelila medzi [[Lazarevićovci|Lazarevićovcov]] a [[Brankovićovci|Brankovićovcov]]. Čulá stavebná činnosť v tomto období (pozri architektúra moravská škola) napomohla aj vzniku ďalších freskových diel, ktorých centrami boli kláštory ako [[Kláštor Ravanica|Ravanica]], Resava ([[Kláštor Manasija|Manasija]]), [[Kláštor Drenča|Drenča]], či [[Kláštor Ljubostinja|Ljubostinja]] a mnohé iné. Fresky v Ravanici vznikali v troch fázach, pričom najmä druhá a tretia fáza práve zobrazuje značnú dávku znalosti klasických prác. Kvalita fresiek v kláštoroch sa líši, niektoré kláštory (resp. ich [[katolikon]]y) neobsahovali figurálne fresky. Rozsah a kvalita fresiek záviseli od donátorov, resp. zakladateľov inštitúcií, ktorými zväčša boli šľachtici alebo osobnosti zo štátnej správy. Tematicky šlo o rozličné námety, jednak donátorské fresky s modelmi kláštorov, ale najmä biblické motívy z Kristovho života (Posledná večera, Umývanie nôh, Betlehem, Kristovo zjavenie po Zmŕtvychvstaní,...), apoštoli, výjavy Starého Zákona, motívy Bohorodičky, či svätcov a výjavov z cirkevného roka. Autori sú jednak srbskí, no aj grécki, známe sú aj niektoré mená ako Teodor, Makarios, či Radoslav. Vďaka inskripciám písaným v miestnom jazyku vieme často fresky datovať do presného obdobia.<ref name=":112">{{Citácia knihy |titul=Sacral Art of the Serbian Lands in the Middle Ages |vydanie=1 |vydavateľ=Sluzbeni glasnik |rok=2016 |isbn=978-8651920069 |strany=383{{--}}399 |isbn2=8651920067 |editori=Ljubomir Maksimović, Jelena Trivan |kapitola=Art in the Lands of the Lazarević and Branković Dynasties |poznámka=(autorka danej časti: Tatjana Starodubcev)}}</ref> Zrejme najvýznamnejší srbský maliar v období osmanskej okupácie bol [[Georgije Mitrofanović]], ktorý pôsobil v [[Chilandarský monastier|Chilandarskom monastieri]] na [[Athos (polostrov)|Athose]] a okrem fresiek tvoril aj ikony. Jeho nástupcami v srbskej tradícii bola dvojica Kozma a Ján pracujúci v [[Monastier Morača|Monastieri Morača]] [[Čierna Hora|Čiernej Hore]]. Ďalšími umelcami 17. storočia bol napr. [[Zograf Longinus]], či [[Zograf Radul]]. Štýlovo svoje diela stavajú na byzantskej tradícii, hoci niektoré detaily naznačujú aj ich znalosť západného umenia. Okrem týchto dvoch centier bolo aktívne aj centrum v patriarchálnom Monastieri v Pećsi. V 16. storočí sa v dôsledku srbskej imigrácie na habsburské kresťanské územia v Srieme v dnešnom Chorvátsku srbská freska (a ikona) dostala viac do kontaktu so západným barokovým umením a začala s nim synkretizovať. Srbský klér však tieto snahy odsúdil a umenie v južným a centrálnych srbských oblastiach tak pretrval pomerne konzervatívny.<ref name=":23" /> [[Súbor:Boyana Church Mural Paintings.jpg|vľavo|náhľad|Fresky a nástenné maľby v interiéri Bojanského chrámu, Bulharsko]] ==== Bulharská freska ==== [[Súbor:Peter and Paul Tarnovo Klearchos 2.jpg|náhľad|Fresky v Chráme svätého Petra a Pavla, Tărnovo, Bulharsko]] Nástenná maľba a freska zažila v Bulharsku vzostup počas celého obdobia [[Tărnovská architektonická škola,|tărnovskej školy]]. Hoci bola tărnovská maľba ovplyvnená niektorými tendenciami [[Byzantské umenie v exilovom a palaiologovskom období|palaiologovskej renesancie]] v Byzantskej ríši, mala svoje vlastné jedinečné črty, vďaka ktorým je samostatnou umeleckou školou. Práce poukazujú na určitý stupeň realizmu, portrétového individualizmu a expresionizmu. Jedinečné a realistické portréty skoro pred renesančné nájdeme v [[Bojanský chrám|Bojanskom chráme]]. Veľkolepé príklady tradičných scén, ako sú Pašije, cyklus veľkých sviatkov, Kristus ako [[Pantokrator]] a Madona s dieťaťom v kupole a apside nájdeme v [[Chrám svätého Petra a Pavla Veliko Tarnovo|Chráme svätého Petra a Pavla]] v [[Veliko Tărnovo (mesto)|Tărnove]]. Známe sú aj fresky v [[Monastier Bačkovo|Monastieri Bačkovo]], na ktorom sa v spojení s Bulharmi podieľali aj Gruzínci, či palaiologovské fresky tărnovskej školy v [[Skalné chrámy v Ivanove|skalných chrámoch v Ivanove]] zo 13. a 14. storočia (dnes kultúrna pamiatka [[UNESCO]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Rock-Hewn Churches of Ivanovo |url=https://whc.unesco.org/en/list/45/ |vydavateľ=UNESCO World Heritage Centre |dátum prístupu=2020-03-04 |jazyk=en}}</ref> alebo fresky vo [[Zemenský monastier|Zemenskom monastieri]]. Počas osmanskej nadvlády ([[1396]]{{--}}[[1878]]) bolo bulharské umenie potlačované. Mnoho chrámov utrpelo značne poškodenie a ich výzdoba zostávala skromná. Koncom [[18. storočie|18. storočia]] sa [[Osmanská ríša]] začala pomaly rozpadať, čo umožnilo vznik bulharského národného obrodenia v 18. a [[19. storočie|19. storočí]]. Bulharsko zažilo oživenie vo všetkých oblastiach kultúry. Známym umelcom doby bol [[Zacharij Zograf]] zo Samakovskej umeleckej školy, ktorý vytvoril napr. moderné fresky v [[Monastier Bačkovo|Monastieri Bačkovo]]. Okrem neho bol významným umelcom [[Nikola Obrazopisov]]. Významným príkladom srbskej renesancie 18. a 19 storočia je vynovený [[Rilský monastier]] vystavaný v rokoch [[1834]] až [[1862]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Rila Monastery |url=http://whc.unesco.org/en/list/216/ |vydavateľ=UNESCO World Heritage Centre |dátum prístupu=2020-03-04 |jazyk=en}}</ref> Reštaurované dielo obsahuje obrovský počet kvalitných fresiek. Po oslobodení [[Bulharské kniežatstvo|Bulharska]] v roku [[1878]] sa výtvarné umenie rýchlo zotavilo a dostalo sa pod vplyv európskych umeleckých prúdov, ako je neskorý [[romantizmus]].<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Grabar |meno=A. |titul=La peinture religiouse en Bulgarie |vydanie=1 |vydavateľ= |miesto=Paríž |rok=1928 strany=95}}</ref><ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Gjuzelev |meno=V. |titul=State and Church: Studies in Medieval Bulgaria and Byzantium |vydavateľ=American Research Center in Sofia |miesto=Sofia |rok=2011 |isbn=978-954-92571-2-0 |strany=151{{--}}171 |meno2=K. |priezvisko2=Petkov}}</ref> <gallery caption="Galéria postbyzantského freskového umenia na Balkáne"> Súbor:Uspenje presvete Bogorodice - Sopocani.jpg|Freska ''Zosnutie presvätej Bohorodičky'' na západnej stene lodi Kostola Najsvätejšej Trojice [[Kláštor Sopoćani|Kláštore Sopoćani]], 13. stročie, Srbsko Súbor:Stefan Nemanja.jpg|Freska donátora Štefana Nemajnića v Kostole Theotokos, [[Monastier Studenica]], 16, storočie, Srbsko Súbor:Simeon Ljeviska.jpg|Freska svätého Simeona, 14. storočie, Prizren, Kosovo (Srbsko) Súbor:SvetiSavaMileseva.jpg|Freska svätého Sávu, 13. storočie, [[Kláštor Mileševa]], Srbsko Súbor:Simonida Nemanjić Simonis Palaiologina Gračanica Monastery.JPG|Freska kráľovnej SImonidy, [[Monastier Gračanica]], Srbsko Súbor:Manastir Studenica, Srbija, 041.JPG|Fresky v [[Monastier Studenica|Monastieri Studenica]] Súbor:Manastir Studenica 24.jpg|Kupola v [[Kláštor Studenica|Kláštore Studenica]] Súbor:Lesnovo Church Ioan Oliver Portrait with Archangel 1342.jpg|Ján Oliver s archanjelom, donátorská freska v [[Lesnovský monastier|Lesnovskom monastieri]], 1342 Súbor:Boyana IS XS 11.JPG|Freska Krista ako Pantokratora, 13. storočie, [[Bojanský chrám]], Bulharsko Súbor:Konstantin i Irina.jpg|Freska bulharského cára Konštantína Ticha a jeho manželky Ireny Laskarina, 13. storočie, [[Bojanský chrám]], Bulharsko Súbor:Church of St Peter & St Paul 02a (2475791332).jpg|Freska svätého Sávu (vľavo), svätého Hilariona Meglena a ďalší svätý na freske v Chráme svätého Petra a Pavla, 16. storočie Veliko Tărnovo, Súbor:Jovan Kantul, by Georgije Mitrofanović.jpg|Freska v [[Monatier Peć|Pećskom patriarchálnom monatieri]] od [[George Mitrofanović|Georgia Mitrofanovića]], zobrazuje srbského patriarchu Jovana Kantula, začiatok 17. storočia Súbor:Ивановски скални църкви 01.jpg|Palaiologovské fresky v [[Skalné chrámy v Ivanove|skalnom chráme v Ivanove]] Súbor:Ivanovski skalni tsarkvi 20110714-25.JPG|Palaiologovské fresky v [[Skalné chrámy v Ivanove|skalnom chráme v Ivanove]] Súbor:ZemenMonastery-church-frescoes.JPG|Fresky v [[Zemenský monastier|Zemenskom monastieri]] Súbor:Pernik Region - Zemen Municipality - Village of Zemen - Zemen Monastery and Frescos (2).jpg|Fresky v [[Zemenský monastier|Zemenskom monastieri]] Súbor:Bachkovo Monastery Mural 06.jpg|Freska v [[Monastier Bačkovo|Monastieri Bačkovo]], [[Bulharsko]] Súbor:Bachkovo Monastery - Arch Painting Saints Side 1.jpg|Freska v [[Monastier Bačkovo|Monastieri Bačkovo]], [[Bulharsko]] Súbor:Ivan Alexander of Bulgaria.jpg|Donátorská freska cára Ivana Alexandra v [[Monastier Bačkovo|Monastieri Bačkovo]], Bulharsko Súbor:Sofia Region - Kremikovtsi District - Kremikovtsi Monastery - Kremikovtsi Monastery frescos (19).jpg|Freska v Kremikovskom monastieri, 15. storočie, Bulharsko Súbor:Sofia Region - Kremikovtsi District - Kremikovtsi Monastery - Kremikovtsi Monastery frescos (17).jpg|Donátorská freska v [[Kremikovský monastier|Kremikovskom monastieri]] z 15. storočia, Bulharsko Súbor:Samokov-History-museum-Hristo-Dimitrov-St.Archangel-Michail-1813.jpg|[[Samokovská škola]], [[Christo Dimitrov]] Súbor:Sv Kiril Metodij Zahari Zograf Trojanski mon 1848.jpg|[[Svätý Cyril a Metod]], [[Zacharij Trojanski]], [[samokovská škola]] Súbor:Detail of Mural by Zahari Zograf - Church at Preobrazhenski Monastery - Outside Veliko Tarnovo - Bulgaria - 04 (41409692140).jpg|Fresky [[Zacharij Zograf|Zacharija Zografa]] zo [[Samokovská škola|samokovskej školy]] Súbor:Rilamon-lazarov-1.JPG|Fresky v [[Rilský monastier|Rilskom monastieri]] </gallery> ==== Freska v ruských krajinách ==== [[Súbor:Spas_na_Ilyine_-_Trinity_-_detail01.jpg|vľavo|náhľad|[[Teofan Grék]], freska anjela v [[Kostol Premenenia Pána (Velikij Novgorod)|Kostole Premenenia Pána]] 1378]] [[Súbor:Nereditsa.jpg|náhľad|Fresky v Neredici, fotografia z obdobia ruského cárstva]] [[Súbor:Assumption_Cathedral,_Moscow,_interior_(feb._2020)_27_by_shakko.jpg|náhľad|[[Katedrála Zosnutia presvätej Bohorodičky (Moskva)]], fresky v interiéri]] [[Súbor:Фреска_Успенского_собора_на_Городке_1.jpg|vľavo|náhľad|Fresky [[Andrej Rubľov|Andreja Rubľova]] vo [[Zvenigorod]]e]] Freska už od počiatkov kresťanstva na Rusi zohrávala integrálnu súčasť miestneho sakrálneho umenia. Veľké množstvo fresiek sa nachádzalo v [[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chráme svätej Sofie v Kyjeve]], medzi nimi sa okrem sakrálnych a donátorských fresiek našli aj diela zobrazujúce svetské motívy ako zápasníkov v hipodróme, muzikantov, či krotiteľov divej zveri. Tieto scény pripomínajúce pobyt ruských elít v [[Konštantínopol]]e však vyvolávali zjavné znechutenie kléru, ktorý však nič nezmohol, pretože fresky zdobili súkromné kniežacie schodisko. Nešlo však o čisto byzantské umenie, pretože fresku na schodisku zdobili aj motívy, ktoré boli vytvorené vertikálne a obsahovali polmesiacové disky podobné sasánovskému symbolu boha Mesiaca. Tento námet sa veľmi podobal diskom, ktoré figurujú v [[Sarmati|sarmatských]] obrazoch v Kerči na [[Krym (polostrov)|Kryme]]. V byzantskom umení sa tieto disky objavili už skôr, rovnako ako použitie vertikálnej perspektívy boli ale úplne cudzie k macedónskemu umeniu v Konštantínopole. Sakrálnu fresku v ruských krajinách začali čoskoro po rozšírení kresťanstva vytvárať najmä domáci, anonymní majstri, pridržiavali sa však pri tom zavedených byzantských ikonografických modelov. Pri svetských freskách však títo umelci často čerpali z ich pohanského dedičstva, ktoré bolo ešte stále silné. Kláštor jaskýň v Kyjeve dnes známy ako [[Kyjevsko-pečerská lavra]] bol opäť vyzdobený byzantským spôsobom, možno ešte viac bohato ako Chrám svätej Sofie v Kyjeve. Okrem ikon žiarila výzdoba mramorovými obkladmi, mozaikami a nástennými maľbami. Výzdoba lavry bola dokončená do šiestich rokov od položenia základného kameňa, čo naznačuje, že Kyjev musel mať k dispozícii veľmi veľké množstvo či už byzantských alebo ruských umelcov. Túto domnienku potvrdzuje skutočnosť, že mnoho chrámov obsahovalo komplikované nástenné maľby, z ktorých niektoré prežili až do druhej svetovej vojny. Väčšina však bola tak poškodená alebo prebudovaná, že nie je možné posúdiť ich kvalitu a originalitu. I napriek tomu ale existuje dostatok dôkazov o tom, že náboženská maľba bola v Rusku zavedená od 10. storočia.<ref>Rice, str. 24{{--}}27</ref><ref name=":30">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Russian Medieval Painting |url=http://www.visual-arts-cork.com/history-of-art/russian-medieval-painting.htm |vydavateľ=www.visual-arts-cork.com |dátum prístupu=2020-03-06}}</ref> Z vladimírsko-suzdaľského obdobia možno spomenúť fresky v [[Chráme Zosnutia presvätej Bohorodičky (Vladimír)|Chráme Zosnutia presvätej Bohorodičky vo Vladimíri]], kde sa nachádza séria obrazov Posledného súdu zobrazujúca svätých apoštolov z konca 12. storočia. Vytvorené boli najmä byzantskými majstrami, na tvárach sa však už prejavuje ruský dôraz na pocitovosť, čo nasvedčuje, že sa na nich podieľali domáci majstri.<ref>Rice, str. 46{{--}}48</ref> Fresky zo začiatku novgorodského obdobia, ktoré sa nachádzali v [[Chrám svätej Sofie (Veľký Novgorod)|Chráme svätej Sofie v Novgorode]] sa pre vojnu nedochovali, svojim štýlom však naznačovali ráznosť a otvorenosť nového ruského štýlu.<ref name=":26" /> Významné fresky z novgorodsko-psovského obdobia sa nachádzali vo významnom dobovom [[Chráme svätého Spasiteľa (Neredica)|Chráme svätého Spasiteľa v Neredici]] z roku [[1198]], ich autorom bol zrejme [[Olisej Grečin]] (možno Grék). Fresky boli ale zničené v priebehu [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] a väčšina z nich je známa len z predvojnových fotografií. Význam tunajších fresiek pre ruské novgorodské umenie bol veľký. Vyskytovali sa tu umelecké prvky, sýrskej, sinajskej, byzantskej (kontantínopolskej a solúnskej) i západnej tradície, ako aj prvé známe obrazy ruských svätcov [[Boris a Gleb|Borisa a Gleba]]. Známe fresky z novgorodského obdobia sa nachádzajú aj v Argužsku ([[1189]]) a v pskovskom [[Mirožský kláštor|Mirožskom kláštore]] ([[1156]]).<ref>Rice, str. 54{{--}}57</ref> Z neskoršieho novgorodského obdobia sa fresky zachovali napr. v [[Kostol svätého Mikuláša na Lipne|Kostole svätého Mikuláša na Lipne]] ([[1292]]).<ref name=":27" /> Nového umeleckého ducha do krajiny priniesol príchod byzantského maliara [[Theofanes Grék|Teofana Gréka]], ktorý mal vyzdobiť 5 novgorodských chrámov, ale prežili iba fresky v [[Kostol Premenenia Pána (Velikij Novgorod)|Kostole Premenenia Pána]] ([[1378]]), ktoré sa ponášajú na diela z [[Byzantské umenie v exilovom a palaiologovskom období|palaiologovských]] fresiek z [[Parekklésion|parekklésia]] [[Chrám svätého Spasiteľa (Chóra)|Chóry]]. Teofanov prínos pre ruské umenie bol značný, zároveň však nešlo o jediný inovatívny prístup, čo dokazujú fresky vo [[Volotovo|Volotove]], či [[Staraja Ladoga|Starej Ladoge]], ktoré vychádzajú najmä z novgorodskej neredickej tradície. Príchod Teofana Gréka zároveň otvára novú etapu ruského umenia, keď sa centrum nových trendov presunulo do [[Moskva|Moskvy]], kde čoskoro zažiarila nová generácia na čele s [[Andrej Rubľov|Andrejom Rubľovom]].<ref>Rice, str. 76{{--}}78</ref> Niekedy pred rokom 1405 prišiel Teofanes do Moskvy, kde bolo jeho stopu ihneď badať pri výzdobe miestnych chrámov{{--}}Kostola narodenia Bohorodičky a v [[Chrám Zvestovania (Moskva)|Chráme Zvestovania]]. Pod Teofanovým patronátom následne vyrástli nový umelci ako [[Andrej Rubľov]], či [[Daniil Čornyj]], ktorý vytvorili výzdobu starších i novovybudovaných chrámov ako aj početné ikony. V Rubľovových maľbách je dôležitá jemnosť, postavu redukuje na jemný siluetový obrys, ktorý zvýrazňujú farebné schémy zdôrazňujúce nadpozemskosť, no zároveň dostatočne realistické. Jeho zručnosť pri odstraňovaní všetkých nepotrebných detailov pomáha sústrediť pozornosť na jeho hlboko náboženský prístup.<ref>Rice, str. 116{{--}}117, 120{{--}}126</ref> Freskových pamiatok nasledujúceho obdobia je vďaka veľkému množstvu umelcov neúrekom. Medzi významných maliarov po Rubľovovi patrí napr. prvý známy maliar laik [[Dionysios (umelec)|Dionysios]], ktorý svoj život zasvätil umeniu. Jeho diela sú preto odvážnejšie ako Rubľovove. Typické pre jeho obrazce bolo predlžovanie osôb a tým ich mystifikácia a čarovno. Jeho štýl je niekedy nazývaný aj moskovský [[manierizmus]]. Dionysios sa síce venoval najmä ikonám, no spolu so svojimi synmi vytvoril aj niekoľko fresiek a ikonograficky ovplyvnil nasledujúcu generáciu ruských umelcov.<ref>Rice, str. 137{{--}}138</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=The Museum of Dionisy's Frescoes - Dionisy. (Dionisius) |url=http://www.dionisy.com/eng/dionisy/ |vydavateľ=www.dionisy.com |dátum prístupu=2020-03-04}}</ref> V nasledujúcom období sa interiér chrámov začal meniť, s príchodom talianskych renesančných a neskôr barokových umelcov sa začali viac využívať nové prvky, zvýšilo sa tiež využívanie ikonostastov a reliéfov. S príchodom vlády [[Peter Veľký|Petra Veľkého]] a ďalších moderných panovníkov presadzujúcich westernizáciu krajiny byzantská stopa v umení zanikala a nahrádzala ju západná pečať, čo však neznamenalo jej definitívny zánik.<ref name=":28" /> <gallery> Súbor:Musicians and acrobats (detail) - Google Art Project.jpg|Freska muzikanta v [[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chráme svätej Sofie v Kyjeve]] Súbor:Córki Jarosława.jpeg|Dcéry kniežaťa [[Jaroslav I. (Kyjevská Rus)|Jaroslava I.]], jediné zachované fresky Jaroslavovej rodiny v Chráme svätej Sofie (pôvodne bola zobrazná celá blízka rodina) Súbor:Мирож апсида Деисис и Евхаристия.JPG|Fresky v [[Mirožský kláštor|Mirožskom kláštore]] v [[Pskov]]e Súbor:Север (1).JPG|Fresky v [[Mirožský kláštor|Mirožskom kláštore]] v [[Pskov]]e Súbor:L'archevêque Moïse , église de Volotovo.JPG|Novgorodská freska z Volotova Súbor:Eucharistie, fresque de l'église de la Dormition de Volotovo XIV e s.JPG|Novgorodská freska z Volotova Súbor:Фрагмент фрески в церкви Георгия Победоносца в Старой Ладоге, полностью.jpg|Kostol svätého Juraja, Staraja Ladoga Súbor:Spas na Ilyine - Archangel Michael.jpg|[[Teofan Grék]], freska archaanjela [[Michal (anjel)|Michala]] v [[Kostol Premenenia Pána (Velikij Novgorod)|Kostole Premenenia Pána]] 1378 Súbor:Bosom of Abraham by Daniel Chorny.jpg|Freska v [[Chrám Zosnutia presvetej Bohorodičky (Vladimír)|Chráme Zosnutia presvetej Bohorodičky]] od [[Daniil Čornyj|Daniila Čornyjho]], pred 1430 Súbor:Andrej Rubljov Vladimir Angel3.jpg|Detail fresky vo vladimírskom [[Chrám Zosnutia presvetej Bohorodičky (Vladimír)|Chráme Zosnutia presvetej Bohorodičky]] od [[Andrej Rubľov|Andreja Rubľova]], 15. storočie Súbor:Moscow July 2011-3a.jpg|[[Katedrála Zosnutia presvätej Bohorodičky (Moskva)]], fresky v exteriéri Súbor:Assumption Cathedral, Moscow, interior (feb. 2020) 68 by shakko.jpg|[[Katedrála Zosnutia presvätej Bohorodičky (Moskva)]], fresky v interiéri Súbor:Moscow Archangel Michael Cathedral entrance.jpg|Fresky v Chráme Archanjela Michala (Moskva) Súbor:Фрески Дионисия в соборе Рождества Пресвятой Богородицы.jpg|Fresky vo [[Ferapontovský monastier|Ferapontovskom monastieri]] od [[Dionysios (umelec)|Dionysia]] Súbor:St John the Baptist church interior1.JPG|Interiérové fresky v Chráme svätého Jána Krstiteľa v Jaroslavľi, 17. storočie Súbor:Entrance into the central church of the Church of St. John the Precursor from the gallery (Prokudin-Gorsky).jpg|Exteriérové fresky v Chráme svätého Jána Krstiteľa v Jaroslavľi, 17. storočie </gallery> [[Súbor:Crucifixion-Pietro_lorenzetti_fresco_san_frncesco_assisi.jpg|vľavo|náhľad|[[Pietro Lorenzetti]], freska ''Ukrižovanie'' v [[Bazilika svätého Františka (Assisi)|Bazilike svätého Františka]], [[Assisi]], okolo 1325]] ==== Taliansko a benátske územia ==== [[Súbor:Scuola_romana,_affreschi_del_sancta_sanctorum,_1280_ca.,_cristo_in_trono_03.jpg|náhľad|Kristus na freske byzantského typu v ''Sancta Sanctorum'', niekdajšom pápežskom oratóriu, konie 13. storočia]] Prepojenie východnej byzantskej tradície so západom sa výraznejšie začalo po IV. križiackej výprave. Spolu s latinskými rytiermi do Byzancie prišli aj [[františkáni|františkánski]] a [[dominikán]]ski mnísi, ktorí tu šírili katolícku vieru, čo sa prejavilo napríklad tým, že prvá freska západného svätca [[František z Assisi|Františka z Assisi]] nevznikla na západe, ale v tom čase latiníkmi ovládanom Konštantínopole. Mnísi, ktorí v Byzancii prišli do kontaktu s miestnym umením niektoré jeho prvky priniesli aj na Západ. Okrem toho tomu napomohla aj emigrácia byzantských umelcov a najmä benátsky záujem o [[Byzantské výtvarné umenie|byzantské umenie]]. Ikonograficky mohli západní umelci čerpať námety z byzantských ikon, manuskriptov a reliéfov ktoré sa dostali na západ, či zo starších byzantských diel v Taliansku a na [[Sicília (ostrov)|Sicílii]]. Presný dopad jednotlivých zložiek je predmetom sporov a bádania. Byzantský vplyv na talianske (a západné) umenie však nemá len čisto umelecký podtón, ale aj filozofický charakter. Návrat renesancie k antickým ideálom bol totiž sčasti spôsobený prílivom byzantských učencov a aristotelovských, či platónskych diel z Byzancie.<ref>Evans, str. 449{{--}}455</ref><ref name=":22">{{Citácia knihy |titul=Historical Dictionary of Renaissance Art |vydanie=1 |vydavateľ=The Scarecrow Press |miesto=Lanham, Toronto, Plymouth |rok=2008 |isbn=978-0-8108-5800-8 |strany=xlviii{{--}}li, lxxi |editori=Lilian H. Zirpolo |edícia=Historical Dictionaries of Literature and the Arts, No. 21 |isbn2=0-8108-5800-2 |poznámka=(Introduction)}}</ref> V Itálii možno vplyv byzantský diel vidieť v dielach mnohých proto-renesančných umelcov tvoriacich na štýl ''alla maniera greca''. Preferovaným štýlom sa stalo použitie brilantných farieb, silné zlatenie, pruhy na označenie záhybov látky a segmentov anatomických detailov postáv. Medzi významných predstaviteľov tohto štýlu patrili [[Berlinghiero Berlinghieri]], [[Bonaventura Berlinghieri]], [[Coppo di Marcovaldo]], [[Guido da Siena]], a [[Cimabue]], či [[Pietro Cavallini]]. Taliani sa však nakoniec gréckeho štýlu nasýtili a niektorí umelci začali postupne budovať vlastný, odlišný štýl, a niektorí sa ku gréckemu modelu dokonca stavali s odporom. Priekopníkom sa stal jeden z otcov renesancie a zakladateľ [[Florentská škola|florentskej školy]] [[Giotto di Bondone]]. Kým florentskí umelci sa od byzantského umenia úplne odklonili, v neďalekej [[Siena (mesto)|Siene]] byzantská tradícia na čas žila v [[Sienska škola|sienskej škole]] reprezentovanej velikánmi ako [[Duccio di Buoninsegna]], [[Lippo Memmi]], [[Pietro Lorenzetti]], či [[Simone Martini]]. Práve vďaka Marinimu sa sienske umenie a spolu s ním aj byzantská tradícia dostala aj do francúzskeho [[Avignon]]u a za [[Alpy]] do Nemecka a Čiech.<ref name=":22" /> Byzantský vplyv bol ale najznačnejší na [[Benátska republika|benátskom]] území, kde bol reprezentovaný jednak domácimi benátskymi umelcami, no najmä [[Krétska škola|krétskou školou]], ktorej niektorí umelci okrem ikon tvorili aj fresky.<ref>VENICE.. In: {{Citácia knihy |titul=Historical Dictionary of Renaissance Art |vydanie=1 |vydavateľ=The Scarecrow Press |miesto=Lanham, Toronto, Plymouth |rok=2008 |isbn=978-0-8108-5800-8 |strany=446{{--}}447 |editori=Lilian H. Zirpolo |edícia=Historical Dictionaries of Literature and the Arts, No. 21 |isbn2=0-8108-5800-2 |poznámka=(Introduction)}}</ref> Na stredovekej Kréte tak možno badať prelínanie ikonografických prvkov Východu a Západu. Na freskách býva vedľa typických svätcov zobrazovaný aj svätý [[František z Assisi]], či [[Krištof (svätec)|svätý Krištof]] nesúci [[Ježiš Kristus|Krista]] – dieťa na ramenách, čo je typická západná schéma a podobne západne býva zobrazovaný aj [[Bartolomej (apoštol)|apoštol Bartolomej]], ktorý má okolo tela omotanú svoju stiahnutú kožu. Na freskách sa objavujú aj laické osoby netypické pre Byzanciu, kde jedinú výnimku tvorili donátori. Kým rané obrazy sú priamym pokračovaním palaiologovského umenia, neskoršie sa od jeho zásad odchyľujú.<ref>Angeliki Lymberopolou, str. 65</ref> {{Široký obrázok|Cavallini - Last Judgment (fragment), c. 1300.jpg|800px|Posledný súd, fragment fresky zo začiatku 14. storočia, [[Pietro Cavallini]]. Fresky pripomínajú [[byzantské umenie v exilovom a palaiologovskom období|palaiologovské]] fresky z [[Monastier Sopoćani|Monastiera v Sopoćani]], takže niektorí bádatelia dedukujú, že sa Cavallini do Srbska, alebo niektorej časti Byzancie vybral.<ref>CAVALLINI, PIETRO (PIETRO DE’ CERRONI; 1240/1250{{--}}c. 1330). In: {{Citácia knihy |titul=Historical Dictionary of Renaissance Art |vydanie=1 |vydavateľ=The Scarecrow Press |miesto=Lanham, Toronto, Plymouth |rok=2008 |isbn=978-0-8108-5800-8 |strany=88 |editori=Lilian H. Zirpolo |edícia=Historical Dictionaries of Literature and the Arts, No. 21 |isbn2=0-8108-5800-2 |poznámka=(Introduction)}}</ref>}} <gallery caption="Galéria postbyzantského freskového umenia Kréty a Talianska"> Súbor:Pangia Kera, Crete - frescoes05(js).jpg|Krétske fresky z raného obdobia benátskej okupácie Kréty sa nesú ešte v palaiologovskom duchu Súbor:Pangia Kera, Crete - frescoes14(js).jpg|Krétske fresky z raného obdobia benátskej okupácie Kréty sa nesú ešte v palaiologovskom duchu Súbor:Franz-fertig1.jpg|Svätý [[František z Assisi]] na krétskej freske zo 14. storočia Súbor:Stavronikita Monastery Fresco in the Apse.jpg|Fresky [[Teofan z Kréty|Teofana z Kréty]] z krétskej školy 16. storočia v athoskom Monastieri Stavronikita pochádzajú už z neskoršieho obdobia frétskej školy, ktorá nesie znaky odlišné od palaiologovského umenia Súbor:Stavronikita Monastery Katholikon Church Crucifixion Fresco, Theophanes the Cretan, 1545 - 1546.jpg|Fresky [[Teofan z Kréty|Teofana z Kréty]] zo 16. storočia v athoskom Monastieri Stavronikita pochádzajú už z neskoršieho obdobia frétskej školy, ktorá nesie znaky odlišné od palaiologovského umenia Súbor:The Burial Lamentations by Theophanes the Cretan.jpg|Freska Epitafios Teofana z Kréty zo 16. storočia Súbor:Affresco del Giudizio Universale.jpg|Freska Krista od [[Pietro Cavallini|Pietra Cavalliniho]] Súbor:Lamentation over the Dead Christ fresco Master of st Francis. Assisi.jpg|Lamentácie nad mŕtvym Kristom, anonymný [[Majster svätého Františka]] Súbor:Maestro costantinopolitano di s. salvatore in chora (attr.), giudizio universale e glorificazione della vergine, 1312 ca. 03.JPG|Fresky byzantského štýlu v janovskej Katedrále svätého Lorenza (''Cattedrale di San Lorenzo''), cca 1312 Súbor:Simone Martini - Maestà - Google Art Project.jpg|[[Simone Martini]], freska Maestá v [[Palazzo Pubblico]], [[Siena (mesto)|Siena]], [[1315]] </gallery> [[Súbor:Ангел._Фрагмент_фрески_храма_Кинцвиси._Конец_12_-_начало_13_вв.jpg|vľavo|náhľad|Kincvisský anjel, freska z prelomu 12./13. storočia]] ==== Gruzínska a arménska freska ==== [[Súbor:Church_of_the_Archangels,_Gremi_10.jpg|náhľad|Kostol archanjelov, [[Monastier Gremi]], 16. storočie ]] [[Súbor:Vardzia_-_ვარძია_-_2014_5.JPG|náhľad|Fresky v gruzínskom [[Monastier Vardzia|Monastieri Vardzia]]]] [[Byzantské výtvarné umenie|Byzantské umenie]] malo dopad na umenie nábožensky totožného [[Gruzínske kráľovstvo|Gruzínskeho kráľovstva]] už od jeho najranejších čias. Na byzantský freskový program však nadviazali Gruzínci najmä v 12. a 13. storočí, t. j. počas najväčšieho rozmachu svojho panstva. Drobným rozdielom bolo prispôsobenie situovania fresiek v chrámoch, ktoré bolo prispôsobené miestnej architektúre. Niektoré výjavy, ktoré a v Byzancii nachádzali na typických miestach preto v Gruzínsku menili svoju polohu. Fresky zobrazovali početné motívy, jednak náboženské ([[Theotokos]], Kristus, svätci), ale aj donátorské fresky staviteľov (ktétorov), ktorými bývali zväčša panovníci, šľachtici alebo cirkev. Rozdelené môžu byť podľa oblastí, kde boli vytvorené alebo podľa obdobia. Významné fresky z 11. a 12. storočia ([[Byzantské umenie v macedónskom období|macedónske]] a [[Byzantské umenie v komnénovskom a angelovskom období|komnénovské obdobie]]) sa zachovali v [[Monastier Ateni|Monastieri Ateni]], [[Monastier Gelati|Monastieri Gelati]], [[Monastier Vardzia|Kláštore Usnutia Bohorodičky vo Vardzie]]. Z 13. storočia sa fresky zachovali v Kincvisi a [[Monastier Timotesubani|Timotesubani]], či [[Monastier Achtala|Achtala]]. [[Byzantské umenie v exilovom a palaiologovskom období|Palaiologovské umenie]] sa prejavilo napr. v Calendžiche a zrejme aj v [[Monastier Lyhny|Lyhny]]. Fresky v Monastieri [[Monastier Zarzma|Zarzma]] zase štylisticky pripomínajú tie v [[Monastier Iveron|Monastieri Iveron]]. Fresky sa stali veľmi obľúbenou formou výzdoby gruzínskych chrámov a zdobili steny takmer každého významnejšieho kláštorného kostola. Mnohé z nich sa však v dôsledku bojov s moslimami nezachovali, alebo boli neskôr nahradené, či zničené, či pretreté za vlády komunizmu.<ref name=":KZD4">GEORGIAN ART AND ARCHITECTURE In: {{Citácia knihy |editori=[[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]] |titul=The Oxford Dictionary of Byzantium |miesto=New York |vydavateľ=[[Oxford University Press]] |rok=1991 |počet strán=2338 |isbn=0-19-504652-8 |strany=842 |jazyk=en |vydanie=1}}</ref><ref>{{Citácia knihy |titul=Royal Imagery in Medieval Georgia |url=https://books.google.sk/books?id=2KPdSQU-Bx4C&pg=PA53&lpg=PA53&dq=medieval+georgian+frescoes&source=bl&ots=PZy9JZ_QkB&sig=ACfU3U21Fx2T8Ac-nS8H_4sNEyzkPKliAg&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwj0j5Wi0_7nAhWRDOwKHQwfAHAQ6AEwDXoECAkQAQ#v=onepage&q=medieval%20georgian%20frescoes&f=false |vydavateľ=Penn State Press |rok=2010-11-01 |isbn=978-0-271-04391-3 |jazyk=en |meno=Antony |priezvisko=Eastmond}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Where to Admire Ancient Fresco Paintings in Georgia |url=https://theculturetrip.com/europe/georgia/articles/where-to-admire-ancient-fresco-paintings-in-georgia/ |vydavateľ=Culture Trip |dátum prístupu=2020-03-03 |meno=Baia |priezvisko=Dzagnidze |url archívu=https://web.archive.org/web/20200303163010/https://theculturetrip.com/europe/georgia/articles/where-to-admire-ancient-fresco-paintings-in-georgia/ |dátum archivácie=2020-03-03 }}</ref> Arménske maliarske umenie sa od byzantského líšilo, pretože [[Arméni]] na rozdiel od Gruzíncov nevyznávali rovnakú vetvu kresťanstva ako Byzancia a arménske umenie mohlo stavať na lokálnych základoch. Arménia bola taktiež bližšie k arabskému a perzskému islamskému svetu, preto do jej umenia preniklo viac abstraktných prvkov, hoci obsahuje aj výjavy figurálne. Počas historického vývoja v prvom tisícročí miestny klér riešil podobnú problematiku ako byzantskí obrazoborci, odpor k obrazom bol podporený aj tým, že Arménia spadala pod arabskú moc. Výraznejšie používanie fresiek sa rozšírilo až v 10. storočí po vzniku samostatného [[Anijské kráľovstvo|Arménskeho kráľovstva]], ešte výraznejšie sa freska prejavila po rozšírení gruzínskeho vplyvu do Arménska v ďalšom období. Zvláštnu kapitolu tvorí aj umenie oficiálne katolíckeho [[Arménske kráľovstvo v Kilikii|Arménskeho kráľovstva v Kilikii]], ktoré bolo inšpirované okrem arménskej a byzantskej kultúry aj západnou latinskou tradíciou.<ref name=":25" /> <gallery caption="Galéria freskového umenia v Gruzínsku a Arménsku"> Súbor:2014 Imeretia, Gelati, Monastyr Gelati (32).jpg|Fresky v [[Monastier Gelati|Monastieri Gelati]] Súbor:2014 Imeretia, Gelati, Monastyr Gelati (34).jpg|Fresky v [[Monastier Gelati|Monastieri Gelati]] Súbor:2014 Imeretia, Gelati, Monastyr Gelati (39).jpg|Fresky v [[Monastier Gelati|Monastieri Gelati]] Súbor:ალავერდი (მონასტერი) - Alaverdi Theotokos, Georgia.jpg|Freska Theotokos v gruzínskom [[Monastier Alaverdi|Monastieri Alaverdi]] Súbor:Fresco in David Gareja (1).jpg|Fresky v [[Kláštor svätého Davida z Garedži|Kláštore svätého Davida z Garedži]] Súbor:Akhtala Monastery Complex9.jpg|Fresky v arménskom [[Monastier Achtala|Monastieri Achtala]] Súbor:Vardzia - ვარძია - 2014 6.JPG|Fresky v gruzínskom [[Monastier Vardzia|Monastieri Vardzia]] Súbor:Vardzia fresco detail.jpg|Fresky v gruzínskom [[Monastier Vardzia|Monastieri Vardzia]] Súbor:Lykhny fresco.JPG|Chrám Usnutia Bohorodičky v Lychny, freska zo 14. storočia Súbor:Monasterio de Svetitskhoveli, Miskheta, Georgia, 2016-09-29, DD 41.jpg|Freska v gruzínskom [[Monastier Svetiicchoveli|Monastieri Svetiicchoveli]] Súbor:Monasterio de Svetitskhoveli, Miskheta, Georgia, 2016-09-29, DD 40.jpg|Freska v gruzínskom [[Monastier Svetiicchoveli|Monastieri Svetiicchoveli]] Súbor:Svetitskhoveli Cathedral.Mural.2.jpg|Freska v gruzínskom [[Monastier Svetiicchoveli|Monastieri Svetiicchoveli]] Súbor:Archangel Gabriel. Tsalenjikha fresco (Georgia, 14th c.).jpg|Archanjel Gabriel, gruzínska freska, 14. storočie, Calendžicha Súbor:2014 Picunda, Sobór św. Andrzeja (wnętrze) (04).jpg|Fresky v [[Katedrála svätého Ondreja (Picunda)|Katedrále svätého Ondreja]] v Picunde Súbor:Новый Афон. Монастырь. Интерьер.jpg|Interiér chrámu Monastiera Nový Athos v Abcházsku, 19. stor. Súbor:Skhalta fresco (6).jpg|Freska v Katedrále v Schalte Súbor:Ubisa (1).jpg|Freska v gruzínskom [[Monastier Ubisa|Monastieri Ubisa]], Kristus [[Pantokrator]] Súbor:The Last Supper fresco - Ubisa Monastery.png|Freska v gruzínskom [[Monastier Ubisa|Monastieri Ubisa]]: Posledná večera Súbor:Ubisa (2).jpg|Freska v gruzínskom [[Monastier Ubisa|Monastieri Ubisa]]: Zvestovanie </gallery> [[Súbor:14th-century_frescos_in_the_Cozia_Monastery,_Romania.jpg|vľavo|náhľad|[[Kláštor Cozia]] vo Valašsku obsahuje zachované fresky zo 14. storočia]] ==== Fresky v Moldavsku, Valašsku a Uhorsku ==== [[Súbor:Voronet_2013-detaliu-c.jpg|náhľad|Exteriérové fresky [[Voronetský monastier|Voronetského monastiera]], Súdny deň]] [[Byzantské kostoly rumunského Moldavska|Moldavské chrámy]] v [[Bukovina (krajina)|Bukovine]] z 15. a 16. storočia sú všeobecne známe vďaka svojim exteriérovým freskám maľovaným byzantským štýlom. Dobre zachované a vzácne sú však aj fresky v interiéroch chrámov. Medzi početné chrámy patria kláštory [[Kláštor Arbore|Arbore]], [[Kláštor Humor|Humor]], [[Kláštor Moldoviţa|Moldoviţa]], [[Kláštor Suceviţa|Suceviţa]], či [[Voronetský kláštor|Voronet]]. Miestne fresky sú pomerne zachované, obsahujú výjavy zo svätého písma, ale i svetské motívy (ako napr. perzsko-avarské [[Obliehanie Konštantínopola (626)|obliehanie Konštantínopola]] v roku 626 zobrazené v Humorskom kláštore). Chrám Voronetského monastiera je známy predovšetkým vonkajšou freskou Posledného súdu a je známy aj ako [[Sixtínska kaplnka]] východu. Fresky boli maľované technikou ''[[buon fresco]]'' a vykazujú mnohé paralely so západným renesančným umením Využívajú širokú škálu farieb, pričom umelci jednotlivých chrámov vždy preferovali isté konkrétne druhy, pomerne obľúbená bola modrá (napr. voronetská modrá). Exteriérové fresky boli chránené predĺženými strechami, Niektoré z chrámov sú dnes pamiatkou svetového dedičstva [[UNESCO]].<ref name=":29" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=The spectacular painted churches of Moldavia |url=https://rachelsruminations.com/painted-churches-moldavia/ |dátum vydania=2017-09-30 |dátum prístupu=2020-03-05 |jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Leonida |meno=Mihaela D. |titul=Materials and Craft in the Exterior Frescoes of Churches inNortheastern Romania |url=http://www.museumofrussianicons.org/wp-content/uploads/2017/01/Leonida-Mihaela-article.pdf |dátum prístupu=5.3.2020 |vydavateľ=museumofrussianicons.org |url archívu=https://web.archive.org/web/20210901014713/http://www.museumofrussianicons.org/wp-content/uploads/2017/01/Leonida-Mihaela-article.pdf |dátum archivácie=2021-09-01 }}</ref> Postbyzantské fresky však vznikali aj v druhej zo starých rumunských krajín – [[Valašsko (Rumunsko)|Valašsku]]. Pomerne zachované fresky zo 14. storočia sa zachovali v [[Kláštor Cozia|Kláštore Cozia]], či v [[Curtea de Arges]]. Z neskoršieho obdobia pochádzajú fresky z [[Monastier Horezu|Monastiera Horezu]] (koniec 17. storočia).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Monastery of Horezu |url=https://whc.unesco.org/en/list/597/ |vydavateľ=UNESCO World Heritage Centre |dátum prístupu=2020-03-05 |jazyk=en |dátum vydania=}}</ref> [[Súbor:RO HD Biserica Adormirea Maicii Domnului din Strei (6).JPG|vľavo|náhľad|Fresky v Kostole svätého Mikuláša v Steiri, 14. storočie, Rumunsko]] [[Súbor:Sf Treime Densus.jpg|náhľad|Freska svätej Trojice v Kostole svätého Mikuláša v Densuş, 15. storočie, Rumunsko]] Južná oblasť [[Sedmohradské veľkokniežatstvo|Sedmohradského vojvodstva]] a juhovýchodné župy [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] boli domovom rozličných heterogénnych skupín, žili tu spolu ortodoxní [[Rumuni]] s katolíckymi [[Maďari|Maďarmi]], [[Sikuli (Rumunsko)|Sikulmi]] a [[Sasi|Sasmi]], čím vytvorili dlhotrvajúce multikkultúne spoločenstvo. Nástennú maľbu väčšinou zhotovali domáci umelci podľa byzantskej ikonografie, vzhľadom na svoju periférnu polohu vo vzťahu k centrám byzantského umenia a ich integráciu do latinského štátu sa však ukázalo, že títo maliari sú veľmi vnímaví k témam a motívom typickým pre západnú ikonografiu. Je možné tu nájsť významný počet prípadov, keď západní umelci pracovali pre ortodoxných zákazníkov alebo naopak maliarov byzantskej tradície pracujúcich pre katolíckych zákazníkov. Kostol v Strei (okres Hunyad), postavený niekedy po roku [[1300]] a slúžiaci miestnemu ortodoxnému spoločenstvu, bol pravdepodobne zasvätený svätému Mikulášovi a vyzdobený freskami niekedy počas prvej polovice 14. storočia. Podľa lineárno-naratívneho spôsobu absolvovali všetci umelci vedomosti a prax v západnom prostredí, kde získali formálne rysy špecifické pre provinčný, ranogotický štýl, nerovnomerne miešajúce prvky románsko-gotického, talianskeho trecenta a byzantského štýlu. Maliari si však do veľkej miery zachovali ikonografické usporiadanie špecifické pre katolícke chrámy čo podľa všetkého nepredstavovalo finálnu víziu ortodoxných mecenášov. Kristus bol zobrazený v sláve (''[[Maiestas Domini]]'') a v [[Mandorla|mandorle]] podporovanej dvoma anjelmi na východnom poli rebrovej klenby. Rovnaké zobrazenie sa zvyčajne nachádzame v katolíckych kostoloch v stredovekom Uhorsku. Obvyklý obraz Panny Márie s Dieťaťom v byzantských kostoloch bez kupoly niekedy nahradený obrazom Pantokratora, v Sedmohradsku sa však typ Pantokratora vyskytoval iba v Densuşi, a zvyčajne sa vypúšťal v prospech typov Maiestas Domini alebo Víťazného Krista. Na víťaznom oblúku v Steiri sú znázornené medailóny hláv prorokov Starého zákona, zatiaľ čo postavy apoštolov sú zobrazené ako konvertujúce a držiac každý z vlastných atribútov na bočných stenách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Năstăsoiu |meno=Dragoş Gh. |titul=Painters of Western Training Working for Orthodox Patrons – Remarks on the Evidence of Late-medieval Transylvania (14th{{--}}15th Century) |url=http://artstudies.bg/?page_id=9622&lang=en |dátum vydania=2018 |dátum prístupu=6.3.2020 |vydavateľ=Central European University |miesto=Budapešť}}</ref> <gallery caption="Galéria freskového umenia v Moldavsku, Valašsku a Uhorsku"> Súbor:Manastirea Moldovita, vedere laterala.jpg|[[Kláštor Moldovița|Moldovitský kláštor]], exteriérové fresky Súbor:Manastirea Moldovita, detaliu pictura exterioara.jpg|[[Kláštor Moldovița|Moldovitský kláštor]], exteriérové fresky Súbor:Biserica si curtea manastirii Sucevita.jpg|[[Kláštor Sucevita]] Súbor:Romania Suceviţa monastery 7.jpg|[[Kláštor Suceviţa]] Súbor:SV-II-a-A-05487-Biserica Arbore - Arbore.JPG|Kostol Sťatia svätého Jána Krtiteľa, Biserica Arbore Súbor:Mănăstirea Suceviţa - vedere laterală.JPG|[[Kláštor Suceviţa]] Súbor:Biserica Voronet.JPG|[[Voronetský monastier]] Súbor:Voronet Intrare.JPG|[[Voronetský monastier]] Súbor:Voronet 2013-detaliu-d.jpg|[[Voronetský monastier]] Súbor:Humor monastery4.jpg|Fresky v interiéri Humorského kláštora Súbor:Manastirea Cozia - pictura tavan pridvor.jpg|Freska v kupole Monastiera Cozia, [[Valašsko (Rumunsko)|Valašsko]], 14. storočie Súbor:Biserica Adormirea Maicii Domnului - Olari din Curtea de Arges (56).JPG|Vonkajšie fresky v Chráme v Curtea de Arges, [[Valašsko (Rumunsko)|Valašsko]] Súbor:St Nicholas church in Braşov (Kronstadt. Brassó) - old mural.jpg|Freska v transylvánskom [[Chrám svätého Mikuláša (Brašov)|Chráme svätého Mikuláša (Brašov)]] Súbor:Horezu exterior sping detail 1.JPG|Fresky [[Monastier Horezu|Monastiera Horezu]], [[Valašsko (Rumunsko)|Valašsko]] Súbor:Biserica bolniță Hurezi 03.jpg|Fresky [[Monastier Horezu|Monastiera Horezu]], [[Valašsko (Rumunsko)|Valašsko]] Súbor:ManastireaHorezuVL (58).jpg|Fresky [[Monastier Horezu|Monastiera Horezu]], [[Valašsko (Rumunsko)|Valašsko]] Súbor:Rares.jpg|Donátorská freska [[Petru Rareș]]a v [[Kláštor Humor|Kláštore Humor]] Súbor:RO HD Biserica Adormirea Maicii Domnului din Strei (12).JPG|Fresky v Kostole svätého Mikuláša v Steiri, 14. storočie, Rumunsko Súbor:RO HD Biserica Adormirea Maicii Domnului din Strei (16).JPG|Fresky v Kostole svätého Mikuláša v Steiri, 14. storočie, Rumunsko Súbor:RO HD Biserica Adormirea Maicii Domnului din Strei (51).JPG|Freska Krista v mandorle v kostole svätého Mikuláša v Steiri, 14. storočie, Rumunsko Súbor:RO HD Biserica Sfantul Nicolae din Densus (34).JPG|Fresky v Kostole svätého Mikuláša v Densuş, 15. storočie, Rumunsko Súbor:RO HD Biserica Sfantul Nicolae din Densus (1).JPG|Freska v Kostole svätého Mikuláša v Densuş, 15. storočie, Rumunsko Súbor:RO HD Biserica Sfantul Nicolae din Densus (17).JPG|Freska Archanjela Michala v kostole svätého Mikuláša v Densuş, 15. storočie, Rumunsko </gallery> [[Súbor:Dušan's_Code,_Prizren_manuscript,_15th_c.jpg|vľavo|náhľad|Dušanov právny kódex, Prizrenský manuskrtipt z 15. storočia]] [[Súbor:Miroslav's_Gospel_001.jpg|náhľad|Miroslavov evanjeliár, cca 1180]] === Iluminácie === {{Pozri aj|Resavská škola|Preslavská literárna škola|Tărnovská literárna škola|Ochridská škola}} Byzantský vplyv na literárny život v ortodoxných a najmä slovanských krajinách bol značný. Prejavil sa však prevažne v písme využívanom v daných krajinách (hlaholika, cyrilika), a už menej v [[Iluminácia|ilumináciách]]. Istú výnimku tvorili gruzínske a arménske manuskripty, ktoré obsahovali početné, často celostránkové iluminácie. ==== Srbsko ==== Počiatky srbskej literatúry sú spojené s konverziou Srbov na kresťanstvo v 9. a 10. storočí a využívaním [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]], resp. následne [[Cirkevná slovančina|cirkevnej slovančiny]]. Prvé diela boli zväčša prekladmi z gréčtiny, tematicky šlo o bohatú zmes kresťanských a svetských diel. Miestne diela však neobsahovali veľký počet ilustrácií, ak nejaké obsahovali, šlo zväčša o miniatúry, emblémy, či iniciály kvalitatívne neporovnateľné s vyspelými byzantskými ilumináciami. Významnejším dielom z obdobia je [[Miroslavov evanjeliár]] z 12. storočia, prvá ilustrovaná srbská kniha v cyrilike.<ref name=":KZD5">SERBIAN LITERATURE In: {{Citácia knihy |editori=[[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]] |titul=The Oxford Dictionary of Byzantium |miesto=New York |vydavateľ=[[Oxford University Press]] |rok=1991 |počet strán=2338 |isbn=0-19-504652-8 |strany=1874 |jazyk=en |vydanie=1}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=The world of Serbian manuscripts (12th{{--}}17th centuries) |url=http://www.galerijeimuzeji.com/en/izlozba/60/the-world-of-serbian-manuscripts-12th{{--}}17th-centuries |vydavateľ=www.galerijeimuzeji.com |dátum prístupu=2020-03-14 }}{{Nedostupný zdroj|date=november 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=12th century Miroslav's Gospel exhibited at National Museum every Saturday |url=https://www.serbianmonitor.com/en/12th-century-miroslavs-gospel-exhibited-at-national-museum-every-saturday/ |vydavateľ=Serbian Monitor |dátum vydania=2018-12-03 |dátum prístupu=2020-03-14 |jazyk=en}}</ref> [[Resavská škola|Resavskú školu]] založil v roku [[1407]] srbský kráľ [[Štefan Lazarević]]. Na základe svojej donácie [[Kláštor Manasija|Kláštoru Manasija]] podporil aj vznik tejto školy o ktorú sa, s cieľom opraviť chyby v prekladoch kníh cirkevnej literatúry, usiloval [[Konštantín Kostenečki]], prezývaný aj Filozof pôvodom z Bulharska. Resavská škola bola centrom prepisu prekladu a iluminácii a rukopisov v [[Srbské kráľovstvo (stredovek)|Srbskom kráľovstve]]. Konštatín bol významný prekladateľ, gramatik a historik, ktorý napísal prácu o tom ako by sa mali písať knihy v slovanskom jazyku. Odporúčal veľmi komplikovaný pravopis, ktorý následne mnohí autori adoptovali a používali dlhú dobu. Kánon tejto školy nasledovali v [[Kláštor Chilandar|Kláštore Chilandar]], [[Pećský kláštor]], [[Kláštor Visoki Dečani]] a Ljubostinja a jej vplyvy boli prítomné v Rusku, Bulharsku, [[Severné Macedónsko|Macedónsku]] a Rumunsku. Kláštor Manasija, tiež nazývaný Resava, mal knižnicu s viac ako 20 000 knihami. Až do konca [[17. storočie|17. storočia]] dokumenty, preklady a prepisy dosahovali vynikajúcu kvalitu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=resava school |url=http://manasija.rs/istorija/resavska-skola/ |vydavateľ=Манастир Манасија |dátum prístupu=2020-03-07 |jazyk=en |url archívu=https://web.archive.org/web/20200214154744/http://manasija.rs/istorija/resavska-skola/ |dátum archivácie=2020-02-14 }}</ref> [[Súbor:CodexVaticanusSlavicus3Gagoliticus.jpg|vľavo|náhľad|Assemanov evanjeliár (okolo roku 1000)]] [[Súbor:Ivan ALexander and his family Tetraevangelia.jpg|náhľad|Miniatúra z evanjeliára Ivana Alexandra, cár Ivan Alexander so svojou rodinou.]] ==== Bulharsko ==== V Bulharsku sa rozvíjali počas jeo existencie viaceré školy, a to [[preslavská literárna škola]], [[ochridská škola]] a [[tărnovská literárna škola]]. [[preslavská literárna škola]] tiež známa ako [[plisská literárna škola]] alebo Plissko-preslavská literárna škola, bola prvou literárnou školou stredovekej bulharskej ríše. Založil ju [[Boris I.]] v roku [[885]] alebo [[886]] v hlavnom meste [[Pliska]] po príchode veľkomoravských učencov. V roku 893 [[Simeon I. (Bulharsko)|Simeon I.]] presťahoval sídlo školy z Plisky do nového hlavného mesta [[Preslav (Bulharská ríša)|Preslav]]. Literárna škola v Preslave bola najdôležitejším literárnym a kultúrnym centrom [[Prvá bulharská ríša|Bulharskej ríše]] a v tom čase i všetkých Slovanov. V škole pracovalo množstvo popredných bulharských spisovateľov a vedcov, vrátane [[Naum Ochridský|Nauma Orchidského]], [[Konštantín Preslavský|Konštantína Preslavského]], [[Ján Exarcha|Jána Exarchu]] a [[Chrabr|Černorizca Chrabra]]. Škola bola tiež prekladateľským strediskom, väčšinou byzantských autorov. Na rozdiel od kláštorov a škôl v [[Ochrid]]e (pozri ďalej), boli preslavskí učenci oveľa viac závislí na gréckych modeloch a rýchlo opustili diela v [[Hlaholika|hlaholike]] v prospech prispôsobenia gréckej jednoty a potrebám slovanského jazyka, čím vytvorili [[Cyrilika|cyriliku]]. V centre školy bola vytvorená literatúra v starom bulharskom jazyku, čím sa účinne ukončilo obdobie takzvaného [[trojjazyčníctvo|trojjazyčníctva]].<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Popkonstantinov |meno=Kazimir |titul=Die Inschriften des Felsklosters Murfatlar |vydanie= |vydavateľ= |miesto= |rok=1986 |strany=77{{--}}106 |kapitola=10. Die slawischen Sprachen}}</ref><ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Curta |meno=Florin |titul=Southeastern Europe in the Middle Ages, 500{{--}}1250 |vydanie= |vydavateľ=Cambridge University Press |rok=2006 |isbn=978-0521894524 |strany=222}}</ref> [[Ochridská škola]] bola založená na prelome 9. a 10. storočia žiakom [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]] [[Kliment Ochridský|Klimentom Ochridským]], ktorý predtým pôsobil na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]]. On a ostatní žiaci Cyrila a Metoda boli po príklone veľkomoravských panovníkov k latinskému kresťanstvu z Moravy vyhnaní a útočisko našli najprv v Preslave a neskôr sa na výzvu Borisa I. premiestnili k [[Ochridské jazero|Ochridskému jazeru]], kde v roku 886 založili [[Kláštor svätého Pantelejmona]] a v i chridskú školu. Okrem Klimenta boli významnými predstaviteľmi školy mních [[Chrabr]] a svätý [[Naum Orchidský]], ktorý stál na čele školy potom, čo sa Kliment stal Velickým biskupom. K významným dielam školy patrí tzv. [[Assemanov evanjeliár]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=S. Runciman - A history of the First Bulgarian empire - Appendix 9 |url=http://www.promacedonia.org/en/sr/sr_app9.htm |dátum prístupu=2020-03-07}}</ref><ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Kamusella |meno=T. |titul=The Politics of Language and Nationalism in Modern Central Europe |vydavateľ=Springer |miesto= |rok=2008 |isbn=0230583474 |strany=249 |priezvisko2=Burke |meno2=Peter}}</ref> Podobne ako v Srbsku, ani bulharské rané manuskripty neobsahovali veľké množstvo iluminácií a obmedzili sa len na drobné okrasné prvky neporovnateľné s macedónskymi celostránkovými ilumináciami.. [[Tărnovská literárna škola]] sa rozvíjala koncom 14. a 15. storočia v rámci [[Druhá bulharská ríša|druhej bulharskej ríše]] a bola hlavnou stredovekou bulharskou kultúrnou školou s významným prínosom k stredovekej bulharskej literatúre založenej v hlavnom meste [[Veliko Tărnovo (mesto)|Tărnovo]]. Zväčšil sa počet iluminácií, ktorý však nedokázal dosiahnuť úroveň vrcholnej byzantskej iluminácie. S pravopisnou reformou svätého Euthymia z Tărnova a poprednými predstaviteľmi ako Gregorom Camblakom ovplyvnila ruskú, srbskú, valašskú a moldavskú literatúru. Hlavným predpokladom literárnej školy v Tărnove bolo kultúrne oživenie konca 14. storočia spôsobené vo veľkej miere kvôli záujmu cisára [[Ivan Alexander|Ivana Alexandra]] o literatúru a umenie, na ktoré nadviazali jeho synovia [[Ivan Šišman]] a [[Ivan Sracimir]]. Medzi hlavné diela autorov literárnej školy patrili manuskripty cirkevnej literatúry, ako je Sofiin žaltár a Tomićov žaltár, či preklady kníh z gréčtiny a tvorba ich kompilácií.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Härtel |meno=Hans-Joahim |titul=Kulturelle Blüte - die Schule von Tarnovo in Bulgarien |vydavateľ=Friedrich Puste Verlag|miesto=Regensburg |rok=1998 |isbn=3-7917-1540-2 |strany=64{{--}}67 |meno2=Roland |priezvisko2=Schönfeld |poznámka=Vom Mittelalter bis zur Gegenwart}}</ref><ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Grabar |meno=André |titul=La peinture religiouse en Bulgarie |vydanie= |vydavateľ= |miesto=Paríž |rok=1928 strany=95}}</ref> [[Súbor:Izbornik page.jpg|vľavo|náhľad|[[Sviatoslavský kódex]], 11. storočie]] [[Súbor:Kulikovo05.jpg|náhľad|Miniatúra Bitky na Kulikovom poli, 17. storočie]] ==== Ruské krajiny ==== Prvé rukopisy používané v Rusku boli skôr grécke diela pochádzajúce z [[Chersonézos (mesto)|Chersonézonu]] na Kryme, a nie z byzantskej pevniny, známejšie sú ale vynikajúce príklady konštantinopolského spracovania. Zdá sa že v ruských krajinách sauž od začiatku prebúdza záujem o maľbu a písomníctvo, čo môže byť spôsobené čiastočne tým, že zrejme hľadali vo svojom novom náboženstve humanistické prvky, ktoré úplne chýbali v ich pohanskej viere.<ref name=":31">Rice, str. 34{{--}}36</ref> Stará ruská literatúra pozostáva z niekoľkých majstrovských diel napísaných v staro-slovanskom jazyku (t. j. v jazyku [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]], ktorý sa nesmie zamieňať so súčasným cirkevným slovanským jazykom ani s moderným ukrajinským, ruským a bieloruským jazykom). Hlavným typom staroruskej historickej literatúry boli byliny, hagiografie a väčšinou anonymné kroniky. Medzi anonymné diela patrí aj Príbeh Igora a Modlitba Daniela Immureda. Medzi ďalšie ruské literárne pamiatky patria Zádonština, Fyziológ, Kyjevská synopsia a Cesta za tromi morami. Ruská stredoveká literatúra mala prevažne náboženský charakter a používala prispôsobenú formu cirkevno-slovanského jazyka s mnohými juhoslovanskými prvkami. Najstarší rukopis je [[Sviatoslavský kódex]], ktorý vytvorili grécky alebo domáci umelci. Najprv sa nové tendencie prejavili v ilumináciách, ktoré boli vyrobené na počesť slávnych bitiek ako je napríklad [[Bitka na Kulikovom poli]]. Niektoré z nich sú niekedy maličké, naivné, ale to neznižuje ich pôvab. Nahradenie kvalitných papierov namiesto [[Pergamen (koža)|pergamenu]] v priebehu 16. storočia umožnilo iluminátorom používať tenšie, priehľadnejšie a jemnejšie farby, a tým aj tvorba koloristickej kompozície Rubľovho typu. Dopyt po ilustrovaných knihách narastal rýchlo a koncom 16. a začiatkom 17. storočia sa už vyrábali vo veľkom počte. Náboženské diela boli stále ozdobené ilumináciami, tradičný byzantský typ kombinovaný s nadpismi kapitol alebo začiatočné veľké a zdobené písmeno, na ktorých je zreteľne viditeľný ruský cit pre dizajn. Iluminácie boli vytvárané slobodnejším spôsobom a z množstvom detailov. Maliari hľadali oveľa abstraktnejšie a viac mystické biblické témy. Používali tmavšie farby a zároveň experimentovaním začali prejavovať rastúci záujem o naturalistické umenie so západnými formami perspektívy, ktoré prijali najmä umelci z [[Jaroslavľ]]a, ktorí do svojich prác zavádzajú aj žánrové scény.<ref name=":31" /><ref>Rice, str. 116, 138{{--}}139</ref> [[Súbor:Roslin5.jpg|náhľad|Iluminácia [[Toros Roslin|Tora Roslina]], anjel nad starozákonnýi postavami Sidracha, Misacha a Abdenaga]] ==== Gruzínsko a Arménsko ==== {{Pozri aj|Arménske iluminované manuskripty}} Byzantské iluminácie ovplyvnili aj gruzínske manuskripty (Vanské evanjelium, Džručské evanjelium, či [[synaxarion]] Euthymia Iberského, evanjelium ''Bičvinta'').<ref name=":KZD4" /> Na rozdiel od iných odvetví mala Byzancia zásadný vplyv aj na arménske iluminované manuskripty, ktoré začali vznikať od 9. storočia. Kĺbia v sebe byzantské (čiastočne [[Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období|justiniánske]]) a [[Perzské umenie|perzské]] (často ešte [[Sásánovci|sásánovské]]) a [[Arabské umenie|arabské prvky]]. Takmer všetky zachované arménske iluminované knihy z tohto obdobia sú evanjeliá. Pre miestne postavy je však na rozdiel od byzantskej tradície typická absencia modelovania a čiary označujúce záhyby majú tendenciu vytvárať vzory, t. j. favorizuje sa dekoratívny dizajn a nie pre plastická forma, Prvé obdobie arménskej iluminácie uzavrel pád stredovekého [[Anijské kráľovstvo|Anijského kráľovstva]] a nová kapitola sa začala písať spolu so vznikom [[Arménske kráľovstvo v Kilikii|Arménskoho kráľovstva]] (pôvodne [[Arménske kniežatstvo v Kilikii|kniežatstva]]) v [[Kilíkia|Kilikii]]. Miestni umelci nadviazali na orientizujúci arménsky štýl, ktorý opätovne skĺbili s byzantskými prvkami, naopak miznú perzské sásánovské motívy. Hoci bolo kilikijské umenie ovplyvnené západným katolíckym umením, v ilumináciách jeho vplyv badať nie je. Významným centrom bola [[Hromkla]], kde sídlil arménsky katolikos, známi sú aj miestni umelci, spomedzi ktorých vyniká najmä [[Toros Roslin]] (aj Thoros) pôsobiaci v 13. storočí a [[Sargis Pitsak]], či [[Toros z Taronu]] pôsobiaci na Arménmi obývaných územiach v 14. storočí. Arménske diela však vznikali aj ide, na miestach, kde existovali arménske kolónie ([[Perzia]], [[Krym (polostrov)|Krym]], [[Jeruzalem]],...)<ref>Nersessian, str. 114{{--}}125, 135</ref> <gallery caption="Galéria Iluminácií"> Súbor:Tomic Psalter.JPG|Tărnovská literárna škola, Tomićov žaltár, miniatúra, 14 storočie Súbor:Miriams Tanz.jpg|Tărnovská literárna škola, Tomićov žaltár, miniatúra Mirjamovha tanca, 14 storočie Súbor:Sofia Psalter 1337.png|Tărnovská literárna škola, Sofiin žaltár, Miniatura Krista a žalmu 527, 14. storočie Súbor:TetraevangeliaOfIvanAlexanderFol263.jpg|Bulharská iluminácia z evanjeliára Ivana Alexandra zo 14. storočia Súbor:Novgorod Codex - colour.jpg|Novgorodský kódex, 11. storočie Súbor:Archangel Gospel 01.jpg|Archanjelské evanjelium, 11. storočie Súbor:Gospels russia.jpg|Evanjelium princa Mstislava, 11./12. storočie Súbor:Ostromirovo.jpg|Ostromirovo evajelium, 11. storočie Súbor:Kulikovo01.jpg|Miniatúra Bitky na Kulikovom poli, 17. storočie Súbor:Armenianartil.jpg|Arménska iluminácia od Torosa Roslina Súbor:LevonKeran.jpg|Arménska iluminácia od Torosa Roslina Súbor:Annunciation from 13th century Armenian Gospel.jpg|Zvestovanie, arménsky evanjeliár z 13. storočia Súbor:Mesrop of khizan christ jerusalem.jpg|[[Mesrop z Chizanu]], Kristov vstup do Jeruzalema, 17. storočie, Perzia </gallery> == Mozaika == * ''Pre normanské mozaiky vytvorené gréckymi a normanskými majstrami pozri: [[Byzantské umenie v komnénovskom a angelovskom období]]'' [[Súbor:Michael of salonica.jpg|vľavo|náhľad|Mozaika svätého Demetera Solúnskeho v Kyjeve, nechal ju v 2. polovici 11. storočia zhotoviť [[Sviatopolk II.]]]] [[Súbor:Jacopo_torriti,_coronation_of_the_virgin,_santa_maria_maggiore,_rome.jpg|náhľad|[[Jacopo Torriti]], mozaika ''Korunovácia Panny'' v [[Bazilika Panny Márie Väčšej|Santa Maria Maggiore]], [[Rím]]]][[Súbor:Pietro_Cavallini_013.jpg|náhľad|[[Pietro Cavallini]], mozaika ''Zvestovanie'' v [[Bazilika Panny Márie v Trastevere|Bazilike Panny Márie v Trastevere]]]] [[Súbor:Cathedrale Saint-Guy Prague facade sud mosaique Jugement dernier.jpg|náhľad|Mozaika Posledného súdu na Zlatej bráne, [[Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha|Katedrála svvätého Víta]], 14. storočie, [[Česko]]]] Byzantskí umelci mozaiky boli slávni svojou prácou a pôsobili v rôznych krajinách, ich prevažným odbytiskom však boli bohaté talianske štáty a mestá ako [[Ravenna]], [[Florencia]], pápežský [[Rím]], [[Benátky]], či [[Sicília]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Byzantine Art |url=https://www.ancient.eu/Byzantine_Art/ |vydavateľ=Ancient History Encyclopedia |dátum prístupu=2020-03-12}}</ref> V ravensko-benátskej oblasti ešte aj v 12. storočí pretrvávala stará byzantská mozaikárska tradícia. Interiér [[Bazilika svätého Marka (Benátky)|Baziliky svätého Marka v Benátkach]] je význačne pokrytý zložitými mozaikami. Najstaršie mozaiky boli vytvorené byzantskými majstrami na konci 11. storočia, väčšinu mozaík však vytvorili až miestni umelci z 12. a 13. storočia. Mozaiková tradícia dlhodobo existovala aj v pápežskom Ríme, v 11. storočí sa ale čiastočne pre zlé vzťahy s ortodoxným východom ([[Východná schizma|schizma]]) utlmila. Dôležitým strediskom mozaikárov bol aj [[Terst]]. Z Benátok sa umenie mozaiky neskôr dostalo aj do [[Florencia|Florencie]]. V Ríme sa byzantské mozaiky znovu objavujú v 12. a v období zrodu renesančného umenia v 13. storočí. Miestny štýl bol však odlišný a oslobodený od prísneho kanónu východnej tradície. Dal postavám realistickejší postoj a črty. Medzi diela tohto obdobia patria najznámejšie tzv. kvetinové mozaiky v [[Bazilika svätého Klementa (Rím)|Bazilike svätého Klementa]], a na fasáde [[Bazilika Panny Márie v Trastevere|Baziliky Panny Márie v Trasteverea]], či v [[Bazilika svätého Pavla za hradbami|Bazilike svätého Pavla za hradbami]]. Vynikajúca byzantská mozaika je v apside Baziliky Panny Márie v Trasteverea (1140).<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=ZÁSTĚROVÁ |meno=Bohumila |titul=Dějiny Byzance |vydanie=1 |vydavateľ=Academia |miesto=Praha |rok=1992 |isbn=80-200-0454-8 |strany=451{{--}}455}}</ref><ref>{{Citácia knihy |priezvisko=BOORSCH |meno=Suzanne |titul=The Building of the Vatican: The Papacy and Architecture |vydanie= |vydavateľ=The Metropolitan Museum of Art Bulletin |miesto=New York |rok=1982/1983 |isbn= |strany=40{{--}}43}}</ref> Z neskoršieho obdobia zase napr. mozaiky [[Jacopo Torriti|Jacopa Torritiho]] v [[Bazilika Panny Márie Väčšej|Santa Maria Maggiore]] (1294), či diela [[Pietro Cavallini|Pietra Cavalliniho]] v 13. storočí. Monumentálnym mozaikovým dielom je strop [[Baptistérium San Giovanni|Baptistéria San Giovanni]] vo [[Florencia|Florencii]] zhotovenom viacerými majstrami v priebehu 13. storočia. Predpokladá sa, že sa na diele podieľali benátski majstri, výjavy posledného súdu vytvoril zrejme [[Coppo di Marcovaldo]]. Dnes už neexistujúce mozaiky v Taliansku na starej Katedrále svätého Petra mal vytvoriť aj [[Giotto di Bondone|Giotto]].<ref>MOSAIC.. In: {{Citácia knihy |titul=Historical Dictionary of Renaissance Art |vydanie=1 |vydavateľ=The Scarecrow Press|miesto=Lanham, Toronto, Plymouth |rok=2008 |isbn=978-0-8108-5800-8 |strany=298{{--}}299 |editori=Lilian H. Zirpolo |edícia=Historical Dictionaries of Literature and the Arts, No. 21 |isbn2=0-8108-5800-2}}</ref> Normanskí králi v [[Sicílske kráľovstvo|Sicílskom kráľovstve]] plne prijali mozaikový umenia a pozvali na svoje panstvo pracovať byzantských umelcov, ktorí tam čoskoro vyvinuli unikátny synkretický štýl. Spájal byzantské umenie so západoeurópskymi vplyvmi a prvkami [[Islamské umenie|islamského umenia]]. Najlepším príkladom je [[Palatínska kaplnka (Sicília)|Palatínska kaplnka]] kráľa [[Roger II.|Rogera II.]], Kostol Santa Maria dell' Ammiraglio v [[Palermo|Palerme]], Katedrála Premenenia Pána v [[Cefalù]] a Katedrála Nanebovzatia Panny Márie v Monreale.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=GAYET |meno=Albert |titul=L'Art byzantin d'après les monuments de l'Italie, de l'Istrie et de la Dalmatie. |vydanie= |vydavateľ=Hachette Livre BNF |miesto= |rok=1901/2019 |isbn=9782329294834 |strany=14{{--}}16 |meno2=Charles |priezvisko2=ERRARD |poznámka=Kniha nanovo vyšla v roku 2019}}</ref> Umenie mozaiky prenikalo do arabských krajín ako je napríklad [[Umajjovci|Umajjovský kalifát]] ([[Skalný dóm]] v Jeruzaleme a [[Veľká mešita (Damask)|Veľká mešita]] v Damasku). Vplyv byzantského umenia sa odzrkadlil aj na dielach križiackych štátov. V chrámoch postavených vo [[Svätá zem|Svätej zemi]] a [[Levanta|Levante]] preto možno vidieť viaceré mozaikové diela pochádzajúce z mozaikovej dielne v Jeruzaleme. V priebehu 12. storočia sa tak novými rekonštrukciami dokončili napr. viaceré existujúce byzantské mozaiky v [[Bazilika Svätého hrobu|Bazilike Svätého hrobu v Jeruzaleme]]. Len málo z nich však prežilo do dnešných čias (s výnimkou Nanebovstúpenia Krista v Latinskej kaplnke). Úplnejšie fragmenty sa naopak zostali v Bazilike Narodenia Pána. Umelci sa podieľali na výzdobe Palatínskej kaplnke v [[Aachen]]e. Plán a výzdoba budovy kombinujú prvky klasického, byzantského a predrománskeho obdobia a bohatých materiálov ako výraz nového kráľovského centra [[Karol Veľký|Karola I. Veľkého]]. Kopula bola pôvodne zdobená freskou a neskôr mozaikou. V barokovom období bol nahradený štukovou výzdobou. Pôvodná mozaika bola reprodukovaná v [[19. storočie|19. storočí]] s rovnakou ikonografiou ako originál. Zobrazuje dvadsaťštyri starších nesúcich koruny a stojacich okolo okraja kupoly. Nad hlavným oltárom a pred kráľovským trónom je obraz Krista ako Pantokratora. Horná galéria kaplnky bola kráľovským priestorom so špeciálnou trónnou oblasťou pre kráľa, potom cisára. Byzantskí umelci tvoria v mnohých ďalších krajinách.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=McClendon |meno=Charles B. |titul=The Origins of Medieval Architecture: Building in Europe: A.D 600{{--}}900. |vydanie= |vydavateľ=Yale University Press |miesto=New Haven |rok=2005 |isbn=0-3001-0688-2 |strany=108{{--}}119}}</ref> Byzantskí freskári a mozaikári vytvorili viacero umeleckých diel a inšpirovali k tvorbe aj viacero miestnych umelcov. Ich štýl sa následne začal vyvíjať vlastnou cestou až úplne nahradil byzantských autorov. Ako je napríklad [[Zlatá brána]] [[Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha|Katedrály svätého Víta]] na [[Pražský hrad|Pražskom hrade]], ktorú dal zhotoviť [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]] po návrate z Ríma. Mozaika znázorňuje [[Posledný súd (pojem)|Posledný súd]], stredom kompozície je Kristus ako Pantokrator v [[Mandorla|mandorle]] a šesť českých patrónov. Dole sa nachádza kľačiaci Karol IV. s [[Alžbeta Pomoranská|Alžbetou Pomoranskou]]. Výjavy po Kristovej pravice a ľavice patria spaseným a zavrhnutým, nad nimi sa prihovárajú Panna Mária, svätý Ján Krstiteľ a apoštolovia. Nad Kristom sa nachádza Veraikon. Mozaiku urobili benátski mozaikári, kompozícia vzdialene nadväzuje na [[Giotto di Bondone|Giottov]] Posledný súd v kaplnke rodiny Scrovegni v [[Padova|Padove]], ale sú tu výrazne zastúpene prvky českej výtvarnej tradície.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Zlatá brána |url=https://www.katedralasvatehovita.cz/cs/historie-a-dedictvi/informace-o-kaplich-a-svatych/zlata-brana |vydavateľ=www.katedralasvatehovita.cz |dátum prístupu=2020-03-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20201129054549/https://www.katedralasvatehovita.cz/cs/historie-a-dedictvi/informace-o-kaplich-a-svatych/zlata-brana |dátum archivácie=2020-11-29 }}</ref> Významný bol aj vplyv byzantského umenia a mozaiky v [[Gruzínsko|Gruzínsku]] a arménskych krajinách. Do Ruska sa mozaika dostala spolu s prvými byzantskými chrámami, ale neskôr toto umenie ustúpilo freske. Kým prvé mozaiky vykonávali majstri z Byzancie, na neskorších sa podieľali aj domáci majstri. Zdá sa však, že niektorí maliari napodobňovali mozaikové práce, medzi nimi aj umelci v kostole Kláštora svätého Cyrila, ktorý sa nachádza neďaleko Kyjeva. Z polovice 11. storočia sa zachovali mozaiky v [[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chráme svätej Sofie]], a správy hovoria, že pred mongolským vpádom minimálne tri ďalšie kyjevské chrámy mali mozaiky. Pred druhou svetovou vojnou tu prežili tri fragmenty nástenných malieb, ktoré boli podľa Muratova maľované jednoduchým frontálnym štýlom obvyklým pre mozaiky. Zachovaná mozaika svätého [[Demeter Solúnsky|Demetera Solúnskeho]] sa nachádza v [[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastieri svätého Michala]] v [[Kyjev]]e. Mozaika sa neskôr v rusku znovu vrátila v 19. storočí (napr. [[Chrám Kristovho vzkriesenia]]).<ref name=":30" /><ref>Rice, str. 19{{--}}21</ref> <gallery> Súbor:Roma, Basilica di Santa Maria in Trastevere, abside.jpg|Interiérová mozaika z 12. storočia v rímskej [[Bazilika Panny Márie v Trastevere|Basilica di Santa Maria in Trastevere]] Súbor:Exterior Mosiac of Santa Maria Trastevere.jpg|Exteriérová mozaika z 12. storočia v rímskej [[Bazilika Panny Márie v Trastevere|Basilica di Santa Maria in Trastevere]] Súbor:Pietro Cavallini - Nativity of the Virgin - WGA04595.jpg|[[Pietro Cavallini]], mozaika ''Narodenie Panny Márie'' Súbor:Roma-san giovanni interno01.jpg|[[Jacopo Torriti]], mozaika v apside [[Bazilika svätého Jána v Lateráne]] v [[Rím]]e Súbor:Veneza118.jpg|Interiér zdobený mozaikami v [[Bazilika svätého Marka (Benátky)|Bazilike svätého Marka]] v Benátkach, východná strana Súbor:San Marco interior 01.jpg|Interiér zdobený mozaikami v [[Bazilika svätého Marka (Benátky)|Bazilike svätého Marka]] v Benátkach Súbor:Basilica San Marco (9739282113).jpg|Interiér zdobený mozaikami v [[Bazilika svätého Marka (Benátky)|Bazilike svätého Marka]] v Benátkach Súbor:Martorana Palermo msu2017-0139.jpg|''La Martorana'', tiež známa ako ''Santa Maria dell' Ammiraglio'' (Svätá Mária Admirála), kostol v Palerme ([[Sicília]], [[Taliansko]]). Kostol je pripojený k vedľajšiemu kostolu ''San Cataldo'', mozaiková výzdoba Súbor:Florenca133b.jpg|[[Baptistérium San Giovanni]]. Zdola sú zobrazené príbehy Jána Krstiteľa, Krista, Jozeda a stvorenia sveta. Súbor:Christian Quarter, Jerusalem P1110357 (5904877063).jpg|Interiér zdobený mozaikami v bazilike Svätého hrobu, Jeruzalem Súbor:Armenian's room IMG 0542.JPG|Interiér zdobený mozaikami v bazilike Svätého hrobu, Jeruzalem Súbor:Christian Quarter, Jerusalem P1110401 (5905646560).jpg|Interiér zdobený mozaikami v bazilike Svätého hrobu, Jeruzalem Súbor:Bethlehem-Nativity-138 (bearb Sp 4).jpg|Interiér zdobený mozaikami v bazilike Narodenia Pána, [[Betlehem (sídlo)|Betlehem]] Súbor:Bethlehem-Nativity-134.jpg|Interiér zdobený mozaikami v bazilike Narodenia Pána, [[Betlehem (sídlo)|Betlehem]] Súbor:Aix dom int vue cote.jpg|Výzdoba Palatínskej kaplnke v Aachene Súbor:Church Fathers Order (left part) - Google Art Project.jpg|Cirkeví otcovia, byzantská mozaika v [[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chráme svätej Sofie v Kyjeve]], 11. storočie Súbor:Почти утраченные мозаики (4572904018).jpg|Eucharistická mozaika v [[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chráme svätej Sofie v Kyjeve]], 12. storočie Súbor:Gelati conch mosaic.JPG|Mozaika v apside nazývaná aj ako „Sláva [[Theotokos]]“ v Gelati, [[Gruzínske kráľovstvo|Gruzínsko]], okolo roku 1125{{--}}1130 </gallery> == Ostatné formy umenia == [[Súbor:Georgia_Khakhuli_triptych.jpg|náhľad|Chachulský triptych, gruzínske umenie]] Sochárstvo sa v Byzancii prekvapivo rozvinulo až počas [[Byzantské umenie v exilovom a palaiologovskom období|palaiogovského obdobia]], dovtedy bolo prevažne z náboženských dôvodov skôr potláčané. Využívané boli rozličné motívy (levy, vtáky, gryfy, rastlinné motívy, či inskripcie a kresťanské motívy). Nanovo sa objavujú aj figurálne obrazy, ktoré sa v sochárstve nevyužívali už od [[Ranokresťanské umenie|ranokresťanského obdobia]]. Využívali sa ako nové, tak aj recyklované materiály, zachované diela pochádzajú z [[Konštantínopol]]a, [[Arta|Arty]] a [[Veria|Verie]]. Išlo ale o krátky záblesk bez budúcnosti. Po páde Byzantskej ríše sa sochárstvo stalo iba formou dekoračného umenia v podobe malých reliéfov alebo monogramov. Čoraz častejšie sa začali využívať islamské motívy vrátane geometrických a prekladacích vzorov a [[Kúfské písmo|kúfského písma]]. Jedinou ukážkou sochárstva je vysoká postava svätca v [[Ochrid]]e, ktorá pochádza zo 14. storočia, ide o románsko-byzantskú sochu. Drobné figúrky alebo reliéfy v dreve však boli častejšie. Ale postupne záujem o sochársku tvorbu upadá do zabudnutia. Byzantské [[úžitkové umenie]], medzi ktoré patrili rozličné šperky, skrinky, či kovotepecké diela malo značný rozsah a vplyv na okolité krajiny. Z postbyzantského obdobia na rozdiel od ranejších čias prežilo omnoho viac drevených vecí (ikonostasy, biskupské tróny a podobné kusy sakrálneho nábytku), ktorých byzantský charakter sa prostredníctvom ortodoxie presunul i do iných pravoslávnych krajín.<ref>BYZANTINE FURNITURE In: {{Citácia knihy |titul=Dictionary of Furniture: Second Edition |url=https://books.google.sk/books?id=rdf8DQAAQBAJ&pg=PT130&lpg=PT130&dq=byzantine+furniture&source=bl&ots=I8i50ouDJU&sig=ACfU3U1djfvwhnVBO5Yebv1Z1beu3Pfe9Q&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjZxcjFhJzoAhWFiFwKHbI3AAw4ChDoATABegQICRAB#v=onepage&q=byzantine%20furniture&f=false |vydavateľ=Simon and Schuster |rok=2014-01-02 |isbn=978-1-62873-840-7 |jazyk=en |meno=Charles |priezvisko=Boyce}}</ref> Niektoré sú jemne vyrezávané v pomerne rokokovom štýle. Rezbárske práce boli často pozlátené. V súčasnosti sa zachoval charakteristický príklad ikonostasu z konca 18. storočia pochádzajúceho z cyperského kostola v Múzeu Victoria and Albert. Malé krížiky zo santalového dreve boli tiež často vyrezávané vo štýle z neskorého palaiogovského obdobia. Väčšina však patrí k postbyzantskému umeniu a bývajú klasifikované ako príklady „ľudového“ umenia. Často sú atraktívne, ale nemajú sa porovnávať s prepracovanými staršími prácami.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Rice |meno=David Talbot |titul=Byzantine Art |vydanie=3 |vydavateľ=Pelican Book |miesto= |rok=1968 |strany=404{{--}}418}} |poznámka= (ďalej len D.T. Rice)</ref> [[Súbor:St. Theodor.jpg|náhľad|Keramická ikona svätého Theodóra Stratélata, Preslav, cca 10. storočie, Národné archeologické múzeum, Sofia]] Rozvíja sa keramické umenie, ako doplnková dekorácia sa použili glazované tehly v zelenej, hnedej, žltej alebo oranžovej farbe. Pôvod tohto typu výzdoby je v arabskej architektúre. V preslavskej škole vznikla keramická ikona, ktorá nasledovala príklady keramických ikon [[Byzantské umenie v macedónskom období|macedónskeho umenia]]. Kovoremeselné a zlatnícke práce Byzancie sa už od 12. storočia dostávali od ostatných krajín. Pôvodné modely boli pozorne sledované na rôznych gréckych dielňach a neskôr reprodukované domácimi talianskymi remeselníkmi. Nemecké dielne majú skôr románsky štýl.<ref>D.T. Rice, str. 509{{--}}512</ref> [[Gruzínske kráľovstvo|Gruzínsko]] bolo centrom početnej výroby, miestni majstri kopírovali byzantské modely a emaily, ktoré zdobili kríže. Hoci sa od byzantských pôvodných emailov rozlišujú, niesli často grécke inskripcie a najmä neskoršie diela boli natoľko podobné, že je ťažké rozlíšiť pôvod diel. Obľúbené boli aj [[Tepanie|tepané]] (repoussé) obklady ikon z kovu, ktoré sa vyrábali od 9. storočia,<ref name=":KZD4" /> či kovové triptychy z neskoršieho obdobia. Vplyv malo byzantské umenie aj na arménske kovotepecké práce, ktoré sa rozvinuli najmä v období [[Arménske kráľovstvo v Kilikii|kilikijskej Arménie]].<ref name=":32">D.T. Rice, str. 482{{--}}484</ref> Výroba emailov pomerne hrubého typu pokračovala v Grécku a na Balkáne dlho po páde Byzantskej ríše. Z týchto neskorých diel sú pravdepodobne naj dôležitejšími liturgické predmety na Balkáne, ktorí majú byť datované do 16. storočia.<ref name=":32" /> Výroba textílii naďalej pokračovala na Balkáne. V Rumunsku je tiež veľa bohatých pokladníc, ktoré obsahujú jemné vyšívané rúcha. Tieto výrobky sú zdobené veľmi silne a husto pomocou kovových vlákien a polodrahokamov.<ref>D.T. Rice, str. 498{{--}}499</ref> <gallery> Súbor:Trône évêque Rila.jpg|Biskupské kreslo z [[Rilský monastier|Rilského monastiera]], po 14. storočí Súbor:Mitre-benaki.jpg|Mitra z roku 1715 Súbor:Sakkos-benaki.jpg|Ortodoxné sakkos, biskupské oblečenie zo 17. storočia Súbor:Bridal cushion from Lefkada - 17th-18th centuries.jpg|Svadobný vankúš z Lefkady, 17./18. storočie, zlatá výšivka Súbor:Ukrainian - Temple Pendant (Kolt) with Two Birds - Walters 44302 (2).jpg|Kolt (prívesok) pripebňovaný na žesnké čelenky v chrámoch, 12. storočie, [[Kyjevská Rus]] Súbor:Troitsa collage.jpg|Tepaný kryt Ikony Najsvätejšej trojice od Andreja Rubľova, Rusko Súbor:Mstislavovo Gospel book cover 15 by shakko.jpg|Ochranný kryt Mstislavovho evanjeliára Súbor:Atskuri icon.jpg|Ackurský triptych, gruzínske umenie Súbor:The XIIc. cross of Queen Tamara of Georgia - Gold, rubies, emerald and pearls.jpg|Kríž kráľovnej Tamary Gruzínskej Súbor:Kameja iz Slavkovice.jpg|Srbská kamea, šperk, patril pravdepodobne Irene Kantakuzene, [[sardonyx]] </gallery> == Referencie == {{Referencie|2}} == Ďalšia literatúra == * DEROKO, Aleksandar (1985). ''Monumentalna i dekorativna arhitektura u srednjovekovnoj Srbiji'' (3. doplnené vydania dopunjeno izdanje). Belehrad. * OUSTERHOUT, Robert G. ''Eastern Medieval Architecture: The Building Traditions of Byzantium and Neighboring Lands''. 1. vyd.: Oxford University Press, 2019. (Onassis Series in Hellenic Culture.) <nowiki>ISBN 0190272732</nowiki>, 978-0190272739. * ČURČIĆ, Slobodan. ''Architecture in the Balkans from Diocletian to Süleyman the Magnificent.'' 1. vyd.: Yale University Press, 2010. <nowiki>ISBN 0300115709</nowiki>, 978-0300115703 * AMEEN FATOUH, Ahmed. ''Byzantine influences on Early Ottoman Architecture of Greece.'' Atény : National and Kapodistrian University of Athens, 2010. 270 s. DOI:10.12681/eadd/20731 (po anglicky) * RODNIKOVA, I. ''Pskov icons, 13th-16th centuries.'' 1. vyd. Aurora Art Publishers, 1991. 318 s. <nowiki>ISBN 5730002114</nowiki>, 978-5730002111. (po anglicky) * MARKOVIĆ, Miodrag; VOJVODIĆ, Dragan. ''Serbian Artistic Heritage in Kosovo and Metohija (Identity, Significance, Vulnerability).''SASA, 2017. 588 s. <nowiki>ISBN 978-86-7025-753-5</nowiki>. (po anglicky) == Pozri aj == * [[renesančné výtvarné umenie]] * [[arménska architektúra]] * [[ruská architektúra]] * [[srbská architektúra]] * [[bulharská architektúra]] * [[osmanská architektúra]] * [[islamská architektúra]] * [[Benátske obranné stavby z obdobia 15. až 17. storočia: Stato da Terra - západná Stato da Mar]] {{Portál|Byzantská ríša|3=Umenie}} == Externé odkazy == * [http://www.panacomp.net/preslav-historical-architectural-reserve/ Preslav (po anglicky)] * [https://fphil.uniba.sk/index.php?id=6791 ruské dejiny (po slovensky)] * [https://www.znanje.org/i/i19/99iv04/99iv0416m/99iv0416m.htm rašská škola (po srbsky)] * [http://www.rastko.rs/isk/vkorac-medieval_architecture.html srbská sakrálna a fortifikačná architektúra (po anglicky)] * [https://whc.unesco.org/en/list/1523/gallery/ chrámy pskovskej školy (po anglicky)] * [http://www.atlantaserbs.com/learnmore/monasteries_and_towns/Gruzija.htm gruzínske monastiere] * [https://www.postoj.sk/29605/ruska-chramova-architektura-po-tatarskom-vpade ruská architektúra po mongolskom vpáde (po slovensky)] * [https://www.nationalgeographic.com/travel/destinations/europe/romania/unesco-world-heritage-churches-of-moldavia/ moldavské chrámy (po anglicky)] * [http://romaniatourism.com/painted-monasteries.html moldavské chrámy] [http://faculty.washington.edu/dwaugh/rus/novgorod/novgch.html (po anglicky)] * [https://www.mapotic.com/unescos-world-heritage/123324-churches-of-moldavia Kostol Zvestovania Panny Márie (po anglicky)] * [http://whc.unesco.org/en/list/1273/ drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka] [http://faculty.washington.edu/dwaugh/rus/novgorod/novgch.html (po anglicky)] * [http://whc.unesco.org/en/list/1424/multiple=1&unique_number=1894 drevené kostoly v Poľsku a na Ukrajine] [http://faculty.washington.edu/dwaugh/rus/novgorod/novgch.html (po anglicky)] * [https://whc.unesco.org/en/list/904 drevené kostoly v oblasti Maramureș] [http://faculty.washington.edu/dwaugh/rus/novgorod/novgch.html (po anglicky)] * [https://www.rastko.rs/rastko-bl/umetnost/likovne/srakic-ikone/srakic-ikone_bih_e.html#_Toc536698764 srbské a bosnianské ikony] [http://faculty.washington.edu/dwaugh/rus/novgorod/novgch.html (po anglicky)] * [https://www.rodon.cz/ikony/Balkan-Kavkaz-a-ostatni-prehled/ikony-a-fresky-srbska-a-makedonie-10-14-stoleti-1656 srbské fresky (po česky)] * [http://martlmadidebloba.ge/art/old_Georgian_frescoes.html gruzínske fresky] [http://faculty.washington.edu/dwaugh/rus/novgorod/novgch.html (po anglicky)] * [http://faculty.washington.edu/dwaugh/rus/novgorod/novgch.html novgorodské chrámy a fresky (po anglicky)] * [https://www.rbth.com/travel/327829-yaroslavl-radiant-frescoes fresky v Chráme svätého Jána na Korovnikách (Jaroslavľ,] [http://faculty.washington.edu/dwaugh/rus/novgorod/novgch.html po anglicky)] * [https://www.rbth.com/travel/329837-rostovs-savior-frescoes fresky v Chráme svätého Spasiteľa (Rostov][http://faculty.washington.edu/dwaugh/rus/novgorod/novgch.html , po anglicky)] * [https://www.rodon.cz/ikony/Byzanc-a-Recko-historicky-prehled/recka-ikona-po-padu-byzance-15-17-stoleti--1658 krétske a grécke ikony (po česky)] * [http://manasija.rs/history/resava-school/?lang=en resavská škola (po anglicky)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200205161529/http://manasija.rs/history/resava-school/?lang=en |date=2020-02-05 }} {{Byzantské výtvarné umenie}} [[Kategória:Byzantské umenie]] [[Kategória:Kresťanské umenie]] [[Kategória:Renesančné výtvarné umenie]] [[Kategória:Novovek]] fd9ktaprjjydpun11x14dg6hvr63687 Kostol svätého Karola Boromejského (Viedeň) 0 645600 8203379 8015182 2026-04-25T12:54:04Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|0 */ 8203379 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = Kostol svätého Karola Boromejského | Druh kostola = rímskokatolícky kostol | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = Vieden-2006-Karlskirche02.jpg | Popis obrázka = Celkový pohľad na kostol z námestia Karlsplatz | Patrocínium = [[Karol Boromejský|sv. Karol Boromejský]] | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Rakúsko | Spolkový štát typ = Spolková krajina | Spolkový štát = Viedeň | Kraj typ = | Kraj = | Okres typ = | Okres = | Mesto = Viedeň | Obec = | Mestská časť typ = Mestský obvod | Mestská časť = Wieden | Adresa = | Zemepisná šírka = 48.198333 | Zemepisná dĺžka = 16.371389 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = Kresťanstvo | Cirkev typ = | Cirkev = Rímskokatolícka cirkev | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = Johann Bernhard Fischer von Erlach | Architekt1 = Joseph Emanuel Fischer von Erlach | Architekt2 = | Sloh = barok | Sloh1 = | Výstavba = 1716 - 1737 | Založenie = 1716 | Dokončenie = 1737 | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = 55 | Výška = 72 | Šírka = 40 | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = 1 | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 lokátor = | Web = http://www.karlskirche.at/ | Commons = Karlskirche, Vienna | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Rektorátny kostol svätého Karola Boromejského''' ({{deu|''Rektoratskirche St. Karl Borromäus''}}), známy skôr pod názvom '''Kostol svätého Karola''' ({{deu|''Karlskirche''}}) je budova barokového kostola vybudovaného v prvej polovici 18. storočia nachádzajúca sa na námestí Karlsplatz v historickom centre [[Viedeň|Viedne]] v [[Rakúsko|Rakúsku]]. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky.<ref name="atlasobscura.com">[https://www.atlasobscura.com/places/karlskirche-st-charles-church atlasobscura.com]</ref><ref name="www.wien.info">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=www.wien.info |url=https://www.wien.info/en/sightseeing/sights/from-g-to-k/st-charles-church |dátum prístupu=2020-02-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200519162125/https://www.wien.info/en/sightseeing/sights/from-g-to-k/st-charles-church |dátum archivácie=2020-05-19 }}</ref><ref name="musicofvienna.com">[https://www.musicofvienna.com/charles-church.htm musicofvienna.com s]</ref><ref name="www.lonelyplanet.com">[https://www.lonelyplanet.com/austria/vienna/attractions/karlskirche/a/poi-sig/404472/358656 cadw.gov.wales]</ref><ref name="www.sacred-destinations.com">[http://www.sacred-destinations.com/austria/vienna-karlskirche www.sacred-destinations.com]</ref> V kostole sa pravidelne konajú koncerty vážnej hudby.<ref name="www.wien.info" /> == Dejiny a charakteristika == Kostol je postavený v barokovom slohu, ale na stavbe sú patrné aj vplyvy antickej, byzantskej a [[Renesančná architektúra|renesančnej architektúry]]. Antický grécky a rímsky vplyv je vidieť predovšetkým na stĺporadí nad hlavným portálom ako aj na dvoch mohutných stĺpoch pred kostolom vybudovaných podľa [[Trajánov stĺp|Trajánovho stĺpu]] v [[Rím|Ríme]].<ref name="atlasobscura.com" /><ref name="musicofvienna.com" /><ref name="www.sacred-destinations.com" /> Vznik kostola súvisí s morovou epidémiou na začiatku 18. storočia. V dôsledku tejto udalosti dal cisár [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karol VI.]] sľub, že v prípade, že mesto ustojí morovú epidémiu, dá postaviť kostol, ktorý bude zasvätený svätému [[Karol Boromejský|Karolovi Boromejskému]]. Po skončení epidémia bola v roku 1713 oficiálne ohlasená výstavba kostola.<ref name="atlasobscura.com" /><ref name="www.wien.info" /><ref name="habsburger.net">[https://www.habsburger.net/en/chapter/karlskirche habsburger.net]</ref><ref name="musicofvienna.com" /><ref name="www.lonelyplanet.com" /><ref name="www.sacred-destinations.com" /> Kostol navrhol habsburský dvorný architekt [[Johann Bernhard Fischer von Erlach]].<ref name="atlasobscura.com" /><ref name="www.wien.info" /><ref name="habsburger.net" /><ref name="musicofvienna.com" /><ref name="www.lonelyplanet.com" /><ref name="www.sacred-destinations.com" /> Jedná sa o jeho posledné dielo.<ref name="www.wien.info" /> Zároveň je táto stavba považovaná za vrcholný výtvor tohoto architekta.<ref name="musicofvienna.com" /> Výstavba sa začala v roku 1716. Po smrti Johanna Bernharda Fischera von Erlacha v roku 1723 pokračoval v práci na budove jeho syn [[Joseph Emanuel Fischer von Erlach]] a pod jeho vedením bol kostol v roku 1737 aj dokončený.<ref name="musicofvienna.com" /><ref name="www.lonelyplanet.com" /><ref name="www.sacred-destinations.com" /> Scéna na hlavnom oltári zobrazuje vstup sv. Karola Boromejského do neba.<ref name="atlasobscura.com" /><ref name="www.wien.info" /><ref name="musicofvienna.com" /> [[Freska|Fresky]] na vnútorných stenách kupoly sú dielom Johannesa Michaela Rottmayra a pokrývajú priestor až 1250 metrov štvorcových.<ref name="www.wien.info" /><ref name="www.lonelyplanet.com" /> Boli vyhotovené v rokoch [[1725]]{{--}}[[1730]].<ref name="www.sacred-destinations.com" /> Fresky a väčšina ostatnej výzdoby interiéru a exteriéru vrátane stĺpov pred kostolom zobrazujú scény zo života sv. Karola.<ref name="musicofvienna.com" /><ref name="www.lonelyplanet.com" /> Výška budovy v najvyššom mieste kupole dosahuje až 72 metrov.<ref name="www.lonelyplanet.com" /><ref name="www.sacred-destinations.com" /> == Galéria == <gallery> Vieden-2006-Karlskirche03.jpg|Predná fasáda kostola Vieden-2006-Karlskirche04.jpg|Pohľad na bočnú fasádu budovy Vieden-2015-Karlskirche01.jpg|Detail stĺpu pred kostolom Karlskirche - Wien 027.jpg|Pohľad na kupolu Wien - Karlskirche, Altarraum.JPG|Pohľad na oltár A-Wien-Karlskirche-Orgel.JPG|Organ v kostole 2014 View of Vienna from Bahnorama 18.JPG|Pohľad na kostol zvrchu 03 Wagner - Moderne im Kirchenbau Bd. III 2. Heft - Plan Kirche St. Karl.jpg|Plán kostola 19120217 wien karlskirche.jpg|Kostol na pohľadnici zo začiatku 20. storočia </gallery> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Barokové kostoly v Rakúsku]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Rakúsku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Rakúsku]] [[Kategória:Architektúra z 1737]] [[Kategória:Kostoly vo Viedni]] [[Kategória:Pamiatkovo chránené budovy vo Viedni]] ichph5nhaxz7iftxgmejhphyf20a92m Lucia Plaváková 0 646503 8203404 8202195 2026-04-25T14:29:33Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8203404 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Lucia Plaváková | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská politička, advokátka a ľudskoprávna aktivistka | Portrét = Lucia Plaváková (2026-01-12).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Lucia Plaváková v januári 2026 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = [[Zoznam poslancov NR SR (2023 – 2027)|Súčasná]] | Úrad = poslankyňa [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] | Začiatok obdobia = [[25. október]] [[2023]] | Koniec obdobia = | Poradie2 = Súčasná | Úrad2 = podpredsedníčka politického hnutia [[Progresívne Slovensko]] | Začiatok obdobia2= [[7. máj]] [[2022]] | Koniec obdobia2 = | Dátum narodenia = {{dnv|1984|03|09}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Politická strana = [[Progresívne Slovensko]] | Alma mater = [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta Univerzity Komenského]]<br>[[Paneurópska vysoká škola]] | Profesia = [[advokát]]ka | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Doktor práv|JUDr.]] '''Lucia Plaváková''', [[Doktor (PhD.)|PhD.]] (* [[9. marec]] [[1984]],<ref name="nrsr"/> [[Bratislava]]<ref name="uk-absolvent"/>) je [[Slováci|slovenská]]<ref name="nrsr"/> [[Politik|politička]], [[advokát]]ka<ref name="sak"/> a [[Ľudské práva|ľudskoprávna]] [[aktivizmus|aktivistka]],<ref name="progresivnespolu"/> ktorá je od [[7. máj]]a [[2022]] podpredsedníčkou politického hnutia [[Progresívne Slovensko]] (PS)<ref name="ps-snem-2022-tasr"/><ref name="ps-register"/> a od [[25. október|25. októbra]] [[2023]] [[Zoznam poslancov NR SR (2023 – 2027)|poslankyňou]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] (NR SR) za PS,<ref name="nrsr-schodza-20231025"/> pričom v parlamente pôsobí ako predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny.<ref name="nrsr"/> Členkou predsedníctva PS sa stala [[6. jún]]a [[2020]] a v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách 2020]] kandidovala z 28. miesta za koalíciu PS a [[Demokrati (politická strana)|SPOLU – občianska demokracia]],<ref name="mvsr-volby2020-kandidatka"/> avšak volebné zoskupenie tesne neprekročilo sedempercentné kvórum potrebné na vstup do parlamentu. Venuje sa sociálnej a ľudskoprávnej politike so zameraním na práva sociálne znevýhodnených a zraniteľných osôb a [[Situácia LGBT osôb na Slovensku|práva queer osôb]]. Po [[Edita Angyalová|Edite Angyalovej]] zvolenej za [[SMER – sociálna demokracia|SMER]] (2002{{--}}2007)<ref name="spectator-2012"/><ref name="sme-2012"/> je Plaváková druhou otvorene [[Lesbizmus|lesbickou]] poslankyňou NR SR a prvou, ktorá tak vystupovala už pred svojím zvolením do funkcie.<ref name="duhovyrok-2020"/> == Vzdelanie a právnická kariéra == Po zmaturovaní na [[Gymnázium Jura Hronca|Gymnáziu Jura Hronca]] (2002)<ref name="gjh"/> pokračovala štúdium práva na [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], ktoré úspešne ukončila v roku 2007 s [[Diplomová práca|diplomovou prácou]] ''Prostriedky ochrany osobnostných práv''.<ref name="uk-dp"/> V rámci štúdia absolvovala študijný pobyt na [[Universiteit Gent|Univerzite v Gente]] v [[Belgicko|Belgicku]] (2006) cez Program Erasmus, ako aj stáž v Oddelení analýz a parlamentného výskumu Kancelárie NR SR.<ref name="ruzickaandpartners-cv"/> V roku 2006 začala pracovať v advokátskej kancelárii JUDr. Jaroslava Ružičku (dnes RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o.<ref name="orsr-ruzickaandpartners"/>) v [[Bratislava|Bratislave]]. Advokátske skúšky zložila v marci 2011 a v tom istom roku absolvovala trojmesačnú stáž v advokátskej kancelárii CMS Cameron McKenna v.o.s.<ref name="cms-cameronmckenna"/> v [[Praha|Prahe]], kde pracovala na projektoch týkajúcich sa nehnuteľností.<ref name="ruzickaandpartners-cv"/> V štúdiu pokračovala rigoróznym konaním na Fakulte práva [[Paneurópska vysoká škola|Paneurópskej vysokej školy]], ktoré zavŕšila v roku 2013 s [[Rigorózna práca|rigoróznou prácou]] ''Konflikt slobody prejavu a ochrany práv osôb verejného záujmu v kontexte judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva''<ref name="puvs-rigoroznapraca"/> a doktorandským štúdiom medzinárodného práva<ref name="ruzickaandpartners-cv"/>, ktoré úspešne ukončila v roku 2015. Vo svojej [[Dizertačná práca|dizertačnej práci]], ''Právo na súkromie v európskom systéme ochrany ľudských práv'', sa zameriavala na ''„aplikáciu a interpretáciu [[Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd|Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd]] v rámci rozhodovacej činnosti [[Európsky súd pre ľudské práva|Európskeho súdu pre ľudské práva]] vo vzťahu k aktuálnym spoločenským otázkam, a to so zameraním na práva [[LGBT|LGBTI]] ľudí.“''<ref name="puvs-dizertacnapraca"/> Právnicky sa profilovala na právo v oblasti [[Verejné obstarávanie|verejného obstarávania]], projektov [[Verejno-súkromné partnerstvo|verejno-súkromného partnerstva]] (PPP) a infraštruktúrnych projektov a právo [[Nehnuteľnosť|nehnuteľností]],<ref name="ruzickaandpartners-cv"/> pričom je spoluautorkou komentára k zákonu o verejnom obstarávaní z roku 2019.<ref name="azud"/> Od 1. januára 2016 poskytuje právne služby v rámci vlastnej spoločnosti.<ref name="orsr-luciaplavakova"/> == Ľudskoprávny aktivizmus == Popri advokátskej praxi sa dlhodobo venuje právam osôb s inou [[Sexuálna orientácia|sexuálnou orientáciou]] a [[Rodová identita|rodovou identitou]] a ľudskoprávnemu aktivizmu, pričom od roku 2015 poskytuje bezplatné právne poradenstvo v poradni pre LGBTI ľudí.<ref name="progresivnespolu"/> Je zakladajúcou členkou občianskeho združenia Dúhové rodiny,<ref name="rmno-duhoverodiny"/><ref name="duhoverodiny"/> ktorého poslaním je presadzovať ''„rovnosť, bezpečie a prijatie v spoločnosti pre existujúce a budúce dúhové rodiny (LGBTI ľudia, ktorí majú alebo plánujú deti, alebo inak tvoria alebo túžia tvoriť rodinu) na Slovensku cez budovanie podpornej komunity, šírenie osvety a cez aktivity smerujúce k zrovnoprávneniu týchto rodín.“''<ref name="rmno-duhoverodiny-stanovy"/> == Politické pôsobenie == V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách vo februári 2020]] kandidovala na 28. mieste kandidátky koalície [[Progresívne Slovensko|PS]]/[[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]]. Vo voľbách získala 9 303 hlasov, po zohľadnení preferenčných hlasov sa umiestnila na 13. mieste kandidátky. Kvôli výsledku koalície sa do parlamentu nedostala.<ref name="volby2020-vysledky-hlasovania"/> Po sťažnostiach na nezapočítavanie hlasov vo voľbách začala Lucia Plaváková organizovať zozbieranie podnetov od voličov.<ref name="hnonline-neuspeje"/><ref name="dennikn-ps-spolu-zvazuje"/> Na sneme Progresívneho Slovenska [[6. jún]]a [[2020]] sa stala členkou predsedníctva.<ref name="dennikn-novou-2020"/> Na sneme Progresívneho Slovenska [[7. máj]]a [[2022]] sa stala podpredsedníčkou. == Osobný život == Plaváková žije so svojou partnerkou a dieťaťom.<ref name="progresivnespolu"/> Spolu so svojím straníckym kolegom [[Tomáš Hellebrandt|Tomášom Hellebrandtom]]<ref name="progresivne-tomas-hellebrandt"/> je treťou otvorene [[queer]] osobou vo funkcii poslanca NR SR, a to po bývalej poslankyni za [[SMER – sociálna demokracia|SMER]] [[Edita Angyalová|Edite Angyalovej]] (2002{{--}}2007), ktorá [[coming out]] učinila v roku 2012, teda až po odchode z parlamentu,<ref name="spectator-2012"/><ref name="sme-2012"/> a po bývalom poslancovi [[Sloboda a Solidarita|Slobody a Solidarity]] [[Stanislav Fořt|Stanislavovi Fořtovi]] (2010{{--}}2012), ktorý ako [[gej]] verejne vystúpil v roku 2011.<ref name="sme-2018"/> Plaváková je teda druhou otvorene [[Lesbizmus|lesbickou]] poslankyňou a prvou, ktorá tak vystupovala už pred svojím zvolením do funkcie.<ref name="duhovyrok-2020"/> == Dielo == * {{Citácia periodika | priezvisko = Plaváková | meno = Lucia | titul = Konflikt slobody prejavu a práva na súkromie v kontexte judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva | periodikum = Justičná revue | url = https://www.justice.gov.sk/ministerstvo/justicna-revue/katalog-justicnych-revue/detail/?eid=15645 | issn = 1335-6461 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky]] | ročník = 63 | číslo = 8-9 | strany = 1060-1068 | rok = 2011 | dátum prístupu = 2025-05-20}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Azud | meno = Ján | priezvisko2 = Plaváková | meno2 = Lucia | priezvisko3 = Bartoš | meno3 = Peter | titul = Zákon o verejnom obstarávaní : komentár | vydanie = | vydavateľ = C.H. Beck | miesto = Bratislava | rok = 2019 | počet strán = 1801 | isbn = 978-80-89603-75-6}} == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="ps-register">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Progresívne Slovensko | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=218725 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky]] | dátum vydania = [2022] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-20}}</ref> <ref name="ps-snem-2022-tasr">{{Citácia periodika | titul = Progresívne Slovensko bude viesť Michal Šimečka | periodikum = Teraz.sk | url = https://www.teraz.sk/slovensko/progresivne-slovensko-bude-viest-micha/631813-clanok.html | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky]] | dátum = 2022-05-07 | dátum prístupu = 2025-05-20}}</ref> <ref name="nrsr-schodza-20231025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1. schôdza | url = https://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/9/1?DisplayChairman=true | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Národná rada Slovenskej republiky]] | dátum vydania = 2023-10-25 | dátum prístupu = 2025-05-20}}</ref> <ref name="nrsr">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JUDr. Lucia Plaváková, PhD. | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=1116 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Národná rada Slovenskej republiky | rok = [2023] | dátum vydania = [2023] | dátum prístupu = 2025-05-20}}</ref> <ref name="spectator-2012">{{Citácia periodika | priezvisko = Fila | meno = Lukáš | titul = Horúce otázky | periodikum = The Slovak Spectator | url = https://spectator.sme.sk/opinion/c/horuce-otazky | issn = 1335-9843 | miesto = Bratislava | vydavateľ = The Rock; [[Petit Press]] | dátum = 2012-11-14 | dátum prístupu = 2025-05-20}}</ref> <ref name="sme-2012">{{Citácia periodika | priezvisko = Benedikovičová | meno = Mária | priezvisko2 = Mihaliková | meno2 = Mária | titul = Angyalová: S partnerkou sa snažíme byť dobrými rodičmi | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/6601434/angyalova-s-partnerkou-sa-snazime-byt-dobrymi-rodicmi.html | issn = 1335-4418 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Petit Press]] | dátum = 2012-11-12 | dátum prístupu = 2025-05-20}}</ref> <ref name="duhovyrok-2020">{{Citácia periodika | priezvisko = Samotný | meno = Roman | odkaz na autora = Roman Samotný | titul = Zverejnili sme novú časť Teplej vlny s Luciou Plavákovou | url = https://duhovyrok.sk/blog/zverejnili-sme-novu-cast-teplej-vlny-s-luciou-plavakovou/ | | periodikum = Dúhový rok | miesto = Bratislava | vydavateľ = NOMANTINELS | dátum vydania = 2020-06-16 | dátum prístupu = 2025-05-20}}</ref> <ref name="mvsr-volby2020-kandidatka">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zoznam registrovaných kandidátov, číslo kandidátnej listiny: 12, názov koalície: Koalícia Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/volby_a_referendum/100_nr_sr/nr20_3kandidati/NR20_12.pdf | url archívu = https://web.archive.org/web/20200220092157/https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/volby_a_referendum/100_nr_sr/nr20_3kandidati/NR20_12.pdf | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky]] | dátum vydania = [2020] | dátum prístupu = 2025-05-20 | dátum archivácie = 2020-02-20}}</ref> <ref name="gjh">Lucia Plaváková In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Absolventi a zaujímavosti : Školský rok 2001/2002 | url = https://www.gjh.sk/absolventi-a-zaujimavosti/rocenka-50-rokov-gjh/2001-2002 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Spojená škola Novohradská | dátum vydania = [s.a.] | dátum prístupu = 2020-04-30}}</ref> <ref name="uk-absolvent">Lucia Plaváková. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Lucia+Plavakova | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Univerzita Komenského v Bratislave]] | dátum vydania = [s.a.] | dátum prístupu = 2020-04-30 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200616001925/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Lucia+Plavakova | dátum archivácie = 2020-06-16 }}</ref> <ref name="uk-dp">Prostriedky ochrany osobnostných práv Lucia Plaváková; školiteľ Bronislava Pavelková. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súborný online katalóg UK | url = https://alis.uniba.sk:8443/lib/item?id=chamo:250261&fromLocationLink=false&theme=Katalog | Miesto = Bratislava | vydavateľ = Akademická knižnica Univerzity Komenského v Bratislave | dátum vydania = [s.a.] | dátum prístupu = 2025-05-20 }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref name="ruzickaandpartners-cv">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lucia Plaváková | url = https://www.r-c.sk/sk/ludia/lucia-plavakova/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20200805155704/https://www.r-c.sk/sk/ludia/lucia-plavakova/ | miesto = Bratislava | vydavateľ = RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o. | dátum vydania = c2011 | dátum prístupu = 2025-05-20 | dátum archivácie = 2020-08-05}}</ref> <ref name="sak">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vyhľadanie advokáta | url = https://www.sak.sk/web/sk/cms/lawyer/adv/proxy/list/form/row/row/488129/attr/adv_full_name/display | miesto = Bratislava | vydavateľ = Slovenská advokátska komora | dátum vydania = [s.a.] | dátum prístupu = 2025-05-20}}</ref> <ref name="cms-cameronmckenna">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úplný výpis z obchodního rejstříku, CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, s.r.o., C 416265 vedená u Městského soudu v Praze | url = https://or.justice.cz/ias/ui/rejstrik-firma.vysledky?subjektId=489446&typ=UPLNY | miesto = Praha | vydavateľ = Ministerstvo spravedlnosti České republiky | dátum vydania = [s.a.] | dátum prístupu = 2025-05-20}}</ref> <ref name="orsr-ruzickaandpartners">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Výpis z Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sro, vložka číslo: 58431/B, obchodné meno: RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o. | titul = Obchodný register na internete | url = https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=154452&SID=2&P=1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky]] | dátum vydania = [s.a.] | dátum aktualizácie = 2025-05-17 | dátum prístupu = 2025-05-20}}</ref> <ref name="orsr-luciaplavakova">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Výpis z Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sro, vložka číslo: 108043/B, obchodné meno: JUDr. Lucia Plaváková PhD., s. r. o. | titul = Obchodný register na internete | url = https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=340041&SID=2&P=1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky]] | dátum vydania = [s.a.] | dátum aktualizácie = 2025-05-17 | dátum prístupu = 2025-05-20}}</ref> <ref name="puvs-rigoroznapraca">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Konflikt slobody prejavu a ochrany práv osôb verejného záujmu v kontexte judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva | url = https://kniznica.paneurouni.com/opac?fn=*recview&uid=30087&pageId=resultform&full=0&fs=59F35D067A0647E8B2956B08EA7696D8 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Knižnica Paneurópskej vysokej školy | dátum vydania = [s.a.] | dátum prístupu = 2025-05-20 }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref name="puvs-dizertacnapraca">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Právo na súkromie v európskom systéme ochrany ľudských práv | url = https://kniznica.paneurouni.com/opac?fn=*recview&uid=23462&pageId=resultform&full=0&fs=59F35D067A0647E8B2956B08EA7696D8 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Knižnica Paneurópskej vysokej školy | dátum vydania = [s.a.] | dátum prístupu = 2025-05-20 }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref name="azud">{{Citácia knihy | priezvisko = Azud | meno = Ján | priezvisko2 = Plaváková | meno2 = Lucia | priezvisko3 = Bartoš | meno3 = Peter | titul = Zákon o verejnom obstarávaní : komentár | vydanie = | vydavateľ = C.H. Beck | miesto = Bratislava | rok = 2019 | počet strán = 1801 | isbn = 978-80-89603-75-6 | strany = VII}}</ref> <ref name="progresivnespolu">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lucia Plaváková: Za férové a hrdé Slovensko | url = https://progresivnespolu.sk/toto-sme-my/lucia-plavakova | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Progresívne Slovensko]]; [[Demokrati (politická strana)|SPOLU – občianska demokracia]] | dátum vydania = [s.a.] | dátum prístupu = 2020-03-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200630000020/https://progresivnespolu.sk/toto-sme-my/lucia-plavakova | dátum archivácie = 2020-06-30}}</ref> <ref name="rmno-duhoverodiny">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výpis z registra mimovládnych neziskových organizácií, názov organizácie: Dúhové rodiny | url = https://ives.minv.sk/rmno/detail?id=dpsFUzeACDCgg4hSaGQyOUIae6X71ARoYq83mOQIFtnK8vfa4im%2fu9w86MDxowha | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky]] | dátum vydania = [s.a.] | dátum prístupu = 2025-05-20 }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref name="rmno-duhoverodiny-stanovy">Čl. 2 ods. 1 Stanov občianskeho združenia Dúhové rodiny. Pozri: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výpis z registra mimovládnych neziskových organizácií, názov organizácie: Dúhové rodiny | url = https://ives.minv.sk/rmno/detail?id=dpsFUzeACDCgg4hSaGQyOUIae6X71ARoYq83mOQIFtnK8vfa4im%2fu9w86MDxowha | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky]] | dátum vydania = [s.a.] | dátum prístupu = 2025-05-20 }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref name="duhoverodiny">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Team | url = https://www.duhoverodiny.sk/#team | miesto = Bratislava | vydavateľ = Dúhové rodiny | dátum vydania = [s.a.] | dátum prístupu = 2025-05-20}}</ref> <ref name="progresivne-tomas-hellebrandt">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tomáš Hellebrandt | url = https://progresivne.sk/kandidatka/tomas-hellebrandt/ | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Progresívne Slovensko]] | dátum vydania = 2023-05-30 | dátum prístupu = 2024-02-08 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240208195248/https://progresivne.sk/kandidatka/tomas-hellebrandt/ | dátum archivácie = 2024-02-08 }}</ref> <ref name="sme-2018">{{Citácia periodika | priezvisko = Praus | meno = Lucia | titul = Prvý slovenský politik, ktorý priznal homosexualitu: Dnes by to bolo náročnejšie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20861893/prvy-slovensky-politik-ktory-priznal-homosexualitu-dnes-by-to-bolo-narocnejsie.html | issn = 1335-4418 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Petit Press]] | dátum = 2018-07-02 | dátum prístupu = 2025-05-20}}</ref> <ref name="dennikn-novou-2020">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Novou predsedníčkou Progresívneho Slovenska je Irena Bihariová | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1921312/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-06 | dátum prístupu = 2020-06-11 }}</ref> <ref name="volby2020-vysledky-hlasovania">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Definitívne výsledky hlasovania | url = https://volbysr.sk/sk/data04.html | vydavateľ = [[Štatistický úrad Slovenskej republiky]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2020-03-01 12:49 | dátum prístupu = 2020-03-06 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160924064154/https://volbysr.sk/sk/data04.html | dátum archivácie = 2016-09-24 }}</ref> <ref name="hnonline-neuspeje">{{Citácia periodika | priezvisko = Garai | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = PS/Spolu s krúžkami neuspeje, ale pre sťažnosť voličov zo zahraničia sa môžu opakovať voľby | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/parlamentne-volby-2020/2105548-ps-spolu-s-kruzkami-neuspeje-ale-pre-staznost-volicov-zo-zahranicia-sa-mozu-opakovat-volby | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-04 | dátum prístupu = 2020-03-06 }}</ref> <ref name="dennikn-ps-spolu-zvazuje">{{Citácia periodika | priezvisko = Gehrerová | meno = Ria | autor = | odkaz na autora = | titul = PS/Spolu zvažuje ústavnú žalobu na voľby, zbiera dôkazy o pochybeniach | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1783176/ps-spolu-zvazuje-ustavnu-zalobu-na-volby-zbiera-dokazy-o-pochybeniach/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-03 | dátum prístupu = 2020-03-06 }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=1116 Lucia Plaváková] na webe Národnej rady SR * [https://progresivne.sk/kandidatka/lucia-plavakova/ Lucia Plaváková] na webe Progresívneho Slovenska * [https://dennikn.sk/autor/lucia-plavakova/ Lucia Plaváková] – blog na Denníku N * [https://sita.sk/osobnosti/lucia-plavakova/ Spravodajstvo týkajúce sa Lucie Plavákovej] na portáli agentúry SITA {{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Plaváková, Lucia}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí právnici]] [[Kategória:Slovenskí advokáti]] [[Kategória:Slovenské političky]] [[Kategória:Politici Progresívneho Slovenska]] [[Kategória:Aktivisti za ľudské práva]] [[Kategória:LGBT aktivisti]] [[Kategória:Slovenské LGBT osobnosti]] [[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Paneurópskej vysokej školy]] kj2t9xg91vaudm7xfzvi1z4vgs6qv8t Zora Jaurová 0 647264 8203424 8131783 2026-04-25T15:21:52Z Scholastikos 174170 8203424 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Zora Jaurová | Rodné meno = Zora Markušová | Popis osoby = slovenská dramaturgička, producentka, expertka na kultúrnu politiku a politička | Portrét = Zora Jaurová (2026-03-26).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Zora Jaurová v marci 2026 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = [[Národná rada Slovenskej republiky|Poslankyňa Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia = [[25. október|25. októbra]] [[2023]] | Koniec obdobia = | Dátum narodenia = {{dnv|1973|1|20}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Progresívne Slovensko]] (od 2017) | Alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU v Bratislave]] | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = [[Jozef Markuš]] | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = Dušan Jaura | Partner = | Deti = Tobiáš | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Divadlo | Portál2 = Film }} [[Magister umenia|Mgr. art.]] '''Zora Jaurová''' (rod. Markušová; * [[20. január]] [[1973]], [[Bratislava]])<ref name="avf" /> je [[Slováci|slovenská]] divadelná [[dramaturg]]ička a [[umelecká kritika|kritička]], filmová [[producent (umenie)|producentka]], expertka na [[kultúrna politika|kultúrnu politiku]] a kreatívny priemysel a [[politik|politička]], v súčasnosti poslankyňa NR SR.<ref name="avf">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mgr. art. Zora Jaurová | url = http://www.avf.sk/aboutus/committees/committee3/zorajaurova.aspx | vydavateľ = Audiovizuálny fond | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-27 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230327115544/http://www.avf.sk/aboutus/committees/committee3/zorajaurova.aspx | dátum archivácie = 2023-03-27 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zora Jaurová | url = https://www.progresivne.sk/?ps-member=zora-jaurova | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = 2021-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-27 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230327115538/https://www.progresivne.sk/?ps-member=zora-jaurova | dátum archivácie = 2023-03-27 }}</ref><ref name=":0" /> == Životopis == === Štúdium === V roku [[1998]] absolvovala štúdium divadelnej dramaturgie<ref name="ps-yt-2017" /> na Činohernej a bábkarskej fakulte (dnešná [[Divadelná fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|Divadelná fakulta]]) [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU v Bratislave]].<ref name="avf" /> === Povolanie === Pracovala v distribučnej spoločnosti SPI International,<ref name="avf" /> ako riaditeľka Kultúrneho kontaktného bodu, zastupovala [[Slovensko]] vo Výbore pre kultúrne záležitosti [[Rada Európskej únie|Rady EÚ]], bola viceprezidentkou európskej organizácie [[Culture Action Europe]]. Bola spoluautorkou a umeleckou riaditeľkou projektu Košice – Interface 2013 ([[Európske hlavné mesto kultúry]] 2013).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kerner | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Umeleckou riaditeľkou projektu EHMK Košice 2013 sa stala Zora Jaurová | url = https://www.kosice.sk/clanok/umeleckou-riaditelkou-projektu-ehmk-kosice-2013-sa-stala-zora-jaurova | vydavateľ = Magistrát mesta Košice | dátum vydania = 2008-10-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> Do januára 2018 bola členkou Rady Fondu pre umenie. Dnes pôsobí ako filmová producentka a partnerka v spoločnosti MPhilms a poradkyňa primátora [[Bratislava|Bratislavy]] [[Matúš Vallo|Matúša Valla]] pre kultúru a kreatívny priemysel. Zároveň pracuje ako expertka na kultúrnu politiku a kreatívny priemysel na domácich i zahraničných fórach a projektoch. === Kultúra === Ako konzultantka sa podieľala na viacerých projektoch Európskych hlavných miest kultúry a medzinárodných umeleckých projektoch. Je prezidentkou slovenského Fóra kreatívneho priemyslu, členkou európskeho top-expertného panelu European Creative Industries Alliance a prestížnej európskej siete filmových producentov Ateliers du Cinéma Européen (ACE). Bola členkou porôt súťaží Dráma a [[Poviedka (súťaž)|Poviedka]], publikuje vo viacerych periodikách.<ref name="corna-2005" /> Pred vstupom do politiky pôsobila v redakčnej rade [[Denník N|Denníka N]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zora Jaurová odstúpila z redakčnej rady denníka N. Naďalej ostáva členkou Progresíveho Slovenska | periodikum = Bratislavský Večerník | odkaz na periodikum = | url = https://www.bratislavskyvecernik.sk/2017/01/30/zora-jaurova-odstupila-z-redakcnej-rady-dennika-n-nadalej-ostava-clenkou-progresiveho-slovenska/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2017-01-30 | dátum prístupu = 2023-03-27}}</ref> === Politika === Od januára 2018 je podpredsedníčkou strany [[Progresívne Slovensko]], ktorú spoluzakladala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zora Jaurová | url = https://progresivnespolu.sk/kandidati/zora-jaurova | url archívu = https://web.archive.org/web/20200320125606/https://progresivnespolu.sk/kandidati/zora-jaurova | vydavateľ = Progresívne Slovensko : Spolu | dátum vydania = [2019] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-27 | dátum archivácie = 2020-03-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="ps-yt-2017">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zora Jaurová | url = https://www.youtube.com/watch?v=Xhx73IMO8E4 | druh nosiča = online video | vydavateľ = Progresívne Slovensko : YouTube | dátum vydania = 2017-08-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|voľbách do NR SR v roku 2020]] získala 11 481 preferenčných hlasov.<ref>Zora Jaurová. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 2020 : Súbory na stiahnutie : Počet prednostných hlasov pre kandidátov politických subjektov za SR | url = https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2020/sk/download.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-27 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Roku 2023 v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|predčasných parlamentných voľbách]] získala 29 704 hlasov a stala sa poslankyňou NR SR.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 2023 | url = https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2023/sk/mandaty_poslanci.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Osobný život == Je dcérou prognostika a bývalého predsedu [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] [[Jozef Markuš|Jozefa Markuša]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hanus | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Chceme zmeniť Košice | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/casopis/7366/chceme-zmenit-kosice/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2010-09-19 | dátum prístupu = 2023-03-27}}</ref> S manželom, protestantským teológom a pedagógom Dušanom Jaurom žijú v Bratislave<ref name="corna-2005">{{Citácia periodika | priezvisko = Čorná | meno = Tina | autor = | odkaz na autora = | titul = Zora Jaurová: Stále robíme hrubé čiary | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2269408/zora-jaurova-stale-robime-hrube-ciary.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2005-06-23 | dátum prístupu = 2023-03-27}}</ref> a majú syna Tobiáša.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Klimatický piknik na slovenský spôsob: "Znepokojené matky" si rozložili deky pred úradom vlády | periodikum = Bratislavské noviny | odkaz na periodikum = | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/aktuality/60894-foto-a-video-klimaticky-piknik-na-slovensky-sposob-znepokojene-matky-si-rozlozili-deky-pred-uradom-vlady | issn = 1336-362X | vydavateľ = NIVEL PLUS | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-23 | dátum prístupu = 2023-03-27}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.sme.sk/c/2269408/zora-jaurova-stale-robime-hrube-ciary.html Zora Jaurová: Stále robíme hrubé čiary] – rozhovor v denníku SME (2005) * [https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/564982-zora-jaurova-co-ostane-ked-vypneme-kulturu/ Zora Jaurová: Čo ostane, keď vypneme kultúru?] – rozhovor v denníku Pravda (2020) {{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Jaurová, Zora}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí divadelní dramaturgovia]] [[Kategória:Slovenskí divadelní kritici]] [[Kategória:Slovenskí filmoví producenti]] [[Kategória:Politici Progresívneho Slovenska]] [[Kategória:Slovenské političky]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2023 – 2027)]] [[Kategória:Riadni členovia SFTA]] j87abln2nhm4cv2wh496m474wfxwmf2 Oktagon MMA 0 647310 8203534 8197050 2026-04-25T21:04:53Z Peter 51345 269569 8203534 wikitext text/x-wiki {{na úpravu}}{{Infobox|zahlavie=Oktagon MMA|obrazok=Oktagon logo.png|popis2=Založené|data2=22. jún 2016|popis3=Zakladateľ|data3=Pavol Neruda (predtým Šipkovský)<br/>Ondřej Novotný|popis4=Vlastník|data4=Súkromné|popis6=Krajina|data6=[[Česko]]<br/>[[Slovensko]]|popis9=Oficiálna webová stránka|data9=[https://oktagonmma.com/cs/ oktagonmma.com]|stylPopisu=font-size:95%|popis1=Šport|data1=[[Zmiešané bojové umenia]]|stylDat=font-size:95%}}'''Oktagon MMA''' je najväčšia česko-slovenská organizácia, ktorá usporadúva turnaje bojových športov [[MMA]]. Zakladatelia a zároveň jeho majitelia sú Pavol Neruda (skôr Šipkovský) a Ondřej Novotný. Organizácia vznikla v júni [[2016]], kedy prišla s reality show ''Oktagon Výzva''. Projekt vyvrcholil na turnaji ''Oktagon 1''. Vo finále proti sebe stáli Gábor Boráros a Jakub Běle. Víťazom hlavného zápasu a celej reality show sa stal Gábor Boráros a Oktagon odštartoval sériu galavečerov. Nasledujúce 3 série priniesli niekoľko víťazov zo Slovenska. Samuel Krištofič, Karol Ryšavý a Lucia Szabová doplnili zbierku šampiónov. Finále 5. série prebehlo na turnaji ''Oktagon 20'', v ktorom zvíťazil [[Roman Paulus (zápasník)|Roman Paulus]] nad Tomášom Zajacom na body. Oktagon ročne usporadúva hneď niekoľko turnajov v tých najväčších českých a slovenských arénach či mestách. Mimo to pripravuje pre všetkých športových fanúšikov jedinečnú reality šou s profesionálnymi bojovníkmi zvanú ''Oktagon Výzva''. Pripravuje tiež týždenník ''Oktagon Magazín'', ktorý mapuje scénu bojových športov. Obľúbený ''Projekt X'', ktorý sledoval cestu obyčajného človeka až do klietky, ''Projekt Y'' - čisto ženskú [[MMA]] reality show a v neposlednom rade talkshow o bojovníkoch a ľuďoch zo scény ''Oktagon Majk''. Organizácia má teraz viac ako 450 000 fanúšikov na sociálnych sieťach a [[YouTube]], kde ich videá mali len za rok [[2019]] cez 30 mil. zhliadnutí. V roku 2024 organizácia prekonala svetový rekord v návštevnosti na MMA turnaji. Na futbalovom štadióne Frankfurtu, Deutsche Bank Park, usporiadali 12. októbra turnaj Oktagon 62 na ktorom sa zúčastnilo 59,148 divákov. == Udalosti == {| class="wikitable" !Udalosť !Dátum !Miesto !Hlavný zápas / ''Hlavný predzápas'' !Víťaz !Ukončenie !Poznámka !Výkon večera |- | rowspan="2" |Oktagon 94 | rowspan="2" |<small>26.9.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[Deutsche Bank Park]], Frankfurt, Nemecko</small> |'''Christian Eckerlin vs. TBA''' | | | | rowspan="2" | |- |''TBA vs. TBA'' | | | |- | rowspan="2" |Oktagon 93 | rowspan="2" |<small>12.9.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[Winning Group Arena]], Brno, Česko</small> |'''Kaik Brito vs.''' '''Amiran Gogoladze''' | | |<small>O titul 77</small> | |- |''Andrej Kalašník vs. TBA'' | | | | |- | rowspan="2" |Oktagon 92 | rowspan="2" |<small>1.8.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''TBA vs. TBA''' | | | | rowspan="2" | |- |''TBA vs. TBA'' | | | |- | rowspan="2" |Oktagon 91 | rowspan="2" |<small>11.7.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[Lanxess Arena]], Kolín nad Rýnom, Nemecko</small> |'''Kerim Engizek vs. Krzysztof Jotko 2''' | | |<small>O titul 84</small> | rowspan="2" | |- |''Tamerlan Dulatov vs. TBA'' | | | |- | rowspan="2" |Oktagon 90 | rowspan="2" |<small>20.6.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[Uber Arena (Berlín)|Uber Arena]], Berlín, Nemecko</small> |'''Will Fleury vs.''' '''Karim Aras''' | | |<small>O titul 120</small> | rowspan="2" | |- |''Attila Korkmaz vs.'' ''Dawid Śmiełowski'' | | | |- | rowspan="2" |Oktagon 89 | rowspan="2" |<small>6.6.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Igor Severino vs.''' '''Zhalgas Zhumagulov''' | | |<small>O titul 61</small> | rowspan="2" | |- |''Lazar Todev vs.'' ''Martin Buday'' | | | |- | rowspan="2" |Oktagon 88 | rowspan="2" |<small>16.5.2026</small> | rowspan="2" |<small>ZAG-Arena, Hannover, Nemecko</small> |'''Mago Machaev vs.''' '''Gjoni Palokaj''' | | |<small>O titul 66</small> | rowspan="2" | |- |''Max Holzer vs.'' ''Khalid Taha'' | | | |- | rowspan="2" |Oktagon 87 | rowspan="2" |<small>25.4.2026</small> | rowspan="2" |<small>Home Credit Arena, Liberec, Česko</small> |'''Lucia Szabová vs. Leidiane Fernandes''' | | |<small>O titul 56 - ženy</small> | rowspan="2" | |- |''Dominik Humburger vs. Zebastian Kadestam'' | | | |- | rowspan="2" |Oktagon 86 | rowspan="2" |<small>11.4.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[Enea Arena]], Štetín, Poľsko</small> |'''Michał Materla vs. Christian Jungwirth''' |'''Materla''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Underground</small> | rowspan="2" |<small>Gogoladze</small> |- |''Tomasz Narkun vs. Alexander Poppeck'' |''Poppeck'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 85 | rowspan="2" |<small>7.3.2026</small> | rowspan="2" |<small>Barclays Arena, Hamburg, Nemecko</small> |'''Igor Severino vs.''' '''Khurshed Kakhorov''' |'''Severino''' |'''2. kolo - TKO''' |<small>O titul 61</small> | rowspan="2" |<small>Severino</small> |- |''Christian Eckerlin vs. Matouš Kohout'' |''Eckerlin'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 84 | rowspan="2" |<small>14.2.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[Ostravar Aréna]], Ostrava, Česko</small> |'''Ronald Paradeiser vs.''' '''Kaik Brito''' |'''Brito''' |'''3. kolo - TKO''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" |<small>Brito</small> |- |''David Kozma vs.'' ''Jozef Wittner'' |''Kozma'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 83 | rowspan="2" |<small>31.1.2026</small> | rowspan="2" |<small>Hanns-Martin-Schleyer-Halle, Stuttgart, Nemecko</small> |'''Niko Samsonidse vs. Mago Machaev''' |'''Machaev''' |'''1. kolo - KO''' |<small>O titul 66</small> | rowspan="2" |<small>Machaev</small> |- |''Alina Dalaslan vs.'' ''Karolina Sobek'' |''Dalaslan'' |''3. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 82 | rowspan="2" |<small>17.1.2026</small> | rowspan="2" |<small>PSD Bank Dome, Düsseldorf, Nemecko</small> |'''Kerim Engizek vs. Krzysztof Jotko''' |'''Jotko''' |'''1. kolo - SUB''' |<small>Finále Gamechanger</small> | rowspan="2" |<small>Zawada</small> |- |''Gjoni Palokaj vs.'' ''James Hendin'' |''Palokaj'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 81 | rowspan="2" |<small>29.12.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Will Fleury vs.''' '''Martin Buday''' |'''Fleury''' |'''1. kolo - TKO''' |<small>O titul 120</small> | rowspan="2" |<small>Fleury</small> |- |''Zhalgas Zhumagulov vs. David Dvořák'' |''Zhumagulov'' |''3. kolo - TKO'' |<small>O titul 56</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 80 | rowspan="2" |<small>22.11.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[SAP Garden]], Mníchov, Nemecko</small> |'''Mateusz Legierski vs. Attila Korkmaz''' |'''Legierski''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 70</small> | rowspan="2" |<small>Aksu</small> |- |''Christian Jungwirth vs. Niklas Stolze'' |''Jungwirth'' |''4. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 79 | rowspan="2" |<small>1.11.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[Winning Group Arena]], Brno, Česko</small> |'''Ion Surdu vs.''' '''Andrej Kalašnik''' |'''Surdu''' |'''1. kolo - TKO''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" |<small>Roušal</small> |- |''Vladimír Lengál vs.'' ''Ognjen Dimić'' |''Lengál'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 78 | rowspan="2" |<small>18.10.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[Lanxess Arena]], Kolín nad Rýnom, Nemecko</small> |'''Christian Eckerlin vs. Ivica Trušček''' |'''Trušček''' |'''1. kolo - TKO''' | | rowspan="2" |<small>Bartl</small> |- |''Alina Dalaslan vs. Katharina Lehner'' |''Dalaslan'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 77 | rowspan="2" |<small>4.10.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Kerim Engizek vs.''' '''Dominik Humburger''' |'''Engizek''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Semifinále Gamechanger</small> | rowspan="2" |<small>Čepo</small> |- |''Vlasto Čepo vs.'' ''Daniel Schwindt'' |''Čepo'' |''1. kolo - KO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 76 | rowspan="2" |<small>20.9.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[Festhalle Frankfurt|Festhalle]], Frankfurt, Nemecko</small> |'''Daniel Weichel vs.''' '''Abou Tounkara''' |'''Weichel''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" |<small>Dalaslan</small> |- |''Frederic Vosgröne vs. Fabio Moraes'' |''Vosgröne'' |''1. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 75 | rowspan="2" |<small>13.9.2025</small> | rowspan="2" |<small>ZAG-Arena, Hannover, Nemecko</small> |'''Gjoni Palokaj vs.''' '''Jakub Batfalský''' |'''Palokaj''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" |<small>Taha</small> |- |''Lazar Todev vs.'' ''Luis Barbosa'' |''Todev'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 74 | rowspan="2" |<small>9.8.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''Cecilie Bolander vs.''' '''Lucia Szabová''' |'''Szabová''' |'''1. kolo – TKO''' |<small>O titul 61 - ženy</small> | rowspan="2" |<small>Humburger</small> |- |''Kerim Engizek vs.'' ''Mick Stanton'' |''Engizek'' |''1. kolo – TKO'' |<small>Štvrťfinále Gamechanger</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 73 | rowspan="2" |<small>28.6.2025</small> | rowspan="2" |<small>Barclays Arena, Hamburg, Nemecko</small> |'''Christian Eckerlin vs. Robert Pukač''' |'''Pukač''' |'''3. kolo - TKO''' | | rowspan="2" |<small>Nazhand</small> |- |''Adam Pałasz vs.'' ''Karim Aras'' |''Aras'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 72 | rowspan="2" |<small>14.6.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[Fortuna Arena]],</small> <small>Praha, Česko</small> |'''Karlos Vémola vs.''' '''Attila Végh 3''' |'''Vémola''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>Trilógia storočia /<br/>O pás Infinity</small> | rowspan="2" |<small>Vémola</small> |- |''Makhmud Muradov vs. Patrik Kincl'' |''Muradov'' |''5. kolo - DEC'' |<small>O dočasný titul 84</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 71 | rowspan="2" |<small>17.5.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[BMW Park]], Mníchov, Nemecko</small> |'''Alexander Poppeck vs. Pavol Langer 2''' |'''Poppeck''' |'''1. kolo - KO''' | | rowspan="2" |<small>Poppeck</small> |- |''Arijan Topallaj vs.'' ''Denis Frimpong'' |''Frimpong'' |''3. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 70 | rowspan="2" |<small>26.4.2025</small> | rowspan="2" |<small>KV Arena, Karlovy Vary, Česko</small> |'''Samuel Krištofič vs. Dominik Humburger''' |'''Humburger''' |'''2. kolo - TKO''' | rowspan="2" |<small>Osemfinále Gamechanger</small> | rowspan="2" |<small>Humburger</small> |- |''Vlasto Čepo vs. Erhan Kartal'' |''Čepo'' |''1. kolo - TKO'' |- | rowspan="2" |Oktagon 69 | rowspan="2" |<small>5.4.2025</small> | rowspan="2" |<small>Westfalenhalle, Dortmund, Nemecko</small> |'''Max Holzer vs.''' '''Deniz Ilbay''' |'''Holzer''' |'''4. kolo - SUB''' | | rowspan="2" |<small>Vosgröne</small> |- |''Uwe Schüder vs.'' ''Ediz Tasci'' |''Tasci'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 68 | rowspan="2" |<small>8.3.2025</small> | rowspan="2" |<small>Hanns-Martin-Schleyer-Halle, Stuttgart, Nemecko</small> |'''Lazar Todev vs.''' '''Will Fluery''' |'''Fleury''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 120</small> | rowspan="2" |<small>Schwindt</small> |- |''Alan Omer vs.'' ''Łukasz Kopera'' |''Omer'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 67 | rowspan="2" |<small>22.2.2025</small> | rowspan="2" |<small>Werk Arena, Třinec, Česko</small> |'''Sam Creasey vs''' '''Beno Adamia''' |'''Adamia''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 56</small> | rowspan="2" |<small>Pukač</small> |- |''David Kozma vs.'' ''Robert Pukač'' |''Pukač'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 66 | rowspan="2" |<small>1.2.2025</small> | rowspan="2" |<small>PSD Bank Dome, Düsseldorf, Nemecko</small> |'''Kerim Engizek vs.''' '''Kamil Oniszczuk''' |'''Engizek''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Osemfinále Gamechanger</small> | rowspan="2" |<small>Ilbay</small> |- |''Lom-Ali Eskiev vs.'' ''Wanderley Junior'' |''Eskiev'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 65 | rowspan="2" |<small>29.12.2024</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Ronald Paradeiser vs. Losene Keita''' |'''Keita''' |'''2. kolo - TKO''' |<small>Finále Gamechanger /<br/>O titul 70</small> | rowspan="2" |<small>Keita</small> |- |''Karlos Vémola vs.'' ''Will Fleury'' |''Fleury'' |''5. kolo - DEC'' |<small>O titul 93</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 64 | rowspan="2" |<small>7.12.2024</small> | rowspan="2" |<small>[[SAP Garden]], Mníchov, Nemecko</small> |'''Kaik Brito vs.''' '''Ion Surdu''' |'''Surdu''' |'''1. kolo - KO''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" |<small>Surdu</small> |- |''Alexander Poppeck vs. Mateusz Strzelczyk'' | |''No Contest'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 63 | rowspan="2" |<small>9.11.2024</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Ivan Buchinger vs.''' '''Hafeni Nafuka''' |'''Buchinger''' |'''2. kolo - TKO''' | | rowspan="2" |<small>Buchinger</small> |- |''Máté Kertész vs.'' ''Leandro Silva'' |''Silva'' |''5. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 62 | rowspan="2" |<small>12.10.2024</small> | rowspan="2" |<small>[[Deutsche Bank Park]], Frankfurt, Nemecko</small> | '''Christian Eckerlin vs. Christian Jungwirth''' |'''Eckerlin''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>King of GerMMAny</small> | rowspan="2" |<small>Martin</small> |- |''Patrik Kincl vs.'' ''Kerim Engizek'' |''Engizek'' |''5. kolo - DEC'' |<small>O titul 84</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 61 | rowspan="2" |<small>21.9.2024</small> | rowspan="2" |<small>[[Winning Group Arena]], Brno, Česko</small> |'''Ronald Paradeiser vs. Acoidan Duque''' |'''Paradeiser''' |'''1. kolo - TKO''' |<small>Semifinále Gamechanger</small> | rowspan="2" |<small>Paradeiser</small> |- |''Makhmud Muradov vs.'' ''Scott Askham'' |''Muradov'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 60 | rowspan="2" |<small>7.9.2024</small> | rowspan="2" |<small>Rudolf Weber-Arena, Oberhausen, Nemecko</small> |'''Ivan Buchinger vs.''' '''Lom-Ali Eskiev''' |'''Eskiev''' |'''1. kolo - TKO''' | | rowspan="2" |<small>Stolze</small> |- |''Niklas Stolze vs.'' ''Matouš Kohout'' |''Stolze'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 59 | rowspan="2" |<small>20.7.2024</small> | rowspan="2" |<small>[[AXA Aréna NTC|Peugeot Arena]], Bratislava, Slovensko</small> | '''Ronald Paradeiser vs. Daniel Torres''' |'''Paradeiser''' |'''3. kolo - DEC''' | rowspan="2" |<small>Štvrťfinále Gamechanger</small> | rowspan="2" |<small>Kníže</small> |- |''Losene Keita vs.'' ''Predrag Bogdanovič'' |''Keita'' |''2. kolo - TKO'' |- | rowspan="2" |Oktagon 58 | rowspan="2" |<small>8.6.2024</small> | rowspan="2" |<small>[[Fortuna Arena]] - Eden,</small> <small>Praha, Česko</small> |'''Karlos Vémola vs.''' '''Attila Végh 2''' |'''Vémola''' |'''2. kolo - SUB''' |<small>O titul 93 / odveta zápasu storočia</small> | rowspan="2" |<small>Mazúch</small> |- | ''David Kozma vs.'' ''Ion Surdu'' |''Surdu'' |''1. kolo -'' ''KO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 57 | rowspan="2" |<small>4.5.2024</small> | rowspan="2" |[[Festhalle Frankfurt|<small>Festhalle</small>]]<small>, Frankfurt, Nemecko</small> | '''Christian Eckerlin vs. Miroslav Brož''' |'''Eckerlin''' |'''2. kolo - TKO''' | | rowspan="2" |<small>Langer</small> |- |''Losene Keita vs.'' ''Agi Sardari'' |''Keita'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Osemfinále Gamechanger</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 56 | rowspan="2" |<small>20.4.2024</small> | rowspan="2" |<small>Resorts World Arena, Birmingham, Anglicko</small> | '''Aaron Aby vs.''' '''Sam Creasey''' |'''Creasey''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 56</small> | rowspan="2" |<small>Kalašnik</small> |- |''Akonne Wanliss vs.'' ''Sahil Siraj'' |''Wanliss'' |''1. kolo -'' ''KO'' |<small>Osemfinále Gamechanger</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 55 | rowspan="2" |<small>23.3.2024</small> | rowspan="2" |<small>Hanns-Martin-Schleyer-Halle, Stuttgart, Nemecko</small> | '''Christian Jungwirth vs. Robert Pukač 2''' |'''Jungwirth''' |'''5. kolo - DEC''' | | rowspan="2" |<small>Topallaj</small> |- |''Alexander Poppeck vs. Jeremy Kimball'' |''Poppeck'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 54 | rowspan="2" |<small>2.3.2024</small> | rowspan="2" |<small>[[Ostravar Aréna]], Ostrava, Česko</small> |'''Patrik Kincl vs.''' '''Piotr Wawrzyniak''' |'''Kincl''' |'''3. kolo - SUB''' |<small>O titul 84</small> | rowspan="2" |<small>Kincl</small> |- |''Ronald Paradeiser vs.'' ''Atilla Korkmaz'' |''Paradeiser'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Osemfinále Gamechanger</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 53 | rowspan="2" |<small>10.2.2024</small> | rowspan="2" |<small>Rudolf Weber-Arena, Oberhausen, Nemecko</small> |'''Katharina Dalisda vs.''' '''Eva Dourthe''' |'''Dalisda''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 52 - ženy</small> | rowspan="2" |<small>Dulatov</small> |- |''Islam Dulatov vs.'' ''Ioannis Palaiologos'' |''Dulatov'' |''1. kolp - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 52 | rowspan="2" |<small>27.1.2024</small> | rowspan="2" |<small>Utilita Arena, Newcastle, Anglicko</small> |'''Jonas Mågård vs.''' '''Jack Cartwright''' |'''Mågård''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" |<small>Peňáz</small> |- |''Matěj Peňáz vs.'' ''Matthew Bonner'' |''Peňáz'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 51 | rowspan="2" |<small>29.12.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Bojan Veličković vs.''' '''Andreas Michailidis''' |'''Veličković''' |'''3. kolo - SUB''' |<small>Finále Gamechanger</small> | rowspan="2" |<small>Krištofič</small> |- |''Vlasto Čepo vs.'' ''Piotr Wawrzyniak'' |''Wawrzyniak'' |''3. kolo - TKO'' |<small>O dočasný titul 84</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 50 | rowspan="2" |<small>9.12.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[Ostravar Aréna]], Ostrava, Česko</small> |'''Losene Keita vs.''' '''Niko Samsonidse''' |'''Keita''' |'''2. kolo - KO''' |<small>O titul 66</small> | rowspan="2" |<small>Paradeiser</small> |- |''Ronald Paradeiser vs.'' ''Ivan Buchinger 2'' |''Paradeiser'' |''3. kolo - TKO'' |<small>O titul 70</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 49 | rowspan="2" |<small>18.11.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[Lanxess Arena]], Kolín nad Rýnom, Nemecko</small> |'''Hatef Moeil vs.''' '''Lazar Todev''' |'''Moeil''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 120</small> | rowspan="2" |<small>Fry</small> |- |''Christian Eckerlin vs. Leandro Silva'' |''Silva'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 48 | rowspan="2" |<small>4.11.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[Imtech Arena|AO Arena]], Manchester, Anglicko</small> |'''Aaron Aby vs.''' '''Elias Garcia''' |'''Garcia''' |'''2. kolo - TKO''' |<small>O titul 56</small> | rowspan="2" |<small>Surdu</small> |- |''Scott Askham vs.'' ''Marc Doussis'' |''Askham'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 47 | rowspan="2" |<small>7.10.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Karlos Vémola vs.''' '''Pavol Langer''' |'''Vémola''' |'''1. kolo - KO''' |<small>O titul 93</small> | rowspan="2" |<small>Vémola</small> |- |''Ivan Buchinger vs.'' ''Jakub Dohnal'' |''Buchinger'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 46 | rowspan="2" |<small>16.9.2023</small> | rowspan="2" |[[Festhalle Frankfurt|<small>Festhalle</small>]]<small>, Frankfurt, Nemecko</small> |'''Katharina Dalisda vs. Jacinta Austin''' |'''Dalisda''' |'''3. kolo - SUB''' |<small>O titul 52 - ženy</small> | rowspan="2" |<small>Veličković</small> |- |''David Kozma vs.'' ''Bojan Veličković 2'' |''Veličković'' |''1. kolo - TKO'' |<small>Semifinále Gamechanger</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 45 | rowspan="2" |<small>29.7.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''Mate Sanikidze vs.''' '''Losene Keita''' |'''Sanikidze''' |'''1. kolo - TKO''' |<small>O titul 66</small> | rowspan="2" |<small>Buchinger</small> |- |''Karlos Vémola vs.'' ''Lucas Alsina'' |''Vémola'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 45 Special | rowspan="2" |<small>28.7.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''Jonas Mågård vs.''' '''Felipe Lima''' |'''Lima''' |'''5. kolo -DEC''' |<small>O titul 61</small> | rowspan="2" |<small>Lengál</small> |- |''Robert Bryczek vs.'' ''Samuel Krištofič'' |''Bryczek'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 44 | rowspan="2" |<small>17.6.2023</small> | rowspan="2" |<small>Rudolf Weber-Arena, Oberhausen, Nemecko</small> |'''Pavol Langer vs.''' '''Alexander Poppeck''' |'''Langer''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O dočasný titul 93</small> | rowspan="2" |<small>Paradeiser</small> |- |''Bojan Veličković vs.'' ''Christian Jungwirth'' |''Veličković'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Štvrťfinále Gamechanger</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 43 | rowspan="2" |<small>20.5.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Patrik Kincl vs.''' '''Karlos Vémola 2''' |'''Kincl''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 84</small> | rowspan="2" |<small>Glismann</small> |- |''David Kozma vs.'' ''Alex Lohoré'' |''Kozma'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Štvrťfinále Gamechanger</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 42 | rowspan="2" |<small>29.4.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Losene Keita vs.''' '''Jakub Tichota''' |'''Keita''' |'''4. kolo - TKO''' |<small>O dočasný titul 66</small> | rowspan="2" |<small>Čepo</small> |- |''Vlasto Čepo vs.'' ''Ion Tuburceanu'' |''Čepo'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 41 | rowspan="2" |<small>15.4.2023</small> | rowspan="2" |<small>Home Credit Arena, Liberec, Česko</small> |'''Jonas Mågård vs.''' '''Gustavo Lopez''' |'''Mågård''' |'''2. kolo - TKO''' |<small>O titul 61</small> | rowspan="2" |<small>Mågård, Strzelczyk</small> |- |''Karlos Vémola vs.'' ''Al Matavao'' |''Vémola'' |''1. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 40 | rowspan="2" |<small>4.3.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[Ostravar Aréna]], Ostrava, Česko</small> |'''David Kozma vs.''' '''Łukasz Siwiecz''' |'''Kozma''' |'''3. kolo - DEC''' | rowspan="2" |<small>Osemfinále Gamechanger</small> | rowspan="2" |<small>Veličkovič</small> |- |''Samuel Krištofič vs.'' ''Alex Lohoré'' |''Lohoré'' |''3. kolo - DEC'' |- | rowspan="2" |Oktagon 39 | rowspan="2" |<small>11.2.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[BMW Park|Audi Dome]], Mníchov, Nemecko</small> |'''Christian Jungwirth vs. Neves de Oliveira''' |'''Jungwirth''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" |<small>Keita</small> |- |''Alexander Poppeck vs. Martin Zawada'' |''Poppeck'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 38 | rowspan="2" |<small>30.12.2022</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Filip Macek vs.''' '''Gustavo Lopez''' |'''Lopez''' |'''1. kolo - SUB''' |<small>O dočasný titul 61</small> | rowspan="2" |<small>Montagnac</small> |- |''Losene Keita vs.'' ''Milan Paleš'' |''Keita'' |''4. kolo - DEC'' |<small>UNDG pravidlá</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 37 | rowspan="2" |<small>3.12.2022</small> | rowspan="2" |<small>[[Ostravar Aréna]], Ostrava, Česko</small> |'''David Kozma vs.''' '''Kaik Brito''' |'''Brito''' |'''3. kolo - TKO''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" |<small>Brito</small> |- |''Mate Sanikidze vs.'' ''Jakub Tichota'' |''Sanikidze'' |''5. kolo - DEC'' |<small>O titul 66</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 36 | rowspan="2" |<small>15.10.2022</small> | rowspan="2" |[[Festhalle Frankfurt|<small>Festhalle</small>]]<small>, Frankfurt, Nemecko</small> |'''Christian Eckerlin vs. Neves de Oliveira 2''' |'''Eckerlin''' |'''4. kolo - SUB''' | | rowspan="2" |<small>Kertész, Jungwirth</small> |- |''Jeremy Kimball vs.'' ''Hatef Moeil'' |''Moeil'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 35 | rowspan="2" |<small>17.9.2022</small> | rowspan="2" |<small>[[Winning Group Arena]], Brno, Česko</small> |'''Patrik Kincl vs.''' '''Alex Lohoré''' |'''Kincl''' |'''1. kolo - TKO''' |<small>O titul 84</small> | rowspan="2" |<small>Kincl</small> |- |''Karol Ryšavý vs.'' ''František Fodor'' |''Ryšavý'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 34 | rowspan="2" |<small>23.7.2022</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''Karlos Vémola vs. Aleksandar Ilić''' |'''Vémola''' |'''1. kolo - SUB''' |<small>O titul 93</small> | rowspan="2" |<small>Macek</small> |- |''Mateusz Legierski vs. Matouš Kohout'' |''Legierski'' |''3. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 33 | rowspan="2" |<small>4.6.2022</small> | rowspan="2" |[[Festhalle Frankfurt|<small>Festhalle</small>]]<small>, Frankfurt, Nemecko</small> |'''Ivan Buchinger vs.''' '''Losene Keita''' |'''Keita''' |'''1. kolo - TKO''' |<small>O titul 70</small> | rowspan="2" |<small>Keita</small> |- |''Stephan Pütz vs.'' ''Martin Zawada'' |''Pütz'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG 2 | rowspan="2" |<small>21.5.2022</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Karlos Vémola vs.''' '''Otakar Petřina''' |'''Vémola''' |'''4. kolo - TKO''' |<small>Box</small> | rowspan="2" |<small>Mazúch</small> |- |''Miloš Petrášek vs.'' ''Samuel Krištofič'' |''Remíza'' |''4. kolo - DEC'' |<small>Box</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 32 | rowspan="2" |<small>9.4.2022</small> | rowspan="2" |<small>[[Ostravar Aréna]], Ostrava, Česko</small> |'''David Kozma vs.''' '''Petr Kníže''' |'''Kozma''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" |<small>Jungwirth</small> |- |''Václav Mikulášek vs.'' ''Tomáš Meliš'' |''Meliš'' |''1. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon Prime 5 | rowspan="2" |<small>26.3.2022</small> | rowspan="2" |<small>X-BIONIC® SPHERE, Šamorín, Slovensko</small> |'''Máté Kertész vs.''' '''Bojan Veličković''' |'''Veličković''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" |<small>Kohout</small> |- |''Karol Ryšavý vs.'' ''Ebrahim Hosseinpour'' |''Ryšavý'' |''3. kolo - KO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 31 | rowspan="2" |<small>26.2.2022</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Samuel Krištofič vs.''' '''Patrik Kincl''' |'''Kincl''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 84</small> | rowspan="2" |<small>Čepo</small> |- |''Ronald Paradeiser vs. Losene Keita'' |''Keita'' |''5. kolo - DEC'' |<small>O dočasný titul 70</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 30 | rowspan="2" |<small>30.12.2021</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Tereza Bledá vs.''' '''Mabelly Lima''' |'''Bledá''' |'''1. kolo - TKO''' |<small>O titul 56 - ženy</small> | rowspan="2" |<small>Peňáz</small> |- |''Matěj Peňáz vs.'' ''Cheick Kone'' |''Peňáz'' |''3. kolo - KO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 29 | rowspan="2" |<small>4.12.2021</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''David Kozma vs.''' '''Bojan Veličković''' |'''Kozma''' |'''4. kolo - TKO''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" |<small>Kozma</small> |- |''Karol Ryšavý vs.'' ''Losene Keita'' |''Keita'' |''1. kolo - KO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon Prime 4 | rowspan="2" |<small>6.11.2021</small> | rowspan="2" |<small>Enteria arena, Sukova třída, Pardubice, Česko</small> |'''Filip Macek vs.''' '''Jonas Mågård''' |'''Mågård''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 61</small> | rowspan="2" |<small>Bahník</small> |- |''Lucie Pudilová vs.'' ''Marta Waliczek 2'' |''Pudilová'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 28 | rowspan="2" |<small>25.9.2021</small> | rowspan="2" |<small>O2 Universum, Praha, Česko</small> |'''Viktor Pešta vs.''' '''Stephan Pütz''' |'''Pešta''' |'''3. kolo - TKO''' |<small>O titul 93</small> | rowspan="2" |<small>Kalašnik</small> |- |''Kaik Brito vs.'' ''Peter Kníže'' |''Kníže'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 27 | rowspan="2" |<small>11.9.2021</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Ivan Buchinger vs.''' '''Vojto Barborík''' |'''Buchinger''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 66</small> | rowspan="2" |<small>Buchinger</small> |- |''Máté Kertész vs.'' ''Robert Pukač'' |''Kertész'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 26 | rowspan="2" |<small>24.7.2021</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''Samuel Krištofič vs. Marcin Naruszczka''' |'''Krištofič''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O dočasný titul 84</small> | rowspan="2" |<small>Szabová</small> |- |''Lucie Pudilová vs.'' ''Talita Bernardo'' |''Bernardo'' |''3 kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 25 | rowspan="2" |<small>19.6.2021</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Martin Buday vs.''' '''Kamil Minda''' |'''Buday''' |'''2. kolo - TKO''' |<small>O titul 120</small> | rowspan="2" |<small>Fodor</small> |- |''Karol Ryšavý vs.'' ''Marek Bartl'' |''Ryšavý'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 24 | rowspan="2" |<small>29.5.2021</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''David Kozma vs.''' '''Leandro Silva''' |'''Kozma''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" |<small>Kozma</small> |- |''Viktor Pešta vs.'' ''Riccardo Nosiglia'' |''Pešta'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 23 | rowspan="2" |<small>1.5.2021</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Petr Kníže vs.''' '''Andrea Fusi''' |'''Kníže''' |'''1. kolo - SUB''' | | rowspan="2" |<small>Brito</small> |- |''Robert Bryczek vs.'' ''Kaik Brito'' |''Brito'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 22 | rowspan="2" |<small>27.3.2021</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Karlos Vémola vs.''' '''Milan Ďatelinka''' |'''Vémola''' |'''1. kolo - SUB''' |<small>O titul 84</small> | rowspan="2" |<small>Szabová</small> |- |''Lucie Pudilová vs.'' ''Maiju Suotama'' |''Pudilová'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG | rowspan="2" |<small>27.2.2021</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Michael Krčmář vs.''' '''Milan Paleš''' |'''Paleš''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Pyramída Underground 70</small> | rowspan="2" |<small>Fapšo, Kozubovský</small> |- |''Vladimír Moravčík vs.'' ''Igor Daniš'' |''Moravčík'' |''1. kolo - KO'' |<small>UNDG pravidlá</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 21 | rowspan="2" |<small>30.1.2021</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Ronald Paradeiser vs.''' '''Ivan Buchinger''' |'''Buchinger''' |'''1. kolo - SUB''' |<small>O titul 70</small> | rowspan="2" |<small>Szabová</small> |- |''Leandro Silva vs.'' ''Alex Lohoré'' |''Silva'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 20 | rowspan="2" |<small>30.12.2020</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Karlos Vémola vs.''' '''Alex Lohoré''' |'''Vémola''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 84</small> | rowspan="2" |<small>Brichta</small> |- |''Viktor Pešta vs.'' ''Ildemar Alcântara'' |''Pešta'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 19 | rowspan="2" |<small>5.12.2020</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Karlos Vémola vs.''' '''Václav Mikulášek''' |'''Vémola''' |'''1. kolo - SUB''' | | rowspan="2" |<small>Vémola</small> |- |''Lucie Pudilová vs.'' ''Cornelia Holm'' |''Pudilová'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 18 | rowspan="2" |<small>21.11.2020</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Jozef Wittner vs.''' '''Robert Pukač''' |'''Wittner''' |'''3. kolo - TKO''' | | rowspan="2" |<small>Brichta</small> |- |''Leo Brichta vs.'' ''Mateusz Makarowski'' |''Brichta'' |''1. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 17 | rowspan="2" |<small>17.10.2020</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''David Kozma vs.''' '''Máté Kertész 2''' |'''Kozma''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" |<small>Kalašnik</small> |- |''Karlos Vémola vs.'' ''Thomas Robertsen'' |''Vémola'' |''3. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 16 | rowspan="2" |<small>26.9.2020</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Karol Ryšavý vs.''' '''Ronald Paradeiser''' |'''Paradeiser''' |'''1. kolo - SUB''' | | rowspan="2" |<small>Paradeiser</small> |- |''Gábor Boráros vs.'' ''Tato Primera'' |''Primera'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG Super–Finále | rowspan="2" |<small>4.7.2020</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Lucia Szabová vs.''' '''Tereza Bledá''' |'''Bledá''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Super–Finále UNDG</small> | rowspan="2" | |- |''Ronald Paradeiser vs. Matouš Kohout'' |''Kohout'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Super–Finále UNDG</small> |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG #6 | rowspan="2" |<small>20.6.2020</small> | rowspan="2" |<small>Edison Park, Bratislava, Slovensko</small> |'''Samuel Krištofič vs.''' '''Vlasto Čepo''' |'''Čepo''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Finále UNDG 90</small> | rowspan="2" | |- |''Lucia Szabová vs.'' ''Lucia Krajčovič'' |''Szabová'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Finále UNDG 61 - ženy</small> |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG #5 | rowspan="2" |<small>13.6.2020</small> | rowspan="2" |<small>Epic, Praha, Česko</small> |'''Leo Brichta vs.''' '''Matouš Kohout''' |'''Brichta''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Finále UNDG 80</small> | rowspan="2" | |- |''Tereza Bledá vs.'' ''Magda Šormová'' |''Bledá'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Finále UNDG 61 - ženy</small> |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG #4 | rowspan="2" |<small>6.6.2020</small> | rowspan="2" |<small>Edison Park, Bratislava, Slovensko</small> |'''Samuel Krištofič vs.''' '''Lukáš Eliáš''' |'''Krištofič''' |'''1. kolo - TKO''' |<small>Semifinále UNDG 90</small> | rowspan="2" | |- |''Vlasto Čepo vs.'' ''Erik Tlkanec'' |''Čepo'' |''1. kolo - TKO'' |<small>Semifinále UNDG 90</small> |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG #3 | rowspan="2" |<small>30.5.2020</small> | rowspan="2" |<small>Epic, Praha, Česko</small> |'''Lucie Pudilová vs.''' '''Tereza Bledá''' |'''Bledá''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Semifinále UNDG 61 - ženy</small> | rowspan="2" | |- |''Leo Brichta vs.'' ''Matěj Kozubovský'' |''Brichta'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Semifinále UNDG 80</small> |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG #2 | rowspan="2" |<small>23.5.2020</small> | rowspan="2" |<small>Epic, Praha, Česko</small> |'''Marek Bartl vs.''' '''Kamil Cibinski''' |'''Cibinski''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Štvrťfinále UNDG 80</small> | rowspan="2" | |- |''Samuel Krištofič vs.'' ''Jakub Benko'' |''Krištofič'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Štvrťfinále UNDG 90</small> |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG #1 | rowspan="2" |<small>16.5.2020</small> | rowspan="2" |<small>Jeremi Sport, Praha, Česko</small> |'''Tomáš Linh Le Sy vs.''' '''Tadeáš Růžička''' |'''Růžička''' |'''2. kolo - KO''' |<small>Štvrťfinále UNDG 70</small> | rowspan="2" | |- |''Leo Brichta vs.'' ''Pavel Šach'' |''Brichta'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Štvrťfinále UNDG 80</small> |- | rowspan="2" |Oktagon Prime 3 | rowspan="2" |<small>15.2.2020</small> | rowspan="2" |<small>X-BIONIC® SPHERE, Šamorín, Slovensko</small> |'''Miroslav Štrbák vs. Mateusz Legierski''' |'''Legierski''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 70</small> | rowspan="2" |<small>Klein</small> |- |''Ľudovít Klein vs.'' ''Lukasz Sajewski'' |''Klein'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 15 | rowspan="2" |<small>9.11.2019</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Attila Végh vs.''' '''Karlos Vémola''' |'''Végh''' |'''1. kolo - KO''' |<small>Zápas storočia</small> | rowspan="2" | |- |''Michal Martínek vs.'' ''Viktor Pešta'' |''Martínek'' |''1. kolo - TKO'' |<small>O titul 120</small> |- | rowspan="2" |Oktagon Prime 2 | rowspan="2" |<small>25.10.2019</small> | rowspan="2" |<small>[[Crow Arena]], Košice, Slovensko</small> |'''Jozef Wittner vs.''' '''Máté Kertész''' |'''Kertész''' |'''1. kolo - TKO''' | | rowspan="2" | |- |''Miroslav Štrbák vs.'' ''Max Lima'' |''Štrbák'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 14 | rowspan="2" |<small>14.9.2019</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Tomáš Deák vs.''' '''Filip Macek''' |'''Deák''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 61</small> | rowspan="2" | |- |''Samuel Krištofič vs.'' ''Robert Pukač'' |''Krištofič'' |''5. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 13 | rowspan="2" |<small>27.7.2019</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''Karlos Vémola vs. Henrique Da Silva''' |'''Vémola''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" | |- |''Makhmud Muradov vs. Wendell Marques'' |''Muradov'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 12 | rowspan="2" |<small>8.6.2019</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Attila Végh vs.''' '''Virgil Zwicker''' |'''Zwicker''' |'''1. kolo - KO''' | | rowspan="2" | |- |''Samuel Krištofič vs. Anderson Fala Mansa'' |''Krištofič'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon Prime 1 | rowspan="2" |<small>26.4.2019</small> | rowspan="2" |<small>[[Crow Arena]], Košice, Slovensko</small> |'''Jozef Wittner vs.''' '''Adam Horváth''' |'''Wittner''' |'''2. kolo - TKO''' | | rowspan="2" | |- |''Filip Macek vs.'' ''Dmytro Vlasiuk'' |''Macek'' |''1. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 11 | rowspan="2" |<small>16.3.2019</small> | rowspan="2" |<small>[[Ostravar Aréna]], Ostrava, Česko</small> |'''David Kozma vs.''' '''Samuel Krištofič''' |'''Kozma''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" | |- |''Miloš Petrášek vs.'' ''Jeremy Kimball 2'' |''Kimball'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 10 | rowspan="2" |<small>17.11.2018</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Tomáš Deák vs.''' '''Cory Galloway''' |'''Deák''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" | |- |''David Kozma vs.'' ''Gábor Boráros'' |''Kozma'' |''2. kolo - TKO'' |<small>O titul 77</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 9 | rowspan="2" |<small>15.9.2018</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Samuel Krištofič vs. Grzegorz Siwy''' |'''Siwy''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" | |- |''Gábor Boráros vs.'' ''Jaroslav Poborský'' |''Boráros'' |''1. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 7 | rowspan="2" |<small>28.7.2018</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''Michal Martínek vs.''' '''Daniel Dittrich''' |'''Martínek''' |'''3. kolo - TKO''' |<small>O titul 120</small> | rowspan="2" | |- |''Miloš Petrášek vs.'' ''Wilian Roberto'' |''Petrášek'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 6 | rowspan="2" |<small>26.5.2018</small> | rowspan="2" |<small>[[Steel Aréna]], Košice, Slovensko</small> |'''Samuel Krištofič vs. Ondřej Raška''' |'''Krištofič''' |'''1. kolo - TKO''' | | rowspan="2" | |- |''Gábor Boráros vs.'' ''Fernando Gonzalez'' |''Gonzalez'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 5 | rowspan="2" |<small>17.3.2018</small> | rowspan="2" |<small>RT Torax Arena, Ostrava, Česko</small> |'''Matěj Kuzník vs.''' '''Ľudovít Klein''' |'''Klein''' |'''4. kolo - TKO''' | | rowspan="2" | |- |''Gábor Boráros vs.'' ''Mariusz Radziszewski'' |''Boráros'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 4 | rowspan="2" |<small>12.11.2017</small> | rowspan="2" |<small>[[Inter hala Pasienky|HANT Aréna]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Samuel Krištofič vs. Radovan Úškrt''' |'''Krištofič''' |'''3. kolo - SUB''' |<small>O titul Výzvy 2</small> | rowspan="2" | |- |''Atilla Végh vs.'' ''Travis Fulton'' |''Végh'' |''1. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 3 | rowspan="2" |<small>29.7.2017</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''Attila Végh vs.''' '''Paul Byrne''' |'''Végh''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" | |- |''Gábor Boráros vs.'' ''Mohamed Sayah'' |''Sayah'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 2 | rowspan="2" |<small>7.4.2017</small> | rowspan="2" |<small>[[Inter hala Pasienky|HANT Aréna]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Gábor Boráros vs.''' '''Roland Čambal''' |'''Boráros''' |'''1. kolo - KO''' | | rowspan="2" | |- |''Ilja Škondrič vs.'' ''Vít Mrákota'' |''Škondrič'' |''1. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 1 | rowspan="2" |<small>10.12.2016</small> | rowspan="2" |<small>Športová hala Královka, Praha, Česko</small> |'''Gábor Boráros vs.''' '''Jakub Běle''' |'''Boráros''' |'''1. kolo - SUB''' |<small>O titul Výzvy 1</small> | rowspan="2" | |- |''Jaroslav Poborský vs.'' ''Tomáš Lejsek'' |''Remíza'' |''3. kolo - DEC'' | |} == Váhové kategórie / Šampióni == {| class="wikitable" |+<big>Muži</big> !Váhová kategória !Šampión !Skóre OKT !Obhájil !Doč. titul !Nasledujúci zápas !Predošlí šampióni |- |''<small>Mušia váha (56.7)</small>'' | {{KAZ}} Zhalgas Zhumagulov | <small>3 – 0</small> | <small>1</small> | <small>-</small> | <small>-</small> | <small>Garcia, Creasey, Adamia</small> |- |''<small>Bantamová váha (61.2)</small>'' | {{BRA}} Igor Severino | <small>2 – 0</small> | <small>0</small> | <small>-</small> |<small>Severino vs. Zhumagulov</small> |<small>Deák, Mågård, Lopez (d), Lima</small> |- |''<small>Perová váha (65.8)</small>'' | {{AUT}} Mago Machaev | <small>4 – 1</small> | <small>0</small> | <small>-</small> | <small>Machaev vs. Palokaj</small> |<small>Buchinger, Sanikidze, Keita</small> |- |''<small>Ľahká váha (70.3)</small>'' | {{POL}} Mateusz Legierski |<small>10 – 1</small> | <small>0</small> | <small>-</small> | <small>-</small> |<small>Legierski, Buchinger, Paradeiser, Keita</small> |- |''<small>Welterová váha (77.1)</small>'' | {{BRA}} Kaik Brito | <small>6 – 2</small> | <small>0</small> | <small>-</small> |<small>Brito vs. Gogoladze</small> |<small>Kozma, Brito, Surdu</small> |- |''<small>Stredná váha (83.9)</small>'' |<small>{{TUR}}</small> Kerim Engizek |<small>6 - 1</small> | <small>0</small> | {{UZB}} [[Machmud Muradov|Makhmud Muradov]] | <small>Engizek vs. Jotko 2</small> |<small>Vémola, Krištofič (d), Wawrzyniak (d), Kincl</small> |- |''<small>Poloťažká váha (93.0)</small>'' | rowspan="2" |{{IRL}} Will Fleury | rowspan="2" |<small>5 - 0</small> |<small>0</small> | <small>-</small> | <small>-</small> |<small>Pešta, Langer (d), Vémola</small> |- |''<small>Ťažká váha (120.2)</small>'' | <small>1</small> | <small>-</small> | <small>Fleury vs. Aras</small> |<small>Martínek, Buday, Moeil</small> |} {| class="wikitable" |+<big>Ženy</big> !Váhová kategória !Šampión !Skóre OKT !Obhájila !Doč. titul !Nasledujúci zápas !Predošlí šampióni |- |''<small>Slámová váha (52.2)</small>'' | <small>{{USA}}</small> Mallory Martin | <small>4 - 1</small> | <small>1</small> | <small>-</small> | <small>-</small> | <small>Dalisda</small> |- |''<small>Mušia váha (56.7)</small>'' | - | <small>-</small> | <small>-</small> | <small>-</small> | <small>Szabová vs. Fernandes</small> |<small>Bledá</small> |- |''<small>Bantamová váha (61.2)</small>'' | {{SVK}} Lucia Szabová | <small>9 - 0</small> | <small>0</small> | <small>-</small> | <small>-</small> | <small>Bolander</small> |} == História šampiónov == === Ťažká váha (HW) === ''120.2 kg (265 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{CZE}} Michal Martínek <small>vs. Daniel Dittrich</small> |Oktagon 7 <small>Praha, Česko</small> |28. júl 2018 |768 dní |<small>1. vs. Viktor Pešta na turnaji Oktagon 15, 29. novembra 2019</small> |- ! colspan="6" |''Martínek uvoľnil titul 3. septembra 2020, keď podpísal zmluvu s [[Zmiešané bojové umenia|Absolute Championship Akhmat]].'' |- !2 |{{SVK}} [[Martin Buday]] <small>vs. Kamil Minda</small> |Oktagon 25 <small>Brno, Česko</small> |19. jún 2021 |115 dní | |- ! colspan="6" |''Buday uvoľnil titul 12. októbra 2021, keď podpísal zmluvu s [[Ultimate Fighting Championship]].'' |- !3 |{{GER}} Hatef Moeil <small>vs. Lazar Todev</small> |Oktagon 49 <small>Kolín nad Rýnom, Nemecko</small> |18. november 2023 |395 dní | |- ! colspan="6" |''Moeil bol kvôli rôznym incidentom zbavený'' ''titulu a prepustený 17. decembra 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oktagon MMA Strips Hatef Moeil, Part Ways With The Heavyweight | url = https://cagesidepress.com/2024/12/19/oktagon-mma-strips-hatef-moeil-part-ways-with-the-heavyweight/ | dátum vydania = 2024-12-19 | dátum prístupu = 2025-04-09 | jazyk = en-US | meno = Patrick | priezvisko = McCorry}}</ref>'' |- !4 |{{IRL}} Will Fleury <small>vs. Lazar Todev</small> |Oktagon 68 <small>Frankfurt, Nemecko</small> |8. marec 2025 |400 dní (úradujúci) |<small>1. vs. [[Martin Buday]] na turnaji Oktagon 81, 28. decembra 2025</small> |} === Poloťažká váha (LHW) === ''93 kg (205 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{CZE}} Viktor Pešta <small>vs. Stephan Pütz</small> |Oktagon 28 <small>Praha, Česko</small> |25. september 2021 |178 dní | |- ! colspan="6" |''Pešta uvoľnil titul 22. marca 2022, keď podpísal zmluvu s [[Professional Fighters League]].'' |- !2 |{{CZE}} [[Karlos Vémola]] <small>vs. Aleksandar Ilić</small> |Oktagon 34 <small>Praha, Česko</small> |23. jún 2022 |890 dní |<small>1. vs. dočasný šampión Pavol Langer na turnaji Oktagon 47, 7. októbra 2023<br/></small><small>2. vs. [[Attila Végh]] na turnaji Oktagon 58, 8. júna 2024</small> |- !– |{{SVK}} Pavol Langer <small>vs. Alexander Poppeck o dočasný titul</small> |Oktagon 44 <small>Oberhausen, Nemecko</small> |17. jún 2023 |– | |- !3 |{{IRL}} Will Fleury <small>vs. Karlos Vémola</small> |Oktagon 65 <small>Praha, Česko</small> |29. december 2024 |469 dní (úradujúci) | |} === Stredná váha (MW) === ''83.9 kg (185 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{CZE}} [[Karlos Vémola]] <small>vs. Alex Lohoré</small> |Oktagon 20 <small>Brno, Česko</small> |30. december 2020 |86 dní | |- ! colspan="6" |''Vémola bol zbavený titulu 26. marca 2021 po tom, čo'' ''nespravil váhu na obhajobu titulu proti Milanovi Ďatelinkovi na Oktagone 22.'' |- !– |{{SVK}} [[Samuel Krištofič]] <small>vs. Marcin Naruszczka o dočasný titul</small> |Oktagon 26 <small>Praha, Česko</small> |24. júl 2021 |– | |- !2 |{{CZE}} [[Patrik Kincl]] <small>vs. Samuel Krištofič</small> |Oktagon 31 <small>Praha, Česko</small> |26. február 2022 |957 dní |<small>1. vs. Alex Lohoré na turnaji Oktagon 35, 17. septembra 2022</small><br/><small>2. vs. [[Karlos Vémola]] na turnaji Oktagon 43, 20. mája 2023</small><br/><small>3. vs. dočasný šampión Piotr Wawrzyniak na turnaji Oktagon 54, 2. marca 2024</small> |- !– |{{POL}} Piotr Wawrzyniak <small>vs. Vlasto Čepo o dočasný titul</small> |Oktagon 51 <small>Praha, Česko</small> |29. december 2023 |– | |- !3 |{{TUR}} Kerim Engizek <small>vs. Patrik Kincl</small> |Oktagon 62 <small>Frankfurt, Nemecko</small> |10. október 2024 |549 dní (úradujúci) | |- !– |{{UZB}} [[Machmud Muradov|Makhmud Muradov]] <small>vs. Patrik Kincl o dočasný titul</small> |Oktagon 72 <small>Praha, Česko</small> |14. jún 2025 |302 dní (úradujúci) | |} === Welterová váha (WW) === ''77.1 kg (170 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{CZE}} [[David Kozma]] <small>vs. Gábor Borároš</small> |Oktagon 10 <small>Praha, Česko</small> |17. november 2018 |1477 dní |<small>1. vs. Samuel Krištofič na turnaji Oktagon 11, 16. marca 2019</small><br/><small>2. vs. Máté Kertész na turnaji Oktagon 17, 17. októbra 2020</small><br/><small>3. vs. Leandro Silva na turnaji Oktagon 24, 29. mája 2021</small><br/><small>4. vs. Bojan Veličković na turnaji Oktagon 29, 4. decembra 2021</small><br/><small>5. vs. Petr Kníže na turnaji Oktagon 32, 9. apíla 2022</small> |- !2 |{{BRA}} Kaik Brito <small>vs. David Kozma</small> |Oktagon 37 <small>Ostrava, Česko</small> |3. december 2022 |173 dní | |- ! colspan="6" |''Brito uvoľnil titul 25. mája 2023, keď sa zúčastnil v súťaži [[Dana White's Contender Series]].'' |- !3 |{{MDA}} Ion Surdu <small>vs. Kaik Brito</small> |Oktagon 64 <small>Mníchov, Nemecko</small> |7. december 2024 |321 dní | |- ! colspan="6" |''Surdu bol zbavený titulu 31. októbra 2025 po tom, čo'' ''nespravil váhu na obhajobu titulu proti'' ''Andrejovi Kalašnikovi na Oktagone 79.'' |- !4 |{{BRA}} Kaik Brito <small>vs. Ronald Paradeiser</small> |Oktagon 84 <small>Ostrava, Česko</small> |14. február 2026 |57 dní (uradujúci) | |} === Ľahká váha (LW) === ''70.3 kg (155 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{POL}} Mateusz Legierski <small>vs. Miroslav Štrbák</small> |Oktagon Prime 3 <small>Šamorín, Slovensko</small> |25. február 2020 |100 dní | |- ! colspan="6" |''Legierski uvoľnil titul 25. mája 2020, keď podpísal zmluvu s [[Konfrontacja Sztuk Walki]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = KSW Signs Undefeated Oktagon MMA Lightweight Champion Mateusz Legierski | url = https://www.sherdog.com/news/news/KSW-Signs-Undefeated-Oktagon-MMA-Lightweight-Champion-Mateusz-Legierski-173048 | vydavateľ = Sherdog | dátum prístupu = 2025-04-09 | jazyk = en | priezvisko = Sherdog.com}}</ref>'' |- !2 |{{SVK}} Ivan Buchinger <small>vs. Ronald Paradeiser</small> |Oktagon 21 <small>Brno, Česko</small> |30. január 2021 |490 dní | |- !– |{{BEL}} [[Losene Keita]] <small>vs. Ronald Paradeiser o dočasný titul</small> |Oktagon 31 <small>Praha, Čekso</small> |26. február 2022 |– | |- !3 |{{BEL}} [[Losene Keita]] <small>vs. Ivan Buchinger</small> |Oktagon 33 <small>Frankfurt, Nemecko</small> |4. jún 2022 |501 dní | |- ! colspan="6" |''Keita oficiálne uvoľnil titul 18. októbra 2023, keď prestúpil do perovej váhy a'' ''bol vyzývateľom o titul.'' |- !4 |{{SVK}} Ronald Paradeiser <small>vs. Ivan Buchinger</small> |Oktagon 50 <small>Ostrava, Česko</small> |9. december 2023 |386 dní | |- !5 |{{BEL}} [[Losene Keita]] <small>vs. Ronald Paradeiser</small> |Oktagon 65 <small>Praha, Česko</small> |29. december 2024 |229 dní | |- ! colspan="6" |''Keita uvoľnil titul 15. augusta 2025, keď podpísal zmluvu s'' ''[[Ultimate Fighting Championship]].''<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UFC signs OKTAGON champion Losene Keita | url = https://mmajunkie.usatoday.com/story/sports/pfl/2025/08/15/ufc-losene-keita-signing-announcement-oktagon/85682764007/ | vydavateľ = MMA Junkie | dátum prístupu = 2025-08-16 | jazyk = en-US | meno = Nolan | priezvisko = King}}</ref> |- !6 |{{POL}} Mateusz Legierski <small>vs. Attila Korkmaz</small> |Oktagon 80 <small>Mníchov, Nemecko</small> |22. november 2025 |141 dní (uradujúci) | |} === Perová váha (FW) === ''65.8 kg (145 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{SVK}} Ivan Buchinger <small>vs. Vojto Barborík</small> |Oktagon 27 <small>Bratislava, Česko</small> |9. november 2021 |317 dní | |- ! colspan="6" |''Buchinger 22. septembra 2022 oficiálne uvoľnil titul z dôvodu zranenia.'' |- !2 |{{GEO}} Mate Sanikidze <small>vs Jakub Tichota</small> |Oktagon 37 <small>Ostrava, Česko</small> |3. december 2022 |238 dní |<small>1. vs. dočasný šampión Losene Keita na turnaji Oktagon 45, 29. júla 2023</small> |- !– |{{BEL}} [[Losene Keita]] <small>vs. Jakub Tichota o dočasný titul</small> |Oktagon 42 <small>Bratislava, Slovensko</small> |29. apríl 2023 |– | |- ! colspan="6" |''Sanikidze uvoľnil titul 11. októbra 2023, keď prestúpil do bantamovej váhy.'' |- !3 |{{BEL}} [[Losene Keita]] <small>vs. Niko Samsonidse</small> |Oktagon 50 <small>Ostrava, Česko</small> |9. december 2023 |615 dní | |- ! colspan="6" |''Keita uvoľnil titul 15. augusta 2025, keď podpísal zmluvu s'' ''[[Ultimate Fighting Championship]].''<ref name=":0" /> |- !4 |{{AUT}} Mago Machaev <small>vs. Niko Samsonidse</small> |Oktagon 83 <small>Stuttgart, Nemecko</small> |31. január 2026 |71 deň (úradujúci) | |} === Bantamová váha (BW) === ''61.2 kg (135 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{SVK}} Tomáš Deák <small>vs. Filip Macek</small> |Oktagon 14 <small>Bratislava, Slovensko</small> |14. september 2019 |391 dní | |- ! colspan="6" |''Deák uvoľnil titul 9. októbra 2020, keď podpísal zmluvu s [[Zmiešané bojové umenia|Absolute Championship Akhmat]].'' |- !2 |{{DEN}} Jonas Mågård <small>vs Filip Macek</small> |Oktagon Prime 4 <small>Pardubice, Česko</small> |6. november 2021 |265 dní |<small>1. vs. dočasný šampión Gustavo Lopez na turnaji Oktagon 41, 15. apríla 2023</small> |- !– |{{USA}} Gustavo Lopez <small>vs. Filip Macek o dočasný titul</small> |Oktagon 38 <small>Praha, Česko</small> |30. december 2022 |– | |- !3 |{{BRA}} Felipe Lima <small>vs. Jonas Mågård</small> |Oktagon 45 <small>Praha, Česko</small> |29. júl 2023 |364 dní | |- ! colspan="6" |''Lima uvoľnil titul 17. júna 2024, keď podpísal zmluvu s'' ''[[Ultimate Fighting Championship]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oktagon Champ Felipe Lima Steps In Against Muhammad Naimov at UFC Saudi Arabia | url = https://cagesidepress.com/2024/06/17/oktagon-champ-felipe-lima-muhammad-naimov-ufc-saudi-arabia/ | dátum vydania = 2024-06-17 | dátum prístupu = 2025-04-09 | jazyk = en-US | meno = Jay | priezvisko = Anderson}}</ref>'' |- !4 |{{BRA}} Igor Severino <small>vs. Khurshed Kakhorov</small> |Oktagon 85 <small>Hamburg, Nemecko</small> |7. marec 2026 |36 dní (uradujúci) | |} === Mušia váha (FLW) === ''56.7 kg (125 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{USA}} Elias Garcia <small>vs. Aaron Aby</small> |Oktagon 48 <small>Manchester, Anglicko</small> |4. november 2023 |138 dní | |- ! colspan="6" |''Garciovi bol 21. marca 2024 odobratý titul, pretože opakovane odmietal zápasiť.'' |- !2 |{{ENG}} Sam Creasey <small>vs Aaron Aby</small> |Oktagon 56 <small>Birmingham, Anglicko</small> |20. apríl 2024 |308 dní | |- !3 |{{GEO}} Beno Adamia <small>vs. Sam Creasey</small> |Oktagon 67 <small>Třinec, Česko</small> |22. február 2025 |125 dní | |- ! colspan="6" |''Adamia bol zbavený titulu 27. júla 2025 po tom, čo'' ''nespravil váhu na obhajobu titulu proti'' ''Zhalgasovi Zhumagulovi na Oktagone 73.'' |- !4 |{{KAZ}} Zhalgas Zhumagulov <small>vs. Beno Adamia</small> |Oktagon 73 <small>Hamburg, Nemecko</small> |28. jún 2025 |288 dní (úradujúci) |<small>1. vs. David Dvořák na turnaji Oktagon 81, 16. decembra 2025</small> |} === Ženská bantamová váha (W-BW) === ''61.2'' ''kg (135 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{NOR}} Cecilie Bolander <small>vs. Lucie Pudilová</small> |Oktagon 65 <small>Praha, Česko</small> |29. december 2024 |223 dní | |- !2 |{{SVK}} Lucia Szabová <small>vs. Cecilie Bolander</small> |Oktagon 74 <small>Praha, Česko</small> |9. august 2025 |246 dní (úradujúci) | |} === Ženská mušia váha (W-FLW) === ''56.7'' ''kg (125 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{CZE}} Tereza Bledá <small>vs. Mabelly Lima</small> |Oktagon 30 <small>Praha, Česko</small> |30. december 2021 |306 dní | |- ! colspan="6" |''Bledá uvoľnila titul 11. októbra 2022, keď podpísala zmluvu s [[Ultimate Fighting Championship]].'' |- !2 |<small>Szabová vs.</small> <small>Fernandes</small> |Oktagon 87 <small>Liberec, Česko</small> |25. apríl 2026 | | |} === Ženská slámová váha (W-SW) === ''52.2'' ''kg (115 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{GER}} Katharina Dalisda <small>vs. Jacinta Austin</small> |Oktagon 46 <small>Frankfurt, Nemecko</small> |16. september 2023 |390 dní |<small>1. vs. Eva Dourthe na turnaji Oktagon 53, 11. februára 2024</small> |- !2 |{{USA}} Mallory Martin <small>vs. Katharina Dalisda</small> |Oktagon 62 <small>Frankfurt, Nemecko</small> |10. október 2024 |549 dní (úradujúci) |<small>1. vs. Eva Dourthe na turnaji Oktagon 70, 26. apríla 2025</small> |} == Tipsport Gamechanger 2023 == {{Play-off16+info|RD1-team1=Łukasz Siwiec|RD1-seed1={{POL}}|RD1-seed2={{CZE}}|RD1-team2='''David Kozma'''|RD1-score1=3|RD1-score2='''SD'''|RD1-info1=Oktagon 40 – 04.03.2023|RD1-info2=Oktagon 40 – 04.03.2023|RD1-info3=Oktagon 40 – 04.03.2023|RD1-info4=Oktagon 40 – 04.03.2023|RD1-info5=Oktagon 40 – 04.03.2023|RD1-info6=Oktagon 40 – 04.03.2023|RD1-info7=Oktagon 40 – 04.03.2023|RD1-info8=Oktagon 40 – 04.03.2023|RD1-team4='''Alex Lohoré'''|RD1-team3=Samuel Krištofič|RD1-team6=Ion Surdu|RD1-team5='''Bojan Veličković'''|RD1-team8=Tato Primera|RD1-team7='''Christian Jungwirth'''|RD1-team10='''Marcel Grabinski'''|RD1-team9=Máté Kertész|RD1-team12='''Andreas Michailidis'''|RD1-team11=Leandro Silva|RD1-team14='''Melvin van Suijdam'''|RD1-team13=Radovan Úškrt|RD1-team16=Andrej Kalašník|RD1-team15='''Louis Glismann'''|RD1-score3=3|RD1-score4='''UD'''|RD1-score5='''SUB'''|RD1-score6=1|RD1-score7=3|RD1-score8='''UD'''|RD1-score9=1|RD1-score10='''KO'''|RD1-score11=3|RD1-score12='''UD'''|RD1-score13=3|RD1-score14='''UD'''|RD1-score15='''UD'''|RD1-score16=3|RD1-seed3={{SVK}}|RD1-seed4={{FRA}}|RD1-seed5={{SRB}}|RD1-seed6={{MDA}}|RD1-seed7={{GER}}|RD1-seed8={{ESP}}|RD1-seed9={{HUN}}|RD1-seed10={{GER}}|RD1-seed11={{BRA}}|RD1-seed12={{GRE}}|RD1-seed13={{SVK}}|RD1-seed14={{NED}}|RD1-seed15={{DEN}}|RD1-seed16={{CZE}}|RD2-team2=Alex Lohoré|RD2-team1='''David Kozma'''|RD2-team4=Christian Jungwirth|RD2-team3='''Bojan Veličković'''|RD2-team6='''Andreas Michailidis'''|RD2-team5=Marcel Grabinski|RD2-team8='''Louis Glismann'''|RD2-team7=Melvin van Suijdam|RD2-info1=Oktagon 43 – 20.05.2023|RD2-info2=Oktagon 44 – 17.06.2023|RD2-info3=Oktagon 44 – 17.06.2023|RD2-info4=Oktagon 43 – 20.05.2023|RD2-seed1={{CZE}}|RD2-seed2={{FRA}}|RD2-seed3={{SRB}}|RD2-seed4={{GER}}|RD2-seed5={{GER}}|RD2-seed6={{GRE}}|RD2-seed7={{NED}}|RD2-seed8={{DEN}}|RD2-score1='''UD'''|RD2-score2=3|RD2-score3='''UD'''|RD2-score4=3|RD2-score5=2|RD2-score6='''SUB'''|RD2-score7=1|RD2-score8='''SUB'''|RD3-info1=Oktagon 46 – 16.09.2023|RD3-info2=Oktagon 46 – 16.09.2023|RD3-seed1={{CZE}}|RD3-seed2={{SRB}}|RD3-seed3={{GRE}}|RD3-seed4={{DEN}}|RD3-team2='''Bojan Veličković'''|RD3-team1=David Kozma|RD3-team4=Louis Glismann|RD3-team3='''Andreas Michailidis'''|RD3-score1=1|RD3-score2='''KO'''|RD3-score3='''KO'''|RD3-score4=1|RD4-info1=Oktagon 51 – 29.12.2023|RD4-seed1={{SRB}}|RD4-seed2={{GRE}}|RD4-score2=3|RD4-score1='''SUB'''|RD4-team2=Andreas Michailidis|RD4-team1='''Bojan Veličković'''}} == Tipsport Gamechanger 2024 == {{Play-off16+info|RD1-info1=Oktagon 56 – 20.04.2024|RD1-info2=Oktagon 54 – 02.03.2024|RD1-info3=Oktagon 54 – 02.03.2024|RD1-info4=Oktagon 57 – 04.05.2024|RD1-info5=Oktagon 54 – 02.03.2024|RD1-info6=Oktagon 54 – 02.03.2024|RD1-info7=Oktagon 54 – 02.03.2024|RD1-info8=Oktagon 54 – 02.03.2024|RD1-seed1={{ENG}}|RD1-seed2={{SWE}}|RD1-seed3={{POL}}|RD1-seed4={{CZE}}|RD1-seed5={{GER}}|RD1-seed6={{SRB}}|RD1-seed7={{BEL}}|RD1-seed8={{NED}}|RD1-seed10={{ESP}}|RD1-seed9={{GER}}|RD1-seed12={{AUT}}|RD1-seed11={{FIN}}|RD1-seed13={{SVK}}|RD1-seed14={{TUR}}|RD1-seed15={{CZE}}|RD1-seed16={{AUT}}|RD1-team2=Sahil Siraj|RD1-team1='''Akonne Wanliss'''|RD1-team4=Matouš Kohout|RD1-team3='''Mateusz Legierski'''|RD1-team6='''Predrag Bogdanović'''|RD1-team5=Hafeni Nafuka|RD1-team8=Agy Sardari|RD1-team7='''Losene Keita'''|RD1-team10='''Acoidan Duque'''|RD1-team9=Mohamed Grabinski|RD1-team12='''Mochamed Machaev'''|RD1-team11=Makwan Amirkhani|RD1-team14=Attila Korkmaz|RD1-team13='''Ronald Paradeiser'''|RD1-team16='''Daniel Torres'''|RD1-team15=Vladimír Lengál|RD1-score1='''KO'''|RD1-score2=1|RD1-score3='''SUB'''|RD1-score4=1|RD1-score6='''UD'''|RD1-score5=3|RD1-score7=3|RD1-score8='''UD'''|RD1-score9=3|RD1-score10='''UD'''|RD1-score11=3|RD1-score13='''SD'''|RD1-score14=3|RD1-score12='''UD'''|RD1-score15=3|RD1-score16='''UD'''|RD2-info1=Oktagon 58 - 08.06.2024|RD2-info2=Oktagon 59 - 20.07.2024|RD2-info3=Oktagon 58 - 08.06.2024|RD2-info4=Oktagon 59 - 20.07.2024|RD2-seed1={{ENG}}|RD2-seed2={{POL}}|RD2-seed3={{SRB}}|RD2-seed4={{BEL}}|RD2-seed5={{ESP}}|RD2-seed6={{AUT}}|RD2-seed7={{SVK}}|RD2-seed8={{AUT}}|RD2-team2='''Mateusz Legierski'''|RD2-team1=Akonne Wanliss|RD2-team4='''Losene Keita'''|RD2-team3=Predrag Bogdanović|RD2-team6=Mochamed Machaev|RD2-team5='''Acoidan Duque'''|RD2-team8=Daniel Torres|RD2-team7='''Ronald Paradeiser'''|RD2-score1=3|RD2-score2='''UD'''|RD2-score3=2|RD2-score4='''TKO'''|RD2-score5='''UD'''|RD2-score6=3|RD2-score7='''UD'''|RD2-score8=3|RD3-info1=Oktagon 61 – 21.09.2023|RD3-info2=Oktagon 61 – 21.09.2023|RD3-seed1={{POL}}|RD3-seed2={{BEL}}|RD3-seed3={{ESP}}|RD3-seed4={{SVK}}|RD3-team2='''Losene Keita'''|RD3-team1=Mateusz Legierski|RD3-team4='''Ronald Paradeiser'''|RD3-team3=Acoidan Duque|RD3-score1=3|RD3-score2='''UD'''|RD3-score3=1|RD3-score4='''TKO'''|RD4-info1=Oktagon 65 – 29.12.2024|RD4-seed1={{BEL}}|RD4-seed2={{SVK}}|RD4-team1='''Losene Keita'''|RD4-team2=Ronald Paradeiser|RD4-score1='''TKO'''|RD4-score2=2}} == Tipsport Gamechanger 2025 == {{Play-off16+info|RD1-info1=Oktagon 66 – 01.02.2025|RD1-info2=Oktagon 67 – 22.02.2025|RD1-info3=Oktagon 70 – 26.04.2025|RD1-info4=Oktagon 67 – 22.02.2025|RD1-info5=Oktagon 66 – 01.02.2025|RD1-info6=Oktagon 70 – 26.04.2025|RD1-info8=Oktagon 70 – 26.04.2025|RD1-info7=Oktagon 70 – 26.04.2025|RD1-seed1={{TUR}}|RD1-seed2={{POL}}|RD1-seed3={{CZE}}|RD1-seed5={{SVK}}|RD1-seed4={{ENG}}|RD1-seed6={{CZE}}|RD1-seed7={{GRE}}|RD1-seed8={{ZAF}}|RD1-seed10={{GER}}|RD1-seed9={{CZE}}|RD1-seed11={{POL}}|RD1-seed13={{SVK}}|RD1-seed14={{AUT}}|RD1-seed15={{MDA}}|RD1-seed16={{POL}}|RD1-seed12={{SVK}}|RD1-team2=Kamil Oniszczuk|RD1-team1='''Kerim Engizek'''|RD1-team4='''Mick Stanton'''|RD1-team3=Miloš Petrášek|RD1-team6='''Dominik Humburger'''|RD1-team8='''Mark Hulme'''|RD1-team5=Samuel Krištofič|RD1-team7=Andreas Michailidis|RD1-team10=David Zawada|RD1-team9='''Matěj Peňáz'''|RD1-team12=Marek Mazúch|RD1-team11='''Piotr Wawrzyniak'''|RD1-team14=Erhan Kartal|RD1-team13='''Vlasto Čepo'''|RD1-team16='''Krzysztof Jotko'''|RD1-team15=Ion Surdu|RD1-score1='''UD'''|RD1-score2=3|RD1-score15=3|RD1-score16='''UD'''|RD2-seed1={{TUR}}|RD2-seed8={{POL}}|RD2-team8='''Krzysztof Jotko'''|RD2-team1='''Kerim Engizek'''|RD1-score3=3|RD1-score4='''UD'''|RD1-score5=2|RD1-score6='''TKO'''|RD1-score7=1|RD1-score8='''SUB'''|RD1-score9='''TKO'''|RD1-score10=1|RD1-score11='''KO'''|RD1-score12=1|RD1-score14=1|RD1-score13='''KO'''|RD2-team2=Mick Stanton|RD2-score1='''TKO'''|RD2-score2=1|RD2-seed2={{ENG}}|RD2-seed3={{CZE}}|RD2-team4=Mark Hulme|RD2-team3='''Dominik Humburger'''|RD2-score3='''TKO'''|RD2-score4=2|RD2-seed4={{ZAF}}|RD2-seed5={{GER}}|RD2-team6=Piotr Wawrzyniak|RD2-team5='''Hojat Khajevand'''|RD2-score5='''UD'''|RD2-score6=3|RD2-seed6={{POL}}|RD2-seed7={{SVK}}|RD2-team7=Marek Mazúch|RD2-score7=2|RD2-score8='''TKO'''|RD3-seed4={{POL}}|RD3-score4='''UD'''|RD3-score3=3|RD3-team3=Hojat Khajevand|RD3-team4='''Krzysztof Jotko'''|RD3-seed3={{GER}}|RD3-seed2={{CZE}}|RD3-score2=3|RD3-score1='''UD'''|RD3-team1='''Kerim Engizek'''|RD3-team2=Dominik Humburger|RD3-seed1={{TUR}}|RD4-info1=Oktagon 82 – 17.01.2026|RD4-seed1={{TUR}}|RD4-team2='''Krzysztof Jotko'''|RD4-team1=Kerim Engizek|RD4-score1=1|RD4-score2='''SUB'''|RD4-seed2='''{{POL}}'''|RD2-info1=Oktagon 74 – 09.08.2025|RD2-info3=Oktagon 74 – 09.08.2025|RD2-info2=Oktagon 74 – 09.08.2025|RD2-info4=Oktagon 74 – 09.08.2025|RD3-info2=Oktagon 77 – 04.10.2025|RD3-info1=Oktagon 77 – 04.10.2025}} == Oktagon MMA Hall of Fame == Organizácia na turnaji Oktagon 58 v pražskom Edene uviedla do novootvorenej siene slávy dve veľké osobnosti česko-slovenskej bojovej scény. Sú nimi slovenský „krstný otec MMA“ a zakladateľ OFA Gymu Ilja Škondrič, a český priekopník bojových športov a tréner Hanuman Gymu Petr Macháček. Obaja muži majú za sebou bohatú kariéru, počas ktorej priviedli k bojovým umeniam stovky mladých ľudí, boli trénermi mnohých európskych a svetových šampiónov, prispeli k rozvoju podmienok pre bojové športy a tak svojou tvrdou a vytrvalou prácou postavili v našich krajinách základy k modernému MMA. Ďalším členom Siene slávy sa na rekordnom turnaji Oktagon 62 na Frankfurtskom futbalovom štadióne stal Stephan Pütz. Svoju kariéru ukončil s obdivuhodným skóre 22-5, v ktorom nájdeme skalpy viacerých svetových bojovníkoch ako Marcin Tybura, David Zawada či Viktor Nemkov. V čase najväčšej slávy držal opasky v prestížnych organizáciách M1 Challenge alebo GMC, v ktorých má dovedna 9 titulových zápasov a to dokonca v dvoch váhových kategóriách. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Šport}} * [https://oktagonmma.cz/ Oficiálna stránka] [[Kategória:Športové organizácie]] [[Kategória:Organizácie v Česku]] [[Kategória:Zmiešané bojové umenia]] qoh2q39i8kv8hmh71un8shxepdh9j2x Jókaiho divadlo v Komárne 0 651433 8203644 7713302 2026-04-26T09:19:04Z Bakjb 236375 wl 8203644 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Komárno divadlo - 05.JPG|náhľad|Budova divadla cez deň]] [[Súbor:Komárom-Jókai_színház.JPG|náhľad|Budova divadla v noci]] '''Jókaiho divadlo v Komárne''' ({{V jazyku|hun|''Komáromi Jókai Színház''}})<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Jókaiho divadlo v Komárne – Komáromi Jókai Színház |url=https://registerkultury.gov.sk/podujatia/institucia.php?idinstit=240 |vydavateľ=registerkultury.gov.sk |dátum prístupu=2020-06-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200603150923/https://registerkultury.gov.sk/podujatia/institucia.php?idinstit=240 |dátum archivácie=2020-06-03 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Kúpna zmluva |url=http://www.jokai.sk/assets/files/contents/Zmluva_Mediatech.pdf |dátum prístupu=3.6.2020 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200603150919/http://www.jokai.sk/assets/files/contents/Zmluva_Mediatech.pdf |dátum archivácie=2020-06-03 }}</ref> je [[divadlo]] [[Maďari|maďarskej]] [[Národnostná menšina|národnostnej menšiny]] v [[Komárno|Komárne]]. Popri [[Divadlo Thália|divadle Thália]] v [[Košice|Košiciach]] je jedným z dvoch divadiel hrajúcich v [[Maďarčina|maďarskom jazyku]] pôsobiacich na [[Slovensko|Slovensku]]. Ako nástupca Maďarského oblastného divadla (Matesz), založeného v roku 1952, hrá dôležitú úlohu vo verejnom vzdelávaní Maďarov na Slovensku. Svoje súčasné meno prevzalo v roku [[1990]]. Spravuje ho [[Nitriansky samosprávny kraj]]. == História divadla == Maďarské oblastné divadlo bolo zriadené 1. októbra 1952. Prvé predstavenie sa uskutočnilo v bývalom (odvtedy zbúranom) sídle Katolíckej asociácie bakalárov 15. januára 1953, kde predstavili hru ''Tűzkeresztség'' (Krst ohňom) od [[Ernő Urbán|Erna Urbána]]. Koncom roku 1989 sa presťahovalo do súčasnej budovy divadla a 1. júna 1990 prevzalo svoje súčasné meno. == Budova divadla == Moderná budova divadla (pôvodne postavená ako sídlo Mestského kultúrneho centra) sa nachádza na rohu Mederčskej a Petőfiho ulice v Komárne. Bola postavená v priebehu desiatich rokov a odovzdaná v roku 1987. Sochu zdobiacu [[foyer]] zhotovil sochár [[Tibor Bártfay]], plastiku na poschodí sochár [[Tibor Kavecký]] a gobelín maliar [[Péter Mester]]. == Riaditelia == * 1952{{--}}1962: [[István Fellegi]] * 1963{{--}}1969: [[István Krivosik]] * 1969{{--}}1971: [[Mátyás Dráfi]] * 1971{{--}}1979: [[István Krivosik]] * 1977{{--}}1979: [[József Konrád]] * 1979{{--}}1989: [[Emőd Takáts]] * 1989{{--}}1994: [[Sándor Beke]] * 1994{{--}}1996: [[István Holocsy]] * 1996{{--}}1997: [[Attila Mokos]] * 1997{{--}}1998: [[Ica Németh]] * 1998{{--}}1999: [[Emőd Takáts]] * 1999{{--}}2003: [[József Kiss Péntek]] * 2003{{--}}2020: [[Tibor Tóth (herec, 1966)|Tibor Tóth]] * od 2020: [[Tamás Gál (herec)|Tamás Gál]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.jokai.sk/ Jókaiho divadlo Komárno] == Zdroj == {{Preklad|hu|Komáromi Jókai Színház|22622208}} {{Významné slovenské divadlá}} [[Kategória:Kultúra v Komárne]] [[Kategória:Divadlá na Slovensku]] lwn2vjezpt9nvvyok9mrrwcg2fmereg HLAS – sociálna demokracia 0 652426 8203642 8203121 2026-04-26T09:11:16Z ~2026-25427-46 293069 Zmena názvu mládežníckej organizácie na správny názov- Mladý Hlas 8203642 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická strana | Názov = | Logo strany = Logo of the Voice – Social Democracy.svg | Skratka = HLAS-SD | Založenie = [[11. september]] [[2020]]<ref name="registracia">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ministerstvo vnútra zaregistrovalo Pellegriniho stranu Hlas | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/562582-ministerstvo-vnutra-zaregistrovalo-pellegriniho-stranu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-11 | dátum prístupu = 2020-09-11 }}</ref> | Rozpustenie = | Predseda = [[Matúš Šutaj Eštok]] | Predsedníčka = | Podpredseda = [[Denisa Saková]] <br> [[Richard Raši]] <br> [[Erik Tomáš]] <br> [[Tomáš Drucker]] <br> [[Lukáš Pellegrini]] <br> [[Branislav Ondruš]] | Prezident = | Najviac poslancov = 27 (NR SR 2023) | Poslancov = {{Infobox politická strana/mandáty|26|150|hex=#891039}} {{nowrap|([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]])}} | Volebný výsledok = | Ideológie = [[sociálna demokracia]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pellegrini na sneme Hlasu: Smer uviazol v minulosti, my sme budúcnosť | url = https://dennikn.sk/3033899/pellegrini-na-sneme-hlasu-smer-uviazol-v-minulosti-my-sme-buducnost/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2022-10-01 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = sk-SK | meno = Lucia | priezvisko = Osvaldová}}</ref><br />[[ľavica (politika)|ľavicový]] [[populizmus (politika)|populizmus]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cameron | meno = Rob | autor = | odkaz na autora = | titul = Peter Pellegrini: Russia-friendly populist elected Slovak president | url = https://www.bbc.com/news/world-europe-68754112 | vydavateľ = bbc.com | miesto = | dátum vydania = 2024-04-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-02 | jazyk = }}</ref><br />[[ľavica (politika)|ľavicový]] [[nacionalizmus]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Willey | meno = Lucien | autor = | odkaz na autora = | titul = Europe Central: Pellegrini’s Victory In The Slovak Elections Reflects Divded Populism In Eastern Europe | url = https://www.moderntreatise.com/europe/2024/4/16/7h0zz10ce0zxhcdobskaeq9wheu94s | vydavateľ = moderntreatise.com | miesto = | dátum vydania = 2024-04-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-02 | jazyk = }}</ref><br />[[pro-europanizmus]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovakia | url = https://europeelects.eu/slovakia/ | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en-US}}</ref> | Politické spektrum = [[stredoľavica]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hovet | meno = Jason | titul = Slovakia's populist ex-PM Fico seals coalition deal for new government | url = https://www.reuters.com/world/europe/slovakias-smer-party-sign-agreement-forming-new-government-monday-2023-10-16/ | dátum vydania = 2023-10-16 | dátum prístupu = 2024-06-05 | vydavateľ = Reuters}}</ref> až [[ľavica]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A populist ex-premier who opposes support for Ukraine leads his leftist party to victory in Slovakia | url = https://apnews.com/article/slovakia-parliamentary-election-c417efef2f33d38086d7229ddc3e24c0 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2023-10-01 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en}}</ref> | Iné2 názov = Počet členov | Iné2 = {{rast}}2 779 <small>(31.12.2024)</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa 2024 | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2024/VS24r_HLAS.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-26-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> | Mládežnícka = Mladý Hlas | Študentská = | Ženská = | Polovojenská = | Skupina EP = | Európska strana = [[Strana európskych socialistov]] (pozastavené členstvo) | Medzinárodné = | Materská strana = | Sídlo = Trnavská cesta 37<br />831 04 [[Bratislava]] | Noviny = | Farby = {{legenda|#891039|[[Červená]]}} {{legenda|#0F0F57|[[Modrá]]}} | Web = https://www.strana-hlas.sk |Iné3 názov={{Infobox politická strana/mandáty|1|15|hex=#891039}} {{nowrap|([[Európsky parlament|EP]])}}}} [[Súbor:Trnavská cesta 37.jpg|náhľad|Sídlo na Trnavskej ceste 37]] '''HLAS – sociálna demokracia''' je [[Sociálna demokracia|sociálno-demokratická]] [[politická strana]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Strana bola založená [[Peter Pellegrini|Petrom Pellegrinim]] a ďalšími desiatimi poslancami NR SR v roku 2020 po odchode zo strany [[SMER – sociálna demokracia]]. V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|parlamentných voľbách 2023]] získala strana 14,70 % hlasov a obsadila tretie miesto. Po voľbách vytvorila [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|vládu so SMERom-SD a SNS]], so ziskom siedmych ministerských postov. V júni 2024 sa Pellegrini vzdal predsedníctva v strane po tom, ako vyhral [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|prezidentské voľby]], po čom sa novým predsedom strany stal [[Matúš Šutaj Eštok]]. == História == === Vznik === [[10. jún|10. júna]] [[2020]] [[Peter Pellegrini]] oznámil odchod z postu podpredsedu strany [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Orviská | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hajčáková | meno2 = Daniela | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Pellegrini končí ako podpredseda Smeru, zo strany odíde | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22422931/peter-pellegrini-smer-vyhlasenie-odchod.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-10 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> Týždeň po Pellegriniho odchode zo Smeru, odchod zo strany oznámilo ďalších 10 poslancov strany, medzi ktorými boli podpredsedovia [[Peter Žiga]] a [[Richard Raši]], členka predsedníctva [[Denisa Saková]] či [[Ľubica Laššáková]], [[Erik Tomáš]], [[Matúš Šutaj Eštok]], [[Peter Kmec]], [[Róbert Puci]], primátor [[Kežmarok|Kežmarku]] [[Ján Ferenčák]] a primátor [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]] [[Ján Blcháč]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kern | meno = Miro | autor = | odkaz na autora = | titul = Pellegrini ohlásil stranu, má zatiaľ 11 poslancov | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1934489/pellegrini-ohlasil-stranu-ma-zatial-11-poslancov/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-17 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> [[29. jún]]a Pellegrini predstavil jeho novú stranu Hlas – sociálna demokracia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Svítok | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Pellegrini predstavil novú politickú stranu Hlas | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/555883-pellegrini-predstavuje-svoju-novu-stranu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-29 | dátum prístupu = 2025-02-05}}</ref><ref name="odchod zo SMERu">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Denník N, Dušan Mikušovič|odkaz na autora=|titul=Pellegrini sa odhodlal: odmietol Fica a odíde zo Smeru|periodikum=Dennik N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1925549/pellegrini-sa-odhodlal-odmietol-fica-a-odchadza-zo-smeru/?ref=tit|issn=1338-8789|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-6-10|dátum prístupu=2020-6-10|ročník=|číslo=|strany=}}</ref> Členmi prípravného výboru strany boli [[Poslanec|poslanci]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] [[Peter Pellegrini]], [[Matúš Šutaj Eštok]] a [[Peter Kmec]]. Po sérii stretnutí s občanmi s cieľom získať podpisy na založenie strany s názvom Pelletón, strana oznámila, že v regiónoch vyzbierala 94 414 podpisov, čo výrazne prekračilo klauzulu 10 000 podpisov potrebných na založenie politckej strany.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vyzbierali vyše 94-tisíc podpisov. Hlas požiada o registráciu strany | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/560101-vyzbierali-vyse-94-tisic-podpisov-hlas-poziada-o-registraciu-strany/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-08-14 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> [[11. september|11. septembra]] 2020 bola strana zaregistrovaná na [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|ministerstve vnútra SR]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rezort vnútra zaregistroval stranu Hlas - sociálna demokracia | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/mv-uz-zaregistrovalo-stranu-p-pellegri/492564-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-11 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> Za predsedu strany bol na ustanovujúcom sneme [[28. november|28. novembra]] 2020 zvolený bývalý [[Predseda vlády|premiér]] a poslanec NR SR [[Peter Pellegrini]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = SITA | odkaz na autora2 = | titul = Urobí všetko preto, aby sa zaňho nemuseli hanbiť. Predsedom Hlasu sa stal Pellegrini | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22544084/predsedom-strany-hlas-sa-stal-peter-pellegrini.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-11-28 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> === Zastúpenie strany v NR SR vo volebnom období 2020-2023 === Vo volebnom období 2020{{--}}2023 sa k [[Politická strana|strane]] v [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamente]] hlásilo 11 [[Poslanec|poslancov]].<ref name="stanovy">{{Citácia periodika|priezvisko=Kern|meno=Miro|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini ohlásil stranu, má zatiaľ 11 poslancov|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1934489/pellegrini-ohlasil-stranu-ma-zatial-11-poslancov/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-06-17|dátum prístupu=2020-06-30}}</ref> Všetci sú bývalí členovia strany [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], ktorí boli na kandidátnej listine tejto strany zvolení za poslancov NR SR vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|voľbách do Národnej rady SR v roku 2020]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zvolení poslanci do NR SR 2020 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2020/vysledky/poslanci | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2020-06-30 }}</ref> {| class="wikitable" !Meno !Počet prednostných hlasov !Poradie na kandidátke !Poradie po zohľadnení prednostných hlasov |- |[[Peter Pellegrini]] | align="right" | 413 555 | align="right" | 1. | align="right" | 1. |- |[[Richard Raši]] | align="right" | 154 722 | align="right" | 4. | align="right" | 3. |- |[[Denisa Saková]] | align="right" | 144 100 | align="right" | 3. | align="right" | 4. |- |[[Erik Tomáš]] | align="right" | 62 004 | align="right" | 9. | align="right" | 5. |- |[[Peter Žiga]] | align="right" | 28 386 | align="right" | 6. | align="right" | 9. |- |[[Matúš Šutaj Eštok]] | align="right" | 5 049 | align="right" | 10. | align="right" | 12. |- |[[Ľubica Laššáková]] | align="right" | 10 781 | align="right" | 13. | align="right" | 13. |- |[[Peter Kmec]] | align="right" | 1 524 | align="right" | 16. | align="right" | 16. |- |[[Róbert Puci]] | align="right" | 2 689 | align="right" | 26. | align="right" | 26. |- |[[Ján Ferenčák]] | align="right" | 2 679 | align="right" | 28. | align="right" | 28. |- |[[Ján Blcháč]] | align="right" | 3 184 | align="right" | 38. | align="right" | 38. |} === Voľby do NR SR v roku 2023 === Strana Hlas bola v prieskumoch začiatkom roku 2023 favorizovaná ako víťaz [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|predčasných parlamentých volieb 2023]], kedy v prieskumoch dosiahla podporu okolo 20 %.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Katuška | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Modrá koalícia v prvom prieskume: Jedna tlačovka, dve percentá | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23131821/prieskum-politickych-stran-februar-focus-2023.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-02-12 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> Postupne však strana v prieskumoch klesala a čoskoro spadla na druhé miesto za stranu [[SMER – sociálna demokracia|SMER - SD]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Katuška | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Prieskum: Smer bol silnejší už len pred vraždou Jána Kuciaka. Pellegrini výrazne stráca | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23154878/prieskum-politickych-stran-marec-nms-2023.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-04-06 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> Strane sa nedarilo v kampani, po čom sa v prieskumoch zastabilizovala na treťom mieste za SMER-SD a [[Progresívne Slovensko|PS]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Katuška | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Prieskum: Pellegriniho premiérsky sen sa rozpadá. Hlas je najnižšie od svojho vzniku | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23193476/prieskum-politickych-stran-jul-nms-market-research-volby-2023.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-13 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> Strana HLAS vo volebnej kampani stavila najmä na tému zdražovania potravín a energií.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Peter Pellegrini | odkaz na autora = | titul = Len silný štát pomôže ľuďom | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://nazory.pravda.sk/analyzy-a-postrehy/clanok/678381-len-silny-stat-pomoze-ludom/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-17 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> Hlavné predvolebné motto strany bolo: Len silný štát pomôže ľuďom. Pred parlamentnými voľbami strana vylúčila akúkoľvek povolebnú spoluprácu so stranami [[SLOVENSKO (politické hnutie)|OĽANO]], [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] a [[REPUBLIKA|Republika]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Hlas pôjde do volieb samostatne, zo spolupráce vylučuje OĽANO a ĽSNS | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/hlas-pojde-do-volieb-samostatne-zo-spo/684847-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-03 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hlas vylúčil Republiku zo spolupráce, Smer však za určitých okolností môže byť koaličným partnerom | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = TA3 | url = https://www.ta3.com/clanok/268616/hlas-vylucil-republiku-zo-spoluprace-smer-vsak-za-urcitych-okolnosti-moze-byt-koalicnym-partnerom | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> V predvolebnej kampani sa strana [[DOBRÁ VOĽBA (DV)|Dobrá voľba]] [[Tomáš Drucker|Tomáša Druckera]] zlúčila s Hlasom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Nicol Tomečková, RTVS | odkaz na autora = | titul = Strana Dobrá voľba zanikne, pohltí ju Hlas-SD | url = https://spravy.stvr.sk/2023/04/dobra-volba-sa-stane-sucastou-hlasu-sd/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | dátum vydania = 2023-04-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Dobrá voľba sa spojila so stranou Hlas-SD | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/dobra-volba-sa-spojila-so-stranou-hlas/720482-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-10 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|parlamentných voľbách]] strana dosiahla výsledok 14,70 % a skončila na 3. mieste.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME.sk | odkaz na autora = | titul = Volebná komisia potvrdila výsledky volieb. Aké bude zloženie parlamentu? | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23226082/oficialne-vysledky-parlamentnych-volieb-2023.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-01 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> Po voľbách nastala situácia, že bez HLASu sa nedala zložiť žiadna vláda. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Voľby sa skončili, ale čo ďalej? TRI SCENÁRE možnej budúcej vlády. Hlas je súčasťou každej z nich | url = https://kosicednes.sk/politika/volby-sa-skoncili-ale-co-dalej-tri-scenare-moznej-buducej-vlady-hlas-je-sucastou-kazdej-z-nich/ | dátum vydania = 2023-10-01 | dátum prístupu = 2024-03-21 | jazyk = sk-SK | meno = Tomáš | priezvisko = Mácha}}</ref> HLAS - SD tak mal po voľbách na výber medzi štvorkoalíciou so stranami: PS, [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]] alebo trojkoalíciou so SMERom a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Filo | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | titul = Fico sa vracia. O vláde však rozhodne Pellegrini | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://komentare.sme.sk/c/23222946/vysledky-volieb-2023-analyza.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-01 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> Nakoniec strana vstúpila do trojkoalície a v novej vláde obsadila 7 ministerstiev.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kern | meno = Miro | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Mikušovič | meno2 = Dušan | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Osvaldová | meno3 = Lucia | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = U Pellegriniho rozhodli. Vyberajú si premiéra Fica s vládou Smeru, Hlasu a SNS | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3617516/u-pellegriniho-rozhodli-vyberaju-si-premiera-fica-s-vladou-smeru-hlasu-a-sns/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-10 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> Hlas-SD v [[Štvrtá vláda Roberta Fica|štvrtej vláde Roberta Fica]] získal 7 ministerských postov - [[Erik Tomáš]] [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky|minister práce]], [[Zuzana Dolinková]] [[Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|ministerka zdravotníctva]], [[Richard Raši]] [[Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky|minister investícií a informatizácie]], [[Peter Kmec]] vicepremiér pre [[Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky|plán obnovy]], [[Denisa Saková]] [[Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky|ministerka hospodárstva]], [[Tomáš Drucker]] [[Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky|minister školstva]] a [[Matúš Šutaj Eštok]] [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|minister vnútra]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ódorovu vládu strieda Ficova. Kto sú noví ministri | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23232737/zoznam-ministrov-ficovej-vlady-2023.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-25 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> Predseda strany [[Peter Pellegrini]] bol zvolený za predsedu [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Novým predsedom parlamentu sa stal Peter Pellegrini, poslanci ho zvolili v tajnom hlasovaní | url = https://spravy.stvr.sk/2023/10/novym-predsedom-parlamentu-sa-stal-peter-pellegrini-poslanci-ho-zvolili-v-tajnom-hlasovani/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | dátum vydania = 2023-10-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V októbri 2023, po podpísaní memoranda o porozumení medzi stranami Smer-SD, Hlas-SD a SNS, predsedníctvo [[Strana európskych socialistov|Strany európskych socialistov]] (PES) rozhodlo o pozastavení členstva Hlasu pre jasný odklon od hodnôt európskych socialistov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Strana európskych socialistov pozastavila členstvo Smeru-SD a Hlasu-SD | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/pes-pozastavila-clenstvo-stranam-smer-/747188-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-12 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> PES uviedla dôvod spájanie s krajne pravicovou SNS a „verejné vyjadrenia a postoje lídrov strán Smer a Hlas týkajúce sa ruskej vojny proti Ukrajine, migrácie, právneho štátu a komunity LGTBIQ vyvolávajú vážne obavy a nemajú miesto v progresívnej rodine.“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kuhn | meno = Ivan | autor = | odkaz na autora = | titul = Prečo Strana európskych socialistov pozastavila členstvo Smeru a prečo to nie je zanedbateľná udalosť | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://komentare.sme.sk/c/23337362/preco-strana-europskych-socialistov-pozastavila-clenstvo-smeru-a-preco-to-nie-je-zanedbatelna-udalost.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-05-30 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> === Nový predseda === 1. júna 2024 sa Pellegrini na štvrtom pracovnom sneme vzdal funkcie predsedu strany a pozastavil si členstvo v strane Hlas, pre inauguráciu za [[Prezident Slovenskej republiky|prezidenta Slovenskej republiky]]. Na sneme bol zvolený za predsedu strany [[Matúš Šutaj Eštok]] s 750 hlasmi delegátov zo 795 platných hlasov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Danková | meno = Elena | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Čermáková | meno2 = Judita | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Šutaj Eštok je novým predsedom Hlasu, odporúčal ho aj odchádzajúci Pellegrini | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/23338250/hlas-si-v-kosiciach-voli-noveho-predsedu-sklonuje-sa-len-jedine-meno.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2024-06-01 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> == Volebné výsledky a preferencie == === Národná rada Slovenskej republiky === {| class="wikitable" !Rok !Volebný líder !Hlasy !% !Mandáty !Poradie !Postavenie |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|2023]] |[[Peter Pellegrini]] |436,415 |14,70 |{{Infobox politická strana/mandáty|27|150|hex=#891039}} |{{Bezzmeny}} 3. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|Koalícia - Fico IV.]] |} === Mapy volebných výsledkov === <gallery> Súbor:Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy HLAS-SD.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2023 </gallery> === Voľby prezidenta Slovenskej republiky === {| class="wikitable" ! rowspan="2" |Rok ! rowspan="2" |Kandidát ! colspan="3" |1.kolo ! colspan="3" |2.kolo |- !Hlasy !% !Poradie !Hlasy !% !Výsledok |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|2024]] |[[Peter Pellegrini]] |834,718 |37,02 |2. |1,409,255 |53,12 | style="background:#e6ffd9" |Zvolený |} === Európsky parlament === {| class="wikitable" !Rok !Hlasy !% !Mandáty !Poradie !Postavenie |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|2024]] |106,076 |7,18 |{{Infobox politická strana/mandáty|1|15|hex=#891039}} |{{Bezzmeny}} 4. | style="background:#ffd9d9" | Neúčasť vo frakcii |} === Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry [https://www.focus-research.sk FOCUS] === {{#chart:HLAS Opinion polls FOCUS.chart}} === Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry [https://ako.sk AKO] === {{#chart:HLAS Opinion polls AKO.chart}} == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Peter Pellegrini]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=HLAS-SD}} == Externé odkazy == * [https://www.minv.sk/?psph_opv_hlassd Oznámenie prípravného výboru strany v registri strán MV SR] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:HLAS – sociálna demokracia| ]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] [[Kategória:Sociálnodemokratické strany]] [[Kategória:Vzniklo v 2020]] r2vsdjflvcddi7v3tv9ghc41bfya3o9 Jana Bittó Cigániková 0 652742 8203410 8202503 2026-04-25T14:51:52Z HSHDBJK 292991 8203410 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Jana Bittó Cigániková | Rodné meno = Jana Cigániková | Popis osoby = slovenská politička | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = [[Zoznam poslancov NR SR (2020 – 2024)|Súčasná]] | Úrad = poslankyňa [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia = [[23. marec|23. marca]] [[2016]] | Koniec obdobia = | Predchodca = | Nástupca = | Dátum narodenia = {{dnv|1983|9|15}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Sloboda a Solidarita|SaS]] <small>(2012–2026)</small> | Alma mater = [[Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave]]<br />[[Central European Management Institute]] | Profesia = poslankyňa NR SR | Národnosť = slovenská | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = Daniel Bittó | Partner = | Deti = 2 | Webstránka = www.ciganikova.sk | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Jana Bittó Cigániková''', [[Master of Business Administration|MBA]] (* [[15. september]] [[1983]], [[Bratislava]]) je slovenská politička, od roku [[2016]] poslankyňa [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]], kde aktuálne pôsobí aj ako členka Výboru NR SR pre zdravotníctvo.<ref name="nrsr">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mgr. Jana Cigániková, MBA | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=976&CisObdobia=8 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Bola členkou strany [[Sloboda a Solidarita]], kde pôsobila ako tímlíderka pre zdravotníctvo. Vybudovala sieť jaslí a škôlok a je matkou dvoch synov. == Životopis == Narodila sa [[15. september|15. septembra]] [[1983]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Po ukončení základnej školy študovala na strednej škole odbor Technicko-informačné služby (1999{{--}}2004). Vysokoškolské vzdelanie nadobudla na Fakulte verejnej správy [[Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave|Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy]] v Bratislave, odbor Manažment verejnej správy (2009{{--}}2014) a Central european management institute ([[Praha]]), odbor Manažment zdravotníctva (2016{{--}}2018).{{chýba citácia}} V 2005{{--}}2006 sa zúčastnila jazykového pracovného pobytu vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]]. Po materskej dovolenke nastúpila v roku [[2007]] na post obchodného zástupcu pre Slovenskú legálnu metrológiu n.o. Následne pôsobila ako finančná poradkyňa pre [[Tatra banka|Tatra banku]] a neskôr založila sieť súkromných jaslí a škôlok.{{chýba citácia}} == Politická kariéra == Do strany [[Sloboda a Solidarita]] vstúpila v roku [[2012]], o rok neskôr úspešne kandidovala do krajského zastupiteľstva [[Bratislavský samosprávny kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]]. Po voľbách v roku [[2016]] sa stala poslankyňou NR SR a členkou Výboru NR SR pre zdravotníctvo. Počas pôsobenia v poslaneckom klube SaS sa venuje zdravotníctvu a stážuje v niekoľkých zdravotníckych zariadeniach a inštitúciách (nemocnice, poisťovne, ambulancie, lekárne).{{chýba citácia}} V roku [[2020]] obhájila svoj post poslankyne NR SR a zároveň sa stala predsedníčkou Výboru NR SR pre zdravotníctvo. 11. novembra 2022 bola ako predsedníčka výboru odvolaná, zostala však jeho členkou. Po odvolaní vyhlásila: „Politicky som rátala s tým, že budem odvolaná, nakoľko som terčom Igora Matoviča a OĽANO už nejakú dobu. Som rada, že dôvodom je práve môj boj za práva žien.“<ref name="teraz-ciganikova-dovod">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Cigániková: Skutočným dôvodom na moje odvolanie je boj za práva žien | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/ciganikova-skutocnym-dovodom-na-mo/673756-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-11-11 | dátum prístupu = 2022-11-11 }}</ref> Navrhnutie odvolania podal poslanec [[Martin Čepček]] (nezaradený), ktorý zdôvodnil, že Bittó Cigániková nemá „odborné ani osobné predpoklady na funkciu“ a že funkciou využíva na šírenie „progresívnej ideologickej agendy“.<ref name="teraz-ciganikova-dovod"/> Návrh na odvolanie z 91 prítomných podporilo 67 poslancov, 22 bolo proti a 2 sa zdržali.<ref name="teraz-nr-sr-odvolala-j-bitto-ciganikovu">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = NR SR odvolala J. Bittó Cigánikovú z postu šéfky zdravotníckeho výboru | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/nr-sr-odvolala-j-bitto-ciganikovu-z/673640-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-11-10 | dátum prístupu = 2022-11-11 }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.ciganikova.sk/ Osobná stránka] * [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=976&CisObdobia=8 Jana Cigániková] – poslanecký profil na webe Národnej rady SR * [https://jankaciganikova.blog.sme.sk/ Blog] na webe denníka SME {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}} {{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bittó Cigániková, Jana}} [[Kategória:Slovenské političky]] [[Kategória:Politici SaS]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] dtvue3owfdi9h84epockzazkxuuj0iv Ľavicová strana (Švédsko) 0 653723 8203507 7437754 2026-04-25T20:06:29Z LegendaSM07 220130 update 8203507 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická strana |Názov = Ľavicová strana |Logo strany = Vänsterpartiet logo.svg |Skratka = V |Založenie = [[1917]] |Rozpustenie = |Predseda = Nooshi Dadgostar |Predsedníčka = |Podpredseda = |Prezident = |Najviac poslancov = |Poslancov = |Volebný výsledok = |Ideológie = [[socializmus]]<br />[[euroskepticizmus]]<br />[[Feminizmus (hnutie)|feminizmus]]<br />[[republikánstvo]] |Iné1 názov = |Iné1 = |Iné2 názov = |Iné2 = |Iné3 názov = |Iné3 = |Mládežnícka = |Skupina EP = |Európska strana = Severská zelená ľavica |Medzinárodné = žiadne |Materská strana = |Sídlo = Kungsgatan 84, [[Štokholm]] |Noviny = |Farby = červená |Web = [http://www.vansterpartiet.se/ www.vansterpartiet.se] |Politické spektrum=[[Ľavica (politika)|ľavica]]}} '''Ľavicová strana''' ({{vjz|swe|''Vänsterpartiet''}}, '''V''') je [[Švédsko|švédska]] [[Ľavica (politika)|ľavicová]] [[politická strana]], ktorá vznikla v roku [[1921]] rozštiepením [[Švédska sociálnodemokratická strana|Švédskej sociálnodemokratickej strany]]. V rokoch 1967 – 1990 niesla názov Ľavicová komunistická strana. Strana je proti [[Privatizácia|privatizácii]] a nesúhlasí s členstvom Švédska v [[Európska únia|Európskej únii]], profiluje sa ako [[Socializmus|socialistická]] a od roku 1996 aj ako [[Feminizmus (hnutie)|feministická]]. Predsedkyňou strany je od roku 2020 Nooshi Dadgostar. == Vedenie strany == * Zeth Höglund: 1921 – 1924 * Karl Kilbom: 1921 – 1923 * Nils Flyg: 1924 – 1929 * Sven Linderot: 1929 – 1951 * Hilding Hagberg 1951 – 1964 * Carl-Henrik Hermansson: 1964 – 1975 * Lars Werner: 1975 – 1993 * Gudrun Schyman: 1993 – 2003 * Ulla Hoffman: 2003 – 2004 * Lars Ohly: 2004 – 2012 * Jonas Sjöstedt: 2012 – 2020 * Nooshi Dadgostar: od 2020 == Volebné výsledky == === Parlamentné voľby === {| class="wikitable" style="text-align:center;" !Rok volieb !Počet hlasov !Hlasy v % !+ / - !Počet mandátov !+ / - |- !1991 |246 905 |4,51 |{{pokles}} -1,33 |16 |{{pokles}} -5 |- !1994 |342 988 |6,16 |{{rast}} +1,65 |22 |{{rast}} +6 |- !1998 |631 011 |12,0 |{{rast}} +5,84 |43 |{{rast}} +21 |- !2002 |444 854 |8,39 |{{pokles}} -3,60 |30 |{{pokles}} -13 |- !2006 |324 722 |5,85 |{{pokles}} -2,54 |22 |{{pokles}} -8 |- !2010 |334 053 |5,60 |{{pokles}} -0,24 |19 |{{pokles}} -3 |- !2014 |356 331 |5,7 |{{rast}} +0,1 |21 |{{rast}} +2 |- !2018 |518 454 |8,0 |{{rast}} +2,3 |28 |{{rast}} +7 |- !2022 |437 050 |6,8 |{{pokles}} -1,2 |24 |{{pokles}} -4 |} === Európske voľby === {| class="wikitable" style="text-align:center;" !Rok volieb !Počet hlasov !Hlasy v % !+ / - !Počet mandátov !+ / - |- !1995 |346 764 |12,9 |<nowiki>-</nowiki> |3 |<nowiki>-</nowiki> |- !1999 |400 073 |15,8 |{{rast}} +2,9 |3 |± 0 |- !2004 |321 344 |12,7 |{{pokles}} -3,4 |2 |{{pokles}} -1 |- !2009 |179 222 |5,6 |{{pokles}} -7,14 |1 |{{pokles}} -1 |- !2014 |234 272 |6,3 |{{rast}} +0,7 |1 |± 0 |- !2019 |282 300 |6,8 |{{rast}} +0,5 |1 |± 0 |- !2024 |464 166 |11,1 |{{rast}} +4,3 |2 |{{rast}} +1 |} == História volebných výsledkov parlamentných volieb == <timeline> Colors= id:lightgrey value:gray(0.9) id:darkgrey value:gray(0.7) id:orn value:rgb(1,1,1) id:maroon value:rgb(0.5,0,0) ImageSize = width:1100 height:240 PlotArea = width:900 height:160 left:100 bottom:60 AlignBars = justify DateFormat = x.y Period = from:0 till:15 TimeAxis = orientation:vertical AlignBars = justify ScaleMajor = gridcolor:darkgrey increment:2 start:0 ScaleMinor = gridcolor:lightgrey increment:2 start:0 BackgroundColors = canvas:orn PlotData= bar:% color:maroon width:21 mark:(line,white) align:left fontsize:M bar:1917 from:start till:8.0 text:8.0 bar:1920 from:start till:6.4 text:6.4 bar:1921 from:start till:4.6 text:4.6 bar:1924 from:start till:3.6 text:3.6 bar:1928 from:start till:6.4 text:6.4 bar:1932 from:start till:3.0 text:3.0 bar:1936 from:start till:3.3 text:3.3 bar:1940 from:start till:3.5 text:3.5 bar:1944 from:start till:10.3 text:10.3 bar:1948 from:start till:6.3 text:6.3 bar:1952 from:start till:4.3 text:4.3 bar:1956 from:start till:5.0 text:5.0 bar:1958 from:start till:3.4 text:3.4 bar:1960 from:start till:4.5 text:4.5 bar:1964 from:start till:5.2 text:5.2 bar:1968 from:start till:3.0 text:3.0 bar:1970 from:start till:4.8 text:4.8 bar:1973 from:start till:5.3 text:5.3 bar:1976 from:start till:4.8 text:4.8 bar:1979 from:start till:5.6 text:5.6 bar:1982 from:start till:5.6 text:5.6 bar:1985 from:start till:5.4 text:5.4 bar:1988 from:start till:5.8 text:5.8 bar:1991 from:start till:4.5 text:4.5 bar:1994 from:start till:6.2 text:6.2 bar:1998 from:start till:12.0 text:12.0 bar:2002 from:start till:8.4 text:8.4 bar:2006 from:start till:5.9 text:5.9 bar:2010 from:start till:5.6 text:5.6 bar:2014 from:start till:5.7 text:5.7 bar:2018 from:start till:8.0 text:8.0 bar:2022 from:start till:6.8 text:6.8 </timeline> === Výsledky v regiónoch === <gallery> Súbor:Riksdagsval Sverige 1973 - v.svg|1973 Súbor:Riksdagsval Sverige 1976 - v.svg|1976 Súbor:Riksdagsval Sverige 1979 - v.svg|1979 Súbor:Riksdagsval Sverige 1982 - v.svg|1982 Súbor:Riksdagsval Sverige 1985 - v.svg|1985 Súbor:Riksdagsval Sverige 1988 - v.svg|1988 Súbor:Riksdagsval Sverige 1991 - v.svg|1991 Súbor:Riksdagsval Sverige 1994 - v.svg|1994 Súbor:Riksdagsval Sverige 1998 - v.svg|1998 Súbor:Riksdagsval Sverige 2002 - v.svg|2002 Súbor:Riksdagsval Sverige 2006 - v.svg|2006 Súbor:Riksdagsval Sverige 2010 - v.svg|2010 </gallery> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.vansterpartiet.se/ Oficiálne stránky] == Zdroj == {{Preklad|cs|Levicová strana (Švédsko)|17962755}} [[Kategória:Politické strany vo Švédsku]] [[Kategória:Euroskeptické strany]] [[Kategória:Socialistické strany]] iyawdtmlz0jwd9p5tegihmvrxm4zyls Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia 4 656924 8203639 8203013 2026-04-26T08:46:25Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] 8203639 wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q12772168|Q12772168]] | | [[Mária Adamcová]] | 1930-08-26 | 2026-04-20 | slovenská operná speváčka, mezzosopranistka | ''[[:d:Q2865819|operný spevák]]'' | | | [[Važec]] | | |- | [[:d:Q106573|Q106573]] | [[Súbor:Nathalie Baye Cannes 2019.jpg|center|75px]] | [[Nathalie Baye]] | 1948-07-06 | 2026-04-17 | francúzska herečka | ''[[:d:Q2405480|dabér]]''<br/>''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>''[[:d:Q5716684|tanečník]]''<br/>[[Herectvo|herec]] | | [[Francúzsko]] | [[Mainneville]] | [[Paríž]] | [[Cimetière du Montparnasse]] |- | [[:d:Q132051765|Q132051765]] | [[Súbor:MUDr Rosina pic1.png|center|75px]] | [[Alojz Rosina]] | 1931-05-15 | 2026-04-14 | | ''[[:d:Q2012484|rehabilitačný lekár]]''<br/>[[lekár]]<br/>''[[:d:Q6500773|všeobecný lekár]]'' | | | [[Púchov]] | [[Poprad]] | |- | [[:d:Q357965|Q357965]] | [[Súbor:M O Rabin.jpg|center|75px]] | [[Michael Oser Rabin]] | 1931-09-01 | 2026-04-14 | Izraelský matematik a informatik | ''[[:d:Q82594|informatik]]''<br/>[[matematik]]<br/>''[[:d:Q15442776|kryptograf]]''<br/>[[Pedagogik|pedagóg]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Izrael]] | [[Vroclav]] | [[Jeruzalem]] | |- | [[:d:Q1400764|Q1400764]] | [[Súbor:Vadkerty Katalin 2016.jpg|center|75px]] | [[Katalin Vadkerty]] | 1928-04-21 | 2026-04-10 | | [[historik]] | | [[Slovensko]] | [[Nové Zámky]] | | |- | [[:d:Q316872|Q316872]] | [[Súbor:Afrika Bambaataa 2009 IMG 8349 (cropped).jpg|center|75px]] | [[Afrika Bambaataa]] | 1957-04-17 | 2026-04-09 | americký DJ, reper a hudobný producent | [[diskotekár]]<br/>''[[:d:Q2252262|raper]]''<br/>[[hudobný producent]]<br/>[[autor skladieb]]<br/>[[spevák]]<br/>''[[:d:Q15253558|aktivista]]''<br/>[[hudobník]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[New York (mesto)|New York]] | [[Pensylvánia]] | |- | [[:d:Q284951|Q284951]] | [[Súbor:Imrich Bugár 2013.JPG|center|75px]] | [[Imrich Bugár]] | 1955-04-14 | 2026-04-08 | maďarský a slovenský atlét | ''[[:d:Q11513337|atlét]]''<br/>[[športovec]]<br/>''[[:d:Q13381689|diskár]]'' | | [[Česko-Slovensko]]<br/>[[Česko]] | [[Ohrady]] | [[Praha]] | |- | [[:d:Q61322|Q61322]] | [[Súbor:AV0A1506 Mario Adorf.jpg|center|75px]] | [[Mario Adorf]] | 1930-09-08 | 2026-04-08 | | [[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q11481802|dabér]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]''<br/>''[[:d:Q20856740|rozprávač audio kníh]]''<br/>[[Herectvo|herec]]<br/>[[hudobník]] | | [[Nemecko]]<br/>[[Švajčiarsko]] | [[Zürich]] | [[Paríž]] | ''[[:d:Q2972627|Cemetery of Saint-Tropez]]'' |- | [[:d:Q12778496|Q12778496]] | | [[Viera Hegerová]] | 1933-10-09 | 2026-04-06 | | ''[[:d:Q333634|prekladateľ]]''<br/>''[[:d:Q1607826|editor]]''<br/>[[redaktor]]<br/>[[publicista]] | | | [[Banská Bystrica]] | [[Bratislava]] | |- | [[:d:Q95433174|Q95433174]] | [[Súbor:Anna Hulejová pri vystúpení.jpg|center|75px]] | [[Anna Hulejová]] | 1939-12-08 | 2026-04 | speváčka ľudových piesní | [[spevák]] | | [[Slovensko]] | | | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] ln2ivt1rb9fimq5v5y91w3uafjolwr5 Diskusia s redaktorom:KormiSK 3 661404 8203480 8198253 2026-04-25T19:20:58Z Klaudia Gal 293027 /* Otázka od Klaudia Gal (19:20, 25. apríl 2026) */ nová sekcia 8203480 wikitext text/x-wiki {| class="wikitable" |- style="border: 2px solid black; background: #EEE; font-size: 133%;" | Archívy starších diskusií: [[Diskusia s redaktorom:KormiSK/Archív 2021 – 2022|2021 – 2022]] • [[Diskusia s redaktorom:KormiSK/Archív 2023|2023]] • [[Diskusia s redaktorom:KormiSK/Archív 2024|2024]] • [[Diskusia s redaktorom:KormiSK/Archív 2025|2025]] |} __TOC__ == Vymazanie článku == Zdravim. Bolo mi vymazaný článok o knihe Nového Zjavenia Pána Ježiša Krista od Petra Daniela Francuha. Chcel by som vas poziadat o vysvetlenie prečo sa tak stalo, alebo niekto vám to nakázal ? Dakujem za odpoved --[[Redaktor:Tylerduren1897|Tylerduren1897]] ([[Diskusia s redaktorom:Tylerduren1897|diskusia]]) 20:03, 18. december 2025 (UTC) :{{Re|Tylerduren1897}} Zdravím, nikto mi to nenakázal; v poznámke o zmazaní je napísané O2, ktoré sa odkazuje na [[Wikipédia:KRZ|Kritériá na rýchle zmazanie]]. Text bol cudzojazyčný (v angličtine) a preto na slovenskú Wikipédiu nepatrí. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:35, 19. december 2025 (UTC) ::Dakujem za vysvetlenie. Je to moj prvý článok a tá jazyková nezhoda mi nezišla na um. --[[Redaktor:Tylerduren1897|Tylerduren1897]] ([[Diskusia s redaktorom:Tylerduren1897|diskusia]]) 10:04, 19. december 2025 (UTC) :::{{Re|Tylerduren1897|s=1}} Bez problému. Pozor však na to, až by ste prípadne vytvárali ďalší článok, že [[Wikipédia:NIE|Wikipédia nie je reklama]] a nové články musia [[Wikipédia:2NNSZ|spĺňať kritériá]] [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosti]] a byť [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|dostatočne ozdrojované]]. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:21, 19. december 2025 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:IloveAirbusA350|IloveAirbusA350]] dňa [[Wikipédia:Ako vytvoriť nový článok]] (19:31, 21. december 2025) == Ako mám vytvoriť názov stránky? --[[Redaktor:IloveAirbusA350|IloveAirbusA350]] ([[Diskusia s redaktorom:IloveAirbusA350|diskusia]]) 19:31, 21. december 2025 (UTC) :{{Re|IloveAirbusA350}} Zdravím, stránku vytvoríte buď zadaním názvu priamo do URL, lebo vyhľadaním daného názvu a následne kliknutím na červený odkaz vo vyhľadávaní (vytvoriť stránku). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:14, 21. december 2025 (UTC) ::Dakujem --[[Redaktor:IloveAirbusA350|IloveAirbusA350]] ([[Diskusia s redaktorom:IloveAirbusA350|diskusia]]) 20:51, 22. december 2025 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:PhoebeCanella|PhoebeCanella]] dňa [[Jeffrey Epstein]] (21:12, 22. december 2025) == Ahoj, ako môžem vytvoriť kapitolu? Alebo teda ten text, ktorý sa dá rozbaliť? Ďakujem --[[Redaktor:PhoebeCanella|PhoebeCanella]] ([[Diskusia s redaktorom:PhoebeCanella|diskusia]]) 21:12, 22. december 2025 (UTC) :{{Re|PhoebeCanella}} Ahoj, nerozumiem otázke, aký text máš na mysli? Na stránke je všetok text normálne vidieť aktuálne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:22, 22. december 2025 (UTC) ::Uz som na to prisla, pardoon :-) --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-42478-29|&#126;2025-42478-29]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-42478-29|diskuse]]) 22:48, 22. december 2025 (UTC) == Obmena WL == Ahoj, vedel by si pls. obmeniť botom všetky dané wl. na zaužívané tvary: * Alica v krajine zázrakov (film, 2010) = Alica v krajine zázrakov (film z roku 2010) * The Final Cut (film, 1983) = The Final Cut (film z roku 1983) * Kandidát (film, 2013) = Kandidát (film z roku 2013) * Život je krásny (film, 1997) = Život je krásny (film z roku 1997) * Život je krásny (film, 1946) = Život je krásny (film z roku 1946) * Winnetou (2016) = Winnetou (film) * Vertigo (1958) = Vertigo (film) * Šťastie pána Slávika (1923) = Šťastie pána Slávika (film) * Jud Süß (1940) = Jud Süß (film) * Dom hrôzy (1999) = Dom hrôzy (film) * Hviezdne vojny (1977) = Hviezdne vojny (film) * Armageddon (1998) = Armageddon (film) * Blade (2025) = Blade (film) * Dallas (seriál, 1978) = Dallas (seriál z roku 1978) * Svätý František (seriál, 2003) = Svätý František (seriál z roku 2003) * Svätý František (seriál, 1996) = Svätý František (seriál z roku 1996) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:36, 29. december 2025 (UTC) :{{Re|Fillos X.}} {{Hotovo}} Tu je [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/KormiSKbot?offset=20251229161000&limit=141 celý zoznam úprav], a ako sme sa bavili mimo Wki, <code>Šťastie pána Slávika (1923)</code> som presunul na <code>Šťastie pána Slávika</code>, nakoľko neexistuje rozlišovačka. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:06, 29. december 2025 (UTC) ::Ok dik, aj som tie názvy už popresúval. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:19, 29. december 2025 (UTC) == Otázka od [[User:JanaBelková|JanaBelková]] (18:01, 3. január 2026) == Dobrý deň volám sa Jana Belková a som slovenská autorka rozprávok z Turzovky. Rada by som, aby na Wikipédii vznikol článok o mojej tvorbe. Viem, že články musia byť neutrálne a dobre zdrojované, a chcela by som požiadať o radu alebo spoluprácu pri jeho príprave. Ďakujem veľmi pekne za Vašu pomoc a čas. --[[Redaktor:JanaBelková|JanaBelková]] ([[Diskusia s redaktorom:JanaBelková|diskusia]]) 18:01, 3. január 2026 (UTC) :{{Re|JanaBelková}} Dobrý deň, je to presne tak - [[Wikipédia:NIE|Wikipédia neslúži ako reklama]], a všetky novo založené články musia byť [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedicky významné]]. Tú štandardne dokladáme [[Wikipédia:2NNSZ|nezávislými a netriviálnymi zdrojmi]]. Taktež, presne ako píšete, musia byť články neutrálne a využívať [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivé zdroje]]. Odporúčame, aby teda stránku o Vás vytvoril niektor iný so všetkými týmito náležitosťami. My ako správcovia/mentori s tvorbou obsahu priamo nepomáhame - môžeme však poradiť, čo na stránke chýba, alebo ju upraviť v rámci formátovania. Stránku môže niekto založiť napr. na svojom pieskovisku a potom, po posúdaní niekoho skúsenejšieho, môže byť presunutá do hlavného priestoru pre ostatných čitateľov. Keby bola potreba nejaká ďalšia rada, pokojne sa ozvite. Veľa zdaru! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:34, 3. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:JanaBelková|JanaBelková]] (09:14, 4. január 2026) == Dobrý deň, ďakujem za Vašu odpoveď a usmernenie. Chcela by som Vás ešte poprosiť o radu, či by ste mi vedeli odporučiť niekoho skúsenejšieho z redaktorov, kto by mi vedel pomôcť alebo aspoň nasmerovať pri samotnej tvorbe obsahu článku. Ako začiatočníčka by som si to veľmi vážila. --[[Redaktor:JanaBelková|JanaBelková]] ([[Diskusia s redaktorom:JanaBelková|diskusia]]) 09:14, 4. január 2026 (UTC) :{{Re|JanaBelková}} Dobrý deň, odporúčam pozrieť sa na [[Portál:Ľudia/Ako napísať biografický článok|túto stránku]] a inšpirovať sa niektorými lepšími článkami o osobnostiach, napríklad [[Ján Gunčaga (lekár)]], [[Jana Jurčová]] alebo [[Simone de Beauvoir]]. Ohľadne kritiky sa môžete obrátiť na mňa; prípadne sa môžem spýtať niekoho ďalšieho, či by mal záujem/bol ochotný pomôcť. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:07, 5. január 2026 (UTC) ::Ďakujem veľmi za ochotu, pozriem si stránky. Ak by bol niekto ochotný podujať sa pomôcť, bola by som vďačná.S pozdravom J.Belkova --[[Redaktor:JanaBelková|JanaBelková]] ([[Diskusia s redaktorom:JanaBelková|diskusia]]) 08:05, 6. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:St.Wenceslas School|St.Wenceslas School]] (11:58, 11. január 2026) == Dobrý deň, môžem sa opytať, že školu v ktorej som riaditeľom a poskytuje vzdelavanie môžem pridať ? S pozdravom Mgr. Lukáš Bis, MBA --[[Redaktor:St.Wenceslas School|St.Wenceslas School]] ([[Diskusia s redaktorom:St.Wenceslas School|diskusia]]) 11:58, 11. január 2026 (UTC) :{{Re|St.Wenceslas School}} Dobrý deň, [[Wikipédia:NIE|Wikipédia neslúži ako reklama]] a všetky novo založené články musia byť [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedicky významné]]. Tú štandardne dokladáme [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivé]] [[Wikipédia:2NNSZ|nezávislými a netriviálnymi zdrojmi]]. Vo Vašom prípade nie ste nezávislá osoba. Článok okrem toho musí byť [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|napísaný neutrálne]]. Ak bude toto všetko splnené, článok by na Wiki mohol byť; odporúčam ale, aby stránku vytvoril niekto iný. Veľa šťastia a v prípade ďalších otázok sa na mňa neváhajte obrátiť. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:38, 12. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:X3n2x|X3n2x]] (12:08, 18. január 2026) == Zdravím, bolo by možné checknúť moje úpravy a nový článok, neviem ako na to štylisticky, najmä u toho portrétu. ďakujem --[[Redaktor:X3n2x|X3n2x]] ([[Diskusia s redaktorom:X3n2x|diskusia]]) 12:08, 18. január 2026 (UTC) :{{Re|X3n2x}} Zdravím, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav_Hribik&diff=8150211&oldid=8150158 na stránku som doplnil infobox a kategórie]. Z obsahu stránky mi nie je jasná [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť osoby]], takže som doplnil i adekvátne údržbové šablóny. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:07, 18. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Vepivepi|Vepivepi]] (12:15, 25. január 2026) == Ak chcem pridať niečo o sebe , je to možné? --[[Redaktor:Vepivepi|Vepivepi]] ([[Diskusia s redaktorom:Vepivepi|diskusia]]) 12:15, 25. január 2026 (UTC) :{{Re|Vepivepi}} Zdravím, [[Wikipédia:NIE|Wikipédia neslúži ako reklama]]. Články obsiahnuté na Wikipédii by mali spĺňať podmienky [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|wikipedickej významnosti]]. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 23:30, 25. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] (07:53, 20. február 2026) == Dobrý deň, veľmi prosím o radu ako zmeniť historická názov školy Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove na aktuálny Vysoká škola technická a ekonomická v Prešove. Potreboval by som to zmeniť na tejto stránke: https://sk.wikipedia.org/wiki/Vysok%C3%A1_%C5%A1kola_medzin%C3%A1rodn%C3%A9ho_podnikania_ISM_Slovakia_v_Pre%C5%A1ove --[[Redaktor:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] ([[Diskusia s redaktorom:VŠTEvPrešove|diskusia]]) 07:53, 20. február 2026 (UTC) :{{Re|VŠTEvPrešove}} Zdravím, na stránke v možnostiach hore by malo byť Presunúť. Stránku som každopádne [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vysok%C3%A1_%C5%A1kola_technick%C3%A1_a_ekonomick%C3%A1_v_Pre%C5%A1ove&diff=8168777&oldid=8168775 už presunul]. Nakoľko však jej aktuálny obsah porušoval autorské práva, tak sme Vaše [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vysok%C3%A1_%C5%A1kola_technick%C3%A1_a_ekonomick%C3%A1_v_Pre%C5%A1ove&diff=8168811&oldid=8168777 úpravy vrátili do predchádzajúceho stavu]. Nech sa darí! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:55, 20. február 2026 (UTC) ::Zdravim, velmi pekne dakujem za pomoc. Mozem Vas kontaktovat aj do buducna, ak budem potrebovat pomoct? --[[Redaktor:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] ([[Diskusia s redaktorom:VŠTEvPrešove|diskusia]]) 12:12, 20. február 2026 (UTC) :::{{Re|VŠTEvPrešove}} Samozrejme, moja diskusná stránka je vždy dostupná. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:15, 20. február 2026 (UTC) ::::Dakujem pekne :) Pekny den prajem. --[[Redaktor:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] ([[Diskusia s redaktorom:VŠTEvPrešove|diskusia]]) 12:16, 20. február 2026 (UTC) ::::Zdravim Vas. Velmi prosim o pomoc. Potreboval by som tuto stranku [[Vysoká škola technická a ekonomická v Prešove]] prelozit do anglickej verzie wikipedie. Som zamestnancom danej institucie a dostal som to ako ulohu od veduceho. Neviem si s tym vsak velmi poradit, nakolko wikipediu som v minulosti nepouzival. V pripade, ze by ste potrebovali dodat presny nazov vysokej skoly v anglickom jazyku a presne nazvy studijnych programov v anglickom jazyku, velmi rad Vam ich poslem. Vopred dakujem krasne za Vas cas a pomoc. --[[Redaktor:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] ([[Diskusia s redaktorom:VŠTEvPrešove|diskusia]]) 10:59, 26. február 2026 (UTC) :::::{{Re|VŠTEvPrešove}} Články na žiadosť nezakladáme. Na anglickej Wikipédii možno vyhľadať názov školy a potom kliknúť na červený odkaz, ktorá naznačuje, že stránke ešte neexistuje. Alternatívne môžete rovno napísať názov škole do URL v prehliadači, podobne ako to funguje na slovenskej Wikipédii. Potom stránku upravíte rovnakým spôsobom, ako ste to urobili na našej Wiki. Podotýkam však, že Wikipédia neslúži ako reklama a že na anglickej Wikipédii sú pravidlá trochu prísnejšie, než u nás. Z rovnakého dôvodu som odstránil zoznam ponúkaných odborov - neuvádzame ich ani na iných stránkach univerzít či vysokých škôl; ale zachoval som tam citáciu, takže koho to zaujíma, ten si môže odkaz rozkliknúť. Predsa len, sme encyklopédia, nie Zlaté stránky. :) Až stránku vytvoríte, dajte mi vedieť, prepojím Vám ich, aby bolo jasné, že ide o tú istú inštitúciu. Taktiež by potom bolo vhodné na anglickej Wiki uviesť, že ide o preklad slovenského textu; to by som Vám tam potom tiež doplnil. Nech sa darí! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:53, 26. február 2026 (UTC) ::::::Dakujem pekne za informacie. Stranku na anglickej wikipedii som prave vytvoril. Pevne dufam, ze mi ju teda nezmazu kvoli prisnym pravidlam. Posielam Vam link https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Institute_of_Technology_and_Business_in_Pre%C5%A1ov a prosim o prepojenie s SK verziou a taktiez doplnenie ze ide o preklad slovenskeho textu. Velmi pekne dakujem. --[[Redaktor:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] ([[Diskusia s redaktorom:VŠTEvPrešove|diskusia]]) 14:47, 26. február 2026 (UTC) :::::::{{Re|VŠTEvPrešove}} Na diskusiu som doplnil, že je to preklad; každopádne nakoľko je to Draft, tak sa tá jazyková verzia napojiť nedá. Dajte mi teda vedieť, až bude stránka publikovaná. Alternatívne potom na [https://www.wikidata.org/wiki/Q29426479 Wikiúdajoch v spodnej sekcii] môžete medzi Wikipedia pridať anglickú (Edit - pridáte "en" a potom do políčka názov anglickej stránky). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:03, 26. február 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] (22:12, 10. marec 2026) == Dobrý deň, rád by som vymenil fotografiu vo svojom profile na Wikipedii. Mám ich vo vlastníctve, ale nemôžem ich uploadnúť. Ďakujem za pomoc. S pozdravom, Juraj Marušiak --[[Redaktor:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Juraj Marušiak|diskusia]]) 22:12, 10. marec 2026 (UTC) :{{Re|Juraj Marušiak}} Dobrý deň, obrázok je nutné nahrať na [[Commons:Special:UploadWizard|Wikimedia Commons]] a odtiaľ je potom možné ho použiť na Wikipédii. Ak ste jeho autorom, tak ho môžete nahrať rovno; ak nie ste autorom, tak k nemu má autorské právo niekto iný a ten ho musí nahrať. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:10, 11. marec 2026 (UTC) == Selešťany – doplnenie historických údajov == Dobrý deň, doplnil som do článku historické údaje o Selešťanoch podľa odbornej literatúry: SITÁR, Tomáš: Osídlenie novohradskej stolice v stredoveku (2019) NOVÁK, Jozef: Pečate miest a obcí na Slovensku II (2008) Ak bol problém vo formátovaní alebo šablónach, rád text upravím do vhodnej encyklopedickej podoby. Cieľom bolo doplniť chýbajúce historické informácie a zdroje. Ďakujem za prípadné usmernenie. --[[Redaktor:MarHody44|MarHody44]] ([[Diskusia s redaktorom:MarHody44|diskusia]]) 11:42, 16. marec 2026 (UTC) :{{Re|MarHody44}} Zdravím, pardon za oneskorenú odpoveď, bol som pracovne odcestovaný. Stránka skutočne nemôže ostať v stave, kedy sú tam nefunkčné šablóny infoboxu alebo citácií. Vidím ale, že v medzičase ste upravili do rozumnej podoby i so zjednotenými citáciami, takže super práca. Keby niečo, ozvite sa znovu. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:45, 19. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Evolution Shock|Evolution Shock]] (18:24, 21. marec 2026) == Dobrý deň, vyrvoril som článok Evolution Shock. Naštudoval som si pravidlá tvorby Wiki a článok som vytvoril neutrálne a veľmi stručne. Následne som dostal upozornenie: Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie. Pochopil som to tak, že je príliš stručný, tak som ho rozšíril. Je to za Vás takto v poriadku? Ďakujem vopred :-) --[[Redaktor:Evolution Shock|Evolution Shock]] ([[Diskusia s redaktorom:Evolution Shock|diskusia]]) 18:24, 21. marec 2026 (UTC) :{{Re|Evolution Shock}} Zdravím a ospravedlňujem sa za oneskorenú odpoveď. Stránka je rozhodne v lepšom stave, no [[Wikipédia:NIE|Wikipédie neslúži ako reklama]] (súdiac podľa Vášho prihlasovacieho mena a názvu stránky) a taktiež mi na stránke stále chýba [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|preukázanie významnosti]] (typicky dokladanú pomocou [[Wikipédia:2NNSZ|2NNSZ]]). Väčšinu webov by som nepokladal za dostatočne spoľahlivú a relevantnú. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:13, 23. marec 2026 (UTC) ::Rozumiem. Aktuálne mi nenapadá, ako článok vylepšiť. V tejto téme sa ťažko hľadajú zdroje :-( --[[Redaktor:Evolution Shock|Evolution Shock]] ([[Diskusia s redaktorom:Evolution Shock|diskusia]]) 09:38, 23. marec 2026 (UTC) ::Dobrý deň, dôjde teda k zmazaniu? Môžem ešte článok nejako prípadne vylepšiť? Ďakujem --[[Redaktor:Evolution Shock|Evolution Shock]] ([[Diskusia s redaktorom:Evolution Shock|diskusia]]) 07:35, 1. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Evolution Shock}} Zdravím, ako som povedal, stále si nie som istý doložením 2NNSZ. Ak neviete nájsť zdroje, tak je kapela možno príliš mladá a málo významná, aby mala článok na Wiki. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:43, 1. apríl 2026 (UTC) ==Vymazávanie== Ahoj, nepochopil som prosím úplné vymazanie (podľa mňa regulárnych) presmerovacích stránok [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)]], [[Ján Žižka (partizánsky zväzok)]]. Jednak neviem nájsť rozlišovacie stránky Alexander Nevský a Ján Žižka (ich existencia by ako tak odôvodňovala zrušenie tých presmerovacích), no zároveň, keďže tieto stránky boli v kategórii Partizánske zväzky počas Slovenského národného povstania, ich zmazaním (a nedoplnením existujúcich stránok, kam smerovali, do tejto kategórie) ostal v kategórii Partizánske zväzky počas Slovenského národného povstania chudák Čapajev sám ... doplnil som do tejto kategórie aspoň strány pod pôvodnými menami, ktoré sú ale nie celkom najšťastnejšie, len prekopávať to akosi nevládzem, to radšej napíšem niečo nové ... pekný deň. [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 09:55, 22. marec 2026 (UTC) :{{Re|Martingazak}} Ahoj, ono totiž na slovenskej Wikipédii nie je zvykom presmerovávať stránky s upresnením, tzn. so zátvorkou na konci. To je aktuálny konsenzus, [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2024#Presmerovania zo zátvorkových tvarov|ktorý sa riešil asi rok a pol dozadu]] - na takýchto názvoch by vždy mal byť nejaký článok. Existujú návrhy, že potenciálne to zmysel má, pretože pri vkladaní wikilinkov niekto bude hľadať napr. toho Jána Žižku a nie ten partizánsky oddiel, viď tú diskusiu a názor Scholastika, ale zatiaľ sme však nedošli k inému konsenzu. :Čo sa týka tohto konkrétneho stavu: :* z článku, kde sú uvedené ich mená, môžeš rovno odkázať na ten partizánsky oddiel (i keď odkaz bude viesť ako keby z ich mena) :* vytvoriť rozlišovaciu stránku, kde bude odkaz priamo na ten partizánsky oddiel (za predpokladu, že tie dve mená sú "dostatočne významné" - nie na to, aby mali svoj vlastný článok, ale aby ich niekto chcel dostatočne vyhľadávať; na rozlišovacej stránke tiež nemusí byť úplne každý jeden Ján Žižka, ak nie je dostatočne významný) :Existencia jediného článku v kategórii nie je nutne problémová, ak tam je potenciál na rozšírenie o ďalšie články; ak taký potenciál neexistuje, možno by bolo lepšie kategorizovať do nejakej nadradenej kategórie. :Snáď to takto dáva aspoň trochu zmysel - žiaľ jedným z problémov tohto projektu je malá snaha riešiť obdobné situácie, diskutovať o nich (na čo sme narazili i v nejakej konverzácii včera, neviem, či si tam ešte bol) a hľadať riešenia, kvôli nízkej aktivite a záujmu (týmto cením všetkých, ktorí sa zapájajú). Niektoré skostnatelé postupy tu panujú doteraz, i keď už dávno nie úplne dávajú zmysel. Alternatívne by to chcelo aktualizovať niektoré odporúčania a doplniť ich o novovzniknuté situácie, k čomu sa ale tiež veľmi nemáme... rád by som to ale s niektorými tento rok urobil. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:06, 22. marec 2026 (UTC) ::Mimochodom, toto je off topic, ale podľa mojich skúseností, len málokedy niekto reaguje, keď sa napíše do diskusie ku článku, ale k veci. Vďaka tejto konverzácii som si otvoril článok o Žižkovi a zaujalo ma, že ho tu máme ako Jána a nie Jana. Nebolo by to potrebné presunúť? Nezvykneme meniť Marie na Márie, Josefov na Jozefov atď. A pri zbežnom prezretí slovenských stránok, kde sa o ňom píše som tiež nepostrehol, že by jeho prvé meno niekde bolo slovakizované. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 12:30, 22. marec 2026 (UTC) :::Ano, pravda, moja presmerovacia stranka bola s dlznom. Ale bola Kormim zmazana. :::Original stranka (ktoru som nezakladal) je OK: [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola]] --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 12:34, 22. marec 2026 (UTC) ::::{{Re|Gitanes232}} Dobrý postreh, áno, to by bolo vhodné skontrolovať, keby sme stránky ponechali. V tomto momente však ako píše IP nižšie nie je štandard tieto stránky zakladať a používať; svoj názov môžeš prípadne vyjadriť v [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika#Kategorizácia presmerovaní|patričnej diskusii]]. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:16, 23. marec 2026 (UTC) :::::O diskusii viem. Ja som myslel teraz priamo stránku [[Ján Žižka]], preto som písal, že je to off topic. Tá sa predpokladám ponechávať bude. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 13:56, 23. marec 2026 (UTC) #presmerovania stránok so zátvorkovým tvarom sa na slovenskej wikipédii nerobia (ani z rozlišovacích stránok) #na presmerovacie stránky sa na slovenskej wikipédii kategórie nedávajú. To je súčasný stav na slovenskej wikipédii a nič sa na tom nezmenilo. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 13:00, 22. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] (22:50, 22. marec 2026) == Dobrý deň, rád by som vymenil fotografiu vo svojom profile. Nejaké svoje fotky som nahral na Commons, ale neviem, ako to vymeniť na stránke Wikipedie. Neponúka sa mi tam žiadna možnosť výmeny obrázka. https://sk.wikipedia.org/wiki/Juraj_Maru%C5%A1iak --[[Redaktor:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Juraj Marušiak|diskusia]]) 22:50, 22. marec 2026 (UTC) :Nejakú fotku som tam vymenil, iné som na commons nenašiel, môže byť? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 23:09, 22. marec 2026 (UTC) ::Ďakujem, je to ok. ::S pozdravom, Juraj Marušiak --[[Redaktor:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Juraj Marušiak|diskusia]]) 23:11, 22. marec 2026 (UTC) :::Ešte ju skúsim orezať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 23:13, 22. marec 2026 (UTC) ::::Ďakujem. --[[Redaktor:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Juraj Marušiak|diskusia]]) 23:21, 22. marec 2026 (UTC) :::::Hotovo, takto je to lepšie. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-17956-05|&#126;2026-17956-05]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-17956-05|diskuse]]) 23:21, 22. marec 2026 (UTC) ::::::Ďakujem obom za promptné vyriešenie. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:14, 23. marec 2026 (UTC) :::::::Ďakujem, dlho som si nad tým lámal hlavu, ako to vyriešiť. --[[Redaktor:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Juraj Marušiak|diskusia]]) 11:04, 23. marec 2026 (UTC) == Cypronia a Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Slovakia == Ahoj KormiSK, rád by som vedel, či má zmysel pridať Cypronia herné štúdio a ich hry State of War a Cube Life: Island Survival ako tému na WikiJar za Slovensko. Cypronia je herné štúdio z Michaloviec, fungujúce cca 30 rokov. Má viacero zmienok na rôznych wikipediach okrem Slovenskej a Českej. Podobne je to o ich hrách State of War a Cube Life: Island Survival. Viac menej väčšina ich hier sa predávala v zahraničí, najmä v Číne, a väčšina Slovákov ani nevie, že toto štúdio je pôvodom zo Slovenska. Posielam linky: * https://simple.wikipedia.org/wiki/Cypronia * https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Cypronia (Zatiaľ v drafte) * https://en.wikipedia.org/wiki/Cube_Life:_Island_Survival * https://en.wikipedia.org/wiki/State_of_War_(video_game) budem rád za tvoj názor Zároveň tento post som pridal aj do diskusie Jetam2 --[[Redaktor:Asceno|Asceno]] ([[Diskusia s redaktorom:Asceno|diskusia]]) 22:17, 28. marec 2026 (UTC) :{{Re|Asceno}} Ahoj, nemá, články týkajúce sa Slovenska sa nepridávajú, len články týkajúce sa ostatných území strednej a východnej Európy. Máš to aj priamo na úvodnej stránke v sekcii O čom písať?: Všeobecne môžete pripiesvať na '''ľubovoľnú tému týkajúcu sa regiónu strednej a východnej Európy ''okrem Slovenska'''''.--[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 22:27, 28. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Daviddggallo|Daviddggallo]] (11:46, 9. apríl 2026) == Dobrý deň, Pripravujem wiki page pre značku Rowenta. Som zamestnanec spolocnosti. Mám to ako pracovný task. Keďže budem písať informácie z prvej ruky, neviem ako označovať citácie. Okrem toho tiež budem pridávať obrázky z našej spoločnosti, ktoré neviem ci su licencovane, ale mám prístup na ich pouzitie. Prosim Vas mam moznost napisat tento clanok jednoduchsie ako normalne vdaka tomu ze pracujem v spolocnosti o ktorej pisem. Ďakujem a prajem pekný deň. --[[Redaktor:Daviddggallo|Daviddggallo]] ([[Diskusia s redaktorom:Daviddggallo|diskusia]]) 11:46, 9. apríl 2026 (UTC) : {{Re|Daviddggallo}} Dobrý deň, na rovinu poviem, že toto nie je dobrý prístup, nakoľko [[Wikipédia:NIE|Wikipédia nie je reklama]]. Firma Rowenta každopádne [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|určite významná je]], ale informácie na stránke musia byť každopádne doložené [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivými zdrojmi]] (pričom stránka ako taká musí spĺňať [[Wikipédia:2NNSZ|2NNSZ]]). Taktiež sa v takom prípade obávam [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|nestrannosti obsahu]]. Čo sa týka obrázkov, tie je možné nahrať na [[Commons:Special:UploadWizard|Wikimedia Commons]], ale musia mať slobodnú licenciu. Ak by šlo o firemné veci, tak by malo byť možné [[:commons:Commons:Verifying_permissions|e-mailom vyriešiť to, že máte právo/povolenie nahrávať dané fotografie na Commons]]. ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:54, 9. apríl 2026 (UTC) ::Dobrý deň, nepripravujem to ako reklamu. Ide jedine o informácie o značke ako je na Wikipédii veľa dostupných článkov iných značiek. Neporovnávam nič s konkurenciou a nepisem ani nič podobné, čo by mohlo vyvolať pocit reklamy alebo nám zaručiť nejakú konkurenčnú výhodu. Aj v takomto prípade to je proti požiadavkám Wikipedie? Okrem toho, ďakujem za pomoc, skúsim sa obrátiť na odporúčané linky. V prípade ďaľších otázok Vás budem kontaktovať. --[[Redaktor:Daviddggallo|Daviddggallo]] ([[Diskusia s redaktorom:Daviddggallo|diskusia]]) 11:53, 14. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Daviddggallo}} Zdravím, obdobné konanie na iných Wiki je väčšinou riešené trvalým blokom; u nás to len silne neodporúčame alebo stránky mažeme ako reklamy. Ak bude písaná neutrálne a s doloženými zdrojmi, osobne by som to za veľký problém nepokladal, práve na základe existencie iných firiem... potenciálne problémy som zmienil vyššie. Ak sa im predíde... ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:52, 14. apríl 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Klaudia Gal|Klaudia Gal]] (19:20, 25. apríl 2026) == ahoj, chcela by som vytvoriť príspevok o slovenskej autorke, ktorá má menovkyňu, už známu na wikipédii. Obe aktívne publikujú odborné články, ale bohužiaľ autorstvo tej "mojej" je pripisované jej menovkyni. Už som to pred časom riešila s SNK, ale knižnice sťahujú biografické údaje z wiki, presto sa stále opakuje problém s autorstvom Ako na to? --[[Redaktor:Klaudia Gal|Klaudia Gal]] ([[Diskusia s redaktorom:Klaudia Gal|diskusia]]) 19:20, 25. apríl 2026 (UTC) 4vltn7e0htrfl6pxvzwu7vnqo8igxfb Dvorec dľa Putina. Istorija samoj boľšoj vziatki 0 661447 8203389 7747671 2026-04-25T13:20:25Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8203389 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film|Názov=Dvorec dľa Putina. Istorija samoj boľšoj vziatki|Poster=|veľkosť obrázku=|popis obrázku=|Originál=Дворец для Путина. История самой большой взятки|Žáner=investigatívny dokument|Dĺžka=112|Krajina=Rusko, Nemecko|Jazyk=ruština (s anglickými titulkami)|Rok=|Dátum uvedenia=19. januára 2021|Spoločnosť=Nadácia boja proti korupcii|Produkcia=Kira Jarmyšová, Alexandra Dubrovská, Vitalij Kolesnikov, Anton Lebedinskij, Jaroslav Mudrjakov|Scenár=Alexej Navaľnyj, Marija Pevčichová, Georgij Alburov|Obsadenie=Alexej Navaľnyj, Georgij Alburov, Vjačeslav Gimadi, Sergej Kolesnikov, Dmitrij Skarga|Réžia=Alexej Navaľnyj|Hudba=Rafael Krux, [[Antonio Vivaldi]] a i.}} '''''Dvorec dľa Putina. Istorija samoj boľšoj vziatki''''' ({{vjz|rus|''Дворец для Путина. История самой большой взятки''}}, dosl. ''Palác pre Putina: Príbeh najväčšieho úplatku'') je investigatívny dokument natočený [[Nadácia boja proti korupcii|Nadáciou boja proti korupcii]] (FBK) a zverejnený na [[YouTube]] kanáli opozičného politika [[Alexej Anatolievič Navaľnyj|Alexeja Navaľného]] [[19. január]]a [[2021]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Protikorupčný Navaľného fond zverejnil dokument o údajnom luxusnom sídle Putina. Kremeľ to poprel|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/575208-protikorupcny-navalneho-fond-zverejnil-dokument-o-udajnom-luxusnom-sidle-putina-kremel-to-poprel/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-01-20|dátum prístupu=2021-01-24|jazyk=sk-SK}}</ref> Navaľnyj v ňom detailne opisuje cestu ruského prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]] na vrchol moci a stavbu obrovského sídla s pozemkom na brehu [[Čierne more|Čierneho mora]], ktorý prezident údajne využíva. Zo zistení nadácie vyplýva, že celý komplex stál dohromady viac ako 100 miliárd rubľov, čo je približne 1,1 miliardy eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Navaľnyj baví Rusko aj z väzenia, jeho video o „paláci pre Putina“ malo už 25 miliónov videní|url=https://dennikn.sk/2234101/navalnyj-bavi-rusko-aj-z-vazenia-jeho-video-o-palaci-pre-putina-videlo-uz-25-milionov-ludi/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2021-01-20|dátum prístupu=2021-01-24|jazyk=sk-SK|meno=Mirek|priezvisko=Tóda}}</ref> Zložiť sa naň mali viacerí vplyvní ruskí podnikatelia či riaditelia štátnych podnikov s väzbami na prezidenta, kvôli čomu ho Navaľnyj označil za "najväčší úplatok v dejinách". Dokument bol zverejnený deň po zadržaní Navaľného po prílete z Nemecka a za 5 dní od zverejnenia nazbieral viac ako 77 miliónov pozretí a cez 1 385 000 komentárov. 28. januára prekonal hranicu 100 miliónov zhliadnutí a na slovenskom YouTube sa umiestnil na 5. mieste v kategórii Trendy. Hovorca ruského prezidenta [[Dmitrij Peskov]] po zverejnení dokumentu vyhlásil, že Navaľnyj len vyťahuje staré obvinenia, ktoré vyvrátili už pred niekoľkými rokmi <ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FBK: Dokument o Putinovom sídle videlo už takmer 20 miliónov ľudí|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/fbk-investigativny-dokument-o-putinovo/521627-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2021-01-20|dátum prístupu=2021-01-24|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> == Obsah == Dokument je rozdelený na 25 kapitol. # kapitola: ''Začiatok''. Film sa začína textom, ktorý objasňuje divákom pozadie dokumentu - otravu Alexeja Navaľného, jeho prežitie a návrat do Ruska, kde ho zadržali priamo na letisku a odviezli do väznice [[Matroskaja Tišina]]. Text končí výzvou na účasť na protestoch, ktoré sa uskutočnili 23. januára po celej krajine. # kapitola: ''Navaľnyj v Drážďanoch''. Samotný dokument začína v [[Drážďany|Drážďanoch]] krátkym Navaľného predslovom, v ktorom hovorí, že nápad na tento výskum prišiel, keď ležal na jednotke intenzívnej starostlivosti v Berlíne. Dodáva, že úmyselne ho zverejňujú až po jeho návrate do Ruska, aby si Putin nemyslel, že sa ho boja. Následne sú ukázané miesta spojené s pôsobením Vladimira Putina ako agenta [[KGB]] v tomto meste v 80. rokoch 20. storočia - bytovka, kde býval a bývalé sídlo KGB, kde sa zúčastňoval na oficiálnych akciách. Obsahom filmu má byť odkrytie toho, kto a ako financoval stavbu luxusného paláca, ktorý je označený za najväčší úplatok na svete. # kapitola: ''Plesy KGB, tance a prví priatelia.'' Navaľnyj sa presúva do drážďanského Archívu [[Stasi]], kde ukazuje viaceré dokumenty týkajúce sa Putina, ako fotografiu z večierka Stasi alebo jeho preukaz agenta. Počas pobytu v Nemecku spoznáva Putin prvých ľudí, z ktorých sa neskôr stali jeho najväčší "sponzori" - [[Sergej Viktorovič Čemezov|Sergeja Viktoroviča Čemezova]], dnes hlava štátneho podniku ''Rostech'' a jeden z najbohatších Rusov, a [[Nikolaj Petrovič Tokarev|Nikolaja Petroviča Tokareva]], dnes prezidenta [[Transneft|Transnefťu]], ktorí takisto pracovali ako agenti tajnej služby. # kapitola: ''Petrohrad.'' Navaľnyj sa presúva do interiéru, odkiaľ rozpráva zvyšok príbehu. Putin sa po páde [[Berlínsky múr|Berlínskeho múru]] vrátil do Petrohradu, kde sa najprv zamestnal na univerzite, na ktorej pracoval aj jeho starý priateľ Nikolaj Jegorov, ktorý sa neskôr stal jedným z najbližších Putinových spolupracovníkov. Ten mu v roku 1991 odporučil prácu na petrohradskom magistáte, ktorý vtedy viedol [[Anatolij Sobčak]]. Spomenutí sú aj ďalší dvaja niekdajší Putinovi spolužiaci a blízki priatelia Ilgam Rahimov a Viktor Chmarin # kapitola: ''Mladý Putin, gangsterský Leningrad a prvé veľké úplatky.'' Opisuje, ako Putin, ktorý bol zodpovedný za predaj exportných licencií na ropu, zemný plyn, drevo a iné komodity, ktoré zamieňali za potraviny, kšeftoval s týmito licenciami a predával ich falošným firmám, ktoré boli spojené s ním a jeho priateľmi. Tí dostali peniaze za predaj surovín do zahraničia, ale nechali si ich, čiže nedodali žiadne potraviny. Tieto machinácie sa diali hlavne cez petrohradský prístav, ktorý bol v tom čase pod faktickou nadvládou gangsterov a rôznych mafiánskych skupín. Staviteľom ropného terminálu bol Gennadij Timčenko, budúci miliardár a majiteľ spoločnosti ''Gunvor,'' ktorá sa zaoberá predajom ropy do zahraničia. Ministerstvo financií USA dokonca tvrdilo, že Putin má v tejto firme podiel a tým pádom profituje z jej ziskov. Tento podiel bol oficiálne napísaný na Putinovho priateľa Piotra Kolbina # kapitola: ''Ako Ľoša Miller prijímal obálky s peniazmi''. Jeden z účastníkov petrohradského podsvetia v 90. rokoch, Maxim Freidzon, opísal, ako fungovalo prijímanie úplatkov na Výbore pre zahraničné vzťahy, kde pracoval Putin. Záujemca o biznis mal priniesť peniaze v obálke a odovzdať ich Putinovmu asistentovi Alexandrovi Millerovi (dnes riaditeľ [[Gazprom|Gazpromu]]). Ten v roku 2008 napríklad tvrdil, že za 7-8 rokov sa zvýši hodnota Gazpromu z 360 miliárd dolárov na 1 trilión dolárov, čo by bola najdrahšia firma na svete. V skutočnosti však za nasledujúcich 12 rokov klesla hodnota firmy až 5-násobne na 70 miliárd dolárov. Navaľnyj toto prezentuje ako dokonalý príklad toho, ako funguje Putin a ľudia okolo neho. Ďalšou časťou kapitoly je príbeh o banke [[Bank Rossija]], ktorá bola po páde Sovietskeho zväzu reorganizovaná na komerčnú banku. Tútp transformáciu mal na starosti práve Putin. Hlavným akcionárom banky sa stal Jurij Kovaľčuk, ktorý z malej banky spravil obrovskú finančnú inštitúciu, v ktorej je podľa Navaľného uschovaný všetok Putinov majetok. Na záver Navaľnyj ukazuje tablo, ktoré zobrazuje členov výboru, ktorý Putin viedol. Okrem neho a Millera v ňom boli [[Dmitrij Anatolievič Medvedev]] (dnešný premiér), Viktor Zubkov (bývalý premiér), Igor Sečin (hlava Rosnefťu), Vladimir Čurov (predseda Centrálnej volebnej komisie) či Maria Jentaľcevová (hlava diplomatického protokolu Putina). Ďalej menuje ľudí, ktorí sedeli vo vedľajších kanceláriách, ako hlava [[Sberbank Rossii]] German Gref, Alexej Kudrin (takisto vysokopostavený činovník Sberbank) alebo niekdajší minister Dmitrij Kozak. # kapitola: ''Moskva''. Už v deväťdesiatych rokoch sa začali množiť správy a prieskumy, ktoré dokazovali korupciu okolo Putina. V roku 1996 on a jeho nadriadený, primátor Petrohradu Anatolij Sobčak prehrali voľby. Pomocnú ruku Putinovi však podali dvaja muži, ktorých Navaľnyj označuje za "stelesnenie korupcie" v 90. rokoch, Pavel Borodin a Anatolij Čubajs. Vďaka nim sa Putin zamestnal v kancelárii prezidenta, najprv na Oddelení správy majetku a potom priamo v administratíve prezidenta [[Boris Jeľcin|Boris Jeľcina]] ako vedúci kontrolnej komisie. # kapitola: ''Listy Ľudmily Putinovej''. Vtedajšia manželka Vladimira Putina Ľudmila stretla počas pobytu v Hamburgu nemeckú ženu Irene Pietschovú, z ktorou si následne v rokoch 1996-98 dopisovala. Pietschová neskôr túto korešpondenciu zverejnila v knižnej podobe, odkiaľ čerpali aj tvorcovia filmu. Hlavnou postavou tohto príbehu je nemecký bankár a ex-agent Matthias Warnig, ktorý platil Ľudmile Putinovej liečenie v zahraničí a dovolenky celej rodine Putinovcov. Warnig sa neskôr stal riaditeľom projektu [[Nord Stream 2]] a členom predstavenstva niekoľkých štátnych podnikov. # kapitola: ''Ako sa Vladimir Vladimirovič a Igor Ivanovič hádali.'' Ľudmila Putinová sa v jednom zo svojich listov sťažovala, že rodina Putinovho známeho Igora Sečina, ktorý s nim pracoval v Petrohrade, dostala v Moskve od mesta byt s rozlohou 317 m<sup>2</sup> a Putinovci s rozlohou "iba" 286 m<sup>2</sup>. Ľudmila vo svojich listoch taktiež opisuje, kam a kedy jazdili na dovolenky. V roku 1996 napríklad strávili 6 týždňov v [[Davos|Davose]] a niekoľkokrát ročne jazdievali do Francúzska. V lete 1998 strávili rovnako 6 týždňov v [[Cannes]], odkiaľ sa však Putin musel narýchlo vrátiť do Moskvy, pretože ho vymenovali za riaditeľa [[FSB]]. V oficiálnej Putinovej biografii sa však píše, že v tom čase boli na dovolenke pri [[Baltské more|Baltskom mori]], nie na francúzskej riviére, a že na dovolenke bola iba jeho manželka, nie celá rodina. # kapitola: ''Putin zachraňuje rodinu Jeľcinovcov.'' Keď sa Putin stal riaditeľom FSB, vtedajší generálny prokurátor [[Jurij Skuratov]] vyšetroval rodinu Jeľcinovcov, ktorých obviňoval z krádeží a brania úplatkov. Vtom sa však vo federálnej televízií objavila tajná nahrávka, na ktorej bol muž podobný Skuratovovi v spoločnosti prostitútok. Toto video bolo s vysokou pravdepodobnosťou zinscenované FSB. Riaditeľ služby Putin vyzval generálneho prokurátora na rezignáciu, čo sa nakoniec aj stalo. Navaľnyj tvrdí, že z vďaky k Putinovi navrhla Jeľcinova dcéra Tatiana, aby sa stal jeho nástupcom vo funkcii prezidenta Ruskej federácie.[[Súbor:Vladimir Putin 12 June 2001-2.jpg|náhľad|Vladimir Putin s Borisom Jeľcinom]] # kapitola: ''Palác.'' Touto kapitolou sa začína jadro celého dokumentu. Navaľnyj rozpráva, ako Putin po tom, ako sa dostal k moci, dosadil svojich niekdajších kolegov na čelo rôznych štátnych firiem, ktorí sa tajne o svoj podiel delia s Putinom. Postupne predstavuje palác na brehu [[Čierne more|Čierneho mora]], ktorý má byť "najtajnejšou a najlepšie stráženou budovou v Rusku". Má hrubé múry, vlastný prístav, strážcov, bezletovú zónu, hraničné prechody a dokonca malú [[cerkev]]. Celý komplex má 39-násobnú rozlohu [[Monacké kniežatstvo|Monackého kniežatstva]]. Dvaja pracovníci Nadácie boja proti korupcii [[Georgij Alburov]] a [[Vjačeslav Gimadi]] sa na gumenom člne vydajú na Čierne more pri a vypúšťajú dron, ktorý začne podrobne snímať celý areál paláca nachádzajúci sa neďaleko dediny [[Gelendžik]]. #kapitola: ''Let ponad Putinov palác.'' Podľa oficiálnych dokumentov má sídlo rozlohu 17 691 m<sup>2</sup> a Navaľnyj ho prirovnáva k [[Versailles]] alebo [[Zimný palác|Zimnému palácu]]. Keď dron priletí bližšie, dajú sa zreteľne rozoznať znaky, že palác je stále nedokončený. Je to kvôli tomu, že sa pred niekoľkými rokmi zistilo, že nefunguje ventilácia, rozšírili sa plesne a dom sa stal neobývateľným. Všetko sa teda začalo zariaďovať odznova. Navaľnyj hovorí, že sa rozprávali s viacerými ľuďmi zamestnanými pri rekonštrukcii, ktorí im opísali každý meter štvorcový komplexu. Súčasťou je okrem samotnej budovy aj arborétum so skleníkom, cerkev, dva heliporty, podzemné klzisko, vlastná benzínová pumpa, rozostavaný amfiteáter či podzemný tunel na pláž, keďže palác stojí na útese nad morom. Samotný areál paláca má 68 hektárov, no okolitých 7000 ha patrilo [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|Federálnej bezpečnostnej službe]], ktorá ho v septembri 2020 predala firme, ktorá vlastní aj palác. Rybári sa musia od celého mysu Idokopas, na ktorom stavba stojí, držať vo vzdialenosti 2 kilometrov a nad celým areálom je vyhlásená bezpilotná zóna. Navaľnyj začína postupne rozkrývať, kto vlastne stavbu inicioval a zaplatil. Vracia sa do roku 2005, keď hlava prezidentskej administratívy [[Vladimir Kožin]] podpísal investičnú zmluvu o výstavbe "Športového a rekreačného tábora pre deti s celoročnou aktivitou". Stavba mala byť vykonaná administratívou prezidenta spolu s investorom, firmou ''Lirus.'' Akcionármi firmy boli [[Nikolaj Šamalov]] (s ktorým Putin strávil 6 týždňov v Davose v 1996), [[Dmitrij Gorelov]] a [[Sergej Kolesnikov]], z ktorým sa Navaľnyj spojil cez videohovor. Kolesnikov v roku 2010 v otvorenom liste vtedajšiemu prezidentovi Medvedevovi opísal celé pozadie stavby a korupciu okolo nej a vyzval ho na jej ukončenie. Z dokumentov, ktoré zverejnil vyplýva, že spolu s Gorelovom založili v 90-tych rokoch firmu ''Petromed,'' v ktorej malo podiel aj mesto [[Petrohrad]], ktoré zastupoval Putin. Začiatkom roka 2000 do Petromedu prišiel aj Šamalov s návrhom dohody od Putina. Tá znela nasledovne: oligarchovia [[Roman Abramovič]] a [[Alexej Mordašov]] darujú Petromedu peniaze a ten ich má použiť na nákup zdravotníckych pomôcok, modernizáciu nemocníc atď. Súčasťou dohody však bolo, že 35% darovaných peňazí pôjde na účet schránkovej firmy , ktorej akcie vlastnili Kolesnikov, Gorelov, Šamalov (každý po 2%) a Putin (94%). Tieto peniaze mali ísť do "charitatívneho programu" s názvom ''Rosinvest,'' ktorá následnej aj začala s viacerými investičnými projektami, medzi ktorými bol aj "Putinov palác". Počas finančnej krízy v roku 2008 Šamalov rozkázal zastaviť všetky projekty okrem paláca. Kolesnikov vyhlásil, že on nebude "staviteľom paláca" a. z firmy odišiel a zverejnil už spomínané dokumenty. Tie boli neskôr potvrdené aj kauzou [[Panama Papers]] a ďalšími vyšetrovaniami investigatívnych novinárov. #kapitola: ''Putinove cárske maniere.'' Napriek všetkým odhaleniam stavba paláca pokračovala. Palác však za cca 350 mil. dolárov kúpil v roku 2011 od Šamalova podnikateľ [[Alexander Ponomarenko|Alexandr Ponomarenko]], ktorý vyhlásil, že na mieste plánuje zriadiť hotel. Ponomarenko ho kúpil cez svoju cyperskú schránkovú firmu, a keď si tvorcovia filmu pozreli účtovníctvo firmy za rok 2011, našli iba zmienku o kúpe za 350 tis. dolárov, čiže šlo o fiktívny predaj. Správcom paláca sa stala firma ''Investstroy,'' ktorej najvyšší predstavitelia boli všetci prepojení s ruským prezidentom. Viacerí z týchto ľudí (okrem nich aj architekt paláca [[Lanfranco Cirillo]]) sa následne stali vlastníkmi 1000 m<sup>2</sup> veľkých domov na nábreži v Gelendžiku, neďaleko rezidencie prezidenta. #kapitola: ''Najdrahšie interiéry v Rusku.'' Nadácii sa podarilo od jedného dodávateľa na stavbe získať podrobný architektonický plán celého objektu, kde je opísané všetko od typu podlahy až po jednotlivé kusy nábytku. Navaľného tímu sa podľa tohto plánu a fotografií, ktoré už dávnejšie unikli na internet zostrojiť presnú 3D vizualizáciu vnútra zámku, ktorou následne divákov prevedie. Všetok nábytok je urobený na mieru najdrahšími talianskymi nábytkarskymi výrobcami. Navaľnyj ironicky komentuje prehliadku miestností, ktoré zahŕňajú vlastné divadlo, kasíno, miestnosť v ktorej je pódium s tyčou, osobitnú miestnosť pre elektrické autíčka, akvadiskotéku či Putinovu spáľňu, ktorá aj s priľahlými izbami zaberá 260 m<sup>2</sup>. #kapitola: ''Veľmi drahý koníček prezidenta.'' V obci [[Divnomorskoje]], 10 km severne od paláca, vlastní firma ''Lazurnaja Jagoda'' od roku 2010 23 ha vinohradov a ďalších 150 ha okolo. Vináreň na pozemku je napojená na tajnú vládnu komunikačnú linku a vstup je strážený "hraničným" prechodom, rovnako ako Putinov palác. Na pozemku je okrem toho ešte ďalšia vila a wellness komplex. Tieto vinohrady boli spolu s palácom predané v roku 2011 Alexandrovi Ponomarenkovi. Ten ich za 4 mesiace ale predal [[Boris Titov|Borisovi Titovi]], ktorý ich vlastnil nasledujúcich 6 rokov a rozbehol výrobu vína. Po celý čas však bolo všetko kontrolované Putinovými priateľmi, ktorí sa pohybovali aj okolo stavby paláca. Navaľnyj pomocou fľaše vína vyprodukovanej v tomto vinohrade dokazuje ďalšiu korupčnú schému Vladimira Putina. Víno totiž nie je vyrábané spoločnosťou ''Lazurnaja Jagoda'', ale firmou ''Divnomorje,'' ktorá si od nej prenajíma pozemky a zariadenie. ''Divnomorje'' vlastní Vladimir Kolbin, syn Petra Kolbina, Putinovho priateľa z detstva. Táto firma dostala pôžičku vo výške 7,5 miliardy rubľov práve od Petra Kolbina, ktorý, podľa Navaľného, slúžil ako "jedna z Putinových peňaženiek". Víno tejto firmy sa potom podávalo pravidelne na akciách v Kremli či na stretnutiach Putina so zahraničnými štátnikmi. 9 km od tejto vinárne sa nachádza ďalšia, v obci Krinica, ktorú opäť vlastní Putinov známy Nikolaj Jegorov cez firmu ''Axis Investments''. Navaľnyj na záver tvrdí, že všetky tieto postavy sú iba nastrčené - skutočným vlastníkom a užívateľom je stále Vladimir Putin. #kapitola: ''Ešte drahší koníček prezidenta.'' V tejto kapitole sú podrobnosti o vinohradoch v Krinici sprevádzané dronovými zábermi. Vinič sa tu pestuje na 18 ha, no cely pozemok má rozlohu až 140 ha. V čase natáčania záberov tu prebiehala stavba nových vinárskych závodov s názvom ''Staryj Provans'', ktorá podľa Navaľného stojí každý rok 3 miliardy rubľov. Navaľného tímu sa podarilo vypátrať firmu, ktorá dodáva zariadenie stavbu a zistiť ceny niektorých produktov - napr. váza za 30 tis. eur, toaletná kefa za 700 eur a držiak na toaletný papier za 1038 eur. Ďalej spomína, že dvojča firmy ''Aksis Investicii Apex Yug'' vlastní ďalších 150 ha vinohradov pri obci Divnomorskoje, čo znamená, že celková plocha vinohradov aj s okolitými pozemkami, ktoré podľa Navaľného slúžia Putinovi, je 530 hektárov. #kapitola: ''Putinova „obranná“ farma na ustrice.'' Pod vinohradmi v Krinici sa nachádza na pláži zariadenie na chov ustríc a mušlí, vlastnené firmou ''Južnaja Citadel'', ktorá má na tento účel prenajatú aj časť mora blízko pobrežia. Kvôli tomu do týchto vôd nemôže nikto vstúpiť, takže celá farma má slúžiť iba ako krytie na zákaz plavby v týchto vodách. #kapitola: ''Majitelia.'' Navaľnyj pomocou zložitej schémy dokazuje, že majiteľmi všetkých troch vinohradov sú cez firmu ''Razvitie agrarnych iniciativ'' Piotr Kolbin a Gennadij Timčenko. Firmy ''Južnaja Citadel'' (farma na ustrice) a ''Binom'' (samotný palác) vlastní Alexandr Ponomarenko, Riaditeľkou Binomu je Natalia Tichomirova, ktorá je zároveň aj riaditeľkou firmy ''Južnaja Citadel.'' Pracovník FBK Georgij Alburov sa následne vydáva do Petrohradu, kde ukazuje oficiálne sídlo Binomu - miestnosť v suteréne panelovej budovy na obyčajnom sídlisku, ktorá nemá ani 10 m<sup>2</sup>. Zástupcom akcionára spoločnosti je Alexandr Samosjuk a právnikmi sú Andrej Uľjanov, Jevgenij Šachov a Alexandr Belkin. Všetkých 5 osôb spojených s Binomom sú takisto pracovníci firmy ''Akcept,'' ktorá patrí Michailovi Lvovičovi Šemelovovi - Putinovmu synovcovi z druhého kolena. #kapitola: ''Najštedrejší strýko v Rusku.'' V roku 2002 sa Šelomov stal zamestnancom štátneho podniku ''Sovkomflot,'' ktorého riaditeľom bol vtedy Dmitrij Skarga, s ktorým sa Navaľnyj tiež spojil cez videohovor. Skarga hovorí, že Šelomova zamestnal na popud Igora Sečina, ktorý sa následne osobne zaujímal, či ho Skarga už zamestnal. Počas prvého Putinovho obdobia v úrade začal Šelomov bohatnúť. Jeho firma ''Akcept'' dostala podiel na akciách banky ''Bank Rossija'' a poisťovacej spoločnosti ''Sogaz'', čo z neho spravilo milionára a údajne jedného z najbohatších ľudí v krajine, a pritom stále pracoval ako obyčajný zamestnanec v Sovkomflote. FBK zistila, že Šelomov dnes vlastní 39 miliónov akcií Gazpromu (asi 0,2% všetkých akcií), ktorých trhová hodnota presahuje 8 miliárd rubľov. Iba za rok 2018 dostal od Gazpromu 650 miliónov rubľov. Navaľnyj tak tvrdí, že je jedno, kto je na papieri vlastníkom paláca - kým do roku 2017 to boli ľudia spojení s Federálnou službou ochrany a prezidentskou administratívou, dnes je spravovaný spoločnosťou Putinovho príbuzného. #kapitola: ''Sponzori.'' Navaľnyj hovorí, že zanalyzovali viac ako 100 000 bankových prevodov firiem a ľudí spojených s palácom a dokážu, kto sú najväčšie Putinove "peňaženky". Na financovaní všetkých 5 projektov sa podieľali títo ľudia: Piotr Kolbin - 8 miliárd rubľov firme Divnomorje; Alexandr Plechov cez firmu Arotron - 2 miliardy firme Lazurnaja Jagoda a ďalšie čiastky Divnomorje a Južnaja Citadel; Jurij Kovaľčuk prostredníctvom schránkovej firmy Forstis - 1,5 miliardy rubľov firme Lazurnaja Jagoda; štátny podnik Rosneft, na ktorého čele stojí Igor Sečin - spolu 2 miliardy rubľov pre Lazurnaja Jagoda. Ďalší miliardári Gennadij Timčenko a Nikolaj Jegorov dali 3,3 miliardy, resp. 3 miliardy rubľov fimre Aksis Investicii (vinohrady v Krinici). Jegorov spolu s Ilgamom Radimovom a Viktorom Chmarinom založili spoločnosť Investicionnyje rešenija, ktorá takisto dala vinohradom 2 miliardy rubľov. Táto firma následne v roku 2019 zaplatila 2,4 miliardy rubľov firme Binom (majiteľ paláca) a v roku 2020 ďalších 2,6 miliardy, čo dokopy činí 5 miliárd. Tieto peniaze však nestačili na rekonštrukciu paláca a podzemné klzisko, a tak dal Binomu ďalších 4,3 miliardy štátny podnik Transneft na čele s Nikolajom Tokarevom, niekdajším Putinovým kolegom z Drážďan. #kapitola: ''Predpokladáme, o čo ide pri tomto luxuse.'' Navaľnyj sumarizuje, že za posledné 3 roky bolo, podľa skromných odhadov, na účty majiteľov vinohradov a paláca prevedených asi 35 miliárd rubľov. Dokopy za celý čas stavby sa na celý komplex malo minúť už 100 miliárd rubľov - "najväčší úplatok v dejinách". #kapitola: ''Ženy.'' Krátky úvod do ďalšej kapitoly o Putinovej rodine a jeho údajných milenkách, ktorých život prezident financuje - keďže "každý potrebuje miesto na bývanie, lietadlo a jachtu". #kapitola: ''Prezidentova veľmi tajná milenka.'' Ústrednou postavou kapitoly je Svetlana Krivonogichová, s ktorou sa Putin spoznal koncom 90. tych rokov a v roku 2003, podľa investigatívneho portálu ''Projekt'', mu porodila dcéru Jelizavetu. O niekoľko mesiacov sa stala majiteľkou bytu o rozlohe 447 m<sup>2</sup>, ktorý dostala od Kovaľčuka a "ďalších Putinových priateľov". Okrem toho vlastní 3% akcií ''Bank Rossija'' a cez tri schránkové firmy ''Ozon, Puls a Profit'' je majiteľkou rezortu ''Igora'' v [[Leningradská oblasť|Leningradskej oblasti]], 40-metrovej jachty a priestoru s názvom ''Leningrad Centr'' v Petrohrade. #kapitola: ''Prezidentova nie tak tajná milenka.'' Reč je o [[Alina Maratovna Kabajevová|Aline Maratovne Kabajevovej]], bývalej gymnastke, olympijskej víťazke a poslankyni Štátnej dumy, o ktorej sa už dlho špekuluje, že má s prezidentom milostný vzťah<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=New York Post|url=https://nypost.com/article/who-is-alina-kabaeva-putin-alleged-lover/|dátum vydania=2020-10-08|dátum prístupu=2021-01-31|jazyk=en-US|meno=Laura|priezvisko=Italiano}}</ref>. Z toho jej mali plynúť takisto výhody - jej stará matka dostal 212 m<sup>2</sup> veľký byt od Gennadija Timčenka, a ďalšie nehnuteľnosti v lukratívnych štvrtiach [[Moskva|Moskvy]]. Kabajevová sa stala predsedkyňou predstavenstva Národnej mediálnej skupiny patriacej do portfólia Jurija Kovaľčuka, ktorá vlastní takmer polovicu najväčších ruských mediálnych domov. Dcérska firma Gazpromu ''Teplo Invest'' sa stala majiteľkou dvoch bytov v centre Moskvy, ktoré následne darovala matkám Aliny Kabajevovej a Svetlany Krivonogichovej, ktoré Navaľnyj nazýva "Putinovými svokrami" #kapitola: ''Závery.'' Navaľnyj začína citátom ruského spisovateľa [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Leva Tolstoja]]: ''"Zlodeji, ktorí okradli ľud sa zhromaždili, najali si vojakov a sudcov na stráženie ich orgií, a oslavujú"''. Táto veta má dokonale vystihovať to, čo sa momentálne deje v Rusku - "už to nie sú jednotlivci, ktorí okradájú štát, ale samotný štát sa zmenil na nástroj krádeže". == Miesta natáčania == [[Nemecko]], [[Drážďany]]: * niekdajšie bydlisko Vladimira Putina na ulici Radeberger Straße 101 * niekdajšia budova [[KGB]] na ulici Angelikastraße 4 * Archív dokumentov [[Stasi]] [[Rusko]], [[Krasnodarský kraj]]: * [[Gelendžik]] * Mys Idokopas * [[Krinica]] * [[Divnomorskoje]] [[Rusko]], [[Petrohrad]] * Údajné sídlo firmy ''Binom'' na petrohradskom predmestí == Reakcie == === Rusko === Reakcie Kremľa sa postupom času menili. Keď mal dokument ešte len 10 mil. zhliadnutí, okomentoval ho hovorca prezidenta Dmitrij Peskov tak, že je "otrepaný", a že už pred niekoľkými rokmi takéto podozrenia vyvrátili. S rovnakou rétorikou pokračoval aj nasledujúci deň, no keď pozretia prekročili hranicu 85 miliónov, vyjadril sa k nemu 25. januára aj samotný Putin. Ten vyhlásil: „Nič, čo tam je uvedené, nie je môj majetok. Ani mne, ani mojim blízkym príbuzným to nepatrí a nikdy nepatrilo,“ a označil to za vymývanie mozgov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Palác za miliardu mu vraj nepatrí. Putin reagoval na Navaľného|url=https://www.ta3.com/clanok/1201517.html|vydavateľ=TA3.com|dátum prístupu=2021-01-31|jazyk=sk}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Uzavretá Moskva, zatknutý novinár na prechádzke so synom: Kremeľ robí všetko, aby zastavil protesty|url=https://dennikn.sk/2249248/uzavreta-moskva-zatknuty-novinar-na-prechadzke-so-synom-kremel-robi-vsetko-aby-zastavil-protesty/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2021-01-31|dátum prístupu=2021-01-31|jazyk=sk-SK|meno=Mirek|priezvisko=Tóda}}</ref>Na druhý deň však Peskov tvrdil, že sídlo patrí podnikateľom, avšak nemôže povedať komu, keďže ide o súkromný majetok. Trvalo takmer dva týždne, kým sa k palácu niekto prihlásil - urobil tak ruský miliardár Arkadij Rotenberg, ktorý má vraj v pláne na mieste zriadiť hotel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ruský miliardár: Ja som majiteľom „Putinovho paláca"|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/576392-rusky-miliardar-ja-som-majitelom-majitelom-putinovho-palaca/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-01-30|dátum prístupu=2021-01-31|jazyk=sk-SK}}</ref> === Zahraničie === Dokument sa dostal na titulné strany viacerých popredných západnýchh médií. Zaoberali sa ním [[CNN]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Navalny releases investigation into decadent billion-dollar 'Putin palace'|url=https://www.cnn.com/2021/01/20/europe/putin-palace-navalny-russia-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2021-01-31|meno=Mary Ilyushina|priezvisko=CNN}}</ref>, [[Deutsche Welle]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Navalny team releases investigation into 'Putin's Palace' {{!}} DW {{!}} 19.01.2021|url=https://www.dw.com/en/navalny-team-releases-investigation-into-putins-palace/a-56278956|vydavateľ=DW.COM|dátum prístupu=2021-01-31|jazyk=en-GB|meno=Deutsche|priezvisko=Welle (www.dw.com)}}</ref>, [[France24]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Navalny releases investigation into 'Putin's palace'|url=https://www.france24.com/en/live-news/20210119-navalny-releases-investigation-into-putin-s-palace|vydavateľ=France 24|dátum vydania=2021-01-19|dátum prístupu=2021-01-31|jazyk=en}}</ref> či [[Rádio Slobodná Európa]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kremlin Insider Says He's Owner Of 'Putin Palace' At Center Of Corruption Scandal|url=https://www.rferl.org/a/russia-putin-palace-owner-oligarch-rotenberg/31077630.html|vydavateľ=RadioFreeEurope/RadioLiberty|dátum prístupu=2021-01-31|jazyk=en}}</ref>. Bez odozvy neostal ani na Slovensku. [[Denník N]] napísal: "Navaľnyj baví Rusko aj z väzenia"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Navaľnyj baví Rusko aj z väzenia, jeho video o „paláci pre Putina“ malo už 25 miliónov videní|url=https://dennikn.sk/2234101/navalnyj-bavi-rusko-aj-z-vazenia-jeho-video-o-palaci-pre-putina-videlo-uz-25-milionov-ludi/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2021-01-20|dátum prístupu=2021-01-31|jazyk=sk-SK|meno=Mirek|priezvisko=Tóda}}</ref> a že "Aj pri dokumente o sídle na brehu Čierneho mora, ktoré pripomína malé kráľovstvo, vidno obrovský talent opozičného lídra, ktorého meno Putin nevyslovuje."<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svetový newsfilter: Putin sa mstí tomu, ktorého meno sa nevyslovuje|url=https://dennikn.sk/2231829/svetovy-newsfilter-kremel-je-pripraveny-uhrat-to-na-lukasenka-bude-eu-rovnako-prisna/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2021-01-22|dátum prístupu=2021-01-31|jazyk=sk-SK|meno=Rastislav|priezvisko=Kačmár}}</ref>. [[Postoj (denník)|Denník Postoj]] tvrdí, že "najnovšie video Navaľného ukazuje, že na zatknutie bol pripravený. A ukazuje aj to, prečo je pre Putina a jeho režim hrozbou."<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Putinov palác / Ako Alexej Navaľnyj vlákal Putina do pasce|url=https://www.postoj.sk/70135/ako-alexej-navalnyj-vlakal-putina-do-pasce|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2021-01-31|jazyk=sk|meno=Christian|priezvisko=Heitmann}}</ref> == Galéria == Tieto fotografie urobili pravdepodobne robotníci pracujúci na stavbe. Na internet unikli v roku 2011.<gallery> Súbor:Putin palace courtyard.jpg|Nádvorie paláca Súbor:Putin palace interior1.jpg|Vstupná hala Súbor:Putin palace interior2.jpg|Putinova spáľňa Súbor:Putin palace luxury furniture 1.jpg|Miestnosť s názvom "Malá jedáleň" vybavená nábytkom značky ''Citterio Atena'' Súbor:Putin palace luxury furniture 2.jpg|Jeden z robotníkov stojaci pri komode značky ''Pozzoli'' Súbor:Putin palace interior3.jpg|Kúpeľňa pri Putinovej spálni </gallery> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Alexej Anatolievič Navaľnyj]] * [[Vladimir Vladimirovič Putin]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.youtube.com/watch?v=ipAnwilMncI Odkaz na dokument] (po rusky s anglickými titulkami) * [https://palace.navalny.com/ Text dokumentu] (po rusky) * {{imdb film|id=tt13875460|názov=Dvorets dlya Putina. Istoriya samoy bolshoy vzyatki}} [[Kategória:Ruské dokumentárne filmy]] [[Kategória:2021]] 74qga5p6ti5e1r0pjlx4gny0j1paxz6 Dobšináit 0 664578 8203453 8193821 2026-04-25T17:53:08Z Mineralog sk 285774 funkcny link na odkaz 8203453 wikitext text/x-wiki {{Infobox minerál | Alternatívne názvy = | Vzorec = Ca<sub>3</sub>(AsO<sub>4</sub>)<sub>2</sub>⋅2H<sub>2</sub>O | Obrázok = Dobsinait.jpg | Popis obrázka = Svetloružový kryštalický agregát dobšináitu s ružovými sférickými agregátmi erytritu a tenkými ihličkami phaunouxitu. | Obrázok 2 = | Popis obrázka 2 = | Objaviteľ = Jiří Sejkora, [[Martin Števko]] a kol. | Rok objavenia = 2021 | Pôvod názvu = podľa lokality - [[Dobšiná]] | Typová lokalita = [[Dobšiná]], [[Košický kraj]] | Typová lokalita krajina = Slovensko | Typová lokalita zemepisná šírka = 48.84146 | Typová lokalita zemepisná dĺžka = 20.39034 | Status = prijatý | Rok prijatia = 2021 | Kryštálová sústava = [[Monoklinická sústava|monoklinická]] | Bodová grupa = 2/''m'' | Priestorová grupa = ''P''2<sub>1</sub>/''b'' | Os a = 5,990 | Os b = 13,013 | Os c = 5,726 | Uhol alfa = | Uhol beta = 108,47 | Uhol gama = | Objem základnej bunky = 423,34 | Počet jednotiek = | Tvary = | Dvojčatné zrasty = | Priesvitnosť = | Farba = biela | Vryp = biely | Lesk = sklený | Tvrdosť = 3 | Hustota = 3,395 | Štiepateľnosť = dobrá podľa {010} | Lom =nepravidelný, nerovnomerný | Index lomu = | Index lomu alfa =3.405 | Index lomu beta =1.629 | Index lomu gama = | Index lomu epsilon = | Index lomu omega = | Dvojlom =0.000 | 2V =60 | 2V vypočítaný = | Pleochroizmus X = | Pleochroizmus Y = | Pleochroizmus Z = | 400 R1 = | 400 R2 = | 420 R1 = | 420 R2 = | 440 R1 = | 440 R2 = | 460 R1 = | 460 R2 = | 480 R1 = | 480 R2 = | 500 R1 = | 500 R2 = | 520 R1 = | 520 R2 = | 540 R1 = | 540 R2 = | 560 R1 = | 560 R2 = | 580 R1 = | 580 R2 = | 600 R1 = | 600 R2 = | 620 R1 = | 620 R2 = | 640 R1 = | 640 R2 = | 660 R1 = | 660 R2 = | 680 R1 = | 680 R2 = | 700 R1 = | 700 R2 = | Rozpustnosť = | Elektrická vodivosť = | Magnetizmus = | Rádioaktivita = | Odrody = | Portál 1 = | Portál 2 = |Symbol=Dob}} '''Dobšináit''' (symbol Dob<ref>{{Citácia periodika|titul=IMA–CNMNC approved mineral symbols|url=https://www.cambridge.org/core/journals/mineralogical-magazine/article/imacnmnc-approved-mineral-symbols/62311F45ED37831D78603C6E6B25EE0A|periodikum=Mineralogical Magazine|dátum=2021-06|dátum prístupu=2026-02-20|ročník=85|číslo=3|strany=291–320|issn=0026-461X|doi=10.1180/mgm.2021.43|jazyk=en|meno=Laurence N.|priezvisko=Warr}}</ref>) je [[minerál]], ktorý bol objavený na území [[Slovensko|Slovenska]]. Ide o člena roselitovej skupiny s hlavným zastúpením [[vápnik|vápnika]]. Jeho ideálny chemický vzorec je Ca<sub>2</sub>Ca(AsO<sub>4</sub>)<sub>2</sub>·2H<sub>2</sub>O.<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=Dobšináite, Ca2Ca(AsO4)2·2H2O, a new member of the roselite group from Dobšiná (Slovak Republic)|url=https://www.jgeosci.org/detail/jgeosci.324|periodikum=Journal of Geosciences|dátum=2021-07-23|dátum prístupu=2026-02-20|ročník=66|číslo=2|strany=127–135|issn=1802-6222|doi=10.3190/jgeosci.324|meno=Jiri|priezvisko=Sejkora|meno2=Martin|priezvisko2=Stevko|meno3=Radek|priezvisko3=Škoda}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Pomenovaný bol podľa miesta prvého výskytu v meste [[Dobšiná]], štôlňa Dionýz, žilný systém Zemberg-Terézia. Schválený bol vo februári 2021 ako v poradí 23. nový minerál objavený na území Slovenska. Holotyp má biele sfarbenie, ale prímes [[kobalt|kobaltu]] spôsobuje svetloružové sfarbenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gáliková | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko dalo svetu nový minerál – dobšináit | url = https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=9364 | vydavateľ = [[Slovenská akadémia vied]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Sprievodné minerály sú [[phaunouxit]], [[pikrofarmakolit]], [[erytrit]]-[[hörnesit]], [[Sadrovec|sádrovec]] a [[aragonit]]. Dobšináit vytvára biele až ružové zhluky kryštálov, alebo polykryštalické agregáty do veľkosti 1 až 4 mm pozostávajúce z husto prerastených tabuľkovitých až doštičkovitých kryštálov do 0,1 mm veľkých.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [[Quark]]| kapitola zborník = Nový minerál z Dobšinej | url = https://www.quark.sk/novy-mineral-z-dobsinej/ | dátum vydania = 2021-04-12 | dátum prístupu = 2026-02-20 | jazyk = sk-SK | meno =Martin | priezvisko =Števko |vydavateľ=Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} ==Externé odkazy== * [http://www.mindat.org/min-55373.html Dobšináit na www.mindat.org] [[Kategória:Monoklinické minerály]] [[Kategória:Fosfáty, arzenáty a vanadáty]] [[Kategória:Bodová grupa 2/m]] [[Kategória:Minerály vápnika]] [[Kategória:Minerály arzénu]] [[Kategória:Minerály kyslíka]] [[Kategória:Minerály vodíka]] [[Kategória:Minerály s typovou lokalitou na Slovensku]] [[Kategória:Minerály opísané zo Slovenska]] p58nk2a3jky1tn37vaxm3xqoadplpxd 8203454 8203453 2026-04-25T17:53:36Z Mineralog sk 285774 8203454 wikitext text/x-wiki {{Infobox minerál | Alternatívne názvy = | Vzorec = Ca<sub>3</sub>(AsO<sub>4</sub>)<sub>2</sub>⋅2H<sub>2</sub>O | Obrázok = Dobsinait.jpg | Popis obrázka = Svetloružový kryštalický agregát dobšináitu s ružovými sférickými agregátmi erytritu a tenkými ihličkami phaunouxitu. | Obrázok 2 = | Popis obrázka 2 = | Objaviteľ = Jiří Sejkora, [[Martin Števko]] a kol. | Rok objavenia = 2021 | Pôvod názvu = podľa lokality - [[Dobšiná]] | Typová lokalita = [[Dobšiná]], [[Košický kraj]] | Typová lokalita krajina = Slovensko | Typová lokalita zemepisná šírka = 48.84146 | Typová lokalita zemepisná dĺžka = 20.39034 | Status = prijatý | Rok prijatia = 2021 | Kryštálová sústava = [[Monoklinická sústava|monoklinická]] | Bodová grupa = 2/''m'' | Priestorová grupa = ''P''2<sub>1</sub>/''b'' | Os a = 5,990 | Os b = 13,013 | Os c = 5,726 | Uhol alfa = | Uhol beta = 108,47 | Uhol gama = | Objem základnej bunky = 423,34 | Počet jednotiek = | Tvary = | Dvojčatné zrasty = | Priesvitnosť = | Farba = biela | Vryp = biely | Lesk = sklený | Tvrdosť = 3 | Hustota = 3,395 | Štiepateľnosť = dobrá podľa {010} | Lom =nepravidelný, nerovnomerný | Index lomu = | Index lomu alfa =3.405 | Index lomu beta =1.629 | Index lomu gama = | Index lomu epsilon = | Index lomu omega = | Dvojlom =0.000 | 2V =60 | 2V vypočítaný = | Pleochroizmus X = | Pleochroizmus Y = | Pleochroizmus Z = | 400 R1 = | 400 R2 = | 420 R1 = | 420 R2 = | 440 R1 = | 440 R2 = | 460 R1 = | 460 R2 = | 480 R1 = | 480 R2 = | 500 R1 = | 500 R2 = | 520 R1 = | 520 R2 = | 540 R1 = | 540 R2 = | 560 R1 = | 560 R2 = | 580 R1 = | 580 R2 = | 600 R1 = | 600 R2 = | 620 R1 = | 620 R2 = | 640 R1 = | 640 R2 = | 660 R1 = | 660 R2 = | 680 R1 = | 680 R2 = | 700 R1 = | 700 R2 = | Rozpustnosť = | Elektrická vodivosť = | Magnetizmus = | Rádioaktivita = | Odrody = | Portál 1 = | Portál 2 = |Symbol=Dob}} '''Dobšináit''' (symbol Dob<ref>{{Citácia periodika|titul=IMA–CNMNC approved mineral symbols|url=https://www.cambridge.org/core/journals/mineralogical-magazine/article/imacnmnc-approved-mineral-symbols/62311F45ED37831D78603C6E6B25EE0A|periodikum=Mineralogical Magazine|dátum=2021-06|dátum prístupu=2026-02-20|ročník=85|číslo=3|strany=291–320|issn=0026-461X|doi=10.1180/mgm.2021.43|jazyk=en|meno=Laurence N.|priezvisko=Warr}}</ref>) je [[minerál]], ktorý bol objavený na území [[Slovensko|Slovenska]]. Ide o člena roselitovej skupiny s hlavným zastúpením [[vápnik|vápnika]]. Jeho ideálny chemický vzorec je Ca<sub>2</sub>Ca(AsO<sub>4</sub>)<sub>2</sub>·2H<sub>2</sub>O.<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=Dobšináite, Ca2Ca(AsO4)2·2H2O, a new member of the roselite group from Dobšiná (Slovak Republic)|url=https://www.jgeosci.org/detail/jgeosci.324|periodikum=Journal of Geosciences|dátum=2021-07-23|dátum prístupu=2026-02-20|ročník=66|číslo=2|strany=127–135|issn=1802-6222|doi=10.3190/jgeosci.324|meno=Jiri|priezvisko=Sejkora|meno2=Martin|priezvisko2=Stevko|meno3=Radek|priezvisko3=Škoda}}</ref> Pomenovaný bol podľa miesta prvého výskytu v meste [[Dobšiná]], štôlňa Dionýz, žilný systém Zemberg-Terézia. Schválený bol vo februári 2021 ako v poradí 23. nový minerál objavený na území Slovenska. Holotyp má biele sfarbenie, ale prímes [[kobalt|kobaltu]] spôsobuje svetloružové sfarbenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gáliková | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko dalo svetu nový minerál – dobšináit | url = https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=9364 | vydavateľ = [[Slovenská akadémia vied]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Sprievodné minerály sú [[phaunouxit]], [[pikrofarmakolit]], [[erytrit]]-[[hörnesit]], [[Sadrovec|sádrovec]] a [[aragonit]]. Dobšináit vytvára biele až ružové zhluky kryštálov, alebo polykryštalické agregáty do veľkosti 1 až 4 mm pozostávajúce z husto prerastených tabuľkovitých až doštičkovitých kryštálov do 0,1 mm veľkých.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [[Quark]]| kapitola zborník = Nový minerál z Dobšinej | url = https://www.quark.sk/novy-mineral-z-dobsinej/ | dátum vydania = 2021-04-12 | dátum prístupu = 2026-02-20 | jazyk = sk-SK | meno =Martin | priezvisko =Števko |vydavateľ=Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} ==Externé odkazy== * [http://www.mindat.org/min-55373.html Dobšináit na www.mindat.org] [[Kategória:Monoklinické minerály]] [[Kategória:Fosfáty, arzenáty a vanadáty]] [[Kategória:Bodová grupa 2/m]] [[Kategória:Minerály vápnika]] [[Kategória:Minerály arzénu]] [[Kategória:Minerály kyslíka]] [[Kategória:Minerály vodíka]] [[Kategória:Minerály s typovou lokalitou na Slovensku]] [[Kategória:Minerály opísané zo Slovenska]] 2klpgppcs5oi15tim12sexrag6qfeeo Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1998 0 666829 8203591 7213495 2026-04-26T04:58:11Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8203591 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov | rok = 1998 | iný názov = | logo = | veľkosť loga = | popis loga = | usporiadateľ = Švédsko | dátum = 11.–19. apríl 1998 | počet tímov = 8 | počet dejísk = 2 | počet miest = 2 | dejiská = [[Mora (mesto vo Švédsku)|Mora]], [[Malung]] | víťaz-kategória = lh18 | víťaz = SWE | druhý = FIN | tretí = RUS | počet titulov = 10 | zápasy = | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | nasledujúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1999/MS 1999 | aktualizácia = }} '''[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] 1998''' boli 31. a posledné juniorské majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji. Konali sa od 11. do 19. apríla 1998 vo [[Švédsko|švédskych]] mestách [[Mora (mesto vo Švédsku)|Mora]] a [[Malung]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Výsledky ME do 18 rokov 1998 |url=http://www.passionhockey.com/hockeyarchives/U-18_1998.htm |dátum prístupu=2021-05-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170111020349/http://www.passionhockey.com/hockeyarchives/U-18_1998.htm |dátum archivácie=2017-01-11 }}</ref> V ďalšom roku bola súťaž nahradená [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvami sveta hráčov do 18 rokov]]. == Skupina "A" ME 1998 == === Základné skupiny === {| class="wikitable" |- | style="background: #ccffcc;" | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Tímy postupujúce do finálovej skupiny |- | style="background: #ccccff;" | |Tímy budú hrať o 7. miesto |} ==== Skupina A ==== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{RUS|lh18|1}}|v=2|r=1|p=0|sg=11|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=16|ig=6|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=3|tím={{CZE|lh18|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=16|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=4|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=2|ig=25|pozadie=#ccccff}} |} ==== Skupina B ==== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{SWE|lh18|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=24|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{SUI|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=9|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=3|tím={{SVK|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=9|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=4|tím={{UKR|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=3|ig=23|pozadie=#ccccff}} |} === Finálová skupina === {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{SWE|lh18|1}}|v=3|r=1|p=1|sg=22|ig=12|pozadie=#F7F6A8}} {{turnaj|210|por=2|tím={{FIN|lh18|1}}|v=3|r=1|p=1|sg=17|ig=12|pozadie=#DCE5E5}} {{turnaj|210|por=3|tím={{RUS|lh18|1}}|v=3|r=1|p=1|sg=13|ig=9|pozadie=#FFDAB9}} {{turnaj|210|por=4|tím={{CZE|lh18|1}}|v=3|r=1|p=1|sg=21|ig=17}} {{turnaj|210|por=5|tím={{SUI|lh18|1}}|v=1|r=0|p=4|sg=7|ig=20}} {{turnaj|210|por=6|tím={{SVK|lh18|1}}|v=0|r=0|p=5|sg=10|ig=20}} |} === O 7. miesto === *{{NOR|lh18|1}} – {{UKR|lh18|1}} 1 : 2,&nbsp;&nbsp;4 : 3,&nbsp;&nbsp;5 : 2 Nórsko vyhralo 2 : 1 na zápasy a skončilo na 7. mieste. Žiaden tím nezostúpil. K týmto ôsmim účastníkom sa pridali {{GER|lh18}} ako víťaz ME Skupiny "B" a {{USA|lh18}}, aby vytvorili najvyššiu divíziu (Skupinu "A") [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1999|Majstrovstiev sveta do 18 rokov 1999]]. ==Skupina "B" ME 1998== Turnaj Skupiny "B" ME 1998 sa hral vo [[Füssen]]e a [[Memmingen]]e v [[Nemecko|Nemecku]] od 5. do 12. apríla 1998. ===Základné skupiny=== {| class="wikitable" |- | style="background: #ccffcc;" | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Tímy budú hrať o 1.–6. miesto |- | style="background: #ccccff;" | ||Tímy budú hrať o 7. miesto |} ====Skupina A==== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{GER|lh18|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=13|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{BLR|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=12|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=3|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=11|ig=11|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=4|tím={{GBR|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=1|ig=14|pozadie=#ccccff}} |} ====Skupina B==== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{POL|lh18|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=11|ig=6|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{ITA|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=8|ig=6|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=3|tím={{HUN|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=10|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=4|tím={{FRA|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=3|ig=10|pozadie=#ccccff}} |} ===Skupina o 1.–6. miesto=== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{GER|lh18|1}}|v=5|r=0|p=0|sg=21|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{ITA|lh18|1}}|v=3|r=0|p=2|sg=18|ig=11}} {{turnaj|210|por=3|tím={{POL|lh18|1}}|v=2|r=1|p=2|sg=20|ig=23}} {{turnaj|210|por=4|tím={{HUN|lh18|1}}|v=2|r=0|p=3|sg=20|ig=23}} {{turnaj|210|por=5|tím={{BLR|lh18|1}}|v=2|r=0|p=3|sg=17|ig=16}} {{turnaj|210|por=6|tím={{DEN|lh18|1}}|v=0|r=1|p=4|sg=22|ig=37}} |} {| class="wikitable" |- | style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do Skupiny "A" MS 1999</small> |} ===O 7. miesto=== *{{FRA|lh18|1}} – {{GBR|lh18|1}} 11 : 1,&nbsp;&nbsp;5 : 2 Francúzsko vyhralo 2 : 0 na zápasy a skončilo na 7. mieste. Nemecko postúpilo do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1999|Skupiny "A" MS 1999]]. K ostatným siedmim účastníkom sa pridalo {{AUT|lh18}} ako víťaz ME Skupiny "C", aby vytvorili druhú najvyššiu divíziu (Skupinu "B") Majstrovstiev sveta do 18 rokov 1999. ==Skupina "C" ME 1998== Turnaj Skupiny "C" ME 1998 sa hral v [[Záhreb]]e v [[Chorvátsko|Chorvátsku]] od 16. do 20. apríla 1998. ===Základné skupiny=== ====Skupina A==== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{AUT|lh18|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=33|ig=7}} {{turnaj|210|por=2|tím={{SLO|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=22|ig=6}} {{turnaj|210|por=3|tím={{ROU|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=10|ig=27}} {{turnaj|210|por=4|tím={{FR-YUG|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=4|ig=29}} |} ====Skupina B==== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{LAT|lh18|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=23|ig=5}} {{turnaj|210|por=2|tím={{LTU|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=12|ig=13}} {{turnaj|210|por=3|tím={{EST|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=5|ig=13}} {{turnaj|210|por=4|tím={{CRO|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=12|ig=21}} |} ===Play-off=== '''Zápas o 7. miesto''' * '''{{CRO|lh18|1}}''' – {{FR-YUG|lh18|1}} 5 : 3 '''Zápas o 5. miesto''' * '''{{ROU|lh18|1}}''' – {{EST|lh18|1}} 5 : 0 kont. '''Zápas o 3. miesto''' * '''{{LTU|lh18|1}}''' – {{SLO|lh18|1}} 3 : 2 '''Finále''' * '''{{AUT|lh18|1}}''' – {{LAT|lh18|1}} 4 : 3 ===Konečné poradie=== {| class="wikitable" |- !width=30|Por. !width=160|Tím |- style="background:#ccffcc;" |align=center|1.|| {{AUT|lh18|1}} |- |align=center|2.|| {{LAT|lh18|1}} |- |align=center|3.|| {{LTU|lh18|1}} |- |align=center|4.|| {{SLO|lh18|1}} |- |align=center|5.|| {{ROU|lh18|1}} |- |align=center|6.|| {{EST|lh18|1}} |- |align=center|7.|| {{CRO|lh18|1}} |- |align=center|8.|| {{FR-YUG|lh18|1}} |} {| class="wikitable" |- | style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do Skupiny "B" MS 1999</small> |} ==Skupina "D" ME 1998== Turnaj Skupiny "D" ME 1998 sa hral v [[Luxemburg (mesto)|Luxemburgu]] v [[Luxembursko|Luxembursku]] od 3. do 9. marca 1998. ===Základné skupiny=== {| class="wikitable" |- | style="background: #ccffcc;" | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Tímy budú hrať o 1.–4. miesto |- | style="background: #ccccff;" | ||Tímy budú hrať o 5.–8. miesto |} ====Skupina A==== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{NED|lh18|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=31|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{BEL|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=23|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=3|tím={{BUL|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=4|ig=26|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|210|por=4|tím={{ISR|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=2|ig=23|pozadie=#ccccff}} |} ====Skupina B==== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{KAZ|lh18|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=121|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{ESP|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=23|ig=22|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=3|tím={{ISL|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=5|ig=69|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|210|por=4|tím={{LUX|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=4|ig=60|pozadie=#ccccff}} |} ===Skupina o 5.–8. miesto=== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=5|tím={{BUL|lh18|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=17|ig=6}} {{turnaj|210|por=6|tím={{ISR|lh18|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=10|ig=8}} {{turnaj|210|por=7|tím={{ISL|lh18|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=10|ig=15}} {{turnaj|210|por=8|tím={{LUX|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=5|ig=13}} |} ===Skupina o 1.–4. miesto=== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{KAZ|lh18|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=53|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{NED|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=12|ig=18}} {{turnaj|210|por=3|tím={{BEL|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=9|ig=30}} {{turnaj|210|por=4|tím={{ESP|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=6|ig=28}} |} {| class="wikitable" |- | style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do európskej I. divízie MS 1999</small> |} ==Referencie== {{Referencie}} ==Zdroj== {{preklad|en|1998 IIHF European U18 Championship|jazyk2=cs|článok2=Mistrovství Evropy juniorů v ledním hokeji 1998}} {{ME v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}} {{Hokejový výhonok}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] [[Kategória:Ľadový hokej v 1998]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švédsku]] [[Kategória:1998 vo Švédsku]] 6o19hcnolz0yywtp8pzx8nybdd5pn0v Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1997 0 666898 8203590 7390462 2026-04-26T04:56:50Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8203590 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov | rok = 1997 | iný názov = | logo = | veľkosť loga = | popis loga = | usporiadateľ = Česko | dátum = 12.–20. apríl 1997 | počet tímov = 8 | počet dejísk = 2 | počet miest = 2 | dejiská = [[Znojmo]], [[Třebíč]] | víťaz-kategória = lh18 | víťaz = FIN | druhý = SWE | tretí = SUI | počet titulov = 4 | zápasy = | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | aktualizácia = }} '''[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] 1997''' boli 30. juniorské majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji. Konali sa od 12. do 20. apríla 1997 v [[Česko|českých]] mestách [[Znojmo]] a [[Třebíč]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Výsledky ME do 18 rokov 1997 |url=http://www.passionhockey.com/hockeyarchives/U-18_1997.htm |dátum prístupu=2021-05-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170731090354/http://www.passionhockey.com/hockeyarchives/U-18_1997.htm |dátum archivácie=2017-07-31 }}</ref> == Skupina "A" ME 1997 == === Základné skupiny === {| class="wikitable" |- | style="background: #ccffcc;" | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Tímy postupujúce do finálovej skupiny |- | style="background: #ccccff;" | |Tímy budú hrať o udržanie |} ==== Skupina A ==== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{SUI|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=12|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{CZE|lh18|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=15|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=3|tím={{RUS|lh18|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=14|ig=12|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=4|tím={{UKR|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=7|ig=18|pozadie=#ccccff}} |} ==== Skupina B ==== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|r=1|p=0|sg=11|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|r=1|p=0|sg=15|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=3|tím={{SVK|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=9|ig=13|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=4|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=5|ig=16|pozadie=#ccccff}} |} === Finálová skupina === {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{FIN|lh18|1}}|v=4|r=1|p=0|sg=23|ig=8|pozadie=#F7F6A8}} {{turnaj|210|por=2|tím={{SWE|lh18|1}}|v=3|r=2|p=0|sg=21|ig=12|pozadie=#DCE5E5}} {{turnaj|210|por=3|tím={{SUI|lh18|1}}|v=3|r=0|p=2|sg=16|ig=17|pozadie=#FFDAB9}} {{turnaj|210|por=4|tím={{RUS|lh18|1}}|v=1|r=2|p=2|sg=20|ig=21}} {{turnaj|210|por=5|tím={{CZE|lh18|1}}|v=1|r=1|p=3|sg=14|ig=17}} {{turnaj|210|por=6|tím={{SVK|lh18|1}}|v=0|r=0|p=5|sg=7|ig=26}} |} === O udržanie === *{{UKR|lh18|1}} – {{GER|lh18|1}} 2 : 1,&nbsp;&nbsp;2 : 5,&nbsp;&nbsp;2 : 1 p Ukrajina vyhrala 2 : 1 na zápasy a skončila na 7. mieste. {| class="wikitable" |- | style="background:#ffcccc;"|<small>Nemecko zostupuje do Skupiny "B" ME 1998</small> |} == Zostava Majstrov Európy - Fínska == '''''Brankári:''''' [[Mika Noronen]], [[Mika Lehto]] <br />'''''Obrancovia:''''' [[Marko Kauppinen]], [[Ilkkka Mikkola]], [[Pasi Kuusisto]], [[Karo Koivunen]], [[Juha Gustafsson]], [[Mikko Jokela]], [[Väinö Kurtilla]], [[Tomi Källarsson]] <br />'''''Útočníci:''''' [[Teemu Elomo]], [[Eero Somervuori]], [[Olli Ahonen]], [[Timo Koskela]], [[Mikka Männikkö]], [[Teemu Virkkunen]], [[Marco Tuokko]], [[Zommi Hannus]], [[Mikko Kainulainen]], [[Tomasz Valtonen]], [[Janne Hauhtonen]], [[Jussi Pesonen]] ==Skupina "B" ME 1997== Turnaj Skupiny "B" ME 1997 sa hral v [[Maribor]]e a [[Celje]] v [[Slovinsko|Slovinsku]] od 21. do 30. marca 1997. ===Základné skupiny=== {| class="wikitable" |- | style="background: #ccffcc;" | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Tímy budú hrať o 1.–6. miesto |- | style="background: #ccccff;" | ||Tímy budú hrať o udržanie |} ====Skupina A==== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{NOR|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=12|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{POL|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=13|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=3|tím={{BLR|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=10|ig=16|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=4|tím={{SLO|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=10|ig=12|pozadie=#ccccff}} |} ====Skupina B==== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{DEN|lh18|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{HUN|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=14|ig=12|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=3|tím={{FRA|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=13|ig=16|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=4|tím={{ITA|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=10|ig=18|pozadie=#ccccff}} |} ===Skupina o 1.–6. miesto=== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{NOR|lh18|1}}|v=3|r=2|p=0|sg=17|ig=11|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{POL|lh18|1}}|v=3|r=1|p=1|sg=23|ig=17}} {{turnaj|210|por=3|tím={{HUN|lh18|1}}|v=1|r=3|p=1|sg=16|ig=15}} {{turnaj|210|por=4|tím={{BLR|lh18|1}}|v=2|r=1|p=2|sg=18|ig=21}} {{turnaj|210|por=5|tím={{DEN|lh18|1}}|v=2|r=0|p=3|sg=19|ig=21}} {{turnaj|210|por=6|tím={{FRA|lh18|1}}|v=0|r=1|p=4|sg=16|ig=24}} |} {| class="wikitable" |- | style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do Skupiny "A" ME 1998</small> |} ===O udržanie=== *{{ITA|lh18|1}} – {{SLO|lh18|1}} 7 : 3,&nbsp;&nbsp;7 : 2 Taliansko vyhralo 2 : 0 na zápasy a skončilo na 7. mieste. {| class="wikitable" |- | style="background:#ffcccc;"|<small>Slovinsko zostupuje do Skupiny "C" ME 1998</small> |} ==Skupina "C" ME 1997== Turnaj Skupiny "C" ME 1997 sa hral v [[Miercurea Ciuc]]u a [[Gheorgheni]] v [[Rumunsko|Rumunsku]] od 12. do 16. marca 1997. ===Základné skupiny=== ====Skupina A==== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{GBR|lh18|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=16|ig=3}} {{turnaj|210|por=2|tím={{EST|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=11|ig=14}} {{turnaj|210|por=3|tím={{ROU|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=9|ig=8}} {{turnaj|210|por=4|tím={{NED|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=5|ig=16}} |} ====Skupina B==== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{LAT|lh18|1}}|v=2|r=1|p=0|sg=18|ig=6}} {{turnaj|210|por=2|tím={{AUT|lh18|1}}|v=2|r=1|p=0|sg=10|ig=4}} {{turnaj|210|por=3|tím={{LTU|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=8|ig=18}} {{turnaj|210|por=4|tím={{CRO|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=3|ig=11}} |} ===Play-off=== '''Zápas o 7. miesto''' * '''{{CRO|lh18|1}}''' – {{NED|lh18|1}} 2 : 1 '''Zápas o 5. miesto''' * '''{{ROU|lh18|1}}''' – {{LTU|lh18|1}} 4 : 2 '''Zápas o 3. miesto''' * '''{{EST|lh18|1}}''' – {{AUT|lh18|1}} 4 : 3 p '''Finále''' * '''{{GBR|lh18|1}}''' – {{LAT|lh18|1}} 4 : 3 ===Konečné poradie=== {| class="wikitable" |- !width=30|Por. !width=160|Tím |- style="background:#ccffcc;" |align=center|1.|| {{GBR|lh18|1}} |- |align=center|2.|| {{LAT|lh18|1}} |- |align=center|3.|| {{EST|lh18|1}} |- |align=center|4.|| {{AUT|lh18|1}} |- |align=center|5.|| {{ROU|lh18|1}} |- |align=center|6.|| {{LTU|lh18|1}} |- |align=center|7.|| {{CRO|lh18|1}} |- style="background:#ffcccc;" |align=center|8.|| {{NED|lh18|1}} |} {| class="wikitable" |- | style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do Skupiny "B" ME 1998</small> | style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do Skupiny "D" ME 1998</small> |} ==Skupina "D" ME 1997== Turnaj Skupiny "D" ME 1997 sa hral v [[Belehrad]]e v [[Juhoslovanská zväzová republika|Juhoslovanskej zväzovej republike]] od 4. do 9. marca 1997. {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{FR-YUG|lh18|1}}|v=5|r=0|p=0|sg=114|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{ESP|lh18|1}}|v=3|r=1|p=1|sg=39|ig=26}} {{turnaj|210|por=3|tím={{BUL|lh18|1}}|v=3|r=0|p=2|sg=22|ig=26}} {{turnaj|210|por=4|tím={{ISR|lh18|1}}|v=2|r=1|p=2|sg=30|ig=27}} {{turnaj|210|por=5|tím={{ISL|lh18|1}}|v=1|r=0|p=4|sg=17|ig=48}} {{turnaj|210|por=6|tím={{TUR|lh18|1}}|v=0|r=0|p=5|sg=6|ig=96}} |} {| class="wikitable" |- | style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do Skupiny "C" ME 1998</small> |} ==Referencie== {{Referencie}} ==Zdroj== {{preklad|en|1997 IIHF European U18 Championship}} {{ME v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}} {{Hokejový výhonok}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] [[Kategória:Ľadový hokej v 1997]] [[Kategória:Ľadový hokej v Česku]] [[Kategória:1997 v Česku]] [[Kategória:Šport v Znojme]] [[Kategória:Třebíč]] sn61v3jzumct6y7mqf1p103xx7onlfl Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1996 0 667059 8203589 7213501 2026-04-26T04:55:28Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8203589 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov | rok = 1996 | iný názov = | logo = | veľkosť loga = | popis loga = | usporiadateľ = Rusko | dátum = 7.–14. apríl 1996 | počet tímov = 8 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | dejiská = [[Ufa]] | víťaz-kategória = lh18 | víťaz = RUS | druhý = FIN | tretí = SWE | počet titulov = 1 | zápasy = | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | aktualizácia = }} '''Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1996''' boli 29. [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|juniorské majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji]]. Konali sa od 7. do 14. apríla 1996 v [[rusko]]m meste [[Ufa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Výsledky ME do 18 rokov 1996 |url=http://www.passionhockey.com/hockeyarchives/U-18_1996.htm |dátum prístupu=2021-05-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170124193601/http://www.passionhockey.com/hockeyarchives/U-18_1996.htm |dátum archivácie=2017-01-24 }}</ref> == Skupina "A" ME 1996 == === Základné skupiny === {| class="wikitable" |- | style="background: #ccffcc;" | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Tímy postupujúce do finálovej skupiny |- | style="background: #ccccff;" | |Tímy budú hrať o udržanie |} ==== Skupina A ==== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|r=1|p=0|sg=10|ig=6|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{RUS|lh18|1}}|v=1|r=2|p=0|sg=13|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=3|tím={{CZE|lh18|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=7|ig=7|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|210|por=4|tím={{SVK|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=6|ig=14|pozadie=#ccccff}} |} ==== Skupina B ==== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{SWE|lh18|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=21|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{SUI|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=12|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=3|tím={{GER|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=8|ig=14|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|210|por=4|tím={{BLR|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=7|ig=20|pozadie=#ccccff}} |} === Finálová skupina === {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{RUS|lh18|1}}|v=2|r=1|p=0|sg=16|ig=6|pozadie=#F7F6A8}} {{turnaj|210|por=2|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|r=1|p=0|sg=10|ig=6|pozadie=#DCE5E5}} {{turnaj|210|por=3|tím={{SWE|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=6|ig=10|pozadie=#FFDAB9}} {{turnaj|210|por=4|tím={{SUI|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=6|ig=16}} |} === O udržanie === {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=5|tím={{CZE|lh18|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=21|ig=2}} {{turnaj|210|por=6|tím={{GER|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=10|ig=15}} {{turnaj|210|por=7|tím={{SVK|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=12|ig=13}} {{turnaj|210|por=8|tím={{BLR|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=8|ig=21|pozadie=#ffcccc}} |} {| class="wikitable" |- | style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do Skupiny "B" ME 1997</small> |} ==Skupina "B" ME 1996== Turnaj Skupiny "B" ME 1996 sa hral v [[Tychy|Tychách]] a [[Sosnowiec|Sosnowci]] v [[Poľsko|Poľsku]] od 23. do 29. marca 1996. ===Základné skupiny=== {| class="wikitable" |- | style="background: #ccffcc;" | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Tímy budú hrať o 1.–4. miesto |- | style="background: #ccccff;" | |Tímy budú hrať o udržanie |} ====Skupina A==== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{UKR|lh18|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=17|ig=6|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{NOR|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=14|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=3|tím={{ITA|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=7|ig=12|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|210|por=4|tím={{HUN|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=4|ig=14|pozadie=#ccccff}} |} ====Skupina B==== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{DEN|lh18|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=25|ig=12|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{FRA|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=18|ig=12|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=3|tím={{POL|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=28|ig=14|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|210|por=4|tím={{ROU|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=7|ig=40|pozadie=#ccccff}} |} ===Skupina o 1.–4. miesto=== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{UKR|lh18|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=15|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{DEN|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=13|ig=10}} {{turnaj|210|por=3|tím={{FRA|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=10|ig=11}} {{turnaj|210|por=4|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=5|ig=14}} |} {| class="wikitable" |- | style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do Skupiny "A" ME 1997</small> |} ===O udržanie=== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=5|tím={{POL|lh18|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=33|ig=4}} {{turnaj|210|por=6|tím={{ITA|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=12|ig=10}} {{turnaj|210|por=7|tím={{HUN|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=11|ig=10}} {{turnaj|210|por=8|tím={{ROU|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=4|ig=36|pozadie=#ffcccc}} |} {| class="wikitable" |- | style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do Skupiny "C" ME 1997</small> |} ==Skupina "C" ME 1996== Turnaj Skupiny "C" ME 1996 sa hral v [[Maribor]]e v [[Slovinsko|Slovinsku]] od 15. do 19. marca 1996. ===Základné skupiny=== ====Skupina A==== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{AUT|lh18|1}}|v=2|r=1|p=0|sg=14|ig=5}} {{turnaj|210|por=2|tím={{EST|lh18|1}}|v=1|r=2|p=0|sg=10|ig=8}} {{turnaj|210|por=3|tím={{GBR|lh18|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=16|ig=9}} {{turnaj|210|por=4|tím={{CRO|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=7|ig=25}} |} ====Skupina B==== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{SLO|lh18|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=32|ig=3}} {{turnaj|210|por=2|tím={{LAT|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=25|ig=6}} {{turnaj|210|por=3|tím={{LTU|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=17|ig=28}} {{turnaj|210|por=4|tím={{ESP|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=0|ig=37}} |} ===Play-off=== '''Zápas o 7. miesto''' * '''{{CRO|lh18|1}}''' – {{ESP|lh18|1}} 10 : 2 '''Zápas o 5. miesto''' * '''{{GBR|lh18|1}}''' – {{LTU|lh18|1}} 12 : 3 '''Zápas o 3. miesto''' * '''{{LAT|lh18|1}}''' – {{EST|lh18|1}} 9 : 2 '''Finále''' * '''{{SLO|lh18|1}}''' – {{AUT|lh18|1}} 4 : 3 ===Konečné poradie=== {| class="wikitable" |- !width=30|Por. !width=160|Tím |- style="background:#ccffcc;" |align=center|1.|| {{SLO|lh18|1}} |- |align=center|2.|| {{AUT|lh18|1}} |- |align=center|3.|| {{LAT|lh18|1}} |- |align=center|4.|| {{EST|lh18|1}} |- |align=center|5.|| {{GBR|lh18|1}} |- |align=center|6.|| {{LTU|lh18|1}} |- |align=center|7.|| {{CRO|lh18|1}} |- style="background:#ffcccc;" |align=center|8.|| {{ESP|lh18|1}} |} {| class="wikitable" |- | style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do Skupiny "B" ME 1997</small> | style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do Skupiny "D" ME 1997</small> |} ==Skupina "D" ME 1996== Turnaj Skupiny "D" ME 1996 sa hral v [[Sofia|Sofii]] v [[Bulharsko|Bulharsku]] od 6. do 10. marca 1996. ===Základné skupiny=== ====Skupina A==== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{NED|lh18|1}}|v=2|r=0|p=0|sg=56|ig=0}} {{turnaj|210|por=2|tím={{BUL|lh18|1}}|v=1|r=0|p=1|sg=23|ig=17}} {{turnaj|210|por=3|tím={{TUR|lh18|1}}|v=0|r=0|p=2|sg=1|ig=63}} |} ====Skupina B==== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{FR-YUG|lh18|1}}|v=1|r=0|p=0|sg=6|ig=2}} {{turnaj|210|por=2|tím={{ISR|lh18|1}}|v=0|r=0|p=1|sg=2|ig=6}} {{turnaj|210|por=–|tím={{GRE|lh18|1}}|v=|r=|p=|sg=0|ig=19}} |} * Grécko nemalo minimálny požadovaný počet hráčov a bolo diskvalifikované. Napriek tomu odohralo zápasy proti Izraelu (0:5) a Juhoslávii (0:14) ako exhibičné zápasy. Tiež odohralo exhibičný zápas proti Turecku, nad ktorým vyhralo 7:5. ===Play-off=== '''Zápas o 3. miesto''' * '''{{ISR|lh18|1}}''' – {{BUL|lh18|1}} 4 : 3 p '''Finále''' * '''{{NED|lh18|1}}''' – {{FR-YUG|lh18|1}} 6 : 4 ===Konečné poradie=== {| class="wikitable" |- !width=30|Por. !width=160|Tím |- style="background:#ccffcc;" |align=center|1.|| {{NED|lh18|1}} |- |align=center|2.|| {{FR-YUG|lh18|1}} |- |align=center|3.|| {{ISR|lh18|1}} |- |align=center|4.|| {{BUL|lh18|1}} |- |align=center|5.|| {{TUR|lh18|1}} |- |align=center|Diskv.|| {{GRE|lh18|1}} |} {| class="wikitable" |- | style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do Skupiny "C" ME 1997</small> |} ==Referencie== {{Referencie}} ==Zdroj== {{preklad|en|1996 IIHF European U18 Championship}} {{ME v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}} {{Hokejový výhonok}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] [[Kategória:Ľadový hokej v 1996]] [[Kategória:Ľadový hokej v Rusku]] [[Kategória:1996 v Rusku]] 7vz7r5uqhcsu2tujqaxcyuqk8dlqb56 Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1995 0 667115 8203588 7418386 2026-04-26T04:52:36Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8203588 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov | rok = 1995 | iný názov = | logo = | veľkosť loga = | popis loga = | usporiadateľ = Nemecko | dátum = 9.–16. apríl 1995 | počet tímov = 8 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | dejiská = [[Berlín]] | víťaz-kategória = lh18 | víťaz = FIN | druhý = GER | tretí = SWE | počet titulov = 3 | zápasy = | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | aktualizácia = }} '''Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1995''' boli 28. [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|juniorské majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji]]. Konali sa od 9. do 16. apríla 1995 v [[nemecko]]m hlavnom meste [[Berlín]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Výsledky ME do 18 rokov 1995 |url=http://www.passionhockey.com/hockeyarchives/U-18_1995.htm |dátum prístupu=2021-05-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170124193525/http://www.passionhockey.com/hockeyarchives/U-18_1995.htm |dátum archivácie=2017-01-24 }}</ref> == Skupina "A" ME 1995 == === Základné skupiny === {| class="wikitable" |- | style="background: #ccffcc;" | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Tímy postupujúce do finálovej skupiny |- | style="background: #ccccff;" | |Tímy budú hrať o udržanie |} ==== Skupina A ==== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{SWE|lh18|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=17|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=15|ig=6|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=3|tím={{SUI|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=8|ig=11|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|210|por=4|tím={{BLR|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=6|ig=21|pozadie=#ccccff}} |} ==== Skupina B ==== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{GER|lh18|1}}|v=2|r=1|p=0|sg=11|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{RUS|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=12|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=3|tím={{CZE|lh18|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=23|ig=8|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|210|por=4|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=2|ig=26|pozadie=#ccccff}} |} === Finálová skupina === {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=11|ig=8|pozadie=#F7F6A8}} {{turnaj|210|por=2|tím={{GER|lh18|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=9|ig=10|pozadie=#DCE5E5}} {{turnaj|210|por=3|tím={{SWE|lh18|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=8|ig=11|pozadie=#FFDAB9}} {{turnaj|210|por=4|tím={{RUS|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=10|ig=9}} |} === O udržanie === {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=5|tím={{CZE|lh18|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=30|ig=3}} {{turnaj|210|por=6|tím={{SUI|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=10|ig=6}} {{turnaj|210|por=7|tím={{BLR|lh18|1}}|v=0|r=1|p=2|sg=6|ig=19}} {{turnaj|210|por=8|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|r=1|p=2|sg=6|ig=24|pozadie=#ffcccc}} |} {| class="wikitable" |- | style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do Skupiny "B" ME 1996</small> |} ==Skupina "B" ME 1995== Turnaj Skupiny "B" ME 1995 sa hral v [[Senica|Senici]] a [[Skalica (mesto)|Skalici]] na [[Slovensko|Slovensku]] od 25. do 31. marca 1995. ===Základné skupiny=== {| class="wikitable" |- | style="background: #ccffcc;" | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Tímy budú hrať o 1.–4. miesto |- | style="background: #ccccff;" | |Tímy budú hrať o udržanie |} ====Skupina A==== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{SVK|lh18|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=26|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{POL|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=17|ig=15|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=3|tím={{ITA|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=6|ig=19|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|210|por=4|tím={{AUT|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=9|ig=22|pozadie=#ccccff}} |} ====Skupina B==== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{DEN|lh18|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=22|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{HUN|lh18|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=3|tím={{FRA|lh18|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=8|ig=11|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|210|por=4|tím={{ROU|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=5|ig=17|pozadie=#ccccff}} |} ===Skupina o 1.–4. miesto=== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{SVK|lh18|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=41|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{POL|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=14|ig=15}} {{turnaj|210|por=3|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=11|ig=23}} {{turnaj|210|por=4|tím={{HUN|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=7|ig=33}} |} {| class="wikitable" |- | style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do Skupiny "A" ME 1996</small> |} ===O udržanie=== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=5|tím={{ITA|lh18|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=20|ig=9}} {{turnaj|210|por=6|tím={{FRA|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=14|ig=9}} {{turnaj|210|por=7|tím={{ROU|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=7|ig=14}} {{turnaj|210|por=8|tím={{AUT|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=7|ig=16|pozadie=#ffcccc}} |} {| class="wikitable" |- | style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do Skupiny "C" ME 1996</small> |} ==Skupina "C1" ME 1995== Turnaj Skupiny "C1" ME 1995 sa hral v [[Kyjev]]e na [[Ukrajina|Ukrajine]] od 24. do 30. marca 1995. Nikto nezostúpil, pretože Skupina "C1" bola rozšírená na osemčlennú Skupinu "C" ME 1996. {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{UKR|lh18|1}}|v=4|r=0|p=1|sg=51|ig=12}} {{turnaj|210|por=2|tím={{LAT|lh18|1}}|v=4|r=0|p=1|sg=33|ig=7}} {{turnaj|210|por=3|tím={{SLO|lh18|1}}|v=4|r=0|p=1|sg=38|ig=11}} {{turnaj|210|por=4|tím={{GBR|lh18|1}}|v=2|r=0|p=3|sg=22|ig=21}} {{turnaj|210|por=5|tím={{EST|lh18|1}}|v=1|r=0|p=4|sg=9|ig=38}} {{turnaj|210|por=6|tím={{ESP|lh18|1}}|v=0|r=0|p=5|sg=2|ig=66}} |} {| class="wikitable" |- | style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do Skupiny "B" ME 1996</small> |} ==Skupina "C2" ME 1995== Turnaj Skupiny "C2" ME 1995 sa hral v [[Elektrėnai]] v [[Litva|Litve]] od 11. do 17. marca 1995. Litva a Chorvátsko postúpili do Skupiny "C" ME 1996. Ostatné tímy zostávajú v novopomenovanej Skupine "D" ME 1996. === Základné skupiny === {| class="wikitable" |- | style="background: #ccffcc;" | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Tímy budú hrať o 1.–4. miesto |- | style="background: #ccccff;" | |Tímy budú hrať o 5.–7. miesto |} ====Skupina A==== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{NED|lh18|1}}|v=2|r=0|p=0|sg=13|ig=6|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{FR-YUG|lh18|1}}|v=1|r=0|p=1|sg=10|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=3|tím={{BUL|lh18|1}}|v=0|r=0|p=2|sg=5|ig=13|pozadie=#ccccff}} |} ====Skupina B==== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{LTU|lh18|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=57|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{CRO|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=49|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=3|tím={{ISR|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=17|ig=24|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|210|por=4|tím={{TUR|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=5|ig=91|pozadie=#ccccff}} |} ===Skupina o 1.–4. miesto=== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{LTU|lh18|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=16|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{CRO|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=15|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=3|tím={{NED|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=9|ig=12}} {{turnaj|210|por=4|tím={{FR-YUG|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=11|ig=22}} |} {| class="wikitable" |- | style="background:#ccffcc;"|<small>Postupujú do Skupiny "C" ME 1996</small> |} ===Skupina o 5.–7. miesto=== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=5|tím={{ISR|lh18|1}}|v=2|r=0|p=0|sg=20|ig=3}} {{turnaj|210|por=6|tím={{BUL|lh18|1}}|v=1|r=0|p=1|sg=22|ig=7}} {{turnaj|210|por=7|tím={{TUR|lh18|1}}|v=0|r=0|p=2|sg=3|ig=35}} |} ==Referencie== {{Referencie}} ==Zdroj== {{preklad|en|1995 IIHF European U18 Championship}} {{ME v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}} {{Hokejový výhonok}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] [[Kategória:Ľadový hokej v 1995]] [[Kategória:Ľadový hokej v Nemecku]] [[Kategória:Športové podujatia v Berlíne]] [[Kategória:1995 v Nemecku]] lymnt7rpsgrdkb0b8q139e2324840dn Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1994 0 667183 8203587 7213578 2026-04-26T04:49:45Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8203587 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov | rok = 1994 | iný názov = | logo = | veľkosť loga = | popis loga = | usporiadateľ = Fínsko | dátum = 17.–24. apríl 1994 | počet tímov = 8 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | dejiská = [[Jyväskylä]] | víťaz-kategória = lh18 | víťaz = SWE | druhý = RUS | tretí = CZE | počet titulov = 9 | zápasy = | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | aktualizácia = }} '''Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1994''' boli 27. [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|juniorské majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji]]. Konali sa od 17. do 24. apríla 1994 vo [[fínsko]]m meste [[Jyväskylä]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Výsledky ME do 18 rokov 1994 |url=http://www.passionhockey.com/hockeyarchives/U-18_1994.htm |dátum prístupu=2021-05-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20210121090134/http://www.passionhockey.com/hockeyarchives/U-18_1994.htm |dátum archivácie=2021-01-21 }}</ref> == Skupina "A" ME 1994 == === Základné skupiny === {| class="wikitable" |- | style="background: #ccffcc;" | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Tímy postupujúce do finálovej skupiny |- | style="background: #ccccff;" | |Tímy budú hrať o udržanie |} ==== Skupina A ==== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{SWE|lh18|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=27|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=16|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=3|tím={{SUI|lh18|1}}|v=0|r=1|p=2|sg=7|ig=17|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|210|por=4|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|r=1|p=2|sg=4|ig=23|pozadie=#ccccff}} |} ==== Skupina B ==== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|r=1|p=0|sg=23|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{RUS|lh18|1}}|v=2|r=1|p=0|sg=19|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=3|tím={{GER|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=19|ig=17|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|210|por=4|tím={{POL|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=4|ig=34|pozadie=#ccccff}} |} === Finálová skupina === {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|r=1|p=0|sg=15|ig=9|pozadie=#F7F6A8}} {{turnaj|210|por=2|tím={{RUS|lh18|1}}|v=1|r=2|p=0|sg=11|ig=9|pozadie=#DCE5E5}} {{turnaj|210|por=3|tím={{CZE|lh18|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=11|ig=9|pozadie=#FFDAB9}} {{turnaj|210|por=4|tím={{FIN|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=6|ig=16}} |} === O udržanie === {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=5|tím={{SUI|lh18|1}}|v=2|r=1|p=0|sg=16|ig=6}} {{turnaj|210|por=6|tím={{GER|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=20|ig=12}} {{turnaj|210|por=7|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|r=2|p=1|sg=11|ig=13}} {{turnaj|210|por=8|tím={{POL|lh18|1}}|v=0|r=1|p=2|sg=8|ig=24|pozadie=#ffcccc}} |} {| class="wikitable" |- | style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do Skupiny "B" ME 1995</small> |} ==Skupina "B" ME 1994== Turnaj Skupiny "B" ME 1994 sa hral v [[Székesfehérvár]]i v [[Maďarsko|Maďarsku]] od 28. marca do 3. apríla 1994. ===Základné skupiny=== {| class="wikitable" |- | style="background: #ccffcc;" | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Tímy budú hrať o 1.–4. miesto |- | style="background: #ccccff;" | |Tímy budú hrať o udržanie |} ====Skupina A==== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{AUT|lh18|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=18|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{BLR|lh18|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=15|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=3|tím={{ITA|lh18|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=7|ig=8|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|210|por=4|tím={{ROU|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=3|ig=17|pozadie=#ccccff}} |} ====Skupina B==== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{HUN|lh18|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=25|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{DEN|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=20|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=3|tím={{FRA|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=15|ig=17|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|210|por=4|tím={{ESP|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=5|ig=34|pozadie=#ccccff}} |} ===Skupina o 1.–4. miesto=== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{BLR|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=16|ig=15|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{HUN|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=13|ig=9}} {{turnaj|210|por=3|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=13|ig=11}} {{turnaj|210|por=4|tím={{AUT|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=10|ig=17}} |} {| class="wikitable" |- | style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do Skupiny "A" ME 1995</small> |} ===O udržanie=== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=5|tím={{ITA|lh18|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=13|ig=1}} {{turnaj|210|por=6|tím={{ROU|lh18|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=10|ig=8}} {{turnaj|210|por=7|tím={{FRA|lh18|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=11|ig=11}} {{turnaj|210|por=8|tím={{ESP|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=6|ig=20|pozadie=#ffcccc}} |} {| class="wikitable" |- | style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do Skupiny "C1" ME 1995</small> |} ==Skupina "C" ME 1994== Turnaj Skupiny "C" ME 1994 sa hral v [[Bled]]e v [[Slovinsko|Slovinsku]] od 18. do 27. marca 1994. Tímy na 7. až 10. mieste zostúpili do novovytvorenej Skupiny "C2" ME 1995. ===Základné skupiny=== {| class="wikitable" |- | style="background: #ccffcc;" | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Tímy budú hrať o 1.–4. miesto |- | style="background: #ccccff;" | |Tímy budú hrať o 5.–8. miesto |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy budú hrať o 9.–10. miesto |} ====Skupina A==== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{LAT|lh18|1}}|v=4|r=0|p=0|sg=74|ig=6|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{UKR|lh18|1}}|v=3|r=0|p=1|sg=63|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=3|tím={{GBR|lh18|1}}|v=2|r=0|p=2|sg=20|ig=40|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|210|por=4|tím={{CRO|lh18|1}}|v=1|r=0|p=3|sg=16|ig=35|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|210|por=5|tím={{BUL|lh18|1}}|v=0|r=0|p=4|sg=2|ig=86|pozadie=#ffcccc}} |} ====Skupina B==== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{SVK|lh18|1}}|v=4|r=0|p=0|sg=98|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{SLO|lh18|1}}|v=3|r=0|p=1|sg=35|ig=13|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=3|tím={{EST|lh18|1}}|v=2|r=0|p=2|sg=12|ig=49|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|210|por=4|tím={{LTU|lh18|1}}|v=1|r=0|p=3|sg=14|ig=41|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|210|por=5|tím={{NED|lh18|1}}|v=0|r=0|p=4|sg=9|ig=57|pozadie=#ffcccc}} |} ===Skupina o 1.–4. miesto=== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=1|tím={{SVK|lh18|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=24|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=2|tím={{LAT|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=17|ig=14}} {{turnaj|210|por=3|tím={{SLO|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=5|ig=20}} {{turnaj|210|por=4|tím={{UKR|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=9|ig=14}} |} {| class="wikitable" |- | style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do Skupiny "B" ME 1995</small> |} ===Skupina o 5.–8. miesto=== {{turnaj hlavička|210}} {{turnaj|210|por=5|tím={{EST|lh18|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=20|ig=9}} {{turnaj|210|por=6|tím={{GBR|lh18|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=12|ig=17}} {{turnaj|210|por=7|tím={{LTU|lh18|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=13|ig=14|pozadie=#ffcccc}} {{turnaj|210|por=8|tím={{CRO|lh18|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=9|ig=14|pozadie=#ffcccc}} |} {| class="wikitable" |- | style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do Skupiny "C2" ME 1995</small> |} ===Zápas o 9.–10. miesto=== * '''{{NED|lh18|1}}''' – {{BUL|lh18|1}} 6 : 2 {| class="wikitable" |- | style="background:#ffcccc;"|<small>Holandsko aj Bulharsko zostupujú do Skupiny "C2" ME 1995</small> |} ==Referencie== {{Referencie}} ==Zdroj== {{preklad|en|1994 IIHF European U18 Championship}} {{ME v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}} {{Hokejový výhonok}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] [[Kategória:Ľadový hokej v 1994]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Fínsku]] [[Kategória:1994 vo Fínsku]] [[Kategória:Šport v Jyväskylä]] 76641rfc35r2z775np9z4klu2m2rlsu Phil Lynott: Songs for While I’m Away 0 673926 8203627 8035568 2026-04-26T08:11:07Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8203627 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film |Názov = Phil Lynott: Songs for While I’m Away |Originál = |Poster = |Žáner = [[dokumentárny film|dokumentárny]], [[životopisný film|životopisný]], [[hudobný film|hudobný]] |Námet = |Dĺžka = 112 |Krajina = {{minivlajka|Írsko}}[[Írsko]] |Jazyk = [[angličtina]] |Rok = [[2020]] |Dátum uvedenia = [[23. október]] [[2020]] |Spoločnosť = Cowtown Pictures, Eagle Rock Film Productions, Eagle Rock Productions, Eagle Rock Entertainment |Rozpočet = |Zárobok = |Ocenenia = |Réžia = [[Emer Reynoldsová]] |Produkcia = Adam Maher, John Wallace, Peter Worsley |Scenár = |Hudba = [[Thin Lizzy]]/[[Phil Lynott]], Ray Harman |Kamera = Kate McCulloughová |Strih = Tony Cranstoun |Obsadenie = [[Eric Bell]], [[Gale Claydonová]], [[Adam Clayton]], [[Caroline Crowtherová]], [[Sarah Lynottová]], [[Cathleen Lynottová]], [[Brian Downey]], [[Jim Fitzpatrick]], [[Scott Gorham]], [[James Hetfield]], [[Rebecca Hickeyová]], [[John Kelly]], [[Huey Lewis]], [[Phil Lynott]] (archívny hlas/zábery), [[Philomena Lynottová]] (archívny hlas), [[Gary Moore]] (archívne zábery), [[Suzi Quatro]], [[Brush Shiels]], [[Niall Stokes]], [[Midge Ure]], [[Darren Wharton]], [[Peter Lynott]], [[Carl Shaaban]] |Obsadenie2 = |Predchádzajúci = |Nasledujúci = |Commons = |imdb_id = 9639676 |csfd_id = 928045 }} '''''Phil Lynott: Songs for While I’m Away''''' (alebo len '''''Songs for While I’m Away''''') je [[dokumentárny film]] z roku [[2020]] o živote speváka a skladateľa [[Phil Lynott|Phila Lynotta]] a jeho kariére so skupinou [[Thin Lizzy]]. Režírovala ho [[Emer Reynoldsová]] a mal premiéru 23. októbra 2020 na britskej televíznej stanici [[BBC Two]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BBC Two - Phil Lynott: Songs for While I'm Away|url=https://www.bbc.co.uk/programmes/m0012bsy|dátum prístupu=2022-01-24|vydavateľ=[[British Broadcasting Company|BBC]]|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Telford|meno=Thomas|dátum=2022-01-04|titul=Phil Lynott remembered with touching tributes on 36th anniversary of his death|url=https://www.dublinlive.ie/news/dublin-news/phil-lynott-remembered-touching-tributes-22639680|dátum prístupu=2022-01-24|vydavateľ=DublinLive|jazyk=en}}</ref> Dokument rozpráva príbeh o tom, ako sa mladý chlapec [[Mulat|tmavšej pleti]] z robotníckej triedy [[50. roky 20. storočia|päťdesiatych rokov]] v [[Dublin]]e stal najväčšou [[Rock|rockovou]] hviezdou v [[Írsko|Írsku]]. Ako hlavný spevák [[Thin Lizzy]] bol [[Phil Lynott]] [[skladateľ]]om, [[básnik]]om, snílkom a divochom.<ref>{{Imdb_film|id=tt9639676}}</ref> Obsahuje archívne zábery a rozhovory Lynotta, [[Scott Gorham|Scotta Gorhama]], Lynottovej bývalej manželky Caroline a ich detí, spolu s ďalšími hudobníkmi ako napr. [[Midge Ure]], [[James Hetfield]] ([[Metallica]]) a [[Adam Clayton]] ([[U2]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=O'Connor|meno=Rachael|titul=New documentary on 'extraordinary' life of Phil Lynott to air on Irish TV tonight|url=https://www.irishpost.com/entertainment/phil-lynott-new-documentary-on-extraordinary-life-of-thin-lizzy-frontman-to-air-on-irish-tv-tonight-218885|access-date=2022-01-23|vydavateľ=The Irish Post}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Corr|meno=Alan|dátum=2021-06-08|titul=Why Phil Lynott was Irish rock's coolest cat|url=https://www.rte.ie/entertainment/2021/0608/1225135-why-phil-lynott-was-irish-rocks-coolest-cat/|vydavateľ=[[RTE]]|jazyk=en}}</ref> ''Songs for While I’m Away'' je obšírne povedaný slovami samotného Lynotta a zameriava sa na niektoré z jeho ikonických piesní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Newsdesk|first=The Hot Press|titul=Phil Lynott: Songs For While I'm Away cinema release date announced|url=https://www.hotpress.com/culture/phil-lynott-songs-for-while-im-away-cinema-release-date-announced-22854577|dátum prístupu=2022-01-23|vydavateľ=Hotpress}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=entertainment|dátum=2021-08-20|titul=Phil Lynott - Songs for While I'm Away|url=https://entertainment.ie/tv/tv-highlights/phil-lynott-songs-for-while-im-away-2-491951/|dátum prístupu=2022-01-24|vydavateľ=Entertainment.ie|jazyk=en}}</ref> Lynott ako skladateľ a básnik vložil do svojich piesní svoje korene a vytvoril príbehy, s ktorými sa fanúšikovia po celom svete môžu stotožniť. ''Songs for While I’m Away'' tiež sleduje Lynottov život mimo [[rokenrol]]u ako otca, manžela, syna a priateľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Schube|meno=Will|dátum=2021-11-07|titul=New Trailer Released For Doc On Phil Lynott, ‘Songs For While I’m Away’|url=https://www.udiscovermusic.com/news/phil-lynott-songs-for-while-im-away-documentary/|dátum prístupu=2022-01-24|vydavateľ=uDiscover Music|jazyk=en-US}}</ref> == Hodnotenie == ''Songs For While I’m Away'' získal najmä pozitívne ohlasy.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Corr|meno=Alan|date=2021-08-25|titul=Phil Lynott doc proves why we're still in love with him|url=https://www.rte.ie/entertainment/reviews/2020/1222/1186028-phil-lynott-doc-proves-why-were-still-in-love-with-him/|periodikum=[[RTE]]|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=McDermott|meno=Roe|titul=Hot Press Top Irish Films Of The Year 2021|url=https://www.hotpress.com/culture/hot-press-top-irish-films-of-the-year-2021-22887373|access-date=2022-01-24|vydavateľ=Hotpress}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Ruggiero|meno=Bob|titul=Phil Lynott and Thin Lizzy Finally Get Their Documentary Due|url=https://www.houstonpress.com/music/things-to-do-see-phil-lynott-songs-for-while-im-away-12275694|dátum prístupu=2022-01-23|vydavateľ=Houston Press|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Namee|meno=Dalton Mac|dátum=2021-11-06|titul=Phil Lynott "Songs For While I'm Away" Documentary Out On Digital!|url=https://www.nova.ie/phil-lynott-songs-for-while-im-away-documentary-out-on-digital-212935/|dátum prístupu=2022-01-24|vydavateľ=Nova.ie|jazyk=en-US}}</ref> Na stránke [[Rotten Tomatoes]] má 100 % „čerstvé“ hodnotenie a považuje sa za „definitívny dokument Phila Lynotta“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Phil Lynott: Songs for While I'm Away|url=https://www.rottentomatoes.com/m/phil_lynott_songs_for_while_im_away|vydavateľ=rottentomatoes.com|jazyk=en|dátum prístupu=2022-01-24}}</ref> ''[[The Irish Times]]'' udelil dokumentu ''Songs for While I’m Away'' 3 z 5 hviezdičiek, kritizujúc nedostatok zmienky o Lynottovej závislosti na heroíne a absenciu analýzy „dynamiky hudby“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Clarke|meno=Donald|titul=Phil Lynott: Songs for While I’m Away review – The word ‘heroin’ is never mentioned|url=https://www.irishtimes.com/culture/film/phil-lynott-songs-for-while-i-m-away-review-the-word-heroin-is-never-mentioned-1.4437445|dátum prístupu=2022-01-23|vydavateľ=[[The Irish Times]]|jazyk=en}}</ref> ''[[The Guardian]]'' tiež udelil ''Songs for While I’m Away'' 3 z 5 hviezdičiek.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum=2020-10-29|titul=Phil Lynott: Songs for While I'm Away review – diverting glimpse of Thin Lizzy's poet star|url=http://www.theguardian.com/film/2020/oct/29/phil-lynott-songs-for-while-im-away-review-thin-lizzy|access-date=2022-01-24|vydavateľ=the Guardian|jazyk=en}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Phil Lynott]] == Zdroj == *{{Preklad|en|Phil Lynott: Songs For While I'm Away}} [[Kategória:Filmy z 2020]] [[Kategória:Dokumentárne filmy]] [[Kategória:Životopisné filmy]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] c67eke8mnm2fr1uqmx29edvy4dwv6op Letisko '79 – Prípad Concorde 0 677795 8203398 8039439 2026-04-25T13:56:34Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8203398 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Letisko '79 – Prípad Concorde | Originál = The Concorde ... Airport '79 | Réžia = [[David Lowell Rich]] | Scenár = [[Eric Roth]] | Námet = [[Jennings Lang]] | Producent = Jennings Lang | Obsadenie = [[Alain Delon]]<br>[[Susan Blakely]]<br>[[Robert Wagner]]<br>[[Eddie Albert]]<br>[[Bibi Andersson]]<br>[[Charo]]<br>[[Sybil Danning]]<br>[[John Davidson (zabávač)|John Davidson]]<br>[[Monica Lewis]]<br>[[Andrea Marcovicci]]<br>[[Mercedes McCambridge]]<br>[[Martha Raye]]<br>[[Avery Schreiber]]<br>[[Cicely Tyson]]<br>[[Jimmie Walker]]<br>[[David Warner (herec)|David Warner]]<br>[[George Kennedy]] | Kamera = [[Philip H. Lathrop]] | Strih = [[Dorothy Spencer]] | Hudba = [[Lalo Schifrin]] | Spoločnosť = [[Universal Pictures]] | Dátum uvedenia = [[17. august]] [[1979]]<ref>{{citácia elektronického dokumentu |url=http://catalog.afi.com/Film/56241-THE-CONCORDEAIRPORT-'79?sid=4875377e-5708-4f05-8283-48e620b13205&sr=6.925434&cp=1&pos=0#3 |titul=The Concorde...Airport '79 - Details |vydavateľ=[[AFI Catalog of Feature Films]] |dátum prístupu=2022-3-2}}</ref> | Dĺžka = 113 | Krajina = {{minivlajka|USA}}[[Spojené štáty]] | Jazyk = [[angličtina]] | Rozpočet = 14 miliónov [[americký dolár|dolárov]] | Zárobok = 65 miliónov dolárov }} '''''Letisko <nowiki>'</nowiki>79 – Prípad Concorde''''' alebo '''''Concorde''''' (orig. ''The Concorde ... Airport <nowiki>'</nowiki>79'') je [[Spojené štáty|americký]] [[Filmové dielo|film]] o [[Letecká nehoda|leteckej katastrofe]] režiséra [[David Lowell Rich|Davida Lowella Richa]] z roku [[1979]]. V hlavných úlohách sa objaví [[Alain Delon]], [[Susan Blakely]], [[Robert Wagner]], [[Sylvia Kristel]], [[Cicely Tysonová|Cicely Tyson]], [[David Warner]] a [[Mercedes McCambridgeová|Mercedes McCambridge]]. == Dej == {{Spoiler}} Posledná zo série ''[[Letisko (filmová séria)|Letisko]]''. [[George Kennedy]] opäť v úlohe Joe Patroniho a tentoraz dokonca pilotuje Concord na linke do [[Paríž]]a. Na palube lietadla sa nachádza aj reportérka Maggie Whelanová ([[Susan Blakelyová]]), ktorá má v rukách kompromitujúce dokumenty a chce ich dať [[tlač]]i. Ľudia, ktorých by mohla tým zničiť, sa rozhodnú ju umlčať, a tak nasmerujú na lietadlo Concord riadenú strelu, ktorá ho zostrelí a rozlomí sa na dve časti v [[Alpy|Alpách]]. {{Endspoiler}} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Jeremy | meno = Richey | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kristel | meno2 = Sylvia | odkaz na autora2 = | titul = Sylvia Kristel: From Emmanuelle to Chabrol | vydanie = 1 | vydavateľ = Cult Epics | miesto = | rok = 2022 | isbn = 0999862758 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 352 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = anglický }} == Zdroje == * {{Csfd_film|id=32469}} * {{Imdb_film|id=tt0078740}} [[Kategória:Filmy z 1979]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] euwofko79ilq9v4fxjb1a0xnn7g2jnr Zoznam svätcov Katolíckej cirkvi 0 682737 8203679 8189172 2026-04-26T11:43:16Z Bakjb 236375 + 8203679 wikitext text/x-wiki '''Svätí a blahoslavení''' ([[latinčina|lat.]] ''sanctus, beatus'') sú [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckou cirkvou]] uznávané osoby, ktoré sa osobitne usilujú o určité cnosti a hodnoty špecifické pre [[katolicizmus]] alebo [[kresťanstvo]] vo všeobecnosti. [[Svätec|Svätí]] majú slúžiť ako vzory a sú predmetom úcty. Ich počet sa odhaduje na približne 10 000;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Peter Stanford| odkaz na autora = | titul = How many saints are there?| url = http://www.theguardian.com/world/shortcuts/2013/may/13/pope-francis-how-many-saints| vydavateľ = The Guardian| dátum vydania = 2013-05-13| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mateusz Witczak| odkaz na autora = | titul = Święci, którzy… zostali usunięci z kalendarza liturgicznego| url = https://twojahistoria.pl/2019/11/01/swieci-ktorzy-zostali-usunieci-z-kalendarza-liturgicznego/| vydavateľ = TwojaHistoria| dátum vydania = 2019-11-01| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = pl}}</ref> [[Rímske martyrológium]] z roku [[2001]] uvádza 6 538 mien.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul =Nový seznam světců| url = https://www.cirkev.cz/archiv/020111-novy-seznam-svetcu| vydavateľ = | dátum vydania = 2002-01-11| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> == V Biblii == V [[Biblia|Biblii]] sa termín „[[svätý]]" vzťahuje na žijúcu osobu, ktorá nasleduje učenie [[Najsvätejšia Trojica|Boha]]. „Svätý" je ten, kto nasledoval [[Ježiš Kristus|Krista]]. V [[Nový zákon|Novom zákone]] sa označenie kresťanov ako „svätých" objavuje niekoľkokrát, vrátane: * „Ako Peter navštevoval všetkých, prišiel aj k svätým, čo bývali v Lydde. Našiel tam istého človeka, menom Eneáša, ktorý bol ochrnutý a už osem rokov ležal na posteli. Peter mu povedal: ‘Eneáš, Ježiš Kristus ťa uzdravuje. Vstaň a usteľ si.’ A on hneď vstal. A videli ho všetci, čo bývali v Lydde a Sárone, ktorí sa obrátili k Pánovi. Joppe zasa bola istá učeníčka, menom Tabita, čo v preklade znamená Dorkas. Ona vynikala dobrými skutkami a almužnami, ktoré dávala. No v tých dňoch ochorela a umrela. Keď ju poumývali, vystreli ju v hornej sieni. A pretože Lydda je blízko Joppe a učeníci sa dopočuli, že je tam Peter, poslali k nemu dvoch mužov s prosbou: ‘Príď bez meškania aj k nám!’ Peter vstal a šiel s nimi. Keď tam prišiel, zaviedli ho do hornej siene. Obstúpili ho s plačom všetky vdovy a ukazovali mu sukne a šaty, čo im urobila Dorkas, kým bola medzi nimi. Peter poslal všetkých von, kľakol si a pomodlil sa. Potom obrátený k mŕtvole povedal: ‘Tabita, vstaň!’ Ona otvorila oči a keď videla Petra, posadila sa. On jej podal ruku a zodvihol ju. Potom zavolal svätých a vdovy a predstavil im ju živú." ([[Skutky apoštolov]] 9, 32-41). * „Majte účasť na potrebách svätých, buďte pohostinní." ([[List Rimanom|Rim]] 12, 13). * „Teraz sa zberám do Jeruzalema poslúžiť svätým." (Rim 15, 25). * „Pozdravte Filológa a Júliu, Nerea, jeho sestru i Olympasa a všetkých svätých, čo sú s nimi." (Rim 16, 15). * „Čo sa týka zbierok pre svätých, urobte aj vy tak, ako som nariadil galatským cirkvám." ([[Prvý list Korinťanom|1 Kor]] 16, 1). == V katolíckej cirkvi == # zosnulá osoba, ktorá po smrti prebýva v [[Nebo (náboženstvo)|Nebi]]; # [[Kanonizácia (cirkev)|kanonizovaná]] osoba (oficiálne vyhlásená za svätú Katolíckou cirkvou), ktorej je povolená všeobecná úcta v celej katolíckej cirkvi. V súčasnosti kanonizácii predchádza proces svätorečenia, ktorý sa začína až po [[blahorečenie|blahorečení]] osoby. Svätec sa musí vyznačovať hrdinskými [[čnosť]]ami a jeho pričinením sa musí stať [[zázrak]], t. z. nadprirodzený jav, ktorý uznáva Cirkev. Do roku [[1983]] boli potrebné tri zázraky. [[Ján Pavol II.]] vydal dva dôležité dokumenty týkajúce sa procesu blahorečenia a kanonizácie{{--}}[[Apoštolská konštitúcia|apoštolskú konštitúciu]] ''[[Divinus perfectionis Magister]]'' z [[25. januára]] [[1983]] a sprievodné predpisy zo [[7. februára]] toho istého roku. Podľa nich je na vyhlásenie niekoho za blahoslaveného a svätého potrebný jeden zázrak (osobitne pre každú z týchto etáp), ale nie je potrebný v prípade potvrdenia mučeníctva. V ranom kresťanstve sa svätosť pripisovala na základe náboženskej tradície, preto boli všetci rannokresťanskí mučeníci bezprostredne po smrti považovaní za svätých. K svätým sa počítajú aj anjeli (napr. [[archanjel Michal]]). [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolícka cirkev]] nepozná mená všetkých svätých v prvom zmysle (všetci svätí, známi aj neznámi, sa spomínajú na slávnosť Všetkých svätých - [[1. novembra]]). Cnosti svätých sú predstavené ako príklad na nasledovanie. Svätí sú prostredníkmi a orodovníkmi u Boha, patrónmi jednotlivcov, sociálnych skupín, profesií, miest, krajín alebo kontinentov. Na počesť svätcov boli postavené početné svätyne. == Svätí a blahoslavení rímskokatolíckej cirkvi == {{TOC}} Niektorí svätci sú v súpise uvedení viackrát, pretože vystupujú pod rôznymi menami alebo priezviskami (napr. sv. Terézia Benedikta od Kríža známa aj ako sv. Edita Steinová). === A === <div style="column-width:25em;"> * sv. [[Abban z Magheranoidhe]] * sv. [[Abban z New Ross]] * sv. [[Abbo z Auxerre]] * sv. [[Abbo z Fleury]] * sv. [[Abdas a Abdisho]] * sv. [[Bratia Massabki|Abdel Moati Massabki]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež svätorečil 14 osôb, medzi ktorými sú aj maronitskí mučeníci - Vatican News | url = https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2024-10/papez-svatorecil-14-osob-medzi-ktorymi-su-aj-maronitski-mucenic.html | vydavateľ = www.vaticannews.va | dátum vydania = 2024-10-20 | dátum prístupu = 2024-11-12 | jazyk = sk}}</ref> * sv. [[Abdiáš (prorok)]] * sv. [[Abdon a Sennis|Abdon]] * sv. [[Ábel z Remešu]] * sv. [[Abercius]] * sv. [[Abercius Marcellus]] * sv. [[Abibas]] * sv. [[Abibus z Edessy]] * sv. [[Abilius]] * sv. [[Abbo z Fleury]] * sv. [[Abra]] * sv. [[Abrahám z Carrhae]] * sv. [[Abrahám z Clermontu]] * sv. [[Abrahám z Egypta]] * sv. [[Abrahám z Kiduny]] * sv. [[Abrahám z Kratie]] * sv. [[Abrahám z Rostova]] * sv. [[Abrahám zo Smolenska]] * sv. [[Abran]] * sv. [[Abudemius]] * sv. [[Abundius]] * sv. [[Abundius z Coma]] * sv. [[Abundius z Córdoby]] * sv. [[Abundius (biskup)|Abundius]] * sv. [[Abundius (kostolník)|Abundius]] * bl. [[Adalbero]] * sv. [[Adalbert Magdeburský]] * sv. [[Vojtech Pražský|Adalbert Pražský]] * bl. [[Adalgot]] * bl. [[Adam Bargielski]] * sv. [[Adamnán]] * sv. [[Felix a Adauctus|Adauctus]] * sv. [[Adela Burgundská]] * sv. [[Adela z Vilichu]] * bl. [[Adèle de Batz de Trenquelléon]] * sv. [[Adela Burgundská|Adelaida]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 16. december Sv. ADELHAIDA, cisárovná| url = http://www.nws.sk/ssv/podiel.php?sid=10168| vydavateľ = Spolok svätého Vojtecha | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * sv. [[Adelajda z Vilichu]] * sv. [[Adelard0]] * sv. [[Adelard z Corbie]] * sv. [[Adelína]] * sv. [[Adeodat]] * sv. [[Adjut]] * bl. [[Adolf Kolping]] * bl. [[Adolf Mariano]] * sv. [[Adolf z Cambrai]] * sv. [[Adolf z Osnabrück]] * sv. [[Adolf z Tecklenburgu]] * sv. [[Hadrián III.|Adrián III.]] * sv. [[Adrián a Jakub Lacoupe|Adrián]] * sv. [[Adrián (mučeník)|Adrián]] * sv. [[Adrián a Natália z Nikomédie|Adrián z Nikomédie]] <ref name="Svätí Adrián a Natália">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ThLic. Marcel Gajdoš| odkaz na autora = | titul = Svätí mučeníci Adrián a Natália.| url = http://www.zoe.sk/?svatci&id=488| vydavateľ = Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * bl. [[Adrian Fortescue (mučeník)|Adrian Fortescue]] * sv. [[Adrian Jansen]] * sv. [[Adrián a Jakub Lacoupe]] * sv. [[Adrián z Canterbury]] * sv. [[Adrian a Natália z Nikomédie|Adrián z Nikomédie]] * bl. [[Adyliusz Daronch]] * sv. [[Afra z Augsburgu]] * sv. [[Afraates]] * sv. [[Africkí mučeníci a vyznávači]] * sv. [[Afrodízius z Alexandrie]] * sv. [[Afrodízius z Egypta]] * sv. [[Agabius]] * sv. [[Agapé a Chioné a Irena|Agapé]] <ref name="Mučenice Agapa, Irena a Chionia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ThLic. Marcel Gajdoš| odkaz na autora = | titul = Sväté mučenice a panny Agapa, Irena a Chionia.| url = http://www.zoe.sk/?svatci&id=306| vydavateľ = Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * sv. [[Agapet I.]] * sv. [[Agapit]] * sv. [[Agapius a druhovia]] * sv. [[Agáta (svätica)|Agáta]] * sv. [[Agáta Chŏn Kyŏng-hyŏb]] * bl. [[Agáta Han Sin-ae]] * bl. [[Agáta Hernández Amorósová]] * sv. [[Agáta Kim A-gi]] * sv. [[Agáta Kwŏn Chin-i]] * sv. [[Agáta Lin Zhao]] * bl. [[Agata Phuttaová]] * sv. [[Agáta Yiová]] * sv. [[Agáta Yi Kan-nan]] * sv. [[Agáta Yi Kyŏng-i]] * sv. [[Agáta Yi So-sa]] * bl. [[Agáta Yun Jeom-hye]] * sv. [[Agatangel]] * bl. [[Agatangel z Vendôme]] * sv. [[Agathius z Meliténé]] * sv. [[Agato]] (Agaton) * sv. [[Ageus]] * bl. [[Agnellus z Pisy]] * sv. [[Agnesa Česká]] * sv. [[Agnesa Rímska]] * sv. [[Agnesa Cao Guiying]] * bl. [[Agnesa od Ježiša]] * sv. [[Agnesa Kim Hyo-ju]] * sv. [[Agnesa Lê Thị Thành]] * bl. [[Agnesa Philaová]] * bl. [[Agesa Takeya]] * sv. [[Agnesa z Aislingenu]] * sv. [[Agnesa z Assisi]] * sv. [[Agnesa z Montepulciana]] * sv. [[Agnesa z Poitiers]] * bl. [[Agostino Novello]] * sv. [[Agostino Roscelli]] * sv. [[Agostina Pietrantoniová]] * sv. [[Vitalis a Agrikola|Agrikola]] * sv. [[Agripina]] * sv. [[Achardus]] * sv. [[Achátius]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svätý Achatius| url = https://www.obnova.sk/slovnik/heslo/achatius/| vydavateľ = Obnova.sk, pamiatky, remeslá, zbierky| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * sv. [[Achillas z Alexandrie]] * sv. [[Nereus a Achileus|Achileus]] * bl. [[Agueda Hernandez Amoros en Villena]] * sv. [[Aidan]] * bl. [[Aimone Taparelli]] * sv. [[Akácius (biskup)|Akácius]] * sv. [[Akácius (vojak)|Akácius]] * sv. [[Akácius z Sebaste]] * sv. [[Akácius z Kapadócie]] * sv. [[Priscilla a Akvila|Akvila]] * sv. [[Akvilín z Évreux]] * sv. [[Akvilín z Bavorska]] * sv. [[Akvilína]] * sv. [[Alan de la Roche]] * bl. [[Alan de Solminhac]] * sv. [[Alan z Lille]] * sv. [[Albán Bartolomej Roe]] * sv. [[Albán z Anglicka]] * sv. [[Alban Roe]] * sv. [[Alberico Crescitelli]] * sv. [[Svätý Alberich|Alberich]] * sv. [[Albert a Vít|Vít]] * sv. [[Albert de Abbatibus]] * sv. [[Albert Chmielowski]] * sv. [[Albert Hurtado Cruchaga]] * bl. [[Albert Jeruzalemský]] * sv. [[Albert Veľký]] * sv. [[Albert Hurtado Cruchaga]] * bl. [[Albert Marvelli]] * bl. [[Albert z Bergama]] * bl. [[Albertina Berkenbrocková]] * sv. [[Alberto Marvelli]] * sv. [[Alberyk Crescitelli]] * sv. [[Alberich]] * sv. [[Albín z Angers]] * sv. [[Albína (svätica)|Albína]] * sv. [[Aldegunda]] * sv. [[Aldhelm]] * sv. [[Aleksy Sobaszek]] * bl. [[Aleksandrina od Balazar|Aleksandra Maria da Costa]] * sv. [[Alena z Dilbeeku]] * sv. [[Alexander (mučeník)|Alexander]] * sv. [[Alexander (biskup)|Alexander]] * sv. [[Alexander a Rufus|Alexander]] * sv. [[Alexander a spoločníci]] * sv. [[Alexander I. (pápež)|Alexander I.]] * sv. [[Alexsander Briant]] * bl. [[Alessandro Dordi|Aleksander Dordi Negroni]] * bl. [[Alexander Karol Lanfant]] * bl. [[Alexander Planas Saurí]] * sv. [[Alexander Sauli]] * sv. [[Alexander z Alexandrie]] * sv. [[Alexandra z Amisa]] * sv. [[Alexandra z Galície]] * bl. [[Alexandrina Maria da Costa]] * bl. [[Alexej Zaryckyj]] * bl. [[Alexia Le Clerc]] * sv. [[Alexij z Edessy]] * sv. [[Alexij Falconieri]] * bl. [[Alexij Nakamura]] * bl. [[Alexij Sanbashi Saburō]] * sv. [[Alexij U Se-yŏng]] * sv. [[Alferius]] * bl. [[Alfons Navarrete]] * bl. [[Alfons del Sagrado Corazón]] * bl. [[Alfonz de Mena]] * sv. [[Alfonz de Orozco]] * bl. [[Alfonz López López]] * sv. [[Alfonz Mária de Liguori]] * sv. [[Alfonz Maria Fusco]] * sv. [[Alfonz Mária Mazurek]] * bl. [[Alfonz Pacheco]] * sv. [[Alfonz Rodríguez (1533–1617)|Alfons Rodríguez Gómez]] * sv. [[Alfonz Rodríguez (1599–1628)|Alfons Rodríguez Olmedo]] * bl. [[Alfonz Sebastiá Viñals]] * bl. [[Alfonz Tracki]] * bl. [[Alfonz z Navarrete]] * bl. [[Alfonza Clerici]] * bl. [[Alžbeta Eppingerová|Alfonsa Maria Eppingerová]] * sv. [[Alfonsa Muttathupadathu]] * sv. [[Svätý Alréd]] * bl. [[Alfred Parte Saiz]] * bl. [[Alfred Pellicer Muñoz]] * bl. [[Alfred Simón Colomina]] * sv. [[Alfred z Hildesheimu]] * bl. [[Alfredo Ildefonso Schuster]] * sv. [[Alchmund z Derby]] * sv. [[Alica Jadwiga Kotowska]] * sv. [[Svätá Alodia a Nunila|Alodia]] * sv. [[Alojz Gonzaga]] * sv. [[Alojz Guanella]] * sv. [[Alojz Liguda]] * bl. [[Alojz Mária Monti]] * bl. [[Alojz Mária Palazzolo]] * bl. [[Alojz Orione]] * bl. [[Alojz Rabata]] * bl. [[Alojz Scrosoppi]] * sv. [[Alojz Stepinac]] * bl. [[Alojz Tezza]] * bl. [[Alojz Variara]] * sv. [[Alojz Versiglia]] * sv. [[Altman]] * sv. [[Alucius]] * bl. [[Alvar Sanjuán Canet]] * sv. [[Alypius]] * sv. [[Alžbeta (matka Jána Krstiteľa)|Alžbeta]] * sv. [[Alžbeta Anna Setonová]] * sv. [[Alžbeta Canoro Mora]] * bl. [[Alžbeta Eppingerová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Blahoslavená Alfonza Mária (Alžbeta) Eppingerová| url = http://www.alfonza-maria-eppinger.com/| vydavateľ = Postulácia bl. Alfonzy Márie| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Radka Blajdová| odkaz na autora = | titul = Blahořečena mystička Alfonsa Marie Eppingerová| url = https://www.cirkev.cz/cs/aktuality/180911blahorecena-mysticka-alfonsa-marie-eppingerova| vydavateľ = Česká biskupská konference| dátum vydania = 2018-09-11| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * sv. [[Alžbeta Hesselbladová]] * sv. [[Alžbeta od Trojice]] * sv. [[Alžbeta Portugalská]] * sv. [[Alžbeta Uhorská (svätica)|Alžbeta Uhorská]] * sv. [[Alžbeta z Reute]] * sv. [[Alžbeta zo Schönau]] * bl. [[Amadeus IX. Savojský]] * sv. [[Amalberga z Maubeuge]] * sv. [[Amalberga z Tamisu]] * bl. [[Amalia Abad Casasempereová]] * sv. [[Amand z Bordeaux]] * sv. [[Amand z Maastrichtu]] * sv. [[Amato Ronconi]] * sv. [[Amantius z Como]] * sv. [[Amantius (mučeník)|Amantius]] * sv. [[Amantius (pustovník)|Amantius]] * sv. [[Amato Ronconi]] * bl. [[Ambrosio Francisco Ferro]] * sv. [[Ambrosius Milánsky]] * bł. [[Ambroży Augustyn Chevreux]] * sv. [[Ambróz Edward Barlow]] * bl. [[Ambróz Sansedoni]] * sv. [[Ámos]] * bl. [[Anacleto González Flores]] * sv. [[Anaklét]] * sv. [[Ananiáš]] * sv. [[Anastasia a Basilissa|Anastasia]] * sv. [[Anastázia z Dalmácie]] * sv. [[Anastázia zo Sirmia]] * sv. [[Anastázia Patrícia]] * sv. [[Anastáz I. (pápež)|Anastáz I.]] * sv. [[Anastáz]] * bl. [[Anastáz Jakub Pankiewicz]] * sv. [[Anastáz z Perzie]] * sv. [[Anastázius zo Sinaja]] * sv. [[Anatólia a Viktória|Anatólia]] * sv. [[Anežka Česká]] * bl. [[André-Abel Alricy]] * bl. [[André Abellon]] * bl. [[André Angar]] * sv. [[André Bessette]] * bl. [[André de Soveral]] * sv. [[André-Hubert Fournet]] * bl. [[André Grasset de Saint-Sauveur]] * bl. [[André Murayama Tokuan]] * bl. [[Anrê Phú Yên]] * sv. [[Anrê Nguyễn Kim Thông]] * sv. [[Anrê Trần An Dũng (Lạc)]] * sv. [[Anrê Trần Văn Trông]] * sv. [[Anrê Tường]] * bl. [[Andrea Conti]] * sv. [[Andrea Corsini]] * bl. [[Andrea Ferrari]] * bl. [[Andrea Franchi]] * bl. [[Andrea Gallerani]] * bl. [[Andrea Giacinto Longhin]] * bl. [[Andrea Grego z Peschiera]] * sv. [[Andrea Chŏng Hwa-gyŏng]] * sv. [[Andrea Wang Tianqing]] * sv. [[Andreas Bauer (misionár)|Andreas Bauer]] * bl. [[Andreas Yakichi]] * bl. [[Andreas Yoshida]] * sv. [[Ondrej (apoštol)|Andrej]] * sv. [[Andrej Alfréd Bessette]] * sv. [[Andrej Bobola]] * sv. [[Andrej Corsini]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sv. Andrej Corsini| url = https://bosikarmelitani.sk/svati-karmelu/sv-andrej-corsini/| vydavateľ = Bosí Karmelitáni| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * sv. [[Andrej Dung-Lac]] * sv. [[Andrej Kim Taegon]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež Kórejčanom: Nemožno nasledovať Ježiša bez prijatia jeho kríža| url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2023-09/papez-korejcanom-nemozno-nasledovat-jezisa-bez-prijatia.html| vydavateľ = Vatican News| dátum vydania = 2023-09-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * sv. [[Andrej-Svorad]] * bl. [[Andrés Hibernón Real]] * bl. [[Andrés Solá y Molist]] * sv. [[Andrew Wouters]] * bl. [[Andrew Yoshida]] * bl. [[Ángel Darío Acosta Zurita]] * sv. [[Angela Ginard Martí]] * sv. [[Angela od Kríža]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sveta Angela od Križa Guerrero González – redovnica| url = https://svetniki.org/sveta-angela-od-kriza-guerrero-gonzalez-redovnica/| vydavateľ = Svetniki.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = sl}}</ref> * sv. [[Angela Mária Truszkowska]] * sv. [[Angela Merici]] * sv. [[Angelár]] * sv. [[Angelína z Marsciana]] * bl. [[Angelo Conti]] * bl. [[Angelo Orsucci]] * bl. [[Angelo Paoli]] * bl. [[Angelo Scarpetti]] * bl. [[Angelina Marsciano]] * sv. [[Annibale Maria Di Francia]] * sv. [[Anicet]] * bl. [[Anicet Adalbert Kopliński]] * sv. [[Anicet Adolf]] * sv. [[Anízius zo Solúna]] * bl. [[Angelo d’Acri]] * bl. [[Anngelo z Chivasso]] * sv. [[Anna (svätica)|Anna]] * sv. [[Anna An Jiaoshi]] * sv. [[Anna An Xingshi]] * bl. [[Ana Monteagudo Ponce de León]] * bl. [[Anna Katarína Emmerichová]] * sv. [[Anna Kim Chang-gŭm]] * bl. [[Anna Kolesárová (blahoslavená)|Anna Kolesárová]] * sv. [[Anna Lineová]] * bl. [[Anna Maria Adorniová]] * bl. [[Anna María Aranda Rierová]] * bl. [[Anna-Mária Errauxová]] * bl. [[Anna Maria Janer Anglarillová]] * bl. [[Anna Maria Javouheyová]] * bl. [[Anna Maria Rivierová]] * bl. [[Anna Mária Taigi]] * bl. [[Anna od svätého Bartolomeja]] * sv. [[Anna Pak A-giová]] * bl. [[Ana Petra Pérez Florido]] * bl. [[Anna Róża Gattornová]] * sv. [[Anna Schäfferová]] * sv. [[Anna Wangová]] * bl. [[Anna Yi Si-imová]] * bl. [[Annunciata Cocchettiová]] * sv. [[Ansegiz z Fontenelle]] * bl. [[Anselm Polanco Fontecha]] * sv. [[Ansgar]] * sv. [[Anter (pápež)|Anter]] * sv. [[Anthimus]] * sv. [[Antidius z Besançonu]] * sv. [[Antipas z Pergamonu]] * sv. [[Antolián]] * sv. [[Antoine Daniel]] * sv. [[Antoine Daveluy]] * bl. [[Antoine Charles Octavien du Bouzet]] * bl. [[Antolín Pablos Villanueva]] * sv. [[Anton Baldinucci]] * sv. [[Anton Catelli]] * sv. [[Anton Daniel]] * sv. [[Anton Fantosati]] * sv. [[Anton Galvão]] * sv. [[Anton Kim Song-u]] * sv. [[Anton Mária Claret]] * bl. [[Anton Maria Schwartz]] * bl. [[Anton Muzaj]] * sv. [[Anton Mária Zaccaria]] * sv. [[Antôn Nguyễn Đích]] * sv. [[Antôn Nguyễn Hữu Quỳnh]] * sv. [[Anton Padovský]] * sv. [[Anton Primaldo]] * sv. [[Anton Pustovník]] * sv. [[Anton Veľký]] * sv. [[Anton z Gerace]] * sv. [[Anton z Lérins]] * sv. [[Anton z Milána]] * sv. [[Anton z Norcie]] * sv. [[Mučeníci z Tlaxcaly|Antoni]] * bl. [[Antoni Baldinucci]] * bl. [[Antoni Bannassat]] * bl. [[Antoni Beszta-Borowski]] * bl. [[Antoni Julian Nowowiejski]] * sv. [[Antoni Maria Claret]] * bl. [[Antonio della Chiesa]] * bl. [[Antoni Durcovici]] * sv. [[Antoni Fantosati]] * bl. [[Antoni Franco]] * sv. [[Antoni Gonzalez]] * bl. [[Antoni Grassi]] * bl. [[Antoni Hamanomachi]] * bl. [[Antoni Ishida Kyūtaku]] * sv. [[Antoni Kim Sŏng-u]] * bl. [[Antoni Kimura]] * bl. [[Antoni Leszczewicz]] * bl. [[Antoni Lucci]] * bl. [[Antoni Marcin Slomšek]] * sv. [[Antoni Maria Gianelli]] * bl. [[Antoni Maria Schwartz]] * bl. [[Antoni Maria Martín Hernández]] * bl. [[Antoni Neyrot]] * bl. [[Antoni Rewera]] * bl. [[Antoni Swiadek]] * bl. [[Antoni Zawistowski]] * bl. [[Antonia Maria Verna]] * sv. [[Antonia Mesina]] * bl. [[Antónia z Florencji]] * bl. [[Antonija Fabjanová]] * bl. [[Antonio Arribas Hortigüela]] * sv. [[Antonio Maria Pucci]] * bl. [[Antonio Francisco]] * sv. [[Antonio Maria Zaccaria]] * bl. [[Antonio Migliorati]] * sv. [[Antônio de Sant’Ana Galvão]] * bl. [[Antonio Perulles Estivill]] * sv. [[Antonio Primaldo]] * bl. [[Antonio Rosmini-Serbati]] * bl. [[Antonio Silvestre Moya]] * bl. [[Antonio zo Stroncone]] * sv. [[Antonína z Nicei]] * sv. [[Antonino Pierozzi]] * sv. [[Antonino z Piacenzy]] * bl. [[Antonius Sanga]] * sv. [[Antonius van Weert]] * sv. [[Antoninus zo Sýrie]] * sv. [[Antúza z Konštantínopolu]] * sv. [[Antúza z Onoriade]] * sv. [[Anselm z Canterbury|Anzelm z Canterbury]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sv. Anzelm| url = https://katolici.szm.com/ZIVOTOPISY/April/Anzelm.html| vydavateľ = Životopisy svätých, katolici.szm.com| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * sv. [[Anzelm z Luccy]] * sv. [[Apián z Fenície]] * sv. [[Apián z Pavie]] * sv. [[Apelles, Lucius a Klement]] * sv. [[Apolinár Sidonius]] * sv. [[Apolinár z Hieropolu]] * sv. [[Apolinár z Ravenny]] * sv. [[Apolinár z Valence]] * sv. [[Apolinára Syncletica]] * bl. [[Apolinaris Morel]] * sv. [[Apolináry z Rawenny]] * sv. [[Apolónia z Alexandrie]] * sv. [[Apolónius Apologéta]] * sv. [[Apolónius]] * sv. [[Apolónia z Alexandrie]] * bl. [[Apollonia z Nagasaki]] * sv. [[Aprus z Toulu]] * sv. [[Svätý Arbogast|Arbogast]] * sv. [[Arcangelo Tadini]] * bl. [[Archaniela Girlani]] * sv. [[Aristides z Atén]] * sv. [[Arkádius z Mauretánie]] * bl. [[Armand Chapt de Rastignac]] * bl. [[Armand de Foucauld de Pontbriand]] * bl. [[Arnold Janssen]] * bl. [[Arnould Rèche|Arnold Rèche]] * sv. [[Arnulf z Metzu]] * bl. [[Arsenio z Trigola]] * bl. [[Artemide Zatti]] * sv. [[Artémides Zatti]] * sv. [[Svätý Artur|Artur]] * bl. [[Artur Bell]] * bl. [[Artur Ros Montalt]] * bl. [[Asciano Nicanore]] * bl. [[Ascensión Nicol Goni]] * sv. [[Astrik]] * sv. [[Atanáz Alexandrijský]] * sv. [[Attila zo Zamory]] * bl. [[August-Dénis Nézel]] * sv. [[Auguste Chapdelaine]] * sv. [[Agustín Caloca Cortés]] * bl. [[Agostino de Fango z Biella]] * bl. [[Augustín Gažotič]] * sv. [[Augustin Nguyễn Văn Mới]] * sv. [[Augustin Pak Chong-wŏn]] * sv. [[Augustin Schoeffler]] * bl. [[Augustin Thevarparampil]] * sv. [[Augustin Yi Kwang-hŏn]] * sv. [[Augustin Yu Chin-gil]] * sv. [[Augustín z Canterbury]] * sv. [[Augustín z Hippa]] * sv. [[Augustin Zhao Rong]] * bl. [[Augustína Desjardinsová]] * sv. [[Augustína Lívia Pietrantoni]] * bl. [[Agustina Peña Rodríguezová]] * sv. [[Augustine Webster]] * bl. [[Augustinô Phan Viết Huy]] * sv. [[Aunarius z Auxerre]] * sv. [[Aurea Cordobská]] * sv. [[Aurea Ostijská]] * bl. [[Aurélia Arambarri Fuenteová]] * sv. [[Aurélia z Anagni]] * sv. [[Aurelián z Arles]] * bl. [[Aurelio z Vinalesy]] * sv. [[Aureus z Mohuča]] * bl. [[Aurora López Gonzalezová]] * sv. [[Auxentius]] * sv. [[Aventín zo Chartres]] * sv. [[Avertán]] * sv. [[Avitus z Micy]] * sv. [[Avitus z Vienne]] </div> === B === <div style="column-width:25em;"> * sv. [[Babylas]] * sv. [[Badilo]] * sv. [[Badulfus]] * sv. [[Bagnus]] * sv. [[Baithin]] * sv. [[Balbína]] * sv. [[Balba]] * sv. [[Baldegundis]] * sv. [[Balderic]] * sv. [[Baldomer]] * sv. [[Baldred]] * sv. [[Baldwin]] * sv. [[Baldwin z Rieti]] * bl. [[Baltazár de Torres]] * bl. [[Baltazar Ravaschieri de Clavario]] * sv. [[Bandaridus]] * bl. [[Baptista Spagnoli]] * sv. [[Barbacián z Ravenny]] * sv. [[Barbatus]] * sv. [[Svätá Barbora|Barbora]] * sv. [[Barbara Ch’oe Yŏng-i]] * sv. [[Barbara Cho Chŭng-i]] * sv. [[Barbara Cui Lian]] * sv. [[Barbara Han A-gi]] * sv. [[Barbara Kim]] * sv. [[Barbara Ko Sun-i]] * sv. [[Barbara Kwŏn Hŭi]] * bl. [[Barbara Maixová]] * bl. [[Barbara Sim A-gi]] * sv. [[Barbara Yi]] * sv. [[Barbara Yi Chŏng-hŭi]] * bl. [[Bardo (arcibiskup)|Bardo]] * sv. [[Barhadbesciabas]] * sv. [[Barlaam]] * sv. [[Barnabáš (apoštol)|Barnabáš]] * sv. [[Barnard z Vienne]] * sv. [[Barrfoin]] * sv. [[Barsabáš]] * sv. [[Barsanofios]] * sv. [[Barsen]] * sv. [[Barsimaeus]] * bl. [[Bartholomaeus Kawano Shichiemon]] * bl. [[Bartholomaeus Seki]] * bl. [[Bartolomé Días-Laurel]] * bl. [[Bartolomé Gutiérrez Rodríguez]] * sv. [[Bartolomea Capitaniová]] * sv. [[Bartolomej (apoštol)|Bartolomej]] * bl. [[Bartolomej Blanco Márquez]] * bl. [[Bartolomej de Bragantis]] * bl. [[Bartolomej Gutiérrez]] * bl. [[Bartolomej Laurel]] * sv. [[Bartolomej Longo]] * bl. [[Bartolomej Monfiore]] * bl. [[Bartolomej Šeki]] * bl. [[Bartolomej Šikiemon]] * sv. [[Bartolomej z Rossana]] * bl. [[Bartolomeo Cerveri]] * sv. [[Bartolomeo Chŏng Mun-ho]] * bl. [[Bartolomeo Fernandes]] * bl. [[Bartolomeo Maria Dal Monte]] * bl. [[Bartolomeo da Breganze]] * sv. [[Bartholomew Alvarez]] * bl. [[Basile Moreau]] * sv. [[Basilides]] * sv. [[Basilides (vojak)|Basilides]] * sv. [[Anastasia a Basilissa|Basilissa]] * sv. [[Julián a Basilissa]] * sv. [[Basinus]] * sv. [[Bassa a synovia]] * sv. [[Bassián z Lodi]] * sv. [[Batylda]] * sv. [[Baudelius z Nîmes]] * sv. [[Baudolino (svätec)|Baudolino]] * sv. [[Bavo z Gentu]] * sv. [[Bazil a Emélia]] * sv. [[Bazil Mladší]] * sv. [[Bazil z Amázie]] * sv. [[Bazil z Ankary]] * sv. [[Bazil z Antiochie]] * sv. [[Bazil Veľký]] * sv. [[Baziliscus z Comany]] * sv. [[Bazilla]] * sv. [[Bazin z Trieru]] * sv. [[Bean z Mortlachu]] * sv. [[Beát a Bant]] * sv. [[Beáta z Ribnitzu]] * bl. [[Beatrice d'Este]] * bl. [[Beátrice d'Ornacieux]] * sv. [[Beatrice da Silva Meneses]] * sv. [[Beátus z Lungernu]] * sv. [[Beátus z Vendome]] * sv. [[Becan]] * sv. [[Beda Venerabilis]] * bl. [[Bedrich Bachstein a 13 pražských mučeníkov]] * sv. [[Bega]] * sv. [[Begga]] * sv. [[Belina (svätica)|Belina]] * sv. [[Bellinus z Padovy]] * sv. [[Bênađô Võ Văn Duệ]] * sv. [[Benedetto Manasseri]] * sv. [[Benedikt II.]] * bl. [[Benedikt XI.]] * sv. [[Benedikt Biscop]] * sv. [[Benedikt Crispus]] * sv. [[Benedikt Čierny]] * bl. [[Benedikt Daswa]] * bl. [[Benedikt de Urbino]] * sv. [[Benedikt Jozef Labré]] * sv. [[Benedikt Menni]] * sv. [[Benedikt Revelli]] * sv. [[Benedikt Stojislav]] * sv. [[Benedikt z Aniane]] * sv. [[Benedikt z Campanie]] * sv. [[Benedikt z Nursie]] * sv. [[Benedikt z Patrasu]] * sv. [[Benedikt zo Skalky]] * sv. [[Benedikta z Ríma]] * sv. [[Benno Meissenský]] * bl. [[Bennoit Menni]] * sv. [[Benedikt pustovník]] * sv. [[Benedikt z Pereum]] * sv. [[Benedikt z Todi]] * bl. [[Benedikt z Urbina]] * sv. [[Benedikta Cambiagio Frassinelli]] * sv. [[Benedikta Hyŏng Kyŏng-nyŏn]] * bl. [[Benigna z Vroclavy|Benigna]] * bl. [[Benigna Cardoso da Silva]] * sv. [[Benild]] * sv. [[Benignus]] * sv. [[Benildis]] * sv. [[Benildus Pierre Romançon]] * sv. [[Svätý Benjamín|Benjamín]] * sv. [[Benon z Meißenu]] * bl. [[Benvenuto Mareni]] * sv. [[Benvenuto Scotivoli]] * bl. [[Benvenuto z Gubbio]] * bl. [[Benvenuta Boianiová]] * sv. [[Benno z Meißenu]] * sv. [[Benvenuto Scotivoli]] * sv. [[Beoc z Lough Derg]] * sv. [[Beregis]] * sv. [[Berengárius]] * bl. [[Berchmana Leidenixová]] * sv. [[Berardo z Carbio]] * bl. [[Berardo z Marsi]] * sv. [[Berlinda]] * bl. [[Bernard II z Badenu]] * sv. [[Bernard a spoločníci]] * bl. [[Bernard Bieda Grau]] * sv. [[Bernard Calbó]] * sv. [[Bernard de Menthone]] * sv. [[Bernard degli Uberti]] * sv. [[Bernard Due]] * bl. [[Bernard Franciszek de Cucsac]] * bl. [[Bernard Lichtenberg]] * bl. [[Bernard Mária od Ježiša]] * bl. [[Bernard Peroni]] * sv. [[Bernard Ruthenensis]] * sv. [[Bernard Tolomei]] * sv. [[Bernard Valeara]] * sv. [[Bernard Vu Van Due]] * sv. [[Bernard z Clairvaux]] * bl. [[Bernard z Offidy]] * sv. [[Bernone z Cluny]] * sv. [[Bernadeta Soubirousová]] * bl. [[Bernardo Francisco de Hoyos]] * bl. [[Bernardo Maria Silvestrelli]] * sv. [[Bernardo degli Uberti]] * sv. [[Bernardo Tolomei]] * sv. [[Bernardo z Corleone]] * bl. [[Bernardo z Lugar Nuevo de Fenollet]] * sv. [[Bernard z Tironu]] * sv. [[Bernard z Valdeiglesias]] * sv. [[Bernardín Sienský]] * sv. [[Bernardín Realino]] * sv. [[Bernardín Sienský]] * bl. [[Bernardin z Feltre]] * bl. [[Bernardína Jablonská]] * sv. [[Bernardino Realino]] * bl. [[Bernardino Scammacca]] * bl. [[Bernardino z Fossy]] * sv. [[Bernward z Hildesheimu]] * sv. [[Berta z Bingenu]] * sv. [[Berta z Avenay]] * sv. [[Berta z Blangy]] * bl. [[Bertrada z Laonu]] * sv. [[Bertília zo Chelles]] * sv. [[Bertilla Mária Boscardini]] * sv. [[Bertin]] * sv. [[Bertold z Kalábrie]] * sv. [[Bertrand z Aquilei]] * sv. [[Bertrand z Comminges]] * bl. [[Bertrand z Garrigue]] * sv. [[Bertrand]] * sv. [[Bertuin]] * sv. [[Bertulf z Bobbia]] * sv. [[Bessarion Pustovník]] * sv. [[Betharius]] * sv. [[Svätá Bibiana|Bibiana]] * bl. [[Bibiana Khampai]] * sv. [[Bilhilda z Altmünsteru]] * sv. [[Birinus z Dorchesteru]] * bl. [[Blandína Mertenová]] * sv. [[Blandína z Lyonu]] * sv. [[Svätá Blanka|Blanka]] * sv. [[Svätý Blažej|Blažej]] * sv. [[Blidulf]] * sv. [[Bodon z Toulu]] * sv. [[Svätý Bohumil|Bohumil]] * sv. [[Svätý Bohumír|Bohumír]] * sv. [[Bohumír z Amiens]] * bl. [[Bogumil]] * bl. [[Boleslawa Lamentová]] * bl. [[Boleslaw Strzelecki]] * sv. [[Svätá Bona|Bona]] * sv. [[Bonaventúra]] * sv. [[Bonaventura Gran|Bonaventura de Barcinone Gran]] * bl. [[Bonaventura de Potentia]] * bl. [[Bonaventura Esteve Flores]] * bl. [[Bonaventúra z Barcelony]] * bl. [[Bonaventúra z Potenzy]] * sv. [[Svätý Bonifác|Bonifác]] * sv. [[Bonifác I.]] * sv. [[Bonifác IV.]] * sv. [[Bonifác z Mohuča]] * sv. [[Bonfílius z Foligna]] * bl. [[Bonifác z Lausanne]] * sv. [[Bonifác z Mohuča]] * sv. [[Bonifác z Tarsu]] * sv. [[Bonifácia Rodríguez Castro]] * sv. [[Svätá Bonita|Bonita]] * sv. [[Bonitus z Clermontu]] * sv. [[Bononius (pustovník)|Bononius]] * sv. [[Boris a Gleb|Boris]] * sv. [[Boris Bulharský]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sv. Boris Bulharský, knieža a mních| url = http://www.nws.sk/ssv/podiel.php?sid=42| vydavateľ = Spolok svätého Vojtecha | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * sv. [[Boswell]] (Boisil) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Saint Boswell| url = https://www.scottish-places.info/people/famousfirst179.html| vydavateľ = Gazetteer for Scotland| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> * sv. [[Botvid]] * sv. [[Botulph]] * sv. [[Brannock]] * sv. [[Branwallader]] * sv. [[Braulio zo Zaragozy]] * sv. [[Breaca]] * sv. [[Svätý Brendan|Brendan]] * sv. [[Brendan z Birra]] * sv. [[Bregwin]] * sv. [[Bretannion]] * sv. [[Briarch]] * sv. [[Briavel]] * sv. [[Brictus]] * sv. [[Brictius z Tours]] * sv. [[Brigita Írska]] * bl. [[Brocard]] * bl. [[Bronislava (mníška)|Bronislava]] * bl. [[Bronisław Komorowski (ksiądz)|Bronisław Komorowski]] * bl. [[Bronisław Kostkowski]] * bl. [[Bronisław Markiewicz]] * sv. [[Bruno z Kolína]] * sv. [[Bruno Veľký]] * sv. [[Bruno Würzburský]] * sv. [[Bruno z Querfurtu]] * sv. [[Bruno zo Segni]] * bl. [[Bruno Zembol]] * sv. [[Brigita Írska]] * bl. [[Brigita Morello]] * sv. [[Brigita Švédska]] * sv. [[Brigita z Kildare]] * sv. [[Brynolf Algotsson]] * sv. [[Buldus]] * sv. [[Burgundofara]] (sv. Fara) * sv. [[Bystrík (svätec)|Bystrík]] </div> === C === <div style="column-width:25em;"> * sv. [[Cadfan]] * sv. [[Cadfarch]] * sv. [[Svätý Cadoc|Cadoc]] * sv. [[Cadroe z Metzu]] * sv. [[Cadwallader]] * sv. [[Caesarius z Nazjanzu]] * sv. [[Callisto Caravario]] * sv. [[Camilla Da Varanová]] * bl. [[Camille Costa de Beauregard]] * bl. [[Candelaria of San José]] * sv. [[Cándida María Cipitria y Barriola]] * bl. [[Candida Cayuso Gonzalez de Nustra Senora de los Angeles]] * bl. [[Carl Lampert]] * sv. [[Carlo Acutis]] * sv. [[Carlo Gaetano Calosirto]] * bl. [[Carlo Gnocchi]] * bl. [[Carlos Díaz Gandía]] * bl. [[Carlos Manuel Rodríguez Santiago]] * bl. [[Carlo Eraña Guruceta]] * bl. [[Carlo Liviero]] * bl. [[Carlos López Vidal]] * bl. [[Carlos Navarro Miquel]] * bl. [[Carmelo Sastre Sastre]] * bl. [[Carmen Rendiles Martínezová]] * bl. [[Carolina Santocanale]] * bl. [[Cassiano z Nantes]] * bl. [[Catalina de María Rodríguez]] * bl. [[Caterina Moriggi]] * sv. [[Caterina Volpicelli]] * bl. [[Caterina Cittadini]] * bl. [[Caterina Sordini]] * bl. [[Catherine Cottanceau]] * sv. [[Catherine Labouré]] * bl. [[Catherine du Verdier de la Sorinière]] * bl. [[Catherine Jarrige]] * sv. [[Ceada]] * sv. [[Svätá Cecília|Cecília]] * bl. [[Cecília Butsiová]] * bl. [[Cecília Cesariniová]] * bl. [[Cecília Eusepiová]] * sv. [[Cecília Rímska]] * sv. [[Cecylia Yu So-saová]] * sv. [[Cecílius]] * sv. [[Ceda]] * bl. [[Ceferino Giménez Maefirino Namuncurá]] * sv. [[Celestín I.]] * sv. [[Celestín V.]] * sv. [[Céline de Laonová]] * bl. [[Celina Chludzińska Borzęcka]] * sv. [[Cerbonius]] * bl. [[César de Bus]] * bl. [[Cézar Peter Silvestrelli]] * sv. [[Cézarius (lekár)|Cézarius]] * sv. [[Cézarius z Arles]] * sv. [[Cézarius z Terraciny]] * sv. [[Cesidio Giacomantonio]] * sv. [[Ciarán]] * sv. [[Cirilo Bertrán Sanz Tejedor]] * bl. [[Claude Cayx-Dumas]] * bl. [[Claude Chaudet]] * bl. [[Claude Colin]] * bl. [[Claude Fontaine]] * sv. [[Claudine Thevenet]] * bl. [[Claudio Granzotto]] * bl. [[Clara Feyová]] * sv. [[Clelia Barbieriová]] * bl. [[Clelia Merloniová]] * bl. [[Clemens August von Galen]] * bl. [[Clemente Marchisio]] * bl. [[Clemente Vismara]] * sv. [[Clodulf z Metzu]] * sv. [[Svätý Kolumba|Columba]] * bl. [[Columba Marmion]] * bl. [[Colomba da Rieti]] * bl. [[Contardo Ferrini]] * sv. [[Corrado Confalonieri]] * bl. [[Constantino Carbonell Sempere]] * bl. [[Constantino Fernández Álvarez]] * bl. [[Costanzo da Fabriano]] * bl. [[Crescencia Valls Espí]] * bl. [[Crescencio García Pobo]] * bl. [[Cristina Ciccarelli]] * sv. [[Cristóbal Magallanes Jara]] * bl. [[Cristóbal de Santa Catalina]] * bl. [[Cristoforo da Milano]] * sv. [[Cuthbert Mayne]] * sv. [[Cyprián z Kartága|Cyprián]] * bl. [[Cyprián Iwene Tansi]] * sv. [[Cyriak (svätec)|Cyriak]] * sv. [[Cyriak Eliasz Chavara]] * bl. [[Cyriak Maria Sancha y Hervás]] * sv. [[Cyriakus a Paula|Cyriakus]] * sv. [[Cyriak a Klaudián|Cyriakus]] * sv. [[Cyricus a Julita|Cyricus]] * sv. [[Cyriak Chavara]] * sv. [[Cyril a Metod|Cyril]] * sv. [[Cyril Alexandrijský]] * bl. [[Cyril Bertrand a spoločníci]] * sv. [[Cyril Jeruzalemský]] * sv. [[Cyril Turovský]] * sv. [[Cyril z Heliopolu]] * bl. [[Czeslaw Jóźwiak]] * bl. [[Czesław Odrowąż]] * sv. [[Česlav Poľský]] <ref name="catholica.cz">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = blah. Česlav a sv. Hyacint| url = https://catholica.cz/?id=3113https://catholica.cz/?id=3113| vydavateľ = Catholica.cz, Jan Chlumský| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BL. ČESLAVA POĽSKÉHO, KŇAZA († 1242)| url = https://dominikani.sk/podujatie/bl-ceslava-polskeho-knaza-%E2%80%A0-1242/| vydavateľ = Rehoľa Dominikánov na Slovensku| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * sv. [[Čínski mučeníci]] </div> === D === <div style="column-width:25em;"> * sv. [[Datius Agliati]] * bl. [[Dalmacio Moner]] * sv. [[Damazus I.]] * sv. [[Kozma a Damián|Damián]] * sv. [[Damian Nam Myŏng-hyŏg]] * sv. [[Damián De Veuster]] * bl. [[Damián Tanda Yaichi]] * bl. [[Damián z Fulcheri]] * bl. [[Daniel-Louis André Des Pommerayes]] * bl. [[Daniel Brottier]] * sv. [[Daniel Comboni]] * bl. [[Daniel Dajani]] * sv. [[Daniel Fasanella]] * sv. [[Daniel Padovský]] * sv. [[Dária a Chryzant|Dária]] * bl. [[Dariusz Acosta Zurita]] * bl. [[Darío Hernández Morató]] * bl. [[Daudi Okelo]] * bl. [[Davíd Carlos Marañón]] * sv. [[David Galván Bermúdez]] * bl. [[David Gonson]] * sv. [[Dávid Lewis]] * sv. [[David Roldán Lara]] * sv. [[David Uribe Velasco]] * sv. [[Dávid z Menevie]] * bl. [[Dedë Maçaj]] * bl. [[Dedë Malaj]] * bl. [[Delfína di Signeová]] * bl. [[Delfína de Sabranová]] * sv. [[Svätý Demeter|Demeter]] * sv. [[Demeter Solúnsky]] * bl. [[Deogracias Palacios]] * sv. [[Deodat]] * bl. [[Dermot O’Hurley]] * sv. [[Desiderát]] * sv. [[Desiderius]] * sv. [[Deusdedit z Canterbury]] * sv. [[Dezider z Langres]] * sv. [[Dezider z Vienne]] * sv. [[Dezider (biskup)|Dezider]] * bl. [[Devasahayam Pillai]] * bl. [[Diana (rehoľníčka)|Diana]] * bl. [[Diana Andalo]] * bl. [[Didak Carvalho]] * bl. [[Didak de Gadibus Caamano]] * sv. [[Didak z Alcaly]] * bl. [[Diego Luis de San Vitores]] * bl. [[Diego Llorca Llopis]] * bl. [[Diego da Vallinfreda]] * bl. [[Diego Ventaja Milan]] * sv. [[Diego z Alcalá de Henares]] * bl. [[Diego José de Cádiz]] * bl. [[Dina Bélangerová]] * bl. [[Diogo Carvalho]] * sv. [[Dionýz (biskup)|Dionýz, biskup]] * sv. [[Dionýz (pápež)|Dionýz, pápež]] * bl. [[Dionisio Luis]] * sv. [[Dionýz Areopagita]] * bl. [[Dionýz od Narodenia]] * sv. [[Dionýz z Korintu]] * sv. [[Dionýz z Paríža]] * bl. [[Dionýz od Narodenia]] * bl. [[Dionisio Pamplona Polo]] * bl. [[Dioniso Vicente Ramos]] * sv. [[Dismas]] * sv. [[Doda z Reims]] * sv. [[Dodo (pustovník)|Dodo]] * bl. [[Domenico Lentini]] * bl. [[Domenico Barberi]] * bl. [[Domenico Gangala]] * sv. [[Domingo Henares de Zafra Cubero]] * bl. [[Domingo Iturrate Zubero]] * sv. [[Dominik Bùi Văn Úy]] * sv. [[Dominik Cẩm]] * bl. [[Dominik Castellet Vinale]] * bl. [[Dominik Collins]] * sv. [[Dominik Đinh Đạt]] * sv. [[Dominik Guzmán]] * sv. [[Dominik Hà Trọng Mậu]] * sv. [[Dominik Huyện]] * bl. [[Dominik Jędrzejewski]] * sv. [[Dominik Ibáñez de Erquicia]] * bl. [[Dominik Magoshichi]] * bl. [[Dominik Maria z Alboraya]] * bl. [[Dominik Nakano]] * sv. [[Dominik Nguyên Van Hanh]] * sv. [[Dominik Nguyễn Đức Mạo]] * sv. [[Dominik Nguyễn Văn Hạnh]] * sv. [[Dominik Nguyễn Văn Xuyên]] * sv. [[Dominik Nhi]] * bl. [[Dominik Nihachi]] * sv. [[Dominik Ninh]] * sv. [[Dominik Phạm Trọng Khảm]] * sv. [[Dominik Sávio]] * bl. [[Dominik Shobyōye]] * bl. [[Dominik Spadafora]] * sv. [[Dominik Toại]] * sv. [[Dominik Trạch]] * sv. [[Dominik Vũ Đình Tước]] * bl. [[Dominik Yamada]] * sv. [[Dominik zo Silosu]] * sv. [[Svätá Dominika|Dominika]] * bl. [[Dominika Ogata]] * sv. [[Domnin]] * sv. [[Domnina]] * sv. [[Donát (biskup)|Donát]] * sv. [[Donát (mučeník)|Donát]] * sv. [[Donát z Arezza]] * sv. [[Donacián a Rogacián|Donacián]] * bl. [[Donizetti Tavares]] * sv. [[Svätá Dorota|Dorota]] * bl. [[Dorota Monovinská]] * sv. [[Gorgonius a Dorotej|Dorotej]] * sv. [[Trofimus, Sabbatius a Dorymedon|Dorymedon]] * sv. [[Svätá Dula|Dula]] * sv. [[Dulcidius]] * sv. [[Dunstan z Canterbury|Dunstan]] * sv. [[Dymphna]] </div> === E === <div style="column-width:25em;"> * sv. [[Eadbert]] * sv. [[Eadfrith]] * sv. [[Eadsin]] * sv. [[Eanfleda]] * sv. [[Eanswida]] * sv. [[Eáta]] * sv. [[Edesius]] * sv. [[Ediltruda]] * sv. [[Svätá Edita|Edita]] * bl. [[Edita Steinová]] * sv. [[Edmund Arrowsmith]] * sv. [[Edmund Campion]] * sv. [[Edmund Gennings]] * sv. [[Edmund Kampián]] * bl. [[Edmund Rice]] * sv. [[Edmund Rich]] * bl. [[Edoardo Giuseppe Rosaz]] * sv. [[Eduard Vyznávač|Eduard III. Vyznávač]] * sv. [[Eduard Mučeník]] * bl. [[Eduard Müller]] * sv. [[Eduard Vyznávač]] * bl. [[Edvige Carboniová]] * bl. [[Edward Colman]] * bl. [[Edward Detkens]] * bl. [[Edward Grzymala]] * bl. [[Edward Kaźmierski]] * bl. [[Edward Klinik]] * bl. [[Edward Oldcorne]] * bl. [[Edward Maria Jan Poppe|Edward Poppe]] * bl. [[Edward Stransham]] * sv. [[Efrém Sýrsky]] * sv. [[Svätý Egbert|Egbert]] * sv. [[Svätý Egid|Egid]] * sv. [[Egídius (opát)|Egídius]] * bl. [[Egídius Asiský]] * sv. [[Egídius Pontillo]] * bl. [[Egídius Portugalský]] * sv. [[Eleazar a sedem bratov]] * sv. [[Eleazár de Sabran]] * sv. [[Svätý Elég|Elég]] * bl. [[Elena Aiellová]] * bl. [[Elena Duglioliová]] * bl. [[Elena Enselmini z Arcelli]] * sv. [[Elena Guerrová]]<ref name=":0" /> * bl. [[Elena Valentinisová]] * sv. [[Svätá Eleonóra|Eleonóra]] * sv. [[Eleuter]] * sv. [[Eleuter z Nikodémie]] * sv. [[Eleuter z Tournai]] * sv. [[Eleutér (pápež)|Eleutér]] * sv. [[Elia Facchini]] * sv. [[Elia od sv. Klementa]] * sv. [[Eliáš (prorok)|Eliáš]] * bl. [[Elias Carbonell Mollá]] * sv. [[Eliáš mladší]] * bl. [[Elías Nieves Castillo]] * sv. [[Eliáš Thesbita]] * bl. [[Elia od sv. Klementa]] * sv. [[Elifius]] * sv. [[Svätý Elígius|Elígius]] * sv. [[Elisabeth Chong Chong-Hyeová]] * sv. [[Elisabeth Qin Bianová]] * bl. [[Elisabetta Canori Moraová]] * bl. [[Elisabetta Maria Satellicová]] * bl. [[Elisabetta Renziová]] * bl. [[Elisabetta Sannaová]] * bl. [[Elisabetta Vendraminiová]] * bl. [[Eliseo García García]] * sv. [[Elizej]] * bl. [[Elsbeth Achlerová]] * bl. [[Elvira de la Natividad de Nuestra Señora]] * bl. [[Elvira Moragas Cantarerová]] * bl. [[Elvira Torrentallé Paraire]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = blah. Elvira Torrentallé Paraire a 7 družek| url = https://catholica.cz/?id=3835| vydavateľ = Catholica.cz, Jan Chlumský| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * sv. [[Elzéar zo Sabran]] * sv. [[Ema Saská]] * sv. [[Ema z Gurku]] * sv. [[Ema z Lesumu]] * sv. [[Svätý Emanuel|Emanuel]] * bl. [[Emanuel Domingo y Sol]] * sv. [[Emanuel González García]] * sv. [[Emanuel Lê Văn Phụng]] * sv. [[Emanuen Nguyễn Văn Triệu]] * sv. [[Svätý Emanuel|Emanuel]] * sv. [[Svätá Emerencia|Emerencia]] * sv. [[Svätý Emil|Emil]] * bl. [[Emil Szramek]] * sv. [[Emil z Kordoby]] * sv. [[Emilián]]* sv. [[Emilián z Dorostoriumu]] * bl. [[Emilian Kowcz]] * sv. [[Emma z Gurkua]] * bl. [[Emilia Bicchieri]] * sv. [[Emilía Fernández Rodríguez de Cortés]] * sv. [[Emilia de Rodat]] * sv. [[Emilián z Vercelli]] * sv. [[Emiliána]] * sv. [[Émilie de Vialarová]] * sv. [[Émilie de Villeneuve]] * bl. [[Émilie Gamelinová]] * sv. [[Emmerám]] * sv. [[Emerám z Regensburgu]] * bl. [[Encarnación Gil Valls]] * bl. [[Encarnación Rosalová]] * sv. [[Enric d'Ossó i Cervelló]] * bl. [[Enrico Rebuschini]] * bl. [[Enrique Angelelli]] * bl. [[Enrique García Beltrán]] * bl. [[Enrique Juan Requena]] * bl. [[Engelbert Kolland]] * sv. [[Engelbert z Kolína]] * bl. [[Engelmar Hubert Unzeitig]] * sv. [[Engrácia]] * sv. [[Enodius]] * sv. [[Epafras]] * sv. [[Epafrodit]] * bl. [[Epifanio Sierra Conde]] * sv. [[Epifanius zo Salamis]] * sv. [[Epimachius Pelusiota]] * sv. [[Epipodius]] * sv. [[Erazm z Formie]] * sv. [[Erembert]] * sv. [[Erentruda]] * sv. [[Svätý Erik|Erik]] * sv. [[Erik IX. Švédsky]] * bl. [[Ermenfrid]] * sv. [[Ernest (mučeník)|Ernest]] * sv. [[Ernest zo Zwiefaltenu]] * bl. [[Erundina Colino Vega de Nuestra Senora del Carmen]] * sv. [[Svätá Ester|Ester]] * sv. [[Etbin]] * sv. [[Etelbert]] * sv. [[Etelfleda]] * bl. [[Étienne de Châlons]] * sv. [[Étienne-Théodore Cuenot]] * sv. [[Eudokia z Iunu]] * sv. [[Eufémia]] * sv. [[Eufrasia od Najsvätejšieho Srdca Ježišovho]] * sv. [[Svätá Eufrázia|Eufrázia]] * sv. [[Euphrasia Eluvathingal]] * bl. [[Eugenia Picco]] * bl. [[Eugenia Ravascová]] * bl. [[Eugénie Joubertová]] * sv. [[Eugen I.]] * bl. [[Eugen III.]] * sv. [[Eugen (biskup)|Eugen, biskup]] * bl. [[Eugénia Piccová]] * bl. [[Eugénie Smet]] * sv. [[Eugène de Mazenod]] * bl. [[Eugenius Bossilkov]] * bl. [[Eugenio Sanz-Orozco Mortera]] * sv. [[Eucherius]] * sv. [[Eulália Barcelonská]] * sv. [[Eulália z Meridy]] * sv. [[Eulampius a Eulampia]] * sv. [[Eulogius z Córdoby]] * bl. [[Eurosia Fabris Barban]] * sv. [[Eustace White]] * bl. [[Eustochio Belliniová]] * sv. [[Eustochia Calafatová]] * sv. [[Eustochium]] * sv. [[Svätý Eustach (mučeník)|Eustach]]  * sv. [[Eustach Rímsky]] * bl. [[Eustachius Kugler]] * bl. [[Eustáquio van Lieshout]] * sv. [[Eusébius (pápež)|Eusébius]] * bl. [[Eusébius Ostrihomský]] * sv. [[Eutymius]] * sv. [[Tigrius a Eutropius|Eutropius]] * sv. [[Eutropius zo Saintes]] * sv. [[Eutropius z Orange]] * sv. [[Eutychián]] * sv. [[Euthymia Üffing]] * sv. [[Euzébia z Milasy]] * bl. [[Euzebia Palomino Yenesová]] * sv. [[Euzébius z Vercelli]] * sv. [[Eustach, mučeník]] * sv. [[Evarist]] * sv. [[Eva (mučenica)|Eva, mučeníčka]] * bl. [[Eva Montis Corneliiová]] * bl. [[Eva Noiszewska]] * bl. [[Eva z Liège]] * sv. [[Evecius]] * bl. [[Everard z Nellenburgu]] * sv. [[Evergislus]] * sv. [[Evermond]] * sv. [[Evodius]] * sv. [[Exuperius]] * bl. [[Ezequiel Huerta Gutiérrez]] * sv. [[Ezdráš (kňaz)|Ezdráš]] * sv. [[Ezechiel (prorok)|Ezechiel]] * sv. [[Ezechiel Moreno Díaz]] </div> === F === <div style="column-width:25em;"> * sv. [[Fabián (pápež)|Fabián]] * sv. [[Fabián z Ríma]] * sv. [[Fabiola z Ríma]] * sv. [[Fabius z Cézarey]] * bl. [[Facio de Cremona]] * sv. [[Facio]] * sv. [[Faciolus]] * sv. [[Facius]] * sv. [[Facundius]] * sv. [[Facundo a Primitivo|Facundo]] * bl. [[Facunda Margenatová]] * sv. [[Fachanan]] * sv. [[Fakundus a Primitívus]] * sv. [[Famianw]] * sv. [[Fanchea]] * sv. [[Svätá Fara|Fara]] (sv. Burgundofara) * sv. [[Faro z Meaux]] * sv. [[Fausta z Cyzicusu]] * sv. [[Faustín a Jovita|Faustín]] * sv. [[Liberata a Faustína|Faustína]] * sv. [[Faustína Kowalská]] * sv. [[Faustinián z Bologne]] * bl. [[Faustino Míguez]] * bl. [[Faustino Oteiza Segura]] * sv. [[Faustus, Január a Marcialis|Faustus]] * sv. [[Faustus z Riez]] * sv. [[Faustin Míguez]] * bl. [[Faustin Oteiza]] * sv. [[Faustýn z Brescie]] * sv. [[Febronia]] * bl. [[Federico Albert]] * sv. [[Fechin]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = St. Fechin| url = http://homepage.tinet.ie/~jas/fechin.html| vydavateľ = Collooney (Kilvarnet) Parish| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * sv. [[Felicián (biskup)|Felicián, biskup]] * sv. [[Felicián (mučeník)|Felicián, mučeník]] * bl. [[Felicja Medaová]] * bl. [[Feliciana de Uribe Orbe]] * sv. [[Felicissimus]] * sv. [[Felicissimus a Agapitus]] * sv. [[Felicita]] * sv. [[Felicula]] * bl. [[Felipe de Jesús de las Casas]] * sv. [[Svätý Felix|Felix]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = sv. Felix| url = https://catholica.cz/?id=3073| vydavateľ = Catholica.cz, Jan Chlumský| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * sv. [[Felix a Adauctus|Felix]] * sv. [[Nabor a Felix|Felix]] * sv. [[Félix I.]] * sv. [[Félix III. (pápež v 5. storočí)|Félix III.]] * sv. [[Félix IV.]] * sv. [[Félix a Adauctus]] * sv. [[Félix a Gennadius]] * sv. [[Félix a Regula]] * sv. [[Felix Amoroso]] <ref name="Sv. Felix z Nicosie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sv. Felix z Nicosie| url = https://kapucini.sk/kto-sme/spiritualita/kapucinski-svati/sv-felix-z-nicosie/| vydavateľ = Kapucíni na Slovensku| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * sv. [[Félix, Fortunátus a Achilleus]] * sv. [[Felix de Cantalicio]] * bl. [[Félix Yuste Cava]] * sv. [[Félix Veronský]] * sv. [[Félix z Bologne]] * sv. [[Félix z Brescie]] * sv. [[Félix z Cantalice]] * sv. [[Félix z Nikózie]] <ref name="Sv. Felix z Nicosie"/> * sv. [[Félix z Noly]] * sv. [[Félix z Thiabary]] * sv. [[Félix z Thynissy]] * sv. [[Félix z Valois]] * sv. [[Félix zo Sevilly]] * sv. [[Félix zo Spoleta]] * sv. [[Ferdinand III. Kastílsky]] * bl. [[Ferdinand de Ayala]] * sv. [[Ferdinand od sv. Jozefa de Ayala]] * bl. [[Ferdinando Maria Baccilieri]] * bl. [[Fernando García Sendra]] * bl. [[Fernando González Añón]] * bl. [[Ferdynand z Avisu]] * sv. [[Fergus (biskup)|Fergus]] * sv. [[Ferreol z Uzès]] * sv. [[Ferreolus z Limoges]] * sv. [[Ferreolus z Vienne]] * sv. [[Ferrutius z Mohuča]] * sv. [[Fiacrius z Meaux]] * sv. [[Fibitius z Trieru]] * bl. [[Fidel Climent Sanchés]] * bl. [[Fidel Fuidio Rodríguez]] * sv. [[Fidel zo Sigmaringy]] * sv. [[Fidél z Como]] * sv. [[Fidél zo Sigmaringenu]] * bl. [[Fidela Oller Angelatsová]] * bl. [[Fidelis Fuidio Rodríguez]] * bl. [[Fidelis Hieronym Chijnacki|Fidelis Hieronym Chojnacki]] * sv. [[Fidolus]] * sv. [[Filibert]] * sv. [[Filip (apoštol)|Filip]] * sv. [[Filip Benicius]] * sv. [[Filip (diakon)|Filip, diakon]] * sv. [[Filip Evans]] * bl. [[Filip Hernández Martínez]] * bl. [[Filip Hong Pil-ju]] * sv. [[Filip Howard]] * sv. [[Filipa Mareri]] * sv. [[Filip Neri]] * sv. [[Filip od Jezusa de Las Casas]] * bl. [[Filip Rinaldi]] * bl. [[Filip Ripoll Morata]] * bl. [[Filip Siphong Onphitak]] * sv. [[Filip Smaldone]] * sv. [[Filip z Gortyny]] * sv. [[Filip Zhang Zhihe]] * bl. [[Filipa Mareriová]] * sv. [[Fillan]] * sv. [[Svätý Filomen|Filomen]] * sv. [[Svätá Filoména|Filoména]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Na púti k svätej Filoméne bolo 20 kňazov a približne 2000 veriacich| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210818021| vydavateľ = TK KBS| dátum vydania = 2021-08-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * sv. [[Svätá Fina|Fina]] * sv. [[Fina zo San Gimignano]] * sv. [[Finan z Lindisfarne]] * sv. [[Finbar z Corku]] * sv. [[Findan z Rheinau]] * sv. [[Finian z Clonardu]] * sv. [[Firmín Starší z Amiens]] * sv. [[Firmín z Metz]] * sv. [[Firmín z Uzès]] * sv. [[Firmína]] * sv. [[Flannan z Killaloe]] * sv. [[Flavia Domitilla]] * sv. [[Flavián Carihradský]] * sv. [[Flavián z Autun]] * sv. [[Flavián z Konštantínopolu]] * sv. [[Flavián z Ríma]] * sv. [[Flavius Clemens]] * sv. [[Flawia Domitylla]] * bl. [[Flawian Michał Melki]] * sv. [[Flóra a Mária z Córdoby]] * sv. [[Flóra z Beaulieu]] * bl. [[Florentin Felipe]] * sv. [[Florentína]] * sv. [[Florentius z Mont-Glonne]] * sv. [[Florentius z Orange]] * sv. [[Florentius z Vienne]] * sv. [[Florentius zo Štrasburgu]] * sv. [[Florián (mučeník)|Florián, mučeník]] * sv. [[Floribert]] * sv. [[Florida Cevoli]] * sv. [[Flosculus]] * sv. [[Florus a Laurus|Florus]] * bl. [[Florencia Caerols Martinez]] * bl. [[Florentyn Felipe Naya]] * sv. [[Florentína z Kartageny]] * bl. [[Florentino Asensio Barroso]] * sv. [[Florián z Lorchu]] * bl. [[Florian Stepniak]] * bl. [[Floryda Cevoliová]] * sv. [[Fortunát z Todi]] * sv. [[Fortunát (kňaz)|Fortunát, kňaz]] * bl. [[Fra Angelico]] * sv. [[Franca Visalta]] * sv. [[Francesc Gil de Frederic]] * sv. [[Francesco di Girolamo]] * sv. [[Francesco Fogolla]] * bl. [[Francesco Maria Greco]] * bl. [[Francesco Zirano]] * bl. [[Francesco Bonifacio]] * sv. [[Francesco Carácciolo]] * sv. [[Bratia Massabki|Francis Massabki]]<ref name=":0" /> * bl. [[Francisca Aldea y Araujová]] * bl. [[Francisca Pons Sardáová]] * sv. [[Francisco Blanco]] * bl. [[Francisco Calvo Burillo]] * bl. [[Francisco Carceller Galindo]] * sv. [[Francisco Fernández de Capillas]] * bl. [[Francisco de Paula Castelló y Aleu]] * bl. [[Francisco de Posadas]] * sv. [[Francisco Diaz]] * bl. [[Francisco Faà di Bruno]] * bl. [[Francisco Gárate]] * bl. [[Francisco Gálvez]] * bl. [[Francisco Ibáñez Ibáñez]] * bl. [[Francisco Monzón Romeo]] * bl. [[Francisco Morales Sedeño]] * bl. [[Francisco Palau y Quer]] * bl. [[Francisco Terrero de Ortega Pérez]] * bl. [[Francisco Pacheco]] * bl. [[Francisco Spoto]] * sv. [[Francisco Spinelli]] * bl. [[Francisco Paleari]] * bl. [[Francisco Pérez Godoy]] * bl. [[Francisco Pianzola]] * bl. [[Francisco Remón Játiva]] * bl. [[Francisco Sendra Ivars]] * sv. [[Francisco Solano]] * bl. [[Franciszek Dachtera]] * bl. [[Franciszek Drzewiecki]] * bl. [[Franciszek Kesy]] * bl. [[Franciszek Rogaczewski]] * bl. [[Franciszek Roslaniec]] * bl. [[Franciszek Stryjas]] * bl. [[François Balmain]] * sv. [[Francisco Zhang Rong]] * sv. [[François-Régis Clet]] * sv. [[François de Laval]] * sv. [[François-Isidore Gagelin]] * sv. [[François Jaccard]] * bl. [[François-Joseph de La Rochefoucauld-Bayers]] * bl. [[François-Joseph Pey]] * bl. [[François-Hyacinthe Lé Livec de Trésurin]] * bl. [[François Lefranc]] * bl. [[François-Louis Hébert]] * bl. [[François Vareilhe-Duteil]] * bl. [[Françoise d'Amboiseová]] * sv. [[Franciscus de Roy]] * bl. [[Frano Gjini]] * sv. [[Fransiskus Ch’oe Kyŏng-hwan]] * sv. [[František Antoni Fasani]] * bl. [[František Aranha]] * bl. [[František Bae Gwan-gyeom]] * bl. [[František Bang]] * sv. [[František Borgia]] * sv. [[František Borgiáš]] * sv. [[František Coll]] * sv. [[František Caracciolo]] * sv. [[František de Hieronymo]] * sv. [[František de Laval]] * sv. [[František Ján Bonifác]] * sv. [[František Kęsy]] * sv. [[František Mária z Camporossa]] * sv. [[František Palau y Quer]] * sv. [[František Saleský]] * sv. [[František Xaverský]] * sv. [[František Xavier Bianchi]] * sv. [[František Xaverský Hà Trọng Mậu]] * bl. [[František Xaverský Hong Gyo-man]] * sv. [[František Xaverský Nguyễn Cần]] * sv. [[František z Camporossa]] * sv. [[František a Hyacinta Martovi|František Marto]] * sv. [[František z Assisi]] * sv. [[František Solano]] * bl. [[František z Fabriana]] * sv. [[František z Paoly]] * bl. [[František z Pauli Victor]] * sv. [[Františka Bizzoccaová]] * bl. [[Františka Cirer Carbonellová]] * bl. [[Františka de Amezúa Ibaibarriagaová]] * bl. [[Františka Lacroixová]] * sv. [[Františka Xaviera Cabriniová]] * sv. [[Františka Rímska]] * bl. [[Franz Jägerstätter]] * bl. [[Franz Xaver Seelos]] * bl. [[Franziska Schervier]] * bl. [[Frédéric Ozanam]] * bl. [[Frederic z Berga]] * bl. [[Frederik Ozanam]] * sv. [[Fridolín]] * sv. [[Fridolin von Säckingen]] * sv. [[Fridrich z Hallumu]] * sv. [[Fridrich z Utrechtu]] * sv. [[Froilan z Leónu]] * bl. [[Fryderyk Jansoone]] * sv. [[Fulbert zo Chartres]] * sv. [[Fulgencio de Cartagena]] * sv. [[Fulgent]] * sv. [[Fulkus]] </div> === G === <div style="column-width:25em;"> * sv. [[Gabinus]] * sv. [[Gabriel (anjel)|Gabriel]] * bl. [[Gabriel Desprez de Roche]] * bl. [[Gabriel Ferretti]] * sv. [[Gabriel František Possenti]] * sv. [[Gabriel Lalemant]] * sv. [[Gabriel Taurin Dufresse]] * bl. [[Gabriele Maria Allegra]] * sv. [[Gabriel Possenti]] * bl. [[Gaetana Sterniová]] * sv. [[Gaetano Catanoso]] * sv. [[Gál (pustovník)|Gál]] * sv. [[Galla Rímska]] * sv. [[Galina z Koryntu]] * bl. [[Gandolfo Sacchi]] * bl. [[Gaspar Hikojiro]] * bl. [[Gaspare de Bono]] * sv. [[Gaspare Bertoni]] * sv. [[Gaspare del Bufalo]] * sv. [[Gašpar Bertoni]] * bl. [[Gašpar Stanggassinger]] * sv. [[Gaudencia]] * sv. [[Gaudentius]] * sv. [[Gauderik]] * sv. [[Gaudios]] * sv. [[Gebhard (biskup)|Gebhard]] * bl. [[Gebhard Salzburský]] * sv. [[Gedeón]] * sv. [[Geláz I.]] * sv. [[Getúlius]] * bl. [[Gema]] * sv. [[Gemma Galganiová]] * sv. [[Gemma z Goriano Sicoli]] * sv. [[Geminián]] * bl. [[Genaro Fueyo Castañón]] * bl. [[Gennaro Maria Sarnelli]] * sv. [[Genesius z Arelate]] * sv. [[Gengulf]] * sv. [[Genovéva]] * sv. [[GenovévaTorres Morales]] * bl. [[Gentile z Matelice]] * bl. [[Georg Häfner]] * sv. [[George Preca]] * bl. [[Gerhard Hirschfelder]] * bl. [[Blahoslavený Gérard|Gerard]] * sv. [[Gerard Majella]] * bl. [[Gerard Mecatti]] * sv. [[Gerard Sagredo]] * bl. [[Gerard z Clairvaux]] * bl. [[Gerardesca]] * sv. [[Gerasim]] * sv. [[Gerlach z Valkenburgu]] * bl. [[Gerland z Caltagirone]] * bl. [[German Garrigues Hernández]] * bl. [[Germán Gozalbo Andreu|German Gozalbo Andreu]] * sv. [[Germán z Auxerre]] * sv. [[Germán z Paríža]] * sv. [[Germána Cousinová]] * sv. [[Germanos I.]] * sv. [[Germaine Cousin]] * sv. [[Gerolamo Emiliani]] * sv. [[Gertrúda Comensoliová]] * bl. [[Gertrúda z Altenbergu]] * sv. [[Gertrúda z Hackebornu]] * sv. [[Gertrúda z Helfty]] * sv. [[Gertrúda z Nivellesu]] * sv. [[Gervác a Protáz|Gervác]] * bl. [[Ghebré Michael]] * sv. [[Giacinta Marescotti]] * sv. [[Gioan Đoàn Trinh Hoan]] * sv. [[Giacôbê Đỗ Mai Năm]] * bl. [[Giacomo Abbondo]] * bl. [[Giacomo Alberione]] * bl. [[Giacomo Benfatti]] * bl. [[Giacomo Cusmano]] * sv. [[Giacomo Lacops]] * bl. [[Giacomo da Viterbo]] * bl. [[Giacomo Salomoni]] * sv. [[Gianna Berettová Mollová]] * sv. [[Gilbert (opát)|Gilbert]] * sv. [[Gilbert, Petronila a Poncia]] * sv. [[Gislen]] * bl. [[Giordano z Pizy]] * bl. [[Giovanna Francesca Michelotti]] * bl. [[Giovanna Maria Bonomo]] * bl. [[Giovanna Scopelli]] * bl. [[Giovanna Soderini]] * sv. [[Giovanni Antonio Farina]] * bl. [[Giovanni Battista Scalabrini]] * bl. [[Giovanni Battista Zola]] * sv. [[Giovanni Calabria]] * bl. [[Giovanni Colombini]] * bl. [[Giovanni Dominici]] * bl. [[Giovanni Fausti]] * bl. [[Giovanni Giovenale Ancina]] * bl. [[Giovanni Maria Boccardo]] * bl. [[Giovanni Merlini]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Giovanni Merlini béatifié dans la basilique Saint-Jean-de-Latran | url = https://fr.zenit.org/2025/01/13/giovanni-merlini-beatifie-dans-la-basilique-saint-jean-de-latran/ | dátum vydania = 2025-01-13 | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = fr-FR | meno = | priezvisko = }}</ref> * bl. [[Giovanni Pelingotto]] * bl. [[Giovanni Schiavo]] * sv. [[Giovanni da Triora]] * sv. [[Giulia Salzano]] * sv. [[Giuliana Falconieri]] * bl. [[Giuliana Puricelli]] * sv. [[Giuse Túc]] * sv. [[Giuseppe Allamano]]<ref name=":0" /> * bl. [[Giuseppe Baldo]] * bl. [[Giuseppe Benedetto Dusmet]] * sv. [[Giuseppe Cafasso]] * sv. [[Giuseppe Benedetto Cottolengo]] * sv. [[Giuseppe Maria Gambaro]] * bl. [[Giuseppe Giaccardo]] * bl. [[Giuseppe Girotti]] * sv. [[Giuseppe Marello]] * sv. [[Giuseppe Maria Tomasi]] * sv. [[Giuseppe Moscati]] * bl. [[Giuseppe Nascimbeni]] * bl. [[Giuseppe Puglisi]] * bl. [[Giuseppe Toniolo]] * bl. [[Giuseppe Tovini]] * bl. [[Giuseppina Gabriella Boninová]] * bl. [[Giuseppina Cataneová]] * bl. [[Giuseppina Nicoliová]] * bl. [[Giuseppina Surianová]] * bl. [[Giuseppina Vanniniová]] * sv. [[Giustino de Jacobis]] * bl. [[Giustino Russolillo]] * bl. [[Giustina Francucci Bezzoli]] * sv. [[Gilbert z Sempringhamu]] * sv. [[Gildas]] * sv. [[Gioan Baotixita Cỏn]] * sv. [[Faustin a Giovita|Giovita]] * bl. [[Girolamo De Angelis]] * bl. [[Gizela Bavorská]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Anna Stankayová| odkaz na autora = | titul = Svätosť mali v rodine| url = https://www.katolickenoviny.sk/tema/category/tema/article/svatost-mali-v-rodine.xhtml| vydavateľ = Katolícke noviny| dátum vydania = 2022-05-07| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * bl. [[Gjon Shllaku]] * sv. [[Goar (svätec)|Goar]] * sv. [[Goban (svätec)|Goban]] * sv. [[Goffredo van Duynen]] * sv. [[Gorgonia]] * sv. [[Gotfríd Amiensky]] * sv. [[Gotfríd z Kappenbergu]] * sv. [[Godfried Coart]] * sv. [[Gotfryd z Melverenu]] * sv. [[Gonçalo Garcia]] * bl. [[Gonzalo Viñes Masip]] * bl. [[Gonzalo z Amarantu]] * sv. [[Svätý Gothard|Gothard]] * sv. [[Gorazd (Nitra)|Gorazd]] * sv. [[Gorkumskí mučeníci]] * sv. [[Petrus, Dorotheus, Gorgonius|Gorgonius]] * sv. [[Gorgonius Rímsky|Gorgonius]] * sv. [[Gotthard (biskup)|Gotthard]] * sv. [[Gracián (svätec)|Gracián]] * bl. [[Grimoaldo Santamaria]] * sv. [[Gregor I. (pápež)|Gregor I.]] * sv. [[Gregor II. (pápež)|Gregor II.]] * sv. [[Gregor III. (pápež)|Gregor III.]] * sv. [[Gregor VII. (pápež)|Gregor VII.]] * bl. [[Gregor X.]] * sv. [[Gregor Barbarigo]] * bl. [[Gregor Boleslav Frackowiak]] * bl. [[Gregor Grassi a spoločníci]] * sv. [[Gregor Lusavorič]] * sv. [[Gregorio Maria Grassi]] * sv. [[Gregor Naziánsky]] * sv. [[Gregor Nysský]] * sv. [[Gregor Veľký]] * sv. [[Gregor z Nareku]] * sv. [[Grégorios Thaumatúrgos]] * sv. [[Gregor Toursky]] * sv. [[Grigor Narekaci]] * bl. [[Guala de Roniis]] * sv. [[Gualfard]] * sv. [[Gudila]] * sv. [[Guibert z Gembloux]] * sv. [[Guido Mária Conforti]] * sv. [[Guido z Anderlechtu]] * bl. [[Guillaume-Antoine Delfaud]] * sv. [[Guillaume Courtet]] * sv. [[Guillaume de Bourges]] * bl. [[Guillaume-Joseph Chaminade]] * bl. [[Guillaume Repin]] * bl. [[Guillaume Saultemouche]] * sv. [[Guillaume z Paríža]] * bl. [[Guglielmo z Noto]] * bl. [[Guillermo Plaza Hernández]] * sv. [[Gulielmus de Leaval]] * sv. [[Gumarius]] * sv. [[Gumbert]] * bl. [[Gundisalvus de Lagos]] * sv. [[Gunter]] * sv. [[Guntrám]] </div> === H === <div style="column-width:25em;"> * bl. [[Hanna Chrzanowska]] * sv. [[Héctor Valdivielso Sáez]] * sv. [[Hadrián III.]] * sv. [[Hadrián z Canterbury]] * sv. [[Hadrián z Cezarei]] * sv. [[Hanibal Di Francia]] * sv. [[Hanna Chrzanowska]] * sv. [[Hedda]] * sv. [[Hedviga I.]] * sv. [[Helena (matka Konštantína I.)|Helena]] * bl. [[Helena Enselminiová]] * bl. [[Helena Maria Stollenwerková]] * sv. [[Hemming z Abo]] * bl. [[Hendrina Stenmanns]] * sv. [[Henrich II. (Svätá rímska ríša)|Henrich II.]] * sv. [[Henrich de Ossó]] * sv. [[Henrich Zdík]] * sv. [[Henry Morse]] * sv. [[Henry Walpole]] * bl. [[Henry z Bolzana]] * bl. [[Henryk Canadell Quintana]] * bl. [[Henryk Hlebowick]] * bl. [[Henryk Kaczorowski]] * bl. [[Henryk Krzysztofik]] * sv. [[Henri Dorie]] * bl. [[Henrich Suso]] * sv. [[Heribert z Kolína]] * sv. [[Herkulán z Brescie]] * bl. [[Herkulán z Piegaro]] * sv. [[Hermenegild]] * bl. [[Herminia Martínez Amigóva]] * sv. [[Protus a Hyacint|Hiacint]] * sv. [[Hiacynt Casteñeda]] * sv. [[František a Hyacinta Martovi|Hyacinta Martová]] * bl. [[Hyacinthe-Marie Cormier]] * sv. [[Hieronym (učiteľ cirkvi)|Hieronym]] * sv. [[Hieronym Emiliani]] * sv. [[Hilár z Poitiers]] * sv. [[Hilarion z Gazy]] * sv. [[Hilarius]] * sv. [[Hilarius Pictaviensis]] * bl. [[Hilary Pavol Januszewski]] * sv. [[Svätá Hilda|Hilda]] * sv. [[Hildegarda z Bingenu]] * bl. [[Hildegarda Burjan]] * sv. [[Hippolytos Rímsky]] * bl. [[Honorat Zorraquino Herrero]] * sv. [[Hormizdas]] * sv. [[Hospicius]] * bl. [[Hroznata]] * sv. [[Svätý Hubert|Hubert]] * sv. [[Hubert z Lüttichu]] * sv. [[Hugo Canefri]] * sv. [[Hugo z Cluny]] * sv. [[Hugo z Grenoble]] * sv. [[Hugo z Lincolnu]] * sv. [[Hugo z Rouenu]] * bl. [[Humbelína]] * bl. [[Humbert III. Savojský]] * sv. [[Humilis z Bisignano]] * sv. [[Hyacint Poľský]] <ref name="catholica.cz"/> * sv. [[Hyacinta Marescotti]] * bl. [[Hyacinta Martová]] * sv. [[Hyginus]] * sv. [[Hypolit Rímsky]] </div> == CH == <div style="column-width:25em;"> * sv. [[Charitýna]] * bl. [[Charles de Foucauld]] * bl. [[Charles-François le Gué]] * sv. [[Charles Garnier]] * bl. [[Charles-Louis Hurtrel]] * bl. [[Charles Mahoney]] * sv. [[Charles Houben]] * bl. [[Charles-Regis-Mathieu de la Calmette de Valfons]] * sv. [[Chelidona]] * sv. [[Chi Zhuzi]] * bl. [[Chiara Gambacorta]] * bl. [[Chiara Luce Badanová]] * sv. [[Agapé a Chioné a Irena|Chioné]] <ref name="Mučenice Agapa, Irena a Chionia"/> * sv. [[Christian]] * sv. [[Chrodegand]] * sv. [[Chrodechilda]] * sv. [[Chromácius z Akviley]] * sv. [[Chryzant a Dária|Chryzant]] * sv. [[Svätý Chryzogon|Chryzogon]] </div> === I === <div style="column-width:25em;"> * sv. [[Svätá Ida|Ida]] * bl. [[Ida Lotrínská]] * bl. [[Ida z Leuven]] * bl. [[Ida z Nivelles]] * sv. [[Ignác Antiochijský]] * bl. [[Ignác de Azevedo]] * sv. [[Ignác Delgado]] * bl. [[Ignác Falzon]] * sv. [[Ignác Kim Che-jun]] * sv. [[Ignác z Loyoly]] * sv. [[Ignác z Láconi]] * sv. [[Ignác zo Santhià]] * bl. [[Ignatius Maloyan]] * sv. [[Ildefons z Toleda]] * sv. [[Illidius]] * bl. [[Imelda Lambertiniová]] * sv. [[Imrich (svätec)|Imrich]] * bl. [[Ingrid Elovsdotter]] * sv. [[Inocent I.]] * bl. [[Inocent V.]] * bl. [[Inocent XI.]] * sv. [[Innocent Canoura Arnau]] * bl. [[Inocent Guz]] * bl. [[Inocent z Berza]] * bl. [[Ioannes Kinsaco]] * bl. [[Ippolito Galantini]] * sv. [[Irena (mníška)|Irena]] * sv. [[Irena Rímska]] * bl. [[Irena Stefaniová]] * sv. [[Irena z Lecce]] * sv. [[Irena zo Solúna]] * sv. [[Agapé a Chioné a Irena|Iréné]] <ref name="Mučenice Agapa, Irena a Chionia"/> * sv. [[Irenej z Lyonu]] * bl. [[Irmã Dulce]] * sv. [[Irma Grivotová]] * bl. [[Irmengarda]] * sv. [[Irmina z Oeren]] * sv. [[Irmína z Trevíra]] * bl. [[Isabel Cristina]] * bl. [[Isabel Ferrer Sabrià]] * sv. [[Svätý Isfríd|Isfríd]] * bl. [[István Sándor]] * bl. [[Itala Mela]] * sv. [[Ivan (pustovník)|Ivan]] * bl. [[Iveta (pustovníčka)|Iveta]] * sv. [[Ivo Bretánsky]] * sv. [[Ivo Hélory z Kermartinu]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ivo Hélory z Kermartinu, advokát| url = https://www.zivotopisysvatych.sk/ivo-helory-z-kermartinu-advokat/| vydavateľ = Životopisy svätých, zivotopisysvatych.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sv. Ivo Hélory z Kermartinu| url = https://katolici.szm.com/| vydavateľ = Životopisy svätých, katolici.szm.com| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Patrón advokátov| url = http://www.kerecman.sk/patron.html| vydavateľ = JUDr. Peter Kerecman, PhD., kerecman.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * sv. [[Ivo (biskup)|Ivo]] * bl. [[Izabela Francúzska (1225)|Izabela]] * sv. [[Alžbeta Portugalská|Izabela Portugalská]] * sv. [[Izák Jogues]] * sv. [[Izák Sýrsky]] * bl. [[Izidor Bakanja]] * bl. [[Izidor Bover Oliver]] * bl. [[Izidor de Loor]] * sv. [[Izidor z Madridu]] * bl. [[Izidor zo Sevilly]] </div> === J === <div style="column-width:25em;"> * bl. [[Jacinto Castañeda Puchasóns]] * bl. [[Jacobus de Voragine]] * sv. [[Jacques Berthieu]] * bl. [[Jacques Désiré Laval]] * sv. [[Jacques Honoré Chastan]] * bl. [[Jacques de la Lande]] * bl. [[Jacques Friteyre-Durvé]] * bl. [[Jacques-Joseph Lejardinier]] * bl. [[Jacques-Jules Bonnaud]] * bl. [[Jacques Salès]] * bl. [[Jakob Gapp]] * bl. [[Jakob Kern]] * sv. [[Jakub mladší]] * sv. [[Jakub starší]] * sv. [[Jakub Berthieu]] * sv. [[Jakub della Marca]] * bl. [[Jakub Hilár Barbal Cosan]] * bl. [[Jakub Kern]] * bl. [[Jakub Ortiz Alzueta]] * sv. [[Jakub z Marky]] * sv. [[Jakub z Nikosie]] <ref name="Sv. Felix z Nicosie"/> * sv. [[Ján (apoštol)|Ján (apoštol]]) * sv. [[Ján a Pavol|Ján, mučeník]] * bl. [[Mučeníci z Tlaxcaly|Ján]] * sv. [[Ján I. (pápež)|Ján I.]] * sv. [[Ján XXIII. (pápež)|Ján XXIII.]] * sv. [[Ján Almužník]] * bl. [[Jan Antonin Bajewski]] * sv. [[Ján Anton Farina]] * sv. [[Ján Berchmans]] * sv. [[Ján Bosco]] * sv. [[Ján Damaský]] * sv. [[Ján de Brébeuf]] * sv. [[Ján de Brito]] * sv. [[Ján de La Salle]] * bl. [[Ján Dominici]] * bl. [[Ján Dukelský]] * bl. [[Ján Duns Scotus]] * sv. [[Ján Eudes]] * sv. [[Ján Evanjelista]] * bl. [[Jan Franciszek Macha]] * sv. [[Ján Fisher]] * sv. [[Ján František Régis Clet]] * sv. [[Ján Gabriel Perboyre]] * sv. [[Ján González de Castrillo]] * bl. [[Ján Grande]] * sv. [[Ján Gualbert]] * sv. [[Ján Gwalbert]] * sv. [[Ján Heer]] * sv. [[Ján Houghton]] * sv. [[Jan Chrzciciel de Rossi]] * bl. [[Jan Imamura]] * bl. [[Jan Iwanaga]] * sv. [[Ján Jozef z Kríža]] * sv. [[Ján Kasián]] * sv. [[Ján Kapistránsky]] * sv. [[Ján Kentský]] * sv. [[Ján Klimach]] * sv. [[Ján Krstiteľ]] * sv. [[Ján Krstiteľ Piamarta]] * bl. [[Ján Krstiteľ Mazzucconi]] * sv. [[Ján Lenaerts]] * sv. [[Ján Leonardi]] * bl. [[Ján Licci]] * sv. [[Ján Macías]] * sv. [[Ján Mária Vianney]] * bl. [[Jan Naisen]] * bl. [[Ján Nepomucen Chrzan]] * sv. [[Ján Nepomucký]] * sv. [[Ján Nepomuk Neumann]] * sv. [[Ján Ogilvie]] * sv. [[Ján Pavol II.]] * sv. [[Ján Plessington]] * sv. [[Ján Sahagúnsky]] * sv. [[Ján Sarkander]] * bl. [[Jan van Ruisbroek]] * sv. [[Ján z Ávily]] * sv. [[Ján z Bridlingtonu]] * sv. [[Ján z Boha]] * sv. [[Ján z Dukly]] * sv. [[Ján z Kríža]] * sv. [[Ján z Matery]] * sv. [[Ján z Mathy]] * sv. [[Jan z Oisterwijku]] * bl. [[Ján z Parmy]] * bl. [[Jan z Perugie]] * sv. [[Ján z Penny]] * bl. [[Ján z Vercelli]] * sv. [[Ján Zlatoústy]] * sv. [[Jana Berettová-Mollová]] * sv. [[Jana Alžběta Bichierová des Ages]] * sv. [[Jana Antida Thouretová]] * sv. [[Jana Francúzska (1464)|Jana Francúzska]] * sv. [[Jana Františka Frémyot de Chantal]] * bl. [[Jana Mária de Maillé]] * sv. [[Jana z Arku]] * bl. [[Jana z Azy]] * sv. [[Jana z Valois]] * sv. [[Januárius]] * bl. [[János Anasztáz Brenner]] * bl. [[János Scheffler]] * bl. [[Jarogniew Wojciechowski]] * bl. [[Javier Gorosterratzu]] * bl. [[Jean-André Capeau]] * bl. [[Jean Battista Fouque]] * bl. [[Jean Bernard Rousseau]] * sv. [[Jean-Gabriel Perboyre]] * sv. [[Jean Gabriel Taurin Dufresse]] * sv. [[Jean-Charles Cornay]] * bl. [[Jean Charton de Millou]] * sv. [[Jean de Lalande]] * bl. [[Jean-Joseph de Lavèze-Belay]] * sv. [[Jean de Matha]] * sv. [[Jean de Brébeuf]] * bl. [[Jean-François Bousquet]] * bl. [[Jean-François Burté]] * sv. [[Jean-François Régis]] * bl. [[Jean-Joseph Lataste]] * bl. [[Jean-Joseph Rateau]] * bl. [[Jean Lacan]] * sv. [[Jean-Louis Bonnard]] * bl. [[Jean-Louis Guyard de Saint-Clair]] * bl. [[Jean Marie du Lau]] * bl. [[Jean-Philippe Marchand]] * sv. [[Jean Pierre Néel]] * sv. [[Jeanne-Antide Thouret]] * sv. [[Jeanne Delanoue]] * sv. [[Jeanne de Chantal]] * sv. [[Jeanne de Lestonnac]] * bl. [[Jeanne Gérard]] * bl. [[Jeanne-Marie de Maillé]] * sv. [[Jeanne-Élisabeth Bichier des Âges]] * sv. [[Jenaro Sánchez Delgadillo]] * sv. [[Jeremiáš (prorok)|Jeremiáš]] * bl. [[Jeremiáš z Valachie]] * bl. [[Jerzy Kaszyra]] * bl. [[Jerzy Popiełuszko]] * bl. [[Jildo Irwa]] * sv. [[Joachim (svätec)|Joachim]] * sv. [[Joachina de Vedrunaová]] * bl. [[Joaquín Vilanova Camallonga]] * bl. [[Johannes Heinrich Karl Steeb]] * bl. [[Johannes Prassek]] * bl. [[Johann Nepomuk von Tschiderer]] * sv. [[John Almond]] * sv. [[John Boste]] * bl. [[John Carey]] * sv. [[John Fisher]] * bl. [[John Henry Newman]] * bl. [[John Ingram]] * sv. [[John Jones]] * sv. [[John Kemble]] * sv. [[John Lloyd]] * sv. [[John Payne]] * sv. [[John Pleasington]] * sv. [[John Rigby]] * sv. [[John Roberts (mučeník)|John Roberts]] * sv. [[John Southworth]] * sv. [[John Stone]] * bl. [[John Sullivan (kňaz)|John Sullivan]] * sv. [[John Wall]] * sv. [[Jolana Poľská]] * bl. [[João Baptista Machado]] * sv. [[João de Brito]] * sv. [[Jordan Ansalone]] * bl. [[Jordán Saský]] * bl. [[Jorge Vargas González]] * bl. [[José Antón Gómez]] * bl. [[José Calasanz Marqués]] * bl. [[José Canet Giner]] * sv. [[José de Anchieta]] * bl. [[José Fenollosa Alcayna]] * sv. [[José Fernández de Ventosa]] * bl. [[José Ferrer Esteve]] * sv. [[José Gabriel Brochero]] * bl. [[José González Huguet]] * sv. [[José Isabel Flores Varela]] * sv. [[José Manyanet y Vives]] * bl. [[José María Corbín Ferrer]] * sv. [[José Maria de Yermo y Parres]] * sv. [[José María Robles Hurtado]] * sv. [[José María Rubio Peralta]] * bl. [[José María Zabal Blasco]] * bl. [[José Olallo Valdés]] * bl. [[José Pascual Carda Saporta]] * sv. [[José Pignatelli]] * bl. [[José Ramón Pascual Ferrer Botella]] * bl. [[José Ruiz Bruixola]] * bl. [[José Sala Picó]] * bl. [[José Sánchez Rodríguez]] * sv. [[José Melchor García-Sampedro Suárez]] * sv. [[José Sánchez del Río]] * bl. [[José Tápies Sirvant]] * bl. [[José Tarrats Comaposada]] * bl. [[José Toledo Pellicer]] * bl. [[José Tous y Soler]] * bl. [[José Trinidad Rangel Montaño]] * sv. [[Josemaría Escrivá de Balaguer]] * bl. [[Josef Marxen]] * bl. [[Josep Samsó Elias]] * sv. [[Josep Oriol Bogunyà]] * bl. [[Joseph Bécavin]] * bl. [[Joseph Gérard]] * bl. [[Joseph Vaz]] * sv. [[Jozafát Kuncewycz]] * bl. [[Jozafát Šiškov]] * sv. [[Jozef Nazaretský|Jozef]] * bl. [[Jozef Achilles Puchała]] * sv. [[Jozef Cafasso]] * bl. [[Jozef Cebula]] * bl. [[Jozef Czempiel]] * sv. [[Jozef Benedikt Cottolengo]] * sv. [[Jozef Freinademetz]] * bl. [[Jozef Jankowski]] * sv. [[Jozef Kalazanský]] * sv. [[Jozef Kalinowský]] * bl. [[Jozef Kowalski]] * sv. [[Jozef Kupertínsky]] * bl. [[Jozef Kurzawa]] * bl. [[Jozef Kut]] * sv. [[Jozef Makhluf]] * bl. [[Josef Maria Cassant]] * sv. [[Jozef Marchand]] * sv. [[Jozef Moscati]] * bl. [[Jozef Pawlowski]] * sv. [[Jozef Pignatelli]] * bl. [[Jozef Stanek]] * bl. [[Jozef Straszewski]] * sv. [[Jozef Vaz]] * sv. [[Jozef z Anchieta]] * sv. [[Jozef z Arimatie]] * sv. [[Jozef z Leonessy]] * bl. [[Jozef Zaplata]] * bl. [[Jozefa Marie z Beniganim]] * bl. [[Josefa Monrabal Montanerová]] * bl. [[Josefa Naval Girbésová]] * sv. [[Jozefína Bakhita]] * bl. [[Jozefína Lerouxová]] * sv. [[Jozefína Nicoli]] * bl. [[Juan Agramunt Riera]] * sv. [[Juan Alcober Figuera]] * bl. [[Juan Carbonell Mollá]] * bl. [[Juan Bautista Faubel Cano]] * bl. [[Juan Bautista Souzy]] * bl. [[Juan Bautista Ferreres Boluda]] * sv. [[Juan de Castillo]] * bl. [[Juan de Palafox y Mendoza]] * bl. [[Juan de Prado]] * sv. [[Juan de Ribera]] * sv. [[Juan Diego Cuauhtlatoatzin]] * bl. [[Juan Gonga Martinez]] * bl. [[Juan Jacobo Fernández]] * bl. [[Juan María de la Cruz]] * bl. [[Juan Nepomuceno Zegrí Moreno]] * sv. [[Juan de Sōan de Gotó]] * bl. [[Juana María Condesa Lluch]] * sv. [[Júda Tadeáš]] * bl. [[Jul Bonati]] * sv. [[Julie Billiart]] * bl. [[Julia Ivanišević]] * sv. [[Svätá Júlia|Júlia]] * bl. [[Júlia Billiartová]] * bl. [[Júlia Rodzińska]] * sv. [[Júlia Salzano]] * bl. [[Julian Moreno]] * sv. [[Julián (mučeník)|Julián]] * sv. [[Julián Alfredo]] * sv. [[Julián Eymard]] * bl. [[Julián od Svätého Augustína]] * sv. [[Juliana z Nikomédie]] * sv. [[Svätá Juliana|Juliana]] * sv. [[Julianna z Cornillonu]] * sv. [[Svätá Julita|Julita]] * sv. [[Július I.]] * sv. [[Julio Álvarez Mendoza]] * sv. [[Junípero Serra]] * sv. [[Juraj (svätec)|Juraj]] * bl. [[Juraj Matulaitis-Matulewicz]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Otec obnoviteľ | url = http://mariani.swwwift.sk/?page_id=36| vydavateľ = Spoločnosť Kňazov Mariánov| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * sv. [[Juraj Preca]] * sv. [[Justín de Jacobis]] * sv. [[Justín Orona Madrigal]] * sv. [[Justína z Padovy]] * sv. [[Justino Orona Madrigal]] * sv. [[Justinus]] * bl. [[Justus Takayama Ukon]] * bl. [[Jutta ze Sponheimu]] </div> === K === <div style="column-width:25em;"> * bl. [[Kacper Koteda]] * bl. [[Kaspar Stanggassinger]] * bl. [[Kacper Vaz]] * sv. [[Kajetán z Tiene]] * sv. [[Kajus]] * sv. [[Kalixt I.]] * sv. [[Kalixt Caravario]] * sv. [[Kamil de Lellis]] * sv. [[Kamila Battista z Varana]] * sv. [[Kamila z Auxerre]] * sv. [[Kamila z Tuluzy]] * sv. [[Kanadskí mučeníci]] * sv. [[Kandida]] * sv. [[Kandida Comská]] * sv. [[Kandida Mária od Ježiša Cipitria y Barriola]] * sv. [[Knut IV. Svätý]] * sv. [[Knut Lavard]] * bl. [[Karl Leisner]] * bl. [[Karol Dobrý]] * bl. [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]] * sv. [[Karol Boromejský]] * bl. [[Karol z Blois]] * bl. [[Karol Herman Stepień]] * bl. [[Karol Jeremiasz Bérauld du Pérou]] * sv. [[Karol Lwanga a jeho dvadsaťjeden spoločníkov]] * sv. [[Karol od sv. Andreja]] * bl. [[Karol Spinola]] * bl. [[Karol Steeb]] * sv. [[Karol zo Sezze]] * bl. [[Karolina Gerhardinger]] * bl. [[Karolína Kózkówna]] * bl. [[Kasián Vaz López-Netto]] * sv. [[Kasilda]] * sv. [[Katarína Alexandrijská]] * bl. [[Katarína Celestyna Faron]] * sv. [[Katarína de’ Ricci]] * sv. [[Katarína Fieschi Janovská]] * bl. [[Katarína Schererová]] * sv. [[Katarína Sienská]] * sv. [[Katarína Švédska]] * sv. [[Katarína Volpicelli]] * sv. [[Katarína z Bologne]] * sv. [[Katarína z Genui]] * bl. [[Katarína z Racconigi]] * sv. [[Katharine Mary Drexel]] * sv. [[Kateri Tekakwitha]] * sv. [[Svätý Kazimír|Kazimír]] * bl. [[Kazimír Gostyński]] * bl. [[Kazimír Grelewski]] * sv. [[Kazimír Jagelovský]] * bl. [[Kazimír Sykulski]] * sv. [[Keryk]] * sv. [[Kevin z Glendalough]] * sv. [[Kilián]] * sv. [[Kinga]] * sv. [[Klára z Assisi]] * bl. [[Klara Badano]] * bl. [[Klara Bosatta]] * sv. [[Klára od Kríža z Montefalca]] * sv. [[Klara z Montefalco]] * bl. [[Klara z Rimini]] * sv. [[Svätá Klaudia|Klaudia]] * sv. [[Klaudius la Colombiére]] * sv. [[Klelia Barbieri]] * sv. [[Klement z Metz]] * sv. [[Klement Ján Mária Hofbauer]] * sv. [[Anaklét|Klétus]] * sv. [[Kleofáš]] * sv. [[Kliment I.]] * sv. [[Kliment Ochridský]] * sv. [[Klotilda Angela]] * bl. [[Klotilda Angela Paillotová]] * sv. [[Klotilda (kráľovná)|Klotilda]] * bl. [[Klotylda Micheliová]] * sv. [[Koleta z Corbie]] * sv. [[Koloman (pútnik)|Koloman, pútnik]] * sv. [[Koloman z Druinu Mór]] * sv. [[Svätý Kolumba|Kolumbán Starší]] * sv. [[Kolumbán Mladší]] * sv. [[Konštantín II. zo Strathclyde]] * sv. [[Konrád Confalonieri]] * sv. [[Konrad z Konstancie]] * sv. [[Konrád z Parzhamu]] * sv. [[Konštantín Filozof]] * bl. [[Kordula Barréová]] * sv. [[Kórejskí mučeníci]] * sv. [[Kornel (pápež)|Kornel]] * sv. [[Kornélius]] * sv. [[Košickí mučeníci]] * sv. [[Kozma a Damián|Kozma]] * sv. [[Krescent (svätec)|Krescens]] * sv. [[Krispína]] * sv. [[Krišpín a Krispinián]] * sv. [[Krišpín Fioretti]] * sv. [[Vincent, Sabína a Kristeta|Kristeta]] * sv. [[Svätá Kristína|Kristína]] * sv. [[Kristína z Bolsena]] * sv. [[Kristína z Perzie]] * bl. [[Kristína z Retters]] * bl. [[Kristína zo Spolleta]] * sv. [[Krištof (svätec)|Krištof]] * sv. [[Krištof Barbar]] * sv. [[Krištof Magallanes Jara]] * bl. [[Mučeníci z Tlaxcaly|Krištof]] * bl. [[Krystyn Gondek]] * sv. [[Kunigunda (cisárovná)|Kunigunda]] * bl. [[Kunigunda (kráľovná)|Kunigunda]] * sv. [[Kuriakose Eliáš Chavara]] * sv. [[Kutbert]] * sv. [[Kvadrát z Uticy]] * sv. [[Kvadrát (biskup)|Kvadrát]] * sv. [[Kvartus]] * sv. [[Kvadrát (biskup)|Kvadrát]] * sv. [[Kvadrát z Uticy]] * sv. [[Kvirín Rímsky]] * sv. [[Kvirín zo Sisaku]] * sv. [[Kvirín (mučeník)|Kvirín]] </div> === L === <div style="column-width:25em;"> * sv. [[Adrián a Jakub Lacoupe]] * sv. [[Ladislav I. (Uhorsko)|Ladislav I.]] * sv. [[Lambert z Lyonu]] * sv. [[Lambert z Maastrichtu]] * sv. [[Landelín z Crespinu]] * sv. [[Landerikus z Paríža]] * sv. [[Landrada]] * sv. [[Lang Yang]] * sv. [[Laserián]] * bl. [[László Batthyány-Strattmann]] * sv. [[Laura z Cordoby]] * sv. [[Florus a Laurus|Laurus]] * bl. [[Laura Evangelista Alvarado Cardozová]] * sv. [[Laura Montoya y Upegui]] * bl. [[Laura Vicuña]] * bl. [[Laurencia Harasymiv]] * sv. [[Laurent Imbert]] * bl. [[Laurentína Prinová]] * sv. [[Svätý Lazar|Lazar]] * bl. [[Lazër Shantoja]] * sv. [[Leander zo Sevilly]] * sv. [[Lebuinus]] * sv. [[Leokádia z Toleda|Leokádia]] * bl. [[Leon Inchausti]] * bl. [[Leon Nowakowski]] * bl. [[Léon Wetmański]] * sv. [[Léon-Ignace Mangin]] * sv. [[Leone II il Taumaturgo]] * bl. [[Leonard José]] * sv. [[Leonard Vechel]] * sv. [[Leonard van Veghel]] * sv. [[Leonard z Limoges]] * sv. [[Leonard z Noblatu]] * sv. [[Leonard z Porto Maurizio]] * bl. [[Leonardo Kimura]] * sv. [[Leonardo Murialdo]] * bl. [[Leonardo Olivera Buera]] * bl. [[Leonardo Pérez Lários]] * sv. [[Leonardo da Porto Maurizio]] * bl. [[Leonella Sgorbati]] * bl. [[Leonid Fiodorow]] * sv. [[Leonidas Korintský]] * sv. [[Leonidas z Alexandrie]] * bl. [[Leónides Francisco]] * sv. [[Léonie Aviat]] * sv. [[Leopold III. (Rakúsko, Babenberg)|Leopold III.]] * sv. [[Leopold Bogdan Mandić]] * bl. [[Leopold z Alpandeire]] * bl. [[Leopold z Gaiche]] * bl. [[Leopoldína Naudet]] * sv. [[Lev I. (pápež)|Lev I.]] * sv. [[Lev II. (pápež)|Lev II.]] * sv. [[Lev III. (pápež)|Lev III.]] * sv. [[Lev IX.]] * bl. [[Lev Tanaka]] * sv. [[Liberát]] * bl. [[Liberat Weiss]] * sv. [[Liberata a Faustína|Liberata]] * bl. [[Liberato z Loro Piceno]] * sv. [[Svätý Libor|Libor]] * bl. [[Liborius Wagner]] * sv. [[Lídia z Tiatyry]] * bl. [[Liduina Meneguzzi]] * bl. [[Lidwina]] * sv. [[Linus (papież)Linus (pápež)|Linus]] * sv. [[Litorius]] * sv. [[Livin z Gentu]] * sv. [[Lodovico Pavoni]] * sv. [[Longinus]] * bl. [[Lojze Grozde]] * bl. [[Lorenzo da Ripafratta]] * sv. [[Lorenzo Giustiniani]] * bl. [[Lorenzo Maria di San Francesco Saverio]] * sv. [[Lorenzo Ruiz]] * bl. [[Louis-Alexis-Mathias Boubert]] * bl. [[Louis Aleman]] * bl. [[Louis-Antoine-Rose Ormières Lacase]] * bl. [[Louis Barreau de la Touche]] * sv. [[Louis Beaulieu]] * bl. [[Louis-Benjamin Hurtrel]] * bl. [[Louis Brisson]] * bl. [[Louis-Edouard Cestac]] * bl. [[Louis-François-André Barret]] * bl. [[Louis-Joseph François]] * bl. [[Louis Longuet]] * bl. [[Louis Mauduit]] * bl. [[Louis Sasada]] * bl. [[Louis-Laurent Gaultier]] * bl. [[Louis-Zéphirin Moreau]] * bl. [[Loup Thomas-Bonnotte]] * bl. [[Luca Belludi]] * bl. [[Luca Passi]] * sv. [[Lucia (svätica)|Lucia]] * sv. [[Lucia Filippini]] * bl. [[Lucia Ripamonti]] * sv. [[Lucia Yi Zhenmei]] * bl. [[Lucia z Caltagirone]] * bl. [[Lucia z Narni]] * bl. [[Lucia da Settefonti]] * sv. [[Lucián a Marcián]] * sv. [[Lucián, Maximián a Julián]] * sv. [[Lucián z Antiochie]] * sv. [[Lucián z Beauvais]] * bl. [[Lucien Botovasoa]] * sv. [[Lucius I.]] * sv. [[Ludger z Münsteru]] * sv. [[Svätý Ludolf|Ludolf]] * bl. [[Ludovica Albertoniová]] * bl. [[Ludovicus Baba]] * bl. [[Ludwik Gietyngier]] * bl. [[Ludwik Pius Bartosik]] * sv. [[Ľudmila (svätica)|Ľudmila]] * sv. [[Ľudovít IX. (Francúzsko)|Ľudovít IX.]] * sv. [[Ľudovít Bertrand]] * sv. [[Ľudovít Mária Grignion de Montfort]] * sv. [[Ľudovít Martin]] * bl. [[Ľudovít Mzyk]] * sv. [[Ľudovít z Anjou]] * sv. [[Ľudovít z Casorie]] * sv. [[Ľudovít z Toulouse]] * sv. [[Lutgarda z Aywières]] * bl. [[Luigi Biraghi]] * bl. [[Luigi Boccardo]] * bl. [[Luigi Bordino]] * bl. [[Luigi Caburlotto]] * sv. [[Luigi Guanella]] * bl. [[Luigi Maria Monti]] * bl. [[Luigi Maria Palazzolo]] * bl. [[Luigi Monza]] * bl. [[Luigi Novarese]] * bl. [[Luigi a Maria Beltrame Quattrocchi|Luigi Quattrocchi]] * sv. [[Luigi Orione]] * sv. [[Luigi Scrosoppi]] * bl. [[Luigi Talamoni]] * bl. [[Luigi Tezza]] * bl. [[Luigi Variara]] * sv. [[Luigi Versiglia]] * sv. [[Luis Batiz Sáinz]] * sv. [[Luis Bertrán]] * bl. [[Luis Campos Górriz]] * bl. [[Luis Magaña Servín]] * bl. [[Luis Sotelo]] * bl. [[Luís Urbano Lanaspa]] * bl. [[Luis Valls Matamales]] * bl. [[Luisa Terézia Montaignac de Chauvance]] * bl. [[Luisa Maria Frias Canizaresová]] * sv. [[Lujza de Marillac]] * sv. [[Lukáš (evanjelista)|Lukáš]] * sv. [[Lukézius]] * sv. [[Lullus]] * sv. [[Luminosa z Pavie]] * sv. [[Lupicín z Lyonu]] * sv. [[Lupicín (opát)]] * sv. [[Luppus]] * sv. [[Lupus z Lyonu]] * sv. [[Lupus zo Sens]] * sv. [[Lutgarda]] * sv. [[Luxorius]] * sv. [[Svätá Lýdia|Lýdia]] * sv. [[Ľudmila (svätica)|Ľudmila]] </div> === M === <div style="column-width:25em;"> * bl. [[Maddalena Caterina Morano]] * bl. [[Maddalena Panattieri]] * sv. [[Madeleine Sophie Barat]] * bl. [[Magdaléna Fontainová]] * sv. [[Magdaléna Cho]] * bl. [[Magdaléna Moranová]] * sv. [[Magdaléna z Canossy]] * sv. [[Magdaléna z Nagasaki]] * sv. [[Makárius z Jeruzalema]] * sv. [[Svätá Makrína mladšia|Makrína mladšia]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svätá Makrína| url = https://www.bazilianky.sk/historia/svata-makrina| vydavateľ = Viceprovincia sv. Cyrila a Metoda sestier Rádu sv. Bazila Veľkého na Slovensku, bazilianky.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * sv. [[Svätá Makrína staršia|Makrína staršia]] * sv. [[Malachiáš z Armaghu]] * bl. [[Mannes Guzmán]] * sv. [[Mansvét]] * bl. [[Manuel Basulto Jiménez]] * bl. [[Manuel Borras]] * bl. [[Manuel Gómez González]] * bl. [[Manuel Lozano Garrido]] * bl. [[Manuel Martin Sierra]] * bl. [[Manuel Medina Olmos]] * sv. [[Manuel Morales]] * sv. [[Manuel Ruiz López]]<ref name=":0" /> * bl. [[Manuel Segura López]] * bl. [[Manuel Torró García]] * bl. [[Marc-Louis Royer]] * bl. [[Marcantonio Durando]] * sv. [[Svätý Marcel|Marcel]] * sv. [[Marcel I.]] * bl. [[Marcel Callo]] * bl. [[Marcel Spínola y Maestre]] * sv. [[Svätá Marcela|Marcela]] * sv. [[Marcelinus a Petrus|Marcelinus]] * sv. [[Marcelín a Peter|Marcelín]] * sv. [[Marcelín Champagnat]] * sv. [[Marcelín z Ancony]] * sv. [[Marcelín z Kartága]] * bl. [[Marcin Martínez Pascual]] * bl. [[Marcin Oprzadek]] * sv. [[Marciano José López y López]] * bl. [[Marco d'Aviano]] * bl. [[Marco da Montegallo]] * sv. [[Marek (evanjelista)]] * bl. [[Marek Criado]] * sv. [[Marek Križin]] * sv. [[Marek Marconi]] * bl. [[Marek z Aviana]] * bl. [[Marek z Modeny]] * sv. [[Margaret Clitherow]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mučeníčka vernosti - svätá Margaret Clitherow| url = https://doverujem-a-verim.blogspot.com/2020/04/mucenicka-vernosti-svata-margaret.html| vydavateľ = Verím a Dôverujem| dátum vydania = 2020-04-06| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * sv. [[Margaréta Maria Alacoque]] * bl. [[Margaréta Colonnaová]] * bl. [[Margaréta Lotarínska]] * bl. [[Margaréta Poleová]] * bl. [[Margaréta Savojská (1382)]] * sv. [[Margaréta Škótska]] * sv. [[Margaréta z Antiochie]] * sv. [[Margaréta z Città di Castello]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sv. Margaréta – nová svätica rehole| url = https://dominikani.sk/sv-margareta-nova-svatica-rehole/| vydavateľ = Rehoľa Dominikánov na Slovensku| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * sv. [[Margita Mária Alacoqueová]] * bl. [[Margarita María López de Maturana]] * bl. [[Margita Ebnerová]] * sv. [[Margita Kortonská]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sv. Margita Kortonská| url = https://kapucini.sk/kto-sme/spiritualita/kapucinski-svati/sv-margita-kortonska/| vydavateľ = Kapucíni na Slovensku| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Margita z Kortony, kajúcnička| url = https://www.zivotopisysvatych.sk/margita-z-kortony-kajucnicka/| vydavateľ = Životopisy svätých, zivotopisysvatych.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * sv. [[Margita Wardová]] * sv. [[Margita Uhorská]] * sv. [[Margita Škótska]] * bl. [[Marguerite Baysová]] * sv. [[Marguerite Bourgeoysová]] * bl. [[Marguerite Rutanová]] * ct. [[Mari Carmen Gonzales-Valeriová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Životopisy svätých| url = https://angelus.sk/zivotopisy-svatych/| vydavateľ = Spoločenstvo Angelus| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ivanka Paúrová| odkaz na autora = | titul = „Nechajte deti prichádzať ku mne!“ Dievčatká, ktoré v utrpení nastúpili cestu svätosti | url = https://modlitba.sk/?p=11676| vydavateľ = Modlitba.sk| dátum vydania = 2018-01-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * Najsv. [[Panna Mária|Mária]] * bl. [[Maria Krzysztofa Klomfass a štrnásť spoločníčok|Maria Adelgard Bönigk]] * bl. [[Maria Adeodata Pisaniová]] * sv. [[Maria Adolfina Dierková]] * sv. [[Maria Alfonsina Danil Ghattasová]] * sv. [[Mária Alžbeta Hesselbladová]] * sv. [[Maria Amandyna Jeurisová]] * bl. [[María Amparo Carbonell Muñozová]] * sv. [[Maria Anna Donatiová]] * sv. [[Maria Anna Moreau]] * bl. [[Mária Anna Vailotová]] * sv. [[Maria An Guoová]] * sv. [[Maria An Linghuaová]] * bl. [[Maria Krzysztofa Klomfass a štrnásť spoločníčok|Maria Aniceta Skibowska]] * bl. [[Maria Aniela Astorchová]] * bl. [[Maria Anna Blondinová]] * bl. [[Maria Ana Mogas Fontcubertová]] * bl. [[María Antonia Bandrés y Elóseguiová]] * bl. [[María Antonia de Paz Figuerová]] * bl. [[Mária Antonina Kratochwil]] * bl. [[Maria Assunta Pallotová]] * bl. [[Maria Bartholomaea Bagnesiová]] * bl. [[Maria Barbová]] * bl. [[Luigi a Maria Beltrame Quattrocchiovi|Maria Beltrame Quattrocchi]] * sv. [[Mária Bernarda Bütlerová]] * sv. [[Maria Bertilla Boscardinová]] * bl. [[Maria Bolognesiová]] * bl. [[Maria Krzysztofa Klomfass a štrnásť spoločníčok|Maria Bona Pestka]] * bl. [[María Calaf Miracle de Nuestra Senora de la Providenciová]] * bl. [[María Caridad Braderová]] * bl. [[Maria Krzysztofa Klomfass a štrnásť spoločníčok|Maria Caritina Fahl]] * bl. [[María Climent Mateuová]] * bl. [[Marie-Clémentine Anuarite Nengapeta]] * bl. [[Mária Celeste Crostarosová]] * bl. [[María Concepción Cabrera Arias de Armida]] * bl. [[Maria Crespo Lópezová]] * sv. [[Maria Crocifissa Di Rosa]] * bl. [[Maria Crocifissa Curciová]] * sv. [[Mária Dominika Mazzarellová]] * bl. [[Maria degli Angeli Fontanellová]] * bl. [[Maria Droste zu Vischeringová]] * sv. [[María de la Purísima Salvat Romero]] * sv. [[Maria De Mattias]] * sv. [[María del Carmen Sallés y Baranguerasová]] * sv. [[Mária di Rosa]] * bl. [[María Dolores Rodríguez Sopeña]] * bl. [[Maria Domenica Brun Barbantini]] * bl. [[Maria Dominika Mantovaniová]] * sv. [[Mária Dominika Mazzarellová]] * sv. [[Mária Egyptská]] * bl. [[Mária Emília Tavernierová]] * sv. [[Mária Ermellina od Ježiša]] * bl. [[Marie-Élisabeth Turgeon]] * sv. [[Mária Eufrázia Pelletierová]] * bl. [[Mária-Eugen od Dieťaťa Ježiša]] * sv. [[Mária Eugénia od Ježiša]] * bl. [[Maria Felicia od Sviatostného Ježiša]] * bl. [[Maria Fortunata Vitiová]] * bl. [[Mária Františka Lacroixová]] * sv. [[Mária Františka od piatich rán Ježiša]] * bl. [[María Franciscka Rubattová]] * bl. [[Maria Garganiová]] * bl. [[Maria Gabriella Saghedduová]] * bl. [[Maria Gebharda Schröter]] * bl. [[Maria Giner Listerová]] * sv. [[Mária Gorettiová]] * bl. [[Maria Grazia Tarallová]] * sv. [[María Guadalupe García Zavalová]] * sv. [[Maria Giulianiová]] * bl. [[María Guggiari Echeverríová]] * bl. [[Maria Krzysztofa Klomfass a štrnásť spoločníčok|Maria Gunhilda Steffen]] * sv. [[Maria Giuseppa Rossellová]] * bl. [[Mária Guyartová]] * sv. [[Maria Hermina Grivotová]] * sv. [[María Josefa Sancho de Guerrová]] * bl. [[María Josefa Alhama Valera]] * sv. [[Mária Jozefa Rossellová]] * sv. [[Mária Karmen Sallés y Baranguerasová]] * bl. [[Mária Klemensa Staszewska]] * bl. [[Mária Klementína Anwarite Nengapeta]] * sv. [[Mária Kleofášova]] * sv. [[Maria Katharina Kasper]] * sv. [[Maria Klara Nanettiová]] * bl. [[Mária Kristína Savojská]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sicílska kráľovná Mária Kristína Savojská novou blahoslavenou| url = https://www.skmisia.ch/?p=480| vydavateľ = Slovenská Katolícka Misia| dátum vydania = 2014-01-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * bl. [[Maria Krzysztofa Klomfass a štrnásť spoločníčok|Maria Krzysztofa Klomfass]] * bl. [[Maria Laura Mainetti]] * bl. [[Maria Krzysztofa Klomfass a štrnásť spoločníčok|Maria Leonis Müller]] * bl. [[María López de Rivas]] * bl. [[Maria Ludovica De Angelis]] * bl. [[Maria Luisa Prosperi]] * bl. [[Mária-Lujza Ducretová]] * bl. [[Maria Krzysztofa Klomfass a štrnásť spoločníčok|Maria Liberia Domnick]] * sv. [[Mária Magdaléna]] * sv. [[Mária Magdaléna de Pazziová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = sv. Mária Magdaléna de Pazzi| url = https://bosikarmelitani.sk/svati-karmelu/sv-maria-magdalena-de-pazzi/| vydavateľ = Bosí Karmelitáni| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * bl. [[Mária Magdaléna Martinengová]] * bl. [[Maria Magdalena Mertenová]] * sv. [[Mária Magdaléna de‘ Pazziová]] * sv. [[Mária Magdaléna Postelová]] * bl. [[Mária Magdaléna Staraceová]] * bl. [[Maria Margherita Caianiová]] * bl. [[Maria Manciniová (1355)|Maria Manciniová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = blah. Marie /Kateřina/ Mancini| url = http://catholica.cz/?id=6336| vydavateľ = Catholica.cz, Jan Chlumský| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * sv. [[Mária Maravillas od Ježiša]] * bl. [[Maria Krzysztofa Klomfass a štrnásť spoločníčok|Maria Maurycja Margenfeld]] * bl. [[María Mercedes Pratová]] * bl. [[Maria Merkertová]] * ct. [[María Montserrat Grases García -Montse]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Roman Tomek| odkaz na autora = | titul = "Nechte děti přicházet ke mně!" Dívky, které v utrpení nastoupily cestu svatosti| url = https://www.fatym.com/view.php?nazevclanku=quotnechte-deti-prichazet-ke-mnequot-divky-ktere-v-utrpeni-nastoupily-cestu-svatosti&cisloclanku=2018020024| vydavateľ = FATYM| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-02-02| miesto = | jazyk = }}</ref> * sv. [[Mária od Kríža MacKillopová]] * bl. [[Mária od Vtelenia]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = bl. Mária od Vtelenia| url = https://bosikarmelitani.sk/svati-karmelu/bl-maria-od-vtelenia/| vydavateľ = Bosí Karmelitáni| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = blah. Marie (Barbara) Avrillot| url = http://catholica.cz/?id=1253| vydavateľ = Catholica.cz, Jan Chlumský| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * bl. [[Mária od Vtelenia Guyartová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Uchvácena a pohlcena viděním Nejsvětější Trojice| url = https://revue.theofil.cz/revue-clanek.php?clanek=2902| vydavateľ = Theofil, revue.theofil.cz| dátum vydania = 2020-06-03| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220612200743/https://revue.theofil.cz/revue-clanek.php?clanek=2902| dátum archivácie = 2022-06-12}}</ref> * bl. [[Mária Pia Mastena]] * bl. [[Maria Pilar Izquierdo Albero]] * bl. [[Maria Pilar Jordá Botella]] * bl. [[María Pilar de San Francisco de Borja]] * bl. [[Maria Pierina de Micheliová]] * bl. [[Maria Poussepinová]] * bl. [[Maria Raffaella Cimattiová]] * bl. [[María Ráfolsová]] * bl. [[Maria Repettová]] * bl. [[Mária Reštitúta Kafková]] * bl. [[Maria Ripamonti]] * bl. [[Maria Krzysztofa Klomfass a štrnásť spoločníčok|Maria Rolanda Abraham]] * bl. [[María Romero Menesesová]] * bl. [[Maria Rosa Fleschová]] * bl. [[Mária Róza Júlia Billiartová]] * sv. [[Mária Rosa Molas]] * bl. [[María Rosa Pellesiová]] * bl. [[Maria Krzysztofa Klomfass a štrnásť spoločníčok|Maria Sabinella Angrick]] * bl. [[Maria Krzysztofa Klomfass a štrnásť spoločníčok|Maria Sekundina Rautenberg]] * bl. [[Maria Schininà]] * sv. [[María Soledad Torres Acosta]] * bl. [[Maria Tauscherová]] * bl. [[Mária Tereza Bonzelová]] * bl. [[Mária Tereza Casiniová]] * bl. [[Mária Tereza de Soubiranová]] * bl. [[Mária Tereza Fasceová]] * bl. [[Mária Tereza Ferragut Roigová]] * bl. [[Mária Tereza Scrilliová]] * bl. [[Mária Tereza Hazeová]] * bl. [[Mária Terézia Ledóchowska]] * bl. [[Mária Tereza Schererová]] * bl. [[Mária Terézia de Soubiran La Louve]] * bl. [[Mária Ukrižovaná od Božskej lásky]] * sv. [[Mária Terézia od Ježiša]] * bl. [[Maria Krzysztofa Klomfass a štrnásť spoločníčok|Maria Tiburtia Mischke]] * bl. [[Maria Toribiová]] * bl. [[Maria Troncattiová]] * bl. [[Maria Tuciová]] * bl. [[Mária-Uršuľa Bourlová]] * sv. [[Maria Venegas de la Torre]] * bl. [[Maria Vidal Cerverová]] * bl. [[Maria Vittoria de Fornari Stratová]] * bl. [[Maria Krzysztofa Klomfass a štrnásť spoločníčok|Maria Xaveria Rohwedder]] * sv. [[Mária z Betánie]] * sv. [[Mária z Kiduny]] * sv. [[Mariam Baouardyová]] * bl. [[Mariam Thresia Chiramel Mankidiyan]] * sv. [[Svätý Marián|Marián]] * bl. [[Marián Górecki]] * bl. [[Marián Konopinski]] * bl. [[Marián Skrzypczak]] * bl. [[Marián Arciero]] * bl. [[Marianna Biernacka]] * bl. [[Marianna Copeová]] * bl. [[Mariano de la Mata Aparicio]] * bl. [[Mariano de Jesús Euse Hoyos]] * bl. [[Mariano z Roccacasale]] * sv. [[Nikander a Marcián|Marcián]] * sv. [[Marie-Alphonsine Danil Ghattasová]] * bl. [[Marie-Catherine de Saint-Augustin]] * bl. [[Marie-Clémentine Anuarite Nengapeta]] * bl. [[Marie de Jésus Deluil-Martiny]] * bl. [[Marie de la Passion de Chappotinová]] * sv. [[Marie de Sainte-Nathalie Guerguinová]] * bl. [[Marie Françoise Lanel]] * sv. [[Marie-Léonie Paradis]]<ref name=":0" /> * bl. [[Marie-Louise Trichet]] * bl. [[Marie-Madeleine Fontaineová]] * sv. [[Marie-Madeleine Postelová]] * sv. [[Marie-Marguerite d’Youville]] * bl. [[Marie Mercedes Pratová]] * bl. [[Marie Restituta Kafková]] * bl. [[Marie-Rose Durocher]] * bl. [[Marija Bernadeta Banjová]] * bl. [[Marija Petkovićová]] * bl. [[Marin Shkurti]] * bl. [[Marina Spoletská]] * sv. [[Marina z Orense]] * sv. [[Márius, Marta, Abakus a Audifax]] * sv. [[Maryn z Cezarei Palestyńskiej]] * sv. [[Svätý Marinus|Marinus]] * sv. [[Marinus z Caesarea Maritima]] * bl. [[Mario Vergara]] * sv. [[Marius, Marta, Audifax a Abakuk]] * sv. [[Markus (pápež)|Markus]] * bl. [[Marta Le Bouteillerová]] * bl. [[Marta Wiecka]] * bl. [[Marta Wolowska]] * sv. [[Marta z Betánie]] * sv. [[Martin Toursky|Martin]] * sv. [[Martin I. (pápež)|Martin I.]] * sv. [[Martin Cid]] * sv. [[Martin de Porres]] * sv. [[Martin Luc Huin]] * sv. [[Martin Martinez Pascual]] * sv. [[Martin z Bragy]] * sv. [[Svätá Martina|Martina]] * sv. [[Mary MacKillopová]] * sv. [[Matej (apoštol)|Matej]] * bl. [[Matías Cardona Meseguer]] * sv. [[Svätá Matilda|Matilda]] * sv. [[Mateo Alonso de Leciniana]] * sv. [[Mateo Correa Magallanes]] * bl. [[Matteo Carreri]] * bl. [[Matilde Téllez Robles]] * sv. [[Matka Tereza]] * sv. [[Matúš (apoštol)|Matúš]] * bl. [[Matúš z Agrigento]] * sv. [[Maurus (Nitra)|Maurus]] * bl. [[Mauryce Tornay]] * sv. [[Maurícius (svätec)|Maurícius]] * sv. [[Maxim z Alexandrie]] * sv. [[Maxim z Jeruzaléma]] * sv. [[Maxim z Noly]] * sv. [[Maxim z Turína]] * sv. [[Maxim Vyznávač]] * sv. [[Svätý Maximilián|Maximilián]] * bl. [[Maximilián Binkiewicz]] * sv. [[Maximilián Kolbe]] * sv. [[Maximín z Trevíra]] * sv. [[Mechtilda von Hackeborn]] * sv. [[Mechthilda z Magdeburku]] * bl. [[Melchiorre di Sant'Agostino]] * sv. [[Melichar Grodecki]] * bl. [[Mercedes Molina Ayala]] * bl. [[Michelina z Pesara]] * sv. [[Michal Cordero]] * bl. [[Michal Ghebre]] * bl. [[Michal Ozieblowski]] * bl. [[Michal Piaszczynski]] * bl. [[Michal Pro]] * bl. [[Michal Rua]] * bl. [[Michal Wozniak]] * sv. [[Michael de Sanctis]] * bl. [[Michel-François de la Gardette]] * sv. [[Michel Garicoïts]] * bl. [[Michele Pio Fasoli]] * bl. [[Michele Rua]] * bl. [[Mieczyslaw Bohatkiewicz]] * bl. [[Mieczyslawa Kowalska]] * bl. [[Miguel de Carvalho]] * sv. [[Miguel de la Mora]] * sv. [[Miguel Febres Cordero y Muñoz]] * bl. [[Miguel Gómez Loza]] * bl. [[Miguel Remón Salvador]] * bl. [[Mikel Beltoja|Michał Beltoja]] * sv. [[Svätý Medard|Medard]] * sv. [[Melchiades]] * sv. [[Metod (svätec)|Metod]] * sv. [[Metod I.]] * bl. [[Metod Dominik Trčka]] * sv. [[Metod Olympský]] * sv. [[Melánia Mladšia]] * sv. [[Meletios z Antiochie]] * sv. [[Mexickí mučeníci]] * sv. [[Michal (anjel)|Michael]] * sv. [[Mikuláš z Myry|Mikuláš]] * sv. [[Mikuláš I. (pápež)|Mikuláš I.]] * bl. [[Mikuláš Albergati]] * bl. [[Mikuláš Factor]] * sv. [[Mikuláš Owen]] * sv. [[Mikuláš Pieck]] * sv. [[Mikuláš Pútnik]] * sv. [[Mikuláš Studites]] * sv. [[Mikuláš Tavelič]] * sv. [[Mikuláš Tolentínsky]] * sv. [[Mikuláš z Flüe]] * sv. [[Mikuláš z Longobardi]] * sv. [[Mikuláš z Tolentino]] * bl. [[Mykola Konrad]] * bl. [[Mykola Tsehelskyi]] * sv. [[Miriam Baouardyová]] * bl. [[Miriam Terézia Demjanovičová]] * sv. [[Svätý Miroslav|Miroslav]] * bl. [[Miroslav Bulešić]] * sv. [[Modest z Trieru|Modest]] * sv. [[Modeste Andlauer]] * bl. [[Modesto Vegas Vegas]] * sv. [[Mojsej Uhrín]] * sv. [[Mojžiš Etiópsky]] * sv. [[Monika z Tagasty|Monika]] * bl. [[Monika Naisen]] * bl. [[Móric Čák]] * bl. [[Mosè Tovini]] * sv. [[Mučeníci z Angers]] * sv. [[Mučeníčky z Compiègne]] * sv. [[Mučeníčky z Orange]] * sv. [[Mutien-Marie Wiaux]] </div> === N === <div style="column-width:25em;"> * sv. [[Nabor a Félix|Nabor]] * sv. [[Namatius z Clermontu]] * sv. [[Namázius z Vienne]] * sv. [[Narcisa de Jesús Martillo y Morán]] * sv. [[Narcis z Jeruzalema]] * sv. [[Narcisa Martillo y Moran]] * bl. [[Narciso Basté Basté]] * bl. [[Narcyz Putz]] * bl. [[Narcyz Turchan]] * sv. [[Narnus z Bergama]] * sv. [[Svätá Natália|Natália]] * sv. [[Adrián a Natália z Nikomédie|Natália z Nikomédie]] <ref name="Svätí Adrián a Natália" /> * bl. [[Natália Tulasiewicz]] * bl. [[Natália Vanotová]] * sv. [[Natanael]] * sv. [[Naum Ochridský]] * sv. [[Nazaria Ignacia]] * sv. [[Nazárius a Celzus|Nazárius]] * bl. [[Nazju Falzon]] * bl. [[Nhá Chica]] * sv. [[Neitus]] * bl. [[Nemesia Valle]] * sv. [[Nereus a Achileus|Nereus]] * sv. [[Nemezián, Félix]] * sv. [[Neofyt (mučeník)|Neofyt]] * sv. [[Neot]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Online | meno = Catholic | autor = | odkaz na autora = | titul = St. Neot | url = https://www.catholic.org/saints/saint.php?saint_id=4817 | vydavateľ = catholic.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-27 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Odkazy na životopisy svätcov | url = http://www.svetci.spevy.sk/svetci_skripts/?ukaz=c-podla_mena&pismeno=N | vydavateľ = svetci.spevy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20241219140655/http://www.svetci.spevy.sk/svetci_skripts/?ukaz=c-podla_mena&pismeno=N | dátum archivácie = 2024-12-19 }}</ref> * sv. [[Nereus a Achilleus|Nereus]] * sv. [[Sväté neviniatka|Neviniatka]] * bl. [[Nicéforo de Jesús y María]] * sv. [[Nicefor I.]] * sv. [[Nicefor]] * sv. [[Nicetas z Apolónie]] * sv. [[Nicetas (opát)|Nicetas, opát]] * sv. [[Nicetas z Remesiany]] * sv. [[Nicetius z Besançona]] * sv. [[Nicetius z Lyonu]] * sv. [[Nicetius z Trieru]] * sv. [[Nicetius (biskup)|Nicetus, biskup]] * sv. [[Nicomedes]] * sv. [[Nicholas Owen]] * sv. [[Nicasius van Heeze]] * sv. [[Nicasius zo Sicílie]] * bl. [[Nicola da Gesturi]] * bl. [[Nicola Paglia]] * ct. [[Nicola D’Onofrio]] * sv. [[Nicola Saggio]] * bl. [[Nicolas Barré (kňaz)|Nicolas Barré]] * sv. [[Nicolas Bunkerd Kitbamrung]] * bl. [[Nicolas Clairet]] * bl. [[Nicolas Colin]] * bl. [[Nicolas Roland]] * bl. [[Nicolás Factor]] * sv. [[Nicolaas Poppel]] * bl. [[Nicolò Rusca]] * sv. [[Nikandr Jegiptjanin]] * sv. [[Nikander a Hermas|Nikander]] * sv. [[Nikander a Marcián|Nikander]] * sv. [[Nikanor (diakon)|Nikanor]] * sv. [[Nikefor (mučeník)|Nikefor]] * bl. [[Nikita Budka]] * sv. [[Nikita Gótsky]] * sv. [[Nikodém]] * sv. [[Nikodém z Mammoly]] * bl. [[Nikola Tavelić]] * bl. [[Nikolaus Gross]] * sv. [[Nikon (biskup)|Nikon, biskup]] * sv. [[Nikon (mních)|Nikon, mních]] * sv. [[Nil Sinajský]] * sv. [[Nil z Rossana]] * sv. [[Nilus Mladší]] * sv. [[Nilus Starší]] * sv. [[Nimatullah Kassab]] * sv. [[Nimatullah Kassab Al-Hardini]] * sv. [[Nina Gruzínska]], misionárka * sv. [[Ninian z Whithornu]] * sv. [[Noël Chabanel]] * bl. [[Noël Pinot]] * sv. [[Nonna (matka)|Nonna, matka]] * sv. [[Nonna (vdova)|Nonna, vdova]] * sv. [[Nonnosus z Monte Soratte]] * sv. [[Norbert z Xantenu]] * sv. [[Nostrián]] * sv. [[Notburga z Rattenbergu]] * sv. [[Nuño De Santa Maria Álvares Pereira]] * bl. [[Nunzio Sulprizio, laik]] * sv. [[Svätá Alodia a Nunila|Nunila]] * sv. [[Nuno Álvares Pereira]] * sv. [[Nunzio Sulprizio]] </div> === O === <div style="column-width:25em;"> * sv. [[Odilo z Cluny]] * bl. [[Odorik z Pordenone]] * bl. [[Odoardo Focherini]] * bl. [[Oktavián z Savony]] * sv. [[Onofrius]] * sv. [[Svätá Otília|Otília]] * sv. [[Olaf II. (Nórsko)|Olaf II.]] * sv. [[Svätý Olegarius|Olegarius]] * sv. [[Svätá Oľga|Oľga]] * bl. [[Olympija Byda]] * sv. [[Oliver Plunkett]] * sv. [[Olívia z Anagni]] * sv. [[Olívia z Palerma]] * sv. [[Olívia z Brescii]] * bl. [[Oleksij Zaryckij]] * sv. [[Onofrius]] * sv. [[Ondrej (apoštol)|Ondrej]] * sv. [[Ondrej Corsini]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ondrej Corsini, biskup| url = https://www.zivotopisysvatych.sk/ondrej-corsini-biskup/| vydavateľ = Životopisy svätých, zivotopisysvatych.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * sv. [[Ondrej Krétsky]] * sv. [[Ondrej Toskánsky]] * sv. [[Ondrej z Lympsakosu]] * sv. [[Ondrej Avellino]] * sv. [[Ondrej Bobola]] * sv. [[Ondrej Kim Tae-gŏn]] * bl. [[Osanna z Kotoru]] * bl. [[Osanna Andreasi]] * sv. [[Óscar Arnulfo Romero]] * sv. [[Svätý Osvald|Osvald]] * sv. [[Oswald Northumbrijský]] * sv. [[Oswald z Nortumbrie]] * sv. [[Otília (svätica)|Otília]] * bl. [[Otília Baumgartenová]] * bl. [[Otto Neururer]] * sv. [[Otto z Bambergu]] </div> === P === <div style="column-width:25em;"> * bl. [[Pablo Melendez Gonzalo]] * sv. [[Svätý Pacifik|Pacifik]] * bl. [[Pacifico da Cerano]] * bl. [[Pacifikus zo San Severino]] * sv. [[Padarn]] * sv. [[Pachomios Veľký]] * sv. [[Pamfilus z Cézarei]] * bl. [[Panacea de’Muzzi]] * Najsv. [[Panna Mária]] * sv. [[Panteleimón]] * sv. [[Pankrác Rímsky]] * sv. [[Pankrác z Taorminy]] * sv. [[Svätý Pantaleón|Pantaleón]] * sv. [[Paschal I.]] * sv. [[Paschal Babylonský]] * sv. [[Pascházius Radbertus]] * bl. [[Pascual Fortuño Almela]] * bl. [[Pascual Torres Lloret]] * sv. [[Patrícia z Neapolu]] * sv. [[Patrícia z Nikomédie]] * sv. [[Patrik (svätec)|Patrik]] * sv. [[Patrik Dong Bodi]] * bl. [[Patrik O’Hely]] * bl. [[Patrik Salmon]] * sv. [[Päť bratov pustovníkov]] * sv. [[Paola Elisabetta Cerioliová]] * bl. [[Paolo Manna]] * sv. [[Paolina Visintainerová]] * bl. [[Paul Josef Nardini]] * sv. [[Paul Liu Hanzuo]] * sv. [[Paula Frassinettiová]] * bl. [[Paula Gambara Costová]] * sv. [[Paula Montal Fornésová]] * bl. [[Paula Isla Alonso de Santa Anastasia]] * sv. [[Paula Rímska]] * sv. [[Paulinus z Noly]] * bl. [[Pauline von Mallinckrodtová]] * sv. [[Pauro Miki]] * bl. [[Pavel Djidjov]] * sv. [[Pavol (apoštol)|Pavol]] * sv. [[Ján a Pavol|Pavol, mučeník]] * sv. [[Pavol I. (pápež)|Pavol I.]] * sv. [[Pavol VI.]] * sv. [[Pavol Denn]] * sv. [[Pavol Chong Hasang]] * sv. [[Pavol Miki]] * sv. [[Pavol od Kríža]] * bl. [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Peter Gojdič]] * sv. [[Pavol (pustovník)|Pavol z Téb]] * sv. [[Phanxicô Đỗ Văn Chiểu]] * sv. [[Phanxicô Trần Văn Trung]] * sv. [[Phaolô Hạnh]] * sv. [[Phaolô Lê Bảo Tịnh]] * sv. [[Phaolô Lê Văn Lộc]] * sv. [[Phaolô Nguyễn Ngân]] * sv. [[Phaolô Nguyễn Văn Mỹ]] * sv. [[Phaolô Tống Viết Bường]] * sv. [[Phaolô Vũ Văn Dương]] * sv. [[Phêrô Đa]] * sv. [[Phêrô Đinh Văn Dũng]] * sv. [[Phêrô Đinh Văn Thuần]] * sv. [[Phêrô Đoàn Công Quý]] * sv. [[Phêrô Ðoàn Văn Vân]] * sv. [[Phêrô Khan]] * sv. [[Phêrô Lê Tuỳ]] * sv. [[Phêrô Nguyễn Bá Tuần]] * sv. [[Phêrô Nguyễn Khắc Tự]] * sv. [[Phêrô Nguyễn Văn Hiếu]] * sv. [[Phêrô Nguyễn Văn Lựu]] * sv. [[Phêrô Nguyễn Văn Tự]] * sv. [[Phêrô Trương Văn Đường]] * sv. [[Phêrô Trương Văn Thi]] * sv. [[Phêrô Vũ Văn Truật]] * sv. [[Phêrô Vũ Văn Truật]] * sv. [[Pedro Arbués de Épila]] * sv. [[Pedro Caluñgsod]] * sv. [[Pedro Bautista Blásquez]] * bl. [[Pedro Asúa Mendía]] * bl. [[Pedro Donders]] * sv. [[Pedro Esqueda Ramírez]] * bl. [[Pedro Gelabert Amer]] * sv. [[Pedro González]] * sv. [[Pedro Maldonado Lucero]] * bl. [[Pedro María Ramírez Ramos]] * sv. [[Pedro de Betancur]] * bl. [[Pedro de la Asunción]] * bl. [[Pedro Vásquez]] * sv. [[Pedro Poveda Castroverde]] * sv. [[Pedro Regalado]] * bl. [[Pedro Rivera Rivera]] * bl. [[Pedro Romero Espejo]] * bl. [[Pedro Ruiz de los Paños y Ángel]] * sv. [[Pedro Sanz i Yordà]] * sv. [[Pedro Salcedo Puchade]] * sv. [[Pelagia z Antiochie]] * sv. [[Pere Josep Almató Ribera Auras]] * bl. [[Pere Martret y Moles]] * bl. [[Pere Tarrés i Claret]] * sv. [[Peregrín Laziosi]] * sv. [[Peregín z Auxerre]] * bl. [[Peregín z Falerone]] * sv. [[Perpetua a Felicita|Perpetua]] * sv. [[Perpetua z Kartaginy]] * sv. [[Perpetua Hong Kŭm-ju]] * sv. [[Peter (apoštol)|Peter]] * sv. [[Marcelín a Peter|Peter, mučeník]] * bl. [[Peter-Adrián Toulorge]] * sv. [[Peter Alkantarský]] * sv. [[Peter Calungsod]] * sv. [[Peter Claver]] * sv. [[Peter Chanel]] * sv. [[Peter Chryzológ]] * sv. [[Peter Damiani]] * bl. [[Peter Donders]] * sv. [[Peter Faber]] * sv. [[Peter Favre]] * sv. [[Peter Fourier]] * bl. [[Peter Friedhofen]] * sv. [[Peter Julián Eymard]] * sv. [[Peter Kanízius]] * sv. [[Peter Klaver]] * bl. [[Peter O’Higgins]] * sv. [[Peter Sans]] * bl. [[Peter To Rot]] * bl. [[Peter Zuñiga]] * sv. [[Peter z Alkantary]] * sv. [[Peter z Tarentaise]] * sv. [[Peter z Verony]] * bl. [[Petro Pavlo Oros]] * sv. [[Petro Wang Erman]] * sv. [[Petro Wang Zuolong]] * bl. [[Petro Werhun]] * sv. [[Svätá Petronela|Petronela]] * bl. [[Petronela z Troyes]] * sv. [[Gilbert, Petronila a Poncia|Petronila]] * sv. [[Petronius z Bologne]] * sv. [[Pier Giorgio Frassati]] * bl. [[Pierina Morosini]] * bl. [[Pierre-Adrien Toulorge]] * sv. [[Pierre Aumaître]] * bl. [[Pierre Bonhomme]] * sv. [[Pierre Dumoulin-Borie]] * bl. [[Pierre Claverie]] * bl. [[Pierre de Castelnau]] * sv. [[Pierre Fourier]] * bl. [[Pierre-François Jamet]] * bl. [[Pierre Gauguin]] * bl. [[Pierre-Michel Guérin du Rocher]] * bl. [[Pierre-Jacques-Marie Vitalis]] * bl. [[Pierre-Jean Garrigues]] * bl. [[Pierre-Louis de la Rochefoucauld]] * bl. [[Pierre-Louis Gervais]] * sv. [[Pierre Philibert Maubant]] * sv. [[Pierre François Néron]] * sv. [[Pierre Nolasque]] * bl. [[Pierre Ploquin]] * sv. [[Pierre Thomas]] * bl. [[Pierre Vigne]] * bl. [[Pietro Acoitanto]] * bl. [[Pietro Berno]] * bl. [[Pietro Bonilli]] * bl. [[Pietro Casani]] * bl. [[Pietro Gambacorta]] * sv. [[Pietro Orseolo]] * bl. [[Pietro Paolo Navarro]] * sv. [[Pietro Pappacarbone]] * bl. [[Pietro Capucci]] * sv. [[Pietro da San Gemini]] * bl. [[Pietro zo Sassoferrato]] * bl. [[Pio Albert Del Corona]] * bl. [[Pio Campidelli]] * sv. [[Pio z Pietrelciny]] * bl. [[Piotr Bonifác Zukowski]] * bl. [[Piotr Edward Dankowski]] * sv. [[Pius I.]] * sv. [[Pius V.]] * bl. [[Pius IX.]] * sv. [[Pius X.]] * sv. [[Placid]] * bl. [[Plácido García Gilabert]] * bl. [[Plácida Viel]] * sv. [[Placidus]] * bl. [[Poľskí mučeníci z druhej svetovej vojny]] * sv. [[Polydore Plasden]] * sv. [[Polykarpos]] * sv. [[Pompilius Pirrotti]] * sv. [[Gilbert, Petronila a Poncia|Poncia]] * sv. [[Poncián]] * sv. [[Potinos]] * bl. [[Pratulinskí mučeníci]] * sv. [[Svätá Praxeda|Praxeda]] * sv. [[Priscilla a Akvila|Priscilla]] * sv. [[Priscilla a Akvila|Priska]] * sv. [[Proklos (arcibiskup)|Proklos]] * sv. [[Prokop zo Sázavy]] * sv. [[Proterius]] * sv. [[Protus a Hiacynt|Protus]] * sv. [[Prví mučeníci z Ríma]] * sv. [[Fakundus a Primitívus|Primitívus]] </div> === Q === <div style="column-width:25em;"> * sv. [[Quartus a Quintus]] * sv. [[Quentin zo St-Quentin]] * sv. [[Quintus]] * sv. [[Quintián z Clermontu]] * sv. [[Quintinius]] * sv. [[Quintus z Capuy]] * sv. [[Quiriacus]] * sv. [[Quiricus a Julitta]] * sv. [[Quitéria]] </div> === R === <div style="column-width:25em;"> * sv. [[Rabanus Maurus]] * sv. [[Radegunda]] * sv. [[Radim (hniezdenský arcibiskup)|Radim]] * sv. [[Radim z Gniezna]] * sv. [[Rafael (anjel)|Rafael]] * bl. [[Rafael Alonso Gutiérrez]] * sv. [[Rafael Arnáiz Barón]] * sv. [[Rafael Guízar Valencia]] * sv. [[Rafael Kalinowski]] * bl. [[Rafael Pardo Molina]] * bl. [[Rafaela Ybarra de Villalongová]] * sv. [[Rafaela Porras Ayllónová]] * bl. [[Raimondo da Capua]] * bl. [[Rajmund Lullus]] * sv. [[Rajmund Nonnatus]] * sv. [[Rajmund z Peňafortu]] * bl. [[Ralph Milner]] * bl. [[Ramón Grimaltós Monllor]] * bl. [[Ramon Llull]] * bl. [[Ramón Marti Soriano]] * sv. [[Ramón Martín Fernández]] * sv. [[Ramón Nonato]] * bl. [[Ramón Esteban Bou Pascual]] * bl. [[Rani Maria Vattalilová]] * sv. [[Bratia Massabki|Raphael Massabki]]<ref name=":0" /> * bl. [[Raphael-Louis Rafiringa]] * sv. [[Raymond Sierra]] * sv. [[Rebeka Chobok Ar-Rajesová]] * bl. [[Recaredo Centelles Abad]] * bl. [[Redemptus od Kríža]] * sv. [[Regína (mučeníčka|Regína]] * sv. [[Regína (vdova)|Regína, vdova]] * bl. [[Reginald z Orléans]] * bl. [[Recaredo de los Ríos Fabregat]] * sv. [[Rémy Isoré]] * sv. [[Ľudovít, Ján a Renát|Renát]] * bl. [[Renáta Mária Feillatreauová]] * sv. [[Rendu]] * bl. [[René Andrieux]] * sv. [[René Goupil]] * sv. [[Reparát z Noly]] * sv. [[Restituta Tuniská]] * sv. [[Riccardo Pampuri]] * sv. [[Richard (biskup)|Richard]] * sv. [[Richard (pútnik)|Richard, pútnik]] * bl. [[Richard Henkes]] * sv. [[Richard Gwyn]] * sv. [[Richard Pampuri]] * sv. [[Richard Reynolds]] * sv. [[Richard zo St. Vanne]] * sv. [[Richard z Wessexu]] * sv. [[Richard z Wychu]] * bl. [[Rita Josefa Pujalte Sánchez]] * bl. [[Rita Lopes de Almeida]] * sv. [[Rita z Cascie]] * sv. [[Róbert Bellarmín]] * bl. [[Robert-François Guérin du Rocher]] * sv. [[Robert Lawrence]] * bl. [[Robert Le Bis]] * bl. [[Robert Nutter]] * sv. [[Robert Southwell]] * sv. [[Robert z Molesme]] * sv. [[Róbert z Newminsteru]] * sv. [[Svätý Rochus|Rochus]] * sv. [[Roque González]] * bl. [[Roger Dickenson]] * bl. [[Rolando de' Medici]] * bl. [[Rolando Rivi]] * sv. [[Roman (opát)|Roman]] * sv. [[Román Adame Rosales]] * bl. [[Roman Archutowski]] * bl. [[Roman Lysko]] * sv. [[Roman Sladkopevec]] * bl. [[Roman Sitko]] * sv. [[Roman z Condat]] * sv. [[Roman z Nepi]] * sv. [[Romuald]] * sv. [[Rosa Veneriniová]] * sv. [[Rosa z Viterbová]] * bl. [[Rosario Livatino]] * sv. [[Roseline of Villeneuve]] * sv. [[Roza Fan Huiová]] * sv. [[Róza Filipa Duchesneová]] * bl. [[Róża Czackaová]] * sv. [[Roza Chen Aijie]] * sv. [[Roza Kim No-saová]] * sv. [[Roza Zhaová]] * sv. [[Róza z Viterba]] * bl. [[Rozália Renduová]] * sv. [[Rozália z Palerma]] * bl. [[Rudolf Acquaviva]] * sv. [[Rudolf Sherwin]] * bl. [[Rudolf z Bernu]] * sv. [[Rudolf z Gubbia]] * sv. [[Rufina a Justa|Rufina]] * sv. [[Ružena Limská]] * bl. [[Rufus Ishimoto]] * bl. [[Ruggiero da Todi]] * bl. [[Rupert Mayer]] * sv. [[Rupert zo Salzburgu]] * sv. [[Valér a Rúfus|Rúfus]] * sv. [[Ružena Limská]] </div> === S === <div style="column-width:25em;"> * sv. [[Svätý Sabas|Sabas]] * sv. [[Sabas Gótsky]] * sv. [[Sabás Reyes Salazar]] * sv. [[Sabas z Jeruzalema]] * sv. [[Trofimus, Sabbatius a Dorymedon|Sabbatius]] * sv. [[Svätá Sabína|Sabína]] * sv. [[Vincent, Sabína a Kristeta|Sabína]] * sv. [[Salome, Ježišova učeníčka|Salome]] * sv. [[Salomon Leclerc]] * bl. [[Salvador Damián Enguix Garés]] * bl. [[Salvador Estrugo Solves]] * bl. [[Salvador Ferrandis Segui]] * bl. [[Salvador Huerta Gutiérrez]] * sv. [[Salvador Lara Puente]] * bl. [[Salvador Mollar Ventura]] * bl. [[Salvatore Lilli]] * bl. [[Salvio Huix Miralpeix]] * bl. [[Samuele Marzorati]] * bl. [[Sancha Portugalská (1180)|Sancha Portugalská]] * bl. [[Sára Salkaházi]] * sv. [[Saturnín (biskup)|Saturnín]] * sv. [[Sáva (Sedmopočetník)|Sáva]] * sv. [[Šarbel Machlúf]] * bl. [[Savina Petrilli]] * sv. [[Svätá Scholastika|Scholastika]] * sv. [[Svätý Šebestián|Šebestián]] * bl. [[Sebastian Desbrielles]] * bl. [[Sebastian Maggi]] * sv. [[Sebastian Nam I-gwan]] * bl. [[Sebastián de Aparicio y del Pardo]] * bl. [[Sebastian Valfrè]] * bl. [[Secondo Pollo]] * sv. [[Sedem svätých zakladateľov rehole Služobníkov Panny Márie]] * sv. [[Abdon a Senen|Senen]] * bl. [[Serafin Koda]] * sv. [[Serafín z Montegranaro]] * bl. [[Serafína Emanuela Justa Fernández Ibero]] * bl. [[Serafino Morazzone]] * bl. [[Serafína Sforza]] * sv. [[Serapion]] * sv. [[Svätý Sergej|Sergej]] * sv. [[Sergius I.]] * bl. [[Sergio Cid Pazo]] * sv. [[Servác z Tongereny|Servác]] * sv. [[Sulpic a Servilián|Servilián]] * sv. [[Severoamerickí mučeníci]] * sv. [[Severus (biskup)|Severus]] * bl. [[Sewerian Baranyk]] * sv. [[Severín (mních)|Severín]] * sv. [[Severín (pustovník)|Severín]] * bl. [[Séverin Girault]] * sv. [[Severín z Norika]] * sv. [[Siard (opát)|Siard]] * sv. [[Sidon]] * sv. [[Sidonius Apollinaris|Sidon z Clermontu]] * sv. [[Sílas]] * sv. [[Simona Chauvigné]] * bl. [[Shimon Enpō]] * bl. [[Shtjefën Kurti|Stefan Kurti]] * sv. [[Sidonius Apollinaris]] * sv. [[Sixtus I.]] * sv. [[Sixtus II.]] * sv. [[Sixtus III.]] * sv. [[Silverius]] * sv. [[Silvester I.]] * bl. [[Silvestre Arnau y Pascuet]] * sv. [[Silvestro Guzzolini]] * sv. [[Svätá Silvia|Silvia]] * bl. [[Simeon Lukač]] * sv. [[Simón de Rojas]] * sv. [[Simon Qin Chunfu]] * sv. [[Simon Phan Đắc Hoà]] * bl. [[Šimon Ballacchi]] * sv. [[Siméon-François Berneux]] * sv. [[Simoni Chen Ximan]] * sv. [[Šimon (biskup)|Šimon]] * sv. [[Šimon Horlivec]] * sv. [[Šimon z Lipnice]] * sv. [[Šimon Stylita starší]] * sv. [[Šimon Stylita mladší]] * sv. [[Šimon Stock]] * sv. [[Simpliciano Soresini]] * sv. [[Simplicius]] * sv. [[Svätá Školastika|Školastika]] * bl. [[Školastika Lerouxová]] * bl. [[Sofia Ximénez Ximénez]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = blah. Sofie Ximénez Ximénez, Marie Ximénez Purificación a Marie del Río Messa| url = http://catholica.cz/?id=4622| vydavateľ = Catholica.cz, Jan Chlumský| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sofia Ximénez, mučenica| url = https://www.zivotopisysvatych.sk/sofia-ximenez/| vydavateľ = Životopisy svätých, zivotopisysvatych.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * sv. [[Solanus Casey]] * sv. [[Soter (pápež)|Soter]] * sv. [[Spiridion]] * sv. [[Stanislav (biskup)|Stanislav]] * sv. [[Stanislav Kazimierczyk Sołtys]] * sv. [[Stanislav Kostka Starowieyski]] * bl. [[Stanisłav Streich]] * bl. [[Stanislav Kubista]] * bl. [[Stanislav Kubski]] * bl. [[Stanislav Mysakowski]] * sv. [[Stanislav Papczynski]] * bl. [[Stanislav Pyrtek]] * bl. [[Stanislav Tymoteusz Trojanowski]] * bl. [[Stanley Francis Rother]] * bl. [[Stefan Bandelli]] * bl. [[Stefan Bellesini]] * sv. [[Stefan Min Kŭk-ka]] * sv. [[Stefan Nguyễn Văn Vinh]] * bl. [[Stefan Franciszek Deusdedit de Ravinel]] * bl. [[Stefan Wyszyński]] * bl. [[Stefania Quinzani]] * sv. [[Štefan Prvomučeník|Štefan]] * sv. [[Štefan I. (pápež)|Štefan I.]] * bl. [[Štefan Grelewski]] * sv. [[Štefan Mladší]] * sv. [[Štefan Pongrác]] * sv. [[Štefan Šándor]] * sv. [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan Uhorský]] * sv. [[Štefan z Châtillon]] * bl. [[Štefan z Narbony]] * sv. [[Štefan z Obazine]] * bl. [[Stephen Nehmé]] * sv. [[Stremonius]] * sv. [[Štrnásť pomocníkov v núdzi]] * sv. [[Štyria anonymní mučeníci]] * sv. [[Štyria korunovaní mučeníci]] * sv. [[Sulpic a Servilián|Sulpic]] * sv. [[Svorad (svätec)|Svorad]] * sv. [[Swen z Arbogi]] * sv. [[Swithun Wells]] * sv. [[Sybillina Biscossi]] * sv. [[Symachus]] * sv. [[Symeon z Emesy]] * bl. [[Symforian Ducki]] </div> === T === <div style="column-width:25em;"> * sv. [[Tabita]] * sv. [[Tadayo Liu Ruiting]] * bl. [[Thaddeus McCarthy]] * bl. [[Tadeusz Dulny]] * bl. [[Tarzícia Oľga Macková]] * sv. [[Svätý Tarzícius|Tarzícius]] * bl. [[Tarsila Córdoba Belda]] * sv. [[Tatiana z Ríma]] * sv. [[Svätá Tekla|Tekla]] * bl. [[Tekla Nagaishi]] * sv. [[Tekla z Ikónia]] * sv. [[Telesfor]] * sv. [[Teliavus]] * bl. [[Teodor Romža]] * sv. [[Teodor Sykeota]] * sv. [[Teodor Trichinas]] * sv. [[Teodor z Amasei]] * sv. [[Teodor z Grammont]] * sv. [[Teodor zo Sikeonu]] * sv. [[Teodor z Tabenissi]] * sv. [[Teodor z Tarsu]] * sv. [[Teodora Alexandrijská]] * sv. [[Teodora Guérinová]] * sv. [[Théodoric Balat]] * sv. [[Teodoret z Kýru]] * bl. [[Teodoro Illera del Olmo]] * sv. [[Teodoryk Endem]] * sv. [[Teodóz]] * sv. [[Teodózia Cézarejská]] * sv. [[Teofan Vyznávač]] * sv. [[Svätý Teofil|Teofil]] * sv. [[Trofim a Teofil|Teofil]] * sv. [[Teofil z Cézarey]] * sv. [[Teofil z Corte]] * bl. [[Teofilius Matulionis]] * sv. [[Teodózius Veľký]] * bl. [[Terence O'Brien (biskup)|Terence O'Brien]] * sv. [[Tercius]] * bl. [[Teresa Braccová]] * sv. [[Teresa Chen Jinjieová]] * sv. [[Teresa Coudercová]] * sv. [[Teresa Eustochio Verzeriová]] * bl. [[Teresa Grillo Michelová]] * bl. [[Teresa Chambó Palés de la Divina Pastora]] * sv. [[Teresa Jornet Ibars]] * sv. [[Teresa Kim]] * sv. [[Teresa Kim Im-i]] * bl. [[Teresa Kwon Cheon-rye]] * bl. [[Teresa Manganiello]] * bl. [[Teresa Maria Manetti]] * bl. [[Tereza Portugalská (1178)|Teresa Portugalska]] * bl. [[Teresa Subirá Sanjaume]] * sv. [[Teresa Yi Mae-im]] * sv. [[Teresa Zhang He]] * bl. [[Teresio Olivelli]] * bl. [[Tereza von Wüllenweberová]] * sv. [[Terézia z Ávily|Terézia Ježišova z Ávily]] * bl. [[Thérèse Madeleine Fantouová]] * bl. [[Miriam Terézia Demjanovičová|Terézia Demjanovičová]] * sv. [[Terézia Margita od Najsvätejšieho Srdca Ježišovho]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = sv. Terézia Margita od Najsv. Srdca Ježišovho| url = https://bosikarmelitani.sk/svati-karmelu/sv-terezia-margita-od-najsv-srdca-jezisovho-2/| vydavateľ = Bosí Karmelitáni, OCD| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * sv. [[Terézia Benedikta od Kríža]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = sv. Terézia Benedikta od Kríža| url = https://bosikarmelitani.sk/svati-karmelu/sv-terezia-benedikta-od-kriza/| vydavateľ = Bosí Karmelitáni, OCD| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * sv. [[Terézia od Ježiša]] * sv. [[Terézia od Dieťaťa Ježiša a Svätej Tváre]] * sv. [[Terézia od Ježiša z Los Andes]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = sv. Terézia od Ježiša z Los Andes| url = https://bosikarmelitani.sk/svati-karmelu/sv-terezia-od-jezisa-z-los-andes/| vydavateľ = Bosí Karmelitáni, OCD| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * sv. [[Matka Tereza|Terézia z Kalkaty]] * sv. [[Terézia z Lisieux]] * sv. [[Theofilos z Antiochie]] * sv. [[Théophane Vénard]] * sv. [[Tiburtius]] * bl. [[Tiburcio Arnáiz Muñoz]] * sv. [[Timotej (biskup)|Timotej]] * sv. [[Timotej (diakon)|Timotej]] * bl. [[Timotej Giaccardo]] * bl. [[Titus Brandsma]] * sv. [[Titus z Kréty]] * bl. [[Titus Zeman]] * sv. [[Tôma Đinh Viết Dụ]] * sv. [[Tôma Khuông]] * sv. [[Tôma Nguyễn Văn Đệ]] * sv. [[Torpes z Pisy]] * bl. [[Thomas Bosgrave]] * sv. [[Thomas Garnet]] * bl. [[Thomas-Jean Monsaint]] * sv. [[Thomas More]] * bl. [[Thomas Percy (1528)|Thomas Percy]] * bl. [[Thomas Pickering]] * bl. [[Thomas Pilchard]] * bl. [[Tomás de Zumárraga]] * sv. [[Tomás García Martínez]] * bl. [[Tomas Choe Pil-gong]] * bl. [[Tomás Sitjar Fortiá]] * sv. [[Tomáš (apoštol)|Tomáš]] * sv. [[Tomáš Akvinský]] * sv. [[Tomáš Becket]] * bl. [[Tomáš z Tolentina]] * sv. [[Tommaso da Cori]] * bl. [[Tommaso da Olera]] * bl. [[Tommaso Maria Fusco]] * bl. [[Tommaso Reggio]] * sv. [[Svätý Torlak|Torlak]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Adam Takáč| odkaz na autora = | titul = Na Islande sme ako maják| url = https://zasvatenyzivot.sk/na-islande-sme-ako-majak/| vydavateľ = Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku| dátum vydania = 2020-01-07| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * sv. [[Toribio de Mogrovejo]] * sv. [[Toribio Romo González]] * sv. [[Toscana z Verony|Toscana]] * sv. [[Tranquilino Ubiarco Robles]] * sv. [[Trifón]] * sv. [[Trofim a Teofil|Trofim]] * sv. [[Turibius Alfonz de Mongrovejo]] * sv. [[Tychikus]] </div> === U === <div style="column-width:25em;"> * sv. [[Ubald z Gubbia]] * sv. [[Ubaldesca Taccini]] * bl. [[Ukon Takayama]] * sv. [[Ulrich z Augsburgu]] * bl. [[Ulrika Franziska Nischová]] * bl. [[Umiliana de' Cerchiová]] * sv. [[Urban I.]] * bl. [[Urban II.]] * bl. [[Urban V.]] * bl. [[Urbano Gil Sáez]] * sv. [[Urban z Langres]] * sv. [[Urbicius z Metz]] * sv. [[Ursicínus (mučeník)|Ursicinus]] * sv. [[Ursicinus (mučeník)|Ursicinus]] * sv. [[Ursicinus (pustovník)|Ursicinus]] * sv. [[Svätý Ursmar|Ursmar]] * sv. [[Ursus z Auxerre]] * sv. [[Ursus z Írska]] * sv. [[Uršuľa (svätica)|Uršuľa]] * sv. [[Uršuľa Ledóchowska]] * bl. [[Utto z Mettenu]] </div> === V === <div style="column-width:25em;"> * sv. [[Václav I. (české knieža)|Václav]] * sv. [[Valburga]] * sv. [[Valentín z Terni|Valentín]] * sv. [[Valentín de Berriochoa]] * bl. [[Valentín Palencia Marquina]] * bl. [[Valentin Paquay]] * sv. [[Valentín z Passau]] * sv. [[Svätá Valentína|Valentína]] * sv. [[Valér a Rúfus]] * sv. [[Valér z Leuconay]] * sv. [[Valér z Trieru]] * sv. [[Svätý Valerián|Valerián]] * bl. [[Vasiľ Hopko]] * bl. [[Vasyl Velyčkovskyj]] * sv. [[Vavrinec (učeník Cyrila a Metoda)|Vavrinec]] * sv. [[Vavrinec Rímsky]] * sv. [[Vavrinec Bai Xiaoman]] * sv. [[Vavrinec Han I-hyŏng]] * sv. [[Vavrinec Ngôn]] * sv. [[Vavrinec Nguyễn Văn Hưởng]] * bl. [[Vavrinec Pak Chwi-deuk]] * sv. [[Vavrinec Wang Bing]] * sv. [[Vavrinec z Brindisi]] * sv. [[Vavrinec z Canterbury]] * sv. [[Vavrinec z Dublina]] * sv. [[Venancius z Camerina]] * sv. [[Vendelín (pustovník)|Vendelín]] * sv. [[Vendelín z Trieru]] * sv. [[Verena z Zurzachu]] * sv. [[Svätá Verdiana|Verdiana]] * bl. [[Veronica Antalová]] * sv. [[Veronika (svätica)|Veronika]] * sv. [[Veronika Giuliani]] * bl. [[Veronika Negroni]] * sv. [[Victoriano Pío Bernabé Cano]] * sv. [[Vietnamskí mučeníci]] * sv. [[Viera z Agenu]] * sv. [[Viktor I.]] * bl. [[Viktor III.]] * bl. [[Viktor Calvo Lozano]] * sv. [[Viktor z Mediolanu]] * bl. [[Victoria Díez y Bustos de Molina]] * bl. [[Victoria Quintana Argos]] * bl. [[Victoria Valverde González]] * bl. [[Victorie Rasoamanarivo]] * sv. [[Anatólia a Viktória|Viktória]] * sv. [[Viktória zo Sabiny]] * sv. [[Viliam Akvitánsky]] * sv. [[Viliam z Æbelholt]] * sv. [[Viliam z Bourges]] * sv. [[Viliam z Roskilde]] * sv. [[Viliam z Vercelli]] * bl. [[Vilmos Apor]] * sv. [[Villehad Dánsky]] * sv. [[Vincent, Sabína a Kristeta|Vincent]] * bl. [[Vinçenc Prennushi]] * bl. [[Vincent Abraham]] * sv. [[Vincent Ferrerský]] * sv. [[Vincent de Paul]] * bl. [[Vincent-Joseph le Rousseau de Rosencoat]] * sv. [[Vincent Mária Strambi]] * sv. [[Vincent Pallotti]] * bl. [[Vincent Pinilla]] * bl. [[Vincent Queralt Lloret]] * bl. [[Vincent Soler]] * sv. [[Vincent z Lerynu]] * sv. [[Vincent z Valencie]] * sv. [[Vicenta María López y Vicuña]] * bl. [[Vicente Ballester Far]] * bl. [[Vicente Cabanes Badenas]] * bl. [[Vicente de Santo António]] * bl. [[Vicente Galbis Gironés]] * bl. [[Vicenta Chávez Orozco]] * bl. [[Vicente Maria Izquierdo Alcón]] * bl. [[Vicente Pelufo Corts]] * bl. [[Vicente Rubiols Castelló]] * bl. [[Vicente Sales Genovés]] * bl. [[Vicente Sicluna Hernández]] * bl. [[Vicente Vilar David]] * sv. [[Vincenza Gerosa]] * sv. [[Vincent zo Zaragozy]] * bl. [[Vincenza Maria Poloni]] * sv. [[Vincenzo Domenico Romano]] * sv. [[Vincenzo Grossi]] * sv. [[Vincenzo Maria Strambi]] * sv. [[Vinh-Sơn Đỗ Yến]] * sv. [[Vinh-Sơn Dương]] * sv. [[Vinh-Sơn Nguyễn Thế Điểm]] * sv. [[Vinh-Sơn Phạm Hiếu Liêm]] * sv. [[Vinh-Sơn Tường]] * sv. [[Virgil zo Salzburgu]] * sv. [[Virginia Centurione Bracelliová]] * sv. [[Svätý Vít|Vít]] * sv. [[Vital a Agrikola|Vital]] * sv. [[Vitalian]] * bl. [[Vitalij Bajrak]] * sv. [[Vitalis (mučeník)|Vitalis]] * sv. [[Vitalis z Gazy]] * bl. [[Vito Beggiami]] * bl. [[Vivaldo Stricchi]] * sv. [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimír I.]] * bl. [[Vladimir Ghika]] * bl. [[Vlodislav]] * sv. [[Vojtech Pražský|Vojtech]] * bl. [[Volodymyr Pryjma]] </div> == W == <div style="column-width:25em;"> * sv. [[Waltruda]] * sv. [[Wilhad]] * bl. [[William Freeman]] * bl. [[William Howard, I vikomt Staffordu|Wiliam Howard]] * bl. [[William Ireland]] * bl. [[William Pike]] * sv. [[Svätý Willibrord|Wilibrord]] * bl. [[Wincenty Matuszewski]] * sv. [[Winfrid z Mohuča]] * bl. [[Władysław Goral]] * bl. [[Wladyslaw Bladziński]] * bl. [[Wladyslaw Demski]] * bl. [[Wladyslaw Maczkowiak]] * bl. [[Wladyslaw Maczkowski]] * bl. [[Wladyslaw Miegoń]] * bl. [[Wlodzimierz Laskowski]] * bl. [[Wojciech Nierychlewski]] * sv. [[Wolfgang z Regensburgu]] * sv. [[Wulfram]] * sv. [[Svätý Wulstan|Wulstan]] </div> == X == * sv. [[Xénia z Milasy]] == Y == * sv. [[Yrieix z Limousin]] * bl. [[Yvette z Huy]] === Z === <div style="column-width:25em;"> * bl. [[Zacarias Abadia Buesa]] * sv. [[Zachariáš (otec Jána Krstiteľa)]] * sv. [[Zachariáš (pápež)]] * sv. [[Zachariáš (prorok)]] * sv. [[Zachej]] * sv. [[Zdislava z Lemberku]] * sv. [[Zeferinus]] * bl. [[Zefirín Giménez Malla]] * bl. [[Zefirino Agostini]] * sv. [[Zélia Martinová]] * sv. [[Sidoine Apolinaire|Zdenko z Clermontu]] * sv. [[Zeno a synovia]] * sv. [[Zeno z Gazy]] * sv. [[Zeno z Verony]] * sv. [[Zenob]] * sv. [[Zenob Sidónsky]] * sv. [[Zenóbia]] * sv. [[Zenon z Verony]] * sv. [[Zhang Huailu]] * bl. [[Zdenka Schelingová]] * sv. [[Zosimus]] * bl. [[Zósimo Izquierdo Gil]] * sv. [[Svätá Zuzana|Zuzana]] * sv. [[Zuzana Rímska]] * sv. [[Zuzanna U Sur-im]] * sv. [[Zita z Luccy]] * sv. [[Svätá Zoa|Zoa]] * bl. [[Zoltán Meszlényi]] * bl. [[Zygmunt Pisarski]] * bl. [[Zygmunt Sajna]] * bl. [[Zynovij Kovalyk]] * sv. [[Žigmund Burgundský]] * sv. [[Svätá Žofia|Žofia]] </div> == Referencie == {{Referencie}} == Bibliografia == * OZOROWSKI, Edward; SALIJ, Jacek: ''Eklezjalne aspekty kultu świętych w nauce współczesnych teologów katolickich'', Warszawa: ATK, 1974 (Studia teologiczno-dogmatyczne) * ONDRUŠ, Rajmund: ''Blízki Bohu i ľuďom, Životopisy svätých usporiadané podľa liturgického kalendára'', Tatran pre Spolok svätého Vojtecha, 1991, ISBN 80-222-0277-0 * DIAN, Daniel; [[Viliam Judák|JUDÁK, Viliam]]: ''Každý deň so svätými, I. diel.'', [[Spolok svätého Vojtecha]], 2006, ISBN 80-7162-618-X * DIAN, Daniel; [[Viliam Judák|JUDÁK, Viliam]]: ''Každý deň so svätými, II. diel.'', Spolok svätého Vojtecha, 2007, ISBN 978-80-7162-679-4 * ZALESKI, Wincenty: ''Święci na każdy dzień'', IV. vyd., Wydawnictwo Salezjańskie, 2008, ISBN 978-83-7201-353-8. * FROS, Henryk; SOWA, Franciszek: ''Księga imion i świętych''. T. 1-4, 1996-1998, Wydawnictwo WAM * ONDRUŠ, Rajmund: ''Svätí a blahoslavení jezuitskej rehole'', Dobrá kniha, 2002, ISBN 80-7141-370-4 * BOSCO, Teresio: ''Svätci saleziánskej rodiny'', Vydavateľstvo Don Bosco, 2003, preklad: Vít Ušák, ISBN 80-88933-99-4 * ONDRUŠ, Rajmund: ''Blízki Bohu i ľuďom 1.'', Dobrá kniha, 2011, ISBN 978-80-7141-726-2 * ONDRUŠ, Rajmund: ''Blízki Bohu i ľuďom 2.'', Dobrá kniha, 2012, ISBN 978-80-7141-742 == Pozri aj == * [[Zoznam ctihodných rímskokatolíckej cirkvi]] * [[kanonizácia (cirkev)|Kanonizačný proces]] * [[Blahorečenie|Blahoslavený]] * [[Svätec|Svätý]] * [[Ctihodný]] == Zdroj == {{Preklad|pl|Święci i błogosławieni Kościoła katolickiego|67275600}} == Externé odkazy == * [https://www.zivotopisysvatych.sk/ Životopisy svätých, zivotopisysvatych.sk] * [https://katolici.szm.com/ Životopisy svätých, katolici.szm.com] * [http://www.svetci.spevy.sk/svetci_skripts/ Svätci, svetci.spevy.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220609125335/http://www.svetci.spevy.sk/svetci_skripts/ |date=2022-06-09 }} * [http://www.catholic.org/saints/stindex.php Saints A to Z na ''Catholic Online''] * [http://brewiarz.katolik.pl/czytelnia/swieci/daty.php3 Chronologiczny spis informacji o świętych i błogosławionych] [[Kategória:Katolícki svätci| ]] [[Kategória:Katolícki blahoslavení| ]] [[Kategória:Kresťanské zoznamy]] ptou8405oxspb5cm698dgrbyte7c98k Wikipédia:DC 4 686749 8203485 7433263 2026-04-25T19:26:08Z EmausBot 42000 Bot: Oprava dvojitého presmerovanie na [[Wikipédia:Discord Slovenskej Wikipédie]] 8203485 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Wikipédia:Discord Slovenskej Wikipédie]] qli5r61okoxeafjs5ht95nh8dkh7s7g OSS 117 (filmová séria) 0 691481 8203399 8187387 2026-04-25T14:00:51Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8203399 wikitext text/x-wiki {{Infobox Filmová séria | Názov = OSS 117 | Obrázok = OSS 117.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Logo novodobej série. | Pôvodný názov = OSS 117 | Iný názov = | Autor myšlienky = | Predloha = [[Jean Bruce]] (knihy) | Počet dielov série = 5 ([[filmové dielo|pôvodné filmy]])<br>3 ([[filmové dielo|novodobé filmy]]) | Prvý diel série = ''[[OSS 117 se déchaîne]]'' {{Small|([[1963]])}} | Posledný diel série = ''[[Srdečné pozdravy z Afriky]]'' {{Small|([[2021]])}} | Podobné série = | Krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]]<br>{{ITA}} [[Taliansko]] | Pôvodný jazyk = [[Francúzština|francúzsky]] | Časové obdobie = [[1973]]{{--}}[[1968]], [[2009]]{{--}}[[2021]] | Produkcia = [[André Hunebelle]] ([[1963]]{{--}}[[1968]])<br>[[Paul Cadéac]] ([[1963]]{{--}}[[1968]]) | Žáner = [[Dobrodružný film|dobrodružný]], [[Akčný film|akčný]] | Herci a postavy = OSS 117 ([[Kerwin Mathews]], [[Frederick Stafford]], [[John Gavin]], [[Jean Dujardin]]) | Réžia = [[André Hunebelle]], [[Michel Boisrond]], [[Jean-Pierre Desagnat]], [[Michel Hazanavicius]], [[Nicolas Bedos]] | Hlavná zvučka = | Commons = | Webstránka = | Portál 1 = Francúzsko | Portál 2 = Literatúra | Portál 3 = }} '''OSS 117''' je séria [[Francúzsko|francúzskych]] filmov založená na sérii [[Špionážny film|špionážnych]] kníh od [[Jean Bruce|Jeana Brucea]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hubert Bonisseur de la Bath alias OSS 117 {{!}} BD Litterature des années 50|url=http://boomer-cafe.net/version2/index.php/BD-Litterature-des-annees-50/Hubert-Bonisseur-de-la-Bath-alias-OSS-117.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2011-01-17|dátum prístupu=2022-12-28|url archívu=https://web.archive.org/web/20110117180403/http://boomer-cafe.net/version2/index.php/BD-Litterature-des-annees-50/Hubert-Bonisseur-de-la-Bath-alias-OSS-117.html|dátum archivácie=2011-01-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Double O Section: OSS 117: An Introduction|url=http://doubleosection.blogspot.com/2010/05/oss-117-introduction-so-who-or-what-is.html|dátum vydania=2010-05-11|dátum prístupu=2023-06-10|priezvisko=Tanner}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=pf comic Oss.117 Editeur Aredit Comics Pocket Dessinateur|url=http://www.comicbd.fr/Se-Oss-117.html|vydavateľ=www.comicbd.fr|dátum prístupu=2023-07-06|url archívu=https://web.archive.org/web/20230707161544/http://www.comicbd.fr/Se-Oss-117.html|dátum archivácie=2023-07-07}}</ref> Doteraz bolo natočených 8 oficiálnych filmov, v júli [[2021]] mal premiéru najnovší s názvom ''OSS 117 : Alerte rouge en Afrique noire'' (''Srdečné pozdravy z Afriky'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=OSS117: The Spy Who (Covertly) Loved Them All|url=https://www.licencetoqueer.com/blog/oss117-the-spy-who-covertly-loved-them-all|vydavateľ=Licence to Queer|dátum prístupu=2023-06-10|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=OSS 117: The Funniest French Spy - French Iceberg|url=https://french-iceberg.com/oss-117-movies/|dátum vydania=2019-04-14|dátum prístupu=2023-06-10|jazyk=en-US|meno=Author|priezvisko=Sacha}}</ref> V 8 [[Oktalógia|originálnych dieloch série]] si spolu štyria herci ([[Kerwin Mathews]], [[Frederick Stafford]], [[John Gavin]] a [[Jean Dujardin]]) vystriedali rolu agenta OSS 117.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=OSS 117 - Alchetron, The Free Social Encyclopedia|url=https://alchetron.com/OSS-117|vydavateľ=Alchetron.com|dátum vydania=2017-08-18|dátum prístupu=2023-06-10|jazyk=en-US}}</ref> Agent [[Hubert Bonisseur de La Bath]] s označením OSS ('''O'''ffice of '''S'''trategic '''S'''ervices) 117 je jeden z najznámejších francúzskych akčných filmových hrdinov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Double O Section: OSS 117: An Introduction | url = http://doubleosection.blogspot.com/2010/05/oss-117-introduction-so-who-or-what-is.html | dátum vydania = 2010-05-11 | dátum prístupu = 2023-09-26 | priezvisko = Tanner}}</ref> Pracuje pre francúzsku tajnú službu '''SDECE''' (Service de documentation extérieure et de contre-espionnage).<ref>{{Citácia periodika|titul=CE QU'EST LE S.D.E.C.E.|url=https://www.lemonde.fr/archives/article/1965/12/23/ce-qu-est-le-s-d-e-c-e_2191396_1819218.html|periodikum=Le Monde.fr|dátum=1965-12-23|dátum prístupu=2023-12-26|jazyk=fr}}</ref> [[Pentalógia|Prvých päť filmov]] bolo iniciovaných režisérom [[André Hunebelle|André Hunebellom]] a ich prednosťou bola najmä [[Akčný film|akčnosť]], u zvyšných [[Trilógia|troch dielov]] (z [[21. storočie|21. storočia]]) išlo skôr o akúsi komickú [[Paródia|paródiu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=List of OSS 117 films|url=https://film.datathistle.com/listings/oss-117/|vydavateľ=film.datathistle.com|dátum prístupu=2023-06-10}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=This Spy Comedy Is France’s Answer to James Bond|url=https://collider.com/french-spy-comedy-oss-117-jean-dujardin/|vydavateľ=Collider|dátum vydania=2023-06-09|dátum prístupu=2023-06-10|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=OSS 117: Five Film Collection (OSS 117 Is Unleashed / OOSS 117: Panic in Bangkok / OSS 117: Mission For a Killer / OSS 117: Mission to Tokyo / OSS 117: Double Agent) (3-Discs) {{!}} Kino Lorber - Experience Cinema|url=https://kinolorber.com/product/oss-117-five-film-collection-dvd|dátum prístupu=2023-06-10|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OSS 117 : Banco pour les 5 Blu-ray Gaumont - Dossiers Blu-ray / DVD | url = https://digitalcine.fr/4k-bluray-dvd/dossiers-bluray-dvd/3513-oss-117-banco-pour-les-5-blu-ray-gaumont/ | dátum vydania = 2015-02-09 | dátum prístupu = 2023-12-25 | jazyk = fr-FR | meno = Stéphane | priezvisko = Argentin}}</ref> V [[60. roky 20. storočia|šesťdesiatych rokoch]] bola vo [[Francúzsko|Francúzsku]] päť dielna filmová séria rovnako úspešná ako [[Spojené kráľovstvo|britská]] séria [[James Bond (filmy)|Jamesa Bonda]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ReoCLIK - Is OSS 117 a pale imitation of James Bond? - Culture - Curiosity|url=https://www.reoclik.com/curiosity/culture/is-oss-117-a-pale-imitation-of-james-bond-4.html|vydavateľ=www.reoclik.com|dátum prístupu=2023-06-10}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=De James Bond à OSS 117, les montres mythiques du cinéma|url=https://www.lesechos.fr/weekend/mode-beaute/de-james-bond-a-oss-117-les-montres-mythiques-du-cinema-1349273|vydavateľ=Les Echos|dátum vydania=2021-09-24|dátum prístupu=2023-06-10|jazyk=fr}}</ref> Celkovo bolo 265 [[Román|románov]] ságy OSS preložených do 17 jazykov, vydaných v 21 krajinách a predaných 75 miliónov výtlačkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Boomer Café|url=http://www.hotelescotedazur.com/fr/boomer-cafe.html|vydavateľ=www.hotelescotedazur.com|dátum prístupu=2023-09-26}}</ref> Jean Bruce napísal medzi rokmi ([[1949]]{{--}}[[1963]]) 88 zväzkov kníh, po jeho tragickej smrti pokračovala v rokoch ([[1966]]{{--}}[[1985]]) jeho žena [[Josette Bruce]], ktorá spolu vydala 143 kníh. Posledných 24 častí spísali v období ([[1987]]{{--}}[[1992]]) ich deti [[François Bruce|François]] a [[Martine Bruce]]. Bruce vymyslel a napísal svojho agenta OSS 117 o štyri roky skôr ako [[Ian Fleming]] [[James Bond|Jamesa Bonda]]. Jean Bruce zomrel po autonehode [[26. marec|26. marca]] [[1963]] vo [[Luzarches (obec)|Luzarches]], dožil sa štyridsať dva rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jean Bruce - OSS 117 - turrier.fr | url = http://www.turrier.fr/stars/jeanbruce_e.php | vydavateľ = www.turrier.fr | dátum prístupu = 2023-12-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231226193944/http://www.turrier.fr/stars/jeanbruce_e.php | dátum archivácie = 2023-12-26 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JEAN BRUCE : Biographie, Tombe, Citations, Forum... | url = https://www.jesuismort.com/tombe/jean-bruce | vydavateľ = JeSuisMort.com | dátum prístupu = 2023-12-26 | jazyk = fr}}</ref> == História == [[Súbor:Volumes OSS 117.jpg|náhľad|Zväzky kníh OSS 117 od [[Jean Bruce|Jeana Brucea]].]] Táto literárna séria, bola jedna z prvých svojho druhu vo [[Francúzsko|Francúzsku]], dokázala ťažiť z príťažlivosti verejnosti k špionáži, rastúcej téme v čase studenej vojny. Svojho času mohla surfovať na vlnách tejto módy, ktorú znovu spustil [[James Bond (rozlišovacia stránka)|James Bond]], ktorého povesť je dobre známa. Rôzne kinematografické adaptácie ságy, ktoré si našli svoje publikum, najmä dve hlavné série od režisérov [[André Hunebelle]] a [[Michel Hazanavicius]], čo niektorých prinútilo prečítať si znovu knihy. Úspech možno vysvetliť aj tým, že príbehy sú mimoriadne zdokumentované, a teda do istej miery realistické; často sú dokonca založené na skutočných faktoch (najmä tých Jeana Brucea). K úspechu série prispela aj kvalita obálok, sugestívna a miestami vtipná (takmer hyperrealistické kresby niekedy nahých žien či mŕtvol). Tieto kresby sú tiež jedným zo symbolov tejto franšízy, a to natoľko, že práve niektoré z týchto obálok stoja pri zrode filmového projektu Michela Hazanaviciusa z roku [[2006]] a [[2009]]. V skutočnosti výrobcovia Éric a Nicolas Altmayerovci mali nejaké spomienky na tieto obálky v knižnici svojich rodičov. To isté platí aj o tituloch, často založených na slovných hračkách: ''Ugly'' ''Shot in Moscow'', ''Don't Trust It'', ''Hide and Seek in Kashmir'', ''Arctic Tactics'' alebo aj ''Arizona zóna A''. Séria mala medzi svojimi fanúšikmi najmä [[Pierre Salinger|Pierra Salingera]] (ktorý napísal aj predslov k jednej zo zbierok), [[Gerard de Villiers|Gérarda de Villiersa]], [[Jean Cocteau|Jeana Cocteaua]], či dokonca [[John Fitzgerald Kennedy|Johna Fitzgeralda Kennedyho]]. Tento úspech však nebol okamžitý. Skutočne, až od roku [[1950]], s ''Romance of Death'', predaje prudko vzrástli, a to vďaka súčasnému záujmu o špionáž (Berlínska blokáda, realizácia železnej opony...). Nuansy, ktoré treba priniesť do tohto úspechu, tiež pochádzajú z rovnako alebo ešte výraznejšieho úspechu jeho početných literárnych rivalov, akými sú James Bond od [[Ian Fleming|Iana Fleminga]], San-Antonio, Francis Coplan od [[Paul Kenny|Paula Kennyho]], alebo dokonca Jeho pokojná výsosť (SAS) od Gérarda de Villiers. == Oficiálne filmy == === Pôvodná filmová séria (od André Hunebella) === Pôvodná filmová séria o agentovi OSS 117 bola od režiséra [[André Hunebelle|Andrého Hunebella]] z rokov [[1963]]{{--}}[[1968]]. Traja herci si vystriedali úlohu OSS 117 v pôvodnej päťdielnej filmovej sérií.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Analyse OSS 117 - Cinéma Café des images | url = https://cafedesimages.fr/education-a-limage/lyceens-au-cinema/oss-117-le-caire-nid-despions/ | vydavateľ = Café des Images | dátum prístupu = 2023-12-26 | jazyk = fr-FR}}</ref> {| class="wikitable" |+Zoznam filmov !# !Film !Slovenský názov !Rok !Krajina !Réžia !Produkcia !Dĺžka !Diváci<ref name="vs" group="pozn.">Počty vstupov divákov na jednotlivé filmy vo Francúzsku.</ref> |- |1 |''[[OSS 117 se déchaîne]]'' | – |[[1963]] |[[Francúzsko]] / [[Taliansko]] |[[André Hunebelle]] | rowspan="5" |André Hunebelle, [[Paul Cadéac]] |104 min. |2 329 798{{break}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FRANCE 1963 - (page 2) - BOX OFFICE STORY|url=http://www.boxofficestory.com/france-1963-c22750377/2|vydavateľ=www.boxofficestory.com|dátum prístupu=2023-10-22}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Box office André HUNEBELLE - BOX OFFICE STORY|url=http://www.boxofficestory.com/box-office-andre-hunebelle-c23623117|vydavateľ=www.boxofficestory.com|dátum prístupu=2023-10-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=OSS 117 se déchaine (1963) - JP Box-Office|url=https://www.jpbox-office.com/fichfilm.php?id=13452|vydavateľ=www.jpbox-office.com|dátum prístupu=2023-10-22}}</ref> |- |2 |''Banco à Bangkok pour OSS 117'' |''[[Tajný agent v Bangkoku]]'' |[[1964]] |Francúzsko / Taliansko |André Hunebelle |119 min. |2 934 442{{break}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FRANCE 1964 - (page 2) - BOX OFFICE STORY|url=http://www.boxofficestory.com/france-1964-c22750409/2|vydavateľ=www.boxofficestory.com|dátum prístupu=2023-10-22}}</ref><ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Banco a Bangkok pour OSS 117 (1964) - JP Box-Office|url=https://www.jpbox-office.com/fichfilm.php?id=13475|vydavateľ=www.jpbox-office.com|dátum prístupu=2023-10-22}}</ref> |- |3 |''[[Furia à Bahia pour OSS 117]]'' | – |[[1965]] |Francúzsko / Taliansko |André Hunebelle |103 min. |2 686 432{{break}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FRANCE 1965 - (page 2) - BOX OFFICE STORY|url=http://www.boxofficestory.com/france-1965-c22750429/2|vydavateľ=www.boxofficestory.com|dátum prístupu=2023-10-22}}</ref><ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Furia a Bahia pour OSS 117 (1965) - JP Box-Office|url=https://www.jpbox-office.com/fichfilm.php?id=13509|vydavateľ=www.jpbox-office.com|dátum prístupu=2023-10-22}}</ref> |- |4 |''Atout cœur à Tokyo pour OSS 117'' |''[[Tajný agent v Tokiu]]'' |[[1966]] |Francúzsko / Taliansko |[[Michel Boisrond]] v produkcii André Hunebella |101 min. |2 120 606{{break}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FRANCE 1966 - (page 2) - BOX OFFICE STORY|url=http://www.boxofficestory.com/france-1966-c22750445/2|vydavateľ=www.boxofficestory.com|dátum prístupu=2023-10-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Atout cœur à Tokyo pour OSS 117 (1966) - JP Box-Office|url=https://www.jpbox-office.com/fichfilm.php?id=14032|vydavateľ=www.jpbox-office.com|dátum prístupu=2023-10-22}}</ref> |- |5 |''Pas de roses pour OSS 117'' |''[[Tajný agent na Blízkom východe]]'' |[[1968]] |Francúzsko / Taliansko |[[Jean-Pierre Desagnat]] a [[Renzo Cerrato]] pod dohľadom André Hunebella |104 min. |1 226 223{{break}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FRANCE 1968 - (page 4) - BOX OFFICE STORY|url=http://www.boxofficestory.com/france-1968-c22750489/4|vydavateľ=www.boxofficestory.com|dátum prístupu=2023-10-22}}</ref><ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pas de roses pour OSS 117 (1968) - JP Box-Office|url=https://www.jpbox-office.com/fichfilm.php?id=14056|vydavateľ=www.jpbox-office.com|dátum prístupu=2023-10-22}}</ref> |} === Nová filmová séria (filmy Jeana Dujardina) === Novodobá filmová séria o agentovi OSS 117 bola od režiséra [[Michel Hazanavicius|Michela Hazanaviciusa]] a [[Nicolas Bedos|Nicolasa Bedosa]] z rokov [[2006]]{{--}}[[2021]]. Zatiaľ si iba jeden herec  vystriedal úlohu OSS 117 v novodobej filmovej sérií.<ref name=":2" /> {| class="wikitable" |+Zoznam filmov !# !Film !Slovenský názov !Rok !Krajina !Réžia !Dĺžka !Rozpočet !Zárobok !Diváci<ref name="vs" group="pozn." /> |- |1 |''OSS 117 : Le Caire, nid d'espions'' |''[[Agent 117]]'' |[[2006]] |[[Francúzsko]] |[[Michel Hazanavicius]] |99 min. |14,09 mil. [[Euro|€]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=OSS 117: Le Caire nid d\'espions (OSS 117: Cairo, Nest of Spies) (2006) - JP Box-Office|url=https://www.jpbox-office.com/fichfilm.php?id=334|vydavateľ=www.jpbox-office.com|dátum prístupu=2023-10-22}}</ref> |37,8 mil. [[Dolár|$]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=OSS 117: Cairo, Nest of Spies|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0464913/|vydavateľ=Box Office Mojo|dátum prístupu=2023-10-22}}</ref> |2 310 845{{break}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FRANCE 2006 - (page 2) - BOX OFFICE STORY|url=http://www.boxofficestory.com/france-2006-c25799592/2|vydavateľ=www.boxofficestory.com|dátum prístupu=2023-10-22}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Box office Jean DUJARDIN - BOX OFFICE STORY|url=http://www.boxofficestory.com/box-office-jean-dujardin-c22514311|vydavateľ=www.boxofficestory.com|dátum prístupu=2023-10-22}}</ref> |- |2 |''OSS 117 : Rio ne répond plus'' | – |[[2009]] |Francúzsko |Michel Hazanavicius |100 min. |23,36 mil. [[Euro|€]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=OSS 117 : Rio ne répond plus (OSS 117: Lost in Rio) (2009) - JP Box-Office|url=https://www.jpbox-office.com/fichfilm.php?id=10286|vydavateľ=www.jpbox-office.com|dátum prístupu=2023-10-22}}</ref> |21,8 mil. [[Dolár|$]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=OSS 117: Lost in Rio|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1167660/|vydavateľ=Box Office Mojo|dátum prístupu=2023-10-22}}</ref> |2 511 890{{break}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FRANCE 2009 - (page 2) - BOX OFFICE STORY|url=http://www.boxofficestory.com/france-2009-c25821120/2|vydavateľ=www.boxofficestory.com|dátum prístupu=2023-10-22}}</ref><ref name=":1" /> |- |3 |''OSS 117 : Alerte rouge en Afrique noire'' |''[[Srdečné pozdravy z Afriky]]'' |[[2021]] |Francúzsko |[[Nicolas Bedos]] |116 min. |18,35 mil. [[Euro|€]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=OSS 117: Alerte rouge en Afrique noire (2021) - JP Box-Office|url=https://www.jpbox-office.com/fichfilm.php?id=20767|vydavateľ=www.jpbox-office.com|dátum prístupu=2023-10-22}}</ref> |13,3 mil. [[Dolár|$]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=OSS 117: From Africa with Love|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt7972012/|vydavateľ=Box Office Mojo|dátum prístupu=2023-10-22}}</ref> |1 619 109{{break}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=OSS 117: Alerte rouge en Afrique noire (2021) - JP Box-Office|url=https://jpbox-office.com/fichfilm.php?id=20767|vydavateľ=jpbox-office.com|dátum prístupu=2023-10-22}}</ref> |} == Neoficiálne filmy == {| class="wikitable" |+Zoznam filmov !Film !Rok !Krajina !OSS 117 !Réžia !Dĺžka !Diváci<ref name="vs" group="pozn." /> |- |''OSS 117 n'est pas mort'' |[[1957]] |[[Francúzsko]] |[[Ivan Desny]] |[[Jean Sacha]] |80 min. |1 395 073<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FRANCE 1957 - (page 9) - BOX OFFICE STORY|url=http://www.boxofficestory.com/france-1957-c22750201/9|vydavateľ=www.boxofficestory.com|dátum prístupu=2023-10-22}}</ref> |- |''Le Bal des espions''<ref name="vs2" group="pozn.">Ide o voľnú adaptáciu románov.</ref> |[[1960]] |Francúzsko / [[Taliansko]] |[[Michel Piccoli]] |[[Michel Clément]] a [[Umberto Scarpelli]] |92 min. |1 006 080<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FRANCE 1960 - (page 10) - BOX OFFICE STORY|url=http://www.boxofficestory.com/france-1960-c22750259/10|vydavateľ=www.boxofficestory.com|dátum prístupu=2023-10-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Box office Michel PICCOLI - BOX OFFICE STORY|url=http://www.boxofficestory.com/box-office-michel-piccoli-c22669571|vydavateľ=www.boxofficestory.com|dátum prístupu=2023-10-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Le Bal des espions (1960) - JP Box-Office|url=https://www.jpbox-office.com/fichfilm.php?id=14081|vydavateľ=www.jpbox-office.com|dátum prístupu=2023-10-22}}</ref> |- |''OSS 117 prend des vacances'' |[[1970]] |Francúzsko / Taliansko / [[Brazília]] |[[Luc Merenda]] |[[Pierre Kalfon]] |90 min. |546 675<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FRANCE 1970 - (page 8) - BOX OFFICE STORY|url=http://www.boxofficestory.com/france-1970-c22750529/8|vydavateľ=www.boxofficestory.com|dátum prístupu=2023-10-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=OSS 117 prend des vacances (1970) - JP Box-Office|url=https://www.jpbox-office.com/fichfilm.php?id=8968|vydavateľ=www.jpbox-office.com|dátum prístupu=2023-10-22}}</ref> |- |''OSS 117 tue le taon'' (TV film) |[[1971]] |Francúzsko |[[Alan Scott]] |[[André Leroux]] |75 min. |– |} == Postavy == {| class="wikitable" ! rowspan="3" |Postava ! colspan="8" |Herec |- ! colspan="5" |Pôvodná séria ! colspan="3" |Nová séria |- ![[OSS 117 se déchaîne|''OSS 117 se déchaîne'']] ![[Tajný agent v Bangkoku|''Tajný agent v Bangkoku'']] ![[Furia à Bahia pour OSS 117|''Furia à Bahia pour OSS 117'']] ![[Tajný agent v Tokiu|''Tajný agent v Tokiu'']] ![[Tajný agent na Blízkom východe|''Tajný agent na Blízkom východe'']] !''Agent 117'' !'''''OSS 117: Ztracen v Riu''''' !''Srdečné pozdravy z Afriky'' |- |'''OSS 117''' |[[Kerwin Mathews]] |Kerwin Mathews |[[Frederick Stafford]] |Frederick Stafford |[[John Gavin]] |[[Jean Dujardin]] |Jean Dujardin |Jean Dujardin |- |'''hlavný zločinec''' |[[Daniel Emilfork]] |[[Robert Hossein]] |[[Raymond Pellegrin]] a [[François Maistre]] |[[Henri Serre]] a [[Valéry Inkijinoff]] |[[Curd Jürgens]] |[[Richard Sammel]] a [[Philippe Lefebvre]] |[[Rüdiger Vogler]] |[[Ivan Franěk]] |- |'''priateľka OSS 117''' |[[Nadia Sanders]] |[[Pier Angeli]] |[[Mylène Demongeot]] |[[Marina Vlady]] a [[Jitsuko Yoshimura]] |[[Margaret Lee]] |[[Bérénice Bejová|Bérénice Bejo]] |[[Louise Monot]] |[[Fatou N'Diaye]] |- |'''Smith''' |[[Jean Geoffroy]] |[[Jacques Mauclair]] | |[[Billy Kearns]] | | | | |- |'''OSS 1001''' | | | | | | | |[[Pierre Niney]] |} == Galéria == Hlavní (oficiálny) predstavitelia agenta OSS 117: <gallery> Súbor:KerwinJackGiantKiller.JPG|[[Kerwin Mathews]] Súbor:Frederick Stafford Topaz trailer (2) 1969.png|[[Frederick Stafford]] Súbor:John Gavin Destry 1964.JPG|[[John Gavin]] Súbor:Jean Dujardin Cannes 2011.jpg|[[Jean Dujardin]] </gallery> == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Lombard | meno = Philippe | odkaz na autora = Philippe Lombard | titul = OSS 117 : LES DOSSIERS SECRETS | vydanie = 1 | vydavateľ = Gaumont | miesto = | rok = 2005 | isbn = | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 92 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }} == Pozri aj == * [[James Bond]] * [[James Bond (filmy)]] * [[Francis Coplan]] * [[Lemmy Caution]] * [[Nick Carter (postava)|Nick Carter]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=OSS 117|štítok=OSS 117 (filmy)}} == Externé odkazy == * [http://site2oss.canalblog.com/index.html OSS 117] na oficiálnej stránke {{Fra icon}} * [http://www.oss117.net/index.html OSS 117] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221228223045/http://www.oss117.net/index.html |date=2022-12-28 }} na oficiálnej stránke {{Fra icon}} * [https://francouzskyfilm.cz/oss-117-aneb-agent-007-po-francouzsku/ OSS 117] vo Francúzskom filme {{Ces icon}} * [https://www.ina.fr/recherche?q=OSS+117&espace=1&sort=pertinence&order=desc OSS 117] v INA {{Fra icon}} == Zdroj == Veľa informácií, zaujímavostí a faktov pochádza z databázy [[ČSFD]] a [[IMDb]]. {{OSS 117 filmy}} [[Kategória:OSS 117]] [[Kategória:Francúzske filmové série]] [[Kategória:Francúzske filmy]] 77uykb353qoidtih4tbc6dnri232ubl Ružový panter (filmová séria) 0 696300 8203400 8075914 2026-04-25T14:05:41Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8203400 wikitext text/x-wiki {{Infobox Filmová séria | Názov = Ružový panter | Obrázok = Pinkpanther-logo.svg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Ilustračné logo. | Pôvodný názov = Pink Panther | Iný názov = | Autor myšlienky = [[Blake Edwards]] | Predloha = | Počet dielov série = 8 ([[filmové dielo|Edwardsové filmy]])<br>2 ([[filmové dielo|nové filmy]]) | Prvý diel série = ''[[Ružový panter (film z roku 1963)|Ružový panter]]'' {{Small|([[1963]])}} | Posledný diel série = ''[[Syn Ružového pantera]]'' {{Small|([[1993]])}} | Podobné série = | Krajina = {{GBR}} [[Spojené kráľovstvo]]<br>{{USA}} [[Spojené štáty]]<br>{{ITA}} [[Taliansko]]<br>{{FRA}} [[Francúzsko]] | Pôvodný jazyk = [[Angličtina|anglický]] | Časové obdobie = [[1963]]{{--}}[[1993]], [[2006]]{{--}}[[2009]] | Produkcia = | Žáner = [[komédia]] | Herci a postavy = Jacques Clouseau ([[Peter Sellers]], [[Roger Moore]], [[Alan Arkin]], [[Steve Martin]]), Charles Dreyfus ([[Herbert Lom]], [[Kevin Kline]], [[John Cleese]]) | Réžia = [[Blake Edwards]], [[Bud Yorkin]], [[Shawn Levy]], [[Harald Zwart]] | Hlavná zvučka = The Pink Panther theme | Commons = | Webstránka = | Portál 1 = Spojené kráľovstvo | Portál 2 = Francúzsko | Portál 3 = }} [[Súbor:Sellers-1966.jpg|náhľad|Predstaviteľ hlavnej úlohy.]] '''Ružový panter''' je séria [[Oktalógia|ôsmich filmov]] [[Režisér|režiséra]] a [[Producent (umenie)|producenta]] [[Blake Edwards|Blakea Edwardsa]], natočených v rokoch [[1963]] až [[1993]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pink Panther Movies in Order: The Complete Watch Order|url=https://fictionhorizon.com/pink-panther-movies-in-order/|dátum vydania=2021-10-13|dátum prístupu=2023-04-27|jazyk=en-US|meno=Hrvoje|priezvisko=Milakovic}}</ref> V komediálnych filmoch sa zobrazuje dobrodružný život roztržitého [[Paríž|parížskeho]] inšpektora [[Jacques Clouseau|Jacquesa Clouseaua]] ([[Peter Sellers]]), pracujúceho pre [[Sûreté]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jacques Clouseau {{!}} Inspector Clouseau, Pink Panther, Inspector Dreyfus {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/topic/Jacques-Clouseau | vydavateľ = www.britannica.com | dátum prístupu = 2024-03-16 | jazyk = en}}</ref> V komédiách sa kontinuálne odohrávajú dva príbehy, v prvom sa pátra po vzácnom [[Diamant|diamante]] Ružový panter a v druhom chce zas Dreyfus ([[Herbert Lom]]) zabiť Clousea. Počas celej série skladal [[Filmová hudba|hudbu]] k filmom [[Henry Mancini]]. V roku [[1968]] bol natočený [[Remake (film a televízia)|remake]] s názvom ''Inšpektor Clouseau'' v hlavnej úlohe s [[Alan Arkin|Alanom Arkinom]]. Začiatkom [[21. storočie|21. storočia]] vznikli [[Dilógia (séria)|dva]] kontroverzné filmy so [[Steve Martin|Stevom Martinom]].<ref>https://www.reuters.com/article/us-martin/martin-laughs-off-criticism-of-pink-panther-2-idUSTRE51D0BF20090214/</ref> == História == Už na začiatku [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] sa Edwards chystal natočiť bláznivú komédiu, do ktorej nakoniec vybral Brita [[Peter Sellers|Petera Sellersa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Shots in the Dark: Blake Edwards’ Problematic Pink Panther Series (Part 1) | url = https://holybeeofephesus.com/2021/03/06/shots-in-the-dark-blake-edwards-problematic-pink-panther-series-part-1/ | dátum vydania = 2021-03-06 | dátum prístupu = 2024-03-16 | jazyk = en}}</ref> Jednalo sa o film ''Ružový panter'', v ktorom si zahrali aj [[Capucine]], [[David Niven]] a [[Claudia Cardinaleová|Claudia Cardinale]]. Po úspechu prvej snímky natočil o rok neskôr aj druhú ''Komisár Clouseau na stope''. Oba filmy boli natáčané podľa [[Divadelná inscenácia|divadelnej hry]]. V roku [[1968]] natočil Edwards so Sellersom [[Komédia|komédiu]] ''[[Večierok]]'' s herečkou [[Claudine Longet]], tá bola okrem Panterov ich jediným spoločným filmom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Party (1968) | url = https://peterviney.com/film-the-60s-retrospectives/the-party-1968/ | dátum vydania = 2019-05-17 | dátum prístupu = 2024-03-16 | jazyk = en}}</ref> Pre nedostatok hereckých ponúk začiatkom [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] Sellers požiadal Edwardsa o oživenie série. Ten mu vyhovel a natočil film ''[[Návrat Ružového pantera]]'', ktorým mal veľký úspech.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Return of the Pink Panther {{!}} film by Edwards [1975] {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/topic/The-Return-of-the-Pink-Panther | vydavateľ = www.britannica.com | dátum prístupu = 2024-03-16 | jazyk = en}}</ref> Na danú snímku nadväzujú ďalšie dve rovnako úspešné časti. Počas natáčania sa medzi hercom a režisérom postupne zhoršovali vzťahy, čo malo za následok aj Sellersove zlé duševné stavy. Dôkazom toho je aj Sellersova nespokojnosť s konečným výsledkom filmu ''[[Ružový panter opäť zasahuje]]'' alebo titulový konflikt pri produkcii u ''[[Pomsta Ružového pantera]].''<ref name="vs" group="pozn.">Sellers je uvedený v titulkoch filmu ako jeden z producentov, pritom ho ale neprodukoval.</ref> Začiatkom [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] mal Sellers nakrútiť ďalší film Pantera no už bez účasti Edwardsa. Mal sa volať ''Romance of the Pink Panther'' a režisérom mal byť [[Clive Donner]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Romance of the Pink Panther | url = https://dcairns.wordpress.com/tag/romance-of-the-pink-panther/ | vydavateľ = shadowplay | dátum prístupu = 2024-03-16 | jazyk = en}}</ref> No bohužiaľ tesne pred realizáciou projektu zomrel Sellers na [[infarkt]]. Myšlienky filmu sa už nikto nezhostil. Produkčné spoločnosti ale chceli v sérii Panter pokračovať a režiséra podporovali v ďalších produkciách. Vďaka svojej šikovnosti Edwards využil niekoľko dovtedy nikdy nezverejnených záberov (s Clouseaom) z predošlých Pantherov a vytvoril tak ''[[Stopa Ružového pantera|Stopu Ružového pantera]]''. Prvá polovica filmu pozostáva z archívnych záberov (tie s Clouseaom) a ostatok vyplnil novými zábermi a flashbackmi do minulosti, ktoré boli výpožičkami z predošlých častí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stopa Ružového pantera (1982) {{!}} Zaujímavosti - Zaujímavosti {{!}} ČSFD.sk | url = https://www.csfd.sk/film/2564-stopa-ruzoveho-pantera/zaujimavosti/ | dátum prístupu = 2024-03-16 | jazyk = sk-SK}}</ref> Film je venovaný Sellersovi. Ďalšie dve časti ''[[Kliatba Ružového pantera]]'' a ''[[Syn Ružového pantera natočil]]'' urobil na spôsob tých so Sellersom akurát ho nahradili raz seržant Clifton Sleigh a neskôr žandár Jacques Gambrelli pod rôznymi dôvodmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trail of the Pink Panther (1982, Blake Edwards) | url = https://ianfarrington.wordpress.com/2020/06/05/trial-of-the-pink-panther-1982-blake-edwards/ | dátum vydania = 2020-06-05 | dátum prístupu = 2024-03-16 | jazyk = en | meno = Ian | priezvisko = Farrington}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Son of the Pink Panther | url = https://thecriticaleye.me/2014/11/21/son-of-the-pink-panther/ | dátum vydania = 2014-11-21 | dátum prístupu = 2024-03-16 | jazyk = en | meno = The | priezvisko = Thorn}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trail of the Pink Panther | url = https://thecriticaleye.me/2014/11/17/trail-of-the-pink-panther/ | dátum vydania = 2014-11-17 | dátum prístupu = 2024-03-16 | jazyk = en | meno = The | priezvisko = Thorn}}</ref> Séria mierila bližšie k filmom [[Policajná akadémia (séria)|''Policajnej akadémie'']], no pre nezáujem divákov sa definitívne ukončila spoločne zrealizovanými 8 dielmi. == Filmy == === Oficiálne === {| class="wikitable" |+Zoznam oficiálnych filmov !# !Rok !{{GBR}} / {{USA}} EN názov !Preklad !Dĺžka<ref name="vs2" group="pozn.">Minutáž uvedená v zátvorke predstavuje čas nezostrihanej DVD verzie.</ref> !Krajina !Réžia !Scenár !Produkcia !Rozpočet !Zárobok |- |1 |[[1963]] |''The Pink Panther'' |''Ružový panter'' |113 min |[[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]] / [[Spojené štáty|USA]] | rowspan="8" |[[Blake Edwards]] |Maurice Richlin<br>Blake Edwards |Martin Jurow |[[N/A]] |[[Dolár|$]]10.9 mil. |- |2 |[[1964]] |''A Shot in the Dark'' |''Komisár Clouseau na stope'' |99 min |Veľká Británia / USA |Marcel Achard<br>William&nbsp;Peter&nbsp;Blatty<br>Harry Kurnitz<br>Blake Edwards |Blake&nbsp;Edwards |N/A |$12.3 mil. |- |3 |[[1975]] |''The Return of the Pink Panther'' |''Návrat Ružového pantera'' |113 min |Veľká Británia |Blake Edwards<br>Frank Waldman |Blake Edwards |$5 mil. |$75 mil. |- |4 |[[1976]] |''The Pink Panther Strikes Again'' |''[[Ružový panter opäť zasahuje]]'' |103 min (123 min) |Veľká Británia / USA |Blake Edwards<br>Frank Waldman |Blake Edwards |$6 mil. |$75 mil. |- |5 |[[1978]] |''Revenge of the Pink Panther'' |''Pomsta Ružového pantera'' |104 min |Veľká Británia / USA |Blake Edwards<br>Frank Waldman |Blake Edwards Peter Sellers |$12 mil. |$49,5 mil. |- |6 |[[1982]] |''Trail of the Pink Panther'' |''Stopa Ružového pantera'' |93 min |Veľká Británia / USA |Geoffrey Edwards<br>Frank Waldman |Blake Edwards<br>Tony Adams |$6 mil. |$9,1 mil. |- |7 |[[1983]] |''Curse of the Pink Panther'' |''Kliatba Ružového pantera'' |109 min |Veľká Británia / USA |Blake Edwards<br>Geoffrey Edwards |Blake Edwards<br>Tony Adams |$11 mil. |$4,5 mil. |- |8 |[[1993]] |''Son of the Pink Panther'' |''Syn Ružového pantera'' |93 min |[[Taliansko]] / USA |Blake Edwards<br>Madeline Sunshine<br>Steven Sunshine |Tony Adams |$28 mil. |$20 mil. |} === Iné === {| class="wikitable" !# !Rok !{{GBR}} / {{USA}} EN názov !Preklad !Dĺžka !Krajina !Réžia !Scenár !Produkcia !Rozpočet !Zárobok |- |1 |[[1968]] |''Inspector Clouseau'' |''Inšpektor Clouseau'' |96 min |Veľká Británia |Bud Yorkin |Frank Waldman |Lewis&nbsp;J.&nbsp;Rachmil |N/A |$1.9 million |- |2 |[[2006]] |''The Pink Panther'' |''Ružový panter'' |90 min |USA / [[Česko]] |Shawn Levy |Len Blum<br>Steve Martin |Robert Simonds |$80 mil. |$164.1 mil. |- |3 |[[2009]] |''The&nbsp;Pink&nbsp;Panther&nbsp;2'' |''Ružový panter 2'' |88 min |USA |Harald Zwart |Scott Neustadter<br>Michael&nbsp;H.&nbsp;Weber<br>Steve Martin |Robert Simonds |$70 mil. |$76 mil. |} == Postavy == === Edwardsove filmy === {| class="wikitable" |+Pôvodné postavy ! rowspan="2" |Postava ! colspan="8" |Herec |- !''Ružový panter'' !''Clouseau na stope'' !''Návrat Ružového pantera'' !''[[Ružový panter opäť zasahuje]]'' !''Pomsta Ružového pantera'' !''Stopa Ružového pantera'' !''Kliatba Ružového pantera'' !''Syn Ružového pantera'' |- |Šéf inšpektor Jacques Clouseau |[[Peter Sellers]] |Peter Sellers |Peter Sellers |Peter Sellers |Peter Sellers |Peter Sellers (archívne závery a flashbacky)<ref name="vs3" group="pozn.">Nakoľko Peter Sellers už nežil celý film bol vytvorený bez neho.</ref> |[[Roger Moore]] (Clouseau po plastickej operácii) | |- |Šéf inšpektor Charles Dreyfus | |[[Herbert Lom]] |Herbert Lom |Herbert Lom |Herbert Lom |Herbert Lom |Herbert Lom |Herbert Lom |- |Cato Fong | |[[Burt Kwouk]] |Burt Kwouk |Burt Kwouk |Burt Kwouk |Burt Kwouk |Burt Kwouk |Burt Kwouk |- |Seržant François Chevalier / François Duval | |[[André Maranne]] |André Maranne |André Maranne |André Maranne |André Maranne |André Maranne |[[Dermot Crowley]] |- |Seržant Clifton Sleigh | | | | | | |[[Ted Wass]] | |- |Žandár Jacques Gambrelli | | | | | | | |[[Roberto Benigni]] |- |Sir Charles Lytton |[[David Niven]] | |[[Christopher Plummer]] | | |David Niven |David Niven | |- |Simone Clouseau / Lady Simone Lytton |[[Capucine]] | | | | |Capucine |Capucine | |- |George Lytton |[[Robert Wagner]] | | | | | |Robert Wagner | |- |Lady Claudine Litton | | |[[Catherina Schell]] | | | | | |- |Maria Gambrelli | |[[Elke Sommer]] | | | | | |[[Claudia Cardinaleová|Claudia Cardinale]] |- |Hercule LaJoy | |[[Graham Stark]] | | | |Graham Stark | | |- |Profesor Auguste Balls | | | | |[[Graham Stark]] |[[Harvey Korman]]<ref name="vs4" group="pozn.">Išlo o vymazané zábery z filmu ''[[Ružový panter opäť zasahuje]]'' z roku [[1976]].</ref> |Harvey Korman |Graham Stark |- |Martha | | | | | |[[Liz Smith]] |Liz Smith |Liz Smith |- |Cunny | | | | |[[Danny Schiller]] |Danny Schiller |Danny Schiller | |- |Bruno Langois, mafián | | | | | |[[Robert Loggia]] |Robert Loggia | |- |plukovník Bufoni | | | | | |[[Peter Arne]] |Peter Arne | |- |prezident Sandover Haleesh | | | | | |[[Harold Kasket]] |Harold Kasket | |- |Dreyfusov psychiater | |[[Jack Melford]] |[[Peter Jones]] |[[Geoffrey Bayldon]] |[[Ferdy Mayne]] |[[Ronald Fraser]] | | |} === Ostatné filmy === {| class="wikitable" |+Postavy ! rowspan="2" |Postava ! colspan="3" |Herec |- !''Inšpektor Clouseau'' !''Ružový panter'' !''Ružový panter 2'' |- |Šéf inšpektor Jacques Clouseau |[[Alan Arkin]] |[[Steve Martin]] |Steve Martin |- |Šéf inšpektor Charles Dreyfus | |[[Kevin Kline]] |[[John Cleese]] |- |Gendarme Gilbert Ponton | |[[Jean Reno]] |Jean Reno |- |Nicole Durant | |[[Emily Mortimer]] |Emily Mortimer |- |Renard | |[[Philip Goodwin]] |Philip Goodwin |} == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Lombard | meno = Philippe | odkaz na autora = Philippe Lombard | titul = La Panthère Rose | vydanie = 1 | vydavateľ = Horizon Illimité | miesto = | rok = 2005 | isbn = 284787142X | doi = | edícia = | kapitola = | strany = | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }} == Pozri aj == * [[Lugash]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Pink Panther|štítok=Ružový panter}} == Externé odkazy == * [https://www.mgm.com/franchise/pinkpanther Ružový panter] na Oficiálnej stránke [[MGM]] {{eng icon}} * [https://www.imdb.com/list/ls091463991/ Ružový panter] v [[IMDb]] {{eng icon}} == Zdroj == Veľa informácií, zaujímavostí a faktov pochádza z databázy [[ČSFD]] a [[IMDb]]. {{Ružový panter}} [[Kategória:Ružový panter]] [[Kategória:Britské filmové série]] [[Kategória:Filmové série USA]] kubmdr7whr54uylnh4y01vhlulnu2dd CitizenGO 0 696474 8203489 8173186 2026-04-25T19:29:40Z IronLiberty 280078 +linky na Alexej Komov 8203489 wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia | Názov = CitizenGO | Obrázok = Logo CGO CMYK negativo.jpg | OficiálnyNázov =Fundación CitizenGO | Vznik = [[22. júl]] [[2013]] | Typ =[[nadácia]] | PrávnePostavenie =[[mimovládna organizácia]] | Zameranie =lobing, online aktivizmus | Ústredie = [[Madrid]], [[Španielsko]] | Miesto =medzinárodná | OblasťPôsobenia = otázky ochrany života, rodiny a slobody | Členstvo = | Prezident = Ignacio Arsuaga | TitulLídra =Štatutárny zástupca | MenoLídra =Antonio Velázquez (riaditeľ kampaní) | TitulLídra2 =Správna rada | MenoLídra2 =Brian Brown, Luca Volontè, Blanca Escobar, Gualberto García, Carlos Polo, Ignacio Arsuaga | KľúčovíĽudia = | Rozpočet =5 333 133 EUR (2024) | OrganizačnáZložka =CitizenGO Slovensko | Webstránka = {{url|https://www.citizengo.org}} }} '''CitizenGO''' je medzinárodná ultrakonzervatívna [[Lobing|lobingová]] organizácia<ref name="thelocal-euth">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.thelocal.es/20140227/spanish-conservatives-lobby-belgian-king | titul = 'Don't euthanize kids': Spaniards tell Belgium | dátum vydania = 27.02.2014 | dátum prístupu = 02.05.2023 | priezvisko = AFP | vydavateľ = thelocal.es | jazyk = es}}</ref> založená v roku [[2013]] [[Madrid|v Madrid]]e ([[Španielsko]]) ako súčasť združenia HazteOir.<ref name="infocat">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://infovaticana.com/2017/01/31/hazteoir-desaparece-dejando-paso-citizengo/ | titul = HazteOír desaparece dejando paso a CitizenGo | dátum vydania = 31.01.2017 | dátum prístupu = 02.05.2023 | vydavateľ = infovaticana.com | jazyk = es}}</ref> Prostredníctvom svojej online platformy mobilizuje [[Občan|občanov]] s cieľom ovplyvňovať [[Politik|politických lídrov]], legislatívu a firmy v otázkach ochrany [[Život|života]], [[Rodina|rodiny]] a [[slobody]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CitizenGo: Cuál es el rol de la ONG del "Bus de la Libertad" que ahora protestará ante la OEA {{!}} Emol.com | url = https://www.emol.com/noticias/Internacional/2018/06/02/908416/CitizenGo-Cual-es-el-rol-de-la-organizacion-responsable-del-Bus-de-la-Libertad.html | vydavateľ = Emol | dátum vydania = 2018-06-02 | dátum prístupu = 2023-05-02 | jazyk = es | meno = El Mercurio | priezvisko = S.A.P}}</ref> Zameriava sa najmä na organizovanie petícií proti [[Manželstvo rovnakého pohlavia|manželstvám osôb rovnakého pohlavia]], [[Potrat|potratom]] a [[Eutanázia|eutanázii]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.christianconcern.com/our-concerns/religious-freedom/the-war-for-families-in-europe-continues-says-citizengo | titul = The war for families in Europe continues, says CitizenGO | dátum vydania = 05.02.2014 | dátum prístupu = 02.05.2023 | priezvisko = Mertz | meno = Greagory | vydavateľ = CitizenGO | jazyk = en}} </ref><ref name=":27" /><ref>{{Citácia periodika|titul=From hospital to jail: the impact on women of El Salvador’s total criminalization of abortion|url=http://dx.doi.org/10.1016/s0968-8080(14)44797-9|periodikum=Reproductive Health Matters|dátum=2014-01|dátum prístupu=2023-05-02|ročník=22|číslo=44|strany=52–60|issn=0968-8080|doi=10.1016/s0968-8080(14)44797-9|jazyk=en}}</ref> CitizenGO je často obviňovaná zo spolupráce s [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicovými]] stranami, šírenia [[Dezinformácia|dezinformácií]] a prepojení na antidemokratické siete vrátane väzieb na [[Rusko]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How a Secretive Far-Right Network Attacks Abortion Rights Across the Globe | url = https://www.rollingstone.com/politics/politics-features/far-right-network-attacks-lgbtq-abortion-rights-1234587997/ | dátum vydania = 2022-09-25 | dátum prístupu = 2026-01-04 | jazyk = en-US | meno = | priezvisko = The Bureau of Investigative Journalism}}</ref><ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = From Russia to the far right: the shadowy forces challenging the NHS puberty blockers trial | url = https://goodlawproject.org/from-russia-to-the-far-right-the-shadowy-forces-challenging-the-nhs-puberty-blockers-trial/ | dátum vydania = 2025-12-16 | dátum prístupu = 2026-01-04 | jazyk = en-GB | priezvisko = McCool | meno = Alice | vydavateľ = Good Law Project}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Exporting Disinformation: How Foreign Groups Peddle Influence in Kenya through Twitter | url = https://www.mozillafoundation.org/en/campaigns/exporting-disinformation-how-foreign-groups-peddle-influence-in-kenya-through-twitter/ | vydavateľ = Mozilla Foundation | dátum prístupu = 2026-01-04 | jazyk = en | priezvisko = Madung | meno = Odanga}}</ref><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Next Wave: How Religious Extremism Is Regaining Power | url = https://www.epfweb.org/node/1147 | vydavateľ = EPF | dátum prístupu = 2026-01-04 | jazyk = en | priezvisko = Datta | meno = Neil | dátum vydania = 2025-06}}</ref><ref name=":5">{{Citácia knihy|titul=To jest wojna: kobiety, fundamentaliści i nowe średniowiecze|vydavateľ=Wydawnictwo Agora|rok=2020|miesto=Warszawa|isbn=978-83-268-2929-1|meno=Klementyna|priezvisko=Suchanow|jazyk=pl}}</ref> == História == CitizenGO bola založená v septembri 2013 v [[Madrid|Madride]] ako medzinárodná odnož španielskej organizácie ''HazteOír''. Zakladateľom a prezidentom oboch organizácií je španielsky [[právnik]] Ignacio Arsuaga. Vznik CitizenGO bol motivovaný snahou rozšíriť pôsobenie pôvodne národne orientovanej iniciatívy ''HazteOír'' mimo španielsky hovoriace krajiny a osloviť širšie, európske a globálne publikum prostredníctvom digitálneho [[Aktivizmus|aktivizmu]].<ref name=":3" /><ref name=":5" /><ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Guillou | meno = Noah | titul = HazteOír: anatomy of a reactionary organisation fighting globally LGBTIQ+ initiatives | url = https://www.forbidden-colours.com/wp-content/uploads/2024/07/HazteOir-Anatomy-of-a-reactionary-organisation-fighting-globally-LGBTIQ-initiatives-by-Noah-GUILLOU2.pdf | dátum vydania = 2024-06-05 | dátum prístupu = 2026-01-05 | vydavateľ = Forbidden Colours}}</ref><ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Unraveling the Anti-Choice Supergroup Agenda Europe in Spain: A Case Study of CitizenGo and HazteOir | url = https://www.illiberalism.org/unraveling-the-anti-choice-supergroup-agenda-europe-in-spain/ | dátum prístupu = 2026-01-04 | jazyk = en-US | meno = Ellen | priezvisko = Rivera}}</ref> Arsuaga pred založením CitizenGO strávil viac než desať rokov štúdiom a adaptáciou online mobilizačných techník z prostredia [[Spojené štáty|Spojených štátov]] na španielsku politiku. Tento model sa stal základom fungovania CitizenGO. Počas štúdia práva na [[Fordham University|Fordhamskej univerzite]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] koncom 90. rokov sa Arsuaga zoznámil a inšpiroval americkými organizáciami ako MoveOn.org (pôsobiacej v [[Ľavica (politika)|ľavicovom]] spektre), študoval ich lobistické aktivity a mobilizačné nástroje, medzi ktoré patrili internetové [[Petícia|petície]] a [[E-mail|e-mailové]] kampane. <ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "They are coming for your children" – the rise of CitizenGo | url = https://www.opendemocracy.net/en/5050/the-rise-of-citizengo/ | vydavateľ = openDemocracy | dátum prístupu = 2026-01-04 | jazyk = en | priezvisko = Whyte | meno = Lara}}</ref><ref name=":27">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Rise Of Europe's Religious Right | url = https://www.buzzfeednews.com/article/lesterfeder/the-rise-of-europes-religious-right | vydavateľ = BuzzFeed News | dátum vydania = 2014-07-28 | dátum prístupu = 2026-01-04 | jazyk = en | meno = J. Lester | priezvisko = Feder}}</ref><ref name=":28">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Revealed: the Trump-linked ‘Super PAC’ working behind the scenes to drive Europe’s voters to the far Right | url = https://www.opendemocracy.net/en/5050/revealed-the-trump-linked-super-pac-working-behind-the-scenes-to-drive-europes-voters-to-the-far-right/ | vydavateľ = openDemocracy | dátum prístupu = 2026-01-04 | jazyk = en | priezvisko = Ramsay | meno = Adam | priezvisko2 = Provost | meno2 = Claire}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Unraveling the Anti-choice Supergroup Agenda Europe in Spain: A Case Study of CitizenGo and HazteOir - CovertAction Magazine | url = https://covertactionmagazine.com/2020/01/03/unraveling-the-anti-choice-supergroup-agenda-europe-in-spain-a-case-study-of-citizengo-and-hazteoir/ | dátum vydania = 2020-01-03 | dátum prístupu = 2026-01-05 | jazyk = en-US | meno = Ellen | priezvisko = Rivera}}</ref> Na základe tejto skúsenosti založil v roku 2001 ''HazteOír'' (dosl. 'daj sa počuť'). Organizácia sa profilovala ako [[Konzervativizmus|konzervatívna]] [[Katolicizmus|katolícka]] iniciatíva presadzujúca postoje v oblasti [[Rodina|rodiny]], sexuálnej [[Morálka (súhrn hodnôt)|morálky]] a náboženskej slobody. V priebehu rokov si vybudovala výraznú pozíciu v španielskych kultúrno-politických debatách, no zároveň čelila viacerým [[Kontroverzia|kontroverziám]]. Najvýznamnejšou z nich boli opakované obvinenia z prepojenia na ''El Yunque'' (dosl. 'kovadlina'), tajnú organizáciu založenu v [[Mexiko|Mexiku]], charakterizovanú ako hierarchicky organizované, konšpiratívne a ideologicky [[Militarizmus|militantné hnutie]] usilujúce sa o nastolenie [[Teokracia|teokratického spoločenského poriadku]] prostredníctvom infiltrácie politických a občianskych štruktúr. Hoci Arsuaga akékoľvek spojenie s ''El Yunque'' oficiálne popiera, investigatívne reportáže, výpovede bývalých členov a [[Súd|súdne]] dokumenty naznačujú, že viacerí poprední predstavitelia ''HazteOír'', vrátane samotného Arsuagu, mali s touto organizáciou prepojenia.<ref name=":7" /><ref name=":5" /><ref name=":8" /><ref name=":6" /><ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Los ultracatólicos de HazteOir cambian de marca para limpiar su imagen | url = https://www.eldiario.es/sociedad/hazteoir-blanquea-vinculacion-yunque-plataforma_1_3606596.html | vydavateľ = elDiario.es | dátum vydania = 2017-02-02 | dátum prístupu = 2026-01-05 | jazyk = es | meno = Marta | priezvisko = Borraz | priezvisko2 = Bastante | meno2 = Jesús}}</ref>[[Súbor:2. CitizenGO at the World Congress of Families 2022.jpg|náhľad|Ignacio Arsuaga, zakladateľ nadácie]]V tomto kontexte je vznik CitizenGO často interpretovaný ako rebranding a strategická transformácia, ktorej cieľom bolo vytvoriť prijateľnejšiu a "európskejšiu" verejnú identitu, zbavenú negatívneho obrazu spájaného s ''HazteOír''.<ref name=":5" /><ref name="infocat" /><ref name=":9" /> CitizenGO bolo prezentované ako moderná, medzinárodná platforma občianskeho [[Aktivizmus|aktivizmu]], založená na online [[Petícia|petíciách]] a digitálnej mobilizácii.<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About us | url = http://www.citizengo.org/en/about-us | vydavateľ = CitizenGO | dátum prístupu = 2026-01-04 | jazyk = en | dátum archivácie = 2013-12-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20131201074026/https://www.citizengo.org/en/about-us}}</ref> Členmi [[Správna rada|správnej rady]] nadácie CitizenGO sa stali viaceré medzinárodne známe postavy [[Konzervativizmus|konzervatívneho]] a náboženského aktivizmu spájané s medzinárodnými sieťami. Patrili medzi nich okrem Arsuagu, Walter Hintz, Blanca Escobar, Luca Volontè, Brian S. Brown, Gualberto García, [[Alexej Komov]], Alejandro Bermúdez, John-Henry Westen a Carlos Polo.<ref name=":7" /><ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rights at risk: Time for action. | url = https://www.awid.org/sites/default/files/2022-01/Ch4_RightsAtRisk_TimeForAction_2021.pdf | dátum vydania = 2021 | dátum prístupu = 2026-04-01 | vydavateľ = Observatory on the Universality of Rights | jazyk = en}}</ref><ref name=":15" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About us | url = http://citizengo.org/en/node/1 | dátum prístupu = 2026-01-05 | dátum archivácie = 2016-12-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20161204085836/http://www.citizengo.org/en/about-us | vydavateľ = CitizenGO | jazyk = en}}</ref> Výkonným riaditeľom po založení bol Álvaro Zulueta.<ref name=":7" /><ref name=":15">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CitizenGo | url = https://www.foiaresearch.net/organization/citizengo | vydavateľ = foiaresearch.net | dátum prístupu = 2026-01-05 | priezvisko = FOIA Research | jazyk = en}}</ref><ref name=":10" /> V roku 2022 ruské investigatívne centrum Dossier Centre zverejnilo dokument z júla 2013, ktorý opisoval snahy ruských [[Oligarchia|oligarchov]] a [[Konzervativizmus|konzervatívnych]] aktérov, vrátane [[Konštantín Malofejev|Konštantína Malofejeva]] a Vladimíra Jakunina, budovať aliancie so západnými [[Kresťanstvo|kresťanskými]] a [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicovými]] hnutím, pričom CitizenGO a Arsuaga boli uvádzaní ako potenciálni partneri plánovaného medzinárodného kresťanského [[Webový portál|webového portálu]]. Hoci tento projekt nebol nakoniec zrealizovaný a dôkazy naznačujú len jeho čiastočnú realizáciu, v nasledujúcich rokoch vznikli platformy s podobným zameraním, vrátane CitizenGO.<ref name=":4" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Malofejev | meno = Konštantín | titul = Zoznam projektov - príloha z uniknutého emailu adresovaného Alexejovi Komovovi | url = https://dossier.center/wp-content/uploads/2022/03/komov-029472930.pdf | dátum prístupu = 2026-01-05 | vydavateľ = Dossier Center | jazyk = ruština}}</ref> Komov oficiálne pôsobil v CitizenGO minimálne do začiatku [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] v roku 2022,<ref name=":4" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = U mreži Agende | url = https://www.portalnovosti.com/u-mrezi-agende/ | vydavateľ = Portal Novosti | dátum prístupu = 2026-01-05 | priezvisko = Šimičević | meno = Hrvoje | jazyk = hr}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Sokolowski|meno=Adam|titul=Reżim. Doniesienia z putinowskiej Polski|vydavateľ=Znak Koncept|rok=2023|isbn=8324086048|jazyk=pl}}</ref> pričom na oficiálnej stránke bol uvádzaný ako člen [[Správna rada|správnej rady]] až do júna 2023.<ref>{{Citácia periodika|titul=About us|url=https://www.citizengo.org/en/about-us|periodikum=CitizenGO|dátum=2013-08-23|dátum prístupu=2026-01-04|jazyk=en|priezvisko=|dátum archivácie=2023-06-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20230605015824/https://www.citizengo.org/en/about-us}}</ref> [[Súbor:Малофеев (cropped).jpg|alt=Ruský oligarcha Konštantín Malofejev|náhľad|Ruský oligarcha [[Konštantín Malofejev]], zakladateľ a predseda Nadácie svätého Bazila Veľkého]] Vznik CitizenGO je spojený s finančnou podporou z [[Rusko|Ruska]], ktorá organizácii umožnila rýchlu medzinárodnú expanziu. Ignacio Arsuaga požiadal v roku 2013 o štartovací [[kapitál]] ruského oligarchu [[Konštantín Malofejev|Konstantina Malofejeva]],<ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Unholy alliance: the far-right religious network attacking… | url = https://www.thebureauinvestigates.com/stories/2022-09-25/unholy-alliance-the-far-right-religious-network-attacking-reproductive-and-lgbtq-rights | vydavateľ = TBIJ | dátum prístupu = 2026-01-05 | jazyk = en | priezvisko = Kolektív autorov}}</ref><ref name=":5" /><ref name=":3" /> ktorý je na západe pod [[Sankcia|sankciami]] za financovanie proruských separatistov v ukrajinskom Kryme a Donbase.<ref>{{Citácia periodika|titul=How Konstantin Malofeyev, Russia's 'Orthodox Oligarch,' Finances His Support Of Moscow's War In Ukraine|url=https://www.rferl.org/a/malofeyev-russia-oligarch-finances-war-ukraine/32474096.html|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|dátum=2024-02-13|dátum prístupu=2026-01-05|jazyk=en|meno=Sergei|priezvisko=Titov}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Treasury Targets Additional Ukrainian Separatists and Russian Individuals and Entities | url = https://home.treasury.gov/news/press-releases/jl9729 | vydavateľ = U.S. Department of the Treasury | dátum vydania = 2025-12-23 | dátum prístupu = 2026-01-05 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Council regulation (EU) No 269/2014 | url = https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2014/269/2025-05-15/eng | vydavateľ = eur-lex.europa.eu | dátum prístupu = 2026-01-05 | dátum vydania = 2014-03-17 | jazyk = en}}</ref> Malofejev podporil projekt sumou približne 100 000 [[Euro|eur]],<ref name=":11">{{Citácia knihy|edícia=Wydanie I|titul=Szpiedzy Putina: jak ludzie Kremla opanowują Polskę|vydavateľ=Wydawnictwo WAB|rok=2024|miesto=Warszawa|isbn=978-83-8387-084-7|meno=Grzegorz|priezvisko=Rzeczkowski|jazyk=pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ordo Iuris i jego powiązania z kremlowską oligarchią | url = https://www.polityka.pl/tygodnikpolityka/spoleczenstwo/2137154,1,ordo-iuris-i-jego-powiazania-z-kremlowska-oligarchia.read | vydavateľ = www.polityka.pl | dátum vydania = 20211007T011000+0200 | dátum prístupu = 2026-01-05 | jazyk = pl | meno = Grzegorz Rzeczkowski, Klementyna | priezvisko = Suchanow}}</ref><ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ordo Iuris and the Kremlin: Evidence presented by Klementyna Suchanow | url = https://resetobywatelski.pl/ordo-iuris-and-the-kremlin-evidence-presented-by-klementyna-suchanow/ | vydavateľ = resetobywatelski | dátum vydania = 2022-01-24 | dátum prístupu = 2026-01-05 | jazyk = pl}}</ref> V uniknutom návrhu [[Zmluva|zmluvy]] medzi Malofejevovou Nadáciou svätého Bazila Veľkého (angl. ''St. Basil the Great Foundation'') a CitizenGO, v ktorom sa uvádza táto suma, sa zároveň konštatuje, že Malofejevova nadácia by mala získať miesto v dozornej rade CitizenGO.<ref name=":12" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = WikiLeaks - The Intolerance Network | url = https://wikileaks.org/intolerancenetwork/files/13347 | vydavateľ = wikileaks.org | dátum prístupu = 2026-01-05 | jazyk = en}}</ref> V dôsledku tejto finančnej väzby a v súlade s návrhom zmluvy bol do správnej rady CitizenGO dosadený [[Alexej Komov]],<ref name=":11" /><ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Money Men Behind CitizenGO’s Anti-Rights Agenda | url = https://bylinetimes.com/2021/06/21/the-money-men-behind-citizengos-anti-rights-agenda/ | dátum vydania = 2021-06-21 | dátum prístupu = 2026-01-05 | jazyk = en-GB | meno = Sian | priezvisko = Norris}}</ref> Malofejevov zamestnanec a "veľvyslanec" Svetového kongresu rodín (angl. ''World Congress of Families'', WCF) pri [[Organizácia Spojených národov|Organizácii Spojených národov]] (OSN).<ref name=":14">{{Citácia periodika|titul=A Right-Wing International?|url=https://politicalresearch.org/2016/02/16/russian-social-conservatism-the-u-s-based-wcf-the-global-culture-wars-in-historical-context|periodikum=Political Research Associates|dátum=2016-02-16|dátum prístupu=2026-01-05|jazyk=en|meno=Chrissy|priezvisko=Stroop}}</ref><ref name=":11" /><ref name=":13" /> Komov pôsobil ako kľúčový spojovací článok medzi [[Moskovský kremeľ|Kremľom]] a európskymi [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicovými]] a [[Fundamentalizmus|fundamentalistickými]] hnutiami.<ref name=":4" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = With Friends Like These: The Kremlin’s Far-Right and Populist Connections in Italy and Austria | url = https://carnegieendowment.org/research/2020/02/with-friends-like-these-the-kremlins-far-right-and-populist-connections-in-italy-and-austria?lang=en | vydavateľ = Carnegie Endowment for International Peace | dátum prístupu = 2026-01-05 | jazyk = en | priezvisko = Weiss | meno = Andrew S.}}</ref><ref name=":14" /><ref>{{Citácia periodika|titul=The rise of the Russian Christian Right: the case of the World Congress of Families|url=https://doi.org/10.1080/09637494.2020.1796172|periodikum=Religion, State and Society|dátum=2020-08-07|dátum prístupu=2026-01-05|ročník=48|číslo=4|strany=223–238|issn=0963-7494|doi=10.1080/09637494.2020.1796172|meno=Kristina|priezvisko=Stoeckl|jazyk=en}}</ref> V roku 2017 došlo ku zmene v prezentácii organizácie ''HazteOír''. Prestala byť uvádzaná ako zakladajúca organizácia CitizenGO a začala byť označovaná ako člen skupiny CitizenGO Group.<ref name=":7" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hazte Oír lleva su polémico autobús a Nueva York | url = https://www.levante-emv.com/sociedad/2017/03/22/hazte-oir-lleva-polemico-autobus-13663998.html | vydavateľ = Levante-EMV | dátum vydania = 2017-03-22 | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = es | priezvisko = EP}}</ref><ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sobre nosotros - HazteOir.org Portal de Ayuda | url = https://hazteoir.helpscoutdocs.com/article/1423-conocenos | vydavateľ = hazteoir.helpscoutdocs.com | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = es}}</ref> Niektoré médiá<ref name=":9" /> to interpretovali ako zlúčenie a zánik ''HazteOír'', avšak jej [[právna subjektivita]] zostala zachovaná.<ref name=":22" /> Organizácia uvádza, že postupne získala členov tímu v pätnástich [[Mesto (všeobecne)|mestách]] na troch [[Kontinent|kontinentoch]], ovplyvňuje [[Inštitúcia|inštitúcie]], [[Vláda|vlády]] a organizácie v približne 50 krajinách a umožňuje realizovať kampane v dvanástich jazykoch.<ref name=":29">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About us | url = https://help.citizengo.org/article/906-about-us | vydavateľ = CitizenGO | dátum prístupu = 2026-01-04 | jazyk = en}}</ref><ref name=":7" /> == Postoj španielskej cirkvi ku HazteOír a El Yunque == [[Súbor:HazteOir.org-LOGO.jpg|náhľad|Logo ''HazteOír'']] Španielska [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka cirkev]] sa postupne po roku 2010 verejne [[Dištancia|dištancovala]] od aktivít ''HazteOír'', predovšetkým v súvislosti s jej väzbami na tajné spoločenstvo ''El Yunque'' a od charakteru jej verejných kampaní, ktoré cirkevní predstavitelia považovali za rozdeľujúce a problematické z hľadiska cirkevného učenia aj spoločenského spolužitia. Tento postoj sa formoval na základe interných cirkevných analýz, rozhodnutí jednotlivých biskupov a neskôr aj súdnych rozhodnutí, ktoré sa týkali pravdivosti tvrdení o existencii a pôsobení ''El Yunque'' v [[Španielsko|Španielsku]].<ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RECOMENDADO: El informe sobre El Yunque que la Conferencia Episcopal Española encargó en 2010 | url = https://laicismo.org/recomendado-el-informe-sobre-el-yunque-que-la-conferencia-episcopal-espanola-encargo-en-2010/ | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = es}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=El lobby ultraderechista español que mueve los hilos del movimiento antigay en México|url=https://elpais.com/internacional/2016/09/24/mexico/1474701661_252876.html|periodikum=El País|miesto=Madrid|dátum=2016-09-24|dátum prístupu=2026-01-06|issn=1134-6582|jazyk=es|meno=Jacobo|priezvisko=García}}</ref><ref name=":23">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Califican de 'muy positivo' que los obispos se hayan pronunciado por primera vez en público sobre el Yunque | url = https://www.elconfidencialdigital.com/religion/articulo/conferencia-episcopal/Califican-positivo-CEE-pronunciado-Yunque/20180301212805016197.html | vydavateľ = Religión Confidencial | dátum vydania = 2018-03-02 | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = es | priezvisko = }}</ref><ref name=":24">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = El Arzobispado de Toledo también prohíbe a HazteOir promover sus actividades en la diócesis | url = https://www.periodistadigital.com/cultura/religion/espana/20150326/arzobispado-toledo-prohibe-hazteoir-promover-actividades-diocesis-noticia-689400796548/ | dátum vydania = 2015-03-26 | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = es | meno = Jesús | priezvisko = Bastante}}</ref><ref name=":25">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = «El informe López Luengos no daña la imagen de HazteOír» dice la Justicia Española | url = https://infovaticana.com/2014/06/02/hazteoir-yunque/ | dátum vydania = 2014-06-02 | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = es | priezvisko = Collins | meno = Michael | vydavateľ = infovaticana.com}}</ref> <!-- Sumarizácie popísáného nižšie a výber zdrojov --> === Správy z roku 2010 === Kľúčovým momentom bol rok 2010, keď Konferencia biskupov Španielska (špan. ''Conferencia Episcopal Española'', CEE) prostredníctvom svojej Komisie pre náuku viery poverila vypracovaním internej [[Analýza (rozbor)|analýzy]] o pôsobení ''El Yunque'' v španielskom katolíckom laickom prostredí.<ref name=":20">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ¿Qué es el Yunque y qué se sabe de sus posibles vínculos con Vox y Abascal? | url = https://www.lavanguardia.com/politica/20230222/8775597/que-yunque-que-posibles-vinculos-vox-abascal.html | vydavateľ = lavanguardia.com | dátum prístupu = 2026-01-06 | priezvisko = Calvet | meno = Josep M. | jazyk = es}}</ref><ref name=":19" /><ref name=":25" /> Výsledný dokument, známy ako ''El Transparente de la Catedral de Toledo'' (odkaz na [[Barok|barokový]] [[Oltár|oltárny]] prvok [[Toledo|toledskej]] katedrály zmámej unikátnym prívodom svetla a efektom "transparentnosti"),<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Lottman|meno=Herbert|titul=Toledo|periodikum=The New York Times|dátum=1970-10-25|url=https://www.nytimes.com/1970/10/25/archives/article-6-no-title-a-visit-to-toledo.html|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Transparent | url = https://www.catedralprimada.es/en/info/museos/el-transparente- | vydavateľ = catedralprimada.es | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = en | priezvisko = | url archívu = https://web.archive.org/web/20260115032602/https://www.catedralprimada.es/en/info/museos/el-transparente- | dátum archivácie = 2026-01-15 }}</ref> vypracoval filozof Fernando López Luengos na základe svedectiev bývalých členov, dokumentov a konzultácií s [[Cirkev|cirkevnými]] autoritami.<ref name=":20" /><ref name=":19" /><ref name=":25" /> [[Súbor:Bandera de El Yunque.svg|alt=Jedna z vlajok organizácie Yunque|náhľad|Jedna z vlajok organizácie ''El Yunque'']] Správa poukazovala nielen na organizačné a personálne prepojenia ''El Yunque'' s viacerými združeniami, vrátane ''HazteOír'', ale aj na [[Ideológia|ideologické]] a strategické ciele tejto tajnej organizácie.<ref name=":20" /><ref name=":19" /><ref name=":26">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = El Yunque: su juramento, su rito de iniciación y su estrategia paramilitar | url = https://contralinea.com.mx/interno/semana/el-yunque-su-juramento-su-rito-de-iniciacion-y-su-estrategia-paramilitar/ | dátum vydania = 2021-08-10 | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = es | meno = Nancy | priezvisko = Flores}}</ref> ''El Yunque'' je v nej opísaný ako štruktúra usilujúca sa o dlhodobé nadobudnutie politickej a spoločenskej [[Moc|moci]] s cieľom presadiť formu [[Teokracia|teokratického]] usporiadania, v ktorom by [[štát]] a [[spoločnosť]] podliehali nábožensky definovanej autorite. Tento cieľ je podľa správy sprevádzaný [[Staviteľstvo|mesianistickým]] diskurzom, v ktorom je vlastná činnosť organizácie prezentovaná ako misia na "obnovu [[Kresťanstvo|kresťanského]] poriadku".<ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = López Luengos | meno = Fernando | titul = El Transparente de la catedral de Toledo | url = https://infovaticana.com/wp-content/uploads/2014/05/Informe-yunque.pdf | dátum vydania = 2010-04 | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = es}}</ref><ref name=":19" /><ref name=":26" /> Dokument zároveň opisuje dominančný a kontrolný charakter ''El Yunque'', ktorý sa prejavuje prostredníctvom prísnej vnútornej hierarchie, prísah absolútnej [[Lojálnosť|lojality]], používania [[Pseudonym|pseudonymov]], systematickej tajnosti a metód sledovania a infiltrácie do občianskych, politických a cirkevných štruktúr. Správa kritizuje tieto praktiky ako nezlučiteľné s kresťanskou [[Etika|etikou]] [[Pravdivosť|pravdivosti]] a [[slobody]] [[Svedomie|svedomia]] a upozorňuje, že využívanie legitímnych tém ako ochrana [[Život|života]] či [[Rodina|rodiny]], slúži podľa jej záverov často ako prostriedok na nábor a [[Manipulácia (psychológia)|manipuláciu]].<ref name=":21" /><ref name=":19" /><ref name=":26" /> === Praktické dôsledky na diecéznej úrovni === CEE správu nezverejnila ako oficiálne [[Doktrína|doktrinálne]] stanovisko, ale sprístupnila ju všetkým [[Biskup|biskupom]]. Cirkevná hierarchia sa v tom čase priklonila k prístupu, podľa ktorého mali jednotliví biskupi konať podľa vlastného pastoračného úsudku, pričom viacerí z nich už predtým žiadali predstaviteľov ''El Yunque'', aby upustili od tajného spôsobu fungovania.<ref name=":19" /><ref name=":25" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Un obispo español alerta de la infiltración de la sociedad secreta El Yunque en España | url = https://www.libertaddigital.com/espana/2015-03-02/el-obispo-rico-paves-la-sociedad-secreta-el-yunque-existe-y-esta-infiltrada-en-espana-1276542093/ | vydavateľ = Libertad Digital | dátum vydania = 2015-03-02 | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = es-ES | meno = Libertad | priezvisko = Digital}}</ref> Na [[Diecéza (biskupstvo)|diecéznej]] úrovni sa dištancovanie prejavilo najmä zákazom využívania cirkevných priestorov pre aktivity ''HazteOír'' a s ňou spojených iniciatív v niektorých diecézach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = El Obispado de Getafe confirma la prohibición a Hazteoir y Derecho a Vivir a utilizar la diócesis para promover sus actividades | url = https://www.religiondigital.org/espana/Obispado-Getafe-Hazteoir-Derecho-Vivir_0_1663933625.html | vydavateľ = Religión Digital | dátum vydania = 2015-03-10 | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = es}}</ref><ref name=":24" /><ref>{{Citácia periodika|titul=El lobby ultraderechista español que mueve los hilos del movimiento antigay en México|url=https://elpais.com/internacional/2016/09/24/mexico/1474701661_252876.html|periodikum=El País|miesto=Madrid|dátum=2016-09-24|dátum prístupu=2026-01-06|issn=1134-6582|jazyk=es|meno=Jacobo|priezvisko=García}}</ref> Pomocný biskup José Rico Pavés napríklad charakterizoval tieto skupiny ako "neointegristické" a uviedol, že ich metódy narúšajú cirkevnú jednotu a [[Dôvera|dôveru]] medzi veriacimi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Los obispos se amilanan y eluden expulsar oficialmente a la sociedad secreta ultracatólica El Yunque | url = https://www.eldiario.es/sociedad/obispos-consideran-neointegristas-hazteoir-yunque_1_2633474.html | vydavateľ = elDiario.es | dátum vydania = 2015-06-25 | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = es | meno = Jesús | priezvisko = Bastante}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Quién es José Rico Pavés, obispo de Asidonia-Jerez | url = https://www.religiondigital.org/5w/Jose-Rico-Paves-obispo_0_2364363546.html | vydavateľ = Religión Digital | dátum vydania = 2023-10-09 | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = es | meno = María Gómez / | priezvisko = ARAS}}</ref> V roku 2018 CEE počas [[Tlačová konferencia|tlačovej konferencie]] po zasadnutí Stálej komisie opätovne zdôraznila, že tajné spolky sú nezlučiteľné s katolíckou [[Ekleziológia|ekleziológiou]]. [[Hovorca]] CEE José María Gil Tamayo v tejto súvislosti vyhlásil, že cirkev môže spolupracovať výlučne prostredníctvom "zákonných a transparentných prostriedkov" a že subjekty konajúce v rozpore s [[Ústava|ústavným]] poriadkom a princípmi otvorenosti nemajú v cirkevných štruktúrach miesto.<ref name=":23" /> === Súdne spory a potvrdenie záverov správy === Zverejnenie informácií o ''El Yunque'' a ich šírenie v médiách viedlo k viacerým [[Súd|súdnym]] sporom. Najvýznamnejší bol [[Občianske právo procesné|civilný proces]] z rokov 2013 až 2014, v ktorom ''HazteOír'' žalovalo autora správy Fernanda Lópeza Luengosa pre údajné porušenie práva na [[česť]] (ochrana dobrej povesti). [[Rozsudok]] z 19. mája 2014 madridský súd [[Žaloba|žalobu]] zamietol a konštatoval, že sporné [[Tvrdenie|tvrdenia]] sú "v podstatných rysoch pravdivé", týkajú sa otázok [[Verejný záujem|verejného záujmu]] a nepredstavujú neoprávnený zásah do [[Povesť|povesti]] organizácie. Súd pritom uznal existenciu ''El Yunque'' a prepojenia niektorých členov vedenia ''HazteOír'' na toto tajné [[spoločenstvo]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = El coordinador de 'Cañas por España' y una figura ascendente de Vox Madrid captaron jóvenes en “asociaciones tapadera” para El Yunque | url = https://www.lamarea.com/2019/05/24/el-coordinador-de-canas-por-espana-y-una-figura-ascendente-de-vox-madrid-captaron-jovenes-en-asociaciones-tapadera-para-el-yunque/ | dátum vydania = 2019-05-24 | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = es | meno = Adolfo | priezvisko = Moreno | vydavateľ = Lamarea}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Una investigación de una ONG señala que dirigentes de Vox captaron jóvenes para la secta de El Yunque | url = https://www.elmundo.es/espana/2019/05/24/5ce7e81a21efa0bf108b4611.html | vydavateľ = Elmundo | dátum vydania = 2019-05-24 | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = es | meno = Daniel J. | priezvisko = Ollero}}</ref><ref name=":31">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Una jueza destapa los vínculos entre la secta secreta El Yunque y 'ultras' de Hazte Oír | url = https://www.elconfidencial.com/espana/2014-05-30/una-jueza-destapa-los-vinculos-entre-la-secta-secreta-el-yunque-y-los-ultras-de-hazte-oir_138569/ | vydavateľ = elconfidencial.com | dátum vydania = 2014-05-30 | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = es | meno = José Luis | priezvisko = Lobo}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = La Justicia da por “acreditada” la relación de miembros de Hazte Oír con la sociedad secreta y paramilitar El Yunque | url = https://www.elplural.com/sociedad/religion/la-justicia-da-por-acreditada-la-relacion-de-miembros-de-hazte-oir-con-la-sociedad-secreta-y-paramilitar-el-yunque_40776102 | vydavateľ = El Plural | dátum vydania = 2014-05-28 | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = es | meno = José María | priezvisko = Garrido}}</ref> Ďalšie [[Žaloba|žaloby]] iniciované ''HazteOír'' proti [[Novinár|novinárom]] a kritikom v súvislosti s ''El Yunque'' boli buď stiahnuté, alebo zamietnuté, čo posilnilo váhu záverov cirkevnej správy z roku 2010.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ¿Quién son Abogados Cristianos?: el martillo de la secta ultracatólica El Yunque que exige la dimisión de Héctor de Miguel | url = https://spanishrevolution.net/quien-son-abogados-cristianos-el-martillo-de-la-secta-ultracatolica-el-yunque-que-exige-la-dimision-de-hector-de-miguel/ | dátum vydania = 2022-07-07 | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = es | priezvisko = Jiménez | meno = Ricard | vydavateľ = Spanish revolution}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hazte Oír, Citizen Go, Abogados Cristianos… las mil caras de la secta ultracatólica el Yunque en España | url = https://asturiaslaica.com/2021/08/14/hazte-oir-citizen-go-abogados-cristianos-las-mil-caras-de-la-secta-ultracatolica-el-yunque-en-espana/ | vydavateľ = Asturias Laica | dátum vydania = 2021-08-14 | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = es | meno = Eli Abran | priezvisko = dice}}</ref><ref name=":31" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = HazteOir acudió al juez para obligar a Google a eliminar los enlaces que lo vinculan con la sociedad secreta El Yunque | url = https://www.infolibre.es/politica/hazteoir-acudio-juez-obligar-google-eliminar-enlaces-vinculan-sociedad-secreta-yunque_1_1211804.html | vydavateľ = infoLibre | dátum vydania = 2021-10-15 | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = es | meno = Diana | priezvisko = Cariboni | priezvisko2 = Vílchez | meno2 = Dánae}}</ref> == Finacovanie == CitizenGO verejne tvrdí, že je financovaná výlučne z malých individuálnych darov a neprijíma podporu od [[Politická strana|politických strán]] ani [[Korporácia|korporácií]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CitizenGO, la plataforma de participación ciudadana, celebra 10 años defendiendo la vida, la familia y la libertad | url = https://www.elconfidencialdigital.com/articulo/tendencias/citizengo-plataforma-participacion-ciudadana-celebra-10-anos-defendiendo-vida-familia-libertad/20230619164453592750.html | vydavateľ = Confidencial Digital | dátum vydania = 2023-06-19 | dátum prístupu = 2023-07-18 | jazyk = es | meno = Blanca | priezvisko = González}}</ref><ref name=":29" /><ref name=":13" /> Investigatívne médiá a [[Mimovládna organizácia|mimovládne organizácie]] však opakovane poukázali na komplexnejší model [[Financovanie|financovania]], ktorý zahŕňa kombináciu [[Crowdfunding|crowdfundingu]] a významných príspevkov od bohatých [[Jednotlivec|jednotlivcov]] a [[Nadácia|nadácií]].<ref name=":13" /><ref name=":7" /><ref name=":17" /> Podľa správ Európskeho parlamentného fóra pre sexuálne a reprodukčné práva (EPF) dosiahli celkové [[Príjem|príjmy]] CitizenGO spoločne so sesterskou ''HazteOír'' v rokoch 2009 až 2018 približne 32,7 milióna<ref name=":30">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tip of the Iceberg: Religious Extremist Funders against Human Rights for Sexuality & Reproductive Health in Europe | url = https://www.epfweb.org/node/837 | vydavateľ = EPF | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = en | priezvisko = Datta | meno = Neil}}</ref> a v rokoch 2019 až 2023 dosiahlo celkovú výšku 27,9 milióna amerických [[Dolár|dolárov]].<ref name=":4" /> EPF konštatuje, že ich rozpočet v posledných rokoch stabilne rástol. Rozpočet samotnej nadácie CitizenGO bol v roku 2024 podľa Registra transparentnosti (angl. ''Transparency register'') [[Európska únia|Európskej únie]] 5 333 133 [[Euro|eur]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CitizenGO - organization detail | url = https://transparency-register.europa.eu/search-register-or-update/organisation-detail_en | vydavateľ = Transparency register, European Union | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = en}}</ref> Počiatočný rozpočet organizácie v roku 2013 bol približne 600 000 eur.<ref name=":30" /> [[Súbor:Brian S. Brown.jpg|alt=Výkonný riaditeľ Národnej organizácie pre manželstvo Brian S. Brown|náhľad|Výkonný riaditeľ Národnej organizácie pre manželstvo Brian S. Brown na zhromaždení v Madisone. Letné turné za manželstvo]] Medzi identifikovaných donorov patrili viacerí európski, [[Latinská Amerika|latinskoamerickí]] a ruskí podnikatelia, ako aj osoby prepojené na [[Konzervativizmus|konzervatívne]] politické a [[Náboženstvo|náboženské]] siete. Tento zoznam zahŕňa ruského [[Oligarchia|oligarchu]] [[Konštantín Malofejev|Konstantina Malofejeva]] (cez ''St. Basil the Great Foundation''), mexického miliardára Patricka Slima, amerických kresťanských pravicových aktivistov ako Brian Brown (cez ''National Organisation For Marriage'' a ''ActRight Action''), Lucu Volontè (cez ''Fondazione Novae Terra''e, spojené s [[Kauza|kauzou]] tzv. "Azerbajdžanskej práčky peňazí"), Davida Álvareza, Isidora Álvareza , Esther Koplowitz či José Luisa Boneta.<ref name=":13" /><ref name=":30" /><ref name=":7" /><ref name=":17" /><ref name=":11" /> Podľa ''OpenDemocracy'' CitizenGO fungovala ako de facto "Super PAC" pre španielsku [[Krajná pravica|krajne pravicovú]] stranu ''Vox'', pričom mala umožňovať obchádzanie [[Zákon (právo)|zákonných]] limitov na politické dary prostredníctvom siete [[Nezisková organizácia|neziskových organizácií]]. Zároveň uvádzajú, že CitizenGO získavala fundraisingové a technologické poradenstvo od americkej organizácie ''ActRight Action'', ktorá sa sama označovala za "zúčtovacie stredisko pre konzervatívne aktivity". Tieto služby mal poskytovať Darian Rafie, ktorého financovanie podľa vyjadrení Ignacia Arsuagu zabezpečoval Brian Brown.<ref>{{Citácia periodika|titul=Finanzen der extremen Rechten: Die Anti-Europäer|url=https://taz.de/Finanzen-der-extremen-Rechten/!5588839/|periodikum=Die Tageszeitung: taz|dátum=2019-05-02|dátum prístupu=2026-01-07|issn=0931-9085|jazyk=de|meno=Patricia|priezvisko=Hecht|meno2=Alexander|priezvisko2=Nabert}}</ref><ref name=":28" /><ref name=":15" /> == Aktivita == [[Súbor:20-11-2019. 500.000+ signatures against LGTB in Disney. Orlando.jpg|náhľad|V roku 2020 sa CitizenGO zúčastnilo na zhromaždení partnerov spoločnosti Disney, kde pred generálnym riaditeľom spoločnosti Disney Bobom Chapekom verejne odsúdilo pokus o indoktrináciu detí [[LGBT]].]]CitizenGO sa prezentuje ako [[komunita]] aktívnych [[Občan|občanov]] so zámerom slúžiť spoločnosti v oblasti ochrany a podpory [[Život|života]], [[Rodina|rodiny]] a (náboženskej) [[Sloboda|slobody]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.aciprensa.com/noticias/alvaro-zulueta-citizengo-defiende-la-vida-la-dignidad-de-la-persona-la-familia-y-la-libertad-65366/ | titul = Álvaro Zulueta: CitizenGo defiende la vida, la dignidad de la persona, la familia y la libertad | dátum prístupu = 2026-01-05 | vydavateľ = aciprensa.com | jazyk = španielčina}}</ref> Zameriava sa primárne na online [[Petícia|petície]] a kampane na mobilizáciu podporovateľov proti [[Potrat|potratom]], [[LGBT|LGBTQ+]] právam a [[Sekularizmus|sekularizmu]], čím centralizuje globálne [[Protest|protesty]] prostredníctvom miliónov [[Podpis|podpisov]] a digitálnych nástrojov.<ref name=":18" /><ref name=":17" /><ref name=":8" /> Súčasne realizuje offline akcie, ako sú protestné autobusy a lietadlá s kontroverznými sloganmi proti [[Transrodový človek|transrodovým]] právam a "[[Gender (rod)|gender]] vzdelávaniu, čo často vyvoláva verejné kontroverzie a protesty.<ref name=":16" /><ref name=":8" /><ref name=":18" /> Organizácia ďalej ovplyvňuje legislatívu v [[Afrika|Afrike]] a [[Latinská Amerika|Latinskej Amerike]] prostredníctvom kampaní proti potratom a [[Sexuálna výchova|sexuálnej výchove]], kde petíciami a [[Lobing|lobingom]] prispieva k zatváraniu [[Klinika (zdravotnícke zariadenie)|kliník]] a blokovaniu vzdelávacích programov v krajinách ako [[Keňa]], [[Ghana]] alebo [[Mexiko]].<ref name=":18" /><ref name=":17" /><ref name=":13" /> Spolupracuje tiež s medzinárodnými sieťami ako Svetový kongres rodín na šírenie anti-právnych naratívov, kde koordinuje globálne kampane proti LGBTQ+ právam a reprodukčným slobodám, často v aliancii s [[Krajná pravica|krajne pravicovými]] skupinami.<ref name=":18" /><ref name=":17" /><ref name=":13" /> Petičná platforma CitizenGO funguje podobne ako iné rovnako zamerané [[Webová stránka|webové stránky]] na [[Internet|internete]]. Návštevníci si vyberú kauzu, s ktorou sa stotožňujú. V prípade online [[Petícia|petície]] sa k nej môžu pripojiť priamo podpísaním formulára tak, že pridajú svoje osobné údaje - meno a mailovovú adresu.<ref name=":0" /> == CitizenGO na Slovensku == Slovenská pobočka CitizenGO, občianske združenie CitizenGO Slovensko, bola zaregistrovaná v júni 2017 so sídlom v [[Poprad|Poprade]].<ref name=":32">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výpis z registra - CitizenGO Slovensko | url = https://ives.minv.sk/rmno/detail/13542109431343029694 | dátum prístupu = 2026-01-07 | vydavateľ = Register mimovládnych neziskových organizácií}}</ref> Od svojho založenia je jej predsedníčkou Miriam Kuzárová,<ref name=":32" /><ref name=":33">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kandidátna listina KDH pre parlamentné voľby 2020 | url = https://dennikn.sk/1681602/kandidatna-listina-kdh-pre-parlamentne-volby-2020/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2019-12-10 | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = sk-SK | meno = Denník | priezvisko = N}}</ref> členka [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|Kresťanskodemokratického hnutia]] (KDH), za ktoré kandidovala vo [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = KDH nepostaví vlastného kandidáta na prezidenta | url = https://www.sme.sk/domov/c/kdh-prezidentske-volby-kandidat-rokovanie | vydavateľ = SME.sk | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref>, v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v roku 2020]]<ref name=":33" /> a vo [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2022|voľbách v roku 2022]] na poslankyňu [[Prešovský samosprávny kraj|Prešovského samosprávneho kraja]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Miriam: Voľby do VÚC 2022 - Správy | url = https://volby.aktuality.sk/volby-do-vuc/kandidat-miriam-kuzarova-34/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}</ref> Absolvovala [[postgraduálne štúdium]] na Medzinárodnom teologickom inštitúte (''International Theological Institute'', ITI) v Rakúsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Miriam Kuzárová | url = https://sk.linkedin.com/in/miriamkuzarova | dátum prístupu = 2026-01-07 | vydavateľ = LinkedIn}}</ref><ref name=":34">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Miriam Kuzárová | url = https://zastolom.sk/author/miriam/ | dátum vydania = 2015-08-31 | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = | vydavateľ = zastolom.sk}}</ref> Spolu s manželom Tomášom Kuzárom, predsedom Fóra kresťanských inštitúcií,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fórum kresťanských inštitúcií povedie aj ďalšie tri roky Tomáš Kuzár | url = https://www.lumen.sk/aktualita/forum-krestanskych-institucii-povedie-aj-dalsie-tri-roky-tomas-kuzar.html | vydavateľ = lumen.sk | dátum prístupu = 2026-01-07 | priezvisko = SCR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Predsedníctvo – FKI | url = https://fki.sk/o-nas/predsednictvo_2/ | vydavateľ = Fórum kresťanských inštitúcií | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = sk-SK | dátum archivácie = 2024-08-05 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240805195013/https://fki.sk/o-nas/predsednictvo_2/}}</ref> založila portál kresťanských podujatí ''vyveska.sk''.<ref name=":34" /> Ďalšou osobou pôsobiacou v rámci CitizenGO Slovensko je Matúš Hagara,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Petíciu proti zavedeniu potratovej tabletky podpísalo takmer 12-tisíc ľudí, Hagara zo CitizenGO posiela Dolinkovej silný odkaz - | url = https://sita.sk/vzdravotnictve/peticiu-proti-zavedeniu-potratovej-tabletke-podpisalo-takmer-12-tisic-ludi-hagara-zo-citizengo-posiela-dolinkovej-silny-odkaz/ | vydavateľ = SITA.sk | dátum vydania = 2024-02-15 | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = SITA}}</ref> ktorý zastáva funkciu riaditeľa kampaní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Konzervatívny summit 2023 | url = https://www.youtube.com/watch?v=XZR5r0fePqM | dátum vydania = 2023-09-25 | dátum prístupu = 2026-01-07 | priezvisko = Inštitút Ladislava Hanusa}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CitizenGO bolo partnerom tohtoročného pochodu Bratislava za život🇸🇰 Vystúpil aj náš kampaňový riaditeľ na Slovensku, Matúš Hagara. | url = https://www.facebook.com/reel/1501266727350530/ | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = sk | vydavateľ = CitizenGO Slovensko}}</ref> V minulosti bol členom predsedníctva [[Kresťanskodemokratická mládež Slovenska|Kresťanskodemokratickej mládeže Slovenska]] (KDMS), mládežníckej organizácie KDH.<ref name=":35">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Matúš Hagara | url = https://hanusovedni.sk/en/speakers/490/mat%C3%BA%C5%A1-hagara/ | vydavateľ = hanusovedni.sk | dátum vydania = 2025-03-10 | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = en}}</ref> Je absolventom Medzinárodného teologického inštitútu v Rakúsku, [[Kolégium Antona Neuwirtha|Kolégia Antona Neuwirtha]] a členom Spoločenstva Ladislava Hanusa (SLH).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Matúš Hagara | url = https://www.postoj.sk/autor/matus-hagara | vydavateľ = Konzervatívny denník Postoj | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = sk}}</ref><ref name=":35" /> == Význačné kampane == === Spojené štáty === ==== ''DC Comics'' ==== V roku 2019 spustilo CitizenGO petíciu proti [[Komiks|komiksovej]] sérii s náboženskou satirou ''Second Coming'' (dosl. 'druhý príchod'), ktorá zobrazovala [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] ako pomocníka [[Superhrdina|superhrdinu]]. Petícia, ktorú podpísalo viac než 200 000 ľudí, označovala dielo za "rúhačské" a vyzývala ''[[DC Comics]]'' na zrušenie jeho vydania. V reakcii na verejný tlak, umocnený mediálnym pokrytím vrátane spravodajstva ''[[Fox Broadcasting Company|Fox News]]'', ''DC Comics'' sériu krátko pred plánovaným vydaním 6. marca 2019 zrušilo. Tvorcovia komiksu následne získali späť [[Autorské právo|autorské práva]] a dielo vydali prostredníctvom nezávislého vydavateľa.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Flood|meno=Alison|titul=DC cancels comic where Jesus learns from superhero after outcry|periodikum=The Guardian|odkaz na periodikum=The Guardian|vydavateľ=Guardian Media Group|miesto=Londýn|dátum=2019-02-19|issn=0261-3077|url=https://www.theguardian.com/books/2019/feb/19/dc-cancels-comic-where-jesus-learns-from-superhero-after-outcry|dátum prístupu=2026-01-14|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Reinstein|meno=Julia|titul=DC Has Dropped Its Comic About Jesus After Backlash From Conservative Christians|periodikum=BuzzFeed News|vydavateľ=BuzzFeed, Inc.|dátum=2019-02-20|url=https://www.buzzfeednews.com/article/juliareinstein/dc-comics-jesus-christ-second-coming-conservative-christian|dátum prístupu=2026-01-14|jazyk=en}}</ref> ==== ''Netflix'' ==== [[Súbor:Netflix - “Porta dos Fundos” (EEUU).jpg|náhľad|Petícia proti brazílskemu komediálnemu špeciálu ''The First Temptation of Christ''|alt=Petícia proti brazílskemu komediálnemu špeciálu The First Temptation of Christ]]CitizenGO iniciovalo viacero petícií namierených proti obsahu ''[[Netflix|Netflixu]]''. V roku 2018 skupina spustila petíciu proti brazílskemu komediálnemu špeciálu ''The First Temptation of Christ'' (dosl. 'prvé pokušenie Krista') od skupiny Porta dos Fundos (dosl. 'zadný vchod''<nowiki/>'''). Dielo zobrazovalo [[Ježiš Kristus|Ježiša]] ako [[Homosexuál|homosexuála]], [[Mária (matka Ježiša)|Máriu]] ako cudzoložnicu a [[Apoštol|apoštolov]] ako [[Alkoholizmus|alkoholikov]]. Petícia získala viac než 240 000 podpisov a žiadala odstránenie špeciálu z platformy, pričom ho označila za "jasný útok na kresťanstvo pred príchodom vianoc".<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Clark|meno=Travis|titul=Netflix is facing backlash over a Christmas comedy special that depicts Jesus as gay, and one petition has over 1.7 million signatures|periodikum=Business Insider|vydavateľ=Axel Springer SE|dátum=2019-12-16|url=https://www.businessinsider.com/netflix-faces-backlash-over-comedy-special-depicting-jesus-as-gay-2019-12|dátum prístupu=2026-01-14|jazyk=en}}</ref> V roku 2020 CitizenGO kritizovalo francúzsky film ''Cuties'' pre jeho údajne sexualizované zobrazenie mladých predstaviteliek prostredníctvo kampane na Twitter. Aktivita bola súčasťou širšej kampane, ktorá získala viac než 600 000 podpisov prostredníctvom Change.org a vyzývala na bojkot ''Netflixu''.<ref>{{Citácia periodika|titul=This article is more than 5 years old Cuties controversy sparks #CancelNetflix campaign|periodikum=The Guardian|odkaz na periodikum=The Guardian|url=https://www.theguardian.com/film/2020/sep/11/cuties-mignonnes-controversy-cancel-netflix-campaign|vydavateľ=Guardian Media Group|miesto=Londýn|dátum=2020-09-11|issn=0261-3077|jazyk=en}}</ref>[[Súbor:21.07.2021 Signatures delivery in Netflix HQs to -StopParadisePD - 51338114505.jpg|náhľad|Odovzdávanie podpisov v centrále Netflix k petícii za odstránenie epizódy ''Trigger Warning''|alt=Odovzdávanie podpisov v centrále Netflix k petícii za odstránenie epizódy Trigger Warning]] V roku 2021 CitizenGO prostredníctvom petície požadovalo odstránenie epizódy ''Trigger Warning'' (dosl. 'upozornenie na citlivý obsah') z animovaného seriálu ''Paradise P.D.'', ktorá zobrazovala Ježiša v násilných scénach. Kampaň získala viac než 510 000 podpisov z celého sveta. Kampaň sprevádzali protesty CitizenGO a reklamná autobusová kampaň.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UNPRECEDENTED attacks on CitizenGO | url = https://go.citizengo.org/EN_ROW-2021-07-21-Global-OT-CS-203720-EPF_Hearing_2-EPF_Hearing_2_LP-OTD-ROW.html | vydavateľ = CitizenGO | dátum prístupu = 2026-01-14 | jazyk = en}}</ref> '''''Roe vs. Wade''''' V júni 2022 CitizenGO mobilizovalo prostredníctvom konferencií [[Organizácia Spojených národov|OSN]], online petícií a ďalších aktivít na podporu zrušenia rozhodnutia v prípade ''Roe vs. Wade'' z roku 1973, ktorým [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyšší súd USA]] uznal ústavné právo na [[potrat]].<ref name=":36">{{Citácia periodika|priezvisko=González|meno=Blanca|titul=CitizenGO, la plataforma de participación ciudadana, celebra 10 años defendiendo la vida, la familia y la libertad|periodikum=Confidencial Digital|dátum=2023-06-19|url=https://www.elconfidencialdigital.com/articulo/tendencias/citizengo-plataforma-participacion-ciudadana-celebra-10-anos-defendiendo-vida-familia-libertad/20230619164453592750.html|dátum prístupu=2026-01-14|jazyk=es}}</ref> Najvyšší súd USA napokon rozhodnutie zrušil v prípade ''Dobbs vs. Jackson Women’s Health Organization'', pričom poukázal na absenciu hlbokých historických koreňov práva na potrat v americkej právnej tradícii.<ref name=":36" /> Rozhodnutie presunulo reguláciu potratov na jednotlivé [[Štát (Spojené štáty)|štáty]] a výrazne prehĺbilo [[Polarizácia|polarizáciu]] medzi zástancami a odporcami potratov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Roe v Wade: US Supreme Court ends constitutional right to abortion|periodikum=BBC News|odkaz na periodikum=BBC News|vydavateľ=[[BBC]]|miesto=Londýn|dátum=2022-06-24|issn=2421-3667|url=https://www.bbc.com/news/world-us-canada-61928898|dátum prístupu=2026-01-14|jazyk=en}}</ref> ==== Disney ==== [[Súbor:20-11-2019. 500.000+ signatures against LGTB in Disney. Orlando - 49099117952.jpg|náhľad|Kampaň CitizenGO proti Disney, [[Orlando (Florida)|Orlando]], [[Florida]]|alt=Kampaň CitizenGO proti Disney, Orlando, Florida]] Na stretnutí akcionárov Disney v roku 2020 položila generálnemu riaditeľovi spoločnosti Disney Bobovi Chapekovi otázku katolícka aktivistka, ktorá zastupovala CitizenGO. Ako súčasť svojej otázky sa pýtala: "Nie je možno čas prehodnotiť, čo môžete urobiť pre to, aby bol Disney viac priateľský k rodinám, aby bol bezpečný pre ľudí na celom svete, nielen pre jednu konkrétnu menšinu?". Tvrdila tiež, že petíciu, ktorá žiada spoločnosť Disney, aby vo svojich parkoch nekonala podujatia gay pride, podpísalo takmer 700 000 ľudí. Petícia na webovej stránke CitizenGO s názvom: "Zastavte LGBT indoktrináciu v Disneylande" mala v tom čase vyše 400 000 podpisov. CitizenGO ju spustilo v reakcii na Pride, ktorý hostil Disneyland v [[Paríž|Pariží]] v roku 2019 a naplánoval to urobiť aj v roku 2020.<ref>{{Citácia periodika|titul=Disney sľubuje 'záväzok' voči LGBT komunite: 'Chceme zastupovať naše publikum'|periodikum=BBC News|odkaz na periodikum=BBC News|vydavateľ=[[BBC]]|miesto=Londýn|dátum=2020-03-13|url=https://www.bbc.com/news/newsbeat-51871026|issn=2421-3667|jazyk=en}}</ref>[[Súbor:26-11-2018 -FreeAsiaBibi.jpg|náhľad|Kampaň za oslobodenie Asie Bibi|alt=Kampaň za oslobodenie Asie Bibi]] === Pakistan === CitizenGO zorganizovalo kampaň na podporu [[Kresťanstvo|kresťanskej]] aktivistky Asie Bibi, [[Pakistan|pakistanskej]] kresťanky odsúdenej v roku 2010 na trest smrti za rúhanie podľa pakistanského trestného zákona. Kampaň získala viac ako 200 000 podpisov.<ref name=":0" /> Po niekoľkých rokoch medzinárodného diplomatického tlaku a aktivít viacerých [[Nezisková organizácia|neziskových organizácií]] bola Asia Bibi po približne ôsmich rokoch strávených v cele smrti v roku 2018 oslobodená Najvyšším súdom Pakistanu. Následne odcestovala do [[Kanada|Kanady]], ktorá jej udelila dočasný pobyt, kde sa znovu stretla so svojou rodinou, ktorá tam žila pod utajenou identitou.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Agence France-Presse|titul=Pakistanská prezidentka Asia Bibi obvinená z rúhania sa túži vrátiť domov|periodikum=The Guardian|url=https://www.theguardian.com/world/2020/feb/25/asia-bibi-the-pakistani-christian-exiled-to-canada-still-dreams-of-going-home|dátum prístupu=2026-01-15|odkaz na periodikum=The Guardian|vydavateľ=Guardian Media Group|miesto=Londýn|dátum=2020-02-26|issn=0261-3077|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Tento článok je starší ako 6 rokov Asia Bibi pricestovala do Kanady po odchode z Pakistanu|periodikum=The Guardian|odkaz na periodikum=The Guardian|vydavateľ=Guardian Media Group|miesto=Londýn|url=https://www.theguardian.com/world/2019/may/08/asia-bibi-arrives-in-canada-after-leaving-pakistan|dátum prístupu=2026-01-15|jazyk=en|dátum=2019-05-08|issn=0261-3077}}</ref> === Sudán === V roku 2017 CitizenGO zhromaždilo viac než 400 000 podpisov pod petíciu za prepustenie [[Česko|českého]] kresťanského humanitárneho pracovníka Petra Jaška, ktorý bol zatknutý v [[Sudán|Sudáne]] v decembri 2015.Jašek, spolu s dvoma kresťanskými [[Pastor|pastormi]] a jedným sudánskym [[Aktivizmus|aktivistom]], čelil obvineniam vrátane [[Špionáž|špionáže]], financovania povstaleckých skupín a sprisahania proti štátu, ktoré súviseli s jeho pomocou dieťaťu zranenému sudánskou políciou v Darfúre. Hoci bol Jašek odsúdený na 20 rokov väzenia, vo februári 2017 dostal milosť a bol prepustený po intenzívnych diplomatických rokovaniach českej vlády.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Českého misionára odsúdili v Sudáne na 20 rokov väzenia|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a.s.|miesto=Bratislava|dátum=2017-01-30|issn=1335-440X|url=https://www.sme.sk/svet/c/ceskeho-misionara-odsudili-v-sudane-na-20-rokov-odnatia-slobody|dátum prístupu=2026-01-15}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Johnstone|meno=Chris|titul=Diplomatic triumph releases Czech Christian from Sudan ordeal|periodikum=Radio Prague International|miesto=Praha|dátum=2017-02-27|url=https://english.radio.cz/diplomatic-triumph-releases-czech-christian-sudan-ordeal-8199525|dátum prístupu=2026-01-15|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Lazarová|meno=Daniela|titul=400,000 sign petition for Czech imprisoned in Sudan|periodikum=Radio Prague International|miesto=Praha|dátum=2017-02-20|url=https://english.radio.cz/400000-sign-petition-czech-imprisoned-sudan-8200181|dátum prístupu=2026-01-15}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Cárdenas|meno=Nicolás|titul=Petr Jasek, tras ser liberado en Sudán: 'La campaña de CitizenGO ha sido muy importante'|periodikum=Actuall|dátum=2017-02-27|dátum archivácie=2017-03-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20170310164420/https://www.actuall.com/persecucion/petr-jasek-tras-ser-liberado-en-sudan-la-campana-de-citizengo-ha-sido-muy-importante/|jazyk=es}}</ref> === Argentína === [[Súbor:CitizenGO - 52244001672.jpg|náhľad|Kampaň za zachovanie televízneho kanála ''EWTN''|alt=Kampaň za zachovanie televízneho kanála EWTN]]V auguste 2022 CitizenGO doručilo takmer 70 000 podpisov do kancelárie spoločnosti ''DirecTV'' v [[Buenos Aires]], pričom vyzvalo firmu na zachovanie [[Katolicizmus|katolíckeho]] televízneho kanála ''EWTN'' v jej programovej ponuke. Petícia argumentovala, že vyradenie tohoto kanála by negatívne zasiahlo približne päť miliónov katolíckych domácností v [[Argentína|Argentíne]], [[Čile]], [[Kolumbia|Kolumbii]], [[Ekvádor|Ekvádore]], [[Peru]], [[Uruguaj|Uruguaji]] a na viacerých [[Karibské ostrovy|karibských ostrovoch]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Entregan casi 70 mil firmas a DirecTV pidiendo que no saquen a EWTN de su programación|periodikum=ACI Prensa|dátum=2022-07-26|url=https://www.aciprensa.com/noticias/94901/entregan-casi-70-mil-firmas-a-directv-pidiendo-que-no-saquen-a-ewtn-de-su-programacion|dátum prístupu=2026-01-15|jazyk=es|vydavateľ=EWTN News Inc.}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jaromezuk|meno=Andres|titul=Viewers Are Outraged": DirecTV Latin America to Remove EWTN from Platform|periodikum=ChurchPOP|vydavateľ=EWTN News Inc.|dátum=2022-06-22|url=https://www.churchpop.com/viewers-are-outraged-directv-latin-america-to-remove-ewtn-from-platform/|jazyk=en}}</ref> ''DirecTV'' pôvodne plánovalo kanál vyradiť, no po kampani svoje rozhodnutie prehodnotilo a zrušilo.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Ramos|meno=David|titul=DirecTV asegura que EWTN seguirá en su programación|periodikum=ACI Prensa|vydavateľ=EWTN News, Inc.|dátum=2022-07-30|url=https://www.aciprensa.com/noticias/94980/directv-asegura-que-ewtn-seguira-en-su-programacion|dátum prístupu=2026-01-15|jazyk=es}}</ref> Televízna sieť ''EWTN'' čelí dlhodobo kritike aj konzervatívnych kruhov.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Jenkins|meno=Jack|titul=From the Bible Belt, EWTN shapes world Catholic news|periodikum=Religion News Service|dátum=2019-01-14|url=https://religionnews.com/2019/01/14/from-the-bible-belt-ewtn-shapes-world-catholic-news/|dátum prístupu=2026-01-15|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=White|meno=Christopher|titul=Pope Francis issues thinly veiled criticism of EWTN, comments on gender ideology|periodikum=National Catholic Reporter|dátum=2021-09-21|url=https://www.ncronline.org/news/vatican/pope-francis-issues-thinly-veiled-criticism-ewtn-comments-gender-ideology|dátum prístupu=2026-01-15|jazyk=en}}</ref> Pápež František nepriamo kritizoval ''EWTN'' za opakované útoky voči jeho osobe, ktoré označil za neprimerané a škodlivé pre Cirkev.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=O’Connell|meno=Gerard|titul=Pope Francis responds to attacks from EWTN, other church critics: 'They are the work of the devil.'|periodikum=America The Jesuit Review|vydavateľ=America Press Inc.|dátum=2021-09-21|url=https://www.americamagazine.org/faith/2021/09/21/pope-francis-ewtn-critics-241472/|dátum prístupu=2026-01-15|jazyk=en}}</ref> Kritika súvisela aj s priestorom poskytovaným neskôr exkomunikovanému<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|titul=Vatican excommunicates former ambassador to the U.S., declaring him guilty of schism|periodikum=PBS News|vydavateľ=NewsHour Productions LLC|dátum=2024-07-05|url=https://www.pbs.org/newshour/world/vatican-excommunicates-former-ambassador-to-the-u-s-declaring-him-guilty-of-schism|dátum prístupu=2026-01-15|priezvisko2=AP|jazyk=en}}</ref> [[Arcibiskup|arcibiskupovi]] Carlovi Mariovi Viganòvi, ktorý je známi verejnými útokmi na pápeža,<ref name=":1" /> ale aj šírením konšpiračných teórií<ref name=":2" /> a opakovanou angažovanosťou v podujatiach ako [[Európska únia|EÚ]] sankcionovaný kongres Medzinárodného hnutia Rusofilov, za ktorým stojí [[Konštantín Malofejev]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Korotonozhkina|meno=Natalia|titul=Not-so-useful idiots: How the International Russophile Movement consolidated the Kremlin’s European influence networks|periodikum=The Insider|dátum=2025-12-20|url=https://theins.ru/en/politics/287942|dátum prístupu=2026-01-15|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Lewis|meno=Mike|titul=The Bishops and the Madman|periodikum=Where Peter Is|dátum=2023-03-20|url=https://wherepeteris.com/the-bishops-and-the-madman/|dátum prístupu=2026-01-15|jazyk=en}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Kresťanské organizácie]] [[Kategória:Organizácie v Španielsku]] [[Kategória:Pro-life hnutia]] s5okr8mv7jml8dl1b3hymtb4iznt5kt Renáta Jamrichová 0 699582 8203613 8093033 2026-04-26T07:41:38Z ~2026-25472-12 293064 Coach change 8203613 wikitext text/x-wiki {{Infobox Tenista | meno = Renáta Jamrichová | obrázok = | popis obrázka = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] | sídlo = | dátum narodenia = {{dnv|2007|6|20}} | miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] | výška = 180 cm | váha = | rokprof = | koniec kariéry = <!-- nepovinný --> | hral = ľavou rukou (obojručný bekhend) | tréner = Ján Matúš | výhry = | dvojhra výhryprehry = 68-44 | dvojhra víťazstvá = | dvojhra pozícia = 218 ([[22. september]] [[2025]]) | aktuálna pozícia = 218 ([[22. september]] [[2025]]) | štvorhra výhryprehry = | štvorhra víťazstvá = | štvorhra pozícia = 477 ([[18. august]] [[2025]]) | stav k = 22. september 2025 }} '''Renáta Jamrichová''' (* [[20. jún]] [[2007]], [[Trnava]]) je slovenská [[tenistka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = McLean | meno = Ross | autor = | odkaz na autora = | titul = Who is Renata Jamrichova? Five facts about Slovakia's rising star | url = https://www.itftennis.com/en/news-and-media/articles/who-is-renata-jamrichova-five-facts-about-slovakias-rising-star/ | vydavateľ = itftennis.com | dátum vydania = 2022-10-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> Má kariérne maximum v rebríčku [[Women’s Tennis Association|WTA]] vo dvojhre 218. miesto, ktoré dosiahla [[22. september|22. septembra]] [[2025]]. Má tiež kariérne maximum WTA vo štvorhre 477. miesto, dosiahnuté k dátumu [[18. august]] [[2025]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.wtatennis.com/players/332467/renata-jamrichova | vydavateľ = wtatennis.com | dátum vydania = 2024-08-08 | dátum prístupu = 2025-08-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2022 získala na [[Letný európsky olympijský festival mládeže 2022|EYOF]] 2 zlaté medaily, pričom zvíťazila vo dvojhre a zmiešanej štvorhre.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Let her be happy in what she does | url = https://eyof2022.com/en/news/let-her-be-happy-in-what-she-does/ | vydavateľ = eyof2022.com | dátum vydania = 2022-07-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jamrichová a jej partnerka Federica Urgesiová vyhrali v roku 2023 titul vo štvorhre dievčat na [[Australian Open]], keď vo finále porazili Hayu Kinoshita a Saru Saito.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rossini | meno = Federico | autor = | odkaz na autora = | titul = Australian Open 2023: Federica Urgesi vince il titolo di doppio junior insieme alla slovacca Renata Jamrichova | url = https://www.oasport.it/2023/01/australian-open-2023-federica-urgesi-vince-il-titolo-di-doppio-junior-insieme-alla-slovacca-renata-jamrichova/ | vydavateľ = oasport.it | dátum vydania = 2023-01-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[27. január]]a [[2024]] vyhrala svoj prvý [[Grandslam (tenis)|grandslamový]] juniorský titul vo dvojhre, keď vo finále [[Australian Open]] triumfovala nad Emerson Jonesovou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Jamrichová triumfovala vo dvojhre junioriek na Australian Open | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/jamrichova-triumfovala-vo-dvojhre-junio/770323-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-27 | dátum prístupu = 2024-01-27 }}</ref> Jamrichová s partnerkou Terezou Valentovou vyhrali v roku 2024 aj titul vo štvorhre dievčat na [[French Open]], keď vo finále porazili americký pár T. C. Grantová a I. Jovicová. Druhý [[Grandslam (tenis)|grandslamový]] titul vo dvojhre junioriek získala vo [[Wimbledon (tenis)|Wimbledone]], keď vo finále opäť porazila Emerson Jonesovú. V pondelok 29. januára 2024 sa Renáta Jamrichová vďaka triumfu na grandslamovom juniorskom turnaji Australian Open stala novou juniorskou svetovou jednotkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úspech pre národné tenisové centrum, Slovensko má svetovú jednotku | url = https://sport.noviny.sk/tenis/884453-necakany-uspech-pre-slovensky-tenis-slovensko-ma-svetovu-jednotku | vydavateľ = sport.noviny.sk | dátum vydania = 2024-01-27 | dátum prístupu = 2024-01-29 | jazyk = sk}}</ref> == Finále juniorského grandslamu == === Dvojhra dievčat === {| class="wikitable" !Výsledok ! Rok ! Turnaj ! Povrch ! Súperka ! Výsledok ! Ref. |- style="background:#ffc;" | style="background:#98fb98;" | Výhra | 2024 | [[Australian Open]] | tvrdý |{{Minivlajka|Austrália}} [[Emerson Jonesová]] | {{ku|6|4}}, {{ku|6|1}} |<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Obrovský úspech Jamrichovej na juniorskom Australian Open. Po skvelom výkone si z Melbourne odnáša titul | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = TA3 | url = https://www.ta3.com/clanok/921871/obrovsky-uspech-jamrichovej-na-juniorskom-australian-open-po-skvelom-vykone-si-z-melbourne-odnasa-titul | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-01-27 }}</ref> |- style="background:#ffc;" | style="background:#98fb98;" | Výhra | 2024 | [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]] | tráva |{{Minivlajka|Austrália}} [[Emerson Jonesová]] | {{ku|6|3}}, {{ku|6|4}} |<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štatistiky na úrovni najlepších žien, sebaistý výkon s úsmevom. Slovensko má šampiónku Wimbledonu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/tenis-renata-jamrichova-emerson-jonesova-vysledok-finale-wimbledon-2024/ | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-07-14 | dátum prístupu = 2024-07-14 }}</ref> |} === Štvorhra dievčat === {| class="sortable wikitable" !Výsledok ! Rok ! Turnaj ! Povrch ! Partnerka ! Súperky ! Výsledok ! Ref. |- style="background:#ffc;" | style="background:#98fb98;" | Výhra | 2023 | [[Australian Open]] | tvrdý |{{Minivlajka|Taliansko}} [[Federica Urgesiová]] |{{Minivlajka|Japonsko}} Hayu Kinoshita<br />{{Minivlajka|Japonsko}} [[Sara Saito]] | {{ku|7|6}}<sup>5</sup>, {{ku|1|6}}, [{{ku|10|7}}] |<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Australian Open: Fantastický úspech. Renáta Jamrichová získala titul v štvorhre | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/tenis/clanok/australian-open-fantasticky-uspech-renata-jamrichova-ziskala-titul-v-stvorhre-2023042515093407900 | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-27 | dátum prístupu = 2024-06-08 }}</ref> |- style="background:#ffc;" | style="background:#98fb98;" | Výhra | 2024 | [[French Open]] | antuka |{{Minivlajka|Česko}} [[Tereza Valentová]] |{{Minivlajka|Spojené štáty}} Tyra Caterina Grantová<br />{{Minivlajka|Spojené štáty}} Iva Jovicová | {{ku|6|4}}, {{ku|6|4}} |<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jamrichová má ďalší grandslamový titul. Spolu s Češkou nestratili ani set | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/tenis-renata-jamrichova-tereza-valentova-titul-dnes-stvorhra-juniorky-roland-garros-2024/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-06-08 | dátum prístupu = 2024-06-08 }}</ref> |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.wtatennis.com/players/332467/renata-jamrichova Renáta Jamrichová] na stránkach WTA {{eng icon}} * [https://www.itftennis.com/en/players/renata-jamrichova/800565070/svk/jt/s/overview/ Renáta Jamrichová] na stránkach ITF {{eng icon}} * [https://www.billiejeankingcup.com/en/players/5b0000f3-e6cf-4cd0-90ac-1f36c15fdca5 Renáta Jamrichová] na stránkach Billie Jean King Cupu {{eng icon}} {{Tenisový výhonok}} {{DEFAULTSORT:Jamrichová, Renáta}} [[Kategória:Slovenskí tenisti]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] aq3am4rssfl0xkwy5t82ksqmgklmtbe Sylvia Kristel 0 699747 8203397 8057947 2026-04-25T13:56:14Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8203397 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | dátum úmrtia = {{dúv|2012|10|17|1952|9|28}} | meno = Sylvia Kristel | fotka = Sylvia Kristel (1973).jpg | komentár = Sylvia Kristel v roku [[1973]]. | celé meno = | dátum narodenia = [[28. september]] [[1952]] | miesto narodenia = [[Utrecht]], [[Holandsko]] | miesto úmrtia = [[Amsterdam]], [[Holandsko]] | rodné meno = Sylvia Maria Kristel | prezývky = Emanuela | roky pôsobenia = [[1973]]{{--}}[[2010]] | veľkosť fotky = 230px | otec = Jean-Nicholas Kristel | matka = Piet Kristel | webstránka = {{url|https://www.sylviakristel.org}} | povolanie = [[herec]] | slovenský dabing = | český dabing = [[Klára Sochorová]], [[Regina Řandová]]<ref>https://dabingforum.cz/viewtopic.php?f=3&t=44475</ref><ref>https://www.dabdb.cz/osoba/11157-sylvia-kristel/</ref> | národnosť = holandská | štát pôsobenia = {{FRA}} [[Francúzsko]]<br>{{NED}} [[Holandsko]] | výška = 1,77 [[Meter|m]] | syn = Arthur Kristel | alma mater = | manžel = Philippe Blot {{Small|([[1986]]{{--}}[[1991]])}}, Alan Turner {{Small|([[1982]]{{--}}[[1983]])}} | priateľ = [[Hugo Claus]] {{Small|([[1973]]{{--}}[[1977]])}}, Ian McShane {{Small|([[1977]]{{--}}[[1980]])}}, Freddy de Vree | ovplyvnenie = | sestra = Marianne Kristel | portál 1 = Hudba | portál 2 = Francúzsko }} '''Sylvia Kristel''' (* [[28. september]] [[1952]], [[Utrecht]], [[Holandsko]]{{--}}† [[17. október]] [[2012]], [[Amsterdam]], Holandsko)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sylvia Kristel, l'actrice du film "Emmanuelle", est morte|url=https://www.huffingtonpost.fr/actualites/article/mort-de-sylvia-kristel-l-actrice-du-film-emmanuelle_11383.html|vydavateľ=Le HuffPost|dátum vydania=2012-10-18|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mort de Sylvia Kristel : Retour sur 'Emmanuelle' et sa plus belle interprète|url=https://www.purepeople.com/article/mort-de-sylvia-kristel-retour-sur-emmanuelle-et-sa-plus-belle-interprete_a108735/1|vydavateľ=www.purepeople.com|dátum prístupu=2023-07-18|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mort à 82 ans de Just Jaeckin, le réalisateur du sulfureux "Emmanuelle" avec Sylvia Kristel|url=https://www.tf1info.fr/culture/cinema-mort-a-82-de-just-jaeckin-le-realisateur-du-sulfureux-emmanuelle-avec-sylvia-kristel-2231531.html|vydavateľ=TF1 INFO|dátum vydania=2022-09-07|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zomrela hviezda erotického filmu Emanuela Sylvia Kristel|url=https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/74970-zomrela-hviezda-erotickeho-filmu-emanuela-sylvia-kristel/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2012-10-18|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=sk-SK|priezvisko=}}</ref> bola francúzsko-holandská [[herečka]], [[modelka]] a príležitostná [[speváčka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sylvia KRISTEL|url=https://www.notrecinema.com/communaute/stars/stars.php3?staridx=16574|vydavateľ=notreCinema.com|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CINEFICHES - Sylvia KRISTEL|url=https://cinefiches.edouardneveu.fr/cv/18254|vydavateľ=cinefiches.edouardneveu.fr|dátum prístupu=2023-07-18}}</ref> Bola známa tým, že hrala hlavnú úlohu v piatich zo siedmich filmov série ''Emmanuelle'' v [[70. roky 20. storočia|70.]] až [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] [[20. storočie|20. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Erotika, vášeň a nahota. 10 najlepších filmov s "bohyňou sexu" Sylviou Kristel|url=https://www.interez.sk/sylvia-kristel-filmografia/|dátum vydania=2017-12-11|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=sk-SK|meno=Naďa|priezvisko=Černá}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cinq choses à savoir sur Sylvia Kristel, éternelle Emmanuelle|url=https://www.lexpress.fr/culture/cinema/5-choses-a-savoir-sur-sylvia-kristel-eternelle-emmanuelle_1176142.html|vydavateľ=L'Express|dátum vydania=2012-10-18|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=fr}}</ref> Jedna z najslávnejších hviezd [[Erotický film|erotického filmu]] všetkých čias. == Životopis == Sylvia Kristel neabsolvovala žiadne kinematografické školenia. Dostala veľmi prísne náboženské vzdelanie a venovala sa štúdiu [[Angličtina|angličtiny]]. Potom hromadí drobné práce, než sa stane jednou z najvyhľadávanejších modeliek začiatku [[70. roky 20. storočia|70. rokov]]. Sylvia Kristel, ktorú si všimol holandský producent, sa prvýkrát objavila na obrazovke vo filme ''Niet voor de poesen'' ([[1973]]) od [[Fons Rademakers|Fonsa Rademakersa]]. Hrala v dvoch ďalších filmoch (vrátane [[Muzikál|muzikálu]] ''Naakt over de schutting'', 1973 od [[Frans Weisz|Fransa Weisza]]), ktoré zostali nepovšimnuté. V tom istom roku ju režisér [[Just Jaeckin]] a producent [[Yves Rousset-Rouard]] premenili na ''Emanuelu'', vo filme si spolu s [[Alain Cuny|Alainom Cunym]] zahrala hlavnú úlohu. Film má obrovský medzinárodný úspech.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Box office Sylvia KRISTEL - BOX OFFICE STORY|url=http://www.boxofficestory.com/box-office-sylvia-kristel-c22691621?noajax&mobile=0|vydavateľ=www.boxofficestory.com|dátum prístupu=2023-07-18}}</ref> Veľmi vyzlečená rola ju preslávila od [[Európa|Európy]] až po [[Japonsko]], kde sa film dlho udržal medzi prvými v pokladniach. Má niekoľko malých úloh vo francúzskych filmoch: ''Rubáš nemá vrecká'' ([[1974]]) od [[Jean-Pierre Mocky|Jean-Pierre Mockyho]] a ''Le Jeu avec le feu'' ([[1974]]) od [[Alain Robbe-Grillet|Alaina Robbe-Grilleta]] po boku [[Jean-Louis Trintignant|Jeana-Louisa Trintignanta]] a [[Philippe Noiret|Philippa Noireta]]. Potom urobila množstvo pokusov v zahraničí uniknúť postave Emmanuelle: v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] vo filme ''The Most Secret of Secret Agents'' ([[1979]]) od [[Clive Donner|Clivea Donnera]] alebo v [[Taliansko|Taliansku]] vo filme ''Les Monstresses'' ([[1979]]) od [[Luigi Zampa|Luigiho Zampu]]. V roku [[1981]] sa vrátila do erotického kina filmom ''Lady Chatterley's Lover'' ([[1981]]) opäť od [[Just Jaeckin|Justa Jaeckina]]. Sylvia Kristel potom natočila sériu filmov a televíznych filmov, variácií na tému ''Emmanuelle'', vrátane ''Emmanuelle IV'' ([[1984]]) a ''Emmanuelle v siedmom nebi'' ([[1993]]) od [[Francis Leroi|Francisa Leroia]]. Sylvia Kristel nahrala dva [[Album|albumy]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sylvia Kristel|url=https://www.discogs.com/artist/262710-Sylvia-Kristel|vydavateľ=Discogs|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=en}}</ref>, vrátane [[Soundtrack|soundtracku]] k filmu ''Emmanuelle II'', ktorý naspievala. V roku [[2006]] vydala svoju autobiografiu pod názvom ''Nue'' (nahá), v ktorej opisuje svoje utrpenie: obeť svojej naivity.<ref>https://resources.huygens.knaw.nl/vrouwenlexicon/lemmata/data/Kristel</ref> Zničená [[Alkohol|alkoholom]] a [[Droga|drogami]], videla, ako sa jej život zrútil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sylvia Kristel : alcool, drogues, cancer… la triste déchéance de la star d’Emmanuelle - Gala|url=https://www.gala.fr/l_actu/news_de_stars/sylvia-kristel-alcool-drogues-cancer-la-triste-decheance-de-la-star-demmanuelle_455492|vydavateľ=Gala.fr|dátum vydania=2020-09-28|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=fr|meno=|priezvisko=}}</ref> Sylvia Kristel, ktorá veľa [[Fajčenie|fajčila]] (od 11 rokov), sa v roku [[2002]] liečila na rakovinu hrdla a potom v roku [[2004]] na [[Rakovina pľúc|rakovinu pľúc]]. Koncom [[Jún 2012|júna]] [[2012]] utrpela [[Mŕtvica|mŕtvicu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=L'actrice Sylvia Kristel victime d'un AVC|url=https://www.virgule.lu/culture/l-actrice-sylvia-kristel-victime-d-un-avc/64214.html|vydavateľ=virgule-online|dátum vydania=2023-07-18|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=fr}}</ref> O niekoľko mesiacov neskôr v noci zomrela na rakovinu pľúc.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Décès de Sylvia Kristel : « Emmanuelle a été très dur pour elle »|url=https://www.bfmtv.com/societe/deces-de-sylvia-kristel-emmanuelle-a-ete-tres-dur-pour-elle_AN-201210180056.html|vydavateľ=BFMTV|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sylvia Kristel, l'actrice du film "Emmanuelle", est morte|url=https://www.huffingtonpost.fr/actualites/article/mort-de-sylvia-kristel-l-actrice-du-film-emmanuelle_11383.html|vydavateľ=Le HuffPost|dátum vydania=2012-10-18|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=fr}}</ref> Až do svojej smrti žila v Amsterdame. [[26. október|26. októbra]] [[2012]] je pochovaná vo svojom rodnom meste [[Utrecht]] za prítomnosti mnohých osobností vrátane [[Just Jaeckin|Justa Jaeckina]]. == Filmografia == {| |'''Rok''' |'''Názov''' |'''Postava''' |'''Režisér''' |- |[[1973]] |(''Scènes de la vie amoureuse d'un couple'') |Sylvia |Pim de la Parra |- |[[1973]] |(''Because of the Cats'' / ''Niet voor de poezen'') |Hannie Troost |Fons Rademakers |- |[[1973]] |(''Naakt over de schutting'') |Lilly Marischka |Frans Weisz |- |[[1974]] |''Rubáš nemá žiadne vrecká'' (''Un linceul n'a pas de poches'') |Avril |Jean-Pierre Mocky |- |[[1974]] |''Julie'' (''Es war nicht die Nachtigall'') |Andrea |Sigi Rothemund |- |[[1974]] |''Emanuela'' (''Emmanuelle'') |Emanuela |[[Just Jaeckin]] |- |[[1975]] |(''Le Jeu avec le feu'') |Diana Van Den Berg |[[Alain Robbe-Grillet]] |- |[[1975]] |''Emanuela – antipanna'' (''Emmanuelle l'antivierge'') |Emanuela |Francis Giacobetti |- |[[1976]] |(''Une femme fidèle'') |Mathilde Leroy |[[Roger Vadim]] |- |[[1976]] |''Mezičas'' (''La Marge'') |Diana |Walerian Borowczyk |- |[[1977]] |(''René la canne'') |Krista |Francis Girod |- |[[1977]] |(''Alice ou la Dernière Fugue'') |Alice Caroll |[[Claude Chabrol]] |- |[[1977]] |''Zbohom, Emanuela'' (''Goodbye Emmanuelle'') |Emanuela |François Leterrier |- |[[1978]] |(''Pastorale 1943'') |Miep Algera |Wim Verstappen |- |[[1978]] |(''Mysteries'') |Dany Kielland |Paul de Lussanet |- |[[1979]] |''Železná maska'' / ''Piaty mušketier'' (''The Fifth Musketeer'') |Maria Theresa |Ken Annakin |- |[[1979]] |''Tigrice'' (''Letti selvaggi'') | |Luigi Zampa |- |[[1979]] |''[[Letisko '79 – Prípad Concorde]]'' (''The Concorde... Airport '79'') |Isabelle |David Lowell Rich |- |[[1980]] |''Nahá bomba'' (''The Nude Bomb'') |Agent 34 |Clive Donner |- |[[1980]] |''Láska v prvej triede'' (''Amore in prima classe'') |Beatrice |Salvatore Samperi |- |[[1981]] |''Milenec Lady Chatterleyovej'' (''Lady Chatterley's Lover'') |Lady Constance Chatterley |[[Just Jaeckin]] |- |[[1981]] |(''Private Lessons'') |Nicole Mallow |Alan Myerson |- |[[1983]] |(''Private School'') |Ms. Regina Copoletta |Noel Black |- |[[1984]] |''Emanuela – útek pred láskou'' (''Emmanuelle 4'') |Emanuela |Francis Leroi a Iris Letans |- |[[1985]] |(''The Big Bet'') |Michelle |Bert I. Gordon |- |[[1985]] |(''[[Mata Hari (rozlišovacia stránka)|Mata Hari]]'') |[[Mata Hari]] |Curtis Harrington |- |[[1985]] |''Červený žiar: Nevinný v reťaziach'' (''Chaleur rouge'') |Sofia |Robert Collector |- |[[1987]] |''Nehanebné'' (''The Arrogant'') |Julie |Philippe Blot |- |[[1988]] |''Drakulova vdova'' (''Dracula's Widow'') |Vanessa |Christopher Coppola |- |[[1990]] |''Horúca krv'' (''Hot Blood'') |Sylvia |Philippe Blot |- |[[1990]] |(''In the Shadow of the Sandcastle'') |Angel |Philippe Blot |- |[[1992]] |(''Seongmaeui cheommuk'') | |In-yeob Jeong |- |[[1993]] |''Škola krásy'' (''Beauty School'') |Sylvia |Ernest G. Sauer |- |[[1993]] |''Emanuela v siedmom nebi'' (''Emmanuelle au <abbr>7<sup>e</sup></abbr> ciel'') |Emanuela |Francis Leroi |- |[[1997]] |(''Gaston's War'') |Miep Visser |Robbe De Hert |- |[[1999]] |(''Harry Rents a Room'') |Miss Pinky |Hisko Hulsing |- |[[1999]] |(''Film 1'') |Patron |Willem Wallyn |- |[[1999]] |(''An Amsterdam Tale'') |Alma |Dorna van Rouveroy |- |[[2000]] |(''Lijmen/Het been'') |Jeanne |Robbe De Hert |- |[[2001]] |''Sexy vtáky'' (''Sexy Boys'') |sexuologička |Stéphane Kazandjian |- |[[2001]] |(''De vriendschap'') |Sylvia |Nouchka van Brakel |- |[[2001]] |(''Vergeef me'') |Chiquita |Cyrus Frisch |- |[[2002]] |(''[[Bank]]'') |manželka |Sinan Çetin |- |[[2007]] |(''Chacun son cinéma'') | |[[Roman Polański]] |- |[[2010]] |''2 slnečné dni'' (''Dva sunčana dana'') |Angela |Ognjen Sviličić |} == Galéria == <gallery> Súbor:Sylvia Kristel krijgt, als winnares van de Miss TV Europa verkiezing, een Merced, Bestanddeelnr 926-2269.jpg|Kristel v [[Amsterdam|Amsterdame]] v roku [[1973]]. Súbor:HUA-32914-Portret van Sylvia Maria Kristel geboren Utrecht 28 september 1952 filmactrice en schilderes overleden Amsterdam 17 oktober 2012.jpg|Portrét zo [[70. roky 20. storočia|70. rokov]]. Súbor:Sylvia Kristel 1990.jpg|Sylvia Kristel na [[Festival de Cannes|festivale v Cannes]] ([[1990]]) </gallery> == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Jeremy | meno = Richey | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kristel | meno2 = Sylvia | odkaz na autora2 = | titul = Sylvia Kristel: From Emmanuelle to Chabrol | vydanie = 1 | vydavateľ = Cult Epics | miesto = | rok = 2022 | isbn = 0999862758 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 352 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = anglický }} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Sylvia Kristel|štítok=Sylvia Kristel}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|id=4860|meno=Sylvia Kristel}} * {{imdb meno|id=0000482|meno=Sylvia Kristel}} * {{Fdb meno|id=20021|meno=Sylvia Kristel}} * {{Kinobox meno|20021|Sylvia Kristel}} * [http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=46807 Sylvia Kristel] v Ciné-Ressources{{--}}Fiches personnalités * [https://www.ina.fr/recherche?q=Sylvia+Kristel&espace=1&sort=pertinence&order=desc Sylvia Kristel] v INA {{Fra icon}} * [https://www.osobnosti.cz/sylvia-kristel.php Sylvia Kristel] v Osobnosti.cz * [https://www.themoviedb.org/person/35319-sylvia-kristel Sylvia Kristel] v TMDB {{eng icon}} * [https://www.allocine.fr/personne/fichepersonne_gen_cpersonne=2111.html Sylvia Kristel] v AlloCiné * [https://www.allmovie.com/artist/sylvia-kristel-vn15710957 Sylvia Kristel] v AllMovie * [https://en.unifrance.org/directories/person/121830/sylvia-kristel Sylvia Kristel] v Unifrance * [https://www.universalis.fr/encyclopedie/sylvia-kristel/ Sylvia Kristel] v Universalis.fr * [https://www.kino-teatr.ru/kino/acter/w/euro/81752/bio/ Sylvia Kristel] v Kino-Teatr.ru * [https://www.sylviakristel.org/ Sylvia Kristel] na oficiálnej stránke {{eng icon}} {{Emmanuelle filmy}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kristel, Sylvia }} [[Kategória:Holandskí filmoví herci]] [[Kategória:Modelky]] [[Kategória:Holandské speváčky]] [[Kategória:Úmrtia na rakovinu pľúc]] [[Kategória:Osobnosti z Utrechtu]] [[Kategória:Herečky, ktoré stvárnili postavu Emmanuelle]] [[Kategória:Herečky z erotických filmov]] hspexs2fdtntwvzu801ae1lj3a2i1e0 Redaktor:Martingazak:pieskovisko 2 703944 8203610 8200171 2026-04-26T07:29:26Z Martingazak 234259 Pokus 8203610 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces so skupinou „Jaško a spol.“ |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s príslušníkmi [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]] |dátum=[[4. november|4.]]{{--}}[[9. november]] [[1949]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Štátny súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="Palko">{{Citácia knihy|titul=Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti|priezvisko=Palko ml.|meno=Vladimír|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2006|isbn=80-969296-4-X|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/bernard-jasko-a-spol.pdf}}{{rp|66}}</ref><br/> * Bernard Jaško trest smrti, konfiškácia celého majetku, * Pavol Kalinaj trest smrti,<ref name="MallotaKalinaj">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Pavol Kalinaj|zväzok=II}}</ref>{{rp|262-267}} * Pavol Hajdin 20 rokov ťažkého žalára, prepustenie zo štátnej služby, degradácia, strata čestných odznakov a vyznamenaní, vylúčenie z vojska, konfiškácia polovice majetku, * Dr. Štefan Uhrín 18 rokov trestnice. konfiškácia jednej tretiny majetku, * Dr. Adolf Lisitzský 8 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Jozef Blažek 12 rokov trestnice, konfiškácia polovice majetku, * Lukáč Fabián 7 rokov ťažkého žalára. konfiškácia celého majetku. degradácia, * Ján Dugovič 5 rokov ťažkého žalára, konfiškácia polovice majetku, prepustenie, degradácia, * Ján Harbulák 2 a pol roka ťažkého žalára, prepustenie, vylúčenie z vojska, * Ján Muranica 2 roky ťažkého žalára, degradácia, * Stanislav Ladislav Granec 4 roky trestnice. konfiškácia polovice majetku, * Ferdinand Krejčí 6 mesiacov väzenia, * Ladislav Sokol 6 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, * Jozef Tuček 8 rokov trestnice, konfiškácia celého majetku, }} '''Proces so skupinou „Jaško a spol.“''' [[4. november|4.]]{{--}}[[9. novembra]] [[1949]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol jedným z [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v Československu namierený proti príslušníkom [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorí odmietali nastupujúce komunistické praktiky, a slúžil komunistom k plnému ovládnutiu tejto inštitúcie. Príslušníci [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] Bernard Jaško, Pavol Kalinaj a Pavol Hajdin sa rozhodli, že s pomocou prednostu sociálneho oddelenia na Povereníctve dopravy Štefana Uhrína budú upozorňovať známych kňazov na represívne aktivity [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] proti katolíckej cirkvi. V apríli [[1949]] Štefan Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. [[30. jún|30. júna]] a [[1. júl|1. júla]] [[1949]] prebehlo zatýkanie podozrivých.<ref name="Palko"/>{{rp|104}} Vyšetrovatelia v prípade ''„Jaško a spol.“'' spojili tri nezávislé skupiny, ktorých členovia sa navzájom nepoznali. Na rozdiel od iných [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]], kde boli obvinení a odsúdení nevinní ľudia, však v prípade Bernard Jaško a spol. išlo o skutočnú odbojovú protikomunistickú skupinu. Počas vyšetrovania však boli členovia skupiny psychicky a fyzicky týraní a nútení k nepravdivým výpovediam. Bernard Jaško a Pavol Kalinaj boli odsúdení na trest smrti, ďalších 12 osôb na tresty odňatia slobody v rozsahu 6 mesiacov až 20 rokov. <ref name="Palko"/>{{rp|5-7}} ==Predohra== Bernard Jaško sa narodil [[22. apríl|22. apríla]] [[1923]] v [[Černová|Černovej]] pri [[Ružomberok|Ružomberku]] v robotníckej rodine. Po absolvovaní ľudovej a meštianskej školy v Ružomberku pracoval ako robotník v textilnej továrni. [[1. október|1. októbra]] [[1943]] narukoval k 11. spojovaciemu práporu v Turčianskom Svätom Martine. V roku 1944 sa zúčastnil [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] a po jeho potlačení sa až do príchodu [[Červená armáda|Červenej armády]] ukrýval v lesoch v okolí rodnej Černovej. Z armády, kde absolvoval spojársky výcvik, bol prepustený [[7. marec|7. marca]] [[1946]] v hodnosti desiatnika. Po prepustení z armády podal žiadosť o prijatie do služieb [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]], ktorej bolo [[2. máj|2. mája]] [[1946]]. Pôsobil v Bratislave a vo Veľkej Lomnici. Prihlásil sa na výzvu [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]], ktorá hľadala príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] so spojárskym výcvikom. Bernard Jaško bol následne pridelený na Zemské veliteľstvo [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] v Bratislave, kde obsluhoval ďalekopis. <ref name="MallotaJasko">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3505-9|kapitola=Bernard Jaško|zväzok=II}}</ref>{{rp|169-170}} Pavol Kalinaj sa narodil [[23. október|23. októbra]] [[1915]] v [[Bijacovce|Bijacovciach]]. Absolvoval šesť tried všeobecnej školy. V roku [[1937]], kedy nastúpil na vojenskú prezenčnú službu k 15. vojenskému pešiemu pluku v [[Opava (Česko)|Opave]]. S vyznamenaním absolvoval poddôstojnícku školu a dosiahol hodnosť čatára. V roku [[1938]] bol v [[Sudety (región)|Sudetoch]] zranený do nohy pri strete s nemeckými ordnermi, poriadkovými jednotkami [[Konrad Henlein|Henleinovej]] [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany]]. Čoskoro po vyliečení bol v marci 1939 opäť vážne zranený črepinou z granátu počas [[Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt|bojov s maďarskou armádou]]. Po skončení vojenskej prezenčnej služby Pavol Kalinaj nastúpil do četníctva. [[27. január|27. januára]] [[1942]] bol od četníctva prepustený ako nespoľahlivý preto, že mal v rokoch [[1941]]{{--}}[[1942]] ukrývať a starať sa o prenasledované osoby židovského pôvodu. Zapojil sa do [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v radoch partizánskeho zväzku [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]]. Vo februári nastúpil naspäť k četníctvu. [[1. marec|1. marca]] [[1945]] vstúpil do [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickej strany Slovenska]]. Od roku [[1947]] pôsobil na vlastnú žiadosť v Bratislave, kde bol zaradený k pohotovostnému oddielu krajského veliteľstva Štátnej bezpečnosti.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|262-263}} ==Pomoc cirkvi== Od začiatku roku [[1949]] bola ďalekopisná ústredňa presunutá pod správu povereníctva vnútra, oddelenia [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]], a s ňou bol prevedený aj Bernard Jaško. Tu pôsobil až do svojho zatknutia. Počas služby mal priamy prístup k hláseniam zo staníc poverenectva vnútra a krajských veliteľstiev [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], ktoré mnohokrát obsahovali informácie o plánovaných či už vykonaných represiách voči rôznym skupinám obyvateľstva, predovšetkým z radov katolíckej cirkvi. Jaško o získaných informáciách diskutoval s kolegami Pavlom Kalinajom a Pavlom Hajdinom, s ktorými sa neskôr dohodol, že prostredníctvom Kalinajovho známeho Štefana Uhrína budú o chystaných akciách informovať cirkevných predstaviteľov a potom sa pokúsia tieto správy odovzdať do zahraničia.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|169}} Uhrín tiež niektoré získané správy odovzdával trnavskému pomocnému biskupovi [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]], v apríli [[1949]] napríklad Uhrín na základe správy od Jaška informoval biskupa [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] o odpočúvaní konferencie v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. ==Zatknutie a väzba== Činnosť skupiny však bola vyzradená a Bernard Jaško bol v skorých ranných hodinách dňa [[30. jún|30. júna]] [[1949]] zatknutý. Pavol Kalinaj bol zatknutý po deviatej hodine ráno.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Pri prvom výsluchu na Krajskom veliteľstve [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave bol Jaško vypočúvaný predovšetkým na svoje styky s vrchným strážmajstrom Pavlom Hajdinom, slúžiacim na ústredni miestneho veliteľstva SNB v Bratislave. Uviedol, že počas mája [[1949]] spolu často hovorili o dianí v ďalekopisnej ústredni a o možnosti emigrácie. Pri týchto rozhovoroch mu Hajdin poradil, aby so sebou do zahraničia vzal záznamy správ získané z ďalekopisu a odovzdal ich zahraničnej spravodajskej službe. Jaško preto postupne zhromažďoval odpisy dôležitých správ. [[30. jún|30. júna]] v skorých ranných hodinách sa stretol s Hajdinom, ktorý ho informoval, že už toho dňa v noci bude prevedený cez hranice. Pár hodín po tomto rozhovore bol však Bernard Jaško zatknutý. V závere popisovaného výsluchu sa Bernard Jaško neúspešne pokúsil o útek. Žiadal od vyslúchajúceho dôstojníka vodu a keď mu tento podal sklenený pollitrový pohár s vodou, hodil pohár doňho, aby ho zasiahol do hlavy a dal sa na útek, pričom vylomil zamknuté dvere vedúce z druhého poschodia na zadné schodisko. Bol však na pomoc prišlými posilami zadržaný.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} [[1. júl|1. júla]] bol Jaško opäť vypočúvaný ohľadom kontaktov s Pavlom Kalinajom. K tomu uviedol, že sa spoznali už počas predchádzajúcej služby v [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] a znovu sa stretli v apríli 1949. Keď Kalinaj zistil, že Jaško pracuje na ďalekopisnej ústredni, požiadal ho, aby mu oznamoval dôležité informácie, ktoré sa počas svojej služby dozvedel, čo Jaško prisľúbil a začal vykonávať. Štyri dni po zatknutí bol Bernard Jaško hospitalizovaný v Štátnej nemocnici v Bratislave so zlomeninou dolnej končatiny, zranením hlavy a ďalšími vnútornými zraneniami, ktoré utrpel skokom z okna počas výsluchu. Vyšetrovateľ túto udalosť komentoval nasledovne: [[4. jún|4. júna]] [[1949]], keď bol vypočúvaný v kancelárii čís. 233, vyskočil Jaško cez zavreté okno z druhého poschodia na dvor, kde dopadol na tam zložené uhlie a utrpel rôzne zranenia na hlave a tiež zranenie vnútorné. Ďalší výsluch prebehol až po jeho prepustení z takmer trojmesačného pobytu v nemocnici dňa [[28. september|28. septembra]] [[1949]]. Jaško potom znovu uviedol, že bol k činnosti zvedený Pavlom Kalinajom.“? Jaško vypovedal: Priznávam, že odpísané dôležité správy som podával resp. zahraničia som asi dve alebo tri správy odovzdal vrch.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} V archívnych materiáloch sa nachádzajú iba dva protokoly o výpovedi Pavla Kalinaja, protokol z [[3. júl|3. júla]] [[1949]] a jeho dodatok z [[14. október|14. októbra]] [[1949]], ktorý bol spísaný až po prepustení Pavla Kalinaja z nemocnice. Kalinaj bol totiž počas výsluchov vedených pracovníkmi Krajského veliteľstva ŠtB v Bratislave preukázateľne fyzicky týraný takým spôsobom, že bolo nutné previezť ho do Vojenskej nemocnice v Bratislave, kde bol dlhšie ako tri mesiace hospitalizovaný. Na základe zhromaždených dokumentov sa tu oficiálne liečil na zápal pľúc a ďalšie komplikácie, v skutočnosti však išlo o zlomené rebrá a vážne poškodené obličky. [[22. október|22. októbra]] [[1949]] v žalostnom zdravotnom stave odovzdaný do Krajskej súdnej väznice v Bratislave.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} ==Proces== Trestné oznámenie na 25 osôb vrátane Pavla Kalinaja podalo Krajské veliteľstvo [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Bratislava dňa [[25. jún|25. júna]] [[1949]]. Kalinaj v ňom bol obvinený, že poprosil Štefana Uhrína, aby zaistil prepravu odpisov ďalekopisných správ do zahraničia. Správy, ktoré opatril Bernard Jaško pri svojej práci v ďalekopisnej ústredni, neskôr Pavol Kalinaj niekoľkokrát osobne odovzdal Dr. Uhrínovi. V trestnom oznámení je ďalej uvedené, že Kalinaj vedel o tom, že sa Štefan Uhrín pokúša dostať správy do zahraničia prostredníctvom konzulátu Spojených štátov amerických. Ďalej bol obvinený, že pomáhal Bernardovi Jaškovi, ktorý sa snažil ilegálne prekročiť štátne hranice.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|264}} Vrchný vojenský prokurátor [[Anton Rašla]] podal v mene Štátnej prokuratúry v Bratislave [[8. október|8. októbra]] [[1949]] obžalobu celkom na 25 osôb. Jaško bol obvinený zo zločinu vyzvedačstva podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 231/1948 Zb. a zločinu podvodu podľa § 11, 502 a 504 písm. d) v trestnom zákone za to, že vyzdvihol štátne tajomstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, cudzej moci ho nepriamo vyzradil a s inými sa k takémuto činu spolčil, pričom sa dopustil tohto činu, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajomstvo bola výslovne uložená.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Pavol Kalinaj v nej bol obvinený zo zločinu vyzvedačstvo podľa § 5 ods. 1 a 2 písm. b), d) a e) zákona č. 231/1948 Zb., zo zločinu ohrozenia obrany republiky podľa § 8 zákona č. 231/1948 Zb. a zo zločinu podvodu podľa § 502 a 504 písm. d) Trestného zákona za to, že vyzdvihol štátne tajomstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, na takýto čin sa s iným spolčil, pričom sa tohto činu dopustil, hoci mu povinnosť uchovávať štátne tajomstvo bola výslovne uložená.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|265}} Súdny proces so skupinou nazvanou ''„Jaško a spol.“'' prebehol pred Štátnym súdom v Bratislave v dňoch [[4. november|4.]] až [[7. november|7. novembra]] [[1949]] v bratislavskom Justičnom paláci. Predsedom súdneho senátu bol podplukovník Dr. Ladislav Breuer, členovia senátu Dr. Peter Mázik a Dr. Štefan Breier a sudcovia z ľudu škpt. Ondrej Michna a Štefan Borš. Štátnu prokuratúru zastupoval Dr. Vojtech Hetényi. Na pojednávanie pred Štátnym súdom bol Jaškovi pridelený advokát ex offo Dr. Alexander Simkovič.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Kalinaja zastupoval advokát Dr. Marek Čulen. Pavol Kalinaj počas neho upozorňoval na svoj veľmi zlý zdravotný stav a uviedol, že bol vyšetrovateľmi fyzicky týraný. Napriek svojmu žalostnému zdravotnému stavu však všetky obvinenia uvalené na jeho osobu poprel.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|265}} Rozsudok padol [[9. november|9. novembra]] 1949 po piatej hodine popoludní. Bernard Jaško ním bol odsúdený za zločin vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 Zb. k trestu smrti a ďalším vedľajším trestom.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|170}} Na trest smrti bol odsúdený aj Pavol Kalinaj, kde súd konštatoval, že podľa jeho úsudku Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna [[1949]] odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom. Štefan Uhrín bol pre zločin vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 Zb. odsúdený na trest odňatia slobody na 18 rokov. Pavol Hajdin bol uznaný vinným zo zločinu vyzvedačstva podľa §5 zákona č. 231/1948 a ohrozenia obrany republiky podľa §8 rovnakého zákona na trest odňatia slobody na 20 rokov. Výška trestov ďalších osôb súdených v tomto procese sa pohybovala od šiestich mesiacov do ôsmich rokov odňatia slobody.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} ==Odvolacie konanie a poprava== Všetci odsúdení sa voči rozsudku odvolali. Bernard Jaško sa proti vynesenému rozsudku odvolal čo do kvalifikácie trestného činu a tiež čo do výšky udeleného trestu. V odvolaní požiadal Najvyšší súd o zrušenie rozsudku Štátneho súdu a prehodnotenie vyneseného trestu smrti na trest odňatia slobody. Jaško sa v odvolaní obhajoval predovšetkým tým, že bol k trestnej činnosti zvedený.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} Pavol Kalinaj sa proti vynesenému rozsudku Štátneho súdu v Bratislave odvolal a napadol ho v celom rozsahu. Uviedol, že žiadne tajné správy neodovzdával a s Jaškom sa na žiadnej protištátnej činnosti nedohovoril. Výpovede boli vynútené pod nátlakom, výsledkom bol zničený zdravotný stav Kalinaja. Kalinaj v odvolaní ďalej poukazuje na rozpory vo výpovediach Bernarda Jaška, čím sa snažil dokázať, že aj on bol počas výsluchov pod nátlakom donútený vypovedať vyšetrovateľovi vykonštruované informácie. Na záver odvolania sa kajal a svoje konanie zdôvodňoval náboženským presvedčením.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Hoci Pavol Kalinaj pri pojednávaní pred Štátnym súdom v Bratislave aj vo svojom odvolaní na Najvyšší súd popiera, že by spáchal trestné činy, za ktoré bol odsúdený, je jeho činnosť smerujúca proti komunistickému režimu podľa historika Vladimíra Palka nepopierateľná. Kalinaj sa mal skutočne dohodnúť s Jaškom na odovzdávaní správ získaných z ďalekopisu, a pokiaľ sa týkali cirkevnej problematiky, odovzdával ich ďalej, aby varoval predstaviteľov katolíckej cirkvi: celé toto počínanie bolo založené na vôli pomáhať cirkvi a nebyť pasívny voči nastupujúcim represiám KSČ voči cirkvi.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Odvolal sa však aj zástupca Štátnej prokuratúry v [[Bratislava|Bratislave]] O. Ujhelyi, ktorý žiadal pre odsúdených vyššie tresty.<ref name="Palko"/>{{rp|67}} [[25. máj|25. mája]] [[1950]] prebehlo v Prahe neverejné rokovanie pred Najvyšším súdom, predsedom senátu bol Dr. Eugen Wagner, prísediaci sudcovia z ľudu Dr. František Šimek a Jaroslav Bóhm. Súd konštatoval, že Jaško opísal a odovzdal ďalej celkom 144 ďalekopisných správ a celú činnosť vykonával s vedomím, že je protizákonná. Pavol Kalinaj skutočne od februára do júna 1949 odovzdával Štefanovi Uhrínovi tajné správy získané z ďalekopisnej ústredne Bernardom Jaškom. Odvolanie bolo zamietnuté a trest smrti konštatovaný Štátnym súdom potvrdený.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|171}} Pavol Kalinaj, Bernard Jaško a ich rodiny podali žiadosť o milosť. V zhrnutí z [[30. august|30. augusta]] [[1950]], ktoré ku každej podobnej žiadosti pripravovalo pre prezidenta republiky ministerstvo spravodlivosti, je uvedené, že Štátny súd udelenie milosti odporučil, Najvyšší súd spoločne s Generálnou prokuratúrou však udelenie milosti neodporúčali. Na základe toho ministerstvo spravodlivosti odporučilo prezidentovi republiky žiadosť o milosť zamietnuť.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} O žiadostiach o milosť pre odsúdeného Jaška a Kalinaja diskutovala aj dňa [[18. október|18. októbra]] [[1950]] päťčlenná komisia vytvorená na základe výzvy vedúceho prezídia povereníctva spravodlivosti Michala Geróa. Jej členmi boli minister spravodlivosti Štefan Rais, jeho námestník Karel Klos, minister národnej bezpečnosti Ladislav Kopřiva s námestníkom Karlom Švábom a veliteľ [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Osvald Závodský. Komisia rozhodla, že vykonanie rozsudkov je nevyhnutné a prípad bude využitý ako exemplárny na zastrašenie „reakcie“.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|266}} Dátum výkonu trestu smrti bol stanovený na [[17. február|17. februára]] [[1951]].{{#tag:ref|Medzitým prebehol [[10. január|10.]]{{--}}[[15. január|15. januára]] [[1951]] „[[proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi]]“, v ktorom Štefan Uhrín vystupoval ako svedok obžaloby. Vo svedeckej výpovedi popisoval odovzdávanie správ špionážneho charakteru [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]].<ref name="proces">{{Citácia knihy|titul=Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|vydavateľ=Ministerstvo spravodlivosti nákladom Vydavateľstva Tatran|rok=1951}}</ref>{{rp|158-160}} [[Ján Vojtaššák]] bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výške 24 rokov, [[Michal Buzalka]] a [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] boli odsúdení na doživotie.<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Dokumenty k procesu s katolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom|priezvisko=Róbert|meno=Letz|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-969296-6-5|edícia=Dokumenty|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/dokumenty-k-procesu-s-biskupmi.pdf}}</ref>|group=pozn.}} Pavol Kalinaj bol spolu s Bernardom Jaškom prevezený predchádzajúceho dňa z Trestného ústavu pre mužov v Leopoldove do Bratislavy. V deň popravy boli obaja pred piatou hodinou rannej predvedení na nádvorí Krajskej súdnej väznice, kde boli zhromaždení predseda senátu Dr. Andrej Rochetta, zástupca Štátnej prokuratúry Dr. Ivan Bunčák, lekár MUDr. Josef Motešický, rímskokatolícky duchovný František Ondřejíček a zástupca väznice npor. Jozef Poliak. Odsúdeným bolo oznámené, že ich žiadostiam o milosť nebolo vyhovené a teraz dôjde k výkonu trestu. Potom boli odovzdaní popravcovi. Pavol Kalinaj bol predvedený k poprave ako prvý, výkon jeho trestu začal presne o 5 hod. a o 14 minút neskôr lekár konštatoval smrť. Zdravotný stav Pavla Kalinaja bol tak žalostný, že musel byť na výkon trestu prinesený, lebo sám nebol schopný chôdze.<ref name="MallotaKalinaj"/>{{rp|267}} ==Rehabilitácie== V roku [[1971]] podali rodičia Bernarda Jaška spolu s rodinou Pavla Kalinaja návrh na prieskumné konanie v zmysle zákona č. 82/1968 Zb. Tento návrh bol však Vyšším vojenským súdom v [[Trenčín|Trenčíne]] [[3. február|3. februára]] [[1972]] zamietnutý s tým, že hoci navrhovatelia argumentujú použitím neprimeraných vyšetrovacích metód počas výsluchov odsúdených, nebolo použitie akéhokoľvek násilia preukázané.<ref name="MallotaJasko"/>{{rp|172}} K rehabilitácii došlo až po roku [[1989]]. Vyšší vojenský súd v Trenčíne [[30. november|30. novembra]] [[1990]] rehabilitoval Bernarda Jaška, Pavla Kalinaja, Pavla Hajdina, Jozefa Blažeka, Lukáča Fabiána a Jána Dugoviča. Ten istý súd rehabilitoval [[11. december|11. decembra]] [[1990]] Jána Muranicu, Juraja Harbuláka, Vojtecha Molotu, Štefana Stanislava a Jozefa Rydzého.<ref name="Palko"/>{{rp|90}} [[3. jún|3. júna]] [[1991]] Krajský súd v Bratislave zastavil trestné stíhanie Štefana Uhrína in memoriam. [[8. december|8. decembra]] [[1997]] bol rehabilitovaný Ing. J. Hiravý uznesením Vyššieho vojenského súdu v [[Trenčín|Trenčíne]].<ref name="Palko"/>{{rp|91}} Uznesením vlády zo [[16. jún|16. júna]] [[2004]] bol Bernardovi Jaškovi a Pavlovi Kalinajovi udelený [[Rad Ľudovíta Štúra]] III. triedy in memoriam.<ref name="Palko"/>{{rp|91}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Anton Rašla]] {{Komunistická strana Československa}} <!-- [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Jaško]] [[Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Súdne procesy]] [[Kategória:1949 v Česko-Slovensku]] [[Kategória:1949 na Slovensku]] --> 296cjzlradf8tcf98i58300tcy4rr3a MAC Cosmetics 0 709098 8203446 8127089 2026-04-25T16:38:31Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8203446 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = MAC Cosmetics | Logo spoločnosti = MAC Cosmetics logo.png | Veľkosť loga = <!-- automatická veľkosť je 230px --> | Popis = | Právna forma = [[dcérska spoločnosť]] | IČO = | Odvetvie = | Založená = marec 1984{{break}}[[Toronto]], [[Ontário]], [[Kanada]] | Zakladateľ = Frank Toskan{{break}}Frank Angelo | Sídlo = [[New York (mesto)|New York]] | Štát sídla = USA | Pôvod = | Vedenie = | Územný rozsah = | Priemysel = [[Móda]] | Produkcia = [[Kozmetika]] | Aktíva = | Obrat = | Výnosy = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Farby spoločnosti = | Člen skupiny = [[Estée Lauder Companies]]{{break}}(od 1998) | Počet zamestnancov = | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = {{url|https://www.maccosmetics.com}} | Zánik = | Poznámka = }} '''MAC Cosmetics''', štylizovaná ako '''M·A·C''', je americký výrobca [[kozmetika|kozmetiky]] založený v [[Toronto|Toronte]] v roku [[1984]] Frankom Toskanom a Frankom Angelom. Spoločnosť má ústredie v [[New York (mesto)|New Yorku]] po tom, čo sa v roku 1998 stala dcérskou spoločnosťou [[Estée Lauder Companies]]. MAC je skratka pre ''Make-Up Art Cosmetics''. Je označovaná za jednu z troch najväčších svetových značiek [[make-up]]u s ročným obratom viac ako 1 miliarda dolárov a 500 nezávislými predajňami, z toho viac ako tridsať vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Všetky predajne vedú profesionálni vizážisti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MAC Cosmetics s'offre une vitrine sur les Champs-Elysées | url = https://www.lesechos.fr/2012/02/mac-cosmetics-soffre-une-vitrine-sur-les-champs-elysees-350763 | vydavateľ = Les Echos | dátum vydania = 2012-02-02 | dátum prístupu = 2024-02-04 | jazyk = fr}}</ref> MAC je oficiálna značka líčidiel, ktorá sa používa na vytváranie mejkapu pre filmových hercov. Najobľúbenejšie výrobky tejto značky sú Studio Fix Fluid a rúž Ruby Woo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MAC Bestsellers {{!}} Free Gift With $80+ {{!}} Official Site | url = https://www.maccosmetics.com/bestsellers | vydavateľ = MAC Cosmetics - Official Site | dátum prístupu = 2024-02-04 | jazyk = en-US | url archívu = https://web.archive.org/web/20210516233118/https://www.maccosmetics.com/bestsellers | dátum archivácie = 2021-05-16 }}</ref> == História == [[Súbor:Lipstick_mac_day_4.jpg|náhľad|Produkty MAC na rúže a očné tiene.]] Výrobky spoločnosti boli určené pre profesionálov v oblasti líčenia, ale predávajú sa priamo spotrebiteľom na celom svete. Frank Toskan uviedol, že „najprv vyrábal make-up pre modelky, ale potom modelky chceli tento make-up pre svoje sestry, kamarátky a tak ďalej...“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Estee Lauder Buys Remaining MAC Equity | url = https://www.latimes.com/archives/la-xpm-1998-feb-28-fi-23826-story.html | vydavateľ = Los Angeles Times | dátum vydania = 1998-02-28 | dátum prístupu = 2024-02-04 | jazyk = en-US | meno = Diane | priezvisko = Seo}}</ref> V deväťdesiatych rokoch mala značka po celom svete viac ako sto obchodov, ktoré zarobili 200 miliónov [[Francúzsky frank|frankov]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.liberation.fr/economie/0101149156-mac-cosmetiquement-correctla-marque-canadienne-aux-grandes-causes-va-s-implanter-en-france}}</ref> Medzinárodný rozvoj značky, otváranie nových predajných miest a prispôsobovanie produktových radov na mieru každému kontinentu ponechalo zakladateľom málo času na vytváranie nových produktov. V roku 1994 Estée Lauder Companies prevzala kontrolu nad 51 % akcií MAC Cosmetics a začala riadiť obchodný koniec, pričom dvaja zakladatelia si ponechali kreatívnu kontrolu. V roku 1997 zomrel spoluzakladateľ Frank Angelo na zástavu srdca počas operácie vo veku 49 rokov. Spoločnosť Estée Lauder Inc. dokončila akvizíciu v roku 1998<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Estee Lauder Buys Remaining MAC Equity | url = https://www.latimes.com/archives/la-xpm-1998-feb-28-fi-23826-story.html | vydavateľ = Los Angeles Times | dátum vydania = 1998-02-28 | dátum prístupu = 2024-02-04 | jazyk = en-US | meno = Diane | priezvisko = Seo}}</ref> a Frank Toskan krátko na to predal svoje zvyšné akcie a koncom toho istého roka zo spoločnosti odišiel. MAC AIDS Fund bol založený v roku 1994 na celosvetovú podporu mužov, žien a detí postihnutých [[Syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti|HIV/AIDS]] tým, že sa zaoberá súvislosťou medzi chudobou a HIV/AIDS. Podľa spoločnosti MAC Cosmetics sa prostredníctvom predaja rúžov a leskov na pery Viva Glam od spoločnosti MAC podarilo vyzbierať viac ako 400 miliónov dolárov, pričom 100 % predajnej ceny sa venuje na boj proti HIV/AIDS. Produktový rad Viva Glam je pre značku MAC Cosmetics najpredávanejším. Spoločnosť MAC pre svoju líniu Viva Glam spolupracovala s mnohými celebritami na limitovaných edíciách leskov na pery a rúžov na podporu fondu Mac AIDS. Spoločnosť MAC si každý rok vyberá novú hovorkyňu pre Viva Glam. Prvou bola v roku 1994 [[drag queen]] RuPaul. Kontroverzia vznikla v septembri 2010 v súvislosti s očakávaným vydaním kolekcie MAC Rodarte, výsledkom spolupráce s módnou značkou Zara Rodarte so sídlom v pohraničnom meste [[Ciudad Juárez]]. Mesto bolo sužované [[Násilie voči ženám|násilím páchaným na ženách]] vrátane stoviek vrážd žien. Spoločnosť MAC najprv zmenila názvy výrobkov súvisiacich s Juarezom a nakoniec stiahla líniu pred distribúciou a namiesto toho založila charitatívnu organizáciu, ktorá za dva roky vyzbierala viac ako 3 milióny dolárov. V septembri 2012 MAC Cosmetics uviedla na trh v [[India|Indii]] najprv kolekciu „MAC Selena“ v spolupráci s pozostalosťou [[Selena (speváčka)|Seleny Quintanilla Perez]]. Petícia na Change.org navrhla myšlienku tejto spolupráce spoločnosti MAC Cosmetics.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.refinery29.com/2016/09/123386/selena-mac-collection-latina-women-importance}}</ref> Selenina sestra Suzette Quintanilla spolupracovala so spoločnosťou MAC na vytvorení kolekcie, ktorá reprezentovala Selenu. Kolekcia sa vypredala v priebehu niekoľkých hodín nielen v predajniach MAC, ale aj v iných maloobchodných predajniach, ktoré kolekciu ponúkali, ako napr. Nordstrom, Bloomingdales a Macy’s.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://cronkitenews.azpbs.org/2016/11/04/latinas-behind-growth-in-cosmetic-sales-sold-out-selena-makeup-line/}}</ref> Kvôli vysokému dopytu po tejto kolekcii MAC naskladnil kolekciu v decembri 2016.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.bustle.com/p/is-the-mac-x-selena-restock-sold-out-the-collection-is-back-as-popular-as-ever-26621}}</ref> Jej posmrtná spolupráca s MAC Cosmetics sa stala najpredávanejšou kolekciou celebrít v histórii kozmetiky.<ref name="mac">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.bustle.com/p/20-best-selling-mac-celeb-collaborations-of-all-time-prove-beauty-lovers-cant-get-enough-of-these-limited-edition-collections-34700}}</ref> V máji 2017 sa kozmetika MAC Cosmetics začala predávať online v obchode [[Ulta Beauty]]. V júni 2017 boli výrobky k dispozícii v obchodoch. Dňa 24. augusta 2017 spoločnosť MAC Cosmetics oznámila, že v lete 2018 bude k dispozícii kolekcia, na ktorej sa podieľala pozostalosť zosnulej speváčky [[Aaliyah]]. Oficiálny dátum vydania kolekcie „MAC Aaliyah“ bol sprístupnený 20. júna online a 21. júna v obchodoch. Spolu s kolekciou MAC sa spojili spoločnosti MAC a [[i-D Magazine]], aby vydali krátky film s názvom „A-Z of Aaliyah“, ktorý sa zhodoval s uvedením kolekcie na trh. V máji 2018 spoločnosť Sephora Canada oznámila, že bude ponúkať MAC Cosmetics online a vo svojich obchodoch.<ref>[https://fashionmagazine.com/beauty/mac-cosmetics-sephora/ M.A.C Cosmetics and Sephora Just Announced an Iconic Partnership] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190425205526/https://fashionmagazine.com/beauty/mac-cosmetics-sephora/ |date=2019-04-25 }} Fashion Magazine, August 18, 2018.</ref> V marci 2022 vydala spoločnosť MAC Cosmetics svoju novú jarnú kolekciu Wild Cherry a uviedla ju na trh pre japonských spotrebiteľov. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} == Zdroj == {{preklad|en|MAC Cosmetics|1201017433}} [[Kategória:Podniky v Kanade]] [[Kategória:Vzniklo v 1984]] [[Kategória:Kozmetika]] grwu09vgq8413kmn5jb9nm0iyxd0gns Zdenek Wasserbauer 0 709545 8203435 8122539 2026-04-25T15:55:46Z Lukas565 251676 vymenovanie nového generálneho vikára 8203435 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = biskup | typ dodatok = <!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|... --> | zvolené meno = | zvolené meno originálne = | meno = Zdenek Wasserbauer | originálne meno = | rodné meno = | aktuálny titul = pražský pomocný biskup | portrét =Biskupské svěcení Z. Wasserbauer 2018-05-19 Průvod ven 08 Zdenek Wasserbauer žehná.jpg<!-- meno obrázku na commons --> | popis portrétu = počas biskupskej vysviacky | podpis =<!-- meno obrázku na commons --> | erb = Coat of arms of Zdenek Wasserbauer.svg | štít erbu = <!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra typ a typ dodatok --> | dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> | heslo = Oratio verbum ardor | heslo po slovensky = Modlitba, slovo, horlivosť | štát pôsobenia = {{Minivlajka|Česko|w}} | dátum narodenia = {{dnv|1966|06|15}} | miesto narodenia = [[Nové Město na Moravě]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | 1. funkcia = [[Pražská arcidiecéza|Pražský]] [[pomocný biskup]] | 1. funkcia - obdobie = [[19. máj]] [[2018]]{{--}} | 1. funkcia - predchodca = [[Karel Herbst]] | 1. funkcia - nástupca = Momentálne v úrade | 2. funkcia = kanonik svätovítskej kapituly | 2. funkcia - obdobie = [[4. marec]] [[2018]]{{--}} | 2. funkcia - predchodca = | 2. funkcia - nástupca = | funkcie = | cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | rítus = | rehoľa = | večné sľuby dátum = | diakonát dátum = {{duv|1996|01|2|1966|06|15|k=0}} | diakonát miesto = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{duv|1996|09|30|1966|06|15|k=0}} | kňazské svätenie miesto = [[Praha]] | kňazské svätenie svätiteľ = | kňazský svätiteľ funkcia = | ordinácia dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | ordinácia miesto = | inkardinácia = [[Pražská arcidiecéza]] | menovanie dátum = {{duv|2018|01|23|1966|06|15|k=0}} | menovanie osoba = pápež [[František (pápež)|František]] | potvrdenie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | biskupské svätenie dátum = {{duv|2018|05|19|1966|06|15|k=0}} | biskupské svätenie miesto = [[Praha]] | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Dominik Duka]] | biskupský svätiteľ funkcia = pražský arcibiskup | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Vojtěch Cikrle]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = brněnský sídelný biskup | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Jan Vokál]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = královéhradecký biskup | kardinál dátum = <!-- {{duv|rok menovania|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | kardinál menujúci = | kardinálsky stupeň = | titulárny kostol = | pontifikát dátum = <!-- {{duv|rok zvolenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | intornizácia dátum = | poradie pápež = | blahorečenie dátum = | blahorečil = | blahorečenie miesto = | kanonizovaný dátum = | kanonizoval = | kanonizovaný miesto = | dátum sviatku = | patrón = | atribúty = }} [[Monsignor|Mons.]] '''Zdenek Wasserbauer''' (* [[15. jún]] [[1966]], [[Nové Město na Moravě]]) je český rímskokatolícky biskup, [[Pražská arcidiecéza|pražský]] [[pomocný biskup]]. Je kanonik svätovítskej kapituly v Prahe a riaditeľom kúrie [[Pražská arcidiecéza|pražského arcibiskupstva]]. V minulosti pôsobil aj ako čestný kanonik kapituly sv. Kozmu a Damiána v Starej Boleslavi. == Životopis == Zdenek Wasserbauer vyrastal v dedine [[Sázava pri Žďári nad Sázavou]] na česko-moravskom pomedzí. Vyštudoval gymnázium v [[Žďár nad Sázavou|Žďári nad Sázavou]] a potom študoval na Vysokej škole poľnohospodárskej v Prahe-Suchdole. Tú absolvoval s titulom [[inžinier]], v roku 1989 absolvoval [[povinná vojenská služba|povinnú vojenskú službu]]. V roku [[1990]] začal štúdiá na obnovenej [[Katolícka teologická fakulta v Prahe|Katolíckej teologickej fakulte v Prahe]]. Po prvom roku bol na ďalšie štúdiá vyslaný na [[Pápežská lateránska univerzita|Pápežskú lateránsku univerzitu]] do [[Rím]]a. Roku [[1996]] sa vrátil do Česka, bol vysvätený na kňaza, inkardinovaný do pražskej arcidiecézy a začal pôsobiť v Prahe 4. Od roku [[1998]] študoval opäť v Ríme na postgraduálnom štúdiu v odbore [[spirituálna teológia|spirituálnej teológie]]. V roku [[2003]] ukončil svoje štúdiá [[doktorand|doktorandskou]] prácou na tému ''Teológia a spiritualita diecézneho kňaza v cirkvi ako spoločenstvo na začiatku tretieho tisícročia''. V rokoch [[2000]] – [[2010]] pôsobil ako [[špirituál]] pražského kňazského [[seminár]]a. V tejto funkcii sa spolu so sebe zverenými bohoslovcami podieľal na organizovaní víkendových duchovných obnov v pražskom seminári pre tých, ktorí uvažovali o kňazstve. Pre nich tiež s bohoslovcami organizoval týždenné letné pobyty na fare v Hornej Planej v južných Čechách, ktoré v sebe kombinovali prvky tábora a exercicií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Proč Tammím (tammim.spolco.cz) |url=http://www.tammim.spolco.cz/index.php?id=1 |datum prístupu =2015-03-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150402112118/http://www.tammim.spolco.cz/index.php?id=1 |dátum archivácie=2015-04-02 }}</ref> K [[1. október|1. októbru]] [[2010]] bol uvoľnený z funkcie špirituála a bol menovaný farárom vo farnosti pri Kostole Najsvätejšieho Srdca Pána na pražských Vinohradoch. [[15. január]]a [[2012]] bol menovaný čestným [[kanonik]]om staroboleslavskej kapituly a [[4. marec|4. marca]] toho istého roku bol do tejto funkcie inštalovaný. K [[1. máj]]u [[2014]] sa navyše stal okrskovým vikárom III. pražského vikariátu. [[18. jún]]a [[2015]] bol uvoľnený z funkcie čestného kanonika v Starej Boleslavi a namiesto toho bol menovaný sídelným kanonikom metropolitnej kapituly pri [[Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha|Katedrále sv. Víta]] v [[Praha|Prahe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.apha.cz/file/46561/zpravodaj-zari-2015.pdf |datum prístupu =2015-09-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150923172658/http://www.apha.cz/file/46561/zpravodaj-zari-2015.pdf |dátum archivácie=2015-09-23 }}</ref> Súčasne bol menovaný riaditeľom kúrie pražského arcibiskupstva. Dňa [[24. marec|24. marca]] [[2016]] bol počas bohoslužby [[Missa chrismatis]] s platnosťou od [[1. apríl]]a [[2016]] menovaný generálnym vikárom pražskej arcidiecézy. [[23. január]]a [[2018]] bol menovaný pomocným biskupom pražskej arcidiecézy a titulárnym biskupom butrintským. Zdenek Wasserbauer bol vysvätený na [[biskup]]a počas bohoslužby vo svätovítskej katedrále [[19. máj]]a od 10.00.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Česká biskupská konference | odkaz na autora = | titul = Mons. Zdenek Wasserbauer přijme v květnu biskupské svěcení | url = https://www.cirkev.cz/cs/aktuality/180214mons-zdenek-wasserbauer-prijme-v-kvetnu-biskupske-sveceni | vydavateľ = cirkev.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-02-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> Svätiteľom bol pražský arcibiskup [[Dominik Duka]], spolusvätiteľmi brnenský biskup [[Vojtěch Cikrle]] a kráľovohradecký biskup [[Jan Vokál]]. == Referencie== {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.cirkev.cz/cirkev-v-cr/biskupove/zdenek-wasserbauer/ Životopis] na stránke Českej biskupskej konferencie * [http://www.apha.cz/mons-zdenek-wasserbauer Životopis]{{Nedostupný zdroj|date=marec 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} na stránke [[Pražská arcidiecéza|Pražskej arcidiecézy]] == Zdroj == {{Preklad|cs|Zdenek Wasserbauer|22605591}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Wasserbauer, Zdenek}} [[Kategória:Českí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Katolícki teológovia]] [[Kategória:Kanonici]] [[Kategória:Absolventi Pápežskej lateránskej univerzity]] [[Kategória:Absolventi Karlovej univerzity]] [[Kategória:Osobnosti z Nového Města na Moravě]] 50lj867jooznp57yyg7y4qi1tfbvdx9 Claude Carliez 0 711042 8203479 8165968 2026-04-25T19:18:35Z Fillos X. 212061 /* Literatúra */ 8203479 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Claude Carliez | fotka = Claude 9a.jpg | veľkosť fotky = 230px | komentár = Claude Carliez, trénuje v [[Paríž|Paríži]] v roku [[1993]]. | celé meno = Claude Michel Robert Carliez | dátum narodenia = [[10. január]] [[1925]] | miesto narodenia = [[Nancy (mesto)|Nancy]] | dátum úmrtia = {{Dúv|2015|5|18|1925|1|10}} | miesto úmrtia = [[Saint-Mandé]] | rodné meno = | prezývky = | alma mater = | povolanie = kaskadér, herec | roky pôsobenia = [[1950]]{{--}}[[2000]] | národnosť = francúzska | štát pôsobenia = {{FRA}} [[Francúzsko]] | manžel = | manželka = Eliane Baudet | priateľ = | priateľka = | deti = | syn = Michel Carliez | dcéra = Marie-Claude Carliez | rodičia = | otec = Daniel Carliez | matka = Marie Desgrey | brat = | sestra = | ovplyvnenie = | slovenský dabing = | český dabing = | výška = 1,82 [[Meter|m]] <ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=CARLIEZ|meno=Claude, Michel|titul=Souvenirs en cascades : à fleurets mouchetés|vydanie=2466|vydavateľ=DE MAULE|miesto=Paríž|rok=2016|isbn=2876236605|strany=216}}</ref> | webstránka = | portál 1 = Film | portál 2 = Francúzsko }} [[Súbor:Tourn Lib Lib1a.tif|náhľad|Carliez (vpravo) pri natáčaní ''Liberté, libertés'' v [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]] ([[1988]]).]] '''Claude Carliez''', rodený '''Claude Michel Robert Carliez''' (* [[10. január]] [[1925]], [[Nancy (mesto)|Nancy]]{{--}}† [[18. máj]] [[2015]], [[Saint-Mandé]]) bol [[Francúzsko|francúzsky]] [[koordinátor kaskadérov]], [[Šerm|šermiar]], [[Kaskadérstvo|kaskadér]], [[technický poradca]], [[Herectvo|herec]] a príležitostný [[režisér]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Maître Claude Carliez {{!}} Académie d'Armes de France | url = https://www.escrime-aaf.fr/maitre-claude-carliez | vydavateľ = AAF | dátum prístupu = 2024-03-14 | jazyk = fr}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Claude Carliez - CinéArtistes.com | url = https://www.cineartistes.com/fiche-Claude+Carliez.html | vydavateľ = www.cineartistes.com | dátum prístupu = 2024-03-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240314155121/https://www.cineartistes.com/fiche-Claude+Carliez.html | dátum archivácie = 2024-03-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = www.autourdelouisdefunes.fr | url = http://www.autourdelouisdefunes.fr/carliez-claude.htm | vydavateľ = www.autourdelouisdefunes.fr | dátum prístupu = 2024-03-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Claude Carliez – Francouzský film | url = https://francouzskyfilm.cz/claude-carliez/ | vydavateľ = francouzskyfilm.cz | dátum prístupu = 2024-03-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [Critique] Souvenirs en cascades — Claude Carliez, avec François Cardinali | url = https://culturellementvotre.fr/2017/03/06/critique-souvenirs-en-cascades-claude-carliez-avec-francois-cardinali/ | dátum vydania = 2017-03-06 | dátum prístupu = 2024-03-14 | jazyk = fr-FR | meno = Cécile | priezvisko = Desbrun}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = meurthe-et-moselle - Cinéma. L’as des as de la cascade, un Nancéien pur jus | url = https://www.estrepublicain.fr/edition-de-nancy-ville/2017/04/03/l-as-des-as-de-la-cascade-un-nanceien-pur-jus | vydavateľ = www.estrepublicain.fr | dátum prístupu = 2024-03-14 | jazyk = FR-fr}}</ref> Medzi rokmi [[1950]]{{--}}[[2000]] koordinoval súboje a kaskadérske kúsky pre množstvo filmov, vrátane tých s [[Jean Marais|Jeanom Maraisom]], [[Jean-Paul Belmondo|Jean-Paulom Belmondom]], [[Louis de Funès|Louisom de Funèsom]], [[Gérard Depardieu|Gérardom Depardieuom]], [[Alain Delon|Alainom Delonom]] či [[Pierre Richard|Pierrom Richardom]]. Na svojom konte má viac ako 600 produkcií a okolo 50 rokov skúseností.<ref name=":3" /> V rokoch [[1972]] až [[1984]] bol prezidentom zväzu francúzskych kaskadérov (Syndicat des cascadeurs français) a v rokoch [[1988]] až [[2012]] prezidentom Francúzskej akadémie zbraní (Académie ďArmes de France).<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=CARLIEZ|meno=Claude, Michel|titul=Souvenirs en cascades : à fleurets mouchetés|vydanie=2466|vydavateľ=DE MAULE|miesto=Paríž|rok=2016|isbn=2876236605|strany=216}}</ref> == Životopis == === Kariéra === Bol synom tanečného odborníka Daniela Carlieza a Marie Desgrey.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 3913 - CinéArtistes.com | url = https://www.cineartistes.com/?page=images&id=3913&type=3 | vydavateľ = www.cineartistes.com | dátum prístupu = 2024-03-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240316205333/https://www.cineartistes.com/?page=images&id=3913&type=3 | dátum archivácie = 2024-03-16 }}</ref> Vo veku 18 rokov vstúpil do autoritatívnej šermiarskej školy Joinville-le-Pont a absolvoval svoje magisterské štúdio vo veku 21 rokov.<ref name=":2" /><ref name=":3" /> Jeho kariéra sa začala v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] [[20. storočie|20. storočia]] keď sa venoval šermiarskemu umeniu vo [[Filmové dielo|filmoch]], [[Divadlo (umenie)|divadle]] či [[Televízia (prenos)|televízii]]. Vypracoval sa až v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] po boku režiséra [[André Hunebelle|André Hunebella]] a po rokoch sa stal legendou medzi kaskadérmi.<ref name=":2" /> V [[60. roky 20. storočia|60.]], [[70. roky 20. storočia|70.]], [[80. roky 20. storočia|80.]] a [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] koordinoval boje a súboje vo filmoch s najväčšími terajšími francúzskymi filmovými legendami. Ako koordinátor kaskadérov bol vo vyše ako 200 filmoch<ref name=":0" /> a robil k mnohým filmom aj samotného kaskadéra a aj drobné herecké úlohy. Väčšinou fungoval ako sprostredkovateľ kaskád a akčných scén medzi režisérom a hercami. Vyberal si kaskadérsky tím a [[Choreografia (kompozícia pohybu)|choreografoval]] jednotlivé bitky, súboje a iné nebezpečné aktivity na žiadosť [[Režisér|režiséra]]. Ujal sa aj réžie filmu ''Le Paria'' (Vydedenec) z roku [[1969]] s [[Jean Marais|Jeanom Maraisom]]. Je to [[francúzsko]]-[[Španielsko|španielsky]] [[Dobrodružný film|dobrodružný]] [[Kriminálny film|krimi]] [[triler]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Le paria (1969) 5.9 {{!}} Action, Crime | url = https://www.imdb.com/title/tt0065912/ | dátum prístupu = 2024-03-19 | jazyk = en-US}}</ref> Jeho profesia ho doviedla aj k pár zahraničným filmom ako [[James Bond (filmy)|James Bond]] (''[[Moonraker]]'' a ''[[Vyhliadka na smrť]]''), ''Lúpež po taliansky'', ''Marseillská zmluva'', ''Bez šance'' alebo ''Diabolský plán doktora Fu Manchu''.<ref name=":0" /> === Iné aktivity === Po roku [[2000]] sa venoval výuke šermovanie a bojov. Vo svojej práci aktívne inicioval rozvoj umeleckého šermu. Vo svojom živote napísal aj jednu knihu ''Souvenirs en cascades : a fleurets mouchetés''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Souvenirs en cascadesÀ fleurets mouchetés | url = https://www.micheldemaule.com/fr/Livres-Parus/Souvenirs-en-cascades-A-fleurets-mouchetes/413.htm | vydavateľ = www.micheldemaule.com | dátum prístupu = 2024-03-19 | jazyk = en}}</ref> čo doslovne znamená (Suveníry vo vodopádoch: so škvrnitými fóliami). Kniha bola napísaná spoločne s jeho synom Michelom v roku [[2015]] a vydatá posmrtne v decembri roku [[2016]]. Tematika knihy sa zameriava na kaskadérske výkony a autorovu históriu. === Osobné === Claude Carliez zo svojou ženou Eliane Baudet.<ref name=":1" /> Mali spolu syna Michela Carlieza (kaskadér, majster zbraní a herec) a dcéru Marie-Claude Carliez (filmová strihačka). Zomrel [[18. máj|18. mája]] [[2015]] vo svojich 90 rokoch prirodzenou smrťou v [[Saint-Mandé]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = matchID - Moteur de recherche des décès | url = https://deces.matchid.io/id/VqOTuA56xsvr | vydavateľ = deces.matchid.io | dátum prístupu = 2024-03-19}}</ref> <!-- == Herecké spolupráce == Ako koordinátor kaskadérov spolupracoval aj s rôznymi hercami.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=CARLIEZ|meno=Claude, Michel|titul=Souvenirs en cascades : à fleurets mouchetés|vydanie=2466|vydavateľ=DE MAULE|miesto=Paríž|rok=2016|isbn=2876236605|strany=216}}</ref> {{Stĺpce|3|* [[Jean Marais]] (16 spoluprác) * [[Jean-Paul Belmondo]] (15 spoluprác) * [[Louis de Funès]] (10 spoluprác)}}--> == Kaskadérsky tím == Ako koordinátor za svoju kariéru spolupracoval s viacerými kaskadérmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Interview de Claude Carliez - Témoignage pour Autour de Louis de Funès | url = http://nimotozor99.free.fr/carliez-claude.htm | vydavateľ = nimotozor99.free.fr | dátum prístupu = 2024-03-15}}</ref><ref name=":0" />{{Stĺpce|5|* Rémy Julienne * François Nadal * Gil Delamare * Gérard Streiff * Guy Delorme * Michel Berreur * Daniel Breton * Yvan Chiffre * Antoine Baud * Lionel Vitrant * Henri Guégan * Michel Carliez * Jean Minisini * Henri Cogan * Raoul Billerey * André Cagnard * Éric Vasberg * Daniel Vérité * Maurice Auzel * Jean-Louis Airola * Gérard Moisan * Marcel Gallon * Rico Lopez * Guy Di Rigo * Jacques Van Dooren * Sylvain Lévignac * Georges Guéret * Henri Lambert * Yves Gabrielli * Iska Khan * Alain Prieur * Jacky Blanchot * Jack Jourdain * Daniel Perche * Jean-Pierre Janic * Guy Fox * Jacques Brécourt * Roland Neunreuther * Jacques Anton * Dan Vieru * Alain Barbier * Pierre Rosso * Bruno Oppé * J. Isaac * Roger Pappini * Claude Pillas * Jacky Venon * Joël Venon * Josy Venon * Jacques Pisias * Alain Grellier * Odile Astié * Gilles Conseil * Michel Norman * A. Louyot * Patrick Cauderlier * Alain Saugout * Mick Micheyl}} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Carliez | meno = Claude | odkaz na autora = | priezvisko = de Maule | meno = Michel | odkaz na autora = | titul = Souvenirs en cascades: à fleurets mouchetés | vydanie = 1 | vydavateľ = MICHEL DE MAULE | miesto = Paríž | rok = 2016 | isbn = 2876236605 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 216 | zväzok = | url = | poznámka = predslov [[Jean-Paul Belmondo]] | jazyk = francúzsky }} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Claude Carliez|štítok=Claude Carliez}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=12373|meno=Claude Carliez}} * {{Imdb meno|id=0137466|meno=Claude Carliez}} * {{Fdb meno|id=76366|meno=Claude Carliez}} * {{Kinobox meno|id=76366|meno=Claude Carliez}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Carliez, Claude}} [[Kategória:Francúzski kaskadéri]] [[Kategória:Francúzski filmoví herci]] [[Kategória:Francúzski televízni herci]] [[Kategória:Francúzski divadelní herci]] [[Kategória:Francúzski filmoví režiséri]] fv0c6n9gi0oeud96mj55pjac1ynl2s8 8203481 8203479 2026-04-25T19:21:56Z Fillos X. 212061 /* Literatúra */ 8203481 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Claude Carliez | fotka = Claude 9a.jpg | veľkosť fotky = 230px | komentár = Claude Carliez, trénuje v [[Paríž|Paríži]] v roku [[1993]]. | celé meno = Claude Michel Robert Carliez | dátum narodenia = [[10. január]] [[1925]] | miesto narodenia = [[Nancy (mesto)|Nancy]] | dátum úmrtia = {{Dúv|2015|5|18|1925|1|10}} | miesto úmrtia = [[Saint-Mandé]] | rodné meno = | prezývky = | alma mater = | povolanie = kaskadér, herec | roky pôsobenia = [[1950]]{{--}}[[2000]] | národnosť = francúzska | štát pôsobenia = {{FRA}} [[Francúzsko]] | manžel = | manželka = Eliane Baudet | priateľ = | priateľka = | deti = | syn = Michel Carliez | dcéra = Marie-Claude Carliez | rodičia = | otec = Daniel Carliez | matka = Marie Desgrey | brat = | sestra = | ovplyvnenie = | slovenský dabing = | český dabing = | výška = 1,82 [[Meter|m]] <ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=CARLIEZ|meno=Claude, Michel|titul=Souvenirs en cascades : à fleurets mouchetés|vydanie=2466|vydavateľ=DE MAULE|miesto=Paríž|rok=2016|isbn=2876236605|strany=216}}</ref> | webstránka = | portál 1 = Film | portál 2 = Francúzsko }} [[Súbor:Tourn Lib Lib1a.tif|náhľad|Carliez (vpravo) pri natáčaní ''Liberté, libertés'' v [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]] ([[1988]]).]] '''Claude Carliez''', rodený '''Claude Michel Robert Carliez''' (* [[10. január]] [[1925]], [[Nancy (mesto)|Nancy]]{{--}}† [[18. máj]] [[2015]], [[Saint-Mandé]]) bol [[Francúzsko|francúzsky]] [[koordinátor kaskadérov]], [[Šerm|šermiar]], [[Kaskadérstvo|kaskadér]], [[technický poradca]], [[Herectvo|herec]] a príležitostný [[režisér]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Maître Claude Carliez {{!}} Académie d'Armes de France | url = https://www.escrime-aaf.fr/maitre-claude-carliez | vydavateľ = AAF | dátum prístupu = 2024-03-14 | jazyk = fr}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Claude Carliez - CinéArtistes.com | url = https://www.cineartistes.com/fiche-Claude+Carliez.html | vydavateľ = www.cineartistes.com | dátum prístupu = 2024-03-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240314155121/https://www.cineartistes.com/fiche-Claude+Carliez.html | dátum archivácie = 2024-03-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = www.autourdelouisdefunes.fr | url = http://www.autourdelouisdefunes.fr/carliez-claude.htm | vydavateľ = www.autourdelouisdefunes.fr | dátum prístupu = 2024-03-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Claude Carliez – Francouzský film | url = https://francouzskyfilm.cz/claude-carliez/ | vydavateľ = francouzskyfilm.cz | dátum prístupu = 2024-03-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [Critique] Souvenirs en cascades — Claude Carliez, avec François Cardinali | url = https://culturellementvotre.fr/2017/03/06/critique-souvenirs-en-cascades-claude-carliez-avec-francois-cardinali/ | dátum vydania = 2017-03-06 | dátum prístupu = 2024-03-14 | jazyk = fr-FR | meno = Cécile | priezvisko = Desbrun}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = meurthe-et-moselle - Cinéma. L’as des as de la cascade, un Nancéien pur jus | url = https://www.estrepublicain.fr/edition-de-nancy-ville/2017/04/03/l-as-des-as-de-la-cascade-un-nanceien-pur-jus | vydavateľ = www.estrepublicain.fr | dátum prístupu = 2024-03-14 | jazyk = FR-fr}}</ref> Medzi rokmi [[1950]]{{--}}[[2000]] koordinoval súboje a kaskadérske kúsky pre množstvo filmov, vrátane tých s [[Jean Marais|Jeanom Maraisom]], [[Jean-Paul Belmondo|Jean-Paulom Belmondom]], [[Louis de Funès|Louisom de Funèsom]], [[Gérard Depardieu|Gérardom Depardieuom]], [[Alain Delon|Alainom Delonom]] či [[Pierre Richard|Pierrom Richardom]]. Na svojom konte má viac ako 600 produkcií a okolo 50 rokov skúseností.<ref name=":3" /> V rokoch [[1972]] až [[1984]] bol prezidentom zväzu francúzskych kaskadérov (Syndicat des cascadeurs français) a v rokoch [[1988]] až [[2012]] prezidentom Francúzskej akadémie zbraní (Académie ďArmes de France).<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=CARLIEZ|meno=Claude, Michel|titul=Souvenirs en cascades : à fleurets mouchetés|vydanie=2466|vydavateľ=DE MAULE|miesto=Paríž|rok=2016|isbn=2876236605|strany=216}}</ref> == Životopis == === Kariéra === Bol synom tanečného odborníka Daniela Carlieza a Marie Desgrey.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 3913 - CinéArtistes.com | url = https://www.cineartistes.com/?page=images&id=3913&type=3 | vydavateľ = www.cineartistes.com | dátum prístupu = 2024-03-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240316205333/https://www.cineartistes.com/?page=images&id=3913&type=3 | dátum archivácie = 2024-03-16 }}</ref> Vo veku 18 rokov vstúpil do autoritatívnej šermiarskej školy Joinville-le-Pont a absolvoval svoje magisterské štúdio vo veku 21 rokov.<ref name=":2" /><ref name=":3" /> Jeho kariéra sa začala v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] [[20. storočie|20. storočia]] keď sa venoval šermiarskemu umeniu vo [[Filmové dielo|filmoch]], [[Divadlo (umenie)|divadle]] či [[Televízia (prenos)|televízii]]. Vypracoval sa až v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] po boku režiséra [[André Hunebelle|André Hunebella]] a po rokoch sa stal legendou medzi kaskadérmi.<ref name=":2" /> V [[60. roky 20. storočia|60.]], [[70. roky 20. storočia|70.]], [[80. roky 20. storočia|80.]] a [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] koordinoval boje a súboje vo filmoch s najväčšími terajšími francúzskymi filmovými legendami. Ako koordinátor kaskadérov bol vo vyše ako 200 filmoch<ref name=":0" /> a robil k mnohým filmom aj samotného kaskadéra a aj drobné herecké úlohy. Väčšinou fungoval ako sprostredkovateľ kaskád a akčných scén medzi režisérom a hercami. Vyberal si kaskadérsky tím a [[Choreografia (kompozícia pohybu)|choreografoval]] jednotlivé bitky, súboje a iné nebezpečné aktivity na žiadosť [[Režisér|režiséra]]. Ujal sa aj réžie filmu ''Le Paria'' (Vydedenec) z roku [[1969]] s [[Jean Marais|Jeanom Maraisom]]. Je to [[francúzsko]]-[[Španielsko|španielsky]] [[Dobrodružný film|dobrodružný]] [[Kriminálny film|krimi]] [[triler]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Le paria (1969) 5.9 {{!}} Action, Crime | url = https://www.imdb.com/title/tt0065912/ | dátum prístupu = 2024-03-19 | jazyk = en-US}}</ref> Jeho profesia ho doviedla aj k pár zahraničným filmom ako [[James Bond (filmy)|James Bond]] (''[[Moonraker]]'' a ''[[Vyhliadka na smrť]]''), ''Lúpež po taliansky'', ''Marseillská zmluva'', ''Bez šance'' alebo ''Diabolský plán doktora Fu Manchu''.<ref name=":0" /> === Iné aktivity === Po roku [[2000]] sa venoval výuke šermovanie a bojov. Vo svojej práci aktívne inicioval rozvoj umeleckého šermu. Vo svojom živote napísal aj jednu knihu ''Souvenirs en cascades : a fleurets mouchetés''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Souvenirs en cascadesÀ fleurets mouchetés | url = https://www.micheldemaule.com/fr/Livres-Parus/Souvenirs-en-cascades-A-fleurets-mouchetes/413.htm | vydavateľ = www.micheldemaule.com | dátum prístupu = 2024-03-19 | jazyk = en}}</ref> čo doslovne znamená (Suveníry vo vodopádoch: so škvrnitými fóliami). Kniha bola napísaná spoločne s jeho synom Michelom v roku [[2015]] a vydatá posmrtne v decembri roku [[2016]]. Tematika knihy sa zameriava na kaskadérske výkony a autorovu históriu. === Osobné === Claude Carliez zo svojou ženou Eliane Baudet.<ref name=":1" /> Mali spolu syna Michela Carlieza (kaskadér, majster zbraní a herec) a dcéru Marie-Claude Carliez (filmová strihačka). Zomrel [[18. máj|18. mája]] [[2015]] vo svojich 90 rokoch prirodzenou smrťou v [[Saint-Mandé]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = matchID - Moteur de recherche des décès | url = https://deces.matchid.io/id/VqOTuA56xsvr | vydavateľ = deces.matchid.io | dátum prístupu = 2024-03-19}}</ref> <!-- == Herecké spolupráce == Ako koordinátor kaskadérov spolupracoval aj s rôznymi hercami.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=CARLIEZ|meno=Claude, Michel|titul=Souvenirs en cascades : à fleurets mouchetés|vydanie=2466|vydavateľ=DE MAULE|miesto=Paríž|rok=2016|isbn=2876236605|strany=216}}</ref> {{Stĺpce|3|* [[Jean Marais]] (16 spoluprác) * [[Jean-Paul Belmondo]] (15 spoluprác) * [[Louis de Funès]] (10 spoluprác)}}--> == Kaskadérsky tím == Ako koordinátor za svoju kariéru spolupracoval s viacerými kaskadérmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Interview de Claude Carliez - Témoignage pour Autour de Louis de Funès | url = http://nimotozor99.free.fr/carliez-claude.htm | vydavateľ = nimotozor99.free.fr | dátum prístupu = 2024-03-15}}</ref><ref name=":0" />{{Stĺpce|5|* Rémy Julienne * François Nadal * Gil Delamare * Gérard Streiff * Guy Delorme * Michel Berreur * Daniel Breton * Yvan Chiffre * Antoine Baud * Lionel Vitrant * Henri Guégan * Michel Carliez * Jean Minisini * Henri Cogan * Raoul Billerey * André Cagnard * Éric Vasberg * Daniel Vérité * Maurice Auzel * Jean-Louis Airola * Gérard Moisan * Marcel Gallon * Rico Lopez * Guy Di Rigo * Jacques Van Dooren * Sylvain Lévignac * Georges Guéret * Henri Lambert * Yves Gabrielli * Iska Khan * Alain Prieur * Jacky Blanchot * Jack Jourdain * Daniel Perche * Jean-Pierre Janic * Guy Fox * Jacques Brécourt * Roland Neunreuther * Jacques Anton * Dan Vieru * Alain Barbier * Pierre Rosso * Bruno Oppé * J. Isaac * Roger Pappini * Claude Pillas * Jacky Venon * Joël Venon * Josy Venon * Jacques Pisias * Alain Grellier * Odile Astié * Gilles Conseil * Michel Norman * A. Louyot * Patrick Cauderlier * Alain Saugout * Mick Micheyl}} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Carliez | meno = Claude | odkaz na autora = | priezvisko2 = de Maule | meno2 = Michel | odkaz na autora2 = | titul = Souvenirs en cascades: à fleurets mouchetés | vydanie = 1 | vydavateľ = MICHEL DE MAULE | miesto = Paríž | rok = 2016 | isbn = 2876236605 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 216 | zväzok = | url = | poznámka = predslov [[Jean-Paul Belmondo]] | jazyk = francúzsky }} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Claude Carliez|štítok=Claude Carliez}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=12373|meno=Claude Carliez}} * {{Imdb meno|id=0137466|meno=Claude Carliez}} * {{Fdb meno|id=76366|meno=Claude Carliez}} * {{Kinobox meno|id=76366|meno=Claude Carliez}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Carliez, Claude}} [[Kategória:Francúzski kaskadéri]] [[Kategória:Francúzski filmoví herci]] [[Kategória:Francúzski televízni herci]] [[Kategória:Francúzski divadelní herci]] [[Kategória:Francúzski filmoví režiséri]] n5lhugt35uoxqihhwcbb6nc5hl4xgw0 Lucia Yar 0 711912 8203406 8202970 2026-04-25T14:33:49Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8203406 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Lucia Yar | Rodné meno = Lucia Mrázová | Popis osoby = slovenská politická analytička | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = [[Zoznam europoslancov SR (2024 – 2029)|Zvolená]] | Úrad = poslankyňa [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] | Začiatok obdobia = 2024 | Koniec obdobia = 2029 | Predchodca = | Nástupca = | Dátum narodenia = {{dnv|1987|05|15}} | Miesto narodenia = [[Snina]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = [[Univerzita Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Lucia Yar''', [[Doktor (PhD.)|PhD]] (rod. Mrázová; * [[15. máj]] [[1987]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/257011/LUCIA_YAR/home|titul=Poslanci EP | Lucia YAR|vydavateľ=[[Európsky parlament]]|dátum prístupu=2025-12-23}}</ref> [[Snina]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PhDr. Lucia YAR – Obrana a strategie | url = https://www.obranaastrategie.cz/redakce/tisk.php?lanG=cs&clanek=272128&slozka=17481&as4uOriginalDomain=www.obranaastrategie.cz&as4u_protocol=https& | vydavateľ = www.obranaastrategie.cz | dátum prístupu = 2024-04-08}}</ref><ref name="uk-absolvent" /> je slovenská politická analytička, expertka na [[Európska únia|Európsku úniu]] a medzinárodnú bezpečnosť, bývalá [[Novinár|novinárka]] a vysokoškolská [[Pedagogika|pedagogička]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Databáze expertek Lucia Yar | url = https://databaze-expertek.amo.cz/person/lucia-yar | vydavateľ = <nowiki>#Ženyjsou</nowiki> | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = cs | meno = solidpixels | priezvisko = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240206123706/https://databaze-expertek.amo.cz/person/lucia-yar | dátum archivácie = 2024-02-06 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lucia Yar | url = https://praguesummit.eu/person/lucia-yar/ | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = cs | meno = digiONE-the digital experience agency | priezvisko = www.digione.cz}}</ref> Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu]] v júni 2024 bola ako nezávislá odborníčka za hnutie [[Progresívne Slovensko]] zvolená za [[Zoznam europoslancov SR (2024 – 2029)|europoslankyňu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výsledky volieb : Kandidáti zvolení za poslancov Európskeho parlamentu 8. júna 2024 | url = https://www.minv.sk/?ep-vysledky | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Životopis == Narodila sa v [[Snina|Snine]] a má [[Rusíni na Slovensku|rusínske]] a [[Gorali (poľsko-slovenské pomedzie)|goralské]] korene.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O Lucii – Lucia Yar | url = https://www.luciayar.eu/?page_id=59 | dátum vydania = 2024-03-06 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk-SK | url archívu = https://web.archive.org/web/20240406153822/https://www.luciayar.eu/?page_id=59 | dátum archivácie = 2024-04-06 }}</ref> Vyštudovala Gymnázium v Snine,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gymnázium Snina – Vitajte... | url = http://www.gymsnina.sk/_absolventi/2006.html | vydavateľ = www.gymsnina.sk | dátum prístupu = 2024-04-08}}</ref> kde spoluzakladala najprv školský, neskôr mestský študentský parlament. V roku [[2009]] získala titul [[bakalár]] z [[Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave|Katedry žurnalistiky]] na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] (FiF UK).<ref name="uk-absolvent">Lucia Yar, rod. Mrázová. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Absolventi | url = https://absolventi.uniba.sk/ | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-12 | miesto = Bratislava}}</ref> V magisterskom štúdiu pokračovala v odbore európske štúdiá na [[Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave|Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského]] (FSEV UK), ktoré ukončila v roku [[2011]] s červeným diplomom a cenou rektora.<ref name="uk-absolvent" /><ref>Lucia Mrázová. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa o činnosti Univerzity Komenského v Bratislave za rok 2011 | url = https://uniba.sk/fileadmin/ruk/uradna_vyveska/Vyrocne_spravy_a_hodnotenia_UK/Vyrocna_sprava_o_cinnosti_UK_za_rok_2011.pdf | vydavateľ = Univerzita Komenského | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-29 | jazyk = }}</ref> Študijné pobyty v oblasti medzinárodnej bezpečnosti a európskej integrácie absolvovala na [[Ghent University]] a [[University of Helsinki]]. Rigoróznu prácu o aktivitách [[European External Action Service|Európskej služby pre vonkajšiu činnosť]] obhájila v roku [[2014]] na [[Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave|FSEV UK]].<ref name="uk-absolvent" /> Po štúdiách pôsobila v [[Európska komisia|Európskej komisii]] na Riaditeľstve pre podnikanie a priemysel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = European Stagiaires Journal: ABOUT US | url = https://europeanstagiaires.blogspot.com/p/about-us_27.html | dátum prístupu = 2024-04-08}}</ref> Od roku [[2013]], počas pôsobenia v tureckom [[Istanbul|Istanbule]], začala písať populárny blog,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Články od Lucia Mrázová | url = https://blog.sme.sk/ | vydavateľ = blog.sme.sk | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref> za ktorý v roku [[2014]] získala ocenenie (3. miesto) Bloger roka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na Slovensku odštartovala celonárodná súťaž BLOGER ROKA 2014 | url = https://www.nextech.sk/a/Na-Slovensku-odstartovala-celonarodna-sutaz-BLOGER-ROKA-2014 | vydavateľ = IT News | dátum vydania = 2015-03-05 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk}}</ref> Pod vedením [[Oľga Gyárfášová|doc. Oľgy Gyrfášovej]] absolvovala na [[Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave|FSEV UK]] v rokoch [[2019]] až [[2021]] aj doktorandské štúdium v odbore politické vedy. Vo výskume sa na prípadovej štúdii z Turecka venovala zastúpeniu žien v poloautoritárskych režimoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obhajoby dizertačných prác | url = https://fses.uniba.sk/studium/doktorandske-studium/obhajoby-dizertacnych-prac/ | vydavateľ = fses.uniba.sk | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk-SK}}</ref> Od roku [[2015]] do roku [[2017]] pôsobila na [[Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|Ministerstve obrany Slovenskej republiky]] ako poradkyňa štátneho tajomníka.<ref name=":1" /> V rokoch [[2016]] až [[2019]] spolupracovala a externe prednášala pre European Security and Defence College. V rokoch [[2017]] a [[2023]] bola externou prednášajúcou na [[Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave|FSEV UK]].<ref name=":1" /> Od roku [[2017]] bola najprv editorkou a následne šéfredaktorkou portálu o [[Európska únia|Európskej únii]], Euractiv Slovensko. Venovala sa primárne zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Európa zatiaľ nevymyslela, čo s jej bojovníkmi ISIS. Turci držia eso v rukáve (rozhovor) | url = https://www.aktuality.sk/clanok/739919/europa-zatial-nevymyslela-co-s-jej-bojovnikmi-isis-turci-drzia-eso-v-rukave-rozhovor/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2019-11-13 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = HNonline.sk – Európska armáda | url = https://hnonline.sk/focus/publicistika/27614855-europska-armada | vydavateľ = hnonline.sk | dátum vydania = 2022-05-06 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk-sk}}</ref> transatlantickej bezpečnosti,<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠTÚDIO TA3: Analytička L. Yar o stave armád štátov EÚ | url = https://www.ta3.com/clanok/189235/studio-ta3-analyticka-l-yar-o-stave-armad-statov-eu | vydavateľ = ta3 | dátum vydania = 2020-11-30 | dátum prístupu = 2024-04-08 | meno = televízia | priezvisko = ta3}}</ref> jednotnému digitálnemu trhu EÚ,<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K veci: Umelá inteligencia a jej regulácia v EÚ | url = https://slovensko.rtvs.sk/rubriky/aktualne-rubriky/k-veci/329524/k-veci-umela-inteligencia-a-jej-regulacia-v-eu | vydavateľ = rtvs.sk | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk}}</ref> neskôr rovnoprávnosti a zastúpeniu žien.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žien v parlamente máme stále málo. Hostkou relácie Téma bola Lucia Yar | url = https://www.youtube.com/watch?v=HyKZtePDqwM | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk-SK}}</ref> Ako politická analytička v rámci toho spolupracovala na viacerých národných a medzinárodných projektoch, podporovaných medzi inými aj z [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], [[Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|Ministerstva obrany SR]], [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR]], [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] a [[Európska komisia|Európskej komisie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Projects | url = https://www.europolicy.sk/projects | vydavateľ = www.europolicy.sk | dátum prístupu = 2024-04-08}}</ref> Moderovala a ako analytička účinkovala aj v takmer stovke odborných panelov, zameraných na politiky EÚ. Ako komentátorka spolupracovala s [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]],<ref name=":4" /> [[TA3]],<ref name=":3" /> [[TV JOJ]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Analytička na Blízky východ a seizmológ v Štúdiu JOJ 24 o zemetrasení | url = https://joj24.noviny.sk/studio-joj-24/748351-analyticka-na-blizky-vychod-a-seizmolog-v-studiu-joj-24-o-zemetraseni | vydavateľ = joj24.noviny.sk | dátum vydania = 2022-12-03 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk}}</ref> [[Denník N]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lucia Yar | url = https://dennikn.sk/autor/lucia-yar/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2023-06-01 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk-SK}}</ref> [[SME]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Francúzsky plán pre EÚ? Priority sú obrana, inovácie a budovanie síl rýchleho nasadenia | url = https://video.sme.sk/c/22820251/francuzsky-plan-pre-eu-obrana-ako-priorita-inovacie-a-budovanie-sil-rychleho-nasadenia.html | vydavateľ = video.sme.sk | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> a ďalšími, najmä slovenskými médiami.<ref name=":1" /> V roku [[2019]] bola jednou zo štvorice nominovaných v kategórii komentár v najprestížnejšej slovenskej cene v oblasti [[Žurnalistika|žurnalistiky]], [[Novinárska cena]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nominácie za rok 2019 | url = https://novinarskacena.sk/nominacie-za-rok-2019 | vydavateľ = Novinárska cena | dátum vydania = 2020-09-24 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk | meno = Adbee digital | priezvisko = www.adbee.sk }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Nomináciu získala redakcia portálu EURACTIV Slovensko aj v roku [[2021]] v kategórii Cena Global Journalism.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Novinárska cena 2021 predstavuje nominácie | url = https://novinarskacena.sk/novinarska-cena-2021-predstavuje-nominacie | vydavateľ = Novinárska cena | dátum vydania = 2022-05-11 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk | meno = Adbee digital | priezvisko = www.adbee.sk }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Redakciu nominovala v roku [[2023]] na Cenu inakosti aj [[Iniciatíva Inakosť]] v kategórii Médiá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nominácie na Ceny Inakosti 2023 | url = https://inakost.sk/nominacie-na-ceny-inakosti-2023/ | dátum vydania = 2023-11-30 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk-SK | meno = Nataša Jurčová | priezvisko = Findrová}}</ref> Z redakcie odišla vo februári 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BRAINEE.sk – Lucia Yar, Marcinková aj ministerka Šimkovičová. Toto sú ženy, ktoré sa rozhodli uchádzať o tvoje hlasy v eurovoľbách | url = https://brainee.hnonline.sk/notsorry/news/spolocnost/slovensko/96137613-lucia-yar-marcinkova-aj-ministerka-simkovicova-toto-su-zeny-ktore-sa-rozhodli-uchadzat-o-tvoje-hlasy-v-eurovolbach | vydavateľ = brainee.hnonline.sk | dátum vydania = 2024-03-27 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk-sk}}</ref> Pred slovenskými parlamentnými voľbami v roku [[2023]] ako dobrovoľníčka viedla mediálnu časť kampane [[Zakrúžkuj ženu]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krúžkujte vo voľbách ženy, nabádajú. Očakávame kritiku, no aj veda je na našej strane, hovorí Lucia Yar (podcast) | url = https://www.aktuality.sk/clanok/6iIVmDe/kruzkujte-vo-volbach-zeny-nabadaju-ocakavame-kritiku-no-aj-veda-je-na-nasej-strane-hovori-lucia-yar-podcast/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2023-07-31 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}</ref> ktorá získala podporu silnú celospoločenskú podporu, vrátane prezidentky [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lucia Yar: Slovensko je v parlamentním zastoupení žen na chvostu Evropské unie | url = https://denikreferendum.cz/clanek/35589-slovensko-jevparlamentnim-zastoupeni-zen-nachvostu-evropske-unie | vydavateľ = Deník Referendum | dátum vydania = 2023-09-07 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = cs | meno = Lucia | priezvisko = Yar}}</ref> V marci 2024 ju ako odborníčku pozvalo hnutie [[Progresívne Slovensko]] na svoju kandidátsku listinu do [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|európskych volieb]]. Kandidovala zo 6. priečky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Za PS bude v eurovoľbách kandidovať aj Martin Poliačik | url = https://dennikn.sk/minuta/3867564/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2024-03-06 | dátum prístupu = 2024-03-06 | jazyk = sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zoznam zaregistrovaných kandidátov | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/volby_a_referendum/120_ep/ep24_kandidati/EP24_ZZK21.pdf | dátum prístupu = 2024-04-06 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky}}</ref> Je vydatá.<ref name=":1" /> == Práca v Európskom parlamente == V júni 2024 bola zvolená za poslankyňu [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], kde pôsobí v piatich výboroch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Home {{!}} Lucia YAR {{!}} MEPs {{!}} European Parliament | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/en/257011/LUCIA_YAR/home | vydavateľ = www.europarl.europa.eu | dátum vydania = 1987-05-15 | dátum prístupu = 2025-10-28 | jazyk = en}}</ref> Vo výbore pre rozpočet (BUDG) zastáva funkciu podpredsedníčky a koordinátorky skupiny [[Obnovme Európu|Renew Europe]]. Podieľa sa napríklad na príprave nového viacročného rozpočtu a tvorbe finančného nástroja SAFE.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Europoslankyňa Lucia Yar | url = https://luciayar.sk/ | dátum prístupu = 2025-10-28 | jazyk = sk-SK}}</ref> Vo výbore pre bezpečnosť a obranu (SEDE) sa venuje posilneniu obranných kapacít EÚ, ochrane infraštruktúry a podpore európskeho obranného priemyslu. Ako členka výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (FEMM) je okrem iného spoluspravodajkyňou smernice o právach obetí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Reports - as rapporteur {{!}} Lucia YAR {{!}} MEPs {{!}} European Parliament | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/en/257011/LUCIA_YAR/main-activities/reports | vydavateľ = www.europarl.europa.eu | dátum vydania = 1987-05-15 | dátum prístupu = 2025-10-28 | jazyk = en}}</ref> Ako náhradníčka pôsobí aj vo výbore pre zahraničné veci (AFET) a výbore pre občianske slobody (LIBE).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Home {{!}} Lucia YAR {{!}} MEPs {{!}} European Parliament | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/en/257011/LUCIA_YAR/home | vydavateľ = www.europarl.europa.eu | dátum vydania = 1987-05-15 | dátum prístupu = 2025-10-28 | jazyk = en}}</ref> V máji 2025 bola organizáciou Eulytix označená za najaktívnejšiu europoslankyňu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yar | meno = Lucia | titul = MEP mesiaca podľa eulytix| url = https://www.linkedin.com/posts/luciayar_mep-mesiaca-pod%C4%BEa-eulytix-s-kolegami-activity-7342920913786499072-Zufd | vydavateľ = www.linkedin.com | dátum prístupu = 2025-10-28 | jazyk = en}}</ref> == Publikačná činnosť == * YAR, L. (2020). [[Kurdi|Kurdish]] Female Fighters in [[Sýria|Syria]] during and after the Fight Against Isis: Emancipation as a Fundamental Motive for the Struggle in Northeast Syria. Defence & Strategy, 20(2):19-40. DOI: 10.3849/1802-7199.20.2020.02.019{{--}}040. Dec 18, 2020<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yar | meno = Lucia | titul = Kurdish Female Fighters in Syria during and after the Fight Against Isis: Emancipation as a Fundamental Motive for the Struggle in Northeast Syria. | url = https://www.academia.edu/62810226/Kurdish_Female_Fighters_in_Syria_During_and_After_the_Fight_Against_Isis | dátum vydania = 2020-12.18 | dátum prístupu = 2024-04-08 | vydavateľ = Defence & Strategy}}</ref> * YAR, L. (2020). Turkey in Crisis: Divergent Foreign Policy as a Cover-up for the Economic Crisis. In KINER, A. et. at. (Ed.) International Relations 2020: Current Issues of World Economy and Politics. (pp. 744{{--}}752). Bratislava: Publishing Ekonóm. Dec 4, 2020<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = YAR | meno = Lucia | titul = Turkey in Crisis: Divergent Foreign Policy as a Cover-up for the Economic Crisis | url = https://www.portalvs.sk/en/konferencie-a-seminare/zobrazit/medzinarodne-vztahy-2020-aktualne-otazky-svetovej-ekonomiky-a-politiky-online | dátum vydania = 2020-12-04 | dátum prístupu = 2024-04-08 | vydavateľ = Publishing Ekonóm}}</ref> * YAR, L. (2016). Turkey in 2015: How Elections, Kurds and Neighbouring Conflict Shaped Turkey’s Security. In BÁTOR, P. & [[Róbert Ondrejcsák|ONDREJCSÁK, R]]. (Ed.) Panorama of global security environment 2015{{--}}2016 (pp. 273{{--}}275). Bratislava: STRATPOL.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = YAR | meno = Lucia | titul = Turkey in 2015: How Elections, Kurds and Neighbouring Conflict Shaped Turkey’s Security | url = https://www.researchgate.net/publication/344635047_Turkey_in_2015_How_Elections_Kurds_and_Neighbouring_Conflict_Shaped_Turkey's_Security | dátum vydania = 2016-10 | dátum prístupu = 2024-04-08 | vydavateľ = STRATPOL}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://progresivne.sk/kandidatka/lucia-yar/?europoslanec Lucia Yar] na webe Progresívneho Slovenska * [https://x.com/lucia_yar Lucia Yar] na Twitteri (X) * [https://euractiv.sk/authors/lucia-yar/ Lucia Yar] – články na webe ''Euractiv.sk'' * [https://dennikn.sk/autor/lucia-yar/ Lucia Yar] – články na webe ''Denníka N'' {{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2024 – 2029)}} {{DEFAULTSORT:Yar, Lucia}} [[Kategória:Osobnosti zo Sniny]] [[Kategória:Slovenskí publicisti]] [[Kategória:Šéfredaktori periodík na Slovensku]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2024 – 2029)]] [[Kategória:Vyučujúci na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] t1ipwjhrgj7toztgsbbsjjcw8c83epo Luís Montenegro 0 713058 8203428 8197123 2026-04-25T15:38:57Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8203428 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Portrét = | Rodné meno = Luís Filipe Montenegro Cardoso de Morais Esteves | Úrad = predseda vlády [[Portugalsko|Portugalska]] | Začiatok obdobia = [[2. apríl]] [[2024]] | Úrad2 = Predseda [[Sociálnodemokratická strana (Portugalsko)|PSD]] | Začiatok obdobia2 = [[3. júl]] [[2022]] | Úrad3 = Líder opozície | Začiatok obdobia3 = [[3. júl]] [[2022]] | Koniec obdobia3 = [[2. apríl]] [[2024]] | Prezident = [[Marcelo Rebelo de Sousa]] | Predchodca = [[António Costa]] | Predchodca2 = [[Rui Rio]] | Nástupca3 = [[Pedro Nuno Santos]] | Predchodca3 = [[Rui Rio]] | Miesto narodenia = [[Porto]], [[Portugalsko]] | Dátum narodenia = {{dnv|1973|2|16}} | Politická strana = [[Sociálnodemokratická strana (Portugalsko)|Sociálnodemokratická strana (PSD)]]<br><small>(1991–)</small> | Alma mater = Katolícka univerzita v Portugalsku | Manželka = Carla Montenegro <small>(2000–)</small> | Deti = 2 | Profesia = právnik<br>politik }} '''Luís Filipe Montenegro Cardoso de Morais Esteves''' (* [[16. február]] [[1973]], [[Porto]], [[Portugalsko]])<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luís Montenegro, de rosto do Governo de Passos Coelho a candidato a líder do PSD | url = https://www.dn.pt/poder/perfil-luis-montenegro-de-rosto-do-governo-de-passos-coelho-a-candidato-a-lider-do-psd-10427525.html/ | vydavateľ = Diário de Notícias | dátum prístupu = 2024-04-16 | jazyk = pt}}</ref> je portugalský [[politik]] a [[právnik]], ktorý pôsobí od roku [[2024]] ako predseda vlády Portugalska. Je predsedom [[Sociálnodemokratická strana (Portugalsko)|Sociálnodemokratickej strany]] (PSD) a vedie 24. ústavnú vládu. Montenegro bol v rokoch 2002 až 2018 členom Zhromaždenia Republiky za Aveiro a v rokoch 2011 až 2017 viedol parlamentnú frakciu svojej strany. Po porážke Ruia Ria vo voľbách na predsedu jeho strany v roku 2020 zvíťazil v roku 2022 nad Jorgem Moreirom da Silvom a stal sa prezidentom PSD. Pod vedením Montenegra dosiahla PSD dohodu so stranou CDS-PP a pred portugalskými parlamentnými voľbami v roku 2024 vytvorila stredopravú Demokratickú alianciu (AD). Najviac kresiel vo voľbách obsadila práve Demokratická aliancia s 80 kreslami, dvomi viac ako [[Socialistická strana (Portugalsko)|Socialistická strana]]. Za predsedu vlády ho vymenoval prezident [[Marcelo Rebelo de Sousa]], čím ho poveril vedením XXIV. ústavnej vlády, koaličnej [[Menšinová vláda|menšinovej vlády]]. == Životopis == === Vzdelanie a komunálna politika === Montenegro sa narodil v [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porte]] a vyrastal v Espinho v okrese Aveiro.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luís Montenegro, de tribuno nos tempos da “troika” a 19.º presidente do PSD | url = https://www.publico.pt/2022/05/28/politica/noticia/luis-montenegro-tribuno-tempos-troika-19-presidente-psd-2008093 | vydavateľ = PÚBLICO | dátum vydania = 2022-05-28 | dátum prístupu = 2024-04-17 | jazyk = pt | priezvisko = Lusa}}</ref> Vyštudoval právnickú školu v Porte na Katolíckej univerzite v Portugalsku a stal sa právnikom, rovnako ako jeho otec a starý otec.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luís Montenegro, deputado e pouco mais (com algumas polémicas à mistura) | url = https://www.publico.pt/2019/01/18/politica/noticia/luis-montenegro-deputado-polemicas-mistura-1858388 | vydavateľ = PÚBLICO | dátum vydania = 2019-01-18 | dátum prístupu = 2024-04-17 | jazyk = pt | meno = Luciano | priezvisko = Alvarez}}</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luís Montenegro: Filipe na família, Ervilha na escola | url = https://www.noticiasmagazine.pt/2019/luis-montenegro-filipe-na-familia-ervilha-na-escola/historias/235761/ | dátum vydania = 2019-01-22 | dátum prístupu = 2024-04-17 | vydavateľ = NOTÍCIAS magazine | jazyk = pt}}</ref> V rokoch 1994 až 1996 bol predsedom Sociálnodemokratickej mládeže v Espinho. V rokoch 1997 až 2001 pôsobil v mestskej rade a v roku 2005 kandidoval na starostu, pričom prehral s Josém Motom zo [[Socialistická strana (Portugalsko)|Socialistickej strany]] (PS) s rozdielom 38% ku 45%.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eleições Autárquicas | url = https://www.eleicoes.mai.gov.pt/Autarquicas2005/CM/D01/C07.html | vydavateľ = www.eleicoes.mai.gov.pt | dátum prístupu = 2024-04-17}}</ref> === Zhromaždenie Republiky === V roku 2002 bol 29-ročný Montenegro zvolený do Zhromaždenia Republiky za Aveiro. V roku 2010 sa stal zástupcom lídra parlamentnej skupiny PSD Miguela Maceda a v júni 2011 po zvolení člena PSD Pedra Passosa Coelha za premiéra získal 86% hlasov na vedenie frakcie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luís Montenegro eleito líder da bancada do PSD com 86 por cento dos votos | url = https://www.publico.pt/2011/06/30/jornal/luis-montenegro-eleito-lider-da-bancada-do-psd-com-86-por-cento-dos-votos-22385253 | vydavateľ = PÚBLICO | dátum vydania = 2011-06-29 | dátum prístupu = 2024-04-17 | jazyk = pt}}</ref> Prvé roky Montenegrovho vedenia boli poznačené zásahom európskej trojky na riešenie finančnej krízy; v januári 2014 bol kritizovaný za výrok „život ľudí nie je o nič lepší, ale život krajiny je oveľa lepší“.<ref name=":2" /> Z parlamentu odišiel vo februári 2018 po porážke Passosa Coelha a varoval, že PSD by sa nemala zmeniť na „skupinu priateľov nového lídra Ruia Ria“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luís Montenegro sai do Parlamento e deixa avisos a Rio - Renascença | url = https://rr.sapo.pt/noticia/politica/2018/02/17/luis-montenegro-sai-do-parlamento-e-deixa-avisos-a-rio/105946/ | vydavateľ = Rádio Renascença | dátum vydania = 2018-02-17 | dátum prístupu = 2024-04-17 | jazyk = pt-pt | priezvisko = Renascença | url archívu = https://web.archive.org/web/20220201143534/https://rr.sapo.pt/noticia/politica/2018/02/17/luis-montenegro-sai-do-parlamento-e-deixa-avisos-a-rio/105946/ | dátum archivácie = 2022-02-01 }}</ref> === Predseda PSD === [[Súbor:Luís_Montenegro,_40.º_Congresso_do_PSD_2022.png|vľavo|náhľad| Montenegrov príhovor na 40. národnom kongrese [[Sociálnodemokratická strana (Portugalsko)|PSD]], 12. júla 2022]] V januári 2020 bol Montenegro kandidátom vo voľbách na predsedu PSD, čím sa postavil Riovi. Počas kampane Rio napadol Montenegra za to, že je [[Slobodomurárstvo|slobodomurárom]].<ref>{{Cite news|title="Ninguém tem coragem para o dizer, mas eu digo-o": Rui Rio considera que a Maçonaria tenta "condicionar muitas coisas" no país|url=https://24.sapo.pt/atualidade/artigos/ninguem-tem-coragem-para-o-dizer-mas-eu-digo-o-rui-rio-considera-que-a-maconaria-tenta-condicionar-muitas-coisas-no-pais|access-date=1 February 2022|publisher=SAPO|date=30 November 2019|language=Portuguese}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rui Rio reafirma que existe uma “teia maçónica” dentro do PSD | url = https://tvi.iol.pt/noticias/videos/rui-rio-reafirma-que-existe-uma-teia-maconica-dentro-do-psd/5dfcffd10cf2a6f042be1727 | dátum prístupu = 2025-05-23 | jazyk = pt}}</ref> V druhom kole vyhralo Rio so ziskom 53,2% hlasov.<ref>{{Cite news|title=Resultados finais: Rui Rio venceu segunda volta com 53,2% dos votos, mais 2.071 do que os conseguidos por Montenegro|url=https://observador.pt/2020/01/23/resultados-finais-rui-rio-venceu-segunda-volta-com-532-dos-votos-mais-2-071-do-que-montenegro/|access-date=1 February 2022|date=23 January 2020|language=Portuguese}}</ref> Rio odstúpil po slabom výkone PSD v portugalských parlamentných voľbách v roku 2022. Montenegro bol prvou osobou, ktorá sa prihlásila do volieb na vedenie strany,<ref>{{Cite news|title=Luís Montenegro vai ser candidato à liderança do PSD|url=https://www.publico.pt/2022/03/29/politica/noticia/luis-montenegro-vai-candidato-lideranca-psd-2000522|access-date=29 March 2022|work=Público|date=29 March 2022|language=Portuguese}}</ref> v ktorých kandidoval proti bývalému ministrovi Jorgemu Moreirovi da Silvovi. Montenegro zvíťazil so 72,47% hlasov, čím porazil svojho súpera v každom okrese.<ref>{{Cite news|title=Luís Montenegro é o novo líder do PSD e ganhou por 72,47%|url=https://onovo.pt/politica/luis-montenegro-e-o-novo-lider-do-psd-e-ganhou-por-7247-JD11030933|access-date=29 May 2022|work=Novo Semanário|date=29 May 2022|language=Portuguese}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221010141115/https://onovo.pt/politica/luis-montenegro-e-o-novo-lider-do-psd-e-ganhou-por-7247-JD11030933/ |date=2022-10-10 }}</ref> Pod vedením Montenegra sa PSD v januári 2024 dohodla s CDS-PP na predvolebnom spojenectve pod názvom Demokratická aliancia (AD), čím sa snažili zvýšiť svoje šance na víťazstvo v parlamentných voľbách v tom istom roku.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sergio | meno = Goncalves | titul = https://www.reuters.com/world/europe/portugals-main-opposition-seals-pre-electoral-alliance-with-right-wing-party-cds-2024-01-05/ | url = https://www.reuters.com/world/europe/portugals-main-opposition-seals-pre-electoral-alliance-with-right-wing-party-cds-2024-01-05/ | dátum vydania = 2024-01-05 | dátum prístupu = 2024-05-03 | vydavateľ = Reuters | meno2 = Demony | priezvisko2 = Catarina | jazyk = en}}</ref> Najviac kresiel vo voľbách obsadila práve jeho Demokratická aliancia s 80 kreslami, dvomi viac ako PS.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Portuguese centre-right party claims narrow election win | url = https://www.euronews.com/2024/03/11/portuguese-centre-right-party-claims-narrow-election-win | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2024-03-11 | dátum prístupu = 2024-05-03 | jazyk = en}}</ref> Prezident [[Marcelo Rebelo de Sousa]] 21. marca 2024 oficiálne vyzval Montenegra na zostavenie vlády. Potom bola prezidentovi 28. marca predstavená a schválená nová Montenegrova vláda.<ref>{{Citácia periodika|titul=Portugal’s New Premier Picks Sarmento as Finance Minister|url=https://www.bloomberg.com/news/articles/2024-03-28/portugal-s-new-premier-picks-sarmento-as-finance-minister|periodikum=Bloomberg.com|dátum=2024-03-28|dátum prístupu=2024-05-03|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Natasha | meno = Donn | titul = Composition of Portugal’s minority government to be presented | url = todayhttps://www.portugalresident.com/composition-of-portugals-minority-government-to-be-presented-today/ | dátum vydania = 2024-03-28 | dátum prístupu = 2024-05-03 | vydavateľ = Portugal Resident | jazyk = en}}</ref> === Predseda vlády Portugalska === [[Súbor:Luís_Montenegro,_discurso_de_tomada_de_posse_2024-04-02_(Agência_Lusa).png|náhľad| Montenegro prednáša svoj prvý prejav ako predseda vlády v paláci Ajuda 2. apríla 2024]] Montenegro zložil prísahu ako predseda portugalskej XXIV. ústavnej vlády 2. apríla 2024 na slávnosti v Národnom paláci Ajuda v Lisabone.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luís Montenegro apresenta Governo dia 28 de março e toma posse a 2 de abril | url = https://cnnportugal.iol.pt/eleicoes-legislativas/luis-montenegro/luis-montenegro-toma-posse-a-2-de-abril/20240321/65fb8157d34e8d13c9b90fe2 | vydavateľ = CNN Portugal | dátum prístupu = 2024-05-03 | jazyk = pt}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luís Montenegro apresenta Governo dia 28 de março e toma posse a 2 de abril - CNN Portugal | url = https://cnnportugal.iol.pt/eleicoes-legislativas/luis-montenegro/luis-montenegro-toma-posse-a-2-de-abril/20240321/65fb8157d34e8d13c9b90fe2 | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2024-03-21 | dátum prístupu = 2024-05-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240321045700/https://cnnportugal.iol.pt/eleicoes-legislativas/luis-montenegro/luis-montenegro-toma-posse-a-2-de-abril/20240321/65fb8157d34e8d13c9b90fe2 | dátum archivácie = 2024-03-21 }}</ref> Pred nástupom do úradu Montenegro prisľúbil, že bude vládnuť v [[Menšinová vláda|menšinovej vláde]] namiesto vytvorenia koalície so vzostupujúcou pravicovo-populistickou stranou [[Chega (politická strana)|Chega]], a odsúdil jej vodcu [[André Ventura|André Venturu]] ako "často xenofóbneho, rasistického, populistického a príliš demagogického".<ref>{{Citácia periodika|titul=‘It’s a really big threat’: Portuguese minorities on the rise of the far right|url=https://www.theguardian.com/world/2024/mar/19/portuguese-communities-on-the-rise-of-far-right-chega|periodikum=The Guardian|dátum=2024-03-19|dátum prístupu=2024-05-03|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Ashifa|priezvisko=Kassam|meno2=Ashifa Kassam European community affairs|priezvisko2=correspondent}}</ref> V máji 2024 oznámila Montenegrova vláda, že [[nové lisabonské letisko]] bude postavené v Alcochete 40 kilometrov na západ od centra mesta do roku 2034.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Novo aeroporto só em 2034 e investimento pode ser superior a 6 mil milhões. "Estamos a defender os interesses do Estado português e não os da ANA", diz Pinto Luz - como aconteceu | url = https://observador.pt/liveblogs/medina-ouvido-no-parlamento-sobre-reducao-da-divida-publica/#liveblog-entry-660568-scroll | vydavateľ = Observador | dátum vydania = 2024-05-14 | dátum prístupu = 2025-02-13 | jazyk = pt-PT | meno = Mariana Lima | priezvisko = Cunha}}</ref> Niekoľko dní pred [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2024]] oznámil Montenegro sprísnenie portugalských imigračných zákonov, ktoré predtým umožňovali osobám s turistickým vízom požiadať o trvalý pobyt. Povedal, že jestvujúce zákony vyústili v „zneužitie našej ochotnosti prijímať.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Portugal toughens migration rules ahead of upcoming EU elections | url = https://www.euronews.com/my-europe/2024/06/04/portugal-toughens-migration-rules-ahead-of-upcoming-eu-elections | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2024-06-04 | dátum prístupu = 2025-02-13 | jazyk = en}}</ref> V júli 2024 ohlásil zníženie [[Daň z príjmov právnickej osoby|korporátnej dane]] z vtedajších 21% na 15%. Toto opatrenie by stálo verejné financie 500 miliíonov eur ročne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Governo aprova redução gradual da taxa de IRC até 15% | url = https://cnnportugal.iol.pt/governo/taxa-de-irc/governo-aprova-reducao-gradual-da-taxa-de-irc-ate-15/20240704/66869c49d34e04989222b78e | vydavateľ = CNN Portugal | dátum prístupu = 2025-02-13 | jazyk = pt}}</ref> 15. februára 2025 zverejnil časopis ''Correio da Manhã'' zistenie, podľa ktorého vlastnila Montenegrova rodina spoločnosť so záujmami v oblasti nehnuteľností s menom Spinumviva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mulher e filhos de Luís Montenegro têm uma empresa imobiliária | url = https://cnnportugal.iol.pt/montenegro/luis-montenegro/mulher-e-filhos-de-luis-montenegro-tem-uma-empresa-imobiliaria/20250215/67b0a925d34ef72ee4424edf | vydavateľ = CNN Portugal | dátum prístupu = 2025-05-23 | jazyk = pt}}</ref> Montenegro potvrdil existenciu spoločnosti, ale odmietol konflikt záujmov, odvolávajúc sa na to, že predal svoje tržby svojej manželke po zvolení za lídra PSD v roku 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Montenegro nega conflito de interesse por família deter imobiliária | url = https://eco.sapo.pt/2025/02/15/montenegro-nega-conflito-de-interesse-por-familia-deter-imobiliaria/ | vydavateľ = ECO | dátum vydania = 2025-02-15 | dátum prístupu = 2025-05-23 | jazyk = pt-PT | priezvisko = ECO}}</ref> Jeho tvrdenie sa však ukázalo ako nepravdivé, keďže portualský zákon zakazuje zdieľanie tržieb medzi manželmi, čo z neho stále robilo aktívneho veriteľa spoločnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Montenegro vendeu participação na Spinumviva à mulher numa operação "nula e inútil" | url = https://cnnportugal.iol.pt/spinumviva/luis-montenegro/montenegro-vendeu-participacao-na-spinumviva-a-mulher-numa-operacao-nula-e-inutil/20250220/67b79c5fd34e3f0bae9abd23 | vydavateľ = CNN Portugal | dátum prístupu = 2025-05-23 | jazyk = pt}}</ref> 1. marca Montenegro oznámil, že jeho manželka opustí spoločnosť a prenechá jej vedenie jeho dvom synom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Montenegro: "A empresa será doravante detida e gerida pelos meus filhos" | url = https://24.sapo.pt/atualidade/artigos/luis-montenegro-fala-ao-pais?utm_source=SAPO_HP&utm_medium=web&utm_campaign=destaques | vydavateľ = SAPO 24 | dátum prístupu = 2025-05-23 | jazyk = pt | priezvisko = SAPO}}</ref> a súčasne vyzval parlament, aby potvrdil dôveru v jeho vládu, inak by zvolal hlasovanie o vyslovení dôvery.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Montenegro exige que PS valide Governo, caso contrário apresenta moção de confiança | url = https://www.publico.pt/2025/03/01/politica/noticia/montenegro-anuncia-mocao-confianca-governo-2124471 | vydavateľ = PÚBLICO | dátum vydania = 2025-03-01 | dátum prístupu = 2025-05-23 | jazyk = pt | meno = Liliana Borges, Nuno Ferreira | priezvisko = Santos}}</ref> 11. marca zvolal hlasovanie o vyslovení dôvery, ktoré prehral, čo viedlo k pádu jeho vlády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Parlamento chumba moção de confiança e dita queda do Governo | url = https://eco.sapo.pt/2025/03/11/parlamento-chumba-mocao-de-confianca-e-dita-queda-do-governo/ | vydavateľ = ECO | dátum vydania = 2025-03-11 | dátum prístupu = 2025-05-23 | jazyk = pt-PT | priezvisko = ECO}}</ref> V predčasných parlamentých voľbách 18. mája 2025 si Montenegrova AD prilepšila o 9 kresiel a zachovala svoju parlamentnú pluralitu, ale nezískala dostatok hlasov na parlamentú väčšinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Portugal’s ruling center-right alliance wins election, but far-right makes record gains | url = https://edition.cnn.com/2025/05/19/europe/portugals-ruling-center-right-alliance-wins-election-intl | vydavateľ = CNN | dátum vydania = 2025-05-19 | dátum prístupu = 2025-05-23 | jazyk = en | priezvisko = Reuters}}</ref> == Politické postoje == Ako líder svojej parlamentnej skupiny v období 2011 až 2015 obhajoval implementáciu prísneho programu úsporných ekonomických opatrení, ktorý vyjednalo Portugalsko výmenou za medzinárodnú finančnú pomoc.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O homem que (quase) conseguiu: a amarga vitória de Luís Montenegro (por Sebastião Bugalho) | url = https://expresso.pt/semanario/revista-e/-e/2024-03-14-O-homem-que--quase--conseguiu-a-amarga-vitoria-de-Luis-Montenegro--por-Sebastiao-Bugalho--f6c532d4 | vydavateľ = Expresso | dátum vydania = 2024-03-14 | dátum prístupu = 2024-05-03 | jazyk = pt}}</ref> Pred parlamentými voľbami v roku 2024 Montenegro prisľúbil úplnú privatizáciu spoločnosti [[TAP Air Portugal]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sergio | meno = Goncalves | titul = Portugal's Social Democratic Party contender for PM wants full privatisation of airline TAP | url = https://www.reuters.com/business/aerospace-defense/portugals-social-democratic-party-contender-pm-wants-full-privatisation-airline-2023-12-05/ | dátum vydania = 2023-12-05 | dátum prístupu = 2024-05-03 | vydavateľ = Reuters | priezvisko2 = Khalip | meno2 = Andrei | jazyk = en}}</ref> == Osobný život == Montenegro dostal v detstve prezívku ''Ervilha'' („hrášok“), pretože bol malý, okrúhly a zelenooký, zatiaľ čo najbližšia rodina ho poznala pod jeho stredným menom Filipe.<ref name=":3" /> Venoval sa futbalu a plážovému volejbalu, v mladosti pracoval ako plavčík, neskôr sa dal na golf.<ref name=":2" /> Vo futbale podporuje [[FC Porto]] a [[SC Espinho]], tímy svojho rodiska a svojho bydliska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A Nação da paixão | url = https://www.record.pt/opiniao/convidados/luis-montenegro/detalhe/a-nacao-da-paixao | vydavateľ = www.record.pt | dátum prístupu = 2024-05-03 | jazyk = pt-PT}}</ref> Od mája 2022 je ženatý a má dve deti.<ref name=":2" /> Rôzne zdroje pochádzajúce z roku 2012, vrátane webových stránok na overenie faktov Polígrafo SAPO, ''Público'', ''Expresso'', ''Jornal de Negócios'' a ''Diário de Notícias'' tvrdia, že v roku 2008 bol Montenegro prijatý do Mozartovej lóže, slobodomurárskej lóže zloženej z politikov, podnikateľov a špiónov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = WHATSAPP-CHECK: Luís Montenegro pertenceu à poderosa loja maçónica Mozart? | url = https://poligrafo.sapo.pt/fact-check/https%3A%2F%2Fpoligrafo.sapo.pt%2Ffact-check%2F1826 | vydavateľ = Poligrafo | dátum prístupu = 2024-05-03 | jazyk = pt-PT }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = de Sousa | meno = Luís | titul = Mozart e os desafinados | url = https://www.publico.pt/2020/12/18/opiniao/noticia/mozart-desafinados-1943215 | dátum vydania = 2020-12-18 | dátum prístupu = 2024-05-03 | vydavateľ = Publico | meno3 = Susana | priezvisko3 = Coroado | meno2 = João Paulo | priezvisko2 = Batalha | jazyk = pt}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luís Montenegro na lista dos jantares da Loja Mozart | url = https://expresso.pt/actualidade/luis-montenegro-na-lista-dos-jantares-da-loja-mozart=f697994 | vydavateľ = Expresso | dátum vydania = 2012-01-05 | dátum prístupu = 2024-05-03 | jazyk = pt}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nove em cada dez deputados são liderados por maçons | url = https://www.jornaldenegocios.pt/economia/detalhe/nove_em_cada_dez_deputados_satildeo_liderados_por_maccedilons | vydavateľ = www.jornaldenegocios.pt | dátum prístupu = 2024-05-03 | jazyk = pt-PT}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Líder parlamentar do CDS também é maçom | url = https://www.dn.pt/politica/lider-parlamentar-do-cds-tambem-e-macom-2224421.html/ | vydavateľ = Diário de Notícias | dátum prístupu = 2024-05-03 | jazyk = pt | url archívu = https://web.archive.org/web/20240503095429/https://www.dn.pt/politica/lider-parlamentar-do-cds-tambem-e-macom-2224421.html/ | dátum archivácie = 2024-05-03 }}</ref> V roku 2019 Montenefro poprel, že je slobodomurárom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "Não sou maçon nem tenho nenhuma ligação à maçonaria" | url = https://www.tsf.pt/politica/nao-sou-macon-nem-tenho-nenhuma-ligacao-a-maconaria--10444475.html/ | vydavateľ = TSF Rádio Notícias | dátum prístupu = 2024-05-03 | jazyk = pt | url archívu = https://web.archive.org/web/20240125163923/https://www.tsf.pt/politica/nao-sou-macon-nem-tenho-nenhuma-ligacao-a-maconaria--10444475.html/ | dátum archivácie = 2024-01-25 }}</ref> === Kontroverzie === V roku 2023 bola portugalskej prokuratúre zaslaná anonymná sťažnosť, v ktorej sa uvádzalo, že Montenegro získal daňové výhody udelené na obnovu starých budov napriek tomu, že v Espinho úplne zbúral starú budovu a na jej mieste postavil novú. Neskôr sa začalo trestné stíhanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Procuradoria confirma inquérito à construção da casa de Luis Montenegro em Espinho | url = https://expresso.pt/sociedade/justica/2023-12-29-Procuradoria-confirma-inquerito-a-construcao-da-casa-de-Luis-Montenegro-em-Espinho-bcde0a2a | vydavateľ = Expresso | dátum vydania = 2023-12-29 | dátum prístupu = 2024-05-03 | jazyk = pt}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ministério Público abre inquérito a negócio da casa de Montenegro | url = https://www.dn.pt/politica/ministerio-publico-abre-inquerito-a-negocio-da-casa-de-montenegro-17578908.html/ | vydavateľ = Diário de Notícias | dátum prístupu = 2024-05-03 | jazyk = pt | url archívu = https://web.archive.org/web/20240318195921/https://www.dn.pt/politica/ministerio-publico-abre-inquerito-a-negocio-da-casa-de-montenegro-17578908.html/ | dátum archivácie = 2024-03-18 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Montenegro afirma que casa em Espinho está dentro da lei e mostra-se disponível para entregar toda a documentação | url = https://expresso.pt/politica/2023-12-30-Montenegro-afirma-que-casa-em-Espinho-esta-dentro-da-lei-e-mostra-se-disponivel-para-entregar-toda-a-documentacao-a3b4e024 | vydavateľ = Expresso | dátum vydania = 2023-12-30 | dátum prístupu = 2024-05-03 | jazyk = pt}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Luís Montenegro|1221776280}} {{Európska rada}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Montenegro, Luís}} [[Kategória:Portugalskí politici]] [[Kategória:Predsedovia vlády Portugalska]] [[Kategória:Slobodomurári]] [[Kategória:Osobnosti z Porta]] 5g8ur25bzzt9l8bo55ycgdc6zxjke0n Rue Guénégaud 0 717109 8203403 7897596 2026-04-25T14:14:38Z Fillos X. 212061 /* Pozoruhodné objekty */ 8203403 wikitext text/x-wiki {{Infobox Ulica | Názov = Rue Guénégaud | Obrázok = P1170406 Paris VI rue Guénégaud rwk.jpg | Popis obrázka = Záber na ulicu v roku [[2013]]. | Štát = Francúzsko | Mesto = Paríž | Mestská časť = [[6. obvod (Paríž)|6. obvod]] | Štvrť = Monnaie | Číslo obvodu = | Nadmorská výška = | Severná šírka = 48.8558439 | Východná dĺžka = 2.3388206 | Rozloha = | Dĺžka = 190 | Šírka = 10 | Vznik = | PSČ = | Začína = 5, [[quai de Conti]] | Končí = 15, [[rue Mazarine]] | Ulice pripojené k námestiu = | Vytvorenie = | Zánik = | Denominácia =[[1641]] a [[1664]] | Orientácia = | Názov podľa = [[Henri du Plessis-Guénégaud]] | Staršie názvy = | Commons = Rue Guénégaud (Paris) }} '''Rue Guénégaud''' je [[ulica]] nachádzajúca sa vo štvrti Monnaie v [[6. obvod (Paríž)|<abbr>6.</abbr> parížskom obvode]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = rue Guénégaud | url = http://www.v2asp.paris.fr/commun/v2asp/v2/nomenclature_voies/Voieactu/4330.nom.htm | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2015-09-10 | dátum prístupu = 2024-08-05 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150910052617/http://www.v2asp.paris.fr/commun/v2asp/v2/nomenclature_voies/Voieactu/4330.nom.htm | dátum archivácie = 2015-09-10 }}</ref> == História == Ulica bola otvorená v rokoch [[1641]] až [[1664]] na bývalom pozemku [[Hôtel de Nevers (ľavý breh)|Hôtel de Nevers]], ktorý bol v tom roku predaný [[Henri du Plessis-Guénégaud|Henrimu du Plessis-Guénégaud]], ktorý si tam postavil svoj súkromný kaštieľ, ktorého názov nosí ulica.<ref name="DHARP">Félix et Louis Lazare, ''Dictionnaire administratif et historique des rues de Paris et de ses monuments'', fac-similé de l'édition de 1844</ref> == Pozoruhodné objekty == * [[Musée du 11 Conti]] * L'[[Hôtel de la Monnaie (Paríž)|hôtel de la Monnaie]] * Galerie Majestic<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 25, rue Guenegaud Paris | url = http://www.parisbestlodge.com/rueguenegaud25.html | vydavateľ = www.parisbestlodge.com | dátum prístupu = 2024-08-05}}</ref> * Ségolène Brossette Galerie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ségolène Brossette Galerie | url = https://www.comitedesgaleriesdart.com/en/galeries/segolene-brossette-galerie/ | vydavateľ = Comité Professionnel des Galeries d'Art | dátum prístupu = 2024-08-05 | jazyk = en-US}}</ref> * Galerie arnoux<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Galerie arnoux | url = https://www.galeriearnoux.fr/ | vydavateľ = galeriearnoux | dátum prístupu = 2024-08-05 | jazyk = fr}}</ref> * [[Galerie Anne & Just Jaeckin]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GALERIE ANNE & JUST JAECKIN | url = https://www.jaeckin.fr/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2018-03-09 | dátum prístupu = 2024-08-05 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180309070538/https://www.jaeckin.fr/ | dátum archivácie = 2018-03-09 }}</ref> == Galéria == <gallery> Súbor:Plaque Rue Guénégaud - Paris VI (FR75) - 2021-09-18 - 1.jpg|Nápis ulice na typickej modro-zelenej tabuľke. Súbor:Rue Guénégaud - Paris VI (FR75) - 2021-07-29 - 2.jpg Súbor:7 rue Guénégaud, Paris 6e 2.jpg </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20190730021032/http://www.parisrues.com/rues06/paris-06-rue-guenegaud.html Les rues de Paris] [[Kategória:Ulice v 6. obvode (Paríž)]] 01g2dudnfflffe7fmxfvhiy4xic8i4w Emmanuelle (filmová séria) 0 717338 8203555 8169593 2026-04-25T22:04:26Z Fillos X. 212061 /* Literatúra */ 8203555 wikitext text/x-wiki {{Infobox Filmová séria | Názov = Emmanuelle | Obrázok = Emmanuelle.png | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Pôvodný názov = Emmanuelle | Iný názov = Emanuelle | Autor myšlienky = | Predloha = [[Emmanuelle Arsan]] (kniha) | Počet dielov série = 7 ([[filmové dielo|pôvodné filmy]])<br>7 ([[Televízny film|TV filmy]])<br>1 nový film / reboot | Prvý diel série = ''[[Emanuela (film)|Emanuela]]'' {{Small|([[1974]])}} | Posledný diel série = ''[[Emmanuelle (film z roku 2024)|Emmanuelle]]'' {{Small|([[2024]])}} | Podobné série = [[Black Emanuelle]] | Krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Pôvodný jazyk = [[Francúzština|francúzsky]] | Časové obdobie = [[1974]]{{--}}[[1993]], [[2024]] | Produkcia = [[Yves Rousset-Rouard]] ([[1974]]{{--}}[[1978]])<br>[[Alain Siritzky]] ([[1984]]{{--}}[[1993]]) | Žáner = [[Erotický film|erotický]], [[Dobrodružný film|dobrodružný]] | Herci a postavy = [[Emanuela (postava)|Emanuela]] ([[Sylvia Kristel]] (1. až 4., 7. film a miniséria), [[Mia Nygren]] (4. film), [[Monique Gabrielle]] (5. film), [[Natalie Uher]] (6. film), Annie Bellac (7. film), [[Noémie Merlant]] (nový film)) | Réžia = [[Just Jaeckin]] (1. film), [[Francis Giacobetti]] (2. film), [[François Leterrier]] (3. film), [[Francis Leroi]] (4., 7. film a miniséria), [[Iris Letans]] (4. film), [[Walerian Borowczyk]] (5. film), [[Bruno Zincone]] (6. film), [[Jean Rollin]] (6. film), [[Audrey Diwan]] (nový film) | Hlavná zvučka = | Commons = | Webstránka = | Portál 1 = Francúzsko | Portál 2 = | Portál 3 = }} '''Emmanuelle''' (alebo niekedy aj '''Emanuelle''') je [[Filmová séria|séria]] prevažne [[Francúzsko|francúzskych]] [[Erotický film|eroticko]]-[[Dobrodružný film|dobrodružných]] celovečerných a televíznych filmov, ktorých vzniklo celkovo 15, vrátane jedného [[Reboot|rebootu]]. Hlavná postava [[Emanuela (postava)|Emanuela]] je inšpirovaná [[Román|románom]], ktorý napísala [[Emmanuelle Arsan]] vo svojej prvej knihe ''[[Emmanuelle (román)|Emmanuelle]]'' z roku [[1959]]. Postavu Emmanuelle využilo aj mnoho ďalších autorov a vzniklo množstvo podobných projektov.<ref>{{Citácia periodika|titul=My kind of woman|url=https://www.theguardian.com/film/2000/dec/15/filmcensorship.culture|periodikum=The Guardian|dátum=2000-12-15|dátum prístupu=2024-08-10|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Alex|priezvisko=Cox}}</ref> == História == Táto postava sa prvýkrát objavila v podobe [[Erika Blanc|Eriky Blancovej]] v talianskom filme ''Io, Emmanuelle'' z roku [[1969]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Io, Emmanuelle | url = https://www.imdb.com/title/tt0123916/ | dátum vydania = 1969-09-11 | dátum prístupu = 2024-08-11 | poznámka = Translated title: A Man for Emmanuelle IMDb ID: tt0123916 event-location: Italy}}</ref> === 1974{{--}}1978 === V roku [[1974]] bol román predmetom filmovej adaptácie ''[[Emanuela (film)|Emanuela]]'' s [[Holandsko|holandskou]] herečkou [[Sylvia Kristel|Sylviou Kristel]], ktorá je najznámejšou herečkou danej postavy. Film produkoval [[Yves Rousset-Rouard]] a režíroval [[Just Jaeckin]]. Snímka mala veľký medzinárodný úspech, čo podnietilo tvorcov k ďalším pokračovaniam. V [[Paríž|Paríži]] zostal film premietaný v [[Kino|kinách]] na [[Avenue des Champs-Élysées|Champs-Élysées]] takmer trinásť rokov s anglickými titulkami a videlo ho okolo deväť miliónov divákov vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Film s rozpočtom 2,4 milióna vtedajších [[Frank (mena)|frankov]] zarobil vyše 100 miliónov frankov.<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sur le tournage du 2ème opus d'Emmanuelle - Spécial Cinéma (1975) | url = https://www.youtube.com/watch?v=W-HAD0R2Xfw | dátum vydania = 2023-03-18 | dátum prístupu = 2024-08-11 | priezvisko = Les archives de la RTS}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emmanuelle : une série sur l'actrice Sylvia Kristel est en préparation | url = https://www.cineserie.com/news/series/emmanuelle-une-serie-sur-lactrice-sylvia-kristel-est-en-preparation-3587917/ | vydavateľ = CinéSérie | dátum vydania = 2020-07-02 | dátum prístupu = 2024-08-11 | jazyk = fr-FR}}</ref> V roku [[1975]], keď sa pracovalo na druhom pokračovaní ''[[Emmanuella – antipanna]]'', taliansky producent [[Mario Mariani]] sa pokúsil využiť túto príležitosť a spravil z druhotriednej herečky hrdinku nového seriálu ''[[Emanuelle nera]]'' (čierna Emanuela). Mariani sa odlišuje odstránením ''m'' z pôvodného názvu francúzskej série. V [[Taliansko|talianskej]] sérii hrá [[Laura Gemser|Laurou Gemser]], herečka zmiešaných rás [[Indonézia|indonézskeho]] pôvodu, ktorá sa objavila aj v malej úlohe masérky v ''Emmanuelle 2''. Film ''Emmanuella – antipanna'' videlo vo Francúzsku vyše dva milióny divákov a jeho rozpočet bol medzi 8 až 10 miliónmi frankov.<ref name=":8" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = October 2022 – Nicholas Diak's Homepage | url = https://nickdiak.com/2022/10/ | dátum prístupu = 2024-08-11 | jazyk = en-US}}</ref> Tretí film ságy ''[[Zbohom, Emmanuella]]'' je posledný, ktorý produkoval Yves Rousset-Rouard a spoločnosti [[Parafrance]] a [[Trinacra Films]]. Dielo videlo necelý milión návštevníkov a zaznamenal už nižší úspech čím pôvodnú trilógiu uzavrel. === 1984{{--}}1993 === Po sedemročnej pauze vznikol v roku [[1984]] štvrtý diel ''[[Emmanuella – Útek pred láskou]]'', ktorého nadväznosť na predošlé časti bola iba minimálna. Produkoval ho [[Alain Siritzky]] za účasti ASP (Alain Siritzky Production<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ASP - Alain Siritzky Productions [FR] - Production Companies | url = https://cineuropa.org/en/prodcompany/8030/ | vydavateľ = Cineuropa - the best of european cinema | dátum prístupu = 2024-08-11 | jazyk = en}}</ref>), vlastnej produkčnej spoločnosti. Film so Sylviou Kristel a [[Mia Nygren]] v rolách Emanueli ťažil zo svojej povesti a v kinách ho videlo niečo cez milión divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emmanuelle 4 | url = https://www.allocine.fr/film/fichefilm_gen_cfilm=44650.html | dátum prístupu = 2024-08-11 | jazyk = fr | priezvisko = AlloCine}}</ref> Kvôli nižším rozpočtom a tým aj horšej kvalite spravovania boli ďalšie opusy série (''[[Emmanuelle 5]]'', ''[[Emmanuelle 6]]'' a ''[[Emmanuelle au 7ème ciel]]'') z produkcie Siritzkého len málo úspešné. V roku [[1993]] vzniklo aj sedem televíznych filmov pre minisériu ''[[Emmanuelle (miniséria)|Emmanuelle]]'', čoraz horšej kvality, ktoré produkoval tiež Alain Siritzky. === 2024 === Režisérka [[Audrey Diwan]] spracovala svoju verziu filmu [[Emmanuelle (film z roku 2024)|''Emmanuelle'']] s [[Noémie Merlant]], ktorý mal premiéru [[25. september|25. septembra]] [[2024]] vo Francúzsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Audrey Diwan’s ‘Emmanuelle’ To Open San Sebastian Film Festival | url = https://deadline.com/2024/05/audrey-diwan-emmanuelle-opening-san-sebastian-film-festival-1235906960/ | dátum vydania = 2024-05-07 | dátum prístupu = 2024-08-11 | jazyk = en-US | meno = Melanie | priezvisko = Goodfellow}}</ref> == Fakty a zaujímavosti == * V roku [[1976]] bol film ''[[Na pokraji spoločnosti]]'' (''La Marge'') od [[Walerian Borowczyk|Waleriana Borowczyka]] uvádzaný aj pod názvom ''Emmanuelle '77'', kvôli lepšej propagácii. * Miniséria ''[[Emmanuelle (miniséria)|Emmanuelle]]'' bola vytvorená pred filmom ''[[Emmenauelle 7]]''. == Filmy série == Oficiálna séria sa skladá zo siedmich filmov:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Emmanuelle Collection — The Movie Database (TMDB) | url = https://www.themoviedb.org/collection/661152-emmanuelle-coleccion | vydavateľ = themoviedb.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-21 | jazyk = }}</ref> * ''[[Emanuela (film)|Emanuela]]'' ([[1974]]) * ''[[Emmanuella – antipanna]]'' ([[1975]]){{--}}oficiálna premiéra snímky vo Francúzsku sa konala až v roku [[1978]] * ''[[Zbohom, Emmanuella]]'' ([[1978]]) * ''[[Emmanuella – Útek pred láskou]]'' ([[1984]]) * ''[[Emmanuelle 5]]'' ([[1987]]) * ''[[Emmanuelle 6]]'' ([[1988]]) * ''[[Emmanuelle au 7ème ciel]]'' ([[1993]]) == Herecké obsadenie == {| class="wikitable" ! rowspan="2" |Meno postavy ! colspan="11" |Filmy |- !Emanuela !Emmanuella – antipanna !Zbohom, Emmanuella !Emmanuella – Útek pred láskou !Emmanuelle 5 !Emmanuelle 6 !Emmanuelle au 7ème ciel ! rowspan="6" | !Emmanuelle (miniséria) ! rowspan="6" | !Emmanuelle |- ! rowspan="2" |[[Emanuela (postava)|Emanuela]] | colspan="3" rowspan="2" |<center>[[Sylvia Kristel]]</center> |<center>[[Mia Nygren]] (po plastickej operácii)</center> | rowspan="2" |<center>[[Monique Gabrielle]]</center> | rowspan="2" |<center>[[Natalie Uher]]</center> |<center>[[Sylvia Kristel]]</center> |<center>[[Marcela Walerstein]] (mladá)</center> | rowspan="2" |<center>[[Noémie Merlant]]</center> |- |<center>[[Sylvia Kristel]]</center> |<center>[[Annie Bellac]] (mladá) </center> |<center>[[Sylvia Kristel]]</center> |- !Jean |<center>[[Daniel Sarky]]</center> | colspan="2" |<center>[[Umberto Orsini]]</center> | colspan="4" | | | rowspan="3" | |- !Mario |<center>[[Alain Cuny]]</center> | colspan="6" | |<center>[[George Lazenby]]</center> |- !Athisan Khan | colspan="6" | |<center>[[Joel Bui]]</center> |<center>[[Joel Bui]]</center> |} == Filmový štáb == {| class="wikitable" ! rowspan="2" |Meno postavy ! colspan="11" |Filmy |- !Emanuela !Emmanuella – antipanna !Zbohom, Emmanuella !Emmanuella – Útek pred láskou !Emmanuelle 5 !Emmanuelle 6 !Emmanuelle au 7ème ciel ! rowspan="6" | !Emmanuelle (miniséria) ! rowspan="6" | !Emmanuelle |- ! rowspan="2" |Réžia | rowspan="2" |<center>[[Just Jaeckin]]</center> | rowspan="2" |<center>[[Francis Giacobetti]]</center> | rowspan="2" |<center>[[François Leterrier]]</center> |<center>[[Francis Leroi]]</center> |<center>[[Walerian Borowczyk]] ([[De iure]])</center> |<center>[[Bruno Zincone]]</center> | rowspan="2" |<center>[[Francis Leroi]]</center> | rowspan="2" |<center>[[Marcela Walerstein|Francis Leroi]]</center> | rowspan="2" |<center>[[Audrey Diwan]]</center> |- |<center>[[Iris Letans]]</center> |<center>ostatní spolurežiséri</center> |<center>[[Jean Rollin]]</center> |- !Scenár |<center>[[Jean-Louis Richard]]</center> |<center>[[Bob Elia]] Francis Giacobetti </center> |<center>Emmanuelle Astier Monique Lange François Leterrier </center> |<center>Francis Leroi Iris Letans </center> |<center>Walerian Borowczyk Alex Cunningham </center> |<center>[[Jean Rollin]] </center> |<center>Francis Leroi [[Jean-Marc Vasseur]] Alain Siritzky </center> |<center>[[Jean-Marc Vasseur]] Alain Siritzky </center> |<center>[[Audrey Diwan]] [[Rebecca Zlotowski]] </center> |- !Produkcia | colspan="3" |<center>[[Yves Rousset-Rouard]]</center> |<center>[[Francis Giacobetti]] [[Alain Siritzky]] [[Alain Terzian]]</center> | colspan="3" |<center>[[Alain Siritzky]]</center> |<center>[[Alain Siritzky]]</center> |<center>Marion Delord, Reginald de Guillebon</center> |- !Hudba |<center>[[Pierre Bachelet]]</center> |<center>[[Francis Lai]]</center> |<center>[[Serge Gainsbourg]]</center> |<center>[[Michel Magne]]</center> |<center>[[Pierre Bachelet]]</center> |<center>[[Olivier Day]]</center> |<center>[[Pierre Bachelet]]</center> |<center>[[Pierre Bachelet]]</center> |<center>Evgueni Galperine Sacha Galperine </center> |- !Kamera |<center>[[Richard Suzuki]] [[Robert Fraisse]] </center> |<center>[[Robert Fraisse]]</center> |<center>[[Jean Badal]]</center> |<center>[[Jean-Francis Gondre]]</center> | colspan="2" |<center>Max Monteillet</center> |<center>[[Denis Rouden]][[François About|François Abou]]</center> ! |<center>[[Denis Rouden]]</center> ! |<center>Laurent Tangy</center> |- !Strih |<center>[[Claudine Bouché]]</center> |<center>[[Marie-Sophie Dubus]]</center> |<center>Marie-Josèphe Yoyotte</center> |<center>Hélène Plemiannikov</center> |<center>Franck Mathieu</center> |<center>Michel Crivellaro</center> |<center>Bruno Zincone Patrick Cosman </center> ! |<center>Patrick Cosman Philippe Guillaume </center> ! |<center>Pauline Gaillard</center> |- !Zvuk |<center>André Hervée</center> |<center>Daniel Brisseau</center> |<center>[[Claude Villand]]</center> |<center>Claude Gazeau</center> |<center>Jean-Claude Reboul</center> |<center>Alain Contrault</center> |<center>Jack Jullian</center> ! |<center>Pierre Bellet</center> ! |<center>Antoine Mercier</center> |- !Dekorácie / Scénografia |<center>[[N/A]]</center> | colspan="2" |<center>[[François de Lamothe]]</center> |<center>[[Jean-Baptiste Poirot]]</center> |<center>Alain Faure</center> |<center>[[Jean-Baptiste Poirot]]</center> |<center>Jacques Moiteaux</center> ! |<center>[[Franco Corraza]]</center> ! |<center>Katia Wyszkop</center> |- !Kostýmy |<center>Georges Bril Sylvia Panigel </center> |<center>Corinne Jorry</center> |<center>[[Catherine Leterrier]]</center> |<center>Laurence Heller</center> |<center>Anne-Claude Lathuillère</center> |<center>Sophie Maret</center> |<center>Frédérique Callonge</center> ! |<center>Maguelonne</center> ! |<center>Jürgen Doering</center> |} == Technické parametre == {| class="wikitable" ! rowspan="2" |Technické parametre ! colspan="11" |Filmy |- !Emanuela !Emmanuella – antipanna !Zbohom, Emmanuella !Emmanuella – Útek pred láskou !Emmanuelle 5 !Emmanuelle 6 !Emmanuelle au 7ème ciel ! rowspan="6" | !Emmanuelle (miniséria) ! rowspan="6" | !Emmanuelle |- !Originálny názov |<center>Emmanuelle</center> |<center>Emmanuelle l'antivirge</center> |<center>Good-bye, Emmanuelle</center> |<center>Emmanuelle 4 / Emmanuelle IV</center> |<center>Emmanuelle 5 / Emmanuelle V </center> |<center>Emmanuelle 6 / Emmanuelle VI</center> |<center>Emmanuelle au 7ème ciel / Emmanuelle 7</center> |<center>Emmanuelle</center> |<center>Emmanuelle</center> |- !Žáner | colspan="4" |<center>[[Erotický film|erotický]], [[Dobrodružný film|dobrodružný]]</center> |<center>[[Erotický film|erotický]], [[Dobrodružný film|dobrodružný]], [[Akčný film|akčný]]</center> |<center>[[Erotický film|erotický]], [[Dobrodružný film|dobrodružný]]</center> |<center>[[Erotický film|erotický]], [[Vedecká fantastika|sci-fi]]</center> |<center>[[Erotický film|erotický]], [[Dobrodružný film|dobrodružný]]</center> |<center>[[Erotický film|erotický]], [[Dobrodružný film|dobrodružný]]</center> |- !Krajina pôvodu | colspan="4" |<center>[[Francúzsko]]</center> |<center>[[Francúzsko]] [[Spojené štáty]] </center> | colspan="2" |<center>[[Francúzsko]]</center> |<center>[[Francúzsko]]</center> |<center>[[Francúzsko]]</center> |- !Minutáž |<center>95 [[Minúta|min.]]</center> |<center>90 min.</center> |<center>100 min.</center> |<center>90 min.</center> |<center>85 min.</center> |<center>80 min.</center> |<center>85 min.</center> |<center>7x cca 90 min.</center> |<center>105 min.</center> |- !Premiéra (Francúzsko) |<center>[[1974]]</center> |<center>[[1975]] / [[1978]]</center> |<center>[[1977]]</center> |<center>[[1984]]</center> |<center>[[1987]]</center> |<center>[[1988]]</center> |<center>[[1993]]</center> |<center>[[1993]]</center> |<center>[[2024]]</center> |- !Produkčná spoločnosť | colspan="3" |<center>[[Trinacra films]]</center> |<center>[[ASP production]] Sara Films </center> | colspan="3" |<center>[[ASP production]]</center> ! |<center>[[ASP production]]</center> ! |<center>Chantelouve</center> |- !Rozpočet |<center>~ 2,4 milióna [[Francúzsky frank|frankov]]<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sur le tournage du 2ème opus d'Emmanuelle - Spécial Cinéma (1975) - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=W-HAD0R2Xfw | vydavateľ = youtube.com | miesto = | dátum vydania = 2023-03-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-21 | jazyk = }}</ref> </center> |<center>~ 8{{--}}10 miliónov [[Francúzsky frank|frankov]]<ref name=":9" /></center> |<center>N/A</center> |<center>N/A</center> |<center>~ 23 mil. [[Francúzsky frank|frankov]]<ref name="Mt1">Údajov pochádza z dokumentu ''[[Love Express: Zmiznutie Waleriana Borowczyka]]'' ([[2018]]).</ref></center> |<center>N/A</center> |<center>N/A</center> ! |<center>N/A</center> ! |<center>~ 18 mil. [[Euro|eur]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jean-Luc Wachthausen | odkaz na autora = | titul = La nouvelle « Emmanuelle » : une autre façon d'élargir le champ de l'érotisme | url = https://www.lepoint.fr/culture/la-nouvelle-emmanuelle-d-audrey-diwan-une-autre-facon-d-elargir-le-champ-de-l-erotisme-27-09-2024-2571359_3.php | vydavateľ = lepoint.fr | miesto = | dátum vydania = 2024-09-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-21 | jazyk = }}</ref></center> |- !Počet divákov (Francúzsko)'''<ref name="vs2" group="pozn.">Počty vstupov divákov na jednotlivé filmy vo Francúzsku.</ref>''' |<center>8 893 996<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emmanuelle (1974) - JP Box-Office | url = https://www.jpbox-office.com/fichfilm.php?id=8387 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2024-08-10}}</ref><ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Box office Sylvia KRISTEL - BOX OFFICE STORY | url = http://www.boxofficestory.com/box-office-sylvia-kristel-c22691621 | vydavateľ = www.boxofficestory.com | dátum prístupu = 2024-08-10}}</ref></center> |<center>2 249 707<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emmanuelle II (1978) - JP Box-Office | url = https://www.jpbox-office.com/fichfilm.php?id=7786 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2024-08-10}}</ref><ref name=":7" /></center> |<center>990 953<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Good bye Emmanuelle (1977) - JP Box-Office | url = https://www.jpbox-office.com/fichfilm.php?id=7816 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2024-08-10}}</ref><ref name=":7" /></center> |<center>1 277 142<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emmanuelle IV (1984) - JP Box-Office | url = https://www.jpbox-office.com/fichfilm.php?id=6631 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2024-08-10}}</ref><ref name=":7" /></center> |<center>426 506<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emmanuelle V (1987) - JP Box-Office | url = https://www.jpbox-office.com/fichfilm.php?id=6044 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2024-08-10}}</ref></center> |<center><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emmanuelle 6 (1988) - JP Box-Office | url = https://www.jpbox-office.com/fichfilm.php?id=5811 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2024-08-10}}</ref> odhad na 200 tisíc</center> |<center><ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emmanuelle au 7ème ciel (1993) - JP Box-Office | url = https://www.jpbox-office.com/fichfilm.php?id=4702 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2024-08-10}}</ref><ref name=":7" /></center> ! |<center>N/A</center> ! |<center>68 205<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Emmanuelle (2024) | url = https://www.jpbox-office.com/fichfilm.php?id=23956&view=2 | vydavateľ = jpbox-office.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-21 | jazyk = }}</ref></center> |- !Umiestenie v návštevnosti (Francúzsko) |<center>1<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = LES ENTREES EN FRANCE | url = https://www.jpbox-office.com/v9_charts_total.php?view=2&filtre=datefr&limite=0&infla=0&variable=1974&tri=champ0&order=DESC&limit5=0 | vydavateľ = jpbox-office.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-21 | jazyk = }}</ref></center> |<center>15<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = LES ENTREES EN FRANCE | url = https://www.jpbox-office.com/v9_charts_total.php?view=2&filtre=datefr&limite=0&infla=0&variable=1978&tri=champ0&order=DESC&limit5=0 | vydavateľ = jpbox-office.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-21 | jazyk = }}</ref></center> |<center>42<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = LES ENTREES EN FRANCE | url = https://www.jpbox-office.com/v9_charts_total.php?view=2&filtre=datefr&limite=30&infla=0&variable=1978&tri=champ0&order=DESC&limit5=0 | vydavateľ = jpbox-office.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-21 | jazyk = }}</ref> </center> |<center>32<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = LES ENTREES EN FRANCE | url = https://www.jpbox-office.com/v9_charts_total.php?view=2&filtre=datefr&limite=30&infla=0&variable=1984&tri=champ0&order=DESC&limit5=0 | vydavateľ = jpbox-office.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-21 | jazyk = }}</ref> </center> |<center>73<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = LES ENTREES EN FRANCE | url = https://www.jpbox-office.com/v9_charts_total.php?view=2&filtre=datefr&limite=60&infla=0&variable=1987&tri=champ0&order=DESC&limit5=0 | vydavateľ = jpbox-office.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-21 | jazyk = }}</ref> </center> |<center>–</center> |<center>–</center> ! |<center>N/A</center> ! |<center>255<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = LES ENTREES EN FRANCE | url = https://www.jpbox-office.com/v9_charts_total.php?view=2&filtre=datefr&limite=240&infla=0&variable=2024&tri=champ0&order=DESC&limit5=0 | vydavateľ = jpbox-office.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-21 | jazyk = }}</ref> </center> |} == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Bastié | meno = Daniel | odkaz na autora = | titul = EMMANUELLE AU CINÉMA | vydanie = 1 | vydavateľ = Éditions Ménadés | miesto = Francúzsko | rok = 2023 | isbn = 293113516X | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 213 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kristel | meno = Sylvia | odkaz na autora = | titul = Nue | vydanie = | vydavateľ = Le Cherche Midi | miesto = | rok = 2007 | isbn = 2749107768 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 352 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Godin | meno = Marc | odkaz na autora = | titul = Histoires d'Emmanuelle | vydanie = | vydavateľ = HUGINN MUNINN | miesto = | rok = 2019 | isbn = 2364806844 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Godin | meno = Marc | odkaz na autora = | titul = Emmanuelle | vydanie = | vydavateľ = Horizon Illimité | miesto = | rok = 2005 | isbn = 2847871101 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Richey | meno = Jeremy | odkaz na autora = | titul = Sylvia Kristel: From Emmanuelle to Chabrol | vydanie = | vydavateľ = Cult Epics | miesto = | rok = 2022 | isbn = 0999862758 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 352 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = anglicky }} == Pozri aj == * ''[[D'Emmanuelle à Emmanuelle, deux films au coeur de deux révolutions sexuelles]]'' (dokument) == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.imdb.com/list/ls074422358/ IMDb] {{Emmanuelle filmy}} [[Kategória:Francúzske filmové série]] [[Kategória:Francúzske filmy]] [[Kategória:Emmanuelle]] [[Kategória:Erotické filmové série]] 7hfnam45z0137kaeylpjtwfuwlg9t5m Bob Simmons 0 717427 8203494 8145059 2026-04-25T19:37:39Z Fillos X. 212061 /* Literatúra */ 8203494 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Bob Simmons | fotka = | veľkosť fotky = | komentár = | celé meno = | dátum narodenia = [[31. marec]] [[1923]] | dátum úmrtia = {{Dúv|1987|10|21|1923|3|31}} | miesto narodenia = [[Fulham]], [[Londýn]], [[Anglicko]] | miesto úmrtia = | rodné meno = | prezývky = | alma mater = | povolanie = kaskadér, herec | roky pôsobenia = [[1950]]{{--}}[[1987]] | národnosť = britská | štát pôsobenia = {{GBR}} [[Spojené kráľovstvo]] | manželka = | priateľka = | deti = | syn = | dcéra = | rodičia = | otec = | matka = | brat = | sestra = | ovplyvnenie = | slovenský dabing = | český dabing = | výška = | webstránka = | ostatné ocenenia = | portál 1 = Spojené kráľovstvo | portál 2 = }} '''Bob Simmons''' (* [[31. marec]] [[1923]], [[Fulham]], [[Londýn]], [[Anglicko]]{{--}}† [[21. október]] [[1987]]) bol [[Spojené kráľovstvo|britský]] [[koordinátor kaskadérov]], [[Kaskadérstvo|kaskadér]] a [[Herectvo|herec]]. Za celú kariéru spolupracoval na dvanástich oficiálnych [[James Bond (filmy)|bondovkách]]. V prvých troch Bond filmoch sa objavil v úvodnej [[Úvodná sekvencia filmov o Jamesovi Bondovi|hlavňovej scéne]] kde nahrádzal [[Sean Connery|Conneryho]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JAMES BOND 007 MAGAZINE {{!}} FACT FILES GUNBARREL | url = http://www.007magazine.co.uk/factfiles/factfiles_gunbarrel.htm | vydavateľ = www.007magazine.co.uk | dátum prístupu = 2024-08-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Original Gun Barrel | url = https://www.bondsuits.com/the-original-gun-barrel/ | vydavateľ = Bond Suits | dátum vydania = 2012-08-22 | dátum prístupu = 2024-08-14 | jazyk = en-US | meno = Matt | priezvisko = Spaiser}}</ref> == Životopis == Simmons sa prvýkrát stretol sa s producentom [[Albert R. Broccoli|Albertom R. Broccolim]] počas natáčania ''[[The Red Beret]]'' ([[1953]]), ktorý neskôr produkoval prvých 18 filmov série Bond. Neskôr sa stal koordinátorom akčných scén a kaskadérom v prvej bondovke ''[[James Bond: Dr. No|Dr. No]]'' z roku [[1962]]. Simmons robil aj kaskadérskeho zástupcu ([[Dublér (osoba)|dubléra]]) pre Conneryho v úlohe Bonda. Počas filmu ''[[James Bond: Thunderball|Thunderball]]'' ([[1965]]) sa ledva zachránil z horiaceho Fordu Skyliner, ktorý v deji filmu šoféroval gróf Lippe. Vo filmoch [[Roger Moore|Rogera Moora]] ako agenta 007 sa Simmons už pre vyšší vek nezapájal do dublovania Moora v akčných scénach. Jeho poslednou bondovkou bol film ''[[James Bond: Vyhliadka na smrť|Vyhliadka na smrť]]'' ([[1985]]) a posledným filmom celkovo pred jeho smrťou v roku [[1987]] bol ''Going Bananas''.<ref>{{Citácia knihy|titul=007 James Bond Encyclopedia|rok=2007|isbn=978-80-204-2130-2|strany=336|priezvisko=Cork|meno=John|vydavateľ=Dorling Kindersley Limited|jazyk=čeština|priezvisko2=Stutz|meno2=Collin|miesto=Londýn}}</ref>{{Rp|305}} == Filmografia == === Bondovky === * [[1962]]: ''[[James Bond: Dr. No|Dr. No]]'' * [[1963]]: ''[[James Bond: Srdečné pozdravy z Ruska|Srdečné pozdravy z Ruska]]'' * [[1964]]: ''[[James Bond: Goldfinger|Goldfinger]]'' * [[1965]]: ''[[James Bond: Thunderball|Thunderball]]'' * [[1967]]: ''[[James Bond: Žiješ len dvakrát|Žiješ len dvakrát]]'' * [[1971]]: ''[[James Bond: Diamanty sú večné|Diamanty sú večné]]'' * [[1973]]: ''[[James Bond: Žiť a nechať zomrieť|Žiť a nechať zomrieť]]'' * [[1977]]: ''[[James Bond: Špión, ktorý ma miloval|Špión, ktorý ma miloval]]'' * [[1979]]: ''[[James Bond: Moonraker|Moonraker]]'' * [[1981]]: ''[[James Bond: Len pre tvoje oči|Len pre tvoje oči]]'' * [[1983]]: ''[[James Bond: Chobotnička|Chobotnička]]'' * [[1985]]: ''[[James Bond: Vyhliadka na smrť|Vyhliadka na smrť]]'' === Iné filmy (výber) === * [[1961]]: ''[[Delá z Navarone]]'' * [[1970]]: ''[[The Adventurers]]'' * [[1975]]: ''[[Rosebud]]'' * [[1978]]: ''[[Žoldnierska zrada]]'' == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Simmons | meno = Bob | odkaz na autora = | priezvisko2 = Passingham | meno2 = Kenneth | odkaz na autora2 = | titul = Nobody Does It Better: My 25 Years of Stunts With James Bond and Other Stories | vydanie = 1 | vydavateľ = Sterling Pub Co Inc | miesto = | rok = 1987 | isbn = 0713719079 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 144 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = angličtina }} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=267437}} * {{Imdb meno|id=0799689}} * {{Fdb meno|id=68969}} * {{Kinobox meno|id=68969}} * [https://jamesbond007.se/eng/artiklar/stuntman-som-james-bond Jamesbond007] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Simmons, Bob}} [[Kategória:Britskí kaskadéri]] [[Kategória:Anglickí filmoví herci]] [[Kategória:Anglickí televízni herci]] [[Kategória:Osobnosti z Londýna]] al6ofgaq1cx66103gkei7l2m6g3o1kw Rémy Julienne 0 717450 8203488 7998610 2026-04-25T19:29:14Z Fillos X. 212061 /* Literatúra */ + 8203488 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Rémy Julienne | fotka = Rémy Julienne 2014.jpg | veľkosť fotky = | komentár = Rémy Julienne v roku [[2014]]. | celé meno = | dátum narodenia = [[17. apríl]] [[1930]] | dátum úmrtia = {{Dúv|2021|1|21|1930|4|17}} | miesto narodenia = [[Cepoy]], [[Francúzsko]] | miesto úmrtia = [[Amilly (Loiret)|Amilly]], [[Francúzsko]] | rodné meno = | prezývky = | alma mater = | povolanie = kaskadér, herec | roky pôsobenia = [[1964]]{{--}}[[2017]] | národnosť = francúzska | štát pôsobenia = {{FRA}} [[Francúzsko]] | manželka = | priateľka = | deti = Michel Julienne, Dominique Julienne, Diane Julienne | syn = | dcéra = | rodičia = | otec = | matka = | brat = | sestra = | ovplyvnenie = | slovenský dabing = | český dabing = | výška = | webstránka = | ostatné ocenenia = | portál 1 = Francúzsko | portál 2 = }} '''Rémy Julienne''' (* [[17. apríl]] [[1930]], [[Cepoy]], Francúzsko{{--}}† [[21. január]] [[2021]], [[Amilly (Loiret)|Amilly]], Francúzsko) bol [[Francúzsko|francúzsky]] [[koordinátor kaskadérov]], [[Kaskadérstvo|kaskadér]] a [[Herectvo|herec]]. Ako kaskadér sa špecializoval na triky s dopravnými prostriedkami, najmä [[Automobil|autami]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zomrel legendárny kaskadér Remy Julienne. Čo s autami robil, je bláznivé dodnes | url = https://www.topspeed.sk/novinky/zomrel-legendarny-kaskader-remy-julienne-co-s-autami-robil-je-blaznive-dodnes/18927 | vydavateľ = topspeed.sk | dátum vydania = 2021-01-27 | dátum prístupu = 2024-08-15 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Rémy Julienne: Stunt king to the stars who fell to Covid|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-55765555|dátum=2021-01-23|dátum prístupu=2024-08-16|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Rémy Julienne obituary|url=https://www.theguardian.com/film/2021/feb/01/remy-julienne-obituary|periodikum=The Guardian|dátum=2021-02-01|dátum prístupu=2024-08-16|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Anthony|priezvisko=Hayward}}</ref> Ako kaskadér sa podieľal na stovkách [[Filmové dielo|filmov]], z ktorých bolo šesť aj o agentovi 007.<ref>https://www.mi6-hq.com/sections/articles/biography-remy-julienne?id=4827</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rémy Julienne (1930-2021) | url = https://www.007.com/remy-julienne-1930-2021/ | vydavateľ = James Bond 007 | dátum vydania = 2021-01-22 | dátum prístupu = 2024-08-16 | jazyk = en-US | priezvisko = AI}}</ref> Zomrel vo veku 90 rokov na [[COVID-19|Covid-19]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Le cascadeur Rémy Julienne est mort à l’âge de 90 ans des suites du Covid-19|url=https://www.lemonde.fr/disparitions/article/2021/01/22/le-cascadeur-remy-julienne-est-mort-a-l-age-de-90-ans_6067171_3382.html|dátum=2021-01-22|dátum prístupu=2024-08-16|jazyk=fr|periodikum=Le Monde}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mort de Rémy Julienne : Jean-Paul Belmondo salue la «passion» du cascadeur | url = https://www.leparisien.fr/culture-loisirs/cinema/mort-de-remy-julienne-jean-paul-belmondo-salue-la-passion-du-cascadeur-23-01-2021-8420872.php | vydavateľ = leparisien.fr | dátum vydania = 2021-01-23 | dátum prístupu = 2024-08-16 | jazyk = fr-FR | meno = Par C. Ba Le 23 janvier 2021 | priezvisko = à 19h41}}</ref> Často spolupracoval s [[Jean-Paul Belmondo|Jeanom-Paulom Belmondom]] na jeho filmoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rémy Julienne s’est vraiment cassé le cou | url = https://www.tdg.ch/remy-julienne-sest-vraiment-casse-le-cou-380217853618 | vydavateľ = Tribune de Genève | dátum vydania = 2021-01-22 | dátum prístupu = 2024-08-16 | jazyk = fr}}</ref> == Životopis == V [[50. roky 20. storočia|50.]] a začiatkom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] sa Julienne profesionálne venoval [[Motokros|motokrosu]]. K filmu sa prvýkrát dostal za pomoci kaskadéra [[Gil Delamare|Gila Delamara]], ktorý ho najal na film ''[[Fantomas]]'' z roku [[1964]]. Vo filme Julienne zaskakuje za [[Jean Marais|Jeana Maraisa]] pri jazde na [[Motocykel|motorke]]. Po tragickej smrti Delamareho počas natáčania ''Le Saint prend l'affût'' ([[1966]]) sa v ďalších Maraisových filmoch o automobilové kaskadérske kúsky postaral práve Julienne. Počas šesťdesiatych rokov Julienne robil automobilového kaskadéra v približne 25 filmoch. [[70. roky 20. storočia|70.]] a [[80. roky 20. storočia|80. roky]] patria medzi jeho najproduktívnejšie, podieľal sa na okolo 200 filmových počinoch. Robil kaskadérske sekvencie k rôznym [[Filmová séria|filmovým sériám]] ako [[Žandári (filmová séria)|Žandári]], [[Taxi (filmová séria)|Taxi]] či [[James Bond (filmy)|Bond]], ale aj k mnohým zahraničným produkciám. Počas jeho kariéry si ho často vyberali režiséri [[Georges Lautner]], [[John Glen]], [[Gérard Oury]] ako aj [[Jean Girault]]. V [[90. roky 20. storočia|90.]] a začiatkom [[20. storočie|20. storočia]] bol súčasťou ďalších sto filmov. Na filmoch s ním často spolupracovali jeho synovia Michel Julienne a Dominique Julienne a ďalší jazdci ako Jean-Claude Lagniez či Jean-Claude Houbart.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rémy Julienne – Francouzský film | url = https://francouzskyfilm.cz/remy-julienne/ | vydavateľ = francouzskyfilm.cz | dátum prístupu = 2024-08-16}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hommage à Rémy Julienne | url = http://www.cinecomedies.com/news/evenements/hommage-a-remy-julienne/ | dátum vydania = 2021-01-27 | dátum prístupu = 2024-08-16 | jazyk = fr-FR | meno = Jérémie | priezvisko = Imbert}}</ref> === Nehoda === Ku koncu jeho kariéry došlo ([[16. august|16. augusta]] [[1999]]) k nehode počas natáčania [[Taxi 2|''Taxi 2'']]. Kameraman Alain Dutartre tragicky zomrel po tom, čo ho pri natáčaní zrazil [[Peugeot 406]], ktorý pri preskoku tanku dopadol príliš ďaleko. Julienne zodpovedný za kaskadérske kúsky bol odsúdený na pár mesiacov väzenia a taktiež musel zaplatiť finančné odškodnenie. Nešťastie bolo vo veľkej miere zavinené aj nedostatočnými podmienkami nácviku kaskadérskeho kúsku z časového i finančného hľadiska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Taxi 2 : Rémy Julienne refuse d’être seul responsable d’une cascade mortelle | url = https://www.europe1.fr/societe/Taxi-2-Remy-Julienne-refuse-d-etre-seul-responsable-d-une-cascade-mortelle-244448 | vydavateľ = Europe 1 | dátum vydania = 2009-05-04 | dátum prístupu = 2024-08-16 | jazyk = fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rémy Julienne, Taxi 2… et Issy | url = http://www.historim.fr/2021/01/remy-julienne-taxi-2-et-issy.html | dátum prístupu = 2024-08-16 | jazyk = fr | meno = Publié par | priezvisko = Historim}}</ref> == Galéria == <gallery> Súbor:Remy Julienne Cannes 2009.JPG|Rémy Julienne v [[Cannes]] v roku [[2009]]. Súbor:Rémy Julienne.jpg </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Julienne | meno = Rémy | odkaz na autora = | titul = Silence... on casse ! | vydanie = 1 | vydavateľ = Flammarion | miesto = Francúzsko | rok = 1979 | isbn = 2080650211 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 260 | zväzok = | url = | poznámka = predslov [[Jean-Louis Trintignant]] | jazyk = francúzsky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Julienne | meno = Rémy | odkaz na autora = | titul = Ma vie en cascades | vydanie = 1 | vydavateľ = NUMERO UN | miesto = Francúzsko | rok = 2009 | isbn = 2846122598 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 220 | zväzok = | url = | poznámka = predslov [[Georges Lautner]] a [[Claude Pinoteau]] | jazyk = francúzsky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Poulin | meno = Justine | odkaz na autora = | titul = Rémy Julienne intime… | vydanie = 1 | vydavateľ = Les Presses du Midi | miesto = Francúzsko | rok = 2022 | isbn = 2812713097 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 111 | zväzok = | url = | poznámka = predslov [[Mario Luraschi]] a [[Bernard Le Coq]] | jazyk = francúzsky }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=689099|meno=Rémy Julienne}} * {{Imdb meno|id=0432293|meno=Rémy Julienne}} * {{Fdb meno|id=66424|meno=Rémy Julienne}} * {{Kinobox meno|id=44772|meno=Rémy Julienne}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Julienne, Rémy}} [[Kategória:Osobnosti z Centre-Val de Loire]] [[Kategória:Francúzski kaskadéri]] [[Kategória:Francúzski filmoví herci]] [[Kategória:Úmrtia na COVID-19]] 85la7t54nw1u563mq0v8ysqrre3s5wk François Nadal 0 717513 8203492 7898716 2026-04-25T19:32:50Z Fillos X. 212061 /* Literatúra */ 8203492 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = François Nadal | fotka = | veľkosť fotky = | komentár = | celé meno = | dátum narodenia = [[1. február]] [[1924]] | dátum úmrtia = {{Dúv|2007|3|14|1924|2|1}} | miesto narodenia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | rodné meno = | prezývky = | alma mater = | povolanie = kaskadér, koniar, jazdec, herec | roky pôsobenia = [[1950]]{{--}}[[1995]] | národnosť = francúzska | štát pôsobenia = {{FRA}} [[Francúzsko]] | manželka = | priateľka = | deti = | syn = | dcéra = | rodičia = | otec = | matka = | brat = | sestra = | ovplyvnenie = | slovenský dabing = | český dabing = | výška = | webstránka = | ostatné ocenenia = | portál 1 = Francúzsko | portál 2 = }} '''François Nadal''' (* [[1. február]] [[1924]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[14. marec]] [[2007]], Paríž) bol francúzsky tréner [[Kôň (rod)|koní]], jazdec a [[Kaskadérstvo|kaskadér]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = François Nadal – Francouzský film | url = https://francouzskyfilm.cz/francois-nadal/ | vydavateľ = francouzskyfilm.cz | dátum prístupu = 2024-08-16}}</ref> Vo filmovej branži sa špecializoval na koordinovanie konských kaskád. Zomrel v stredu [[14. marec|14. marca]] vo svojom parížskom dome vo veku 83 rokov.<ref>{{Citácia periodika|titul=François Nadal|url=https://www.lemonde.fr/disparitions/article/2007/03/21/francois-nadal_886033_3382.html|dátum=2007-03-21|dátum prístupu=2024-08-17|jazyk=fr|periodikum=Le Monde}}</ref> == Životopis == Od [[50. roky 20. storočia|50. rokov]] do [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] spolupracoval na vyše 100 filmov, prevažne [[Historický film|historických]]. Asistoval mnohým hercom pri ich kinematografických výkonoch ohľadom koní (medzi najznámejších patria: [[Jean Marais]], [[Jean-Paul Belmondo]], [[Louis de Funès]], [[Gérard Philipe]], [[Gérard Barray]], [[Philippe Noiret]] či [[Jean Rochefort]]) a bol žiadaný aj v americkej, anglickej alebo talianskej produkcii. Podieľal sa napríklad na filmoch ''Hrbáč'' ([[1959]]), ''Kapitán'' ([[1960]]), ''Traja mušketieri'' ([[1961]]), ''Cartuche'' ([[1962]]), ''[[Fantomas kontra Scotland Yard]]'' ([[1967]]) či na bondovke ''[[James Bond: Vyhliadka na smrť|Vyhliadka na smrť]]'' ([[1985]]). Počas svojej kariéry často spolupracoval s niektorými hercami a kaskadérmi, vrátane [[Claude Carliez|Claude Carlieza]], [[Rémy Julienne|Rémyho Julienna]], [[Bernard Sachsé|Bernarda Sachsého]] či [[Mario Luraschi|Maria Luraschiho]]. Je autorom knihy ''Ces Chevaux Qui Font Du Cinéma'' ([[Doslovný preklad|doslovne]] Tieto kone, ktoré robia kino), ktorá vyšla v roku [[1986]].<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Nadal | meno = François | odkaz na autora = | titul = Ces chevaux qui font du cinéma | vydanie = 1 | vydavateľ = FAVRE/CARACOLE | miesto = Francúzsko | rok = 1986 | isbn = 2828902463 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 169 | zväzok = | url = | poznámka = predslov [[Philippe Noiret]] | jazyk = francúzsky }} == Externé odkazy == * {{Imdb meno|id=0618746|meno=François Nadal}} * {{Fdb meno|id=237946|meno=François Nadal}} * {{Kinobox meno|id=890826|meno=François Nadal}} * [https://dominiqueginiaux.net/wp-content/uploads/2014/02/Francois-Nadal-Dresseur.pdf François Nadal (1924 – 2007) – ''Dresseur de chevaux, (cinéma) Témoignage écrit en 2004''] – PDF {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Nadal, François}} [[Kategória:Francúzski kaskadéri]] [[Kategória:Francúzski filmoví herci]] [[Kategória:Osobnosti z Paríža]] datujd66rt4nx043sk4c4vn35jk9ihn Francis Giacobetti 0 718041 8203496 8187763 2026-04-25T19:41:08Z Fillos X. 212061 /* Literatúra */ 8203496 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Francis Giacobetti | Popis osoby = francúzsky fotograf a režisér | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Rodné meno = | Iné mená = | Pseudonym = Frank Gitty, Faroum Gorguloff | Štát pôsobenia = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Dátum narodenia = [[1. júl]] [[1939]] | Miesto narodenia = [[Marseille]], [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]] | Dátum úmrtia = {{Dúv|2025|6|8|1939|7|1}} | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Národnosť = francúzska | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = fotograf, režisér | Aktívne roky = [[1970]]{{--}}[[2000]] | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = Olivia Giacobetti, Louis Giacobetti | Podpis = | Poznámky = | Webstránka = | Portál1 = Umenie | Portál2 = Film | Portál3 = Francúzsko }} '''Francis Giacobetti''' (* [[1. júl]] [[1939]], [[Marseille]] – † [[8. jún]] [[2025]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = In Memoriam : Francis Giacobetti (1939-2025) | url = https://loeildelaphotographie.com/en/in-memoriam-francis-giacobetti-1939-2025/ | vydavateľ = The Eye of Photography Magazine | dátum vydania = 2025-06-09 | dátum prístupu = 2025-06-09 | jazyk = en-US | meno = Jean-Jacques | priezvisko = NAUDET}}</ref>) bol [[Francúzsko|francúzsky]] [[fotograf]], [[režisér]], [[Producent (umenie)|producent]] a [[Scenár|scenárista]]. Preslávil sa najmä réžiou filmu ''[[Emmanuella – antipanna]]'', druhej časti zo série [[Emmanuelle (filmová séria)|Emmanuelle]]. Taktiež začiatkom [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] spolupracoval na [[Kalendár Pirelli|Kalendári Pirelli]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Best of October - Francis Giacobetti: light, colour, mood | url = https://loeildelaphotographie.com/en/francis-giacobetti-light-colour-mood/ | vydavateľ = The Eye of Photography Magazine | dátum vydania = 2017-12-29 | dátum prístupu = 2024-08-24 | jazyk = en-US | meno = Philippe | priezvisko = Garner}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dernières Bandes | url = https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=https://www.vanityfair.fr/culture/voir-lire/story/francis-bacon-dernieres-conversations/10#federation=archive.wikiwix.com&tab=url | vydavateľ = Vanity Fair | dátum vydania = 2016-12-28 | dátum prístupu = 2024-08-25 | jazyk = fr | meno = Vanity | priezvisko = Fair | meno2 = Condé Nast Digital | priezvisko2 = France}}</ref> Za svoju kariéru fotografoval mnoho významných osobností ako napr. [[Nelson Mandela]], [[Stephen Hawking]], [[Michail Sergejevič Gorbačov|Michail Gorbačov]], [[Ray Charles]], [[Woody Allen]], [[Serge Gainsbourg]] alebo [[Rita Levi Montalcini]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vision. Master Minds of our Time: la fotografia di Francis Giacobetti | url = https://www.veneziadavivere.com/francis-giacobetti-2023/ | dátum vydania = 2023-11-16 | dátum prístupu = 2024-08-25 | jazyk = it-IT | meno = Lucia | priezvisko = Pecoraro}}</ref> Bol otcom Louisa Giacobettiho, syna [[Carole Bouquet|Carole Bouquetovej]], ktorý sa narodil v roku [[1987]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Carole Bouquet, amoureuse : Après le choc, elle officialise sa relation à Cannes | url = https://www.purepeople.com/article/carole-bouquet-amoureuse-apres-le-choc-elle-officialise-sa-relation-a-cannes_a141780/1 | vydavateľ = www.purepeople.com | dátum prístupu = 2024-08-25 | priezvisko = Purepeople}}</ref> == Životopis == Ako popredného fotografa si Giacobetti vybrali v roku [[1975]] aby režíroval druhý film série Emmanuelle. [[Just Jaeckin|Jaeckin]] sa druhého pokračovania nezúčastniť nechcel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sur le tournage du 2ème opus d'Emmanuelle - Spécial Cinéma (1975) | url = https://www.youtube.com/watch?v=W-HAD0R2Xfw | dátum vydania = 2023-03-18 | dátum prístupu = 2024-08-25 | priezvisko = Les archives de la RTS}}</ref> K sérii filmov sa Giacobetti ešte vrátil o necelých desať rokov a to ako producent štvrtej časti ''Emmanuella – Útek pred láskou'' ([[1984]]). V roku [[1992]] Francis Giacobetti ponúkol fotografie na výstavu do Grand Palais, pre Salon des Artistes Français. V roku [[1993]] si ho vybralo oddelenie Grand Louvre spolu s inými umelcami, aby predstavil súčasné umenie v múzeu umenia. Dvadsaťštyri jeho obrazov stále visí v bývalej kancelárii ministerstva financií, v krídle Richelieu v [[Louvre|Louvri]]. Rok [[1994]] bol rokom Francisa Bacona od Francisa Giacobettiho, monumentálnej výstavy v galérii Marlborough v [[Londýn|Londýne]] – spolu s 200 [[Fotografovanie|fotografiami]]. Potom prišla ďalšia výstava okolo Francisa Bacona v Sainsbury Center for Visual Art, University of East Anglia, [[Norwich]]. Taktiež v roku [[2008]] prišiel Francis Bacon od Francisa Giacobettiho do galérie Kings Place v Londýne. V roku [[2017]] Artcurial predal 50 Giacobettiho najlepších fotografií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BIOGRAPHY UK – Francis Giacobetti Photographer | url = https://francisgiacobetti.fr/?page_id=633 | dátum prístupu = 2024-08-25 | jazyk = fr-FR | url archívu = https://web.archive.org/web/20240814112518/https://francisgiacobetti.fr/?page_id=633 | dátum archivácie = 2024-08-14 }}</ref> == Filmografia == * [[1974]]: ''[[Emanuela (film)|Emanuela]]'' (fotograf) * [[1975]]: ''[[Emmanuella – antipanna]]'' (režisér, scenárista) * [[1975]]: ''Sur le tournage du 2ème opus d'Emmanuelle'' – rozhovor (self) * [[1984]]: ''[[Emmanuella – Útek pred láskou]]'' (producent) * [[2018]]: ''Mireille Darc, la femme libre'' – [[dokumentárny film]] (self) == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Giacobetti | meno = Francis | odkaz na autora = | titul = Francis Bacon by Francis Giacobetti | vydanie = 1 | vydavateľ = Assouline | miesto = | rok = 2024 | isbn = 9781649802828 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 264 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = angličtina }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://francisgiacobetti.fr/ Oficiálny web] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240824105525/https://francisgiacobetti.fr/ |date=2024-08-24 }} * {{Csfd meno|id=741746|meno=Francis Giacobetti}} * {{Imdb meno|id=0316002|meno=Francis Giacobetti}} * {{Fdb meno|id=78587|meno=Francis Giacobetti}} * {{Kinobox meno|id=226394|meno=Francis Giacobetti}} {{Emmanuelle filmy}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Giacobetti, Francis}} [[Kategória:Francúzski filmoví režiséri]] [[Kategória:Francúzski filmoví producenti]] [[Kategória:Francúzski scenáristi]] [[Kategória:Francúzski fotografi]] [[Kategória:Francúzski maliari]] [[Kategória:Francúzski výtvarníci]] [[Kategória:Osobnosti z Marseille]] [[Kategória:Fotografi kalendára Pirelli]] [[Kategória:Francúzski režiséri erotických filmov]] [[Kategória:Fotografi aktov]] [[Kategória:Režiséri filmov Emmanuelle]] s10y1gw0zyh2idymq0uhgcujku5mrx3 Digesta Iustiniani 0 719672 8203401 8180842 2026-04-25T14:09:21Z Scholastikos 174170 wl. 8203401 wikitext text/x-wiki [[Súbor:1909historyofdec04gibbuoft_561.jpg|náhľad|[[Littera Florentina]] zobrazujúca D. 23,1,1{{--}}16 (Digesta Iustiniani, fragment ''De sponsalibus'' z dvadsiatej tretej knihy a prvého titulu, s prvými šestnástimi paragrafmi od právnikov Florentina, Ulpiana, Pomponia, Paula, Gaia, Iuliana a Modestina); dnes [[Biblioteca Medicea Laurenziana]], [[Florencia]]]] '''Digesta Iustiniani''' (iné názvy: '''Justiniánske Digesta'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mach | meno = Peter | spoluautori = et al. | titul = Ius romanum schola sapientiae | vydavateľ = [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave]] | miesto = Trnava | rok = 2009 | isbn = 978-80-8082-335-1 | strany = 18 }} </ref>, '''Pandekty'''<ref name = Beliana/>, '''Digesty'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jacoš | meno = Ján | titul = Cirkevné právo | vydavateľ = [[Prešovská univerzita v Prešove]], Pravoslávna bohoslovecká fakulta | miesto = Prešov | rok = 2006 | isbn = 80-8068-499-5 | strany = 33 }} </ref>, '''Pandectae'''<ref name = Beliana/>) sú najrozsiahlejšou časťou justiniánskej kodifikácie [[Rímske právo|rímskeho práva]], neskôr súhrnne nazvanej [[Corpus iuris civilis]]. Predstavujú najvýznamnejší prameň rímskeho práva. Ide o kompiláciu úryvkov (fragmentov) z diel prevažne [[Rímske právo#Klasické právo|klasických rímskych právnikov]]<ref name = Beliana/> (výnimkou je napríklad poklasický právnik [[Hermogenianus]]). == Vznik == Na tvorbe Digesta sa podieľala sedemnásťčlenná komisia zriadená na pokyn byzantského (východorímskeho) cisára [[Justinián I.|Justiniána I. Veľkého]], ktorej činnosť sa začala [[15. december|15. decembra]] [[530]] (konštitúcia ''Deo auctore''). Dielo bolo [[Promulgácia|promulgované]] [[16. december|16. decembra]] [[533]] konštitúciou [[Tanta]] (gr. ''Dédoken'') a nadobudlo účinnosť [[30. december|30. decembra]] [[533]]. Komisia preštudovala okolo 1 625 kníh s viac ako troma miliónmi riadkov, pričom mala právo prevzaté texty pozmeňovať (tzv. [[Interpolácia|interpolovať]]), aby zodpovedali novým hospodárskym a sociálnym pomerom justiniánskej éry.<ref name = Beliana>{{Citácia knihy | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | odkaz na autora zborník = Peter Blaho | meno zborník = Peter | priezvisko zborník = Blaho | zväzok = 3. Č{{--}}Eg | typ zväzku = Zv. | kapitola zborník = Digesta Iustiniani | url = https://beliana.sav.sk/heslo/digesta-iustiniani | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]] | miesto = Bratislava | rok = 2003 | isbn = 80-224-0761-5 | strany = 377 }} </ref> == Členenie == Digesta sa členia 50 kníh, ktoré sa ďalej (okrem kníh 30 až 32) členia na tituly s osobitnými rubrikami charakterizujúcimi ich predmet (432 titulov). Tituly sa ďalej členia na fragmenty z diel právnikov, pričom [[Justinián I.|Justinián]] dbal na to, aby komisia vždy uviedla autora a názov diela, z ktorého fragment pochádza (9 142 fragmentov). Väčšie fragmenty pozostávajú z paragrafov.<ref name = Beliana/> == Rukopisy == Najhodnotnejším rukopisom je [[littera Florentina]]. Od [[12. storočie|12. storočia]] sa nachádzala v [[Pisa|Pise]]. V roku [[1406]] Pisu obsadili Florenťania a rukopis odniesli ako vzácnu korisť do [[Florencia|Florencie]]. Vo Florencii sa najprv uschovával v [[Palazzo Vecchio]], v roku [[1786]] bol prenesený do [[Biblioteca Medicea Laurenziana]].<ref name = Beliana/> Okrem Florentiny existuje viacero vulgátnych opisov. == Ukážka == {{Citát | '''''D. 2,14,49 (Ulpianus libro trigensimo sexto ad Sabinum)'''''{{Break}} Si quis crediderit pecuniam et pactus sit ut, quatenus facere possit debitor, eatenus agat: an pac tum valeat? et magis est hoc pactum valere. nec enim improbum est, si quis hactenus desideret conveniri, qu atenus facultates patiuntur.{{Break}} '''''D. 2,14,49 (Ulpianus v 36. knihe K Sabinovi)'''''{{Break}} Ak niekto požičal peniaze a dohodol, že len toľko bude žalovať, koľko môže dlžník plniť: je dohoda platná? A je lepšie (povedať), že táto dohoda platí. Nie je totiž nečestné ak si niekto želá len toľko nárokovať pokiaľ to majetok dlžníka dovoľuje.{{Break}} '''''D. 2,14,50 (Idem libro quadragensimo secundo ad Sabinum)'''''{{Break}} Non impossibile puto in contractibus depositi, commodati et locati et ceteris similibus hoc pactum: “ne facias furem vel fugitivum servum meum”, hoc est: ne sollicites utfurfiat, ut fugitivus fiat: ne ita neglegas servum, ut fur efficiatur. sicut enim servi corrupti actio locum habet, ita potest etiam haec pactio locum habere, quae ad non corrumpendos servos pertinet. '''''D. 2,14,50 (Ten istý v 42. knihe K Sabinovi)'''''{{Break}} Nepokladám za nemožnú takúto dohodu v zmluvách o úschove, o pôžičke o nájme veci, o pracovnej zmluve, o zmluve o diele a v ostatných podobných zmluvách: „nerob z môjho otroka zlodeja alebo utečenca“, to znamená, nepovzbudzuj môjho otroka aby sa stal zlodejom alebo utečencom, ani nezanedbávaj otroka tak, aby sa stal zlodejom. Tak ako totiž existuje žaloba o pokazení otroka, tak môže existovať aj dohoda, ktorá sa týka nepokazenia otrokov | šírka = 300 | {{Citácia knihy | titul = Corpus Iuris Civilis, Digesta; Tomus I. [D. libri 1{{--}}23, výber] | vydavateľ = Eurokódex | miesto = Bratislava | isbn = 978-80-89363-07-0 | prekladatelia = [[Peter Blaho|BLAHO, Peter]], [[Jarmila Vaňková|VAŇKOVÁ, Jarmila]] | strany = 122{{--}}123 }} }} == Edície a preklady == [[Súbor:Polish Translation of the Digesta Iustiniani.jpg|náhľad|Desaťzväzkové dvojjazyčné vydanie Digesta Iustiniani v latinčine a poľštine]] V rámci súčasnej [[Právna romanistika|právnej romanistiky]] sa pri práci s pôvodným znením vychádza spravidla z: *{{Citácia knihy | autor =[[Theodor Mommsen|MOMMSEN, Th.]], [[Paul Krüger|KRÜGER, P.]] (eds.) | titul = Corpus iuris civilis | vydavateľ = apud Weidmannos | miesto = Berolini | zväzok = II. Digesta Iustiniani augusti | typ zväzku = Vol. }} *{{Citácia knihy | autor = [[Pietro Bonfante|BONFANTE P.]]; [[Carlo Fadda|FADDA, C.]]; [[Contardo Ferrini|FERRINI, C.]]; [[Salvatore Riccobono|RICCOBONO, S.]]; [[Vittorio Scialoja|SCIALOJA, V]] (eds.) | titul = Digesta Iustiniani Augusti | vydavateľ = Formis Societatis Editrices Librariae | miesto = Mediolani | rok = 1960 | počet strán = 1594 }} Staršie vydania alebo manuskripty sa používajú napríklad v prípade štúdie glos a historickej právnej vedy. Najvýznamnejšie sú nemecké preklady (starší ''Das Corpus Juris Civilis'' od [[Karl Eduard von Otto|Karla Eduarda von Otta]] et al., novší neúplný ''Corpus iuris civilis I{{--}}VI'' od [[Okko Behrends|Okka Behrendsa]] et al.) a taliansky preklad. Terminologicky menej presné sú anglické preklady. Existujú tiež rozsiahly ruský preklad, francúzsky a španielsky preklad. Do [[Slovenčina|slovenčiny]] bola Petrom Blahom a Jarmilou Vaňkovou preložená časť Digesta Iustiniani. Latinský text vychádzal z [[Paul Krüger|Krügerovho]] a [[Theodor Mommsen|Mommsenovho]] vydania (ed. stereotypa quarta decima, 1922). Preklad pôvodne vychádzal v rámci časopisu ''[[Justičná revue]]'', neskôr vyšiel knižne. Slovenský preklad bol následne preložený do [[Čeština|češtiny]]. Po smrti Petra Blaha pokračujú (2023) vo vydávaní slovenského prekladu vybraných fragmentov Digest do slovenčiny v časopise ''Justičná revue'' Peter Mach a Nicol Sipekiová. V češtine vyšiel ešte jeden zväzok vybraných fragmentov. * {{Citácia knihy | titul = Corpus Iuris Civilis, Digesta; Tomus I. [D. libri 1{{--}}23, výber] | vydavateľ = Eurokódex | miesto = Bratislava | isbn = 978-80-89363-07-0 | počet strán = 528 | prekladatelia = [[Peter Blaho|BLAHO, Peter]], [[Jarmila Vaňková|VAŇKOVÁ, Jarmila]] }} * {{Citácia knihy | titul = Digesta seu Pandectae. Digesta neboli Pandekty. Tomus I. liber I{{--}}XV. Fragmenta selecta | vydavateľ = [[Karlova univerzita|Univerzita Karlova]] | miesto = Praha | isbn = 978-80-246-3063-2 | počet strán = 701 | prekladatelia = [[Peter Blaho]], [[Michal Skřejpek]], Jarmila Vaňková, Jakub Žytek | rok = 2015 }} * {{Citácia knihy | titul = Digesta seu Pandectae. Digesta neboli Pandekty. Tomus II. liber XVI{{--}}XXXV. Fragmenta selecta | vydavateľ = [[Karlova univerzita|Univerzita Karlova]] | miesto = Praha | isbn = 978-80-246-3063-2 | počet strán = 746 | prekladatelia = [[Radek Černoch]], [[Michal Skřejpek]], Klára Žytková | rok = 2019 }} * viaceré vybrané fragmenty na pokračovanie v časopise ''[[Justičná revue]]'' Čiastočné preklady vybraných fragmentov sa nachádzajú v rôznych článkoch, monografiách, učebniciach, cvičebniciach, výberoch klasických textov či zborníkoch. [[Právna romanistika|Právni romanisti]], ktorí ovládajú [[Latinčina|latinčinu]] spravidla pracujú s vlastnými prekladmi jednotlivých fragmentov, nakoľko každý preklad je zároveň interpretáciou pôvodného prameňa.<ref name=PPRP>{{Citácia knihy | titul = Praktické prípady z rímskeho práva | vydanie text = 5. rozšírené vydanie | meno = Herbert | priezvisko = Hausmaninger | odkaz na autora = Herbert Hausmaninger | meno2 = Peter | priezvisko2 = Blaho | odkaz na autora2 = Peter Blaho | meno3 = Veronika | priezvisko3 = Kleňová | odkaz na autora3 = Veronika Kleňová | vydavateľ = Aleš Čeněk | miesto = Plzeň | rok = 2021 | isbn = 978-80-7380-827-3 }} </ref>{{rp|299{{--}}300}} == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * pozri pod heslami [[rímske právo]] a [[Corpus iuris civilis]] == Externé odkazy == * [https://droitromain.univ-grenoble-alpes.fr/Corpus/digest.htm Online Mommsenovo a Krügerovo vydanie (bez kritického aparátu)] * [https://www.iurisprudentia.de/digesta/scott/ Online anglický preklad Digesta] {{Corpus iuris civilis}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Pramene rímskeho práva]] [[Kategória:Právne predpisy v Byzantskej ríši]] [[Kategória:Vzniklo v 533]] ayqjokj4di2xnive2lz34wl6npt1bp8 Studios de Billancourt 0 720003 8203550 8186940 2026-04-25T21:47:57Z Fillos X. 212061 /* Literatúra */ 8203550 wikitext text/x-wiki {{Infobox Filmové štúdio | Názov = Studios de Billancourt | Obrázok = « L'Hôtel du Nord tel que l'a vu Marcel Carné » (Recueil. Hôtel du nord film de Marcel Carné - Document d'archives 1938).jpg <!-- Paris-Studios-Cinéma (Studios de Billancourt).jpg --> | Veľkosť obrázku = 230px | Popis obrázku = Časť mesta postavená pre film ''Hôtel du Nord'' ([[1938]]) na [[Filmový pľac|pľaci]] štúdia Billancourt. <!-- Schematický plán štúdia ([[70. roky 20. storočia|70. roky]]). --> | Iný názov = Studios du Point du Jour<br>Paris-Studios-Cinéma<br>Paris-Studios-Billancourt | Poloha = | Adresa = 50 quai du Point du Jour | Areál = na ploche približne 10 000 [[Štvorcový meter|m²]] | Mesto = [[Boulogne-Billancourt (mesto)|Boulogne-Billancourt]] | Krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Rok založenia = [[1922]] | Rok zániku = [[1994]] | Zakladateľ = [[Henri Diamant-Berger]] | Riaditeľ = [[Henri Diamant-Berger]] (prvý) | Architekt = [[Robert Mallet-Stevens]] | Vlastník = | Počet nakrúcacích hál = 7 (v najväčšom rozmachu) | Iný priestor na nakrúcanie = 1 exteriérová plocha | Priorita = kvalitné zázemie | Commons = | Webstránka = | Portál 1 = Francúzsko | Portál 2 = Architektúra | Portál 3 = }} '''Studios de Billancourt''' v minulosti nazývané '''Studios du Point du Jour''' bolo [[Francúzsko|francúzske]] [[filmové štúdio]] nachádzajúce sa v [[Boulogne-Billancourt (mesto)|Boulogne-Billancourt]] pri [[Paríž|Paríži]]. Bolo vytvorené v roku [[1922]] [[Henri Diamant-Berger|Henri Diamant-Bergerom]] a fungovalo vyše sedemdesiat rokov. V júli [[1994]] zhorel celý areál a renovácie boli nemožné. V súčasnosti sa na pozemku nachádzajú budovy, v ktorých sídlia audiovizuálne spoločnosti. Od [[40. roky 20. storočia|40. rokov]] sa v neďalekej blízkosti nachádzalo aj filmové štúdio [[Studios de Boulogne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fontaine | meno = Christian | titul = Les Studios de cinéma de Boulogne-Billancourt | url = | dátum prístupu = | poznámka = Spolupracovníci: Gabriel Riblet, Jean Louis Lebras a Sami Kadouri | strany = 5 | jazyk = francúzština | miesto = Francúzsko}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les studios de tournage cultes en France {{!}} CNC | url = https://www.cnc.fr/cinema/focus/les-studios-de-tournage-cultes-en-france_924822 | vydavateľ = www.cnc.fr | dátum prístupu = 2024-08-09 | jazyk = fr-FR}}</ref> == Lokalita == Hlavný vstup do areálu štúdia sa nachádzal na 50 quai du Point du Jour. Lokalita komplexu sa nachádzala pri brehoch rieky [[Seina]] v [[Mesto (všeobecne)|meste]] [[Boulogne-Billancourt (mesto)|Boulogne-Billancourt]]. Objekt bol ohraničený ulicami Rue du Point du Jour, Rue du Fief, Boulevard de la République a [[Cintorín|cintorínom]] [[Cimetière Pierre-Grenier]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les studios de Billancourt | url = https://levillagedebillancourt.fr/2020/10/07/les-studios-de-billancourt/ | dátum vydania = 2020-10-07 | dátum prístupu = 2024-08-09 | jazyk = fr-FR | meno = Le Village de | priezvisko = Billancourt}}</ref> == História == Štúdio založil začiatkom [[20. roky 20. storočia|20. rokov]] [[20. storočie|20. storočia]] filmár [[Henri Diamant-Berger]]. Pri výstavbe štúdia sa využila budova, ktorá slúžila na výrobu lietadiel. V [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] sa areál vystaval do podoby akú si udržal až do svojho zániku. Počas [[Druhá svetová vojna|vojny]] čelili ateliéry hlbokej kríze, čím sa musel areál krátkodobo zatvoriť. V [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] obsahovali ateliéry 7 filmových scén a exteriérový pľac na natáčanie. [[60. roky 20. storočia|60.]] a [[70. roky 20. storočia|70. roky]] znamenali pre štúdia obdobie hojnosti, natočili sa tu desiatky filmov. V polovičke [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] sa ateliéry zameriavali najmä na post-produkčnú činnosť. Definitívny zánik areálu spôsobil [[požiar]] v polovičke [[90. roky 20. storočia|90. rokov]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Atmosphère, atmosphère…on tourne à Billancourt ! | url = https://levillagedebillancourt.fr/2022/05/27/atmosphere-atmosphere-on-tourne-a-billancourt/ | dátum vydania = 2022-05-27 | dátum prístupu = 2024-08-09 | jazyk = fr-FR | meno = Le Village de | priezvisko = Billancourt}}</ref><ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Boulogne-Billancourt et le 7e art, une histoire d’amour plus que centenaire | url = https://www.boulognebillancourt.com/information-transversale/actualites/boulogne-billancourt-et-le-7e-art-une-histoire-damour-plus-que-centenaire-3216 | vydavateľ = Ville de boulogne-billancourt : Site Internet | dátum vydania = 2022-04-08 | dátum prístupu = 2024-08-09 | jazyk = fr | meno = Ville de | priezvisko = boulogne-billancourt}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les studios de Boulogne Billancourt | url = http://cinemaetcie.fr/STUDIOS%20BOULOGNE%20BILLANCOURT.htm | vydavateľ = cinemaetcie.fr | dátum prístupu = 2024-08-09}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Conférence Cinéma Boulogne | url = http://www.forumuniversitaire.com/CONFONLINE/confonline-histoire05.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2010-07-07 | dátum prístupu = 2024-08-09 | url archívu = https://web.archive.org/web/20100707133436/http://www.forumuniversitaire.com/CONFONLINE/confonline-histoire05.html | dátum archivácie = 2010-07-07 }}</ref> == Natáčacie priestory == === Natáčacie haly === {| class="wikitable" |+Zdroj:<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vago | meno = Pierre | odkaz na autora = | titul = L'ARCHITECTURE D AUJOURD HUI | vydanie = | vydavateľ = | miesto = | rok = 1938 | isbn = | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 86 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }}</ref>{{Rp|56}}<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Lefeuvre | meno = Morgan | odkaz na autora = | titul = Hal open spence De l’avènement du parlant à la seconde guerre mondiale : histoire générale des studios de cinéma en France 1929-1939 | vydanie = | vydavateľ = | miesto = | rok = 1938 | isbn = | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 822 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }}</ref>{{Rp|654, 655}}<ref name=":1" /> !Hala !Dĺžka ([[m]]) !Šírka (m) !Výška po lávky (m) !Plocha ([[Štvorcový meter|m²]]) !Bazén (m) !Stropné lávky !Vchod z exteriéru !Prepojiteľnosť !Poznámky |- |A |25 |20 |12 |500 |[[Súbor:Arbcom_ru_ready.svg|13x13bod]] (10 x 6 x 2) |[[Súbor:Arbcom_ru_ready.svg|13x13bod]] |[[Súbor:Button_cancel.svg|15x15bod]] |možnosť prepojiteľnosti haly A a D | |- |B |30 |14 (alt. 15) |8 |420 (alt. 450) |[[Súbor:Arbcom_ru_ready.svg|13x13bod]] (10 x 6 x 2) |[[Súbor:Arbcom_ru_ready.svg|13x13bod]] |[[Súbor:Button_cancel.svg|15x15bod]] ([[Súbor:Arbcom_ru_ready.svg|13x13bod]] len v minulosti) |možnosť prepojiteľnosti haly B a F | |- |C |14 (alt. 15) |12 |6 |168 (alt. 180) |[[Súbor:Button_cancel.svg|15x15bod]] |[[Súbor:Arbcom_ru_ready.svg|13x13bod]] |[[Súbor:Button_cancel.svg|15x15bod]] | | |- |D |25 |20 |9 (alt. 8,5) |500 |[[Súbor:Arbcom_ru_ready.svg|13x13bod]] |[[Súbor:Arbcom_ru_ready.svg|13x13bod]] |[[Súbor:Arbcom_ru_ready.svg|13x13bod]] |možnosť prepojiteľnosti haly A a D | |- |<!-- E --> |[[Cirka|cca]] 20 |cca 15 |[[N/A]] |300 |[[Súbor:Button_cancel.svg|15x15bod]] |[[N/A]] |[[Súbor:Arbcom_ru_ready.svg|13x13bod]] | |využívaná príležistostne |- |F |24 |18 |8 (alt. 7,8) |432 |[[Súbor:Arbcom_ru_ready.svg|13x13bod]] (10 x 6 x 2) |[[Súbor:Arbcom_ru_ready.svg|13x13bod]] |[[Súbor:Arbcom_ru_ready.svg|13x13bod]] |možnosť prepojiteľnosti haly B a F |hala s výstupkom |- |G |cca 30 |cca 20 |cca 12 |600 |[[Súbor:Arbcom_ru_ready.svg|13x13bod]] |[[Súbor:Arbcom_ru_ready.svg|13x13bod]] |[[Súbor:Arbcom_ru_ready.svg|13x13bod]] | |dostavaná neskôr |} === Exteriér === Možnosť natáčania aj v exteriéroch štúdia do [[60. roky 20. storočia|60. rokov]]. == Fakty a zaujímavosti == * O filmovom štúdiu bol vytvorený [[Dokumentárny film|dokument]] ''Boulogne-Billancourt le temps des studios'' ([[2020]]), ktorý režíroval [[Bernard Louargant]].<ref>https://www.canalplus.com/articles/decouverte/boulogne-billancourt-le-temps-des-studios-l-age-d-or-des-studios-de-cinema-francais</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Boulogne Billancourt The Time of Cinema Studios | url = https://movieintheair.com/en/2020/12/boulogne-billancourt-the-time-of-cinema-studios/ | dátum vydania = 2020-12-19 | dátum prístupu = 2024-08-09 | jazyk = en-GB | meno = Yaël de | priezvisko = Movieintheair}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Boulogne-Billancourt le temps des studios | url = https://lefifa.com/en/catalog/boulogne-billancourt-le-temps-des-studios-2 | vydavateľ = International Festival of Films on Art | dátum prístupu = 2024-08-09 | jazyk = en-CA}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Douy | meno = Max | odkaz na autora = Max Douy | priezvisko2 = Douy | meno2 = Jacques | odkaz na autora2 = Jacques Douy | titul = Décors de Cinéma : Un siècle de studios français | vydanie = 1 | vydavateľ = Edition du Collectionneur | miesto = Francúzsko | rok = 2003 | isbn = 290945018X | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 336 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Trauner | meno = Alexandre | odkaz na autora = Alexandre Trauner | priezvisko2 = Berthomé | meno2 = Jean-Pierre | odkaz na autora2 = | titul = Décors de cinéma | vydanie = 1 | vydavateľ = Flammarion | miesto = Francúzsko | rok = 1992 | isbn = 2082030059 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 236 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20230228204143/https://www.associationdesmixeurs.fr/wp-content/uploads/2017/01/STUDIOS-BILLANCOURT-3-Tool.pdf Les Studios de cinéma de Boulogne-Billancourt] [[Kategória:Francúzske filmové štúdiá]] [[Kategória:Filmové podniky]] [[Kategória:Podniky založené v 1922]] [[Kategória:Podniky zaniknuté v 1994]] [[Kategória:Požiare vo Francúzsku]] [[Kategória:Zaniknuté stavby vo Francúzsku]] fcwsjsk31af7f88dcb0ji6o2apcxoe5 Walerian Borowczyk 0 720670 8203547 8162582 2026-04-25T21:33:26Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8203547 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Walerian Borowczyk | Popis osoby = poľský režisér | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Rodné meno = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = {{FRA}} [[Francúzsko]],{{Break}}{{POL}} [[Poľsko]] | Dátum narodenia = [[21. október]] [[1923]] | Miesto narodenia = [[Kwilcz]], [[Poľsko]] | Dátum úmrtia = {{Dúv|2006|2|3|1923|10|21}} | Miesto úmrtia = [[Le Port-Marly]], [[Francúzsko]] | Bydlisko = | Národnosť = poľská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = [[1946]]{{--}}[[1988]] | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Poznámky = | Webstránka = | Portál1 = Film | Portál2 = Umenie | Portál3 = Francúzsko }} [[Súbor:House in Le Vésinet 010.JPG|náhľad|Dom Waleriana Borowczyka, v ktorom žil asi tridsať rokov.]] '''Walerian Borowczyk''' (* [[21. október]] [[1923]], [[Kwilcz]], [[Poľsko]] – † [[3. február]] [[2006]], [[Le Port-Marly]], [[Francúzsko]]) bol poľský [[filmový režisér]], [[Scenár|scenárista]] a [[Grafika (výtvarné umenie)|grafik]]. Borowczyk sa v roku [[1959]] usadil v [[Paríž|Paríži]] a v rokoch [[1946]] až [[1988]] režíroval okolo 40 filmov. Ako filmový režisér pôsobil najmä vo Francúzsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = U B U W E B : Walerian Borowczyk | url = https://www.ubu.com/film/borowczyk.html | vydavateľ = www.ubu.com | dátum prístupu = 2024-10-27}}</ref><ref>https://culture.pl/en/article/where-to-begin-with-walerian-borowczyk</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [nu] magazine.it | url = http://www.numagazine.it/phpversion/viewrecensione.php?id=245 | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2007-07-02 | dátum prístupu = 2024-10-28 | url archívu = https://web.archive.org/web/20070702124136/http://www.numagazine.it/phpversion/viewrecensione.php?id=245 | dátum archivácie = 2007-07-02 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Walerian Borowczyk, Introduction | url = http://awn.com/gallery/boro/intro.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2006-12-05 | dátum prístupu = 2024-10-28 | url archívu = https://web.archive.org/web/20061205020254/http://awn.com/gallery/boro/intro.html | dátum archivácie = 2006-12-05 }}</ref> == Životopis == S využitím svojich rozsiahlych skúseností grafického [[Dizajnér|dizajnéra]] vytvoril sériu [[Experimentálny film|experimentálnych]] a animovaných diel, ktoré predstavujú možno jeho najautentickejší tvorivý moment. Medzi [[Krátkometrážny film|krátkometrážne]] patri napríklad ''Les Astronautes'' ([[1959]])'','' ''Renaissance'' ([[1963]]) či ''Les Jeux des anges'' ([[1964]]). V roku [[1968]] nakrútil snímku ''Goto, ostrov lásky'' s [[Pierre Brasseur|Pierre Brasseom]], v ktorom zhrnul témy, ktoré mu boli najvzácnejšie, a najoriginálnejšie výrazové spôsoby do jedného diela. V priebehu [[70. roky 20. storočia|70.]] a [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] režíroval viacero filmov medzi, ktoré patria ''Nemravné príbehy'' ([[1974]]), ''Beštia'' ([[1975]]), ''Na pokraji spoločnosti'' ([[1976]]), ''Podivný prípad doktora Jekylla a slečny Osbournovej'' ([[1981]]) ''či Emmanuelle 5'' ([[1987]]). Borowczykova [[kinematografia]] mala svoj typický [[Historický film|historický]] štýl obohatený o artovosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Borowczyk, Walerian - Enciclopedia | url = https://www.treccani.it/enciclopedia/walerian-borowczyk/#google_vignette | vydavateľ = Treccani | dátum prístupu = 2024-10-28 | jazyk = it}}</ref><ref>https://www.sapere.it/enciclopedia/Borowczyk%2C%2BWalerian.html</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Walerian Borowczyk|url=https://snl.no/Walerian_Borowczyk|rok=2024-06-18|jazyk=no|meno=Gunnar|priezvisko=Strøm}}</ref><ref name=":0" /> == Filmografia == === Ako režisér === * [[1967]]: ''Divadlo pána a pani Kabalovcov'' (''Le Théâtre de monsieur et madame Kabal'') * [[1968]]: ''Goto, ostrov lásky'' (''Goto, l'île d'amour'') * [[1971]]: ''Blanche'' * [[1974]]: ''Nemravné príbehy'' (''Contes immoraux'') * [[1975]]: ''Príbeh hriechu'' (''L'Histoire du péché'') * 1975: ''Beštia'' (''La Bête'') * [[1976]]: ''Na pokraji spoločnosti'' (''La Marge'') * [[1977]]: ''Intérieur d'un couvent'' * [[1979]]: ''Hrdinky zla'' (''Les Héroïnes du mal'') * [[1979]]: ''Collections privées'' (segment ''L'Armoire'') * [[1980]]: ''Lulu'' * [[1981]]: ''Podivný prípad doktora Jekylla a slečny Osbournovej'' (''Docteur Jekyll et les Femmes'') * [[1983]]: ''L'Art d'aimer'' * [[1987]]: ''Emmanuelle 5'' * [[1988]]: ''Cérémonie d'amour'' == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Robinson | meno = Jeremy Mark | odkaz na autora = | titul = Walerian Borowczyk: Cinema of Erotic Dreams | vydanie = 4 | vydavateľ = Crescent Moon Publishing | miesto = | rok = 2022 | isbn = 1861718543 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 636 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = anglický }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Borowczyk | meno = Walerian | odkaz na autora = | titul = Borowczyk, cinéaste onirique | vydanie = 1 | vydavateľ = Albatros | miesto = | rok = 1981 | isbn = 2865930017 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 93 | zväzok = | url = | poznámka = predslov [[André Pieyre de Mandiargues]] | jazyk = francúzsky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Vimenet | meno = Pascal | odkaz na autora = | titul = Walerian Borowczyk | vydanie = 1 | vydavateľ = Éditions de l'Œil | miesto = | rok = 2008 | isbn = 978-2-35137-047-6 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 252 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Bird | meno = Daniel | odkaz na autora = | titul = Walerian Borowczyk | vydanie = 1 | vydavateľ = Le Chineur | miesto = | rok = 2017 | isbn = 978-2-9549867-9-1 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 440 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Strong | meno = Simon | odkaz na autora = | titul = Unquiet Dreams: The Bestiary of Walerian Borowczyk | vydanie = 1 | vydavateľ = Ledatape Organisation | miesto = | rok = 2015 | isbn = 0992302161 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 136 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = anglický }} == Pozri aj == * [[Love Express: Zmiznutie Waleriana Borowczyka]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://walerianborowczyk.com/en/ Friends of Walerian Borowczyk] * {{Csfd meno|id=17003|meno=Walerian Borowczyk}} * {{Imdb meno|id=0097259|meno=Walerian Borowczyk}} * {{Fdb meno|id=83364|meno=Walerian Borowczyk}} * {{Kinobox meno|id=83364|meno=Walerian Borowczyk}} * [https://www.universalis.fr/encyclopedie/walerian-borowczyk/ Walerian Borowczyk] v [[Encyclopædia Universalis]] {{Fra icon}} {{Emmanuelle filmy}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Borowczyk, Walerian}} [[Kategória:Poľskí výtvarníci]] [[Kategória:Poľskí režiséri]] [[Kategória:Poľskí filmoví scenáristi]] [[Kategória:Poľskí grafici]] [[Kategória:Režiséri filmov Emmanuelle]] k57tttyqjtncs35z3uh4crl6skw9xyk Alojz Rosina 0 722057 8203631 8203052 2026-04-26T08:20:08Z Bakjb 236375 wl 8203631 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Alojz Rosina | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský lekár | Portrét = MUDr_Rosina_pic1.png | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[15. máj]]a [[1931]] | Miesto narodenia = [[Púchov]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|2026|04|14|1931|05|15}} | Miesto úmrtia = [[Poprad]] | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = rehabilitačná medicína, akupunktúra v rehabilitácii, manipulačné techniky | Alma mater = [[Karlova univerzita]] | Profesia = [[lekár]] Praktická medicína, všeobecné lekárstvo a [[fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia]] | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] '''Alojz Rosina''' (* [[15. máj]] [[1931]], [[Púchov]] - [[12. apríl]] [[2026]], [[Poprad]] ) bol rehabilitačným lekárom, ktorý založil niekoľko rehabilitačných centier na východnom Slovensku. V [[Levoča|Levoči]] založil masérsku školu pre nevidiacich a slabozrakých. == Život a práca == Alojz Rosina sa narodil 15. mája 1931 v meste [[Púchov]], v časti Horné Kočkovce. Študoval na Prvom štátnom gymnáziu v [[Trenčín]]e.<ref>32. výročná správa štátneho slovenského gymnázia v Trenčíne. Štátne slovenské gymnázium v Trenčíne, 1950.</ref> Po ukončení gymnázia študoval medicínu na [[Karlova univerzita v Prahe|Karlovej univerzite v Prahe]]. V roku 1956 ukončil štúdium medicíny so špecializáciou preventívne lekárstvo.<ref>Matrika doktorů Univerzity Karlovy XVI. (1956). Fond: Matriky Univerzity Karlovy. Inventární číslo: 16. Archiv Univerzity Karlovy, Praha.</ref> Po ukončení štúdia pracoval v ambulancii praktického lekára a dovzdelával sa v chiropraxii, manuálnych mobilizačných a manipulačných technikách pod vedením v tom čase Doc. [[Karel Lewit|Karla Lewita]], zakladateľa Rehabilitačnej spoločnosti, známej Pražskej rehabilitačnej školy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pražská škola {{!}} DNS | url = https://www.dns-cz.com/prazska-skola | vydavateľ = www.dns-cz.com | dátum prístupu = 2025-01-08}}</ref> a stal sa odborníkom na rehabilitačnú medicínu. V priebehu svojho profesionálneho života pôsobil aj ako člen Slovenskej spoločnosti akupunktúry, pričom sa usiloval o rozvoj tejto oblasti medicíny na Slovensku. Bol členom výboru Komisie akupunktúry pri Slovenskej fyziatrickej spoločnosti a neskôr aj sekcie akupunktúry. Podieľal sa na zakladaní Slovenskej spoločnosti akupunktúry a bol zvolený za člena výboru. Spolu s ostatnými členmi tímu sa podieľal na popularizácii [[akupunktúra|akupunktúry]], organizovaní odborných podujatí a budovaní základov pre jej ďalší rozvoj štúdia a liečebných procedúr na Slovensku.<ref>Breza, J., Bernadič, M., & Mácová, Ž. (Ed.). (2019). História Slovenskej lekárskej spoločnosti. Bratislava</ref> == Lekárska prax == Alojz Rosina spolupracoval s prof. MUDr. [[Karel Lewit|Karlom Lewitom]] v oblasti rehabilitácie.<ref>Lewit, K. and Rosina, A., 1995. Manipulation under general anaesthesia for acute subluxation between atlas and axis in three children. Journal of Orthopaedic Medicine, 17(3), pp.78-83.</ref><ref>Lewit K, Rosina A. Why yet another diagnostic sign of sacroiliac movement restriction? J Manipulative Physiol Ther. 1999 Mar-Apr;22(3):154-60. doi: 10.1016/s0161-4754(99)70129-6. PMID: 10220714.</ref> Alojz Rosina sa počas spolupráce s Karlom Lewitom venoval diagnostike porúch pohybového aparátu. Jeho meno je spojené s originálnym testom sakroiliakálneho kĺbu, známym ako „Rosinov test“ alebo „Rosina test for sacroiliac joint restriction“. Tento test, ktorý vyvinul, je štandardnou súčasťou fyzioterapeutického vyšetrenia dodnes.<ref>Todorov, Ilia, and Ara Kaprelyan. "A diagnostic approach to examining the functional disorders of the sacroiliac joints." Scripta Scientifica Medica 45.2 (2013): 70-74.</ref><ref>Falidas, Konstantinos. "Physiotherapeutic treatment of a patient with disc herniation at L4/L5." (2014).</ref> Podrobný popis tohto testu bol publikovaný v roku 2000.<ref>Rosina, A., and K. Lewit. "Proč ještě další–nový příznak pro vyšetření sakroiliakální blokády." Rehabilitace a fyzikální lékařství 2 (2000): 62-65.</ref> Jeho význam potvrdzuje aj fakt, že sa naň odkazujú mnohé ďalšie štúdie a odborné články.<ref>Lewit, Karel. Manipulative therapy: Musculoskeletal medicine. Elsevier Health Sciences, 2009.</ref><ref>Honců, Pavla. "Diferenciální diagnostika, prevence a léčba bolestí zad systémem Computer Kinesiology." (2021).</ref> === Nová Ľubovňa === V roku 1956 bolo zriadené obvodné zdravotné stredisko v [[Nová Ľubovňa|Novej Ľubovni]], kde MUDr. Alojz Rosina pracoval v ambulancii praktického lekára.<ref>Karaš, J., Pitoňáková, M., Sroka, J., Poľanská, M., Hajnala, M., Smoroň, P., Sivuľková, J., Gerjaková, K., & Plučinská, Š. (2004). BULLETIN vydaný k 40. výročiu otvorenia Nemocnice s poliklinikou v okrese Stará Ľubovňa. Stará Ľubovňa: Nemocnica s poliklinikou v okrese Stará Ľubovňa.</ref> === Stará Ľubovňa === Od roku 1965 sa stal vedúcim lekárom fyziatricko-rehabilitačného oddelenia v meste [[Stará Ľubovňa]] až do roku 1971.<ref>Karaš, J., Pitoňáková, M., Sroka, J., Poľanská, M., Hajnala, M., Smoroň, P., Sivuľková, J., Gerjaková, K., & Plučinská, Š. (2004). BULLETIN vydaný k 40. výročiu otvorenia Nemocnice s poliklinikou v okrese Stará Ľubovňa. Stará Ľubovňa: Nemocnica s poliklinikou v okrese Stará Ľubovňa.</ref> === Levoča === MUDr. Alojz Rosina pôsobil v Levoči od roku 1971 do roku 1975, kde zanechal nezmazateľnú stopu. Ako zakladateľ rehabilitačného oddelenia v miestnej nemocnici v roku 1971 zaviedol nové metódy liečby a výrazne zvýšil kvalitu poskytovaných služieb. Jeho zanietenie pre vzdelávanie nevidiacich masérov viedlo k vytvoreniu jedinečného programu, ktorý bol spustený koncom roka 1971. Rosina nebol len lekár, ale aj pedagóg a vizionár, ktorý dokázal, že kvalitná rehabilitácia je dostupná aj v menších mestách. V škole pre nevidiacich a slabozrakých v [[Levoča|Levoči]] vyučoval predmety anatómia, mechanoterapia - masáž. Spolu s riaditeľom internátnej školy M. Dzurňákom vypracovali teoretické základy a praktickej výučby nového odboru pracovného uplatnenia zrakovo znevýhodnených – masér.<ref>https://msslevoca.sk/michal-dzurnak/</ref> Aj po svojom odchode do Popradu v roku 1975 pravidelne dochádzal do Levoče vyučovať až do roku 1982, čím sa jeho celkové pôsobenie v tomto meste predĺžilo na 11 rokov.<ref> Dunčko, Štefan. NEVIDIACI VRACAJÚ ZDRAVIE (Zborník k 30. výročiu vzniku odboru masér na SZŠ v Levoči) 1972 - 2002. Levoča: Stredná zdravotnícka škola, 2002</ref> [[File:Alojz Rosina vzniku odboru masér v Levoči.png|thumb|Ukážka zo zborníka, ktorý bol vydaný k 30. výročiu vzniku odboru masér pre zrakovo postihnutých na SZŠ v Levoči]] V roku 1971 MUDr. Rosina založil nové rehabilitačné oddelenie v Nemocnici s poliklinikou v [[Levoča|Levoči]]. A bol prvým primárom rehabilitačného oddelenia v NsP Levoča.<ref>Pavlíková, L., Dravecká, S., & Zoričáková, A. (2018). Oculus: Špeciálne vydanie. Levoča: MTM Levoča. Dostupné na: https://docplayer.cz/106924424-Phdr-lucia-pavlikova-mgr-stanislava-dravecka-phdr-andrea-zoricakova.html{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Vybudoval tu ambulanciu, fyzikálnu terapiu, vodoliečbu.<ref>30 rokov RSZP. (2022). Levoča: Rehabilitačné stredisko pre zrakovo postihnutých. https://rszp.sk/wp-content/uploads/2022/02/brozura.pdf</ref> Na slávnostnom oceňovaní zdravotníkov v Levoči získal ocenenie v roku 2020, za prínos v oblasti rehabilitácie a fyziatrie pre mesto a za profesionálny život oddaný pomoci pacientom.<ref>LIMKA. (2020). Informačný magazín mesta Levoča LIMKA. Roč. V, č. 1. Levoča: Mesto Levoča.</ref> === Poprad === v roku 1975 vybudoval fyziatricko-rehabilitačné oddelenie v Nemocnici s poliklinikou v Poprade, s ambulanciami a lôžkovým oddelením. Počas pôsobenia ako primár oddelenia, vyučoval na SZŠ, Internátnej škole pre nevidiacich a slabozrakých, spolupracoval s profesorom Lewitom, Jandom, Jiroutom – známymi zakladateľmi Pražskej školy. Bol uznávaný a úspešný na poli liečebnej rehabilitácie, na počesť profesora Lewita pomenoval ním objavený fenomén vyšetrenia funkčnej väzby sakro-iliakálneho skĺbenia a rotácie krčnej chrbtice ako ''Lewitov príznak'', dnes používaný ako Rosinov fenomén podľa prof. Lewita. Úspešne liečil pacientov po traumách, vertebrogénne disability, s prof. Lewitom publikoval úspešnú manipuláciu subluxácie C0-C1 v celkovej anestéze s plnou obnovou funkcie. Rehabilitačnú medicínu podľa Pražskej školy kombinoval so znalosťami s tradičnej čínskej medicíny, akupunktúrou, aj elektroakupunktúrou podľa Volla == Vybraná personálna bibliografia == MUDr.Rosina je spoluautorom štúdií publikovaných v lekárskych časopisoch. Taktiež sa podieľal na tvorbe vysokoškolských učebníc pre praktickú výučbu na masérskej škole. * {{Citácia Harvard | Priezvisko1 = Lewit | Meno1 = K. | OdkazNaAutora1 = | Priezvisko2 = Rosina | Meno2 = A. | OdkazNaAutora2 = | Rok = 1999 | Titul = Why yet another diagnostic sign of sacroiliac movement restriction? | Diel = 22 | Vydanie = 3. | Vydavateľ = Journal of manipulative and physiological therapeutics | Strany = 154-160 | HTTPS = https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0161475499701296?casa_token=nUpjanG3O8gAAAAA:DeFdVjCsPscsIrRAOv1wllevBD5fDbndgoWCEm7MFV8UQ_UCUK5sqtESKBdgGY1XenyJZjVdjA }} * {{Citácia Harvard | Priezvisko1 = Lewit | Meno1 = K. | OdkazNaAutora1 = | Priezvisko2 = Rosina | Meno2 = A. | OdkazNaAutora2 = | Rok = 1995 | Titul = Manipulation under general anaesthesia for acute subluxation between atlas and axis in three children. | Diel = 17 | Vydanie = 3. | Vydavateľ = Journal of Orthopaedic Medicine | Strany = 78-83 | HTTPS = https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/1355297X.1995.11719796 }} * Rosina, A.; Lewit, K. (2000), ''Proč ještě další – Nový příznak pro vyšetření sakroiliakální blokády'', Rehabil. fyz. Lék., 2000, No. 2, pp. 62-65. == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Rosina, Alojz}} [[Kategória:Slovenskí lekári]] [[Kategória:Absolventi Lekárskej fakulty Karlovej univerzity]] [[Kategória:Osobnosti z Púchova]] qkzab5z8ya0qdl3pdqpcjmm6khdqry4 8203637 8203631 2026-04-26T08:39:02Z Bakjb 236375 projekt 8203637 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Alojz Rosina | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský lekár | Portrét = MUDr_Rosina_pic1.png | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[15. máj]]a [[1931]] | Miesto narodenia = [[Púchov]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|2026|04|14|1931|05|15}} | Miesto úmrtia = [[Poprad]] | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = rehabilitačná medicína, akupunktúra v rehabilitácii, manipulačné techniky | Alma mater = [[Karlova univerzita]] | Profesia = [[lekár]] Praktická medicína, všeobecné lekárstvo a [[fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia]] | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] '''Alojz Rosina''' (* [[15. máj]] [[1931]], [[Púchov]] - [[12. apríl]] [[2026]], [[Poprad]] ) bol rehabilitačným lekárom, ktorý založil niekoľko rehabilitačných centier na východnom Slovensku. V [[Levoča|Levoči]] založil masérsku školu pre nevidiacich a slabozrakých. == Život a práca == Alojz Rosina sa narodil 15. mája 1931 v meste [[Púchov]], v časti Horné Kočkovce. Študoval na Prvom štátnom gymnáziu v [[Trenčín]]e.<ref>32. výročná správa štátneho slovenského gymnázia v Trenčíne. Štátne slovenské gymnázium v Trenčíne, 1950.</ref> Po ukončení gymnázia študoval medicínu na [[Karlova univerzita v Prahe|Karlovej univerzite v Prahe]]. V roku 1956 ukončil štúdium medicíny so špecializáciou preventívne lekárstvo.<ref>Matrika doktorů Univerzity Karlovy XVI. (1956). Fond: Matriky Univerzity Karlovy. Inventární číslo: 16. Archiv Univerzity Karlovy, Praha.</ref> Po ukončení štúdia pracoval v ambulancii praktického lekára a dovzdelával sa v chiropraxii, manuálnych mobilizačných a manipulačných technikách pod vedením v tom čase Doc. [[Karel Lewit|Karla Lewita]], zakladateľa Rehabilitačnej spoločnosti, známej Pražskej rehabilitačnej školy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pražská škola {{!}} DNS | url = https://www.dns-cz.com/prazska-skola | vydavateľ = www.dns-cz.com | dátum prístupu = 2025-01-08}}</ref> a stal sa odborníkom na rehabilitačnú medicínu. V priebehu svojho profesionálneho života pôsobil aj ako člen Slovenskej spoločnosti akupunktúry, pričom sa usiloval o rozvoj tejto oblasti medicíny na Slovensku. Bol členom výboru Komisie akupunktúry pri Slovenskej fyziatrickej spoločnosti a neskôr aj sekcie akupunktúry. Podieľal sa na zakladaní Slovenskej spoločnosti akupunktúry a bol zvolený za člena výboru. Spolu s ostatnými členmi tímu sa podieľal na popularizácii [[akupunktúra|akupunktúry]], organizovaní odborných podujatí a budovaní základov pre jej ďalší rozvoj štúdia a liečebných procedúr na Slovensku.<ref>Breza, J., Bernadič, M., & Mácová, Ž. (Ed.). (2019). História Slovenskej lekárskej spoločnosti. Bratislava</ref> == Lekárska prax == Alojz Rosina spolupracoval s prof. MUDr. [[Karel Lewit|Karlom Lewitom]] v oblasti rehabilitácie.<ref>Lewit, K. and Rosina, A., 1995. Manipulation under general anaesthesia for acute subluxation between atlas and axis in three children. Journal of Orthopaedic Medicine, 17(3), pp.78-83.</ref><ref>Lewit K, Rosina A. Why yet another diagnostic sign of sacroiliac movement restriction? J Manipulative Physiol Ther. 1999 Mar-Apr;22(3):154-60. doi: 10.1016/s0161-4754(99)70129-6. PMID: 10220714.</ref> Alojz Rosina sa počas spolupráce s Karlom Lewitom venoval diagnostike porúch pohybového aparátu. Jeho meno je spojené s originálnym testom sakroiliakálneho kĺbu, známym ako „Rosinov test“ alebo „Rosina test for sacroiliac joint restriction“. Tento test, ktorý vyvinul, je štandardnou súčasťou fyzioterapeutického vyšetrenia dodnes.<ref>Todorov, Ilia, and Ara Kaprelyan. "A diagnostic approach to examining the functional disorders of the sacroiliac joints." Scripta Scientifica Medica 45.2 (2013): 70-74.</ref><ref>Falidas, Konstantinos. "Physiotherapeutic treatment of a patient with disc herniation at L4/L5." (2014).</ref> Podrobný popis tohto testu bol publikovaný v roku 2000.<ref>Rosina, A., and K. Lewit. "Proč ještě další–nový příznak pro vyšetření sakroiliakální blokády." Rehabilitace a fyzikální lékařství 2 (2000): 62-65.</ref> Jeho význam potvrdzuje aj fakt, že sa naň odkazujú mnohé ďalšie štúdie a odborné články.<ref>Lewit, Karel. Manipulative therapy: Musculoskeletal medicine. Elsevier Health Sciences, 2009.</ref><ref>Honců, Pavla. "Diferenciální diagnostika, prevence a léčba bolestí zad systémem Computer Kinesiology." (2021).</ref> === Nová Ľubovňa === V roku 1956 bolo zriadené obvodné zdravotné stredisko v [[Nová Ľubovňa|Novej Ľubovni]], kde MUDr. Alojz Rosina pracoval v ambulancii praktického lekára.<ref>Karaš, J., Pitoňáková, M., Sroka, J., Poľanská, M., Hajnala, M., Smoroň, P., Sivuľková, J., Gerjaková, K., & Plučinská, Š. (2004). BULLETIN vydaný k 40. výročiu otvorenia Nemocnice s poliklinikou v okrese Stará Ľubovňa. Stará Ľubovňa: Nemocnica s poliklinikou v okrese Stará Ľubovňa.</ref> === Stará Ľubovňa === Od roku 1965 sa stal vedúcim lekárom fyziatricko-rehabilitačného oddelenia v meste [[Stará Ľubovňa]] až do roku 1971.<ref>Karaš, J., Pitoňáková, M., Sroka, J., Poľanská, M., Hajnala, M., Smoroň, P., Sivuľková, J., Gerjaková, K., & Plučinská, Š. (2004). BULLETIN vydaný k 40. výročiu otvorenia Nemocnice s poliklinikou v okrese Stará Ľubovňa. Stará Ľubovňa: Nemocnica s poliklinikou v okrese Stará Ľubovňa.</ref> === Levoča === MUDr. Alojz Rosina pôsobil v Levoči od roku 1971 do roku 1975, kde zanechal nezmazateľnú stopu. Ako zakladateľ rehabilitačného oddelenia v miestnej nemocnici v roku 1971 zaviedol nové metódy liečby a výrazne zvýšil kvalitu poskytovaných služieb. Jeho zanietenie pre vzdelávanie nevidiacich masérov viedlo k vytvoreniu jedinečného programu, ktorý bol spustený koncom roka 1971. Rosina nebol len lekár, ale aj pedagóg a vizionár, ktorý dokázal, že kvalitná rehabilitácia je dostupná aj v menších mestách. V škole pre nevidiacich a slabozrakých v [[Levoča|Levoči]] vyučoval predmety anatómia, mechanoterapia - masáž. Spolu s riaditeľom internátnej školy M. Dzurňákom vypracovali teoretické základy a praktickej výučby nového odboru pracovného uplatnenia zrakovo znevýhodnených – masér.<ref>https://msslevoca.sk/michal-dzurnak/</ref> Aj po svojom odchode do Popradu v roku 1975 pravidelne dochádzal do Levoče vyučovať až do roku 1982, čím sa jeho celkové pôsobenie v tomto meste predĺžilo na 11 rokov.<ref> Dunčko, Štefan. NEVIDIACI VRACAJÚ ZDRAVIE (Zborník k 30. výročiu vzniku odboru masér na SZŠ v Levoči) 1972 - 2002. Levoča: Stredná zdravotnícka škola, 2002</ref> [[File:Alojz Rosina vzniku odboru masér v Levoči.png|thumb|Ukážka zo zborníka, ktorý bol vydaný k 30. výročiu vzniku odboru masér pre zrakovo postihnutých na SZŠ v Levoči]] V roku 1971 MUDr. Rosina založil nové rehabilitačné oddelenie v Nemocnici s poliklinikou v [[Levoča|Levoči]]. A bol prvým primárom rehabilitačného oddelenia v NsP Levoča.<ref>Pavlíková, L., Dravecká, S., & Zoričáková, A. (2018). Oculus: Špeciálne vydanie. Levoča: MTM Levoča. Dostupné na: https://docplayer.cz/106924424-Phdr-lucia-pavlikova-mgr-stanislava-dravecka-phdr-andrea-zoricakova.html{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Vybudoval tu ambulanciu, fyzikálnu terapiu, vodoliečbu.<ref>30 rokov RSZP. (2022). Levoča: Rehabilitačné stredisko pre zrakovo postihnutých. https://rszp.sk/wp-content/uploads/2022/02/brozura.pdf</ref> Na slávnostnom oceňovaní zdravotníkov v Levoči získal ocenenie v roku 2020, za prínos v oblasti rehabilitácie a fyziatrie pre mesto a za profesionálny život oddaný pomoci pacientom.<ref>LIMKA. (2020). Informačný magazín mesta Levoča LIMKA. Roč. V, č. 1. Levoča: Mesto Levoča.</ref> === Poprad === v roku 1975 vybudoval fyziatricko-rehabilitačné oddelenie v Nemocnici s poliklinikou v Poprade, s ambulanciami a lôžkovým oddelením. Počas pôsobenia ako primár oddelenia, vyučoval na SZŠ, Internátnej škole pre nevidiacich a slabozrakých, spolupracoval s profesorom Lewitom, Jandom, Jiroutom – známymi zakladateľmi Pražskej školy. Bol uznávaný a úspešný na poli liečebnej rehabilitácie, na počesť profesora Lewita pomenoval ním objavený fenomén vyšetrenia funkčnej väzby sakro-iliakálneho skĺbenia a rotácie krčnej chrbtice ako ''Lewitov príznak'', dnes používaný ako Rosinov fenomén podľa prof. Lewita. Úspešne liečil pacientov po traumách, vertebrogénne disability, s prof. Lewitom publikoval úspešnú manipuláciu subluxácie C0-C1 v celkovej anestéze s plnou obnovou funkcie. Rehabilitačnú medicínu podľa Pražskej školy kombinoval so znalosťami s tradičnej čínskej medicíny, akupunktúrou, aj elektroakupunktúrou podľa Volla == Vybraná personálna bibliografia == MUDr.Rosina je spoluautorom štúdií publikovaných v lekárskych časopisoch. Taktiež sa podieľal na tvorbe vysokoškolských učebníc pre praktickú výučbu na masérskej škole. * {{Citácia Harvard | Priezvisko1 = Lewit | Meno1 = K. | OdkazNaAutora1 = | Priezvisko2 = Rosina | Meno2 = A. | OdkazNaAutora2 = | Rok = 1999 | Titul = Why yet another diagnostic sign of sacroiliac movement restriction? | Diel = 22 | Vydanie = 3. | Vydavateľ = Journal of manipulative and physiological therapeutics | Strany = 154-160 | HTTPS = https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0161475499701296?casa_token=nUpjanG3O8gAAAAA:DeFdVjCsPscsIrRAOv1wllevBD5fDbndgoWCEm7MFV8UQ_UCUK5sqtESKBdgGY1XenyJZjVdjA }} * {{Citácia Harvard | Priezvisko1 = Lewit | Meno1 = K. | OdkazNaAutora1 = | Priezvisko2 = Rosina | Meno2 = A. | OdkazNaAutora2 = | Rok = 1995 | Titul = Manipulation under general anaesthesia for acute subluxation between atlas and axis in three children. | Diel = 17 | Vydanie = 3. | Vydavateľ = Journal of Orthopaedic Medicine | Strany = 78-83 | HTTPS = https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/1355297X.1995.11719796 }} * Rosina, A.; Lewit, K. (2000), ''Proč ještě další – Nový příznak pro vyšetření sakroiliakální blokády'', Rehabil. fyz. Lék., 2000, No. 2, pp. 62-65. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rosina, Alojz}} [[Kategória:Osobnosti z Púchova]] [[Kategória:Slovenskí lekári]] [[Kategória:Absolventi Lekárskej fakulty Karlovej univerzity]] qcaalka7aktf6q5uhmgcxte83til9nf Sľub (seriál) 0 723026 8203605 8202739 2026-04-26T07:07:57Z ~2026-10709-41 286462 /* Obsadenie */ 8203605 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Sľub | en = | logo = | žáner = výpravný rodinný a komediálny dobový [[seriál]] | námet = | scenár = [[Evita Twardzik]] | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | obsadenie = [[Adriána Brnčalová]] ako Zuzana Fraňová<br>[[Kristián Baran]] ako Michal Andráš<br>[[Jakub Švec]] ako Igor Valent<br>[[Gabriela Dzuríková]] ako Zdena Hanúsková<br>[[Ráchel Šoltésová]] ako Táňa Kollárová<br>[[Michal Ďuriš]] ako Viktor Gálik | hudba = [[Dara Rolins]] – „[[Sľub (pieseň)|Sľub]]“<br> '''Hudba''': Peter Graus, Tomáš Zubák<br/>'''Text a spev''': [[Dara Rolins]] | hudba popiska = Titulná pieseň | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | jazyk = [[slovenčina]] | počet sérií = 5 | počet častí = 180+1 | výkonný producent = Nikola Šmátralová | producent = Alexandra Dubovská, Ivana Luknárová | kamera = Michal Adamec, Šimon Ciprich, Slavomír Maxian, Milan Minarík, Peter Nôta, Volodymyr Ostapets | strih = Peter Kovaľ | dĺžka =~ 45 min.<br> 15 min. (181) | spoločnosť = BEETLE s r. o. | distribútor = | rok orig = [[13. január]] [[2025]] – súčasnosť | tv orig = [[TV Markíza]] | rok sk =2025/26 | tv sk = | formát obrazu = [[16:9]] | prístupnosť = {{Veková prístupnosť|12}} | webstránky = {{url|markiza.sk/relacie/slub}} }} '''''Sľub''''' je slovenský denný výpravný rodinný komediálny [[televízny seriál]] odohrávajúci sa v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] v [[Československá socialistická republika|ČSSR]], ktorý sa vysiela cez pracovné dni o 17:55 na [[TV Markíza]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový denný rodinný seriál Sľub vás do 80. rokov prenesie už 13. januára 2025 {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/clanok/942227-novy-denny-rodinny-serial-slub-vas-do-80-rokov-prenesie-uz-13-januara-2025 | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum prístupu = 2024-12-26 | jazyk = sk}}</ref> a v piatok pondelková časť na [[Voyo]]. == Dej == Píše sa 3. september 1984, prvý deň nového školského roku 1984/1985. Prváčikovia plní očakávaní, rebelantskí tínedžeri aj učitelia prichádzajú do Základnej školy SNP so svojimi radosťami, snami, ale aj menšími či väčšími tajomstvami. Príbeh prepletá nielen osudy [[Žiak (škola)|žiakov]], [[učiteľ]]ov, ale aj celých rodín, ktoré sú poznačené dianím v [[Československá socialistická republika|ČSSR]] aj v okolitom svete.<ref name=":0" /> V seriáli sledujeme príbeh učiteľky a jej manžela, ktorých o pokoj pripraví sestrina emigrácia na západ. Spoznávame rodinu riaditeľa školy, ktorú spája aj rozdeľuje jedno veľké tajomstvo, alebo rodinu malého prváčika, ktorá prejde príchodom nového školského roka viacerými životnými skúškami. V niekedy úsmevných, inokedy vážnejších príbehoch sa sľubuje vernosť aj nenávisť, no najmä – hľadá sa životná láska. Tak je to aj v prípade obľúbenej učiteľky ôsmakov Zuzany ([[Adriána Brnčalová]]), ktorej život sa v jeden moment obráti naruby. Musí sa postarať o malé dieťa svojich najlepších priateľov. Nie je na to však sama. Okrem starostlivosti o malého Kubka tak rieši aj boj medzi rozumom a srdcom. Vyhrá ho seriózny a úspešný detský chirurg Igor ([[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]]), ktorého jej chce dohodiť jej mama Mária ([[Zuzana Tlučková]]), alebo divoký a trochu nezodpovedný učiteľ Michal ([[Kristián Baran]]), s ktorým sa stále smeje? == Obsadenie == {| class="wikitable sortable" |- ! rowspan="2" | herec ! rowspan="2" | postava ! rowspan="2" | povolanie ! rowspan="2" | vztahy ! colspan="3" | postavy |- ! style="background: #D3FFDD; text-align: center" | hlavná ! style="background: #FFE1E2; text-align: center" | vedľajšia ! style="background: #D8EBFF; text-align: center" | hosť |- ! colspan="7" |Andrášovci & Fraňovci |- | [[Kristián Baran]] | Michal Andráš | učiteľ zemepisu a telesnej výchovy, vedúcí krúžku basketballu pre chalanov |partner Kamily, bývalý manžel Zuzany, bývalý zať Márie, adoptívny otec Jakuba, brat Vladimíra, švagor Andrei, syn Jany a Ruda †, bývalý partner Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Adriána Brnčalová]] | Zuzana Fraňová | učiteľka slovenského jazyka a hudobnej výchovy, vedúca zboru Spevokol, výchovná poradkyňa | adoptívna matka Jakuba, dcéra Márie a Jara, bývalá manželka Michala, bývalá partnerka Igora, bývalá nevesta Jany a Ruda †, bývalá švagriná Vladimíra a Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Mesík]] |Jakub Kaprálik | dieťa, sirota | adoptívný syn Zuzany a Michala, syn Lucie † a Petera †, adoptívny vnuk Márie, Jaroslava, Jany a Ruda †, synovec Natálie a Mira, adoptívný synovec Vlada a Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Zuzana Tlučková]] | Mária Fraňová | zdravotná sestra | matka Zuzany, adoptívná babka Jakuba, bývalá svokra Michala, bývalá partnerka Dr. Jaroslava Gregora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Filip Pavúk]] | Vladimír Andráš | bývalý vojak, čašník vo vieche | manžel Andrei, syn Jany a Ruda †, brat Michala, bývalý švagor Zuzany, nevl. ujo Jakuba | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristína Sisková]] | Andrea Andrášová <small>(rod.Marková)</small> | triedna učiteľka siedmákov ZDŠ SNP, učiteľka prírodopisu | manželka Vlada, sestra Veroniky, dcéra Heleny a Mareka, teta Heleny, švagriňa Róberta a Michala, bývalá priateľka Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Hanúskovci & Kupperová |- | [[Dušan Cinkota]] | [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] Pavol Hanúsek | predseda na MNV | manžel Zdeny, otec Róberta, nevlastný otec Martiny, svokor Veroniky, dedo Heleny, švagor Heleny a Jána, strýko Barbory a Viliama, zať Marty, brat Gity | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Gabriela Dzuríková]] | Zdena Hanúsková ({{Small|rod. Kupperová}}) | riaditeľka ZDŠ SNP, učiteľka ruštiny, komunistka | manželka Pavola, matka Róberta a Martiny, svokra Veroniky, babka Heleny, sestra Heleny, bývalá svokra Igora, švagriná Gity a Jana, teta Barbory a Viliama, dcéra Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristián Macháček]] | Róbert Hanúsek | robí v knižnici, snedl cukrovku | manžel Veroniky, otec Heleny, syn Zdeny a Pavola, brat Martiny, vnuk Marty synovec Heleny, Jana a Gity, bratranec Barbory a Viliama, zať Heleny a Mareka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Magdaléna Hroboňová]] |Veronika Hanúsková <small>(rod. Marková)</small> |na rodičovskej dovolenke, vysokoškoľačka |manželka Róberta, matka Heleny, sestra Andrei, dcéra Heleny a Mareka, nevesta Zdeny a Pavola | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | --- |Helena Hanúsková |bábätko |dcéra Róberta a Veroniky, vnučka Zdeny, Pavola, Heleny a Mareka, neter Martiny, Barbory a Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] |Marta Kupperová |dôchodkyňa, chce sa presťahovať do Bratislavy |matka Zdeny a Heleny, babka Róberta, Barbory, Viliama a Martiny, prababka Heleny, svokra Jána a Pavla | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Horváthovci |- | [[Gregor Hološka]] | Ján Horváth | školník, údržbár a učiteľ dieleń na ZŠ SNP | manžel Heleny, otec Barbory a Viliama, švagor Zdeny a Pavla, ujo Róberta a Martiny, zať Marty, aféra Boženy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Anikó Vargová]] | Helena Horváthová ({{Small|rod. Kupperová}}) | vedúca lahôdok | manželka Jána, matka Barbory a Viliama, sestra Zdeny, švagriná Pavla, teta Róberta a Martiny, dcéra Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dorota Kaľavská]] | Barbora Horváthová | študentka prvého ročníka herectva na konzervatóriu | dcéra Heleny a Jána, sestra Viliama, neter Zdeny a Pavla, sesternica Róberta a Martiny, teta Heleny, vnučka Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Daniel Fekete]] | Viliam Horváth | žiak siedmeho ročníka ZDŠ SNP | syn Heleny a Jána, brat Barbory, synovec Zdeny a Pavla, bratranec Róberta a Martiny, ujo Heleny, kamarát a spolužiak Alžbety, vnuk Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Gálikovci |- | [[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]] | Viktor Gálik | triedny učiteľ druhákov, bývalý riaditeľ a zástupca ZDŠ SNP, učiteľ dejepisu | manžel Zlatice, otec Juraja, dedko Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dagmar Sanitrová]] | [[Magister farmácie|PhMr.]] Zlatica Gáliková | teraz na dôchodku, bývalá farmaceutka a predavačka v lahôdkách | manželka Viktora, matka Juraja, babka Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.,3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Juraj Rašla]] |Juraj Gálik |ukrýval sa pred VB, podpísal spoluprácu s ŠTB, lesník |otec Martiny, syn Zlatice a Viktora, bývalý priateľ Zdeny, svokor Igora, spolužiak a kamoš Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.,3. |- ! colspan="7" | Valentovci |- | [[Štefan Skrúcaný]] | Štefan Valent, [[Kandidát vied|CSc.]] | predseda Krajského národného výboru (KNV), bývalý predseda mestkého národneho výboru (MNV) | manžel Magdalény, otec Igora, svokor Martiny, bývalý milenec Jarky a Natálie, bývalý kamarát Viktora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Eva Pavlíková]] | Magdaléna Valentová | zamestnankyňa ROH | manželka Štefana, matka Igora, svokra Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]] | [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr]]. Igor Valent | detský chirurg v nemocnici, bývalý primár v nemocnici | manžel Martiny, syn Magdalény a Štefana, zať Zdeny a Juraja, švagor Róberta, bývalý partner Zuzany, kolega Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Paula Lopatovská]] | Martina Valentová <small>( rod. Gáliková )</small> | pionierska vedúca ZDŠ | manželka Igora, dcéra Zdeny a Juraja, vnučka Zlatice, Viktora a Marty, polorodá sestra Róberta, nevesta Štefana a Magdalény, teta Heleny, švagriňa Veroniky, neter Heleny a Jána, sesternice Barbory a Viliama, bývalá snúbenica Ivana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Bartošovci & Antálkovci |- | [[Vladimír Kobielsky]] | [[MUDr.]] Roman Bartoš | chirurg, primár oddelenia, komunista, podal trestné oznámenie na Dávida | manžel Marcely, otec Lenky, adoptívny otec Adama, brat Ivany, švagor Dávida a Karola, ujo Alžbety, bývalý milenec Dany, kamarát Igora a Juraja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Soňa Norisová]] |[[Ing.]] Marcela Bartošová |architektka, pracovníčka na Miestnom národnom výbore |manželka Romana, matka Lenky, adoptívna mama Adama, švagriňa Ivany a Dávida, teta Alžbety, kolegyňa Pavla | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | 1.- 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tatiana Čobejová]] |Lenka Bartošová |študentka prvého ročníka gymnázia |páči sa jej Matej, dcéra Marcely a Romana, nevlastná sestra Adama, neter Ivany a Dávida, sesternica Alžbety, kamarátka Barbory a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Nemček]] |Adam Bartoš |žiak druhého ročníka ZŠ |brat Richarda, syn Karola, adoptívny syn Marcely a Romana, nevlastný brat Lenky, nevl. synovec Ivany a Dávida, nevl. bratranec Alžbety, spolužiak Eriky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Sebastian Dobrovod]] |Richard Antálek |žiak siedmeho ročníka ZDŠ SNP |brat Adama, syn Karola | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Matej Erby]] |Karol Antálek |bol vo väzení |otec Richarda a Adama Bartoša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Sklenárovci |- |[[Eva Mores]] |[[Doktor práv|JUDr.]] Ivana Sklenárová ({{Small|rod. Bartošová}}) |sudkyňa, čaká dieťa, odišla od Dávida |manželka Dávida, matka Alžbety, sestra Romana, švagriná Marcely, teta Lenky a nevl. teta Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Filip Tůma]] |Dávid Sklenár |tréner AK Bratislava |manžel Ivany, otec Alžbety, švagor Romana a Marcely, ujo Lenky a nev. ujo Adama, partner Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Alica Esterková]] |Alžbeta Sklenárová |žiačka siedmeho ročníka ZŠ, hrá basketball |dcéra Ivany a Dávida, neter Romana a Marcely, sesternica Lenky a nevl. sesternica Adama, spolužiačka a kamarátka Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Roháčovci |- |[[Anna Jakab Rakovská]] |Hana Roháčová ({{Small|rod. Pašková}}) |sanitárka v nemocnici, študentka zdravotnej školy, bývalá predavačka v lahôdkach, bola vo väzení za krádež peniazí |matka Andreja a Eriky, dcéra Zity, partnerka Milana, kamarátka Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1.- 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Nádasdi]] |[[Poručík|por.]] Milan Roháč |príslušník VB |partner Hany, otec Andreja, Eriky a Dušana, bývalý zať Zity, bývalý snúbenec Radky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ondrej Kandráč mladší|Ondrej Kandráč ml.]] |Andrej Roháč |študent prvého ročníka hotelovej školy |syn Hany a Milana, brat Eriky a Dušana, vnuk Zity, nevlastný syn Radky, kamarát Lenky a Barbory | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Nikola Urbánková]] |Erika Roháčová |žiačka druhého ročníka ZDŠ SNP |dcéra Hany a Milana, sestra Andreja a Dušana, vnučka Zity, nevlastná dcéra Radky, kamarátka a spolužiačka Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Šišková]] |Zita Pašková |vedúca školskej jedálne |matka Hany, vdova, babka Andreja a Eriky, svokra Milana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1.- 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Dorota Tóthová]] |Radka Malčáková |na materskej dovolenke |bývalá snúbenica Milana, matka Dušana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |Gregorovci |- |[[Maroš Kramár]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Jaroslav Gregor |lekár v nemocnici |manžel Evy, otec Mateja a Zuzany, bývalý priateľ Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Michaela Čobejová]] |Eva Gregorová |zástupkyňa na škole SNP a bývalá riaditeľka školy v Banskej Bystrici, učiteľka matematiky, eštebačka |manželka Jaroslava, mama Mateja, nevlastná mama Zuzany Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Marko Kramár]] |Matej Gregor |mladá tenisová nádej |syn Evy a Jaroslava, páči sa mu Lenka Bartošová, polorodý brat Zuzany Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Kollárovci |- | [[Marek Rozkoš]] | Jozef Kollár | šofér sanitky, bývalý smetiar, kamionista a osobný šofér Štefana Valenta, zostal sám | bývalý manžel Táne, otec Aleny, brat Maja, švagor Aleny, partner Vlasty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Ráchel Šoltésová]] | Táňa Kollárová | emigrovala do Rakúska, bývalá triedna učiteľka prvákov na ZŠ SNP | bývalá manželka Jozefa, matka Aleny, sestra Aleny, švagriná Maja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Hugo Veselý]] |Majo Kollár |bývalý atlét AK Bratislava, odišel so študentkou do Myjavy |brat Jozefa, švagor Táni, ujo Aleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Monika Haasová]] |Vlasta |učiteľka herectva na konzervatóriu |partnerka Jozefa, kamarátka Aleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Markovci |- |[[Edita Borsová]] |Helena Marková | -- |matka Andrei a Veroniky, svokra Róberta, babka Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2.-3. |- |[[Roman Mrázik]] |Marek Marko | -- |otec Andrei a Veroniky, svokor Róberta, dedo Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- ! colspan="7" |Chalúpkovci |- |[[Gabriela Marcinková]] |Natália Chalúpková <small>(rod.Kapráliková)</small> |sanitárka, bývalá referentka MNV, žila v Líbyi s manželom, chcela ukradnúť Kubka |partnerka Dávida, bývalá manželka Miroslava, bývalá milenka Štefana, bývalá nevesta Zuzany a Michala, sestra Petera †, švagriná Lucie †, teta Kubka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Lukáš Dóza]] |Miroslav Chalúpka |stavbár, žil v Líbyi |bývalý manžel Natálie, partner Dagmar, ujo Kubka, švagor Petra † a Lucie † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |Kaprálikovci |- | [[Adam Bardy]] | '''†''' Peter Kaprálik | účastník smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrel | manžel Lucie, otec Jakuba, brat Natálie, švagor Miroslava, najlepší kamarát Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | [[Dana Droppová]] | '''†''' Lucia Kapráliková | účastníčka smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrela | manželka Petra, matka Jakuba, švagriná Natálie a Miroslava, najlepšia kamarátka Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- ! colspan="7" |zamestnanci lahôdok |- |[[Monika Szabó]] |Kamila Liptáková |predávačka v lahôdkach |partnerka Michala, kolegyňa Heleny, švagriná Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |ďalší zamestnanci ZDŠ SNP : |- | [[Simona First]] | Olinka | upratovačka |mama Janka a ďalších 4 detí | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.- 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |bývalí žiaci ZDŠ SNP : |- |[[Zoja Lukýová]] |Mária |bývalá žiačka ôsmeho ročníka ZŠ SNP, študentka strednej školy |bývalá spolužiačka Barbory, Lenky, Andreja a Alexandera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Maxim Zušťák]] |Alexander 'Šaňi' Molnár |bývalý žiak ôsmeho ročníka ZŠ SNP, študent gymnázia |bývalý spolužiak Barbory, Lenky, Márie a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |zamestnanci nemocnice : |- | [[Adriana Novakov]] | [[MUDr.]] Dana Hanzelová | detská lekárka, vracia sa z Banskej Bystrice urobiť si v nemocnici atestáciu, emigrovala do Talianska | manželka Rudolfa, kolegyňa Romana, Igora a Jaroslava, bývalá milenka Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jaroslav Mendel]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Fábis |riaditeľ nemocnice |šéf Romana, Igora a Jaroslava | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Viktória Vadovičová]] |Vierka |zdravotná sestra |bývalá kolegyňa Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2.- 3. |- ! colspan="7" |príslušníci štátnej a verejnej bezpečnosti: |- |[[Michal Jánoš]] |[[Práporčík|práp.]] Marián Vlk |príslušník ŠTB |kolega Milana a Maroša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.- 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Michal Vidan]] | [[Práporčík|práp.]] Maroš Ondáš | príslušník ŠTB |kolega Milana a Mariána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.- 2. |- ! colspan="7" |ďalšie postavy : |- | [[Tomáš Sitkey]] | „Lekvár“ | taxikár, vekslák, donáša pre verejnú bezpečnosť | známy Michala a Vladimíra | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Juraj Loj]] | Rudolf Hanzel | mestský policajt vo výslužbe | manžel Dany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Danica Jurčová]] | Jarka Virdzeková | matrikárka |bývalá milenka Štefana, kamarátka Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Marko Igonda]] | Lukáš | doktor z Trebišova | známy Romana a Jaroslava | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Adam Herich]] |Tibor Macho |robí na súde a je aj donášač pre [[Štátna bezpečnosť|ŠTB]] |kolega Ivany Sklenárovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- | [[Zuzana Skopálová]] | Anna Kováčová | sociálna pracovníčka |kontroluje adopciu Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |Mrázovci |- |[[Peter Oszlík]] |Milan Mráz |riaditeľ v rafinérii, ktorý týral svoju bývalú manželku a dcéru |otec Bronislavy, bývalý manžel Slávky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Jana Balzar Lieskovská]] |Slávka Mrázová |pacientka Dr. Bartoša, rozvedená, bola týraná bývalým manželom |matka Bronislavy, bývalá manželka Milana Mráza | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martina Kapráliková]] |Bronislava Mrázová |otec jej dal facku |dcéra Milana a Slávky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |ostatné postavy ktoré skončili : |- |[[Dárius Kočí]] |Ivan Mikuš |horolezec, skaut |bývalý snúbenec Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Vladislav Plevčík]] |[[JUDr.]] Emil Bobocký |právnik |právnik Hany Roháčovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jana Pilzová]] |Jana Andrášová |dôchodkyňa, emigrovala do Švédska |vdova po Rudovi †, matka Michala a Vladimíra, adoptívna babka Jakuba, svorka Andrei, bývalá svokra Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Petra Lángová]] |[[Dr.]] Belanová |psychologička v manželskej a predmanželskej poradni |kontrolovala Zuzanu a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Michal Paulovský]] |Hans Bauer |pomohol Táně k emigrácii |známý Aleny ( sestry Táni ) | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- | [[Veronika Lackovičová]] | Zuzana Pospíšilová | študentka medicíny |kamarátka Igora, bývalá partnerka Michala Andráša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ivo Gogál]] |'''†''' Rudolf Andráš |zomrel na embóliu |manžel Jany, otec Michala a Vladimíra, adoptívny dedko Jakuba, svokor Andrei, bývalý svokor Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martina Majerníková Koval]] |Gita Hanúsková |žena v domácnosti, žije v dome po tete s rodinou |sestra Pavola, švagriná Zdeny, teta Roberta a nevl. teta Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |epizódne postavy: |- |[[Zuzana Znášiková Martinková]] |Božena |úradnička |páčí sa jej Jano | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Zuzana Kapráliková]] | ---- | mamička zo školy | známá Vladimíra | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Roman Féder]] |[[Miroslav Válek]] |[[Zoznam ministrov kultúry Slovenskej republiky|Minister kultúry SSR]] |kúpil básničku od Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Ján Bakala]] |Lukáš |učiteľ, v Polsku ho spoznala Zuzana |páčil sa Zuzaně Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Alexandre Pajon]] |Pierre |bývá v Paríži |páčil sa mu Zita | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Vanesa Antovská]] |Soňa |mladé dievča z viechy |známá Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Veronika Rajek]] | ---- | bola v ZDŠ SNP | priateľka Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- | [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] | ---- | predseda prijímacej komisie [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|konzervatória]] |prijal Barboru Horváthovú | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Rastislav Zvara]] |Gustav Pekár |horal |milenec Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Jozef Abafi]] |Sergej Dimov |učiteľ leningradskej školy, chcel utiecť na západ |páčila sa mu Andrea Marková | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Diana Velčická]] |Iveta |má zdravotné problémy |sesternica Marcely, <nowiki>''švagriná''</nowiki> Romana, teta Lenky a Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Daniel Gálik Zwach]] |Ondrej Podmanický |lyžiar, teraz na vozíčku |operoval ho Dr. Roman Bartoš | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Roman Fratrič]] |p. František |na dôchodku |páčila sa mu Mária Fraňová | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Zuzana Šicková]] |p. Kopecká |zákazníčka v lahôdkach |známa Heleny Horváthovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |} == Série == {|class="wikitable sortable"; style="text-align:center;" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" |Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#BB2528; color:#000000;" | | '''[[1. séria (2025)|1]]''' |110 | [[13. január]] [[2025]] |[[2025|23. jún 2025]] | rowspan="5" width="100" |pondelok - piatok 17:55 - 19:00 | rowspan="5" |[[Súbor:Markiza.png|alt=Markíza TV|náhľad]] |- | style="background:#FFFF00; color:#000000;" | | '''[[2. séria (2025)|2]]''' |70 |[[1. september]] [[2025]] |[[5. december]] [[2025]] |- | style="background:#1ECA54; color:#000000;" | | '''[[3. séria (2026)|3]]''' |100 |[[26. január]] [[2026]] |? |- | style="background:#16A4F6; color:#000000;" | | '''[[4. séria (2026)|4]]''' |70 (?) |? |? |- |} == Časti == === 1. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| 1. séria (13.01.2025{{--}}23.06.2025) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 1 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 16 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 17 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 18 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 19 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 20 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 21 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 22 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 23 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 24 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 25 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 26 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 27 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 28 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 29 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 30 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 31 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 32 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 33 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 34 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 35 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 36 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 36 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 37 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 37 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 38 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 38 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 39 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 40 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 40 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 41 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 41 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 42 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 42 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 43 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 43 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 44 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 44 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 45 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 45 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 46 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 46 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 47 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 47 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 48 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 48 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 49 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 49 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 50 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 50 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 51 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 51 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 52 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 52 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 53 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 53 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 54 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 54 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 55 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 55 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 56 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 56 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 57 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 57 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 58 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 58 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 59 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 59 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 60 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 60 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 61 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 61 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 62 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 62 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 63 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 63 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 64 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 64 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 65 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 65 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 66 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 66 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 67 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 67 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 68 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 68 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 69 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 69 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 70 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 70 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 71 |ep2 = 71 |pôvodný názov = Epizóda 71 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 72 |ep2 = 72 |pôvodný názov = Epizóda 72 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 73 |ep2 = 73 |pôvodný názov = Epizóda 73 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 74 |ep2 = 74 |pôvodný názov = Epizóda 74 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 75 |ep2 = 75 |pôvodný názov = Epizóda 75 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 76 |ep2 = 76 |pôvodný názov = Epizóda 76 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. apríl 2025}} {{Časť (TV seriál) |ep = 77 |ep2 = 77 |pôvodný názov = Epizóda 77 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 78 |ep2 = 78 |pôvodný názov = Epizóda 78 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 79 |ep2 = 79 |pôvodný názov = Epizóda 79 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 80 |ep2 = 80 |pôvodný názov = Epizóda 80 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 81 |ep2 = 81 |pôvodný názov = Epizóda 81 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 82 |ep2 = 82 |pôvodný názov = Epizóda 82 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 83 |ep2 = 83 |pôvodný názov = Epizóda 83 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 84 |ep2 = 84 |pôvodný názov = Epizóda 84 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 85 |ep2 = 85 |pôvodný názov = Epizóda 85 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 86 |ep2 = 86 |pôvodný názov = Epizóda 86 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 87 |ep2 = 87 |pôvodný názov = Epizóda 87 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 88 |ep2 = 88 |pôvodný názov = Epizóda 88 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 89 |ep2 = 89 |pôvodný názov = Epizóda 89 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 90 |ep2 = 90 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 91 |ep2 = 91 |pôvodný názov = Epizóda 91 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 92 |ep2 = 92 |pôvodný názov = Epizóda 92 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 93 |ep2 = 93 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 94 |ep2 = 94 |pôvodný názov = Epizóda 94 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 95 |ep2 = 95 |pôvodný názov = Epizóda 95 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 96 |ep2 = 96 |pôvodný názov = Epizóda 96 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 97 |ep2 = 97 |pôvodný názov = Epizóda 97 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 98 |ep2 = 98 |pôvodný názov = Epizóda 98 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 99 |ep2 = 99 |pôvodný názov = Epizóda 99 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 100 |ep2 = 100 |pôvodný názov = Epizóda 100 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 101 |ep2 = 101 |pôvodný názov = Epizóda 101 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 102 |ep2 = 102 |pôvodný názov = Epizóda 102 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 103 |ep2 = 103 |pôvodný názov = Epizóda 103 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 104 |ep2 = 104 |pôvodný názov = Epizóda 104 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 105 |ep2 = 105 |pôvodný názov = Epizóda 105 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 106 |ep2 = 106 |pôvodný názov = Epizóda 106 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 107 |ep2 = 107 |pôvodný názov = Epizóda 107 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 108 |ep2 = 108 |pôvodný názov = Epizóda 108 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 109 |ep2 = 109 |pôvodný názov = Epizóda 109 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 110 |ep2 = 110 |pôvodný názov = Epizóda 110 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. jún 2025 }} |} === 2. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;" | 2. séria (01.09.2025{{--}}05.12.2025) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 111 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 111 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 112 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 112 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 113 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 113 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 114 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 114 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 115 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 115 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 116 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 116 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 117 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 117 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 118 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 118 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 119 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 119 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 120 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 120 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 121 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 121 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 122 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 122 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 123 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 123 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 124 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 124 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 125 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 125 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 126 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 126 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 127 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 127 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 128 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 128 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 129 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 129 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 130 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 130 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 131 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 131 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 132 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 132 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 133 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 133 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 134 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 134 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 135 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 135 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 136 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 136 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 137 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 137 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 138 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 138 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 139 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 139 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 140 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 140 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 141 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 141 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 142 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 142 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 143 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 143 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 144 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 144 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 145 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 145 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 146 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 146 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 147 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 147 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 148 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 148 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 149 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 149 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 150 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 150 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 151 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 151 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 152 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 152 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. október 2035 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 153 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 153 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 154 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 154 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 155 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 155 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 156 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 156 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 157 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 157 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 158 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 158 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 159 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 159 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 160 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 160 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 161 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 161 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 162 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 162 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 163 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 163 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 164 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 164 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 165 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 165 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 166 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 166 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 167 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 167 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 168 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 168 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 169 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 169 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 170 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 170 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 171 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 171 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 172 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 172 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 173 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 173 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 174 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 174 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 175 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 175 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 176 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 176 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 177 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 177 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. december 20265 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 178 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 178 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 179 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 179 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 180 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 180 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = - |ep2 = - |pôvodný názov = Vianočný špeciál I. |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. december 2025 }} |} === 3. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| 3. séria (26.01.2026{{--}}19.06.2026) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 181 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 182 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 2 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 183 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 3 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 184 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 4 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 185 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 5 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 186 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 6 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 187 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 7 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 188 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 8 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 189 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 9 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 190 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 10 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 191 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 11 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 192 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 12 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 193 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 13 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 194 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 14 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 195 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 15 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 196 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 16 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 197 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 17 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 198 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 18 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 199 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 19 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 200 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 20 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 201 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 21 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 202 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Epizóda 22 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 203 | ep2 = 23 | pôvodný názov = Epizóda 23 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 204 | ep2 = 24 | pôvodný názov = Epizóda 24 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 205 | ep2 = 25 | pôvodný názov = Epizóda 25 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 206 | ep2 = 26 | pôvodný názov = Epizóda 26 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 207 | ep2 = 27 | pôvodný názov = Epizóda 27 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 208 | ep2 = 28 | pôvodný názov = Epizóda 28 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 209 | ep2 = 29 | pôvodný názov = Epizóda 29 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 210 | ep2 = 30 | pôvodný názov = Epizóda 30 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 211 | ep2 = 31 | pôvodný názov = Epizóda 31 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 212 | ep2 = 32 | pôvodný názov = Epizóda 32 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 213 | ep2 = 33 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 214 | ep2 = 34 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. marec 2036 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 215 | ep2 = 35 | pôvodný názov = Epizóda 35 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 216 | ep2 = 36 | pôvodný názov = Epizóda 36 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 217 | ep2 = 37 | pôvodný názov = Epizóda 37 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 218 | ep2 = 38 | pôvodný názov = Epizóda 38 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 219 | ep2 = 39 | pôvodný názov = Epizóda 39 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 220 | ep2 = 40 | pôvodný názov = Epizóda 40 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 221 | ep2 = 41 | pôvodný názov = Epizóda 41 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 222 | ep2 = 42 | pôvodný názov = Epizóda 42 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 223 | ep2 = 43 | pôvodný názov = Epizóda 43 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 224 | ep2 = 44 | pôvodný názov = Epizóda 44 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 225 | ep2 = 45 | pôvodný názov = Epizóda 45 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 226 | ep2 = 46 | pôvodný názov = Epizóda 46 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 31. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 227 | ep2 = 47 | pôvodný názov = Epizóda 47 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 1. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 228 | ep2 = 48 | pôvodný názov = Epizóda 48 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 229 | ep2 = 49 | pôvodný názov = Epizóda 49 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 230 | ep2 = 50 | pôvodný názov = Epizóda 50 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 231 | ep2 = 51 | pôvodný názov = Epizóda 51 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 232 | ep2 = 52 | pôvodný názov = Epizóda 52 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 233 | ep2 = 53 | pôvodný názov = Epizóda 53 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 234 | ep2 = 54 | pôvodný názov = Epizóda 54 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 235 | ep2 = 55 | pôvodný názov = Epizóda 55 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 236 | ep2 = 56 | pôvodný názov = Epizóda 56 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 237 | ep2 = 57 | pôvodný názov = Epizóda 57 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 238 | ep2 = 58 | pôvodný názov = Epizóda 58 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 239 | ep2 = 59 | pôvodný názov = Epizóda 59 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 240 | ep2 = 60 | pôvodný názov = Epizóda 60 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 241 | ep2 = 61 | pôvodný názov = Epizóda 61 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 242 | ep2 = 62 | pôvodný názov = Epizóda 62 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 243 | ep2 = 63 | pôvodný názov = Epizóda 63 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 244 | ep2 = 64 | pôvodný názov = Epizóda 64 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 245 | ep2 = 65 | pôvodný názov = Epizóda 65 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 246 | ep2 = 66 | pôvodný názov = Epizóda 66 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 247 | ep2 = 67 | pôvodný názov = Epizóda 67 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 248 | ep2 = 68 | pôvodný názov = Epizóda 68 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 249 | ep2 = 69 | pôvodný názov = Epizóda 69 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 250 | ep2 = 70 | pôvodný názov = Epizóda 70 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 251 | ep2 = 71 | pôvodný názov = Epizóda 71 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 252 | ep2 = 72 | pôvodný názov = Epizóda 72 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 253 | ep2 = 73 | pôvodný názov = Epizóda 73 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 254 | ep2 = 74 | pôvodný názov = Epizóda 74 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 255 | ep2 = 75 | pôvodný názov = Epizóda 75 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 256 | ep2 = 76 | pôvodný názov = Epizóda 76 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 257 | ep2 = 77 | pôvodný názov = Epizóda 77 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 258 | ep2 = 78 | pôvodný názov = Epizóda 78 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 259 | ep2 = 79 | pôvodný názov = Epizóda 79 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 260 | ep2 = 80 | pôvodný názov = Epizóda 80 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 261 | ep2 = 81 | pôvodný názov = Epizóda 81 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 262 | ep2 = 82 | pôvodný názov = Epizóda 82 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. máj 2026 }} |} == Galéria == <gallery> Súbor:Cyklotrasa R11 Dúbravka - centrum (Bratislava), prejazd 24.3.2022.jpg|Exteriér Základnej školy SNP (v skutočnosti [[Spojená škola internátna pre žiakov so zrakovým postihnutím]] na [[Svrčia ulica|Svrčej ulici]] 6 v [[Bratislava|Bratislave]]) Súbor:Druzba internat 2007 (cropped).jpg|Budova domu služieb, kde sa nachádzajú aj lahôdky Heleny Horváthovej (v skutočnosti budova [[kongresové centrum|kongresového centra]] [[Univerzita Komenského v Bratislave, Vysokoškolský internát Družba|vysokoškolského internátu Družba]] v Bratislave) Talichova Bratislava.jpg|Bytový dom rodiny Horváthovcov a Hanúskovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Talichova ulica (Bratislava)|Talichovej ulici]] 6 v Bratislave) Súbor:Bratislava Tobrucká 02 01.jpg|Bytový dom rodiny Bartošovcov, Gálikovcov a Sklenárovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Tobrucká ulica|Tobruckej ulici]] 2, [[Medená ulica (Bratislava)|Medenej ulici]] 10 a [[Vajanského nábrežie (Bratislava)|Vajanského nábreží]] 15 – 17) Súbor:Garaze_Bratislava.jpg|Miesto, kde sa nachádzala [[garáž]] kapely Roba Hanúska a jeho spoluhráčov (v skutočnosti [[Koncerty na garážach]]) </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.markiza.sk/relacie/slub ''Sľub''] na [[Facebook|TV Markíza]] * {{Csfd film|id=1605585|názov=Sľub}} * {{Imdb film|id=tt35082595|názov=Sľub}} * {{Fdb film|id=202120|názov=Sľub}} [[Kategória:Slovenské televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály TV Markíza]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2025]] b37spz2tkcuis3u29z2ieq7i2qciism 8203641 8203605 2026-04-26T09:03:26Z ~2026-10709-41 286462 /* Obsadenie */ 8203641 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Sľub | en = | logo = | žáner = výpravný rodinný a komediálny dobový [[seriál]] | námet = | scenár = [[Evita Twardzik]] | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | obsadenie = [[Adriána Brnčalová]] ako Zuzana Fraňová<br>[[Kristián Baran]] ako Michal Andráš<br>[[Jakub Švec]] ako Igor Valent<br>[[Gabriela Dzuríková]] ako Zdena Hanúsková<br>[[Ráchel Šoltésová]] ako Táňa Kollárová<br>[[Michal Ďuriš]] ako Viktor Gálik | hudba = [[Dara Rolins]] – „[[Sľub (pieseň)|Sľub]]“<br> '''Hudba''': Peter Graus, Tomáš Zubák<br/>'''Text a spev''': [[Dara Rolins]] | hudba popiska = Titulná pieseň | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | jazyk = [[slovenčina]] | počet sérií = 5 | počet častí = 180+1 | výkonný producent = Nikola Šmátralová | producent = Alexandra Dubovská, Ivana Luknárová | kamera = Michal Adamec, Šimon Ciprich, Slavomír Maxian, Milan Minarík, Peter Nôta, Volodymyr Ostapets | strih = Peter Kovaľ | dĺžka =~ 45 min.<br> 15 min. (181) | spoločnosť = BEETLE s r. o. | distribútor = | rok orig = [[13. január]] [[2025]] – súčasnosť | tv orig = [[TV Markíza]] | rok sk =2025/26 | tv sk = | formát obrazu = [[16:9]] | prístupnosť = {{Veková prístupnosť|12}} | webstránky = {{url|markiza.sk/relacie/slub}} }} '''''Sľub''''' je slovenský denný výpravný rodinný komediálny [[televízny seriál]] odohrávajúci sa v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] v [[Československá socialistická republika|ČSSR]], ktorý sa vysiela cez pracovné dni o 17:55 na [[TV Markíza]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový denný rodinný seriál Sľub vás do 80. rokov prenesie už 13. januára 2025 {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/clanok/942227-novy-denny-rodinny-serial-slub-vas-do-80-rokov-prenesie-uz-13-januara-2025 | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum prístupu = 2024-12-26 | jazyk = sk}}</ref> a v piatok pondelková časť na [[Voyo]]. == Dej == Píše sa 3. september 1984, prvý deň nového školského roku 1984/1985. Prváčikovia plní očakávaní, rebelantskí tínedžeri aj učitelia prichádzajú do Základnej školy SNP so svojimi radosťami, snami, ale aj menšími či väčšími tajomstvami. Príbeh prepletá nielen osudy [[Žiak (škola)|žiakov]], [[učiteľ]]ov, ale aj celých rodín, ktoré sú poznačené dianím v [[Československá socialistická republika|ČSSR]] aj v okolitom svete.<ref name=":0" /> V seriáli sledujeme príbeh učiteľky a jej manžela, ktorých o pokoj pripraví sestrina emigrácia na západ. Spoznávame rodinu riaditeľa školy, ktorú spája aj rozdeľuje jedno veľké tajomstvo, alebo rodinu malého prváčika, ktorá prejde príchodom nového školského roka viacerými životnými skúškami. V niekedy úsmevných, inokedy vážnejších príbehoch sa sľubuje vernosť aj nenávisť, no najmä – hľadá sa životná láska. Tak je to aj v prípade obľúbenej učiteľky ôsmakov Zuzany ([[Adriána Brnčalová]]), ktorej život sa v jeden moment obráti naruby. Musí sa postarať o malé dieťa svojich najlepších priateľov. Nie je na to však sama. Okrem starostlivosti o malého Kubka tak rieši aj boj medzi rozumom a srdcom. Vyhrá ho seriózny a úspešný detský chirurg Igor ([[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]]), ktorého jej chce dohodiť jej mama Mária ([[Zuzana Tlučková]]), alebo divoký a trochu nezodpovedný učiteľ Michal ([[Kristián Baran]]), s ktorým sa stále smeje? == Obsadenie == {| class="wikitable sortable" |- ! rowspan="2" | herec ! rowspan="2" | postava ! rowspan="2" | povolanie ! rowspan="2" | vztahy ! colspan="3" | postavy |- ! style="background: #D3FFDD; text-align: center" | hlavná ! style="background: #FFE1E2; text-align: center" | vedľajšia ! style="background: #D8EBFF; text-align: center" | hosť |- ! colspan="7" |Andrášovci & Fraňovci |- | [[Kristián Baran]] | Michal Andráš | učiteľ zemepisu a telesnej výchovy, vedúcí krúžku basketballu pre chalanov |partner Kamily, bývalý manžel Zuzany, bývalý zať Márie, adoptívny otec Jakuba, brat Vladimíra, švagor Andrei, syn Jany a Ruda †, bývalý partner Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Adriána Brnčalová]] | Zuzana Fraňová | učiteľka slovenského jazyka a hudobnej výchovy, vedúca zboru Spevokol, výchovná poradkyňa | adoptívna matka Jakuba, dcéra Márie a Jara, bývalá manželka Michala, bývalá partnerka Igora, bývalá nevesta Jany a Ruda †, bývalá švagriná Vladimíra a Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Mesík]] |Jakub Kaprálik | dieťa, sirota | adoptívný syn Zuzany a Michala, syn Lucie † a Petera †, adoptívny vnuk Márie, Jaroslava, Jany a Ruda †, synovec Natálie a Mira, adoptívný synovec Vlada a Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Zuzana Tlučková]] | Mária Fraňová | zdravotná sestra | matka Zuzany, adoptívná babka Jakuba, bývalá svokra Michala, bývalá partnerka Dr. Jaroslava Gregora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Filip Pavúk]] | Vladimír Andráš | bývalý vojak, čašník vo vieche | manžel Andrei, syn Jany a Ruda †, brat Michala, bývalý švagor Zuzany, nevl. ujo Jakuba | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristína Sisková]] | Andrea Andrášová <small>(rod.Marková)</small> | triedna učiteľka siedmákov ZDŠ SNP, učiteľka prírodopisu | manželka Vlada, sestra Veroniky, dcéra Heleny a Mareka, teta Heleny, švagriňa Róberta a Michala, bývalá priateľka Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Hanúskovci & Kupperová |- | [[Dušan Cinkota]] | [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] Pavol Hanúsek | predseda na MNV | manžel Zdeny, otec Róberta, nevlastný otec Martiny, svokor Veroniky, dedo Heleny, švagor Heleny a Jána, strýko Barbory a Viliama, zať Marty, brat Gity | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Gabriela Dzuríková]] | Zdena Hanúsková ({{Small|rod. Kupperová}}) | riaditeľka ZDŠ SNP, učiteľka ruštiny, komunistka | manželka Pavola, matka Róberta a Martiny, svokra Veroniky, babka Heleny, sestra Heleny, bývalá svokra Igora, švagriná Gity a Jana, teta Barbory a Viliama, dcéra Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristián Macháček]] | Róbert Hanúsek | robí v knižnici, snedl cukrovku | manžel Veroniky, otec Heleny, syn Zdeny a Pavola, brat Martiny, vnuk Marty synovec Heleny, Jana a Gity, bratranec Barbory a Viliama, zať Heleny a Mareka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Magdaléna Hroboňová]] |Veronika Hanúsková <small>(rod. Marková)</small> |na rodičovskej dovolenke, vysokoškoľačka |manželka Róberta, matka Heleny, sestra Andrei, dcéra Heleny a Mareka, nevesta Zdeny a Pavola | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | --- |Helena Hanúsková |bábätko |dcéra Róberta a Veroniky, vnučka Zdeny, Pavola, Heleny a Mareka, neter Martiny, Barbory a Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] |Marta Kupperová |dôchodkyňa, chce sa presťahovať do Bratislavy |matka Zdeny a Heleny, babka Róberta, Barbory, Viliama a Martiny, prababka Heleny, svokra Jána a Pavla | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Horváthovci |- | [[Gregor Hološka]] | Ján Horváth | školník, údržbár a učiteľ dieleń na ZŠ SNP | manžel Heleny, otec Barbory a Viliama, švagor Zdeny a Pavla, ujo Róberta a Martiny, zať Marty, aféra Boženy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Anikó Vargová]] | Helena Horváthová ({{Small|rod. Kupperová}}) | vedúca lahôdok | manželka Jána, matka Barbory a Viliama, sestra Zdeny, švagriná Pavla, teta Róberta a Martiny, dcéra Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dorota Kaľavská]] | Barbora Horváthová | študentka prvého ročníka herectva na konzervatóriu | dcéra Heleny a Jána, sestra Viliama, neter Zdeny a Pavla, sesternica Róberta a Martiny, teta Heleny, vnučka Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Daniel Fekete]] | Viliam Horváth | žiak siedmeho ročníka ZDŠ SNP | syn Heleny a Jána, brat Barbory, synovec Zdeny a Pavla, bratranec Róberta a Martiny, ujo Heleny, kamarát a spolužiak Alžbety, vnuk Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Gálikovci |- | [[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]] | Viktor Gálik | triedny učiteľ druhákov, bývalý riaditeľ a zástupca ZDŠ SNP, učiteľ dejepisu | manžel Zlatice, otec Juraja, dedko Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dagmar Sanitrová]] | [[Magister farmácie|PhMr.]] Zlatica Gáliková | teraz na dôchodku, bývalá farmaceutka a predavačka v lahôdkách | manželka Viktora, matka Juraja, babka Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.,3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Juraj Rašla]] |Juraj Gálik |ukrýval sa pred VB, podpísal spoluprácu s ŠTB, lesník |otec Martiny, syn Zlatice a Viktora, bývalý priateľ Zdeny, svokor Igora, spolužiak a kamoš Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.,3. |- ! colspan="7" | Valentovci |- | [[Štefan Skrúcaný]] | Štefan Valent, [[Kandidát vied|CSc.]] | predseda Krajského národného výboru (KNV), bývalý predseda mestkého národneho výboru (MNV) | manžel Magdalény, otec Igora, svokor Martiny, bývalý milenec Jarky a Natálie, bývalý kamarát Viktora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Eva Pavlíková]] | Magdaléna Valentová | zamestnankyňa ROH | manželka Štefana, matka Igora, svokra Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]] | [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr]]. Igor Valent | detský chirurg v nemocnici, bývalý primár v nemocnici | manžel Martiny, syn Magdalény a Štefana, zať Zdeny a Juraja, švagor Róberta, bývalý partner Zuzany, kolega Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Paula Lopatovská]] | Martina Valentová <small>( rod. Gáliková )</small> | pionierska vedúca ZDŠ | manželka Igora, dcéra Zdeny a Juraja, vnučka Zlatice, Viktora a Marty, polorodá sestra Róberta, nevesta Štefana a Magdalény, teta Heleny, švagriňa Veroniky, neter Heleny a Jána, sesternice Barbory a Viliama, bývalá snúbenica Ivana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Bartošovci & Antálkovci |- | [[Vladimír Kobielsky]] | [[MUDr.]] Roman Bartoš | chirurg, primár oddelenia, komunista, podal trestné oznámenie na Dávida | manžel Marcely, otec Lenky, adoptívny otec Adama, brat Ivany, švagor Dávida a Karola, ujo Alžbety, bývalý milenec Dany, kamarát Igora a Juraja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Soňa Norisová]] |[[Ing.]] Marcela Bartošová |architektka, pracovníčka na Miestnom národnom výbore |manželka Romana, matka Lenky, adoptívna mama Adama, švagriňa Ivany a Dávida, teta Alžbety, kolegyňa Pavla | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | 1.- 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tatiana Čobejová]] |Lenka Bartošová |študentka prvého ročníka gymnázia |páči sa jej Matej, dcéra Marcely a Romana, nevlastná sestra Adama, neter Ivany a Dávida, sesternica Alžbety, kamarátka Barbory a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Nemček]] |Adam Bartoš |žiak druhého ročníka ZŠ |brat Richarda, syn Karola, adoptívny syn Marcely a Romana, nevlastný brat Lenky, nevl. synovec Ivany a Dávida, nevl. bratranec Alžbety, spolužiak Eriky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Sebastian Dobrovod]] |Richard Antálek |žiak siedmeho ročníka ZDŠ SNP |brat Adama, syn Karola | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Matej Erby]] |Karol Antálek |bol vo väzení |otec Richarda a Adama Bartoša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Sklenárovci |- |[[Eva Mores]] |[[Doktor práv|JUDr.]] Ivana Sklenárová ({{Small|rod. Bartošová}}) |sudkyňa, čaká dieťa, odišla od Dávida |manželka Dávida, matka Alžbety, sestra Romana, švagriná Marcely, teta Lenky a nevl. teta Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Filip Tůma]] |Dávid Sklenár |tréner AK Bratislava |manžel Ivany, otec Alžbety, švagor Romana a Marcely, ujo Lenky a nev. ujo Adama, partner Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Alica Esterková]] |Alžbeta Sklenárová |žiačka siedmeho ročníka ZŠ, hrá basketball |dcéra Ivany a Dávida, neter Romana a Marcely, sesternica Lenky a nevl. sesternica Adama, spolužiačka a kamarátka Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Roháčovci |- |[[Anna Jakab Rakovská]] |Hana Roháčová ({{Small|rod. Pašková}}) |sanitárka v nemocnici, študentka zdravotnej školy, bývalá predavačka v lahôdkach, bola vo väzení za krádež peniazí |matka Andreja a Eriky, dcéra Zity, partnerka Milana, kamarátka Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1.- 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Nádasdi]] |[[Poručík|por.]] Milan Roháč |príslušník VB |partner Hany, otec Andreja, Eriky a Dušana, bývalý zať Zity, bývalý snúbenec Radky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ondrej Kandráč mladší|Ondrej Kandráč ml.]] |Andrej Roháč |študent prvého ročníka hotelovej školy |syn Hany a Milana, brat Eriky a Dušana, vnuk Zity, nevlastný syn Radky, kamarát Lenky a Barbory | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Nikola Urbánková]] |Erika Roháčová |žiačka druhého ročníka ZDŠ SNP |dcéra Hany a Milana, sestra Andreja a Dušana, vnučka Zity, nevlastná dcéra Radky, kamarátka a spolužiačka Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Šišková]] |Zita Pašková |vedúca školskej jedálne |matka Hany, vdova, babka Andreja a Eriky, svokra Milana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1.- 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Dorota Tóthová]] |Radka Malčáková |na materskej dovolenke |bývalá snúbenica Milana, matka Dušana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |Gregorovci |- |[[Maroš Kramár]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Jaroslav Gregor |lekár v nemocnici |manžel Evy, otec Mateja a Zuzany, bývalý priateľ Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Michaela Čobejová]] |Eva Gregorová |zástupkyňa na škole SNP a bývalá riaditeľka školy v Banskej Bystrici, učiteľka matematiky, eštebačka |manželka Jaroslava, mama Mateja, nevlastná mama Zuzany Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Marko Kramár]] |Matej Gregor |mladá tenisová nádej |syn Evy a Jaroslava, páči sa mu Lenka Bartošová, polorodý brat Zuzany Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Kollárovci |- | [[Marek Rozkoš]] | Jozef Kollár | šofér sanitky, bývalý smetiar, kamionista a osobný šofér Štefana Valenta, zostal sám | bývalý manžel Táne, otec Aleny, brat Maja, švagor Aleny, partner Vlasty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Ráchel Šoltésová]] | Táňa Kollárová | emigrovala do Rakúska, bývalá triedna učiteľka prvákov na ZŠ SNP | bývalá manželka Jozefa, matka Aleny, sestra Aleny, švagriná Maja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Hugo Veselý]] |Majo Kollár |bývalý atlét AK Bratislava, odišel so študentkou do Myjavy |brat Jozefa, švagor Táni, ujo Aleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Monika Haasová]] |Vlasta |učiteľka herectva na konzervatóriu |partnerka Jozefa, kamarátka Aleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Markovci |- |[[Edita Borsová]] |Helena Marková | -- |matka Andrei a Veroniky, svokra Róberta, babka Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2.-3. |- |[[Roman Mrázik]] |Marek Marko | -- |otec Andrei a Veroniky, svokor Róberta, dedo Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- ! colspan="7" |Chalúpkovci |- |[[Gabriela Marcinková]] |Natália Chalúpková <small>(rod.Kapráliková)</small> |sanitárka, bývalá referentka MNV, žila v Líbyi s manželom, chcela ukradnúť Kubka |partnerka Dávida, bývalá manželka Miroslava, bývalá milenka Štefana, bývalá nevesta Zuzany a Michala, sestra Petera †, švagriná Lucie †, teta Kubka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Lukáš Dóza]] |Miroslav Chalúpka |stavbár, žil v Líbyi |bývalý manžel Natálie, partner Dagmar, ujo Kubka, švagor Petra † a Lucie † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |Kaprálikovci |- | [[Adam Bardy]] | '''†''' Peter Kaprálik | účastník smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrel | manžel Lucie, otec Jakuba, brat Natálie, švagor Miroslava, najlepší kamarát Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | [[Dana Droppová]] | '''†''' Lucia Kapráliková | účastníčka smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrela | manželka Petra, matka Jakuba, švagriná Natálie a Miroslava, najlepšia kamarátka Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- ! colspan="7" |zamestnanci lahôdok |- |[[Monika Szabó]] |Kamila Liptáková |predávačka v lahôdkach |partnerka Michala, kolegyňa Heleny, švagriná Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |ďalší zamestnanci ZDŠ SNP : |- | [[Simona First]] | Olinka | upratovačka |mama Janka a ďalších 4 detí | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.- 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |bývalí žiaci ZDŠ SNP : |- |[[Zoja Lukýová]] |Mária |bývalá žiačka ôsmeho ročníka ZŠ SNP, študentka strednej školy |bývalá spolužiačka Barbory, Lenky, Andreja a Alexandera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Maxim Zušťák]] |Alexander 'Šaňi' Molnár |bývalý žiak ôsmeho ročníka ZŠ SNP, študent gymnázia |bývalý spolužiak Barbory, Lenky, Márie a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |zamestnanci nemocnice : |- | [[Adriana Novakov]] | [[MUDr.]] Dana Hanzelová | detská lekárka, vracia sa z Banskej Bystrice urobiť si v nemocnici atestáciu, emigrovala do Talianska | manželka Rudolfa, kolegyňa Romana, Igora a Jaroslava, bývalá milenka Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jaroslav Mendel]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Fábis |riaditeľ nemocnice |šéf Romana, Igora a Jaroslava | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Viktória Vadovičová]] |Vierka |zdravotná sestra |bývalá kolegyňa Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2.- 3. |- ! colspan="7" |príslušníci štátnej a verejnej bezpečnosti: |- |[[Michal Jánoš]] |[[Práporčík|práp.]] Marián Vlk |príslušník ŠTB |kolega Milana a Maroša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.- 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Michal Vidan]] | [[Práporčík|práp.]] Maroš Ondáš | príslušník ŠTB |kolega Milana a Mariána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.- 2. |- ! colspan="7" |ďalšie postavy : |- | [[Tomáš Sitkey]] | „Lekvár“ | taxikár, vekslák, donáša pre verejnú bezpečnosť | známy Michala a Vladimíra | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Juraj Loj]] | Rudolf Hanzel | mestský policajt vo výslužbe | manžel Dany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Danica Jurčová]] | Jarka Virdzeková | matrikárka |bývalá milenka Štefana, kamarátka Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Marko Igonda]] | Lukáš | doktor z Trebišova | známy Romana a Jaroslava | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Adam Herich]] |Tibor Macho |robí na súde a je aj donášač pre [[Štátna bezpečnosť|ŠTB]] |kolega Ivany Sklenárovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- | [[Zuzana Skopálová]] | Anna Kováčová | sociálna pracovníčka |kontroluje adopciu Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |Mrázovci |- |[[Peter Oszlík]] |Milan Mráz |riaditeľ v rafinérii, ktorý týral svoju bývalú manželku a dcéru |otec Bronislavy, bývalý manžel Slávky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Jana Balzar Lieskovská]] |Slávka Mrázová |pacientka Dr. Bartoša, rozvedená, bola týraná bývalým manželom |matka Bronislavy, bývalá manželka Milana Mráza | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martina Kapráliková]] |Bronislava Mrázová |otec jej dal facku |dcéra Milana a Slávky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |ostatné postavy ktoré skončili : |- |[[Dárius Kočí]] |Ivan Mikuš |horolezec, skaut |bývalý snúbenec Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Vladislav Plevčík]] |[[JUDr.]] Emil Bobocký |právnik |právnik Hany Roháčovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jana Pilzová]] |Jana Andrášová |dôchodkyňa, emigrovala do Švédska |vdova po Rudovi †, matka Michala a Vladimíra, adoptívna babka Jakuba, svorka Andrei, bývalá svokra Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Petra Lángová]] |[[Dr.]] Belanová |psychologička v manželskej a predmanželskej poradni |kontrolovala Zuzanu a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Michal Paulovský]] |Hans Bauer |pomohol Táně k emigrácii |známý Aleny ( sestry Táni ) | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- | [[Veronika Lackovičová]] | Zuzana Pospíšilová | študentka medicíny |kamarátka Igora, bývalá partnerka Michala Andráša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ivo Gogál]] |'''†''' Rudolf Andráš |zomrel na embóliu |manžel Jany, otec Michala a Vladimíra, adoptívny dedko Jakuba, svokor Andrei, bývalý svokor Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martina Majerníková Koval]] |Gita Hanúsková |žena v domácnosti, žije v dome po tete s rodinou |sestra Pavola, švagriná Zdeny, teta Roberta a nevl. teta Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |epizódne postavy: |- |[[Zuzana Znášiková Martinková]] |Božena |úradnička |páčí sa jej Jano | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Zuzana Kapráliková]] | ---- | mamička zo školy | známá Vladimíra | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Roman Féder]] |[[Miroslav Válek]] |[[Zoznam ministrov kultúry Slovenskej republiky|Minister kultúry SSR]] |kúpil básničku od Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Ján Bakala]] |Lukáš |učiteľ, v Polsku ho spoznala Zuzana |páčil sa Zuzaně Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Alexandre Pajon]] |Pierre |bývá v Paríži |páčil sa mu Zita | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Vanesa Antovská]] |Soňa |mladé dievča z viechy |známá Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Veronika Rajek]] | ---- | bola v ZDŠ SNP | priateľka Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- | [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] | ---- | predseda prijímacej komisie [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|konzervatória]] |prijal Barboru Horváthovú | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Rastislav Zvara]] |Gustav Pekár |horal |milenec Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Jozef Abafi]] |Sergej Dimov |učiteľ leningradskej školy, chcel utiecť na západ |páčila sa mu Andrea Marková | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Diana Velčická]] |Iveta |má zdravotné problémy |sesternica Marcely, <nowiki>''švagriná''</nowiki> Romana, teta Lenky a Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Daniel Gálik Zwach]] |Ondrej Podmanický |lyžiar, teraz na vozíčku |operoval ho Dr. Roman Bartoš | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Roman Fratrič]] |p. František |na dôchodku |páčila sa mu Mária Fraňová | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Zuzana Šicková]] |p. Kopecká |zákazníčka v lahôdkach |známa Heleny Horváthovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.,2. |} == Série == {|class="wikitable sortable"; style="text-align:center;" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" |Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#BB2528; color:#000000;" | | '''[[1. séria (2025)|1]]''' |110 | [[13. január]] [[2025]] |[[2025|23. jún 2025]] | rowspan="5" width="100" |pondelok - piatok 17:55 - 19:00 | rowspan="5" |[[Súbor:Markiza.png|alt=Markíza TV|náhľad]] |- | style="background:#FFFF00; color:#000000;" | | '''[[2. séria (2025)|2]]''' |70 |[[1. september]] [[2025]] |[[5. december]] [[2025]] |- | style="background:#1ECA54; color:#000000;" | | '''[[3. séria (2026)|3]]''' |100 |[[26. január]] [[2026]] |? |- | style="background:#16A4F6; color:#000000;" | | '''[[4. séria (2026)|4]]''' |70 (?) |? |? |- |} == Časti == === 1. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| 1. séria (13.01.2025{{--}}23.06.2025) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 1 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 16 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 17 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 18 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 19 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 20 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 21 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 22 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 23 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 24 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 25 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 26 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 27 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 28 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 29 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 30 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 31 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 32 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 33 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 34 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 35 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 36 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 36 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 37 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 37 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 38 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 38 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 39 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 40 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 40 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 41 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 41 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 42 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 42 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 43 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 43 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 44 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 44 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 45 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 45 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 46 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 46 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 47 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 47 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 48 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 48 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 49 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 49 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 50 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 50 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 51 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 51 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 52 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 52 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 53 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 53 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 54 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 54 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 55 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 55 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 56 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 56 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 57 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 57 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 58 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 58 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 59 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 59 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 60 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 60 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 61 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 61 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 62 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 62 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 63 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 63 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 64 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 64 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 65 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 65 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 66 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 66 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 67 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 67 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 68 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 68 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 69 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 69 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 70 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 70 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 71 |ep2 = 71 |pôvodný názov = Epizóda 71 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 72 |ep2 = 72 |pôvodný názov = Epizóda 72 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 73 |ep2 = 73 |pôvodný názov = Epizóda 73 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 74 |ep2 = 74 |pôvodný názov = Epizóda 74 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 75 |ep2 = 75 |pôvodný názov = Epizóda 75 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 76 |ep2 = 76 |pôvodný názov = Epizóda 76 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. apríl 2025}} {{Časť (TV seriál) |ep = 77 |ep2 = 77 |pôvodný názov = Epizóda 77 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 78 |ep2 = 78 |pôvodný názov = Epizóda 78 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 79 |ep2 = 79 |pôvodný názov = Epizóda 79 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 80 |ep2 = 80 |pôvodný názov = Epizóda 80 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 81 |ep2 = 81 |pôvodný názov = Epizóda 81 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 82 |ep2 = 82 |pôvodný názov = Epizóda 82 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 83 |ep2 = 83 |pôvodný názov = Epizóda 83 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 84 |ep2 = 84 |pôvodný názov = Epizóda 84 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 85 |ep2 = 85 |pôvodný názov = Epizóda 85 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 86 |ep2 = 86 |pôvodný názov = Epizóda 86 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 87 |ep2 = 87 |pôvodný názov = Epizóda 87 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 88 |ep2 = 88 |pôvodný názov = Epizóda 88 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 89 |ep2 = 89 |pôvodný názov = Epizóda 89 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 90 |ep2 = 90 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 91 |ep2 = 91 |pôvodný názov = Epizóda 91 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 92 |ep2 = 92 |pôvodný názov = Epizóda 92 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 93 |ep2 = 93 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 94 |ep2 = 94 |pôvodný názov = Epizóda 94 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 95 |ep2 = 95 |pôvodný názov = Epizóda 95 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 96 |ep2 = 96 |pôvodný názov = Epizóda 96 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 97 |ep2 = 97 |pôvodný názov = Epizóda 97 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 98 |ep2 = 98 |pôvodný názov = Epizóda 98 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 99 |ep2 = 99 |pôvodný názov = Epizóda 99 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 100 |ep2 = 100 |pôvodný názov = Epizóda 100 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 101 |ep2 = 101 |pôvodný názov = Epizóda 101 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 102 |ep2 = 102 |pôvodný názov = Epizóda 102 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 103 |ep2 = 103 |pôvodný názov = Epizóda 103 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 104 |ep2 = 104 |pôvodný názov = Epizóda 104 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 105 |ep2 = 105 |pôvodný názov = Epizóda 105 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 106 |ep2 = 106 |pôvodný názov = Epizóda 106 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 107 |ep2 = 107 |pôvodný názov = Epizóda 107 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 108 |ep2 = 108 |pôvodný názov = Epizóda 108 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 109 |ep2 = 109 |pôvodný názov = Epizóda 109 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 110 |ep2 = 110 |pôvodný názov = Epizóda 110 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. jún 2025 }} |} === 2. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;" | 2. séria (01.09.2025{{--}}05.12.2025) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 111 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 111 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 112 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 112 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 113 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 113 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 114 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 114 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 115 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 115 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 116 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 116 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 117 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 117 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 118 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 118 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 119 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 119 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 120 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 120 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 121 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 121 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 122 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 122 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 123 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 123 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 124 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 124 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 125 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 125 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 126 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 126 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 127 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 127 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 128 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 128 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 129 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 129 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 130 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 130 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 131 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 131 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 132 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 132 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 133 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 133 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 134 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 134 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 135 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 135 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 136 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 136 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 137 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 137 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 138 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 138 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 139 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 139 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 140 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 140 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 141 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 141 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 142 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 142 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 143 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 143 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 144 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 144 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 145 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 145 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 146 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 146 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 147 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 147 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 148 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 148 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 149 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 149 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 150 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 150 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 151 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 151 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 152 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 152 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. október 2035 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 153 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 153 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 154 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 154 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 155 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 155 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 156 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 156 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 157 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 157 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 158 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 158 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 159 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 159 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 160 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 160 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 161 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 161 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 162 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 162 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 163 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 163 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 164 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 164 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 165 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 165 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 166 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 166 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 167 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 167 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 168 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 168 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 169 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 169 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 170 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 170 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 171 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 171 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 172 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 172 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 173 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 173 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 174 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 174 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 175 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 175 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 176 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 176 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 177 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 177 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. december 20265 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 178 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 178 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 179 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 179 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 180 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 180 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = - |ep2 = - |pôvodný názov = Vianočný špeciál I. |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. december 2025 }} |} === 3. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| 3. séria (26.01.2026{{--}}19.06.2026) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 181 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 182 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 2 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 183 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 3 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 184 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 4 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 185 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 5 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 186 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 6 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 187 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 7 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 188 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 8 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 189 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 9 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 190 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 10 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 191 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 11 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 192 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 12 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 193 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 13 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 194 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 14 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 195 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 15 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 196 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 16 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 197 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 17 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 198 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 18 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 199 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 19 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 200 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 20 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 201 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 21 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 202 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Epizóda 22 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 203 | ep2 = 23 | pôvodný názov = Epizóda 23 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 204 | ep2 = 24 | pôvodný názov = Epizóda 24 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 205 | ep2 = 25 | pôvodný názov = Epizóda 25 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 206 | ep2 = 26 | pôvodný názov = Epizóda 26 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 207 | ep2 = 27 | pôvodný názov = Epizóda 27 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 208 | ep2 = 28 | pôvodný názov = Epizóda 28 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 209 | ep2 = 29 | pôvodný názov = Epizóda 29 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 210 | ep2 = 30 | pôvodný názov = Epizóda 30 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 211 | ep2 = 31 | pôvodný názov = Epizóda 31 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 212 | ep2 = 32 | pôvodný názov = Epizóda 32 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 213 | ep2 = 33 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 214 | ep2 = 34 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. marec 2036 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 215 | ep2 = 35 | pôvodný názov = Epizóda 35 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 216 | ep2 = 36 | pôvodný názov = Epizóda 36 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 217 | ep2 = 37 | pôvodný názov = Epizóda 37 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 218 | ep2 = 38 | pôvodný názov = Epizóda 38 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 219 | ep2 = 39 | pôvodný názov = Epizóda 39 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 220 | ep2 = 40 | pôvodný názov = Epizóda 40 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 221 | ep2 = 41 | pôvodný názov = Epizóda 41 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 222 | ep2 = 42 | pôvodný názov = Epizóda 42 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 223 | ep2 = 43 | pôvodný názov = Epizóda 43 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 224 | ep2 = 44 | pôvodný názov = Epizóda 44 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 225 | ep2 = 45 | pôvodný názov = Epizóda 45 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 226 | ep2 = 46 | pôvodný názov = Epizóda 46 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 31. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 227 | ep2 = 47 | pôvodný názov = Epizóda 47 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 1. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 228 | ep2 = 48 | pôvodný názov = Epizóda 48 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 229 | ep2 = 49 | pôvodný názov = Epizóda 49 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 230 | ep2 = 50 | pôvodný názov = Epizóda 50 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 231 | ep2 = 51 | pôvodný názov = Epizóda 51 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 232 | ep2 = 52 | pôvodný názov = Epizóda 52 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 233 | ep2 = 53 | pôvodný názov = Epizóda 53 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 234 | ep2 = 54 | pôvodný názov = Epizóda 54 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 235 | ep2 = 55 | pôvodný názov = Epizóda 55 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 236 | ep2 = 56 | pôvodný názov = Epizóda 56 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 237 | ep2 = 57 | pôvodný názov = Epizóda 57 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 238 | ep2 = 58 | pôvodný názov = Epizóda 58 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 239 | ep2 = 59 | pôvodný názov = Epizóda 59 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 240 | ep2 = 60 | pôvodný názov = Epizóda 60 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 241 | ep2 = 61 | pôvodný názov = Epizóda 61 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 242 | ep2 = 62 | pôvodný názov = Epizóda 62 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 243 | ep2 = 63 | pôvodný názov = Epizóda 63 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 244 | ep2 = 64 | pôvodný názov = Epizóda 64 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 245 | ep2 = 65 | pôvodný názov = Epizóda 65 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 246 | ep2 = 66 | pôvodný názov = Epizóda 66 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 247 | ep2 = 67 | pôvodný názov = Epizóda 67 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 248 | ep2 = 68 | pôvodný názov = Epizóda 68 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 249 | ep2 = 69 | pôvodný názov = Epizóda 69 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 250 | ep2 = 70 | pôvodný názov = Epizóda 70 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 251 | ep2 = 71 | pôvodný názov = Epizóda 71 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 252 | ep2 = 72 | pôvodný názov = Epizóda 72 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 253 | ep2 = 73 | pôvodný názov = Epizóda 73 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 254 | ep2 = 74 | pôvodný názov = Epizóda 74 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 255 | ep2 = 75 | pôvodný názov = Epizóda 75 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 256 | ep2 = 76 | pôvodný názov = Epizóda 76 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 257 | ep2 = 77 | pôvodný názov = Epizóda 77 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 258 | ep2 = 78 | pôvodný názov = Epizóda 78 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 259 | ep2 = 79 | pôvodný názov = Epizóda 79 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 260 | ep2 = 80 | pôvodný názov = Epizóda 80 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 261 | ep2 = 81 | pôvodný názov = Epizóda 81 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 262 | ep2 = 82 | pôvodný názov = Epizóda 82 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. máj 2026 }} |} == Galéria == <gallery> Súbor:Cyklotrasa R11 Dúbravka - centrum (Bratislava), prejazd 24.3.2022.jpg|Exteriér Základnej školy SNP (v skutočnosti [[Spojená škola internátna pre žiakov so zrakovým postihnutím]] na [[Svrčia ulica|Svrčej ulici]] 6 v [[Bratislava|Bratislave]]) Súbor:Druzba internat 2007 (cropped).jpg|Budova domu služieb, kde sa nachádzajú aj lahôdky Heleny Horváthovej (v skutočnosti budova [[kongresové centrum|kongresového centra]] [[Univerzita Komenského v Bratislave, Vysokoškolský internát Družba|vysokoškolského internátu Družba]] v Bratislave) Talichova Bratislava.jpg|Bytový dom rodiny Horváthovcov a Hanúskovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Talichova ulica (Bratislava)|Talichovej ulici]] 6 v Bratislave) Súbor:Bratislava Tobrucká 02 01.jpg|Bytový dom rodiny Bartošovcov, Gálikovcov a Sklenárovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Tobrucká ulica|Tobruckej ulici]] 2, [[Medená ulica (Bratislava)|Medenej ulici]] 10 a [[Vajanského nábrežie (Bratislava)|Vajanského nábreží]] 15 – 17) Súbor:Garaze_Bratislava.jpg|Miesto, kde sa nachádzala [[garáž]] kapely Roba Hanúska a jeho spoluhráčov (v skutočnosti [[Koncerty na garážach]]) </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.markiza.sk/relacie/slub ''Sľub''] na [[Facebook|TV Markíza]] * {{Csfd film|id=1605585|názov=Sľub}} * {{Imdb film|id=tt35082595|názov=Sľub}} * {{Fdb film|id=202120|názov=Sľub}} [[Kategória:Slovenské televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály TV Markíza]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2025]] s55npnd0e8jmrx3jmywfkaxcnvzrnfz Filmový dobrodruh Karel Zeman 0 729021 8203628 8022384 2026-04-26T08:12:59Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8203628 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Filmový dobrodruh Karel Zeman | Poster = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = Filmový dobrodruh Karel Zeman | Názov2 = | Žáner = dokumentárny | Dĺžka = 102 | Krajina = {{CZE}} [[Česko]],<br>{{CAN}} [[Kanada]] | Jazyk = [[čeština|český]] | Rok = [[2015]] | Dátum uvedenia = [[30. júl]] (Česko) | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = | Distribučná spoločnosť = | Rozpočet = | Zárobok = | Ocenenia = | Veková prístupnosť = | Réžia = [[Tomáš Hodan]] | Scenár = Tomáš Hodan, Ludmila Zemanová, Martin Polák, Ondřej Beránek | Predloha = | Námet = | Produkcia = Markéta Janečková, Ondřej Beránek, Kamila Zlatušková | Hudba = | Kamera = David Cysař | Strih = Blanka Kulová | Zvuk = Robert Slezák | Scénografia = | Kostýmy = | Masky = | Obsadenie2 = | Obsadenie = | Predchádzajúci = | Nasledujúci = | Portál1 = Česko | Portál2 = | Portál3 = }} '''''Filmový dobrodruh Karel Zeman''''' je [[česko|český]] [[dokumentárny film]] z roku [[2015]] od režiséra Tomáša Hodana. Projekt sa zameriava na život a dielo režiséra [[Karel Zeman|Karela Zemana]], dokumentuje vznik jeho filmov. Súčasťou filmu sú aj rekonštrukcie známych scén Zemanových filmov študentov animácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Filmový dobrodruh Karel Zeman | url = https://dafilms.sk/film/9955-filmovy-dobrodruh-karel-zeman | vydavateľ = dafilms.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-20 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Filmový dobrodruh Karel Zeman | url = https://sfu.sk/eshop/dvd/filmovy-dobrodruh-karel-zeman/ | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2020-05-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-20 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Filmový dobrodruh Karel Zeman | url = https://www.kviff.com/cs/program/film/33/16065-filmovy-dobrodruh-karel-zeman | vydavateľ = kviff.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-22 | jazyk = }}</ref> Dokument odhaľuje inšpirujúce zdroje Zemanovej práce a nazerá do zákulisia priekopníka [[Špeciálne efekty|filmových trikov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Filmový dobrodruh Karel Zeman | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10597292024-filmovy-dobrodruh-karel-zeman/ | vydavateľ = Česká televize | miesto = Praha | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-20 | jazyk = }}</ref> Film vznikol v koprodukcii s [[Kanada|Kanadou]], išiel podľa scenára od Ludmily Zemanovej, Tomáša Hodana a Ondřeja Beránka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://muzeumkarlazemana.cz/mkz/filmovy-dobrodruh-karel-zeman/ | vydavateľ = muzeumkarlazemana.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-22 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = THR Staff | odkaz na autora = | titul = ‘Film Adventurer Karel Zeman’ (Filmovy Dobrodruh Karel Zeman): Montreal Review | url = https://www.hollywoodreporter.com/movies/movie-reviews/film-adventurer-karel-zeman-filmovy-820086/ | vydavateľ = hollywoodreporter.com | miesto = | dátum vydania = 2015-09-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-22 | jazyk = }}</ref> == Účinkujúci == * [[Tim Burton]] * [[Kamil Fila]] * [[Terry Gilliam]] * [[Kôsei Ono]] * [[Valentina Thielová]] * [[Emília Vášáryová]] * [[Magda Vášáryová]] * [[Ludmila Zeman]] == Ocenenia == Snímka Tomáša Hodana bola nominovaná na [[Český lev|Českého leva]] (2015) ako najlepší dokumentárny film.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČFTA | odkaz na autora = | titul = ČFTA | url = https://www.ceskylev.cz/cz/detail?movie=Filmov%C3%BD%20dobrodruh%20Karel%20Zeman&csfd=385083 | vydavateľ = ceskylev.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-22 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Karel Zeman]] == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20171016214344/https://muzeumkarlazemana.cz/cz/filmovy-dobrodruh/filmovy-dobrodruh Muzeum Karla Zemana] * {{Csfd film|id=385083}} * {{Imdb film|id=3982912}} * {{Fdb film|id=126818}} * {{Kinobox film|id=433393}} == Zdroj == {{Preklad|en|Film Adventurer Karel Zeman|1277732298}} [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 2015]] [[Kategória:České dokumentárne filmy]] f0iei4lqnznjmsfnb12u82urldaiop5 Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 0 729536 8203471 8203335 2026-04-25T19:02:02Z Pe3kZA 39673 /* Zápasy */ dopl. 8203471 wikitext text/x-wiki {{Športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov |rok=2026 |usporiadateľ=Slovensko |dátum=22. apríl – 2. máj 2026 |počet tímov=10 |počet miest=2 |počet dejísk=2 |dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]] |víťaz-kategória=lh18 |víťaz= |počet titulov= |druhý= |tretí= |štvrtý= |zostupujúci= |postupujúci= |zápasy=10 |góly=49 |najlepší strelec= |najproduktívnejší hráč={{FIN}} [[Luca Santala]]<br/><small>(5 bodov)<small/> |najlepší brankár= |návštevnosť=19286 |aktualizácia=24. aprílu 2026 }} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' sú v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hrá v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od [[22. apríl]]a do [[2. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref> Turnaja sa zúčastňuje 10 tímov; najlepších deväť z minuloročného turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]]. == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SVK|w}} |- ![[Trenčín]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}} ![[Bratislava]] |- |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] ''Kapacita:'' ''6 150'' |[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]] ''Kapacita:'' ''3 500'' |- |[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]] |[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]] |} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujú do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy budú hrať o udržanie |} ''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).'' === Skupina A === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=8|ig=1|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=8|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=7|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=0|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=2|ig=12|pozadie=#ffcccc}} |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sorholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový=|čiarový2=|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový=|čiarový2=|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plumins|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový=|čiarový2=|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjaravi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh18|1}}|skóre={{ku|5|4}} PP|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2={{CAN|lh18|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2={{SVK|lh18|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Skupina B === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=0|sg=5|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{USA|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=0|sg=4|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=8|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=4|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=3|ig=11|pozadie=#ffcccc}} |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurelin Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový=|čiarový2=|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový=|čiarový2=|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{CZE|lh18|2}}|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2={{SWE|lh18|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} == Zápas o udržanie == {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- bgcolor="#ccffcc" |1. |D1 | style="text-align:left;" |TBA |- bgcolor="#ccffcc" |2. |D2 | style="text-align:left;" |TBA |- bgcolor="#ccffcc" |3. |D3 | style="text-align:left;" |TBA |- bgcolor="#ccffcc" |4. |D4 | style="text-align:left;" |TBA |- |5. |D5 | style="text-align:left;" |TBA |- |6. |D6 | style="text-align:left;" |TBA |- |7. |D7 | style="text-align:left;" |TBA |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |TBA |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno|RD1-nasadený1=A1|RD1-tím1=|RD1-skóre1=|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2=|RD1-skóre2=|RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3=|RD1-skóre3=|RD1-nasadený4=A4|RD1-tím4=|RD1-skóre4=|RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5=|RD1-skóre5=|RD1-nasadený6=B3|RD1-tím6=|RD1-skóre6=|RD1-nasadený7=B2|RD1-tím7=|RD1-skóre7=|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8=|RD1-skóre8=|RD2-nasadený1=|RD2-tím1=|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=|RD2-tím2=|RD2-skóre2=|RD2-nasadený3=|RD2-tím3=|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=|RD2-tím4=|RD2-skóre4=|RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2=|RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2=}} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=1. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Finále === {{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Vyhlo sa zostupu}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}} |} == Nižšie divízie == {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}} Súčasťou MS 2026 je aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hrá ďalších 36 reprezentačných tímov. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]] {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]] [[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]] [[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]] [[Kategória:2026 na Slovensku]] 6ttmd8zvc32aa61tps0iwqi77d931qf 8203472 8203471 2026-04-25T19:04:44Z Pe3kZA 39673 /* Tabuľka */ akt. 8203472 wikitext text/x-wiki {{Športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov |rok=2026 |usporiadateľ=Slovensko |dátum=22. apríl – 2. máj 2026 |počet tímov=10 |počet miest=2 |počet dejísk=2 |dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]] |víťaz-kategória=lh18 |víťaz= |počet titulov= |druhý= |tretí= |štvrtý= |zostupujúci= |postupujúci= |zápasy=10 |góly=49 |najlepší strelec= |najproduktívnejší hráč={{FIN}} [[Luca Santala]]<br/><small>(5 bodov)<small/> |najlepší brankár= |návštevnosť=19286 |aktualizácia=24. aprílu 2026 }} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' sú v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hrá v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od [[22. apríl]]a do [[2. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref> Turnaja sa zúčastňuje 10 tímov; najlepších deväť z minuloročného turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]]. == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SVK|w}} |- ![[Trenčín]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}} ![[Bratislava]] |- |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] ''Kapacita:'' ''6 150'' |[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]] ''Kapacita:'' ''3 500'' |- |[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]] |[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]] |} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujú do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy budú hrať o udržanie |} ''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).'' === Skupina A === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=0|sg=13|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=2|vp=0|pp=1|p=0|sg=12|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=15|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=0|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=2|ig=20|pozadie=#ffcccc}} |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sorholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový=|čiarový2=|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový=|čiarový2=|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plumins|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový=|čiarový2=|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjaravi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh18|1}}|skóre={{ku|5|4}} PP|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2={{CAN|lh18|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2={{SVK|lh18|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Skupina B === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=0|sg=5|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{USA|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=0|sg=4|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=8|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=4|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=3|ig=11|pozadie=#ffcccc}} |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurelin Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový=|čiarový2=|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový=|čiarový2=|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{CZE|lh18|2}}|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2={{SWE|lh18|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} == Zápas o udržanie == {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- bgcolor="#ccffcc" |1. |D1 | style="text-align:left;" |TBA |- bgcolor="#ccffcc" |2. |D2 | style="text-align:left;" |TBA |- bgcolor="#ccffcc" |3. |D3 | style="text-align:left;" |TBA |- bgcolor="#ccffcc" |4. |D4 | style="text-align:left;" |TBA |- |5. |D5 | style="text-align:left;" |TBA |- |6. |D6 | style="text-align:left;" |TBA |- |7. |D7 | style="text-align:left;" |TBA |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |TBA |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno|RD1-nasadený1=A1|RD1-tím1=|RD1-skóre1=|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2=|RD1-skóre2=|RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3=|RD1-skóre3=|RD1-nasadený4=A4|RD1-tím4=|RD1-skóre4=|RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5=|RD1-skóre5=|RD1-nasadený6=B3|RD1-tím6=|RD1-skóre6=|RD1-nasadený7=B2|RD1-tím7=|RD1-skóre7=|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8=|RD1-skóre8=|RD2-nasadený1=|RD2-tím1=|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=|RD2-tím2=|RD2-skóre2=|RD2-nasadený3=|RD2-tím3=|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=|RD2-tím4=|RD2-skóre4=|RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2=|RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2=}} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=1. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Finále === {{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Vyhlo sa zostupu}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}} |} == Nižšie divízie == {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}} Súčasťou MS 2026 je aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hrá ďalších 36 reprezentačných tímov. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]] {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]] [[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]] [[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]] [[Kategória:2026 na Slovensku]] 4uw2fe15lrqtrk6ehpq4t7j4x7si5g0 8203518 8203472 2026-04-25T20:30:10Z 321fire 115544 aktualizácia 8203518 wikitext text/x-wiki {{Športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov |rok=2026 |usporiadateľ=Slovensko |dátum=22. apríl – 2. máj 2026 |počet tímov=10 |počet miest=2 |počet dejísk=2 |dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]] |víťaz-kategória=lh18 |víťaz= |počet titulov= |druhý= |tretí= |štvrtý= |zostupujúci= |postupujúci= |zápasy=10 |góly=49 |najlepší strelec= |najproduktívnejší hráč={{FIN}} [[Luca Santala]]<br/><small>(5 bodov)<small/> |najlepší brankár= |návštevnosť=19286 |aktualizácia=24. aprílu 2026 }} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' sú v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hrá v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od [[22. apríl]]a do [[2. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref> Turnaja sa zúčastňuje 10 tímov; najlepších deväť z minuloročného turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]]. == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SVK|w}} |- ![[Trenčín]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}} ![[Bratislava]] |- |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] ''Kapacita:'' ''6 150'' |[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]] ''Kapacita:'' ''3 500'' |- |[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]] |[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]] |} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujú do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy budú hrať o udržanie |} ''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).'' === Skupina A === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=0|sg=13|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=2|vp=0|pp=1|p=0|sg=12|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=15|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=0|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=2|ig=20|pozadie=#ffcccc}} |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sorholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový=|čiarový2=|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový=|čiarový2=|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plumins|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový=|čiarový2=|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjaravi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový=|čiarový2=|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh18|1}}|skóre={{ku|5|4}} p|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový=|čiarový2=|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2={{CAN|lh18|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2={{SVK|lh18|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Skupina B === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=0|sg=13|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=1|vp=1|pp=1|p=0|sg=7|ig=6|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=4|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=2|sg=9|ig=13|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=2|sg=6|ig=13|pozadie=#ffcccc}} |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurelin Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový=|čiarový2=|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový=|čiarový2=|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} p|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový=|čiarový2=|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový=|čiarový2=|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{CZE|lh18|2}}|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2={{SWE|lh18|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} == Zápas o udržanie == {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- bgcolor="#ccffcc" |1. |D1 | style="text-align:left;" |TBA |- bgcolor="#ccffcc" |2. |D2 | style="text-align:left;" |TBA |- bgcolor="#ccffcc" |3. |D3 | style="text-align:left;" |TBA |- bgcolor="#ccffcc" |4. |D4 | style="text-align:left;" |TBA |- |5. |D5 | style="text-align:left;" |TBA |- |6. |D6 | style="text-align:left;" |TBA |- |7. |D7 | style="text-align:left;" |TBA |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |TBA |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno|RD1-nasadený1=A1|RD1-tím1=|RD1-skóre1=|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2=|RD1-skóre2=|RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3=|RD1-skóre3=|RD1-nasadený4=A4|RD1-tím4=|RD1-skóre4=|RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5=|RD1-skóre5=|RD1-nasadený6=B3|RD1-tím6=|RD1-skóre6=|RD1-nasadený7=B2|RD1-tím7=|RD1-skóre7=|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8=|RD1-skóre8=|RD2-nasadený1=|RD2-tím1=|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=|RD2-tím2=|RD2-skóre2=|RD2-nasadený3=|RD2-tím3=|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=|RD2-tím4=|RD2-skóre4=|RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2=|RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2=}} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=1. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Finále === {{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Vyhlo sa zostupu}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}} |} == Nižšie divízie == {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}} Súčasťou MS 2026 je aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hrá ďalších 36 reprezentačných tímov. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]] {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]] [[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]] [[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]] [[Kategória:2026 na Slovensku]] isloe59akez40g5vlrpo6p5nsj4jhn7 8203529 8203518 2026-04-25T20:47:41Z Peter 51345 269569 8203529 wikitext text/x-wiki {{Športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov |rok=2026 |usporiadateľ=Slovensko |dátum=22. apríl – 2. máj 2026 |počet tímov=10 |počet miest=2 |počet dejísk=2 |dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]] |víťaz-kategória=lh18 |víťaz= |počet titulov= |druhý= |tretí= |štvrtý= |zostupujúci= |postupujúci= |zápasy=10 |góly=49 |najlepší strelec= |najproduktívnejší hráč={{FIN}} [[Luca Santala]]<br/><small>(5 bodov)<small/> |najlepší brankár= |návštevnosť=19286 |aktualizácia=24. aprílu 2026 }} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' sú v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hrá v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od [[22. apríl]]a do [[2. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref> Turnaja sa zúčastňuje 10 tímov; najlepších deväť z minuloročného turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]]. == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SVK|w}} |- ![[Trenčín]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}} ![[Bratislava]] |- |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] ''Kapacita:'' ''6 150'' |[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]] ''Kapacita:'' ''3 500'' |- |[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]] |[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]] |} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujú do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy budú hrať o udržanie |} ''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).'' === Skupina A === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=0|sg=13|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=2|vp=0|pp=1|p=0|sg=12|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=15|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=0|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=2|ig=20|pozadie=#ffcccc}} |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sorholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový=|čiarový2=|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový=|čiarový2=|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plumins|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový=|čiarový2=|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjaravi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový=|čiarový2=|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový=|čiarový2=|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2={{CAN|lh18|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2={{SVK|lh18|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Skupina B === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=0|sg=13|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=1|vp=1|pp=1|p=0|sg=7|ig=6|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=4|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=2|sg=9|ig=13|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=2|sg=6|ig=13|pozadie=#ffcccc}} |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurelin Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový=|čiarový2=|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový=|čiarový2=|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} p|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový=|čiarový2=|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový=|čiarový2=|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{CZE|lh18|2}}|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2={{SWE|lh18|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} == Zápas o udržanie == {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- bgcolor="#ccffcc" |1. |D1 | style="text-align:left;" |TBA |- bgcolor="#ccffcc" |2. |D2 | style="text-align:left;" |TBA |- bgcolor="#ccffcc" |3. |D3 | style="text-align:left;" |TBA |- bgcolor="#ccffcc" |4. |D4 | style="text-align:left;" |TBA |- |5. |D5 | style="text-align:left;" |TBA |- |6. |D6 | style="text-align:left;" |TBA |- |7. |D7 | style="text-align:left;" |TBA |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |TBA |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno|RD1-nasadený1=A1|RD1-tím1=|RD1-skóre1=|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2=|RD1-skóre2=|RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3=|RD1-skóre3=|RD1-nasadený4=A4|RD1-tím4=|RD1-skóre4=|RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5=|RD1-skóre5=|RD1-nasadený6=B3|RD1-tím6=|RD1-skóre6=|RD1-nasadený7=B2|RD1-tím7=|RD1-skóre7=|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8=|RD1-skóre8=|RD2-nasadený1=|RD2-tím1=|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=|RD2-tím2=|RD2-skóre2=|RD2-nasadený3=|RD2-tím3=|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=|RD2-tím4=|RD2-skóre4=|RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2=|RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2=}} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=1. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Finále === {{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Vyhlo sa zostupu}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}} |} == Nižšie divízie == {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}} Súčasťou MS 2026 je aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hrá ďalších 36 reprezentačných tímov. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]] {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]] [[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]] [[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]] [[Kategória:2026 na Slovensku]] 4ytgjqim1y7up9tet0ad4l8tkr2ivv5 8203531 8203529 2026-04-25T20:58:52Z Peter 51345 269569 8203531 wikitext text/x-wiki {{Športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov |rok=2026 |usporiadateľ=Slovensko |dátum=22. apríl – 2. máj 2026 |počet tímov=10 |počet miest=2 |počet dejísk=2 |dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]] |víťaz-kategória=lh18 |víťaz= |počet titulov= |druhý= |tretí= |štvrtý= |zostupujúci= |postupujúci= |zápasy=10 |góly=49 |najlepší strelec= |najproduktívnejší hráč={{FIN}} [[Luca Santala]]<br/><small>(5 bodov)<small/> |najlepší brankár= |návštevnosť=19286 |aktualizácia=24. aprílu 2026 }} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' sú v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hrá v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od [[22. apríl]]a do [[2. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref> Turnaja sa zúčastňuje 10 tímov; najlepších deväť z minuloročného turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]]. == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SVK|w}} |- ![[Trenčín]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}} ![[Bratislava]] |- |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] ''Kapacita:'' ''6 150'' |[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]] ''Kapacita:'' ''3 500'' |- |[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]] |[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]] |} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujú do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy budú hrať o udržanie |} ''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).'' === Skupina A === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=0|sg=13|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=2|vp=0|pp=1|p=0|sg=12|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=15|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=0|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=2|ig=20|pozadie=#ffcccc}} |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sorholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový=|čiarový2=|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový=|čiarový2=|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plumins|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový=|čiarový2=|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjaravi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový=|čiarový2=|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový=|čiarový2=|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2={{CAN|lh18|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2={{SVK|lh18|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Skupina B === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=0|sg=13|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=1|vp=1|pp=1|p=0|sg=7|ig=6|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=4|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=2|sg=9|ig=13|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=2|sg=6|ig=13|pozadie=#ffcccc}} |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurelin Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový=|čiarový2=|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový=|čiarový2=|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový=|čiarový2=|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový=|čiarový2=|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{CZE|lh18|2}}|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2={{SWE|lh18|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} == Zápas o udržanie == {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- bgcolor="#ccffcc" |1. |D1 | style="text-align:left;" |TBA |- bgcolor="#ccffcc" |2. |D2 | style="text-align:left;" |TBA |- bgcolor="#ccffcc" |3. |D3 | style="text-align:left;" |TBA |- bgcolor="#ccffcc" |4. |D4 | style="text-align:left;" |TBA |- |5. |D5 | style="text-align:left;" |TBA |- |6. |D6 | style="text-align:left;" |TBA |- |7. |D7 | style="text-align:left;" |TBA |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |TBA |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno|RD1-nasadený1=A1|RD1-tím1=|RD1-skóre1=|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2=|RD1-skóre2=|RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3=|RD1-skóre3=|RD1-nasadený4=A4|RD1-tím4=|RD1-skóre4=|RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5=|RD1-skóre5=|RD1-nasadený6=B3|RD1-tím6=|RD1-skóre6=|RD1-nasadený7=B2|RD1-tím7=|RD1-skóre7=|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8=|RD1-skóre8=|RD2-nasadený1=|RD2-tím1=|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=|RD2-tím2=|RD2-skóre2=|RD2-nasadený3=|RD2-tím3=|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=|RD2-tím4=|RD2-skóre4=|RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2=|RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2=}} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=1. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Finále === {{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Vyhlo sa zostupu}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}} |} == Nižšie divízie == {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}} Súčasťou MS 2026 je aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hrá ďalších 36 reprezentačných tímov. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]] {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]] [[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]] [[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]] [[Kategória:2026 na Slovensku]] c9fc09znxxsnw0lkt51xm36qptska1w Yves Rousset-Rouard 0 729958 8203501 8084248 2026-04-25T19:47:08Z Fillos X. 212061 /* Literatúra */ + 8203501 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Yves Rousset-Rouard | Popis osoby = francúzsky producent | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Rodné meno = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Dátum narodenia = {{Dnv|1940|4|1}} | Miesto narodenia = [[Marseille]], [[Francúzsko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Národnosť = francúzska | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = filmový producent, scenárista | Aktívne roky = [[1973]]{{--}}[[1992]] | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = Alexis Rousset-Rouard (syn)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rhône vignobles, ses vignerons et vigneronnes, la passion de la vigne et du vin | url = http://rhone.vignobles.free.fr/pages/rousset-rouard.htm | vydavateľ = rhone.vignobles.free.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-25 | jazyk = }}</ref> | Podpis = | Poznámky = | Webstránka = | Portál1 = Film | Portál2 = Francúzsko | Portál3 = }} '''Yves Rousset-Rouard''' (* [[1. apríl]] [[1940]], [[Marseille]], [[Francúzsko]]) je francúzsky [[Producent (umenie)|producent]], [[Scenár|scenárista]] a príležitostný [[Herectvo|herec]]. Bol producentom prvých 3 filmov série [[Emmanuelle (filmová séria)|Emmanuelle]] a produkoval aj viacero snímok, v ktorých hrali členovia zoskupenia [[Le Splendid]]. Začiatkom [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] vytvoril vlastnú produkčnú spoločnosť Trinacra films. Za svoju kariéru dal príležitosť financovať vyše 20 filmov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "Emmanuelle" : pourquoi "Les Bronzés font du ski" ou "Le Père Noël est une ordure" n'auraient jamais existé sans ce film | url = https://www.rtl.fr/culture/cine-series/emmanuelle-pourquoi-les-bronzes-font-du-ski-ou-le-pere-noel-est-une-ordure-n-auraient-jamais-existe-sans-ce-film-7900421481 | vydavateľ = www.rtl.fr | dátum vydania = 2024-09-25 | dátum prístupu = 2025-05-12 | jazyk = fr-FR}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Entretien avec Yves Rousset-Rouard | url = https://www.underscores.fr/rencontres/interviews/2022/06/entretien-avec-yves-rousset-rouard/ | dátum vydania = 2022-06-03 | dátum prístupu = 2025-05-10 | jazyk = fr-FR | meno = Michael | priezvisko = Ponchon}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Yves Rousset-Rouard - Unifrance | url = https://en.unifrance.org/directories/person/378493/yves-rousset-rouard | vydavateľ = en.unifrance.org | dátum prístupu = 2025-05-10}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Profession, producteur / Yves Rousset-Rouard|url=https://gallica.bnf.fr/ark:/12148/bpt6k3401234b/f32.item.texteImage|rok=1979|jazyk=FR|meno=Yves (1940- ) Auteur du texte|priezvisko=Rousset-Rouard}}</ref> == Životopis == V roku [[1974]] produkoval film [[Emanuela (film)|''Emanuela'']], ktorý prilákal skoro 9 miliónov divákov vo Francúzsku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emmanuelle (1974) - JP Box-Office (Mobile) | url = https://www.jpbox-office.com/mobile/fichfilm.php?id=8387 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2025-05-25}}</ref> a vyše 50 miliónov návštevníkov po celom svete. Bol tvorcom animovaného detského televízneho [[Seriál|seriálu]] ''Les Aventures de Gédéon'', ktorý bol vysielaný v roku [[1976]]. Rousset-Rouard po sérii úspechov produkoval koncom [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] komédiu ''Les Bronzés'', v ktorej hrali [[Le Splendid]]. Na réžiu oslovil mladého [[Patrice Leconte|Patricea Leconteho]], ktorý mal vtedy 30 rokov. Po úspechu prvého filmu produkoval o rok neskôr ''Les Bronzés font du ski'' ([[1979]]). V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] financoval rôzne filmy Françoisa Leterriera a stál pri vzniku projektov ako ''Pstruh'' ([[1982]]), ''Sports'' ([[1983]]) či ''Le Juge'' ([[1984]]). Bol tiež producentom komédie ''Le Père Noël est une odrure'', ktorá sa stala kultovou klasikou a opäť spojila členov Splendid. Posledným Rousset-Rouardov projekt bol ''Le Souper'' z roku [[1992]] od režiséra [[Édouard Molinaro|Édouarda Molinara]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Yves Rousset-Rouard : le vauclusien à l'origine des Bronzés | url = https://www.radiofrance.fr/francebleu/podcasts/le-saviez-vous/yves-rousset-rouard-le-vauclusien-a-l-origine-des-bronzes-7564052 | vydavateľ = ici | dátum vydania = 2024-11-22 | dátum prístupu = 2025-05-12 | jazyk = fr | meno = Maxime | priezvisko = Peyron}}</ref><ref name=":1" /> Yves Rousset-Rouard bol poslancom parlamentu za Apt v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] a do roku [[2014]] bol starostom obce [[Ménerbes]]. Je strýkom herca [[Christian Clavier|Christiana Claviera]], ktorý je súčasťou skupiny Splendid.<ref name=":0" /> Vlastní [[vinohrad]] Domaine de La Citadelle, ktorý sa nachádza v obci Ménerbes v departemente [[Vaucluse]].<ref name=":1" /> == Filmografia == === Producent === * [[1974]]: ''[[Emanuela (film z roku 1974)|Emanuela]]'', réžia [[Just Jaeckin]] * [[1975]]: ''[[Emmanuella – antipanna]]'', réžia [[Francis Giacobetti]] * 1975: ''C'est dur pour tout le monde'', réžia [[Christian Gion]] * 1975: ''C'est pas parce qu'on a rien à dire qu'il faut fermer sa gueule...'', réžia [[Jacques Besnard]] * 1975: ''Les Galettes de Pont-Aven'', réžia Joël Séria * [[1977]]: ''[[Zbohom, Emanuela]]'', réžia [[François Leterrier]] * 1977: ''Une fille cousue de fil blanc'', réžia Michel Lang * [[1978]]: ''Les Routes du sud'', réžia [[Joseph Losey]] * 1978: ''[[Les Bronzés (film)|Les Bronzés]]'', réžia [[Patrice Leconte]] * [[1979]]: ''[[Les Bronzés font du ski]]'', réžia Patrice Leconte * 1979: ''Malá romanca'', réžia George Roy Hill * [[1980]]: ''Je vais craquer !!!'', réžia François Leterrier * [[1981]]: ''Les Babas-cool'' / ''Quand tu seras débloqué, fais-moi signe'', réžia François Leterrier * [[1982]]: ''Pstruh'', réžia Joseph Losey * 1982: ''Le père Noël est une ordure'', réžia [[Jean-Marie Poiré]] * [[1983]]: ''Debout les crabes, la mer monte !'', réžia Jean-Jacques Grand-Jouan * 1983: ''Sports'', réžia Jean-Luc Breitenstein * 1983: ''Un homme à ma taille'', réžia Annette Carducci * [[1984]]: ''Le Juge'', réžia Philippe Lefebvre * 1984: ''La Tête dans le sac'', réžia Gérard Lauzier * [[1985]]: ''Le Mariage du siècle'', réžia Philippe Galland * [[1992]]: ''Le Souper'', réžia [[Édouard Molinaro]] == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Rousset-Rouard | meno = Yves | odkaz na autora = | titul = profession producteur | vydanie = 1 | vydavateľ = Calmann-Lévy | miesto = Francúzsko | rok = 1979 | isbn = 2702103324 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 254 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Rousset-Rouard | meno = Yves | odkaz na autora = | titul = Histoire d'X | vydanie = 1 | vydavateľ = Jean-Claude Lattès | miesto = Francúzsko | rok = 1976 | isbn = 2702103324 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 180 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=278592}} * {{Imdb meno|id=0746073}} * {{Fdb meno|id=78033}} * {{Kinobox meno|id=380398}} * [https://www.ina.fr/ina-eclaire-actu/video/pac07010001/cote-jardin-yves-rousset-rouard Rozhovor s Yves Rousset-Rouardom] pre [[Institut national de l'audiovisuel|INA]] {{Fra icon}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rousset-Rouard, Yves}} [[Kategória:Francúzski filmoví producenti]] [[Kategória:Osobnosti z Marseille]] abaw63bsmwfn21rdoixkpt6xfdrsd1h Cannon Group 0 731814 8203395 8155863 2026-04-25T13:51:41Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8203395 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Cannon Group | Obrázok = | Logo = | Logo spoločnosti = | Popis obrázka = | Popis = | Veľkosť obrázka = | Veľkosť loga = | Právna forma = | IČO = | Odvetvie = filmové | Založená = [[1967]] | Zakladateľ = | Sídlo = | Štát sídla = Spojené štáty | Pôvod = | Vedenie = [[Menahem Golan]] a [[Yoram Globus]] ([[1979]]{{--}}[[1989]]) | Územný rozsah = | Priemysel = | Produkcia = | Aktíva = | Obrat = | Výnosy = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = | Farby spoločnosti = | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = | Zánik = [[1994]] | Poznámka = | Portál1 = Film | Portál2 = | Portál3 = }} '''Cannon Group''', nazývaná aj '''Cannon Films''' alebo '''Golan-Globus''', bola pôvodne [[Spojené štáty|americká]] [[filmová produkčná spoločnosť]]. V roku [[1979]] ju kúpili dvaja producenti izraelského pôvodu [[Menahem Golan]] a [[Yoram Globus]], ktorí v nej fungovali do roku [[1989]]. Cannon Group patrí od roku [[1993]] pod spoločnosť [[Metro-Goldwyn-Mayer]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Le glossaire - Définition de Cannon | url = https://www.nanarland.com/glossaire/c-comme-cannon.html | vydavateľ = www.nanarland.com | dátum prístupu = 2025-06-11 | jazyk = fr | priezvisko = Nanarland}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Menahem Golan, Who Headed Cannon Films, Dies at 85 | url = https://variety.com/2014/film/news/menachem-golan-who-headed-cannon-films-dies-at-85-1201278731/ | dátum vydania = 2014-08-08 | dátum prístupu = 2025-06-15 | jazyk = en-US | meno = Richard | priezvisko = Natale}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cannon Films, ou quand la série B sauvait le cinéma d’auteur | url = https://www.telerama.fr/television/cannon-films,-ou-quand-la-serie-b-sauvait-le-cinema-dauteur,n5819640.php | vydavateľ = www.telerama.fr | dátum vydania = 2018-10-01 | dátum prístupu = 2025-06-15 | jazyk = fr}}</ref> == História == Producenti Menahem Golan a Yoram Globus založili začiatkom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] vlastnú produkčnú spoločnosť s názvom Noah Films. V roku [[1979]] kúpili spoločnosť Cannon Group a usadili sa v [[Hollywood|Hollywoode]]. Veľmi rýchlo sa etablovali v [[Európa|Európe]] kúpou [[Kino|kín]] v [[Anglicko|Anglicku]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Holandsko|Holandsku]] a [[Nemecko|Nemecku]]. Kúpili aj londýnske filmové a televízne štúdio [[Elstree Studios]]. V roku [[1985]] sa etablovali vo [[Francúzsko|Francúzsku]] a založili spoločnosť Cannon France. Následne kúpou spoločnosti Thorn Emi Screen Entertainment (ktorá potom zanikla) ​​sa stali vydavateľmi videa so spoločnosťou Cannon Vidéo SA. Spoločnosť vyprodukovala okolo 100 filmov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The rise and fall of Cannon Films | url = https://www.denofgeek.com/movies/the-rise-and-fall-of-cannon-films/ | vydavateľ = Den of Geek | dátum vydania = 2013-09-20 | dátum prístupu = 2025-06-15 | jazyk = en-US | meno = Ryan | priezvisko = Lambie}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = HOLLYWOOD HISTORY: The Rise And Fall Of Cannon Films | url = https://lastmovieoutpost.com/hollywood-history-the-rise-and-fall-of-cannon-films/ | dátum vydania = 2023-11-04 | dátum prístupu = 2025-06-15 | jazyk = en-US | priezvisko = GottaHaveMyPops}}</ref> == Často obsadzovaní herci == * [[Charles Bronson]] * [[Richard Chamberlain]] * [[Sho Kosugi]] * [[Michael Dudikoff]] * [[Chuck Norris]] * [[Sylvester Stallone]] * [[Dolph Lundgren]] * [[Jean-Claude Van Damme]] == Filmografia (výber) == {{Stĺpce|2| * [[1980]]: ''The Apple'' * [[1981]]: ''Lady Chatterley's Lover'' * [[1982]]: ''Death Wish 2'' * [[1983]]: ''Hercules'' * 1983: ''Revenge of the Ninja'' * [[1984]]: ''The Naked Face'' * 1984: ''Ninja 3 the domination'' * 1984: ''Exterminator 2'' * [[1985]]: ''Mata Hari'' * 1985: ''American Ninja'' * 1985: ''Death Wish 3'' * 1985: ''Missing in Action 2: The Beginning'' * [[1986]]: ''Superfantagenio'' * 1986: ''Bernadette'' * 1986: ''The Delta Force'' * 1986: ''Cobra'' * 1986: ''Highlander'' * 1986: ''Texas Chainsaw Massacre II'' * [[1987]]: ''King Lear'' * 1987: ''American Ninja 2: The Confrontation'' * 1987: ''Superman IV: The Quest For Peace'' * 1987: ''Death Wish 4: The Crackdown'' * [[1988]]: ''Bloodsport'' * 1988: ''Braddock: Missing in Action III'' * [[1989]]: ''American Ninja 3: Blood Hunt'' * [[1990]]: ''American Ninja 4: The Annihilation'' * 1990: ''Delta Force 2: The Colombian Connection'' * [[1991]]: ''Delta Force 3: The Killing Game'' * [[1993]]: ''American Ninja V'' * [[1994]]: ''Hellbound'' }} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Trunick | meno = Austin | odkaz na autora = | titul = The Cannon Film Guide: Volume I, 1980-1984 | vydanie = 1 | vydavateľ = BearManor Media | miesto = | rok = 2020 | isbn = 1629335819 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 558 | zväzok = | url = | poznámka = predslov Sam Firstenberg | jazyk = anglický }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Trunick | meno = Austin | odkaz na autora = | titul = The Cannon Film Guide Volume II (1985-1987) | vydanie = 1 | vydavateľ = BearManor Media | miesto = | rok = 2022 | isbn = 1629338893 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 1018 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = anglický }} == Pozri aj == * ''[[Elektrické boogaloo: Divoký, nevypovedaný príbeh štúdia Cannon Films]]'' – dokument * [[Menahem Golan]] * [[Yoram Globus]] == Externé odkazy == * [https://cannonfilms.com/ Oficiálny web] * [https://www.unifrance.org/annuaires/societe/350816/golan-globus-productions Unifrance] == Zdroj == {{Preklad|fr|Cannon Group|223147754}} [[Kategória:Filmové distribučné podniky v USA]] [[Kategória:Filmové produkčné podniky v USA]] [[Kategória:Podniky založené v 1967]] 8zwxeuoek9470d3nxjunlo28yp1xwm3 NHL 2025/2026 0 733871 8203554 8203279 2026-04-25T22:04:15Z Peter 51345 269569 8203554 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = NHL |logo = |sezóna = 2025/2026 |začiatok = 7. október 2025 |koniec = jún 2026 |majster = |víťaz_stanley_cupu = |víťaz_o_brien_trophy = |víťaz_nhl = |víťaz_základ = [[Colorado Avalanche]] |víťaz_základ2 = |ročník = |počet_mužstiev = 32 |odohraté_zápasy = 82 |prvý_výber_draftu = [[Matthew Schaefer]] |vybral_tím = [[New York Islanders]] |najproduktívnejší_hráč = |najlepší_strelec = [[Connor McDavid]] ([[Edmonton Oilers|Oilers]]) |sezóna_pred = NHL 2024/2025 |sezóna_po = NHL 2026/2027 }} '''NHL 2025/2026''' je 109. sezóna fungovania (108. hracia sezóna) [[National Hockey League]] (NHL). Riadna sezóna sa začala [[7. október|7. októbra]] [[2025]], keď [[Florida Panthers]] ako obhajca titulu vyzval v prvom zápase sezóny na domácom štadióne [[Chicago Blackhawks]]. Toto je posledná pravidelná sezóna, ktorá sa odohráva v rámci rozvrhu 82 zápasov predtým, ako sa rozvrh rozšíri na 84 zápasov pre sezónu 2026/2027. Prestávka v polovici sezóny sa uskutočnila vo februári z dôvodu účasti NHL hráčov na [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijských hrách 2026]] v Taliansku. Play-off o [[Stanley Cup]] sa začala v [[Apríl|apríli]] 2026 a skončí v [[Jún|júni]] 2026. == Ligové podnikanie == === Dohoda o kolektívnom vyjednávaní === Predĺženie roku 2020 dohody o kolektívnom vyjednávaní v roku 2020 (CBA) vyprší na konci sezóny NHL 2025–26.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL, NHLPA ratify CBA extension through 2025-26 season {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/nhl-nhlpa-ratify-cba-extension-through-2025-26-season-317377214 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2020-07-10 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> 27. júna 2025 sa liga a [[National Hockey League Players’ Association|Asociácia hráčov NHL]] dohodli na novom štvorročnom predĺžení, ktoré sa prejaví od období rokov 2026-27 až 2029–30. Medzi zmenami podľa dohody sa pravidelná sezóna 2026–27 rozšíri z 82 na 84 hier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL, NHLPA agree on 4-year extension to CBA {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/nhl-nhlpa-agree-on-4-year-extension-to-cba | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-06-27 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> === Vstupný draft === [[NHL Entry Draft 2025|Vstupný draft NHL 2025]] sa uskutočnil 27. - 28. júna 2025 v [[Peacock Theatre|divadle Peacock]] v [[Los Angeles]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Report: Los Angeles to Host 2025 NHL Draft | url = https://www.si.com/onsi/breakaway/news-feed-page/los-angeles-host-2025-nhl-draft | vydavateľ = Break Away ON SI | dátum vydania = 2024-10-09 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en-US}}</ref> === Utah rebranding === Po tom, čo sa rozhodol hrať v [[NHL 2024/2025|sezóne 2024/2025]] s dočasnou identitou, [[Utah Hockey Club]] oznámil 29. januára 2025, že fanúšikovia, ktorí navštevujú svoje nasledujúce štyri domáce hry koncom januára a začiatkom februára, mohli hlasovať za trvalú identitu pre klub, pričom posledné tri možnosti boli existujúcim Hockey Club Utah, Utah Mammoth a Utah Wasatch. Zatiaľ čo meno Wasatch nebolo jedným zo šiestich finalistov, bolo určené na počesť myšlienky mýtického snežného stvorenia podobného Yeti, pričom prístup „zameraný na Utah“ inšpirovaný [[Wasatch Range|Mountains Wasatch]];<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Utah pivots from 'Yeti,' to hold vote for 3 finalists | url = https://www.espn.com/nhl/story/_/id/43615454/utah-hockey-club-hold-arena-fan-vote-pick-permanent-name-yeti-rejected-patent-office | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2025-01-29 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>, hoci pôvodne považoval za pravdepodobné meno, „[[Yeti]]“ alebo „Yetis“ sa vylúčil ako voľba po sporoch o obchodoch s tradíciou. O deň neskôr, 30. januára, tím oznámil, že „Wasatch“ bol odstránený z prieskumu, ktorý bol nahradený predtým oznámenou možnosťou „Utah Outlaws“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Utah adds Outlaws as choice to fan vote for permanent nickname {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/utah-hockey-club-to-have-fans-vote-on-permanent-nickname-final-three-choices | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-01-31 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> 30. apríla 2025 sa objavili špekulácie, že „mamut“ bol vybraný názov po únikoch online, ktorý ukázal tímu, ktorý zmenil rukoväť [[YouTube]] na „Utahmammoth“. Táto špekulácia bola potvrdená 7. mája 2025, keď tím oficiálne odhalil svoje trvalé meno ako „[[Utah Mammoth]]“. Odhaľovali sa aj nové logo a uniformy, ktoré si zachovali rovnakú schému farby a pruhovania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Utah Mammoth unveiled as permanent brand identity after 4 rounds of surveys, fan vote {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/mammoth-unveiled-as-utah-nickname | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-07 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> == Zmeny v trénerskom tíme == {| class="wikitable" |+Zmeny v trénerskom tíme ! colspan="4" |Mimo sezóny |- !Tím !Tréner 2024/2025 !Tréner 2025/2026 !Poznámky |- |[[Anaheim Ducks]] |[[Greg Cronin]] |[[Joel Quenneville]] |19. apríla 2025, tri dni po skončení sezóny, Ducks vyhodili Cronina. Počas dvoch sezón v Anaheime dosiahol Cronin bilanciu 62-87-15, pričom v oboch rokoch nepostúpil do play-off. Quenneville, naposledy hlavný tréner [[Florida Panthers|Floridy Panthers]] v rokoch 2019 až 2021, bol vymenovaný za hlavného trénera 8. mája<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Joel Quenneville hired by Anaheim Ducks for his 1st head coaching job since Blackhawks abuse scandal | url = https://apnews.com/article/anaheim-ducks-quenneville-c452a39d30e755665c162e270bd577ac | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2025-05-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Boston Bruins]] |[[Jim Montgomery]] [[Joe Sacco]]* |[[Marco Sturm]] |Montgomery bol prepustený 19. novembra 2024 po tom, čo Bruins začali sezónu 8-9-3. Počas dvoch sezón s Bruins dosiahol Montgomery bilanciu 120-41-23 a dve účasti v play-off, vrátane [[President’s Trophy|Prezidentskej trofeje]] v roku 2023 po jednej z najlepších sezón v histórii NHL. Sacco, asistent trénera Bruins a predtým hlavný tréner [[Colorado Avalanche|Colorada Avalanche]] v rokoch 2009 až 2013, bol v ten istý deň vymenovaný za dočasného hlavného trénera a sezónu ukončil s bilanciou 24-30-6. Sturm, naposledy hlavný tréner klubu AHL [[Los Angeles Kings]], Ontario Reign, ktorý v rokoch 2005 až 2010 odohral päť sezón za Bruins, bol vymenovaný za hlavného trénera 5. júna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marco Sturm Named 30th Head Coach in Boston Bruins History {{!}} Boston Bruins | url = https://www.nhl.com/bruins/news/marco-sturm-named-30th-head-coach-in-boston-bruins-history | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-06-05 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Chicago Blackhawks]] |[[Luke Richardson]] [[Anders Sorensen]]* |[[Jeff Blashill]] |Richardson bol prepustený 5. decembra 2024 po tom, čo Blackhawks začali sezónu 8-16-2. Počas dvoch sezón v Chicagu dosiahol Richardson celkovú bilanciu 57-118-15, pričom ani v jednom roku sa mu nepodarilo postúpiť do play-off. Sorensen, ktorý predtým pôsobil ako hlavný tréner klubu [[Rockford IceHogs]] v AHL, bol v ten istý deň vymenovaný za dočasného hlavného trénera. Sorensen sa stal prvým hlavným trénerom švédskeho pôvodu v histórii NHL a sezónu ukončil s bilanciou 17-30-9. Blashill, naposledy asistent trénera v klube [[Tampa Bay Lightning]] a predtým hlavný tréner [[Detroit Red Wings|Detroitu Red Wings]] v rokoch 2015 až 2022, bol vymenovaný za hlavného trénera 22. mája.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blashill hired as Blackhawks coach, replaces Sorensen {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/jeff-blashill-hired-as-chicago-blackhawks-head-coach | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-22 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Dallas Stars]] |[[Peter DeBoer]] |[[Glen Gulutzan]] |DeBoer bol prepustený 6. júna 2025, osem dní po vyradení Stars z [[Playoff Stanley Cup 2025|play-off Stanleyho pohára 2025]]. Počas troch sezón v tíme zaznamenal DeBoer bilanciu 149-68-29, vo všetkých troch sezónach sa dostal do finále Západnej konferencie, ale do finále Stanleyho pohára nepostúpil. 1. júla bol do funkcie hlavného trénera vymenovaný Gulutzan, ktorý predtým trénoval Dallas v rokoch 2011 až 2013 a naposledy pôsobil ako asistent trénera v [[Edmonton Oilers|Edmontone Oilers]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gulutzan hired as Stars coach, replaces DeBoer {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/glen-gulutzan-hired-as-dallas-stars-head-coach-replaces-pete-deboer | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-07-02 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[New York Rangers]] |[[Peter Laviolette]] |[[Mike Sullivan]] |Laviolette bol prepustený 19. apríla 2025, dva dni po skončení sezóny Rangers. Počas dvoch sezón v Rangers zaznamenal Laviolette bilanciu 94-59-11, pričom v prvom roku vyhral [[President’s Trophy|Prezidentskú trofej]] a dostal sa do finále Východnej konferencie, ale v druhom roku sa nedostal do play-off. 2. mája bol Sullivan, ktorý naposledy pôsobil ako hlavný tréner [[Pittsburgh Penguins|Pittsburghu Penguins]] v rokoch 2015 až 2025, vymenovaný za hlavného trénera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mike Sullivan Named Rangers Head Coach {{!}} New York Rangers | url = https://www.nhl.com/rangers/news/mike-sullivan-named-rangers-head-coach | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-02 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Philadelphia Flyers]] |[[John Tortorella]] [[Brad Shaw]]* |[[Rick Tocchet]] |Tortorella bol prepustený 27. marca 2025, pričom Flyers mali bilanciu 28-36-9 a po 12 zápasoch pred Tortorellovým prepustením dosiahli bilanciu 1-10-1. Počas necelých troch sezón vo Philadelphii zaznamenal Tortorella bilanciu 97-107-33, pričom sa neprebojoval do play-off. Shaw, predtým asistent trénera, bol v ten istý deň vymenovaný za dočasného hlavného trénera a v posledných deviatich zápasoch sezóny dosiahol bilanciu 5-3-1. Tocchet, ktorý bol naposledy hlavným trénerom [[Vancouver Canucks|Vancouveru Canucks]] v rokoch 2023 až 2025 a ktorý za Flyers odohral 11 sezón v rokoch 1984 až 1992 a 2000 až 2002, bol vymenovaný za hlavného trénera 14. mája.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Flyers Name Rick Tocchet Head Coach {{!}} Philadelphia Flyers | url = https://www.nhl.com/flyers/news/flyers-name-rick-tocchet-head-coach-x5489 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-14 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Pittsburgh Penguins]] |[[Mike Sullivan]] |[[Dan Muse]] |Sullivan a Penguins sa vzájomne dohodli na rozchode 28. apríla 2025, 11 dní po skončení sezóny Penguins. Počas deväť a pol sezóny v Pittsburghu dosiahol Sullivan celkovú bilanciu 409-255-89, sedemkrát sa dostal do play-off a v rokoch 2016 a 2017 získal Stanleyho pohár. 4. júna bol Muse, naposledy asistent trénera v [[New York Rangers]], vymenovaný za hlavného trénera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pittsburgh Penguins Name Dan Muse the 23rd Head Coach in Franchise History {{!}} Pittsburgh Penguins | url = https://www.nhl.com/penguins/news/pittsburgh-penguins-name-dan-muse-the-26th-head-coach-in-franchise-history | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-06-04 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Seattle Kraken]] |[[Dan Bylsma]] |[[Lane Lambert]] |Bylsma bol prepustený 21. apríla 2025, šesť dní po skončení sezóny Kraken. Bylsma zaznamenal vo svojej jedinej sezóne v Seattli bilanciu 35-41-6, pričom sa nedostal do play-off. 29. mája bol do funkcie hlavného trénera vymenovaný Lambert, ktorý naposledy pôsobil ako asistent trénera v klube [[Toronto Maple Leafs]] a predtým bol v rokoch 2022 až 2024 hlavným trénerom [[New York Islanders]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Search is a Success: Lane Lambert New Coach {{!}} Seattle Kraken | url = https://www.nhl.com/kraken/news/seattle-kraken-announce-lane-lambert-as-new-head-coach-bn | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-30 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Vancouver Canucks]] |[[Rick Tocchet]] |[[Adam Foote]] |29. apríla 2025, štrnásť dní po skončení sezóny Canucks, sa Tocchet a Canucks vzájomne dohodli na rozchode. Počas dva a pol sezóny vo Vancouveri zaznamenal Tocchet bilanciu 108-65-27 s jednou účasťou v play-off, pričom v roku 2024 sa dostal do druhého kola. 14. mája bol asistent trénera Foote povýšený na hlavného trénera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Foote hired as Canucks coach, replaces Tocchet {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/adam-foote-hired-as-vancouver-canucks-coach | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-14 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |} <small>(*) Označuje dočasné</small> == Zmeny vo vedení == {| class="wikitable" |+Zmeny vo vedení ! colspan="4" |Mimo sezóny |- !Tím !Generálny manažér 2024/2025 !Generálny manažér 2025/2026 !Poznámky |- |[[Los Angeles Kings]] |[[Rob Blake]] |[[Ken Holland]] |5. mája 2025, štyri dni po vyradení Kings v prvom kole [[Playoff Stanley Cup 2025|play-off]], sa Blake a Kings vzájomne dohodli na rozchode. Blake pôsobil vo funkcii generálneho manažéra od roku 2017, pričom dohliadal na päť účastí v play-off, ale nikdy nepostúpil ďalej ako do prvého kola. 14. mája bol generálnym manažérom vymenovaný Holland, ktorý bol naposledy generálnym manažérom [[Edmonton Oilers|Edmontonu Oilers]] v rokoch 2019 až 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LA Kings Name Ken Holland Vice President and General Manager {{!}} Los Angeles Kings | url = https://www.nhl.com/kings/news/la-kings-name-ken-holland-vice-president-general-manager | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-14 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[New York Islanders]] |[[Lou Lamoriello]] |[[Mathieu Darche]] |22. apríla 2025, päť dní po skončení sezóny Islanders a po vypršaní jeho zmluvy, tím oznámil, že Lamoriello sa nevráti na post generálneho manažéra. Lamoriello pôsobil ako generálny manažér Islanders od roku 2018, pričom dohliadal na päť účastí v play-off vrátane dvoch finálových účastí vo Východnej konferencii. 23. mája bol generálnym manažérom vymenovaný Darche, ktorý od roku 2022 pôsobil ako asistent generálneho manažéra v klube [[Tampa Bay Lightning]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Darche Named General Manager and Executive Vice President {{!}} New York Islanders | url = https://www.nhl.com/islanders/news/darche-named-general-manager-and-executive-vice-president | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-23 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Seattle Kraken]] |[[Ron Francis]] |[[Jason Botterill]] |22. apríla 2025 bol Francis povýšený na prezidenta hokejových operácií. Botterill, asistent generálneho manažéra, ktorý bol predtým generálnym manažérom [[Buffalo Sabres|Buffala Sabres]] v rokoch 2017 až 2020, bol v ten istý deň povýšený na generálneho manažéra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Botterill named Kraken general manager, Francis promoted to president {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/jason-botterill-named-seattle-gm-ron-francis-president | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-22 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |} <small>(*) Označuje dočasné</small> == Zmeny v aréne == * Wells Fargo Center, domov hokejového klubu Philadelphia Flyers, bude 1. septembra 2025 premenovaný na [[Wells Fargo Center (Philadelphia)|Xfinity Mobile Arena]] na základe novej zmluvy o právach na pomenovanie so spoločnosťou [[Xfinity]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Xfinity Mobile new sponsor of 76ers, Flyers arena | url = https://www.espn.com/nhl/story/_/id/45025071/76ers-flyers-arena-lands-naming-rights-deal-xfinity-mobile | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2025-05-06 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> * Xcel Energy Center, domov hokejového klubu Minnesota Wild, bude 3. septembra 2025 premenovaný na [[Xcel Energy Center|Grand Casino Arena]] na základe novej zmluvy o právach na pomenovanie so spoločnosťou [[Grand Casino Hinckley]]. [[Xcel Energy]] zostane partnerom tímu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = No More X: The Wild's home arena will get a new naming rights partner after deal with Xcel Energy comes to an end | url = https://www.audacy.com/wccoradio/local-sports/local/wild-and-xcel-energy-end-naming-rights-deal-st-paul-arena | vydavateľ = www.audacy.com | dátum vydania = 2025-04-15 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> * Ide o posledný rok pôvodnej 30-ročnej nájomnej zmluvy na [[KeyBank Center]], domov [[Buffalo Sabres]]. Erie County, subjekt zodpovedný za prenájom, oznámil, že po vypršaní zmluvy ju neobnoví, a nominálny vlastník, mesto Buffalo, uviedol, že si nemôže dovoliť udržať arénu otvorenú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Who will own KeyBank Center after Erie County's lease expires? | url = https://www.wkbw.com/news/local-news/who-will-own-keybank-center-after-erie-countys-lease-expires | vydavateľ = WKBW 7 News Buffalo | dátum vydania = 2025-04-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Local leaders to discuss future of KeyBank Center with lease set to expire next year|url=https://www.wivb.com/news/local-news/buffalo/local-leaders-to-discuss-future-of-keybank-center-with-lease-set-to-expire-next-year/|periodikum=News 4 Buffalo|dátum=2025-04-15|dátum prístupu=2025-07-19|jazyk=en-US}}{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Vo vyhlásení pre tlač prevádzkový riaditeľ Sabres Pete Guelli zdôraznil, že tím sa neplánuje presťahovať. == Pravidelná sezóna == Pravidelná sezóna je naplánovaná od 7. októbra 2025 do 16. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL announces regular-season schedule for 2025-26 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/nhl-releases-full-2025-26-schedule | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-07-16 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> === Medzinárodné zápasy === [[Nashville Predators]] a [[Pittsburgh Penguins]] sa stretnú 14. a 16. novembra 2025 v [[Avicii Arena|Avicii Arene]] vo švédskom [[Štokholm|Štokholme]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2025 Global Series to feature Penguins, Predators in Sweden {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/pittsburgh-nashville-to-play-at-2025-global-series | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-03-18 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> === Zápasy pod holým nebom === Liga má na túto sezónu naplánované dva zápasy pod holým nebom, oba sa budú konať na Floride: * [[Winter Classic 2026]] je naplánovaný na 2. januára 2026 v [[LoanDepot Park|LoanDepot Parku]] v [[Miami]], kde [[Florida Panthers]] hostí [[New York Rangers]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL outdoor games in Miami, Tampa big step for NHL, Florida fans {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/topic/winter-classic/nhl-outdoor-games-in-miami-and-tampa-big-step-for-nhl-and-florida-fans | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-01-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> * [[Stadium Series 2026]] je naplánovaná na 1. februára 2026 na [[Raymond James Stadium]] v [[Tampa|Tampe]], kde [[Tampa Bay Lightning]] hostí [[Boston Bruins]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL outdoor games in Miami, Tampa big step for NHL, Florida fans {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/topic/winter-classic/nhl-outdoor-games-in-miami-and-tampa-big-step-for-nhl-and-florida-fans | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-01-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> === Zrušenie Zápasu hviezd a prerušenie počas olympijských hier === [[NHL All-Star Game 2026|Zápas hviezd v roku 2026]] sa mal konať začiatkom februára 2026 v [[UBS Aréna|UBS Aréne]] v [[Elmont|Elmonte]] v štáte [[New York (štát USA)|New York]], ktorá je domovom hokejového klubu [[New York Islanders]]. Liga mala v úmysle využiť tento zápas ako "rozlúčku" s účasťou hráčov ligy na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026|Hrách 2026]] v talianskom [[Miláno|Miláne]] a [[Cortine d'Ampezzo]], pričom hráči, ktorí by sa zúčastnili na oboch hrách, by odcestovali priamo z New Yorku do Talianska. Toto mala byť prvá účasť ligy na [[Ľadový hokej na Olympijských hrách|olympijských hrách]] od roku 2014 a prvýkrát od roku 2002 by sa Zápas hviezd konal v rovnakom roku ako účasť na olympijských hrách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Islanders to host 2026 NHL All-Star Weekend {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/2026-nhl-all-star-weekend-to-be-hosted-by-new-york-islanders | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-02-18 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> 30. apríla 2025 však liga oznámila, že zápas bol zrušený a namiesto toho sa v UBS Arene uskutoční bližšie nešpecifikované podujatie na úvod olympijských hier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL cancels 2026 All-Star Game, will hold 'kickoff' event before Olympics | url = https://thescore.com/nhl/news/3277528 | vydavateľ = theScore.com | dátum vydania = 2025-04-29 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en | meno = Josh | priezvisko = Wegman}}</ref> == Tabuľka == === Východná konferencia === {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+Top 3 ([[Atlantická divízia (NHL)|Atlantická divízia]]) !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|RS|Rozdiel v skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" |'''y –''' [[Buffalo Sabres]] |82 |50 |23 |9 |288 |241 | +47 |'''109''' |- |2. | align="left" |'''x –''' [[Tampa Bay Lightning]] |82 |50 |26 |6 |290 |231 | +59 |'''106''' |- |3. | align="left" |'''x –''' [[Montreal Canadiens]] |82 |48 |24 |10 |283 |256 | +27 |'''106''' |} <small>Zdroj: National Hockey League</small><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL Tabuľka {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/sk/standings | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2026-04-14 | jazyk = sk}}</ref> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> <small>'''x –''' Istý postup do play off; '''y –''' Isté prvenstvo v divízii</small> {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+Top 3 ([[Metropolitná divízia (NHL)|Metropolitná divízia]]) !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|RS|Rozdiel v skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" |'''z –''' [[Carolina Hurricanes]] |82 |53 |22 |7 |296 |240 | +56 |'''113''' |- |2. | align="left" |'''x –''' [[Pittsburgh Penguins]] |82 |41 |25 |16 |293 |268 | +25 |'''98''' |- |3. | align="left" |'''x –''' [[Philadelphia Flyers]] |82 |43 |27 |12 |250 |243 | +7 |'''98''' |} <small>Zdroj: National Hockey League<ref name=":0" /></small> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> <small>'''x –''' Istý postup do play off; '''z –''' Isté prvenstvo v konferencii</small> {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+Divoká karta [[Východná konferencia (NHL)|Východnej konferencie]] !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !{{Tooltip|Div.|Divízia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|RS|Rozdiel v skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. |[[Atlantická divízia (NHL)|AT]] | align="left" |'''x –''' [[Boston Bruins]] |82 |45 |27 |10 |272 |250 | +22 |'''100''' |- |2. |[[Atlantická divízia (NHL)|AT]] | align="left" |'''x –''' [[Ottawa Senators]] |82 |44 |27 |11 |278 |246 | +32 |'''99''' |- ! colspan="11" | |- |3. |[[Metropolitná divízia (NHL)|ME]] | align="left" |[[Washington Capitals]] |82 |43 |30 |9 |263 |244 | +19 |'''95''' |- |4. |[[Atlantická divízia (NHL)|AT]] | align="left" |[[Detroit Red Wings]] |82 |41 |31 |10 |241 |258 | -17 |'''92''' |- |5. |[[Metropolitná divízia (NHL)|ME]] | align="left" |[[Columbus Blue Jackets]] |82 |40 |30 |12 |253 |253 | 0 |'''92''' |- |6. |[[Metropolitná divízia (NHL)|ME]] | align="left" |[[New York Islanders]] |82 |43 |34 |5 |233 |241 | -8 |'''91''' |- |7. |[[Metropolitná divízia (NHL)|ME]] | align="left" |[[New Jersey Devils]] |82 |42 |37 |3 |230 |254 | -24 |'''87''' |- |8. |[[Atlantická divízia (NHL)|AT]] | align="left" |[[Florida Panthers]] |82 |40 |38 |4 |251 |276 | -25 |'''84''' |- |9. |[[Atlantická divízia (NHL)|AT]] | align="left" |[[Toronto Maple Leafs]] |82 |32 |36 |14 |253 |299 | -46 |'''78''' |- |10. |[[Metropolitná divízia (NHL)|ME]] | align="left" |[[New York Rangers]] |82 |34 |39 |9 |238 |250 | -12 |'''77''' |} <small>Zdroj: National Hockey League<ref name=":0" /></small> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> <small>'''e –''' Vyradení z play off; '''x –''' Istý postup do play off;</small> === Západná konferencia === {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+Top 3 ([[Centrálna divízia (NHL)|Centrálna divízia]]) !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|RS|Rozdiel v skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" |'''p –''' [[Colorado Avalanche]] |82 |55 |16 |11 |302 |203 | +99 |'''121''' |- |2. | align="left" |'''x –''' [[Dallas Stars]] |82 |50 |20 |12 |279 |226 | +53 |'''112''' |- |3. | align="left" |'''x –''' [[Minnesota Wild]] |82 |46 |24 |12 |272 |240 | +32 |'''104''' |} <small>Zdroj: National Hockey League<ref name=":0" /></small> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> <small>'''p –''' Istota Presidents' Trophy; '''x –''' Istý postup do play off</small> {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+Top 3 ([[Pacifická divízia (NHL)|Pacifická divízia]]) !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|RS|Rozdiel v skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" |'''y –''' [[Vegas Golden Knights]] |82 |39 |26 |17 |265 |250 | +15 |'''95''' |- |2. | align="left" |'''x –''' [[Edmonton Oilers]] |82 |41 |30 |11 |282 |269 | +13 |'''93''' |- |3. | align="left" |'''x –''' [[Anaheim Ducks]] |82 |43 |33 |6 |273 |288 | -15 |'''92''' |} <small>Zdroj: National Hockey League<ref name=":0" /></small> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> <small>'''x –''' Istý postup do play off; '''y –''' Isté prvenstvo v divízii</small> {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+Divoká karta [[Západná konferencia (NHL)|Západnej konferencie]] !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !{{Tooltip|Div.|Divízia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|RS|Rozdiel v skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. |[[Centrálna divízia (NHL)|CE]] | align="left" |'''x –''' [[Utah Mammoth]] |82 |43 |33 |6 |260 |232 | +28 |'''92''' |- |2. |[[Centrálna divízia (NHL)|CE]] | align="left" |'''x –''' [[Los Angeles Kings]] |82 |35 |27 |20 |221 |240 | -22 |'''90''' |- ! colspan="11" | |- |3. |[[Pacifická divízia (NHL)|PA]] | align="left" |[[St. Louis Blues]] |82 |37 |33 |12 |231 |238 | -27 |'''86''' |- |4. |[[Pacifická divízia (NHL)|PA]] | align="left" |[[Nashville Predators]] |82 |38 |34 |10 |247 |269 | -22 |'''86''' |- |5. |[[Centrálna divízia (NHL)|CE]] | align="left" |[[San Jose Sharks]] |82 |39 |35 |8 |251 |292 | -41 |'''86''' |- |6. |[[Centrálna divízia (NHL)|CE]] | align="left" |[[St. Louis Blues|Winnipeg Jets]] |82 |35 |35 |12 |231 |260 | -26 |'''82''' |- |7. |[[Pacifická divízia (NHL)|PA]] | align="left" |[[Seattle Kraken]] |82 |34 |37 |11 |226 |263 | -37 |'''79''' |- |8. |[[Pacifická divízia (NHL)|PA]] | align="left" |[[Calgary Flames]] |82 |34 |39 |9 |212 |259 | -47 |'''77''' |- |9. |[[Centrálna divízia (NHL)|CE]] | align="left" |[[Chicago Blackhawks]] |82 |29 |39 |14 |213 |275 | -62 |'''72''' |- |10. |[[Pacifická divízia (NHL)|PA]] | align="left" |[[Vancouver Canucks]] |82 |25 |48 |8 |216 |316 | -100 |'''58''' |} <small>Zdroj: National Hockey League<ref name=":0" /></small> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> <small>'''e –''' Vyradení z play off; '''x –''' Istý postup do play off</small> == Play-off == === Pavúk === V každom kole tímy súťažia v sérii na sedem víťazov podľa formátu 2–2–1–1–1 (skóre v tabuľke označuje počet vyhraných zápasov v každej sérii na sedem víťazov). Tím s výhodou domáceho ľadu hrá doma prvý a druhý zápas (a piaty a siedmy zápas, ak je to potrebné) a druhý tím je doma tretí a štvrtý zápas (a šiesty zápas, ak je to potrebné). Prvé tri tímy z každej divízie postúpia do play-off spolu s dvoma divokými kartami v každej konferencii, čo je spolu osem tímov z každej konferencie. V prvom kole sa nižšie nasadená divoká karta v každej konferencii hrala proti víťazovi divízie s najlepším skóre, zatiaľ čo druhá divoká karta sa hrala proti víťazovi druhej divízie a obe divoké karty boli de facto nasadené na 4. mieste. Ostatné série sa zhodovali s tímami na druhom a treťom mieste z divízií. V prvých dvoch kolách bola výhoda domáceho ľadu udelená tímu s lepším nasadením. Vo finále konferencie a finále Stanley Cupu bola výhoda domáceho ľadu udelená tímu s lepším skóre v základnej časti.{{Play-off16+info|RD1-date=1. kolo|RD2-date=2. kolo|RD3-date=Finále konferencie|RD4-date=Finále Stanley Cup|RD1-team2=[[Boston Bruins|Boston]]|RD1-team1=[[Buffalo Sabres|Buffalo]]|RD1-team4=[[Montreal Canadiens|Montreal]]|RD1-team3=[[Tampa Bay Lightning|Tampa Bay]]|RD1-team6=[[Ottawa Senators|Ottawa]]|RD1-team5=[[Carolina Hurricanes|Carolina]]|RD1-team8=[[Philadelphia Flyers|Philadelphia]]|RD1-team7=[[Pittsburgh Penguins|Pittsburgh]]|RD1-team10=[[Los Angeles Kings|Los Angeles]]|RD1-team9=[[Colorado Avalanche|Colorado]]|RD1-team12=[[Minnesota Wild|Minnesota]]|RD1-team11=[[Dallas Stars|Dallas]]|RD1-team14=[[Utah Mammoth|Utah]]|RD1-team13=[[Vegas Golden Knights|Vegas]]|RD1-team16=[[Anaheim Ducks|Anaheim]]|RD1-team15=[[Edmonton Oilers|Edmonton]]|RD1-info5='''[[Západná konferencia (NHL)|Západná konferencia]]'''|RD1-info1='''[[Východná konferencia (NHL)|Východná konferencia]]'''|RD1-seed1=A1|RD1-seed2=WC1|RD1-seed3=A2|RD1-seed4=A3|RD1-seed5=M1|RD1-seed6=WC2|RD1-seed7=M2|RD1-seed8=M3|RD1-seed9=C1|RD1-seed10=WC2|RD1-seed11=C2|RD1-seed12=C3|RD1-seed13=P1|RD1-seed14=WC1|RD1-seed15=P2|RD1-seed16=P3|RD1-score1=2|RD1-score2=1|RD1-score3=1|RD1-score4=2|RD1-score5=4|RD1-score6=0|RD1-score7=0|RD1-score8=3|RD1-score9=3|RD1-score10=0|RD1-score12=1|RD1-score13=1|RD1-score14=2|RD1-score15=1|RD1-score16=2|RD2-score1=|RD2-score2=|RD2-score3=|RD2-score4=|RD2-score5=|RD2-score6=|RD2-score7=|RD2-score8=|RD3-score1=|RD3-score2=|RD3-score3=|RD3-score4=|RD4-score4=|RD4-score1=|RD4-score2=|RD4-score8=|RD1-score11=2|RD2-team2=|RD2-team1=|RD2-team4=|RD2-team3=[[Carolina Hurricanes|Carolina]]|RD2-team6=|RD2-team5=|RD2-team7=|RD3-team2=|RD3-team1=|RD3-team4=|RD3-team3=|RD4-team2=|RD4-team1=|RD2-team8=|RD2-seed4=|RD2-seed3=M1|RD2-seed2=|RD2-seed8=|RD2-seed7=|RD2-seed1=|RD2-seed6=|RD2-seed5=|RD3-seed4=|RD3-seed2=|RD3-seed1=|RD3-seed3=|RD4-seed1=|RD4-seed2=}}'''Legenda''' * '''A1, A2, A3''' – tímy, ktoré obsadili prvé, druhé a tretie miesto v [[Atlantická divízia (NHL)|Atlantickej divízii]] * '''M1, M2, M3''' – tímy, ktoré obsadili prvé, druhé a tretie miesto v [[Metropolitná divízia (NHL)|Metropolitnej divízii]] * '''C1, C2, C3''' – tímy, ktoré obsadili prvé, druhé a tretie miesto v [[Centrálna divízia (NHL)|Centrálnej divízii]] * '''P1, P2, P3''' – tímy, ktoré obsadili prvé, druhé a tretie miesto v [[Pacifická divízia (NHL)|Pacifickej divízii]] * '''WC1, WC2''' – tímy, ktoré získali divokú kartu na prvom, resp. druhom mieste == Štatistiky == === Najlepší strelci === Nasledujúci hráči viedli ligu v počte bodov v základnej časti sezóny po zápasoch odohraných k 16. aprílu 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL Stats | url = https://www.nhl.com/stats | vydavateľ = NHL.com | dátum prístupu = 2026-04-19 | jazyk = en}}</ref> {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Hráč !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|G|Góly}} !{{Tooltip|A|Asistencie}} !{{Tooltip|B|Body}} !{{Tooltip|+/-|Plus/mínus}} !{{Tooltip|TM|Trestné minúty}} |- |[[Connor McDavid]] |[[Edmonton Oilers]] | align="center" |82 |48 |90 !138 | +17 |44 |- |[[Nikita Igorevič Kučerov|Nikita Kučerov]] |[[Tampa Bay Lightning]] |76 |44 |86 !130 | +43 |50 |- |[[Nathan MacKinnon]] |[[Colorado Avalanche]] |80 |53 |74 !127 | +57 |39 |- |[[Macklin Celebrini]] |[[San Jose Sharks]] | align="center" |82 |45 |70 !115 | +8 |44 |- |[[Mark Scheifele]] |[[Winnipeg Jets]] | align="center" |82 |36 |67 !103 |0 |43 |- |[[Nick Suzuki]] |[[Montreal Canadiens]] | align="center" |82 |29 |72 !101 | +37 |28 |- |[[Martin Nečas]] |[[Colorado Avalanche]] |78 |38 |62 !100 | +47 |30 |- |[[David Pastrňák]] |[[Boston Bruins]] |77 |29 |71 !100 | +4 |72 |- |[[Leon Draisaitl]] |[[Edmonton Oilers]] |65 |35 |62 !97 | +13 |26 |- |[[Jason Robertson]] |[[Dallas Stars]] |82 |45 |51 !96 | +22 |32 |} === Najlepší brankári === Nasledujúci brankári viedli ligu v počte inkasovaných gólov na zápas v základnej časti sezóny po zápasoch odohraných do 16. apríla 2026, pričom odohrali minimálne 1 800 minút.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL Stats | url = https://www.nhl.com/stats | vydavateľ = NHL.com | dátum prístupu = 2026-04-19 | jazyk = en}}</ref> {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Hráč !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|ČNĽ|Čas na ľade}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|ČK|Čisté konto}} !{{Tooltip|ÚZ%|Úspešnosť zákrokov}} !{{Tooltip|PIG|Priemer inkasovaných gólov}} |- |[[Scott Wedgewood]] |[[Colorado Avalanche]] |45 |2,549:04 |31 |6 | 6 |86 |1 |.921 !2.02 |- |[[Andrej Andrejevič Vasilevskij|Andrej Vasilevskij]] |[[Tampa Bay Lightning]] |58 |3,430:45 |39 |15 | 4 |132 |2 |.912 !2.31 |- |[[Daniel Vladař]] |[[Philadelphia Flyers]] |52 |2,995:13 |29 |14 |7 |121 |0 |.906 !2.42 |- |[[Logan Thompson]] |[[Washington Capitals]] |58 |3,445:03 |31 |21 |6 |140 |4 |.912 !2.44 |- |[[Brandon Bussi]] |[[Carolina Hurricanes]] |39 |2,360:49 |31 |6 |2 |97 |2 |.895 !2.47 |- |[[Igor Olegovič Šesťorkin|Igor Šesťorkin]] |[[New York Rangers]] |51 |3,024:13 |25 |19 |6 |126 |1 |.912 !2.50 |- |[[Mackenzie Blackwood]] |[[Colorado Avalanche]] |39 |2,155:41 |23 |10 |2 |90 |3 |.904 !2.51 |- |[[Ukko-Pekka Luukkonen]] |[[Buffalo Sabres]] |35 |2,027:46 |22 |9 |3 |85 |1 |.910 !2.52 |- |[[Anton Forsberg]] |[[Los Angeles Kings]] |36 |2,032:06 |16 |12 |5 |87 |3 |.910 !2.57 |- |[[Jake Oettinger]] |[[Dallas Stars]] |54 |3,194:11 |35 |12 |6 |138 |4 |.899 !2.59 |- |[[Akira Schmid]] |[[Vegas Golden Knights]] |34 |1,965:47 |16 |10 |6 |85 |2 |.893 !2.59 |} == Ocenenia NHL == Hlasovanie sa ukončilo bezprostredne po skončení základnej časti sezóny. Ocenenia založené na štatistikách, ako sú [[Art Ross Trophy|trofej Art Ross]], [[Maurice „Rocket“ Richard Trophy|trofej Mauricea „Rocket“ Richarda]], [[William M. Jennings Trophy|trofej Williama M. Jenningsa]] a [[President’s Trophy|Prezidentská trofej]], sa vyhlasujú na konci základnej časti sezóny. [[Stanleyho pohár]] a [[Conn Smythe Trophy|trofej Conn Smythe]] sa odovzdávajú na konci finále Stanleyho pohára. {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+Ocenenia NHL 2025/2026 !Ocenenie !Držiteľ(ia) !Finalista(i) !Ref |- |[[President’s Trophy]] <small>(najlepší výsledok v základnej časti sezóny)</small> |[[Colorado Avalanche]] |[[Carolina Hurricanes]] |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Avalanche win Presidents' Trophy with victory against Flames {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/calgary-flames-colorado-avalanche-game-recap-april-9-2026 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-04-10 | dátum prístupu = 2026-04-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Prince of Wales Trophy]] <small>(víťaz play-off Východnej konferencie)</small> | | | |- |[[Clarence S. Campbell Bowl]] <small>(víťaz play-off Západnej konferencie)</small> | | | |- |[[Art Ross Trophy]] <small>(hráč s najvyšším počtom bodov)</small> |[[Connor McDavid]] <small>(Edmonton Oilers)</small> |[[Nikita Igorevič Kučerov|Nikita Kučerov]] <small>(Tampa Bay Lightning)</small> |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = McDavid wins Art Ross, MacKinnon wins Maurice 'Rocket' Richard {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/connor-mcdavid-art-ross-nathan-mackinnon-rocket-richard-avalanche-jennings-trophy | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Bill Masterton Memorial Trophy]] <small>(vytrvalosť, športové správanie a oddanosť)</small> | | | |- |[[Calder Memorial Trophy]] <small>(najlepší nováčik)</small> | | | |- |[[Conn Smythe Trophy]] <small>(najužitočnejší hráč play-off)</small> | | | |- |[[Trofej Franka J. Selkeho|Frank J. Selke Trophy]] <small>(najlepší brániaci útočník)</small> | | | |- |[[Hart Memorial Trophy]] <small>(najužitočnejší hráč, základná časť sezóny)</small> | | | |- |[[Jack Adams Award]] <small>(najlepší tréner)</small> | | | |- |[[James Norris Memorial Trophy]] <small>(najlepší obranca)</small> | | | |- |[[King Clancy Memorial Trophy]] <small>(vedúca úloha a humanitárny prínos)</small> | |N/A | |- |[[Lady Byng Memorial Trophy]] <small>(športové správanie a vynikajúce výkony)</small> | | | |- |[[Ted Lindsay Award]] <small>(najužitočnejší hráč)</small> | | | |- |[[Mark Messier Leadership Award]] <small>(vedenie a komunitné aktivity)</small> | |N/A | |- |[[Maurice „Rocket“ Richard Trophy]] <small>(najlepší strelec)</small> |[[Nathan MacKinnon]] <small>(Colorado Avalanche)</small> |[[Cole Caufield]] <small>(Montreal Canadiens)</small> |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = McDavid wins Art Ross, MacKinnon wins Maurice 'Rocket' Richard {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/connor-mcdavid-art-ross-nathan-mackinnon-rocket-richard-avalanche-jennings-trophy | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Jim Gregory General Manager of the Year Award]] <small>(najlepší generálny riaditeľ)</small> | | | |- |[[Vezina Trophy]] <small>(najlepší brankár)</small> | | | |- |[[William M. Jennings Trophy]] <small>(brankár/brankári tímu s najmenším počtom inkasovaných gólov)</small> |[[Mackenzie Blackwood]] a [[Scott Wedgewood]] <small>(Colorado Avalanche)</small> |[[Casey DeSmith]] a [[Jake Oettinger]] <small>(Dallas Stars)</small> |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wedgewood and Blackwood Win 2025-26 William M. Jennings Trophy {{!}} Colorado Avalanche | url = https://www.nhl.com/avalanche/news/wedgewood-and-blackwood-win-2025-26-william-m-jennings-trophy | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-19 | jazyk = en}}</ref> |} == Referencie == {{Referencie}} {{Sezóny NHL}} [[Kategória:Ročníky NHL]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2025]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] lsvhke8a1tkn0g29s1xzhpyo1bdg4fz Liga majstrov žien UEFA 2025/2026 0 734199 8203544 8191699 2026-04-25T21:32:22Z Ferko25 246397 8203544 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga =Liga majstrov žien UEFA |sezóna =2025/2026 |sezóna_pred =Liga majstrov žien UEFA 2024/2025 |sezóna_po =Liga majstrov žien UEFA 2026/2027 |začiatok =''Kvalifikácia: ''<br>30. júl{{--}}18. september 2025<br>''Finálna časť:''<br>7. október 2025{{--}}23. máj 2026 |koniec = |majster = |2_miesto = |ročník = |počet_mužstiev =''Finálna časť:'' 18<br>''Celkovo:'' 74 |odohraté_zápasy = |počet_gólov = |priemer_gólov_na_zápas = |počet_divákov = |najlepší_strelec = |najvyššie_skóre = |súvisiace_súťaže = |poznámka = }} '''Liga majstrov žien UEFA 2025/2026''' je 25. ročník [[Liga majstrov žien UEFA|Ligy majstrov žien]], ktorú organizuje [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]. Súťaž začala [[30. júl]]a [[2025]] a skončí finálovým zápasom, ktorý sa uskutoční 23. mája 2026. Finálová zápas sa bude konať na štadióne Ullevaal Stadion v [[Oslo|Osle]]. == Priradenie asociačných tímov == Celkom 74 tímov z 50 členských krajín UEFA sa zúčastňuje Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026. Základná schéma prideľovania počtu tímov je nasledovná: * Asociácie na 1. až 7. mieste - 3 tímy * Asociácie na 8. až 17. mieste - 2 tímy * Ostatné asociácie - 1 tím * Víťazky [[Liga majstrov žien UEFA 2024/2025|Ligy majstrov žien UEFA 2024/2025]] získajú oprávnenie štartovať, pokiaľ sa nekvalifikujú do Ligy majstrov UEFA 2025/2026 cez svoju domácu ligu. Futbalové asociácie musia mať domácu ligu hranú systémom jedenásť na jedenásť, aby mohol tím súťažiť. Od sezóny 2019/2020 organizuje ženskú domácu ligu 52 z 55 členov UEFA, neorganizujú ich krajiny: Andorra (1 tím v španielskej lige), Lichtenštajnsko (3 tímy v švajčiarskej lige) a San Maríno (1 tím v talianskej lige). === Rebríček UEFA === Rebríček ženských domácich líg pre sezónu 2025/2026 podľa koeficientu UEFA 2024, vypočítané podľa výsledkov súťaží od sezóny 2019/2020 do 2023/2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = UEFA | titul = UEFA Women's Champions League 2025/26 Provisional Access List | url = https://editorial.uefa.com/resources/0292-1c2c9cd5ab92-ad4f66c5165f-1000/uwcc_2025-26_provisional_access_list_52_nas.pdf | dátum prístupu = 2025-07-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20241111004923/https://editorial.uefa.com/resources/0292-1c2c9cd5ab92-ad4f66c5165f-1000/uwcc_2025-26_provisional_access_list_52_nas.pdf}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UEFA rankings (women) | url = https://www.uefa.com/nationalassociations/uefarankings/womenscountry/?year=2024 | vydavateľ = uefa.com | miesto = | dátum vydania = 2025-05-21 | dátum prístupu = 2025-08-02 | jazyk = }}</ref> {| class="wikitable" |+ !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> ! !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> ! !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> |- !<small>1.</small> |<small>{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]]</small> |<small>78,333</small> | rowspan="7" |<small>3</small> | rowspan="19" | !<small>20.</small> |<small>{{Minivlajka|Albánsko}} [[Albánsko]]</small> |<small>14,000</small> | rowspan="3" |1 | rowspan="19" | !<small>39.</small> |<small>{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]</small> |<small>6,500</small> | rowspan="13" |1 |- !<small>2.</small> |<small>{{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]</small> |<small>68,999</small> !<small>21.</small> |<small>{{Minivlajka|Cyprus}} [[Cyprus]]</small> |<small>12,000</small> !<small>40.</small> |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]]</small> |<small>6,500</small> |- !<small>3.</small> |<small>{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]]</small> |<small>68,166</small> !<small>22.</small> |<small>{{Minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]]</small> |<small>12,000</small> !<small>41.</small> |<small>{{Minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]]</small> |<small>6,000</small> |- !<small>4.</small> |<small>{{Minivlajka|Anglicko}} [[Anglicko]]</small> |<small>59,999</small> !<small>23.</small> |<small>{{Minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]</small> |<small>10,250</small> |0 !<small>42.</small> |<small>{{Minivlajka|Wales}} [[Wales]]</small> |<small>6,000</small> |- !<small>5.</small> |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]]</small> |<small>34,000</small> !<small>24.</small> |<small>{{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]]</small> |<small>10,000</small> | rowspan="15" |1 !<small>43.</small> |<small>{{Minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]]</small> |<small>5,500</small> |- !<small>6.</small> |<small>{{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]]</small> |<small>34,000</small> !<small>25.</small> |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina]]</small> |<small>10,000</small> !<small>44.</small> |<small>{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Severné Írsko]]</small> |<small>5,500</small> |- !<small>7.</small> |<small>{{Minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]]</small> |<small>24,999</small> !<small>26.</small> |<small>{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]]</small> |<small>9,500</small> !<small>45.</small> |<small>{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]]</small> |<small>5,500</small> |- !<small>8.</small> |<small>{{Minivlajka|Česko}} [[Česko]]</small> |<small>22,332</small> | rowspan="10" |<small>2</small> !<small>27.</small> |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]]</small> |<small>9,000</small> !<small>46.</small> |<small>{{Minivlajka|Malta}} [[Malta]]</small> |<small>5,500</small> |- !<small>9.</small> |<small>{{Minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]]</small> |<small>22,000</small> !<small>28.</small> |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]]</small> |<small>9,000</small> !<small>47.</small> |<small>{{Minivlajka|Moldavsko}} [[Moldavsko]]</small> |<small>4,500</small> |- !<small>10.</small> |<small>{{Minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]]</small> |<small>21,750</small> !<small>29.</small> |<small>{{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]]</small> |<small>9,000</small> !<small>48.</small> |<small>{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[Severné Macedónsko]]</small> |<small>4,000</small> |- !<small>11.</small> |<small>{{Minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]]</small> |<small>21,500</small> !<small>30.</small> |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]]</small> |<small>8,500</small> !<small>49.</small> |<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[Faerské ostrovy]]</small> |<small>4,000</small> |- !<small>12.</small> |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]]</small> |<small>21,250</small> !<small>31.</small> |<small>{{Minivlajka|Litva}} [[Litva]]</small> |<small>8,500</small> !<small>50.</small> |<small>{{Minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]]</small> |<small>3,000</small> |- !<small>13.</small> |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]]</small> |<small>19,000</small> !<small>32.</small> |<small>{{Minivlajka|Írsko}} [[Írsko]]</small> |<small>8,000</small> ! rowspan="5" |<small>{{Tooltip|BP|Bez poradia}}</small> |<small>{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]]</small> |<small>—</small> |- !<small>14.</small> |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}} [[Bielorusko]]</small> |<small>18,000</small> !<small>33.</small> |<small>{{Minivlajka|Kosovo}} [[Kosovo]]</small> |<small>8,000</small> |<small>{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Gibraltár]]</small> |<small>—</small> | rowspan="4" |0 |- !<small>15.</small> |<small>{{Minivlajka|Island}} [[Island]]</small> |<small>17,750</small> !<small>34.</small> |<small>{{Minivlajka|Turecko}} [[Turecko]]</small> |<small>7,500</small> |<small>{{Minivlajka|Andorra}} [[Andorra]]</small> |<small>—</small> |- !<small>16.</small> |<small>{{Minivlajka|Škótsko}} [[Škótsko]]</small> |<small>17,000</small> !<small>35.</small> |<small>{{Minivlajka|Grécko}} [[Grécko]]</small> |<small>7,000</small> |<small>{{Minivlajka|Lichtenštajnsko}} [[Lichtenštajnsko]]</small> |<small>—</small> |- !<small>17.</small> |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}} [[Kazachstan]]</small> |<small>14,750</small> !<small>36.</small> |<small>{{Minivlajka|Izrael}} [[Izrael]]</small> |<small>7,000</small> |<small>{{Minivlajka|San Marino}} [[San Maríno|San Marino]]</small> |<small>—</small> |- !<small>18.</small> |<small>{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]]</small> |<small>14,250</small> | rowspan="2" |<small>1</small> !<small>37.</small> |<small>{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]]</small> |<small>7,000</small> ! colspan="4" rowspan="2" | |- !<small>19.</small> |<small>{{Minivlajka|Srbsko}} [[Srbsko]]</small> |<small>14,000</small> !<small>38.</small> |<small>{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[Čierna Hora]]</small> |<small>7,000</small> |} === Rozdelenie tímov === {| class="wikitable" |+ ! colspan="2" | !Tímy vstupujúce do tohto kola !Tímy postupujúce z predchádzajúceho kola |- |'''1. kolo''' |'''Majstrovstvá časť''' '''(21 tímov)''' | * 21 majsteriek z asociácií na 29. až 51. mieste | |- | rowspan="2" |'''2. kolo''' |'''Majstrovstvá časť''' '''(28 tímov)''' | * 22 majsteriek z asociácií na 7. až 28. mieste (okrem Ruska) * 1 majsterky z asociácie na 31. mieste, ako tím s najvyšším koeficientom z pôvodne 1. kola | * 6 víťaziek miniturnajov z prvého kola |- |'''Nemajstrovská časť''' '''(16 tímov)''' | * 12 tímov z druhého miesta z asociácií na 6. až 17. mieste * 4 tímy z tretieho miesta z asociácií na 4. až 7. mieste | |- | rowspan="2" |'''3. kolo''' |'''Majstrovstvá časť''' '''(8 tímov)''' | * 1 majsterky z asociácie na 12. mieste, ako tím s najvyšším koeficientom z pôvodne 2. kola majstrovskej časti | * 7 víťaziek miniturnajov z druhého kola |- |'''Nemajstrovská časť''' '''(10 tímov)''' | * 3 tímy z druhého miesta z asociácií na 3. až 5. mieste * 3 tímy z tretieho miesta z asociácií na 1. až 3. mieste * 1 tím z druhého miesta asociácie na 7. mieste, ako tím s najvyšším koeficientom z pôvodne 2. kola nemajstrovskej časti | * 4 víťaziek miniturnajov z druhého kola |- | colspan="2" |'''Ligová fáza (18 tímov)''' | * víťaz Ligy majstrov žien 2024/2025 * 6 majsteriek z asociácií na 1. až 6. mieste * 2 tímy z druhého miesta z asociácií na 1. až 2. mieste | * 4 víťazky 3. kola majstrovskej časti * 5 víťaziek 3. kola nemajstrovskej časti |- | colspan="2" |'''Predkolo vyraďovacej fázy (8 tímov)''' | | * 8 tímov z 5. až 12. miesta ligovej fázy |- | colspan="2" |'''Vyraďovacia fáza (8 tímov)''' | | * 4 víťazky predkola vyraďovacej fázy * 4 tímy z 1. až 4. miesta ligovej fázy |} === Tímy === * LM - tím vyhral Ligu majstrov žien v minulom ročníku * 1 - tím bol na prvom mieste domácej ligovej súťaže * 2 - tím bol na druhom mieste domácej ligovej súťaže * 3 - tím bol na treťom mieste domácej ligovej súťaže {| class="wikitable" |+ ! colspan="2" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- | colspan="2" rowspan="3" |'''Ligová fáza''' |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] <small>([[Liga majstrov žien UEFA 2024/2025|LM]])</small> |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus <small>(1)</small> | colspan="3" | |- | rowspan="3" |'''3. kolo''' |'''{{Tooltip|MČ|Majstrovská časť}}''' |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] <small>(1)</small> | colspan="3" | |- | rowspan="2" |'''{{Tooltip|NČ|Nemajstrovská časť}}''' |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC <small>(3)</small> |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]] (3) |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid <small>(3)</small> |- |{{Minivlajka|Portugalsko}} Sporting CP <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Švédsko}}[[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]] <small>(2)</small> | colspan="2" | |- | rowspan="10" |'''2. kolo''' | rowspan="6" |'''{{Tooltip|MČ|Majstrovská časť}}''' |{{Minivlajka|Švédsko}} [[FC Rosengård|Rosengård]] <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Česko}}[[SK Slavia Praha (ženy)|Slávia Praha]] <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Holandsko}}Twente <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Dánsko}}[[Fortuna Hjørring]] <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Ukrajina}}Vorskla Poltava <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Bielorusko}}Dinamo Minsk <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Island}}Breiðablik <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Škótsko}}Hibernian <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Kazachstan}}BIIK Shymkent <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[BSC Young Boys (ženy)|Young Boys]] <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Srbsko}}Crvena zvezda Belehrad <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Albánsko}}Vllaznia <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Cyprus}}Apollon Ladies <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Fínsko}}HJK <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}SFK 2000 <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Maďarsko}}Ferencváros <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Rumunsko}}Farul Constanțaa <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Slovinsko}}Mura <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Poľsko}}GKS Katowice <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Litva}}[[FC Gintra|Gintra]] <small>(1)</small> | colspan="2" | |- | rowspan="4" |'''{{Tooltip|NČ|Nemajstrovská časť}}''' |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United <small>(3)</small> |{{Minivlajka|Portugalsko}}Braga <small>(3)</small> |{{Minivlajka|Taliansko}}Inter Milan <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Taliansko}}Roma <small>(3)</small> |- |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby]] <sup>3</sup> |{{Minivlajka|Česko}}[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Holandsko}}PSV Eindhoven <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Dánsko}}Nordsjælland <small>(2)</small> |- |{{Minivlajka|Nórsko}}Brann <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Rakúsko}}Austria Wien <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Ukrajina}}Metalist 1925 Kharkiv <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Bielorusko}}FC Minsk <small>(2)</small> |- |{{Minivlajka|Island}}Valur <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Škótsko}}Glasgow City <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Kazachstan}}Aktobe <small>(2)</small> | |- | rowspan="6" |'''1. kolo''' | rowspan="6" |'''{{Tooltip|MČ|Majstrovská časť}}''' |{{Minivlajka|Chorvátsko}}Agram <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Írsko}}Athlone Town <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Kosovo}}Mitrovica <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Turecko}}ABB Fomget <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Grécko}}AEK Athens <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Izrael}}Kiryat Gat <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Gruzínsko}}Lanchkhuti <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Čierna hora}}Budućnost Podgorica <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Slovensko}}[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] <small>([[1. slovenská futbalová liga žien 2024/2025|1]])</small> |{{Minivlajka|Bulharsko}}NSA Sofia <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Luxembursko}}Racing Union <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Wales}}Cardiff City <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Estónsko}}Flora <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Severné Írsko}}Cliftonville <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Lotyšsko}}Riga FC <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Malta}}Swieqi United <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Moldavsko}}Agarista Anenii Noi <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Severné Macedónsko}}Ljuboten <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Faerské ostrovy}}NSÍ Runavík <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Arménsko}}Pyunik <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Azerbajdžan}}Neftchi Baku <small>(1)</small> | | | |} == Harmonogram == Termíny pre odohranie jednotlivých kôl a ich žrebovanie sú uvedené nižšie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2025/26 UEFA Women's Champions League and new UEFA Women's Europa Cup: Dates, access list, full guide {{!}} UEFA Women's Champions League | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0292-1c3522a87601-a24f55d636ea-1000--2025-26-uefa-women-s-champions-league-and-new-uefa-women-s/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2025-06-20 | dátum prístupu = 2025-07-29 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> {| class="wikitable" |+ !Fáza !Kolo !Dátum žrebovania !1. zápas !2. zápas |- | rowspan="3" |'''Kvalifikácia''' |'''1. kolo''' | rowspan="2" |24. jún 2025 |30. júl 2025 (semifinále) |2. august 2025 (finále a o 3. miesto) |- |'''2. kolo''' |27. august 2025 (semifinále) |30. august 2025 (finále a o 3. miesto) |- |'''3. kolo''' |31. august 2025 |11. september 2025 |18. september 2025 |- | rowspan="6" |'''Ligová fáza''' |'''1. zápas''' | rowspan="6" |19. september 2025 | colspan="2" |7.{{--}}8. október 2025 |- |'''2. zápas''' | colspan="2" |15.{{--}}16. október 2025 |- |'''3. zápas''' | colspan="2" |11.{{--}}12. november 2025 |- |'''4. zápas''' | colspan="2" |19.{{--}}20. november 2025 |- |'''5. zápas''' | colspan="2" |9.{{--}}10. december 2025 |- |'''6. zápas''' | colspan="2" |17. december 2025 |- | rowspan="4" |'''Vyraďovacia fáza''' |'''Predkolo vyraďovacej fázy''' | rowspan="4" |18. december 2025 |11.{{--}}12. február 2026 |18.{{--}}19. február 2026 |- |'''Štvrťfinále''' |24.{{--}}25. marec 2026 |1.{{--}}2. apríl 2026 |- |'''Semifinále''' |25.{{--}}26. apríl 2026 |2.{{--}}3. máj 2026 |- |'''Finále''' | colspan="2" |23. máj 2026 |} == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026}} === 1. kolo === ==== Majstrovská časť ==== '''Turnaj 1''' Usporiadateľ: {{Minivlajka|Luxembursko}}Racing Union{{Play-off4+3miesto|30. júl 2025|{{minivlajka|Luxembursko}} Racing Union|4={{minivlajka|Grécko}} AEK Athens|6=30. júl 2025|7={{minivlajka|Estónsko}} Flora|9={{minivlajka|Lotyšsko}} Riga FC|11=2. august 2025|16=2. august 2025|5|5=3|8=1|10=4|12={{minivlajka|Luxembursko}} Racing Union|14={{minivlajka|Lotyšsko}} Riga FC|17={{minivlajka|Grécko}} AEK Athens|19={{minivlajka|Estónsko}} Flora|13=2|15=1|18=1|20=0}} '''Turnaj 2''' Usporiadateľ: {{Minivlajka|Slovensko}}[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]{{Play-off4+3miesto|30. júl 2025|{{minivlajka|Moldavsko}} Agarista Anenii Noi|4={{minivlajka|Malta}} Swieqi United|6=30. júl 2025|7={{minivlajka|Slovensko}} [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]|9={{minivlajka|Čierna Hora}} Budućnost Podgorica|11=2. august 2025|16=2. august 2025|0|5=5|8=3|10=0|12={{minivlajka|Malta}} Swieqi United|14={{minivlajka|Slovensko}} [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]|17={{minivlajka|Moldavsko}} Agarista Anenii Noi|19={{minivlajka|Čierna Hora}} Budućnost Podgorica|13=1|15=2|18=0|20=3}} '''Turnaj 3''' Usporiadateľ: {{Minivlajka|Severné Macedónsko}}Ljuboten{{Play-off4+3miesto|30. júl 2025|{{minivlajka|Macedónsko}} Ljuboten|4={{minivlajka|Faerské ostrovy}} NSÍ Runavík|6=30. júl 2025|7={{minivlajka|Bulharsko}} NSA Sofia|9={{minivlajka|Arménsko}} Pyunik|11=2. august 2025|16=2. august 2025|4|5=1|8=0|10=1|12={{minivlajka|Macedónsko}} Ljuboten|14={{minivlajka|Arménsko}} Pyunik|17={{minivlajka|Faerské ostrovy}} NSÍ Runavík|19={{minivlajka|Bulharsko}} NSA Sofia|13=4|15=0|18=4|20=0}} '''Turnaj 4''' Usporiadateľ: neutrálna pôda{{Play-off3|RD1=Semifinále|RD2-team1={{minivlajka|Izrael}} Kiryat Gat|RD1-team1={{minivlajka|Turecko}} ABB Fomget|RD1-team2={{minivlajka|Azerbajdžan}} Neftchi Baku|RD1-score1=2|RD1-score2=0|RD2-team2={{minivlajka|Turecko}} ABB Fomget|RD2-score1=1|RD2-score2=3}} '''Turnaj 5''' Usporiadateľ: {{Minivlajka|Írsko}}Athlone Town{{Play-off3|RD1=Semifinále|RD2-team1={{minivlajka|Chorvátsko}} Agram|RD1-team1={{minivlajka|Wales}} Cardiff City|RD1-team2={{minivlajka|Írsko}} Athlone Town|RD1-score1=0|RD1-score2=4|RD2-team2={{minivlajka|Írsko}} Athlone Town|RD2-score1=0|RD2-score2=3}} '''Turnaj 6''' Usporiadateľ: {{Minivlajka|Kosovo}}Mitrovica{{Play-off3|RD1=Semifinále|RD2-team1={{minivlajka|Gruzínsko}} Lanchkhuti|RD1-team1={{minivlajka|Kosovo}} Mitrovica|RD1-team2={{minivlajka|Severné Írsko}} Cliftonville|RD1-score1=1|RD1-score2=3|RD2-team2={{minivlajka|Severné Írsko}} Cliftonville|RD2-score1=2|RD2-score2=1}} === 2. kolo === ==== Majstrovská časť ==== '''Turnaj 1''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Slovinsko}} Mura{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Slovinsko}} Mura|4={{minivlajka|Slovensko}} [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Kazachstan}} BIIK Shymkent|9={{minivlajka|Poľsko}} GKS Katowice|11=30. august 2025|16=30. august 2025|8=0|10=2|14={{minivlajka|Poľsko}} GKS Katowice|3|5=2|12={{minivlajka|Slovinsko}} Mura|17={{minivlajka|Slovensko}} [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]|19={{minivlajka|Kazachstan}} BIIK Shymkent|13=0|15=2|18=1|20=2}} '''Turnaj 2''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Cyprus}} Apollon Ladies{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Cyprus}} Apollon Ladies|4={{minivlajka|Švajčiarsko}} [[BSC Young Boys (ženy)|Young Boys]] |6=27. august 2025|7={{minivlajka|Dánsko}} [[Fortuna Hjørring]]|9={{minivlajka|Škótsko}} Hibernian|11=30. august 2025|16=30. august 2025|0|5=1|8=2|10=1|12={{minivlajka|Švajčiarsko}} [[BSC Young Boys (ženy)|Young Boys]] |14={{minivlajka|Dánsko}} [[Fortuna Hjørring]]|17={{minivlajka|Cyprus}} Apollon Ladies|19={{minivlajka|Škótsko}} Hibernian|13=0|15=1|18=2|20=3}} '''Turnaj 3''' Usporiadateľ: {{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} SFK 2000|4={{minivlajka|Belgicko}} OH Leuven|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Švédsko}}[[FC Rosengård|Rosengård]]|9={{minivlajka|Macedónsko}} Ljuboten|11=30. august 2025|16=30. august 2025|1|5=2 [[Predĺženie|p.p.]]|8=5|10=0|12={{minivlajka|Belgicko}} OH Leuven|14={{minivlajka|Švédsko}} [[FC Rosengård|Rosengård]]|17={{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} SFK 2000|19={{minivlajka|Macedónsko}} Ljuboten|13=3|15=2|18=5|20=0}} '''Turnaj 4''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Albánsko}} Vllaznia{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Maďarsko}} Ferencváros|4={{minivlajka|Luxembursko}} Racing Union|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Albánsko}} Vllaznia|9={{minivlajka|Bielorusko}} Dinamo Minsk|11=30. august 2025|16=30. august 2025|3|5=0|12={{minivlajka|Maďarsko}} Ferencváros|8=1|10=2|14={{minivlajka|Bielorusko}} Dinamo Minsk|17={{minivlajka|Luxembursko}} Racing Union|19={{minivlajka|Albánsko}} Vllaznia|13=4|15=0|18=1|20=3}} '''Turnaj 5''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Litva}} [[FC Gintra|Gintra]] {{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Litva}} [[FC Gintra|Gintra]] |4={{minivlajka|Rumunsko}} Farul Constanța|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Ukrajina}} Vorskla Poltava|9={{minivlajka|Gruzínsko}} Lanchkhuti|11=30. august 2025|16=30. august 2025|8=5|10=0|14={{minivlajka|Ukrajina}} Vorskla Poltava|2|5=1|12={{minivlajka|Litva}} [[FC Gintra|Gintra]] |17={{minivlajka|Rumunsko}} Farul Constanța|19={{minivlajka|Gruzínsko}} Lanchkhuti|13=0|15=2|18=4|20=1}} '''Turnaj 6''' Usporiadateľ: {{Minivlajka|Holandsko}}Twente{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Holandsko}} Twente|4={{minivlajka|Srbsko}} Crvena zvezda Belehrad|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Island}} Breiðablik|9={{minivlajka|Írsko}} Athlone Town|11=30. august 2025|16=30. august 2025|6|5=0|8=3|10=1|12={{minivlajka|Holandsko}} Twente|14={{minivlajka|Island}} Breiðablik|17={{minivlajka|Srbsko}} Crvena zvezda Belehrad|19={{minivlajka|Írsko}} Athlone Town|13=2|15=0|18=0|20=2}} '''Turnaj 7''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Fínsko}} HJK{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Česko}} [[SK Slavia Praha (ženy)|Slávia Praha]]|4={{minivlajka|Turecko}} ABB Fomget|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Nórsko}} Vålerenga|9={{minivlajka|Fínsko}} HJK|11=30. august 2025|16=30. august 2025|2|5=1|8=1|10=0|12={{minivlajka|Česko}} [[SK Slavia Praha (ženy)|Slávia Praha]]|14={{minivlajka|Nórsko}} Vålerenga|17={{minivlajka|Turecko}} ABB Fomget|19={{minivlajka|Fínsko}} HJK|13=0|15=4|18=3|20=2}} ==== Nemajstrovská časť ==== '''Turnaj 1''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Švédsko}} [[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby]]{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Švédsko}} [[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby]]|4={{minivlajka|Ukrajina}} Metalist 1925 Kharkiv|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Anglicko}} Manchester United|9={{minivlajka|Holandsko}} PSV Eindhoven|11=30. august 2025|16=30. august 2025|5|5=4|8=4|10=0|12={{minivlajka|Švédsko}} [[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby]]|14={{minivlajka|Anglicko}} Manchester United|17={{minivlajka|Ukrajina}} Metalist 1925 Kharkiv|19={{minivlajka|Holandsko}} PSV Eindhoven|13=0|15=1|18=0|20=2}}'''Turnaj 2''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Česko}} [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]]{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Taliansko}} Roma|4={{minivlajka|Kazachstan}} Aktobe|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Česko}} [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]]|9={{minivlajka|Dánsko}} Nordsjælland|11=30. august 2025|16=30. august 2025|2|5=0|8=4 (4) [[Predĺženie|p.p.]], [[Pokutový_kop#Penaltový_rozstrel|p.]]|10=4 (3)|12={{minivlajka|Taliansko}} Roma|14={{minivlajka|Česko}} [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]]|17={{minivlajka|Kazachstan}} Aktobe|19={{minivlajka|Dánsko}} Nordsjælland|13=5|15=1|18=2|20=4}}'''Turnaj''' '''3''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Taliansko}} Inter Milan{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Island}} Valur|4={{minivlajka|Portugalsko}} Braga|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Nórsko}} Brann|9={{minivlajka|Taliansko}} Inter Milan|11=30. august 2025|16=30. august 2025|1|5=3|8=2|10=1|12={{minivlajka|Portugalsko}} Braga|14={{minivlajka|Nórsko}} Brann|17={{minivlajka|Island}} Valur|19={{minivlajka|Taliansko}} Inter Milan|13=0|15=1|18=1|20=4}}'''Turnaj''' '''4''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Rakúsko}} Austria Wien{{Play-off3|RD1=Semifinále|RD2-team1={{minivlajka|Bielorusko}} FC Minsk|RD1-team1={{minivlajka|Škótsko}} Glasgow City|RD1-team2={{minivlajka|Rakúsko}} Austria Wien|RD1-score1=0|RD1-score2=2|RD2-team2={{minivlajka|Rakúsko}} Austria Wien|RD2-score1=0|RD2-score2=3}} === 3. kolo === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- ! colspan="5" |Majstrovská časť |- |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |align=center|{{Ku|5|1}} |align=center|{{Minivlajka|Maďarsko}}Ferencváros |align=center|{{Ku|3|0}} |align=center|{{Ku|2|1}} |- |align=center|{{Minivlajka|Ukrajina}}Vorskla Poltava |align=center|{{Ku|0|2}} |align=center|{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |align=center|{{Ku|0|2}} |align=center|{{Ku|0|0}} |- |align=center|{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |align=center|{{Ku|5|2}} |align=center|{{Minivlajka|Dánsko}}[[Fortuna Hjørring]] |align=center|{{Ku|3|1}} |align=center|{{Ku|2|1}} |- |align=center|{{Minivlajka|Poľsko}}GKS Katowice |align=center|{{Ku|1|8}} |align=center|{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |align=center|{{Ku|0|4}} |align=center|{{Ku|1|4}} |- ! colspan="5" |Nemajstrovská časť |- |align=center|{{Minivlajka|Švédsko}}[[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]] |align=center|{{Ku|2|3}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |align=center|{{Ku|1|1}} |align=center|{{Ku|1|2}} ([[Predĺženie|po predĺženi]]) |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |align=center|{{Ku|2|0}} |align=center|{{Minivlajka|Rakúsko}}Austria Wien |align=center|{{Ku|0|0}} |align=center|{{Ku|2|0}} |- |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Brann |align=center|{{Ku|1|3}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |align=center|{{Ku|1|0}} |align=center|{{Ku|0|3}} |- |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]] |align=center|{{Ku|1|5}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |align=center|{{Ku|1|2}} |align=center|{{Ku|0|3}} |- |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |align=center|{{Ku|3|2}} |align=center|{{Minivlajka|Portugalsko}} Sporting CP |align=center|{{Ku|1|2}} |align=center|{{Ku|2|0}} |} == Ligová fáza == {{Hlavný článok|Ligová fáza Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026}} 9 tímov z 18 sa kvalifikovalo 18. mája 2025. {{LocMap+|Európa|float=right|places={{LocMap~|Európa|lat=59.913333|long=10.738889|label=Vålerenga|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=52.423056|long=10.787222|label=[[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.2|long=15.616667|label=[[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=41.893333|long=12.482778|label=Roma|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=45.079167|long=7.676111|label=Juventus|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=48.1375|long=11.575|label=[[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=41.383333|long=2.183333|label=[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=40.416944|long=-3.703333|label=Atlético Madrid|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=40.416944|long=-3.703333|label=Real Madrid|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=38.725278|long=-9.15|label= Benfica|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=45.76|long=4.84|label=[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=48.856667|long=2.352222|label=Paris FC|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=48.856667|long=2.352222|label=[[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=50.883333|long=4.7|label=OH Leuven|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=52.2225|long=6.8925|label=Twente|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=53.4975|long=-2.515|label=Manchester United|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=51.507222|long=-0.1275|label=[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=51.507222|long=-0.1275|label=[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]|position=left}}|width=500}} * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] * {{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] * {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] * {{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] * {{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] * {{Minivlajka|Taliansko}} Juventus * {{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica * {{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] 9 tímov postúpilo z 3. kola kvalifikácie. * {{Minivlajka|Nórsko}} Vålerenga * {{Minivlajka|Belgicko}} OH Leuven * {{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] * {{Minivlajka|Holandsko}} Twente * {{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid * {{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC * {{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United * {{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid * {{Minivlajka|Taliansko}} Roma === Losovanie === Losovanie súperov pre každý tím sa uskutočnilo 19. septembra 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Women's Champions League: League phase draw made {{!}} UEFA Women's Champions League 2025/26 | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/draws/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-09-19 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> {| class="wikitable" ! rowspan="2" |Klub ! colspan="2" |Kôš 1 ! colspan="2" |Kôš 2 ! colspan="2" |Kôš 3 |- !Doma !Vonku !Doma !Vonku !Doma !Vonku |- !{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] | align="center" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |- !{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |- !{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |- !{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |{{Minivlajka|Španielsko}} Barcelona |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |- !{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |- !{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] | align="center" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |- !{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |- !{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |- !{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus | align="center" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |- !{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |- !{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |- !{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] | align="center" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |- !{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |- !{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |- !{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |- !{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |- !{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] | align="center" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |- !{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |} === Tabuľka === {| class="wikitable" |+ !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} ! |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|'''1.''' |{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|6 |align=center|5 |align=center|1 |align=center|0 |align=center|20 |align=center|3 |align=center| +17 |align=center|'''16''' | rowspan="4" align="center" |Postup do štvrťfinále |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|'''2.''' |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|6 |align=center|5 |align=center|1 |align=center|0 |align=center|18 |align=center|5 |align=center| +13 |align=center|'''16''' |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|'''3.''' |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |align=center|6 |align=center|4 |align=center|2 |align=center|0 |align=center|20 |align=center|3 |align=center| +17 |align=center|'''14''' |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|'''4.''' |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |align=center|6 |align=center|4 |align=center|1 |align=center|1 |align=center|14 |align=center|13 |align=center| +1 |align=center|'''1''' |- bgcolor="#00F5FF" |align=center|'''5.''' |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |align=center|6 |align=center|4 |align=center|0 |align=center|2 |align=center|11 |align=center|6 |align=center| +5 |align=center|'''12''' | rowspan="4" align="center" |Postup do predkola vyraďovacej fázy (nasadený tím) |- bgcolor="#00F5FF" |align=center|'''6.''' |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |align=center|6 |align=center|4 |align=center|0 |align=center|2 |align=center|7 |align=center|9 |align=center| −2 |align=center|'''12''' |- bgcolor="#00F5FF" |align=center|'''7.''' |{{Minivlajka|Španielsko}}Real Madrid |align=center|6 |align=center|3 |align=center|2 |align=center|1 |align=center|13 |align=center|7 |align=center| +6 |align=center|'''11''' |- bgcolor="#00F5FF" |align=center|'''8.''' |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |align=center|6 |align=center|3 |align=center|1 |align=center|2 |align=center|13 |align=center|8 |align=center| +5 |align=center|'''10''' |- bgcolor="#00F5FF" |align=center|'''9.''' |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|6 |align=center|3 |align=center|0 |align=center|3 |align=center|13 |align=center|10 |align=center| +3 |align=center|'''9''' | rowspan="4" align="center" |Postup do predkola vyraďovacej fázy (nenasadený tím) |- bgcolor="#00F5FF" |align=center|'''10.''' |{{Minivlajka|Francúzsko}}Paris FC |align=center|6 |align=center|2 |align=center|2 |align=center|2 |align=center|6 |align=center|9 |align=center| −3 |align=center|'''8''' |- bgcolor="#00F5FF" |align=center|'''11.''' |{{Minivlajka|Španielsko}}Atlético Madrid |align=center|6 |align=center|2 |align=center|1 |align=center|3 |align=center|13 |align=center|9 |align=center| +4 |align=center|'''7''' |- bgcolor="#00F5FF" |align=center|'''12.''' |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |align=center|6 |align=center|1 |align=center|3 |align=center|2 |align=center|5 |align=center|10 |align=center| −5 |align=center|'''6''' |- |'''13.''' |{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |align=center|6 |align=center|1 |align=center|1 |align=center|4 |align=center|4 |align=center|9 |align=center| −5 |align=center|4 | rowspan="6" | |- |'''14.''' |{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |align=center|6 |align=center|1 |align=center|1 |align=center|4 |align=center|9 |align=center|19 |align=center| −10 |align=center|'''4''' |- |'''15.''' |{{Minivlajka|Holandsko}}Twente | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |4 | align="center" |10 | align="center" | −6 | align="center" |'''3''' |- |'''16.''' |{{Minivlajka|Portugalsko}}Benfica | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |4 | align="center" |11 | align="center" | −7 | align="center" |'''2''' |- |'''17''' |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |4 | align="center" |12 | align="center" | −8 | align="center" |'''2''' |- |'''18.''' |{{Minivlajka|Rakúsko}}[[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |align=center|6 |align=center|0 |align=center|1 |align=center|5 |align=center|3 |align=center|28 |align=center| −25 |align=center|'''1''' |} {| class="wikitable" |+1. zápas !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |align=center|{{Ku|2|1}} |align=center|{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |align=center|{{Ku|1|2}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|{{Ku|7|1}} |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |align=center|{{Ku|2|2}} |align=center|{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |- |align=center|{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |align=center|{{Ku|1|1}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |align=center|{{Ku|6|2}} |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |- |align=center|{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |align=center|{{Ku|0|6}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |align=center|{{Ku|1|0}} |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |- |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|{{Ku|4|0}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |} {| class="wikitable" |+2. zápas !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|{{Ku|3|0}} |align=center|{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |- |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |align=center|{{Ku|1|2}} |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |align=center|{{Ku|4|0}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |- |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |align=center|{{Ku|0|4}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- |align=center|{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |align=center|{{Ku|2|1}} |align=center|{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |align=center|{{Ku|0|1}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |- |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |align=center|{{Ku|2|1}} |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center|{{Ku|1|2}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |- |align=center|{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |align=center|{{Ku|0|2}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |} {| class="wikitable" |+3. zápas !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |align=center|{{Ku|0|1}} |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|{{Ku|3|1}} |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |align=center|{{Ku|1|1}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |- |align=center|{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |align=center|{{Ku|0|6}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|{{Ku|3|0}} |align=center|{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |- |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |align=center|{{Ku|3|2}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |- |align=center|{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |align=center|{{Ku|1|1}} |align=center|{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |align=center|{{Ku|2|1}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |align=center|{{Ku|1|2}} |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |} {| class="wikitable" |+4. zápas !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|{{Ku|5|2}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |- |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |align=center|{{Ku|3|3}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |align=center|{{Ku|2|1}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |- |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |align=center|{{Ku|2|2}} |align=center|{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |align=center|{{Ku|2|0}} |align=center|{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |- |align=center|{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |align=center|{{Ku|0|4}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |align=center|{{Ku|1|1}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center|{{Ku|1|3}} |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |- |align=center|{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |align=center|{{Ku|1|1}} |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |} {| class="wikitable" |+5. zápas !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |align=center|{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |align=center|{{Ku|0|5}} |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |align=center|{{Ku|1|0}} |align=center|{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center|{{Ku|0|0}} |align=center|{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |align=center|{{Ku|2|0}} |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|{{Ku|3|1}} |align=center|{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |- |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |align=center|{{Ku|0|1}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |align=center|{{Ku|6|0}} |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |align=center|{{Ku|0|3}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |align=center|{{Ku|2|2}} |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |} {| class="wikitable" |+6. zápas !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|{{Ku|4|0}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |- |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |align=center|{{Ku|3|0}} |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |- |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|{{Ku|1|2}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |- |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |align=center|{{Ku|0|1}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |- |align=center|{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |align=center|{{Ku|1|1}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |- |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |align=center|{{Ku|6|1}} |align=center|{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |- |align=center|{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |align=center|{{Ku|1|1}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |align=center|{{Ku|0|2}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- |align=center|{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |align=center|{{Ku|0|3}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |} == Vyraďovacia fáza == {{Hlavný článok|Vyraďovacia fáza Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026}} Losovanie vyraďovacej fázy sa uskutočnilo18. decembra 2025 o 13:00.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Women's Champions League knockout phase draw: Where is it, when is it, who is involved? {{!}} UEFA Women's Champions League 2025/26 | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/draws/2026/2002081/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-12-18 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> === Pavúk === {{Play-off16-2-zápasy+finále-1-zápas|RD1=Play-off (osemfinále)|RD2=Štvrťfinále|RD3=Semifinále|RD4=Finále|RD1-team01={{minivlajka |Španielsko}} Atlético Madrid|RD1-team02={{minivlajka |Anglicko}} Manchester United|RD1-team14={{minivlajka |Taliansko}} Juventus|RD1-team13={{minivlajka |Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]|RD1-team09={{minivlajka |Belgicko}} OH Leuven|RD1-team10={{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|RD1-team05={{minivlajka |Francúzsko}} Paris FC|RD1-team06={{minivlajka |Španielsko}} Real Madrid|RD2-team02={{minivlajka |Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]]|RD2-team04={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|FC Barcelona]]|RD2-team06={{minivlajka |Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]|RD2-team08={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]|RD1-score09-1=0|RD1-score10-1=4|RD1-score05-1=2|RD1-score06-1=3|RD1-score13-1=2|RD1-score14-1=2|RD1-score01-1=0|RD1-score02-1=3|RD1-score01-2=0|RD1-score01-agg=0|RD1-score02-2=2|RD1-score02-agg=5|RD1-score05-2=0|RD1-score05-agg=2|RD1-score06-2=2|RD1-score06-agg=5|RD1-score09-2=1|RD1-score09-agg=1|RD1-score10-2=3|RD1-score10-agg=7|RD1-score13-2=2|RD1-score13-agg=4|RD1-score14-2=0|RD1-score14-agg=2|RD2-team01={{minivlajka |Anglicko}} Manchester United|RD2-team03={{minivlajka |Španielsko}} Real Madrid|RD2-team05={{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|RD2-team07={{minivlajka |Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]|RD2-score01-1=2|RD2-score01-2=1|RD2-score01-agg=3|RD2-score02-1=3|RD2-score02-2=2|RD2-score02-agg=5|RD2-score06-1=1|RD2-score05-1=3|RD2-score05-2=0|RD2-score05-agg=3|RD2-score06-2=1|RD2-score06-agg=2|RD1-team03={{minivlajka |Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]]|RD3-team01={{minivlajka |Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]]|RD3-team03={{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|RD1-team07={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|FC Barcelona]]|RD1-team11={{minivlajka |Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]|RD1-team15={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]|RD2-score03-1=2|RD2-score03-2=0|RD2-score03-agg=2|RD2-score04-1=6|RD2-score04-2=6|RD2-score04-agg=12|RD2-score07-1=1|RD2-score07-2=0|RD2-score07-agg=1|RD2-score08-1=0|RD2-score08-2=4|RD2-score08-agg=4|RD3-team02={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|FC Barcelona]]|RD3-team04={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]}} === Play-off === {| class="wikitable" |+ !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím !1. zápas !2. zápas |- | align="center" |{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |align=center|{{Ku|0|5}} | align="center" |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |align=center|{{Ku|0|3}} |align=center|{{Ku|0|2}} |- | align="center" |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |align=center|{{Ku|2|5}} | align="center" |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |align=center|{{Ku|2|3}} |align=center|{{Ku|0|2}} |- | align="center" |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |align=center|{{Ku|1|7}} | align="center" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |align=center|{{Ku|0|4}} |align=center|{{Ku|1|3}} |- | align="center" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|{{Ku|4|2}} | align="center" |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |align=center|{{Ku|2|2}} |align=center|{{Ku|2|0}} |} === Štvrťfinále === {| class="wikitable" |+ !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím !1. zápas !2. zápas |- | align="center" |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United | align=center|{{Ku|3|5}} | align="center" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] | align=center|{{Ku|2|3}} | align=center|{{Ku|1|2}} |- | align="center" |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid | align="center" |{{Ku|2|12}} | align="center" |{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | align=center|{{Ku|2|6}} | align=center|{{Ku|0|6}} |- | align="center" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] | align=center|{{Ku|3|2}} | align="center" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] | align=center|{{Ku|3|1}} | align=center|{{Ku|0|1}} |- | align="center" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] | align="center" |{{Ku|1|4}} | align="center" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] | align=center|{{Ku|1|0}} | align=center|{{Ku|0|4}} ({{Tooltip|po p.|Po predĺžení}}) |} === Semifinále === {| class="wikitable" |+ !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím !1. zápas !2. zápas |- | align="center" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] | | align="center" |{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | align=center|25. – 26. apríla | align=center|2. – 3. mája |- | align="center" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] | | align="center" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] | align=center|25. – 26. apríla | align=center|2. – 3. mája |} === Finále === {{Futbalbox3|dátum=23. máj 2026|čas=18:00|mužstvo1=víťazný tím 1. semifinále|mužstvo2=víťazný tím 1. semifinále|skóre=vs|štadión=štadión Ullevaal, [[Oslo]]}} == Pozri aj == * [[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026|Kvalifikácia Ligy majsteriek UEFA 2025/2026]] * [[Ligová fáza Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026|Ligová fáza Ligy majsteriek UEFA 2025/2026]] * [[Vyraďovacia fáza Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026|Vyraďovacia fáza Ligy majsteriek UEFA 2025/2026]] * [[Európsky pohár žien UEFA 2025/2026]] == Referencie == {{Referencie}}{{Zoznam sezón Ligy majstrov žien UEFA}} [[Kategória:Liga majstrov žien UEFA]] rofds56tkp7nyz5soxh39qh4jexnp04 8203646 8203544 2026-04-26T09:25:05Z Ferko25 246397 8203646 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga =Liga majstrov žien UEFA |sezóna =2025/2026 |sezóna_pred =Liga majstrov žien UEFA 2024/2025 |sezóna_po =Liga majstrov žien UEFA 2026/2027 |začiatok =''Kvalifikácia: ''<br>30. júl{{--}}18. september 2025<br>''Finálna časť:''<br>7. október 2025{{--}}23. máj 2026 |koniec = |majster = |2_miesto = |ročník = |počet_mužstiev =''Finálna časť:'' 18<br>''Celkovo:'' 74 |odohraté_zápasy = |počet_gólov = |priemer_gólov_na_zápas = |počet_divákov = |najlepší_strelec = |najvyššie_skóre = |súvisiace_súťaže = |poznámka = }} '''Liga majstrov žien UEFA 2025/2026''' je 25. ročník [[Liga majstrov žien UEFA|Ligy majstrov žien]], ktorú organizuje [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]. Súťaž začala [[30. júl]]a [[2025]] a skončí finálovým zápasom, ktorý sa uskutoční 23. mája 2026. Finálová zápas sa bude konať na štadióne Ullevaal Stadion v [[Oslo|Osle]]. == Priradenie asociačných tímov == Celkom 74 tímov z 50 členských krajín UEFA sa zúčastňuje Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026. Základná schéma prideľovania počtu tímov je nasledovná: * Asociácie na 1. až 7. mieste - 3 tímy * Asociácie na 8. až 17. mieste - 2 tímy * Ostatné asociácie - 1 tím * Víťazky [[Liga majstrov žien UEFA 2024/2025|Ligy majstrov žien UEFA 2024/2025]] získajú oprávnenie štartovať, pokiaľ sa nekvalifikujú do Ligy majstrov UEFA 2025/2026 cez svoju domácu ligu. Futbalové asociácie musia mať domácu ligu hranú systémom jedenásť na jedenásť, aby mohol tím súťažiť. Od sezóny 2019/2020 organizuje ženskú domácu ligu 52 z 55 členov UEFA, neorganizujú ich krajiny: Andorra (1 tím v španielskej lige), Lichtenštajnsko (3 tímy v švajčiarskej lige) a San Maríno (1 tím v talianskej lige). === Rebríček UEFA === Rebríček ženských domácich líg pre sezónu 2025/2026 podľa koeficientu UEFA 2024, vypočítané podľa výsledkov súťaží od sezóny 2019/2020 do 2023/2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = UEFA | titul = UEFA Women's Champions League 2025/26 Provisional Access List | url = https://editorial.uefa.com/resources/0292-1c2c9cd5ab92-ad4f66c5165f-1000/uwcc_2025-26_provisional_access_list_52_nas.pdf | dátum prístupu = 2025-07-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20241111004923/https://editorial.uefa.com/resources/0292-1c2c9cd5ab92-ad4f66c5165f-1000/uwcc_2025-26_provisional_access_list_52_nas.pdf}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UEFA rankings (women) | url = https://www.uefa.com/nationalassociations/uefarankings/womenscountry/?year=2024 | vydavateľ = uefa.com | miesto = | dátum vydania = 2025-05-21 | dátum prístupu = 2025-08-02 | jazyk = }}</ref> {| class="wikitable" |+ !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> ! !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> ! !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> |- !<small>1.</small> |<small>{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]]</small> |<small>78,333</small> | rowspan="7" |<small>3</small> | rowspan="19" | !<small>20.</small> |<small>{{Minivlajka|Albánsko}} [[Albánsko]]</small> |<small>14,000</small> | rowspan="3" |1 | rowspan="19" | !<small>39.</small> |<small>{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]</small> |<small>6,500</small> | rowspan="13" |1 |- !<small>2.</small> |<small>{{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]</small> |<small>68,999</small> !<small>21.</small> |<small>{{Minivlajka|Cyprus}} [[Cyprus]]</small> |<small>12,000</small> !<small>40.</small> |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]]</small> |<small>6,500</small> |- !<small>3.</small> |<small>{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]]</small> |<small>68,166</small> !<small>22.</small> |<small>{{Minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]]</small> |<small>12,000</small> !<small>41.</small> |<small>{{Minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]]</small> |<small>6,000</small> |- !<small>4.</small> |<small>{{Minivlajka|Anglicko}} [[Anglicko]]</small> |<small>59,999</small> !<small>23.</small> |<small>{{Minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]</small> |<small>10,250</small> |0 !<small>42.</small> |<small>{{Minivlajka|Wales}} [[Wales]]</small> |<small>6,000</small> |- !<small>5.</small> |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]]</small> |<small>34,000</small> !<small>24.</small> |<small>{{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]]</small> |<small>10,000</small> | rowspan="15" |1 !<small>43.</small> |<small>{{Minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]]</small> |<small>5,500</small> |- !<small>6.</small> |<small>{{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]]</small> |<small>34,000</small> !<small>25.</small> |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina]]</small> |<small>10,000</small> !<small>44.</small> |<small>{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Severné Írsko]]</small> |<small>5,500</small> |- !<small>7.</small> |<small>{{Minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]]</small> |<small>24,999</small> !<small>26.</small> |<small>{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]]</small> |<small>9,500</small> !<small>45.</small> |<small>{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]]</small> |<small>5,500</small> |- !<small>8.</small> |<small>{{Minivlajka|Česko}} [[Česko]]</small> |<small>22,332</small> | rowspan="10" |<small>2</small> !<small>27.</small> |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]]</small> |<small>9,000</small> !<small>46.</small> |<small>{{Minivlajka|Malta}} [[Malta]]</small> |<small>5,500</small> |- !<small>9.</small> |<small>{{Minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]]</small> |<small>22,000</small> !<small>28.</small> |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]]</small> |<small>9,000</small> !<small>47.</small> |<small>{{Minivlajka|Moldavsko}} [[Moldavsko]]</small> |<small>4,500</small> |- !<small>10.</small> |<small>{{Minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]]</small> |<small>21,750</small> !<small>29.</small> |<small>{{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]]</small> |<small>9,000</small> !<small>48.</small> |<small>{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[Severné Macedónsko]]</small> |<small>4,000</small> |- !<small>11.</small> |<small>{{Minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]]</small> |<small>21,500</small> !<small>30.</small> |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]]</small> |<small>8,500</small> !<small>49.</small> |<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[Faerské ostrovy]]</small> |<small>4,000</small> |- !<small>12.</small> |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]]</small> |<small>21,250</small> !<small>31.</small> |<small>{{Minivlajka|Litva}} [[Litva]]</small> |<small>8,500</small> !<small>50.</small> |<small>{{Minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]]</small> |<small>3,000</small> |- !<small>13.</small> |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]]</small> |<small>19,000</small> !<small>32.</small> |<small>{{Minivlajka|Írsko}} [[Írsko]]</small> |<small>8,000</small> ! rowspan="5" |<small>{{Tooltip|BP|Bez poradia}}</small> |<small>{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]]</small> |<small>—</small> |- !<small>14.</small> |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}} [[Bielorusko]]</small> |<small>18,000</small> !<small>33.</small> |<small>{{Minivlajka|Kosovo}} [[Kosovo]]</small> |<small>8,000</small> |<small>{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Gibraltár]]</small> |<small>—</small> | rowspan="4" |0 |- !<small>15.</small> |<small>{{Minivlajka|Island}} [[Island]]</small> |<small>17,750</small> !<small>34.</small> |<small>{{Minivlajka|Turecko}} [[Turecko]]</small> |<small>7,500</small> |<small>{{Minivlajka|Andorra}} [[Andorra]]</small> |<small>—</small> |- !<small>16.</small> |<small>{{Minivlajka|Škótsko}} [[Škótsko]]</small> |<small>17,000</small> !<small>35.</small> |<small>{{Minivlajka|Grécko}} [[Grécko]]</small> |<small>7,000</small> |<small>{{Minivlajka|Lichtenštajnsko}} [[Lichtenštajnsko]]</small> |<small>—</small> |- !<small>17.</small> |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}} [[Kazachstan]]</small> |<small>14,750</small> !<small>36.</small> |<small>{{Minivlajka|Izrael}} [[Izrael]]</small> |<small>7,000</small> |<small>{{Minivlajka|San Marino}} [[San Maríno|San Marino]]</small> |<small>—</small> |- !<small>18.</small> |<small>{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]]</small> |<small>14,250</small> | rowspan="2" |<small>1</small> !<small>37.</small> |<small>{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]]</small> |<small>7,000</small> ! colspan="4" rowspan="2" | |- !<small>19.</small> |<small>{{Minivlajka|Srbsko}} [[Srbsko]]</small> |<small>14,000</small> !<small>38.</small> |<small>{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[Čierna Hora]]</small> |<small>7,000</small> |} === Rozdelenie tímov === {| class="wikitable" |+ ! colspan="2" | !Tímy vstupujúce do tohto kola !Tímy postupujúce z predchádzajúceho kola |- |'''1. kolo''' |'''Majstrovstvá časť''' '''(21 tímov)''' | * 21 majsteriek z asociácií na 29. až 51. mieste | |- | rowspan="2" |'''2. kolo''' |'''Majstrovstvá časť''' '''(28 tímov)''' | * 22 majsteriek z asociácií na 7. až 28. mieste (okrem Ruska) * 1 majsterky z asociácie na 31. mieste, ako tím s najvyšším koeficientom z pôvodne 1. kola | * 6 víťaziek miniturnajov z prvého kola |- |'''Nemajstrovská časť''' '''(16 tímov)''' | * 12 tímov z druhého miesta z asociácií na 6. až 17. mieste * 4 tímy z tretieho miesta z asociácií na 4. až 7. mieste | |- | rowspan="2" |'''3. kolo''' |'''Majstrovstvá časť''' '''(8 tímov)''' | * 1 majsterky z asociácie na 12. mieste, ako tím s najvyšším koeficientom z pôvodne 2. kola majstrovskej časti | * 7 víťaziek miniturnajov z druhého kola |- |'''Nemajstrovská časť''' '''(10 tímov)''' | * 3 tímy z druhého miesta z asociácií na 3. až 5. mieste * 3 tímy z tretieho miesta z asociácií na 1. až 3. mieste * 1 tím z druhého miesta asociácie na 7. mieste, ako tím s najvyšším koeficientom z pôvodne 2. kola nemajstrovskej časti | * 4 víťaziek miniturnajov z druhého kola |- | colspan="2" |'''Ligová fáza (18 tímov)''' | * víťaz Ligy majstrov žien 2024/2025 * 6 majsteriek z asociácií na 1. až 6. mieste * 2 tímy z druhého miesta z asociácií na 1. až 2. mieste | * 4 víťazky 3. kola majstrovskej časti * 5 víťaziek 3. kola nemajstrovskej časti |- | colspan="2" |'''Predkolo vyraďovacej fázy (8 tímov)''' | | * 8 tímov z 5. až 12. miesta ligovej fázy |- | colspan="2" |'''Vyraďovacia fáza (8 tímov)''' | | * 4 víťazky predkola vyraďovacej fázy * 4 tímy z 1. až 4. miesta ligovej fázy |} === Tímy === * LM - tím vyhral Ligu majstrov žien v minulom ročníku * 1 - tím bol na prvom mieste domácej ligovej súťaže * 2 - tím bol na druhom mieste domácej ligovej súťaže * 3 - tím bol na treťom mieste domácej ligovej súťaže {| class="wikitable" |+ ! colspan="2" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- | colspan="2" rowspan="3" |'''Ligová fáza''' |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] <small>([[Liga majstrov žien UEFA 2024/2025|LM]])</small> |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus <small>(1)</small> | colspan="3" | |- | rowspan="3" |'''3. kolo''' |'''{{Tooltip|MČ|Majstrovská časť}}''' |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] <small>(1)</small> | colspan="3" | |- | rowspan="2" |'''{{Tooltip|NČ|Nemajstrovská časť}}''' |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC <small>(3)</small> |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]] (3) |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid <small>(3)</small> |- |{{Minivlajka|Portugalsko}} Sporting CP <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Švédsko}}[[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]] <small>(2)</small> | colspan="2" | |- | rowspan="10" |'''2. kolo''' | rowspan="6" |'''{{Tooltip|MČ|Majstrovská časť}}''' |{{Minivlajka|Švédsko}} [[FC Rosengård|Rosengård]] <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Česko}}[[SK Slavia Praha (ženy)|Slávia Praha]] <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Holandsko}}Twente <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Dánsko}}[[Fortuna Hjørring]] <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Ukrajina}}Vorskla Poltava <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Bielorusko}}Dinamo Minsk <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Island}}Breiðablik <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Škótsko}}Hibernian <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Kazachstan}}BIIK Shymkent <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[BSC Young Boys (ženy)|Young Boys]] <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Srbsko}}Crvena zvezda Belehrad <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Albánsko}}Vllaznia <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Cyprus}}Apollon Ladies <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Fínsko}}HJK <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}SFK 2000 <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Maďarsko}}Ferencváros <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Rumunsko}}Farul Constanțaa <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Slovinsko}}Mura <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Poľsko}}GKS Katowice <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Litva}}[[FC Gintra|Gintra]] <small>(1)</small> | colspan="2" | |- | rowspan="4" |'''{{Tooltip|NČ|Nemajstrovská časť}}''' |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United <small>(3)</small> |{{Minivlajka|Portugalsko}}Braga <small>(3)</small> |{{Minivlajka|Taliansko}}Inter Milan <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Taliansko}}Roma <small>(3)</small> |- |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby]] <sup>3</sup> |{{Minivlajka|Česko}}[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Holandsko}}PSV Eindhoven <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Dánsko}}Nordsjælland <small>(2)</small> |- |{{Minivlajka|Nórsko}}Brann <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Rakúsko}}Austria Wien <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Ukrajina}}Metalist 1925 Kharkiv <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Bielorusko}}FC Minsk <small>(2)</small> |- |{{Minivlajka|Island}}Valur <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Škótsko}}Glasgow City <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Kazachstan}}Aktobe <small>(2)</small> | |- | rowspan="6" |'''1. kolo''' | rowspan="6" |'''{{Tooltip|MČ|Majstrovská časť}}''' |{{Minivlajka|Chorvátsko}}Agram <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Írsko}}Athlone Town <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Kosovo}}Mitrovica <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Turecko}}ABB Fomget <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Grécko}}AEK Athens <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Izrael}}Kiryat Gat <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Gruzínsko}}Lanchkhuti <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Čierna hora}}Budućnost Podgorica <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Slovensko}}[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] <small>([[1. slovenská futbalová liga žien 2024/2025|1]])</small> |{{Minivlajka|Bulharsko}}NSA Sofia <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Luxembursko}}Racing Union <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Wales}}Cardiff City <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Estónsko}}Flora <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Severné Írsko}}Cliftonville <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Lotyšsko}}Riga FC <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Malta}}Swieqi United <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Moldavsko}}Agarista Anenii Noi <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Severné Macedónsko}}Ljuboten <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Faerské ostrovy}}NSÍ Runavík <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Arménsko}}Pyunik <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Azerbajdžan}}Neftchi Baku <small>(1)</small> | | | |} == Harmonogram == Termíny pre odohranie jednotlivých kôl a ich žrebovanie sú uvedené nižšie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2025/26 UEFA Women's Champions League and new UEFA Women's Europa Cup: Dates, access list, full guide {{!}} UEFA Women's Champions League | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0292-1c3522a87601-a24f55d636ea-1000--2025-26-uefa-women-s-champions-league-and-new-uefa-women-s/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2025-06-20 | dátum prístupu = 2025-07-29 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> {| class="wikitable" |+ !Fáza !Kolo !Dátum žrebovania !1. zápas !2. zápas |- | rowspan="3" |'''Kvalifikácia''' |'''1. kolo''' | rowspan="2" |24. jún 2025 |30. júl 2025 (semifinále) |2. august 2025 (finále a o 3. miesto) |- |'''2. kolo''' |27. august 2025 (semifinále) |30. august 2025 (finále a o 3. miesto) |- |'''3. kolo''' |31. august 2025 |11. september 2025 |18. september 2025 |- | rowspan="6" |'''Ligová fáza''' |'''1. zápas''' | rowspan="6" |19. september 2025 | colspan="2" |7.{{--}}8. október 2025 |- |'''2. zápas''' | colspan="2" |15.{{--}}16. október 2025 |- |'''3. zápas''' | colspan="2" |11.{{--}}12. november 2025 |- |'''4. zápas''' | colspan="2" |19.{{--}}20. november 2025 |- |'''5. zápas''' | colspan="2" |9.{{--}}10. december 2025 |- |'''6. zápas''' | colspan="2" |17. december 2025 |- | rowspan="4" |'''Vyraďovacia fáza''' |'''Predkolo vyraďovacej fázy''' | rowspan="4" |18. december 2025 |11.{{--}}12. február 2026 |18.{{--}}19. február 2026 |- |'''Štvrťfinále''' |24.{{--}}25. marec 2026 |1.{{--}}2. apríl 2026 |- |'''Semifinále''' |25.{{--}}26. apríl 2026 |2.{{--}}3. máj 2026 |- |'''Finále''' | colspan="2" |23. máj 2026 |} == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026}} === 1. kolo === ==== Majstrovská časť ==== '''Turnaj 1''' Usporiadateľ: {{Minivlajka|Luxembursko}}Racing Union{{Play-off4+3miesto|30. júl 2025|{{minivlajka|Luxembursko}} Racing Union|4={{minivlajka|Grécko}} AEK Athens|6=30. júl 2025|7={{minivlajka|Estónsko}} Flora|9={{minivlajka|Lotyšsko}} Riga FC|11=2. august 2025|16=2. august 2025|5|5=3|8=1|10=4|12={{minivlajka|Luxembursko}} Racing Union|14={{minivlajka|Lotyšsko}} Riga FC|17={{minivlajka|Grécko}} AEK Athens|19={{minivlajka|Estónsko}} Flora|13=2|15=1|18=1|20=0}} '''Turnaj 2''' Usporiadateľ: {{Minivlajka|Slovensko}}[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]{{Play-off4+3miesto|30. júl 2025|{{minivlajka|Moldavsko}} Agarista Anenii Noi|4={{minivlajka|Malta}} Swieqi United|6=30. júl 2025|7={{minivlajka|Slovensko}} [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]|9={{minivlajka|Čierna Hora}} Budućnost Podgorica|11=2. august 2025|16=2. august 2025|0|5=5|8=3|10=0|12={{minivlajka|Malta}} Swieqi United|14={{minivlajka|Slovensko}} [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]|17={{minivlajka|Moldavsko}} Agarista Anenii Noi|19={{minivlajka|Čierna Hora}} Budućnost Podgorica|13=1|15=2|18=0|20=3}} '''Turnaj 3''' Usporiadateľ: {{Minivlajka|Severné Macedónsko}}Ljuboten{{Play-off4+3miesto|30. júl 2025|{{minivlajka|Macedónsko}} Ljuboten|4={{minivlajka|Faerské ostrovy}} NSÍ Runavík|6=30. júl 2025|7={{minivlajka|Bulharsko}} NSA Sofia|9={{minivlajka|Arménsko}} Pyunik|11=2. august 2025|16=2. august 2025|4|5=1|8=0|10=1|12={{minivlajka|Macedónsko}} Ljuboten|14={{minivlajka|Arménsko}} Pyunik|17={{minivlajka|Faerské ostrovy}} NSÍ Runavík|19={{minivlajka|Bulharsko}} NSA Sofia|13=4|15=0|18=4|20=0}} '''Turnaj 4''' Usporiadateľ: neutrálna pôda{{Play-off3|RD1=Semifinále|RD2-team1={{minivlajka|Izrael}} Kiryat Gat|RD1-team1={{minivlajka|Turecko}} ABB Fomget|RD1-team2={{minivlajka|Azerbajdžan}} Neftchi Baku|RD1-score1=2|RD1-score2=0|RD2-team2={{minivlajka|Turecko}} ABB Fomget|RD2-score1=1|RD2-score2=3}} '''Turnaj 5''' Usporiadateľ: {{Minivlajka|Írsko}}Athlone Town{{Play-off3|RD1=Semifinále|RD2-team1={{minivlajka|Chorvátsko}} Agram|RD1-team1={{minivlajka|Wales}} Cardiff City|RD1-team2={{minivlajka|Írsko}} Athlone Town|RD1-score1=0|RD1-score2=4|RD2-team2={{minivlajka|Írsko}} Athlone Town|RD2-score1=0|RD2-score2=3}} '''Turnaj 6''' Usporiadateľ: {{Minivlajka|Kosovo}}Mitrovica{{Play-off3|RD1=Semifinále|RD2-team1={{minivlajka|Gruzínsko}} Lanchkhuti|RD1-team1={{minivlajka|Kosovo}} Mitrovica|RD1-team2={{minivlajka|Severné Írsko}} Cliftonville|RD1-score1=1|RD1-score2=3|RD2-team2={{minivlajka|Severné Írsko}} Cliftonville|RD2-score1=2|RD2-score2=1}} === 2. kolo === ==== Majstrovská časť ==== '''Turnaj 1''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Slovinsko}} Mura{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Slovinsko}} Mura|4={{minivlajka|Slovensko}} [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Kazachstan}} BIIK Shymkent|9={{minivlajka|Poľsko}} GKS Katowice|11=30. august 2025|16=30. august 2025|8=0|10=2|14={{minivlajka|Poľsko}} GKS Katowice|3|5=2|12={{minivlajka|Slovinsko}} Mura|17={{minivlajka|Slovensko}} [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]|19={{minivlajka|Kazachstan}} BIIK Shymkent|13=0|15=2|18=1|20=2}} '''Turnaj 2''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Cyprus}} Apollon Ladies{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Cyprus}} Apollon Ladies|4={{minivlajka|Švajčiarsko}} [[BSC Young Boys (ženy)|Young Boys]] |6=27. august 2025|7={{minivlajka|Dánsko}} [[Fortuna Hjørring]]|9={{minivlajka|Škótsko}} Hibernian|11=30. august 2025|16=30. august 2025|0|5=1|8=2|10=1|12={{minivlajka|Švajčiarsko}} [[BSC Young Boys (ženy)|Young Boys]] |14={{minivlajka|Dánsko}} [[Fortuna Hjørring]]|17={{minivlajka|Cyprus}} Apollon Ladies|19={{minivlajka|Škótsko}} Hibernian|13=0|15=1|18=2|20=3}} '''Turnaj 3''' Usporiadateľ: {{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} SFK 2000|4={{minivlajka|Belgicko}} OH Leuven|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Švédsko}}[[FC Rosengård|Rosengård]]|9={{minivlajka|Macedónsko}} Ljuboten|11=30. august 2025|16=30. august 2025|1|5=2 [[Predĺženie|p.p.]]|8=5|10=0|12={{minivlajka|Belgicko}} OH Leuven|14={{minivlajka|Švédsko}} [[FC Rosengård|Rosengård]]|17={{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} SFK 2000|19={{minivlajka|Macedónsko}} Ljuboten|13=3|15=2|18=5|20=0}} '''Turnaj 4''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Albánsko}} Vllaznia{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Maďarsko}} Ferencváros|4={{minivlajka|Luxembursko}} Racing Union|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Albánsko}} Vllaznia|9={{minivlajka|Bielorusko}} Dinamo Minsk|11=30. august 2025|16=30. august 2025|3|5=0|12={{minivlajka|Maďarsko}} Ferencváros|8=1|10=2|14={{minivlajka|Bielorusko}} Dinamo Minsk|17={{minivlajka|Luxembursko}} Racing Union|19={{minivlajka|Albánsko}} Vllaznia|13=4|15=0|18=1|20=3}} '''Turnaj 5''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Litva}} [[FC Gintra|Gintra]] {{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Litva}} [[FC Gintra|Gintra]] |4={{minivlajka|Rumunsko}} Farul Constanța|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Ukrajina}} Vorskla Poltava|9={{minivlajka|Gruzínsko}} Lanchkhuti|11=30. august 2025|16=30. august 2025|8=5|10=0|14={{minivlajka|Ukrajina}} Vorskla Poltava|2|5=1|12={{minivlajka|Litva}} [[FC Gintra|Gintra]] |17={{minivlajka|Rumunsko}} Farul Constanța|19={{minivlajka|Gruzínsko}} Lanchkhuti|13=0|15=2|18=4|20=1}} '''Turnaj 6''' Usporiadateľ: {{Minivlajka|Holandsko}}Twente{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Holandsko}} Twente|4={{minivlajka|Srbsko}} Crvena zvezda Belehrad|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Island}} Breiðablik|9={{minivlajka|Írsko}} Athlone Town|11=30. august 2025|16=30. august 2025|6|5=0|8=3|10=1|12={{minivlajka|Holandsko}} Twente|14={{minivlajka|Island}} Breiðablik|17={{minivlajka|Srbsko}} Crvena zvezda Belehrad|19={{minivlajka|Írsko}} Athlone Town|13=2|15=0|18=0|20=2}} '''Turnaj 7''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Fínsko}} HJK{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Česko}} [[SK Slavia Praha (ženy)|Slávia Praha]]|4={{minivlajka|Turecko}} ABB Fomget|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Nórsko}} Vålerenga|9={{minivlajka|Fínsko}} HJK|11=30. august 2025|16=30. august 2025|2|5=1|8=1|10=0|12={{minivlajka|Česko}} [[SK Slavia Praha (ženy)|Slávia Praha]]|14={{minivlajka|Nórsko}} Vålerenga|17={{minivlajka|Turecko}} ABB Fomget|19={{minivlajka|Fínsko}} HJK|13=0|15=4|18=3|20=2}} ==== Nemajstrovská časť ==== '''Turnaj 1''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Švédsko}} [[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby]]{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Švédsko}} [[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby]]|4={{minivlajka|Ukrajina}} Metalist 1925 Kharkiv|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Anglicko}} Manchester United|9={{minivlajka|Holandsko}} PSV Eindhoven|11=30. august 2025|16=30. august 2025|5|5=4|8=4|10=0|12={{minivlajka|Švédsko}} [[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby]]|14={{minivlajka|Anglicko}} Manchester United|17={{minivlajka|Ukrajina}} Metalist 1925 Kharkiv|19={{minivlajka|Holandsko}} PSV Eindhoven|13=0|15=1|18=0|20=2}}'''Turnaj 2''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Česko}} [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]]{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Taliansko}} Roma|4={{minivlajka|Kazachstan}} Aktobe|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Česko}} [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]]|9={{minivlajka|Dánsko}} Nordsjælland|11=30. august 2025|16=30. august 2025|2|5=0|8=4 (4) [[Predĺženie|p.p.]], [[Pokutový_kop#Penaltový_rozstrel|p.]]|10=4 (3)|12={{minivlajka|Taliansko}} Roma|14={{minivlajka|Česko}} [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]]|17={{minivlajka|Kazachstan}} Aktobe|19={{minivlajka|Dánsko}} Nordsjælland|13=5|15=1|18=2|20=4}}'''Turnaj''' '''3''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Taliansko}} Inter Milan{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Island}} Valur|4={{minivlajka|Portugalsko}} Braga|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Nórsko}} Brann|9={{minivlajka|Taliansko}} Inter Milan|11=30. august 2025|16=30. august 2025|1|5=3|8=2|10=1|12={{minivlajka|Portugalsko}} Braga|14={{minivlajka|Nórsko}} Brann|17={{minivlajka|Island}} Valur|19={{minivlajka|Taliansko}} Inter Milan|13=0|15=1|18=1|20=4}}'''Turnaj''' '''4''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Rakúsko}} Austria Wien{{Play-off3|RD1=Semifinále|RD2-team1={{minivlajka|Bielorusko}} FC Minsk|RD1-team1={{minivlajka|Škótsko}} Glasgow City|RD1-team2={{minivlajka|Rakúsko}} Austria Wien|RD1-score1=0|RD1-score2=2|RD2-team2={{minivlajka|Rakúsko}} Austria Wien|RD2-score1=0|RD2-score2=3}} === 3. kolo === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- ! colspan="5" |Majstrovská časť |- |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |align=center|{{Ku|5|1}} |align=center|{{Minivlajka|Maďarsko}}Ferencváros |align=center|{{Ku|3|0}} |align=center|{{Ku|2|1}} |- |align=center|{{Minivlajka|Ukrajina}}Vorskla Poltava |align=center|{{Ku|0|2}} |align=center|{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |align=center|{{Ku|0|2}} |align=center|{{Ku|0|0}} |- |align=center|{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |align=center|{{Ku|5|2}} |align=center|{{Minivlajka|Dánsko}}[[Fortuna Hjørring]] |align=center|{{Ku|3|1}} |align=center|{{Ku|2|1}} |- |align=center|{{Minivlajka|Poľsko}}GKS Katowice |align=center|{{Ku|1|8}} |align=center|{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |align=center|{{Ku|0|4}} |align=center|{{Ku|1|4}} |- ! colspan="5" |Nemajstrovská časť |- |align=center|{{Minivlajka|Švédsko}}[[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]] |align=center|{{Ku|2|3}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |align=center|{{Ku|1|1}} |align=center|{{Ku|1|2}} ([[Predĺženie|po predĺženi]]) |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |align=center|{{Ku|2|0}} |align=center|{{Minivlajka|Rakúsko}}Austria Wien |align=center|{{Ku|0|0}} |align=center|{{Ku|2|0}} |- |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Brann |align=center|{{Ku|1|3}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |align=center|{{Ku|1|0}} |align=center|{{Ku|0|3}} |- |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]] |align=center|{{Ku|1|5}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |align=center|{{Ku|1|2}} |align=center|{{Ku|0|3}} |- |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |align=center|{{Ku|3|2}} |align=center|{{Minivlajka|Portugalsko}} Sporting CP |align=center|{{Ku|1|2}} |align=center|{{Ku|2|0}} |} == Ligová fáza == {{Hlavný článok|Ligová fáza Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026}} 9 tímov z 18 sa kvalifikovalo 18. mája 2025. {{LocMap+|Európa|float=right|places={{LocMap~|Európa|lat=59.913333|long=10.738889|label=Vålerenga|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=52.423056|long=10.787222|label=[[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.2|long=15.616667|label=[[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=41.893333|long=12.482778|label=Roma|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=45.079167|long=7.676111|label=Juventus|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=48.1375|long=11.575|label=[[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=41.383333|long=2.183333|label=[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=40.416944|long=-3.703333|label=Atlético Madrid|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=40.416944|long=-3.703333|label=Real Madrid|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=38.725278|long=-9.15|label= Benfica|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=45.76|long=4.84|label=[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=48.856667|long=2.352222|label=Paris FC|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=48.856667|long=2.352222|label=[[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=50.883333|long=4.7|label=OH Leuven|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=52.2225|long=6.8925|label=Twente|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=53.4975|long=-2.515|label=Manchester United|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=51.507222|long=-0.1275|label=[[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=51.507222|long=-0.1275|label=[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]|position=left}}|width=500}} * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] * {{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] * {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] * {{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] * {{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] * {{Minivlajka|Taliansko}} Juventus * {{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica * {{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] 9 tímov postúpilo z 3. kola kvalifikácie. * {{Minivlajka|Nórsko}} Vålerenga * {{Minivlajka|Belgicko}} OH Leuven * {{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] * {{Minivlajka|Holandsko}} Twente * {{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid * {{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC * {{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United * {{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid * {{Minivlajka|Taliansko}} Roma === Losovanie === Losovanie súperov pre každý tím sa uskutočnilo 19. septembra 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Women's Champions League: League phase draw made {{!}} UEFA Women's Champions League 2025/26 | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/draws/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-09-19 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> {| class="wikitable" ! rowspan="2" |Klub ! colspan="2" |Kôš 1 ! colspan="2" |Kôš 2 ! colspan="2" |Kôš 3 |- !Doma !Vonku !Doma !Vonku !Doma !Vonku |- !{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] | align="center" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |- !{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |- !{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |- !{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |{{Minivlajka|Španielsko}} Barcelona |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |- !{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |- !{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] | align="center" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |- !{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |- !{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |- !{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus | align="center" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |- !{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |- !{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |- !{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] | align="center" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |- !{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |- !{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |- !{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |- !{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |- !{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] | align="center" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |- !{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |} === Tabuľka === {| class="wikitable" |+ !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} ! |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|'''1.''' |{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|6 |align=center|5 |align=center|1 |align=center|0 |align=center|20 |align=center|3 |align=center| +17 |align=center|'''16''' | rowspan="4" align="center" |Postup do štvrťfinále |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|'''2.''' |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|6 |align=center|5 |align=center|1 |align=center|0 |align=center|18 |align=center|5 |align=center| +13 |align=center|'''16''' |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|'''3.''' |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |align=center|6 |align=center|4 |align=center|2 |align=center|0 |align=center|20 |align=center|3 |align=center| +17 |align=center|'''14''' |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|'''4.''' |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |align=center|6 |align=center|4 |align=center|1 |align=center|1 |align=center|14 |align=center|13 |align=center| +1 |align=center|'''1''' |- bgcolor="#00F5FF" |align=center|'''5.''' |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |align=center|6 |align=center|4 |align=center|0 |align=center|2 |align=center|11 |align=center|6 |align=center| +5 |align=center|'''12''' | rowspan="4" align="center" |Postup do predkola vyraďovacej fázy (nasadený tím) |- bgcolor="#00F5FF" |align=center|'''6.''' |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |align=center|6 |align=center|4 |align=center|0 |align=center|2 |align=center|7 |align=center|9 |align=center| −2 |align=center|'''12''' |- bgcolor="#00F5FF" |align=center|'''7.''' |{{Minivlajka|Španielsko}}Real Madrid |align=center|6 |align=center|3 |align=center|2 |align=center|1 |align=center|13 |align=center|7 |align=center| +6 |align=center|'''11''' |- bgcolor="#00F5FF" |align=center|'''8.''' |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |align=center|6 |align=center|3 |align=center|1 |align=center|2 |align=center|13 |align=center|8 |align=center| +5 |align=center|'''10''' |- bgcolor="#00F5FF" |align=center|'''9.''' |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|6 |align=center|3 |align=center|0 |align=center|3 |align=center|13 |align=center|10 |align=center| +3 |align=center|'''9''' | rowspan="4" align="center" |Postup do predkola vyraďovacej fázy (nenasadený tím) |- bgcolor="#00F5FF" |align=center|'''10.''' |{{Minivlajka|Francúzsko}}Paris FC |align=center|6 |align=center|2 |align=center|2 |align=center|2 |align=center|6 |align=center|9 |align=center| −3 |align=center|'''8''' |- bgcolor="#00F5FF" |align=center|'''11.''' |{{Minivlajka|Španielsko}}Atlético Madrid |align=center|6 |align=center|2 |align=center|1 |align=center|3 |align=center|13 |align=center|9 |align=center| +4 |align=center|'''7''' |- bgcolor="#00F5FF" |align=center|'''12.''' |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |align=center|6 |align=center|1 |align=center|3 |align=center|2 |align=center|5 |align=center|10 |align=center| −5 |align=center|'''6''' |- |'''13.''' |{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |align=center|6 |align=center|1 |align=center|1 |align=center|4 |align=center|4 |align=center|9 |align=center| −5 |align=center|4 | rowspan="6" | |- |'''14.''' |{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |align=center|6 |align=center|1 |align=center|1 |align=center|4 |align=center|9 |align=center|19 |align=center| −10 |align=center|'''4''' |- |'''15.''' |{{Minivlajka|Holandsko}}Twente | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |4 | align="center" |10 | align="center" | −6 | align="center" |'''3''' |- |'''16.''' |{{Minivlajka|Portugalsko}}Benfica | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |4 | align="center" |11 | align="center" | −7 | align="center" |'''2''' |- |'''17''' |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |4 | align="center" |12 | align="center" | −8 | align="center" |'''2''' |- |'''18.''' |{{Minivlajka|Rakúsko}}[[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |align=center|6 |align=center|0 |align=center|1 |align=center|5 |align=center|3 |align=center|28 |align=center| −25 |align=center|'''1''' |} {| class="wikitable" |+1. zápas !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |align=center|{{Ku|2|1}} |align=center|{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |align=center|{{Ku|1|2}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|{{Ku|7|1}} |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |align=center|{{Ku|2|2}} |align=center|{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |- |align=center|{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |align=center|{{Ku|1|1}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |align=center|{{Ku|6|2}} |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |- |align=center|{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |align=center|{{Ku|0|6}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |align=center|{{Ku|1|0}} |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |- |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|{{Ku|4|0}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |} {| class="wikitable" |+2. zápas !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|{{Ku|3|0}} |align=center|{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |- |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |align=center|{{Ku|1|2}} |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |align=center|{{Ku|4|0}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |- |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |align=center|{{Ku|0|4}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- |align=center|{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |align=center|{{Ku|2|1}} |align=center|{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |align=center|{{Ku|0|1}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |- |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |align=center|{{Ku|2|1}} |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center|{{Ku|1|2}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |- |align=center|{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |align=center|{{Ku|0|2}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |} {| class="wikitable" |+3. zápas !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |align=center|{{Ku|0|1}} |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|{{Ku|3|1}} |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |align=center|{{Ku|1|1}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |- |align=center|{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |align=center|{{Ku|0|6}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|{{Ku|3|0}} |align=center|{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |- |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |align=center|{{Ku|3|2}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |- |align=center|{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |align=center|{{Ku|1|1}} |align=center|{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |align=center|{{Ku|2|1}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |align=center|{{Ku|1|2}} |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |} {| class="wikitable" |+4. zápas !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|{{Ku|5|2}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |- |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |align=center|{{Ku|3|3}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |align=center|{{Ku|2|1}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |- |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |align=center|{{Ku|2|2}} |align=center|{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |align=center|{{Ku|2|0}} |align=center|{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |- |align=center|{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |align=center|{{Ku|0|4}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |align=center|{{Ku|1|1}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center|{{Ku|1|3}} |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |- |align=center|{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |align=center|{{Ku|1|1}} |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |} {| class="wikitable" |+5. zápas !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |align=center|{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |align=center|{{Ku|0|5}} |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |align=center|{{Ku|1|0}} |align=center|{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center|{{Ku|0|0}} |align=center|{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |align=center|{{Ku|2|0}} |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|{{Ku|3|1}} |align=center|{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |- |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |align=center|{{Ku|0|1}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |align=center|{{Ku|6|0}} |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |align=center|{{Ku|0|3}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |align=center|{{Ku|2|2}} |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |} {| class="wikitable" |+6. zápas !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|{{Ku|4|0}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |- |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |align=center|{{Ku|3|0}} |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |- |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|{{Ku|1|2}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |- |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |align=center|{{Ku|0|1}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |- |align=center|{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |align=center|{{Ku|1|1}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |- |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |align=center|{{Ku|6|1}} |align=center|{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |- |align=center|{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |align=center|{{Ku|1|1}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |align=center|{{Ku|0|2}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- |align=center|{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |align=center|{{Ku|0|3}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |} == Vyraďovacia fáza == {{Hlavný článok|Vyraďovacia fáza Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026}} Losovanie vyraďovacej fázy sa uskutočnilo18. decembra 2025 o 13:00.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Women's Champions League knockout phase draw: Where is it, when is it, who is involved? {{!}} UEFA Women's Champions League 2025/26 | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/draws/2026/2002081/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-12-18 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> === Pavúk === {{Play-off16-2-zápasy+finále-1-zápas|RD1=Play-off (osemfinále)|RD2=Štvrťfinále|RD3=Semifinále|RD4=Finále|RD1-team01={{minivlajka |Španielsko}} Atlético Madrid|RD1-team02={{minivlajka |Anglicko}} Manchester United|RD1-team14={{minivlajka |Taliansko}} Juventus|RD1-team13={{minivlajka |Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]|RD1-team09={{minivlajka |Belgicko}} OH Leuven|RD1-team10={{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|RD1-team05={{minivlajka |Francúzsko}} Paris FC|RD1-team06={{minivlajka |Španielsko}} Real Madrid|RD2-team02={{minivlajka |Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]]|RD2-team04={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|FC Barcelona]]|RD2-team06={{minivlajka |Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]|RD2-team08={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]|RD1-score09-1=0|RD1-score10-1=4|RD1-score05-1=2|RD1-score06-1=3|RD1-score13-1=2|RD1-score14-1=2|RD1-score01-1=0|RD1-score02-1=3|RD1-score01-2=0|RD1-score01-agg=0|RD1-score02-2=2|RD1-score02-agg=5|RD1-score05-2=0|RD1-score05-agg=2|RD1-score06-2=2|RD1-score06-agg=5|RD1-score09-2=1|RD1-score09-agg=1|RD1-score10-2=3|RD1-score10-agg=7|RD1-score13-2=2|RD1-score13-agg=4|RD1-score14-2=0|RD1-score14-agg=2|RD2-team01={{minivlajka |Anglicko}} Manchester United|RD2-team03={{minivlajka |Španielsko}} Real Madrid|RD2-team05={{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|RD2-team07={{minivlajka |Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]|RD2-score01-1=2|RD2-score01-2=1|RD2-score01-agg=3|RD2-score02-1=3|RD2-score02-2=2|RD2-score02-agg=5|RD2-score06-1=1|RD2-score05-1=3|RD2-score05-2=0|RD2-score05-agg=3|RD2-score06-2=1|RD2-score06-agg=2|RD1-team03={{minivlajka |Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]]|RD3-team01={{minivlajka |Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]]|RD3-team03={{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|RD1-team07={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|FC Barcelona]]|RD1-team11={{minivlajka |Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]|RD1-team15={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]|RD2-score03-1=2|RD2-score03-2=0|RD2-score03-agg=2|RD2-score04-1=6|RD2-score04-2=6|RD2-score04-agg=12|RD2-score07-1=1|RD2-score07-2=0|RD2-score07-agg=1|RD2-score08-1=0|RD2-score08-2=4|RD2-score08-agg=4|RD3-team02={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|FC Barcelona]]|RD3-team04={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]}} === Play-off === {| class="wikitable" |+ !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím !1. zápas !2. zápas |- | align="center" |{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |align=center|{{Ku|0|5}} | align="center" |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |align=center|{{Ku|0|3}} |align=center|{{Ku|0|2}} |- | align="center" |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |align=center|{{Ku|2|5}} | align="center" |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |align=center|{{Ku|2|3}} |align=center|{{Ku|0|2}} |- | align="center" |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |align=center|{{Ku|1|7}} | align="center" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |align=center|{{Ku|0|4}} |align=center|{{Ku|1|3}} |- | align="center" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|{{Ku|4|2}} | align="center" |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |align=center|{{Ku|2|2}} |align=center|{{Ku|2|0}} |} === Štvrťfinále === {| class="wikitable" |+ !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím !1. zápas !2. zápas |- | align="center" |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United | align=center|{{Ku|3|5}} | align="center" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] | align=center|{{Ku|2|3}} | align=center|{{Ku|1|2}} |- | align="center" |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid | align="center" |{{Ku|2|12}} | align="center" |{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | align=center|{{Ku|2|6}} | align=center|{{Ku|0|6}} |- | align="center" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] | align=center|{{Ku|3|2}} | align="center" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] | align=center|{{Ku|3|1}} | align=center|{{Ku|0|1}} |- | align="center" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] | align="center" |{{Ku|1|4}} | align="center" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] | align=center|{{Ku|1|0}} | align=center|{{Ku|0|4}} ({{Tooltip|po p.|Po predĺžení}}) |} === Semifinále === {| class="wikitable" |+ !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím !1. zápas !2. zápas |- | align="center" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] | | align="center" |{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | align=center|{{Ku|1|1}} | align=center|3. mája |- | align="center" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] | | align="center" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] | align=center|26. apríla | align=center|2. mája |} === Finále === {{Futbalbox3|dátum=23. máj 2026|čas=18:00|mužstvo1=víťazný tím 1. semifinále|mužstvo2=víťazný tím 1. semifinále|skóre=vs|štadión=štadión Ullevaal, [[Oslo]]}} == Pozri aj == * [[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026|Kvalifikácia Ligy majsteriek UEFA 2025/2026]] * [[Ligová fáza Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026|Ligová fáza Ligy majsteriek UEFA 2025/2026]] * [[Vyraďovacia fáza Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026|Vyraďovacia fáza Ligy majsteriek UEFA 2025/2026]] * [[Európsky pohár žien UEFA 2025/2026]] == Referencie == {{Referencie}}{{Zoznam sezón Ligy majstrov žien UEFA}} [[Kategória:Liga majstrov žien UEFA]] qxcyozj63zriidtk8hfxoqtnng01q6z Suburbikálna diecéza Albano 0 734472 8203680 8073864 2026-04-26T11:45:16Z Bakjb 236375 wl 8203680 wikitext text/x-wiki {{Infobox Diecéza | Názov = Diecéza albanská | Latinský názov = Dioecesis Albanensis | Miestny názov = | Erb diecézy = | Štát = {{minivlajka|Taliansko|w}} | Cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | Veľkosť mapy = | Mapa = Albano diocesi.png | Cirkevná oblasť = [[Lazio]] | Cirkevná provincia = [[Rím]] | Metropolitné biskupstvo = | Dátum vzniku = [[3. storočie]] | Dátum zániku = | Obrázok = | Popis obrázka = [[Katedrála svätého Pankráca (Albano Laziale)|Katedrála svätého Pankráca v Albane]] | Funkcia 1 = Biskup | Osoba 1 = [[Luis Antonio Tagle]] | Funkcia 2 = Diecézny biskup | Osoba 2 = [[Vincenzo Viva]] | Funkcia 3 = Generálny vikár | Osoba 3 = [[Franco Marando]] | Funkcia 4 = Emeritný biskup | Osoba 4 = [[Marcello Semeraro]] | Rozloha = 661 | Stav = | Vikariáty = 8 | Vikariáty stav = | Dekanáty = | Protopresbyteráty = | Dekanáty stav = | Protopresbyteráty stav = | Farnosti = 77 | Farnosti stav = | Obyvateľstvo = 507000 | Obyvateľstvo stav = | Veriaci = 490000 | Veriaci stav = | Diecézni kňazi = | Eparchiálni kňazi = | Diecézni kňazi stav = | Eparchiálni kňazi stav = | Rehoľní kňazi = | Rehoľní kňazi stav = | Trvalí diakoni = | Trvalí diakoni stav = | Rehoľní bratia = | Rehoľní bratia stav = | Rehoľné sestry = | Rehoľné sestry stav = | Patrón = sv. [[Pankrác Rímsky|Pankrác]]<br>sv. Senator, mučeník<br>sv. [[Mária Gorettiová]] | Obrad = rímsky | Liturgický jazyk = {{lat}} | Katedrála = [[Katedrála svätého Pankráca (Albano Laziale)|Katedrála svätého Pankráca v Albane]] | Konkatedrála = | Webstránka = | Catholic-hierarchy = | GCatholic = | Sufragánne biskupstvá = | Mapa cirkevnej provincie = | Mapa cirkevnej provincie veľkosť = | Mapa cirkevnej provincie popis = }} '''Diecéza albanská''' ({{Vjz|lat|''Dioecesis Albanensis''}}) je [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] [[suburbikálna diecéza]] v [[Taliansko|Taliansku]], ktorá je súčasťou cirkevnej oblasti Lazio. Katedrálou je kostol sv. Pankráca v [[Albano Laziale|Albane]]. Tradične bola sídlom jedného z kardinálov-biskupov; dnes je jeho titulárnou diecézou a má obvykle svojho sídelného biskupa. Jej titulárnym kardinálom bol do svojho zvolenia pápežom [[Robert Francis Prevost]]. Sídelným biskupom bol dňa [[11. jún]]a [[2021]] menovaný [[Vincenzo Viva]], ktorý prijal biskupské svätenie [[8. septembra]] [[2021]].<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nomina del Vescovo della Diocesi suburbicaria di Albano (Italia) | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2021/06/11/0376/00826.html#al | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> == Zoznam biskupov == === Od roku 1966 === Od roku 1966 sú funkcie rozdelené medzi titulírneho biskupa a diecézneho biskupa. === Diecézni biskupi === * [[Raffaele Macario]] ([[1966]]{{--}}[[1977]]) * [[Gaetano Bonicelli]] ([[1977]]{{--}}[[1982]]) * [[Dante Bernini]] ([[1982]]{{--}}[[1999]]) * [[Agostino Vallini]] ([[1999]]{{--}}[[2004]]) * [[Marcello Semeraro]] ([[2004]]{{--}}[[2020]]) * [[Vincenzo Viva]] ([[2021]]{{--}}súčasnosť) === Titulárni biskupi === * [[Giuseppe Pizzardo]] ([[1948]]{{--}}[[1970]]) * [[Gregorio Pietro Agagianian]] ([[1970]]{{--}}[[1971]]) * [[Luigi Traglia]] ([[1972]]{{--}}[[1977]]) * [[Francesco Carpino]] ([[1978]]{{--}}[[1993]]) * [[Angelo Sodano]] ([[1994]]{{--}}[[2022]]) * [[Robert Francis Prevost]], OSA ([[6. februára]] [[2025]]{{--}}[[8. mája]] [[2025]]), zvolený za [[pápež]]a [[Lev XIV.|Leva XIV.]].<ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 06.02.2025 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/02/06/0113/00233.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> * [[Luis Antonio Tagle]] ([[24. mája]] [[2025]]{{--}}súčasnosť)<ref name="c">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 24.05.2025 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/05/24/0340/00598.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Suburbikální diecéze Albano|24886519}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rímskokatolícke diecézy v Taliansku]] [[Kategória:Suburbikálne diecézy|Albano]] [[Kategória:Suburbikálna diecéza Albano| ]] 2xqzsbleyvqkjiwmx0x2b7z41ekydlo Suburbikálna diecéza Frascati 0 734495 8203676 8133176 2026-04-26T11:35:48Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Suburbikálna diecéza Frascati]] pomocou použitia HotCat 8203676 wikitext text/x-wiki {{Infobox Diecéza | Názov = Diecéza Frascati | Latinský názov = Dioecesis Tusculana | Miestny názov = | Erb diecézy = | Štát = {{minivlajka|Taliansko|w}} | Cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | Veľkosť mapy = | Mapa = Frascati_diocesi.png | Cirkevná oblasť = [[Lazio]] | Cirkevná provincia = [[Rím]] | Metropolitné biskupstvo = | Dátum vzniku = [[3. storočie]] | Dátum zániku = | Obrázok = | Popis obrázka = | Funkcia 1 = Diecézny biskup | Osoba 1 = [[Stefano Russo]] | Funkcia 2 = Biskup | Osoba 2 = [[Tarcisio Bertone]] | Funkcia 3 = Emeritný biskup | Osoba 3 = [[Raffaello Martinelli]] | Funkcia 4 = | Osoba 4 = | Rozloha = 220 | Stav = | Vikariáty = 5 | Vikariáty stav = | Dekanáty = | Protopresbyteráty = | Dekanáty stav = | Protopresbyteráty stav = | Farnosti = 24 | Farnosti stav = | Obyvateľstvo = 140000 | Obyvateľstvo stav = | Veriaci = 117685 | Veriaci stav = | Diecézni kňazi = 27 | Eparchiálni kňazi = | Diecézni kňazi stav = | Eparchiálni kňazi stav = | Rehoľní kňazi = 20 | Rehoľní kňazi stav = | Trvalí diakoni = | Trvalí diakoni stav = | Rehoľní bratia = | Rehoľní bratia stav = | Rehoľné sestry = | Rehoľné sestry stav = | Patrón = [[Peter (apoštol)|Peter]] | Obrad = rímsky | Liturgický jazyk = {{lat}} | Katedrála = [[Katedrála svätého Petra (Frascati)|Katedrála svätého Petra]] | Konkatedrála = | Webstránka = | Catholic-hierarchy = | GCatholic = | Sufragánne biskupstvá = | Mapa cirkevnej provincie = | Mapa cirkevnej provincie veľkosť = | Mapa cirkevnej provincie popis = }} '''Diecéza Frascati''' ({{Vjz|lat|''Dioecesis Tusculana''}}) je [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] [[suburbikálna diecéza]] v [[Taliansko|Taliansku]], ktorá bola od zničenia Tuskula v [[stredovek]]u majetkom pápežského štátu a súčasťou Cirkevnej oblasti Lazio. Katedrálou je [[Katedrála svätého Petra (Frascati)|bazilika sv. Petra vo Frascati]]. Tradične bola formálnym sídlom jedného z [[Kardinál-biskup|kardinálov-biskupov]] a nazývala sa tiež ''Nové Tuskulum'' (Tusculum novum). V závere [[14. storočie|14. storočia]] sa na tomto poste objavil [[kardinál]] [[Pileus de Prata]]. V súčasnosti je Frascati [[titulárna diecéza|titulárnou diecézou]] Tuskulana a má svojho vlastného [[diecézny biskup|sídelného biskupa]]. Jej titulárnym [[kardinál]]om je [[Tarcisio Bertone]], [[diecézny biskup|sídelným biskupom]] je [[Stefano Russo]]. == Od roku 1962 == === Titulárny kardinál-biskup === * [[Amleto Giovanni Cicognani]] ([[23. mája]] [[1962]]{{--}}[[17. decembra]] [[1973]]) * [[Jean-Marie Villot]] ([[12. decembra]] [[1974]]{{--}}[[9. marca]] [[1979]]) * [[Paolo Bertoli]] ([[30. júna]] [[1979]]{{--}}[[8. novembra]] [[2001]]) * [[Alfonso López Trujillo]] ([[17. novembra]] [[2001]]{{--}}[[19. apríla]] [[2008]]) * [[Tarcisio Bertone]] ([[10. mája]] [[2008]]{{--}}súčasnosť)<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RINUNCE E NOMINE, 10.05.2008 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2008/05/10/0310/00718.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> === Biskupi z Frascati === * [[Luigi Liverzani]] ([[23. mája]] [[1962]]{{--}}[[11. novembra]] [[1989]]) * [[Giuseppe Matarrese]] ([[11. novembra]] [[1989]]{{--}}[[2. júla]] [[2009]]) * [[Raffaello Martinelli]] ([[2. júla]] [[2009]]{{--}}[[12. septembra]] [[2023]])<ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RINUNCE E NOMINE, 02.07.2009 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2009/07/02/0447/01057.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> * [[Stefano Russo]] ([[12. septembra]] [[2023]]{{--}}súčasnosť)<ref name="c">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 12.09.2023 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2023/09/12/0620/01358.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> == Pozri aj == * [[Zoznam frascatských biskupov]] == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Suburbikální diecéze Frascati|25018917}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rímskokatolícke diecézy v Taliansku]] [[Kategória:Suburbikálne diecézy|Frascati]] [[Kategória:Suburbikálna diecéza Frascati| ]] 6y5kaxienwe8lpgf0namjx70z1rrl0y Európsky pohár žien UEFA 2025/2026 0 734532 8203651 8201728 2026-04-26T09:38:02Z Ferko25 246397 8203651 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=Európsky pohár žien UEFA 2025/2026|sezóna=2025/2026|začiatok=10. september 2025|koniec=1. máj 2026|počet_mužstiev=43|súvisiace_súťaže=[[Liga majstrov žien UEFA 2025/2026]]}} '''Európsky pohár žien UEFA 2025/2026''' je 1. ročník [[Európsky pohár žien UEFA|Európskeho pohára žien]], a je druhou ženskou klubovou súťažou, ktorú organizuje [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]. Súťaž sa hrá vyraďovacím spôsobom. Každé kolo sa hrá dvojzápasovo, doma a vonku.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = New UEFA women’s club football system explained | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0288-199d52e851a2-5aae94448728-1000/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-08-05 | jazyk = en | priezvisko = UEFA}}</ref> == Priradenie asociačných tímov == Rebríček futbalových asociácii na základe koeficientu krajín UEFA určí počet tímov z každej asociácie, ktoré sa zúčastnia súťaže:<ref name=":0" /> * priamo je kvalifikovaný 1 tím z asociácie na 8. až 13. mieste a na 18. až 24. mieste * 31 tímov, ktoré vypadli z [[Liga majstrov žien UEFA 2025/2026|Ligy majsteriek 2025/2026]] Futbalové asociácie musia mať domácu ligu hranú systémom jedenásť na jedenásť, aby mohol tím súťažiť. Od sezóny 2019/2020 organizuje ženskú domácu ligu 52 z 55 členov UEFA, neorganizujú ich krajiny: [[Andorra]] (1 tím v španielskej lige), [[Lichtenštajnsko]] (3 tímy v švajčiarskej lige) a [[San Maríno]] (1 tím v talianskej lige). === Rebríček UEFA === Rebríček ženských domácich líg pre sezónu 2025/2026 podľa koeficientu UEFA 2024, vypočítané podľa výsledkov súťaží od sezóny 2019/2020 do 2023/2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women's association club coefficients {{!}} UEFA rankings | url = https://www.uefa.com/nationalassociations/uefarankings/news/0247-0f8e61c21611-55b15d5ade84-1000--how-the-women-s-association-club-coefficients-are-calculated/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2025-03-05 | dátum prístupu = 2025-08-05 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women’s football to enter new era with UEFA Women’s Europa Cup | url = https://www.uefa.com/news-media/news/0294-1c95889ab17d-de7a668e4209-1000/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-08-05 | jazyk = en | priezvisko = UEFA}}</ref> {| class="wikitable" !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> ! !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> ! !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> |- !<small>1.</small> |<small>{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]]</small> |<small>78,333</small> | rowspan="7" |<small>0</small> | rowspan="19" | !<small>20.</small> |<small>{{Minivlajka|Albánsko}} [[Albánsko]]</small> |<small>14,000</small> | rowspan="3" |<small>1</small> | rowspan="19" | !<small>39.</small> |<small>{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]</small> |<small>6,500</small> | rowspan="17" |<small>0</small> |- !<small>2.</small> |<small>{{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]</small> |<small>68,999</small> !<small>21.</small> |<small>{{Minivlajka|Cyprus}} [[Cyprus]]</small> |<small>12,000</small> !<small>40.</small> |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]]</small> |<small>6,500</small> |- !<small>3.</small> |<small>{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]]</small> |<small>68,166</small> !<small>22.</small> |<small>{{Minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]]</small> |<small>12,000</small> !<small>41.</small> |<small>{{Minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]]</small> |<small>6,000</small> |- !<small>4.</small> |<small>{{Minivlajka|Anglicko}} [[Anglicko]]</small> |<small>59,999</small> !<small>23.</small> |<small>{{Minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]</small> |<small>10,250</small> |<small>0</small> !<small>42.</small> |<small>{{Minivlajka|Wales}} [[Wales]]</small> |<small>6,000</small> |- !<small>5.</small> |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]]</small> |<small>34,000</small> !<small>24.</small> |<small>{{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]]</small> |<small>10,000</small> |<small>1</small> !<small>43.</small> |<small>{{Minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]]</small> |<small>5,500</small> |- !<small>6.</small> |<small>{{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]]</small> |<small>34,000</small> !<small>25.</small> |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina]]</small> |<small>10,000</small> | rowspan="14" |<small>0</small> !<small>44.</small> |<small>{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Severné Írsko]]</small> |<small>5,500</small> |- !<small>7.</small> |<small>{{Minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]]</small> |<small>24,999</small> !<small>26.</small> |<small>{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]]</small> |<small>9,500</small> !<small>45.</small> |<small>{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]]</small> |<small>5,500</small> |- !<small>8.</small> |<small>{{Minivlajka|Česko}} [[Česko]]</small> |<small>22,332</small> | rowspan="6" |1 !<small>27.</small> |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]]</small> |<small>9,000</small> !<small>46.</small> |<small>{{Minivlajka|Malta}} [[Malta]]</small> |<small>5,500</small> |- !<small>9.</small> |<small>{{Minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]]</small> |<small>22,000</small> !<small>28.</small> |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]]</small> |<small>9,000</small> !<small>47.</small> |<small>{{Minivlajka|Moldavsko}} [[Moldavsko]]</small> |<small>4,500</small> |- !<small>10.</small> |<small>{{Minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]]</small> |<small>21,750</small> !<small>29.</small> |<small>{{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]]</small> |<small>9,000</small> !<small>48.</small> |<small>{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[Severné Macedónsko]]</small> |<small>4,000</small> |- !<small>11.</small> |<small>{{Minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]]</small> |<small>21,500</small> !<small>30.</small> |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]]</small> |<small>8,500</small> !<small>49.</small> |<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[Faerské ostrovy]]</small> |<small>4,000</small> |- !<small>12.</small> |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]]</small> |<small>21,250</small> !<small>31.</small> |<small>{{Minivlajka|Litva}} [[Litva]]</small> |<small>8,500</small> !<small>50.</small> |<small>{{Minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]]</small> |<small>3,000</small> |- !<small>13.</small> |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]]</small> |<small>19,000</small> !<small>32.</small> |<small>{{Minivlajka|Írsko}} [[Írsko]]</small> |<small>8,000</small> ! rowspan="5" |<small>{{Tooltip|BP|Bez poradia}}</small> |<small>{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]]</small> |<small>—</small> |- !<small>14.</small> |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}} [[Bielorusko]]</small> |<small>18,000</small> | rowspan="4" |<small>0</small> !<small>33.</small> |<small>{{Minivlajka|Kosovo}} [[Kosovo]]</small> |<small>8,000</small> |<small>{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Gibraltár]]</small> |<small>—</small> |- !<small>15.</small> |<small>{{Minivlajka|Island}} [[Island]]</small> |<small>17,750</small> !<small>34.</small> |<small>{{Minivlajka|Turecko}} [[Turecko]]</small> |<small>7,500</small> |<small>{{Minivlajka|Andorra}} [[Andorra]]</small> |<small>—</small> |- !<small>16.</small> |<small>{{Minivlajka|Škótsko}} [[Škótsko]]</small> |<small>17,000</small> !<small>35.</small> |<small>{{Minivlajka|Grécko}} [[Grécko]]</small> |<small>7,000</small> |<small>{{Minivlajka|Lichtenštajnsko}} [[Lichtenštajnsko]]</small> |<small>—</small> |- !<small>17.</small> |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}} [[Kazachstan]]</small> |<small>14,750</small> !<small>36.</small> |<small>{{Minivlajka|Izrael}} [[Izrael]]</small> |<small>7,000</small> |<small>{{Minivlajka|San Marino}} [[San Maríno|San Marino]]</small> |<small>—</small> |- !<small>18.</small> |<small>{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]]</small> |<small>14,250</small> | rowspan="2" |<small>1</small> !<small>37.</small> |<small>{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]]</small> |<small>7,000</small> ! colspan="4" rowspan="2" | |- !<small>19.</small> |<small>{{Minivlajka|Srbsko}} [[Srbsko]]</small> |<small>14,000</small> !<small>38.</small> |<small>{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[Čierna Hora]]</small> |<small>7,000</small> |} === Rozdelenie tímov === {| class="wikitable" ! !Tímy vstupujúce do tohto kola !Tímy postupujúce z predchádzajúceho kola !Tímy vstupujúce do tohto kola po vyradení z Ligy majsteriek |- |'''1. kolo (224 tímov)''' | * 6 tímov z 2. miesta z asociácií na 18. až 24. mieste * 5 tímov z 3. miesta z asociácií na 9. až 13. mieste | | * 7 tímov na 3. miestach miniturnajov majstrovskej časti z 2. kola kvalifikácie Ligy majsteriek * 4 tímy na 3. miestach miniturnajov nemajstrovskej časti z 2. kola kvalifikácie Ligy majsteriek |- |'''2. kolo (32 tímov)''' | * 1 tím z 3. miesta z asociácie na 8. mieste | * 11 víťazných tímov z 1. kola | * 4 porazené tímy majstrovskej časti z 3. kola kvalifikácie Ligy majsteriek * 5 porazených tímov nemajstrovskej časti z 3. kola kvalifikácie Ligy majsteriek * 7 tímov na 2. mieste miniturnajov majstrovskej časti z 2. kola kvalifikácie Ligy majsteriek * 4 tímy na 2. mieste miniturnajov nemajstrovskej časti z 2. kola kvalifikácie Ligy majsteriek |- |'''Osemfinále (16 tímov)''' | | * 16 víťazných tímov z 2. kola | |} === Tímy === * 2 - tím bol na druhom mieste domácej ligovej súťaže * 3 - tím bol na treťom mieste domácej ligovej súťaže * LM - tím vstúpi to súťaže po vyradení z Ligy majsteriek ** MČ- majstrovská časť Ligy majsteriek ** NČ - nemajstrovská časť Ligy majsteriek *** 3.k - po vypadnutí z 3. kola Ligy majsteriek *** 2.k - po vypadnutí z 2. kola Ligy majsteriek **** 2.m - 2. miesto v minuturnaji 2. kola Ligy majsteriek **** 3.m - 3. miesto v minuturnaji 2. kola Ligy majsteriek {| class="wikitable" |+ !Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- | rowspan="6" |'''2. kolo''' |bgcolor="#FFC1C1"|{{Minivlajka|Česko}} [[1. FC Slovácko (ženy)|Slovácko]] (3) |{{Minivlajka|Dánsko}}[[Fortuna Hjørring]] <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#3. kolo|(LM MČ 3.k)]]</small> |bgcolor="#FFC1C1"|{{Minivlajka|Ukrajina}}Vorskla Poltava <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#3. kolo|(LM MČ 3.k)]]</small> |bgcolor="#FFC1C1"|{{Minivlajka|Maďarsko}}Ferencváros <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#3. kolo|(LM MČ 3.k)]]</small> |- |bgcolor="#FFC1C1"|{{Minivlajka|Poľsko}}GKS Katowice <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#3. kolo|(LM MČ 3.k)]]</small> |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]] <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#3. kolo|(LM NČ 3.k)]]</small> |{{Minivlajka|Portugalsko}} Sporting CP <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#3. kolo|(LM NČ 3.k)]]</small> |{{Minivlajka|Švédsko}}[[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]] <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#3. kolo|(LM NČ 3.k)]]</small> |- |bgcolor="#FFC1C1"|{{Minivlajka|Nórsko}}Brann <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#3. kolo|(LM NČ 3.k)]]</small> |{{Minivlajka|Rakúsko}}Austria Wien <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#3. kolo|(LM NČ 3.k)]]</small> |bgcolor="#FFC1C1"|{{Minivlajka|Švédsko}}[[FC Rosengård|Rosengård]] <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Majstrovská časť 3|(LM MČ 2.k 2.m)]]</small> |{{Minivlajka|Česko}}[[SK Slavia Praha (ženy)|Slávia Praha]] <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Majstrovská časť 3|(LM MČ 2.k 2.m)]]</small> |- |bgcolor="#FFC1C1"|{{Minivlajka|Bielorusko}}Dinamo Minsk <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Majstrovská časť 3|(LM MČ 2.k 2.m)]]</small> |{{Minivlajka|Island}}Breiðablik <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Majstrovská časť 3|(LM MČ 2.k 2.m)]]</small> |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[BSC Young Boys (ženy)|Young Boys]] <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Majstrovská časť 3|(LM MČ 2.k 2.m)]]</small> |{{Minivlajka|Slovinsko}}Mura <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Majstrovská časť 3|(LM MČ 2.k 2.m)]]</small> |- |bgcolor="#FFC1C1"|{{Minivlajka|Litva}}[[FC Gintra|Gintra]] <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Majstrovská časť 3|(LM MČ 2.k 2.m)]]</small> |bgcolor="#FFC1C1"|{{Minivlajka|Portugalsko}}Braga <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Nemajstrovská časť 2|(LM NČ 2.k 2.m)]]</small> |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby]] <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Nemajstrovská časť 2|(LM NČ 2.k 2.m)]]</small> |bgcolor="#FFC1C1"|{{Minivlajka|Česko}}[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Nemajstrovská časť 2|(LM NČ 2.k 2.m)]]</small> |- |bgcolor="#FFC1C1"|{{Minivlajka|Bielorusko}}FC Minsk <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Nemajstrovská časť 2|(LM NČ 2.k 2.m)]]</small> | colspan="3" | |- | rowspan="6" |'''1. kolo''' |{{Minivlajka|Holandsko}}Ajax <small>(3)</small> |bgcolor="#FFC1C1"|{{Minivlajka|Dánsko}}Køge (3) |bgcolor="#FF6A6A"|{{Minivlajka|Nórsko}}[[Rosenborg BK (ženy)|Rosenborg]] (3) |bgcolor="#FF6A6A"|{{Minivlajka|Rakúsko}}Sturm Graz (3) |- |bgcolor="#FF6A6A"|{{Minivlajka|Ukrajina}}Kolos Kovalivka (3) |bgcolor="#FFC1C1"|{{Minivlajka|Švajčiarsko}}Grasshopper (2) |bgcolor="#FFC1C1"|{{Minivlajka|Srbsko}}Spartak Subotica (2) |bgcolor="#FF6A6A"|{{Minivlajka|Albánsko}}Partizani (2) |- |bgcolor="#FF6A6A"|{{Minivlajka|Cyprus}}Aris Limassol (2) |{{Minivlajka|Belgicko}}[[RSC Anderlecht (ženy)|Anderlecht]] (2) |bgcolor="#FF6A6A"|{{Minivlajka|Fínsko}}KuPS (2) |bgcolor="#FF6A6A"|{{Minivlajka|Škótsko}}Hibernian <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Majstrovská časť 3|(LM MČ 2.k 3.m)]]</small> |- |bgcolor="#FF6A6A"|{{Minivlajka|Kazachstan}}BIIK Shymkent <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Majstrovská časť 3|(LM MČ 2.k 3.m)]]</small> |bgcolor="#FFC1C1"|{{Minivlajka|Albánsko}}Vllaznia <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Majstrovská časť 3|(LM MČ 2.k 3.m)]]</small> |bgcolor="#FFC1C1"|{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}SFK 2000 <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Majstrovská časť 3|(LM MČ 2.k 3.m)]]</small> |bgcolor="#FF6A6A"|{{Minivlajka|Rumunsko}}Farul Constanțaa <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Majstrovská časť 3|(LM MČ 2.k 3.m)]]</small> |- |bgcolor="#FF6A6A"|{{Minivlajka|Írsko}}Athlone Town <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Majstrovská časť 3|(LM MČ 2.k 3.m)]]</small> |bgcolor="#FF6A6A"|{{Minivlajka|Turecko}}ABB Fomget <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Majstrovská časť 3|(LM MČ 2.k 3.m)]]</small> |{{Minivlajka|Taliansko}}Inter Milan <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Nemajstrovská časť 2|(LM NČ 2.k 3.m)]]</small> |{{Minivlajka|Holandsko}}PSV Eindhoven <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Nemajstrovská časť 2|(LM NČ 2.k 3.m)]]</small> |- |{{Minivlajka|Dánsko}}Nordsjælland <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Nemajstrovská časť 2|(LM NČ 2.k 3.m)]]</small> |{{Minivlajka|Škótsko}}Glasgow City <small>[[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026#Nemajstrovská časť 2|(LM NČ 2.k 3.m)]]</small> | | |} {| class="wikitable" !Legenda |- bgcolor="#FFC1C1" |Vyradené tímy v 2. kole |- bgcolor="#FF6A6A" |Vyradené tímy v 1. kole |} == Harmonogram == Harmonogram zápasov súťaže.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2025/26 UEFA Women's Champions League and new UEFA Women's Europa Cup: Dates, access list, full guide | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0292-1c3522a87601-a24f55d636ea-1000/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-08-05 | jazyk = en | priezvisko = UEFA}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = UEFA | titul = UEFA women's match calendar: Match dates 2025/26 | url = https://editorial.uefa.com/resources/0292-1c2c9c23a232-fe16df98cb5f-1000/uefa_wmc_2025-26_published.pdf | dátum prístupu = 2025-08-05}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2025 European football calendar: Match and draw dates for all UEFA competitions | url = https://www.uefa.com/news-media/news/0294-1cb35c7beace-8dedbb611d89-1000/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-08-05 | jazyk = en | priezvisko = UEFA}}</ref> {| class="wikitable" |+ !Kolo !Losovanie !1. zápas !2. zápas |- |1. kvalifikačné kolo |31. august 2025 |10. - 11. september 2025 |17. - 18. september 2025 |- |2. kvalifikačné kolo |19. september 2025 |7. - 8. október 2025 |15. - 16. október 2025 |- |Osemfinále | rowspan="4" |17. október 2025 |11. - 12. november 2025 |19. - 20. november 2025 |- |Štvrťfinále |11. - 12. február 2026 |18. - 19. február 2026 |- |Semifinále |24. - 25. marec 2026 |1. - 2. apríl 2026 |- |Finále |25. apríl 2025 |1. máj 2026 |} == Kvalifikačné kolá == {{Hlavný článok|Kvalifikácia Európskeho pohára žien UEFA 2025/2026}} === 1. kvalifikačné kolo === V prvom kole bude 22 tímov rozdelených do dvoch košov (11 nasadených a 11 nenasadených tímov) podľa klubového koeficientu na začiatku sezóny. Tímy z rovnakej futbalovej asociácie nemôžu byť vylosované proti sebe. Losovanie urči súperov a tím, ktorý bude hrať prvý zápas doma.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Women-s-Europa-Cup-2025/26/Article-15-Match-system-qualifying-phase-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2025-08-05}}</ref> Losovanie sa uskutoční 31. augusta 2025.<ref name=":1" /> {| class="wikitable" |+ ! colspan="2" |Nasadené tímy ! colspan="2" |Nenasadené tímy |- |{{Minivlajka|Holandsko}}Ajax |{{Minivlajka|Kazachstan}}BIIK Shymkent |{{Minivlajka|Holandsko}}PSV Eindhoven |{{Minivlajka|Rakúsko}}Sturm Graz |- |{{Minivlajka|Albánsko}}Vllaznia |{{Minivlajka|Belgicko}}[[RSC Anderlecht (ženy)|Anderlecht]] |{{Minivlajka|Ukrajina}}Kolos Kovalivka |{{Minivlajka|Dánsko}}Nordsjælland |- |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}SFK 2000 Sarajevo |{{Minivlajka|Srbsko}}Spartak Subotica |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}Grasshopper |{{Minivlajka|Albánsko}}Partizani |- |{{Minivlajka|Škótsko}}Glasgow City |{{Minivlajka|Dánsko}}Køge |{{Minivlajka|Škótsko}}Hibernian |{{Minivlajka|Cyprus}}Aris Limassol |- |{{Minivlajka|Taliansko}}Inter Milan |{{Minivlajka|Nórsko}}[[Rosenborg BK (ženy)|Rosenborg]] |{{Minivlajka|Rumunsko}}Farul Constanțaa |{{Minivlajka|Turecko}}ABB Fomget |- |{{Minivlajka|Fínsko}}KuPS ! |{{Minivlajka|Írsko}}Athlone Town ! |} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Women's Europa Cup first qualifying round draw {{!}} UEFA Women’s Europa Cup 2025/26 | url = https://www.uefa.com/womenseuropacup/draws/2026/2002153/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-09-19 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> {| class="wikitable" |+ !1. tím !Skóre !2. tím !1. zápas !2. zápas |- |align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Škótsko}}Glasgow City |align=center|{{Ku|6|0}} |align=center|{{Minivlajka|Írsko}}Athlone Town |align=center|{{Ku|3|0}} |align=center|{{Ku|3|0}} |- |align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Švajčiarsko}}Grasshopper |align=center|{{Ku|5|1}} |align=center|{{Minivlajka|Kazachstan}}BIIK Shymkent |align=center|{{Ku|2|0}} |align=center|{{Ku|3|1}} |- |align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Dánsko}}Køge |align=center|{{Ku|6|2}} |align=center|{{Minivlajka|Rumunsko}}Farul Constanțaa |align=center|{{Ku|3|2}} |align=center|{{Ku|3|0}} |- |align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Dánsko}}Nordsjælland |align=center|{{Ku|8|2}} |align=center|{{Minivlajka|Fínsko}}KuPS |align=center|{{Ku|3|1}} |align=center|{{Ku|5|1}} |- |align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Holandsko}}Ajax |align=center|{{Ku|4|0}} |align=center|{{Minivlajka|Rakúsko}}Sturm Graz |align=center|{{Ku|2|0}} |align=center|{{Ku|2|0}} |- |align=center|{{Minivlajka|Cyprus}}Aris Limassol |align=center|{{Ku|0|14}} |align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Belgicko}}[[RSC Anderlecht (ženy)|Anderlecht]] |align=center|{{Ku|0|5}} |align=center|{{Ku|0|9}} |- |align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Albánsko}}Vllaznia |align=center|{{Ku|4|0}} |align=center|{{Minivlajka|Ukrajina}}Kolos Kovalivka |align=center|{{Ku|2|0}} |align=center|{{Ku|2|0}} |- |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}[[Rosenborg BK (ženy)|Rosenborg]] |align=center|{{Ku|3|4}} |align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Holandsko}}PSV Eindhoven |align=center|{{Ku|3|0}} |align=center|{{Ku|0|4}} |- |align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}SFK 2000 Sarajevo |align=center|{{Ku|3|3}} ({{Ku|3|2}} [[Penaltový rozstrel|p]].) |align=center|{{Minivlajka|Turecko}}ABB Fomget |align=center|{{Ku|0|0}} |align=center|{{Ku|3|3}} ({{Ku|2|3}} [[Penaltový rozstrel|p]].) |- |align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Taliansko}}Inter Milan |align=center|{{Ku|5|1}} |align=center|{{Minivlajka|Škótsko}}Hibernian |align=center|{{Ku|4|1}} |align=center|{{Ku|1|0}} |- |align=center|{{Minivlajka|Albánsko}}Partizani |align=center|{{Ku|0|8}} |align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Srbsko}}Spartak Subotica |align=center|{{Ku|0|5}} |align=center|{{Ku|0|3}} |} === 2. kvalifikačné kolo === V druhom kole bude 32 tímov rozdelených do dvoch košov (16 nasadených a 16 nenasadených tímov) podľa klubového koeficientu na začiatku sezóny. Tímy z rovnakej futbalovej asociácie nemôžu byť vylosované proti sebe. Losovanie urči súperov a tím, ktorý bude hrať prvý zápas doma.<ref name=":2" /> Losovanie sa uskutoční 19. septembra 2025.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Women's Europa Cup second qualifying round draw {{!}} UEFA Women’s Europa Cup 2025/26 | url = https://www.uefa.com/womenseuropacup/draws/2026/2002154/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-09-19 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> {| class="wikitable" |+ ! colspan="4" |Nasadené tímy ! colspan="4" |Nenasadené tímy |- |{{Minivlajka|Švédsko}}[[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]] |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[SK Slavia Praha (ženy)|Slávia Praha]] |{{Minivlajka|Švédsko}}[[FC Rosengård|Rosengård]] |{{Minivlajka|Holandsko}}Ajax |{{Minivlajka|Maďarsko}}Ferencváros |{{Minivlajka|Dánsko}}[[Fortuna Hjørring]] |{{Minivlajka|Island}}Breiðablik |{{Minivlajka|Dánsko}}Køge |- | align="center" |{{Minivlajka|Česko}}[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] |{{Minivlajka|Nórsko}}Brann |{{Minivlajka|Ukrajina}}Vorskla Poltava |{{Minivlajka|Albánsko}}Vllaznia |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby]] |{{Minivlajka|Taliansko}}Inter Milan |{{Minivlajka|Bielorusko}}Dinamo Minsk |{{Minivlajka|Portugalsko}} Sporting CP |- |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]] |{{Minivlajka|Belgicko}}[[RSC Anderlecht (ženy)|Anderlecht]] |{{Minivlajka|Slovinsko}}Mura |{{Minivlajka|Bielorusko}}FC Minsk |{{Minivlajka|Portugalsko}}Braga |{{Minivlajka|Holandsko}}PSV Eindhoven |{{Minivlajka|Rakúsko}}Austria Wien |{{Minivlajka|Česko}}[[1. FC Slovácko (ženy)|Slovácko]] |- |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}SFK 2000 Sarajevo |{{Minivlajka|Srbsko}}Spartak Subotica |{{Minivlajka|Škótsko}}Glasgow City |{{Minivlajka|Litva}}[[FC Gintra|Gintra]] |{{Minivlajka|Dánsko}}Nordsjælland |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[BSC Young Boys (ženy)|Young Boys]] |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}Grasshopper |{{Minivlajka|Poľsko}}GKS Katowice |} <ref name=":3" /> {| class="wikitable" !1. tím !Skóre !2. tím !1. zápas !2. zápas |- |align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Švédsko}}[[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]] |align=center|{{Ku|7|1}} |align=center|{{Minivlajka|Poľsko}}GKS Katowice |align=center|{{Ku|4|0}} |align=center|{{Ku|3|1}} |- |align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Česko}}[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] |align=center|{{Ku|5|0}} |align=center|{{Minivlajka|Maďarsko}}Ferencváros |align=center|{{Ku|0|0}} |align=center|{{Ku|5|0}} |- |align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Taliansko}}Inter Milan |align=center|{{Ku|12|0}} |align=center|{{Minivlajka|Albánsko}}Vllaznia |align=center|{{Ku|7|0}} |align=center|{{Ku|5|0}} |- |align=center|{{Minivlajka|Švajčiarsko}}Grasshopper |align=center|{{Ku|1|2}} |align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Holandsko}}Ajax |align=center|{{Ku|0|0}} |align=center|{{Ku|1|2}} |- |align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Portugalsko}} Sporting CP |align=center|{{Ku|5|2}} |align=center|{{Minivlajka|Švédsko}}[[FC Rosengård|Rosengård]] |align=center|{{Ku|3|0}} |align=center|{{Ku|2|2}} |- |align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Holandsko}}PSV Eindhoven |align=center|{{Ku|2|0}} |align=center|{{Minivlajka|Bielorusko}}FC Minsk |align=center|(a |align=center|{{Ku|2|0}} |- |align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Nemecko}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]] |align=center|{{Ku|5|0}} |align=center|{{Minivlajka|Česko}}[[1. FC Slovácko (ženy)|Slovácko]] |align=center|{{Ku|4|0}} |align=center|{{Ku|1|0}} |- |align=center|{{Minivlajka|Ukrajina}}Vorskla Poltava |align=center|{{Ku|1|2}} |align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Dánsko}}[[Fortuna Hjørring]] |align=center|{{Ku|1|1}} |align=center|{{Ku|0|1}} |- |align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Island}}Breiðablik |align=center|{{Ku|5|1}} |align=center|{{Minivlajka|Srbsko}}Spartak Subotica |align=center|{{Ku|4|0}} |align=center|{{Ku|1|1}} |- |align=center|{{Minivlajka|Litva}}[[FC Gintra|Gintra]] |align=center|{{Ku|1|5}} |align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Dánsko}}Nordsjælland |align=center|{{Ku|1|0}} |align=center|{{Ku|0|5}} |- |align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Belgicko}}[[RSC Anderlecht (ženy)|Anderlecht]] |align=center|{{Ku|4|3}} |align=center|{{Minivlajka|Portugalsko}}Braga |align=center|{{Ku|1|1}} |align=center|{{Ku|3|2}} ([[Predĺženie|po p.]]) |- |align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[BSC Young Boys (ženy)|Young Boys]] |align=center|{{Ku|3|0}} |align=center|{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}SFK 2000 Sarajevo |align=center|{{Ku|2|0}} |align=center|{{Ku|1|0}} |- |align=center|{{Minivlajka|Dánsko}}Køge |align=center|{{Ku|5|6}} |align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Škótsko}}Glasgow City |align=center|{{Ku|2|1}} |align=center|{{Ku|3|5}} |- |align=center|<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[SK Slavia Praha (ženy)|Slávia Praha]] |align=center|{{Ku|3|3}} ({{Ku|3|5}} [[Penaltový rozstrel|p]]) |align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Rakúsko}}Austria Wien |align=center|{{Ku|2|1}} |align=center|{{Ku|1|2}} ([[Predĺženie|po p.]]) |- |align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Slovinsko}}Mura |align=center|{{Ku|3|2}} |align=center|{{Minivlajka|Bielorusko}}Dinamo Minsk |align=center|{{Ku|2|0}} |align=center|{{Ku|1|2}} |- |align=center bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Švédsko}}[[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby]] |align=center|{{Ku|5|2}} |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Brann |align=center|{{Ku|4|1}} |align=center|{{Ku|1|1}} |} a) Hráčky FC Minsk nedostali víza sa cestu do Holandska, preto UEFA rozhodla, že sa namiesto dvojzápasu bude hrať len jeden zápas na neutrálnej pôde.<ref>{{Citácia periodika|titul=Nieuws {{!}} PSV Vrouwen treft FC Minsk in Albanië|url=https://www.psv.nl/media/artikel/nieuws-psv-vrouwen-treft-fc-minsk-in-albanie|dátum=2025-10-07|dátum prístupu=2025-10-09|jazyk=nl|periodikum=PSV}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PSV Eindhoven vs Minsk {{!}} UEFA Women’s Europa Cup 2025/26 | url = https://www.uefa.com/womenseuropacup/match/2046574--psv-eindhoven-vs-minsk/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> == Vyraďovacia fáza == {{Hlavný článok|Vyraďovacia fáza Európskeho pohára žien UEFA 2025/2026}}{{LocMap+|Európa|float=right|places={{LocMap~|Európa|lat=48.1623479|long=16.3859433|label=Austria Wien|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=50.8342378|long=4.2971973|label=[[RSC Anderlecht (ženy)|Anderlecht]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=50.1296219|long=14.4985813|label=[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] |position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=55.8160507|long=12.3518413|label=Nordsjælland|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=57.4577177|long=9.9972583|label=[[Fortuna Hjørring]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=50.1248569|long=8.6199353|label=[[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=64.1041406|long=-21.8973477|label=Breiðablik|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=45.4761435|long=9.1790769|label=Inter Milan|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=51.4602588|long=5.4379133|label=PSV Eindhoven|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=52.3128362|long=4.928109|label=Ajax|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=38.7298336|long=-8.8486524|label=Sporting CP|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=55.8777639|long=-4.2312306|label=Glasgow City|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=46.6686219|long=16.1569133|label=ŽNK Mura|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=57.7192924|long=11.9308452|label=[[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=59.306379|long=18.085037|label=[[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=46.96312229066073|long=7.464880194483912|label=[[BSC Young Boys (ženy)|Young Boys]]|position=left}}|width=550}}Vo vyraďovacej fáze hrajú proti sebe tímy dvojzápas, doma a vonku. Losovanie ku každému kolu sa riadi podľa týchto pravidiel: * losuje sa rovnaký počet nasadených a nenasadených tímov, ktoré určí zápasy osemfinále * nasadenie tímov je na základe klubového koeficientu UEFA na začiatku sezóny * ak účasť tímu nie je rozhodnutá v čase losovania, pri losovaní sa použije koeficient, toho tímu z nerozhodnutého zápasu, ktorý ho má vyšší * 8 nasadených tímov je spárovaných do 4 párov (1 a 2, 3 a 4, 5 a 6, 7 a 8) * 8 nenasadených tímov je vylosovaných z jedného koša do zápasu proti nasadeným tímom * losovanie určí, ktorá tím hrá prvý zápas doma * losovanie zápasov osemfinále, štvrťfinále, semifinále a finále určí, ktorým tím bude mať domácu výhodu. * UEFA môže upraviť podmienky žrebovania alebo prideliť pozície na základe príslušných obmedzení a rozhodnutí výkonného výboru UEFA === Osemfinále === Losovanie sa konalo 17. októbra 2025.<ref name=":1" /> {| class="wikitable" !1. tím !Skóre !2. tím !1. zápas !2. zápas |- | align="center" |{{Minivlajka|Holandsko}}Ajax | align="center" |{{Ku|2|6}} | align="center" bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Švédsko}}[[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby]] | align="center" |{{Ku|1|3}} | align="center" |{{Ku|1|3}} |- | align="center" |{{Minivlajka|Škótsko}}Glasgow City | align="center" |{{Ku|2|4}} | align="center" bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Portugalsko}} Sporting CP | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|1|3}} ([[Predĺženie|p. p.]]) |- | align="center" |{{Minivlajka|Belgicko}}[[RSC Anderlecht (ženy)|Anderlecht]] | align="center" |{{Ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Rakúsko}}Austria Wien | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="center" bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Česko}}[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] | align="center" |{{Ku|4|3}} | align="center" |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[BSC Young Boys (ženy)|Young Boys]] | align="center" |{{Ku|0|3}} | align="center" |{{Ku|4|0}} |- | align="center" bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Švédsko}}[[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Minivlajka|Taliansko}}Inter Milan | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|0|0}} |- | align="center" bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Island}}Breiðablik | align="center" |{{Ku|4|3}} | align="center" |{{Minivlajka|Dánsko}}[[Fortuna Hjørring]] | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|4|2}} ([[Predĺženie|p. p.]]) |- | align="center" bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Dánsko}}Nordsjælland | align="center" |{{Ku|5|0}} | align="center" |{{Minivlajka|Slovinsko}}Mura | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|4|0}} |- | align="center" |{{Minivlajka|Holandsko}}PSV Eindhoven | align="center" |{{Ku|2|5}} | align="center" bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Nemecko}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]] | align="center" |{{Ku|1|2}} | align="center" |{{Ku|1|3}} |} === Štvrťfinále === {| class="wikitable" !1. tím !Skóre !2. tím !1. zápas !2. zápas |- | align="center" |{{Minivlajka|Portugalsko}} Sporting CP | align="center" |{{Ku|1|1}} ({{Ku|4|5}} [[Penaltový rozstrel|p]]) | align="center" bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Švédsko}}[[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby]] | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|1|0}} ([[Predĺženie|po p.]]) |- | align="center" bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Česko}}[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] | align="center" |{{Ku|3|1}} | align="center" |{{Minivlajka|Rakúsko}}Austria Wien | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|3|1}} ([[Predĺženie|po p.]]) |- | align="center" bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Švédsko}}[[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]] | align="center" |{{Ku|11|1}} | align="center" |{{Minivlajka|Island}}Breiðablik | align="center" |{{Ku|7|0}} | align="center" |{{Ku|4|1}} |- | align="center" bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Nemecko}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]] | align="center" |{{Ku|7|2}} | align="center" |{{Minivlajka|Dánsko}}Nordsjælland | align="center" |{{Ku|4|0}} | align="center" |{{Ku|3|2}} |} === Semifinále === {| class="wikitable" !1. tím !Skóre !2. tím !1. zápas !2. zápas |- | align="center" |{{Minivlajka|Česko}}[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] | align="center" |{{Ku|2|5}} | align="center" |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby]] | align="center" |{{Ku|2|3}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | align="center" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]] | align="center" |{{Ku|1|3}} | align="center" |{{Minivlajka|Švédsko}}[[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]] | align="center" |{{Ku|0|3}} | align="center" |{{Ku|1|0}} |} === Finále === {| class="wikitable" !1. tím !Skóre !2. tím !1. zápas !2. zápas |- | align="center" |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby]] | align="center" | | align="center" |{{Minivlajka|Švédsko}}[[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]] | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |1. máj 2026 |} == Pozri aj == * [[Liga majstrov žien UEFA 2025/2026|Liga majsteriek UEFA 2025/2026]] * [[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026|Kvalifikácia Ligy majsteriek UEFA 2025/2026]] == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|2025–26 UEFA Women's Europa Cup|1301226592}} [[Kategória:Futbalové súťaže v Európe]] 0k7alowtdeco68apjmqarjk1e2cc4jo Les Contes sauvages 0 734555 8203536 8164317 2026-04-25T21:14:26Z ~2026-20335-96 290941 8203536 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Les Contes sauvages | Poster = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = Les Contes sauvages | Názov2 = | Žáner = dokumentárny | Dĺžka = 85 | Krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Jazyk = [[francúzština|francúzsky]] | Rok = [[1993]] | Dátum uvedenia = [[3. február]] (Francúzsko) | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = Miroirs | Distribučná spoločnosť = AFMD | Rozpočet = <!-- <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Convertisseur franc-euro {{!}} Insee | url = https://www.insee.fr/fr/information/2417794 | vydavateľ = www.insee.fr | dátum prístupu = 2025-07-01}}</ref> --> | Zárobok = <!-- --> | Ocenenia = | Veková prístupnosť = | Réžia = [[Gerald Calderon]], [[Jean-Charles Cuttoli]] | Scenár = Gerald Calderon, Véronique Cayla | Predloha = | Námet = | Produkcia = [[Jean Mylonas]] | Hudba = [[Pierre Bachelet]] | Kamera = Daniel Barreau | Strih = Dominique Caseneuve | Zvuk = Jean Umansky | Scénografia = | Kostýmy = | Masky = | Špeciálne efekty = | Obsadenie2 = | Obsadenie = | Predchádzajúci = | Nasledujúci = | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = | Portál3 = }} [[Súbor:BAYE Nathalie-24x30-1994.jpg|náhľad|[[Nathalie Baye]]{{--}}hlavná rozprávačka v dokumente]] '''''Les Contes sauvages''''' je [[Francúzsko|francúzsky]] [[dokumentárny film]] z roku [[1993]], ktorý režíroval [[Gérald Calderon]] a [[Jean-Charles Cuttoli]]. V ôsmich častiach film dokumentuje príbehy rôznych [[Živočíchy|zvierat]] na rozličných miestach. Inštrumentálne skladby k dielu zložil hudobník a spevák [[Pierre Bachelet]]. Scenár k dokumentu napísali Gérald Calderon a [[Véronique Cayla]]. Projekt produkoval [[Jean Mylonas]] a francúzska [[Filmová produkčná spoločnosť|produkčná spoločnosť]] Miroirs.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les Contes sauvages | url = https://www.allocine.fr/film/fichefilm_gen_cfilm=28052.html | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = fr | priezvisko = AlloCine}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Les contes sauvages (1991) — The Movie Database (TMDB) | url = https://www.themoviedb.org/movie/388299-les-contes-sauvages | vydavateľ = themoviedb.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les contes sauvages | url = https://www.quinzaine-cineastes.fr/fr/film/les-contes-sauvages | vydavateľ = Quinzaine des cinéastes | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = fr}}</ref> Snímka bola uvedená na [[Festival de Cannes|filmovom festivale v Cannes]] v roku [[1992]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LES CONTES SAUVAGES | url = https://www.festival-cannes.com/f/les-contes-sauvages/ | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = fr-FR}}</ref> Jednotlivé príbehy sú v deji rozprávané hlasom herečky [[Nathalie Baye]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LES CONTES SAUVAGES | url = https://www.cinema-francais.fr/les_films/films_c/films_calderon_gerald/les_contes_sauvages.htm | vydavateľ = www.cinema-francais.fr | dátum prístupu = 2025-08-06}}</ref> Tento film je zároveň poctou [[Frédéric Rossif|Frédéricovi Rossifovi]] (ktorý zomrel v roku [[1990]]), legendárnemu režisérovi filmov o divokej prírode.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les contes sauvages | url = http://www.premiere.fr/film/Les-contes-sauvages | vydavateľ = Premiere.fr | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = FR}}</ref> == Dej == Dokument zachytáva dramatické strety zvierat v divočine – od lovu [[Veľké mačky|leopardov]] až po balet [[Plameniakovité|plameniakov]]. V neúprosnom svete divých zvierat je súcit neznámy, silné a zdatné živočíchy požierajú slabých a bezbranných jedincov. Toto sú niektoré z hrozných a divokých príbehov zhromaždených a opísaných v tomto filme. Dokument obsahuje aj príbehy čistej krásy a poetickosti prírody. Všetky tieto zvieratá žijú na slobode na niekoľkých miliónoch [[Štvorcový kilometer|kilometrov štvorcových]], ktoré sa tiahnu od [[Sever (svetová strana)|severu]] k [[Juh (svetová strana)|juhu]] Ruska, v [[Púšť|púšťach]] alebo v [[Severný ľadový oceán|arktickom]] prostredí či obrovských [[Prírodná rezervácia|prírodných rezerváciách]], kde sú vzácne zachované druhy ohrozené vyhynutím.<ref name=":1" /> == Časti == Jednotlivými kapitolami sú:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.amazon.ca/Les-contes-sauvages/dp/B01A8Z7U3Q | vydavateľ = amazon.ca | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = }}</ref> # La terre des volcans ([[Doslovný preklad|dosl.]] Krajina sopiek) # La presqu'il du Kamtchaka (dosl. Kamčakský polostrov) # Soleil d'hiver (dosl. Zimné slnko) # Le vent Siberien (dosl. Sibírsky vietor) # Le delta de la volga (dosl. Delta Volgy) # La caspienne volière de Russie (dosl. Kaspická voliéra) # Les steppes du Kazakhstan (dosl. Stepi Kazachstanu) # Grand désert d'Asie centrale (dosl. Veľká púšť Strednej Ázie) == Filmový štáb == [[Filmový štáb]] tvorili:<ref name="Mt1">Časť údajov pochádza zo samotných úvodných a záverečných titulkov.</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les Contes sauvages - Fiche Film - La Cinémathèque française | url = http://cinema.encyclopedie.films.bifi.fr/index.php?pk=47165 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.films.bifi.fr | dátum prístupu = 2025-08-06}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Contes sauvages | url = http://www.film-documentaire.fr/4DACTION/w_fiche_film/50711 | vydavateľ = www.film-documentaire.fr | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = fr | priezvisko = Film-documentaire.fr}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les Contes sauvages de Gérald Calderon, Jean-Charles Cuttoli (1992) - Unifrance | url = https://www.unifrance.org/film/9571/les-contes-sauvages | vydavateľ = www.unifrance.org | dátum prístupu = 2025-08-06}}</ref> * Réžia{{--}}[[Gérald Calderon]], [[Jean-Charles Cuttoli]] ** Asistenti režiséra{{--}}Isabelle Simeoni, Olga Zakharova * Scenár{{--}}[[Gérald Calderon]], Véronique Cayla * Produkcia{{--}}[[Jean Mylonas]] ** Vedúci výroby{{--}}Tony Aboyantz, Alexandre Pestov * Hudba{{--}}[[Pierre Bachelet]] ** Aranžmány{{--}}[[Bernard Levitte]] * Kamera{{--}}Daniel Barrau * Strih{{--}}Dominique Cazeneuve * Zvuk{{--}}Renato Girometta, Philippe Gauthier, Jean Umansky * Autor komentára{{--}}Françoise Giroud ** Hlas{{--}}[[Nathalie Baye]] * Fotograf{{--}}Claude Parisot * Tlačový atašé{{--}}Nicole Liss == Technické parametre == Technický list pojmov:<ref name="Mt1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Visas et Classification {{!}} CNC | url = https://www.cnc.fr/professionnels/visas-et-classification/75742 | vydavateľ = www.cnc.fr | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = fr-FR}}</ref><ref name=":0" /><ref name=":1" /> * Originálny / francúzsky názov{{--}}Les Contes sauvages * Rok uvedenia{{--}}[[1993]] * Premiéra{{--}}[[3. február]] (Francúzsko) * Dĺžka{{--}}85 [[Minúta|min.]] (celovečerný film) ** Dĺžka filmového pásu{{--}}2177 [[Meter|m]] * Žáner{{--}}[[Dokumentárny film|dokumentárny]] (prírodný) * Krajina pôvodu{{--}}[[Francúzsko]] * Číslo víza{{--}}75 742 * Dátum uvedenia víza{{--}}[[6. január]] 1993 * Rok výroby{{--}}[[1991]], [[1992]] * Počet vstupov divákov v kinách vo Francúzsku{{--}}28 128<ref name=":3" /> * Veková prístupnosť{{--}}všetky publiká (Francúzsko) * Typ filmu{{--}}farebný, natáčaný na [[35 mm film]] ([[filmový pás]]) * Zvukový formát{{--}}Mono * Produkčná spoločnosť{{--}}Miroirs * Distribučná spoločnosť{{--}}AFMD<ref name="vs" group="pozn.">V rámci územia Francúzska.</ref> * Export a medzinárodný predaj{{--}}Les Films 26 == Predprodukcia == Hlavnými režisérmi projektu boli [[Gérald Calderon]] a [[Jean-Charles Cuttoli]], ktorí v minulosti režírovali viacero dokumentov. Filmári sa rozhodli oživiť pamiatku dokumentaristu Frédérica Rossifa prepracovaním jeho posledného projektu o divokej prírode. Po smrti Rossifa sa dokončenia dokumentu ujalo filmárske duo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les contes sauvages {{!}} 1993 | url = https://www.cinefil.com/film/les-contes-sauvages | vydavateľ = Cinefil.com | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Untitled Document | url = http://www.pierrebachelet.fr/ | vydavateľ = www.pierrebachelet.fr | dátum prístupu = 2025-10-25 | url archívu = https://web.archive.org/web/20090425052527/http://www.pierrebachelet.fr/ | dátum archivácie = 2009-04-25 }}</ref> == Produkcia == Natáčanie záberov dokumentu začalo v júli [[1991]]. Filmový štáb nakrúcal na viacerých lokalitách, medzi ktorými bolo aj [[Rusko]].<ref name=":3" /> == Postprodukcia == === Hudba === [[Súbor:PierreBachelet.png|náhľad|244x244pixelů|[[Pierre Bachelet]] – hlavný hudobný skladateľ]] {{Infobox album | Farba pozadia = #B0C4DE | Názov = Les Contes sauvages | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Interpret = [[Pierre Bachelet]] | Typ = [[Štúdiový album]] | Dátum vydania = [[1992]] | Miesto nahratia = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop]], elektronický | Dĺžka = 47:18 | Popis = | Vydavateľ = Papa Bravo | Producent = | Skladateľ = Pierre Bachelet | Recenzie = | Predchádzajúci album = | Tento album = Les Contes sauvages<br>(1992) | Nasledujúci album = | Interpret 1 = | Interpret 2 = | Interpret 3 = | Predchádzajúci album 2 = | Nasledujúci album 2 = | Predchádzajúci album 3 = | Nasledujúci album 3 = | Portál 1 = | Portál 2 = | Portál 3 = }} Hlavným hudobným skladateľom všetkých skladieb bol [[Pierre Bachelet]]. Celkovo pre film vzniklo 10 kompozícii o spoločnej minutáži vyše 47 [[Minúta|minút]]. [[Štúdiový album]] bol vydaný spoločnosťou Papa Bravo v roku [[1992]]. Tvorba albumu bola nahrávaná a mixovaná v Studio Crystal vo Francúzsku. Album bol distribuovaný spoločnosťami AVREP a BMG France.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre Bachelet - Les Contes Sauvages | url = https://www.discogs.com/release/6633781-Pierre-Bachelet-Les-Contes-Sauvages | dátum vydania = 1992 | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Album Les Contes Sauvages [B.O.F.] de Pierre Bachelet | url = https://www.nostalgie.fr/artistes/pierre-bachelet/albums/les-contes-sauvages-b-o-f | dátum vydania = 1992-01-01 | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = fr}}</ref> {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''Les Contes sauvages'' | celková_dĺžka = 47:18 | autor hudby = áno | Všetko zložené jedným človekom = [[Pierre Bachelet]] | všetka hudba = Pierre Bachelet | autorstvo = Pierre Bachelet | autor textu piesne = Pierre Bachelet | jeden textár = | extra stĺpec = | collapsed = | titul1 = Les Contes Sauvages | poznámka1 = | hudba1 = Pierre Bachelet | skladateľ1 = Pierre Bachelet | dĺžka1 = 5:33 | text1 = | extra1 = | titul2 = L'armée Des Rennes | poznámka2 = | hudba2 = Pierre Bachelet | skladateľ2 = Pierre Bachelet | dĺžka2 = 6:49 | text2 = | extra2 = | titul3 = L'Envol Du Cygne | poznámka3 = | hudba3 = Pierre Bachelet | skladateľ3 = Pierre Bachelet | dĺžka3 = 3:55 | text3 = | extra3 = | titul4 = Le Choc Des Bisons | poznámka4 = | hudba4 = Pierre Bachelet | skladateľ4 = Pierre Bachelet | dĺžka4 = 3:43 | text4 = | extra4 = | titul5 = La Rivière Rose | poznámka5 = | hudba5 = Pierre Bachelet | skladateľ5 = Pierre Bachelet | dĺžka5 = 2:54 | text5 = | extra5 = | titul6 = Sages Et Sauvages | poznámka6 = | hudba6 = Pierre Bachelet | skladateľ6 = Pierre Bachelet | dĺžka6 = 5:41 | text6 = | extra6 = | titul7 = Petit Aigle | poznámka7 = | hudba7 = Pierre Bachelet | skladateľ7 = Pierre Bachelet | dĺžka7 = 1:55 | text7 = | extra7 = | titul8 = Fresques Rupestres | poznámka8 = | hudba8 = Pierre Bachelet | skladateľ8 = Pierre Bachelet | dĺžka8 = 4:33 | text8 = | extra8 = | titul9 = Des Cobras Et Des Gazelles | poznámka9 = | hudba9 = Pierre Bachelet | skladateľ9 = Pierre Bachelet | dĺžka9 = 8:33 | text9 = | extra9 = | titul10 = Hommage A Frédéric Rossif | poznámka10 = | hudba10 = Pierre Bachelet | skladateľ10 = Pierre Bachelet | dĺžka10 = 3:42 | text10 = | extra10 = }} ==== Spolupracovníci ==== * Hudba{{--}}[[Pierre Bachelet]] * Aranžmány, klávesy{{--}}[[Bernard Levitte]] * Umelecké zložka{{--}}Andrew Di Rosa, M&K * <!-- Autor fotografie – Claude Parisot --> * Nahrávanie, mix{{--}}André Harwood == Distribúcia == Do [[Kino|kín]] bol film vo Francúzsku uvedený [[3. február|3. februára]] [[1993]].<ref name=":1" /> V [[Paríž|Paríži]] bol film distribuovaný v 8 kinách po dobu 4 týždňov, počas ktorých ho navštívilo 9 048 divákov z čoho 5 479 osôb bolo za prvý týždeň. Celková návštevnosť snímky vo Francúzsku bola 28 128 ľudí.<ref name=":3" /> Les Contes sauvages bol uvedený aj v [[Belgicko|Belgicku]], [[Kanada|Kanade]] a [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]].<ref name=":1" /> === Cannes === V rámci uvedenia na 45. ročníku festivalu [[Cannes]] bol dokument nominovaný na cenu SACD Prize.<ref name=":2" /> == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * ''[[Zvieratá (dokument)|Zvieratá]]'' (1965){{--}}dokument * ''[[Le Territoire des autres]]'' (1970){{--}}dokument * ''[[La Fête sauvage]]'' (1976){{--}}dokument * ''[[Sauvage et Beau]]'' (1984){{--}}dokument * ''[[Putovanie vtákov]]'' (2001){{--}}dokument * ''[[Zamilované zvieratá]]'' (2007){{--}}dokument == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=600863}} * {{Imdb film|id=0190321}} <!-- * {{Fdb film|id=}} --> * {{Kinobox film|id=294438}} * {{Allociné film|id=28052}} [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 1993]] [[Kategória:Francúzske dokumentárne filmy]] [[Kategória:Filmy o zvieratách]] [[Kategória:Filmy s hudbou Pierra Bacheleta]] fmfksi26xg6z4gacw6isjika89beuia 1. slovenská futbalová liga žien 2025/2026 0 734981 8203500 8189087 2026-04-25T19:44:50Z PERLA.NEGRA 269169 /* Tabuľka */update 8203500 wikitext text/x-wiki {{Športová aktualita|futbal}}{{Infobox ligová sezóna|liga=1. slovenská futbalová liga žien|sezóna=2025/2026|začiatok=[[16. august]] [[2025]]|koniec=|majster=|2_miesto=|3_miesto=|zostup=|počet_mužstiev=10|odohraté_zápasy=|počet_gólov=|priemer_gólov_na_zápas=|najlepší_strelec=|súvisiace_súťaže=[[2. slovenská futbalová liga žien 2025/2026]]}} '''1. slovenská futbalová liga žien 2025/2026''' je 33. ročník [[1. slovenská futbalová liga žien|najvyššej futbalovej súťaže žien]]. Sezóna začala prvým kolom 16. augusta 2025. Prvýkrát bude zápasy ženskej ligy vysielať [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]]. Z každého kola odvysielajú jeden zápas. Premiérovo to bol zápas [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] proti [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽIEN – Štartuje nový ročník, premiérovo aj na televíznej obrazovke | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zien-startuje-novy-rocnik-premierovo-aj-na-televiznej-obrazovke/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-08-15 | dátum prístupu = 2025-08-16 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref> {{LocMap+|Slovensko|float=right|width=500|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.749167|long=17.564444|label=[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.143889|long=17.109722|label=[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.143889|long=17.109722|label=[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]]|position=bottom}} {{LocMap~|Slovensko|lat=49|long=21.233333|label=[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|Tatran Prešov]]|position=bottom}} {{LocMap~|Slovensko|lat=49.292222|long=21.276389|label=[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]]|position=top}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.894167|long=18.040556|label=[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=47.75742|long=18.12982|label=[[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=49.078611|long=19.308333|label=[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=49.222778|long=18.74|label=[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]]|position=top}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.37775|long=17.586211|label=[[FC Spartak Trnava (ženy)|Spartak Trnava]]|position=top}}|caption=Tímy súťažiace v 1. lige v sezóne 2025/2026}} == Hrací systém == V základnej časti sa hrá systémom každý s každým doma a vonku. V nadstavbovej časti bude prvých 5 tímov z tabuľky hrať v skupine o titul a ďalších 5 tímov v skupine o umiestenie.<ref name=":0" /> == Základná časť == === Tabuľka === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia |- | align="center" |'''1.''' |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] | align="center" |18 | align="center" |17 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |82:8 | align="center" |25 | align="center" |'''52''' | rowspan="5" |Postup do skupiny o titul |- | align="center" |'''2.''' |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |18 | align="center" |15 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |72:21 | align="center" |20 | align="center" |'''47''' |- | align="center" |'''3.''' |[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]] | align="center" |18 | align="center" |11 | align="center" |2 | align="center" |5 | align="center" |43:21 | align="center" | 8 | align="center" |'''35''' |- | align="center" |'''4.''' |[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] | align="center" |18 | align="center" |9 | align="center" |3 | align="center" |6 | align="center" |25:24 | align="center" | 3 | align="center" |'''30''' |- | align="center" |'''5.''' |[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" |18 | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |9 | align="center" |30:56 | align="center" | -6 | align="center" |'''21''' |- | align="center" |'''6.''' |[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" |18 | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |11 | align="center" |23:39 | align="center" | -8 | align="center" |'''19''' | rowspan="5" align="center" |Postup do skupiny o udržanie |- | align="center" |'''7.''' |[[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]] | align="center" |18 | align="center" |4 | align="center" |5 | align="center" |9 | align="center" |13:35 | align="center" | -10 | align="center" |'''17''' |- | align="center" |'''8.''' |[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]] | align="center" |18 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |12 | align="center" |28:44 | align="center" | -11 | align="center" |'''16''' |- | align="center" |'''9.''' |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |18 | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |12 | align="center" |20:54 | align="center" | -15 | align="center" |'''12''' |- | align="center" |'''10.''' |[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | align="center" |18 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |12 | align="center" |23:45 | align="center" | -18 | align="center" |'''9''' |} Zdroj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga - Ženy (2025/2026) - tabuľky {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/i-liga-zeny/tabulky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-09-29 | jazyk = sk}}</ref> === Zápasy === {| class="wikitable" !Doma / Vonku ![[Spartak Myjava (ženy)|MYJ]] ![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|SLO]] ![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|PRE]] ![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|BAR]] ![[FC Petržalka (ženy)|PET]] ![[AS Trenčín (ženy)|TRE]] ![[KFC Komárno (ženy)|KOM]] ![[MFK Ružomberok (ženy)|RUŽ]] ![[MŠK Žilina (ženy)|ŽIL]] ![[FC Spartak Trnava (ženy)|TRN]] |- ![[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|7|3}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|7|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|6|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|12|0}} |- ![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|3|3}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|5|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|5|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|12|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|1}} |- ![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|2}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|0}}* | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|8|1}} |- ![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} |- ![[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|11}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|2|2}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|2}} |- ![[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|5|0}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} |- ![[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|5}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|4}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} |- ![[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|3|7}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|6|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|3|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|2|3}} |- ![[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|3|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|0}} |- ![[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|3|7}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} ! align="center" |'''×''' |} '''Poznámka:''' modrá: víťazstvo domácich; žltá: remíza; červená: víťazstvo hostí; * kontumačne Zdroj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Favoritky víťazne, hetriky Naňovej a Bučkovej | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-favoritky-vitazne-hetriky-nanovej-a-buckovej/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-08-18 | dátum prístupu = 2025-08-25 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Šláger 2. kola v Myjave, Trnava v Horných Orešanoch aj v televízii | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-slager-2-kola-v-myjave-trnava-v-hornych-oresanoch-aj-v-televizii/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-08-22 | dátum prístupu = 2025-08-25 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga ženy – Prvá prehra Prešova, Myjavčanky už bez Kramlíkovej | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-prva-prehra-presova-myjavcanky-uz-bez-kramlikovej/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-09-08 | dátum prístupu = 2025-09-15 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I . LIGA ŽENY – Na Pasienkoch pred TV kamerami stopercentné Prešovčanky | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-na-pasienkoch-pred-tv-kamerami-stopercentne-presovcanky/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-09-05 | dátum prístupu = 2025-09-15 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga ženy – Živé šarišské derby nemalo víťaza | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-zive-sarisske-derby-nemalo-vitaza/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-09-15 | dátum prístupu = 2025-09-15 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Derby pre Slovan, prvé víťazstvo Ružomberka | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-derby-pre-slovan-prve-vitazstvo-ruzomberka/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-09-29 | dátum prístupu = 2025-10-20 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Myjava nadelila Žiline poltucet, derby pre slovanistky | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-myjava-nadelila-ziline-poltucet-derby-pre-slovanistky/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-10-06 | dátum prístupu = 2025-10-20 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Trenčín vzdoroval Myjave, kompletný zisk hostiek | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-trencin-vzdoroval-myjave-kompletny-zisk-hostiek/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-10-13 | dátum prístupu = 2025-10-20 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Jediný domáci bod zostal v Petržalke, Myjava stále stopercentná | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-jediny-domaci-bod-zostal-v-petrzalke-myjava-stale-stopercentna/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-10-20 | dátum prístupu = 2025-10-20 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Myjava a Slovan rozdali súperkám štvorky | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-myjava-a-slovan-rozdali-superkam-stvorky/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-11-03 | dátum prístupu = 2025-11-03 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Nečakaný triumf Žiliny v Petržalke, Prešov vzdoroval Slovanu | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-necakany-triumf-ziliny-v-petrzalke-presov-vzdoroval-slovanu/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-11-10 | dátum prístupu = 2025-11-10 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Bardejovčanky si zahrajú v skupine o titul, pomohla im k tomu aj Japonka | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-bardejovcanky-si-zahraju-v-skupine-o-titul-pomohla-im-k-tomu-aj-japonka/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2026-03-09 | dátum prístupu = 2026-03-09 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref> == Nadstavbová časť == Do nadstavbovej časti o titul postúpili tímy: [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]], [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]], [[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]], [[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] a prvýkrát v histórii [[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Posledná miestenka pre Petržalku, domáci gólový uragán 35:3 | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-posledna-miestenka-pre-petrzalku-domaci-golovy-uragan-353/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2026-03-16 | dátum prístupu = 2026-03-16 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref> V skupine o udržanie budú hrať tímy: [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]], [[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]], [[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]], [[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] a [[FC Spartak Trnava (ženy)|Spartak Trnava]].<ref name=":2" /> === O titul === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" |+ ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |21 | align="center" |18 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |85:22 | align="center" |+63 | align="center" |'''56''' |Postup do [[Liga majstrov žien UEFA 2026/2027#1. kolo|1. kola kvalifikácie Ligy majsteriek]] |- | align="center" |'''2.''' |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] | align="center" |20 | align="center" |18 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |91:11 | align="center" |+80 | align="center" |'''55''' |- | align="center" |'''3.''' |[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]] | align="center" |21 | align="center" |13 | align="center" |2 | align="center" |6 | align="center" |49:26 | align="center" |+23 | align="center" |'''41''' | |- | align="center" |'''4.''' |[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] | align="center" |20 | align="center" |9 | align="center" |3 | align="center" |8 | align="center" |26:34 | align="center" |-8 | align="center" |'''30''' | |- | align="center" |'''5.''' |[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" |20 | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |11 | align="center" |32:68 | align="center" |-36 | align="center" |'''21''' | |} ==== Zápasy ==== {| class="wikitable" |+ !Doma / Vonku ![[Spartak Myjava (ženy)|MYJ]] ![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|SLO]] ![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|PRE]] ![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|BAR]] ![[FC Petržalka (ženy)|PET]] |- ![[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] ! align="center" |'''×''' | | | | |- ![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | ! align="center" |'''×''' | | | |- ![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]] | | ! align="center" |'''×''' | | |- ![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] | | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|8}} | ! align="center" |'''×''' | |- ![[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|8}} | | | ! align="center" |'''×''' |} === O umiestenie === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" |+ ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} ! |- | align="center" |'''1.''' |[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" |19 | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |12 | align="center" |23:41 | align="center" | -8 | align="center" |'''19''' | |- | align="center" |'''2.''' |[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]] | align="center" |19 | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |12 | align="center" |30:45 | align="center" | -11 | align="center" |'''19''' | |- | align="center" |'''3.''' |[[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]] | align="center" |18 | align="center" |4 | align="center" |5 | align="center" |9 | align="center" |13:35 | align="center" | -10 | align="center" |'''17''' | |- | align="center" |'''4.''' |[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | align="center" |19 | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |13 | align="center" |25:57 | align="center" | -18 | align="center" |'''12''' | |- bgcolor="#ffcccc" | align="center" |'''5.''' |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |19 | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |13 | align="center" |21:56 | align="center" | -15 | align="center" |'''12''' |Zostup do [[2. slovenská futbalová liga žien|2. ligy]] |} ==== Zápasy ==== {| class="wikitable" |+ !Doma / Vonku ![[AS Trenčín (ženy)|TRE]] ![[MFK Ružomberok (ženy)|RUŽ]] ![[KFC Komárno (ženy)|KOM]] ![[FC Spartak Trnava (ženy)|TRN]] ![[MŠK Žilina (ženy)|ŽIL]] |- ![[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] ! align="center" |'''×''' | | | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | |- ![[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]] | ! align="center" |'''×''' | | | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} |- ![[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]] | | ! align="center" |'''×''' | | |- ![[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | | | ! align="center" |'''×''' | |- ![[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | | | | ! align="center" |'''×''' |} == Štatistiky hráčok == === Hetriky === {| class="wikitable" |+ !Kolo !Hráčka !Tím !Súper !Výsledok !Dátum ! |- |1. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Laura Bučková |[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]] |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |{{Ku|4|0}} (doma) |16. august 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FC TATRAN Prešov - MŠK Žilina {{!}} I. liga - Ženy 1. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114335a52cdc9430927fc/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-25 | jazyk = sk}}</ref> |- |1. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Tamara Naňová |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] |[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" |{{Ku|5|1}} (doma) |16. august 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠK Slovan Bratislava futbal - AS Trenčín {{!}} I. liga - Ženy 1. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114335a52cdc943092823/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-25 | jazyk = sk}}</ref> |- |4. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Emilija Poniger |[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |{{Ku|1|4}} (vonku) |6. september 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MŠK Žilina - FC Petržalka {{!}} I. liga - Ženy 4. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114345a52cdc943092cab/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-09-08 | jazyk = sk}}</ref> |- |7. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Natália Masárová |[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |{{Ku|3|3}} (vonku) |27. september 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MŠK Žilina - AS Trenčín {{!}} I. liga - Ženy 7. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114345a52cdc943092b85/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-09-29 | jazyk = sk}}</ref> |- |15. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |[[Katarína Vredíková|Katarína Vrediková]] |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" |{{Ku|0|11}} (vonku) |21. február 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Petržalské zemetrasenie s 11-gólovým magnitúdom od Myjavy | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-petrzalske-zemetrasenie-s-11-golovym-magnitudom-od-myjavy/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2026-02-23 | dátum prístupu = 2026-02-23 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref> |- |17. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Lucia Droppová |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] |[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | align="center" |{{Ku|3|7}} (vonku) |7. marec 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FC Spartak Trnava - ŠK Slovan Bratislava futbal {{!}} I. liga - Ženy 17. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114355a52cdc943093277/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-09 | jazyk = sk}}</ref> |- |18. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Tamara Kramlíková |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" |{{Ku|7|0}} (doma) |14. marec 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spartak Myjava - AS Trenčín {{!}} I. liga - Ženy 18. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114355a52cdc9430935ff/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-16 | jazyk = sk}}</ref> |- |18. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Lucia Droppová |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |{{Ku|12|1}} (doma) |14. marec 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠK Slovan Bratislava futbal - MŠK Žilina {{!}} I. liga - Ženy 18. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114355a52cdc943093464/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-16 | jazyk = sk}}</ref> |- |16. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Lívia Múčková |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | align="center" |{{Ku|12|0}} (doma) |17. marec 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spartak Myjava - FC Spartak Trnava {{!}} I. liga - Ženy 16. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114345a52cdc9430930dc/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-17 | jazyk = sk}}</ref> |- |1. {{Tooltip|NČ|Nadstavbová časť}} |Michaela Hudecová |[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |{{Ku|0|8}} (vonku) |28. marec 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Partizán Bardejov BŠK - ŠK Slovan Bratislava futbal {{!}} I. liga - Ženy 1. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69b9103baae1188f036b0739/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = sk}}</ref> |} == Referencie == {{Referencie}} {{Najvyššia futbalová súťaž žien na Slovensku}} [[Kategória:Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]] [[Kategória:Ženský futbal na Slovensku]] [[Kategória:Futbal v 2025]] [[Kategória:Futbal v 2026]] pe19qoifp8eee39jdukn857rhpdw0hf 8203504 8203500 2026-04-25T19:55:47Z PERLA.NEGRA 269169 /* Tabuľka */update 8203504 wikitext text/x-wiki {{Športová aktualita|futbal}}{{Infobox ligová sezóna|liga=1. slovenská futbalová liga žien|sezóna=2025/2026|začiatok=[[16. august]] [[2025]]|koniec=|majster=|2_miesto=|3_miesto=|zostup=|počet_mužstiev=10|odohraté_zápasy=|počet_gólov=|priemer_gólov_na_zápas=|najlepší_strelec=|súvisiace_súťaže=[[2. slovenská futbalová liga žien 2025/2026]]}} '''1. slovenská futbalová liga žien 2025/2026''' je 33. ročník [[1. slovenská futbalová liga žien|najvyššej futbalovej súťaže žien]]. Sezóna začala prvým kolom 16. augusta 2025. Prvýkrát bude zápasy ženskej ligy vysielať [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]]. Z každého kola odvysielajú jeden zápas. Premiérovo to bol zápas [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] proti [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽIEN – Štartuje nový ročník, premiérovo aj na televíznej obrazovke | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zien-startuje-novy-rocnik-premierovo-aj-na-televiznej-obrazovke/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-08-15 | dátum prístupu = 2025-08-16 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref> {{LocMap+|Slovensko|float=right|width=500|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.749167|long=17.564444|label=[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.143889|long=17.109722|label=[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.143889|long=17.109722|label=[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]]|position=bottom}} {{LocMap~|Slovensko|lat=49|long=21.233333|label=[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|Tatran Prešov]]|position=bottom}} {{LocMap~|Slovensko|lat=49.292222|long=21.276389|label=[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]]|position=top}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.894167|long=18.040556|label=[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=47.75742|long=18.12982|label=[[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=49.078611|long=19.308333|label=[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=49.222778|long=18.74|label=[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]]|position=top}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.37775|long=17.586211|label=[[FC Spartak Trnava (ženy)|Spartak Trnava]]|position=top}}|caption=Tímy súťažiace v 1. lige v sezóne 2025/2026}} == Hrací systém == V základnej časti sa hrá systémom každý s každým doma a vonku. V nadstavbovej časti bude prvých 5 tímov z tabuľky hrať v skupine o titul a ďalších 5 tímov v skupine o umiestenie.<ref name=":0" /> == Základná časť == === Tabuľka === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia |- | align="center" |'''1.''' |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] | align="center" |18 | align="center" |17 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |82:8 | align="center" |25 | align="center" |'''52''' | rowspan="5" |Postup do skupiny o titul |- | align="center" |'''2.''' |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |18 | align="center" |15 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |72:21 | align="center" |20 | align="center" |'''47''' |- | align="center" |'''3.''' |[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]] | align="center" |18 | align="center" |11 | align="center" |2 | align="center" |5 | align="center" |43:21 | align="center" | 8 | align="center" |'''35''' |- | align="center" |'''4.''' |[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] | align="center" |18 | align="center" |9 | align="center" |3 | align="center" |6 | align="center" |25:24 | align="center" | 3 | align="center" |'''30''' |- | align="center" |'''5.''' |[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" |18 | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |9 | align="center" |30:56 | align="center" | -6 | align="center" |'''21''' |- | align="center" |'''6.''' |[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" |18 | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |11 | align="center" |23:39 | align="center" | -8 | align="center" |'''19''' | rowspan="5" align="center" |Postup do skupiny o udržanie |- | align="center" |'''7.''' |[[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]] | align="center" |18 | align="center" |4 | align="center" |5 | align="center" |9 | align="center" |13:35 | align="center" | -10 | align="center" |'''17''' |- | align="center" |'''8.''' |[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]] | align="center" |18 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |12 | align="center" |28:44 | align="center" | -11 | align="center" |'''16''' |- | align="center" |'''9.''' |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |18 | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |12 | align="center" |20:54 | align="center" | -15 | align="center" |'''12''' |- | align="center" |'''10.''' |[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | align="center" |18 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |12 | align="center" |23:45 | align="center" | -18 | align="center" |'''9''' |} Zdroj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga - Ženy (2025/2026) - tabuľky {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/i-liga-zeny/tabulky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-09-29 | jazyk = sk}}</ref> === Zápasy === {| class="wikitable" !Doma / Vonku ![[Spartak Myjava (ženy)|MYJ]] ![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|SLO]] ![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|PRE]] ![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|BAR]] ![[FC Petržalka (ženy)|PET]] ![[AS Trenčín (ženy)|TRE]] ![[KFC Komárno (ženy)|KOM]] ![[MFK Ružomberok (ženy)|RUŽ]] ![[MŠK Žilina (ženy)|ŽIL]] ![[FC Spartak Trnava (ženy)|TRN]] |- ![[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|7|3}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|7|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|6|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|12|0}} |- ![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|3|3}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|5|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|5|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|12|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|1}} |- ![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|2}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|0}}* | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|8|1}} |- ![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} |- ![[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|11}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|2|2}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|2}} |- ![[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|5|0}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} |- ![[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|5}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|4}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} |- ![[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|3|7}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|6|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|3|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|2|3}} |- ![[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|3|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|0}} |- ![[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|3|7}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} ! align="center" |'''×''' |} '''Poznámka:''' modrá: víťazstvo domácich; žltá: remíza; červená: víťazstvo hostí; * kontumačne Zdroj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Favoritky víťazne, hetriky Naňovej a Bučkovej | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-favoritky-vitazne-hetriky-nanovej-a-buckovej/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-08-18 | dátum prístupu = 2025-08-25 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Šláger 2. kola v Myjave, Trnava v Horných Orešanoch aj v televízii | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-slager-2-kola-v-myjave-trnava-v-hornych-oresanoch-aj-v-televizii/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-08-22 | dátum prístupu = 2025-08-25 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga ženy – Prvá prehra Prešova, Myjavčanky už bez Kramlíkovej | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-prva-prehra-presova-myjavcanky-uz-bez-kramlikovej/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-09-08 | dátum prístupu = 2025-09-15 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I . LIGA ŽENY – Na Pasienkoch pred TV kamerami stopercentné Prešovčanky | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-na-pasienkoch-pred-tv-kamerami-stopercentne-presovcanky/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-09-05 | dátum prístupu = 2025-09-15 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga ženy – Živé šarišské derby nemalo víťaza | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-zive-sarisske-derby-nemalo-vitaza/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-09-15 | dátum prístupu = 2025-09-15 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Derby pre Slovan, prvé víťazstvo Ružomberka | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-derby-pre-slovan-prve-vitazstvo-ruzomberka/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-09-29 | dátum prístupu = 2025-10-20 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Myjava nadelila Žiline poltucet, derby pre slovanistky | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-myjava-nadelila-ziline-poltucet-derby-pre-slovanistky/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-10-06 | dátum prístupu = 2025-10-20 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Trenčín vzdoroval Myjave, kompletný zisk hostiek | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-trencin-vzdoroval-myjave-kompletny-zisk-hostiek/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-10-13 | dátum prístupu = 2025-10-20 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Jediný domáci bod zostal v Petržalke, Myjava stále stopercentná | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-jediny-domaci-bod-zostal-v-petrzalke-myjava-stale-stopercentna/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-10-20 | dátum prístupu = 2025-10-20 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Myjava a Slovan rozdali súperkám štvorky | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-myjava-a-slovan-rozdali-superkam-stvorky/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-11-03 | dátum prístupu = 2025-11-03 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Nečakaný triumf Žiliny v Petržalke, Prešov vzdoroval Slovanu | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-necakany-triumf-ziliny-v-petrzalke-presov-vzdoroval-slovanu/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-11-10 | dátum prístupu = 2025-11-10 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Bardejovčanky si zahrajú v skupine o titul, pomohla im k tomu aj Japonka | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-bardejovcanky-si-zahraju-v-skupine-o-titul-pomohla-im-k-tomu-aj-japonka/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2026-03-09 | dátum prístupu = 2026-03-09 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref> == Nadstavbová časť == Do nadstavbovej časti o titul postúpili tímy: [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]], [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]], [[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]], [[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] a prvýkrát v histórii [[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Posledná miestenka pre Petržalku, domáci gólový uragán 35:3 | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-posledna-miestenka-pre-petrzalku-domaci-golovy-uragan-353/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2026-03-16 | dátum prístupu = 2026-03-16 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref> V skupine o udržanie budú hrať tímy: [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]], [[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]], [[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]], [[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] a [[FC Spartak Trnava (ženy)|Spartak Trnava]].<ref name=":2" /> === O titul === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" |+ ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |21 | align="center" |18 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |85:22 | align="center" |+63 | align="center" |'''56''' |Postup do [[Liga majstrov žien UEFA 2026/2027#1. kolo|1. kola kvalifikácie Ligy majsteriek]] |- | align="center" |'''2.''' |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] | align="center" |20 | align="center" |18 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |91:11 | align="center" |+80 | align="center" |'''55''' |- | align="center" |'''3.''' |[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]] | align="center" |21 | align="center" |13 | align="center" |2 | align="center" |6 | align="center" |49:26 | align="center" |+23 | align="center" |'''41''' | |- | align="center" |'''4.''' |[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] | align="center" |20 | align="center" |9 | align="center" |3 | align="center" |8 | align="center" |26:34 | align="center" |-8 | align="center" |'''30''' | |- | align="center" |'''5.''' |[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" |20 | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |11 | align="center" |32:68 | align="center" |-36 | align="center" |'''21''' | |} ==== Zápasy ==== {| class="wikitable" |+ !Doma / Vonku ![[Spartak Myjava (ženy)|MYJ]] ![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|SLO]] ![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|PRE]] ![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|BAR]] ![[FC Petržalka (ženy)|PET]] |- ![[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] ! align="center" |'''×''' | | | | |- ![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | ! align="center" |'''×''' | | | |- ![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]] | | ! align="center" |'''×''' | | |- ![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] | | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|8}} | ! align="center" |'''×''' | |- ![[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|8}} | | | ! align="center" |'''×''' |} === O umiestenie === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" |+ ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} ! |- | align="center" |'''1.''' |[[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]] | align="center" |21 | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |18:36 | align="center" |-18 | align="center" |'''23''' |- | align="center" |'''2.''' |[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]] | align="center" |21 | align="center" |7 | align="center" |1 | align="center" |13 | align="center" |34:50 | align="center" | -16 | align="center" |'''22''' | | |- | align="center" |'''3.''' |[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" |22 | align="center" |7 | align="center" |1 | align="center" |14 | align="center" |26:46 | align="center" |-20 | align="center" |'''22''' | |- | align="center" |'''4.''' |[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | align="center" |21 | align="center" |4 | align="center" |3 | align="center" |14 | align="center" |26:59 | align="center" |-33 | align="center" |'''15''' | |- bgcolor="#ffcccc" | align="center" |'''5.''' |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |21 | align="center" |4 | align="center" |3 | align="center" |14 | align="center" |22:57 | align="center" |-35 | align="center" |'''15''' |Zostup do [[2. slovenská futbalová liga žien|2. ligy]] |} ==== Zápasy ==== {| class="wikitable" |+ !Doma / Vonku ![[AS Trenčín (ženy)|TRE]] ![[MFK Ružomberok (ženy)|RUŽ]] ![[KFC Komárno (ženy)|KOM]] ![[FC Spartak Trnava (ženy)|TRN]] ![[MŠK Žilina (ženy)|ŽIL]] |- ![[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] ! align="center" |'''×''' | | | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | |- ![[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]] | ! align="center" |'''×''' | | | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} |- ![[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]] | | ! align="center" |'''×''' | | |- ![[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | | | ! align="center" |'''×''' | |- ![[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | | | | ! align="center" |'''×''' |} == Štatistiky hráčok == === Hetriky === {| class="wikitable" |+ !Kolo !Hráčka !Tím !Súper !Výsledok !Dátum ! |- |1. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Laura Bučková |[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]] |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |{{Ku|4|0}} (doma) |16. august 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FC TATRAN Prešov - MŠK Žilina {{!}} I. liga - Ženy 1. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114335a52cdc9430927fc/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-25 | jazyk = sk}}</ref> |- |1. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Tamara Naňová |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] |[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" |{{Ku|5|1}} (doma) |16. august 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠK Slovan Bratislava futbal - AS Trenčín {{!}} I. liga - Ženy 1. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114335a52cdc943092823/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-25 | jazyk = sk}}</ref> |- |4. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Emilija Poniger |[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |{{Ku|1|4}} (vonku) |6. september 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MŠK Žilina - FC Petržalka {{!}} I. liga - Ženy 4. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114345a52cdc943092cab/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-09-08 | jazyk = sk}}</ref> |- |7. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Natália Masárová |[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |{{Ku|3|3}} (vonku) |27. september 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MŠK Žilina - AS Trenčín {{!}} I. liga - Ženy 7. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114345a52cdc943092b85/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-09-29 | jazyk = sk}}</ref> |- |15. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |[[Katarína Vredíková|Katarína Vrediková]] |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" |{{Ku|0|11}} (vonku) |21. február 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Petržalské zemetrasenie s 11-gólovým magnitúdom od Myjavy | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-petrzalske-zemetrasenie-s-11-golovym-magnitudom-od-myjavy/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2026-02-23 | dátum prístupu = 2026-02-23 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref> |- |17. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Lucia Droppová |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] |[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | align="center" |{{Ku|3|7}} (vonku) |7. marec 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FC Spartak Trnava - ŠK Slovan Bratislava futbal {{!}} I. liga - Ženy 17. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114355a52cdc943093277/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-09 | jazyk = sk}}</ref> |- |18. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Tamara Kramlíková |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" |{{Ku|7|0}} (doma) |14. marec 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spartak Myjava - AS Trenčín {{!}} I. liga - Ženy 18. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114355a52cdc9430935ff/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-16 | jazyk = sk}}</ref> |- |18. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Lucia Droppová |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |{{Ku|12|1}} (doma) |14. marec 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠK Slovan Bratislava futbal - MŠK Žilina {{!}} I. liga - Ženy 18. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114355a52cdc943093464/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-16 | jazyk = sk}}</ref> |- |16. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Lívia Múčková |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | align="center" |{{Ku|12|0}} (doma) |17. marec 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spartak Myjava - FC Spartak Trnava {{!}} I. liga - Ženy 16. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114345a52cdc9430930dc/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-17 | jazyk = sk}}</ref> |- |1. {{Tooltip|NČ|Nadstavbová časť}} |Michaela Hudecová |[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |{{Ku|0|8}} (vonku) |28. marec 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Partizán Bardejov BŠK - ŠK Slovan Bratislava futbal {{!}} I. liga - Ženy 1. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69b9103baae1188f036b0739/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = sk}}</ref> |} == Referencie == {{Referencie}} {{Najvyššia futbalová súťaž žien na Slovensku}} [[Kategória:Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]] [[Kategória:Ženský futbal na Slovensku]] [[Kategória:Futbal v 2025]] [[Kategória:Futbal v 2026]] m6hqghwpt4rhokj8t0tcjz1eb1r4s71 Frédéric Rossif 0 736305 8203537 8094851 2026-04-25T21:15:56Z ~2026-20335-96 290941 8203537 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Frédéric Rossif | Popis osoby = francúzsky dokumentarista a režisér | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Rodné meno = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Dátum narodenia = [[16. február]] [[1922]] | Miesto narodenia = [[Cetinje (mesto)|Cetinje]], [[Čierna Hora]] | Dátum úmrtia = {{Dúv|1990|4|18|1922|2|16}} | Miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | Bydlisko = | Národnosť = francúzska | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = režisér | Aktívne roky = [[1960]]{{--}}[[1990]] | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Poznámky = | Webstránka = | Portál1 = Film | Portál2 = Francúzsko | Portál3 = }} [[Súbor:Tombe Frédéric Rossif, Cimetière du Montparnasse.jpg|náhľad|Hrob Frédérica Rossifa na cintoríne [[Cimetière du Montparnasse|Montparnasse]], divízia 8.]] '''Frédéric Rossif''' (* [[16. február]] [[1922]], [[Cetinje (mesto)|Cetinje]] – † [[18. apríl]] [[1990]], [[Paríž]]) bol [[Francúzsko|francúzsky]] [[režisér]] a [[dokumentarista]]. Pôvodom [[Juhoslávia|juhoslovanský]] režisér neskôr pôsobiaci vo Francúzsku, získal v roku [[1947]] francúzske štátne občianstvo. Bol špecialistom na prírodovedné [[Dokumentárny film|dokumenty]], ktoré natočil počas [[60. roky 20. storočia|60.]], [[70. roky 20. storočia|70.]] a [[80. roky 20. storočia|80. rokov]]. Pôsobil aj ako riaditeľ francúzskej TV (od roku [[1952]]) a riaditeľ tamojšej filmovej sekcie ([[1963]]{{--}}[[1969]]), vytvoril stovky populárnych programov. Rossifov prvý celovečerný film ''Le temps du ghetto'' ([[1961]]) bol inšpirovaný televíznym seriálom ''Le magasin du temps passé''. Postupom času nakrútil filmár snímky, vrátane ''Mourir à Madrid'' ([[1963]]), [[Zvieratá (dokument)|''Zvieratá'']] ([[1964]]), ''La révolution d'Octobre'' ([[1967]]), ''La fête sauvage'' ([[1976]]), ''[[Sauvage et Beau]]'' ([[1984]]), ''Le coeur musicien'' ([[1987]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rossif, Frédéric - Enciclopedia | url = https://www.treccani.it/enciclopedia/frederic-rossif/ | vydavateľ = Treccani | dátum prístupu = 2025-09-11 | jazyk = it}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Frédéric Rossif | url = https://www.allocine.fr/personne/fichepersonne_gen_cpersonne=1032.html | dátum prístupu = 2025-09-14 | jazyk = fr | priezvisko = AlloCine}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Frédéric ROSSIF | url = https://www.notrecinema.com/communaute/stars/stars.php3?staridx=110168 | vydavateľ = notrecinema.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-14 | jazyk = }}</ref> == Životopis == Frédéric Rossif, pôvodom z Juhoslávie, študoval v [[Rím|Ríme]] a v roku [[1945]] sa presťahoval do [[Paríž|Paríža]]. Pracoval v [[Cinémathèque française|Cinémathèque Française]] a neskôr v roku [[1952]] v [[ORTF]]. Ako televízny producent a režisér vytvoril množstvo programov, vrátane ''Cinq Colonnes à la Une'' a ''La Vie des animaux''. Jeho vkus pre [[Divoká príroda|divokú prírodu]] sa potvrdil, keď prešiel k réžii celovečerných [[Dokumentárny film|dokumentárnych filmov]] ako ''[[La Fête sauvage]]'' a ''[[Sauvage et Beau]]'', zameraných na zvieratá. Ako veľký špecialista na tvorbu filmov s využitím archívnych záberov, sa po niekoľkých krátkometrážnych dielach rozhodol vyrozprávať príbeh [[Varšavské geto|varšavského geta]], vo svojom prvom celovečernom filme ''Varšavské ghetto'' ([[1961]]). Okrem prírody sa dokumentarista zaujíma o súčasné dejiny (''Mourir à Madrid'' ([[1963]]), ''Un mur à Jérusalem'' ([[1968]])), vytvoril aj dokumenty o umelcoch (''Pablo Picasso peintre'' ([[1980]]), ''Georges Braque ou Le Temps différent'' ([[1974]])) a dokonca aj fikciu (''Aussi loin que l'amour'' ([[1971]])). Kariéra Frédérica Rossifa je tiež poznačená jeho opakovanou spoluprácou s renomovanými skladateľmi, najprv [[Maurice Jarre|Mauriceom Jarrom]] a potom [[Vangelis|Papathanassiouom Vangelisom]], najmä na filme ''De Nuremberg à Nuremberg'' ([[1989]]). Tento film, natočený rok pred režisérovou smrťou, sleduje históriu [[Nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]] od roku [[1935]], dátumu veľkých zhromaždení [[Adolf Hitler|hitlerovských]] fanatikov v [[Norimberg|Norimbergu]], až po kapituláciu a historický proces, ktorý sa konal v tom istom meste. Frédéric Rossif zomrel v roku [[1990]] v [[Paríž|Paríži]], kde je aj pochovaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Frédéric Rossif | url = http://www.film-documentaire.fr/4DACTION/w_auteur_liste/13041 | vydavateľ = www.film-documentaire.fr | dátum prístupu = 2025-09-14 | jazyk = fr | priezvisko = Film-documentaire.fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Biographie de FRÉDÉRIC ROSSIF (1922-1990) | url = https://www.universalis.fr/encyclopedie/frederic-rossif/ | vydavateľ = Encyclopædia Universalis | dátum prístupu = 2025-09-14 | jazyk = fr-FR | meno = Encyclopædia | priezvisko = Universalis}}</ref> == Ocenenia == === [[Academy Awards]] === * [[1966]]: nominácia za najlepší dokumentárny film ''Mourir à Madrid'' === [[Berlínsky medzinárodný filmový festival]] === * [[1968]]: cena za najlepší [[Krátkometrážny film|krátkometrážny]] dokumentárny film ''Portrét: Orson Welles'' === [[British Academy of Film and Television Arts|BAFTA]] === * [[1968]]: cena za najlepší dokumentárny film ''Mourir à Madrid'' == Filmografia (výber) == === Dokumenty === * [[1959]]: ''Imprévisibles nouveautés'' * [[1961]]: ''Varšavské ghetto'' * 1961: ''Nos amies les bêtes'' * [[1962]]: ''De notre temps'' * [[1963]]: ''Pour l'Espagne'' ; ''Mourir à Madrid'' * [[1965]]: ''[[Zvieratá (dokument)|Zvieratá]]'' * [[1966]]: ''La Cité des hommes'' * [[1967]]: ''La Révolution d'octobre'' * [[1968]]: ''Un mur à Jérusalem'' * [[1969]]: ''Pourquoi l'Amérique ?'' * [[1971]]: ''Aussi loin que l'amour'' * 1971: ''Georges Mathieu ou la Fureur d'être'' * [[1972]]: ''L'Apocalypse des animaux'' * [[1975]]: ''L'Opéra sauvage'' * 1975: ''Le Cantique des créatures : Georges Braque ou le Temps différent'' * [[1976]]: ''[[La Fête sauvage]]'' * [[1980]]: ''Pablo Picasso, peintre'' * [[1982]]: ''Jacques Brel'' * [[1984]]: ''[[Sauvage et Beau]]'' * [[1985]]: ''La Mémoire et la Volonté (Gabon)'' * [[1986]]: ''Le Cœur musicien'' * [[1989]]: ''De Nuremberg à Nuremberg'' * [[1990]]: ''Les Sentinelles Oubliées'' == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://vangelis.online/themes/fredericrossif Frédéric Rossif] na webe Vangelis * {{Csfd meno|id=41548}} * {{Imdb meno|id=0744364}} * {{Fdb meno|id=226318}} * {{Kinobox meno|id=902309}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rossif, Frédéric}} [[Kategória:Francúzski filmoví režiséri]] [[Kategória:Francúzski režiséri dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Príslušníci francúzskej cudzineckej légie]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Montparnasse]] reovqhwss5ixy15e2996udqryy3x0bv Francis Leroi 0 736687 8203499 8162581 2026-04-25T19:43:21Z Fillos X. 212061 /* Literatúra */ 8203499 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Francis Leroi | Popis osoby = francúzsky filmový režisér | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Rodné meno = Francis Henri Auguste Eugène Jean Leroi | Iné mená = Francis Leroy | Pseudonym = Jim Clack | Štát pôsobenia = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Dátum narodenia = [[15. september]] [[1942]] | Miesto narodenia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | Dátum úmrtia = {{Dúv|2002|3|21|1942|9|5}} | Miesto úmrtia = [[Curepipe]], [[Maurícius]] | Bydlisko = | Národnosť = francúzska | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = režisér, scenárista, producent, herec | Aktívne roky = [[1960]]{{--}}[[2000]] | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Poznámky = | Webstránka = | Portál1 = Film | Portál2 = Francúzsko | Portál3 = }} '''Francis Leroi''' (* [[15. september]] [[1942]], [[Paríž]] – † [[21. marec]] [[2002]], [[Curepipe]]) bol [[Francúzsko|francúzsky]] filmový [[režisér]], [[Scenár|scenárista]], [[Producent (umenie)|producent]] a príležitostný [[Herectvo|herec]]. Počas svojej kariéry režíroval Leroi vyše 40 filmov rôznorodej kvality. Preslávil sa réžiou filmov série [[Emmanuelle (filmová séria)|Emmanuelle]]: ''[[Emmanuelle IV]]'' ([[1984]]), [[Emmanuelle au 7ème ciel|''Emmanuelle au 7ème ciel'']] ([[1993]]) a sedemdielnej série.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = matchID - Moteur de recherche des décès | url = https://deces.matchid.io/id/0nEyUNxV773C | vydavateľ = deces.matchid.io | dátum prístupu = 2025-09-18}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Mort de Francis Leroi, cinéaste et producteur français|url=https://www.lemonde.fr/archives/article/2002/03/29/mort-de-francis-leroi-cineaste-et-producteur-francais_268817_1819218.html|dátum=2002-03-29|dátum prístupu=2025-09-19|jazyk=fr|periodikum=Le Monde}}</ref> == Životopis == Leroi študoval na Lycée Henriho IV. a neskôr získal titul z [[Filozofia|filozofie]] na [[Sorbonna|Sorbonne]]. Zároveň navštevoval tvorcov [[Francúzska nová vlna|novej vlny]] a v roku [[1962]] sa stal asistentom [[Claude Chabrol|Clauda Chabrola]] na snímke ''Landru'' ([[1963]]). V rokoch [[1964]] až [[1966]] písal pre noviny ''Combat'' a režíroval svoj prvý film ''Pop Game'' ([[1966]]), v ktorom miešal politické témy a erotické scény. V [[70. roky 20. storočia|70.]], [[80. roky 20. storočia|80.]] a [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] [[20. storočie|20. storočia]] sa stal režisérom, producentom a scenáristom erotických a pornografických filmov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Francis Leroi | url = https://www.allocine.fr/personne/fichepersonne-31105/biographie/ | vydavateľ = AlloCiné | dátum prístupu = 2025-09-19 | jazyk = fr | priezvisko = AlloCine}}</ref> Nakrútil niekoľko snímok pod pseudonymom Jim Clark a režíroval fantasy film ''Le Démon dans l'île'', ktorý získal cenu na Avoriaz International Fantastic Film Festival. V roku [[1984]] sa vrátil k erotike s filmom [[Emmanuelle 4|''Emmanuelle 4'']] a k pornografickej kinematografii v 90. rokoch s filmami ''Rêves de cuir'' a ''Rêves de cuir 2'', ktoré prekonali rekordy v predaji kaziet.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Francis Leroi | url = https://www.quinzaine-cineastes.fr/fr/realisateur/francis-leroi | vydavateľ = Quinzaine des cinéastes | dátum prístupu = 2025-09-19 | jazyk = fr}}</ref> Filmár zomrel v piatok 24. marca po chorobe na ostrove Maurícius, kde žil niekoľko mesiacov v ústraní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Francis Leroi est mort | url = https://www.nouvelobs.com/culture/20020329.OBS4419/francis-leroi-est-mort.html | vydavateľ = Le Nouvel Obs | dátum vydania = 2002-03-30 | dátum prístupu = 2025-09-19 | jazyk = fr}}</ref> == Ocenenia == === Avoriaz Fantastic Film Festival === * cena za snímku ''Le démon dans l'île'' (1983) == Filmografia (výber) == === Režisér === * [[1967]]: ''Pop' game'' * [[1969]]: ''Ciné-girl'' * 1969: ''La poupée rouge'' * [[1972]]: ''La michetonneuse'' * [[1973]]: ''Les tentations de Marianne'' * [[1979]]: ''Les jours et les nuits d'Eva Blue'' * [[1983]]: ''Le démon dans l'île'' * [[1984]]: ''[[Emmanuelle IV]]'' * [[1990]]: ''Sex et perestroïka'' * [[1993]]: ''[[Emmanuelle au 7ème ciel]]'' * 1993: ''Emmanuelle'' (7 dielna televízna séria) ** ''Éternelle Emmanuelle'' ** ''La revanche d'Emmanuelle'' ** ''Emmanuelle à Venise'' ** ''L'amour d'Emmanuelle'' ** ''Magique Emmanuelle'' ** ''Le parfum d'Emmanuelle'' ** ''Le secret d'Emmanuelle'' == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Leroi | meno = Francis | odkaz na autora = | titul = 70 : Années érotiques | vydanie = 1 | vydavateľ = La Musardine | miesto = | rok = 1999 | isbn = 2842710355 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 262 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=17094}} * {{Imdb meno|id=0163095}} * {{Fdb meno|id=75179}} * {{Kinobox meno|id=98120}} {{Emmanuelle filmy}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Leroi, Francis}} [[Kategória:Francúzski filmoví režiséri]] [[Kategória:Francúzski filmoví producenti]] [[Kategória:Francúzski filmoví scenáristi]] [[Kategória:Francúzski filmoví herci]] [[Kategória:Osobnosti z Paríža]] [[Kategória:Francúzski režiséri erotických filmov]] [[Kategória:Režiséri filmov Emmanuelle]] 8dqtnn6sxx7d37vyh635t99s9e4rhmx Jean Rollin 0 737079 8203549 8162584 2026-04-25T21:37:17Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8203549 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jean Rollin | Popis osoby = francúzsky režisér, scenárista, producent a herec | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Rodné meno = Jean Michel Rollin Roth Le Gentil | Iné mená = Michel Gentil, Michael Gentle, J.A. Laser, J.A. Lazar, J.A. Lazer, Jean Pierre Sammut, Robert Xavier | Pseudonym = | Štát pôsobenia = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Dátum narodenia = [[3. november]] [[1938]] | Miesto narodenia = [[Neuilly-sur-Seine]], [[Francúzsko]] | Dátum úmrtia = {{Dúv|2010|12|15|1938|11|3}} | Miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | Bydlisko = | Národnosť = francúzska | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = režisér, scenárista, producent, herec | Aktívne roky = [[1970]]{{--}}[[2010]] | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = Simone Rollin | Partner = | Partnerka = | Deti = 2 | Podpis = | Poznámky = | Webstránka = | Portál1 = Film | Portál2 = Francúzsko | Portál3 = }} [[Súbor:Jean Rollin tombe.jpg|náhľad|Hrob filmára na [[Cimetière du Père-Lachaise|cintoríne Père-Lachaise]].]] '''Jean Rollin''' (* [[3. november]] [[1938]], [[Neuilly-sur-Seine]] – † [[15. december]] [[2010]], [[Paríž]]) bol [[Francúzsko|francúzsky]] [[režisér]], [[Scenár|scenárista]], [[Producent (umenie)|producent]] a [[Herectvo|herec]]. Ako režisér prevažne režíroval snímky, ktoré boli [[Erotický film|eroticko]]-[[Horor|hororového]] charakteru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = From Lesbian Vampires To Zombies: Your Ultimate Guide To Jean Rollin | url = https://www.fangoria.com/lesbian-vampires-french-zombies-jean-rollin-best-horror-movies/ | dátum vydania = 2025-07-03 | dátum prístupu = 2025-10-04 | jazyk = en-US | meno = Lea | priezvisko = Anderson}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jean ROLLIN | url = https://en.notrecinema.com/communaute/stars/stars.php3?staridx=29141 | vydavateľ = notreCinema.com | dátum prístupu = 2025-10-04 | jazyk = en}}</ref> Filmár a spisovateľ Jean Rollin zomrel v Paríži 15. decembra po dlhej chorobe vo veku 72 rokov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Jean Rollin, cinéaste|url=https://www.lemonde.fr/disparitions/article/2010/12/23/jean-rollin-cineaste_1457061_3382.html|dátum=2010-12-23|dátum prístupu=2025-10-10|jazyk=fr|periodikum=Le Monde}}</ref> == Životopis == Jean Rollin začal nakrúcať svoje prvé [[Krátkometrážny film|krátke filmy]] vo veku 20 rokov. Počas dospievania ho fascinovala [[fantasy]], najmä niektoré gotické filmy ako ''Dom Draculu'' a ''Dom Frankensteina'' od Erleho C. Kentona. V roku [[1967]] režíroval svoj prvý celovečerný film ''Le Viol du vampire'', ktorý sa sústredil na tému, ktorú počas celej svojej kariéry nikdy neopustil: [[Upír (bytosť)|upírstvo]]. Koncom [[60. roky 20. storočia|60.]] a začiatkom [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] režíroval filmy ako ''La Vampire nue'' ([[1969]]), ''Le Frisson des vampires'' ([[1970]]), ''Requiem pour un vampire'' ([[1971]]), ktoré zožali veľký úspech v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Japonsko|Japonsku]]. V roku [[1975]] sa Jean Rollin pokúsil o odvážnu zmes žánrov s filmom pre dospelých s názvom ''Phantasmes''. Po približne desiatich [[Pornografia|pornografických]] filmoch (''Vibrations sexuelles'', ''Saute-moi dessus'' ...) režírovaných pod pseudonymom Michel Gentil sa Jean Rollin v roku [[1978 v hudbe|1978]] vrátil do sveta [[Horor|hororovej]] [[Kinematografia|kinematografie]] s filmom ''Les Raisins de la mort'' s [[Brigitte Lahaie]], jednou zo svojich obľúbených herečiek. Obaja opäť spolupracovali na filme ''La Nuit des traquées'' ([[1980]]). Počas tohto desaťročia Jean Rollin naďalej striedal [[Erotický film|eroticko]]-[[Horor|hororové]] filmy ako ''La Morte vivante'' ([[1982]]) s produkciami určenými výhradne pre dospelých, pričom v roku [[1984]] urobil odbočku k špionážnemu thrilleru ''Les Trottoirs de Bangkok''. O desať rokov neskôr sa opäť preslávil spolu-réžiou s Marcom Dorcelom na pornografickej snímke ''Parfum de Mathilde''. Koncom svojej kariéry sa vrátil k téme svojich začiatkov, nakrútenil tak tri filmy: ''Les Deux Orphelines vampires'' ([[1997]]), založenej na jednej z jeho poviedok, ''La Fiancée de Dracula'' ([[2000]]) a ''La Nuit des horloges'' ([[2007]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jean Rollin | url = https://www.allocine.fr/personne/fichepersonne-16428/biographie/ | vydavateľ = AlloCiné | dátum prístupu = 2025-10-10 | jazyk = fr | priezvisko = AlloCine}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jean Rollin - Cinémathèque française | url = http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=11062 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr | dátum prístupu = 2025-09-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jean Rollin | url = https://cinedweller.com/celebrity/jean-rollin/ | dátum prístupu = 2025-09-25 | jazyk = fr-FR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blood & Pathos: An Interview with Jean Rollin | url = https://www.mondo-digital.com/jeanrollintalk.html | vydavateľ = www.mondo-digital.com | dátum prístupu = 2025-10-10}}</ref> == Filmografia (výber) == === Réžia === * [[1968]]: ''Le Viol du vampire'' * [[1970]]: ''Le Frisson des vampires'' * 1970: ''La Vampire Nue'' * [[1972]]: ''Krvekrásky'' * 1973: ''La Rose de fer'' * [[1973]]: ''Jeunes filles impudiques'' * [[1974]]: ''Tout le monde il en a deux'' * 1974: ''Les Démoniaques'' * [[1975]]: ''Phantasmes'' * 1975: ''Lèvres de sang'' * [[1977]]: ''Vibrations sensuelles'' * [[1978]]: ''Hrozny smrti'' * [[1979]]: ''Fascination'' * [[1980]]: ''La Nuit des traquées'' * [[1981]]: ''Le Lac des morts vivants'' * [[1982]]: ''La Morte vivante'' * [[1988]]: ''[[Emmanuelle 6]]'' * [[1989]]: ''Perdues dans New York'' * [[1993]]: ''Killing Car'' * [[1995]]: ''Le Parfum de Mathilde'' (TV film) * [[1997]]: ''Les Deux Orphelines vampires'' == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Françaix | meno = Pascal | odkaz na autora = | titul = Jean Rollin, cinéaste écrivain | vydanie = 1 | vydavateľ = Films ABC | miesto = | rok = 2006 | isbn = 2-915160-05-8 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 161 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.cultcollectibles.com/rollin/intro.html Oficiálny web] * [https://www.jean-rollin.com/ Oficiálny web] * {{Csfd meno|id=3743}} * {{Imdb meno|id=0210811}} * {{Fdb meno|id=68950}} * {{Kinobox meno|id=91474}} {{Emmanuelle filmy}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rollin, Jean}} [[Kategória:Francúzski filmoví režiséri]] [[Kategória:Francúzski filmoví scenáristi]] [[Kategória:Francúzski filmoví producenti]] [[Kategória:Francúzski filmoví herci]] [[Kategória:Osobnosti z Neuilly-sur-Seine]] [[Kategória:Francúzski režiséri erotických filmov]] [[Kategória:Režiséri filmov Emmanuelle]] sfqq84ew0gpia8he9r7x6aoh588m5ml Wikipédia:Pieskovisko 4 738980 8203408 8202426 2026-04-25T14:42:40Z ~2026-24996-68 292823 Https 8203408 wikitext text/x-wiki {{Návod/{{PAGENAME}}}} lazčina obnoviť icyw7uyupl8iukouhkrtf0ttmxpvywz 8203426 8203408 2026-04-25T15:33:38Z ~2026-24996-68 292823 Https 8203426 wikitext text/x-wiki Lazčina {{Návod/{{PAGENAME}}}} {{Pieskovisko}} cencúľ 2zn0tj30fstini75by8zvd1nhnhwxra Elektrické boogaloo: Divoký, nevypovedaný príbeh štúdia Cannon Films 0 741643 8203396 8144081 2026-04-25T13:52:43Z Fillos X. 212061 /* Pozri aj */ 8203396 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Elektrické boogaloo: Divoký, nevypovedaný príbeh štúdia Cannon Films | Poster = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = Electric Boogaloo: The Wild, Untold Story of Cannon Films | Názov2 = | Žáner = dokumentárny | Dĺžka = 106 | Krajina = {{USA}} [[Spojené štáty]],<br>{{AUS}} [[Austrália (štát)|Austrália]] | Jazyk = [[angličtina|anglický]] | Rok = [[2014]] | Dátum uvedenia = [[2. august]] 2014 | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = | Distribučná spoločnosť = | Rozpočet = <!-- odhad na N/A mil. [[euro|€]] --> | Zárobok = <!-- N/A [[euro|€]] --> | Ocenenia = | Veková prístupnosť = | Réžia = [[Mark Hartley]] | Scenár = Mark Hartley | Predloha = | Námet = | Produkcia = Brett Ratner, James Packer, Veronica Fury | Hudba = [[Jamie Blanks]] | Kamera = Garry Richards | Strih = Jamie Blanks, Sara Edwards, Mark Hartley | Zvuk = | Scénografia = | Kostýmy = | Masky = | Špeciálne efekty = | Obsadenie2 = | Obsadenie = | Predchádzajúci = | Nasledujúci = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''''Elektrické boogaloo: Divoký, nevypovedaný príbeh štúdia Cannon Films''''' ({{Vjz|eng|''Electric Boogaloo: The Wild, Untold Story of Cannon Films''}}) je [[Austrália (štát)|austrálsko]]-[[Spojené štáty|americký]] [[dokumentárny film]] z roku [[2014]], ktorý napísal a režíroval Mark Hartley. Rozpráva príbeh bratrancov [[Menahem Golan|Menahema Golana]] a [[Yoram Globus|Yorama Globusa]], ktorí viedli skupinu [[Cannon Group|The Cannon Group]]. Dokument zachytáva a spomína vznik desiatok filmov, prevažne [[Akčný film|akčných]], [[Dobrodružný film|dobrodružných]] a [[horor|hororových]], ktoré produkovala spoločnosť Cannon.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Electric Boogaloo: The Wild, Untold Story of Cannon Films (2014) | url = https://cinematicfrontier.wordpress.com/2015/09/30/electric-boogaloo-the-wild-untold-story-of-cannon-films-2014/ | vydavateľ = cinematicfrontier.wordpress.com | miesto = | dátum vydania = 2015-10-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-21 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Electric Boogaloo: The Wild, Untold Story of Cannon Films (2014) | url = https://tommygirard.wordpress.com/2016/01/03/electric-boogaloo-the-wild-untold-story-of-cannon-films/ | vydavateľ = tommygirard.wordpress.com | miesto = | dátum vydania = 2016-01-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-21 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Warped Perspective | url = https://warped-perspective.com/2015/07/dvd-review-electric-boogaloo-the-wild-untold-story-of-cannon-films-2014/?srsltid=AfmBOoqQ8CdE_X0WvWobixad6AXxMr2qyVaKVValkaaITzadFRT4Al5y | vydavateľ = warped-perspective.com | miesto = | dátum vydania = 2015-07-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-21 | jazyk = }}</ref> == Účinkujúci == Zdroj:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rooney | meno = David | autor = | odkaz na autora = | titul = ‘Electric Boogaloo: The Wild, Untold Story of Cannon Films’: Melbourne Review | url = https://www.hollywoodreporter.com/movies/movie-reviews/electric-boogaloo-wild-untold-story-723050/ | vydavateľ = hollywoodreporter.com | miesto = | dátum vydania = 2014-08-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-21 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Foundas | meno = Scott | autor = | odkaz na autora = | titul = Toronto Film Review: ‘Electric Boogaloo: The Wild, Untold Story of Cannon Films’ | periodikum = Variety | odkaz na periodikum = | url = https://variety.com/2014/film/reviews/toronto-film-review-electric-boogaloo-the-wild-untold-story-of-cannon-films-1201301271/ | issn = | vydavateľ = Penske Media Corporation | miesto = New York | dátum = 2014-09-09 | dátum prístupu = 2025-12-21 }}</ref> {{Stĺpce|4| * [[Olivia d'Abo]] * [[John G. Avildsen]] * [[Martine Beswick]] * [[Richard Chamberlain]] * [[Sybil Danning]] * [[Boaz Davidson]] * [[Bo Derek]] * [[Lucinda Dickey]] * [[Michael Dudikoff]] * [[Robert Forster]] * [[Diane Franklin]] * [[Elliott Gould]] * [[Tobe Hooper]] * [[Just Jaeckin]] * [[Laurene Landon]] * [[Avi Lerner]] * [[Dolph Lundgren]] * [[Franco Nero]] * [[Cassandra Peterson]] * [[Molly Ringwald]] * [[Robin Sherwood]] * [[Marina Sirtis]] * [[Catherine Mary Stewart]] * [[Alex Winter]] * [[Franco Zeffirelli]] }} == Spomínané filmy == {{Stĺpce|2| <!-- * [[1968]]: ''[[Inga]]'' --> * [[1970]]: ''[[Joe (film z roku 1970)|Joe]]'' * [[1977]]: ''[[Operation Thunderbolt]]'' * [[1978]]: ''[[Lemon Popsicle]]'' * [[1980]]: ''[[Jablko (film)|Jablko]]'' * 1980: ''[[The Happy Hooker Goes Hollywood]]'' * 1980: ''[[New Year's Evil]]'' * 1980: ''[[Schizofrenik]]'' * [[1981]]: ''[[Body and Soul]]'' * 1981: ''[[Biely nindža]]'' * 1981: ''[[Hospital Massacre]]''<ref name="vs" group="pozn.">Uvádzaný aj pod názvom ''X-Ray''.</ref> * 1981: ''[[Lady Chatterley's Lover (film)|Lady Chatterley's Lover]]'' * [[1982]]: ''[[That Championship Season]]'' * 1982: ''[[Túžba smrti 2]]'' * 1982: ''[[Americká panna]]'' * [[1983]]: ''[[Ninjova pomsta]]'' * 1983: ''[[Hercules (film z roku 1983)|Hercules]]'' * 1983: ''[[House of the Long Shadows]]'' * 1983: ''[[Sahara (film z roku 1983)|Sahara]]'' * 1983: ''[[10 to Midnight]]'' * 1983: ''[[The Wicked Lady]]'' * [[1984]]: ''[[Beat Street]]'' * 1984: ''[[Bolero (film z roku 1984)|Bolero]]'' * 1984: ''[[Brejkuj]]'' * 1984: ''[[Brejkovat 2: Electro bugalú]]'' * 1984: ''[[Ninjova nadvláda]]'' * 1984: ''[[Love Streams]]'' * 1984: ''[[Nezvestní v boji]]'' * 1984: ''[[Over the Brooklyn Bridge]]'' * [[1985]]: ''[[Americký ninja]]'' * 1985: ''[[Túžba smrti 3]]'' * 1985: ''[[Fool for Love]]'' * 1985: ''[[Invázia do USA]]'' * 1985: ''[[Bane kráľa Šalamúna]]'' * 1985: ''[[Lifeforce]]'' * 1985: ''[[Mata Hari (film z roku 1985)|Mata Hari]]'' * 1985: ''[[Nezvestní v boji 2]]'' * 1985: ''[[Expres do pekla]]'' * [[1986]]: ''[[Allan Quatermain a Stratené Mesto Zlata]]'' * 1986: ''[[Amerika 3000]]'' * 1986: ''[[Sila pomsty]]'' * 1986: ''[[Delta Force]]'' * 1986: ''[[Invaders from Mars]]'' * 1986: ''[[Otello]]'' * 1986: ''[[The Texas Chainsaw Massacre 2]]'' * 1986: ''[[Down Twisted]]'' * [[1987]]: ''[[Štamgast]]'' * 1987: ''[[Túžba smrti 4: Tvrdý zákrok]]'' * 1987: ''[[Going Bananas]]'' * 1987: ''[[King Lear]]'' * 1987: ''[[Vládcovia vesmíru]]'' * 1987: ''[[Do útoku]]'' * 1987: ''[[Superman 4]]'' * [[1988]]: ''[[Výkrik do tmy]]'' * 1988: ''[[Journey to the Center of the Earth]]'' * 1988: ''[[Messenger of Death]]'' * 1988: ''[[Salsa (film z roku 1988)|Salsa]]'' * [[1989]]: ''[[Kyborg (film)|Kyborg]]'' * 1989: ''[[Kinjite: Forbidden Subjects]]'' * [[1990]]: ''[[Lambada, zakázaný tanec]]'' * 1990: ''[[Lambada]]'' * [[1994]]: ''[[Exterminátor 2]]'' }} == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * ''[[The Go-Go Boys: The Inside Story of Cannon Films]]'' (dokument) * [[Cannon Group]] * [[Menahem Golan]] * [[Yoram Globus]] == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=387280}} * {{Imdb film|id=2125501}} * {{Fdb film|id=141101}} * {{Kinobox film|id=454742}} * [https://www.youtube.com/watch?v=caHHy4p4OwU Dokument] na [[YouTube]] == Zdroj == {{Preklad|en|Electric Boogaloo: The Wild, Untold Story of Cannon Films|1324391150}} [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 2014]] [[Kategória:Dokumentárne filmy USA]] gfl7wuteycrv30q492en102qisrocur 2026 na Slovensku 0 741987 8203623 8202291 2026-04-26T07:56:30Z ~2026-24886-04 292812 /* Úmrtia */ 8203623 wikitext text/x-wiki {{Rok2|2026}} Tento článok obsahuje výpis významných udalostí v roku '''[[2026]] na [[Slovensko|Slovensku]]'''. == Udalosti == * [[1. január]] – [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskymi hlavnými mestami kultúry]] v roku 2026 sú finske [[Oulu]] a slovenský [[Trenčín]]. == Očakávané udalosti == === Január === * [[23. január]] – zloženie olympijského sľubu [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2026|reprezentantmi Slovenska]] pred [[Zimné olympijské hry 2026|Zimnými olympijskými hrami 2026]].<ref name="olympic-zisli-kandidati">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = V Banskej Bystrici sa zišli kandidáti štartu na ZOH 2026 | url = https://www.olympic.sk/clanok/011025-seminar-zoh-2026 | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-10-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = }}</ref> === Február === * [[20. február]] – do tohto dňa bude známa nominácia do [[Slovensko na Zimných paralympijských hrách 2026|slovenského tímu]] na [[Zimné paralympijské hry 2026|Zimné paralympijské hry 2026]].<ref name="ta3-zacnu-o-100">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Paralympijské zimné hry začnú presne o 100 dní. Lajtman sa vracia, Rexová bude obhajovať zlatú medailu | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = TA3 | url = https://www.ta3.com/clanok/1022215/paralympijske-zimne-hry-zacnu-presne-o-100-dni-lajtman-sa-vracia-rexova-bude-obhajovat-zlatu-medailu | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2026-01-02 }}</ref> === Marec === * [[21. marec]] – voľby do orgánov samosprávy obcí.<ref name="minv-volby-do-organov-samospravy-obci">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Voľby do orgánov samosprávy obcí konané v priebehu volebného obdobia 2022 - 2026 | url = https://www.minv.sk/?oso2226 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-26 | jazyk = }}</ref> === Júl === * júl – očakávané dokončenie 4-pruhovej časti [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnice D1]] medzi Bratislavou a Triblavinou.<ref name="dennikn-dialniciari-chcu-v-roku-2026-dokoncit">{{Citácia periodika | priezvisko = Krajanová | meno = Daniela | autor = | odkaz na autora = | titul = Diaľničiari chcú v roku 2026 dokončiť 22 kilometrov diaľnic. Najviac sa čaká na obchvat Ružomberka | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://e.dennikn.sk/5043986/dialniciari-chcu-v-roku-2026-dokoncit-22-kilometrov-dialnic-najviac-sa-caka-na-obchvat-ruzomberka/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-12-24 | dátum prístupu = 2025-12-26 }}</ref> <!-- == Úmrtia == * {{0}}[[1. január]] – [[Príklad Príkladovský]], slovenský príklad (*&nbsp;[[1901]]) --> == Úmrtia == * {{0}}[[9. január]] – [[Peter Kormaník]], slovenský teológ, liturgista a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * [[10. január]] – [[Oskár Elschek]], slovenský etnomuzikológ (* [[1931]]) * 10. január – [[František Čitbaj]], slovenský gréckokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, kánonista a sudca (* [[1957]]) * [[13. január]] – [[Rudolf Urc]], slovenský filmový režisér (* [[1937]]) * 13. január – [[Jana Benková]], slovenská spisovateľka (* [[1970]]) * [[16. január]] – [[Marcel Osztas]], slovenský moderátor a hypeman (* [[1988]]) * [[22. január]] – [[Ivan Szabó]], slovenský novinár, prozaik a spisovateľ literatúry faktu (* [[1939]]) * [[23. január]] – [[Arpád Tarnóczy]], slovenský vodnopólový funkcionár, bývalý politik (* [[1936]]) * [[24. január]] – [[Jaromír Pastorek]], slovenský biochemik (* [[1957]]) * [[27. január]] – [[Marian Dyda]], slovenský petrológ a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * {{0}}[[1. február]] – [[Ján Mazúch]], slovenský futbalista a tréner (* [[1944]]) * {{0}}[[4. február]] – [[Milan Melník]], slovenský vedec, vysokoškolský učiteľ a chemik (* [[1938]]) * [[10. február]] – [[Otto Šimko]], slovenský účastník [[SNP]], svedok holokaustu (* [[1924]]) * [[15. marec]] – [[Marián Urban]], slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent (* [[1951]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Viera Hegerová]], slovenská prekladateľka (* [[1933]]) * {{0}}[[8. apríl]] – [[Imrich Bugár]], slovenský atlét maďarskej národnosti (* [[1955]]) * [[10. apríl]] – [[Katalin Vadkerty]], slovenská historička, vysokoškolská pedagogička a publicistka (* [[1928]]) * [[12. apríl]] – [[Alojz Rosina]], slovenský lekár (* [[1931]]) * [[20. apríl]] – [[Mária Adamcová]], slovenská operná speváčka, mezzosopranistka (* [[1930]]) == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:2026 na Slovensku| ]] a74h04jmfop6n1he3fizwhzn4xz1zkc Love Express: Zmiznutie Waleriana Borowczyka 0 742432 8203386 8142863 2026-04-25T13:10:58Z Fillos X. 212061 /* Pozri aj */ 8203386 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Love Express: Zmiznutie Waleriana Borowczyka | Poster = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = Love Express. Przypadek Waleriana Borowczyka | Názov2 = | Žáner = dokumentárny | Dĺžka = 76 | Krajina = {{POL}} [[Poľsko]],<br>{{EST}} [[Estónsko]] | Jazyk = [[angličtina|anglický]], [[taliančina|taliansky]], [[Francúzština|francúzsky]], [[Poľština|poľský]] | Rok = [[2018]] | Dátum uvedenia = | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = | Distribučná spoločnosť = | Rozpočet = <!-- odhad na - mil. [[euro|€]] --> | Zárobok = <!-- cca N/A [[euro|€]] --> | Ocenenia = | Veková prístupnosť = | Réžia = [[Kuba Mikurda]] | Scenár = Kuba Mikurda, Marcin Kubawski | Predloha = | Námet = | Produkcia = Danuta Krasnohorska, Katarzyna Siniarska, Izabela Łopuch | Hudba = Stefan Wesołowski | Kamera = Piotr Stasik, Radosław Ładczuk | Strih = Marek Kráľovský | Zvuk = Agata Chodyra | Scénografia = | Kostýmy = | Masky = | Špeciálne efekty = | Obsadenie2 = | Obsadenie = | Predchádzajúci = | Nasledujúci = | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = | Portál3 = }} '''''Love Express: Zmiznutie Waleriana Borowczyka''''' ({{Vjz|pol|''Love Express. Przypadek Waleriana Borowczyka''}}) je [[poľsko]]-[[Estónsko|estónsky]] [[dokumentárny film]] z roku [[2018]], ktorý režíroval [[Kuba Mikurda]]. Snímka monitoruje život poľského filmára [[Walerian Borowczyk|Waleriana Borowczyka]] pôsobiaceho vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Film detailnejšie rozoberá najmä filmy ''Goto, ostrov lásky'' ([[1968]]), ''[[Nemravné príbehy]]'' ([[1974]]), ''[[Beštia (film z roku 1975)|Beštia]]'' ([[1975]]), ''[[Na pokraji spoločnosti]]'' ([[1976]]) a ''[[Emmanuelle V]]'' ([[1987]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = LOVE EXPRESS. THE DISAPPEARANCE OF WALERIAN BOROWCZYK | url = https://neweuropefilmsales.com/movies/love-express-the-disappearance-of-walerian-borowczyk/ | vydavateľ = neweuropefilmsales.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Young | meno = Neil | autor = | odkaz na autora = | titul = ‘Love Express: The Disappearance of Walerian Borowczyk’: Film Review | url = https://www.hollywoodreporter.com/movies/movie-reviews/love-express-1144005/ | vydavateľ = hollywoodreporter.com | miesto = | dátum vydania = 2018-09-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Michael J. Cinema | url = https://michaeljcinema.com/2020/08/31/love-express-the-disappearance-of-walerian-borowczyk/ | vydavateľ = michaeljcinema.com | miesto = | dátum vydania = 2020-08-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "Love Express. Przypadek Waleriana Borowczyka", reż. Kuba Mikurda {{!}} #film | url = https://culture.pl/pl/dzielo/love-express-przypadek-waleriana-borowczyka-rez-kuba-mikurda | vydavateľ = culture.pl | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-03 | jazyk = }}</ref> == Účinkujúci == {{Stĺpce|4| * [[Thierry Bazin]] * [[Bertrand Bonello]] * [[Walerian Borowczyk]] (archívne zábery) * [[Peter Bradshaw]] * [[Valerio Caprara]] * [[Mark Cousins]] * [[Terry Gilliam]] * [[Lisbeth Hummel]] * [[Neil Jordan]] * [[Patrice Leconte]] * [[Bertrand Mandico]] * [[Cherry Potter]] * [[David Thompson]] * [[Noël Véry]] * [[Andrzej Wajda]] * [[Slavoj Zizek]] }} == Kapitoly == Jednotlivými časťami boli:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tilly | meno = Bryn | autor = | odkaz na autora = | titul = Cult Projections | url = https://www.cultprojections.com/essentialviewing/love-express-the-disappearance-of-walerian-borowczyk | vydavateľ = cultprojections.com | miesto = | dátum vydania = 2019-06-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-03 | jazyk = }}</ref> # 1968: Goto, Isle of Love # 1974: Immoral Tales # 1975: The Beast # 1976: The Margin # 1986: Emmanuelle V == Ocenenia == === Transatlantyk Festival: Lodz === * nominácia za najlepší dokumentárny film od Kuba Mikurda za rok 2018 v sekcii „Špeciálne premietania“ == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Love Express]] * [[Walerian Borowczyk]] == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=620410}} * {{Imdb film|id=8362912}} <!-- * {{Fdb film|id=}} --> * {{Kinobox film|id=583476}} [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 2018]] [[Kategória:Poľské dokumentárne filmy]] so289jpmerds4fctgvzo3vvo39ap93i Belmondo podľa Belmonda 0 742738 8203385 8145327 2026-04-25T13:09:32Z Fillos X. 212061 /* Pozri aj */ 8203385 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Belmondo podľa Belmonda | Poster = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = Belmondo par Belmondo | Názov2 = Belmondo | Žáner = dokumentárny | Dĺžka = 100 | Krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Jazyk = [[francúzština|francúzsky]] | Rok = [[2015]] | Dátum uvedenia = [[3. január]] [[2016]] (Francúzsko) | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = | Distribučná spoločnosť = | Rozpočet = <!-- odhad na N/A mil. [[euro|€]] --> | Zárobok = cca 11 286 [[euro|€]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Belmondo par Belmondo (2016) | url = https://www.boxofficemojo.com/title/tt5311536/ | vydavateľ = boxofficemojo.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-08 | jazyk = }}</ref> | Ocenenia = | Veková prístupnosť = | Réžia = [[Régis Mardon]] | Scenár = [[Paul Belmondo]], Régis Mardon | Predloha = | Námet = | Produkcia = Paul Belmondo, Cyril Viguier | Hudba = | Kamera = | Strih = Urszula Lesiak | Zvuk = | Scénografia = | Kostýmy = | Masky = | Špeciálne efekty = | Obsadenie2 = | Obsadenie = | Predchádzajúci = | Nasledujúci = | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = | Portál3 = }} '''''Belmondo podľa Belmonda''''' ({{Vjz|fra|''Belmondo par Belmondo''}}) je [[Francúzsko|francúzsky]] [[dokumentárny film]] z roku [[2015]], ktorý režírovala [[Régis Mardon]]. Snímka zobrazuje život [[Jean-Paul Belmondo|Jeana-Paula Belmonda]], ktorý v dokumente aj priamo hrá. Dej je založený na originálnom námete Paula Belmonda a produkciu zabezpečili Annabel Productions a Cyril Viguier Productions. Film bol do kín uvedený [[3. január|3. januára]] [[2016]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Belmondo (2016) — The Movie Database (TMDB) | url = https://www.themoviedb.org/movie/444269-belmondo-par-belmondo | vydavateľ = themoviedb.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-08 | jazyk = }}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Pascal 03/01 9h33 | odkaz na autora = | titul = Belmondo revient sur les lieux de ses tournages : document ce dimanche sur TF1. | url = https://www.leblogtvnews.com/2016/01/belmondo-revient-sur-les-lieux-de-ses-tournages-document-diffuse-ce-dimanche-sur-tf1.html | vydavateľ = leblogtvnews.com | miesto = | dátum vydania = 2016-01-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-08 | jazyk = }}</ref> Belmondova biografia, ktorú sám koncipoval ako posledný film, má podobu [[road movie]], v ktorom ho jeho syn [[Paul Belmondo]] vezie po ceste jeho kariéry v [[Kabriolet|kabriolete]] Mustang z [[Rio de Janeiro|Ria]] do [[Cinecittà]]. V diele sa objaví aj viacero hercov a filmárov z Belmondových čias, vrátane: [[Alain Delon|Alaina Delona]], [[Jean Rochefort|Jeana Rocheforta]], [[Jeana Becker|Jean Beckera]] či [[Claude Lelouch|Claude Leloucha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Belmondo par Belmondo | url = https://www.unifrance.org/film/44146/belmondo-par-belmondo | vydavateľ = unifrance.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-08 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Belmondo podľa Belmonda - TV program STVR – Jednotka, Dvojka, Trojka, :24, :ŠPORT dnes | url = https://www.stvr.sk/televizia/program/12924/289246?a210_path=televizia%2Fprogram | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2021-09-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-08 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Belmondo natočil dokument o svojej kariére | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/378533-belmondo-natocil-dokument-o-svojej-kariere/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-01-03 | dátum prístupu = 2026-01-08 }}</ref> == Lokácie == Dokument sa natáčal na miestach, vrátane:<ref name=":0" /> * [[Cinecittà]] * [[Villerville]] * [[Copacabana]] * [[Paríž]] * [[Azúrové pobrežie]] == Účinkujúci == {{Stĺpce|3| * [[Jean-Paul Belmondo]] * [[Paul Belmondo]] * [[Richard Anconina]] * [[Guy Bedos]] * Muriel Belmondo * Florence Belmondo * Luana Belmondo * Alain Belmondo * Olivier Belmondo * [[Jean Becker]] * [[Claude Brasseur]] * [[Emmanuel Bréon]] * [[Nicole Calfan]] * [[Elodie Constant]] * [[Alain Delon]] * [[Anthony Delon]] * [[Jean Dujardin]] * [[Antoine Duléry]] * [[Albert Dupontel]] * [[Mr. Flaksman]] * [[Costa-Gavras]] * [[Charles Gérard]] * [[Robert Hossein]] * [[Rémy Julienne]] * [[Charly Koubesserian]] * [[Jean-Pierre Marielle]] * [[Ariane Mnouchkine]] * [[Florence Moncorgé-Gabin]] * [[Jean-Paul Rappeneau]] * [[Cristiana Reali]] * [[Jean Rochefort]] * [[Pierre Rosso]] * [[Pierre Vernier]] * [[Audrey Crespo-Mara]] * [[Ursula Andress]] * [[Ubiracy De Oliveira]] * [[Philippe Labro]] * [[Claude Lelouch]] * [[Danièle Thompson]] }} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Jean-Paul Belmondo]] == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=427977}} * {{Imdb film|id=39067012}} * {{Fdb film|id=144299}} * {{Kinobox film|id=434475}} [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 2015]] [[Kategória:Francúzske dokumentárne filmy]] dih0279738wdvqa8o6l0f3cmqw42rv9 Konštantín Malofejev 0 743167 8203490 8175220 2026-04-25T19:30:52Z IronLiberty 280078 oprava linky Alexej Komov 8203490 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Konštantín Valerijevič Malofejev | Popis osoby = ruský oligarcha a mediálny magnát | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1974|7|3}} | Miesto narodenia = Puščino, [[Moskovská oblasť]], [[Sovietsky zväz]] | Deti = 3 | Známy vďaka = zakladateľ Marshall Capital, Tsargrad TV, podporovateľ pravoslávnej cirkvi a ruských separatistov, zaradený na sankčný list EÚ a USA | Manželka = Irina Mikhailovna Vilter (do 2023)<br/>Maria Lvova-Belova (od 2024) | Zamestnanie = podnikateľ, investor | Národnosť = ruská | Portrét = Малофеев (cropped).jpg | Štát pôsobenia = [[Rusko|Ruská federácia]] | Alma mater = Právnická fakulta [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova]] | Štátna príslušnosť = [[Rusko|Ruská federácia]] | Rodičia = Valerij Michajlovič Malofejev<br/>Raisa Zinurovna | Bydlisko = Deauville, [[Moskovská oblasť]], [[Rusko]] }}'''Konštantín Valerijevič Malofejev''' (rus. Константин Валерьевич Малофеев''',''' angl. Konstantin Valeryevich Malofeev; * [[3. júl|3. júla]] [[1974]], Puščino, [[Moskovská oblasť]], [[Sovietsky zväz]]) je ruský [[Oligarchia|oligarcha]], investor a mediálny magnát. Založil investičný fond Marshall Capital Partners, mediálnu skupinu Tsargrad a Nadáciu svätého Bazila Veľkého. Je známy svojou podporou [[Ruská pravoslávna cirkev|ruskej pravoslávnej cirkvi]], [[Monarchizmus (hnutie)|monarchizmu]] a [[Konzervativizmus|konzervatívnych]] hodnôt.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Isaac|meno=Anna|titul=Revealed: how Cypriot firm helped the 'Orthodox oligarch' after he was placed under sanctions|periodikum=The Guardian|odkaz na periodikum=The Guardian|vydavateľ=Guardian Media Group|dátum=2023-04-18|issn=0261-3077|url=https://www.theguardian.com/world/2023/apr/18/cypriot-firm-orthodox-oligarch-sanctions-konstantin-malofeyev|dátum prístupu=2026-01-15|jazyk=en}}</ref><ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Titov|meno=Sergei|titul=How Konstantin Malofeyev, Russia's 'Orthodox Oligarch,' Finances His Support Of Moscow's War In Ukraine|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.|ročník=|url=https://www.rferl.org/a/malofeyev-russia-oligarch-finances-war-ukraine/32474096.html|dátum prístupu=2026-01-15|jazyk=en|dátum=2023-06-24}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Konstantin Valerevich Malofeev | url = https://www.opensanctions.org/entities/Q4278463/ | dátum prístupu = 2026-01-15 | vydavateľ = Open Sanctions | jazyk = en}}</ref> Od roku 2014 je zaradený na [[Sankcia (trest)|sankčné]] zoznamy EÚ, USA a ďalších krajín za podporu [[Separatizmus|separatistov]] na [[Ukrajina|Ukrajine]] a je predmetom medzinárodného zatykača pre podozrenie z vytvárania a financovania nelegálnych paramilitárnych formácií.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> == Mladosť a vzdelanie == === Detstvo === Konštantín Malofejev sa narodil 3. júla 1974 v meste Puščino v [[Moskovská oblasť|Moskovskej oblasti]],<ref name=":0" /> ktoré bolo vedeckým centrom v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]. Jeho otec, Valerij Michajlovič Malofejev, bol [[Astrofyzika|astrofyzik]] a vedúci laboratória pre plazmovú astrofyziku v Puščinskom [[Rádioastronómia|rádioastronomickom]] observatóriu Ruskej akadémie vied. Matka, Raisa Zinurovna, pracovala ako [[Programátor|programátorka]] a neskôr sa stala generálnou riaditeľkou Nadácie svätého Bazila Veľkého, ktorej predsedom je jej syn.<ref name=":3">{{Citácia periodika|titul=Кто вы, господин Малофеев? Подлинная история богатства и служения человека эпохи Возрождения России|periodikum=tsargrad.tv|dátum=2024-07-03|dátum prístupu=2026-01-15|dátum archivácie=2024-12-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20241225202241/https://tsargrad.tv/articles/kto-vy-gospodin-malofeev-podlinnaja-istorija-bogatstva-i-sluzhenija-cheloveka-jepohi-vozrozhdenija-rossii_1023112|jazyk=ru}}</ref><ref name=":4">{{Citácia periodika|titul=Константин Малофеев — владелец убыточного медиа|periodikum=Echo Moskvy|url=https://echofm.online/portret-dnya/konstantin-malofeev-vladelecz-ubytochnogo-media|dátum prístupu=2025-04-04|jazyk=ru}}</ref> Žili v špeciálnom ubytovacom zariadení pre sovietskych vedcov.<ref name=":34">{{Citácia periodika|titul='Russia's soul is monarchic': tsarist school wants to reverse 100 years of history|url=https://www.theguardian.com/world/2017/mar/06/russia-revolution-tsarist-school-moscow-nicholas-ii|periodikum=The Guardian|dátum=2017-03-06|dátum prístupu=2026-01-22|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Shaun|priezvisko=Walker}}</ref> Malofejev v Puščine navštevoval miestnu základnú, strednú školu (v ruskom systéme od piatej triedy) a umeleckú školu, kde študoval [[sochárstvo]].<ref name=":4" /> V detstve trávil veľa času v nemocnici kvôli vážnej chorobe, ktorá ho pripútala na lôžko od prvej do piatej triedy základnej školy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Константин Малофеев: С 1-го по 5-й класс я только лежал - был инвалидом. Тогда я получил первый урок "детского коллектива" | url = https://tsargrad.tv/news/konstantin-malofeeva-s-1-po-5-klass-ja-tolko-lezhal-byl-invalidom-togda-ja-poluchil-pervyj-urok-detskogo-kollektiva_187623 | vydavateľ = tsargrad.tv | dátum vydania = 2019-03-05 | dátum prístupu = 2026-01-23 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":45">{{Citácia periodika | titul = Russia's real strongman: Meet the oligarch who's pushing Putin to destroy Ukraine | url = https://www.businessinsider.com/russia-media-oligarch-konstantin-malofeyev-putin-nuclear-ukraine-trump-musk-2025-2 | vydavateľ = Axel Springer Syndication GmbH | dátum prístupu = 2026-01-24 | jazyk = en-US | meno = Paul | priezvisko = Starobin|periodikum=Business Insider|dátum=2025-02-23}}</ref> Podľa Malofejeva prišiel k prvému kontaktu s [[Náboženstvo|náboženstvom]] vo veku 11 alebo 12 rokov, keď mu jeden z otcových kolegov daroval [[Biblia|Bibliu]]. Jeho náboženské cítenie následne prehĺbila ťažká choroba, ktorá mu otvorila "vnútorné obzory", ako aj vplyv prababky.<ref name=":45" /> Vo veku 13 rokov bol Malofejev prijatý do amerického školského a študentského výmenného programu People to People (dosl. 'ľudia ľuďom') v rámci ktorého strávil tri roky štúdia v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] na [[Long Island]] University v New Yorku a na University of [[Maryland]].<ref name=":3" /><ref name=":4" /> Podľa profilového článku uverejnenom webe televízie ''Carihrad'', ktorú neskôr založil, "V Amerike nevidel nič, čo by sa dalo obdivovať."<ref name=":3" /> === Štúdium na Moskovskej štátnej univerzite === V rokoch 1991{{--}}1996 absolvoval Právnickú fakultu [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova]] (MGU).<ref name=":4" /><ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=Sagdiev|meno=Rinat|titul=Как строится бизнес человека, «фактически управляющего российским рынком связи»|periodikum=Viadomosti|vydavateľ=Business News Media|dátum=2010-10-11|url=https://www.vedomosti.ru/library/articles/2010/10/11/ne_zamministra_a_drug_ministra|dátum prístupu=2026-01-16|jazyk=ru|priezvisko2=Dzjadko|meno2=Timofej|priezvisko3=Reznik|meno3=Irina|dátum archivácie=2024-08-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20241108050553/https://www.vedomosti.ru/library/articles/2010/10/11/ne_zamministra_a_drug_ministra}}</ref> Počas [[Vysoká škola|vysokoškolského]] štúdia sa prihlásil do programu, vďaka ktorému sa dostal do [[Belgicko|belgického]] [[Leuven|Leuvenu]], kde študoval [[ústavné právo]] [[Európska únia|EÚ]] a získal titul LL.M.<ref name=":3" /> Vo svojej dizertačnej práci sa venoval [[Ústava|ústavnému]] mechanizmu, pomocou ktorého by moderné Rusko mohlo znovu zaviesť [[Monarchia|monarchiu]].<ref name=":34" /> Popri štúdiu pracoval vo Federálnej rade pre zabezpečenie slobody prejavu v štátnom a rozhlasovom vysielaní (rus. Федеральный совет по обеспечению свободы слова на государственном телерадиовещании), kde pôsobil ako asistent [[Poslanec|poslanca]] Najvyššej rady Ruskej federácie (najvyšší zakonodarný orgán Ruska v rokoch 1990{{--}}1993) Stanislava Govoruchina.<ref name=":3" /> Počas štvrtého ročníka, vo veku 20 rokov, sa obrátil k [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnemu kresťanstvu]] a nechal sa pokrstiť.<ref name=":4" /><ref name=":5" /><ref name=":39">{{Citácia periodika|titul=Константин Малофеев: «Не вижу ничего плохого в православном чекизме»|periodikum=Forbes Russia|odkaz na periodikum=Forbes (magazín)|vydavateľ=Forbes Media|dátum=2015-06-25|url=https://www.forbes.ru/forbeslife/292319-konstantin-malofeev-ne-vizhu-nichego-plokhogo-v-pravoslavnom-chekizme|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=ru|priezvisko=Таратута|meno=Юлия}}</ref> === Formovanie monarchistických názorov === Počiatky Malofejevovho príklonu k [[Monarchizmus (hnutie)|monarchizmu]] siahajú do jeho štrnástich rokov, keď ho ovplyvnilo čítanie pamätí [[Cárske Rusko|cárskeho]] [[Dôstojník|dôstojníka]] a literatúry o [[Biele hnutie|Bielom hnutí]]. Malofejev, unesený myšlienkou [[Monarchia|monarchie]], napísal list parížskemu [[Veľkovojvoda|veľkovojvodovi]] Vladimírovi Kirillovičovi, považovanému za hlavu cárskej [[Dynastia|dynastie]] v exile. Po prečítaní Malofejevovho listu [[vojvoda]] požiadal [[knieža]] Zuraba Čavčavadzeho, ktorý bol vtedy jeho asistentom, aby mu osobne doručil odpoveď.<ref name=":34" /> Prvýkrát osobne teda stretol Čavčavadzeho vo veku 16 rokov, a podľa Malofejeových slov sa stal jeho "sprievodcom svetom predrevolučného Ruska a pravoslávia."<ref name=":39" /> Čavčavadze sa neskôr stal riaditeľom Malofejevovho Gymnázia svätého Bazila Veľkého viceprezidentom Marshall Capital Partners a členom správnej rady Katehonu aj Charitatívnej nadácie svätého Bazila veľkého.<ref name=":34" /><ref name=":32" /><ref name=":35">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian Soft Power in France: Assessing Moscow's Cultural and Business Para-diplomacy | url = https://www.carnegiecouncil.org/media/series/russian-soft-power-in-france/russian-soft-power-in-france-assessing-moscows-cultural-and-business-para-diplomacy | vydavateľ = Carnegie Council | dátum prístupu = 2026-01-22 | jazyk = en-US | priezvisko = Laruelle | meno = Marlene | dátum vydania = 2018-01-08}}</ref> ===Priatelia z mladosti=== Medzi Malofejevových najbližších priateľov z detstva patrí Arsenij Mironov (* 1973), s ktorým sa spoznal v Puščine.<ref name=":5" /> Spolu navštevovali miestny pravoslávny [[chrám]] od Malofejevových 13 rokov.<ref name=":39" /><ref name=":5" /> Mironov už koncom 90. rokov napísal [[fantasy]] s kresťanským nádychom ''Staroruská hra'' (rus. ''Древнерусская игра'').<ref name=":5" /> Hlavnými hrdinami trilógie sú študenti [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity]], medzi ktorými je možné rozoznať Malofejeva.<ref name=":5" /> Mironov neskôr spolupracoval s Malofejevom na projektoch, ako napríklad na koncepcii pravoslávneho gymnázia sv. Bazila Veľkého.<ref name=":40">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Константин Малофеев – православный предприниматель|url=https://politcom.ru/14917.html|vydavateľ=Политком.RU|dátum prístupu=2026-01-23|priezvisko=Макаркин|meno=Алексей|dátum vydania=2012-11-27|jazyk=ru}}</ref> Mirinov tiež predstavil Malofejeva Igorovi Ščegolevovi, neskoršiemu ministrovi komunikácií, s ktorým sa zoznámil počas práce pre ITAR-TASS vo [[Paríž|Paríži]] v 90. rokoch.<ref name=":39" /><ref name=":5" /><ref name=":40" /> Ščegolev potom v rokoch 2001 až 2008 viedol protokolárne oddelenie [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]]. Keď sa Ščegolev stal ministrom komunikácií (2008{{--}}2012), priviedol na ministerstvo Mironova. Mironov sa stal riaditeľom Oddelenia informácií a vzťahov s verejnosťou Ministerstva komunikácií a masmédií.<ref name=":40" /> Počas štúdií na [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzite]] sa Malofejev spriatelil s Alexandrom Provotorovom (* 1974), s ktorým sa zoznámil v prvom ročníku na univerzitnom zemiakovom poli.<ref name=":39" /> Zdieľali záujmy o ruskú a [[Starovek|starovekú]] históriu, spolu navštevovali univerzitný chrám sv. mučenice Tatiany a stali sa kmotrami - Provotorov je krstným otcom Malofejevovej dcéry a naopak.<ref name=":17" /> Provotorov neskôr pôsobil ako generálny riaditeľ Rostelecomu.<ref name=":40" /> Ďalším priateľom z univerzitných rokov bol Dmitrij Skuratov (* 1976), syn bývalého generálneho prokurátora Jurija Skuratova, ktorý študoval o dva roky nižšie. Spoznali sa vďaka spoločnej láske k [[Futbal|futbalu]].<ref name=":5" /> Malofejev pomohol Skuratovovi nájsť prácu v MDM banke po škandále s jeho otcom v roku 1999.<ref name=":5" /> Skuratov je švagrom Provotorova cez svoju sestru Alexandru Jurjevnu Skuratovovú.<ref name=":39" /><ref name=":40" /> == Kariéra == === Začiatok kariéry a MDM Bank (1996{{--}}2004) === V roku 1996, ešte počas posledného ročníka štúdia, dostal Konštantín Malofejev pracovnú ponuku od Dmitrija Bakatina, profesora [[Fakulta|fakulty]] a syna posledného predsedu [[KGB]],<ref name=":5" /> na základe ktorej začal pracovať ako právnik v investičnej banke Renaissance Capital, kde pôsobil do roku 1998, keď bol v súvislosti s ruskou finančnou krízou prepustený.<ref name=":4" /><ref name=":5" /> [[Súbor:2003-MDM-Bank-Investment banking.jpg|alt=Investičné odelenie MDM Bank v roku 2003|náhľad|Investičné odelenie MDM Bank v roku 2003]] Kľúčovou postavou Renaissance Capital bol Boris Jordan, rusko‑americký podnikateľ. Jeho otec, Alexej Jordan, bol významnou osobnosťou Asociácie ruských kadetských zborov v zahraničí. Boris Jordan patril v druhej polovici 90. rokov medzi najagresívnejších hráčov na ruskej investičnej scéne.<ref name=":40" /> Po prepustení sa Malofejev niekoľko rokov venoval [[Investícia (manažment)|investíciám]] a poradenstvu a vystriedal niekoľko zamestnaní. V roku 2021 nastúpil Malofejev na pozíciu vedúceho investičného manažmentu v spoločnosti Interros.<ref name=":40" /> V roku 2002 prestúpil do MDM Bank, kde do roku 2004 viedol oddelenie korporátnych financií<ref name=":4" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Weaver|meno=Courtney|titul=Konstantin Malofeev, Marshall Capital Partners|periodikum=Financial Times|vydavateľ=The Financial Times Ltd.|dátum=2013-09-08|issn=0307-1766|url=https://www.ft.com/content/569e533e-051c-11e3-9e71-00144feab7de|dátum prístupu=2026-01-16|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.sec.gov/Archives/edgar/data/1054487/000110465909068055/a09-34595_1ex99.htm | vydavateľ = sec.gov | dátum prístupu = 2026-01-16 | titul = English translation of the quarterly report for Q3 2009 filed with the ffms on november 16, 2009 | dátum vydania = 2009-11-16 | jazyk = en}}</ref> a rozvíjal prax fúzií a akvizícií.<ref name=":5" /> === Marshall Capital Partners (2005{{--}}) === V roku 2005 založil investičnú skupinu Marshall Capital Partners, ktorá sa zameriavala na priame investície do nových [[Technológia|technológií]], dopravy, výroby potravín, [[Maloobchod|maloobchodu]] a nehnuteľností.<ref name=":4" /><ref name=":35" /> Medzi jej významné investície patril podiel v štátnej telekomunikačnej spoločnosti Rostelecom.<ref name=":4" /> Vďaka blízkemu vzťahu s Igorom Ščegolevom, vtedajším ministrom komunikácií a masmédií, a investícii do Rostelecom, uskutočnenej s jeho podporou, bol Malofejev považovaný za jedného z najvplyvnejších ľudí v ruskom telekomunikačnom sektore.<ref name=":25">{{Citácia periodika|titul=Russia’s ‘Orthodox tycoon’ is bankrolling a monarchist movement - but where does he get his money?|periodikum=The Bell|dátum=2019-11-22|url=https://en.thebell.io/russia-s-orthodox-tycoon-is-bankrolling-a-monarchist-movement-but-where-does-he-get-his-money/|dátum prístupu=2026-01-16|jazyk=en|vydavateľ=Polestar Digital Ventures Inc.}}</ref><ref name=":4" /><ref name=":5" /><ref name=":35" /> V roku 2008 dosiahla hodnota portfólia aktív spoločnosti Marshall Capital 1,5 miliardy dolárov.<ref name=":3" /><ref name=":42">{{Citácia periodika|titul=Константин Малофеев — владелец убыточного медиа|periodikum=Echo Moskvy|url=https://echofm.online/portret-dnya/konstantin-malofeev-vladelecz-ubytochnogo-media|dátum prístupu=2025-04-04|jazyk=ru}}</ref> Medzi významných investorov Marshall Capital patrila aj francúzska poisťovacia spoločnosť [[AXA (poisťovacia spoločnosť)|AXA]].<ref name=":0" /><ref name=":5" /> === Gymnázium svätého Bazila Veľkého (2006{{--}}) === Gymnázium svätého Bazila Veľkého (rus. Православная гимназия Святителя Василия Великого) založil Malofejev v roku 2006 ako jeden z jeho hlavných [[Charita|charitatívnych]] projektov. Otvorenie požehnal vtedajší [[Patriarcha (cirkev)|patriarcha]] [[Alexej II.|Alexej II]].<ref name=":3" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Гимназия Святителя Василия Великого объявляет о старте стипендиальной программы Константина Малофеева | url = https://pravoslavie.ru/119727.html | vydavateľ = pravoslavie.ru | dátum prístupu = 2026-01-22 | jazyk = ru | dátum vydania = 2019-03-05 | miesto = Moskva}}</ref> Podľa Malofejeva sa malo [[gymnázium]] stať pravoslávnou [[Eton College]], ktoré pripraví novú elitu na návrat ruskej [[Monarchia|monarchie]].<ref name=":34" /> Na tvorbe koncepcie a nových [[Učebnica|učebníc]] sa podieľal Arsenij Mironov, ktorý projekt konzultoval aj s Igorom Ščegolevom, ktorého poznal z detstva.<ref name=":5" /> Gymnázium vedie [[knieža]] Zurab Čavčavadze,<ref name=":32" /> s ktorým sa pozná Malofejev osobne už od detstva.<ref name=":39" /> === Charitatívna nadácia svätého Bazila Veľkého (2007{{--}}) === V úzkom prepojení s gymnáziom<ref name=":3" /> založil v roku 2007 Malofejev Charitatívnu nadáciu svätého Bazila Veľkého (rus. Благотворительный фонд святителя Василия Великого, angl. ''St. Basil the Great Charitable Foundation'') a stal sa predsedom jej správnej rady.<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Konstantin Malofeev: Fringe Christian Orthodox Financier of the Donbas Separatists | url = https://jamestown.org/hot-issue-konstantin-malofeev-fringe-christian-orthodox-financier-of-the-donbas-separatists/ | vydavateľ = Jamestown Foundation | dátum prístupu = 2026-01-17 | priezvisko = Bugriy | meno = Maksym | dátum vydania = 2014-08-08 | jazyk = en}}</ref> Išlo o najväčšiu pravoslávnu charitatívnu organizáciu s ročným rozpočtom dosahujúcim 40 miliónov amerických [[Americký dolár|dolárov]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Levintova|meno=Hannah|titul=How US Evangelicals Helped Create Russia’s Anti-Gay Movement|periodikum=Mother Jones|dátum=2014-02-21|url=https://www.motherjones.com/politics/2014/02/world-congress-families-russia-gay-rights/|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=en}}</ref> Formálnym poslaním [[Nadácia|nadácie]] bola podpora [[Ruská pravoslávna cirkev|ruskej pravoslávnej cirkvi]], obnova [[Sakrálna stavba|sakrálnych stavieb]] a náboženského umenia, ako aj podpora sociálnych projektov, vrátane podpory sirotčincov, pričom bola financovaná prostredníctvom Marshall Capital Partners a slúžila ako platforma pre Malofejevove [[Filantrop|filantropické]] aktivity.<ref name=":6" /> Medzi členov správnej rady patrí [[knieža]] Zurab Čavčavadze a gróf Serge de Pahlen, manžel dedičky spoločnosti [[FIAT (automobilka)|Fiat]] Margherity Agnelli.<ref name=":32" /><ref name=":35" /> [[Alexej Komov]] je zodpovedný za medzinárodné vzťahy.<ref name=":32" /> Podľa investigatívnych zdrojov riadil medzinárodné projekty nadácie a zabezpečoval spojenie s organizáciami ako Svetovým kongres rodín (angl. World Congress of Families, WCF), [[CitizenGO]] a [[Agenda Europe]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Norris|meno=Sian|titul=Fascistic Myths of Empire: The Far Right Philosophy Driving Putin|periodikum=Byline Times|vydavateľ=Byline Media Holdings Ltd|dátum=2022-03-03|issn=2632-7910|url=https://bylinetimes.com/2022/03/03/fascistic-myths-of-empire-the-far-right-philosophy-driving-putin/|dátum prístupu=2026-01-20|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Levasseur|meno=Joanne|titul=Group that organized webinars where Manitoba education minister spoke has ties to Russian 'oligarch'|periodikum=CBC News|vydavateľ=Canadian Broadcasting Corporation|dátum=2020-09-25|url=https://www.cbc.ca/news/canada/manitoba/kelvin-goertzen-webinars-global-home-education-exchange-1.5658841|dátum prístupu=2026-01-22|jazyk=en}}</ref> === Svjazinvest a Rostelecom (2009{{--}}2013) === V roku 2009 bol Malofejev vymenovaný do predstavenstva štátneho telekomunikačného holdingu Svjazinvest (rus. Связьинвест, angl. Svyazinvest) na základe výberu ministra Igora Ščegoleva. Tam viedol Výbor pre strategické plánovanie.'''<ref name=":5" />''' V roku 2010 sa stal Malofejev aj členom predstavenstva spoločnosti Rostelecom (rus. Ростелеком), s ktorým sa v roku 2011 Svjazinvest zlúčil.<ref name=":5" /> Na začiatku roku 2013 Malofejev súhlasil s predajom svojich podielov (približne 10,7%) v Rostelecome magnátovi Arkadijovi Rotenbergovi, partnerovi [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimíra Putina]] z [[Džudo|džuda]], niekoľko týždňov pred odvolaním Malofejevovho bývalého obchodného partnera Alexandra Provotorova z funkcie generálneho riaditeľa. Dohoda sa však nestihla dokončiť v stanovenom termíne, a nakoniec koncom roka 2013 Rostelecom odkúpil všetky Malofejevove akcie, ktoré v jeho mene držala Gazprombanka prostredníctvom zložitej vlastníckej štruktúry.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kiselyova|meno=Maria|titul=Rostelecom to buy out biggest minority shareholder in $771 mln deal|periodikum=Reuters|odkaz na periodikum=Reuters|vydavateľ=Thomson Reuters Corporation|dátum=2013-11-15|issn=2050-3814|url=https://www.reuters.com/article/business/media-telecom/rostelecom-to-buy-out-biggest-minority-shareholder-in-771-mln-deal-idUSL5N0J02YW/|dátum prístupu=2026-01-18|priezvisko2=Golubkova|meno2=Ekaterina|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Sale of Rostelecom stake to Putin ally unravels|periodikum=Reuters|url=https://www.reuters.com/article/business/media-telecom/sale-of-rostelecom-stake-to-putin-ally-unravels-idUSL5N0CX4D3/|dátum prístupu=2026-01-18|jazyk=en|issn=2050-3814|odkaz na periodikum=Reuters|vydavateľ=Thomson Reuters Corporation|dátum=2013-04-10}}</ref> === Liga bezpečného internetu (2011{{--}}) === V roku 2011 Malofejev prostredníctvom Charitatívnej nadácie svätého Bazila Veľkého založil<ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Малофеев покинул пост председателя правления Лиги безопасного интернета | url = https://www.rbc.ru/rbcfreenews/553502619a79471f3e9554dd | vydavateľ = РБК | dátum vydania = 2015-04-20 | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О Лиге | url = http://www.ligainternet.ru/liga/about.php | vydavateľ = Liga bezpečného internetu | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = ru | dátum archivácie = 2013-01-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130127180645/http://www.ligainternet.ru/liga/about.php}}</ref> a financoval<ref>{{Citácia periodika|titul=Leaked Files Show China And Russia Sharing Tactics On Internet Control, Censorship|url=https://www.rferl.org/a/russia-china-internet-censorship-collaboration/32350263.html|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|dátum=2024-02-13|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=en|meno=Daniil|priezvisko=Belovodyev|meno2=Andrei|priezvisko2=Soshnikov|meno3=Reid|priezvisko3=Standish}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Russia’s unofficial censor to stop looking into ‘extremist’ activity online|periodikum=Novaya Gazeta Europe|dátum=2025-08-06|url=https://novayagazeta.eu/articles/2025/08/06/russias-unofficial-censor-to-stop-looking-into-extremist-activity-online-en-news|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=en}}</ref> neziskovú organizáciu Liga bezpečného internetu (rus. Лига безопасного интернета, angl. Safe Internet League), kde je členom dozornej rady a do roku 2015 bol jej predsedom (rus. председатель правления).<ref name=":22" /><ref name=":12" /><ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Попечительский совет | url = http://www.ligainternet.ru/liga/the-board-of-trustees.php | vydavateľ = Liga bezpečného internetu | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = ru | dátum archivácie = 2013-01-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130127195903/http://www.ligainternet.ru/liga/the-board-of-trustees.php}}</ref> Vstúpili do nej najväčšie ruské telekomunikačné a technologické spoločnosti vrátane Rostelecom a Kaspersky. Igor Ščegolev, vtedajší minister telekomunikácií, sa stal predsedom dozornej rady (rus. попечительский совет) ligy.<ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=Antoniuk|meno=Daryna|titul=Európa sankcionuje ruskú agentúru pre internetovú cenzúru a jej vedúceho|periodikum=The Record|dátum=2024-01-29|url=https://therecord.media/europe-russia-internet-censorship-sanctions|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=en}}</ref><ref name=":9">{{Citácia periodika|priezvisko=Turovsky|meno=Daniil|titul=This is how Russian Internet censorship works A journey into the belly of the beast that is the Kremlin's media watchdog|periodikum=Meduza|vydavateľ=Medusa project|url=https://meduza.io/en/feature/2015/08/13/this-is-how-russian-internet-censorship-works|dátum=2015-08-13|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Участники | url = http://www.ligainternet.ru/liga/participants.php | vydavateľ = Liga bezpečného internetu | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = ru | dátum archivácie = 2013-01-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130126005137/http://www.ligainternet.ru/liga/participants.php}}</ref><ref name=":7" /> Medzi členmi správnej rady boli nielen zástupcovia spoločností, vrátane Provotova a Kasperského, ale aj predstavitelia štátnych inštitúciíí, medzi nimi Andrej Gerasimov ([[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]]), Alexej Moškov (minister vnútra), Alexander Toršin (Rada ruskej federácie), Olga Šamšinová (Generálna prokurátúra), ale aj zástupca Moskovského patriarchátu.<ref name=":7" /> Táto [[Nezisková organizácia|nezisková organizcia]], ktorá úzko spolupracuje s ruskými štátnymi orgánmi,<ref name=":8" /><ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gagging Runet, silencing society. ’Sovereign’ Internet in the Kremlin’s political strategy | url = https://www.osw.waw.pl/en/publikacje/osw-commentary/2019-12-04/gagging-runet-silencing-society-sovereign-internet-kremlins | vydavateľ = OSW Centre for Eastern Studies | dátum vydania = 2019-12-04 | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = en | priezvisko = Domańska | meno = Maria}}</ref> sa oficiálne zameriava na ochranu detí pred škodlivým obsahom na internete, ako sú [[pedofília]], [[Droga (omamná látka)|drogy]] a [[extrémizmus]], kritici však hovoria o internetovej cenzúre nepohodlných názorov.<ref name=":30">{{Citácia periodika|priezvisko=Pertsev|meno=Andrey|titul=The Salesman of Patriotism|periodikum=Riddle Russia|dátum=2025-06-16|url=https://ridl.io/the-salesman-of-patriotism/|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=en}}</ref><ref name=":8" /> Organizácia sa podieľala na príprave zákona o čiernej listine webových stránok, prijatého v Rusku v roku 2012, ako aj na ďalšej cenzúrnej legislatíve, a zároveň pomáhala organizovať regionálne "kybernetické jednotky", ktorých členovia nahlasovali zakázaný obsah na internete.<ref>{{Citácia periodika|titul=God’s Oligarch|url=https://slate.com/news-and-politics/2014/10/konstantin-malofeev-one-of-vladimir-putins-favorite-businessmen-wants-to-start-an-orthodox-christian-fox-news-and-return-russia-to-its-glorious-czarist-past.html|periodikum=Slate|dátum=2014-10-20|dátum prístupu=2026-01-17|issn=1091-2339|jazyk=en-US|meno=Joshua|priezvisko=Keating}}</ref><ref name=":9" /><ref name=":10" /> V roku 2024 [[Európska rada]] na organizáciu uvalila sankcie za jej participácii na cenzúre v Rusku.<ref name=":8" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Global Human Rights Sanctions Regime: Council adds four persons and one entity to EU sanctions list | url = https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2024/01/29/global-human-rights-sanctions-regime-council-adds-four-persons-and-one-entity-to-eu-sanctions-list/ | vydavateľ = Consilium | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = en | dátum vydania = 2024-01-29}}</ref> === Skupina Carihrad (2014{{--}}) === [[Súbor:Tsargrad logo.png|náhľad|Logo televízie ''Carihrad'']] V roku 2014 Malofejev založil skupinu (holding) Carihrad (rus. группа компаний «Царьград», angl. Tsargrad Group).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Группа компаний «Царьград»: история, миссия, задачи, структура | url = https://tsgg.ru/page/about | vydavateľ = Tsargrad | dátum prístupu = 2026-01-18 | jazyk = ru | dátum archivácie = 2025-10-22 | url archívu = https://web.archive.org/web/20251022110827/https://tsgg.ru/page/about}}</ref> Jeho jadrom je konzervatívna televízna stanica ''Carihrad TV'' (rus. ''Царьград ТВ'', angl. ''Tsargrad TV''),'''<ref name=":11">{{Citácia periodika|titul=В Казахстане отключили доступ к российскому СМИ «Царьград» за «разжигание розни»|periodikum=Radio Azattyk|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=Radio Free Europe/Radio Liberty|dátum=2023-08-17|url=https://rus.azattyq.org/a/32552586.html|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=ru}}</ref>''' ktorá začala vysielať v novembri 2015, po referende na [[Krym (polostrov)|Kryme]].<ref name=":12" /> Kanál bol spočiatku súčasťou satelitných balíčkov, ale v roku 2017 zmenil formát a plne prešiel na online vysielanie.<ref name=":12" /> Stanica ''Carihrad TV'' produkuje obsah zameraný na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]], anti-západné naratívy, podporu ruskej politiky, vrátane ospravedlňovania anexie [[Krym (polostrov)|Krymu]] a konfliktu na [[Donecká oblasť|Donbase]], nacionalistických názorov vrátane [[Monarchizmus (hnutie)|monarchizmu]] a ruskej pravoslávnej identity.<ref name=":11" /><ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = U.S. Treasury Designates Facilitators of Russian Sanctions Evasion | url = https://home.treasury.gov/news/press-releases/jy0731 | vydavateľ = U.S. Department of the Treasury | dátum vydania = 2025-12-23 | dátum prístupu = 2026-01-18 | jazyk = en}}</ref><ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Death of a Russian ultranationalist | url = https://www.lowyinstitute.org/the-interpreter/death-russian-ultranationalist | vydavateľ = Iowy Institute | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = en | priezvisko = Sussex | meno = Matthew | dátum vydania = 2022-08-31}}</ref> Séfredaktorom po zoležní sa stal [[Alexandr Gelievič Dugin|Alexander Dugin]], ktorý bol zároveň komentátorom stanice.<ref name=":20">{{Citácia periodika|priezvisko=RFE/RL's Russian Service|titul=YouTube Blocks Accounts Of Pro-Kremlin Analyst, Orthodox TV Channel In Russia|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.|dátum=2020-07-28|url=https://www.rferl.org/a/youtube-blocks-dugin-accounts-pro-kremlin-analyst-orthodox-tv-channel-russia/30753495.html|dátum prístupu=2026-01-19|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=The weaponization of religion: How the Kremlin is using Christian fundamentalism to advance Moscow’s agenda|periodikum=День|vydavateľ=українська прес-група|url=https://day.kyiv.ua/en/article/day-after-day/weaponization-religion-how-kremlin-using-christian-fundamentalism-advance|dátum prístupu=2026-01-19|jazyk=en}}</ref><ref name=":19" /> V roku 2017 napríklad v relácii ''Náš uhol pohľadu'' realizoval rozhovor s krajne pravicovým konšpiračným teoretikom Alexom Jonesom, v ktorom ho označil za hrdinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alex Jones Brags About Praise From “Top Putin Advisers” On Russian TV For His Pro-Trump Coverage | url = https://www.mediamatters.org/alex-jones/alex-jones-brags-about-praise-top-putin-advisers-russian-tv-his-pro-trump-coverage | vydavateľ = Media Matters for America | dátum vydania = 2017-01-10 | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = en | meno = Eric | priezvisko = Hananoki}}</ref> Založeniu stanice predchádzalo nadviazanie spolupráce s Jackom Hanickom, dlhoročným zamestnancom [[Fox Broadcasting Company|Fox News]] ešte v roku 2013.<ref name=":14">{{Citácia periodika|priezvisko=Norris|meno=Sian|titul=The TV Exec, the Oligarch and the Global Far-Right|periodikum=Byline Times|vydavateľ=Byline Media Holdings Ltd|dátum=2022-03-07|url=https://bylinetimes.com/2022/03/07/the-tv-exec-the-oligarch-and-the-global-far-right/|dátum prístupu=2026-01-18|priezvisko2=Cuda|meno2=Heidi Siegmund|jazyk=en}}</ref> Spolu s Hanickom budoval Malofejev konzervatívne mediálne impérium. Podľa súdnych dokumentov sa pokúšali aj o mediálnu expanziu do [[Bulharsko|Bulharska]] a [[Grécko|Grécka]], kam bol Hanick vyslaný medzi rokmi 2015 a 2016.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Legare|meno=Robert|titul=Justice Dept indicts Russian oligarch accused of violating U.S. sanctions, a first since Russia invaded Ukraine|periodikum=CBS News|vydavateľ=CBS Interactive Inc.|dátum=2022-04-06|url=https://www.cbsnews.com/news/russian-oligarch-sanctions-violation-konstantin-malofeyev/|dátum prístupu=2026-01-18|jazyk=en}}</ref><ref name=":14" /> Cieľom tejto snahy o expanziu na [[Balkánsky polostrov|Balkán]] bola propagácia panpravoslávnej ideológie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Stronski | meno = Paul | titul = Russia’s Game in the Balkans | url = https://carnegie-production-assets.s3.amazonaws.com/static/files/Stronski_Himes_Balkans_formatted.pdf | dátum vydania = 2019-01 | dátum prístupu = 2026-01-19 | vydavateľ = Carnegie Endowment for International Peace | priezvisko2 = Himes | meno2 = Annie | jazyk = en | miesto = Washington}}</ref> V roku 2020 bola stanica zablokovaná na platforme [[YouTube]]<ref name=":14" /><ref name=":11" /><ref name=":20" /> a v roku 2023 bola webová stránka kanála zablokovaná aj v [[Kazachstan|Kazachstane]] a v [[Moldavsko|Moldavsku]].<ref name=":11" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Moldova blocks Russian propaganda media websites | url = https://theins.ru/en/news/266191 | vydavateľ = The Insider | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = en | dátum vydania = 2023-10-25}}</ref> V apríli 2022 bol holding Carihrad sankcionovaný [[Spojené štáty|USA]] a "označený za základný kameň Malofeevovej rozsiahej siete škodlivého vplyvu"<ref name=":13" /> a v decembri 2023 bola ''Carihrad TV'' zaradená do sankčného zoznamu [[Európska únia|EÚ]] v rámci 12. balíka sankcií proti Rusku za jej úlohu v šírení pro-kremeľskej [[Propaganda|propagandy]] a podpore [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej agresie voči Ukrajine]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 12th package of sanctions on Russia's war of aggression against Ukraine: additional 61 individuals and 86 entities included in the EU's sanctions list | url = https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2023/12/18/12th-package-of-sanctions-on-russia-s-war-of-aggression-against-ukraine-additional-61-individuals-and-86-entities-included-in-the-eu-s-sanctions-list/ | vydavateľ = European Council | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = en | dátum archivácie = 2023-12-18}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Two companies from The Insider's investigation into Russian army suppliers added to EU's 12th sanctions list|periodikum=The Insider|dátum=2023-12-19|url=https://theins.ru/en/news/267758|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=en}}</ref> === Katehon Think Tank (2016{{--}}) === V februári 2016 bol oficiálne zaregistrovaný Katehon Think Tank (rus. Аналитический центр Катехон), za ktorého zakladateľa sa považuje Malofeev<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ООО «АНАЛИТИЧЕСКИЙ ЦЕНТР «КАТЕХОН» | url = https://companies.rbc.ru/id/1167746154432-ooo-analiticheskij-tsentr-katehon/ | vydavateľ = РБК Компании | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pillars of Russia’s Disinformation and Propaganda Ecosystem | url = https://2017-2021.state.gov/wp-content/uploads/2020/08/Pillars-of-Russia%E2%80%99s-Disinformation-and-Propaganda-Ecosystem_08-04-20.pdf | dátum vydania = 2020-08 | dátum prístupu = 2026-01-19 | vydavateľ = Global Engagement Center | jazyk = en}}</ref><ref name=":32">{{Citácia knihy|priezvisko=Datta|meno=Neil|titul=Tip of the Iceberg|vydavateľ=European Parliamentary Forum for Sexual and Reproductive Rights|miesto=Belgicko|rok=2021|isbn=978-2-93102920-6|strany=24|jazyk=en|url=https://www.epfweb.org/sites/default/files/2021-06/Tip%20of%20the%20Iceberg%20June%202021%20Final.pdf}}</ref>, ktorý sa prezentuje ako komunita expertov z rôznych krajín, ktorí vykonávajú výskum v rôznych oblastiach vrátane geopolitických, geostrategických a politických analýz.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About us | url = https://katehon.com/en/about-us | vydavateľ = Katehon | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = en}}</ref> V správe americkej vládnej agentúry GEC je charakterizovaný ako "moskovský quasi-[[think tank]], ktorý je šíriteľom virulentných anti-západných [[Dezinformácia|dezinformácií]] a [[Propaganda|propagandy]] prostredníctvom svojej webovej stránky v piatich jazykoch; je vedený jednotlivcami s jasnými väzbami na ruský štát a ruské spravodajské služby".<ref name=":21" /> Pred oficiálným založením think tanku, ktorého neoficiálne založenie niektoré zdroje datujú do roku 2014,<ref>{{Citácia periodika|titul=The concept of Katechon as a war narrative: Four Russian ideologues’ interpretations of the ‘special military operation’|url=https://doi.org/10.1177/17506352251363021|periodikum=Media, War & Conflict|dátum=2025-08-22|dátum prístupu=2026-01-19|strany=17506352251363021|issn=1750-6352|doi=10.1177/17506352251363021|jazyk=en|meno=Santeri|priezvisko=Kytöneva}}</ref> bol ako šéfredaktor a kontaktná osoba platformy katehon.com uvádzaný [[Alexej Komov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Our Authors | url = http://katehon.com/our-authors.html | vydavateľ = katehon.com | dátum prístupu = 2026-01-19 | dátum archivácie = 2015-07-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150724030450/http://katehon.com/our-authors.html}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Our Contacts | url = http://katehon.com/ourcontacts.html | vydavateľ = Katehon | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20150331063157/http://katehon.com/ourcontacts.html}}</ref> V roku 2016 je uvedený Malofejev ako prezident dozornej rady a medzi jej členmi boli [[Alexandr Gelievič Dugin|Alexander Dugin]], Leonid Rešetnikov, Sergej Glaziev a Andrej Klimov.<ref name=":21" /><ref>{{Citácia periodika|titul=About us|url=http://katehon.com/about-us|periodikum=Katehon think tank. Geopolitics & Tradition|dátum=2015-11-19|dátum prístupu=2026-01-19|jazyk=en}}</ref> Ruská jazyková verzia stránky katehon.com uvádza, že v roku 2023 vznikol Carihradský inštitút (rus. Институт Царьграда, angl. Tsargrad Institute) a webová stránka katehon.com slúži ako platforma na zverejňovanie materiálov zo seminárov, kongresov a konferencií Carihradského inštitútu. Malofejev je uvedený ako zakladateľ inštitútu, riaditeľom je Alexander Dugin a výkonným riaditeľom Alexander Razumovskij.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Институт ЦГ | url = https://katehon.com/ru/o-nas | vydavateľ = katehon.com | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = ru}}</ref><ref group="pozn." name=":1">Anglická jazyková verzia ketehon.com uvádza naďalej Katehon think tank.</ref> === Spoločnosť dvojhlavého orla (2017{{--}}) === V novembri 2017 bol Malofeev jednohlasne zvolený za predsedu (správnej) rady Spoločnosti Dvojhlavého orla (rus. Общество содействия русскому историческому развитию - Двуглавый орёл, angl. Double-Headed Eagle Society).<ref>{{Citácia periodika|titul=Русское историческое просвещение сделало шаг вперед. Итоги Всероссийского Общего Собрания Общества «Двуглавый орел»|url=https://rusorel.info/v-rossii-sushhestvuet-moshhnoe-monarxicheskoe-dvizhenie-itogi-vserossijskogo-obshhego-sobraniya-obshhestva-dvuglavyj-orel/|dátum prístupu=2026-01-19|jazyk=ru-RU|periodikum=Общество «Двуглавый Орёл»|dátum archivácie=2017-11-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20171110225323/https://rusorel.info/v-rossii-sushhestvuet-moshhnoe-monarxicheskoe-dvizhenie-itogi-vserossijskogo-obshhego-sobraniya-obshhestva-dvuglavyj-orel/}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Руководство | url = https://rusorel.info/malofeev/ | vydavateľ = Двуглавый Орёл | dátum prístupu = 2026-01-20 | jazyk = ru-RU | dátum archivácie = 2019-10-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20191016100426/https://rusorel.info/malofeev/}}</ref> Ide o organizáciu s výraznou [[Monarchizmus (hnutie)|monarchistickou]], [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne]]-konzervatívnou a [[Imperializmus|imperiálne]] orientovanou ideológiou, ktorá sa navonok prezentuje ako združenie zamerané na "Ruské historické osvietenie".<ref name=":26">{{Citácia periodika|titul=Beyond “hybrid warfare”: a digital exploration of Russia’s entrepreneurs of influence|url=https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/1060586X.2021.1936409|periodikum=Post-Soviet Affairs|dátum=2021-07-04|dátum prístupu=2026-01-19|ročník=37|číslo=4|strany=318–335|issn=1060-586X|doi=10.1080/1060586X.2021.1936409|jazyk=en|meno=Marlene|priezvisko=Laruelle|meno2=Kevin|priezvisko2=Limonier}}</ref><ref name=":27">{{Citácia periodika|priezvisko=Platova|meno=Varvara|titul=Press the tsar button|periodikum=Novaya Gezeta Europe|dátum=2022-08-10|url=https://novayagazeta.eu/articles/2022/08/10/press-the-tsar-button|dátum prístupu=2026-01-19|jazyk=en}}</ref><ref name=":28">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Манифест | url = https://rusorel.info/manifest/ | vydavateľ = Двуглавый орел | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = ru-RU | dátum archivácie = 2019-04-25 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190425173016/https://rusorel.info/manifest/}}</ref> Organizácia presadzuje imperiálny výklad ruských dejín, podporuje myšlienku znovuzjednotenia "historických ruských území", ktoré zahŕňajú [[Pobaltský štát|pobaltské štáty]], [[Stredná Ázia|Strednú Áziu]], [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]], [[Moldavsko]], [[Bielorusko]] a [[Ukrajina|Ukrajinu]] a spája [[nacionalizmus]] s pravoslávnym [[Tradicionalizmus (preceňovanie tradície)|tradicionalizmom]], pričom sa opiera o symboliku [[Cárske Rusko|cárskej ríše]] a kult posledného ruského cára Mikuláša II.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian War Nationalism: Nationalist Practices, Empire, Conservatism, and Orthodoxy | url = https://www.sv.uio.no/c-rex/english/news-and-events/right-now/2023/russian-war-nationalism.html | vydavateľ = Center for Research on Extremism | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = en | priezvisko = Brankova | meno = Alexandra Martin | dátum vydania = 2023-03-10}}</ref><ref name=":27" /><ref name=":25" /><ref name=":28" /> Vo svojom manifeste organizácia uvádza, že verí, že "Bohom daná pravoslávna monarchia je pre Rusko najorganickejšou a najspásonosnejšou formou vlády". Zároveň sa hlasí k "pravoslávnemu imperializmu" a tvrdí, že "Rusko je odsúdené buď na zánik, alebo sa opäť stane impériom".<ref name=":28" /> Spoločnosť bola založená 1. novembra 2015<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Устав {{!}} Сегодня.ру | url = http://www.segodnia.ru/content/184804 | vydavateľ = segodnia.ru | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = ru | dátum archivácie = 2017-03-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170326040432/http://www.segodnia.ru/content/184804}}</ref> a jej prvým lídrom a zakladateľom bol Leonid Rešetnikov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Руководство {{!}} Сегодня.ру | url = http://www.segodnia.ru/content/184805 | vydavateľ = segodnia.ru | dátum prístupu = 2026-01-20 | jazyk = ru | dátum archivácie = 2017-03-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170326040437/http://www.segodnia.ru/content/184805}}</ref><ref name=":29" /> Pre organizáciu pracovala aj Rešetnikovova dcéra Alexandra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Редакция сайта общества «Двуглавый орел» | url = http://rusorel.info/redakciya-sajta-obshhestva-dvuglavyj-orel | vydavateľ = Двуглавый Орёл | dátum prístupu = 2026-01-20 | jazyk = ru-RU | priezvisko = | dátum archivácie = 2017-06-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170617061125/http://rusorel.info/redakciya-sajta-obshhestva-dvuglavyj-orel}}</ref> Po nástupe Malofejeva do funkcie predsedu (správnej) rady zostal Rešetnikov pôsobiť ako podpredseda a výkonný riaditeľ.<ref>{{Citácia periodika|titul=Слабое звено. Главного русофила Болгарии обвинили в шпионаже|url=https://www.svoboda.org/a/30160694.html|periodikum=Радио Свобода|dátum=2019-09-12|dátum prístupu=2026-01-20|jazyk=ru|meno=Ярослав|priezvisko=Шимов}}</ref><ref name=":29">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = «Похоронив Двуглавый Орел, могильщики поют "Осанна" подмене смыслов» -События на главной | url = https://www.sestroretsk.com/main/121032/ | vydavateľ = sestroretsk.com | dátum prístupu = 2026-01-20 | jazyk = ru}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = РУКОВОДСТВО {{!}} ДВУГЛАВЫЙ ОРЕЛ | url = https://rusorel.info/administration/ | vydavateľ = rusorel.info | dátum prístupu = 2026-01-20 | jazyk = ru-RU | dátum archivácie = 2019-04-25 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190425141308/https://rusorel.info/administration/}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Исполнительная дирекция | url = https://rusorel.info/management/ | vydavateľ = Двуглавый Орёл | dátum prístupu = 2026-01-20 | jazyk = ru-RU | dátum archivácie = 2019-10-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20191016102115/https://rusorel.info/management/}}</ref> Organizácia mala registrované sídlo na rovnakej adrese ako Ruský inštitút pre strategické štúdie (rus. Российский институт стратегических исследований, RISI; angl. Russian Institute for Strategic Studies, RISS), ktorý v tom čase fungoval ako [[think tank]] ruskej [[Služba zahraničnej rozviedky Ruskej federácie|Služby zahraničnej rozviedky]] (SVR)<ref name=":26" />. Rešetnikov bol riaditeľom RISS v rokoch 2009{{--}}2017 a je bývalým agentom sovietskej (pôsobil na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]]) a ruskej zahraničnej spravodajskej služby. Zo SVR v roku 2009 odišiel do dôchodku v hodnosti [[Generálporučík|generálporučíka]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Bulgaria Charges Former Lawmaker With Spying For Russia|url=https://www.rferl.org/a/bulgaria-charges-former-lawmaker-with-spying-for-russia/30157289.html|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|dátum=2019-09-10|dátum prístupu=2026-01-20|jazyk=en}}</ref><ref name=":34" /> V novembri 2020 sa spoločnosť transformovala na Tsargrad Society (rus. Общество «Царьград»).<ref name=":13" /><ref name=":27" /> Rešetnikov tento krok komentoval ako "pochovanie dvojhlavého orla" a následne spolu so skupinou označovanou ako "neo-[[Biela armáda|bielogvardejci]]" z organizácie odišiel a založil organizáciu Dedičstvo impéria (rus. Наследие империи).<ref name=":29" /> === Celosvetový ruský národný snem (2019{{--}}2024) === [[Súbor:Руководство Всемирного Русского народного собора.jpg|alt=24. október 2022, vedenie Svetového ruského národného snemu počas plenárneho zasadnutia. Zľava: Konštantín Malofejev, patriarcha Kirill, metropolita voskresenský Dionýz (Peter Porubaj) - vikár patriarchu Kirilla, Alexander Ščipkov.|náhľad|24. október 2022, vedenie Svetového ruského národného snemu počas plenárneho zasadnutia. Zľava: Konštantín Malofejev, patriarcha [[Kirill I.|Kirill]], metropolita voskresenský Dionýz (Peter Porubaj) - vikár patriarchu Kirilla, Alexander Ščipkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Святейший Патриарх Кирилл: Глобализм направлен против института семьи как прочной структуры, сохраняющей и передающей традицию / Православие.Ru|url=https://pravoslavie.ru/148939.html|vydavateľ=pravoslavie.ru|dátum prístupu=2026-01-22|jazyk=ru|dátum vydania=2022-10-25}}</ref>]]V apríli 2019 bol Malofejev vymenovaný za podpredsedu Celosvetového ruského národného snemu (rus. Всемирный русский народный собор, ВРНС; angl. World Russian People's Council, WRPC), medzinárodne pôsobiacej organizácie založenej v roku 1993 a fungujúcej pod záštitou [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]], ktorej predsedom je [[Kirill I.|patriarcha Kirill]].<ref name=":31">{{Citácia periodika|titul=The war and the sacred at the World Russian People’s Council: a view from Russia’s regions|url=https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/21567689.2025.2603973|periodikum=Politics, Religion & Ideology|dátum=2025-10-02|dátum prístupu=2026-01-21|ročník=26|číslo=4|strany=582–604|issn=2156-7689|doi=10.1080/21567689.2025.2603973|jazyk=en|meno=Bojidar|priezvisko=Kolov}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Soroka|meno=George|titul=International Relations by Proxy? The Kremlin and the Russian Orthodox Church|url=https://www.mdpi.com/2077-1444/13/3/208|dátum vydania=2022-03-01|dátum prístupu=2026-01-22|vydavateľ=Harvard University|jazyk=en}}</ref> Snem, ktorého stretnutia organizoval Malofejev, presadzoval veľké rodiny, zákaz potratov a koncept "ruského sveta", ktorý odkazoval na historický priestor [[Ruská ríša|Ruskej ríše]].<ref name=":30" /> Na kongrese snemu v roku 2019, ktorého sa zúčastnil aj [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimír Putin]], Malofejev účastníkom povedal, že snem by mal plniť funkciu [[Stredovek|stredovekého]] parlamentu a svoju úlohu opísal ako "dohľad nad expertnou prácou" a "rozvoj medzinárodnej agendy a agendy ľudských práv".<ref name=":25" /> Regionálne fóra organizované snemom boli podľa analýz využívané na legitimizáciu [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]]. Ich obsah nielenže preberal oficiálne naratívy [[Moskva|Moskvy]], ale v niektorých prípadoch k nim aktívne prispieval k zosilneniu militantnej rétoriky.<ref name=":31" /> Dve fóra konané na okupovaných územiach, na ktorých Malofejev vystúpil, v [[Sevastopoľ|Sevastopole]] v júli 2024 osobne<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = На форуме ВРНС "Русский мир" в Севастополе предложили принять закон о триединстве русского народа | url = https://vrns.ru/forumy/na-forume-vrns-russkiy-mir-v-sevastopole-predlozhili-prinyat-zakon-o-triedinstve-russkogo-naroda/ | vydavateľ = Всемирный Русский Народный Собор | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = ru | dátum vydania = 2024-07-29 | dátum archivácie = 2025-06-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250620012321/https://vrns.ru/forumy/na-forume-vrns-russkiy-mir-v-sevastopole-predlozhili-prinyat-zakon-o-triedinstve-russkogo-naroda/}}</ref> a v [[Luhansk|Luhansku]] v máji 2023 na diaľku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = В Луганске состоялся Всероссийский форум ВРНС "Русский мир" | url = https://vrns.ru/forumy/v-luganske-sostoyalsya-vserossiyskiy-forum-vrns-russkiy-mir/ | vydavateľ = Всемирный Русский Народный Собор | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = ru | dátum vydania = 2023-05-12}}</ref>, boli obe nazvané Ruský svet (rus. Russkij mir).<ref name=":31" /> Ihneď po Malofejevovom nástupe vytvoril snem Ruskú mládežnícku organizáciu (rus. Русская молодежная организация, RMO) podriadenú rade, na čele ktorej stál Andrej Afanasiev, novinár z Malofejevovej ''Carihrad TV''. Deklarovaným cieľom RMO bola koordinácia mladých ľudí so záujmom o "posilňovanie ruskej [[Identita (sociológia)|identity]]" a "ochranu tradičných hodnôt ruského národa". Od svojho vzniku šírila na internete obsah typický pre [[Pravicový extrémizmus|krajnú pravicu]], vrátane [[Xenofóbia|xenofóbneho]] diskurzu a idealizácie Ruského impéria. O niekoľko týždňov neskôr Afanasiev oznámil, že začal pôsobiť v Spoločnosti Dvojhlavého orla, do ktorej pozval aj členov RMO. Nakoniec sa RMO odčlenilo od snemu a začlenilo sa do Spoločnosti Dvojhlavého orla.<ref name=":36">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Православные тролли и «молодежные русские»: как ультраправые пытаются встать с колен | url = https://theins.ru/politika/194475 | vydavateľ = The Insider | dátum prístupu = 2026-01-22 | jazyk = ru | dátum vydania = 2019-12-27}}</ref> V aktivitách snemu bol dlhodobo angažovaný aj [[Alexandr Gelievič Dugin|Alexander Dugin]], ktorý bol od roku 2007 členom rady<ref>{{Citácia periodika|titul=Александр Дугин биография|url=https://svpressa.ru/persons/aleksandr-dugin/|dátum prístupu=2026-01-21|jazyk=ru|periodikum=Свободная Пресса|dátum archivácie=2025-07-20|url archívu=https://web.archive.org/web/20250720094549/https://svpressa.ru/persons/aleksandr-dugin/}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Всемирный Русский Народный Собор | url = https://anticompromat.panchul.com/vrns/spr_vrns.html | vydavateľ = Антикомпромат | dátum prístupu = 2026-01-21|jazyk=ru}}</ref> a minimálne od roku 2023 je členom prezídia snemu.<ref name=":33">{{Citácia periodika|titul=The Mandate of the World Russian People’s Council and the Russian Political Imagination: Scripture, Politics and War|url=https://www.mdpi.com/2077-1444/16/4/466|periodikum=Religions|dátum=2025-04-04|dátum prístupu=2026-01-21|ročník=16|číslo=4|strany=466|issn=2077-1444|doi=10.3390/rel16040466|jazyk=en|meno=Alar|priezvisko=Kilp|meno2=Jerry G.|priezvisko2=Pankhurst}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Обновлен состав Бюро Президиума ВРНС | url = https://vrns.ru/forumy/obnovlen-sostav-byuro-prezidiuma-vrns/ | vydavateľ = Всемирный Русский Народный Собор | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = ru | dátum vydania = 2024-03-27 | dátum archivácie = 2025-07-19 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240719065219/https://vrns.ru/forumy/obnovlen-sostav-byuro-prezidiuma-vrns/}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ХХV Всемирный Русский Народный Собор. «Наступает время нового большого Имперского стиля» | url = https://zavtra.ru/events/hhv_vsemirnij_russkij_narodnij_sobor_nastupaet_vremya_novogo_bol_shogo_imperskogo_stilya | vydavateľ = Завтра | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = ru | priezvisko = Ivanov | meno = Alexej | dátum vydania = 2023-11-29}}</ref> Snem 27. marca 2024 vydal dekrét, v ktorom označil [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskú inváziu na Ukrajinu]] za "svätú vojnu" proti "Západu, ktorý prepadol [[Satanizmus|satanizmu]]" a proti "náporu globalizmu".<ref>{{Citácia periodika|titul=Organizácia vedená moskovským patriarchom KirillomRusko vedie na Ukrajine svätú vojnu proti Západu, ktorý prepadol satanizmu|periodikum=Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|vydavateľ=POSTOJ MEDIA, s. r. o.|dátum=2024-04-06|issn=1336-720X|url=https://svetkrestanstva.postoj.sk/153482/rusko-vedie-na-ukrajine-svatu-vojnu-proti-zapadu-k|dátum prístupu=2026-01-21}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=ВРНС под председательством Кирилла назвал войну в Украине "священной"|url=https://www.svoboda.org/a/vrns-pod-predsedateljstvom-kirilla-nazval-voynu-v-ukraine-svyaschennoy-/32880145.html|periodikum=Радио Свобода|dátum=2024-03-27|dátum prístupu=2026-01-21|jazyk=ru|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.}}</ref><ref name=":33" /> Dekrét ostro kritizovala aj Svetová rada cirkví.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Svetová rada cirkví (WCC) kritizuje Svetovú radu ruského ľudu vedenú moskovským patriarchom Kirillom za to, že agresiu proti Ukrajine označuje za 'svätú vojnu'|periodikum=Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|vydavateľ=POSTOJ MEDIA, s. r. o.|dátum=2024-04-19|issn=1336-720X|url=https://svetkrestanstva.postoj.sk/154281/dnes-treba-vediet|dátum prístupu=2026-01-21|priezvisko2=AP|priezvisko3=Ismael|meno3=Francisco}}</ref><ref name=":33" /> V tejto súvislosti experti upozorňujú na rolu WRPC pri systematickom prenasledovaní [[Kresťanstvo|kresťanských]] a iných náboženských komunít ruskou vládou v okupovaných oblastiach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia’s government persecutes Christians in occupied Ukraine, experts testify to US lawmakers - OSV News | url = https://www.osvnews.com/russias-government-persecutes-christians-in-occupied-ukraine-experts-testify-to-us-lawmakers/ | dátum vydania = 2024-07-30 | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = en-US | meno = Gina | priezvisko = Christian}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Faith leaders highlight Russian religious persecution in occupied Ukraine | url = https://www.atlanticcouncil.org/blogs/ukrainealert/faith-leaders-highlight-russian-religious-persecution-in-occupied-ukraine/ | dátum vydania = 2023-11-02 | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = en-US | meno = Shelby | priezvisko = Magid | vydavateľ = Atlantic Council | priezvisko2 = Sapuppo | meno2 = Mercedes}}</ref> Na rovnakom kongrese bolo zvolené aj nové vedenie snemu, v ktorom sa už Malofejev nenachádzal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Съезд ВРНС. Подведение итогов, планы на 2024-й, обновлённый состав Бюро Президиума и руководства Собора | url = https://vrns.ru/news/vneocherednoy-sezd-vrns-podvedenie-itogov-novye-plany-obnovlyennyy-sostav-byuro-prezidiuma-i-rukovod/ | vydavateľ = Всемирный Русский Народный Собор | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = ru | dátum vydania = 2024-03-27}}</ref><ref name=":31" /> Podľa niektorých analýz to súviselo s jeho ambíciou presadiť sa ako hlavný ideológ Ruska a s rivalitou s politickými stratégmi [[Moskovský kremeľ|Kremľa]], čo mohlo spôsobovať problémy patriarchovi [[Kirill I.|Kirillovi]].<ref name=":30" /> === Bratstvo akademikov (2020{{--}}) === Bratstvo akademikov (rus. Братство Академистов) založil a financoval Malofejev v roku 2020 ako súčasť Carihradskej skupiny s cieľom budovať novú "národnú elitu" ktorá má dominovať v ruskej štátnej správe a kultúre a prispieť ku globálnej ruskej ideologickej dominancii.<ref name=":50">{{Citácia periodika|priezvisko=Smirnov|meno=Philipp|titul=«Мои юные любители имперскости» В вузах по всей России появляются ячейки «русского студенческого Братства Академистов». Это проект Константина Малофеева. Рассказываем, что это и зачем глава «Царьграда» воспитывает «будущую элиту России»|periodikum=Groza|dátum=2024-06-07|url=https://www.groza.media/posts/akademisty|dátum prístupu=2026-01-02|priezvisko2=Morozova|meno2=Daria|priezvisko3=Spirin|meno3=Leonid|spoluautori=Redakcia Kholod|jazyk=ru}}</ref><ref name=":51">{{Citácia periodika|titul=«Мы построили русское гражданское общество, теперь покупайте билеты до Верхнего Ларса, черти»|periodikum=Вёрстка|dátum=2024-06-13|url=https://verstka.media/kto-takie-akademisty-molodezhnoe-dvizhenie-russkih-nacionalistov|dátum prístupu=2026-02-01}}</ref><ref name=":52">{{Citácia periodika|priezvisko=Shandra|meno=Alya|titul=UK intel: Russian nationalist movement pushes for harsher approach to war against Ukraine|periodikum=Euromaidan Press|dátum=2024-06-23|url=https://euromaidanpress.com/2024/06/23/uk-intel-russian-nationalist-movement-pushes-for-harsher-approach-to-ukraine-war/|dátum prístupu=2026-02-01|jazyk=en}}</ref> Bratstvo je sieťou študentských združení (klubov akademikov), ktoré vznikali na univerzitách po celom Rusku.<ref name=":51" /> Medzi deklarované ciele Bratstva patrilo rozvíjanie "zručností sebaorganizácie" u študentov, ako aj vštepovanie "národnej solidarity a vzájomnej pomoci" a "organizovanie študentských diskusných platforiem a školení pre mladých politikov".<ref name=":50" /> Bratstvo organizovalo pre svojich členov prednášky o ruskom nacionalizme a stretnutia s regionálnymi politikmi a pravicovo-konzervatívnymi rečníkmi, medzi ktorými bola Daria Duginová, dcéra [[Alexandr Gelievič Dugin|Alexandra Dugina]] alebo Piotr Tolstoj, poslanec za stranu [[Jednotné Rusko]].<ref name=":50" /> Krátko pred začiatkom [[Ruská invázia na Ukrajinu|vojenskej agresie proti Ukrajine]] vo februári 2022 Bratstvo začalo meniť svoju štruktúru.<ref name=":50" /> Z lokálnej komunity v rámci Carihradskej skupiny sa rozšírilo na sieť buniek na viacerých významných ruských univerzitách a bunky boli založené v najmenej 25<ref name=":51" /> ruských mestách a na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny, vrátane Chersonskej oblasti a Krymu.<ref name=":50" /> Bunky pôsobili napríklad na [[Moskovskij gosudarstvennyj institut meždunarodnych otnošenij|Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov]] (MGIMO), Ruskej akadémii národného hospodárstva a verejnej správy (RANEPA) a Petrohradskej štátnej univerzite.<ref name=":50" /><ref name=":53">{{Citácia periodika|priezvisko=Astashin|meno=Ivan|titul=Return of the 'Black International': Neo-Nazis flock to St. Petersburg after invitation by Russia’s “Orthodox” oligarch Konstantin Malofeev|periodikum=The Insider|url=https://theins.ru/en/politics/285889|dátum prístupu=2026-02-01|jazyk=en|priezvisko2=Chernykh|meno2=Maria}}</ref> Niektoré z nich boli registrované ako oficiálne študentské združenia univerzít, čo znamená, že mali povolenie vedenia.<ref name=":50" /><ref name=":52" /> Bratstvo zabezpečuje vojenský výcvik pre svojich členov vo viacerých regiónoch Ruska, ktorý zahŕňa streľbu, taktickú prípravu, taktickú medicínu a obsluhu dronov a je prezentovaný ako príprava na účasť v bojoch proti [[Ukrajina|Ukrajine]].<ref name=":50" /> Niektorí členovia dobrovoľne odišli bojovať na front na Ukrajine.<ref name=":52" /> Od začiatku vojenskej agresie voči Ukrajine v roku 2022 sa akademici tiež angažovali proti protivojnovým aktivitám, čo zahŕňa písanie udaní proti [[Pedagógia|pedagógom]] a študentom.<ref name=":50" /><ref name=":51" /> Podľa britskej vojenskej rozviedky táto organizácia ovplyvňuje prístup Ruska k vojne proti Ukrajine smerom k ešte väčšej [[Radikalizácia|radikalizácii]].<ref name=":52" /> Bratstvo vedie Nikita Izjumov, bývalý realitný maklér, ktorý prevádzkuje videoblog zameraný na mladých priaznivcov [[Imperializmus|imperialistických]] ideí, kde kritizuje štátne orgány za nedostatočne prísnu [[Prisťahovalectvo|imigračnú]] politiku, obhajuje úplnú likvidáciu Ukrajiny ako štátu a vyjadruje opatrnú podporu bývalému "ministrovi obrany" samozvanej [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]] [[Igor Vsevolodovič Girkin|Igorovi Strelkovovi]], ktorý je v súčasnosti väznený v Rusku.<ref name=":50" /> Bratstvo podmieňuje členstvo prijatím štyroch [[Ideológia|ideologických]] pilierov, ktoré sú znázornené v jeho logu - kríži s dvojhlavým orlom a písmenom "A". Jednotlivé ramená kríža symbolizujú základné princípy organizácie.<ref name=":50" /> Horné rameno kríža predstavuje myšlienku Ruska ako "Tretieho Ríma" a katechónu, teda sily, ktorá má zadržiavať zlo a chaos vo svete.<ref name=":50" /> Dolné rameno symbolizuje budúcnosť a orientáciu organizácie na formovanie novej ruskej elity. Pravé rameno vyjadruje koncept tzv. Svätej Rusi ako duchovnej jednoty nebeskej a pozemskej Rusi.<ref name=":50" /> Ľavé rameno kríža symbolizuje vlasť a povinnosť oddanej služby štátu a jeho historickému poslaniu.<ref name=":50" /> ===Medzinárodné hnutie rusofilov (2023{{--}})=== V roku 2023 bolo na [[Kongres|kongrese]] v [[Moskva|Moskve]] založené Medzinárodné hnutie rusofilov (angl. International Russophile Movement, IRM; rus. Международное движение русофилов, МДР).<ref name=":41">{{Citácia periodika|titul=Not-so-useful idiots: How the International Russophile Movement consolidated the Kremlin’s European influence networks|periodikum=The Insider|url=https://theins.ru/en/politics/287942|dátum prístupu=2026-01-23|priezvisko=Korotonozhkina|meno=Natalia|dátum=2025-12-20|jazyk=ru}}</ref> Deklarovaným poslaním hnutia je "vytvorenie mosta pre komunikáciu a vzájomné porozumenie s ruským ľudom a poskytovanie spoľahlivých a ideologicky nezávislých informácií" o živote Rusku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О нас/About Us | url = https://mir2023.site/o-nas/ | dátum prístupu = 2026-01-24 | jazyk = ru-RU | vydavateľ = Medzinárodné rusofilné hnutie}}</ref> a ako jeden zo svojich hlavných cieľov hnutie deklaruje "boj proti rastúcej rusofóbii na celom svete".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ответ русофобам | url = https://rusmir.media/2023/04/05/mdr | vydavateľ = Русский мир | dátum prístupu = 2026-01-24 | jazyk = ru | dátum vydania = 2024-02-27}}</ref> Hnutie bolo podľa portálu ''The Insider'' založené v reakcii na uvalenie [[Sankcia (trest)|sankcií]] [[Európska únia|Európskóu úniou]] na kľúčové organizácie s podobným zameraním, zmrazenie ich [[Aktíva (účtovníctvo)|aktív]], [[vyhostenie]] zamestnancov a zvýšený dohľad, čo výrazne obmedzilo vplyvové pôsobenie [[Rusko|Ruska]] v Európe.<ref name=":41" /> Za generálneho tajomníka bol na prvom kongrese jednohlasne zvolený Nikolaj Malinov,<ref name=":41" /> bývalý [[Bulharsko|bulharský]] politik obvinený z [[Korupcia|korupcie]] a [[Špionáž|špionáže]] v prospech Ruska,<ref>{{Citácia periodika|titul=Шефът на движение „Русофили“ обвинен в шпионаж, ген. Решетников със забрана да влиза в България - Lex.bg News|url=https://news.lex.bg/%D1%88%D0%B5%D1%84%D1%8A%D1%82-%D0%BD%D0%B0-%D0%B4%D0%B2%D0%B8%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%B8%D0%B5-%D1%80%D1%83%D1%81%D0%BE%D1%84%D0%B8%D0%BB%D0%B8-%D0%BE%D0%B1%D0%B2%D0%B8%D0%BD%D0%B5/|periodikum=Lex.bg News|dátum=2019-09-10|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=bg-BG|url archívu=https://web.archive.org/web/20251217041756/https://news.lex.bg/%D1%88%D0%B5%D1%84%D1%8A%D1%82-%D0%BD%D0%B0-%D0%B4%D0%B2%D0%B8%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%B8%D0%B5-%D1%80%D1%83%D1%81%D0%BE%D1%84%D0%B8%D0%BB%D0%B8-%D0%BE%D0%B1%D0%B2%D0%B8%D0%BD%D0%B5/|dátum archivácie=2025-12-17}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Bulgarian Ex-Lawmaker Accused Of Spying For Russia Elected Chief Of Moscow-Backed Group|url=https://www.rferl.org/a/bulgaria-mp-malinov-spying-russia-elected-moscow-group/32319655.html|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|dátum=2023-03-15|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=en|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Treasury Sanctions Corrupt Elites Across Bulgarian Political Spectrum|url=https://home.treasury.gov/news/press-releases/jy1264|vydavateľ=U.S. Department of the Treasury|dátum vydania=2025-12-23|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=en}}</ref> ktorý viedol Národné hnutie rusofilov 16 rokov v Bulharsku.<ref name=":41" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Национальное Движение „Русофилы“ продолжает борьбу за хорошие отношения с Россией|url=https://rusofili.bg/%D0%BD%D0%B0%D1%86%D0%B8%D0%BE%D0%BD%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%BE%D0%B5-%D0%B4%D0%B2%D0%B8%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%B8%D0%B5-%D1%80%D1%83%D1%81%D0%BE%D1%84%D0%B8%D0%BB%D1%8B-%D0%BF-2/|dátum vydania=2024-06-30|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=bg-BG|meno=Кристина|priezvisko=Иванова}}</ref> Malinov je dlhodobým priateľom a blízkym spolupracovníkom Malofejeva.<ref name=":41" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://vrns.ru/news/nachal-rabotu-moskovskiy-ofis-mezhdunarodnogo-dvizheniya-rusofilov-se/|vydavateľ=Всемирный Русский Народный Собор|dátum prístupu=2026-01-23|titul=Начал работу Московский офис Международного движения русофилов|dátum vydania=2024-02-16|jazyk=ru}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moscow Rebukes Isolation with Second Congress of 'Russophile' Group|url=https://www.kharon.com/brief/moscow-rebukes-isolation-with-second-congress-of-the-russophile-group|vydavateľ=The Kharon|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=en|dátum vydania=2024-03-14}}</ref> Hoci je Malinov verejne prezentovaný ako iniciátor hnutia, kľúčovú úlohu v hnutí zohráva Malofejev. Organizuje rusofilské kongresy a prostredníctvom kanálu ''Carihrad'' zabezpečuje mediálne pokrytie aktivít hnutia.<ref name=":41" /> ''Carihrad TV'' tiež často pozýva členov hnutia do programov ako expertov.<ref name=":41" /> Niektoré zdroje Malofejeva, popri Ministerstve zahraničných vecí [[Rusko|Ruska]], označujú za faktického organizátora a hlavného financovateľa hnutia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Przedstawiciel pisma 'Myśl Polska' udał się do Moskwy na 'Międzynarodowego Związku Rusofilów'|url=https://jagiellonia.org/przedstawiciel-pisma-mysl-polska-udal-sie-do-moskwy-na-forum-wielobiegunowosci/|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=pl-PL|dátum vydania=2024-02-25|vydavateľ=Jagiellonia.org}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Russia Hosts Large Far Right Conference Attacking LGBTQ+ Rights, 'Russophobes,' and 'Globalists'|url=https://globalextremism.org/post/russia-hosts-large-far-right-conference-attacking-lgbtq-rights-russophobes-and-globalists/|dátum vydania=2024-03-05|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=en-US|meno=|priezvisko=|vydavateľ=Global Project Against Hate and Extremism}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Russia’s Africa People|url=https://ridl.io/russia-s-africa-people/|vydavateľ=Riddle Russia|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=en-GB|priezvisko=Klyszcz|meno=Ivan U.|dátum vydania=2024-06-28}}</ref> Rusofilské hnutie dostáva podľa ''The Insider'' tiež podporu od niekoľkých organizácií, ktoré sú buď kontrolované ruskou vládou, alebo sú prepojené s jej vojenskou spravodajskou službou (GRU) alebo zahraničnou spravodajskou službou (SVR).<ref name=":41" /> Zakladajúcimi členmi hnutia boli okrem Malinova, bývalý poslanec Bundestagu a člen strany AfD Waldemar Herdt a Fabrice Sorlin, známi pre dlhodobú spoluprácu s Malofejevom a ako autor pre Katehon.<ref name=":41" /><ref name=":44">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia-bashing Blowback: The Birth of the International Russophile Movement (MIR) | url = https://www.unz.com/pescobar/russia-bashing-blowback-the-birth-of-the-international-russophile-movement-mir/ | vydavateľ = The Unz Review | dátum prístupu = 2026-01-24 | priezvisko = Escobar | meno = Pepe | dátum archivácie = 2023-06-07 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230607130126/https://www.unz.com/pescobar/russia-bashing-blowback-the-birth-of-the-international-russophile-movement-mir/}}</ref> Obaja sa stali podpredsedami riadiceho orgánu IRM.<ref name=":44" /> Medzi členmi riadiaceho orgánu IRM, z ktorých mnohí propagujú Duginove myšlienky,<ref name=":41" /> boli [[Steven Seagal|Steven Segal]], Pepé Escobar, Patrick Poppel.<ref name=":44" /> Členom riadiaceho orgánu sa stal aj [[Ján Čarnogurský]],<ref name=":41" /><ref name=":44" /> ktorý sa osobne zúčastnil druhého kongresu IRM 27. februára 2024 v [[Moskva|Moskve]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Why Are We Isolating Ourselves While Much of the World Now Unites Against Us?|url=https://www.returntoorder.org/2024/03/why-are-we-isolating-ourselves-while-much-of-the-world-now-unites-against-us/|dátum vydania=2024-03-26|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=en-US|meno=John|priezvisko=Horvat|vydavateľ=Return to Order}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='Ruská kultúra je svetová, môže preklenúť politické rozdiely'. Čarnogurský o fóre v Moskve|url=https://42tcen.com/entry/ruska-kultura-je-svetova-moze-preklenut-politicke-rozdiely-carnogursky-o-fore-v-moskve|vydavateľ=42tcen.com|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=|dátum vydania=2024-03-07}}</ref> Delegátov prvého kongresu privítali [[Sergej Viktorovič Lavrov|Segej Lavrov]], Maria Zacharova, [[Alexandr Gelievič Dugin|Alexander Dugin]], viacerí lídri ruských politických strán a Malofejev, ktorý sprostredkoval aj príhovor patriarchu [[Kirill I.|Kirilla]]. Carlo Maria Viganò vystúpil prostredníctvom videohovoru a označil Rusko za "poslednú baštu civilizácie proti barbarstvu".<ref name=":44" /> Medzi účastníkmi, ktorých denník ''[[The Guardian]]'' opísal ako "politických marginálov a konšpiračných teoretikov",<ref>{{Citácia periodika|titul=Italian princess, conspiracy theorists and Steven Seagal: meet Russia’s friends overseas|url=https://www.theguardian.com/world/2023/mar/16/italian-princess-conspiracy-theorists-and-steven-seagal-meet-russias-friends-overseas|periodikum=The Guardian|dátum=2023-03-16|dátum prístupu=2026-01-24|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Andrew|priezvisko=Roth|odkaz na periodikum=The Guardian|vydavateľ=Guardian News & Media Ltd.}}</ref> boli aj Pierre de Gaulle, vnuk [[Charles de Gaulle|Charlesa de Gaulla]], a talianska princezná Vittoria Alliata di Villafranca.<ref name=":41" /> 15. decembra 2025 [[Európska únia]] zaradila hnutie na sankčný zoznam. Podľa odôvodnenia sa hnutie prezentuje ako globálna sieť sympatizantov [[Rusko|Ruska]], no slúži ruskej vláde na šírenie destabilizačných naratívov, [[Manipulácia (psychológia)|manipuláciu]] [[Verejná mienka|verejnej mienky]] v iných krajinách a posilnenie protizápadných nálad, čím prispieva k ohrozeniu stability EÚ a [[Ukrajina|Ukrajiny]] prostredníctvom [[Dezinformácia|informačných operácií]]. Je v ňom tiež zdôraznená podpora hnutia zo strany ruského Ministerstva zahraničných vecí, angažovanie sa [[Sergej Viktorovič Lavrov|Lavrova]] a spojenie hnutia s [[Alexandr Gelievič Dugin|Duginom]] a Malofejevom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2025/2568/oj/eng|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=en|priezvisko=The Council of the European Union|titul=Council Implementing Regulation (EU) 2025/2568 of 15 December 2025 implementing Regulation (EU) 2024/2642 concerning restrictive measures in view of Russia’s destabilising activities|dátum vydania=2025-12-15|vydavateľ=Official Journal of the European Union}}</ref> === Medzinárodná liga antiglobalistov "paladíni" (2025{{--}}) === 12. septembra 2025 sa v Mariinskom paláci v [[Petrohrad|Petrohrade]], sídle mestského parlamentu, konal medzinárodný kongres krajne pravicových a neonacistických hnutí.<ref name=":53" /> Podujatie zorganizoval Konstantin Malofeev.<ref name=":53" /><ref name=":54">{{Citácia periodika|priezvisko=Komarčević|meno=Dušan|titul=Srpski ultradesničari od konferencije u Rusiji do antimigrantskog protesta u Beogradu|periodikum=Rádio slobodná Európa|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.|dátum=2025-10-01|url=https://www.slobodnaevropa.org/a/ultradesnicari-narodna-partola-srbija-rusija/33546201.html|dátum prístupu=2026-02-01|priezvisko2=Janković|meno2=Jelena|jazyk=sr}}</ref> Kongres vyvrcholil založením Medzinárodnej ligy antiglobalistov "paladíni" (rus. Международная лига антиглобалистов «Паладины», angl. International Sovereigntist League “Paladins”), pomenovanej po vražednej teroristickej organizácii založenej bývalým dôstojníkom SS [[Otto Skorzeny|Ottom Skorzenym]].<ref name=":53" /> Kongres bol podľa Malofejeva otvorený modlitbou a minútou ticha na počesť amerického konzervatívneho aktivistu [[Charlie Kirk|Charlieho Kirka]], ktorý sa stal hrdinom ruskej propagandy po jeho vražde.<ref>{{Citácia periodika|titul=В Мариинском дворце прошел международный съезд ультраправых движений Среди участников — наследники испанских фалангистов, участвовавших в блокаде Ленинграда|periodikum=Meduza|dátum=2025-09-24|url=https://meduza.io/feature/2025/09/24/v-mariinskom-dvortse-proshel-mezhdunarodnyy-s-ezd-ultrapravyh-dvizheniy|dátum prístupu=2026-02-01|jazyk=ru}}</ref> Medzi účastníkmi boli neofašisti z [[Taliansko|Talianska]] a [[Brazília|Brazílie]], neonacisti z [[Grécko|gréckeho]] Zlatého úsvitu, radikálni nacionalisti zo [[Srbsko|Srbska]], nemecká [[Alternatíva pre Nemecko]] (AfD) a ďalšie [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicové]] skupiny. Na konferencii vystúpili aj [[Alexandr Gelievič Dugin|Alexander Dugin]]<ref name=":54" /><ref name=":53" /> a prostredníctvom videokonferencie aj [[Konšpiračná teória|konšpiračný teoretik]] a [[Antisemitizmus|antisemita]] Alain Soral (Bonnet).<ref name=":53" /> Kongresu predchádzal sprievod [[Petrohrad|Petrohradom]], ktorý viedol patriarcha [[Kirill I.|Kirill]].<ref>{{Citácia periodika|titul=В Санкт-Петербурге прошел международный съезд фашистов|periodikum=Важные истории|vydavateľ=ISM, Inc.|dátum=2025-09-23|url=https://istories.media/news/2025/09/23/v-sankt-peterburge-proshla-mezhdunarodnii-sezd-fashistov/|dátum prístupu=2026-02-01|jazyk=ru}}</ref> Medzi účastníkmi boli najmä aktivisti z Malofejevovho Carihradu, Dvojhlavého orla a Akademického bratstva, ktorého členovia sa priamo zapájajú ako dobrovoľníci do bojov na Ukrajine, ako aj členovia krajnej pravice z najmenej dvoch zahraničných skupín: [[Maďarsko|maďarského]] Hnutia 64 žúp (HVIM) a [[Belgicko|belgického]] Národa.<ref name=":53" /><ref>{{Citácia periodika|titul=British intel: Russia has supporters of more belligerent approach to war against Ukraine|periodikum=Ukroinfom|dátum=2024-06-22|url=https://www.ukrinform.net/rubric-ato/3877799-british-intel-russia-has-supporters-of-more-belligerent-approach-to-war-against-ukraine.html|dátum prístupu=2026-02-01|jazyk=en}}</ref> Zoznam organizácií, ktoré sa zúčastnili kongresu:<ref name=":53" /> * Dvojhlavý orol a Bratstvo akademikov ako súčasť Malofejevovej skupiny Carihrad ([[Rusko]]) * Zlatý úsvit ([[Grécko]]) * Forza Nuova, Lealtà Azione, Rete dei Patrioti ([[Taliansko]]) * Falange Española de las JONS, Democracia Nacional, Málaga 1487 ([[Španielsko]]) * Les Nationalistes, Nouvelle Droite ([[Francúzsko]]) * Národ ([[Belgicko]]) * Hnutie 64 žúp (HVIM) ([[Maďarsko]]) * Srpska Akcija a Narodna Patrola ([[Srbsko]]) * Bittereinders ([[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]]) * Condor 8 ([[Argentína]]) * UNR ([[Mexiko]]) * Nova Resistência ([[Brazília]]) * Patriotická alternatíva (PA) ([[Spojené kráľovstvo]]) * [[Alternatíva pre Nemecko]] (AfD) ([[Nemecko]]) == Politické aktivity == V novembri 2012 kandidoval Malofejev v doplňujúcich voľbách za poslanca do miestnej samosprávy vidieckeho sídla Znamenskoje v Ugranskom okrese [[Smolenská oblasť|Smolenskej oblasti]]. Dňa 17. novembra prvostupňový súd však zrušil Malofejevovu registráciu ako kandidáta z dôvodu volebnej [[Korupcia|korupcie]], ktorej sa mal dopustiť. Rozhodnutie súdu v čase volieb ešte nenadobudlo právoplatnosť a Malofeev bol zvolený za poslanca so 74,85 % hlasov. Chcel takto získať možnosť uchádzať sa o post senátora za Smolenskú oblasť do Rady federácie (horná komora parlamentu).<ref name=":23" /><ref name=":24" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=МВД Украины завело уголовное дело против Константина Малофеева, экс-совладельца "Ростелекома"|url=https://www.tadviser.ru/index.php/%D0%9F%D0%B5%D1%80%D1%81%D0%BE%D0%BD%D0%B0:%D0%9C%D0%B0%D0%BB%D0%BE%D1%84%D0%B5%D0%B5%D0%B2_%D0%9A%D0%BE%D0%BD%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BD%D1%82%D0%B8%D0%BD_%D0%92%D0%B0%D0%BB%D0%B5%D1%80%D1%8C%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87|vydavateľ=TAdviser.ru|dátum prístupu=2026-01-23}}</ref> Smolenský oblastný súd vo februári 2013 zrušil výsledky volieb. V roku 2016 však [[najvyšší súd]] uznal Malofejeva ako poškodeného.<ref name=":23">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Константин Малофеев перешел в потерпевшие | url = https://www.kommersant.ru/doc/3013724 | vydavateľ = Kommersant | dátum vydania = 2016-06-15 | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = ru | priezvisko = Асадчий | meno = Александр}}</ref><ref name=":24">{{Citácia periodika|titul=Бизнесмен Малофеев победил на сельских выборах в Смоленской области|periodikum=Interfax-Rusko|dátum=2012-11-19|url=https://www.interfax-russia.ru/center/news/biznesmen-malofeev-pobedil-na-selskih-vyborah-v-smolenskoy-oblasti|dátum prístupu=2026-01-19|jazyk=ru}}</ref> Druhýkrát sa Malofejev o vstup do politiky pokúsil prostredníctvom upadajúcej strany Spravodlivé Rusko (SR) v roku 2019.<ref name=":30" /><ref name=":37">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = «Справедливая Россия» собирается с патриотическими силами | url = https://www.kommersant.ru/doc/3908832 | vydavateľ = Коммерсантъ | dátum vydania = 2019-03-13 | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = ru | priezvisko = Inyutin | meno = Vsevolod | priezvisko2 = Ivanov | meno2 = Maxim}}</ref> Podľa plánu diskutovaného s lídrom strany Sergejom Mironovom sa mal stať jedným zo [[Sponzor|sponzorov]] strany a iniciovať jej ideologickú transformáciu.<ref name=":38">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Основатель «Царьграда» Малофеев объявил о выходе из «Справедливой России» | url = https://www.rbc.ru/politics/10/09/2019/5d779e0a9a794734e07f97aa | vydavateľ = РБК | dátum vydania = 2019-09-10 | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":37" /> Po jeho vstupe do strany v marci 2019 bol plánovaný mimoriadny [[kongres]], ktorý by schválil zmeny v štatúte a vymenovanie Malofeeva za podpredsedu.<ref name=":38" /><ref name=":37" /> Takmer okamžite po vstupe Malofejeva do SR začali nacionalisti dostávať pozvánky na vstup do strany.<ref name=":36" /> Vplyvní členovia strany sa však nakoniec postavili proti Malofejevovej aktívnej účasti v strane a Mironov nedokázal dosiahnuť dohodu.<ref name=":38" /> Plánovaný mimoriadny kongres bol zrušený a Malofejev po riadnom kongrese zo SR vystúpil.<ref name=":38" /> == Väzby na Slovensko == === Alexander Usovský === Podľa investigatívnej reportáže ''Frontal 21'' nemeckej verejnoprávnej televízie ''ZDF'' z roku 2017, založenej na tisíckach uniknutých e-mailov, Malofejev poskytol približne 100-tisíc eur [[Bielorusko|bieloruskému]] podnikateľovi Alexandrovi Usovskému,<ref name=":46">{{Citácia periodika|priezvisko=Kováč|meno=Peter|titul=Žilinka sa do rozpustenia ĽSNS nehrnie. Špionážnu aféru vraj sleduje|periodikum=Sme|odkaz na periodikum=Sme|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum=2022-03-21|issn=1335-440X|url=https://www.sme.sk/domov/c/lsns-rusko-spionaz-rozpustenie-zilinka|dátum prístupu=2026-01-24}}</ref><ref name=":47">{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|titul=Kotlebovci zbierajú podpisy za referendum o EÚ a NATO už takmer rok, vraj ich majú desaťtisíce|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|vydavateľ=N Press, s.r.o.|dátum=2017-06-08|issn=1339-844X|url=https://dennikn.sk/788590/kotlebovci-zbieraju-podpisy-za-referendum-o-eu-a-nato-uz-takmer-rok-vraj-ich-maju-desattisice/|dátum prístupu=2026-01-24}}</ref> ktorý si na Slovensku v roku 2013 založil Centrum pre východoeurópsku kultúru, ktoré však podľa zistení ''ZDF'' existovalo len na papieri.<ref name=":48">{{Citácia periodika|priezvisko=ČTK|titul=Odhalenie nemeckej televízie: Kotlebovci dostávali peniaze od prokremeľského podnikateľa|periodikum=Hospodárske Noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|vydavateľ=MAFRA Slovakia|dátum=2017-05-30|issn=1335-4701|url=https://hnonline.sk/svet/969022-odhalenie-nemeckej-televizie-kotlebovci-dostavali-peniaze-od-prokremelskeho-podnikatela|dátum prístupu=2026-01-24}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V pozadí protiukrajinských akcí v Polsku stojí Kreml. Rozbor nabourané korespondence | url = https://informnapalm.org/cz/v-pozadi-protiukrajinskych-akci-v-polsku-stoji-kreml-rozbor-nabourane-korespondence/ | dátum vydania = 2017-02-22 | dátum prístupu = 2026-01-24 | jazyk = en-US | priezvisko = Mefodijev | meno = Kyrylo | vydavateľ = Inform Napalm}}</ref> Finančné prostriedky mali byť následne distribuované spriazneným subjektom v regióne, pričom na Slovensku bola ako príjemca identifikovaná parlamentná strana [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|Kotlebovci]] [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|- Ľudová strana Naše Slovensko]] (ĽSNS), ktorú viedol [[Marian Kotleba|Marián Kotleba]].<ref name=":46" /><ref name=":47" /> Peniaze mali slúžiť na organizáciu demonštrácií a podporu iniciatív za vystúpenie Slovenska z [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a [[Európska únia|EÚ]]. ĽSNS práve v tom období, v júli 2016, spustila petíciu za vypísanie referenda o vystúpení Slovenska z EÚ a NATO.<ref name=":47" /> Vtedajší podpredseda ĽSNS [[Milan Uhrík]] a ďalší predstavitelia strany ako aj Usovskij prijatie peňazí popreli.<ref name=":47" /><ref name=":48" /> Polícia a [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|Národná kriminálna agentúra]] (NAKA) kauzu operatívne preverovali, no v roku 2017 konštatovali, že nenašli dostatok dôkazov na začatie trestného stíhania.<ref name=":46" /> Podozrenia zostali živé aj vďaka neskoršej kauze Bohuša Garbára, odsúdeného z [[Špionáž|špiónaže]] v prospech Ruska, ktorý v roku 2016 daroval ĽSNS 10-tisíc eur.<ref name=":46" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Vražda|meno=Daniel|titul=Ruský špión Garbár z Hlavných správ dostal za vyzvedačstvo a korupciu podmienku a peňažný trest 15-tisíc eur|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|vydavateľ=N Press, s. r. o.|dátum=2023-02-28|issn=1339-844X|url=https://dennikn.sk/3260192/rusky-spion-garbar-z-hlavnych-sprav-dostal-za-vyzvedacstvo-a-korupciu-podmienku-a-penazny-trest-15-tisic-eur/|dátum prístupu=2026-01-24}}</ref> Obvinenia z financovania ĽSNS Ruskom sa objavili aj v súvislosti so zatknutím poľského proruského aktivistu a údajného ruského špióna Mateusza Piskorského v roku 2016, ktorý bol lídrom proruského hnutia Zmena (pol. Zmiana).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Milo | meno = Daniel | titul = From Russia with Hate | url = https://icct.nl/sites/default/files/2024-04/Russia%20and%20the%20Far-Right%208%20Slovakia.pdf | dátum vydania = 2024-03-28 | dátum prístupu = 2026-01-24 | vydavateľ = The International Centre for Counter-Terrorism}}</ref> Malofejev, Piskorski a Čarnogurský boli neskôr rečníkmi na 1. Globálnej konferencii o multipolarite (angl. 1st Global Conference on Multipolarity), ktorú spoluorganizovalo Medzinárodné hnutie rusofilov, v ktorého pozadí stojí Malofejev, v apríli 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Global Conference on Multipolarity - invitation for viewers | url = https://www.geopolitika.ru/en/news/global-conference-multipolarity-invitation-viewers | vydavateľ = Geopolitika.ru | dátum prístupu = 2026-01-24 | dátum vydania = 2023-04-28 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20250709215349/https://www.geopolitika.ru/en/news/global-conference-multipolarity-invitation-viewers | dátum archivácie = 2025-07-09 }}</ref><ref name=":41" /> Peniaze od Usovského mala dostať aj proruská aktivistka Veronika Moravcová z organizácie Pokojní bojovníci, ktorá poprela, že by sa Usovským osobne stretla, ale potvrdila prijatie peňazí z [[Bielorusko|Bieloruska]].<ref name=":48" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Debnár|meno=Ján|titul=Ruský oligarcha platil na Slovensku akcie proti NATO a Západu|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|vydavateľ=Ringier Slovakia Media s. r. o.|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/492918/rusky-oligarcha-platil-na-slovensku-akcie-proti-nato-a-zapadu/|dátum prístupu=2026-01-24}}</ref> === Podnikateľské väzby === Aktivity Malofejeva sa v slovenskom kontexte dostali do pozornosti aj vďaka investigatívnej sérii portálu ''Aktuality.sk'' a Inštitútu pre budovanie odolnosti.<ref name=":49">{{Citácia periodika|priezvisko=Sabo|meno=Peter|titul=Záhadný Rus investoval do hotela v centre Bratislavy, má blízko k Putinovmu oligarchovi aj k rodine Lexovcov či bývalého ministra Černáka|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|vydavateľ=Ringier Slovakia Media s. r. o.|dátum=2024-07-18|url=https://www.aktuality.sk/clanok/THIk3R9/zahadny-rus-investoval-do-hotela-v-centre-bratislavy-ma-blizko-k-putinovmu-oligarchovi-aj-k-rodine-lexovcov-ci-byvaleho-ministra-cernaka/|dátum prístupu=2026-01-24}}</ref> Podľa tejto investigatívy je kľúčovým bodom Malofejevovho nepriameho vplyvu na Slovensku ruský podnikateľ Jevgenij Žulanov, ktorého investigatívne zdroje označujú za biznisového partnera a prostredníka Malofejeva.<ref name=":1" /><ref name=":49" /> Žulanov je majoritným vlastníkom spoločnosti Omega Investments, ktorá vlastní bývalý hotel Danube v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name=":49" /> [[Ľudovít Černák]], bývalý [[Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky|minister hospodárstva]], ktorý je zároveň [[Honorárny konzul|honorárnym konzulom]] [[Uzbekistan|Uzbekistanu]] na Slovensku,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Sabo|meno=Peter|titul=Slovenským konzulom v Uzbekistane bol ruský podnikateľ z Moskvy. Poveril ho Ivan Korčok|periodikum=Infosecurity.sk|vydavateľ=Inštitút pre budovanie odolnosti, o.z.|dátum=2025-06-24|url=https://infosecurity.sk/domace/slovensky-konzul-v-uzbekistane-bol-rusky-oligarcha-s-vazbami-menoval-ho-ivan-korcok/|dátum prístupu=2026-01-24}}</ref> pôsobí so Žulanovom vo vlastníckej štruktúre hotela už dlhé roky. Žulanovova firma Omega Investments patrila v roku 2022 medzi ruské firmy s najväčším obratom na Slovensku.<ref name=":49" /> Investigatíva ďalej odhalila aj prepojenie na rodinu bývalého šéfa [[Slovenská informačná služba|SIS]] [[Ivan Lexa|Ivana Lexu]].<ref name=":49" /> V dokumentoch Žulanovových firiem na Slovensku sa nachádza generálne plnomocenstvo pre Vladimíra Lexu ml., synovca Ivana Lexu, ktoré mu umožňovalo samostatne konať v mene firiem ovládaných Žulanovovom.<ref name=":49" /> Slovenský kontext je úzko prepojený s kauzou v Rusku, kde Žulanov podľa zistení investigatívnej skupiny Systema (''Rádio Slobodná Európa'') pomohol Malofejevovi ovládnuť IT firmu AT Consulting.<ref name=":1" /><ref name=":49" /> V roku 2018 bol zakladateľ firmy Šilov zatknutý za údajnú korupciu a počas jeho väzby prevzal kontrolu nad firmami z jeho okruhu Žulanov, pričom do vedenia boli dosadení ľudia blízki Malofejevovi, vrátane jeho syna Kirilla.<ref name=":1" /><ref name=":49" /> Operácia vyvrcholila týždeň pred [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskou inváziou na Ukrajinu]] vo februári 2022, kedy ruský štátny koncern Rosatom odkúpil AT Consulting za približne 265 miliónov dolárov.<ref name=":1" /><ref name=":49" /> Suma bola pravdepodobne výrazne nadhodnotená a 235 miliónov dolárov z tejto transakcie skončilo na účtoch subjektov a osôb priamo napojených na Malofejeva.<ref name=":1" /><ref name=":49" /> == Osobný život == Malofejev bol ženatý s [[Právnik|právničkou]] Irinou Michajlovnou Vilterovou. [[Rozvod (manželstvo)|Rozviedli]] sa v lete 2023.<ref name=":15">{{Citácia periodika|titul=Russian ‘family values’ advocate reportedly leaves husband for ‘Orthodox oligarch’|periodikum=Novaya Gazeta Europe|dátum=2024-07-26|url=https://novayagazeta.eu/articles/2024/07/26/russian-family-values-advocate-reportedly-leaves-husband-for-orthodox-oligarch-en-news|dátum prístupu=2026-01-08|jazyk=en}}</ref> Majú spolu tri deti: Kirilla (* 1995),<ref name=":13" /> Natáliu (* 1999) a Tatianu (* 2011).<ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Антикомпромат. Малофеев Биография | url = http://www.anticompromat.org/shchegolev/malofbio.html | vydavateľ = anticompromat.org | dátum prístupu = 2026-01-18 | dátum archivácie = 2016-09-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160903180922/http://www.anticompromat.org/shchegolev/malofbio.html | jazyk = ru}}</ref> Malofejev je [[Krstný otec (kresťanstvo)|krstným otcom]] detí Igora Ščogoleva, bývalého ministra telekomunikácií.<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Who is Konstantin Malofeev? Biography Malofeev Fund. | url = https://baxili.ru/en/business-online/kto-takoi-konstantin-malofeev-biografiya-malofeev-fond.html | vydavateľ = Baxili | dátum prístupu = 2026-01-18 | jazyk = en}}</ref><ref name=":16" /><ref name=":35" /> Malofejev je tiež krstným otcom dcéry Alexandra Provotorova a Provotorov je krstným otcom Malofejevovej dcéry.<ref name=":17" /> Začiatkom roka 2024 sa objavili informácie, že Malofejev je vo vzťahu s Mariou Ľvovou-Beľovou, prezidentskou komisárkou pre práva deti v Rusku, ktorá opustila manžela, [[Kňaz|kňaza]] Pavla Kogelmana, za ktorého bola vydatá a s ktorým vychovávala desať deti.<ref>{{Citácia periodika|titul=Мария Львова-Белова ушла от мужа-священника к олигарху Малофееву|url=https://verstka.media/mariya-lvova-belova-ushla-ot-muzha-k-malofeevu|periodikum=Вёрстка|dátum=2024-07-23|dátum prístupu=2026-01-18|jazyk=ru-RU|meno=|priezvisko=|vydavateľ=Вёрстка}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=An unorthodox romance Maria Lvova-Belova, the Russian children’s rights commissioner accused of war crimes, leaves her husband for ‘Orthodox oligarch’ Konstantin Malofeev|periodikum=Meduza|dátum=2024-07-25|url=https://meduza.io/en/feature/2024/07/26/an-unorthodox-romance|dátum prístupu=2026-01-08|jazyk=en}}</ref><ref name=":43">{{Citácia periodika|titul=Бизнесмен Малофеев женился на детской омбудсвумен Львовой-Беловой|url=https://www.svoboda.org/a/biznesmen-malofeev-zhenilsya-na-detskom-ombudsmeneljvovoy-belovoy/33112735.html|periodikum=Радио Свобода|dátum=2024-09-09|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=ru}}</ref> Malofeev a Ľvova-Beľova sa v septembri 2024 [[Sobáš|zosobášili]].<ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian Official Wanted by ICC Marries U.S.-Sanctioned Media Mogul – Reports | url = https://www.themoscowtimes.com/2024/09/09/russian-official-wanted-by-icc-marries-us-sanctioned-media-mogul-reports-a86307 | vydavateľ = The Moscow Times | dátum vydania = 2024-09-09 | dátum prístupu = 2026-01-18 | jazyk = en | meno = The Moscow | priezvisko = Times}}</ref><ref name=":43" /> Svadba sa konala v dedinke Deauville neďaleko Moskvy, na jednom z najdrahších svadobných miest v Moskovskej oblasti a náklady boli odhadované na niekoľko desiatok miliónov rubľov.<ref name=":43" /> Na Ľvovu-Beľovu [[Medzinárodný trestný súd]] vydal marci 2023 zatykač pre jej údajnú úlohu pri [[Deportácia|deportácii]] ukrajinských detí do [[Rusko|Ruska]] počas [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine]].<ref name=":15" /><ref name=":18" /> == Poznámka == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Malofejev, Konštantín}} [[Kategória:Narodenia v 1974]] [[Kategória:Narodenia 3. júla]] [[Kategória:Ruskí podnikatelia]] [[Kategória:Ruskí miliardári]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname USA]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname EÚ]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Ukrajiny]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Veľkej Británie]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Kanady]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Japonska]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Austrálie]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Nového Zélandu]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Švajčiarska]] 0f9q9z0w6lycufh5l6rx7rc1fm6jvt8 RSC Anderlecht (ženy) 0 743293 8203670 8169932 2026-04-26T11:19:19Z Ferko25 246397 8203670 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = RSC Anderlecht (ženy) | obrázok = | logo = | celýnázov = Royal Sporting Club Anderlecht (ženy) | prezývka = | založený = 1971<br>1993 | rozpustený = | štadión = Belgian Football Center | kapacita = 1,000 | majiteľ = | predseda = Wouter Vandenhaute | tréner =[[Dave Mattheus]] | liga = [[Belgická ženská Super League|Super League]] | sezóna = [[2024-25 Belgian Women's Super League|2024-25]] | pozícia = 2. miesto | vzor_lp1 =_anderlecht2122h | vzor_t1 =_anderlecht2122h | vzor_pp1 =_anderlecht2122h | vzor_tr1 =_anderlecht2122h | vzor_po1 = _anderlecht2122h | ľavéplece1 = 39159C | telo1 = 39159C | pravéplece1 = 39159C | trenírky1 = 39159C | ponožky1 = 39159C | vzor_lp2 =_anderlecht2122a | vzor_t2 =_anderlecht2122a | vzor_pp2 =_anderlecht2122a | vzor_tr2 =_anderlecht2122a | vzor_po2 =_anderlecht2122a | ľavéplece2 =FFFFFF | telo2 =FFFFFF | pravéplece2 =FFFFFF | trenírky2 =FFFFFF | ponožky2 =FFFFFF }} '''RSC Anderlecht (ženy)''' je belgický futbalový tím, ktorý momentálne hrá v [[Belgická ženská Super League|belgickej ženskej Super League]]. Predtým hral v prvej belgickej ženskej divízii a v BeNe League, ktorá bola v roku 2015 zrušená.<ref>[https://www.uefa.com/nationalassociations/teams/2601870--anderlecht/ Profil] na webovej stránke [[UEFA]]</ref>Klub bol založený v roku 1971 pod názvom '''Brussels Dames 71'''. Tím získal jeden belgický ligový titul a štyri národné poháre pod názvom Brussels D71 v rokoch 1984 až 1991 a tri ligové tituly a päť pohárov už ako Anderlecht v rokoch 1994 až 2005, vrátane tzv. „dvojkorún“ v rokoch 1987 a 1998. Obdobie rokov 1994 – 1999 patrilo k jeho najúspešnejším. S desiatimi triumfmi je Anderlecht najúspešnejším klubom Belgického pohára.<ref>[https://www.rsssf.org/tablesb/belg-womcuphist.html Zoznam finále] na RSSSF.com</ref> Od roku 2004 skončil klub päťkrát na druhom mieste v lige, naposledy v roku 2011.<ref>[https://www.rsssf.org/tablesb/belg-womchamp.html Zoznam tabuliek] na RSSSF.com</ref> Po dvadsiatich rokoch od posledného ligového titulu získal Anderlecht v roku 2018 opäť majstrovský titul.<ref>{{cite web|url=https://www.rtbf.be/sport/football/detail_anderlecht-champion-de-belgique-chez-les-dames?id=9906966|title=Anderlecht šampión Belgicka u dám|publisher=RTBF|date=1. máj 2018}}</ref> V nasledujúcich sezónach klub pridal ďalšie dva majstrovské tituly.<ref>{{Cite web|url=https://www.belgiumsoccer.be/nieuws/lees/2020-03-27/officieel-anderlecht-is-kampioen--bij-de-vrouwen|title = OFICIÁLNE: Anderlecht je šampiónom ... žien|date = 27. marec 2020}}</ref> == História == Keď Kráľovský belgický futbalový zväz v roku 1971 oficiálne zorganizoval ženský futbal,''' Vlug Op Wemmel''' vytvoril ženský tím, ktorý okamžite začal súťažiť na národnej úrovni. V auguste 1974 sa ženský tím osamostatnil a prijal názov '''Wemmel Dames 71'''. Tím bol jedným z prvých, ktoré súťažili v belgickej ženskej prvej divízii. V rokoch 1975, 1976 a 1977 skončili tretí. V júli 1978 klub zmenil názov na''' Brussels Dames 71'''. Po niekoľkých ťažkých rokoch sa Brussels D71 stal jedným z najlepších klubov v Belgicku. V roku 1984 klub vyhral svoj prvý Belgický pohár žien a v nasledujúcej sezóne získal druhé víťazstvo. V roku 1987 sa Brussels D71 stal prvýkrát vo svojej histórii majstrom a dosiahol aj dvojnásobný zisk Belgického ženského šampionátu a Belgického pohára žien. V ďalších sezónach sa tímu Brussels D71 darilo menej, no trikrát za sebou postúpil do finále Belgického pohára žien, vždy proti Standardu Liège. V rokoch 1989 a 1990 prehral, v roku 1991 však zvíťazil. V roku 1993 sa Brussels D71 zlúčil s RSC Anderlecht, čím sa stal ženskou sekciou '''RSC Anderlecht''' a prestal existovať ako samostatný klub. V roku 1994 RSC Anderlecht získal svoj piaty národný pohár. O rok neskôr sa klub stal ligovým šampiónom. Po druhom mieste a víťazstve v pohári v roku 1996 získal dva ligové tituly v rokoch 1997 a 1998. V prvej dekáde 21. storočia sa RSC Anderlecht udržal na vrchole, ale klub nezískal veľa trofejí. Dostali sa ešte štyrikrát do finále pohára, ale vyhrali iba jedno a štyrikrát skončili v lige na druhom mieste. V rokoch 2012 až 2015 sa RSC Anderlecht zúčastňoval Majstrovstiev žien v Belgicku a Holandsku (BeNeLigue), ale nehral vedúcu úlohu. V roku 2013 však vyhral Belgický pohár žien. V roku 2015 bola založená [[Belgická ženská Super League]]. RSC Anderlecht skončil v prvom ročníku na 3. mieste, potom na 2. mieste a nakoniec sa stal šampiónom v roku 2018, dvadsať rokov po svojom poslednom titule. Anderlecht si titul udržal v roku 2019. V Lige majstrov žien UEFA, pri svojej prvej účasti v sezóne 2018-2019, bol RSC Anderlecht vyradený v prvom kvalifikačnom kole. V sezóne 2019-2020 bol bruselský klub jedným z organizátorov kvalifikačnej skupiny, čo umožnilo RSC Anderlecht postúpiť do 16. kola. Toto kolo sa hralo proti BIIK Kazygurt. Po remíze 1:1 v Anderlechte bol bruselský tím porazený v Kazachstane 2:0 a tým vypadol. V nasledujúcej sezóne porazil RSC Anderlecht v prvom kvalifikačnom kole Linfield Ladies Football Club 8:0. V druhom kole však podľahli doma Benfice Lisabon (ženy) 1:2 a nepostúpili do 16-finále. V marci 2021 bol oznámený príchod Johana Walema na post hlavného trénera od sezóny 2021 – 2022.<ref>[https://sportmagazine.levif.be/sport/foot-national/rsca-women-la-passe-de-cinq-pour-les-mauves/article-normal-1458355.html RSCA Women: la passe de cinq pour les Mauves?], sportmagazine.levif.be, 18 août 2021, par Aurelie Herman</ref>.Nahradil Patricka Wachela<ref>[https://www.lesoir.be/362860/article/2021-03-25/walem-netait-pas-le-premier-choix-pour-les-dames-danderlecht-la-direction-aurait Walem n'était pas le premier choix pour les dames d'Anderlecht]</ref>. V máji 2022 ho vystriedal Dave Mattheus.<ref>[https://www.rsca.be/fr/WelcomeDave Dave Mattheus je novým trénerom ženského tímu RSCA], rsca.be, 19. mája 2022, RSCA</ref>. Dňa 19. januára 2025 sa novým hlavným trénerom stal Farid Goreishvand. ==Tituly== ===Oficiálne=== * '''[[Belgická ženská Super League|Super League]] (7)''' ** 2018, 2019, 2020, 2021, 2022, 2023, 2024 * '''[[Prvá divízia žien|Belgická liga]] (4)''' ** 1987, 1995, 1997, 1998 * '''[[Belgický pohár žien|Belgický pohár]] (11)''' ** 1984, 1985, 1987, 1991, 1994, 1996, 1998, 1999, 2005, 2013, 2022 * '''[[Belgický ženský Superpohár|Belgický Superpohár]] (3)''' ** 1995, 1996, 1997 ===Turnaje=== * '''[[Turnaj v Mentone]] (4)''' ** 1992, 1996, 1999, 2003 ==Zostava prvého tímu== K 8.2.2024. <ref>{{cite web|url=https://women.rsca.be/en/team/first-team|title=Prvý tím|website=women.rsca.be|accessdate=2026-01-17|archiveurl=https://web.archive.org/web/20230605201408/https://women.rsca.be/en/team/first-team|archivedate=2023-06-05}}</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-top:0em; text-align:center; font-size:90%;" |- ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">#</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Pozícia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Národnosť</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Hráč</span> |- |1 |align="center" |[[Brankár (futbal)|B]] | align="center" |{{minivlajka|FRA}} |align=left|[[Hillary Damman]] |- |4 |align="center" |[[Obranca (futbal)|O]] | align="center" |{{minivlajka|NED}} |align=left|[[Senna Koeleman]] |- |5 |align="center" |[[Obranca (futbal)|O]] | align="center" |{{minivlajka|BEL}} |align=left|[[Fran Meersman]] |- |6 |align="center" |[[Útočník (futbal)|Ú]] | align="center" |{{minivlajka|BEL}} |align=left|[[Tine De Caigny]] |- |7 |align="center" |[[Útočník (futbal)|Ú]] | align="center" |{{minivlajka|NED}} |align=left|[[Maxime Bennink]] |- |8 |align="center" |[[Obranca (futbal)|O]] | align="center" |{{minivlajka|BEL}} |align=left|[[Laura De Neve]] |- |9 |align="center" |[[Útočník (futbal)|Ú]] | align="center" |{{minivlajka|ISL}} |align=left|[[Vigdís Lilja Kristjánsdóttir]] |- |10 |align="center" |[[Záložník (futbal)|Z]] | align="center" |{{minivlajka|ROU}} |align=left|[[Ștefania Vătafu]] |- |11 |align="center" |[[Útočník (futbal)|Ú]] | align="center" |{{minivlajka|BEL}} |align=left|[[Sarah Wijnants]] |- |12 |align="center" |[[Obranca (futbal)|O]] | align="center" |{{minivlajka|BEL}} |align=left|[[Tinne Broeckaert]] |- |13 |align="center" |[[Záložník (futbal)|Z]] | align="center" |{{minivlajka|BEL}} |align=left|[[Marie Minnaert]] |- |14 |align="center" |[[Obranca (futbal)|O]] | align="center" |{{minivlajka|BEL}} |align=left|[[Laura Deloose]] |- |17 |align="center" |[[Záložník (futbal)|Z]] | align="center" |{{minivlajka|BEL}} |align=left|[[Karlijn Helsen]] |- |19 |align="center" |[[Záložník (futbal)|Z]] | align="center" |{{minivlajka|SVK}} |align=left|[[Ľudmila Maťavková]] |- |20 |align="center" |[[Útočník (futbal)|Ú]] | align="center" |{{minivlajka|FRA}} |align=left|[[Laurie Teinturier]] |- |21 |align="center" |[[Obranca (futbal)|O]] | align="center" |{{minivlajka|BEL}} |align=left|[[Silke Vanwynsberghe]] |- |25 |align="center" |[[Útočník (futbal)|Ú]] | align="center" |{{minivlajka|BEL}} |align=left|[[Rose Adewusi]] |- |27 |align="center" |[[Brankár (futbal)|B]] | align="center" |{{minivlajka|BEL}} |align=left|[[Marie Pues]] |- |28 |align="center" |[[Záložník (futbal)|Z]] | align="center" |{{minivlajka|BEL}} |align=left|[[Béatrice Martone]] |- |29 |align="center" |[[Záložník (futbal)|Z]] | align="center" |{{minivlajka|NED}} |align=left|[[Nikki IJzerman]] |- |30 |align="center" |[[Útočník (futbal)|Ú]] | align="center" |{{minivlajka|BEL}} |align=left|[[Luna Vanzeir]] |- |71 |align="center" |[[Brankár (futbal)|B]] | align="center" |{{minivlajka|BEL}} |align=left|[[Aude Waldbillig]] |- |91 |align="center" |[[Útočník (futbal)|Ú]] | align="center" |{{minivlajka|FRA}} |align=left|[[Fanny Rossi]] na hosťovaní z [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|PSG]] |- |99 |align="center" |[[Útočník (futbal)|Ú]] | align="center" |{{minivlajka|FRA}} |align=left|[[Amelie Delabre]] |- |} == Bývalí hráči == Zoznam všetkých súčasných a bývalých hráčok RSC Anderlecht (ženy). {| | * {{BEL|Ziel=}} [[Maria-Laura Aga]] * {{BIH|Ziel=}} {{CRO|Ziel=}} [[Doris Bačić]] * {{BEL|Ziel=}} {{MAR|Ziel=}} [[Michela Croatto]] * {{BEL|Ziel=}} [[Marijke Callebaut]] * {{POR|Ziel=}} [[Solange Carvalhas]] * {{ITA|Ziel=}} [[BNorma Cinotti]] * {{BEL|Ziel=}} [[Michelle Colson]] * {{BEL|Ziel=}} [[Jana Coryn]] * {{FRA|Ziel=}} [[Pauline Crammer]] * {{MLT|Ziel=}} [[Rachel Cuschieri]] * {{BEL|Ziel=}} [[Yana Daniëls]] * {{BEL|Ziel=}} [[Niki De Cock]] * {{BEL|Ziel=}} [[Laura De Neve]] * {{FRA|Ziel=}} [[Amélie Delabre]] * {{BEL|Ziel=}} [[Laura Deloose]] * {{SCO|Ziel=}} [[Abbi Grant]] * {{ISL|Ziel=}} [[Þóra Björg Helgadóttir]] * {{BEL|Ziel=}} [[Heleen Jaques]] | * {{FIN|Ziel=}} [[Rosa Lappi-Seppälä]] * {{BEL|Ziel=}} [[Diede Lemey]] * {{BEL|Ziel=}} [[Femke Maes]] * {{FIN|Ziel=}} [[Milla-Maj Majasaari]] * {{SVK|Ziel=}} [[Ľudmila Maťavková]] * {{BEL|Ziel=}} [[Amber Maximus]] * {{BEL|Ziel=}} [[Marie Minnaert]] * {{BEL|Ziel=}} [[Kassandra Missipo]] * {{BEL|Ziel=}} [[Justien Odeurs]] * {{BEL|Ziel=}} [[Lenie Onzia]] * {{HUN|Ziel=}} [[Sakina Ouzraoui Diki]] * {{BRA|Ziel=}} [[Rafa Travalão]] * {{BEL|Ziel=}} {{MAR|Ziel=}} [[Sakina Ouzraoui Diki]] * {{ROU|Ziel=}} [[Laura Rus]] * {{GER|Ziel=}} [[Lara Schenk]] * {{NED|Ziel=}} [[Vanessa Susanna]] * {{BEL|Ziel=}} [[Jarne Teulings]] * {{USA|Ziel=}} [[Allie Thornton]] | * {{BEL|Ziel=}} [[Charlotte Tison]] * {{BEL|Ziel=}} [[Mariam Toloba]] * {{BEL|Ziel=}} [[Lorca Van De Putte]] * {{BEL|Ziel=}} [[Stéphanie Van Gils]] * {{BEL|Ziel=}} [[Elke Van Gorp]] * {{BEL|Ziel=}} [[Ingrid Van Herle]] * {{BEL|Ziel=}} [[Ella Van Kerkhoven]] * {{BEL|Ziel=}} [[Elien Van Wynendaele]] * {{BEL|Ziel=}} [[Justine Vanhaevermaet]] * {{BEL|Ziel=}} [[Silke Vanwynsberghe]] * {{ROU|Ziel=}} [[Ștefania Vătafu]] * {{BEL|Ziel=}} [[Marlies Verbruggen]] * {{FRA|Ziel=}} [[Juliette Vidal]] * {{BEL|Ziel=}} [[Anaëlle Wiard]] * {{BEL|Ziel=}} [[Sarah Wijnants]] * {{BEL|Ziel=}} [[Tessa Wullaert]] * {{BEL|Ziel=}} [[Aline Zeler]] |} == Hlavní tréneri == * {{flagicon|BEL}} [[Lucien Paulis]] (2009–2010) * {{flagicon|BEL}} [[Gunther Bomon]] (2010–2011) * {{flagicon|BEL}} [[Filip De Winne]] (2011–2016) * {{flagicon|BEL}} [[Patrick Wachel]] (2016–2021) * {{flagicon|BEL}} [[Johan Walem]] (2021–2022) * {{flagicon|BEL}} [[Dave Mattheus]] (2022~)<ref>{{Cite web |title=Dave Mattheus je novým trénerom RSCA Women {{!}} RSCA Women |url=https://women.rsca.be/en/news/dave-mattheus-new-coach-rsca-women |access-date=2022-09-04 |website=women.rsca.be |language=en |accessdate=2026-01-17 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20241126195147/https://women.rsca.be/en/news/dave-mattheus-new-coach-rsca-women |archivedate=2024-11-26 }}</ref> ==Prehľád sezón== {| class="wikitable" |- style="background:#f0f6fa;" !'''Sezóna''' !'''Divizia''' !'''Miesto''' !'''Pohár''' |- |1973–74 |bgcolor=gold|'''1''' |{{0}}'''8''' | |- |1974–75 |bgcolor=gold|'''1''' |bgcolor=#DEB887|{{0}}'''3''' | |- |1975–76 |bgcolor=gold|'''1''' |bgcolor=#DEB887|{{0}}'''3''' | |- |1976–77 |bgcolor=gold|'''1''' |bgcolor=#DEB887|{{0}}'''3''' | |- |1977–78 |bgcolor=gold|'''1''' |'''11''' | |- |1978–79 |bgcolor=gold|'''1''' |bgcolor=silver|{{0}}'''2''' | |- |1979–80 |bgcolor=gold|'''1''' |{{0}}'''8''' | |- |1980–81 |bgcolor=gold|'''1''' |{{0}}'''6''' | |- |1981–82 |bgcolor=gold|'''1''' |{{0}}'''5''' | |- |1982–83 |bgcolor=gold|'''1''' |bgcolor=#DEB887|{{0}}'''3''' | |- |1983–84 |bgcolor=gold|'''1''' |{{0}}'''4''' |bgcolor=gold|Víťaz |- |1984–85 |bgcolor=gold|'''1''' |{{0}}'''4''' |bgcolor=gold|Víťaz |- |1985–86 |bgcolor=gold|'''1''' |{{0}}'''6''' | |- |1986–87 |bgcolor=gold|'''1''' |bgcolor=gold|{{0}}'''1''' |bgcolor=gold|Víťaz |- |1987–88 |bgcolor=gold|'''1''' |{{0}}'''4''' | |- |1988–89 |bgcolor=gold|'''1''' |{{0}}'''4''' |bgcolor=silver|Finalista |- |1989–90 |bgcolor=gold|'''1''' |bgcolor=silver|{{0}}'''2''' |bgcolor=silver|Finalista |- |1990–91 |bgcolor=gold|'''1''' |{{0}}'''4''' |bgcolor=gold|Víťaz |- |1991–92 |bgcolor=gold|'''1''' |{{0}}'''4''' | |- |1992–93 |bgcolor=gold|'''1''' |{{0}}'''4''' | |- |1993–94 |bgcolor=gold|'''1''' |bgcolor=#DEB887|{{0}}'''3''' |bgcolor=gold|Víťaz |- |1994–95 |bgcolor=gold|'''1''' |bgcolor=gold|{{0}}'''1''' |bgcolor=silver|Finalista |- |1995–96 |bgcolor=gold|'''1''' |bgcolor=silver|{{0}}'''2''' |bgcolor=gold|Víťaz |- |1996–97 |bgcolor=gold|'''1''' |bgcolor=gold|{{0}}'''1''' | |- |1997–98 |bgcolor=gold|'''1''' |bgcolor=gold|{{0}}'''1''' |bgcolor=gold|Víťaz |- |1998–99 |bgcolor=gold|'''1''' |bgcolor=#DEB887|{{0}}'''3''' |bgcolor=gold|Víťaz |- |1999–00 |bgcolor=gold|'''1''' |bgcolor=silver|{{0}}'''2''' | |- |2000–01 |bgcolor=gold|'''1''' |bgcolor=#DEB887|{{0}}'''3''' | |- |2001–02 |bgcolor=gold|'''1''' |{{0}}'''9''' | |- |2002–03 |bgcolor=gold|'''1''' |{{0}}'''5''' | |- |2003–04 |bgcolor=gold|'''1''' |bgcolor=silver|{{0}}'''2''' |bgcolor=silver|Finalista |- |2004–05 |bgcolor=gold|'''1''' |bgcolor=#DEB887|{{0}}'''3''' |bgcolor=gold|Víťaz |- |2005–06 |bgcolor=gold|'''1''' |bgcolor=silver|{{0}}'''2''' |Osemfinále |- |2006–07 |bgcolor=gold|'''1''' |bgcolor=silver|{{0}}'''2''' |Štvrťfinále |- |2007–08 |bgcolor=gold|'''1''' |bgcolor=silver|{{0}}'''2''' |bgcolor=silver|Finalista |- |2008–09 |bgcolor=gold|'''1''' |{{0}}'''5''' |Štvrťfinále |- |2009–10 |bgcolor=gold|'''1''' |{{0}}'''5''' |bgcolor=silver|Finalista |- |2010–11 |bgcolor=gold|'''1''' |bgcolor=silver|{{0}}'''2''' |Osemfinále |- |2011–12 |bgcolor=gold|'''1''' |bgcolor=silver|{{0}}'''2''' |bgcolor=#DEB887|Semifinále |- |2012–13 |bgcolor=gold|'''1''' |{{0}}'''7''' |bgcolor=gold|Víťaz |- |2015–16 |bgcolor=gold|'''1''' |bgcolor=silver|{{0}}'''2''' |bgcolor=silver|Finalista |- |2016–17 |bgcolor=gold|'''1''' |bgcolor=#DEB887|{{0}}'''3''' |bgcolor=silver|Finalista |- |2017–18 |bgcolor=gold|'''1''' |bgcolor=gold|{{0}}'''1''' |bgcolor=#DEB887|Semifinále |- |2018–19 |bgcolor=gold|'''1''' |bgcolor=gold|{{0}}'''1''' |bgcolor=#DEB887|Semifinále |- |2019–20 |bgcolor=gold|'''1''' |bgcolor=gold|{{0}}'''1''' | |- |2020–21 |bgcolor=gold|'''1''' |bgcolor=gold|{{0}}'''1''' | |- |- |2021–22 |bgcolor=gold|'''1''' |bgcolor=gold|{{0}}'''1''' |bgcolor=gold|Víťaz |- |2022–23 |bgcolor=gold|'''1''' |bgcolor=gold|{{0}}'''1''' |Osemfinále |- |2023–24 |bgcolor=gold|'''1''' |bgcolor=gold|{{0}}'''1''' |Osemfinále |- |2024–25 |bgcolor=gold|'''1''' |bgcolor=silver|{{0}}'''2''' |bgcolor=silver|Finalista |} ==Rekord v súťažiach UEFA== {| class="wikitable" |- ! Sezóna ! Súťaž ! Kolo ! Súper ! Domáci ! Vonku ! Celkom |- |rowspan=3| [[Liga majstrov žien UEFA 2018/2019|2018–19]] |rowspan=3| [[Liga majstrov žien UEFA]] |rowspan=3| Kvalifikačné kolo |{{flagicon|SCO}} [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] |colspan=3 style="text-align:center; background:#dfd"|{{Ku|1|2}} |- |{{flagicon|POL}} [[Górnik Łęczna (ženy)|Górnik Łęczna]] |colspan=3 style="text-align:center; background:#fdd"|{{Ku|0|1}} |- |{{flagicon|GEO}} [[FC Martve|Martve]] |colspan=3 style="text-align:center; background:#dfd"|{{Ku|0|10}} |- |- |rowspan=4| [[Liga majstrov žien UEFA 2019/2020|2019–20]] |rowspan=4| [[Liga majstrov žien UEFA]] |rowspan=3| Kvalifikačné kolo |{{flagicon|GRE}} [[PAOK FC (ženy)|PAOK]] |colspan=3 style="text-align:center; background:#dfd"|{{Ku|5|0}} |- |{{flagicon|NOR}} [[LSK Kvinner FK|LSK Kvinner]] |colspan=3 style="text-align:center; background:#dfd"|{{Ku|2|3}} |- |{{flagicon|NIR}} [[Linfield F.C. (ženy)|Linfield]] |colspan=3 style="text-align:center; background:#dfd"|{{Ku|1|3}} |- |Kolo 32 |{{flagicon|KAZ}} [[BIIK Shymkent|BIIK Kazygurt]] |style="text-align:center; background:#ffd"|{{Ku|1|1}} <sup>f</sup> |style="text-align:center; background:#fdd"|{{Ku|2|0}} |style="text-align:center; background:#fdd"|{{Ku|1|3}} |- |rowspan=2| [[Liga majstrov žien UEFA 2020/2021|2020–21]] |rowspan=2| [[Liga majstrov žien UEFA]] |Prvé kvalifikačné kolo |{{flagicon|NIR}} [[Linfield F.C. (ženy)|Linfield]] |colspan=3 style="text-align:center; background:#dfd"|{{Ku|8|0}} |- |Druhé kvalifikačné kolo |{{flagicon|POR}} [[S.L. Benfica (ženy)|Benfica]] |colspan=3 style="text-align:center; background:#fdd"|{{Ku|1|2}} |- |rowspan=2| [[Liga majstrov žien UEFA 2021/2022|2021–22]] |rowspan=2| [[Liga majstrov žien UEFA]] |rowspan=2| Prvé kvalifikačné kolo |{{flagicon|ARM}} [[FC Hayasa|Hayasa]] |colspan=3 style="text-align:center; background:#dfd"|{{Ku|2|0}} |- |{{flagicon|CRO}} [[ŽNK Osijek|Osijek]] |colspan=3 style="text-align:center; background:#fdd"|{{Ku|1|2}} |- |rowspan=2| [[Liga majstrov žien UEFA 2022/2023|2022–23]] |rowspan=2| [[Liga majstrov žien UEFA]] |rowspan=2| Prvé kvalifikačné kolo |{{flagicon|POL}} [[UKS SMS Łódź (ženy)|UKS SMS Łódź]] |colspan=3 style="text-align:center; background:#dfd"|{{Ku|3|2}} |- |{{flagicon|FIN}} [[Kuopion Palloseura (ženy)|KuPS]] |colspan=3 style="text-align:center; background:#ffd"|{{Ku|2|2}} ([[Predĺženie|p.]]) (4 : 3p) |- |rowspan=2| [[Liga majstrov žien UEFA 2023/2024|2023–24]] |rowspan=2| [[Liga majstrov žien UEFA]] |rowspan=2| Prvé kvalifikačné kolo |{{flagicon|POL}} [[GKS Katowice (ženy)|Katowice]] |colspan=3 style="text-align:center; background:#dfd"|{{Ku|5|0}} |- |{{flagicon|NOR}} [[SK Brann (ženy)|Brann]] |colspan=3 style="text-align:center; background:#fdd"|{{Ku|3|0}} |- |rowspan=3| [[Liga majstrov žien UEFA 2024/2025|2024–25]] |rowspan=3| [[Liga majstrov žien UEFA]] |rowspan=2| Prvé kvalifikačné kolo |{{flagicon|SRB}} [[ŽFK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]] |colspan=3 style="text-align:center; background:#dfd"|{{Ku|4|1}} |- |{{flagicon|MLT}} [[Birkirkara F.C. (ženy)|Birkirkara]] |colspan=3 style="text-align:center; background:#dfd"|{{Ku|0|5}} |- |Druhé kvalifikačné kolo |{{flagicon|NOR}} [[Vålerenga Fotball Damer|Vålerenga]] |style="text-align:center; background:#fdd"|{{Ku|1|2}} <sup>f</sup> |style="text-align:center; background:#fdd"|{{Ku|3|0}} |style="text-align:center; background:#fdd"|{{Ku|1|5}} |- |rowspan=3| [[Európsky pohár žien UEFA 2025/2026|2025–26]] |rowspan=3| [[Európsky pohár žien UEFA]] |Prvé kvalifikačné kolo |{{flagicon|CYP}} [[Aris Limassol FC (ženy)|Aris Limassol]] |style="text-align:center; background:#dfd"|{{Ku|9|0}} |style="text-align:center; background:#dfd"|{{Ku|5|0}} |style="text-align:center; background:#dfd"|{{Ku|14|0}} |- |Druhé kvalifikačné kolo |{{flagicon|POR}} [[S.C. Braga (ženy)|Braga]] |style="text-align:center; background:#ffd"|{{Ku|1|1}} |style="text-align:center; background:#dfd"|{{Ku|3|2}} ([[Predĺženie|p.]]) |style="text-align:center; background:#dfd"|{{Ku|4|3}} |- |Osemfinále |{{flagicon|AUT}} [[FK Austria Wien (ženy)|Austria Wien]] |style="text-align:center; background:#fdd"|{{Ku|0|1}} |style="text-align:center; background:#fdd"|{{Ku|1|2}} |style="text-align:center; background:#fdd"|{{Ku|1|3}} |} <sup>f</sup> Prvá etapa. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://women.rsca.be/en] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20251029034807/https://women.rsca.be/en |date=2025-10-29 }} (oficiálna webová stránka) {{DEFAULTSORT:RSC Anderlecht (ženy)}} [[Kategória:Belgické futbalové kluby]] [[Kategória:Futbal v Belgicku]] tev2mxzfxl7vw2ny9o87b2qef64s2m3 La Fête sauvage 0 744347 8203538 8192728 2026-04-25T21:17:14Z ~2026-20335-96 290941 8203538 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = La Fête sauvage | Poster = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = La Fête sauvage | Názov2 = | Žáner = dokumentárny | Dĺžka = 92 | Krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Jazyk = [[francúzština|francúzsky]] | Rok = [[1976]] | Dátum uvedenia = [[4. február]] (Francúzsko) | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = Télé Hachette, Rafran Cinematografica | Distribučná spoločnosť = | Rozpočet = <!-- <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Convertisseur franc-euro {{!}} Insee | url = https://www.insee.fr/fr/information/2417794 | vydavateľ = www.insee.fr | dátum prístupu = 2025-07-01}}</ref> --> | Zárobok = <!-- --> | Ocenenia = | Veková prístupnosť = | Réžia = [[Frédéric Rossif]] | Scenár = Madeleine Chapsal | Predloha = | Námet = | Produkcia = | Hudba = [[Vangelis]] | Kamera = Bernard Zitzermann | Strih = Dominique Cazeneuve | Zvuk = | Scénografia = | Kostýmy = | Masky = | Špeciálne efekty = | Obsadenie2 = Myriam Mézières, Evelyne Dress | Obsadenie = | Predchádzajúci = | Nasledujúci = | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = | Portál3 = }} '''''La Fête sauvage''''' je [[Francúzsko|francúzsky]] [[dokumentárny film]] z roku [[1976]], ktorý režíroval [[Frédéric Rossif]]. Snímka dokumentuje príbehy rôznych [[Živočíchy|zvierat]] pri rozmanitých situáciach. Inštrumentálne skladby k dielu zložil grécky hudobník [[Vangelis]]. Scenár k dokumentu napísali Madeleine Chapsal a Frédéric Rossif. Projekt produkoval [[Gérard Beytout]], Claude Blanchard a Jean Mylonas. Jednotlivé príbehy sú v deji rozprávané hlasmi hercov Evelyne Dress, Gérard Falconetti a Myriam Mézières.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Film-documentaire.fr | odkaz na autora = | titul = La Fête sauvage | url = https://www.film-documentaire.fr/4DACTION/w_fiche_film/41523 | vydavateľ = film-documentaire.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-07 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Wild Nation (1976) — The Movie Database (TMDB) | url = https://www.themoviedb.org/movie/277177-la-fete-sauvage | vydavateľ = themoviedb.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-07 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = La Fête sauvage | url = https://www.dvdclassik.com/critique/la-fete-sauvage-rossif | vydavateľ = dvdclassik.com | miesto = | dátum vydania = 2015-03-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-07 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Import | odkaz na autora = | titul = La Fête sauvage | url = https://adrc-asso.org/patrimoine/diffusion/films-et-cycles/la-fete-sauvage | vydavateľ = adrc-asso.org | miesto = | dátum vydania = 2018-11-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-07 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = La fête sauvage – ciné-concert | url = https://www.lelieudocumentaire.fr/movie/la-fete-sauvage-cine-concert/ | vydavateľ = lelieudocumentaire.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-07 | jazyk = }}</ref> == Filmový štáb == [[Filmový štáb]] tvorili:<ref name="Mt1">Časť údajov pochádza zo samotných úvodných a záverečných titulkov.</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = La Fête sauvage (1975) Frédéric Rossif | url = http://cinema.encyclopedie.films.bifi.fr/index.php?pk=51046 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.films.bifi.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-07 | jazyk = }}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = La Fête sauvage | url = https://www.unifrance.org/film/1775/la-fete-sauvage | vydavateľ = unifrance.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-07 | jazyk = }}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Visas et Classification | url = https://www.cnc.fr/professionnels/visas-et-classification/44618 | vydavateľ = cnc.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-07 | jazyk = }}</ref> * Réžia{{--}}[[Frédéric Rossif]] ** Asistenti režiséra{{--}}Jean-Charles Cuttoli * Scenár{{--}}[[Madeleine Chapsal]], Frédéric Rossif * Produkcia{{--}}[[Gérard Beytout]] ** Vedúci výroby{{--}}Michèle Wiart * Hudba{{--}}[[Vangelis]], [[Paul Vernon]] ** Hudobný producent{{--}}[[Georges Bacri]] * Kamera{{--}}Bernard Zitzermann * Strih{{--}}Dominique Cazeneuve * Zvuk{{--}}Pierre Boucat, Elvire Lerner * Autor komentára{{--}}Madeleine Chapsal ** Hlas / Rozprávač{{--}}Gérard Falconetti, Evelyne Dress, Myriam Mézières * Fotograf{{--}}Bernard Grilly == Technické parametre == Technický list pojmov:<ref name="Mt1" /><ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> * Originálny / francúzsky názov{{--}}''La Fête sauvage'' * Rok uvedenia{{--}}[[1976]] ** Premiéra{{--}}[[4. február]] (Francúzsko) * Dĺžka{{--}}92 [[Minúta|min.]] (celovečerný film) ** Dĺžka filmového pásu{{--}}2 521 [[Meter|m]] * Žáner{{--}}[[Dokumentárny film|dokumentárny]] (prírodný) * Krajina pôvodu{{--}}[[Francúzsko]] * Číslo víza{{--}}44 618 ** Dátum uvedenia víza{{--}}[[14. január]] 1976 * Rok výroby{{--}}[[1975]] * Počet vstupov divákov v kinách vo Francúzsku{{--}}908 619<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = La Fête sauvage | url = https://jpbox-office.com/fichfilm.php?id=8132 | vydavateľ = jpbox-office.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-07 | jazyk = }}</ref> * Veková prístupnosť{{--}}všetky publiká (Francúzsko) * Typ filmu{{--}}farebný, natáčaný na [[35 mm film]] ([[filmový pás]]) * Zvukový formát{{--}}Mono * Veľkosť formátu{{--}}1.66 * Produkčná spoločnosť{{--}}Télé Hachette (Paris) * Distribučná spoločnosť{{--}}[[Parafrance]], [[Société nouvelle de cinématographie|Société Nouvelle de Cinématographie]] (SNC)<ref name="vs" group="pozn.">V rámci územia Francúzska.</ref> <!-- == Predprodukcia == == Produkcia == --> == Postprodukcia == === Hudba === {{Infobox album | Farba pozadia = #FF6A6A | Názov = La Fête sauvage | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Interpret = [[Vangelis]] | Typ = [[Štúdiový album]] | Dátum vydania = [[1976]] | Miesto nahratia = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop]] | Dĺžka = 39:22 | Popis = | Vydavateľ = [[Barclay]] | Producent = [[Georges Bacri]] | Skladateľ = Vangelis | Recenzie = | Interpret 1 = | Predchádzajúci album = | Tento album = La Fête sauvage<br>(1976) | Nasledujúci album = | Interpret 2 = | Predchádzajúci album 2 = | Nasledujúci album 2 = | Interpret 3 = | Predchádzajúci album 3 = | Nasledujúci album 3 = | Portál 1 = | Portál 2 = | Portál 3 = }} Skladby k snímke zložil hudobník [[Vangelis]] v spolupráci s [[Paul Vernon|Paulom Vernonom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Robert | odkaz na autora = | titul = La Fête Sauvage | url = https://vangelis.online/music/1970s/lafetesauvagefilm | vydavateľ = vangelis.online | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-07 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Robert | odkaz na autora = | titul = La Fête Sauvage | url = https://vangelis.online/music/1970s/lafetesauvagealbum | vydavateľ = vangelis.online | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-07 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vangelis Papathanassiou - La Fete Sauvage (Colonna Sonora Originale Del Film) | url = https://www.discogs.com/master/5546-Vangelis-Papathanassiou-La-Fete-Sauvage-Colonna-Sonora-Originale-Del-Film | dátum vydania = 1976 | dátum prístupu = 2026-02-07 | jazyk = fr}}</ref> {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb singlu ''La Fête sauvage'' | celková_dĺžka = 39:22 | autor hudby = áno | Všetko zložené jedným človekom = [[Vangelis]] | všetka hudba = Vangelis | autorstvo = nie | autor textu piesne = áno | jeden textár = | extra stĺpec = Spolupráca | collapsed = | titul1 = La Fête Sauvage | poznámka1 = | dĺžka1 = 18:59 | text1 = | hudba1 = Vangelis | skladateľ1 = Vangelis | extra1 = Paul Vernon | titul2 = La Fête Sauvage 2 | poznámka2 = | dĺžka2 = 20:23 | text2 = | hudba2 = Vangelis | skladateľ2 = Vangelis | extra2 = Paul Vernon }} == Distribúcia == Dokument bol do francúzskych [[Kino|kín]] uvedený [[4. február]] [[1976]] a vyslúžil si návštevnosť necelý milión divákov.<ref name=":3" /> === Československo === Snímka bola v roku [[1978]] nadabovaná Filmovým studiom Barrandov dabing v réžii Ludvíka Žáčka. V [[Čeština|českom]] znení komentovali film Alena Procházková a Jaromír Spal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dabingforum.cz | url = https://dabingforum.cz/viewtopic.php?t=8628 | vydavateľ = dabingforum.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-07 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = DabDB - Česká dabingová databáze | url = https://www.dabdb.cz/dilo/8628-svatek-divociny/ | vydavateľ = dabdb.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-07 | jazyk = }}</ref> == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * ''[[Zvieratá (dokument)|Zvieratá]]'' (1965){{--}}dokument * ''[[Le Territoire des autres]]'' (1970){{--}}dokument * ''[[Sauvage et Beau]]'' (1984){{--}}dokument * ''[[Les Contes sauvages]]'' (1991){{--}}dokument * ''[[Putovanie vtákov]]'' (2001){{--}}dokument * ''[[Zamilované zvieratá]]'' (2007){{--}}dokument == Externé odkazy == * [http://www.lafetesauvage.com/ Oficiálny web] * {{Csfd film|id=138222}} * {{Imdb film|id=0074560}} <!-- * {{Fdb film|id=}} --> * {{Kinobox film|id=84377}} * {{Allociné film|id=6781}} [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 1976]] [[Kategória:Francúzske dokumentárne filmy]] [[Kategória:Filmy o zvieratách]] [[Kategória:Filmy s hudbou Vangelisa]] of027t43t3leupt6lcde0vpev48y0jj Putovanie francúzskym filmom 0 744425 8203632 8162250 2026-04-26T08:22:16Z Fillos X. 212061 /* Pozri aj */ + 8203632 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Putovanie francúzskym filmom | Poster = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = Voyage à travers le cinéma français | Názov2 = | Žáner = dokumentárny | Dĺžka = 190 | Krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Jazyk = [[francúzština|francúzsky]] | Rok = [[2016]] | Dátum uvedenia = [[12. október]] (Francúzsko) | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = | Distribučná spoločnosť = | Rozpočet = <!-- odhad na N/A mil. [[euro|€]] --> | Zárobok = <!-- N/A [[euro|€]] --> | Ocenenia = | Veková prístupnosť = | Réžia = [[Bertrand Tavernier]] | Scenár = Bertrand Tavernier | Predloha = | Námet = | Produkcia = Frédéric Bourboulon | Hudba = [[Bruno Coulais]] | Kamera = Jérôme Alméras, Simon Beaufils | Strih = Guy Lecorne | Zvuk = | Scénografia = | Kostýmy = | Masky = | Špeciálne efekty = | Obsadenie2 = Bertrand Tavernier | Obsadenie = | Predchádzajúci = | Nasledujúci = | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = | Portál3 = }} '''''Putovanie francúzskym filmom''''' ({{Vjz|fra|''Voyage à travers le cinéma français''}}) je [[Francúzsko|francúzsky]] [[dokumentárny film]] z roku [[2016]], ktorý režíroval [[Bertrand Tavernier]]. Hudbu k dokumentu zložil [[Bruno Coulais]]. Vo francúzskych [[Kino|kinách]] videlo film 56 459 divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Film-documentaire.fr | odkaz na autora = | titul = Voyage à travers le cinéma français | url = https://www.film-documentaire.fr/4DACTION/w_fiche_film/47959_0 | vydavateľ = film-documentaire.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-08 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "Voyage à travers le cinéma français" entame son tour du monde | url = https://www.unifrance.org/actualites/14697/voyage-a-travers-le-cinema-francais-entame-son-tour-du-monde | vydavateľ = unifrance.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-08 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Voyage à travers le cinéma français (My Journey Through French Cinema) (2016) - JP Box-Office (Mobile) | url = https://www.jpbox-office.com/mobile/fichfilm.php?id=16326 | vydavateľ = jpbox-office.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-09 | jazyk = }}</ref> Dokument, ktorý trvá 3 <abbr>hodiny</abbr> a 15 <abbr>minút</abbr>, je kompiláciou francúzskych filmov, ktoré zostavil Bertrand Tavernier. V snímke sa spomína celkovo 93 snímok rôznych žánrov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.universalis.fr/encyclopedie/voyage-a-travers-le-cinema-francais/ | vydavateľ = universalis.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-08 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SensCritique | odkaz na autora = | titul = Les films cités dans Voyage à travers le cinéma français de Bertrand Tavernier | url = https://www.senscritique.com/liste/les_films_cites_dans_voyage_a_travers_le_cinema_francais_de/1466537 | vydavateľ = senscritique.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-09 | jazyk = }}</ref> == Vyobrazené filmy == === 1930 === * [[1930]]: ''Sous les toits de Paris'', réžia [[René Clair]] === 1931 === * [[1931]]: ''La Chienne'', réžia [[Jean Renoir]] * 1931: ''Allô Berlin ? Ici Paris !'', réžia [[Julien Duvivier]] === 1933 === * [[1933]]: ''14 juillet'', réžia [[René Clair]] === 1934 === * [[1934]]: ''L'Atalante'', réžia [[Jean Vigo]] === 1935 === * [[1935]]: ''Toni'', réžia [[Jean Renoir]] * 1935: ''Remous'', réžia [[Edmond T. Gréville]] * 1935: ''Justin de Marseille'', réžia [[Maurice Tourneur]] === 1936 === * [[1936]]: ''Le Crime de monsieur Lange'', réžia [[Jean Renoir]] * 1936: ''La Belle Équipe'', réžia [[Julien Duvivier]] * 1936: ''Partie de campagne'', réžia [[Jean Renoir]] === 1937 === * [[1937]]: ''La Grande Illusion'', réžia [[Jean Renoir]] * 1937: ''Un carnet de bal'', réžia [[Julien Duvivier]] * 1937: ''L'Espoir'', réžia [[André Malraux]] === 1938 === * [[1938]]: ''La Marseillaise'', réžia [[Jean Renoir]] * 1938: ''Le Quai des brumes'', réžia [[Marcel Carné]] * 1938: ''Hôtel du Nord'', réžia [[Marcel Carné]] * 1938: ''La Bête humaine'', réžia [[Jean Renoir]] === 1939 === * [[1939]]: ''Le jour se lève'', réžia [[Marcel Carné]] * 1939: ''La Règle du jeu'', réžia [[Jean Renoir]] === 1940 === * [[1940]]: ''Menaces'', réžia [[Edmond T. Gréville]] === 1941 === * [[1941]]: ''Remorques'', réžia [[Jean Grémillon]] === 1942 === * [[1942]]: ''Macao, l'enfer du jeu'', réžia [[Jean Delannoy]] * 1942: ''Dernier Atout'', réžia [[Jacques Becker]] === 1943 === * [[1943]]: ''Goupi Mains Rouges'', réžia [[Jacques Becker]] * 1943: ''Les Anges du péché'', réžia [[Robert Bresson]] === 1945 === * [[1945]]: ''Les Enfants du paradis'', réžia [[Marcel Carné]] * 1945: ''Falbalas'', réžia [[Jacques Becker]] === 1946 === * [[1946]]: ''La Belle et la Bête'', réžia [[Jean Cocteau]] * 1946: ''Les Portes de la nuit'', réžia [[Marcel Carné]] === 1947 === * [[1947]]: ''Panique'', réžia [[Julien Duvivier]] * 1947: ''Le diable souffle'', réžia [[Edmond T. Gréville]] * 1947: ''Antoine et Antoinette'', réžia [[Jacques Becker]] === 1948 === * [[1948]]: ''Noose'', réžia [[Edmond T. Gréville]] * 1948: ''Bagarres'', réžia [[Henri Calef]] === 1949 === * [[1949]]: ''Au-delà des grilles'', réžia [[René Clément]] * 1949: ''Rendez-vous de juillet'', réžia [[Jacques Becker]] === 1951 === * [[1951]]: ''Édouard et Caroline'', réžia [[Jacques Becker]] * 1951: ''La nuit est mon royaume'', réžia [[Georges Lacombe]] * 1951: ''Le Garçon sauvage'', réžia [[Jean Delannoy]] === 1952 === * [[1952]]: ''La Vérité sur Bébé Donge'', réžia [[Henri Decoin]] * 1952: ''Casque d'Or'', réžia [[Jacques Becker]] * 1952: ''Jeux interdits'', réžia [[René Clément]] === 1953 === * [[1953]]: ''Rue de l'Estrapade'', réžia [[Jacques Becker]] * 1953: ''Madame de..'', réžia [[Max Ophuls]] * 1953: ''Cet homme est dangereux'', réžia [[Jean Sacha]] === 1954 === * [[1954]]: ''Touchez pas au grisbi'', réžia [[Jacques Becker]] * 1954: ''French Cancan'', réžia [[Jean Renoir]] === 1955 === * [[1955]]: ''Ça va barder'', réžia [[John Berry]] * 1955: ''Razzia sur la chnouf'', réžia [[Henri Decoin]] * 1955: ''Gas-oil'', réžia [[Gilles Grangier]] * 1955: ''Bob le flambeur'', réžia [[Jean-Pierre Melville]] === 1956 === * [[1956]]: ''Des gens sans importance'', réžia [[Henri Verneuil]] * 1956: ''Voici le temps des assassins'', réžia [[Julien Duvivier]] * 1956: ''La Traversée de Paris'', réžia [[Claude Autant-Lara]] * 1956: ''Un condamné à mort s'est échappé'', réžia [[Robert Bresson]] === 1958 === * [[1958]]: ''Maigret tend un piège'', réžia [[Jean Delannoy]] * 1958: ''Ascenseur pour l'échafaud'', réžia [[Louis Malle]] * 1958: ''Montparnasse 19'', réžia [[Jacques Becker]] * 1958: ''Le Désordre et la Nuit'', réžia [[Gilles Grangier]] * 1958: ''En cas de malheur'', réžia [[Claude Autant-Lara]] === 1959 === * [[1959]]: ''Le fauve est lâché'', réžia [[Maurice Labro]] * 1959: ''Les Quatre Cents Coups'', réžia [[François Truffaut]] * 1959: ''Oh ! Qué mambo'', réžia [[John Berry]] * 1959: ''Deux Hommes dans Manhattan'', réžia [[Jean-Pierre Melville]] === 1960 === * [[1960]]: ''Classe tous risques'', réžia [[Claude Sautet]] * 1960: ''Tirez sur le pianiste'', réžia [[François Truffaut]] * 1960: ''Le Trou'', réžia [[Jacques Becker]] === 1961 === * [[1961]]: ''Le Président'', réžia [[Henri Verneuil]] * 1961: ''Léon Morin, prêtre'', réžia [[Jean-Pierre Melville]] === 1962 === * [[1962]]: ''Adieu Philippine'', réžia [[Jacques Rozier]] * 1962: ''Cléo de 5 à 7'', réžia [[Agnès Varda]] * 1962: ''Un singe en hiver'', réžia [[Henri Verneuil]] * 1962: ''Octobre à Paris'', réžia [[Jacques Panijel]] * 1962: ''Le Doulos'', réžia [[Jean-Pierre Melville]] === 1963 === * [[1963]]: ''Landru'', réžia [[Claude Chabrol]] * 1963: ''Le Mépris'', réžia [[Jean‑Luc Godard]] === 1964 === * [[1964]]: ''Lucky Jo'', réžia [[Michel Deville]] === 1965 === * [[1965]]: ''La 317e Section'', réžia [[Pierre Schoendoerffer]] * 1965: ''Alphaville'', réžia [[Jean‑Luc Godard]] * 1965: ''Pierrot le Fou'', réžia [[Jean‑Luc Godard]] === 1966 === * [[1966]]: ''La Vie de château'', réžia [[Jean‑Paul Rappeneau]] === 1967 === * [[1967]]: ''Le Samouraï'', réžia [[Jean‑Pierre Melville]] === 1969 === * [[1969]]: ''Sous le signe du taureau'', réžia [[Gilles Grangier]] * 1969: ''L'Armée des ombres'', réžia [[Jean‑Pierre Melville]] === 1970 === * [[1970]]: ''Les Choses de la vie'', réžia [[Claude Sautet]] === 1971 === * [[1971]]: ''Max et les Ferrailleurs'', réžia [[Claude Sautet]] * 1971: ''Le Chat'', réžia [[Pierre Granier‑Deferre]] * 1971: ''Les Assassins de l'ordre'', réžia [[Marcel Carné]] === 1974 === * [[1974]]: ''L'Horloger de Saint‑Paul'', réžia [[Bertrand Tavernier]] === 1988 === * [[1988]]: ''Lyon, le regard intérieur'', réžia [[Bertrand Tavernier]] === 1989 === * [[1989]]: ''Les Sièges de l'Alcazar'', réžia [[Luc Moullet]] === 2008 === * [[2008]]: ''Sous le nom de Melville'', réžia [[Olivier Bohler]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * ''[[Voyage à travers le cinéma français]]'' (dokumentárny seriál) * [[Francúzska kinematografia]] == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=437520}} * {{Imdb film|id=5652594}} <!-- * {{Fdb film|id=}} --> * {{Kinobox film|id=613909}} * {{AlloCiné film|id=232390}} [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 2016]] [[Kategória:Francúzske dokumentárne filmy]] rawtg2ipozxh4gnzk8iahlmtgcb7wos Ptolemaios II. 0 746043 8203433 8179573 2026-04-25T15:48:20Z Luppus 39967 8203433 wikitext text/x-wiki {{Infobox Faraón | Meno = Ptolemaios II. Filadelfos | Obrázok = Ptolemy II MAN Napoli Inv5600.jpg | PopisObrázku = Busta Ptolemaia II. (Národné archeologické múzeum, Neapol) | Dynastia = [[Ptolemaiovci|ptolemaiovská]] | ObdobiePanovania = 28. marec [[284 pred Kr.]] – 28. január [[246 pred Kr.]] | VlastnéMeno = <hiero>G38-N5:H_SPACE-<-p:t-wA-l:M-i-i-s-></hiero> | VlastnéMenoPopis = Ptolemis | TrónneMeno = <hiero>M23-L2-<-kA-wsr-C12\-C2-mr-></hiero> | TrónneMenoPopis = Userkare meriamon (Silná je ka Reova, milovaný Amonom) | HorovoMeno = <hiero>H-wn:n-A17-q:nw-Z9:D40</hiero> | HorovoMenoPopis = Hunu qeni (Statočná mladosť) | MenoObochPaní = <hiero>G16-wr:r-F9:F9</hiero> | MenoObochPaníPopis = Vr-pehti (Koho jeho otec dosadil na trón) | Zlatý Hor = <hiero>G8-s-xa:a-n:z-i-t:f:-Z1:f</hiero> | Zlatý HorPopis = Sechai-en su it-ef (Jeho otec ho zjavil) | Manželky = [[Arsinoé I.]], [[Arsinoé II.]] (sestra) | Potomkovia = [[Ptolemaios III.|Ptolemaios III. Euergetés]], [[Bereniké (dcéra Ptolemaia II.)|Berenika Syra]], Lysimachos | Otec = [[Ptolemaios I.|Ptolemaios I. Sótér]] | Matka = [[Bereniké I.|Berenika I.]] | Úmrtie = 28. január [[246 pred Kr.]] | Predchodca = [[Ptolemaios I.|Ptolemaios I. Sótér]] | Nástupca = [[Ptolemaios III.]] }} '''Ptolemaios II.''' zvaný '''Filadelfos''' ({{vjz|grc|''Πτολεμαίος Β΄ Φιλάdelφος''}} – „Milujúci súrodenca“; * [[309 pred Kr.]] – † [[246 pred Kr.]]) bol druhý kráľ [[Ptolemaiovci|ptolemaiovského]] [[Staroveký Egypt|Egypta]]. Bol synom zakladateľa dynastie [[Ptolemaios I.|Ptolemaia I. Sótéra]] a kráľovnej [[Bereniké I.|Bereniky I.]]<ref name="Wellner">{{Citácia knihy | autor = Luděk Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | isbn = 978-80-7425-070-5 | miesto = Praha | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | strany = 71-73}}</ref> Pôvodne bol ženatý s [[Arsinoé I.]], dcérou diadocha [[Lysimachos (kráľ Trácie)|Lysimacha]]. Ptolemaios ju však zapudil po intrikách svojej sestry [[Arsinoé II.]], ktorá dosiahla svoj návrat z Trácie do Egypta. Arsinoé I. bola obvinená zo sprisahania a poslaná do vyhnanstva do mesta [[Koptos]] v Hornom Egypte. Filadelfos si následne vzal za manželku svoju vlastnú sestru Arsinou II. Tento incestný vzťah mal predovšetkým legitimizovať jeho postavenie ako nástupcu zakladateľa dynastie v očiach domáceho obyvateľstva.<ref name="Mah">{{Citácia knihy | priezvisko = Mahaffy | meno = J. P. | rok = 1899 | titul = History of Egypt Under the Ptolemaic Dynasty | vydavateľ = Charles Scribner's & Sons | miesto = New York | strany = 73-74 | jazyk = en}}</ref> Jeho vláda priviedla [[Alexandria (Egypt)|Alexandriu]] k vrcholu slávy v oblasti umenia a vied a celý Egypt k prosperite.<ref name="Wellner"/> == Mladosť a nástup na trón == Otec Sótér poskytol mladému Filadelfovi vynikajúce vzdelanie u filozofa [[Stratón z Lampsaku|Stratóna]] a básnika [[Filétas z Kosu|Filéta]]. Vládnuť začal ako spoluvládca svojho otca v roku [[284 pred Kr.]], pričom po jeho smrti v roku [[282 pred Kr.]] prevzal moc samostatne.<ref name="Adkins80">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 80}}</ref> == Zahraničná politika a vojny == Ptolemaios II. viedol expanzívnu politiku. V rokoch [[274 pred Kr.|274]] – [[271 pred Kr.]] prebehla [[Prvá sýrska vojna]], v ktorej porazil [[Antiochos I. Sótér|Antiocha I.]] a upevnil egyptské dŕžavy v Levante.<ref name="Adkins80" /> Počas [[Chremónidova vojna|Chremónidovej vojny]] ([[268 pred Kr.|268]] – [[261 pred Kr.]]) podporoval Grékov proti Macedónii, no utrpel straty v Egejskom mori. Konflikt so [[Seleukovci|Seleukovcami]] bol neskôr urovnaný sobášom jeho dcéry [[Bereniké (dcéra Ptolemaia II.)|Bereniky Syrskej]] s [[Antiochos II.|Antiochom II.]]<ref name="Hölbl">{{Citácia knihy | priezvisko = Hölbl | meno = G. | rok = 2001 | titul = A History of the Ptolemaic Empire | vydavateľ = Routledge | miesto = London | strany = 40-44 | jazyk = en}}</ref> Udržiaval diplomatické vzťahy s [[Rímska republika|Rímom]], [[Kartágo|Kartágom]] a indickým cisárom [[Ašóka|Ašókom]]. Vyslal prieskumné misie do [[Červené more|Červeného mora]] a [[Etiópia|Etiópie]], kde založil prístav [[Ptolemais Theron]] na lov vojnových slonov.<ref name="Hölbl"/> == Sociálno-ekonomická štruktúra == Za jeho vlády prebehla reorganizácia správy krajiny. K dôležitým ekonomickým počinom patrilo zúrodnenie oázy [[Fajjúm (mesto)|Fajjúm]] a obnova kanála medzi [[Níl]]om a Červeným morom. Zaviedol prísny daňový systém a štátne monopoly, čo dokumentujú [[Zenónove papyrusy]].<ref name="Bevan">{{Citácia knihy | priezvisko = Bevan | meno = Edwin | titul = A History of Egypt under the Ptolemaic dynasty | url = https://ia601602.us.archive.org | rok = 1914 | vydavateľ = Methuen&Co.Ltd | miesto = London | jazyk = en}}</ref> == Kultúra a veda == Ptolemaios II. premenil [[Alexandria (Egypt)|Alexandriu]] na centrum vzdelanosti. Výrazne rozšíril [[Músaion v Alexandrii]] a [[Alexandrijská knižnica|Alexandrijskú knižnicu]]. Pod jeho ochranou pôsobili učenci ako [[Eukleides]], [[Aristarchos zo Samu]] či [[Kallimachos z Kyrény]]. Inicioval preklad [[Tóra|Tóry]] do gréčtiny, známy ako [[Septuaginta]].<ref name="Bevan2">{{Citácia knihy | priezvisko = Bevan | meno = E. R. | rok = 1927 | titul = The House of Ptolemy | vydavateľ = Methuen | miesto = Londýn | strany = 124-126 | jazyk = en}}</ref> Okolo roku [[280 pred Kr.]] bol dokončený [[Maják na ostrove Faros]]. == Monumenty == Okrem Majáka nechal stavať a opravovať chrámy po celom Egypte, napríklad v Behbeit el-Hagar, Tanise či [[Filai]]. V [[Sakkára|Sakkáre]] zrekonštruoval [[Serapeion]]. == Manželstvá a milenky == Okrem manželiek Arsinoé I. a Arsinoé II. mal Ptolemaios II. množstvo mileniek, ako napríklad [[Agathokleia (milenka Ptolemaia II.)|Agathokleia]], flautistka [[Mnésis]] či [[Bilistiché]], s ktorou mal syna menom [[Ptolemaios Andromachou]].<ref name="Bennett">{{cite web |last=Bennett |first=Chris |title=Ptolemy II |url=http://instonebrewer.com |website=Egyptian Royal Genealogy |language=en}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] * [[Helenizmus]] {{Staroegyptská dynastia/32}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Faraóni]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Narodenia v 4. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 40. rokoch 3. storočia pred Kr.]] jpk828w1t3oyxh0zb9laqt2wcik8opt Vladimír Feľbaba 0 748095 8203414 8196913 2026-04-25T15:01:44Z ~2026-25392-35 293007 Doplnenie zdrojov z ktorých vyplýva významnosť aktivít predmetnej osoby. Zároveň doplnenie informácií, ktoré dokazujú potrebu zaznamenania a uchovania. 8203414 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260412}} {{Významnosť}} JUDr. Mgr. Vladimír Feľbaba je slovenský advokát, komunálny politik a bývalý viceprimátor mesta Prešov. Narodil sa 14.10.1989 v Prešove. '''Vzdelanie''' V roku 2014 absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde nadobudol titul Mgr. V roku 2018 úspešne zložil rigoróznu skúšku na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a bol mu udelený titul JUDr. Absolvoval aj štúdium Politológie, a v súčasnosti je doktorandom na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. V priebehu svojej praxe advokátskeho koncipienta nadobudol cenné skúsenosti s občianskym, obchodným, trestným a správnym právom. Odborné poznatky nadobudol aj na riadiacich pozíciách v samospráve a štátnych organizáciách. Od roku 2024 pôsobí ako advokát. Špecializuje sa na najmä na oblasti trestného, občianskeho, obchodného, administratívneho, pracovného, ústavného práva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JUDr. Mgr. Vladimír Feľbaba - advokát Prešov | url = https://akfelbaba.sk/ | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = sk-SK}}</ref> [https://www.sak.sk/web/sk/cms/lawyer/adv/proxy/list/form/row/row/972864/attr/adv_full_name/display Aktívne ovláda anglický, nemecký a ruský jazyk.] Zaoberá sa československými právnymi dejinami a je spoluautor publikácií.<ref>{{Citácia periodika|titul=Vybrané otázky normativní úpravy a aplikační praxe obecných polehčujícíchokolností v Československu 1918–1938. 1. Normativita, její evoluce a kontext|url=https://www.paneuropskepravnickelisty.sk/index.php/ppl/article/view/159|periodikum=Paneuropean Law Journal|dátum=2024-12-15|dátum prístupu=2026-04-25|ročník=7|číslo=2|strany=11–37|issn=2644-450X|jazyk=sk|meno=Jiří Šouša|priezvisko=Jr|meno2=Vladimír|priezvisko2=Feľbaba|meno3=Martin|priezvisko3=Neumann}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vybrané otázky normativní úpravy a aplikační praxe obecných polehčujících okolností v Československu 1918-1938. 2. Aplikační praxe. | url = https://www.legalis.sk/clanky/6891/vybrane-otazky-normativni-upravy-a-aplikacni-praxe-obecnych-polehcujicich-okolnosti-v-ceskoslovensku-1918-1938-2-aplikacni-praxe | vydavateľ = Legalis {{!}} Aktuality a odborné články zo sveta práva na jednom mieste | dátum vydania = 2025-11-11 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = cs}}</ref> '''Komunálna politika''' V komunálnych voľbách 2018 bol zvolený za poslanca mesta Prešov ako nezávislý kandidát za koalíciu Kresťanskodemokratické hnutie, OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, NOVA .<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladimír Feľbaba | url = https://www.sme.sk/osobnost/vladimir-felbaba | vydavateľ = SME.sk | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> Získal 1008 platných hlasov. [https://korzar.sme.sk/presov/c/turcanova-si-vybrala-noveho-viceprimatora-stane-sa-nim-felbaba Zároveň vo volebnom období 2018-2022 získal ako politický nováčik post prvého viceprimátora mesta Prešov. Venoval sa hlavne právno-ekonomickým otázkam.] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozhlasový archív STVR | url = https://www.stvr.sk/radio/archiv/11452/1447913 | vydavateľ = www.stvr.sk | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk}}</ref> Vo volebnom období 2022-2026 kandidoval ako nezávislý za OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA. A bol znova zvolený za poslanca MsZ mesta Prešov za volebný obvod č. 5 (Solivar, Soľná Baňa, Šváby), keď získal 1 179 platných hlasov. Je členom Komisie MsZ mesta Prešov pre ochranu životného prostredia, predseda Komisie MsZ mesta Prešov pre ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a členom výboru mestkej časti 5. Zároveň je sobášiacim poslancom pri uzavretí manželstva pred Matričným úradom mesta Prešov. [https://standard.sk/711163/novy-poslanecky-klub-prekvapil-menami-so-spolupracou-rataju-zatial-vsetci V roku 2024 sa stal členom Poslaneckého klubu z nezaradených poslancov, ktorého predsedníčkou je Mgr. Zuzana Ondrejčáková, podpredsedom JUDr. Martin Eštočák a členkami Martinou Copákovou a PaedDr. Slávkou Čorejovou.]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Turčanová si vybrala nového viceprimátora, stane sa ním Feľbaba | url = https://korzar.sme.sk/presov/c/turcanova-si-vybrala-noveho-viceprimatora-stane-sa-nim-felbaba | vydavateľ = Korzár Prešov | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Viceprimátor Feľbaba v rozhovore: Doprava si v Prešove stále vyžaduje veľkú pozornosť | url = https://presov.dnes24.sk/viceprimator-felbaba-v-rozhovore-doprava-si-v-presove-stale-vyzaduje-velku-pozornost-339257 | vydavateľ = Prešov24.sk | dátum vydania = 2019-08-23 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk | meno = Global24 | priezvisko = s.r.o}}</ref> {{KLÍČŘAZENÍ:JUDr. Mgr. Vladimír Feľbaba}} [[Kategória:Právo]] [[Kategória:Advokáti]] [[Kategória:Politika]] [[Kategória:Komunálna politika na Slovensku]] [[Kategória:Prešov]] <references /> loltwiflvocp4t4tqlw2w8jzoatj4gb 8203418 8203414 2026-04-25T15:10:37Z ~2026-25392-35 293007 doplnenie angažovanosti osoby a jeho vystúpenia vo verejnoprávnej televízií. 8203418 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260412}} {{Významnosť}} JUDr. Mgr. Vladimír Feľbaba je slovenský advokát, komunálny politik a bývalý viceprimátor mesta Prešov. Narodil sa 14.10.1989 v Prešove. '''Vzdelanie''' V roku 2014 absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde nadobudol titul Mgr. V roku 2018 úspešne zložil rigoróznu skúšku na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a bol mu udelený titul JUDr. Absolvoval aj štúdium Politológie, a v súčasnosti je doktorandom na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. V priebehu svojej praxe advokátskeho koncipienta nadobudol cenné skúsenosti s občianskym, obchodným, trestným a správnym právom. Odborné poznatky nadobudol aj na riadiacich pozíciách v samospráve a štátnych organizáciách. Od roku 2024 pôsobí ako advokát. Pravidelne sa vyjadruje pre média vo vzťahu k právnym otázkam.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Občan za dverami | url = https://www.stvr.sk/televizia/archiv/14108/587161 | vydavateľ = stvr.sk | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk}}</ref> Špecializuje sa na najmä na oblasti trestného, občianskeho, obchodného, správneho, pracovného, ústavného práva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JUDr. Mgr. Vladimír Feľbaba - advokát Prešov | url = https://akfelbaba.sk/ | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = sk-SK}}</ref> [https://www.sak.sk/web/sk/cms/lawyer/adv/proxy/list/form/row/row/972864/attr/adv_full_name/display Aktívne ovláda anglický, nemecký a ruský jazyk.] Zaoberá sa československými právnymi dejinami a je spoluautor publikácií.<ref>{{Citácia periodika|titul=Vybrané otázky normativní úpravy a aplikační praxe obecných polehčujícíchokolností v Československu 1918–1938. 1. Normativita, její evoluce a kontext|url=https://www.paneuropskepravnickelisty.sk/index.php/ppl/article/view/159|periodikum=Paneuropean Law Journal|dátum=2024-12-15|dátum prístupu=2026-04-25|ročník=7|číslo=2|strany=11–37|issn=2644-450X|jazyk=sk|meno=Jiří Šouša|priezvisko=Jr|meno2=Vladimír|priezvisko2=Feľbaba|meno3=Martin|priezvisko3=Neumann}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vybrané otázky normativní úpravy a aplikační praxe obecných polehčujících okolností v Československu 1918-1938. 2. Aplikační praxe. | url = https://www.legalis.sk/clanky/6891/vybrane-otazky-normativni-upravy-a-aplikacni-praxe-obecnych-polehcujicich-okolnosti-v-ceskoslovensku-1918-1938-2-aplikacni-praxe | vydavateľ = Legalis {{!}} Aktuality a odborné články zo sveta práva na jednom mieste | dátum vydania = 2025-11-11 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = cs}}</ref> '''Komunálna politika''' V komunálnych voľbách 2018 bol zvolený za poslanca mesta Prešov ako nezávislý kandidát za koalíciu Kresťanskodemokratické hnutie, OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, NOVA .<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladimír Feľbaba | url = https://www.sme.sk/osobnost/vladimir-felbaba | vydavateľ = SME.sk | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> Získal 1008 platných hlasov. [https://korzar.sme.sk/presov/c/turcanova-si-vybrala-noveho-viceprimatora-stane-sa-nim-felbaba Zároveň vo volebnom období 2018-2022 získal ako politický nováčik post prvého viceprimátora mesta Prešov. Venoval sa hlavne právno-ekonomickým otázkam.] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozhlasový archív STVR | url = https://www.stvr.sk/radio/archiv/11452/1447913 | vydavateľ = www.stvr.sk | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk}}</ref> Vo volebnom období 2022-2026 kandidoval ako nezávislý za OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA. A bol znova zvolený za poslanca MsZ mesta Prešov za volebný obvod č. 5 (Solivar, Soľná Baňa, Šváby), keď získal 1 179 platných hlasov. Je členom Komisie MsZ mesta Prešov pre ochranu životného prostredia, predseda Komisie MsZ mesta Prešov pre ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a členom výboru mestkej časti 5. Zároveň je sobášiacim poslancom pri uzavretí manželstva pred Matričným úradom mesta Prešov. [https://standard.sk/711163/novy-poslanecky-klub-prekvapil-menami-so-spolupracou-rataju-zatial-vsetci V roku 2024 sa stal členom Poslaneckého klubu z nezaradených poslancov, ktorého predsedníčkou je Mgr. Zuzana Ondrejčáková, podpredsedom JUDr. Martin Eštočák a členkami Martinou Copákovou a PaedDr. Slávkou Čorejovou.]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Turčanová si vybrala nového viceprimátora, stane sa ním Feľbaba | url = https://korzar.sme.sk/presov/c/turcanova-si-vybrala-noveho-viceprimatora-stane-sa-nim-felbaba | vydavateľ = Korzár Prešov | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Viceprimátor Feľbaba v rozhovore: Doprava si v Prešove stále vyžaduje veľkú pozornosť | url = https://presov.dnes24.sk/viceprimator-felbaba-v-rozhovore-doprava-si-v-presove-stale-vyzaduje-velku-pozornost-339257 | vydavateľ = Prešov24.sk | dátum vydania = 2019-08-23 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk | meno = Global24 | priezvisko = s.r.o}}</ref> {{KLÍČŘAZENÍ:JUDr. Mgr. Vladimír Feľbaba}} [[Kategória:Právo]] [[Kategória:Advokáti]] [[Kategória:Politika]] [[Kategória:Komunálna politika na Slovensku]] [[Kategória:Prešov]] <references /> kyhabf7n60wir5mgc46iz6ef5g2vauo 8203423 8203418 2026-04-25T15:15:17Z ~2026-25392-35 293007 doplnenie citácie 8203423 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260412}} {{Významnosť}} JUDr. Mgr. Vladimír Feľbaba je slovenský advokát, komunálny politik a bývalý viceprimátor mesta Prešov. Narodil sa 14.10.1989 v Prešove. '''Vzdelanie''' V roku 2014 absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde nadobudol titul Mgr. V roku 2018 úspešne zložil rigoróznu skúšku na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a bol mu udelený titul JUDr. Absolvoval aj štúdium Politológie, a v súčasnosti je doktorandom na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. V priebehu svojej praxe advokátskeho koncipienta nadobudol cenné skúsenosti s občianskym, obchodným, trestným a správnym právom. Odborné poznatky nadobudol aj na riadiacich pozíciách v samospráve a štátnych organizáciách. Od roku 2024 pôsobí ako advokát. Pravidelne sa vyjadruje pre média vo vzťahu k právnym otázkam.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Občan za dverami | url = https://www.stvr.sk/televizia/archiv/14108/587161 | vydavateľ = stvr.sk | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk}}</ref> Špecializuje sa na najmä na oblasti trestného, občianskeho, obchodného, správneho, pracovného, ústavného práva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JUDr. Mgr. Vladimír Feľbaba - advokát Prešov | url = https://akfelbaba.sk/ | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = sk-SK}}</ref> [https://www.sak.sk/web/sk/cms/lawyer/adv/proxy/list/form/row/row/972864/attr/adv_full_name/display Aktívne ovláda anglický, nemecký a ruský jazyk.] Zaoberá sa československými právnymi dejinami a je spoluautor publikácií.<ref>{{Citácia periodika|titul=Vybrané otázky normativní úpravy a aplikační praxe obecných polehčujícíchokolností v Československu 1918–1938. 1. Normativita, její evoluce a kontext|url=https://www.paneuropskepravnickelisty.sk/index.php/ppl/article/view/159|periodikum=Paneuropean Law Journal|dátum=2024-12-15|dátum prístupu=2026-04-25|ročník=7|číslo=2|strany=11–37|issn=2644-450X|jazyk=sk|meno=Jiří Šouša|priezvisko=Jr|meno2=Vladimír|priezvisko2=Feľbaba|meno3=Martin|priezvisko3=Neumann}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vybrané otázky normativní úpravy a aplikační praxe obecných polehčujících okolností v Československu 1918-1938. 2. Aplikační praxe. | url = https://www.legalis.sk/clanky/6891/vybrane-otazky-normativni-upravy-a-aplikacni-praxe-obecnych-polehcujicich-okolnosti-v-ceskoslovensku-1918-1938-2-aplikacni-praxe | vydavateľ = Legalis {{!}} Aktuality a odborné články zo sveta práva na jednom mieste | dátum vydania = 2025-11-11 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = cs}}</ref> '''Komunálna politika''' V komunálnych voľbách 2018 bol zvolený za poslanca mesta Prešov ako nezávislý kandidát za koalíciu Kresťanskodemokratické hnutie, OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, NOVA .<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladimír Feľbaba | url = https://www.sme.sk/osobnost/vladimir-felbaba | vydavateľ = SME.sk | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> Získal 1008 platných hlasov. [https://korzar.sme.sk/presov/c/turcanova-si-vybrala-noveho-viceprimatora-stane-sa-nim-felbaba Zároveň vo volebnom období 2018-2022 získal ako politický nováčik post prvého viceprimátora mesta Prešov. Venoval sa hlavne právno-ekonomickým otázkam.] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozhlasový archív STVR | url = https://www.stvr.sk/radio/archiv/11452/1447913 | vydavateľ = www.stvr.sk | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk}}</ref> Vo volebnom období 2022-2026 kandidoval ako nezávislý za OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA. A bol znova zvolený za poslanca MsZ mesta Prešov za volebný obvod č. 5 (Solivar, Soľná Baňa, Šváby), keď získal 1 179 platných hlasov. Je členom Komisie MsZ mesta Prešov pre ochranu životného prostredia, predseda Komisie MsZ mesta Prešov pre ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a členom výboru mestkej časti 5. Zároveň je sobášiacim poslancom pri uzavretí manželstva pred Matričným úradom mesta Prešov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poslanci Prešove schválili zloženie mestskej rady aj členov komisií | url = https://www.kosiceonline.sk/poslanci-presove-schvalili-zlozenie-mestskej-rady-aj-clenov-komisii | vydavateľ = www.kosiceonline.sk | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en}}</ref> [https://standard.sk/711163/novy-poslanecky-klub-prekvapil-menami-so-spolupracou-rataju-zatial-vsetci V roku 2024 sa stal členom Poslaneckého klubu z nezaradených poslancov, ktorého predsedníčkou je Mgr. Zuzana Ondrejčáková, podpredsedom JUDr. Martin Eštočák a členkami Martinou Copákovou a PaedDr. Slávkou Čorejovou.]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Turčanová si vybrala nového viceprimátora, stane sa ním Feľbaba | url = https://korzar.sme.sk/presov/c/turcanova-si-vybrala-noveho-viceprimatora-stane-sa-nim-felbaba | vydavateľ = Korzár Prešov | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Viceprimátor Feľbaba v rozhovore: Doprava si v Prešove stále vyžaduje veľkú pozornosť | url = https://presov.dnes24.sk/viceprimator-felbaba-v-rozhovore-doprava-si-v-presove-stale-vyzaduje-velku-pozornost-339257 | vydavateľ = Prešov24.sk | dátum vydania = 2019-08-23 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk | meno = Global24 | priezvisko = s.r.o}}</ref> {{KLÍČŘAZENÍ:JUDr. Mgr. Vladimír Feľbaba}} [[Kategória:Právo]] [[Kategória:Advokáti]] [[Kategória:Politika]] [[Kategória:Komunálna politika na Slovensku]] [[Kategória:Prešov]] <references /> b5s22quh0bopj2nhbi0donpxzo7cnrk 8203600 8203423 2026-04-26T06:41:58Z ~2026-25392-35 293007 UU zmenené 8203600 wikitext text/x-wiki JUDr. Mgr. Vladimír Feľbaba je slovenský advokát, komunálny politik a bývalý viceprimátor mesta Prešov. Narodil sa 14.10.1989 v Prešove. '''Vzdelanie''' V roku 2014 absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde nadobudol titul Mgr. V roku 2018 úspešne zložil rigoróznu skúšku na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a bol mu udelený titul JUDr. Absolvoval aj štúdium Politológie, a v súčasnosti je doktorandom na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. V priebehu svojej praxe advokátskeho koncipienta nadobudol cenné skúsenosti s občianskym, obchodným, trestným a správnym právom. Odborné poznatky nadobudol aj na riadiacich pozíciách v samospráve a štátnych organizáciách. Od roku 2024 pôsobí ako advokát. Pravidelne sa vyjadruje pre média vo vzťahu k právnym otázkam.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Občan za dverami | url = https://www.stvr.sk/televizia/archiv/14108/587161 | vydavateľ = stvr.sk | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk}}</ref> Špecializuje sa na najmä na oblasti trestného, občianskeho, obchodného, správneho, pracovného, ústavného práva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JUDr. Mgr. Vladimír Feľbaba - advokát Prešov | url = https://akfelbaba.sk/ | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = sk-SK}}</ref> [https://www.sak.sk/web/sk/cms/lawyer/adv/proxy/list/form/row/row/972864/attr/adv_full_name/display Aktívne ovláda anglický, nemecký a ruský jazyk.] Zaoberá sa československými právnymi dejinami a je spoluautor publikácií.<ref>{{Citácia periodika|titul=Vybrané otázky normativní úpravy a aplikační praxe obecných polehčujícíchokolností v Československu 1918–1938. 1. Normativita, její evoluce a kontext|url=https://www.paneuropskepravnickelisty.sk/index.php/ppl/article/view/159|periodikum=Paneuropean Law Journal|dátum=2024-12-15|dátum prístupu=2026-04-25|ročník=7|číslo=2|strany=11–37|issn=2644-450X|jazyk=sk|meno=Jiří Šouša|priezvisko=Jr|meno2=Vladimír|priezvisko2=Feľbaba|meno3=Martin|priezvisko3=Neumann}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vybrané otázky normativní úpravy a aplikační praxe obecných polehčujících okolností v Československu 1918-1938. 2. Aplikační praxe. | url = https://www.legalis.sk/clanky/6891/vybrane-otazky-normativni-upravy-a-aplikacni-praxe-obecnych-polehcujicich-okolnosti-v-ceskoslovensku-1918-1938-2-aplikacni-praxe | vydavateľ = Legalis {{!}} Aktuality a odborné články zo sveta práva na jednom mieste | dátum vydania = 2025-11-11 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = cs}}</ref> '''Komunálna politika''' V komunálnych voľbách 2018 bol zvolený za poslanca mesta Prešov ako nezávislý kandidát za koalíciu Kresťanskodemokratické hnutie, OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, NOVA .<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladimír Feľbaba | url = https://www.sme.sk/osobnost/vladimir-felbaba | vydavateľ = SME.sk | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> Získal 1008 platných hlasov. [https://korzar.sme.sk/presov/c/turcanova-si-vybrala-noveho-viceprimatora-stane-sa-nim-felbaba Zároveň vo volebnom období 2018-2022 získal ako politický nováčik post prvého viceprimátora mesta Prešov. Venoval sa hlavne právno-ekonomickým otázkam.] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozhlasový archív STVR | url = https://www.stvr.sk/radio/archiv/11452/1447913 | vydavateľ = www.stvr.sk | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk}}</ref> Vo volebnom období 2022-2026 kandidoval ako nezávislý za OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA. A bol znova zvolený za poslanca MsZ mesta Prešov za volebný obvod č. 5 (Solivar, Soľná Baňa, Šváby), keď získal 1 179 platných hlasov. Je členom Komisie MsZ mesta Prešov pre ochranu životného prostredia, predseda Komisie MsZ mesta Prešov pre ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a členom výboru mestkej časti 5. Zároveň je sobášiacim poslancom pri uzavretí manželstva pred Matričným úradom mesta Prešov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poslanci Prešove schválili zloženie mestskej rady aj členov komisií | url = https://www.kosiceonline.sk/poslanci-presove-schvalili-zlozenie-mestskej-rady-aj-clenov-komisii | vydavateľ = www.kosiceonline.sk | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en}}</ref> [https://standard.sk/711163/novy-poslanecky-klub-prekvapil-menami-so-spolupracou-rataju-zatial-vsetci V roku 2024 sa stal členom Poslaneckého klubu z nezaradených poslancov, ktorého predsedníčkou je Mgr. Zuzana Ondrejčáková, podpredsedom JUDr. Martin Eštočák a členkami Martinou Copákovou a PaedDr. Slávkou Čorejovou.]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Turčanová si vybrala nového viceprimátora, stane sa ním Feľbaba | url = https://korzar.sme.sk/presov/c/turcanova-si-vybrala-noveho-viceprimatora-stane-sa-nim-felbaba | vydavateľ = Korzár Prešov | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Viceprimátor Feľbaba v rozhovore: Doprava si v Prešove stále vyžaduje veľkú pozornosť | url = https://presov.dnes24.sk/viceprimator-felbaba-v-rozhovore-doprava-si-v-presove-stale-vyzaduje-velku-pozornost-339257 | vydavateľ = Prešov24.sk | dátum vydania = 2019-08-23 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk | meno = Global24 | priezvisko = s.r.o}}</ref> {{KLÍČŘAZENÍ:JUDr. Mgr. Vladimír Feľbaba}} [[Kategória:Právo]] [[Kategória:Advokáti]] [[Kategória:Politika]] [[Kategória:Komunálna politika na Slovensku]] [[Kategória:Prešov]] <references /> t9fbk8fypecyrdj00xtzkqmhysqo8wm Sauvage et Beau 0 748375 8203535 8201913 2026-04-25T21:12:22Z ~2026-20335-96 290941 to je česky nazov 8203535 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Sauvage et Beau | Poster = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = Sauvage et beau | Názov2 = | Žáner = dokumentárny | Dĺžka = 100 | Krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Jazyk = [[francúzština|francúzsky]] | Rok = [[1986]] | Dátum uvedenia = [[12. december]] (Francúzsko) | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = | Distribučná spoločnosť = | Rozpočet = <!-- <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Convertisseur franc-euro {{!}} Insee | url = https://www.insee.fr/fr/information/2417794 | vydavateľ = www.insee.fr | dátum prístupu = 2025-07-01}}</ref> --> | Zárobok = <!-- --> | Ocenenia = | Veková prístupnosť = | Réžia = [[Frédéric Rossif]], Jean-Charles Cuttoli | Scenár = | Predloha = | Námet = | Produkcia = Étienne Mougeotte[ | Hudba = [[Vangelis]] | Kamera = Daniel Barrau | Strih = Dominique Cazeneuve | Zvuk = | Scénografia = | Kostýmy = | Masky = | Špeciálne efekty = | Obsadenie2 = [[Richard Berry]] (rozprávač) | Obsadenie = | Predchádzajúci = | Nasledujúci = | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = | Portál3 = }} '''''Sauvage et Beau''''' je [[Francúzsko|francúzsky]] [[Dokumentárny film|dokumentárny]] film z roku [[1984]], ktorý režíroval [[Frédéric Rossif]]. Inštrumentálne skladby k dielu zložil grécky hudobník [[Vangelis]]. Jednotlivé príbehy sú v deji rozprávané hlasmi hercov [[Richard Berry]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sauvage et beau (1984) — The Movie Database (TMDB) | url = https://www.themoviedb.org/movie/326822-sauvage-et-beau | vydavateľ = themoviedb.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-22 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sauvage et beau | url = https://www.cineclubdecaen.com/realisateur/rossif/sauvageetbeau.htm | vydavateľ = cineclubdecaen.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-22 | jazyk = }}</ref> == Filmový štáb == [[Filmový štáb]] tvorili:<ref name="Mt1">Časť údajov pochádza zo samotných úvodných a záverečných titulkov.</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sauvage et beau (1984) Frédéric Rossif | url = http://cinema.encyclopedie.films.bifi.fr/index.php?pk=51066 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.films.bifi.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-22 | jazyk = }}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sauvage et beau | url = https://www.unifrance.org/film/3518/sauvage-et-beau | vydavateľ = unifrance.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-22 | jazyk = }}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SAUVAGE ET BEAU | url = https://www.cnc.fr/professionnels/visas-et-classification/57053 | vydavateľ = cnc.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-22 | jazyk = }}</ref> * Réžia{{--}}[[Frédéric Rossif]] ** Asistenti režiséra{{--}}[[Jean-Charles Cuttoli]], Florence Quentin, Ingrid Richon * Scenár{{--}}Frédéric Rossif''',''' Jacques Trémolin * Produkcia{{--}}Michelle Wiart * Hudba{{--}}[[Vangelis]] * Kamera{{--}}Daniel Barrau * Strih{{--}}Dominique Cazeneuve * Zvuk{{--}}Renato Girometta, Jean Umansky * Hlas / Rozprávač{{--}}[[Richard Berry]] == Technické parametre == Technický list pojmov:<ref name="Mt1" /><ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> * Originálny / francúzsky názov{{--}}''Sauvage et Beau'' * Rok uvedenia{{--}}[[1984]] ** Premiéra{{--}}[[12. december]] (Francúzsko) * Dĺžka{{--}}100 [[Minúta|min.]] (celovečerný film) ** Dĺžka filmového pásu{{--}}2 475 [[Meter|m]] * Žáner{{--}}[[Dokumentárny film|dokumentárny]] (prírodopisný) * Krajina pôvodu{{--}}[[Francúzsko]] * Číslo víza{{--}}57 053 ** Dátum uvedenia víza{{--}}[[21. november]] 1984 * Rok výroby{{--}}1984 * Počet vstupov divákov v kinách vo Francúzsku{{--}}558 166<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sauvage et beau (1984) - JP Box-Office (Mobile) | url = https://www.jpbox-office.com/mobile/fichfilm.php?id=6677 | vydavateľ = jpbox-office.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-22 | jazyk = }}</ref> * Veková prístupnosť{{--}}všetky publiká (Francúzsko) * Typ filmu{{--}}farebný, natáčaný na [[35 mm film]] ([[filmový pás]]) * Zvukový formát{{--}}Mono * Veľkosť formátu{{--}}1.66 * Produkčná spoločnosť{{--}}Parafrance, C.D.G., FR3 (France Régions 3) * Distribučná spoločnosť{{--}}[[Parafrance]] (Francúzsko), [[Gaumont]]<ref name="vs" group="pozn.">Export / medzinárodný predaj.</ref> <!-- == Predprodukcia == == Produkcia == {{Infobox album | Farba pozadia = #FF6A6A | Názov = Sauvage et Beau | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Interpret = [[Vangelis]] | Typ = [[Štúdiový album]] | Dátum vydania = [[1984]] | Miesto nahratia = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop]] | Dĺžka = | Popis = | Vydavateľ = [[]] | Producent = [[]] | Skladateľ = Vangelis | Recenzie = | Interpret 1 = | Predchádzajúci album = | Tento album = Sauvage et Beau<br>(1984) | Nasledujúci album = | Interpret 2 = | Predchádzajúci album 2 = | Nasledujúci album 2 = | Interpret 3 = | Predchádzajúci album 3 = | Nasledujúci album 3 = | Portál 1 = | Portál 2 = | Portál 3 = }} --> == Postprodukcia == === Hudba === Skladby k snímke zložil hudobník [[Vangelis]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Robert | odkaz na autora = | titul = Sauvage Et Beau | url = https://vangelis.online/music/1980s/sauvageetbeau | vydavateľ = vangelis.online | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-22 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vangelis – Sauvage Et Beau | url = https://www.discogs.com/fr/release/5304389-Vangelis-Sauvage-Et-Beau | vydavateľ = discogs.com | miesto = | dátum vydania = 1999 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-22 | jazyk = }}</ref> <!-- {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb singlu ''Sauvage et Beau'' | celková_dĺžka = | autor hudby = áno | Všetko zložené jedným človekom = [[Vangelis]] | všetka hudba = Vangelis | autorstvo = nie | autor textu piesne = áno | jeden textár = | extra stĺpec = Spolupráca | collapsed = | titul1 = | poznámka1 = | dĺžka1 = | text1 = | hudba1 = | skladateľ1 = | extra1 = | titul2 = | poznámka2 = | dĺžka2 = | text2 = | hudba2 = | skladateľ2 = | extra2 = }} --> == Distribúcia == Dokument bol do francúzskych [[Kino|kín]] uvedený [[4. február]] [[1976]] a vyslúžil si návštevnosť cez pól milióna divákov. === Československo === Snímka bola v roku [[1988]] nadabovaná Studiom pro úpravu zahraničních filmů v réžii [[Zdenek Sirový|Zdenka Sirového]]. V [[Čeština|českom]] znení komentovali film Michal Pavlata.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dabingforum.cz | url = https://dabingforum.cz/viewtopic.php?t=38387 | vydavateľ = dabingforum.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-22 | jazyk = }}</ref> == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * ''[[Zvieratá (dokument)|Zvieratá]]'' (1965){{--}}dokument * ''[[Le Territoire des autres]]'' (1970){{--}}dokument * ''[[La Fête sauvage]]'' (1976){{--}}dokument * ''[[Les Contes sauvages]]'' (1991){{--}}dokument * ''[[Putovanie vtákov]]'' (2001){{--}}dokument * ''[[Zamilované zvieratá]]'' (2007){{--}}dokument == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=138222}} * {{Imdb film|id=0088043}} * {{Fdb film|id=77382}} * {{Kinobox film|id=215588}} * {{Allociné film|id=294}} [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 1984]] [[Kategória:Francúzske dokumentárne filmy]] [[Kategória:Filmy o zvieratách]] [[Kategória:Filmy s hudbou Vangelisa]] 9ui6k87q85ysmmvah3eetcfr1spgf4y Wikipédia:Žiadosť o práva správcu/Scholastikos 4 748429 8203383 8201867 2026-04-25T12:58:06Z OJJ 116711 Kvórum máme naplněno 8203383 wikitext text/x-wiki == [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] == * Žiadosť podaná dňa: 22:55, 17. apríl 2026 (UTC) * Hlasovanie končí dňa: 1. 5. 2026 (UTC), s predĺžením: 8. 5. 2026 (UTC) === Zdôvodnenie === Milí spoluredaktori, žiadam týmto o udelenie „práva správcu“. Patrím momentálne k skúsenejším redaktorom (čoskoro tu zavŕšim siedmy rok pôsobenia) a na naše pomery patrím stále aj k relatívne aktívnym redaktorom. Myslím, že moju tvorbu ste si za tie roky stihli všimnúť, a ak nie, je ľahko dostupná z mojej redaktorskej stránky. Už teraz mám právo rollback. Nemôžem povedať, že budem najaktívnejším zo správcov. O právo žiadam najmä preto, aby som vedel zakročiť v prípade opakovaného vandalizmu, ako tomu bolo napríklad dnes na stránke Grasalkovičovho paláca, či už zablokovaním stránky, blokovaním neutíchajúcich vandalov, ukrytím úprav či zmazaním stránky. Hoci mám právnické vzdelanie, nechcem sa výslovne pasovať do roly arbitra či sudcu v sporoch. Napriek uvedenému sa domnievam, že v sporoch viem zaujať – nepoviem, že plne objektívne, ale aspoň – objektivizované stanovisko a uznať argumenty oboch strán. Prečo práve teraz? V minulosti mi bolo – a myslím, že dokonca už aj viackrát – odporučené o tieto práva požiadať. Dlho som sa tomu bránil a nemôžem povedať, že by som po nich zrazu výslovne túžil. Prijať tieto práva totiž znamená aj prevziať istú mieru morálnej zodpovednosti – jednak za chod, jednak za stav Wikipédie. Na druhú stranu, zrejme aj táto úcta, ktorá je funkcii priznávaná, vedie k tomu, že máme na slovenskej Wikipédii správcov pomerne málo a ešte menej takých, ktorí sú pravidelne aktívni. Prípadné otázky rád zodpoviem. Ďakujem za vyjadrenie názoru v diskusii či v hlasovaní.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 22:55, 17. apríl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} - myslím, že ide o kvalitného redaktora, ktorý bude rovnako kvalitným spôsobom, ako pristupuje k písaniu článkov, pristupovať aj k správcovským úlohám. Pri rozhovoroch jedná vždy slušne a svoje argumenty vie zrozumiteľne prezentovať. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 10:05, 18. apríl 2026 (UTC) <small>/ [https://quarry.wmcloud.org/query/104590 platný hlas]. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:28, 22. apríl 2026 (UTC)</small> # {{Za}}, tu asi nie je veľmi čo riešiť. Nie že by sme boli vždy v zhode, no predpokladmi (wikikompetentnosť, intelektuálna poctivosť, osobnostné črty) na správcovanie myslím bez problémov, aj s rezervou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:26, 18. apríl 2026 (UTC) <small>/ [https://quarry.wmcloud.org/query/104590 platný hlas]. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:28, 22. apríl 2026 (UTC)</small> # {{Za}} Za roky jeho pôsobenia na Wikipédii preukázal dlhodobú aktivitu, skúsenosti aj schopnosť vecnej a kultivovanej komunikácie. Oceňujem najmä jeho realistický pohľad na úlohu správcu – nevníma ju ako prestížnu pozíciu, ale ako službu komunite spojenú so zodpovednosťou. Domnievam sa, že udelením práv správcu komunita získa zodpovedného a rozvážneho člena, ktorý môže byť veľkým prínosom projektu.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:11, 18. apríl 2026 (UTC) <small>/ [https://quarry.wmcloud.org/query/104590 platný hlas]. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:28, 22. apríl 2026 (UTC)</small> # {{Za}} Spoľahlivý a osvedčený redaktor, ktorý je dlhodobo prínosom pre wiki. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 19:43, 18. apríl 2026 (UTC) <small>/ [https://quarry.wmcloud.org/query/104590 platný hlas]. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:28, 22. apríl 2026 (UTC)</small> # {{Za}} Viac menej súhlas s vyššie uvedenými názormi. Ide o skúseného, zorientovaného, dlhodobého redaktora, ktorý má pekné články (žiaľ nie z mojej oblasti) a vie ako sa čo robí. Ocenil by som po príp. zvolení akúsi „nevyprchanosť“ vo funkcii a zameranie sa viac na rollbackovanie (oproti súčasnosti) či mazanie alebo blokovenie. Možno sa trochu obávam istým (možno zaujatým / tvrdohlavostným sporom) v niektorých prípadoch napr. s IP (ex redaktormi) či pri niektorých postojoch k veciam – „nech nevznikajú dvojaké metre“. Osobne by som ocenil aj aktivitu vkladania UU, tam kde patria. Každopádne SK Wiki si zaslúži mať viac správcov. Budem mať ešte pár otázok, kde budem rád za vyjadrenie: --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:54, 18. apríl 2026 (UTC) <small>/ [https://quarry.wmcloud.org/query/104590 platný hlas]. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:28, 22. apríl 2026 (UTC)</small> #: Ktorým aktivitám (správcovským) by si sa najčastejšie venoval? #: Aké máš skúseností s rozpoznávaním bežných IP s IP ex redaktorov? #: Aký postoj zastávaš k skrývaniu úprav, resp. v akej miere? #: Venoval by si sa aj „nepopulárnym“ aktivitám súvisiacimi napr. s ([https://sk.wikipedia.org/wiki/Kateg%C3%B3ria:Wikip%C3%A9dia:Kandid%C3%A1ti_na_r%C3%BDchle_zmazanie]) mazaním UU po lehote? #: Čo považuješ správcami za najviac prehliadané? # {{Za}} Skúsený a osvedčený redaktor. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 20:00, 18. apríl 2026 (UTC) <small>/ [https://quarry.wmcloud.org/query/104590 platný hlas]. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:28, 22. apríl 2026 (UTC)</small> # {{Za}} Bez výhrad. Skúsený redaktor. Vhodný charakter.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:09, 18. apríl 2026 (UTC) <small>/ [https://quarry.wmcloud.org/query/104590 platný hlas]. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:28, 22. apríl 2026 (UTC)</small> # {{Za}} Nie vždy sa názorovo zhodneme (napr. v rámci témy spomenutej OJJ nižšie ohľadne krátkych článkov), každopádne Scholastikos prispieva dlhodobo a dobre pozná štábnu kultúru, takže tiež nemám žiadne výhrady voči udeleniu správcovského práva, naopak. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:08, 19. apríl 2026 (UTC) <small>/ [https://quarry.wmcloud.org/query/104590 platný hlas]. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:28, 22. apríl 2026 (UTC)</small> # {{Za}} Jednoznačné áno.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 13:29, 19. apríl 2026 (UTC) <small>/ [https://quarry.wmcloud.org/query/104590 platný hlas]. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:28, 22. apríl 2026 (UTC)</small> # {{Za}} Skúsený redaktor, určite za. --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 13:33, 22. apríl 2026 (UTC) <small>/ [https://quarry.wmcloud.org/query/104590 platný hlas]. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:57, 25. apríl 2026 (UTC)</small> # {{Za}} Podľa mňa dlhodobo aktívny redaktor so zodpovedným prístupom k činnosti.--[[Redaktor:Andrej-airliner|Andrej-airliner]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrej-airliner|diskusia]]) 15:08, 22. apríl 2026 (UTC) <small>/ [https://quarry.wmcloud.org/query/104590 platný hlas]. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:57, 25. apríl 2026 (UTC)</small> ==== Proti ==== ==== Zdržali sa ==== === Diskusia === # Ktorým aktivitám (správcovským) by si sa najčastejšie venoval? # Aké máš skúseností s rozpoznávaním bežných IP s IP ex redaktorov? # Aký postoj zastávaš k skrývaniu úprav, resp. v akej miere? # Venoval by si sa aj „nepopulárnym“ aktivitám súvisiacimi napr. s ([https://sk.wikipedia.org/wiki/Kateg%C3%B3ria:Wikip%C3%A9dia:Kandid%C3%A1ti_na_r%C3%BDchle_zmazanie]) mazaním UU po lehote? # Čo považuješ správcami za najviac prehliadané? [od [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:54, 18. apríl 2026 (UTC)] '''1.''' Okrem už spomenutých zásahov proti opakovaným vandalizmom zrejme najmä mazaniu stránok. '''2.''' Povedal by som, že asi ako každý, kto pozná ich štýl písania a komunikácie. '''3.''' Zrejme existujú tri kategórie: * i. ''úpravy, ktoré skryté byť majú''; * ii. ''úpravy, ktoré skryté byť môžu'' a * iii. ''úpravy, ktoré skryté byť nemajú''. : Pokiaľ úprava zasahuje do nejakého práva alebo do právom chránených hodnôt; a osobitne do práva na ochranu súkromia, práva na ľudskú dôstojnosť či práva na ochranu osobnosti, úprava by mala byť skrytá. : A nemusí ísť výslovne len o úkon správcovský. Aj v bežnej praxi sa tu napríklad niekedy málo dbá na odstraňovanie takýchto údajov: vandal založí stránku o nejakej osobe, napríklad spolužiakovi zo školy (defamačné stránky): kým stránka nie je zmazaná, nestačí iba vložiť šablónu ZL a čakať na zásah správcu, ale odstrániť škodlivý obsah, aby aspoň nesvietil na stránke a nespôsobil napr. škodu v niekoho živote. : Čo sa týka správcovských zakrývaní: povedal by som, že to bude priestor na kazuistické skrývanie. Ak však údaj nemá pridanú hodnotu, ba naopak táto hodnota je záporná, myslím, že skrytie je legitímne. '''4.''' Ale áno. Osobne si však myslím, že niekedy ani netreba UU, ale uplatnenie kritéria „(O7) Nedoložená encyklopedickosť“ pre rýchle zmazanie. Samozrejme, po letmom prieskume prameňov... :Zároveň, čo pociťujem ako istú slabinu kritérií pre rýchle zmazanie, je absencia jasne formulovaného kritéria pre „mikrovýhonky“. Tu je problém, že ak napr. niekto založí článok o historickej osobe, je to proste encyklopedická téma. Na druhú stranu, fakt nemá zmysel chrániť dva týždne texty, ktoré majú možno 2{{--}}3 vety, boli napísané/preložené „za 5 minút“ a sú bez zdroja alebo majú len veľmi slabý zdroj. Niekedy sa mi zdalo, že správcovia sa báli takýto obsah mazať, hoci jeho prínos je (takmer) nulový. :Základ by sa dal možno nájsť v extenzívnom výklade „(O3) Bezobsažné stránky“ v spojení s „(O1) Chýbajúci kontext“. Osobne vnímam ako konanie nie v príliš dobrej viere, keď napríklad niekto začne chrliť takéto články a „ostatní sa majú starať“. Riziko to bude aj v prípade rozmachu článkov skopírovaných z generatívnej AI. Ale toto sú skôr moje úvahy o Wikipolitike. :Osobne si myslím i to (ale mnohí by zrejme nesúhlasili), že dnes je urgent 2 týždne už pomerne dlhá doba a stačil by pokojne aj len týždeň. Konieckoncov, ak by na tom chcel autor neskôr pracovať, dal by sa mu obsah obnoviť, ako sa tu niekedy aj deje... '''5.''' Neviem, či by som to nazval prehliadaním, ale domnievam sa, že existuje priestor v čistení starších diskusií na Wikipédii. :Nejde mi ani tak o staré spory v diskusiách, ale občas sa stane, že tu existuje diskusná stránka s akými „náhodným textom náhodného čitateľa“, ktorý nemá žiadnu pridanú a ani trvácnu hodnotu pre článok a diskusiu o ňom. Nespomeniem si teraz na príklady, ale v minulosti som si viackrát povedal, že „''toto je tu zbytočná, nevecná poznámka/diskusia, ktorá nie je aktuálna / nemá «historický význam» pre vnímanie vývoja stránky, ku ktorej sa viaže''“. Ale to je opäť skôr úvaha na širšiu diskusiu... Za slabinu považujem aj do istej miery „stavovskú rezignáciu“ na udržiavanie kultivovanosti diskusií na Wikipédii (t.j. nedostatočné usmerňovanie nevhodne sa správajúcich redaktorov). K tomu ale tri poznámky: * i) Na druhú stranu nejde o to byť precitlivený na každý náznak irónie či sarkazmu; * ii) Ako som aj napísal, nemienim tu teraz byť nejakým sudcom v sporoch. Ono sa to dnes ani nedá „spravodlivo“ urobiť prielomovo, typom „odteraz budeme všetko blokovať“/„terazky som správcom ja a budem blokovať“, lebo by to nebolo spravodlivé z hľadiska akéhosi „očakávania správcovskej reakcie”: t. j. je tu zaužívaný nejaký meter a nie je úplne správne ho zaraz drasticky meniť ''ad hoc''. Vždy by sa dalo totiž pýtať: prečo blokoval teraz a pred týždňom pri závažnejšom osobnom útoku nie. Ide skôr o to, že požiadavky na kultivovanosť by mali byť postupne pestované viac a viac, spočiatku aspoň „mäkšími nástrojmi“, teda upozorňovaním. * iii) Korigovanie (a v krajnom prípade sankcioňovanie) nevhodného správania je problém „stavovský“ a nemôže ho vyriešiť jeden správca svojim aktivizmom. Na jednu stranu rozumiem, že správcovia nechcú vstupovať do toxicky vedenej diskusie, obzvlášť ak vedia, že má neraz do istej miery hlbšie pozadie. Na druhú stranu, ak spory pravidelne riešia dvaja správcovia, ľahko vzniká/posilňuje sa naratív o ich straníckosti/angažovanosti/ideologickom pôsobení. A nejde iba o tradičné spory medzi určitými redaktormi, ale napríklad aj o spory o dezinformáciách a pod. Vo svojej podstate nemusí ísť výslovne o činnosť mocenskú, ale napríklad aj o vysvetľovanie: ak nejaký nováčik nazve iného redaktora cenzorom „ako strihnutým z komunistickej totality“, tak by mu mal asi niekto, kto sa na probléme nepodieľal (je nestranný) vysvetliť, že konanie „cenzora“ vyplývalo napr. z požiadavky vyžadovania zdrojov, etc. To nemusia robiť výslovne iba správcovia, ale ak nie primárne oni, tak kto?--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 06:54, 19. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] Ďakujem, za obšírnejšiu odpoveď a pohľad na vec. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:24, 19. apríl 2026 (UTC) {{Re|Scholastikos}} Protože mám hlasování vyhodnocovat, hodlám prozatím zůstat nějakou dobu v pozadí. Ale všeobecně bych si dovolil polemizovat s: ''Tu je problém, že ak napr. niekto založí článok o historickej osobe, je to proste encyklopedická téma. Na druhú stranu, fakt nemá zmysel chrániť dva týždne texty, ktoré majú možno 2 – 3 vety, boli napísané/preložené „za 5 minút“ a sú bez zdroja alebo majú len veľmi slabý zdroj. Niekedy sa mi zdalo, že správcovia sa báli takýto obsah mazať, hoci jeho prínos je (takmer) nulový.'' Vím, že přispíváš velmi kvalitně a podrobně, sám si také myslím, že by i výhonek měl plnit jisté minimální náležitosti a informativnost (jako [[Mliečnikovité]], když mám odkázat na nějaký vlastní). Na druhou stranu slovenská Wikipedie má relativně málo článků a s přibývajícími roky na všech wikiprojektech začínám mít pocit, že i výhonky o 3 větách ''mohou'' mít smysl (prolinkování napříč články a základní definice tématu). Je dost možné, že to nakonec mohou preferovat i čtenáři. Kdysi jsem viděl statistiku k českému Internetu, že lidi stráví na Wikipedii v průměru jen několik minut za měsíc; zdá se, že ji využívají spíše ve stylu ''klikni > ověř'', nikoli ''čti a chápej''. Nemyslím si, že pro slovenský kulturní okruh budou statistiky výrazně odlišné. To je nicméně taková diskuse na okraj, která myslím nemá s vykonáváním správcovské funkce co společného. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:40, 19. apríl 2026 (UTC) :Hmm, stále si myslím, že nemá zmysel udržiavať urgenty, ktoré neposkytujú nejaký „prácnejší základ“, na ktorom by jeho autor mohol ten článok vystavať aspoň na prijateľný výhonok. Ak dnes niekto niečo nahodil za 5 minút (a možno aj menej), tak nemá zmysel tu držať článok dva týždne na urgente, aby autor ušetril 5 minút, ak by sa k tej téme ''náhodou'' vrátil. Obzvlášť keď samotná Ai dnes vytvorí lepšie texty než ten zverejnený. To by sme sem mohli priamo začať vkladať krátke heslá z nej a ostatní dozdrojovávajte. :) :Spomínal som dobrú vieru: to preto, že som si v minulosti výslovne všimol, že tu boli prípady, keď niekto chcel, aby na Wikipédii bola spracovaná určitá oblasť a jemu samému sa to nechcelo robiť, tak tu začal nahadzovať takéto krátke texty bez zdrojov, formátovania, zaradenia... Pochopiteľne všetky skončili na urgente. Človek sa niekedy aj snaží čo to zachrániť, keď sa to týka jeho oblasti. Ale ani redaktor-dobrák, ktorý sa na to podujíma, by nemal byť zneužívaný! A nahodenie takýchto dvoch-troch viet je často do istej miery „zneužívanie“, lebo autor musí tušiť, že tá kvalita je mizerná a niekto tomu bude venovať čas: vkladaním šablón, úpravou/mazaním po 2 týždňoch... V konečnom dôsledku na ten článok niekto niekedy minie asi aj viac času než jeho autor. :Samozrejme, má to potom aj viacero ďalších morálnych rovín/dilem: napr. ak niekto takto založí článok, ktorý by nejaký dobrák aj chcel v dohľadnom čase založiť, a teraz ten dobrák stojí pred dilemou, či ho zachraňovať. Ak ho zachráni („urobí morálne dobro“), a) príde o formálne autorstvo („jeho škoda“); b) stratí slobodný výber toho, kedy chce venovať svoj čas čomu, t.j. akúsi morálnu autonómiu súkromného života („jeho škoda“). Samozrejme, spravidla ho nikto (s výnimkou jeho svedomia) do ničoho nenúti, ale... :Filozoficky, podľa mňa: urgent by mal byť predovšetkým priestorom pre autora, aby odstránil svoje nedostatky, t.j. primárne on má zodpovedať za napravenie vád. Zároveň však, morálne: ak chce byť sám autorom daného článku (t.j. „získať dobro“), mal by prejaviť aspoň ''nejakú mieru snaženia''. Odmenou za toto snaženie je urgent namiesto priameho vymazania. :Inak k celej problematike ešte jedno zaujímavé porovnanie na zamyslenie sa: Ak niekto vloží rozsiahly neozdrojovaný, nenaformátovaný (...) text do článku, tak mu ho zmažeme. Ak by to niekto urobil s novým článkom, držíme mu to tu dva týždne namiesto toho, aby sa mu text presunul napríklad na pieskovisko na dorobenie. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 11:40, 19. apríl 2026 (UTC) ::Ako keď je na článku UU 14 dní je teoreticky možnejšie, že sa ho stihne ujať i nejaký zavedený redaktor. Tiež som osobne pár mi blízkych tém zachraňoval, ak to malo zmysel. Osobne by som súčastný stav ponechal, či to niekto zmaže po týždni, či dvoch je asi v princípe jedno. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:24, 20. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|Scholastikos}} To mícháš dvě nesouvisející věci, takže to oddělím. 1) úprava urgentů vždy závisí na chuti, času a možnostech upravujících, včetně autora (může to být notorický chrlič, ale taky nováček, co zatím neumí formátovat > takového by to měli editoři naučit). Zdá se mi, že celá tato argumentace směřuje k tomu mít ''formálne autorstvo'' pro potěchu srdíčka, což je sice legální motivace a lze se podle ní řídit, ale oficiálně nikdo žádný článek nevlastní, jak [https://www.wikidata.org/wiki/Q4663994#sitelinks-wikipedia dobře ví asi 50 Wikipedií]... ;-) Samozřejmě, na menších Wikipediích se asi častěji stává, že článek dlouhodobě zůstává v podobě, v jaké ho autor založí, takže to k tomu svádí. Čtenáři je ale ve finále jedno, kdo článek založil nebo upravil (ani neví, jak se k "autorovi" dostat). 2) krátké články jako samostatný fenomén. Vezmu-li jako příklad historické osoby článek [[Napoleon Bonaparte]], tak kdybychom vzali čistě úvod: <code>Napoleon Bonaparte alebo Napoleon I. (franc. Napoléon Bonaparte; * 15. augusta 1769 Ajaccio – † 5. mája 1821 Svätá Helena, južný Atlantik) z rodu Bonaparte bol francúzsky vojvodca a štátnik, cisár v rokoch 1804 – 1814 a potom sto dní na prelome jari a leta 1815. Počas Veľkej francúzskej revolúcie urobil závratnú kariéru: v 24 rokoch bol generálom, krátko po tridsiatke prvým mužom v štáte a na vrcholu svojej moci ovládal väčšinu západnej Európy. Rýchly bol aj jeho pád; záver života strávil vo vyhnanstve.</code>, tak rozsah z pohledu jeho významnosti je samozřejmě mizerný, ale kdyby článek o takové persóně vůbec neexistoval, čtenář by na tom objektivně tratil ještě víc. Pak je spíše šance, že se příště obrátí na AI (obecně už by dneska něco jako Wikipedie asi na zelené louce vzniknout nemohlo, jak kvůli AI, tak obecně kvůli dostupnosti informací). Někteří redaktoři mají zkrátka spíše motivaci přispívat do hloubky, jiní do šířky (a počítají s tím, že takové články budou rozšířeny; jak píšu v původním příspěvku, je to možná i výhodné). Výše zmiňované ''formálne autorstvo'' zde zároveň může vést až k nezdravému přístupu, tj. k zakládání článků co nejdelších i ''proto'', aby je někdo jiný nerozšiřoval; a ještě hůře k nechuti a přehlížení redaktorů "výhonkovačů", protože "kradou" témata článků. Takovou věc bych doporučoval léčit paralelním seznamem založených a rozšířených hesel v soukromém uživatelském prostoru, což může být koneckonců praktické i z jiných důvodů. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 04:17, 21. apríl 2026 (UTC) :::Hmm. Ja myslím práve, že prikladáš mojim slovám význam, ktorý tam nie je alebo tvorí len jednu veľmi parciálnu líniu argumentácie a práve preto sa ti zdá, že spájam rozdielne dve veci. :::'''1)''' Ja som tu nikdy neriešil „''krátké články jako samostatný fenomén''“, do tej roviny to posúvaš až ty. Inak povedané, neotváral som tému „hodnoty krátkych článkov“, ale tému nedostatočne spracovaných urgentov, ktorých nedostatočnosť spočíva jednak v ich krátkosti, ale aj v zlej miere spracovania, teda akési nekvalitné „mikrovýhonky“. Všimni si aj rozlišovanie medzi „výhonkami“ a „mikrovýhonkami“. Ty diskutuješ tému, či sú výhonky ako typ obsahu legitímne. A to nie je úplne to isté, pretože ja nerozporujem, že aj krátky článok si zaslúži na Wikipédii miesto: Ak má riadne ucelené informatívne vety, referencie, kategórie... Ale ak ich nemá? Ja tvrdím, že existujú texty, ktoré sú tak slabé, že ich ochrana na urgente je neprimeraná, najmä ak ich autor nevynaložil skoro žiadne úsilie, a ak zjavne prenáša časové náklady na ostatných. Napríklad ak by dnes niekto založil niečo ako [[Haniš]] alebo [[trailókja]]. :::A toto platí obzvlášť dnes, keď ten minimálny článok dokáže výslovne napísať aj Ai. Pred časom som si všimol, že na EN Wikipédii rapídne pribúdajú varovania pred tým, že článok môže obsahovať texty z Ai. A čudoval som sa, ako to je možné, tak som si vyskúšal, ako mi Ai vypracuje článok na Wikipédiu.... Ten článok by bol po drobných úpravách použiteľný ako pekný krátky článok. Zvládlo to formátovanie biografického článku, odrojovanie (dokonca s použitím citačných šablón, ako zdroje to použilo online encyklopédie). Ja nemám taký štýl písania, pretože rád používam skôr publikácie,... ale ten text bol omnoho kvalitnejší než mnohé aj legitímne texty, ktoré tu niekedy pribúdajú. I preto sa pýtam: prečo by sme tu dnes mali trpieť texty, ktoré zjavne nespĺňajú kritériá a neobsahujú žiaden záblesk hlbšej snahy? A osobitne v dobe, keď ak niečo hľadáš cez internet, vyskočí ti tam aj sumár od AI, neraz generovaný z prekladov viacerých zahraničných Wiki či kvalitnejších online zdrojov... Proti tomu nemá ''urgent mikrovýhonku'' nijakú pridanú hodnotu... :::'''2)''' „formálne autorstvo“ som potom spomenul v rámci komplexnejšieho obrazu morálnosti prispievania na Wikipédiu. Jadro mojej argumentácie je asi takéto: :::* urgent má byť ''priestor na nápravu nedostatkov'', primárne zo strany autora, :::* komunita nemá byť ''systematicky zaťažovaná'' obsahom nahodeným bez primeraného úsilia, :::* existuje problém ''externalizácie (časových,...) nákladov'' na iných redaktorov, :::* pri mikrovýhonkoch je otázne, či si zaslúžia plnú dvojtýždňovú ochranu, :::* a celé to má aj ''morálny rozmer'' prispievania v dobrej viere. :::Hovorím teda o zodpovednosti autora, férovosti voči komunite, účele urgentu, minimálnej miere úsilia, a až sekundárne aj o tom, že ak niekto iný „zachraňuje“ tému, môže to mať dosah aj na autorstvo, ale najmä na ''osobnú autonómiu práce''. T.j. formálne autorstvo tam je, ale určite to nie je to, na čom stojí celá argumentácia. Myslím teda, že voči mne nie je úplne fér, ak sa z mojej komplexnej argumentácie konštruuje nejaká psychologická hypotéza o (zrejme mojom) egu... Čas z vlastného obmedzeného života je to najcennejšie, čo môže človek niekomu dať. Ak ho niekto dáva Wikipédii, možno sa to nezdá, ale je to veľká vec. A netýka sa to len mňa, ale všetkých. Preto upozorňujem na to, že cudzia nedbalosť môže nebadane „morálne kolonizovať“ čas a energiu druhých redaktorov... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 07:30, 21. apríl 2026 (UTC) ::::{{Re|Scholastikos}} Já tyto názory nerozporuji (a jak říkám, '''správcovských práv se''' koneckonců ani '''netýkají''', je to spíš taková '''diskuse na okraj'''). Upřímně se mi zdá nicméně jednodušší posuzovat pouze kvalitu článku a svou aktuální chuť k práci, než ještě spekulovat nad přístupem autorů a analyzovat ''morálny rozmer prispievania v dobrej viere''. Což neznamená, že to druzí nemohou dělat jinak a samozřejmě znám i případy, kdy zatěžování komunity bylo ze strany autora velmi velké, ale takových mnoho nebývá a dají se řešit individuálně. AI je pak věc na zcela samostatnou diskusi, to už otevírali jinde a jiní. Osobně mám ale důvodné podezření, že věci á la AI výstupy jsou právě to, co lidi hledají; že je zajímá v danou chvíli spíše, kdy a v jaké bitvě byl Napoleon, ne kontext, proč k té a oné bitvě došlo. Pokud takové výhonky přináší i Wikipedie, tak ji to dělá o něco konkurenceschopnější, než když je nemá. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:48, 21. apríl 2026 (UTC) 8degnv005ftyoti8gshy67s7thxjpp9 Diskusia s redaktorom:~2026-24996-68 3 748727 8203473 8202354 2026-04-25T19:04:59Z Scholastikos 174170 8203473 wikitext text/x-wiki == Príspevky == === Príspevky 1 === Zdravím, Vaše úpravy, hoci sú robené v dobrej viere, nespĺňajú kritériá na to, aby boli zachované. Napríklad tá [[švédčina]] či [[Ouagadougou]]: úvod nemôže byť napísaný '''dvakrát po sebe'''. Veľký problém tých článkov potom je, že neobsahuje '''citácie (referencie)''': teda zdroje tvrdení v riadkoch: takéto [ <ref>Tu by bol zdroj</ref> ]. Nestačí iba na koniec článku vložiť '''zdroje''', ktoré mohli ale aj nemuseli byť použité pri tvorbe článku. Ako to v praxi vyzerá si viete pozrieť v iných článkoch, napr. v [[Hamadán]]. Ak viete svoje články takto upraviť a dozdrojovať, svoju verziu si viete otvoriť v histórii článku a pracovať s ňou. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 13:26, 23. apríl 2026 (UTC) :Zdravím, vďaka za [[Spätná väzba|spätnú väzbu]] a vysvetlenie. Rozumiem, tie duplicity v úvode bola chyba z nepozornosti a uznávam, že tie referencie priamo v texte (inline citácie) sú kľúčové pre overiteľnosť --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-24996-68|&#126;2026-24996-68]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-24996-68|diskuse]]) 14:00, 23. apríl 2026 (UTC) === Príspevky 2 === {{Experimenty2}} Pri všetkej úcte, toto nie. Keď má Beliana 9. zväzkov (po Kraj), sotva môže obsahovať heslo „Luxembursko“ či „nemčina“. Tu už ide výslovne o falšovanie zdrojov, kde nemožno vidieť dobrú vôľu. Plus teda [[Zoznam českých obci a mestá]] je tiež zlé vo viacerých ohľadoch. Ak máte záujem o reálne prispievanie na Wikipédii, skúste vytvoriť niečo hodnotné{{--}}najlepšie vo Vašom pieskovisku. Ak náhodou používate umelú inteligenciu, nepoužívajte ju ku generovaniu obsahu, ale nanajvýš na jeho učesanie po reálnom spracovaní prameňov!--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:04, 25. apríl 2026 (UTC) mil0k9ayrswx5uljdsb2baru22euezl Liga majstrov žien UEFA 2022/2023 0 748766 8203510 8202615 2026-04-25T20:19:49Z Ferko25 246397 8203510 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=Liga majsteriek|sezóna=2022/2023|sezóna_po=Liga majstrov žien UEFA 2023/2024|majster={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (2. titul)|2_miesto={{minivlajka |Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]|najlepší_strelec={{minivlajka |Poľsko}} [[Ewa Pajor]] (9 gólov)|sezóna_pred=Liga majstrov žien UEFA 2021/2022|počet_mužstiev=71 (zo 50 asociácii)|odohraté_zápasy=61|počet_gólov=211|začiatok=18. august 2022|koniec=3. jún 2023|počet_divákov=681 175|priemer_gólov_na_zápas=3,46}}'''Liga majsteriek 2022/2023''' bol 22. ročníkom [[Liga majstrov žien UEFA|Ligy majsteriek]]. Bol to 2. ročník po zmene formátu so skupinovou fázou.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2022/23 Women's Champions League: Dates, access list, full guide | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/026e-1386114dcc4b-90360b4912b3-1000--2022-23-women-s-champions-league-dates-access-list-full-guide/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Finále sa konalo na Philips Stadion v meste [[Eindhoven]] v Holandsku. [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] ako obhajca titulu vypadol vo štvrťfinálovom zápase proti [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]. [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] vyhrala svoj druhý titul, keď porazila vo finále [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]] 3:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Barcelona 3-2 Wolfsburg: Barca win Champions League for second time with stunning fightback from 2-0 down | url = https://www.eurosport.co.uk/football/women-s-champions-league/2022-2023/barcelona-v-wolfsburg-champions-league-final-live_sto9637083/story.shtml | vydavateľ = www.tntsports.co.uk | dátum prístupu = 2026-04-24}}</ref> == Priradenie asociačných tímov == Rebríček futbalových asociácii bol na základe koeficientov UEFA, a určili počet tímov z asociácii, ktoré sa zúčastnili súťaže.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2021/22 Women’s Champions League: dates, access list, full guide | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0262-108bd1c13e3a-cd0bf3210aad-1000--2021-22-women-s-champions-league-dates-access-list-full-guide/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * Asociácie na 1. až 6. mieste - 3 tímy * Asociácie na 7. až 16. mieste - 2 tímy * Ostatné asociácie (okrem Ruska) - 1 tím * Ak by sa víťazný tím [[Liga majstrov žien UEFA 2021/2022|Ligy majsteriek 2021/22]] nekvalifikoval cez svoju domácu súťaž, dostal by dodatočné miesto v súťaži. Futbalové asociácie musia mať domácu ligu hranú systémom jedenásť na jedenásť, aby mohol tím súťažiť. Od sezóny 2019/2020 organizuje ženskú domácu ligu 52 z 55 členov UEFA, neorganizujú ich krajiny: Andorra (1 tím v Španielsku), Lichtenštajnsko (3 tímy vo Švajčiarsku) a San Maríno (1 tím v Taliansku). === Rebríček UEFA === Pre tento ročník sa použil koeficient ženských tímov 2021, ktoré brali do úvahy výsledky v európskych súťažiach od sezóny 2016/2017 do 2020/2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women's association club coefficients {{!}} UEFA rankings | url = https://www.uefa.com/nationalassociations/uefarankings/womenscountry/?year=2021 | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2025-03-05 | dátum prístupu = 2026-04-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> {| class="wikitable" !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> ! rowspan="20" | !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> ! rowspan="20" | !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> |- !<small>1.</small> |<small>{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]]</small> | align="right" |<small>92,000</small> | rowspan="6" align="center" |<small>3</small> !<small>20.</small> |<small>{{Minivlajka|Srbsko}} [[Srbsko]]</small> | align="right" |<small>14,500</small> | rowspan="18" align="center" |<small>1</small> !<small>38.</small> |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]]</small> | align="right" |<small>4,500</small> | rowspan="13" align="center" |<small>1</small> |- !<small>2.</small> |<small>{{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]</small> | align="right" |<small>75,500</small> !<small>21.</small> |<small>{{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]]</small> | align="right" |<small>14,500</small> !<small>39.</small> |<small>{{Minivlajka|Wales}} [[Wales]]</small> | align="right" |<small>4,500</small> |- !<small>3.</small> |<small>{{Minivlajka|Anglicko}} [[Anglicko]]</small> | align="right" |<small>68,500</small> !<small>22.</small> |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]]</small> | align="right" |<small>13,000</small> !<small>40.</small> |<small>{{Minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]]</small> | align="right" |<small>4,500</small> |- !<small>4.</small> |<small>{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]]</small> | align="right" |<small>64,000</small> !<small>23.</small> |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]]</small> | align="right" |<small>13,000</small> !<small>41.</small> |<small>{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[Čierna Hora]]</small> | align="right" |<small>4,000</small> |- !<small>5.</small> |<small>{{Minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]]</small> | align="right" |<small>40,500</small> !<small>24.</small> |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina]]</small> | align="right" |<small>12,000</small> !<small>42.</small> |<small>{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]]</small> | align="right" |<small>3,000</small> |- !<small>6.</small> |<small>{{Minivlajka|Česko}} [[Česko]]</small> | align="right" |<small>36,500</small> !<small>25.</small> |<small>{{Minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]]</small> | align="right" |<small>11,500</small> !<small>43.</small> |<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[Faerské ostrovy]]</small> | align="right" |<small>3,000</small> |- !<small>7.</small> |<small>{{Minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]]</small> | align="right" |<small>34,500</small> | rowspan="10" align="center" |<small>2</small> !<small>26.</small> |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]]</small> | align="right" |<small>10,000</small> !<small>44.</small> |<small>{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Severné Írsko]]</small> | align="right" |<small>2,000</small> |- !<small>8.</small> |<small>{{Minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]]</small> | align="right" |<small>30,000</small> !<small>27.</small> |<small>{{Minivlajka|Albánsko}} [[Albánsko]]</small> | align="right" |<small>9,000</small> !<small>45.</small> |<small>{{Minivlajka|Malta}} [[Malta]]</small> | align="right" |<small>1,500</small> |- !<small>9.</small> |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}} [[Kazachstan]]</small> | align="right" |<small>28,500</small> !<small>28.</small> |<small>{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]]</small> | align="right" |<small>9,000</small> !<small>46.</small> |<small>{{Minivlajka|Moldavsko}} [[Moldavsko]]</small> | align="right" |<small>1,500</small> |- !<small>10.</small> |<small>{{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]]</small> | align="right" |<small>26,000</small> !<small>29.</small> |<small>{{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]]</small> | align="right" |<small>8,500</small> !<small>47.</small> |<small>{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]]</small> | align="right" |<small>1,000</small> |- !<small>11.</small> |<small>{{Minivlajka|Island}} [[Island]]</small> | align="right" |<small>25,000</small> !<small>30.</small> |<small>{{Minivlajka|Turecko}} [[Turecko]]</small> | align="right" |<small>7,500</small> !<small>48.</small> |<small>{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[Severné Macedónsko]]</small> | align="right" |<small>1,000</small> |- !<small>12.</small> |<small>{{Minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]]</small> | align="right" |<small>24,000</small> !<small>31.</small> |<small>{{Minivlajka|Grécko}} [[Grécko]]</small> | align="right" |<small>7,500</small> !<small>49.</small> |<small>{{Minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]]</small> | align="right" |<small>1,000</small> |- !<small>13.</small> |<small>{{Minivlajka|Škótsko}} [[Škótsko]]</small> | align="right" |<small>23,000</small> !<small>32.</small> |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]]</small> | align="right" |<small>7,000</small> !<small>50.</small> |<small>{{Minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]]</small> | align="right" |<small>1,000</small> |- !<small>14.</small> |<small>{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]]</small> | align="right" |<small>23,000</small> !<small>33.</small> |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]]</small> | align="right" |<small>7,000</small> ! rowspan="5" |<small>{{Tooltip|BP|Bez poradia}}</small> |<small>{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]]</small> | align="center" |<small>—</small> | rowspan="2" align="center" |<small>{{Tooltip|NDS|Nevstúpili do súťaže}}</small> |- !<small>15.</small> |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}} [[Bielorusko]]</small> | align="right" |<small>21,000</small> !<small>34.</small> |<small>{{Minivlajka|Írsko}} [[Írsko]]</small> | align="right" |<small>6,500</small> |<small>{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Gibraltár]]</small> | align="center" |<small>—</small> |- !<small>16.</small> |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]]</small> | align="right" |<small>20,000</small> !<small>35.</small> |<small>{{Minivlajka|Kosovo}} [[Kosovo]]</small> | align="right" |<small>5,000</small> |<small>{{Minivlajka|Andorra}} [[Andorra]]</small> | align="center" |<small>—</small> | rowspan="3" align="center" |<small>{{Tooltip|NDL|Neorganizujú domácu ligu}}</small> |- !<small>17.</small> |<small>{{Minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]</small> | align="right" |<small>17,500</small> | align="center" |<small>0</small> !<small>36.</small> |<small>{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]</small> | align="right" |<small>5,000</small> |<small>{{Minivlajka|Lichtenštajnsko}} [[Lichtenštajnsko]]</small> | align="center" |<small>—</small> |- !<small>18.</small> |<small>{{Minivlajka|Cyprus}} [[Cyprus]]</small> | align="right" |<small>16,000</small> | rowspan="2" align="center" |<small>1</small> !<small>37.</small> |<small>{{Minivlajka|Izrael}} [[Izrael]]</small> | align="right" |<small>5,000</small> |<small>{{Minivlajka|San Marino}} [[San Maríno|San Marino]]</small> | align="center" |<small>—</small> |- !<small>19.</small> |<small>{{Minivlajka|Litva}} [[Litva]]</small> | align="right" |<small>15,500</small> | colspan="4" | | colspan="4" | |} === Rozdelenie tímov === {| class="wikitable" ! colspan="2" | !Tímy vstupujúce do tohto kola !Tímy postupujúce z predchádzajúceho kola |- ! rowspan="2" |1. kolo !Majstrovstvá časť (42 tímov) | * 42 majsteriek z asociácií na 8. až 50. mieste (okrem Ruska) | |- !Nemajstrovská časť (16 tímov) | * 10 tímov z druhého miesta z asociácií na 7. až 16. mieste * 6 tímy z tretieho miesta z asociácií na 1. až 6. mieste | |- ! rowspan="2" |2. kolo !Majstrovstvá časť (14 tímov) | * 3 majsteriek z asociácií na 5. až 7. mieste | * 11 víťaziek miniturnajov z prvého kola majstrovskej časti |- !Nemajstrovská časť (10 tímov) | * 6 tímov z druhého miesta z asociácií na 1. až 6. mieste | * 4 víťaziek miniturnajov z prvého kola nemajstrovskej časti |- ! colspan="2" |Skupinová fáza (16 tímov) | * 4 majsteriek z asociácií na 1. až 4. mieste | * 7 víťaziek z druhého kola majstrovskej časti * 5 víťaziek z druhého kola nemajstrovskej časti |- ! colspan="2" |Vyraďovacia fáza (8 tímov) | | * 4 víťazky skupinovej fázy * 4 tímy na druhých miestach skupinovej fázy |} === Tímy === Legenda: * LM - tím vyhral Ligu majstrov žien v minulom ročníku * (1) - tím bol na prvom mieste v domácej lige * (2) - tím bol na druhom mieste v domácej lige * (3) - tím bol na treťom mieste v domácej lige * {{Tooltip|zruš.|Súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19}} - súťaž zrušená {| class="wikitable" |+ ! colspan="2" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! colspan="2" |Skupinová fáza |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]<small><sup>[[Liga majstrov žien UEFA 2020/2021|LM]]</sup></small> (1) |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]] (1) |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] (1) |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (1) |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="3" |2. kolo !MČ |{{Minivlajka|Švédsko}} [[FC Rosengård|Rosengård]] (1) |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] (1) |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> Køge (1) | |- ! rowspan="2" |NČ |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] (2) |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] (2) |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] (2) |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Real Sociedad (2) |- |{{Minivlajka|Švédsko}} [[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]] (2) |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] (2) | colspan="2" | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="15" |1. kolo ! rowspan="11" |MČ |{{Minivlajka|Holandsko}} Twente (1) |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> BIIK Kazygurt (1) |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] (1) |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Valur (1) |- |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small> Brann (1) |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> Rangers (1) |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Zürich (ženy)|Zürich]] (1) |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> Dinamo-BGU Minsk (1) |- |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}}</small> [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] (1) |{{Minivlajka|Cyprus}} Apollon Limassol (1) |<small>{{Minivlajka|Litva}}</small> [[FC Gintra|Gintra]] (1) |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica (1) |- |<small>{{Minivlajka|Poľsko}}</small> UKS SMS Łódź (1) |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Vorskla Poltava ({{Tooltip|zruš.|Súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19}}-1) |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> Benfica (1) |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}</small> [[SFK 2000]] (1) |- |<small>{{Minivlajka|Belgicko}}</small> Anderlecht (1) |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}}</small> U Olimpia Cluj (1) |{{Minivlajka|Albánsko}} Vllaznia (1) |<small>{{Minivlajka|Maďarsko}}</small> Ferencváros (1) |- |{{Minivlajka|Fínsko}} KuPS (1) |{{Minivlajka|Turecko}} ALG Spor (1) |<small>{{Minivlajka|Grécko}}</small> PAOK (1) |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}}</small> Pomurje (1) |- |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}}</small> Split (1) |<small>{{Minivlajka|Írsko}}</small> Shelbourne (1) |<small>{{Minivlajka|Kosovo}}</small> EP-COM Hajvalia (1) |<small>{{Minivlajka|Slovensko}}</small> [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] ([[1. slovenská futbalová liga žien 2021/2022|1]]) |- |<small>{{Minivlajka|Izrael}}</small> Kiryat Gat (1) |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}}</small> Lokomotiv Stara Zagora (1) |<small>{{Minivlajka|Wales}}</small> Swansea City (1) |<small>{{Minivlajka|Estónsko}}</small> Flora (1) |- |{{Minivlajka|Čierna hora}} Breznica (1) |<small>{{Minivlajka|Gruzínsko}}</small> Lanchkhuti (1) |<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}}</small> [[KÍ Klaksvík (ženy)|KÍ]] (1) |<small>{{Minivlajka|Severné Írsko}}</small> Glentoran (1) |- |{{Minivlajka|Malta}} Birkirkara (1) |<small>{{Minivlajka|Moldavsko}}</small> Agarista-ȘS Anenii Noi (1) |{{Minivlajka|Lotyšsko}} Rīgas FS (1) |<small>{{Minivlajka|Macedónsko}}</small> Ljuboten (1) |- |<small>{{Minivlajka|Luxembursko}}</small> Union FC (1) |<small>{{Minivlajka|Arménsko}}</small> Hayasa (1) | | |- ! rowspan="4" |NČ |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC (3) |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]] (3) |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester City (3) |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Real Madrid (3) |- |{{Minivlajka|Švédsko}} Kristianstad (3) |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[1. FC Slovácko (ženy)|Slovácko]] (3) |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> [[Fortuna Hjørring]] (2) |{{Minivlajka|Holandsko}} Ajax (2) |- |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> Tomiris-Turan (2) |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> AS Rím (2) |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Breiðablik (2) |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small> [[Rosenborg BK (ženy)|Rosenborg]] (2) |- |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] (2) |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}Servette (2) |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> Minsk (2) |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}}</small> Sturm Graz (2) |} Poznámky: * Rusko: 28. februára 2022 boli všetky kluby a národné tímy boli suspendované zo všetkých súťaži FIFA a UEFA kvôli [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázii na Ukrajinu]] v roku 2022.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ukraine crisis: Fifa and Uefa suspend all Russian clubs and national teams|url=https://www.bbc.com/sport/athletics/60560567|periodikum=BBC Sport|dátum=2022-02-28|dátum prístupu=2026-04-24|jazyk=en-GB}}</ref> 2. mája 2022 UEFA potvrdila vylúčenie aj pre sezónu 2022/23.<ref>{{Citácia periodika|titul=Uefa announces further sanctions on Russian clubs and national teams amid Ukraine invasion|url=https://www.bbc.com/sport/football/61301238|periodikum=BBC Sport|dátum=2022-05-02|dátum prístupu=2026-04-24|jazyk=en-GB}}</ref> * Ukrajina: Ukrajinská najvyššia ženská liga boli zrušená z dôvodu [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázii na Ukrajinu]] (24. februára 2022.).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Офіційно. Рішення Виконавчого комітету Української асоціації футболу щодо змагань у сезоні-2021/2022 {{!}} UAF | url = https://uaf.ua/ | vydavateľ = uaf.ua | dátum prístupu = 2026-04-24 | jazyk = uk}}</ref> Tím, ktorý bol v čase zrušenia na prvom mieste bol vybraný do ročníka 2022/23 ukrajinskou futbalovou asociáciou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Офіційно. Чемпіонати Вищої та Першої ліг серед жіночих клубів достроково завершені | url = https://womensfootball.com.ua/oficijno-chempionaty-vyshchoi-ta-pershoi-lig-sered-zhinochykh-klubiv-dostrokovo-zaversheni/ | dátum vydania = 2022-05-10 | dátum prístupu = 2026-04-24 | jazyk = uk | priezvisko = admin}}</ref> == Harmonogram == Termíny pre odohranie jednotlivých kôl a ich žrebovanie sú uvedené nižšie.<ref name=":0" /> {| class="wikitable" |+ !Fáza !Kolo !Losovanie !1. zápas !2. zápas |- | rowspan="2" align="center" |Kvalifikácia | align="center" |'''1. kolo''' | align="center" |24. jún 2022 | align="center" |18. august 2022 (semifinále) | align="center" |21. august 2022 (o 3. miesto a finále) |- | align="center" |'''2. kolo''' | align="center" |1. september 2022 | align="center" |20. – 21. september 2022 | align="center" |28. – 29. september 2022 |- | rowspan="6" align="center" |Skupinová fáza | align="center" |'''1. zápas''' | rowspan="6" align="center" |3. október 2022 | colspan="2" align="center" |19. – 20. október 2022 |- | align="center" |'''2. zápas''' | colspan="2" align="center" |26. – 27. október 2022 |- | align="center" |'''3. zápas''' | colspan="2" align="center" |23. – 24. november 2022 |- | align="center" |'''4. zápas''' | colspan="2" align="center" |7. – 8. december 2022 |- | align="center" |'''5. zápas''' | colspan="2" align="center" |15. – 16. december 2022 |- | align="center" |'''6. zápas''' | colspan="2" align="center" |21. – 22. december 2022 |- | rowspan="3" align="center" |Vyraďovacia fáza | align="center" |'''Štvrťfinále''' | rowspan="3" align="center" |10. február 2023 | align="center" |21. – 22. marec 2023 | align="center" |29. – 30. marec 2023 |- | align="center" |'''Semifinále''' | align="center" |22. – 23. apríl 2023 | align="center" |27. april, 1. máj 2023 |- | align="center" |'''Finále''' | colspan="2" align="center" |3. jún 2023 na Philips Stadion, [[Eindhoven]] |} == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2022/2023}} === 1. kolo === Losovanie sa uskutočnilo 24. júna 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women's Champions League round 1 draw: See the ties | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0276-156e9c046ce9-f3945c2ba05f-1000--round-1-draw-made/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> ==== Majstrovstvá časť ==== '''Turnaj 1''' Usporiadateľ: Pomurje.{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Island}} Valur|2|{{minivlajka |Arménsko}} Hayasa|0|18. august|{{minivlajka |Slovinsko}} Pomurje|0|{{minivlajka |Írsko}} Shelbourne|1|21. august|{{minivlajka |Island}} Valur|3|{{minivlajka |Írsko}} Shelbourne|0|21. august|{{minivlajka |Arménsko}} Hayasa|1|{{minivlajka |Slovinsko}} Pomurje|2}}'''Turnaj 2''' Usporiadateľ: PAOK.{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Grécko}} PAOK|2|{{minivlajka |Wales}} Swansea City|0|18. august|{{minivlajka |Maďarsko}} Ferencváros|1|{{minivlajka |Škótsko}} Rangers|3|21. august|{{minivlajka |Grécko}} PAOK|0|{{minivlajka |Škótsko}} Rangers|4|21. august|{{minivlajka |Wales}} Swansea City|0|{{minivlajka |Maďarsko}} Ferencváros|7}}'''Turnaj 3''' Usporiadateľ: Split.{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Ukrajina}} Vorskla-Kharkiv-2|5|{{minivlajka |Gruzínsko}} Lanchkhuti|0|18. august|{{minivlajka |Kazachstan}} BIIK Kazygurt|5|{{minivlajka |Chorvátsko}} Split|1|21. august|{{minivlajka |Ukrajina}} Vorskla-Kharkiv-2|2|{{minivlajka |Kazachstan}} BIIK Kazygurt|0|21. august|{{minivlajka |Gruzínsko}} Lanchkhuti|0|{{minivlajka |Chorvátsko}} Split|2}}'''Turnaj 4''' Usporiadateľ: Apollon Limassol.{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Cyprus}} Apollon Limassol|3|{{minivlajka |Lotyšsko}} Rīgas FS|0|18. august|{{minivlajka |Švajčiarsko}} [[FC Zürich (ženy)|FC Zürich]]|6|{{minivlajka |Faerské ostrovy}} [[KÍ Klaksvík (ženy)|KÍ]]|0|21. august|{{minivlajka |Cyprus}} Apollon Limassol|0|{{minivlajka |Švajčiarsko}} [[FC Zürich (ženy)|FC Zürich]]|1|21. august|{{minivlajka |Lotyšsko}} Rīgas FS ([[Predĺženie|po p.]])|2|{{minivlajka |Faerské ostrovy}} [[KÍ Klaksvík (ženy)|KÍ]]|1}}'''Turnaj 5''' Usporiadateľ: UKS SMS Łódź.{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Litva}} [[FC Gintra]]|0|{{minivlajka |Fínsko}} KuPS|2|18. august|{{minivlajka |Belgicko}} Anderlecht|3|{{minivlajka |Poľsko}} UKS SMS Łódź|2|21. august|{{minivlajka |Fínsko}} KuPS ([[Predĺženie|po p.]]) ([[Penaltový rozstrel|p]])|2 (4)|{{minivlajka |Belgicko}} Anderlecht|2 (3)|21. august|{{minivlajka |Litva}} [[FC Gintra]]|0|{{minivlajka |Poľsko}} UKS SMS Łódź|1}}'''Turnaj 6''' Usporiadateľ: Juventus.{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Estónsko}} Flora|0|{{minivlajka |Izrael}} Kiryat Gat|5|18. august|{{minivlajka |Taliansko}} Juventus|4|{{minivlajka |Luxembursko}} Union FC|0|21. august|{{minivlajka |Izrael}} Kiryat Gat|1|{{minivlajka |Taliansko}} Juventus|3|21. august|{{minivlajka |Estónsko}} Flora|1|{{minivlajka |Luxembursko}} Union FC|3}}'''Turnaj 7''' Usporiadateľ: U Olimpia Cluj.{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Bosna a Hercegovina}} SFK 2000|4|{{minivlajka |Malta}} Birkirkara|0|18. august|{{minivlajka |Rumunsko}} U Olimpia Cluj ([[Predĺženie|po p.]]) ([[Penaltový rozstrel|p]])|0 (4)|{{minivlajka |Severné Írsko}} Glentoran|0 (2)|21. august|{{minivlajka |Bosna a Hercegovina}} SFK 2000|2|{{minivlajka |Rumunsko}} U Olimpia Cluj.|1|21. august|{{minivlajka |Malta}} Birkirkara|2|{{minivlajka |Severné Írsko}} Glentoran|1}}'''Turnaj 8''' Usporiadateľ: Twente.{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Portugalsko}} Benfica|9|{{minivlajka |Kosovo}} EP-COM Hajvalia|0|18. august|{{minivlajka |Holandsko}} Twente|13|{{minivlajka |Moldavsko}} Agarista-ȘS Anenii Noi|0|21. august|{{minivlajka |Portugalsko}} Benfica|2|{{minivlajka |Holandsko}} Twente|1|21. august|{{minivlajka |Kosovo}} EP-COM Hajvalia|7|{{minivlajka |Moldavsko}} Agarista-ȘS Anenii Noi|0}}'''Turnaj 9''' Usporiadateľ: Ljuboten.{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Bielorusko}} Dinamo-BGU Minsk|5|{{minivlajka |Bulharsko}} Lokomotiv Stara Zagora|0|18. august|{{minivlajka |Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]]|7|{{minivlajka |Macedónsko}} Ljuboten|0|21. august|{{minivlajka |Bielorusko}} Dinamo-BGU Minsk|0|{{minivlajka |Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]]|3|21. august|{{minivlajka |Bulharsko}} Lokomotiv Stara Zagora|5|{{minivlajka |Macedónsko}} Ljuboten|1}}'''Turnaj 10''' Usporiadateľ: Breznica.{{Play-off3|RD1-team1={{minivlajka |Čierna Hora}} Breznica|RD1-team2={{minivlajka |Slovensko}} [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]|RD1-score1=2|RD1-score2=3|RD2-team1={{minivlajka |Slovensko}} [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]|RD2-team2={{minivlajka |Albánsko}} Vllaznia|RD2-score1=0|RD2-score2=1}}'''Turnaj 11''' Usporiadateľ: Spartak Subotica.{{Play-off3|RD1-team1={{minivlajka |Nórsko}} Brann|RD1-team2={{minivlajka |Turecko}} ALG Spor|RD2-team1={{minivlajka |Nórsko}} Brann|RD2-team2={{minivlajka |Srbsko}} Spartak Subotica|RD1-score1=1|RD1-score2=2|RD2-score1=3|RD2-score2=1}} ==== Nemajstrovská časť ==== '''Turnaj 1''' Usporiadateľ: Glasgow City.{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Francúzsko}} Paris FC|3|{{minivlajka |Švajčiarsko}} Servette|3|18. august|{{minivlajka |Škótsko}} Glasgow City|1|{{minivlajka |Taliansko}} AS Rím|3|21. august|{{minivlajka |Francúzsko}} Paris FC ([[Predĺženie|po p.]]) ([[Penaltový rozstrel|p]])|0 (4)|{{minivlajka |Taliansko}} AS Rím|0 (5)|21. august|{{minivlajka |Švajčiarsko}} Servette|1|{{minivlajka |Škótsko}} Glasgow City|0}}'''Turnaj 2''' Usporiadateľ: [[Rosenborg BK (ženy)|Rosenborg]].{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Bielorusko}} FC Minsk|2|{{minivlajka |Česko}} [[1. FC Slovácko (ženy)|Slovácko]]|1|18. august|{{minivlajka |Island}} Breiðablik|2|{{minivlajka |Nórsko}} [[Rosenborg BK (ženy)|Rosenborg]]|4|21. august|{{minivlajka |Bielorusko}} FC Minsk|0|{{minivlajka |Nórsko}} [[Rosenborg BK (ženy)|Rosenborg]]|1|21. august|{{minivlajka |Česko}} [[1. FC Slovácko (ženy)|Slovácko]]|0|{{minivlajka |Island}} Breiðablik|3}}'''Turnaj 3''' Usporiadateľ: [[Fortuna Hjørring]].{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Holandsko}} Ajax|3|{{minivlajka |Švédsko}} Kristianstads DFF|1|18. august|{{minivlajka |Dánsko}} [[Fortuna Hjørring]]|0|{{minivlajka |Nemecko}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]]|2|21. august|{{minivlajka |Holandsko}} Ajax|2|{{minivlajka |Nemecko}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]]|1|21. august|{{minivlajka |Švédsko}} Kristianstads DFF ([[Predĺženie|po p.]])|3|{{minivlajka |Dánsko}} [[Fortuna Hjørring]]|2}}'''Turnaj 4''' Usporiadateľ: Real Madrid.{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Anglicko}} Manchester City|6|{{minivlajka |Kazachstan}} Tomiris-Turan|0|18. august|{{minivlajka |Španielsko}} Real Madrid|6|{{minivlajka |Rakúsko}} Sturm Graz|0|21. august|{{minivlajka |Anglicko}} Manchester City|0|{{minivlajka |Španielsko}} Real Madrid|1|21. august|{{minivlajka |Rakúsko}} Sturm Graz|5|{{minivlajka |Kazachstan}} Tomiris-Turan|1}} === 2. kolo === Losovanie pre 2. kolo sa konalo 1. septembra 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women's Champions League round 2 draw: Arsenal-Ajax, Real Sociedad-Bayern, Rangers-Benfica | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0276-156ea5ffdde1-5c8d9193fe0c-1000--women-s-champions-league-round-2-ties-set/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> {| class="wikitable" |+Majstrovská časť !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Vorskla Poltava | align="center" |{{ku|2|3}} | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Albánsko}} Vllaznia | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |{{ku|1|2}} |- |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}</small> [[SFK 2000]] | align="center" |{{ku|0|1}}0 | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Zürich (ženy)|Zürich]] | align="center" |{{ku|0|7}} | align="center" |{{ku|0|3}} |- |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> Rangers | align="center" |{{ku|3|5}} | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> Benfica | align="center" |{{ku|2|3}} | align="center" |{{ku|1|2}} ([[Predĺženie|po p.]]) |- |{{Minivlajka|Fínsko}} KuPS | align="center" |{{ku|2|3}} | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}}</small> [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|2|2}} ([[Predĺženie|po p.]]) |- |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Valur | align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|0|0}} |- |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small> Brann | align="center" |{{ku|2|4}} | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Švédsko}} [[FC Rosengård|Rosengård]] | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |{{ku|1|3}} |- |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> Køge | align="center" |{{ku|1|3}} | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |{{ku|0|2}} |} {| class="wikitable" |+Nemajstrovská časť !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] | align="center" |{{ku|3|2}} |{{Minivlajka|Holandsko}} Ajax | align="center" |{{ku|2|2}} | align="center" |{{ku|1|0}} |- | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] | align="center" |{{ku|4|1}} |{{Minivlajka|Švédsko}} [[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]] | align="center" |{{ku|2|1}} | align="center" |{{ku|2|0}} |- |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Real Sociedad | align="center" |{{ku|1|4}} | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|1|3}} |- |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small> [[Rosenborg BK (ženy)|Rosenborg]] | align="center" |{{ku|1|5}} | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Real Madrid | align="center" |{{ku|0|3}} | align="center" |{{ku|1|2}} |- |{{Minivlajka|Česko}}[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] | align="center" |{{ku|2|6}} | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small>AS Rím | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|1|4}} |} == Skupinová fáza == {{Hlavný článok|Skupinová fáza Ligy majstrov žien UEFA 2022/2023}} Losovanie skupinovej fázy sa konalo 3. októbra 2022 a 16 tímov bolo vylosovaných do 4 skupín po 4 tímy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women's Champions League group stage draw: Holders Lyon get Arsenal and Juventus, Paris drawn with Real Madrid and Chelsea | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0276-156ea8a2b3f9-6e5d43930855-1000--group-stage-draw-holders-lyon-get-arsenal-and-juventus/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> === Skupina A === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} !Postup ! rowspan="5" | !CHE !PSG !MAD !VLL |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |19 | align="center" |1 | align="center" | +18 | align="center" |'''16''' | rowspan="2" align="center" |Postup na vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|0}} | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |{{ku|8|0}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |2. |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |11 | align="center" |5 | align="center" | +6 | align="center" |'''10''' | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|1}} | align="center" |{{ku|5|0}} |- | align="center" |3. |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Real Madrid | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |9 | align="center" |6 | align="center" | +3 | align="center" |'''8''' | rowspan="2" | | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|5|1}} |- | align="center" |4. |{{Minivlajka|Albánsko}} Vllaznia | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |28 | align="center" |−27 | align="center" |'''0''' | align="center" |{{ku|0|4}} | align="center" |{{ku|0|4}} | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |— |} === Skupina B === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} !Postup ! rowspan="5" | !WOL !RÍM !PÖL !PRA |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |19 | align="center" |5 | align="center" | +14 | align="center" |'''14''' | rowspan="2" align="center" |Postup na vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |{{ku|4|2}} | align="center" |{{ku|4|0}} | align="center" |{{ku|0|0}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |2. |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small>AS Rím | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |16 | align="center" |8 | align="center" | +8 | align="center" |'''13''' | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|5|0}} | align="center" |{{ku|1|0}} |- | align="center" |3. |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}}</small> [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |4 | align="center" |7 | align="center" |22 | align="center" |−15 | align="center" |'''4''' | rowspan="2" | | align="center" |{{ku|2|8}} | align="center" |{{ku|3|4}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|1}} |- | align="center" |4. |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |1 | align="center" |8 | align="center" |−7 | align="center" |'''2''' | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |{{ku|0|3}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |— |} === Skupina C === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} !Postup ! rowspan="5" | !ARS !LYO !JUV !ZÜR |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |19 | align="center" |5 | align="center" | +14 | align="center" |'''13''' | rowspan="2" align="center" |Postup na vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|3|1}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |2. |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |10 | align="center" |6 | align="center" | +4 | align="center" |'''11''' | align="center" |{{ku|1|5}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |{{ku|4|0}} |- | align="center" |3. |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |9 | align="center" |3 | align="center" | +6 | align="center" |'''9''' | rowspan="2" | | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|5|0}} |- | align="center" |4. |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Zürich (ženy)|Zürich]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |26 | align="center" |−24 | align="center" |'''0''' | align="center" |{{ku|1|9}} | align="center" |{{ku|0|3}} | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |— |} === Skupina D === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} !Postup ! rowspan="5" | !BAR !MUN !BEN !ROS |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |29 | align="center" |6 | align="center" | +23 | align="center" |'''15''' | rowspan="2" align="center" |Postup na vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|0}} | align="center" |{{ku|9|0}} | align="center" |{{ku|6|0}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |2. |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |14 | align="center" |7 | align="center" | +7 | align="center" |'''15''' | align="center" |{{ku|3|1}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |{{ku|2|1}} |- | align="center" |3. |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> Benfica | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |4 | align="center" |8 | align="center" |21 | align="center" |−13 | align="center" |'''6''' | rowspan="2" | | align="center" |{{ku|2|6}} | align="center" |{{ku|2|3}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} |- | align="center" |4. |{{Minivlajka|Švédsko}} [[FC Rosengård|Rosengård]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |20 | align="center" |−17 | align="center" |'''0''' | align="center" |{{ku|1|4}} | align="center" |{{ku|0|4}} | align="center" |{{ku|1|3}} | align="center" |— |} == Vyraďovacia fáza == {{Hlavný článok|Vyraďovacia fáza Ligy majstrov žien UEFA 2022/2023}} Vo vyraďovacej fáze tímy hrajú dvojzápas, jeden doma a jeden vonku, s výnimkou finálového zápasu, ktorý sa hrá ako jeden zápas. * 4 víťazné tímy skupinovej fázy boli nasadené tímy a 4 tímy na druhých miestach boli nenasadené tímy. Nasadené tímy boli vylosované proti nenasadeným tímom. Nasadený tím hral druhý zápas doma. Tímy z rovnakej skupiny nemohli byť vylosované proti sebe. * Losovanie tiež určilo, ktorý víťaz semifinále bude označený ako domáci pre administratívne dôvody na neutrálnej pôde. === Štvrťfinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] | align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|0|2}} |- |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] | align="center" |{{ku|2|2}} ({{ku|3|4}} [[Penaltový rozstrel|p]]) | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|2|1}} ([[Predĺženie|po p.]]) |- |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> AS Rím | align="center" |{{ku|1|6}} | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|1|5}} |- |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] | align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|1|1}} |} === Semifinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- | bgcolor="#ccffcc" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] | align="center" |{{ku|5|4}} |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] | align="center" |{{ku|2|2}} | align="center" |{{ku|3|2}} ([[Predĺženie|po p.]]) |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] | align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#ccffcc" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|1|1}} |} === Finále === {{Futbalbox3|dátum=3. jún 2023|čas=16:00|mužstvo1={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]|mužstvo2={{minivlajka |Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]|skóre={{ku|3|2}}|polčas={{ku|0|2}}|štadión=Philips Stadion, [[Eindhoven]]|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2037530/|rozhodca={{minivlajka |Wales}} Cheryl Foster|góly2={{gól|3}} Ewa Pajor<br/>{{gól|37}} Alexandra Popp|žlté karty1={{žltá karta |33}} Aitana Bonmatí<br/>{{žltá karta |90+4}} Irene Paredes|žlté karty2={{žltá karta |21}} Hendrich<br/>{{žltá karta |77}} S. Jónsdóttir<br/>{{žltá karta |90+4}} Popp|divákov=33 147|góly1={{gól|48}} {{gól|50}} Patricia Guijarro<br/>{{gól|70}} Fridolina Rolfö}} == Štatistiky == === Najlepšie strelkyne === {| class="wikitable" |+ !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Hráčka !Klub !{{Tooltip|G|Počet gólov}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Women's Champions League – Top Scorers | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/history/seasons/2023/statistics/players/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> |- !1. | align="left" |{{Minivlajka|Poľsko}}Ewa Pajor | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |9 |- ! rowspan="6" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Kanada}}Cloé Lacasse | align="left" |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> Benfica | rowspan="6" |5 |- | align="left" |{{Minivlajka|Austrália}}Sam Kerr | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Švédsko}}Stina Blackstenius | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Nórsko}}Frida Maanum | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Nigéria}}Asisat Oshoala | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small>Aitana Bonmatí | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- ! rowspan="9" |8. | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small>Mariona Caldentey | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | rowspan="9" |4 |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}Kadidiatou Diani | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Austrália}}Caitlin Foord | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Brazília}}Geyse | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small>Valentina Giacinti | align="left" |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> AS Rím |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small>Cristiana Girelli | align="left" |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small>Patricia Guijarro | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}Melvine Malard | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Švédsko}}Fridolina Rolfö | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |} === Káder sezóny === Tieto hráčky boli vybraté do kádra sezón:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2022/23 Women's Champions League Team of the Season | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0282-182eca4674d9-5be517f80d24-1000--2022-23-women-s-champions-league-team-of-the-season/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> {| class="wikitable" |+ !Pozícia !Hráčka !Klub |- |Brankárky | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}}Merle Frohms | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- | rowspan="4" |Obrankyne | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}}Lucy Bronze | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small>Irene Paredes | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small>Mapi León | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Írsko}}Katie McCabe | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |- | rowspan="3" |Stredopoliarky | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small>Aitana Bonmatí | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}}Lena Oberdorf | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small>Patricia Guijarro | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | rowspan="3" |Útočníčky | align="left" |{{Minivlajka|Nórsko}}Caroline Graham Hansen | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}}Alexandra Popp | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Poľsko}}Ewa Pajor | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |} === Hráčka sezóny === * <small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small>Aitana Bonmatí (<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aitana Bonmatí named 2022/23 UEFA Women's Champions League Player of the Season | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0282-182ec9f68e07-b65736dfda17-1000--aitana-bonmati-named-2022-23-uefa-women-s-champions-league-/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> === Mladá hráčka sezóny === * {{Minivlajka|Nemecko}}Lena Oberdorf ({{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lena Oberdorf named 2022/23 UEFA Women's Champions League Young Player of the Season | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0282-182eca22a89b-85e9dee82a90-1000--lena-oberdorf-named-2022-23-uefa-women-s-champions-league-yo/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|2022–23 UEFA Women's Champions League|1348019677}} {{Zoznam sezón Ligy majstrov žien UEFA}} [[Kategória:Liga majstrov žien UEFA]] pi75vjkg11abx34e16fsazg26uibkjj KAI KF-21 Boramae 0 748852 8203434 8203352 2026-04-25T15:54:56Z Sokol Kat 119568 doplnenie 8203434 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo | názov = KF-21 Boramae | obrázok = Súbor:KF-21 Boramae First Production.jpg | text = Šiest prototyp KF-21 | typ = [[stíhacie lietadlo]] | výrobca = [[Korea Aerospace Industries]] | konštruktér = | prvý let = [[19. júl]] [[2022]] | zavedený = [[25. marec]] [[2026]] | vyradený = | charakter = začiatok sériovej výroby, vojskové skúšky | hlavný používateľ = [[Vzdušné sily Kórejskej republiky]] | viac používateľov = | výroba = 2024 – súčasnosť | vyrobených kusov = 1 sériový stroj + 6 letuschopných prototypov | cena za kus = | varianty = }} '''KF-21 Boramae''' (kor. KF-21 보라매, v preklade „''Mladý jastrab''“) je [[Kórejská republika|juhokorejské]] dvojmotorové nadzvukové bojové lietadlo vyvinuté spoločnosťou Korea Aerospace Industries (KAI). Projekt je výsledkom dlhoročného úsilia Kórejskej republiky o dosiahnutie strategickej nezávislosti v oblasti vojenského letectva a radí krajinu medzi málo štátov sveta schopných samostatne vyvíjať a vyrábať moderné bojové lietadlá. Lietadlo je klasifikované ako stíhačka generácie 4,5 (niekedy tiež označovaný ako 4++ generácia), čím zaujíma pozíciu medzi klasickými lietadlami 4. generácie (napr. [[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|F-16]], [[Dassault Mirage 2000|Mirage 2000]]) a plnohodnotnými stíhačmi 5. generácie s úplnou nízkou pozorovateľnosťou ([[Lockheed Martin F-22 Raptor|F-22]], [[Lockheed Martin F-35 Lightning II|F-35]]). Na rozdiel od strojov 5. generácie KF-21 v počiatočných blokoch nebude využívať interné zbraňové priestory ani úplný povrchový náter s materiálom absorbujúcim radarové vlny (RAM). Namiesto toho využíva tvarové zníženie rádiolokačnej odraznej plochy (RCS).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Peter Suciu | odkaz na autora = | titul = South Korea’s KF-21 Boramae Fighter Jet Has Started Mass Production | url = https://nationalinterest.org/blog/buzz/south-koreas-kf-21-boramae-fighter-jet-has-started-mass-production-ps-032926 | vydavateľ = nationalinterest.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = }}</ref> Primárnym poslaním KF-21 je náhrada zastaraných strojov Juhokorejských vzdušných síl - stíhačiek [[McDonnell Douglas F-4 Phantom II|F-4D/E Phantom II]] a [[Northrop F-5|F-5E/F Tiger II]], pričom v budúcnosti sa počíta aj s čiastočnou náhradou modernizovaných [[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|F-16]] a [[McDonnell Douglas F-15 Eagle|F-15K]]. Lietadlá z prvej výrobnej várky (Block I) budú určené na vybojovanie vzdušnej prevahy a obranu vzdušného priestoru. Stroje z druhej výrobnej várky (Block II) už budú plniť aj ďalšie úlohy, ako je pôsobenie proti pozemným cieľom, potlačanie nepriateľskej protivzdušnej obrany (SEAD) alebo námorné údery. KF-21 bol od počiatku navrhovaný s ohľadom na potreby medzinárodného trhu. Juhokorejská vláda a KAI ho prezentujú ako nákladovo efektívnu alternatívu k strojom 5. generácie pre vzdušné sily, ktoré si nemôžu dovoliť alebo nechcú obstarať [[Lockheed Martin F-35 Lightning II|F-35]], ale potrebujú moderné senzory a dostatočný výkon. == Vznik a vývoj == === Pôvod projektu a program KF-X (2001 – 2014) === Myšlienka domáceho juhokorejského stíhača sa objavila už v 90. rokoch 20. storočia. Projekt KF-X bol oficiálne oznámený v marci 2001 prezidentom Kim Dae-jungom. Program bol od počiatku mimoriadne ambiciózny a stretával sa so značnou skepsou: Kórejský inštitút pre obranné analýzy (KIDA) výslovne pochyboval o schopnosti krajiny realizovať tak technicky náročný projekt. Miestne médiá udržiavali prevažne pesimistický tón. Nový impulz získal projekt po štúdii realizovateľnosti v roku 2008 a zintenzívnení [[Kórejská ľudovodemokratická republika|severokórejského]] tlaku po útokoch z roku 2010 (napríklad po [[Ostrelovanie ostrova Jon-pchjong|ostrelovaní ostrova Jon-pchjong]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Times | meno = The Korea | autor = | odkaz na autora = | titul = Seoul may revive development program for stealth fighter jets | url = https://www.koreatimes.co.kr/southkorea/20101227/seoul-may-revive-development-program-for-stealth-fighter-jets? | vydavateľ = koreatimes.co.kr | miesto = | dátum vydania = 2010-12-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = }}</ref> Záverečná štúdia konštatovala, že napriek rizikám a výrazne vyšším nákladom na jeden kus v porovnaní so zahraničnými alternatívami je rozvoj domáceho obranného priemyslu otázkou národného záujmu s predpokladanými pozitívnymi dopadmi na celý high-tech sektor. Štúdia však napriek tomu podmienila realizáciu zapojením zahraničného partnera na zníženie finančného rizika. Južná Kórea preto ponúkla Turecku možnosť 20-percentnej účasti, táto krajina však ponuku odmietla z dôvodu nedostatočného vplyvu v projekte. Preto bola ako náhrada do partnerstva prijatá [[Indonézia]]. === Indonézske partnerstvo a formálny začiatok programu (2014 – 2016) === V roku 2014 Indonézia a Južná Kórea podpísali dohodu o spolupráci na programe KF-X/IF-X. Indonézia sa zaviazala prispieť 20 % z celkových vývojových nákladov odhadovaných na 7,7 miliardy USD (približne 1,7 bilióna wonov), čo činilo Jakartin vklad okolo 1,25 miliardy USD. Na oplátku mala Indonézia získať transfer technológií a 48 hotových lietadiel pod domácim označením IF-X. Indonézsku stranu zastupovala štátna letecká spoločnosť PT Dirgantara Indonesia (PTDI). Formálny začiatok programu nastal v januári 2016, keď bol podpísaný kontrakt na vývoj a výrobu so spoločnosťou KAI. Juhokorejská vláda si ponechala 60-percentný podiel na financovaní, KAI 20 % a Indonézia zvyšných 20 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prabowo pushes KF-21 fighter jet project, sends team to South Korea | url = https://www.idnfinancials.com/news/62693/prabowo-pushes-kf-21-fighter-jet-project-sends-team-to-south-korea | vydavateľ = idnfinancials.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = }}</ref> Agentúra pre obranné technológie a výskum (Agency for Defense Development, ADD) prevzala vedenie technického vývoja. === Vývoj prototypov a technologické problémy (2016 – 2021) === Vývoj lietadla sa stretol s viacerými výraznými prekážkami. V roku 2015 USA odmietli poskytnúť Južnej Kórei 7 z 25 kľúčových technológií<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. denies exports of three more technologies for KF-X | url = https://koreajoongangdaily.joins.com/2015/11/25/politics/US-denies-exports-of-three-more-technologies-for-KFX/3012026.html | vydavateľ = koreajoongangdaily.joins.com | miesto = | dátum vydania = 2015-11-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = }}</ref> vrátane pokročilého riadiaceho systému letu (AESA radar) a systému riadenia zbraní, čo donútilo Kóreu vyvinúť tieto technológie výhradne z vlastných zdrojov. Táto komplikácia paradoxne urýchlila budovanie domáceho vedecko-technologického potenciálu. [[Súbor:KF-21 prototype.jpg|thumb|Prvý prototyp KF-21]] Indonézska strana dlhodobo zaostávala v plnení finančných záväzkov. V období od januára 2019 do novembra 2022 boli indonézske platby úplne pozastavené. Po čiastočnom obnovení v roku 2022 a 2023 Indonézia k augustu 2024 zaplatila len 280 miliárd wonov z dlžných viac ako 1,1 bilióna. Južná Kórea napokon v auguste 2024 pristúpila na revíziu dohody, ktorou sa indonézsky celkový záväzok znížil na 600 miliárd wonov (cca 443 miliónov USD) a jej podiel na projekte klesol zo 20 % na 7,5 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yeo | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = Indonesia, South Korea sign revised KF-21 development agreement | url = https://breakingdefense.com/2025/06/indonesia-south-korea-sign-revised-kf-21-development-agreement/ | vydavateľ = breakingdefense.com | miesto = | dátum vydania = 2025-06-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = }}</ref> Napriek problémom s partnerom samotný technický vývoj pokračoval podľa plánu. Prvý prototyp bol dokončený a slávnostne predstavený verejnosti v apríli 2021 na ceremónii v centrále KAI na letisku Sačchon. === Testovacia fáza (2022 – 2024) === Prvý skúšobný let KF-21 sa uskutočnil 19. júla 2022 na letisku Sačchon, čím sa Južná Kórea stala štvrtou krajinou sveta (po USA, Rusku a Číne), ktorá uviedla do vzduchu vlastný stíhač so stealth avionikou. Program zahŕňal celkovo šesť prototypov, z ktorých každý mal priradené k iné testovacie priority – radar, integrácia zbraní, elektronický boj, vysoké uhly nábehu a bojová pripravenosť. === Prechod na sériovú výrobu (2024 – 2026) === [[Súbor:The sixth prototype of the KF-21 Boramae.jpg|thumb|Šiesty prototyp KF-21]] Sériová výroba KF-21 sa oficiálne začala v júli 2024. V máji 2025 DAPA (Defense Acquisition Program Administration) slávnostne oznámila zahájenie finálnej montáže prvého sériového kusu. V júni 2025 ROKAF objednal ďalších 20 kusov verzie Block I, pričom celková objednávka pre prvú várku dosiahla 40 strojov. Dodávky 40 kusov Block I sú plánované na obdobie 2026 – 2028. V auguste 2025 spoločnosť Hanwha Systems predstavila prvý sériovo vyrobený domáci radar AESA (APY-016K), čím sa uzavrela dlhoročná snaha o dosiahnutie plnej technologickej suverenity v oblasti avioniky. Dňa 25. marca 2026 bola prvá sériová stíhačka KF-21 Boramae slávnostne predstavená verejnosti. O 22 dní neskôr, 15. apríla 2026, absolvovala svoj prvý let, ktorý prebehol bez problémov. Tento let sa uskutočnil aj po dokončení približne 1 600 testovacích letov prototypov, ktoré sa konali v období od júla 2022 do začiatku roka 2026 bez akýchkoľvek nehôd.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brahy | meno = Jérôme | autor = | odkaz na autora = | titul = South Korea's first serial KF-21 Boramae fighter jet completes maiden flight 22 days after rollout. | url = https://www.armyrecognition.com/news/aerospace-news/2026/south-koreas-first-serial-kf-21-boramae-fighter-jet-completes-maiden-flight-22-days-after-rollout | vydavateľ = armyrecognition.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = }}</ref> == Konštrukcia == === Drak === KF-21 je dvojmotorové jednomiestne (k dispozícii aj dvojmiestna verzia) bojové lietadlo s konvenčným usporiadaním. Vizuálne sa lietadlo nápadne podobá na americké stíhačky F-22 Raptor a F-35 Lightning II – táto podobnosť nie je náhodná, pretože KAI dlhodobo študovalo oba programy. KF-21 meria na dĺžku 16,9 metra, na výšku 4,7 metra, to všetko pri rozpätí krídiel 11,2 metra – rozmerovo sa tak podobá americkému stroju F/A-18. Maximálna vzletová hmotnosť je 25 583 kg, z toho na palivo pripadá {{kg|5400}}. Nosnosť KF-21 je {{kg|7700}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = KAI KOREA AEROSPACE INDUSTRIES, LTD. | url = https://m.koreaaero.com/en/business/KF21.aspx | vydavateľ = m.koreaaero.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = }}</ref> === Motor === V súčasnosti sú lietadlá KF-21 poháňané dvojicou dvojprúdových motorov General Electric F414-GE-400K, vyrábaných na licenciu spoločnosťou Hanwha Aerospace. Dvojica motorov poskytuje maximálny ťah približne 196 kN a umožňuje KF-21 dosiahnutie rýchlosti cez Mach 1,8. Juhokorejská vláda však investovala 3,4 miliardy USD do programu Advanced Aviation Engine Development Project s cieľom vyvinúť plne domácu pohonnú jednotku. Vývoj nového motora má formálne začať v roku 2027, testovanie prebehne v 30. rokoch a integrácia na Block III sa očakáva v 40. rokoch 21. storočia. === Avionika === [[Súbor:KF-21 prototype 003 and 004 during flight testing.jpg|thumb|Tretí a štvrtý prototyp KF-21 počas letu]] Kľúčovým senzorovým systémom KF-21 je aktívne elektronicky riadený radar (AESA) APY-016K vyvinutý spoločnosťou Hanwha Systems. Radar disponuje: * Približne 1 000 vysielaco-prijímacími modulmi (T/R moduly). * Schopnosťou detekcie cieľov vo vzdialenosti 150 až 200 km. * Schopnosťou sledovať približne 20 cieľov súčasne a riadiť útok na viacero z nich. Ďalšie senzorové systémy zahŕňajú: * IRST (Infrared Search and Track) – infračervený vyhľadávací a sledovací systém. * EOTGP (Electro-Optical Targeting Pod) – elektrooptický zameriavací systém. * Moderný misijný počítač na otvorenej architektúre. * Pokročilý systém riadenia zbraní. * Možnosť nasadenia v koncepcii MUM-T (spolupráca s bezpilotnými prostriedkami). === Výzbroj === KF-21 je vybavený vstavaným kanónom M61A2 Vulcan kalibru 20 mm a disponuje 10 vonkajšími závesnými bodmi (4 sú zapustené pod trupom a 6 pod krídlami). Vzhľadom na oneskorenia v integrácii americkej výzbroje budú lietadlá Block I vybavené európskymi strelami [[Meteor (raketa vzduch-vzduch)|Meteor]] a [[IRIS-T]]. Do budúcnosti sa ale počíta aj s integráciou amerických striel [[AIM-120 AMRAAM]] a [[AIM-9 Sidewinder|AIM-9X Sidewinder]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gray | meno = James | autor = | odkaz na autora = | titul = First Production KF-21 Boramae Rolled Out of Factory in South Korea | url = https://theaviationist.com/2026/03/26/first-production-kf-21-boramae-rolled-out/ | vydavateľ = theaviationist.com | miesto = | dátum vydania = 2026-03-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = }}</ref> == Používatelia == '''Súčasní používatelia''' {{minivlajka|Kórejská republika}} [[Kórejská republika]] * [[Vzdušné sily Kórejskej republiky]]: v rokoch 2024 a 2025 objednali celkovo 40 lietadiel KF-21 verzie Block I, pričom celá dodávka by mala byť zrealizovaná do roku 2028. Následne by chceli objednať ďalších 80 lietadiel verzie Block II, vďaka čomu by toto letectvo do roku 2032 prevádzkovalo 120 KF-21. Prvé lietadlo bolo odovzdané juhokórejskému letectvu v marci 2026. == Špecifikácie (KF-21 Block I) == === Hlavné technické údaje === * '''Posádka''': 1 alebo 2 * '''Dĺžka''': {{m|16.9|m}} * '''Rozpätie krídel''': {{m|11.2|m}} * '''Výška''': {{m|4.7|m}} * '''Nosná plocha''': {{m2|46.5}} * '''Prázdna hmotnosť''': {{kg|11800}} * '''Hmotnosť s nákladom''': {{kg|17,200}} * '''[[Maximálna vzletová hmotnosť]]''': {{kg|25600}} * '''[[Hnacia jednotka lietadla|Pohonná jednotka]]''': 2 × [[turboventilátorový motor]] General Electric F414-GE-400K s [[prídavné spaľovanie|prídavným spaľovaním]] ** '''Suchý ťah''': 57.8 kN každý ** '''Ťah s [[prídavné spaľovanie|prídavným spaľovaním]]''': 97.9 kN každý * '''Vnútorná zásoba paliva''': {{kg|5400}} === Výkony === * '''Maximálna rýchlosť''': [[Machovo číslo|Mach]] 1,81 * '''Dolet''': {{km|2900|m}} * '''Bojový dolet''': {{km|1000|m}} === Výzbroj === *'''Kanón:''' M61A2 Vulcan [[Kaliber {{mm|20|m}}|kalibru {{mm|20|m}}]], s vnútornou kapacitou 480 nábojov * '''Protilietadlové rakety''': ** [[Meteor (raketa vzduch-vzduch)|Meteor]] ** [[IRIS-T]] == Referencie == {{referencie}} {{Portál|Letectvo|Letecký}} [[Kategória:Juhokórejské stíhacie lietadlá]] [[Kategória:Lietadlá KAI]] [[Kategória:Lietadlá typu stealth]] [[Kategória:Prototypy lietadiel]] 7n353j06a47xvkkr1zmxma9z2849rcr Grandhotel Budapešť 0 748860 8203367 8203321 2026-04-25T12:24:22Z ~2026-20335-96 290941 8203367 wikitext text/x-wiki '''''Grandhotel Budapešť''''' je [[Komediálna dráma|komediálno-dramatický]] film z roku 2014, ktorý napísal a režíroval Wes Anderson. Herecké obsadenie filmu vedie [[Ralph Fiennes]] ako Monsieur Gustave H., slávny [[Concierge|recepčný]] horského hotela z 20. storočia vo fiktívnej krajine Zubrowka. Po obvinení z vraždy bohatej vdovy ([[Tilda Swintonová|Tilda Swinton]]) sa on a jeho nedávno spriatelený chránenec Zero (Tony Revolori) vydávajú na honbu za bohatstvom a neoceniteľným [[Renesančné výtvarné umenie|renesančným]] obrazom uprostred útočiaceho fašistického režimu. Andersonova spoločnosť American Empirical Pictures film produkovala v spolupráci so [[Studio Babelsberg|štúdiom Babelsberg]], Fox Searchlight Pictures a Scottom Rudinom a Stevenom Ralesom zo štúdia Indian Paintbrush. Fox Searchlight dohliadal na komerčnú distribúciu a financovanie ''Grandhotelu Budapešť'' z daňových úľav od Indian Paintbrush a nemeckej vlády. Film ''Grandhotel Budapešť'' mal premiéru v súťaži na 64. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Berlíne 6. februára 2014. Do kín bol uvedený v marci a zožal široké uznanie kritikov a celosvetovo zarobil 174,6 milióna dolárov, čím sa stal Andersonovým najziskovejším filmom. Na 87. ročníku udeľovania cien Akadémie bol nominovaný na deväť cien vrátane ceny [[Cena Akadémie za najlepší film|za najlepší film]], pričom štyri získal, a získal množstvo ďalších ocenení. Od svojho uvedenia bol ''Grand Budapešť Hotel'' hodnotený ako jeden z najväčších filmov dvadsiateho prvého storočia. V roku 2025 bol film vybraný [[Library of Congress|Kongresovou knižnicou]] Spojených štátov na uchovanie v Národnom filmovom registri. == Dej == Na cintoríne v bývalej Zubrowke mladá žena navštívi svätyňu uznávaného spisovateľa, známeho jednoducho ako „Autor“. V ruke nesie výtlačok jeho bestselleru ''Grandhotel Budapešť''. Kniha, napísaná v roku 1985, rozpráva o autorovej návšteve kedysi honosného, no neskôr fádneho Grandhotela Budapešť v roku 1968. Tu sa stretne s jeho majiteľom, Zerom Moustafom, ktorý mu pri večeri rozpovie príbeh o tom, ako hotel získal a zbohatol. ;Časť 1 - M. Gustave Presúvame sa do roku 1932. V tejto časti je nám predstavená postava M. Gustava, slušného a uznávaného vrátnika a manažéra hotela. M. Gustave je okrem toho Zerovým mentorom. Neskôr v deji zisťujeme, že Zero sa v hoteli ocitol, pretože hľadal prácu po tom, ako utiekol zo svojej krajiny, kvôli vojne. M. Gustave učí Zera ako byť správnym poslíčkom v hoteli. O M. Gustavovi je známe, že žije extravagantným životom, stretáva sa so staršími dámami ubytovanými v hoteli, jednou z nich je aj Madame D. ([[Tilda Swintonová]]). ;Časť 2 - Madame C.V.D.U.T. V tejto časti sa odvíja hlavná zápletka - Madame D. nájdu mŕtvu, na čo sa Gustave a Zero vydajú na jej panstvo. Tu započujú čítanie jej závetu, podľa ktorého by mal M. Gustave zdediť známy a hodnotný obraz ''Chlapec s jablkom.'' Toto sa nepáči synovi Madame D., Dmitrimu ([[Adrien Brody]]), ktorý vyžaduje, aby bol M. Gustave okamžite zatknutý. Na toto Zero a M. Gustave odchádzajú, potajomky aj so samotným obrazom. Komorník Madame D., Serge X, podá výpoveď, v ktorej M. Gustava obviní z jej smrti. Na toto je M. Gustave zatknutý a skončí vo väzení. ;Časť 3 - Check point 19 - Trestanecký tábor M. Gustave sa počas pobytu vo väzení spriatelí s jedným gangom a spolu plánujú útek. Všetko sa bude spoliehať na Zerovu priateľku Agátu ([[Saoirse Ronanová]]), ktorá do zákuskov skryje nástroje na kopanie, ktoré potom Zero pošle M. Gustavovi do väzenia. Za ich pomoci si vykopú tunel a z väzenia utečú, vonku ich bude čakať Zero. Medzitým Dmitri nasadí nájomného vraha J. G. Joplinga ([[Willem Dafoe]]), aby zabil právnika Kovacsa ([[Jeff Goldblum]]) a Sergeovu sestru, ktorá tají miesto pobytu svojho brata. ;Časť 4 - Spoločnosť prekrížených kľúčov Keď sa Zero a Gustave opäť stretnú, vydajú sa dokázať Gustavovu nevinu za pomoci tajnej spoločnosti hotelových vrátnikov, názvom Spoločnosť prekrížených kľúčov. Nájdu Sergea X a dozvedia sa, že Dmitri prinútil Sergea, aby Gustava obvinil, a tým zakryl dôkazy, ktoré ho usvedčujú ako skutočného páchateľa vraždy Madame D. Dozvedia sa tiež, že existuje druhý závet, ktorý nadobudne platnosť iba v prípade vraždy Madame D. Jopling prichádza a zabije Sergea, čím Gustava a Zera necháva bez svedka. ;Časť 5 - Druhá kópia druhého závetu Gustave, Zero a Agatha sa vrátia do hotela a nájdu ho prerobený na vojenské veliteľstvo, s transparentami so znakom "ZZ". Agatha sa vkradne dnu, aby priniesla ''Chlapca s jablkom'', ktorého v hotele skryli predtým ako M. Gustava zatkli. Počas toho Agátu takmer prichytí Dmitri, no vykĺzne mu. M. Gustave a Zero sa ocitnú v strede prestretlky, keď sa ich Dmitri pokúsi zastreliť. Spomínaný druhý závet nájdu zo zadnej strany obrazu. Podľa tohto závetu sa M. Gustave stáva dedičom všetkého majetku Madame D, vrátane samotného Grandhotelu Budapešť. Gustave je na súde oslobodený, zatiaľ čo Dmitri opúšťa Zubrowku, aby sa vyhol trestnému stíhaniu. Zero preberá úlohu vrátnika a ožení sa s Agátou. Počas cesty vlakom sa všetci traja stretnú s násilnými vojakmi, ktorí sa snažia Zera zatknúť, pretože mu chýbajú doklady totožnosti. M. Gustave sa ich snaží zastaviť, no z tohto dôvodu ho zastrelia. Zero zdedí všetok majetok M. Gustava a hotel si ponechá na pamiatku Agáty, ktorá zomrela na pruskú [[Chrípka|chrípku]] s ich malým synom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.slashfilm.com/1067683/the-grand-budapest-hotel-ending-explained-an-enchanting-old-ruin/}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Filmy USA]] [[Kategória:Nemecké filmy]] [[Kategória:Dobrodružné filmy USA]] [[Kategória:Filmové komédie USA]] [[Kategória:Kriminálne filmy USA]] [[Kategória:Nemecké filmové komédie]] [[Kategória:Filmy z 2014]] kezkrg856gxnn64x6l36tq3v6md4ddg 8203368 8203367 2026-04-25T12:25:59Z ~2026-20335-96 290941 8203368 wikitext text/x-wiki '''''Grandhotel Budapešť''''' je [[Komediálna dráma|komediálno-dramatický]] film z roku 2014, ktorý napísal a režíroval Wes Anderson. Herecké obsadenie filmu vedie [[Ralph Fiennes]] ako Monsieur Gustave H., slávny [[Concierge|recepčný]] horského hotela z 20. storočia vo fiktívnej krajine Zubrowka. Po obvinení z vraždy bohatej vdovy ([[Tilda Swintonová|Tilda Swinton]]) sa on a jeho nedávno spriatelený chránenec Zero (Tony Revolori) vydávajú na honbu za bohatstvom a neoceniteľným [[Renesančné výtvarné umenie|renesančným]] obrazom uprostred útočiaceho fašistického režimu. Andersonova spoločnosť American Empirical Pictures film produkovala v spolupráci so [[Studio Babelsberg|štúdiom Babelsberg]], Fox Searchlight Pictures a Scottom Rudinom a Stevenom Ralesom zo štúdia Indian Paintbrush. Fox Searchlight dohliadal na komerčnú distribúciu a financovanie ''Grandhotelu Budapešť'' z daňových úľav od Indian Paintbrush a nemeckej vlády. Film ''Grandhotel Budapešť'' mal premiéru v súťaži na 64. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Berlíne 6. februára 2014. Do kín bol uvedený v marci a zožal široké uznanie kritikov a celosvetovo zarobil 174,6 milióna dolárov, čím sa stal Andersonovým najziskovejším filmom. Na 87. ročníku udeľovania cien Akadémie bol nominovaný na deväť cien vrátane ceny [[Cena Akadémie za najlepší film|za najlepší film]], pričom štyri získal, a získal množstvo ďalších ocenení. Od svojho uvedenia bol ''Grand Budapešť Hotel'' hodnotený ako jeden z najväčších filmov dvadsiateho prvého storočia. V roku 2025 bol film vybraný [[Library of Congress|Kongresovou knižnicou]] Spojených štátov na uchovanie v Národnom filmovom registri. == Dej == Na cintoríne v bývalej Zubrowke mladá žena navštívi svätyňu uznávaného spisovateľa, známeho jednoducho ako „Autor“. V ruke nesie výtlačok jeho bestselleru ''Grandhotel Budapešť''. Kniha, napísaná v roku 1985, rozpráva o autorovej návšteve kedysi honosného, no neskôr fádneho Grandhotela Budapešť v roku 1968. Tu sa stretne s jeho majiteľom, Zerom Moustafom, ktorý mu pri večeri rozpovie príbeh o tom, ako hotel získal a zbohatol. ;Časť 1 - M. Gustave Presúvame sa do roku 1932. V tejto časti je nám predstavená postava M. Gustava, slušného a uznávaného vrátnika a manažéra hotela. M. Gustave je okrem toho Zerovým mentorom. Neskôr v deji zisťujeme, že Zero sa v hoteli ocitol, pretože hľadal prácu po tom, ako utiekol zo svojej krajiny, kvôli vojne. M. Gustave učí Zera ako byť správnym poslíčkom v hoteli. O M. Gustavovi je známe, že žije extravagantným životom, stretáva sa so staršími dámami ubytovanými v hoteli, jednou z nich je aj Madame D. ([[Tilda Swintonová]]). ;Časť 2 - Madame C.V.D.U.T. V tejto časti sa odvíja hlavná zápletka - Madame D. nájdu mŕtvu, na čo sa Gustave a Zero vydajú na jej panstvo. Tu započujú čítanie jej závetu, podľa ktorého by mal M. Gustave zdediť známy a hodnotný obraz ''Chlapec s jablkom.'' Toto sa nepáči synovi Madame D., Dmitrimu ([[Adrien Brody]]), ktorý vyžaduje, aby bol M. Gustave okamžite zatknutý. Na toto Zero a M. Gustave odchádzajú, potajomky aj so samotným obrazom. Komorník Madame D., Serge X, podá výpoveď, v ktorej M. Gustava obviní z jej smrti. Na toto je M. Gustave zatknutý a skončí vo väzení. ;Časť 3 - Check point 19 - Trestanecký tábor M. Gustave sa počas pobytu vo väzení spriatelí s jedným gangom a spolu plánujú útek. Všetko sa bude spoliehať na Zerovu priateľku Agátu ([[Saoirse Ronanová]]), ktorá do zákuskov skryje nástroje na kopanie, ktoré potom Zero pošle M. Gustavovi do väzenia. Za ich pomoci si vykopú tunel a z väzenia utečú, vonku ich bude čakať Zero. Medzitým Dmitri nasadí nájomného vraha J. G. Joplinga ([[Willem Dafoe]]), aby zabil právnika Kovacsa ([[Jeff Goldblum]]) a Sergeovu sestru, ktorá tají miesto pobytu svojho brata. ;Časť 4 - Spoločnosť prekrížených kľúčov Keď sa Zero a Gustave opäť stretnú, vydajú sa dokázať Gustavovu nevinu za pomoci tajnej spoločnosti hotelových vrátnikov, názvom Spoločnosť prekrížených kľúčov. Nájdu Sergea X a dozvedia sa, že Dmitri prinútil Sergea, aby Gustava obvinil, a tým zakryl dôkazy, ktoré ho usvedčujú ako skutočného páchateľa vraždy Madame D. Dozvedia sa tiež, že existuje druhý závet, ktorý nadobudne platnosť iba v prípade vraždy Madame D. Jopling prichádza a zabije Sergea, čím Gustava a Zera necháva bez svedka. ;Časť 5 - Druhá kópia druhého závetu Gustave, Zero a Agatha sa vrátia do hotela a nájdu ho prerobený na vojenské veliteľstvo, s transparentami so znakom "ZZ". Agatha sa vkradne dnu, aby priniesla ''Chlapca s jablkom'', ktorého v hotele skryli predtým ako M. Gustava zatkli. Počas toho Agátu takmer prichytí Dmitri, no vykĺzne mu. M. Gustave a Zero sa ocitnú v strede prestretlky, keď sa ich Dmitri pokúsi zastreliť. Spomínaný druhý závet nájdu zo zadnej strany obrazu. Podľa tohto závetu sa M. Gustave stáva dedičom všetkého majetku Madame D, vrátane samotného Grandhotelu Budapešť. Gustave je na súde oslobodený, zatiaľ čo Dmitri opúšťa Zubrowku, aby sa vyhol trestnému stíhaniu. Zero preberá úlohu vrátnika a ožení sa s Agátou. Počas cesty vlakom sa všetci traja stretnú s násilnými vojakmi, ktorí sa snažia Zera zatknúť, pretože mu chýbajú doklady totožnosti. M. Gustave sa ich snaží zastaviť, no z tohto dôvodu ho zastrelia. Zero zdedí všetok majetok M. Gustava a hotel si ponechá na pamiatku Agáty, ktorá zomrela na pruskú [[Chrípka|chrípku]] s ich malým synom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.slashfilm.com/1067683/the-grand-budapest-hotel-ending-explained-an-enchanting-old-ruin/}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Filmy USA]] [[Kategória:Nemecké filmy]] [[Kategória:Dobrodružné filmy USA]] [[Kategória:Filmové komédie USA]] [[Kategória:Kriminálne filmy USA]] [[Kategória:Nemecké filmové komédie]] [[Kategória:Držitelia ceny Zlatý glóbus]] [[Kategória:Držitelia Critics' Choice Movie Awards]] [[Kategória:Filmy z 2014]] s7ac9uln0n3uvj5yzcsvw6ivnzmi0jz 8203620 8203368 2026-04-26T07:52:33Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Filmy podľa názvu]] pomocou použitia HotCat 8203620 wikitext text/x-wiki '''''Grandhotel Budapešť''''' je [[Komediálna dráma|komediálno-dramatický]] film z roku 2014, ktorý napísal a režíroval Wes Anderson. Herecké obsadenie filmu vedie [[Ralph Fiennes]] ako Monsieur Gustave H., slávny [[Concierge|recepčný]] horského hotela z 20. storočia vo fiktívnej krajine Zubrowka. Po obvinení z vraždy bohatej vdovy ([[Tilda Swintonová|Tilda Swinton]]) sa on a jeho nedávno spriatelený chránenec Zero (Tony Revolori) vydávajú na honbu za bohatstvom a neoceniteľným [[Renesančné výtvarné umenie|renesančným]] obrazom uprostred útočiaceho fašistického režimu. Andersonova spoločnosť American Empirical Pictures film produkovala v spolupráci so [[Studio Babelsberg|štúdiom Babelsberg]], Fox Searchlight Pictures a Scottom Rudinom a Stevenom Ralesom zo štúdia Indian Paintbrush. Fox Searchlight dohliadal na komerčnú distribúciu a financovanie ''Grandhotelu Budapešť'' z daňových úľav od Indian Paintbrush a nemeckej vlády. Film ''Grandhotel Budapešť'' mal premiéru v súťaži na 64. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Berlíne 6. februára 2014. Do kín bol uvedený v marci a zožal široké uznanie kritikov a celosvetovo zarobil 174,6 milióna dolárov, čím sa stal Andersonovým najziskovejším filmom. Na 87. ročníku udeľovania cien Akadémie bol nominovaný na deväť cien vrátane ceny [[Cena Akadémie za najlepší film|za najlepší film]], pričom štyri získal, a získal množstvo ďalších ocenení. Od svojho uvedenia bol ''Grand Budapešť Hotel'' hodnotený ako jeden z najväčších filmov dvadsiateho prvého storočia. V roku 2025 bol film vybraný [[Library of Congress|Kongresovou knižnicou]] Spojených štátov na uchovanie v Národnom filmovom registri. == Dej == Na cintoríne v bývalej Zubrowke mladá žena navštívi svätyňu uznávaného spisovateľa, známeho jednoducho ako „Autor“. V ruke nesie výtlačok jeho bestselleru ''Grandhotel Budapešť''. Kniha, napísaná v roku 1985, rozpráva o autorovej návšteve kedysi honosného, no neskôr fádneho Grandhotela Budapešť v roku 1968. Tu sa stretne s jeho majiteľom, Zerom Moustafom, ktorý mu pri večeri rozpovie príbeh o tom, ako hotel získal a zbohatol. ;Časť 1 - M. Gustave Presúvame sa do roku 1932. V tejto časti je nám predstavená postava M. Gustava, slušného a uznávaného vrátnika a manažéra hotela. M. Gustave je okrem toho Zerovým mentorom. Neskôr v deji zisťujeme, že Zero sa v hoteli ocitol, pretože hľadal prácu po tom, ako utiekol zo svojej krajiny, kvôli vojne. M. Gustave učí Zera ako byť správnym poslíčkom v hoteli. O M. Gustavovi je známe, že žije extravagantným životom, stretáva sa so staršími dámami ubytovanými v hoteli, jednou z nich je aj Madame D. ([[Tilda Swintonová]]). ;Časť 2 - Madame C.V.D.U.T. V tejto časti sa odvíja hlavná zápletka - Madame D. nájdu mŕtvu, na čo sa Gustave a Zero vydajú na jej panstvo. Tu započujú čítanie jej závetu, podľa ktorého by mal M. Gustave zdediť známy a hodnotný obraz ''Chlapec s jablkom.'' Toto sa nepáči synovi Madame D., Dmitrimu ([[Adrien Brody]]), ktorý vyžaduje, aby bol M. Gustave okamžite zatknutý. Na toto Zero a M. Gustave odchádzajú, potajomky aj so samotným obrazom. Komorník Madame D., Serge X, podá výpoveď, v ktorej M. Gustava obviní z jej smrti. Na toto je M. Gustave zatknutý a skončí vo väzení. ;Časť 3 - Check point 19 - Trestanecký tábor M. Gustave sa počas pobytu vo väzení spriatelí s jedným gangom a spolu plánujú útek. Všetko sa bude spoliehať na Zerovu priateľku Agátu ([[Saoirse Ronanová]]), ktorá do zákuskov skryje nástroje na kopanie, ktoré potom Zero pošle M. Gustavovi do väzenia. Za ich pomoci si vykopú tunel a z väzenia utečú, vonku ich bude čakať Zero. Medzitým Dmitri nasadí nájomného vraha J. G. Joplinga ([[Willem Dafoe]]), aby zabil právnika Kovacsa ([[Jeff Goldblum]]) a Sergeovu sestru, ktorá tají miesto pobytu svojho brata. ;Časť 4 - Spoločnosť prekrížených kľúčov Keď sa Zero a Gustave opäť stretnú, vydajú sa dokázať Gustavovu nevinu za pomoci tajnej spoločnosti hotelových vrátnikov, názvom Spoločnosť prekrížených kľúčov. Nájdu Sergea X a dozvedia sa, že Dmitri prinútil Sergea, aby Gustava obvinil, a tým zakryl dôkazy, ktoré ho usvedčujú ako skutočného páchateľa vraždy Madame D. Dozvedia sa tiež, že existuje druhý závet, ktorý nadobudne platnosť iba v prípade vraždy Madame D. Jopling prichádza a zabije Sergea, čím Gustava a Zera necháva bez svedka. ;Časť 5 - Druhá kópia druhého závetu Gustave, Zero a Agatha sa vrátia do hotela a nájdu ho prerobený na vojenské veliteľstvo, s transparentami so znakom "ZZ". Agatha sa vkradne dnu, aby priniesla ''Chlapca s jablkom'', ktorého v hotele skryli predtým ako M. Gustava zatkli. Počas toho Agátu takmer prichytí Dmitri, no vykĺzne mu. M. Gustave a Zero sa ocitnú v strede prestretlky, keď sa ich Dmitri pokúsi zastreliť. Spomínaný druhý závet nájdu zo zadnej strany obrazu. Podľa tohto závetu sa M. Gustave stáva dedičom všetkého majetku Madame D, vrátane samotného Grandhotelu Budapešť. Gustave je na súde oslobodený, zatiaľ čo Dmitri opúšťa Zubrowku, aby sa vyhol trestnému stíhaniu. Zero preberá úlohu vrátnika a ožení sa s Agátou. Počas cesty vlakom sa všetci traja stretnú s násilnými vojakmi, ktorí sa snažia Zera zatknúť, pretože mu chýbajú doklady totožnosti. M. Gustave sa ich snaží zastaviť, no z tohto dôvodu ho zastrelia. Zero zdedí všetok majetok M. Gustava a hotel si ponechá na pamiatku Agáty, ktorá zomrela na pruskú [[Chrípka|chrípku]] s ich malým synom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.slashfilm.com/1067683/the-grand-budapest-hotel-ending-explained-an-enchanting-old-ruin/}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Filmy USA]] [[Kategória:Nemecké filmy]] [[Kategória:Dobrodružné filmy USA]] [[Kategória:Filmové komédie USA]] [[Kategória:Kriminálne filmy USA]] [[Kategória:Nemecké filmové komédie]] [[Kategória:Držitelia ceny Zlatý glóbus]] [[Kategória:Držitelia Critics' Choice Movie Awards]] [[Kategória:Filmy z 2014]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] 0z39kvt9nggge4easbw435qwsmc7t9q Peter Michalák 0 748863 8203370 2026-04-25T12:28:47Z ~2026-25195-35 292998 Krátky opis 8203370 wikitext text/x-wiki Rodák z Tatranskej Javoriny, ktorý žil od svojich dvoch rokov v Ždiari. Celý svoj život sa venoval uchovávaniu ždiarskeho folklóru. Venoval sa dokumentácii materiálu z obce a výskumu. Bol výrobcom súkenných krojových súčiastok mužského ždiarskeho kroja. V roku 1993 sa pod jeho vedením obnovila folklórna skupina Goral. Neskôr sa stal správcom múzea Ždiarsky dom a vedúci detského folklórneho súboru Ždiaranček. Zomrel náhle na Goralskom plese v Ždiari 11.2.2017. 3d2qskl9jnexnr66vzf2p8emwfkv2ag 8203374 8203370 2026-04-25T12:48:20Z OJJ 116711 Uu 8203374 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260425}}Rodák z Tatranskej Javoriny, ktorý žil od svojich dvoch rokov v Ždiari. Celý svoj život sa venoval uchovávaniu ždiarskeho folklóru. Venoval sa dokumentácii materiálu z obce a výskumu. Bol výrobcom súkenných krojových súčiastok mužského ždiarskeho kroja. V roku 1993 sa pod jeho vedením obnovila folklórna skupina Goral. Neskôr sa stal správcom múzea Ždiarsky dom a vedúci detského folklórneho súboru Ždiaranček. Zomrel náhle na Goralskom plese v Ždiari 11.2.2017. s1oqdb1p4hflk9i7u00kt5qt2qmvsny Kozí potok (prítok Teplej) 0 748864 8203372 2026-04-25T12:37:41Z Starček 199741 Pridaná nová stránka Kozí potok (prítok Teplej). 2026-04-25. Starček. 8203372 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Kozí potok | category = potok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj]] | region_type = kraj | district = [[Banská Štiavnica (okres)|Banská Štiavnica]] | commune = | municipality = [[Podhorie (okres Banská Štiavnica)|Podhorie]], [[Banská Štiavnica]] | municipality1 = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Studený vrch (vrch v Štiavnických vrchoch)|Studený vrch]] | source_type = Sútok zdrojníc | source_location = [[Podhorie (okres Banská Štiavnica)|Podhorie]], [[Banská Štiavnica]] | source_elevation = 714 | source_lat_d = 48.4924 | source_long_d = 18.8886 | mouth = [[Teplá (prítok Hrona)|Teplá]] | mouth_location = [[Podhorie (okres Banská Štiavnica)|Podhorie]], [[Banská Štiavnica]] | mouth_elevation = 458 | mouth_lat_d = 48.5119 | mouth_long_d = 18.8837 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 3,0 <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Footnotes ***--> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-23-04-1000 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Kozí potok'''<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf] [cit. 2026-04-12.</ref> je [[potok]] na severnom okraji historického regiónu [[Hont (slovenský región)|Hont]], v regióne cestovného ruchu [[Stredné Pohronie]], na hranici medzi obcou [[Podhorie (okres Banská Štiavnica)|Podhorie]] a mestom [[Banská Štiavnica]] v okrese [[Banská Štiavnica (okres)|Banská Štiavnica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Štiavnické vrchy]] a [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Teplá (prítok Hrona)|Teplej]]. Od sútoku zdrojníc po [[ústie (rieka, potok)|ústie]] má dĺžku {{km|3,0}} a je tokom IV. rádu. == Sútok zdrojníc == Kozí potok sa začína sútokom zdrojníc v {{mnm|714}} na obecnej hranici medzi obcou [[Podhorie (okres Banská Štiavnica)|Podhorie]], jej katastrálnym územím Teplá, a mestom [[Banská Štiavnica]], jeho katastrálnym územím Banky, v lesnom [[extravilán]]e čiastočne premiešanom s trvalým trávnym porastom, v okrese [[Banská Štiavnica (okres)|Banská Štiavnica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Zdrojnica pritekajúca od juhu pramení na severozápadnom svahu [[Studený vrch (vrch v Štiavnických vrchoch)|Studeného vrchu]] v {{mnm|781}} a má dĺžku {{km|0,5}}; pramení na území mesta Banská Štiavnica na jej katastrálnom území Banky. Zdrojnica pritekajúca od juhovýchodu pramení v lesnom [[extravilán]]e na severovýchodosevernom svahu [[Studený vrch (vrch v Štiavnických vrchoch)|Studeného vrchu]] v {{mnm|762}} a má dĺžku {{km|0,4}}; pramení a tečie na obecnej hranici medzi mestom Banská Štiavnica, jej katastrálnym územím Banky, a obcou [[Podhorie (okres Banská Štiavnica)|Podhorie]], jej katastrálnym územím Teplá. == Opis toku == Kozí potok tečie od sútoku zdrojníc cez lesný [[extravilán]] severozápadným smerom po obecnej hranici , mení smer na sever a neskôr na severovýchodosever, pravým brehom obteká západné úpätie vrchu [[Bujačia (vrch v Štiavnických vrchoch)|Bujačia]] s {{mnm|811}}, v {{mnm|518}} priberá pravostranný bezmenný prítok pritekajúci z územia obce [[Podhorie (okres Banská Štiavnica)|Podhorie]], ľavým brehom obteká juhovýchodné a južné úpätie vrchu Mestský kopec na území mesta [[Banská Štiavnica]]. Celým svojim tokom od sútoku zdrojníc po [[ústie (rieka, potok)|ústie]] preteká po obecnej hranici medzi obcou [[Podhorie (okres Banská Štiavnica)|Podhorie]], jej katastrálnym územím Teplá, a mestom [[Banská Štiavnica]], jeho katastrálnym územím Banky, v {{mnm|458}} v lesnom extraviláne priamo na obecnej hranici [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Teplá (prítok Hrona)|Teplej]] ako jej ľavostranný prítok. [[Teplá (prítok Hrona)|Teplá]] ďalej [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Hron]]a.<ref>Priebeh Kozieho potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné online na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/14697?pos=48.502171,18.883762,15] [cit. 2026-04-25]</ref><ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 74. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref><ref>Geografické názvy okresu Žiar nad Hronom A5. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-244/1986 z 29.7.1986. 86 s. S. 50. 79-911-86 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref> Kozí potok patrí do okresu [[Banská Štiavnica (okres)|Banská Štiavnica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Začína sa, preteká a ústi do [[Teplá (prítok Hrona)|Teplej]] na obecnej hranici medzi mestom Banská Štiavnica, jeho katastrálnym územím Banky, a obcou [[Podhorie (okres Banská Štiavnica)|Podhorie]], jej katastrálnym územím Teplá. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Štiavnické vrchy]] v geomorfologickom podcelku [[Hodrušská hornatina]]<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2026-04-25</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 80, 81. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref>. Kozí potok má jeden bezmenný prítok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.88366y=48.51194ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-25 | miesto = | jazyk = }}</ref>. Celým svojim priebehom patrí do [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy]]. == Pôvod názvu == Názov vodného toku Kozí potok má pôvod v apelatíve [[koza domáca|koza]], s významom domestifikované hospodárske zviera, zoologicky Capra hircus hircus, na Slovensku v stredoveku významné hospodárske zviera, v novoveku s ustupujúcou dôležitosťou. Zo slovného základu koza po rozšírení o formant prídavného mena -í a po kombinácii so slovom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]] v podobe Kozí potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref>. Význam názvu Kozí potok je vodný tok pretekajúci v blízkosti vhodných pasienkov pre kozy alebo ináč spájaný s týmto dôležitým hospodárskym zvieraťom<ref>KRŠKO, Jaromír: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. S. 116. ISBN 978-80-8083-511-5.</ref>. Názov vodného toku Kozí potok bol štandardizovaný v roku 1976<ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 74. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. V množine slovenskej štandardizovanej hydronymie vodných tokov hydronymum Kozí potok nie je jedinečným hydronymom (apríl 2026); na Slovensku je päť vodných tokov s týmto homonymným štandardizovaným názvom. == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Hrona (5. časť)}} [[Kategória:Vodné toky v okrese Banská Štiavnica]] [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Štiavnických vrchoch]] [[Kategória:Podhorie (okres Banská Štiavnica)]] [[Kategória:Banská Štiavnica]] [[Kategória:Povodie Hrona]] rodltxsjn1vm9opsoprqrs6r59792ql 8203445 8203372 2026-04-25T16:29:08Z Pe3kZA 39673 /* Opis toku */ wl. 8203445 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Kozí potok | category = potok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj]] | region_type = kraj | district = [[Banská Štiavnica (okres)|Banská Štiavnica]] | commune = | municipality = [[Podhorie (okres Banská Štiavnica)|Podhorie]], [[Banská Štiavnica]] | municipality1 = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Studený vrch (vrch v Štiavnických vrchoch)|Studený vrch]] | source_type = Sútok zdrojníc | source_location = [[Podhorie (okres Banská Štiavnica)|Podhorie]], [[Banská Štiavnica]] | source_elevation = 714 | source_lat_d = 48.4924 | source_long_d = 18.8886 | mouth = [[Teplá (prítok Hrona)|Teplá]] | mouth_location = [[Podhorie (okres Banská Štiavnica)|Podhorie]], [[Banská Štiavnica]] | mouth_elevation = 458 | mouth_lat_d = 48.5119 | mouth_long_d = 18.8837 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 3,0 <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Footnotes ***--> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-23-04-1000 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Kozí potok'''<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf] [cit. 2026-04-12.</ref> je [[potok]] na severnom okraji historického regiónu [[Hont (slovenský región)|Hont]], v regióne cestovného ruchu [[Stredné Pohronie]], na hranici medzi obcou [[Podhorie (okres Banská Štiavnica)|Podhorie]] a mestom [[Banská Štiavnica]] v okrese [[Banská Štiavnica (okres)|Banská Štiavnica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Štiavnické vrchy]] a [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Teplá (prítok Hrona)|Teplej]]. Od sútoku zdrojníc po [[ústie (rieka, potok)|ústie]] má dĺžku {{km|3,0}} a je tokom IV. rádu. == Sútok zdrojníc == Kozí potok sa začína sútokom zdrojníc v {{mnm|714}} na obecnej hranici medzi obcou [[Podhorie (okres Banská Štiavnica)|Podhorie]], jej katastrálnym územím Teplá, a mestom [[Banská Štiavnica]], jeho katastrálnym územím Banky, v lesnom [[extravilán]]e čiastočne premiešanom s trvalým trávnym porastom, v okrese [[Banská Štiavnica (okres)|Banská Štiavnica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Zdrojnica pritekajúca od juhu pramení na severozápadnom svahu [[Studený vrch (vrch v Štiavnických vrchoch)|Studeného vrchu]] v {{mnm|781}} a má dĺžku {{km|0,5}}; pramení na území mesta Banská Štiavnica na jej katastrálnom území Banky. Zdrojnica pritekajúca od juhovýchodu pramení v lesnom [[extravilán]]e na severovýchodosevernom svahu [[Studený vrch (vrch v Štiavnických vrchoch)|Studeného vrchu]] v {{mnm|762}} a má dĺžku {{km|0,4}}; pramení a tečie na obecnej hranici medzi mestom Banská Štiavnica, jej katastrálnym územím Banky, a obcou [[Podhorie (okres Banská Štiavnica)|Podhorie]], jej katastrálnym územím Teplá. == Opis toku == Kozí potok tečie od sútoku zdrojníc cez lesný [[extravilán]] severozápadným smerom po obecnej hranici , mení smer na sever a neskôr na severovýchodosever, pravým brehom obteká západné úpätie vrchu [[Bujačia]] s {{mnm|811}}, v {{mnm|518}} priberá pravostranný bezmenný prítok pritekajúci z územia obce [[Podhorie (okres Banská Štiavnica)|Podhorie]], ľavým brehom obteká juhovýchodné a južné úpätie vrchu Mestský kopec na území mesta [[Banská Štiavnica]]. Celým svojim tokom od sútoku zdrojníc po [[ústie (rieka, potok)|ústie]] preteká po obecnej hranici medzi obcou [[Podhorie (okres Banská Štiavnica)|Podhorie]], jej katastrálnym územím Teplá, a mestom [[Banská Štiavnica]], jeho katastrálnym územím Banky, v {{mnm|458}} v lesnom extraviláne priamo na obecnej hranici [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Teplá (prítok Hrona)|Teplej]] ako jej ľavostranný prítok. [[Teplá (prítok Hrona)|Teplá]] ďalej [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Hron]]a.<ref>Priebeh Kozieho potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné online na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/14697?pos=48.502171,18.883762,15] [cit. 2026-04-25]</ref><ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 74. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref><ref>Geografické názvy okresu Žiar nad Hronom A5. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-244/1986 z 29.7.1986. 86 s. S. 50. 79-911-86 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref> Kozí potok patrí do okresu [[Banská Štiavnica (okres)|Banská Štiavnica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Začína sa, preteká a ústi do [[Teplá (prítok Hrona)|Teplej]] na obecnej hranici medzi mestom Banská Štiavnica, jeho katastrálnym územím Banky, a obcou [[Podhorie (okres Banská Štiavnica)|Podhorie]], jej katastrálnym územím Teplá. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Štiavnické vrchy]] v geomorfologickom podcelku [[Hodrušská hornatina]]<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2026-04-25</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 80, 81. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref>. Kozí potok má jeden bezmenný prítok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.88366y=48.51194ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-25 | miesto = | jazyk = }}</ref>. Celým svojim priebehom patrí do [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy]]. == Pôvod názvu == Názov vodného toku Kozí potok má pôvod v apelatíve [[koza domáca|koza]], s významom domestifikované hospodárske zviera, zoologicky Capra hircus hircus, na Slovensku v stredoveku významné hospodárske zviera, v novoveku s ustupujúcou dôležitosťou. Zo slovného základu koza po rozšírení o formant prídavného mena -í a po kombinácii so slovom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]] v podobe Kozí potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref>. Význam názvu Kozí potok je vodný tok pretekajúci v blízkosti vhodných pasienkov pre kozy alebo ináč spájaný s týmto dôležitým hospodárskym zvieraťom<ref>KRŠKO, Jaromír: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. S. 116. ISBN 978-80-8083-511-5.</ref>. Názov vodného toku Kozí potok bol štandardizovaný v roku 1976<ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 74. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. V množine slovenskej štandardizovanej hydronymie vodných tokov hydronymum Kozí potok nie je jedinečným hydronymom (apríl 2026); na Slovensku je päť vodných tokov s týmto homonymným štandardizovaným názvom. == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Hrona (5. časť)}} [[Kategória:Vodné toky v okrese Banská Štiavnica]] [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Štiavnických vrchoch]] [[Kategória:Podhorie (okres Banská Štiavnica)]] [[Kategória:Banská Štiavnica]] [[Kategória:Povodie Hrona]] o5wzhbxad6a6lg1j5jzl7y9xvon56ys Diskusia s redaktorom:~2026-25195-35 3 748865 8203375 2026-04-25T12:48:41Z OJJ 116711 Vytvorená stránka „{{Urgentne upraviť autor|Peter Michalák}} --~~~~“ 8203375 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť autor|Peter Michalák}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:48, 25. apríl 2026 (UTC) j6oy9a8oj0bd97z7vit4eh0occldshu Radek Černoch 0 748866 8203390 2026-04-25T13:46:36Z Scholastikos 174170 Vytvorená stránka „{{Infobox Spisovateľ | meno = Radek Černoch | pseudonym = | popis osoby = český právny historik a romanista | obrázok = | popis obrázka = | dátum narodenia = [[29. júl]] [[1986]] | miesto narodenia = [[Brno]], [[Česko]] | dátum úmrtia = {{duv|2026|1|6|1986|7|29}} | miesto úmrtia = | národnosť = [[Česi|česká]] | štátna príslušnosť = Česko | alma mater…“ 8203390 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Radek Černoch | pseudonym = | popis osoby = český právny historik a romanista | obrázok = | popis obrázka = | dátum narodenia = [[29. júl]] [[1986]] | miesto narodenia = [[Brno]], [[Česko]] | dátum úmrtia = {{duv|2026|1|6|1986|7|29}} | miesto úmrtia = | národnosť = [[Česi|česká]] | štátna príslušnosť = Česko | alma mater = [[Masarykova univerzita]] | zamestnanie = právnik, právny historik, romanista, vysokoškolský pedagóg | rodičia = | príbuzní = | súrodenci = | manžel = | manželka = | partner = | partnerka = | deti = | vzťahy = | žáner = odborná právna literatúra | obdobie = [[21. storočie]] | téma = [[rímske právo]], [[dedičské právo]], [[právne dejiny]] | hnutie = | debut = | významné práce = ''Falcidiánská kvarta, její recepce a § 1598 OZ''; spoluautor prekladu Digest | významné ocenenia = Cena Bedřicha Hrozného (2020); Cena rektora Masarykovej univerzity (2018); druhé miesto v súťaži o Cenu Evalda Schorma (2018) | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = Česko | portál2 = }} [[Doktor práv|JUDr.]] [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Radek Černoch''', [[Doktor (PhD.)|Ph.D.]] et  Ph.D. (* [[29. júl]] [[1986]], [[Brno]]{{--}}† [[6. január]] [[2026]])<ref name = muni>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zemřel Radek Černoch (1986–2026) | url = https://www.law.muni.cz/content/en/aktualne/aktuality/event/4694/ | vydavateľ = Právnická fakulta Masarykovej univerzity | miesto = Brno | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = }} </ref><ref name="ČPPV" /> bol [[Česi|český]] [[právnik]], právny [[historik]] ([[Rímske právo|romanista]]) a odborník na [[dedičské právo]].<ref name = ČPPV>{{Citácia periodika | titul = Radek Černoch (*1986–†2026) | meno = Jaromír | priezvisko = Tauchen | periodikum = Časopis pro právní vědu a praxi | odkaz na periodikum = Časopis pro právní vědu a praxi | dátum = 2026 | ročník = XXXIV | číslo = 1 | strany = 249{{--}}256 | issn = 1210-9126 | url = https://journals.muni.cz/cpvp/article/view/43983/35526 | dátum prístupu = 2026-04-25 }} </ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = JUDr. Mgr. Radek Černoch, Ph.D. et Ph.D | titul = Lexikon historiků a historiček 2022 | url = http://lexikon-historiku-2022.ff.ujep.cz/detail.php?id=329 | vydavateľ = Filozofická fakulta Univerzity J. E. Purkyně | miesto = Ústí nad Labem | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = }} </ref> Ako [[vysokoškolský pedagóg]] pôsobil na [[Právnická fakulta Masarykovej univerzity|Právnickej fakulte Masarykovej univerzity]]. Svojimi kolegami bol považovaný za jednu z najvýraznejších osobností mladej generácie českých romanistov.<ref name="muni" /> Bol držiteľom Ceny rektora Masarykovej univerzity (2018) a Ceny Bedřicha Hrozného (2020). Obsadil tiež druhé miesto v súťaži o Cenu Evalda Schorma (2018).<ref name="ČPPV" /> == Život == Radek Černoch sa narodil v roku [[1986]] v [[Brno|Brne]]. Študoval na gymnáziu v Brne-Husoviciach. Po maturite v roku 2006 začal študovať právo na [[Právnická fakulta Masarykovej univerzity|Právnickej fakulte Masarykovej univerzity]] v Brne. Už počas štúdia pôsobil ako pomocná vedecká sila na Katedre dejín štátu a práva, kde sa začal venovať [[Rímske právo|rímskemu právu]] a osobitne dedičskému právu a jeho komparatistike.<ref name="ČPPV" /> Po magisterskom štúdiu sa stal denným doktorandom. V roku 2013 získal titul [[Doktor práv|doktora práv]] s prácou na tému rímskeho legislatívneho procesu a o dva roky neskôr (2015) obhájil svoju [[Dizertačná práca|dizertačnú prácu]] z rímskeho práva na tému [[Falcidiánska kvarta|falcidiánskej kvarty]]. Od roku 2017 pôsobil na právnickej fakulte v Brne ako [[odborný asistent]]. Pravidelne sa zúčastňoval domácich i zahraničných konferencií a absolvoval výskumné pobyty v [[Európa|Európe]], napríklad v Ríme, Viedni, Heidelbergu či Bologni. Pôsobil v rámci viacerých výskumných právnohistorických sietí a organizácií (European Society for History of Law, Collegium junger Romanisten). Organizoval tiež viaceré študentské súťaže (moot courty).<ref name="muni" /><ref name="ČPPV" /> V roku 2011 začal Černoch tiež štúdium [[Klasická filológia|klasickej filológie]] (a osobitne [[Latinčina|latinčiny]]) na [[Filozofická fakulta Masarykovej univerzity|Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity]]. V roku 2021 získal v tomto odbore svoj celkovo druhý doktorát. Jeho [[dizertačná práca]] sa venovala sa venovala problematike prekladu právnych textov z latinčiny.<ref name="ČPPV" /> Okrem právnej činnosti sa podieľal na činnosti divadelného súboru Titivillus, ktorý uvádzal inscenácie v latinskom a gréckom jazyku aj v českom preklade.<ref name="ČPPV" /> Zomrel v januári [[2026]].<ref name="ČPPV" /> == Dielo == Černoch bol špecialistom na dejiny a právnu dogmatiku [[Dedičské právo|dedičského práva]] a [[rímske právo]]. Osobitne sa venoval otázke [[Falcidiánska kvarta|falcidiánskej kvarty]]. V roku [[2025]] mu ako monografia vyšla jeho [[dizertačná práca]] k tejto téme:<ref name="ČPPV" /> * {{Citácia knihy | priezvisko = Černoch | meno = Radek | titul = Falcidiánská kvarta, její recepce a § 1598 OZ | vydavateľ = Masarykova univerzita | miesto = Brno | rok = 2025 | isbn = 978-80-280-0715-7 | isbn2 = 978-80-280-0698-3 | počet strán = 157 | edícia = Edice Scientia | zväzok edície = 768 }} Publikoval v početných právnehistorických a civilistických periodikách (napr. ''Právněhistorické studie'', ''Ad Notam'', ''Právní rozhledy''). Podieľal sa tiež na spracovaní komentára k dedičskému právu v českom občianskemu zákonníku, kde spracoval problematiku odkazov.<ref name="ČPPV" /> Tvoril tiež preklady z [[Latinčina|latinčiny]]. Podieľal sa na tvorbe druhého zväzku českého prekladu [[Digesta Iustiniani]]: preložil 35. knihu tohto diela. Toto dielo získalo v roku 2020 Cenu Bedřicha Hrozného. Bol tiež spoluautorom českého prekladu [[Titus Maccius Plautus|Plautovej]] komédie [[Curculio]], za ktorý získal Cenu rektora Masarykovej univerzity a druhé miesto v súťaži o Cenu Evalda Schorma (2018).<ref name="ČPPV" /> Celistvá bibliografia bola uverejnená v jeho nekrológu: {{Citácia periodika | titul = Radek Černoch (*1986–†2026) | meno = Jaromír | priezvisko = Tauchen | periodikum = Časopis pro právní vědu a praxi | dátum = 2026 | ročník = XXXIV | číslo = 1 | strany = 249{{--}}256 | issn = 1210-9126 | url = https://journals.muni.cz/cpvp/article/view/43983/35526 | dátum prístupu = 2026-04-25 }} == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Černoch, Radek}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Osobnosti z Brna]] [[Kategória:Českí právni romanisti]] [[Kategória:Českí právni civilisti]] [[Kategória:Českí prekladatelia]] [[Kategória:Českí vedeckí spisovatelia]] [[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Masarykovej univerzity]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity]] [[Kategória:Vyučujúci na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity]] 2jedut87vr5hrdpyx946dwg6haoznjc Diskusia:Radek Černoch 1 748867 8203393 2026-04-25T13:47:49Z Scholastikos 174170 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8203393 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv 8203394 8203393 2026-04-25T13:48:09Z Scholastikos 174170 8203394 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 | Krajina = Česko | Krajina2 = | Krajina3 = }} 0cgbq0o2z6tlbz4ysucde7kyonrc6lb Galerie Anne & Just Jaeckin 0 748868 8203402 2026-04-25T14:14:30Z Fillos X. 212061 Vytvorenie nového presmerovania. 8203402 wikitext text/x-wiki #PRESMERUJ [[Galerie Anne et Just Jaeckin]] iveqn0wurelnxvwxantpnqy4a9j1xxl Ptolemaios Filadelfos (syn Kleopatry) 0 748869 8203413 2026-04-25T15:01:09Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „{{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios Filadelfos | titul = kráľ [[Sýria (historické územie)|Sýrie]], [[Fenícia|Fenície]] a [[Kilikia|Kilikie]] | obrázok = Gilded silver plate from Aquileia.jpg | popis obrázku = Tzv. Tanier z Aquileie (koniec 1. stor. pred Kr.). Alegorické zobrazenie Marka Antonia a Kleopatry s ich tromi deťmi. Ptolemaios Filadelfos je stotožňovaný s jednou z malých postáv v pozadí. |…“ 8203413 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios Filadelfos | titul = kráľ [[Sýria (historické územie)|Sýrie]], [[Fenícia|Fenície]] a [[Kilikia|Kilikie]] | obrázok = Gilded silver plate from Aquileia.jpg | popis obrázku = Tzv. Tanier z Aquileie (koniec 1. stor. pred Kr.). Alegorické zobrazenie Marka Antonia a Kleopatry s ich tromi deťmi. Ptolemaios Filadelfos je stotožňovaný s jednou z malých postáv v pozadí. | panovanie = [[34 pred Kr.]] – [[30 pred Kr.]] | korunovácia = [[34 pred Kr.]] ([[Donácie v Alexandrii]]) | predchodca = [[Kleopatra VII.]] | nástupca = rímska správa ([[Augustus (cisár)|Octavianus]]) | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Marcus Antonius]] | matka = [[Kleopatra VII.]] | dátum narodenia = august/september [[36 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Antiochia|Antiochia]], [[Sýria (rímska provincia)|Sýria]] | dátum úmrtia = cca [[29 pred Kr.]] (?) | miesto úmrtia = [[Rím]] (?) }} '''Ptolemaios Filadelfos''' ({{vjz|grc|Πτολεμαῖος ὁ Φιλάδελφος}}; * august/september [[36 pred Kr.]] – † cca [[29 pred Kr.]]) bol [[Ptolemaiovci|ptolemaiovský]] princ, najmladší syn [[Staroveký Egypt|egyptskej]] kráľovnej [[Kleopatra VII.|Kleopatry VII.]] a rímskeho triumvira [[Marcus Antonius|Marka Antonia]].<ref name="Roller">{{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010 | strany = 101}}</ref> == Pôvod a detstvo == Narodil sa v [[Antiochia|Antiochii]] (v dnešnom Turecku) krátko po tom, čo Marcus Antonius v roku [[36 pred Kr.]] oficiálne uznal svoje otcovstvo k nemu i k jeho starším súrodencov, dvojičkám.<ref name="Dio49">Cassius Dio, ''Roman History'', 49.32.4.</ref> Bol pomenovaný po slávnom predkovi [[Ptolemaios II. Filadelfos|Ptolemaiovi II.]], čím chcela Kleopatra demonštrovať ambíciu obnoviť ptolemaiovskú ríšu v jej niekdajšom rozsahu a sláve.<ref name="Hölbl">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 978-0-415-23489-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 289}}</ref> == Donácie v Alexandrii == V roku [[34 pred Kr.]] sa v alexandrijskom [[Gymnasion|Gymnasiu]] uskutočnila okázalá politická slávnosť, známa ako [[Donácie v Alexandrii]]. Antonius počas nej vyhlásil vtedy len dvojročného Ptolemaia Filadelfa za kráľa Sýrie, Fenície a Kilikie.<ref name="Sampson">{{Citácia knihy | autor = Gareth C. Sampson | titul = Rome and Parthia: Empires at War | isbn = 978-1-5267-1016-1 | miesto = Barnsley | vydavateľ = Pen and Sword Military | rok = 2020 | strany = 271}}</ref> Ptolemaios bol počas ceremónie predstavený v tradičnom macedónskom kráľovskom odeve – mal na sebe purpurový plášť ([[Chlamys (odev)|chlamys]]), diadém a typickú macedónsku obuv (''krepides''). Bol obklopený telesnou strážou v macedónskych uniformách, čo malo pred rímskym aj egyptským publikom podčiarknuť legitímnosť dynastie ako nástupcov [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]].<ref name="Clauss">{{Citácia knihy | autor = Manfred Clauss | titul = Kleopatra | isbn = 3-406-39009-9 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 1995 | strany = 68-69}}</ref> Hoci išlo o nominálny titul bez reálnej moci, tento akt prispel k definitívnemu rozkolu medzi Antoniom a [[Octavius Augustus|Octavianom]]. == Pád a osud v Ríme == Po porážke Antonia a Kleopatry v [[Bitka pri Actiu|bitke pri Aktiu]] ([[31 pred Kr.]]) a ich následnej samovražde sa osirelé deti dostali do rúk víťazného Octaviana. Kým ich starší bratia [[Ptolemaios XV. Kaisarion|Kaisarion]] a [[Marcus Antonius Antyllus]] boli na Octavianov príkaz popravení, Ptolemaios Filadelfos, [[Alexander Helios]] a [[Kleopatra Seléné|Kleopatra Seléné II.]] boli ušetrení.<ref name="Everitt">{{Citácia knihy | autor = Anthony Everitt | titul = Augustus: The Life of Rome's First Emperor | isbn = 978-0-8129-7058-6 | miesto = New York | vydavateľ = Random House | rok = 2006 | strany = 157}}</ref> V roku [[29 pred Kr.]] boli deti vedené v zajatí počas Octavianovho triumfálneho sprievodu v [[Rím]]e. Podľa svedectiev mali na sebe také ťažké zlaté reťaze, že im to sťažovalo chôdzu, čo u divákov vyvolalo nečakanú vlnu súcitu.<ref name="Cassius">Cassius Dio, ''Roman History'', 51.21.8.</ref> Po triumfe ich Octavianus zveril do opatery svojej sestry [[Octavia mladšia|Octavie]], ktorá ich vychovávala spolu s vlastnými deťmi. == Zmiznutie z dejín == Osud Ptolemaia Filadelfa je neznámy. Na rozdiel od sestry Kleopatry Seléné po roku 29 pred Kr. on ani jeho brat Alexander Helios v prameňoch už nefigurujú. Historici (napr. Duane W. Roller) predpokladajú, že zomrel na chorobu krátko po príchode do Ríma, pravdepodobne v zime roku 29 pred Kr., keďže nebol zvyknutý na tamojšie chladnejšie podnebie.<ref name="Roller2003">{{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = The World of Juba II and Kleopatra Selene | isbn = 0-415-30596-9 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2003 | strany = 84}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010}} * {{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 978-0-415-23489-4 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2001}} * {{Citácia knihy | autor = Hans Volkmann | titul = Ptolemaios 38. In: Paulys Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft | diel = XXIII 2 | miesto = Stuttgart | vydavateľ = Alfred Druckenmüller | rok = 1959 | strany = 1761}} == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] * [[Marcus Antonius]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] jneyyxzasj19tg5z3x2s85n73bx1pfb 8203417 8203413 2026-04-25T15:08:00Z Luppus 39967 8203417 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios Filadelfos | titul = kráľ [[Sýria (historické územie)|Sýrie]], [[Fenícia|Fenície]] a [[Kilikia|Kilikie]] | obrázok = Gilded silver plate from Aquileia.jpg | popis obrázku = Tzv. Tanier z Aquileie (koniec 1. stor. pred Kr.). Alegorické zobrazenie Marka Antonia a Kleopatry s ich tromi deťmi. Ptolemaios Filadelfos je stotožňovaný s jednou z malých postáv v pozadí. | panovanie = [[34 pred Kr.]] – [[30 pred Kr.]] | korunovácia = [[34 pred Kr.]] ([[Donácie v Alexandrii]]) | predchodca = [[Kleopatra VII.]] | nástupca = rímska správa ([[Augustus (cisár)|Octavianus]]) | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Marcus Antonius]] | matka = [[Kleopatra VII.]] | dátum narodenia = august/september [[36 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Antiochia|Antiochia]], [[Sýria (rímska provincia)|Sýria]] | dátum úmrtia = cca [[29 pred Kr.]] (?) | miesto úmrtia = [[Rím]] (?) }} '''Ptolemaios Filadelfos''' ({{vjz|grc|Πτολεμαῖος ὁ Φιλάδελφος}}; * august/september [[36 pred Kr.]] – † cca [[29 pred Kr.]]) bol [[Ptolemaiovci|ptolemaiovský]] princ, najmladší syn [[Staroveký Egypt|egyptskej]] kráľovnej [[Kleopatra VII.|Kleopatry VII.]] a rímskeho triumvira [[Marcus Antonius|Marka Antonia]].<ref name="Roller">{{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010 | strany = 101}}</ref> == Pôvod a detstvo == Narodil sa v [[Antiochia|Antiochii]] (v dnešnom Turecku) krátko po tom, čo Marcus Antonius v roku [[36 pred Kr.]] oficiálne uznal svoje otcovstvo k nemu i k jeho starším súrodencov, dvojičkám.<ref name="Dio49">Cassius Dio, ''Roman History'', 49.32.4.</ref> Bol pomenovaný po slávnom predkovi [[Ptolemaios II. Filadelfos|Ptolemaiovi II.]], čím chcela Kleopatra demonštrovať ambíciu obnoviť ptolemaiovskú ríšu v jej niekdajšom rozsahu a sláve.<ref name="Hölbl">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 978-0-415-23489-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 289}}</ref> == Donácie v Alexandrii == V roku [[34 pred Kr.]] sa v alexandrijskom [[Gymnasion|Gymnasiu]] uskutočnila okázalá politická slávnosť, známa ako [[Donácie v Alexandrii]]. Antonius počas nej vyhlásil vtedy len dvojročného Ptolemaia Filadelfa za kráľa Sýrie, Fenície a Kilikie.<ref name="Sampson">{{Citácia knihy | autor = Gareth C. Sampson | titul = Rome and Parthia: Empires at War | isbn = 978-1-5267-1016-1 | miesto = Barnsley | vydavateľ = Pen and Sword Military | rok = 2020 | strany = 271}}</ref> Ptolemaios bol počas ceremónie predstavený v tradičnom macedónskom kráľovskom odeve – mal na sebe purpurový plášť ([[Chlamys (odev)|chlamys]]), diadém a typickú macedónsku obuv (''krepides''). Bol obklopený telesnou strážou v macedónskych uniformách, čo malo pred rímskym aj egyptským publikom podčiarknuť legitímnosť dynastie ako nástupcov [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]].<ref name="Clauss">{{Citácia knihy | autor = Manfred Clauss | titul = Kleopatra | isbn = 3-406-39009-9 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 1995 | strany = 68-69}}</ref> Hoci išlo o nominálny titul bez reálnej moci, tento akt prispel k definitívnemu rozkolu medzi Antoniom a [[Octavius Augustus|Octavianom]]. == Pád a osud v Ríme == Po porážke Antonia a Kleopatry v [[Bitka pri Actiu|bitke pri Aktiu]] ([[31 pred Kr.]]) a ich následnej samovražde sa osirelé deti dostali do rúk víťazného Octaviana. Kým ich starší bratia [[Ptolemaios XV. Kaisarion|Kaisarion]] a [[Marcus Antonius Antyllus]] boli na Octavianov príkaz popravení, Ptolemaios Filadelfos, [[Alexander Hélios]] a [[Kleopatra Seléné|Kleopatra Seléné II.]] boli ušetrení.<ref name="Everitt">{{Citácia knihy | autor = Anthony Everitt | titul = Augustus: The Life of Rome's First Emperor | isbn = 978-0-8129-7058-6 | miesto = New York | vydavateľ = Random House | rok = 2006 | strany = 157}}</ref> V roku [[29 pred Kr.]] boli deti vedené v zajatí počas Octavianovho triumfálneho sprievodu v [[Rím]]e. Podľa svedectiev mali na sebe také ťažké zlaté reťaze, že im to sťažovalo chôdzu, čo u divákov vyvolalo nečakanú vlnu súcitu.<ref name="Cassius">Cassius Dio, ''Roman History'', 51.21.8.</ref> Po triumfe ich Octavianus zveril do opatery svojej sestry [[Octavia mladšia|Octavie]], ktorá ich vychovávala spolu s vlastnými deťmi. == Zmiznutie z dejín == Osud Ptolemaia Filadelfa je neznámy. Na rozdiel od sestry Kleopatry Seléné po roku 29 pred Kr. on ani jeho brat Alexander Hélios v prameňoch už nefigurujú. Historici (napr. Duane W. Roller) predpokladajú, že zomrel na chorobu krátko po príchode do Ríma, pravdepodobne v zime roku 29 pred Kr., keďže nebol zvyknutý na tamojšie chladnejšie podnebie.<ref name="Roller2003">{{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = The World of Juba II and Kleopatra Selene | isbn = 0-415-30596-9 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2003 | strany = 84}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010}} * {{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 978-0-415-23489-4 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2001}} * {{Citácia knihy | autor = Hans Volkmann | titul = Ptolemaios 38. In: Paulys Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft | diel = XXIII 2 | miesto = Stuttgart | vydavateľ = Alfred Druckenmüller | rok = 1959 | strany = 1761}} == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] * [[Marcus Antonius]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] rqub2qcs0u2gj1wc50p8osbxqtnjl8m 8203419 8203417 2026-04-25T15:11:39Z Luppus 39967 8203419 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios Filadelfos | titul = kráľ [[Sýria (historické územie)|Sýrie]], [[Fenícia|Fenície]] a [[Kilikia|Kilikie]] | obrázok = Gilded silver plate from Aquileia.jpg | popis obrázku = Tzv. Tanier z Aquileie (koniec 1. stor. pred Kr.). Alegorické zobrazenie Marka Antonia a Kleopatry s ich tromi deťmi. Ptolemaios Filadelfos je stotožňovaný s jednou z malých postáv v pozadí. | panovanie = [[34 pred Kr.]] – [[30 pred Kr.]] | korunovácia = [[34 pred Kr.]] ([[Donácie v Alexandrii]]) | predchodca = [[Kleopatra VII.]] | nástupca = rímska správa ([[Augustus (cisár)|Octavianus]]) | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Marcus Antonius]] | matka = [[Kleopatra VII.]] | dátum narodenia = august/september [[36 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Antiochia|Antiochia]], [[Sýria (rímska provincia)|Sýria]] | dátum úmrtia = cca [[29 pred Kr.]] (?) | miesto úmrtia = [[Rím]] (?) }} '''Ptolemaios Filadelfos''' ({{vjz|grc|Πτολεμαῖος ὁ Φιλάδελφος}}; * august/september [[36 pred Kr.]] – † cca [[29 pred Kr.]]) bol [[Ptolemaiovci|ptolemaiovský]] princ, najmladší syn [[Staroveký Egypt|egyptskej]] kráľovnej [[Kleopatra VII.|Kleopatry VII.]] a rímskeho triumvira [[Marcus Antonius|Marka Antonia]].<ref name="Roller">{{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010 | strany = 101}}</ref> == Pôvod a detstvo == Narodil sa v [[Antiochia|Antiochii]] (v dnešnom Turecku) krátko po tom, čo Marcus Antonius v roku [[36 pred Kr.]] oficiálne uznal svoje otcovstvo k nemu i k jeho starším súrodencov, dvojičkám.<ref name="Dio49">Cassius Dio, ''Roman History'', 49.32.4.</ref> Bol pomenovaný po slávnom predkovi [[Ptolemaios II. Filadelfos|Ptolemaiovi II.]], čím chcela Kleopatra demonštrovať ambíciu obnoviť ptolemaiovskú ríšu v jej niekdajšom rozsahu a sláve.<ref name="Hölbl">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 978-0-415-23489-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 289}}</ref> == Donácie v Alexandrii == V roku [[34 pred Kr.]] sa v alexandrijskom [[Gymnasion|Gymnasiu]] uskutočnila okázalá politická slávnosť, známa ako [[Donácie v Alexandrii]]. Antonius počas nej vyhlásil vtedy len dvojročného Ptolemaia Filadelfa za kráľa Sýrie, Fenície a Kilikie.<ref name="Sampson">{{Citácia knihy | autor = Gareth C. Sampson | titul = Rome and Parthia: Empires at War | isbn = 978-1-5267-1016-1 | miesto = Barnsley | vydavateľ = Pen and Sword Military | rok = 2020 | strany = 271}}</ref> Ptolemaios bol počas ceremónie predstavený v tradičnom macedónskom kráľovskom odeve – mal na sebe purpurový plášť ([[Chlamys (odev)|chlamys]]), diadém a typickú macedónsku obuv (''krepides''). Bol obklopený telesnou strážou v macedónskych uniformách, čo malo pred rímskym aj egyptským publikom podčiarknuť legitímnosť dynastie ako nástupcov [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]].<ref name="Clauss">{{Citácia knihy | autor = Manfred Clauss | titul = Kleopatra | isbn = 3-406-39009-9 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 1995 | strany = 68-69}}</ref> Hoci išlo o nominálny titul bez reálnej moci, tento akt prispel k definitívnemu rozkolu medzi Antoniom a [[Octavius Augustus|Octavianom]]. == Pád a osud v Ríme == Po porážke Antonia a Kleopatry v [[Bitka pri Actiu|bitke pri Aktiu]] ([[31 pred Kr.]]) a ich následnej samovražde sa osirelé deti dostali do rúk víťazného Octaviana. Kým ich starší bratia [[Ptolemaios XV. Kaisarion|Kaisarion]] a [[Marcus Antonius Antyllus]] boli na Octavianov príkaz popravení, Ptolemaios Filadelfos, [[Alexandros Hélios]] a [[Kleopatra Seléné|Kleopatra Seléné II.]] boli ušetrení.<ref name="Everitt">{{Citácia knihy | autor = Anthony Everitt | titul = Augustus: The Life of Rome's First Emperor | isbn = 978-0-8129-7058-6 | miesto = New York | vydavateľ = Random House | rok = 2006 | strany = 157}}</ref> V roku [[29 pred Kr.]] boli deti vedené v zajatí počas Octavianovho triumfálneho sprievodu v [[Rím]]e. Podľa svedectiev mali na sebe také ťažké zlaté reťaze, že im to sťažovalo chôdzu, čo u divákov vyvolalo nečakanú vlnu súcitu.<ref name="Cassius">Cassius Dio, ''Roman History'', 51.21.8.</ref> Po triumfe ich Octavianus zveril do opatery svojej sestry [[Octavia mladšia|Octavie]], ktorá ich vychovávala spolu s vlastnými deťmi. == Zmiznutie z dejín == Osud Ptolemaia Filadelfa je neznámy. Na rozdiel od sestry Kleopatry Seléné po roku 29 pred Kr. on ani jeho brat Alexander Hélios v prameňoch už nefigurujú. Historici (napr. Duane W. Roller) predpokladajú, že zomrel na chorobu krátko po príchode do Ríma, pravdepodobne v zime roku 29 pred Kr., keďže nebol zvyknutý na tamojšie chladnejšie podnebie.<ref name="Roller2003">{{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = The World of Juba II and Kleopatra Selene | isbn = 0-415-30596-9 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2003 | strany = 84}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010}} * {{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 978-0-415-23489-4 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2001}} * {{Citácia knihy | autor = Hans Volkmann | titul = Ptolemaios 38. In: Paulys Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft | diel = XXIII 2 | miesto = Stuttgart | vydavateľ = Alfred Druckenmüller | rok = 1959 | strany = 1761}} == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] * [[Marcus Antonius]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] nynr5sxabf224g6i7slclegc7cn5voq 8203441 8203419 2026-04-25T16:22:31Z ~2026-20335-96 290941 8203441 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios Filadelfos | titul = kráľ [[Sýria (historické územie)|Sýrie]], [[Fenícia|Fenície]] a [[Kilikia|Kilikie]] | obrázok = Gilded silver plate from Aquileia.jpg | popis obrázku = Tzv. Tanier z Aquileie (koniec 1. stor. pred Kr.). Alegorické zobrazenie Marka Antonia a Kleopatry s ich tromi deťmi. Ptolemaios Filadelfos je stotožňovaný s jednou z malých postáv v pozadí. | panovanie = [[34 pred Kr.]] – [[30 pred Kr.]] | korunovácia = [[34 pred Kr.]] ([[Donácie v Alexandrii]]) | predchodca = [[Kleopatra VII.]] | nástupca = rímska správa ([[Augustus (cisár)|Octavianus]]) | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Marcus Antonius]] | matka = [[Kleopatra VII.]] | dátum narodenia = august/september [[36 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Antiochia|Antiochia]], [[Sýria (rímska provincia)|Sýria]] | dátum úmrtia = cca [[29 pred Kr.]] (?) | miesto úmrtia = [[Rím]] (?) }} '''Ptolemaios Filadelfos''' ({{vjz|grc|Πτολεμαῖος ὁ Φιλάδελφος}}; * august/september [[36 pred Kr.]] – † cca [[29 pred Kr.]]) bol [[Ptolemaiovci|ptolemaiovský]] princ, najmladší syn [[Staroveký Egypt|egyptskej]] kráľovnej [[Kleopatra VII.|Kleopatry VII.]] a rímskeho triumvira [[Marcus Antonius|Marka Antonia]].<ref name="Roller">{{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010 | strany = 101}}</ref> == Pôvod a detstvo == Narodil sa v [[Antiochia|Antiochii]] (v dnešnom Turecku) krátko po tom, čo Marcus Antonius v roku [[36 pred Kr.]] oficiálne uznal svoje otcovstvo k nemu i k jeho starším súrodencov, dvojičkám.<ref name="Dio49">Cassius Dio, ''Roman History'', 49.32.4.</ref> Bol pomenovaný po slávnom predkovi [[Ptolemaios II. Filadelfos|Ptolemaiovi II.]], čím chcela Kleopatra demonštrovať ambíciu obnoviť ptolemaiovskú ríšu v jej niekdajšom rozsahu a sláve.<ref name="Hölbl">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 978-0-415-23489-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 289}}</ref> == Donácie v Alexandrii == V roku [[34 pred Kr.]] sa v alexandrijskom [[Gymnasion|Gymnasiu]] uskutočnila okázalá politická slávnosť, známa ako [[Donácie v Alexandrii]]. Antonius počas nej vyhlásil vtedy len dvojročného Ptolemaia Filadelfa za kráľa Sýrie, Fenície a Kilikie.<ref name="Sampson">{{Citácia knihy | autor = Gareth C. Sampson | titul = Rome and Parthia: Empires at War | isbn = 978-1-5267-1016-1 | miesto = Barnsley | vydavateľ = Pen and Sword Military | rok = 2020 | strany = 271}}</ref> Ptolemaios bol počas ceremónie predstavený v tradičnom macedónskom kráľovskom odeve – mal na sebe purpurový plášť ([[Chlamys (odev)|chlamys]]), diadém a typickú macedónsku obuv (''krepides''). Bol obklopený telesnou strážou v macedónskych uniformách, čo malo pred rímskym aj egyptským publikom podčiarknuť legitímnosť dynastie ako nástupcov [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]].<ref name="Clauss">{{Citácia knihy | autor = Manfred Clauss | titul = Kleopatra | isbn = 3-406-39009-9 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 1995 | strany = 68-69}}</ref> Hoci išlo o nominálny titul bez reálnej moci, tento akt prispel k definitívnemu rozkolu medzi Antoniom a [[Octavius Augustus|Octavianom]]. == Pád a osud v Ríme == Po porážke Antonia a Kleopatry v [[Bitka pri Actiu|bitke pri Aktiu]] ([[31 pred Kr.]]) a ich následnej samovražde sa osirelé deti dostali do rúk víťazného Octaviana. Kým ich starší bratia [[Ptolemaios XV. Kaisarion|Kaisarion]] a [[Marcus Antonius Antyllus]] boli na Octavianov príkaz popravení, Ptolemaios Filadelfos, [[Alexandros Hélios]] a [[Kleopatra Seléné|Kleopatra Seléné II.]] boli ušetrení.<ref name="Everitt">{{Citácia knihy | autor = Anthony Everitt | titul = Augustus: The Life of Rome's First Emperor | isbn = 978-0-8129-7058-6 | miesto = New York | vydavateľ = Random House | rok = 2006 | strany = 157}}</ref> V roku [[29 pred Kr.]] boli deti vedené v zajatí počas Octavianovho triumfálneho sprievodu v [[Rím]]e. Podľa svedectiev mali na sebe také ťažké zlaté reťaze, že im to sťažovalo chôdzu, čo u divákov vyvolalo nečakanú vlnu súcitu.<ref name="Cassius">Cassius Dio, ''Roman History'', 51.21.8.</ref> Po triumfe ich Octavianus zveril do opatery svojej sestry [[Octavia mladšia|Octavie]], ktorá ich vychovávala spolu s vlastnými deťmi. == Zmiznutie z dejín == Osud Ptolemaia Filadelfa je neznámy. Na rozdiel od sestry Kleopatry Seléné po roku 29 pred Kr. on ani jeho brat Alexander Hélios v prameňoch už nefigurujú. Historici (napr. Duane W. Roller) predpokladajú, že zomrel na chorobu krátko po príchode do Ríma, pravdepodobne v zime roku 29 pred Kr., keďže nebol zvyknutý na tamojšie chladnejšie podnebie.<ref name="Roller2003">{{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = The World of Juba II and Kleopatra Selene | isbn = 0-415-30596-9 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2003 | strany = 84}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010}} * {{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 978-0-415-23489-4 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2001}} * {{Citácia knihy | autor = Hans Volkmann | titul = Ptolemaios 38. In: Paulys Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft | diel = XXIII 2 | miesto = Stuttgart | vydavateľ = Alfred Druckenmüller | rok = 1959 | strany = 1761}} == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] * [[Marcus Antonius]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Narodenia v 36 pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 1. storočí pred Kr.]] c7ax6oor24jbjk0ojhtf1i38hlxjp7v Diskusia s redaktorom:~2026-25304-33 3 748870 8203439 2026-04-25T16:10:54Z DurMar12 181423 Upozornenie 8203439 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 16:10, 25. apríl 2026 (UTC) lgsgbxxgoql6bw2wte97prkyv1cf5hb Ptolemaios Filadelfos 0 748871 8203440 2026-04-25T16:17:14Z ~2026-20335-96 290941 Vytvorená stránka „'''Ptolemaios Filadelfos''' môže byť: * druhý kráľ ptolemaiovského Egypta, Ptolemaios II. zvaný Filadelfos, pozri [[Ptolemaios II.]] * ptolemaiovský princ, syn kráľovnej Kleopatry VII. a Marka Antonia, pozri [[Ptolemaios Filadelfos (syn Kleopatry)]] {{rozlišovacia stránka}}“ 8203440 wikitext text/x-wiki '''Ptolemaios Filadelfos''' môže byť: * druhý kráľ ptolemaiovského Egypta, Ptolemaios II. zvaný Filadelfos, pozri [[Ptolemaios II.]] * ptolemaiovský princ, syn kráľovnej Kleopatry VII. a Marka Antonia, pozri [[Ptolemaios Filadelfos (syn Kleopatry)]] {{rozlišovacia stránka}} tiovr9i48aewh32m85ltw6o5qx775yq Kategória:Narodenia v 36 pred Kr. 14 748872 8203443 2026-04-25T16:23:34Z ~2026-20335-96 290941 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:36 pred Kr.]] [[Kategória:Narodenia v 30. rokoch 1. storočia pred Kr.]]“ 8203443 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:36 pred Kr.]] [[Kategória:Narodenia v 30. rokoch 1. storočia pred Kr.]] d2ivw1v1t1xe8nojwrqc2bokbr7p8o4 Diskusia:Cencúľ 1 748873 8203458 2026-04-25T18:19:49Z ~2026-24996-68 292823 /* Cencúľ */ nová sekcia 8203458 wikitext text/x-wiki == Cencúľ == Rozšírenie vedeckého vysvetlenia: Momentálne sa článok môže zameriavať len na základný opis. Bolo by dobré pridať podrobnejšiu fyziku vzniku (vplyv povrchového napätia, rýchlosť mrznutia a prúdenia vzduchu). --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-24996-68|&#126;2026-24996-68]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-24996-68|diskuse]]) 18:19, 25. apríl 2026 (UTC) hg84edd6x0fvlo6zo4xlwmzj376nsxk Zoznam českých obci a mestá 0 748874 8203463 2026-04-25T18:53:52Z ~2026-24996-68 292823 Https 8203463 wikitext text/x-wiki '''Zoznam českých obcí a miest''' obsahuje vybraný prehľad sídelných útvarov v [[Česko|Českej republike]]. Vzhľadom na celkový počet viac ako 6 200 obcí je tento zoznam zameraný predovšetkým na štatutárne mestá, krajské sídla a obce s unikátnym historickým alebo geografickým významom. Sídla v Česku sa administratívne členia do 14 krajov. == Zoznam == V nasledujúcej tabuľke sa nachádza výber významných českých miest a obcí. Česko sa vyznačuje veľmi hustou sieťou sídiel, kde aj malé obce často disponujú bohatou históriou, pamiatkami zapísanými v zozname UNESCO či špecifickými lokálnymi tradíciami, ktoré lákajú turistov z celého sveta. {| class="wikitable sortable" ! Mesto / Obec !! Kraj !! Zaujímavosť |- | [[Praha]] || Hlavné mesto || Historické centrum je zapísané v UNESCO; prezývaná „stoväžatá“. |- | [[Brno]] || Juhomoravský || Nachádza sa tu Vila Tugendhat a hrad Špilberk. |- | [[Ostrava]] || Moravskosliezsky || Známa svojou industriálnou architektúrou (Dolní Vítkovice). |- | [[Plzeň]] || Plzenský || Svetoznáme rodisko piva typu Pilsner Urquell. |- | [[Karlovy Vary]] || Karlovarský || Najvýznamnejšie kúpeľné mesto v Česku. |- | [[Holašovice]] || Juhočeský || Obec známa unikátnym súborom stavieb v štýle sedliackeho baroka. |- | [[Kutná Hora]] || Stredočeský || V minulosti kráľovské mesto známe ťažbou striebra. |- | [[Telč]] || Vysočina || Námestie s renesančnými domami patrí k najkrajším v Európe. |} == Pozri aj == * [[Zoznam miest v Česku]] * [[Administratívne členenie Česka]] == Literatúra == * POHORELÝ, Jan. ''Města a obce České republiky''. Praha: Reader's Digest, 2007. ISBN 978-80-868-8051-8. == Iné projekty == {{Projekt|Commons|Municipalities in the Czech Republic}} == Externé weby == * [https://www.statnisprava.cz/ Portál štátnej správy ČR - Mestá a obce] * [https://www.smocr.cz/ Svaz měst a obcí České republiky] * [https://www.mestaobce.cz/ Informačný server obcí a miest] == Zdroje == * Český statistický úřad: ''Počet obyvatel v obcích k 1. 1. 2025''. Dostupné online. * Zákon č. 128/2000 Sb., o obcích (obecní zřízení). * Ministerstvo vnitra ČR: ''Adresy v České republice''. * JANÁK, J. - HLEDÍKOVÁ, Z. - DOBEŠ, J.: ''Dějiny správy v českých zemích''. Praha: NLN, 2005 {{Výhonok}}. oxzhny7bnf1nqvhallpf8mkds7zx6mg 8203466 8203463 2026-04-25T18:59:00Z Scholastikos 174170 ZL, čiastočne duplicitné s [[Zoznam miest v Česku]], neúplné, bez zdroja a so zlým názvom 8203466 wikitext text/x-wiki {{Zmazať lebo|čiastočne duplicitné, neúplné, bez zdroja a so zlým názvom}} '''Zoznam českých obcí a miest''' obsahuje vybraný prehľad sídelných útvarov v [[Česko|Českej republike]]. Vzhľadom na celkový počet viac ako 6 200 obcí je tento zoznam zameraný predovšetkým na štatutárne mestá, krajské sídla a obce s unikátnym historickým alebo geografickým významom. Sídla v Česku sa administratívne členia do 14 krajov. == Zoznam == V nasledujúcej tabuľke sa nachádza výber významných českých miest a obcí. Česko sa vyznačuje veľmi hustou sieťou sídiel, kde aj malé obce často disponujú bohatou históriou, pamiatkami zapísanými v zozname UNESCO či špecifickými lokálnymi tradíciami, ktoré lákajú turistov z celého sveta. {| class="wikitable sortable" ! Mesto / Obec !! Kraj !! Zaujímavosť |- | [[Praha]] || Hlavné mesto || Historické centrum je zapísané v UNESCO; prezývaná „stoväžatá“. |- | [[Brno]] || Juhomoravský || Nachádza sa tu Vila Tugendhat a hrad Špilberk. |- | [[Ostrava]] || Moravskosliezsky || Známa svojou industriálnou architektúrou (Dolní Vítkovice). |- | [[Plzeň]] || Plzenský || Svetoznáme rodisko piva typu Pilsner Urquell. |- | [[Karlovy Vary]] || Karlovarský || Najvýznamnejšie kúpeľné mesto v Česku. |- | [[Holašovice]] || Juhočeský || Obec známa unikátnym súborom stavieb v štýle sedliackeho baroka. |- | [[Kutná Hora]] || Stredočeský || V minulosti kráľovské mesto známe ťažbou striebra. |- | [[Telč]] || Vysočina || Námestie s renesančnými domami patrí k najkrajším v Európe. |} == Pozri aj == * [[Zoznam miest v Česku]] * [[Administratívne členenie Česka]] == Literatúra == * POHORELÝ, Jan. ''Města a obce České republiky''. Praha: Reader's Digest, 2007. ISBN 978-80-868-8051-8. == Iné projekty == {{Projekt|Commons|Municipalities in the Czech Republic}} == Externé weby == * [https://www.statnisprava.cz/ Portál štátnej správy ČR - Mestá a obce] * [https://www.smocr.cz/ Svaz měst a obcí České republiky] * [https://www.mestaobce.cz/ Informačný server obcí a miest] == Zdroje == * Český statistický úřad: ''Počet obyvatel v obcích k 1. 1. 2025''. Dostupné online. * Zákon č. 128/2000 Sb., o obcích (obecní zřízení). * Ministerstvo vnitra ČR: ''Adresy v České republice''. * JANÁK, J. - HLEDÍKOVÁ, Z. - DOBEŠ, J.: ''Dějiny správy v českých zemích''. Praha: NLN, 2005 {{Výhonok}}. hx70b6xlu9xniko252smzp3rypisju3 Alexej Komov 0 748875 8203464 2026-04-25T18:57:41Z IronLiberty 280078 Iniciálna verzia 8203464 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Alexej Jurjevič Komov | Popis osoby = ruský konzervatívny aktivista, finančník | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1971|11|15}} | Miesto narodenia = [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]] | Alma mater = Fakulta histórie [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova]],<br/> Open University Business School v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom Kráľovstve]] | Národnosť = ruská | Štátna príslušnosť = [[Rusko|Ruská federácia]] | Štát pôsobenia = [[Rusko|Ruská federácia]] | Deti = 5 | Manželka = Irina Valerievna Šamolina | Profesia = podnikateľ, projektový manažér, aktivista | Rodičia = Jurij Pavlovič Komov | Rodné meno = Юрий Павлович Комов | Súrodenci = brat | Webstránka = [https://web.archive.org/web/20180308160204/http://alexeykomov.ru/ alexejkomov.ru] | Portál1 = Rusko | Známy vďaka = blízky spolupracovník oligarchu Konštantína Malofejeva, člen správnej rady CitizenGO, zakladateľ a riaditeľ FamilyPolicy.ru, zástupca Svetového kongresu rodín pre Rusko a SNŠ, propagácii domáceho vzdelávania }} {{Pracuje sa}} '''Alexej Jurjevič Komov''' ([[Ruština|rus.]] Алексей Юрьевич Комов, [[Angličtina|angl.]] Alexey Yuryevich Komov; * [[15. november|15. novembra]] [[1971]], [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]]) je ruský [[Konzervativizmus|konzervatívny]] aktivista, finančník a oficiálny zástupca Svetového kongresu rodín (WCF) pre [[Rusko]] a [[Spoločenstvo nezávislých štátov]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How the World Congress of Families serves Russian Orthodox political interests | url = https://www.splcenter.org/resources/hatewatch/how-world-congress-families-serves-russian-orthodox-political-interests/ | dátum vydania = 2018-05-16 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en-US | priezvisko = Barthélemy | meno = Hélène | vydavateľ = The Southern Poverty Law Center}}</ref> Je blízkym dlhoročným spolupracovníkom ruského oligarchu [[Konštantín Malofejev|Konštantína Malofejeva]] a riadil viaceré medzinárodné projekty jeho Nadácie svätého Vasilija Veľkého.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian Representative of the American Anti-LGBTQ+ World Congress of Families Indicted by U.S. Authorities | url = https://globalextremism.org/post/russian-representative-of-the-american-anti-lgbtq-indicted/ | dátum vydania = 2025-03-03 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en-US | priezvisko = GPAHE | vydavateľ = Global Project against Hate and Extremism}}</ref> Bol tiež členom správnej rady Ligy bezpečného internetu, ktorú založil a financoval Malofejev. Komov je známy svojimi aktivitami v oblasti podpory tradičnej rodiny a [[Pro-life hnutie|pro-life]] [[Pro-life hnutie|hnutia]], ako aj kritickými postojmi voči právam [[LGBT]] osôb.<ref name=":1" /> Zároveň sa angažuje v propagácii [[Domáce vzdelávanie|domáceho vzdelávania]] a je spájaný s úzkymi väzbami na [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskú pravoslávnu cirkev]] a medzinárodné konzervatívne siete.<ref name=":1" /> Bol dlhoročným členom správnej rady ultrakonzervatívnej organizácie [[CitizenGO]],<ref name=":1" /> zohral kľúčovú úlohu pri organizácii 8. kongresu Svetového kongresu rodín v Moskve v roku 2014.<ref name=":1" /><ref name=":0" /> S manželkou Irinou Šamolinovou založil a vedie spoločnosť Klasické besedy (rus. Классические беседы)''',''' ktorá je licencovaným partnerom americkej Classical Conversations. Aktívne sa angažoval v medzinárodnej sieti Global Home Education Exchange (GHEX)<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Permoser|meno=Julia Mourão|titul=Global Network|vydavateľ=Wiley|strany=681-702|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1111/glob.12299|priezvisko2=Stoeckl|meno2=Kristina|jazyk=en|vydanie=4|rok=2021|kapitola=Reframing human rights: the global network of moral conservative homeschooling activists|zväzok=21}}</ref> a je spoluzakladateľom a riaditeľom analytického centra FamilyPolicy.ru.<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Hannah|meno=Levintova|titul=The World Congress of Families’ Russian Network|periodikum=Mother Jones|vydavateľ=The Center for Investigative Reporting|dátum=2014-02-21|issn=0362-8841|url=https://www.motherjones.com/politics/2014/02/world-congress-families-us-evangelical-russia-family-tree/|dátum prístupu=2026-04-25|jazyk=en}}</ref><ref name=":1" /> Je tiež členom Patriarchálnej komisie [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]] pre rodinu, materstvo a detstvo.<ref name=":2" /> == Mladosť a vzdelanie == Alexej Komov sa narodil 15. novembra 1971 v [[Moskva|Moskve]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Отставки и назначения | url = https://www.vedomosti.ru/newspaper/articles/2008/03/06/otstavki-i-naznacheniya | vydavateľ = Ведомости | dátum vydania = 2008-03-06 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = ru}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Комов Алексей Юрьевич|url=https://myrotvorets.center/criminal/komov-aleksej-yurevich/|periodikum=Myrotvorets.center|dátum prístupu=2026-04-25|jazyk=ru-RU|vydavateľ=Myrotvorets Research Center|dátum=2018-07-09|dátum archivácie=2019-12-11|url archívu=https://web.archive.org/web/20191211014007/https://myrotvorets.center/criminal/komov-aleksej-yurevich/}}</ref> V roku 1995 ukončil štúdium na Fakulte histórie [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity]] (MGU).<ref name=":3" /> Absolvoval postgraduálne štúdium na Primakovovom inštitúte (IMEMO).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Алексей Комов в Кишинёве: «Пора поставить последнюю точку в отношении к коммунизму» | url = https://ava.md/ru/stati/society/aleksey-komov-v-kishineve-pora-postavit/ | vydavateľ = ava.md | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = ru | dátum vydania = 2014-04-12}}</ref><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Об авторе | url = http://alexeykomov.ru/ob-avtore-3 | vydavateľ = alexeykomov.ru | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = ru-RU | dátum vydania = 2013 | dátum archivácie = 2014-08-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140803103307/http://alexeykomov.ru/ob-avtore-3}}</ref> V roku 2002 získal titul MBA na Open University v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]].<ref name=":3" /> Študoval aj [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnu]] [[Teológia|teológiu]] na Pravoslávnej univerzite sv. Tichona (PSTGU).<ref name=":4" /> V rozhovore pre ''pravoslavie.ru'' Komov uviedol, že študoval aj na [[New York University]] v 90. rokoch.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Беседа с А.Комовым. Мировые элиты, неомарксизм и гендерная идеология | url = https://pravoslavie.ru/63855.html | vydavateľ = pravoslavie.ru | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = ru | priezvisko = Pospelov | meno = Anton | dátum vydania = 2013-09-05}}</ref> Alexej Komov pochádza z [[Diplomat|diplomatickej]] rodiny. Jeho otec Jurij Pavlovič Komov pôsobil ako pracovník sovietskej obchodnej delegácie (angl. Soviet Trade Delegation) v [[Londýn|Londýne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Armstrong | meno = Robert | titul = Robert Armstrong minute to Charles Powell HETMAN | url = https://archive.margaretthatcher.org/doc18/850909%20Robert%20Armstrong%20minute%20to%20Charles%20Powell%20HETMAN%20PREM19-1647%20f35.pdf | dátum vydania = 1985-09-09 | dátum prístupu = 2026-04-25 | vydavateľ = Cabinet Office UK | jazyk = en}}</ref><ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=Apple Jr.|meno=R. W.|titul=K.G.B. defects and British order 25 Russians home|periodikum=The New York Times|odkaz na periodikum=The New York Times|vydavateľ=Arthur Gregg Sulzberger|dátum=1985-09-13|strany=1|issn=0362-4331|url=https://www.nytimes.com/1985/09/13/world/kgb-defects-and-british-order-25-russians-home.html|dátum prístupu=2026-04-25|jazyk=en}}</ref> V septembri 1985 bol otec spolu s manželkou a dvoma synmi, vrátane vtedy trinásťročného Alexeja, vyhostený zo [[Spojené kráľovstvo|Spojeného Kráľovstva]] v rámci masovej odvety [[Margaret Thatcherová|Thatcherovej]] vlády, keď bol zaradený medzi 25 Sovietov, ktorých na základe informácií od defektora Olega Gordievského(krycie meno Hetman), vysokého dôstojníka [[KGB]], považovali britské úrady za súčasť sovietskej spravodajskej siete v Londýne.<ref name=":6" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A list released by the Foreign Office of the 25 Soviets ordered to leave Britain in three weeks | url = https://www.upi.com/Archives/1985/09/12/A-list-released-by-the-Foreign-Office-of-the/7156495345600/ | vydavateľ = United Press International, Inc. | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en | dátum vydania = 1985-09-12}}</ref> Rodina žila aj štyri roky na [[Kuba|Kube]].<ref name=":5" /> == Kariéra == Pred vstupom do verejného a aktivistického života pôsobil v podnikateľskej sfére.<ref name=":3" /> Od roku 1995 pracoval ako manažér marketingových projektov v spoločnosti Philip Morris Management Services, neskôr zastával pozíciu vedúceho bezcolného obchodu na území [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]].<ref name=":3" /> Od roku 2004 pôsobil ako riaditeľ [[Marketing|marketingu]] a rozvoja obchodu v investično-stavebnej spoločnosti Logic Realty a v poradenskej firme Cushman & Wakefield / Stiles & Riabokobylko.<ref name=":3" /> Od roku 2006 zastával funkciu generálneho riaditeľa spoločnosti Integrity Consulting & Marketing Services.<ref name=":3" /> V roku 2008 bol vymenovaný za riaditeľa oddelenia analýzy a poradenstva v realitnej agentúre Tweed.<ref name=":3" /> == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Komov, Alexej}} [[Kategória:Narodenia v 1971]] [[Kategória:Narodenia 15. novembra]] [[Kategória:Ruskí podnikatelia]] [[Kategória:Ruskí aktivisti]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] 0v75x1wprendcicqnfponwnvjhxkfz4 Diskusia:Alexej Komov 1 748876 8203468 2026-04-25T18:59:46Z IronLiberty 280078 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8203468 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv Redaktor:Klaudia Gal/pieskovisko 2 748877 8203495 2026-04-25T19:38:38Z Klaudia Gal 293027 vloženie textu + citácie 8203495 wikitext text/x-wiki Mgr. Katarína Nádaská, PhD. (1983, Košice ) – Absolventka odboru história (Mgr., PhD.) na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobí ako historička a odborná pracovníčka vo Východoslovenskej galérii v Košiciach. Venuje sa problematike výskumu rôznych tém kultúrneho dedičstva so zameraním na mesto Košice a oblasť východného Slovenska. V danej problematike publikuje a zostavila viacero výstav týkajúcich sa reštaurovania a kultúrnej umeleckej minulosti Košíc. hfrr3fwk5gdwehuyukwx9u6xcji4atn 8203497 8203495 2026-04-25T19:41:54Z Klaudia Gal 293027 vloženie textu: publikačná čitnnosť autorky 8203497 wikitext text/x-wiki Mgr. Katarína Nádaská, PhD. (1983, Košice ) – Absolventka odboru história (Mgr., PhD.) na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobí ako historička a odborná pracovníčka vo Východoslovenskej galérii v Košiciach. Venuje sa problematike výskumu rôznych tém kultúrneho dedičstva so zameraním na mesto Košice a oblasť východného Slovenska. V danej problematike publikuje a zostavila viacero výstav týkajúcich sa reštaurovania a kultúrnej umeleckej minulosti Košíc. '''Monografické reprezentatívne fotografické publikácie:''' Nádaská, Katarína – Drnek, Jan Wiliam: ''Dóm svätej Alžbety''. Bratislava : Ikar, 2024, 304 s. Nádaská, Katarína – Novotná, Mária: Metropolitné katedrály – Dóm sv. Alžbety. In: Kolektív: ''Metropolitné katedrály – Dóm sv. Martina a Dóm sv. Alžbety''. Bratislava : Ikar, 2022, 296 s. '''Odborné publikácie - katalógy výstav:''' Nádaská, Katarína (Ed.): ''Slnko ľady láme – život a dielo sochárky Aliny Ferdinandy (1926 – 1974).'' Katalóg výstavy. Košice : Východoslovenská galéria, 2025, 200 s. (SK/EN) Nádaská, Katarína (Ed.): ''Umením a slovom, kultúrne dedičstvo Rádu premonštrátov v Jasove.'' Katalóg výstavy. Košice : Východoslovenská galéria a Rád Premonštrátov – Opátstvo Jasov, 2021, 220 s. (SK/EN) Nádaská, Katarína – Kleban, Miroslav: ''Socha duch obraz svetlo, príbehy zbierky starého umenia''. Katalóg výstavy. Košice : Východoslovenská galéria, 2018, 56 s. Nádaská, Katarína: ''Mária Spoločníková – Reštaurátorka, žena, Košičanka''. Katalóg výstavy. Košice : Východoslovenská galéria, 2017, 88 s. '''Kolektívna monografia:''' Zubko, Peter – Juckes, Timothy R. – Nádaská, Katarína: ''Pútnický kostol sv. Alžbety v Košiciach''. Košice : Popradská tlačiareň, 2014, 77 s. '''Kapitoly v katalógoch, kolektívnych monografiách a štúdie v zborníkoch (výber):''' - Košický príbeh jedného detstva, príbeh jednej košickej rodiny. Reflexia literárneho diela Perlička pri 100. výročí narodenia Aliny Ferdinandy. In: ''Museologica literaria 2025''. Ed. Daniel Hupko. Banská Bystrica : Zväz múzeí na Slovensku, 2026, v tlači. - Sochárka a jej listy. Život a dielo Aliny Ferdinandy vo svetle sochárkinej pozostalosti (osobného archívu). In: ''Slnko ľady láme – život a dielo sochárky Aliny Ferdinandy (1926 – 1974).'' Katalóg výstavy. Ed. Katarína Nádaská. Košice : Východoslovenská galéria, 2025, s. 30-73. (SK/EN) - Inter arma silent musae - dôsledky Barbarskej noci na historické zariadenie kláštora premonštrátov v Jasove. In: ''Rožňava v premenách času, 730. výročie prvej písomnej zmienky o Rožňave''. Ed. Lenka Bischof. Rožňava : Mesto Rožňava, 2023, s. 153-165. - Kultúrne dedičstvo premonštrátov v Jasove z pohľadu likvidácie rádu v roku 1950. In: ''Umením a slovom, kultúrne dedičstvo Rádu premonštrátov v Jasove.'' Katalóg výstavy. Ed. Katarína Nádaská. Košice : Východoslovenská galéria a Rád Premonštrátov – Opátstvo Jasov, 2021, s. 82-96, (EN, s. 138-144). - Obnovenie procesu systematického reštaurovania diel poškodených požiarom vo Východoslovenskej galérii. In: ''Ochrana kultúrneho dedičstva v prípade živelných katastrof a mimoriadnych situácií''. Ed. Barbora Skubachová. Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, 2020, s. 67-83. - Farári kostola sv. Alžbety v stredoveku – vybrané aspekty z cirkevných dejín mesta. In: ''Európsky unikát, zborník z konferencie pri 650. výročí udelenia 1. erbovej listiny mestu Košice''. Ed. Martin Bartoš. Košice : Archív mesta Košice, 2025 (2019), s. 60-89. - Puristická prestavba dómu sv. Alžbety v Košiciach. In: ''Na prelome. Umenie rokov 1890 – 1918''. Eds. Miroslav Kleban – Ján Kovačič. Košice : Východoslovenská galéria, 2018, s. 153-163. - Stav a spracovanie fotografického materiálu v galerijnej dokumentácii a evidencii zbierkového fondu Východoslovenskej galérie. In: ''(Ne)zabudnuté fotografie. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie.'' Bratislava : Slovenský národný archív, 2014, s. 79-87. - Svätá Alžbeta, Mulier Misericordiae. K fenoménu milosrdenstva v stredovekých mestách. In: ''Documenta Pragensia Supplementa IV, Milosrdenství vo středověkých městech''. Ed. Kateřina Jíšová. Praha : Archiv hlavního města Prahy, 2013, s. 103-120. - Stredoveké špitály v Košiciach. In: ''Od špitála k nemocnici. Zdravotníctvo, sociálna starostlivosť a osveta v dejinách Slovenska''. Eds. Daniela Tvrdoňová – Ivana Fialová. Bratislava : Slovenský národný archív, 2013, s. 48-66. - Košice ako miesto pamäti na sv. Alžbetu v ikonografii severného portálu Dómu. In: ''Trzecie polsko-czeskie forum młodych mediewistów, Commemoratio praeteritorum – społeczności średniowieczne wobec przeszłości''. Poznań : Uniwersytet im. Adama Mickiewicza, 2012, s. 119-128. - autorka fotografie západného portálu dómu sv. Alžbety v Košiciach. In: Dragoș Năstăsoiu: ''Gothic Art in Romania''. Bucureşti : NOI Media Print, (sine anno), s. 87.                                                                                                                       - ''Lexikon stredovekých miest na Slovensku''. Heslo: Košice. Eds. Martin Štefánik – Ján Lukačka. Bratislava : Historický ústav SAV, 2010, s. 194 – 216. (spoluautor Miroslava Slezáková) - Mestská patrónka sv. Alžbeta ako bod stretnutia dynastickej a meštianskej tradície v stredovekých Košiciach. Vznik alžbetínskeho kultu v Košiciach. In: ''Stredoveké mesto ako miesto stretnutí a komunikácie''. Bratislava : Historický ústav SAV, 2010, s. 187-198. - Obraz sv. Alžbety v legende od dominikánskeho mnícha Teodorika. In: ''Svätec a jeho funkcie v spoločnosti I.'' Eds. Rastislav Kožiak – Jaroslav Nemeš. Bratislava : Chronos, 2006, s. 333 – 343. '''Články v odborných časopisoch a ročenkách (výber):''' - Sochársky mikrosvet Aliny Ferdinandy. Kurátorka Katarína Nádaská o umeleckom svete detstva sochárky. In: ''Fraktál'', č. 2, 2025, s. 19-21. - Oltár Poslednej večere z Dómu sv. Alžbety v Košiciach – problematika jeho zaniknutia resp. straty. Archívno-historický výskum. In: ''Košické historické zošity'', 34/2024, s. 54-96. - Umením a slovom, kultúrne dedičstvo Rádu premonštrátov v Jasove. Anotácia výstavy. In: ''Múzeum'', č. 2, 2021, s. 60. - Umením a slovom. Kultúrny odkaz premonštrátov z Jasova. In: ''Pamiatky a múzeá'', č. 2, 2021, s. 58-62. - Nádaská, Katarína – Zvedelová, Kristína: Synagóga na Zvonárskej ulici v Košiciach. Dejiny stavby a jej komunity. In: ''Pamiatky a múzeá'', č. 1, 2016, s. 26-32. - Nové archívne dokumenty k reštaurovaniu dómu sv. Alžbety v Košiciach z prelomu 19./20. storočia. In: ''Slovenská archivistika'', č. 1, 2013, s. 100-104. - Vnímanie choroby a starostlivosť o chorých u mendikantov na príklade sv. Alžbety Uhorskej. In: ''Theatrum historiae,'' Univerzita Pardubice, č. 11, 2012, s. 59-68. '''Články v populárnych časopisoch a novinách (výber):''' - Najmilosrdnejšia žena stredoveku. Literárna rubrika Literárium – Jesenná úroda dobrého čítania. Zostavila: Monika Zumríková. Ilustrácia: Zuzana Bartová. In: ''Katolícke noviny'', č. 42, 2024, s. 24. - Za Máriou Spoločníkovou (1926 – 2021). In: ''Denník N'', online, 11.9.2021. - Kriesi hmotu, ktorá ukrýva vzácny duchovný obsah. Rozhovor s Máriou Spoločníkovou. In: ''Katolícke noviny'', č. 15, 2017, s. 20-21. - Nahliadnite do reštaurátorského umenia. In: ''Katolícke noviny'', č. 29, 2017, s. 20. - Košická moderna, odhalený poklad košického umenia. In: ''Zajtrajšie noviny'', EHMK 2013, č. 11, 2014, s. 8. - Východoslovenská galéria vo Viedni. In: ''HistoryWeb.sk'', 17. 2. 2013, 2/2013. [online: <nowiki>http://www.historyweb.sk/clanky/detail/vychodoslovenska-galeria-vo-viedni#.UvtR-LSoRTA</nowiki>] - Malý gigant kresliar Ľudovít Feld. In: ''Južan'', č. 2, 2013, s. 6. - Eugen Krón a jeho Košické roky vo Viedni. In: ''Zajtrajšie noviny'', EHMK 2013, č. 5-6, 2013, s. 18. - Príbehy východoslovenských umelcov. In: ''Zajtrajšie noviny'', EHMK 2013, č. 19, 2013, s. 8. - Výstava Košická moderna a jej presahy vo Východoslovenskej galérii. In: ''Zajtrajšie noviny'', EHMK 2013, č. 23, 2013, s. 9. - Počiatky ranostredovekej aristokracie v Uhorskom kráľovstve. In: ''Historická revue'', č. 9, 2012, s. 12-17. - Zomrel kráľ, nech žije kráľ! Poslední Arpádovci na uhorskom tróne. In: ''HistoryWeb.sk'', 28.9.2012, 1/2012.  [online: <nowiki>http://www.historyweb.sk/clanky/detail/zomrel-kral-nech-zije-kral#.VHooL9LF_GA</nowiki>] - Zem uprostred vesmíru. Pohľad na prírodu medzi antikou a stredovekom. In: ''História'', č. 1-2, 2010, s. 6-9. - Svätá Alžbeta – princezná bez žezla a koruny. In: ''Historická revue'', č. 10, 2010, s. 56-61. - Postava svätca v stredovekom písomníctve. In: ''Medea'', roč. 11, 2007, s. 89-116. - Príroda a svet v diele ''Etymologiae'' od Izidora zo Sevilly. In: ''Medea'', roč. 9, 2005, s. 60-88. '''Recenzie, správy z konferencií a výstav (výber):''' - Leucha 1249 - Leutscha 1400. Ed. Mária Novotná. Levoča : SNM – Spišské múzeum v Levoči, 2024. (anotácia) In: ''Archívny almanach'', VII/2024, s. 130-131. - Priatková, Adriana – Degtiaryová, Lina: Architekt Ľudovít Oelschläger – Dielo na Ukrajine. Košice : Dana Kušnírová – HistoricKE, 2024, 344 s. (anotácia) In: ''Košické historické zošity'', 34/2024, s. 99-100. - Knižnica Východoslovenskej galérie v Košiciach opäť prístupná verejnosti. In: ''Bulletin Slovenskej asociácie knižníc'', č. 2, 2020, s. 8-11. - R. Matuštík – R. Gregor – G. Marhevská: Ján Mathé, hladač dobra. Košice : Result, 2010, 286 s. (recenzia) In: ''Mesto a dejiny'', č. 1, 2013, s. 100-103. - Viliam Malík 1912 - 2012 –  retrospektívna výstava, Slovenská národná galéria, Bratislava, 18. apríl – 14. júl 2013. (správa z výstavy) In: ''Mesto a dejiny'', č. 1, 2013, s. 91 – 92. - Vybrané problémy archeológie stredoveku a novoveku na východnom Slovensku. In: ''Historický časopis'', č. 3, 2011, s. 579-580. - „Caravaggio“ – výstava k jubileu 400. výročia úmrtia Caravaggia, Scuderie del Quirinale,  Rím, 20. február – 13. jún 2010. (správa z výstavy) In: ''Historia Nova'', č. 2, 2010, s. 176-178. [online: <nowiki>http://www.fphil.uniba.sk/index.php?id=historia_nova</nowiki>] - GERÁT, Ivan: ''Obrazové legendy sv. Alžbety''. Bratislava : Veda, 2009, 254 s. (recenzia) In: ''World Literature Studies'', č. 2, 2010, s. 92-94. - NEMERKÉNYI, Előd: ''Latin Classics in Medieval Hungary Eleventh Century''. Debrecen – Budapest : Central European University Press, 2004, 273 s. (recenzia) In: ''Mittellateinisches Jahrbuch. Internationale Zeitschrift für Mediävistik und Humanismusforschung /International Journal of Medieval and Humanistic Studies /Revue internationale des études du moyen âge et de l'humanisme /Rivista internazionale di studi medievali e umanistici'', č. 2, 2009, s. 350-354. (spoluautor Vincent Múcska) - Vedecká komunikácia ako nástroj skvalitnenia výskumných inštitúcií. Prečo sa učiť vedecky komunikovať? In: ''Medea'', roč. 11, 2007, s. 141-143. '''Rozhovory:''' - rozhovor s Mgr. Denisou Kahonovou a Ing. Zorou Breierovou. In: ''Slnko ľady láme'', citované vyššie, s. 96-111. - rozhovor s reštaurátorkou Máriou Spoločníkovou. In: ''Katolícke noviny'', č. 15, 2017, s. 20-21. - rozhovor s Doc. Ivanom Gerátom. In: ''Medea'', roč. 16, 2012, s. 109-117. - rozhovor s Dr. Jánom Steinhübelom. In: ''Medea'', roč. 14/15, 2010/2011, s. 145-150. - rozhovor s Prof. Leonom Sokolovkým. In: ''Medea'', roč. 13, 2009, s. 141-148. - rozhovor s Doc. Jurajom Šedivým. In: ''Medea'', roč. 11, 2007, s. 133-140. e2cw7wawxzw5ya3kff284mbga3mx4b2 8203505 8203497 2026-04-25T20:01:00Z Klaudia Gal 293027 pridanie názvu 8203505 wikitext text/x-wiki == Katarína Nádaská == Mgr. Katarína Nádaská, PhD. (1983, Košice ) – Absolventka odboru história (Mgr., PhD.) na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobí ako historička a odborná pracovníčka vo Východoslovenskej galérii v Košiciach. Venuje sa problematike výskumu rôznych tém kultúrneho dedičstva so zameraním na mesto Košice a oblasť východného Slovenska. V danej problematike publikuje a zostavila viacero výstav týkajúcich sa reštaurovania a kultúrnej umeleckej minulosti Košíc. '''Monografické reprezentatívne fotografické publikácie:''' Nádaská, Katarína – Drnek, Jan Wiliam: ''Dóm svätej Alžbety''. Bratislava : Ikar, 2024, 304 s. Nádaská, Katarína – Novotná, Mária: Metropolitné katedrály – Dóm sv. Alžbety. In: Kolektív: ''Metropolitné katedrály – Dóm sv. Martina a Dóm sv. Alžbety''. Bratislava : Ikar, 2022, 296 s. '''Odborné publikácie - katalógy výstav:''' Nádaská, Katarína (Ed.): ''Slnko ľady láme – život a dielo sochárky Aliny Ferdinandy (1926 – 1974).'' Katalóg výstavy. Košice : Východoslovenská galéria, 2025, 200 s. (SK/EN) Nádaská, Katarína (Ed.): ''Umením a slovom, kultúrne dedičstvo Rádu premonštrátov v Jasove.'' Katalóg výstavy. Košice : Východoslovenská galéria a Rád Premonštrátov – Opátstvo Jasov, 2021, 220 s. (SK/EN) Nádaská, Katarína – Kleban, Miroslav: ''Socha duch obraz svetlo, príbehy zbierky starého umenia''. Katalóg výstavy. Košice : Východoslovenská galéria, 2018, 56 s. Nádaská, Katarína: ''Mária Spoločníková – Reštaurátorka, žena, Košičanka''. Katalóg výstavy. Košice : Východoslovenská galéria, 2017, 88 s. '''Kolektívna monografia:''' Zubko, Peter – Juckes, Timothy R. – Nádaská, Katarína: ''Pútnický kostol sv. Alžbety v Košiciach''. Košice : Popradská tlačiareň, 2014, 77 s. '''Kapitoly v katalógoch, kolektívnych monografiách a štúdie v zborníkoch (výber):''' - Košický príbeh jedného detstva, príbeh jednej košickej rodiny. Reflexia literárneho diela Perlička pri 100. výročí narodenia Aliny Ferdinandy. In: ''Museologica literaria 2025''. Ed. Daniel Hupko. Banská Bystrica : Zväz múzeí na Slovensku, 2026, v tlači. - Sochárka a jej listy. Život a dielo Aliny Ferdinandy vo svetle sochárkinej pozostalosti (osobného archívu). In: ''Slnko ľady láme – život a dielo sochárky Aliny Ferdinandy (1926 – 1974).'' Katalóg výstavy. Ed. Katarína Nádaská. Košice : Východoslovenská galéria, 2025, s. 30-73. (SK/EN) - Inter arma silent musae - dôsledky Barbarskej noci na historické zariadenie kláštora premonštrátov v Jasove. In: ''Rožňava v premenách času, 730. výročie prvej písomnej zmienky o Rožňave''. Ed. Lenka Bischof. Rožňava : Mesto Rožňava, 2023, s. 153-165. - Kultúrne dedičstvo premonštrátov v Jasove z pohľadu likvidácie rádu v roku 1950. In: ''Umením a slovom, kultúrne dedičstvo Rádu premonštrátov v Jasove.'' Katalóg výstavy. Ed. Katarína Nádaská. Košice : Východoslovenská galéria a Rád Premonštrátov – Opátstvo Jasov, 2021, s. 82-96, (EN, s. 138-144). - Obnovenie procesu systematického reštaurovania diel poškodených požiarom vo Východoslovenskej galérii. In: ''Ochrana kultúrneho dedičstva v prípade živelných katastrof a mimoriadnych situácií''. Ed. Barbora Skubachová. Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, 2020, s. 67-83. - Farári kostola sv. Alžbety v stredoveku – vybrané aspekty z cirkevných dejín mesta. In: ''Európsky unikát, zborník z konferencie pri 650. výročí udelenia 1. erbovej listiny mestu Košice''. Ed. Martin Bartoš. Košice : Archív mesta Košice, 2025 (2019), s. 60-89. - Puristická prestavba dómu sv. Alžbety v Košiciach. In: ''Na prelome. Umenie rokov 1890 – 1918''. Eds. Miroslav Kleban – Ján Kovačič. Košice : Východoslovenská galéria, 2018, s. 153-163. - Stav a spracovanie fotografického materiálu v galerijnej dokumentácii a evidencii zbierkového fondu Východoslovenskej galérie. In: ''(Ne)zabudnuté fotografie. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie.'' Bratislava : Slovenský národný archív, 2014, s. 79-87. - Svätá Alžbeta, Mulier Misericordiae. K fenoménu milosrdenstva v stredovekých mestách. In: ''Documenta Pragensia Supplementa IV, Milosrdenství vo středověkých městech''. Ed. Kateřina Jíšová. Praha : Archiv hlavního města Prahy, 2013, s. 103-120. - Stredoveké špitály v Košiciach. In: ''Od špitála k nemocnici. Zdravotníctvo, sociálna starostlivosť a osveta v dejinách Slovenska''. Eds. Daniela Tvrdoňová – Ivana Fialová. Bratislava : Slovenský národný archív, 2013, s. 48-66. - Košice ako miesto pamäti na sv. Alžbetu v ikonografii severného portálu Dómu. In: ''Trzecie polsko-czeskie forum młodych mediewistów, Commemoratio praeteritorum – społeczności średniowieczne wobec przeszłości''. Poznań : Uniwersytet im. Adama Mickiewicza, 2012, s. 119-128. - autorka fotografie západného portálu dómu sv. Alžbety v Košiciach. In: Dragoș Năstăsoiu: ''Gothic Art in Romania''. Bucureşti : NOI Media Print, (sine anno), s. 87.                                                                                                                       - ''Lexikon stredovekých miest na Slovensku''. Heslo: Košice. Eds. Martin Štefánik – Ján Lukačka. Bratislava : Historický ústav SAV, 2010, s. 194 – 216. (spoluautor Miroslava Slezáková) - Mestská patrónka sv. Alžbeta ako bod stretnutia dynastickej a meštianskej tradície v stredovekých Košiciach. Vznik alžbetínskeho kultu v Košiciach. In: ''Stredoveké mesto ako miesto stretnutí a komunikácie''. Bratislava : Historický ústav SAV, 2010, s. 187-198. - Obraz sv. Alžbety v legende od dominikánskeho mnícha Teodorika. In: ''Svätec a jeho funkcie v spoločnosti I.'' Eds. Rastislav Kožiak – Jaroslav Nemeš. Bratislava : Chronos, 2006, s. 333 – 343. '''Články v odborných časopisoch a ročenkách (výber):''' - Sochársky mikrosvet Aliny Ferdinandy. Kurátorka Katarína Nádaská o umeleckom svete detstva sochárky. In: ''Fraktál'', č. 2, 2025, s. 19-21. - Oltár Poslednej večere z Dómu sv. Alžbety v Košiciach – problematika jeho zaniknutia resp. straty. Archívno-historický výskum. In: ''Košické historické zošity'', 34/2024, s. 54-96. - Umením a slovom, kultúrne dedičstvo Rádu premonštrátov v Jasove. Anotácia výstavy. In: ''Múzeum'', č. 2, 2021, s. 60. - Umením a slovom. Kultúrny odkaz premonštrátov z Jasova. In: ''Pamiatky a múzeá'', č. 2, 2021, s. 58-62. - Nádaská, Katarína – Zvedelová, Kristína: Synagóga na Zvonárskej ulici v Košiciach. Dejiny stavby a jej komunity. In: ''Pamiatky a múzeá'', č. 1, 2016, s. 26-32. - Nové archívne dokumenty k reštaurovaniu dómu sv. Alžbety v Košiciach z prelomu 19./20. storočia. In: ''Slovenská archivistika'', č. 1, 2013, s. 100-104. - Vnímanie choroby a starostlivosť o chorých u mendikantov na príklade sv. Alžbety Uhorskej. In: ''Theatrum historiae,'' Univerzita Pardubice, č. 11, 2012, s. 59-68. '''Články v populárnych časopisoch a novinách (výber):''' - Najmilosrdnejšia žena stredoveku. Literárna rubrika Literárium – Jesenná úroda dobrého čítania. Zostavila: Monika Zumríková. Ilustrácia: Zuzana Bartová. In: ''Katolícke noviny'', č. 42, 2024, s. 24. - Za Máriou Spoločníkovou (1926 – 2021). In: ''Denník N'', online, 11.9.2021. - Kriesi hmotu, ktorá ukrýva vzácny duchovný obsah. Rozhovor s Máriou Spoločníkovou. In: ''Katolícke noviny'', č. 15, 2017, s. 20-21. - Nahliadnite do reštaurátorského umenia. In: ''Katolícke noviny'', č. 29, 2017, s. 20. - Košická moderna, odhalený poklad košického umenia. In: ''Zajtrajšie noviny'', EHMK 2013, č. 11, 2014, s. 8. - Východoslovenská galéria vo Viedni. In: ''HistoryWeb.sk'', 17. 2. 2013, 2/2013. [online: <nowiki>http://www.historyweb.sk/clanky/detail/vychodoslovenska-galeria-vo-viedni#.UvtR-LSoRTA</nowiki>] - Malý gigant kresliar Ľudovít Feld. In: ''Južan'', č. 2, 2013, s. 6. - Eugen Krón a jeho Košické roky vo Viedni. In: ''Zajtrajšie noviny'', EHMK 2013, č. 5-6, 2013, s. 18. - Príbehy východoslovenských umelcov. In: ''Zajtrajšie noviny'', EHMK 2013, č. 19, 2013, s. 8. - Výstava Košická moderna a jej presahy vo Východoslovenskej galérii. In: ''Zajtrajšie noviny'', EHMK 2013, č. 23, 2013, s. 9. - Počiatky ranostredovekej aristokracie v Uhorskom kráľovstve. In: ''Historická revue'', č. 9, 2012, s. 12-17. - Zomrel kráľ, nech žije kráľ! Poslední Arpádovci na uhorskom tróne. In: ''HistoryWeb.sk'', 28.9.2012, 1/2012.  [online: <nowiki>http://www.historyweb.sk/clanky/detail/zomrel-kral-nech-zije-kral#.VHooL9LF_GA</nowiki>] - Zem uprostred vesmíru. Pohľad na prírodu medzi antikou a stredovekom. In: ''História'', č. 1-2, 2010, s. 6-9. - Svätá Alžbeta – princezná bez žezla a koruny. In: ''Historická revue'', č. 10, 2010, s. 56-61. - Postava svätca v stredovekom písomníctve. In: ''Medea'', roč. 11, 2007, s. 89-116. - Príroda a svet v diele ''Etymologiae'' od Izidora zo Sevilly. In: ''Medea'', roč. 9, 2005, s. 60-88. '''Recenzie, správy z konferencií a výstav (výber):''' - Leucha 1249 - Leutscha 1400. Ed. Mária Novotná. Levoča : SNM – Spišské múzeum v Levoči, 2024. (anotácia) In: ''Archívny almanach'', VII/2024, s. 130-131. - Priatková, Adriana – Degtiaryová, Lina: Architekt Ľudovít Oelschläger – Dielo na Ukrajine. Košice : Dana Kušnírová – HistoricKE, 2024, 344 s. (anotácia) In: ''Košické historické zošity'', 34/2024, s. 99-100. - Knižnica Východoslovenskej galérie v Košiciach opäť prístupná verejnosti. In: ''Bulletin Slovenskej asociácie knižníc'', č. 2, 2020, s. 8-11. - R. Matuštík – R. Gregor – G. Marhevská: Ján Mathé, hladač dobra. Košice : Result, 2010, 286 s. (recenzia) In: ''Mesto a dejiny'', č. 1, 2013, s. 100-103. - Viliam Malík 1912 - 2012 –  retrospektívna výstava, Slovenská národná galéria, Bratislava, 18. apríl – 14. júl 2013. (správa z výstavy) In: ''Mesto a dejiny'', č. 1, 2013, s. 91 – 92. - Vybrané problémy archeológie stredoveku a novoveku na východnom Slovensku. In: ''Historický časopis'', č. 3, 2011, s. 579-580. - „Caravaggio“ – výstava k jubileu 400. výročia úmrtia Caravaggia, Scuderie del Quirinale,  Rím, 20. február – 13. jún 2010. (správa z výstavy) In: ''Historia Nova'', č. 2, 2010, s. 176-178. [online: <nowiki>http://www.fphil.uniba.sk/index.php?id=historia_nova</nowiki>] - GERÁT, Ivan: ''Obrazové legendy sv. Alžbety''. Bratislava : Veda, 2009, 254 s. (recenzia) In: ''World Literature Studies'', č. 2, 2010, s. 92-94. - NEMERKÉNYI, Előd: ''Latin Classics in Medieval Hungary Eleventh Century''. Debrecen – Budapest : Central European University Press, 2004, 273 s. (recenzia) In: ''Mittellateinisches Jahrbuch. Internationale Zeitschrift für Mediävistik und Humanismusforschung /International Journal of Medieval and Humanistic Studies /Revue internationale des études du moyen âge et de l'humanisme /Rivista internazionale di studi medievali e umanistici'', č. 2, 2009, s. 350-354. (spoluautor Vincent Múcska) - Vedecká komunikácia ako nástroj skvalitnenia výskumných inštitúcií. Prečo sa učiť vedecky komunikovať? In: ''Medea'', roč. 11, 2007, s. 141-143. '''Rozhovory:''' - rozhovor s Mgr. Denisou Kahonovou a Ing. Zorou Breierovou. In: ''Slnko ľady láme'', citované vyššie, s. 96-111. - rozhovor s reštaurátorkou Máriou Spoločníkovou. In: ''Katolícke noviny'', č. 15, 2017, s. 20-21. - rozhovor s Doc. Ivanom Gerátom. In: ''Medea'', roč. 16, 2012, s. 109-117. - rozhovor s Dr. Jánom Steinhübelom. In: ''Medea'', roč. 14/15, 2010/2011, s. 145-150. - rozhovor s Prof. Leonom Sokolovkým. In: ''Medea'', roč. 13, 2009, s. 141-148. - rozhovor s Doc. Jurajom Šedivým. In: ''Medea'', roč. 11, 2007, s. 133-140. dkmomn2hpi5v6pxq6izrh2ok2mmq2yo BK Häcken (ženy) 0 748878 8203503 2026-04-25T19:53:08Z Ferko25 246397 Vytvorená stránka „{{Infobox Futbalový klub | názovklubu = BK Häcken (ženy) | obrázok = | logo = | celýnázov = Bollklubben Häcken Fotbollsförening | prezývka = ''Getingarna'' (Osy) | založený = 1970 - 2004 - '''Landvetters IF'''<br/>2004 - 2020 - '''Kopparbergs/Göteborg FC'''<br/>2021 - '''BK Häcken (ženy)''' | rozpustený = | štadión = [[Bravida Arena]]<br>[[Göteborg]], [[Švédsko]] | kapacita = 6,300 | majiteľ = | predseda…“ 8203503 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = BK Häcken (ženy) | obrázok = | logo = | celýnázov = Bollklubben Häcken Fotbollsförening | prezývka = ''Getingarna'' (Osy) | založený = 1970 - 2004 - '''Landvetters IF'''<br/>2004 - 2020 - '''Kopparbergs/Göteborg FC'''<br/>2021 - '''BK Häcken (ženy)''' | rozpustený = | štadión = [[Bravida Arena]]<br>[[Göteborg]], [[Švédsko]] | kapacita = 6,300 | majiteľ = | predseda = Anders Billström | tréner = [[Elena Sadiku]] | liga = [[Damallsvenskan]] | sezóna = [[2025 Damallsvenskan|2025]] | pozícia = 1.miesto z 12 | vzor_lp1 =_hacken25h | vzor_t1 =_hacken25h | vzor_pp1 =_hacken25h | vzor_tr1 = | vzor_po1 = | ľavéplece1 =000000 | telo1 =FFDF00 | pravéplece1 =000000 | trenírky1 =000000 | ponožky1 =000000 | vzor_lp2 =_hacken25a | vzor_t2 = _hacken25a | vzor_pp2 =_hacken25a | vzor_tr2 = | vzor_po2 = | ľavéplece2 =FFFFFF | telo2 =FFFFFF | pravéplece2 =FFFFFF | trenírky2 =FFFFFF | ponožky2 =FFFFFF }} '''Bollklubben Häcken Fotbollsförening''' je žensky futbalový klub so sídlom v [[Göteborg]]u, vo Švédsku. Klub bol založený v roku 1970 ako '''Landvetters IF''' a v rokoch 2004 až 2020 vystupoval pod názvom '''Kopparbergs/Göteborg FC'''. V roku 2021 sa stal ženskou sekciou mužského klubu [[BK Häcken]], pričom z právnych dôvodov funguje ako samostatný subjekt – dcérska spoločnosť BK Häcken. Ženský tím BK Häcken hrá svoje domáce zápasy na štadióne [[Bravida Arena]] v Göteborgu. Klubové farby sú žltá a čierna. Svoj prvý titul v najvyššej švédskej súťaži [[Damallsvenskan]] získal v roku 2020. ==História== Klub bol založený v roku 1970 ako '''Landvetters IF''' v obci [[Landvetter]], neďaleko mesta [[Göteborg]]. V roku 2004 sa presťahoval do mesta [[Göteborg]]u a následne zmenil názov na '''Kopparbergs/Göteborg FC'''.<ref name="history">{{cite news |title=KGFC – The History |url=https://www.goteborgfc.se/nyheter/kgfc-the-history/ |access-date=29 December 2020 |publisher=Kopparbergs/Göteborg FC |date=7 November 2020 |archive-date=9 October 2021 |archive-url=https://web.archive.org/web/20211009113827/https://www.goteborgfc.se/nyheter/kgfc-the-history/ |url-status=dead }}</ref> V rokoch 1999 až 2004 bol hlavným trénerom veterán Bo Falk. V období 2005 – 2007 pôsobil ako tréner [[Martin Pringle]]<ref>{{cite news|url=http://www.damfotboll.com/nyheter/2011/07/lottas-forre-tranare-om-hennes-framsteg|title=Lottas förre tränare om hennes framsteg|language=sv|work=Damfotboll.com|access-date=9 September 2013|date=12 July 2011|archive-date=14 October 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20131014025626/http://www.damfotboll.com/nyheter/2011/07/lottas-forre-tranare-om-hennes-framsteg|url-status=dead}}</ref>, ktorého v sezóne 2008 nahradil [[Torbjörn Nilsson]]. V sezóne [[2010 Damallsvenskan]] skončil Kopparbergs/Göteborg FC na druhom mieste v Damallsvenskan a prvýkrát sa kvalifikoval do [[Liga majstrov žien UEFA 2011/2012]]. V roku 2011 klub vyhral Švédsky pohár po penaltovom rozstrele proti [[Tyresö FF (ženy)|Tyresö]]. Trofej obhájil aj v roku 2012, keď vo finále opäť zdolal [[Tyresö FF (ženy)|Tyresö]].<ref>{{cite web|url=https://www.rsssf.org/tablesz/zwed-womcuphist.html|title=Sweden – List of Women Cup Finals|date=27 June 2013|access-date=9 September 2013|publisher=Rec.Sport.Soccer Statistics Foundation|first=Erik|last=Garin}}</ref> Kopparbergs/Göteborg FC získal svoj prvý ligový titul v roku 2020. <ref>{{cite news |title=Spelare, tränare, ledare – här är guldgänget 2020 |url=https://www.goteborgfc.se/nyheter/spelare-traenare-ledare-haer-aer-guldgaenget-2020/ |archive-url=https://web.archive.org/web/20201109213525/https://www.goteborgfc.se/nyheter/spelare-traenare-ledare-haer-aer-guldgaenget-2020/ |url-status=dead |archive-date=9 November 2020 |access-date=29 December 2020 |publisher=Kopparbergs/Göteborg FC |date=7 November 2020 }}</ref> Dňa 29. decembra 2020 oznámilo vedenie klubu zámer ukončiť činnosť prvého tímu v [[Damallsvenskan]]. <ref name="dissolve">{{cite news |title=KGFC avbryter elitsatsningen |url=https://www.goteborgfc.se/nyheter/kgfc-avbryter-elitsatsningen/ |access-date=29 December 2020 |publisher=Kopparbergs/Göteborg FC |date=29 December 2020 |archive-date=29 December 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20201229111414/https://www.goteborgfc.se/nyheter/kgfc-avbryter-elitsatsningen/ |url-status=dead }}</ref>O dva dni neskôr však toto rozhodnutie zrušilo a klub pokračoval aj v sezóne 2021. <ref>{{cite news |title=Damallsvensk fotboll också 2021 – och hopp om en utökad satsning |url=https://www.goteborgfc.se/nyheter/damallsvensk-fotboll-ocksaa-2021-och-hopp-om-en-utoekad-satsning/ |access-date=31 December 2020 |publisher=Kopparbergs/Göteborg FC |date=31 December 2020 |archive-date=31 December 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20201231110542/https://www.goteborgfc.se/nyheter/damallsvensk-fotboll-ocksaa-2021-och-hopp-om-en-utoekad-satsning/ |url-status=dead }}</ref><ref>{{cite news |last1=Olausson |first1=Alexander |last2=Yousuf |first2=Etezaz |title=Göteborg FC satsar vidare |url=https://www.gp.se/sport/fotboll/g%C3%B6teborg-fc-satsar-vidare-1.39355419 |access-date=31 December 2020 |work=Göteborgs-Posten |date=31 December 2020}}</ref>Následne sa 28. januára 2021 stal ženskou sekciou klubu BK Häcken, ktorý sídli taktiež v Göteborgu a pôsobí v najvyššej švédskej mužskej súťaži Allsvenskan. <ref>{{Cite news|last=Smith|first=Rory|date=24 February 2021|title=A Rising Tide Sinks One Boat|language=en-US|work=The New York Times|url=https://www.nytimes.com/2021/02/24/sports/soccer/champions-league-womens-soccer.html|access-date=24 February 2021|issn=0362-4331|archive-date=9 April 2023|archive-url=https://web.archive.org/web/20230409054004/https://www.nytimes.com/2021/02/24/sports/soccer/champions-league-womens-soccer.html|url-status=live}}</ref> == Hráčky == ''' Aktuálna Zostava:''' Zdroj: <ref>{{cite web|title=Dam – Trupp|url=https://bkhacken.se/sida/dam-trupp|publisher=[[BK Häcken]]|language=sv|access-date=1 February 2024|archive-date=24 January 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20240124154145/https://bkhacken.se/sida/dam-trupp|url-status=live}}</ref> {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=16.02.2026}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Island|poz=B|meno=[[Fanney Inga Birkisdóttirová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Austrália|poz=O|meno=[[Aivi Luiková]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Švédsko|poz=O|meno=[[Emma Östlundová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=USA|poz=Z|meno=[[Laney Matrianová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Dánsko|poz=Z|meno=[[Pernille Sanvigová]] (na hosťovaní z [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]])}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Josefin Baudouová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Felicia Schröderová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Anna Anvegårdová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Monica Jusu Bahová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Dánsko|poz=Ú|meno=[[Stine Sandbechová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Tilde Karlssonová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=Švédsko|poz=O|meno=[[Alva Selerudová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Malawi|poz=Z|meno=[[Faith Chinzimuová]]}} {{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Švédsko|poz=O|meno=[[Lisa Löwingová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Švédsko|poz=O|meno=[[Nesrin Akgünová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Dánsko|poz=Z|meno=[[Jóhanna Fossdalsáová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Paulina Nyströmová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Elin Rubenssonová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=USA|poz=O|meno=[[Tabby Tindellová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=26|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Nathalie Staafová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=27|nár=Island|poz=Ú|meno=[[Thelma Pálmadóttirová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=28|nár=Nigéria|poz=Z|meno=[[Halimatu Ayindeová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Švédsko|poz=B|meno=[[Hanna Karlssonová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=30|nár=Brazília|poz=Z|meno=[[Helena Sampaio (futbalistka)|Helena Sampaio]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=40|nár=Švédsko|poz=B|meno=[[Disa Hellwigová]]}} {{Futbalová súpiska koniec}} === Hráčky na hosťovaní === {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=16.02.2026}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Dánsko|poz=O|meno=[[Emilie Byrnaková]]}} (na hosťovaní v tíme [[TSG 1899 Hoffenheim (ženy)|TSG Hoffenheim]] do 30.júna 2026.) {{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Švédsko|poz=B|meno=[[Jennifer Falková]]}} (na hosťovaní v tíme [[Liverpool W.F.C.|Liverpool]] do 30.júna 2026.) {{Futbalová súpiska koniec}} == Bývalí hráči v priebehu rokov == {| style="width: 90%;" | | style="width: 35%; vertical-align: top;" | '''{{flagicon|SWE}} Švédsko''' * {{SWE}} [[Anna Ahlstrandová]] (2002{{--}}2005), (2009{{--}}2016) * {{SWE}} [[Johanna Almgrenová]] (2004{{--}}2014) * {{SWE}} [[Anneli Andelénová]] (1999{{--}}2000) * {{SWE}} [[Anita Asanteová]] (2012{{--}}2013) * {{SWE}} [[Kristin Bengtssonová]] (1999{{--}}2001), (2003) * {{SWE}} [[Emma Berglundová]] (2019{{--}}2020) * {{SWE}} [[Marika Bergman-Lundinová]] (2016{{--}}2017), (2022{{--}}2023) * {{SWE}} [[Alice Bergströmová]] (2024{{--}}2025) * {{SWE}} [[Stina Blacksteniusová]] (2020{{--}}2021) * {{SWE}} [[Rebecka Blomqvistová]] (2015{{--}}2020) * {{SWE}} [[Filippa Curmarková]] (2015{{--}}2024) * {{SWE}} [[Lisa Dahlkvistová]] (2010{{--}}2011) * {{SWE}} [[Amanda Edgrenová]] (2011{{--}}2015) * {{SWE}} [[Lisa Eková]] (2005{{--}}2012), (2014{{--}}2015) * {{SWE}} [[Anna-Maria Erikssonová]] * {{SWE}} [[Jennifer Falková]] (2016) * {{SWE}} [[Kathlene Fernströmová]] (2014{{--}}2016) * {{SWE}} [[Maja Göthbergová]] (2016{{--}}2017) * {{SWE}} [[Jenny Hallstenson]] (2008{{--}}2011) * {{SWE}} [[Pauline Rubinová]] (2016{{--}}2022) * {{SWE}} [[Kristin Hammarströmová]] (2011{{--}}2013) * {{SWE}} [[Marie Hammarströmová]] (2013) * {{SWE}} [[Freja Hellenbergová]] (2016) * {{SWE}} [[Evelyn Ijehová]] (2017{{--}}2020), (2021) * {{SWE}} [[Irvina Bajramovićová]] (2016{{--}}2018) * {{SWE}} [[Catrine Johanssonová]] (2007{{--}}2022) * {{SWE}} [[Monica Jusu Bah]] (2023) * {{SWE}} [[Rosa Kafajiová]] (2022{{--}}2024) * {{SWE}} [[Maria Karlssonová]] (2002{{--}}2008) * {{SWE}} [[Beata Kollmatsová]] (2011{{--}}2021) * {{SWE}} [[Emma Kullbergová]] (2020{{--}}2021) * {{SWE}} [[Elin Landströmová]] (2016{{--}}2017) * {{SWE}} [[Jessica Landströmová]] (2013) * {{SWE}} [[Linnea Liljegärd]] (2008{{--}}2012) * {{SWE}} [[Hedvig Lindahlová]] (2009{{--}}2010) * {{SWE}} [[Sara Lindénová]] (2005{{--}}2016) * {{SWE}} [[Mimmi Löfweniusová]] (2012) * {{SWE}} [[Karin Lundinová]] (2018{{--}}2019) * {{SWE}} [[Elma Junttila Nelhageová]] (2022{{--}}2024) * {{SWE}} [[Matilda Nildénová]] (2024{{--}}2025) * {{SWE}} [[Susanne Nilssonová]] (2009{{--}}2011) * {{SWE}} [[Salina Olssonová]] (2006{{--}}2007) * {{SWE}} [[Emma Pennsäterová]] (2018{{--}}2019) | style="width: 35%; vertical-align: top;" | * {{SWE}} [[Nathalie Perssonová]] (2016{{--}}2018) * {{SWE}} [[Julia Roddarová]] (2018{{--}}2020) * {{SWE}} [[Elin Rubenssonová]] (2015{{--}}2020), (2021{{--}}2024), (2025{{--}}) * {{SWE}} [[Amelie Rybäcková]] (1999{{--}}2009) * {{SWE}} [[Josefine Rybrinková]] (2022{{--}}2024) * {{SWE}} [[Johanna Rytting Kanerydová]] (2021{{--}}2022) * {{SWE}} [[Anna Sandbergová]] (2022{{--}}2024) * {{SWE}} [[Camilla Schelinová]] (2001{{--}}2008) * {{SWE}} [[Lotta Schelinová]] (2001{{--}}2008) * {{SWE}} [[Olivia Schoughová]] (2009{{--}}2013), (2018) * {{SWE}} [[Felicia Schröderová]] (2023) * {{SWE}} [[Stina Segerströmová]] (2009{{--}}2015) * {{SWE}} [[Alva Selerudová]] (2024{{--}}) * {{SWE}} [[Linda Sembrantová]] (2011) * {{SWE}} [[Sofia Skogová]] (2014{{--}}2015) * {{SWE}} [[Julia Wahlbergová]] (2014{{--}}2015) * {{SWE}} [[Hanna Wijková]] (2020{{--}}2026) * {{SWE}} [[Julia Zigiotti Olmeová]] (2018{{--}}2021) '''{{flagicon|DEN}} Dánsko''' * {{DEN}} [[Jóhanna Fossdalsáová]] (2023{{--}}) * {{DEN}} [[Mille Gejlová]] (2021{{--}}2023) * {{DEN}} {{FRO}} [[Line Geltzer Johansenová]] (2017{{--}}2018) * {{DEN}} [[Stine Sandbechová]] (2021{{--}}) * {{DEN}} [[Pernille Sanvigová]] (2025{{--}}) hosť. '''{{flagicon|ENG}} Anglicko''' * {{ENG}} [[Anita Asanteová]] (2012{{--}}2013) * {{ENG}} [[Ruby Grantová]] (2023{{--}}2025) * {{ENG}} [[Jodie Taylorová]] (2013) hosť. * {{ENG}} [[Annahita Zamanianová]] (2016{{--}}2018) '''{{flagicon|CAN}} Kanada''' * {{CAN}} [[Clarissa Lariseyová]] (2023{{--}}2025) '''{{flagicon|USA}} Spojené štáty''' * {{USA}} [[Camille Ashtonová]] (2012{{--}}2013) * {{USA}} [[Yael Averbuch Westová]] (2012{{--}}2013) * {{USA}} [[Annika Creelová]] (2020) * {{USA}} [[Bri Foldsová]] (2020) * {{USA}} [[Jasmine Hamidová]] (2024) * {{USA}} [[Taylor Leachová]] (2017{{--}}2019) * {{USA}} [[Savannah Levinová]] (2017) * {{USA}} [[Laney Matrianová]] (2026{{--}}) * {{USA}} [[Christen Pressová]] (2012), (2018) * {{USA}} [[Emily Samsová]] (2022) hosť. * {{USA}} [[Hope Solová]] (2004) * {{USA}} [[Emily Sonnettová]] (2020) * {{USA}} [[Sarah Teegardenová]] (2017) * {{USA}} [[Ingrid Wellsová]] (2012) * {{USA}} [[Carly Wickenheiserová]] (2025) '''{{flagicon|FRA}} Francúzsko''' * {{FRA}} [[Sabrina Viguierová]] (2014) | style="width: 35%; vertical-align: top;" | '''{{flagicon|ISL}} Island''' * {{ISL}} [[Arna Ásgrímsdóttirová]] (2015) * {{ISL}} [[Fanney Inga Birkisdóttirová]] (2024{{--}}) * {{ISL}} [[Diljá Ýr Zomersová]] (2021{{--}}2022) '''{{flagicon|BRA}} Brazília''' * {{BRA}} [[Daniela (futbalistka)|Daniela]] (2004) * {{BRA}} [[Dylan Holmes]] (2021) * {{BRA}} [[Helena Sampaio]] (2025{{--}}) * {{BRA}} [[Marlene Sjöberg]] (2000{{--}}2001), (2003{{--}}2015) '''{{flagicon|NGA}} Nigéria''' * {{NGA}} [[Halimatu Ayindeová]] (2026{{--}}) '''{{flagicon|NOR}} Nórsko''' * {{NOR}} [[Vilde Bøe Risová]] (2019{{--}}2020) * {{NOR}} [[Cathrine Dyngvoldová]] (2013{{--}}2015) * {{NOR}} [[Andrine Hegerbergová]] (2013{{--}}2016), (2022) * {{NOR}} [[Maren Mjeldeová]] (2014) * {{NOR}} [[Ingvild Stenslandová]] (2007{{--}}2009), (2011) '''{{flagicon|FIN}} Fínsko''' * {{FIN}} [[Adelina Engmanová]] (2015{{--}}2018) * {{FIN}} [[Jessica Julinová]] (2005{{--}}2006) * {{FIN}} [[Heidi Kackurová]] (2005) * {{FIN}} [[Emma Koivistová]] (2018{{--}}2020) * {{FIN}} [[Katariina Kosolová]] (2023{{--}}2024) * {{FIN}} [[Natalia Kuikková]] (2019{{--}}2020) * {{FIN}} [[Annica Sjölundová]] (2014{{--}}2015) '''{{flagicon|HUN}} Maďarsko''' * {{HUN}} [[Anna Csikiová]] (2003{{--}}2004) '''{{flagicon|NIR}} Severné Írsko''' * {{NIR}} [[Jackie Burnsová]] (2022) '''{{flagicon|NED}} Holandsko''' * {{NED}} [[Daniëlle van de Donková]] (2015) * {{NED}} [[Nathalie Geerisová]] (1999) * {{NED}} [[Loes Geurtsová]] (2014{{--}}2016), (2021{{--}}2024) * {{NED}} [[Lieke Martensová]] (2014{{--}}2015) * {{NED}} [[Manon Melisová]] (2014{{--}}2015) '''{{flagicon|TAN}} Tanzánia''' * {{flagicon|TAN}} [[Aisha Masaková]] (2022{{--}}2024) '''{{flagicon|SRB}} Srbsko''' * {{SRB}} [[Milica Mijatovićová]] (2021) '''{{flagicon|SUI}} Švajčiarsko''' * {{SUI}} [[Livia Pengová]] (2022{{--}}2023) '''{{flagicon|PHI}} Filipíny''' * {{flagicon|PHI}} {{SWE}} [[Jane Törnqvistová]] (2022{{--}}2023) '''{{flagicon|KOR}} Južná Korea''' * {{KOR}} [[Yoon Young-geul]] (2023) |} ==Ocenenie== [[Súbor:kopparbergsgoteborgfc2013.jpg|thumb|Víťazstvo Superpohára v apríli 2013|vpravo]] *'''[[Damallsvenskan]]''' (2): [[2020 Damallsvenskan|2020]], [[2025 Damallsvenskan|2025]] *'''[[Švédsky pohár (ženy)|Švédsky pohár]]''' (3): 2011, 2012, 2019 *'''[[Švédsky superpohár (ženy)|Švédsky superpohár]]''' (1): 2013 ==Zápasy v súťažiach UEFA== „Všetky výsledky (vonku, doma a celkom) uvádzajú počet gólov Kopparbergs/Göteborg ako prvý.“ {| class="wikitable" ! Súťaž ! Kolo ! Súper ! Vonku ! Doma ! Celkom |- | rowspan="3"|[[Liga majstrov žien UEFA 2011/2012|2011–12]] | Kolo 32 || {{minivlajka|CRO}} [[ŽNK Osijek|Osijek]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 4 : 0 <sup>f</sup> || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 7 : 0 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| '''11 : 0''' |- | Osemfinále || {{minivlajka|DEN}} [[Fortuna Hjørring]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 1 : 0 <sup>f</sup> || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 3 : 2 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| '''4 : 2''' |- | Štvrťfinále || {{minivlajka|ENG}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 1 : 3 <sup>f</sup> || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 1 : 0 || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| '''2 : 3''' |- | rowspan="3"|[[Liga majstrov žien UEFA 2012/2013|2012–13]] | Kolo 32 || {{minivlajka|SRB}} [[ŽFK Spartak Subotica|Spartak Subotica]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 1 : 0 <sup>f</sup> || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 3 : 0 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| '''4 : 0''' |- | Osemfinále || {{minivlajka|DEN}} [[Fortuna Hjørring]] || bgcolor="#ffffdd" style="text-align:center;"| 1 : 1 <sup>f</sup> || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 3 : 2 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| '''4 : 3''' |- | Štvrťfinále || {{minivlajka|FRA}} [[FCF Juvisy|Juvisy]] || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 0 : 1 <sup>f</sup> || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 1 : 3 || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| '''1 : 4''' |- | [[Liga majstrov žien UEFA 2019/2020|2019–20]] | Kolo 32 || {{minivlajka|GER}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 1 : 0 || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 1 : 2<sup>f</sup> || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| '''2 : 2'''([[Away goals rule|a]]) |- | [[Liga majstrov žien UEFA 2020/2021|2020–21]] | Kolo 32 || {{minivlajka|ENG}} [[Manchester City W.F.C.|Manchester City]] || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 0 : 3 || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 1 : 2<sup>f</sup> || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| '''1 : 5''' |- | rowspan="4"|[[Liga majstrov žien UEFA 2021/2022|2021–22]] | Kolo 32 || {{minivlajka|NOR}} [[Vålerenga Fotball Damer|Vålerenga]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 3 : 1<sup>f</sup> || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 3 : 2 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| '''6 : 3''' |- | rowspan="3"|Skupinová fáza || {{minivlajka|POR}} [[S.L. Benfica (ženy)|Benfica]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;" | 1 : 0 <sup>f</sup> || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;" | 1 : 2 || rowspan="3" style="text-align:center;" | '''3.miesto''' |- |{{minivlajka|GER}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"|0 : 4 <sup>f</sup> || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"|1 : 5 |- |{{minivlajka|FRA}} [[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]] || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 0 : 4 || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"|0 : 3 <sup>f</sup> |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2022/2023|2022–23]] | 2. kvalifikačné kolo|| {{minivlajka|FRA}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 1 : 2 <sup>f</sup> || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 0 : 2 || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| '''1 : 4''' |- | rowspan="5"|[[Liga majstrov žien UEFA 2023/2024|2023–24]] | 2. kvalifikačné kolo || {{minivlajka|NED}} [[FC Twente (ženy)|Twente]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 1 : 2 || bgcolor="#ffffdd" style="text-align:center;"| 2 : 2 <sup>f</sup> || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| '''4 : 3''' |- | rowspan="3"|Skupinová fáza || {{minivlajka|ESP}} [[Real Madrid (ženy)|Real Madrid]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;" | 1 : 0 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;" | 2 : 1 <sup>f</sup> || rowspan="3" style="text-align:center;" | '''2.miesto''' |- |{{minivlajka|ENG}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] || bgcolor="#ffffdd" style="text-align:center;"| 0 : 0 <sup>f</sup> || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 1 : 3 |- |{{minivlajka|FRA}} [[Paris FC (ženy)|Paris FC]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 2 : 1 <sup>f</sup> || bgcolor="#ffffdd" style="text-align:center;"| 0 : 0 |- |Štvrťfinále || {{minivlajka|FRA}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 0 : 3 || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;" | 1 : 2 <sup>f</sup> || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;" | '''1 : 5''' |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2024/2025|2024–25]] | 2. kvalifikačné kolo || {{minivlajka|ENG}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 0 : 4 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 1 : 0 <sup>f</sup> || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;" | '''1 : 4''' |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2025/2026|2025–26]] | 3. kvalifikačné kolo|| {{minivlajka|ESP}} [[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]] || bgcolor="#ffffdd" style="text-align:center;"| 1 : 1 <sup>f</sup> || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 1 : 2 || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;" | '''2 : 3''' |} <sup>f</sup> Prvá etapa. ==Európsky pohár žien UEFA== {| class="wikitable" ! Súťaž ! Kolo ! Súper ! Vonku ! Doma ! Celkom |- | rowspan="5"|[[Európsky pohár žien UEFA 2025/2026|2025–26]] | Druhé kvalifikačné kolo || {{minivlajka|POL}} [[GKS Katowice (ženy)|GKS Katowice]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 3 : 1 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 4 : 0 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| '''7 : 1''' |- | Osemfinále || {{minivlajka|ITA}} [[Inter Milan (ženy)|Inter Milan]] || bgcolor="#ffffdd" style="text-align:center;"| 0 : 0 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 1 : 0 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| '''1 : 0''' |- | Štvrťfinále || {{minivlajka|ISL}} [[Breiðablik (ženy)|Breiðablik]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 4 : 1 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 7 : 0 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| '''11 : 1''' |- | Semifinále || {{minivlajka|GER}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 3 : 0 || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 0 : 1 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| '''3 : 1''' |- | Finále || {{minivlajka|SWE}} [[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby IF]] ||colspan=3| |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.goteborgfc.se/ Former website] – Kopparbergs/Göteborg FC https://bkhacken.se/sida/dam == Zdroj == {{Preklad|en|BK Häcken FF|1348597160}} {{DEFAULTSORT:BK Häcken (ženy)}} [[Kategória:Ženské futbalové kluby vo Švédsku]] [[Kategória:Šport v Göteborgu]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1970]] 5chkw0lct3xl28uullc8ok3tnqu9ixt 8203530 8203503 2026-04-25T20:58:48Z ~2026-20335-96 290941 8203530 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = BK Häcken | obrázok = | logo = | celýnázov = Bollklubben Häcken Fotbollsförening | prezývka = ''Getingarna'' (Osy) | založený = 1970 – 2004: '''Landvetters IF'''<br/>2004 – 2020:<br/>'''Kopparbergs/Göteborg FC'''<br/>2021: '''BK Häcken FF''' | rozpustený = | štadión = [[Bravida Arena]]<br>[[Göteborg]], [[Švédsko]] | kapacita = 6 300 | majiteľ = | predseda = Anders Billström | tréner = [[Elena Sadiku]] | liga = [[Damallsvenskan]] | sezóna = [[2025 Damallsvenskan|2025]] | pozícia = 1. miesto z 12 | vzor_lp1 =_hacken25h | vzor_t1 =_hacken25h | vzor_pp1 =_hacken25h | vzor_tr1 = | vzor_po1 = | ľavéplece1 =000000 | telo1 =FFDF00 | pravéplece1 =000000 | trenírky1 =000000 | ponožky1 =000000 | vzor_lp2 =_hacken25a | vzor_t2 = _hacken25a | vzor_pp2 =_hacken25a | vzor_tr2 = | vzor_po2 = | ľavéplece2 =FFFFFF | telo2 =FFFFFF | pravéplece2 =FFFFFF | trenírky2 =FFFFFF | ponožky2 =FFFFFF }} '''Bollklubben Häcken Fotbollsförening''' je žensky [[futbal]]ový klub so sídlom v [[Göteborg]]u, vo Švédsku. Klub bol založený v roku 1970 ako '''Landvetters IF''' a v rokoch 2004 až 2020 vystupoval pod názvom '''Kopparbergs/Göteborg FC'''. V roku 2021 sa stal ženskou sekciou mužského klubu [[BK Häcken]], pričom z právnych dôvodov funguje ako samostatný subjekt – dcérska spoločnosť BK Häcken. Ženský tím BK Häcken hrá svoje domáce zápasy na štadióne [[Bravida Arena]] v Göteborgu. Klubové farby sú žltá a čierna. Svoj prvý titul v najvyššej švédskej súťaži [[Damallsvenskan]] získal v roku 2020. ==História== Klub bol založený v roku 1970 ako Landvetters IF v obci [[Landvetter]], neďaleko mesta [[Göteborg]]. V roku 2004 sa presťahoval do mesta [[Göteborg]]u a následne zmenil názov na Kopparbergs/Göteborg FC.<ref name="history">{{cite news |title=KGFC – The History |url=https://www.goteborgfc.se/nyheter/kgfc-the-history/ |access-date=29 December 2020 |publisher=Kopparbergs/Göteborg FC |date=7 November 2020 |archive-date=9 October 2021 |archive-url=https://web.archive.org/web/20211009113827/https://www.goteborgfc.se/nyheter/kgfc-the-history/ |url-status=dead }}</ref> V rokoch 1999 až 2004 bol hlavným trénerom veterán Bo Falk. V období 2005 – 2007 pôsobil ako tréner [[Martin Pringle]],<ref>{{cite news|url=http://www.damfotboll.com/nyheter/2011/07/lottas-forre-tranare-om-hennes-framsteg|title=Lottas förre tränare om hennes framsteg|language=sv|work=Damfotboll.com|access-date=9 September 2013|date=12 July 2011|archive-date=14 October 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20131014025626/http://www.damfotboll.com/nyheter/2011/07/lottas-forre-tranare-om-hennes-framsteg|url-status=dead}}</ref> ktorého v sezóne 2008 nahradil [[Torbjörn Nilsson]]. V sezóne [[Damallsvenskan 2010|2010]] skončil Kopparbergs/Göteborg FC na druhom mieste v Damallsvenskan a prvýkrát sa kvalifikoval do [[Liga majstrov žien UEFA 2011/2012|Ligy majstrov žien 2011/12]]. V roku 2011 klub vyhral Švédsky pohár po penaltovom rozstrele proti [[Tyresö FF (ženy)|Tyresö]]. Trofej obhájil aj v roku 2012, keď vo finále opäť zdolal [[Tyresö FF (ženy)|Tyresö]].<ref>{{cite web|url=https://www.rsssf.org/tablesz/zwed-womcuphist.html|title=Sweden – List of Women Cup Finals|date=27 June 2013|access-date=9 September 2013|publisher=Rec.Sport.Soccer Statistics Foundation|first=Erik|last=Garin}}</ref> Kopparbergs/Göteborg FC získal svoj prvý ligový titul v roku 2020.<ref>{{cite news |title=Spelare, tränare, ledare – här är guldgänget 2020 |url=https://www.goteborgfc.se/nyheter/spelare-traenare-ledare-haer-aer-guldgaenget-2020/ |archive-url=https://web.archive.org/web/20201109213525/https://www.goteborgfc.se/nyheter/spelare-traenare-ledare-haer-aer-guldgaenget-2020/ |url-status=dead |archive-date=9 November 2020 |access-date=29 December 2020 |publisher=Kopparbergs/Göteborg FC |date=7 November 2020 }}</ref> Dňa 29. decembra 2020 oznámilo vedenie klubu zámer ukončiť činnosť prvého tímu v [[Damallsvenskan]].<ref name="dissolve">{{cite news |title=KGFC avbryter elitsatsningen |url=https://www.goteborgfc.se/nyheter/kgfc-avbryter-elitsatsningen/ |access-date=29 December 2020 |publisher=Kopparbergs/Göteborg FC |date=29 December 2020 |archive-date=29 December 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20201229111414/https://www.goteborgfc.se/nyheter/kgfc-avbryter-elitsatsningen/ |url-status=dead }}</ref> O dva dni neskôr však toto rozhodnutie zrušilo a klub pokračoval aj v sezóne 2021.<ref>{{cite news |title=Damallsvensk fotboll också 2021 – och hopp om en utökad satsning |url=https://www.goteborgfc.se/nyheter/damallsvensk-fotboll-ocksaa-2021-och-hopp-om-en-utoekad-satsning/ |access-date=31 December 2020 |publisher=Kopparbergs/Göteborg FC |date=31 December 2020 |archive-date=31 December 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20201231110542/https://www.goteborgfc.se/nyheter/damallsvensk-fotboll-ocksaa-2021-och-hopp-om-en-utoekad-satsning/ |url-status=dead }}</ref><ref>{{cite news |last1=Olausson |first1=Alexander |last2=Yousuf |first2=Etezaz |title=Göteborg FC satsar vidare |url=https://www.gp.se/sport/fotboll/g%C3%B6teborg-fc-satsar-vidare-1.39355419 |access-date=31 December 2020 |work=Göteborgs-Posten |date=31 December 2020}}</ref> Následne sa 28. januára 2021 stal ženskou sekciou klubu [[BK Häcken]], ktorý sídli taktiež v [[Göteborg]]u a pôsobí v najvyššej švédskej mužskej súťaži [[Allsvenskan]].<ref>{{Cite news|last=Smith|first=Rory|date=24 February 2021|title=A Rising Tide Sinks One Boat|language=en-US|work=The New York Times|url=https://www.nytimes.com/2021/02/24/sports/soccer/champions-league-womens-soccer.html|access-date=24 February 2021|issn=0362-4331|archive-date=9 April 2023|archive-url=https://web.archive.org/web/20230409054004/https://www.nytimes.com/2021/02/24/sports/soccer/champions-league-womens-soccer.html|url-status=live}}</ref> == Hráčky == ;Aktuálna Zostava: Zdroj: <ref>{{cite web|title=Dam – Trupp|url=https://bkhacken.se/sida/dam-trupp|publisher=[[BK Häcken]]|language=sv|access-date=1 February 2024|archive-date=24 January 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20240124154145/https://bkhacken.se/sida/dam-trupp|url-status=live}}</ref> {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=16.02.2026}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Island|poz=B|meno=[[Fanney Inga Birkisdóttirová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Austrália|poz=O|meno=[[Aivi Luiková]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Švédsko|poz=O|meno=[[Emma Östlundová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=USA|poz=Z|meno=[[Laney Matrianová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Dánsko|poz=Z|meno=[[Pernille Sanvigová]] (na hosťovaní z [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]])}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Josefin Baudouová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Felicia Schröderová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Anna Anvegårdová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Monica Jusu Bahová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Dánsko|poz=Ú|meno=[[Stine Sandbechová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Tilde Karlssonová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=Švédsko|poz=O|meno=[[Alva Selerudová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Malawi|poz=Z|meno=[[Faith Chinzimuová]]}} {{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Švédsko|poz=O|meno=[[Lisa Löwingová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Švédsko|poz=O|meno=[[Nesrin Akgünová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Dánsko|poz=Z|meno=[[Jóhanna Fossdalsáová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Paulina Nyströmová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Elin Rubenssonová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=USA|poz=O|meno=[[Tabby Tindellová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=26|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Nathalie Staafová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=27|nár=Island|poz=Ú|meno=[[Thelma Pálmadóttirová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=28|nár=Nigéria|poz=Z|meno=[[Halimatu Ayindeová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Švédsko|poz=B|meno=[[Hanna Karlssonová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=30|nár=Brazília|poz=Z|meno=[[Helena Sampaio (futbalistka)|Helena Sampaio]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=40|nár=Švédsko|poz=B|meno=[[Disa Hellwigová]]}} {{Futbalová súpiska koniec}} === Hráčky na hosťovaní === {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=16.02.2026}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Dánsko|poz=O|meno=[[Emilie Byrnaková]]}} (na hosťovaní v tíme [[TSG 1899 Hoffenheim (ženy)|TSG Hoffenheim]] do 30.júna 2026.) {{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Švédsko|poz=B|meno=[[Jennifer Falková]]}} (na hosťovaní v tíme [[Liverpool W.F.C.|Liverpool]] do 30.júna 2026.) {{Futbalová súpiska koniec}} == Bývalí hráči v priebehu rokov == {| style="width: 90%;" | | style="width: 35%; vertical-align: top;" | '''{{flagicon|SWE}} Švédsko''' * {{SWE}} [[Anna Ahlstrandová]] (2002{{--}}2005), (2009{{--}}2016) * {{SWE}} [[Johanna Almgrenová]] (2004{{--}}2014) * {{SWE}} [[Anneli Andelénová]] (1999{{--}}2000) * {{SWE}} [[Anita Asanteová]] (2012{{--}}2013) * {{SWE}} [[Kristin Bengtssonová]] (1999{{--}}2001), (2003) * {{SWE}} [[Emma Berglundová]] (2019{{--}}2020) * {{SWE}} [[Marika Bergman-Lundinová]] (2016{{--}}2017), (2022{{--}}2023) * {{SWE}} [[Alice Bergströmová]] (2024{{--}}2025) * {{SWE}} [[Stina Blacksteniusová]] (2020{{--}}2021) * {{SWE}} [[Rebecka Blomqvistová]] (2015{{--}}2020) * {{SWE}} [[Filippa Curmarková]] (2015{{--}}2024) * {{SWE}} [[Lisa Dahlkvistová]] (2010{{--}}2011) * {{SWE}} [[Amanda Edgrenová]] (2011{{--}}2015) * {{SWE}} [[Lisa Eková]] (2005{{--}}2012), (2014{{--}}2015) * {{SWE}} [[Anna-Maria Erikssonová]] * {{SWE}} [[Jennifer Falková]] (2016) * {{SWE}} [[Kathlene Fernströmová]] (2014{{--}}2016) * {{SWE}} [[Maja Göthbergová]] (2016{{--}}2017) * {{SWE}} [[Jenny Hallstenson]] (2008{{--}}2011) * {{SWE}} [[Pauline Rubinová]] (2016{{--}}2022) * {{SWE}} [[Kristin Hammarströmová]] (2011{{--}}2013) * {{SWE}} [[Marie Hammarströmová]] (2013) * {{SWE}} [[Freja Hellenbergová]] (2016) * {{SWE}} [[Evelyn Ijehová]] (2017{{--}}2020), (2021) * {{SWE}} [[Irvina Bajramovićová]] (2016{{--}}2018) * {{SWE}} [[Catrine Johanssonová]] (2007{{--}}2022) * {{SWE}} [[Monica Jusu Bah]] (2023) * {{SWE}} [[Rosa Kafajiová]] (2022{{--}}2024) * {{SWE}} [[Maria Karlssonová]] (2002{{--}}2008) * {{SWE}} [[Beata Kollmatsová]] (2011{{--}}2021) * {{SWE}} [[Emma Kullbergová]] (2020{{--}}2021) * {{SWE}} [[Elin Landströmová]] (2016{{--}}2017) * {{SWE}} [[Jessica Landströmová]] (2013) * {{SWE}} [[Linnea Liljegärd]] (2008{{--}}2012) * {{SWE}} [[Hedvig Lindahlová]] (2009{{--}}2010) * {{SWE}} [[Sara Lindénová]] (2005{{--}}2016) * {{SWE}} [[Mimmi Löfweniusová]] (2012) * {{SWE}} [[Karin Lundinová]] (2018{{--}}2019) * {{SWE}} [[Elma Junttila Nelhageová]] (2022{{--}}2024) * {{SWE}} [[Matilda Nildénová]] (2024{{--}}2025) * {{SWE}} [[Susanne Nilssonová]] (2009{{--}}2011) * {{SWE}} [[Salina Olssonová]] (2006{{--}}2007) * {{SWE}} [[Emma Pennsäterová]] (2018{{--}}2019) | style="width: 35%; vertical-align: top;" | * {{SWE}} [[Nathalie Perssonová]] (2016{{--}}2018) * {{SWE}} [[Julia Roddarová]] (2018{{--}}2020) * {{SWE}} [[Elin Rubenssonová]] (2015{{--}}2020), (2021{{--}}2024), (2025{{--}}) * {{SWE}} [[Amelie Rybäcková]] (1999{{--}}2009) * {{SWE}} [[Josefine Rybrinková]] (2022{{--}}2024) * {{SWE}} [[Johanna Rytting Kanerydová]] (2021{{--}}2022) * {{SWE}} [[Anna Sandbergová]] (2022{{--}}2024) * {{SWE}} [[Camilla Schelinová]] (2001{{--}}2008) * {{SWE}} [[Lotta Schelinová]] (2001{{--}}2008) * {{SWE}} [[Olivia Schoughová]] (2009{{--}}2013), (2018) * {{SWE}} [[Felicia Schröderová]] (2023) * {{SWE}} [[Stina Segerströmová]] (2009{{--}}2015) * {{SWE}} [[Alva Selerudová]] (2024{{--}}) * {{SWE}} [[Linda Sembrantová]] (2011) * {{SWE}} [[Sofia Skogová]] (2014{{--}}2015) * {{SWE}} [[Julia Wahlbergová]] (2014{{--}}2015) * {{SWE}} [[Hanna Wijková]] (2020{{--}}2026) * {{SWE}} [[Julia Zigiotti Olmeová]] (2018{{--}}2021) '''{{flagicon|DEN}} Dánsko''' * {{DEN}} [[Jóhanna Fossdalsáová]] (2023{{--}}) * {{DEN}} [[Mille Gejlová]] (2021{{--}}2023) * {{DEN}} {{FRO}} [[Line Geltzer Johansenová]] (2017{{--}}2018) * {{DEN}} [[Stine Sandbechová]] (2021{{--}}) * {{DEN}} [[Pernille Sanvigová]] (2025{{--}}) hosť. '''{{flagicon|ENG}} Anglicko''' * {{ENG}} [[Anita Asanteová]] (2012{{--}}2013) * {{ENG}} [[Ruby Grantová]] (2023{{--}}2025) * {{ENG}} [[Jodie Taylorová]] (2013) hosť. * {{ENG}} [[Annahita Zamanianová]] (2016{{--}}2018) '''{{flagicon|CAN}} Kanada''' * {{CAN}} [[Clarissa Lariseyová]] (2023{{--}}2025) '''{{flagicon|USA}} Spojené štáty''' * {{USA}} [[Camille Ashtonová]] (2012{{--}}2013) * {{USA}} [[Yael Averbuch Westová]] (2012{{--}}2013) * {{USA}} [[Annika Creelová]] (2020) * {{USA}} [[Bri Foldsová]] (2020) * {{USA}} [[Jasmine Hamidová]] (2024) * {{USA}} [[Taylor Leachová]] (2017{{--}}2019) * {{USA}} [[Savannah Levinová]] (2017) * {{USA}} [[Laney Matrianová]] (2026{{--}}) * {{USA}} [[Christen Pressová]] (2012), (2018) * {{USA}} [[Emily Samsová]] (2022) hosť. * {{USA}} [[Hope Solová]] (2004) * {{USA}} [[Emily Sonnettová]] (2020) * {{USA}} [[Sarah Teegardenová]] (2017) * {{USA}} [[Ingrid Wellsová]] (2012) * {{USA}} [[Carly Wickenheiserová]] (2025) '''{{flagicon|FRA}} Francúzsko''' * {{FRA}} [[Sabrina Viguierová]] (2014) | style="width: 35%; vertical-align: top;" | '''{{flagicon|ISL}} Island''' * {{ISL}} [[Arna Ásgrímsdóttirová]] (2015) * {{ISL}} [[Fanney Inga Birkisdóttirová]] (2024{{--}}) * {{ISL}} [[Diljá Ýr Zomersová]] (2021{{--}}2022) '''{{flagicon|BRA}} Brazília''' * {{BRA}} [[Daniela (futbalistka)|Daniela]] (2004) * {{BRA}} [[Dylan Holmes]] (2021) * {{BRA}} [[Helena Sampaio]] (2025{{--}}) * {{BRA}} [[Marlene Sjöberg]] (2000{{--}}2001), (2003{{--}}2015) '''{{flagicon|NGA}} Nigéria''' * {{NGA}} [[Halimatu Ayindeová]] (2026{{--}}) '''{{flagicon|NOR}} Nórsko''' * {{NOR}} [[Vilde Bøe Risová]] (2019{{--}}2020) * {{NOR}} [[Cathrine Dyngvoldová]] (2013{{--}}2015) * {{NOR}} [[Andrine Hegerbergová]] (2013{{--}}2016), (2022) * {{NOR}} [[Maren Mjeldeová]] (2014) * {{NOR}} [[Ingvild Stenslandová]] (2007{{--}}2009), (2011) '''{{flagicon|FIN}} Fínsko''' * {{FIN}} [[Adelina Engmanová]] (2015{{--}}2018) * {{FIN}} [[Jessica Julinová]] (2005{{--}}2006) * {{FIN}} [[Heidi Kackurová]] (2005) * {{FIN}} [[Emma Koivistová]] (2018{{--}}2020) * {{FIN}} [[Katariina Kosolová]] (2023{{--}}2024) * {{FIN}} [[Natalia Kuikková]] (2019{{--}}2020) * {{FIN}} [[Annica Sjölundová]] (2014{{--}}2015) '''{{flagicon|HUN}} Maďarsko''' * {{HUN}} [[Anna Csikiová]] (2003{{--}}2004) '''{{flagicon|NIR}} Severné Írsko''' * {{NIR}} [[Jackie Burnsová]] (2022) '''{{flagicon|NED}} Holandsko''' * {{NED}} [[Daniëlle van de Donková]] (2015) * {{NED}} [[Nathalie Geerisová]] (1999) * {{NED}} [[Loes Geurtsová]] (2014{{--}}2016), (2021{{--}}2024) * {{NED}} [[Lieke Martensová]] (2014{{--}}2015) * {{NED}} [[Manon Melisová]] (2014{{--}}2015) '''{{flagicon|TAN}} Tanzánia''' * {{flagicon|TAN}} [[Aisha Masaková]] (2022{{--}}2024) '''{{flagicon|SRB}} Srbsko''' * {{SRB}} [[Milica Mijatovićová]] (2021) '''{{flagicon|SUI}} Švajčiarsko''' * {{SUI}} [[Livia Pengová]] (2022{{--}}2023) '''{{flagicon|PHI}} Filipíny''' * {{flagicon|PHI}} {{SWE}} [[Jane Törnqvistová]] (2022{{--}}2023) '''{{flagicon|KOR}} Južná Korea''' * {{KOR}} [[Yoon Young-geul]] (2023) |} ==Ocenenie== [[Súbor:kopparbergsgoteborgfc2013.jpg|thumb|Víťazstvo Superpohára v apríli 2013]] *'''[[Damallsvenskan]]''' (2): [[2020 Damallsvenskan|2020]], [[2025 Damallsvenskan|2025]] *'''[[Švédsky pohár vo futbale žien|Švédsky pohár]]''' (3): 2011, 2012, 2019 *'''[[Švédsky superpohár (ženy)|Švédsky superpohár]]''' (1): 2013 ==Zápasy v súťažiach UEFA== „Všetky výsledky (vonku, doma a celkom) uvádzajú počet gólov Kopparbergs/Göteborg ako prvý.“ {| class="wikitable" ! Súťaž ! Kolo ! Súper ! Vonku ! Doma ! Celkom |- | rowspan="3"|[[Liga majstrov žien UEFA 2011/2012|2011–12]] | Kolo 32 || {{minivlajka|CRO}} [[ŽNK Osijek|Osijek]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 4 : 0 <sup>f</sup> || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 7 : 0 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| '''11 : 0''' |- | Osemfinále || {{minivlajka|DEN}} [[Fortuna Hjørring]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 1 : 0 <sup>f</sup> || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 3 : 2 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| '''4 : 2''' |- | Štvrťfinále || {{minivlajka|ENG}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 1 : 3 <sup>f</sup> || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 1 : 0 || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| '''2 : 3''' |- | rowspan="3"|[[Liga majstrov žien UEFA 2012/2013|2012–13]] | Kolo 32 || {{minivlajka|SRB}} [[ŽFK Spartak Subotica|Spartak Subotica]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 1 : 0 <sup>f</sup> || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 3 : 0 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| '''4 : 0''' |- | Osemfinále || {{minivlajka|DEN}} [[Fortuna Hjørring]] || bgcolor="#ffffdd" style="text-align:center;"| 1 : 1 <sup>f</sup> || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 3 : 2 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| '''4 : 3''' |- | Štvrťfinále || {{minivlajka|FRA}} [[FCF Juvisy|Juvisy]] || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 0 : 1 <sup>f</sup> || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 1 : 3 || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| '''1 : 4''' |- | [[Liga majstrov žien UEFA 2019/2020|2019–20]] | Kolo 32 || {{minivlajka|GER}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 1 : 0 || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 1 : 2<sup>f</sup> || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| '''2 : 2'''([[Away goals rule|a]]) |- | [[Liga majstrov žien UEFA 2020/2021|2020–21]] | Kolo 32 || {{minivlajka|ENG}} [[Manchester City W.F.C.|Manchester City]] || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 0 : 3 || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 1 : 2<sup>f</sup> || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| '''1 : 5''' |- | rowspan="4"|[[Liga majstrov žien UEFA 2021/2022|2021–22]] | Kolo 32 || {{minivlajka|NOR}} [[Vålerenga Fotball Damer|Vålerenga]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 3 : 1<sup>f</sup> || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 3 : 2 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| '''6 : 3''' |- | rowspan="3"|Skupinová fáza || {{minivlajka|POR}} [[S.L. Benfica (ženy)|Benfica]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;" | 1 : 0 <sup>f</sup> || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;" | 1 : 2 || rowspan="3" style="text-align:center;" | '''3.miesto''' |- |{{minivlajka|GER}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"|0 : 4 <sup>f</sup> || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"|1 : 5 |- |{{minivlajka|FRA}} [[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]] || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 0 : 4 || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"|0 : 3 <sup>f</sup> |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2022/2023|2022–23]] | 2. kvalifikačné kolo|| {{minivlajka|FRA}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 1 : 2 <sup>f</sup> || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 0 : 2 || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| '''1 : 4''' |- | rowspan="5"|[[Liga majstrov žien UEFA 2023/2024|2023–24]] | 2. kvalifikačné kolo || {{minivlajka|NED}} [[FC Twente (ženy)|Twente]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 1 : 2 || bgcolor="#ffffdd" style="text-align:center;"| 2 : 2 <sup>f</sup> || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| '''4 : 3''' |- | rowspan="3"|Skupinová fáza || {{minivlajka|ESP}} [[Real Madrid (ženy)|Real Madrid]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;" | 1 : 0 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;" | 2 : 1 <sup>f</sup> || rowspan="3" style="text-align:center;" | '''2.miesto''' |- |{{minivlajka|ENG}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] || bgcolor="#ffffdd" style="text-align:center;"| 0 : 0 <sup>f</sup> || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 1 : 3 |- |{{minivlajka|FRA}} [[Paris FC (ženy)|Paris FC]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 2 : 1 <sup>f</sup> || bgcolor="#ffffdd" style="text-align:center;"| 0 : 0 |- |Štvrťfinále || {{minivlajka|FRA}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 0 : 3 || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;" | 1 : 2 <sup>f</sup> || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;" | '''1 : 5''' |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2024/2025|2024–25]] | 2. kvalifikačné kolo || {{minivlajka|ENG}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 0 : 4 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 1 : 0 <sup>f</sup> || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;" | '''1 : 4''' |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2025/2026|2025–26]] | 3. kvalifikačné kolo|| {{minivlajka|ESP}} [[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]] || bgcolor="#ffffdd" style="text-align:center;"| 1 : 1 <sup>f</sup> || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 1 : 2 || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;" | '''2 : 3''' |} <sup>f</sup> Prvá etapa. ==Európsky pohár žien UEFA== {| class="wikitable" ! Súťaž ! Kolo ! Súper ! Vonku ! Doma ! Celkom |- | rowspan="5"|[[Európsky pohár žien UEFA 2025/2026|2025–26]] | Druhé kvalifikačné kolo || {{minivlajka|POL}} [[GKS Katowice (ženy)|GKS Katowice]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 3 : 1 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 4 : 0 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| '''7 : 1''' |- | Osemfinále || {{minivlajka|ITA}} [[Inter Milan (ženy)|Inter Milan]] || bgcolor="#ffffdd" style="text-align:center;"| 0 : 0 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 1 : 0 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| '''1 : 0''' |- | Štvrťfinále || {{minivlajka|ISL}} [[Breiðablik (ženy)|Breiðablik]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 4 : 1 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 7 : 0 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| '''11 : 1''' |- | Semifinále || {{minivlajka|GER}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]] || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| 3 : 0 || bgcolor="#ffbbbb" style="text-align:center;"| 0 : 1 || bgcolor="#ddffdd" style="text-align:center;"| '''3 : 1''' |- | Finále || {{minivlajka|SWE}} [[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby IF]] ||colspan=3| |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://bkhacken.se/sida/dam Oficiálna stránka] == Zdroj == {{Preklad|en|BK Häcken FF|1348597160}} {{DEFAULTSORT:Häcken BK}} [[Kategória:Ženské futbalové kluby vo Švédsku]] [[Kategória:Šport v Göteborgu]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1970]] c8t2lvnvh3o95guyq0za4rym0lyzvkh Redaktor:Klaudia Gal 2 748879 8203508 2026-04-25T20:07:54Z Klaudia Gal 293027 vytvorený príspevok 8203508 wikitext text/x-wiki == Katarína Nádaská == Mgr. Katarína Nádaská, PhD. (1983, Košice ) – Absolventka odboru História (Mgr., PhD.) na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobí ako historička a odborná pracovníčka vo Východoslovenskej galérii v Košiciach. Venuje sa výskumu rôznych tém historického kultúrneho dedičstva so zameraním na mesto Košice a oblasť východného Slovenska. V danej problematike publikuje a zostavila viacero výstav týkajúcich sa reštaurovania a kultúrnej umeleckej minulosti Košíc. Za odbornú prácu získala ceny časopisu Pamiatky a múzea a ocenenie Rady galérií Slovenska Biela kocka.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Katarina Nadaska - Independent Researcher | url = https://independent.academia.edu/KatarinaNadaska | vydavateľ = independent.academia.edu | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en | meno = Katarína | priezvisko = Nádaská}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Katarína Nádaská: Stredovekí Košičania zanechali dóm aj pre nás | url = https://www.magazinoknihach.sk/katarina-nadaska-stredoveki-kosicania-zanechali-dom-aj-pre-nas/ | dátum vydania = 2024-05-03 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk-SK | meno = Martin | priezvisko = Kasarda}}</ref> '''Publikačná činnosť''': '''Monografické reprezentatívne fotografické publikácie:''' Nádaská, Katarína – Drnek, Jan Wiliam: ''Dóm svätej Alžbety''. Bratislava : Ikar, 2024, 304 s. Nádaská, Katarína – Novotná, Mária: Metropolitné katedrály – Dóm sv. Alžbety. In: Kolektív: ''Metropolitné katedrály – Dóm sv. Martina a Dóm sv. Alžbety''. Bratislava : Ikar, 2022, 296 s. <ref name=":0" /><ref name=":1" /> '''Odborné publikácie - katalógy výstav:''' Nádaská, Katarína (Ed.): ''Slnko ľady láme – život a dielo sochárky Aliny Ferdinandy (1926 – 1974).'' Katalóg výstavy. Košice : Východoslovenská galéria, 2025, 200 s. (SK/EN) Nádaská, Katarína (Ed.): ''Umením a slovom, kultúrne dedičstvo Rádu premonštrátov v Jasove.'' Katalóg výstavy. Košice : Východoslovenská galéria a Rád Premonštrátov – Opátstvo Jasov, 2021, 220 s. (SK/EN) Nádaská, Katarína – Kleban, Miroslav: ''Socha duch obraz svetlo, príbehy zbierky starého umenia''. Katalóg výstavy. Košice : Východoslovenská galéria, 2018, 56 s. Nádaská, Katarína: ''Mária Spoločníková – Reštaurátorka, žena, Košičanka''. Katalóg výstavy. Košice : Východoslovenská galéria, 2017, 88 s. '''Kolektívna monografia:''' Zubko, Peter – Juckes, Timothy R. – Nádaská, Katarína: ''Pútnický kostol sv. Alžbety v Košiciach''. Košice : Popradská tlačiareň, 2014, 77 s. '''Kapitoly v katalógoch, kolektívnych monografiách a štúdie v zborníkoch (výber):''' - Košický príbeh jedného detstva, príbeh jednej košickej rodiny. Reflexia literárneho diela Perlička pri 100. výročí narodenia Aliny Ferdinandy. In: ''Museologica literaria 2025''. Ed. Daniel Hupko. Banská Bystrica : Zväz múzeí na Slovensku, 2026, v tlači. - Sochárka a jej listy. Život a dielo Aliny Ferdinandy vo svetle sochárkinej pozostalosti (osobného archívu). In: ''Slnko ľady láme – život a dielo sochárky Aliny Ferdinandy (1926 – 1974).'' Katalóg výstavy. Ed. Katarína Nádaská. Košice : Východoslovenská galéria, 2025, s. 30-73. (SK/EN) - Inter arma silent musae - dôsledky Barbarskej noci na historické zariadenie kláštora premonštrátov v Jasove. In: ''Rožňava v premenách času, 730. výročie prvej písomnej zmienky o Rožňave''. Ed. Lenka Bischof. Rožňava : Mesto Rožňava, 2023, s. 153-165. - Kultúrne dedičstvo premonštrátov v Jasove z pohľadu likvidácie rádu v roku 1950. In: ''Umením a slovom, kultúrne dedičstvo Rádu premonštrátov v Jasove.'' Katalóg výstavy. Ed. Katarína Nádaská. Košice : Východoslovenská galéria a Rád Premonštrátov – Opátstvo Jasov, 2021, s. 82-96, (EN, s. 138-144). - Obnovenie procesu systematického reštaurovania diel poškodených požiarom vo Východoslovenskej galérii. In: ''Ochrana kultúrneho dedičstva v prípade živelných katastrof a mimoriadnych situácií''. Ed. Barbora Skubachová. Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, 2020, s. 67-83. - Farári kostola sv. Alžbety v stredoveku – vybrané aspekty z cirkevných dejín mesta. In: ''Európsky unikát, zborník z konferencie pri 650. výročí udelenia 1. erbovej listiny mestu Košice''. Ed. Martin Bartoš. Košice : Archív mesta Košice, 2025 (2019), s. 60-89. - Puristická prestavba dómu sv. Alžbety v Košiciach. In: ''Na prelome. Umenie rokov 1890 – 1918''. Eds. Miroslav Kleban – Ján Kovačič. Košice : Východoslovenská galéria, 2018, s. 153-163. - Stav a spracovanie fotografického materiálu v galerijnej dokumentácii a evidencii zbierkového fondu Východoslovenskej galérie. In: ''(Ne)zabudnuté fotografie. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie.'' Bratislava : Slovenský národný archív, 2014, s. 79-87. - Svätá Alžbeta, Mulier Misericordiae. K fenoménu milosrdenstva v stredovekých mestách. In: ''Documenta Pragensia Supplementa IV, Milosrdenství vo středověkých městech''. Ed. Kateřina Jíšová. Praha : Archiv hlavního města Prahy, 2013, s. 103-120. - Stredoveké špitály v Košiciach. In: ''Od špitála k nemocnici. Zdravotníctvo, sociálna starostlivosť a osveta v dejinách Slovenska''. Eds. Daniela Tvrdoňová – Ivana Fialová. Bratislava : Slovenský národný archív, 2013, s. 48-66. - Košice ako miesto pamäti na sv. Alžbetu v ikonografii severného portálu Dómu. In: ''Trzecie polsko-czeskie forum młodych mediewistów, Commemoratio praeteritorum – społeczności średniowieczne wobec przeszłości''. Poznań : Uniwersytet im. Adama Mickiewicza, 2012, s. 119-128. - autorka fotografie západného portálu dómu sv. Alžbety v Košiciach. In: Dragoș Năstăsoiu: ''Gothic Art in Romania''. Bucureşti : NOI Media Print, (sine anno), s. 87.                                                                                                                       - ''Lexikon stredovekých miest na Slovensku''. Heslo: Košice. Eds. Martin Štefánik – Ján Lukačka. Bratislava : Historický ústav SAV, 2010, s. 194 – 216. (spoluautor Miroslava Slezáková) - Mestská patrónka sv. Alžbeta ako bod stretnutia dynastickej a meštianskej tradície v stredovekých Košiciach. Vznik alžbetínskeho kultu v Košiciach. In: ''Stredoveké mesto ako miesto stretnutí a komunikácie''. Bratislava : Historický ústav SAV, 2010, s. 187-198. - Obraz sv. Alžbety v legende od dominikánskeho mnícha Teodorika. In: ''Svätec a jeho funkcie v spoločnosti I.'' Eds. Rastislav Kožiak – Jaroslav Nemeš. Bratislava : Chronos, 2006, s. 333 – 343. '''Články v odborných časopisoch a ročenkách (výber):''' - Sochársky mikrosvet Aliny Ferdinandy. Kurátorka Katarína Nádaská o umeleckom svete detstva sochárky. In: ''Fraktál'', č. 2, 2025, s. 19-21. - Oltár Poslednej večere z Dómu sv. Alžbety v Košiciach – problematika jeho zaniknutia resp. straty. Archívno-historický výskum. In: ''Košické historické zošity'', 34/2024, s. 54-96. - Umením a slovom, kultúrne dedičstvo Rádu premonštrátov v Jasove. Anotácia výstavy. In: ''Múzeum'', č. 2, 2021, s. 60. - Umením a slovom. Kultúrny odkaz premonštrátov z Jasova. In: ''Pamiatky a múzeá'', č. 2, 2021, s. 58-62. - Nádaská, Katarína – Zvedelová, Kristína: Synagóga na Zvonárskej ulici v Košiciach. Dejiny stavby a jej komunity. In: ''Pamiatky a múzeá'', č. 1, 2016, s. 26-32. - Nové archívne dokumenty k reštaurovaniu dómu sv. Alžbety v Košiciach z prelomu 19./20. storočia. In: ''Slovenská archivistika'', č. 1, 2013, s. 100-104. - Vnímanie choroby a starostlivosť o chorých u mendikantov na príklade sv. Alžbety Uhorskej. In: ''Theatrum historiae,'' Univerzita Pardubice, č. 11, 2012, s. 59-68. '''Články v populárnych časopisoch a novinách (výber):''' - Najmilosrdnejšia žena stredoveku. Literárna rubrika Literárium – Jesenná úroda dobrého čítania. Zostavila: Monika Zumríková. Ilustrácia: Zuzana Bartová. In: ''Katolícke noviny'', č. 42, 2024, s. 24. - Za Máriou Spoločníkovou (1926 – 2021). In: ''Denník N'', online, 11.9.2021. - Kriesi hmotu, ktorá ukrýva vzácny duchovný obsah. Rozhovor s Máriou Spoločníkovou. In: ''Katolícke noviny'', č. 15, 2017, s. 20-21. - Nahliadnite do reštaurátorského umenia. In: ''Katolícke noviny'', č. 29, 2017, s. 20. - Košická moderna, odhalený poklad košického umenia. In: ''Zajtrajšie noviny'', EHMK 2013, č. 11, 2014, s. 8. - Východoslovenská galéria vo Viedni. In: ''HistoryWeb.sk'', 17. 2. 2013, 2/2013. [online: <nowiki>http://www.historyweb.sk/clanky/detail/vychodoslovenska-galeria-vo-viedni#.UvtR-LSoRTA</nowiki>] - Malý gigant kresliar Ľudovít Feld. In: ''Južan'', č. 2, 2013, s. 6. - Eugen Krón a jeho Košické roky vo Viedni. In: ''Zajtrajšie noviny'', EHMK 2013, č. 5-6, 2013, s. 18. - Príbehy východoslovenských umelcov. In: ''Zajtrajšie noviny'', EHMK 2013, č. 19, 2013, s. 8. - Výstava Košická moderna a jej presahy vo Východoslovenskej galérii. In: ''Zajtrajšie noviny'', EHMK 2013, č. 23, 2013, s. 9. - Počiatky ranostredovekej aristokracie v Uhorskom kráľovstve. In: ''Historická revue'', č. 9, 2012, s. 12-17. - Zomrel kráľ, nech žije kráľ! Poslední Arpádovci na uhorskom tróne. In: ''HistoryWeb.sk'', 28.9.2012, 1/2012.  [online: <nowiki>http://www.historyweb.sk/clanky/detail/zomrel-kral-nech-zije-kral#.VHooL9LF_GA</nowiki>] - Zem uprostred vesmíru. Pohľad na prírodu medzi antikou a stredovekom. In: ''História'', č. 1-2, 2010, s. 6-9. - Svätá Alžbeta – princezná bez žezla a koruny. In: ''Historická revue'', č. 10, 2010, s. 56-61. - Postava svätca v stredovekom písomníctve. In: ''Medea'', roč. 11, 2007, s. 89-116. - Príroda a svet v diele ''Etymologiae'' od Izidora zo Sevilly. In: ''Medea'', roč. 9, 2005, s. 60-88. '''Recenzie, správy z konferencií a výstav (výber):''' - Leucha 1249 - Leutscha 1400. Ed. Mária Novotná. Levoča : SNM – Spišské múzeum v Levoči, 2024. (anotácia) In: ''Archívny almanach'', VII/2024, s. 130-131. - Priatková, Adriana – Degtiaryová, Lina: Architekt Ľudovít Oelschläger – Dielo na Ukrajine. Košice : Dana Kušnírová – HistoricKE, 2024, 344 s. (anotácia) In: ''Košické historické zošity'', 34/2024, s. 99-100. - Knižnica Východoslovenskej galérie v Košiciach opäť prístupná verejnosti. In: ''Bulletin Slovenskej asociácie knižníc'', č. 2, 2020, s. 8-11. - R. Matuštík – R. Gregor – G. Marhevská: Ján Mathé, hladač dobra. Košice : Result, 2010, 286 s. (recenzia) In: ''Mesto a dejiny'', č. 1, 2013, s. 100-103. - Viliam Malík 1912 - 2012 –  retrospektívna výstava, Slovenská národná galéria, Bratislava, 18. apríl – 14. júl 2013. (správa z výstavy) In: ''Mesto a dejiny'', č. 1, 2013, s. 91 – 92. - Vybrané problémy archeológie stredoveku a novoveku na východnom Slovensku. In: ''Historický časopis'', č. 3, 2011, s. 579-580. - „Caravaggio“ – výstava k jubileu 400. výročia úmrtia Caravaggia, Scuderie del Quirinale,  Rím, 20. február – 13. jún 2010. (správa z výstavy) In: ''Historia Nova'', č. 2, 2010, s. 176-178. [online: <nowiki>http://www.fphil.uniba.sk/index.php?id=historia_nova</nowiki>] - GERÁT, Ivan: ''Obrazové legendy sv. Alžbety''. Bratislava : Veda, 2009, 254 s. (recenzia) In: ''World Literature Studies'', č. 2, 2010, s. 92-94. - NEMERKÉNYI, Előd: ''Latin Classics in Medieval Hungary Eleventh Century''. Debrecen – Budapest : Central European University Press, 2004, 273 s. (recenzia) In: ''Mittellateinisches Jahrbuch. Internationale Zeitschrift für Mediävistik und Humanismusforschung /International Journal of Medieval and Humanistic Studies /Revue internationale des études du moyen âge et de l'humanisme /Rivista internazionale di studi medievali e umanistici'', č. 2, 2009, s. 350-354. (spoluautor Vincent Múcska) - Vedecká komunikácia ako nástroj skvalitnenia výskumných inštitúcií. Prečo sa učiť vedecky komunikovať? In: ''Medea'', roč. 11, 2007, s. 141-143. '''Rozhovory:''' - rozhovor s Mgr. Denisou Kahonovou a Ing. Zorou Breierovou. In: ''Slnko ľady láme'', citované vyššie, s. 96-111. - rozhovor s reštaurátorkou Máriou Spoločníkovou. In: ''Katolícke noviny'', č. 15, 2017, s. 20-21. - rozhovor s Doc. Ivanom Gerátom. In: ''Medea'', roč. 16, 2012, s. 109-117. - rozhovor s Dr. Jánom Steinhübelom. In: ''Medea'', roč. 14/15, 2010/2011, s. 145-150. - rozhovor s Prof. Leonom Sokolovkým. In: ''Medea'', roč. 13, 2009, s. 141-148. - rozhovor s Doc. Jurajom Šedivým. In: ''Medea'', roč. 11, 2007, s. 133-140. 2jg4kvw65yam4tt0n6lgtuu0myq89vy 8203509 8203508 2026-04-25T20:18:23Z Klaudia Gal 293027 doplnený podnázov 8203509 wikitext text/x-wiki == Katarína Nádaská == === slovenská historička, kurátorka (*1983 Košice, Slovensko) === Mgr. Katarína Nádaská, PhD. (1983, Košice ) – Absolventka odboru História (Mgr., PhD.) na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobí ako historička a odborná pracovníčka vo Východoslovenskej galérii v Košiciach. Venuje sa výskumu rôznych tém historického kultúrneho dedičstva so zameraním na mesto Košice a oblasť východného Slovenska. V danej problematike publikuje a zostavila viacero výstav týkajúcich sa reštaurovania a kultúrnej umeleckej minulosti Košíc. Za odbornú prácu získala ceny časopisu Pamiatky a múzea a ocenenie Rady galérií Slovenska Biela kocka.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Katarina Nadaska - Independent Researcher | url = https://independent.academia.edu/KatarinaNadaska | vydavateľ = independent.academia.edu | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en | meno = Katarína | priezvisko = Nádaská}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Katarína Nádaská: Stredovekí Košičania zanechali dóm aj pre nás | url = https://www.magazinoknihach.sk/katarina-nadaska-stredoveki-kosicania-zanechali-dom-aj-pre-nas/ | dátum vydania = 2024-05-03 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk-SK | meno = Martin | priezvisko = Kasarda}}</ref> '''Publikačná činnosť''': '''Monografické reprezentatívne fotografické publikácie:''' Nádaská, Katarína – Drnek, Jan Wiliam: ''Dóm svätej Alžbety''. Bratislava : Ikar, 2024, 304 s. Nádaská, Katarína – Novotná, Mária: Metropolitné katedrály – Dóm sv. Alžbety. In: Kolektív: ''Metropolitné katedrály – Dóm sv. Martina a Dóm sv. Alžbety''. Bratislava : Ikar, 2022, 296 s. <ref name=":0" /><ref name=":1" /> '''Odborné publikácie - katalógy výstav:''' Nádaská, Katarína (Ed.): ''Slnko ľady láme – život a dielo sochárky Aliny Ferdinandy (1926 – 1974).'' Katalóg výstavy. Košice : Východoslovenská galéria, 2025, 200 s. (SK/EN) Nádaská, Katarína (Ed.): ''Umením a slovom, kultúrne dedičstvo Rádu premonštrátov v Jasove.'' Katalóg výstavy. Košice : Východoslovenská galéria a Rád Premonštrátov – Opátstvo Jasov, 2021, 220 s. (SK/EN) Nádaská, Katarína – Kleban, Miroslav: ''Socha duch obraz svetlo, príbehy zbierky starého umenia''. Katalóg výstavy. Košice : Východoslovenská galéria, 2018, 56 s. Nádaská, Katarína: ''Mária Spoločníková – Reštaurátorka, žena, Košičanka''. Katalóg výstavy. Košice : Východoslovenská galéria, 2017, 88 s. '''Kolektívna monografia:''' Zubko, Peter – Juckes, Timothy R. – Nádaská, Katarína: ''Pútnický kostol sv. Alžbety v Košiciach''. Košice : Popradská tlačiareň, 2014, 77 s. '''Kapitoly v katalógoch, kolektívnych monografiách a štúdie v zborníkoch (výber):''' - Košický príbeh jedného detstva, príbeh jednej košickej rodiny. Reflexia literárneho diela Perlička pri 100. výročí narodenia Aliny Ferdinandy. In: ''Museologica literaria 2025''. Ed. Daniel Hupko. Banská Bystrica : Zväz múzeí na Slovensku, 2026, v tlači. - Sochárka a jej listy. Život a dielo Aliny Ferdinandy vo svetle sochárkinej pozostalosti (osobného archívu). In: ''Slnko ľady láme – život a dielo sochárky Aliny Ferdinandy (1926 – 1974).'' Katalóg výstavy. Ed. Katarína Nádaská. Košice : Východoslovenská galéria, 2025, s. 30-73. (SK/EN) - Inter arma silent musae - dôsledky Barbarskej noci na historické zariadenie kláštora premonštrátov v Jasove. In: ''Rožňava v premenách času, 730. výročie prvej písomnej zmienky o Rožňave''. Ed. Lenka Bischof. Rožňava : Mesto Rožňava, 2023, s. 153-165. - Kultúrne dedičstvo premonštrátov v Jasove z pohľadu likvidácie rádu v roku 1950. In: ''Umením a slovom, kultúrne dedičstvo Rádu premonštrátov v Jasove.'' Katalóg výstavy. Ed. Katarína Nádaská. Košice : Východoslovenská galéria a Rád Premonštrátov – Opátstvo Jasov, 2021, s. 82-96, (EN, s. 138-144). - Obnovenie procesu systematického reštaurovania diel poškodených požiarom vo Východoslovenskej galérii. In: ''Ochrana kultúrneho dedičstva v prípade živelných katastrof a mimoriadnych situácií''. Ed. Barbora Skubachová. Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, 2020, s. 67-83. - Farári kostola sv. Alžbety v stredoveku – vybrané aspekty z cirkevných dejín mesta. In: ''Európsky unikát, zborník z konferencie pri 650. výročí udelenia 1. erbovej listiny mestu Košice''. Ed. Martin Bartoš. Košice : Archív mesta Košice, 2025 (2019), s. 60-89. - Puristická prestavba dómu sv. Alžbety v Košiciach. In: ''Na prelome. Umenie rokov 1890 – 1918''. Eds. Miroslav Kleban – Ján Kovačič. Košice : Východoslovenská galéria, 2018, s. 153-163. - Stav a spracovanie fotografického materiálu v galerijnej dokumentácii a evidencii zbierkového fondu Východoslovenskej galérie. In: ''(Ne)zabudnuté fotografie. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie.'' Bratislava : Slovenský národný archív, 2014, s. 79-87. - Svätá Alžbeta, Mulier Misericordiae. K fenoménu milosrdenstva v stredovekých mestách. In: ''Documenta Pragensia Supplementa IV, Milosrdenství vo středověkých městech''. Ed. Kateřina Jíšová. Praha : Archiv hlavního města Prahy, 2013, s. 103-120. - Stredoveké špitály v Košiciach. In: ''Od špitála k nemocnici. Zdravotníctvo, sociálna starostlivosť a osveta v dejinách Slovenska''. Eds. Daniela Tvrdoňová – Ivana Fialová. Bratislava : Slovenský národný archív, 2013, s. 48-66. - Košice ako miesto pamäti na sv. Alžbetu v ikonografii severného portálu Dómu. In: ''Trzecie polsko-czeskie forum młodych mediewistów, Commemoratio praeteritorum – społeczności średniowieczne wobec przeszłości''. Poznań : Uniwersytet im. Adama Mickiewicza, 2012, s. 119-128. - autorka fotografie západného portálu dómu sv. Alžbety v Košiciach. In: Dragoș Năstăsoiu: ''Gothic Art in Romania''. Bucureşti : NOI Media Print, (sine anno), s. 87.                                                                                                                       - ''Lexikon stredovekých miest na Slovensku''. Heslo: Košice. Eds. Martin Štefánik – Ján Lukačka. Bratislava : Historický ústav SAV, 2010, s. 194 – 216. (spoluautor Miroslava Slezáková) - Mestská patrónka sv. Alžbeta ako bod stretnutia dynastickej a meštianskej tradície v stredovekých Košiciach. Vznik alžbetínskeho kultu v Košiciach. In: ''Stredoveké mesto ako miesto stretnutí a komunikácie''. Bratislava : Historický ústav SAV, 2010, s. 187-198. - Obraz sv. Alžbety v legende od dominikánskeho mnícha Teodorika. In: ''Svätec a jeho funkcie v spoločnosti I.'' Eds. Rastislav Kožiak – Jaroslav Nemeš. Bratislava : Chronos, 2006, s. 333 – 343. '''Články v odborných časopisoch a ročenkách (výber):''' - Sochársky mikrosvet Aliny Ferdinandy. Kurátorka Katarína Nádaská o umeleckom svete detstva sochárky. In: ''Fraktál'', č. 2, 2025, s. 19-21. - Oltár Poslednej večere z Dómu sv. Alžbety v Košiciach – problematika jeho zaniknutia resp. straty. Archívno-historický výskum. In: ''Košické historické zošity'', 34/2024, s. 54-96. - Umením a slovom, kultúrne dedičstvo Rádu premonštrátov v Jasove. Anotácia výstavy. In: ''Múzeum'', č. 2, 2021, s. 60. - Umením a slovom. Kultúrny odkaz premonštrátov z Jasova. In: ''Pamiatky a múzeá'', č. 2, 2021, s. 58-62. - Nádaská, Katarína – Zvedelová, Kristína: Synagóga na Zvonárskej ulici v Košiciach. Dejiny stavby a jej komunity. In: ''Pamiatky a múzeá'', č. 1, 2016, s. 26-32. - Nové archívne dokumenty k reštaurovaniu dómu sv. Alžbety v Košiciach z prelomu 19./20. storočia. In: ''Slovenská archivistika'', č. 1, 2013, s. 100-104. - Vnímanie choroby a starostlivosť o chorých u mendikantov na príklade sv. Alžbety Uhorskej. In: ''Theatrum historiae,'' Univerzita Pardubice, č. 11, 2012, s. 59-68. '''Články v populárnych časopisoch a novinách (výber):''' - Najmilosrdnejšia žena stredoveku. Literárna rubrika Literárium – Jesenná úroda dobrého čítania. Zostavila: Monika Zumríková. Ilustrácia: Zuzana Bartová. In: ''Katolícke noviny'', č. 42, 2024, s. 24. - Za Máriou Spoločníkovou (1926 – 2021). In: ''Denník N'', online, 11.9.2021. - Kriesi hmotu, ktorá ukrýva vzácny duchovný obsah. Rozhovor s Máriou Spoločníkovou. In: ''Katolícke noviny'', č. 15, 2017, s. 20-21. - Nahliadnite do reštaurátorského umenia. In: ''Katolícke noviny'', č. 29, 2017, s. 20. - Košická moderna, odhalený poklad košického umenia. In: ''Zajtrajšie noviny'', EHMK 2013, č. 11, 2014, s. 8. - Východoslovenská galéria vo Viedni. In: ''HistoryWeb.sk'', 17. 2. 2013, 2/2013. [online: <nowiki>http://www.historyweb.sk/clanky/detail/vychodoslovenska-galeria-vo-viedni#.UvtR-LSoRTA</nowiki>] - Malý gigant kresliar Ľudovít Feld. In: ''Južan'', č. 2, 2013, s. 6. - Eugen Krón a jeho Košické roky vo Viedni. In: ''Zajtrajšie noviny'', EHMK 2013, č. 5-6, 2013, s. 18. - Príbehy východoslovenských umelcov. In: ''Zajtrajšie noviny'', EHMK 2013, č. 19, 2013, s. 8. - Výstava Košická moderna a jej presahy vo Východoslovenskej galérii. In: ''Zajtrajšie noviny'', EHMK 2013, č. 23, 2013, s. 9. - Počiatky ranostredovekej aristokracie v Uhorskom kráľovstve. In: ''Historická revue'', č. 9, 2012, s. 12-17. - Zomrel kráľ, nech žije kráľ! Poslední Arpádovci na uhorskom tróne. In: ''HistoryWeb.sk'', 28.9.2012, 1/2012.  [online: <nowiki>http://www.historyweb.sk/clanky/detail/zomrel-kral-nech-zije-kral#.VHooL9LF_GA</nowiki>] - Zem uprostred vesmíru. Pohľad na prírodu medzi antikou a stredovekom. In: ''História'', č. 1-2, 2010, s. 6-9. - Svätá Alžbeta – princezná bez žezla a koruny. In: ''Historická revue'', č. 10, 2010, s. 56-61. - Postava svätca v stredovekom písomníctve. In: ''Medea'', roč. 11, 2007, s. 89-116. - Príroda a svet v diele ''Etymologiae'' od Izidora zo Sevilly. In: ''Medea'', roč. 9, 2005, s. 60-88. '''Recenzie, správy z konferencií a výstav (výber):''' - Leucha 1249 - Leutscha 1400. Ed. Mária Novotná. Levoča : SNM – Spišské múzeum v Levoči, 2024. (anotácia) In: ''Archívny almanach'', VII/2024, s. 130-131. - Priatková, Adriana – Degtiaryová, Lina: Architekt Ľudovít Oelschläger – Dielo na Ukrajine. Košice : Dana Kušnírová – HistoricKE, 2024, 344 s. (anotácia) In: ''Košické historické zošity'', 34/2024, s. 99-100. - Knižnica Východoslovenskej galérie v Košiciach opäť prístupná verejnosti. In: ''Bulletin Slovenskej asociácie knižníc'', č. 2, 2020, s. 8-11. - R. Matuštík – R. Gregor – G. Marhevská: Ján Mathé, hladač dobra. Košice : Result, 2010, 286 s. (recenzia) In: ''Mesto a dejiny'', č. 1, 2013, s. 100-103. - Viliam Malík 1912 - 2012 –  retrospektívna výstava, Slovenská národná galéria, Bratislava, 18. apríl – 14. júl 2013. (správa z výstavy) In: ''Mesto a dejiny'', č. 1, 2013, s. 91 – 92. - Vybrané problémy archeológie stredoveku a novoveku na východnom Slovensku. In: ''Historický časopis'', č. 3, 2011, s. 579-580. - „Caravaggio“ – výstava k jubileu 400. výročia úmrtia Caravaggia, Scuderie del Quirinale,  Rím, 20. február – 13. jún 2010. (správa z výstavy) In: ''Historia Nova'', č. 2, 2010, s. 176-178. [online: <nowiki>http://www.fphil.uniba.sk/index.php?id=historia_nova</nowiki>] - GERÁT, Ivan: ''Obrazové legendy sv. Alžbety''. Bratislava : Veda, 2009, 254 s. (recenzia) In: ''World Literature Studies'', č. 2, 2010, s. 92-94. - NEMERKÉNYI, Előd: ''Latin Classics in Medieval Hungary Eleventh Century''. Debrecen – Budapest : Central European University Press, 2004, 273 s. (recenzia) In: ''Mittellateinisches Jahrbuch. Internationale Zeitschrift für Mediävistik und Humanismusforschung /International Journal of Medieval and Humanistic Studies /Revue internationale des études du moyen âge et de l'humanisme /Rivista internazionale di studi medievali e umanistici'', č. 2, 2009, s. 350-354. (spoluautor Vincent Múcska) - Vedecká komunikácia ako nástroj skvalitnenia výskumných inštitúcií. Prečo sa učiť vedecky komunikovať? In: ''Medea'', roč. 11, 2007, s. 141-143. '''Rozhovory:''' - rozhovor s Mgr. Denisou Kahonovou a Ing. Zorou Breierovou. In: ''Slnko ľady láme'', citované vyššie, s. 96-111. - rozhovor s reštaurátorkou Máriou Spoločníkovou. In: ''Katolícke noviny'', č. 15, 2017, s. 20-21. - rozhovor s Doc. Ivanom Gerátom. In: ''Medea'', roč. 16, 2012, s. 109-117. - rozhovor s Dr. Jánom Steinhübelom. In: ''Medea'', roč. 14/15, 2010/2011, s. 145-150. - rozhovor s Prof. Leonom Sokolovkým. In: ''Medea'', roč. 13, 2009, s. 141-148. - rozhovor s Doc. Jurajom Šedivým. In: ''Medea'', roč. 11, 2007, s. 133-140. rdylmc1xonb3375zh3lfp4dv4oo6kcb 8203515 8203509 2026-04-25T20:26:10Z Klaudia Gal 293027 vloženie portrétu 8203515 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Katarína Nádaská.png|náhľad|Katarína Nádaská]] == Katarína Nádaská == === slovenská historička, kurátorka (*1983 Košice, Slovensko) === Mgr. Katarína Nádaská, PhD. (1983, Košice ) – Absolventka odboru História (Mgr., PhD.) na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobí ako historička a odborná pracovníčka vo Východoslovenskej galérii v Košiciach. Venuje sa výskumu rôznych tém historického kultúrneho dedičstva so zameraním na mesto Košice a oblasť východného Slovenska. V danej problematike publikuje a zostavila viacero výstav týkajúcich sa reštaurovania a kultúrnej umeleckej minulosti Košíc. Za odbornú prácu získala ceny časopisu Pamiatky a múzea a ocenenie Rady galérií Slovenska Biela kocka.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Katarina Nadaska - Independent Researcher | url = https://independent.academia.edu/KatarinaNadaska | vydavateľ = independent.academia.edu | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en | meno = Katarína | priezvisko = Nádaská}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Katarína Nádaská: Stredovekí Košičania zanechali dóm aj pre nás | url = https://www.magazinoknihach.sk/katarina-nadaska-stredoveki-kosicania-zanechali-dom-aj-pre-nas/ | dátum vydania = 2024-05-03 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk-SK | meno = Martin | priezvisko = Kasarda}}</ref> '''Publikačná činnosť''': '''Monografické reprezentatívne fotografické publikácie:''' Nádaská, Katarína – Drnek, Jan Wiliam: ''Dóm svätej Alžbety''. Bratislava : Ikar, 2024, 304 s. Nádaská, Katarína – Novotná, Mária: Metropolitné katedrály – Dóm sv. Alžbety. In: Kolektív: ''Metropolitné katedrály – Dóm sv. Martina a Dóm sv. Alžbety''. Bratislava : Ikar, 2022, 296 s. <ref name=":0" /><ref name=":1" /> '''Odborné publikácie - katalógy výstav:''' Nádaská, Katarína (Ed.): ''Slnko ľady láme – život a dielo sochárky Aliny Ferdinandy (1926 – 1974).'' Katalóg výstavy. Košice : Východoslovenská galéria, 2025, 200 s. (SK/EN) Nádaská, Katarína (Ed.): ''Umením a slovom, kultúrne dedičstvo Rádu premonštrátov v Jasove.'' Katalóg výstavy. Košice : Východoslovenská galéria a Rád Premonštrátov – Opátstvo Jasov, 2021, 220 s. (SK/EN) Nádaská, Katarína – Kleban, Miroslav: ''Socha duch obraz svetlo, príbehy zbierky starého umenia''. Katalóg výstavy. Košice : Východoslovenská galéria, 2018, 56 s. Nádaská, Katarína: ''Mária Spoločníková – Reštaurátorka, žena, Košičanka''. Katalóg výstavy. Košice : Východoslovenská galéria, 2017, 88 s. '''Kolektívna monografia:''' Zubko, Peter – Juckes, Timothy R. – Nádaská, Katarína: ''Pútnický kostol sv. Alžbety v Košiciach''. Košice : Popradská tlačiareň, 2014, 77 s. '''Kapitoly v katalógoch, kolektívnych monografiách a štúdie v zborníkoch (výber):''' - Košický príbeh jedného detstva, príbeh jednej košickej rodiny. Reflexia literárneho diela Perlička pri 100. výročí narodenia Aliny Ferdinandy. In: ''Museologica literaria 2025''. Ed. Daniel Hupko. Banská Bystrica : Zväz múzeí na Slovensku, 2026, v tlači. - Sochárka a jej listy. Život a dielo Aliny Ferdinandy vo svetle sochárkinej pozostalosti (osobného archívu). In: ''Slnko ľady láme – život a dielo sochárky Aliny Ferdinandy (1926 – 1974).'' Katalóg výstavy. Ed. Katarína Nádaská. Košice : Východoslovenská galéria, 2025, s. 30-73. (SK/EN) - Inter arma silent musae - dôsledky Barbarskej noci na historické zariadenie kláštora premonštrátov v Jasove. In: ''Rožňava v premenách času, 730. výročie prvej písomnej zmienky o Rožňave''. Ed. Lenka Bischof. Rožňava : Mesto Rožňava, 2023, s. 153-165. - Kultúrne dedičstvo premonštrátov v Jasove z pohľadu likvidácie rádu v roku 1950. In: ''Umením a slovom, kultúrne dedičstvo Rádu premonštrátov v Jasove.'' Katalóg výstavy. Ed. Katarína Nádaská. Košice : Východoslovenská galéria a Rád Premonštrátov – Opátstvo Jasov, 2021, s. 82-96, (EN, s. 138-144). - Obnovenie procesu systematického reštaurovania diel poškodených požiarom vo Východoslovenskej galérii. In: ''Ochrana kultúrneho dedičstva v prípade živelných katastrof a mimoriadnych situácií''. Ed. Barbora Skubachová. Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, 2020, s. 67-83. - Farári kostola sv. Alžbety v stredoveku – vybrané aspekty z cirkevných dejín mesta. In: ''Európsky unikát, zborník z konferencie pri 650. výročí udelenia 1. erbovej listiny mestu Košice''. Ed. Martin Bartoš. Košice : Archív mesta Košice, 2025 (2019), s. 60-89. - Puristická prestavba dómu sv. Alžbety v Košiciach. In: ''Na prelome. Umenie rokov 1890 – 1918''. Eds. Miroslav Kleban – Ján Kovačič. Košice : Východoslovenská galéria, 2018, s. 153-163. - Stav a spracovanie fotografického materiálu v galerijnej dokumentácii a evidencii zbierkového fondu Východoslovenskej galérie. In: ''(Ne)zabudnuté fotografie. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie.'' Bratislava : Slovenský národný archív, 2014, s. 79-87. - Svätá Alžbeta, Mulier Misericordiae. K fenoménu milosrdenstva v stredovekých mestách. In: ''Documenta Pragensia Supplementa IV, Milosrdenství vo středověkých městech''. Ed. Kateřina Jíšová. Praha : Archiv hlavního města Prahy, 2013, s. 103-120. - Stredoveké špitály v Košiciach. In: ''Od špitála k nemocnici. Zdravotníctvo, sociálna starostlivosť a osveta v dejinách Slovenska''. Eds. Daniela Tvrdoňová – Ivana Fialová. Bratislava : Slovenský národný archív, 2013, s. 48-66. - Košice ako miesto pamäti na sv. Alžbetu v ikonografii severného portálu Dómu. In: ''Trzecie polsko-czeskie forum młodych mediewistów, Commemoratio praeteritorum – społeczności średniowieczne wobec przeszłości''. Poznań : Uniwersytet im. Adama Mickiewicza, 2012, s. 119-128. - autorka fotografie západného portálu dómu sv. Alžbety v Košiciach. In: Dragoș Năstăsoiu: ''Gothic Art in Romania''. Bucureşti : NOI Media Print, (sine anno), s. 87.                                                                                                                       - ''Lexikon stredovekých miest na Slovensku''. Heslo: Košice. Eds. Martin Štefánik – Ján Lukačka. Bratislava : Historický ústav SAV, 2010, s. 194 – 216. (spoluautor Miroslava Slezáková) - Mestská patrónka sv. Alžbeta ako bod stretnutia dynastickej a meštianskej tradície v stredovekých Košiciach. Vznik alžbetínskeho kultu v Košiciach. In: ''Stredoveké mesto ako miesto stretnutí a komunikácie''. Bratislava : Historický ústav SAV, 2010, s. 187-198. - Obraz sv. Alžbety v legende od dominikánskeho mnícha Teodorika. In: ''Svätec a jeho funkcie v spoločnosti I.'' Eds. Rastislav Kožiak – Jaroslav Nemeš. Bratislava : Chronos, 2006, s. 333 – 343. '''Články v odborných časopisoch a ročenkách (výber):''' - Sochársky mikrosvet Aliny Ferdinandy. Kurátorka Katarína Nádaská o umeleckom svete detstva sochárky. In: ''Fraktál'', č. 2, 2025, s. 19-21. - Oltár Poslednej večere z Dómu sv. Alžbety v Košiciach – problematika jeho zaniknutia resp. straty. Archívno-historický výskum. In: ''Košické historické zošity'', 34/2024, s. 54-96. - Umením a slovom, kultúrne dedičstvo Rádu premonštrátov v Jasove. Anotácia výstavy. In: ''Múzeum'', č. 2, 2021, s. 60. - Umením a slovom. Kultúrny odkaz premonštrátov z Jasova. In: ''Pamiatky a múzeá'', č. 2, 2021, s. 58-62. - Nádaská, Katarína – Zvedelová, Kristína: Synagóga na Zvonárskej ulici v Košiciach. Dejiny stavby a jej komunity. In: ''Pamiatky a múzeá'', č. 1, 2016, s. 26-32. - Nové archívne dokumenty k reštaurovaniu dómu sv. Alžbety v Košiciach z prelomu 19./20. storočia. In: ''Slovenská archivistika'', č. 1, 2013, s. 100-104. - Vnímanie choroby a starostlivosť o chorých u mendikantov na príklade sv. Alžbety Uhorskej. In: ''Theatrum historiae,'' Univerzita Pardubice, č. 11, 2012, s. 59-68. '''Články v populárnych časopisoch a novinách (výber):''' - Najmilosrdnejšia žena stredoveku. Literárna rubrika Literárium – Jesenná úroda dobrého čítania. Zostavila: Monika Zumríková. Ilustrácia: Zuzana Bartová. In: ''Katolícke noviny'', č. 42, 2024, s. 24. - Za Máriou Spoločníkovou (1926 – 2021). In: ''Denník N'', online, 11.9.2021. - Kriesi hmotu, ktorá ukrýva vzácny duchovný obsah. Rozhovor s Máriou Spoločníkovou. In: ''Katolícke noviny'', č. 15, 2017, s. 20-21. - Nahliadnite do reštaurátorského umenia. In: ''Katolícke noviny'', č. 29, 2017, s. 20. - Košická moderna, odhalený poklad košického umenia. In: ''Zajtrajšie noviny'', EHMK 2013, č. 11, 2014, s. 8. - Východoslovenská galéria vo Viedni. In: ''HistoryWeb.sk'', 17. 2. 2013, 2/2013. [online: <nowiki>http://www.historyweb.sk/clanky/detail/vychodoslovenska-galeria-vo-viedni#.UvtR-LSoRTA</nowiki>] - Malý gigant kresliar Ľudovít Feld. In: ''Južan'', č. 2, 2013, s. 6. - Eugen Krón a jeho Košické roky vo Viedni. In: ''Zajtrajšie noviny'', EHMK 2013, č. 5-6, 2013, s. 18. - Príbehy východoslovenských umelcov. In: ''Zajtrajšie noviny'', EHMK 2013, č. 19, 2013, s. 8. - Výstava Košická moderna a jej presahy vo Východoslovenskej galérii. In: ''Zajtrajšie noviny'', EHMK 2013, č. 23, 2013, s. 9. - Počiatky ranostredovekej aristokracie v Uhorskom kráľovstve. In: ''Historická revue'', č. 9, 2012, s. 12-17. - Zomrel kráľ, nech žije kráľ! Poslední Arpádovci na uhorskom tróne. In: ''HistoryWeb.sk'', 28.9.2012, 1/2012.  [online: <nowiki>http://www.historyweb.sk/clanky/detail/zomrel-kral-nech-zije-kral#.VHooL9LF_GA</nowiki>] - Zem uprostred vesmíru. Pohľad na prírodu medzi antikou a stredovekom. In: ''História'', č. 1-2, 2010, s. 6-9. - Svätá Alžbeta – princezná bez žezla a koruny. In: ''Historická revue'', č. 10, 2010, s. 56-61. - Postava svätca v stredovekom písomníctve. In: ''Medea'', roč. 11, 2007, s. 89-116. - Príroda a svet v diele ''Etymologiae'' od Izidora zo Sevilly. In: ''Medea'', roč. 9, 2005, s. 60-88. '''Recenzie, správy z konferencií a výstav (výber):''' - Leucha 1249 - Leutscha 1400. Ed. Mária Novotná. Levoča : SNM – Spišské múzeum v Levoči, 2024. (anotácia) In: ''Archívny almanach'', VII/2024, s. 130-131. - Priatková, Adriana – Degtiaryová, Lina: Architekt Ľudovít Oelschläger – Dielo na Ukrajine. Košice : Dana Kušnírová – HistoricKE, 2024, 344 s. (anotácia) In: ''Košické historické zošity'', 34/2024, s. 99-100. - Knižnica Východoslovenskej galérie v Košiciach opäť prístupná verejnosti. In: ''Bulletin Slovenskej asociácie knižníc'', č. 2, 2020, s. 8-11. - R. Matuštík – R. Gregor – G. Marhevská: Ján Mathé, hladač dobra. Košice : Result, 2010, 286 s. (recenzia) In: ''Mesto a dejiny'', č. 1, 2013, s. 100-103. - Viliam Malík 1912 - 2012 –  retrospektívna výstava, Slovenská národná galéria, Bratislava, 18. apríl – 14. júl 2013. (správa z výstavy) In: ''Mesto a dejiny'', č. 1, 2013, s. 91 – 92. - Vybrané problémy archeológie stredoveku a novoveku na východnom Slovensku. In: ''Historický časopis'', č. 3, 2011, s. 579-580. - „Caravaggio“ – výstava k jubileu 400. výročia úmrtia Caravaggia, Scuderie del Quirinale,  Rím, 20. február – 13. jún 2010. (správa z výstavy) In: ''Historia Nova'', č. 2, 2010, s. 176-178. [online: <nowiki>http://www.fphil.uniba.sk/index.php?id=historia_nova</nowiki>] - GERÁT, Ivan: ''Obrazové legendy sv. Alžbety''. Bratislava : Veda, 2009, 254 s. (recenzia) In: ''World Literature Studies'', č. 2, 2010, s. 92-94. - NEMERKÉNYI, Előd: ''Latin Classics in Medieval Hungary Eleventh Century''. Debrecen – Budapest : Central European University Press, 2004, 273 s. (recenzia) In: ''Mittellateinisches Jahrbuch. Internationale Zeitschrift für Mediävistik und Humanismusforschung /International Journal of Medieval and Humanistic Studies /Revue internationale des études du moyen âge et de l'humanisme /Rivista internazionale di studi medievali e umanistici'', č. 2, 2009, s. 350-354. (spoluautor Vincent Múcska) - Vedecká komunikácia ako nástroj skvalitnenia výskumných inštitúcií. Prečo sa učiť vedecky komunikovať? In: ''Medea'', roč. 11, 2007, s. 141-143. '''Rozhovory:''' - rozhovor s Mgr. Denisou Kahonovou a Ing. Zorou Breierovou. In: ''Slnko ľady láme'', citované vyššie, s. 96-111. - rozhovor s reštaurátorkou Máriou Spoločníkovou. In: ''Katolícke noviny'', č. 15, 2017, s. 20-21. - rozhovor s Doc. Ivanom Gerátom. In: ''Medea'', roč. 16, 2012, s. 109-117. - rozhovor s Dr. Jánom Steinhübelom. In: ''Medea'', roč. 14/15, 2010/2011, s. 145-150. - rozhovor s Prof. Leonom Sokolovkým. In: ''Medea'', roč. 13, 2009, s. 141-148. - rozhovor s Doc. Jurajom Šedivým. In: ''Medea'', roč. 11, 2007, s. 133-140. 4ug50x7z7yb27y5timcvi9bhdlfh7ep 8203524 8203515 2026-04-25T20:35:59Z Klaudia Gal 293027 8203524 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Katarína Nádaská.png|náhľad|Katarína Nádaská]] == '''Katarína Nádaská''' == === slovenská historička, kurátorka (*1983, Košice, Slovensko) === absolventka odboru História (Mgr., PhD.) na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobí ako historička a odborná pracovníčka vo Východoslovenskej galérii v Košiciach. Venuje sa výskumu rôznych tém historického kultúrneho dedičstva so zameraním na mesto Košice a oblasť východného Slovenska. V danej problematike publikuje a zostavila viacero výstav týkajúcich sa reštaurovania a kultúrnej umeleckej minulosti Košíc. Za odbornú prácu získala ceny časopisu Pamiatky a múzea a ocenenie Rady galérií Slovenska Biela kocka.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Katarina Nadaska - Independent Researcher | url = https://independent.academia.edu/KatarinaNadaska | vydavateľ = independent.academia.edu | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en | meno = Katarína | priezvisko = Nádaská}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Katarína Nádaská: Stredovekí Košičania zanechali dóm aj pre nás | url = https://www.magazinoknihach.sk/katarina-nadaska-stredoveki-kosicania-zanechali-dom-aj-pre-nas/ | dátum vydania = 2024-05-03 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk-SK | meno = Martin | priezvisko = Kasarda}}</ref> '''Publikačná činnosť''': '''Monografické reprezentatívne fotografické publikácie:''' Nádaská, Katarína – Drnek, Jan Wiliam: ''Dóm svätej Alžbety''. Bratislava : Ikar, 2024, 304 s. Nádaská, Katarína – Novotná, Mária: Metropolitné katedrály – Dóm sv. Alžbety. In: Kolektív: ''Metropolitné katedrály – Dóm sv. Martina a Dóm sv. Alžbety''. Bratislava : Ikar, 2022, 296 s. <ref name=":0" /><ref name=":1" /> '''Odborné publikácie - katalógy výstav:''' Nádaská, Katarína (Ed.): ''Slnko ľady láme – život a dielo sochárky Aliny Ferdinandy (1926 – 1974).'' Katalóg výstavy. Košice : Východoslovenská galéria, 2025, 200 s. (SK/EN) Nádaská, Katarína (Ed.): ''Umením a slovom, kultúrne dedičstvo Rádu premonštrátov v Jasove.'' Katalóg výstavy. Košice : Východoslovenská galéria a Rád Premonštrátov – Opátstvo Jasov, 2021, 220 s. (SK/EN) Nádaská, Katarína – Kleban, Miroslav: ''Socha duch obraz svetlo, príbehy zbierky starého umenia''. Katalóg výstavy. Košice : Východoslovenská galéria, 2018, 56 s. Nádaská, Katarína: ''Mária Spoločníková – Reštaurátorka, žena, Košičanka''. Katalóg výstavy. Košice : Východoslovenská galéria, 2017, 88 s. '''Kolektívna monografia:''' Zubko, Peter – Juckes, Timothy R. – Nádaská, Katarína: ''Pútnický kostol sv. Alžbety v Košiciach''. Košice : Popradská tlačiareň, 2014, 77 s. '''Kapitoly v katalógoch, kolektívnych monografiách a štúdie v zborníkoch (výber):''' - Košický príbeh jedného detstva, príbeh jednej košickej rodiny. Reflexia literárneho diela Perlička pri 100. výročí narodenia Aliny Ferdinandy. In: ''Museologica literaria 2025''. Ed. Daniel Hupko. Banská Bystrica : Zväz múzeí na Slovensku, 2026, v tlači. - Sochárka a jej listy. Život a dielo Aliny Ferdinandy vo svetle sochárkinej pozostalosti (osobného archívu). In: ''Slnko ľady láme – život a dielo sochárky Aliny Ferdinandy (1926 – 1974).'' Katalóg výstavy. Ed. Katarína Nádaská. Košice : Východoslovenská galéria, 2025, s. 30-73. (SK/EN) - Inter arma silent musae - dôsledky Barbarskej noci na historické zariadenie kláštora premonštrátov v Jasove. In: ''Rožňava v premenách času, 730. výročie prvej písomnej zmienky o Rožňave''. Ed. Lenka Bischof. Rožňava : Mesto Rožňava, 2023, s. 153-165. - Kultúrne dedičstvo premonštrátov v Jasove z pohľadu likvidácie rádu v roku 1950. In: ''Umením a slovom, kultúrne dedičstvo Rádu premonštrátov v Jasove.'' Katalóg výstavy. Ed. Katarína Nádaská. Košice : Východoslovenská galéria a Rád Premonštrátov – Opátstvo Jasov, 2021, s. 82-96, (EN, s. 138-144). - Obnovenie procesu systematického reštaurovania diel poškodených požiarom vo Východoslovenskej galérii. In: ''Ochrana kultúrneho dedičstva v prípade živelných katastrof a mimoriadnych situácií''. Ed. Barbora Skubachová. Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, 2020, s. 67-83. - Farári kostola sv. Alžbety v stredoveku – vybrané aspekty z cirkevných dejín mesta. In: ''Európsky unikát, zborník z konferencie pri 650. výročí udelenia 1. erbovej listiny mestu Košice''. Ed. Martin Bartoš. Košice : Archív mesta Košice, 2025 (2019), s. 60-89. - Puristická prestavba dómu sv. Alžbety v Košiciach. In: ''Na prelome. Umenie rokov 1890 – 1918''. Eds. Miroslav Kleban – Ján Kovačič. Košice : Východoslovenská galéria, 2018, s. 153-163. - Stav a spracovanie fotografického materiálu v galerijnej dokumentácii a evidencii zbierkového fondu Východoslovenskej galérie. In: ''(Ne)zabudnuté fotografie. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie.'' Bratislava : Slovenský národný archív, 2014, s. 79-87. - Svätá Alžbeta, Mulier Misericordiae. K fenoménu milosrdenstva v stredovekých mestách. In: ''Documenta Pragensia Supplementa IV, Milosrdenství vo středověkých městech''. Ed. Kateřina Jíšová. Praha : Archiv hlavního města Prahy, 2013, s. 103-120. - Stredoveké špitály v Košiciach. In: ''Od špitála k nemocnici. Zdravotníctvo, sociálna starostlivosť a osveta v dejinách Slovenska''. Eds. Daniela Tvrdoňová – Ivana Fialová. Bratislava : Slovenský národný archív, 2013, s. 48-66. - Košice ako miesto pamäti na sv. Alžbetu v ikonografii severného portálu Dómu. In: ''Trzecie polsko-czeskie forum młodych mediewistów, Commemoratio praeteritorum – społeczności średniowieczne wobec przeszłości''. Poznań : Uniwersytet im. Adama Mickiewicza, 2012, s. 119-128. - autorka fotografie západného portálu dómu sv. Alžbety v Košiciach. In: Dragoș Năstăsoiu: ''Gothic Art in Romania''. Bucureşti : NOI Media Print, (sine anno), s. 87.                                                                                                                       - ''Lexikon stredovekých miest na Slovensku''. Heslo: Košice. Eds. Martin Štefánik – Ján Lukačka. Bratislava : Historický ústav SAV, 2010, s. 194 – 216. (spoluautor Miroslava Slezáková) - Mestská patrónka sv. Alžbeta ako bod stretnutia dynastickej a meštianskej tradície v stredovekých Košiciach. Vznik alžbetínskeho kultu v Košiciach. In: ''Stredoveké mesto ako miesto stretnutí a komunikácie''. Bratislava : Historický ústav SAV, 2010, s. 187-198. - Obraz sv. Alžbety v legende od dominikánskeho mnícha Teodorika. In: ''Svätec a jeho funkcie v spoločnosti I.'' Eds. Rastislav Kožiak – Jaroslav Nemeš. Bratislava : Chronos, 2006, s. 333 – 343. '''Články v odborných časopisoch a ročenkách (výber):''' - Sochársky mikrosvet Aliny Ferdinandy. Kurátorka Katarína Nádaská o umeleckom svete detstva sochárky. In: ''Fraktál'', č. 2, 2025, s. 19-21. - Oltár Poslednej večere z Dómu sv. Alžbety v Košiciach – problematika jeho zaniknutia resp. straty. Archívno-historický výskum. In: ''Košické historické zošity'', 34/2024, s. 54-96. - Umením a slovom, kultúrne dedičstvo Rádu premonštrátov v Jasove. Anotácia výstavy. In: ''Múzeum'', č. 2, 2021, s. 60. - Umením a slovom. Kultúrny odkaz premonštrátov z Jasova. In: ''Pamiatky a múzeá'', č. 2, 2021, s. 58-62. - Nádaská, Katarína – Zvedelová, Kristína: Synagóga na Zvonárskej ulici v Košiciach. Dejiny stavby a jej komunity. In: ''Pamiatky a múzeá'', č. 1, 2016, s. 26-32. - Nové archívne dokumenty k reštaurovaniu dómu sv. Alžbety v Košiciach z prelomu 19./20. storočia. In: ''Slovenská archivistika'', č. 1, 2013, s. 100-104. - Vnímanie choroby a starostlivosť o chorých u mendikantov na príklade sv. Alžbety Uhorskej. In: ''Theatrum historiae,'' Univerzita Pardubice, č. 11, 2012, s. 59-68. '''Články v populárnych časopisoch a novinách (výber):''' - Najmilosrdnejšia žena stredoveku. Literárna rubrika Literárium – Jesenná úroda dobrého čítania. Zostavila: Monika Zumríková. Ilustrácia: Zuzana Bartová. In: ''Katolícke noviny'', č. 42, 2024, s. 24. - Za Máriou Spoločníkovou (1926 – 2021). In: ''Denník N'', online, 11.9.2021. - Kriesi hmotu, ktorá ukrýva vzácny duchovný obsah. Rozhovor s Máriou Spoločníkovou. In: ''Katolícke noviny'', č. 15, 2017, s. 20-21. - Nahliadnite do reštaurátorského umenia. In: ''Katolícke noviny'', č. 29, 2017, s. 20. - Košická moderna, odhalený poklad košického umenia. In: ''Zajtrajšie noviny'', EHMK 2013, č. 11, 2014, s. 8. - Východoslovenská galéria vo Viedni. In: ''HistoryWeb.sk'', 17. 2. 2013, 2/2013. [online: <nowiki>http://www.historyweb.sk/clanky/detail/vychodoslovenska-galeria-vo-viedni#.UvtR-LSoRTA</nowiki>] - Malý gigant kresliar Ľudovít Feld. In: ''Južan'', č. 2, 2013, s. 6. - Eugen Krón a jeho Košické roky vo Viedni. In: ''Zajtrajšie noviny'', EHMK 2013, č. 5-6, 2013, s. 18. - Príbehy východoslovenských umelcov. In: ''Zajtrajšie noviny'', EHMK 2013, č. 19, 2013, s. 8. - Výstava Košická moderna a jej presahy vo Východoslovenskej galérii. In: ''Zajtrajšie noviny'', EHMK 2013, č. 23, 2013, s. 9. - Počiatky ranostredovekej aristokracie v Uhorskom kráľovstve. In: ''Historická revue'', č. 9, 2012, s. 12-17. - Zomrel kráľ, nech žije kráľ! Poslední Arpádovci na uhorskom tróne. In: ''HistoryWeb.sk'', 28.9.2012, 1/2012.  [online: <nowiki>http://www.historyweb.sk/clanky/detail/zomrel-kral-nech-zije-kral#.VHooL9LF_GA</nowiki>] - Zem uprostred vesmíru. Pohľad na prírodu medzi antikou a stredovekom. In: ''História'', č. 1-2, 2010, s. 6-9. - Svätá Alžbeta – princezná bez žezla a koruny. In: ''Historická revue'', č. 10, 2010, s. 56-61. - Postava svätca v stredovekom písomníctve. In: ''Medea'', roč. 11, 2007, s. 89-116. - Príroda a svet v diele ''Etymologiae'' od Izidora zo Sevilly. In: ''Medea'', roč. 9, 2005, s. 60-88. '''Recenzie, správy z konferencií a výstav (výber):''' - Leucha 1249 - Leutscha 1400. Ed. Mária Novotná. Levoča : SNM – Spišské múzeum v Levoči, 2024. (anotácia) In: ''Archívny almanach'', VII/2024, s. 130-131. - Priatková, Adriana – Degtiaryová, Lina: Architekt Ľudovít Oelschläger – Dielo na Ukrajine. Košice : Dana Kušnírová – HistoricKE, 2024, 344 s. (anotácia) In: ''Košické historické zošity'', 34/2024, s. 99-100. - Knižnica Východoslovenskej galérie v Košiciach opäť prístupná verejnosti. In: ''Bulletin Slovenskej asociácie knižníc'', č. 2, 2020, s. 8-11. - R. Matuštík – R. Gregor – G. Marhevská: Ján Mathé, hladač dobra. Košice : Result, 2010, 286 s. (recenzia) In: ''Mesto a dejiny'', č. 1, 2013, s. 100-103. - Viliam Malík 1912 - 2012 –  retrospektívna výstava, Slovenská národná galéria, Bratislava, 18. apríl – 14. júl 2013. (správa z výstavy) In: ''Mesto a dejiny'', č. 1, 2013, s. 91 – 92. - Vybrané problémy archeológie stredoveku a novoveku na východnom Slovensku. In: ''Historický časopis'', č. 3, 2011, s. 579-580. - „Caravaggio“ – výstava k jubileu 400. výročia úmrtia Caravaggia, Scuderie del Quirinale,  Rím, 20. február – 13. jún 2010. (správa z výstavy) In: ''Historia Nova'', č. 2, 2010, s. 176-178. [online: <nowiki>http://www.fphil.uniba.sk/index.php?id=historia_nova</nowiki>] - GERÁT, Ivan: ''Obrazové legendy sv. Alžbety''. Bratislava : Veda, 2009, 254 s. (recenzia) In: ''World Literature Studies'', č. 2, 2010, s. 92-94. - NEMERKÉNYI, Előd: ''Latin Classics in Medieval Hungary Eleventh Century''. Debrecen – Budapest : Central European University Press, 2004, 273 s. (recenzia) In: ''Mittellateinisches Jahrbuch. Internationale Zeitschrift für Mediävistik und Humanismusforschung /International Journal of Medieval and Humanistic Studies /Revue internationale des études du moyen âge et de l'humanisme /Rivista internazionale di studi medievali e umanistici'', č. 2, 2009, s. 350-354. (spoluautor Vincent Múcska) - Vedecká komunikácia ako nástroj skvalitnenia výskumných inštitúcií. Prečo sa učiť vedecky komunikovať? In: ''Medea'', roč. 11, 2007, s. 141-143. '''Rozhovory:''' - rozhovor s Mgr. Denisou Kahonovou a Ing. Zorou Breierovou. In: ''Slnko ľady láme'', citované vyššie, s. 96-111. - rozhovor s reštaurátorkou Máriou Spoločníkovou. In: ''Katolícke noviny'', č. 15, 2017, s. 20-21. - rozhovor s Doc. Ivanom Gerátom. In: ''Medea'', roč. 16, 2012, s. 109-117. - rozhovor s Dr. Jánom Steinhübelom. In: ''Medea'', roč. 14/15, 2010/2011, s. 145-150. - rozhovor s Prof. Leonom Sokolovkým. In: ''Medea'', roč. 13, 2009, s. 141-148. - rozhovor s Doc. Jurajom Šedivým. In: ''Medea'', roč. 11, 2007, s. 133-140. 3r3ybi1d7n677tk6xndxy65823xchxc 8203527 8203524 2026-04-25T20:41:30Z Klaudia Gal 293027 /* Katarína Nádaská */ historička 8203527 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Katarína Nádaská.png|náhľad|Katarína Nádaská]] == '''Katarína Nádaská''' (historička) == === slovenská historička, kurátorka (*1983, Košice, Slovensko) === absolventka odboru História (Mgr., PhD.) na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobí ako historička a odborná pracovníčka vo Východoslovenskej galérii v Košiciach. Venuje sa výskumu rôznych tém historického kultúrneho dedičstva so zameraním na mesto Košice a oblasť východného Slovenska. V danej problematike publikuje a zostavila viacero výstav týkajúcich sa reštaurovania a kultúrnej umeleckej minulosti Košíc. Za odbornú prácu získala ceny časopisu Pamiatky a múzea a ocenenie Rady galérií Slovenska Biela kocka.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Katarina Nadaska - Independent Researcher | url = https://independent.academia.edu/KatarinaNadaska | vydavateľ = independent.academia.edu | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en | meno = Katarína | priezvisko = Nádaská}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Katarína Nádaská: Stredovekí Košičania zanechali dóm aj pre nás | url = https://www.magazinoknihach.sk/katarina-nadaska-stredoveki-kosicania-zanechali-dom-aj-pre-nas/ | dátum vydania = 2024-05-03 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk-SK | meno = Martin | priezvisko = Kasarda}}</ref> '''Publikačná činnosť''': '''Monografické reprezentatívne fotografické publikácie:''' Nádaská, Katarína – Drnek, Jan Wiliam: ''Dóm svätej Alžbety''. Bratislava : Ikar, 2024, 304 s. Nádaská, Katarína – Novotná, Mária: Metropolitné katedrály – Dóm sv. Alžbety. In: Kolektív: ''Metropolitné katedrály – Dóm sv. Martina a Dóm sv. Alžbety''. Bratislava : Ikar, 2022, 296 s. <ref name=":0" /><ref name=":1" /> '''Odborné publikácie - katalógy výstav:''' Nádaská, Katarína (Ed.): ''Slnko ľady láme – život a dielo sochárky Aliny Ferdinandy (1926 – 1974).'' Katalóg výstavy. Košice : Východoslovenská galéria, 2025, 200 s. (SK/EN) Nádaská, Katarína (Ed.): ''Umením a slovom, kultúrne dedičstvo Rádu premonštrátov v Jasove.'' Katalóg výstavy. Košice : Východoslovenská galéria a Rád Premonštrátov – Opátstvo Jasov, 2021, 220 s. (SK/EN) Nádaská, Katarína – Kleban, Miroslav: ''Socha duch obraz svetlo, príbehy zbierky starého umenia''. Katalóg výstavy. Košice : Východoslovenská galéria, 2018, 56 s. Nádaská, Katarína: ''Mária Spoločníková – Reštaurátorka, žena, Košičanka''. Katalóg výstavy. Košice : Východoslovenská galéria, 2017, 88 s. '''Kolektívna monografia:''' Zubko, Peter – Juckes, Timothy R. – Nádaská, Katarína: ''Pútnický kostol sv. Alžbety v Košiciach''. Košice : Popradská tlačiareň, 2014, 77 s. '''Kapitoly v katalógoch, kolektívnych monografiách a štúdie v zborníkoch (výber):''' - Košický príbeh jedného detstva, príbeh jednej košickej rodiny. Reflexia literárneho diela Perlička pri 100. výročí narodenia Aliny Ferdinandy. In: ''Museologica literaria 2025''. Ed. Daniel Hupko. Banská Bystrica : Zväz múzeí na Slovensku, 2026, v tlači. - Sochárka a jej listy. Život a dielo Aliny Ferdinandy vo svetle sochárkinej pozostalosti (osobného archívu). In: ''Slnko ľady láme – život a dielo sochárky Aliny Ferdinandy (1926 – 1974).'' Katalóg výstavy. Ed. Katarína Nádaská. Košice : Východoslovenská galéria, 2025, s. 30-73. (SK/EN) - Inter arma silent musae - dôsledky Barbarskej noci na historické zariadenie kláštora premonštrátov v Jasove. In: ''Rožňava v premenách času, 730. výročie prvej písomnej zmienky o Rožňave''. Ed. Lenka Bischof. Rožňava : Mesto Rožňava, 2023, s. 153-165. - Kultúrne dedičstvo premonštrátov v Jasove z pohľadu likvidácie rádu v roku 1950. In: ''Umením a slovom, kultúrne dedičstvo Rádu premonštrátov v Jasove.'' Katalóg výstavy. Ed. Katarína Nádaská. Košice : Východoslovenská galéria a Rád Premonštrátov – Opátstvo Jasov, 2021, s. 82-96, (EN, s. 138-144). - Obnovenie procesu systematického reštaurovania diel poškodených požiarom vo Východoslovenskej galérii. In: ''Ochrana kultúrneho dedičstva v prípade živelných katastrof a mimoriadnych situácií''. Ed. Barbora Skubachová. Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, 2020, s. 67-83. - Farári kostola sv. Alžbety v stredoveku – vybrané aspekty z cirkevných dejín mesta. In: ''Európsky unikát, zborník z konferencie pri 650. výročí udelenia 1. erbovej listiny mestu Košice''. Ed. Martin Bartoš. Košice : Archív mesta Košice, 2025 (2019), s. 60-89. - Puristická prestavba dómu sv. Alžbety v Košiciach. In: ''Na prelome. Umenie rokov 1890 – 1918''. Eds. Miroslav Kleban – Ján Kovačič. Košice : Východoslovenská galéria, 2018, s. 153-163. - Stav a spracovanie fotografického materiálu v galerijnej dokumentácii a evidencii zbierkového fondu Východoslovenskej galérie. In: ''(Ne)zabudnuté fotografie. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie.'' Bratislava : Slovenský národný archív, 2014, s. 79-87. - Svätá Alžbeta, Mulier Misericordiae. K fenoménu milosrdenstva v stredovekých mestách. In: ''Documenta Pragensia Supplementa IV, Milosrdenství vo středověkých městech''. Ed. Kateřina Jíšová. Praha : Archiv hlavního města Prahy, 2013, s. 103-120. - Stredoveké špitály v Košiciach. In: ''Od špitála k nemocnici. Zdravotníctvo, sociálna starostlivosť a osveta v dejinách Slovenska''. Eds. Daniela Tvrdoňová – Ivana Fialová. Bratislava : Slovenský národný archív, 2013, s. 48-66. - Košice ako miesto pamäti na sv. Alžbetu v ikonografii severného portálu Dómu. In: ''Trzecie polsko-czeskie forum młodych mediewistów, Commemoratio praeteritorum – społeczności średniowieczne wobec przeszłości''. Poznań : Uniwersytet im. Adama Mickiewicza, 2012, s. 119-128. - autorka fotografie západného portálu dómu sv. Alžbety v Košiciach. In: Dragoș Năstăsoiu: ''Gothic Art in Romania''. Bucureşti : NOI Media Print, (sine anno), s. 87.                                                                                                                       - ''Lexikon stredovekých miest na Slovensku''. Heslo: Košice. Eds. Martin Štefánik – Ján Lukačka. Bratislava : Historický ústav SAV, 2010, s. 194 – 216. (spoluautor Miroslava Slezáková) - Mestská patrónka sv. Alžbeta ako bod stretnutia dynastickej a meštianskej tradície v stredovekých Košiciach. Vznik alžbetínskeho kultu v Košiciach. In: ''Stredoveké mesto ako miesto stretnutí a komunikácie''. Bratislava : Historický ústav SAV, 2010, s. 187-198. - Obraz sv. Alžbety v legende od dominikánskeho mnícha Teodorika. In: ''Svätec a jeho funkcie v spoločnosti I.'' Eds. Rastislav Kožiak – Jaroslav Nemeš. Bratislava : Chronos, 2006, s. 333 – 343. '''Články v odborných časopisoch a ročenkách (výber):''' - Sochársky mikrosvet Aliny Ferdinandy. Kurátorka Katarína Nádaská o umeleckom svete detstva sochárky. In: ''Fraktál'', č. 2, 2025, s. 19-21. - Oltár Poslednej večere z Dómu sv. Alžbety v Košiciach – problematika jeho zaniknutia resp. straty. Archívno-historický výskum. In: ''Košické historické zošity'', 34/2024, s. 54-96. - Umením a slovom, kultúrne dedičstvo Rádu premonštrátov v Jasove. Anotácia výstavy. In: ''Múzeum'', č. 2, 2021, s. 60. - Umením a slovom. Kultúrny odkaz premonštrátov z Jasova. In: ''Pamiatky a múzeá'', č. 2, 2021, s. 58-62. - Nádaská, Katarína – Zvedelová, Kristína: Synagóga na Zvonárskej ulici v Košiciach. Dejiny stavby a jej komunity. In: ''Pamiatky a múzeá'', č. 1, 2016, s. 26-32. - Nové archívne dokumenty k reštaurovaniu dómu sv. Alžbety v Košiciach z prelomu 19./20. storočia. In: ''Slovenská archivistika'', č. 1, 2013, s. 100-104. - Vnímanie choroby a starostlivosť o chorých u mendikantov na príklade sv. Alžbety Uhorskej. In: ''Theatrum historiae,'' Univerzita Pardubice, č. 11, 2012, s. 59-68. '''Články v populárnych časopisoch a novinách (výber):''' - Najmilosrdnejšia žena stredoveku. Literárna rubrika Literárium – Jesenná úroda dobrého čítania. Zostavila: Monika Zumríková. Ilustrácia: Zuzana Bartová. In: ''Katolícke noviny'', č. 42, 2024, s. 24. - Za Máriou Spoločníkovou (1926 – 2021). In: ''Denník N'', online, 11.9.2021. - Kriesi hmotu, ktorá ukrýva vzácny duchovný obsah. Rozhovor s Máriou Spoločníkovou. In: ''Katolícke noviny'', č. 15, 2017, s. 20-21. - Nahliadnite do reštaurátorského umenia. In: ''Katolícke noviny'', č. 29, 2017, s. 20. - Košická moderna, odhalený poklad košického umenia. In: ''Zajtrajšie noviny'', EHMK 2013, č. 11, 2014, s. 8. - Východoslovenská galéria vo Viedni. In: ''HistoryWeb.sk'', 17. 2. 2013, 2/2013. [online: <nowiki>http://www.historyweb.sk/clanky/detail/vychodoslovenska-galeria-vo-viedni#.UvtR-LSoRTA</nowiki>] - Malý gigant kresliar Ľudovít Feld. In: ''Južan'', č. 2, 2013, s. 6. - Eugen Krón a jeho Košické roky vo Viedni. In: ''Zajtrajšie noviny'', EHMK 2013, č. 5-6, 2013, s. 18. - Príbehy východoslovenských umelcov. In: ''Zajtrajšie noviny'', EHMK 2013, č. 19, 2013, s. 8. - Výstava Košická moderna a jej presahy vo Východoslovenskej galérii. In: ''Zajtrajšie noviny'', EHMK 2013, č. 23, 2013, s. 9. - Počiatky ranostredovekej aristokracie v Uhorskom kráľovstve. In: ''Historická revue'', č. 9, 2012, s. 12-17. - Zomrel kráľ, nech žije kráľ! Poslední Arpádovci na uhorskom tróne. In: ''HistoryWeb.sk'', 28.9.2012, 1/2012.  [online: <nowiki>http://www.historyweb.sk/clanky/detail/zomrel-kral-nech-zije-kral#.VHooL9LF_GA</nowiki>] - Zem uprostred vesmíru. Pohľad na prírodu medzi antikou a stredovekom. In: ''História'', č. 1-2, 2010, s. 6-9. - Svätá Alžbeta – princezná bez žezla a koruny. In: ''Historická revue'', č. 10, 2010, s. 56-61. - Postava svätca v stredovekom písomníctve. In: ''Medea'', roč. 11, 2007, s. 89-116. - Príroda a svet v diele ''Etymologiae'' od Izidora zo Sevilly. In: ''Medea'', roč. 9, 2005, s. 60-88. '''Recenzie, správy z konferencií a výstav (výber):''' - Leucha 1249 - Leutscha 1400. Ed. Mária Novotná. Levoča : SNM – Spišské múzeum v Levoči, 2024. (anotácia) In: ''Archívny almanach'', VII/2024, s. 130-131. - Priatková, Adriana – Degtiaryová, Lina: Architekt Ľudovít Oelschläger – Dielo na Ukrajine. Košice : Dana Kušnírová – HistoricKE, 2024, 344 s. (anotácia) In: ''Košické historické zošity'', 34/2024, s. 99-100. - Knižnica Východoslovenskej galérie v Košiciach opäť prístupná verejnosti. In: ''Bulletin Slovenskej asociácie knižníc'', č. 2, 2020, s. 8-11. - R. Matuštík – R. Gregor – G. Marhevská: Ján Mathé, hladač dobra. Košice : Result, 2010, 286 s. (recenzia) In: ''Mesto a dejiny'', č. 1, 2013, s. 100-103. - Viliam Malík 1912 - 2012 –  retrospektívna výstava, Slovenská národná galéria, Bratislava, 18. apríl – 14. júl 2013. (správa z výstavy) In: ''Mesto a dejiny'', č. 1, 2013, s. 91 – 92. - Vybrané problémy archeológie stredoveku a novoveku na východnom Slovensku. In: ''Historický časopis'', č. 3, 2011, s. 579-580. - „Caravaggio“ – výstava k jubileu 400. výročia úmrtia Caravaggia, Scuderie del Quirinale,  Rím, 20. február – 13. jún 2010. (správa z výstavy) In: ''Historia Nova'', č. 2, 2010, s. 176-178. [online: <nowiki>http://www.fphil.uniba.sk/index.php?id=historia_nova</nowiki>] - GERÁT, Ivan: ''Obrazové legendy sv. Alžbety''. Bratislava : Veda, 2009, 254 s. (recenzia) In: ''World Literature Studies'', č. 2, 2010, s. 92-94. - NEMERKÉNYI, Előd: ''Latin Classics in Medieval Hungary Eleventh Century''. Debrecen – Budapest : Central European University Press, 2004, 273 s. (recenzia) In: ''Mittellateinisches Jahrbuch. Internationale Zeitschrift für Mediävistik und Humanismusforschung /International Journal of Medieval and Humanistic Studies /Revue internationale des études du moyen âge et de l'humanisme /Rivista internazionale di studi medievali e umanistici'', č. 2, 2009, s. 350-354. (spoluautor Vincent Múcska) - Vedecká komunikácia ako nástroj skvalitnenia výskumných inštitúcií. Prečo sa učiť vedecky komunikovať? In: ''Medea'', roč. 11, 2007, s. 141-143. '''Rozhovory:''' - rozhovor s Mgr. Denisou Kahonovou a Ing. Zorou Breierovou. In: ''Slnko ľady láme'', citované vyššie, s. 96-111. - rozhovor s reštaurátorkou Máriou Spoločníkovou. In: ''Katolícke noviny'', č. 15, 2017, s. 20-21. - rozhovor s Doc. Ivanom Gerátom. In: ''Medea'', roč. 16, 2012, s. 109-117. - rozhovor s Dr. Jánom Steinhübelom. In: ''Medea'', roč. 14/15, 2010/2011, s. 145-150. - rozhovor s Prof. Leonom Sokolovkým. In: ''Medea'', roč. 13, 2009, s. 141-148. - rozhovor s Doc. Jurajom Šedivým. In: ''Medea'', roč. 11, 2007, s. 133-140. 0ciolez222rwywzm4qsofy9gchrl1v4 Dahomejská ríša 0 748880 8203512 2026-04-25T20:21:52Z Jetam2 30982 nový, 1550, 077/100 WD 8203512 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Map of Gaya - han.png|náhľad|Mapa územia konfederácie Kaja v strede južnej časti Kórejského poloostrova]] '''Dahomejská ríša'''<ref name="beliana">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Dahomejská ríša | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/dahomejska-risa | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-25 }}</ref> bolo kráľovstvo nachádzajúce sa na území dnešného [[Benin]]u.<ref name="beliana"/> == Názvy == Štát bol tiež známy pod Dahome a Abomejský štát.<ref name="beliana"/> == Dejiny == Kráľovstvo založil [[Foni|Fonovia]] v roku 1625. V 18. storočí ovládlo pobrežie a časti vnútrozemia, v polovici 19. storočia bolo silným celkom. Na západe siahal k [[Ašantská ríša|Ašantskej ríši]] a na východe k jorubským štátom.<ref name="beliana"/> V dahomejskej armáde bojovali aj ženy, [[dahomejské amazonky]]. V rokoch 1889{{--}}90 prebehla francúzsko-dahomejská vojna, v roku 1892 Francúzsku obsadilo celé územie. „Kráľ Behanzin bol v roku 1894 zbavený trónu a deportovaný do [[Západná India|Západnej Indie]].<ref name="beliana"/> Plukovník Alfred-Amédée Dodds Dahomejskú ríšu porazil a Francúzi vyhlásili protektorát.<ref name="britannica"/> Aj po úplnej kolonizácii Dahomejskej ríše však muselo Francúzsko na tomto území čeliť viacerým nepokojom a povstaniam (1893{{--}}99).“<ref name="beliana"/> Hlavným mestom kolónie sa stalo [[Porto-Novo]].<ref name="britannica"/> == Zriadenie == Kráľovstvo malo formu absolutistickej monarchie. Dobyté teritóriá boli asimilované źmiešanými manželstvami, rovnakými zákonmi a spoločným nepriateľstvom voči k [[Jorubovia|Jorubom]]. Na vrchole rigidnej spoločenskej hierarchie bol kráľ, pod nim šľachta, poddaní a otrokovia. Obchod s otrokmi bo dôležitou súčasťou ekonomiky.<ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Dahomey | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Dahomey-historical-kingdom-Africa | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Dejiny Beninu]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Afriky]] [[Kategória:Bývalé kráľovstvá]] 25zb4fi3eqh9lf2r11dzdkklccv4h26 8203513 8203512 2026-04-25T20:22:12Z Jetam2 30982 mapa 8203513 wikitext text/x-wiki '''Dahomejská ríša'''<ref name="beliana">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Dahomejská ríša | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/dahomejska-risa | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-25 }}</ref> bolo kráľovstvo nachádzajúce sa na území dnešného [[Benin]]u.<ref name="beliana"/> == Názvy == Štát bol tiež známy pod Dahome a Abomejský štát.<ref name="beliana"/> == Dejiny == Kráľovstvo založil [[Foni|Fonovia]] v roku 1625. V 18. storočí ovládlo pobrežie a časti vnútrozemia, v polovici 19. storočia bolo silným celkom. Na západe siahal k [[Ašantská ríša|Ašantskej ríši]] a na východe k jorubským štátom.<ref name="beliana"/> V dahomejskej armáde bojovali aj ženy, [[dahomejské amazonky]]. V rokoch 1889{{--}}90 prebehla francúzsko-dahomejská vojna, v roku 1892 Francúzsku obsadilo celé územie. „Kráľ Behanzin bol v roku 1894 zbavený trónu a deportovaný do [[Západná India|Západnej Indie]].<ref name="beliana"/> Plukovník Alfred-Amédée Dodds Dahomejskú ríšu porazil a Francúzi vyhlásili protektorát.<ref name="britannica"/> Aj po úplnej kolonizácii Dahomejskej ríše však muselo Francúzsko na tomto území čeliť viacerým nepokojom a povstaniam (1893{{--}}99).“<ref name="beliana"/> Hlavným mestom kolónie sa stalo [[Porto-Novo]].<ref name="britannica"/> == Zriadenie == Kráľovstvo malo formu absolutistickej monarchie. Dobyté teritóriá boli asimilované źmiešanými manželstvami, rovnakými zákonmi a spoločným nepriateľstvom voči k [[Jorubovia|Jorubom]]. Na vrchole rigidnej spoločenskej hierarchie bol kráľ, pod nim šľachta, poddaní a otrokovia. Obchod s otrokmi bo dôležitou súčasťou ekonomiky.<ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Dahomey | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Dahomey-historical-kingdom-Africa | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Dejiny Beninu]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Afriky]] [[Kategória:Bývalé kráľovstvá]] c5rsxyovci5vlmhtt1p6fggwmw7dexr 8203596 8203513 2026-04-26T05:37:36Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Bývalé kráľovstvá]]; pridaná [[Kategória:Zaniknuté kráľovstvá]] pomocou použitia HotCat 8203596 wikitext text/x-wiki '''Dahomejská ríša'''<ref name="beliana">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Dahomejská ríša | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/dahomejska-risa | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-25 }}</ref> bolo kráľovstvo nachádzajúce sa na území dnešného [[Benin]]u.<ref name="beliana"/> == Názvy == Štát bol tiež známy pod Dahome a Abomejský štát.<ref name="beliana"/> == Dejiny == Kráľovstvo založil [[Foni|Fonovia]] v roku 1625. V 18. storočí ovládlo pobrežie a časti vnútrozemia, v polovici 19. storočia bolo silným celkom. Na západe siahal k [[Ašantská ríša|Ašantskej ríši]] a na východe k jorubským štátom.<ref name="beliana"/> V dahomejskej armáde bojovali aj ženy, [[dahomejské amazonky]]. V rokoch 1889{{--}}90 prebehla francúzsko-dahomejská vojna, v roku 1892 Francúzsku obsadilo celé územie. „Kráľ Behanzin bol v roku 1894 zbavený trónu a deportovaný do [[Západná India|Západnej Indie]].<ref name="beliana"/> Plukovník Alfred-Amédée Dodds Dahomejskú ríšu porazil a Francúzi vyhlásili protektorát.<ref name="britannica"/> Aj po úplnej kolonizácii Dahomejskej ríše však muselo Francúzsko na tomto území čeliť viacerým nepokojom a povstaniam (1893{{--}}99).“<ref name="beliana"/> Hlavným mestom kolónie sa stalo [[Porto-Novo]].<ref name="britannica"/> == Zriadenie == Kráľovstvo malo formu absolutistickej monarchie. Dobyté teritóriá boli asimilované źmiešanými manželstvami, rovnakými zákonmi a spoločným nepriateľstvom voči k [[Jorubovia|Jorubom]]. Na vrchole rigidnej spoločenskej hierarchie bol kráľ, pod nim šľachta, poddaní a otrokovia. Obchod s otrokmi bo dôležitou súčasťou ekonomiky.<ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Dahomey | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Dahomey-historical-kingdom-Africa | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Dejiny Beninu]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Afriky]] [[Kategória:Zaniknuté kráľovstvá]] kk98ttqm6daez811k122yvmu0oxnwjq Samosa 0 748881 8203517 2026-04-25T20:30:05Z ~2026-25340-63 293036 Vytvorená stránka „[[Súbor:Indian Samosa by clumsy home chef.jpg|náhľad|Indické samosy]] [[Súbor:Samosa (partially open).jpg|náhľad|Samosy s náplňou]] '''Samosa''' je druh [[pečivo|pečiva]] typického pre [[Ázia|ázijskú]], prevažne [[indická kuchyňa|indickú kuchyňu]]. Má podobu plnených taštičiek zvyčajne trojuholníkového tvaru, ktoré sa pečú v tandúre alebo vyprážajú na rastlinnom [[olej]]i. Cesto na samosy sa vyrába z hladkej pšeničnej múka|m…“ 8203517 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Indian Samosa by clumsy home chef.jpg|náhľad|Indické samosy]] [[Súbor:Samosa (partially open).jpg|náhľad|Samosy s náplňou]] '''Samosa''' je druh [[pečivo|pečiva]] typického pre [[Ázia|ázijskú]], prevažne [[indická kuchyňa|indickú kuchyňu]]. Má podobu plnených taštičiek zvyčajne trojuholníkového tvaru, ktoré sa pečú v tandúre alebo vyprážajú na rastlinnom [[olej]]i. Cesto na samosy sa vyrába z hladkej pšeničnej [[múka|múky]], [[voda|vody]] a oleja alebo prepusteného [[maslo|masla]] [[ghí]]. Tradičná indická vegetariánska náplň sa skladá z varených [[Ľuľok zemiakový|zemiakov]], [[hrach siaty|hrachu]] a [[čili paprička|čili papričiek]]. Existujú tiež samosy plnené [[Mleté mäso|mletým mäsom]] (kuracím alebo baraním), syrom alebo ovocím. Sú typickou špecialitou pouličných stánkarov, konzumujú sa teplé a podáva sa k nim [[čatní]] alebo jogurtová omáčka [[raita]]. Názov pochádza z [[perzština|perzského]] výrazu ''sanbosag'' (chutné trojuholníky), jedlo sa dostalo do Indie v čase moslimskej nadvlády vo [[13. storočie|13. storočia]]. Postupne sa s indickými vysťahovalcami ([[desi]]) rozšírilo do oblasti od východoafrického pobrežia až po [[Malajský polostrov]] a v priebehu [[20. storočie|20. storočia]] tiež do Európy. == Pozri aj == * [[pirohy]] * [[burek]] * [[čeburek]] * [[momo]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * http://indickerecepty.cz/samosa/ * https://web.archive.org/web/20150514065358/http://www.mojeindickakuchyne.cz/recipes/samosa/ * http://www.samosa-connection.com/index.htm * http://www.hindustantimes.com/lifestyle/food/lovely-triangles/article1-333083.aspx {{Wayback|url=http://www.hindustantimes.com/lifestyle/food/lovely-triangles/article1-333083.aspx |date=20141227234335 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Samosa}} [[Kategória:Ázijská kuchyňa]] 2wypu0x9kf2qikzyjfxihz97r6xasnt 8203522 8203517 2026-04-25T20:34:29Z ~2026-25340-63 293036 /* Pozri aj */ 8203522 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Indian Samosa by clumsy home chef.jpg|náhľad|Indické samosy]] [[Súbor:Samosa (partially open).jpg|náhľad|Samosy s náplňou]] '''Samosa''' je druh [[pečivo|pečiva]] typického pre [[Ázia|ázijskú]], prevažne [[indická kuchyňa|indickú kuchyňu]]. Má podobu plnených taštičiek zvyčajne trojuholníkového tvaru, ktoré sa pečú v tandúre alebo vyprážajú na rastlinnom [[olej]]i. Cesto na samosy sa vyrába z hladkej pšeničnej [[múka|múky]], [[voda|vody]] a oleja alebo prepusteného [[maslo|masla]] [[ghí]]. Tradičná indická vegetariánska náplň sa skladá z varených [[Ľuľok zemiakový|zemiakov]], [[hrach siaty|hrachu]] a [[čili paprička|čili papričiek]]. Existujú tiež samosy plnené [[Mleté mäso|mletým mäsom]] (kuracím alebo baraním), syrom alebo ovocím. Sú typickou špecialitou pouličných stánkarov, konzumujú sa teplé a podáva sa k nim [[čatní]] alebo jogurtová omáčka [[raita]]. Názov pochádza z [[perzština|perzského]] výrazu ''sanbosag'' (chutné trojuholníky), jedlo sa dostalo do Indie v čase moslimskej nadvlády vo [[13. storočie|13. storočia]]. Postupne sa s indickými vysťahovalcami ([[desi]]) rozšírilo do oblasti od východoafrického pobrežia až po [[Malajský polostrov]] a v priebehu [[20. storočie|20. storočia]] tiež do Európy. == Pozri aj == * [[pirohy]] * [[burek]] * [[čeburek]] * [[momo (knedlíčky)]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * http://indickerecepty.cz/samosa/ * https://web.archive.org/web/20150514065358/http://www.mojeindickakuchyne.cz/recipes/samosa/ * http://www.samosa-connection.com/index.htm * http://www.hindustantimes.com/lifestyle/food/lovely-triangles/article1-333083.aspx {{Wayback|url=http://www.hindustantimes.com/lifestyle/food/lovely-triangles/article1-333083.aspx |date=20141227234335 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Samosa}} [[Kategória:Ázijská kuchyňa]] dzzyw1oz4wes8soeve1o3cfll051hfb 8203525 8203522 2026-04-25T20:40:19Z ~2026-20335-96 290941 8203525 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Indian Samosa by clumsy home chef.jpg|náhľad|Indické samosy]] [[Súbor:Samosa (partially open).jpg|náhľad|Samosy s náplňou]] '''Samosa''' je druh [[pečivo|pečiva]] typického pre [[Ázia|ázijskú]], prevažne [[indická kuchyňa|indickú kuchyňu]]. Má podobu plnených taštičiek zvyčajne trojuholníkového tvaru, ktoré sa pečú v tandúre alebo vyprážajú na rastlinnom [[olej]]i. Cesto na samosy sa vyrába z hladkej pšeničnej [[múka|múky]], [[voda|vody]] a oleja alebo prepusteného [[maslo|masla]] [[ghí]]. Tradičná indická vegetariánska náplň sa skladá z varených [[Ľuľok zemiakový|zemiakov]], [[hrach siaty|hrachu]] a [[čili paprička|čili papričiek]]. Existujú tiež samosy plnené [[Mleté mäso|mletým mäsom]] (kuracím alebo baraním), syrom alebo ovocím. Sú typickou špecialitou pouličných stánkarov, konzumujú sa teplé a podáva sa k nim [[čatní]] alebo jogurtová omáčka [[raita]]. Názov pochádza z [[perzština|perzského]] výrazu ''sanbosag'' (chutné trojuholníky), jedlo sa dostalo do Indie v čase moslimskej nadvlády v [[13. storočie|13. storočí]]. Postupne sa s indickými vysťahovalcami ([[desi]]) rozšírilo do oblasti od východoafrického pobrežia až po [[Malajský polostrov]] a v priebehu [[20. storočie|20. storočia]] tiež do Európy. == Pozri aj == * [[pirohy]] * [[burek]] * [[čeburek]] * [[momo (knedlíčky)]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.samosa-connection.com/index.htm The Samosa Connection] * [http://www.hindustantimes.com/lifestyle/food/lovely-triangles/article1-333083.aspx Lovely triangles] – Hindustan Times ({{Wayback|url=http://www.hindustantimes.com/lifestyle/food/lovely-triangles/article1-333083.aspx |date=20141227234335}}) == Zdroj == {{Preklad|cs|Samosa|25660826}} [[Kategória:Ázijská kuchyňa]] 9cm1sk09xees7jlkocx4lzaxupj2dgi Papito flows 0 748882 8203528 2026-04-25T20:43:36Z Tomáš23451 293035 Zmena URL 8203528 wikitext text/x-wiki '''Papito Flows''' '''Papito Flows''' (''vlastným menom Timotej Pavlech'', narodený 29. júla 2002 v Želiezovciach) je slovenský raper a tvorca videoklipov pôsobiaci v Nitrianskom kraji. Hudobnej tvorbe sa venuje od roku 2017. '''Kariéra''' Svoju hudobnú kariéru začal v roku 2017. Vo svojej tvorbe sa zameriava na osobné témy a životné skúsenosti, pričom si postupne vybudoval vlastný štýl v rámci regionálnej hip-hopovej scény.Rozhovor pre TV Nitrička<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PAPITO FLOWS - PRAVDA {{!}}OFFICAL AUDIO{{!}} | url = https://www.youtube.com/watch?v=RXqOqURY__Q | dátum vydania = 2025-02-19 | dátum prístupu = 2026-04-25 | priezvisko = ROLLS BRRA}}</ref> Medzi jeho známe skladby patria ''Iný ja space'', ''Summer vibe'' a ''PRAVDA''. Okrem hudby sa venuje aj tvorbe videoklipov, ktoré realizuje pre vlastné projekty aj pre iných interpretov. V rozhovore pre regionálnu televíziu TV Nitrička hovoril o svojej hudobnej tvorbe, začiatkoch a pôsobení na nitrianskej scéne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PAPITO FLOWS - PRAVDA {{!}}OFFICAL AUDIO{{!}} | url = https://www.youtube.com/watch?v=RXqOqURY__Q | dátum vydania = 2025-02-19 | dátum prístupu = 2026-04-25 | priezvisko = ROLLS BRRA}}</ref> '''Diskografia (výber)''' * ''Iný ja space'' * ''Summer vibe'' * ''PRAVDA'' '''Referencie''' <nowiki><references /></nowiki> '''Externé odkazy''' * <nowiki>[https://www.instagram.com/timotej_papito/ Instagram]</nowiki> a58dmext0uuo3mm64ykx5mpvtkbgasc 8203541 8203528 2026-04-25T21:24:26Z ~2026-20335-96 290941 8203541 wikitext text/x-wiki {{UU|20260425}} {{významnosť}} '''Papito Flows''' '''Papito Flows''' (''vlastným menom Timotej Pavlech'', narodený 29. júla 2002 v Želiezovciach) je slovenský raper a tvorca videoklipov pôsobiaci v Nitrianskom kraji. Hudobnej tvorbe sa venuje od roku 2017. '''Kariéra''' Svoju hudobnú kariéru začal v roku 2017. Vo svojej tvorbe sa zameriava na osobné témy a životné skúsenosti, pričom si postupne vybudoval vlastný štýl v rámci regionálnej hip-hopovej scény.Rozhovor pre TV Nitrička<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PAPITO FLOWS - PRAVDA {{!}}OFFICAL AUDIO{{!}} | url = https://www.youtube.com/watch?v=RXqOqURY__Q | dátum vydania = 2025-02-19 | dátum prístupu = 2026-04-25 | priezvisko = ROLLS BRRA}}</ref> Medzi jeho známe skladby patria ''Iný ja space'', ''Summer vibe'' a ''PRAVDA''. Okrem hudby sa venuje aj tvorbe videoklipov, ktoré realizuje pre vlastné projekty aj pre iných interpretov. V rozhovore pre regionálnu televíziu TV Nitrička hovoril o svojej hudobnej tvorbe, začiatkoch a pôsobení na nitrianskej scéne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PAPITO FLOWS - PRAVDA {{!}}OFFICAL AUDIO{{!}} | url = https://www.youtube.com/watch?v=RXqOqURY__Q | dátum vydania = 2025-02-19 | dátum prístupu = 2026-04-25 | priezvisko = ROLLS BRRA}}</ref> '''Diskografia (výber)''' * ''Iný ja space'' * ''Summer vibe'' * ''PRAVDA'' '''Referencie''' <nowiki><references /></nowiki> '''Externé odkazy''' * <nowiki>[https://www.instagram.com/timotej_papito/ Instagram]</nowiki> kzsnuf0w88slckbfkf0wrwznikmb3xx Diskusia s redaktorom:~2026-25488-55 3 748883 8203545 2026-04-25T21:32:42Z DurMar12 181423 Upozornenie 8203545 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 21:32, 25. apríl 2026 (UTC) bupwmphyawodfd7j1u8ct2puhgsewmj Diskusia s redaktorom:~2026-25297-59 3 748884 8203548 2026-04-25T21:33:55Z DurMar12 181423 Upozornenie 8203548 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 21:33, 25. apríl 2026 (UTC) p61wn5w52v7rqf38gjn3jalou02v0m6 Diskusia s redaktorom:~2026-25180-81 3 748885 8203556 2026-04-25T22:08:21Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} ±--~~~~“ 8203556 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} ±--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:08, 25. apríl 2026 (UTC) 4q6kg898erzuq8oel443gq31hcemw1w 8203557 8203556 2026-04-25T22:08:51Z Fillos X. 212061 8203557 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:08, 25. apríl 2026 (UTC) ol7gbiedspqeq3kd5kbrfdzjmgso9le Diskusia s redaktorom:~2026-25407-27 3 748886 8203558 2026-04-25T22:10:24Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8203558 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:10, 25. apríl 2026 (UTC) p1mi69sf8obuy3k6zrmpvh8vfvoqdkl Diskusia s redaktorom:~2026-15955-83 3 748887 8203559 2026-04-25T22:12:29Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8203559 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:12, 25. apríl 2026 (UTC) m7uowo2lb6b0sngvam0rs4ths3xddhu Marián Brezáni 0 748888 8203565 2026-04-26T00:04:42Z Majobrezani 293046 Vytvorená stránka „{{Infobox|nadpis=Marián Brezáni|obrazok=}} '''Marián Brezáni''' (* [[9. marec]] [[1966]], [[Bojnice]] – † [[11. február]] [[2026]], [[Bratislava]]) bol slovenský textár, skladateľ a aforista. Bol blízkym priateľom básnika [[Jozef Urban (básnik)|Jozefa Urbana]] a textára [[Miroslav Jurika|Miroslava Juriku.]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tlačová agentúra Slovenskej republiky - TASR.sk | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok…“ 8203565 wikitext text/x-wiki {{Infobox|nadpis=Marián Brezáni|obrazok=}} '''Marián Brezáni''' (* [[9. marec]] [[1966]], [[Bojnice]] – † [[11. február]] [[2026]], [[Bratislava]]) bol slovenský textár, skladateľ a aforista. Bol blízkym priateľom básnika [[Jozef Urban (básnik)|Jozefa Urbana]] a textára [[Miroslav Jurika|Miroslava Juriku.]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tlačová agentúra Slovenskej republiky - TASR.sk | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026021100000322 | vydavateľ = www.tasr.sk | dátum prístupu = 2026-04-25}}</ref> == Životopis == Marián Brezáni sa narodil 9. marca 1966 v Bojniciach. Pochádzal z početnej nábožensky založenej rodiny a to zo šiestich súrodencov. Väčšinu detstva strávil v Bojniciach, následne sa ale rodina sťahovala do Bratislavy kde sa aj prvotne dostal k hudbe. Ako prvý kontakt s hudobnými nástrojmi bola hra na hoboj a v tej veľmi exceloval. V základnej umeleckej škole absolvoval hru na hoboj, klavír a ako samouk sa naučil aj hre na gitaru. Samotná vášeň pre hru na gitare ho priviedla aj k jeho prvej vážnej práci a to v hudobninách. Ako skupina mladých chlapcov v Bratislave ručne vyrábali z dreva gitary. Jeho kolega bol [[Roman Szabo]] (v tom období frontman rockovej [[Cheryl|skupiny Cheryl]]), ktorý ho zoznámil v roku 1993 s [[Miroslav Jurika|Miroslavom Jurikom]]. == Hudobná kariéra == V roku 1993 vychádza prvý hit na ktorom je uvedený ako autor hudby, a to na skladbe [[Beáta Dubasová|Beáty Dubasovej]] - [[Ten príbeh je preč]]. Autorom textu bol jeho dobrý priateľ [[Jozef Urban (básnik)|Jozef Urban]]. Ich kolaborácie sa pri tejto skladbe neskončili a v roku 1995 vzniká skladba pre skupinu na albume s rovnakým názvom [[Elán (skupina)|Elán]] - [[Hodina nehy]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elán - Hodina Nehy | url = https://www.discogs.com/release/16039805-El%C3%A1n-Hodina-Nehy | dátum vydania = 1995 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en}}</ref> == Zoznam referencií == <references /> [[Kategória:Textár]] [[Kategória:Skladatelia hudby 21. storočia]] nmvy4o44d9u97xgmkg965dt44d9k954 Alexandros Hélios 0 748889 8203572 2026-04-26T02:31:06Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „{{Infobox Panovník | meno = Alexandros Hélios | titul = kráľ [[Arménia|Arménie]], [[Média (historické územie)|Médie]] a [[Partská ríša|Partska]] | obrázok = Bronze statuette of a boy in Eastern dress MET DT7206.jpg | popis obrázku = Bronzová soška chlapca v orientálnom odeve (1. stor. pred Kr.), pravdepodobne zobrazujúca Alexandra Hélia. ([[Metropolitan Museum of Art]], New York) | panovanie = 34…“ 8203572 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Alexandros Hélios | titul = kráľ [[Arménia|Arménie]], [[Média (historické územie)|Médie]] a [[Partská ríša|Partska]] | obrázok = Bronze statuette of a boy in Eastern dress MET DT7206.jpg | popis obrázku = Bronzová soška chlapca v orientálnom odeve (1. stor. pred Kr.), pravdepodobne zobrazujúca Alexandra Hélia. ([[Metropolitan Museum of Art]], New York) | panovanie = [[34 pred Kr.]] – [[30 pred Kr.]] | korunovácia = [[34 pred Kr.]] ([[Donácie v Alexandrii]]) | predchodca = ''titul vytvorený'' | nástupca = ''titul zanikol'' (rímska správa) | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Marcus Antonius]] | matka = [[Kleopatra VII.]] | dátum narodenia = koniec r. [[40 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Staroveký Egypt|Egypt]] | dátum úmrtia = [[29 pred Kr.]] – [[25 pred Kr.]] | miesto úmrtia = [[Rím]] (?) }} '''Alexandros Hélios''' ({{vjz|grc|Ἀλέξανδρος Ἥλιος}}; * koniec r. [[40 pred Kr.]] – † medzi [[29 pred Kr.|29]] a [[25 pred Kr.]]) bol [[Ptolemaiovci|ptolemaiovský]] princ, syn rímskeho triumvira [[Marcus Antonius|Marka Antonia]] a [[Staroveký Egypt|egyptskej]] kráľovnej [[Kleopatra VII.|Kleopatry VII.]]<ref name="Roller">{{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010 | strany = 83-84}}</ref> == Pôvod a symbolika mena == Narodil sa koncom roka 40 pred Kr. v Egypte spolu so svojou sestrou, dvojičkou [[Kleopatra Seléné|Kleopatrou Seléné II.]] V tom čase sa ich otec Marcus Antonius zdržiaval v Sýrii kvôli vojenským povinnostiam.<ref name="Roller" /> Antonius a Kleopatra sa znovu stretli až v rokoch [[37 pred Kr.|37]]/[[36 pred Kr.]] v [[Antiochia|Antiochii]], kde Antonius oficiálne uznal obe deti za svoje.<ref>[[Plutarchos]], ''Antonius'', 36.</ref> Prídomky '''Hélios''' („Slnko“) a '''Seléné''' („Mesiac“) mali hlboký politický a náboženský význam. Kleopatra sa nimi snažila demonštrovať príchod nového „zlatého veku“ (''Aetas Aurea''), v ktorom panovník stelesňuje božskú spravodlivosť a prosperitu.<ref name="Clauss">{{Citácia knihy | autor = Manfred Clauss | titul = Kleopatra | isbn = 3-406-39009-9 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 1995 | strany = 56-57}}</ref> Meno Alexandros zasa priamo odkazovalo na zakladateľa ríše, [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]]. Niektorí bádatelia uvažujú, že Alexandros Hélios mohol byť inšpiráciou pre postavu „božského dieťaťa“ vo štvrtej eklóge rímskeho básnika [[Vergílius|Vergília]].<ref name="Grant">{{Citácia knihy | autor = Michael Grant | titul = Kleopatra | isbn = 3-404-61416-X | miesto = Bergisch Gladbach | vydavateľ = Bastei Lübbe | rok = 1998 | strany = 200 a nasl.}}</ref> == Politické pôsobenie == V roku [[34 pred Kr.]] Antonius v [[Alexandria|Alexandrii]] vyhlásil tzv. [[Donácie v Alexandrii]]. Počas tejto ceremónie pridelil svojim deťom rozsiahle územia. Šesťročný Alexandros Hélios získal titul „kráľ kráľov“ a bol vymenovaný za panovníka [[Arménia|Arménie]], [[Média (historické územie)|Médie]] a [[Partská ríša|Partska]].<ref name="Dio49">[[Cassius Dio]], 49, 41.1-3.</ref> Hoci išlo o nominálne tituly, Alexandros bol predstavený v okázalom orientálnom odeve, ktorý zahŕňal macedónsku [[Chlamys (odev)|chlamys]] a drahokamami zdobenú [[Tiara|tiaru]]. Na upevnenie spojenectva s Médmi bol zasnúbený s princeznou '' Iotapé'' , dcérou médskeho kráľa [[Artavasdes II. (Arménsko)|Artavasda II.]]<ref name="Roller" /> == Pád a neznámy osud == Po porážke v [[Bitka pri Actiu|bitke pri Aktiu]] (31 pred Kr.) a následnej samovražde rodičov v roku [[30 pred Kr.]] sa osirelé deti dostali do rúk víťazného Octaviana. Kým starší bratia [[Ptolemaios XV.|Kaisarión]] a [[Marcus Antonius Antyllus]] boli popravení, Alexandros s dvojičkou a mladším bratom boli odvezení do [[Rím]]a.<ref>Cassius Dio, 51, 15.</ref> V auguste r. [[29 pred Kr.]] bol Alexandros nútený kráčať v Octavianovom triumfálnom sprievode. Súrodenci boli spútaní zlatými reťazami, ktoré boli také ťažké, že deti takmer nemohli chodiť, čo u rímskeho ľudu vyvolalo nečakanú vlnu súcitu.<ref>Plutarchos, ''Antonius'', 87.</ref> Po triumfe ich Octavianus zveril do opatery svojej sestry [[Octavia mladšia|Octavie]]. Posledná priama zmienka o Alexandrovi v historických prameňoch pochádza z r. 29 pred Kr. Predpokladá sa, že zomrel na chorobu krátko po príchode do Ríma, pravdepodobne v zime roku 29 pred Kr. alebo krátko po nej.<ref name="Roller2003">{{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = The World of Juba II and Kleopatra Selene | isbn = 0-415-30596-9 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2003 | strany = 83-84}}</ref> Keď bola jeho sestra Kleopatra Seléné v roku [[25 pred Kr.]] vydaná za [[Mauretánia (staroveká krajina)|mauretánskeho]] kráľa [[Juba II.|Jubu II.]], Alexandros už v dobových záznamoch nefiguruje, čo naznačuje, že v tom čase už nežil.<ref name="Roller" /> == Kultúrny odkaz == Po Alexandrovi Heliovi a jeho sestre boli v roku 2008 pomenované dva mesiace [[Asteroid|asteroide]] [[216 Kleopatra]]: [[216 I Alexhelios]] (S/2008 (216) 1) a [[216 II Cleoselene]] (S/2008 (216) 2).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Circolare IAU 8980 | url = http://www.cbat.eps.harvard.edu/iauc/08900/08980.html | dátum = 2008-09-24 | jazyk = en}}</ref> == Rodokmeň == '''Rodokmeň Alexandra Helia do tretieho pokolenia:''' {{Rodokmeň predkov |1 = '''Alexandros Hélios''' |2 = [[Marcus Antonius]] |3 = [[Kleopatra VII.]] |4 = Marcus Antonius Creticus |5 = Iulia (matka Marka Antonia) |6 = [[Ptolemaios XII. Neos Dionýsos]] |7 = [[Kleopatra VI.| Kleopatra Tryfaina]] (?) |8 = Marcus Antonius Orator |9 = |10 = Lucius Iulius Caesar III. |11 = Fulvia |12 = [[Ptolemaios IX.|Ptolemaios IX. Sótér II.]] |13 = [[Kleopatra V.|Kleopatra Seléné]] |14 = |15 = }} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010}} * {{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 978-0-415-23489-4 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2001}} * {{Citácia knihy | autor = Manfred Clauss | titul = Kleopatra | isbn = 3-406-39009-9 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 1995}} == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] * [[Kleopatra Seléné]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Narodenia v 40 pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 1. storočí pred Kr.]] fmnliaro4ssd4uivfudsddyh2pq4bet 8203573 8203572 2026-04-26T02:52:23Z Luppus 39967 8203573 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Alexandros Hélios | titul = kráľ [[Arménia|Arménie]], [[Média (historické územie)|Médie]] a [[Partská ríša|Partska]] | obrázok = Bronze statuette of a boy in Eastern dress MET DT7206.jpg | popis obrázku = Bronzová soška chlapca v orientálnom odeve (1. stor. pred Kr.), pravdepodobne zobrazujúca Alexandra Hélia. ([[Metropolitan Museum of Art]], New York) | panovanie = [[34 pred Kr.]] – [[30 pred Kr.]] | korunovácia = [[34 pred Kr.]] ([[Donácie v Alexandrii]]) | predchodca = ''titul vytvorený'' | nástupca = ''titul zanikol'' (rímska správa) | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Marcus Antonius]] | matka = [[Kleopatra VII.]] | dátum narodenia = koniec r. [[40 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Staroveký Egypt|Egypt]] | dátum úmrtia = [[29 pred Kr.]] – [[25 pred Kr.]] | miesto úmrtia = [[Rím]] (?) }} '''Alexandros Hélios''' ({{vjz|grc|Ἀλέξανδρος Ἥλιος}}; * koniec r. [[40 pred Kr.]] – † medzi [[29 pred Kr.|29]] a [[25 pred Kr.]]) bol [[Ptolemaiovci|ptolemaiovský]] princ, syn rímskeho triumvira [[Marcus Antonius|Marka Antonia]] a [[Staroveký Egypt|egyptskej]] kráľovnej [[Kleopatra VII.|Kleopatry VII.]]<ref name="Roller">{{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010 | strany = 83-84}}</ref> == Pôvod a symbolika mena == Narodil sa koncom roka 40 pred Kr. v Egypte spolu so svojou sestrou, dvojičkou [[Kleopatra Seléné|Kleopatrou Seléné II.]] V tom čase sa ich otec Marcus Antonius zdržiaval v Sýrii kvôli vojenským povinnostiam.<ref name="Roller" /> Antonius a Kleopatra sa znovu stretli až v rokoch [[37 pred Kr.|37]]/[[36 pred Kr.]] v [[Antiochia|Antiochii]], kde Antonius oficiálne uznal obe deti za svoje.<ref>[[Plutarchos]], ''Antonius'', 36.</ref> Prídomky '''Hélios''' („Slnko“) a '''Seléné''' („Mesiac“) mali hlboký politický a náboženský význam. Kleopatra sa nimi snažila demonštrovať príchod nového „zlatého veku“ (''Aetas Aurea''), v ktorom panovník stelesňuje božskú spravodlivosť a prosperitu.<ref name="Clauss">{{Citácia knihy | autor = Manfred Clauss | titul = Kleopatra | isbn = 3-406-39009-9 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 1995 | strany = 56-57}}</ref> Meno Alexandros zasa priamo odkazovalo na zakladateľa ríše, [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]]. Niektorí bádatelia uvažujú, že Alexandros Hélios mohol byť inšpiráciou pre postavu „božského dieťaťa“ vo štvrtej eklóge rímskeho básnika [[Vergílius|Vergília]].<ref name="Grant">{{Citácia knihy | autor = Michael Grant | titul = Kleopatra | isbn = 3-404-61416-X | miesto = Bergisch Gladbach | vydavateľ = Bastei Lübbe | rok = 1998 | strany = 200 a nasl.}}</ref> == Politické pôsobenie == V roku [[34 pred Kr.]] Antonius v [[Alexandria|Alexandrii]] vyhlásil tzv. [[Donácie v Alexandrii]]. Počas tejto ceremónie pridelil svojim deťom rozsiahle územia. Šesťročný Alexandros Hélios získal titul „kráľ kráľov“ a bol vymenovaný za panovníka [[Arménia|Arménie]], [[Média (historické územie)|Médie]] a [[Partská ríša|Partska]].<ref name="Dio49">[[Cassius Dio]], 49, 41.1-3.</ref> Hoci išlo o nominálne tituly, Alexandros bol predstavený v okázalom orientálnom odeve, ktorý zahŕňal macedónsku [[Chlamys (odev)|chlamys]] a drahokamami zdobenú [[Tiara|tiaru]]. Na upevnenie spojenectva s Médmi bol zasnúbený s princeznou ''Iotapé'', dcérou médskeho kráľa [[Artavasdes II.|Artavasda II.]]<ref name="Roller" /> == Pád a neznámy osud == Po porážke v [[Bitka pri Actiu|bitke pri Aktiu]] (31 pred Kr.) a následnej samovražde rodičov v roku [[30 pred Kr.]] sa osirelé deti dostali do rúk víťazného Octaviana. Kým starší bratia [[Ptolemaios XV.|Kaisarión]] a [[Marcus Antonius Antyllus]] boli popravení, Alexandros s dvojičkou a mladším bratom boli odvezení do [[Rím]]a.<ref>Cassius Dio, 51, 15.</ref> V auguste r. [[29 pred Kr.]] bol Alexandros nútený kráčať v Octavianovom triumfálnom sprievode. Súrodenci boli spútaní zlatými reťazami, ktoré boli také ťažké, že deti takmer nemohli chodiť, čo u rímskeho ľudu vyvolalo nečakanú vlnu súcitu.<ref>Plutarchos, ''Antonius'', 87.</ref> Po triumfe ich Octavianus zveril do opatery svojej sestry [[Octavia mladšia|Octavie]]. Posledná priama zmienka o Alexandrovi v historických prameňoch pochádza z r. 29 pred Kr. Predpokladá sa, že zomrel na chorobu krátko po príchode do Ríma, pravdepodobne v zime roku 29 pred Kr. alebo krátko po nej.<ref name="Roller2003">{{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = The World of Juba II and Kleopatra Selene | isbn = 0-415-30596-9 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2003 | strany = 83-84}}</ref> Keď bola jeho sestra Kleopatra Seléné v roku [[25 pred Kr.]] vydaná za [[Mauretánia (staroveká krajina)|mauretánskeho]] kráľa [[Juba II.|Jubu II.]], Alexandros už v dobových záznamoch nefiguruje, čo naznačuje, že v tom čase už nežil.<ref name="Roller" /> == Kultúrny odkaz == Po Alexandrovi Heliovi a jeho sestre boli v roku 2008 pomenované dva mesiace [[Asteroid|asteroide]] [[216 Kleopatra]]: [[216 I Alexhelios]] (S/2008 (216) 1) a [[216 II Cleoselene]] (S/2008 (216) 2).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Circolare IAU 8980 | url = http://www.cbat.eps.harvard.edu/iauc/08900/08980.html | dátum = 2008-09-24 | jazyk = en}}</ref> == Rodokmeň == '''Rodokmeň Alexandra Helia do tretieho pokolenia:''' {{Rodokmeň predkov |1 = '''Alexandros Hélios''' |2 = [[Marcus Antonius]] |3 = [[Kleopatra VII.]] |4 = Marcus Antonius Creticus |5 = Iulia (matka Marka Antonia) |6 = [[Ptolemaios XII. Neos Dionýsos]] |7 = [[Kleopatra VI.| Kleopatra Tryfaina]] (?) |8 = Marcus Antonius Orator |9 = |10 = Lucius Iulius Caesar III. |11 = Fulvia |12 = [[Ptolemaios IX.|Ptolemaios IX. Sótér II.]] |13 = [[Kleopatra V.|Kleopatra Seléné]] |14 = |15 = }} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010}} * {{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 978-0-415-23489-4 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2001}} * {{Citácia knihy | autor = Manfred Clauss | titul = Kleopatra | isbn = 3-406-39009-9 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 1995}} == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] * [[Kleopatra Seléné]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Narodenia v 40 pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 1. storočí pred Kr.]] r8teuwwjt0il9vw5tqhr3rk5nvgz2pf 8203574 8203573 2026-04-26T02:59:21Z Luppus 39967 wikilinka 8203574 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Alexandros Hélios | titul = kráľ [[Arménia|Arménie]], [[Média (historické územie)|Médie]] a [[Partská ríša|Partska]] | obrázok = Bronze statuette of a boy in Eastern dress MET DT7206.jpg | popis obrázku = Bronzová soška chlapca v orientálnom odeve (1. stor. pred Kr.), pravdepodobne zobrazujúca Alexandra Hélia. ([[Metropolitan Museum of Art]], New York) | panovanie = [[34 pred Kr.]] – [[30 pred Kr.]] | korunovácia = [[34 pred Kr.]] ([[Donácie v Alexandrii]]) | predchodca = ''titul vytvorený'' | nástupca = ''titul zanikol'' (rímska správa) | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Marcus Antonius]] | matka = [[Kleopatra VII.]] | dátum narodenia = koniec r. [[40 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Staroveký Egypt|Egypt]] | dátum úmrtia = [[29 pred Kr.]] – [[25 pred Kr.]] | miesto úmrtia = [[Rím]] (?) }} '''Alexandros Hélios''' ({{vjz|grc|Ἀλέξανδρος Ἥλιος}}; * koniec r. [[40 pred Kr.]] – † medzi [[29 pred Kr.|29]] a [[25 pred Kr.]]) bol [[Ptolemaiovci|ptolemaiovský]] princ, syn rímskeho triumvira [[Marcus Antonius|Marka Antonia]] a [[Staroveký Egypt|egyptskej]] kráľovnej [[Kleopatra VII.|Kleopatry VII.]]<ref name="Roller">{{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010 | strany = 83-84}}</ref> == Pôvod a symbolika mena == Narodil sa koncom roka 40 pred Kr. v Egypte spolu so svojou sestrou, dvojičkou [[Kleopatra Seléné|Kleopatrou Seléné II.]] V tom čase sa ich otec Marcus Antonius zdržiaval v Sýrii kvôli vojenským povinnostiam.<ref name="Roller" /> Antonius a Kleopatra sa znovu stretli až v rokoch [[37 pred Kr.|37]]/[[36 pred Kr.]] v [[Antiochia|Antiochii]], kde Antonius oficiálne uznal obe deti za svoje.<ref>[[Plutarchos]], ''Antonius'', 36.</ref> Prídomky '''Hélios''' („Slnko“) a '''Seléné''' („Mesiac“) mali hlboký politický a náboženský význam. Kleopatra sa nimi snažila demonštrovať príchod nového „zlatého veku“ (''Aetas Aurea''), v ktorom panovník stelesňuje božskú spravodlivosť a prosperitu.<ref name="Clauss">{{Citácia knihy | autor = Manfred Clauss | titul = Kleopatra | isbn = 3-406-39009-9 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 1995 | strany = 56-57}}</ref> Meno Alexandros zasa priamo odkazovalo na zakladateľa ríše, [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]]. Niektorí bádatelia uvažujú, že Alexandros Hélios mohol byť inšpiráciou pre postavu „božského dieťaťa“ vo štvrtej eklóge rímskeho básnika [[Vergílius|Vergília]].<ref name="Grant">{{Citácia knihy | autor = Michael Grant | titul = Kleopatra | isbn = 3-404-61416-X | miesto = Bergisch Gladbach | vydavateľ = Bastei Lübbe | rok = 1998 | strany = 200 a nasl.}}</ref> == Politické pôsobenie == V roku [[34 pred Kr.]] Antonius v [[Alexandria|Alexandrii]] vyhlásil tzv. [[Donácie v Alexandrii]]. Počas tejto ceremónie pridelil svojim deťom rozsiahle územia. Šesťročný Alexandros Hélios získal titul „kráľ kráľov“ a bol vymenovaný za panovníka [[Arménia|Arménie]], [[Média (historické územie)|Médie]] a [[Partská ríša|Partska]].<ref name="Dio49">[[Cassius Dio]], 49, 41.1-3.</ref> Hoci išlo o nominálne tituly, Alexandros bol predstavený v okázalom orientálnom odeve, ktorý zahŕňal macedónsku [[Chlamys (odev)|chlamys]] a drahokamami zdobenú [[Tiara|tiaru]]. Na upevnenie spojenectva s Médmi bol zasnúbený s princeznou ''Iotapé'', dcérou médskeho kráľa [[Artavasdes II. (Média Atropatené)|Artavasda II.]]<ref name="Roller" /> == Pád a neznámy osud == Po porážke v [[Bitka pri Actiu|bitke pri Aktiu]] (31 pred Kr.) a následnej samovražde rodičov v roku [[30 pred Kr.]] sa osirelé deti dostali do rúk víťazného Octaviana. Kým starší bratia [[Ptolemaios XV.|Kaisarión]] a [[Marcus Antonius Antyllus]] boli popravení, Alexandros s dvojičkou a mladším bratom boli odvezení do [[Rím]]a.<ref>Cassius Dio, 51, 15.</ref> V auguste r. [[29 pred Kr.]] bol Alexandros nútený kráčať v Octavianovom triumfálnom sprievode. Súrodenci boli spútaní zlatými reťazami, ktoré boli také ťažké, že deti takmer nemohli chodiť, čo u rímskeho ľudu vyvolalo nečakanú vlnu súcitu.<ref>Plutarchos, ''Antonius'', 87.</ref> Po triumfe ich Octavianus zveril do opatery svojej sestry [[Octavia mladšia|Octavie]]. Posledná priama zmienka o Alexandrovi v historických prameňoch pochádza z r. 29 pred Kr. Predpokladá sa, že zomrel na chorobu krátko po príchode do Ríma, pravdepodobne v zime roku 29 pred Kr. alebo krátko po nej.<ref name="Roller2003">{{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = The World of Juba II and Kleopatra Selene | isbn = 0-415-30596-9 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2003 | strany = 83-84}}</ref> Keď bola jeho sestra Kleopatra Seléné v roku [[25 pred Kr.]] vydaná za [[Mauretánia (staroveká krajina)|mauretánskeho]] kráľa [[Juba II.|Jubu II.]], Alexandros už v dobových záznamoch nefiguruje, čo naznačuje, že v tom čase už nežil.<ref name="Roller" /> == Kultúrny odkaz == Po Alexandrovi Heliovi a jeho sestre boli v roku 2008 pomenované dva mesiace [[Asteroid|asteroide]] [[216 Kleopatra]]: [[216 I Alexhelios]] (S/2008 (216) 1) a [[216 II Cleoselene]] (S/2008 (216) 2).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Circolare IAU 8980 | url = http://www.cbat.eps.harvard.edu/iauc/08900/08980.html | dátum = 2008-09-24 | jazyk = en}}</ref> == Rodokmeň == '''Rodokmeň Alexandra Helia do tretieho pokolenia:''' {{Rodokmeň predkov |1 = '''Alexandros Hélios''' |2 = [[Marcus Antonius]] |3 = [[Kleopatra VII.]] |4 = Marcus Antonius Creticus |5 = Iulia (matka Marka Antonia) |6 = [[Ptolemaios XII. Neos Dionýsos]] |7 = [[Kleopatra VI.| Kleopatra Tryfaina]] (?) |8 = Marcus Antonius Orator |9 = |10 = Lucius Iulius Caesar III. |11 = Fulvia |12 = [[Ptolemaios IX.|Ptolemaios IX. Sótér II.]] |13 = [[Kleopatra V.|Kleopatra Seléné]] |14 = |15 = }} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010}} * {{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 978-0-415-23489-4 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2001}} * {{Citácia knihy | autor = Manfred Clauss | titul = Kleopatra | isbn = 3-406-39009-9 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 1995}} == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] * [[Kleopatra Seléné]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Narodenia v 40 pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 1. storočí pred Kr.]] j68wau6yhrh8vwilkk7mivelzasra77 8203579 8203574 2026-04-26T03:46:24Z Luppus 39967 8203579 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Alexandros Hélios | titul = kráľ [[Arménia|Arménie]], [[Média (historické územie)|Médie]] a [[Partská ríša|Partska]] | obrázok = Bronze statuette of a boy in Eastern dress MET DT7206.jpg | popis obrázku = Bronzová soška chlapca v orientálnom odeve (1. stor. pred Kr.), pravdepodobne zobrazujúca Alexandra Hélia. ([[Metropolitan Museum of Art]], New York) | panovanie = [[34 pred Kr.]] – [[30 pred Kr.]] | korunovácia = [[34 pred Kr.]] ([[Donácie v Alexandrii]]) | predchodca = ''titul vytvorený'' | nástupca = ''titul zanikol'' (rímska správa) | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Marcus Antonius]] | matka = [[Kleopatra VII.]] | dátum narodenia = koniec r. [[40 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Staroveký Egypt|Egypt]] | dátum úmrtia = [[29 pred Kr.]] – [[25 pred Kr.]] | miesto úmrtia = [[Rím]] (?) }} '''Alexandros Hélios''' ({{vjz|grc|Ἀλέξανδρος Ἥλιος}}; * koniec r. [[40 pred Kr.]] – † medzi [[29 pred Kr.|29]] a [[25 pred Kr.]]) bol [[Ptolemaiovci|ptolemaiovský]] princ, syn rímskeho triumvira [[Marcus Antonius|Marka Antonia]] a [[Staroveký Egypt|egyptskej]] kráľovnej [[Kleopatra VII.|Kleopatry VII.]]<ref name="Roller">{{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010 | strany = 83-84}}</ref> == Pôvod a symbolika mena == Narodil sa koncom roka 40 pred Kr. v Egypte spolu so svojou sestrou, dvojičkou [[Kleopatra Seléné|Kleopatrou Seléné II.]] V tom čase sa ich otec Marcus Antonius zdržiaval v Sýrii kvôli vojenským povinnostiam.<ref name="Roller" /> Antonius a Kleopatra sa znovu stretli až v rokoch [[37 pred Kr.|37]]/[[36 pred Kr.]] v [[Antiochia|Antiochii]], kde Antonius oficiálne uznal obe deti za svoje.<ref>[[Plutarchos]], ''Antonius'', 36.</ref> Prídomky '''Hélios''' („Slnko“) a '''Seléné''' („Mesiac“) mali hlboký politický a náboženský význam. Kleopatra sa nimi snažila demonštrovať príchod nového „zlatého veku“ (''Aetas Aurea''), v ktorom panovník stelesňuje božskú spravodlivosť a prosperitu.<ref name="Clauss">{{Citácia knihy | autor = Manfred Clauss | titul = Kleopatra | isbn = 3-406-39009-9 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 1995 | strany = 56-57}}</ref> Meno Alexandros zasa priamo odkazovalo na zakladateľa ríše, [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]]. Niektorí bádatelia uvažujú, že Alexandros Hélios mohol byť inšpiráciou pre postavu „božského dieťaťa“ vo štvrtej eklóge rímskeho básnika [[Vergílius|Vergília]].<ref name="Grant">{{Citácia knihy | autor = Michael Grant | titul = Kleopatra | isbn = 3-404-61416-X | miesto = Bergisch Gladbach | vydavateľ = Bastei Lübbe | rok = 1998 | strany = 200 a nasl.}}</ref> == Politické pôsobenie == V roku [[34 pred Kr.]] Antonius v [[Alexandria|Alexandrii]] vyhlásil tzv. [[Donácie v Alexandrii]]. Počas tejto ceremónie pridelil svojim deťom rozsiahle územia. Šesťročný Alexandros Hélios získal titul „kráľ kráľov“ a bol vymenovaný za panovníka [[Arménia|Arménie]], [[Média (historické územie)|Médie]] a [[Partská ríša|Partska]].<ref name="Dio49">[[Cassius Dio]], 49, 41.1-3.</ref> Hoci išlo o nominálne tituly, Alexandros bol predstavený v okázalom orientálnom odeve, ktorý zahŕňal macedónsku [[Chlamys (odev)|chlamys]] a drahokamami zdobenú [[Tiara|tiaru]]. Na upevnenie spojenectva s Médmi bol zasnúbený s princeznou ''Iotapé'', dcérou médskeho kráľa [[Artavasdes II.|Artavasda II.]]<ref name="Roller" /> == Pád a neznámy osud == Po porážke v [[Bitka pri Actiu|bitke pri Aktiu]] (31 pred Kr.) a následnej samovražde rodičov v roku [[30 pred Kr.]] sa osirelé deti dostali do rúk víťazného Octaviana. Kým starší bratia [[Ptolemaios XV.|Kaisarión]] a [[Marcus Antonius Antyllus]] boli popravení, Alexandros s dvojičkou a mladším bratom boli odvezení do [[Rím]]a.<ref>Cassius Dio, 51, 15.</ref> V auguste r. [[29 pred Kr.]] bol Alexandros nútený kráčať v Octavianovom triumfálnom sprievode. Súrodenci boli spútaní zlatými reťazami, ktoré boli také ťažké, že deti takmer nemohli chodiť, čo u rímskeho ľudu vyvolalo nečakanú vlnu súcitu.<ref>Plutarchos, ''Antonius'', 87.</ref> Po triumfe ich Octavianus zveril do opatery svojej sestry [[Octavia mladšia|Octavie]]. Posledná priama zmienka o Alexandrovi v historických prameňoch pochádza z r. 29 pred Kr. Predpokladá sa, že zomrel na chorobu krátko po príchode do Ríma, pravdepodobne v zime roku 29 pred Kr. alebo krátko po nej.<ref name="Roller2003">{{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = The World of Juba II and Kleopatra Selene | isbn = 0-415-30596-9 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2003 | strany = 83-84}}</ref> Keď bola jeho sestra Kleopatra Seléné v roku [[25 pred Kr.]] vydaná za [[Mauretánia (staroveká krajina)|mauretánskeho]] kráľa [[Juba II.|Jubu II.]], Alexandros už v dobových záznamoch nefiguruje, čo naznačuje, že v tom čase už nežil.<ref name="Roller" /> == Kultúrny odkaz == Po Alexandrovi Heliovi a jeho sestre boli v roku 2008 pomenované dva mesiace [[Asteroid|asteroide]] [[216 Kleopatra]]: [[216 I Alexhelios]] (S/2008 (216) 1) a [[216 II Cleoselene]] (S/2008 (216) 2).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Circolare IAU 8980 | url = http://www.cbat.eps.harvard.edu/iauc/08900/08980.html | dátum = 2008-09-24 | jazyk = en}}</ref> == Rodokmeň == '''Rodokmeň Alexandra Helia do tretieho pokolenia:''' {{Rodokmeň predkov |1 = '''Alexandros Hélios''' |2 = [[Marcus Antonius]] |3 = [[Kleopatra VII.]] |4 = Marcus Antonius Creticus |5 = Iulia (matka Marka Antonia) |6 = [[Ptolemaios XII. Neos Dionýsos]] |7 = [[Kleopatra VI.| Kleopatra Tryfaina]] (?) |8 = Marcus Antonius Orator |9 = |10 = Lucius Iulius Caesar III. |11 = Fulvia |12 = [[Ptolemaios IX.|Ptolemaios IX. Sótér II.]] |13 = [[Kleopatra V.|Kleopatra Seléné]] |14 = |15 = }} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010}} * {{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 978-0-415-23489-4 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2001}} * {{Citácia knihy | autor = Manfred Clauss | titul = Kleopatra | isbn = 3-406-39009-9 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 1995}} == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] * [[Kleopatra Seléné]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Narodenia v 40 pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 1. storočí pred Kr.]] r8teuwwjt0il9vw5tqhr3rk5nvgz2pf 8203659 8203579 2026-04-26T10:20:51Z ~2026-20335-96 290941 8203659 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Alexandros Hélios | titul = kráľ [[Arménia|Arménie]], [[Média (historické územie)|Médie]] a [[Partská ríša|Partska]] | obrázok = Bronze statuette of a boy in Eastern dress MET DT7206.jpg | popis obrázku = Bronzová soška chlapca v orientálnom odeve (1. stor. pred Kr.), pravdepodobne zobrazujúca Alexandra Hélia. ([[Metropolitan Museum of Art]], New York) | panovanie = [[34 pred Kr.]] – [[30 pred Kr.]] | korunovácia = [[34 pred Kr.]] ([[Donácie v Alexandrii]]) | predchodca = ''titul vytvorený'' | nástupca = ''titul zanikol'' (rímska správa) | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Marcus Antonius]] | matka = [[Kleopatra VII.]] | dátum narodenia = koniec r. [[40 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Staroveký Egypt|Egypt]] | dátum úmrtia = [[29 pred Kr.]] – [[25 pred Kr.]] | miesto úmrtia = [[Rím]] (?) }} '''Alexandros Hélios''' ({{vjz|grc|Ἀλέξανδρος Ἥλιος}}; * koniec r. [[40 pred Kr.]] – † medzi [[29 pred Kr.|29]] a [[25 pred Kr.]]) bol [[Ptolemaiovci|ptolemaiovský]] princ, syn rímskeho triumvira [[Marcus Antonius|Marka Antonia]] a [[Staroveký Egypt|egyptskej]] kráľovnej [[Kleopatra VII.|Kleopatry VII.]]<ref name="Roller">{{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010 | strany = 83-84}}</ref> == Pôvod a symbolika mena == Narodil sa koncom roka 40 pred Kr. v Egypte spolu so svojou sestrou, dvojičkou [[Kleopatra Seléné|Kleopatrou Seléné II.]] V tom čase sa ich otec Marcus Antonius zdržiaval v Sýrii kvôli vojenským povinnostiam.<ref name="Roller" /> Antonius a Kleopatra sa znovu stretli až v rokoch [[37 pred Kr.|37]]/[[36 pred Kr.]] v [[Antiochia|Antiochii]], kde Antonius oficiálne uznal obe deti za svoje.<ref>[[Plutarchos]], ''Antonius'', 36.</ref> Prídomky '''Hélios''' („Slnko“) a '''Seléné''' („Mesiac“) mali hlboký politický a náboženský význam. Kleopatra sa nimi snažila demonštrovať príchod nového „zlatého veku“ (''Aetas Aurea''), v ktorom panovník stelesňuje božskú spravodlivosť a prosperitu.<ref name="Clauss">{{Citácia knihy | autor = Manfred Clauss | titul = Kleopatra | isbn = 3-406-39009-9 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 1995 | strany = 56-57}}</ref> Meno Alexandros zasa priamo odkazovalo na zakladateľa ríše, [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]]. Niektorí bádatelia uvažujú, že Alexandros Hélios mohol byť inšpiráciou pre postavu „božského dieťaťa“ vo štvrtej eklóge rímskeho básnika [[Vergílius|Vergília]].<ref name="Grant">{{Citácia knihy | autor = Michael Grant | titul = Kleopatra | isbn = 3-404-61416-X | miesto = Bergisch Gladbach | vydavateľ = Bastei Lübbe | rok = 1998 | strany = 200 a nasl.}}</ref> == Politické pôsobenie == V roku [[34 pred Kr.]] Antonius v [[Alexandria|Alexandrii]] vyhlásil tzv. [[Donácie v Alexandrii]]. Počas tejto ceremónie pridelil svojim deťom rozsiahle územia. Šesťročný Alexandros Hélios získal titul „kráľ kráľov“ a bol vymenovaný za panovníka [[Arménia|Arménie]], [[Média (historické územie)|Médie]] a [[Partská ríša|Partska]].<ref name="Dio49">[[Cassius Dio]], 49, 41.1-3.</ref> Hoci išlo o nominálne tituly, Alexandros bol predstavený v okázalom orientálnom odeve, ktorý zahŕňal macedónsku [[Chlamys (odev)|chlamys]] a drahokamami zdobenú [[Tiara|tiaru]]. Na upevnenie spojenectva s Médmi bol zasnúbený s princeznou ''Iotapé'', dcérou médskeho kráľa [[Artavasdes II.|Artavasda II.]]<ref name="Roller" /> == Pád a neznámy osud == Po porážke v [[Bitka pri Actiu|bitke pri Aktiu]] (31 pred Kr.) a následnej samovražde rodičov v roku [[30 pred Kr.]] sa osirelé deti dostali do rúk víťazného Octaviana. Kým starší bratia [[Ptolemaios XV.|Kaisarión]] a [[Marcus Antonius Antyllus]] boli popravení, Alexandros s dvojičkou a mladším bratom boli odvezení do [[Rím]]a.<ref>Cassius Dio, 51, 15.</ref> V auguste r. [[29 pred Kr.]] bol Alexandros nútený kráčať v Octavianovom triumfálnom sprievode. Súrodenci boli spútaní zlatými reťazami, ktoré boli také ťažké, že deti takmer nemohli chodiť, čo u rímskeho ľudu vyvolalo nečakanú vlnu súcitu.<ref>Plutarchos, ''Antonius'', 87.</ref> Po triumfe ich Octavianus zveril do opatery svojej sestry [[Octavia mladšia|Octavie]]. Posledná priama zmienka o Alexandrovi v historických prameňoch pochádza z r. 29 pred Kr. Predpokladá sa, že zomrel na chorobu krátko po príchode do Ríma, pravdepodobne v zime roku 29 pred Kr. alebo krátko po nej.<ref name="Roller2003">{{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = The World of Juba II and Kleopatra Selene | isbn = 0-415-30596-9 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2003 | strany = 83-84}}</ref> Keď bola jeho sestra Kleopatra Seléné v roku [[25 pred Kr.]] vydaná za [[Mauretánia (staroveká krajina)|mauretánskeho]] kráľa [[Juba II.|Jubu II.]], Alexandros už v dobových záznamoch nefiguruje, čo naznačuje, že v tom čase už nežil.<ref name="Roller" /> == Kultúrny odkaz == Po Alexandrovi Heliovi a jeho sestre boli v roku 2008 pomenované dva mesiace [[Asteroid|asteroide]] [[216 Kleopatra]]: [[216 I Alexhelios]] (S/2008 (216) 1) a [[216 II Cleoselene]] (S/2008 (216) 2).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Circolare IAU 8980 | url = http://www.cbat.eps.harvard.edu/iauc/08900/08980.html | dátum = 2008-09-24 | jazyk = en}}</ref> == Rodokmeň == '''Rodokmeň Alexandra Helia do tretieho pokolenia:''' {{Rodokmeň predkov |1 = '''Alexandros Hélios''' |2 = [[Marcus Antonius]] |3 = [[Kleopatra VII.]] |4 = Marcus Antonius Creticus |5 = Iulia (matka Marka Antonia) |6 = [[Ptolemaios XII. Neos Dionýsos]] |7 = [[Kleopatra VI.| Kleopatra Tryfaina]] (?) |8 = Marcus Antonius Orator |9 = |10 = Lucius Iulius Caesar III. |11 = Fulvia |12 = [[Ptolemaios IX.|Ptolemaios IX. Sótér II.]] |13 = [[Kleopatra V.|Kleopatra Seléné]] |14 = |15 = }} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010}} * {{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 978-0-415-23489-4 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2001}} * {{Citácia knihy | autor = Manfred Clauss | titul = Kleopatra | isbn = 3-406-39009-9 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 1995}} == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] * [[Kleopatra Seléné]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Narodenia v 40 pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 20. rokoch 1. storočia pred Kr.]] 4m6w2rqzk4sv2xj92nmc4d0zu4tz4r3 Artavasdes 0 748890 8203575 2026-04-26T03:03:42Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „'''Artavasdes''' môže byť: * arménski králi z dynastie Artašesovcov: ** arménsky kráľ v rokoch cca 160 – 115 pred Kr., pozri [[Artavasdes I. (Arménia)]] ** arménsky kráľ v rokoch cca 123 – 95 pred Kr. (existencia sporná), pozri [[Artavasdes (II.)]] ** arménsky kráľ v rokoch 55 – 34 pred Kr., otec Iotapé, pozri [[Artavasdes II.]] ** arménsky kráľ v rokoch 5 – 2 pred Kr., pozri [[Artavasdes III.]] * arménski králi z iných dynastií:…“ 8203575 wikitext text/x-wiki '''Artavasdes''' môže byť: * arménski králi z dynastie Artašesovcov: ** arménsky kráľ v rokoch cca 160 – 115 pred Kr., pozri [[Artavasdes I. (Arménia)]] ** arménsky kráľ v rokoch cca 123 – 95 pred Kr. (existencia sporná), pozri [[Artavasdes (II.)]] ** arménsky kráľ v rokoch 55 – 34 pred Kr., otec Iotapé, pozri [[Artavasdes II.]] ** arménsky kráľ v rokoch 5 – 2 pred Kr., pozri [[Artavasdes III.]] * arménski králi z iných dynastií: ** arménsky kráľ v rokoch 2 – 4 po Kr., pozri [[Artavasdes IV.]] (tiež známy ako Artavasdes II. z Médie Atropatené) ** arménsky kráľ v rokoch 252 – 272 (vazal Sasanovcov), pozri [[Artavasdes V.]] * vládcovia Médie Atropatené: ** kráľ v 3. storočí pred Kr. (súčasník Antiocha III.), pozri [[Artavasdes I. (Média Atropatené)]] ** kráľ v 1. storočí pred Kr., spojenec Marka Antonia, pozri [[Artavasdes II. (Média Atropatené)]] * byzantský vládcoa: ** byzantský cisár v rokoch 741 – 743, pozri [[Artabasdus]] {{rozlišovacia stránka}} sns9mz8hzzlozxv8mbj7ydfpf2016m3 8203576 8203575 2026-04-26T03:03:57Z Luppus 39967 8203576 wikitext text/x-wiki '''Artavasdes''' môže byť: * arménski králi z dynastie Artašesovcov: ** arménsky kráľ v rokoch cca 160 – 115 pred Kr., pozri [[Artavasdes I. (Arménia)]] ** arménsky kráľ v rokoch cca 123 – 95 pred Kr. (existencia sporná), pozri [[Artavasdes (II.)]] ** arménsky kráľ v rokoch 55 – 34 pred Kr., otec Iotapé, pozri [[Artavasdes II.]] ** arménsky kráľ v rokoch 5 – 2 pred Kr., pozri [[Artavasdes III.]] * arménski králi z iných dynastií: ** arménsky kráľ v rokoch 2 – 4 po Kr., pozri [[Artavasdes IV.]] (tiež známy ako Artavasdes II. z Médie Atropatené) ** arménsky kráľ v rokoch 252 – 272 (vazal Sasanovcov), pozri [[Artavasdes V.]] * vládcovia Médie Atropatené: ** kráľ v 3. storočí pred Kr. (súčasník Antiocha III.), pozri [[Artavasdes I. (Média Atropatené)]] ** kráľ v 1. storočí pred Kr., spojenec Marka Antonia, pozri [[Artavasdes II. (Média Atropatené)]] * byzantský vládca: ** byzantský cisár v rokoch 741 – 743, pozri [[Artabasdus]] {{rozlišovacia stránka}} 4dnb01li81a9llkkq7epodfq75gfq5a 8203577 8203576 2026-04-26T03:07:37Z Luppus 39967 8203577 wikitext text/x-wiki '''Artavasdes''' môže byť: * arménski králi z dynastie Artašesovcov: ** arménsky kráľ v rokoch cca 160 – 115 pred Kr., pozri [[Artavasdes I. (Arménia)]] ** arménsky kráľ v rokoch cca 123 – 95 pred Kr. (existencia sporná), pozri [[Artavasdes (II.)]] ** arménsky kráľ v rokoch 55 – 34 pred Kr., pozri [[Artavasdes II.]] ** arménsky kráľ v rokoch 5 – 2 pred Kr., pozri [[Artavasdes III.]] * arménski králi z iných dynastií: ** arménsky kráľ v rokoch 2 – 4 po Kr., pozri [[Artavasdes IV.]] (tiež známy ako Artavasdes II. z Médie Atropatené) ** arménsky kráľ v rokoch 252 – 272 (vazal Sasanovcov), pozri [[Artavasdes V.]] * vládcovia Médie Atropatené: ** kráľ v 3. storočí pred Kr. (súčasník Antiocha III.), pozri [[Artavasdes I. (Média Atropatené)]] ** kráľ v 1. storočí pred Kr., spojenec Marka Antonia, pozri [[Artavasdes II. (Média Atropatené)]] * byzantský vládca: ** byzantský cisár v rokoch 741 – 743, pozri [[Artabasdus]] {{rozlišovacia stránka}} md74sd51ypeafh9027n7hfayk4gpxkn General Atomics YFQ-42 Dark Merlin 0 748891 8203582 2026-04-26T04:14:43Z Sokol Kat 119568 nová stránka 8203582 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo | názov = YFQ-42 Dark Merlin | obrázok = Obrázok: YFQ-42 ground test.jpg | text = Prototyp YFQ-42 v testovacom zariadení v Poway (Kalifornia) | typ = bezpilotné bojové lietadlo | výrobca = General Atomics | konštruktér = | prvý let = [[31. október]] [[2025]] | zavedený = | vyradený = | výroba = | vyrobených kusov = 3 prototypy | charakter = vo vývoji | cena za kus = | varianty = | hlavný používateľ = | viac používateľov = }} '''YFQ-42 Dark Merlin''' je bezpilotné bojové lietadlo (UCAV – Unmanned Combat Aerial Vehicle) vyvíjané americkou spoločnosťou General Atomics. Je to jedno z dvoch víťazných návrhov prvého kola amerického programu Collaborative Combat Aircraft (CCA), ktorého cieľom je vytvoriť flotilu poloautonómnych bojových bezpilotných prostriedkov schopných operovať v súčinnosti s pilotovanými stíhačkami. Hlavným účelom YFQ-42 je poskytovať tzv. „dostupnú masu“ (affordable mass), teda väčší počet relatívne lacných bojových platforiem, ktoré môžu operovať vo vysoko rizikovom prostredí bez ohrozenia pilota. == Vznik a vývoj == === Korene programu (2008 – 2023) === Základy YFQ-42 Dark Merlin siahajú do roku 2008, keď GA-ASI z vlastných prostriedkov vyvinula a financovala prvý prúdový bojový UCAV MQ-20 Avenger. Tento stroj sa stal dlhodobou vývojovou platformou spoločnosti pre pokročilé autonómne systémy a testovanie konceptov spolupráce pilotovaných a bezpilotných prostriedkov, pričom Avenger dodnes slúži ako testovací prostriedok pre vývoj autonómie v rámci vládnych aj interných programov. Kľúčovým predchodcom YFQ-42 bol experimentálny stroj XQ-67A Off-Board Sensing Station, vyvinutý v spolupráci s Laboratóriom výskumu vzdušných síl USA (AFRL). XQ-67A priamo slúžil ako lietajúci prototyp a testovacia platforma pre aerodynamické, senzorové a autonómne systémy, ktoré neskôr tvorili základ YFQ-42A. === Program Collaborative Combat Aircraft a výber víťazov (2023 – 2024) === Program Collaborative Combat Aircraft (CCA) bol oficiálne spustený v roku 2023 vtedajším tajomníkom vzdušných síl Frankom Kendallom. CCA reaguje na potrebu USAF doplniť zmenšujúcu sa flotilu pilotovaných stíhačov lacnými, autonómnymi prostriedkami schopnými rozšíriť bojový potenciál každého pilotovaného stíhača. V januári 2024 USAF uzavrel kontrakty na predbežný vývoj s piatimi spoločnosťami: Anduril, Boeing, General Atomics, Lockheed Martin a Northrop Grumman. V apríli 2024 letectvo oznámilo výber dvoch víťazov pre ďalší vývoj výrobne reprezentatívnych prototypov Inkrement I – General Atomics so strojom YFQ-42A<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = GA-ASI Selected to Build CCA for AFLCMC | url = https://www.ga-asi.com/ga-asi-selected-to-build-cca-for-aflcmc | vydavateľ = ga-asi.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = }}</ref> a Anduril so strojom YFQ-44A. Maketa YFQ-42A bola prvýkrát verejne predstavená v septembri 2024 na konferencii vzdušných síl, kde sa prezentovala súčasne so strojom Anduril YFQ-44A. Formálne vojenské označenie YFQ-42A bolo pridelené na sympóziu Air & Space Forces Association v roku 2025. === Výroba a zahájenie letových skúšok (2025) === GA-ASI pristúpila k neobvyklému kroku: ešte pred rozhodnutím USAF o výbere jedného alebo oboch víťazov Inkrement I pre sériovú výrobu začala vyrábať viacero kusov YFQ-42A na vlastné náklady. Tento prístup umožnil urýchliť testovací program a demonštrovať výrobnú pripravenosť. Prvý let YFQ-42A sa uskutočnil 27. augusta 2025 na letisku spoločnosti Gray Butte Airport pri Palmdale v Kalifornii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = GA-ASI Marks Another Aviation First With YFQ-42A CCA Flight Testing | url = https://www.ga-asi.com/ga-asi-marks-another-aviation-first-with-yfq-42a-cca-flight-testing | vydavateľ = ga-asi.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = }}</ref> V priebehu jesene 2025 GA-ASI uviedla do testovacieho programu druhý a tretí kus YFQ-42A, čím rozšírila testovací program na viacero strojov pracujúcich súbežne. === Autonómne lety a prezývka Dark Merlin (február 2026) === Dňa 12. februára 2026 GA-ASI a USAF oznámili dosiahnutie kľúčového míľnika: prvý let YFQ-42A s plne aktívnym softvérom misijnej autonómie. Tento softvér umožňuje bezpilotnému stroju vykonávať komplexné taktické úkony v reakcii na jednoduché príkazy pilota pilotovanej stíhačky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = GA-ASI Achieves New Milestone With Semi-Autonomous CCA Flight | url = https://www.ga-asi.com/ga-asi-achieves-new-milestone-with-semi-autonomous-cca-flight | vydavateľ = ga-asi.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = }}</ref> Dňa 23. februára 2026 GA-ASI oficiálne oznámila prezývku stroja: YFQ-42A Dark Merlin.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = GA-ASI Announces YFQ-42A Dark Merlin | url = https://www.ga-asi.com/ga-asi-announces-yfq-42a-dark-merlin | vydavateľ = ga-asi.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = }}</ref> Zároveň bolo oznámené, že Námorná pechota USA (USMC) využije Dark Merlin ako testovací prostriedok pre vlastný program CCA námornej pechoty, čo potenciálne otvára pre GA-ASI ďalší odberateľský segment.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rogoway | meno = Tyler | autor = | odkaz na autora = | titul = YFQ-42 Fighter Drone To Test USMC’s Autonomy ‘Brain’ Alongside Crewed Jets | url = https://www.twz.com/air/yfq-42-is-getting-a-usmc-brain-implant-but-what-does-this-actually-mean | vydavateľ = twz.com | miesto = | dátum vydania = 2026-02-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = }}</ref> === Havária prototypu a pozastavenie letov (apríl 2026) === Dňa 6. apríla 2026 sa jeden z výrobne reprezentatívnych prototypov YFQ-42A zrútil krátko po vzlete z letiska Gray Butte Airport v Palmdale. Nikto nebol zranený. GA-ASI okamžite pozastavila všetky testovacie lety typu a zahájila vyšetrovanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Statement on YFQ-42A Flight Incident | url = https://www.ga-asi.com/statement-on-yfq-42a-flight-incident | vydavateľ = ga-asi.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Portál|Letectvo|Letecký|}} [[Kategória:Bezpilotné vojenské lietadlá]] [[Kategória:Vojenské lietadlá USA]] 7azasdx0wnd53saay6yqur5t7ff2t29 8203626 8203582 2026-04-26T08:09:52Z Sokol Kat 119568 odkazy 8203626 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo | názov = YFQ-42 Dark Merlin | obrázok = Obrázok: YFQ-42 ground test.jpg | text = Prototyp YFQ-42 v testovacom zariadení v Poway (Kalifornia) | typ = bezpilotné bojové lietadlo | výrobca = General Atomics | konštruktér = | prvý let = [[31. október]] [[2025]] | zavedený = | vyradený = | výroba = | vyrobených kusov = 3 prototypy | charakter = vo vývoji | cena za kus = | varianty = | hlavný používateľ = | viac používateľov = }} '''YFQ-42 Dark Merlin''' je bezpilotné bojové lietadlo (UCAV – Unmanned Combat Aerial Vehicle) vyvíjané [[Spojené štáty|americkou]] spoločnosťou General Atomics. Je to jedno z dvoch víťazných návrhov prvého kola amerického programu Collaborative Combat Aircraft (CCA), ktorého cieľom je vytvoriť flotilu poloautonómnych bojových bezpilotných prostriedkov schopných operovať v súčinnosti s pilotovanými stíhačkami. Hlavným účelom YFQ-42 je poskytovať tzv. „dostupnú masu“ (affordable mass), teda väčší počet relatívne lacných bojových platforiem, ktoré môžu operovať vo vysoko rizikovom prostredí bez ohrozenia pilota. == Vznik a vývoj == === Korene programu (2008 – 2023) === Základy YFQ-42 Dark Merlin siahajú do roku 2008, keď General Atomics z vlastných prostriedkov vyvinula a financovala prvý prúdový bojový dron [[General Atomics MQ-20 Avenger|MQ-20 Avenger]]. Tento stroj sa stal dlhodobou vývojovou platformou spoločnosti pre pokročilé autonómne systémy a testovanie konceptov spolupráce pilotovaných a bezpilotných prostriedkov, pričom Avenger dodnes slúži ako testovací prostriedok pre vývoj autonómie v rámci vládnych aj interných programov. Kľúčovým predchodcom YFQ-42 bol experimentálny stroj [[General Atomics XQ-67A|XQ-67A]], vyvinutý v spolupráci s Laboratóriom výskumu vzdušných síl USA (AFRL). XQ-67A priamo slúžil ako lietajúci prototyp a testovacia platforma pre aerodynamické, senzorové a autonómne systémy, ktoré neskôr tvorili základ YFQ-42A. === Program Collaborative Combat Aircraft a výber víťazov (2023 – 2024) === Program Collaborative Combat Aircraft (CCA) bol oficiálne spustený v roku 2023 vtedajším tajomníkom vzdušných síl Frankom Kendallom. CCA ním reaguje na potrebu [[United States Air Force|amerického letectva (USAF)]] doplniť zmenšujúcu sa flotilu pilotovaných stíhačov lacnými, autonómnymi prostriedkami schopnými rozšíriť bojový potenciál každého pilotovaného stíhača. V januári 2024 USAF uzavrel kontrakty na predbežný vývoj s piatimi spoločnosťami: Anduril, [[Boeing]], General Atomics, [[Lockheed Martin]] a Northrop Grumman. V apríli 2024 letectvo oznámilo výber dvoch víťazov prvého kola, ktorí budú pokračovať v ďalšom vývoji svojich prototypov – General Atomics so strojom YFQ-42A<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = GA-ASI Selected to Build CCA for AFLCMC | url = https://www.ga-asi.com/ga-asi-selected-to-build-cca-for-aflcmc | vydavateľ = ga-asi.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = }}</ref> a Anduril so strojom [[Anduril YFQ-44|YFQ-44A]]. Maketa YFQ-42A bola prvýkrát verejne predstavená v septembri 2024 na konferencii vzdušných síl, kde sa prezentovala súčasne so strojom Anduril YFQ-44A. Formálne vojenské označenie YFQ-42A bolo pridelené na sympóziu Air & Space Forces Association v roku 2025. === Výroba a zahájenie letových skúšok (2025) === GA-ASI pristúpila k neobvyklému kroku: ešte pred rozhodnutím USAF o výbere víťazov prvého kola začala vyrábať viacero kusov YFQ-42A na vlastné náklady. Tento prístup umožnil urýchliť testovací program a demonštrovať výrobnú pripravenosť. Prvý let YFQ-42A sa uskutočnil 27. augusta 2025 na letisku spoločnosti Gray Butte Airport pri [[Palmdale (Kalifornia)|Palmdale]] v [[Kalifornia|Kalifornii]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = GA-ASI Marks Another Aviation First With YFQ-42A CCA Flight Testing | url = https://www.ga-asi.com/ga-asi-marks-another-aviation-first-with-yfq-42a-cca-flight-testing | vydavateľ = ga-asi.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = }}</ref> V priebehu jesene 2025 GA-ASI uviedla do testovacieho programu druhý a tretí kus YFQ-42A, čím rozšírila testovací program na viacero strojov pracujúcich súbežne. === Autonómne lety a prezývka Dark Merlin (február 2026) === Dňa 12. februára 2026 GA-ASI a USAF oznámili dosiahnutie kľúčového míľnika: prvý let YFQ-42A s plne aktívnym softvérom misijnej autonómie. Tento softvér umožňuje bezpilotnému stroju vykonávať komplexné taktické úkony v reakcii na jednoduché príkazy pilota pilotovanej stíhačky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = GA-ASI Achieves New Milestone With Semi-Autonomous CCA Flight | url = https://www.ga-asi.com/ga-asi-achieves-new-milestone-with-semi-autonomous-cca-flight | vydavateľ = ga-asi.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = }}</ref> Dňa 23. februára 2026 General Atomics oficiálne oznámila prezývku stroja: YFQ-42A Dark Merlin.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = GA-ASI Announces YFQ-42A Dark Merlin | url = https://www.ga-asi.com/ga-asi-announces-yfq-42a-dark-merlin | vydavateľ = ga-asi.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = }}</ref> Zároveň bolo oznámené, že [[United States Marine Corps|Námorná pechota USA (USMC)]] využije Dark Merlin ako testovací prostriedok pre vlastný program CCA námornej pechoty, čo potenciálne otvára pre GA-ASI ďalší odberateľský segment.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rogoway | meno = Tyler | autor = | odkaz na autora = | titul = YFQ-42 Fighter Drone To Test USMC’s Autonomy ‘Brain’ Alongside Crewed Jets | url = https://www.twz.com/air/yfq-42-is-getting-a-usmc-brain-implant-but-what-does-this-actually-mean | vydavateľ = twz.com | miesto = | dátum vydania = 2026-02-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = }}</ref> === Havária prototypu a pozastavenie letov (apríl 2026) === Dňa 6. apríla 2026 sa jeden z výrobne reprezentatívnych prototypov YFQ-42A zrútil krátko po vzlete z letiska Gray Butte Airport v Palmdale. Nikto nebol zranený. General Atomics okamžite pozastavila všetky testovacie lety typu a zahájila vyšetrovanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Statement on YFQ-42A Flight Incident | url = https://www.ga-asi.com/statement-on-yfq-42a-flight-incident | vydavateľ = ga-asi.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Portál|Letectvo|Letecký|}} [[Kategória:Bezpilotné vojenské lietadlá]] [[Kategória:Vojenské lietadlá USA]] 8pss9eru162zssiq5cacxvjc66j0t5n Donácie v Alexandrii 0 748892 8203584 2026-04-26T04:33:17Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „[[Súbor:Donations of Alexandria (Italian).png|náhľad|vpravo|upright=1.6|Ptolemaiovské územia [[Kleopatra VII.|Kleopatry]] a rímske územia pod správou [[Marcus Antonius|Marka Antonia]] v čase donácií v Alexandrii.<br /> '''Ptolemaiovské územia''' {{legenda|#026f37|Egyptské územia pred rokom 37 pred Kr. (Egypt a [[Cyprus]])<ref name=":0">Pôvodne rímske provincie (Kréta a Kyrenaika boli spojené do provincie Creta et Cyrene). Ovládnuté ptolemaiovsk…“ 8203584 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Donations of Alexandria (Italian).png|náhľad|vpravo|upright=1.6|Ptolemaiovské územia [[Kleopatra VII.|Kleopatry]] a rímske územia pod správou [[Marcus Antonius|Marka Antonia]] v čase donácií v Alexandrii.<br /> '''Ptolemaiovské územia''' {{legenda|#026f37|Egyptské územia pred rokom 37 pred Kr. (Egypt a [[Cyprus]])<ref name=":0">Pôvodne rímske provincie (Kréta a Kyrenaika boli spojené do provincie Creta et Cyrene). Ovládnuté ptolemaiovským Egyptom.</ref>}} {{legenda|#00a651|Egyptské územia od roku 37 pred Kr. ([[Kyrenaika]],<ref name=":0" /> [[Celesýria]], [[Fenícia]] a územia odňaté [[Nabatejské kráľovstvo|Nabatejskému kráľovstvu]])}} '''Donácie v Alexandrii''' {{legenda|#51f08d|Egyptské územia od roku 34 pred Kr. ([[Kréta]],<ref name=":0" /> [[Kilíkia|Kilikia]], [[Sýria (rímska provincia)|Sýria]] a [[Arménske kráľovstvo|Arménia]])}} {{legenda|#ffffff|Územia pridelené len nominálne (Líbya, [[Média Atropaténé|Média]] a [[Partská ríša]])}} '''Rímske územia Marka Antonia''' {{legenda|#f7a5a5|Rímske [[Provincia (staroveký Rím)|provincie]] ([[Macedonia (rímska provincia)|Macedónia]], [[Achaia (rímska provincia)|Achaia]], [[Asia (rímska provincia)|Ázia]] a [[Bithýnia]])}} <div style="margin-bottom:2px;"><span style="display:inline-block; width:12px; height:12px; border:1px solid #aaa; background: repeating-linear-gradient(45deg, #ffffff, #ffffff 3px, #f7a5a5 3px, #f7a5a5 6px); margin-right:3px; vertical-align:middle;"></span> [[Klientsky štát (staroveký Rím)|Klientske kráľovstvá]] ([[Bosporská ríša]], [[Pontské kráľovstvo]], [[Galatia]], [[Kappadokia]], [[Kommagéné]] a [[Judea]])</div> ]] '''Donácie v Alexandrii''' (iné názvy: '''alexandrijské donácie''', '''alexandrijské dary'''; jeseň r. [[34 pred Kr.]]) bol zásadný politický akt a okázalá teopolitická slávnosť, počas ktorej triumvir [[Marcus Antonius]] rozdelil územia ovládané [[Rímska republika|Rímom]] a územia na východ od rieky [[Eufrat]] medzi egyptskú kráľovnú [[Kleopatra VII.|Kleopatru VII.]] a jej deti.<ref name="Hölbl">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 978-0-415-23489-4 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 242-243}}</ref> Tento akt predstavoval definitívny rozchod medzi Antoniom a [[Octavius Augustus|Octavianom]] a stal sa bezprostrednou príčinou ''poslednej vojny rímskej republiky''.<ref name="Roller2010">{{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010 | strany = 100 – 103}}</ref> == Historické pozadie == Donáciám predchádzalo Antoniovo víťazstvo nad arménskym kráľom [[Artavasdes II.|Artavasdom II.]] Hoci jeho hlavné ťaženie proti [[Partská ríša|Partom]] skončilo neúspechom, Antonius sa rozhodol demonštrovať svoju moc veľkolepou slávnosťou v [[Alexandria|Alexandrii]]. Táto slávnosť imitovala [[triumf (sprievod)|rímsky triumf]], čo bolo vnímané ako bezprecedentná urážka rímskych tradícií, podľa ktorých sa triumf mohol konať výhradne v meste [[Rím]].<ref name="Jones">{{Citácia knihy | autor = Prudence J. Jones | titul = Cleopatra: The Last Pharaoh | isbn = 978-1-904341-25-3 | miesto = London | vydavateľ = Haus Publishing | rok = 2006 | strany = 89-91}}</ref> Zajatý arménsky kráľ bol spolu s rodinou vedený v zlatých reťaziach ulicami Alexandrie. Keď boli predvedení pred Kleopatru, Antonius od nich vyžadoval rituálnu poklonu (''proskynézis''). Kráľovská rodina to však s hrdosťou odmietla, čo Kleopatru podľa svedectiev hlboko urazilo.<ref name="Jones" /> == Priebeh ceremónie a rozdelenie území == Vrchol podujatia sa odohral v alexandrijskom [[Gymnasion|Gymnasiu]]. Antonius a Kleopatra sedeli na zlatých trónoch, oblečení ako božstvá – Antonius ako [[Dionýzos]]-[[Usir|Oziris]] a Kleopatra ako [[Eset|Isis]]-[[Afrodita]].<ref name="Clauss">{{Citácia knihy | autor = Manfred Clauss | titul = Kleopatra | isbn = 3-406-39009-9 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 1995 | strany = 68}}</ref> Rozdelenie titulov a území bolo nasledovné: * '''Kleopatra VII.''' bola vyhlásená za „kráľovnú kráľov“ a potvrdená ako vládkyňa Egypta, Cypru, Líbye a centrálnej Sýrie (Celesýrie). * [[Ptolemaios XV.|Ptolemaios XV. Kaisarion]] bol vyhlásený za „kráľa kráľov“ a syna božského Iulia Caesara. Týmto bol oficiálne uznaný za legitímneho dediča Caesara, čo priamo ohrozovalo Octavianovu legitimitu. * [[Alexandros Hélios]] získal titul kráľa [[Arménia|Arménie]], [[Média (historické územie)|Médie]] a [[Partská ríša|Partska]] (v prípade Médie a Partska išlo len o nominálne tituly nad územiami, ktoré ešte neboli dobyté). * [[Kleopatra Seléné]] bola vymenovaná za vládkyňu [[Kyrenaika|Kyrenaiky]], [[Kréta|Kréty]] a Líbye. * [[Ptolemaios Filadelfos]] bol vyhlásený za kráľa Sýrie, [[Fenícia|Fenície]] a [[Kilíkia|Kilikie]].<ref name="Huss">{{Citácia knihy | autor = Werner Huß | titul = Ägypten in hellenistischer Zeit. 332–30 v. Chr. | isbn = 3-406-47154-4 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 2001 | strany = 733}}</ref> == Dôsledky == Keď správa o donáciách dorazila do Ríma, senát ich odmietol potvrdiť. Octavianus využil túto udalosť na spustenie masívnej propagandistickej kampane, v ktorej Antonia vykresľoval ako bábku v rukách cudzej kráľovnej, ktorá chce presunúť centrum impéria z Ríma do Alexandrie.<ref name="Roller">{{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010 | strany = 101-103}}</ref> Napätie vyvrcholilo v roku [[32 pred Kr.]], kedy Octavianus oficiálne vyhlásil vojnu Kleopatre. Tento konflikt skončil porážkou Antonia a Kleopatry v [[Bitka pri Actiu|bitke pri Aktiu]] a následnou anexiou Egypta Rímskou ríšou. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010}} * {{Citácia knihy | autor = Manfred Clauss | titul = Kleopatra | isbn = 3-406-39009-9 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 1995}} * {{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 978-0-415-23489-4 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2001}} == Pozri aj == * [[Marcus Antonius]] * [[Kleopatra VII.]] * [[Ptolemaiovci]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Dejiny starovekého Egypta]] opm7f2j3cqyu2vkxx2xcxu6u7halnsq 8203586 8203584 2026-04-26T04:42:32Z Luppus 39967 wikilinka 8203586 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Donations of Alexandria (Italian).png|náhľad|vpravo|upright=1.6|Ptolemaiovské územia [[Kleopatra VII.|Kleopatry]] a rímske územia pod správou [[Marcus Antonius|Marka Antonia]] v čase donácií v Alexandrii.<br /> '''Ptolemaiovské územia''' {{legenda|#026f37|Egyptské územia pred rokom 37 pred Kr. (Egypt a [[Cyprus]])<ref name=":0">Pôvodne rímske provincie (Kréta a Kyrenaika boli spojené do provincie Creta et Cyrene). Ovládnuté ptolemaiovským Egyptom.</ref>}} {{legenda|#00a651|Egyptské územia od roku 37 pred Kr. ([[Kyrenaika]],<ref name=":0" /> [[Celesýria]], [[Fenícia]] a územia odňaté [[Nabatejské kráľovstvo|Nabatejskému kráľovstvu]])}} '''Donácie v Alexandrii''' {{legenda|#51f08d|Egyptské územia od roku 34 pred Kr. ([[Kréta]],<ref name=":0" /> [[Kilíkia|Kilikia]], [[Sýria (rímska provincia)|Sýria]] a [[Arménske kráľovstvo|Arménia]])}} {{legenda|#ffffff|Územia pridelené len nominálne (Líbya, [[Média Atropaténé|Média]] a [[Partská ríša]])}} '''Rímske územia Marka Antonia''' {{legenda|#f7a5a5|Rímske [[Provincia (staroveký Rím)|provincie]] ([[Macedonia (rímska provincia)|Macedónia]], [[Achaia (rímska provincia)|Achaia]], [[Asia (rímska provincia)|Ázia]] a [[Bithýnia]])}} <div style="margin-bottom:2px;"><span style="display:inline-block; width:12px; height:12px; border:1px solid #aaa; background: repeating-linear-gradient(45deg, #ffffff, #ffffff 3px, #f7a5a5 3px, #f7a5a5 6px); margin-right:3px; vertical-align:middle;"></span> [[Klientsky štát (staroveký Rím)|Klientske kráľovstvá]] ([[Bosporská ríša]], [[Pontské kráľovstvo]], [[Galatia]], [[Kappadokia]], [[Kommagéné]] a [[Judea]])</div> ]] '''Donácie v Alexandrii''' (iné názvy: '''alexandrijské donácie''', '''alexandrijské dary'''; jeseň r. [[34 pred Kr.]]) bol zásadný politický akt a okázalá teopolitická slávnosť, počas ktorej triumvir [[Marcus Antonius]] rozdelil územia ovládané [[Rímska republika|Rímom]] a územia na východ od rieky [[Eufrat]] medzi egyptskú kráľovnú [[Kleopatra VII.|Kleopatru VII.]] a jej deti.<ref name="Hölbl">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 978-0-415-23489-4 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 242-243}}</ref> Tento akt predstavoval definitívny rozchod medzi Antoniom a [[Octavius Augustus|Octavianom]] a stal sa bezprostrednou príčinou ''poslednej vojny rímskej republiky''.<ref name="Roller2010">{{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010 | strany = 100 – 103}}</ref> == Historické pozadie == Donáciám predchádzalo Antoniovo víťazstvo nad arménskym kráľom [[Artavasdes II.|Artavasdom II.]] Hoci jeho hlavné ťaženie proti [[Partská ríša|Partom]] skončilo neúspechom, Antonius sa rozhodol demonštrovať svoju moc veľkolepou slávnosťou v [[Alexandria|Alexandrii]]. Táto slávnosť imitovala [[triumf (sprievod)|rímsky triumf]], čo bolo vnímané ako bezprecedentná urážka rímskych tradícií, podľa ktorých sa triumf mohol konať výhradne v meste [[Rím]].<ref name="Jones">{{Citácia knihy | autor = Prudence J. Jones | titul = Cleopatra: The Last Pharaoh | isbn = 978-1-904341-25-3 | miesto = London | vydavateľ = Haus Publishing | rok = 2006 | strany = 89-91}}</ref> Zajatý arménsky kráľ bol spolu s rodinou vedený v zlatých reťaziach ulicami Alexandrie. Keď boli predvedení pred Kleopatru, Antonius od nich vyžadoval rituálnu poklonu (''proskynézis''). Kráľovská rodina to však s hrdosťou odmietla, čo Kleopatru podľa svedectiev hlboko urazilo.<ref name="Jones" /> == Priebeh ceremónie a rozdelenie území == Vrchol podujatia sa odohral v alexandrijskom [[Gymnasion|Gymnasiu]]. Antonius a Kleopatra sedeli na zlatých trónoch, oblečení ako božstvá – Antonius ako [[Dionýzos]]-[[Usir|Oziris]] a Kleopatra ako [[Eset|Isis]]-[[Afrodita]].<ref name="Clauss">{{Citácia knihy | autor = Manfred Clauss | titul = Kleopatra | isbn = 3-406-39009-9 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 1995 | strany = 68}}</ref> Rozdelenie titulov a území bolo nasledovné: * '''Kleopatra VII.''' bola vyhlásená za „kráľovnú kráľov“ a potvrdená ako vládkyňa Egypta, Cypru, Líbye a centrálnej Sýrie (Celesýrie). * [[Ptolemaios XV.|Ptolemaios XV. Kaisarion]] bol vyhlásený za „kráľa kráľov“ a syna božského Iulia Caesara. Týmto bol oficiálne uznaný za legitímneho dediča Caesara, čo priamo ohrozovalo Octavianovu legitimitu. * [[Alexandros Hélios]] získal titul kráľa [[Arménia|Arménie]], [[Média (historické územie)|Médie]] a [[Partská ríša|Partska]] (v prípade Médie a Partska išlo len o nominálne tituly nad územiami, ktoré ešte neboli dobyté). * [[Kleopatra Seléné]] bola vymenovaná za vládkyňu [[Kyrenaika|Kyrenaiky]], [[Kréta|Kréty]] a Líbye. * [[Ptolemaios Filadelfos (syn Kleopatry)|Ptolemaios Filadelfos]] bol vyhlásený za kráľa Sýrie, [[Fenícia|Fenície]] a [[Kilíkia|Kilikie]].<ref name="Huss">{{Citácia knihy | autor = Werner Huß | titul = Ägypten in hellenistischer Zeit. 332–30 v. Chr. | isbn = 3-406-47154-4 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 2001 | strany = 733}}</ref> == Dôsledky == Keď správa o donáciách dorazila do Ríma, senát ich odmietol potvrdiť. Octavianus využil túto udalosť na spustenie masívnej propagandistickej kampane, v ktorej Antonia vykresľoval ako bábku v rukách cudzej kráľovnej, ktorá chce presunúť centrum impéria z Ríma do Alexandrie.<ref name="Roller">{{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010 | strany = 101-103}}</ref> Napätie vyvrcholilo v roku [[32 pred Kr.]], kedy Octavianus oficiálne vyhlásil vojnu Kleopatre. Tento konflikt skončil porážkou Antonia a Kleopatry v [[Bitka pri Actiu|bitke pri Aktiu]] a následnou anexiou Egypta Rímskou ríšou. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010}} * {{Citácia knihy | autor = Manfred Clauss | titul = Kleopatra | isbn = 3-406-39009-9 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 1995}} * {{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 978-0-415-23489-4 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2001}} == Pozri aj == * [[Marcus Antonius]] * [[Kleopatra VII.]] * [[Ptolemaiovci]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Dejiny starovekého Egypta]] ejra6d218cs40sao9gdas09c0j5la2k 8203592 8203586 2026-04-26T05:09:29Z Luppus 39967 wikilinky 8203592 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Donations of Alexandria (Italian).png|náhľad|vpravo|upright=1.6|Ptolemaiovské územia [[Kleopatra VII.|Kleopatry]] a rímske územia pod správou [[Marcus Antonius|Marka Antonia]] v čase donácií v Alexandrii.<br /> '''Ptolemaiovské územia''' {{legenda|#026f37|Egyptské územia pred rokom 37 pred Kr. (Egypt a [[Cyprus]])<ref name=":0">Pôvodne rímske provincie (Kréta a Kyrenaika boli spojené do provincie Creta et Cyrene). Ovládnuté ptolemaiovským Egyptom.</ref>}} {{legenda|#00a651|Egyptské územia od roku 37 pred Kr. ([[Kyrenaika]],<ref name=":0" /> [[Celesýria]], [[Fenícia (rímska provincia)|Fenícia]] a územia odňaté [[Nabatejské kráľovstvo|Nabatejskému kráľovstvu]])}} '''Donácie v Alexandrii''' {{legenda|#51f08d|Egyptské územia od roku 34 pred Kr. ([[Kréta]],<ref name=":0" /> [[Kilíkia|Kilikia]], [[Sýria (rímska provincia)|Sýria]] a [[Arménske kráľovstvo|Arménia]])}} {{legenda|#ffffff|Územia pridelené len nominálne (Líbya, [[Média Atropaténé|Média]] a [[Partská ríša]])}} '''Rímske územia Marka Antonia''' {{legenda|#f7a5a5|Rímske [[Provincia (staroveký Rím)|provincie]] ([[Macedonia (rímska provincia)|Macedónia]], [[Achaia (rímska provincia)|Achaia]], [[Asia (rímska provincia)|Ázia]] a [[Bithýnia]])}} <div style="margin-bottom:2px;"><span style="display:inline-block; width:12px; height:12px; border:1px solid #aaa; background: repeating-linear-gradient(45deg, #ffffff, #ffffff 3px, #f7a5a5 3px, #f7a5a5 6px); margin-right:3px; vertical-align:middle;"></span> [[Klientsky štát (staroveký Rím)|Klientske kráľovstvá]] ([[Bosporská ríša]], [[Pontské kráľovstvo]], [[Galatia]], [[Kappadokia]], [[Kommagéné]] a [[Judea]])</div> ]] '''Donácie v Alexandrii''' (iné názvy: '''alexandrijské donácie''', '''alexandrijské dary'''; jeseň r. [[34 pred Kr.]]) bol zásadný politický akt a okázalá teopolitická slávnosť, počas ktorej triumvir [[Marcus Antonius]] rozdelil územia ovládané [[Rímska republika|Rímom]] a územia na východ od rieky [[Eufrat]] medzi egyptskú kráľovnú [[Kleopatra VII.|Kleopatru VII.]] a jej deti.<ref name="Hölbl">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 978-0-415-23489-4 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 242-243}}</ref> Tento akt predstavoval definitívny rozchod medzi Antoniom a [[Octavius Augustus|Octavianom]] a stal sa bezprostrednou príčinou ''poslednej vojny rímskej republiky''.<ref name="Roller2010">{{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010 | strany = 100 – 103}}</ref> == Historické pozadie == Donáciám predchádzalo Antoniovo víťazstvo nad arménskym kráľom [[Artavasdes II.|Artavasdom II.]] Hoci jeho hlavné ťaženie proti [[Partská ríša|Partom]] skončilo neúspechom, Antonius sa rozhodol demonštrovať svoju moc veľkolepou slávnosťou v [[Alexandria|Alexandrii]]. Táto slávnosť imitovala [[triumf (sprievod)|rímsky triumf]], čo bolo vnímané ako bezprecedentná urážka rímskych tradícií, podľa ktorých sa triumf mohol konať výhradne v meste [[Rím]].<ref name="Jones">{{Citácia knihy | autor = Prudence J. Jones | titul = Cleopatra: The Last Pharaoh | isbn = 978-1-904341-25-3 | miesto = London | vydavateľ = Haus Publishing | rok = 2006 | strany = 89-91}}</ref> Zajatý arménsky kráľ bol spolu s rodinou vedený v zlatých reťaziach ulicami Alexandrie. Keď boli predvedení pred Kleopatru, Antonius od nich vyžadoval rituálnu poklonu (''proskynézis''). Kráľovská rodina to však s hrdosťou odmietla, čo Kleopatru podľa svedectiev hlboko urazilo.<ref name="Jones" /> == Priebeh ceremónie a rozdelenie území == Vrchol podujatia sa odohral v alexandrijskom [[Gymnasion|Gymnasiu]]. Antonius a Kleopatra sedeli na zlatých trónoch, oblečení ako božstvá – Antonius ako [[Dionýzos]]-[[Usir|Oziris]] a Kleopatra ako [[Eset|Isis]]-[[Afrodita]].<ref name="Clauss">{{Citácia knihy | autor = Manfred Clauss | titul = Kleopatra | isbn = 3-406-39009-9 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 1995 | strany = 68}}</ref> Rozdelenie titulov a území bolo nasledovné: * '''Kleopatra VII.''' bola vyhlásená za „kráľovnú kráľov“ a potvrdená ako vládkyňa Egypta, Cypru, Líbye a centrálnej Sýrie (Celesýrie). * [[Ptolemaios XV.|Ptolemaios XV. Kaisarion]] bol vyhlásený za „kráľa kráľov“ a syna božského Iulia Caesara. Týmto bol oficiálne uznaný za legitímneho dediča Caesara, čo priamo ohrozovalo Octavianovu legitimitu. * [[Alexandros Hélios]] získal titul kráľa [[Arménia|Arménie]], [[Média (historické územie)|Médie]] a [[Partská ríša|Partska]] (v prípade Médie a Partska išlo len o nominálne tituly nad územiami, ktoré ešte neboli dobyté). * [[Kleopatra Seléné]] bola vymenovaná za vládkyňu [[Kyrenaika|Kyrenaiky]], [[Kréta|Kréty]] a Líbye. * [[Ptolemaios Filadelfos (syn Kleopatry)|Ptolemaios Filadelfos]] bol vyhlásený za kráľa Sýrie, [[Fenícia (rímska provincia)|Fenície]] a [[Kilíkia|Kilikie]].<ref name="Huss">{{Citácia knihy | autor = Werner Huß | titul = Ägypten in hellenistischer Zeit. 332–30 v. Chr. | isbn = 3-406-47154-4 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 2001 | strany = 733}}</ref> == Dôsledky == Keď správa o donáciách dorazila do Ríma, senát ich odmietol potvrdiť. Octavianus využil túto udalosť na spustenie masívnej propagandistickej kampane, v ktorej Antonia vykresľoval ako bábku v rukách cudzej kráľovnej, ktorá chce presunúť centrum impéria z Ríma do Alexandrie.<ref name="Roller">{{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010 | strany = 101-103}}</ref> Napätie vyvrcholilo v roku [[32 pred Kr.]], kedy Octavianus oficiálne vyhlásil vojnu Kleopatre. Tento konflikt skončil porážkou Antonia a Kleopatry v [[Bitka pri Actiu|bitke pri Aktiu]] a následnou anexiou Egypta Rímskou ríšou. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010}} * {{Citácia knihy | autor = Manfred Clauss | titul = Kleopatra | isbn = 3-406-39009-9 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 1995}} * {{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 978-0-415-23489-4 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2001}} == Pozri aj == * [[Marcus Antonius]] * [[Kleopatra VII.]] * [[Ptolemaiovci]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Dejiny starovekého Egypta]] 8mndtxqa0iv0ybcw0corm3sbaz7o5rd 8203593 8203592 2026-04-26T05:15:26Z Luppus 39967 wikilinka 8203593 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Donations of Alexandria (Italian).png|náhľad|vpravo|upright=1.6|Ptolemaiovské územia [[Kleopatra VII.|Kleopatry]] a rímske územia pod správou [[Marcus Antonius|Marka Antonia]] v čase donácií v Alexandrii.<br /> '''Ptolemaiovské územia''' {{legenda|#026f37|Egyptské územia pred rokom 37 pred Kr. (Egypt a [[Cyprus]])<ref name=":0">Pôvodne rímske provincie (Kréta a Kyrenaika boli spojené do provincie Creta et Cyrene). Ovládnuté ptolemaiovským Egyptom.</ref>}} {{legenda|#00a651|Egyptské územia od roku 37 pred Kr. ([[Kyrenaika]],<ref name=":0" /> [[Koilé Syria]], [[Fenícia (rímska provincia)|Fenícia]] a územia odňaté [[Nabatejské kráľovstvo|Nabatejskému kráľovstvu]])}} '''Donácie v Alexandrii''' {{legenda|#51f08d|Egyptské územia od roku 34 pred Kr. ([[Kréta]],<ref name=":0" /> [[Kilíkia|Kilikia]], [[Koilé Syria|Sýria]] a [[Arménske kráľovstvo|Arménia]])}} {{legenda|#ffffff|Územia pridelené len nominálne (Líbya, [[Média Atropaténé|Média]] a [[Partská ríša]])}} '''Rímske územia Marka Antonia''' {{legenda|#f7a5a5|Rímske [[Provincia (staroveký Rím)|provincie]] ([[Macedonia (rímska provincia)|Macedónia]], [[Achaia (rímska provincia)|Achaia]], [[Asia (rímska provincia)|Ázia]] a [[Bithýnia]])}} <div style="margin-bottom:2px;"><span style="display:inline-block; width:12px; height:12px; border:1px solid #aaa; background: repeating-linear-gradient(45deg, #ffffff, #ffffff 3px, #f7a5a5 3px, #f7a5a5 6px); margin-right:3px; vertical-align:middle;"></span> [[Klientsky štát (staroveký Rím)|Klientske kráľovstvá]] ([[Bosporská ríša]], [[Pontské kráľovstvo]], [[Galatia]], [[Kappadokia]], [[Kommagéné]] a [[Judea]])</div> ]] '''Donácie v Alexandrii''' (iné názvy: '''alexandrijské donácie''', '''alexandrijské dary'''; jeseň r. [[34 pred Kr.]]) bol zásadný politický akt a okázalá teopolitická slávnosť, počas ktorej triumvir [[Marcus Antonius]] rozdelil územia ovládané [[Rímska republika|Rímom]] a územia na východ od rieky [[Eufrat]] medzi egyptskú kráľovnú [[Kleopatra VII.|Kleopatru VII.]] a jej deti.<ref name="Hölbl">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 978-0-415-23489-4 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 242-243}}</ref> Tento akt predstavoval definitívny rozchod medzi Antoniom a [[Octavius Augustus|Octavianom]] a stal sa bezprostrednou príčinou ''poslednej vojny rímskej republiky''.<ref name="Roller2010">{{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010 | strany = 100 – 103}}</ref> == Historické pozadie == Donáciám predchádzalo Antoniovo víťazstvo nad arménskym kráľom [[Artavasdes II.|Artavasdom II.]] Hoci jeho hlavné ťaženie proti [[Partská ríša|Partom]] skončilo neúspechom, Antonius sa rozhodol demonštrovať svoju moc veľkolepou slávnosťou v [[Alexandria|Alexandrii]]. Táto slávnosť imitovala [[triumf (sprievod)|rímsky triumf]], čo bolo vnímané ako bezprecedentná urážka rímskych tradícií, podľa ktorých sa triumf mohol konať výhradne v meste [[Rím]].<ref name="Jones">{{Citácia knihy | autor = Prudence J. Jones | titul = Cleopatra: The Last Pharaoh | isbn = 978-1-904341-25-3 | miesto = London | vydavateľ = Haus Publishing | rok = 2006 | strany = 89-91}}</ref> Zajatý arménsky kráľ bol spolu s rodinou vedený v zlatých reťaziach ulicami Alexandrie. Keď boli predvedení pred Kleopatru, Antonius od nich vyžadoval rituálnu poklonu (''proskynézis''). Kráľovská rodina to však s hrdosťou odmietla, čo Kleopatru podľa svedectiev hlboko urazilo.<ref name="Jones" /> == Priebeh ceremónie a rozdelenie území == Vrchol podujatia sa odohral v alexandrijskom [[Gymnasion|Gymnasiu]]. Antonius a Kleopatra sedeli na zlatých trónoch, oblečení ako božstvá – Antonius ako [[Dionýzos]]-[[Usir|Oziris]] a Kleopatra ako [[Eset|Isis]]-[[Afrodita]].<ref name="Clauss">{{Citácia knihy | autor = Manfred Clauss | titul = Kleopatra | isbn = 3-406-39009-9 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 1995 | strany = 68}}</ref> Rozdelenie titulov a území bolo nasledovné: * '''Kleopatra VII.''' bola vyhlásená za „kráľovnú kráľov“ a potvrdená ako vládkyňa Egypta, Cypru, Líbye a centrálnej Sýrie (Koilé Syrie). * [[Ptolemaios XV.|Ptolemaios XV. Kaisarion]] bol vyhlásený za „kráľa kráľov“ a syna božského Iulia Caesara. Týmto bol oficiálne uznaný za legitímneho dediča Caesara, čo priamo ohrozovalo Octavianovu legitimitu. * [[Alexandros Hélios]] získal titul kráľa [[Arménia|Arménie]], [[Média (historické územie)|Médie]] a [[Partská ríša|Partska]] (v prípade Médie a Partska išlo len o nominálne tituly nad územiami, ktoré ešte neboli dobyté). * [[Kleopatra Seléné]] bola vymenovaná za vládkyňu [[Kyrenaika|Kyrenaiky]], [[Kréta|Kréty]] a Líbye. * [[Ptolemaios Filadelfos (syn Kleopatry)|Ptolemaios Filadelfos]] bol vyhlásený za kráľa Sýrie, [[Fenícia (rímska provincia)|Fenície]] a [[Kilíkia|Kilikie]].<ref name="Huss">{{Citácia knihy | autor = Werner Huß | titul = Ägypten in hellenistischer Zeit. 332–30 v. Chr. | isbn = 3-406-47154-4 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 2001 | strany = 733}}</ref> == Dôsledky == Keď správa o donáciách dorazila do Ríma, senát ich odmietol potvrdiť. Octavianus využil túto udalosť na spustenie masívnej propagandistickej kampane, v ktorej Antonia vykresľoval ako bábku v rukách cudzej kráľovnej, ktorá chce presunúť centrum impéria z Ríma do Alexandrie.<ref name="Roller">{{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010 | strany = 101-103}}</ref> Napätie vyvrcholilo v roku [[32 pred Kr.]], kedy Octavianus oficiálne vyhlásil vojnu Kleopatre. Tento konflikt skončil porážkou Antonia a Kleopatry v [[Bitka pri Actiu|bitke pri Aktiu]] a následnou anexiou Egypta Rímskou ríšou. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010}} * {{Citácia knihy | autor = Manfred Clauss | titul = Kleopatra | isbn = 3-406-39009-9 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 1995}} * {{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 978-0-415-23489-4 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2001}} == Pozri aj == * [[Marcus Antonius]] * [[Kleopatra VII.]] * [[Ptolemaiovci]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Dejiny starovekého Egypta]] 7bprbpkbfeo9fsmlpok092qp2p82m44 8203598 8203593 2026-04-26T05:42:53Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:34 pred Kr.]] pomocou použitia HotCat 8203598 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Donations of Alexandria (Italian).png|náhľad|vpravo|upright=1.6|Ptolemaiovské územia [[Kleopatra VII.|Kleopatry]] a rímske územia pod správou [[Marcus Antonius|Marka Antonia]] v čase donácií v Alexandrii.<br /> '''Ptolemaiovské územia''' {{legenda|#026f37|Egyptské územia pred rokom 37 pred Kr. (Egypt a [[Cyprus]])<ref name=":0">Pôvodne rímske provincie (Kréta a Kyrenaika boli spojené do provincie Creta et Cyrene). Ovládnuté ptolemaiovským Egyptom.</ref>}} {{legenda|#00a651|Egyptské územia od roku 37 pred Kr. ([[Kyrenaika]],<ref name=":0" /> [[Koilé Syria]], [[Fenícia (rímska provincia)|Fenícia]] a územia odňaté [[Nabatejské kráľovstvo|Nabatejskému kráľovstvu]])}} '''Donácie v Alexandrii''' {{legenda|#51f08d|Egyptské územia od roku 34 pred Kr. ([[Kréta]],<ref name=":0" /> [[Kilíkia|Kilikia]], [[Koilé Syria|Sýria]] a [[Arménske kráľovstvo|Arménia]])}} {{legenda|#ffffff|Územia pridelené len nominálne (Líbya, [[Média Atropaténé|Média]] a [[Partská ríša]])}} '''Rímske územia Marka Antonia''' {{legenda|#f7a5a5|Rímske [[Provincia (staroveký Rím)|provincie]] ([[Macedonia (rímska provincia)|Macedónia]], [[Achaia (rímska provincia)|Achaia]], [[Asia (rímska provincia)|Ázia]] a [[Bithýnia]])}} <div style="margin-bottom:2px;"><span style="display:inline-block; width:12px; height:12px; border:1px solid #aaa; background: repeating-linear-gradient(45deg, #ffffff, #ffffff 3px, #f7a5a5 3px, #f7a5a5 6px); margin-right:3px; vertical-align:middle;"></span> [[Klientsky štát (staroveký Rím)|Klientske kráľovstvá]] ([[Bosporská ríša]], [[Pontské kráľovstvo]], [[Galatia]], [[Kappadokia]], [[Kommagéné]] a [[Judea]])</div> ]] '''Donácie v Alexandrii''' (iné názvy: '''alexandrijské donácie''', '''alexandrijské dary'''; jeseň r. [[34 pred Kr.]]) bol zásadný politický akt a okázalá teopolitická slávnosť, počas ktorej triumvir [[Marcus Antonius]] rozdelil územia ovládané [[Rímska republika|Rímom]] a územia na východ od rieky [[Eufrat]] medzi egyptskú kráľovnú [[Kleopatra VII.|Kleopatru VII.]] a jej deti.<ref name="Hölbl">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 978-0-415-23489-4 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 242-243}}</ref> Tento akt predstavoval definitívny rozchod medzi Antoniom a [[Octavius Augustus|Octavianom]] a stal sa bezprostrednou príčinou ''poslednej vojny rímskej republiky''.<ref name="Roller2010">{{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010 | strany = 100 – 103}}</ref> == Historické pozadie == Donáciám predchádzalo Antoniovo víťazstvo nad arménskym kráľom [[Artavasdes II.|Artavasdom II.]] Hoci jeho hlavné ťaženie proti [[Partská ríša|Partom]] skončilo neúspechom, Antonius sa rozhodol demonštrovať svoju moc veľkolepou slávnosťou v [[Alexandria|Alexandrii]]. Táto slávnosť imitovala [[triumf (sprievod)|rímsky triumf]], čo bolo vnímané ako bezprecedentná urážka rímskych tradícií, podľa ktorých sa triumf mohol konať výhradne v meste [[Rím]].<ref name="Jones">{{Citácia knihy | autor = Prudence J. Jones | titul = Cleopatra: The Last Pharaoh | isbn = 978-1-904341-25-3 | miesto = London | vydavateľ = Haus Publishing | rok = 2006 | strany = 89-91}}</ref> Zajatý arménsky kráľ bol spolu s rodinou vedený v zlatých reťaziach ulicami Alexandrie. Keď boli predvedení pred Kleopatru, Antonius od nich vyžadoval rituálnu poklonu (''proskynézis''). Kráľovská rodina to však s hrdosťou odmietla, čo Kleopatru podľa svedectiev hlboko urazilo.<ref name="Jones" /> == Priebeh ceremónie a rozdelenie území == Vrchol podujatia sa odohral v alexandrijskom [[Gymnasion|Gymnasiu]]. Antonius a Kleopatra sedeli na zlatých trónoch, oblečení ako božstvá – Antonius ako [[Dionýzos]]-[[Usir|Oziris]] a Kleopatra ako [[Eset|Isis]]-[[Afrodita]].<ref name="Clauss">{{Citácia knihy | autor = Manfred Clauss | titul = Kleopatra | isbn = 3-406-39009-9 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 1995 | strany = 68}}</ref> Rozdelenie titulov a území bolo nasledovné: * '''Kleopatra VII.''' bola vyhlásená za „kráľovnú kráľov“ a potvrdená ako vládkyňa Egypta, Cypru, Líbye a centrálnej Sýrie (Koilé Syrie). * [[Ptolemaios XV.|Ptolemaios XV. Kaisarion]] bol vyhlásený za „kráľa kráľov“ a syna božského Iulia Caesara. Týmto bol oficiálne uznaný za legitímneho dediča Caesara, čo priamo ohrozovalo Octavianovu legitimitu. * [[Alexandros Hélios]] získal titul kráľa [[Arménia|Arménie]], [[Média (historické územie)|Médie]] a [[Partská ríša|Partska]] (v prípade Médie a Partska išlo len o nominálne tituly nad územiami, ktoré ešte neboli dobyté). * [[Kleopatra Seléné]] bola vymenovaná za vládkyňu [[Kyrenaika|Kyrenaiky]], [[Kréta|Kréty]] a Líbye. * [[Ptolemaios Filadelfos (syn Kleopatry)|Ptolemaios Filadelfos]] bol vyhlásený za kráľa Sýrie, [[Fenícia (rímska provincia)|Fenície]] a [[Kilíkia|Kilikie]].<ref name="Huss">{{Citácia knihy | autor = Werner Huß | titul = Ägypten in hellenistischer Zeit. 332–30 v. Chr. | isbn = 3-406-47154-4 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 2001 | strany = 733}}</ref> == Dôsledky == Keď správa o donáciách dorazila do Ríma, senát ich odmietol potvrdiť. Octavianus využil túto udalosť na spustenie masívnej propagandistickej kampane, v ktorej Antonia vykresľoval ako bábku v rukách cudzej kráľovnej, ktorá chce presunúť centrum impéria z Ríma do Alexandrie.<ref name="Roller">{{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010 | strany = 101-103}}</ref> Napätie vyvrcholilo v roku [[32 pred Kr.]], kedy Octavianus oficiálne vyhlásil vojnu Kleopatre. Tento konflikt skončil porážkou Antonia a Kleopatry v [[Bitka pri Actiu|bitke pri Aktiu]] a následnou anexiou Egypta Rímskou ríšou. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010}} * {{Citácia knihy | autor = Manfred Clauss | titul = Kleopatra | isbn = 3-406-39009-9 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 1995}} * {{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 978-0-415-23489-4 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2001}} == Pozri aj == * [[Marcus Antonius]] * [[Kleopatra VII.]] * [[Ptolemaiovci]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Dejiny starovekého Egypta]] [[Kategória:34 pred Kr.]] ax6iolbztq5gqf9aos3unc24ncsqurg 8203662 8203598 2026-04-26T10:29:08Z ~2026-20335-96 290941 8203662 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Donations of Alexandria (Italian).png|náhľad|vpravo|upright=1.6|Ptolemaiovské územia [[Kleopatra VII.|Kleopatry]] a rímske územia pod správou [[Marcus Antonius|Marka Antonia]] v čase donácií v Alexandrii.<br /> '''Ptolemaiovské územia''' {{legenda|#026f37|Egyptské územia pred rokom 37 pred Kr. (Egypt a [[Cyprus]])<ref name=":0">Pôvodne rímske provincie (Kréta a Kyrenaika boli spojené do provincie Creta et Cyrene). Ovládnuté ptolemaiovským Egyptom.</ref>}} {{legenda|#00a651|Egyptské územia od roku 37 pred Kr. ([[Kyrenaika]],<ref name=":0" /> [[Koilé Syria]], [[Fenícia (rímska provincia)|Fenícia]] a územia odňaté [[Nabatejské kráľovstvo|Nabatejskému kráľovstvu]])}} '''Donácie v Alexandrii''' {{legenda|#51f08d|Egyptské územia od roku 34 pred Kr. ([[Kréta]],<ref name=":0" /> [[Kilíkia|Kilikia]], [[Koilé Syria|Sýria]] a [[Arménske kráľovstvo|Arménia]])}} {{legenda|#ffffff|Územia pridelené len nominálne (Líbya, [[Média Atropaténé|Média]] a [[Partská ríša]])}} '''Rímske územia Marka Antonia''' {{legenda|#f7a5a5|Rímske [[Provincia (staroveký Rím)|provincie]] ([[Macedonia (rímska provincia)|Macedónia]], [[Achaia (rímska provincia)|Achaia]], [[Asia (rímska provincia)|Ázia]] a [[Bithýnia]])}} <div style="margin-bottom:2px;"><span style="display:inline-block; width:12px; height:12px; border:1px solid #aaa; background: repeating-linear-gradient(45deg, #ffffff, #ffffff 3px, #f7a5a5 3px, #f7a5a5 6px); margin-right:3px; vertical-align:middle;"></span> [[Klientsky štát (staroveký Rím)|Klientske kráľovstvá]] ([[Bosporská ríša]], [[Pontské kráľovstvo]], [[Galatia]], [[Kappadokia]], [[Kommagéné]] a [[Judea]])</div>]] '''Donácie v Alexandrii''' (iné názvy: '''alexandrijské donácie''', '''alexandrijské dary'''; jeseň roku [[34 pred Kr.]]) bol zásadný politický akt a okázalá teopolitická slávnosť, počas ktorej triumvir [[Marcus Antonius]] rozdelil územia ovládané [[Rímska republika|Rímom]] a územia na východ od rieky [[Eufrat]] medzi egyptskú kráľovnú [[Kleopatra VII.|Kleopatru VII.]] a jej deti.<ref name="Hölbl">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 978-0-415-23489-4 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 242-243}}</ref> Tento akt predstavoval definitívny rozchod medzi Antoniom a [[Octavius Augustus|Octavianom]] a stal sa bezprostrednou príčinou ''poslednej vojny rímskej republiky''.<ref name="Roller2010">{{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010 | strany = 100 – 103}}</ref> == Historické pozadie == Donáciám predchádzalo Antoniovo víťazstvo nad arménskym kráľom [[Artavasdes II.|Artavasdom II.]] Hoci jeho hlavné ťaženie proti [[Partská ríša|Partom]] skončilo neúspechom, Antonius sa rozhodol demonštrovať svoju moc veľkolepou slávnosťou v [[Alexandria|Alexandrii]]. Táto slávnosť imitovala [[triumf (sprievod)|rímsky triumf]], čo bolo vnímané ako bezprecedentná urážka rímskych tradícií, podľa ktorých sa triumf mohol konať výhradne v meste [[Rím]].<ref name="Jones">{{Citácia knihy | autor = Prudence J. Jones | titul = Cleopatra: The Last Pharaoh | isbn = 978-1-904341-25-3 | miesto = London | vydavateľ = Haus Publishing | rok = 2006 | strany = 89-91}}</ref> Zajatý arménsky kráľ bol spolu s rodinou vedený v zlatých reťaziach ulicami Alexandrie. Keď boli predvedení pred Kleopatru, Antonius od nich vyžadoval rituálnu poklonu (''proskynézis''). Kráľovská rodina to však s hrdosťou odmietla, čo Kleopatru podľa svedectiev hlboko urazilo.<ref name="Jones" /> == Priebeh ceremónie a rozdelenie území == Vrchol podujatia sa odohral v alexandrijskom [[Gymnasion|Gymnasiu]]. Antonius a Kleopatra sedeli na zlatých trónoch, oblečení ako božstvá – Antonius ako [[Dionýzos]]-[[Usir|Oziris]] a Kleopatra ako [[Eset|Isis]]-[[Afrodita]].<ref name="Clauss">{{Citácia knihy | autor = Manfred Clauss | titul = Kleopatra | isbn = 3-406-39009-9 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 1995 | strany = 68}}</ref> Rozdelenie titulov a území bolo nasledovné: * '''Kleopatra VII.''' bola vyhlásená za „kráľovnú kráľov“ a potvrdená ako vládkyňa Egypta, Cypru, Líbye a centrálnej Sýrie (Koilé Syrie). * [[Ptolemaios XV.|Ptolemaios XV. Kaisarion]] bol vyhlásený za „kráľa kráľov“ a syna božského Iulia Caesara. Týmto bol oficiálne uznaný za legitímneho dediča Caesara, čo priamo ohrozovalo Octavianovu legitimitu. * [[Alexandros Hélios]] získal titul kráľa [[Arménia|Arménie]], [[Média (historické územie)|Médie]] a [[Partská ríša|Partska]] (v prípade Médie a Partska išlo len o nominálne tituly nad územiami, ktoré ešte neboli dobyté). * [[Kleopatra Seléné]] bola vymenovaná za vládkyňu [[Kyrenaika|Kyrenaiky]], [[Kréta|Kréty]] a Líbye. * [[Ptolemaios Filadelfos (syn Kleopatry)|Ptolemaios Filadelfos]] bol vyhlásený za kráľa Sýrie, [[Fenícia (rímska provincia)|Fenície]] a [[Kilíkia|Kilikie]].<ref name="Huss">{{Citácia knihy | autor = Werner Huß | titul = Ägypten in hellenistischer Zeit. 332–30 v. Chr. | isbn = 3-406-47154-4 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 2001 | strany = 733}}</ref> == Dôsledky == Keď správa o donáciách dorazila do Ríma, senát ich odmietol potvrdiť. Octavianus využil túto udalosť na spustenie masívnej propagandistickej kampane, v ktorej Antonia vykresľoval ako bábku v rukách cudzej kráľovnej, ktorá chce presunúť centrum impéria z Ríma do Alexandrie.<ref name="Roller">{{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010 | strany = 101-103}}</ref> Napätie vyvrcholilo v roku [[32 pred Kr.]], kedy Octavianus oficiálne vyhlásil vojnu Kleopatre. Tento konflikt skončil porážkou Antonia a Kleopatry v [[Bitka pri Actiu|bitke pri Aktiu]] a následnou anexiou Egypta Rímskou ríšou. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | autor = Duane W. Roller | titul = Cleopatra: A Biography | isbn = 978-0-19-536553-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2010}} * {{Citácia knihy | autor = Manfred Clauss | titul = Kleopatra | isbn = 3-406-39009-9 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 1995}} * {{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 978-0-415-23489-4 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2001}} == Pozri aj == * [[Marcus Antonius]] * [[Kleopatra VII.]] * [[Ptolemaiovci]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Dejiny starovekého Egypta]] [[Kategória:34 pred Kr.]] 2wq077tk7zytezuh7f26bg7bh99ezgz Alexandrijské donácie 0 748893 8203594 2026-04-26T05:36:14Z Bakjb 236375 p 8203594 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Donácie v Alexandrii]] b96e8hibuouz6g7c8ivqdgmz9l6sar6 Alexandrijské dary 0 748894 8203595 2026-04-26T05:36:31Z Bakjb 236375 p 8203595 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Donácie v Alexandrii]] b96e8hibuouz6g7c8ivqdgmz9l6sar6 Panský kanál (prítok kanála Asód-Čergov) 0 748895 8203608 2026-04-26T07:10:58Z Pe3kZA 39673 základ 8203608 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Panský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Komárno (okres)|Komárno]] | district1 = | commune = | municipality = [[Kolárovo]] | municipality1 = | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]], [[Okoličnianska mokraď]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Botovské</nowiki>, [[Kolárovo]] | source_elevation = cca 109 | source_lat_d = 47.9376 | source_long_d = 17.8876 | mouth = [[Asód-Čergov]], [[Kolárovo]] | mouth_location = [[Podunajská rovina]], [[Okoličnianska mokraď]] | mouth_elevation = cca 108 | mouth_lat_d = 47.9096 | mouth_long_d = 17.9491 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 6 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-18-266 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Panský kanál'''<ref name=UGK/> je nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je to ľavostranný prítok kanála [[Asód-Čergov]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 6 km a je tokom IV. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok vzniká na východe strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]], v jej časti [[Okoličnianska mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-26 | miesto = Bratislava}}</ref>, východne od osady Asód ([[Okoč]]), v nadmorskej výške približne {{Mnm|109}}<ref name=UGK/> Od prameňa v lokalite Botovské<ref name=vku/> tečie rovinatým územím [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]], súbežne so severne vedúcim [[Malý Dunaj|Malým Dunajom]]. Stáča sa juhovýchodným smerom a bez pobrežného porastu vyššou vegetáciou pokračuje poľnohospodárskym územím. V strednej časti križuje Bočný Bokonský kanál<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.925799,17.921164,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = }}</ref> a cez Panskú lúku a Richtársku sihoť, kde priberá ľavostranné Jelšie<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>, pokračuje na juhovýchod. Na dolnom toku vedie okrajom oblasti Jelšie a Výmoľ<ref name=vku/>, mierne sa stáča viac na juh a onedlho, západne od mesta [[Kolárovo]], sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|108}} ľavostranne vlieva do kanála [[Asód-Čergov]] v povodí rieky [[Váh]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.94917&y=47.90965&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> Panský kanál preteká iba územím mesta [[Kolárovo]] v okrese [[Komárno (okres)|Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Kol%C3%A1rovo&source=osm&id=1015716162&ds=2&x=17.9396837&y=47.9151178&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská rovina]], [[Okoličnianska mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.94917&y=47.90965&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Váhu (9. časť)}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Kolárovo]] 6z57jd5gkvtgoj2ql12c8r32b8fwcsm Diskusia s redaktorom:~2026-25465-61 3 748896 8203615 2026-04-26T07:48:30Z OJJ 116711 Vytvorená stránka „{{Exp3N}} --~~~~“ 8203615 wikitext text/x-wiki {{Exp3N}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 07:48, 26. apríl 2026 (UTC) p6i6k6qlmfscvuf9lvhgi6oqmfq0of7 Martina Flašíková 0 748897 8203647 2026-04-26T09:26:02Z Adam Necpal 260203 Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Martina Flašíková | Popis osoby = riaditeľka Slovenskej televízie a rozhlasu | Alma mater = Vysoká škola múzických umení v Bratislave | Štát pôsobenia = Slovensko | Známa vďaka = riaditeľka STVR | Rodičia = Fedor Flašík | Dátum narodenia = 1979 }} Martina Flašíková je slovenská producentka. Od mája 2025 pôsobí ako riaditeľka Slovenskej televízie a…“ 8203647 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Martina Flašíková | Popis osoby = riaditeľka Slovenskej televízie a rozhlasu | Alma mater = Vysoká škola múzických umení v Bratislave | Štát pôsobenia = Slovensko | Známa vďaka = riaditeľka STVR | Rodičia = Fedor Flašík | Dátum narodenia = 1979 }} Martina Flašíková je slovenská producentka. Od mája 2025 pôsobí ako riaditeľka Slovenskej televízie a rozhlasu. == Životopis == V roku 2004 úspešne dokončila štúdium odboru Filmové a televízne umenie a veda v zameraní produkcia a manažment na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení v Bratislave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = STVR | url = https://www.stvr.sk/historia/riaditelia/martina-flasikova | vydavateľ = www.stvr.sk | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = sk}}</ref> tw9vve5n1r793x3tovtlkv5ejhxfzwn 8203657 8203647 2026-04-26T10:10:37Z ~2026-20335-96 290941 8203657 wikitext text/x-wiki {{UU|20260426}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Martina Flašíková | Popis osoby = riaditeľka Slovenskej televízie a rozhlasu | Alma mater = Vysoká škola múzických umení v Bratislave | Štát pôsobenia = Slovensko | Známa vďaka = riaditeľka STVR | Rodičia = Fedor Flašík | Dátum narodenia = 1979 }} Martina Flašíková je slovenská producentka. Od mája 2025 pôsobí ako riaditeľka Slovenskej televízie a rozhlasu. == Životopis == V roku 2004 úspešne dokončila štúdium odboru Filmové a televízne umenie a veda v zameraní produkcia a manažment na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení v Bratislave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = STVR | url = https://www.stvr.sk/historia/riaditelia/martina-flasikova | vydavateľ = www.stvr.sk | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = sk}}</ref> b87fuwvatjlgvkvz2pyi4uym4xuy1p1 Diskusia s redaktorom:~2026-25553-75 3 748898 8203668 2026-04-26T11:04:18Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8203668 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:04, 26. apríl 2026 (UTC) s7uzd13jed0ddxsw9v32ina0q1nnnmq