Wikipédia skwiki https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.46.0-wmf.26 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Redaktor Diskusia s redaktorom Wikipédia Diskusia k Wikipédii Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Portál Diskusia k portálu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Podujatie Diskusia k podujatiu Človek 0 999 8205812 8151609 2026-04-29T16:43:27Z KormiSK 91359 -odkazy s inym nazvom 8205812 wikitext text/x-wiki {{nobots}} '''Človek''' môže byť: * v biológii: **slovenský názov rodu Homo, pozri [[človek (Homo)]] **konkrétne druh [[človek rozumný]] (''Homo sapiens'')<ref>Mensch in: ''Kompaktlexikon der Biologie'' online; ''[[Slovenský náučný slovník]]'', 1932 </ref><ref>{{beliana|3|človek|}} (ale porov. heslo Homo); člověk. In: ''[[Malá československá encyklopedie]]'' I A-Č. Praha: [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]], 1984. s. 867-869.</ref> **zriedkavejšie: predchodcovia moderného človeka, pozri [[australopitek]], [[parantrop]]<ref>''Lindner Biologie'', 1979</ref> **v minulosti: taxón [[dvojruké]] * vo filozofii: živá spoločenská bytosť, pozri [[človek (filozofia)]] *v antropológii: prenesene celé ľudstvo, pozri [[ľudstvo (antropológia)]] == Referencie == {{referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} 5e6656cof5uo3aqjdhesi5co1kinymr Wikipédia:Stránky na zmazanie 4 1082 8205947 8204443 2026-04-29T21:15:30Z ~2026-20335-96 290941 8205947 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Návod}} <!-- Neodstraňujte riadky z tohto zoznamu, generujú stránku s aktuálnymi hlasovaniami. --> <!-- Vaše nové, už vytvorené hlasovanie pridajte na koniec tohto zoznamu. --> {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Zoznam SD objektov 2}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Star Wars Jedi: Survivor}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Nadežda Timofejevna Bosikovová}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Zoznam generálnych manažérov Vancouveru Canucks}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Črep (pálená hlina)}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Zoznam významných svetových klaviristov}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Archaická spoločnosť}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Politické strany v Estónsku}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Umelá končatina}} p6qd6f9r7yn3l2dtmi79h11vr6bborr 8205956 8205947 2026-04-29T21:26:45Z ~2026-20335-96 290941 8205956 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Návod}} <!-- Neodstraňujte riadky z tohto zoznamu, generujú stránku s aktuálnymi hlasovaniami. --> <!-- Vaše nové, už vytvorené hlasovanie pridajte na koniec tohto zoznamu. --> {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Zoznam SD objektov 2}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Star Wars Jedi: Survivor}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Nadežda Timofejevna Bosikovová}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Zoznam generálnych manažérov Vancouveru Canucks}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Črep (pálená hlina)}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Zoznam významných svetových klaviristov}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Archaická spoločnosť}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Politické strany v Estónsku}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Umelá končatina}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Vízia}} 9v5ob6w3guaxpx6yduk1dgvrjne6jma 8205961 8205956 2026-04-29T21:35:52Z ~2026-20335-96 290941 8205961 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Návod}} <!-- Neodstraňujte riadky z tohto zoznamu, generujú stránku s aktuálnymi hlasovaniami. --> <!-- Vaše nové, už vytvorené hlasovanie pridajte na koniec tohto zoznamu. --> {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Zoznam SD objektov 2}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Star Wars Jedi: Survivor}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Nadežda Timofejevna Bosikovová}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Zoznam generálnych manažérov Vancouveru Canucks}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Črep (pálená hlina)}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Zoznam významných svetových klaviristov}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Archaická spoločnosť}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Politické strany v Estónsku}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Umelá končatina}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Vízia}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Stred hmotnosti telesa}} hx81u5ednh8ppif1vh747ii0sg7duk8 8205966 8205961 2026-04-29T21:54:11Z ~2026-20335-96 290941 8205966 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Návod}} <!-- Neodstraňujte riadky z tohto zoznamu, generujú stránku s aktuálnymi hlasovaniami. --> <!-- Vaše nové, už vytvorené hlasovanie pridajte na koniec tohto zoznamu. --> {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Zoznam SD objektov 2}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Star Wars Jedi: Survivor}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Nadežda Timofejevna Bosikovová}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Zoznam generálnych manažérov Vancouveru Canucks}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Črep (pálená hlina)}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Zoznam významných svetových klaviristov}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Archaická spoločnosť}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Politické strany v Estónsku}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Umelá končatina}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Vízia}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Stred hmotnosti telesa}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Skell}} 4d606pyb6xym7660x4zjl8eh43uab82 8206103 8205966 2026-04-30T10:42:56Z ~2026-20335-96 290941 8206103 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Návod}} <!-- Neodstraňujte riadky z tohto zoznamu, generujú stránku s aktuálnymi hlasovaniami. --> <!-- Vaše nové, už vytvorené hlasovanie pridajte na koniec tohto zoznamu. --> {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Zoznam SD objektov 2}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Star Wars Jedi: Survivor}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Nadežda Timofejevna Bosikovová}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Zoznam generálnych manažérov Vancouveru Canucks}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Črep (pálená hlina)}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Zoznam významných svetových klaviristov}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Archaická spoločnosť}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Politické strany v Estónsku}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Umelá končatina}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Vízia}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Stred hmotnosti telesa}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Skell}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Finále Stanley Cup 2025}} pr7gypcu2j58keic1ltxrahzdv3mnia Adolf Hitler 0 1746 8206105 8202706 2026-04-30T10:46:58Z ~2026-26345-67 293462 Obsah stránky nahradený textom „{{Infobox Politik | Meno = Adolf Hitler | Rodné meno = | Popis osoby = nemecký politik pochádzajúci z Rakúska a diktátor nacistického Nemecka v rokoch 1933{{--}}1945 | Portrét = Hitler portrait crop (colorized).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Hitler v roku 1938 | Podpis = Hitler’s signature (1944).svg | Úrad = [[Führer|Vodca Veľkonemeckej ríše]] |…“ 8206105 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Adolf Hitler | Rodné meno = | Popis osoby = nemecký politik pochádzajúci z Rakúska a diktátor nacistického Nemecka v rokoch 1933{{--}}1945 | Portrét = Hitler portrait crop (colorized).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Hitler v roku 1938 | Podpis = Hitler’s signature (1944).svg | Úrad = [[Führer|Vodca Veľkonemeckej ríše]] | Poradie = | Koniec obdobia = [[30. apríl]] [[1945]] | Začiatok obdobia = [[2. august]] [[1934]] | Predchodca = [[Paul von Hindenburg]] (prezident) | Nástupca = [[Karl Dönitz]] (prezident) | Úrad2 = ríšsky kancelár Nemecka | Poradie2 = 24. | Koniec obdobia2 = [[30. apríl]] [[1945]] | Začiatok obdobia2 = [[30. január]] [[1933]] | Predchodca2 = [[Kurt von Schleicher]] | Nástupca2 = [[Joseph Goebbels]] | Dátum narodenia = [[20. apríl]] [[1889]] | Miesto narodenia = [[Braunau am Inn]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnešné [[Rakúsko]]) | Dátum úmrtia = {{dúv|1945|4|30|1889|4|20}} | Miesto úmrtia = [[Berlín]], [[Nacistické Nemecko]] (dnešné [[Nemecko]]) | Politická strana = [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|NSDAP]] | Alma mater = | Profesia = | Štátna príslušnosť = [[Predlitavsko|rakúska]] (do 1925)<br />bez štátnej príslušnosti (1925 – 1932)<br />nemecká (od 1932) | Vierovyznanie = | Rodičia = [[Alois Hitler]] (rod. Schickelgruber, 1837{{--}}1903){{break}}[[Klara Hitler]] (rod. Pölzlová, 1860{{--}}1903)<ref name="MK">{{Citácia knihy | titul = Hitler, Mein Kampf : Еine kritische Edition | zväzok = I | typ zväzku = Band | miesto = München; Berlin | vydavateľ = im Auftrag des Instituts für Zeitgeschichte | rok = 2016 | isbn = 978-39814052-3-1 | počet strán = 947 | strany = 95{{--}}96 }}</ref> | Súrodenci = Gustav Hitler (1885{{--}}1887), Ida Hitlerová(1886{{--}}1888), Otto Hitler(1887), Edmund Hitler(1894{{--}}1900), Paula Hitlerová(1896{{--}}1960)<ref name="MK"/> | Manželka = [[Eva Braunová]] (1945) | Deti = | Partnerka = [[Eva Braunová]] (do 1945)<br />Maria Reiterová<br />Geli Raubalová | Webstránka = | Poznámky = }} '''Adolf Hitler''' KOKOT {{Projekt|q=Adolf Hitler|commonscat=Adolf Hitler}} {{Osobnosť roka časopisu Time 1927-1950}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hitler, Adolf}} [[Kategória:Adolf Hitler| ]] [[Kategória:Kancelári Nemecka]] [[Kategória:Vládcovia Nemecka]] [[Kategória:Nacistickí vodcovia]] [[Kategória:Organizátori holokaustu]] [[Kategória:Vojnoví zločinci]] [[Kategória:Nemecké osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Obete samovrážd]] [[Kategória:Konšpirační teoretici]] [[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]] [[Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach]] hzrodzoyw7bqt9khgqfcsfkxr8aquxt 8206106 8206105 2026-04-30T10:47:11Z NDG 270400 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-26345-67|~2026-26345-67]] ([[User talk:~2026-26345-67|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. (8206105): revert vandalismu 8179999 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Adolf Hitler | Rodné meno = | Popis osoby = nemecký politik pochádzajúci z Rakúska a diktátor nacistického Nemecka v rokoch 1933{{--}}1945 | Portrét = Hitler portrait crop (colorized).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Hitler v roku 1938 | Podpis = Hitler’s signature (1944).svg | Úrad = [[Führer|Vodca Veľkonemeckej ríše]] | Poradie = | Koniec obdobia = [[30. apríl]] [[1945]] | Začiatok obdobia = [[2. august]] [[1934]] | Predchodca = [[Paul von Hindenburg]] (prezident) | Nástupca = [[Karl Dönitz]] (prezident) | Úrad2 = ríšsky kancelár Nemecka | Poradie2 = 24. | Koniec obdobia2 = [[30. apríl]] [[1945]] | Začiatok obdobia2 = [[30. január]] [[1933]] | Predchodca2 = [[Kurt von Schleicher]] | Nástupca2 = [[Joseph Goebbels]] | Dátum narodenia = [[20. apríl]] [[1889]] | Miesto narodenia = [[Braunau am Inn]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnešné [[Rakúsko]]) | Dátum úmrtia = {{dúv|1945|4|30|1889|4|20}} | Miesto úmrtia = [[Berlín]], [[Nacistické Nemecko]] (dnešné [[Nemecko]]) | Politická strana = [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|NSDAP]] | Alma mater = | Profesia = | Štátna príslušnosť = [[Predlitavsko|rakúska]] (do 1925)<br />bez štátnej príslušnosti (1925 – 1932)<br />nemecká (od 1932) | Vierovyznanie = | Rodičia = [[Alois Hitler]] (rod. Schickelgruber, 1837{{--}}1903){{break}}[[Klara Hitler]] (rod. Pölzlová, 1860{{--}}1903)<ref name="MK">{{Citácia knihy | titul = Hitler, Mein Kampf : Еine kritische Edition | zväzok = I | typ zväzku = Band | miesto = München; Berlin | vydavateľ = im Auftrag des Instituts für Zeitgeschichte | rok = 2016 | isbn = 978-39814052-3-1 | počet strán = 947 | strany = 95{{--}}96 }}</ref> | Súrodenci = Gustav Hitler (1885{{--}}1887), Ida Hitlerová(1886{{--}}1888), Otto Hitler(1887), Edmund Hitler(1894{{--}}1900), Paula Hitlerová(1896{{--}}1960)<ref name="MK"/> | Manželka = [[Eva Braunová]] (1945) | Deti = | Partnerka = [[Eva Braunová]] (do 1945)<br />Maria Reiterová<br />Geli Raubalová | Webstránka = | Poznámky = }} '''Adolf Hitler''' (* [[20. apríl]] [[1889]], [[Braunau am Inn]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taufen - Duplikate 1889 - 106/1889 {{!}} Braunau am Inn {{!}} Linz, rk. Diözese (Oberösterreich) {{!}} Österreich {{!}} Matricula Online|url=http://data.matricula-online.eu/de/oesterreich/oberoesterreich/braunau-am-inn/106%252F1889/?pg=8|vydavateľ=data.matricula-online.eu|dátum prístupu=2019-10-20}},</ref> – † [[30. apríl]] [[1945]], [[Berlín]]) bol [[nacistické Nemecko|nemecký]] [[politik]] pochádzajúci z [[Predlitavsko|Rakúska]], ktorý bol od roku [[1933]] [[diktatúra|diktátorom]] [[nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]] až do svojej samovraždy v roku [[1945]]. Najskôr člen a potom líder [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany]] (NSDAP), autor [[národný socializmus|národnosocialistickej]] koncepcie štátu (v diele ''[[Mein Kampf]]'', [[1925]]), stál od roku 1933 na čele Nemecka ako ríšsky kancelár a od roku [[1934]] ako [[Führer|vodca a ríšsky kancelár]] (''Führer und Reichskanzler'').<ref name="Hitler">{{Citácia knihy|autor=[[Hans Bern Gisevius]]|titul=Hitler|isbn= 80-220-0294-1|miesto=Bratislava|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|rok=1991|strany=13}}</ref> V Nemecku zriadil [[Totalitarizmus|totalitnú]] diktatúru. Agresívnou zahraničnou politikou voči okolitým krajinám rozvrátil [[Versaillská sústava|versaillský systém]] ([[Anšlus|anšlus Rakúska]], [[Mníchovská dohoda]], [[Protektorát Čechy a Morava|okupácia Čiech a Moravy]]) a vyvolal v Európe [[Druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]]. Bol inšpirátorom a hlavným organizátorom masového vraždenia obyvateľstva a vojnových zajatcov v okupovaných krajinách, obzvlášť v [[Druhá poľská republika|Poľsku]] a [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]. Za nepriateľov Nemecka považoval nielen politických oponentov, ale aj rôzne skupiny obyvateľstva, najmä [[Židia|Židov]], [[Rómovia|Rómov]], [[Slovania|Slovanov]], [[homosexualita|homosexuálov,]] [[Bisexualita|bisexuálov]], postihnutých a iných. Bol zodpovedný za hmotné a morálne zničenie Nemecka v priebehu vojny. == Život == [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-1989-0322-506, Adolf Hitler, Kinderbild retouched.jpg|náhľad|Fotografia Adolfa Hitlera, okolo roku [[1890]].]] Hitlerova kniha [[Mein Kampf]] ({{slk|Môj boj}}) je podľa mnohých názorov veľmi zlým prameňom pre opis Hitlerovho života.<!-- Hitler počíná svou knihu stručnou vlastní biografií. Nedovídáme se z ní ničeho nového --><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moderní-Dějiny.cz {{!}} Neznámá Masarykova recenze Hitlerovy knihy Mein Kampf|url=http://www.moderni-dejiny.cz/clanek/neznama-masarykova-recenze-hitlerovy-knihy-mein-kampf/|vydavateľ=www.moderni-dejiny.cz|dátum prístupu=2019-04-30}}</ref> Obsahuje výrazne tendenčne podané spomienky na jeho celý dovtedajší život a jej hlavným posolstvom je šíriť vieru, že práve on je tým vyvoleným, ktorý má za úlohu od „božskej prozreteľnosti“ doviesť Nemecko opäť na „výslnie moci a cti“. Sám Hitler za života prísne zatajoval svoj pôvod. Nechal dokonca v roku [[1938]] zrovnať so zemou rodné dediny svojich rodičov a starých rodičov v [[Dolné Rakúsko|Dolnom Rakúsku]] (pri [[Česko|Česku]])<!-- úplne presne rodné dediny svojho otca, starého otca a ďalších príbuzných: Döllersheim und Strones, ktoré sú na severovýchode Rakúska ale severozápade DOln. Rak. a to takto: zum militärischen Sperrgebiet, ließ dort für einen großen Truppenübungsplatz bis 1942 ihre etwa 7000 Einwohner umsiedeln und dabei mehrere Gedenktafeln für seine Vorfahren entfernen. -->. Dôvodom môže byť Hitlerov nevyjasnený pôvod spojený s [[incest]]om (jeho matka bola zároveň neter jeho otca). Keďže si Hitler nebol istý, kto bol jeho starý otec, pretože jeho otec bol nemanželské dieťa, objavovali sa špekulácie, že práve Hitler ako hlavný reprezentant [[rasizmus|rasistickej]] ideológie má za predkov [[Česi|Čechov]] alebo [[Židia|Židov]]<!-- začal s tým už cez vojnu úrad čiernej propagandy UK a stále neoverené trvá doteraz napr https://svet.sme.sk/c/5520958/predkovia-hitlera-mohli-byt-zidia.html -->. Hitler sa stravoval vegetariánsky<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Svet|meno=Zaujimavý|titul=Adolf Hitler : 27 Historických zaujímavostí a faktov na ktoré v škole nezvýšil čas|periodikum=Zaujímavý Svet|dátum=2016-04-24|url=http://www.zaujimavysvet.sk/adolf-hitler-zaujimavosti-a-fakty/|dátum prístupu=2017-03-21|jazyk=sk-SK}}</ref>, ako dospelý prestal fajčiť a na verejnosti nepil alkohol, napriek tomu trpel viacerými chorobami a pravidelne&nbsp;užíval okrem iného [[kokaín]]<!-- a amphetamine,&nbsp;barbiturates,&nbsp;opiates. Ak to chce niekto rozširovať nech radšej preloží en.wikipedia.org/wiki/Adolf_Hitler#Health a Family --><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Milton|meno=Giles|titul=Keď Hitler bral kokaín a Leninovi ukradli mozog|vydanie=|vydavateľ=Ikar|miesto=|rok=2016|isbn=|strany=}}</ref> a eukodal ([[oxykodón]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = History: Addiction and the Reich | url = https://www.nature.com/articles/538038a | vydavateľ = nature.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-28 | miesto = | jazyk = en }}</ref>. === Detstvo === [[Súbor:Stammbaum Adolf Hitler 3.jpg|thumb|left|Rodokmeň Adolfa Hitlera]] Hitler sa narodil v [[Braunau am Inn]] v dnešnom [[Rakúsko|Rakúsku]] ako štvrté zo šiestich detí (4 zomreli v detskom veku) colníka nemeckého pôvodu Aloisa Hitlera a jeho tretej ženy Kláry<ref name="Hitler" /> (pôvodom Rakúšanky), ktorá bola zároveň jeho neter.<ref name="Hitler 1">{{Citácia knihy|autor=[[Hans Bern Gisevius]]|titul=Hitler|isbn= 80-220-0294-1|miesto=Bratislava|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|rok=1991|strany=17}}</ref> Hitlerova sestra z tohto manželstva Paula, ktorá sa dožila dospelosti, bola od neho mladšia o 8 rokov. Deti Aloisa z druhého manželstva (Alois junior a Angela)<ref name="Hitler 1" /> žili po smrti jeho druhej ženy tiež v ich domácnosti. === Štúdium === Kvôli otcovmu povolaniu sa rodina často sťahovala, takže Hitler navštevoval ľudové školy v [[Passau]], [[Lambach]]u a [[Leonding]]u pri [[Linz]]i. Potom študoval na reálnom gymnáziu v [[Linz]]i, ale štúdium nedokončil. Podľa niektorých názorov pre absolútnu neschopnosť, ktorá vyvrcholila, keď jeho otec v roku [[1903]] zomrel a Hitlera nemal viac kto nútiť učiť sa. Od roku 1903 poberal podporu pre polosiroty a od roku [[1905]] ho finančne podporovala matka a teta, pretože odišiel do Viedne, kde sa pokúšal dostať sa na prestížnu umeleckú školu. V októbri [[1907]] ho neprijali na [[Viedenská umelecká akadémia|Viedenskú umeleckú akadémiu]], poradili mu však nech skúsi svoj talent využiť pri štúdiu [[architektúra|architektúry]]. Po tom, čo sa dozvedel, že jeho matke chorej na [[zhubný nádor|rakovinu]] prsníka zostáva len niekoľko týždňov života, vrátil sa koncom roka 1907 do Linzu. V decembri 1907 pochoval matku a zdedil po nej 1000 korún. Pretože sa vydával za študenta, mohol od januára [[1908]] poberať dôchodok pre siroty vo výške mesačne 25 korún. Na jar 1908 presvedčil rodičov svojho jediného zdokumentovaného priateľa z detstva [[August Kubizek|Augusta Kubizeka]] aby ho pustili študovať z Linzu na konzervatórium do Viedne. Kubizekovi rodičia boli českého pôvodu a tak Hitler s Kubizekom bývali vo Viedni v podnájme u Češky ''Marie&nbsp;Zakreys'' (''Stumpergasse 31''). V októbri 1908 Kubizeka prijali na Viedenskú umeleckú akadémiu, Hitlera však ani nepripustili k talentovým skúškam. Na jeseň 1908 Kubizek absolvoval 8 týždňovú vojenskú službu v rakúskej armáde. V tomto období sa ich cesty rozišli. Hitler si požičal od svojej tety ''Johanny'' ďalších 924 korún (bez toho, že by sa priznal k neúspechom) a z podnájmu odišiel v novembri 1908 bez toho, aby zanechal odkaz Kubizekovi. Živil sa príležitostnými zamestnaniami a privyrábal si predajom obrázkov a pohľadníc pozoruhodností Viedne, ktoré sám maľoval väčšinou podľa fotografií. Striedal miesta pobytu, s tým ako mu dochádzali peniaze, býval stále ďalej od centra Viedne. V roku [[1909]] býval v útulku pre bezdomovcov v [[Meidling]]u a v roku [[1910]] v mužskej ubytovni na ulici ''Meldemannstraße''. Tu bol v kontakte aj so židovskými obyvateľmi ubytovne, ktorí Hitlerove obrazy predávali. V tomto období mal finančné problémy ako aj problémy s políciou, ktorá mu, napríklad, na základe udania zakázala používať neoprávnený titul [[akademický maliar]]. Vo Viedni sa zoznámil s [[Antisemitizmus|antisemitskými]] a [[Rasizmus|rasistickými]] názormi ([[Jörg Lanz von Liebenfels]], [[Georg Ritter von Schönerer]] a pod.). Viac ako o politiku sa však podľa Kubizeka zaujímal o operu, najmä o [[Richard Wagner|Richarda Wagnera]], skladateľa nemeckých nacionalistických opier. Jeho najobľúbenejšia opera bola ''Rienzi, der letzte der Tribunen (Rienzi, posledný tribún)'' o stredovekom tribúnovi, ktorý rečníckym umením získal podporu ľudu. Wagner venoval&nbsp;partitúru&nbsp;tejto opery bavorskému kráľovi a z rodinného archívu&nbsp;vo Wittelsbachu&nbsp;si ju neskôr Hitler jednoducho privlastnil. Dnes je partitúra stratená<ref>KUČERA, Jan Pavel.&nbsp;''Drama zrozené hudbou&nbsp;: Richard Wagner''. Praha&nbsp;: Paseka, 1995. S.&nbsp;Str. 58. (česky)</ref>. Hitler už ako vrcholný predstaviteľ robil všetko pre to, aby „vygumoval“ svoju minulosť. Po [[Anšlus|obsadení Rakúska]] v roku 1938 miesta narodenia svojich rodičov a starých rodičov ([[Pölla|Döllersheim]]&nbsp;a jeho časť Strones) vyhlásil za uzatvorenú vojenskú oblasť (napríklad bol zničený náhrobný kameň jeho starej matky) a vo Viedni nechal zničiť dokumentáciu o miestach svojho pobytu s tým, že počas "štúdia" býval v honosnej štvrti. V roku [[1939]]&nbsp;pozval Hitler Kubizeka ako svojho hosťa do [[Bayreuth]]u, kde sa usporadúvali ''Wagnerove hudobné slávnosti''. O Kubizekovi sa vyjadril ako o "jedinom&nbsp;Čechovi, ktorý má právo byť priateľom&nbsp;Vodcu". Kubizek sa nezaujímal o politiku a do NSDAP vstúpil až v roku 1942. Prežil vojnu a aj pre svoju známosť s Hitlerom bol zadržiavaný 16 mesiacov po vojne v Camp Marcus W. Orr, kde vypovedal ku svojim vzťahom a dokumentom súvisiacich s Hitlerom. Až po vojne v roku 1953 napísal knihu o svojom priateľovi z mladosti.<!-- ktora je prave preto ciastocne tendecna a Kubuzek sa snazi vyvinit. --><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kubizek|meno=August|autor=|odkaz na autora=|titul=Adolf Hitler, můj přítel z mládí|vydanie=|vydavateľ=Tygros|miesto=&#x5B;Turnov&#x5D;|rok=2012|počet strán=285|url=|isbn=978-80-260-1879-7|kapitola=|strany=|jazyk=}}</ref> === Prvá svetová vojna === [[Súbor:Adolf Hitler during WW1.png|alt=|náhľad|Hitler (úplne vľavo) so svojimi spolubojovníkmi počas prvej svetovej vojny]] Po tom, čo mu v roku [[1913]] vyplatili dedičstvo po otcovi (820 korún), presťahoval sa do nemeckého [[Mníchov]]a.<ref name="Hitler" /> Dôvodom bola snaha naďalej sa vyhýbať rakúskej vojenskej službe ako aj jeho "znechutenie" z rakúsko-uhorského mnohonárodnostného štátu a multikultúrnej Viedne. No už v roku [[1914]] sa prihlásil ako dobrovoľník k 16. bavorskému pluku a nastúpil na front [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]].<ref name="Hitler" /> Skoro celú vojnu strávil ako [[pešia spojka]] na [[západný front (1. svetová vojna)|západnom fronte]]. Dostal rad [[Železný kríž|Železného kríža II. triedy]] (1914) za nešpecifikované zásluhy. Po zranení nohy v roku [[1916]] na čas prerušil službu, ale na front sa opäť vrátil v marci [[1917]] a potom (roku [[1918]]) dostal aj vyznamenanie [[Železný kríž]] I. triedy na návrh židovského plukovného adjutanta (''regimentsadjutanta)''&nbsp;[[Hugo Gutmann|Huga Gutmanna]]. Jeho spolubojovníci ho nenávideli za jeho nekritickú poslušnosť voči dôstojníkom. Krátko pred koncom vojny, [[15. október|15. októbra]] 1918, po [[bojové otravné látky|plynovom]] útoku dočasne [[Slepota|oslepol]] a dostal sa do lazaretu v [[Pasewalk]]u v [[Meklenbursko-Predpomoransko|Dolnom Pomoransku]]. Ošetrujúci [[psychiater]] Hitlera klasifikoval ako [[Psychopatia|psychopata]], úplne nevhodného zastávať vedúce funkcie. Keďže ho ako hysterika označil aj Hitlerov nadriadený dôstojník, nie je čudné, že napriek vyznamenaniam nedosiahol vyššiu hodnosť ako tú najnižšiu – [[slobodník]]. V lazarete ho v novembri 1918 zastihla správa o porážke Nemecka vo vojne. Podľa novších výskumov bolo oslepnutie asi [[Hystéria|hysterická reakcia]] na túto porážku. Hitler, podobne ako ostatní nemeckí nacionalisti, rád uveril [[Konšpiračná teória|konšpiračnej teórii]] šírenej najprv najvyšším vedením armády, ktorá tvrdila, že nemecká armáda "nebola porazená na bojisku" ale odnárodnení civilisti jej "pichli nôž do chrbta". Mysleli sa tým vodcovia sociálnych a demokratických strán ([[Sociálnodemokratická strana Nemecka]], [[Spartakovci]]), ktorí viedli revolúciu, ktorá 9. novembra 1918 viedla k abdikácii cisára. Nemeckí [[Antisemitizmus|antisemiti]] zároveň spájali „vnútorných“ a „vonkajších nepriateľov Ríše“ s „medzinárodným [[židovstvo]]m“. 9. novembra 1918 vznikla [[Weimarská republika]], ktorej predstavitelia [[28. jún]]a [[1919]] podpísali v [[Paríž]]i [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskú zmluvu]]. Na jej základe muselo Nemecko okrem iného odstúpiť 13% svojho územia, obmedziť flotilu a ozbrojené sily na 100 000 mužov a platiť vysoké finančné [[Reparácie (vojna)|reparácie]], ktoré predstavovali 33 000 000 000 $. === Vzostup === Po skončení vojny striedal zamestnania, živil sa hlavne ako dôverník [[Reichswehr]]u (armáda a námorníctvo) v [[Mníchov]]e, v [[Bavorsko|Bavorsku]], ktoré bolo ako slobodný štát súčasťou [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]]. Bola to funkcia spojky medzi armádou a vládou vedenou židovským predsedom vlády [[Kurt Eisner|Eisnerom]], ktorého pohrebu sa Hitler [[26. február]]a 1919 osobne zúčastnil. Za Eisnera bolo Bavorsko deklarované ako ľudový štát (''Volksstaat Bayern''). Eisner, sociálny demokrat, bol zavraždený vo februári 1919, čo viedlo ku komunistickej revolúcii a vzniku [[Bavorská republika rád|Bavorskej republiky rád]], ktorá bola vyhlásená 6. apríla 1919. [[Súbor:Hitler's DAP membership card.png|thumb|left|Hitlerov stranícky preukaz DAP s číslom 7, dodatočne upravený, aby sa mohol radiť k najstarším členom. Pôvodne mal číslo 555 – skutočné poradie sa zvyšovalo o 500, aby sa vzbudilo zdanie, že strana je početnejšia.]] Po vojenskej porážke Bavorskej republiky rád v máji 1919 obviňoval Hitler pred súdom svojich kamarátov z pluku za to, že spolupracovali práve s republikou rád. Potom sa dokázateľne niekoľkokrát stretol s veliteľom&nbsp;''oddelenia vyšetrovania'' (Aufklärungsabteilung) [[Reichswehr|''Reichswehru'']] ''Karlom Mayrom'', čo viedlo k domnienkam, že sa stal dôverníkom tajnej služby. Isté je, že v júni a v júli 1919 absolvoval „antiboľševistické školenia“ na mníchovskej univerzite a v septembri 1919 prenikol do Nemeckej robotníckej strany (''Deutsche Arbeiterpartei''&nbsp;–&nbsp;[[Deutsche Arbeiterpartei - Nemecká robotnícka strana|DAP]]), ktorú sledovali Mayrovi dôverníci ako možný zdroj boľševizmu a [[Spartakovci|spartakizmu]]. Táto [[socializmus|socialisticko]], [[nacionalizmus|nacionalisticko]] a [[xenofóbia|xenofóbno]]-[[antisemitizmus|antisemitsky]] orientovaná strana mala málo členov a tak v októbri 1919 Hitler namiesto donášania sa stal jej 55. straníkom (s Mayrovým súhlasom). Do strany ho prijal predseda ''Anton Drexler,'' pretože na zhromaždeniach, konaných väčšinou v krčmách, sa Hitler prejavil ako dobrý rečník, už vtedy so svojou typickou gestikuláciou. Až do 31.&nbsp;marca 1920 bol Hitler zamestnancom armády (Reichswehru). Potom sa stal plateným straníckym rečníkom<!-- živil sa už svojimi prejavmi, na ktoré chodilo 1200 až 2500 ludi -->. V roku [[1920]] presadil Hitler zmenu názvu strany s prívlastkom národnosocialistická (''Národnosocialistická nemecká robotnícka strana'' – ''Nazionalsozialistiche Deutsche Arbeiterpartei''&nbsp;–&nbsp;[[NSDAP]]) a spolu s Drexlerom a [[Gottfried Feder|Gottfriedom Federom]] spísali 25-bodový program strany.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Jakub Drábik|meno=|titul=Vzostup zla|url=http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla|dátum vydania=31. júl 2017|dátum prístupu=2018-01-12|vydavateľ=Historická Revue|url archívu=https://web.archive.org/web/20180113035456/http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla|dátum archivácie=2018-01-13}}</ref> Hitlerov neskorší osobný tajomník [[Rudolf Hess]], ktorý sa stal členom NSDAP v máji 1920 (členská legitimácia č. 16) bol zároveň členom okultistickej [[Spoločnosť Thule|spoločnosti Thule]] (bájny ostrov, z ktorého vraj vzišla [[árijská rasa]]), ktorá inšpirovala NSDAP použitím [[Svastika|svastiky]], symbolov [[Runy|runového písma]] a pod. Kľúčovou postavou prvých rokov NSDAP&nbsp;bol kapitán [[Ernst Julius Röhm|Ernst Röhm]], ktorý pomohol vyzbierať peniaze.<ref name=":1" /> V decembri 1920 kúpila NSDAP od vydavateľstva [[Franz-Eher-Verlag]] zadĺžené noviny ''[[Völkischer Beobachter]]''&nbsp;(doslova ''Ľudový pozorovateľ)'' za 155&nbsp;000&nbsp;mariek a postupne získavala vplyv a nových priaznivcov. <!-- Hitler už v roku 1920 vytlačil z pozície predsedu zakladajúceho člena Karla Harrera (* 8. október 1890 Beilngries - † 5. september 1926 München, ktorý sa vzdal všetkých straníckych funkcií 5. januára 1920). Predsedom sa stal Drexler. -->V roku [[1921]] sa Hitler zmocnil vedenia strany tým, že v nej zaviedol "[[vodcovský princíp]]" a predsedu Drexlera odsunul za čestného predsedu. Teraz už bol známou osobnosťou v [[Bavorsko|Bavorsku]], ale mimo neho bol podceňovaný<ref>[https://dennikn.sk/49042/archiv-ukazal-ako-velmi-podcenil-new-york-times-hitlerov-antisemitizmus/ Jana Shemesh: Archív ukázal, ako veľmi podcenil New York Times Hitlerov antisemitizmus, DennikN, 13. február 2015]</ref><!-- http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla počet členov sa zvýšil z 1 100 v júni 1920 na 55-tisíc na jeseň 1923. -->. Ako vodca nemeckého nacizmu viedol v [[Mníchov]]e neúspešný takzvaný "pivný", "[[Pivnicový puč|pivnicový]]" alebo Hitler- [[Erich Ludendorff|Ludendorffov]] pokus o puč, pri ktorom [[9. november|9. novembra]] [[1923]] pri prestrelke s políciou zomrelo 16 pučistov a 4 policajti. Hitler sa len zranil pri páde ale udalosť neskôr využil propagandisticky legendou o zastrelených martýroch a krvavej zástave (''Blutfahne''). Po dvoch dňoch bol zaistený a keďže v tom čase súdy v Nemecku boli veľmi mierne voči [[Pravicový extrémizmus|pravicovému extrémizmu]] (sudca si dokonca od Hitlera vypočul kritiku, že je Žid), dostal Hitler len 5 rokov vtedy existujúceho tzv. ''väzenia cti'' v [[Landsberg am Lech|Landsbergu]] (kde nebolo treba pracovať a pod.<!-- (mal izbu s výhľadom, mohol prijímať návštevy podľa uváženia, mal k dispozícii pobočníka, mohol voľne využívať poštu atď.) http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla -->). Vo väzení diktoval svoju knihu ''[[Mein Kampf]]'', ktorá sa pôvodne mala volať ''Štyri a pol roka boja proti klamstvám, hlúposti a zbabelosti''. Odsedel menej ako 9 mesiacov a 20. decembra [[1924]]&nbsp;bol prepustený za dobré správanie. Po prepustení sa obával, že by mohol byť z Bavorska vyhostený do Rakúska, kde by bol bezvýznamný a v roku [[1925]] si dal odňať rakúske občianstvo, nemecké však získal až roku [[1932]], keď sa zamestnal na ''Úrade pre kultúru a meranie krajiny'' v [[Braunschweig]]u. Vybavením nemeckého občianstva bola poverená Hitlerova podporovateľka [[Magda Quandtová]] (vtedy manželka veľkopodnikateľa ''[[Günther Quandt|Günthera Quandta]]'',&nbsp;neskoršie manželka ministra propagandy [[Joseph Goebbels|Josepha Goebbelsa]]). Vo februári 1925 sa NSDAP ako jedinej z extrémistických strán podarilo dosiahnuť zrušenie zákazu svojho pôsobenia, ktoré platilo od [[Pivnicový puč|puču v novembri 1923]]. NSDAP vydávala nové preukazy aj členom iných strán a prevzala a zreorganizovala aj ozbrojené oddiely [[Sturmabteilung|SA]] a [[Schutzstaffel|SS]]. &nbsp;V rokoch 1924 až 1929 sa nemecká ekonomika vďaka dotáciám zo zahraničia relatívne stabilizovala a vyzeralo to, že Nemecku sa podarí prekonať úpadok spôsobený vojnou. Vo voľbách v máji 1928 získala NSDAP len 2,6 % hlasov (810 127) napriek tomu, že počet členov na konci roka 1928 bol už približne 130 000.&nbsp;Čím horšie sa darilo Nemecku, tým lepšie sa darilo nacistom.<ref name=":1" /> [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľká hospodárska kríza]], ktorá začala v roku [[1929]] aj v Nemecku spôsobila nezamestnanosť a nespokojnosť, ktorá pomohla Hitlerovi a jeho strane dostať sa k moci. 27.&nbsp;marca 1930 sa&nbsp;rozpadla koalícia demokratických strán, ktorá bola základom tzv. [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]].&nbsp;<!-- Vo voľbách v septembri 1930 získala NSDAP 18,3 % hlasov (6 379 672), 107 kresiel a stali sa druhou najsilnejšou stranou. Hitler kandidoval v marci 1932 v prezidentských voľbách. Aj keď ich nevyhral, dokázal získať nemalú podporu. V prvom kole získal 30,1 % hlasov, v druhom 36,8 % (Hindenburg 49 % a 53 %). -->Vo voľbách do [[Ríšsky snem|Ríšskeho snemu]] v júli 1932 sa [[NSDAP]] s 37,4 % hlasov stala najsilnejšou stranou<!-- Napriek víťazstvu však Hitlerovi zatiaľ post kancelára ušiel. Nacisti nemali na vytvorenie vlády potrebnú väčšinu (Komunisti získali 89 kresiel, sociálni demokrati 133). Prezident vymenoval za kancelára Franza von Papena. Von Papen však post nezvládol. Jeho vláde bola vyslovená nedôvera a nové voľby boli vypísané na november 1932. Nacisti v nich získali už len 33,1 % hlasov a počet ich poslancov v Reichstagu klesol na 196. .. Pre Hitlera to bol jasný signál, že sa musí zmocniť postu kancelára čím skôr, čo by sa mu nepodarilo keby sa proti nacistom vytvorila jednotná opozícia. Von Papen, jeho nástupca na poste kancelára Kurt von Schleicher a Alfred Hugenberg (Deutschnationale Volkspartei) sa do január 1933 hádali a intrigovali. Starého a unaveného prezidenta Hindenburga (82 rokov) to viedlo k menovaniu Hitlera. „Obdobie boja“ (Kampfzeit) sa skončilo, začalo „uchopenie moci“ (Machtergreifung). --> a prezident [[Paul von Hindenburg]] Hitlera [[30. január]]a 1933 menoval ríšskym [[kancelár]]om. V roku 1933 bolo nezamestnaných viac ako šesť miliónov Nemcov a životná úroveň dramaticky nízka. === Nacistický diktátor === [[Súbor:Reichsparteitag of the NSDAP in Nuremberg, SA troops march past Adolf Hitler, Sept. 1935.jpg|náhľad|Hitler na prehliadke SA v [[Norimberg]]u, november 1935]] Po prístupe k moci postupne zaviedol v Nemecku [[nacizmus|nacistickú]] [[diktatúra|diktatúru]]. Po [[Požiar Ríšskeho snemu|požiari Ríšskeho snemu]] 27. februára&nbsp;1933, z ktorého obvinil komunistov, primäl prezidenta&nbsp;k podpisu dvoch mimoriadnych nariadení&nbsp;''Na ochranu národa a štátu''&nbsp;a&nbsp;''Proti zrade a velezradným činom''. Na ich základe boli zrušené občianske práva a slobody, čo neskôr viedlo k zákazu [[komunizmus|komunistickej strany]], fyzickej likvidácii "revolučných kádrov" a antifašistov. Nakoniec jediným odsúdeným za požiar bol Holanďan [[Marinus van der Lubbe]]. Obvinený [[Georgi Dimitrov]], ktorému sa podarilo pred súdom dokázať možnú účasť&nbsp;[[Hermann Göring|Göringa]] na požiari, bol spolu s ostatnými oslobodený. 1. augusta 1934 sa Hitlerovi podarilo presadiť spojenie úradu ríšskeho prezidenta a ríšskeho kancelára, deň nato zomrel prezident [[Paul von Hindenburg|Hindenburg]]. Týmto sa Hitler stal [[2. augusta]] [[1934]] prakticky neobmedzeným vládcom Nemecka, keď prevzal aj právomoci prezidenta. Sám sebe si kancelár Hitler udelil zákonom titul „vodca“ ([[nemčina|nem.]] ''[[Führer]]''). Pozícia s plným názvom ''Führer und Reichskanzler'' (vodca a ríšsky kancelár) spojila úrady prezidenta a kancelára a v jeho rukách skoncentrovala neobmedzenú moc. Hitler a nacisti potláčali akúkoľvek opozíciu. Pre svojich ideologických a „rasových nepriateľov“ prikázal zriadiť [[Koncentračný tábor|koncentračné]] a [[Nacistický vyhladzovací tábor|vyhladzovacie tábory]] ešte v polovici [[30. roky 20. storočia|30. rokov]]. Masové vyhladzovanie a popravy najrôznejších skupín nemeckého i podmaneného obyvateľstva dosiahlo svoj vrchol neskôr počas vojny. Bol iniciátorom rasistickej politiky namierenej najmä proti [[Židia|Židom]]. V roku [[1935]] boli s jeho prispením schválené [[Norimberské zákony]], ktoré postihovali „rasovo menejcenné obyvateľstvo“. Medzi iným boli Židia pozbavení občianstva a nesmeli uzatvoriť manželstvo s [[árijci|Árijcami]]. V noci z 9. na [[10. november|10. novembra]] 1938 sa s Hitlerovým súhlasom uskutočnil veľký [[pogrom]] proti Židom po celej krajine tzv. [[krištáľová noc]], ktorý nakoniec viedol k ich deportácii do [[geto|get]]<ref name="BEoWH">Tent, James F., ''Hitler Adolf.'' in William H. McNeill (Editor): ''Berkshire Encyclopedia of World History.'' Vol. III, Berkshire Publishing Group, Great Barrington, s. 910&nbsp;–&nbsp;915</ref>. V marci roku 1935 zaviedol v Nemecku [[branná povinnosť|všeobecnú brannú povinnosť]] a začal sa systematicky pripravovať na agresívnu vojnu. Postupne likvidoval jednotlivé ustanovenia [[Versaillská mierová zmluva|Versaillského mieru]], obsadil [[Porýnie]] nemeckým vojskom. V rokoch [[1936]]{{--}}1939 aktívne podporoval [[Francisco Franco|Franca]] v [[Španielska občianska vojna (1936)|španielskej občianskej vojne]]. Nacistické vydavateľstvo ''Eher'' získalo v roku 1939 až [[44]]% podiel na trhu (ktorý sa potom do roku [[1944]] zvýšil až na 83%). Nacistický denník ''Völkischer Beobachter''&nbsp;v 40 miliónovom Nemecku dosahoval miliónové náklady (v roku [[1941]] mal 1 200&nbsp;000 výtlačkov). Pomocou zastrašovania domnelých aj skutočných nepriateľov ozbrojenými oddielmi a tajnou políciou [[Gestapo]] (vedených [[Heinrich Himmler|Himmlerom]]) ako aj propagandou (v roku 1941 zamestnávalo [[Joseph Goebbels|Goebbelsovo]] ministerstvo propagandy 60 000 ľudí a okrem tlače ovládlo aj film) sa podarilo Hitlerovi a jeho spolupracovníkom sfanatizovať Nemcov [[nacizmus|nacizmom]] a v záujme cieľu získať "životný priestor" „tisícročnej nemeckej ríše" vybudovať [[diktatúra|diktatúru]], ktorá hnala sfanatizovaných občanov do vojny. === Predohra k vojne === V roku 1938 [[anšlus]]om pripojil k Nemecku [[Rakúsko]], čím opäť porušil jeden z bodov [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskej zmluvy]]. So súhlasom nedôrazných predstaviteľov Francúzska a Spojeného kráľovstva postupne likvidoval aj samostatnosť [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Za formálnej pomoci [[Talianske kráľovstvo (1861&nbsp;–&nbsp;1946)|Talianska]], [[30. september|30. septembra]] 1938 uzavrelo Nemecko s predstaviteľmi Francúzska a Británie [[Mníchovská dohoda|Mníchovskú dohodu]], čím pozbavilo Československú republiku [[Sudety (región)|Sudet]], resp. západných pohraničných území obývaných z viac než polovice nemeckým obyvateľstvom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = egli | titul = Mnichovská dohoda | url = http://www.fronta.cz/dokument/mnichovska-dohoda | dátum vydania = 4. august 1999 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu =2012-7-14 | vydavateľ = fronta.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Zmluva fakticky pozbavila Česko-Slovensko možnosti efektívne sa brániť nemeckej agresii, keďže Nemcami zabraté územie zahŕňalo väčšinu novovybudovaných [[československé opevnenie|česko-slovenských pohraničných opevnení]]. Hitler ďalej oslabil Česko-Slovensko aj prípravou [[Prvá viedenská arbitráž|viedenského diktátu]], ktorým [[2. november|2. novembra]] 1938 prinútil krajinu odovzdať [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]] časť južného [[Slovenská krajina|Slovenska]] a celú [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]]. Situácia viedla v Česko-Slovensku k vnútropolitickej kríze [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] a umožnila Hitlerovi prebrať kontrolu aj nad zvyškom krajiny. Hitler využil autonomistické tendencie prevládajúce v slovenských politických kruhoch a na jednaní v Berlíne prinútil [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] aby [[14. marec|14. marca]] 1939 v Bratislave bola vyhlásená samostatnosť [[prvá Slovenská republika|Slovenského štátu]]. Nasledujúceho dňa sa v Berlíne vyhrážal prezidentovi okliešteného Česka, že na zvyšok krajiny zaútočí a bude bombardovať Prahu, čím [[Emil Hácha|Emila Háchu]] prinútil k podpisu dokumentov, ktoré v nasledujúcich dňoch viedli k vyhláseniu [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátu Böhmen und Mähren]]. Likvidáciou Česko-Slovenskej republiky&nbsp;–&nbsp;posledného [[demokracia|demokratického]] štátu v [[Stredná Európa|Strednej Európe]] zostával Hitlerovi na východných hraniciach Nemecka už len jeden nepohodlný sused&nbsp;–&nbsp;[[Poľsko]]. Agresívnou politikou územných požiadaviek eskaloval napätie medzi Nemeckom a [[Poľsko]]m. Útoku na Poľsko predchádzala veľmi dôležitá diplomatická hra. Hitler, ktorý sa obával vojny na dvoch frontoch (západe a východe) využil nerozhodnosť západných demokratických krajín. Tie videli v Hitlerovom [[nacistické Nemecko|nacistickom Nemecku]] nezmieriteľného ideologického nepriateľa komunistického [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] a očakávali, že Hitlerova expanzia bude smerovať naň. Sovietske návrhy na "kolektívnu bezpečnosť" zostali nevypočuté a tak [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] uprednostnil uzavretie dohody priamo s Hitlerom, dúfajúc že využije vzniknutý čas na prípravu krajiny na vojnu<ref>Axelrod, A., ''Encyclopedia of World War II.'' Facts On File, Inc., New York, 2007, s. 380&nbsp;–&nbsp;381</ref>. [[23. august]]a 1939 podpísali v [[Moskva|Moskve]] nemecký a sovietsky minister zahraničných vecí [[Joachim von Ribbentrop|von Ribbentrop]] a [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotov]] [[pakt o neútočení]], ktorý obsahoval dohodu o delení Poľska. V rozpútaní novej veľkej vojny v Európe tak Hitlerovi už nič nestálo v ceste. === Druhá svetová vojna === {{Hlavný článok|druhá svetová vojna|Poľská obranná vojna (1939)}} [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-013-0064-35, Polen, Bormann, Hitler, Rommel, v. Reichenau.jpg|náhľad|Hitler v Poľsku s Bormannom, Rommelom a von Reichenauom]] Hitler sa pri útoku na svojho východného suseda spoliehal na viacero faktorov, jednak na to, že Poľsko rýchlo porazí za pomoci Sovietskeho zväzu, ktorému prenechal východnú časť krajiny a tiež na to, že západní Spojenci&nbsp;–&nbsp;Francúzsko a Británia nezaútočia na Nemecko zo západu dosť rýchlo a dôrazne. Útok na Poľsko s krycím označením [[Poľská obranná vojna (1939)|Fall Weiss]] pre Hitlera po vojenskej stránke pripravil generálny štáb na čele s generálom [[Franz Halder|Halderom]] a vrchným veliteľom armády generálom [[Walther von Brauchitsch|Brauchitschom]], ktorý velil útoku. Pre ospravedlnenie vpádu do Poľska bol v predvečer vojny zinscenovaný [[Gliwický incident]], ktorý bol len jedným z radu pohraničných incidentov. [[1. september|1. septembra]] 1939 nemecké vojská bez vyhlásenia vojny [[Poľská obranná vojna (1939)|napadli Poľsko]]. V Európe sa začala [[druhá svetová vojna]]. Nemecké jednotky taktikou [[blitzkrieg|bleskovej vojny]] rýchlo prenikali zo západu z Nemecka, z juhu zo [[Sliezsko|Sliezska]] a Slovenska ako aj zo severu z [[Východné Prusko|Východného Pruska]]. Poliaci sa čoskoro ocitli v ťažkej situácii, ale po tom, čo [[17. september|17. septembra]] 1939 zaútočili aj sovietske vojská z východu, poľská obrana celkom skolabovala. V beznádejnej situácii im nepomohlo ani to, že Francúzsko a Spojené kráľovstvo [[3. september|3. septembra]] 1939 vyhlásili Nemecku vojnu. Západní Spojenci prakticky po celú dobu od jesene 1939 až do jari [[1940]] neviedli na francúzsko-nemeckej hranici žiadnu významnú bojovú činnosť a to aj napriek tomu, že na západe Nemecka boli iba minimálne vojenské sily. Toto obdobie pokoja na západnom fronte je známe ako [[čudná vojna]]. === Hitler ako veliteľ armády === Hitler na začiatku vojny prenechával vojenské rozhodnutia na svojich generálov, neskôr však priamo velil jednotkám. Bol hlavným zodpovedným za [[zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny]]. Prvým zásahom do priebehu vojenskej [[Operácia Weserübung|operácie Weserübung]] (napadnutie&nbsp;Dánska&nbsp;a Nórska v apríli 1940) po vylodení [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]] bolo jeho nariadenie na ústup nemeckých vojsk z nórskeho [[Narvik]]u do neutrálneho [[Švédsko|Švédska]], kde by však boli internované. Po zásahu generála [[Alfred Jodl|Jodla]] bol však jeho nezmyselný rozkaz zrušený a vojakom prikázané držať pozície, čím v júni 1940 donútili Spojencov k evakuácii z Nórska. Hitler neskôr pri akejkoľvek kríze presadzoval zotrvanie v pôvodných pozíciach.<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Correlli Bernett]]|titul=Hitlerovi generálové|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|strany=182|rok=1997}}</ref><!-- Po víťazstvách Nemcov na západe v roku 1940 mu Keitel udelil prezývku Grösster Feldherr aller Zeiten. Nemci radi vytvárali oficiálne skratky a tak vzniklo oficiálne Gröfazl, čo neznelo veľmi vážne. (poznámka: pochopí len ten čo vie po nemecky) --> 10 [[máj]]a 1940 Hitler [[bitka o Francúzsko|zaútočil na Francúzsko]] keď najprv jeho armády rýchlo dobyli [[Belgicko]], [[Holandsko]] a [[Luxembursko]]. Priamo Hitler však nariadil 17. a 22. mája zastaviť postup útočného hrotu tankov (Panzertruppe) aby sa doplnili a posilnili pozície na krídlach. 24. mája v rozpore so stanoviskom viacerých generálov rozhodol aby tankový útok nepokračoval na posledné väčšie mesto pri [[Lamanšský prieliv|Lamanšskom prielive]] [[Dunkerque]] ale mala ho bombardovať Luftwaffe. Práve vtedy Hitler ako politik prevzal od generálov vedenie vojny. Zastavenie postupu umožnilo evakuovať koncom mája cez kanál do Anglicka počas [[Operácia Dynamo|operácie Dynamo]] 224 tisíc britských a 112 tisíc francúzskych a belgických vojakov. Počiatočné úspechy a kapitulácia Francúzska presvedčili Hitlerovho hlavného spojenca, talianskeho vodcu [[Benito Mussolini|Benita Mussoliniho]] pridať sa aktívne vo vojne k Nemecku. Počas tohto obdobia sa Hitler po abdikácii [[Walther von Brauchitsch|Waltera von Brauchitscha]] stal najvyšším veliteľom pozemného vojska. V tejto funkcii potláčal všetkých generálov bývalého generálneho štábu na úkor svojich priaznivcov a verných [[Nacizmus|nacistov]]. [[Súbor:Benito Mussolini and Adolf Hitler.jpg|náhľad|vľavo|Hitler a Mussolini v okupovanej Juhoslávii]] [[22. jún]]a 1941 Hitler prikázal trojmiliónovému vojsku zaútočiť na [[Sovietsky zväz]], čím porušil [[Pakt Ribbentrop-Molotov|pakt neútočenia]], ktorý uzavrel spolu so [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] pred tromi rokmi. Predpokladal, že sa jeho armáde podarí zničiť [[ZSSR]] v priebehu niekoľkých mesiacov ešte pred príchodom zimy. Nemcom sa podarilo preniknúť hlboko do sovietskeho územia, obsadiť [[Pobaltie|pobaltské štáty]], [[Ukrajina|Ukrajinu]], [[Bielorusko]] a veľkú časť západu ZSSR. Hitler bol prvý, kto rozpútal vojnu aj v oblastiach za polárnym kruhom, kde sa predtým vojenské operácie nikdy neviedli. Postupne sa však prejavila nepripravenosť nemeckej armády na extrémne podmienky ZSSR. Nepodarilo sa jej obsadiť [[Stalingrad]] (súčasný [[Volgograd]]) a v najdôležitejšom smere útoku boli nemecké vojská zastavené v [[bitka o Moskvu|bitke pred Moskvou]] v decembri 1941. Pod tlakom [[Červená armáda|Červenej armády]] niektorí nemeckí velitelia ustúpili o niekoľko {{km|100|m}}. Tých, ktorí ustúpili, Hitler odvolal. Veril totiž, že práve jeho rozkazy držať pozície za každú cenu a neustupovať sú faktorom, ktorý odvráti nemeckú porážku.<ref name="Manstein, s17">{{Citácia knihy|autor=[[Erich von Manstein]]|titul=Ztracená vítezství svazek 2|isbn= 80-7217-443-6|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|rok=2006|strany=17}}</ref> [[Erich von Manstein|Manstein]] vo svojich pamätiach (vydaných až po vojne) uvádza niekoľko zaujímavých pohľadov na Hitlera ako vojaka. Napriek kritike jeho nerozhodnosti a nedostatočného vojenského vzdelania odmieta lacnú frázu „slobodník z prvej svetovej vojny“<ref name="Manstein, s17" />, často používanú v súvislosti s jeho vojenskými schopnosťami. Po začatí vojny Hitler v plnej miere uskutočňoval svoje plány na likvidáciu preňho nežiaducich skupín. V januári 1942 sa konala utajovaná [[konferencia vo Wannsee]], kde sa ľudia z Hitlerovho blízkeho okolia vrátane [[Reinhard Heydrich|Heydricha]] (veliteľa Ríšskeho bezpečnostného úradu) dohodli na takzvanom „[[Konečné riešenie židovskej otázky|konečnom riešení]]“ židovskej otázky, čo bol nacistický [[eufemizmus]] pre systematické vyvraždenie ([[Genocída (právo)|genocídu]]) všetkých [[Židia|Židov]] – [[holokaust]]. Hitler síce nikdy nepodpísal žiadny písomný rozkaz, ktorý by priamo preukazoval, že išlo o jeho zámer, ale jeho podriadení poznali jeho priania a konali v ich zmysle<ref name="BEoWH" />. ==== Zásahy do velenia armády ==== Na východnom fronte sa v nasledujúcom období rozpútali ťažké boje, ktoré si vyžiadali obrovské množstvo obetí. Hitler vojská na východe riadil z hlavného stanu ''Werwolf'' ležiaceho blízko mesta [[Vinnica]] na západe Ukrajiny. [[Súbor:Hitler Mannerheim 2.jpg|náhľad|vpravo|Hitler s [[Carl Gustaf Emil Mannerheim|Mannerheimom]] na východnom fronte vo Fínsku, leto 1942]] Jeho zásahy do velenia boli niekedy neodborné a nerozhodné. Pri bojoch v južnej časti ZSSR nemecké vojská nedobyli [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]] a navyše sa zaplietli do dlhotrvajúcich a vyčerpávajúcich bojov o [[Stalingrad]], ktoré sa pokúšali obaja diktátori z prestížnych i strategických dôvodov [[bitka o Stalingrad|udržať za každú cenu]]. V dôsledku neuspokojivého tempa postupu odvolal Hitler veliteľa [[Skupina armád A|skupiny armád A]] [[Wilhelm List|maršala Lista]] a týmto jednotkám velil sám. Neskôr výrazne podcenil sovietsku armádu, ktorá najprv porazila krídla [[6. armáda Wehrmachtu|6. armády]], rozvrátila nemecký ''južný front'' a potom celkom [[obkľúčenie|obkľúčila]] nemecké vojská v okolí [[Bitka o Stalingrad|Stalingradu]]. Spočiatku zvažoval evakuáciu tohto vojska, bol však ubezpečený [[Hermann Göring|Göringom]], že letectvo [[Luftwaffe]] zabezpečí dostatočný prísun zásob obkľúčeným jednotkám a preto trval na tom, aby 6. armáda naďalej držala svoje pozície. Zásobovanie však nebolo dostatočné, čo nakoniec vyústilo v kapituláciu a zajatie jej veliteľa maršala [[Friedrich Paulus|Paulusa]] v januári 1943.<!-- Na jar sa Wehrmachtu pod vedením Mansteina síce podarilo stabilizovať front, no následne boje boli znovu poznamenané Hitlerovými nesprávnymi rozhodnutiami. --> Až po tejto [[Bitka o Stalingrad|porážke pri Stalingrade]], nariadil prechod krajiny na vojnový režim, keď [[13. január]]a [[1943]] vyhlásil prostredníctvom Goebbelsa ''totálnu mobilizáciu'' a prechod priemyslu na vojnovú výrobu. Napriek tomu Nemecko Spojencov v ukazovateľoch priemyselnej výroby nedobehlo. Nacistická politika presadzujúca konzervatívne postavenie žien v spoločnosti neumožnila ich efektívnu mobilizáciu ako pracovnej sily pre zvýšenie vojnového úsilia<ref name="BEoWH" />. Namiesto toho, aby pozemná armáda [[Heer]] dopĺňala svoje [[Divízia (vojenská jednotka)|divízie]] bojujúce na fronte, uprednostňoval vytváranie nových. Tak krátko po bitke o Stalingrad vznikla napríklad znovu aj 6. armáda (jej základ tvorili príslušníci bývalej 6. armády, ktorí boli evakuovaní, alebo neboli v obkľúčení). To, že nedbal na doplňovanie frontových jednotiek, malo výrazný vplyv na ich opotrebovanie. Nové jednotky museli navyše naberať nové skúsenosti. Hitler neuspel aj v ďalších cieľoch. Jeho armády sa na obsadených územiach správali zločinne, kradli výrobky, kapitál, služby ale aj kultúrne diela a dokonca obyvateľstvo, ktoré najprv [[Odchod Ukrajincov za prácou do Tretej ríše|verbovali]] a potom posielali na [[nútená práca|nútené práce]] vo svoj vlastný prospech. Nacisti v oblastiach východnej Európy, viedli tvrdú [[Rasizmus|rasistickú politiku]] spojenú so zločinmi, ktoré zaskočili aj obyvateľstvo, ktoré inak opovrhovalo [[stalinizmus|stalinizmom]] na vlastnom území. Hitler tak využil protisovietske naladenie časti obyvateľstva iba čiastočne. Systematicky pristúpil k získavaniu spojencov z radov obyvateľstva až v období, kedy jeho armády prestávali byť na frontoch úspešné a začali byť zo sovietskeho územia vytláčané (napr. [[Ruská oslobodenecká armáda|Vlasovci]]). V [[jún]]i a [[júl]]i 1943 sústredil jednotky armády a SS k útoku na výbežok frontu pri [[Kursk]]u. [[Kurská bitka]], do ktorej bez dostatočného uváženia vrhol svoje vojská, nakoniec skončila ťažkými stratami pechoty i tankov. Počas [[vylodenie v Normandii|vylodenia spojencov v Normandii]] v lete 1944 sčasti aj kvôli dezinformácii vedenej spojeneckou rozviedkou, Hitler ignoroval hrozbu a prikázal držať tankové zálohy v blízkosti [[Cherbourg]]u a neskôr zase viesť nezmyselný protiútok pri [[Mortain]]e, ktorý uväznil v pasci niekoľko desiatok tisíc vojakov a stal sa známy ako obkľúčenie pri [[Falaise (Calvados)|Falaise]]. V tom istom období bola nemecká [[skupina armád Stred]] v [[Bieloruská SSR|Bielorusku]] nečakane napadnutá sovietskymi silami. V priebehu mesiaca utrpeli Nemci straty asi 170 000 mŕtvych a nezvestných vojakov a stredná časť ich frontu sa celkom rozpadla. === Atentát [[20. júl]]a 1944 === [[Súbor:Adolf Hitler, accompanied by other German officials, grimly inspects bomb damage in a German city in 1944, in this... - NARA - 531231.tif|náhľad|vpravo|Hitler pri návšteve zbombardovaného mesta v roku 1944]] {{Hlavný článok|Stauffenbergov pokus o prevrat}} Po úspechu spojeneckej [[operácia Overlord|operácie Overlord]], ako aj porážky pri [[operácia Bagration|bojoch v Bielorusku]] vzrástlo medzi mnohými dôstojníkmi nemeckej armády odhodlanie Hitlera zlikvidovať. Práve v tomto období, keď boli pozície Tretej ríše otrasené, pre to bola najvhodnejšia doba. [[20. júl]]a 1944 naňho uskutočnil [[Claus von Stauffenberg]] v sídle štábu [[Wolfsschanze]] vo Východnom Prusku bombový atentát, ktorý sa však nepodaril. Diktátor bol len ľahko zranený. Hitler túto opozíciu príslušníkov generálneho štábu kruto potrestal. [[Ludwig Beck]], jeden z vodcov sprisahania, ktorý mal nahradiť Hitlera do doby než bude ustanovená legitímna vláda, samotný von Stauffenberg ,ako aj ďalší medzi nimi mnohí [[poľný maršal|poľní maršali]] boli popravení. Populárneho [[Erwin Rommel|Rommela]], o ktorom bol Hitler presvedčený, že bol súčasťou príprav atentátu, prinútil spáchať samovraždu. Na Hitlera bolo spáchaných ešte niekoľko atentátov, ktoré boli všetky neúspešné. Hitler tieto prežité atentáty považoval za znamenia osudu a tvrdil o sebe, že bol povolaný Bohom. Po atentáte poslal lietadlom svoju zakrvavenú bundu uniformy svojej milenke. === Posledné boje === Od konca roku 1944 žil Hitler vo svojom ''Ríšskom kancelárstve''<!-- vtedajšie kancelárstvo, dnes je inde (v blízkosti Ríšskeho snemu) --> v Berlíne, ktoré malo vo dvore protilietadlový kryt, vybudovaný špeciálne pre neho (nemecky Führerbunker). Bojové operácie v tej dobe riadil len z máp. Jeho nádeje na uzavretie separátneho mieru so západnými Spojencami sa miešali s vierou v použitie moderných zbraní ako boli balistické rakety [[V2 (raketa)|V2]], nových typov lietadiel napr. [[Messerschmitt Me 262]] alebo tankov napr. [[Panzerkampfwagen VI Tiger II]]. Rovnako veril, že aliancia západných demokracií so Stalinovým komunistickým ZSSR je neprirodzená a sleduje protichodné politické ciele, čo by malo viesť k jej rozpadu. Nechápal však, že dokiaľ bude žiť a bude na slobode, táto podivuhodná koalícia bude držať pohromade.<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Correlli Bernett]]|titul=Hitlerovi generálové|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|strany=28|rok=1997}}</ref> V septembri 1944 Hitler prikázal pripraviť [[Bitka o Ardeny|ofenzívu v Ardenách]], ktorá naplánovaná na december mala dosiahnuť [[Antverpy]] a oddeliť od seba anglické a americko-kanadské vojská. Tento veľmi nerealistický plán zahrňoval aj neekonomické presuny vojsk z východného frontu, kde práve prebiehali [[Bitka o Budapešť|boje o Budapešť]] a Sovieti navyše pripravovali [[Visliansko-oderská operácia|útok z Poľska]], ktorý urýchlene začali na žiadosť spojencov. Na jeho konci sa Sovietske jednotky nachádzali na [[Odra|Odre]], menej než {{km|100|m}} od Berlína. [[19. marec|19. marca]] 1945 Hitler vydal rozkaz na likvidáciu infraštruktúry oblastí, ktoré mali padnúť do rúk nepriateľa. Nacisti následne začali viesť [[Taktika spálenej zeme|taktiku spálenej zeme]] aj na vlastnom území. V prípade, že by boli tieto rozkazy splnené v plnej miere<!-- Tieto rozkazy sa neoficialne ignorovali. Oficálne sa proti nim postavil len Speer. -->, tisíce Nemcov by zahynuli na následky hladu a chorôb bez strechy nad hlavou. === Smrť v bunkri === Posledné týždne svojho života strávil v bunkri v [[Berlín]]e. Išlo o bunker budovy starého ríšskeho kancelárstva na Wilhelmstraße, ktorý Adolf Hitler používal ako svoju hlavnú súkromnú rezidenciu v Berlíne a preto je bunker označovaný ako ''Führerbunker''. Hitlerov zdravotný stav sa ku koncu vojny zhoršoval (pravdepodobne [[Parkinsonova choroba]]). Najmä po [[20. apríl]]i 1945, kedy sa Berlín dostal po prvýkrát pod paľbu sovietskeho delostrelectva, bol Hitler výrazne otupený s prerušovanými záchvatmi zúrivosti<ref>Žukov, G. K., ''Vzpomínky a úvahy. 3. časť.'' Naše vojsko, Praha, 2006, s. 297</ref>. 20. apríla, v deň svojich 56. narodenín, Hitler uskutočnil svoju poslednú cestu mimo bunker. V delostrelectvom a bombami zničenej záhrade Ríšskeho kancelárstva vyznamenal [[Železný kríž|Železným krížom]] chlapcov z [[Hitlerjugend]]u. V nasledujúcich dňoch sovietske vojská postupne Berlín obkľúčili. Napriek vojensky absolútne beznádejnej situácii Hitler dúfal, že sa jednotky [[Waffen SS]] generála [[Felix Steiner|Steinera]] prebojujú zo severu k mestu, zatiaľ čo jednotky [[8. armáda Wehrmachtu|8. armády]] sa k mestu dostanú z juhu, čím narušia sovietske obchvatné operácie. Vzhľadom na celkovú sovietsku prevahu a dynamiku ich postupu to boli úplne nereálne predstavy. [[Súbor:Stars & Stripes & Hitler Dead2.jpg|thumb|Správa o Hitlerovej smrti v [[Stars and Stripes]]]]Keď sa 22. apríla na vojenskej porade Hitler dozvedel od príslušníkov štábu o tom, že nemecký protiútok sa ani nikdy nemohol začať a naopak nemecké jednotky boli na všetkých úsekoch zatlačené späť a Sovietom sa podarilo preniknúť do mesta, vyzval všetkých okrem [[Wilhelm Keitel|Keitela]], [[Alfred Jodl|Jodla]], [[Hans Krebs|Krebsa]] a [[Wilhelm Burgdorf|Burgdorfa]], aby opustili miestnosť a v hysterickom záchvate obvinil generálov zo zrady a nekompetentnosti, pri čom po prvýkrát priznal, že vojna je prehratá. Následne vyhlásil, že zostane v Berlíne až do konca a spácha samovraždu. 23. apríla [[Hermann Göring|Göring]] v telegrame z [[Berchtesgaden]]u v Bavorsku oznámil, že ak je Hitler obkľúčený v Berlíne, mal by byť poverený vedením Nemecka on, a oznámil tiež, že dáva ultimátum, po ktorom bude považovať Hitlera za neschopného riadiť vojenské operácie. Hitler následne nariadil Göringa zatknúť a neskôr ho vo svojej poslednej vôli pozbavil akejkoľvek funkcie. 28. apríla Hitler zistil, že [[Heinrich Himmler|Himmler]] sa pokúšal viesť so západnými spojencami vyjednávania o kapitulácii. Následne nariadil Himmlera zatknúť a zastreliť a popraviť aj Himmlerovho adjutanta a styčného dôstojníka SS pri hlavnom stane<!-- pobočníka pri hlavnom stane Verbindungsoffizier der Waffen-SS zum Führerhauptquartier --> (Führerhauptquartier) [[Hermann Fegelein|Hermana Fegeleina]] (manžela sestry Hitlerovej milenky [[Eva Braunová|Braunovej]]). 29. apríla sa zosobášil s [[Eva Braunová|Evou Braunovou]]. V&nbsp;priebehu tohto dňa Hitler zistil, že [[Benito Mussolini|Mussolini]] bol popravený. Opustil svadobnú recepciu, aby spolu so sekretárkou pripravil poslednú vôľu a tzv. politický testament<!-- Politisches_Testament_Adolf_Hitlers - politickym bol nazvany az neskor. Osobná (posledná vôľa) bola stručná - mala len tri body. Je popisana v clanku v anglickej verzii -->, v ktorom okrem iného z neúspechu vo vojne obvinil Židov a Nemcov, ktorí zlyhali pri plnení jeho plánov. [[30. apríl]]a 1945, len dva dni pred dobytím bunkru, spáchal Hitler samovraždu so svojou manželkou. Prehryzol [[Kyanid draselný|kyanidovú tabletku (cyankáli)]] a potom sa zastrelil do hlavy pištoľou Walther 7,65. Deň predtým, než spáchal samovraždu, otrávil svojho psa, [[Nemecký ovčiak|nemeckého ovčiaka]] [[Blondi]]. Hitlerove telesné pozostatky jeho služobníctvo a strážcovia poliali [[benzín]]om a čiastočne spálili v kráteri pred bunkrom, následne ho tam i pochovali spolu s manželkou a psom. V tom čase sa ešte v bunkri ukrývali okrem služobníctva a strážcov aj jeho osobný tajomník [[Martin Bormann|Martin Bohrman]]<!-- mal 46 rokov, jeho žena bola bývala Hitlerova sekretárka s ktorou mal 10 detí z ktorých posledné sa narodilo 1943. Manzelka sa skrývala v SUdTyrol a zomrela 1946 na otravu ortuťou --> a minister [[Joseph Goebbels]] s manželkou a ich 6 detí. Goebbels s manželkou a deťmi zomreli 1. mája 1945. V noci z 1. na 2. mája aj všetci ostatní opustili bunker<!-- (Bohrman zomrel neďaleko ale jeho telo objavili až v roku 1972) --> a 2. mája skončil [[Wehrmacht]] boje v Berlíne a bunker bol obsadený červenou armádou. Krátko po konci vojny boli jeho telesné pozostatky [[exhumácia (hrob)|exhumované]] zvláštnou sovietskou jednotkou [[SMERŠ]]. Časť lebky so stopami po guľke a [[čeľusť]], ktorú jednoznačne identifikoval Hitlerov osobný zubár, sa dodnes nachádza v štátnom archíve ([[GARF]]) pod dozorom [[KGB]] (dnešné [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]]) v [[Moskva|Moskve]]. Zvyšok pozostatkov bol zničený pri meste [[Schönebeck]] a rozprášený do blízkej rieky v roku [[1970]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Procházková | meno = Petra | odkaz na autora = | titul = Hitlerove kosti strážia Rusi | url = http://www.sme.sk/c/5147557/hitlerove-kosti-strazia-rusi.html | dátum vydania = 10. december 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-1-4 | vydavateľ = Agentúra Epicentrum, sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2017 francúzski výskumníci porovnali pozostatky z Moskvy so sovietskou pitevnou správou, röntgenovými a zubnými záznamami a historickými údajmi. Konštatovali, že úlomok lebky sa zhodoval s röntgenovým záznamom Hitlera, ktorý vznikol rok pred jeho smrťou a zistenia o zuboch boli tiež v súlade so samovraždou. Pozostatky sú teda Hitlerove.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=BEŇO|meno=MATÚŠ|titul=Neušiel do Antarktídy ani na Mesiac. Hitler naozaj zomrel v Berlíne, hovorí štúdia|periodikum=tech.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://tech.sme.sk/c/20832260/neusiel-do-antarktidy-ani-na-mesiac-hitler-naozaj-zomrel-v-berline-hovori-studia.html|dátum prístupu=2018-05-23|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Charlier |meno=Philippe |priezvisko2=Weil |meno2=Raphaël |priezvisko3=Rainsard |meno3=P. |priezvisko4=Poupon |meno4=Joël |priezvisko5=Brisard |meno5=Jean Claude |titul=The remains of Adolf Hitler: A biomedical analysis and definitive identification |periodikum=European Journal of Internal Medicine |rok=2018 |ročník=54 |číslo= |issn=0953-6205 |doi=10.1016/j.ejim.2018.05.014 |strany=e10-e12 }}</ref> Hitler spáchal samovraždu, aby sa vyhol [[Norimberský proces|Norimberskému procesu]]. Jeho zodpovednosť za [[zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny|zločiny nacistického Nemecka]] však bola potvrdená radom výpovedí na tomto súde. Pretože [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a [[Georgij Konstantinovič Žukov|Žukov]], napriek existujúcim dôkazom, zatajovali [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencom]] Hitlerovu smrť, vzniklo viacero [[Konšpiračná teória|konšpiračných teórií]], z ktorých najznámejšia je, že Hitler sa preplavil [[Nemecká ponorka U-530|ponorkou U-530]]<!-- ktorej velil poručík Otto Wermuth --> do argentínskeho prístavu [[Mar del Plata]].<ref name=":0">Jak to bylo s nacistickými ponorkami v Argentině, zahadyazajimavosti.cz 29. november 2012, [http://www.zahadyazajimavosti.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=163:jak-to-bylo-s-nacistickymi-ponorkami-v-argentin&catid=4:historie&Itemid=7 Online]</ref> Ponorka sa tam skutočne vynorila 10. júla 1945 a vyvolala veľký rozruch, pretože to bolo až dva mesiace po kapitulácii Nemecka. [[Fáma|Fámu]] rozširoval tam žijúci Maďar&nbsp;''Ladislao Szabo''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = Der Spiegel | titul = Ladislao Szabo | url = http://www.spiegel.de/spiegel/print/d-41122355.html | dátum vydania = | dátum prístupu = 1947-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=":0" />'',''&nbsp;ktorého citoval najprv miestny denník ''La Critica'' a 17. a 18. júla 1945 sa táto fáma dostala až do hlavných médií v USA<!-- Two Submarines Hunted July 18, 1945, NY Times …Two Submarines Hunted BUENOS AIRES, July 17 (fP)- Cesar Ameghino, Foreign Minister, told a press conference today that a report that one or possibly two submarines… denies Hitler on board http://www.nytimes.com/topic/person/adolf-hitler http://archives.chicagotribune.com/1945/07/18/page/5/article/hitler-rumors -->. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Adolf Hitler|commonscat=Adolf Hitler}} {{Osobnosť roka časopisu Time 1927-1950}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hitler, Adolf}} [[Kategória:Adolf Hitler| ]] [[Kategória:Kancelári Nemecka]] [[Kategória:Vládcovia Nemecka]] [[Kategória:Nacistickí vodcovia]] [[Kategória:Organizátori holokaustu]] [[Kategória:Vojnoví zločinci]] [[Kategória:Nemecké osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Obete samovrážd]] [[Kategória:Konšpirační teoretici]] [[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]] [[Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach]] 2c8b7j4284g3d6ponagdxcw09agnfhi 8206108 8206106 2026-04-30T10:48:22Z ~2026-26345-67 293462 Je to tak 8206108 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Adolf Hitler | Rodné meno = | Popis osoby = nemecký politik pochádzajúci z Rakúska a diktátor nacistického Nemecka v rokoch 1933{{--}}1945 | Portrét = Hitler portrait crop (colorized).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Hitler v roku 1938 | Podpis = Hitler’s signature (1944).svg | Úrad = [[Führer|Vodca Veľkonemeckej ríše]] | Poradie = | Koniec obdobia = [[30. apríl]] [[1945]] | Začiatok obdobia = [[2. august]] [[1934]] | Predchodca = [[Paul von Hindenburg]] (prezident) | Nástupca = [[Karl Dönitz]] (prezident) | Úrad2 = ríšsky kancelár Nemecka | Poradie2 = 24. | Koniec obdobia2 = [[30. apríl]] [[1945]] | Začiatok obdobia2 = [[30. január]] [[1933]] | Predchodca2 = [[Kurt von Schleicher]] | Nástupca2 = [[Joseph Goebbels]] | Dátum narodenia = [[20. apríl]] [[1889]] | Miesto narodenia = [[Braunau am Inn]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnešné [[Rakúsko]]) | Dátum úmrtia = {{dúv|1945|4|30|1889|4|20}} | Miesto úmrtia = [[Berlín]], [[Nacistické Nemecko]] (dnešné [[Nemecko]]) | Politická strana = [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|NSDAP]] | Alma mater = | Profesia = | Štátna príslušnosť = [[Predlitavsko|rakúska]] (do 1925)<br />bez štátnej príslušnosti (1925 – 1932)<br />nemecká (od 1932) | Vierovyznanie = | Rodičia = [[Alois Hitler]] (rod. Schickelgruber, 1837{{--}}1903){{break}}[[Klara Hitler]] (rod. Pölzlová, 1860{{--}}1903)<ref name="MK">{{Citácia knihy | titul = Hitler, Mein Kampf : Еine kritische Edition | zväzok = I | typ zväzku = Band | miesto = München; Berlin | vydavateľ = im Auftrag des Instituts für Zeitgeschichte | rok = 2016 | isbn = 978-39814052-3-1 | počet strán = 947 | strany = 95{{--}}96 }}</ref> | Súrodenci = Gustav Hitler (1885{{--}}1887), Ida Hitlerová(1886{{--}}1888), Otto Hitler(1887), Edmund Hitler(1894{{--}}1900), Paula Hitlerová(1896{{--}}1960)<ref name="MK"/> | Manželka = [[Eva Braunová]] (1945) | Deti = | Partnerka = [[Eva Braunová]] (do 1945)<br />Maria Reiterová<br />Geli Raubalová | Webstránka = | Poznámky = }} '''Adolf Hitler''' (* [[20. apríl]] [[1889]], [[Braunau am Inn]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taufen - Duplikate 1889 - 106/1889 {{!}} Braunau am Inn {{!}} Linz, rk. Diözese (Oberösterreich) {{!}} Österreich {{!}} Matricula Online|url=http://data.matricula-online.eu/de/oesterreich/oberoesterreich/braunau-am-inn/106%252F1889/?pg=8|vydavateľ=data.matricula-online.eu|dátum prístupu=2019-10-20}},</ref> – † [[30. apríl]] [[1945]], [[Berlín]]) bol [[nacistické Nemecko|nemecký]] [[politik]] pochádzajúci z [[Predlitavsko|Rakúska]], ktorý bol od roku [[1933]] [[diktatúra|diktátorom]] [[nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]] až do svojej samovraždy v roku [[1945]]. Najskôr člen a potom líder [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany]] (NSDAP), autor [[národný socializmus|národnosocialistickej]] koncepcie štátu (v diele ''[[Mein Kampf]]'', [[1925]]), stál od roku 1933 na čele Nemecka ako ríšsky kancelár a od roku [[1934]] ako [[Führer|vodca a ríšsky kancelár]] (''Führer und Reichskanzler'').<ref name="Hitler">{{Citácia knihy|autor=[[Hans Bern Gisevius]]|titul=Hitler|isbn= 80-220-0294-1|miesto=Bratislava|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|rok=1991|strany=13}}</ref> V Nemecku zriadil [[Totalitarizmus|totalitnú]] diktatúru. Agresívnou zahraničnou politikou voči okolitým krajinám rozvrátil [[Versaillská sústava|versaillský systém]] ([[Anšlus|anšlus Rakúska]], [[Mníchovská dohoda]], [[Protektorát Čechy a Morava|okupácia Čiech a Moravy]]) a vyvolal v Európe [[Druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]]. Bol inšpirátorom a hlavným organizátorom masového vraždenia obyvateľstva a vojnových zajatcov v okupovaných krajinách, obzvlášť v [[Druhá poľská republika|Poľsku]] a [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]. Za nepriateľov Nemecka považoval nielen politických oponentov, ale aj rôzne skupiny obyvateľstva, najmä [[Židia|Židov]], [[Rómovia|Rómov]], [[Slovania|Slovanov]], [[homosexualita|homosexuálov,]] [[Bisexualita|bisexuálov]], postihnutých a iných. Bol zodpovedný za hmotné a morálne zničenie Nemecka v priebehu vojny. == Život == [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-1989-0322-506, Adolf Hitler, Kinderbild retouched.jpg|náhľad|Fotografia Adolfa Hitlera, okolo roku [[1890]].]] Hitlerova kniha [[Mein Kampf]] ({{slk|Môj boj}}) je podľa mnohých názorov veľmi zlým prameňom pre opis Hitlerovho života.<!-- Hitler počíná svou knihu stručnou vlastní biografií. Nedovídáme se z ní ničeho nového --><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moderní-Dějiny.cz {{!}} Neznámá Masarykova recenze Hitlerovy knihy Mein Kampf|url=http://www.moderni-dejiny.cz/clanek/neznama-masarykova-recenze-hitlerovy-knihy-mein-kampf/|vydavateľ=www.moderni-dejiny.cz|dátum prístupu=2019-04-30}}</ref> Obsahuje výrazne tendenčne podané spomienky na jeho celý dovtedajší život a jej hlavným posolstvom je šíriť vieru, že práve on je tým vyvoleným, ktorý má za úlohu od „božskej prozreteľnosti“ doviesť Nemecko opäť na „výslnie moci a cti“. Sám Hitler za života prísne zatajoval svoj pôvod. Nechal dokonca v roku [[1938]] zrovnať so zemou rodné dediny svojich rodičov a starých rodičov v [[Dolné Rakúsko|Dolnom Rakúsku]] (pri [[Česko|Česku]])<!-- úplne presne rodné dediny svojho otca, starého otca a ďalších príbuzných: Döllersheim und Strones, ktoré sú na severovýchode Rakúska ale severozápade DOln. Rak. a to takto: zum militärischen Sperrgebiet, ließ dort für einen großen Truppenübungsplatz bis 1942 ihre etwa 7000 Einwohner umsiedeln und dabei mehrere Gedenktafeln für seine Vorfahren entfernen. -->. Dôvodom môže byť Hitlerov nevyjasnený pôvod spojený s [[incest]]om (jeho matka bola zároveň neter jeho otca). Keďže si Hitler nebol istý, kto bol jeho starý otec, pretože jeho otec bol nemanželské dieťa, objavovali sa špekulácie, že práve Hitler ako hlavný reprezentant [[rasizmus|rasistickej]] ideológie má za predkov [[Česi|Čechov]] alebo [[Židia|Židov]]<!-- začal s tým už cez vojnu úrad čiernej propagandy UK a stále neoverené trvá doteraz napr https://svet.sme.sk/c/5520958/predkovia-hitlera-mohli-byt-zidia.html -->. Hitler sa stravoval vegetariánsky<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Svet|meno=Zaujimavý|titul=Adolf Hitler : 27 Historických zaujímavostí a faktov na ktoré v škole nezvýšil čas|periodikum=Zaujímavý Svet|dátum=2016-04-24|url=http://www.zaujimavysvet.sk/adolf-hitler-zaujimavosti-a-fakty/|dátum prístupu=2017-03-21|jazyk=sk-SK}}</ref>, ako dospelý prestal fajčiť a na verejnosti nepil alkohol, napriek tomu trpel viacerými chorobami a pravidelne&nbsp;užíval okrem iného [[kokaín]]<!-- a amphetamine,&nbsp;barbiturates,&nbsp;opiates. Ak to chce niekto rozširovať nech radšej preloží en.wikipedia.org/wiki/Adolf_Hitler#Health a Family --><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Milton|meno=Giles|titul=Keď Hitler bral kokaín a Leninovi ukradli mozog|vydanie=|vydavateľ=Ikar|miesto=|rok=2016|isbn=|strany=}}</ref> a eukodal ([[oxykodón]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = History: Addiction and the Reich | url = https://www.nature.com/articles/538038a | vydavateľ = nature.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-28 | miesto = | jazyk = en }}</ref>. === Detstvo === [[Súbor:Stammbaum Adolf Hitler 3.jpg|thumb|left|Rodokmeň Adolfa Hitlera]] Hitler sa narodil v [[Braunau am Inn]] v dnešnom [[Rakúsko|Rakúsku]] ako štvrté zo šiestich detí (4 zomreli v detskom veku) colníka nemeckého pôvodu Aloisa Hitlera a jeho tretej ženy Kláry<ref name="Hitler" /> (pôvodom Rakúšanky), ktorá bola zároveň jeho neter.<ref name="Hitler 1">{{Citácia knihy|autor=[[Hans Bern Gisevius]]|titul=Hitler|isbn= 80-220-0294-1|miesto=Bratislava|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|rok=1991|strany=17}}</ref> Hitlerova sestra z tohto manželstva Paula, ktorá sa dožila dospelosti, bola od neho mladšia o 8 rokov. Deti Aloisa z druhého manželstva (Alois junior a Angela)<ref name="Hitler 1" /> žili po smrti jeho druhej ženy tiež v ich domácnosti. === Štúdium === Kvôli otcovmu povolaniu sa rodina často sťahovala, takže Hitler navštevoval ľudové školy v [[Passau]], [[Lambach]]u a [[Leonding]]u pri [[Linz]]i. Potom študoval na reálnom gymnáziu v [[Linz]]i, ale štúdium nedokončil. Podľa niektorých názorov pre absolútnu neschopnosť, ktorá vyvrcholila, keď jeho otec v roku [[1903]] zomrel a Hitlera nemal viac kto nútiť učiť sa. Od roku 1903 poberal podporu pre polosiroty a od roku [[1905]] ho finančne podporovala matka a teta, pretože odišiel do Viedne, kde sa pokúšal dostať sa na prestížnu umeleckú školu. V októbri [[1907]] ho neprijali na [[Viedenská umelecká akadémia|Viedenskú umeleckú akadémiu]], poradili mu však nech skúsi svoj talent využiť pri štúdiu [[architektúra|architektúry]]. Po tom, čo sa dozvedel, že jeho matke chorej na [[zhubný nádor|rakovinu]] prsníka zostáva len niekoľko týždňov života, vrátil sa koncom roka 1907 do Linzu. V decembri 1907 pochoval matku a zdedil po nej 1000 korún. Pretože sa vydával za študenta, mohol od januára [[1908]] poberať dôchodok pre siroty vo výške mesačne 25 korún. Na jar 1908 presvedčil rodičov svojho jediného zdokumentovaného priateľa z detstva [[August Kubizek|Augusta Kubizeka]] aby ho pustili študovať z Linzu na konzervatórium do Viedne. Kubizekovi rodičia boli českého pôvodu a tak Hitler s Kubizekom bývali vo Viedni v podnájme u Češky ''Marie&nbsp;Zakreys'' (''Stumpergasse 31''). V októbri 1908 Kubizeka prijali na Viedenskú umeleckú akadémiu, Hitlera však ani nepripustili k talentovým skúškam. Na jeseň 1908 Kubizek absolvoval 8 týždňovú vojenskú službu v rakúskej armáde. V tomto období sa ich cesty rozišli. Hitler si požičal od svojej tety ''Johanny'' ďalších 924 korún (bez toho, že by sa priznal k neúspechom) a z podnájmu odišiel v novembri 1908 bez toho, aby zanechal odkaz Kubizekovi. Živil sa príležitostnými zamestnaniami a privyrábal si predajom obrázkov a pohľadníc pozoruhodností Viedne, ktoré sám maľoval väčšinou podľa fotografií. Striedal miesta pobytu, s tým ako mu dochádzali peniaze, býval stále ďalej od centra Viedne. V roku [[1909]] býval v útulku pre bezdomovcov v [[Meidling]]u a v roku [[1910]] v mužskej ubytovni na ulici ''Meldemannstraße''. Tu bol v kontakte aj so židovskými obyvateľmi ubytovne, ktorí Hitlerove obrazy predávali. V tomto období mal finančné problémy ako aj problémy s políciou, ktorá mu, napríklad, na základe udania zakázala používať neoprávnený titul [[akademický maliar]]. Vo Viedni sa zoznámil s [[Antisemitizmus|antisemitskými]] a [[Rasizmus|rasistickými]] názormi ([[Jörg Lanz von Liebenfels]], [[Georg Ritter von Schönerer]] a pod.). Viac ako o politiku sa však podľa Kubizeka zaujímal o operu, najmä o [[Richard Wagner|Richarda Wagnera]], skladateľa nemeckých nacionalistických opier. Jeho najobľúbenejšia opera bola ''Rienzi, der letzte der Tribunen (Rienzi, posledný tribún)'' o stredovekom tribúnovi, ktorý rečníckym umením získal podporu ľudu. Wagner venoval&nbsp;partitúru&nbsp;tejto opery bavorskému kráľovi a z rodinného archívu&nbsp;vo Wittelsbachu&nbsp;si ju neskôr Hitler jednoducho privlastnil. Dnes je partitúra stratená<ref>KUČERA, Jan Pavel.&nbsp;''Drama zrozené hudbou&nbsp;: Richard Wagner''. Praha&nbsp;: Paseka, 1995. S.&nbsp;Str. 58. (česky)</ref>. Hitler už ako vrcholný predstaviteľ robil všetko pre to, aby „vygumoval“ svoju minulosť. Po [[Anšlus|obsadení Rakúska]] v roku 1938 miesta narodenia svojich rodičov a starých rodičov ([[Pölla|Döllersheim]]&nbsp;a jeho časť Strones) vyhlásil za uzatvorenú vojenskú oblasť (napríklad bol zničený náhrobný kameň jeho starej matky) a vo Viedni nechal zničiť dokumentáciu o miestach svojho pobytu s tým, že počas "štúdia" býval v honosnej štvrti. V roku [[1939]]&nbsp;pozval Hitler Kubizeka ako svojho hosťa do [[Bayreuth]]u, kde sa usporadúvali ''Wagnerove hudobné slávnosti''. O Kubizekovi sa vyjadril ako o "jedinom&nbsp;Čechovi, ktorý má právo byť priateľom&nbsp;Vodcu". Kubizek sa nezaujímal o politiku a do NSDAP vstúpil až v roku 1942. Prežil vojnu a aj pre svoju známosť s Hitlerom bol zadržiavaný 16 mesiacov po vojne v Camp Marcus W. Orr, kde vypovedal ku svojim vzťahom a dokumentom súvisiacich s Hitlerom. Až po vojne v roku 1953 napísal knihu o svojom priateľovi z mladosti.<!-- ktora je prave preto ciastocne tendecna a Kubuzek sa snazi vyvinit. --><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kubizek|meno=August|autor=|odkaz na autora=|titul=Adolf Hitler, můj přítel z mládí|vydanie=|vydavateľ=Tygros|miesto=&#x5B;Turnov&#x5D;|rok=2012|počet strán=285|url=|isbn=978-80-260-1879-7|kapitola=|strany=|jazyk=}}</ref> === Prvá svetová vojna === [[Súbor:Adolf Hitler during WW1.png|alt=|náhľad|Hitler (úplne vľavo) so svojimi spolubojovníkmi počas prvej svetovej vojny]] Po tom, čo mu v roku [[1913]] vyplatili dedičstvo po otcovi (820 korún), presťahoval sa do nemeckého [[Mníchov]]a.<ref name="Hitler" /> Dôvodom bola snaha naďalej sa vyhýbať rakúskej vojenskej službe ako aj jeho "znechutenie" z rakúsko-uhorského mnohonárodnostného štátu a multikultúrnej Viedne. No už v roku [[1914]] sa prihlásil ako dobrovoľník k 16. bavorskému pluku a nastúpil na front [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]].<ref name="Hitler" /> Skoro celú vojnu strávil ako [[pešia spojka]] na [[západný front (1. svetová vojna)|západnom fronte]]. Dostal rad [[Železný kríž|Železného kríža II. triedy]] (1914) za nešpecifikované zásluhy. Po zranení nohy v roku [[1916]] na čas prerušil službu, ale na front sa opäť vrátil v marci [[1917]] a potom (roku [[1918]]) dostal aj vyznamenanie [[Železný kríž]] I. triedy na návrh židovského plukovného adjutanta (''regimentsadjutanta)''&nbsp;[[Hugo Gutmann|Huga Gutmanna]]. Jeho spolubojovníci ho nenávideli za jeho nekritickú poslušnosť voči dôstojníkom. Krátko pred koncom vojny, [[15. október|15. októbra]] 1918, po [[bojové otravné látky|plynovom]] útoku dočasne [[Slepota|oslepol]] a dostal sa do lazaretu v [[Pasewalk]]u v [[Meklenbursko-Predpomoransko|Dolnom Pomoransku]]. Ošetrujúci [[psychiater]] Hitlera klasifikoval ako [[Psychopatia|psychopata]], úplne nevhodného zastávať vedúce funkcie. Keďže ho ako hysterika označil aj Hitlerov nadriadený dôstojník, nie je čudné, že napriek vyznamenaniam nedosiahol vyššiu hodnosť ako tú najnižšiu – [[slobodník]]. V lazarete ho v novembri 1918 zastihla správa o porážke Nemecka vo vojne. Podľa novších výskumov bolo oslepnutie asi [[Hystéria|hysterická reakcia]] na túto porážku. Hitler, podobne ako ostatní nemeckí nacionalisti, rád uveril [[Konšpiračná teória|konšpiračnej teórii]] šírenej najprv najvyšším vedením armády, ktorá tvrdila, že nemecká armáda "nebola porazená na bojisku" ale odnárodnení civilisti jej "pichli nôž do chrbta". Mysleli sa tým vodcovia sociálnych a demokratických strán ([[Sociálnodemokratická strana Nemecka]], [[Spartakovci]]), ktorí viedli revolúciu, ktorá 9. novembra 1918 viedla k abdikácii cisára. Nemeckí [[Antisemitizmus|antisemiti]] zároveň spájali „vnútorných“ a „vonkajších nepriateľov Ríše“ s „medzinárodným [[židovstvo]]m“. 9. novembra 1918 vznikla [[Weimarská republika]], ktorej predstavitelia [[28. jún]]a [[1919]] podpísali v [[Paríž]]i [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskú zmluvu]]. Na jej základe muselo Nemecko okrem iného odstúpiť 13% svojho územia, obmedziť flotilu a ozbrojené sily na 100 000 mužov a platiť vysoké finančné [[Reparácie (vojna)|reparácie]], ktoré predstavovali 33 000 000 000 $. === Vzostup === Po skončení vojny striedal zamestnania, živil sa hlavne ako dôverník [[Reichswehr]]u (armáda a námorníctvo) v [[Mníchov]]e, v [[Bavorsko|Bavorsku]], ktoré bolo ako slobodný štát súčasťou [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]]. Bola to funkcia spojky medzi armádou a vládou vedenou židovským predsedom vlády [[Kurt Eisner|Eisnerom]], ktorého pohrebu sa Hitler [[26. február]]a 1919 osobne zúčastnil. Za Eisnera bolo Bavorsko deklarované ako ľudový štát (''Volksstaat Bayern''). Eisner, sociálny demokrat, bol zavraždený vo februári 1919, čo viedlo ku komunistickej revolúcii a vzniku [[Bavorská republika rád|Bavorskej republiky rád]], ktorá bola vyhlásená 6. apríla 1919. [[Súbor:Hitler's DAP membership card.png|thumb|left|Hitlerov stranícky preukaz DAP s číslom 7, dodatočne upravený, aby sa mohol radiť k najstarším členom. Pôvodne mal číslo 555 – skutočné poradie sa zvyšovalo o 500, aby sa vzbudilo zdanie, že strana je početnejšia.]] Po vojenskej porážke Bavorskej republiky rád v máji 1919 obviňoval Hitler pred súdom svojich kamarátov z pluku za to, že spolupracovali práve s republikou rád. Potom sa dokázateľne niekoľkokrát stretol s veliteľom&nbsp;''oddelenia vyšetrovania'' (Aufklärungsabteilung) [[Reichswehr|''Reichswehru'']] ''Karlom Mayrom'', čo viedlo k domnienkam, že sa stal dôverníkom tajnej služby. Isté je, že v júni a v júli 1919 absolvoval „antiboľševistické školenia“ na mníchovskej univerzite a v septembri 1919 prenikol do Nemeckej robotníckej strany (''Deutsche Arbeiterpartei''&nbsp;–&nbsp;[[Deutsche Arbeiterpartei - Nemecká robotnícka strana|DAP]]), ktorú sledovali Mayrovi dôverníci ako možný zdroj boľševizmu a [[Spartakovci|spartakizmu]]. Táto [[socializmus|socialisticko]], [[nacionalizmus|nacionalisticko]] a [[xenofóbia|xenofóbno]]-[[antisemitizmus|antisemitsky]] orientovaná strana mala málo členov a tak v októbri 1919 Hitler namiesto donášania sa stal jej 55. straníkom (s Mayrovým súhlasom). Do strany ho prijal predseda ''Anton Drexler,'' pretože na zhromaždeniach, konaných väčšinou v krčmách, sa Hitler prejavil ako dobrý rečník, už vtedy so svojou typickou gestikuláciou. Až do 31.&nbsp;marca 1920 bol Hitler zamestnancom armády (Reichswehru). Potom sa stal plateným straníckym rečníkom<!-- živil sa už svojimi prejavmi, na ktoré chodilo 1200 až 2500 ludi -->. V roku [[1920]] presadil Hitler zmenu názvu strany s prívlastkom národnosocialistická (''Národnosocialistická nemecká robotnícka strana'' – ''Nazionalsozialistiche Deutsche Arbeiterpartei''&nbsp;–&nbsp;[[NSDAP]]) a spolu s Drexlerom a [[Gottfried Feder|Gottfriedom Federom]] spísali 25-bodový program strany.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Jakub Drábik|meno=|titul=Vzostup zla|url=http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla|dátum vydania=31. júl 2017|dátum prístupu=2018-01-12|vydavateľ=Historická Revue|url archívu=https://web.archive.org/web/20180113035456/http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla|dátum archivácie=2018-01-13}}</ref> Hitlerov neskorší osobný tajomník [[Rudolf Hess]], ktorý sa stal členom NSDAP v máji 1920 (členská legitimácia č. 16) bol zároveň členom okultistickej [[Spoločnosť Thule|spoločnosti Thule]] (bájny ostrov, z ktorého vraj vzišla [[árijská rasa]]), ktorá inšpirovala NSDAP použitím [[Svastika|svastiky]], symbolov [[Runy|runového písma]] a pod. Kľúčovou postavou prvých rokov NSDAP&nbsp;bol kapitán [[Ernst Julius Röhm|Ernst Röhm]], ktorý pomohol vyzbierať peniaze.<ref name=":1" /> V decembri 1920 kúpila NSDAP od vydavateľstva [[Franz-Eher-Verlag]] zadĺžené noviny ''[[Völkischer Beobachter]]''&nbsp;(doslova ''Ľudový pozorovateľ)'' za 155&nbsp;000&nbsp;mariek a postupne získavala vplyv a nových priaznivcov. <!-- Hitler už v roku 1920 vytlačil z pozície predsedu zakladajúceho člena Karla Harrera (* 8. október 1890 Beilngries - † 5. september 1926 München, ktorý sa vzdal všetkých straníckych funkcií 5. januára 1920). Predsedom sa stal Drexler. -->V roku [[1921]] sa Hitler zmocnil vedenia strany tým, že v nej zaviedol "[[vodcovský princíp]]" a predsedu Drexlera odsunul za čestného predsedu. Teraz už bol známou osobnosťou v [[Bavorsko|Bavorsku]], ale mimo neho bol podceňovaný<ref>[https://dennikn.sk/49042/archiv-ukazal-ako-velmi-podcenil-new-york-times-hitlerov-antisemitizmus/ Jana Shemesh: Archív ukázal, ako veľmi podcenil New York Times Hitlerov antisemitizmus, DennikN, 13. február 2015]</ref><!-- http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla počet členov sa zvýšil z 1 100 v júni 1920 na 55-tisíc na jeseň 1923. -->. Ako vodca nemeckého nacizmu viedol v [[Mníchov]]e neúspešný takzvaný "pivný", "[[Pivnicový puč|pivnicový]]" alebo Hitler- [[Erich Ludendorff|Ludendorffov]] pokus o puč, pri ktorom [[9. november|9. novembra]] [[1923]] pri prestrelke s políciou zomrelo 16 pučistov a 4 policajti. Hitler sa len zranil pri páde ale udalosť neskôr využil propagandisticky legendou o zastrelených martýroch a krvavej zástave (''Blutfahne''). Po dvoch dňoch bol zaistený a keďže v tom čase súdy v Nemecku boli veľmi mierne voči [[Pravicový extrémizmus|pravicovému extrémizmu]] (sudca si dokonca od Hitlera vypočul kritiku, že je Žid), dostal Hitler len 5 rokov vtedy existujúceho tzv. ''väzenia cti'' v [[Landsberg am Lech|Landsbergu]] (kde nebolo treba pracovať a pod.<!-- (mal izbu s výhľadom, mohol prijímať návštevy podľa uváženia, mal k dispozícii pobočníka, mohol voľne využívať poštu atď.) http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla -->). Vo väzení diktoval svoju knihu ''[[Mein Kampf]]'', ktorá sa pôvodne mala volať ''Štyri a pol roka boja proti klamstvám, hlúposti a zbabelosti''. Odsedel menej ako 9 mesiacov a 20. decembra [[1924]]&nbsp;bol prepustený za dobré správanie. Po prepustení sa obával, že by mohol byť z Bavorska vyhostený do Rakúska, kde by bol bezvýznamný a v roku [[1925]] si dal odňať rakúske občianstvo, nemecké však získal až roku [[1932]], keď sa zamestnal na ''Úrade pre kultúru a meranie krajiny'' v [[Braunschweig]]u. Vybavením nemeckého občianstva bola poverená Hitlerova podporovateľka [[Magda Quandtová]] (vtedy manželka veľkopodnikateľa ''[[Günther Quandt|Günthera Quandta]]'',&nbsp;neskoršie manželka ministra propagandy [[Joseph Goebbels|Josepha Goebbelsa]]). Vo februári 1925 sa NSDAP ako jedinej z extrémistických strán podarilo dosiahnuť zrušenie zákazu svojho pôsobenia, ktoré platilo od [[Pivnicový puč|puču v novembri 1923]]. NSDAP vydávala nové preukazy aj členom iných strán a prevzala a zreorganizovala aj ozbrojené oddiely [[Sturmabteilung|SA]] a [[Schutzstaffel|SS]]. &nbsp;V rokoch 1924 až 1929 sa nemecká ekonomika vďaka dotáciám zo zahraničia relatívne stabilizovala a vyzeralo to, že Nemecku sa podarí prekonať úpadok spôsobený vojnou. Vo voľbách v máji 1928 získala NSDAP len 2,6 % hlasov (810 127) napriek tomu, že počet členov na konci roka 1928 bol už približne 130 000.&nbsp;Čím horšie sa darilo Nemecku, tým lepšie sa darilo nacistom.<ref name=":1" /> [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľká hospodárska kríza]], ktorá začala v roku [[1929]] aj v Nemecku spôsobila nezamestnanosť a nespokojnosť, ktorá pomohla Hitlerovi a jeho strane dostať sa k moci. 27.&nbsp;marca 1930 sa&nbsp;rozpadla koalícia demokratických strán, ktorá bola základom tzv. [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]].&nbsp;<!-- Vo voľbách v septembri 1930 získala NSDAP 18,3 % hlasov (6 379 672), 107 kresiel a stali sa druhou najsilnejšou stranou. Hitler kandidoval v marci 1932 v prezidentských voľbách. Aj keď ich nevyhral, dokázal získať nemalú podporu. V prvom kole získal 30,1 % hlasov, v druhom 36,8 % (Hindenburg 49 % a 53 %). -->Vo voľbách do [[Ríšsky snem|Ríšskeho snemu]] v júli 1932 sa [[NSDAP]] s 37,4 % hlasov stala najsilnejšou stranou<!-- Napriek víťazstvu však Hitlerovi zatiaľ post kancelára ušiel. Nacisti nemali na vytvorenie vlády potrebnú väčšinu (Komunisti získali 89 kresiel, sociálni demokrati 133). Prezident vymenoval za kancelára Franza von Papena. Von Papen však post nezvládol. Jeho vláde bola vyslovená nedôvera a nové voľby boli vypísané na november 1932. Nacisti v nich získali už len 33,1 % hlasov a počet ich poslancov v Reichstagu klesol na 196. .. Pre Hitlera to bol jasný signál, že sa musí zmocniť postu kancelára čím skôr, čo by sa mu nepodarilo keby sa proti nacistom vytvorila jednotná opozícia. Von Papen, jeho nástupca na poste kancelára Kurt von Schleicher a Alfred Hugenberg (Deutschnationale Volkspartei) sa do január 1933 hádali a intrigovali. Starého a unaveného prezidenta Hindenburga (82 rokov) to viedlo k menovaniu Hitlera. „Obdobie boja“ (Kampfzeit) sa skončilo, začalo „uchopenie moci“ (Machtergreifung). --> a prezident [[Paul von Hindenburg]] Hitlera [[30. január]]a 1933 menoval ríšskym [[kancelár]]om. V roku 1933 bolo nezamestnaných viac ako šesť miliónov Nemcov a životná úroveň dramaticky nízka. === Nacistický diktátor === [[Súbor:Reichsparteitag of the NSDAP in Nuremberg, SA troops march past Adolf Hitler, Sept. 1935.jpg|náhľad|Hitler na prehliadke SA v [[Norimberg]]u, november 1935]] Po prístupe k moci postupne zaviedol v Nemecku [[nacizmus|nacistickú]] [[diktatúra|diktatúru]]. Po [[Požiar Ríšskeho snemu|požiari Ríšskeho snemu]] 27. februára&nbsp;1933, z ktorého obvinil komunistov, primäl prezidenta&nbsp;k podpisu dvoch mimoriadnych nariadení&nbsp;''Na ochranu národa a štátu''&nbsp;a&nbsp;''Proti zrade a velezradným činom''. Na ich základe boli zrušené občianske práva a slobody, čo neskôr viedlo k zákazu [[komunizmus|komunistickej strany]], fyzickej likvidácii "revolučných kádrov" a antifašistov. Nakoniec jediným odsúdeným za požiar bol Holanďan [[Marinus van der Lubbe]]. Obvinený [[Georgi Dimitrov]], ktorému sa podarilo pred súdom dokázať možnú účasť&nbsp;[[Hermann Göring|Göringa]] na požiari, bol spolu s ostatnými oslobodený. 1. augusta 1934 sa Hitlerovi podarilo presadiť spojenie úradu ríšskeho prezidenta a ríšskeho kancelára, deň nato zomrel prezident [[Paul von Hindenburg|Hindenburg]]. Týmto sa Hitler stal [[2. augusta]] [[1934]] prakticky neobmedzeným vládcom Nemecka, keď prevzal aj právomoci prezidenta. Sám sebe si kancelár Hitler udelil zákonom titul „vodca“ ([[nemčina|nem.]] ''[[Führer]]''). Pozícia s plným názvom ''Führer und Reichskanzler'' (vodca a ríšsky kancelár) spojila úrady prezidenta a kancelára a v jeho rukách skoncentrovala neobmedzenú moc. Hitler a nacisti potláčali akúkoľvek opozíciu. Pre svojich ideologických a „rasových nepriateľov“ prikázal zriadiť [[Koncentračný tábor|koncentračné]] a [[Nacistický vyhladzovací tábor|vyhladzovacie tábory]] ešte v polovici [[30. roky 20. storočia|30. rokov]]. Masové vyhladzovanie a popravy najrôznejších skupín nemeckého i podmaneného obyvateľstva dosiahlo svoj vrchol neskôr počas vojny. Bol iniciátorom rasistickej politiky namierenej najmä proti [[Židia|Židom]]. V roku [[1935]] boli s jeho prispením schválené [[Norimberské zákony]], ktoré postihovali „rasovo menejcenné obyvateľstvo“. Medzi iným boli Židia pozbavení občianstva a nesmeli uzatvoriť manželstvo s [[árijci|Árijcami]]. V noci z 9. na [[10. november|10. novembra]] 1938 sa s Hitlerovým súhlasom uskutočnil veľký [[pogrom]] proti Židom po celej krajine tzv. [[krištáľová noc]], ktorý nakoniec viedol k ich deportácii do [[geto|get]]<ref name="BEoWH">Tent, James F., ''Hitler Adolf.'' in William H. McNeill (Editor): ''Berkshire Encyclopedia of World History.'' Vol. III, Berkshire Publishing Group, Great Barrington, s. 910&nbsp;–&nbsp;915</ref>. V marci roku 1935 zaviedol v Nemecku [[branná povinnosť|všeobecnú brannú povinnosť]] a začal sa systematicky pripravovať na agresívnu vojnu. Postupne likvidoval jednotlivé ustanovenia [[Versaillská mierová zmluva|Versaillského mieru]], obsadil [[Porýnie]] nemeckým vojskom. V rokoch [[1936]]{{--}}1939 aktívne podporoval [[Francisco Franco|Franca]] v [[Španielska občianska vojna (1936)|španielskej občianskej vojne]]. Nacistické vydavateľstvo ''Eher'' získalo v roku 1939 až [[44]]% podiel na trhu (ktorý sa potom do roku [[1944]] zvýšil až na 83%). Nacistický denník ''Völkischer Beobachter''&nbsp;v 40 miliónovom Nemecku dosahoval miliónové náklady (v roku [[1941]] mal 1 200&nbsp;000 výtlačkov). Pomocou zastrašovania domnelých aj skutočných nepriateľov ozbrojenými oddielmi a tajnou políciou [[Gestapo]] (vedených [[Heinrich Himmler|Himmlerom]]) ako aj propagandou (v roku 1941 zamestnávalo [[Joseph Goebbels|Goebbelsovo]] ministerstvo propagandy 60 000 ľudí a okrem tlače ovládlo aj film) sa podarilo Hitlerovi a jeho spolupracovníkom sfanatizovať Nemcov [[nacizmus|nacizmom]] a v záujme cieľu získať "životný priestor" „tisícročnej nemeckej ríše" vybudovať [[diktatúra|diktatúru]], ktorá hnala sfanatizovaných občanov do vojny. === Predohra k vojne === V roku 1938 [[anšlus]]om pripojil k Nemecku [[Rakúsko]], čím opäť porušil jeden z bodov [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskej zmluvy]]. So súhlasom nedôrazných predstaviteľov Francúzska a Spojeného kráľovstva postupne likvidoval aj samostatnosť [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Za formálnej pomoci [[Talianske kráľovstvo (1861&nbsp;–&nbsp;1946)|Talianska]], [[30. september|30. septembra]] 1938 uzavrelo Nemecko s predstaviteľmi Francúzska a Británie [[Mníchovská dohoda|Mníchovskú dohodu]], čím pozbavilo Československú republiku [[Sudety (región)|Sudet]], resp. západných pohraničných území obývaných z viac než polovice nemeckým obyvateľstvom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = egli | titul = Mnichovská dohoda | url = http://www.fronta.cz/dokument/mnichovska-dohoda | dátum vydania = 4. august 1999 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu =2012-7-14 | vydavateľ = fronta.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Zmluva fakticky pozbavila Česko-Slovensko možnosti efektívne sa brániť nemeckej agresii, keďže Nemcami zabraté územie zahŕňalo väčšinu novovybudovaných [[československé opevnenie|česko-slovenských pohraničných opevnení]]. Hitler ďalej oslabil Česko-Slovensko aj prípravou [[Prvá viedenská arbitráž|viedenského diktátu]], ktorým [[2. november|2. novembra]] 1938 prinútil krajinu odovzdať [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]] časť južného [[Slovenská krajina|Slovenska]] a celú [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]]. Situácia viedla v Česko-Slovensku k vnútropolitickej kríze [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] a umožnila Hitlerovi prebrať kontrolu aj nad zvyškom krajiny. Hitler využil autonomistické tendencie prevládajúce v slovenských politických kruhoch a na jednaní v Berlíne prinútil [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] aby [[14. marec|14. marca]] 1939 v Bratislave bola vyhlásená samostatnosť [[prvá Slovenská republika|Slovenského štátu]]. Nasledujúceho dňa sa v Berlíne vyhrážal prezidentovi okliešteného Česka, že na zvyšok krajiny zaútočí a bude bombardovať Prahu, čím [[Emil Hácha|Emila Háchu]] prinútil k podpisu dokumentov, ktoré v nasledujúcich dňoch viedli k vyhláseniu [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátu Böhmen und Mähren]]. Likvidáciou Česko-Slovenskej republiky&nbsp;–&nbsp;posledného [[demokracia|demokratického]] štátu v [[Stredná Európa|Strednej Európe]] zostával Hitlerovi na východných hraniciach Nemecka už len jeden nepohodlný sused&nbsp;–&nbsp;[[Poľsko]]. Agresívnou politikou územných požiadaviek eskaloval napätie medzi Nemeckom a [[Poľsko]]m. Útoku na Poľsko predchádzala veľmi dôležitá diplomatická hra. Hitler, ktorý sa obával vojny na dvoch frontoch (západe a východe) využil nerozhodnosť západných demokratických krajín. Tie videli v Hitlerovom [[nacistické Nemecko|nacistickom Nemecku]] nezmieriteľného ideologického nepriateľa komunistického [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] a očakávali, že Hitlerova expanzia bude smerovať naň. Sovietske návrhy na "kolektívnu bezpečnosť" zostali nevypočuté a tak [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] uprednostnil uzavretie dohody priamo s Hitlerom, dúfajúc že využije vzniknutý čas na prípravu krajiny na vojnu<ref>Axelrod, A., ''Encyclopedia of World War II.'' Facts On File, Inc., New York, 2007, s. 380&nbsp;–&nbsp;381</ref>. [[23. august]]a 1939 podpísali v [[Moskva|Moskve]] nemecký a sovietsky minister zahraničných vecí [[Joachim von Ribbentrop|von Ribbentrop]] a [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotov]] [[pakt o neútočení]], ktorý obsahoval dohodu o delení Poľska. V rozpútaní novej veľkej vojny v Európe tak Hitlerovi už nič nestálo v ceste. === Druhá svetová vojna === {{Hlavný článok|druhá svetová vojna|Poľská obranná vojna (1939)}} [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-013-0064-35, Polen, Bormann, Hitler, Rommel, v. Reichenau.jpg|náhľad|Hitler v Poľsku s Bormannom, Rommelom a von Reichenauom]] Hitler sa pri útoku na svojho východného suseda spoliehal na viacero faktorov, jednak na to, že Poľsko rýchlo porazí za pomoci Sovietskeho zväzu, ktorému prenechal východnú časť krajiny a tiež na to, že západní Spojenci&nbsp;–&nbsp;Francúzsko a Británia nezaútočia na Nemecko zo západu dosť rýchlo a dôrazne. Útok na Poľsko s krycím označením [[Poľská obranná vojna (1939)|Fall Weiss]] pre Hitlera po vojenskej stránke pripravil generálny štáb na čele s generálom [[Franz Halder|Halderom]] a vrchným veliteľom armády generálom [[Walther von Brauchitsch|Brauchitschom]], ktorý velil útoku. Pre ospravedlnenie vpádu do Poľska bol v predvečer vojny zinscenovaný [[Gliwický incident]], ktorý bol len jedným z radu pohraničných incidentov. [[1. september|1. septembra]] 1939 nemecké vojská bez vyhlásenia vojny [[Poľská obranná vojna (1939)|napadli Poľsko]]. V Európe sa začala [[druhá svetová vojna]]. Nemecké jednotky taktikou [[blitzkrieg|bleskovej vojny]] rýchlo prenikali zo západu z Nemecka, z juhu zo [[Sliezsko|Sliezska]] a Slovenska ako aj zo severu z [[Východné Prusko|Východného Pruska]]. Poliaci sa čoskoro ocitli v ťažkej situácii, ale po tom, čo [[17. september|17. septembra]] 1939 zaútočili aj sovietske vojská z východu, poľská obrana celkom skolabovala. V beznádejnej situácii im nepomohlo ani to, že Francúzsko a Spojené kráľovstvo [[3. september|3. septembra]] 1939 vyhlásili Nemecku vojnu. Západní Spojenci prakticky po celú dobu od jesene 1939 až do jari [[1940]] neviedli na francúzsko-nemeckej hranici žiadnu významnú bojovú činnosť a to aj napriek tomu, že na západe Nemecka boli iba minimálne vojenské sily. Toto obdobie pokoja na západnom fronte je známe ako [[čudná vojna]]. === Hitler ako veliteľ armády === Hitler na začiatku vojny prenechával vojenské rozhodnutia na svojich generálov, neskôr však priamo velil jednotkám. Bol hlavným zodpovedným za [[zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny]]. Prvým zásahom do priebehu vojenskej [[Operácia Weserübung|operácie Weserübung]] (napadnutie&nbsp;Dánska&nbsp;a Nórska v apríli 1940) po vylodení [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]] bolo jeho nariadenie na ústup nemeckých vojsk z nórskeho [[Narvik]]u do neutrálneho [[Švédsko|Švédska]], kde by však boli internované. Po zásahu generála [[Alfred Jodl|Jodla]] bol však jeho nezmyselný rozkaz zrušený a vojakom prikázané držať pozície, čím v júni 1940 donútili Spojencov k evakuácii z Nórska. Hitler neskôr pri akejkoľvek kríze presadzoval zotrvanie v pôvodných pozíciach.<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Correlli Bernett]]|titul=Hitlerovi generálové|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|strany=182|rok=1997}}</ref><!-- Po víťazstvách Nemcov na západe v roku 1940 mu Keitel udelil prezývku Grösster Feldherr aller Zeiten. Nemci radi vytvárali oficiálne skratky a tak vzniklo oficiálne Gröfazl, čo neznelo veľmi vážne. (poznámka: pochopí len ten čo vie po nemecky) --> 10 [[máj]]a 1940 Hitler [[bitka o Francúzsko|zaútočil na Francúzsko]] keď najprv jeho armády rýchlo dobyli [[Belgicko]], [[Holandsko]] a [[Luxembursko]]. Priamo Hitler však nariadil 17. a 22. mája zastaviť postup útočného hrotu tankov (Panzertruppe) aby sa doplnili a posilnili pozície na krídlach. 24. mája v rozpore so stanoviskom viacerých generálov rozhodol aby tankový útok nepokračoval na posledné väčšie mesto pri [[Lamanšský prieliv|Lamanšskom prielive]] [[Dunkerque]] ale mala ho bombardovať Luftwaffe. Práve vtedy Hitler ako politik prevzal od generálov vedenie vojny. Zastavenie postupu umožnilo evakuovať koncom mája cez kanál do Anglicka počas [[Operácia Dynamo|operácie Dynamo]] 224 tisíc britských a 112 tisíc francúzskych a belgických vojakov. Počiatočné úspechy a kapitulácia Francúzska presvedčili Hitlerovho hlavného spojenca, talianskeho vodcu [[Benito Mussolini|Benita Mussoliniho]] pridať sa aktívne vo vojne k Nemecku. Počas tohto obdobia sa Hitler po abdikácii [[Walther von Brauchitsch|Waltera von Brauchitscha]] stal najvyšším veliteľom pozemného vojska. V tejto funkcii potláčal všetkých generálov bývalého generálneho štábu na úkor svojich priaznivcov a verných [[Nacizmus|nacistov]]. [[Súbor:Benito Mussolini and Adolf Hitler.jpg|náhľad|vľavo|Hitler a Mussolini v okupovanej Juhoslávii]] [[22. jún]]a 1941 Hitler prikázal trojmiliónovému vojsku zaútočiť na [[Sovietsky zväz]], čím porušil [[Pakt Ribbentrop-Molotov|pakt neútočenia]], ktorý uzavrel spolu so [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] pred tromi rokmi. Predpokladal, že sa jeho armáde podarí zničiť [[ZSSR]] v priebehu niekoľkých mesiacov ešte pred príchodom zimy. Nemcom sa podarilo preniknúť hlboko do sovietskeho územia, obsadiť [[Pobaltie|pobaltské štáty]], [[Ukrajina|Ukrajinu]], [[Bielorusko]] a veľkú časť západu ZSSR. Hitler bol prvý, kto rozpútal vojnu aj v oblastiach za polárnym kruhom, kde sa predtým vojenské operácie nikdy neviedli. Postupne sa však prejavila nepripravenosť nemeckej armády na extrémne podmienky ZSSR. Nepodarilo sa jej obsadiť [[Stalingrad]] (súčasný [[Volgograd]]) a v najdôležitejšom smere útoku boli nemecké vojská zastavené v [[bitka o Moskvu|bitke pred Moskvou]] v decembri 1941. Pod tlakom [[Červená armáda|Červenej armády]] niektorí nemeckí velitelia ustúpili o niekoľko {{km|100|m}}. Tých, ktorí ustúpili, Hitler odvolal. Veril totiž, že práve jeho rozkazy držať pozície za každú cenu a neustupovať sú faktorom, ktorý odvráti nemeckú porážku.<ref name="Manstein, s17">{{Citácia knihy|autor=[[Erich von Manstein]]|titul=Ztracená vítezství svazek 2|isbn= 80-7217-443-6|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|rok=2006|strany=17}}</ref> [[Erich von Manstein|Manstein]] vo svojich pamätiach (vydaných až po vojne) uvádza niekoľko zaujímavých pohľadov na Hitlera ako vojaka. Napriek kritike jeho nerozhodnosti a nedostatočného vojenského vzdelania odmieta lacnú frázu „slobodník z prvej svetovej vojny“<ref name="Manstein, s17" />, často používanú v súvislosti s jeho vojenskými schopnosťami. Po začatí vojny Hitler v plnej miere uskutočňoval svoje plány na likvidáciu preňho nežiaducich skupín. V januári 1942 sa konala utajovaná [[konferencia vo Wannsee]], kde sa ľudia z Hitlerovho blízkeho okolia vrátane [[Reinhard Heydrich|Heydricha]] (veliteľa Ríšskeho bezpečnostného úradu) dohodli na takzvanom „[[Konečné riešenie židovskej otázky|konečnom riešení]]“ židovskej otázky, čo bol nacistický [[eufemizmus]] pre systematické vyvraždenie ([[Genocída (právo)|genocídu]]) všetkých [[Židia|Židov]] – [[holokaust]]. Hitler síce nikdy nepodpísal žiadny písomný rozkaz, ktorý by priamo preukazoval, že išlo o jeho zámer, ale jeho podriadení poznali jeho priania a konali v ich zmysle<ref name="BEoWH" />. ==== Zásahy do velenia armády ==== Na východnom fronte sa v nasledujúcom období rozpútali ťažké boje, ktoré si vyžiadali obrovské množstvo obetí. Hitler vojská na východe riadil z hlavného stanu ''Werwolf'' ležiaceho blízko mesta [[Vinnica]] na západe Ukrajiny. [[Súbor:Hitler Mannerheim 2.jpg|náhľad|vpravo|Hitler s [[Carl Gustaf Emil Mannerheim|Mannerheimom]] na východnom fronte vo Fínsku, leto 1942]] Jeho zásahy do velenia boli niekedy neodborné a nerozhodné. Pri bojoch v južnej časti ZSSR nemecké vojská nedobyli [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]] a navyše sa zaplietli do dlhotrvajúcich a vyčerpávajúcich bojov o [[Stalingrad]], ktoré sa pokúšali obaja diktátori z prestížnych i strategických dôvodov [[bitka o Stalingrad|udržať za každú cenu]]. V dôsledku neuspokojivého tempa postupu odvolal Hitler veliteľa [[Skupina armád A|skupiny armád A]] [[Wilhelm List|maršala Lista]] a týmto jednotkám velil sám. Neskôr výrazne podcenil sovietsku armádu, ktorá najprv porazila krídla [[6. armáda Wehrmachtu|6. armády]], rozvrátila nemecký ''južný front'' a potom celkom [[obkľúčenie|obkľúčila]] nemecké vojská v okolí [[Bitka o Stalingrad|Stalingradu]]. Spočiatku zvažoval evakuáciu tohto vojska, bol však ubezpečený [[Hermann Göring|Göringom]], že letectvo [[Luftwaffe]] zabezpečí dostatočný prísun zásob obkľúčeným jednotkám a preto trval na tom, aby 6. armáda naďalej držala svoje pozície. Zásobovanie však nebolo dostatočné, čo nakoniec vyústilo v kapituláciu a zajatie jej veliteľa maršala [[Friedrich Paulus|Paulusa]] v januári 1943.<!-- Na jar sa Wehrmachtu pod vedením Mansteina síce podarilo stabilizovať front, no následne boje boli znovu poznamenané Hitlerovými nesprávnymi rozhodnutiami. --> Až po tejto [[Bitka o Stalingrad|porážke pri Stalingrade]], nariadil prechod krajiny na vojnový režim, keď [[13. január]]a [[1943]] vyhlásil prostredníctvom Goebbelsa ''totálnu mobilizáciu'' a prechod priemyslu na vojnovú výrobu. Napriek tomu Nemecko Spojencov v ukazovateľoch priemyselnej výroby nedobehlo. Nacistická politika presadzujúca konzervatívne postavenie žien v spoločnosti neumožnila ich efektívnu mobilizáciu ako pracovnej sily pre zvýšenie vojnového úsilia<ref name="BEoWH" />. Namiesto toho, aby pozemná armáda [[Heer]] dopĺňala svoje [[Divízia (vojenská jednotka)|divízie]] bojujúce na fronte, uprednostňoval vytváranie nových. Tak krátko po bitke o Stalingrad vznikla napríklad znovu aj 6. armáda (jej základ tvorili príslušníci bývalej 6. armády, ktorí boli evakuovaní, alebo neboli v obkľúčení). To, že nedbal na doplňovanie frontových jednotiek, malo výrazný vplyv na ich opotrebovanie. Nové jednotky museli navyše naberať nové skúsenosti. Hitler neuspel aj v ďalších cieľoch. Jeho armády sa na obsadených územiach správali zločinne, kradli výrobky, kapitál, služby ale aj kultúrne diela a dokonca obyvateľstvo, ktoré najprv [[Odchod Ukrajincov za prácou do Tretej ríše|verbovali]] a potom posielali na [[nútená práca|nútené práce]] vo svoj vlastný prospech. Nacisti v oblastiach východnej Európy, viedli tvrdú [[Rasizmus|rasistickú politiku]] spojenú so zločinmi, ktoré zaskočili aj obyvateľstvo, ktoré inak opovrhovalo [[stalinizmus|stalinizmom]] na vlastnom území. Hitler tak využil protisovietske naladenie časti obyvateľstva iba čiastočne. Systematicky pristúpil k získavaniu spojencov z radov obyvateľstva až v období, kedy jeho armády prestávali byť na frontoch úspešné a začali byť zo sovietskeho územia vytláčané (napr. [[Ruská oslobodenecká armáda|Vlasovci]]). V [[jún]]i a [[júl]]i 1943 sústredil jednotky armády a SS k útoku na výbežok frontu pri [[Kursk]]u. [[Kurská bitka]], do ktorej bez dostatočného uváženia vrhol svoje vojská, nakoniec skončila ťažkými stratami pechoty i tankov. Počas [[vylodenie v Normandii|vylodenia spojencov v Normandii]] v lete 1944 sčasti aj kvôli dezinformácii vedenej spojeneckou rozviedkou, Hitler ignoroval hrozbu a prikázal držať tankové zálohy v blízkosti [[Cherbourg]]u a neskôr zase viesť nezmyselný protiútok pri [[Mortain]]e, ktorý uväznil v pasci niekoľko desiatok tisíc vojakov a stal sa známy ako obkľúčenie pri [[Falaise (Calvados)|Falaise]]. V tom istom období bola nemecká [[skupina armád Stred]] v [[Bieloruská SSR|Bielorusku]] nečakane napadnutá sovietskymi silami. V priebehu mesiaca utrpeli Nemci straty asi 170 000 mŕtvych a nezvestných vojakov a stredná časť ich frontu sa celkom rozpadla. === Atentát [[20. júl]]a 1944 === [[Súbor:Adolf Hitler, accompanied by other German officials, grimly inspects bomb damage in a German city in 1944, in this... - NARA - 531231.tif|náhľad|vpravo|Hitler pri návšteve zbombardovaného mesta v roku 1944]] {{Hlavný článok|Stauffenbergov pokus o prevrat}} Po úspechu spojeneckej [[operácia Overlord|operácie Overlord]], ako aj porážky pri [[operácia Bagration|bojoch v Bielorusku]] vzrástlo medzi mnohými dôstojníkmi nemeckej armády odhodlanie Hitlera zlikvidovať. Práve v tomto období, keď boli pozície Tretej ríše otrasené, pre to bola najvhodnejšia doba. [[20. júl]]a 1944 naňho uskutočnil [[Claus von Stauffenberg]] v sídle štábu [[Wolfsschanze]] vo Východnom Prusku bombový atentát, ktorý sa však nepodaril. Diktátor bol len ľahko zranený. Hitler túto opozíciu príslušníkov generálneho štábu kruto potrestal. [[Ludwig Beck]], jeden z vodcov sprisahania, ktorý mal nahradiť Hitlera do doby než bude ustanovená legitímna vláda, samotný von Stauffenberg ,ako aj ďalší medzi nimi mnohí [[poľný maršal|poľní maršali]] boli popravení. Populárneho [[Erwin Rommel|Rommela]], o ktorom bol Hitler presvedčený, že bol súčasťou príprav atentátu, prinútil spáchať samovraždu. Na Hitlera bolo spáchaných ešte niekoľko atentátov, ktoré boli všetky neúspešné. Hitler tieto prežité atentáty považoval za znamenia osudu a tvrdil o sebe, že bol povolaný Bohom. Po atentáte poslal lietadlom svoju zakrvavenú bundu uniformy svojej milenke. === Posledné boje === Od konca roku 1944 žil Hitler vo svojom ''Ríšskom kancelárstve''<!-- vtedajšie kancelárstvo, dnes je inde (v blízkosti Ríšskeho snemu) --> v Berlíne, ktoré malo vo dvore protilietadlový kryt, vybudovaný špeciálne pre neho (nemecky Führerbunker). Bojové operácie v tej dobe riadil len z máp. Jeho nádeje na uzavretie separátneho mieru so západnými Spojencami sa miešali s vierou v použitie moderných zbraní ako boli balistické rakety [[V2 (raketa)|V2]], nových typov lietadiel napr. [[Messerschmitt Me 262]] alebo tankov napr. [[Panzerkampfwagen VI Tiger II]]. Rovnako veril, že aliancia západných demokracií so Stalinovým komunistickým ZSSR je neprirodzená a sleduje protichodné politické ciele, čo by malo viesť k jej rozpadu. Nechápal však, že dokiaľ bude žiť a bude na slobode, táto podivuhodná koalícia bude držať pohromade.<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Correlli Bernett]]|titul=Hitlerovi generálové|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|strany=28|rok=1997}}</ref> V septembri 1944 Hitler prikázal pripraviť [[Bitka o Ardeny|ofenzívu v Ardenách]], ktorá naplánovaná na december mala dosiahnuť [[Antverpy]] a oddeliť od seba anglické a americko-kanadské vojská. Tento veľmi nerealistický plán zahrňoval aj neekonomické presuny vojsk z východného frontu, kde práve prebiehali [[Bitka o Budapešť|boje o Budapešť]] a Sovieti navyše pripravovali [[Visliansko-oderská operácia|útok z Poľska]], ktorý urýchlene začali na žiadosť spojencov. Na jeho konci sa Sovietske jednotky nachádzali na [[Odra|Odre]], menej než {{km|100|m}} od Berlína. [[19. marec|19. marca]] 1945 Hitler vydal rozkaz na likvidáciu infraštruktúry oblastí, ktoré mali padnúť do rúk nepriateľa. Nacisti následne začali viesť [[Taktika spálenej zeme|taktiku spálenej zeme]] aj na vlastnom území. V prípade, že by boli tieto rozkazy splnené v plnej miere<!-- Tieto rozkazy sa neoficialne ignorovali. Oficálne sa proti nim postavil len Speer. -->, tisíce Nemcov by zahynuli na následky hladu a chorôb bez strechy nad hlavou. === Smrť v bunkri === Posledné týždne svojho života strávil v bunkri v [[Berlín]]e. Išlo o bunker budovy starého ríšskeho kancelárstva na Wilhelmstraße, ktorý Adolf Hitler používal ako svoju hlavnú súkromnú rezidenciu v Berlíne a preto je bunker označovaný ako ''Führerbunker''. Hitlerov zdravotný stav sa ku koncu vojny zhoršoval (pravdepodobne [[Parkinsonova choroba]]). Najmä po [[20. apríl]]i 1945, kedy sa Berlín dostal po prvýkrát pod paľbu sovietskeho delostrelectva, bol Hitler výrazne otupený s prerušovanými záchvatmi zúrivosti<ref>Žukov, G. K., ''Vzpomínky a úvahy. 3. časť.'' Naše vojsko, Praha, 2006, s. 297</ref>. 20. apríla, v deň svojich 56. narodenín, Hitler uskutočnil svoju poslednú cestu mimo bunker. V delostrelectvom a bombami zničenej záhrade Ríšskeho kancelárstva vyznamenal [[Železný kríž|Železným krížom]] chlapcov z [[Hitlerjugend]]u. V nasledujúcich dňoch sovietske vojská postupne Berlín obkľúčili. Napriek vojensky absolútne beznádejnej situácii Hitler dúfal, že sa jednotky [[Waffen SS]] generála [[Felix Steiner|Steinera]] prebojujú zo severu k mestu, zatiaľ čo jednotky [[8. armáda Wehrmachtu|8. armády]] sa k mestu dostanú z juhu, čím narušia sovietske obchvatné operácie. Vzhľadom na celkovú sovietsku prevahu a dynamiku ich postupu to boli úplne nereálne predstavy. [[Súbor:Stars & Stripes & Hitler Dead2.jpg|thumb|Správa o Hitlerovej smrti v [[Stars and Stripes]]]]Keď sa 22. apríla na vojenskej porade Hitler dozvedel od príslušníkov štábu o tom, že nemecký protiútok sa ani nikdy nemohol začať a naopak nemecké jednotky boli na všetkých úsekoch zatlačené späť a Sovietom sa podarilo preniknúť do mesta, vyzval všetkých okrem [[Wilhelm Keitel|Keitela]], [[Alfred Jodl|Jodla]], [[Hans Krebs|Krebsa]] a [[Wilhelm Burgdorf|Burgdorfa]], aby opustili miestnosť a v hysterickom záchvate obvinil generálov zo zrady a nekompetentnosti, pri čom po prvýkrát priznal, že vojna je prehratá. Následne vyhlásil, že zostane v Berlíne až do konca a spácha samovraždu. 23. apríla [[Hermann Göring|Göring]] v telegrame z [[Berchtesgaden]]u v Bavorsku oznámil, že ak je Hitler obkľúčený v Berlíne, mal by byť poverený vedením Nemecka on, a oznámil tiež, že dáva ultimátum, po ktorom bude považovať Hitlera za neschopného riadiť vojenské operácie. Hitler následne nariadil Göringa zatknúť a neskôr ho vo svojej poslednej vôli pozbavil akejkoľvek funkcie. 28. apríla Hitler zistil, že [[Heinrich Himmler|Himmler]] sa pokúšal viesť so západnými spojencami vyjednávania o kapitulácii. Následne nariadil Himmlera zatknúť a zastreliť a popraviť aj Himmlerovho adjutanta a styčného dôstojníka SS pri hlavnom stane<!-- pobočníka pri hlavnom stane Verbindungsoffizier der Waffen-SS zum Führerhauptquartier --> (Führerhauptquartier) [[Hermann Fegelein|Hermana Fegeleina]] (manžela sestry Hitlerovej milenky [[Eva Braunová|Braunovej]]). 29. apríla sa zosobášil s [[Eva Braunová|Evou Braunovou]]. V&nbsp;priebehu tohto dňa Hitler zistil, že [[Benito Mussolini|Mussolini]] bol popravený. Opustil svadobnú recepciu, aby spolu so sekretárkou pripravil poslednú vôľu a tzv. politický testament<!-- Politisches_Testament_Adolf_Hitlers - politickym bol nazvany az neskor. Osobná (posledná vôľa) bola stručná - mala len tri body. Je popisana v clanku v anglickej verzii -->, v ktorom okrem iného z neúspechu vo vojne obvinil Židov a Nemcov, ktorí zlyhali pri plnení jeho plánov. [[30. apríl]]a 1945, len dva dni pred dobytím bunkru, spáchal Hitler samovraždu so svojou manželkou. Prehryzol [[Kyanid draselný|kyanidovú tabletku (cyankáli)]] a potom sa zastrelil do hlavy pištoľou Walther 7,65. Deň predtým, než spáchal samovraždu, otrávil svojho psa, [[Nemecký ovčiak|nemeckého ovčiaka]] [[Blondi]]. Hitlerove telesné pozostatky jeho služobníctvo a strážcovia poliali [[benzín]]om a čiastočne spálili v kráteri pred bunkrom, následne ho tam i pochovali spolu s manželkou a psom. V tom čase sa ešte v bunkri ukrývali okrem služobníctva a strážcov aj jeho osobný tajomník [[Martin Bormann|Martin Bohrman]]<!-- mal 46 rokov, jeho žena bola bývala Hitlerova sekretárka s ktorou mal 10 detí z ktorých posledné sa narodilo 1943. Manzelka sa skrývala v SUdTyrol a zomrela 1946 na otravu ortuťou --> a minister [[Joseph Goebbels]] s manželkou a ich 6 detí. Goebbels s manželkou a deťmi zomreli 1. mája 1945. V noci z 1. na 2. mája aj všetci ostatní opustili bunker<!-- (Bohrman zomrel neďaleko ale jeho telo objavili až v roku 1972) --> a 2. mája skončil [[Wehrmacht]] boje v Berlíne a bunker bol obsadený červenou armádou. Krátko po konci vojny boli jeho telesné pozostatky [[exhumácia (hrob)|exhumované]] zvláštnou sovietskou jednotkou [[SMERŠ]]. Časť lebky so stopami po guľke a [[čeľusť]], ktorú jednoznačne identifikoval Hitlerov osobný zubár, sa dodnes nachádza v štátnom archíve ([[GARF]]) pod dozorom [[KGB]] (dnešné [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]]) v [[Moskva|Moskve]]. Zvyšok pozostatkov bol zničený pri meste [[Schönebeck]] a rozprášený do blízkej rieky v roku [[1970]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Procházková | meno = Petra | odkaz na autora = | titul = Hitlerove kosti strážia Rusi | url = http://www.sme.sk/c/5147557/hitlerove-kosti-strazia-rusi.html | dátum vydania = 10. december 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-1-4 | vydavateľ = Agentúra Epicentrum, sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2017 francúzski výskumníci porovnali pozostatky z Moskvy so sovietskou pitevnou správou, röntgenovými a zubnými záznamami a historickými údajmi. Konštatovali, že úlomok lebky sa zhodoval s röntgenovým záznamom Hitlera, ktorý vznikol rok pred jeho smrťou a zistenia o zuboch boli tiež v súlade so samovraždou. Pozostatky sú teda Hitlerove.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=BEŇO|meno=MATÚŠ|titul=Neušiel do Antarktídy ani na Mesiac. Hitler naozaj zomrel v Berlíne, hovorí štúdia|periodikum=tech.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://tech.sme.sk/c/20832260/neusiel-do-antarktidy-ani-na-mesiac-hitler-naozaj-zomrel-v-berline-hovori-studia.html|dátum prístupu=2018-05-23|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Charlier |meno=Philippe |priezvisko2=Weil |meno2=Raphaël |priezvisko3=Rainsard |meno3=P. |priezvisko4=Poupon |meno4=Joël |priezvisko5=Brisard |meno5=Jean Claude |titul=The remains of Adolf Hitler: A biomedical analysis and definitive identification |periodikum=European Journal of Internal Medicine |rok=2018 |ročník=54 |číslo= |issn=0953-6205 |doi=10.1016/j.ejim.2018.05.014 |strany=e10-e12 }}</ref> Hitler spáchal samovraždu, aby sa vyhol [[Norimberský proces|Norimberskému procesu]]. Jeho zodpovednosť za [[zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny|zločiny nacistického Nemecka]] však bola potvrdená radom výpovedí na tomto súde. Pretože [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a [[Georgij Konstantinovič Žukov|Žukov]], napriek existujúcim dôkazom, zatajovali [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencom]] Hitlerovu smrť, vzniklo viacero [[Konšpiračná teória|konšpiračných teórií]], z ktorých najznámejšia je, že Hitler sa preplavil [[Nemecká ponorka U-530|ponorkou U-530]]<!-- ktorej velil poručík Otto Wermuth --> do argentínskeho prístavu [[Mar del Plata]].<ref name=":0">Jak to bylo s nacistickými ponorkami v Argentině, zahadyazajimavosti.cz 29. november 2012, [http://www.zahadyazajimavosti.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=163:jak-to-bylo-s-nacistickymi-ponorkami-v-argentin&catid=4:historie&Itemid=7 Online]</ref> Ponorka sa tam skutočne vynorila 10. júla 1945 a vyvolala veľký rozruch, pretože to bolo až dva mesiace po kapitulácii Nemecka. [[Fáma|Fámu]] rozširoval tam žijúci Maďar&nbsp;''Ladislao Szabo''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = Der Spiegel | titul = Ladislao Szabo | url = http://www.spiegel.de/spiegel/print/d-41122355.html | dátum vydania = | dátum prístupu = 1947-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=":0" />'',''&nbsp;ktorého citoval najprv miestny denník ''La Critica'' a 17. a 18. júla 1945 sa táto fáma dostala až do hlavných médií v USA<!-- Two Submarines Hunted July 18, 1945, NY Times …Two Submarines Hunted BUENOS AIRES, July 17 (fP)- Cesar Ameghino, Foreign Minister, told a press conference today that a report that one or possibly two submarines… denies Hitler on board http://www.nytimes.com/topic/person/adolf-hitler http://archives.chicagotribune.com/1945/07/18/page/5/article/hitler-rumors -->. A na záver.. bol to čistý šaštínsky kokot. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Adolf Hitler|commonscat=Adolf Hitler}} {{Osobnosť roka časopisu Time 1927-1950}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hitler, Adolf}} [[Kategória:Adolf Hitler| ]] [[Kategória:Kancelári Nemecka]] [[Kategória:Vládcovia Nemecka]] [[Kategória:Nacistickí vodcovia]] [[Kategória:Organizátori holokaustu]] [[Kategória:Vojnoví zločinci]] [[Kategória:Nemecké osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Obete samovrážd]] [[Kategória:Konšpirační teoretici]] [[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]] [[Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach]] pp2ilaiskn3ql8bwp8rwt3d87u90j66 8206110 8206108 2026-04-30T10:49:59Z ~2026-26345-67 293462 8206110 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Adolf Hitler | Rodné meno = | Popis osoby = nemecký politik pochádzajúci z Rakúska a diktátor nacistického Nemecka v rokoch 1933{{--}}1945 | Portrét = Hitler portrait crop (colorized).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Hitler v roku 1938 | Podpis = Hitler’s signature (1944).svg | Úrad = [[Führer|Vodca Veľkonemeckej ríše]] | Poradie = | Koniec obdobia = [[30. apríl]] [[1945]] | Začiatok obdobia = [[2. august]] [[1934]] | Predchodca = [[Paul von Hindenburg]] (prezident) | Nástupca = [[Karl Dönitz]] (prezident) | Úrad2 = ríšsky kancelár Nemecka | Poradie2 = 24. | Koniec obdobia2 = [[30. apríl]] [[1945]] | Začiatok obdobia2 = [[30. január]] [[1933]] | Predchodca2 = [[Kurt von Schleicher]] | Nástupca2 = [[Joseph Goebbels]] | Dátum narodenia = [[20. apríl]] [[1889]] | Miesto narodenia = [[Braunau am Inn]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnešné [[Rakúsko]]) | Dátum úmrtia = {{dúv|1945|4|30|1889|4|20}} | Miesto úmrtia = [[Berlín]], [[Nacistické Nemecko]] (dnešné [[Nemecko]]) | Politická strana = [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|NSDAP]] | Alma mater = | Profesia = | Štátna príslušnosť = [[Predlitavsko|rakúska]] (do 1925)<br />bez štátnej príslušnosti (1925 – 1932)<br />nemecká (od 1932) | Vierovyznanie = | Rodičia = [[Alois Hitler]] (rod. Schickelgruber, 1837{{--}}1903){{break}}[[Klara Hitler]] (rod. Pölzlová, 1860{{--}}1903)<ref name="MK">{{Citácia knihy | titul = Hitler, Mein Kampf : Еine kritische Edition | zväzok = I | typ zväzku = Band | miesto = München; Berlin | vydavateľ = im Auftrag des Instituts für Zeitgeschichte | rok = 2016 | isbn = 978-39814052-3-1 | počet strán = 947 | strany = 95{{--}}96 }}</ref> | Súrodenci = Gustav Hitler (1885{{--}}1887), Ida Hitlerová(1886{{--}}1888), Otto Hitler(1887), Edmund Hitler(1894{{--}}1900), Paula Hitlerová(1896{{--}}1960)<ref name="MK"/> | Manželka = [[Eva Braunová]] (1945) | Deti = | Partnerka = [[Eva Braunová]] (do 1945)<br />Maria Reiterová<br />Geli Raubalová | Webstránka = | Poznámky = }} '''Adolf Hitler''' (* [[20. apríl]] [[1889]], [[Braunau am Inn]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taufen - Duplikate 1889 - 106/1889 {{!}} Braunau am Inn {{!}} Linz, rk. Diözese (Oberösterreich) {{!}} Österreich {{!}} Matricula Online|url=http://data.matricula-online.eu/de/oesterreich/oberoesterreich/braunau-am-inn/106%252F1889/?pg=8|vydavateľ=data.matricula-online.eu|dátum prístupu=2019-10-20}},</ref> – † [[30. apríl]] [[1945]], [[Berlín]]) bol [[nacistické Nemecko|nemecký]] [[politik]] pochádzajúci z [[Predlitavsko|Rakúska]], ktorý bol od roku [[1933]] [[diktatúra|diktátorom]] [[nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]] až do svojej samovraždy v roku [[1945]]. Najskôr člen a potom líder [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany]] (NSDAP), autor [[národný socializmus|národnosocialistickej]] koncepcie štátu (v diele ''[[Mein Kampf]]'', [[1925]]), stál od roku 1933 na čele Nemecka ako ríšsky kancelár a od roku [[1934]] ako [[Führer|vodca a ríšsky kancelár]] (''Führer und Reichskanzler'').<ref name="Hitler">{{Citácia knihy|autor=[[Hans Bern Gisevius]]|titul=Hitler|isbn= 80-220-0294-1|miesto=Bratislava|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|rok=1991|strany=13}}</ref> V Nemecku zriadil [[Totalitarizmus|totalitnú]] diktatúru. Agresívnou zahraničnou politikou voči okolitým krajinám rozvrátil [[Versaillská sústava|versaillský systém]] ([[Anšlus|anšlus Rakúska]], [[Mníchovská dohoda]], [[Protektorát Čechy a Morava|okupácia Čiech a Moravy]]) a vyvolal v Európe [[Druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]]. Bol inšpirátorom a hlavným organizátorom masového vraždenia obyvateľstva a vojnových zajatcov v okupovaných krajinách, obzvlášť v [[Druhá poľská republika|Poľsku]] a [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]. Za nepriateľov Nemecka považoval nielen politických oponentov, ale aj rôzne skupiny obyvateľstva, najmä [[Židia|Židov]], [[Rómovia|Rómov]], [[Slovania|Slovanov]], [[homosexualita|homosexuálov,]] [[Bisexualita|bisexuálov]], postihnutých a iných. Bol zodpovedný za hmotné a morálne zničenie Nemecka v priebehu vojny. == Život == [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-1989-0322-506, Adolf Hitler, Kinderbild retouched.jpg|náhľad|Fotografia Adolfa Hitlera, okolo roku [[1890]].]] Hitlerova kniha [[Mein Kampf]] ({{slk|Môj boj}}) je podľa mnohých názorov veľmi zlým prameňom pre opis Hitlerovho života.<!-- Hitler počíná svou knihu stručnou vlastní biografií. Nedovídáme se z ní ničeho nového --><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moderní-Dějiny.cz {{!}} Neznámá Masarykova recenze Hitlerovy knihy Mein Kampf|url=http://www.moderni-dejiny.cz/clanek/neznama-masarykova-recenze-hitlerovy-knihy-mein-kampf/|vydavateľ=www.moderni-dejiny.cz|dátum prístupu=2019-04-30}}</ref> Obsahuje výrazne tendenčne podané spomienky na jeho celý dovtedajší život a jej hlavným posolstvom je šíriť vieru, že práve on je tým vyvoleným, ktorý má za úlohu od „božskej prozreteľnosti“ doviesť Nemecko opäť na „výslnie moci a cti“. Sám Hitler za života prísne zatajoval svoj pôvod. Nechal dokonca v roku [[1938]] zrovnať so zemou rodné dediny svojich rodičov a starých rodičov v [[Dolné Rakúsko|Dolnom Rakúsku]] (pri [[Česko|Česku]])<!-- úplne presne rodné dediny svojho otca, starého otca a ďalších príbuzných: Döllersheim und Strones, ktoré sú na severovýchode Rakúska ale severozápade DOln. Rak. a to takto: zum militärischen Sperrgebiet, ließ dort für einen großen Truppenübungsplatz bis 1942 ihre etwa 7000 Einwohner umsiedeln und dabei mehrere Gedenktafeln für seine Vorfahren entfernen. -->. Dôvodom môže byť Hitlerov nevyjasnený pôvod spojený s [[incest]]om (jeho matka bola zároveň neter jeho otca). Keďže si Hitler nebol istý, kto bol jeho starý otec, pretože jeho otec bol nemanželské dieťa, objavovali sa špekulácie, že práve Hitler ako hlavný reprezentant [[rasizmus|rasistickej]] ideológie má za predkov [[Česi|Čechov]] alebo [[Židia|Židov]]<!-- začal s tým už cez vojnu úrad čiernej propagandy UK a stále neoverené trvá doteraz napr https://svet.sme.sk/c/5520958/predkovia-hitlera-mohli-byt-zidia.html -->. Hitler sa stravoval vegetariánsky<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Svet|meno=Zaujimavý|titul=Adolf Hitler : 27 Historických zaujímavostí a faktov na ktoré v škole nezvýšil čas|periodikum=Zaujímavý Svet|dátum=2016-04-24|url=http://www.zaujimavysvet.sk/adolf-hitler-zaujimavosti-a-fakty/|dátum prístupu=2017-03-21|jazyk=sk-SK}}</ref>, ako dospelý prestal fajčiť a na verejnosti nepil alkohol, napriek tomu trpel viacerými chorobami a pravidelne&nbsp;užíval okrem iného [[kokaín]]<!-- a amphetamine,&nbsp;barbiturates,&nbsp;opiates. Ak to chce niekto rozširovať nech radšej preloží en.wikipedia.org/wiki/Adolf_Hitler#Health a Family --><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Milton|meno=Giles|titul=Keď Hitler bral kokaín a Leninovi ukradli mozog|vydanie=|vydavateľ=Ikar|miesto=|rok=2016|isbn=|strany=}}</ref> a eukodal ([[oxykodón]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = History: Addiction and the Reich | url = https://www.nature.com/articles/538038a | vydavateľ = nature.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-28 | miesto = | jazyk = en }}</ref>. === Detstvo === [[Súbor:Stammbaum Adolf Hitler 3.jpg|thumb|left|Rodokmeň Adolfa Hitlera]] Hitler sa narodil v [[Braunau am Inn]] v dnešnom [[Rakúsko|Rakúsku]] ako štvrté zo šiestich detí (4 zomreli v detskom veku) colníka nemeckého pôvodu Aloisa Hitlera a jeho tretej ženy Kláry<ref name="Hitler" /> (pôvodom Rakúšanky), ktorá bola zároveň jeho neter.<ref name="Hitler 1">{{Citácia knihy|autor=[[Hans Bern Gisevius]]|titul=Hitler|isbn= 80-220-0294-1|miesto=Bratislava|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|rok=1991|strany=17}}</ref> Hitlerova sestra z tohto manželstva Paula, ktorá sa dožila dospelosti, bola od neho mladšia o 8 rokov. Deti Aloisa z druhého manželstva (Alois junior a Angela)<ref name="Hitler 1" /> žili po smrti jeho druhej ženy tiež v ich domácnosti. === Štúdium === Kvôli otcovmu povolaniu sa rodina často sťahovala, takže Hitler navštevoval ľudové školy v [[Passau]], [[Lambach]]u a [[Leonding]]u pri [[Linz]]i. Potom študoval na reálnom gymnáziu v [[Linz]]i, ale štúdium nedokončil. Podľa niektorých názorov pre absolútnu neschopnosť, ktorá vyvrcholila, keď jeho otec v roku [[1903]] zomrel a Hitlera nemal viac kto nútiť učiť sa. Od roku 1903 poberal podporu pre polosiroty a od roku [[1905]] ho finančne podporovala matka a teta, pretože odišiel do Viedne, kde sa pokúšal dostať sa na prestížnu umeleckú školu. V októbri [[1907]] ho neprijali na [[Viedenská umelecká akadémia|Viedenskú umeleckú akadémiu]], poradili mu však nech skúsi svoj talent využiť pri štúdiu [[architektúra|architektúry]]. Po tom, čo sa dozvedel, že jeho matke chorej na [[zhubný nádor|rakovinu]] prsníka zostáva len niekoľko týždňov života, vrátil sa koncom roka 1907 do Linzu. V decembri 1907 pochoval matku a zdedil po nej 1000 korún. Pretože sa vydával za študenta, mohol od januára [[1908]] poberať dôchodok pre siroty vo výške mesačne 25 korún. Na jar 1908 presvedčil rodičov svojho jediného zdokumentovaného priateľa z detstva [[August Kubizek|Augusta Kubizeka]] aby ho pustili študovať z Linzu na konzervatórium do Viedne. Kubizekovi rodičia boli českého pôvodu a tak Hitler s Kubizekom bývali vo Viedni v podnájme u Češky ''Marie&nbsp;Zakreys'' (''Stumpergasse 31''). V októbri 1908 Kubizeka prijali na Viedenskú umeleckú akadémiu, Hitlera však ani nepripustili k talentovým skúškam. Na jeseň 1908 Kubizek absolvoval 8 týždňovú vojenskú službu v rakúskej armáde. V tomto období sa ich cesty rozišli. Hitler si požičal od svojej tety ''Johanny'' ďalších 924 korún (bez toho, že by sa priznal k neúspechom) a z podnájmu odišiel v novembri 1908 bez toho, aby zanechal odkaz Kubizekovi. Živil sa príležitostnými zamestnaniami a privyrábal si predajom obrázkov a pohľadníc pozoruhodností Viedne, ktoré sám maľoval väčšinou podľa fotografií. Striedal miesta pobytu, s tým ako mu dochádzali peniaze, býval stále ďalej od centra Viedne. V roku [[1909]] býval v útulku pre bezdomovcov v [[Meidling]]u a v roku [[1910]] v mužskej ubytovni na ulici ''Meldemannstraße''. Tu bol v kontakte aj so židovskými obyvateľmi ubytovne, ktorí Hitlerove obrazy predávali. V tomto období mal finančné problémy ako aj problémy s políciou, ktorá mu, napríklad, na základe udania zakázala používať neoprávnený titul [[akademický maliar]]. Vo Viedni sa zoznámil s [[Antisemitizmus|antisemitskými]] a [[Rasizmus|rasistickými]] názormi ([[Jörg Lanz von Liebenfels]], [[Georg Ritter von Schönerer]] a pod.). Viac ako o politiku sa však podľa Kubizeka zaujímal o operu, najmä o [[Richard Wagner|Richarda Wagnera]], skladateľa nemeckých nacionalistických opier. Jeho najobľúbenejšia opera bola ''Rienzi, der letzte der Tribunen (Rienzi, posledný tribún)'' o stredovekom tribúnovi, ktorý rečníckym umením získal podporu ľudu. Wagner venoval&nbsp;partitúru&nbsp;tejto opery bavorskému kráľovi a z rodinného archívu&nbsp;vo Wittelsbachu&nbsp;si ju neskôr Hitler jednoducho privlastnil. Dnes je partitúra stratená<ref>KUČERA, Jan Pavel.&nbsp;''Drama zrozené hudbou&nbsp;: Richard Wagner''. Praha&nbsp;: Paseka, 1995. S.&nbsp;Str. 58. (česky)</ref>. Hitler už ako vrcholný predstaviteľ robil všetko pre to, aby „vygumoval“ svoju minulosť. Po [[Anšlus|obsadení Rakúska]] v roku 1938 miesta narodenia svojich rodičov a starých rodičov ([[Pölla|Döllersheim]]&nbsp;a jeho časť Strones) vyhlásil za uzatvorenú vojenskú oblasť (napríklad bol zničený náhrobný kameň jeho starej matky) a vo Viedni nechal zničiť dokumentáciu o miestach svojho pobytu s tým, že počas "štúdia" býval v honosnej štvrti. V roku [[1939]]&nbsp;pozval Hitler Kubizeka ako svojho hosťa do [[Bayreuth]]u, kde sa usporadúvali ''Wagnerove hudobné slávnosti''. O Kubizekovi sa vyjadril ako o "jedinom&nbsp;Čechovi, ktorý má právo byť priateľom&nbsp;Vodcu". Kubizek sa nezaujímal o politiku a do NSDAP vstúpil až v roku 1942. Prežil vojnu a aj pre svoju známosť s Hitlerom bol zadržiavaný 16 mesiacov po vojne v Camp Marcus W. Orr, kde vypovedal ku svojim vzťahom a dokumentom súvisiacich s Hitlerom. Až po vojne v roku 1953 napísal knihu o svojom priateľovi z mladosti.<!-- ktora je prave preto ciastocne tendecna a Kubuzek sa snazi vyvinit. --><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kubizek|meno=August|autor=|odkaz na autora=|titul=Adolf Hitler, můj přítel z mládí|vydanie=|vydavateľ=Tygros|miesto=&#x5B;Turnov&#x5D;|rok=2012|počet strán=285|url=|isbn=978-80-260-1879-7|kapitola=|strany=|jazyk=}}</ref> === Prvá svetová vojna === [[Súbor:Adolf Hitler during WW1.png|alt=|náhľad|Hitler (úplne vľavo) so svojimi spolubojovníkmi počas prvej svetovej vojny]] Po tom, čo mu v roku [[1913]] vyplatili dedičstvo po otcovi (820 korún), presťahoval sa do nemeckého [[Mníchov]]a.<ref name="Hitler" /> Dôvodom bola snaha naďalej sa vyhýbať rakúskej vojenskej službe ako aj jeho "znechutenie" z rakúsko-uhorského mnohonárodnostného štátu a multikultúrnej Viedne. No už v roku [[1914]] sa prihlásil ako dobrovoľník k 16. bavorskému pluku a nastúpil na front [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]].<ref name="Hitler" /> Skoro celú vojnu strávil ako [[pešia spojka]] na [[západný front (1. svetová vojna)|západnom fronte]]. Dostal rad [[Železný kríž|Železného kríža II. triedy]] (1914) za nešpecifikované zásluhy. Po zranení nohy v roku [[1916]] na čas prerušil službu, ale na front sa opäť vrátil v marci [[1917]] a potom (roku [[1918]]) dostal aj vyznamenanie [[Železný kríž]] I. triedy na návrh židovského plukovného adjutanta (''regimentsadjutanta)''&nbsp;[[Hugo Gutmann|Huga Gutmanna]]. Jeho spolubojovníci ho nenávideli za jeho nekritickú poslušnosť voči dôstojníkom. Krátko pred koncom vojny, [[15. október|15. októbra]] 1918, po [[bojové otravné látky|plynovom]] útoku dočasne [[Slepota|oslepol]] a dostal sa do lazaretu v [[Pasewalk]]u v [[Meklenbursko-Predpomoransko|Dolnom Pomoransku]]. Ošetrujúci [[psychiater]] Hitlera klasifikoval ako [[Psychopatia|psychopata]], úplne nevhodného zastávať vedúce funkcie. Keďže ho ako hysterika označil aj Hitlerov nadriadený dôstojník, nie je čudné, že napriek vyznamenaniam nedosiahol vyššiu hodnosť ako tú najnižšiu – [[slobodník]]. V lazarete ho v novembri 1918 zastihla správa o porážke Nemecka vo vojne. Podľa novších výskumov bolo oslepnutie asi [[Hystéria|hysterická reakcia]] na túto porážku. Hitler, podobne ako ostatní nemeckí nacionalisti, rád uveril [[Konšpiračná teória|konšpiračnej teórii]] šírenej najprv najvyšším vedením armády, ktorá tvrdila, že nemecká armáda "nebola porazená na bojisku" ale odnárodnení civilisti jej "pichli nôž do chrbta". Mysleli sa tým vodcovia sociálnych a demokratických strán ([[Sociálnodemokratická strana Nemecka]], [[Spartakovci]]), ktorí viedli revolúciu, ktorá 9. novembra 1918 viedla k abdikácii cisára. Nemeckí [[Antisemitizmus|antisemiti]] zároveň spájali „vnútorných“ a „vonkajších nepriateľov Ríše“ s „medzinárodným [[židovstvo]]m“. 9. novembra 1918 vznikla [[Weimarská republika]], ktorej predstavitelia [[28. jún]]a [[1919]] podpísali v [[Paríž]]i [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskú zmluvu]]. Na jej základe muselo Nemecko okrem iného odstúpiť 13% svojho územia, obmedziť flotilu a ozbrojené sily na 100 000 mužov a platiť vysoké finančné [[Reparácie (vojna)|reparácie]], ktoré predstavovali 33 000 000 000 $. === Vzostup === Po skončení vojny striedal zamestnania, živil sa hlavne ako dôverník [[Reichswehr]]u (armáda a námorníctvo) v [[Mníchov]]e, v [[Bavorsko|Bavorsku]], ktoré bolo ako slobodný štát súčasťou [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]]. Bola to funkcia spojky medzi armádou a vládou vedenou židovským predsedom vlády [[Kurt Eisner|Eisnerom]], ktorého pohrebu sa Hitler [[26. február]]a 1919 osobne zúčastnil. Za Eisnera bolo Bavorsko deklarované ako ľudový štát (''Volksstaat Bayern''). Eisner, sociálny demokrat, bol zavraždený vo februári 1919, čo viedlo ku komunistickej revolúcii a vzniku [[Bavorská republika rád|Bavorskej republiky rád]], ktorá bola vyhlásená 6. apríla 1919. [[Súbor:Hitler's DAP membership card.png|thumb|left|Hitlerov stranícky preukaz DAP s číslom 7, dodatočne upravený, aby sa mohol radiť k najstarším členom. Pôvodne mal číslo 555 – skutočné poradie sa zvyšovalo o 500, aby sa vzbudilo zdanie, že strana je početnejšia.]] Po vojenskej porážke Bavorskej republiky rád v máji 1919 obviňoval Hitler pred súdom svojich kamarátov z pluku za to, že spolupracovali práve s republikou rád. Potom sa dokázateľne niekoľkokrát stretol s veliteľom&nbsp;''oddelenia vyšetrovania'' (Aufklärungsabteilung) [[Reichswehr|''Reichswehru'']] ''Karlom Mayrom'', čo viedlo k domnienkam, že sa stal dôverníkom tajnej služby. Isté je, že v júni a v júli 1919 absolvoval „antiboľševistické školenia“ na mníchovskej univerzite a v septembri 1919 prenikol do Nemeckej robotníckej strany (''Deutsche Arbeiterpartei''&nbsp;–&nbsp;[[Deutsche Arbeiterpartei - Nemecká robotnícka strana|DAP]]), ktorú sledovali Mayrovi dôverníci ako možný zdroj boľševizmu a [[Spartakovci|spartakizmu]]. Táto [[socializmus|socialisticko]], [[nacionalizmus|nacionalisticko]] a [[xenofóbia|xenofóbno]]-[[antisemitizmus|antisemitsky]] orientovaná strana mala málo členov a tak v októbri 1919 Hitler namiesto donášania sa stal jej 55. straníkom (s Mayrovým súhlasom). Do strany ho prijal predseda ''Anton Drexler,'' pretože na zhromaždeniach, konaných väčšinou v krčmách, sa Hitler prejavil ako dobrý rečník, už vtedy so svojou typickou gestikuláciou. Až do 31.&nbsp;marca 1920 bol Hitler zamestnancom armády (Reichswehru). Potom sa stal plateným straníckym rečníkom<!-- živil sa už svojimi prejavmi, na ktoré chodilo 1200 až 2500 ludi -->. V roku [[1920]] presadil Hitler zmenu názvu strany s prívlastkom národnosocialistická (''Národnosocialistická nemecká robotnícka strana'' – ''Nazionalsozialistiche Deutsche Arbeiterpartei''&nbsp;–&nbsp;[[NSDAP]]) a spolu s Drexlerom a [[Gottfried Feder|Gottfriedom Federom]] spísali 25-bodový program strany.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Jakub Drábik|meno=|titul=Vzostup zla|url=http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla|dátum vydania=31. júl 2017|dátum prístupu=2018-01-12|vydavateľ=Historická Revue|url archívu=https://web.archive.org/web/20180113035456/http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla|dátum archivácie=2018-01-13}}</ref> Hitlerov neskorší osobný tajomník [[Rudolf Hess]], ktorý sa stal členom NSDAP v máji 1920 (členská legitimácia č. 16) bol zároveň členom okultistickej [[Spoločnosť Thule|spoločnosti Thule]] (bájny ostrov, z ktorého vraj vzišla [[árijská rasa]]), ktorá inšpirovala NSDAP použitím [[Svastika|svastiky]], symbolov [[Runy|runového písma]] a pod. Kľúčovou postavou prvých rokov NSDAP&nbsp;bol kapitán [[Ernst Julius Röhm|Ernst Röhm]], ktorý pomohol vyzbierať peniaze.<ref name=":1" /> V decembri 1920 kúpila NSDAP od vydavateľstva [[Franz-Eher-Verlag]] zadĺžené noviny ''[[Völkischer Beobachter]]''&nbsp;(doslova ''Ľudový pozorovateľ)'' za 155&nbsp;000&nbsp;mariek a postupne získavala vplyv a nových priaznivcov. <!-- Hitler už v roku 1920 vytlačil z pozície predsedu zakladajúceho člena Karla Harrera (* 8. október 1890 Beilngries - † 5. september 1926 München, ktorý sa vzdal všetkých straníckych funkcií 5. januára 1920). Predsedom sa stal Drexler. -->V roku [[1921]] sa Hitler zmocnil vedenia strany tým, že v nej zaviedol "[[vodcovský princíp]]" a predsedu Drexlera odsunul za čestného predsedu. Teraz už bol známou osobnosťou v [[Bavorsko|Bavorsku]], ale mimo neho bol podceňovaný<ref>[https://dennikn.sk/49042/archiv-ukazal-ako-velmi-podcenil-new-york-times-hitlerov-antisemitizmus/ Jana Shemesh: Archív ukázal, ako veľmi podcenil New York Times Hitlerov antisemitizmus, DennikN, 13. február 2015]</ref><!-- http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla počet členov sa zvýšil z 1 100 v júni 1920 na 55-tisíc na jeseň 1923. -->. Ako vodca nemeckého nacizmu viedol v [[Mníchov]]e neúspešný takzvaný "pivný", "[[Pivnicový puč|pivnicový]]" alebo Hitler- [[Erich Ludendorff|Ludendorffov]] pokus o puč, pri ktorom [[9. november|9. novembra]] [[1923]] pri prestrelke s políciou zomrelo 16 pučistov a 4 policajti. Hitler sa len zranil pri páde ale udalosť neskôr využil propagandisticky legendou o zastrelených martýroch a krvavej zástave (''Blutfahne''). Po dvoch dňoch bol zaistený a keďže v tom čase súdy v Nemecku boli veľmi mierne voči [[Pravicový extrémizmus|pravicovému extrémizmu]] (sudca si dokonca od Hitlera vypočul kritiku, že je Žid), dostal Hitler len 5 rokov vtedy existujúceho tzv. ''väzenia cti'' v [[Landsberg am Lech|Landsbergu]] (kde nebolo treba pracovať a pod.<!-- (mal izbu s výhľadom, mohol prijímať návštevy podľa uváženia, mal k dispozícii pobočníka, mohol voľne využívať poštu atď.) http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla -->). Vo väzení diktoval svoju knihu ''[[Mein Kampf]]'', ktorá sa pôvodne mala volať ''Štyri a pol roka boja proti klamstvám, hlúposti a zbabelosti''. Odsedel menej ako 9 mesiacov a 20. decembra [[1924]]&nbsp;bol prepustený za dobré správanie. Po prepustení sa obával, že by mohol byť z Bavorska vyhostený do Rakúska, kde by bol bezvýznamný a v roku [[1925]] si dal odňať rakúske občianstvo, nemecké však získal až roku [[1932]], keď sa zamestnal na ''Úrade pre kultúru a meranie krajiny'' v [[Braunschweig]]u. Vybavením nemeckého občianstva bola poverená Hitlerova podporovateľka [[Magda Quandtová]] (vtedy manželka veľkopodnikateľa ''[[Günther Quandt|Günthera Quandta]]'',&nbsp;neskoršie manželka ministra propagandy [[Joseph Goebbels|Josepha Goebbelsa]]). Vo februári 1925 sa NSDAP ako jedinej z extrémistických strán podarilo dosiahnuť zrušenie zákazu svojho pôsobenia, ktoré platilo od [[Pivnicový puč|puču v novembri 1923]]. NSDAP vydávala nové preukazy aj členom iných strán a prevzala a zreorganizovala aj ozbrojené oddiely [[Sturmabteilung|SA]] a [[Schutzstaffel|SS]]. &nbsp;V rokoch 1924 až 1929 sa nemecká ekonomika vďaka dotáciám zo zahraničia relatívne stabilizovala a vyzeralo to, že Nemecku sa podarí prekonať úpadok spôsobený vojnou. Vo voľbách v máji 1928 získala NSDAP len 2,6 % hlasov (810 127) napriek tomu, že počet členov na konci roka 1928 bol už približne 130 000.&nbsp;Čím horšie sa darilo Nemecku, tým lepšie sa darilo nacistom.<ref name=":1" /> [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľká hospodárska kríza]], ktorá začala v roku [[1929]] aj v Nemecku spôsobila nezamestnanosť a nespokojnosť, ktorá pomohla Hitlerovi a jeho strane dostať sa k moci. 27.&nbsp;marca 1930 sa&nbsp;rozpadla koalícia demokratických strán, ktorá bola základom tzv. [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]].&nbsp;<!-- Vo voľbách v septembri 1930 získala NSDAP 18,3 % hlasov (6 379 672), 107 kresiel a stali sa druhou najsilnejšou stranou. Hitler kandidoval v marci 1932 v prezidentských voľbách. Aj keď ich nevyhral, dokázal získať nemalú podporu. V prvom kole získal 30,1 % hlasov, v druhom 36,8 % (Hindenburg 49 % a 53 %). -->Vo voľbách do [[Ríšsky snem|Ríšskeho snemu]] v júli 1932 sa [[NSDAP]] s 37,4 % hlasov stala najsilnejšou stranou<!-- Napriek víťazstvu však Hitlerovi zatiaľ post kancelára ušiel. Nacisti nemali na vytvorenie vlády potrebnú väčšinu (Komunisti získali 89 kresiel, sociálni demokrati 133). Prezident vymenoval za kancelára Franza von Papena. Von Papen však post nezvládol. Jeho vláde bola vyslovená nedôvera a nové voľby boli vypísané na november 1932. Nacisti v nich získali už len 33,1 % hlasov a počet ich poslancov v Reichstagu klesol na 196. .. Pre Hitlera to bol jasný signál, že sa musí zmocniť postu kancelára čím skôr, čo by sa mu nepodarilo keby sa proti nacistom vytvorila jednotná opozícia. Von Papen, jeho nástupca na poste kancelára Kurt von Schleicher a Alfred Hugenberg (Deutschnationale Volkspartei) sa do január 1933 hádali a intrigovali. Starého a unaveného prezidenta Hindenburga (82 rokov) to viedlo k menovaniu Hitlera. „Obdobie boja“ (Kampfzeit) sa skončilo, začalo „uchopenie moci“ (Machtergreifung). --> a prezident [[Paul von Hindenburg]] Hitlera [[30. január]]a 1933 menoval ríšskym [[kancelár]]om. V roku 1933 bolo nezamestnaných viac ako šesť miliónov Nemcov a životná úroveň dramaticky nízka. === Nacistický diktátor === [[Súbor:Reichsparteitag of the NSDAP in Nuremberg, SA troops march past Adolf Hitler, Sept. 1935.jpg|náhľad|Hitler na prehliadke SA v [[Norimberg]]u, november 1935]] Po prístupe k moci postupne zaviedol v Nemecku [[nacizmus|nacistickú]] [[diktatúra|diktatúru]]. Po [[Požiar Ríšskeho snemu|požiari Ríšskeho snemu]] 27. februára&nbsp;1933, z ktorého obvinil komunistov, primäl prezidenta&nbsp;k podpisu dvoch mimoriadnych nariadení&nbsp;''Na ochranu národa a štátu''&nbsp;a&nbsp;''Proti zrade a velezradným činom''. Na ich základe boli zrušené občianske práva a slobody, čo neskôr viedlo k zákazu [[komunizmus|komunistickej strany]], fyzickej likvidácii "revolučných kádrov" a antifašistov. Nakoniec jediným odsúdeným za požiar bol Holanďan [[Marinus van der Lubbe]]. Obvinený [[Georgi Dimitrov]], ktorému sa podarilo pred súdom dokázať možnú účasť&nbsp;[[Hermann Göring|Göringa]] na požiari, bol spolu s ostatnými oslobodený. 1. augusta 1934 sa Hitlerovi podarilo presadiť spojenie úradu ríšskeho prezidenta a ríšskeho kancelára, deň nato zomrel prezident [[Paul von Hindenburg|Hindenburg]]. Týmto sa Hitler stal [[2. augusta]] [[1934]] prakticky neobmedzeným vládcom Nemecka, keď prevzal aj právomoci prezidenta. Sám sebe si kancelár Hitler udelil zákonom titul „vodca“ ([[nemčina|nem.]] ''[[Führer]]''). Pozícia s plným názvom ''Führer und Reichskanzler'' (vodca a ríšsky kancelár) spojila úrady prezidenta a kancelára a v jeho rukách skoncentrovala neobmedzenú moc. Hitler a nacisti potláčali akúkoľvek opozíciu. Pre svojich ideologických a „rasových nepriateľov“ prikázal zriadiť [[Koncentračný tábor|koncentračné]] a [[Nacistický vyhladzovací tábor|vyhladzovacie tábory]] ešte v polovici [[30. roky 20. storočia|30. rokov]]. Masové vyhladzovanie a popravy najrôznejších skupín nemeckého i podmaneného obyvateľstva dosiahlo svoj vrchol neskôr počas vojny. Bol iniciátorom rasistickej politiky namierenej najmä proti [[Židia|Židom]]. V roku [[1935]] boli s jeho prispením schválené [[Norimberské zákony]], ktoré postihovali „rasovo menejcenné obyvateľstvo“. Medzi iným boli Židia pozbavení občianstva a nesmeli uzatvoriť manželstvo s [[árijci|Árijcami]]. V noci z 9. na [[10. november|10. novembra]] 1938 sa s Hitlerovým súhlasom uskutočnil veľký [[pogrom]] proti Židom po celej krajine tzv. [[krištáľová noc]], ktorý nakoniec viedol k ich deportácii do [[geto|get]]<ref name="BEoWH">Tent, James F., ''Hitler Adolf.'' in William H. McNeill (Editor): ''Berkshire Encyclopedia of World History.'' Vol. III, Berkshire Publishing Group, Great Barrington, s. 910&nbsp;–&nbsp;915</ref>. V marci roku 1935 zaviedol v Nemecku [[branná povinnosť|všeobecnú brannú povinnosť]] a začal sa systematicky pripravovať na agresívnu vojnu. Postupne likvidoval jednotlivé ustanovenia [[Versaillská mierová zmluva|Versaillského mieru]], obsadil [[Porýnie]] nemeckým vojskom. V rokoch [[1936]]{{--}}1939 aktívne podporoval [[Francisco Franco|Franca]] v [[Španielska občianska vojna (1936)|španielskej občianskej vojne]]. Nacistické vydavateľstvo ''Eher'' získalo v roku 1939 až [[44]]% podiel na trhu (ktorý sa potom do roku [[1944]] zvýšil až na 83%). Nacistický denník ''Völkischer Beobachter''&nbsp;v 40 miliónovom Nemecku dosahoval miliónové náklady (v roku [[1941]] mal 1 200&nbsp;000 výtlačkov). Pomocou zastrašovania domnelých aj skutočných nepriateľov ozbrojenými oddielmi a tajnou políciou [[Gestapo]] (vedených [[Heinrich Himmler|Himmlerom]]) ako aj propagandou (v roku 1941 zamestnávalo [[Joseph Goebbels|Goebbelsovo]] ministerstvo propagandy 60 000 ľudí a okrem tlače ovládlo aj film) sa podarilo Hitlerovi a jeho spolupracovníkom sfanatizovať Nemcov [[nacizmus|nacizmom]] a v záujme cieľu získať "životný priestor" „tisícročnej nemeckej ríše" vybudovať [[diktatúra|diktatúru]], ktorá hnala sfanatizovaných občanov do vojny. === Predohra k vojne === V roku 1938 [[anšlus]]om pripojil k Nemecku [[Rakúsko]], čím opäť porušil jeden z bodov [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskej zmluvy]]. So súhlasom nedôrazných predstaviteľov Francúzska a Spojeného kráľovstva postupne likvidoval aj samostatnosť [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Za formálnej pomoci [[Talianske kráľovstvo (1861&nbsp;–&nbsp;1946)|Talianska]], [[30. september|30. septembra]] 1938 uzavrelo Nemecko s predstaviteľmi Francúzska a Británie [[Mníchovská dohoda|Mníchovskú dohodu]], čím pozbavilo Československú republiku [[Sudety (región)|Sudet]], resp. západných pohraničných území obývaných z viac než polovice nemeckým obyvateľstvom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = egli | titul = Mnichovská dohoda | url = http://www.fronta.cz/dokument/mnichovska-dohoda | dátum vydania = 4. august 1999 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu =2012-7-14 | vydavateľ = fronta.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Zmluva fakticky pozbavila Česko-Slovensko možnosti efektívne sa brániť nemeckej agresii, keďže Nemcami zabraté územie zahŕňalo väčšinu novovybudovaných [[československé opevnenie|česko-slovenských pohraničných opevnení]]. Hitler ďalej oslabil Česko-Slovensko aj prípravou [[Prvá viedenská arbitráž|viedenského diktátu]], ktorým [[2. november|2. novembra]] 1938 prinútil krajinu odovzdať [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]] časť južného [[Slovenská krajina|Slovenska]] a celú [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]]. Situácia viedla v Česko-Slovensku k vnútropolitickej kríze [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] a umožnila Hitlerovi prebrať kontrolu aj nad zvyškom krajiny. Hitler využil autonomistické tendencie prevládajúce v slovenských politických kruhoch a na jednaní v Berlíne prinútil [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] aby [[14. marec|14. marca]] 1939 v Bratislave bola vyhlásená samostatnosť [[prvá Slovenská republika|Slovenského štátu]]. Nasledujúceho dňa sa v Berlíne vyhrážal prezidentovi okliešteného Česka, že na zvyšok krajiny zaútočí a bude bombardovať Prahu, čím [[Emil Hácha|Emila Háchu]] prinútil k podpisu dokumentov, ktoré v nasledujúcich dňoch viedli k vyhláseniu [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátu Böhmen und Mähren]]. Likvidáciou Česko-Slovenskej republiky&nbsp;–&nbsp;posledného [[demokracia|demokratického]] štátu v [[Stredná Európa|Strednej Európe]] zostával Hitlerovi na východných hraniciach Nemecka už len jeden nepohodlný sused&nbsp;–&nbsp;[[Poľsko]]. Agresívnou politikou územných požiadaviek eskaloval napätie medzi Nemeckom a [[Poľsko]]m. Útoku na Poľsko predchádzala veľmi dôležitá diplomatická hra. Hitler, ktorý sa obával vojny na dvoch frontoch (západe a východe) využil nerozhodnosť západných demokratických krajín. Tie videli v Hitlerovom [[nacistické Nemecko|nacistickom Nemecku]] nezmieriteľného ideologického nepriateľa komunistického [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] a očakávali, že Hitlerova expanzia bude smerovať naň. Sovietske návrhy na "kolektívnu bezpečnosť" zostali nevypočuté a tak [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] uprednostnil uzavretie dohody priamo s Hitlerom, dúfajúc že využije vzniknutý čas na prípravu krajiny na vojnu<ref>Axelrod, A., ''Encyclopedia of World War II.'' Facts On File, Inc., New York, 2007, s. 380&nbsp;–&nbsp;381</ref>. [[23. august]]a 1939 podpísali v [[Moskva|Moskve]] nemecký a sovietsky minister zahraničných vecí [[Joachim von Ribbentrop|von Ribbentrop]] a [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotov]] [[pakt o neútočení]], ktorý obsahoval dohodu o delení Poľska. V rozpútaní novej veľkej vojny v Európe tak Hitlerovi už nič nestálo v ceste. === Druhá svetová vojna === {{Hlavný článok|druhá svetová vojna|Poľská obranná vojna (1939)}} [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-013-0064-35, Polen, Bormann, Hitler, Rommel, v. Reichenau.jpg|náhľad|Hitler v Poľsku s Bormannom, Rommelom a von Reichenauom]] Hitler sa pri útoku na svojho východného suseda spoliehal na viacero faktorov, jednak na to, že Poľsko rýchlo porazí za pomoci Sovietskeho zväzu, ktorému prenechal východnú časť krajiny a tiež na to, že západní Spojenci&nbsp;–&nbsp;Francúzsko a Británia nezaútočia na Nemecko zo západu dosť rýchlo a dôrazne. Útok na Poľsko s krycím označením [[Poľská obranná vojna (1939)|Fall Weiss]] pre Hitlera po vojenskej stránke pripravil generálny štáb na čele s generálom [[Franz Halder|Halderom]] a vrchným veliteľom armády generálom [[Walther von Brauchitsch|Brauchitschom]], ktorý velil útoku. Pre ospravedlnenie vpádu do Poľska bol v predvečer vojny zinscenovaný [[Gliwický incident]], ktorý bol len jedným z radu pohraničných incidentov. [[1. september|1. septembra]] 1939 nemecké vojská bez vyhlásenia vojny [[Poľská obranná vojna (1939)|napadli Poľsko]]. V Európe sa začala [[druhá svetová vojna]]. Nemecké jednotky taktikou [[blitzkrieg|bleskovej vojny]] rýchlo prenikali zo západu z Nemecka, z juhu zo [[Sliezsko|Sliezska]] a Slovenska ako aj zo severu z [[Východné Prusko|Východného Pruska]]. Poliaci sa čoskoro ocitli v ťažkej situácii, ale po tom, čo [[17. september|17. septembra]] 1939 zaútočili aj sovietske vojská z východu, poľská obrana celkom skolabovala. V beznádejnej situácii im nepomohlo ani to, že Francúzsko a Spojené kráľovstvo [[3. september|3. septembra]] 1939 vyhlásili Nemecku vojnu. Západní Spojenci prakticky po celú dobu od jesene 1939 až do jari [[1940]] neviedli na francúzsko-nemeckej hranici žiadnu významnú bojovú činnosť a to aj napriek tomu, že na západe Nemecka boli iba minimálne vojenské sily. Toto obdobie pokoja na západnom fronte je známe ako [[čudná vojna]]. === Hitler ako veliteľ armády === Hitler na začiatku vojny prenechával vojenské rozhodnutia na svojich generálov, neskôr však priamo velil jednotkám. Bol hlavným zodpovedným za [[zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny]]. Prvým zásahom do priebehu vojenskej [[Operácia Weserübung|operácie Weserübung]] (napadnutie&nbsp;Dánska&nbsp;a Nórska v apríli 1940) po vylodení [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]] bolo jeho nariadenie na ústup nemeckých vojsk z nórskeho [[Narvik]]u do neutrálneho [[Švédsko|Švédska]], kde by však boli internované. Po zásahu generála [[Alfred Jodl|Jodla]] bol však jeho nezmyselný rozkaz zrušený a vojakom prikázané držať pozície, čím v júni 1940 donútili Spojencov k evakuácii z Nórska. Hitler neskôr pri akejkoľvek kríze presadzoval zotrvanie v pôvodných pozíciach.<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Correlli Bernett]]|titul=Hitlerovi generálové|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|strany=182|rok=1997}}</ref><!-- Po víťazstvách Nemcov na západe v roku 1940 mu Keitel udelil prezývku Grösster Feldherr aller Zeiten. Nemci radi vytvárali oficiálne skratky a tak vzniklo oficiálne Gröfazl, čo neznelo veľmi vážne. (poznámka: pochopí len ten čo vie po nemecky) --> 10 [[máj]]a 1940 Hitler [[bitka o Francúzsko|zaútočil na Francúzsko]] keď najprv jeho armády rýchlo dobyli [[Belgicko]], [[Holandsko]] a [[Luxembursko]]. Priamo Hitler však nariadil 17. a 22. mája zastaviť postup útočného hrotu tankov (Panzertruppe) aby sa doplnili a posilnili pozície na krídlach. 24. mája v rozpore so stanoviskom viacerých generálov rozhodol aby tankový útok nepokračoval na posledné väčšie mesto pri [[Lamanšský prieliv|Lamanšskom prielive]] [[Dunkerque]] ale mala ho bombardovať Luftwaffe. Práve vtedy Hitler ako politik prevzal od generálov vedenie vojny. Zastavenie postupu umožnilo evakuovať koncom mája cez kanál do Anglicka počas [[Operácia Dynamo|operácie Dynamo]] 224 tisíc britských a 112 tisíc francúzskych a belgických vojakov. Počiatočné úspechy a kapitulácia Francúzska presvedčili Hitlerovho hlavného spojenca, talianskeho vodcu [[Benito Mussolini|Benita Mussoliniho]] pridať sa aktívne vo vojne k Nemecku. Počas tohto obdobia sa Hitler po abdikácii [[Walther von Brauchitsch|Waltera von Brauchitscha]] stal najvyšším veliteľom pozemného vojska. V tejto funkcii potláčal všetkých generálov bývalého generálneho štábu na úkor svojich priaznivcov a verných [[Nacizmus|nacistov]]. [[Súbor:Benito Mussolini and Adolf Hitler.jpg|náhľad|vľavo|Hitler a Mussolini v okupovanej Juhoslávii]] [[22. jún]]a 1941 Hitler prikázal trojmiliónovému vojsku zaútočiť na [[Sovietsky zväz]], čím porušil [[Pakt Ribbentrop-Molotov|pakt neútočenia]], ktorý uzavrel spolu so [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] pred tromi rokmi. Predpokladal, že sa jeho armáde podarí zničiť [[ZSSR]] v priebehu niekoľkých mesiacov ešte pred príchodom zimy. Nemcom sa podarilo preniknúť hlboko do sovietskeho územia, obsadiť [[Pobaltie|pobaltské štáty]], [[Ukrajina|Ukrajinu]], [[Bielorusko]] a veľkú časť západu ZSSR. Hitler bol prvý, kto rozpútal vojnu aj v oblastiach za polárnym kruhom, kde sa predtým vojenské operácie nikdy neviedli. Postupne sa však prejavila nepripravenosť nemeckej armády na extrémne podmienky ZSSR. Nepodarilo sa jej obsadiť [[Stalingrad]] (súčasný [[Volgograd]]) a v najdôležitejšom smere útoku boli nemecké vojská zastavené v [[bitka o Moskvu|bitke pred Moskvou]] v decembri 1941. Pod tlakom [[Červená armáda|Červenej armády]] niektorí nemeckí velitelia ustúpili o niekoľko {{km|100|m}}. Tých, ktorí ustúpili, Hitler odvolal. Veril totiž, že práve jeho rozkazy držať pozície za každú cenu a neustupovať sú faktorom, ktorý odvráti nemeckú porážku.<ref name="Manstein, s17">{{Citácia knihy|autor=[[Erich von Manstein]]|titul=Ztracená vítezství svazek 2|isbn= 80-7217-443-6|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|rok=2006|strany=17}}</ref> [[Erich von Manstein|Manstein]] vo svojich pamätiach (vydaných až po vojne) uvádza niekoľko zaujímavých pohľadov na Hitlera ako vojaka. Napriek kritike jeho nerozhodnosti a nedostatočného vojenského vzdelania odmieta lacnú frázu „slobodník z prvej svetovej vojny“<ref name="Manstein, s17" />, často používanú v súvislosti s jeho vojenskými schopnosťami. Po začatí vojny Hitler v plnej miere uskutočňoval svoje plány na likvidáciu preňho nežiaducich skupín. V januári 1942 sa konala utajovaná [[konferencia vo Wannsee]], kde sa ľudia z Hitlerovho blízkeho okolia vrátane [[Reinhard Heydrich|Heydricha]] (veliteľa Ríšskeho bezpečnostného úradu) dohodli na takzvanom „[[Konečné riešenie židovskej otázky|konečnom riešení]]“ židovskej otázky, čo bol nacistický [[eufemizmus]] pre systematické vyvraždenie ([[Genocída (právo)|genocídu]]) všetkých [[Židia|Židov]] – [[holokaust]]. Hitler síce nikdy nepodpísal žiadny písomný rozkaz, ktorý by priamo preukazoval, že išlo o jeho zámer, ale jeho podriadení poznali jeho priania a konali v ich zmysle<ref name="BEoWH" />. ==== Zásahy do velenia armády ==== Na východnom fronte sa v nasledujúcom období rozpútali ťažké boje, ktoré si vyžiadali obrovské množstvo obetí. Hitler vojská na východe riadil z hlavného stanu ''Werwolf'' ležiaceho blízko mesta [[Vinnica]] na západe Ukrajiny. [[Súbor:Hitler Mannerheim 2.jpg|náhľad|vpravo|Hitler s [[Carl Gustaf Emil Mannerheim|Mannerheimom]] na východnom fronte vo Fínsku, leto 1942]] Jeho zásahy do velenia boli niekedy neodborné a nerozhodné. Pri bojoch v južnej časti ZSSR nemecké vojská nedobyli [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]] a navyše sa zaplietli do dlhotrvajúcich a vyčerpávajúcich bojov o [[Stalingrad]], ktoré sa pokúšali obaja diktátori z prestížnych i strategických dôvodov [[bitka o Stalingrad|udržať za každú cenu]]. V dôsledku neuspokojivého tempa postupu odvolal Hitler veliteľa [[Skupina armád A|skupiny armád A]] [[Wilhelm List|maršala Lista]] a týmto jednotkám velil sám. Neskôr výrazne podcenil sovietsku armádu, ktorá najprv porazila krídla [[6. armáda Wehrmachtu|6. armády]], rozvrátila nemecký ''južný front'' a potom celkom [[obkľúčenie|obkľúčila]] nemecké vojská v okolí [[Bitka o Stalingrad|Stalingradu]]. Spočiatku zvažoval evakuáciu tohto vojska, bol však ubezpečený [[Hermann Göring|Göringom]], že letectvo [[Luftwaffe]] zabezpečí dostatočný prísun zásob obkľúčeným jednotkám a preto trval na tom, aby 6. armáda naďalej držala svoje pozície. Zásobovanie však nebolo dostatočné, čo nakoniec vyústilo v kapituláciu a zajatie jej veliteľa maršala [[Friedrich Paulus|Paulusa]] v januári 1943.<!-- Na jar sa Wehrmachtu pod vedením Mansteina síce podarilo stabilizovať front, no následne boje boli znovu poznamenané Hitlerovými nesprávnymi rozhodnutiami. --> Až po tejto [[Bitka o Stalingrad|porážke pri Stalingrade]], nariadil prechod krajiny na vojnový režim, keď [[13. január]]a [[1943]] vyhlásil prostredníctvom Goebbelsa ''totálnu mobilizáciu'' a prechod priemyslu na vojnovú výrobu. Napriek tomu Nemecko Spojencov v ukazovateľoch priemyselnej výroby nedobehlo. Nacistická politika presadzujúca konzervatívne postavenie žien v spoločnosti neumožnila ich efektívnu mobilizáciu ako pracovnej sily pre zvýšenie vojnového úsilia<ref name="BEoWH" />. Namiesto toho, aby pozemná armáda [[Heer]] dopĺňala svoje [[Divízia (vojenská jednotka)|divízie]] bojujúce na fronte, uprednostňoval vytváranie nových. Tak krátko po bitke o Stalingrad vznikla napríklad znovu aj 6. armáda (jej základ tvorili príslušníci bývalej 6. armády, ktorí boli evakuovaní, alebo neboli v obkľúčení). To, že nedbal na doplňovanie frontových jednotiek, malo výrazný vplyv na ich opotrebovanie. Nové jednotky museli navyše naberať nové skúsenosti. Hitler neuspel aj v ďalších cieľoch. Jeho armády sa na obsadených územiach správali zločinne, kradli výrobky, kapitál, služby ale aj kultúrne diela a dokonca obyvateľstvo, ktoré najprv [[Odchod Ukrajincov za prácou do Tretej ríše|verbovali]] a potom posielali na [[nútená práca|nútené práce]] vo svoj vlastný prospech. Nacisti v oblastiach východnej Európy, viedli tvrdú [[Rasizmus|rasistickú politiku]] spojenú so zločinmi, ktoré zaskočili aj obyvateľstvo, ktoré inak opovrhovalo [[stalinizmus|stalinizmom]] na vlastnom území. Hitler tak využil protisovietske naladenie časti obyvateľstva iba čiastočne. Systematicky pristúpil k získavaniu spojencov z radov obyvateľstva až v období, kedy jeho armády prestávali byť na frontoch úspešné a začali byť zo sovietskeho územia vytláčané (napr. [[Ruská oslobodenecká armáda|Vlasovci]]). V [[jún]]i a [[júl]]i 1943 sústredil jednotky armády a SS k útoku na výbežok frontu pri [[Kursk]]u. [[Kurská bitka]], do ktorej bez dostatočného uváženia vrhol svoje vojská, nakoniec skončila ťažkými stratami pechoty i tankov. Počas [[vylodenie v Normandii|vylodenia spojencov v Normandii]] v lete 1944 sčasti aj kvôli dezinformácii vedenej spojeneckou rozviedkou, Hitler ignoroval hrozbu a prikázal držať tankové zálohy v blízkosti [[Cherbourg]]u a neskôr zase viesť nezmyselný protiútok pri [[Mortain]]e, ktorý uväznil v pasci niekoľko desiatok tisíc vojakov a stal sa známy ako obkľúčenie pri [[Falaise (Calvados)|Falaise]]. V tom istom období bola nemecká [[skupina armád Stred]] v [[Bieloruská SSR|Bielorusku]] nečakane napadnutá sovietskymi silami. V priebehu mesiaca utrpeli Nemci straty asi 170 000 mŕtvych a nezvestných vojakov a stredná časť ich frontu sa celkom rozpadla. === Atentát [[20. júl]]a 1944 === [[Súbor:Adolf Hitler, accompanied by other German officials, grimly inspects bomb damage in a German city in 1944, in this... - NARA - 531231.tif|náhľad|vpravo|Hitler pri návšteve zbombardovaného mesta v roku 1944]] {{Hlavný článok|Stauffenbergov pokus o prevrat}} Po úspechu spojeneckej [[operácia Overlord|operácie Overlord]], ako aj porážky pri [[operácia Bagration|bojoch v Bielorusku]] vzrástlo medzi mnohými dôstojníkmi nemeckej armády odhodlanie Hitlera zlikvidovať. Práve v tomto období, keď boli pozície Tretej ríše otrasené, pre to bola najvhodnejšia doba. [[20. júl]]a 1944 naňho uskutočnil [[Claus von Stauffenberg]] v sídle štábu [[Wolfsschanze]] vo Východnom Prusku bombový atentát, ktorý sa však nepodaril. Diktátor bol len ľahko zranený. Hitler túto opozíciu príslušníkov generálneho štábu kruto potrestal. [[Ludwig Beck]], jeden z vodcov sprisahania, ktorý mal nahradiť Hitlera do doby než bude ustanovená legitímna vláda, samotný von Stauffenberg ,ako aj ďalší medzi nimi mnohí [[poľný maršal|poľní maršali]] boli popravení. Populárneho [[Erwin Rommel|Rommela]], o ktorom bol Hitler presvedčený, že bol súčasťou príprav atentátu, prinútil spáchať samovraždu. Na Hitlera bolo spáchaných ešte niekoľko atentátov, ktoré boli všetky neúspešné. Hitler tieto prežité atentáty považoval za znamenia osudu a tvrdil o sebe, že bol povolaný Bohom. Po atentáte poslal lietadlom svoju zakrvavenú bundu uniformy svojej milenke. === Posledné boje === Od konca roku 1944 žil Hitler vo svojom ''Ríšskom kancelárstve''<!-- vtedajšie kancelárstvo, dnes je inde (v blízkosti Ríšskeho snemu) --> v Berlíne, ktoré malo vo dvore protilietadlový kryt, vybudovaný špeciálne pre neho (nemecky Führerbunker). Bojové operácie v tej dobe riadil len z máp. Jeho nádeje na uzavretie separátneho mieru so západnými Spojencami sa miešali s vierou v použitie moderných zbraní ako boli balistické rakety [[V2 (raketa)|V2]], nových typov lietadiel napr. [[Messerschmitt Me 262]] alebo tankov napr. [[Panzerkampfwagen VI Tiger II]]. Rovnako veril, že aliancia západných demokracií so Stalinovým komunistickým ZSSR je neprirodzená a sleduje protichodné politické ciele, čo by malo viesť k jej rozpadu. Nechápal však, že dokiaľ bude žiť a bude na slobode, táto podivuhodná koalícia bude držať pohromade.<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Correlli Bernett]]|titul=Hitlerovi generálové|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|strany=28|rok=1997}}</ref> V septembri 1944 Hitler prikázal pripraviť [[Bitka o Ardeny|ofenzívu v Ardenách]], ktorá naplánovaná na december mala dosiahnuť [[Antverpy]] a oddeliť od seba anglické a americko-kanadské vojská. Tento veľmi nerealistický plán zahrňoval aj neekonomické presuny vojsk z východného frontu, kde práve prebiehali [[Bitka o Budapešť|boje o Budapešť]] a Sovieti navyše pripravovali [[Visliansko-oderská operácia|útok z Poľska]], ktorý urýchlene začali na žiadosť spojencov. Na jeho konci sa Sovietske jednotky nachádzali na [[Odra|Odre]], menej než {{km|100|m}} od Berlína. [[19. marec|19. marca]] 1945 Hitler vydal rozkaz na likvidáciu infraštruktúry oblastí, ktoré mali padnúť do rúk nepriateľa. Nacisti následne začali viesť [[Taktika spálenej zeme|taktiku spálenej zeme]] aj na vlastnom území. V prípade, že by boli tieto rozkazy splnené v plnej miere<!-- Tieto rozkazy sa neoficialne ignorovali. Oficálne sa proti nim postavil len Speer. -->, tisíce Nemcov by zahynuli na následky hladu a chorôb bez strechy nad hlavou. === Smrť v bunkri === Posledné týždne svojho života strávil v bunkri v [[Berlín]]e. Išlo o bunker budovy starého ríšskeho kancelárstva na Wilhelmstraße, ktorý Adolf Hitler používal ako svoju hlavnú súkromnú rezidenciu v Berlíne a preto je bunker označovaný ako ''Führerbunker''. Hitlerov zdravotný stav sa ku koncu vojny zhoršoval (pravdepodobne [[Parkinsonova choroba]]). Najmä po [[20. apríl]]i 1945, kedy sa Berlín dostal po prvýkrát pod paľbu sovietskeho delostrelectva, bol Hitler výrazne otupený s prerušovanými záchvatmi zúrivosti<ref>Žukov, G. K., ''Vzpomínky a úvahy. 3. časť.'' Naše vojsko, Praha, 2006, s. 297</ref>. 20. apríla, v deň svojich 56. narodenín, Hitler uskutočnil svoju poslednú cestu mimo bunker. V delostrelectvom a bombami zničenej záhrade Ríšskeho kancelárstva vyznamenal [[Železný kríž|Železným krížom]] chlapcov z [[Hitlerjugend]]u. V nasledujúcich dňoch sovietske vojská postupne Berlín obkľúčili. Napriek vojensky absolútne beznádejnej situácii Hitler dúfal, že sa jednotky [[Waffen SS]] generála [[Felix Steiner|Steinera]] prebojujú zo severu k mestu, zatiaľ čo jednotky [[8. armáda Wehrmachtu|8. armády]] sa k mestu dostanú z juhu, čím narušia sovietske obchvatné operácie. Vzhľadom na celkovú sovietsku prevahu a dynamiku ich postupu to boli úplne nereálne predstavy. [[Súbor:Stars & Stripes & Hitler Dead2.jpg|thumb|Správa o Hitlerovej smrti v [[Stars and Stripes]]]]Keď sa 22. apríla na vojenskej porade Hitler dozvedel od príslušníkov štábu o tom, že nemecký protiútok sa ani nikdy nemohol začať a naopak nemecké jednotky boli na všetkých úsekoch zatlačené späť a Sovietom sa podarilo preniknúť do mesta, vyzval všetkých okrem [[Wilhelm Keitel|Keitela]], [[Alfred Jodl|Jodla]], [[Hans Krebs|Krebsa]] a [[Wilhelm Burgdorf|Burgdorfa]], aby opustili miestnosť a v hysterickom záchvate obvinil generálov zo zrady a nekompetentnosti, pri čom po prvýkrát priznal, že vojna je prehratá. Následne vyhlásil, že zostane v Berlíne až do konca a spácha samovraždu. 23. apríla [[Hermann Göring|Göring]] v telegrame z [[Berchtesgaden]]u v Bavorsku oznámil, že ak je Hitler obkľúčený v Berlíne, mal by byť poverený vedením Nemecka on, a oznámil tiež, že dáva ultimátum, po ktorom bude považovať Hitlera za neschopného riadiť vojenské operácie. Hitler následne nariadil Göringa zatknúť a neskôr ho vo svojej poslednej vôli pozbavil akejkoľvek funkcie. 28. apríla Hitler zistil, že [[Heinrich Himmler|Himmler]] sa pokúšal viesť so západnými spojencami vyjednávania o kapitulácii. Následne nariadil Himmlera zatknúť a zastreliť a popraviť aj Himmlerovho adjutanta a styčného dôstojníka SS pri hlavnom stane<!-- pobočníka pri hlavnom stane Verbindungsoffizier der Waffen-SS zum Führerhauptquartier --> (Führerhauptquartier) [[Hermann Fegelein|Hermana Fegeleina]] (manžela sestry Hitlerovej milenky [[Eva Braunová|Braunovej]]). 29. apríla sa zosobášil s [[Eva Braunová|Evou Braunovou]]. V&nbsp;priebehu tohto dňa Hitler zistil, že [[Benito Mussolini|Mussolini]] bol popravený. Opustil svadobnú recepciu, aby spolu so sekretárkou pripravil poslednú vôľu a tzv. politický testament<!-- Politisches_Testament_Adolf_Hitlers - politickym bol nazvany az neskor. Osobná (posledná vôľa) bola stručná - mala len tri body. Je popisana v clanku v anglickej verzii -->, v ktorom okrem iného z neúspechu vo vojne obvinil Židov a Nemcov, ktorí zlyhali pri plnení jeho plánov. [[30. apríl]]a 1945, len dva dni pred dobytím bunkru, spáchal Hitler samovraždu so svojou manželkou. Prehryzol [[Kyanid draselný|kyanidovú tabletku (cyankáli)]] a potom sa zastrelil do hlavy pištoľou Walther 7,65. Deň predtým, než spáchal samovraždu, otrávil svojho psa, [[Nemecký ovčiak|nemeckého ovčiaka]] [[Blondi]]. Hitlerove telesné pozostatky jeho služobníctvo a strážcovia poliali [[benzín]]om a čiastočne spálili v kráteri pred bunkrom, následne ho tam i pochovali spolu s manželkou a psom. V tom čase sa ešte v bunkri ukrývali okrem služobníctva a strážcov aj jeho osobný tajomník [[Martin Bormann|Martin Bohrman]]<!-- mal 46 rokov, jeho žena bola bývala Hitlerova sekretárka s ktorou mal 10 detí z ktorých posledné sa narodilo 1943. Manzelka sa skrývala v SUdTyrol a zomrela 1946 na otravu ortuťou --> a minister [[Joseph Goebbels]] s manželkou a ich 6 detí. Goebbels s manželkou a deťmi zomreli 1. mája 1945. V noci z 1. na 2. mája aj všetci ostatní opustili bunker<!-- (Bohrman zomrel neďaleko ale jeho telo objavili až v roku 1972) --> a 2. mája skončil [[Wehrmacht]] boje v Berlíne a bunker bol obsadený červenou armádou. Krátko po konci vojny boli jeho telesné pozostatky [[exhumácia (hrob)|exhumované]] zvláštnou sovietskou jednotkou [[SMERŠ]]. Časť lebky so stopami po guľke a [[čeľusť]], ktorú jednoznačne identifikoval Hitlerov osobný zubár, sa dodnes nachádza v štátnom archíve ([[GARF]]) pod dozorom [[KGB]] (dnešné [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]]) v [[Moskva|Moskve]]. Zvyšok pozostatkov bol zničený pri meste [[Schönebeck]] a rozprášený do blízkej rieky v roku [[1970]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Procházková | meno = Petra | odkaz na autora = | titul = Hitlerove kosti strážia Rusi | url = http://www.sme.sk/c/5147557/hitlerove-kosti-strazia-rusi.html | dátum vydania = 10. december 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-1-4 | vydavateľ = Agentúra Epicentrum, sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2017 francúzski výskumníci porovnali pozostatky z Moskvy so sovietskou pitevnou správou, röntgenovými a zubnými záznamami a historickými údajmi. Konštatovali, že úlomok lebky sa zhodoval s röntgenovým záznamom Hitlera, ktorý vznikol rok pred jeho smrťou a zistenia o zuboch boli tiež v súlade so samovraždou. Pozostatky sú teda Hitlerove.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=BEŇO|meno=MATÚŠ|titul=Neušiel do Antarktídy ani na Mesiac. Hitler naozaj zomrel v Berlíne, hovorí štúdia|periodikum=tech.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://tech.sme.sk/c/20832260/neusiel-do-antarktidy-ani-na-mesiac-hitler-naozaj-zomrel-v-berline-hovori-studia.html|dátum prístupu=2018-05-23|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Charlier |meno=Philippe |priezvisko2=Weil |meno2=Raphaël |priezvisko3=Rainsard |meno3=P. |priezvisko4=Poupon |meno4=Joël |priezvisko5=Brisard |meno5=Jean Claude |titul=The remains of Adolf Hitler: A biomedical analysis and definitive identification |periodikum=European Journal of Internal Medicine |rok=2018 |ročník=54 |číslo= |issn=0953-6205 |doi=10.1016/j.ejim.2018.05.014 |strany=e10-e12 }}</ref> Hitler spáchal samovraždu, aby sa vyhol [[Norimberský proces|Norimberskému procesu]]. Jeho zodpovednosť za [[zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny|zločiny nacistického Nemecka]] však bola potvrdená radom výpovedí na tomto súde. Pretože [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a [[Georgij Konstantinovič Žukov|Žukov]], napriek existujúcim dôkazom, zatajovali [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencom]] Hitlerovu smrť, vzniklo viacero [[Konšpiračná teória|konšpiračných teórií]], z ktorých najznámejšia je, že Hitler sa preplavil [[Nemecká ponorka U-530|ponorkou U-530]]<!-- ktorej velil poručík Otto Wermuth --> do argentínskeho prístavu [[Mar del Plata]].<ref name=":0">Jak to bylo s nacistickými ponorkami v Argentině, zahadyazajimavosti.cz 29. november 2012, [http://www.zahadyazajimavosti.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=163:jak-to-bylo-s-nacistickymi-ponorkami-v-argentin&catid=4:historie&Itemid=7 Online]</ref> Ponorka sa tam skutočne vynorila 10. júla 1945 a vyvolala veľký rozruch, pretože to bolo až dva mesiace po kapitulácii Nemecka. [[Fáma|Fámu]] rozširoval tam žijúci Maďar&nbsp;''Ladislao Szabo''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = Der Spiegel | titul = Ladislao Szabo | url = http://www.spiegel.de/spiegel/print/d-41122355.html | dátum vydania = | dátum prístupu = 1947-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=":0" />'',''&nbsp;ktorého citoval najprv miestny denník ''La Critica'' a 17. a 18. júla 1945 sa táto fáma dostala až do hlavných médií v USA<!-- Two Submarines Hunted July 18, 1945, NY Times …Two Submarines Hunted BUENOS AIRES, July 17 (fP)- Cesar Ameghino, Foreign Minister, told a press conference today that a report that one or possibly two submarines… denies Hitler on board http://www.nytimes.com/topic/person/adolf-hitler http://archives.chicagotribune.com/1945/07/18/page/5/article/hitler-rumors -->. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Adolf Hitler|commonscat=Adolf Hitler}} {{Osobnosť roka časopisu Time 1927-1950}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hitler, Adolf}} [[Kategória:Adolf Hitler| ]] [[Kategória:Kancelári Nemecka]] [[Kategória:Vládcovia Nemecka]] [[Kategória:Nacistickí vodcovia]] [[Kategória:Organizátori holokaustu]] [[Kategória:Vojnoví zločinci]] [[Kategória:Nemecké osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Obete samovrážd]] [[Kategória:Konšpirační teoretici]] [[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]] [[Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach]] cwvdmjzjnqcrab4edr0pldk0c2gh3gs 8206111 8206110 2026-04-30T10:50:13Z NDG 270400 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-26345-67|~2026-26345-67]] ([[User_talk:~2026-26345-67|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od NDG 8179999 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Adolf Hitler | Rodné meno = | Popis osoby = nemecký politik pochádzajúci z Rakúska a diktátor nacistického Nemecka v rokoch 1933{{--}}1945 | Portrét = Hitler portrait crop (colorized).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Hitler v roku 1938 | Podpis = Hitler’s signature (1944).svg | Úrad = [[Führer|Vodca Veľkonemeckej ríše]] | Poradie = | Koniec obdobia = [[30. apríl]] [[1945]] | Začiatok obdobia = [[2. august]] [[1934]] | Predchodca = [[Paul von Hindenburg]] (prezident) | Nástupca = [[Karl Dönitz]] (prezident) | Úrad2 = ríšsky kancelár Nemecka | Poradie2 = 24. | Koniec obdobia2 = [[30. apríl]] [[1945]] | Začiatok obdobia2 = [[30. január]] [[1933]] | Predchodca2 = [[Kurt von Schleicher]] | Nástupca2 = [[Joseph Goebbels]] | Dátum narodenia = [[20. apríl]] [[1889]] | Miesto narodenia = [[Braunau am Inn]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnešné [[Rakúsko]]) | Dátum úmrtia = {{dúv|1945|4|30|1889|4|20}} | Miesto úmrtia = [[Berlín]], [[Nacistické Nemecko]] (dnešné [[Nemecko]]) | Politická strana = [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|NSDAP]] | Alma mater = | Profesia = | Štátna príslušnosť = [[Predlitavsko|rakúska]] (do 1925)<br />bez štátnej príslušnosti (1925 – 1932)<br />nemecká (od 1932) | Vierovyznanie = | Rodičia = [[Alois Hitler]] (rod. Schickelgruber, 1837{{--}}1903){{break}}[[Klara Hitler]] (rod. Pölzlová, 1860{{--}}1903)<ref name="MK">{{Citácia knihy | titul = Hitler, Mein Kampf : Еine kritische Edition | zväzok = I | typ zväzku = Band | miesto = München; Berlin | vydavateľ = im Auftrag des Instituts für Zeitgeschichte | rok = 2016 | isbn = 978-39814052-3-1 | počet strán = 947 | strany = 95{{--}}96 }}</ref> | Súrodenci = Gustav Hitler (1885{{--}}1887), Ida Hitlerová(1886{{--}}1888), Otto Hitler(1887), Edmund Hitler(1894{{--}}1900), Paula Hitlerová(1896{{--}}1960)<ref name="MK"/> | Manželka = [[Eva Braunová]] (1945) | Deti = | Partnerka = [[Eva Braunová]] (do 1945)<br />Maria Reiterová<br />Geli Raubalová | Webstránka = | Poznámky = }} '''Adolf Hitler''' (* [[20. apríl]] [[1889]], [[Braunau am Inn]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taufen - Duplikate 1889 - 106/1889 {{!}} Braunau am Inn {{!}} Linz, rk. Diözese (Oberösterreich) {{!}} Österreich {{!}} Matricula Online|url=http://data.matricula-online.eu/de/oesterreich/oberoesterreich/braunau-am-inn/106%252F1889/?pg=8|vydavateľ=data.matricula-online.eu|dátum prístupu=2019-10-20}},</ref> – † [[30. apríl]] [[1945]], [[Berlín]]) bol [[nacistické Nemecko|nemecký]] [[politik]] pochádzajúci z [[Predlitavsko|Rakúska]], ktorý bol od roku [[1933]] [[diktatúra|diktátorom]] [[nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]] až do svojej samovraždy v roku [[1945]]. Najskôr člen a potom líder [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany]] (NSDAP), autor [[národný socializmus|národnosocialistickej]] koncepcie štátu (v diele ''[[Mein Kampf]]'', [[1925]]), stál od roku 1933 na čele Nemecka ako ríšsky kancelár a od roku [[1934]] ako [[Führer|vodca a ríšsky kancelár]] (''Führer und Reichskanzler'').<ref name="Hitler">{{Citácia knihy|autor=[[Hans Bern Gisevius]]|titul=Hitler|isbn= 80-220-0294-1|miesto=Bratislava|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|rok=1991|strany=13}}</ref> V Nemecku zriadil [[Totalitarizmus|totalitnú]] diktatúru. Agresívnou zahraničnou politikou voči okolitým krajinám rozvrátil [[Versaillská sústava|versaillský systém]] ([[Anšlus|anšlus Rakúska]], [[Mníchovská dohoda]], [[Protektorát Čechy a Morava|okupácia Čiech a Moravy]]) a vyvolal v Európe [[Druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]]. Bol inšpirátorom a hlavným organizátorom masového vraždenia obyvateľstva a vojnových zajatcov v okupovaných krajinách, obzvlášť v [[Druhá poľská republika|Poľsku]] a [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]. Za nepriateľov Nemecka považoval nielen politických oponentov, ale aj rôzne skupiny obyvateľstva, najmä [[Židia|Židov]], [[Rómovia|Rómov]], [[Slovania|Slovanov]], [[homosexualita|homosexuálov,]] [[Bisexualita|bisexuálov]], postihnutých a iných. Bol zodpovedný za hmotné a morálne zničenie Nemecka v priebehu vojny. == Život == [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-1989-0322-506, Adolf Hitler, Kinderbild retouched.jpg|náhľad|Fotografia Adolfa Hitlera, okolo roku [[1890]].]] Hitlerova kniha [[Mein Kampf]] ({{slk|Môj boj}}) je podľa mnohých názorov veľmi zlým prameňom pre opis Hitlerovho života.<!-- Hitler počíná svou knihu stručnou vlastní biografií. Nedovídáme se z ní ničeho nového --><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moderní-Dějiny.cz {{!}} Neznámá Masarykova recenze Hitlerovy knihy Mein Kampf|url=http://www.moderni-dejiny.cz/clanek/neznama-masarykova-recenze-hitlerovy-knihy-mein-kampf/|vydavateľ=www.moderni-dejiny.cz|dátum prístupu=2019-04-30}}</ref> Obsahuje výrazne tendenčne podané spomienky na jeho celý dovtedajší život a jej hlavným posolstvom je šíriť vieru, že práve on je tým vyvoleným, ktorý má za úlohu od „božskej prozreteľnosti“ doviesť Nemecko opäť na „výslnie moci a cti“. Sám Hitler za života prísne zatajoval svoj pôvod. Nechal dokonca v roku [[1938]] zrovnať so zemou rodné dediny svojich rodičov a starých rodičov v [[Dolné Rakúsko|Dolnom Rakúsku]] (pri [[Česko|Česku]])<!-- úplne presne rodné dediny svojho otca, starého otca a ďalších príbuzných: Döllersheim und Strones, ktoré sú na severovýchode Rakúska ale severozápade DOln. Rak. a to takto: zum militärischen Sperrgebiet, ließ dort für einen großen Truppenübungsplatz bis 1942 ihre etwa 7000 Einwohner umsiedeln und dabei mehrere Gedenktafeln für seine Vorfahren entfernen. -->. Dôvodom môže byť Hitlerov nevyjasnený pôvod spojený s [[incest]]om (jeho matka bola zároveň neter jeho otca). Keďže si Hitler nebol istý, kto bol jeho starý otec, pretože jeho otec bol nemanželské dieťa, objavovali sa špekulácie, že práve Hitler ako hlavný reprezentant [[rasizmus|rasistickej]] ideológie má za predkov [[Česi|Čechov]] alebo [[Židia|Židov]]<!-- začal s tým už cez vojnu úrad čiernej propagandy UK a stále neoverené trvá doteraz napr https://svet.sme.sk/c/5520958/predkovia-hitlera-mohli-byt-zidia.html -->. Hitler sa stravoval vegetariánsky<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Svet|meno=Zaujimavý|titul=Adolf Hitler : 27 Historických zaujímavostí a faktov na ktoré v škole nezvýšil čas|periodikum=Zaujímavý Svet|dátum=2016-04-24|url=http://www.zaujimavysvet.sk/adolf-hitler-zaujimavosti-a-fakty/|dátum prístupu=2017-03-21|jazyk=sk-SK}}</ref>, ako dospelý prestal fajčiť a na verejnosti nepil alkohol, napriek tomu trpel viacerými chorobami a pravidelne&nbsp;užíval okrem iného [[kokaín]]<!-- a amphetamine,&nbsp;barbiturates,&nbsp;opiates. Ak to chce niekto rozširovať nech radšej preloží en.wikipedia.org/wiki/Adolf_Hitler#Health a Family --><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Milton|meno=Giles|titul=Keď Hitler bral kokaín a Leninovi ukradli mozog|vydanie=|vydavateľ=Ikar|miesto=|rok=2016|isbn=|strany=}}</ref> a eukodal ([[oxykodón]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = History: Addiction and the Reich | url = https://www.nature.com/articles/538038a | vydavateľ = nature.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-28 | miesto = | jazyk = en }}</ref>. === Detstvo === [[Súbor:Stammbaum Adolf Hitler 3.jpg|thumb|left|Rodokmeň Adolfa Hitlera]] Hitler sa narodil v [[Braunau am Inn]] v dnešnom [[Rakúsko|Rakúsku]] ako štvrté zo šiestich detí (4 zomreli v detskom veku) colníka nemeckého pôvodu Aloisa Hitlera a jeho tretej ženy Kláry<ref name="Hitler" /> (pôvodom Rakúšanky), ktorá bola zároveň jeho neter.<ref name="Hitler 1">{{Citácia knihy|autor=[[Hans Bern Gisevius]]|titul=Hitler|isbn= 80-220-0294-1|miesto=Bratislava|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|rok=1991|strany=17}}</ref> Hitlerova sestra z tohto manželstva Paula, ktorá sa dožila dospelosti, bola od neho mladšia o 8 rokov. Deti Aloisa z druhého manželstva (Alois junior a Angela)<ref name="Hitler 1" /> žili po smrti jeho druhej ženy tiež v ich domácnosti. === Štúdium === Kvôli otcovmu povolaniu sa rodina často sťahovala, takže Hitler navštevoval ľudové školy v [[Passau]], [[Lambach]]u a [[Leonding]]u pri [[Linz]]i. Potom študoval na reálnom gymnáziu v [[Linz]]i, ale štúdium nedokončil. Podľa niektorých názorov pre absolútnu neschopnosť, ktorá vyvrcholila, keď jeho otec v roku [[1903]] zomrel a Hitlera nemal viac kto nútiť učiť sa. Od roku 1903 poberal podporu pre polosiroty a od roku [[1905]] ho finančne podporovala matka a teta, pretože odišiel do Viedne, kde sa pokúšal dostať sa na prestížnu umeleckú školu. V októbri [[1907]] ho neprijali na [[Viedenská umelecká akadémia|Viedenskú umeleckú akadémiu]], poradili mu však nech skúsi svoj talent využiť pri štúdiu [[architektúra|architektúry]]. Po tom, čo sa dozvedel, že jeho matke chorej na [[zhubný nádor|rakovinu]] prsníka zostáva len niekoľko týždňov života, vrátil sa koncom roka 1907 do Linzu. V decembri 1907 pochoval matku a zdedil po nej 1000 korún. Pretože sa vydával za študenta, mohol od januára [[1908]] poberať dôchodok pre siroty vo výške mesačne 25 korún. Na jar 1908 presvedčil rodičov svojho jediného zdokumentovaného priateľa z detstva [[August Kubizek|Augusta Kubizeka]] aby ho pustili študovať z Linzu na konzervatórium do Viedne. Kubizekovi rodičia boli českého pôvodu a tak Hitler s Kubizekom bývali vo Viedni v podnájme u Češky ''Marie&nbsp;Zakreys'' (''Stumpergasse 31''). V októbri 1908 Kubizeka prijali na Viedenskú umeleckú akadémiu, Hitlera však ani nepripustili k talentovým skúškam. Na jeseň 1908 Kubizek absolvoval 8 týždňovú vojenskú službu v rakúskej armáde. V tomto období sa ich cesty rozišli. Hitler si požičal od svojej tety ''Johanny'' ďalších 924 korún (bez toho, že by sa priznal k neúspechom) a z podnájmu odišiel v novembri 1908 bez toho, aby zanechal odkaz Kubizekovi. Živil sa príležitostnými zamestnaniami a privyrábal si predajom obrázkov a pohľadníc pozoruhodností Viedne, ktoré sám maľoval väčšinou podľa fotografií. Striedal miesta pobytu, s tým ako mu dochádzali peniaze, býval stále ďalej od centra Viedne. V roku [[1909]] býval v útulku pre bezdomovcov v [[Meidling]]u a v roku [[1910]] v mužskej ubytovni na ulici ''Meldemannstraße''. Tu bol v kontakte aj so židovskými obyvateľmi ubytovne, ktorí Hitlerove obrazy predávali. V tomto období mal finančné problémy ako aj problémy s políciou, ktorá mu, napríklad, na základe udania zakázala používať neoprávnený titul [[akademický maliar]]. Vo Viedni sa zoznámil s [[Antisemitizmus|antisemitskými]] a [[Rasizmus|rasistickými]] názormi ([[Jörg Lanz von Liebenfels]], [[Georg Ritter von Schönerer]] a pod.). Viac ako o politiku sa však podľa Kubizeka zaujímal o operu, najmä o [[Richard Wagner|Richarda Wagnera]], skladateľa nemeckých nacionalistických opier. Jeho najobľúbenejšia opera bola ''Rienzi, der letzte der Tribunen (Rienzi, posledný tribún)'' o stredovekom tribúnovi, ktorý rečníckym umením získal podporu ľudu. Wagner venoval&nbsp;partitúru&nbsp;tejto opery bavorskému kráľovi a z rodinného archívu&nbsp;vo Wittelsbachu&nbsp;si ju neskôr Hitler jednoducho privlastnil. Dnes je partitúra stratená<ref>KUČERA, Jan Pavel.&nbsp;''Drama zrozené hudbou&nbsp;: Richard Wagner''. Praha&nbsp;: Paseka, 1995. S.&nbsp;Str. 58. (česky)</ref>. Hitler už ako vrcholný predstaviteľ robil všetko pre to, aby „vygumoval“ svoju minulosť. Po [[Anšlus|obsadení Rakúska]] v roku 1938 miesta narodenia svojich rodičov a starých rodičov ([[Pölla|Döllersheim]]&nbsp;a jeho časť Strones) vyhlásil za uzatvorenú vojenskú oblasť (napríklad bol zničený náhrobný kameň jeho starej matky) a vo Viedni nechal zničiť dokumentáciu o miestach svojho pobytu s tým, že počas "štúdia" býval v honosnej štvrti. V roku [[1939]]&nbsp;pozval Hitler Kubizeka ako svojho hosťa do [[Bayreuth]]u, kde sa usporadúvali ''Wagnerove hudobné slávnosti''. O Kubizekovi sa vyjadril ako o "jedinom&nbsp;Čechovi, ktorý má právo byť priateľom&nbsp;Vodcu". Kubizek sa nezaujímal o politiku a do NSDAP vstúpil až v roku 1942. Prežil vojnu a aj pre svoju známosť s Hitlerom bol zadržiavaný 16 mesiacov po vojne v Camp Marcus W. Orr, kde vypovedal ku svojim vzťahom a dokumentom súvisiacich s Hitlerom. Až po vojne v roku 1953 napísal knihu o svojom priateľovi z mladosti.<!-- ktora je prave preto ciastocne tendecna a Kubuzek sa snazi vyvinit. --><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kubizek|meno=August|autor=|odkaz na autora=|titul=Adolf Hitler, můj přítel z mládí|vydanie=|vydavateľ=Tygros|miesto=&#x5B;Turnov&#x5D;|rok=2012|počet strán=285|url=|isbn=978-80-260-1879-7|kapitola=|strany=|jazyk=}}</ref> === Prvá svetová vojna === [[Súbor:Adolf Hitler during WW1.png|alt=|náhľad|Hitler (úplne vľavo) so svojimi spolubojovníkmi počas prvej svetovej vojny]] Po tom, čo mu v roku [[1913]] vyplatili dedičstvo po otcovi (820 korún), presťahoval sa do nemeckého [[Mníchov]]a.<ref name="Hitler" /> Dôvodom bola snaha naďalej sa vyhýbať rakúskej vojenskej službe ako aj jeho "znechutenie" z rakúsko-uhorského mnohonárodnostného štátu a multikultúrnej Viedne. No už v roku [[1914]] sa prihlásil ako dobrovoľník k 16. bavorskému pluku a nastúpil na front [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]].<ref name="Hitler" /> Skoro celú vojnu strávil ako [[pešia spojka]] na [[západný front (1. svetová vojna)|západnom fronte]]. Dostal rad [[Železný kríž|Železného kríža II. triedy]] (1914) za nešpecifikované zásluhy. Po zranení nohy v roku [[1916]] na čas prerušil službu, ale na front sa opäť vrátil v marci [[1917]] a potom (roku [[1918]]) dostal aj vyznamenanie [[Železný kríž]] I. triedy na návrh židovského plukovného adjutanta (''regimentsadjutanta)''&nbsp;[[Hugo Gutmann|Huga Gutmanna]]. Jeho spolubojovníci ho nenávideli za jeho nekritickú poslušnosť voči dôstojníkom. Krátko pred koncom vojny, [[15. október|15. októbra]] 1918, po [[bojové otravné látky|plynovom]] útoku dočasne [[Slepota|oslepol]] a dostal sa do lazaretu v [[Pasewalk]]u v [[Meklenbursko-Predpomoransko|Dolnom Pomoransku]]. Ošetrujúci [[psychiater]] Hitlera klasifikoval ako [[Psychopatia|psychopata]], úplne nevhodného zastávať vedúce funkcie. Keďže ho ako hysterika označil aj Hitlerov nadriadený dôstojník, nie je čudné, že napriek vyznamenaniam nedosiahol vyššiu hodnosť ako tú najnižšiu – [[slobodník]]. V lazarete ho v novembri 1918 zastihla správa o porážke Nemecka vo vojne. Podľa novších výskumov bolo oslepnutie asi [[Hystéria|hysterická reakcia]] na túto porážku. Hitler, podobne ako ostatní nemeckí nacionalisti, rád uveril [[Konšpiračná teória|konšpiračnej teórii]] šírenej najprv najvyšším vedením armády, ktorá tvrdila, že nemecká armáda "nebola porazená na bojisku" ale odnárodnení civilisti jej "pichli nôž do chrbta". Mysleli sa tým vodcovia sociálnych a demokratických strán ([[Sociálnodemokratická strana Nemecka]], [[Spartakovci]]), ktorí viedli revolúciu, ktorá 9. novembra 1918 viedla k abdikácii cisára. Nemeckí [[Antisemitizmus|antisemiti]] zároveň spájali „vnútorných“ a „vonkajších nepriateľov Ríše“ s „medzinárodným [[židovstvo]]m“. 9. novembra 1918 vznikla [[Weimarská republika]], ktorej predstavitelia [[28. jún]]a [[1919]] podpísali v [[Paríž]]i [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskú zmluvu]]. Na jej základe muselo Nemecko okrem iného odstúpiť 13% svojho územia, obmedziť flotilu a ozbrojené sily na 100 000 mužov a platiť vysoké finančné [[Reparácie (vojna)|reparácie]], ktoré predstavovali 33 000 000 000 $. === Vzostup === Po skončení vojny striedal zamestnania, živil sa hlavne ako dôverník [[Reichswehr]]u (armáda a námorníctvo) v [[Mníchov]]e, v [[Bavorsko|Bavorsku]], ktoré bolo ako slobodný štát súčasťou [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]]. Bola to funkcia spojky medzi armádou a vládou vedenou židovským predsedom vlády [[Kurt Eisner|Eisnerom]], ktorého pohrebu sa Hitler [[26. február]]a 1919 osobne zúčastnil. Za Eisnera bolo Bavorsko deklarované ako ľudový štát (''Volksstaat Bayern''). Eisner, sociálny demokrat, bol zavraždený vo februári 1919, čo viedlo ku komunistickej revolúcii a vzniku [[Bavorská republika rád|Bavorskej republiky rád]], ktorá bola vyhlásená 6. apríla 1919. [[Súbor:Hitler's DAP membership card.png|thumb|left|Hitlerov stranícky preukaz DAP s číslom 7, dodatočne upravený, aby sa mohol radiť k najstarším členom. Pôvodne mal číslo 555 – skutočné poradie sa zvyšovalo o 500, aby sa vzbudilo zdanie, že strana je početnejšia.]] Po vojenskej porážke Bavorskej republiky rád v máji 1919 obviňoval Hitler pred súdom svojich kamarátov z pluku za to, že spolupracovali práve s republikou rád. Potom sa dokázateľne niekoľkokrát stretol s veliteľom&nbsp;''oddelenia vyšetrovania'' (Aufklärungsabteilung) [[Reichswehr|''Reichswehru'']] ''Karlom Mayrom'', čo viedlo k domnienkam, že sa stal dôverníkom tajnej služby. Isté je, že v júni a v júli 1919 absolvoval „antiboľševistické školenia“ na mníchovskej univerzite a v septembri 1919 prenikol do Nemeckej robotníckej strany (''Deutsche Arbeiterpartei''&nbsp;–&nbsp;[[Deutsche Arbeiterpartei - Nemecká robotnícka strana|DAP]]), ktorú sledovali Mayrovi dôverníci ako možný zdroj boľševizmu a [[Spartakovci|spartakizmu]]. Táto [[socializmus|socialisticko]], [[nacionalizmus|nacionalisticko]] a [[xenofóbia|xenofóbno]]-[[antisemitizmus|antisemitsky]] orientovaná strana mala málo členov a tak v októbri 1919 Hitler namiesto donášania sa stal jej 55. straníkom (s Mayrovým súhlasom). Do strany ho prijal predseda ''Anton Drexler,'' pretože na zhromaždeniach, konaných väčšinou v krčmách, sa Hitler prejavil ako dobrý rečník, už vtedy so svojou typickou gestikuláciou. Až do 31.&nbsp;marca 1920 bol Hitler zamestnancom armády (Reichswehru). Potom sa stal plateným straníckym rečníkom<!-- živil sa už svojimi prejavmi, na ktoré chodilo 1200 až 2500 ludi -->. V roku [[1920]] presadil Hitler zmenu názvu strany s prívlastkom národnosocialistická (''Národnosocialistická nemecká robotnícka strana'' – ''Nazionalsozialistiche Deutsche Arbeiterpartei''&nbsp;–&nbsp;[[NSDAP]]) a spolu s Drexlerom a [[Gottfried Feder|Gottfriedom Federom]] spísali 25-bodový program strany.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Jakub Drábik|meno=|titul=Vzostup zla|url=http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla|dátum vydania=31. júl 2017|dátum prístupu=2018-01-12|vydavateľ=Historická Revue|url archívu=https://web.archive.org/web/20180113035456/http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla|dátum archivácie=2018-01-13}}</ref> Hitlerov neskorší osobný tajomník [[Rudolf Hess]], ktorý sa stal členom NSDAP v máji 1920 (členská legitimácia č. 16) bol zároveň členom okultistickej [[Spoločnosť Thule|spoločnosti Thule]] (bájny ostrov, z ktorého vraj vzišla [[árijská rasa]]), ktorá inšpirovala NSDAP použitím [[Svastika|svastiky]], symbolov [[Runy|runového písma]] a pod. Kľúčovou postavou prvých rokov NSDAP&nbsp;bol kapitán [[Ernst Julius Röhm|Ernst Röhm]], ktorý pomohol vyzbierať peniaze.<ref name=":1" /> V decembri 1920 kúpila NSDAP od vydavateľstva [[Franz-Eher-Verlag]] zadĺžené noviny ''[[Völkischer Beobachter]]''&nbsp;(doslova ''Ľudový pozorovateľ)'' za 155&nbsp;000&nbsp;mariek a postupne získavala vplyv a nových priaznivcov. <!-- Hitler už v roku 1920 vytlačil z pozície predsedu zakladajúceho člena Karla Harrera (* 8. október 1890 Beilngries - † 5. september 1926 München, ktorý sa vzdal všetkých straníckych funkcií 5. januára 1920). Predsedom sa stal Drexler. -->V roku [[1921]] sa Hitler zmocnil vedenia strany tým, že v nej zaviedol "[[vodcovský princíp]]" a predsedu Drexlera odsunul za čestného predsedu. Teraz už bol známou osobnosťou v [[Bavorsko|Bavorsku]], ale mimo neho bol podceňovaný<ref>[https://dennikn.sk/49042/archiv-ukazal-ako-velmi-podcenil-new-york-times-hitlerov-antisemitizmus/ Jana Shemesh: Archív ukázal, ako veľmi podcenil New York Times Hitlerov antisemitizmus, DennikN, 13. február 2015]</ref><!-- http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla počet členov sa zvýšil z 1 100 v júni 1920 na 55-tisíc na jeseň 1923. -->. Ako vodca nemeckého nacizmu viedol v [[Mníchov]]e neúspešný takzvaný "pivný", "[[Pivnicový puč|pivnicový]]" alebo Hitler- [[Erich Ludendorff|Ludendorffov]] pokus o puč, pri ktorom [[9. november|9. novembra]] [[1923]] pri prestrelke s políciou zomrelo 16 pučistov a 4 policajti. Hitler sa len zranil pri páde ale udalosť neskôr využil propagandisticky legendou o zastrelených martýroch a krvavej zástave (''Blutfahne''). Po dvoch dňoch bol zaistený a keďže v tom čase súdy v Nemecku boli veľmi mierne voči [[Pravicový extrémizmus|pravicovému extrémizmu]] (sudca si dokonca od Hitlera vypočul kritiku, že je Žid), dostal Hitler len 5 rokov vtedy existujúceho tzv. ''väzenia cti'' v [[Landsberg am Lech|Landsbergu]] (kde nebolo treba pracovať a pod.<!-- (mal izbu s výhľadom, mohol prijímať návštevy podľa uváženia, mal k dispozícii pobočníka, mohol voľne využívať poštu atď.) http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla -->). Vo väzení diktoval svoju knihu ''[[Mein Kampf]]'', ktorá sa pôvodne mala volať ''Štyri a pol roka boja proti klamstvám, hlúposti a zbabelosti''. Odsedel menej ako 9 mesiacov a 20. decembra [[1924]]&nbsp;bol prepustený za dobré správanie. Po prepustení sa obával, že by mohol byť z Bavorska vyhostený do Rakúska, kde by bol bezvýznamný a v roku [[1925]] si dal odňať rakúske občianstvo, nemecké však získal až roku [[1932]], keď sa zamestnal na ''Úrade pre kultúru a meranie krajiny'' v [[Braunschweig]]u. Vybavením nemeckého občianstva bola poverená Hitlerova podporovateľka [[Magda Quandtová]] (vtedy manželka veľkopodnikateľa ''[[Günther Quandt|Günthera Quandta]]'',&nbsp;neskoršie manželka ministra propagandy [[Joseph Goebbels|Josepha Goebbelsa]]). Vo februári 1925 sa NSDAP ako jedinej z extrémistických strán podarilo dosiahnuť zrušenie zákazu svojho pôsobenia, ktoré platilo od [[Pivnicový puč|puču v novembri 1923]]. NSDAP vydávala nové preukazy aj členom iných strán a prevzala a zreorganizovala aj ozbrojené oddiely [[Sturmabteilung|SA]] a [[Schutzstaffel|SS]]. &nbsp;V rokoch 1924 až 1929 sa nemecká ekonomika vďaka dotáciám zo zahraničia relatívne stabilizovala a vyzeralo to, že Nemecku sa podarí prekonať úpadok spôsobený vojnou. Vo voľbách v máji 1928 získala NSDAP len 2,6 % hlasov (810 127) napriek tomu, že počet členov na konci roka 1928 bol už približne 130 000.&nbsp;Čím horšie sa darilo Nemecku, tým lepšie sa darilo nacistom.<ref name=":1" /> [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľká hospodárska kríza]], ktorá začala v roku [[1929]] aj v Nemecku spôsobila nezamestnanosť a nespokojnosť, ktorá pomohla Hitlerovi a jeho strane dostať sa k moci. 27.&nbsp;marca 1930 sa&nbsp;rozpadla koalícia demokratických strán, ktorá bola základom tzv. [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]].&nbsp;<!-- Vo voľbách v septembri 1930 získala NSDAP 18,3 % hlasov (6 379 672), 107 kresiel a stali sa druhou najsilnejšou stranou. Hitler kandidoval v marci 1932 v prezidentských voľbách. Aj keď ich nevyhral, dokázal získať nemalú podporu. V prvom kole získal 30,1 % hlasov, v druhom 36,8 % (Hindenburg 49 % a 53 %). -->Vo voľbách do [[Ríšsky snem|Ríšskeho snemu]] v júli 1932 sa [[NSDAP]] s 37,4 % hlasov stala najsilnejšou stranou<!-- Napriek víťazstvu však Hitlerovi zatiaľ post kancelára ušiel. Nacisti nemali na vytvorenie vlády potrebnú väčšinu (Komunisti získali 89 kresiel, sociálni demokrati 133). Prezident vymenoval za kancelára Franza von Papena. Von Papen však post nezvládol. Jeho vláde bola vyslovená nedôvera a nové voľby boli vypísané na november 1932. Nacisti v nich získali už len 33,1 % hlasov a počet ich poslancov v Reichstagu klesol na 196. .. Pre Hitlera to bol jasný signál, že sa musí zmocniť postu kancelára čím skôr, čo by sa mu nepodarilo keby sa proti nacistom vytvorila jednotná opozícia. Von Papen, jeho nástupca na poste kancelára Kurt von Schleicher a Alfred Hugenberg (Deutschnationale Volkspartei) sa do január 1933 hádali a intrigovali. Starého a unaveného prezidenta Hindenburga (82 rokov) to viedlo k menovaniu Hitlera. „Obdobie boja“ (Kampfzeit) sa skončilo, začalo „uchopenie moci“ (Machtergreifung). --> a prezident [[Paul von Hindenburg]] Hitlera [[30. január]]a 1933 menoval ríšskym [[kancelár]]om. V roku 1933 bolo nezamestnaných viac ako šesť miliónov Nemcov a životná úroveň dramaticky nízka. === Nacistický diktátor === [[Súbor:Reichsparteitag of the NSDAP in Nuremberg, SA troops march past Adolf Hitler, Sept. 1935.jpg|náhľad|Hitler na prehliadke SA v [[Norimberg]]u, november 1935]] Po prístupe k moci postupne zaviedol v Nemecku [[nacizmus|nacistickú]] [[diktatúra|diktatúru]]. Po [[Požiar Ríšskeho snemu|požiari Ríšskeho snemu]] 27. februára&nbsp;1933, z ktorého obvinil komunistov, primäl prezidenta&nbsp;k podpisu dvoch mimoriadnych nariadení&nbsp;''Na ochranu národa a štátu''&nbsp;a&nbsp;''Proti zrade a velezradným činom''. Na ich základe boli zrušené občianske práva a slobody, čo neskôr viedlo k zákazu [[komunizmus|komunistickej strany]], fyzickej likvidácii "revolučných kádrov" a antifašistov. Nakoniec jediným odsúdeným za požiar bol Holanďan [[Marinus van der Lubbe]]. Obvinený [[Georgi Dimitrov]], ktorému sa podarilo pred súdom dokázať možnú účasť&nbsp;[[Hermann Göring|Göringa]] na požiari, bol spolu s ostatnými oslobodený. 1. augusta 1934 sa Hitlerovi podarilo presadiť spojenie úradu ríšskeho prezidenta a ríšskeho kancelára, deň nato zomrel prezident [[Paul von Hindenburg|Hindenburg]]. Týmto sa Hitler stal [[2. augusta]] [[1934]] prakticky neobmedzeným vládcom Nemecka, keď prevzal aj právomoci prezidenta. Sám sebe si kancelár Hitler udelil zákonom titul „vodca“ ([[nemčina|nem.]] ''[[Führer]]''). Pozícia s plným názvom ''Führer und Reichskanzler'' (vodca a ríšsky kancelár) spojila úrady prezidenta a kancelára a v jeho rukách skoncentrovala neobmedzenú moc. Hitler a nacisti potláčali akúkoľvek opozíciu. Pre svojich ideologických a „rasových nepriateľov“ prikázal zriadiť [[Koncentračný tábor|koncentračné]] a [[Nacistický vyhladzovací tábor|vyhladzovacie tábory]] ešte v polovici [[30. roky 20. storočia|30. rokov]]. Masové vyhladzovanie a popravy najrôznejších skupín nemeckého i podmaneného obyvateľstva dosiahlo svoj vrchol neskôr počas vojny. Bol iniciátorom rasistickej politiky namierenej najmä proti [[Židia|Židom]]. V roku [[1935]] boli s jeho prispením schválené [[Norimberské zákony]], ktoré postihovali „rasovo menejcenné obyvateľstvo“. Medzi iným boli Židia pozbavení občianstva a nesmeli uzatvoriť manželstvo s [[árijci|Árijcami]]. V noci z 9. na [[10. november|10. novembra]] 1938 sa s Hitlerovým súhlasom uskutočnil veľký [[pogrom]] proti Židom po celej krajine tzv. [[krištáľová noc]], ktorý nakoniec viedol k ich deportácii do [[geto|get]]<ref name="BEoWH">Tent, James F., ''Hitler Adolf.'' in William H. McNeill (Editor): ''Berkshire Encyclopedia of World History.'' Vol. III, Berkshire Publishing Group, Great Barrington, s. 910&nbsp;–&nbsp;915</ref>. V marci roku 1935 zaviedol v Nemecku [[branná povinnosť|všeobecnú brannú povinnosť]] a začal sa systematicky pripravovať na agresívnu vojnu. Postupne likvidoval jednotlivé ustanovenia [[Versaillská mierová zmluva|Versaillského mieru]], obsadil [[Porýnie]] nemeckým vojskom. V rokoch [[1936]]{{--}}1939 aktívne podporoval [[Francisco Franco|Franca]] v [[Španielska občianska vojna (1936)|španielskej občianskej vojne]]. Nacistické vydavateľstvo ''Eher'' získalo v roku 1939 až [[44]]% podiel na trhu (ktorý sa potom do roku [[1944]] zvýšil až na 83%). Nacistický denník ''Völkischer Beobachter''&nbsp;v 40 miliónovom Nemecku dosahoval miliónové náklady (v roku [[1941]] mal 1 200&nbsp;000 výtlačkov). Pomocou zastrašovania domnelých aj skutočných nepriateľov ozbrojenými oddielmi a tajnou políciou [[Gestapo]] (vedených [[Heinrich Himmler|Himmlerom]]) ako aj propagandou (v roku 1941 zamestnávalo [[Joseph Goebbels|Goebbelsovo]] ministerstvo propagandy 60 000 ľudí a okrem tlače ovládlo aj film) sa podarilo Hitlerovi a jeho spolupracovníkom sfanatizovať Nemcov [[nacizmus|nacizmom]] a v záujme cieľu získať "životný priestor" „tisícročnej nemeckej ríše" vybudovať [[diktatúra|diktatúru]], ktorá hnala sfanatizovaných občanov do vojny. === Predohra k vojne === V roku 1938 [[anšlus]]om pripojil k Nemecku [[Rakúsko]], čím opäť porušil jeden z bodov [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskej zmluvy]]. So súhlasom nedôrazných predstaviteľov Francúzska a Spojeného kráľovstva postupne likvidoval aj samostatnosť [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Za formálnej pomoci [[Talianske kráľovstvo (1861&nbsp;–&nbsp;1946)|Talianska]], [[30. september|30. septembra]] 1938 uzavrelo Nemecko s predstaviteľmi Francúzska a Británie [[Mníchovská dohoda|Mníchovskú dohodu]], čím pozbavilo Československú republiku [[Sudety (región)|Sudet]], resp. západných pohraničných území obývaných z viac než polovice nemeckým obyvateľstvom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = egli | titul = Mnichovská dohoda | url = http://www.fronta.cz/dokument/mnichovska-dohoda | dátum vydania = 4. august 1999 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu =2012-7-14 | vydavateľ = fronta.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Zmluva fakticky pozbavila Česko-Slovensko možnosti efektívne sa brániť nemeckej agresii, keďže Nemcami zabraté územie zahŕňalo väčšinu novovybudovaných [[československé opevnenie|česko-slovenských pohraničných opevnení]]. Hitler ďalej oslabil Česko-Slovensko aj prípravou [[Prvá viedenská arbitráž|viedenského diktátu]], ktorým [[2. november|2. novembra]] 1938 prinútil krajinu odovzdať [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]] časť južného [[Slovenská krajina|Slovenska]] a celú [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]]. Situácia viedla v Česko-Slovensku k vnútropolitickej kríze [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] a umožnila Hitlerovi prebrať kontrolu aj nad zvyškom krajiny. Hitler využil autonomistické tendencie prevládajúce v slovenských politických kruhoch a na jednaní v Berlíne prinútil [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] aby [[14. marec|14. marca]] 1939 v Bratislave bola vyhlásená samostatnosť [[prvá Slovenská republika|Slovenského štátu]]. Nasledujúceho dňa sa v Berlíne vyhrážal prezidentovi okliešteného Česka, že na zvyšok krajiny zaútočí a bude bombardovať Prahu, čím [[Emil Hácha|Emila Háchu]] prinútil k podpisu dokumentov, ktoré v nasledujúcich dňoch viedli k vyhláseniu [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátu Böhmen und Mähren]]. Likvidáciou Česko-Slovenskej republiky&nbsp;–&nbsp;posledného [[demokracia|demokratického]] štátu v [[Stredná Európa|Strednej Európe]] zostával Hitlerovi na východných hraniciach Nemecka už len jeden nepohodlný sused&nbsp;–&nbsp;[[Poľsko]]. Agresívnou politikou územných požiadaviek eskaloval napätie medzi Nemeckom a [[Poľsko]]m. Útoku na Poľsko predchádzala veľmi dôležitá diplomatická hra. Hitler, ktorý sa obával vojny na dvoch frontoch (západe a východe) využil nerozhodnosť západných demokratických krajín. Tie videli v Hitlerovom [[nacistické Nemecko|nacistickom Nemecku]] nezmieriteľného ideologického nepriateľa komunistického [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] a očakávali, že Hitlerova expanzia bude smerovať naň. Sovietske návrhy na "kolektívnu bezpečnosť" zostali nevypočuté a tak [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] uprednostnil uzavretie dohody priamo s Hitlerom, dúfajúc že využije vzniknutý čas na prípravu krajiny na vojnu<ref>Axelrod, A., ''Encyclopedia of World War II.'' Facts On File, Inc., New York, 2007, s. 380&nbsp;–&nbsp;381</ref>. [[23. august]]a 1939 podpísali v [[Moskva|Moskve]] nemecký a sovietsky minister zahraničných vecí [[Joachim von Ribbentrop|von Ribbentrop]] a [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotov]] [[pakt o neútočení]], ktorý obsahoval dohodu o delení Poľska. V rozpútaní novej veľkej vojny v Európe tak Hitlerovi už nič nestálo v ceste. === Druhá svetová vojna === {{Hlavný článok|druhá svetová vojna|Poľská obranná vojna (1939)}} [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-013-0064-35, Polen, Bormann, Hitler, Rommel, v. Reichenau.jpg|náhľad|Hitler v Poľsku s Bormannom, Rommelom a von Reichenauom]] Hitler sa pri útoku na svojho východného suseda spoliehal na viacero faktorov, jednak na to, že Poľsko rýchlo porazí za pomoci Sovietskeho zväzu, ktorému prenechal východnú časť krajiny a tiež na to, že západní Spojenci&nbsp;–&nbsp;Francúzsko a Británia nezaútočia na Nemecko zo západu dosť rýchlo a dôrazne. Útok na Poľsko s krycím označením [[Poľská obranná vojna (1939)|Fall Weiss]] pre Hitlera po vojenskej stránke pripravil generálny štáb na čele s generálom [[Franz Halder|Halderom]] a vrchným veliteľom armády generálom [[Walther von Brauchitsch|Brauchitschom]], ktorý velil útoku. Pre ospravedlnenie vpádu do Poľska bol v predvečer vojny zinscenovaný [[Gliwický incident]], ktorý bol len jedným z radu pohraničných incidentov. [[1. september|1. septembra]] 1939 nemecké vojská bez vyhlásenia vojny [[Poľská obranná vojna (1939)|napadli Poľsko]]. V Európe sa začala [[druhá svetová vojna]]. Nemecké jednotky taktikou [[blitzkrieg|bleskovej vojny]] rýchlo prenikali zo západu z Nemecka, z juhu zo [[Sliezsko|Sliezska]] a Slovenska ako aj zo severu z [[Východné Prusko|Východného Pruska]]. Poliaci sa čoskoro ocitli v ťažkej situácii, ale po tom, čo [[17. september|17. septembra]] 1939 zaútočili aj sovietske vojská z východu, poľská obrana celkom skolabovala. V beznádejnej situácii im nepomohlo ani to, že Francúzsko a Spojené kráľovstvo [[3. september|3. septembra]] 1939 vyhlásili Nemecku vojnu. Západní Spojenci prakticky po celú dobu od jesene 1939 až do jari [[1940]] neviedli na francúzsko-nemeckej hranici žiadnu významnú bojovú činnosť a to aj napriek tomu, že na západe Nemecka boli iba minimálne vojenské sily. Toto obdobie pokoja na západnom fronte je známe ako [[čudná vojna]]. === Hitler ako veliteľ armády === Hitler na začiatku vojny prenechával vojenské rozhodnutia na svojich generálov, neskôr však priamo velil jednotkám. Bol hlavným zodpovedným za [[zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny]]. Prvým zásahom do priebehu vojenskej [[Operácia Weserübung|operácie Weserübung]] (napadnutie&nbsp;Dánska&nbsp;a Nórska v apríli 1940) po vylodení [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]] bolo jeho nariadenie na ústup nemeckých vojsk z nórskeho [[Narvik]]u do neutrálneho [[Švédsko|Švédska]], kde by však boli internované. Po zásahu generála [[Alfred Jodl|Jodla]] bol však jeho nezmyselný rozkaz zrušený a vojakom prikázané držať pozície, čím v júni 1940 donútili Spojencov k evakuácii z Nórska. Hitler neskôr pri akejkoľvek kríze presadzoval zotrvanie v pôvodných pozíciach.<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Correlli Bernett]]|titul=Hitlerovi generálové|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|strany=182|rok=1997}}</ref><!-- Po víťazstvách Nemcov na západe v roku 1940 mu Keitel udelil prezývku Grösster Feldherr aller Zeiten. Nemci radi vytvárali oficiálne skratky a tak vzniklo oficiálne Gröfazl, čo neznelo veľmi vážne. (poznámka: pochopí len ten čo vie po nemecky) --> 10 [[máj]]a 1940 Hitler [[bitka o Francúzsko|zaútočil na Francúzsko]] keď najprv jeho armády rýchlo dobyli [[Belgicko]], [[Holandsko]] a [[Luxembursko]]. Priamo Hitler však nariadil 17. a 22. mája zastaviť postup útočného hrotu tankov (Panzertruppe) aby sa doplnili a posilnili pozície na krídlach. 24. mája v rozpore so stanoviskom viacerých generálov rozhodol aby tankový útok nepokračoval na posledné väčšie mesto pri [[Lamanšský prieliv|Lamanšskom prielive]] [[Dunkerque]] ale mala ho bombardovať Luftwaffe. Práve vtedy Hitler ako politik prevzal od generálov vedenie vojny. Zastavenie postupu umožnilo evakuovať koncom mája cez kanál do Anglicka počas [[Operácia Dynamo|operácie Dynamo]] 224 tisíc britských a 112 tisíc francúzskych a belgických vojakov. Počiatočné úspechy a kapitulácia Francúzska presvedčili Hitlerovho hlavného spojenca, talianskeho vodcu [[Benito Mussolini|Benita Mussoliniho]] pridať sa aktívne vo vojne k Nemecku. Počas tohto obdobia sa Hitler po abdikácii [[Walther von Brauchitsch|Waltera von Brauchitscha]] stal najvyšším veliteľom pozemného vojska. V tejto funkcii potláčal všetkých generálov bývalého generálneho štábu na úkor svojich priaznivcov a verných [[Nacizmus|nacistov]]. [[Súbor:Benito Mussolini and Adolf Hitler.jpg|náhľad|vľavo|Hitler a Mussolini v okupovanej Juhoslávii]] [[22. jún]]a 1941 Hitler prikázal trojmiliónovému vojsku zaútočiť na [[Sovietsky zväz]], čím porušil [[Pakt Ribbentrop-Molotov|pakt neútočenia]], ktorý uzavrel spolu so [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] pred tromi rokmi. Predpokladal, že sa jeho armáde podarí zničiť [[ZSSR]] v priebehu niekoľkých mesiacov ešte pred príchodom zimy. Nemcom sa podarilo preniknúť hlboko do sovietskeho územia, obsadiť [[Pobaltie|pobaltské štáty]], [[Ukrajina|Ukrajinu]], [[Bielorusko]] a veľkú časť západu ZSSR. Hitler bol prvý, kto rozpútal vojnu aj v oblastiach za polárnym kruhom, kde sa predtým vojenské operácie nikdy neviedli. Postupne sa však prejavila nepripravenosť nemeckej armády na extrémne podmienky ZSSR. Nepodarilo sa jej obsadiť [[Stalingrad]] (súčasný [[Volgograd]]) a v najdôležitejšom smere útoku boli nemecké vojská zastavené v [[bitka o Moskvu|bitke pred Moskvou]] v decembri 1941. Pod tlakom [[Červená armáda|Červenej armády]] niektorí nemeckí velitelia ustúpili o niekoľko {{km|100|m}}. Tých, ktorí ustúpili, Hitler odvolal. Veril totiž, že práve jeho rozkazy držať pozície za každú cenu a neustupovať sú faktorom, ktorý odvráti nemeckú porážku.<ref name="Manstein, s17">{{Citácia knihy|autor=[[Erich von Manstein]]|titul=Ztracená vítezství svazek 2|isbn= 80-7217-443-6|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|rok=2006|strany=17}}</ref> [[Erich von Manstein|Manstein]] vo svojich pamätiach (vydaných až po vojne) uvádza niekoľko zaujímavých pohľadov na Hitlera ako vojaka. Napriek kritike jeho nerozhodnosti a nedostatočného vojenského vzdelania odmieta lacnú frázu „slobodník z prvej svetovej vojny“<ref name="Manstein, s17" />, často používanú v súvislosti s jeho vojenskými schopnosťami. Po začatí vojny Hitler v plnej miere uskutočňoval svoje plány na likvidáciu preňho nežiaducich skupín. V januári 1942 sa konala utajovaná [[konferencia vo Wannsee]], kde sa ľudia z Hitlerovho blízkeho okolia vrátane [[Reinhard Heydrich|Heydricha]] (veliteľa Ríšskeho bezpečnostného úradu) dohodli na takzvanom „[[Konečné riešenie židovskej otázky|konečnom riešení]]“ židovskej otázky, čo bol nacistický [[eufemizmus]] pre systematické vyvraždenie ([[Genocída (právo)|genocídu]]) všetkých [[Židia|Židov]] – [[holokaust]]. Hitler síce nikdy nepodpísal žiadny písomný rozkaz, ktorý by priamo preukazoval, že išlo o jeho zámer, ale jeho podriadení poznali jeho priania a konali v ich zmysle<ref name="BEoWH" />. ==== Zásahy do velenia armády ==== Na východnom fronte sa v nasledujúcom období rozpútali ťažké boje, ktoré si vyžiadali obrovské množstvo obetí. Hitler vojská na východe riadil z hlavného stanu ''Werwolf'' ležiaceho blízko mesta [[Vinnica]] na západe Ukrajiny. [[Súbor:Hitler Mannerheim 2.jpg|náhľad|vpravo|Hitler s [[Carl Gustaf Emil Mannerheim|Mannerheimom]] na východnom fronte vo Fínsku, leto 1942]] Jeho zásahy do velenia boli niekedy neodborné a nerozhodné. Pri bojoch v južnej časti ZSSR nemecké vojská nedobyli [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]] a navyše sa zaplietli do dlhotrvajúcich a vyčerpávajúcich bojov o [[Stalingrad]], ktoré sa pokúšali obaja diktátori z prestížnych i strategických dôvodov [[bitka o Stalingrad|udržať za každú cenu]]. V dôsledku neuspokojivého tempa postupu odvolal Hitler veliteľa [[Skupina armád A|skupiny armád A]] [[Wilhelm List|maršala Lista]] a týmto jednotkám velil sám. Neskôr výrazne podcenil sovietsku armádu, ktorá najprv porazila krídla [[6. armáda Wehrmachtu|6. armády]], rozvrátila nemecký ''južný front'' a potom celkom [[obkľúčenie|obkľúčila]] nemecké vojská v okolí [[Bitka o Stalingrad|Stalingradu]]. Spočiatku zvažoval evakuáciu tohto vojska, bol však ubezpečený [[Hermann Göring|Göringom]], že letectvo [[Luftwaffe]] zabezpečí dostatočný prísun zásob obkľúčeným jednotkám a preto trval na tom, aby 6. armáda naďalej držala svoje pozície. Zásobovanie však nebolo dostatočné, čo nakoniec vyústilo v kapituláciu a zajatie jej veliteľa maršala [[Friedrich Paulus|Paulusa]] v januári 1943.<!-- Na jar sa Wehrmachtu pod vedením Mansteina síce podarilo stabilizovať front, no následne boje boli znovu poznamenané Hitlerovými nesprávnymi rozhodnutiami. --> Až po tejto [[Bitka o Stalingrad|porážke pri Stalingrade]], nariadil prechod krajiny na vojnový režim, keď [[13. január]]a [[1943]] vyhlásil prostredníctvom Goebbelsa ''totálnu mobilizáciu'' a prechod priemyslu na vojnovú výrobu. Napriek tomu Nemecko Spojencov v ukazovateľoch priemyselnej výroby nedobehlo. Nacistická politika presadzujúca konzervatívne postavenie žien v spoločnosti neumožnila ich efektívnu mobilizáciu ako pracovnej sily pre zvýšenie vojnového úsilia<ref name="BEoWH" />. Namiesto toho, aby pozemná armáda [[Heer]] dopĺňala svoje [[Divízia (vojenská jednotka)|divízie]] bojujúce na fronte, uprednostňoval vytváranie nových. Tak krátko po bitke o Stalingrad vznikla napríklad znovu aj 6. armáda (jej základ tvorili príslušníci bývalej 6. armády, ktorí boli evakuovaní, alebo neboli v obkľúčení). To, že nedbal na doplňovanie frontových jednotiek, malo výrazný vplyv na ich opotrebovanie. Nové jednotky museli navyše naberať nové skúsenosti. Hitler neuspel aj v ďalších cieľoch. Jeho armády sa na obsadených územiach správali zločinne, kradli výrobky, kapitál, služby ale aj kultúrne diela a dokonca obyvateľstvo, ktoré najprv [[Odchod Ukrajincov za prácou do Tretej ríše|verbovali]] a potom posielali na [[nútená práca|nútené práce]] vo svoj vlastný prospech. Nacisti v oblastiach východnej Európy, viedli tvrdú [[Rasizmus|rasistickú politiku]] spojenú so zločinmi, ktoré zaskočili aj obyvateľstvo, ktoré inak opovrhovalo [[stalinizmus|stalinizmom]] na vlastnom území. Hitler tak využil protisovietske naladenie časti obyvateľstva iba čiastočne. Systematicky pristúpil k získavaniu spojencov z radov obyvateľstva až v období, kedy jeho armády prestávali byť na frontoch úspešné a začali byť zo sovietskeho územia vytláčané (napr. [[Ruská oslobodenecká armáda|Vlasovci]]). V [[jún]]i a [[júl]]i 1943 sústredil jednotky armády a SS k útoku na výbežok frontu pri [[Kursk]]u. [[Kurská bitka]], do ktorej bez dostatočného uváženia vrhol svoje vojská, nakoniec skončila ťažkými stratami pechoty i tankov. Počas [[vylodenie v Normandii|vylodenia spojencov v Normandii]] v lete 1944 sčasti aj kvôli dezinformácii vedenej spojeneckou rozviedkou, Hitler ignoroval hrozbu a prikázal držať tankové zálohy v blízkosti [[Cherbourg]]u a neskôr zase viesť nezmyselný protiútok pri [[Mortain]]e, ktorý uväznil v pasci niekoľko desiatok tisíc vojakov a stal sa známy ako obkľúčenie pri [[Falaise (Calvados)|Falaise]]. V tom istom období bola nemecká [[skupina armád Stred]] v [[Bieloruská SSR|Bielorusku]] nečakane napadnutá sovietskymi silami. V priebehu mesiaca utrpeli Nemci straty asi 170 000 mŕtvych a nezvestných vojakov a stredná časť ich frontu sa celkom rozpadla. === Atentát [[20. júl]]a 1944 === [[Súbor:Adolf Hitler, accompanied by other German officials, grimly inspects bomb damage in a German city in 1944, in this... - NARA - 531231.tif|náhľad|vpravo|Hitler pri návšteve zbombardovaného mesta v roku 1944]] {{Hlavný článok|Stauffenbergov pokus o prevrat}} Po úspechu spojeneckej [[operácia Overlord|operácie Overlord]], ako aj porážky pri [[operácia Bagration|bojoch v Bielorusku]] vzrástlo medzi mnohými dôstojníkmi nemeckej armády odhodlanie Hitlera zlikvidovať. Práve v tomto období, keď boli pozície Tretej ríše otrasené, pre to bola najvhodnejšia doba. [[20. júl]]a 1944 naňho uskutočnil [[Claus von Stauffenberg]] v sídle štábu [[Wolfsschanze]] vo Východnom Prusku bombový atentát, ktorý sa však nepodaril. Diktátor bol len ľahko zranený. Hitler túto opozíciu príslušníkov generálneho štábu kruto potrestal. [[Ludwig Beck]], jeden z vodcov sprisahania, ktorý mal nahradiť Hitlera do doby než bude ustanovená legitímna vláda, samotný von Stauffenberg ,ako aj ďalší medzi nimi mnohí [[poľný maršal|poľní maršali]] boli popravení. Populárneho [[Erwin Rommel|Rommela]], o ktorom bol Hitler presvedčený, že bol súčasťou príprav atentátu, prinútil spáchať samovraždu. Na Hitlera bolo spáchaných ešte niekoľko atentátov, ktoré boli všetky neúspešné. Hitler tieto prežité atentáty považoval za znamenia osudu a tvrdil o sebe, že bol povolaný Bohom. Po atentáte poslal lietadlom svoju zakrvavenú bundu uniformy svojej milenke. === Posledné boje === Od konca roku 1944 žil Hitler vo svojom ''Ríšskom kancelárstve''<!-- vtedajšie kancelárstvo, dnes je inde (v blízkosti Ríšskeho snemu) --> v Berlíne, ktoré malo vo dvore protilietadlový kryt, vybudovaný špeciálne pre neho (nemecky Führerbunker). Bojové operácie v tej dobe riadil len z máp. Jeho nádeje na uzavretie separátneho mieru so západnými Spojencami sa miešali s vierou v použitie moderných zbraní ako boli balistické rakety [[V2 (raketa)|V2]], nových typov lietadiel napr. [[Messerschmitt Me 262]] alebo tankov napr. [[Panzerkampfwagen VI Tiger II]]. Rovnako veril, že aliancia západných demokracií so Stalinovým komunistickým ZSSR je neprirodzená a sleduje protichodné politické ciele, čo by malo viesť k jej rozpadu. Nechápal však, že dokiaľ bude žiť a bude na slobode, táto podivuhodná koalícia bude držať pohromade.<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Correlli Bernett]]|titul=Hitlerovi generálové|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|strany=28|rok=1997}}</ref> V septembri 1944 Hitler prikázal pripraviť [[Bitka o Ardeny|ofenzívu v Ardenách]], ktorá naplánovaná na december mala dosiahnuť [[Antverpy]] a oddeliť od seba anglické a americko-kanadské vojská. Tento veľmi nerealistický plán zahrňoval aj neekonomické presuny vojsk z východného frontu, kde práve prebiehali [[Bitka o Budapešť|boje o Budapešť]] a Sovieti navyše pripravovali [[Visliansko-oderská operácia|útok z Poľska]], ktorý urýchlene začali na žiadosť spojencov. Na jeho konci sa Sovietske jednotky nachádzali na [[Odra|Odre]], menej než {{km|100|m}} od Berlína. [[19. marec|19. marca]] 1945 Hitler vydal rozkaz na likvidáciu infraštruktúry oblastí, ktoré mali padnúť do rúk nepriateľa. Nacisti následne začali viesť [[Taktika spálenej zeme|taktiku spálenej zeme]] aj na vlastnom území. V prípade, že by boli tieto rozkazy splnené v plnej miere<!-- Tieto rozkazy sa neoficialne ignorovali. Oficálne sa proti nim postavil len Speer. -->, tisíce Nemcov by zahynuli na následky hladu a chorôb bez strechy nad hlavou. === Smrť v bunkri === Posledné týždne svojho života strávil v bunkri v [[Berlín]]e. Išlo o bunker budovy starého ríšskeho kancelárstva na Wilhelmstraße, ktorý Adolf Hitler používal ako svoju hlavnú súkromnú rezidenciu v Berlíne a preto je bunker označovaný ako ''Führerbunker''. Hitlerov zdravotný stav sa ku koncu vojny zhoršoval (pravdepodobne [[Parkinsonova choroba]]). Najmä po [[20. apríl]]i 1945, kedy sa Berlín dostal po prvýkrát pod paľbu sovietskeho delostrelectva, bol Hitler výrazne otupený s prerušovanými záchvatmi zúrivosti<ref>Žukov, G. K., ''Vzpomínky a úvahy. 3. časť.'' Naše vojsko, Praha, 2006, s. 297</ref>. 20. apríla, v deň svojich 56. narodenín, Hitler uskutočnil svoju poslednú cestu mimo bunker. V delostrelectvom a bombami zničenej záhrade Ríšskeho kancelárstva vyznamenal [[Železný kríž|Železným krížom]] chlapcov z [[Hitlerjugend]]u. V nasledujúcich dňoch sovietske vojská postupne Berlín obkľúčili. Napriek vojensky absolútne beznádejnej situácii Hitler dúfal, že sa jednotky [[Waffen SS]] generála [[Felix Steiner|Steinera]] prebojujú zo severu k mestu, zatiaľ čo jednotky [[8. armáda Wehrmachtu|8. armády]] sa k mestu dostanú z juhu, čím narušia sovietske obchvatné operácie. Vzhľadom na celkovú sovietsku prevahu a dynamiku ich postupu to boli úplne nereálne predstavy. [[Súbor:Stars & Stripes & Hitler Dead2.jpg|thumb|Správa o Hitlerovej smrti v [[Stars and Stripes]]]]Keď sa 22. apríla na vojenskej porade Hitler dozvedel od príslušníkov štábu o tom, že nemecký protiútok sa ani nikdy nemohol začať a naopak nemecké jednotky boli na všetkých úsekoch zatlačené späť a Sovietom sa podarilo preniknúť do mesta, vyzval všetkých okrem [[Wilhelm Keitel|Keitela]], [[Alfred Jodl|Jodla]], [[Hans Krebs|Krebsa]] a [[Wilhelm Burgdorf|Burgdorfa]], aby opustili miestnosť a v hysterickom záchvate obvinil generálov zo zrady a nekompetentnosti, pri čom po prvýkrát priznal, že vojna je prehratá. Následne vyhlásil, že zostane v Berlíne až do konca a spácha samovraždu. 23. apríla [[Hermann Göring|Göring]] v telegrame z [[Berchtesgaden]]u v Bavorsku oznámil, že ak je Hitler obkľúčený v Berlíne, mal by byť poverený vedením Nemecka on, a oznámil tiež, že dáva ultimátum, po ktorom bude považovať Hitlera za neschopného riadiť vojenské operácie. Hitler následne nariadil Göringa zatknúť a neskôr ho vo svojej poslednej vôli pozbavil akejkoľvek funkcie. 28. apríla Hitler zistil, že [[Heinrich Himmler|Himmler]] sa pokúšal viesť so západnými spojencami vyjednávania o kapitulácii. Následne nariadil Himmlera zatknúť a zastreliť a popraviť aj Himmlerovho adjutanta a styčného dôstojníka SS pri hlavnom stane<!-- pobočníka pri hlavnom stane Verbindungsoffizier der Waffen-SS zum Führerhauptquartier --> (Führerhauptquartier) [[Hermann Fegelein|Hermana Fegeleina]] (manžela sestry Hitlerovej milenky [[Eva Braunová|Braunovej]]). 29. apríla sa zosobášil s [[Eva Braunová|Evou Braunovou]]. V&nbsp;priebehu tohto dňa Hitler zistil, že [[Benito Mussolini|Mussolini]] bol popravený. Opustil svadobnú recepciu, aby spolu so sekretárkou pripravil poslednú vôľu a tzv. politický testament<!-- Politisches_Testament_Adolf_Hitlers - politickym bol nazvany az neskor. Osobná (posledná vôľa) bola stručná - mala len tri body. Je popisana v clanku v anglickej verzii -->, v ktorom okrem iného z neúspechu vo vojne obvinil Židov a Nemcov, ktorí zlyhali pri plnení jeho plánov. [[30. apríl]]a 1945, len dva dni pred dobytím bunkru, spáchal Hitler samovraždu so svojou manželkou. Prehryzol [[Kyanid draselný|kyanidovú tabletku (cyankáli)]] a potom sa zastrelil do hlavy pištoľou Walther 7,65. Deň predtým, než spáchal samovraždu, otrávil svojho psa, [[Nemecký ovčiak|nemeckého ovčiaka]] [[Blondi]]. Hitlerove telesné pozostatky jeho služobníctvo a strážcovia poliali [[benzín]]om a čiastočne spálili v kráteri pred bunkrom, následne ho tam i pochovali spolu s manželkou a psom. V tom čase sa ešte v bunkri ukrývali okrem služobníctva a strážcov aj jeho osobný tajomník [[Martin Bormann|Martin Bohrman]]<!-- mal 46 rokov, jeho žena bola bývala Hitlerova sekretárka s ktorou mal 10 detí z ktorých posledné sa narodilo 1943. Manzelka sa skrývala v SUdTyrol a zomrela 1946 na otravu ortuťou --> a minister [[Joseph Goebbels]] s manželkou a ich 6 detí. Goebbels s manželkou a deťmi zomreli 1. mája 1945. V noci z 1. na 2. mája aj všetci ostatní opustili bunker<!-- (Bohrman zomrel neďaleko ale jeho telo objavili až v roku 1972) --> a 2. mája skončil [[Wehrmacht]] boje v Berlíne a bunker bol obsadený červenou armádou. Krátko po konci vojny boli jeho telesné pozostatky [[exhumácia (hrob)|exhumované]] zvláštnou sovietskou jednotkou [[SMERŠ]]. Časť lebky so stopami po guľke a [[čeľusť]], ktorú jednoznačne identifikoval Hitlerov osobný zubár, sa dodnes nachádza v štátnom archíve ([[GARF]]) pod dozorom [[KGB]] (dnešné [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]]) v [[Moskva|Moskve]]. Zvyšok pozostatkov bol zničený pri meste [[Schönebeck]] a rozprášený do blízkej rieky v roku [[1970]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Procházková | meno = Petra | odkaz na autora = | titul = Hitlerove kosti strážia Rusi | url = http://www.sme.sk/c/5147557/hitlerove-kosti-strazia-rusi.html | dátum vydania = 10. december 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-1-4 | vydavateľ = Agentúra Epicentrum, sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2017 francúzski výskumníci porovnali pozostatky z Moskvy so sovietskou pitevnou správou, röntgenovými a zubnými záznamami a historickými údajmi. Konštatovali, že úlomok lebky sa zhodoval s röntgenovým záznamom Hitlera, ktorý vznikol rok pred jeho smrťou a zistenia o zuboch boli tiež v súlade so samovraždou. Pozostatky sú teda Hitlerove.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=BEŇO|meno=MATÚŠ|titul=Neušiel do Antarktídy ani na Mesiac. Hitler naozaj zomrel v Berlíne, hovorí štúdia|periodikum=tech.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://tech.sme.sk/c/20832260/neusiel-do-antarktidy-ani-na-mesiac-hitler-naozaj-zomrel-v-berline-hovori-studia.html|dátum prístupu=2018-05-23|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Charlier |meno=Philippe |priezvisko2=Weil |meno2=Raphaël |priezvisko3=Rainsard |meno3=P. |priezvisko4=Poupon |meno4=Joël |priezvisko5=Brisard |meno5=Jean Claude |titul=The remains of Adolf Hitler: A biomedical analysis and definitive identification |periodikum=European Journal of Internal Medicine |rok=2018 |ročník=54 |číslo= |issn=0953-6205 |doi=10.1016/j.ejim.2018.05.014 |strany=e10-e12 }}</ref> Hitler spáchal samovraždu, aby sa vyhol [[Norimberský proces|Norimberskému procesu]]. Jeho zodpovednosť za [[zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny|zločiny nacistického Nemecka]] však bola potvrdená radom výpovedí na tomto súde. Pretože [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a [[Georgij Konstantinovič Žukov|Žukov]], napriek existujúcim dôkazom, zatajovali [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencom]] Hitlerovu smrť, vzniklo viacero [[Konšpiračná teória|konšpiračných teórií]], z ktorých najznámejšia je, že Hitler sa preplavil [[Nemecká ponorka U-530|ponorkou U-530]]<!-- ktorej velil poručík Otto Wermuth --> do argentínskeho prístavu [[Mar del Plata]].<ref name=":0">Jak to bylo s nacistickými ponorkami v Argentině, zahadyazajimavosti.cz 29. november 2012, [http://www.zahadyazajimavosti.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=163:jak-to-bylo-s-nacistickymi-ponorkami-v-argentin&catid=4:historie&Itemid=7 Online]</ref> Ponorka sa tam skutočne vynorila 10. júla 1945 a vyvolala veľký rozruch, pretože to bolo až dva mesiace po kapitulácii Nemecka. [[Fáma|Fámu]] rozširoval tam žijúci Maďar&nbsp;''Ladislao Szabo''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = Der Spiegel | titul = Ladislao Szabo | url = http://www.spiegel.de/spiegel/print/d-41122355.html | dátum vydania = | dátum prístupu = 1947-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=":0" />'',''&nbsp;ktorého citoval najprv miestny denník ''La Critica'' a 17. a 18. júla 1945 sa táto fáma dostala až do hlavných médií v USA<!-- Two Submarines Hunted July 18, 1945, NY Times …Two Submarines Hunted BUENOS AIRES, July 17 (fP)- Cesar Ameghino, Foreign Minister, told a press conference today that a report that one or possibly two submarines… denies Hitler on board http://www.nytimes.com/topic/person/adolf-hitler http://archives.chicagotribune.com/1945/07/18/page/5/article/hitler-rumors -->. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Adolf Hitler|commonscat=Adolf Hitler}} {{Osobnosť roka časopisu Time 1927-1950}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hitler, Adolf}} [[Kategória:Adolf Hitler| ]] [[Kategória:Kancelári Nemecka]] [[Kategória:Vládcovia Nemecka]] [[Kategória:Nacistickí vodcovia]] [[Kategória:Organizátori holokaustu]] [[Kategória:Vojnoví zločinci]] [[Kategória:Nemecké osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Obete samovrážd]] [[Kategória:Konšpirační teoretici]] [[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]] [[Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach]] 2c8b7j4284g3d6ponagdxcw09agnfhi Star Trek (filmy a seriály) 0 2770 8206109 8092940 2026-04-30T10:49:40Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8206109 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Star Trek TOS logo.svg|náhľad|Logo prvého seriálu]] '''Star Trek''' (z angl. Hviezdne putovanie) je spoločné pomenovanie pre sedem [[Vedecko-fantastický film|sci-fi]] [[seriál]]ov, trinásť [[filmové dielo|filmov]], desiatok kníh a počítačových hier, ktoré sa odohrávajú v [[sci-fi]] prostredí, väčšinou v [[24. storoče|24. storočí]]. Star Trek a názvy seriálov sú registrované ochranné známky [[CBS Corporation]], dcérskej spoločnosti [[Paramount Pictures]]. Prvý seriál bol uvedený v 60. rokoch 20. storočia, jeho vysielanie bolo však ukončené pre malý divácky záujem. Neskôr produkčná spoločnosť reagovala na listy fanúšikov tvorbou ďalších sérií.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Otec Star Treku vyslal kulturu i technologie do míst, kam se předtím nikdo nevydal|url=https://ct24.ceskatelevize.cz/veda/3356924-pred-sto-lety-se-narodil-otec-star-treku-vyslal-kulturu-i-technologie-do-mist-kam-se|vydavateľ=ČT24|dátum prístupu=2021-08-19|jazyk=cs|meno=|priezvisko=Česká televize|dátum vydania=2021-08-19}}</ref> Tvorcom prvých sérií a filmov bol [[Gene Roddenberry]] (* 1921 – † 1991), veterán [[Druhá svetová vojna|druhej sv. vojny]], ktorý sa snažil ukázať optimistickú budúcnosť ľudstva. Svet Star Treku uvádza dobu, v ktorej sú prekonané [[choroba|choroby]], [[chudoba]], [[rasizmus]], [[intolerancia]], neustále [[vojna|vojnové]] konflikty a hlavnou myšlienkou ľudstva sa stáva snaha o poznávanie nových svetov a civilizácií. Scenár tvoril spolu so známymi tvorcami sci-fi tej doby, niekoľkokrát sa však súdili za Roddenberryho úpravy.<ref name=":0" /> Odborníci na sci-fi prisudzujú [[Militarizmus|militantné]] pravidlá riadenia posádky v pôvodnom seriáli [[Star Trek (seriál)|''Star Trek'']] práve Roddenberryho vojenskej skúsenosti – v seriáli sú dôstojníci s hodnosťami, letci, namiesto vedcov a výskumníkov.<ref name=":0" /> Charakter seriálov je [[Pacifizmus|pacifistický]] s jednoepizódnou zápletkou. Na počesť seriálu bol prvý raketoplán NASA pomenovaný rovnako ako fiktívna hviezdna loď Enterprise.<ref name=":0" /> Gene Roddenberry sa stal prvým človekom, ktorého spopolnené pozostatky boli vynesené do vesmíru.<ref name=":0" /> == Princípy == Vesmír Star Treku obsahuje veľa obývateľných planét v našej galaxii a veľa rôznych rás, prevažne [[humanoid]]ných. Medzi najdôležitejšie z hľadiska série patria [[Človek rozumný|ľudia]] a [[Vulkánci]], spolu s ďalšími rasami tvoria mierumilovnú [[Spojená federácia planét|Spojenú federáciu planét]]. V deji sa objavujú zápletky so zradnými [[Romulán]]mi, bojovnými [[Klingón]]mi, úlisnými [[Fereng]]ami, biomechanickými [[Borgovia|Borgami]] a ďalšími skôr epizodickými rasami. Medzihviezdne vzdialenosti sú prekonávané [[warp]]ovým pohonom, medzi ďalšie používané fiktívne techniky patria [[transportér]] a [[simulátor]] (realita vytvorená holografickými objektmi a nepriepustnými poľami energie). Medzihviezdne lode sú vybavené lúčovými zbraňami ([[fázer]]y a disruptory), torpédami (fotónovými, plazmovými a veľa ďalších typov), [[štít (Star Trek)|štítmi]], [[maskovanie (Star Trek)|maskovaním]] a pod. Kvôli veľkému záujmu fanúšikov vznikol celý rad kníh, v ktorých je podrobne opísaná ďalšia technika objavujúca sa v Star Treku, podobne existujú podrobné zoznamy rás alebo tried lodí (pozri webové stránky v [[Star Trek#Externé odkazy|externých odkazoch]]). Opísaná je aj „história budúcnosti“, teda fiktívne udalosti od [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]], keď sa seriál začal nakrúcať, do [[24. storočie|24. storočia]], v ktorom sa odohráva. Z pohľadu súčasnosti sa v nej vytvorila alternatívna história, kde napríklad v roku [[1993]] začali „eugenické vojny“ vedené geneticky vylepšenými ľuďmi a priniesli vyše 30 miliónov obetí. == Seriály == {| class="wikitable" border="1" style="text-align: center;" |- ! Názov seriálu ! Originálny názov ! Obvyklá skratka ! Roky vysielania |- | ''[[Star Trek (seriál)|Star Trek]]'' | ''Star Trek'' (retronym: ''Star Trek: The Original Series'') | ST:TOS | [[1966]] – [[1969]] |- | ''[[Star Trek (animovaný seriál)|Star Trek]]'' | ''Star Trek'' (retronym: ''Star Trek: The Animated Series'') | ST:TAS | [[1973]] – [[1974]] |- | ''[[Star Trek: Nová generácia]]'' | ''Star Trek: The Next Generation'' | ST:TNG | [[1987]] – [[1994]] |- | ''[[Star Trek – Vesmírna stanica D.S. 9|Star Trek: Vesmírna stanica D.S. 9]]'' | ''Star Trek: Deep Space Nine'' | ST:DS9 | [[1993]] – [[1999]] |- | ''[[Star Trek: Voyager]]'' | ''Star Trek: Voyager'' | ST:VOY | [[1995]] – [[2001]] |- | ''[[Enterprise (seriál)|Enterprise]]'' | ''Star Trek: Enterprise'' | ST:ENT | [[2001]] – [[2005]] |- |''[[Discovery (seriál)|Discovery]]'' |''Star Trek: Discovery'' | |2017 – |} === Star Trek === Prvý ''[[Star Trek (seriál)|Star Trek]]'' bol odvysielaný v roku [[1966]] ako hraný seriál. Dnes sa z rozlišovacích dôvodov označuje v angličtine ako ''Star Trek: The Original Series''. Tento seriál má tri série, spolu 80 dielov po 50 minútach. Hlavnou postavou je kapitán [[James T. Kirk]] (herec [[William Shatner]]), loď sa volá [[USS Enterprise]], je triedy Constitution a má označenie NCC-1701. Obľúbenou postavou je polovičný [[Vulkánec]], vždy logický a neemotívny [[Spock]] (herec [[Leonard Nimoy]]). '''Motto seriálu:''' Nekonečný vesmír. Toto sú cesty hviezdnej lode Enterprise na jej päťročnej misii. Vydávať sa za poznaním tajomných nových svetov, hľadať nové formy života a nové civilizácie. Odvážne sa púšťať tam, kam sa dosiaľ človek nevydal. === Star Trek (animovaný seriál) === V roku [[1973]] nasledoval animovaný seriál ''[[Star Trek (animovaný seriál)|Star Trek]]'', s dvoma sériami, spolu 22 dielov po 30 minútach. Došlo k menším zmenám v posádke, ale hlavní hrdinovia sú tí istí. === Star Trek: Nová generácia === [[Súbor:PatrickStewart2004-08-03.jpg|right|thumb|160px|[[Patrick Stewart]] (kapitán [[Jean-Luc Picard]])]] Po dlhom čase nadviazal v roku [[1987]] seriál ''[[Star Trek: Nová generácia]]''. Má 7 sérií, 175 dielov po 45 minútach. Vzhľadom na to, že medzi obidvomi seriálmi je 20 rokov, bola vymenená celá posádka a modernizovaná kozmická loď. Hlavnou postavou je kapitán [[Jean-Luc Picard]] (herec [[Patrick Stewart]]), loď sa rovnako volá Enterprise, ale je to už loď triedy Galaxy s označením NCC-1701-D. Úlohu striktne uvažujúceho člena posádky po [[Spock]]ovi prevzal [[android]] [[Data]] (herec [[Brent Spiner]]), zatiaľ čo [[telepatia|telepatické]] schopnosti Spocka nahradila [[empatia]] lodnej poradkyne, polovičnej [[Betazoid]]ky [[Deanna Troi|Deanny Troi]] (herečka [[Marina Sirtis]]). Motto prešlo malými úpravami, keď sa vypustila "päťročná misia" a zmenil výraz ''no man'' na pohlavne neutrálne ''no one''. <blockquote> '''Motto seriálu:'''<br /> Vesmír a jeho hranice. Také sú cesty hviezdnej lode Enterprise, ktorá pokračuje vo výpravách za poznaním nových svetov, za hľadaním nových foriem života a nových civilizácií. Odvážne sa púšťa tam, kam sa dosiaľ nikto nevydal. </blockquote> Túto sériu aj pri zhoršujúcom sa zdraví spočiatku riadil [[Gene Roddenberry]], jeho pamiatke je venovaná časť ''5x07 Unification, Part I''. === Star Trek: Vesmírna stanica D.S. 9 === V roku [[1993]], ešte pred skončením ''Star Trek: Nová generácia,'' sa začala vysielať ďalšia séria ''[[Star Trek – Vesmírna stanica D.S. 9|Star Trek: Vesmírna stanica D.S. 9]]''. Má 7 sérií, 176 dielov po 45 minútach. Neodohráva sa na vesmírnej lodi, ale na stabilnej vesmírnej stanici ''Hlboký vesmír Deväť'' (ang. deep space nine), pred obsadením Federáciou nazývanej Terok Nor. Došlo ku kritickému porovnávaniu so seriálom [[Babylon 5|''Babylon'' 5]], ktorého dej sa odohráva tiež väčšinou na malom území stacionárnej stanice. V tretej sérii dostane stanica k dispozícii loď [[USS Defiant (NX-74205)|USS Defiant]]. Veliteľom stanice je [[Benjamin Sisko]] (herec [[Avery Brooks]]). Miesto nepochopiteľného a exotického člena posádky zaujal meňavec [[Odo]] (herec [[René Auberjonois]]). === Star Trek: Voyager === V roku [[1995]] chronologicky nasledovala séria ''[[Star Trek: Voyager]]''. Má 7 sérií, 172 dielov po 45 minútach. Odohráva sa na lodi Voyager, triedy Intrepid s kapitánkou [[Kathryn Janeway]]ovou (herečka [[Kate Mulgrew]]). O rolu tradične neemocionálnej postavy sa delí [[pohotovostný zdravotnícky hologram|PZH]] a (v neskorších častiach) bývalý Borg [[Siedma z deviatich]] (herečka [[Jeri Ryan]]). Seriál vedie [[Brannon Braga]], ktorý ho poňal dosť odlišne, čo u časti fanúšikov vzbudilo rozhorčenie. Hlavným predmetom kritiky je narušenie kontinuity seriálu. === Enterprise === V rokoch [[2001]] – [[2005]] sa Paramount snažil seriál "reštartovať", vrátiť k pôvodným hodnotám. Pod vedením Brannona Bragu vzniká séria ''[[Enterprise]]''. Táto séria mala celkovo 4 série, 98 dielov po 45 minútach, odohráva sa pred všetkými predchádzajúcimi sériami, dokonca ešte pred vznikom Federácie. Loď sa volá Enterprise, nesie označenie NX-01, kapitánom je [[Jonathan Archer]] (herec [[Scott Bakula]]). Pre klesajúci záujem bola ukončená. === Discovery === Tento seriál sa vysiela od roku [[2017]]. Dej sa odohráva asi 10 rokov pred dejom pôvodného seriálu Star Trek zo 60. rokov 20. storočia. Jednou z hlavných tém prvej série je vojna medzi ľuďmi a [[Klingóni|Klingónmi]]. === Picard === V roku [[2020]] uviedla CBS na streamovacej službe [[Prime Video]] nový seriál ''[[Star Trek: Picard]]'' s Jean-Luc Picardom. === Ostatné diela === Okrem oficiálnych seriálov od produkčnej spoločnosti existuje ešte veľa príbehov nakrútených amatérsky fanúšikmi, dokonca aj celý seriál ''[[Star Trek: Hidden Frontier]]'', ktorý má sedem sérií. Tieto neoficiálne diela nemajú licenciu od spoločnosti [[Paramount Pictures]], tá ale ich vzniku nijak významne nebráni. Spoločnosť musela zaviesť pravidlá, ktorými sa dnes reguluje vznik tejto fanúšikovskej tvorby, aby svojou dnes už kvalitnými počinmi nezasahoval do jej komerčných záujmov.<ref name=":0" /> == Filmy == V rokoch [[1979]] – [[2016 na Slovensku|2016]] bolo uvedených 13 filmov. Prvých šesť vychádza z pôvodného ''[[Star Trek (seriál)]]'' s kapitánom [[James T. Kirk|Jamesom Kirkom]] a [[Spock]]om (herci [[William Shatner]] a [[Leonard Nimoy]]), štyri ďalšie filmy nadväzujú na ''[[Star Trek: Nová generácia]]'' s kapitánom [[Jean-Luc Picard|Jean-Lucom Picardom]] (herec [[Patrick Stewart]]). V roku [[2009]] bol uvedený filmový reštart pod názvom [[Star Trek (film)|''Star Trek'']] s novým hereckým obsadením, vysvetľujúcim príchod [[James Kirk|Jamesa Kirka]] (herec [[Chris Pine]]) do Hviezdnej flotily a jeho sprvu nepríjemné stretnutie so Spockom (herec [[Zachary Quinto]]). Boli nakrútené 3 novodobé celovečerné filmy. {| class="wikitable" border="1" style="text-align: center;" |- ! Názov filmu ! Originálny názov ! Obvyklá skratka ! Rok uvedenia |- | ''[[Star Trek: The Motion Picture]]'' | ''Star Trek: The Motion Picture'' | ST:TMP | [[1979]] |- | ''[[Star Trek II: The Wrath of Khan]]'' | ''Star Trek II: The Wrath of Khan'' | ST:TWK | [[1982]] |- | ''[[Star Trek III: The Search for Spock]]'' | ''Star Trek III: The Search for Spock'' | ST:TSS | [[1984]] |- | ''[[Star Trek IV: The Voyage Home]]'' | ''Star Trek IV: The Voyage Home'' | ST:TVH | [[1986]] |- | ''[[Star Trek V: The Final Frontier]]'' | ''Star Trek V: The Final Frontier'' | ST:TFF | [[1989]] |- | ''[[Star Trek VI: The Undiscovered Country]]'' | ''Star Trek VI: The Undiscovered Country'' | ST:TUC | [[1991]] |- | ''[[Star Trek VII: Generácie]]'' | ''Star Trek VII: Generations'' | ST:GEN | [[1994]] |- | ''[[Star Trek VIII: Prvý kontakt]]'' | ''Star Trek VIII: First Contact'' | ST:FC | [[1996]] |- | ''[[Star Trek IX: Vzbura]]'' | ''Star Trek IX: Insurrection'' | ST:INS | [[1998]] |- | ''[[Star Trek X: Nemezis]]'' | ''Star Trek X: Nemesis'' | ST:NEM | [[2002]] |- | ''[[Star Trek (film)|Star Trek]]'' | ''Star Trek'' | ST, ST:XI <ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = Nexus Kirk (nick) | odkaz na autora = | titul = Abbreviation for this Movie | url = http://www.startrekmovie.com/forums/showthread.php?t=7491 | dátum vydania = 14.5.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.6.2009 | vydavateľ = [[Paramount Pictures]] | miesto = | jazyk = anglicky}}</ref> | [[2009]] |- | ''[[Star Trek: Do temnoty]]'' | ''Star Trek: Into Darkness'' | (?) | [[2013]] |- |[[Star Trek: Do neznáma|''Star Trek: Do neznáma'']] |''Star Trek: Beyond'' |(?) |[[2016]] |} == Hry a ostatné == K téme Star Trek štúdio [[Interplay]] vydalo simulátor ''Star Trek: Starfleet Academy''. Časom simulátor prešiel niekoľkými zmenami, bola pridaná Klingonská federácia. Výsledkom bola hra ''Star Trek: Klingon Academy'', ktorá je situovaná do prostredia klingonskej akadémie, generála Changa zo ''Star Trek VI: Neobjavená zem''. <!-- zdaleka nekompletny, nejaky gamer by mohol doplnit, hmm ;) --> * [[Star Trek: Starfleet Command]] * [[Klingon Academy]] * [[Elite Force]] * [[Elite Force II]] * [[Bridge Commander]] * [[Star Trek: Armada]] * [[Star Trek: Online]] Okrem hier sa téme venuje množstvo [[kniha|knižných]] spracovaní či nezávislé [[komiks]]y. [[Scott Lobdell]] v [[1996]] publikoval aj komiks zobrazujúci stretnutie svetov Star Trek a [[X-Men]]<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = Captainmike (nick) | odkaz na autora = | titul = Star TreX | url = http://memory-alpha.org/en/wiki/Star_TreX | dátum vydania = 29.7.2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.6.2009 | vydavateľ = [[Memory Alpha]] | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref>. == Kult == [[Súbor:Star Trek Motorcycle.2.jpg|right|thumb|Motocykel [[Tuning (automobil)|vytuningovaný]] na hviezdnu loď.]] Star Trek má veľké množstvo zanietených fanúšikov, aj v slovenčine nazývaných '''trekkies'''. V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] sa fanúšikom podarilo zvrátiť rozhodnutie spoločnosti [[NBC]] nepokračovať v natáčaní seriálu Star Trek listovou kampaňou. Nasledujúce snahy fanúšikov ovplyvniť rozhodovanie producentov bolo menej úspešné. Najnovšia séria ''Star Trek: Enterprise'' bola pre klesajúci záujem predčasne ukončená už po štyroch sériách. Fanúšik Star Treku je často prirovnávaný k fanúšikom kultových seriálov [[Babylon 5]] a [[Star Wars]], medzi priaznivcami týchto kultov vznikajú často spory o to, ktorý príbeh je lepší. === Paródie === * Film [[Galaxy Quest]] predstavuje satiru ako na Star Trek samotný, tak komunitu jeho fanúšikov. * Fínske filmy a seriál [[Star Wreck|''Star Wreck'']] paroduje svety Star Treku a Babylonu 5. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Star Trek|commonscat=Star Trek}} == Externé odkazy == * '''[http://wwww.memory-alpha.org Memory alpha na Wikia.com]''' {{eng icon}} * [http://www.startrek.com Oficiálne stránky Paramount Pictures] {{eng icon}} * [http://www.hiddenfrontier.com Star Trek: Hidden Frontier] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131106044738/http://www.hiddenfrontier.com/ |date=2013-11-06 }} neoficiálny seriál online {{eng icon}} *[https://ct24.ceskatelevize.cz/veda/3356924-pred-sto-lety-se-narodil-otec-star-treku-vyslal-kulturu-i-technologie-do-mist-kam-se Česká televize: 100-leté výročí narození tvůrce Roddenberryho] * http://www.voyager.cz {{ces icon}} * http://www.trekkies.cz {{ces icon}} * http://www.startrek.cz {{ces icon}} * http://www.star.trek.sk == Zdroj == {{Preklad|jazyk=cs|článok=Star Trek}} {{Star Trek}} [[Kategória:Star Trek]] [[Kategória:Televízne seriály USA]] [[Kategória:Vesmír vo fikcii]] g07q8c4se7mr3e7wfaqjrx37isu5gxm 1946 0 2904 8205874 8178439 2026-04-29T18:11:14Z ~2026-26006-90 293405 /* Narodenia */ 8205874 wikitext text/x-wiki {{Rok2|1946}} == Udalosti == * [[10. január]] – v [[Londýn]]e sa prvýkrát uskutočnilo [[Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov|Valné zhromaždenie OSN]] * [[17. január]] – v Londýne sa prvýkrát zišla [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostná rada OSN]] * [[20. január]] – v [[Bratislava|Bratislave]] sa konala celoslovenská konferencia, na ktorej vznikla [[Strana práce (1946)|Strana práce]], združujúca tých [[Československá sociálnodemokratická robotnícka strana na Slovensku|sociálnych demokratov]], ktorí nesúhlasili so zjednotením s [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] * [[22. marec]] – bola podpísaná [[Londýnska zmluva (1946)|Londýnska zmluva]] * [[18. apríl]] – [[Spoločnosť národov]] uznalo [[Jordánsko]] * [[26. máj]] – na Slovensku sa konali posledné slobodné parlamentné voľby pred nástupom [[komunizmus|komunizmu]], [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratická strana]] získala 62 % hlasov, kým [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistická strana]] iba 30,37 % * [[17. jún]] – [[Londýnska zmluva (1946)|Londýnska zmluva]] nadobudla platnosť * [[11. júl]] – bola založená [[Medzinárodná hádzanárska federácia]] * [[16. september]] – bola založená talianska letecká spoločnosť [[Alitalia]] == Nobelove ceny == * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelova cena za literatúru]] – [[Hermann Hesse]] ([[Nemecko]]) * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu]] – [[Hermann Joseph Muller]] ([[Spojené štáty|USA]]) * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelova cena za fyziku]] – [[Percy Williams Bridgman]] ([[Spojené štáty|USA]]) * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelova cena za chémiu]] – [[James Batcheller Sumner]], [[John Howard Northrop]], [[Wendell Meredith Stanley]] ([[Spojené štáty|USA]]) * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelova cena mieru]] – [[Emily Greene Balchová]], [[John R. Mott]] ([[Spojené štáty|USA]]) == Narodenia == [[Súbor:Liza Minnelli (2).jpg|thumb|upright|[[Liza Minnelliová]] (* 12. marec)]] [[Súbor:Carlos Gustavo da Suécia.jpg|thumb|upright|[[Karol XVI. Gustáv]] (* 30. apríl)]] [[Súbor:David Suchet.jpg|thumb|upright|[[David Suchet]] (* 2. máj)]] [[Súbor:Cher - Casablanca.jpg|thumb|upright|[[Cher (speváčka)|Cher]] (* 20. máj)]] [[Súbor:Bush phone 9-11.jpg|thumb|upright|[[George W. Bush]] (* 6. júl)]] [[Súbor:Mireille Mathieu-1.jpg|thumb|upright|[[Mireille Mathieu]] (* 22. júl)]] [[Súbor:President Clinton speaks at Norfolk Naval Station.jpg|thumb|upright|[[Bill Clinton]] (* 19. august)]] [[Súbor:Barry Gibb (Bee Gees) - TopPop 1973 3.png|thumb|upright|[[Barry Gibb]] (* 1. september)]] [[Súbor:Oliver_Stone_01.jpg|thumb|upright|[[Oliver Stone]] (* 15. september)]] [[Súbor:HonzaNedved.JPG|thumb|upright|[[Jan Nedvěd]] (* 24. september)]] [[Súbor:Susan Junket (cropped).jpg|thumb|upright|[[Susan Sarandonová]] (* 4. október)]] [[Súbor:Elfriede jelinek 2004 small.jpg|thumb|upright|[[Elfriede Jelineková]] (* 20. október)]] [[Súbor:Sally Field (11205) (cropped).jpg|thumb|upright|[[Sally Field]] (* 6. november)]] [[Súbor:Guus Hiddink.jpg|thumb|upright|[[Guus Hiddink]] (* 8. november)]] [[Súbor:František Kovár.jpg|thumb|upright|[[František Kovár]] (* 14. november)]] [[Súbor:Jose Carreras - World Economic Forum Annual Meeting 2011.jpg|thumb|upright|[[José Carreras]] (* 5. december)]] [[Súbor:Benny Andersson Aula Magna 2008-2.jpg|thumb|upright|[[Benny Andersson]] (* 16. december)]] [[Súbor:Steven_Spielberg_1999_3.jpg|thumb|upright|[[Steven Spielberg]] (* 18. december)]] [[Súbor:2013 Edita Gruberová (8728835419).jpg|thumb|upright|[[Edita Gruberová]] (* 23. december)]] [[Súbor:Patti Smith performing in Finland, 2007.jpg|thumb|upright|[[Patti Smithová]] (* 30. december)]] * {{0}}[[1. január]] – [[Roberto Rivelino]], brazílsky futbalista * {{0}}[[3. január]] – [[John Paul Jones]], anglický hudobník * {{0}}[[4. január]] – [[Dušan Dušek]], slovenský básnik, prozaik a filmový scenárista * {{0}}[[5. január]] – [[Diane Keaton]], americká herečka, speváčka, režisérka a producentka († [[2025]]) * {{0}}[[6. január]] – [[Syd Barrett]], britský spevák, skladateľ a gitarista († [[2006]]) * {{0}}[[8. január]] – [[Robby Krieger]], americký gitarista a hudobný skladateľ * [[16. január]] – [[Kabir Bedi]], indický televízny a filmový herec * 16. január – [[Michael Coats]], astronaut, riaditeľ Johnsonovho vesmírneho strediska * 16. január – [[Katia Ricciarelliová]], talianska operná speváčka, sopranistka, herečka * [[19. január]] – [[Dolly Partonová]], americká country speváčka, skladateľka a herečka * [[20. január]] – [[David Lynch]], americký filmový režisér († [[2025]]) * 20. január – [[Vladimír Merta]], český folkový pesničkár, publicista, spisovateľ, fotograf, architekt a filmový režisér * [[22. január]] – [[Peter Viktor Ličko]], slovenský hudobný skladateľ a pedagóg († [[2021]]) * [[27. január]] – [[Eva Romanová]], česká krasokorčuliarka * 27. január – [[Nedra Talleyová]], americká speváčka († [[2026]]) * [[28. január]] – [[Peter Hledík]], slovenský filmový režisér, scenárista a viceprezident festivalu ''Art Film Fest'' * {{0}}[[2. február]] – [[Alpha Oumar Konaré]], malijský politik * {{0}}[[4. február]] – [[František Chmelár]], slovenský športový funkcionár * {{0}}4. február – [[Peter Zajac]], slovenský literárny vedec a politik * {{0}}[[5. február]] – [[Charlotte Ramplingová]], britská herečka * {{0}}[[6. február]] – [[Jozef Franzen]], slovenský šachový medzinárodný majster a veľmajster * {{0}}[[7. február]] – [[Karol Pecze]], slovenský futbalový tréner * {{0}}7. február – [[Pete Postlethwaite]], britský divadelní, filmový a televízny herec († [[2011]]) * {{0}}[[8. február]] – [[Mikuláš Kočan]], slovenský spisovateľ, básnik a dramatik * [[17. február]] – [[André Dussollier]], francúzsky divadelný a filmový herec * 17. február – [[Ľubica Navrátilová]], slovenská politička * [[18. február]] – [[Ivan Štampach]], český religionista a teológ († [[2026]]) * [[21. február]] – [[Alan Rickman]], britský herec a režisér († [[2016]]) * [[22. február]] – [[František Lipka]], slovenský diplomat, básnik a prekladateľ * [[24. február]] – [[Jiří Bělohlávek]], český dirigent († [[2017]]) * 24. február – [[Ján Ľupták]], slovenský politik († [[2025]]) * 24. február – [[Grigorij Alexandrovič Margulis]], ruský matematik * 24. február – [[Terry Winograd]], americký informatik * [[25. február]] – [[Peter Greguš]], slovenský filozof * 25. február – [[Ján Štrasser]], slovenský básnik * [[26. február]] – [[Ahmed Hassan Zewail]], egyptský chemik, nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny]] († [[2016]]) * [[28. február]] – [[Robin Cook (politik)|Robin Cook]], britský politik († [[2005]]) * {{0}}[[1. marec]] – [[Jan Kodeš]], český tenista * {{0}}[[3. marec]] – [[James Craig Adamson]], americký astronaut * {{0}}3. marec – [[Milan Kiripolský]], slovenský etnológ, muzeológ, literárny umelec a publicista († [[1999]]) * {{0}}[[6. marec]] – [[Patrick Baudry]], francúzsky astronaut * {{0}}6. marec – [[David Gilmour]], anglický gitarista, spevák a skladateľ * {{0}}[[9. marec]] – [[Oldřich Svojanovský]], český veslár * [[12. marec]] – [[Liza Minnelliová]], americká speváčka a herečka * [[13. marec]] – [[Yann Arthus-Bertrand]], francúzsky fotograf * 13. marec – [[Jaroslav Nešetřil]], český matematik * [[19. marec]] – [[Jozef Nodžák]], slovenský herec a detský zabávač († [[2017]]) * [[21. marec]] – [[Timothy Dalton]], britský herec * [[24. marec]] – [[Colin Petersen]], austrálsky skladateľ a hudobník († [[2024]]) * [[28. marec]] – [[Wubbo Ockels]], holandský fyzik, univerzitný profesor a astronaut († [[2014]]) * [[29. marec]] – [[Robert Shiller]], americký ekonóm, nositeľ [[Nobelova cena za ekonómiu|Nobelovej ceny]] * {{0}}[[3. apríl]] – [[Marisa Paredesová]], španielska herečka († [[2024]]) * {{0}}3. apríl – [[Hanna Suchocká]], poľská premiérka * {{0}}[[7. apríl]] – [[Léon Krier]], luxemburský architekt a urbanista * {{0}}7. apríl – [[Stan Winston]], americký špecialista na filmové efekty († [[2008]]) * [[16. apríl]] – [[Pēteris Vasks]], lotyšský skladateľ * [[17. apríl]] – [[Slavomír Ondrejovič]], slovenský jazykovedec * [[19. apríl]] – [[Leoš Šimánek]], český cestovateľ a spisovateľ († [[2026]]) * [[21. apríl]] – [[Jiřina Šedinová]], česká hebraistka a prekladateľka * [[22. apríl]] – [[Paul Davies]], britský fyzik, spisovateľ a popularizátor vedy * [[23. apríl]] – [[Tadeusz Zasępa]], poľský katolícky kňaz, publicista a vysokoškolský pedagóg, pôsobiaci aj na Slovensku († [[2016]]) * [[24. apríl]] – [[Horst Fuchs]], nemecký televízny moderátor a predávač († [[2023]]) * 24. apríl – [[Eva Šuranová]], slovenská atlétka – skokanka do diaľky († [[2016]]) * 24. apríl – [[Darina Turňová]], slovenská zbormajsterka († [[2013]]) * [[25. apríl]] – [[Vladimir Voľfovič Žirinovskij]], sovietsky a ruský politik († [[2022]]) * [[27. apríl]] – [[Gordon Haskell]], britský spevák a basgitarista († [[2020]]) * [[29. apríl]] – [[Aleksander Wolszczan]], poľský astronóm * [[30. apríl]] – [[Karol XVI. Gustáv]], švédsky kráľ * {{0}}[[2. máj]] – [[David Suchet]], anglický herec * {{0}}[[3. máj]] – [[Branislav Sitár]], slovenský jadrový fyzik * {{0}}[[7. máj]] – [[Marián Čalfa]], slovenský politik * {{0}}7. máj – [[Ján Čižmár]], slovenský spisovateľ, textár, scenárista, publicista a vydavateľ († [[2018]]) * {{0}}7. máj – [[Jerry Nolan]], americký rockový bubeník († [[1992]]) * {{0}}7. máj – [[Peter Russell]], britský fyzik, psychológ a futurológ * [[12. máj]] – [[Yuri Dojč]], slovensko-kanadský umelecký a komerčný fotograf * 12. máj – [[Gareth Evans]], britský filozof († [[1980]]) * 12. máj – [[Daniel Libeskind]], americký architekt * [[15. máj]] – [[Jozef Majský]], slovenský podnikateľ († [[2024]]) * [[16. máj]] – [[Robert Fripp]], britský gitarista, producent a skladateľ * [[20. máj]] – [[Cher (speváčka)|Cher]], americká hudobníčka, speváčka, herečka, režisérka a producentka arménskeho pôvodu * [[21. máj]] – [[Jozef Piaček (filozof)|Jozef Piaček]], slovenský filozof * [[22. máj]] – [[George Best]], severoírsky futbalista († [[2005]]) * [[24. máj]] – [[Tansu Çillerová]], turecká politička, ekonómka a bývalá premiérka * 24. máj – [[Irena Szewińská]], poľská atlétka († [[2018]]) * [[25. máj]] – [[Milan Buben]], český historik, heraldik * [[30. máj]] – [[Peter Oswald]], slovenský operný spevák * {{0}}[[2. jún]] – [[Peter Glocko]], slovenský spisovateľ a scenárista († [[2019]]) * {{0}}[[3. jún]] – [[Soňa Valentová]], slovenská herečka († [[2022]]) * {{0}}[[5. jún]] – [[Stefania Sandrelliová|Stefania Sandrelli]], talianska herečka * {{0}}[[6. jún]] – [[Stanislav Dusík]], slovenský akademický maliar, grafik, ilustrátor a spisovateľ († [[2019]]) * {{0}}6. jún – [[Dušan Gabáni]], slovenský športový komentátor a novinár * {{0}}6. jún – [[Tony Levin]], americký basgitarista * {{0}}[[8. jún]] – [[Jana Kocianová]], slovenská speváčka († [[2018]]) * [[12. jún]] – [[Salmán Tasír]], pakistanský politik († [[2011]]) * [[13. jún]] – [[Paul Modrich]], americký chemik, Nobelova cena * [[14. jún]] – [[Robert Louis-Dreyfus]], francúzsko-švajčiarsky obchodník a podnikateľ († [[2009]]) * 14. jún – [[Ellison Shoji Onizuka]], americký dôstojník, pilot a astronaut († [[1986]]) * 14. jún – [[Donald Trump]], americký obchodník, podnikateľ a prezident * [[15. jún]] – [[Demis Roussos]], grécky spevák († [[2015]]) * [[19. jún]] – [[Peter Capek]], slovenský matematik († [[1991]]) * 19. jún – [[Ilie Năstase]], rumunský tenista * [[20. jún]] – [[Zeynep Ahunbay]], turecká historička architektúry * 20. jún – [[Ladislav Pataki]], slovenský atlét, svetový rekordér vo vrhu guľou a diskom, bežec a tréner († [[2007]]) * [[24. jún]] – [[Ellison Onizuka]], americký dôstojník, letec a astronaut († [[1986]]) * [[25. jún]] – [[Allen Lanier]], americký gitarista a klávesista († [[2013]]) * 25. jún – [[Ian McDonald]], anglický hudobník a multiinštrumentalista, zakladajúci člen skupín King Crimson a Foreigner († [[2022]]) * [[28. jún]] – [[Robert Lynn Asprin]], americký spisovateľ a editor science fiction a fantasy († [[2008]]) * {{0}}[[2. júl]] – [[Miklós Ajtai]], maďarský informatik * {{0}}[[5. júl]] – [[Gerardus ’t Hooft]], holandský profesor teoretickej fyziky * {{0}}[[6. júl]] – [[Bedřich Brunclík]], československý hokejový reprezentant * {{0}}6. júl – [[George W. Bush]], prezident Spojených štátov amerických * {{0}}6. júl – [[Peter Singer]], austrálsky filozof a aktivista * {{0}}6. júl – [[Sylvester Stallone]], americký herec, scenárista a režisér * {{0}}[[9. júl]] – [[Margareta Pîslaru]], rumunská speváčka * {{0}}9. júl – [[Bon Scott]], austrálsky spevák († [[1980]]) * [[17. júl]] – [[Jozef Noga (kňaz)|Jozef Noga]], slovenský katolícky kňaz a pápežský prelát († [[2002]]) * [[22. júl]] – [[Danny Glover]], americký herec, filmový režisér a politický aktivista * 22. júl – [[Mireille Mathieuová]], francúzska speváčka * 22. júl – [[Petre Roman]], premiér Rumunska * [[24. júl]] – [[Gallagher]], americký herec a komik († [[2022]]) * 24. júl – [[Vlastimil Harapes]], český herec, tanečník, režisér, choreograf († [[2024]]) * [[25. júl]] – [[Ljupka Dimitrovska]], chorvátsko-macedónska speváčka († [[2016]]) * 25. júl – [[Magdaléna Hajóssyová]], slovenská operná speváčka * [[27. júl]] – [[Toqtar Oñğarbaýulı Äwbäkirov]], sovietsky kozmonaut a politik kazašskej národnosti * {{0}}[[1. august]] – [[Boz Burrell]], britský gitarista a spevák († [[2006]]) * {{0}}1. august – [[Richard Oswalt Covey]], americký astronaut * {{0}}[[2. august]] – [[Ján Langoš]], slovenský politik († [[2006]]) * {{0}}[[6. august]] – [[Allan Holdsworth]], anglický jazz-rockový gitarista a skladateľ († [[2017]]) * {{0}}[[7. august]] – [[John C. Mather]], americký astrofyzik a kozmológ, Nobelova cena * [[13. august]] – [[Eva Garajová]], slovenská pedagogička, bývalá politička a diplomatka * [[14. august]] – [[Peter Guldan]], slovenský scenárista, textár, režisér, herec a novinár († [[2022]]) * [[15. august]] – [[Kazo Kanala]], slovenský karikaturista, ilustrátor a kresliar († [[2020]]) * [[19. august]] – [[Charles Frank Bolden]], americký astronaut * 19. august – [[Bill Clinton]], 42. prezident USA * [[23. august]] – [[Keith Moon]], anglický bubeník, člen skupiny The Who († [[1978]]) * [[29. august]] – [[Bob Beamon]], atlét USA * 29. august – [[Dimitris Christofias]], prezident Cypru († [[2019]]) * [[30. august]] – [[Edit Bauer]], slovenská politička * 30. august – [[Peggy Liptonová]], americká herečka, modelka a speváčka († [[2019]]) * {{0}}[[1. september]] – [[Barry Gibb]], člen skupiny [[Bee Gees]] * {{0}}[[2. september]] – [[Billy Preston]], americký hudobník († [[2006]]) * {{0}}[[5. september]] – [[Freddie Mercury]], britský spevák ([[Queen (skupina)|Queen]]) († [[1991]]) * {{0}}[[6. september]] – [[Bryan D. O’Connor]], americký pilot a astronaut * {{0}}6. september – [[Hana Zagorová]], česká speváčka, textárka a herečka († [[2022]]) * {{0}}[[8. september]] – [[Aziz Sancar]], turecko-americký biochemik, Nobelova cena * {{0}}[[9. september]] – [[Anatoli Kohout]], český bubeník († [[2007]]) * [[12. september]] – [[Martha Elefteriadu]], česká speváčka * [[15. september]] – [[Tommy Lee Jones]], americký herec * 15. september – [[Oliver Stone]], americký filmový režisér a scenárista * [[18. september]] – [[Dušan Čaplovič]], slovenský archeológ a politik († [[2025]]) * [[21. september]] – [[Daniela Kolářová]], herečka a bývalá politička * [[22. september]] – [[Arnošt Goldflam]], herec, dramatik, režisér, pedagóg a spisovateľ * [[23. september]] – [[Bernard Maris]], francúzsky ekonóm, spisovateľ a novinár († [[2015]]) * [[24. september]] – [[Jan Nedvěd]], český folkový pesničkár * [[25. september]] – [[Jerry Penrod]], americký basgitarista a spevák * [[25. september –]] – [[Petr Svojtka]], český herec († [[1982]]) * [[27. september]] – [[Nikos Anastasiadis]], cyperský prezident * 27. september – [[Věra Bartošková]], česká publicistka a poetka * 27. september – [[Jiří Ornest]], český herec, režisér a překladatel († [[2017]]) * [[29. september]] – [[Ian Wallace]], britský rockový a džezový bubeník († [[2007]]) * {{0}}[[4. október]] – [[Susan Sarandonová]], americká herečka * {{0}}[[5. október]] – [[Rudolf Hrušínský mladší]], český herec * [[10. október]] – [[Charles Dance]], britský herec * 10. október – [[Franco Malerba]], taliansky astronaut a politik * [[16. október]] – [[Suzanne Somers]], americká herečka († [[2023]]) * [[17. október]] – [[Ivan Dejmal]], český politik a environmentalista († [[2008]]) * 17. október – [[Adam Michnik]], poľský historik, esejista a publicista * 17. október – [[Wolfgang Welsch]], nemecký filozof * [[18. október]] – [[Giacomo Marramao]], taliansky filozof * 18. október – [[Howard Shore]], kanadský skladateľ * [[19. október]] – [[Philip Pullman]], britský spisovateľ fantasy * [[20. október]] – [[Elfriede Jelineková]], rakúska spisovateľka, nositeľka [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] * [[23. október]] – [[Karol Mitrík]], slovenský politik * [[24. október]] – [[Anda Călugăreanu]], rumunská speváčka († [[1992]]) * [[25. október]] – [[Dušan Jamrich]], slovenský herec * [[27. október]] – [[Terry Jonathan Hart]], americký astronaut * 27. október – [[Steven Ray Nagel]], americký vojenský pilot a astronaut († [[2014]]) * 27. október – [[Ivan Reitman]], americký režisér, producent a scenárista slovenského pôvodu († [[2022]]) * [[29. október]] – [[Peter Green]], britský hudobník, spoluzakladateľ skupiny [[Fleetwood Mac]] († [[2020]]) * [[30. október]] – [[Robert Lee Gibson]], americký astronaut * 30. október – [[William Thurston]], americký matematik († [[2012]]) * {{0}}[[4. november]] – [[Laura Bushová]], [[Prvá dáma Spojených štátov|prvá dáma USA]] ako manželka [[George W. Bush]]a * {{0}}4. november – [[Pavol Mešťan]], slovenský múzejník († [[2022]]) * {{0}}[[6. november]] – [[Sally Fieldová|Sally Field]], americká herečka * {{0}}[[8. november]] – [[Guus Hiddink]], holandský futbalový tréner * {{0}}8. november – [[Karel Kahovec]], český spevák, hudobný skladateľ a gitarista * [[11. november]] – [[Vladimir Alexejevič Soloviov]], sovietsky kozmonaut * [[14. november]] – [[František Kovár]], slovenský herec * [[16. november]] – [[Terence McKenna]], americký spisovateľ, filozof a etnobotanik († [[2000]]) * [[17. november]] – [[Martin Barre]], britský rockový hudobník * 17. november – [[John Spencer]], americký politik * [[20. november]] – [[Kirill I.]], ruský pravoslávny biskup a patriarcha * [[22. november]] – [[Jaroslav Jevdokymov]], ukrajinský spevák * [[24. november]] – [[Josef Augusta (hokejista)|Josef Augusta]], český hokejista a tréner († [[2017]]) * [[25. november]] – [[Ján Cuper]], slovenský politik († [[2025]]) * [[26. november]] – [[Dušan Trančík]], slovenský režisér hraných a dokumentárnych filmov * [[30. november]] – [[Daniel Škoviera]], slovenský klasický filológ († [[2021]]) * {{0}}[[1. december]] – [[Ladislav Petráš]], slovenský futbalista, československý reprezentant * {{0}}[[2. december]] – [[Gianni Versace (osoba)|Gianni Versace]], taliansky módny návrhár († [[1997]]) * {{0}}[[3. december]] – [[Jiří Stanislav]], český herec († [[2020]]) * {{0}}[[5. december]] – [[José Carreras]], španielsky operný spevák * {{0}}[[8. december]] – [[Dušan Kaniansky]], slovenský analytický chemik, vedec a vysokoškolský pedagóg († [[2010]]) * {{0}}[[9. december]] – [[Dušan Mitana]], slovenský prozaik a dramatik († [[2019]]) * [[12. december]] – [[Emerson Fittipaldi]], brazílsky automobilový pretekár * [[13. december]] – [[Radim Hladík]], český gitarista († [[2016]]) * [[14. december]] – [[Jane Birkinová]], britská herečka a speváčka († [[2023]]) * 14. december – [[Stan Smith]], americký tenista * [[16. december]] – [[Milan Adamčiak]], slovenský skladateľ, muzikológ a grafik († [[2017]]) * 16. december – [[Benny Andersson]], švédsky hudobník, skladateľ, producent, spevák a textár * [[17. december]] – [[Eugene Levy]], americký herec * 17. december – [[Ján Piroh]], slovenský dokumentarista, známy filmami s horolezeckou tematikou a cestopisnými reportážami († [[2003]]) * [[18. december]] – [[Steve Biko]], juhoafrický bojovník za ľudské práva pôvodného obyvateľstva Afriky († [[1977]]) * 18. december – [[Steven Spielberg]], americký filmový režisér * [[19. december]] – [[Gabriel Karlin]], slovenský politik * [[22. december]] – [[Jorma Valtonen]], fínsky hokejista a tréner * [[23. december]] – [[Edita Gruberová]], slovenská sopranistka († [[2021]]) * [[24. december]] – [[Andrew Jao]], čínsky informatik * [[26. december]] – [[Joseph Sifakis]], grécky informatik * [[28. december]] – [[Edgar Winter]], americký multiinštrumentalista * [[29. december]] – [[Marianne Faithfullová]], anglická speváčka, skladateľka, hudobníčka a herečka * [[30. december]] – [[Patti Smithová]], americká speváčka, skladateľka a výtvarníčka * 30. december – [[Berti Vogts]], nemecký futbalista == Úmrtia == [[Súbor: Keynes 1933.jpg|thumb|upright|[[John Maynard Keynes]] († 21. apríl)]] [[Súbor:Gertrude Stein 1935-01-04.jpg|thumb|upright|[[Gertrude Steinová]] († 27. júl)]] [[Súbor:H.G. Wells by Beresford.jpg|thumb|upright|[[Herbert George Wells|H. G. Wells]] († 13. august)]] * [[16. január]] – [[Leon Paweł Marchlewski]], poľský chemik (* [[1869]]) * [[25. január]] – [[Edwin Bissell Holt]], americký filozof (* [[1873]]) * {{0}}[[5. február]] – [[George Arliss]], britský herec (* [[1868]]) * [[17. február]] – [[Todor Lukanov]], bulharský politik (* [[1874]]) * [[28. február]] – [[Eriks Ādamsons]], lotyšský básnik a spisovateľ (* [[1907]]) * {{0}}[[6. marec]] – [[Antonio Caso]], mexický filozof (* [[1883]]) * [[12. marec]] – [[Liza Minnelliová]], americká speváčka a herečka * [[22. marec]] – [[Clemens August von Galen]], nemecký šľachtic, kardinál a biskup münsterský (* [[1878]]) * [[24. marec]] – [[Alexandr Alexandrovič Alechin]], francúzsky šachový veľmajster (* [[1892]]) * [[27. marec]] – [[Gabriela Preissová]], česká spisovateľka (* [[1862]]) * [[21. apríl]] – [[John Maynard Keynes]], anglický ekonóm (* [[1883]]) * [[22. apríl]] – [[Harlan Fiske Stone]], americký právnik, predseda Najvyššieho súdu USA (* [[1872]]) * [[29. apríl]] – [[Jaroslav Preiss]], český bankár a národohospodár (* [[1870]]) * {{0}}[[1. máj]] – [[Bill Johnston]], americký tenista (* [[1884]]) * {{0}}[[6. máj]] – [[Štefan Polyák]], slovenský politik (* [[1882]]) * [[11. máj]] – [[Pedro Henríquez Ureña]], dominikánsky esejista, filozof, humanista, filológ a literárny kritik (* [[1884]]) * [[31. máj]] – [[Martin Mičura]], slovenský právnik a politik (* [[1883]]) * {{0}}[[4. jún]] – [[Ernst Leonard Lindelöf]], fínsky matematik * {{0}}[[6. jún]] – [[Gerhart Hauptmann]], nemecký spisovateľ, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] (* [[1862]]) * [[14. jún]] – [[John Logie Baird]], britský vynálezca čiernobielej televízie (* [[1870]]) * {{0}}[[4. júl]] – [[Othenio Abel]], rakúsky geológ a paleontológ (* [[1888]]) * [[13. júl]] – [[Alfred Stieglitz]], americký fotograf (* [[1864]]) * [[25. júl]] – [[Narziss Kaspar Ach]], nemecký psychológ (* [[1871]]) * [[27. júl]] – [[Gertrude Steinová]], americká prozaička a literárna kritička nemeckého pôvodu (* [[1874]]) * [[13. august]] – [[Herbert George Wells]], anglický spisovateľ (* [[1866]]) * [[20. august]] – [[Vojtech Tuka]], slovenský politik, premiér a spoluorganizátor odsunu slovenských Židov (* [[1880]]) * {{0}}[[2. október]] – [[Eduard Bass]], český spisovateľ a novinár (* [[1888]]) * {{0}}2. október – [[Ignacy Mościcki]], poľský vedec, politik a prezident (* [[1867]]) * {{0}}[[6. október]] – [[Per Albin Hansson]], premiér Švédska (* [[1885]]) * [[10. október]] – [[Jiří Baborovský]], český fyzikálny chemik (* [[1875]]) * [[12. október]] – [[Giuseppe Adami]], taliansky dramatik, libretista a publicista (* [[1878]]) * [[15. október]] – [[Hermann Göring]], nemecký nacistický veliteľ letectva (* [[1893]]) * [[16. október]] – popravení na základe [[Norimberský proces|norimberského procesu]]: ** [[Alfred Jodl]], náčelník Operačného štábu Vrchného veliteľstva brannej moci (''Oberkommando der Wehrmacht'') (* [[1890]]) ** [[Ernst Kaltenbrunner]], poľný maršal a šéf bezpečnostnej služby (* [[1903]]) ** [[Wilhelm Keitel]], poľný maršal a náčelník štábu vrchného veliteľstva (* [[1882]]) ** [[Joachim von Ribbentrop]], ríšsky minister zahraničných vecí (* [[1893]]) ** [[Julius Streicher]], majiteľ a vydavateľ protižidovských novín (* [[1885]]) * [[21. október]] – [[Kornel Stodola]], slovenský politik a národohospodár (* [[1866]]) * {{0}}[[6. november]] – [[Jozef Teodor Mousson]], slovenský impresionistický maliar (* [[1887]]) * {{0}}[[7. november]] – [[Zdenka Hásková]], česká spisovateľka (* [[1878]]) * [[14. november]] – [[Manuel de Falla]], španielsky skladateľ a klavirista (* [[1876]]) * [[24. november]] – [[László Moholy-Nagy]], maďarský maliar a fotograf (* [[1895]]) * [[26. november]] – [[Matej Metod Bella]], slovenský evanjelický farár, teológ, právnik a politik (* [[1869]]) * {{0}}[[7. december]] – [[Stanislav Kostlivý]], český chirurg a vysokoškolský profesor (* [[1877]]) * [[16. december]] – [[Oldřich Hemerka]], slovenský hudobný skladateľ (* [[1862]]) * [[17. december]] – [[Grigorij Nikolajevič Neujmin]], ruský/sovietsky astronóm (* [[1885]]) * [[19. december]] – [[Paul Langevin]], francúzsky fyzik (* [[1872]]) [[Kategória:1946| ]] [[Kategória:Roky| 1946]] 486dtxxegbzan2uukv58wlnotvsfsjn Žilinský kraj 0 3877 8205841 8106188 2026-04-29T17:31:04Z ~2026-26122-48 293398 gbegzurhiushbí 8205841 wikitext text/x-wiki {{Pozri|rovnomennom kraji z minulosti|Žilinský kraj (1948 – 1960)}} {{Infobox Slovenský kraj | kód = 5 | najvyšší bod = [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]] | najvyšší bod výška = 2494.7 | najnižší bod = [[Váh]] pri obci [[Maršová-Rašov]] | najnižší bod výška = 285 }} '''Žilinský kraj''' je [[Kraj (štátna správa)|kraj]] na severe [[Stredné Slovensko|stredného Slovenska]]. Rozlohou je 3. najväčší na Slovensku a tvorí 13,8 % jeho územia. Hraničí s [[Česko]]m ([[Moravsko-sliezsky kraj|Moravsko-sliezsky]] a [[Zlínsky kraj|Zlínsky]] kraj) na severozápade, na severe s [[Poľsko]]m ([[Sliezske vojvodstvo|Sliezske]] a [[Malopoľské vojvodstvo|Malopoľské]] vojvodstvo), na východe s [[Prešovský kraj|Prešovským krajom]], na juhu s [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickým krajom]] a na juhozápade s [[Trenčiansky kraj|Trenčianskym krajom]]. == Erb Žilinského samosprávneho kraja == Žilinský samosprávny kraj sa rozkladá na časti územia dmešmeho Trenčianskej stolice, ktorej súčasťou bol kedysi aj región Žiliny a Kysúc a na území historickej Liptovskej stolice, Turčianskej stolice a Oravskej stolice, preto je členený na štyri polia čerpajúce z erbov historických vyšších samosprávnych celkov. V prvom poli je dvojitý kríž z erbu Žiliny, pochádzajúceho z 13.storočia. Na odlíšenie od mestského erbu je toto znamenie sprevádzané dvoma jedľovými vetvičkami. Tento motív, ktorý sa vyskytuje vo viacerých starých obecných pečatiach, okrem iného aj v najstaršej pečati Čadce z roku 1, zastupuje región slona. Zlato-zelené sfarbenie má svoj pôvod v historickom erbe Žiliny. V druhom modrom poli je derivát erbu niekdajšej Liptovskej stolice, udelený roku 1680. V treťom poli heraldický motív troch ruží korení v erbe niekdajšej Turčianskej stolice, udelený jej roku 1709. Vo štvrtom poli je heraldický motív erbu niekdajšej Oravskej stolice udelený v roku 1669. Podrobný opis erbu: *V prvom zelenom poli dvojitý kríž s koreňmi sprevádzaný hore po bokoch dvoma jedľovými ratolesťami – všetko zlaté. *V druhom modrom poli zlatou korunou prepásaný strieborný smrek, vyrastajúci zo strieborného skalnatého brala. *V treťom modrom poli tri zlatostredé a zlatokališné ruže (2,1), strieborná prevýšená dvoma červenými. *Vo štvrtom zelenom poli nad strieborným zvlneným pruhom kráčajúci zlatý medveď v striebornej zbroji. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.zilinskazupa.sk/sk/prave-menu/zilinsky-samospravny-kraj/symboly-kraja/ |dátum prístupu=2023-09-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20211022062523/http://www.zilinskazupa.sk/sk/prave-menu/zilinsky-samospravny-kraj/symboly-kraja/ |dátum archivácie=2021-10-22 }}</ref> == Demografia == K [[21. máj|21. máju]] [[2011]], bolo na území Žilinského kraja 144 948 domov, t.j. 13,5 % z celkového počtu domov na Slovensku (z toho 120 788 obývaných, t.j. 83,3 %). Žilinský kraj bol v počte domov na druhom mieste za Nitrianskym krajom (podiel 100 %). Spomedzi okresov kraja najvyšší počet domov sa nachádzal v [[Žilina (okres)|Žiline]] 20,3 % a najmenej v [[Turčianske Teplice (okres)|Turčianskych]] Stolicach 3,3 %. Obývaných domov bolo v okrese [[Žilina (okres)|Žilina]] 21,1 % z úhrnu za kraj a v [[Turčianske Teplice (okres)|Turčianskych Tepliciach]] 3,2 %.<ref>Domy v Žilinskom kraji podľa výsledkov SODB 2011 <span style="background-color: rgb(247, 247, 247); font-size: 10px; line-height: 15px;">[online]. Žilina:</span> Štatistický úrad SR, 14. 6.2013<span style="background-color: rgb(247, 247, 247); font-size: 10px; line-height: 15px;">  [cit. 2013-12-29]. </span> [http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=68808 Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131113173322/http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=68808 |date=2013-11-13 }}</ref> == Geo charakteristika == Celé toto hornaté územie spadá z geomorfologického hľadiska do [[Západné Karpaty|Západných Karpát]]. Horské masívy v tejto lokalite sa sformovali pomerne nedávno, v [[paleogén]]e. Zásluhou pohybov príkrovov sa vyzdvihovali pôvodné morské [[sediment]]y, z ktorých postupne vznikli impozantné údolia. Rieka [[Váh]] územie nápadne rozdeľuje na dve časti: * severná zahŕňa pohoria: [[Tatry]], [[Skorušinské vrchy]], [[Oravské Beskydy]], [[Oravská Magura]], [[Oravská vrchovina]], [[Chočské vrchy]], [[Krivánska Fatra]], [[Kysucké Beskydy]], [[Kysucká vrchovina]] a [[Javorníky]] * južná zahŕňa pohoria: [[Nízke Tatry]], [[Veľká Fatra]], [[Lúčanská Fatra]], [[Strážovské vrchy]] a [[Súľovské vrchy]]. == Dnešna doba == Po páde [[Veľkomoravská ríša|Veľkomoravskej ríše]] v roku [[907]], ku ktorej územie patrilo, bolo od [[12. storočia]] prakticky až do roku [[1918]] súčasťou [[Uhorsko|uhorského kráľovstva]]. V [[13. storočie|13. storočí]] na obranu proti [[Mongolský vpád do Uhorska|mongolským]] nájazdom bola vybudovaná sieť [[hrad]]ov ([[Hričovský hrad|Hričov]], [[Považský hrad|Považský]], [[Košecký hrad|Košecký]], [[Lietavský hrad|Lietavský]], [[Strečniansky hrad|Strečniansky]]). [[16. storočie]] znamenalo pre miestnych obyvateľov chudobu a strach, hlavne pred [[Osmanská ríša|tureckou]] okupáciou a živelnými pohromami. Ku koncu [[19. storočia]] tu bola zavedená [[železnica]] a v údolí [[Váh]]u začal prekvitať priemysel. == Naše oblasti == * [[Okres Čadca]] * [[Okres Dolný Kubín]] * [[Okres Kysucké Nové Mesto]] * [[Okres Liptovský Mikuláš]] * [[Okres Martin]] * [[Okres Námestovo]] * [[Okres Ružomberok]] * [[Okres Turčianske Teplice]] * [[Okres Tvrdošín]] * [[Okres Žilina]] == Referencie == {{Referencie}} * == Iné projekty == {{Projekt}} {{Okresy Žilinského kraja}} {{Kraje Slovenska}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Žilinský kraj| ]] [[Kategória:Kraje na Slovensku]] ojxie1h3c4p5tezf4fj2cgbscwv79ao 8205864 8205841 2026-04-29T17:58:44Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-26122-48|~2026-26122-48]] ([[User_talk:~2026-26122-48|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od DurMar12 8024684 wikitext text/x-wiki {{Pozri|rovnomennom kraji z minulosti|Žilinský kraj (1948 – 1960)}} {{Infobox Slovenský kraj | kód = 5 | najvyšší bod = [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]] | najvyšší bod výška = 2494.7 | najnižší bod = [[Váh]] pri obci [[Maršová-Rašov]] | najnižší bod výška = 285 }} '''Žilinský kraj''' je [[Kraj (štátna správa)|kraj]] na severe [[Stredné Slovensko|stredného Slovenska]]. Rozlohou je 3. najväčší na Slovensku a tvorí 13,8 % jeho územia. Hraničí s [[Česko]]m ([[Moravsko-sliezsky kraj|Moravsko-sliezsky]] a [[Zlínsky kraj|Zlínsky]] kraj) na severozápade, na severe s [[Poľsko]]m ([[Sliezske vojvodstvo|Sliezske]] a [[Malopoľské vojvodstvo|Malopoľské]] vojvodstvo), na východe s [[Prešovský kraj|Prešovským krajom]], na juhu s [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickým krajom]] a na juhozápade s [[Trenčiansky kraj|Trenčianskym krajom]]. == Erb Žilinského samosprávneho kraja == Žilinský samosprávny kraj sa rozkladá na časti územia historickej Trenčianskej stolice, ktorej súčasťou bol kedysi aj región Žiliny a Kysúc a na území historickej Liptovskej stolice, Turčianskej stolice a Oravskej stolice, preto je členený na štyri polia čerpajúce z erbov historických vyšších samosprávnych celkov. V prvom poli je dvojitý kríž z erbu Žiliny, pochádzajúceho z 13.storočia. Na odlíšenie od mestského erbu je toto znamenie sprevádzané dvoma jedľovými vetvičkami. Tento motív, ktorý sa vyskytuje vo viacerých starých obecných pečatiach, okrem iného aj v najstaršej pečati Čadce z roku 1734, zastupuje región Kysúc. Zlato-zelené sfarbenie má svoj pôvod v historickom erbe Žiliny. V druhom modrom poli je derivát erbu niekdajšej Liptovskej stolice, udelený roku 1680. V treťom poli heraldický motív troch ruží korení v erbe niekdajšej Turčianskej stolice, udelený jej roku 1709. Vo štvrtom poli je heraldický motív erbu niekdajšej Oravskej stolice udelený v roku 1669. Podrobný opis erbu: *V prvom zelenom poli dvojitý kríž s koreňmi sprevádzaný hore po bokoch dvoma jedľovými ratolesťami – všetko zlaté. *V druhom modrom poli zlatou korunou prepásaný strieborný smrek, vyrastajúci zo strieborného skalnatého brala. *V treťom modrom poli tri zlatostredé a zlatokališné ruže (2,1), strieborná prevýšená dvoma červenými. *Vo štvrtom zelenom poli nad strieborným zvlneným pruhom kráčajúci zlatý medveď v striebornej zbroji. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.zilinskazupa.sk/sk/prave-menu/zilinsky-samospravny-kraj/symboly-kraja/ |dátum prístupu=2023-09-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20211022062523/http://www.zilinskazupa.sk/sk/prave-menu/zilinsky-samospravny-kraj/symboly-kraja/ |dátum archivácie=2021-10-22 }}</ref> == Demografia == K [[21. máj|21. máju]] [[2011]], bolo na území Žilinského kraja 144 948 domov, t.j. 13,5 % z celkového počtu domov na Slovensku (z toho 120 788 obývaných, t.j. 83,3 %). Žilinský kraj bol v počte domov na druhom mieste za Nitrianskym krajom (podiel 16,2 %). Spomedzi okresov kraja najvyšší počet domov sa nachádzal v [[Žilina (okres)|Žiline]] 20,3 % a najmenej v [[Turčianske Teplice (okres)|Turčianskych Tepliciach]] 3,3 %. Obývaných domov bolo v okrese [[Žilina (okres)|Žilina]] 21,1 % z úhrnu za kraj a v [[Turčianske Teplice (okres)|Turčianskych Tepliciach]] 3,2 %.<ref>Domy v Žilinskom kraji podľa výsledkov SODB 2011 <span style="background-color: rgb(247, 247, 247); font-size: 10px; line-height: 15px;">[online]. Žilina:</span> Štatistický úrad SR, 14. 6.2013<span style="background-color: rgb(247, 247, 247); font-size: 10px; line-height: 15px;">  [cit. 2013-12-29]. </span> [http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=68808 Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131113173322/http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=68808 |date=2013-11-13 }}</ref> == Geologická charakteristika == Celé toto hornaté územie spadá z geomorfologického hľadiska do [[Západné Karpaty|Západných Karpát]]. Horské masívy v tejto lokalite sa sformovali pomerne nedávno, v [[paleogén]]e. Zásluhou pohybov príkrovov sa vyzdvihovali pôvodné morské [[sediment]]y, z ktorých postupne vznikli impozantné údolia. Rieka [[Váh]] územie nápadne rozdeľuje na dve časti: * severná zahŕňa pohoria: [[Tatry]], [[Skorušinské vrchy]], [[Oravské Beskydy]], [[Oravská Magura]], [[Oravská vrchovina]], [[Chočské vrchy]], [[Krivánska Fatra]], [[Kysucké Beskydy]], [[Kysucká vrchovina]] a [[Javorníky]] * južná zahŕňa pohoria: [[Nízke Tatry]], [[Veľká Fatra]], [[Lúčanská Fatra]], [[Strážovské vrchy]] a [[Súľovské vrchy]]. == Dejiny == Po páde [[Veľkomoravská ríša|Veľkomoravskej ríše]] v roku [[907]], ku ktorej územie patrilo, bolo od [[12. storočia]] prakticky až do roku [[1918]] súčasťou [[Uhorsko|uhorského kráľovstva]]. V [[13. storočie|13. storočí]] na obranu proti [[Mongolský vpád do Uhorska|mongolským]] nájazdom bola vybudovaná sieť [[hrad]]ov ([[Hričovský hrad|Hričov]], [[Považský hrad|Považský]], [[Košecký hrad|Košecký]], [[Lietavský hrad|Lietavský]], [[Strečniansky hrad|Strečniansky]]). [[16. storočie]] znamenalo pre miestnych obyvateľov chudobu a strach, hlavne pred [[Osmanská ríša|tureckou]] okupáciou a živelnými pohromami. Ku koncu [[19. storočia]] tu bola zavedená [[železnica]] a v údolí [[Váh]]u začal prekvitať priemysel. == Historické oblasti == * [[Kysuce]] * [[Liptovská župa (Uhorsko)|Liptov]] * [[Oravská župa (Uhorsko)|Orava]] * [[Horné Považie]] * [[Turiec (región)|Turiec]] == Okresy == * [[Okres Bytča]] * [[Okres Čadca]] * [[Okres Dolný Kubín]] * [[Okres Kysucké Nové Mesto]] * [[Okres Liptovský Mikuláš]] * [[Okres Martin]] * [[Okres Námestovo]] * [[Okres Ružomberok]] * [[Okres Turčianske Teplice]] * [[Okres Tvrdošín]] * [[Okres Žilina]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Žilinský samosprávny kraj]] * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Žilinskom kraji]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Okresy Žilinského kraja}} {{Kraje Slovenska}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Žilinský kraj| ]] [[Kategória:Kraje na Slovensku]] 22dsqq12jnqurmewfwqb4upw3t7spb5 Spojené kráľovstvo 0 4069 8206086 8178528 2026-04-30T09:28:45Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8206086 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska | 2. pád názvu = Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska | Vlajka = Flag of the United Kingdom (1-2).svg | Znak = Coat of arms of the United Kingdom (2022, variant 2).svg | Poloha = Europe-UK.svg | Motto = [[Dieu et mon droit]] (Boh a moje právo) | Hymna = [[God Save the King]] (Boh ochraňuj kráľa)<br />[[Súbor:United States Navy Band - God Save the Queen.ogg|center]] | Dlhý miestny názov = United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland | Krátky miestny názov = United Kingdom | Hlavné mesto = [[Londýn]] | ŠírkaSt = 51 | ŠírkaMin = 30 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 0 | DĺžkaMin = 7 | DĺžkaVZ = z | Najväčšie mesto = Londýn | Úradné jazyky = [[angličtina]] (úradný jazyk de facto na základe precedensu) | Štátne zriadenie = [[unitárny štát|unitárna]] [[parlamentná monarchia|parlamentná]]<br />[[konštitučná monarchia]] | Funkcie politických predstaviteľov = <br />[[hlava štátu]]<br />[[predseda vlády]] | Politickí predstavitelia = kráľ [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III.]]<br />[[Keir Starmer]] | Vznik = [[1. máj]] [[1707]] | Susedia = [[Írsko]], [[Španielsko]] (Cez [[Gibraltár]]), [[Cyprus]] (Cez Administratívne územie v Cypruse) | Rozloha = 242 495 | Poradie rozloha = 78 | Rozloha vody = 3 249 | Percento vody = 1,34 | Odhad počtu obyvateľov = 66 040 229 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2017 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 22 | Sčítanie počtu obyvateľov = 63 181 775 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2011 | Hustota obyvateľstva = 270,7 | Poradie hustota = 50 | HDP = 2,936 bilióna | Rok HDP = 2018 | Poradie HDP = 5 | HDP na hlavu = 45 565 | Poradie HDP na hlavu = 25 | HDI = 0,922 | Rok HDI = 2017 | Poradie (HDI) = 14 | Kategória HDI = veľmi vysoký | Mena = [[libra šterlingov]] | Kód meny = GBP/£ | Časové pásmo = UTC | UTC posun = +0 | Letný čas = UTC+1 | UTC posun leto = | Medzinárodný kód = GBR/GB/UK | Kód motorových vozidiel = UK | Internetová doména = .uk | Smerové telefónne číslo = 44 | Poznámky = Gramotnosť: 99% }} '''Spojené kráľovstvo''', dlhý tvar '''Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska''' ({{V jazyku|eng|''The United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland''}}), do roku 2000 po slovensky oficiálne v krátkom tvare nazývané ''Veľká Británia'' ({{V jazyku|eng|''Great Britain''}}), je [[ostrovný štát]] v [[západná Európa|západnej Európe]], ktorý sa rozprestiera na [[Britské ostrovy|Britských ostrovoch]] a niekoľkých menších ostrovoch. Zahŕňa ostrov [[Veľká Británia (ostrov)|Veľká Británia]], severovýchodnú časť ostrova [[Írsko (ostrov)|Írsko]] a mnoho menších ostrovov, ktoré sú súčasťou [[Britské ostrovy|Britských ostrovov]]. Severné Írsko má pozemnú hranicu s [[Írsko|Írskou republikou]]. V rokoch [[1801]] – [[1927]] sa tento štát nazýval [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska]], pretože jeho súčasťou bol aj celý ostrov Írsko. Inak je Spojené kráľovstvo obklopené [[Atlantický oceán|Atlantickým oceánom]], [[Severné more|Severným morom]], [[Lamanšský prieliv|Lamanšským prielivom]], [[Keltské more|Keltským]] a [[Írske more|Írskym morom]]. Spojené kráľovstvo si udržuje zvrchovanosť nad [[Zámorské územie Spojeného kráľovstva|britskými zámorskými územiami]], ktoré sa nachádzajú v rôznych oceánoch a moriach po celom svete. Juhovýchod krajiny je prevažne nížinný a rovinatý, naopak sever, severovýchod a západ sú hornaté, premenlivé [[Oceánske podnebie|mierne oceánske podnebie]] je ovplyvnené [[Golfský prúd|Golfským prúdom]]. Na ploche asi 244 000 km² žije 68 miliónov obyvateľov; je [[Zoznam štátov Európy|piatou najľudnatejšou európskou krajinou]]. Hlavným a najväčším mestom Spojeného kráľovstva a Anglicka je [[Londýn]], mestá [[Edinburgh]], [[Cardiff]] a [[Belfast]] sú hlavnými mestami Škótska, Walesu a Severného Írska. Medzi [[Zoznam miest v Spojenom kráľovstve|ďalšie veľké mestá]] patria [[Birmingham]], [[Glasgow]], [[Bristol]], [[Liverpool]] a [[Manchester]]. Úradným jazykom je [[angličtina]]. Necelá polovica obyvateľov sa hlási ku [[kresťanstvo|kresťanstvu]], 6 % k [[Islam v Spojenom kráľovstve|islamu]] a 2 % k [[Hinduizmus|hinduizmu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Religion | url = https://www.ons.gov.uk/datasets/TS030/editions/2021/versions/1/filter-outputs/ab7776bd-b2ec-44f9-8acc-4c48a21eb41e#get-data | vydavateľ = Office for National Statistics | dátum vydania = 2022-11-29 | dátum prístupu = 2025-03-20 }}</ref> Významné kultúry vznikali na území dnešnej Británie od [[neolit]]u. Dôkazom je monument [[Stonehenge]] v južnom Anglicku. V 4. storočí pred n. l. prišli do krajiny [[Kelti]]. V [[1.&nbsp;storočie|1, storočí]] n. l. [[Rímska ríša]] ovládala veľkú časť krajiny a zriadila tu svoju provinciu nazývanou [[Británia (provincia)|Britannia]], ktorá existovala do 5. storočia. Potom sa krajiny zmocnili [[Germáni|germánske]] kmene nazývané súhrnne [[Anglosaské Anglicko|Anglosasi]], ktorí od 8. storočia čelili nájazdom [[Vikingovia|Vikingov]]. Anglosasi potom podľahli [[Normani (Normandia)|Normanom]], potomkom Vikingov, [[Frankovia|Frankom]] a porýmšteným [[Galovia|Galom]] zo severu [[Francúzsko|Francúzska]]. Ich invázia vedená [[Viliam I. (Anglicko)|Viliamom Dobyvateľom]] v roku 1066 spojila Anglicko s [[Normanské vojvodstvo|Normanským vojvodstvom]]. Asi o sto rokov neskôr tak bol umožnený vznik [[Anjouovská ríša|anjouovskej ríše]] dynastie [[Plantagenetovci|Plantagenetovcov]] na oboch stranách Lamanšského prielivu. Anglickí králi síce svoje dŕžavy vo Francúzsku postupne stratili, podarilo sa im však ovládnuť [[Wales]] a [[Írsko (ostrov)|Írsko]]. [[Henrich VIII.]] v roku 1534 uviedol na Britské ostrovy [[Anglická reformácia|reformáciu]] a založil štátnu [[Anglikánska cirkev (Church of England)|anglikánsku cirkev]]. V roku 1603 škótsky kráľ [[Jakub I. (Anglicko)|Jakub I. Stuart]] zdedil anglický trón; neskôr v roku 1707 boli oba štáty [[Zákony o únii (1707)|zákonmi o únii]] spojené do [[Kráľovstvo Veľkej Británie|Kráľovstva Veľkej Británie]]. [[Anglická občianska vojna]] (1642 – 1651) a [[slávna revolúcia]] (1688) upevnili moc [[Parlament Spojeného kráľovstva|parlamentu]] a viedli k vytvoreniu konštitučnej monarchie. Británia sa stala poprednou námornou, obchodnou a koloniálnou [[veľmoc]]ou, čo v 18. a 19. storočí podporila aj [[priemyselná revolúcia]], ktorá tu vznikla: boli tu zdokonalené napríklad [[krosná]] a [[parný stroj]] a objavená [[parný rušeň|parná lokomotíva]]. [[Americká revolúcia]] (1776) a osamostatnenie [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]] síce Veľkú Britániu oslabili, napriek tomu sa v 19. storočí počas dlhej vlády kráľovnej [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|Viktórie]] stalo [[Britské impérium]] najväčším a najmocnejším štátom sveta. V 20. storočí bola Británia v oboch svetových vojnách na strane víťazov, jej koloniálna ríša sa však rozpadla a v roku 1922 sa osamostatnila aj [[Írsko|Írska republika]]. Veľká Británia je vysoko rozvinutá krajina, siedma najväčšia ekonomika sveta s druhými najvyššími výdajmi na obranu. Jej hlavným a najväčším mestom je [[Londýn]], v jeho metropolitnej oblasti žije asi 10,3 miliónov ľudí a ktorý je považovaný za jednu z najdôležitejších svetových [[Metropola|metropolí]]. Je jedným z najväčších centier svetového [[Financovanie|finančníctva]] a centrom britskej ekonomiky, vedy a kultúry. Veľká Británia je ústredným členom [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]] (''Commonwealth''), ktoré má 53 členských štátov a združuje bývalé britské [[Domínium|domínia]] a [[Kolónia (geopolitika)|kolónie]], ako sú [[Kanada]], [[Austrália (štát)|Austrália]], [[Nový Zéland]], [[India]], [[Pakistan]], [[Bangladéš]], [[Malajzia]], [[Singapur]] alebo [[Jamajka]], z ktorých 15 uznáva britského [[Panovník|monarchu]] za svoju hlavu štátu. Ďalej je stálym členom [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Rady bezpečnosti OSN]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rada bezpečnosti « | url = https://www.osn.cz/osn/clenstvi/rada-bezpecnosti/ | periodikum = www.osn.cz | dátum prístupu = 2019-04-22 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190422061915/https://www.osn.cz/osn/clenstvi/rada-bezpecnosti/ | dátum archivácie = 2019-04-22 }}</ref> [[Jadrová veľmoc|jadrovou veľmocou]], členom skupiny [[G8]], jedným zo zakladajúcich členov [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]] a členom [[Rada Európy|Rady Európy]]. V rokoch 1973 až 2020 bola členom [[Európska únia|Európskej únie]], z ktorej vystúpila v procese nazvanom [[brexit]]<ref name="odchod leden 2020-1" /><ref name="odchod leden 2020-3" /><ref name="odchod leden 2020-4" /> a zároveň s ňou uzavrela obchodnú dohodu.<ref name="uzavreni-dohody" /><ref name="prechodne-obdobi-konec" /> == Etymológia a terminológia == V roku 43 nášho letopočtu sa pojmom ''Británia'' označovala [[Provincia (staroveký Rím)|rímska provincia]], ktorá sa rozprestierala na území dnešného [[Anglicko|Anglicka]] a [[Wales]]u. V [[stredovek]]u sa pojmom „Británia“ označovala tiež menšia časť Francúzska, ktorá je dnes známa ako [[Bretónsko]]. Kvôli rozlíšeniu sa ostrov teda začal označovať ako Veľká Británia (pravdepodobne z franc. „Grande Bretagne“), zatiaľ čo Bretónsko bolo označované ako „Malá Británia“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Payne |meno=Malcolm |url=https://books.google.com/books?id=rasBRQwwOIIC&pg=PA247 |titul=Social Work in the British Isles |priezvisko2=Shardlow |meno2=Steven |dátum=2002 |vydavateľ=Jessica Kingsley Publishers |isbn=978-1-8530-2833-5 |miesto=Spojené Kráľovstvo |strana=247 |odkaz na autora =Malcolm Payne}}</ref> Toto označenie sa však oficiálne nepoužívalo až do roku 1707, kedy došlo k spojeniu anglického a škótskeho kráľovstva do jedného celku nazvaného Kráľovstvo Veľkej Británie.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Richmond |meno=Ian Archibald |titul=The Oxford Classical Dictionary |rok=2012 |editori=Simon Hornblower, Antony Spawforth, Esther Eidinow|kapitola=Caledonia |url kapitoly=https://www.oxfordreference.com/view/10.1093/acref/9780199545568.001.0001/acref-9780199545568-e-1258 |vydanie=4 |vydavateľ=Oxford University Press |jazyk=en |isbn=978-0-19-954556-8 |dátum prístupu =2021-02-14 |priezvisko2=Millett |meno2=Martin J. Millett}}; {{Citácia elektronického dokumentu |titul=What's the Difference Between Great Britain and the United Kingdom? &#124; Britannica |url=https://www.britannica.com/story/whats-the-difference-between-great-britain-and-the-united-kingdom |website=www.britannica.com}}</ref> [[Zákony o únii (1707)|Zákony o únii z roku 1707]] ({{V jazyku|eng|Acts of Union 1707}}) vytvorili právny základ pre zjednotenie [[Anglické kráľovstvo|Anglického]] a [[Škótske kráľovstvo|Škótskeho kráľovstva]] do jedného celku pod názvom [[Kráľovstvo Veľkej Británie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Treaty of Union, 1706 |url=http://www.scotshistoryonline.co.uk/union.html |url archívu=https://web.archive.org/web/20190527074630/http://www.scotshistoryonline.co.uk/union.html |dátum archivácie=2019-05-27 |dátum prístupu=2011-08-23 |vydavateľ=Scots History Online}}; {{Citácia knihy |priezvisko=Barnett|meno= Hilaire| url=https://books.google.com/books?id=LYc1tSYonrQC&pg=PA165 |titul=Constitutional & Administrative Law |priezvisko2=Jago|meno2=Robert |vydavateľ=Routledge |dátum vydania=2011 |isbn=978-0-415-56301-7 |vydanie=8th |lokácia=Abingdon |strany=165}}</ref> Na označenie tohto štátneho celku sa občas mylne používa aj pojem „Spojené kráľovstvo“. [[Zákony o únii z roku 1800]], ktoré do platnosti vstúpili v roku 1801, zjednotili kráľovstvá Veľkej Británie a [[Írske kráľovstvo |Írska]] do jedného štátneho celku zvaného [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska]]. V roku [[1922]] dvadsať šesť z tridsiatich dvoch oblastí Írska vystúpilo z únie a založilo [[Írsky slobodný štát]] (neskôr Írska republika) a tak je v roku [[1927]] v britskom parlamente schválený názov „[[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska]]“.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Cottrell|meno=P. |url=https://archive.org/details/irishcivilwar00cott_573 |titul=The Irish Civil War 1922–23 |rok=2008 |isbn=978-1-84603-270-7 |strany=85 }}</ref> Hoci je Spojené kráľovstvo suverénnou krajinou, Anglicko, Škótsko, Wales a Severné Írsko sa tiež často označujú ako krajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Dunn|meno=S. |titlu=An Alphabetical Listing of Word, Name and Place in Northern Ireland and the Living Language of Conflict |rok=2000 |miesto=Lewiston, New York |vydavateľ=Edwin Mellen Press |poznámky=One specific problem – in both general and particular senses – is to know what to call Northern Ireland itself: in the general sense, it is not a country, or a province, or a state – although some refer to it contemptuously as a statelet: the least controversial word appears to be jurisdiction, but this might change. |priezvisko2=Dawson|meno2=H.}}; {{Citácia elektronického dokumentu |dátum=15. december 2011 |titul=Changes in the list of subdivision names and code elements |url=http://www.iso.org/iso/iso_3166-2_newsletter_ii-3_2011-12-13.pdf |dátum prístupu =2012-05-28 |vydavateľ=International Organization for Standardization}}</ref> Pojem „Veľká Británia“ sa bežne vzťahuje na ostrov Veľkej Británie, alebo politicky na Anglicko, Škótsko a Wales.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |dátum=19. december 2008 |titul=Guardian Unlimited Style Guide |vydavateľ=Guardian News and Media Limited |miesto=London |url=https://www.theguardian.com/styleguide/page/0,,184840,00.html |dátum prístupu =2011-08-23}}; {{Citácia periodika |dátum=19. august 2002 |titul=BBC style guide (Great Britain) |periodikum=BBC News |url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/programmes/radio_newsroom/1099593.stm#g |dátum prístupu =2011-08-23}}; {{Citácia elektronického dokumentu |titul=Key facts about the United Kingdom |url=http://www.direct.gov.uk/en/Governmentcitizensandrights/LivingintheUK/DG_10012517 |url archívu=http://webarchive.nationalarchives.gov.uk/20121015000000/http://www.direct.gov.uk/en/Governmentcitizensandrights/LivingintheUK/DG_10012517 |dátum archivácie =2012-10-15 |dátum prístupu =2015-03-08 |vydavateľ=HM Government}}</ref> Vo voľnom ponímaní sa niekedy používa ako synonymum pre Spojené kráľovstvo ako celok.<ref>[[New Oxford American Dictionary]]: "Great Britain: England, Wales, and Scotland considered as a unit. The name is also often used loosely to refer to the United Kingdom."</ref> Slovo ''Anglicko'' sa občas nesprávne používa na označenie Spojeného kráľovstva ako celku, čo je chyba, ktorú robievajú najmä cudzinci. V slovenčine sa (dodnes) často používajú namiesto názvu Spojené kráľovstvo názvy ''Veľká Británia'' alebo ''Británia'', pričom ich používanie je nevhodné a v rozpore s § 18 ods. 7 zákona NR SR č. 215/1995 Z. z.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Informácia k názvu Spojené kráľovstvo | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/aktuality/informacia_spojene_kralovstvo.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-15 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220628194947/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/aktuality/informacia_spojene_kralovstvo.pdf | dátum archivácie = 2022-06-28 }}</ref> == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Spojeného kráľovstva|Dejiny Anglicka|Dejiny Škótska|Dejiny Walesu|Dejiny Írska|Zoznam kráľov Anglicka, Škótska, Veľkej Británie a Spojeného kráľovstva}} [[Súbor:Silbury 1.jpg|náhľad|Umelý pahorok [[Silbury Hill]], vytvorený asi 2400 pred n. l.]] Ostrov Veľká Británia bol v [[pravek]]u spojený s európskou pevninou, migrácia suchozemských druhov bola preto ľahká a prví ľudia sa tu objavili už pred necelým miliónom rokov, ako dokazujú nálezy kamenných nástrojov v [[Happisburgh]]u, pripisovaných druhu ''[[Človek predchodca|Homo antecessor]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Humans' early arrival in Britain | url = https://www.bbc.com/news/10531419 | dátum vydania = 2010-07-07 | dátum prístupu = 2019-05-04 | jazyk = en-GB | meno = Pallab | priezvisko = Ghosh }}</ref> Anatomicky moderní ľudia ''[[Človek rozumný|Homo sapiens]]'' sú doložení nálezom ceremoniálneho pohrebu z doby pred asi 30 tisíc rokmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ancient skeleton was 'even older' | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/wales/south_west/7069001.stm | dátum vydania = 2007-10-30 | dátum prístupu = 2019-05-04 | jazyk = en-GB }}</ref> Posledná [[Ľadová doba|doba ľadová]] zrejme urobila región neobývateľným pre ľudí, stále osídlenie sa predpokladá od jeho skončenia, asi pred 11 700 rokmi. Pred 11 tisícmi rokmi sa následkom zvyšujúcej sa hladiny oceánu oddelil ostrov [[Írsko (ostrov)|Írsko]] a niekedy okolo roku 5600 pred n. l. sa potopením šije nazývanej [[Doggerland]] Veľká Británia oddelila od pevniny a vznikli [[Britské ostrovy]] v dnešnej podobe. Od [[neolit]]u sa obyvatelia ostrovov zapájali do medzinárodného obchodu, exportoval sa hlavne [[cín]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tin in the Roman Empire {{!}} UNRV.com | periodikum = www.unrv.com | url = https://www.unrv.com/economy/tin.php | dátum prístupu = 2019-12-13 }}</ref> V [[Bronzová doba|dobe bronzovej]] sa tu vyskytoval ľud [[Kultúra zvoncovitých pohárov|kultúry so zvoncovitými pohármi]], známy aj z českých archeologických nálezov, a v južnom Anglicku vznikol najznámejší prehistorický monument Veľkej Británie, komplex [[menhir]]ov a kamenných kruhov [[Stonehenge]], ktorého najstaršie časti boli postavené asi pred 5000 rokmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = History of Stonehenge | periodikum = English Heritage | url = https://www.english-heritage.org.uk/visit/places/stonehenge/history-and-stories/history/ | dátum prístupu = 2019-12-13 }}</ref> Na konci prehistorickej doby boli ostrovy obývané [[Kelti|keltskými]] národmi, ktoré sem prišli okolo roku 800 pred n. l. a priniesli [[Halštatská kultúra|halštatskú kultúru]]. Pojem Británia (''Βρεταννική'') ako prvý v písomnej forme použil grécky moreplavec [[Pytheas z Massalie]] vo svojej práci ''Peri tú Ókeanú'' (''Περί του Ωκεανού''), ktorú napísal okolo roku 325 pred n. l.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kampouris | meno = Nick | titul = Pytheas of Massalia: The First Greek to Reach Britain and the Arctic {{!}} GreekReporter.com | url = https://greece.greekreporter.com/2019/11/24/pytheas-of-massalia-the-first-greek-to-reach-britain-and-the-arctic/ | dátum prístupu = 2019-12-13 | jazyk = en-US }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = On the Ocean: The Famous Voyage of Pytheas | periodikum = Ancient History Encyclopedia | url = https://www.ancient.eu/article/1078/on-the-ocean-the-famous-voyage-of-pytheas/ | dátum prístupu = 2019-12-13 }}</ref> === Starovek a raný stredovek: Rimania a Anglosasi === [[Súbor:A classic view of Hadrian's Wall - geograph.org.uk - 1540588.jpg|vľavo|náhľad|Ruiny [[Hadriánov val|Hadriánovho valu]]]] Ostrov Veľkú Britániu, ktorý vtedy obývali rôzne [[Kelti|keltské]] kmene, napadol [[Gaius Iulius Caesar|Július Caesar]] v rámci svojho [[Galská vojna|galského ťaženia]] dvoma výpravami v rokoch 55 až 54 pred n. l.. Dosadil tu sebe nakloneného kráľa a začal vyberať [[tribút]].{{Sfn|Morgan (2011)|p=10–17}} [[Staroveký Rím|Rimania]] si juh Veľké Británie natrvalo podrobili [[Claudius|Claudiovou]] výpravou z rokov 43 až 47 a zorganizovali tu svoju provinciu (''[[Británia (provincia)|Provincia Britannia]]'', hlavné mesto [[Colchester]], potom neskôr [[Londýn]]),{{Sfn|Morgan (2011)|p=17–20}} ktorú neskôr počas vlády cisára [[Hadrián]]a opevnili zo severu [[Hadriánov val|Hadriánovým valom]] proti severobritským kmeňom, ako boli [[Piktovia]].{{Sfn|Morgan (2011)|p=25–26}} Provincia bola v 3. storočí rozdelená na severný ''Britannia inferior'' ([[York]]) a južný ''Britannia superior'' (Londýn), a počiatkom [[4. storočie|4. storočia]] potom na diecézy ''Britannia prima'' ([[Cirencester]]), ''Britannia secunda'' (York), ''Flavia caesariensis'' ([[Lincoln (Lincolnshire)|Lincoln]]) a ''Maxima caesariensis'' (Londýn).{{Sfn|Morgan (2011)|p=33}} V roku 287 Britániu od rímskej ríše odtrhol vzbúrený dôstojník [[Carausius]], západný caesar [[Constantius Chlorus|Constantius I. Chlorus]] ju však v roku 296 dobyl naspäť.{{Sfn|Morgan (2011)|p=36–37}} V dobe rímskej nadvlády boli Britské ostrovy počínajúc 3. storočím čiastočne [[Christianizácia (šírenie kresťanstva)|pokresťančované]].{{Sfn|Morgan (2011)|p=42–44}} Baštou [[kresťanstvo|kresťanstva]] sa stalo hlavne [[Írsko]] so svojou svojbytnou [[Mníšstvo|mníšskou]] kultúrou. Rímsku nadvládu nad Britániou v dobe rozpadajúcej sa [[Západorímska ríša|západnej časti impéria]] ukončila armádna vzbura z roku 409, hoci tu prinajmenšom do 40. rokov 5. storočia pretrvali pomery rímskej doby.{{Sfn|Morgan (2011)|p=48–51}}[[Súbor:Sutton Hoo helmet 2016.png|náhľad|upright 0.8|Ceremoniálna anglosaská prilbica zo Sutton Hoo, 7. storočie]] Po páde rímskej moci v 5. storočí na ostrovy prenikali [[Germáni|germánske]] kmene z dnešného severného Nemecka, súhrnne označované ako [[Anglosasi]] ([[Anglovia]], [[Sasi (kmeň)|Sasi]], [[Jutovia]] a [[Frízovia]]).{{Sfn|Morgan (2011)|p=52–54}} Ich jazyk je základom dnešnej [[Angličtina|angličtiny]]. Britské ostrovy boli v tej dobe politicky nejednotné, boli však položené základy neskoršieho [[Škótske kráľovstvo|Škótskeho kráľovstva]], a to v podobe kráľovstva [[Dál Riata]], ktoré vzniklo v 6. storočí.{{Sfn|Morgan (2011)|p=57}} V 7. storočí sa vykryštalizovalo [[Sedem anglosaských kráľovstiev|sedem najdôležitejších anglosaských kráľovstiev]] v dnešnom Anglicku, a to [[Wessex]], [[Sussex (kráľovstvo)|Sussex]], [[Essex (kráľovstvo)|Essex]], [[Northumbria]], [[Mercia]], [[Východné Anglicko (kráľovstvo)|Východné Anglicko]] a [[Kent (kráľovstvo)|Kent]], ktorých vzájomná sila sa menila a vedľa nich zrejme existovalo mnoho ďalších, menších politických celkov.{{Sfn|Morgan (2011)|p=58–61}} Mocný kráľ [[Offa (Mercia)|Offa z Mercie]] (735 – 796) sa ako prvý označoval titulom „kráľ Angličanov“.{{Sfn|Morgan (2011)|p=72}} [[Anglosaské Anglicko|Anglosaskú epochu]] v kultúre pripomína napríklad [[Legenda o Artušovi|legenda o kráľovi Artušovi]]{{Sfn|Morgan (2011)|p=56}} a epos ''[[Beowulf|Béowulf]]''.{{Sfn|Morgan (2011)|p=63}} V tomto období bolo aj dovŕšené pokresťančovanie ostrovov, najprv Írska v 6. storočí vplyvom [[Patrik (svätec)|sv. Patrika]] a jeho žiakov, a potom ďalších oblastí hlavne zásluhou [[iroškótske misie|iroškótskych misionárov]].{{Sfn|Morgan (2011)|p=65–68}} Írske a škótske kresťanstvo tak vytvorilo špecifické formy cirkevného života, sústredené okolo kláštorov, ako boli [[Lindisfarne]] a [[Opátstvo Whitby|Whitby]], ktoré sa stali aj centrami vzdelanosti.{{Sfn|Morgan (2011)|p=68–71}} V tomto kláštornom prostredí [[Beda Venerabilis]] napísal svoju kroniku ''[[Historia ecclesiastica gentis Anglorum|Cirkevné dejiny anglického ľudu]]'', základný zdroj informácií o anglických dejinách do roku 731.{{Sfn|Morgan (2011)|p=52}} V roku 789 došlo k prvému nájazdu lúpežných [[Vikingovia|Vikingov]] ([[Nóri|Nórov]] a [[Dáni|Dánov]]) na východné pobrežie Veľkej Británie a čoskoro nasledovali ďalšie, od roku 835 prakticky každý rok.{{Sfn|Morgan (2011)|p=77}} Dánska invázia vo východnom Anglicku v roku 865, ktorú viedli [[Halfdan Ragnarsson]] a [[Ivar Bezkostný]], potom znamenala začiatok trvalej prítomnosti Vikingov v Anglicku. Ich hlavným protivníkom bol vtedy wessexský kráľ [[Alfréd Veľký]], ktorému sa podarilo udržať západnú časť Anglicka{{Sfn|Morgan (2011)|p=77–81}} a založiť tu mocenské centrum, ktoré sa po niekoľko ďalších generáciách stretávalo s trvalým tlakom Dánov, môžeme to považovať za počiatok [[Anglické kráľovstvo|anglického kráľovstva]].{{Sfn|Morgan (2011)|p=81–96}} Kráľovi [[Athelstan]]ovi sa po roku 926 dokonca na čas podarilo podrobiť väčšinu územia Veľkej Británie.{{Sfn|Morgan (2011)|p=82–83}} === Normanské obdobie a vrcholný stredovek === [[Súbor:Bayeux Tapestry WillelmDux.jpg|náhľad|vľavo|Výjev z [[tapiséria z Bayeux|tapisérie z Bayeux]], popisujúca [[Bitka pri Hastingse|bitku pri Hastingse]]]] Smrť [[Eduard Vyznávač|Eduarda Vyznávača]] v roku 1066 privodila dynastickú krízu, na ktorú susedia anglosaského kráľovstva, Dáni a [[Normani (Normandia)|Normani]], reagovali inváziou. Posledný anglosaský kráľ [[Harold II.|Harold II. Godwinson]] odrazil Dánov, avšak vylodeniu normanského vojvodu [[Viliam I. (Anglicko)|Viliama Dobyvateľa]] už nedokázal čeliť. [[Bitka pri Hastingse]] 14. októbra 1066 znamenala Haroldovu smrť a podrobenie Anglicka Normanom.{{Sfn|Morgan (2011)|p=97–98}} [[Francúzština|Francúzsky]] hovoriaci Normania postupne zabrali veľkú časť Británie, potlačili a nahradili doterajšie elity, priniesli na ostrovy [[Gotika|gotickú]] kultúru aj [[Feudalizmus|feudálny]] systém a spojili Veľkú Britániu do jedného celku s [[Normanské vojvodstvo|Normandiou]], a tým aj s [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskom]].{{Sfn|Morgan (2011)|p=99–101}} Toto spojenie existovalo až do roku 1204. Novovekí anglickí dejepisci obvykle hodnotili pofrancúzštenie ako národnú katastrofu.{{Sfn|Morgan (2011)|p=101}} Neznamenalo to však len úpadok; rastúca štátna správa potrebovala [[Gramotnosť|gramotných]] úradníkov, čo podnietilo rozvoj siete škôl na čele s novo založenými univerzitami v [[University of Oxford|Oxforde]] a v [[University of Cambridge|Cambridgei]].{{Sfn|Morgan (2011)|p=103–104}} [[Súbor:A Chronicle of England - Page 226 - John Signs the Great Charter.jpg|náhľad|Kráľ [[Ján I. (Anglicko)|Ján Bezzemok]] podpisuje [[Magna charta|Magnu chartu]]]] Potopenie [[Biela loď|Bielej lode]] (1120) s jediným dedičom trónu [[Viliam Aetheling|Viliamom Aethelingom]] na palube spôsobilo vymretie [[Normanská dynastia|normanskej dynastie]]{{Sfn|Morgan (2011)|p=112–113}} a v roku 1154 nastúpila [[Henrich II. (Anglicko)|Henrichom II.]] do čela [[Anjouovská ríša|anglo-normanskej ríše]] dynastia [[Plantagenetovci|Plantagenetovcov]]. Henrichov štát patril k najmocnejším v Európe, sám Henrich je však skôr než pre svoje úspechy pripomínaný pre vraždu arcibiskupa [[Tomáš Becket|Tomáša Becketa]], čoskoro potom neskôr [[Kanonizácia (cirkev)|kanonizovaného]] ako [[mučeník]]a.{{Sfn|Morgan (2011)|p=115–119}} Vypudený írsky kráľ [[Diarmait Mac Murchada]] si Henricha II. prizval na pomoc proti svojmu konkurentovi, ktorý bol veľkráľ [[Ruaidrí Ua Conchobair]], a nasledujúca normanská invázia do Írska znamenala začiatok nárokov anglických vládcov na Írsko.{{Sfn|Morgan (2011)|p=116}} Slabý kráľ [[Ján I. (Anglicko)|Ján Bezzemok]] stratil začiatkom 13. storočia väčšinu pevninských dŕžav v prospech francúzskeho kráľa, a potom bol v roku 1215 anglickými veľmožmi donútený prijať [[Magna charta|Veľkú listinu práv a slobôd]] (''Magna charta libertatum''), obmedzujúca kráľovskú moc{{Sfn|Morgan (2011)|p=99–124}} a považovanú niekedy za zárodok budúcej britskej [[konštitučná monarchia|konštitučnej monarchie]]. [[Eduard I. (Anglicko)|Eduard I.]] v rokoch 1276 až 1284 dobyl pre Anglicko [[Wales]], dlho politicky roztrieštený a až v 13. storočí zjednotený kniežatami z [[Gwynedd]]u.{{Sfn|Morgan (2011)|p=126–128}} V roku 1316 Škóti počas vlády [[Róbert I. (Škótsko)|Roberta Bruceho]] ovládli na čas Írsko a Robertov brat [[Edward Bruce|Edward]] bol vyhlásený tamojším veľkokráľom. Angličania síce Edwarda porazili, ale ich zlá správa krajiny viedla tak či tak k tomu, že nároky Londýna na Írsko dlho zostávali len na papieri.{{Sfn|Morgan (2011)|p=158}} [[Súbor:Schlacht von Azincourt.jpg|vľavo|náhľad|[[Bitka pri Azincourte]]]] Vymretie [[Kapetovci|Kapetovcov]] vo Francúzsku v roku 1328 umožnilo anglickému kráľovi [[Eduard III. (Anglicko)|Eduardovi III.]] vzniesť nárok na parížsky trón.{{Sfn|Morgan (2011)|p=159}} Tým vyvolané politické napätie v roku 1337 vyústilo k [[Storočná vojna|storočnej vojne]] s Francúzskom, ktorá s prestávkami trvala do roku 1453. Aj cez mnoho úspechov, ako boli bitky [[Bitka pri Kreščaku|pri Kreščaku]] (1346, padol tu [[Ján (Čechy)|Ján Luxemburský]]) či [[Bitka pri Azincourte|pri Azincourte]] (1415), boli Angličania porazení a stratili väčšinu zvyšných dŕžav vo Francúzsku. [[Čierna smrť]] sa na Britské ostrovy dostala v roku 1348 a skosila tretinu obyvateľstva Anglicka; [[Geoffrey Chaucer|Chaucerovy]] ''[[Canterburské poviedky]]'' ilustrujú, že po nej sa prostým ľuďom začalo žít o niečo lepšie.{{Sfn|Morgan (2011)|p=170–171}} Následkom zosadenia tyranského [[Richard II. (Anglicko)|Richarda II.]] (jeho prvou manželkou bola česká princezná [[Anna Luxemburská (1366 – 1394)|Anna Luxemburská]]) v roku 1399{{Sfn|Morgan (2011)|p=176–177}} a neúspechu v storočnej vojne nastali spory o následníctvo, ktoré neskôr vyústili k bojom o trón medzi dvoma vetvami [[Plantagenetovci|Plantagenetovcov]], [[Lancasterovci|Lancasterovcov]] a [[Yorkovci|Yorkovcami]], označované podľa kvetov v erboch oboch rodov ako [[vojna ruží]] (1455 – 1487).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skutečná hra o trůn: Válka růží, kterou se inspiroval George Martin | periodikum = Reflex.cz | url = https://www.reflex.cz/clanek/historie/71272/skutecna-hra-o-trun-valka-ruzi-kterou-se-inspiroval-george-martin.html | dátum prístupu = 2019-12-17 }}</ref> [[Bitka pri Bosworthe]], v ktorej padol [[Richard III. (Anglicko)|Richard III.]] z rodu Yorkov, vojna ruží sa skončila nástupom novej dynastie: v osobe [[Henrich VII. (Anglicko)|Henricha VII.]] na anglický trón zasadli [[Tudorovci]].{{Sfn|Morgan (2011)|p=188–189}} === Raný novovek: Tudorovci a Stuartovci === [[Súbor:Kopie naar Joos van Cleve - Hendrik VIII - Hever Castle 8-05-2017 12-08-10.JPG|náhľad|212x212pixelov|[[Henrich VIII.]]]] Po storočí vojen sa v [[Renesancia|renesančnom]] Anglicku hospodárstvo trochu stabilizovalo{{Sfn|Morgan (2011)|p=205}} a šírila sa [[gramotnosť]], čo súviselo aj s nástupom [[Tlač z výšky|kníhtlače]]. Ustálil sa aj spisovný jazyk na základe stredoanglického nárečia.{{Sfn|Morgan (2011)|p=189–204}} V dobe začínajúcej sa [[reformácia|reformácie]] sa [[Henrich VIII.]] vzoprel [[pápež]]ovi, aby dosiahol rozvod s [[Katarína Aragónska|Katarínou Aragónskou]] (mal potom ešte päť ďalších manželiek; dve z nich nechal popraviť, rovnako ako napríklad významného [[Renesančný humanizmus|humanistu]] a svojho kancelára [[Thomas More|Thomasa Mora]], ktorý bránil rozkolu s pápežstvom). Tým Henrich VIII. v roku 1534 zahájil [[anglická reformácia|anglickú reformáciu]] a zároveň ustanovil [[Absolutizmus|absolutistickú monarchiu]], v ktorej svetská a duchovná moc pochádza od kráľa.{{Sfn|Morgan (2011)|p=222–224}} Vnútroštátne náboženské konflikty tak ovplyvňovali britské dejiny až do 19. storočia a v Írsku až do súčasnosti, pretože – nehovoriac o ďalších cirkvách a sektách – v Anglicku a Walese sa presadila štátna [[Anglikánska cirkev (Church of England)|Anglikánska cirkev]], v Škótsku radikálnejšia [[Kalvinizmus|kalvinistická]] [[Škótska cirkev]] a Írsko zostalo prevažne [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícke]]. V rokoch 1536 a 1543 bolo dovŕšené štátoprávne spojenie Anglicka a Walesu a v roku 1541 si Henrich VIII. miesto doterajšieho „pána Írska“ udelil titul „kráľa Írska“, čím však narušil predstavu jednotného štátu a pripravil pôdu budúcemu [[Írsky nacionalizmus|írskemu nacionalizmu]].{{Sfn|Morgan (2011)|p=231}} [[Súbor:Shakspeare (sic) performing before Queen Elizabeth and her court LCCN96506570.jpg|vľavo|náhľad|[[Alžbeta I. (Anglicko)|Alžbeta I.]] na predstavení [[William Shakespeare|Williama Shakespeara]]]] Po smrti pätnásťročného [[Eduard VI. (Anglicko)|Eduarda VI.]] sa na anglickom tróne vystriedali tri ženy. [[Jana Greyová]] vládla len deväť dní, než ju zvrhla [[Mária I. (Anglicko)|Mária I.]], ktorá sa neúspešne pokúsila vrátiť Anglicko ku katolíctvu a svojimi brutálnymi metódami si vyslúžila priezvisko Krvavá.{{Sfn|Morgan (2011)|p=236–239}} Protestantka [[Alžbeta I. (Anglicko)|Alžbeta I.]] potom vládla 44 rokov a do jej vlády pripadá odrazenie španielskeho [[Grande y Felicísima Armada|pokusu o inváziu]], znamenajúca počiatok dlhodobej britskej námornej prevahy nad ostatnými veľmocami,{{Sfn|Morgan (2011)|p=239–248}} a tiež aj kultúrny rozkvet, ktorého najznámejším predstaviteľom bol dramatik [[William Shakespeare]].{{Sfn|Morgan (2011)|p=253–259}} Anglicko si vtedy nárokovalo prvé zámorské územia objavené moreplavcami, ako boli [[Martin Frobisher]], [[Walter Raleigh]] a [[Francis Drake]], a v roku 1600 vznikla [[Britská východoindická spoločnosť|Východoindická spoločnosť]] pre obchod s [[Ďaleký východ (Ázia)|Ďálekým Východom]]. Alžbetou Tudorovci vymreli a trón v roku [[1603]] zdedil škótsky kráľ [[Jakub I. (Anglicko)|Jakub VI. Stuart]], ktorý v Anglicku vládol ako Jakub I. Neskôr [[Zákony o únii (1707)|zákony o únii z roku 1707]] Škótsko s Anglickom spojili do [[Unitárny štát|unitárneho]] [[Kráľovstvo Veľkej Británie|Kráľovstva Veľkej Británie]]. [[Súbor:Abraham Cooper Oliver Cromwell At Marston Moor.jpg|náhľad|[[Oliver Cromwell]] v bojoch [[Anglická občianska vojna|občianskej vojny]]]] Medzitým avšak ostrovy prešli veľmi búrlivým sedemnástym storočím. Ekonomické a náboženské rozpory, ktoré Stuartovci zdedili z predchádzajúcej epochy, viedli k [[Anglická občianska vojna|trom občianským vojnám]] v rokoch 1642 – 1651, poprave kráľa [[Karol I. (Anglicko)|Karola I.]] (1649), dočasnému vyhláseniu [[Anglická republika|Anglickej republiky]] a protektorátu [[Oliver Cromwell|Olivera Cromwella]].{{Sfn|Morgan (2011)|p=287–297}} Reštaurácia [[Karol II. (Anglicko)|Karola II.]] na anglický trón (1660) avšak neznamenala pokoj; jeho vládu zatienili katastrofy ako [[veľký londýnsky mor|mor]] (1665), [[Veľký požiar Londýna|požiar Londýna]] (1666) alebo [[druhá anglo-holandská vojna|porážka Holanďanmi]] (1665 – 1667).{{Sfn|Morgan (2011)|p=301}} Ďalšieho kráľa, katolíka [[Jakub II. (Anglicko)|Jakuba II.]], zvrhla [[slávna revolúcia]] vedená radikálnymi [[Protestantizmus|protestantami]] v roku 1688. Na trón sa dostal protestant [[Viliam III. Oranžský]] a nasledujúce masakre katolíkov v Írsku zostávajú dodnes v pamäti Írov.{{Sfn|Morgan (2011)|p=317}} [[Anna Stuartová]], ktorá vládla po Viliamovi do roku 1714, bola poslednou členkou svojho rodu na anglickom tróne. Dedičstvom 17. storočia bolo okrem iného oslabenie kráľovskej moci a výrazné posilnenie [[Britský parlament|parlamentu]], ktorý po roku 1694 musel byť zvolávaný každé tri roky, tak isto aj posilnenie tlače a verejnej mienky.{{Sfn|Morgan (2011)|p=324}} Už pred slávnou revolúciou sa začali zárodky prvých politických strán, [[Whigovci|whigovcov]] a [[Toryovci|toryovcov]]. [[Fyzika]] a [[matematika]] dosiahla značný pokrok dielom [[Isaac Newton|Isaaca Newtona]], ktorého ''[[Philosophiae Naturalis Principia Mathematica|Principia]]'' vyšla v roku 1687. === Osemnáste a deväťnáste storočie: Hannoverská dynastia === [[Súbor:After Jean-Baptiste van Loo (1684-1745) - Robert Walpole, 1st Earl of Orford (1676-1745) - RCIN 402902 - Royal Collection.jpg|náhľad|224x224pixelov|[[Robert Walpole]], prvý ministerský predseda Británie]] [[Act of Settlement (1701)|Zákon o nástupníctve]] (1701) vylúčil katolíckych Stuartovcov z dedičstva trónu, a tak v roku 1714 britskú korunu získal [[Hannoverská dynastia|hannoverský]] kurfirst [[Juraj I. (Veľká Británia)|Juraj I.]]. Jeho dynastiu spočiatku ohrozovali [[Jakobitské povstanie|jakobitské povstania]], vznikajúce už od roku 1688 na podporu zvrhnutého [[Jakub II. (Anglicko)|Jakuba II.]] a jeho dedičov, tie však skončili [[Bitka pri Cullodene|bitkou pri Cullodene]] (1745), poslednou regulérnou pozemnou bitkou na pôde Veľkej Británie. Povaha vykonávania moci sa začala premieňať, keď sa [[Whigovci|whig]] [[Robert Walpole]] stal po [[juhomorská bublina|burzovom krachu v roku 1720]] najmocnejším ministrom, prvým z mnoho [[Zoznam predsedov vlády Veľkej Británie a Spojeného kráľovstva|britských premiérov]].{{Sfn|Morgan (2011)|p=324–335}} Panovník zostal ceremoniálnou [[Hlava štátu|hlavou štátu]], zatiaľ čo hlavnú výkonnú moc získal ministerský predseda a ním vedená [[Vláda Spojeného kráľovstva|vláda]]. Vznikol takzvaný [[westminsterský systém]], ktorý sa potom spolu s [[Angloamerické právo|anglosaským právom]] rozšíril do mnohých krajín v britskej sfére vplyvu. Whigovci tak riadili Veľkú Britániu až do roku 1770, keď sa premiérom stal [[Frederick North|lord North]], [[Toryovci|toryovský]] politik pripomínaný ako ten, ktorý stratil väčšinu kolónií v Severnej Amerike. [[Súbor:Old disraeli.jpg|vľavo|náhľad|202x202pixelov|[[Viktória (Spojené kráľovstvo)|Kráľovná Viktória]] v doprovode [[Benjamin Disraeli|Benjamina Disraeliho]], zakladateľa [[Konzervatívna strana (Spojené kráľovstvo)|Konzervatívnej strany]]]] K ďalším britským politikom 18. storočia patrili podporovatelia kolonializmu [[William Pitt]], ktorý Britániu previedol [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|sedemročnou vojnou]], a jeho syn [[William Pitt mladší]], ktorý ju riadil do roku 1806. Po neúspešnom [[Írske povstanie z roku 1798|írskom povstaní]] z roku 1798 bolo [[Zákony o únii z roku 1800|zákonmi o únii Veľkej Británie a Írska]] s účinnosťou od roku 1801 zrušené [[Írske kráľovstvo]], ktoré bolo pripojené k Veľkej Británii, čím vzniklo [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska]]. V roku 1830 presadil premiér [[Charles Grey]] prvú významnú [[Reformný zákon (1832)|reformu volieb]], ktorá dala volebné právo asi 14 % dospelých mužov, zatiaľ čo predtým mohlo voliť menej než 10 % mužov. Neskôr sa uskutočnili ďalšie reformy volebného a politického systému, takže v roku 1885 mohlo voliť už asi 56 % dospelých mužov. [[Veľký írsky hladomor]] z konca 40. rokov 19. storočia, pri ktorom vláda [[Robert Peel|Roberta Peela]] neposkytla strádajúcim ľuďom – hlavne katolíkom – dostatočnú pomoc, mal okolo milióna obetí. To podporilo [[írsky nacionalizmus]], z ktorého vzišlo separatistické hnutie [[Feniáni|feniánov]], uchyľujúce sa k [[Terorizmus|terorizmu]]. [[Benjamin Disraeli]], jediný britský premiér [[Židia|židovského]] pôvodu, sformoval na toryovskej základni modernú [[Konzervatívna strana (Spojené kráľovstvo)|Konzervatívnu stranu]], ktorej ďalším vodcovským predstaviteľom bol [[Robert Cecil]]. Disraeliho dlhoročný rival [[William Gladstone]], ktorý viedol niekoľko vlád od 60. do 90. rokov 19. storočia, bol hlavným predstaviteľom [[Liberálna strana (Spojené kráľovstvo)|Liberálnej strany]], druhej veľkej politickej sily tej doby. [[Súbor:The British Empire.png|náhľad|upright 2.5|Mapa zemegule na červeno vyznačenými regiónmi, ktoré niekedy ovládala Veľká Británia, a s ich anglickými názvami. Na červeno podčiarknuté sú názvy tých regiónov, ktoré patria Británii doposiaľ.]] Medzinárodné postavenie Veľkej Británie, posilnené úspechom vo [[Vojna o španielske dedičstvo|vojne o španielske dedičstvo]] a po nej nasledujúcim [[Utrechtský mier|utrechtským mierom]] (1713), umožnilo ďalšiu [[Kolonializmus|koloniálnu]] expanziu v zámorí.{{Sfn|Morgan (2011)|p=336–337}} „Prvú [[Britské impérium|Britskú ríšu]]" v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]] rozbila [[americká revolúcia]]: [[trinásť kolónií]] sa v roku 1776 odtrhlo, [[Americká vojna za nezávislosť|odrazilo britské intervenčné vojska]] a založilo [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]. Pozornosť Britov sa tak upriamila na ďalšie kontinenty. Už v roku 1770 moreplavec [[James Cook]] vyhlásil [[Austrália|Austráliu]] za britské územie. [[Súbor:Trafalgar-Auguste Mayer.jpg|vľavo|náhľad|[[Bitka pri Trafalgare]]]] Počas [[Napoleonské vojny|napoleonských vojen]] zvíťazil [[viceadmirál]] [[Horatio Nelson]] v námornej [[Bitka pri Trafalgare|bitke pri Trafalgare]] v roku 1805, ktorý na jej konci zahynul.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Před 210 lety se Británie vítězstvím u Trafalgaru stala královnou moří | periodikum = Reflex.cz | url = https://www.reflex.cz/clanek/historie/66980/pred-210-lety-se-britanie-vitezstvim-u-trafalgaru-stala-kralovnou-mori.html | dátum prístupu = 2019-12-17 }}</ref> [[Arthur Wellesley, 1. vojvoda z Wellingtonu|Vojvoda z Wellingtonu]] a [[Prusko|pruský]] [[maršal]] [[Gebhard Leberecht von Blücher|Blücher]] dokonali [[Napoleon Bonaparte|Napoleonovu]] skazu [[Bitka pri Waterloo|pri Waterloo]] v roku 1815.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Před 200 lety slavná bitva u Waterloo ukončila napoleonské války | periodikum = Reflex.cz | url = https://www.reflex.cz/clanek/historie/64664/pred-200-lety-slavna-bitva-u-waterloo-ukoncila-napoleonske-valky.html | dátum prístupu = 2019-12-17 }}</ref> Veľká Británia už predtým obstála v Napoleonovej [[Kontinentálna blokáda|kontinentálnej blokáde]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kontinentální blokáda a velká panika v Anglii (1806-1811) | periodikum = Peníze.cz | url = https://www.penize.cz/15878-kontinentalni-blokada-a-velka-panika-v-anglii-1806-1811 | dátum prístupu = 2019-12-17 }}</ref> Spojené kráľovstvo stojace na čele [[Britské impérium|Britského impéria]] tak zostalo po celé 19. storočie najmocnejším štátom sveta. Vo svojej „[[Skvelá izolácia|skvelej izolácii]]“ sa neviazalo žiadnymi paktami; jeho jediným vážnejším súperom bolo [[Ruské impérium]], s ktorým hralo tzv. „[[Veľká hra|veľkú hru]]“ o [[Stredná Ázia|Strednú Áziu]]. V rokoch [[1854]] – [[1856]] sa Veľká Británia zúčastnila [[Krymská vojna|Krymskej vojny]], v ktorej podporila [[Turecko]] v boji proti Rusku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krymská válka byla jednou z největších podle počtu obětí | periodikum = Reflex.cz | url = https://www.reflex.cz/clanek/historie/91102/kdyz-se-zapad-spojil-s-tureckem-proti-rusku-krymska-valka-byla-jednou-z-nejvetsich-podle-poctu-obeti.html | dátum prístupu = 2019-12-17 }}</ref> Britská [[Britská Východoindická spoločnosť|Východoindická spoločnosť]] svojou súkromnou armádou ovládla rozsiahle územia v [[Britská India|Britskej Indii]], ktorú však po [[Veľké indické povstanie|veľkom indickom povstaní]] (1857 – 1859) musela predať britskej korune. Ku koncu dlhej vlády kráľovnej [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|Viktórie]] (1837 –1901) na konci 19. storočia sa [[Briti]] úspešne zúčastnili na [[delenie Afriky|delení Afriky]] a získali tam [[Kolónia|kolónie]] od [[Egypt]]a so [[Suezský prieplav|Suezským prieplavom]] na severe až po územie súčasnej [[Juhoafrická republika|Juhoafrickej republiky]] na samom juhu kontinentu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Boj o černý kontinent: Po stopách evropského drancování Afriky | periodikum = 100+1 zahraniční zajímavost | url = https://www.stoplusjednicka.cz/boj-o-cerny-kontinent | dátum vydania = 2016-12-11 | jazyk = en | dátum prístupu = 2019-12-17 }}</ref> ==== Poľnohospodárska a priemyselná revolúcia ==== [[Súbor:SteamEngine_Boulton&Watt_1784.png|náhľad|Nákres [[James Watt|Wattovho]] [[Parný stroj|parného stroja]] z roku [[1784]]]] Okolo polovice 18. storočia začala v Británii [[Dejiny poľnohospodárstva|poľnohospodárska]] a [[priemyselná revolúcia]],{{Sfn|Morgan (2011)|p=335–340}} ktorá sa odtiaľ neskôr šírila do iných krajín [[Európa|Európy]] a ostatného sveta. Na jej čele stáli podnikatelia a inžinieri ako [[Josiah Wedgwood]] a [[Isambard Kingdom Brunel]]. Rozvoj priemyslu vyžadoval a podnietil vynálezy ako boli [[krosná]] s lietajúcim člnkom či mykací stroj ([[Richard Arkwright]], 1733, 1769, 1775), priemyselne použiteľný [[parný stroj]] (pracovali na ňom oi. [[Thomas Newcomen]], 1712, a [[James Watt]], 1765), [[portlandský cement]] ([[Joseph Aspdin]], 1824), [[parná lokomotíva]] ([[Richard Trevithick]], 1804, a [[George Stephenson]], 1825) alebo [[Bessemerov proces]] výroby ocele ([[Henry Bessemer]], 1856).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jak se zrodil moderní svět: 13 přelomových vynálezů lidstva | periodikum = 100+1 zahraniční zajímavost | url = https://www.stoplusjednicka.cz/jak-se-zrodil-moderni-svet-13-prelomovych-vynalezu-lidstva | dátum vydania = 2017-03-18 | jazyk = en | dátum prístupu = 2019-12-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190714135104/https://www.stoplusjednicka.cz/jak-se-zrodil-moderni-svet-13-prelomovych-vynalezu-lidstva | dátum archivácie = 2019-07-14 }}</ref> Ruka v ruke s tým išiel rozmach vied. A to ako aj [[Prírodná veda|prírodných]], ktoré zastupovali napríklad [[Biológia|biológ]] [[Charles Darwin]] či [[fyzika|fyzici]] [[Michael Faraday]] a [[James Clerk Maxwell]], tak aj [[Duchovná veda|humanitných]], v ktorých dala Británia svetu významnú myšlienkovú školu nazývanú [[škótske osvietenstvo]] ([[David Hume]], [[ekonóm]] [[Adam Smith]] a ďalší) a mnoho osobností ako boli [[John Stuart Mill]] alebo [[Francis Galton]]. Veľká Británia sa na čas stala „dielňou sveta“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BBC - History - The Workshop of the World | url = http://www.bbc.co.uk/history/british/victorians/workshop_of_the_world_01.shtml | periodikum = www.bbc.co.uk | dátum prístupu = 2019-05-10 | jazyk = en-GB }}</ref> Ku sporným stránkam britskej ekonomiky patril [[Transatlantický obchod s otrokmi|obchod s otrokmi]] (v Británii zakázaný už v roku 1807) a zlé zaobchádzanie s domorodými národmi, alebo bezohľadné [[vykorisťovanie]] pracovníkov, ktoré na britskej pôde kritizovali napríklad [[Friedrich Engels]] a [[Karl Marx]]. Veľmi problematické boli aj [[Ópiové vojny]], ktorými si Briti vynútili právo dodávať svoje [[ópium]] na [[Čína|čínsky]] trh.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ekonomické dějiny britského pití čaje: Opiová válka | periodikum = Peníze.cz | url = https://www.penize.cz/18948-ekonomicke-dejiny-britskeho-piti-caje-opiova-valka | dátum prístupu = 2019-12-17 }}</ref> ==== Kultúrny rozvoj ==== [[Súbor:Wimbledon 1877.jpg|vlevo|náhľad|Prvý tenisový turnaj vo [[Wimbledon (tenis)|Wimbledone]] v roku 1877]] Kultúrne a vnútropolitické dejiny Británie obvykle rozlišujú [[georgiánske obdobie]] od Juraja I. po [[Juraj IV. (Spojené kráľovstvo)|Juraja IV.]] (1714 – 1830), často so zahrnutím vlády [[Viliam IV. (Spojené kráľovstvo)|Viliama IV.]] do roku 1837, a nadväzujúca [[Viktoriánska éra]] počas vlády kráľovnej Viktórie do roku 1901. Georgiánska kultúra prešla od doznievajúceho [[Barok|baroka]] a [[Klasicizmus|klasicizmu]] po [[romantizmus]] a [[Neogotika|neogotiku]], ktorá potom pod vplyvom teoretika umenia [[John Ruskin|Johna Ruskina]] dominovala viktoriánskej [[Architektúra|architektúre]]. Vo Veľkej Británii pôsobili 18. a 19. storočí majstri všetkých druhov vtedajšieho umenia, od pôvodom [[Nemci|nemeckého]] [[Hudobný skladateľ|skladateľa]] [[Georg Friedrich Händel|Georga Friedricha Händela]] po predchodcu [[Impresionizmus|impresionizmu]] maliara [[William Turner|Williama Turnera]]. Významná je hlavne tvorba literátov: tvorili tu básnici ako [[George Gordon Byron|Lord Byron]], [[Percy Bysshe Shelley]], [[William Blake]] a škótsky [[bard]] [[Robert Burns]], románopisci ako [[Jane Austenová]], [[Charles Dickens]], [[William Makepeace Thackeray]] či [[Walter Scott]], dramatici ako [[Oscar Wilde]], satirici ako [[Jonathan Swift]] aj priekopníci detskej a zábavne literatúry ako [[Lewis Carroll]] (''[[Alica v krajine zázrakov (kniha)|Alica v krajine zázrakov]]''), [[Arthur Conan Doyle]] ([[Sherlock Holmes]]) a [[Rudyard Kipling]] ([[Kniha džunglí (Kipling)|Kniha džunglí]]). Významný denník ''[[The Times]]'' vznikol v roku 1785, na konci viktoriánskeho obdobia sa objavili aj [[Bulvárna tlač|bulvárnejšie]] periodiká ako ''[[Daily Mail]]'' (1896). Británia bola aj priekopníkom moderného [[šport]]u a športové termíny preto z angličtiny prechádzali do iných jazykov vrátane [[Slovenčina|slovenčiny]] – napríklad [[tenis]], [[futbal]], [[hokej]], [[gól]], [[džokej]] aj samé slovo „šport“. === Od začiatku 20. storočia do medzivojnového obdobia === [[Súbor:Mrs Emmeline Pankhurst, Leader of the Women's Suffragette movement, is arrested outside Buckingham Palace while trying to present a petition to King George V in May 1914. Q81486.jpg|náhľad|244x244pixelov|Zadržanie [[Sufražetka|sufražetky]] [[Emmeline Pankhurstová|Emmeline Pankhurstovej]] v roku 1914]] [[Eduardovské obdobie|Eduardovské]] desaťročie (podľa kráľa [[Eduard VII.|Eduarda VII.]], vládol 1901 – 1910) a nadväzujúcich niekoľko posledných rokov európskeho mieru bolo vnútropoliticky poznamenané tlakom na ďalšie demokratizačné reformy. [[Liberálna strana (Spojené kráľovstvo)|Liberáli]], ktorí vládu prevzali v roku 1906, položili základy britského [[Štát blahobytu|sociálneho štátu]], čím reagovali na požiadavky odborov a silnejúcej ľavicovej [[Labouristická strana (Spojené kráľovstvo)|labouristickej strany]]. Britské [[Sufražetka|sufražetky]], ako bola [[Emmeline Pankhurstová]], bojovali za [[volebné právo žien]], avšak premiér [[Herbert Henry Asquith]] dokázal ich požiadavkám vzdorovať. Vlády sa naďalej zápasili s írskou otázkou. Zahraničná politika bola poznamenaná zvýšeným medzinárodným napätím, hlavne konkurenciou stále silnejúceho Nemecka, na to Briti reagovali posilňovaním [[Royal Navy|vojenského loďstva]] aj [[Srdečná dohoda|Srdečnou dohodou]] s Francúzskom a [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Trojdohodou]] zahrňujúca aj [[Ruská ríša|Rusko]]. Morálku a povesť britských vojsk avšak pošramotili [[búrske vojny]] proti juhoafrickým belošským osadníkom, ktoré síce Británia v roku 1902 vyhrala, ale len vďaky ohromnej početnej prevahe a s použitím brutálnych prostriedkov vrátane [[Koncentračný tábor|koncentračných táborov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Búrská válka: Konflikt, který navždy změnil jih Afriky | periodikum = Reflex.cz | url = https://www.reflex.cz/clanek/historie/79735/pred-115-lety-skoncila-druha-burska-valka.html | dátum prístupu = 2019-12-17 }}</ref> [[Súbor:Royal Irish Rifles ration party Somme July 1916.jpg|náhľad|vľavo|Britskí vojaci počas [[Bitka na Somme (1916)|bitky na Somme]] v prvej svetovej vojne]] Konflikt [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska-Uhorska]] a [[Srbsko|Srbska]] v lete 1914 sa veľmociam nepodarilo vyriešiť ani obmedziť, postupne sa zapájali ďalšie štáty, až 4. augusta aj Veľká Británia vyhlásila vojnu Nemecku potom, čo [[Nemecký vpád do Belgicka (prvá svetová vojna)|prepadlo Belgicko]]. [[Prvá svetová vojna]] (1914 – 1918) bola na [[Západný front (prvá svetová vojna)|západnom fronte]] [[Zákopová vojna|zákopová]] a [[Opotrebovávacia vojna|opotrebovávacia]] a Briti bojujúci po boku Francúzov tu utrpeli státisícové straty. Mnoho padlých priniesla aj [[bitka o Gallipoli]] (1915 – 1916), katastrofálny pokus ovládnuť [[Dardanely]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Země byla posetá mrtvolami, líčil voják Churchillovo fiasko na Gallipoli | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/bitva-o-gallipoli.A150424_125852_zahranicni_fer | dátum vydania = 2015-04-24 | dátum prístupu = 2019-12-17 }}</ref> V roku 1916 premiéra Asquitha vystriedal jeho stranícky kolega [[David Lloyd George]], ktorý zostavil vládu veľkej koalície a v duchu [[Totálna vojna|totálnej vojny]] zameral všetky sily krajiny na boj. V septembri 1916 Briti v [[Bitka na Somme (1916)|bitke na Somme]] nasadili vozy [[Mark I (tank)|Mark I]], prvé bojaschopné [[Tank (vozidlo)|tanky]] sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = První použití tanků v ostrém boji | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = BORGIS | url = https://www.novinky.cz/veda-skoly/historie2/clanek/prvni-pouziti-tanku-v-ostrem-boji-129235 | dátum prístupu = 2019-12-17 }}</ref> Až na nemecké bombardovanie (najprv [[Vystužená vzducholoď|vzducholoďami]], neskôr lietadlami) sa boje Britským ostrovom vyhli, viac ľudí tam zomrelo na epidémiu [[Španielska chrípka|španielskej chrípky]]. Británia patrila k víťazom vojny, avšak za cenu viac než 850 000 padlých. [[Súbor:Blindfolded (6191591224).jpg|náhľad|Britská armáda opúšťa v roku 1921 Írsko]] Britské impérium dosiahlo svojej najväčšej veľkosti v roku [[1921]] získaním mandátu nad bývalými nemeckými a [[Osmanská ríša|osmanskými]] územiami. Vojna však podporila nacionalizmus a separatizmus v mnohých jeho častiach. V roku 1916 sa v Írsku uskutočnilo [[veľkonočné povstanie]] a v roku 1919 vypukla partizánska [[britsko-írska vojna]] medzi britskými ozbrojenými silami a [[Írska republikánska armáda|Írskou republikánskou armádou]] potom, čo hlavná írska strana [[Sinn Féin]] vyhlásila nezávislosť ostrova. Prímerie bolo prijaté v roku 1921 a nasledujúci rok vznikol [[Írsky slobodný štát]]. Len časť írskej provincie [[Ulster]], kde väčšinu obyvateľov tvorili protestantskí loajalisti, zostala súčasťou Spojeného kráľovstva ako [[Severné Írsko]]. Vojna priniesla mnoho zmien v spoločnosti a politike. Ženy, ktoré počas vojny museli preberať mnoho tradičných mužských činností, získali volebné právo: časť žien mohla voliť už od roku 1918 a plnej rovnoprávnosti pri volebných urnách dosiahli v roku 1928. .Liberálnu stranu, ktorej premiéri boje riadili, čoskoro po vojne z parlamentu vytlačili labouristi. Už povojnové pravicové vlády posilňovali sociálny štát, hlavne program podpory sociálneho bývania. Prvým labouristickým premiérom sa stal [[Ramsay MacDonald]] v roku 1924, najdlhšiu dobu však v [[Medzivojnové obdobie|medzivojnovom období]] vládol konzervatívec [[Stanley Baldwin]]. [[Súbor:Sir Alexander Fleming, Frs, the Discoverer of Penicillin Art.IWMARTLD4217.jpg|vľavo|náhľad|[[Alexander Fleming]] objavil v roku 1928 [[penicilín]]]] Umenie sa okolo roku 1900 rýchlo menilo pod vplyvom kontinentálnych vplyvov, ako bol [[impresionizmus]], [[secesia]] a neskôr [[abstraktné umenie]]. K britským hudobným skladateľom patril [[Edward Elgar]], k dramatikom [[George Bernard Shaw]], [[Modernizmus (literatúra)|modernizmus v literatúre]] rozvíjali napríklad [[James Joyce]] a [[Virginia Woolfová]]. Objavili sa nové média: film, k jeho priekopníkom patril [[Robert W. Paul]], mal medzi svojimi hviezdami aj anglického komika [[Charlie Chaplin|Charlieho Chaplina]]. Bezdrôtové vysielanie ovplyvnila [[British Broadcasting Corporation|BBC]] (1922), prvá medzinárodná rozhlasová vysielacia sieť. Tá tiež v roku 1936 po prvý krát vyskúšala [[Televízia (prenos)|televízne]] vysielanie na základe technológie škótskeho vynálezcu [[John Logie Baird|Johna Logieho Bairda]]; širšie použitie však tento vynález dosiahol až po druhej svetovej vojne. K vtedajším britským vedcom patrili napríklad objaviteľ [[Penicilín|penicilínu]] (1928) [[Alexander Fleming]] alebo otec [[Jadrová fyzika|jadrovej fyziky]] [[Ernest Rutherford]]. Významnou udalosťou dobového športu boli [[Letné olympijské hry 1908]] v Londýne. [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľká hospodárska kríza]] zasiahla Britániu v roku 1931. V [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecku]] doviedla k moci [[Nacizmus|nacistov]], ktorých sa Baldwinovo a neskôr [[Neville Chamberlain|Chamberlainovo]] vedenie snažilo umierniť politikou [[appeasement]]u. [[Runcimanova misia]] do českého pohraničia v lete 1938 pripravila pôdu pre [[Mníchovská dohoda|Mníchovskú dohodu]], snahu Veľkej Británie a Francúzska uspokojiť Nemecko územnými ústupkami vynútenými na [[Česko-Slovensko|Československu]]. „Mier pre našu dobu“, ako Mníchov vnímal Neville Chamberlain, však vydržal len necelý rok.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Olson | meno = Lynne | titul = Neville Chamberlain: A Failed Leader in a Time of Crisis | periodikum = The New York Times | dátum vydania = 2019-06-10 | issn = 0362-4331 | jazyk = en-US | url = https://www.nytimes.com/2019/06/10/books/review/tim-bouverie-appeasement.html | dátum prístupu = 2019-12-17 }}</ref> === Od druhej svetovej vojny === [[Súbor:Battle of britain air observer.jpg|vľavo|náhľad|Hliadka vyzerajúca nemecké bombardéry počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]]]] Po [[Poľská obranná vojna (1939)|nemeckom prepadnutí]] britského spojenca [[Poľsko|Poľska]] 1. septembra 1939 začala [[druhá svetová vojna]], do ktorej Veľká Británia vstúpila 3. septembra. Najprv však nebola na západnom fronte vyvíjaná takmer žiadna vojenská aktivita (obdobie tzv. [[Čudná vojna|čudnej vojny]]), Poľsko bolo porazené bez reálnej pomoci. Briti do bojov zasiahli až potom, čo [[Bitka o Francúzsko|Nemci napadli Francúzsko]]. V júni 1940 však Nemecko [[Blitzkrieg|bleskovou vojnou]] porazilo aj Francúzsko a vláda nového britského premiéra [[Winston Churchill|Winstona Churchilla]] len sťažka stačila [[Operácia Dynamo|evakuovať svoje vojská]] z kontinentu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Statisíce lidí čekaly na plážích na záchranu. Přijely pro ně stovky lodí | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/technet/vojenstvi/dunkerque-1940-operace-dynamo-pozarni-clun-massey-shaw.A170719_142554_vojenstvi_erp | dátum vydania = 2017-07-20 | dátum prístupu = 2019-12-17 }}</ref> Nemci plánovali [[Operácia Seelöwe|inváziu na britské ostrovy]], ale najprv potrebovali dosiahnuť vzdušnú nadvládu. To sa um však nepodarilo, keď v lete 1940 [[Royal Air Force|RAF]] porazilo nemeckú [[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]] v [[Bitka o Britániu|bitke o Britániu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bitva o Británii. K první porážce nacistů přispělo i české stíhací eso | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/bitva-o-britanii-raf-a-josef-frantisek.A150410_090815_zahranicni_jw | dátum vydania = 2015-05-11 | dátum prístupu = 2019-12-17 }}</ref> Pozemné boje sa tak Británii znovu vyhli, zažila však bombardovania aj útoky strelami [[Fieseler Fi 103|V-1]] a [[V2 (raketa)|V-2]]. V Londýne sa usídlila [[Dočasné štátne zriadenie|exilová vláda Československa]] a jej vojaci bojovali po boku Britov. K ich úspechom patril [[Atentát na Heydricha|atentát na nacistického pohlavára Heydricha]], vykonaný československými [[Parašutizmus|parašutistami]] vysadenými britským letectvom, jeho následkom „zastupujúci ríšsky protektor“ podľahol (1942). [[Súbor:Yalta summit 1945 with Churchill, Roosevelt, Stalin.jpg|náhľad|[[Winston Churchill]] (vľavo) v roku 1945 na [[Jaltská konferencia|Jaltskej konferencii]]]] [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]] vyhlásilo Británii vojnu v decembri 1941 a rýchlo dobylo [[Hongkong]], [[Malajzia|Malajziu]], [[Bitka o Singapur|Singapur]] a [[Mjanmarsko|Barmu]]. Hrozilo tiež útokom na Austráliu a Indiu. Ťažobu boja s Japoncami na seba po svojom vstupe do vojny vzali Spojené štáty. Už predtým avšak Spojené štáty, na základe [[Lend-Lease|Zákona o pôžičke a prenájme]], začali poskytovať Británii masívnu pomoc (1940). Po vstupu Sovietov do vojny Churchill uzavrel pevné spojenectvo aj s nimi a napriek ideologickým vzdialenostiam toto spojenectvo vydržalo až do konce vojny, aj keď nemecký diktátor [[Adolf Hitler|Hitler]] dúfal v opak. Briti a ich západní spojenci, predovšetkým vojska [[Spojené štáty|Spojených štátov]], sa v roku 1944 [[Operácia Overlord|vylodili v Normandii]] a oslobodili Francúzsko. V máji 1945 spolu so [[Sovietsky zväz|Sovietským zväzom]] na zbytkoch územia Nacistického Nemecka ukončili vojnu v Európe. Spojené kráľovstvo sa podieľalo na jednaniach o povojnovom usporiadaní ako boli [[Teheránska konferencia|Teheránska]], [[Jaltská konferencia|Jaltská]] a [[Postupimská konferencia]]. Malo tiež dočasne zvrchované práva v [[Britská okupačná zóna Nemecka|Britskej okupačnej zóne Nemecka]]. Počas jednaní o povojnovej podobe sveta však bolo zreteľné, že Británia uprace pozíciu svetovej superveľmoci a predá žezlo dvom novým globálnym hegemónom – Spojeným štátom a [[Sovietsky zväz|Sovietskému zväzu]]. Tie sa po spustení [[Železná opona|železnej opony]] (čo bola známa metafora, ktorú v roku 1947 použil Churchill vo svojom [[Fultonský prejev|Fultonskom prejave]]) dostali do konfliktu, ktorému sa hovorilo [[studená vojna]] (asi 1947 – 1991). Počas nej bola Veľká Británia súčasťou [[Západný blok|západného bloku]] a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]] (od jej vzniku v roku 1949), stala sa [[Jadrová veľmoc|jadrovou mocnosťou]] (prvý jadrový výbuch uskutočnila v roku 1952) a v roku 1973 vstúpila do [[Európske spoločenstvá|Európskych spoločenstiev]], neskôr transformovaných na [[Európska únia|Európsku úniu]]. [[Súbor:President Ronald Reagan with Prime Minister Margaret Thatcher During a Working Luncheon at Camp David (retouched).jpg|náhľad|[[Margaret Thatcherová]] (vpravo) s [[Ronald Reagan|Ronaldom Reaganom]]]] Už [[Beveridgeova sprava]] z roku 1942 požadovala dobudovanie sociálneho systému Veľkej Británie; v júli 1945 tak volebné víťazstvo labouristov, vedených [[Clement Attlee|Clementom Attleeom]], predznamenalo sociálny charakter britskej politiky ďalších niekoľko desaťročí. Druhá svetová vojna urýchlila rozklad britskej koloniálnej ríše; jej najľudnatejšia časť, [[India]], získala nezávislosť v roku 1947 ([[Zákon o nezávislosti Indie]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Před 70 lety vznikla samostatná Indie, nezávislost spustila obří migraci | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/70-vyroci-nezavislost-indie-pakistan.A170814_131044_zahranicni_ert | dátum vydania = 2017-08-15 | dátum prístupu = 2019-12-13 }}</ref> [[Suezská kríza]] v roku 1956, nepodarený pokus [[Anthony Eden|Edenovej]] vlády a Francúzska udržať [[Suezský prieplav]], ukázala neschopnosť Británie a jej francúzskeho spojenca presadiť svoje záujmy v [[Rozvojová krajina|treťom svete]] silou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Válka o Suez před 60 lety ukázala silný vliv USA, Izrael si vybojoval prestiž | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/1952073-valka-o-suez-pred-60-lety-ukazala-silny-vliv-usa-izrael-si-vybojoval-prestiz | dátum vydania = | dátum prístupu = 2019-12-13 }}</ref> Mnohé bývalé kolónie si so Spojeným kráľovstvom však udržali nadštandardné vzťahy v spoločenstve národov [[Spoločenstvo národov|Commonwealth]]. Aj po [[Dekolonizácia|dekolonizácii]] sa vyskytli strety ako [[Konflikt v Severnom Írsku|konflikt loajalistov a republikánov v Severnom Írsku]], násilný hlavne začiatkom 70. rokov 20. storočia (tzv. ''troubles''), alebo [[vojna o Falklandy]] s [[Argentína|Argentínou]] v roku 1982.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Před 33 lety začala válka o Falklandy. Spor komplikuje vztahy Argentiny a Británie dodnes | periodikum = iROZHLAS | odkaz na periodikum = iROZHLAS | vydavateľ = Český rozhlas | odkaz na vydavateľa = Český rozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/pred-33-lety-zacala-valka-o-falklandy-spor-komplikuje-vztahy-argentiny-a-britanie-dodnes_201504012013_mvydrova | dátum prístupu = 2019-12-13 }}</ref> Túto vojnu viedla prvá žena v úrade britského premiéra [[Margaret Thatcherová]], konzervatívna politička známa [[Neoliberalizmus|neoliberálnym]] programom [[privatizácia|privatizácie]] a obmedzení sociálnych výhod.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Sověti ji pokřtili železná lady. Thatcherismus má 30 let | periodikum = TÝDEN.cz | vydavateľ = | url = https://www.tyden.cz/rubriky/zahranici/den-d/soveti-ji-pokrtili-zelezna-lady-thatcherismus-ma-30-let_117697.html | dátum vydania = 2009-05-03 | dátum prístupu = 2019-12-13 }}</ref> [[Súbor:A Brexit rally (29728496856).jpg|vľavo|náhľad|Kampaň pred referendom o [[Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie|brexite]]]] V roku 1997 konzervatívcov vystriedala labouristická vláda [[Tony Blair|Tonyho Blaira]], ktorá zahájila program devolúcie, teda čiastočného prenášania právomocí z londýnskeho centra na novo vytvorené parlamenty Škótska, Walesu a Severného Írska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Překvapivé dědictví po Blairovi | periodikum = Euro.cz | url = https://www.euro.cz/byznys/prekvapive-dedictvi-po-blairovi-787376 | dátum vydania = 2007-06-26 | dátum prístupu = 2019-12-13 }}</ref> Pod Blairovým vedením Británie vstúpila do [[Vojna v Afganistane (2001 – 2021)|vojny v Afganistane]] a v [[Tretia vojna v Perzskom zálive|Iraku]]. V roku 2010 nastúpili opäť konzervatívci na čele s [[David Cameron|Davidom Cameronom]]. V [[Referendum o členstve Spojeného kráľovstva v Európskej únii 2016|referende z júna 2016]], ktoré Cameron vyvolal, rozhodli Briti, napriek Cameronovovom doporučení, vystúpiť z [[Európska únia|Európskej únie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BREXIT: Británie opouští EU, referendum zasáhlo celý svět - tn.cz | periodikum = web.archive.org | url = https://tn.nova.cz/clanek/byt-ci-nebyt-v-evropske-unii-britove-rozhoduji-o-odchodu-z-eu.html | dátum vydania = 2019-07-14 | dátum prístupu = 2019-12-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190714140455/https://tn.nova.cz/clanek/byt-ci-nebyt-v-evropske-unii-britove-rozhoduji-o-odchodu-z-eu.html | dátum archivácie = 2019-07-14 }}</ref> Po prehratom referende Cameron odstúpil a bol nahradený [[Theresa Mayová|Theresou Mayovou]] s úlohou toto vystúpenie ([[Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie|brexit]]) realizovať. Odpor v parlamente aj vo vnútri vlastnej strany k výstupovej dohode, ktorú Mayová s EU vyjednala, však prinútil k rezignácii aj ju.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mayová rezignovala. Britskou premiérku dostihl stín nepovedeného brexitu | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/tereza-may-britanie-rezignace-brexit.A190524_101629_zahranicni_fort | dátum vydania = 2019-05-24 | dátum prístupu = 2019-12-13 }}</ref> Nahradil ju silný podporovateľ brexitu [[Boris Johnson]]. Keď ani on nepresvedčil Dolnú snemovňu, aby podporila výstupovú dohodu, ktorú s EU dojednal, vyhlásil [[Všeobecné voľby v Spojenom kráľovstve 2019|predčasné voľby]], v ktorých presvedčivo zvíťazil a získal tak pre presadenie svojej verzie odchodu z EU jasný mandát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Drtivé vítězství Johnsonových konzervativců, mají absolutní většinu | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/velka-britanie-volby-vysledky-parlament-brexit-johnson-corbyn.A191212_201913_zahranicni_kha | dátum vydania = 2019-12-12 | dátum prístupu = 2019-12-13 }}</ref> Po úmrtí [[Alžbeta II.|Alžbety II.]] (2022) sa kráľom Spojeného kráľovstva stal [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III.]]<ref name="teraz-princ-charles-sa-stal-kralom-spojeneho">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Princ Charles sa stal kráľom Spojeného kráľovstva | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/princ-charles-sa-stal-kralom-spojeneh/659291-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-09-08 | dátum prístupu = 2022-09-08 }}</ref> == Štátne symboly == === Vlajka === {{Hlavný článok|Vlajka Spojeného kráľovstva}} Vlajka Spojeného kráľovstva (nazývaná Union Jack) je tvorená listom v pomere strán 3:5 zložených, od roku 1801, z vlajok jednotlivých krajín – Anglicka (Svätojurajský kríž), Škótska (Ondrejský kríž) a Írska (kríž svätého Patrika) resp. od roku 1922 Severného Írska. Vlajka Walesu nebola zakomponovaná, Wales bol pripojený k Anglicku už skôr. === Znak === {{Hlavný článok|Štátny znak Spojeného kráľovstva}} Štátny znak Spojeného kráľovstva má dva varianty – jeden pre použitie v Anglicku, Walese a Severnom Írske a druhý pre použitie v Škótsku. Jedná sa o oficiálny znak britského monarchu – v súčasne dobe kráľa [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karola III.]], ktorý je zároveň najvyšším predstaviteľom krajiny. === Hymna === {{Hlavný článok|God Save the King}} Hymna Spojeného kráľovstva je pieseň ''God Save the King'' ({{V jazyku|sk|''Bože, ochraňuj kráľa''}}). V prípade, že je na britskom tróne kráľovná, pieseň sa mení na ''God Save the Queen'' ({{V jazyku|sk|''Bože, ochraňuj kráľovnú''}}). Pieseň bola po prvýkrát zverejnená v Kráľovskom divadle v roku 1745 ako podpora kráľovi [[Juraj II. (Veľká Británia)|Jurajovi II.]] Autor je neznámy. == Geografia == {{Hlavný článok|Podnebie Spojeného kráľovstva}} [[Súbor:Uk topo en.jpg|náhľad|Topografická mapa Spojeného kráľovstva.]] Spojené kráľovstvo zaberá väčšinu rozlohy [[Britské ostrovy|Britských ostrov]], to je skupina ostrovov ležiacich severozápadne od pobrežia kontinentálnej [[Európa|Európy]]. Okrem dvoch hlavných ostrovov, [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkej Británie]] a [[Írsko (ostrov)|Írska]], je tu mnoho menších ostrovov. Premenlivé, ale mierne [[podnebie]] Britských ostrovov je ovplyvňované severnou vervou [[Golfský prúd|Golfského prúdu]], nazývanou Severoatlantický prúd, ktorý v západnej Európe zmierňuje zimy. Pre západné pobrežie Veľkej Británie sú charakteristické vysoké úhrny [[zrážky|zrážok]], ktoré vznikajú vďaka vetrom vanúcich od [[Atlantický oceán|Atlantického oceána]]. Východné, hlavne však juhovýchodné pobrežie je naopak výrazne suchšie. [[Súbor:BenNevis2005.jpg|vľavo|náhľad|Najvyššia hora Spojeného kráľovstva [[Ben Nevis]] (1344 m) v [[Škótsko|Škótsku]]]] [[Škótska vysočina]] sa vyznačuje divokou a veľkolepou [[príroda|prírodou]]. Sú tu najvyššie hory Spojeného kráľovstva ([[Ben Nevis]] 1344 m) a pretiahnuté jazerá nazývané [[Loch]]. Na západ od pobrežia [[Škótsko|Škótska]] ležia v Atlantickom oceáne dva reťazce ostrovov nazývaných [[Vnútorné Hebridy|Vnútorné]] a [[Vonkajšie Hebridy]]. Smerom na juh sa krajina zvažuje do údolia mohutnej rieky [[Clyde]]. Táto oblasť, známa ako [[Lowlands|Stredoškótska nížina]], je tvorená nízkymi zvlnenými [[pahorkatina]]mi s kvalitnou [[poľnohospodárska pôda|poľnohospodárskou pôdou]]. Vyššie vrchoviny a mokrade tvoria [[hranice]] s [[Anglicko|Anglickom]]. Provincia [[Severné Írsko]], ktorú delí od Škótska [[Írske more]], má poľnohospodársku pôdu, hlboké zátoky a [[Lough Neagh]] – najväčšie jazero Britských ostrovov. Severné Anglicko je rozdelené vápencovými a žulovými chrbtami horského pásma [[Penniny|Pennin]]. Na severozápade sú hory a trblietavé [[jazero|jazerá]]. [[Wales]] je krajina zelených [[údolie|údolí]], kľukatých riek, trávnatých planín, poľnohospodárskych usadlostí v kopcovitom teréne a holých hôr. Väčšinu krajiny pokrýva [[Kambrické pohorie]], posiate malými jazerami a [[vodopád]]y. Veľkú časť stredného Anglicka tvorí zvlnená [[Rovina (geomorfológia)|rovina]], zatiaľ čo hranicu so [[Severné more|Severným morom]] na východe predstavuje plochá [[nížina]]. Na husto zaľudnenom juhovýchode sa nad úrodnými oblasťami poľnohospodárskej pôdy týčia nízke pahorkatiny z [[Krieda (hornina)|kriedy]] nazývané [[South Downs]]. Na juhozápade krajiny sa rozprestierajú rozľahlé plochy mokradí pokryté [[vresovisko|vresoviskami]]. [[Vodná vlna|Vlny]] Atlantického oceánu bičujú skaliská rozoklaného juhozápadného [[polostrov]]a [[Cornwall (grófstvo)|Cornwallu]]. Veľkú Britániu (resp. celé kráľovstvo) lemujú rôzne typy [[pobrežie|pobreží]]. Najčastejšie sa jedná o kamienkové [[pláž]]e či vysoké zvislé útesy (napr. vápencové [[útes]]y pri prístave [[Dover (Anglicko)|Dover]] alebo [[Seven Sisters (Sussex)|Seven Sisters]] na juhovýchodnom pobreží ostrova). == Politika == === Politický systém === {{Hlavný článok|Politický systém Spojeného kráľovstva}} [[Súbor:Charles, Prince of Wales in 2021 (cropped) (3).jpg|náhľad|vľavo|upright|Kráľ [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III.]]]] Spojené kráľovstvo je [[Konštitučná monarchia|parlamentnou monarchiou]]. [[Vláda Spojeného kráľovstva|Vláda]] vykonáva moc menom panovníka, kráľa [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karola III.]], ktorý podľa tradície drží všetku [[výkonná moc|výkonnú moc]]. Podľa [[Act of Settlement (1701)|Zákona o nástupníctve z roku 1701]] môžu na britský trón nastúpiť iba potomkovia [[Žofia Falcká|Žofie Falckej (Hanoverskej)]], ktorí sú [[Anglikánska cirkev (Church of England)|anglikánskeho]] alebo [[Protestantizmus|protestantského]] vyznania a nie sú vo zväzku s osobou [[Latinská cirkev|rímskokatolíckeho vyznania]]. Úplne prevažnú časť výkonnej moci vykonáva v mene panovníka vláda, nazývaná tradične „Vláda Jeho/Jej Veličenstva“ (''His/Her Majesty's Government''). Na jej čele stojí [[Predseda vlády Spojeného kráľovstva|premiér]] (''Prime Minister''). Rade najdôležitejších ministrov sa hovorí kabinet (''Cabinet''). Vláda je sa zodpovedá parlamentu a zostavuje ju ten, kto je vodcom politickej strany, ktorý má po voľbách do [[Dolná snemovňa Spojeného kráľovstva|Dolnej snemovne]] väčšinu v tejto komore parlamentu alebo môže túto väčšinu v rámci [[koalícia|koalície]] viacerých strán získať. Všetci členovia vlády musia byť zároveň členmi parlamentu (''Member of Parliament, MP''). Tento britský systém – nazývaný aj [[Westminsterský systém|westminsterský]] – bol viac menej prevzatý do ústavného zriadenia mnohých štátov, predovšetkým členov [[Spoločenstvo národov|Commonwealth]]. Mnoho z nich prevzalo aj britský právny systém, známy ako ''[[Angloamerické právo]]''. Na rozdiel od [[Spojené štáty|USA]] nie je však [[právo v Spojenom kráľovstve]] založené na písanej [[ústava|ústave]]. Podobne je tomu iba v dvoch ďalších krajinách sveta s demokratickým štátnym zriadením, čo sú [[Nový Zéland]] a [[Izrael]]. [[Súbor:Westminster palace.jpg|náhľad|[[Westminsterský palác]] na brehu [[Temža|Temže]] v [[Londýn]]e je sídlom britského parlamentu.]] Panovník Spojeného kráľovstva má rozsiahle formálne právomoci, ale jeho rola je predovšetkým (aj keď nie výhradne) ceremoniálna. Je integrálnym elementom parlamentu a práve on mu dáva v slávnostnom akte právomoc schádzať sa a vytvárať zákony. Žiadny parlamentný zákon nevojde v platnosť, dokiaľ nie je panovníkom podpísaný. Všeobecne sa má za to, že od roku [[1708]], keď bola na trónu kráľovná [[Anna Stuartová]], sa nestalo, že by bol nejaký zákon prijatý parlamentom panovníkom odmietnutý. Podľa správy listu ''[[The Guardian]]'' z dôverných materiálov britského premiéra z roku 2013 však v skutočnosti má panovník, a jeho najstarší syn, momentálne [[William, princ z Walesu]], právo [[Veto|veta]] voči zákonom prejednávaným v parlamente. Návrhy zákonov sú im predkladané pred ich definitívnym prijatím.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|periodikum = http://www.theguardian.com/uk/2013/jan/14/secret-papers-royals-veto-bills}}</ref>. Aj keď bolo zrušenie monarchie niekoľkokrát navrhované, jej popularita je stále vysoká a podpora pre vytvorenie [[republika|republiky]] sa v populácii pohybuje iba medzi 15 a 25 %. Kráľ Karol III. nastúpil na trón v roku [[2022]].<!--, keď sa uskutočnila jeho korunovácia. --> [[Zákonodárna moc|Zákonodárnu moc]] Spojeného kráľovstva je [[Parlament Spojeného kráľovstva]]. Podľa doktríny parlamentnej suverenity je parlament najvyššou zákonodárnou autoritou krajiny. Je dvojkomorový, pozostáva z volenej [[Dolná snemovňa Spojeného kráľovstva|Dolnej snemovne]] (''House of Commons'') a nevolenej [[Snemovňa lordov|Snemovne lordov]] (''House of Lords''). Dolná komora má 646 priamo volených členov. Snemovňa lordov má približne 700 členov, aj keď ich počet nie je presne stanovený. Horná komora pozostáva z dedičných aj nededičných [[peer (titul)|peerov]] (teda [[Šľachta|šľachticov]] alebo šľachtičien najmenej s hodnosťou [[barón]]a alebo barónky) a [[biskup]]ov [[Anglikánska cirkev (Church of England)|anglikánskej cirkvi]]. Bývalú dedičnosť kresiel zrušil Zákon o snemovne lordov z roku [[1999]], ktorý povolil dedičnosť miesta len 92 peerom. Samotná existencia šľachty a jej [[Privilégium|privilégia]] poukazujú avšak na skutočnosť, že vedúce role vo verejnom živote Spojeného kráľovstvá sú stále vyhradené spoločenskej [[Elita|elite]].<ref>http://www.bbc.com/news/education-28953881 - Deeply elitist UK locks out diversity at top</ref> [[Transparency International]] poukázala napríklad aj na rolu tejto elity pri [[Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie|brexit]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Brexit zaplatila desítka miliardářů | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = BORGIS | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/clanek/brexit-zaplatila-desitka-miliardaru-40010444 | dátum prístupu = 2019-12-21 }}</ref> === Zahraničná politika a brexit === [[Súbor:Commonwealth of Nations.svg|náhľad|300px|Členovia [[Spoločenstvo národov|Commonwealth]]]] Spojené kráľovstvo je stálym členom [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|rady bezpečnosti OSN]], člen [[Severoatlantická aliancia|NATO]], ďalej [[Spoločenstvo národov|Commonwealth]], skupiny ministrov financií krajín [[G8]], [[G20]], [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]], [[Svetová obchodná organizácia|WTO]], [[Rada Európy|rady Európy]], [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OSCE]] a do konca januára 2020 aj [[Členovia Európskej únie|členský štát Európskej únie]]. Dňa 23.&nbsp;júna 2016 Briti v referende odhlasovali [[Referendum o členstve Spojeného kráľovstva v Európskej únii 2016|vystúpenie z EU]], tzv. [[Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie|brexit]], ktoré malo byť podľa platných pravidiel dojednané a uskutočnené do dvoch rokov od oficiálnej žiadosti o vystúpenie, teda do 29. marca 2019.<ref>BUMBACHER, Beat: Sieg für Brexit-Befürworter. Sprung ins Ungewisse (Víťazstvo pre prívržencov brexitu. Skok do neistoty). [[Neue Zürcher Zeitung]], http://www.nzz.ch/meinung/kommentare/brexit-brexit-ja-kommentar-ld.91222?mktcid=nled&mktcval=107_2016-6-24#login, 24. júna 2016, 07:05 hod. {{de}}.</ref> V dôsledku prieťahov spojených s neschválením príslušnej dohody s EU [[Dolná snemovňa|Dolnou snemovňou]] platil od 10.&nbsp;apríla 2019 nový najneskorší termín pre usporiadaný brexit, a síce 31. október 2019. Parlament však zamietol všetky vládne návrhy na riešenie a premiér Johnson dokonca vylúčil desať poslancov svojej strany, pretože jeden z jeho návrhov nepodporili. EU nakoniec súhlasila s ďalším odkladom, tentokrát do konce januára 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko1 = Houska | meno1 = Ondřej | titul = Británie má na brexit čas až do konce ledna 2020 | periodikum = Hospodářské noviny | vydavateľ = iHNed.cz | dátum_vydania = 2019-10-29 | url = https://archiv.ihned.cz/c1-66666840-britanie-ma-na-brexit-cas-az-do-konce-ledna-2020 | dátum_prístupu = 2021-01-02 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Brexit se potřetí odkládá, tentokrát do konce ledna 2020. Británie ale může odejít i dřív | periodikum = euractiv.cz | dátum_vydania = 2019-10-28 | url = https://euractiv.cz/section/brexit/news/brexit-se-potreti-odklada-tentokrat-do-konce-ledna-2020-britanie-ale-muze-odejit-i-driv/ | dátum_prístupu = 2021-01-02 }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Dňa 31.&nbsp;januára 2020 tak Spojené kráľovstvu Európsku úniu opustilo a začalo tzv. prechodné obdobie, počas neho mala byť uzavretá podrobná obchodná dohoda o budúcich vzťahoch medzi Spojeným kráľovstvom a Európskou úniou.<ref name="odchod leden 2020-1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Velká Británie po 47 letech opustila Evropskou unii, vstoupila do přechodného období | periodikum = echo24.cz | dátum vydania = 2020-02-01 | dátum prístupu = 2020-02-01 | url = https://echo24.cz/a/SCnG7/velka-britanie-po-47-letech-opustila-evropskou-unii-vstoupila-do-prechodneho-obdobi }}</ref><ref name="odchod leden 2020-3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Velká Británie opustila Evropskou unii | url = https://www.eurozpravy.cz/zahranicni/eu/velka-britanie-opustila-evropskou-unii.a01b1c66 | periodikum = EuroZprávy.cz | dátum vydania = 2020-02-01 | dátum prístupu = 2020-02-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200201101953/https://eurozpravy.cz/zahranicni/eu/velka-britanie-opustila-evropskou-unii.a01b1c66/ | dátum archivácie = 2020-02-01 }}</ref><ref name="odchod leden 2020-4">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.cnn.com/2020/01/31/uk/brexit-boris-johnson-uk-on-the-world-stage-intl-gbr | periodikum = CNN | titul = The UK has left the EU {{-}}{{-}} and the implications for the world are huge | dátum vydania = 2020-02-01 | dátum prístupu = 2020-02-01 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20200201050159/https://amp.cnn.com/cnn/2020/01/31/uk/brexit-boris-johnson-uk-on-the-world-stage-intl-gbr/index.html | dátum archivácie = 2020-02-01 }}</ref> Tá bola po mnohých pokusoch uzavretá 24.&nbsp;decembra 2020 a Spojené kráľovstvo tak bolo pripravené na skončenie prechodného obdobia a definitívny odchod z EU,<ref name="uzavreni-dohody">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "Nekonečný" brexit vyvrcholil obchodní dohodou. Británie ale končí v programu Erasmus | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/evropska-unie-a-britanie-se-dnes-dohodly-na-podobe-budoucich/r~5819fd1a45f811eb95caac1f6b220ee8/ | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavateľ = Economia | odkaz na vydavateľa = Economia | dátum vydania = 2020-12-24 | dátum prístupu = 2021-01-02 }}</ref> k nemu došlo 2.&nbsp;januára 2021.<ref name="prechodne-obdobi-konec">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Británie nadobro opustila EU, kolaps dopravy se nekoná | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/clanek/britanie-nadobro-opustila-eu-kolaps-dopravy-se-nekona-40346682 | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = BORGIS | dátum vydania = 2021-01-02 | dátum prístupu = 2021-01-02 }}</ref> Spojené kráľovstvo udržuje zvláštne vzťahy („Special Relationship“) so [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]], úzko spolupracuje s [[Francúzsko]]m — „[[srdečná dohoda]]“ — a s oboma krajinami sa podieľa na technológiach jadrových zbraní.<ref>SWAINE, Jon. [[The Telegraph]], 13. januára 2009), [http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/barackobama/4226246/Barack-Obama-presidency-will-strengthen-special-relationship-says-Gordon-Brown.html "Barack Obama presidency will strengthen special relationship, says Gordon Brown"]. Stiahnuté 3. mája 2011 (anglicky).</ref><ref>Kirchner, E. J.; Sperling, J. (2007). ''Global Security Governance: Competing Perceptions of Security in the 21st century''. Londýn: Taylor & Francis. 100 stran. {{ISBN|0-415-39162-8}}</ref> Spojené kráľovstvo je aj úzko späté s [[Írsko|Írskom]]; obe krajiny zdieľajú ''spoločný priestor cestovania'' (Common Travel Area) a spolupracujú prostredníctvom ''Britsko-írskej medzivládnej konferencie'' (BIIGC) a britsko-írskej rady (BIC). Celosvetová prítomnosť a britský vplyv je ďalej zosilnená prostredníctvom obchodných vzťahov, zahraničných investícií, [[Rozvojová spolupráca|rozvojovej spolupráce]] a vojenských záväzkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor=The Committee Office, House of Commons |url=http://www.parliament.the-stationery-office.co.uk/pa/cm200809/cmselect/cmintdev/220/22007.htm |titul=DFID's expenditure on development assistance |vydavateľ=UK Parliament |dátum vydania=19 February 2009 |dátum prístupu=28 April 2013 |url archívu= https://web.archive.org/web/20130112222226/http://www.parliament.the-stationery-office.co.uk/pa/cm200809/cmselect/cmintdev/220/22007.htm |dátum archivácie= 2013-01-12 |nedostupné= ano }}</ref> Spojené kráľovstvo podniklo v roku 2003 po boku Spojených štátov [[Tretia vojna v Perzskom zálive|inváziu do Iraku]]. Chilcotova komisia, ktorá skúmala britské zapojení do vojny v Iraku, dospela v roku 2016 k záveru, že invázia do Iraku bola „neoprávnená“.<ref>[https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/408497-britska-invaze-do-iraku-byla-neopravnena-uzavrela-chilcotova-komise.html Britská invaze do Iráku byla neoprávněná, uzavřela Chilcotova komise]. Novinky. 6. července 2016.</ref> Spojené kráľovstvo sa po boku svojich spojencov z NATO zapojilo do [[Vojna v Afganistane (2001 – 2021)|vojny v Afganistane]]<ref>[http://www.rozhlas.cz/plus/svet/_zprava/valky-v-iraku-a-afghanistanu-byly-omylem-za-29-miliard-liber--1356970 Války v Iráku a Afghánistánu byly omylem za 29 miliard liber]{{Nedostupný zdroj}}. Český rozhlas. 1. června 2014.</ref> a do [[Vojenská intervencia v Líbyi|vojenskej intervencie v Lýbyi]].<ref>[http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1906874-cameron-ma-podle-parlamentniho-vyboru-podil-na-krizove-situaci-v-libyi Cameron má podle parlamentního výboru podíl na krizové situaci v Libyi]. Česká televize. 14. září 2016.</ref> Britská vláda podporila [[Vojenská intervencia v Jemene|vojenskú intervenciu v Jemene]] pod vedením [[Saudská Arábia|Saudskej Arábie]] a patrí medzi najväčších vývozcov zbraní do Saudskej Arábie.<ref>[https://zpravy.idnes.cz/velka-britanie-export-zbrani-saudska-arabie-valka-jemen-campaign-against-the-arms-trade-caat-gy2-/zahranicni.aspx?c=A171108_130337_zahranicni_ert Britové dovážejí do Saúdské Arábie stále více zbraní, navzdory válce v Jemenu]. ''iDNES.cz.'' 8. listopadu 2017.</ref> Spojené kráľovstvo má územný spor s [[Maurícius|Mauríciom]] o vlastníctve [[Čagoské ostrovy|Čagoských ostrovov]], ktoré sú [[Britské indickooceánske územie|zámorským územím]] Spojeného kráľovstva v Indickom oceáne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mauricius chce žalovat Británii kvůli Čagoským ostrovům. Londýn brání vysídleným obyvatelům v návratu | periodikum = Lidovky.cz | dátum_vydania = 27. prosince 2019 | url = https://www.lidovky.cz/svet/mauricius-chce-zalovat-britanii-kvuli-cagoskym-ostrovum.A191227_171456_ln_zahranici_ele }}</ref> Dňa&nbsp;25.&nbsp;februára 2019 vydal [[Medzinárodný súdny dvor]] v [[Haag]]u poradné stanovisko, že Čagoské ostrovy by mali byť čo najskôr odovzdané Mauríciu, a na základe vyššie uvedeného stanoviska hlasovalo [[Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov]] pre vrátenie Čagoských ostrovov pod maurícijskú správu, ale britská vláda oba tieto verdikty odmietla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Británie propásla termín, kdy se má vzdát Čagoských ostrovů | periodikum = Seznam Zprávy | dátum_vydania = 23. listopadu 2019 | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/britanie-propasla-termin-kdy-se-ma-vzdat-cagoskych-ostrovu-83344 }}</ref> Spojené kráľovstvo má aj územné spory s Argentínou o [[Falklandské ostrovy]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spor, který ožil brexitem. „Malvíny jsou naše,“ tvrdí neúprosné cedule v Argentině. Jde o symboliku, říká politolog | periodikum = Česká televize | dátum_vydania = 2. dubna 2018 | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/2426620-spor-ktery-ozil-brexitem-malviny-jsou-nase-tvrdi-neuprosne-cedule-v-argentine-jde-o }}</ref> a so [[Španielsko|Španielskom]] o [[Gibraltar]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Diplomaté se přou o Gibraltar, někdejší lídr konzervativců hrozí vojskem | periodikum = iDNES.cz | dátum_vydania = 3. dubna 2017 | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/britanie-spanelsko-gibraltar-brexit-eu-spor.A170403_112153_zahranicni_ert }}</ref> === Správne členenie === {{Hlavný článok|Administratívne členenie Spojeného kráľovstva|Anglicko|Wales|Škótsko|Severné Írsko}} '''Populácia Spojeného kráľovstva podľa krajiny (2022):''' {| class="wikitable sortable" style="margin:auto; " |- ! <br />Názov<br /> ! class="unsortable" | Vlajka ! Plocha<br />(km²)<br /> ! Podiel <br /> ! Počet Obyvateľov<br />(2022)<br /> ! Podiel <br /> ! <br />Hlavné mesto |- | [[Anglicko]] | [[Súbor:Flag of England.svg|okraj|48px]] | align=right| 130 310 | align=right| 54 % | align=right| 57 106 398 | align=right| 84,0 % | [[Londýn]] |- | [[Škótsko]] | [[Súbor:Flag of Scotland.svg|okraj|48px]] | align=right| 77 901 | align=right| 32 % | align=right| 5 447 700 | align=right| 8,3 % | [[Edinburgh]] |- | [[Wales]] | [[Súbor:Flag of Wales (1959–present).svg|okraj|48px]] | align=right| 20 737 | align=right| 9 % | align=right| 3 131 640 | align=right| 4,9 % | [[Cardiff]] |- | [[Severné Írsko]] | [[Súbor:Flag of Northern Ireland.svg|okraj|48px]] | align=right| 13 547 | align=right| 6 % | align=right| 1 910 543 | align=right| 3 % | [[Belfast]] |- | '''Spojené kráľovstvo''' | [[Súbor:Flag of the United Kingdom.svg|okraj|48px]] | align=right| '''242 495''' | align=right| '''100,0 %''' | align=right| '''67 596 281''' | align=right| '''100,0 %''' | '''[[Londýn]]''' |} Spojené kráľovstvo tvoria štyri '''krajiny''' (anglicky ''constituent country'') – [[Anglicko]], [[Severné Írsko]], [[Škótsko]] a [[Wales]]. Krajiny majú rôzne stupne [[Autonómia (filozofia)|autonómie]], rozšírenej v 20. storočí v procese tzv. [[Devolúcia (právo)|devolúcie]]. Výnimkou je Anglicko, ktoré je spravované priamo centrálnymi inštitúciami. Anglicko má tiež komplikovaný štvorstupňový systém správneho členenia, ostatné tri krajiny majú podstatne jednoduchší dvojstupňový systém. === Závislé územia === {{Hlavný článok|Korunná dependencia|Zámorské územie Spojeného kráľovstva}} [[Súbor:Peel - Peel Bay Beach - geograph.org.uk - 1719663.jpg|náhľad|Britský korunné dependencia [[ostrov Man]]]] Britská koruna má naďalej suverenitu nad tzv. [[Korunná dependencia|korunnými dependenciami]], akými sú [[ostrov Man]], [[Jersey]] a [[Guernsey]]. Tieto krajiny patria britskému panovníkovi, nie sú však považované za súčasť Spojeného kráľovstva a ani neboli súčasťou [[Európska únia|Európskej únie]]. Britský parlament má avšak právo vydávať zákony pre dependencie a britská vláda spravuje ich zahraničné vzťahy a obranu. Spojené kráľovstvá má aj štrnásť [[Zámorské územie Spojeného kráľovstva|zámořrských teritórií]] po celom svete, čo sú posledné zbytky niekdajšieho Britského impéria. Ani zámorské územia sa nepovažujú za súčasť Spojeného kráľovstva, ale vo väčšine prípadov majú ich obyvatelia britské občianstvo a právo bývať v Spojenom kráľovstve (platí od roku [[2002]]). Britskými zámorskými teritóriami sú v súčasnosti [[Anguilla]], [[Bermudy]], [[Britské antarktické územie]], [[Britské indickooceánske územie]], [[Britské Panenské ostrovy]], [[Falklandy]], [[Gibraltar]], [[Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy]], [[Kajmanské ostrovy]], cyperské vojenské základne [[Suverénne základňové územia Akrotiri a Dekeleia|Akrotiri]] a [[Suverénne základňové územia Akrotiri a Dekeleia|Dekelia]], [[Montserrat (ostrov)|Montserrat]], [[Pitcairnove ostrovy]], [[Svätá Helena (zámorské územie)|Svätá Helena, Ascension a Tristan da Cunha]], [[Turks a Caicos]]. === Ozbrojené sily === Britské ozbrojené sily, oficiálne ''[[Britské ozbrojené sily|Ozbrojené sily Jeho Veličenstva]]'', sa skladajú z troch profesionálnych odnoží: [[Royal Navy]] a [[Royal Marines]] (tvoriace námornú službu), [[Britská armáda|Britskej armády]] a [[Royal Air Force|Kráľovského letectva]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |dátum prístupu=21 February 2012 |vydavateľ=Ministry of Defence |titul=Ministry of Defence |url=http://www.mod.uk/DefenceInternet/Home/}}</ref> Sily sú organizované [[Ministerstvo obrany Spojeného kráľovstva|ministerstvom obrany]] a riadené radou obrany Spojeného kráľovstva, ktorej predsedá štátny tajomník pre obranu. [[Vrchný veliteľ|Vrchným veliteľom]] je britský monarcha, kráľ [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III.]], ktorému príslušníci síl skladajú prísahu věrnosti.<ref name="Speaker">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.parliament.uk/business/news/2012/march/speaker-addresses-hm-the-queen/ |titul=Speaker addresses Her Majesty Queen Elizabeth II |vydavateľ=UK Parliament |dátum vydania=30 March 2012 |dátum prístupu=28 April 2013}}</ref> == Ekonomika == {{Hlavný článok|Ekonomika Spojeného kráľovstva}} [[Súbor:The City London.jpg|náhľad|vľavo|300px|[[City of London]] je jedno z najväčších finančných centier]] [[Súbor:A350 First Flight - Low pass 02.jpg|náhľad|Krídla a motory lietadla [[Airbus A350]] sa vyrábajú v Spojenom kráľovstve]] Spojené kráľovstvo je členom skupiny [[G8|G7]] a patrí k najrozvinutejším krajinám sveta. [[Hrubý domáci produkt]] na obyvateľa dosahuje okolo 35 100 [[Americký dolár|USD]] (2010). V Londýne je najvyššia životná úroveň, približne 335 % priemeru [[Európska únia|EU]]. Spojené kráľovstvo bolo prvou krajinou na svete, v ktorej došlo v [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|hospodárstve]] k prechodu od [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodárstva]] k [[priemysel|priemyslu]]. Tento proces začal koncom 60. rokov [[18. storočie|18. storočia]] a nazýva sa [[priemyselná revolúcia|priemyselnou revolúciou]]. V priebehu [[19. storočie|19. storočia]] sa rozvinuli také priemyselné odvetvia ako [[Textilníctvo|textílny priemysel]], výroba [[železo|železa]] a [[oceľ|ocele]], stavba [[loď|lodí]] a ťažké [[strojárstvo]]. [[Palivo|Palivom]] pre tieto priemyselné odvetvia sa stalo [[uhlie]], ktoré bolo v tú dobu najväčším nerastným zdrojom Spojeného kráľovstva. Až do 80. rokov [[20. storočie|20. storočia]] tvorili tieto priemyselné odvetvia chrbticu celého hospodárstva. Spojené kráľovstvo je stále ešte významným priemyselným štátom, ale výrobky, ktoré produkuje, sa zmenili. Dôležitosť nadobudli novšie priemyselné odvetvia, napr. [[Elektrotechnika|elektrotechnický]], [[Potravinársky priemysel|potravinársky]] a [[chemický priemysel]]. Väčšina obyvateľstva dnes pracuje v [[služba|službách]], napr. v [[štátna správa|štátnej správe]], [[finančný trh|finančníctve]], [[školstvo|školství]], [[zdravotníctvo|zdravotníctve]] a v [[cestovný ruch|cestovnom ruchu]]. Dnes sú najdôležitejším nerastným bohatstvom Spojeného kráľovstva veľké náleziská [[ropa|ropy]] a [[zemný plyn|zemného plynu]] ležiace pod dnom Severného mora. Iba asi 2 % populácie pracuje v poľnohospodárstve. Napriek tomu je väčšina krajiny intenzívne obhospodarovaná, aby zaisťovala [[potravina|potraviny]] ako pre domácu potrebu, tak aj na [[Vývoz (obchod)|vývoz]]. Rozľahlé oblasti úrodnej pôdy v južnom a východnom Anglicku produkujú [[Obilniny|obilie]], [[ovocie]] a [[zelenina|zeleninu]]. Na zelených pastvinách západného Anglicka sa pasie mliečna [[Tur domáci|krava]] a na škótskej a walesskej vrchovine [[Ovca (Ovis)|ovce]]. Väčšina starých [[les]]ov a lesných porastov bola v minulosti zničená, ale rozsiahle rozlohy vysadených [[Borovicorasty|ihličnanov]] v súčasnej dobe produkujú [[drevo]] pre [[stavebníctvo]] a [[papier|papierenstvo]]. Zo všetkých [[prístav]]ov po celom pobreží vyplávajú rybárske lode a rybárská flotila Spojeného kráľovstva bola piatou najväčšou v [[Európska únia|Európskej únii]]. [[Súbor:Unilever House Mars 2014 01.jpg|náhľad|Sídlo spoločnosti [[Unilever]] v Londýne]] Mnoho britských firiem sa presadila ďaleko za hranicami Británie. K najväčším a najslávnejším patrí letecká spoločnosť [[British Airways]], petrochemická firma [[BP (ropný podnik) |BP]] (kedysi British Petroleum), chemicko-potravinárska spoločnosť [[Unilever]] (pod ňu spadajú svetové známe značky potravín a kozmetiky ako Hellmann's, Knorr, Lipton, Magnum, Rexona), telekomunikačný [[Vodafone]], sieť supermarketov [[Tesco]], farmaceutická spoločnosť [[GlaxoSmithKline]] (GSK), výrobca automobilových olejov [[Castrol]] alebo módne firmy [[Burberry]], [[Marks & Spencer]], [[Umbro]] alebo [[Dr. Martens]]. Významná je banka [[Barclays]], alebo poisťovňa [[Aviva]]. Drogistická korporácia [[Reckitt Benckiser]] má vo svojom portfóliu prezervatívy [[Durex]] (tvorí tretinu svetového trhu s touto komoditou) a mnoho ďalších svetovo známych značiek: Calgon, Vanish, Nurofen, Strepsils ad. Alkoholová firma [[Diageo]] vyrába známu vodku [[Smirnoff]], rum [[Captain Morgan]], škótsku whisky [[Johnnie Walker]], likér [[Baileys Irish Cream]] alebo írske pivo [[Guinness]]. [[Súbor:1962 Rolls Royce Silver Cloud II drophead coupé.jpg|vľavo|náhľad|Rolls Royce Silver Cloud II (1962)]] Sláva britského automobilového priemyslu už pominula, mnoho z legendárnych značiek ako boli [[Bentley]], [[Jaguar]], [[Rolls-Royce]], [[Aston Martin]], [[Lotus (výrobca)|Lotus]], [[Austin Motor Company|Austin]], [[Rover]] alebo [[Daimler Motor Company|Daimler]] už získali zahraničné korporácie. Britský pôvod majú napríklad aj známe čokoládové oblátky [[Kit Kat]] (aj keď jeho výrobcu v roku 1988 pohltila švajčiarska korporácia [[Nestlé]]) alebo [[Twix]] (tie získala americká spoločnosť [[Mars (firma)|Mars]]). Kaviarenský reťazec [[Costa Coffee]] zase kúpila americká [[The Coca-Cola Company|Coca Cola]], naopak reštauračný reťazec [[Hard Rock Cafe]] zostáva naďalej britský. [[Virgin Group]] vzniklo kedysi ako hudobné vydavateľstvo, v súčasnosti sa korporácia venuje celej škále činností, k najznámejším patrí ich letecká spoločnosť. K najslávnejším škótskym značkám patria tie späté s výrobou tamojšej whisky, napr. [[Chivas Regal]] alebo [[Ballantine's]] a aj taká herná spoločnosť [[Rockstar North]], tvorca hier ako [[Grand Theft Auto (séria)|''Grand Theft Auto'']] alebo ''[[Lemmings]]''. K najslávnejším severoírskym firmám patrí lodiarenská spoločnosť [[Harland & Wolff]], oi. staviteľ [[Titanic (parník)|Titanic]]. == Veda a školstvo == === Prírodné a technické vedy === [[Súbor:GodfreyKneller-IsaacNewton-1689.jpg|náhľad|170px|[[Isaac Newton]]]] [[Súbor:1878 Darwin photo by Leonard from Woodall 1884 - cropped grayed partially cleaned.jpg|náhľad|170px|[[Charles Darwin]]|vľavo]] [[Súbor:Stephen Hawking in Cambridge.jpg|náhľad|[[Stephen Hawking]]]] Základy modernej fyziky vystaval [[Isaac Newton]], biológie [[Charles Darwin]]. Štúdiami [[Elektromagnetizmus|elektromagnetizmu]] otvoril pred modernou vedou široké obzory [[Michael Faraday]]. Rozhodujúce pokroky v oblasti [[Informatika|informatiky]] urobil [[Alan Turing]]. [[Tim Berners-Lee]] objavil systém [[World Wide Web]]. [[James Prescott Joule]] skúmal vzťah tepla, práce a energie. Asi najslávnejším vedcom 20. storočia bol [[Stephen Hawking]]. Otcom [[imunológia|imunológie]] a objaviteľom prvej vakcíny histórie, proti [[Kiahne|kiahňám]], bol [[Edward Jenner]]. [[John Dalton]] rozvinul modernú atómovú teóriu. [[Charles Babbage]] a [[Ada Lovelaceová]] sú jednými z objaviteľov [[počítač]]a. Autorom vplyvnej teórie "[[Sebecký gén|sebeckého génu]]" je [[Richard Dawkins]]. [[Joseph John Thomson]] objavil [[elektron]]. Astronóm [[Edmond Halley]] dal meno [[Halleyho kométa|najznámejšej kométe]]. [[Robert Hooke]] formuloval zákon o priamej úmernosti veľkosti deformácie a napätie v deformovanom telese. [[William Harvey]] objavil [[Obehová sústava|krvný obeh]], [[Henry Cavendish]] [[vodík]], zakladateľom [[elektrochémia|elektrochémie]] bol [[Humphry Davy]]. Zakladateľom röntgenovej spektroskopie bol [[William Lawrence Bragg]] (narodený v Austrálii). [[Joseph Priestley]] objavil [[oxid uhličitý]] a [[kyslík]]. Predchodcom informatiky bol matematik [[George Boole]]. K objaveniu štruktúry [[DNA]] výrazne prispela [[Rosalind Franklinová]]. [[George Stephenson]] objavil [[Parný rušeň|parnú lokomotívu]]. Za presadenie [[Biologická evolúcia|evolučnej teórie]] sa bil [[Thomas Henry Huxley]]. Vznik [[fotografovanie|fotografie]] by nebol možný bez diela chemika a fyzika [[John Herschel|Johna Herschela]]. Matematik [[G. H. Hardy]] predložil zásadné príspevky o [[Teória čísel|teórii čísel]]. [[Jane Goodallová]] sa preslávila svojim výskumom [[šimpanz]]ov. Jav [[Interferencia (vlny)|interferencie svetla]] vysvetlil [[Thomas Young]]. [[Antiseptikum|Antisepsiu]] do lékarstva zaviedol [[Joseph Lister]]. Matematik [[John Couch Adams]] predpovedal čisto na základe výpočtov objav planéty [[Neptún]]. [[William Lassell]] objavil Neptúnov mesiac [[Tritón (mesiac)|Tritón]]. Matematik [[Andrew Wiles]] podal dôkaz [[Veľká Fermatova veta|Veľkej Fermatovej vety]], za čo získal [[Abelova cena|Abelovu cenu]]. V zozname laureátov najprestížnejších matematických cien, teda [[Fieldsova medaila|Fieldsovej medaile]] a Abelovej ceny, možno nájsť šesť ďalších Angličanov: [[Klaus Roth]], [[Michael Atiyah]], [[Alan Baker]], [[Simon Donaldson]], [[William Timothy Gowers]] a [[Richard Ewen Borcherds]]. [[William Oughtred]] skonštruoval [[logaritmické pravítko]]. [[Arthur Eddington]] svojimi meraniami počas [[zatmenie Slnka|zatmenia Slnka]] preokázal platnosť [[Albert Einstein|Einsteinovej]] [[Všeobecná teória relativity|všeobecnej teórie relativity]] – tú dnes rozvíjajú napríklad [[Roger Penrose]]. Zakladateľom spornej [[Eugenika|eugeniky]] bol [[Francis Galton]]. [[Fred Hoyle]] plamenne odmietol [[Veľký tresk|teóriu Veľkého tresku]], aj keď jej dal meno. Priekopníkom vo výskume svetla ako zdroja energie je [[William Crookes]]. Výskum [[Magnetizmus|magnetizmu]] a [[Elektrina|elektriny]] zahajoval [[William Gilbert]]. Možnosti [[Tenzorový počet|vektorovej analýzy]] objavil [[Oliver Heaviside]]. Pojem "[[Dinosaury|dinosaurus]]" zaviedol [[Richard Owen]]. [[Chronofotografia|Chronofotografickú]] techniku vyvinul [[Eadweard Muybridge]]. Matematik [[John Venn]] stvoril tzv. [[Vennov diagram|Vennove diagramy]], široko použiteľné naprieč odbormmi. [[Thomas Newcomen]] zostrojil stroj pre čerpanie vody z baní. Prvú funkčnú [[Parný rušeň|parnú lokomotívu]] zostrojil [[Richard Trevithick]]. [[Matematická štatistika|Matematickú štatistiku]] zakladal [[Ronald Fisher]]. Neurológ [[Oliver Sacks]] sa preslávil literárnym spracovaním svojich prípadov a popularizáciou výskumu mozgu. [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovu cenu za fyziku]] získali [[Paul Dirac]], [[James Chadwick]], [[John William Strutt]], [[William Henry Bragg]], [[Peter Higgs]], [[Charles Glover Barkla]], [[Owen Willans Richardson]], [[Edward Victor Appleton]], [[George Paget Thomson]], [[Patrick Blackett]], [[Cecil Powell]], [[Martin Ryle]], [[Nevill Francis Mott]], [[Anthony James Leggett]], [[Antony Hewish]], [[David J. Thouless]], [[Duncan Haldane]] a [[Michael Kosterlitz]]. Za [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|chémiu]] [[Frederick Sanger]], [[Francis William Aston]], [[Dorothy Crowfoot Hodgkin|Dorothy Hodgkinová]], [[Frederick Soddy]], [[Norman Haworth]], [[Robert Robinson]], [[Harry Kroto]], [[John Kendrew]], [[Gregory Winter]], [[Michael Stanley Whittingham]]. Za [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|fyziológiu]] [[Michael Houghton]], [[Francis Crick]], [[Maurice Wilkins]], [[Andrew Fielding Huxley]], [[Alan Lloyd Hodgkin]], [[Charles Scott Sherrington]], [[Henry Hallett Dale]], [[Peter Mansfield]], [[John Sulston]], [[Paul Nurse]], [[Tim Hunt]], [[Richard John Roberts]], [[John Vane]], [[Martin Evans]], [[Oliver Smithies]], [[Robert G. Edwards]], [[John Gurdon]], [[Peter John Ratcliffe]], [[Rodney Robert Porter]] a [[Edgar Douglas Adrian]]. [[Súbor:James clerk maxwell.jpg|náhľad|242x242pixelov|[[James Clerk Maxwell]]]] Avšak k rozvoju britskej vedy významne prispeli aj Škóti. Svojou úpravou parného mechanizmu rozpútal [[James Watt]] [[Priemyselná revolúcia|priemyselnú revolúciu]]. Dejiny fyziky, obzvlášť výskumu elektromagnetizmu, sú nepredstaviteľné bez [[James Clerk Maxwell|Jamesa Clerka Maxwella]]. Aj vynálezca telefónu [[Alexander Graham Bell]] sa narodil v Škótsku. [[Alexander Fleming]] objavil [[penicilín]]. Za Škóta môžeme považovať aj fyzika [[William Thomson|Williama Thomsona]] (Kelvina). [[John Logie Baird]] je jedným z objaviteľov [[Televízia (prenos)|televízie]]. [[John Napier]] objavil [[Logaritmus|logaritmy]] a zaviedol [[Desatinná čiarka|desatinnú čiarku]]. [[Charles Lyell]] bol jedným zo zakladateľov modernej [[geológia|geológie]]. [[James Dewar]] objavil [[Dewarova nádoba|termosku]]. [[Robert Brown]] definoval tzv. [[Brownov pohyb]]. Zakladateľmi [[Termodynamika|termodynamiky]] boli [[Joseph Black]] či [[William John Macquorn Rankine]]. Významným matematikom bol [[Colin Maclaurin]]. [[John Boyd Dunlop]] objavil [[Pneumatika|pneumatiku]]. [[David Brewster]] bol priekopníkom optiky. [[James Gregory]] patrí k spolutvorcom [[ďalekohľad]]u. [[Daniel Rutherford]] dokázal ako prvý izolovať [[dusík]]. Objaviteľom procesu [[Dialýza (medicína)|dialýzy]] bol [[Thomas Graham]]. Na vynáleze [[radar]]u sa podieľal [[Robert Watson-Watt]]. [[William Ramsay]] a [[Charles Thomson Rees Wilson]] získali Nobelovu cenu za fyziku, za chémiu [[David MacMillan]], [[Alexander Robertus Todd]], [[Fraser Stoddart]] a [[Richard Henderson (biológ)|Richard Henderson]], za fyziológiu [[John James Rickard Macleod]] a [[James W. Black]]. Z Welšanov sa najviac presadil [[Alfred Russel Wallace]], jeden z otcov evolučnej teórie. [[Brian David Josephson|Brian Josephson]] získal [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovu cenu za fyziku]], [[Martin Evans]] Nobelovu cenu za fyziológiu a lekárstvo. Matematik [[Robert Recorde]] zaviedol symbol [[Znak rovnosti|=]]. Vynálezca [[David Edward Hughes]] okrem iného zdokonalil mikrofón. === Humanitné vedy a filozofia === [[Súbor:AdamSmith.jpg|náhľad|vľavo|170px|[[Adam Smith]]]] Z Anglicka pochádzal zakladateľ stredovekých škôl, [[biskup]] a filozof [[Alkuin]], ktorý neskôr pôsobil na kontinente. Anglickú [[Scholastika (filozofia)|scholastiku]] tvorili zakladatelia [[Dialektika|dialektiky]] [[Anselm z Canterbury]], zakladateľ [[politológia|politológie]] [[Jan zo Salisbury]], [[Roger Bacon]], [[Robert Grosseteste]], alebo [[William Ockham]]. Medzi filozofov raného novoveku vynikli hlavne [[Francis Bacon]], [[Empirizmus|empiristi]] [[Thomas Hobbes]] a [[John Locke]], na ktorých nadviazali [[Idealizmus|idealistický]] filozof [[George Berkeley]] a [[Osvietenstvo|osvietenský]] myslitey [[Thomas Paine]]. V [[19. storočie|19. storočí]] tu pôsobili [[Utilitarizmus|utilitaristi]] [[Jeremy Bentham]] a [[John Stuart Mill]] (už jeho otec [[James Mill]] bol významným ekonómom), alebo filozof a sociológ [[Herbert Spencer]]. Pre filozofiu [[20. storočie|20. storočia]] sú obzvlášť významní originálny [[Platón|platonik]] [[Alfred North Whitehead]], logici [[George Boole]] alebo [[Alan Turing]], filozofický antropológ [[Gregory Bateson]], alebo morálni filozofi [[Bernard Williams]] a [[Alasdair MacIntyre]]. Britskú filozofiu 20. storočia významne spolutvorili aj [[Vysťahovalectvo|emigranti]], hlavne z krajín, ktoré sa dostali pod vládu [[Nemecko|nemeckého]] [[Národný socializmus|národného socializmu]] (nacizmu). Z [[Rakúsko|Rakúska]] do Spojeného kráľovstva prišiel filozof židovského pôvodu [[Ludwig Wittgenstein]]. Do Spojeného kráľovstva sa uchýlili aj nemeckí politickí exilanti [[Arthur Koestler]] a [[Karl Raimund Popper]], zo sovietského Ruska politický filozof [[Isaiah Berlin]], z [[Česko-Slovensko|Československa]] [[Ernest Gellner]], z [[Maďarsko|Maďarska]] filozof matematiky [[Imre Lakatos]] a z [[Poľsko|Poľska]] [[Leszek Kołakowski]]. [[Súbor:John Maynard Keynes.jpg|náhľad|[[John Maynard Keynes]]]] Jedným z najväčších ekonónomov a vedcov, ktorý mal rozhodujúci vplyv na euro–americkú hospodársku politiku tridsiatich zázračných rokov po druhej svetovej vojne bol [[John Maynard Keynes]]. Zakladateľkou feministickej filozofie bola [[Mary Wollstonecraftová]]. [[Anthony Giddens]] sa stal jedným z najuznávanejších sociológov. Klasikom [[demografia|demografie]] je [[Thomas Robert Malthus]], ekonómie [[David Ricardo]], oi. autor [[Komparatívna výhoda|teórie komparatívnej výhody]] tvrdiaci, že vzájomný medzinárodný obchod je vždy výhodný pre všetky strany, či [[Alfred Marshall]]. Archeológ [[Howard Carter]] objavil [[Tutanchamón]]ovu hrobku, jeho kolega [[Arthur Evans]] vykopal palác v [[Knóssos|Knósse]] na [[Kréta|Kréte]]. [[Beda Venerabilis]] založil anglickú historiografiu, klasickú prácu o dejinách [[Staroveký Rím|starého Ríma]] predložil [[Edward Gibbon]]. Významným historikom umenia bol [[John Ruskin]]. [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovu cenu za ekonómiu]] získali [[Ronald H. Coase|Ronald Coase]], [[John Hicks]], [[James Meade]], [[Richard Stone]] a [[Oliver Hart]]. [[Edward Bradford Titchener]] patril k zakladateľom psychológie. Aj Škóti majú význačnú intelektuálnu tradíciu. [[Jan Duns Scotus]] bol kľúčovou postavou neskorej scholastiky. Veľkého vplyvu dosiahlo tzv. [[škótske osvietenstvo]], zvláštnu odnož britského [[Empirizmus|empirizmu]], niekedy nazývaná ''Scottish School of Common Sense'',<ref>{{citácia knihy|url=http://www.rrbltd.co.uk/bibliographies/scottish_v5_bibliog.pdf|title=A bibliography of Scottish common sense philosophy: Sources and origins|accessdate=17 December 2010|editor=Fieser, James|publisher=Thoemmes Press|location=Bristol|year=2000|titul=Archivovaná kópia|url archívu=https://web.archive.org/web/20230409171906/https://www.rrbltd.co.uk/bibliographies/scottish_v5_bibliog.pdf|dátum archivácie=2023-04-09}}</ref> ku ktorému patril napríklad [[Adam Smith]], [[David Hume]] či [[Thomas Reid]]. [[James Frazer]] spísal preslávenú knihu ''[[Zlatá ratolesť]]'', základnú prácu modernej [[antropológia|antropológie]], [[Religionistika|religionistiky]] a [[etnografia|etnografie]]. [[Ronald David Laing]] bol predstaviteľom tzv. [[antipsychiatria|antipsychiatrie]], filozof [[Alasdair MacIntyre]] [[Komunitarizmus|komunitarizmu]], [[John Muir]] bol priekopníkom [[Environmentalizmus|environmentalizmu]]. Hnutie free school v 60. rokoch inšpiroval filozof [[Alexander Sutherland Neill]]. [[Angus Deaton]] a [[James Mirrlees]] získali Nobelovu cenu za ekonómiu. Walesan [[Geoffrey z Monmouthu]] bol jedným z prvých britských historikov a do značnej miery stojí za popularitou legendy o [[Artuš|kráľovi Artušovi]]. Zakladateľom [[Kulturálne štúdia|kulturálnych štúdií]] bol [[Raymond Williams]]. Welesanom bol aj logik a filozof [[Bertrand Russell]]. Priekopníkom [[Psychoanalýza|psychoanalýzy]] v Británii a prvým Freudovým životopiscom bol iný Walesan, [[Ernest Jones]]. [[Clive W. J. Granger]] získal Nobelovu cenu za ekonómiu. === Vzdelávanie === [[Súbor:1 oxford aerial panorama 2016.jpg|náhľad|300px|Areál [[University of Oxford|Oxfordskej univerzity]]]] Pilierom britskej vedy sú jej [[Univerzita|univerzity]]. Británie má veľkú univerzitnú tradíciu a jej systém univerzít je najrozvinutejší po Spojených štátoch amerických. Napríklad v [[Šanghajský rebríček|Šanghajskom rebríčku]] (edícia 2021) má Spojené kráľovstvo v prvej stovke osem univerzít, čo je druhý najvyšší počet na svete, po USA, a zďaleka najvyšší v Európe (pre porovnanie: Nemecko tam má len štyri univerzity). Dve najstaršie a najprestížnejšie britské univerzity, [[University of Cambridge|Cambridgeská]] a [[University of Oxford|Oxfordská]], sú dokonca v prvej desiatke (Cambridge na 3. mieste na svete, Oxford na 7. mieste). Do prvej paťdesiatky sa ale vošlo aj ďalších päť: [[University College London]] (17.), [[The Imperial College of Science, Technology and Medicine|Imperial College London]] (25.), [[Manchesterská univerzita]] (35.), [[University of Edinburgh|Edinburská univerzita]] (38.) a [[King's College London]] (47.). V prvej stovke môžeme nájsť ešte [[Bristolská univerzita|Bristolskú univerzitu]] (78.).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ShanghaiRanking's Academic Ranking of World Universities | periodikum = www.shanghairanking.com | url = https://www.shanghairanking.com/rankings/arwu/2021 | dátum prístupu = 2022-01-06 }}</ref> Cambridge s Oxfordom sú niekedy označované ako Oxbridge a ich absolventi tvoria elitu britskej spoločnosti. Z Oxfordu pochádzalo 28 premiérov Spojeného kráľovstva, z Cambridge 14. Veľmi známa je aj rivalita oboch týchto univerzít, ktorá sa tiahne už od založenia Cambridgeské university učencami utekajúcimi z Oxfordu, prvej anglickej univerzity založenej v roku 1096. Cambridge je univerzitou s najväčším počtom laureátov Nobelovej ceny na svete. == Obyvateľstvo == {{hlavný článok|Demografia Spojeného kráľovstva}} [[Súbor:United-Kingdom-demography.png|náhľad|vľavo|Rast počtu obyvateľov v miliónoch.]] [[Súbor:Population density UK 2011 census.png|náhľad|Hustota osídlenia (2011)]] V Spojenom kráľovstve žije asi 60 miliónov ľudí, je tu vysoká [[hustota zaľudnenia]] – 250 osôb na km², teda takmer dva a pól krát vyššia než na [[Slovensko|Slovensku]]. [[Briti]] žijú väčšinou v mestách (asi 92 % obyvateľov). Spojené kráľovstvo nie je veľkým štátom, ale v priebehu najnovších dejín sa stalo domovom pestrej zmesi [[národ]]ov, [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúr]] a [[náboženstvo|náboženstiev]]. Viac než štyri pätiny obyvateľov Spojeného kráľovstva žijú v [[Anglicko|Anglicku]]. Väčšina z nich žije a pracuje v mestách a veľkomestách. Cez víkendy a v dobe prázdnin a dovoleniek sú hlavné cesty zapchaté ľuďmi, ktorí idú na návštevu na vidiek či výlet na pobrežie. Medzi ďalšie obľúbené činnosti voľného času v prírode patrí záhradkárčenie a sledovanie [[šport]]ov či aktívne športovanie. Spojené kráľovstvo má bohaté [[literatúra|literárne]] a [[umenie|umelecké]] dedičstvo. Po celé storočie táto krajina plodila mnoho veľkých [[básnik]]ov, [[dramatik]]ov, románopiscov, [[Maliar (umelec)|maliarov]], [[architekt]]ov a [[hudobník]]ov. [[Angličtina|Anglický jazyk]] sa rozšíril do celého sveta od [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]] až po [[Austrália|Austráliu]]. S [[Privacy International|indexom súkromia]] 1,5 (5. najhoršia hodnota z 36 vyhodnocovaných krajín) patria obyvatelia Spojeného kráľovstva medzi tých s najväčšími zásahmi do súkromia na svete. Vo Veľkej Británii bolo v posledných niekoľkých rokoch nainštalovaných cez 4 milióny kamier (1 na 14 obyvateľov), z toho najviac v Londýne (ktorý sa po 7. júli 2005 stal mestom s najväčším kamerovým dohľadom na svete).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gazdík | meno = Roman | autor = | titul = Velký bratr v nové podobě: Vězňům budou všity čipy | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavateľ = Economia | odkaz na vydavateľa = Economia | dátum vydania = 2008-01-17 | dátum prístupu = 2011-03-13 | url = http://aktualne.centrum.cz/zahranici/evropa/clanek.phtml?id=518725 }}</ref> === Etnické skupiny === Zďaleka najväčšiu skupinu tvoria [[Angličania]]. K ďalším patria [[Walesania]], [[Škóti]], [[Íri]] a [[Židia]]. Spojené kráľovstvo je terčom masívnej [[Prisťahovalectvo|imigrácie]] neeurópskeho obyvateľstva, mnoho imigrantov či ich potomkov pochádza z rôznych častí bývalého Britského impéria – [[India|Indie]], [[Pakistan]]u, [[Bangladéš]]a, [[Hongkong]]u, [[Afrika|Afriky]] a [[Karibik|karibskej oblasti]]. Okolo 1/3 všetkých britských študentov vo veku 5 – 16 rokov boli v roku 2016 príslušníci etnických menšín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |title=Schools, pupils and their characteristics: January 2016 |id=SFR 20/2016 |url=https://www.gov.uk/government/statistics/schools-pupils-and-their-characteristics-january-2016 |format=PDF |publisher=Department for Education |page=8 |date=28. června 2016}}</ref> V Londýne malo 69 % detí narodených v roku 2015 aspoň jedného rodiča pochádzajúceho z cudziny.<ref>"[https://www.ft.com/content/41b5b302-b7e5-11e6-ba85-95d1533d9a62 Most London babies have foreign-born parent] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180625161100/https://www.ft.com/content/41b5b302-b7e5-11e6-ba85-95d1533d9a62|date=2018-06-25}}". ''[[Financial Times]]''. 1 prosince 2016.</ref> === Jazyky === Spojené kráľovstvo nemá uzákonený oficiálny jazyk, ale [[de facto]] ním je [[angličtina]].<ref name="direct.gov.uk">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.direct.gov.uk/en/Governmentcitizensandrights/LivingintheUK/DG_10012519 |titul=English language – Government, citizens and rights [[Directgov]] |dátum prístupu=23 August 2011 |url archívu=http://webarchive.nationalarchives.gov.uk/20121015000000/http://www.direct.gov.uk/en/Governmentcitizensandrights/LivingintheUK/DG_10012519 |dátum archivácie=2012-10-15 |nedostupné= }}</ref><ref name="thecommonwealth.org">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.thecommonwealth.org/YearbookHomeInternal/139560/ |titul=Commonwealth Secretariat – UK |vydavateľ=[[Commonwealth Secretariat]] |dátum prístupu=23 August 2011}}</ref> Anglicky sa hovorí na celých [[Britské ostrovy|Britských ostrovoch]] vrátane [[Severné Írsko|Severného Írska]] a [[Írsko|Írska]], aj keď s mnohými rôznymi regionálnymi [[nárečie|dialektami]]. Ďalšie pôvodné jazyky sú [[waleština]], [[škótska gaelčina]], [[írčina|írska gaelčina]] a [[kornčina]], ktoré patria do skupiny [[keltské jazyky|keltských jazykov]]. Odhadom je cca 95 % britskej populácie anglicky hovoriaca.<ref name="BBC languages">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.bbc.co.uk/languages/european_languages/countries/uk.shtml |titul=Languages across Europe: United Kingdom |dátum vydania= |vydavatel=BBC |dátum prístupu=4 February 2013}}</ref> Asi 5,5 % populácie hovorí jazykmi, ktoré sa do Británie dostali v dôsledku relatívne nedávnej imigrácie.<ref name="BBC languages"/> Najväčšou takouto skupinou sú jazyky z [[Južná Ázia|Južnej Ázie]] ako [[pandžábčina]], [[urdčina]], [[hindčina]], [[bengálčina]], [[tamilčina]] a [[gudžarátčina]], ktoré sú zastúpené pri 2,7 % britskej populácie.<ref name="BBC languages"/> Podľa sčítania ľudu v roku 2011 sa [[poľština]] stala v Anglicku druhým najpoužívanejším jazykom s 546 000 hovoriacimi.<ref>{{cite news |title=Polish becomes England's second language |url=http://www.guardian.co.uk/uk/2013/jan/30/polish-becomes-englands-second-language |newspaper=[[The Guardian]] |date=30 January 2013 |accessdate=4 February 2012 |location=London |first=Robert |last=Booth}}</ref> === Náboženstvo === [[Súbor:West Side of Westminster Abbey, London - geograph.org.uk - 1406999.jpg|náhľad|[[Westminsterské opátstvo]], kde sa konajú korunovácie]] Prevažujúcim náboženstvom vo Veľkej Británii je [[kresťanstvo]]. Dominujú: Cirkev Anglicka, Cirkev Walesu, Škótska episkopálna cirkev a Cirkev Írska tj. [[Anglikánska cirkev (Church of England)|Anglikánska cirkev]] (asi 45 % obyvateľstva), ďalej protestantská cirkev – najviac škótski [[Presbyterianizmus|presbyteriáni]] (Cirkev Śkótska, asi 5,5–7 %), metodisti (asi 4 – 5 %) a ďalšie cirkvi. Ďalej hlavne katolíci (asi 13 %) vrátane východných katolíkov. Pôsobí tu aj personálna Ordinariát Our Lady (Naša Paní, tj. Panna Mária) z Walsinghamu. Vznikla 15. januára 2011, v roku 2012 mala 1 500 veriacich a 57 kňazov v 31 farnostiach, počet narastá, v roku 2013 asi 12 500 veriacich, 81 kňazov v 40 farnostiach, v roku 2014 asi 13 500 veriacich a 86 kňazov v 40 farnostiach. Ordinár: Keith Newton (* 10. apríla 1952), oficiálne konvertoval 1. januára 2012, ordinárom je od 15. januára 2011. Sú tu aj [[pravoslávie|pravoslávni]], vrátane [[Sýrska ortodoxná cirkev|sýrskych jakobitov]]: Patriarchálny vikariát (má 1 farnosť) a Malankarský patriarchálny vikariát – 24 farností vo Veľkej Británii a 4 farnosti v Írsku. V Británii pôsobia aj [[Kopti]] pôvodom z [[Egypt]]a. Sú tu 4 koptské jurisdikcie: diecéza Midlands (sídlo v Solihullu, grófstvo [[Warwickshire]]), diecéza Škótska, Írska a severovýchodného Anglicka (založená v roku [[1995]]), Kopti v ďalších oblastiach Anglicka spadajú do diecézy pod jurisdikciu koptského pápeža/patriarchu a na čele stojí generálny biskup so sídlom v Stevenage v Hearts. Majú celkom 32 farností v Spojenom kráľovstve a v Írsku. Od roku 1994 je tu aj samostatná diecéza pre britských konvertitov: Britská pravoslávna cirkev na čele s metropolitou (sídli v [[Londýn]]e). Ta má 13 farností a misií, kde slúži 5 kňazov a 7 jáhnov (fenruár 2015). Ďalej je tu neustále početne narastajúci [[Islam v Spojenom kráľovstve|menšina moslimov]] – v roku [[2011]] asi 2,8 milióna, tj. asi 4,4&nbsp;% obyvateľstva a tak isto početné minority [[Hinduizmus|hinduistov]] a [[Sikhizmus|sikhov]] (z [[India|Indie]]), asi 2,5 – 3&nbsp;% obyvateľstva a aj menšina niekoľkých desiatok tisíc [[Židia v Spojenom kráľovstve|židov]]. === Imigrácia === [[Súbor:United Kingdom foreign born population by country of birth.png|náhľad|Odhadovaný počet obyvateľov Spojeného kráľovstva narodených v zahraničí podľa krajiny narodenia, apríl 2007 – mare 2008]] Britská ekonomika pokrývala svoju potrebu ďalších pracovných síl predovšetkým prostredníctvom dlhodobých migračných tradícií smerujúcich z [[Írsko|Írska]]. V rokoch 1945 – 1959 sa prisťahovalo asi 350 000 Írov a v roku 1971 žilo vo Veľké Británii takmer milión osôb, ktoré sa narodili v Írsku. Druhým zdrojom príchádzajúcich pracovných síl – prevažne afrokaribského a ázijského pôvodu – bol [[Spoločenstvo národov|Commonwealth]]. V roku 1950 žilo v krajine 20 000 neeurópskych imigrantov.<ref>Coleman, David; Compton, Paul; Salt, John (2002). [https://books.google.com/?id=mmaRpUa1oSoC&pg=PA505 "The demographic characteristics of immigrant populations"], Council of Europe, s.505. {{ISBN|92-871-4974-7}}.</ref> V roku 1971 pochádzalo z karibskej oblasti asi 265 000 imigrantov, z [[Pakistan]]u asi 128 000 a z [[India|Indie]] a z východnej Afriky asi 241 000. Zvláštnu skupinu v rámci postkolónialnej migrácie tvorili prisťahovalci z bývalej kolónie na Cypre – počty imigrantov (Grékov a Turkov) sa v rokoch 1951 – 1971 zvýšili z asi 10 000 na 73 000 osôb. Druhú najväčšiu skupinu imigrantov z európskych krajín tvorili v roku 1971 osoby talianskeho pôvodu (asi 104 000). V britské imigračnej politike nešlo primárne o podporu alebo o obmedzenie pracovnej migrácie, ale o otázky imigrácie z bývalých koloniálnych oblastí, prípadne z Commonwealthu. Zodpovedajúcim mechanizmom tu bolo zavedenie národného občianstva namiesto členstva v Commonwealthe. Slobodné prisťahovalectvo zo štátov ES tým nebolo ovplyvnené. Tak sa do roku 1991 dostali [[Nemci]] (asi 216 000 osôb) na pozíciu druhej najsilnejšej skupiny hneť za Írov. Všade sa vytvorila určitá štruktúra prisťahovalectva, ktorá sa postupne stabilizovala aj cestou zlúčovania rodín. Na jednej strane tu boli imigračné obmedzenia pre zahraničné pracovné sily, na druhej strane sa tu na pozadí neustáleho príchodu ďalších rodinných príslušníkov odvíjalo úsilie o podporu integrácie už trvalo usadených prisťahovaleckých populácií. Snahy o obmedzenie imigrácie a integračná podpora na národnej úrovni boli v európskom meradle spojené s úsilím o nadnárodné regulačné systémy k zaisteniu sociálnych istôt pri medzinárodnej migrácii v rámci Európy.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bade|meno=Klaus L.|priezvisko2=|meno2=|titul=Evropa v pohybu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatel Lidové noviny|miesto=Praha|rok=2005|počet strán=497|strany=328–329|isbn=80-7106-559-5}}</ref> [[Súbor:Pro-Palestine demonstration in Edinburgh, 2 December 2023 (37).jpg|náhľad|Ľudia imigrantského pôvodu na propalestínskej demonštrácii v [[Edinburgh]]u v decembri 2023]] V roku 2014 do Veľkej Británie imigrovalo 624 000 ľudí, zatiaľ čo z krajiny sa ten istý rok odsťahovalo 327 000 ľudí.<ref name="independent">{{cite news |url=http://www.independent.co.uk/news/uk/politics/generalelection/tory-immigration-pledge-failed-spectacularly-as-figures-show-net-migration-nearly-three-times-as-high-as-david-cameron-promised-10071710.html |title=David Cameron immigration pledge 'failed spectacularly' as figures show net migration almost three times as high as Tories promised |date=26. února 2015 |work=[[The Independent]]}}</ref> Väčšina nových imigrantov pochádza z [[Britské impérium|bývalých kolónií]] v [[Ázia|Ázii]] a [[Afrika|Afriky]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.homeoffice.gov.uk/publications/science-research-statistics/research-statistics/immigration-asylum-research/immigration-brief-q2-2011/immig-q2-settlement |titul=Settlement |dátum vydania=August 2011 |vydavateľ=Home Office |dátum prístupu=2019-06-15 |url archívu= https://web.archive.org/web/20130116212734/http://www.homeoffice.gov.uk/publications/science-research-statistics/research-statistics/immigration-asylum-research/immigration-brief-q2-2011/immig-q2-settlement |dátum archivácie= 2013-01-16 |nedostupné= ano }}</ref> ale významná je aj migrácia z členských štátov EU.<ref name="independent" /> [[Islam]] je najrýchlejšie rastúcim náboženstvom v Spojenom kráľovstve,<ref>"[http://cnsnews.com/news/article/british-census-islam-fastest-growing-faith-england-christians-drop-59-population British Census: Islam Fastest-Growing Faith in England; Christians Drop to 59% of Population]". CNS News.</ref> počet moslimov stúpol z menej než 22 000 v roku 1951 na 1,6 milióna v roku 2001 a na 2,8 milióna v roku 2011.<ref>"[http://www.telegraph.co.uk/news/wikileaks-files/london-wikileaks/8304838/UK-MUSLIM-DEMOGRAPHICS-C-RE8-02527.html UK Muslim demographics]". ''[[The Daily Telegraph]]''.</ref> V dôsledku imigrácie a vyššej pôrodnosti menšin sa etnická skladba Spojeného kráľovstva rýchlo mení a v roku 2011 patrilo už 24,3&nbsp;% detí na základných školách v Anglicku k etnickým menšinám.<ref>{{cite news |url=http://www.theguardian.com/education/2011/jun/22/quarter-state-school-pupils-from-ethnic-minority |title=Almost a quarter of state school pupils are from an ethnic minority |work=The Guardian |date=22 June 2011}}</ref> Čistá legálna migrácia do Spojeného kráľovstva dosiahla v roku 2022 rekordný počet 764&nbsp;000,<ref name="bbc-23-05-2024">{{cite news |title=Migration: How many people come to the UK and how are the salary rules changing? |url=https://www.bbc.com/news/uk-48785695 |work=BBC News |date=23. května 2024}}</ref> pričom 1,26 milióna ľudí sa prisťahovalo a 493&nbsp;000 emigrovalo.<ref>{{cite news |title=Net migration drops to 685&nbsp;000 after hitting record levels, as even more arrived in UK last year than previously thought |url=https://www.lbc.co.uk/news/net-migration-drops-to-685-000/ |date=23. května 2024 |work=LBC}}</ref> V roku 2023 sa do Spojeného kráľovstva prisťahovalo 1,22 milióna ľudí. Väčšina prisťahovalcov pochádzala z neeurópskych štátov ako je [[India]], [[Nigéria]], [[Čína]] alebo [[Pakistan]], zatiaľ čo medzi emigrantmi boli častejšie domáci Briti a občania [[Členovia Európskej únie|členských štátov EÚ]], ktorí Spojené kráľovstvo hromadne opúšťali kvôli [[brexit]]u a na trhu práce boli nahradení neeurópskymi imigrantmi.<ref name="bbc-23-05-2024"/> == Kultúra == === Sviatky === [[Súbor:The Isle of Skye Pipe Band Festival - geograph.org.uk - 480891.jpg|náhľad|Hráči na škótske gajdy v [[kilt]]och na ostrove [[Skye]] v Škótsku]] [[Súbor:Gibraltar National Day 027 (9719742224) (2).jpg|náhľad|[[Gibraltár]]sky národný deň v roku 2013]] V každej krajine existuje množstvo sviatkov a slávností. V Spojenom kráľovstve sa často nazývajú ''bank holidays'', pretože v tieto dni sú všetky banky v krajine zatvorené. Najdôležitejšími zo sviatkov sú [[Vianoce]] a [[Nový rok]], [[Veľký piatok]] a [[Veľkonočný pondelok]]. Vianoce v Spojenom kráľovstve zdobí množstvo svetiel a typické vianočné ozdoby osvetľujúce ulice a s tradičnými koledami a deti netrpezlivo očakávajú príchod Otca Vianoc ([[Otec Vianoc|Father Christmas]]), ktorý pristane so svojim sobím záprahom na streche za komínom. Vyvesujú svoju vianočnú punčochu k nohám postele a čakajú na darčeky. Tie rozbaľujú iba 25. decembra v čase raňajok. Na poludnie potom majú tradičný vianočný obed – pečeného moriaka a vianočný ''[[Puding|pudding]]''. 26. december sa nazýva ''Boxing Day''. Tento deň chodia rodičia so svojimi deťmi na predstavenia pantomímy. Večer pred Novým rokom (Silvester) je noc plná veselostí po celej krajine, obzvlášť potom v [[Škótsko|Škótsku]]. Tam sa konajú rodinné oslavy a pred polnocou sa ľudia zhromažďujú na námestiach, spojujúc svoje paže o polnoci spievajú pieseň [[Auld Lang Syne|''Auld lang syne'']]. V Škótsku sa posledný deň v roku nazýva ''Hogmanay'' a podľa tradície sa verí, že prvý návštevník v Novom roku prináša do domu šťastie. Ľudia si navzájom dávajú kúsok uhlia s prianím, aby ich komín kúril čo najdlhšie. [[Veľká Noc]] sa oslavuje ako inde v Európe. Je to prastarý symbol jari a nového života, keď si [[Kresťanstvo|kresťania]] pripomínajú Kristovu smrť a jeho [[Vzkriesenie|zmŕtvychvstanie]]. V Británii sú ešte ďalšie ''bank holidays'': prvý a posledný pondelok v máji a posledný pondelok v auguste. V [[Severné Írsko|Severnom Írsku]] sú dva významné dni – [[Deň svätého Patrika]] (St. Patrick's Day) a protestantský 12. júl teda The Twelfth alebo [[Orangemen's Day]]. * [[Deň svätého Valentína]] (''Valentine's Day'') – deň zamilovaných. * [[Prvý máj]] (''May Day'') – oslava plodnosti s tancom okolo [[Máj (symbolický strom)|mája]]. * [[Svätojánska noc]] (''Midsummer'') – rôzne oslavy, zvláštnosťou je vítanie východu slnka v [[Stonehenge]]. * [[Noc Guya Fawkesa]] (''Guy Fawkes Night'') – noc, počas nej ohňostroje pripomínajú neúspešný pokus vysoko postavených katolíckych vzbúrencov (na čele s [[Guy Fawkes]]om) vyhodiť do povetria budovy Parlamentu za pomoci výbušnín a trhavín. * [[Halloween]] – predvečer sviatku Všetkých svätých – noc tradičných hier a veselostí. * [[Deň vojnových veteránov]] (''Remembrance Day'') – spomienka na padlých v oboch svetových vojnách. === Literatúra === [[Súbor:Shakespeare.jpg|náhľad|256x256pixelov|[[William Shakespeare]]]] Pojem "britská literatúra" sa vzťahuje na literatúru spojenú so Spojeným kráľovstvom, [[Ostrov Man|ostrovom Man]] a Normanskými ostrovmi. Väčšina britskej literatúry je v angličtine. V roku 2005 vyšlo v Británii 206 000 kníh a v roku 2006 sa krajina stala najväčším vydavateľom kníh na svete.<ref name="Reuters">{{cite news |author=Goldfarb, Jeffrey |title=Bookish Britain overtakes America as top publisher |url=http://replay.waybackmachine.org/20080106093222/http://www.redorbit.com/news/entertainment/499053/bookish_britain_overtakes_america_as_top_publisher/ |agency=Reuters |date=10 May 2006 |work=RedOrbit |location=Texas}}</ref> Anglický dramatik a básnik [[William Shakespeare]] je všeobecne považovaný za najväčšieho dramatika všetkých dôb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.britannica.com/EBchecked/topic/537853/William-Shakespeare |titul=William Shakespeare (English author) |vydavateľ=Britannica Online encyclopedia |dátum prístupu=26 February 2006}}</ref><ref>{{citácia knihy |url=http://encarta.msn.com/encyclopedia_761562101/Shakespeare.html |archiveurl=https://web.archive.org/web/20060209154055/http://encarta.msn.com/encyclopedia_761562101/Shakespeare.html |archivedate=9 February 2006 |titul=Archivovaná kopie |accessdate=26 February 2006 |dátum prístupu=2015-11-24 |url archivu=https://web.archive.org/web/20060209154055/http://encarta.msn.com/encyclopedia_761562101/Shakespeare.html |dátum archivácie=2006-02-09 |nedostupné=ano |url archívu=https://web.archive.org/web/20060209154055/http://encarta.msn.com/encyclopedia_761562101/Shakespeare.html }}{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://encarta.msn.com/encyclopedia_761562101/Shakespeare.html |dátum prístupu=2015-11-24 |url archivu=https://web.archive.org/web/20060209154055/http://encarta.msn.com/encyclopedia_761562101/Shakespeare.html |dátum archivácie=2006-02-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20060209154055/http://encarta.msn.com/encyclopedia_761562101/Shakespeare.html }}</ref><ref>{{citácia knihy |url=http://encyclopedia2.thefreedictionary.com/Shakespeare%2c+William |vydavateľ=Columbia Electronic Encyclopedia |titul=William Shakespeare |accessdate=26 February 2006}}</ref> Jeho súčasníci [[Christopher Marlowe]] a [[Ben Jonson]] sa tak isto tešia veľkej úcte. Medzi dramatikov z posledných rokov patrí [[Alan Ayckbourn]], [[Harold Pinter]], [[Michael Frayn]], [[Tom Stoppard]], [[Noël Coward]], [[John Osborne]], [[Mark Rylance]] či [[Mike Leigh]], ktorí kombinujú prvky [[Surrealizmus|surrealizmu]], [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]] a radikalizmu. Najstaršou zachovanou pamiatkou britskej poézie je ''[[Y Gododdin]]'', zložená v ''[[Hen Ogledd]]'' (''The Old North'', „Starý sever“), s najväčšou pravdepodobnosťou v neskorom 6. storočí. Napísaná bola v cumbrijčine alebo starej [[Waleština|waleštine]] a obsahuje raný odkaz na [[Artuš|kráľa Artuša]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.bbc.co.uk/wales/history/sites/themes/society/language_poetry.shtml |titul=Early Welsh poetry |vydavateľ=BBC Wales |dátum prístupu=29 December 2010}}</ref> Zhruba od siedmeho storočia bol prerušený kontakt medzi Walesom a Starým severom a pozornosť waleskej jazykovej kultúry sa presunula do Walesu, kde bola legenda o Artušovi ďalej rozvinutá [[Geoffrey z Monmouthu|Geoffreyom z Monmouthu]].<ref>{{Cite book |url=https://books.google.com/?id=dKJiPyyTevgC |title=History of English Literature from Beowulf to Swinburne |author=Lang, Andrew |year=2003 |page=42 |isbn=978-0-8095-3229-2 |publisher=Wildside Press |location=Holicong, PA |origyear=1913}}</ref> [[Súbor:Dickens by Watkins 1858.png|náhľad|vľavo|251x251pixelov|Fotografia spisovateľa [[Charles Dickens|Charlesa Dickensa]] z [[Viktoriánska éra|Viktoriánskeho obdobia]]]] Medzi [[stredovek]]ých a ranne [[novovek]]ých anglických spisovateľov patria [[Geoffrey Chaucer]] (14. storočie), [[Thomas Malory]] (15. stočočie), [[Thomas More]] (16. storočie), [[John Bunyan]], [[John Dryden]], [[Joseph Addison]], [[John Donne]] a [[John Milton]] (17. storočie). V 18. storočí boli [[Daniel Defoe]] (autor ''[[Robinson Crusoe (román)|Robinsona Crusoa]]''), [[Henry Fielding]] a [[Samuel Richardson]] priekopníci [[Román|moderného románu]]. [[Samuel Johnson]] kodifikoval modernú angličtinu. Z básnikov vynikol [[Alexander Pope]]. V 19. storočí prózu rozvíjali [[Jane Austenová]], [[Mary Shelleyová]], sestry Brontëové, [[Charles Dickens]], [[William Makepeace Thackeray]], [[Naturalizmus (literatúra)|naturalista]] [[Thomas Hardy]], [[Realizmus vo svetovej literatúre|realistka]] [[George Eliotová]]. V poézii zaujal vizionársky básnik [[William Blake]]. Obzvlášť vlna [[Romantizmus (literatúra)|romantizmu]] na začiatku 19. storočia postavila do popredia básnictvo a preslávila autorov ako [[George Gordon Byron]], [[John Keats]], [[Percy Bysshe Shelley]], [[Samuel Taylor Coleridge]] či [[William Wordsworth]]. Na nich nadväzovala [[Elizabeth Barrettová-Browningová]]. V dvadsiatom stročí napríklad [[Wystan Hugh Auden]]. V próze vynikli predstavitelia realizmu [[D. H. Lawrence]] a [[Edward Morgan Forster]], [[Modernizmus (literatúra)|modernistická]] [[Virginia Woolfová]], [[Satira|satirik]] [[Evelyn Waugh]], románopisec a prorok [[George Orwell]], populárny [[W. Somerset Maugham]] a [[Graham Greene]]. [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovu cenu za literatúru]] získali, okrem niektorých vyššie uvedených, tiež [[Doris Lessingová]], [[William Golding]], [[John Galsworthy]], [[Thomas Stearns Eliot]] a [[Patrick White]]. Významnými básnikmi sú [[Philip Larkin]] a [[Ted Hughes]]. Obzvlášť v 20. storočí sa veľmi rozvíjala aj žánrová literatúra. Medzi klasikov [[Vedecká fantastika|sci-fi]] patria [[Herbert George Wells|H. G. Wells]] (''[[Stroj času (román)|Stroj času]]'', ''[[Vojna svetov (román)|Vojna svetov]]''), [[Arthur Charles Clarke|Arthur C. Clarke]] (''[[Vesmírna odysea]]''), [[Aldous Huxley]] (''[[Koniec civilizácie]]'') či [[Anthony Burgess]] (''[[Mechanický pomaranč (kniha)|Mechanický pomaranč]]''). Klasici [[Literatúra pre deti a mládež|literatúry pre deti]] sa stali [[Rudyard Kipling]] (''[[Kniha džunglí (Kipling)|Kniha džunglí]]''), [[Lewis Carroll]] (''[[Alica v krajine zázrakov (kniha)|Alica v krajine zázrakov]]''), [[A. A. Milne]] (tvorca [[Medvedík Pú|medvedíka Pú]]), [[Enid Blytonová]], [[Beatrix Potterová]]. Autorka detektívok [[Agatha Christie]] je najpredávanejšou románopiskyňou všetkých dôb, stvorila oi. slávnu postavu [[Hercule Poirot (fiktívna postava)|Hercula Poirota]].<ref>{{cite news |url=http://www.telegraph.co.uk/news/uknews/1505799/Mystery-of-Christies-success-is-solved.html |title=Mystery of Christie's success is solved |accessdate=14 November 2010| newspaper=The Daily Telegraph |date=19 December 2005 |location=London}}</ref> K zakladateľom žánru [[Detektívny román|detektívky]] patrí [[Gilbert Keith Chesterton]] (postava [[Otec Brown|Otca Browna]]). [[Ian Fleming]] stvoril postavu [[James Bond|Jamesa Bonda]], špionážne romány preslávili aj [[John le Carré|Johna le Carré]]. Z Anglicka pochádzajú aj najslávnejší autori [[fantasy]]: [[J. K. Rowlingová]] (''[[Harry Potter (knihy)|Harry Potter]]''), [[John Ronald Reuel Tolkien|J. R. R. Tolkien]] (''[[Pán prsteňov (knihy)|Pán prsteňov]]''), [[Terry Pratchett]] ([[Plochozem|''Úžasná Plochozem'']]) a [[Philip Pullman]] (''[[Zlatý kompas]]''). Mytológiou sa inšpiroval aj [[Robert Graves]]. Klasikom humoristickej literatúry je [[Douglas Adams]], autor slávneho ''[[Stopárov sprievodca Galaxiou|Stopárovho sprievodcu Galaxiou]]''. V humoristickej literatúre nejde prehliadnuť ani [[Jerome Klapka Jerome|Jeroma Klapku Jeromeho]] (''[[Traja muži v člne]]''), [[Pelham Grenville Wodehouse|Pelhama Grenville Wodehouse]] či [[Kingsley Amis|Kingsleyho Amisa]]. Nie tak dávno pribudla do tejto zostavy [[Helen Fieldingová]] so svojou [[Denník Bridget Jonesovej (kniha)|Bridget Jonesovou]]. Známi tvorcovia [[komiks]]ov sú [[Alan Moore]] (''[[V ako vendeta]]'') a [[Neil Gaiman]] (''[[Sandman (Vertigo)|Sandman]]''). [[Súbor:Sir Arthur Conan Doyle, 1859-1930 LCCN2002706307.jpg|vľavo|náhľad|268x268pixelov|[[Arthur Conan Doyle]]]] Medzi škótskych autorov patrí spisovateľ detektívok [[Arthur Conan Doyle]] (tvorca [[Sherlock Holmes|Sherlocka Holmesa]]), spisovatelia pre deti [[Kenneth Grahame]] (''Žabiakove dobrodružstvá'') a [[J. M. Barrie]] (''[[Peter Pan]]''), romantik [[Walter Scott]], autor dobrodružných románov [[Robert Louis Stevenson]], básník [[Robert Burns]], autor pikareskných románov [[Tobias Smollett]] (''Dobrodružstvá Rodericka Randoma''), známy "objaviteľ" ''[[Ossianove spevy|Ossianových spevov]]'' [[James Macpherson]], priekopník fantasy [[George MacDonald]], životopisec [[James Boswell]] či autor známého filozofického románu ''Sartor Resartus'' [[Thomas Carlyle]]. Medzi pomerne nedávnych patria [[Archibald Joseph Cronin]], [[Muriel Spark]]ová, [[William Boyd]], [[Carol Ann Duffyová]] či [[Irvine Welsh]]. Obľúbené sú krimi príbehy [[Ian Rankin|Iana Rankina]], vojnové romány [[Alistair MacLean|Alistaira MacLeana]] (''Kam orli nelietajú'', ''Delá z Navarone'') alebo sci-fi romány [[Iain M. Banks|Iaina Banksa]]. Škótske hlavné mesto [[Edinburgh]] bolo v rámci UNESCO prvé svetové mesto literatúry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.unesco.org/new/en/culture/themes/creativity/creative-industries/creative-cities-network/literature/edinburgh/|titul=Edinburgh, UK appointed first UNESCO City of Literature |vydavateľ=Unesco |year=2004 |dátum prístupu=9 March 2015|url archívu= https://web.archive.org/web/20130528152834/http://www.unesco.org/new/en/culture/themes/creativity/creative-industries/creative-cities-network/literature/edinburgh/ |dátum archivácie= 28 May 2013 }}</ref> Z waleskej literatúry je nutné zmieniť predovšetkým [[Roald Dahl|Roalda Dahla]], ktorý sa preslávil predovšetkým ako autor kníh pre deti (''[[Charlie a továreň na čokoládu]]''), ďalej básnika [[Dylan Thomas|Dylana Thomasa]] či metafyzického básnika [[George Herbert]]a. V oblasti populárnej literatúry je dobre známy autor thrillerov [[Ken Follett]]. [[Sarah Waters]]ová zaujala románmi s [[Lesba|lesbickou]] tematikou. Najslávnejším severoírskym autorom je [[Clive Staples Lewis]], autor slávnej fantasy série ''[[Kroniky Narnie]].'' Medzi autorov iných národností, hlavne z krajín [[Spoločenstvo národov|Commonwealthu]], Írska a Spojených štátov, ktorí žili a pracovali vo Veľkej Británii patria [[Jonathan Swift]], [[Oscar Wilde]], [[Bram Stoker]], [[George Bernard Shaw]], [[Joseph Conrad]], [[Thomas Stearns Eliot|T.S. Eliot]] a [[Ezra Pound]]. Medzi nedávnych britských autorov narodených v zahraničí patrí [[Kazuo Ishiguro]] a [[Salman Rushdie]].<ref>{{cite book |url=https://books.google.com/?id=m0CUOYfTdrkC&pg=PA10 |title=Gulliver's travels: complete, authoritative text with biographical and historical contexts, critical history, and essays from five contemporary critical perspectives |author=Swift, Jonathan; Fox, Christopher |publisher=Macmillan |location=Basingstoke |isbn=978-0-333-63438-7 |year=1995 |page=10 }}</ref><ref>{{cite news |url=http://query.nytimes.com/mem/archive-free/pdf?res=F10C12F9395517738DDDAA0A94DC405B828DF1D3 |title=Bram Stoker. |newspaper=The New York Times |format=PDF |accessdate=1 January 2011 |date=23 April 1912 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20140406222414/http://query.nytimes.com/mem/archive-free/pdf?res=F10C12F9395517738DDDAA0A94DC405B828DF1D3 }}</ref> === Hudba === [[Súbor:The Fabs.JPG|náhľad|upright|[[The Beatles]] boli v populárne hudbe komerčne najúspešnejší a kritikou uznávaná skupina, ktorá má na konte cez miliardu predaných nahrávok.<ref name="Beatles sales">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.emimusic.com/about/history/1960-1969/#|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140425011032/http://www.emimusic.com/about/history/1960-1969/#|archivedate=25 April 2014|titul=1960–1969|vydavateľ=EMI Group|dátum prístupu=9 March 2015|url archivu=https://web.archive.org/web/20140425011032/http://www.emimusic.com/about/history/1960-1969/|dátum archivácie=2014-04-25|nedostupné=ano}}</ref><ref name="McCartney">{{cite news |url=http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,975715-2,00.html |title=Paul At Fifty |work=Time |location=New York |date=8 June 1992 |titul=Archivovaná kopie |dátum prístupu=2016-01-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130518221715/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,975715-2,00.html |dátum archivácie=2013-05-18 |nedostupné=ano }}</ref><ref name="Guinness">[https://books.google.com/?id=rdU1xtIWJz0C Most Successful Group] ''[[Guinnessova kniha rekordov]]'' 1999, p. 230. Retrieved 19 March 2011.</ref>]] V Spojenom kráľovstve sú populárne rôzne štýly hudby, od ľudovej hudby Anglicka, Walesu, Škótska a Severného Írska až po [[heavy metal]]. Medzi známych skladateľov [[Klasická hudba|klasickej hudby]] z krajín Spojeného kráľovstva patria [[William Byrd]], [[Henry Purcell]], [[Edward Elgar]], [[Gustav Holst]], [[William Walton]], [[Arthur Sullivan]] (najznámejšia je spolupráca s libretistom [[W. S. Gilbert]]om), [[Ralph Vaughan Williams]] a [[Benjamin Britten]], priekopník modernej britskej [[Opera|opery]]. Pôvodom nemecký skladateľ [[Georg Friedrich Händel]], ktorý zložil mnoho opier na talianske [[Libreto|libreta]], sa nakoniec usadil v&nbsp;Londýne. Stal sa [[Naturalizácia (právo)|naturalizovaným]] britským občanom a napísal britskú korunovačnú hymnu. Libreta niektorých z&nbsp;jeho významných diel, napríklad [[Oratórium (hudba)|oratória]] ''[[Mesiáš (Händel)|Mesiáš]]'', bola napísaná v&nbsp;angličtine.<ref name="Handel">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.parliament.uk/parliamentary_publications_and_archives/parliamentary_archives/handel_and_naturalisation.cfm |titul=British Citizen by Act of Parliament: George Frideric Handel |dátum vydania=20 July 2009 |vydavateľ=UK Parliament |dátum prístupu=9 March 2015|url archívu= https://web.archive.org/web/20100326164147/http://www.parliament.uk/parliamentary_publications_and_archives/parliamentary_archives/handel_and_naturalisation.cfm |dátum archivácie= 26 March 2010 }}</ref><ref>{{cite news |url=http://www.playbillarts.com/features/article/4236.html |title=Handel all'inglese |last=Andrews |first=John |date=14 April 2006 |work=Playbill |location=New York |accessdate=11 September 2009}}</ref> Spojené kráľovstvo je domovom niekoľkých svetovo preslávených symfonických orchestrov. K&nbsp;nim patria [[BBC Symphony Orchestra]] a [[London Symphony Orchestra]]. Medzi významných dirigentov patria [[Simon Rattle]], [[John Barbirolli]], [[Leopold Stokowski]], [[Peter Maxwell Davies]], [[Thomas Beecham]], [[Neville Marriner]], [[Colin Davis]] alebo [[John Eliot Gardiner]]. Medzi významných skladateľov [[Filmová hudba|filmovej hudby]] sa zaradili [[John Barry]], [[Clint Mansell]], [[John Powell]], [[Craig Armstrong]], [[David Arnold]], [[Malcolm Arnold]], [[Michael Nyman]] a [[Harry Gregson-Williams]]. [[Andrew Lloyd Webber]] je produktívny [[muzikál]]ový skladateľ. Jeho diela od konca 20. storočia dominujú londýnskym divadlám vo [[West End (Londýn)|West Ende]] a slávila úspech po celom svete.<ref>{{cite book |url=https://books.google.com/?id=AWaZ1LAFAZEC |title=Sondheim and Lloyd-Webber: The new musical |publisher=Chatto & Windus |location=London |year=2001 |author=Citron, Stephen |isbn=978-1-85619-273-6}}</ref> [[Súbor:FreddieMercurySinging1977.jpg|vľavo|náhľad|[[Freddie Mercury]]]] Skupina [[The Beatles]] ([[John Lennon]], [[Paul McCartney]], [[George Harrison]], [[Ringo Starr]]) má na medzinárodnom poli predaných cez miliardu nahrávok a je [[Zoznam najpredávanejších hudobných umelcov na svete|najprodávanejšou]] a najvplyvnejšou kapelou v histórii populárne hudby.<ref name="Beatles sales" /><ref name="McCartney" /><ref name="Guinness" /><ref>{{cite news |url=http://www.belfasttelegraph.co.uk/entertainment/music/news/beatles-a-big-hit-with-downloads-15013117.html| title=Beatles a big hit with downloads| newspaper=Belfast Telegraph |date=25 November 2010 |accessdate=16 May 2011}}</ref> Medzi ďalších významných a vplyvných britských umelcov v priebehu druhej polovice 20. storočia patria [[The Rolling Stones]] ([[Mick Jagger]]), [[Led Zeppelin]], [[Pink Floyd]], [[Queen (skupina)|Queen]] ([[Freddie Mercury]]), [[Bee Gees]] (aj keď skôr Australčania), [[Genesis (skupina)|Genesis]] ([[Phil Collins]], [[Peter Gabriel]]), [[Deep Purple]], [[Dire Straits]], [[Def Leppard]], [[Elton John]] a [[Depeche Mode]]. Všetci majú po celom svete rekordne predaných 200 miliónov a viac nahrávok.<ref>{{citácia elektronického dokumentu |url=http://www.emimusic.com/news/2009/singstar%C2%AE-queen-to-be-launched-by-sony-computer-entertainment-europe/ |archiveurl=https://web.archive.org/web/20140423012539/http://www.emimusic.com/news/2009/singstar%C2%AE-queen-to-be-launched-by-sony-computer-entertainment-europe/ |dátum archivácie=23 April 2014 |titul=British rock legends get their own music title for PlayStation3 and PlayStation2 |vydavateľ=[[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI]] |dátum=2 February 2009 |dátum prístupu=9 March 2015 |titul=Archivovaná kopie |datum prístupu=2016-01-14 |url archivu=https://web.archive.org/web/20121114043645/http://www.emimusic.com/news/2009/singstar%C2%AE-queen-to-be-launched-by-sony-computer-entertainment-europe/ |dátum archivácie=2012-11-14 |nedostupné=ano}}</ref><ref>{{cite news |url=http://www.telegraph.co.uk/news/newstopics/celebritynews/2305273/Sir-Elton-John-honoured-in-Ben-and-Jerry-ice-cream.html |title=Sir Elton John honoured in Ben and Jerry ice cream |newspaper=The Daily Telegraph |date=17 July 2008 |first=Urmee |last=Khan |location=London}}</ref><ref>{{cite news |url=http://www.telegraph.co.uk/news/uknews/1562875/Rock-group-Led-Zeppelin-to-reunite.html |title=Rock group Led Zeppelin to reunite |newspaper=The Daily Telegraph |date=19 April 2008 |location=London |first=Richard |last=Alleyne |accessdate=31 March 2010}}</ref><ref>{{cite news |title=Floyd 'true to Barrett's legacy'|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/5170644.stm |work=BBC News |date=11 July 2006}}</ref><ref>{{cite news |first=Kate |last=Holton |title=Rolling Stones sign Universal album deal |url=http://www.reuters.com/article/entertainmentNews/idUSL1767761020080117 |work=Reuters |date=17 January 2008 |accessdate=26 October 2008}}</ref><ref>{{cite news |first=Tim |last=Walker |title=Jive talkin': Why Robin Gibb wants more respect for the Bee Gees |url=http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/features/jive-talkin-why-robin-gibb-wants-more-respect-for-the-bee-gees-826116.html |work=The Independent |location=London |date=12 May 2008 |accessdate=26 October 2008}}</ref> K ďalším významným skladateľom a hudobníkom patria [[Mike Oldfield]], za zmienku tak isto stoja vplyvné punkové skupiny [[Sex Pistols]] a [[The Clash]]. Priekopníkmi žánru heavy metal boli [[Black Sabbath]] ([[Ozzy Osbourne]]), [[Judas Priest]] a [[Iron Maiden]]. Medzi ďalších význačných interprétov z modernej doby patria [[Coldplay]], [[Ed Sheeran]], [[Radiohead]], [[Muse]], [[Arctic Monkeys]], [[Blur]], [[Oasis]], [[Spice Girls]], [[Robbie Williams]], [[Gorillaz]], [[Amy Winehouse]] a [[Adele]].<ref>{{cite news |author=Corner, Lewis |url=http://www.digitalspy.co.uk/music/news/a366130/adele-coldplay-biggest-selling-uk-artists-worldwide-in-2011.html |title=Adele, Coldplay biggest-selling UK artists worldwide in 2011 |work=Digital Spy |date=16 February 2012 |accessdate=22 March 2012}}</ref> Zo Škótov sa najviac presadila [[Annie Lennox]], z Welešanov [[John Cale]] (svojho času člen [[The Velvet Underground]]), [[Tom Jones]], [[Bonnie Tyler]] a [[Manic Street Preachers]]. V rámci [[British Phonographic Industry|BPI]] sú udeľované výročné hudobné ceny [[Brit Awards]]. Medzi niektorých z ocenených z Británie za mimoriadny prínos hudbe patria [[The Who]], [[David Bowie]], [[Eric Clapton]], [[Rod Stewart]], [[Sting]], [[The Police]], [[Cliff Richard]] a [[George Michael]].<ref>[http://www.guardian.co.uk/news/datablog/2012/feb/22/brit-awards-winners-list-2012 "Brit awards winners list 2012: every winner since 1977"]. ''The Guardian'' (London). Retrieved 28 February 2012.</ref> === Výtvarné umenie === [[Súbor:Tate Modern viewed from Thames Pleasure Boat - geograph.org.uk - 307445.jpg|náhľad|[[Tate Modern]]|vľavo]] K najznámejším anglickým maliarom patrí romantický krajinár [[William Turner]]. [[William Hogarth]] založil žáner karikatúry. Najvplyvnejšou výtvarnou skupinou v anglických dejinách boli tzv. [[Preraffaelisti]]. K členom tohto bratstva patrili [[Dante Gabriel Rossetti]] alebo [[John Everett Millais]]. S bratstvom bol úzko spätý dizajner [[William Morris]]. Najslávnejším anglickým sochárom je [[Henry Moore]]. Najznámejším anglickým architektom je [[Christopher Wren]], oi. staviteľ katedrály sv. Pavla v Londýne, z moderných architektov potom [[Norman Foster]], ktorý obdržal prestížnu [[Pritzkerova cena|Pritzkerovu cenu]], rovnako ako dvaja ďalší Briti, modernista [[Richard Rogers]] a škótsky [[brutalizmus|brutalista]] [[James Stirling (architekt)|James Stirling]]. Škótsky architekt a dizajner [[Charles Rennie Mackintosh]] bol významným predstaviteľom secesie, [[Robert Adam]] neoklasicizmu. Presláveným staviteľom kanálov bol Škót [[Thomas Telford]]. [[Súbor:British Museum from NE 2 (cropped).JPG|náhľad|[[British Museum|Britské múzeum]]]] V Británii sú aj významné umelecké múzea a galérie. [[British Museum|Britské múzeum]] je najväčším múzeom sveta, zahŕňa niektoré umelecké poklady antické ([[Elginove mramory]]) a staroegyptské ([[Rosettská doska]], [[El-amarnské dopisy]]). Významnou galériou je aj [[Courtauldov inštitút umenia]] sídliaci v [[Somerset House]], kde možno uvidieť napríklad obraz ''Un bar aux Folies Bergère'' od [[Édouard Manet|Édouarda Maneta]]. [[National Gallery (Londýn)|Národná galéria]] sídli na [[Trafalgar Square|Trafalgarskom námestí]] v Londýne a v jeho zbierkach možno nájsť obraz ''[[Manželia Arnolfiniovci]]'' [[Jan van Eyck|Jana van Eycka]], ''[[Madona v skalách|Madonu v skalách]]'' [[Leonardo da Vinci|Leonarda da Vinciho]] alebo slávne ''[[Slnečnice (obraz)|Slnečnice]]'' [[Vincent van Gogh|Vincenta van Gogha]]. Moderné umení je zhromaždené hlavne v [[Tate Gallery]]. Jej najznámejšou súčasťou je [[Tate Modern]] v bývalej elektrárni v londýnskom [[Southwark (Londýn)|Southwarku]]. Zbierku portrétov možno nájsť v [[Národná portrétna galéria (Londýn)|Národnej portrétnej galérii]], [[Victoria and Albert Museum]] sa špecializuje na dekoratívne umenie. Mimo Londýn je významné hlavne [[Ashmoleovo múzeum]] v Oxforde. V Škótsku je najväčšou umeleckou inštitúciou [[Kelvingrove Art Gallery and Museum]] v [[Glasgow]]e. === Film === [[Súbor:Alfred Hitchcock NYWTS.jpg|vľavo|náhľad|258x258pixelov|[[Alfred Hitchcock]]]] Najslávnejším anglickým filmovým režisérom je [[Alfred Hitchcock]]. Dva Oscary má režisér [[Richard Attenborough]], jedného si odniesol [[Anthony Minghella]], [[John Schlesinger]], [[Ken Russell]] a [[Tony Richardson]]. [[David Lean]] sa stal známym svojimi veľkofilmami ako ''[[Most cez rieku Kwai (film)|Most cez rieku Kwai]]'' (1957), ''[[Lawrence z Arábie (film)|Lawrence z Arábie]]'' (1962) alebo ''[[Doktor Živago (film, 1965)|Doktor Živago]]'' (1965). Predstaviteľom britskej novej vlny bol [[Lindsay Anderson]], ktorý získal [[Zlatá palma (Cannes)|Zlatú palmu]] v [[Festival de Cannes|Cannes]]. Rovnakej pocty sa dostalo dokonca dvakrát [[Ken Loach|Kenovi Loachovi]], autorovi sociálnych drám. V Cannes uspeli aj [[Carol Reed]], [[Richard Lester]] alebo [[Mike Leigh]]. Mnoho populárnych snímkov natočil [[Ridley Scott]]. [[Terry Gilliam]] vždy našiel úplne osobitú poetiku. [[Richard Curtis]] je kráľom romantických komédií. K najúspešnejším režisérom súčasnosti patrí [[Christopher Nolan]] či [[Danny Boyle]]. [[Guy Ritchie]] preslávený novým, dosť hollywoodskym pojatím [[Sherlock Holmes (film z roku 2009)|Sherlocka Holmesa]]. [[Súbor:Charlie Chaplin.jpg|náhľad|250x250pixelov|[[Charlie Chaplin]]]] Najslávnejším hercom nemej éry sa stal [[Charlie Chaplin]]. K ďalším ikonám svetového filmového umenia patria [[Elizabeth Taylorová]], [[Michael Caine]], [[Laurence Olivier]], [[Vivien Leighová]], [[Cary Grant]], [[Peter Ustinov]]. Troch Oscarov má [[Daniel Day-Lewis]]. Role inšpektora Clouseaua preslávila [[Peter Sellers|Petra Sellersa]]. Rola v ''[[Pán prsteňov (filmová trilógia)|Pánovi prsteňov]]'' spravila globálnu celebritu z [[Christopher Lee|Christophera Lee]], [[Orlando Bloom]]a či [[Ian McKellen|Iana McKellena]], séria o [[Harry Potter (postava)|Harrym Potterovi]] preslávila [[Emma Watsonová|Emmu Watsonovú]], [[Daniel Radcliffe|Daniela Radcliffa]], [[Gary Oldman|Garyho Oldmana]], [[Richard Griffiths|Richarda Griffithsa]] a [[Alan Rickman|Alana Rickmana]], séria ''[[Matrix (film)|Matrix]]'' [[Hugo Weaving]]a, veľkofilm ''[[Titanic (film z roku 1997)|Titanic]]'' [[Kate Winsletová|Kate Winsletovú]], komediálny cyklus o [[Mr. Bean]]ovi [[Rowan Atkinson|Rowana Atkinsona]], séria o Jamesovi Bondovi predovšetkým [[Daniel Craig|Daniela Craiga]], [[Judi Denchová|Judi Denchovú]] a [[Roger Moore|Rogera Moorea]], seriál ''[[Dr. House]]'' [[Hugh Laurie|Hugha Laurieho]], sága ''[[Stmievanie (filmová série)|Stmievanie]]'' [[Robert Pattinson|Roberta Pattinsona]]. K legendám patrí aj [[Bob Hoskins]], [[Donald Pleasence]], [[Malcolm McDowell]], [[Christian Bale]], [[Ben Kingsley]], [[Jeremy Irons]], [[Alec Guinness]], [[Colin Firth]], [[Emma Thompsonová]], [[Helen Mirrenová]], [[Hugh Grant]] či [[David Niven]]. [[Jacqueline Bissetová]] zostane pre väčšinu Stredoeurópanov už asi navždy predovšetkým kráskou z belmondovskej klasiky ''[[Muž z Acapulca]]''. K slávnej komickej skupine [[Monty Python]] patrili herci [[John Cleese]], [[Michael Palin]], [[Graham Chapman]] či [[Eric Idle]]. Megahviezdou súčasnosti je [[Keira Knightleyová]]. Ako [[Spider-Man (filmová séria)|Spider-Man]] sa v posledných rokoch preslávil [[Andrew Garfield]], v sérii ''[[Mission: Impossible (film)|Mission: Impossible]]'' a ''[[Star Trek (filmová séria)|Star Trek]]'' [[Simon Pegg]]. Brutálna komika je typická pre [[Sacha Baron Cohen|Sachu Barona Cohena]]. [[Súbor:Sean Connery as James Bond (1971, cropped).jpg|vľavo|náhľad|181x181pixelov|[[Sean Connery]]]] Škótom bol prvý predstaviteľ Jamesa Bonda a herecká legenda [[Sean Connery]]. Séria o Harrym Potterovi preslávila [[Robbie Coltrane]]a, séria ''Pán prsteňov'' [[Billy Boyd]]a, seriál ''Doctor Who'' [[Karen Gillanová|Karen Gillanovú]] a [[Peter Capaldi|Petra Capaldiho]]. Z Walesanov sa preslávil scenárista, režisér a spisovateľ [[Terry Jones]], člen komediálnej skupiny [[Monty Python]]. Najslávnejšími waleskými hercami sú [[Catherine Zeta-Jonesová]], [[Richard Burton]] a [[Anthony Hopkins]]. [[Ray Milland]] získal Oscara. Veľkofilm ''[[Titanic (film z roku 1997)|Titanic]]'' spravil všeobecne známym [[Ioan Gruffudd|Ioana Gruffudda]], sága ''{{V jazyku|eng|Twilight}}'' [[Michael Sheen|Michaela Sheena]], romantická klasika ''{{V jazyku|eng|Notting Hill}}'' [[Rhys Ifans|Rhysa Ifansa]], séria o Jamesovi Bondovi [[Desmond Llewelyn|Desmonda Llewelyna]] (stvárnil výstrojného dôstojníka Q v sedemnástich bondovkách), séria ''[[Piráti z Karibiku (filmy)|Piráti z Karibiku]]'' [[Jonathan Pryce|Jonathana Prycea]], seriály ''{{V jazyku|eng|Misfits}}'' a ''Hra o tróny'' [[Iwan Rheon|Iwana Rheona]]. V modelingu sa preslávila [[Naomi Campbell]]ová či [[Kate Mossová]]. Legendou dokumentárnych seriálov BBC je zoológ [[David Attenborough]]. Ďalšou televíznou hviezdou, ktorá prekročila hranice Británie, je kuchár [[Jamie Oliver]], moderátor motoristického seriálu [[Jeremy Clarkson]] či porotca [[Simon Cowell]] z formátov typu ''Pop Idol''. === Pamiatky === [[Súbor:Stonehenge-Green.jpg|náhľad|220x220pixelov|[[Stonehenge]]]] Z prehistorických pamiatok sú najvýznamnejšie [[Stonehenge]], [[Avebury]] a neolitická osada [[Skara Brae]] v Škótsku. Z rímskych čias sú to predovšetkým zbytky [[Hadriánov val|Hadriánovho valu]], ktorým Rimania oddelili Škótsko od Anglicka. [[Súbor:Canterbury Cathedral - Portal Nave Cross-spire.jpeg|náhľad|vľavo|220x220pixelov|[[Canterburská katedrála]]]] Počiatky [[Románska architektúra|románskej architektúry]], jej presnejšej špecifickej ostrovnej verzie nazývanej [[normanský sloh]], reprezentuje [[Hrad Durham]] a [[Durhamská katedrála]]. Normanské základy má aj hrad [[Windsor Castle|Windsor]], druhý najväčší obývaný hrad na svete (hneď po [[Pražský hrad|Pražskom hrade]]) a jedno zo sídel britskej kráľovskej rodiny, rovnako ako londýnsky hrad [[Tower of London|Tower]]. Zo sakrálnych stavieb aj [[Canterburská katedrála]], kde bol zavraždený [[Tomáš Becket]], ktorá už ale prechádza do [[Gotická architektúra|gotiky]]. Podobné prelínanie je typické aj pri ďalších primárne románskych stavbách, ako je [[Elyská katedrála]] alebo [[Norwichská katedrála]]. [[Súbor:London , Westminster - Westminster Abbey - geograph.org.uk - 2113434.jpg|náhľad|[[Westminsterské opátstvo]]]] V [[Peterboroughská katedrála|Peterboroughskej katedrále]] už sa gotika presadila veľmi dravo. Jej veľmi čistý výraz možno zbadať vo [[Westminsterské opátstvo|Westminsterskom opátstve]], známom to mieste korunovácií, svadieb a posledného odpočinku anglických panovníkov. Britskú gotiku reprezentuje tiež aj [[Salisburská katedrála]], [[Lincolnská katedrála]] alebo [[Winchesterská katedrála]] disponujúca najdlhšou hlavnou chrámovou loďou medzi všetkými gotickými katedrálami v Európe. [[Katedrála a metropolitný kostol svätého Petra v Yorku|Yorská katedrála]] je zase najväčšou svojho druhu na severe Európy. Z hradov je gotika dobre cítiť na vodnom hrade [[Hrad Bodiam|Bodiam]] v grófstve [[East Sussex|Východný Sussex]] alebo na najväčšom anglickom hrade [[Hrad Dover|Dover]]. V Škótsku je to [[Edinburský hrad]] alebo [[Palác Linlithgow]], vo Walese hrady [[Hrad Caernarfon|Caernarfon]], [[Hrad Beaumaris|Beaumaris]] alebo [[Conwy Castle|Conwy]]. Z kláštorov [[Kláštor Fountains|Fountains]], ktorý je súčasťou [[Studley Royal Park|kráľovského parku Studley]], ktorý je celý zapísaný medzi [[Svetové dedičstvo UNESCO|pamiatky UNESCO]] (inak avšak [[reformácia]], ktorá na ostrovoch zvíťazila, kláštornému životu nepriala, aj známe [[opátstvo v Canterbury]] sa napríklad premenilo na ruinu). [[Súbor:2019-05-16 09-59-18 Großbritannien Aboyne, Upper Deeside and Donside Ward Carnaquheen 331.4.jpg|náhľad|upright|Zámek [[Balmoral Castle|Balmoral]]|vľavo]] [[Renesančná architektúra|Renesanciu]] uviedli na ostrovy [[Tudorovci]]. Tzv. tudorovskú architektúru reprezentuje hlavne [[Hampton Court Palace]] a [[St James's Palace]], oba v Londýne. Renesančné prvky už dominujú aj na škótskom hrade [[Stirling castle|Stirling]]. Najčistejší renesančný výraz, aký je známy z kontinentálnej Európy, má však škótsky zámok [[Balmoral Castle|Balmoral]], letný byt britskej kráľovskej rodiny, v ktorom zemrela kráľovna [[Alžbeta II.]] [[Súbor:Buckingham Palace from gardens, London, UK - Diliff (cropped).jpg|náhľad|220x220pixelov|[[Buckinghamský palác]]]] [[Súbor:City of London, London, UK - panoramio (44).jpg|náhľad|vľavo|220x220pixelov|[[Katedrála svätého Pavla (Londýn)|Katedrála svätého Pavla]]]] V 17. a 18. storočí vznikali vidiecke sídla, ktoré mali nezameniteľný štýl, k najslávnejším patrí [[Blenheim Palace|Blenheimský palác]], slávny tým, že sa tu narodil [[Winston Churchill]]. Možno ho zaradiť do [[Baroková architektúra|baroka]], rovnako ako [[Kensingtonský palác]] v Londýne z dielne [[Christopher Wren|Christophera Wrena]]. Avšak zďaleka najznámejším prejavom tohto štýlu v Británii je iné Wrenovo dielo, [[Katedrála svätého Pavla (Londýn)|Katedrála svätého Pavla]] v Londýne. Na ostrovoch bol obľúbený aj [[Klasicistická architektúra|klasicizmus]]. Klasicistický je [[Holyrood castle|zámok Holyrood]] v Škótsku, ešte omnoho známejší je [[Buckinghamský palác]] v Londýne, od roku 1837, s nástupom kráľovny [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|Viktórie]], oficiálne sídlo kráľovskej rodiny. [[Súbor:Royal Albert Hall, London - Nov 2012.jpg|náhľad|[[Royal Albert Hall]]]] K najslávnejším stavbám sveta v [[Historizmus (umenie)|historistickom]] štýle 19. storočia, v tomto prípade [[Neogotika|neogotickom]], patrí [[Westminsterský palác]] v Londýne, kde v súčasnosti sídli britský parlament. Jeho súčasťou je aj veža [[Elizabeth Tower|Big Ben]], jeden z najväčších symbolov Británie. Originálnym prejavom historizmu je [[Broadway Tower]] vo [[Worcestershire|Worcestershire]]. Preslávenými stavbami sú koncertná sála [[Royal Albert Hall]] alebo budova [[Royal Opera House]], obvykle nazývaná Covent Garden. Priekopnickym bol [[Crystal Palace (budova)|Krištáľový palác]] v [[Hyde Park (Londýn)|Hyde Parku]] postavený pri príležitosti [[Svetová výstava 1851|světovej výstavy v roku 1851]], jedna z prvých skeletových stavieb sveta. [[Súbor:30 St Mary Axe from Leadenhall Street.jpg|náhľad|219x219pixelov|[[30 St Mary Axe]]]] K najznámejším stavbám [[Moderná architektúra|modernej]] a [[Postmodernizmus (architektúra)|postmodernej architektúry]] v Británii patrí budova [[30 St Mary Axe]], nazývaná obvykle Uhorka, z dielne [[Norman Foster|Normana Fostera]]. [[Súbor:Tower bridge1.jpg|náhľad|upright|vľavo|[[Tower Bridge]]]] K najvýznamnejším priemyselným pamiatkam patrí [[Tower Bridge]], symbol najslávnejšej éry Britského impéria z konca 19. storočia a jeden z najväčších symbolov Londýna. Ďalej je to [[Pontcysyllte Aqueduct]] alebo [[Iron Bridge]] v grófstve [[Shropshire]], prvý liatinový most na svete a jeden zo symbolov priemyselnej revolúcie. Bol zapísaný na zoznam Svetového dedičstva UNESCO, rovnako ako priekopnícky [[Forth Railway Bridge|Forth Bridge]] pri [[Edinburgh]]u otvorený v roku 1890. Na zozname sú aj niektoré mestské celky, ako kúpele [[Bath]], [[Edinburgh]], [[Liverpool]], londýnska štvrť [[Greenwich]] (vrátane slávnej [[Royal Observatory, Greenwich|observatórie]]), alebo škótska dedinka [[New Lanark]], kde sa utopista [[Robert Owen]] pokúsil zrealizovať niektoré svoje predstavy o ideálnej spoločnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Seznam světového dědictví UNESCO ve Spojeném království Velké Británie a Severního Irska - Histoire-Ucad.org | url = https://cs.histoire-ucad.org/seznam-svetoveho-dedictvi-unesco-ve-spojenem-kralovstvi-velk | periodikum = cs.histoire-ucad.org | dátum prístupu = 2019-10-30 | url archívu = https://web.archive.org/web/20191030090044/https://cs.histoire-ucad.org/seznam-svetoveho-dedictvi-unesco-ve-spojenem-kralovstvi-velk | dátum archivácie = 2019-10-30 }}</ref> === Šport === [[Súbor:Wembley Stadium 2014-04-13.jpg|náhľad|vľavo|300px|[[Wembley Stadium|New Wembley Stadium]]]] [[Súbor:2015 Rugby World Cup, Wales vs. Australia (21921161599).jpg|náhľad|[[Twickenham Stadium]] v Londýne, kde sa hrá [[Ragby (skupina hier)|ragby]]]] [[Súbor:Bobby Charlon (1970).jpg|náhľad|upright|[[Bobby Charlton]]]] Veľká Británia je kolískou futbalu. Anglická liga, [[Premier League]], patrí k najprestížnejším na svete, hrá sa od augusta do mája. Kluby [[Liverpool FC|Liverpool]], [[Manchester United FC|Manchester United]], [[Nottingham Forest FC|Nottingham Forest]], [[Chelsea FC|Chelsea]] a [[Aston Villa FC|Aston Villa]] dokázali vyhrať [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]]. V [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] a v [[Európska liga UEFA|Európskej lige]] triumfovali aj [[Tottenham Hotspur]], [[West Ham United]], [[Manchester City]], [[Everton FC|Everton]], [[Arsenal FC|Arsenal Londýn]] a [[Ipswich Town]]. Najúspešnejšími škótskymi klubmi sú [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] a [[Celtic FC|Celtic Glasgow]]. [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglická futbalová reprezentácia]] získala jeden titul majstrov sveta, v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1966|1966]]. [[Zlatá lopta France Football|Zlatú loptu]] pre najlepšieho futbalistu Európy získali [[Stanley Matthews]] (1956), [[Bobby Charlton]] (1966), [[George Best]] (1968), [[Kevin Keegan]] (1978, 1979) a [[Michael Owen]] (2001). K futbalovým legendám patria aj [[Bobby Moore]], [[Gary Lineker]], [[Frank Lampard]], [[Steven Gerrard]], [[Alan Shearer]] alebo [[David Beckham]]. Druhým najobľúbenejším športom je [[Ragby (skupina hier)|ragby]]. Najdôležitejšie zápasy ragbyovej ligy sa hrajú na štadiónoch Twickenham v [[Londýn]]e, Millennium v [[Cardiff]]e a Murrayfield v [[Edinburgh]]u od marca do októbra. Zo [[Škótsko|Škótska]] pochádza [[golf]], v roku [[1650]] sa hral už na 12 miestach. Oficiálne pravidlá ustanovil v roku [[1897]] Kráľovský golfový klub sv. Andrewa a potom golf prenikol do celého sveta. V Škótsku sa hrá Scottish Open Golf a po celej krajine mnoho väčších aj lokálnych turnajov profesionálov ale aj amatérov. [[Kriket]] hrajú od konca 18. storočia všetci a všade, cez víkendy pred každým domom. Najväčšou kriketovou arénou je Lord’s v Londýne. Jazdectvo označil za šport kráľ [[Karol II. (Anglicko)|Karol II. Stuart]]. Od tej doby sa konajú pravidelne napr. Grand National v Aintree v Liverpoole, Scottish Grand National v Ayre a Derby a Oaks v Epsome. Najväčším tenisovým turnajom je [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]]. Vo Veľkej Británii je aj mnoho ľahkoatletických mítingov, turnajov v [[bejzbal]]e ale aj v ďalších športoch. Populárny je [[aerobik]], [[joga]], [[Bojové umenie|bojové umenia]]. V parkoch sú cyklotrasy aj chodníky pre jogging. Romantický vidiek Východného Anglicka je jedným z obľúbených oblastí pre cykloturistiku. Populárny je [[jachting]], túry na koňoch, horské túry, [[Horolezectvo|alpinizmus]], [[rafting]], lietania na [[Závesný klzák|rogalách]] či v balóne. Na vidiek sa chodí aj rybárčiť, platia však rôzne prísne miestne obmedzenia. Ďalej sú tu voľne prístupné golfová ihriska a veľmi obľúbený je beh po centre Londýna. Briti trikrát usporiadali olympijské hry, vždy v Londýne ([[Letné olympijské hry 1908|1908]], [[Letné olympijské hry 1948|1948]], [[Letné olympijské hry 2012|2012]]). [[Súbor:Lewis Hamilton 2022.jpg|vľavo|náhľad|[[Lewis Hamilton]] vo formule Mercedes]] Anglicko dodalo Británii mnoho športových hviezd. [[Lewis Hamilton]] je sedemnásobný majster sveta vo Formuli 1 (2008, 2014, 2015, 2017, 2018, 2019, 2020), čím má vyrovnaný rekord v celkovom počte výhier šampionátu jazdcov s [[Michael Schumacher|Michaelom Schumacherom]], [[Graham Hill]] dvojnásobný (1962, 1968), jeden titul má [[Mike Hawthorn]] (1958), [[John Surtees]] (1964), [[James Hunt]] (1976), [[Nigel Mansell]] (1992), [[Damon Hill]] (1996) a [[Jenson Button]] (2009). [[Mike Hailwood]] je deväťnásobným [[Majstrovstvá sveta cestných motocyklov|mastrom sveta v pretekoch cestných motocyklov]]. [[Chris Froome]] je štvornásobným víťazom [[Tour de France]]. Dráhový cyklista [[Jason Kenny]] má šesť zlatých olympijských medailí, jeho kolega [[Bradley Wiggins]] päť (jednu z cesty), rovnako ako veslár [[Steve Redgrave]]. Jachtár [[Ben Ainslie]] má štyři zlata zo štyroch rôznych hier. Najúspešnejším britským atlétem na OH je [[Mo Farah]], rodák zo [[Somálsko|Somálska]] (štyri zlaté z dlhých behov), k atletickým legendám patrí aj bežec [[Sebastian Coe]]. [[Alistair Brownlee]] je najúspešnejší olympijský [[triatlon]]ista všetkých dôb, [[Lizzy Yarnoldová]] sa môže pochváliť rovnakou bilanciou v [[skeleton]]e. Ikonickou postavou kriketu je [[William Gilbert Grace]]. [[Súbor:Andy Murray (US Open 2012) cropped 16-9.jpg|náhľad|[[Andy Murray]]]] Škóti v športu taktiež nezaostávajú. Škótskou trénerskou futbalovou legendou je [[Alex Ferguson]]. Jeho slávnym predchodcom v Manchesteri United bol [[Matt Busby]]. Držiteľom Zlatej lopty je [[Denis Law]], mnoho úspechov si pripísal aj [[Kenny Dalglish]]. Najúspešnejším škótskym (a vôbec britským) tenistom je víťaz Wimbledonu [[Andy Murray]]. Trojnásobným mastrom sveta vo Formuli 1 sa stal [[Jackie Stewart]], dvojnásobným [[Jim Clark]]. V pretekoch rally se preslávil [[Colin McRae]]. Šesť zlatých olympijských medailí má dráhový cyklista [[Chris Hoy]]. Waleskými futbalovými legendami sú [[John Charles]], [[Ryan Giggs]], [[Mark Hughes]] či [[Ian Rush]], na ragbyových kolbiskách sa preslávil [[Gareth Edwards]]. === Kuchyňa === [[Súbor:Fish and chips blackpool.jpg|náhľad|Fish and chips]] Britská kuchyňa vychádza z [[Kelti|keltských]] a [[Anglosasi|anglosaských]] tradícií, bola ale ovplyvnená aj kulinárskymi tradíciami britských kolónií, hlavne [[Indická kuchyňa|indickou kuchyňou]]. Za národné jedlo je v celej Británii považované ''[[fish and chips]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Fish and chips: Proč Britové tolik milují smaženou rybu a hranolky? A kde si je dát jako místní? Víme! | periodikum = Radynacestu.cz | vydavateľ = | url = https://www.radynacestu.cz/magazin/fish-and-chips/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2019-12-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fish and chips. Za svůj národní poklad vděčí Británie imigrantům | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/xman/styl/fish-and-chips-smazena-ryba-hranolky-svetova-valka-moralka-narodni-pokrm-velka-britanie.A200911_185358_xman-styl_fro | dátum vydania = 2020-09-20 | dátum prístupu = 2020-09-20 }}</ref> Je tvorené rybou (obvykle [[treska|treskou]]) smaženou v cestíčku a smaženými [[Zemiakové hranolčeky|hranolkami]], ktoré sa tradične polievajú [[Ocot|sladovým octom]] a posypávajú [[Chlorid sodný|soľou]]. Tradičné sú aj [[puding]]y, napríklad yorkshirsky puding, alebo známy [[vianočný puding]] vyrábaný zo [[Sušené ovocie|sušeného ovocia]], [[Tuk|tuku]], [[Melasa|melasy]] a [[korenie|korenia]], ktorá táto kombinácia niekedy ostatných Európanov prekvapí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ještě za pět let bude náš vánoční pudink chutnat skvěle, tvrdí v malé londýnské továrně | periodikum = Radiožurnál | url = https://radiozurnal.rozhlas.cz/jeste-za-pet-let-bude-nas-vanocni-pudink-chutnat-skvele-tvrdi-v-male-londynske-6279438 | dátum vydania = 2013-12-22 | dátum prístupu = 2019-12-23 }}</ref> Hovädzie mäso sa často upravuje ako tzv. [[rostbíf]] alebo [[steak]], napríklad [[Beef Wellington]], čo je hovädzí steak obalený vo vrstve pašteky, zmesou z [[Huby|húb]], [[Parmská šunka|parmskej šunky]] upečený v [[Lístkové cesto|lístkovom ceste]]. Obľúbené sú aj klobásy, mäsové koláče a [[sendvič]]e. Škótskou národnou špecialitou je [[haggis]], čo sú [[Ovca (Ovis)|ovčie]] vnútornosti z [[Cesnak cibuľový|cibuľou]] a [[ovsené vločky|ovsenými vločkami]] [[Varenie|varené]] v ovčom [[Žalúdok|žalúdku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pochoutka, u které se neptejte po surovinách. To je tradiční skotský haggis | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/hobby/domov/haggis-recept-britske-velvyslanectvi-v-praze.A180212_122126_hobby-domov_bma | dátum vydania = 2018-02-13 | dátum prístupu = 2019-12-23 }}</ref> Waleskou špecialitou je polievka [[cawl]] z mäsa, [[Ľuľok zemiakový|zemiakov]], [[Kapusta repková kvaková|kapusty]] a [[Mrkva obyčajná|mrkvy]]. [[Súbor:Marmite.jpg|vlevo|náhľad|[[Marmite]]]] V Británii vznikla [[worcestrová omáčka]], ktorá sa ako dochucovadlo rozšírila po celom svete, tradične obsahuje [[Kvasenie|fermentovanú]] [[Sója fazuľová|sóju]], [[ocot]], [[Melasa|melasu]], [[Cesnak (rod)|cesnak]], [[Ďumbier (rastlina)|zázvor]], [[Sardela európska|ančovičky]] a ďalšie prísady.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Worcestrová omáčka je tekuté koření | periodikum = Regiony | url = https://regiony.rozhlas.cz/worcestrova-omacka-je-tekute-koreni-7418318 | dátum vydania = 2014-10-17 | dátum prístupu = 2019-12-23 }}</ref> Britskou špecialitou je [[marmite]], pomazánka vyrábaná z [[Kvasinka|kvasinkového]] extraktu, ktorý vzniká ako vedľajší produkt pri varení [[Pivo|piva]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Vitaminy nabitá pomazánka Marmite: Budete ji milovat, nebo nenávidět | periodikum = ŽENA-IN | vydavateľ = | url = https://zena-in.cz/clanek/vitaminy-nabita-pomazanka-marmite-budete-ji-milovat-nebo-nenavidet | dátum vydania = | dátum prístupu = 2019-12-23 }}</ref> Najrozšírenejším druhom sýra je [[čedar]], ďalší britský (presnejšie juhoanglický) vynález.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Cheddar: Městečko, které dalo světu slavný sýr Čedar | periodikum = Radynacestu.cz | vydavateľ = | url = https://www.radynacestu.cz/magazin/cheddar/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2019-12-23 }}</ref> Špecifiká má aj britské stolovanie. Británie je známa bohatými [[raňajky|raňajkami]]. Tradičné britské raňajky sa skladajú zo [[Praženie (na tuku)|smažených]] [[Vajce|vajec]], smažene [[Slanina (pokrm)|slaniny]], [[Párok|párkov]], [[fazuľa|fazulí]] a [[Chlieb|chleba]] (často [[toast]]ového) a niekedy aj z [[Rajčiak jedlý|rajčín]] alebo smažených [[Huby|húb]]. Povestným rituálom je aj tzv. čaj o piatej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Čaj o páté: Anglická tradice proslulá po celém světě | periodikum = Radynacestu.cz | vydavateľ = | url = https://www.radynacestu.cz/magazin/caj-o-pate/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2019-12-23 }}</ref> Británia má tretiu najväčšiu spotrebu čaja na obyvateľa (po [[Turecko|Turecku]] a [[Írsko|Írsku]]). Do Veľkej Británie sa dostal čaj z [[Čína|Číny]]. Najpopulárnejšie sú silné [[Černý čaj|čierne čaje]], často podávané s [[Mlieko (cicavce)|mliekom]] a [[sušienka]]mi. Z alkoholických nápojov je v Británii populárne [[pivo]] a [[cider]] (nápoj z kvasených jabĺk) alebo [[Hruška (plod)|hrušková]] verzia cideru [[Perry (nápoj)|perry]]. V Škótsku sa vyrába cenená [[Škótska whisky|whisky]], pálenka z jačmenného sladu. Najstaršia písomná zmienka o jej pálení pochádza z 15. storočia, ale tradícia bude zrejme ešte hlbšia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Skotská whisky: Národní nápoj, na který jsou Skoti náležitě hrdí | periodikum = Radynacestu.cz | vydavateľ = | url = https://www.radynacestu.cz/magazin/skotska-whisky/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2019-12-23 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=United Kingdom}} == Externé odkazy == {{Portál|Spojené kráľovstvo|Britský}} * [https://www.gov.uk/ Oficiálna stránka vlády jej veličenstva] {{eng icon}} * [https://www.royal.uk/ Oficiálna stránka britskej kráľovskej rodiny] {{eng icon}} {{Spojené kráľovstvo}} {{Západoeurópska únia}} {{Krajiny G8}} {{NATO}} {{OECD}} {{Európa}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategória:Spojené kráľovstvo| ]] [[Kategória:Konštitučné monarchie]] [[Kategória:Krajiny EÚ]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia Commonwealthu]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] [[Kategória:Krajiny G8]] 2ckavbwa7k29swsna3ncp6q2ibsbl65 2026 0 4273 8205872 8205526 2026-04-29T18:09:59Z ~2026-26006-90 293405 /* Úmrtia */ 8205872 wikitext text/x-wiki {{Rok2|2026}} Rok '''2026''' ('''[[Rímska číslica|MMXXVI]]''') je [[kalendárny rok]], ktorý v súlade s [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskym kalendárom]] začal vo štvrtok [[1. január]]a a skončí vo štvrtok [[31. december|31. decembra]]. == Udalosti == * [[1. január]] – Bulharsko prijalo [[euro]] a stalo sa 21. členským štátom [[Eurozóna|eurozóny]]. * 1. január – [[Cyprus]] prevzal od [[Dánsko|Dánska]] na pol roka [[Predsedníctvo Rady Európskej únie]]. * 1. január – [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskymi hlavnými mestami kultúry]] v roku 2026 sú finske [[Oulu]] a slovenský [[Trenčín]]. * 1. január – pri požiari v bare v Crans-Montane vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] zahynulo 40 ľudí a 119 bolo zranených. * [[3. január]] – [[Spojené štáty|USA]] zaútočili na ciele vo [[Venezuela|Venezuele]] a oznámili, že špeciálne jednotky Delta Force zajali prezidenta [[Nicolás Maduro|Nicolása Madura]] a jeho manželku [[Ciliu Floresovú]]. * [[6. február|6.]] – [[22. február]] – [[Zimné olympijské hry 2026|XXV. zimné olympijské hry]] v [[Miláno|Miláne]] v [[Taliansko|Taliansku]]. * [[28. február]] – [[Spojené štáty|USA]] a [[Izrael]] [[izraelsko-americké útoky na Irán (2026)|spustili útoky]] na celé územie [[Irán]]u == Očakávané udalosti == * [[15. máj|15.]] – [[31. máj]] – 89. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] vo švajčiarskom [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]]. * [[11. jún]] – [[19. júl]] – 23. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|majstrovstvá sveta vo futbale]] ktoré sa odohrajú v [[Kanada|Kanade]], [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Mexiko|Mexiku]]. * [[15. november]] – sonda [[Voyager 1]] dosiahne vzdialenosť 1 [[svetelný deň]] od [[Zem]]e. == Úmrtia == [[Súbor:Catherine O'Hara at the 2024 Toronto International Film Festival (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Catherine O’Harová]] († 30. január)]] [[Súbor:Robert Duvall (actor, at home, New York City apartment, 1984) (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Robert Duvall]] († 16. február)]] [[Súbor:Chuck Norris May 2015.jpg|náhľad|upright|[[Chuck Norris]] († 19. marec)]] [[Súbor:Imrich Bugár 2013.JPG|náhľad|upright|[[Imrich Bugár]] († 8. apríl)]] * {{0}}[[6. január]] - [[Béla Tarr]], maďarský filmový režisér, scenárista a producent (* [[1955]]) * {{0}}[[8. január]] – [[Václav Cigler]], český sochár, sklársky umelec, šperkár a pedagóg (* [[1929]]) * {{0}}[[9. január]] – [[Peter Kormaník]], slovenský teológ, liturgista a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * [[10. január]] – [[Erich von Däniken]], švajčiarsky spisovateľ (* [[1935]]) * 10. január – [[Ivan Štampach]], český religionista a teológ (* [[1946]]) * 10. január – [[Oskár Elschek]], slovenský etnomuzikológ (* [[1931]]) * 10. január – [[František Čitbaj]], slovenský gréckokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, kánonista a sudca (* [[1957]]) * [[13. január]] – [[Rudolf Urc]], slovenský filmový režisér (* [[1937]]) * 13. január – [[Jana Benková]], slovenská spisovateľka (* [[1970]]) * [[15. január]] – [[Irena Grécka a Dánska]], grécka princezná (* [[1942]]) * [[16. január]] – [[Marcel Osztas]], slovenský moderátor a hypeman (* [[1988]]) * [[20. január]] – [[Adela Gleijerová]], uruguajská herečka (* [[1933]]) * [[22. január]] – [[Ivan Szabó]], slovenský novinár, prozaik a spisovateľ literatúry faktu (* [[1939]]) * [[23. január]] – [[Arpád Tarnóczy]], slovenský vodnopólový funkcionár, bývalý politik (* [[1936]]) * [[24. január]] – [[Jaromír Pastorek]], slovenský biochemik (* [[1957]]) * [[27. január]] – [[Marian Dyda]], slovenský petrológ a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * [[30. január]] – [[Catherine O’Harová]], kanadsko-americká herečka, spisovateľka a komička (* [[1954]]) * {{0}}[[1. február]] – [[Ján Mazúch]], slovenský futbalista a tréner (* [[1944]]) * {{0}}[[4. február]] – [[Milan Melník]], slovenský vedec, vysokoškolský učiteľ a chemik (* [[1938]]) * {{0}}[[6. február]] - [[Jana Brejchová]], česká herečka (* [[1940]]) * {{0}}[[7. február]] – [[John Flanagan (spisovateľ)|John Flanagan]], americký spisovateľ (* [[1944]]) * [[10. február]] – [[Otto Šimko]], slovenský účastník [[SNP]], svedok holokaustu (* [[1924]]) * [[11. február]] – [[James Van Der Beek]], americký herec (* [[1977]]) * [[13. február]] - [[Juraj Gavula]], slovenský výtvarník, sochár a pedagóg (* [[1942]]) * [[16. február]] – [[Robert Duvall]], americký herec a režisér (* [[1931]]) * 16. február – [[Hélène Ahrweilerová]], grécko-francúzska byzantologička a spisovateľka (* [[1926]]) * [[17. február]] – [[Jesse Jackson]], americký baptistický pastor, aktivista a politik (* [[1941]]) * [[19. február]] – [[Eric Dane]], americký herec (* [[1972]]) * 19. február – [[Polycarp Pengo]], tanzánský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi, emeritný arcibiskup Dar es Salaam (* [[1944]]) * [[21. február]] – [[Petr Horák]], český filozof (* [[1935]]) * [[24. február]] – [[Jan Šebestík]], česko-slovenský filozof vedy (* [[1931]]) * [[27. február]] – [[Neil Sedaka]], americký popový spevák, klavirista, hudobný skladateľ a textár (* [[1939]]) * [[28. február]] – [[Sajjid Alí Chámeneí]], iránsky duchovný a politický vodca Iránu (* [[1939]]) * 28. február – [[Mahmúd Ahmadínežád]], iránsky politik a bývalý prezident Iránu (* [[1956]]) * {{0}}[[1. marec]] – [[Dagfinn Føllesdal]], nórsky filozof (* [[1932]]) * {{0}}[[5. marec]] – [[Charles Antony Richard Hoare]], britský informatik (* [[1934]]) * {{0}}[[8. marec]] – [[Anthony James Leggett]], britsko-americký fyzik, [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|nositeľ Nobelovej ceny]] (* [[1938]]) * {{0}}[[9. marec]] – [[Leoš Šimánek]], český cestovateľ a spisovateľ (* [[1946]]) * [[11. marec]] – [[Michel Hulin]], francúzsky filozof (* [[1936]]) * [[13. marec]] – [[Phil Campbell]], waleský hudobník, gitarista skupiny [[Motörhead]] (* [[1961]]) * [[14. marec]] – [[Jürgen Habermas]], nemecký filozof (* [[1929]]) * 14. marec – [[Christopher A. Sims]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1942]]) * [[15. marec]] – [[Marián Urban]], slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent (* [[1951]]) * [[16. marec]] – [[Jamie Blanks]], austrálsky filmový režisér a hudobný skladateľ (* [[1971]]) * [[18. marec]] – [[Heisuke Hironaka]], japonský matematik (* [[1931]]) * [[19. marec]] – [[Chuck Norris]], americký herec, majster bojových umení, kaskadér a mediálna osbnosť (* [[1940]]) * [[22. marec]] – [[Lionel Jospin]], francúzsky politik (* [[1937]]) * 22. marec – [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn]], vietnamský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi (* [[1934]]) * [[23. marec]] – [[Chip Taylor]], americký hudobný skladateľ a spevák (* [[1940]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Viera Hegerová]], slovenská prekladateľka (* [[1933]]) * {{0}}[[8. apríl]] – [[Mario Adorf]], nemecký herec (* [[1930]]) * {{0}}8. apríl – [[Imrich Bugár]], slovenský atlét maďarskej národnosti (* [[1955]]) * {{0}}[[9. apríl]] – [[Afrika Bambaataa]], americký DJ a komunitný vodca (* [[1957]]) * [[10. apríl]] – [[Katalin Vadkerty]], slovenská historička, vysokoškolská pedagogička a publicistka (* [[1928]]) * [[12. apríl]] – [[Alojz Rosina]], slovenský lekár (* [[1931]]) * [[14. apríl]] – [[Michael Oser Rabin]], izraelský informatik (* [[1931]]) * [[15. apríl]] – [[Ivan Rebernik]], slovinský knihovník a diplomat (* [[1939]]) * [[16. apríl]] – [[Jan Potměšil]], český herec (* [[1966]]) * [[17. apríl]] – [[Nathalie Baye]], francúzska herečka (* [[1948]]) * [[20. apríl]] – [[Mária Adamcová]], slovenská operná speváčka, mezzosopranistka (* [[1930]]) * [[21. apríl]] – [[Milan Šuna]], slovenský horolezec, tatranský horský vodca (* [[1966]]) * [[22. apríl]] – [[Peter J. Carroll]], anglický okultista (* [[1953]]) * [[26. apríl]] – [[Nedra Talleyová]], americká speváčka (* [[1946]]) * [[27. apríl]] – [[Edita Egerová]], americká psychologička a spisovateľka maďarského pôvodu (* [[1927]]) * [[28. apríl]] – [[Ján Kerekréti]], slovenský politik (* [[1943]]) [[Kategória:2026|2026]] [[Kategória:Roky v budúcnosti| 2026]] n799a69gv882wfb0uqzz3z81nxyjn68 20. roky 20. storočia 0 4512 8206072 7841270 2026-04-30T08:52:56Z Pe3kZA 39673 /* Udalosti */ d 8206072 wikitext text/x-wiki {{Desaťročie|192}} Roky [[1920]]{{--}}[[1929]], súhrnne zvané '''20. roky 20. storočia''', boli v celosvetovom meradle dobou relatívnej prosperity, spojené so zotavením po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]], avšak zároveň už hostili udalosti, ktoré boli predzvesťou [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. [[Súbor:1920s decade montage.png|náhľad|Fotomontáž rôznych udalostí 20. rokov [[20. storočie|20. storočia]].]] == Udalosti == * Bolo plne zjednotené [[Česko-Slovensko]], zjednotila sa aj [[Juhoslávia]] a vznikol [[Sovietsky zväz]]. * Zaniká [[Osmanská ríša]] a je založená [[Turecká republika]]. {{Portál|20. storočie|Portál 20. storočia}} [[Kategória:20. roky 20. storočia| ]] au92p6yvsdmfh84kjfdcqaxsurunixi Most Lanfranconi 0 6078 8205967 8161094 2026-04-29T21:55:13Z ~2026-26127-24 293431 úprava dennej intenzity 8205967 wikitext text/x-wiki {{Geobox | bridge <!-- *** Heading *** --> | name = Most Lanfranconi | native_name = | other_name = | category = most <!-- *** Image *** --> | image = most lafranconi.jpg | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = Bratislavský kraj | commune_type = Mesto | commune = Bratislava <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d = 48.142466 | long_d = 17.075372 | coordinates_type = | established_type = Postavený | established = [[1985]] – [[1991]] | established_note = | established1_type = otvorený | established1 = [[1992]] <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v rámci Bratislavy | map_locator = Bratislava <!-- *** Websites *** --> | commons = Lafranconi Bridge }} '''Most Lanfranconi'''<ref name="tasr-2021-vyznacenie">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Most Lanfranconi v Bratislave už nesie korektný názov|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/regiony/most-lanfranconi-v-bratislave-uz-nesie/582420-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2021-10-09|dátum prístupu=2021-10-10}}</ref> (do roku 2020: '''Most Lafranconi'''<ref name="ugkk-smernica" /><ref name="dopravoprojekt" /><ref name="psp" /><ref name="ba-zoznam-komunikacii" />, do roku 1992: ''Most mládeže'', ''most Mládeže''<ref>Zdroje pozri nižšie.</ref>) je prvý betónový most, ktorý preklenul [[Dunaj]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Je to [[diaľnica|diaľničný]] most, ktorý bol postavený v rokoch [[1985]]{{--}}[[1991]]. Slávnostne ho otvorili v roku [[1992]]. Denne po ňom prejde okolo 100 000 vozidiel. == Charakteristika == Projekt vzišiel zo siedmich súťažných návrhov v roku [[1976]]. Jeho prioritou bola esteticky čistá stavba nezasahujúca svojím tvarom a konštrukciou do rázu okolitej krajiny, nezabraňujúca vo výhľadoch od mesta a nachádzajúca sa v harmonickom súlade s už stojacim dominantným [[Most_SNP|Mostom SNP]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jakubec | meno = Viktor | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Ruky“ nad Dunajom | periodikum = elektrón | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = | ročník = | číslo = 9 | strany = 34-35 | url = | issn = }}</ref> Most má sedem polí a celkovú dĺžku 761 m. Štvorpruhová vozovka je široká 30 metrov. Najväčšiu hrúbku má konštrukcia pri centrálnom pilieri, kde dosahuje 11 metrov. Do okrajových častí sa postupne vejárovito zužuje až na hrúbku 2,7 metra. Pod vozovkou sa po obidvoch stranách nachádzajú lávky pre peších a [[cyklistika|cyklistov]]. V dutej konštrukcii vedie vodovodné potrubie aj [[plynovod]]. == Názov == Pôvodne, t.j. počas výstavby, sa most volal ''Most mládeže'' (resp. podľa pravopisu platného do roku 1991 ''most Mládeže'').<ref name=Navrátilová>{{Citácia knihy | priezvisko = Navrátilová | meno = Helena | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hančin | meno2 = Vladimír | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Hatalová | meno3 = Mária | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Bratislava : sprievodca : &#x5B;história, vychádzky, pamiatky, informácie, plánky, fotografie, mapa&#x5D; | vydanie = 2. preprac. a dopl | vydavateľ = Šport | miesto = Bratislava | rok = 1992 | počet strán = 184 | url = | isbn = 80-7096-202-X | kapitola = | strany = 54| jazyk = }}</ref><ref name=Babiar>{{Citácia knihy | priezvisko = Babiar | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam ulíc a územné členenie hlavného mesta SR Bratislavy podľa urbanistických obvodov | vydanie = | vydavateľ = Vydavateľstvo Minor | miesto = | rok = 1993 | počet strán = 53 | url = | isbn = 978-80-901407-1-4 | kapitola = | strany = 11| jazyk = }}</ref><ref>[[Pravidlá slovenského pravopisu]] 1971, S. 39</ref><ref>Pravidlá slovenského pravopisu 1991, S. 14, 65</ref> Napokon v roku 1992 most dostal meno ''Most Lafranconi''.<ref name="ugkk-smernica">Most Lafranconi. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Smernica na štandardizáciu geografických názvov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/dokumenty-k-cinnosti/smernica-sgn.pdf#page=22 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-06 | miesto = Bratislava | strany = 24}}</ref><ref name="dopravoprojekt">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Most Lafranconi cez Dunaj v Bratislave | url = https://dopravoprojekt.sk/projekt/most-lafranconi-cez-dunaj-v-bratislave/ | vydavateľ = Dopravoprojekt | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-06 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="psp">Most Lafranconi. In: [[Pravidlá slovenského pravopisu]] 2000 (S. 64) a 2013 [https://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf]</ref><ref name="ba-zoznam-komunikacii">Most Lafranconi. In: ZOZNAM KOMUNIKÁCIÍ NA ÚZEMÍ HLAVNÉHO MESTA SR BRATISLAVY. stav: február 2018 [https://bratislava.blob.core.windows.net/media/Default/Dokumenty/Zoznam%20komunik%C3%A1ci%C3%AD%20na%20%C3%BAzem%C3%AD%20hlavn%C3%A9ho%20mesta%20SR%20Bratislavy.pdf]</ref><ref name="EL" /><ref name="Hol" /><ref name="Hor" /><ref name="Babiar" /> Meno Most Lafranconi vzniklo prevzatím mena [[Študentský domov Lafranconi|študentského internátu Lafranconi]] resp. okolitej štvrte nazývanej Lafranconi na severnom brehu Dunaja pri moste. Tento internát a štvrť boli pomenované podľa tunajších pozemkov talianskeho architekta [[Enea Grazioso Lanfranconi|Eneu Graziosa Lanfranconiho]] ([[1850]]{{--}}[[1895]]), prípadne podľa [[Lanfranconiho vila|jeho vily]], ktorá v tejto oblasti pôvodne stála a bola pre stavbu mosta asanovaná. Meno rodiny Lanfranconi sa síce prevažne uvádza v tvare Lanfranconi, ale občas sa uvádza aj v tvare Lafranconi{{#tag:ref|Porovnaj napríklad <ref>LANFRANCONI, Antonio (Lafranconi). In: [[Biografický lexikón Slovenska]] V, S. 621</ref><ref>Lafranconi, Grazioso Enea. In: {{Citácia knihy | editori = [[Pavel Bujnák]] | titul = Slovenský náučný slovník | odkaz na titul = Slovenský náučný slovník | zväzok = II. E{{--}}M | miesto = Bratislava–Praha | vydavateľ = Litevna | rok = 1932 | počet strán = 379 | strany = 284 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kniha mesta Bratislavy (Bratislava város aranykönyve) | vydanie = | vydavateľ = Čechoslovakia | miesto = | rok = 1928 | počet strán = 392 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 303| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 100 &#x5B;i.e. Sto&#x5D; rokov Mestského Múzea v Bratislave, 1868-1968 (jubilejný zväzok) | vydanie = | vydavateľ = Typis OBZOR | miesto = | rok = 1968 | počet strán = 364 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>.|group=Pozn.}}); podľa niektorých názorov je tvar Lafranconi chyba. Pri pomenovaní internátu resp. štvrte sa každopádne používal a zaužíval len tvar Lafranconi, čiže tvar bez -n-.<ref name="EL">Evidenčný list pamätihodnosti mestaKaV-3-6 [http://www.muop.bratislava.sk/assets/File.ashx?id_org=600176&id_dokumenty=1859] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20231021192549/https://muop.bratislava.sk/assets/File.ashx?id_org=600176&id_dokumenty=1859 |date=2023-10-21 }}</ref><ref name="Hol">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Soňa Pacherová, Pravda | odkaz na autora = | titul = Holčík: Návrat k názvu Most SNP je hlúposť | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/209090-holcik-navrat-k-nazvu-most-snp-je-hlupost/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2009-07-22 | dátum prístupu = 2021-02-06 }}</ref><ref name="Hor">HORECKÝ, J. Názvy mostov. In: Kultúra slova 6, 2001 [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2001/6/ks2001-6.html]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = DREZZIO | odkaz na autora = | titul = Podľa E. G. Lanfranconiho je pomenovaný internát aj most | url = https://www.skolske.sk/clanok/47564/podla-e-g-lanfranconiho-je-pomenovany-internat-aj-most | vydavateľ = skolske.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2020]] bola zastávka [[Mestská hromadná doprava v Bratislave|MHD]] pri moste premenovaná z Lafranconi na Lanfranconi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Dopravný podnik Bratislava| odkaz na autora = | titul = Upravujeme názvy zastávok| url = https://dpb.sk/sk/sprava/upravujeme-nazvy-zastavok| vydavateľ = dpb.sk| dátum vydania = 2020-11-25| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-06| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> Následne v roku [[2021]] aj [[Národná diaľničná spoločnosť]] vymenila dopravné značenie s názvom mosta na tvar ''Most Lanfranconi''.<ref name="tasr-2021-vyznacenie" /> == Fotografie == <gallery> Súbor:Most Lafranconi1.JPG|Pravý breh a pohľad na cyklotrasu [[EuroVelo 6]] Súbor:Most Lafranconi2.JPG|Priechod mostom pre chodcov a cyklistov Súbor:Most Lafranconi3.JPG|Parkovisko pod mostom na ľavom brehu Súbor:Most Lafranconi4.JPG|Pohľad na [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré mesto]] z Lanfranconi Súbor:Bratislava 2007-07-21 13.jpg|Spodná strana mosta </gallery> == Poznámky == <references group="Pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} {{portál|Bratislava|Bratislavský}} {{Mosty v Bratislave}} {{Diaľnica D2}} {{Ulice v Petržalke}} [[Kategória:Mosty v Bratislave|Lafranconi]] [[Kategória:Betónové mosty|Lafranconi]] [[Kategória:Trámové mosty|Lafranconi]] [[Kategória:Mosty cez Dunaj|Lafranconi]] [[Kategória:Diaľnica D2 (Slovensko)]] ip1q9vsacmk4uygi0rrsa9n6fzuhn4c Sliač 0 7101 8205999 8161488 2026-04-30T03:16:26Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205999 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Sliač | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Sliač - pohľad na mesto.jpg | Popis obrázku = Pohľad na mesto | Znak = Coat of Arms of Sliač.svg | Vlajka = Sliac-zvolen-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Zvolen | Región = Podpoľanie | Časti = | Rieka = Hron | Rieka 1 = Vlčí potok | Zemepisná šírka = 48.608889 | Zemepisná dĺžka = 19.151944 | Nadmorská výška = 305 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = [[1244]]<sup>[http://obce.info/index.php?make=mapa&id=6&obec=476]</sup>/[[1250]]<sup>[http://www.statistics.sk/mosmis/prvav2.jsp?txtUroven=430611&lstObec=518808&Okruh=zaklad]</sup> | Starosta = Ľubica Balgová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 962 31 | Kód = 518808 | EČV = ZV | Predvoľba = +421-45 | Adresa = Mestský úrad Sliač<br/>Letecká 1<br/>962 31 Sliač | E-mail = msu@sliac.sk | Telefón = 045 5442253 | Fax = 045 5442506 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.sliac.sk | Commons = Sliač | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Sliač''' (po nem. Sliač, zriedkavo aj ''Sliatsch'', po maď. Szliács) je kúpeľné mesto na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Zvolen]]. Známe je aj novozrekonštruovaným medzinárodným civilným a vojenským [[Letisko Sliač|letiskom]]. Najvýznamnejšia pamiatka je gotický [[Kostol svätého Mikuláša (Sliač)|Kostol sv. Mikuláša]] v časti [[Hájniky]] zo začiatku [[14. storočie|14. storočia]]. V časti [[Sampor]] v roku 2011 odkryli základy gotického kostolíka sv. Michala Archanjela.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sliač-Sampor | url = http://apsida.sk/c/8441/sliac-sampor | vydavateľ = apsida.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-19 | miesto = }}</ref> == Názov == Meno Sliač súvisí so slovom ''slatina'' „minerálny prameň, kyselka“. <ref>Ivan, LUTTERER,Milan MAJTÁN a Rudolf ŠRÁMEK. Zeměpisná jména Československa: Slovník vybraných zeměpisných jmen s výkladem jejich původu a historického vývoje. Praha: Mladá fronta, 1982, s.275 </ref> == Polohopis == Sliač sa nachádza v centrálnej časti [[Zvolenská kotlina|Zvolenskej kotliny]], približne 4 km severne od centra [[Zvolen]]a. Stredom mesta preteká rieka [[Hron]], ktorá tu priberá niekoľko menších prítokov. Pokým [[Mestská časť|mestské časti]] Hájniky a Rybáre ležia v rovinatom, málo zvlnenom území, Kúpele sa rozkladajú na východne ležiacom hrebeni. Mestom prechádza [[Cesta I. triedy 69 (Slovensko)|cesta I/69]] od [[Kováčová (okres Zvolen)|Kováčovej]] na [[Banská Bystrica|Banskú Bystricu]] a dôležitá [[Železničná trať Zvolen – Vrútky]], ktorá tu má zastávku. === Časti mesta === * [[Rybáre]] * [[Hájniky]] * [[Kúpele Sliač]] ([[Nemčina| po nem.]] ''Bad Sliač'', zriedkavo aj ''Bad Sliatsch''; [[Maďarčina|po maď.]] ''Szliácsfürdő'') === Vodné toky === [[Hron]], [[Sielnický potok]] == Dejiny == Územie Sliača bolo podľa archeologických nálezov osídlené pred viac ako dvomi tisícročiami pred Kr., no prvá písomná zmienka o Sliači pochádza až z roku [[1243]] (niektoré pramene uvádzajú rok 1244). Za čias panovania kráľa [[Belo IV.|Bela IV.]] bolo mesto [[Zvolen]] povýšené na [[slobodné kráľovské mesto]] a pri opise jeho okolia a vytyčovaní hraníc chotára sa spomínajú aj minerálne pramene neďaleko mesta. Z tohto obdobia pochádza aj najstaršia pamiatka Sliača – [[Kostol svätého Mikuláša (Sliač)|kostol sv. Mikuláša]], ktorý neskôr viac ráz prestavali. Najstaršie sú osady ''Hájniky'' a ''Rybáre''. Išlo o osady hájnikov a rybárov Zvolenského hradu. História mesta bola od 17. storočia pevne spätá s [[kúpele Sliač|kúpeľmi]]. Spoločne s nimi sa totiž rozvíjalo aj mesto, predovšetkým v 19. storočí a potom v rokoch [[1927]] až [[1938]]. Pre mesto Sliač bolo významné aj obdobie počas [[SNP]]. Vtedy na Sliači vybudovali povstaleckú nemocnicu a neďaleko od mesta sa nachádzalo [[Letisko Tri Duby]]. Po 2. svetovej vojne prešlo mesto aj kúpele socialistickou prestavbou a bolo tu otvorené letisko, ktoré funguje dodnes. V roku [[1959]] vzniklo samotné mesto Sliač, zlúčením dovtedy samostatných obcí Hájniky, Rybáre a Sliač-kúpele.<ref name="omeste"/> V roku [[1979]] bola k Sliači pričlenená aj samostatná obec [[Sampor]].<ref name="omeste">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sliač | url = https://www.sliac.sk/zivot-v-meste/o-meste/ | vydavateľ = sliac.sk | dátum vydania = 2017-12-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> Počas okupácie Československa sovietskymi vojskami (v rokoch 1968{{--}}1991) bolo na Sliači a v okolí umiestnených niekoľko objektov: „''rádiotechnická hláska, letecká kasáreň, garážový dvor Sielnica, muničný sklad Širiny, letisko Tri Duby, objekty Vlkanová, dielňa Dobrá Niva, objekty v katastrálnom území Hájniky a Bližná, dielňa Zvolen, sklady leteckých pohonných hmôt Vlkanová, zameriavač v katastrálnom území Badín.''“<ref name=cerna361>{{Citácia knihy | priezvisko = Tomek | meno = Prokop | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Pejčoch | meno2 = Ivo | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = Černá kniha sovětské okupace: Sovětská armáda v Československu a její oběti 1968{{--}}1991 | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Svět křídel | miesto = Cheb | rok = 2015 | mesiac = 08 | deň = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = 384 | prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = Dislokace sovětských vojenských jednotek na území Československa | typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 361 | zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 978-80-87567-73-9 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = po česky }}</ref> V júni 2016 prezident [[Andrej Kiska|Kiska]] odhalil pamätník odsunu sovietskych vojsk, prvý svojho druhu na Slovensku. Pamätník sa nachádza na sídlisku, ktoré v rokoch 1968{{--}}1991 obývali sovietski dôstojníci. Oceľový pamätník má formu zástavkového označníka s cestovným poriadkom.<ref name=pamatnik>{{Citácia periodika | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V Sliači postavili pamätník odchodu sovietskych vojsk. Má ho iba Slovensko (FOTO) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://myzvolen.sme.sk/c/20201428/v-sliaci-postavili-pamatnik-odchodu-sovietskych-vojsk-ma-ho-iba-slovensko-foto.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-06-27 | dátum prístupu = 2018-03-19 }}</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Kostol svätého Mikuláša (Sliač)|Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša]], jednoloďová [[gotika|ranogotická]] stavba s polygonálne ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a vežou tvoriacou súčasť kostola z prvej štvrtiny [[14. storočie|14. storočia]]. Kostol sa nachádza uprostred obce na vyvýšenej polohe. Stavba prešla neskorogotickou úpravou v [[15. storočie|15. storočí]]. V tomto období bolo nanovo [[klenba|zaklenuté]] presbytérium a vznikol karner, dnes kaplnka. Okolo kostola bola vybudovaná fortifikácia v období [[osmanská ríša|tureckého]] nebezpečenstva. Napriek tomu došlo ku poškodeniu kostola, v roku [[1627]]. Loď bola nanovo zaklenutá pomocou stredového piliera v roku [[1688]]. V roku [[1804]] bola vybudovaná samostatne stojaca zvonica, murovaná stavba s drevenou nadstavbou na pôdoryse štvorca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sliač-Hájniky | url = http://apsida.sk/c/2609/sliac-hajniky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = | jazyk = }} </ref> <gallery> Súbor:Rimskokatolicky kostol na Sliaci.jpg|Kostol sv. Mikuláša Súbor:Sliač - Kostol svätého Mikuláša (1).jpg Súbor:Sliač - Kostol svätého Mikuláša (2).jpg Súbor:Hajnik (ekkor önálló, ma a város része), Szent Miklós-templom. Fortepan 96015.jpg </gallery> === Kino === * Kino Hron * Kino Hviezda ==== Pomníky ==== Pomník obetiam 1. svetovej vojny, pomník obetiam 2. Svetovej vojny, pomník padlým letcom,... === Šport === basketbal, tenis, futbal, golf, lukostreľba , downhill, motokáry === Pravidelné podujatia === Sliačske kultúrne leto, Beh sliačskym chotárom, Prechod sliačskym chotárom na bežkách == Hospodárstvo a infraštruktúra == [[Súbor:Sliač - terminál letiska - 2015.JPG|náhľad|Starý terminál [[Letisko Sliač|letiska Sliač]].]] === Doprava === [[Železničná stanica Sliač kúpele|Železničná stanica]] sa nachádza neďaleko od bývalej budovy Grandhotela, v mestskej časti Rybáre. Sliač leží na dôležitej [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|trati Zvolen – Vrútky]]. ==== Medzinárodné letisko ==== V katastri Sliaču sa, spoločne so [[Sielnica|Sielnicou]] a [[Badín]]om, nachádza najväčšie letisko na strednom Slovensku, [[Letisko Sliač]]. Pod historickým názvom Tri Duby zohralo kľúčovú úlohu počas [[Slovenské národné povstanie|SNP]]. V súčasnosti ho využíva [[Taktické krídlo generálmajora Otta Smika Sliač]]. Po vyše dvojročnej rekonštrukcii ho 16. júna [[2011]] opäť sprístupnili aj pre civilnú dopravu.<ref name=novinky>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = http://www.airportsliac.sk | titul = Novinky | url = http://www.airportsliac.sk/novinky.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 22.4.2011 | vydavateľ = Letisko Sliač | miesto = Sliač | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110507053207/http://www.airportsliac.sk/novinky.html | dátum archivácie = 2011-05-07 }}</ref> V rokoch [[2021]]{{--}}[[2023]] prebieha rekonštrukcia vojenskej základne, pre ktorú letisko v súčasnosti nefunguje pre osobnú leteckú dopravu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poslanci BBSK žiadajú vládu o zachovanie civilnej leteckej dopravy na Sliači aj po rekonštrukcii letiska | url = https://www.bystricoviny.sk/spravy/krajski-poslanci-ziadaju-vladu-o-zachovanie-civilnej-leteckej-dopravy-na-sliaci-aj-po-rekonstrukcii-letiska/ | vydavateľ = bystricoviny.sk | dátum vydania = 2020-05-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-19 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> === Školstvo === * Základná škola A. Sládkoviča<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Profil školy | url = https://zssliac.edupage.org/a/profil-skoly | vydavateľ = zssliac.edupage.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Osobnosti mesta == * [[Martin Grečo]] (* [[1906]] – † [[1975]]) slovenský [[advokát]], obhajca bývalého prezidenta [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]]<ref>http://www.ivysehrad.cz/userfiles/file/ukazky/2adb6bc2.pdf{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * [[Ján Gálus]] (* [[1910]] – † [[1991]]), pedagóg a maliar * [[Martin Kučera (partizán)|Martin Kučera]] (* [[1914]] – † [[1986]]), dôstojník a partizánsky veliteľ === Pôsobili tu === * [[Štefan Záhorský]] (* [[1817]] – † [[1863]]), rímskokatolícky kňaz, dekan, zakladajúci člen Matice Slovenskej a jej právny poradca, priateľ Sládkoviča a Boženy Nemcovej * [[Jozef Kačka]] (* [[1865]] – † [[1938]]), rímskokatolícky kňaz * [[Arnold Bobok]] (* [[1876]] – † [[1924]]), rímskokatolícky kňaz * [[Anton Šalát]] (* [[1892]] – † [[1944]]), rímskokatolícky kňaz == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Rebro | meno = Augustín | titul = Sliač v balneoliteratúre 18. storočia | miesto = Piešťany | vydavateľ = Balneologické múzeum | rok = 2002 | isbn = 80-968258-2-8 | počet strán = 80 | strany = }} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Sliači]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [http://www.apsida.sk/c/2609/sliac-hajniky Apsida.sk] – profil gotického kostola v Hájnikoch * [http://www.apsida.sk/c/8441/sliac-sampor Apsida.sk] – profil zaniknutého kostola v Sampore == Zdroj == * [http://www.sliac.sk Oficiálna stránka mesta] {{Obce okresu Zvolen}} [[Kategória:Sliač| ]] [[Kategória:Okres Zvolen]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] 2w44zy1gw1ubntv0okyaah6uzv6uwf0 Banská Štiavnica 0 7668 8206017 8205539 2026-04-30T05:26:04Z Empheror87 198642 /* Partnerské mestá */ uprava abecedneho poradia 8206017 wikitext text/x-wiki {{Whc|a=}} {{pozri|rovnomennom okrese|Banská Štiavnica (okres)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Banská Štiavnica | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Banská Štiavnica zhora.jpg | Popis obrázku = Pohľad na centrum Banskej Štiavnice | Znak = Coat of Arms of Banská Štiavnica.svg | Vlajka = Banska stiavnica-banska stiavnica-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Banská Štiavnica | Región = Hont | Časti = | Rieka = [[Štiavnica (prítok Ipľa)|Štiavnica]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.458889 | Zemepisná dĺžka = 18.892222 | Nadmorská výška = 621 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1156 | Starosta = Nadežda Babiaková<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[Strana moderného Slovenska|SMS]], [[SME RODINA]], [[REPUBLIKA]] | UNESCO názov = Historic Town of Banská Štiavnica and the Technical Monuments in its Vicinity | UNESCO typ = kultúrna | UNESCO rok = 1993 | UNESCO rozširenia = | UNESCO ohrozenie = | UNESCO číslo = 618 | UNESCO kritériá = iv, v | PSČ = 969 01 | Kód = 516643 | EČV = BS | Predvoľba = +421-45 | Adresa = Mestský úrad<br/>Radničné námestie 1<br/>969 24 Banská Štiavnica | E-mail = ic@banskastiavnica.sk | Telefón = 694 96 10, 694 96 13 | Fax = 694 96 20 | Mapa = | Popis mapy = | Web = [https://www.banskastiavnica.sk/ banskastiavnica.sk] | Commons = Banská Štiavnica | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Banská Štiavnica''' je historické [[slobodné kráľovské banské mesto]] na strednom [[Slovensko|Slovensku]] s výrazne [[Multikulturalizmus|multikultúrnou]] minulosťou. Známe je [[Baníctvo|ťažbou kovov]] (najmä [[striebro|striebra]]), významnou banskou legislatívou, samosprávou a akademickou tradíciou. Mesto je [[Zoznam pamiatkových rezervácií na Slovensku|mestská pamiatková rezervácia]] od roku [[1950]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register pamiatkových rezervácií | url = http://www.pamiatky.sk/sk/page/register-pamiatkovych-rezervacii | vydavateľ = Pamiatkový úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-29 | miesto = Bratislava }}</ref> a zároveň centrom [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy]] vyhlásenej [[22. september|22. septembra]] [[1979]] na rozlohe {{ha|77630|m}}. Dňa [[11. december|11. decembra]] [[1993]] bolo ako "historické mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky jeho okolia" zapísané do zoznamu [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Historic Town of Banská Štiavnica and the Technical Monuments in its Vicinity | url = http://whc.unesco.org/en/list/618 | vydavateľ = UNESCO World Heritage Centre | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-29 | miesto = | jazyk = en }}</ref> == Polohopis a prírodné pomery == === Geológia === Mesto Banská Štiavnica leží vnútri [[kaldera|kaldery]], ktorá vznikla zhruba pred 13,5 miliónmi rokov prepadnutím jadra [[Štiavnický stratovulkán|Štiavnického]] [[stratovulkán]]u v Panónskom mori po sérii jeho erupcií, ktoré vytvorili okolie dnešného mesta nazývané [[Štiavnické vrchy]] v južnej časti stredného Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štiavnický stratovulkán a jeho vývoj | url = <!-- http://banskastiavnica.geopark.sk/index.php/item/stiavnicky-stratovulkan -->http://archive.is/G9An | vydavateľ = Geopark | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-29 | miesto = }}</ref> Najvyšší vrch pohoria sa nazýva [[Sitno (vrch)|Sitno]] ({{mnm|1009}}). Hrebeň kaldery vytvára prirodzenú ochranu centrálnej oblasti Štiavnických vrchov. Klíma mesta má horský ráz s miernym podnebím, bez extrémnych teplotných výkyvov. === Vodné plochy a toky === V meste pramení rieka [[Štiavnica (prítok Ipľa)]] dlhá {{km|54.6|m}}, ktorej takmer celý tok sa na území mesta v súčasnosti nachádza v podzemí (slúži ako kanalizačný zberač), na povrch sa dostáva až v dolnej časti mesta. V čase vzniku mesta však tiekla po povrchu a dala mestu meno. V okolí Banskej Štiavnice sa nachádza početné množstvo umelých vodných nádrží – [[Tajch (stredné Slovensko)|tajchov]] so sústavou technických diel – zberných jarkov. === Členenie === V meste sa nachádza päť [[mestská časť|mestských častí]] ([[Banská Štiavnica (mestská časť)|Banská Štiavnica]], [[Banky (Banská Štiavnica)|Banky]], [[Počúvadlianske Jazero (mestská časť)|Počúvadlianske Jazero]], [[Sitnianska]], [[Štefultov]]), tri [[sídlisko|sídliská]] (Drieňová, Juh, Pod Kalváriou) a deväť [[osada|osád]] (Bajtava, Drieňová, Goldfus, Jergištôlňa, Lintich, Šobov, Tereň, Vozárová, Košarisko) a časti Povrazník, Principlac, Špitálka. V minulosti boli súčasťou mesta aj viaceré sídla, patriace dnes do iných obcí ([[Banská Belá]], [[Hodruša-Hámre]], [[Štiavnické Bane]]).<ref name="banskastiavnica-miestne-casti">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Miestne časti | url = https://www.banskastiavnica.sk/mesto/miestne-casti/ | vydavateľ = Mesto Banská Štiavnica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Susediace mestá a obce === V blízkosti mesta sa nachádzajú obce [[Baďan]], [[Banská Belá]], [[Banský Studenec]], [[Beluj]], [[Dekýš]], [[Hodruša-Hámre]], [[Hronská Dúbrava]], [[Ilija]], [[Klastava]], [[Močiar (okres Banská Štiavnica)|Močiar]], [[Podhorie (okres Banská Štiavnica)|Podhorie]], [[Počúvadlo]], [[Pukanec]], [[Sklené Teplice]], [[Štiavnické Bane]], [[Svätý Anton (obec)|Svätý Anton]], [[Vyhne]], [[Žibritov]] a mestá [[Zvolen]], [[Žiar nad Hronom]], [[Žarnovica]], a [[Krupina]]. == Symboly mesta == * [[Vlajka|Vlajkou]] mesta je modrá mariánska vlajka s bielym lemom a v strede so zástrihom, ktorý siaha do jednej tretiny vlajky. Pomer strán vlajky je 2:1 (dĺžka:šírka).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vlajka mesta | url = http://www.banskastiavnica.sk/obcan/znaky-mesta-a-primatora-1/vlajka-mesta-1.html | vydavateľ = Mesto Banská Štiavnica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-29 | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150722031240/http://www.banskastiavnica.sk/obcan/znaky-mesta-a-primatora-1/vlajka-mesta-1.html | dátum archivácie = 2015-07-22 }}</ref> * Mestský [[erb]] znázorňuje baníckosť, pracovitosť a chránenosť mesta. Na modrom štíte sa nachádza strieborné jednovežové opevnenie s otvorenou bránou, ktoré bolo dôležité počas nájazdov biskupa Rozgoňa (Šimon Rozhanovský) a [[Ladislava Čecha]] z [[Levice (Slovensko)|Levíc]]. Na erbe je tiež znázornené banícke a [[roľníctvo|roľnícke náradie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Erb mesta | url = http://www.banskastiavnica.sk/obcan/znaky-mesta-a-primatora-1/mestsky-znak-1.html | vydavateľ = Mesto Banská Štiavnica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-29 | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150722033034/http://www.banskastiavnica.sk/obcan/znaky-mesta-a-primatora-1/mestsky-znak-1.html | dátum archivácie = 2015-07-22 }}</ref> Na pečati mesta je zobrazené totožné opevnenie ako na erbe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pečať mesta | url = http://www.banskastiavnica.sk/obcan/znaky-mesta-a-primatora-1/pecat-mesta.html | vydavateľ = Mesto Banská Štiavnica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-29 | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140921095040/http://www.banskastiavnica.sk/obcan/znaky-mesta-a-primatora-1/pecat-mesta.html | dátum archivácie = 2014-09-21 }}</ref> == Dejiny == Osud mesta Banská Štiavnica je úzko spätý s bohatými nálezmi [[drahý kov|drahých kovov]], najmä [[striebro|striebornej]] rudy. [[Súbor:SK BS Trinity Square.PNG|náhľad|vľavo|Námestie Svätej Trojice]] [[Súbor:Banska stiavnica-stolna glanzenberg.jpg|náhľad|Štôlňa Glanzenberg vedie popod centrum Banskej Štiavnice. V 18. a 19. storočí do štôlne fárali cisárske návštevy.]] [[Súbor:Schemnitz_in_Danubius_Pannonico-Mysicus_1726_by_Marsigli.jpg|náhľad|Šachty a štôlne v Banskej Štiavnici, mapa z roku 1726.]] Územie mesta bolo osídlené [[Kelti|Keltmi]] už v 3. – 2. storočí pred&nbsp;Kr., ktorí tu ťažili [[zlato]]. Z roku [[1156]] je najstaršia písomná zmienka, ktorá spomína ''terra banensium'' – zem baníkov. V erbe je na modrom štíte zobrazené strieborné opevnenie a zlaté banské nástroje. Banskoštiavnický rudný revír v ťažbe striebra od 13. až do konca 18. storočia bol v niektorých obdobiach najproduktívnejším zo všetkých Európe a aj v ťažbe zlata patril k najvýznamnejším producentom.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Banská Štiavnica - Svetové dedičstvo|url=http://www.banskastiavnica.sk/o-meste/unesco/svetove-dedicstvo-unesco.html|vydavateľ=www.banskastiavnica.sk|dátum prístupu=2021-09-08|url archívu=https://web.archive.org/web/20210921170141/http://www.banskastiavnica.sk/o-meste/unesco/svetove-dedicstvo-unesco.html|dátum archivácie=2021-09-21}}</ref> V [[13. storočie|13. storočí]] do Banskej Štiavnice prišli osadníci z [[Tirolsko (historické územie)|Tirolska]] a [[Sasko|Saska]], z roku [[1217]] je prvý písomný dôkaz o ťažbe striebra na území mesta, roku [[1238]] dostalo mesto [[mestské privilégiá]] kráľovského mesta a z roku [[1275]] pochádza prvá listina opatrená mestskou pečaťou. V roku [[1442]] zažilo mesto plienenie a vraždenie vojskami [[Šimon Rozgoň|Šimona Rozgoňa]], roku [[1443]] ho postihlo ničivé [[zemetrasenie]], po ktorom muselo byť opätovne vybudované. V [[16. storočie|16. storočí]] prebralo mesto do svojich rúk ťažbu na území Banskej Štiavnice, v rokoch [[1546]]{{--}}[[1559]] bol prestavaný farský kostol na dnešný [[Mestský hrad v Banskej Štiavnici|Starý zámok]], ktorý slúžil ako [[Osmanská ríša|protiturecká pevnosť]], v rokoch [[1564]]{{--}}[[1571]] vybudovali Nový zámok ako protitureckú pevnosť. Roku [[1627]] bol v bani prvýkrát použitý [[pušný prach]] pri razení priekopu Daniel, v roku [[1681]] bola postavená [[Klopačka (Banská Štiavnica)|Klopačka]] oznamujúca čas fárania. V 17. storočí Banská Štiavnica prežívala najúspešnejšie obdobie ťažby kovov. Ťažba zlata a striebra dosiahla najvyššie hodnoty v roku [[1690]], kedy sa vyťažilo 605 kg zlata a 29 000 kg striebra.<ref name=":0" /> V rokoch [[1722]] – [[1724]] anglický mechanik [[Issak Potter]] v neďalekej [[Nová Baňa|Novej Bani]] postavil, ako prvý na európskom kontinente, Newcomenov [[atmosférický parný stroj]] (predchodca Wattovho [[Parný stroj|parného stroja]] vynájdeného až 1765). V roku 1729 stroj v Novej Bani rozobrali a previezli ho najprv do Hodruše a potom do Banskej Štiavnice, kde doslúžil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Potterov parný stroj a jeho autora približuje nová publikácia|url=http://www.teraz.sk/kultura/nova-bana-potterov-parny-stroj-a-jeho-au/303620-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=1970-01-01|dátum prístupu=2019-09-19|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> V roku [[1735]] bola v Banskej Štiavnici [[Samuel Mikovíni|Samuelom Mikovínim]] založená prvá banská škola v [[Uhorsko|Uhorsku]], roku [[1751]] bola dokončená [[Kalvária (Banská Štiavnica)|Kalvária]], výstavba ktorej bola inicovaná [[jezuiti|jezuitom]] [[František Perger|Františkom Pergerom]]. V tom istom roku mesto navštívil [[František I. (Svätá rímska ríša)|František I. Lotrinský]], manžel [[Mária Terézia|Márie Terézie]]. V roku [[1763]] v meste vznikla [[Banícka akadémia|Vysoká banícka škola]], v roku [[1770]] premenovaná na [[Banícka akadémia|Banícku akadémiu]], prvá banská škola v [[Európa|Európe]] a najstaršia technická škola na svete<!-- Je to vcelku pravda (najstaršia technická vysoká škola) až na to že by sa malo pridať: spoločne s KU a Freibergom (pri českých hraniciach, ktorá bola oficiálne Bergakademiou už v roku 1765). https://de.wikipedia.org/wiki/Bergakademie#Bergakademien_und_vergleichbare_Einrichtungen a https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Gruendungen_hoeherer_technischer_Bildung.png avsak az v roku https://de.wikipedia.org/wiki/Technische_Hochschule 1794-1795 bola založená skutočná technicka VŠ v dnešnom ponímaní - polytechnika --- in Paris gegründete École centrale des travaux publics (Zentralschule für öffentliche Arbeiten) sollte die alten Ingenieurschulen, die die Revolutionäre während der französischen Revolution als Instrumente des Ancien Régimes angesehen hatten, ersetzen. Ein Jahr später wurde sie in École polytechnique -->. Jej prvý profesor bol [[Mikuláš Jacquin]]. Roku [[1919]] bola presťahovaná do [[Maďarsko|maďarského]] mesta [[Šopron (mesto)|Šopron]]. Koncom 18. storočia bola Štiavnica s poddanskými dedinami<!-- aj vrátane Banskej Belej, ktorá bola vtedy súčasťou Štiavnice --> s viac ako 20&nbsp;000 obyvateľmi druhým najväčším sídlom na Slovensku tesne za Bratislavou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kohútová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | titul = Štatistiky obyvateľstva v Uhorsku v 18. storočí | url = http://www.infostat.sk/vdc/pdf/doc/kohutova.pdf | vydavateľ = Infostat | dátum vydania = 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Koncom [[18. storočie|18. storočia]] bola [[Samuel Mikovíni|Samuelom Mikovínim]], [[Matej Kornel Hell|Matejom Kornelom Hellom]] a [[Jozef Karol Hell|Jozefom Karlom Hellom]] vybudovaná sústava [[Tajch (stredné Slovensko)|tajchov]]. V roku [[1870]] mesto získalo [[municipálne právo]], čím sa vyňalo spod [[Tekovská župa (Uhorsko)|Tekovskej župy]] a bolo podriadené ministerstvu vnútra. V auguste [[1873]] bola sprevádzkovaná [[úzkorozchodná železnica]] z [[Hronská Dúbrava|Hronskej Dúbravy]] ako prvá verejná úzkorozchodná parná železnica vo vtedajšom Uhorsku,<ref>{{Citácia periodika | titul = Trať ŽSR 154 Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://vovlaku.teraz.sk/trat-zsr-154-hronska-dubrava-banska-stiavnica/ | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-11-25 | dátum prístupu = 2018-01-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180130204423/https://vovlaku.teraz.sk/trat-zsr-154-hronska-dubrava-banska-stiavnica/ | dátum archivácie = 2018-01-30 }}</ref> ktorá je v súčasnosti známa ako [[Železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica|Trať mládeže]]. V roku [[1878]] bola dokončená [[dedičná štôlňa|voznická dedičná štôlňa]], ktorej dĺžka je okolo {{km|16|m}} a slúžila na odvodňovanie baní. V júni roku [[1919]] do mesta prišla [[Maďarská červená armáda]]. Aj po vzniku Československu v rokoch 1918 – 1922 existovali provizórne [[Župa (Česko-Slovensko)|Župy]]. Dňa 21. septembra 1922 [[Vláda Československej republiky od 26. septembra 1921 do 7. októbra 1922|vláda Česko-Slovenskej republiky]] vydala nariadenie č. 275/1922 Zb., ktorým sa mali previesť úpravy politickej správy. Mesto Baňská Štiavnica-[[Banská Belá|Belá]] bolo prehlásené za [[Veľká obec|veľkú obec]], čím mu zanikol štatút [[Municipálne mesto|municipálneho mesta]] a 1. januára 1923 sa stalo integrálnou súčasťou [[Hontianska župa (Česko-Slovensko)|Hontianskej župy]]. Od roku [[1923]] malo mesto štatút [[Okresné mesto|okresného mesta]], ktoré stratilo v roku [[1960]] začlenením do [[Žiar nad Hronom (okres)|Žiarskeho okresu]]. Štatút okres bol Štiavnici obnovený až v roku [[1996]]. [[28. október|28. októbra]] [[1948]] bola do prevádzky uvedená železničná trať do mesta, [[11. december|11. decembra]] [[1993]] bolo mesto zapísané na [[Svetové dedičstvo UNESCO|Zoznam svetového dedičstva UNESCO]], roku [[2001]] bola po meste pomenovaná [[planétka]] [[22185 Štiavnica|(22185) Štiavnica]]. [[24. apríl|23.]]{{--}}[[24. apríl]]a [[1996]] mesto navštívil prezident [[Michal Kováč]], počas Salamandrových dní v rokoch [[2002]] a [[2006]] prezidenti [[Rudolf Schuster]] a [[Ivan Gašparovič]] a v októbri 2016 aj [[Andrej Kiska]]. V sobotu, 18. marca 2023 [[Požiar v Banskej Štiavnici 18. marca 2023|vypukol v historickom centre mesta požiar]], ktorý poškodil 7 budov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Požiar v Banskej Štiavnici zastabilizovali, poškodil sedem budov | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/660739-banka-lasky-sa-ocitla-v-plamenoch/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-18 | dátum prístupu = 2023-03-18}}</ref> == Kultúra == Napriek dlhej divadelnej tradícii mesto dodnes nemá stálu divadelnú scénu. V meste funguje divadelný súbor Základnej umeleckej školy, občianske združenie ''Priatelia Thálie'' združujúce štiavnických ochotníkov a súbor ''Všetci musia''. V meste pôsobí [[Slovenské banské múzeum]], pod ktoré spadajú múzeá [[Banské múzeum v prírode]], [[Starý zámok]], [[Nový zámok]], [[Berggericht]] – mineralogická expozícia, [[Galéria Jozefa Kollára]], [[Kammerhof]] – baníctvo na Slovensku, [[Štôlňa Glanzenberg]] a [[Fritzov dom]], v ktorom sa nachádza mestský archív. Medzi známych amatérskych alebo profesionálnych hudobníkov patria ''KVK 2'', ''Tramontana'', ''Hologram'', ''Padlášový utorok'', ''Ema Drgoňová'', ''Michal Pigoš'', ''Jozef Klimko'', ''Pavol Kružlic,'' [[Zdenka Predná]]. === Pravidelné podujatia === V Banskej Štiavnici sa koná niekoľko regionálne i celoslovensky významných podujatí. ==== Banskoštiavnický Salamander ==== [[Banskoštiavnický Salamander]] bol pôvodne vážny a slávnostný sprievod poslucháčov banskoštiavnickej akadémie pri zvlášť významných príležitostiach. Po [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]] sa tradícia salamandrových sprievodov obnovila 10. septembra 1949 v podvečer [[Deň baníkov a hutníkov|Dňa baníkov a hutníkov]]. Od roku 1993 sa v tejto tradícii pokračuje každoročne v druhý týždeň mesiaca september.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Banská Štiavnica - Salamander|url=http://www.banskastiavnica.sk/o-meste/zvyky-a-zaujimavosti/salamander.html|dátum prístupu=2018-06-11|vydavateľ=www.banskastiavnica.sk|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20180612151809/http://www.banskastiavnica.sk/o-meste/zvyky-a-zaujimavosti/salamander.html|dátum archivácie=2018-06-12}}</ref> Okrem samotného večerného (po zotmení) Salamandrového sprievodu, ktorý zobrazuje život banského mesta (obyčajové a prejavy banskoštiavnickej tradície<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=banícke obyčaje|url=https://beliana.sav.sk/heslo/banicke-obycaje|vydavateľ=Encyclopaedia Beliana|dátum prístupu=2020-10-14|jazyk=sk}}</ref>), sa podujatie [[Salamandrové dni]] rozšírilo na viac dní a ďalšie sprievodné akcie a stalo sa tak hlavnou turistickou atrakciou organizovanou v Štiavnici. Salamandrový sprievod predstavuje aj povesť o založení mesta a objavení banskoštiavnických zlatých a strieborných rúd, ktoré položili základ baníctva. Banskoštiavnický Salamander je zapísaný do [[Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska|zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska]]. V súčasnosti (od roku 1998) sú súčasťou Salamandrových dní aj celoslovenské oslavy [[Deň baníkov, geológov, hutníkov a naftárov|dňa baníkov, geológov, hutníkov a naftárov]], ktoré pripravuje [[Slovenská banská komora]] v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, Zväzom hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie Slovenskej republiky, ako aj Odborovým zväzom pracovníkov baní, geológie a naftového priemyslu Slovenskej republiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Deň baníkov, geológov, hutníkov a naftárov 2019|url=https://www.geology.sk/2019/09/30/den-banikov-geologov-hutnikov-a-naftarov-2019/|dátum prístupu=2020-10-14|jazyk=sk-SK|priezvisko=|meno=|dátum vydania=|vydavateľ=Štátny geologický ústav Dionýza Štúra}}</ref> So študentami podobne súvisí aj [[Šachtág]], čo je slávnostný ceremoniál prijímania baníkov do baníckeho stavu. Ide o riadenú zábavu baníkov, regulované pitie piva, spievanie baníckych piesní a prijímanie nováčikov do baníckeho stavu skokom, cez banícku koženú zásteru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šachtág » Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|url=https://www.culture.gov.sk/335-sachtag/|vydavateľ=Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|dátum prístupu=2023-04-24|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hornonitriansky banícky spolok zorganizoval svoj druhý šachtág|url=https://www.teraz.sk/regiony/banici-sachtag-tradicie/178063-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2016-01-24|dátum prístupu=2023-04-24|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Banská a lesnícka akadémia - akademici, salamander, šachtág - študentské zvyky|url=https://www.muzeumbs.sk/sk/banska-a-lesnicka-akademia-akademici-salamander-sachtag-studentske-zvyky|vydavateľ=Múzeum Banska Štiavnica|dátum prístupu=2023-04-24|jazyk=sk}}</ref> ==== Ostatné ==== Ďalšími pravidelnými podujatiami sú: * [[Živé šachy Animatus Lusus]], * [[Noc na Starom Zámku]], * [[Nezabudnuté remeslá]], * [[Festival remesla, kumštu a zábavy]], * [[Filmový festival Štyri živly]], * [[Hudobný festival Jazznica]], * [[Festival Cap á l´Est]], * [[Beh ústavy]], * [[Beh trate mládeže]]. Od roku 2000 sa v Banskej Štiavnici každoročne na prelome júla a augusta koná [[Festival peknej hudby]], ktorý publiku v štiavnických historických priestoroch (kostoly, [[Starý zámok]]) a v okolí ([[Kaštieľ Svätý Anton|Kaštieľ v Sv. Antone]], [[Sklené Teplice]]) ponúka programy s prezentáciou slovenských a zahraničných koncertných umelcov, súborov a zoskupení. Súčasťou festivalu býva expozícia výtvarných prác slovenských umelcov. Od roku 2009 v meste pôsobí rezidenčné centrum [[Banská St a nica Contemporary]], ktoré sa stáva prechodným domovom profesionálnych umelcov zo Slovenska a zahraničia v rámci programu ''Artists in residence''. Iniciátorom centra je slovenský výtvarník, držiteľ [[Cena Oskára Čepana|ceny Oskára Čepana]] a ceny [[Strabag Art Award]] za rok 2011 [[Svätopluk Mikyta]]. Do roku 2018 sídlilo v objekte banskoštiavnickej [[Železničná stanica Banská Štiavnica|železničnej stanice]], v súčasnosti na ulici Alžbety Gwerkovej Göllnerovej 6.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kontakt | url = http://www.banskastanica.sk/c/kontakt/ | vydavateľ = BANSKÁ ST A NICA | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Pamiatky == === Sakrálne pamiatky === [[Súbor:EvanjelickyBS.jpg|náhľad|Evanjelický kostol]] [[Súbor:SynagogaBS.jpg|náhľad|[[Synagóga v Banskej Štiavnici|Synagóga]]]] * [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Banská Štiavnica)|Kostol Nanebovzatia Panny Márie]], pôvodne trojloďová [[románske umenie|románska]] [[bazilika]] sv. Mikuláša z 30. rokov [[13. storočie|13. storočia]]. V rokoch [[1575]]{{--}}[[1669]] bol kostol evanjelický, neskôr [[Spoločnosť Ježišova|jezuitský]]. Od roku [[1776]] bol farským kostolom. Po požiari v roku [[1806]] získal súčasný [[klasicizmus|klasicistický]] ráz, prestavba podľa návrhu [[viedeň|viedenského]] dvorného architekta J. I. Thalera. * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] [[Kostol svätej Kataríny (Banská Štiavnica)|kostol sv. Kataríny]], [[gotika|neskorogotická]] halová stavba s polygonálnym uzáverom [[presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] z rokov [[1488]]{{--}}[[1500]]. Po stranách hlavnej lode, ktorá je zaklenutá hviezdicovou [[klenba|klenbou]], sa nachádza súbor kaplniek. V interiéri sa nachádza bohatý inventár, kamenná [[krstiteľnica]] zo [[16. storočie|16. storočia]], kríž z [[15. storočie|15. storočia]] a neskorogotická socha Madony, dielo [[Majster MS|Majstra MS]]. Kostol pôvodne slúžil slovenským veriacim, kázalo sa tu po slovensky od roku [[1658]]. * [[Kostol Panny Márie Snežnej (Banská Štiavnica)|Kostol Panny Márie Snežnej]] alebo Frauenberský kostol, jednoloďová gotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom z rokov [[1512]]{{--}}[[1580]]. * [[Kalvária (Banská Štiavnica)|Kalvária]], súbor sakrálnych stavieb z rokov [[1744]]{{--}}[[1751]], postavený v barokovom štýle vo východnej časti mesta na vrchu Scharfenberg (Ostrý vrch). * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, klasicistická halová stavba z rokov [[1794]]{{--}}[[1796]], postavená na mieste starého [[Artikulárny kostol|artikulárneho kostola]]. Autorom projektu je [[viedeň|viedenský]] dvorný architekt J. I. Thaler. Interiér kostola je riešený ako netradičný elipsový priestor s trojúrovňovou [[empora|emporou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Evanjelický kostol | url = http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/evanjelicky-kostol.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Banská Štiavnica | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170613044803/http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/evanjelicky-kostol.html | dátum archivácie = 2017-06-13 }}</ref> * [[kaplnka|Kaplnky]] Panny Márie Snežnej a [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]] z roku [[1714]]. * [[Synagóga v Banskej Štiavnici|Synagóga]] z roku [[1893]]. === Svetské pamiatky === * [[Starý zámok]], pôvodne románska bazilika najsv. panny Márie, najneskôr zo začiatku trinásteho storočia prestavaná na obrannú pevnosť * [[Nový zámok]], * [[Klopačka (Banská Štiavnica)|Klopačka]], * [[Banské múzeum v prírode]], * [[Berggericht]], * [[Kammerhof]], * [[Štôlňa Glanzenberg]]. === Archeologické náleziská === [[Súbor:Banská Štiavnica - zaniknutý dominikánsky kláštor - Akademická 3.jpg|náhľad|Zaniknutý dominikánsky kláštor - Akademická 3]] Na území pamiatkové rezervácie Banská Štiavnica sa nachádzali tri archeologické lokality, vyhlásené za [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|národnú kultúrnu pamiatku]] (NKP) ako archeologické náleziská.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zásady ochrany - Pamiatkový úrad Slovenskej republiky|url=http://www.pamiatky.sk/Content/ZASADY/Banska_Stiavnica/01.1-text-BS.pdf|dátum vydania=2004|dátum prístupu=2021/10/22|vydavateľ=Pamiatkový úrad Slovenskej republiky|strany=23}}</ref> * Areál býv. dominikánskeho kláštora, Akademická ulica * Nádvorie Starého zámku ako súčasť NKP areálu Mestského hradu * NKP Archeologická lokalita - nálezisko Staré mesto na Glanzenbergu === Pomníky, parky a iné === Medzi najdôležitejšie pomníky mesta patria [[Stĺp Panny Márie a Najsvätejšej Trojice|Súsošie Svätej Trojice]], [[Súsošie Panny Márie]], [[Pomník Andreja Kmeťa]], [[Busta Andreja Sládkoviča v Botanickej záhrade]] a [[Pomník padlých hrdinov]]. Medzi známe mestské parky patrí [[Botanická záhrada (Banská Štiavnica)|Botanická záhrada]], [[Kalvária (Banská Štiavnica)|Kalvária]] a [[Park na križovatke]]. == Hospodárstvo a infraštruktúra == === Doprava === Banská Štiavnica sa nachádza cca {{km|170|m}} severovýchodne od [[Bratislava|Bratislavy]] (prístup [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|rýchlostnou cestou D1/R1]]&nbsp;–&nbsp;tri výjazdy, prípadne z Nitry cez Levice a [[Bátovce]]) a {{km|160|m}} severne od [[Budapešť|Budapešti]] (prístup cez Ostrihom – [[Štúrovo]], [[Levice (Slovensko)|Levice]] alebo [[Šahy]]). S výnimkou juhovýchodného prístupu zo Šiah cez Svätý Anton údolím rieky Štiavnica všetky príjazdy vyžadujú serpentínovitý prejazd cez hrebeň [[Kaldera|kaldery]] v celkovej dĺžke 17 až {{km|22|m}}. Do cestnej siete je mesto priamo napojené [[Cesta I. triedy 51 (Slovensko)|cestou I/51]] od [[Hronská Breznica|Hronskej Breznice]] (napojenie na [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|rýchlostnú cestu R1]]) alebo z južného smeru od [[Hontianske Nemce|Hontianskych Nemiec]] (križovatka s [[Cesta I. triedy 66 (Slovensko)|cestou I/66]] a budúcim pripojením na rýchlostné cesty [[Rýchlostná cesta R3 (Slovensko)|R3]] a [[Rýchlostná cesta R7 (Slovensko)|R7]]). Do mesta vedie aj [[Cesta II. triedy 524 (Slovensko)|cesta II/524]] (B. Štiavnica – Levice) a cesty tretej triedy: III / 06518 (B.Štiavnica – [[Žarnovica]] k ceste I/65) a III / 06517 (B.Štiavnica – [[Vyhne]] – [[Bzenica]] k ceste I/65).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kafka|meno=Richard|titul=Cesty do Banskej Štiavnice|url=http://cestydobs.blogspot.com/2011/03/16-zeleznicna-trat-hronska-breznica.html|dátum vydania=6. marca 2011|dátum prístupu=2017-06-20|vydavateľ=}}</ref> Zo severovýchodu je vybudovaná jednokoľajná [[železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica]], nazývaná aj Trať mládeže zo stanice [[Železničná stanica Hronská Dúbrava|Hronská Dúbrava]] (pri rieke [[Hron]]) povodím potoka [[Jasenica (prítok Hrona)|Jasenica]] v dĺžke {{km|20|m}}, vstup do Štiavnice vedie cez hrebeň kaldery [[tunel]]om dĺžky 1 {{m|194.5|m}}. V meste premávajú mestské autobusové linky a taxíky, ktoré dopĺňajú prímestské linky. === Školstvo === V meste sa nachádzajú ZŠ Jozefa Horáka, Jozefa Kollára, Cirkevná ZŠ sv. Františka Assiského, [[Gymnázium Andreja Kmeťa]], Stredná odborná škola sv. Františka Assiského, Stredná priemyselná škola Samuela Mikovíniho, Stredná lesnícka škola, Združená stredná škola obchodu a služieb a Súkromná hotelová akadémia. V Banskej Štiavnici je tiež detašované pracovisko Fakulty architektúry [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|Slovenskej technickej univerzity]]. Od roku 2011 pôsobí v Banskej Štiavnici [[Hudobná a umelecká akadémia Jána Albrechta&nbsp;–&nbsp;Banská Štiavnica, odborná vysoká škola|Hudobná a umelecká akadémia Jána Albrechta v Banskej Štiavnici, odborná vysoká škola]].<ref>Hudobná a umelecká akadémia Jána Albrechta v Banskej Štiavnici, PortalVS.sk, [http://novy.portalvs.sk/sk/vysoka-skola/hudobna-a-umelecka-akademia-jana-albrechta-banska-stiavnica#details-profile Online] </ref> == Osobnosti == * [[Pavol Bartko]] – vedec, profesor vnútorného lekárstva na Veterinárnej univerzite v Košiciach * [[Tereza Gašparíková]] – významná slovenská prekladateľka a tlmočníčka * [[Štefan Glézl]], vysokoškolský profesor a strojársky vedec * [[Jozef Horák]] – [[spisovateľ|prozaik]], [[dramatik]], [[básnik]], redaktor, literárny teoretik, zostavovateľ čítaniek a učebníc, [[pedagóg]], autor literatúry pre deti a mládež, kultúrny a osvetový pracovník * [[Anton Hykisch]] – [[spisovateľ|prozaik]], [[dramatik]], [[diplomat]] a [[politik]] * [[Andrej Kmeť]] – archeológ, geológ a historik * [[Štefan Truban]] –príslušník žandárstva, člen protinacistického odboja, predseda MNV Banskej Štiavnice. * [[Pavel Kyrmezer]] – [[Renesancia|renesančný]] [[dramatik]] a náboženský [[spisovateľ]] * [[Ľudovít Lačný]] – šachový skladateľ a rozhodca * [[Samuel Mikovíni]] – kartograf, zakladateľ a profesor na odbornej banskej školy – predchodkyne [[Banská akadémia|Banskej akadémie]] * [[Alexander Pituk]] – nestor [[Šach (hra)|šachových]] skladateľov * [[Dana Podracká]] – spisovateľka * [[Giovanni Antonio Scopoli]] – významný [[prírodovedec]] svetového mena, [[geológ]], [[chemik]], [[botanik]], [[lekár]] a [[entomológ]], profesor mineralógie, chémie a hutníctva na Banskej akadémii * [[Christian Johann Doppler]] – profesor, fyzik, matematik, prvýkrát popísal [[Dopplerov jav|jav]] zmeny vlnovej dĺžky, profesor matematiky, fyziky a mechaniky na Banskej akadémii * [[Ignác Anton Born]] – profesor, mineralóg, dvorný radca * [[Ján Seberini]] – evanjelický farár, národovec, náboženský spisovateľ a pedagóg, superintendent banského dištriktu, bojovník proti maďarizácii * [[František Hampl]] – lekár * [[Mária Geržová]] (rod. Pischlová) – slovenská národnokultúrna pracovníčka * [[Andrej Sládkovič]] – [[básnik]], [[publicista]] a [[prekladateľ]] * [[Dezider Hoffman]] – fotograf a kameraman * [[Ľuboš Krno]] – dlhoročný rozhlasový redaktor, publicista, neúnavný propagátor mesta v Slovenskom rozhlase * [[Zoltán Vančo]] – [[matematik]] * [[Zdenka Predná]] – [[speváčka]] * [[Melita Gwerková]] – maliarka * [[Arpád Pál]] – výtvarník * [[Edmund Gwerk]] – maliar * [[Alžbeta Göllnerová-Gwerková]] – 1939 až 1944, učiteľka na gymnáziu a na učiteľskom ústave *[[Jozef Kollár (maliar)|Jozef Kollár]] – maliar * [[Ondrej Binder]] – slovenský politik, poslanec NR SR * [[Samuel Ambrozi]] – slovenský publicista a redaktor * [[Kristián Fridrich Angerstein]] – montanista, banský odborník * [[Juraj Zachariáš Angerstein]] – [[montanista]], [[Baníctvo|banský]] odborník * [[Sergej Protopopov]] – fotograf * [[Michal Truban (sudca)]] – sudca * [[Peter Gašparík]] – spisovateľ a režisér == Virtuálna prehliadka == Banskú Štiavnicu si môžete prezrieť aj z vtáčej perspektívy prostredníctvom virtuálnej prehliadky. Tento projekt, nazvaný 'Banská Štiavnica z oblakov', ponúka jedinečný pohľad na mesto. [https://lamavr.sk/banska-stiavnica-z-oblakov/ Virtuálna prehliadka]. == Partnerské mestá == Banská Štiavnica úzko spolupracuje s týmito zahraničnými mestami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Partnerské mestá | url = http://www.banskastiavnica.sk/o-meste/partnerske-mesta.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.1.2011 | vydavateľ = mesto Banská Štiavnica | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120319135735/http://www.banskastiavnica.sk/o-meste/partnerske-mesta.html | dátum archivácie = 2012-03-19 }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Partnerské mestá | url = https://www.sk.emb-japan.go.jp/itpr_sk/00_000163.html }}</ref> * {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Huenenberg|Hunenberg]], [[Švajčiarsko]] *{{Minivlajka|Japonsko}} [[Kosaka]], [[Japonsko]] * {{Minivlajka|Česko}} [[Moravská Třebová]], [[Česko]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Olsztynek]], [[Poľsko]] * {{Minivlajka|Slovinsko}} [[Ptuj]], [[Slovinsko]] * {{Minivlajka|Maďarsko}} [[Šopron (mesto)|Šopron]], [[Maďarsko]] * {{Minivlajka|Maďarsko}} [[Tatabánya]], Maďarsko <!-- == Galéria == <center> <gallery> Súbor:Evanjelicky kostol.jpg|Evanjelický kostol Súbor:Kalvaria - Banska Stiavnica.jpg|Stropná výzdoba kalvárie Súbor:Starý zámok (Banská Štiavnica)-2.JPG|Veža Starého zámku Súbor:Nový zámok.JPG|Nový zámok Súbor:Nádvorie Starého zámku.JPG|Nádvorie Starého zámku Súbor:Selmecbanya-ujvarcivertanlegi.jpg|Letecká fotografia </gallery> <gallery> Súbor:Selmecbanya-ovarcivertanlegi2.jpg|Letecká fotografia Súbor:Súbor DSC00861.JPG|Ulica Andreja Kmeťa Súbor:Súbor DSC00868.JPG|Námestie svätej Trojice Súbor:Súbor DSC00869.JPG|Námestie svätej Trojice Súbor:Súbor DSC00867.JPG|Námestie svätej Trojice Súbor:Súbor DSC00884.JPG|Radničné námestie </gallery> </center> --> == Galéria == === Panoráma mesta === {{Široký obrázok|Banská Štiavnica.jpg|1200px|Vľavo Starý a Nový zámok, uprostred centrum mesta a školské paláce pod horou Glanzenberg (pôvodne "Baňa" – dnes "Staré mesto"), vpravo Kalvária}} {{Široký obrázok|View from Sitno-Banská Štiavnica-2011-9-1.jpg|1200px|Banská Štiavnica v mohutnej [[kaldera|kaldere]] niekdajšieho Štiavnického vulkánu (pohľad zo Sitna)}} == Zdroj == * {{Citácia knihy|priezvisko = Hašek|meno = Aleš|titul = Rodinný atlas sveta|vydanie=|vydavateľ = VKÚ, a.s.|miesto = Harmanec|rok = 2003|isbn = 80-8042-293-1|strany = 16, 17|jazyk = [[slovenčina]]}} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Banskej Štiavnici (0{{--}}M)]] * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Banskej Štiavnici (N{{--}}Ž)]] * [[Zoznam ulíc a námestí v Banskej Štiavnici]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [https://www.uzemneplany.sk/upn/banska-stiavnica Územný plán mesta] * [https://www.muzeumbs.sk/ Slovenské banské múzeum] * [http://digitalna.kniznica.info/s/uFb1vOYy1A Album von Schemnitz] – fotoalbum mesta z roku 1871 v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] {{Banská Štiavnica}} {{Obce okresu Banská Štiavnica}} {{Svetové dedičstvo - Slovensko}} {{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Banská Štiavnica| ]] [[Kategória:Okres Banská Štiavnica]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Banské sídla na Slovensku]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva na Slovensku]] [[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku]] 08djzwtwtmfmaw5hdqkyq4ycmrqh555 Veľký Meder 0 7724 8205818 8171499 2026-04-29T16:56:00Z ~2026-26139-21 293395 8205818 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Veľký Meder | Iné názvy = Nagymegyer | Prezývka = | Obrázok = Nagymegyer088.JPG | Popis obrázku = Radnica | Znak = Coat of Arms of Veľký Meder.svg | Vlajka = Velky meder-dunajska streda-flag.svg | Kraj = Trnavský | Okres = Dunajská Streda | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 47.856389 | Zemepisná dĺžka = 17.770556 | Nadmorská výška = 112 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1268 | Starosta = Marian Soóky<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 93201 | Kód = 501522 | EČV = DS | Predvoľba = +421-31 | Adresa = Mestský úrad<br/>Komárňanská 207/9<br/>932 01 Veľký Meder | E-mail = msu-sekretariat@velkymeder.sk | Telefón = 031 / 555 22 01 | Fax = 031 / 555 24 25 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.velkymeder.sk | Commons = Veľký Meder | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Veľký Meder''' ({{V jazyku|hun|''Nagymegyer''}}, [[1948]]{{--}}[[1990]] ''Čalovo''<ref group="pozn">maďarsky Csallóközben = Žitný ostrov</ref><ref name="vývoj-názvu">{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky : (vývin v rokoch 1773{{--}}1997) | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1998 | isbn = 80-224-0530-2 | počet strán = 600 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Ve%C4%BEk%C3%BD+Meder&s=exact&c=ea45&cs=&d=obce# }}</ref>) je [[Mesto (Slovensko)|mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]] ležiace v okrese [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]]. == Polohopis == Mesto leží v južnej časti [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]], len asi {{Km|8|m|w}} severne od [[Dunaj]]a a [[Maďarsko|maďarskej]] hranice. Od [[Dunajská Streda|Dunajskej Stredy]] je vzdialené {{Km|20|m|w}} juhovýchodne, od [[Komárno|Komárna]] {{Km|32|m|w}} západne a [[Győr]] leží len {{Km|25|m|w}} južne. Križuje sa tu [[Cesta I. triedy 13 (Slovensko)|cesta I/13]], [[Cesta I. triedy 63 (Slovensko)|I/63]] a [[Cesta II. triedy 561 (Slovensko)|II/561]], dôležitú úlohu zohráva aj [[železničná trať Bratislava – Komárno]]. == Vodné plochy == * Štrkovisko, Tisota == Dejiny == Z územia Veľkého Medera sa našli doklady osídlenia kultúry s lineárnou keramikou a želiezovskej skupiny, ďalej osídlenia v starej bronzovej dobe, a najmä germánske sídlisko zo starej aj mladej rímskej doby. Pomenovanie usadlosti (''Marthamagor'' 1239, ''Villa Meger'' 1268, ''Marchamagyar'' 1298, neskôr ''Mogor'', ''Megere'' a podobne) je zložené zo slovanského slova Marča (k osobnému menu Marek) a slova maďar(ský). Fakt, že bolo v názve treba použiť slovo maďarský poukazuje na to, že osada pod týmto názvom vznikla ako maďarská osada v nemaďarskom, teda slovenskom prostredí.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Stanislav | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Stanislav (1904) | titul = Slovenský juh v stredoveku I | odkaz na titul = Slovenský juh v stredoveku | vydanie = 2 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Národné literárne centrum{{--}}Dom slovenskej literatúry | isbn = 80-88878-49-7 | rok = 1999 | počet strán = 485 | edícia = Svedectvá | zväzok edície = 15 | strany = 243{{--}}244 }}; {{Citácia knihy | priezvisko = Stanislav | meno = Ján | titul = Slovenský juh v stredoveku II | vydanie = 2 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Literárne informačné centrum]] | isbn = 80-88878-89-6 | rok = 2004 | počet strán = 533 | strany = 280 }}</ref> Pôvodní slovanskí obyvatelia (osady a/alebo jej okolia) boli teda nútení podrobiť sa starým Maďarom [Dvořák 89]. Veľké jazerá, rieky a potoky obklopujúce mesto, núkali dobré podmienky na rybárčenie, kopcovité okolie mesta zase na pestovanie poľnohospodárskych plodín a chovu zvierat. Obranyschopnosť novej usadlosti a bezpečnosť obyvateľstva zaručovali i tri [[Avari (Stredná Ázia)|avarské]] zemné hrady, ktoré poznali pod menom „avargyűrű” (avarský prsteň) či „tatárhányás” ([[tatári|tatársky]] vrch) V čase panovania kniežaťa [[Gejza I.|Gejzu I.]] (970{{--}}997) sa prechodné bydlisko kmeňov zmenilo na stálu usadlosť, čo v dejinách meste považujeme za dôležitú historickú udalosť. Prvými obyvateľmi boli pravdepodobne jazdci z ozbrojeného sprievodu panovníka. Presný rok ich usadenia nepoznáme. V listine [[Belo IV.|Bélu IV.]] z roku [[1268]] (''Nagy diploma''{{--}}''Veľký diplom'') je mesto spomenuté pod menom ''Villa Meger''. Toto pomenovanie poukazuje na to, že to bola významná, obývaná usadlosť. V listine sa ďalej uvádza, že vlastníkom mesta je nyomi [[comes]] Parabuch, ktorý časť svojich majetkov odovzdal synovi Izsopovi. Odtiaľ pochádza meno obce [[Ižop]]. ''Veľký diplom'' z roku 1268 je prvou známou, uchovanou kráľovskou listinou z histórie Veľkého Medera a čas jeho vzniku je datovaný od tohto roku. V roku [[1998]] bolo teda 730. výročie vzniku. == Obyvateľstvo == === Národnostné zloženie (2021) === {{bar box |width = 300px|title = <small>Národnostné zloženie – Veľký Meder (2021)<ref name="SODB2021">[http://www.scitanie.sk Štatistický úrad SR]</ref></small>|titlebar = #ddd|bars = {{bar percent|[[Slováci]]|blue|14.6}} {{bar percent|[[Maďari]]|green|78.4}} {{bar percent|[[Rómovia]]|red|0.2}} {{bar percent|[[Rusíni]]|yellow|0.0}}}} === Národnostné zloženie (2011) === *Slováci{{--}}14,0 %, Maďari{{--}}75,6 %, Česi{{--}}0,9 %, Rómovia{{--}}0,5 % a iní <ref name=MOS>{{MOŠ/MIS|501522}}</ref> === Náboženské zloženie (2001) === *rímskokatolíci{{--}}57,40 %, reformovaní (kalvíni){{--}}22,64 %, bez vyznania{{--}}15,13 %, evanjelici a. v.{{--}}2,23 %, gréckokatolíci{{--}}0,13 % a iní<ref name=MOS /> == Priemysel == V katastri mesta sídli spoločnosť [[Dan - Slovakia Agrar]], a.s., ktorý sa zaoberá chovom [[Sviňa domáca|ošípaných]]. Z hľadiska počtu chovaných jedincov a obratu predstavuje najväčší podnik zaoberajúci sa [[živočíšna výroba|živočíšnou výrobou]] na Slovensku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vašuta | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Farmári, ktorí točia desiatky miliónov. Kto je najväčší na Slovensku? (rebríček) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/index/c/rebricek-najvacsich-farmarskych-firiem-na-slovensku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-11-10 | dátum prístupu = 2025-11-12}}</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[barok|neskorobaroková]] [[tolerančný patent|tolerančná]] stavba s pravouhlým záverom a predstavanou vežou, z roku [[1783]]. V roku [[1801]] bola pristavaná veža. Interiér kostola je plochostropý, nad západnou [[empora|emporou]] je pruská [[klenba]].<ref name="pamiatky">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Veľký Meder - Kalvínsky kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/velky-meder-kalvinsky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.5.2021 | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Fasády sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža vyrastá zo štítového priečelia s párom dekoratívnych obeliskov, má nárožné zaoblenia, je členená lizénovými rámami v spodnej časti s bosážou. Ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou. <gallery> Nagymegyer027.JPG|Reformovaný kostol Nagymegyer015.JPG Nagymegyer016.JPG|Portál kostola Nagymegyer017.JPG|Interiér kostola Nagymegyer021.JPG </gallery> * Reformovaný kostol v časti Ižop, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s pravouhlým záverom a predstavanou vežou, z prvej polovice [[19. storočia]]. Stojí na mieste staršej stavby, z ktorej sa mali dochovať obvodové múry. Veža bola pristavaná v roku [[1924]]. Interiér kostola je plochostropý, nad západnou emporou je pruská klenba.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ižop (Veľký Meder) - Kalvínsky kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/izop-velky-meder-kalvinsky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.5.2021 | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená kordónovými rímsami a ukončená je korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou. <gallery> Nagymegyer162.JPG|Reformovaný kostol v Ižope Nagymegyer159.JPG Nagymegyer158.JPG Nagymegyer156.JPG </gallery> * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Svätý Mikuláš|sv. Mikuláša]], jednoloďová [[neorenesancia|neorenesančná]] stavba s pravoulým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1899]]. Stojí na mieste staršej stavby. Priečelie je členené [[pilaster|pilastrami]] a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami a nadokennými rímsami. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme [[rizalit]]u so segmentovým štítom. Je členená lizénovými rámami a pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou. Vo veži sa nachádza zvon z [[18. storočia]] pochádzajúci zo staršieho kostola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pozoruhodnosti mesta | url = https://www.velkymeder.sk/sk/mesto/kulturne-pamiatky-a-pozoruhodnosti-mesta | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Veľký Meder | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200305145007/https://www.velkymeder.sk/sk/mesto/kulturne-pamiatky-a-pozoruhodnosti-mesta | dátum archivácie = 2020-03-05 }}</ref> * Kaplnka Sedembolestnej [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] z roku [[1910]]. <gallery> Nagymegyer014.JPG|Kostol sv. Mikuláša Nagymegyer002.JPG Nagymegyer011.JPG|Portál kostola Nagymegyer003.JPG|Interiér kostola Nagymegyer005.JPG|Hlavný oltár </gallery> === Pomníky === Socha [[Béla Bartók|Bélu Bartóka]], pomník hrdinov [[1. svetová vojna|I.]] a [[2. svetová vojna|II. svetovej vojny]]. === Rekreácia === ==== Termálpark Veľký Meder ==== Termálpark Veľký Meder je obkolesený {{ha|100|m}} [[lesopark]]om sa nachádza {{km|10|m}} od maďarských hraníc a {{km|65|m}} od [[Bratislava|Bratislavy]]. Krytý rekreačný komplex je otvorený celý rok medzi 9:00 a 21:00 h. Vodná plocha krytého bazéna má atypický tvar s rozlohu {{m2|300}} a hĺbkou {{m|1.3|m}}. Nachádza sa tu aj polokrytý sedací bazén s vyššou teplotou vody. Vo všetkých bazénoch je termálna voda s teplotou 27 – 38 °C, vhodná na liečenie ochorení kĺbov, chrbtice a svalstva. Tento komplex okrem bazénov ďalej ponúka návštevníkom perličkový kúpeľ, masáž, [[solárium]], [[sauna|saunový svet]], bioptron liečbu, kozmetický salón, samoobslužnú reštauráciu a bar. V lete je k dispozícii 8 bazénov, reštaurácie, občerstvenia, športové vyžitie pre deti i dospelých. Ubytovanie sa je priamo v areáli. == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Maďarsko}} [[Bácsalmás]], [[Maďarsko]] == Galéria == <gallery> Veľký Meder - 8.JPG|Termálne kúpalisko Nagymegyer137.JPG|Termálpark Nagymegyer043.JPG|Socha Bélu Bartóka </gallery> == Poznámka == <references group="pozn"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok vo Veľkom Mederi]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Dunajská Streda}} [[Kategória:Veľký Meder| ]] [[Kategória:Okres Dunajská Streda]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Mestá v Trnavskom kraji]] ow0ahkjr4pns3h2c64xulajec911c3w 8205904 8205818 2026-04-29T19:25:21Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-26139-21|~2026-26139-21]] ([[User_talk:~2026-26139-21|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ 8171499 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Veľký Meder | Iné názvy = Nagymegyer | Prezývka = | Obrázok = Nagymegyer088.JPG | Popis obrázku = Radnica | Znak = Coat of Arms of Veľký Meder.svg | Vlajka = Velky meder-dunajska streda-flag.svg | Kraj = Trnavský | Okres = Dunajská Streda | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 47.856389 | Zemepisná dĺžka = 17.770556 | Nadmorská výška = 112 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1268 | Starosta = Marian Soóky<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 93201 | Kód = 501522 | EČV = DS | Predvoľba = +421-31 | Adresa = Mestský úrad<br/>Komárňanská 207/9<br/>932 01 Veľký Meder | E-mail = msu-sekretariat@velkymeder.sk | Telefón = 031 / 555 22 01 | Fax = 031 / 555 24 25 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.velkymeder.sk | Commons = Veľký Meder | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Veľký Meder''' ({{V jazyku|hun|''Nagymegyer''}}, [[1948]]{{--}}[[1990]] ''Čalovo''<ref group="pozn">maďarsky Csallóközben = Žitný ostrov</ref><ref name="vývoj-názvu">{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky : (vývin v rokoch 1773{{--}}1997) | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1998 | isbn = 80-224-0530-2 | počet strán = 600 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Ve%C4%BEk%C3%BD+Meder&s=exact&c=ea45&cs=&d=obce# }}</ref>) je [[Mesto (Slovensko)|mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]] ležiace v okrese [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]]. == Polohopis == Mesto leží v južnej časti [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]], len asi {{Km|8|m|w}} severne od [[Dunaj]]a a [[Maďarsko|maďarskej]] hranice. Od [[Dunajská Streda|Dunajskej Stredy]] je vzdialené {{Km|20|m|w}} juhovýchodne, od [[Komárno|Komárna]] {{Km|32|m|w}} západne a [[Győr]] leží len {{Km|25|m|w}} južne. Križuje sa tu [[Cesta I. triedy 13 (Slovensko)|cesta I/13]], [[Cesta I. triedy 63 (Slovensko)|I/63]] a [[Cesta II. triedy 561 (Slovensko)|II/561]], dôležitú úlohu zohráva aj [[železničná trať Bratislava – Komárno]]. == Vodné plochy == * Štrkovisko, Tisota == Dejiny == Z územia Veľkého Medera sa našli doklady osídlenia kultúry s lineárnou keramikou a želiezovskej skupiny, ďalej osídlenia v starej bronzovej dobe, a najmä germánske sídlisko zo starej aj mladej rímskej doby. Pomenovanie usadlosti (''Marthamagor'' 1239, ''Villa Meger'' 1268, ''Marchamagyar'' 1298, neskôr ''Mogor'', ''Megere'' a podobne) je zložené zo slovanského slova Marča (k osobnému menu Marek) a slova maďar(ský). Fakt, že bolo v názve treba použiť slovo maďarský poukazuje na to, že osada pod týmto názvom vznikla ako maďarská osada v nemaďarskom, teda slovenskom prostredí.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Stanislav | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Stanislav (1904) | titul = Slovenský juh v stredoveku I | odkaz na titul = Slovenský juh v stredoveku | vydanie = 2 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Národné literárne centrum{{--}}Dom slovenskej literatúry | isbn = 80-88878-49-7 | rok = 1999 | počet strán = 485 | edícia = Svedectvá | zväzok edície = 15 | strany = 243{{--}}244 }}; {{Citácia knihy | priezvisko = Stanislav | meno = Ján | titul = Slovenský juh v stredoveku II | vydanie = 2 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Literárne informačné centrum]] | isbn = 80-88878-89-6 | rok = 2004 | počet strán = 533 | strany = 280 }}</ref> Pôvodní slovanskí obyvatelia (osady a/alebo jej okolia) boli teda nútení podrobiť sa starým Maďarom [Dvořák 89]. Veľké jazerá, rieky a potoky obklopujúce mesto, núkali dobré podmienky na rybárčenie, kopcovité okolie mesta zase na pestovanie poľnohospodárskych plodín a chovu zvierat. Obranyschopnosť novej usadlosti a bezpečnosť obyvateľstva zaručovali i tri [[Avari (Stredná Ázia)|avarské]] zemné hrady, ktoré poznali pod menom „avargyűrű” (avarský prsteň) či „tatárhányás” ([[tatári|tatársky]] vrch) V čase panovania kniežaťa [[Gejza I.|Gejzu I.]] (970{{--}}997) sa prechodné bydlisko kmeňov zmenilo na stálu usadlosť, čo v dejinách meste považujeme za dôležitú historickú udalosť. Prvými obyvateľmi boli pravdepodobne jazdci z ozbrojeného sprievodu panovníka. Presný rok ich usadenia nepoznáme. V listine [[Belo IV.|Bélu IV.]] z roku [[1268]] (''Nagy diploma''{{--}}''Veľký diplom'') je mesto spomenuté pod menom ''Villa Meger''. Toto pomenovanie poukazuje na to, že to bola významná, obývaná usadlosť. V listine sa ďalej uvádza, že vlastníkom mesta je [[comes]] Parabuch, ktorý časť svojich majetkov odovzdal synovi Izsopovi. Odtiaľ pochádza meno obce [[Ižop]]. ''Veľký diplom'' z roku 1268 je prvou známou, uchovanou kráľovskou listinou z histórie Veľkého Medera a čas jeho vzniku je datovaný od tohto roku. V roku [[1998]] bolo teda 730. výročie vzniku. == Obyvateľstvo == === Národnostné zloženie (2021) === {{bar box |width = 300px|title = <small>Národnostné zloženie – Veľký Meder (2021)<ref name="SODB2021">[http://www.scitanie.sk Štatistický úrad SR]</ref></small>|titlebar = #ddd|bars = {{bar percent|[[Slováci]]|blue|14.6}} {{bar percent|[[Maďari]]|green|78.4}} {{bar percent|[[Rómovia]]|red|0.2}} {{bar percent|[[Rusíni]]|yellow|0.0}}}} === Národnostné zloženie (2011) === *Slováci{{--}}14,0 %, Maďari{{--}}75,6 %, Česi{{--}}0,9 %, Rómovia{{--}}0,5 % a iní <ref name=MOS>{{MOŠ/MIS|501522}}</ref> === Náboženské zloženie (2001) === *rímskokatolíci{{--}}57,40 %, reformovaní (kalvíni){{--}}22,64 %, bez vyznania{{--}}15,13 %, evanjelici a. v.{{--}}2,23 %, gréckokatolíci{{--}}0,13 % a iní<ref name=MOS /> == Priemysel == V katastri mesta sídli spoločnosť [[Dan - Slovakia Agrar]], a.s., ktorý sa zaoberá chovom [[Sviňa domáca|ošípaných]]. Z hľadiska počtu chovaných jedincov a obratu predstavuje najväčší podnik zaoberajúci sa [[živočíšna výroba|živočíšnou výrobou]] na Slovensku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vašuta | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Farmári, ktorí točia desiatky miliónov. Kto je najväčší na Slovensku? (rebríček) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/index/c/rebricek-najvacsich-farmarskych-firiem-na-slovensku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-11-10 | dátum prístupu = 2025-11-12}}</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[barok|neskorobaroková]] [[tolerančný patent|tolerančná]] stavba s pravouhlým záverom a predstavanou vežou, z roku [[1783]]. V roku [[1801]] bola pristavaná veža. Interiér kostola je plochostropý, nad západnou [[empora|emporou]] je pruská [[klenba]].<ref name="pamiatky">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Veľký Meder - Kalvínsky kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/velky-meder-kalvinsky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.5.2021 | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Fasády sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža vyrastá zo štítového priečelia s párom dekoratívnych obeliskov, má nárožné zaoblenia, je členená lizénovými rámami v spodnej časti s bosážou. Ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou. <gallery> Nagymegyer027.JPG|Reformovaný kostol Nagymegyer015.JPG Nagymegyer016.JPG|Portál kostola Nagymegyer017.JPG|Interiér kostola Nagymegyer021.JPG </gallery> * Reformovaný kostol v časti Ižop, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s pravouhlým záverom a predstavanou vežou, z prvej polovice [[19. storočia]]. Stojí na mieste staršej stavby, z ktorej sa mali dochovať obvodové múry. Veža bola pristavaná v roku [[1924]]. Interiér kostola je plochostropý, nad západnou emporou je pruská klenba.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ižop (Veľký Meder) - Kalvínsky kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/izop-velky-meder-kalvinsky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.5.2021 | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená kordónovými rímsami a ukončená je korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou. <gallery> Nagymegyer162.JPG|Reformovaný kostol v Ižope Nagymegyer159.JPG Nagymegyer158.JPG Nagymegyer156.JPG </gallery> * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Svätý Mikuláš|sv. Mikuláša]], jednoloďová [[neorenesancia|neorenesančná]] stavba s pravoulým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1899]]. Stojí na mieste staršej stavby. Priečelie je členené [[pilaster|pilastrami]] a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami a nadokennými rímsami. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme [[rizalit]]u so segmentovým štítom. Je členená lizénovými rámami a pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou. Vo veži sa nachádza zvon z [[18. storočia]] pochádzajúci zo staršieho kostola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pozoruhodnosti mesta | url = https://www.velkymeder.sk/sk/mesto/kulturne-pamiatky-a-pozoruhodnosti-mesta | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Veľký Meder | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200305145007/https://www.velkymeder.sk/sk/mesto/kulturne-pamiatky-a-pozoruhodnosti-mesta | dátum archivácie = 2020-03-05 }}</ref> * Kaplnka Sedembolestnej [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] z roku [[1910]]. <gallery> Nagymegyer014.JPG|Kostol sv. Mikuláša Nagymegyer002.JPG Nagymegyer011.JPG|Portál kostola Nagymegyer003.JPG|Interiér kostola Nagymegyer005.JPG|Hlavný oltár </gallery> === Pomníky === Socha [[Béla Bartók|Bélu Bartóka]], pomník hrdinov [[1. svetová vojna|I.]] a [[2. svetová vojna|II. svetovej vojny]]. === Rekreácia === ==== Termálpark Veľký Meder ==== Termálpark Veľký Meder je obkolesený {{ha|100|m}} [[lesopark]]om sa nachádza {{km|10|m}} od maďarských hraníc a {{km|65|m}} od [[Bratislava|Bratislavy]]. Krytý rekreačný komplex je otvorený celý rok medzi 9:00 a 21:00 h. Vodná plocha krytého bazéna má atypický tvar s rozlohu {{m2|300}} a hĺbkou {{m|1.3|m}}. Nachádza sa tu aj polokrytý sedací bazén s vyššou teplotou vody. Vo všetkých bazénoch je termálna voda s teplotou 27 – 38 °C, vhodná na liečenie ochorení kĺbov, chrbtice a svalstva. Tento komplex okrem bazénov ďalej ponúka návštevníkom perličkový kúpeľ, masáž, [[solárium]], [[sauna|saunový svet]], bioptron liečbu, kozmetický salón, samoobslužnú reštauráciu a bar. V lete je k dispozícii 8 bazénov, reštaurácie, občerstvenia, športové vyžitie pre deti i dospelých. Ubytovanie sa je priamo v areáli. == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Maďarsko}} [[Bácsalmás]], [[Maďarsko]] == Galéria == <gallery> Veľký Meder - 8.JPG|Termálne kúpalisko Nagymegyer137.JPG|Termálpark Nagymegyer043.JPG|Socha Bélu Bartóka </gallery> == Poznámka == <references group="pozn"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok vo Veľkom Mederi]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Dunajská Streda}} [[Kategória:Veľký Meder| ]] [[Kategória:Okres Dunajská Streda]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Mestá v Trnavskom kraji]] t52ysrmznj74urihafjc5aay2ebhr8i Pomoc:Menný priestor 12 9850 8206123 8172138 2026-04-30T11:22:10Z KormiSK 91359 primarne drobne, ale mam chut urobit to ako nadpisy sekcii namiesto zoznamu, aby sa to lepsie citalo 8206123 wikitext text/x-wiki Stránky Wikipédie sú podľa svojho účelu rozdelené do niekoľkých skupín, nazývaných '''menné priestory''' ''(namespaces)''. Názov každej stránky, ktorá nie je v hlavnom mennom priestore, začína názvom menného priestoru, ktorý je oddeleným dvojbodkou (bez medzery!) od vlastného názvu stránky. Rozdelenie do menných priestorov má za úlohu jednak sprehľadniť encyklopédiu, ale aj umožniť, aby napr. encyklopedický článok mohol mať rovnaké meno ako celá [[Wikipédia:Kategórie|kategória]]. Rozdelenie slúži aj pre niektoré špeciálne funkcie wiki, napr. vkladanie [[Wikipédia:Šablóny|šablón]], radenie do kategórií a podobne. == Zoznam menných priestorov == Wikipédia obsahuje nasledujúce menné priestory (v zátvorkách je anglické pomenovanie): * Hlavný menný priestor, ktorý obsahuje vlastné encyklopedické články. Články v tomto mennom priestore sa volajú priamo svojim názvom bez akejkoľvek pridanej predpony, napr. [[Filozofia]], [[Ľudovít Štúr]], … * Menný priestor '''{{ns:4}}''' ''(Project)'' obsahuje články o Wikipédii ako také, niektoré stránky pomocníka a pod. Patria tam napr. stránky [[Wikipédia:Kaviareň]], [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]], … * Menný priestor '''{{ns:2}}''' ''(User)'' obsahuje osobné stránky jednotlivých redaktorov (wikipediánov). Na tieto stránky sa dá dostať kliknutím na meno redaktora v histórii úprav, v zozname posledných úprav, alebo v podpise v diskusiách. * Menný priestor '''{{ns:6}}''' ''(Image)'' obsahuje popisky k súborom (obrázkom a zvukom) nahraným do Wikipédie. V súčasnosti sa však na ukladanie súborov požíva [[commons:Hlavná stránka|Wikimedia Commons]]. * Menný priestor '''{{ns:8}}''' ''(MediaWiki)'' obsahuje preklady pôvodne anglických textov systémových hlásení. Tieto stránky môžu upravovať len správcovia. Ich zoznam nájdete na [[Špeciálne:Allmessages|Špeciálne:Všetky systémové správy]] a ďalšie informácie na [[Wikipédia:Menný priestor MediaWiki]]. * Menný priestor '''{{ns:10}}''' ''(Template)'' obsahuje šablóny, tzn. znovu použiteľné časti stránok; ich (ručne udržiavaný) zoznam je na stránke [[Wikipédia:Šablóny]]. Text stránky z tohto menného priestoru možno do ľubovoľnej inej stránky vložiť uvedením mna stránky so šablónou (bez predpony ''Šablóna:''), uzavretého do dvojitých zložených zátvoriek (napr. <code><nowiki>{{EU}}</nowiki></code>) do textu stránky. * Menný priestor '''{{ns:12}}''' ''(Help)'' by mal obsahovať stránky s pomocou o systéme Wikipédie. Na [[Slovenská Wikipédia|slovenskej Wikipédii]] sa však tento menný priestor zatiaľ využíva len čiastočne, mnoho pomocných stránok je umiestnených v mennom priestore ''Wikipédie'', z ktorého sú do menného priestoru ''Pomoc'' presúvané postupne. Do tohto menného priestoru patrí napr. táto stránka alebo stránky [[Pomoc:Prípustné licencie]], [[Pomoc:Obrázok]] a pod. * Menný priestor '''{{ns:14}}''' ''(Category)'' obsahuje stránky [[Wikipédia:Kategórie|kategórií]]. Zoznam všetkých kategórií je na stránke [[Špeciálne:Kategórie]]. Ak sa v nejakom článku nachádza odkaz na stránku v tomto mennom priestore, je tým článok do danej kategórie zaradený. Ak má stránka na kategóriu len odkazovať, nie do nej byť zaradená, je potrebné pred názov kategórie dať ďalšiu dvojbodku, napr. <code><nowiki>[[:Kategória:Základné kategórie]]</nowiki></code> (čo vytvorí [[:Kategória:Základné kategórie]]). * Menný priestor '''{{ns:-1}}''' ''(Special)'' je tzv. virtuálny menný priestor. Netvorí skutočné stránky uložené v databáze, ktoré by sa dali upravovať, ale rôzne dynamicky generované výstupy programu [[MediaWiki]], ktorý Wikipédiu spravuje; stránky v tomto mennom priestore obsahujú napr. nástroje pre správcov, umožňujú získavať informácie o databáze a pod. Zoznam všetkých špeciálnych stránok je na jednej zo stránok tohto priestoru: [[Špeciálne:Specialpages]]. * Menný priestor '''{{ns:-2}}''' ''(Media)'' je ďalším virtuálnym menným priestorom. Pomocou neho sa odkazuje na súbory nahrané do Wikipédie. V tomto mennom priestore teda nie sú stránky, ale súbory. Pre použitie nahraných multimediálnych súborov pozri nižšie. * Menný priestor '''{{ns:100}}''' by mal obsahovať tematické stránky základných tém s odkazmi. Pozri [[Wikipédia:Wikiportál]]. Ku každému mennému priestoru z predošlého zoznamu, s výnimkou virtuálnych menných priestorov ''{{ns:-1}}'' a ''{{ns:-2}}'', existuje pridružený menný priestor, ktorý obsahuje [[Wikipédia:Diskusná stránka|diskusné stránky]] k príslušným stránkam v danom priestore. Tieto menné priestory sa nazývajú ako príslušný „hlavný“ menný priestor s prívlastkom „diskusia“ – napr. [[Diskusia:Filozofia]], [[Diskusia k Wikipédii:Menný priestor]], [[Diskusia k šablóne:Štáty EÚ]] atď. Na tieto stránky sa dá dostať kliknutím na odkaz ''Diskusia'' pri príslušnom článku. Názvy menných priestorov sú na slovenskej Wikipédii preložené do slovenčiny, ale pre odkazovanie na stránky sa môže použiť aj pôvodný anglický názov menného priestoru (napr. [[Špeciálne:Recentchanges|Special:Recentchanges]] popri [[{{ns:-1}}:Recentchanges]]). Táto vlastnosť zabezpečuje ľahkú orientáciu aj pre cudzojazyčných redaktorov a správcov systému Wikipédia. === Príklady, ako vkladať multimédia do článkov === * <code><nowiki>[[Obrázok:Flag_of_Europe.svg]]</nowiki></code> vloží obrázok (ale nie zvukové súbory) priamo do stránky – [[Súbor:Flag_of_Europe.svg|50px]] * <code><nowiki>[[Médiá:Flag_of_Europe.svg]]</nowiki></code> vytvorí textový odkaz na obrázok alebo zvukový súbor – [[Médiá:Flag_of_Europe.svg]] * <code><nowiki>[[:Obrázok:European flag.svg]]</nowiki></code> vytvorí textový odkaz na stránku s popisom obrázku – [[:Obrázok:European flag.svg ]] == Technické podrobnosti == Menné priestory sú definované v premennej <tt>$namespaceNames</tt> v súbore <tt>[https://phabricator.wikimedia.org/diffusion/MW/browse/master/languages/messages/MessagesSk.php MessagesSk.php]</tt>. Zoznam všetkých definovaných menných priestorov s ich internými číslami: {| !align="left"| premenná !! číslo !! align="left"|slovenský názov !! anglický názov |- | <tt>NS_MEDIA</tt> || −2 || {{ns:-2}} || Media |- | <tt>NS_SPECIAL</tt> || −1 || {{ns:-1}} || Special |- | <tt>NS_MAIN</tt> || &nbsp;&nbsp;0 || colspan="2" align="center"|''Hlavný menný priestor bez prefixu'' |- | <tt>NS_TALK</tt> || &nbsp;&nbsp;1 || {{ns:1}} || Talk |- | <tt>NS_USER</tt> || &nbsp;&nbsp;2 || {{ns:2}}/Užívateľ || User |- | <tt>NS_USER_TALK</tt> || &nbsp;&nbsp;3 || {{ns:3}}&nbsp;&nbsp; || User talk |- | <tt>NS_WIKIPEDIA</tt> || &nbsp;&nbsp;4 || {{ns:4}} || Project |- | <tt>NS_WIKIPEDIA_TALK</tt>&nbsp;&nbsp; || &nbsp;&nbsp;5 || {{ns:5}} || Project talk |- | <tt>NS_IMAGE</tt> || &nbsp;&nbsp;6 || {{ns:6}} || Image |- | <tt>NS_IMAGE_TALK</tt> || &nbsp;&nbsp;7 || {{ns:7}} || Image talk |- | <tt>NS_MEDIAWIKI</tt> || &nbsp;&nbsp;8 || {{ns:8}} || MediaWiki |- | <tt>NS_MEDIAWIKI_TALK</tt> || &nbsp;&nbsp;9 || {{ns:9}} || MediaWiki talk |- | <tt>NS_TEMPLATE</tt> || 10 || {{ns:10}} || Template |- | <tt>NS_TEMPLATE_TALK</tt> || 11 || {{ns:11}} || Šablona |- | <tt>NS_HELP</tt> || 12 || {{ns:12}} || Help |- | <tt>NS_HELP_TALK</tt> || 13 || {{ns:13}} || Help talk |- | <tt>NS_CATEGORY</tt> || 14 || {{ns:14}} || Category |- | <tt>NS_CATEGORY_TALK</tt> || 15 || {{ns:15}} || Category talk |- | || 100 || {{ns:100}} || Portal |- | || 101 || {{ns:101}} || Portal talk |} == Pozri aj == * [[Meta:Help:Namespace]] – stránky o menných priestoroch na meta-Wikipedii (po anglicky). == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Wikipédia:Pomocník|Menný priestor]] [[Kategória:Wikipédia:Menné priestory| ]] knmiqg1yvuu4l387cwclqmcoda15wq0 Rusínčina 0 10942 8205754 8122527 2026-04-29T15:01:42Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205754 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox jazyk | Názov = Rusínčina | Natívny názov = русиньскый язык | štáty = [[Slovensko]], [[Ukrajina]], [[Maďarsko]], [[Poľsko]], [[Rumunsko]], [[Vojvodina]], [[Chorvátsko]], [[Spojené štáty]] | región = [[Stredná Európa]] | počet hovoriacich = 623 960 <ref>[http://www.ethnologue.org/show_language.asp?code=rue Rusínčina na Ethnologue]</ref>, podľa oficiálnych štatistík sčítania ľudu 70 374 <ref>Oficiálne štatistiky sčítania obyvateľstva v jednotlivých krajinách, kde žijú [[Rusíni]]: * [[Slovensko]] – 33 482 [http://portal.statistics.sk/files/tab.11.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120417151247/http://portal.statistics.sk/files/tab.11.pdf |date=2012-04-17 }} * [[Srbsko]] – 15 626 [http://webrzs.stat.gov.rs/zip/esn31.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200509144148/https://webrzs.stat.gov.rs/zip/esn31.pdf |date=2020-05-09 }} * [[Ukrajina]] – 6 725 [http://www.ukrcensus.gov.ua/results/nationality_population/nationality_popul2/select_5/?data1=1&box=5.5W&rz=1_1&rz_b=2_1&k_t=00&botton=cens_db] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080302164007/http://www.ukrcensus.gov.ua/results/nationality_population/nationality_popul2/select_5/?data1=1&box=5.5W&rz=1_1&rz_b=2_1&k_t=00&botton=cens_db |date=2008-03-02 }} * [[Chorvátsko]] – 2 337 [http://www.dzs.hr/default_e.htm] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151123094014/http://www.dzs.hr/default_e.htm |date=2015-11-23 }} * [[Poľsko]] – 10 000 [https://web.archive.org/web/20130116214520/http://www.stat.gov.pl/cps/rde/xbcr/gus/PUBL_lu_nps2011_wyniki_nsp2011_22032012.pdf] * [[Maďarsko]] – 1 098 [http://www.nepszamlalas.hu/eng/volumes/18/tables/load1_28.html] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110512032455/http://www.nepszamlalas.hu/eng/volumes/18/tables/load1_28.html |date=2011-05-12 }} * [[Česko]] – 1 106 [http://www.czso.cz/csu/2005edicniplan.nsf/t/D6002FD8F5/$File/kap_I_05.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160309223736/http://www.czso.cz/csu/2005edicniplan.nsf/t/D6002FD8F5/$File/kap_I_05.pdf |date=2016-03-09 }}</ref> | poradie = nenachádza sa v prvej 100 | klasifikácia = [[Indoeurópske jazyky]] *[[Slovanské jazyky]] **prechod medzi [[Západoslovanské jazyky|Západoslovanskými]] a [[Východoslovanské jazyky|východoslovanskými jazykmi]] | písmo = [[cyrilika]] | úradný = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]<br />{{minivlajka|Srbsko}} [[Srbsko]] ({{minivlajka|Vojvodina}} [[Vojvodina]]) | regulátor = - | iso1 = - | iso2 = - | iso3 = [https://iso639-3.sil.org/code/rue rue] | sil = - | kód Wikipédie = rue | Meno wikipédie = Вікіпедія - Слободна енціклопедія }} '''Rusínčina''' (staršie názvy: '''ruténčina'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Doruľa | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Tri kapitoly zo života slov | vydanie = | vydavateľ = Veda | miesto = | rok = 1993 | počet strán = 151 | url = | isbn = 978-80-224-0351-1 | kapitola = | strany = 63| jazyk = }}</ref><ref name=HČ/>, '''ruthénčina'''<ref name=HČ>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historický časopis (roč. 5) | vydanie = | vydavateľ = Vyd. Slovenskej akadémie vied | miesto = | rok = 1957 | počet strán = 604 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 134| jazyk = }}</ref>; v rusínčine na Slovensku: ''русиньскый язык'' - rusîňskyj jazyk, vo vojvodinskej rusínčine: ''руски язик'' - rusky jazyk, v rusínčine na Ukrajine: ''pyсинска мова'' - rusynska mova) je [[indoeurópske jazyky|indoeurópsky jazyk]], tvoriaci prechod medzi [[Západoslovanské jazyky|západoslovanskými]] a [[Východoslovanské jazyky|východoslovanskými]] jazykmi. Hovoria ňou [[Rusíni]], obyvatelia severovýchodnej časti Karpatského oblúka na pomedzí [[Slovensko|Slovenska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Poľsko|Poľska]], [[Maďarsko|Maďarska]] a [[Rumunsko|Rumunska]]. Hovoria ňou aj komunity rusínskych vysťahovalcov a ich potomkov inde vo svete ([[Spojené štáty|USA]], [[Kanada]]). Najvyšší štatút získala v [[Srbsko|srbskej]] autonómnej oblasti [[Vojvodina]], kde je od roku [[1974]] jedným zo šiestich úradných jazykov. Na Slovensku je rusínčina oficiálne uznávaná ako minoritný jazyk od roku 1995. Jadro [[Rusíni|Rusínov]] žije v Zakarpatskej oblasti na Ukrajine. Ukrajina však rusínčinu na národnej úrovni oficiálne neuznáva (len na regionálnej) a považuje za nárečie [[ukrajinčina|ukrajinčiny]]. Rusínčina je chránená [[Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov|Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov]] na [[Slovensko|Slovensku]], v [[Srbsko|Srbsku]], [[Chorvátsko|Chorvátsku]] a [[Rumunsko|Rumunsku]]. == Nárečia == Rusínske dialekty sa delia na dve veľké skupiny<ref name="JS:hs">{{Citácia knihy | priezvisko = Genzor | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Genzor | titul = Jazyky sveta : história a súčasnosť | odkaz na titul = Jazyky sveta : história a súčasnosť | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Lingea | rok = 2015 | isbn = 978-80-8145-114-0 | počet strán = 686 | strany = 142{{--}}143 }}</ref>: * [[Karpaty|karpatské]] ([[Slovensko]], [[Ukrajina]], [[Poľsko]], [[Maďarsko]] a [[Rumunsko]]) * [[Panónia|panónske]] ([[Srbsko]] a [[Chorvátsko]]). Karpatská rusínčina patrí medzi [[východoslovanské jazyky]]. Panónska rusínčina je podobná [[šarišské nárečia|šarišskému dialektu]] slovenčiny<ref name="JS:hs"/>, klasifikuje sa ako prechodný sotácko (t. j. východoslovensko)-západoslovanský dialekt, preto sa zaraďuje aj medzi [[západoslovanské jazyky]]. Kodifikovaná na [[Slovensko|Slovensku]] [[Lemkovia|lemkovsko]]-[[prešov]]ská rusínčina zaznamenala určitý [[Slovenčina|slovenský]] vplyv a má v svojom slovníku niektoré slovenské slová ako „slovenský“, „volič“, „spoločenský“ a pod. Prvá gramatika rusínčiny je ''Карпаторусский букварь (Karpatorusskij bukvar')'' (1931) <ref>{{cite book |last1=Vyslockij |first1= Dymytrij|authorlink1= |title=Карпаторусский букварь|trans_title=Karpatoursskij bukvar'|url= |format= |accessdate= |type= |edition= |series= |volume= |date= |year= 1931|publisher= |location=[[Cleveland]] |language= Rusínčina|isbn= |oclc= |doi= |id= |page= |pages= |at= |trans_chapter= |chapter= |chapterurl= |quote= |ref= |bibcode= |laysummary= |laydate= |separator= |postscript= |lastauthoramp=}}</ref> a ''Буквар. Перша книжечка для народных школ. (Bukvar. Perša knyžečka dlja narodnŷch škol.)'' (1935).<ref>{{cite book |last1= Trochanovskij|first1= Metodyj|authorlink1= Metodyj Trochanovskij |title=Буквар. Перша книжечка для народных школ. (Bukvar. Perša knyžečka dlja narodnŷch škol.)|trans_title=|url= |format= |accessdate= |type= |edition= |series= |volume= |date= |year= 1935|publisher= |location=[[Lviv]]|language=Rusínčina |isbn= |oclc= |doi= |id= |page= |pages= |at= |trans_chapter= |chapter= |chapterurl= |quote= |ref= |bibcode= |laysummary= |laydate= |separator= |postscript= |lastauthoramp=}} </ref> == Karpatská rusínčina na Slovensku == [[Divadlo Alexandra Duchnoviča]] v [[Prešov]]e je jediným divadlom na Slovensku a na svete, ktoré hrá v rusínčine – pôsobí od roku [[1945]]. V roku [[1995]] bol rusínsky jazyk na Slovensku oficiálne kodifikovaný, v súčasnosti sa na Slovensku vyučuje na niekoľkých základných školách. V roku [[1998]] bolo na pôde Inštitútu národnostných štúdií [[Prešovská univerzita v Prešove|Prešovskej univerzity]] založené rusínske oddelenie, ktoré bolo v roku 2008 transformované na Ústav rusínskeho jazyka a kultúry.<ref>[http://www.unipo.sk/9023 Ústav rusínskeho jazyka a kultúry Prešovskej univerzity]</ref> Na Slovensku vychádza v rusínčine dvojtýždenník InfoРусин.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Rusínsky dvojtýždenník v rusínčine InfoРусин |url=http://www.rusin.sk/index.php?ID=13 |dátum prístupu=2009-11-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110522141705/http://www.rusin.sk/index.php?ID=13 |dátum archivácie=2011-05-22 }}</ref> Niektorí rusínski kňazi Prešovskej [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] a [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej]] eparchie používajú rusínčinu v svätej liturgii tak, že apoštol a Evanjelium čítajú po rusínsky, a taktiež aj kázeň majú v tomto jazyku. Slovensko-rusínsky online slovník <ref>[http://slovnicok.rusyny.org/ Slovensko-rusínsky a Rusínsko-slovenský slovník online ] </ref> je používaný okrem tlačenej verzie, ktorá vyšla v rokoch 2012 <ref>[http://rusynacademy.sk/cms/vy%C5%A1iel-slovensko-rus%C3%ADnsky-slovn%C3%ADk,1379.html Vyšiel Slovensko-rusínsky slovník - Akadémia rusínskej kultúry v Slovenskej republike ] </ref> a 2015. <ref>[https://www.databazeknih.cz/knihy/slovensko-rusinsky-slovnik-p-z-465376 Druhý diel slovensko-rusínskeho slovníka P-Ž Juraj Paňko] </ref> == Panónska rusínčina vo Vojvodine == [[Súbor:Vojvodina rusyn croatian czech map.png|thumb|Oficiálne použitie rusínčiny vo Vojvodine]] [[Súbor:Novi Sad mayor office.jpg|thumb|Úrad primátora Nového Sadu v 4 úradných jazykoch Vojvodiny ([[srbčina|srbsky]], [[maďarčina|maďarsky]], [[slovenčina|slovensky]] a '''panónskorusínsky''')]] [[Súbor:Bielanka.jpg|náhľad|Dvojjazyčný poľsko-rusínsky nápis]] [[Súbor:Villages14Slovakia566.JPG|náhľad|Dvojjazyčný slovensko-rusínsky nápis]] Panónska rusínčina v srbskej autonómnej oblasti Vojvodina je rozlišovaná ako jazyk národnostnej menšiny už od roku 1974.<ref>[http://www.skupstinavojvodine.gov.rs/?s=aktAPV001&j=SK Štatút autonómnej pokrajiny Vojvodiny]</ref> Je kodifikovaná na základe publikácií Mikolu Kočiša (Микола Кочиш) ''Правопис руского язика'' (''Pravopis ruskoho jazika'') z roku 1971 a ''Ґраматика руского язика'' (''Gramatika ruskoho jazika'') z roku 1974. Keďže to bolo v čase, kedy v Československu ani na Ukrajine rusínčina nebola oficiálne rozlišovaná, je panónska rusínčina kodifikovaná podľa iných pravidiel než je karpatská rusínčina. Panónski Rusíni nazývajú svoj jazyk ''руски язик'' (''ruski jazik''). Ich kultúrne centrum je [[Ruski Krstur|Ruski Kerestur]] (rusínsky ''Руски Керестур''; srbsky ''Руски Крстур'', ''Ruski Krstur''). Hoci je počet panónskych Rusínov omnoho menší ako Karpatských Rusínov, vďaka tomu, že žijú v mnohonárodnostnej Vojvodine, ktorá im garantuje práva národnostných menšín, existujú tu základné i stredné školy s vyučovacím jazykom rusínčina, [[rusinistika]] je študijným oborom na univerzite v Novom Sade<ref>[http://www.ff.uns.ac.rs/fakultet/odseci/fakultet_odseci_rusinistika.html Rusinistika na Filozofickej fakulte Univerzity Novi Sad]</ref><ref>[http://www.ff.uns.ac.rs/studije/osnovne/studije_osnovne_rusinistika.html Rusinistika na Filozofickej fakulte Univerzity Novi Sad]</ref>, miestne Rádio Novi Sad má vysielanie v rusínčine<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vysielanie v panónskej rusínčine |url=http://www.rtv.co.yu/sr/program/uzivo/ |dátum prístupu=2009-11-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080305182714/http://www.rtv.co.yu/sr/program/uzivo/ |dátum archivácie=2008-03-05 }}</ref> a existuje pomerne veľké množstvo literatúry v panónskej rusínčine ako i rusínsko-srbské slovníky. == Abeceda == Rusínčina sa píše [[cyrilika|cyrilikou]].<ref>[http://www.unipo.sk/public/media/files/docs/u_studie/svk/dokument_54_32.pdf Русиньскый язык у зеркалї новых правил про основны і середнї школы з навчанём русиньского языка]</ref> {| class="wikitable" |+Písmená karpatskej rusínčiny !veľké !malé !názov !prepis do latinky ![[Medzinárodná fonetická abeceda|Výslovnosť]] !Poznámky |- | [[А]] || а || a || a || {{IPA|/a/}} |rowspan=8| |- | [[Б]] || б || бы || b || {{IPA|/b/}} |- | [[В]] || в || вы || v || {{IPA|/v/}} |- | [[Г]] || г || гы || h || {{IPA|/ɦ/}} |- | [[Ґ]] || ґ || ґы || g || {{IPA|/ɡ/}} |- | [[Д]] || д || ды || d || {{IPA|/d/}} |- | [[Е]] || е || e || e || {{IPA|/e/}} |- | [[Є]] || є || є || je || {{IPA|/je/}} |- | [[Ё]] || ё || ё || jo || {{IPA|/jo/}} || nepoužíva sa v panónskej rusínčine |- | [[Ж]] || ж || жы || ž || {{IPA|/ʒ/}} |rowspan=3| |- | [[З]] || з || зы || z || {{IPA|/z/}} |- | [[И]] || и || и || y || {{IPA|/ɪ/}} |- | [[І]] || і || i || i || {{IPA|/i/}} |rowspan=2|nepoužíva sa v panónskej rusínčine |- | [[Ы]] || ы || ы || ŷ || {{IPA|/ɤ/}} |- | [[Ї]] || ї || ї || ji || {{IPA|/ji/}} |rowspan=18| |- | [[Й]] || й || йы || j || {{IPA|/j/}} |- | [[К]] || к || кы || k || {{IPA|/k/}} |- | [[Л]] || л || лы || l || {{IPA|/l/}} |- | [[М]] || м || мы || m || {{IPA|/m/}} |- | [[Н]] || н || ны || n || {{IPA|/n/}} |- | [[О]] || о || o || o || {{IPA|/o/}} |- | [[П]] || п || пы || p || {{IPA|/p/}} |- | [[Р]] || р || ры || r || {{IPA|/r/}} |- | [[С]] || с || сы || s || {{IPA|/s/}} |- | [[Т]] || т || ты || t || {{IPA|/t/}} |- | [[У]] || у || у || u || {{IPA|/u/}} |- | [[Ф]] || ф || фы || f || {{IPA|/f/}} |- | [[Х]] || х || хы || ch || {{IPA|/x/}} |- | [[Ц]] || ц || цы || c || {{IPA|/t͡s/}} |- | [[Ч]] || ч || чы || č || {{IPA|/t͡ʃ/}} |- | [[Ш]] || ш || шы || š || {{IPA|/ʃ/}} |- | [[Щ]] || щ || щы || šč || {{IPA|/ʃt͡ʃ/}} |- | [[Ѣ]] || ѣ || їть || || {{IPA|/ji/,/i/}} || Používalo sa len do 2. svetovej vojny |- | [[Ю]] || ю || ю || ju || {{IPA|/ju/}} |rowspan=2| |- | [[Я]] || я || я || ja || {{IPA|/ja/}} |- | [[Ь]] || ь || мнягкый знак (ірь) (mäkký znak) || ′ || {{IPA|/ʲ/}} || používa sa na palatalizáciu (mäkčenie) predošlej spoluhlásky |- | [[Ъ]] || ъ || твердый знак (ір) (tvrdý znak) || ′ || || nepoužíva sa v panónskej rusínčine |} == Ukážka == === Porovnanie === Keď porovnáme texty, vidíme, že panónska rusínčina má malo spoločného s ukrajinčinou na rozdiel od lemkovského dialektu v ktorom zas vidíme slovenský vplyv – slová „''родак''“ (''rodák''), „''хыр''“ (''chýr''), „''невидженых''“ (''nevidených''), „''сполоченьскій''“ (''spoločenský''). Na druhej strane vidíme, že panónska rusínčina ma veľmi mnoho spoločného s východoslovenským nárečím. ;Úryvok v panónskej rusínčine: ''Того року ше одбуло уж друге стретнуце габурчанох по походзеню, хторих у Валалским уряду, у Габури 8. юлия 2006. року, на родней груди привитал староста валалу М. Ющик. Щири слова, подзековносц, пиха и гордосц пре добри глас о своїм валалу, витаня длуго нєвидзеней родзини, здогадованя на давни часи, на Габуру, на родзину и традицию, мали свойо место нє лєм на стретнуцох родзини, алє и на цалей дводньовей културно-уметнїцкей и спортовей програми хтора ше одбувала под назву: «Габура шпива и шпортує».'' Transkripcia: ''Toho roku še odbulo už druhe stretnuce haburčanoh po pohodzenju, htorih u Valalskim urjadu-hiži, u [[Habura|Haburi]] 8. julija 2006. roku, na rodnej hrudi privital starosta valalu M. Juščik. Ščiri slova, podzekovnosc, piha i hordosc pre dobri hlas o svojim valalu, vitanja dluho njevidzenej rodzini, zdohadovanja na davni časi, na Haburu, na rodzinu i tradiciju, mali svojo mesto nje ljem na stretnucoh rodzini, alje i na calej dvodnjovej kulturno-umetnjickej i sportovej prohrami htora še odvivala pod nazvu: "Habura špiva i športuje".'' ;Úryvok v najzápadnejšom [[Lemkovia|lemkovsko]]-prešovskom variante kodifikovanom na Slovensku: ''Того року ся одбыла уж друга стріча габурскых родаків, котрых на Сельскім уряді в Габурі 8. юла 2006, на роднім ґрунті привитав староста села М. Ющик. Слова до душы, подякы і гордости за шыріня доброго хыру о своїм селі, витаня довго невидженых родаків, споминаня на давны часы, на Габуру, на родину і традіції мали свій простор нелем на стрічі родаків але і на цілій дваднёвій културно-сполоченьскій і шпортовій акції, яка ся одбывала під назвов: «Габура співає і шпортує.»'' ;Úryvok v [[Lemkovia|lemkovsko]]-gorlickom variante kodifikovanom v Poľsku: ''Того року одбыла ся уж друга стрича габурскых родаків, котрых на Сільському уряді в Габурі 8. липця 2006, на ридни земли привитав староста села М. Ющік. Щиры слова подякы і гордости за шыриня доброй славы свого села, витаня медже довго невидженыма родаками, спомин давных часив, Габури, родини і традициї были не лем на стричи родаків, але і на цілим дводньовим культурно–суспільним і спортовим сьвяті, яке ся одбыло під назвом «Габура співає і спортує».'' ;Na porovnanie, [[ukrajinčina]]: ''Цього року відбулася друга зустріч габурських земляків, котрих на Сільському уряді в Габурі 8 липня 2006 року, на рідній землі привітав староста села М. Ющик. Щирі слова подяки й гордості за поширення доброї слави свого села, вітання між довго не бачених земляків, спомин давніх часів, Габури, родини і традицій мали місце не лише на зустрічі земляків, але й на цілому дводенному культурно-суспільному і спортивному святі, яке відбувалося під назвою: «Габура співає і спортує».'' ;Na porovnanie, [[ruština]]: ''В этом году состоялась вторая встреча габурских земляков, которых на Сельском совете в Габуре 8 июля 2006, на родной земле приветствовал староста села М. Ющик. Душевные слова, благодарность и гордость за распространение хорошей репутации села, приветствие земляков, которых давно не видели, воспоминания старых времён, семьи и традиций имели место не только на встрече земляков, но и на всей двухдневной культурно-общественной акции, которая состоялась под названием: «Габура поёт и занимается спортом».'' ;Na porovnanie, [[šariština]] - [[Východoslovenské nárečia|východoslovenské nárečie]]: ''Teho roku še zbulo už druhe stretnuce gaburskich rodakoch, chtorich na obecnim uradze v Gabure 8. Jula 2006, na rodnej žemi privital starosta valala M. Juščik. Ščedre slova podzekovaňa i herdosci za šireňe dobreho chiru o svojim valaľe, privitaňe dluho nevidzenich rodakoch, spominaňe na davne časi, na Gaburu, na rodzinu i zviklosci maľi svojo mesco ňe ľem na stretnuci rodakoch, aľe i na calej dvojdňovej kulturno-spoločenskej i športovej udalosci, chtora še odohravala pod nazvom  «Gabura špiva i športuje.»'' == Referencie == {{referencie|3}} == Zdroje == {{Incubator|code= rue|prefix= Wt|language= rusínskej|project= Wiktionary}} * Plišková, Anna: Rusínsky jazyk na Slovensku: náčrt vývoja a súčasné problémy. Prešov : Metodicko-pedagogické centrum, 2007, 116 s. [http://www.unipo.sk/public/media/11525/Rusinsky_jazyk_na_Slovensku.pdf] == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Paňko | meno = Juraj | odkaz na autora = | titul = Slovensko-rusínsky slovník | odkaz na titul = | zväzok = A{{--}}O | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Prešov | vydavateľ = Rusínska obroda na Slovensku | rok = 2012 | isbn = 978-80-89540-21-1 | počet strán = 809 | strany = }} *{{Citácia knihy | priezvisko = Paňko | meno = Juraj | odkaz na autora = | titul = Slovensko-rusínsky slovník | odkaz na titul = | zväzok = P{{--}}Ž | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Prešov | vydavateľ = Rusínska obroda na Slovensku | rok = 2015 | isbn = 978-80-89755-05-9 | počet strán = 965 | strany = }} == Externé odkazy == * [http://www.rusyn.sk/ Rusíni Slovenska] * [https://www.rusyn.fm/ Rusyn FM - Rusínske internetové rádio] {{Slovanské jazyky}} [[Kategória:Rusínčina| ]] [[Kategória:Rusíni]] [[Kategória:Jazyky na Slovensku]] [[Kategória:Jazyky v Srbsku]] [[Kategória:Jazyky na Ukrajine]] [[Kategória:Jazyky vo Vojvodine]] d50nai0vs3zdv76v4wdjl7cx2g05wo3 Wikipédia:Kaviareň/Novinky 4 11191 8206012 8203566 2026-04-30T05:00:41Z JBrungs (WMF) 209623 /* Bannerová fundraisingová kampaň Nadácie Wikimedia na Slovensku začína budúci utorok */ nová sekcia 8206012 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl pre diskusiu o '''novinkách''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na oznámenia o nových šablónach, wikiprojektoch, podrobnostiach a iných novinkách na Wikipédii. Pozri tiež: [[Wikipédia:Stretnutia]]. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole noviniek|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Novinky|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} == Archív noviniek == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2025|2025]] <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Novinky]] </noinclude> == Pozvánka na globálnu online oslavu 25. výročia Wikipédie == Ahojte! Pozývam na globálnu online oslavu 25. výročia Wikipédie (ako takej, nie slovenskej). Na akciu je možné prihlásiť sa [[meta:Event:Wikipedia_25_Virtual_Celebration|týmto linkom na Mete]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:14, 12. január 2026 (UTC) : Link opravený. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:32, 12. január 2026 (UTC) : Globálna oslava je inak 15.1. o 17:00 nášho času. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:43, 12. január 2026 (UTC) == ''The Signpost'': 15 January 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/News and notes|Wikipedia's 25th anniversary is here!]] * Special report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Special report|Wikipedia at 25: A Wake-Up Call]] * Serendipity: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Serendipity|The WMF wants to buy you books!]] * WikiProject report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/WikiProject report|Time for a health check: the Vital Signs 2026 campaign]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/In the media|Fake Acting President Trump and a Wikipedia infobox]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Community view|The inbox behind Wikipedia]] * Recent research: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Recent research|Art museums on Wikidata; comparing three comparisons of Grokipedia and Wikipedia]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Traffic report|Tonight I'm gonna rock you]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Comix|Oh come on man.]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 15:18, 15. január 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=29899914 --> == Feminism and Folklore 2026 starts soon == <div style="border:8px maroon ridge;padding:6px;"> [[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|centre|550px|frameless]] ::<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div> ;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026 Dear Wiki Community, We are pleased to invite Wikimedia communities, affiliates, and independent contributors to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia. The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects. ;About the Campaign '''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and marginalized voices. ;What Can Participants Write About? Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to: * Folk festivals, rituals, and celebrations * Folk dances, music, and traditional performances * Women and queer figures in folklore * Women in mythology and oral traditions * Women warriors, witches, and witch-hunting narratives * Fairy tales, folk stories, and legends * Folk games, sports, and cultural practices Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools. ;How to Sign Up as an Organizer Organizers are requested to complete the following steps to register their community: # Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]] # Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool # Prepare a local article list and clearly mention: #* Campaign timeline #* Local and international prizes # Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]] # Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]''' ;Campaign Tools The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants: * '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats. * '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore. Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]''' ;Learn More & Get Support For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''. If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via: * '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]''' * Email us using details on the contact page. ;Join Us We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia. Thank you and best wishes, '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]''' ---- ''Stay connected:'' [[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]]&nbsp; [[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]] </div></div> == Invitation to Host Wiki Loves Folklore 2026 in Your Country == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div> [[File:Wiki Loves Folklore Logo.svg|right|150px|frameless]] Hello everyone, We are delighted to invite Wikimedia affiliates, user groups, and community organizations worldwide to participate in '''Wiki Loves Folklore 2026''', an international initiative dedicated to documenting and celebrating folk culture across the globe. ;About Wiki Loves Folklore '''Wiki Loves Folklore''' is an annual international photography competition hosted on Wikimedia Commons. The campaign runs from '''1 February to 31 March 2026''' and encourages photographers, cultural enthusiasts, and community members to contribute photographs that highlight: * Folk traditions and rituals * Cultural festivals and celebrations * Traditional attire and crafts * Performing arts, music, and dance * Everyday practices rooted in folk heritage Through this campaign, we aim to preserve and promote diverse folk cultures and make them freely accessible to the world. [[:c:Commons:Wiki_Loves_Folklore_2026|Project page on Wikimedia Commons]] ; Host a Local Edition As we celebrate the '''eight edition''' of Wiki Loves Folklore, we warmly invite communities to organize a local edition in their country or region. Hosting a local campaign is a great opportunity to: * Increase visibility of your region’s folk culture * Engage new contributors in your community * Enrich Wikimedia Commons with high-quality cultural content '''[[:c:Commons:Wiki_Loves_Folklore_2026/Organize|Sign up to organize]]:''' If your team prefers to organize the competition in ''either February or March only'', please feel free to let us know. If you are unable to organize, we encourage you to share this opportunity with other interested groups or organizations in your region. ;Get in Touch If you have any questions, need support, or would like to explore collaboration opportunities, please feel free to contact us via: * The project Talk pages * Email: '''support@wikilovesfolklore.org''' We are also happy to connect via an online meeting if your team would like to discuss planning or coordination in more detail. Warm regards, '''The Wiki Loves Folklore International Team''' </div> [[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 13:21, 18. január 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery/Wikipedia&oldid=29228188 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Annual review of the Universal Code of Conduct and Enforcement Guidelines</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="announcement-content" /> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> I am writing to you to let you know the annual review period for the Universal Code of Conduct and Enforcement Guidelines is open now. You can make suggestions for changes through 9 February 2026. This is the first step of several to be taken for the annual review. [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Annual review/2026|Read more information and find a conversation to join on the UCoC page on Meta]]. </div> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> The [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee]] (U4C) is a global group dedicated to providing an equitable and consistent implementation of the UCoC. This annual review was planned and implemented by the U4C. For more information and the responsibilities of the U4C, [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter|you may review the U4C Charter]]. </div> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Please share this information with other members in your community wherever else might be appropriate. </div> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> -- In cooperation with the U4C, [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User talk:Keegan (WMF)|talk]]) </div><section end="announcement-content" /> </div> 21:01, 19. január 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=29905753 --> == ''The Signpost'': 29 January 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/Traffic report|The most viewed articles of 2025]] * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/News and notes|Good news... but also bad news for the Public Domain]] * News from Diff: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/News from Diff|Solving puzzles together]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/In the media|Every view on the 25th anniversary of everything]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/Comix|Perspectives]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 06:31, 29. január 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=29988053 --> == Bannerová fundraisingová kampaň nadácie Wikimedia na Slovensku == Vážení, rád by som využil túto príležitosť a informoval vás o nadchádzajúcej kampani Wikimedia Foundation na získavanie finančných prostriedkov prostredníctvom bannerov na Slovensku. Wikimedia Foundation pred niekoľkými rokmi pozastavila zbierku finančných prostriedkov na Slovensku, ale tento rok ju obnoví. Bannery na získavanie finančných prostriedkov sa budú zobrazovať iba na anglickej Wikipédii na Slovensku.   Kampaň na získavanie finančných prostriedkov bude mať dve časti. * Pošleme e-maily ľuďom, ktorí v minulosti prispeli zo Slovenska. E-maily budú odoslané v období od '''2. do 27. marca 2026.  ''' * Na anglickej Wikipédii budeme zobrazovať bannery pre prihlásených používateľov na Slovensku. Bannery budú zobrazované od '''5. mája do 2. júna 2026.''' Predtým plánujeme uskutočniť niekoľko testov, takže niekoľkokrát pred začatím kampane sa vám môžu zobrazovať bannery po dobu 3–5 hodín. Táto aktivita zabezpečí, že naša technická infraštruktúra funguje. Všeobecne nás môžete pred a počas kampane kontaktovať: * [[metawiki:Talk:Fundraising|Na diskusnej stránke tímu zodpovedného za zbierku]] * Ak potrebujete nahlásiť chybu alebo technický problém, [https://phabricator.wikimedia.org/maniphest/task/edit/form/1/?template=118862 vytvorte prosím phabricator ticket] * Ak na diskusnej stránke, [[:en:Wikipedia:Volunteer_Response_Team|VRT]] alebo sociálnych médiách uvidíte darcu, ktorý má problémy s darovaním, odporučte mu, aby daroval na wikimedia.org Ďakujeme a pozdravujeme, [[Redaktor:JBrungs (WMF)|JBrungs (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:JBrungs (WMF)|diskusia]]) 13:04, 9. február 2026 (UTC) == ''The Signpost'': 17 February 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/In the media|Global powers see Wikipedia as fundamental target for manipulation]] * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/News and notes|Discussions open for the next WMF Annual Plan]] * Serendipity: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Serendipity|Maintenance crews continue to slog through Wikipedia's oldest Featured Articles]] * Disinformation report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Disinformation report|Epstein's obsessions]] * Technology report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Technology report|Wikidata Graph Split and how we address major challenges]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Traffic report|Deaths, killings, films, and the Olympics]] * Opinion: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Opinion|Incoming Incurables]] * Crossword: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Crossword|Pop quiz]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Comix|herculean]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 08:03, 17. február 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30039447 --> == ''The Signpost'': 10 March 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * Interview: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Interview|Bernadette Meehan, new Wikimedia Foundation CEO]] * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/News and notes|Security testing unleashes computer worm on Meta-wiki]] * Special report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Special report|What actually happened during the Wikimedia security incident?]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/In the media|Indonesian government blocks Wikimedia logins; archive site scoured from Wikipedia after owner runs malware]] * Recent research: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Recent research|To wiki, perchance to groki]] * Obituary: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Obituary|Madhav Gadgil, Fredrick Brennan, Mark Miller, Chip Berlet]] * Opinion: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Opinion|Interface administrators and trusting trust]] * Technology report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Technology report|English Wikipedia deprecates archive.today after DDoS against blog, altered content]] * Op-ed: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Op-ed|Why is "Trypsin-sensitive photosynthetic activities in chloroplast membranes" cited in "List of tallest buildings in Chicago"?]] * Essay: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Essay|The pursuit of a button click]] * In focus: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/In focus|Short descriptions: One year later]] * WikiProject report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/WikiProject report|Unreferenced articles backlog drive]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Community view|Speaking of planning ...]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Traffic report|Over the mountain, kissing silver inlaid clouds]] * Crossword: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Crossword|"It will never happen"]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Comix|BRIEn't]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 04:14, 10. marec 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30121359 --> == ''The Signpost'': 31 March 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/News and notes|Entirety of Wikinews to be shut down]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/In the media|AI ban, newspapers disrupt archiving; and antisemitism complaints]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Community view|Videos from WikiConference North America 2025 in NYC]] * Disinformation report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Disinformation report|Cleaning up after Jeffrey Epstein, Peter Nygard, and Mohamed Al-Fayed]] * WikiConference report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/WikiConference report|WikiConference North America 2025 in NYC review]] * Obituary: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Obituary|Dr. Subas Chandra Rout]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Traffic report|Call in the dogs of war, soldier of fortune]] * Gallery: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Gallery|Canadian Rangers participate in Operation ''Enduring Encyclopedia'']] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Comix|n00bsitting]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 10:08, 31. marec 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30329870 --> == New Rapid Funds in CEE – global support now closer to your local activities == Hi everyone, '''Starting from 1 April 2026''', the CEE Hub will begin reviewing and supporting Rapid Fund applications for Central and Eastern Europe, in close cooperation with the Wikimedia Foundation. This change is part of our shared effort to bring support closer to communities and make the process more accessible and responsive to local contexts. You will still apply through the same system (Fluxx), and WMF will continue handling contracts and fund transfers. What changes is that the CEE Hub becomes your first point of contact, offering guidance, reviewing applications, and staying closer to your ideas throughout the process. We encourage you to reach out to [[:m:User:TRistovski-CEEhub|Toni]], our Grants Specialist before applying. A short conversation can help clarify your idea and make things smoother from the start. * ☝️ Rapid Funds remain open year-round (with possible delays in June and December). * ☝️ For Central Asian communities: the process stays the same – you continue applying directly through WMF. Join our online Q&A session to learn more (same content, two options to join): * 2 April, 5:00 PM CEST (UTC +2; [[:m:Event:CEE Hub Rapid Fund Q&A Nr. 1|register here]]) * 8 April 7:00 PM CEST (UTC +2; [[:m:Event:CEE Hub Rapid Fund Q&A Nr. 2|register here]]) More info & contact: '''[[:m:CEE Hub Rapid Funds|Wikimedia CEE Hub/Rapid Grants]]''' --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 11:21, 31. marec 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_Hub&oldid=29670168 --> == Join the sixth Ukraine’s Cultural Diplomacy Month on Wikipedia! == <div lang="en" dir="ltr"> [[File:Ukraine’s Cultural Diplomacy Month on Wikipedia 2026.png|right|250px|thumb|link=https://meta.wikimedia.org/wiki/Ukraine%27s_Cultural_Diplomacy_Month_2026|Join our campaign!]] {{int:please-translate}} Dear Wikipedians! [[:m:Special:MyLanguage/Wikimedia Ukraine|Wikimedia Ukraine]], in cooperation with the [[:en:Ministry of Foreign Affairs of Ukraine|MFA of Ukraine]] and [[:en:Ukrainian Institute|Ukrainian Institute]], has launched the sixth edition of writing challenge "'''[[:m:Special:MyLanguage/Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2026|Ukraine's Cultural Diplomacy Month]]'''", which lasts from '''1st April''' until '''30th April 2026'''. The initiative aims to promote knowledge about Ukrainian culture abroad by creating and improving Wikipedia articles in multiple languages. This year marks the sixth edition of the campaign, which will focus on contemporary culture, making today’s artistic voices and practices more visible to international audiences. 🧩'''How to participate?''' Choose an article from the suggested list → Write an article in your language, or improve an existing one according to the rules → Add your contribution to the contest page and calculate your points → Win prizes and receive a certificate of participation → Become a promoter of truthful knowledge about Ukraine. 🧩'''[[m:Special:MyLanguage/Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2026|Check our main page for more information]]'''. '''If you are interested in coordinating long-term community engagement for the campaign and becoming a local ambassador, we would love to hear from you! Please let us know your interest.''' If not, then we encourage you to translate the [[m:Special:MyLanguage/Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2026|landing page of the contest]] and [https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:MessageGroupStats?group=Centralnotice-tgroup-UCDM2026banner&messages=&language=en&x=D banner] into your own language. Also, we set up a [[:m:CentralNotice/Request/Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2026|banner]] to notify users of the possibility to participate in this challenge! [[:m:User:OlesiaLukaniuk (WMUA)|OlesiaLukaniuk (WMUA)]] ([[:m:User talk:OlesiaLukaniuk (WMUA)|talk]]) 04:35, 1 April 2026 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:OlesiaLukaniuk (WMUA)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:OlesiaLukaniuk_(WMUA)/list_of_wikis&oldid=28552112 --> == ''The Signpost'': 21 April 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/News and notes|Six Serbian Wikipedia editors banned following controversy about political bias]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/In the media|Could Wikipedia be involved in Massachusetts' proposed social media ban for minors?]] * Gallery: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/Gallery|March equinox]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/Traffic report|Time to change my galaxy in case, we outta space!]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/Comix|Of skirts and articles]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 06:50, 21. apríl 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30434643 --> == Request for comment (global AI policy) == <bdi lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Apologies for writing in English. {{int:Please-translate}} A [[:m:Requests for comment/Artificial intelligence policy|request for comment]] is currently being held to decide on a global AI policy. {{int:Feedback-thanks-title}} [[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 00:58, 26. apríl 2026 (UTC) </bdi> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Codename Noreste@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=30424282 --> == Bannerová fundraisingová kampaň Nadácie Wikimedia na Slovensku začína budúci utorok == Vážení, ako sme už [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky#Bannerová fundraisingová kampaň nadácie Wikimedia na Slovensku|spomínali]], Nadácia Wikimedia (WMF) organizuje svoju každoročnú bannerovú fundraisingovú kampaň pre neprihlásených používateľov na anglickej Wikipédii na Slovensku v termíne od '''5. mája do 2. júna 2026.''' Všeobecne platí, že pred začiatkom kampane aj počas nej nás môžete kontaktovať: * Na [[metawiki:Talk:Fundraising|diskusnej]] stránke fundraisingového tímu * Ak potrebujete nahlásiť chybu alebo technický problém, [https://phabricator.wikimedia.org/maniphest/task/edit/form/1/?template=118862 vytvorte prosím ticket na Phabricator] * Ak na diskusnej stránke, [[:en:Wikipedia:Volunteer_Response_Team|VRT]] alebo sociálnych médiách uvidíte darcu, ktorý má ťažkosti s darovaním, odporučte mu, aby daroval na wikimedia.org Ďakujeme a pozdravujeme, [[Redaktor:JBrungs (WMF)|JBrungs (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:JBrungs (WMF)|diskusia]]) 05:00, 30. apríl 2026 (UTC) jjxlpii931zufo4pj8kyynoaeykxh77 8206092 8206012 2026-04-30T10:00:44Z MediaWiki message delivery 95010 /* Call for Community Candidates – Wikimedia CEE Hub Steering Committee Election 2026 */ nová sekcia 8206092 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl pre diskusiu o '''novinkách''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na oznámenia o nových šablónach, wikiprojektoch, podrobnostiach a iných novinkách na Wikipédii. Pozri tiež: [[Wikipédia:Stretnutia]]. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole noviniek|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Novinky|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} == Archív noviniek == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2025|2025]] <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Novinky]] </noinclude> == Pozvánka na globálnu online oslavu 25. výročia Wikipédie == Ahojte! Pozývam na globálnu online oslavu 25. výročia Wikipédie (ako takej, nie slovenskej). Na akciu je možné prihlásiť sa [[meta:Event:Wikipedia_25_Virtual_Celebration|týmto linkom na Mete]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:14, 12. január 2026 (UTC) : Link opravený. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:32, 12. január 2026 (UTC) : Globálna oslava je inak 15.1. o 17:00 nášho času. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:43, 12. január 2026 (UTC) == ''The Signpost'': 15 January 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/News and notes|Wikipedia's 25th anniversary is here!]] * Special report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Special report|Wikipedia at 25: A Wake-Up Call]] * Serendipity: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Serendipity|The WMF wants to buy you books!]] * WikiProject report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/WikiProject report|Time for a health check: the Vital Signs 2026 campaign]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/In the media|Fake Acting President Trump and a Wikipedia infobox]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Community view|The inbox behind Wikipedia]] * Recent research: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Recent research|Art museums on Wikidata; comparing three comparisons of Grokipedia and Wikipedia]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Traffic report|Tonight I'm gonna rock you]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Comix|Oh come on man.]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 15:18, 15. január 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=29899914 --> == Feminism and Folklore 2026 starts soon == <div style="border:8px maroon ridge;padding:6px;"> [[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|centre|550px|frameless]] ::<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div> ;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026 Dear Wiki Community, We are pleased to invite Wikimedia communities, affiliates, and independent contributors to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia. The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects. ;About the Campaign '''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and marginalized voices. ;What Can Participants Write About? Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to: * Folk festivals, rituals, and celebrations * Folk dances, music, and traditional performances * Women and queer figures in folklore * Women in mythology and oral traditions * Women warriors, witches, and witch-hunting narratives * Fairy tales, folk stories, and legends * Folk games, sports, and cultural practices Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools. ;How to Sign Up as an Organizer Organizers are requested to complete the following steps to register their community: # Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]] # Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool # Prepare a local article list and clearly mention: #* Campaign timeline #* Local and international prizes # Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]] # Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]''' ;Campaign Tools The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants: * '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats. * '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore. Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]''' ;Learn More & Get Support For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''. If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via: * '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]''' * Email us using details on the contact page. ;Join Us We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia. Thank you and best wishes, '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]''' ---- ''Stay connected:'' [[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]]&nbsp; [[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]] </div></div> == Invitation to Host Wiki Loves Folklore 2026 in Your Country == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div> [[File:Wiki Loves Folklore Logo.svg|right|150px|frameless]] Hello everyone, We are delighted to invite Wikimedia affiliates, user groups, and community organizations worldwide to participate in '''Wiki Loves Folklore 2026''', an international initiative dedicated to documenting and celebrating folk culture across the globe. ;About Wiki Loves Folklore '''Wiki Loves Folklore''' is an annual international photography competition hosted on Wikimedia Commons. The campaign runs from '''1 February to 31 March 2026''' and encourages photographers, cultural enthusiasts, and community members to contribute photographs that highlight: * Folk traditions and rituals * Cultural festivals and celebrations * Traditional attire and crafts * Performing arts, music, and dance * Everyday practices rooted in folk heritage Through this campaign, we aim to preserve and promote diverse folk cultures and make them freely accessible to the world. [[:c:Commons:Wiki_Loves_Folklore_2026|Project page on Wikimedia Commons]] ; Host a Local Edition As we celebrate the '''eight edition''' of Wiki Loves Folklore, we warmly invite communities to organize a local edition in their country or region. Hosting a local campaign is a great opportunity to: * Increase visibility of your region’s folk culture * Engage new contributors in your community * Enrich Wikimedia Commons with high-quality cultural content '''[[:c:Commons:Wiki_Loves_Folklore_2026/Organize|Sign up to organize]]:''' If your team prefers to organize the competition in ''either February or March only'', please feel free to let us know. If you are unable to organize, we encourage you to share this opportunity with other interested groups or organizations in your region. ;Get in Touch If you have any questions, need support, or would like to explore collaboration opportunities, please feel free to contact us via: * The project Talk pages * Email: '''support@wikilovesfolklore.org''' We are also happy to connect via an online meeting if your team would like to discuss planning or coordination in more detail. Warm regards, '''The Wiki Loves Folklore International Team''' </div> [[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 13:21, 18. január 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery/Wikipedia&oldid=29228188 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Annual review of the Universal Code of Conduct and Enforcement Guidelines</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="announcement-content" /> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> I am writing to you to let you know the annual review period for the Universal Code of Conduct and Enforcement Guidelines is open now. You can make suggestions for changes through 9 February 2026. This is the first step of several to be taken for the annual review. [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Annual review/2026|Read more information and find a conversation to join on the UCoC page on Meta]]. </div> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> The [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee]] (U4C) is a global group dedicated to providing an equitable and consistent implementation of the UCoC. This annual review was planned and implemented by the U4C. For more information and the responsibilities of the U4C, [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter|you may review the U4C Charter]]. </div> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Please share this information with other members in your community wherever else might be appropriate. </div> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> -- In cooperation with the U4C, [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User talk:Keegan (WMF)|talk]]) </div><section end="announcement-content" /> </div> 21:01, 19. január 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=29905753 --> == ''The Signpost'': 29 January 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/Traffic report|The most viewed articles of 2025]] * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/News and notes|Good news... but also bad news for the Public Domain]] * News from Diff: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/News from Diff|Solving puzzles together]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/In the media|Every view on the 25th anniversary of everything]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/Comix|Perspectives]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 06:31, 29. január 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=29988053 --> == Bannerová fundraisingová kampaň nadácie Wikimedia na Slovensku == Vážení, rád by som využil túto príležitosť a informoval vás o nadchádzajúcej kampani Wikimedia Foundation na získavanie finančných prostriedkov prostredníctvom bannerov na Slovensku. Wikimedia Foundation pred niekoľkými rokmi pozastavila zbierku finančných prostriedkov na Slovensku, ale tento rok ju obnoví. Bannery na získavanie finančných prostriedkov sa budú zobrazovať iba na anglickej Wikipédii na Slovensku.   Kampaň na získavanie finančných prostriedkov bude mať dve časti. * Pošleme e-maily ľuďom, ktorí v minulosti prispeli zo Slovenska. E-maily budú odoslané v období od '''2. do 27. marca 2026.  ''' * Na anglickej Wikipédii budeme zobrazovať bannery pre prihlásených používateľov na Slovensku. Bannery budú zobrazované od '''5. mája do 2. júna 2026.''' Predtým plánujeme uskutočniť niekoľko testov, takže niekoľkokrát pred začatím kampane sa vám môžu zobrazovať bannery po dobu 3–5 hodín. Táto aktivita zabezpečí, že naša technická infraštruktúra funguje. Všeobecne nás môžete pred a počas kampane kontaktovať: * [[metawiki:Talk:Fundraising|Na diskusnej stránke tímu zodpovedného za zbierku]] * Ak potrebujete nahlásiť chybu alebo technický problém, [https://phabricator.wikimedia.org/maniphest/task/edit/form/1/?template=118862 vytvorte prosím phabricator ticket] * Ak na diskusnej stránke, [[:en:Wikipedia:Volunteer_Response_Team|VRT]] alebo sociálnych médiách uvidíte darcu, ktorý má problémy s darovaním, odporučte mu, aby daroval na wikimedia.org Ďakujeme a pozdravujeme, [[Redaktor:JBrungs (WMF)|JBrungs (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:JBrungs (WMF)|diskusia]]) 13:04, 9. február 2026 (UTC) == ''The Signpost'': 17 February 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/In the media|Global powers see Wikipedia as fundamental target for manipulation]] * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/News and notes|Discussions open for the next WMF Annual Plan]] * Serendipity: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Serendipity|Maintenance crews continue to slog through Wikipedia's oldest Featured Articles]] * Disinformation report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Disinformation report|Epstein's obsessions]] * Technology report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Technology report|Wikidata Graph Split and how we address major challenges]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Traffic report|Deaths, killings, films, and the Olympics]] * Opinion: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Opinion|Incoming Incurables]] * Crossword: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Crossword|Pop quiz]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Comix|herculean]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 08:03, 17. február 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30039447 --> == ''The Signpost'': 10 March 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * Interview: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Interview|Bernadette Meehan, new Wikimedia Foundation CEO]] * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/News and notes|Security testing unleashes computer worm on Meta-wiki]] * Special report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Special report|What actually happened during the Wikimedia security incident?]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/In the media|Indonesian government blocks Wikimedia logins; archive site scoured from Wikipedia after owner runs malware]] * Recent research: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Recent research|To wiki, perchance to groki]] * Obituary: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Obituary|Madhav Gadgil, Fredrick Brennan, Mark Miller, Chip Berlet]] * Opinion: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Opinion|Interface administrators and trusting trust]] * Technology report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Technology report|English Wikipedia deprecates archive.today after DDoS against blog, altered content]] * Op-ed: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Op-ed|Why is "Trypsin-sensitive photosynthetic activities in chloroplast membranes" cited in "List of tallest buildings in Chicago"?]] * Essay: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Essay|The pursuit of a button click]] * In focus: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/In focus|Short descriptions: One year later]] * WikiProject report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/WikiProject report|Unreferenced articles backlog drive]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Community view|Speaking of planning ...]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Traffic report|Over the mountain, kissing silver inlaid clouds]] * Crossword: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Crossword|"It will never happen"]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Comix|BRIEn't]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 04:14, 10. marec 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30121359 --> == ''The Signpost'': 31 March 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/News and notes|Entirety of Wikinews to be shut down]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/In the media|AI ban, newspapers disrupt archiving; and antisemitism complaints]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Community view|Videos from WikiConference North America 2025 in NYC]] * Disinformation report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Disinformation report|Cleaning up after Jeffrey Epstein, Peter Nygard, and Mohamed Al-Fayed]] * WikiConference report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/WikiConference report|WikiConference North America 2025 in NYC review]] * Obituary: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Obituary|Dr. Subas Chandra Rout]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Traffic report|Call in the dogs of war, soldier of fortune]] * Gallery: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Gallery|Canadian Rangers participate in Operation ''Enduring Encyclopedia'']] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Comix|n00bsitting]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 10:08, 31. marec 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30329870 --> == New Rapid Funds in CEE – global support now closer to your local activities == Hi everyone, '''Starting from 1 April 2026''', the CEE Hub will begin reviewing and supporting Rapid Fund applications for Central and Eastern Europe, in close cooperation with the Wikimedia Foundation. This change is part of our shared effort to bring support closer to communities and make the process more accessible and responsive to local contexts. You will still apply through the same system (Fluxx), and WMF will continue handling contracts and fund transfers. What changes is that the CEE Hub becomes your first point of contact, offering guidance, reviewing applications, and staying closer to your ideas throughout the process. We encourage you to reach out to [[:m:User:TRistovski-CEEhub|Toni]], our Grants Specialist before applying. A short conversation can help clarify your idea and make things smoother from the start. * ☝️ Rapid Funds remain open year-round (with possible delays in June and December). * ☝️ For Central Asian communities: the process stays the same – you continue applying directly through WMF. Join our online Q&A session to learn more (same content, two options to join): * 2 April, 5:00 PM CEST (UTC +2; [[:m:Event:CEE Hub Rapid Fund Q&A Nr. 1|register here]]) * 8 April 7:00 PM CEST (UTC +2; [[:m:Event:CEE Hub Rapid Fund Q&A Nr. 2|register here]]) More info & contact: '''[[:m:CEE Hub Rapid Funds|Wikimedia CEE Hub/Rapid Grants]]''' --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 11:21, 31. marec 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_Hub&oldid=29670168 --> == Join the sixth Ukraine’s Cultural Diplomacy Month on Wikipedia! == <div lang="en" dir="ltr"> [[File:Ukraine’s Cultural Diplomacy Month on Wikipedia 2026.png|right|250px|thumb|link=https://meta.wikimedia.org/wiki/Ukraine%27s_Cultural_Diplomacy_Month_2026|Join our campaign!]] {{int:please-translate}} Dear Wikipedians! [[:m:Special:MyLanguage/Wikimedia Ukraine|Wikimedia Ukraine]], in cooperation with the [[:en:Ministry of Foreign Affairs of Ukraine|MFA of Ukraine]] and [[:en:Ukrainian Institute|Ukrainian Institute]], has launched the sixth edition of writing challenge "'''[[:m:Special:MyLanguage/Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2026|Ukraine's Cultural Diplomacy Month]]'''", which lasts from '''1st April''' until '''30th April 2026'''. The initiative aims to promote knowledge about Ukrainian culture abroad by creating and improving Wikipedia articles in multiple languages. This year marks the sixth edition of the campaign, which will focus on contemporary culture, making today’s artistic voices and practices more visible to international audiences. 🧩'''How to participate?''' Choose an article from the suggested list → Write an article in your language, or improve an existing one according to the rules → Add your contribution to the contest page and calculate your points → Win prizes and receive a certificate of participation → Become a promoter of truthful knowledge about Ukraine. 🧩'''[[m:Special:MyLanguage/Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2026|Check our main page for more information]]'''. '''If you are interested in coordinating long-term community engagement for the campaign and becoming a local ambassador, we would love to hear from you! Please let us know your interest.''' If not, then we encourage you to translate the [[m:Special:MyLanguage/Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2026|landing page of the contest]] and [https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:MessageGroupStats?group=Centralnotice-tgroup-UCDM2026banner&messages=&language=en&x=D banner] into your own language. Also, we set up a [[:m:CentralNotice/Request/Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2026|banner]] to notify users of the possibility to participate in this challenge! [[:m:User:OlesiaLukaniuk (WMUA)|OlesiaLukaniuk (WMUA)]] ([[:m:User talk:OlesiaLukaniuk (WMUA)|talk]]) 04:35, 1 April 2026 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:OlesiaLukaniuk (WMUA)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:OlesiaLukaniuk_(WMUA)/list_of_wikis&oldid=28552112 --> == ''The Signpost'': 21 April 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/News and notes|Six Serbian Wikipedia editors banned following controversy about political bias]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/In the media|Could Wikipedia be involved in Massachusetts' proposed social media ban for minors?]] * Gallery: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/Gallery|March equinox]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/Traffic report|Time to change my galaxy in case, we outta space!]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/Comix|Of skirts and articles]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 06:50, 21. apríl 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30434643 --> == Request for comment (global AI policy) == <bdi lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Apologies for writing in English. {{int:Please-translate}} A [[:m:Requests for comment/Artificial intelligence policy|request for comment]] is currently being held to decide on a global AI policy. {{int:Feedback-thanks-title}} [[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 00:58, 26. apríl 2026 (UTC) </bdi> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Codename Noreste@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=30424282 --> == Bannerová fundraisingová kampaň Nadácie Wikimedia na Slovensku začína budúci utorok == Vážení, ako sme už [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky#Bannerová fundraisingová kampaň nadácie Wikimedia na Slovensku|spomínali]], Nadácia Wikimedia (WMF) organizuje svoju každoročnú bannerovú fundraisingovú kampaň pre neprihlásených používateľov na anglickej Wikipédii na Slovensku v termíne od '''5. mája do 2. júna 2026.''' Všeobecne platí, že pred začiatkom kampane aj počas nej nás môžete kontaktovať: * Na [[metawiki:Talk:Fundraising|diskusnej]] stránke fundraisingového tímu * Ak potrebujete nahlásiť chybu alebo technický problém, [https://phabricator.wikimedia.org/maniphest/task/edit/form/1/?template=118862 vytvorte prosím ticket na Phabricator] * Ak na diskusnej stránke, [[:en:Wikipedia:Volunteer_Response_Team|VRT]] alebo sociálnych médiách uvidíte darcu, ktorý má ťažkosti s darovaním, odporučte mu, aby daroval na wikimedia.org Ďakujeme a pozdravujeme, [[Redaktor:JBrungs (WMF)|JBrungs (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:JBrungs (WMF)|diskusia]]) 05:00, 30. apríl 2026 (UTC) == Call for Community Candidates – Wikimedia CEE Hub Steering Committee Election 2026 == ''Please help us and your community by translating this announcement into your language!'' Dear all, The [[Wikimedia CEE Hub Steering Committee Election 2026]] is currently underway. There are 4 seats allocated to community representatives. Community members are invited to nominate themselves as candidates for these seats. These positions will be filled through a vote by the CEE community. '''Eligibility criteria:''' * Candidates must be [[Wikimedia CEE Hub Steering Committee Election 2026/Eligibility|eligible voters]]: ** Have a Wikimedia account created before 18 December 2025 ** Have at least 300 edits between 18 December 2025 and 18 June 2026 ** Must not have been blocked between 18 March 2026 and 18 June 2026 * Must have participated in at least 2 of the last 3 [[Wikimedia CEE Hub/CEE Hub Status Meeting|CEE Hub Advisory Group meetings]] You can check your eligibility using the following tool: https://cee-sc-election.toolforge.org/ '''How to proceed:''' Candidates may nominate themselves or be nominated by others. If nominated by others, the candidate must explicitly accept the nomination before 18 June 2026. The candidate should create their nomination page and submit their candidacy [[Wikimedia_CEE_Hub_Steering_Committee_Election_2026/Nominations|here]]: Please also inform your communities about the election and encourage participation. Best regards,   Electoral Commission of Wikimedia CEE Hub Steering Committee Election 2026 --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 10:00, 30. apríl 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:MHeidarzadeh-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_Hub&oldid=30401522 --> 3rxgkm2vkj1jjfalxvh0moi9xpnisjf 8206119 8206092 2026-04-30T11:04:38Z MHeidarzadeh-CEEhub 283678 /* Call for Community Candidates – Wikimedia CEE Hub Steering Committee Election 2026 */ 8206119 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl pre diskusiu o '''novinkách''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na oznámenia o nových šablónach, wikiprojektoch, podrobnostiach a iných novinkách na Wikipédii. Pozri tiež: [[Wikipédia:Stretnutia]]. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole noviniek|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Novinky|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} == Archív noviniek == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2025|2025]] <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Novinky]] </noinclude> == Pozvánka na globálnu online oslavu 25. výročia Wikipédie == Ahojte! Pozývam na globálnu online oslavu 25. výročia Wikipédie (ako takej, nie slovenskej). Na akciu je možné prihlásiť sa [[meta:Event:Wikipedia_25_Virtual_Celebration|týmto linkom na Mete]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:14, 12. január 2026 (UTC) : Link opravený. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:32, 12. január 2026 (UTC) : Globálna oslava je inak 15.1. o 17:00 nášho času. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:43, 12. január 2026 (UTC) == ''The Signpost'': 15 January 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/News and notes|Wikipedia's 25th anniversary is here!]] * Special report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Special report|Wikipedia at 25: A Wake-Up Call]] * Serendipity: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Serendipity|The WMF wants to buy you books!]] * WikiProject report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/WikiProject report|Time for a health check: the Vital Signs 2026 campaign]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/In the media|Fake Acting President Trump and a Wikipedia infobox]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Community view|The inbox behind Wikipedia]] * Recent research: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Recent research|Art museums on Wikidata; comparing three comparisons of Grokipedia and Wikipedia]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Traffic report|Tonight I'm gonna rock you]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Comix|Oh come on man.]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 15:18, 15. január 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=29899914 --> == Feminism and Folklore 2026 starts soon == <div style="border:8px maroon ridge;padding:6px;"> [[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|centre|550px|frameless]] ::<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div> ;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026 Dear Wiki Community, We are pleased to invite Wikimedia communities, affiliates, and independent contributors to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia. The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects. ;About the Campaign '''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and marginalized voices. ;What Can Participants Write About? Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to: * Folk festivals, rituals, and celebrations * Folk dances, music, and traditional performances * Women and queer figures in folklore * Women in mythology and oral traditions * Women warriors, witches, and witch-hunting narratives * Fairy tales, folk stories, and legends * Folk games, sports, and cultural practices Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools. ;How to Sign Up as an Organizer Organizers are requested to complete the following steps to register their community: # Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]] # Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool # Prepare a local article list and clearly mention: #* Campaign timeline #* Local and international prizes # Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]] # Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]''' ;Campaign Tools The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants: * '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats. * '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore. Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]''' ;Learn More & Get Support For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''. If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via: * '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]''' * Email us using details on the contact page. ;Join Us We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia. Thank you and best wishes, '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]''' ---- ''Stay connected:'' [[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]]&nbsp; [[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]] </div></div> == Invitation to Host Wiki Loves Folklore 2026 in Your Country == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div> [[File:Wiki Loves Folklore Logo.svg|right|150px|frameless]] Hello everyone, We are delighted to invite Wikimedia affiliates, user groups, and community organizations worldwide to participate in '''Wiki Loves Folklore 2026''', an international initiative dedicated to documenting and celebrating folk culture across the globe. ;About Wiki Loves Folklore '''Wiki Loves Folklore''' is an annual international photography competition hosted on Wikimedia Commons. The campaign runs from '''1 February to 31 March 2026''' and encourages photographers, cultural enthusiasts, and community members to contribute photographs that highlight: * Folk traditions and rituals * Cultural festivals and celebrations * Traditional attire and crafts * Performing arts, music, and dance * Everyday practices rooted in folk heritage Through this campaign, we aim to preserve and promote diverse folk cultures and make them freely accessible to the world. [[:c:Commons:Wiki_Loves_Folklore_2026|Project page on Wikimedia Commons]] ; Host a Local Edition As we celebrate the '''eight edition''' of Wiki Loves Folklore, we warmly invite communities to organize a local edition in their country or region. Hosting a local campaign is a great opportunity to: * Increase visibility of your region’s folk culture * Engage new contributors in your community * Enrich Wikimedia Commons with high-quality cultural content '''[[:c:Commons:Wiki_Loves_Folklore_2026/Organize|Sign up to organize]]:''' If your team prefers to organize the competition in ''either February or March only'', please feel free to let us know. If you are unable to organize, we encourage you to share this opportunity with other interested groups or organizations in your region. ;Get in Touch If you have any questions, need support, or would like to explore collaboration opportunities, please feel free to contact us via: * The project Talk pages * Email: '''support@wikilovesfolklore.org''' We are also happy to connect via an online meeting if your team would like to discuss planning or coordination in more detail. Warm regards, '''The Wiki Loves Folklore International Team''' </div> [[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 13:21, 18. január 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery/Wikipedia&oldid=29228188 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Annual review of the Universal Code of Conduct and Enforcement Guidelines</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="announcement-content" /> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> I am writing to you to let you know the annual review period for the Universal Code of Conduct and Enforcement Guidelines is open now. You can make suggestions for changes through 9 February 2026. This is the first step of several to be taken for the annual review. [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Annual review/2026|Read more information and find a conversation to join on the UCoC page on Meta]]. </div> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> The [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee]] (U4C) is a global group dedicated to providing an equitable and consistent implementation of the UCoC. This annual review was planned and implemented by the U4C. For more information and the responsibilities of the U4C, [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter|you may review the U4C Charter]]. </div> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Please share this information with other members in your community wherever else might be appropriate. </div> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> -- In cooperation with the U4C, [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User talk:Keegan (WMF)|talk]]) </div><section end="announcement-content" /> </div> 21:01, 19. január 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=29905753 --> == ''The Signpost'': 29 January 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/Traffic report|The most viewed articles of 2025]] * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/News and notes|Good news... but also bad news for the Public Domain]] * News from Diff: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/News from Diff|Solving puzzles together]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/In the media|Every view on the 25th anniversary of everything]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/Comix|Perspectives]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 06:31, 29. január 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=29988053 --> == Bannerová fundraisingová kampaň nadácie Wikimedia na Slovensku == Vážení, rád by som využil túto príležitosť a informoval vás o nadchádzajúcej kampani Wikimedia Foundation na získavanie finančných prostriedkov prostredníctvom bannerov na Slovensku. Wikimedia Foundation pred niekoľkými rokmi pozastavila zbierku finančných prostriedkov na Slovensku, ale tento rok ju obnoví. Bannery na získavanie finančných prostriedkov sa budú zobrazovať iba na anglickej Wikipédii na Slovensku.   Kampaň na získavanie finančných prostriedkov bude mať dve časti. * Pošleme e-maily ľuďom, ktorí v minulosti prispeli zo Slovenska. E-maily budú odoslané v období od '''2. do 27. marca 2026.  ''' * Na anglickej Wikipédii budeme zobrazovať bannery pre prihlásených používateľov na Slovensku. Bannery budú zobrazované od '''5. mája do 2. júna 2026.''' Predtým plánujeme uskutočniť niekoľko testov, takže niekoľkokrát pred začatím kampane sa vám môžu zobrazovať bannery po dobu 3–5 hodín. Táto aktivita zabezpečí, že naša technická infraštruktúra funguje. Všeobecne nás môžete pred a počas kampane kontaktovať: * [[metawiki:Talk:Fundraising|Na diskusnej stránke tímu zodpovedného za zbierku]] * Ak potrebujete nahlásiť chybu alebo technický problém, [https://phabricator.wikimedia.org/maniphest/task/edit/form/1/?template=118862 vytvorte prosím phabricator ticket] * Ak na diskusnej stránke, [[:en:Wikipedia:Volunteer_Response_Team|VRT]] alebo sociálnych médiách uvidíte darcu, ktorý má problémy s darovaním, odporučte mu, aby daroval na wikimedia.org Ďakujeme a pozdravujeme, [[Redaktor:JBrungs (WMF)|JBrungs (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:JBrungs (WMF)|diskusia]]) 13:04, 9. február 2026 (UTC) == ''The Signpost'': 17 February 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/In the media|Global powers see Wikipedia as fundamental target for manipulation]] * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/News and notes|Discussions open for the next WMF Annual Plan]] * Serendipity: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Serendipity|Maintenance crews continue to slog through Wikipedia's oldest Featured Articles]] * Disinformation report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Disinformation report|Epstein's obsessions]] * Technology report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Technology report|Wikidata Graph Split and how we address major challenges]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Traffic report|Deaths, killings, films, and the Olympics]] * Opinion: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Opinion|Incoming Incurables]] * Crossword: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Crossword|Pop quiz]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Comix|herculean]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 08:03, 17. február 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30039447 --> == ''The Signpost'': 10 March 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * Interview: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Interview|Bernadette Meehan, new Wikimedia Foundation CEO]] * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/News and notes|Security testing unleashes computer worm on Meta-wiki]] * Special report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Special report|What actually happened during the Wikimedia security incident?]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/In the media|Indonesian government blocks Wikimedia logins; archive site scoured from Wikipedia after owner runs malware]] * Recent research: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Recent research|To wiki, perchance to groki]] * Obituary: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Obituary|Madhav Gadgil, Fredrick Brennan, Mark Miller, Chip Berlet]] * Opinion: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Opinion|Interface administrators and trusting trust]] * Technology report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Technology report|English Wikipedia deprecates archive.today after DDoS against blog, altered content]] * Op-ed: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Op-ed|Why is "Trypsin-sensitive photosynthetic activities in chloroplast membranes" cited in "List of tallest buildings in Chicago"?]] * Essay: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Essay|The pursuit of a button click]] * In focus: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/In focus|Short descriptions: One year later]] * WikiProject report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/WikiProject report|Unreferenced articles backlog drive]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Community view|Speaking of planning ...]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Traffic report|Over the mountain, kissing silver inlaid clouds]] * Crossword: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Crossword|"It will never happen"]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Comix|BRIEn't]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 04:14, 10. marec 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30121359 --> == ''The Signpost'': 31 March 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/News and notes|Entirety of Wikinews to be shut down]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/In the media|AI ban, newspapers disrupt archiving; and antisemitism complaints]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Community view|Videos from WikiConference North America 2025 in NYC]] * Disinformation report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Disinformation report|Cleaning up after Jeffrey Epstein, Peter Nygard, and Mohamed Al-Fayed]] * WikiConference report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/WikiConference report|WikiConference North America 2025 in NYC review]] * Obituary: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Obituary|Dr. Subas Chandra Rout]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Traffic report|Call in the dogs of war, soldier of fortune]] * Gallery: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Gallery|Canadian Rangers participate in Operation ''Enduring Encyclopedia'']] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Comix|n00bsitting]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 10:08, 31. marec 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30329870 --> == New Rapid Funds in CEE – global support now closer to your local activities == Hi everyone, '''Starting from 1 April 2026''', the CEE Hub will begin reviewing and supporting Rapid Fund applications for Central and Eastern Europe, in close cooperation with the Wikimedia Foundation. This change is part of our shared effort to bring support closer to communities and make the process more accessible and responsive to local contexts. You will still apply through the same system (Fluxx), and WMF will continue handling contracts and fund transfers. What changes is that the CEE Hub becomes your first point of contact, offering guidance, reviewing applications, and staying closer to your ideas throughout the process. We encourage you to reach out to [[:m:User:TRistovski-CEEhub|Toni]], our Grants Specialist before applying. A short conversation can help clarify your idea and make things smoother from the start. * ☝️ Rapid Funds remain open year-round (with possible delays in June and December). * ☝️ For Central Asian communities: the process stays the same – you continue applying directly through WMF. Join our online Q&A session to learn more (same content, two options to join): * 2 April, 5:00 PM CEST (UTC +2; [[:m:Event:CEE Hub Rapid Fund Q&A Nr. 1|register here]]) * 8 April 7:00 PM CEST (UTC +2; [[:m:Event:CEE Hub Rapid Fund Q&A Nr. 2|register here]]) More info & contact: '''[[:m:CEE Hub Rapid Funds|Wikimedia CEE Hub/Rapid Grants]]''' --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 11:21, 31. marec 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_Hub&oldid=29670168 --> == Join the sixth Ukraine’s Cultural Diplomacy Month on Wikipedia! == <div lang="en" dir="ltr"> [[File:Ukraine’s Cultural Diplomacy Month on Wikipedia 2026.png|right|250px|thumb|link=https://meta.wikimedia.org/wiki/Ukraine%27s_Cultural_Diplomacy_Month_2026|Join our campaign!]] {{int:please-translate}} Dear Wikipedians! [[:m:Special:MyLanguage/Wikimedia Ukraine|Wikimedia Ukraine]], in cooperation with the [[:en:Ministry of Foreign Affairs of Ukraine|MFA of Ukraine]] and [[:en:Ukrainian Institute|Ukrainian Institute]], has launched the sixth edition of writing challenge "'''[[:m:Special:MyLanguage/Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2026|Ukraine's Cultural Diplomacy Month]]'''", which lasts from '''1st April''' until '''30th April 2026'''. The initiative aims to promote knowledge about Ukrainian culture abroad by creating and improving Wikipedia articles in multiple languages. This year marks the sixth edition of the campaign, which will focus on contemporary culture, making today’s artistic voices and practices more visible to international audiences. 🧩'''How to participate?''' Choose an article from the suggested list → Write an article in your language, or improve an existing one according to the rules → Add your contribution to the contest page and calculate your points → Win prizes and receive a certificate of participation → Become a promoter of truthful knowledge about Ukraine. 🧩'''[[m:Special:MyLanguage/Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2026|Check our main page for more information]]'''. '''If you are interested in coordinating long-term community engagement for the campaign and becoming a local ambassador, we would love to hear from you! Please let us know your interest.''' If not, then we encourage you to translate the [[m:Special:MyLanguage/Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2026|landing page of the contest]] and [https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:MessageGroupStats?group=Centralnotice-tgroup-UCDM2026banner&messages=&language=en&x=D banner] into your own language. Also, we set up a [[:m:CentralNotice/Request/Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2026|banner]] to notify users of the possibility to participate in this challenge! [[:m:User:OlesiaLukaniuk (WMUA)|OlesiaLukaniuk (WMUA)]] ([[:m:User talk:OlesiaLukaniuk (WMUA)|talk]]) 04:35, 1 April 2026 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:OlesiaLukaniuk (WMUA)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:OlesiaLukaniuk_(WMUA)/list_of_wikis&oldid=28552112 --> == ''The Signpost'': 21 April 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/News and notes|Six Serbian Wikipedia editors banned following controversy about political bias]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/In the media|Could Wikipedia be involved in Massachusetts' proposed social media ban for minors?]] * Gallery: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/Gallery|March equinox]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/Traffic report|Time to change my galaxy in case, we outta space!]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/Comix|Of skirts and articles]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 06:50, 21. apríl 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30434643 --> == Request for comment (global AI policy) == <bdi lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Apologies for writing in English. {{int:Please-translate}} A [[:m:Requests for comment/Artificial intelligence policy|request for comment]] is currently being held to decide on a global AI policy. {{int:Feedback-thanks-title}} [[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 00:58, 26. apríl 2026 (UTC) </bdi> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Codename Noreste@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=30424282 --> == Bannerová fundraisingová kampaň Nadácie Wikimedia na Slovensku začína budúci utorok == Vážení, ako sme už [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky#Bannerová fundraisingová kampaň nadácie Wikimedia na Slovensku|spomínali]], Nadácia Wikimedia (WMF) organizuje svoju každoročnú bannerovú fundraisingovú kampaň pre neprihlásených používateľov na anglickej Wikipédii na Slovensku v termíne od '''5. mája do 2. júna 2026.''' Všeobecne platí, že pred začiatkom kampane aj počas nej nás môžete kontaktovať: * Na [[metawiki:Talk:Fundraising|diskusnej]] stránke fundraisingového tímu * Ak potrebujete nahlásiť chybu alebo technický problém, [https://phabricator.wikimedia.org/maniphest/task/edit/form/1/?template=118862 vytvorte prosím ticket na Phabricator] * Ak na diskusnej stránke, [[:en:Wikipedia:Volunteer_Response_Team|VRT]] alebo sociálnych médiách uvidíte darcu, ktorý má ťažkosti s darovaním, odporučte mu, aby daroval na wikimedia.org Ďakujeme a pozdravujeme, [[Redaktor:JBrungs (WMF)|JBrungs (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:JBrungs (WMF)|diskusia]]) 05:00, 30. apríl 2026 (UTC) == Call for Community Candidates – Wikimedia CEE Hub Steering Committee Election 2026 == ''Please help us and your community by translating this announcement into your language!'' Dear all, The [[Meta:Wikimedia CEE Hub Steering Committee Election 2026]] is currently underway. There are 4 seats allocated to community representatives. Community members are invited to nominate themselves as candidates for these seats. These positions will be filled through a vote by the CEE community. '''Eligibility criteria:''' * Candidates must be [[Meta:Wikimedia CEE Hub Steering Committee Election 2026/Eligibility|eligible voters]]: ** Have a Wikimedia account created before 18 December 2025 ** Have at least 300 edits between 18 December 2025 and 18 June 2026 ** Must not have been blocked between 18 March 2026 and 18 June 2026 * Must have participated in at least 2 of the last 3 [[Meta:Wikimedia CEE Hub/CEE Hub Status Meeting|CEE Hub Advisory Group meetings]] You can check your eligibility using the following tool: https://cee-sc-election.toolforge.org/ '''How to proceed:''' Candidates may nominate themselves or be nominated by others. If nominated by others, the candidate must explicitly accept the nomination before 18 June 2026. The candidate should create their nomination page and submit their candidacy [[Meta:Wikimedia_CEE_Hub_Steering_Committee_Election_2026/Nominations|here]]: Please also inform your communities about the election and encourage participation. Best regards,   Electoral Commission of Wikimedia CEE Hub Steering Committee Election 2026 --[[Meta:Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Meta:Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 10:00, 30. apríl 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:MHeidarzadeh-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_Hub&oldid=30401522 --> 341cag9ww0772bq96nxppf9sdpasbfa Sieť so vzájomným sprístupňovaním 0 12488 8205990 7671758 2026-04-30T00:43:02Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205990 wikitext text/x-wiki '''Sieť so vzájomným sprístupňovaním'''<ref>{{Citácia knihy | titul = Výkladový terminologický slovník elektronických komunikácií - 2018 (anglicko-slovenský a slovensko-anglický) | vydanie text = | miesto = [Banská Bystrica] | vydavateľ = Výskumný ústav spojov | rok = 2018 | isbn = 978-80-89906-02-4 | počet strán = | strany = }}</ref> (iné názvy: '''sieť medzi partnermi''', '''sieť (typu) peer to peer''', '''sieť P2P''', '''P2P sieť''', '''sieť (typu) rovný s rovným''', '''sieť rovnocenných počítačov''', '''sieť s rovnocennými uzlami''', '''peer(-)to(-)peer''', '''peer-to-peer network''', '''P2P''', '''p2p''') je počítačová [[sieť]], ktorá sa viac spolieha na výpočtovú silu koncových zariadení ([[počítač]]ov) ako na sieť samotnú. Čistý P2P prenos súborov neobsahuje ani klientov, ani servery, ale iba rovnocenné sieťové uzly, ktoré súčasne plnia voči iným uzlom v sieti úlohu servera aj klienta. Týmto sa tento sieťový model odlišuje od modelu [[klient-server]], kde komunikácia zvyčajne prebieha cez centrálny server. Typickým príkladom prenosu súborov typu klient-server je prenos z [[FTP]] serveru a na FTP server. Jeden používateľ nahrá súbor na FTP server a potom veľa používateľov daný súbor sťahuje, pričom nie je nutné, aby nahrávajúci a sťahujúci užívateľ boli pripojení v rovnakom čase. Pri komunikácii typu P2P vystupujú aplikácie ako rovnocenné, teda nie je tu prítomný server. Komunikácia prebieha priamo medzi klientmi a každý peer si uchováva informácie o ostatných uzloch u seba. Tento typ komunikácie však vyžaduje väčšie množstvo prenesných dát ako je tomu v prípade klient – server, ale má výhodu, že server nie je potrebný. ==Niektoré protokoly a siete== *[[Akamai]] *[[Applejuice]] *[[BearShare]] *[[Bitcoin]] *[[BitTorrent]] (μTorrent, Azureus) *[[Napster]] *[[CAKE]] *[[Direct Connect]] (DC, DC++) *[[eDonkey]] (eMule) *[[ed2k]] (eDonkey 2000) *[[FastTrack]] (Grokster, Kazaa) *[[FileTopia]] *[[Freenet]] *[[GNUnet]] *[[Gnutella]], [[Gnutella2]] (Shareaza) *[[HyperCast]] *[[Joltid PeerEnabler]] *[[Kademlia]] (eMule) *[[MANOLITO]] (MP2P) *[[PeerCast]], [[IceShare]], [[Freecast]] *[[Skype]] *[[Soulseek]] *[[uTorrent]] *[[Warez P2P]] (Ares) *[[WinMX]] ==Referencie == {{referencie}} ==Externé odkazy== * http://fria.fri.uniza.sk/~vapo/vyuka/peer-tp.htm {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121108022331/http://fria.fri.uniza.sk/~vapo/vyuka/peer-tp.htm |date=2012-11-08 }} * http://www.ict.ox.ac.uk/oxford/rules/p2p.xml?ID=introduction{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://zacatecnik.com zacatecnik.com O zdieľaní internetu (po česky)]{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [[Kategória:Počítačová terminológia]] [[Kategória:Spoločné používanie súborov]] pgeri60l0n69shy78o7wbibvewswnr7 Zvolenská kotlina 0 12958 8205848 8159672 2026-04-29T17:37:00Z ~2026-26000-00 293400 8205848 wikitext text/x-wiki {{Geobox| Mountain Range <!-- *** Name section *** --> | name = Zvolenská kotlina | native_name = | other_name = | category = kotlina<br/>[[Celok (geomorfológia)|geomorfologický celok]] <!-- *** Image *** --> | image = Pustý hrad a Zvolenska kotlina.JPG | image_size = | image_caption = Zvolenská kotlina z [[Pustý hrad (Zvolen)|Pustého hradu]] <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | state1 = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | region1 = | district = [[Okres Zvolen|Zvolen]] | district1 = [[Okres Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | district2 = [[Okres Detva|Detva]] | city = Banská Bystrica | city1 = Zvolen | city2 = Sliač | city3 = Detva | city4 = Hriňová <!-- *** Orography *** --> | parent = [[Slovenské stredohorie]] | parent_type = Nadradená <br/>jednotka | unit1 = | border_type = Susedné <br/>jednotky | border = [[Horehronské podolie]]<br/>[[Starohorské vrchy]]<br/>[[Kremnické vrchy]]<br/>[[Javorie (pohorie)|Javorie]]<br/>[[Ostrôžky]]<br/>[[Veporské vrchy]]<br/>[[Poľana (pohorie)|Poľana]]<br/>[[Nízke Tatry]] | part_type = Podradené <br/>jednotky | part = [[Sliačska kotlina]]<br/>[[Zvolenská pahorkatina]]<br/>[[Bystrické podolie]]<br/>[[Slatinská kotlina]]<br/>[[Detvianska kotlina]]<br/>[[Povraznícka brázda]]<br/>[[Bystrická vrchovina]]<br/>[[Ponická vrchovina]]<br/>[[Rohy (Zvolenská kotlina)|Rohy]] | geology = | geology1 = | period = | period1 = | orogeny = | orogeny1 = <!-- *** Geography *** --> | area = | lat_d = 48.64 | long_d = 19.15 | length = | length_orientation = | length_round = | width = | width_orientation = | width_round = | highest = | highest location = | highest_country = | highest_state = | highest_region = | highest_district = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = koryto [[Hron]]a | lowest_location = | lowest_country = | lowest_state = | lowest_region = | lowest_district = | lowest_elevation = 270 | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = | woods = <!-- *** Free fields *** --> | free_name = | free_value = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Slovakia.png | map_background = | map_caption = Poloha kotliny na Slovensku | map_locator = Slovensko-reliéf | map1 = Zvolenská kotlina.png <!-- *** Websites *** --> | commons = Zvolenská kotlina | statistics = | website = }} '''Zvolenská kotlina''' je geomorfologický celok v oblasti [[Slovenské stredohorie]]. [[Kotlina]] leží medzi [[Banská Bystrica|Banskou Bystricou]], [[Zvolen]]om, [[Detva|Detvou]] a [[Ľubietová|Ľubietovou]].Neklameme!!!!! == Vymedzenie == Na severe hraničí so [[Starohorské vrchy|Starohorskými vrchmi]], [[Nízke Tatry|Nízkymi Tatrami]] a [[Horehronské podolie|Horehronským podolím]], na východe s [[Veporské vrchy|Veporskými vrchmi]] a [[Poľana (pohorie)|Poľanou]]. Južným smerom sa nachádzajú [[Ostrôžky]] a [[Javorie (pohorie)|Javorie]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 145 – Javorie – Ostrôžky | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-145-javorie-ostrozky/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-09 | jazyk = }}</ref> a západne ležia [[Kremnické vrchy]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-25| miesto = Bratislava }}</ref> == Geomorfologické členenie == Zvolenská kotlina sa delí na 9 [[podcelok (geomorfológia)|podcelkov]]: *[[Bystrické podolie]] *[[Bystrická vrchovina]] *[[Sliačska kotlina]] *[[Zvolenská pahorkatina]] *[[Ponická vrchovina]] *[[Povraznícka brázda]] *[[Slatinská kotlina]] *[[Rohy (Zvolenská kotlina)|Rohy]] *[[Detvianska kotlina]]<ref name="GCS"/> == Charakteristika == Zvolenská kotlina má charakter hornatiny. Najvyšším vrchom je Čierny diel ({{mnm|851}}).<ref name="vku2">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 133: Poľana: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-133-polana-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-64-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Veľká časť územia je pokrytá prevažne listnatými [[les]]mi. V hojnej miere je zastúpený [[buk lesný|buk]], [[hrab]], [[dub]] a [[javor]], z ihličnatých stromov sa v menšej miere vyskytuje [[borovica]] a [[Smrek (rod)|smrek]]. Zvolenskou kotlinou preteká [[rieka]] [[Hron]] s prítokmi [[Slatina (rieka)|Slatina]] a [[Neresnica (rieka)|Neresnica]]. Podľa klimatických podmienok radíme Zvolenskú kotlinu medzi oblasti mierne teplé. V zimnom období vystupujú priemerné teploty na -2 až -4&nbsp;[[°C]], letné priemerné teploty sa pohybujú okolo 17 až 18&nbsp;[[°C]], počet [[letný deň|letných dní]] býva medzi 40 – 50, počet dní so snehovou pokrývkou je 50 – 70. == Chránené územia == Zvolenská kotlina je kraj s množstvom prírodných zaujímavostí a kuriozít. Nenachádza sa tu žiadna [[chránená krajinná oblasť]], ale viaceré maloplošné chránené územia, ako napr. NPR [[Plavno (národná prírodná rezervácia)|Plavno]], [[Ponická dúbrava]], PR [[Urpínska lesostep]], [[Kozlinec]], [[Čačínska cerina]], [[Jelšovec (prírodná rezervácia)|Jelšovec]], [[Prosisko]], NPP [[Mičinské travertíny]], PP [[Zolniansky lahar]] a [[Potok Zolná]], [[Pyramída (prírodná pamiatka)|Pyramída]], CHA [[Arborétum Borová hora]] a iné.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=19.19016&y=48.6085&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Zvolenská kotlina}} {{Zvolenská kotlina}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Zvolenská kotlina| ]] [[Kategória:Kotliny na Slovensku]] [[Kategória:Geomorfologické celky na Slovensku]] [[Kategória:Pomenovania podľa Zvolena]] h5mku69brfdfqfyzhxw6bjbdpjgq4bf 8205849 8205848 2026-04-29T17:37:10Z Quinlan83 192973 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-26000-00|~2026-26000-00]] ([[User_talk:~2026-26000-00|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Akul59 8159672 wikitext text/x-wiki {{Geobox| Mountain Range <!-- *** Name section *** --> | name = Zvolenská kotlina | native_name = | other_name = | category = kotlina<br/>[[Celok (geomorfológia)|geomorfologický celok]] <!-- *** Image *** --> | image = Pustý hrad a Zvolenska kotlina.JPG | image_size = | image_caption = Zvolenská kotlina z [[Pustý hrad (Zvolen)|Pustého hradu]] <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | state1 = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | region1 = | district = [[Okres Zvolen|Zvolen]] | district1 = [[Okres Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | district2 = [[Okres Detva|Detva]] | city = Banská Bystrica | city1 = Zvolen | city2 = Sliač | city3 = Detva | city4 = Hriňová <!-- *** Orography *** --> | parent = [[Slovenské stredohorie]] | parent_type = Nadradená <br/>jednotka | unit1 = | border_type = Susedné <br/>jednotky | border = [[Horehronské podolie]]<br/>[[Starohorské vrchy]]<br/>[[Kremnické vrchy]]<br/>[[Javorie (pohorie)|Javorie]]<br/>[[Ostrôžky]]<br/>[[Veporské vrchy]]<br/>[[Poľana (pohorie)|Poľana]]<br/>[[Nízke Tatry]] | part_type = Podradené <br/>jednotky | part = [[Sliačska kotlina]]<br/>[[Zvolenská pahorkatina]]<br/>[[Bystrické podolie]]<br/>[[Slatinská kotlina]]<br/>[[Detvianska kotlina]]<br/>[[Povraznícka brázda]]<br/>[[Bystrická vrchovina]]<br/>[[Ponická vrchovina]]<br/>[[Rohy (Zvolenská kotlina)|Rohy]] | geology = | geology1 = | period = | period1 = | orogeny = | orogeny1 = <!-- *** Geography *** --> | area = | lat_d = 48.64 | long_d = 19.15 | length = | length_orientation = | length_round = | width = | width_orientation = | width_round = | highest = | highest location = | highest_country = | highest_state = | highest_region = | highest_district = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = koryto [[Hron]]a | lowest_location = | lowest_country = | lowest_state = | lowest_region = | lowest_district = | lowest_elevation = 270 | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = | woods = <!-- *** Free fields *** --> | free_name = | free_value = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Slovakia.png | map_background = | map_caption = Poloha kotliny na Slovensku | map_locator = Slovensko-reliéf | map1 = Zvolenská kotlina.png <!-- *** Websites *** --> | commons = Zvolenská kotlina | statistics = | website = }} '''Zvolenská kotlina''' je geomorfologický celok v oblasti [[Slovenské stredohorie]]. [[Kotlina]] leží medzi [[Banská Bystrica|Banskou Bystricou]], [[Zvolen]]om, [[Detva|Detvou]] a [[Ľubietová|Ľubietovou]]. == Vymedzenie == Na severe hraničí so [[Starohorské vrchy|Starohorskými vrchmi]], [[Nízke Tatry|Nízkymi Tatrami]] a [[Horehronské podolie|Horehronským podolím]], na východe s [[Veporské vrchy|Veporskými vrchmi]] a [[Poľana (pohorie)|Poľanou]]. Južným smerom sa nachádzajú [[Ostrôžky]] a [[Javorie (pohorie)|Javorie]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 145 – Javorie – Ostrôžky | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-145-javorie-ostrozky/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-09 | jazyk = }}</ref> a západne ležia [[Kremnické vrchy]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-25| miesto = Bratislava }}</ref> == Geomorfologické členenie == Zvolenská kotlina sa delí na 9 [[podcelok (geomorfológia)|podcelkov]]: *[[Bystrické podolie]] *[[Bystrická vrchovina]] *[[Sliačska kotlina]] *[[Zvolenská pahorkatina]] *[[Ponická vrchovina]] *[[Povraznícka brázda]] *[[Slatinská kotlina]] *[[Rohy (Zvolenská kotlina)|Rohy]] *[[Detvianska kotlina]]<ref name="GCS"/> == Charakteristika == Zvolenská kotlina má charakter hornatiny. Najvyšším vrchom je Čierny diel ({{mnm|851}}).<ref name="vku2">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 133: Poľana: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-133-polana-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-64-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Veľká časť územia je pokrytá prevažne listnatými [[les]]mi. V hojnej miere je zastúpený [[buk lesný|buk]], [[hrab]], [[dub]] a [[javor]], z ihličnatých stromov sa v menšej miere vyskytuje [[borovica]] a [[Smrek (rod)|smrek]]. Zvolenskou kotlinou preteká [[rieka]] [[Hron]] s prítokmi [[Slatina (rieka)|Slatina]] a [[Neresnica (rieka)|Neresnica]]. Podľa klimatických podmienok radíme Zvolenskú kotlinu medzi oblasti mierne teplé. V zimnom období vystupujú priemerné teploty na -2 až -4&nbsp;[[°C]], letné priemerné teploty sa pohybujú okolo 17 až 18&nbsp;[[°C]], počet [[letný deň|letných dní]] býva medzi 40 – 50, počet dní so snehovou pokrývkou je 50 – 70. == Chránené územia == Zvolenská kotlina je kraj s množstvom prírodných zaujímavostí a kuriozít. Nenachádza sa tu žiadna [[chránená krajinná oblasť]], ale viaceré maloplošné chránené územia, ako napr. NPR [[Plavno (národná prírodná rezervácia)|Plavno]], [[Ponická dúbrava]], PR [[Urpínska lesostep]], [[Kozlinec]], [[Čačínska cerina]], [[Jelšovec (prírodná rezervácia)|Jelšovec]], [[Prosisko]], NPP [[Mičinské travertíny]], PP [[Zolniansky lahar]] a [[Potok Zolná]], [[Pyramída (prírodná pamiatka)|Pyramída]], CHA [[Arborétum Borová hora]] a iné.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=19.19016&y=48.6085&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Zvolenská kotlina}} {{Zvolenská kotlina}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Zvolenská kotlina| ]] [[Kategória:Kotliny na Slovensku]] [[Kategória:Geomorfologické celky na Slovensku]] [[Kategória:Pomenovania podľa Zvolena]] 8icf594wcpgmyofmxfhzpyzgb3y9o7v Zemetrasenie 0 13583 8205719 8173922 2026-04-29T13:09:40Z ~2026-25906-68 293377 8205719 wikitext text/x-wiki {{Najlepší článok}} [[Súbor:World seismicity SK.jpg|thumb|Výskyt zemetrasení na svete s farebným odlíšením hĺbky ohniska]] '''Zemetrasenie''' je vonkajší prejav náhleho uvoľnenia nahromadenej [[Mechanická energia|mechanickej energie]] v [[Litosféra|litosfére]] (v [[Zemská kôra|kôre]] a vo [[Zemský plášť|vrchnom plášti]]). Vyše 90eur zemetrasení je spôsobených [[Platňová tektonika|tektonickými pohybmi]] zeme, zvyšok pripadá na [[Sopečná činnosť|vulkanizmus]], zrútenie veľkých podzemných dutín (napr. stropov [[Jaskyňa|jaskýň]]) alebo skalných masívov, ako aj na činnosť človeka (banská činnosť, explózie, atď.). Zemetrasenia sa zaznamenávajú [[Seizmometer|seizmometrami]] umiestnenými v tzv. seizmologických staniciach alebo povrchových baniach. Ročne je takto zaznamenaných na [[Zem]]i niekoľko miliónov zemetrasení, no len nepatrná časť z nich (približne 30 000) má aj účinky, postrehnuteľné zmyslami človeka. == Rozdelenie == * Podľa pôvodu<ref>Reichwalder, P., Jablonský, J., 2003, ''Všeobecná geológia 2.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 499 s.</ref> **'''tektonické zemetrasenia''' – sú spôsobené nevratným posunom horninových blokov na [[Tektonický zlom|tektonickom zlome]] a následným vyžiarením [[Seizmická vlna|seizmických vĺn]], pričom dochádza k odstráneniu (či už úplnému, alebo len čiastočnému) [[Mechanické napätie|napätia]] a [[Deformácia (mechanika)|deformácie]], ktoré bolo nahromadené na zlome a v jeho okolí ** '''vulkanické zemetrasenia''' – sú bezprostredne späté s [[Sopečná činnosť|vulkanizmom]], konkrétne s hromadením a pohybom [[Magma|magmy]] v [[Magmatický krb|magmatickom rezervoári]], ako aj pri jej výstupe sopečným komínom do [[Sopečný kráter|krátera]] ** '''závalové zemetrasenia''' – sú spôsobené zrútením stropov [[Jaskyňa|jaskýň]], masívnymi [[Zosuv svahu|zosuvmi]], banskými závalmi a pod. ** '''antropogénne zemetrasenia''' – sú spôsobené ľudskou činnosťou, patria sem zemetrasenia spôsobené explóziami (výbuchy [[Jadrová zbraň|jadrových zbraní]]), naplnením väčších [[Priehradná nádrž|priehradných nádrží]] a pod. * Podľa hĺbky ** '''plytké''' (do {{km|70|m}}) – takýchto zemetrasení je cez 81 % z celkového počtu ** '''stredne hlboké''' (70 až {{km|300|m}}) – 11 % ** '''hlboké''' (300 až {{km|700|m}}) – 8 % == Výskyt zemetrasení == [[Súbor:Benioff zone.PNG|thumb|right|Benioffova zóna]] Zemetrasenia tektonického pôvodu sa vyskytujú v miestach s poruchami [[Zemská kôra|zemskej kôry]] (nazývaných aj zlomy alebo dislokácie), kde dochádza k pohybu jednotlivých horninových blokov. Veľká väčšina takýchto zlomov je umiestnená na okrajoch [[Tektonická platňa|tektonických platní]], kde dochádza k ich [[Platňová tektonika#Typy okrajov|interakcii s inými platňami]]. Viac ako 75 % tektonických zemetrasení sa odohrá v pásme, ohraničujúcom [[Tichý oceán|Pacifik]], tzv. [[Ohnivý kruh|Ohnivom kruhu]]. Ďalších 15 – 20 % v zóne, tiahnúcej sa od [[Azory|Azor]] cez Severnú [[Afrika|Afriku]], [[Stredozemné more]], [[Apeninský polostrov]], [[Alpy]], [[Dinárske vrchy|Dináre]], [[Turecko]], [[Irán]] a [[Himaláje]], teda podstate v zóne [[Alpínske vrásnenie|Alpsko-himalájskeho vrásnenia]]. Ostatné tektonické zemetrasenia pripadajú na tektoniku [[Stredooceánsky chrbát|stredooceánskych chrbtov]] a vnútroplatňové zemetrasenia. Masívny výskyt zemetrasení v [[Platňová tektonika#Konvergentné okraje|konvergentných]], [[Platňová tektonika#Divergentné okraje|divergentných]] a [[Platňová tektonika#Transformné okraje|transformných okrajoch]] tektonických platní je jedným z faktorov podporujúcich teóriu platňovej tektoniky. Jednotlivé typy okrajov a ich interakcie produkujú charakteristické zemetrasenia (napr. zemetrasenia [[Platňová tektonika#Transformné okraje|transformých okrajov]] majú ohniskovú hĺbku približne {{km|100|m}}, v prípade [[Platňová tektonika#Konvergentné okraje|konvergentných okrajov]] je charakteristický výskyt hlbších zemetrasení, lemujúcich poklesávajúcu platňu – tzv. [[benioffova zóna]]). == Indukovaná seizmicita == Aj keď väčšina zemetrasení vzniká v dôsledku prirodzeného pohybu tektonických platní, môže vznik zemetrasení ovplyvňovať aj ľudská aktivita. Medzi štyri najbežnejšie príčiny patria: naplnenie veľkých (najmä hlbokých) vodných diel, injektáž väčšieho objemu kvapalín do vrtov, podpovrchová ťažba nerastných surovín, hlavne pri ťažbe pomocou pomocných pilierov alebo pri ťažbe ropy.<ref name="Ondrášik et al">Ondrášik, R., Vlčko, J., Fendeková, M., 2011, ''Geologické hazardy a ich prevencia.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 286 s.</ref> Indukovaná seizmicita, ako je označovaná skupina otrasov zemskej kôry spôsobená ľudskou činnosťou je najčastejšie vyvolávaná napĺňaním [[vodné dielo|vodných diel]], hlavne [[priehrada|priehrad]] s výškou vodného stĺpca presahujúcou {{m|100|m}}<ref name="Ondrášik et al"/>. Známe je napríklad z priehrady [[Kojna]] v [[India|Indii]] (10. december 1967). Vtláčaním tekutých látok do zemskej kôry je možné tiež dosiahnuť zvýšenie seizmickej aktivity. Takéto prípady sú známe napr. z oblasti [[Bazilej]]a v [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], kde bola do granitového masívu vháňaná voda, ktorá mala spôsobiť jeho väčšie rozpukanie a po svojom zohriatí vo väčšej hĺbke zároveň následne slúžiť ako zdroj energie<ref>Deichmann, N., Evans, K. F., [http://www.emsc-csem.org/Files/docs/esc2010/abstract/injection.pdf Injection-induced seismicity: Placing the problem in perspective.] ESC 2010 6. – 10. september 2010, Montpellier, France – Keynotes, s. 36 – 37</ref>. Vznik umelých zemetrasení môže pri väčšej zmene hydraulických pomerov zapríčiniť aj zvýšená náchylnosť hornín na prienik vody dovnútra masívu a prítomnosť zlomov<ref name="Ondrášik et al"/>. Seizmicita spôsobená ťažbou nerastných surovín je spôsobená prerozdeľovaním napätí odstránenia hornín, či už v podzemných alebo povrchových ťažobných priestoroch. Zemetrasenia tohto typu sú pomerne slabé (maximálne magnitúdo 2 – 4,6), a plytké. Tieto zemetrasenia môžu byť potenciálne nebezpečné, väčšina z nich má však príliš malú intenzitu. Seizmicitu môžu zvyšovať aj ďalšie ťažobné zásahy ako odčerpávanie [[ropa|ropy]] alebo [[zemný plyn|plynu]] z podložných hornín. Tieto zemetrasenia môžu v extrémnych prípadoch spôsobovať škody na majetku. Indukovaná seizmicita pri ťažbe ropy a plynu je sledovaná preto sledovaná, v niektorých oblastiach je potrebné vháňať namiesto vyťažených surovín do horninového prostredia späť vodu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Induced Seismicity - Oil & Gas | url = http://esd.lbl.gov/research/projects/induced_seismicity/oil%26gas/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.10.2011 | vydavateľ = esd.lbl.gov | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110822112738/http://esd.lbl.gov/research/projects/induced_seismicity/oil%26gas/ | dátum archivácie = 2011-08-22 }}</ref>. == Mechanizmus zemetrasenia == {{Hlavný článok|Zlom (geológia)}} [[Súbor:Tipos de fallas.png|thumb|Schéma mechanizmu pohybov horninových blokov na zlomovej zóne (zjednodušene)<br />A. Násun<br />B. Pokles<br />C. Smerný posun.]] Väčšina zemetrasení sa vyskytuje na aktívnych zlomoch. [[Tektonický zlom|Zlom]] predstavuje oslabenú zónu medzi dvoma blokmi hornín, tvorenú dynamicky [[Metamorfóza (geológia)|metamorfovanými]] horninami ([[mylonit]]mi, [[tektonit]]mi až [[pseudotachylit]]mi). Hrúbka zlomu je len niekoľko metrov, v porovnaní s jeho dĺžkou (až niekoľko sto kilometrov) je zanedbateľná. Zlomy sa vyskytujú na okrajoch [[Tektonická platňa|litosférických platní]], ale aj v ich vnútri. Niektoré vystupujú na povrch Zeme, no väčšina sa nachádza pod povrchom. Jednotlivé horninové bloky sa pohybujú pozdĺž zlomu rôznymi rýchlosťami (rýchlosť pohybu je od niekoľko milimetrov až po centimetre za rok, smer pohybu je protismerný, prípadne rovnobežný s rozdielnymi rýchlosťami jednotlivých blokov). Ak dôjde k ich zakliesneniu (v dôsledku zložiek síl kolmých na zlom, [[Trenie|trenia]] a nerovností povrchov blokov), [[kinetická energia]] pohybu sa mení na [[Potenciálna energia|potenciálnu]] a dochádza k deformácii zakliesnenej časti a jej okolia, pretože zvyšok bloku sa naďalej pohybuje. Na tento mechanizmus sa prišlo pri meraní mechanického napätia okolo zlomu. Pred zemetrasením boli horniny v blízkosti zlomu napäté a rôzne poohýbané. Po zemetrasení ich ohyb zanikol, z čoho možno usudzovať, že uvoľnenie tejto energie zodpovedá samotnému zemetraseniu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Nelson, S. A. | titul = Earthquakes | url = http://earthsci.org/education/teacher/basicgeol/earthq/earthq.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.09.2011 | vydavateľ = earthsci.org | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Trecie sily môžu byť oslabované [[silikagél]]om, ktorý vzniká reakciou [[Oxid kremičitý|oxidu kremičitého]] s vodou a pôsobí ako mazivo. Platí všeobecný vzťah, že so zvyšovaním obsahu SiO<sub>2</sub> v hornine (horniny ako [[granit]] a [[gabro]]) klesá trenie v horninových blokoch. Proces kumulácie potenciálnej energie je pomalý, trvá niekoľko desiatok (stoviek) rokov, pričom dochádza k fyzikálnym a chemickým zmenám na zlomovej ploche. Faktorom, ktorý hrá dôležitú úlohu pri spúšťaní zemetrasenia je [[voda]]. Jej uvoľňovaním (napr. [[Dehydratácia|dehydratáciou]] [[serpentinit]]u) a následným tlakovým nasýtením zakliesnenej časti v nej vytvára [[puklina|mikrotrhliny]]. Nárast počtu mikrotrhlín má za následok prekročenie [[Medza pevnosti|medze pevnosti]] horniny a vzniká trhlina. Zakliesnuté bloky sa nevratne posunú do novej polohy a vyžiaria sa [[Seizmická vlna|seizmické vlny]], ktoré generuje celá porušená oblasť (trhlina, [[ohnisko zemetrasenia]]). Miesto výskytu trhliny sa nazýva [[ohnisko zemetrasenia|hypocentrum]] a kolmý priemet hypocentra na povrch Zeme je [[epicentrum (zemetrasenie)|epicentrum]] zemetrasenia. Jednotlivé horninové bloky sa po uvoľnení napätia nemusia dostať do polôh, kde by boli, keby nedošlo k zakliesneniu. Rozdiel medzi vzdialenosťou bodov pred a po zemetrasení sa nazýva [[diskontinuita]] v posunutí. Jej veľkosť je rádovo v metroch, pri najväčších zemetraseniach približne {{m|10|m}}. Rýchlosť posunu bloku sa nazýva '''rýchlosť posunutia''' a čas, po ktorý sa tento posun odohral je '''nábehový čas'''. Z hypocentra sa trhlina šíri po deformovanej zlomovej ploche všetkými smermi, kým nenarazí na voľný povrch, alebo na miesta s deformáciou nepostačujúcou na šírenie trhliny. Miesta, kde sa šírenie trhliny zastaví, môžu energiu akumulovať a stať sa miestom menších zemetrasení, tzv. [[dotras]]ov. [[Predtras]]y sú naopak menšie zemetrasenia, ktoré predchádzajú hlavnému otrasu. Ich vznik je pripisovaný existencii miest s veľmi veľkým napätím, ktorého uvoľnenie sa nerozšíri na celú zlomovú plochu. Ak je zlom nehomogénny a neudrží kumuláciu napätia, dochádza k [[Zemetrasný roj|zemetrasným rojom]] – sérii slabších zemetrasení v relatívne krátkom čase (týždne až mesiace). Viacnásobné zemetrasenie nastáva, ak v krátkom časovom slede (sekundy až minúty) dôjde na zlome k sérii izolovaných zemetrasení. Zemetrasenie nie je jedinou udalosťou na zlome – je len epizódou tektonického vývoja oblasti. Po uvoľnení nahromadenej energie (predtrasmi, hlavným zemetrasením a dotrasmi) sa celý cyklus opakuje. Hypocentrum a porušená časť zlomovej plochy však spravidla nebýva zhodná s predchádzajúcim zemetrasením. === Seizmické vlny === [[Súbor:Earthquake wave paths SK.png|thumb|right|Šírenie priestorových [[Seizmická vlna|zemetrasných vĺn]] zemským telesom]] {{Hlavný článok|Seizmická vlna}} Seizmické vlny sú [[Elastická vlna|elastické vlny]] šíriace sa v zemskom telese, ktoré sú vyžarované v dôsledku šírenia sa trhliny na zlome. Sú jedným z prejavov zemetrasenia a pripadá na ne asi 30 % celkovej uvoľnenej energie (zvyšok sa spotrebuje posunom blokov, premenou energie na teplo a procesmi drvenia a premeny hornín). Okrem zemetrasenia ich môžu generovať aj [[Fázová premena|fázové prechody]] v zemskom vnútri, dopady [[meteorit]]ov, [[Zosuv svahu|svahové zosuvy]], ako aj ľudská činnosť (doprava, štarty rakiet, výbuchy a pod.). Výskum šírenia seizmických vĺn ma význam pre poznanie mechanizmu zemetrasenia a účinkov zemetrasení. Výskum priestorových vĺn poskytuje informácie o zemskom vnútre (seizmický model Zeme je najpresnejší). Dva základné typy seizmických sú povrchové a objemové seizmické vlny. Povrchové vlny sa šíria len v blízkosti zemského povrchu (majú amplitúdy nenulové len do určitej hĺbky, táto hĺbka závisí od periódy – napr. dlhoperiodické povrchové seizmické vlny s periódou okolo 200 s zasahujú do [[Zemský plášť|vrchného plášťa]]). Rozdeľujú sa na [[Raileyghova vlna|Raileighove]] a [[Loveova vlna|Loveove]]. Priestorové vlny sa môžu šíriť objemom zemského telesa a rozdeľujú sa na [[P-vlna|primárne]] (alebo P-vlny, pozdĺžne vlny), ktoré sa šíria celým telesom Zeme a [[S-vlna|sekundárne]] (S-vlny, priečne vlny), ktoré neprechádzajú tekutým [[Zemské jadro|vonkajším jadrom Zeme]]<ref>Lowrie, W., 2007, ''Fundamentals of Geophysics Second Edition.'' Cambridge University Press, Cambridge, s. 136</ref>. Ako sa seizmické vlny šíria telesom (resp. po povrchu) Zeme, dochádza k ich postupnému [[Kmit#Tlmené kmity|tlmeniu]], t. j. premene mechnickej energie na iné formy a tým k postupnému zmenšovaniu ich amplitúdy počas šírenia. Je to dôsledok [[Druhá termodynamická veta|druhého termodynamického zákona]], z ktorého vyplýva, že mechanická energia sa postupne mení na [[teplo]]. === Fokálny mechanizmus === [[Súbor:Focal mechanism 01.jpg|náhľad|(a) Diagram znázorňujúci smer pohybu častíc pri iniciálnom pohybe na východo-západne orientovanom zlome (b) Zobrazenie tenzných (T) a kompresných (C) sektorov na loptovom diagrame. Bez poznatku o tom, kde sa nachádza zlom (znázornený na obr. (a)) by nebolo možné určiť či došlo k pohybu na V-Z alebo S-J orientovanom zlome, ktoré by teoreticky mohli generovať totožne orientované seizmické vlny.]] Pre seizmológov je dôležité poznať pri zemetrasení smer pohybu oboch blokov, ako aj orientáciu zlomovej plochy. Tieto parametre sa označujú ako [[fokálny mechanizmus]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Focal Mechanisms | url = http://earthquake.usgs.gov/learn/topics/beachball.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 28.04.2010 | dátum prístupu = 17.09.2011 | vydavateľ = earthquake.usgs.gov | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref>. Pomocou fokálneho mechanizmu zemetrasenia možno popísať neelastickú deformáciu v oblasti, kde zemetrasenie vzniklo. Fokálny mechanizmus býva znázorňovaný na tzv. loptových diagramoch. Tieto diagramy možno získať tak, že kolmo na hypocentrum zemetrasenia a zároveň kolmo na smer pohybu blokov – [[zlom (geológia)|zlom]], je preložená myslená rovina, ktorá rozdelí priestor na 4 [[kvadrant]]y. Tieto kvadranty vymedzia dve protiľahlé oblasti, v ktorých dochádza ku [[kompresia|kompresii]] a dve oblasti, kde dochádza k [[extenzia|extenzii]]<ref>Marko, F., 2000, ''Štruktúrna geológia II. Úvod do deformačnej analýzy.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 124 s.</ref>. Na zistenie, v ktorej oblasti prebieha tenzia a kde kompresia, je potrebné poznať niektoré informácie zo seizmogramov ale aj geológiu oblasti, hlavne orientáciu zlomu, na ktorom došlo k pohybom. Oblasti, kde bol ako prvý zaznamenaný nástup [[Seizmická vlna|P-vĺn]] v kladnom zmysle (hore) sa nachádzajú v kompresnom sektore, naopak ak bol nástup vlny záporný (dole) ide o dilatačný segment<ref>Lillie, R. J., 1999, Whole Earth Geophysics An Introductory Textbook for Geologists and Geophysicists. Prentice Hall, Upper Saddle River, s. 197</ref>. [[Súbor:Focal Mechanisms.svg|náhľad|Diagramy fokálnych mechanizmov pre rôzne orientované zlomy]] == Energia zemetrasenia a jeho veľkosť == Energiu uvoľnenú zemetrasením, resp. tú jej časť, ktorá sa vyžiari seizmickými vlnami zaznamenávajú [[Seizmometer|seizmometre]] na [[seizmogram]]y. Účinky na ľudí a stavby merajú makroseizmické stupnice intenzity a na odhad veľkosti uvoľnenej energie sa používa magnitúdo a seizmické momenty. === Makroseizmické účinky zemetrasenia === [[Súbor:Sichuan earthquake building collasped..JPG|thumb|right|Budova poškodená zemetrasením v [[Zemetrasenie v S’-čchuane v roku 2008|Číne]] v roku [[2008]]]] Makroseizmické účinky zemetrasenia sú tie účinky zemetrasenia, ktoré sa prejavujú na prírode, stavbách a ľuďoch na určitej lokalite. Sú definované tzv. makroseizmickou intenzitou, ktorá je určovaná stupňami [[Makroseizmická stupnica|makroseizmickej stupnice]]. Jeden stupeň takejto stupnice je charakterizovaný súborom pozorovateľných príznakov. Napríklad stupeň tri v Mercalliho stupnici je charakterizovaný slabými otrasmi, ktoré môžu pocítiť ľudia na vyšších poschodiach budov, prípadne rozkývu visiace predmety (lustre a pod.), kým dvanásty, posledný stupeň tejto stupnice je charakterizovaný deštrukciou všetkých stavieb, zdvíhaním, príp. poklesmi povrchu Zeme, vznikom trhlín. V súčasnosti sa používajú 12-stupňové stupnice ([[Mercalli-Cancani-Siebergova stupnica|MCS]], [[modifikovaná Mercalliho stupnica|MM]], [[Európska makroseizmická stupnica|EMS-98]], [[Medvedevova-Sponheuerova-Kárníkova stupnica|MKS]]) a sedemstupňové ([[japonská intenzitná stupnica|JMA]]). V [[Japonsko|Japonsku]] sa používa japonská intenzitná stupnica (JMA), v [[Taliansko|Taliansku]] Mercalli-Cancani-Siebergova stupnica (MKS), v [[Grécko|Grécku]] a [[Spojené štáty|USA]] modifikovaná Mercalliho stupnica (MM) a na [[Slovensko|Slovensku]] a v ostatných európskych štátoch [[Európska makroseizmická stupnica]] (EMS-98). === Magnitúdo === Definovanie sily zemetrasenia pomocou stupníc je dosť subjektívne, preto sa na exaktné meranie sily zaviedlo ''magnitúdo'', ktoré je funkciou dekadického logaritmu amplitúdy vlny (zjednodušene). Meranie sily zemetrasenia pomocou magnitúda navrhol prvýkrát japonský seizmológ [[Kijoo Wadači]] v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] [[20. storočie|20. storočia]] a do praxe ju uviedli [[Charles Francis Richter|Charles Richter]] a [[Beno Gutenberg]], ktorí v roku [[1935]] vypracovali metódu analyzovania seizmogramov pre zemetrasenia v južnej [[Kalifornia|Kalifornii]]. Táto metóda meria tzv. ''lokálne magnitúdo'' (M<sub>L</sub>) ako dekadický logaritmus pomeru amplitúdy a periódy seizmickej vlny, verejnosti je známa ako [[Richterova stupnica]]. Richter sa pri názve inšpiroval [[Zdanlivá hviezdna veľkosť|hviezdnou magnitúdou]]. V súvislosti s Richterovou stupnicou treba zároveň poukázať na chybu, ktorej sa často dopúšťa laická verejnosť (hlavne médiá pri informovaní o sile určitého zemetrasenia) – a to na skutočnosť, že Richterova stupnica sa používa len na meranie sily zemetrasení v južnej Kalifornii, nie celosvetovo. Ďalšie magnitúda, používané na odhad veľkosti uvoľnenej energie, vypočítavané zo záznamov jedného druhu seizmických vĺn sú ''magnitúdo z objemových vĺn'' (m<sub>b</sub>) a ''magnitúdo z povrchových vĺn'' (M<sub>S</sub>). Všeobecný vzorec pre tieto tri magnitúda je: : <math>M = \log\left(\frac{A}{T}\right) + f(\Delta,h) + C_\mathrm{S} + C_\mathrm{R}\,\!</math> kde: * '''M''' je vypočítané magnitúdo * '''A''' je [[amplitúda]] fázy vlny (v <math>\mu</math>m) * '''T''' [[Perióda (fyzika)|perióda]] fázy (v sekundách) * '''f(Δ,h)''' je korekcia na epicentrálnu vzdialenosť a hĺbku hypocentra * '''C<sub>S</sub>''' je korekcia na geologické podmienky pod seizmickou stanicou * '''C<sub>R</sub>''' je korekcia na geologické podmienky v ohnisku ==== Obmedzenia lokálnych magnitúd ==== Problémom vyššie uvedených magnitúd je ich nepresnosť (resp. nemerateľnosť [[moment]]u) pri veľkých zemetraseniach. Je to spôsobené tým, že amplitúda seizmickej vlny s [[Vlnová dĺžka|vlnovou dĺžkou]] menšou ako rozmery poruchovej časti zlomu sa s plochou poruchy (teda aj so zväčšujúcou sa energiou) nezväčšuje. Túto chybu rieši ''momentové magnitúdo'' (M<sub>W</sub>), ktoré sa vypočítava nasledovne: : <math>M_\mathrm{W} = \frac{2}{3} \log{M_\mathrm{0}} - 6,06\,\!</math> kde '''M<sub>0</sub>''' je seizmický moment vyjadrený vzťahom: : <math>M_\mathrm{0} = \mu A D\,\!</math> * '''A''' je plocha porušenej časti zlomu * '''D''' je priemerná hodnota výslednej diskontinuity. === Energia zemetrasenia === Na odhad energie, uvoľnenej vo forme seizmických vĺn sa používa približný empirický vzorec: :<math>\log{E} = 4,8 + 1,5M_\mathrm{S}\,\!</math> Tento vzorec možno dobre využiť na porovnanie zemetrasení s magnitúdom x a x + 1. Energia zemetrasenia s magnitúdom x + 1 je väčšia 31,6-krát. Pri najväčšom známom zemetrasení v [[Čile]] v roku [[1960]] sa uvoľnilo (vo forme seizmických vĺn) miliónkrát viac energie, ako pri výbuchu [[Atómová bomba|atómovej bomby]] v [[Hirošima (mesto)|Hirošime]]. Je to najväčšie jednorazovo uvoľnené množstvo energie pri krátkodobom fyzikálnom procese na Zemi. == Meranie zemetrasení == [[Súbor:Kinemetrics seismograph.jpg|thumb|right|Záznamová časť seizmogramu]] {{Hlavný článok|Seizmometer}} Jediné záznamy o výskyte zemetrasenia predstavujú (ak nerátame ľudskými zmyslami pozorovateľné prejavy, tie však pre vyhodnotenie jeho intenzity nemajú žiaden význam) pre geofyzikov [[seizmogram]]y, ktoré sú zhotovované [[Seizmometer|seizmometrami]]. Seizmometer je zariadenie, využívajúce princíp [[Zotrvačnosť|zotrvačnosti]]. Konštrukciu jednoduchého seizmometra tvorí pevne ukotvený rám, na ktorom je zavesené [[kyvadlo]], potom zariadenie na prevod mechanického pohybu kyvadla na elektrický impulz a záznamové zariadenie. Po príchode seizmických vĺn dochádza k pohybu zeme a relatívnemu pohybu kyvadla voči rámu (prenesene voči zemi, kde je rám ukotvený). === Seizmické siete === Seizmogram zaznamenáva vertikálne aj horizontálne pohyby (v smere sever-juh a východ-západ) a predstavuje úplnú informáciu o pohybe [[pôda|pôdy]] na určitom mieste v určitom časovom intervale. Čo však nie je možné z takéhoto záznamu zistiť, je správanie sa seizmických vĺn medzi ohniskom zemetrasenia a umiestnením seizmogramu. Na takéto účely sa používa sústava viacerých seizmometrov – tzv. seizmická sieť. Na lokalizáciu ohniska zemetrasenia sú potrebné záznamy z najmenej troch seizmometrov (seizmických staníc), pričom ohnisko zemetrasenia sa nachádza v priesečníku kružníc, ktorých stred je definovaný polohou seizmickej stanice a polomer vzdialenosťou ohniska od stanice. Siete sa rozdeľujú na globálne, národné, regionálne a lokálne. Globálnu sieť seizmogramov predstavuje napr. [[Svetová sieť štandardných seizmografov]] (WWSSN), ktorá bola vybudovaná v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] a pozostáva z viac ako 100 seizmických staníc v 60 krajinách sveta. Národné siete sú zriaďované jednotlivými krajinami (niektoré už fungujú viac ako 100 rokov). Údaje národných sietí sa priebežne zasielajú a vyhodnocujú v medzinárodných centrách (napr. [[Medzinárodné seizmologické centrum]] v [[Newbury]] vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]]). Regionálne a lokálne siete (rozdiel je vo veľkosti monitorovanej plochy {{km2|100}} regionálnej až po {{km2|1}} lokálnej siete) slúžia na monitorovanie určitej oblasti (napr. okolia aktívneho zlomu, alebo dôležitých stavieb – elektrární, mostov, priehrad). == Následky zemetrasenia == [[Súbor:Izmit eart2.jpg|thumb|right|Zničené budovy v [[turecko]]m [[Izmit]]e v roku [[1999]]]] === Otrasy zemského povrchu === Pohyb pôdy na určitom mieste zemského povrchu je hlavným prejavom zemetrasenia, výsledkom týchto pohybov vo vzťahu k civilizácii je poškodenie budov a iných stavieb. Výška poškodenia závisí od niekoľkých faktorov – ohniska zemetrasenia, prostredia medzi ohniskom a danou lokalitou a od geologickej, príp. topografickej charakteristiky samotnej lokality. Pohyby pôdy najviac ovplyvňujú povrchové seizmické vlny (tzv. Rayleighove vlny). Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje intenzitu prejavov zemetrasenia v určitej lokalite sú geologické pomery a topografia povrchu. Nepríjemným javom je lokálne zosilnenie seizmických vĺn prechodom cez [[Vrstva (geológia)|vrstvy]] napr. nespevnených [[sediment]]ov (čo bolo príčinou katastrofického zemetrasenia, ktoré zasiahlo [[Mexiko|mexické]] hlavné mesto [[Mexiko (mesto)|Mexiko]] v roku [[1985]]). Iné lokálne zosilnenia predstavujú napr. zosilnenie na vrchole kopca, prechod seizmických vĺn z tvrdších do mäkších hornín. === Vibrácie Zeme === Veľké zemetrasenia (s magnitúdom M<sub>w</sub> > 6,5) [[Kmitanie|rozkmitajú]] teleso Zeme. Tento jav je známy ako '''EFO''' (z [[angličtina|angl.]] ''Earth's free oscillation'') a prvýkrát bol zdokumentovaný pri veľkom čilskom zemetrasení v roku [[1960]]. Zemské teleso kmitá sféroidálne (podobne ako kmitá futbalová lopta po náraze), radiálne (rytmické zväčšovanie a zmenšovanie povrchu Zeme) a toroidálne (dochádza k strižným pohybom paralelným k povrchu Zeme). === Sekundárne účinky zemetrasení === K sekundárnym prejavom zemetrasení patria [[cunami]] a rôzne [[zosuv]]y a [[zával]]y, skalné zrútenia, resp. zrútenia celých skalných a sutinových [[lavína|lavín]], [[bahnotok]]y, vznik [[puklina|trhlín]], alebo prepadov v pôde, ktoré môžu mať za následok ničivé požiare a záplavy spôsobené poškodením elektrického vedenia, resp. hrádzí, najmä v oblastiach, kde neboli stavby konštrukčne prispôsobené možným následkom zemetrasení. Príkladom môže byť zemetrasenie v San Franciscu roku 1906, kde najväčšie škody spôsobili požiare, ktoré v prevažne drevenom meste nastali po prerušení plynových potrubí. Správny výber bezpečných stavebných konštrukcií, ktorý by mal byť presne stanovený legislatívou, tak môže nebezpečenstvo sekundárnych efektov zemetrasení výrazne zredukovať. ==== Tsunami ==== [[Súbor:2004-tsunami.jpg|thumb|right|Cunami v [[Thajsko|Thajsku]] v roku [[2004]]]] {{Hlavný článok|Cunami}} Termín cunami označuje jednu alebo niekoľko po sebe idúcich vĺn na hladine [[More|mora]], ktoré vznikajú pri silnom podmorskom zemetrasení, podmorskom zosuve alebo dopade [[meteorit]]u do mora alebo jeho blízkosti. [[Energia]] cunami je konštantná a závisí od jej [[rýchlosť|rýchlosti]] a štvorca (druhej mocniny) jej výšky. Keď vlna dorazí k pobrežiu, jej výška rastie a rýchlosť klesá. [[Vlnová dĺžka]] cunami je veľmi veľká, v rade stoviek kilometrov, čo určuje jej správania. Vlna s tak dlhou vlnovou dĺžkou sa správa aj na voľnom [[oceán]]e ako v plytkej vode. Pri pobreží sa ale vlna značne spomalí. Kým na hlbokom mori je cunami ťažko pozorovateľné (zvyčajne má výšku v jednotkách až desiatkach cm), pri pobreží nahromadená energia zdvíha vlnu až do výšky {{m|30|m|w}} a viac. Vďaka veľmi dlhej vlnovej dĺžke na hlbokom mori môže cunami putovať tisíce kilometrov bez väčších strát energie. Najhoršie dôsledky zemetrasení v prímorských oblastiach spôsobujú práve vlny cunami. Cunami môže vzniknúť aj v dôsledku vzdialených zemetrasení, napr. zemetrasenia v Čile spôsobili cunami, ktoré zasiahli Havaj a Japonsko<ref name="McCall, 2005">McCall, G. J. H., 2005, Earthquakes. in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editori), Encyclopedia of Geology. Volume 5. Elsevier, Amsterdam, s. 318 – 330</ref>. ==== Ostatné sekundárne účinky zemetrasení ==== Veľmi nebezpečnými následkami zemetrasení sú [[požiar]]e. Nebezpečné sú najmä v oblastiach so sieťou [[plynové potrubie|plynových potrubí]] alebo v oblastiach s výstavbou drevených budov. Ich umocnenie spôsobuje narušenie [[vodovod|vodovodných potrubí]], ktoré sťažujú [[hasenie]] požiarov. Požiare zapríčinili najviac obetí pri zemetrasení v [[zemetrasenie v San Franciscu v roku 1906|San Franciscu]] (1906), [[zemetrasenie v Tokiu v roku 1923|Tokiu]] (1923) alebo [[zemetrasenie v Kóbe v roku 1995|Kóbe]] (1995)<ref name="McCall, 2005"/>. Skvapalnenie [[piesok|piesku]], [[silt]]u alebo [[íl]]ov je ďalším z faktorov zvyšujúcich škody po zemetraseniach. Seizmické vlny môžu mať za následok [[tixotropia|tixotropiu]] niektorých nespevnených sedimentov, ktoré môžu skvapalnieť. K takýmto škodám došlo počas zemetrasenia v [[Messina|Messine]] na Sicílii v roku 1908, kde zahynulo vyše 100 tisíc ľudí<ref name="McCall, 2005"/>. Podobné následky mali zemetrasenia v [[Mexiko (mesto)|Mexiku]] v roku 1985, kde došlo k znásobeniu zemetrasných vĺn 8 až 50-krát v dôsledku skvapalnenia [[jazero|jazerných]] sedimentov, na ktorých stálo mesto. Podobne boli znásobené následky zemetrasenia s magnitúdom 8,4 {{km|130|m}} od [[Anchorage]], ktorého obytná výstavba bola založená na tixotropických Bootleggerských íloch<ref name="McCall, 2005"/>. [[Zosuv]]y, [[skalné zrútenie|skalné zrútenia]] alebo prepadnutia podzemných priestorov (vrátane baní) sú tiež bežným javom súvisiacim so zemetraseniami, často sa prejavujú po hlavných otrasoch a dotrasoch. Veľmi nebezpečným sekundárnym efektom sú [[Choroba|nákazlivé choroby]] a vystavenie obyvateľstva nepriazni [[počasie|počasia]] po tom, čo veľké množstvo ľudí stratí strechu nad hlavou alebo je poškodená dôležitá infraštruktúra v krajine. Choroby sa šíria nielen kvôli nižším štandardom [[hygiena|hygieny]] pri prerušených vodovodných potrubiach, ale môžu byť tiež vážnym problémom najmä v tropických oblastiach, kde ľudia začnú používať provizórne, často znečistené zdroje [[voda|vody]]. Nákazlivé choroby sú tiež časté pri veľkom množstve obetí a mŕtvych tiel uväznených v troskách. Známa je napríklad epidémia [[cholera|cholery]] po [[Zemetrasenie na Haiti 12. januára 2010|zemetrasení na Haiti]] v roku 2010. Iným problémom bola nadchádzajúca zima po [[Zemetrasenie v Arménsku v roku 1988|zemetrasení v Spitaku]] v Arménsku v roku 1988, kde veľkému množstvu ľudí bez strechy nad hlavou chýbalo teplé oblečenie alebo zateplené stany. Zemetrasenie môže mať za následok celkové odrezanie oblasti od zásobovania a štátnej moci. V mnohých oblastiach musí po zemetraseniach zaisťovať poriadok armáda aby ochránila postihnuté obyvateľstvo a jeho majetok pred [[rabovanie|rabovaním]]. == Predpovedanie zemetrasení == Predpovedanie zemetrasení v určitom čase na určitom mieste je takpovediac nereálna záležitosť. Aj keď existujú určité náznaky ako zmeny [[Elektromagnetické pole|elektromagnetického poľa]] Zeme, zvýšený únik [[radón]]u, zníženie hladiny [[Podzemná voda|podzemných vôd]], alebo anomálne správanie sa zvierat, tieto javy nie sú pravidelným sprievodcom zemetrasení, preto na nich založené predpovede sú často nepresné (a často hraničia až so šarlatánstvom). Seizmológovia oveľa radšej používajú mapy seizmických rizík s uvedením pravdepodobnosti výskytu zemetrasenia v určitom čase na určitom mieste – to však už nejde o predpoveď. V Číne úspešne predpovedali príchod zemetrasenia v roku [[1975]] na základe pozorovania zmien hladiny spodných vôd, zmien v správaní sa zvierat a meraní predtrasov. No už v roku [[1976]] vôbec nezachytili príznaky zemetrasenia v [[Tangšan]]e, ktoré si vyžiadalo cez 240 000 obetí (podľa niektorých zdrojov až niečo cez pol milióna). Zmeny v chemickom zložení [[minerál]]ov deformačnej zóny, resp. zmeny fyzikálnych vlastností hornín by boli dobrým indikátorom budúceho zemetrasenia, no ich sledovanie je prakticky nerealizovateľné. Ak uvážime dĺžku zlomovej zóny niekoľko sto kilometrov, je takáto akcia nad možnosti vedeckých kapacít. Negatívne tiež vystupuje fakt, že väčšina zlomov je lokalizovaná pod zemským povrchom a odber vzoriek by bol dosť problematický. Jediná použiteľná metóda je detekcia [[P vlna|primárnych vĺn]], ktoré sú nedeštruktívne a sú rýchlejšie ako [[S vlna|sekundárne]]. No príchod ničivých S vĺn sa oneskoruje (v závislosti od vzdialenosti od ohniska a hĺbky zemetrasenia) len o niekoľko sekúnd (v prípade vzdialených zemetrasení o desiatky sekúnd). Napriek tomu existujú patentované technológie na varovanie pred zemetraseniami založené na tomto princípe, známa ako Quake Guard alebo Quake Alarm. === Seizmické ohrozenie === [[Súbor:Gshap north europe.jpg|thumb|Mapa seizmickej záťaže strednej a severnej Európy]] Seizmické ohrozenie predstavuje pravdepodobnosť výskytu seizmickej aktivity určitej úrovne na určitej lokalite v určitom čase. Odvodená veličina je '''seizmické riziko''', ktoré určuje pravdepodobnosť vzniku škody pri seizmickom ohrození a '''seizmicita''' je pravdepodobnosť výskytu zemetrasenia s určitým magnitúdom v určitom čase v určitej zóne. Pre účely stavebných noriem o seizmických zaťaženiach je seizmické ohrozenie charakterizované hodnotami špičkového zrýchlenia (v m/s<sup>2</sup>). Voľba času v definícii závisí od charakteru (a životnosti) stavieb. Pre bežné stavby je na 90% pravdepodobnosť nepresiahnutia zvolenej úrovne seizmického pohybu záujmovým obdobím 50 rokov (pre lokality jadrových elektrární až 1 000 rokov). Na Slovensku sa seizmické zaťaženie stavebných konštrukcií bežných stavieb riadi normou STN 730036. V krajinách s veľkým výskytom veľkých zemetrasení má určenie seizmického ohrozenia význam aj pre civilnú ochranu. Na základe hodnôt jednotlivých charakteristík seizmického ohrozenia sa vypracovávajú štúdie seizmického rizika (pri určitej hodnote seizmického pohybu), čo pomáha pri plánovaní a organizácii záchranných prác. ==== Seizmické ohrozenie Slovenska ==== Zemetrasenia sú na [[Slovensko|Slovensku]] pomerne ojedinelým javom, v porovnaní s [[Poľsko]]m a [[Česko]]m je miera seizmického ohrozenia väčšia a považovaná za strednú. Od roku [[1043]] je na území Slovenska evidovaných viac ako 650 zemetrasení s makro seizmickými prejavmi. Najsilnejšie boli zemetrasenia v rokoch [[1443]] (s epicentrom na strednom Slovensku – oblasť [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]] a [[Kremnica|Kremnice]]), [[1763]] ([[Zemetrasenie v Komárne v roku 1763|epicentrum v Komárne]]) a [[1906]] ([[Zemetrasenie pri Dobrej Vode 10. januára 1906|epicentrum v Dobrej Vode]]).<ref>Vladár, J. a kolektív, 1982; ''[[Encyklopédia Slovenska]] VI. zväzok T – Ž.'' [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, s. 559 – 560</ref> Pre posledné uvedené zemetrasenie existujú aj seizmické záznamy – otrasená oblasť zasahovala do [[Rakúsko|Rakúska]], [[Maďarsko|Maďarska]] a [[Česko|Česka]]. V [[Západné Karpaty|Západných Karpatoch]] sú zemetrasenia tektonickými dozvukmi [[terciér|treťohornej]] horotvornej činnosti súvisiacej so zrážkou bloku [[Alcapa]] a [[Európska platforma|Európskej platformy]] a tiež v dôsledku poklesu [[Panónska panva|Panónskej panvy]]. Na základe údajov seizmogramov, ako aj geologického prieskumu bolo na území Slovenska vyčlenených 6 ohniskových zón: oblasť [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] od [[Bratislava|Bratislavy]] po [[Vrbové]] (najmä [[Pernek]]-[[Modra]], Dobrá Voda); oblasť [[Trenčín]]-[[Žilina]]; oblasť [[Tatry|Tatier]], [[Podhalie|Podhalia]], stredného a severného [[Spiš (región)|Spiša]]; oblasť [[Komárno|Komárna]]; oblasť Stredného Slovenska okolo [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]; a oblasť [[Zemplín (slovenský región)|Zemplína]] a [[Slanské vrchy|Slanských vrchov]]<ref>Madarás, J., Fojtíková, L., 2009, [http://www.geologickykongres.eu/SGK09/abstrakty/Madaras_SGK09.pdf Seizmická aktivita na Slovensku vo vzťahu k tektonike.]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} in Zborník abstraktov Spoločného geologického kongresu Slovenskej a Českej geologickej spoločnosti. ŠGÚDŠ, Bratislava, s. 120 – 121</ref>. === Predchádzanie zemetraseniam === V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch minulého storočia]] prebehol v [[Denver]]i v americkom štáte [[Colorado (štát USA)|Colorado]] pokus, pri ktorom boli do zlomovej zóny navŕtané vrty, do ktorých bola napumpovaná [[voda]]. Výsledkom tohto experimentu bola séria menších zemetrasení. Experiment bol založený na tom, že voda ako ''„mazivo“'' znížila trenie v kontaktnej zóne horninových blokov, čím došlo k ich uvoľneniu. Cieľom bolo poukázať na možnosti znižovania rizika, resp. znižovania veľkosti zemetrasenia. Bohužiaľ daný proces je z vyššie uvedených dôvodov (hĺbka zlomu – najhlbší vrt na Zemi má len niečo cez {{km|12|m}} – {{m|12262|m}}, lokalita polostrov [[Kola (polostrov)|Kola]] v [[Rusko|Rusku]], {{km|10|m}} západne od mesta [[Zapoľarnij]]) použiteľný iba vo veľmi obmedzenom okruhu potenciálnych ohnísk. == Veľké zemetrasenia == V nasledujúcich tabuľkách je uvedených desať najväčších zemetrasení, spracovaných podľa [[Geologická služba Spojených štátov|USGS]] od roku [[1900]]. Absolútne najväčším zemetrasením, čo sa týka počtu obetí, bolo zemetrasenie v roku [[1556]] v [[Čína|Číne]], kde zahynulo približne 830 000 ľudí. === Podľa počtu obetí (10 najväčších) === {| class="wikitable" align="center" width="100%" |- | width="5%" align="left" bgcolor="#77bbdd" |Pozícia ! width="55%" align="left" bgcolor="#77bbdd" |Lokalita ! width="15%" align="right" bgcolor="#77bbdd" |Počet obetí ! width="5%" align="right" bgcolor="#77bbdd" |Magnitúdo ! width="20%" align="right" bgcolor="#77bbdd" |Dátum |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |1. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Čína]], [[Tang-šan]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |255 000 * | align="right" bgcolor="#ccddee" |7,5 | align="right" bgcolor="#ccddee" |27. júl 1976 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |2. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Indický oceán]], severne od [[Sumatra|Sumatry]], pozri [[zemetrasenie v Indickom oceáne 26. decembra 2004|zemetrasenie v Indickom oceáne v roku 2004]] | align="right" bgcolor="#eeeeee" |227 898 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |9,1 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |26. december 2004 |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |3. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Čína]], [[Ning-šia]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |200 000 | align="right" bgcolor="#ccddee" |7,8 | align="right" bgcolor="#ccddee" |16. december 1920 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |4. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Haiti (štát)|Haiti]], [[Port-au-Prince]], pozri [[Zemetrasenie na Haiti 12. januára 2010|zemetrasenie v Haiti na roku 2010]] | align="right" bgcolor="#eeeeee" |230 000 ** | align="right" bgcolor="#eeeeee" |7,0 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |12. január 2010 |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |5. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Japonsko]], [[Kantó (región)|Kantó]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |142 800 | align="right" bgcolor="#ccddee" |7,9 | align="right" bgcolor="#ccddee" |1. september 1923 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |6. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Sovietsky zväz]] (dnes [[Turkménsko]], [[Ašchabad]]) | align="right" bgcolor="#eeeeee" |110 000 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |7,3 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |5. október 1948 |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |7. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Čína]], východný S'-čchuan, pozri [[zemetrasenie v S’-čchuane v roku 2008]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |87 587 | align="right" bgcolor="#ccddee" |7,9 | align="right" bgcolor="#ccddee" |12. máj 2008 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |8. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |severný [[Pakistan]] | align="right" bgcolor="#eeeeee" |86 000 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |7,6 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |8. október 2005 |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |9. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Taliansko]], [[Messina]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |72 000 | align="right" bgcolor="#ccddee" |7,2 | align="right" bgcolor="#ccddee" |28. december 1908 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |10. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Peru]] | align="right" bgcolor="#eeeeee" |70 000 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |7,9 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |31. máj 1970 |} * <nowiki>*</nowiki> Tieto čísla boli uvedené čínskou vládou, celkový počet obetí sa však podľa USGS odhaduje až na 655 000. * <nowiki>**</nowiki> Konečný počet obetí zatiaľ nebol stanovený. === Podľa intenzity (10 najväčších) === 10 najväčších zemetrasení zaznamenaných od roku 1900<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Largest Earthquakes in the World Since 1900 | url = http://earthquake.usgs.gov/earthquakes/world/10_largest_world.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 02.11.2010 | dátum prístupu = 09.09.2011 | vydavateľ = earthquake.usgs.gov | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref>: {| class="wikitable" align="center" width="100%" |- | width="5%" align="left" bgcolor="#77bbdd" |Pozícia ! width="55%" align="left" bgcolor="#77bbdd" |Lokalita ! width="5%" align="right" bgcolor="#77bbdd" |Magnitúdo ! width="20%" align="right" bgcolor="#77bbdd" |Dátum ! width="15%" align="right" bgcolor="#77bbdd" |Počet obetí |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |1. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Čile]], na pobreží južnej časti, neďaleko mesta Concepción | align="right" bgcolor="#ccddee" |9,5 | align="right" bgcolor="#ccddee" |22. máj 1960 | align="right" bgcolor="#ccddee" |~ 2 000 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |2. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Aljaška]], [[Ostrov Princa Wiliama]] | align="right" bgcolor="#eeeeee" |9,2 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |28. marec 1964 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |128 |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |3. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Indický oceán]], neďaleko západného pobrežia severnej časti ostrova [[Sumatra]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |9,1 | align="right" bgcolor="#ccddee" |26. december 2004 | align="right" bgcolor="#ccddee" |227 898 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |4. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Sendai]], [[Japonsko]], pozri [[zemetrasenie a cunami v Tóhoku]] | align="right" bgcolor="#eeeeee" |9,0 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |11. marec 2011 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |15 057 * |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |5. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Kamčatka]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |9,0 | align="right" bgcolor="#ccddee" |4. november 1954 | align="right" bgcolor="#ccddee" |0 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |6. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Tichý oceán]], neďaleko pobrežia [[Ekvádor]]u | align="right" bgcolor="#eeeeee" |8,8 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |31. január 1906 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |~ 1 500 |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |7. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Zemetrasenie v Čile 27. februára 2010|Maule]], [[Čile]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |8,8 | align="right" bgcolor="#ccddee" |27. február 1906 | align="right" bgcolor="#ccddee" |~ 500 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |8. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Aleuty]], [[Rat Island]] | align="right" bgcolor="#eeeeee" |8,7 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |4. február 1965 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |0 |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |9. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Indický oceán]], neďaleko severného pobrežia ostrova [[Sumatra]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |8,6 | align="right" bgcolor="#ccddee" |28. marec 2005 | align="right" bgcolor="#ccddee" |1 000 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |10. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Tibet (autonómna oblasť)|Tibet]] | align="right" bgcolor="#eeeeee" |8,6 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |15. august 1950 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |780 |} * <nowiki>*</nowiki> Počet obetí ešte nie je konečný. == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[zoznam zemetrasení]] * [[seizmogram]] * [[seizmometer]] * [[seizmická vlna]] * [[zlom (geológia)]] * [[platňová tektonika]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Earthquakes|štítok=zemetrasenia}}. == Externé odkazy == * [http://earthquake.usgs.gov/ earthquake.usgs.gov] – stránka USGS venovaná seizmickým rizikám * [http://www.agu.org www.agu.org] – americká únia geofyzikov * [http://www.iris.iris.edu/sumatra/free_oscillations_second.htm www.iris.iris.edu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080604091240/http://www.iris.iris.edu/sumatra/free_oscillations_second.htm |date=2008-06-04 }} – EFO pozorované pri zemetrasení na Sumatre v 2004 * http://www.emsc-csem.org/ – European-Mediterranean Seismological Centre == Zdroje == {{Portál|Vedy o Zemi}} * Beazley, Mitchell, Anatómia Zeme, Mladé letá, Bratislava, 1988 * Masuda, K., Laboratory Studies on the Role of the Crustal Fluids in Micromechanics of Earthquake Generation Processes, American Geophysical Union, Fall Meeting 2005 * [[Peter Moczo|Moczo]], P., Labák, P., Zemetrasenia a seizmické ohrozenie, Geofyzikálny ústav SAV, 2000 * Roig Silva, C., Goldsby, D. L., Di Toro, G., Tullis, T. E., The Role of Silica Content in Dynamic Fault Weakening Due to Gel Lubrication, American Geophysical Union, High-Velocity Friction and Earthquake Generation Processes I Meeting * {{preklad|en|Earthquake prediction|213684746|en|Earthquake|213663561|en|Kola Superdeep Borehole|216971295}} [[Kategória:Zemetrasenia| Zemetrasenie]] [[Kategória:Seizmológia]] [[Kategória:Prírodné katastrofy]] 01kdu4g9oxoohpptopc3su8i91lj920 8205721 8205719 2026-04-29T13:10:11Z Teslaton 12161 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-25906-68|~2026-25906-68]] ([[User_talk:~2026-25906-68|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Teslaton 8173922 wikitext text/x-wiki {{Najlepší článok}} [[Súbor:World seismicity SK.jpg|thumb|Výskyt zemetrasení na svete s farebným odlíšením hĺbky ohniska]] '''Zemetrasenie''' je vonkajší prejav náhleho uvoľnenia nahromadenej [[Mechanická energia|mechanickej energie]] v [[Litosféra|litosfére]] (v [[Zemská kôra|kôre]] a vo [[Zemský plášť|vrchnom plášti]]). Vyše 90 % zemetrasení je spôsobených [[Platňová tektonika|tektonickými pohybmi]] zeme, zvyšok pripadá na [[Sopečná činnosť|vulkanizmus]], zrútenie veľkých podzemných dutín (napr. stropov [[Jaskyňa|jaskýň]]) alebo skalných masívov, ako aj na činnosť človeka (banská činnosť, explózie, atď.). Zemetrasenia sa zaznamenávajú [[Seizmometer|seizmometrami]] umiestnenými v tzv. seizmologických staniciach alebo povrchových baniach. Ročne je takto zaznamenaných na [[Zem]]i niekoľko miliónov zemetrasení, no len nepatrná časť z nich (približne 30 000) má aj účinky, postrehnuteľné zmyslami človeka. == Rozdelenie == * Podľa pôvodu<ref>Reichwalder, P., Jablonský, J., 2003, ''Všeobecná geológia 2.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 499 s.</ref> **'''tektonické zemetrasenia''' – sú spôsobené nevratným posunom horninových blokov na [[Tektonický zlom|tektonickom zlome]] a následným vyžiarením [[Seizmická vlna|seizmických vĺn]], pričom dochádza k odstráneniu (či už úplnému, alebo len čiastočnému) [[Mechanické napätie|napätia]] a [[Deformácia (mechanika)|deformácie]], ktoré bolo nahromadené na zlome a v jeho okolí ** '''vulkanické zemetrasenia''' – sú bezprostredne späté s [[Sopečná činnosť|vulkanizmom]], konkrétne s hromadením a pohybom [[Magma|magmy]] v [[Magmatický krb|magmatickom rezervoári]], ako aj pri jej výstupe sopečným komínom do [[Sopečný kráter|krátera]] ** '''závalové zemetrasenia''' – sú spôsobené zrútením stropov [[Jaskyňa|jaskýň]], masívnymi [[Zosuv svahu|zosuvmi]], banskými závalmi a pod. ** '''antropogénne zemetrasenia''' – sú spôsobené ľudskou činnosťou, patria sem zemetrasenia spôsobené explóziami (výbuchy [[Jadrová zbraň|jadrových zbraní]]), naplnením väčších [[Priehradná nádrž|priehradných nádrží]] a pod. * Podľa hĺbky ** '''plytké''' (do {{km|70|m}}) – takýchto zemetrasení je cez 81 % z celkového počtu ** '''stredne hlboké''' (70 až {{km|300|m}}) – 11 % ** '''hlboké''' (300 až {{km|700|m}}) – 8 % == Výskyt zemetrasení == [[Súbor:Benioff zone.PNG|thumb|right|Benioffova zóna]] Zemetrasenia tektonického pôvodu sa vyskytujú v miestach s poruchami [[Zemská kôra|zemskej kôry]] (nazývaných aj zlomy alebo dislokácie), kde dochádza k pohybu jednotlivých horninových blokov. Veľká väčšina takýchto zlomov je umiestnená na okrajoch [[Tektonická platňa|tektonických platní]], kde dochádza k ich [[Platňová tektonika#Typy okrajov|interakcii s inými platňami]]. Viac ako 75 % tektonických zemetrasení sa odohrá v pásme, ohraničujúcom [[Tichý oceán|Pacifik]], tzv. [[Ohnivý kruh|Ohnivom kruhu]]. Ďalších 15 – 20 % v zóne, tiahnúcej sa od [[Azory|Azor]] cez Severnú [[Afrika|Afriku]], [[Stredozemné more]], [[Apeninský polostrov]], [[Alpy]], [[Dinárske vrchy|Dináre]], [[Turecko]], [[Irán]] a [[Himaláje]], teda podstate v zóne [[Alpínske vrásnenie|Alpsko-himalájskeho vrásnenia]]. Ostatné tektonické zemetrasenia pripadajú na tektoniku [[Stredooceánsky chrbát|stredooceánskych chrbtov]] a vnútroplatňové zemetrasenia. Masívny výskyt zemetrasení v [[Platňová tektonika#Konvergentné okraje|konvergentných]], [[Platňová tektonika#Divergentné okraje|divergentných]] a [[Platňová tektonika#Transformné okraje|transformných okrajoch]] tektonických platní je jedným z faktorov podporujúcich teóriu platňovej tektoniky. Jednotlivé typy okrajov a ich interakcie produkujú charakteristické zemetrasenia (napr. zemetrasenia [[Platňová tektonika#Transformné okraje|transformých okrajov]] majú ohniskovú hĺbku približne {{km|100|m}}, v prípade [[Platňová tektonika#Konvergentné okraje|konvergentných okrajov]] je charakteristický výskyt hlbších zemetrasení, lemujúcich poklesávajúcu platňu – tzv. [[benioffova zóna]]). == Indukovaná seizmicita == Aj keď väčšina zemetrasení vzniká v dôsledku prirodzeného pohybu tektonických platní, môže vznik zemetrasení ovplyvňovať aj ľudská aktivita. Medzi štyri najbežnejšie príčiny patria: naplnenie veľkých (najmä hlbokých) vodných diel, injektáž väčšieho objemu kvapalín do vrtov, podpovrchová ťažba nerastných surovín, hlavne pri ťažbe pomocou pomocných pilierov alebo pri ťažbe ropy.<ref name="Ondrášik et al">Ondrášik, R., Vlčko, J., Fendeková, M., 2011, ''Geologické hazardy a ich prevencia.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 286 s.</ref> Indukovaná seizmicita, ako je označovaná skupina otrasov zemskej kôry spôsobená ľudskou činnosťou je najčastejšie vyvolávaná napĺňaním [[vodné dielo|vodných diel]], hlavne [[priehrada|priehrad]] s výškou vodného stĺpca presahujúcou {{m|100|m}}<ref name="Ondrášik et al"/>. Známe je napríklad z priehrady [[Kojna]] v [[India|Indii]] (10. december 1967). Vtláčaním tekutých látok do zemskej kôry je možné tiež dosiahnuť zvýšenie seizmickej aktivity. Takéto prípady sú známe napr. z oblasti [[Bazilej]]a v [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], kde bola do granitového masívu vháňaná voda, ktorá mala spôsobiť jeho väčšie rozpukanie a po svojom zohriatí vo väčšej hĺbke zároveň následne slúžiť ako zdroj energie<ref>Deichmann, N., Evans, K. F., [http://www.emsc-csem.org/Files/docs/esc2010/abstract/injection.pdf Injection-induced seismicity: Placing the problem in perspective.] ESC 2010 6. – 10. september 2010, Montpellier, France – Keynotes, s. 36 – 37</ref>. Vznik umelých zemetrasení môže pri väčšej zmene hydraulických pomerov zapríčiniť aj zvýšená náchylnosť hornín na prienik vody dovnútra masívu a prítomnosť zlomov<ref name="Ondrášik et al"/>. Seizmicita spôsobená ťažbou nerastných surovín je spôsobená prerozdeľovaním napätí odstránenia hornín, či už v podzemných alebo povrchových ťažobných priestoroch. Zemetrasenia tohto typu sú pomerne slabé (maximálne magnitúdo 2 – 4,6), a plytké. Tieto zemetrasenia môžu byť potenciálne nebezpečné, väčšina z nich má však príliš malú intenzitu. Seizmicitu môžu zvyšovať aj ďalšie ťažobné zásahy ako odčerpávanie [[ropa|ropy]] alebo [[zemný plyn|plynu]] z podložných hornín. Tieto zemetrasenia môžu v extrémnych prípadoch spôsobovať škody na majetku. Indukovaná seizmicita pri ťažbe ropy a plynu je sledovaná preto sledovaná, v niektorých oblastiach je potrebné vháňať namiesto vyťažených surovín do horninového prostredia späť vodu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Induced Seismicity - Oil & Gas | url = http://esd.lbl.gov/research/projects/induced_seismicity/oil%26gas/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.10.2011 | vydavateľ = esd.lbl.gov | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110822112738/http://esd.lbl.gov/research/projects/induced_seismicity/oil%26gas/ | dátum archivácie = 2011-08-22 }}</ref>. == Mechanizmus zemetrasenia == {{Hlavný článok|Zlom (geológia)}} [[Súbor:Tipos de fallas.png|thumb|Schéma mechanizmu pohybov horninových blokov na zlomovej zóne (zjednodušene)<br />A. Násun<br />B. Pokles<br />C. Smerný posun.]] Väčšina zemetrasení sa vyskytuje na aktívnych zlomoch. [[Tektonický zlom|Zlom]] predstavuje oslabenú zónu medzi dvoma blokmi hornín, tvorenú dynamicky [[Metamorfóza (geológia)|metamorfovanými]] horninami ([[mylonit]]mi, [[tektonit]]mi až [[pseudotachylit]]mi). Hrúbka zlomu je len niekoľko metrov, v porovnaní s jeho dĺžkou (až niekoľko sto kilometrov) je zanedbateľná. Zlomy sa vyskytujú na okrajoch [[Tektonická platňa|litosférických platní]], ale aj v ich vnútri. Niektoré vystupujú na povrch Zeme, no väčšina sa nachádza pod povrchom. Jednotlivé horninové bloky sa pohybujú pozdĺž zlomu rôznymi rýchlosťami (rýchlosť pohybu je od niekoľko milimetrov až po centimetre za rok, smer pohybu je protismerný, prípadne rovnobežný s rozdielnymi rýchlosťami jednotlivých blokov). Ak dôjde k ich zakliesneniu (v dôsledku zložiek síl kolmých na zlom, [[Trenie|trenia]] a nerovností povrchov blokov), [[kinetická energia]] pohybu sa mení na [[Potenciálna energia|potenciálnu]] a dochádza k deformácii zakliesnenej časti a jej okolia, pretože zvyšok bloku sa naďalej pohybuje. Na tento mechanizmus sa prišlo pri meraní mechanického napätia okolo zlomu. Pred zemetrasením boli horniny v blízkosti zlomu napäté a rôzne poohýbané. Po zemetrasení ich ohyb zanikol, z čoho možno usudzovať, že uvoľnenie tejto energie zodpovedá samotnému zemetraseniu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Nelson, S. A. | titul = Earthquakes | url = http://earthsci.org/education/teacher/basicgeol/earthq/earthq.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.09.2011 | vydavateľ = earthsci.org | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Trecie sily môžu byť oslabované [[silikagél]]om, ktorý vzniká reakciou [[Oxid kremičitý|oxidu kremičitého]] s vodou a pôsobí ako mazivo. Platí všeobecný vzťah, že so zvyšovaním obsahu SiO<sub>2</sub> v hornine (horniny ako [[granit]] a [[gabro]]) klesá trenie v horninových blokoch. Proces kumulácie potenciálnej energie je pomalý, trvá niekoľko desiatok (stoviek) rokov, pričom dochádza k fyzikálnym a chemickým zmenám na zlomovej ploche. Faktorom, ktorý hrá dôležitú úlohu pri spúšťaní zemetrasenia je [[voda]]. Jej uvoľňovaním (napr. [[Dehydratácia|dehydratáciou]] [[serpentinit]]u) a následným tlakovým nasýtením zakliesnenej časti v nej vytvára [[puklina|mikrotrhliny]]. Nárast počtu mikrotrhlín má za následok prekročenie [[Medza pevnosti|medze pevnosti]] horniny a vzniká trhlina. Zakliesnuté bloky sa nevratne posunú do novej polohy a vyžiaria sa [[Seizmická vlna|seizmické vlny]], ktoré generuje celá porušená oblasť (trhlina, [[ohnisko zemetrasenia]]). Miesto výskytu trhliny sa nazýva [[ohnisko zemetrasenia|hypocentrum]] a kolmý priemet hypocentra na povrch Zeme je [[epicentrum (zemetrasenie)|epicentrum]] zemetrasenia. Jednotlivé horninové bloky sa po uvoľnení napätia nemusia dostať do polôh, kde by boli, keby nedošlo k zakliesneniu. Rozdiel medzi vzdialenosťou bodov pred a po zemetrasení sa nazýva [[diskontinuita]] v posunutí. Jej veľkosť je rádovo v metroch, pri najväčších zemetraseniach približne {{m|10|m}}. Rýchlosť posunu bloku sa nazýva '''rýchlosť posunutia''' a čas, po ktorý sa tento posun odohral je '''nábehový čas'''. Z hypocentra sa trhlina šíri po deformovanej zlomovej ploche všetkými smermi, kým nenarazí na voľný povrch, alebo na miesta s deformáciou nepostačujúcou na šírenie trhliny. Miesta, kde sa šírenie trhliny zastaví, môžu energiu akumulovať a stať sa miestom menších zemetrasení, tzv. [[dotras]]ov. [[Predtras]]y sú naopak menšie zemetrasenia, ktoré predchádzajú hlavnému otrasu. Ich vznik je pripisovaný existencii miest s veľmi veľkým napätím, ktorého uvoľnenie sa nerozšíri na celú zlomovú plochu. Ak je zlom nehomogénny a neudrží kumuláciu napätia, dochádza k [[Zemetrasný roj|zemetrasným rojom]] – sérii slabších zemetrasení v relatívne krátkom čase (týždne až mesiace). Viacnásobné zemetrasenie nastáva, ak v krátkom časovom slede (sekundy až minúty) dôjde na zlome k sérii izolovaných zemetrasení. Zemetrasenie nie je jedinou udalosťou na zlome – je len epizódou tektonického vývoja oblasti. Po uvoľnení nahromadenej energie (predtrasmi, hlavným zemetrasením a dotrasmi) sa celý cyklus opakuje. Hypocentrum a porušená časť zlomovej plochy však spravidla nebýva zhodná s predchádzajúcim zemetrasením. === Seizmické vlny === [[Súbor:Earthquake wave paths SK.png|thumb|right|Šírenie priestorových [[Seizmická vlna|zemetrasných vĺn]] zemským telesom]] {{Hlavný článok|Seizmická vlna}} Seizmické vlny sú [[Elastická vlna|elastické vlny]] šíriace sa v zemskom telese, ktoré sú vyžarované v dôsledku šírenia sa trhliny na zlome. Sú jedným z prejavov zemetrasenia a pripadá na ne asi 30 % celkovej uvoľnenej energie (zvyšok sa spotrebuje posunom blokov, premenou energie na teplo a procesmi drvenia a premeny hornín). Okrem zemetrasenia ich môžu generovať aj [[Fázová premena|fázové prechody]] v zemskom vnútri, dopady [[meteorit]]ov, [[Zosuv svahu|svahové zosuvy]], ako aj ľudská činnosť (doprava, štarty rakiet, výbuchy a pod.). Výskum šírenia seizmických vĺn ma význam pre poznanie mechanizmu zemetrasenia a účinkov zemetrasení. Výskum priestorových vĺn poskytuje informácie o zemskom vnútre (seizmický model Zeme je najpresnejší). Dva základné typy seizmických sú povrchové a objemové seizmické vlny. Povrchové vlny sa šíria len v blízkosti zemského povrchu (majú amplitúdy nenulové len do určitej hĺbky, táto hĺbka závisí od periódy – napr. dlhoperiodické povrchové seizmické vlny s periódou okolo 200 s zasahujú do [[Zemský plášť|vrchného plášťa]]). Rozdeľujú sa na [[Raileyghova vlna|Raileighove]] a [[Loveova vlna|Loveove]]. Priestorové vlny sa môžu šíriť objemom zemského telesa a rozdeľujú sa na [[P-vlna|primárne]] (alebo P-vlny, pozdĺžne vlny), ktoré sa šíria celým telesom Zeme a [[S-vlna|sekundárne]] (S-vlny, priečne vlny), ktoré neprechádzajú tekutým [[Zemské jadro|vonkajším jadrom Zeme]]<ref>Lowrie, W., 2007, ''Fundamentals of Geophysics Second Edition.'' Cambridge University Press, Cambridge, s. 136</ref>. Ako sa seizmické vlny šíria telesom (resp. po povrchu) Zeme, dochádza k ich postupnému [[Kmit#Tlmené kmity|tlmeniu]], t. j. premene mechnickej energie na iné formy a tým k postupnému zmenšovaniu ich amplitúdy počas šírenia. Je to dôsledok [[Druhá termodynamická veta|druhého termodynamického zákona]], z ktorého vyplýva, že mechanická energia sa postupne mení na [[teplo]]. === Fokálny mechanizmus === [[Súbor:Focal mechanism 01.jpg|náhľad|(a) Diagram znázorňujúci smer pohybu častíc pri iniciálnom pohybe na východo-západne orientovanom zlome (b) Zobrazenie tenzných (T) a kompresných (C) sektorov na loptovom diagrame. Bez poznatku o tom, kde sa nachádza zlom (znázornený na obr. (a)) by nebolo možné určiť či došlo k pohybu na V-Z alebo S-J orientovanom zlome, ktoré by teoreticky mohli generovať totožne orientované seizmické vlny.]] Pre seizmológov je dôležité poznať pri zemetrasení smer pohybu oboch blokov, ako aj orientáciu zlomovej plochy. Tieto parametre sa označujú ako [[fokálny mechanizmus]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Focal Mechanisms | url = http://earthquake.usgs.gov/learn/topics/beachball.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 28.04.2010 | dátum prístupu = 17.09.2011 | vydavateľ = earthquake.usgs.gov | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref>. Pomocou fokálneho mechanizmu zemetrasenia možno popísať neelastickú deformáciu v oblasti, kde zemetrasenie vzniklo. Fokálny mechanizmus býva znázorňovaný na tzv. loptových diagramoch. Tieto diagramy možno získať tak, že kolmo na hypocentrum zemetrasenia a zároveň kolmo na smer pohybu blokov – [[zlom (geológia)|zlom]], je preložená myslená rovina, ktorá rozdelí priestor na 4 [[kvadrant]]y. Tieto kvadranty vymedzia dve protiľahlé oblasti, v ktorých dochádza ku [[kompresia|kompresii]] a dve oblasti, kde dochádza k [[extenzia|extenzii]]<ref>Marko, F., 2000, ''Štruktúrna geológia II. Úvod do deformačnej analýzy.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 124 s.</ref>. Na zistenie, v ktorej oblasti prebieha tenzia a kde kompresia, je potrebné poznať niektoré informácie zo seizmogramov ale aj geológiu oblasti, hlavne orientáciu zlomu, na ktorom došlo k pohybom. Oblasti, kde bol ako prvý zaznamenaný nástup [[Seizmická vlna|P-vĺn]] v kladnom zmysle (hore) sa nachádzajú v kompresnom sektore, naopak ak bol nástup vlny záporný (dole) ide o dilatačný segment<ref>Lillie, R. J., 1999, Whole Earth Geophysics An Introductory Textbook for Geologists and Geophysicists. Prentice Hall, Upper Saddle River, s. 197</ref>. [[Súbor:Focal Mechanisms.svg|náhľad|Diagramy fokálnych mechanizmov pre rôzne orientované zlomy]] == Energia zemetrasenia a jeho veľkosť == Energiu uvoľnenú zemetrasením, resp. tú jej časť, ktorá sa vyžiari seizmickými vlnami zaznamenávajú [[Seizmometer|seizmometre]] na [[seizmogram]]y. Účinky na ľudí a stavby merajú makroseizmické stupnice intenzity a na odhad veľkosti uvoľnenej energie sa používa magnitúdo a seizmické momenty. === Makroseizmické účinky zemetrasenia === [[Súbor:Sichuan earthquake building collasped..JPG|thumb|right|Budova poškodená zemetrasením v [[Zemetrasenie v S’-čchuane v roku 2008|Číne]] v roku [[2008]]]] Makroseizmické účinky zemetrasenia sú tie účinky zemetrasenia, ktoré sa prejavujú na prírode, stavbách a ľuďoch na určitej lokalite. Sú definované tzv. makroseizmickou intenzitou, ktorá je určovaná stupňami [[Makroseizmická stupnica|makroseizmickej stupnice]]. Jeden stupeň takejto stupnice je charakterizovaný súborom pozorovateľných príznakov. Napríklad stupeň tri v Mercalliho stupnici je charakterizovaný slabými otrasmi, ktoré môžu pocítiť ľudia na vyšších poschodiach budov, prípadne rozkývu visiace predmety (lustre a pod.), kým dvanásty, posledný stupeň tejto stupnice je charakterizovaný deštrukciou všetkých stavieb, zdvíhaním, príp. poklesmi povrchu Zeme, vznikom trhlín. V súčasnosti sa používajú 12-stupňové stupnice ([[Mercalli-Cancani-Siebergova stupnica|MCS]], [[modifikovaná Mercalliho stupnica|MM]], [[Európska makroseizmická stupnica|EMS-98]], [[Medvedevova-Sponheuerova-Kárníkova stupnica|MKS]]) a sedemstupňové ([[japonská intenzitná stupnica|JMA]]). V [[Japonsko|Japonsku]] sa používa japonská intenzitná stupnica (JMA), v [[Taliansko|Taliansku]] Mercalli-Cancani-Siebergova stupnica (MKS), v [[Grécko|Grécku]] a [[Spojené štáty|USA]] modifikovaná Mercalliho stupnica (MM) a na [[Slovensko|Slovensku]] a v ostatných európskych štátoch [[Európska makroseizmická stupnica]] (EMS-98). === Magnitúdo === Definovanie sily zemetrasenia pomocou stupníc je dosť subjektívne, preto sa na exaktné meranie sily zaviedlo ''magnitúdo'', ktoré je funkciou dekadického logaritmu amplitúdy vlny (zjednodušene). Meranie sily zemetrasenia pomocou magnitúda navrhol prvýkrát japonský seizmológ [[Kijoo Wadači]] v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] [[20. storočie|20. storočia]] a do praxe ju uviedli [[Charles Francis Richter|Charles Richter]] a [[Beno Gutenberg]], ktorí v roku [[1935]] vypracovali metódu analyzovania seizmogramov pre zemetrasenia v južnej [[Kalifornia|Kalifornii]]. Táto metóda meria tzv. ''lokálne magnitúdo'' (M<sub>L</sub>) ako dekadický logaritmus pomeru amplitúdy a periódy seizmickej vlny, verejnosti je známa ako [[Richterova stupnica]]. Richter sa pri názve inšpiroval [[Zdanlivá hviezdna veľkosť|hviezdnou magnitúdou]]. V súvislosti s Richterovou stupnicou treba zároveň poukázať na chybu, ktorej sa často dopúšťa laická verejnosť (hlavne médiá pri informovaní o sile určitého zemetrasenia) – a to na skutočnosť, že Richterova stupnica sa používa len na meranie sily zemetrasení v južnej Kalifornii, nie celosvetovo. Ďalšie magnitúda, používané na odhad veľkosti uvoľnenej energie, vypočítavané zo záznamov jedného druhu seizmických vĺn sú ''magnitúdo z objemových vĺn'' (m<sub>b</sub>) a ''magnitúdo z povrchových vĺn'' (M<sub>S</sub>). Všeobecný vzorec pre tieto tri magnitúda je: : <math>M = \log\left(\frac{A}{T}\right) + f(\Delta,h) + C_\mathrm{S} + C_\mathrm{R}\,\!</math> kde: * '''M''' je vypočítané magnitúdo * '''A''' je [[amplitúda]] fázy vlny (v <math>\mu</math>m) * '''T''' [[Perióda (fyzika)|perióda]] fázy (v sekundách) * '''f(Δ,h)''' je korekcia na epicentrálnu vzdialenosť a hĺbku hypocentra * '''C<sub>S</sub>''' je korekcia na geologické podmienky pod seizmickou stanicou * '''C<sub>R</sub>''' je korekcia na geologické podmienky v ohnisku ==== Obmedzenia lokálnych magnitúd ==== Problémom vyššie uvedených magnitúd je ich nepresnosť (resp. nemerateľnosť [[moment]]u) pri veľkých zemetraseniach. Je to spôsobené tým, že amplitúda seizmickej vlny s [[Vlnová dĺžka|vlnovou dĺžkou]] menšou ako rozmery poruchovej časti zlomu sa s plochou poruchy (teda aj so zväčšujúcou sa energiou) nezväčšuje. Túto chybu rieši ''momentové magnitúdo'' (M<sub>W</sub>), ktoré sa vypočítava nasledovne: : <math>M_\mathrm{W} = \frac{2}{3} \log{M_\mathrm{0}} - 6,06\,\!</math> kde '''M<sub>0</sub>''' je seizmický moment vyjadrený vzťahom: : <math>M_\mathrm{0} = \mu A D\,\!</math> * '''A''' je plocha porušenej časti zlomu * '''D''' je priemerná hodnota výslednej diskontinuity. === Energia zemetrasenia === Na odhad energie, uvoľnenej vo forme seizmických vĺn sa používa približný empirický vzorec: :<math>\log{E} = 4,8 + 1,5M_\mathrm{S}\,\!</math> Tento vzorec možno dobre využiť na porovnanie zemetrasení s magnitúdom x a x + 1. Energia zemetrasenia s magnitúdom x + 1 je väčšia 31,6-krát. Pri najväčšom známom zemetrasení v [[Čile]] v roku [[1960]] sa uvoľnilo (vo forme seizmických vĺn) miliónkrát viac energie, ako pri výbuchu [[Atómová bomba|atómovej bomby]] v [[Hirošima (mesto)|Hirošime]]. Je to najväčšie jednorazovo uvoľnené množstvo energie pri krátkodobom fyzikálnom procese na Zemi. == Meranie zemetrasení == [[Súbor:Kinemetrics seismograph.jpg|thumb|right|Záznamová časť seizmogramu]] {{Hlavný článok|Seizmometer}} Jediné záznamy o výskyte zemetrasenia predstavujú (ak nerátame ľudskými zmyslami pozorovateľné prejavy, tie však pre vyhodnotenie jeho intenzity nemajú žiaden význam) pre geofyzikov [[seizmogram]]y, ktoré sú zhotovované [[Seizmometer|seizmometrami]]. Seizmometer je zariadenie, využívajúce princíp [[Zotrvačnosť|zotrvačnosti]]. Konštrukciu jednoduchého seizmometra tvorí pevne ukotvený rám, na ktorom je zavesené [[kyvadlo]], potom zariadenie na prevod mechanického pohybu kyvadla na elektrický impulz a záznamové zariadenie. Po príchode seizmických vĺn dochádza k pohybu zeme a relatívnemu pohybu kyvadla voči rámu (prenesene voči zemi, kde je rám ukotvený). === Seizmické siete === Seizmogram zaznamenáva vertikálne aj horizontálne pohyby (v smere sever-juh a východ-západ) a predstavuje úplnú informáciu o pohybe [[pôda|pôdy]] na určitom mieste v určitom časovom intervale. Čo však nie je možné z takéhoto záznamu zistiť, je správanie sa seizmických vĺn medzi ohniskom zemetrasenia a umiestnením seizmogramu. Na takéto účely sa používa sústava viacerých seizmometrov – tzv. seizmická sieť. Na lokalizáciu ohniska zemetrasenia sú potrebné záznamy z najmenej troch seizmometrov (seizmických staníc), pričom ohnisko zemetrasenia sa nachádza v priesečníku kružníc, ktorých stred je definovaný polohou seizmickej stanice a polomer vzdialenosťou ohniska od stanice. Siete sa rozdeľujú na globálne, národné, regionálne a lokálne. Globálnu sieť seizmogramov predstavuje napr. [[Svetová sieť štandardných seizmografov]] (WWSSN), ktorá bola vybudovaná v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] a pozostáva z viac ako 100 seizmických staníc v 60 krajinách sveta. Národné siete sú zriaďované jednotlivými krajinami (niektoré už fungujú viac ako 100 rokov). Údaje národných sietí sa priebežne zasielajú a vyhodnocujú v medzinárodných centrách (napr. [[Medzinárodné seizmologické centrum]] v [[Newbury]] vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]]). Regionálne a lokálne siete (rozdiel je vo veľkosti monitorovanej plochy {{km2|100}} regionálnej až po {{km2|1}} lokálnej siete) slúžia na monitorovanie určitej oblasti (napr. okolia aktívneho zlomu, alebo dôležitých stavieb – elektrární, mostov, priehrad). == Následky zemetrasenia == [[Súbor:Izmit eart2.jpg|thumb|right|Zničené budovy v [[turecko]]m [[Izmit]]e v roku [[1999]]]] === Otrasy zemského povrchu === Pohyb pôdy na určitom mieste zemského povrchu je hlavným prejavom zemetrasenia, výsledkom týchto pohybov vo vzťahu k civilizácii je poškodenie budov a iných stavieb. Výška poškodenia závisí od niekoľkých faktorov – ohniska zemetrasenia, prostredia medzi ohniskom a danou lokalitou a od geologickej, príp. topografickej charakteristiky samotnej lokality. Pohyby pôdy najviac ovplyvňujú povrchové seizmické vlny (tzv. Rayleighove vlny). Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje intenzitu prejavov zemetrasenia v určitej lokalite sú geologické pomery a topografia povrchu. Nepríjemným javom je lokálne zosilnenie seizmických vĺn prechodom cez [[Vrstva (geológia)|vrstvy]] napr. nespevnených [[sediment]]ov (čo bolo príčinou katastrofického zemetrasenia, ktoré zasiahlo [[Mexiko|mexické]] hlavné mesto [[Mexiko (mesto)|Mexiko]] v roku [[1985]]). Iné lokálne zosilnenia predstavujú napr. zosilnenie na vrchole kopca, prechod seizmických vĺn z tvrdších do mäkších hornín. === Vibrácie Zeme === Veľké zemetrasenia (s magnitúdom M<sub>w</sub> > 6,5) [[Kmitanie|rozkmitajú]] teleso Zeme. Tento jav je známy ako '''EFO''' (z [[angličtina|angl.]] ''Earth's free oscillation'') a prvýkrát bol zdokumentovaný pri veľkom čilskom zemetrasení v roku [[1960]]. Zemské teleso kmitá sféroidálne (podobne ako kmitá futbalová lopta po náraze), radiálne (rytmické zväčšovanie a zmenšovanie povrchu Zeme) a toroidálne (dochádza k strižným pohybom paralelným k povrchu Zeme). === Sekundárne účinky zemetrasení === K sekundárnym prejavom zemetrasení patria [[cunami]] a rôzne [[zosuv]]y a [[zával]]y, skalné zrútenia, resp. zrútenia celých skalných a sutinových [[lavína|lavín]], [[bahnotok]]y, vznik [[puklina|trhlín]], alebo prepadov v pôde, ktoré môžu mať za následok ničivé požiare a záplavy spôsobené poškodením elektrického vedenia, resp. hrádzí, najmä v oblastiach, kde neboli stavby konštrukčne prispôsobené možným následkom zemetrasení. Príkladom môže byť zemetrasenie v San Franciscu roku 1906, kde najväčšie škody spôsobili požiare, ktoré v prevažne drevenom meste nastali po prerušení plynových potrubí. Správny výber bezpečných stavebných konštrukcií, ktorý by mal byť presne stanovený legislatívou, tak môže nebezpečenstvo sekundárnych efektov zemetrasení výrazne zredukovať. ==== Tsunami ==== [[Súbor:2004-tsunami.jpg|thumb|right|Cunami v [[Thajsko|Thajsku]] v roku [[2004]]]] {{Hlavný článok|Cunami}} Termín cunami označuje jednu alebo niekoľko po sebe idúcich vĺn na hladine [[More|mora]], ktoré vznikajú pri silnom podmorskom zemetrasení, podmorskom zosuve alebo dopade [[meteorit]]u do mora alebo jeho blízkosti. [[Energia]] cunami je konštantná a závisí od jej [[rýchlosť|rýchlosti]] a štvorca (druhej mocniny) jej výšky. Keď vlna dorazí k pobrežiu, jej výška rastie a rýchlosť klesá. [[Vlnová dĺžka]] cunami je veľmi veľká, v rade stoviek kilometrov, čo určuje jej správania. Vlna s tak dlhou vlnovou dĺžkou sa správa aj na voľnom [[oceán]]e ako v plytkej vode. Pri pobreží sa ale vlna značne spomalí. Kým na hlbokom mori je cunami ťažko pozorovateľné (zvyčajne má výšku v jednotkách až desiatkach cm), pri pobreží nahromadená energia zdvíha vlnu až do výšky {{m|30|m|w}} a viac. Vďaka veľmi dlhej vlnovej dĺžke na hlbokom mori môže cunami putovať tisíce kilometrov bez väčších strát energie. Najhoršie dôsledky zemetrasení v prímorských oblastiach spôsobujú práve vlny cunami. Cunami môže vzniknúť aj v dôsledku vzdialených zemetrasení, napr. zemetrasenia v Čile spôsobili cunami, ktoré zasiahli Havaj a Japonsko<ref name="McCall, 2005">McCall, G. J. H., 2005, Earthquakes. in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editori), Encyclopedia of Geology. Volume 5. Elsevier, Amsterdam, s. 318 – 330</ref>. ==== Ostatné sekundárne účinky zemetrasení ==== Veľmi nebezpečnými následkami zemetrasení sú [[požiar]]e. Nebezpečné sú najmä v oblastiach so sieťou [[plynové potrubie|plynových potrubí]] alebo v oblastiach s výstavbou drevených budov. Ich umocnenie spôsobuje narušenie [[vodovod|vodovodných potrubí]], ktoré sťažujú [[hasenie]] požiarov. Požiare zapríčinili najviac obetí pri zemetrasení v [[zemetrasenie v San Franciscu v roku 1906|San Franciscu]] (1906), [[zemetrasenie v Tokiu v roku 1923|Tokiu]] (1923) alebo [[zemetrasenie v Kóbe v roku 1995|Kóbe]] (1995)<ref name="McCall, 2005"/>. Skvapalnenie [[piesok|piesku]], [[silt]]u alebo [[íl]]ov je ďalším z faktorov zvyšujúcich škody po zemetraseniach. Seizmické vlny môžu mať za následok [[tixotropia|tixotropiu]] niektorých nespevnených sedimentov, ktoré môžu skvapalnieť. K takýmto škodám došlo počas zemetrasenia v [[Messina|Messine]] na Sicílii v roku 1908, kde zahynulo vyše 100 tisíc ľudí<ref name="McCall, 2005"/>. Podobné následky mali zemetrasenia v [[Mexiko (mesto)|Mexiku]] v roku 1985, kde došlo k znásobeniu zemetrasných vĺn 8 až 50-krát v dôsledku skvapalnenia [[jazero|jazerných]] sedimentov, na ktorých stálo mesto. Podobne boli znásobené následky zemetrasenia s magnitúdom 8,4 {{km|130|m}} od [[Anchorage]], ktorého obytná výstavba bola založená na tixotropických Bootleggerských íloch<ref name="McCall, 2005"/>. [[Zosuv]]y, [[skalné zrútenie|skalné zrútenia]] alebo prepadnutia podzemných priestorov (vrátane baní) sú tiež bežným javom súvisiacim so zemetraseniami, často sa prejavujú po hlavných otrasoch a dotrasoch. Veľmi nebezpečným sekundárnym efektom sú [[Choroba|nákazlivé choroby]] a vystavenie obyvateľstva nepriazni [[počasie|počasia]] po tom, čo veľké množstvo ľudí stratí strechu nad hlavou alebo je poškodená dôležitá infraštruktúra v krajine. Choroby sa šíria nielen kvôli nižším štandardom [[hygiena|hygieny]] pri prerušených vodovodných potrubiach, ale môžu byť tiež vážnym problémom najmä v tropických oblastiach, kde ľudia začnú používať provizórne, často znečistené zdroje [[voda|vody]]. Nákazlivé choroby sú tiež časté pri veľkom množstve obetí a mŕtvych tiel uväznených v troskách. Známa je napríklad epidémia [[cholera|cholery]] po [[Zemetrasenie na Haiti 12. januára 2010|zemetrasení na Haiti]] v roku 2010. Iným problémom bola nadchádzajúca zima po [[Zemetrasenie v Arménsku v roku 1988|zemetrasení v Spitaku]] v Arménsku v roku 1988, kde veľkému množstvu ľudí bez strechy nad hlavou chýbalo teplé oblečenie alebo zateplené stany. Zemetrasenie môže mať za následok celkové odrezanie oblasti od zásobovania a štátnej moci. V mnohých oblastiach musí po zemetraseniach zaisťovať poriadok armáda aby ochránila postihnuté obyvateľstvo a jeho majetok pred [[rabovanie|rabovaním]]. == Predpovedanie zemetrasení == Predpovedanie zemetrasení v určitom čase na určitom mieste je takpovediac nereálna záležitosť. Aj keď existujú určité náznaky ako zmeny [[Elektromagnetické pole|elektromagnetického poľa]] Zeme, zvýšený únik [[radón]]u, zníženie hladiny [[Podzemná voda|podzemných vôd]], alebo anomálne správanie sa zvierat, tieto javy nie sú pravidelným sprievodcom zemetrasení, preto na nich založené predpovede sú často nepresné (a často hraničia až so šarlatánstvom). Seizmológovia oveľa radšej používajú mapy seizmických rizík s uvedením pravdepodobnosti výskytu zemetrasenia v určitom čase na určitom mieste – to však už nejde o predpoveď. V Číne úspešne predpovedali príchod zemetrasenia v roku [[1975]] na základe pozorovania zmien hladiny spodných vôd, zmien v správaní sa zvierat a meraní predtrasov. No už v roku [[1976]] vôbec nezachytili príznaky zemetrasenia v [[Tangšan]]e, ktoré si vyžiadalo cez 240 000 obetí (podľa niektorých zdrojov až niečo cez pol milióna). Zmeny v chemickom zložení [[minerál]]ov deformačnej zóny, resp. zmeny fyzikálnych vlastností hornín by boli dobrým indikátorom budúceho zemetrasenia, no ich sledovanie je prakticky nerealizovateľné. Ak uvážime dĺžku zlomovej zóny niekoľko sto kilometrov, je takáto akcia nad možnosti vedeckých kapacít. Negatívne tiež vystupuje fakt, že väčšina zlomov je lokalizovaná pod zemským povrchom a odber vzoriek by bol dosť problematický. Jediná použiteľná metóda je detekcia [[P vlna|primárnych vĺn]], ktoré sú nedeštruktívne a sú rýchlejšie ako [[S vlna|sekundárne]]. No príchod ničivých S vĺn sa oneskoruje (v závislosti od vzdialenosti od ohniska a hĺbky zemetrasenia) len o niekoľko sekúnd (v prípade vzdialených zemetrasení o desiatky sekúnd). Napriek tomu existujú patentované technológie na varovanie pred zemetraseniami založené na tomto princípe, známa ako Quake Guard alebo Quake Alarm. === Seizmické ohrozenie === [[Súbor:Gshap north europe.jpg|thumb|Mapa seizmickej záťaže strednej a severnej Európy]] Seizmické ohrozenie predstavuje pravdepodobnosť výskytu seizmickej aktivity určitej úrovne na určitej lokalite v určitom čase. Odvodená veličina je '''seizmické riziko''', ktoré určuje pravdepodobnosť vzniku škody pri seizmickom ohrození a '''seizmicita''' je pravdepodobnosť výskytu zemetrasenia s určitým magnitúdom v určitom čase v určitej zóne. Pre účely stavebných noriem o seizmických zaťaženiach je seizmické ohrozenie charakterizované hodnotami špičkového zrýchlenia (v m/s<sup>2</sup>). Voľba času v definícii závisí od charakteru (a životnosti) stavieb. Pre bežné stavby je na 90% pravdepodobnosť nepresiahnutia zvolenej úrovne seizmického pohybu záujmovým obdobím 50 rokov (pre lokality jadrových elektrární až 1 000 rokov). Na Slovensku sa seizmické zaťaženie stavebných konštrukcií bežných stavieb riadi normou STN 730036. V krajinách s veľkým výskytom veľkých zemetrasení má určenie seizmického ohrozenia význam aj pre civilnú ochranu. Na základe hodnôt jednotlivých charakteristík seizmického ohrozenia sa vypracovávajú štúdie seizmického rizika (pri určitej hodnote seizmického pohybu), čo pomáha pri plánovaní a organizácii záchranných prác. ==== Seizmické ohrozenie Slovenska ==== Zemetrasenia sú na [[Slovensko|Slovensku]] pomerne ojedinelým javom, v porovnaní s [[Poľsko]]m a [[Česko]]m je miera seizmického ohrozenia väčšia a považovaná za strednú. Od roku [[1043]] je na území Slovenska evidovaných viac ako 650 zemetrasení s makro seizmickými prejavmi. Najsilnejšie boli zemetrasenia v rokoch [[1443]] (s epicentrom na strednom Slovensku – oblasť [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]] a [[Kremnica|Kremnice]]), [[1763]] ([[Zemetrasenie v Komárne v roku 1763|epicentrum v Komárne]]) a [[1906]] ([[Zemetrasenie pri Dobrej Vode 10. januára 1906|epicentrum v Dobrej Vode]]).<ref>Vladár, J. a kolektív, 1982; ''[[Encyklopédia Slovenska]] VI. zväzok T – Ž.'' [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, s. 559 – 560</ref> Pre posledné uvedené zemetrasenie existujú aj seizmické záznamy – otrasená oblasť zasahovala do [[Rakúsko|Rakúska]], [[Maďarsko|Maďarska]] a [[Česko|Česka]]. V [[Západné Karpaty|Západných Karpatoch]] sú zemetrasenia tektonickými dozvukmi [[terciér|treťohornej]] horotvornej činnosti súvisiacej so zrážkou bloku [[Alcapa]] a [[Európska platforma|Európskej platformy]] a tiež v dôsledku poklesu [[Panónska panva|Panónskej panvy]]. Na základe údajov seizmogramov, ako aj geologického prieskumu bolo na území Slovenska vyčlenených 6 ohniskových zón: oblasť [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] od [[Bratislava|Bratislavy]] po [[Vrbové]] (najmä [[Pernek]]-[[Modra]], Dobrá Voda); oblasť [[Trenčín]]-[[Žilina]]; oblasť [[Tatry|Tatier]], [[Podhalie|Podhalia]], stredného a severného [[Spiš (región)|Spiša]]; oblasť [[Komárno|Komárna]]; oblasť Stredného Slovenska okolo [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]; a oblasť [[Zemplín (slovenský región)|Zemplína]] a [[Slanské vrchy|Slanských vrchov]]<ref>Madarás, J., Fojtíková, L., 2009, [http://www.geologickykongres.eu/SGK09/abstrakty/Madaras_SGK09.pdf Seizmická aktivita na Slovensku vo vzťahu k tektonike.]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} in Zborník abstraktov Spoločného geologického kongresu Slovenskej a Českej geologickej spoločnosti. ŠGÚDŠ, Bratislava, s. 120 – 121</ref>. === Predchádzanie zemetraseniam === V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch minulého storočia]] prebehol v [[Denver]]i v americkom štáte [[Colorado (štát USA)|Colorado]] pokus, pri ktorom boli do zlomovej zóny navŕtané vrty, do ktorých bola napumpovaná [[voda]]. Výsledkom tohto experimentu bola séria menších zemetrasení. Experiment bol založený na tom, že voda ako ''„mazivo“'' znížila trenie v kontaktnej zóne horninových blokov, čím došlo k ich uvoľneniu. Cieľom bolo poukázať na možnosti znižovania rizika, resp. znižovania veľkosti zemetrasenia. Bohužiaľ daný proces je z vyššie uvedených dôvodov (hĺbka zlomu – najhlbší vrt na Zemi má len niečo cez {{km|12|m}} – {{m|12262|m}}, lokalita polostrov [[Kola (polostrov)|Kola]] v [[Rusko|Rusku]], {{km|10|m}} západne od mesta [[Zapoľarnij]]) použiteľný iba vo veľmi obmedzenom okruhu potenciálnych ohnísk. == Veľké zemetrasenia == V nasledujúcich tabuľkách je uvedených desať najväčších zemetrasení, spracovaných podľa [[Geologická služba Spojených štátov|USGS]] od roku [[1900]]. Absolútne najväčším zemetrasením, čo sa týka počtu obetí, bolo zemetrasenie v roku [[1556]] v [[Čína|Číne]], kde zahynulo približne 830 000 ľudí. === Podľa počtu obetí (10 najväčších) === {| class="wikitable" align="center" width="100%" |- | width="5%" align="left" bgcolor="#77bbdd" |Pozícia ! width="55%" align="left" bgcolor="#77bbdd" |Lokalita ! width="15%" align="right" bgcolor="#77bbdd" |Počet obetí ! width="5%" align="right" bgcolor="#77bbdd" |Magnitúdo ! width="20%" align="right" bgcolor="#77bbdd" |Dátum |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |1. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Čína]], [[Tang-šan]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |255 000 * | align="right" bgcolor="#ccddee" |7,5 | align="right" bgcolor="#ccddee" |27. júl 1976 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |2. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Indický oceán]], severne od [[Sumatra|Sumatry]], pozri [[zemetrasenie v Indickom oceáne 26. decembra 2004|zemetrasenie v Indickom oceáne v roku 2004]] | align="right" bgcolor="#eeeeee" |227 898 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |9,1 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |26. december 2004 |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |3. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Čína]], [[Ning-šia]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |200 000 | align="right" bgcolor="#ccddee" |7,8 | align="right" bgcolor="#ccddee" |16. december 1920 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |4. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Haiti (štát)|Haiti]], [[Port-au-Prince]], pozri [[Zemetrasenie na Haiti 12. januára 2010|zemetrasenie v Haiti na roku 2010]] | align="right" bgcolor="#eeeeee" |230 000 ** | align="right" bgcolor="#eeeeee" |7,0 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |12. január 2010 |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |5. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Japonsko]], [[Kantó (región)|Kantó]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |142 800 | align="right" bgcolor="#ccddee" |7,9 | align="right" bgcolor="#ccddee" |1. september 1923 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |6. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Sovietsky zväz]] (dnes [[Turkménsko]], [[Ašchabad]]) | align="right" bgcolor="#eeeeee" |110 000 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |7,3 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |5. október 1948 |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |7. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Čína]], východný S'-čchuan, pozri [[zemetrasenie v S’-čchuane v roku 2008]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |87 587 | align="right" bgcolor="#ccddee" |7,9 | align="right" bgcolor="#ccddee" |12. máj 2008 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |8. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |severný [[Pakistan]] | align="right" bgcolor="#eeeeee" |86 000 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |7,6 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |8. október 2005 |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |9. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Taliansko]], [[Messina]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |72 000 | align="right" bgcolor="#ccddee" |7,2 | align="right" bgcolor="#ccddee" |28. december 1908 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |10. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Peru]] | align="right" bgcolor="#eeeeee" |70 000 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |7,9 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |31. máj 1970 |} * <nowiki>*</nowiki> Tieto čísla boli uvedené čínskou vládou, celkový počet obetí sa však podľa USGS odhaduje až na 655 000. * <nowiki>**</nowiki> Konečný počet obetí zatiaľ nebol stanovený. === Podľa intenzity (10 najväčších) === 10 najväčších zemetrasení zaznamenaných od roku 1900<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Largest Earthquakes in the World Since 1900 | url = http://earthquake.usgs.gov/earthquakes/world/10_largest_world.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 02.11.2010 | dátum prístupu = 09.09.2011 | vydavateľ = earthquake.usgs.gov | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref>: {| class="wikitable" align="center" width="100%" |- | width="5%" align="left" bgcolor="#77bbdd" |Pozícia ! width="55%" align="left" bgcolor="#77bbdd" |Lokalita ! width="5%" align="right" bgcolor="#77bbdd" |Magnitúdo ! width="20%" align="right" bgcolor="#77bbdd" |Dátum ! width="15%" align="right" bgcolor="#77bbdd" |Počet obetí |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |1. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Čile]], na pobreží južnej časti, neďaleko mesta Concepción | align="right" bgcolor="#ccddee" |9,5 | align="right" bgcolor="#ccddee" |22. máj 1960 | align="right" bgcolor="#ccddee" |~ 2 000 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |2. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Aljaška]], [[Ostrov Princa Wiliama]] | align="right" bgcolor="#eeeeee" |9,2 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |28. marec 1964 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |128 |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |3. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Indický oceán]], neďaleko západného pobrežia severnej časti ostrova [[Sumatra]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |9,1 | align="right" bgcolor="#ccddee" |26. december 2004 | align="right" bgcolor="#ccddee" |227 898 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |4. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Sendai]], [[Japonsko]], pozri [[zemetrasenie a cunami v Tóhoku]] | align="right" bgcolor="#eeeeee" |9,0 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |11. marec 2011 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |15 057 * |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |5. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Kamčatka]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |9,0 | align="right" bgcolor="#ccddee" |4. november 1954 | align="right" bgcolor="#ccddee" |0 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |6. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Tichý oceán]], neďaleko pobrežia [[Ekvádor]]u | align="right" bgcolor="#eeeeee" |8,8 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |31. január 1906 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |~ 1 500 |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |7. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Zemetrasenie v Čile 27. februára 2010|Maule]], [[Čile]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |8,8 | align="right" bgcolor="#ccddee" |27. február 1906 | align="right" bgcolor="#ccddee" |~ 500 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |8. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Aleuty]], [[Rat Island]] | align="right" bgcolor="#eeeeee" |8,7 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |4. február 1965 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |0 |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |9. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Indický oceán]], neďaleko severného pobrežia ostrova [[Sumatra]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |8,6 | align="right" bgcolor="#ccddee" |28. marec 2005 | align="right" bgcolor="#ccddee" |1 000 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |10. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Tibet (autonómna oblasť)|Tibet]] | align="right" bgcolor="#eeeeee" |8,6 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |15. august 1950 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |780 |} * <nowiki>*</nowiki> Počet obetí ešte nie je konečný. == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[zoznam zemetrasení]] * [[seizmogram]] * [[seizmometer]] * [[seizmická vlna]] * [[zlom (geológia)]] * [[platňová tektonika]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Earthquakes|štítok=zemetrasenia}}. == Externé odkazy == * [http://earthquake.usgs.gov/ earthquake.usgs.gov] – stránka USGS venovaná seizmickým rizikám * [http://www.agu.org www.agu.org] – americká únia geofyzikov * [http://www.iris.iris.edu/sumatra/free_oscillations_second.htm www.iris.iris.edu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080604091240/http://www.iris.iris.edu/sumatra/free_oscillations_second.htm |date=2008-06-04 }} – EFO pozorované pri zemetrasení na Sumatre v 2004 * http://www.emsc-csem.org/ – European-Mediterranean Seismological Centre == Zdroje == {{Portál|Vedy o Zemi}} * Beazley, Mitchell, Anatómia Zeme, Mladé letá, Bratislava, 1988 * Masuda, K., Laboratory Studies on the Role of the Crustal Fluids in Micromechanics of Earthquake Generation Processes, American Geophysical Union, Fall Meeting 2005 * [[Peter Moczo|Moczo]], P., Labák, P., Zemetrasenia a seizmické ohrozenie, Geofyzikálny ústav SAV, 2000 * Roig Silva, C., Goldsby, D. L., Di Toro, G., Tullis, T. E., The Role of Silica Content in Dynamic Fault Weakening Due to Gel Lubrication, American Geophysical Union, High-Velocity Friction and Earthquake Generation Processes I Meeting * {{preklad|en|Earthquake prediction|213684746|en|Earthquake|213663561|en|Kola Superdeep Borehole|216971295}} [[Kategória:Zemetrasenia| Zemetrasenie]] [[Kategória:Seizmológia]] [[Kategória:Prírodné katastrofy]] 74kd85ufabhcw0udywl2lxm2p3kk7ud 8205723 8205721 2026-04-29T13:11:40Z ~2026-25906-68 293377 eur 8205723 wikitext text/x-wiki {{Najlepší článok}} [[Súbor:World seismicity SK.jpg|thumb|Výskyt zemetrasení na svete s farebným odlíšením hĺbky ohniska]] '''Zemetrasenie''' je vonkajší prejav náhleho uvoľnenia nahromadenej [[Mechanická energia|mechanickej energie]] v [[Litosféra|litosfére]] (v [[Zemská kôra|kôre]] a vo [[Zemský plášť|vrchnom plášti]]). Vyše 90 EUR zemetrasení je spôsobených [[Platňová tektonika|tektonickými pohybmi]] zeme, zvyšok pripadá na [[Sopečná činnosť|vulkanizmus]], zrútenie veľkých podzemných dutín (napr. stropov [[Jaskyňa|jaskýň]]) alebo skalných masívov, ako aj na činnosť človeka (banská činnosť, explózie, atď.). Zemetrasenia sa zaznamenávajú [[Seizmometer|seizmometrami]] umiestnenými v tzv. seizmologických staniciach alebo povrchových baniach. Ročne je takto zaznamenaných na [[Zem]]i niekoľko miliónov zemetrasení, no len nepatrná časť z nich (približne 30 000) má aj účinky, postrehnuteľné zmyslami človeka. == Rozdelenie == * Podľa pôvodu<ref>Reichwalder, P., Jablonský, J., 2003, ''Všeobecná geológia 2.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 499 s.</ref> **'''tektonické zemetrasenia''' – sú spôsobené nevratným posunom horninových blokov na [[Tektonický zlom|tektonickom zlome]] a následným vyžiarením [[Seizmická vlna|seizmických vĺn]], pričom dochádza k odstráneniu (či už úplnému, alebo len čiastočnému) [[Mechanické napätie|napätia]] a [[Deformácia (mechanika)|deformácie]], ktoré bolo nahromadené na zlome a v jeho okolí ** '''vulkanické zemetrasenia''' – sú bezprostredne späté s [[Sopečná činnosť|vulkanizmom]], konkrétne s hromadením a pohybom [[Magma|magmy]] v [[Magmatický krb|magmatickom rezervoári]], ako aj pri jej výstupe sopečným komínom do [[Sopečný kráter|krátera]] ** '''závalové zemetrasenia''' – sú spôsobené zrútením stropov [[Jaskyňa|jaskýň]], masívnymi [[Zosuv svahu|zosuvmi]], banskými závalmi a pod. ** '''antropogénne zemetrasenia''' – sú spôsobené ľudskou činnosťou, patria sem zemetrasenia spôsobené explóziami (výbuchy [[Jadrová zbraň|jadrových zbraní]]), naplnením väčších [[Priehradná nádrž|priehradných nádrží]] a pod. * Podľa hĺbky ** '''plytké''' (do {{km|70|m}}) – takýchto zemetrasení je cez 81 % z celkového počtu ** '''stredne hlboké''' (70 až {{km|300|m}}) – 11 % ** '''hlboké''' (300 až {{km|700|m}}) – 8 % == Výskyt zemetrasení == [[Súbor:Benioff zone.PNG|thumb|right|Benioffova zóna]] Zemetrasenia tektonického pôvodu sa vyskytujú v miestach s poruchami [[Zemská kôra|zemskej kôry]] (nazývaných aj zlomy alebo dislokácie), kde dochádza k pohybu jednotlivých horninových blokov. Veľká väčšina takýchto zlomov je umiestnená na okrajoch [[Tektonická platňa|tektonických platní]], kde dochádza k ich [[Platňová tektonika#Typy okrajov|interakcii s inými platňami]]. Viac ako 75 % tektonických zemetrasení sa odohrá v pásme, ohraničujúcom [[Tichý oceán|Pacifik]], tzv. [[Ohnivý kruh|Ohnivom kruhu]]. Ďalších 15 – 20 % v zóne, tiahnúcej sa od [[Azory|Azor]] cez Severnú [[Afrika|Afriku]], [[Stredozemné more]], [[Apeninský polostrov]], [[Alpy]], [[Dinárske vrchy|Dináre]], [[Turecko]], [[Irán]] a [[Himaláje]], teda podstate v zóne [[Alpínske vrásnenie|Alpsko-himalájskeho vrásnenia]]. Ostatné tektonické zemetrasenia pripadajú na tektoniku [[Stredooceánsky chrbát|stredooceánskych chrbtov]] a vnútroplatňové zemetrasenia. Masívny výskyt zemetrasení v [[Platňová tektonika#Konvergentné okraje|konvergentných]], [[Platňová tektonika#Divergentné okraje|divergentných]] a [[Platňová tektonika#Transformné okraje|transformných okrajoch]] tektonických platní je jedným z faktorov podporujúcich teóriu platňovej tektoniky. Jednotlivé typy okrajov a ich interakcie produkujú charakteristické zemetrasenia (napr. zemetrasenia [[Platňová tektonika#Transformné okraje|transformých okrajov]] majú ohniskovú hĺbku približne {{km|100|m}}, v prípade [[Platňová tektonika#Konvergentné okraje|konvergentných okrajov]] je charakteristický výskyt hlbších zemetrasení, lemujúcich poklesávajúcu platňu – tzv. [[benioffova zóna]]). == Indukovaná seizmicita == Aj keď väčšina zemetrasení vzniká v dôsledku prirodzeného pohybu tektonických platní, môže vznik zemetrasení ovplyvňovať aj ľudská aktivita. Medzi štyri najbežnejšie príčiny patria: naplnenie veľkých (najmä hlbokých) vodných diel, injektáž väčšieho objemu kvapalín do vrtov, podpovrchová ťažba nerastných surovín, hlavne pri ťažbe pomocou pomocných pilierov alebo pri ťažbe ropy.<ref name="Ondrášik et al">Ondrášik, R., Vlčko, J., Fendeková, M., 2011, ''Geologické hazardy a ich prevencia.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 286 s.</ref> Indukovaná seizmicita, ako je označovaná skupina otrasov zemskej kôry spôsobená ľudskou činnosťou je najčastejšie vyvolávaná napĺňaním [[vodné dielo|vodných diel]], hlavne [[priehrada|priehrad]] s výškou vodného stĺpca presahujúcou {{m|100|m}}<ref name="Ondrášik et al"/>. Známe je napríklad z priehrady [[Kojna]] v [[India|Indii]] (10. december 1967). Vtláčaním tekutých látok do zemskej kôry je možné tiež dosiahnuť zvýšenie seizmickej aktivity. Takéto prípady sú známe napr. z oblasti [[Bazilej]]a v [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], kde bola do granitového masívu vháňaná voda, ktorá mala spôsobiť jeho väčšie rozpukanie a po svojom zohriatí vo väčšej hĺbke zároveň následne slúžiť ako zdroj energie<ref>Deichmann, N., Evans, K. F., [http://www.emsc-csem.org/Files/docs/esc2010/abstract/injection.pdf Injection-induced seismicity: Placing the problem in perspective.] ESC 2010 6. – 10. september 2010, Montpellier, France – Keynotes, s. 36 – 37</ref>. Vznik umelých zemetrasení môže pri väčšej zmene hydraulických pomerov zapríčiniť aj zvýšená náchylnosť hornín na prienik vody dovnútra masívu a prítomnosť zlomov<ref name="Ondrášik et al"/>. Seizmicita spôsobená ťažbou nerastných surovín je spôsobená prerozdeľovaním napätí odstránenia hornín, či už v podzemných alebo povrchových ťažobných priestoroch. Zemetrasenia tohto typu sú pomerne slabé (maximálne magnitúdo 2 – 4,6), a plytké. Tieto zemetrasenia môžu byť potenciálne nebezpečné, väčšina z nich má však príliš malú intenzitu. Seizmicitu môžu zvyšovať aj ďalšie ťažobné zásahy ako odčerpávanie [[ropa|ropy]] alebo [[zemný plyn|plynu]] z podložných hornín. Tieto zemetrasenia môžu v extrémnych prípadoch spôsobovať škody na majetku. Indukovaná seizmicita pri ťažbe ropy a plynu je sledovaná preto sledovaná, v niektorých oblastiach je potrebné vháňať namiesto vyťažených surovín do horninového prostredia späť vodu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Induced Seismicity - Oil & Gas | url = http://esd.lbl.gov/research/projects/induced_seismicity/oil%26gas/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.10.2011 | vydavateľ = esd.lbl.gov | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110822112738/http://esd.lbl.gov/research/projects/induced_seismicity/oil%26gas/ | dátum archivácie = 2011-08-22 }}</ref>. == Mechanizmus zemetrasenia == {{Hlavný článok|Zlom (geológia)}} [[Súbor:Tipos de fallas.png|thumb|Schéma mechanizmu pohybov horninových blokov na zlomovej zóne (zjednodušene)<br />A. Násun<br />B. Pokles<br />C. Smerný posun.]] Väčšina zemetrasení sa vyskytuje na aktívnych zlomoch. [[Tektonický zlom|Zlom]] predstavuje oslabenú zónu medzi dvoma blokmi hornín, tvorenú dynamicky [[Metamorfóza (geológia)|metamorfovanými]] horninami ([[mylonit]]mi, [[tektonit]]mi až [[pseudotachylit]]mi). Hrúbka zlomu je len niekoľko metrov, v porovnaní s jeho dĺžkou (až niekoľko sto kilometrov) je zanedbateľná. Zlomy sa vyskytujú na okrajoch [[Tektonická platňa|litosférických platní]], ale aj v ich vnútri. Niektoré vystupujú na povrch Zeme, no väčšina sa nachádza pod povrchom. Jednotlivé horninové bloky sa pohybujú pozdĺž zlomu rôznymi rýchlosťami (rýchlosť pohybu je od niekoľko milimetrov až po centimetre za rok, smer pohybu je protismerný, prípadne rovnobežný s rozdielnymi rýchlosťami jednotlivých blokov). Ak dôjde k ich zakliesneniu (v dôsledku zložiek síl kolmých na zlom, [[Trenie|trenia]] a nerovností povrchov blokov), [[kinetická energia]] pohybu sa mení na [[Potenciálna energia|potenciálnu]] a dochádza k deformácii zakliesnenej časti a jej okolia, pretože zvyšok bloku sa naďalej pohybuje. Na tento mechanizmus sa prišlo pri meraní mechanického napätia okolo zlomu. Pred zemetrasením boli horniny v blízkosti zlomu napäté a rôzne poohýbané. Po zemetrasení ich ohyb zanikol, z čoho možno usudzovať, že uvoľnenie tejto energie zodpovedá samotnému zemetraseniu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Nelson, S. A. | titul = Earthquakes | url = http://earthsci.org/education/teacher/basicgeol/earthq/earthq.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.09.2011 | vydavateľ = earthsci.org | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Trecie sily môžu byť oslabované [[silikagél]]om, ktorý vzniká reakciou [[Oxid kremičitý|oxidu kremičitého]] s vodou a pôsobí ako mazivo. Platí všeobecný vzťah, že so zvyšovaním obsahu SiO<sub>2</sub> v hornine (horniny ako [[granit]] a [[gabro]]) klesá trenie v horninových blokoch. Proces kumulácie potenciálnej energie je pomalý, trvá niekoľko desiatok (stoviek) rokov, pričom dochádza k fyzikálnym a chemickým zmenám na zlomovej ploche. Faktorom, ktorý hrá dôležitú úlohu pri spúšťaní zemetrasenia je [[voda]]. Jej uvoľňovaním (napr. [[Dehydratácia|dehydratáciou]] [[serpentinit]]u) a následným tlakovým nasýtením zakliesnenej časti v nej vytvára [[puklina|mikrotrhliny]]. Nárast počtu mikrotrhlín má za následok prekročenie [[Medza pevnosti|medze pevnosti]] horniny a vzniká trhlina. Zakliesnuté bloky sa nevratne posunú do novej polohy a vyžiaria sa [[Seizmická vlna|seizmické vlny]], ktoré generuje celá porušená oblasť (trhlina, [[ohnisko zemetrasenia]]). Miesto výskytu trhliny sa nazýva [[ohnisko zemetrasenia|hypocentrum]] a kolmý priemet hypocentra na povrch Zeme je [[epicentrum (zemetrasenie)|epicentrum]] zemetrasenia. Jednotlivé horninové bloky sa po uvoľnení napätia nemusia dostať do polôh, kde by boli, keby nedošlo k zakliesneniu. Rozdiel medzi vzdialenosťou bodov pred a po zemetrasení sa nazýva [[diskontinuita]] v posunutí. Jej veľkosť je rádovo v metroch, pri najväčších zemetraseniach približne {{m|10|m}}. Rýchlosť posunu bloku sa nazýva '''rýchlosť posunutia''' a čas, po ktorý sa tento posun odohral je '''nábehový čas'''. Z hypocentra sa trhlina šíri po deformovanej zlomovej ploche všetkými smermi, kým nenarazí na voľný povrch, alebo na miesta s deformáciou nepostačujúcou na šírenie trhliny. Miesta, kde sa šírenie trhliny zastaví, môžu energiu akumulovať a stať sa miestom menších zemetrasení, tzv. [[dotras]]ov. [[Predtras]]y sú naopak menšie zemetrasenia, ktoré predchádzajú hlavnému otrasu. Ich vznik je pripisovaný existencii miest s veľmi veľkým napätím, ktorého uvoľnenie sa nerozšíri na celú zlomovú plochu. Ak je zlom nehomogénny a neudrží kumuláciu napätia, dochádza k [[Zemetrasný roj|zemetrasným rojom]] – sérii slabších zemetrasení v relatívne krátkom čase (týždne až mesiace). Viacnásobné zemetrasenie nastáva, ak v krátkom časovom slede (sekundy až minúty) dôjde na zlome k sérii izolovaných zemetrasení. Zemetrasenie nie je jedinou udalosťou na zlome – je len epizódou tektonického vývoja oblasti. Po uvoľnení nahromadenej energie (predtrasmi, hlavným zemetrasením a dotrasmi) sa celý cyklus opakuje. Hypocentrum a porušená časť zlomovej plochy však spravidla nebýva zhodná s predchádzajúcim zemetrasením. === Seizmické vlny === [[Súbor:Earthquake wave paths SK.png|thumb|right|Šírenie priestorových [[Seizmická vlna|zemetrasných vĺn]] zemským telesom]] {{Hlavný článok|Seizmická vlna}} Seizmické vlny sú [[Elastická vlna|elastické vlny]] šíriace sa v zemskom telese, ktoré sú vyžarované v dôsledku šírenia sa trhliny na zlome. Sú jedným z prejavov zemetrasenia a pripadá na ne asi 30 % celkovej uvoľnenej energie (zvyšok sa spotrebuje posunom blokov, premenou energie na teplo a procesmi drvenia a premeny hornín). Okrem zemetrasenia ich môžu generovať aj [[Fázová premena|fázové prechody]] v zemskom vnútri, dopady [[meteorit]]ov, [[Zosuv svahu|svahové zosuvy]], ako aj ľudská činnosť (doprava, štarty rakiet, výbuchy a pod.). Výskum šírenia seizmických vĺn ma význam pre poznanie mechanizmu zemetrasenia a účinkov zemetrasení. Výskum priestorových vĺn poskytuje informácie o zemskom vnútre (seizmický model Zeme je najpresnejší). Dva základné typy seizmických sú povrchové a objemové seizmické vlny. Povrchové vlny sa šíria len v blízkosti zemského povrchu (majú amplitúdy nenulové len do určitej hĺbky, táto hĺbka závisí od periódy – napr. dlhoperiodické povrchové seizmické vlny s periódou okolo 200 s zasahujú do [[Zemský plášť|vrchného plášťa]]). Rozdeľujú sa na [[Raileyghova vlna|Raileighove]] a [[Loveova vlna|Loveove]]. Priestorové vlny sa môžu šíriť objemom zemského telesa a rozdeľujú sa na [[P-vlna|primárne]] (alebo P-vlny, pozdĺžne vlny), ktoré sa šíria celým telesom Zeme a [[S-vlna|sekundárne]] (S-vlny, priečne vlny), ktoré neprechádzajú tekutým [[Zemské jadro|vonkajším jadrom Zeme]]<ref>Lowrie, W., 2007, ''Fundamentals of Geophysics Second Edition.'' Cambridge University Press, Cambridge, s. 136</ref>. Ako sa seizmické vlny šíria telesom (resp. po povrchu) Zeme, dochádza k ich postupnému [[Kmit#Tlmené kmity|tlmeniu]], t. j. premene mechnickej energie na iné formy a tým k postupnému zmenšovaniu ich amplitúdy počas šírenia. Je to dôsledok [[Druhá termodynamická veta|druhého termodynamického zákona]], z ktorého vyplýva, že mechanická energia sa postupne mení na [[teplo]]. === Fokálny mechanizmus === [[Súbor:Focal mechanism 01.jpg|náhľad|(a) Diagram znázorňujúci smer pohybu častíc pri iniciálnom pohybe na východo-západne orientovanom zlome (b) Zobrazenie tenzných (T) a kompresných (C) sektorov na loptovom diagrame. Bez poznatku o tom, kde sa nachádza zlom (znázornený na obr. (a)) by nebolo možné určiť či došlo k pohybu na V-Z alebo S-J orientovanom zlome, ktoré by teoreticky mohli generovať totožne orientované seizmické vlny.]] Pre seizmológov je dôležité poznať pri zemetrasení smer pohybu oboch blokov, ako aj orientáciu zlomovej plochy. Tieto parametre sa označujú ako [[fokálny mechanizmus]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Focal Mechanisms | url = http://earthquake.usgs.gov/learn/topics/beachball.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 28.04.2010 | dátum prístupu = 17.09.2011 | vydavateľ = earthquake.usgs.gov | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref>. Pomocou fokálneho mechanizmu zemetrasenia možno popísať neelastickú deformáciu v oblasti, kde zemetrasenie vzniklo. Fokálny mechanizmus býva znázorňovaný na tzv. loptových diagramoch. Tieto diagramy možno získať tak, že kolmo na hypocentrum zemetrasenia a zároveň kolmo na smer pohybu blokov – [[zlom (geológia)|zlom]], je preložená myslená rovina, ktorá rozdelí priestor na 4 [[kvadrant]]y. Tieto kvadranty vymedzia dve protiľahlé oblasti, v ktorých dochádza ku [[kompresia|kompresii]] a dve oblasti, kde dochádza k [[extenzia|extenzii]]<ref>Marko, F., 2000, ''Štruktúrna geológia II. Úvod do deformačnej analýzy.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 124 s.</ref>. Na zistenie, v ktorej oblasti prebieha tenzia a kde kompresia, je potrebné poznať niektoré informácie zo seizmogramov ale aj geológiu oblasti, hlavne orientáciu zlomu, na ktorom došlo k pohybom. Oblasti, kde bol ako prvý zaznamenaný nástup [[Seizmická vlna|P-vĺn]] v kladnom zmysle (hore) sa nachádzajú v kompresnom sektore, naopak ak bol nástup vlny záporný (dole) ide o dilatačný segment<ref>Lillie, R. J., 1999, Whole Earth Geophysics An Introductory Textbook for Geologists and Geophysicists. Prentice Hall, Upper Saddle River, s. 197</ref>. [[Súbor:Focal Mechanisms.svg|náhľad|Diagramy fokálnych mechanizmov pre rôzne orientované zlomy]] == Energia zemetrasenia a jeho veľkosť == Energiu uvoľnenú zemetrasením, resp. tú jej časť, ktorá sa vyžiari seizmickými vlnami zaznamenávajú [[Seizmometer|seizmometre]] na [[seizmogram]]y. Účinky na ľudí a stavby merajú makroseizmické stupnice intenzity a na odhad veľkosti uvoľnenej energie sa používa magnitúdo a seizmické momenty. === Makroseizmické účinky zemetrasenia === [[Súbor:Sichuan earthquake building collasped..JPG|thumb|right|Budova poškodená zemetrasením v [[Zemetrasenie v S’-čchuane v roku 2008|Číne]] v roku [[2008]]]] Makroseizmické účinky zemetrasenia sú tie účinky zemetrasenia, ktoré sa prejavujú na prírode, stavbách a ľuďoch na určitej lokalite. Sú definované tzv. makroseizmickou intenzitou, ktorá je určovaná stupňami [[Makroseizmická stupnica|makroseizmickej stupnice]]. Jeden stupeň takejto stupnice je charakterizovaný súborom pozorovateľných príznakov. Napríklad stupeň tri v Mercalliho stupnici je charakterizovaný slabými otrasmi, ktoré môžu pocítiť ľudia na vyšších poschodiach budov, prípadne rozkývu visiace predmety (lustre a pod.), kým dvanásty, posledný stupeň tejto stupnice je charakterizovaný deštrukciou všetkých stavieb, zdvíhaním, príp. poklesmi povrchu Zeme, vznikom trhlín. V súčasnosti sa používajú 12-stupňové stupnice ([[Mercalli-Cancani-Siebergova stupnica|MCS]], [[modifikovaná Mercalliho stupnica|MM]], [[Európska makroseizmická stupnica|EMS-98]], [[Medvedevova-Sponheuerova-Kárníkova stupnica|MKS]]) a sedemstupňové ([[japonská intenzitná stupnica|JMA]]). V [[Japonsko|Japonsku]] sa používa japonská intenzitná stupnica (JMA), v [[Taliansko|Taliansku]] Mercalli-Cancani-Siebergova stupnica (MKS), v [[Grécko|Grécku]] a [[Spojené štáty|USA]] modifikovaná Mercalliho stupnica (MM) a na [[Slovensko|Slovensku]] a v ostatných európskych štátoch [[Európska makroseizmická stupnica]] (EMS-98). === Magnitúdo === Definovanie sily zemetrasenia pomocou stupníc je dosť subjektívne, preto sa na exaktné meranie sily zaviedlo ''magnitúdo'', ktoré je funkciou dekadického logaritmu amplitúdy vlny (zjednodušene). Meranie sily zemetrasenia pomocou magnitúda navrhol prvýkrát japonský seizmológ [[Kijoo Wadači]] v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] [[20. storočie|20. storočia]] a do praxe ju uviedli [[Charles Francis Richter|Charles Richter]] a [[Beno Gutenberg]], ktorí v roku [[1935]] vypracovali metódu analyzovania seizmogramov pre zemetrasenia v južnej [[Kalifornia|Kalifornii]]. Táto metóda meria tzv. ''lokálne magnitúdo'' (M<sub>L</sub>) ako dekadický logaritmus pomeru amplitúdy a periódy seizmickej vlny, verejnosti je známa ako [[Richterova stupnica]]. Richter sa pri názve inšpiroval [[Zdanlivá hviezdna veľkosť|hviezdnou magnitúdou]]. V súvislosti s Richterovou stupnicou treba zároveň poukázať na chybu, ktorej sa často dopúšťa laická verejnosť (hlavne médiá pri informovaní o sile určitého zemetrasenia) – a to na skutočnosť, že Richterova stupnica sa používa len na meranie sily zemetrasení v južnej Kalifornii, nie celosvetovo. Ďalšie magnitúda, používané na odhad veľkosti uvoľnenej energie, vypočítavané zo záznamov jedného druhu seizmických vĺn sú ''magnitúdo z objemových vĺn'' (m<sub>b</sub>) a ''magnitúdo z povrchových vĺn'' (M<sub>S</sub>). Všeobecný vzorec pre tieto tri magnitúda je: : <math>M = \log\left(\frac{A}{T}\right) + f(\Delta,h) + C_\mathrm{S} + C_\mathrm{R}\,\!</math> kde: * '''M''' je vypočítané magnitúdo * '''A''' je [[amplitúda]] fázy vlny (v <math>\mu</math>m) * '''T''' [[Perióda (fyzika)|perióda]] fázy (v sekundách) * '''f(Δ,h)''' je korekcia na epicentrálnu vzdialenosť a hĺbku hypocentra * '''C<sub>S</sub>''' je korekcia na geologické podmienky pod seizmickou stanicou * '''C<sub>R</sub>''' je korekcia na geologické podmienky v ohnisku ==== Obmedzenia lokálnych magnitúd ==== Problémom vyššie uvedených magnitúd je ich nepresnosť (resp. nemerateľnosť [[moment]]u) pri veľkých zemetraseniach. Je to spôsobené tým, že amplitúda seizmickej vlny s [[Vlnová dĺžka|vlnovou dĺžkou]] menšou ako rozmery poruchovej časti zlomu sa s plochou poruchy (teda aj so zväčšujúcou sa energiou) nezväčšuje. Túto chybu rieši ''momentové magnitúdo'' (M<sub>W</sub>), ktoré sa vypočítava nasledovne: : <math>M_\mathrm{W} = \frac{2}{3} \log{M_\mathrm{0}} - 6,06\,\!</math> kde '''M<sub>0</sub>''' je seizmický moment vyjadrený vzťahom: : <math>M_\mathrm{0} = \mu A D\,\!</math> * '''A''' je plocha porušenej časti zlomu * '''D''' je priemerná hodnota výslednej diskontinuity. === Energia zemetrasenia === Na odhad energie, uvoľnenej vo forme seizmických vĺn sa používa približný empirický vzorec: :<math>\log{E} = 4,8 + 1,5M_\mathrm{S}\,\!</math> Tento vzorec možno dobre využiť na porovnanie zemetrasení s magnitúdom x a x + 1. Energia zemetrasenia s magnitúdom x + 1 je väčšia 31,6-krát. Pri najväčšom známom zemetrasení v [[Čile]] v roku [[1960]] sa uvoľnilo (vo forme seizmických vĺn) miliónkrát viac energie, ako pri výbuchu [[Atómová bomba|atómovej bomby]] v [[Hirošima (mesto)|Hirošime]]. Je to najväčšie jednorazovo uvoľnené množstvo energie pri krátkodobom fyzikálnom procese na Zemi. == Meranie zemetrasení == [[Súbor:Kinemetrics seismograph.jpg|thumb|right|Záznamová časť seizmogramu]] {{Hlavný článok|Seizmometer}} Jediné záznamy o výskyte zemetrasenia predstavujú (ak nerátame ľudskými zmyslami pozorovateľné prejavy, tie však pre vyhodnotenie jeho intenzity nemajú žiaden význam) pre geofyzikov [[seizmogram]]y, ktoré sú zhotovované [[Seizmometer|seizmometrami]]. Seizmometer je zariadenie, využívajúce princíp [[Zotrvačnosť|zotrvačnosti]]. Konštrukciu jednoduchého seizmometra tvorí pevne ukotvený rám, na ktorom je zavesené [[kyvadlo]], potom zariadenie na prevod mechanického pohybu kyvadla na elektrický impulz a záznamové zariadenie. Po príchode seizmických vĺn dochádza k pohybu zeme a relatívnemu pohybu kyvadla voči rámu (prenesene voči zemi, kde je rám ukotvený). === Seizmické siete === Seizmogram zaznamenáva vertikálne aj horizontálne pohyby (v smere sever-juh a východ-západ) a predstavuje úplnú informáciu o pohybe [[pôda|pôdy]] na určitom mieste v určitom časovom intervale. Čo však nie je možné z takéhoto záznamu zistiť, je správanie sa seizmických vĺn medzi ohniskom zemetrasenia a umiestnením seizmogramu. Na takéto účely sa používa sústava viacerých seizmometrov – tzv. seizmická sieť. Na lokalizáciu ohniska zemetrasenia sú potrebné záznamy z najmenej troch seizmometrov (seizmických staníc), pričom ohnisko zemetrasenia sa nachádza v priesečníku kružníc, ktorých stred je definovaný polohou seizmickej stanice a polomer vzdialenosťou ohniska od stanice. Siete sa rozdeľujú na globálne, národné, regionálne a lokálne. Globálnu sieť seizmogramov predstavuje napr. [[Svetová sieť štandardných seizmografov]] (WWSSN), ktorá bola vybudovaná v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] a pozostáva z viac ako 100 seizmických staníc v 60 krajinách sveta. Národné siete sú zriaďované jednotlivými krajinami (niektoré už fungujú viac ako 100 rokov). Údaje národných sietí sa priebežne zasielajú a vyhodnocujú v medzinárodných centrách (napr. [[Medzinárodné seizmologické centrum]] v [[Newbury]] vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]]). Regionálne a lokálne siete (rozdiel je vo veľkosti monitorovanej plochy {{km2|100}} regionálnej až po {{km2|1}} lokálnej siete) slúžia na monitorovanie určitej oblasti (napr. okolia aktívneho zlomu, alebo dôležitých stavieb – elektrární, mostov, priehrad). == Následky zemetrasenia == [[Súbor:Izmit eart2.jpg|thumb|right|Zničené budovy v [[turecko]]m [[Izmit]]e v roku [[1999]]]] === Otrasy zemského povrchu === Pohyb pôdy na určitom mieste zemského povrchu je hlavným prejavom zemetrasenia, výsledkom týchto pohybov vo vzťahu k civilizácii je poškodenie budov a iných stavieb. Výška poškodenia závisí od niekoľkých faktorov – ohniska zemetrasenia, prostredia medzi ohniskom a danou lokalitou a od geologickej, príp. topografickej charakteristiky samotnej lokality. Pohyby pôdy najviac ovplyvňujú povrchové seizmické vlny (tzv. Rayleighove vlny). Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje intenzitu prejavov zemetrasenia v určitej lokalite sú geologické pomery a topografia povrchu. Nepríjemným javom je lokálne zosilnenie seizmických vĺn prechodom cez [[Vrstva (geológia)|vrstvy]] napr. nespevnených [[sediment]]ov (čo bolo príčinou katastrofického zemetrasenia, ktoré zasiahlo [[Mexiko|mexické]] hlavné mesto [[Mexiko (mesto)|Mexiko]] v roku [[1985]]). Iné lokálne zosilnenia predstavujú napr. zosilnenie na vrchole kopca, prechod seizmických vĺn z tvrdších do mäkších hornín. === Vibrácie Zeme === Veľké zemetrasenia (s magnitúdom M<sub>w</sub> > 6,5) [[Kmitanie|rozkmitajú]] teleso Zeme. Tento jav je známy ako '''EFO''' (z [[angličtina|angl.]] ''Earth's free oscillation'') a prvýkrát bol zdokumentovaný pri veľkom čilskom zemetrasení v roku [[1960]]. Zemské teleso kmitá sféroidálne (podobne ako kmitá futbalová lopta po náraze), radiálne (rytmické zväčšovanie a zmenšovanie povrchu Zeme) a toroidálne (dochádza k strižným pohybom paralelným k povrchu Zeme). === Sekundárne účinky zemetrasení === K sekundárnym prejavom zemetrasení patria [[cunami]] a rôzne [[zosuv]]y a [[zával]]y, skalné zrútenia, resp. zrútenia celých skalných a sutinových [[lavína|lavín]], [[bahnotok]]y, vznik [[puklina|trhlín]], alebo prepadov v pôde, ktoré môžu mať za následok ničivé požiare a záplavy spôsobené poškodením elektrického vedenia, resp. hrádzí, najmä v oblastiach, kde neboli stavby konštrukčne prispôsobené možným následkom zemetrasení. Príkladom môže byť zemetrasenie v San Franciscu roku 1906, kde najväčšie škody spôsobili požiare, ktoré v prevažne drevenom meste nastali po prerušení plynových potrubí. Správny výber bezpečných stavebných konštrukcií, ktorý by mal byť presne stanovený legislatívou, tak môže nebezpečenstvo sekundárnych efektov zemetrasení výrazne zredukovať. ==== Tsunami ==== [[Súbor:2004-tsunami.jpg|thumb|right|Cunami v [[Thajsko|Thajsku]] v roku [[2004]]]] {{Hlavný článok|Cunami}} Termín cunami označuje jednu alebo niekoľko po sebe idúcich vĺn na hladine [[More|mora]], ktoré vznikajú pri silnom podmorskom zemetrasení, podmorskom zosuve alebo dopade [[meteorit]]u do mora alebo jeho blízkosti. [[Energia]] cunami je konštantná a závisí od jej [[rýchlosť|rýchlosti]] a štvorca (druhej mocniny) jej výšky. Keď vlna dorazí k pobrežiu, jej výška rastie a rýchlosť klesá. [[Vlnová dĺžka]] cunami je veľmi veľká, v rade stoviek kilometrov, čo určuje jej správania. Vlna s tak dlhou vlnovou dĺžkou sa správa aj na voľnom [[oceán]]e ako v plytkej vode. Pri pobreží sa ale vlna značne spomalí. Kým na hlbokom mori je cunami ťažko pozorovateľné (zvyčajne má výšku v jednotkách až desiatkach cm), pri pobreží nahromadená energia zdvíha vlnu až do výšky {{m|30|m|w}} a viac. Vďaka veľmi dlhej vlnovej dĺžke na hlbokom mori môže cunami putovať tisíce kilometrov bez väčších strát energie. Najhoršie dôsledky zemetrasení v prímorských oblastiach spôsobujú práve vlny cunami. Cunami môže vzniknúť aj v dôsledku vzdialených zemetrasení, napr. zemetrasenia v Čile spôsobili cunami, ktoré zasiahli Havaj a Japonsko<ref name="McCall, 2005">McCall, G. J. H., 2005, Earthquakes. in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editori), Encyclopedia of Geology. Volume 5. Elsevier, Amsterdam, s. 318 – 330</ref>. ==== Ostatné sekundárne účinky zemetrasení ==== Veľmi nebezpečnými následkami zemetrasení sú [[požiar]]e. Nebezpečné sú najmä v oblastiach so sieťou [[plynové potrubie|plynových potrubí]] alebo v oblastiach s výstavbou drevených budov. Ich umocnenie spôsobuje narušenie [[vodovod|vodovodných potrubí]], ktoré sťažujú [[hasenie]] požiarov. Požiare zapríčinili najviac obetí pri zemetrasení v [[zemetrasenie v San Franciscu v roku 1906|San Franciscu]] (1906), [[zemetrasenie v Tokiu v roku 1923|Tokiu]] (1923) alebo [[zemetrasenie v Kóbe v roku 1995|Kóbe]] (1995)<ref name="McCall, 2005"/>. Skvapalnenie [[piesok|piesku]], [[silt]]u alebo [[íl]]ov je ďalším z faktorov zvyšujúcich škody po zemetraseniach. Seizmické vlny môžu mať za následok [[tixotropia|tixotropiu]] niektorých nespevnených sedimentov, ktoré môžu skvapalnieť. K takýmto škodám došlo počas zemetrasenia v [[Messina|Messine]] na Sicílii v roku 1908, kde zahynulo vyše 100 tisíc ľudí<ref name="McCall, 2005"/>. Podobné následky mali zemetrasenia v [[Mexiko (mesto)|Mexiku]] v roku 1985, kde došlo k znásobeniu zemetrasných vĺn 8 až 50-krát v dôsledku skvapalnenia [[jazero|jazerných]] sedimentov, na ktorých stálo mesto. Podobne boli znásobené následky zemetrasenia s magnitúdom 8,4 {{km|130|m}} od [[Anchorage]], ktorého obytná výstavba bola založená na tixotropických Bootleggerských íloch<ref name="McCall, 2005"/>. [[Zosuv]]y, [[skalné zrútenie|skalné zrútenia]] alebo prepadnutia podzemných priestorov (vrátane baní) sú tiež bežným javom súvisiacim so zemetraseniami, často sa prejavujú po hlavných otrasoch a dotrasoch. Veľmi nebezpečným sekundárnym efektom sú [[Choroba|nákazlivé choroby]] a vystavenie obyvateľstva nepriazni [[počasie|počasia]] po tom, čo veľké množstvo ľudí stratí strechu nad hlavou alebo je poškodená dôležitá infraštruktúra v krajine. Choroby sa šíria nielen kvôli nižším štandardom [[hygiena|hygieny]] pri prerušených vodovodných potrubiach, ale môžu byť tiež vážnym problémom najmä v tropických oblastiach, kde ľudia začnú používať provizórne, často znečistené zdroje [[voda|vody]]. Nákazlivé choroby sú tiež časté pri veľkom množstve obetí a mŕtvych tiel uväznených v troskách. Známa je napríklad epidémia [[cholera|cholery]] po [[Zemetrasenie na Haiti 12. januára 2010|zemetrasení na Haiti]] v roku 2010. Iným problémom bola nadchádzajúca zima po [[Zemetrasenie v Arménsku v roku 1988|zemetrasení v Spitaku]] v Arménsku v roku 1988, kde veľkému množstvu ľudí bez strechy nad hlavou chýbalo teplé oblečenie alebo zateplené stany. Zemetrasenie môže mať za následok celkové odrezanie oblasti od zásobovania a štátnej moci. V mnohých oblastiach musí po zemetraseniach zaisťovať poriadok armáda aby ochránila postihnuté obyvateľstvo a jeho majetok pred [[rabovanie|rabovaním]]. == Predpovedanie zemetrasení == Predpovedanie zemetrasení v určitom čase na určitom mieste je takpovediac nereálna záležitosť. Aj keď existujú určité náznaky ako zmeny [[Elektromagnetické pole|elektromagnetického poľa]] Zeme, zvýšený únik [[radón]]u, zníženie hladiny [[Podzemná voda|podzemných vôd]], alebo anomálne správanie sa zvierat, tieto javy nie sú pravidelným sprievodcom zemetrasení, preto na nich založené predpovede sú často nepresné (a často hraničia až so šarlatánstvom). Seizmológovia oveľa radšej používajú mapy seizmických rizík s uvedením pravdepodobnosti výskytu zemetrasenia v určitom čase na určitom mieste – to však už nejde o predpoveď. V Číne úspešne predpovedali príchod zemetrasenia v roku [[1975]] na základe pozorovania zmien hladiny spodných vôd, zmien v správaní sa zvierat a meraní predtrasov. No už v roku [[1976]] vôbec nezachytili príznaky zemetrasenia v [[Tangšan]]e, ktoré si vyžiadalo cez 240 000 obetí (podľa niektorých zdrojov až niečo cez pol milióna). Zmeny v chemickom zložení [[minerál]]ov deformačnej zóny, resp. zmeny fyzikálnych vlastností hornín by boli dobrým indikátorom budúceho zemetrasenia, no ich sledovanie je prakticky nerealizovateľné. Ak uvážime dĺžku zlomovej zóny niekoľko sto kilometrov, je takáto akcia nad možnosti vedeckých kapacít. Negatívne tiež vystupuje fakt, že väčšina zlomov je lokalizovaná pod zemským povrchom a odber vzoriek by bol dosť problematický. Jediná použiteľná metóda je detekcia [[P vlna|primárnych vĺn]], ktoré sú nedeštruktívne a sú rýchlejšie ako [[S vlna|sekundárne]]. No príchod ničivých S vĺn sa oneskoruje (v závislosti od vzdialenosti od ohniska a hĺbky zemetrasenia) len o niekoľko sekúnd (v prípade vzdialených zemetrasení o desiatky sekúnd). Napriek tomu existujú patentované technológie na varovanie pred zemetraseniami založené na tomto princípe, známa ako Quake Guard alebo Quake Alarm. === Seizmické ohrozenie === [[Súbor:Gshap north europe.jpg|thumb|Mapa seizmickej záťaže strednej a severnej Európy]] Seizmické ohrozenie predstavuje pravdepodobnosť výskytu seizmickej aktivity určitej úrovne na určitej lokalite v určitom čase. Odvodená veličina je '''seizmické riziko''', ktoré určuje pravdepodobnosť vzniku škody pri seizmickom ohrození a '''seizmicita''' je pravdepodobnosť výskytu zemetrasenia s určitým magnitúdom v určitom čase v určitej zóne. Pre účely stavebných noriem o seizmických zaťaženiach je seizmické ohrozenie charakterizované hodnotami špičkového zrýchlenia (v m/s<sup>2</sup>). Voľba času v definícii závisí od charakteru (a životnosti) stavieb. Pre bežné stavby je na 90% pravdepodobnosť nepresiahnutia zvolenej úrovne seizmického pohybu záujmovým obdobím 50 rokov (pre lokality jadrových elektrární až 1 000 rokov). Na Slovensku sa seizmické zaťaženie stavebných konštrukcií bežných stavieb riadi normou STN 730036. V krajinách s veľkým výskytom veľkých zemetrasení má určenie seizmického ohrozenia význam aj pre civilnú ochranu. Na základe hodnôt jednotlivých charakteristík seizmického ohrozenia sa vypracovávajú štúdie seizmického rizika (pri určitej hodnote seizmického pohybu), čo pomáha pri plánovaní a organizácii záchranných prác. ==== Seizmické ohrozenie Slovenska ==== Zemetrasenia sú na [[Slovensko|Slovensku]] pomerne ojedinelým javom, v porovnaní s [[Poľsko]]m a [[Česko]]m je miera seizmického ohrozenia väčšia a považovaná za strednú. Od roku [[1043]] je na území Slovenska evidovaných viac ako 650 zemetrasení s makro seizmickými prejavmi. Najsilnejšie boli zemetrasenia v rokoch [[1443]] (s epicentrom na strednom Slovensku – oblasť [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]] a [[Kremnica|Kremnice]]), [[1763]] ([[Zemetrasenie v Komárne v roku 1763|epicentrum v Komárne]]) a [[1906]] ([[Zemetrasenie pri Dobrej Vode 10. januára 1906|epicentrum v Dobrej Vode]]).<ref>Vladár, J. a kolektív, 1982; ''[[Encyklopédia Slovenska]] VI. zväzok T – Ž.'' [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, s. 559 – 560</ref> Pre posledné uvedené zemetrasenie existujú aj seizmické záznamy – otrasená oblasť zasahovala do [[Rakúsko|Rakúska]], [[Maďarsko|Maďarska]] a [[Česko|Česka]]. V [[Západné Karpaty|Západných Karpatoch]] sú zemetrasenia tektonickými dozvukmi [[terciér|treťohornej]] horotvornej činnosti súvisiacej so zrážkou bloku [[Alcapa]] a [[Európska platforma|Európskej platformy]] a tiež v dôsledku poklesu [[Panónska panva|Panónskej panvy]]. Na základe údajov seizmogramov, ako aj geologického prieskumu bolo na území Slovenska vyčlenených 6 ohniskových zón: oblasť [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] od [[Bratislava|Bratislavy]] po [[Vrbové]] (najmä [[Pernek]]-[[Modra]], Dobrá Voda); oblasť [[Trenčín]]-[[Žilina]]; oblasť [[Tatry|Tatier]], [[Podhalie|Podhalia]], stredného a severného [[Spiš (región)|Spiša]]; oblasť [[Komárno|Komárna]]; oblasť Stredného Slovenska okolo [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]; a oblasť [[Zemplín (slovenský región)|Zemplína]] a [[Slanské vrchy|Slanských vrchov]]<ref>Madarás, J., Fojtíková, L., 2009, [http://www.geologickykongres.eu/SGK09/abstrakty/Madaras_SGK09.pdf Seizmická aktivita na Slovensku vo vzťahu k tektonike.]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} in Zborník abstraktov Spoločného geologického kongresu Slovenskej a Českej geologickej spoločnosti. ŠGÚDŠ, Bratislava, s. 120 – 121</ref>. === Predchádzanie zemetraseniam === V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch minulého storočia]] prebehol v [[Denver]]i v americkom štáte [[Colorado (štát USA)|Colorado]] pokus, pri ktorom boli do zlomovej zóny navŕtané vrty, do ktorých bola napumpovaná [[voda]]. Výsledkom tohto experimentu bola séria menších zemetrasení. Experiment bol založený na tom, že voda ako ''„mazivo“'' znížila trenie v kontaktnej zóne horninových blokov, čím došlo k ich uvoľneniu. Cieľom bolo poukázať na možnosti znižovania rizika, resp. znižovania veľkosti zemetrasenia. Bohužiaľ daný proces je z vyššie uvedených dôvodov (hĺbka zlomu – najhlbší vrt na Zemi má len niečo cez {{km|12|m}} – {{m|12262|m}}, lokalita polostrov [[Kola (polostrov)|Kola]] v [[Rusko|Rusku]], {{km|10|m}} západne od mesta [[Zapoľarnij]]) použiteľný iba vo veľmi obmedzenom okruhu potenciálnych ohnísk. == Veľké zemetrasenia == V nasledujúcich tabuľkách je uvedených desať najväčších zemetrasení, spracovaných podľa [[Geologická služba Spojených štátov|USGS]] od roku [[1900]]. Absolútne najväčším zemetrasením, čo sa týka počtu obetí, bolo zemetrasenie v roku [[1556]] v [[Čína|Číne]], kde zahynulo približne 830 000 ľudí. === Podľa počtu obetí (10 najväčších) === {| class="wikitable" align="center" width="100%" |- | width="5%" align="left" bgcolor="#77bbdd" |Pozícia ! width="55%" align="left" bgcolor="#77bbdd" |Lokalita ! width="15%" align="right" bgcolor="#77bbdd" |Počet obetí ! width="5%" align="right" bgcolor="#77bbdd" |Magnitúdo ! width="20%" align="right" bgcolor="#77bbdd" |Dátum |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |1. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Čína]], [[Tang-šan]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |255 000 * | align="right" bgcolor="#ccddee" |7,5 | align="right" bgcolor="#ccddee" |27. júl 1976 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |2. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Indický oceán]], severne od [[Sumatra|Sumatry]], pozri [[zemetrasenie v Indickom oceáne 26. decembra 2004|zemetrasenie v Indickom oceáne v roku 2004]] | align="right" bgcolor="#eeeeee" |227 898 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |9,1 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |26. december 2004 |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |3. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Čína]], [[Ning-šia]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |200 000 | align="right" bgcolor="#ccddee" |7,8 | align="right" bgcolor="#ccddee" |16. december 1920 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |4. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Haiti (štát)|Haiti]], [[Port-au-Prince]], pozri [[Zemetrasenie na Haiti 12. januára 2010|zemetrasenie v Haiti na roku 2010]] | align="right" bgcolor="#eeeeee" |230 000 ** | align="right" bgcolor="#eeeeee" |7,0 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |12. január 2010 |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |5. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Japonsko]], [[Kantó (región)|Kantó]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |142 800 | align="right" bgcolor="#ccddee" |7,9 | align="right" bgcolor="#ccddee" |1. september 1923 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |6. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Sovietsky zväz]] (dnes [[Turkménsko]], [[Ašchabad]]) | align="right" bgcolor="#eeeeee" |110 000 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |7,3 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |5. október 1948 |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |7. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Čína]], východný S'-čchuan, pozri [[zemetrasenie v S’-čchuane v roku 2008]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |87 587 | align="right" bgcolor="#ccddee" |7,9 | align="right" bgcolor="#ccddee" |12. máj 2008 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |8. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |severný [[Pakistan]] | align="right" bgcolor="#eeeeee" |86 000 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |7,6 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |8. október 2005 |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |9. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Taliansko]], [[Messina]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |72 000 | align="right" bgcolor="#ccddee" |7,2 | align="right" bgcolor="#ccddee" |28. december 1908 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |10. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Peru]] | align="right" bgcolor="#eeeeee" |70 000 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |7,9 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |31. máj 1970 |} * <nowiki>*</nowiki> Tieto čísla boli uvedené čínskou vládou, celkový počet obetí sa však podľa USGS odhaduje až na 655 000. * <nowiki>**</nowiki> Konečný počet obetí zatiaľ nebol stanovený. === Podľa intenzity (10 najväčších) === 10 najväčších zemetrasení zaznamenaných od roku 1900<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Largest Earthquakes in the World Since 1900 | url = http://earthquake.usgs.gov/earthquakes/world/10_largest_world.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 02.11.2010 | dátum prístupu = 09.09.2011 | vydavateľ = earthquake.usgs.gov | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref>: {| class="wikitable" align="center" width="100%" |- | width="5%" align="left" bgcolor="#77bbdd" |Pozícia ! width="55%" align="left" bgcolor="#77bbdd" |Lokalita ! width="5%" align="right" bgcolor="#77bbdd" |Magnitúdo ! width="20%" align="right" bgcolor="#77bbdd" |Dátum ! width="15%" align="right" bgcolor="#77bbdd" |Počet obetí |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |1. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Čile]], na pobreží južnej časti, neďaleko mesta Concepción | align="right" bgcolor="#ccddee" |9,5 | align="right" bgcolor="#ccddee" |22. máj 1960 | align="right" bgcolor="#ccddee" |~ 2 000 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |2. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Aljaška]], [[Ostrov Princa Wiliama]] | align="right" bgcolor="#eeeeee" |9,2 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |28. marec 1964 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |128 |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |3. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Indický oceán]], neďaleko západného pobrežia severnej časti ostrova [[Sumatra]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |9,1 | align="right" bgcolor="#ccddee" |26. december 2004 | align="right" bgcolor="#ccddee" |227 898 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |4. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Sendai]], [[Japonsko]], pozri [[zemetrasenie a cunami v Tóhoku]] | align="right" bgcolor="#eeeeee" |9,0 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |11. marec 2011 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |15 057 * |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |5. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Kamčatka]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |9,0 | align="right" bgcolor="#ccddee" |4. november 1954 | align="right" bgcolor="#ccddee" |0 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |6. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Tichý oceán]], neďaleko pobrežia [[Ekvádor]]u | align="right" bgcolor="#eeeeee" |8,8 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |31. január 1906 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |~ 1 500 |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |7. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Zemetrasenie v Čile 27. februára 2010|Maule]], [[Čile]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |8,8 | align="right" bgcolor="#ccddee" |27. február 1906 | align="right" bgcolor="#ccddee" |~ 500 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |8. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Aleuty]], [[Rat Island]] | align="right" bgcolor="#eeeeee" |8,7 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |4. február 1965 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |0 |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |9. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Indický oceán]], neďaleko severného pobrežia ostrova [[Sumatra]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |8,6 | align="right" bgcolor="#ccddee" |28. marec 2005 | align="right" bgcolor="#ccddee" |1 000 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |10. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Tibet (autonómna oblasť)|Tibet]] | align="right" bgcolor="#eeeeee" |8,6 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |15. august 1950 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |780 |} * <nowiki>*</nowiki> Počet obetí ešte nie je konečný. == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[zoznam zemetrasení]] * [[seizmogram]] * [[seizmometer]] * [[seizmická vlna]] * [[zlom (geológia)]] * [[platňová tektonika]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Earthquakes|štítok=zemetrasenia}}. == Externé odkazy == * [http://earthquake.usgs.gov/ earthquake.usgs.gov] – stránka USGS venovaná seizmickým rizikám * [http://www.agu.org www.agu.org] – americká únia geofyzikov * [http://www.iris.iris.edu/sumatra/free_oscillations_second.htm www.iris.iris.edu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080604091240/http://www.iris.iris.edu/sumatra/free_oscillations_second.htm |date=2008-06-04 }} – EFO pozorované pri zemetrasení na Sumatre v 2004 * http://www.emsc-csem.org/ – European-Mediterranean Seismological Centre == Zdroje == {{Portál|Vedy o Zemi}} * Beazley, Mitchell, Anatómia Zeme, Mladé letá, Bratislava, 1988 * Masuda, K., Laboratory Studies on the Role of the Crustal Fluids in Micromechanics of Earthquake Generation Processes, American Geophysical Union, Fall Meeting 2005 * [[Peter Moczo|Moczo]], P., Labák, P., Zemetrasenia a seizmické ohrozenie, Geofyzikálny ústav SAV, 2000 * Roig Silva, C., Goldsby, D. L., Di Toro, G., Tullis, T. E., The Role of Silica Content in Dynamic Fault Weakening Due to Gel Lubrication, American Geophysical Union, High-Velocity Friction and Earthquake Generation Processes I Meeting * {{preklad|en|Earthquake prediction|213684746|en|Earthquake|213663561|en|Kola Superdeep Borehole|216971295}} [[Kategória:Zemetrasenia| Zemetrasenie]] [[Kategória:Seizmológia]] [[Kategória:Prírodné katastrofy]] mysxjdcy6ge1bkgxt49phraixd2mgt3 8205724 8205723 2026-04-29T13:12:15Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-25906-68|~2026-25906-68]] ([[User_talk:~2026-25906-68|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Teslaton 8173922 wikitext text/x-wiki {{Najlepší článok}} [[Súbor:World seismicity SK.jpg|thumb|Výskyt zemetrasení na svete s farebným odlíšením hĺbky ohniska]] '''Zemetrasenie''' je vonkajší prejav náhleho uvoľnenia nahromadenej [[Mechanická energia|mechanickej energie]] v [[Litosféra|litosfére]] (v [[Zemská kôra|kôre]] a vo [[Zemský plášť|vrchnom plášti]]). Vyše 90 % zemetrasení je spôsobených [[Platňová tektonika|tektonickými pohybmi]] zeme, zvyšok pripadá na [[Sopečná činnosť|vulkanizmus]], zrútenie veľkých podzemných dutín (napr. stropov [[Jaskyňa|jaskýň]]) alebo skalných masívov, ako aj na činnosť človeka (banská činnosť, explózie, atď.). Zemetrasenia sa zaznamenávajú [[Seizmometer|seizmometrami]] umiestnenými v tzv. seizmologických staniciach alebo povrchových baniach. Ročne je takto zaznamenaných na [[Zem]]i niekoľko miliónov zemetrasení, no len nepatrná časť z nich (približne 30 000) má aj účinky, postrehnuteľné zmyslami človeka. == Rozdelenie == * Podľa pôvodu<ref>Reichwalder, P., Jablonský, J., 2003, ''Všeobecná geológia 2.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 499 s.</ref> **'''tektonické zemetrasenia''' – sú spôsobené nevratným posunom horninových blokov na [[Tektonický zlom|tektonickom zlome]] a následným vyžiarením [[Seizmická vlna|seizmických vĺn]], pričom dochádza k odstráneniu (či už úplnému, alebo len čiastočnému) [[Mechanické napätie|napätia]] a [[Deformácia (mechanika)|deformácie]], ktoré bolo nahromadené na zlome a v jeho okolí ** '''vulkanické zemetrasenia''' – sú bezprostredne späté s [[Sopečná činnosť|vulkanizmom]], konkrétne s hromadením a pohybom [[Magma|magmy]] v [[Magmatický krb|magmatickom rezervoári]], ako aj pri jej výstupe sopečným komínom do [[Sopečný kráter|krátera]] ** '''závalové zemetrasenia''' – sú spôsobené zrútením stropov [[Jaskyňa|jaskýň]], masívnymi [[Zosuv svahu|zosuvmi]], banskými závalmi a pod. ** '''antropogénne zemetrasenia''' – sú spôsobené ľudskou činnosťou, patria sem zemetrasenia spôsobené explóziami (výbuchy [[Jadrová zbraň|jadrových zbraní]]), naplnením väčších [[Priehradná nádrž|priehradných nádrží]] a pod. * Podľa hĺbky ** '''plytké''' (do {{km|70|m}}) – takýchto zemetrasení je cez 81 % z celkového počtu ** '''stredne hlboké''' (70 až {{km|300|m}}) – 11 % ** '''hlboké''' (300 až {{km|700|m}}) – 8 % == Výskyt zemetrasení == [[Súbor:Benioff zone.PNG|thumb|right|Benioffova zóna]] Zemetrasenia tektonického pôvodu sa vyskytujú v miestach s poruchami [[Zemská kôra|zemskej kôry]] (nazývaných aj zlomy alebo dislokácie), kde dochádza k pohybu jednotlivých horninových blokov. Veľká väčšina takýchto zlomov je umiestnená na okrajoch [[Tektonická platňa|tektonických platní]], kde dochádza k ich [[Platňová tektonika#Typy okrajov|interakcii s inými platňami]]. Viac ako 75 % tektonických zemetrasení sa odohrá v pásme, ohraničujúcom [[Tichý oceán|Pacifik]], tzv. [[Ohnivý kruh|Ohnivom kruhu]]. Ďalších 15 – 20 % v zóne, tiahnúcej sa od [[Azory|Azor]] cez Severnú [[Afrika|Afriku]], [[Stredozemné more]], [[Apeninský polostrov]], [[Alpy]], [[Dinárske vrchy|Dináre]], [[Turecko]], [[Irán]] a [[Himaláje]], teda podstate v zóne [[Alpínske vrásnenie|Alpsko-himalájskeho vrásnenia]]. Ostatné tektonické zemetrasenia pripadajú na tektoniku [[Stredooceánsky chrbát|stredooceánskych chrbtov]] a vnútroplatňové zemetrasenia. Masívny výskyt zemetrasení v [[Platňová tektonika#Konvergentné okraje|konvergentných]], [[Platňová tektonika#Divergentné okraje|divergentných]] a [[Platňová tektonika#Transformné okraje|transformných okrajoch]] tektonických platní je jedným z faktorov podporujúcich teóriu platňovej tektoniky. Jednotlivé typy okrajov a ich interakcie produkujú charakteristické zemetrasenia (napr. zemetrasenia [[Platňová tektonika#Transformné okraje|transformých okrajov]] majú ohniskovú hĺbku približne {{km|100|m}}, v prípade [[Platňová tektonika#Konvergentné okraje|konvergentných okrajov]] je charakteristický výskyt hlbších zemetrasení, lemujúcich poklesávajúcu platňu – tzv. [[benioffova zóna]]). == Indukovaná seizmicita == Aj keď väčšina zemetrasení vzniká v dôsledku prirodzeného pohybu tektonických platní, môže vznik zemetrasení ovplyvňovať aj ľudská aktivita. Medzi štyri najbežnejšie príčiny patria: naplnenie veľkých (najmä hlbokých) vodných diel, injektáž väčšieho objemu kvapalín do vrtov, podpovrchová ťažba nerastných surovín, hlavne pri ťažbe pomocou pomocných pilierov alebo pri ťažbe ropy.<ref name="Ondrášik et al">Ondrášik, R., Vlčko, J., Fendeková, M., 2011, ''Geologické hazardy a ich prevencia.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 286 s.</ref> Indukovaná seizmicita, ako je označovaná skupina otrasov zemskej kôry spôsobená ľudskou činnosťou je najčastejšie vyvolávaná napĺňaním [[vodné dielo|vodných diel]], hlavne [[priehrada|priehrad]] s výškou vodného stĺpca presahujúcou {{m|100|m}}<ref name="Ondrášik et al"/>. Známe je napríklad z priehrady [[Kojna]] v [[India|Indii]] (10. december 1967). Vtláčaním tekutých látok do zemskej kôry je možné tiež dosiahnuť zvýšenie seizmickej aktivity. Takéto prípady sú známe napr. z oblasti [[Bazilej]]a v [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], kde bola do granitového masívu vháňaná voda, ktorá mala spôsobiť jeho väčšie rozpukanie a po svojom zohriatí vo väčšej hĺbke zároveň následne slúžiť ako zdroj energie<ref>Deichmann, N., Evans, K. F., [http://www.emsc-csem.org/Files/docs/esc2010/abstract/injection.pdf Injection-induced seismicity: Placing the problem in perspective.] ESC 2010 6. – 10. september 2010, Montpellier, France – Keynotes, s. 36 – 37</ref>. Vznik umelých zemetrasení môže pri väčšej zmene hydraulických pomerov zapríčiniť aj zvýšená náchylnosť hornín na prienik vody dovnútra masívu a prítomnosť zlomov<ref name="Ondrášik et al"/>. Seizmicita spôsobená ťažbou nerastných surovín je spôsobená prerozdeľovaním napätí odstránenia hornín, či už v podzemných alebo povrchových ťažobných priestoroch. Zemetrasenia tohto typu sú pomerne slabé (maximálne magnitúdo 2 – 4,6), a plytké. Tieto zemetrasenia môžu byť potenciálne nebezpečné, väčšina z nich má však príliš malú intenzitu. Seizmicitu môžu zvyšovať aj ďalšie ťažobné zásahy ako odčerpávanie [[ropa|ropy]] alebo [[zemný plyn|plynu]] z podložných hornín. Tieto zemetrasenia môžu v extrémnych prípadoch spôsobovať škody na majetku. Indukovaná seizmicita pri ťažbe ropy a plynu je sledovaná preto sledovaná, v niektorých oblastiach je potrebné vháňať namiesto vyťažených surovín do horninového prostredia späť vodu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Induced Seismicity - Oil & Gas | url = http://esd.lbl.gov/research/projects/induced_seismicity/oil%26gas/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.10.2011 | vydavateľ = esd.lbl.gov | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110822112738/http://esd.lbl.gov/research/projects/induced_seismicity/oil%26gas/ | dátum archivácie = 2011-08-22 }}</ref>. == Mechanizmus zemetrasenia == {{Hlavný článok|Zlom (geológia)}} [[Súbor:Tipos de fallas.png|thumb|Schéma mechanizmu pohybov horninových blokov na zlomovej zóne (zjednodušene)<br />A. Násun<br />B. Pokles<br />C. Smerný posun.]] Väčšina zemetrasení sa vyskytuje na aktívnych zlomoch. [[Tektonický zlom|Zlom]] predstavuje oslabenú zónu medzi dvoma blokmi hornín, tvorenú dynamicky [[Metamorfóza (geológia)|metamorfovanými]] horninami ([[mylonit]]mi, [[tektonit]]mi až [[pseudotachylit]]mi). Hrúbka zlomu je len niekoľko metrov, v porovnaní s jeho dĺžkou (až niekoľko sto kilometrov) je zanedbateľná. Zlomy sa vyskytujú na okrajoch [[Tektonická platňa|litosférických platní]], ale aj v ich vnútri. Niektoré vystupujú na povrch Zeme, no väčšina sa nachádza pod povrchom. Jednotlivé horninové bloky sa pohybujú pozdĺž zlomu rôznymi rýchlosťami (rýchlosť pohybu je od niekoľko milimetrov až po centimetre za rok, smer pohybu je protismerný, prípadne rovnobežný s rozdielnymi rýchlosťami jednotlivých blokov). Ak dôjde k ich zakliesneniu (v dôsledku zložiek síl kolmých na zlom, [[Trenie|trenia]] a nerovností povrchov blokov), [[kinetická energia]] pohybu sa mení na [[Potenciálna energia|potenciálnu]] a dochádza k deformácii zakliesnenej časti a jej okolia, pretože zvyšok bloku sa naďalej pohybuje. Na tento mechanizmus sa prišlo pri meraní mechanického napätia okolo zlomu. Pred zemetrasením boli horniny v blízkosti zlomu napäté a rôzne poohýbané. Po zemetrasení ich ohyb zanikol, z čoho možno usudzovať, že uvoľnenie tejto energie zodpovedá samotnému zemetraseniu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Nelson, S. A. | titul = Earthquakes | url = http://earthsci.org/education/teacher/basicgeol/earthq/earthq.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.09.2011 | vydavateľ = earthsci.org | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Trecie sily môžu byť oslabované [[silikagél]]om, ktorý vzniká reakciou [[Oxid kremičitý|oxidu kremičitého]] s vodou a pôsobí ako mazivo. Platí všeobecný vzťah, že so zvyšovaním obsahu SiO<sub>2</sub> v hornine (horniny ako [[granit]] a [[gabro]]) klesá trenie v horninových blokoch. Proces kumulácie potenciálnej energie je pomalý, trvá niekoľko desiatok (stoviek) rokov, pričom dochádza k fyzikálnym a chemickým zmenám na zlomovej ploche. Faktorom, ktorý hrá dôležitú úlohu pri spúšťaní zemetrasenia je [[voda]]. Jej uvoľňovaním (napr. [[Dehydratácia|dehydratáciou]] [[serpentinit]]u) a následným tlakovým nasýtením zakliesnenej časti v nej vytvára [[puklina|mikrotrhliny]]. Nárast počtu mikrotrhlín má za následok prekročenie [[Medza pevnosti|medze pevnosti]] horniny a vzniká trhlina. Zakliesnuté bloky sa nevratne posunú do novej polohy a vyžiaria sa [[Seizmická vlna|seizmické vlny]], ktoré generuje celá porušená oblasť (trhlina, [[ohnisko zemetrasenia]]). Miesto výskytu trhliny sa nazýva [[ohnisko zemetrasenia|hypocentrum]] a kolmý priemet hypocentra na povrch Zeme je [[epicentrum (zemetrasenie)|epicentrum]] zemetrasenia. Jednotlivé horninové bloky sa po uvoľnení napätia nemusia dostať do polôh, kde by boli, keby nedošlo k zakliesneniu. Rozdiel medzi vzdialenosťou bodov pred a po zemetrasení sa nazýva [[diskontinuita]] v posunutí. Jej veľkosť je rádovo v metroch, pri najväčších zemetraseniach približne {{m|10|m}}. Rýchlosť posunu bloku sa nazýva '''rýchlosť posunutia''' a čas, po ktorý sa tento posun odohral je '''nábehový čas'''. Z hypocentra sa trhlina šíri po deformovanej zlomovej ploche všetkými smermi, kým nenarazí na voľný povrch, alebo na miesta s deformáciou nepostačujúcou na šírenie trhliny. Miesta, kde sa šírenie trhliny zastaví, môžu energiu akumulovať a stať sa miestom menších zemetrasení, tzv. [[dotras]]ov. [[Predtras]]y sú naopak menšie zemetrasenia, ktoré predchádzajú hlavnému otrasu. Ich vznik je pripisovaný existencii miest s veľmi veľkým napätím, ktorého uvoľnenie sa nerozšíri na celú zlomovú plochu. Ak je zlom nehomogénny a neudrží kumuláciu napätia, dochádza k [[Zemetrasný roj|zemetrasným rojom]] – sérii slabších zemetrasení v relatívne krátkom čase (týždne až mesiace). Viacnásobné zemetrasenie nastáva, ak v krátkom časovom slede (sekundy až minúty) dôjde na zlome k sérii izolovaných zemetrasení. Zemetrasenie nie je jedinou udalosťou na zlome – je len epizódou tektonického vývoja oblasti. Po uvoľnení nahromadenej energie (predtrasmi, hlavným zemetrasením a dotrasmi) sa celý cyklus opakuje. Hypocentrum a porušená časť zlomovej plochy však spravidla nebýva zhodná s predchádzajúcim zemetrasením. === Seizmické vlny === [[Súbor:Earthquake wave paths SK.png|thumb|right|Šírenie priestorových [[Seizmická vlna|zemetrasných vĺn]] zemským telesom]] {{Hlavný článok|Seizmická vlna}} Seizmické vlny sú [[Elastická vlna|elastické vlny]] šíriace sa v zemskom telese, ktoré sú vyžarované v dôsledku šírenia sa trhliny na zlome. Sú jedným z prejavov zemetrasenia a pripadá na ne asi 30 % celkovej uvoľnenej energie (zvyšok sa spotrebuje posunom blokov, premenou energie na teplo a procesmi drvenia a premeny hornín). Okrem zemetrasenia ich môžu generovať aj [[Fázová premena|fázové prechody]] v zemskom vnútri, dopady [[meteorit]]ov, [[Zosuv svahu|svahové zosuvy]], ako aj ľudská činnosť (doprava, štarty rakiet, výbuchy a pod.). Výskum šírenia seizmických vĺn ma význam pre poznanie mechanizmu zemetrasenia a účinkov zemetrasení. Výskum priestorových vĺn poskytuje informácie o zemskom vnútre (seizmický model Zeme je najpresnejší). Dva základné typy seizmických sú povrchové a objemové seizmické vlny. Povrchové vlny sa šíria len v blízkosti zemského povrchu (majú amplitúdy nenulové len do určitej hĺbky, táto hĺbka závisí od periódy – napr. dlhoperiodické povrchové seizmické vlny s periódou okolo 200 s zasahujú do [[Zemský plášť|vrchného plášťa]]). Rozdeľujú sa na [[Raileyghova vlna|Raileighove]] a [[Loveova vlna|Loveove]]. Priestorové vlny sa môžu šíriť objemom zemského telesa a rozdeľujú sa na [[P-vlna|primárne]] (alebo P-vlny, pozdĺžne vlny), ktoré sa šíria celým telesom Zeme a [[S-vlna|sekundárne]] (S-vlny, priečne vlny), ktoré neprechádzajú tekutým [[Zemské jadro|vonkajším jadrom Zeme]]<ref>Lowrie, W., 2007, ''Fundamentals of Geophysics Second Edition.'' Cambridge University Press, Cambridge, s. 136</ref>. Ako sa seizmické vlny šíria telesom (resp. po povrchu) Zeme, dochádza k ich postupnému [[Kmit#Tlmené kmity|tlmeniu]], t. j. premene mechnickej energie na iné formy a tým k postupnému zmenšovaniu ich amplitúdy počas šírenia. Je to dôsledok [[Druhá termodynamická veta|druhého termodynamického zákona]], z ktorého vyplýva, že mechanická energia sa postupne mení na [[teplo]]. === Fokálny mechanizmus === [[Súbor:Focal mechanism 01.jpg|náhľad|(a) Diagram znázorňujúci smer pohybu častíc pri iniciálnom pohybe na východo-západne orientovanom zlome (b) Zobrazenie tenzných (T) a kompresných (C) sektorov na loptovom diagrame. Bez poznatku o tom, kde sa nachádza zlom (znázornený na obr. (a)) by nebolo možné určiť či došlo k pohybu na V-Z alebo S-J orientovanom zlome, ktoré by teoreticky mohli generovať totožne orientované seizmické vlny.]] Pre seizmológov je dôležité poznať pri zemetrasení smer pohybu oboch blokov, ako aj orientáciu zlomovej plochy. Tieto parametre sa označujú ako [[fokálny mechanizmus]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Focal Mechanisms | url = http://earthquake.usgs.gov/learn/topics/beachball.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 28.04.2010 | dátum prístupu = 17.09.2011 | vydavateľ = earthquake.usgs.gov | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref>. Pomocou fokálneho mechanizmu zemetrasenia možno popísať neelastickú deformáciu v oblasti, kde zemetrasenie vzniklo. Fokálny mechanizmus býva znázorňovaný na tzv. loptových diagramoch. Tieto diagramy možno získať tak, že kolmo na hypocentrum zemetrasenia a zároveň kolmo na smer pohybu blokov – [[zlom (geológia)|zlom]], je preložená myslená rovina, ktorá rozdelí priestor na 4 [[kvadrant]]y. Tieto kvadranty vymedzia dve protiľahlé oblasti, v ktorých dochádza ku [[kompresia|kompresii]] a dve oblasti, kde dochádza k [[extenzia|extenzii]]<ref>Marko, F., 2000, ''Štruktúrna geológia II. Úvod do deformačnej analýzy.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 124 s.</ref>. Na zistenie, v ktorej oblasti prebieha tenzia a kde kompresia, je potrebné poznať niektoré informácie zo seizmogramov ale aj geológiu oblasti, hlavne orientáciu zlomu, na ktorom došlo k pohybom. Oblasti, kde bol ako prvý zaznamenaný nástup [[Seizmická vlna|P-vĺn]] v kladnom zmysle (hore) sa nachádzajú v kompresnom sektore, naopak ak bol nástup vlny záporný (dole) ide o dilatačný segment<ref>Lillie, R. J., 1999, Whole Earth Geophysics An Introductory Textbook for Geologists and Geophysicists. Prentice Hall, Upper Saddle River, s. 197</ref>. [[Súbor:Focal Mechanisms.svg|náhľad|Diagramy fokálnych mechanizmov pre rôzne orientované zlomy]] == Energia zemetrasenia a jeho veľkosť == Energiu uvoľnenú zemetrasením, resp. tú jej časť, ktorá sa vyžiari seizmickými vlnami zaznamenávajú [[Seizmometer|seizmometre]] na [[seizmogram]]y. Účinky na ľudí a stavby merajú makroseizmické stupnice intenzity a na odhad veľkosti uvoľnenej energie sa používa magnitúdo a seizmické momenty. === Makroseizmické účinky zemetrasenia === [[Súbor:Sichuan earthquake building collasped..JPG|thumb|right|Budova poškodená zemetrasením v [[Zemetrasenie v S’-čchuane v roku 2008|Číne]] v roku [[2008]]]] Makroseizmické účinky zemetrasenia sú tie účinky zemetrasenia, ktoré sa prejavujú na prírode, stavbách a ľuďoch na určitej lokalite. Sú definované tzv. makroseizmickou intenzitou, ktorá je určovaná stupňami [[Makroseizmická stupnica|makroseizmickej stupnice]]. Jeden stupeň takejto stupnice je charakterizovaný súborom pozorovateľných príznakov. Napríklad stupeň tri v Mercalliho stupnici je charakterizovaný slabými otrasmi, ktoré môžu pocítiť ľudia na vyšších poschodiach budov, prípadne rozkývu visiace predmety (lustre a pod.), kým dvanásty, posledný stupeň tejto stupnice je charakterizovaný deštrukciou všetkých stavieb, zdvíhaním, príp. poklesmi povrchu Zeme, vznikom trhlín. V súčasnosti sa používajú 12-stupňové stupnice ([[Mercalli-Cancani-Siebergova stupnica|MCS]], [[modifikovaná Mercalliho stupnica|MM]], [[Európska makroseizmická stupnica|EMS-98]], [[Medvedevova-Sponheuerova-Kárníkova stupnica|MKS]]) a sedemstupňové ([[japonská intenzitná stupnica|JMA]]). V [[Japonsko|Japonsku]] sa používa japonská intenzitná stupnica (JMA), v [[Taliansko|Taliansku]] Mercalli-Cancani-Siebergova stupnica (MKS), v [[Grécko|Grécku]] a [[Spojené štáty|USA]] modifikovaná Mercalliho stupnica (MM) a na [[Slovensko|Slovensku]] a v ostatných európskych štátoch [[Európska makroseizmická stupnica]] (EMS-98). === Magnitúdo === Definovanie sily zemetrasenia pomocou stupníc je dosť subjektívne, preto sa na exaktné meranie sily zaviedlo ''magnitúdo'', ktoré je funkciou dekadického logaritmu amplitúdy vlny (zjednodušene). Meranie sily zemetrasenia pomocou magnitúda navrhol prvýkrát japonský seizmológ [[Kijoo Wadači]] v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] [[20. storočie|20. storočia]] a do praxe ju uviedli [[Charles Francis Richter|Charles Richter]] a [[Beno Gutenberg]], ktorí v roku [[1935]] vypracovali metódu analyzovania seizmogramov pre zemetrasenia v južnej [[Kalifornia|Kalifornii]]. Táto metóda meria tzv. ''lokálne magnitúdo'' (M<sub>L</sub>) ako dekadický logaritmus pomeru amplitúdy a periódy seizmickej vlny, verejnosti je známa ako [[Richterova stupnica]]. Richter sa pri názve inšpiroval [[Zdanlivá hviezdna veľkosť|hviezdnou magnitúdou]]. V súvislosti s Richterovou stupnicou treba zároveň poukázať na chybu, ktorej sa často dopúšťa laická verejnosť (hlavne médiá pri informovaní o sile určitého zemetrasenia) – a to na skutočnosť, že Richterova stupnica sa používa len na meranie sily zemetrasení v južnej Kalifornii, nie celosvetovo. Ďalšie magnitúda, používané na odhad veľkosti uvoľnenej energie, vypočítavané zo záznamov jedného druhu seizmických vĺn sú ''magnitúdo z objemových vĺn'' (m<sub>b</sub>) a ''magnitúdo z povrchových vĺn'' (M<sub>S</sub>). Všeobecný vzorec pre tieto tri magnitúda je: : <math>M = \log\left(\frac{A}{T}\right) + f(\Delta,h) + C_\mathrm{S} + C_\mathrm{R}\,\!</math> kde: * '''M''' je vypočítané magnitúdo * '''A''' je [[amplitúda]] fázy vlny (v <math>\mu</math>m) * '''T''' [[Perióda (fyzika)|perióda]] fázy (v sekundách) * '''f(Δ,h)''' je korekcia na epicentrálnu vzdialenosť a hĺbku hypocentra * '''C<sub>S</sub>''' je korekcia na geologické podmienky pod seizmickou stanicou * '''C<sub>R</sub>''' je korekcia na geologické podmienky v ohnisku ==== Obmedzenia lokálnych magnitúd ==== Problémom vyššie uvedených magnitúd je ich nepresnosť (resp. nemerateľnosť [[moment]]u) pri veľkých zemetraseniach. Je to spôsobené tým, že amplitúda seizmickej vlny s [[Vlnová dĺžka|vlnovou dĺžkou]] menšou ako rozmery poruchovej časti zlomu sa s plochou poruchy (teda aj so zväčšujúcou sa energiou) nezväčšuje. Túto chybu rieši ''momentové magnitúdo'' (M<sub>W</sub>), ktoré sa vypočítava nasledovne: : <math>M_\mathrm{W} = \frac{2}{3} \log{M_\mathrm{0}} - 6,06\,\!</math> kde '''M<sub>0</sub>''' je seizmický moment vyjadrený vzťahom: : <math>M_\mathrm{0} = \mu A D\,\!</math> * '''A''' je plocha porušenej časti zlomu * '''D''' je priemerná hodnota výslednej diskontinuity. === Energia zemetrasenia === Na odhad energie, uvoľnenej vo forme seizmických vĺn sa používa približný empirický vzorec: :<math>\log{E} = 4,8 + 1,5M_\mathrm{S}\,\!</math> Tento vzorec možno dobre využiť na porovnanie zemetrasení s magnitúdom x a x + 1. Energia zemetrasenia s magnitúdom x + 1 je väčšia 31,6-krát. Pri najväčšom známom zemetrasení v [[Čile]] v roku [[1960]] sa uvoľnilo (vo forme seizmických vĺn) miliónkrát viac energie, ako pri výbuchu [[Atómová bomba|atómovej bomby]] v [[Hirošima (mesto)|Hirošime]]. Je to najväčšie jednorazovo uvoľnené množstvo energie pri krátkodobom fyzikálnom procese na Zemi. == Meranie zemetrasení == [[Súbor:Kinemetrics seismograph.jpg|thumb|right|Záznamová časť seizmogramu]] {{Hlavný článok|Seizmometer}} Jediné záznamy o výskyte zemetrasenia predstavujú (ak nerátame ľudskými zmyslami pozorovateľné prejavy, tie však pre vyhodnotenie jeho intenzity nemajú žiaden význam) pre geofyzikov [[seizmogram]]y, ktoré sú zhotovované [[Seizmometer|seizmometrami]]. Seizmometer je zariadenie, využívajúce princíp [[Zotrvačnosť|zotrvačnosti]]. Konštrukciu jednoduchého seizmometra tvorí pevne ukotvený rám, na ktorom je zavesené [[kyvadlo]], potom zariadenie na prevod mechanického pohybu kyvadla na elektrický impulz a záznamové zariadenie. Po príchode seizmických vĺn dochádza k pohybu zeme a relatívnemu pohybu kyvadla voči rámu (prenesene voči zemi, kde je rám ukotvený). === Seizmické siete === Seizmogram zaznamenáva vertikálne aj horizontálne pohyby (v smere sever-juh a východ-západ) a predstavuje úplnú informáciu o pohybe [[pôda|pôdy]] na určitom mieste v určitom časovom intervale. Čo však nie je možné z takéhoto záznamu zistiť, je správanie sa seizmických vĺn medzi ohniskom zemetrasenia a umiestnením seizmogramu. Na takéto účely sa používa sústava viacerých seizmometrov – tzv. seizmická sieť. Na lokalizáciu ohniska zemetrasenia sú potrebné záznamy z najmenej troch seizmometrov (seizmických staníc), pričom ohnisko zemetrasenia sa nachádza v priesečníku kružníc, ktorých stred je definovaný polohou seizmickej stanice a polomer vzdialenosťou ohniska od stanice. Siete sa rozdeľujú na globálne, národné, regionálne a lokálne. Globálnu sieť seizmogramov predstavuje napr. [[Svetová sieť štandardných seizmografov]] (WWSSN), ktorá bola vybudovaná v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] a pozostáva z viac ako 100 seizmických staníc v 60 krajinách sveta. Národné siete sú zriaďované jednotlivými krajinami (niektoré už fungujú viac ako 100 rokov). Údaje národných sietí sa priebežne zasielajú a vyhodnocujú v medzinárodných centrách (napr. [[Medzinárodné seizmologické centrum]] v [[Newbury]] vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]]). Regionálne a lokálne siete (rozdiel je vo veľkosti monitorovanej plochy {{km2|100}} regionálnej až po {{km2|1}} lokálnej siete) slúžia na monitorovanie určitej oblasti (napr. okolia aktívneho zlomu, alebo dôležitých stavieb – elektrární, mostov, priehrad). == Následky zemetrasenia == [[Súbor:Izmit eart2.jpg|thumb|right|Zničené budovy v [[turecko]]m [[Izmit]]e v roku [[1999]]]] === Otrasy zemského povrchu === Pohyb pôdy na určitom mieste zemského povrchu je hlavným prejavom zemetrasenia, výsledkom týchto pohybov vo vzťahu k civilizácii je poškodenie budov a iných stavieb. Výška poškodenia závisí od niekoľkých faktorov – ohniska zemetrasenia, prostredia medzi ohniskom a danou lokalitou a od geologickej, príp. topografickej charakteristiky samotnej lokality. Pohyby pôdy najviac ovplyvňujú povrchové seizmické vlny (tzv. Rayleighove vlny). Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje intenzitu prejavov zemetrasenia v určitej lokalite sú geologické pomery a topografia povrchu. Nepríjemným javom je lokálne zosilnenie seizmických vĺn prechodom cez [[Vrstva (geológia)|vrstvy]] napr. nespevnených [[sediment]]ov (čo bolo príčinou katastrofického zemetrasenia, ktoré zasiahlo [[Mexiko|mexické]] hlavné mesto [[Mexiko (mesto)|Mexiko]] v roku [[1985]]). Iné lokálne zosilnenia predstavujú napr. zosilnenie na vrchole kopca, prechod seizmických vĺn z tvrdších do mäkších hornín. === Vibrácie Zeme === Veľké zemetrasenia (s magnitúdom M<sub>w</sub> > 6,5) [[Kmitanie|rozkmitajú]] teleso Zeme. Tento jav je známy ako '''EFO''' (z [[angličtina|angl.]] ''Earth's free oscillation'') a prvýkrát bol zdokumentovaný pri veľkom čilskom zemetrasení v roku [[1960]]. Zemské teleso kmitá sféroidálne (podobne ako kmitá futbalová lopta po náraze), radiálne (rytmické zväčšovanie a zmenšovanie povrchu Zeme) a toroidálne (dochádza k strižným pohybom paralelným k povrchu Zeme). === Sekundárne účinky zemetrasení === K sekundárnym prejavom zemetrasení patria [[cunami]] a rôzne [[zosuv]]y a [[zával]]y, skalné zrútenia, resp. zrútenia celých skalných a sutinových [[lavína|lavín]], [[bahnotok]]y, vznik [[puklina|trhlín]], alebo prepadov v pôde, ktoré môžu mať za následok ničivé požiare a záplavy spôsobené poškodením elektrického vedenia, resp. hrádzí, najmä v oblastiach, kde neboli stavby konštrukčne prispôsobené možným následkom zemetrasení. Príkladom môže byť zemetrasenie v San Franciscu roku 1906, kde najväčšie škody spôsobili požiare, ktoré v prevažne drevenom meste nastali po prerušení plynových potrubí. Správny výber bezpečných stavebných konštrukcií, ktorý by mal byť presne stanovený legislatívou, tak môže nebezpečenstvo sekundárnych efektov zemetrasení výrazne zredukovať. ==== Tsunami ==== [[Súbor:2004-tsunami.jpg|thumb|right|Cunami v [[Thajsko|Thajsku]] v roku [[2004]]]] {{Hlavný článok|Cunami}} Termín cunami označuje jednu alebo niekoľko po sebe idúcich vĺn na hladine [[More|mora]], ktoré vznikajú pri silnom podmorskom zemetrasení, podmorskom zosuve alebo dopade [[meteorit]]u do mora alebo jeho blízkosti. [[Energia]] cunami je konštantná a závisí od jej [[rýchlosť|rýchlosti]] a štvorca (druhej mocniny) jej výšky. Keď vlna dorazí k pobrežiu, jej výška rastie a rýchlosť klesá. [[Vlnová dĺžka]] cunami je veľmi veľká, v rade stoviek kilometrov, čo určuje jej správania. Vlna s tak dlhou vlnovou dĺžkou sa správa aj na voľnom [[oceán]]e ako v plytkej vode. Pri pobreží sa ale vlna značne spomalí. Kým na hlbokom mori je cunami ťažko pozorovateľné (zvyčajne má výšku v jednotkách až desiatkach cm), pri pobreží nahromadená energia zdvíha vlnu až do výšky {{m|30|m|w}} a viac. Vďaka veľmi dlhej vlnovej dĺžke na hlbokom mori môže cunami putovať tisíce kilometrov bez väčších strát energie. Najhoršie dôsledky zemetrasení v prímorských oblastiach spôsobujú práve vlny cunami. Cunami môže vzniknúť aj v dôsledku vzdialených zemetrasení, napr. zemetrasenia v Čile spôsobili cunami, ktoré zasiahli Havaj a Japonsko<ref name="McCall, 2005">McCall, G. J. H., 2005, Earthquakes. in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editori), Encyclopedia of Geology. Volume 5. Elsevier, Amsterdam, s. 318 – 330</ref>. ==== Ostatné sekundárne účinky zemetrasení ==== Veľmi nebezpečnými následkami zemetrasení sú [[požiar]]e. Nebezpečné sú najmä v oblastiach so sieťou [[plynové potrubie|plynových potrubí]] alebo v oblastiach s výstavbou drevených budov. Ich umocnenie spôsobuje narušenie [[vodovod|vodovodných potrubí]], ktoré sťažujú [[hasenie]] požiarov. Požiare zapríčinili najviac obetí pri zemetrasení v [[zemetrasenie v San Franciscu v roku 1906|San Franciscu]] (1906), [[zemetrasenie v Tokiu v roku 1923|Tokiu]] (1923) alebo [[zemetrasenie v Kóbe v roku 1995|Kóbe]] (1995)<ref name="McCall, 2005"/>. Skvapalnenie [[piesok|piesku]], [[silt]]u alebo [[íl]]ov je ďalším z faktorov zvyšujúcich škody po zemetraseniach. Seizmické vlny môžu mať za následok [[tixotropia|tixotropiu]] niektorých nespevnených sedimentov, ktoré môžu skvapalnieť. K takýmto škodám došlo počas zemetrasenia v [[Messina|Messine]] na Sicílii v roku 1908, kde zahynulo vyše 100 tisíc ľudí<ref name="McCall, 2005"/>. Podobné následky mali zemetrasenia v [[Mexiko (mesto)|Mexiku]] v roku 1985, kde došlo k znásobeniu zemetrasných vĺn 8 až 50-krát v dôsledku skvapalnenia [[jazero|jazerných]] sedimentov, na ktorých stálo mesto. Podobne boli znásobené následky zemetrasenia s magnitúdom 8,4 {{km|130|m}} od [[Anchorage]], ktorého obytná výstavba bola založená na tixotropických Bootleggerských íloch<ref name="McCall, 2005"/>. [[Zosuv]]y, [[skalné zrútenie|skalné zrútenia]] alebo prepadnutia podzemných priestorov (vrátane baní) sú tiež bežným javom súvisiacim so zemetraseniami, často sa prejavujú po hlavných otrasoch a dotrasoch. Veľmi nebezpečným sekundárnym efektom sú [[Choroba|nákazlivé choroby]] a vystavenie obyvateľstva nepriazni [[počasie|počasia]] po tom, čo veľké množstvo ľudí stratí strechu nad hlavou alebo je poškodená dôležitá infraštruktúra v krajine. Choroby sa šíria nielen kvôli nižším štandardom [[hygiena|hygieny]] pri prerušených vodovodných potrubiach, ale môžu byť tiež vážnym problémom najmä v tropických oblastiach, kde ľudia začnú používať provizórne, často znečistené zdroje [[voda|vody]]. Nákazlivé choroby sú tiež časté pri veľkom množstve obetí a mŕtvych tiel uväznených v troskách. Známa je napríklad epidémia [[cholera|cholery]] po [[Zemetrasenie na Haiti 12. januára 2010|zemetrasení na Haiti]] v roku 2010. Iným problémom bola nadchádzajúca zima po [[Zemetrasenie v Arménsku v roku 1988|zemetrasení v Spitaku]] v Arménsku v roku 1988, kde veľkému množstvu ľudí bez strechy nad hlavou chýbalo teplé oblečenie alebo zateplené stany. Zemetrasenie môže mať za následok celkové odrezanie oblasti od zásobovania a štátnej moci. V mnohých oblastiach musí po zemetraseniach zaisťovať poriadok armáda aby ochránila postihnuté obyvateľstvo a jeho majetok pred [[rabovanie|rabovaním]]. == Predpovedanie zemetrasení == Predpovedanie zemetrasení v určitom čase na určitom mieste je takpovediac nereálna záležitosť. Aj keď existujú určité náznaky ako zmeny [[Elektromagnetické pole|elektromagnetického poľa]] Zeme, zvýšený únik [[radón]]u, zníženie hladiny [[Podzemná voda|podzemných vôd]], alebo anomálne správanie sa zvierat, tieto javy nie sú pravidelným sprievodcom zemetrasení, preto na nich založené predpovede sú často nepresné (a často hraničia až so šarlatánstvom). Seizmológovia oveľa radšej používajú mapy seizmických rizík s uvedením pravdepodobnosti výskytu zemetrasenia v určitom čase na určitom mieste – to však už nejde o predpoveď. V Číne úspešne predpovedali príchod zemetrasenia v roku [[1975]] na základe pozorovania zmien hladiny spodných vôd, zmien v správaní sa zvierat a meraní predtrasov. No už v roku [[1976]] vôbec nezachytili príznaky zemetrasenia v [[Tangšan]]e, ktoré si vyžiadalo cez 240 000 obetí (podľa niektorých zdrojov až niečo cez pol milióna). Zmeny v chemickom zložení [[minerál]]ov deformačnej zóny, resp. zmeny fyzikálnych vlastností hornín by boli dobrým indikátorom budúceho zemetrasenia, no ich sledovanie je prakticky nerealizovateľné. Ak uvážime dĺžku zlomovej zóny niekoľko sto kilometrov, je takáto akcia nad možnosti vedeckých kapacít. Negatívne tiež vystupuje fakt, že väčšina zlomov je lokalizovaná pod zemským povrchom a odber vzoriek by bol dosť problematický. Jediná použiteľná metóda je detekcia [[P vlna|primárnych vĺn]], ktoré sú nedeštruktívne a sú rýchlejšie ako [[S vlna|sekundárne]]. No príchod ničivých S vĺn sa oneskoruje (v závislosti od vzdialenosti od ohniska a hĺbky zemetrasenia) len o niekoľko sekúnd (v prípade vzdialených zemetrasení o desiatky sekúnd). Napriek tomu existujú patentované technológie na varovanie pred zemetraseniami založené na tomto princípe, známa ako Quake Guard alebo Quake Alarm. === Seizmické ohrozenie === [[Súbor:Gshap north europe.jpg|thumb|Mapa seizmickej záťaže strednej a severnej Európy]] Seizmické ohrozenie predstavuje pravdepodobnosť výskytu seizmickej aktivity určitej úrovne na určitej lokalite v určitom čase. Odvodená veličina je '''seizmické riziko''', ktoré určuje pravdepodobnosť vzniku škody pri seizmickom ohrození a '''seizmicita''' je pravdepodobnosť výskytu zemetrasenia s určitým magnitúdom v určitom čase v určitej zóne. Pre účely stavebných noriem o seizmických zaťaženiach je seizmické ohrozenie charakterizované hodnotami špičkového zrýchlenia (v m/s<sup>2</sup>). Voľba času v definícii závisí od charakteru (a životnosti) stavieb. Pre bežné stavby je na 90% pravdepodobnosť nepresiahnutia zvolenej úrovne seizmického pohybu záujmovým obdobím 50 rokov (pre lokality jadrových elektrární až 1 000 rokov). Na Slovensku sa seizmické zaťaženie stavebných konštrukcií bežných stavieb riadi normou STN 730036. V krajinách s veľkým výskytom veľkých zemetrasení má určenie seizmického ohrozenia význam aj pre civilnú ochranu. Na základe hodnôt jednotlivých charakteristík seizmického ohrozenia sa vypracovávajú štúdie seizmického rizika (pri určitej hodnote seizmického pohybu), čo pomáha pri plánovaní a organizácii záchranných prác. ==== Seizmické ohrozenie Slovenska ==== Zemetrasenia sú na [[Slovensko|Slovensku]] pomerne ojedinelým javom, v porovnaní s [[Poľsko]]m a [[Česko]]m je miera seizmického ohrozenia väčšia a považovaná za strednú. Od roku [[1043]] je na území Slovenska evidovaných viac ako 650 zemetrasení s makro seizmickými prejavmi. Najsilnejšie boli zemetrasenia v rokoch [[1443]] (s epicentrom na strednom Slovensku – oblasť [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]] a [[Kremnica|Kremnice]]), [[1763]] ([[Zemetrasenie v Komárne v roku 1763|epicentrum v Komárne]]) a [[1906]] ([[Zemetrasenie pri Dobrej Vode 10. januára 1906|epicentrum v Dobrej Vode]]).<ref>Vladár, J. a kolektív, 1982; ''[[Encyklopédia Slovenska]] VI. zväzok T – Ž.'' [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, s. 559 – 560</ref> Pre posledné uvedené zemetrasenie existujú aj seizmické záznamy – otrasená oblasť zasahovala do [[Rakúsko|Rakúska]], [[Maďarsko|Maďarska]] a [[Česko|Česka]]. V [[Západné Karpaty|Západných Karpatoch]] sú zemetrasenia tektonickými dozvukmi [[terciér|treťohornej]] horotvornej činnosti súvisiacej so zrážkou bloku [[Alcapa]] a [[Európska platforma|Európskej platformy]] a tiež v dôsledku poklesu [[Panónska panva|Panónskej panvy]]. Na základe údajov seizmogramov, ako aj geologického prieskumu bolo na území Slovenska vyčlenených 6 ohniskových zón: oblasť [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] od [[Bratislava|Bratislavy]] po [[Vrbové]] (najmä [[Pernek]]-[[Modra]], Dobrá Voda); oblasť [[Trenčín]]-[[Žilina]]; oblasť [[Tatry|Tatier]], [[Podhalie|Podhalia]], stredného a severného [[Spiš (región)|Spiša]]; oblasť [[Komárno|Komárna]]; oblasť Stredného Slovenska okolo [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]; a oblasť [[Zemplín (slovenský región)|Zemplína]] a [[Slanské vrchy|Slanských vrchov]]<ref>Madarás, J., Fojtíková, L., 2009, [http://www.geologickykongres.eu/SGK09/abstrakty/Madaras_SGK09.pdf Seizmická aktivita na Slovensku vo vzťahu k tektonike.]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} in Zborník abstraktov Spoločného geologického kongresu Slovenskej a Českej geologickej spoločnosti. ŠGÚDŠ, Bratislava, s. 120 – 121</ref>. === Predchádzanie zemetraseniam === V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch minulého storočia]] prebehol v [[Denver]]i v americkom štáte [[Colorado (štát USA)|Colorado]] pokus, pri ktorom boli do zlomovej zóny navŕtané vrty, do ktorých bola napumpovaná [[voda]]. Výsledkom tohto experimentu bola séria menších zemetrasení. Experiment bol založený na tom, že voda ako ''„mazivo“'' znížila trenie v kontaktnej zóne horninových blokov, čím došlo k ich uvoľneniu. Cieľom bolo poukázať na možnosti znižovania rizika, resp. znižovania veľkosti zemetrasenia. Bohužiaľ daný proces je z vyššie uvedených dôvodov (hĺbka zlomu – najhlbší vrt na Zemi má len niečo cez {{km|12|m}} – {{m|12262|m}}, lokalita polostrov [[Kola (polostrov)|Kola]] v [[Rusko|Rusku]], {{km|10|m}} západne od mesta [[Zapoľarnij]]) použiteľný iba vo veľmi obmedzenom okruhu potenciálnych ohnísk. == Veľké zemetrasenia == V nasledujúcich tabuľkách je uvedených desať najväčších zemetrasení, spracovaných podľa [[Geologická služba Spojených štátov|USGS]] od roku [[1900]]. Absolútne najväčším zemetrasením, čo sa týka počtu obetí, bolo zemetrasenie v roku [[1556]] v [[Čína|Číne]], kde zahynulo približne 830 000 ľudí. === Podľa počtu obetí (10 najväčších) === {| class="wikitable" align="center" width="100%" |- | width="5%" align="left" bgcolor="#77bbdd" |Pozícia ! width="55%" align="left" bgcolor="#77bbdd" |Lokalita ! width="15%" align="right" bgcolor="#77bbdd" |Počet obetí ! width="5%" align="right" bgcolor="#77bbdd" |Magnitúdo ! width="20%" align="right" bgcolor="#77bbdd" |Dátum |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |1. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Čína]], [[Tang-šan]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |255 000 * | align="right" bgcolor="#ccddee" |7,5 | align="right" bgcolor="#ccddee" |27. júl 1976 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |2. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Indický oceán]], severne od [[Sumatra|Sumatry]], pozri [[zemetrasenie v Indickom oceáne 26. decembra 2004|zemetrasenie v Indickom oceáne v roku 2004]] | align="right" bgcolor="#eeeeee" |227 898 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |9,1 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |26. december 2004 |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |3. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Čína]], [[Ning-šia]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |200 000 | align="right" bgcolor="#ccddee" |7,8 | align="right" bgcolor="#ccddee" |16. december 1920 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |4. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Haiti (štát)|Haiti]], [[Port-au-Prince]], pozri [[Zemetrasenie na Haiti 12. januára 2010|zemetrasenie v Haiti na roku 2010]] | align="right" bgcolor="#eeeeee" |230 000 ** | align="right" bgcolor="#eeeeee" |7,0 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |12. január 2010 |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |5. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Japonsko]], [[Kantó (región)|Kantó]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |142 800 | align="right" bgcolor="#ccddee" |7,9 | align="right" bgcolor="#ccddee" |1. september 1923 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |6. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Sovietsky zväz]] (dnes [[Turkménsko]], [[Ašchabad]]) | align="right" bgcolor="#eeeeee" |110 000 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |7,3 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |5. október 1948 |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |7. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Čína]], východný S'-čchuan, pozri [[zemetrasenie v S’-čchuane v roku 2008]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |87 587 | align="right" bgcolor="#ccddee" |7,9 | align="right" bgcolor="#ccddee" |12. máj 2008 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |8. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |severný [[Pakistan]] | align="right" bgcolor="#eeeeee" |86 000 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |7,6 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |8. október 2005 |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |9. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Taliansko]], [[Messina]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |72 000 | align="right" bgcolor="#ccddee" |7,2 | align="right" bgcolor="#ccddee" |28. december 1908 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |10. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Peru]] | align="right" bgcolor="#eeeeee" |70 000 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |7,9 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |31. máj 1970 |} * <nowiki>*</nowiki> Tieto čísla boli uvedené čínskou vládou, celkový počet obetí sa však podľa USGS odhaduje až na 655 000. * <nowiki>**</nowiki> Konečný počet obetí zatiaľ nebol stanovený. === Podľa intenzity (10 najväčších) === 10 najväčších zemetrasení zaznamenaných od roku 1900<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Largest Earthquakes in the World Since 1900 | url = http://earthquake.usgs.gov/earthquakes/world/10_largest_world.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 02.11.2010 | dátum prístupu = 09.09.2011 | vydavateľ = earthquake.usgs.gov | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref>: {| class="wikitable" align="center" width="100%" |- | width="5%" align="left" bgcolor="#77bbdd" |Pozícia ! width="55%" align="left" bgcolor="#77bbdd" |Lokalita ! width="5%" align="right" bgcolor="#77bbdd" |Magnitúdo ! width="20%" align="right" bgcolor="#77bbdd" |Dátum ! width="15%" align="right" bgcolor="#77bbdd" |Počet obetí |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |1. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Čile]], na pobreží južnej časti, neďaleko mesta Concepción | align="right" bgcolor="#ccddee" |9,5 | align="right" bgcolor="#ccddee" |22. máj 1960 | align="right" bgcolor="#ccddee" |~ 2 000 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |2. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Aljaška]], [[Ostrov Princa Wiliama]] | align="right" bgcolor="#eeeeee" |9,2 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |28. marec 1964 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |128 |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |3. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Indický oceán]], neďaleko západného pobrežia severnej časti ostrova [[Sumatra]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |9,1 | align="right" bgcolor="#ccddee" |26. december 2004 | align="right" bgcolor="#ccddee" |227 898 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |4. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Sendai]], [[Japonsko]], pozri [[zemetrasenie a cunami v Tóhoku]] | align="right" bgcolor="#eeeeee" |9,0 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |11. marec 2011 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |15 057 * |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |5. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Kamčatka]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |9,0 | align="right" bgcolor="#ccddee" |4. november 1954 | align="right" bgcolor="#ccddee" |0 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |6. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Tichý oceán]], neďaleko pobrežia [[Ekvádor]]u | align="right" bgcolor="#eeeeee" |8,8 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |31. január 1906 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |~ 1 500 |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |7. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Zemetrasenie v Čile 27. februára 2010|Maule]], [[Čile]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |8,8 | align="right" bgcolor="#ccddee" |27. február 1906 | align="right" bgcolor="#ccddee" |~ 500 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |8. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Aleuty]], [[Rat Island]] | align="right" bgcolor="#eeeeee" |8,7 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |4. február 1965 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |0 |- ! align="left" bgcolor="#ccddee" |9. | align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Indický oceán]], neďaleko severného pobrežia ostrova [[Sumatra]] | align="right" bgcolor="#ccddee" |8,6 | align="right" bgcolor="#ccddee" |28. marec 2005 | align="right" bgcolor="#ccddee" |1 000 |- ! align="left" bgcolor="#eeeeee" |10. | align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Tibet (autonómna oblasť)|Tibet]] | align="right" bgcolor="#eeeeee" |8,6 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |15. august 1950 | align="right" bgcolor="#eeeeee" |780 |} * <nowiki>*</nowiki> Počet obetí ešte nie je konečný. == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[zoznam zemetrasení]] * [[seizmogram]] * [[seizmometer]] * [[seizmická vlna]] * [[zlom (geológia)]] * [[platňová tektonika]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Earthquakes|štítok=zemetrasenia}}. == Externé odkazy == * [http://earthquake.usgs.gov/ earthquake.usgs.gov] – stránka USGS venovaná seizmickým rizikám * [http://www.agu.org www.agu.org] – americká únia geofyzikov * [http://www.iris.iris.edu/sumatra/free_oscillations_second.htm www.iris.iris.edu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080604091240/http://www.iris.iris.edu/sumatra/free_oscillations_second.htm |date=2008-06-04 }} – EFO pozorované pri zemetrasení na Sumatre v 2004 * http://www.emsc-csem.org/ – European-Mediterranean Seismological Centre == Zdroje == {{Portál|Vedy o Zemi}} * Beazley, Mitchell, Anatómia Zeme, Mladé letá, Bratislava, 1988 * Masuda, K., Laboratory Studies on the Role of the Crustal Fluids in Micromechanics of Earthquake Generation Processes, American Geophysical Union, Fall Meeting 2005 * [[Peter Moczo|Moczo]], P., Labák, P., Zemetrasenia a seizmické ohrozenie, Geofyzikálny ústav SAV, 2000 * Roig Silva, C., Goldsby, D. L., Di Toro, G., Tullis, T. E., The Role of Silica Content in Dynamic Fault Weakening Due to Gel Lubrication, American Geophysical Union, High-Velocity Friction and Earthquake Generation Processes I Meeting * {{preklad|en|Earthquake prediction|213684746|en|Earthquake|213663561|en|Kola Superdeep Borehole|216971295}} [[Kategória:Zemetrasenia| Zemetrasenie]] [[Kategória:Seizmológia]] [[Kategória:Prírodné katastrofy]] 74kd85ufabhcw0udywl2lxm2p3kk7ud Šablóna:Denné udalosti/04 30 10 13713 8205985 8116802 2026-04-30T00:00:04Z TeslaBot 71954 typografia 8205985 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom |obrázok = Harry Kroto 1c389 8471.jpg |meno = [[Harold Kroto|H. Kroto]] |rám = }} Meniny má [[Anastázia (prvé meno)|Anastázia]]. Dnes je Medzinárodný deň [[džez]]u. * [[1006]] – v [[Vlk (súhvezdie)|súhvezdí Vlka]] bola čínskymi a egyptskými astronómami pozorovaná jasná [[supernova]] * [[1245]] – narodil sa [[Filip III. (Francúzsko)|Filip III. Smelý]], francúzsky kráľ († [[1285]]) * [[1310]] – narodil sa [[Kazimír III. (Poľsko)|Kazimír III. Veľký]], poľský kráľ († [[1370]]) * [[1789]] – [[George Washington]] sa stal [[prezident Spojených štátov|prvým prezidentom USA]] * [[1803]] – [[Spojené štáty]] kúpili od [[Prvá francúzska republika|Francúzska]] [[Louisiana (francúzska kolónia)|Louisianu]] za 15 miliónov [[americký dolár|dolárov]], čím sa ich územie viac ako zdvojnásobilo * [[1883]] – zomrel [[Édouard Manet]], francúzsky [[impresionizmus|impresionistický]] maliar (* [[1832]]) * [[1938]] – narodil sa [[Juraj Jakubisko]], slovenský filmový režisér, scenárista, kameraman a výtvarník († [[2023]]) * [[1945]] – nemecký nacistický diktátor [[Adolf Hitler]] spáchal so svojou manželkou [[Eva Braunová|Evou Braunovou]] samovraždu (* [[1889]]) * [[2016]] – zomrel [[Harold Kroto]], anglický chemik, laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] za spoluobjav uhlíkových nanorúrok, [[fullerén]]ov (* [[1939]]) <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]</noinclude> 2o7mii1meboinxrayo6xv8t5wjv1ixp Umelá končatina 0 14630 8205946 7881117 2026-04-29T21:14:57Z ~2026-20335-96 290941 8205946 wikitext text/x-wiki {{na zmazanie}} {{Na úpravu}} Ortopedické protézy Protézy horných končatín U protéz horných končatín je základnou funkciou zaistenie uchopenia. Uchopenie by malo byť vždy primerane silné, cielené, relatívne ľahké a hlavne spoľahlivé. Dôležité je aj estetické hľadisko. Nahradenie funkcie ruky protézou hornej končatiny (HK) je podstatne zložitejšie a nákladnejšie ako je tomu pri protézach dolných končatín (DK). Klasifikácia protéz horných končatín Podľa veľkosti postihnutia 1. protézy humerálne 2. protézy predlakťové 3. po exartikulácii v lakťovom kĺbe Podľa pohonu 1. čisto kozmetické protézy 2. pasívne staviteľné protézy 3. aktívne ovládateľné protézy 1. ovládané vlastnou silou 2. ovládané vonkajšou silou Protéza pažná a exartikulačná v ramennom kĺbe Protéza predlakťová Protézy dolných končatín Protežovaní ľudia dnes behajú, plávajú, jazdia na bicykli a hrajú [[volejbal]]. Toto všetko je dnes mladým aktívnym ľudom dostupné. Moderné ľahké a spoľahlivé súčasti však často dovoľujú vybaviť protézou i geriatrických pacientov, ktorí už nemajú síl nazvyš a napriek tomu chcú byť nezávislí. Protéza exoskeletárna alebo endoskeletárna - v prvom prípade prenáša hmotnosť tela pevný plášť protézy (kožené a laminátové protézy), v druhom prípade je nosným prvkom spravidla rúrka, doplnená estetickým krytím z mäkkej peny (tabelárne protézy). Konštrukcia chodidla - musí nahradzovať dorzálnu a plantárnu flexii, ku ktorým dochádza pri prirodzenej chôdzi. Protetické chodidlá sa náhradou „hlezenního“ kĺbu nie sú príliš bežné, miesto kĺbu spravidla býva protetické chodidlo vybavené mäkkou zadnou časťou (chodidla s poddajným klinom v päte, konštrukcia SACH) alebo mäkkou časťou prednožia (konštrukcia SAFE). Posledným trendom sú tzv. energetické chodidlá, t. j. mäkké chodidla so zabudovaným systémom nekovových pier. Dobré vlastnosti týchto chodidiel sa prejavia hlavne pri „štandardnej“ dlhodobej dennej činnosti chodiaceho pacienta, kedy dobré vlastnosti týchto progresívnych chodidiel budú skutočne využité a pacientovi budú vyhovovať. Je potrebné poznať „užívateľský priestor“ klienta v čase. Pri nepravidelnom pohybe ako je napríklad práca v domácnosti sú menej vhodné. Konštrukcia kolena - Základná funkcia každého kolenného kĺbu je spoľahlivé zablokovanie v priamej polohe pri zaťažení a uvoľnenie ohybu pri odľahčení, teda vo švihovej fáze chôdze. Zotrvačný pohyb dolnej časti protézy je riadený rôznymi mechanickými brzdami, prípadne hydraulickými či pneumatickými mechanizmami, pričom pneumatické môžu byť ešte doplnené elektrickým riadením prepúšťacích ventilov, ovládaným mikročípom v závislosti na trvaní kroku, teda na rýchlosti chôdze. Platí teda to isté, čo pre chodidla - existujú špičkové systémy pre chôdzu či beh, ktorých výhody sa pri iných typoch aktivity prakticky neprejavia. Každé technické riešenie je podriadené kategorickým požiadavkám rozmerovým a váhovým; riešenie je niekedy nákladné, ale opodstatnené. Protéza exartikulačná v kolennom kĺbe Protéza stehenná Myoelektrické protézy Myoelektrická protéza je motorické zariadenie, poháňané elektrinou z malého akumulátora. Umelá ruka zabezpečuje funkciu uchopenia kliešťami typu palec proti 2. a 3. prstom, s krytím kozmetickou rukavicou. Ďalej je možné zabezpečiť rotáciu v zápästí, alternatívne ovládanie flexie a extenzie motorického lakťa. Pacient ovláda protézu kontrakciou svalových skupín na amputačnom pahýli. Myoelektrické potenciály sa snímajú elektródami priloženými na koži, sú zosilené a prevádzané k servomechanizmu ovládajúceho uchopenie a rotáciu zápästia protézy. Pred aplikáciou myoelektrickej protézy [[pacient]] musí prejsť zácvikom, spravidla v rehabilitačnom ústave. Výcvik cieleného ovládania kontrakcií svalových skupín býva náročný a vyžaduje zo strany pacienta silnú motiváciu. Až po zácviku je možné určiť, či pacient má dispozície pre tento typ protézy a či tieto postačujú len pre dvojkanálový, alebo pre štvorkanálový či dokonca proporcionálny ovládač. Obojstranne postihnutý užívatelia sú schopní aktívne používať myoelektrickú protézu ku všetkým činnostiam dôležitým pre ich sebaobsluhu a sebestačnosť. U jednostranne amputovaných väčšina úkonov spočíva na zdravej končatine, ktorá je samozrejme oveľa obratnejšia, presnejšia a rýchlejšia. == Zdroj == {{Umelé orgány|konc.htm}} ip5icia4g7m5bgdvkmlgtdo70e0si90 Olympijské hry 0 29821 8205810 8160197 2026-04-29T16:25:57Z ~2026-26162-52 293391 ubytovňa fatra 8205810 wikitext text/x-wiki '''Olympijské hry''' alebo ako sa často uvádza nesprávne, hovorovo '''olympiáda''' (olympiáda je 4 ročné obdobie medzi olympijskými hrami ) môže byť: * historicky: pravidelné športové podujatie v starovekom Grécku od 8. storočia pred Kr. do 4. až 5. storočia po Kr., pozri [[Olympijské hry (starovek)]] * pravidelné medzinárodné viacšportové podujatie usporadúvané Medzinárodným olympijským výborom od roku 1896, pozri [[Olympijské hry (moderné)]] Prvá ölympiáda - {{dnv|-776|8|2}} == Pozri aj == * [[Olympia (Grécko)]] * [[olympiáda]] {{Rozlišovacia stránka}} l0atlb8qwkduiq8ealt4xzzvu5q41ph 8205811 8205810 2026-04-29T16:40:09Z Feriontly17x17x7 228747 r.v. 2x 8205811 wikitext text/x-wiki '''Olympijské hry''' alebo hovorovo '''olympiáda''' môže byť: * historicky: pravidelné športové podujatie v starovekom Grécku od 8. storočia pred Kr. do 4. až 5. storočia po Kr., pozri [[Olympijské hry (starovek)]] * pravidelné medzinárodné viacšportové podujatie usporadúvané Medzinárodným olympijským výborom od roku 1896, pozri [[Olympijské hry (moderné)]] == Pozri aj == * [[Olympia (Grécko)]] * [[olympiáda]] {{Rozlišovacia stránka}} l8l5s0t0n3qtylst5543epb5qe888s0 Kauza Zmenky 0 32973 8205952 7239723 2026-04-29T21:22:25Z ~2026-20335-96 290941 neviem, či je to významný encyklopedicky článok alebo len novinový 8205952 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} S [[Pavol Rusko|Pavlom Ruskom]] sa spája aj iná [[Kauza zmenky TV Markíza]]. '''Kauza zmenky''' bola politická aféra na [[Slovensko|Slovensku]], ktorá viedla v [[august]]e [[2005]] k odvolaniu [[Pavol Rusko|Pavla Ruska]] z funkcie [[ministerstvo hospodárstva|ministra hospodárstva]]. Kauza vyvrcholila rozkolom v [[Aliancia nového občana|ANO]] a krízou v parlamente, keď pre [[parlamentná obštrukcia|obštrukciu]] nebol uznášaniaschopný, čo sa podarilo ukončiť [[21. september|21. septembra]] 2005 vďaka zmene hlasovania poslancov [[Karol Džupa|Džupa]], [[Eduard Kolesár|Kolesár]], [[Gustáv Krajči|Krajči]] a [[Ivan Šimko|Šimko]]. Vtedy opozičný [[SMER – sociálna demokracia|Smer]] žiadal, aby o kupovaní poslancov rokoval parlament na mimoriadnej schôdzi. Podľa zverejnených informácií si Rusko v roku 2003 požičal 104,5 milióna [[Slovenská koruna|Sk]] od podnikateľa z oblasti energetiky [[Ľubomír Blaško|Ľubomíra Blaška]], ktorý v júni 2004 náhle zomrel na infarkt. Za peniaze ručil jedenástimi [[zmenka|zmenkami]]. Prvú [[zmenka|zmenku]] vystavil Rusko o necelý týždeň po tom, čo nastúpil do funkcie ministra ([[24. september|24. septembra]] [[2003]]). Rusko v roku 2005 tvrdil, že celý dlh už vrátil. Podľa jeho slov o všetkých prevodoch financií neexistujú písomné doklady, lebo napríklad 40 miliónov určených na založenie vlastného vydavateľstva bolo vrátených v hotovosti. == Priebeh kauzy == * [[29. júl]] 2005 – Týždenník [[Plus 7 dní]] zverejnil, že predseda [[Aliancia nového občana|Aliancie nového občana]] (ANO) Pavol Rusko si v roku [[2003]], v čase keď bol už ministrom hospodárstva, požičal spolu približne 100 miliónov korún od podnikateľa Ľubomíra Blaška, ktorý podnikal v jeho rezorte. Na peniaze podpísal [[zmenka|zmenky]] (11 zmeniek po 9,5 mil [[Slovenská koruna|Sk]]). Zároveň bol ručiteľom na zmenkách, ktoré podpísala firma Jána Kováčika. Podnikateľ Blaško zomrel v júni [[2004]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vývoj koaličnej krízy po kauze zmenky P. Ruska|url=https://domov.sme.sk/c/2384785/vyvoj-koalicnej-krizy-po-kauze-zmenky-p-ruska.html|vydavateľ=TASR|dátum prístupu=2021-08-23|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> Rusko povedal, že si požičal, aby mohol splatiť ešte starý dlh, ktorý vznikol, pri kúpe podielu od [[Sylvia Volzová|Sylvie Volzovej]] v [[TV Markíza]]. Peniaze vraj už vrátil (splatnosť bola v marci 2004), a to z dividend Markízy. Rusko však už v tej dobe nebol jej spolumajiteľom a dividendy teda oficiálne nemohol dostávať. * [[30. júl]] 2005 – Pavol Rusko povedal, že peniaze si nepožičiaval on, ale Kováčikova firma Media invest. Vzápätí, že nie Media invest, ale on. Vyhlásil:''„Je to sčasti financovanie aktivít v Národnej obrode, ktoré sme potom vracali a sčasti financovanie úverov, ktoré sme zabezpečovali na odkúpenie podielov od Volzovej.“'' Išlo teda o dlh u Volzovej, ale nie o peniaze priamo pre ňu, ale pre rôzne firmy, od ktorých si predtým požičal, aby ju vyplatil a ktorým teraz vrátil z toho, čo zarobili jemu blízke firmy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rusko podpísal čudné zmenky|url=https://www.sme.sk/c/2318491/rusko-podpisal-cudne-zmenky.html|vydavateľ=Petit Press|dátum prístupu=2021-08-23|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> Neupresnil, ktoré to sú. * august 2005 - Rusko sa stretol s [[Andrej Kollár (podnikateľ)|Andrejom Kollárom]] z [[1. garantovaná|1. garantovanej]]. Dôvodom malo byť, že okrem 100 miliónov korún od podnikateľa Blaška si Rusko požičal aj od Kollára a celková hodnota Ruskom podpísaných zmeniek je až 150 miliónov Sk.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=BURČÍK|meno=MATÚŠ|titul=Kedy padne vláda. Päť najväčších koaličných kríz na Slovensku|periodikum=domov.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://domov.sme.sk/c/20621836/pat-najvacsich-koalicnych-kriz-na-slovensku.html|dátum prístupu=2018-04-19|jazyk=sk}}</ref> *'''[[16. august]] 2005''' – Predseda [[Kresťanskodemokratické hnutie|Kresťanskodemokratického hnutia]] (KDH) [[Pavol Hrušovský]] vyzval premiéra [[Mikuláš Dzurinda|Mikuláša Dzurindu]], aby podal prezidentovi návrh na odvolanie Pavla Ruska z funkcie ministra, kvôli nejasnostiam v súvislosti s kauzou zmenky.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vývoj koaličnej krízy po kauze zmenky P. Ruska|url=https://domov.sme.sk/c/2384785/vyvoj-koalicnej-krizy-po-kauze-zmenky-p-ruska.html|vydavateľ=SITA|dátum prístupu=2021-08-23|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> Hrušovský povedal: "''Považujeme za neprijateľné, aby osoba s takto nezodpovedanými majetkovými a finančnými otázkami bola naďalej členom vlády SR. Znehodnotilo by to prácu celej vlády.''" ** Predseda [[Strana maďarskej koalície|Strany maďarskej koalície]] (SMK) [[Béla Bugár]] vyhlásil, že SMK vyzve premiéra Mikuláša Dzurindu, aby odvolal ministra hospodárstva Pavla Ruska, ak dôveryhodne nevysvetlí koaličným partnerom a verejnosti, ako splatil svoje zmenky.<ref name=":0" /> ** Pavol Rusko prešiel do protiútoku. Obvinil KDH z manipulácie a zo zneužívania [[ministerstvo vnútra|ministerstva vnútra]] na politické účely. Zároveň povedal, že KDH má informácie pochádzajúce len z novín:''„Pokiaľ hovoríme o stanovisku KDH, tak to je také zvláštne, lebo vlastne som nič nevysvetľoval im, ani sa nestretli, ani sa neopýtali, prečítali si noviny, obvinili a vyriekli súd. Ak toto je cesta tak prosím, ale dosť komplikovaná na spoluprácu“''. * [[23. august]] 2005 – Koaličná rada sa zaoberala kauzou zmenky. Mikuláš Dzurinda vyhlásil, že Pavol Rusko stratil dôveru všetkých troch koaličných partnerov a vyzval ho, aby do nasledujúceho dňa odstúpil z funkcie, v opačnom prípade podá návrh na jeho odvolanie. Mikuláš Dzurinda: ''„My sme k takémuto záveru dospeli preto, lebo pán Rusko si požičal veľa peňazí, a nepožičal si od finančného ústavu, ale od súkromného podnikateľa, ktorý podnikal v rezorte, ktorého sa stal pán Rusko ministrom. Vyvolalo to v nás veľké pochybnosti o tom, že záujmy pána Ruska a štátu sa mohli dostať do vážnej kolízie.“'' K takémuto ráznemu kroku prispela aj nová kauza, v ktorej išlo o 1,7 miliardy korún. Tieto peniaze odišli deň pred rokovaním koaličnej rady z účtu [[Slovenská agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania|Slovenskej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania]] na účet súkromnej firmy. Prevod uskutočnil riaditeľ agentúry menovaný Pavlom Ruskom bez vedomia správnej rady a vzniklo podozrenie, že bol pritom porušený zákon. * [[24. august]] 2005 – Keďže Pavol Rusko odmietol abdikovať, Mikuláš Dzurinda podal návrh prezidentovi na jeho odvolanie z funkcie. Prezident [[Ivan Gašparovič]] ešte v ten istý deň odvolal Pavla Ruska z funkcie ministra hospodárstva a poveril riadením ministerstva [[ministerstvo financií|ministra financií]] [[Ivan Mikloš|Ivana Mikloša]]. == Vplyv kauzy na Alianciu nového občana == * [[22. august]] 2005 – Predsedníctvo ANO vyjadrilo plnú podporu Pavlovi Ruskovi. Zobralo na vedomie vysvetlenie Pavla Ruska ohľadom jeho zmeniek, v plnej miere ho akceptovalo a vyhlásilo, že nevidí dôvod na jeho odchod z postu ministra hospodárstva. Proti takémuto uzneseniu hlasovali podpredsedovia aliancie [[Ľubomír Lintner]] a [[Jirko Malchárek]] ako aj [[Jozef Heriban (1953)|Jozef Heriban]]. Ďalší podpredsedovia [[Ľubo Roman]] a [[František Tóth]] nehlasovali. ** Ľubomír Lintner a Jirko Malchárek vyhlásili, že Pavol Rusko by mal odstúpiť z funkcie ministra. Ľubomír Lintner: ''„Pre súčasnú situáciu, ako aj pre budúcnosť ANO, by bolo lepšie, ak by Pavol Rusko odstúpil z postu ministra hospodárstva.“'' * [[23. august]] 2005 – Osem členov poslaneckého klubu ANO ([[Stanislav Kropilák]], [[Peter Biroš]], [[Imrich Hamarčák]], [[Rudolf Chmel]], Jozef Heriban, [[Jozef Elsner]], Jirko Malchárek, Ľubomír Lintner) a dvaja ministri ANO ([[František Tóth]] a [[Rudolf Zajac]]) spoločne vyhlásili, že ''„nejasné finančné operácie a kauzy Pavla Ruska sú nezlúčiteľné s pôsobením vo verejnej funkcii a s predstavami, s ktorými aliancia vstupovala do politiky“.'' Ďalej vyhlásili, že chcú mať rozhodujúce slovo pri novej nominácii ministra hospodárstva za ANO do vlády. Vyzvali okresné a krajské rady, aby sa situáciou zaoberali a aby sa uskutočnil mimoriadny kongres strany. * [[24. august]] 2005 – Predsedníctvo ANO, ktoré sa konalo ešte v noci po koaličnej rade, opakovane vyjadrilo dôveru Pavlovi Ruskovi. Zároveň rozhodlo, že strana požiada premiéra Dzurindu o podanie návrhu na odvolanie ministrov Františka Tótha a Rudolfa Zajaca a vyslovilo nedôveru podpredsedom strany Jirkovi Malchárkovi, Františkovi Tóthovi a Ľubomírovi Lintnerovi. ** Podpredseda ANO Jirko Malchárek vyhlásil, že je nutné zvolať mimoriadny kongres strany, ktorý by sa mal zaoberať výmenou predsedu strany. Obvinil Pavla Ruska z manipulačných praktík. ** Poslanec národnej rady Jozef Heriban, stranícky líder na kandidátke do [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] vo voľbách v roku [[2004]], oznámil svoje vystúpenie zo strany. ** Konali sa narýchlo zvolané krajské rady ANO. Všetky, s výnimkou prešovskej, vyjadrili podporu Pavlovi Ruskovi. * [[27. august]] 2005 – Republiková rada ANO vyjadrila podporu Pavlovi Ruskovi a vyzvala podpredsedov Ľubomíra Lintnera, Františka Tótha a Jirka Malchárka, aby sa vzdali všetkých svojich straníckych funkcií. * [[29. august]] 2005 – Skupina členov ANO okolo podpredsedov Ľubomíra Lintnera a Jirka Malchárka vytvorila v aliancii názorovú platformu pod názvom ''Vráťme ANO jej členom a voličom''. Pavol Rusko podľa členov platformy prekročil hranicu určenú morálkou. ''„Skôr, či neskôr, bude musieť prijať osobnú zodpovednosť za svoje konanie, pretože riziko, ktoré ako osoba predstavuje pre slušnú politiku, pre členov a voličov ANO, je neakceptovateľné,“'' vyhlásil Ľubomír Lintner. Platforma sa vyslovovala za podporu vlády v súčasnom zložení. Podporovala ju väčšina členov poslaneckého klubu ANO a nezávislí poslanci Anton Danko a Ján Drgonec, ktorí boli v minulosti členmi ANO. * [[1. september]] 2005 – poslanecký klub ANO vyzval Pavla Ruska, aby opustil jeho rady a zároveň mu vyslovil nedôveru. Poslanci klubu tiež vyjadrili podporu Jirkovi Malchárkovi, ako kandidátovi na post ministra hospodárstva. Okrem toho poslanci odsúhlasili členstvo [[Ján Drgonec|Jána Drgonca]] a [[Anton Danko|Antona Danka]] v klube ANO. Rokovania klubu sa nezúčastnili Pavol Rusko, [[Beáta Brestenská]], [[Eva Černá]] a [[Iveta Henzélyová]]. ** Pavol Rusko reagoval na nomináciu Jirka Malchárka na post ministra hospodárstva slovami, že to, čo sa doteraz udialo ''„nebolo o morálke, etike a hodnotách, ale o kšefte, korýtkach a funkcii“.'' * [[4. september]] 2005 – Republiková rada ANO rozhodla o zvolaní mimoriadneho kongresu ANO, ktorý by mal riešiť krízovú situáciu v strane. * [[5. september]] – nominant ANO na nového ministra hospodárstva Vladimír Menich odstúpil z funkcie štátneho tajomníka [[Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR|Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR]]. Pre tento krok sa rozhodol na základe ukončenia koaličnej spolupráce SDKÚ, KDH a SMK so stranou ANO. * [[11. september]] 2005 – Mimoriadny kongres ANO rozhodol o písomnom vypovedaní Koaličnej zmluvy s SDKÚ, SMK a KDH. Zároveň delegáti kongresu zmenili stanovy a potom vylúčili zo strany piatich podpredsedov Ľubomíra Lintnera, Jirka Malchárka, Františka Tótha, Ľuba Romana a Alexandra Kovala a štyroch poslancov Petra Biroša, Stanislava Kropiláka, Imricha Hamarčáka a Rudolfa Chmela a zakázal im používať názov a značku ANO. * [[11. september]] 2005 – Krajská rada ANO v [[Prešov]]e nesúhlasila s postupom predsedu strany Pavla Ruska na mimoriadnom kongrese ANO a odmietla odchod do opozície. * [[12. september]] 2005 – Pavol Rusko spolu s Evou Černou, Ivetou Henzélyovou a Beátou Brestenskou vystúpili z poslaneckého klubu ANO a stiahli sa do opozície. == Následky kauzy – parlamentná kríza == * [[26. august]] 2005 – Ľubomír Lintner a Jirko Malchárek informovali Mikuláša Dzurindu o ochote skupiny poslancov ANO, ktorá vyslovila nedôveru Pavlovi Ruskovi, podporovať naďalej vládu. * [[1. september]] 2005 – Predsedovia strán [[Slovenská demokratická a kresťanská únia]] (SDKÚ), SMK a KDH Mikuláš Dzurinda, Béla Bugár a Pavol Hrušovský sa dohodli, že ukončia spoluprácu s ANO vo vládnej koalícii a budú spolupracovať s poslaneckou skupinou okolo Ľubomíra Lintnera na základe princípov, ktoré obsahovala pôvodná koaličná zmluva. Zároveň Mikuláš Dzurinda vyhlásil, že nepodá návrh na odvolanie ministrov Františka Tótha a Rudolfa Zajaca, ako ho o to požiadal Pavol Rusko. Paradoxne tým vo vláde zostali dvaja ministri, ktorí stratili politické krytie vlastnej strany. * [[12. september]] 2005 – Predsedovia SDKÚ, SMK a KDH podpísali zmluvu o spolupráci s Ľubomírom Lintnerom, zastupujúcim časť bývalých členov ANO, ktorí sa postavili proti predsedovi aliancie Pavlovi Ruskovi. Zaviazali sa v nej spolupracovať na plnení vládneho programu na princípoch koaličnej dohody. Predsedovia SDKÚ, SMK a KDH predtým podpísali aj politickú deklaráciu o pokračujúcej spolupráci a napĺňaní vládneho programu. ** Premiér Mikuláš Dzurinda predložil prezidentovi republiky Ivanovi Gašparovičovi návrh na vymenovanie Jirka Malchárka za ministra hospodárstva. Hovorca prezidenta uviedol, že menovanie Jirka Malchárka za ministra sa uskutoční až po návrate prezidenta z pracovnej návštevy v [[Spojené štáty|USA]], teda [[22. september|22. septembra]]. ** Mala začať rokovať národná rada po parlamentných prázdninách. Do parlamentných lavíc po dvoch rokoch zasadol aj Pavol Rusko. Rokovanie však nezačalo, pretože sa prezentovalo iba 73 poslancov. Opozícia sa v parlamente neprezentovala a spolu s opozíciou tak urobil aj Pavol Rusko a jeho tri poslanecké kolegyne. Napriek tomu, že sa prezentovali nezávislí poslanci [[Miroslav Abelovský]], [[Ján Gabriel (poslanec)|Ján Gabriel]], [[Ladislav Polka]], [[Herman Arvay]], [[Robert Nemcsics]] a [[Alexej Ivanko]], koalícii to nestačilo. Na dosiahnutie uznášaniaschopnosti chýbali parlamentu 3 hlasy. Koalícii chýbali práve hlasy Pavla Ruska a jeho kolegýň. ** V parlamente nastala paradoxná situácia, keď v poslaneckom klube ANO vedenom Ľubomírom Lintnerom nie je ani jeden člen ANO a na druhej strane všetci poslanci, členovia ANO, sa stali nezávislými poslancami, keďže ich je málo na vytvorenie samostatného poslaneckého klubu. * [[13. september]] 2005 – Parlament nezačal rokovať ani na nasledujúci deň. Predseda národnej rady Pavol Hrušovský sa pokúsil situáciu riešiť zvolaním novej schôdze s jediným bodom programu. Za zosnulého poslanca SMK [[Zsolt Komlósy|Zsolta Komlósyho]] mal nastúpiť jeho náhradník. Ani na tejto schôdzi sa však opozícia neprezentovala, čo sa stretlo s veľmi negatívnym ohlasom nielen u koalície, ale aj u nezávislých pozorovateľov. ** Predseda Národnej rady SR Pavol Hrušovský vyzval listami predsedov opozičných strán na rokovania o možnostiach riešenia parlamentnej krízy. ** SMK a KDH sa vyjadrili, že v prípade, ak parlament zostane naďalej zablokovaný, jediným riešením sú predčasné voľby. ** Prezident Ivan Gašparovič podporil konanie predčasných volieb v záujme riešenia krízovej situácie v parlamente. Zároveň vyhlásil, že ''„vymenovanie nového ministra hospodárstva by v tejto situácii asi nesplnilo svoj účel“''. * [[14. september]] 2005 – Parlament nezačal rokovať ani tretí deň. Pavol Hrušovský zvolal ďalšie rokovanie parlamentu na [[20. september|20. septembra]]. * [[20. september]] 2005 – K prezentujúcim sa poslancom sa pridali [[Karol Džupa]] a [[Eduard Kolesár]] po tom, ako vystúpili z [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|Ľudovej strany – Hnutie za demokratické Slovensko]]. Na začatie schôdze národnej rady to aj tak nestačilo, chýbal jediný hlas. Ten mohol poskytnúť [[Gustáv Krajči]] z [[Ľudová únia|Ľudovej únie]], povedal však, že zlyhalo hlasovacie zariadenie. * [[21. september]] 2005 – Podarilo sa odblokovať Národnú radu. Pri úvodnom hlasovaní sa prezentovalo 77 poslancov. Na rokovaní 49. schôdze s jediným bodom „''nastúpenie náhradníka za zosnulého poslanca Zsolta Komlósyho“. Poslanecký sľub zložil náhradník [[Pál Keszegh]]. Oproti dňu predtým na hlasovaní pribudol [[Ivan Šimko]] a zahlasovať sa podarilo aj Gustávovi Krajčimu. Vďaka tomu, že parlament umožnil zložiť sľub poslancovi Keszeghovi, v ďalšej schôdzi pokračovalo už 78 poslancov.'' == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Politické aféry na Slovensku]] [[Kategória:2005 na Slovensku]] bjkhkczeop3yxxvsq91dhty7hzxt8e5 Scalable Vector Graphics 0 38953 8205969 8102289 2026-04-29T22:12:36Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205969 wikitext text/x-wiki {{na revíziu}} [[Súbor:Bitmap VS SVG.svg|right|thumb|Porovnanie bitmapových formátov s formátom SVG.]] [[Súbor:Svg.svg|náhľad|Príklad SVG obrázka.]] [[Súbor:Orc.svg|vpravo|náhľad|Obrázok [[ork]]a vo formáte SVG.]] '''Scalable Vector Graphics''' ('''SVG''') je [[značkovací jazyk]] z rodiny značkovacích jazykov [[XML]], ktorý je primárne určený na opis dvojrozmernej, statickej alebo [[animácia|animovanej]] [[vektorová grafika|vektorovej grafiky]]. SVG je [[otvorený štandard]], ktorý vytvorilo [[konzorcium]] [[World Wide Web Konzorcium|World Wide Web]], zodpovedné za štandardy ako [[HTML]] a [[XHTML]]. == Prehľad == Jazyk SVG umožňuje definovať tri typy grafických objektov: # [[tvar]]y vektorovej grafiky (napr. cesty pozostávajúce z rovných [[čiara|čiar]] a [[krivka|kriviek]] a oblasti nimi ohraničené), # [[rastrová grafika|rastrové]] obrázky # a text. Grafické objekty je možné zoskupovať, štylizovať, transformovať a zoskupovať do vopred [[rendering|vykreslených]] objektov. Text môže byť v ktoromkoľvek [[menný priestor|mennom priestore]] XML vhodnom pre aplikáciu, čo rozširuje vyhľadávacie možnosti a [[prístupnosť]] SVG grafiky. Medzi možnosti patria vnorené [[transformácia|transformácie]], [[orezávacie cesty]], [[alfa masky]], [[filtrovacie efekty]], [[šablóna objektu|šablóny objektov]] a [[rozšíriteľnosť]]. SVG kresby môžu byť dynamické a interaktívne. [[Document Object Model]] (DOM) pre SVG, ktorého podmnožinou je úplné XML DOM, umožňuje priamu a výkonnú animáciu vektorovej grafiky pomocou [[ECMAScript]]u alebo [[Synchronized Multimedia Integration Language|SMIL]]. Ľubovoľnému grafickému objektu SVG je možné priradiť [[obsluha udalosti|reakciu na udalosť]] ako ''onmouseover'' a ''onclick''. Vďaka svojej kompatibilite a výhodnému využitiu iných webových štandardov je [[skriptovanie]] možné vykonávať súčasne na SVG elementoch a iných XML elementoch z rozličných menných priestorov v rámci tej istej [[Webová stránka|webovej stránky]]. Ak je problémom dostupnosť ukladacieho priestoru, tak sú SVG obrázky ukladané s použitím kompresie, napríkld [[gzip]]. V takom prípade môžu byť nazývané „SVGZ súbory“. Formáty používajúce jazyk XML obvykle osahujú množstvo redundantných údajov, preto sa XML zvyčajne veľmi dobre [[kompresia dát|komprimuje]] a výsledné skomprimované súbory môžu byť oveľa menšie. Často je však už pôvodný vektorový súbor (SVG) menší ako jeho rasterizovaná verzia. == Potenciálny vplyv == Rozšírenie SVG klientov, obzvlášť natívnou podporou vo webových prehliadačoch, sa pravdepodobne revolučne odrazí na webe. Súčasným trendom sú webové stránky, ktoré sa správajú ako počítačová aplikácia použitím technológie známej ako [[Ajax (programovanie)|Ajax]]. SVG má potenciál do veľkej miery rozšíriť možnosti Ajaxu tým, že poskytuje ideálny mechanizmus na dynamické vykresľovanie elementov stránky. == Mobilné profily == Z dôvodu záujmu z priemyselnej sféry boli predstavené dva mobilné profily SVG 1.1: ''SVG Tiny'' (SVGT) a ''SVG Basic'' (SVGB). Sú to podmnožiny plného SVG štandardu, ktoré sú cielené pre [[Klient-server|klientské aplikácie]] s obmedzenými možnosťami. Konkrétne SVG Tiny bolo definované pre značne obmedzené mobilné zariadenia ako [[mobilný telefón]] a SVG Basic bolo definované na použitie v mobilných zariadeniach vyššej úrovne, ako [[Personal digital assistant|PDAs]]. Ani jeden z mobilných profilov neposkytuje úplnú podporu DOM, hoci SVG Basic má nepovinnú podporu skriptovania, ale sú to úplne kompatibilné podmožiny úplného štandardu, preto je aj bez ich použitia možné i na obmedzených mobilných zariadeniach vykresľovať značnú časť SVG grafiky. == História vývoja == SVG vyvinula SVG Working Group [[World Wide Web Konzorcium|W3C]] od roku 1998, po tom ako [[Macromedia]] a [[Microsoft]] predstavili [[VML|Vector Markup Language]] (VML), kým [[Adobe Systems]] a [[Sun Microsystems]] predložili konkurenčný formát známy ako [[PGML]]. Pracovnej skupine predsedal [[Chris Lilley (W3C)|Chris Lilley]] z W3C. * SVG 1.0 sa stalo [[World Wide Web Konzorcium#Odporúčania a Certifikácie|Odporúčaním W3C]] [[4. september|4. septembra]] [[2001]]. * SVG 1.1 sa stalo Odporúčaním W3C [[14. január]]a [[2003]]. * SVG Tiny a SVG Basic (Mobilné SVG profily) sa stali Odporúčaním W3C [[14. január]]a [[2003]]. Sú opísané ako profily SVG 1.1. * SVG Tiny 1.2 sa stalo Kandidátnym odporúčaním W3C [[10. august]]a 2006. SVG Full 1.2 je v súčasnosti [[World Wide Web Konzorcium#Odporúčania a Certifikácie|Pracovným náčrtom W3C]]. SVG 1.2 Mobile bol zámerne uvoľnený ako profil a neskôr prepracovaný na úplnú špecifikáciu vrátane všetkých potrebných súčastí SVG 1.1 a SVG 1.2. Podobne prepracovaný náčrt SVG 1.2 Full zatiaľ nebol uvoľnený. == Podpora SVG v prehliadačoch a iných aplikáciách == Podpora SVG na webe rastie a v súčasnosti je tento formát dostatočne podporovaný aktuálnymi verziami majoritných prehliadačov. Webové stránky, ktoré používajú SVG obrázky síce často poskytujú aj rastrovú verziu obrázka, ktorá je klientovi posielaná buď automaticky pomocou [[HTTP]] [[content negotiation]], alebo po voľbe používateľa, no toto riešenie pomaly prestáva byť nevyhnutným. Generovanie alternatívnych (rastrových) verzií obrázkov môže byť automatizované knižnicami ako ''[[ImageMagick]]'', ktorá poskytuje rýchlu, ale neúplnú implementáciu SVG alebo ''Batik'', ktorá implementuje celé SVG, ale je pomalšia. === Podpora pomocou zásuvných modulov === Staršie verzie prehliadačov (najmä [[Internet Explorer]]a) vyžadovali na prehliadanie SVG obrázkov zásuvný modul. Medzi dnes dostupné na stolnom počítači patria [http://www.adobe.com/svg/viewer/install/main.html Adobe SVG Viewer] a [http://www.corel.com/servlet/Satellite?pagename=Corel/Downloads/Details&id=1047022177437 Corel SVG Viewer] (už nie je podporovaný). === Natívna podpora === Natívna podpora má niekoľko výhod. Napríklad nie je potrebný zásuvný modul, SVG je možné kombinovať s inými formátmi v rámci jedného dokumentu a skriptovanie medzi jednotlivými dokumentmi je oveľa spoľahlivejšie. *[[Webový prehliadač]] [[Opera (webový prehliadač)|Opera]] (od verzie 8.0 Beta 3) podporuje špecifikáciu SVG 1.1 Tiny, kým Opera 9 pridáva podporu SVG 1.1 Basic a niektoré aspekty SVG 1.1 Full. * Prehliadač [[Mozilla Firefox]] (od 1.5 Alpha) a [[balík aplikácií pre prácu s internetom]] [[SeaMonkey|Mozilla SeaMonkey]], ktoré zdieľajú kódovú základňu, majú oba neúplnú podporu špecifikácie SVG 1.1 Full. Prehľad podporovaných modulov v prehliadači Firefox 1.5 sa nachádza [http://developer.mozilla.org/en/docs/SVG_in_Firefox_2.0 tu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080402075920/http://developer.mozilla.org/en/docs/SVG_in_Firefox_2.0 |date=2008-04-02 }}. Prehľad modulov, na ktorých sa pracuje vo vývojovej vetve Firefoxu sa nachádza [http://www.mozilla.org/projects/svg/status.html tu]. * Prehliadač [[Amaya (webový prehliadač)|Amaya]] má čiastočnú podporu SVG. * [[Konqueror]] projektu [[KDE]] má pomerne úplný zásuvný modul SVG zvaný [[KSVG]]. Vývoj KSVG1 sa skončil, ale na KSVG2 sa aktívne pracuje vyše roka a je predurčený na zaradenie do jadra KDE 4, čo by mohlo umožniť jeho natívne vykresľovanie niekedy v budúcnosti. Inde v KDE je formát veľmi užitočný a od verzie 3.4 sú podporované SVG [[pozadie plochy|pozadia]]. * Prehliadač [[Safari (webový prehliadač)|Safari]] od [[Apple Computer|Apple]], ktorý bol založený na [[layout engine|vykresľovacom engine]] [[KHTML]] Konquerora, ale odvtedy sa [[fork|oddelil]] na projekt Webkit tiež nedávno začal s [[portovanie|portovaním]] KSVG2 do WebCore, čím sa začala práca na zaradenie natívnej podpory SVG do Safari. *Prehliadače založené na [[layout engine|vykresľovacom engine]] [[WebKit]] ako sú [[Safari (webový prehliadač)|Safari]] od [[Apple Computer|Apple]], [[Google Chrome]] a ďalšie. * [http://xml.apache.org/batik/ Batik SVG Toolkit] môžu používať Java programy na vykresľovanie, tvorbu a manipuláciu s SVG grafikou. * [https://svgsalamander.dev.java.net/ SVG Salamander] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060925101657/https://svgsalamander.dev.java.net/ |date=2006-09-25 }} je otvorená alternatíva k Batik pre Javu. == Mobilná podpora == Na mobilných zariadeniach sú najpopulárnejšie implementácie pre mobilné telefóny od [[Ikivo]] a [[Bitflash]], kým pre PDA existujú implementácie Bitflash a [[Intesis]]. Zaniknutý [[Macromedia Flash Lite]] od zaniknutej [[Macromedia|Macromedie]] mal voliteľnú podporu SVG Tiny od verzie 1.1. Na konferencii SVGOpen 2005 demonštroval [[Sun Microsystems|Sun]] mobilnú implementáciu SVG Tiny 1.1 pre platformu CDLC. [[TinyLine]] SVG viewer, napísaný v Jave, je tiež cielený pre mobilné zariadenia. == Tools == * [[Inkscape]] je open source multiplatformový vektorový editor, ktorý používa SVG ako svoj natívny formát. (Jeho predchodca [[Sodipodi]] zanikol v roku 2004). * Väčšina hlavných editorov vektorovej grafiky vrátane [[Adobe Illustrator]]a a [[CorelDRAW]] podporujú export a import SVG. * [[OpenOffice.org]] Draw 1.1 a vyšší exportuje SVG súbory, pre Draw 2.0, existuje dodatočný [http://haumacher.de/svg-import/ import pre import SVG]. * [[Skencil]] je open source vektorový editor s importom a exportom SVG. * [http://www.svgmaker.com SVGmaker] patrí medzi aplikácie pre OS Windows schopné tvoriť SVG súbory, ktoré sú široko použiteľné (vrátane dokumentov balíka MS Office). * [http://www.kiyut.com/products/sketsa/index.html Sketsa] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060409042149/http://www.kiyut.com/products/sketsa/index.html |date=2006-04-09 }} je proprietárny SVG editor. * [http://xml.apache.org/batik/ Apache Batik] je [[Java platform|Java]] toolkit pre aplikácie alebo applety, ktoré chú používať obrázky vo formáte SVG na rôzne účely ako prehliadanie, tvorba a manipulácia. Batik poskytuje set štandardných modulov ako SVG Parser, SVG Generator a SVG DOM; tiež má aplikáciu na prehliadanie SVG. * [http://networkimprov.net/airwrx/awscene.html SVG Scene toolkit] umožňuje vývojárom vytvoriť aplikačné pohľady zostavením obsahového modelu alebo scény SVG. Scénu je možné súčasne zobrazovať vo viacerých oknách a na viacerých klientoch. Vykresľovanie SVG vykonáva [[Cairo (grafika)|Cairo]] a [[Pango]], ktoré podporujú rozličné ciele, napr. Windows, OS X, [[PostScript]], Xlib. * Together, [http://www.jfree.org/jfreechart/ JFreeChart] a [http://www.compuware.com/products/optimalj/ OptimalJ] od [[Compuware]] tiež používajú SVG. == Pozri aj == * [[Rich Internet Application]] * [[Semantic Web]] * [[2D počítačová grafika]] * [[3D počítačová grafika]] * [[Raster to vector]] * [[List of vector graphics markup languages]] * [[Comparison of vector graphics markup languages]] * [[Comparison of layout engines (graphics)]] {{projekt|meta=SVG image support}} - SVG support for the Wikipedia == Externé odkazy == ;Oficiálne * [http://www.w3.org/Graphics/SVG/ W3C SVG Pages] * [http://svg.org/ SVG.org] – SVG Community Website * [http://www.svg-whiz.com/wiki/ SVG Wiki] – Wiki of SVG information for developers * [http://www.svgx.org/ SVGX] ;Demá * [http://www.adobe.com/svg/demos/main.html Adobe SVG Demos] * [http://www.croczilla.com/svg/ Mozilla SVG Demos] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20030210062036/http://www.croczilla.com/svg/ |date=2003-02-10 }} * [http://www.carto.net/papers/svg/ SVG mapping examples, tutorials and shp2svg converter] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060401005954/http://www.carto.net/papers/svg/ |date=2006-04-01 }} * [http://www.svgmaker.com/examples.htm Sample SVG files created from popular programs] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060518093310/http://www.svgmaker.com/examples.htm |date=2006-05-18 }} * [http://svg.codebot.org SVG pad] ;Softvér * [http://www.inkscape.org/ Inkscape] – SVG editor s [[open source|otvoreným zdrojovým kódom]] * [http://www.adobe.com/SVG/ Adobe SVG Plugin] * [http://www.mozilla.org/projects/svg/ Mozilla SVG] ** [http://weblogs.mozillazine.org/tor/svgopen2005/mozsvg-public.html Past, Present, and Future of Mozilla SVG] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051211030601/http://weblogs.mozillazine.org/tor/svgopen2005/mozsvg-public.html |date=2005-12-11 }} ** [http://www.svgopen.org/2005/papers/MozillaSVG/ Implementing SVG in a Web Browser] * [http://svg.kde.org/ ksvg SVG renderer for KDE/khtml] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110422231014/http://svg.kde.org/ |date=2011-04-22 }} * [http://www.kiyut.com/products/sketsa/index.html Sketsa – SVG Graphics Editor] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060409042149/http://www.kiyut.com/products/sketsa/index.html |date=2006-04-09 }} * [http://www.bitflash.com/products/vis.asp BitFlash – SVGT Player] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051107011236/http://www.bitflash.com/products/vis.asp |date=2005-11-07 }} * [http://www.savagesoftware.com/products.htm Convert files to SVG format] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051228150032/http://www.savagesoftware.com/products.htm |date=2005-12-28 }} ;Knižnice * [https://svgsalamander.dev.java.net/ SVG Salamander – Java SVG player and renderer. (LGPL)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060925101657/https://svgsalamander.dev.java.net/ |date=2006-09-25 }} * [http://librsvg.sourceforge.net/ librsvg SVG renderer for GNOME, and Mozilla/Firebird plugin] * [http://search.cpan.org/~ronan/SVG-2.30/ SVG Perl module] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051124175732/http://search.cpan.org/~ronan/SVG-2.30/ |date=2005-11-24 }} ;Tutoriály * [http://apike.ca/prog_svg.html Pike's SVG Tutorial] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051124021018/http://apike.ca/prog_svg.html |date=2005-11-24 }} * [http://svgbasics.com/ SVGBasics] * [http://www.about-svg.de about-svg.de] * [http://jwatt.org/svg/authoring/ SVG Authoring Guidelines] ;Články * [https://web.archive.org/web/20050804002023/http://www.maa.org/editorial/mathgames/mathgames_08_01_05.html Math Games: Vector vs Raster (maa.org)] – zoznam 31 SVG editorov * [http://www.svgopen.org/ SVG Open], annual international conference on Scalable Vector Graphics * [http://xml.com/pub/a/2003/07/16/svg-prescod.html SVG: A Sure Bet] * [http://kevcom.com/colorpicker/documentation/svg.html SVG Is The Future] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051212230435/http://www.kevcom.com/colorpicker/documentation/svg.html |date=2005-12-12 }} * [http://www.webreference.com/authoring/languages/svg/ Descriptions from Webreference] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060111060807/http://www.webreference.com/authoring/languages/svg/ |date=2006-01-11 }} * [http://dot.kde.org/1027528942/1027578768/1027622199/ Discussion about free implementations] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051229161528/http://dot.kde.org/1027528942/1027578768/1027622199/ |date=2005-12-29 }} * [http://www.understandingxml.com/archives/2005/08/the_future_of_s.html The future of SVG] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051124145103/http://www.understandingxml.com/archives/2005/08/the_future_of_s.html |date=2005-11-24 }} * [http://svgopen.steltenpower.com/livre_english.txt Magical pictures] ;SVG clipart * [http://www.openclipart.org/ Open Clip Art Library] * [http://www.sodipodi.com/index.php3?section=clipart/clipart Sodipodi Clipart Page]{{Nedostupný zdroj|date=júl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://librsvg.sourceforge.net/theme.php GNOME themes extras package] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051207021512/http://librsvg.sourceforge.net/theme.php |date=2005-12-07 }} * [http://everaldo.com/crystal.html Crystal Icons] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051029031327/http://www.everaldo.com/crystal.html |date=2005-10-29 }} * [http://zeus.qballcow.nl/icon/ Gartoon Icons Theme] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051212111637/http://zeus.qballcow.nl/icon/ |date=2005-12-12 }} * [http://svgicons.sourceforge.net/ BlueSphere Icon Theme] {{Kompresné formáty}} [[Kategória:Značkovacie jazyky]] [[Kategória:Štandardy založené na XML]] [[Kategória:XML]] [[Kategória:W3C štandardy]] [[Kategória:Grafické súborové formáty]] [[Kategória:Vektorová grafika]] i4v78hymvh80qqy0cxlrtc23utpvcdr Portál:Chémia/Zoznamy 100 43772 8205944 6724544 2026-04-29T21:09:22Z KormiSK 91359 -presmerovania 8205944 wikitext text/x-wiki '''[[Chemický prvok|Prvky]]''' * [[Zoznam chemických prvkov podľa mena]] * [[Zoznam chemických prvkov podľa protónového čísla]] * [[Zoznam chemických prvkov podľa značky]] * [[Zoznam izotopov]] '''[[Chemická zlúčenina|Zlúčeniny]] * [[Zoznam prídavných látok v potravinách]] '''[[Chémia|Osoby]]''' * [[Zoznam chemikov]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu]] * [[Zoznam alchymistov]] <noinclude>[[Kategória:Portál:Chémia|Zoznamy]]</noinclude> ij4nk1ewym3qqc2gc52wsk5ulp0jbqf Vízia 0 44215 8205957 5613912 2026-04-29T21:26:49Z ~2026-20335-96 290941 8205957 wikitext text/x-wiki {{na zmazanie}} {{na úpravu}} Organizačné ciele bývajú zhrnuté do '''misie''' a/alebo '''vízie''': * Definícia vízie v anglofónnom internete: * 'obraz budúcnosti, ktorú zamýšľame'. <br> ''vízia'' slovami popisuje stav, kde sa chcú vidieť v budúcnosti tí, čo určujú ciele. Môže popisovať stav o 10 alebo 20 rokov, ak všetko pôjde presne podľa plánu. * Definícia misie : zmysel, účel existencie. Neradno zamieňať víziu s misiou, pretože sa principiálne odlišujú. Misia definuje účel alebo širší cieľ organizácie alebo podniku. Slúži ako sprievodca v časoch neistoty, maják. Nemá časové ohraničenie. Misia môže ostať rovnakou po desaťročia, ak sa správne formuluje. Vízia je konkrétnejšia pri určovaní cieľov a časového rámca pre ich dosiahnutie. Vízia je viazaná na nejakú formu úspechu. Napr. „Pomáhame prepravovať tovary a ľudí efektívne bez poškodzovania životného prostredia“ je misia (výrok o misii). Fordov stručný, ale trefný slogan „Kvalita je práca č. 1“ sa tiež môže považovať za určenie misie. Kým „Do roku 2010 budeme medzi 3 najväčšími prepravcami tovarov a ľudí v Severnej Amerike“ je vízia (výrok o vízii). Je to konkrétny a jednoznačný cieľ. 1v6f05wwhp5n7ba0ovz5c26j2th2mrh Rýchlosť (fyzikálna veličina) 0 47546 8205815 8129111 2026-04-29T16:48:25Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205815 wikitext text/x-wiki '''Rýchlosť''' (iné názvy: '''vektor rýchlosti, okamžitá rýchlosť, vektor okamžitej rýchlosti''', ďalšie synonymá pozri nižšie v článku; značka obyčajne '''v''') je zmena [[polohový vektor|polohového vektora]] (čiže jednoducho celková zmena polohy) za veľmi krátky časový interval (t.j. '''v''' = d'''r'''/dt); ide o [[Vektorová veličina|vektorovú veličinu]]. Veľkosť takto definovanej rýchlosti (nie však rýchlosť samotná) je rovná aj zmene [[dĺžka dráhy|dĺžky dráhy]] za veľmi krátky časový interval (t.j. |'''v'''|=ds/dt), pretože pre veľmi krátke časové intervaly (nie však pre normálne časové intervaly) zaniká rozdiel medzi veľkosťou zmeny polohového vektora a zmenou dĺžky dráhy (čiže |d'''r'''|=ds). Rozdiel medzi zmenou polohového vektora a zmenou dĺžky dráhy spočíva v tom, že kým zmena polohového vektora (nazývaná aj posunutie) udáva najkratšiu vzdušnú “vzdialenosť” medzi začiatočným a koncovým bodom pohybu, zmena dĺžky dráhy udáva dĺžku celého fyzicky prejdeného úseku (často kľukatej) “cesty” medzi začiatočným a koncovým bodom pohybu. V literatúre sa nepresne alebo zjednodušene pojem rýchlosť niekedy definuje inak (pričom potom ale spravidla neplatia vyššie uvedené synonymá “vektor rýchlosti”, “okamžitá rýchlosť” atď., ani značka '''v''', a často ani nejde o vektorovú veličinu), a to napríklad ako synonymum priemernej dráhovej rýchlosti (t.j. zmena dĺžky dráhy za iný než veľmi krátky časový interval, čiže Δs/Δt) alebo ako synonymum okamžitej dráhovej rýchlosti (t.j. ds/dt, čo je zároveň, ako už bolo spomenuté vyššie, rovné |'''v'''|). Podrobnejšie o definícii a vzorci rýchlosti pozri nižšie. ==Definícia rýchlosti == ''Význam a vysvetlenie značiek uvedených v tomto podnadpise pozri pod nasledujúcim podnadpisom.'' Slovo rýchlosť (bez ďalších prívlastkov) môže znamenať: *najčastejšie a najsprávnejšie: '''v'''<ref name=ISO3>STN EN ISO 80000-3, "Veličiny a jednotky. Časť 3: Priestor a čas (ISO 80000-3: 2006)".</ref>{{rp|2,6}}<ref name=Šantavý-Liška1>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šantavý | meno = Ivan | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Peška | meno2 = Ladislav | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | titul = Fyzika základního kurzu I (hypertextově) | odkaz na titul = | dostupnosť = | url = http://physics.fme.vutbr.cz/files/opory/pdf/F1/F1.pdf | vydavateľ = Ústav fyzikálního inženýrství Fakulty strojního inženýrství Vysokého učení technického v Brně | miesto = | dátum vydania = 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-08-25 | lokácia = | jazyk = }}</ref>{{rp|38-41}}<ref name=Králik1>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Králík| meno = Jiří| autor = | odkaz na autora = | titul = Mechanika – studijní text pro kombinované studium| url = http://physics.ujep.cz/~jkralik/Downloads/Mechanika.pdf| vydavateľ = Katedra fyziky PF UJEP| dátum vydania = 2007| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-08-25| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170414095619/http://physics.ujep.cz/~jkralik/Downloads/Mechanika.pdf| dátum archivácie = 2017-04-14}}</ref>{{rp|7-12}}<ref name=Kúdelčík>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kúdelčík | meno =Jozef | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hockicko | meno2 = Peter | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Základy fyziky- elektronický materiál k videoanalýze fyzikálnych dejov | url = http://fyzika.uniza.sk/sk/zaklady/ | vydavateľ = Žilinská univerzita | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-08-25 | miesto = | jazyk = }}</ref>{{rp|29-37}}<ref name="Koktavý">KOKTAVÝ, Bohumil. "Mechanika hmotného bodu: učební text pro studenty distančního a denního studia". vyd. 2. v Akademickém nakl. CERM 1. Brno: Akademické nakladatelství CERM, 2006. Učební texty vysokých škol. ISBN 80-7204-474-5.</ref>{{rp|3-7}}<ref name=Ožvoldová1>{{Citácia knihy | priezvisko = Ožvoldová | meno = Miroslava | odkaz na autora = | priezvisko2 =Červeň | meno2 = Ivan | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | odkaz na autora3 = | titul = Úvod do vysokoškolskej fyziky | odkaz na titul = | vydanie = | typ vydania = | vydavateľ = Slovenská technická univerzita | miesto = Bratislava | rok = 2004 | isbn =80-227-2114-X | počet strán = | strany = }}</ref>{{rp|52-54}}<ref name=Chmelík>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chmelík| meno = František| autor = | odkaz na autora = | titul = Fyzika I - mechanika| url = http://physics.mff.cuni.cz/kfnt/vyuka/fyzika1/skripta.pdf | vydavateľ = Fyzikální sekce Matematicko-fyzikální fakulty UK | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-08-25 | miesto = | jazyk = }}</ref>{{rp|6-8}}<ref name=Holzmann>{{Citácia knihy | priezvisko = Meyer | meno = Heinz, et al. | autor = | odkaz na autora = | titul = Technische Mechanik (Teil 2: Kinematik und Kinetik) | vydanie =7 | vydavateľ = G G Teubner | miesto = Stuttgart| rok = 1991 | isbn = 978-3-519-16521-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>{{rp|1-38}}<ref name = Bartelmann>{{Citácia knihy | priezvisko = Bartelmann | meno = Matthias | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Feuerbacher | meno2 = Björn | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Krüger | meno3 = Timm | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Theoretische Physik | vydanie = | vydavateľ = Springer Spektrum | miesto = Berlin; Heidelberg| rok = 2014 (2015) | isbn = 978-3-642-54617-4}}</ref>{{rp|7}}<ref name="Halliday">HALLIDAY, David et al. "Fyzika: vysokoškolská učebnice obecné fyziky". Vyd. 1. Brno: VUTIUM, 2000. Překlady vysokoškolských učebnic; sv. 1. ISBN 80-7196-214-7</ref>{{rp|14-60}}<ref name="Feynmann">FEYNMAN, Richard Phillips, LEIGHTON, Robert B. a SANDS, Matthew. "Feynmanovy přednášky z fyziky s řešenými příklady 1". Havlíčkův Brod: Fragment, 2000. ISBN 80-7200-405-0</ref>{{rp|113, 161}}<ref name=Ilkovič>ILKOVIČ, Dionýz. "Fyzika pre študujúcich na vysokých školách technických. [Diel] 1, Mechanika, akustika, termika". 4. vyd. Bratislava: Alfa, 1968. (novšie vydanie je dostupné online: http://www.kf.elf.stuba.sk/~bokes/DI_web/Ilkovic.php)</ref>{{rp|34-38}}<ref name="Javorskij">JAVORSKIJ, Boris Michajlovič a SELEZNEV, Jurij Aleksandrovič. "Přehled elementární fyziky". Překlad Miroslav Brdička. 1. vyd. Praha: SNTL, 1989. ISBN 80-03-00184-6</ref>{{rp|18-21}}<ref name=Krempaský>KREMPASKÝ, Július. "Fyzika: príručka pre vysoké školy technické". 2., preprac. vyd. Bratislava: Alfa, 1987. Edícia matematicko-fyzikálnej literatúry.</ref>{{rp|43-44}}<ref name="LP">Geschwindigkeit. In: ''Lexikon der Physik''. [CD-ROM] Heidelberg : Spektrum, Akad. Verl, c2000. ISBN 3-8274-0515-7.</ref><ref name=Scholtz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Scholtz | meno = Elemír | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kireš | meno2 = Marián | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | titul = ŠIS-Fyzika-Učebné texty-Kinematika-2.5 Rýchlosť pohybu | odkaz na titul = | dostupnosť = | url = http://physedu.science.upjs.sk/sis/fyzika/ucebnetexty/ucebnicakinematika/2_5.pdf | vydavateľ = Oddelenie didaktiky fyziky Ústavu fyzikálnych vied, PF UPJŠ v Košiciach | miesto = | dátum vydania = c2000 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-08-25 | lokácia = | jazyk = }}</ref>{{rp|29-32}}<ref name=Štoll>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Štoll| meno = Ivan| autor = | odkaz na autora = | titul = Mechanika| url = http://www.jaderny-prvak.8u.cz/wp-content/uploads/2013/02/Stoll-I.-Mechanika.pdf | vydavateľ = ČVUT v Praze – Fakulta jaderná a fyzikálně inženýrská | dátum vydania = c2010 (pôvodne: c1995)| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-08-26 | miesto = | jazyk = }}</ref>{{rp|40-41}}<ref name=Zindulka>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Zindulka| meno = Ondřej| autor = | odkaz na autora = | titul = Vektorová pole| url = http://homen.vsb.cz/~lud0016/M4/vektorova_pole| vydavateľ = Stavební fakulta ČVUT – Katedra matematiky| dátum vydania = 1999| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-08-26| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160911194359/http://homen.vsb.cz/~lud0016/M4/vektorova_pole| dátum archivácie = 2016-09-11}}</ref>{{rp|34-37, 43}}<ref name="Oxford1">speed;velocity In: ''A Dictionary of Physics''. 7th ed. Oxford: Oxford University Press , 2015. ISBN 978-0-19-871474-3.</ref>{{rp|554,624}}<ref name="Oxford2">speed; velocity In: ATKINS, Tony; ESCUDIER, Marcel. ''A Dictionary of Mechanical Engineering''. Oxford: Oxford University Press , 2013. ISBN 978-0-19-958743-8.</ref>{{rp|341,410}}<ref name="Oxford3">speed; velocity In: CLAPHAM, Christopher; NICHOLSON, James. ''The Concise Oxford Dictionary of Mathematics''. 4th ed. Oxford: Oxford University Press , 2009. ISBN 978-0-19-923594-0.</ref>{{rp|426,477}}<ref name=Horák>HORÁK, Zdeněk a KRUPKA, František. "Fyzika: příručka pro vysoké školy technického směru". 2., přeprac. vyd. Praha: SNTL - Nakladatelství technické literatury, 1976.</ref>{{rp|34-36}} *menej často: **súhrnné označenie pre '''v'''<sub>p</sub> a '''v''' <ref name=Šantavý-Liška2>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šantavý | meno = Ivan | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Liška | meno2 = Miroslav | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | titul = Vybrané kapitoly z fyziky | odkaz na titul = | dostupnosť = | url = http://physics.fme.vutbr.cz/files/opory/pdf/FV/FV.pdf | vydavateľ = Ústav fyzikálního inženýrství Fakulty strojního inženýrství Vysokého učení technického v Brně | miesto = | dátum vydania = 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-08-25 | lokácia = | jazyk = }}</ref>{{rp|15-17}}<ref name="Demo">DEMO, Pavel. "Fyzika". Praha: České vysoké učení technické, 2008. ISBN 978-80-01-04171-0</ref>{{rp|48-51}}<ref name=Engfer>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ENGFER| meno = Roland| autor = | odkaz na autora = | titul = Physik A für Naturwissenschaftler Teil 1: Mechanik| url = http://www.physik.uzh.ch/lectures/physik-a/Teil1.pdf | vydavateľ = Universität Zürich | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-08-25 | miesto = | jazyk = }}</ref>{{rp|3-5}} **súhrnné označenie pre v<sub>d,p</sub>, v<sub>d</sub>, '''v'''<sub>p</sub> a '''v''' <ref name=Králik1/>{{rp|7-12}}<ref name=Kleinová>KLEINOVÁ, Hana. "Úlohy z mechaniky jinak než rutinně" [online]. Brno, 2007 [cit. 2016-08-25]. Masarykova univerzita, Přírodovědecká fakulta. Dostupné z: http://is.muni.cz/th/77877/prif_m/</ref>{{rp|6-8}}<ref name=Krause>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krause| meno = Friedrich| autor = | odkaz na autora = | titul = Brückenkurs Physik 2007| url = http://particle.uni-wuppertal.de/vorkurse/Phys07/Kurs07.html | vydavateľ = Theoretische Teilchenphysik - Fakultät für Mathematik und Naturwissenschaften -Bergische Universität Wuppertal | dátum vydania = 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-08-25 | miesto = | jazyk = }}</ref>{{rp|k.3 (1-8)}} *skôr neodborne (v bežnej reči, nepresne, v učebniciach pre deti a pod.): **v<sub>d,p</sub> <ref name=Ožvoldová1/>{{rp|52-54}}<ref name=Scholtz/>{{rp|29-32}}<ref name=Vachek>VACHEK, Jiří et al. ''Fyzika pre 1. ročník gymnázia''. 1. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1984.</ref>{{rp|18-42,52-53}}<ref name=Rusňák>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Rusňák| meno = Karel| autor = | odkaz na autora = | titul = Fyzika pro informatiky-Klasická mechanika-Kinematika hmotného bodu| url = http://www.kfy.zcu.cz/dokumenty/FYI1/kin.hm.b.pdf| vydavateľ = Fakulta aplikovaných věd Západočeské univerzity v Plzni – Katedra fyziky| dátum vydania = 2007| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-08-25| miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>{{rp|1-9}} **v<sub>d</sub> <ref name=Kúdelčík/>{{rp|29-37}}<ref name=Koktavý/>{{rp|3-7}}<ref name=LP/><ref name=Zindulka/>{{rp|34-37,43}}<ref name=Pyramídarýchlosť>rýchlosť. In: ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]''. s.5145.</ref><ref name=Koubek2>{{Citácia knihy | priezvisko = Koubek | meno = Václav | odkaz na autora = | priezvisko2 = Lapitková | meno2 = Viera | odkaz na autora2 = | priezvisko3 =Demkanin | meno3 = Peter | odkaz na autora3 = | titul = Fyzika pre 1. ročník gymnázia | odkaz na titul = | vydanie = | typ vydania = | vydavateľ = EDUCO | miesto = Prievidza | rok = 2009 | isbn =978-80-89431-00-7 | počet strán = | strany = }}</ref>{{rp|48-55}} **veľkosť rýchlosti (t.j.súhrnné označenie pre v<sub>d,p</sub> v podobe Δs<sub>a</sub>/Δt, v<sub>d</sub> (=|'''v'''|) v podobe ds<sub>a</sub>/dt a prípadne aj |'''v'''<sub>p</sub>|), pričom v<sub>d,p</sub> a v<sub>d</sub> sa zvykne uvádzať vo formulácii „pomer prejdenej dráhy a príslušného času“, „zmena dráhy za príslušný čas“, „dráha ubehnutá za jednotku času“ a pod.<ref name=Pyramídarýchlosť/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mádr| meno = Vilém, et al.| autor = | odkaz na autora = | titul =FYZIKA I -Rovnoměrný, rovnoměrně zrychlený a nerovnoměrně zrychlený translační pohyb | url = http://projekty.fs.vsb.cz/463/edubase/VY_01_021/Fyzika%20I/02%20Text%20pro%20e-learning/Fyzika%20I%2002.pdf | vydavateľ = Vysoká škola báňská – Technická univerzita Ostrava- Fakulta strojní | dátum vydania = 2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-08-25 | miesto = | jazyk = }}</ref>{{rp|4-6}}<ref name=Westphal1>{{Citácia knihy | priezvisko = Westphal | meno = Wilhelm H.| spoluautori = | titul = Physik : Ein Lehrbuch| vydanie = 8| typ vydania = | miesto = Berlin| vydavateľ = Springer Verlag| rok = 1941| isbn = | počet strán = | strany = }}</ref>{{rp|8-16}}<ref name=Krynický>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krynický| meno = Martin| autor = | odkaz na autora = | titul = Fyzika SŠ.realisticky.cz | url = http://www.realisticky.cz/kapitola.php?id=3 | vydavateľ = Martin Krynický | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-08-25 | miesto = | jazyk = }}</ref>{{rp|k.7-8}}<ref name=Halliday/>{{rp|14-60}}<ref name="McGrawspeed">speed in: ''McGraw Hill Encyclopedia of Science & Technology, vol. 17 Sor-Sup''. 10th ed. New York:McGraw-Hill , c2007. ISBN 978-0-07-144143-8.</ref><ref name=Ožvoldová1/>{{rp|52-54}}<ref name=Krempaský/>{{rp|43-44}}<ref name=SSN>rýchlosť. In: {{Citácia knihy | editori = [[Pavel Bujnák]] | titul = Slovenský náučný slovník | odkaz na titul = Slovenský náučný slovník | zväzok = III N{{--}}Ž | miesto = Bratislava; Praha | vydavateľ = Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský | rok = 1932 | počet strán = 348 | strany = 150 }}</ref> *zriedkavo: ** pomer zmeny dĺžky a príslušného času (t.j. Δl/Δt resp. l/t, pričom dĺžka l je veličina SI) <ref name=Mat-fyz2>MIKULČÁK, Jiří et al. Matematické fyzikálne a chemické tabuľky pre stredné všeobecnovzdelávacie školy. Preklad Jozef Ivanič. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1967.</ref>{{rp|172}}<ref name=Westphal2>{{Citácia knihy| priezvisko = Westphal| meno = Wilhelm H.| spoluautori = | titul = Die Grundlagen des physikalischen Begriffssystems : Physikal. Grössen u. Einheiten| vydanie = 2| typ vydania = | miesto = Braunschweig| vydavateľ = Vieweg| rok = 1971| isbn = 3-528-18218-0| počet strán = | strany = }}</ref>{{rp|9}} **súhrnné označenie pre v<sub>d,p</sub> a '''v''' <ref name="Svoboda2">{{Citácia knihy | priezvisko = Svoboda | meno = Emanuel | spoluautori = et al.| titul = Přehled středoškolské fyziky| vydanie = 7| typ vydania = dopl.| miesto = Praha| vydavateľ = Prometheus| rok = 2001 (1998)| isbn = 80-7196-116-7| počet strán = | strany = }}</ref>{{rp|34-35}} O významoch výrazu rýchlosť v spojeniach s prívlastkami pozri pod nasledujúcim podnadpisom. ==Základné vzorce == Tu sú uvedené základné štyri vzorce, ktoré sa v literatúre vyskytujú v súvislosti s rýchlosťou, s ich rôznymi názvami v literatúre a poznámkami. Vysvetlivky značiek zo vzorcov sú uvedené dole pod názvom Vysvetlivky značiek použitých vo vyššie uvedených vzorcoch. {| class="wikitable" ! style="background:#E6EAFF" | Vzorec ! style="background:#E6EAFF" | Opis vzorca ! style="background:#E6EAFF" | Názvy v literatúre (zoradené od dlhších po kratšie) ! style="background:#E6EAFF" | Značky ! style="background:#E6EAFF" | Súvislosti vzorca |- valign="top" | v<sub>d,p</sub> =Δs/Δt | Udáva pomer zmeny s (t.j. dĺžky dráhy resp. krivočiarej súradnice – pozri poznámka 2) k časovému intervalu, počas ktorého táto zmena nastala.<ref name=Králik1/>{{rp|7-12}}<ref name=Rusňák/>{{rp|1-9}} | *'''stredná''' (alebo '''priemerná''') ''' dráhová rýchlosť, stredná''' (alebo '''priemerná''') '''rýchlosť v dráhe''', *'''stredná''' (alebo '''priemerná''') ''' skalárna rýchlosť, skalárna stredná ''' (alebo ''' priemerná''') ''' rýchlosť''', *'''stredná ''' (alebo ''' priemerná''') ''' veľkosť rýchlosti, veľkosť strednej ''' (alebo ''' priemernej''') ''' rýchlosti''', *'''absolútna hodnota strednej ''' (alebo ''' priemernej''') ''' rýchlosti''', *'''veľkosť rýchlosti''', *'''stredná ''' (alebo ''' priemerná''') ''' rýchlosť''', *'''rýchlosť'''. Z toho najčastejšie sú názvy stredná (alebo priemerná) rýchlosť a rýchlosť.<ref name=Králik1/>{{rp|7-12}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Králík| meno = Jiří| autor = | odkaz na autora = | titul = Úvod do studia fyziky – studijní text pro kombinované studium| url = http://chemistry.ujep.cz/userfiles/files/Uvod_do_fyziky.pdf| vydavateľ = Katedra chemie PřF UJEP| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-08-25| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160917150832/http://chemistry.ujep.cz/userfiles/files/Uvod_do_fyziky.pdf| dátum archivácie = 2016-09-17}}</ref>{{rp|11-37}}<ref name=Kúdelčík/>{{rp|29-37}}<ref name=Krynický/>{{rp|k.7-8}}<ref name=Halliday/>{{rp|14-60}}<ref name=Kulhánek>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =Kulhánek | meno = Petr| autor = | odkaz na autora = | titul = Fyzika 1 pro KME – Kinematika – učební text | url = http://www.aldebaran.cz/studium/f1/pdfs/kinematika.pdf | vydavateľ = katedra fyziky FEL ČVUT v Praze a AGA | dátum vydania = c2014| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-08-25 | miesto = | jazyk = }}</ref>{{rp|F2-3 až F2-5}} <ref name=Tipler>{{Citácia knihy | priezvisko = Tipler | meno = Paul A. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Mosca | meno2 = Gene | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Physik (für Wissenschaftler und Ingenieure) | vydanie = 7| vydavateľ = Springer Spektrum | miesto = Berlin, Heidelberg| rok = 2014 (2015)| isbn = 978-3-642-54165-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>{{rp|30-34,67}} <ref name=Reichlrychlost>Rychlost hmotného bodu In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =Reichl| meno = Jaroslav| autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklopedie fyziky | url = http://fyzika.jreichl.com/main.article/view/6-rychlost-hmotneho-bodu | vydavateľ = Jaroslav Reichl a Martin Všetička | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-08-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Šantavý-Liška1/>{{rp|38-41}}<ref name=Holzmann/>{{rp|1-38}}<ref name=Ilkovič/>{{rp|34-38}}<ref name=Javorskij/>{{rp|18-21}}<ref name=Šantavý-Liška2/>{{rp|15-17}}<ref name=Giancoli2>{{Citácia knihy | priezvisko = Giancoli | meno = Douglas C. | autor = | odkaz na autora = | titul = Physik (Lehr- und Übungsbuch) | vydanie = 3.| vydavateľ = Pearson Studium | miesto = München, Boston etc.| rok = 2010 | isbn = 978-3-86894-023-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>{{rp|25-75}}<ref name=Ožvoldová1/>{{rp|52-54}}<ref name=Chmelík/>{{rp|6-8}}<ref name=Pyramídarýchlosť/><ref name=Ožvoldová4>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =Ožvoldová | meno = Miroslava, et al| autor = | odkaz na autora = | titul = e-skriptá | url = http://kf-lin.elf.stuba.sk/~ballo/e4/default.htm| vydavateľ = Katedra fyziky STU | dátum vydania =c2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-08-25 | miesto = | jazyk = }}</ref>{{rp|k.2.1}}<ref name=Oxford1/>{{rp|556,624}}<ref name=Demo/>{{rp|48-51}}<ref name=Rusňák/>{{rp|1-9}}<ref name =Barčová>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = BARČOVÁ, Karla et al.| odkaz na autora = | titul = Sbírka úloh z fyziky (pro kurz Fyzika pro bakaláře) | url = http://www.studopory.vsb.cz/studijnimaterialy/Sbirka_Fyzika/ | vydavateľ = Vysoká škola báňská - Technická univerzita Ostrava| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-08-24 | miesto = | jazyk = cs}}</ref>{{rp|11}}<ref name=Oxford2/>{{rp|341,410}}<ref name=Hajko>HAJKO, Vladimír a DANIEL-SZABÓ, Juraj. "Základy fyziky". 2. dopl. vyd. Bratislava: Veda, 1983</ref>{{rp|28-31}}<ref name=Jandačka>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jandačka| meno = Daniel| autor = | odkaz na autora = | titul = Základy biomechaniky tělesných cvičení | url = https://publi.cz/books/47/Cover.html | vydavateľ = PaedDr. Dagmar Hanousková, Luleč 2012 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-08-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> {{rp|k.16,17}}<ref name=Olčák>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Olčák| meno = Dušan, et al.| autor = | odkaz na autora = | titul = Fyzika I| url = http://people.tuke.sk/dusan.olcak/Fyzika.pdf| vydavateľ = Technická univerzita v Košiciach| dátum vydania = 2006| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-08-25| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161012195322/http://people.tuke.sk/dusan.olcak/Fyzika.pdf| dátum archivácie = 2016-10-12}}</ref>{{rp|5-10}}<ref name=Baník>{{Citácia knihy | priezvisko = Baník | meno = Ivan | odkaz na autora = | priezvisko2 =Chovancová | meno2 = Marcela | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Zámečník | meno3 = Jozef | odkaz na autora3 = | titul = Fyzika . 1 , Mechanika a hydromechanika | odkaz na titul = | vydanie = | typ vydania = | vydavateľ = Slovenská technická univerzita | miesto = Bratislava | rok = 2007 | isbn = 978-80-227-2590-3 | počet strán = | strany = }}</ref>{{rp|5-8}}<ref name=Zajíc>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zajíc| meno = Jan| autor = | odkaz na autora = | titul = Fyzika 1 (Pro obor „Dopravní prostředky“ prezenčního studia DFJP) – 2. Mechanika hmotného bodu – 2.1 Kinematika pohybu hmotného tělesa| url = http://bastleni.edev.cz/down.php?file=./UEIKMT/1/ls/IFY1E/zajic_kinematika_F1.doc | vydavateľ = Univerzita Pardubice – Fakulta chemicko-technologická | dátum vydania = 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-08-26 | miesto = | jazyk = }}</ref>{{rp|2-5}}<ref name=Štoll/>{{rp|40-41}}<ref name=Horák/>{{rp|34-36}}<ref name=Vachek/>{{rp|18-42,52-53}}<ref name="Bednařík">BEDNAŘÍK, Milan, ŠIROKÁ, Miroslava a BUJOK, Petr. "Fyzika pro gymnázia. Mechanika". 1. vyd. Praha: Prometheus, 1993. Učebnice pro střední školy. ISBN 80-901619-3-6.</ref>{{rp|32-36}}<ref name=Scholtz/>{{rp|29-32}} | V tomto článku sa používa značka v<sub>d,p</sub>. V literatúre sa používajú značky <v<sub>d</sub>>, <v>, <nowiki>|</nowiki><'''v'''><nowiki>|</nowiki>, v<sub>st</sub>(Δt), v<sub>s</sub> ,v<sub>p</sub> , v̅<sub>p</sub> ,v̅, v<sup>(d)</sup><sub>s</sub>, v<sub>12</sub> alebo v.<ref name=Šantavý-Liška1/>{{rp|38-41}}<ref name=Králik1/>{{rp|7-12}}<ref name=Kúdelčík/>{{rp|29-37}}<ref name=Javorskij/>{{rp|18-21}}<ref name=Štoll/>{{rp|40-41}}<ref name=Horák/>{{rp|34-36}} <ref name=Vachek/>{{rp|18-42,52-53}}<ref name=Rusňák/>{{rp|1-9}} <ref name=Tipler/>{{rp|30-34,67}}<ref name=Olčák/>{{rp|5-10}}<ref name=Baník/>{{rp|5-8}}<ref name=Ožvoldová2>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ožvoldová| meno =Miroslava, et al | autor = | odkaz na autora =| titul = e-Fyzika (Základný bakalársky kurz pre technické univerzity) | url = http://kf-lin.elf.stuba.sk/~ballo/fyzika_online/| vydavateľ = Slovenská technická univerzita v Bratislave| dátum vydania = c2002| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-08-25 | miesto = | jazyk = }}</ref>{{rp|k.2.1.2}} |(úmyselne prázdne) |-valign="top" | v<sub>d</sub> =ds/dt | Udáva prvú deriváciu s (t.j. dĺžky dráhy resp. krivočiarej súradnice – pozri poznámka 2) podľa času, alebo inak povedané v<sub>d,p</sub> pre infinitezimálne krátky časový interval (ds/dt = lim<sub>Δt→0</sub> (Δs/Δt)). Udáva teda hodnotu Δs/Δt v jednom okamihu.<ref name=Králik1/>{{rp|7-12}}<ref name=Holzmann/>{{rp|1-38}}<ref name=Horák/>{{rp|34-36}} | *'''okamžitá dráhová rýchlosť, okamžitá rýchlosť v dráhe, okamžitá hodnota dráhovej rýchlosti''', *'''okamžitá skalárna rýchlosť, skalárna okamžitá rýchlosť''', *'''dráhová rýchlosť v čase (či okamihu) t<sub>1</sub>''', *'''dráhová rýchlosť''', *'''skalárna rýchlosť''', *'''okamžitá rýchlosť''', *'''rýchlosť'''. Z toho najčastejšie sú názvy okamžitá rýchlosť a rýchlosť. <ref name=Šantavý-Liška1/>{{rp|38-41}}<ref name=Králik1/>{{rp|7-12}} <ref name=Kúdelčík/>{{rp|29-37}}<ref name=Koktavý/>{{rp|3-7}}<ref name=Holzmann/>{{rp|1-38}}<ref name=Javorskij/>{{rp|18-21}}<ref name=LP/><ref name=Zindulka/>{{rp|34-37,43}}<ref name=Šantavý-Liška2/>{{rp|15-17}}<ref name=Krause/>{{rp|k.3 (1-8)}}<ref name=Rusňák/>{{rp|1-9}}<ref name=Pyramídarýchlosť/> <ref name=Krynický/>{{rp|k.7-8}}<ref name=Giancoli2/>{{rp|25-75}}<ref name=Králik2>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Králík| meno = Jiří| autor = | odkaz na autora = | titul = Úvod do studia fyziky – studijní text pro kombinované studium| url = http://chemistry.ujep.cz/userfiles/files/Uvod_do_fyziky.pdf| vydavateľ = Katedra chemie PřF UJEP| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-08-25| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160917150832/http://chemistry.ujep.cz/userfiles/files/Uvod_do_fyziky.pdf| dátum archivácie = 2016-09-17}}</ref>{{rp|11-37}} <ref name=Gross1>{{Citácia knihy | priezvisko = Gross | meno = Dietmar, et al.| autor = | odkaz na autora = | titul = Technische Mechanik Bd. 3, Kinetik | vydanie = 11| vydavateľ = Springer| miesto = Berlin, Heidelberg| rok = 2010 | isbn = 978-3-642-11263-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>{{rp|5-8, 32}}<ref name=Kulhánek/>{{rp|F2-3 až F2-5}}<ref name=Jandačka/>{{rp|k.16,17}}<ref name=Štoll/>{{rp|40-41}} Vzhľadom na v<sub>d</sub>=(+/-)<nowiki>|</nowiki>'''v'''<nowiki>|</nowiki> sú relevantné aj názvy pre <nowiki>|</nowiki>'''v'''<nowiki>|</nowiki>. Názvy pre <nowiki>|</nowiki>'''v'''<nowiki>|</nowiki> sa tvoria spojením výrazu „veľkosť“ alebo „absolútna hodnota“ s názvom pre '''v''' , čiže dostaneme názvy: '''veľkosť''' (alebo '''absolútna hodnota''') ('''vektora''') '''rýchlosti, veľkosť''' (alebo '''absolútna hodnota''') ('''vektora''') '''okamžitej rýchlosti''' a pod.; ďalšie názvy pre <nowiki>|</nowiki>'''v'''<nowiki>|</nowiki> sú '''okamžitá veľkosť rýchlosti''' a zriedkavo '''tempo'''.<ref name=Králik1/>{{rp|7-12}}<ref name=Kúdelčík/>{{rp|29-37}}<ref name=Koktavý/>{{rp|3-7}}<ref name=Ožvoldová1/>{{rp|52-54}}<ref name=Chmelík/>{{rp|6-8}}<ref name=Holzmann/>{{rp|1-38}} <ref name=Halliday/>{{rp|14-60}}<ref name=Javorskij/>{{rp|18-21}}<ref name=Scholtz/>{{rp|29-32}}<ref name=Rusňák/>{{rp|1-9}}<ref name=Kulhánek/>{{rp|F2-3 až F2-5}}<ref name=Tipler/>{{rp|30-34,67}}<ref name=Bednařík/>{{rp|32-36}} <ref name=Králik2/>{{rp|11-37}}<ref name=Oxford2/>{{rp|341,410}}<ref name=Zajíc/>{{rp|2-5}}<ref name=Ilkovič/>{{rp|34-38}}<ref name=Baník/>{{rp|5-8}}<ref name=Hajko/>{{rp|28-31}}<ref name=SG002>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hübel | meno = Horst | autor = | odkaz na autora = | titul = SG002 Geschwindigkeit / Tempo | url = http://www.forphys.de/Website/student/studgloss/sg002.html | vydavateľ = Dr. Horst Hübel | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-08-25 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160724050339/http://www.forphys.de/Website/student/studgloss/sg002.html | dátum archivácie = 2016-07-24 }}</ref><ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =Hübel | meno = Horst| autor = | odkaz na autora = | titul = Geschwindigkeit als Vektor | url = http://www.forphys.de/Website/student/geschwindigkeit.html | vydavateľ = Dr. Horst Hübel | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-08-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=EP>{{Citácia knihy | priezvisko = Flügge| meno = S.| autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopedia of Physics/Handbuch der Physik - Principles of Classical Mechanics and Field Theory/Prinzipien der Klassischen Mechanik und Feldtheorie | vydanie = | vydavateľ = Springer Berlin | miesto = Berlin | rok = 1960 | isbn = 978-3-540-02547-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>{{rp|25,139-140,328}}<ref name=Horák/>{{rp|34-36}} Dráhová rýchlosť (rýchlosť v dráhe) môže byť aj súhrnný názov pre v<sub>d,p</sub> a v<sub>d</sub> <ref name=Šantavý-Liška1/>{{rp|38-41}}<ref name=Šantavý-Liška2/>{{rp|15-17}} | V tomto článku sa používa značka v<sub>d</sub>. V literatúre sa používajú značky v<sub>d</sub>(t<sub>i</sub>), v(t), v(t<sub>1</sub>), v*<sub>s</sub> , v alebo (najčastejšie) v, pričom v (resp. ''v'') je tu myslené ako znak veľkosti vektora v (čiže <nowiki>|</nowiki>'''v'''<nowiki>|</nowiki>).<ref name=Šantavý-Liška1/>{{rp|38-41}}<ref name=Králik1/>{{rp|7-12}}<ref name=Kúdelčík/>{{rp|29-37}}<ref name=Štoll/>{{rp|40-41}}<ref name=Šantavý-Liška2/>{{rp|15-17}} <ref name=Ožvoldová2/>{{rp|k.2.1.2}}<ref name=Javorskij/>{{rp|18-21}}<ref name=Horák/>{{rp|34-36}}<ref name=Holzmann/>{{rp|1-38}}<ref name=Olčák/>{{rp|5-10}}<ref name=Ilkovič/>{{rp|34-38}}<ref name=Rusňák/>{{rp|1-9}} |=<nowiki>|</nowiki>'''v'''<nowiki>|</nowiki>= <nowiki>|</nowiki>d'''r'''/dt<nowiki>|</nowiki>= <math>\textstyle \sqrt{(\frac{dx}{dt})^2+(\frac{dy}{dt})^2+(\frac{dz}{dt})^2+...}</math> <br> <nowiki>=</nowiki> '''v'''/'''τ''' = (d'''r'''/dt)/'''τ''' = (dx/dt, dy/dt, dz/dt, ...)/'''τ''' = ((dx/dt).'''i''' + (dy/dt).'''j''' + (dz/dt).'''k''' +... )/'''τ'''<br> <nowiki>=</nowiki><math>\textstyle v_{d,0}+\int\limits_{t_0}^{t}a_d\,\mathrm d\bar t</math> |-valign="top" |'''v'''<sub>p</sub> = Δ'''r'''/Δt | Udáva pomer zmeny polohového vektora k časovému intervalu, počas ktorého táto zmena nastala.<ref name=Králik1/>{{rp|7-12}}<ref name=Holzmann/>{{rp|1-38}} | *'''vektor strednej''' (alebo '''priemernej''') '''rýchlosti''', '''vektorová stredná''' (alebo '''priemerná''') '''rýchlosť''', '''stredná''' (alebo '''priemerná''') '''vektorová rýchlosť''', *'''stredná rýchlosť v intervale <t<sub>1</sub>,t<sub>2</sub>>''', *'''stredná ''' (alebo ''' priemerná''') ''' rýchlosť''', *'''rýchlosť posunutia''' Z toho najčastejší je názov stredná (alebo priemerná) rýchlosť. Názov rýchlosť posunutia je veľmi zriedkavý.<ref name=Králik1/>{{rp|7-12}}<ref name=Kúdelčík/>{{rp|29-37}}<ref name=Koktavý/>{{rp|3-7}}<ref name=Halliday/>{{rp|14-60}}<ref name=Javorskij/>{{rp|18-21}}<ref name=Šantavý-Liška2/>{{rp|15-17}}<ref name=Demo/>{{rp|48-51}}<ref name=Krause/>{{rp|k.3 (1-8)}}<ref name=Vachek/>{{rp|18-42,52-53}}<ref name=Tipler/>{{rp|30-34,67}}<ref name=Giancoli2/>{{rp|25-75}}<ref name=Hajko/>{{rp|28-31}}<ref name=Jandačka/> {{rp|k.16,17}}<ref name=Olčák/>{{rp|5-10}}<ref name=Králik2/>{{rp|11-37}}<ref name=Kvasnica>KVASNICA, Jozef et al. "Mechanika: celost. vysokošk. učebnice pro stud. matematicko-fyz. a přírodověd. fakult". 1. vyd. Praha: Academia, 1988.</ref>{{rp|9-15}}<ref name=Rosen>{{Citácia knihy | priezvisko = Rosen | meno = Joe | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopedia of physics | vydanie = | vydavateľ = Facts On File | miesto = New York| rok = c2004 | isbn = 0-8160-4974-2| kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>{{rp|170,333-334}} | V tomto článku sa používa značka '''v'''<sub>p</sub>. V literatúre sa používajú značky <'''v'''>, '''v'''<sub>st</sub>(Δt), '''v'''(t<sub>1</sub>,t<sub>2</sub>), '''v'''<sub>s</sub>, '''v'''<sub>p</sub>, '''v'''<sub>av</sub> alebo v̅. <ref name=Králik1/>{{rp|7-12}}<ref name=Kúdelčík/>{{rp|29-37}}<ref name=Koktavý/>{{rp|3-7}}<ref name=Halliday/>{{rp|14-60}}<ref name=Javorskij/>{{rp|18-21}}<ref name=LP/><ref name=Šantavý-Liška2/>{{rp|15-17}}<ref name=Olčák/>{{rp|5-10}}<ref name=Rosen/>{{rp|170,333/334}} |= (Δx, Δy, Δz…)/Δt = (Δx/Δt, Δy/Δt, Δz/Δt…) <br> <nowiki>=</nowiki>Δ(x.'''i''' + y.'''j''' + z.'''k''' ...)/ Δt = (Δx/Δt).'''i''' + (Δy/Δt).'''j''' + (Δz/Δt).'''k''' +... |-valign="top" |'''v''' = d'''r'''/dt | Udáva prvú deriváciu polohového vektora podľa času, alebo inak povedané v<sub>p</sub> pre infinitezimálne krátky časový interval (d'''r'''/dt = lim<sub>Δt→0</sub> (Δ'''r'''/Δt)). Udáva teda hodnotu Δ'''r'''/Δt v jednom okamihu.<ref name=Králik1/>{{rp|7-12}}<ref name=Holzmann/>{{rp|1-38}}<ref name=Javorskij/>{{rp|18-21}}<ref name=Horák/>{{rp|34-36}}. V grafe, na ktorého osiach sú nanesené karteziánske pravoúhle súradnice, má '''v''' smer dotyčnice ku trajektórii <ref name=Šantavý-Liška2/>{{rp|16}}. | *'''vektor okamžitej rýchlosti, vektorová okamžitá rýchlosť, okamžitá vektorová rýchlosť, vektor rýchlosti v okamihu t<sub>1</sub>''', *'''vektor rýchlosti, vektorová rýchlosť''', *'''okamžitá rýchlosť, rýchlosť v danom časovom okamihu, rýchlosť v okamihu t<sub>1</sub>''', *'''rýchlosť'''. Z toho najčastejšie sú názvy rýchlosť a okamžitá rýchlosť. O názvoch veľkosti '''v''' (t.j. <nowiki>|</nowiki>'''v'''<nowiki>|</nowiki>) pozri aj komentár v stĺpci Názvy pre v<sub>d</sub>.<ref name=Šantavý-Liška1/>{{rp|38-41}}<ref name=Králik1/>{{rp|7-12}}<ref name=Kúdelčík/>{{rp|29-37}}<ref name=Ožvoldová1/>{{rp|52-54}}<ref name=Chmelík/>{{rp|6-8}}<ref name=Holzmann/>{{rp|1-38}} <ref name=Halliday/>{{rp|14-60}}<ref name=ISO3/>{{rp|2,6}}<ref name=Ilkovič/>{{rp|34-38}}<ref name=Koktavý/>{{rp|3-7}}<ref name=Javorskij/>{{rp|18-21}}<ref name=Bartelmann/>{{rp|7}}<ref name=Oxford1/>{{rp|556,624}}<ref name=Feynmann/>{{rp|113,161}}<ref name=Oxford2/>{{rp|341,410}}<ref name=Krempaský/>{{rp|43-44}}<ref name=Šantavý-Liška2/>{{rp|15-17}}<ref name=LP/><ref name=Králik2/>{{rp|11-37}}<ref name=Štoll/>{{rp|40-41}} <ref name=Kulhánek/>{{rp|F2-3 až F2-5}}<ref name=Scholtz/>{{rp|29-32}}<ref name=Tipler/>{{rp|30-34,67}}<ref name=Zindulka/>{{rp|34-37,43}}<ref name=Demo/>{{rp|48-51}}<ref name=Horák/>{{rp|34-36}}<ref name=Rusňák/>{{rp|1-9}}<ref name=Krause/>{{rp|k.3 (1-8)}}<ref name=Giancoli2/>{{rp|25-75}}<ref name=Vachek/>{{rp|18-42,52-53}}<ref name=Pyramídarýchlosť/><ref name=Barčová/>{{rp|11}}<ref name=Hajko/>{{rp|28-31}}<ref name=Olčák/>{{rp|5-10}}<ref name=Baník/>{{rp|5-8}}<ref name=Zajíc/>{{rp|2-5}}<ref name=Bednařík/>{{rp|32-36}}<ref name=Gross1/> {{rp|5-8,32}}<ref name=EP/>{{rp|25,139-140,328}}<ref name=Kvasnica/>{{rp|9-15}}<ref name=Rosen/>{{rp|170,333/334}}<ref name=Goldstein>{{Citácia knihy | priezvisko = Goldstein | meno = Herbert | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Poole | meno2 = Charles P. | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Safko | meno3 = John L. | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Classical Mechanics | vydanie = 3| vydavateľ = Addison Wesley | miesto = San Francisco etc.| rok = c2002 | isbn = 978-0-201-65702-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>{{rp|1,9}}<br> Vektor rýchlosti môže byť aj súhrnný názov pre '''v'''<sub>p</sub> a '''v'''.<ref name=Šantavý-Liška2/>{{rp|15-17}} | V tomto článku sa používa značka '''v'''. V literatúre sa používajú značky '''v'''(t<sub>i</sub>), '''v'''(t), '''v'''(t<sub>1</sub>), '''ẋ''' alebo (zďaleka najčastejšie) '''v'''.<ref name=Šantavý-Liška1/>{{rp|38-41}}<ref name=Králik1/>{{rp|7-12}}<ref name=Koktavý/>{{rp|3-7}} <ref name=Šantavý-Liška2/>{{rp|15-17}}<ref name=Holzmann/>{{rp|1-38}}<ref name=Tipler/>{{rp|30-34,67}}<ref name=Kúdelčík/>{{rp|29-37}} <ref name=Halliday/>{{rp|14-60}}<ref name=Javorskij/>{{rp|18-21}}<ref name=Štoll/>{{rp|40-41}}<ref name=Olčák/>{{rp|5-10}}<ref name=EP/>{{rp|328}} |= (dx, dy, dz...)/dt = (dx/dt, dy/dt, dz/dt, ...) <br> <nowiki>=</nowiki> d(x.'''i''' + y.'''j''' + z.'''k''' ...)/dt = (dx/dt).'''i''' + (dy/dt).'''j''' + (dz/dt).'''k''' +... <br> <nowiki>=</nowiki> v<sub>d</sub>.'''τ''' = (ds/dt).'''τ''' = ds.'''τ'''/dt <br> <nowiki>=</nowiki><math>\textstyle \boldsymbol{v}_0+\int\limits_{t_0}^{t}\boldsymbol{a} \,\mathrm d\bar t</math> |- |} ===Poznámky k tabuľke === 1. Hlavná definícia rýchlosti, teda rýchlosť v pravom slova zmysle, je vzorec '''v'''. Vyplýva to z príslušnej normy ISO 80000 a veľkej väčšiny odborných zdrojov, kde sa výrazom “rýchlosť” označuje špeciálne tento vzorec.<ref>pozri zdroje k '''v'''</ref> 2. O dvoch spôsoboch definovania s: <br> Značku s použitú vo vyššie uvedených vzorcoch sa možno pri bližšom pohľade definovať dvoma odlišnými spôsobmi (a tým pádom z jedného vzorca pre rýchlosť obsahujúceho sfakticky dostaneme dva rôzne vzorce): *a) Jedna možnosť je definovať „s“ ako dĺžku spojitej čiary, ktorú daný [[hmotný bod]] opisuje, od začiatočného bodu pohybu. Takto definované „s“ bude vždy kladné. Ak sa hmotný bod pohybuje vpred, toto „s“ pochopiteľne stúpa (čiže Δs resp. ds je kladné), ale „s“ stúpa aj vtedy, ak sa hmotný bod pohybuje vzad. Toto „s“ sa označuje ako dĺžka (či veľkosť) dráhy či dráha a ide o základnú, najbežnejšiu definíciu „s“ vyučovanú na nižších školách. *b) Druhá možnosť je definovať „s“ ako krivočiaru súradnicu (iné názvy: jednorozmerná (polohová) súradnica s, dráhová súradnica, dĺžka oblúka, dĺžka (či veľkosť) dráhy/dráha), teda ide o jednorozmernú polohovú súradnicu na krivke pohybu daného hmotného bodu, čiže počet jednotiek meraných pozdĺž krivky pohybu od počiatku krivočiarej súradnicovej sústavy (teda od bodu s=0). Zjednodušene povedané sme tu teda vlastne klasickú súradnicovú sústavu zredukovali na len jednu os - (napr.) os x, túto os x sme „prilepili“ (respektíve „premenili“) na krivku pohybu a „x“ sme premenovali na „s“. Na rozdiel od „s“ podľa možnosti a), takto definované „s“ môže byť aj záporné (napriek slovu „dĺžka“ či „veľkosť“ v niektorých názvoch tohto „s“). Ak sa hmotný bod pohybuje vpred (čiže Δs resp. ds je kladné), toto „s“ stúpa, ak sa pohybuje vzad, toto „s“ klesá (čiže Δs resp. ds je záporné). Toto „s“ sa v literatúre značí aj písmenom u. Z toho vyplýva (vysvetlivky: <sub>a</sub> znamená „podľa možnosti a“, <sub>b</sub> znamená „podľa možnosti b“): *Ak sa hmotný bod pohybuje stále len s jednou orientáciou (teda buď stále len vpred alebo stále len vzad), tak Δs<sub>a</sub> = |Δs<sub>b</sub>|, a ak je navyše začiatočný bod pohybu zhodný s počiatkom krivočiarej súradnicovej sústavy , tak platí aj s<sub>a</sub> = |s<sub>b</sub>|. *Vždy platí, že Δs<sub>a</sub> dostaneme z Δs<sub>b</sub> tak, že v možnosti b) celý pohyb rozdelíme na jednotlivé časti (úseky), v rámci ktorých sa pohyb uskutočňuje vždy len s jednou orientáciou (teda buď stále len vpred alebo stále len vzad), a následne sčítame absolútne hodnoty všetkých týchto úsekov. Formálne teda vždy platí Δs<sub>a</sub> =|Δs<sub>b,1</sub>|+|Δs<sub>b,2</sub>|+…+|Δs<sub>b,n</sub>|, kde s<sub>b,i</sub> znamená krivočiaru súradnicu týkajúcu sa úseku i (=1 až n), v rámci ktorého sa pohyb uskutočňuje len s jednou orientáciou.<ref name=Šantavý-Liška1/>{{rp|38-41}}<ref name=Králik1/>{{rp|7-12}}<ref name=Koktavý/>{{rp|3-7}}<ref name=Holzmann/>{{rp|1-38}}<ref name=Ilkovič/>{{rp|34-38}}<ref name=Zindulka/>{{rp|34-37,43}}<ref name=Rusňák/>{{rp|1-9}}<ref name=Králik2/>{{rp|11-37}} <ref name=Kvasnica/>{{rp|9-15}}<ref name=Berliner>{{Citácia knihy | priezvisko = Berliner | meno = Arnold | odkaz na autora = | priezvisko2 =Scheel | meno2 = Karl, eds. | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | odkaz na autora3 = | titul = Physikalisches Handwörterbuch | odkaz na titul = | vydanie = | typ vydania = | vydavateľ = Julius Springer | miesto = Berlin | rok = 1924 | isbn = | počet strán = | strany = }}</ref> Pre úplnosť treba dodať, že existuje ešte kvázi tretia možnosť pre význam značky „s“: Ojedinele sa totiž symbolom Δs či Δ'''s''' (resp. pre „celkový“ pohyb s či '''s''') - a niekedy dokonca aj verbálne výrazom “(prejdená) dráha” a pod. – nevhodne označuje posunutie (teda Δ'''r'''). Podobná ale trochu odlišná, je tu situácia pri infinitezimálnych zmenách (teda d namiesto Δ). Aj tu sa možno stretnúť aj so zápisom v podobe d'''s''', ktorá vlastne znamená d'''r'''. Vzhľadom na to, že (pozri nižšie) platí d'''r''' = ds. '''τ''' (resp. d'''r''' =|ds<sub>b</sub>|. '''τ'''), tak sa pre nevhodnú značku d'''s''' dá uviesť aspoň aké-také opodstatnenie, a síce také, že d'''s''' je len iný zápis pre výraz ds. '''τ''' (pri zápis Δ'''s''' takéto opodstatnenie uviesť nemožno).<ref name=Rusňák/>{{rp|1-9}}<ref name=Giancoli2/>{{rp|25-75}}<ref name="McGrawvelocity">velocity in: ''McGraw Hill Encyclopedia of Science & Technology, vol. 19 U-Zyg''. 10th ed. New York:McGraw-Hill , c2007. ISBN 978-0-07-144143-8.</ref><ref name=SG001>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hübel | meno = Horst | autor = | odkaz na autora = | titul = SG001 Ort / Weg | url = http://www.forphys.de/Website/student/studgloss/sg001.html#1 | vydavateľ = Dr. Horst Hübel | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-08-25 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160822181748/http://www.forphys.de/Website/student/studgloss/sg001.html#1 | dátum archivácie = 2016-08-22 }}</ref><ref name=Grimsehl>{{Citácia knihy | priezvisko = Grimsehl | meno = Ernst, et al.| autor = | odkaz na autora = | titul = Grimsehl Lehrbuch der Physik (Band 1 Mechanik · Akustik · Wärmelehre) | vydanie = 27| vydavateľ = Springer Fachmedien Wiesbaden | miesto = Leipzig| rok = 1991 | isbn = 978-3-663-05733-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>{{rp|27,28}}<ref name=Göbel>GÖBEL, Rudolf et al. "Fyzika pre maturantov". 2. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1986.</ref>{{rp|98}}<ref name=Kulisch1>{{Citácia knihy | priezvisko = Holzner | meno = Steven | autor = | odkaz na autora = | titul = Physik für Dummies | vydanie = 4| vydavateľ = Wiley VCH Verlag | miesto = Weinheim| rok = 2015 | isbn = 978-3-527-71168-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>{{rp|66-69}} 3. O vzťahu medzi '''r''' a s: <br> Je dôležité si uvedomiť, že kým medzi Δs a Δ'''r''' je veľký rozdiel, medzi ds a d'''r''' je rozdiel minimálny: *Kým Δs sa meria pozdĺž krivky pohybu so všetkými jej záhybmi a otočkami, Δ'''r''' je len najkratšia (čiže priamočiara) spojnica medzi začiatočným a koncovým bodom pohybu. v<sub>d,p</sub> teda udáva rýchlosť zmeny dĺžky dráhy hmotného bodu, kým v<sub>p</sub> udáva rýchlosť celkovej zmeny polohy hmotného bodu. Výnimku tvorí priamočiary pohyb, pretože pri ňom má Δ'''r''' a Δs rovnakú veľkosť (|Δ'''r'''|=Δs, resp. |Δ'''r'''| = |Δs<sub>b</sub>|) aj smer, majú však (ak pracujeme s s<sub>b</sub>) prípadne rozdielnu orientáciu a samozrejme platí aj to, že kým Δ'''r'''sa zapisuje ako vektor, Δs sa zapisuje ako skalár. Celkovo teda platí: Δ'''r''' = Δs.'''τ''' (resp. Δ'''r''' = |Δs<sub>b</sub>|.'''τ''')<ref name=Koktavý/>{{rp|3-7}}<ref name=Holzmann/>{{rp|23}}<ref name=Ožvoldová4/>{{rp|k.2.1}}<ref name=Jandačka/>{{rp|k. 16}}<ref name=Olčák/>{{rp|8-9}}, pričom ak stanovíme s<sub>b,0</sub> =0 a pohybujeme sa len v kladnom smere „číslovania“ trajektórie (čiže s<sub>b</sub> je kladné), tak dostaneme Δ'''r''' = s<sub>b</sub>.'''τ'''. *Pri ds a d'''r''' platí to isté, čo pri Δs a Δ'''r''' pre priamočiary pohyb, čiže medzi d'''r''' (značeným aj d'''s''' či d'''l''') a ds je rozdiel malý, lebo majú rovnakú veľkosť (|d'''r'''| = ds, resp. |d'''r'''| = |ds<sub>b</sub>|) aj smer, majú však (ak pracujeme s s<sub>b</sub>) prípadne rozdielnu orientáciu a samozrejme platí aj to, že kým d'''r''' sa zapisuje ako vektor, ds sa zapisuje ako skalár. Celkovo teda platí a platí d'''r''' = ds. '''τ''' (resp. d'''r''' =|ds<sub>b</sub>|. '''τ''') <ref name=Horák/>{{rp|36}}<ref name=Rusňák/>{{rp|1-9}}. Súhrnne teda možno konštatovať, že medzi s a '''r''' je v zásade značný rozdiel a nie je možné uviesť všeobecný vzorec, ktorý ich spája. Výnimku tvoria nasledujúce špeciálne prípady, v ktorých takýto všeobecný spájajúci vzorec možno uviesť: * pre priamočiary pohyb: Δ'''r''' = |Δs<sub>b</sub>|.'''τ''', čiže '''r''' = '''r'''<sub>0</sub> + |s<sub>b</sub>-s<sub>b,0</sub>|.'''τ'''. Ak stanovíme s<sub>b,0</sub> =0 a pohybujeme sa len v kladnom smere „číslovania“ trajektórie (čiže s<sub>b</sub> je kladné), tak dostaneme Δ'''r''' = s<sub>b</sub>.'''τ''', čiže '''r''' = '''r'''<sub>0</sub> + s<sub>b</sub>.'''τ'''. * pre veľmi krátke časové intervaly: d'''r'''=|ds<sub>b</sub>|.'''τ''' Istá (zložitejšia) súvislosť medzi s a '''r''' sa dá uviesť aj pre rovnomerný pohyb: |d'''r'''|/dt (= |ds<sub>b</sub>|/dt) = |Δs<sub>b</sub>|/Δt 4. Z predchádzajúcich dvoch poznámok vyplýva, že vo vzorci pre '''v''' a |'''v'''| treba vykonať nasledujúce spresnenie: Keďže |d'''r'''|=|ds<sub>b</sub>|=ds<sub>a</sub> (Poznámka: Pre infinitezimálne malé zmeny (?vždy) platí |ds<sub>b</sub>|=ds<sub>a</sub>, teda pohyb má za ten veľmi krátky čas maximálne jednu orientáciu, čiže sa ide stále len vpred alebo stálen len vzad), tak: *|'''v'''|= |d'''r'''/dt|=|ds<sub>b</sub>/dt|= ds<sub>a</sub>/dt (resp. |'''v'''|= |d'''r'''|/dt = |ds<sub>b</sub>|/dt = ds<sub>a</sub>/dt) * '''v''' =|'''v'''|.'''τ'''= |d'''r'''/dt|.'''τ''' = |ds<sub>b</sub>/dt|.'''τ''' = (ds<sub>a</sub>/dt). '''τ''' (resp. '''v''' =|d'''r'''|.'''τ''' /dt = |ds<sub>b</sub>|.'''τ''' /dt = ds<sub>a</sub>.'''τ'''/dt <ref name=Koktavý/>{{rp|3-7}}<ref name=Holzmann/>{{rp|1-38}} 5. K vzorcu v<sub>d,p</sub> :<br> V menej náročnej literatúre sa niekedy formálne rozlišuje podľa zohľadneného rozsahu trajektórie hmotného bodu: *vzorec pre úsek (teda len časť) trajektórie: Δs/Δt (Vzorec pre úsek trajektórie sa obyčajne používa, ak sa rýchlosť počas pohybu mení a chceme pohyb rozdeliť na úseky majúce konštantnú rýchlosť) *vzorec pre celkovú trajektóriu: Ten sa zapisuje **ako s/t (Zápis Δs/Δt sa matematicky zredukuje na zápis s/t, ak pohyb začína v bode, kde s=0 a t=0, teda ak sledujeme trajektóriu od jej úplného začiatku a začiatočný čas stanovíme ako 0) alebo **ako (Δs<sub>1</sub> + Δs<sub>2</sub> + ... +Δs<sub>m</sub>)/ (Δt<sub>1</sub> + Δt<sub>2</sub> + ...+ Δt<sub>m</sub>), kde Δs<sub>k</sub> je dĺžka dráhy na trajektóriovom úseku k (=1 až m) a Δt<sub>k</sub> je príslušný časový interval <ref name=Kúdelčík/>{{rp|29-37}}<ref name=Koubek2/>{{rp|2}}<ref name=Bednařík/>{{rp|32-36}}<ref name="Svoboda1">SVOBODA, Emanuel, BEDNAŘÍK, Milan a ŠIROKÁ, Miroslava. ''Fyzika pro gymnázia. Mechanika''. 5., přeprac. vyd. Praha: Prometheus, 2013. ISBN 978-80-7196-431-5</ref>{{rp|56-57}}<ref name=Sexl>{{Citácia knihy | priezvisko = Sexl | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Raab | meno2 = Ivo | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Streeruwitz | meno3 = Ernst | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Physik. 1 | vydanie = | vydavateľ = Ueberreuter, Verlag Hölder-Pichler-Tempsky | miesto = Wien| rok = 1989 | isbn = 3-209-00803-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>{{rp|26/27}} 6. Dôležité je si všimnúť, že matematicky platí v<sub>d</sub> = |'''v'''|, teda okamžitá dráhová rýchlosť je jednoducho to isté ako veľkosť okamžitej rýchlosti (presnejšie pri použití s<sub>b</sub>: v<sub>d</sub> = +/-|'''v'''|).<ref name=Koktavý/>{{rp|3-7}}. ===Vysvetlivky značiek použitých vo vyššie uvedených vzorcoch === *t: čas *x, y, z… súradnice v klasickej (teda pravouhlej karteziánskej) sústave súradníc; niečo iné je '''x''' *'''i''', '''j''', '''k'''…sú jednotkové vektory v smere jednotlivých osí súradníc (teda osí x, y, z…) *Δ: (neinfinitezimálna) zmena (iné názvy: prírastok, časť, element, interval) danej veličiny <ref name=Rusňák/>{{rp|1-9}} *d: diferenciál (iné názvy: diferenciálna (či elementárna či infinitezimálna) zmena (či prírastok, časť, element, interval)) danej veličiny <ref name=Rusňák/>{{rp|1-9}}<ref name=Ožvoldová4/>{{rp|k.2.1}}; niečo iné je '''d''' *||: 1. V prípade [[skalár (matematika)|skalár]]ov táto značka znamená [[absolútna hodnota|absolútnu hodnotu]]. 2. V prípade [[vektor (matematika)|vektor]]ov táto značka znamená tzv. veľkosť vektora (iné názvy: dĺžka, absolútna hodnota, norma či modul vektora). Ak si nejaký vektor nazveme napr. '''w''', tak |'''w'''| = |(x, y, z...)| = <math>\textstyle \sqrt{x^2+y^2+z^2+...}</math> = '''w'''/'''w'''<sub>0</sub> (kde '''w'''<sub>0</sub> je príslušný [[jednotkový vektor]]). Namiesto značky |'''w'''| sa používa aj značka w (t.j. píše sa „normálne“ písmeno bez tučného formátovania resp. bez šípky) alebo ''w'' (t.j. písmeno sa píše kurzívou).<ref name=Ilkovič/>{{rp|34}}<ref name=Rusňák/>{{rp|1-9}}<ref>norma vektoru In: ''Technický slovník naučný 5 M{{--}}O''. Praha : Encyklopedický dům, 2003. ISBN 80-7335-080-7. s. 300.</ref><ref>modul vektoru In: ''Technický naučný slovník M{{--}}Po''. Praha, Bratislava : SNTL, SVTL, 1963. s. 142.</ref>. *Orientácia vektora (iný názov: zmysel vektora) znamená buď „vpred“ alebo „vzad“ (oboje po čiare smeru vektora).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vektorrechnung | url = http://vorkurs.dhbw-karlsruhe.de/file.php/1/PDF/01_Vektorrechnung.pdf | vydavateľ = Duale Hochschule Baden-Württemberg Mannheim | dátum vydania = (?)2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-01 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=november 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>MARGHITU, Dan B. Mechanical Engineer’s Handbook. San Diego: Academic Press, 2001. ISBN 0-12-471370-X. s. 2 Dostupné aj online: http://people.na.infn.it/~vanzanel/scambio/prog_mec/manuali/Manuale%20ingegnere%20meccanico.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160731080025/http://people.na.infn.it/~vanzanel/scambio/prog_mec/manuali/Manuale%20ingegnere%20meccanico.pdf|date=2016-07-31}} (Poznámka: Tu je použitý výraz zmysel, zatiaľ čo výraz orientácia tu znamená smer [okrem zmyslu])></ref><ref name=Göbel/>{{rp|98}} *'''τ''' (alebo: '''τ'''<sup>o</sup>, '''e'''<sub>t</sub>, '''i'''): tangenciálny (či dotyčnicový) jednotkový vektor, čiže jednotkový vektor v smere dotyčnice krivky pohybu (trajektórie) v danom bode krivky pohybu a s orientáciou rastúceho s<sub>b</sub> (teda v smere pohybu); je to vlastne „smerová zložka“ vektora rýchlosti (keďže '''v''' = |'''v'''|. '''τ''') <ref name=Koktavý/>{{rp|3-7}}<ref name=Holzmann/>{{rp|1-38}}<ref name=Králik2/>{{rp|11-37}} *'''τ'''<sup>o</sup>: pozri pod '''τ''' *'''e'''<sub>t</sub>: pozri pod '''τ''' *'''i''':(1) pozri pod '''τ''', (2) pozri pod '''i''', '''j''', '''k''' *v<sub>d,p</sub> , v<sub>d</sub>, '''v'''<sub>p</sub>, '''v''': bližšie vysvetlené v tomto článku *s : (1) s<sub>a</sub>, t.j. (i) dĺžka dráhy (iné názvy: veľkosť dráhy, dráha), teda dĺžka spojitej čiary reálne opísanej hmotným bodom pri jeho pohybe, (ii) ako i, ale len pre prípad, že sa pohyb začína v bode s=0 a t=0; (2) s<sub>b</sub> (alebo u), t.j. krivočiara súradnica (iné názvy: jednorozmerná polohová súradnica s, dĺžka oblúka, dĺžka dráhy, veľkosť dráhy, dráha) – pozri poznámku 2 vyššie *'''s''': Vektor '''s''' nie je celkom ekvivalent k skaláru s. Vektor '''s''' sa totiž vyskytuje iba (1) v spojení d'''s''' ako iný zápis pre ds.'''τ''', čiže d'''r''' alebo (2) (zriedkavo a nevhodne) v spojení Δ'''s''' (resp. aj v podobe '''s''', ak sa pohyb začína v s=0 a t=0) ako iný zápis pre Δ'''r''' - pozri poznámku 2 vyššie *Δs nazývame zmena (či prírastok) dĺžky (či veľkosti) dráhy, zmena (či prírastok) dráhy, prebehnutá (či prejdená/ urazená/ vykonaná) dĺžka (či veľkosť) dráhy, prebehnutá (či prejdená/urazená/vykonaná) dráha, dĺžka (či veľkosť) časti (či úseku/elementu/intervalu) dráhy, dráhový úsek, dĺžka (či veľkosť) dráhy či dráha (pričom názvy dĺžka dráhy/veľkosť dráhy/dráha sa sú aj – primárne – názvy pre s).<ref name=Králik1/>{{rp|7-12}}<ref name=Kúdelčík/>{{rp|29-37}}<ref name=Koktavý/>{{rp|3-7}}<ref name=Holzmann/>{{rp|1-38}}<ref name=Vachek/>{{rp|30-31}}<ref name=Rusňák/>{{rp|1-9}}<ref name=McGrawspeed/><ref name=Ožvoldová4/>{{rp|k.2.1}}<ref name=Olčák/>{{rp|7}}<ref name=Koubek1>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Koubek | meno = Václav, et al. | autor = | odkaz na autora = | titul = Fyzika pre 1. ročník gymnázií | url = http://www.ddp.fmph.uniba.sk/~koubek/UT_html/G1/ObsahG1html.htm | vydavateľ = Katedra teoretickej fyziky a didaktiky fyziky (pôvodne: Slovenské pedagogické nakladateľstvo) | dátum vydania = 2004 (pôvodná kniha) | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-08-25 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20080312055603/http://www.ddp.fmph.uniba.sk/~koubek/UT_html/G1/ObsahG1html.htm | dátum archivácie = 2008-03-12 }}</ref>{{rp|k.1.10,3.1,3.5}} <ref name="Mat-fyz1">MIKULČÁK, Jiří et al. Matematické fyzikálne a chemické tabuľky pre stredné školy. Preklad Magda Caková. 2. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1992. ISBN 80-08-01489-X.</ref>{{rp|117}} *ds nazývame diferenciál (dĺžky či veľkosti) dráhy, elementárna (či infinitezimálna/diferenciálna) dĺžka (či veľkosť) dráhy, elementárna (či infinitezimálna/diferenciálna) dráha, elementárny (či infinitezimálny/diferenciálny) prírastok (dĺžky či veľkosti) dráhy, (diferenciálny) element dráhy a pod.<ref name=Horák/>{{rp|34-36}}<ref name=Rusňák/>{{rp|1-9}}<ref name=Ožvoldová4/>{{rp|k.2.1}}<ref name=Hajko/>{{rp|28-31}}<ref name=Olčák/>{{rp|9}} <ref name=Baník/>{{rp|5-8}}<ref>RAJNIŠ, Ivo. Poesie rychlosti In: BORECKÝ et al. Topičův sborník, 1925, s. 510</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základy mechaniky | url = http://www.elearn.vsb.cz/archivcd/FS/ZMech/CD_Zaklady_mechaniky/testy/res_46.htm | vydavateľ = Vysoká škola báňská – Technická univerzita Ostrava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-01 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> *Δ'''s''': pozri pod '''s''' (a pod Δ) *d'''s''': pozri pod '''s''' (a pod d) *'''d''' alebo '''D''': pozri pod Δ'''r'''. *'''r''' (alebo '''x'''): [[polohový vektor]] (iné názvy: sprievodič, rádiusvektor <ref name=Horák/>{{rp|34-36}}<ref name=Kvasnica/>{{rp|9-15}}<ref>rádiusvektor In: ŠALING, Samo et al. Veľký slovník cudzích slov. Bratislava – Veľký Šariš: Vydavateľstvo Samo, 2000. ISBN 80-967524-6-4. s. 1027</ref>). Je to vektor, ktorý sa začína v počiatku klasických súradníc, teda v bode (0,0,0…), a končí v aktuálnej polohe hmotného bodu. Ide len o inú formu zápisu súradníc aktuálnej polohy hmotného bodu; napríklad ak sa hmotný bod nachádza v polohe so súradnicami (2,5,7), tak jeho polohový vektor znie (2,5,7) (ide o vektor spájajúci bod (0,0,0) a bod (2,5,7) ). Ako pri všetkých vektoroch, aj pre tento vektor platí '''r''' = (x, y, z …) = x.'''i''' + y.'''j''' + z.'''k''' ...<ref name=Koktavý/>{{rp|3-7}}<ref name=Rusňák/>{{rp|1-9}} Nahrádzanie znaku '''r''' značkou '''x''' je časté najmä pri jednorozmernom priamočiarom pohybe (potom sa namiesto '''x '''často píše jednoducho x), čiže pri pohybe, ktorý sa v klasickej sústave súradníc dá zobraziť ako pohyb len po jednej osi (napríklad po osi x); x potom znamená nielen '''r''', ale zároveň aj jednoducho súradnicu x.<ref name=Halliday/>{{rp|14-60}}<ref name=Oxford2/>{{rp|341,410}}<ref name=Olčák/>{{rp|8}}<ref name=EP/>{{rp|25,139-140,328}} Pozri aj Δ'''r''' a d'''r''' nižšie. *Δ'''r''' (alebo Δ'''x''') nazývame zmena (či prírastok a pod. – pozri pod Δ) polohového vektora (či sprevodiča/rádiusvektora) alebo vektor posunutia (iné názvy: posunutie, vektor premiestnenia, premiestnenie, orientované posunutie alebo zriedkavo vektor posunu). De facto je oboje to isté (lebo vektor posunutia je výsledok zmeny polohového vektora), hoci niektoré texty používajú priamo koncept vektora posunutia (resp. jeho synoným), bez toho, aby tento koncept výslovne charakterizovali ako výsledok zmeny polohového vektora.<ref name=Javorskij/>{{rp|18-21}}<ref name=Vachek/>{{rp|18-42,52-53}}<ref name=Rusňák/>{{rp|1-9}}<ref name=Králik2/>{{rp|11-37}}<ref>BRDIČKA, Miroslav a HLADÍK, Arnošt. Teoretická mechanika: celost. vysokošk. učebnice pro stud. matematicko-fyz. a pedagog. fakult, stud. oboru učitelství všeobecně vzdělávacích předmětů. Praha: Academia, 1987. s. 25</ref><ref>rýchlosť In: PAULIČKA, Ivan, ed. ''Všeobecný encyklopedický slovník M{{--}}R ''. 1. slovenské vyd. Praha: Ottovo nakladatelství - Cesty, 2002. ISBN 80-7181-708-2. s.996-997</ref>. Namiesto Δ'''r''' (či Δ'''x''') sa ojedinele používa aj značka '''d''' či '''D''' (ako značka posunutia – angl. displacement); '''d''' je pritom niečo úplne iné než značka d pre diferenciál.<ref name=Vachek/>{{rp|18-42,52-53}}<ref name=Giancoli1>{{Citácia knihy | priezvisko = Giancoli | meno = Douglas C. | autor = | odkaz na autora = | titul = Physics (Principles with Applications) | vydanie = 6| vydavateľ = Pearson/Prentice Hall | miesto = Upper Sadle River, NJ 07458| rok = 2005 | isbn = 0-13-060620-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>. Okrem toho sa namiesto Δ'''r''' (či Δ'''x''') ojedinele používa (nevhodne) znak Δ'''s''' – k tomu pozri poznámku 2 vyššie. *d'''r''' (alebo d'''x''') nazývame (a) diferenciál polohového vektora (či sprievodiča/rádiusvektora), elementárna (či infinitezimálna či diferenciálna) zmena polohového vektora (či sprievodiča/rádiusvektora), elementárny (či infinitezimálny či diferenciálny) prírastok polohového vektora (či sprievodiča/rádiusvektora) a pod. (pozri pod d), (b) orientovaný element (krivky) dráhy, (c) diferenciál (vektora) posunutia (či premiestnenia), elementárny (či infinitezimálny) vektor posunutia (či premiestnenia), elementárne (či infinitezimálne) posunutie (či premiestnenie), element posunutia (či premiestnenia) a pod..<ref name=Králik1/>{{rp|7-12}}<ref name=Horák/>{{rp|34-36}}<ref name=Rusňák/>{{rp|1-9}}<ref name=Svoboda2/>{{rp|34-35}}<ref name=Ožvoldová4/>{{rp|2.1.1, 2.5.6}}<ref name=Olčák/>{{rp|9}} Namiesto značky d'''r''' (či d'''x''') sa občas používa aj značka d'''s''' (správnejšie je písať: ds.'''τ''') a ojedinele aj značka d'''l'''.<ref name=Horák/>{{rp|36}}<ref name=Rusňák/>{{rp|1-9}} *'''x''': pozri pod '''r''' *Δ'''x''': pozri pod Δ'''r''' *d'''x''': pozri pod d'''r''' *d'''l''': pozri pod d'''r''' *Δx/Δt, Δy/Δt, Δz/Δt… nazývame zložky (či komponenty či súradnice) vektora '''v'''<sub>p</sub> alebo priemety vektora '''v'''<sub>p</sub> do jednotlivých súradnicových osí <ref name=Holzmann/>{{rp|1-38}}<ref name= Tillich>TILLICH, Josef et al. ''Slovník školské fyziky: výkladový slovník k publikaci Názvy a značky školské fyziky''. 1. vyd. Praha: SPN, 1988.</ref>{{rp|38}}<ref name=ISO2>STN EN ISO 80000-2, "Veličiny a jednotky. Časť 2: Matematické značky a symboly používané v prírodných vedách a v technike (ISO 80000-2: 2009)".</ref>{{rp|26}} *dx/dt, dy/dt, dz/dt… nazývame zložky (či komponenty či súradnice) vektora '''v''' alebo priemety vektora '''v''' do jednotlivých súradnicových osí alebo súradnicové rýchlosti <ref name=Holzmann/>{{rp|1-38}}<ref name=Tillich/>{{rp|38}}<ref name=ISO2/>{{rp|26}} *u: pozri pod s *v<sub>d,0</sub>: v<sub>d</sub> v čase t<sub>0</sub> *'''v'''<sub>0</sub>: '''v''' v čase t<sub>0</sub> *a<sub>d</sub>: okamžité dráhové zrýchlenie – podrobnosti pozri nižšie *'''a''': vektor okamžitého zrýchlenia –podrobnosti pozri nižšie ==Zrýchlenie<ref name=Holzmann/>{{rp|3,26-28}}<ref name=Ilkovič/>{{rp|38}}<ref name=Šantavý-Liška2/>{{rp|17-18}}<ref name=Králik2/>{{rp|38-40,43 (pz. p. čiarou)}}<ref name=Zajícx>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Zajíc| meno = Jan| autor = | odkaz na autora = | titul = Fyzika 1| url = http://kf.upce.cz/dfjp/F1_16.pdf| vydavateľ = Univerzita Pardubice – Fakulta chemicko-technologická| dátum vydania = 2016| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-07| miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>{{rp|36}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Obrazový slovník známých křivek - Základní pojmy | url = http://geometrie.kma.zcu.cz/work/KS/pojmy.htm | vydavateľ = Samková, Kateřina | dátum vydania = 2005-2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-08-30 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160724150842/http://geometrie.kma.zcu.cz/work/KS/pojmy.htm | dátum archivácie = 2016-07-24 }}</ref> == Kvôli ďalšiemu textu článku je potrebné stručne najprv vysvetliť pojem zrýchlenie. Podobne ako pri rýchlosti, aj pri zrýchlení možno rozlíšiť 4 typy vzorcov, z toho najdôležitejšie dva sú: *a<sub>d</sub> = dv<sub>d</sub>/dt = (+/-)d|'''v'''|/dt; a<sub>d</sub> sa volá okamžité dráhové zrýchlenie (iné názvy: dráhové zrýchlenie, okamžité zrýchlenie, zrýchlenie) *'''a''' =d'''v'''/dt; '''a''' sa volá vektor okamžitého zrýchlenia (iné názvy: okamžité zrýchlenie, zrýchlenie). Vektor '''a''' možno vždy rozdeliť na dve zložky '''a''' = '''a'''<sub>t</sub> + '''a'''<sub>n</sub>, pričom: *'''a'''<sub>t</sub> = |'''a'''<sub>t</sub>|. '''τ''' = (d|'''v'''|/dt). '''τ''' ; '''a'''<sub>t</sub> sa volá tangenciálne (či dotyčnicové) zrýchlenie a informuje nás o a<sub>d</sub>, a teda o zmene |'''v'''|, čiže veľkosti rýchlosti, v priebehu času; smer vektora tangenciálneho zrýchlenia je vždy rovnobežný so smerom vektora '''v''', pričom pri zrýchlenom pohybe má aj rovnakú orientáciu ako '''v''' a pri spomalenom pohybe má opačnú orientáciu než '''v''' *'''a'''<sub>n</sub> = |'''v'''|.(d'''τ'''/dt); '''a'''<sub>n</sub> sa volá normálové (najmä v kontexte pohybu po kružnici aj: dostredivé či centripetálne) zrýchlenie a informuje nás o zmene '''τ''', teda o zmene smeru a orientácie vektora rýchlosti, v priebehu času; smer vektora normálového zrýchlenia je vždy kolmý na smer vektora '''a'''<sub>t</sub> a teda aj vektora '''v''', a to s orientáciou dovnútra oblúka krivky dráhy, teda dovnútra “kopca” Vyššie uvedené vzorce dostaneme matematicky uplatnením pravidla pre deriváciu súčinu (teda v našom prípade pre deriváciu |'''v'''|.'''τ''') takto: '''a''' = d'''v'''/dt = d(|'''v'''|.'''τ''')/dt = (d|'''v'''|/dt).'''τ'''+|'''v'''|.(d'''τ'''/dt) Pre veľkosti týchto vektorov platí: *|'''a'''<sub>t</sub>| = a<sub>d</sub> (Presnejšie platí +/-|'''a'''<sub>t</sub>| = a<sub>d</sub> podľa toho, či ide o pohyb zrýchlený alebo spomalený, čiže podľa toho či sú vektory '''v''' a '''a'''<sub>t</sub> rovnako alebo opačne orientované) *|'''a'''<sub>n</sub>|= |'''v'''|<sup>2</sup>/R (R sa volá polomer krivosti krivky a je to polomer oskulačnej kružnice v danom bode krivky, čiže polomer takej kružnice priloženej ku krivke v danom bode krivky, ktorá najlepšie “kopíruje” priebeh krivky v okolí daného bodu krivky; ak má krivka tvar kružnice, tak je pochopiteľne R zhodné s polomerom tejto kružnice.) *|'''a'''| =<math>\textstyle \sqrt{|\boldsymbol{a}_t|^2+|\boldsymbol{a}_n|^2}</math> ==Skladanie vektorov rýchlostí== Pri tzv. zložených pohyboch (napr. človek bežiaci v pohybujúcom sa vlaku, šikmý vrh, prechod cez tečúcu rieku a pod.) je potrebné sčítavať viaceré rýchlosti. Ak je rýchlosť vyjadrená ako vektor, tak je potrebné použiť zásady platné všeobecne pre skladanie (teda sčítanie) vektorov. Pokiaľ ide o veľkosť výsledného vektora, platia pre skladanie dvoch vektorov (v našom prípade '''v'''<sub>1</sub> a '''v'''<sub>2</sub>) tieto zásady (* znamená „výsledný“; v hranatých zátvorkách je využitý vzťah |'''v'''|= v<sub>d</sub>, nemalo by sa ale zabúdať, že ide o zjednodušenie, lebo v skutočnosti |'''v'''|= +/- v<sub>d</sub> – porov. napr. poznámku na začiatku kapitoly Vzorce rýchlosti pre rôzne druhy pohybov): *a) všeobecne platný vzorec: Z tzv. kosinusovej vety vyplýva vzorec |'''v'''*| = <math>\textstyle \sqrt{|\boldsymbol{v}_1|^2 + |\boldsymbol{v}_2|^2 + 2 \cdot |\boldsymbol{v}_1| \cdot |\boldsymbol{v}_2| \cdot \cos \gamma}</math> [resp. v<sub>d</sub>* =<math>\textstyle \sqrt{v_{d,1}^2 + v_{d,2}^2 + 2 \cdot v_{d,1} \cdot v_{d,2} \cdot \cos \gamma}</math>], pričom γ je uhol zvieraný vektormi '''v'''<sub>1</sub> a '''v'''<sub>2</sub> a cosγ = ('''v'''<sub>1</sub>.'''v'''<sub>2</sub>)/(|'''v'''<sub>1</sub>|.|'''v'''<sub>2</sub>|) [resp. cosγ = ('''v'''<sub>1</sub>.'''v'''<sub>2</sub>)/v<sub>d</sub><sub>1</sub>.v<sub>d</sub><sub>2</sub>)] , kde '''v'''<sub>1</sub>.'''v'''<sub>2</sub> je [[skalárny súčin]] týchto dvoch vektorov. Ak chceme vo vzorci z nejakého dôvodu radšej použiť sin namiesto cos, tak treba využiť všeobecný vzťah cosγ = -sin(γ-90°). *b) niektoré špeciálne prípady (teda špeciálne aplikácie vzorca z a) ): ** vektory zvierajú pravý uhol (čiže γ = 90°): |'''v'''*| = <math>\textstyle \sqrt{|\boldsymbol{v}_1|^2 + |\boldsymbol{v}_2|^2}</math> [resp. v<sub>d</sub>* =<math>\textstyle \sqrt{v_{d,1}^2 + v_{d,2}^2}</math>], lebo cos90=0; zodpovedá to vlastne Pytagorovej vete **oba vektory majú rovnaký smer (čiže γ = 0° alebo 180°): ***a majú aj rovnakú orientáciu (čiže γ = 0°): |'''v'''*| = |'''v'''<sub>1</sub>| + |'''v'''<sub>2</sub>| [resp. v<sub>d</sub>*= v<sub>d</sub>,<sub>1</sub> + v<sub>d</sub>,<sub>2</sub>], lebo cos0 =1 (<math>\textstyle \sqrt{|\boldsymbol{v}_1|^2 + |\boldsymbol{v}_2|^2 + 2 \cdot |\boldsymbol{v}_1| \cdot |\boldsymbol{v}_2|}</math> =|'''v'''<sub>1</sub>| + |'''v'''<sub>2</sub>|) ***a majú opačnú orientáciu (čiže γ = 180°): |'''v'''*| = |'''v'''<sub>1</sub>| - |'''v'''<sub>2</sub>| [resp. v<sub>d</sub>*= v<sub>d</sub>,<sub>1</sub> - v<sub>d</sub>,<sub>2</sub>] alebo |'''v'''*| = |'''v'''<sub>2</sub>| - |'''v'''<sub>1</sub>| [resp. v<sub>d</sub>*= v<sub>d</sub>,<sub>2</sub> - v<sub>d</sub>,<sub>1</sub>], lebo cos180=-1 Ak treba skladať viac než dva vektory, skladanie vykonáme postupne, a to v ľubovoľnom poradí <ref name=Šantavý-Liška2/>{{rp|8-9}}<ref name=Göbel/>{{rp|103,98}}<ref name="Lošťák">LOŠŤÁK, Jiří. Matematika do kapsy. 1. vyd. v edici Učebnice do kapsy. Olomouc: Fin, 1992. Učebnice do kapsy. ISBN 80-85572-03-6.</ref>{{rp|177,129,105}} ==Vzorce rýchlosti pre rôzne druhy pohybov== Na úvod zhrnutie vzorcov potrebných či užitočných v naslejúcom texte (prvá časť vzorcov je opakovenia zhora a druhá časť vzorcov, teda vzorce pre pohyb po kružnici, je bližie vysvetlená ku koncu tohto článku resp. ešte bližšie v článku [[pohyb po kružnici]]): *|'''v'''| = v<sub>d</sub> = ds/dt (Toto s je konkrétne s<sub>b</sub>, čiže môže byť aj záporné, takže vlastne presnejšie platí +/- |'''v'''|= v<sub>d</sub> podľa toho, či pohyb prebieha v smere „číslovania“ krivočiarej súradnice s<sub>b</sub> alebo v opačnom smere) *|'''a'''<sub>t</sub>| = d|'''v'''|/dt = a<sub>d</sub> = dv<sub>d</sub>/dt (Presnejšie platí +/-|'''a'''<sub>t</sub>| = a<sub>d</sub> podľa toho, či ide o pohyb zrýchlený alebo spomalený, čiže podľa toho či sú vektory '''v''' a '''a'''<sub>t</sub> rovnako alebo opačne orientované) *|'''a'''<sub>n</sub>|= |'''v'''|<sup>2</sup>/R *|'''a'''| =<math>\textstyle \sqrt{|\boldsymbol{a}_t|^2+|\boldsymbol{a}_n|^2}</math> * '''v''' = |'''v'''|.'''τ''' *'''a'''<sub>t</sub> = |'''a'''<sub>t</sub>|. '''τ''' = (d|'''v'''|/dt). '''τ''' *'''a'''<sub>n</sub> = |'''v'''|.(d'''τ'''/dt) *'''a''' = '''a'''<sub>t</sub> + '''a'''<sub>n</sub> *|'''v'''|= r.ω (r je polomer kružnice, a teda pri tomto type krivky zároveň veľkosť polohového vektora '''r'''; ω je (okamžitá) [[uhlová rýchlosť]]) *|'''a'''<sub>t</sub>|= r.α (α = dω/dt je (okamžité) [[uhlové zrýchlenie]]) *|'''a'''<sub>n</sub>| = r. ω<sup>2</sup> = |'''v'''|<sup>2</sup>/r * '''v''' = '''ω''' x '''r''' (x tu značí [[vektorový súčin]]; '''ω''' je vektor (okamžitého) uhlového zrýchlenia) Delenie pohybov je takéto (písmená A, B, C…označujú rôzne významy toho istého názvu)<ref name=Šantavý-Liška1/>{{rp|47-48,52}}<ref name=Králik1/>{{rp|11-21}}<ref name=Holzmann/>{{rp|8,15}}<ref name=Ilkovič/>{{rp|35,38}}<ref name=Šantavý-Liška2/>{{rp|21-22}}<ref name=Zajíc/>{{rp|5-19}}<ref name=Králik2/>{{rp|37-46}}<ref name=Zajícx/>{{rp|37-50}}<ref name=Kaloč>KALOČ, Rudolf. "Mechanika. II. [diel], Kinematika". 1. vyd. Bratislava: Alfa, 1969. Dočasné vysokoškolské učebnice.</ref>{{rp|26,36}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Trojánek| meno = Aleš| autor = | odkaz na autora = | titul = Projekt Šablony na GVM – Mechanika - Kinematika| url = http://mail.gvm.cz/people/trojanek/vyuka/Troj%C3%A1nek%20-Mechanika%20%E2%80%93pdf/F-%20Troj%C3%A1nek%20A.%20-1.%202%20%20Kinematika.pdf | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-08-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Masaryk>pohyb In: ''Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí , 5 N-Q''. Praha: Československý kompas, 1931.</ref>{{rp|804-805}} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Klima| meno = Ján| autor = | odkaz na autora = | titul = Mechanika - Kinematika| url = http://sparc.fpv.umb.sk/kat/kf/dokumenty/Mechanika_Kinematika_KLIMA.pdf| vydavateľ = Katedra fyziky Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici| dátum vydania = 2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-08-30| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160913181810/http://sparc.fpv.umb.sk/kat/kf/dokumenty/Mechanika_Kinematika_KLIMA.pdf| dátum archivácie = 2016-09-13}}</ref>{{rp|11-14}}<ref name=Baník/>{{rp|11,12,14}}<ref name=Ožvoldová3>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ožvoldová | meno = Miroslava, et al | autor = | odkaz na autora = | titul = Multimediálna vysokoškolská učebnica fyziky – Časť I | url = http://mi.mtf.stuba.sk/fyzika/MMU_F1.swf | vydavateľ = Katedra fyziky PF TU | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-08-25 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160825134029/http://mi.mtf.stuba.sk/fyzika/MMU_F1.swf | dátum archivácie = 2016-08-25 }}</ref>{{rp|3.1.2}}<ref name=Ožvoldová1/>{{rp|najmä 49-50, 63, 82}}<ref name=Javorskij/>{{rp|20}}<ref name=Vachek/>{{rp|52}} <ref name=Sexl/>{{rp|30}}<ref>pohyb In: ''Technický naučný slovník M{{--}}Po''. Praha, Bratislava : SNTL, SVTL, 1963. s. 598.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sbírka řešených úloh z mechaniky | url = http://kf.upce.cz/Sbirka%20resenych%20uloh%20z%20mechaniky.pdf | vydavateľ = DFJP UPa | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-01 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160417230305/http://kf.upce.cz/Sbirka%20resenych%20uloh%20z%20mechaniky.pdf | dátum archivácie = 2016-04-17 }}</ref>{{rp|4-5}}<ref name=Gross2>{{Citácia knihy | priezvisko = Gross | meno = Dietmar, et al.| autor = | odkaz na autora = | titul = Formeln und Aufgaben zur Technischen Mechanik 3, Kinetik, Hydrodynamik | vydanie = 9| vydavateľ = Springer| miesto = Berlin, Heidelberg| rok = 2010 | isbn = 978-3-540-98098-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>{{rp|4}}<ref name=Demtröder>{{Citácia knihy | priezvisko = Demtröder | meno = Wolfgang | autor = | odkaz na autora = | titul = Experimentalphysik 1 (Mechanik und Wärme) | vydanie = | vydavateľ = Springer Spektrum| miesto = Berlin; Heidelberg| rok = 2008 | isbn = 978-3-540-79294-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>{{rp|43-48}}<ref>parabolische Bewegung In: LUEGER, Otto: Lexikon der gesamten Technik und ihrer Hilfswissenschaften, Bd. 7. Stuttgart, Leipzig, 1909. s. 23-24. Dostupné aj online: http://www.zeno.org/Lueger-1904/A/Parabolische+Bewegung</ref><ref>Bewegung In: LUEGER, Otto: Lexikon der gesamten Technik und ihrer Hilfswissenschaften, Bd. 1. Stuttgart, Leipzig, 1904. s. 765-768. Dostupné aj online: http://www.zeno.org/nid/20005973082</ref>: ===a) Podľa tvaru trajektórie === Podľa tvaru trajektórie (teda smeru a orientácie vektora rýchlosti '''τ'''), inak povedané podľa normálového zrýchlenia ('''a'''<sub>n</sub>), rozlišujeme: *[[priamočiary pohyb]] (t.j. pohyb po priamke): '''τ''' je konštatné, inak povedané: |'''a'''<sub>n</sub>| =0 *[[krivočiary pohyb]] (t.j. pohyb po krivke, vrátane krivky v tvare kružnice): '''τ''' nie je konštantné, inak povedané: |'''a'''<sub>n</sub>| ≠0 (v prípade rovnomerného pohybu po kružnici je možné špecifickejšie povedať, že |'''a'''<sub>n</sub>| je konštatné) Na označenie krivočiareho pohybu hmotného bodu okrem pohybu po kružnici je možné použiť aj výraz [[všeobecný pohyb]], ale tento výraz sa v literatúre používa jednak častejšie pre pohyb telesa (a nielen hmotného bodu) a jednak čiastočne nejednotne (pozri rozlišovaciu stránku). ===b) Podľa veľkosti tangenciálneho zrýchlenia === ==== Vyjadrené pomocou „normálnych“ veličín==== Podľa veľkosti tangenciálneho zrýchlenia (|'''a'''<sub>t</sub>|; inak povedané podľa dráhového zrýchlenia (+/-) a<sub>d</sub>) resp. podľa veľkosti rýchlosti (|'''v'''|; inak povedané podľa dráhovej rýchlosti (+/-)v<sub>d</sub>) rozlišujeme: {| class="wikitable" ! style="background:#E6EAFF" | ! style="background:#E6EAFF" | Iné názvy ! width="150" style="background:#E6EAFF" | Definícia ! width="150" style="background:#E6EAFF" |Veľkosť rýchlosti ! style="background:#E6EAFF" |Veľkosť tang. zrýchlenia ! style="background:#E6EAFF" |Veľkosť norm. zrýchlenia ! style="background:#E6EAFF" |Veľkosť zrýchlenia ! style="background:#E6EAFF" |Rýchlosť ! style="background:#E6EAFF" |Tang. zrýchlenie ! style="background:#E6EAFF" |Norm. zrýchlenie ! style="background:#E6EAFF" |Zrýchlenie ! style="background:#E6EAFF" |Krivočiara súradnica („dráha“) |-valign="top" | style="background:#E6EAFF" | | style="background:#E6EAFF" | | style="background:#E6EAFF" | | style="background:#E6EAFF" |<nowiki>|</nowiki>'''v'''<nowiki>|</nowiki> (iná značka: v) | style="background:#E6EAFF" |<nowiki>|</nowiki>'''a'''<sub>t</sub><nowiki>|</nowiki> (iná značka: a<sub>t</sub>) | style="background:#E6EAFF" |<nowiki>|</nowiki>'''a'''<sub>n</sub><nowiki>|</nowiki> (iná značka: a<sub>n</sub> ) | style="background:#E6EAFF" |<nowiki>|</nowiki>'''a'''<nowiki>|</nowiki> (iná značka: a) | style="background:#E6EAFF" |'''v''' | style="background:#E6EAFF" |'''a'''<sub>t</sub> | style="background:#E6EAFF" |'''a'''<sub>n</sub> | style="background:#E6EAFF" |'''a''' | style="background:#E6EAFF" |s |-valign="top" | style="background:#E6EAFF" | '''[[rovnomerný pohyb]]''' A |'''pohyb s konštantnou veľkosťou (vektora) rýchlosti''' |<nowiki>|</nowiki>'''v'''<nowiki>|</nowiki>= konšt. (čiže <nowiki>|</nowiki>'''a'''<sub>t</sub><nowiki>|</nowiki>=0) | konšt. (čiže <nowiki>|</nowiki>'''v'''<nowiki>|</nowiki>=<nowiki>|</nowiki>v<sub>d</sub><nowiki>|</nowiki> = <nowiki>|</nowiki>v<sub>d,p</sub><nowiki>|</nowiki>= <nowiki>|</nowiki>Δs<nowiki>|</nowiki>/Δt) |0 | PP: 0,<br>KP: ≠0 (kruh:konšt.) | PP: 0,<br>KP: ≠0 (kruh: konšt.) | PP:konšt.,<br>KP:nekonšt. | 00 | PP:00<br>KP: nekonšt.,≠00 | PP:00<br>KP:nekonšt.,≠00 | nekonšt., s=s<sub>0</sub>+/-<nowiki>|</nowiki>'''v'''<sub>0</sub><nowiki>|</nowiki>. Δt |-valign="top" |style="background:#E6EAFF" |'''[[nerovnomerný pohyb]]''' A | ''' pohyb s nekonštantnou veľkosťou (vektora) rýchlosti, premenný pohyb''' A, ''' zrýchlený/spomalený''' [či ''' oneskorený'''] ''' pohyb''' A |<nowiki>|</nowiki>'''v'''<nowiki>|</nowiki> = nekonšt. (čiže <nowiki>|</nowiki>'''a'''<sub>t</sub><nowiki>|</nowiki>≠0) |nekonšt. (čiže <nowiki>|</nowiki>'''v'''<nowiki>|</nowiki>≠ <nowiki>|</nowiki>Δs<nowiki>|</nowiki>/Δt)* |≠0 | PP:0<br>KP:tnekonšt., ≠0 | PP:≠0,<br>KP:tnekonšt., ≠0 | nekonšt. | PP:≠00,<br>KP:nekonšt.,≠00 | PP:00,<br>KP:nekonšt.,≠00 | PP:≠00,<br>KP:tnekonšt., ≠00 | nekonšt., s≠s<sub>0</sub>+/-<nowiki>|</nowiki>'''v'''<sub>0</sub><nowiki>|</nowiki>. Δt |-valign="top" |style="background:#E6EAFF" |(i) '''[[rovnomerne premenný pohyb]]''' A | ''' rovnomerne zrýchlený/spomalený''' [či ''' oneskorený'''] ''' pohyb''' A{{#tag:ref|Rovnomerne zrýchlený je pohyb vtedy, ak v<sub>d</sub> a a<sub>d</sub> majú rovnaké znamienko, t.j. ak vektory '''v''' a '''a'''<sub>t</sub> sú rovnako orientované, inak ide o rovnomerne spomalený (či oneskorený) pohyb <ref name=Ilkovič/>{{rp|38}}<ref name=Šantavý-Liška2/>{{rp|21}}<ref name=Zajícx/>{{rp|36}} |group=pozn}} | <nowiki>|</nowiki>'''v'''<nowiki>|</nowiki> = nekonšt. (čiže <nowiki>|</nowiki>'''a'''<sub>t</sub><nowiki>|</nowiki>≠0), <nowiki>|</nowiki>'''v'''<nowiki>|</nowiki> je lineárna funkcia Δt (čiže <nowiki>|</nowiki>'''a'''<sub>t</sub><nowiki>|</nowiki>=konšt.) | nekonšt. (čiže <nowiki>|</nowiki>'''v'''<nowiki>|</nowiki>≠ <nowiki>|</nowiki>Δs<nowiki>|</nowiki>/Δt)*, <nowiki>|</nowiki>v<nowiki>|</nowiki> = <nowiki>|</nowiki>'''v'''<sub>0</sub><nowiki>|</nowiki> +/-<nowiki>|</nowiki>'''a'''<sub>t,0</sub><nowiki>|</nowiki>.Δt (pre PP aj: <nowiki>|</nowiki>'''v'''<nowiki>|</nowiki> = <nowiki>|</nowiki>'''v'''<sub>0</sub><nowiki>|</nowiki> +/-<nowiki>|</nowiki>'''a'''<sub>0</sub><nowiki>|</nowiki>.Δt) | konšt. (čiže <nowiki>|</nowiki>'''a'''<sub>t</sub><nowiki>|</nowiki>=<nowiki>|</nowiki>Δ<nowiki>|</nowiki>'''v'''<nowiki>|</nowiki><nowiki>|</nowiki>/Δt), ≠0 | PP:0,<br>KP:tnekonšt., ≠0 | PP:konšt. (čiže <nowiki>|</nowiki>'''a'''<nowiki>|</nowiki>=<nowiki>|</nowiki>Δ<nowiki>|</nowiki>'''v'''<nowiki>|</nowiki><nowiki>|</nowiki>/Δt),≠0,<br>KP:tnekonšt., ≠0 | nekonšt. (pre PP: '''v''' = '''v'''<sub>0</sub> + '''a'''<sub>t,0</sub>.Δt = '''v'''<sub>0</sub> + '''a'''<sub>0</sub>.Δt) | PP:konšt. (čiže '''a'''<sub>t</sub> = Δ'''v'''/Δt), ≠00,<br>KP:nekonšt., ≠00 | PP:00,<br>KP: nekonšt., ≠00 | PP:konšt. (čiže '''a''' = Δ'''v'''/Δt),<br>KP:tnekonšt.,≠00 | nekonšt., s=s<sub>0</sub>+/-<nowiki>|</nowiki>'''v'''<sub>0</sub><nowiki>|</nowiki>. Δt +/-(1/2).<nowiki>|</nowiki>a<sub>t,0</sub><nowiki>|</nowiki>.Δt<sup>2</sup> *** |-valign="top" |style="background:#E6EAFF" | (ii) '''[[nerovnomerne premenný pohyb]]''' A |''' nerovnomerne zrýchlený/spomalený''' [či ''' oneskorený'''] ''' /zrýchlený a spomalený pohyb''' A, ''' nerovnomerný pohyb''' B | <nowiki>|</nowiki>'''v'''<nowiki>|</nowiki> = nekonšt. (čiže <nowiki>|</nowiki>'''a'''<sub>t</sub><nowiki>|</nowiki>≠0), <nowiki>|</nowiki>'''v'''<nowiki>|</nowiki> nie je lineárna funkcia Δt (čiže <nowiki>|</nowiki>'''a'''<sub>t</sub><nowiki>|</nowiki>=nekonšt.) | nekonšt. (čiže <nowiki>|</nowiki>'''v'''<nowiki>|</nowiki>≠ <nowiki>|</nowiki>Δs<nowiki>|</nowiki>/Δt)*, <nowiki>|</nowiki>'''v'''<nowiki>|</nowiki>≠ <nowiki>|</nowiki>'''v'''<sub>0</sub><nowiki>|</nowiki> +/-<nowiki>|</nowiki>'''a'''<sub>t,0</sub><nowiki>|</nowiki>.Δt | nekonšt. . (čiže <nowiki>|</nowiki>'''a'''<sub>t</sub><nowiki>|</nowiki>≠<nowiki>|</nowiki>Δ<nowiki>|</nowiki>'''v'''<nowiki>|</nowiki><nowiki>|</nowiki>/Δt)**, ≠0 | PP:0,<br>KP:tnekonšt., ≠0 | PP:nekonšt. (čiže <nowiki>|</nowiki>'''a'''<nowiki>|</nowiki>≠<nowiki>|</nowiki>Δ<nowiki>|</nowiki>'''v'''<nowiki>|</nowiki><nowiki>|</nowiki>/Δt)**,≠0,<br>KP:tnekonšt., ≠0 | nekonšt. (pre PP: '''v''' ≠ '''v'''<sub>0</sub> + '''a'''<sub>(t,)0</sub>.Δt) | PP: nekonšt. (čiže '''a'''<sub>t </sub>= Δ'''v'''/Δt)****, ≠00 <br>KP: nekonšt., ≠00 | PP:00,<br>KP: nekonšt., ≠00 | PP:nekonšt. (čiže '''a'''= Δ'''v'''/Δt)****, ≠00,<br>KP:tnekonšt., ≠00 | nekonšt., s≠s<sub>0</sub>+/-<nowiki>|</nowiki>'''v'''<sub>0</sub><nowiki>|</nowiki>. Δt , s≠s<sub>0</sub>+/-<nowiki>|</nowiki>'''v'''<sub>0</sub><nowiki>|</nowiki>. Δt +/-(1/2).<nowiki>|</nowiki>'''a'''<sub>t,0</sub><nowiki>|</nowiki>.Δt<sup>2</sup> |- |} Vysvetlivky značiek v tabuľke: *konšt = konštantné *nekonšt. = nie je konštantné *tnekonšt. = typicky nekonštantné, ledaže sa nekonštantné zložky danej veličiny (t.j. pri |'''a'''|: |'''a'''<sub>t</sub>| a |'''a'''<sub>n</sub>|, pri '''a''': '''a'''<sub>t</sub> a '''a'''<sub>n</sub> a pri |'''a'''<sub>n</sub>|: |'''v'''|<sup>2</sup> a R) vzájomne dopĺňajú tak, že ich výsledok je konštantný; napr. pri parabolickom pohybe (t.j. napr. pri šikmom vrhu) je takto konštatné '''a''' *00 =nulový vektor, čiže (0,0,0 ...) *PP= priamočiary pohyb *KP = krivočiary pohyb Poznámky k tabuľke: <br> 1.Ak je nejaká ľubovoľná veličina „z“ konštantná, tak samozrejme možno vždy pre ňu písať z = z<sub>0</sub>, kde <sub>0</sub> znamená v čase t<sub>0</sub>, čiže ak je napr. |'''v'''|=konšt., tak platí aj |'''v'''|=|'''v'''<sub>0</sub>|, ak je '''v''' = konšt., tak platí aj '''v''' = '''v'''<sub>0</sub> a pod. <br> 2. Δt=t – t<sub>0</sub>; Δs= s – s<sub>0</sub>; Δ|'''v'''|=|'''v'''| -|'''v'''<sub>0</sub>| <br> 3.Samozrejme vždy platí, že: *ak t<sub>0</sub>=0, tak Δt=t (čiže namiesto Δt môžeme písať jednoducho t) *ak s<sub>0</sub>=0, tak Δs=s (čiže namiesto Δs môžeme písať jednoducho s) *ak |'''v'''<sub>0</sub>|=0, tak Δ|'''v'''|=|'''v'''| (čiže namiesto Δ|'''v'''| môžeme písať jednoducho |'''v'''|) 4. Znakom s sa v tejto tabuľke presnejšie myslí s<sub>b</sub> (teda krivočiara súradnica). Preto sa vzorce v tabuľke pre s začínajú na “s<sub>0</sub> +/-“ (namiesto s<sub>0</sub> +) a v prvom riadku tabuľky je vo vzorci pre |'''v'''| použité „|v<sub>d</sub>|” a „|v<sub>d,p</sub>|“a “|Δs|” (namiesto v<sub>d</sub> a v<sub>d,p</sub> a Δs).To znamená, že v dôsledku toho, že sa v tejto tabuľke dôsledne chápe s ako s<sub>b</sub>, je zápis vzorcov v tejto tabuľke v prípadoch uvedených v predchádzajúcej vete mierne odlišný od zápisu v predchádzajúcej tabuľke prehľadu rýchlostí, v ktorej sú (kvôli lepšej prehľadnosti) vzorce primárne zapísané pre s chápané ako s<sub>a</sub>.<br> 5. (*) Naďalej však samozrejme platí všeobecný vzorec |'''v'''|=|ds|/dt<br> 6. (**) Naďalej však samozrejme platí všeobecný vzorec |'''a'''<sub>t</sub>|= d|'''v'''|/dt (resp. |'''a'''|=d|'''v'''|/dt) <br> 7. (***) Tento vzorec dostaneme dosadením vzorca |'''v'''|=|'''v'''<sub>0</sub>|+/-|'''a'''<sub>t,0</sub>|.Δt do vzorca <math>\textstyle s_0\pm\int\limits_{t_0}^{t}|\boldsymbol{v}| \,\mathrm d\bar t</math> (ktorý vyplýva z |'''v'''|=|ds|/dt) a následným integrovaním.<br> 8.(****) Naďalej však samozrejme platí všeobecný vzorec '''a'''<sub>t</sub>= d'''v'''/dt (resp. '''a'''=d'''v'''/dt) ==== Vyjadrené pomocou uhlových veličín==== Vyššie uvedené delenie sa dá pri pohybe po kružnici (resp. všeobecnejšie aj pre jednu oskulačnú kružnicu ľubovoľnej krivky, pričom potom ale píšeme R namiesto r) ekvivalentne vyjadriť aj pomocou uhlových veličín, čiže vznikne takéto delenie (porov. aj [[pohyb po kružnici]]): Podľa uhlovej rýchlosti (ω, inak povedané: podľa veľkosti vektora uhlovej rýchlosti |'''ω'''|), resp. podľa uhlového zrýchlenia (α, inak povedané: podľa veľkosti vektora uhlového zrýchlenia |'''α'''|) rozlišujeme: *[[rovnomerný pohyb]] A (iný názov: pohyb s konštantnou uhlovou rýchlosťou): ω je konštantné (čiže α=0) *[[nerovnomerný pohyb]] A (iné názvy: pohyb s meniacou sa uhlovou rýchlosťou, premenný pohyb A, zrýchlený/spomalený [či oneskorený] pohyb A): ω je nekonštantné (čiže α ≠0) **I. [[rovnomerne premenný pohyb]] A (iné názvy: rovnomerne zrýchlený/spomalený [či oneskorený] pohyb A): ω je nekonštantné (čiže α ≠0) a α je konštantné, čiže ω je nekonštantné a ω = ω<sub>0</sub> +/- α<sub>0</sub>.Δt **II. [[nerovnomerne premenný pohyb]] A (iné názvy: nerovnomerne zrýchlený/spomalený [či oneskorený]/zrýchlený a spomalený pohyb A, nerovnomerný pohyb B): ω = nekonštatné (čiže α ≠0) a α je nekonštantné, čiže ω je nekonštantné a ω ≠ ω<sub>0</sub> +/- α<sub>0</sub>.Δt === c) Podľa celkového zrýchlenia === Podľa (vektora) celkového zrýchlenia ('''a''') resp. podľa (vektora) rýchlosti ('''v''') rozlišujeme: *[[pohyb bez zrýchlenia]] (iný názov: '''nezrýchlený pohyb, pohyb s konštantnou (vektorovou) rýchlosťou''', nevhodne {{#tag:ref| Takto výraz používa zdá sa jedine Ožvoldová: Pozri Ožvoldová str. 50, pričom ale tejto definícii zo str. 50 protirečí definícia na str. 82, kde sa namiesto '''v''' hovorí len o <math>\textbf{|v|}</math>.|group=pozn}}: '''rovnomerný pohyb''' B): '''a''' je nulový vektor (čiže '''v''' je konšt.)– sem patrí iba priamočiary rovnomerný pohyb A (pri ňom je mimochodom |'''v'''| konštatné) {{#tag:ref| Porov.<ref name=Králik2/>{{rp|40}} a <ref name=Králik1/>{{rp|21}}. Ak sa v nejakom texte spomína ďalší typ pohybu s nulovým celkovým zrýchlením, tak môže ísť jedine o pohyb s nulovým uhlovým zrýchlením,teda sa myslí '''α''' a nie '''a''' – k tomu pozri text v bode b) .|group=pozn}} *[[pohyb so zrýchlením]] (iné názvy: ''' zrýchlený/spomalený''' [či '''oneskorený'''] '''pohyb''' B, '''premenný pohyb''' B, '''pohyb s nekonštantnou (vektorovou) rýchlosťou''', nevhodne{{#tag:ref| Pozri analogicky poznámku k výrazu rovnomerný pohyb B|group=pozn}}: '''nerovnomerný pohyb''' C): '''a''' je nenulový vektor (čiže '''v''' je nekonštantné) – sem patrí krivočiary rovnomerný pohyb A a všetky nerovnomerné pohyby A: **[[pohyb s konštantným zrýchlením]] (iný názov: '''rovnomerne premenný pohyb''' B, '''rovnomerne zrýchlený/spomalený''' [či '''oneskorený''']) ''' pohyb''' B): '''a''' je konštantné a nenulový vektor (čiže '''v''' = '''v'''<sub>0</sub> +'''a'''<sub>0</sub>.Δt a je nekonštantné); |'''v'''| je mimochodom nekonštantné – sem patrí priamočiary rovnomerne premenný pohyb A a parabolický pohyb (napr. šikmý vrh, čo je druh krivočiareho nerovnomerne premenného pohybu A) **[[pohyb s nekonštantným zrýchlením]] (iné názvy: '''nerovnomerne premenný pohyb''' B, '''nerovnomerne zrýchlený/spomalený''' [či '''oneskorený''']/ '''zrýchlený a spomalený pohyb''' B, '''nerovnomerný pohyb''' D): '''a''' je nekonštantné a nenulový vektor (čiže '''v''' ≠ '''v'''<sub>0</sub> +'''a'''<sub>0</sub>.Δt a je nekonštantné); |'''v'''| je mimochodom pri krivočiarom rovnomernom pohybe konštantné, inak je nekonštantné Ako vidno z delení b) a c), rýchlosť teda možno rozdeliť podľa kritéria “zrýchlenie” dvoma spôsobmi – buď podľa dráhového zrýchlenia a<sub>d</sub> (resp. veľkosti vektora tangenciálneho zrýchlenia |'''a'''<sub>t</sub>|), alebo podľa vektora celkového zrýchlenia '''a'''. V tomto článku sa vyššie uvedené termíny ďalej primárne používajú vo významoch tu označených ako “A”. ==Vzorce rýchlosti pre špecifické typy pohybov== Najznámejšie špecifické typy pohybov hmotných bodov sú pohyb v homogénnom tiažovom poli planéty [[Zem]] vo [[Vákuum|vákuu]] a pohyb po kružnici ===Pohyb v homogénnom tiažovom poli planéty Zem vo vákuu <ref name=Ožvoldová1/>{{rp|102-117}}<ref name=Göbel/>{{rp|100-105}}<ref>volný pád, vrh In: ''Technický slovník naučný 8 T{{--}}Ž''. Praha : Encyklopedický dům, 2005. ISBN 80-7335-080-7. s. 367-368, 374.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =Urbanová | meno = Marie| autor = | odkaz na autora = | titul = Fyzika I | url =http://slideplayer.cz/slide/3020334/| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-08-25 | miesto = | jazyk = }}</ref>{{rp|sn.20}}<ref name=Ožvoldová4/>{{rp|k.2.1.5}}<ref name=Zajícx/>{{rp|51-58}}=== Pohyb v homogénnom tiažovom poli Zeme vo vákuu znamená, že kdekoľvek na Zemi či nad Zemou platí, že '''a''' = '''g '''= konšt., čiže vektor zrýchlenia sa rovná vektoru [[Tiažové zrýchlenie|tiažového zrýchlenia]] Zeme ('''g''') a je konštantný. Z rovnice pre pohyb s konštantným zrýchlením ('''v''' = '''v'''<sub>0</sub> + '''a'''<sub>0</sub>.Δt) teda dostaneme '''v''' = '''v'''<sub>0</sub> + '''g'''.Δt. Okrem toho v tomto článku volíme súradnicovú sústavu v takej podobe, že x-ová os je na povrchu Zeme a y-ová os smeruje kolmo nahor do vesmíru, čiže '''g''' = (0,-g,0), pričom g (=|'''g'''|) je tiažové zrýchlenie. {{#tag:ref| Ak by sme zvolili súradnicovú sústavu tak, že x-ová začína v bode začiatku pohybu a y-ová os smeruje kolmo nadol, tak by platilo '''g'''=(0,g,0) |group=pozn}}. Tento druh pohybu delíme na [[voľný pád]] a vrh: ====Voľný pád ==== Voľný pád je definovaný tak, že hmotný bod padá (v homogénnom tiažovom poli Zeme vo vákuu) zvislo nadol a nemá udelenú začiatočnú rýchlosť, teda '''v'''<sub>0</sub>=0. Ide o príklad rovnomerne zrýchleného priamočiareho pohybu. Po dosadení do vzorcov pre rovnomerne zrýchlený priamočiary pohyb ('''v''' = '''v'''<sub>0</sub> + '''a'''<sub>t</sub><sub>0</sub>.t a v<sub>d</sub> = v<sub>d,0</sub> + a<sub>0</sub>.t) dostaneme: '''v''' ='''g'''.t a v<sub>d</sub> = -g.t (nižšie budeme pre voľný pád presnejšie používať označenia '''v'''<sub>g</sub> a v<sub>d,g</sub>). Niekedy sa voľný pád klasifikuje ako špeciálny prípad vrhu (pozri nižšie), keďže ide vlastne o vrh s '''v'''<sub>0</sub>=0. ====Vrh ==== Vrh je definovaný tak, že hmotný bod je hodený (v homogénnom tiažovom poli Zeme vo vákuu) ľubovoľným smerom s určitou začiatočnou rýchlosťou, teda '''v'''<sub>0</sub>≠0. Ak je vrh zvislý, jeho trajektória je priamka (t.j. ide o priamočiary pohyb) a pohyb je rovnomerne premenný; v ostatných prípadoch vrhu (teda pri vodorovnom alebo šikmom vrhu) je trajektória časť [[Parabola|paraboly]] (t.j. ide o krivočiary pohyb) a ide o nerovnomerne premenný pohyb (teda |'''a'''<sub>t</sub>|, a tým aj '''a'''<sub>t</sub>, sa mení), ale zároveň pohyb s konštantným (celkovým) zrýchlením (teda '''a''' je konštantné, lebo sa rovná '''g'''). Aby bol výpočet jednoduchší, súradnicovú sústavu volíme tak, že celý vrh prebieha v rovine x-y (súradnica z je teda nulová). Môžeme rozlíšiť tieto prípady: *a) všeobecný prípad (t.j. šikmý vrh): '''v'''<sub>0</sub> je vektor rýchlosti v smere a orientácii hodenia hmotného bodu, jeho veľkosť je konštantná hodnota v<sub>d,0</sub>.Uhol zvieraný (smerom nahor) medzi medzi '''v'''<sub>0</sub> a vodorovnou čiarou nazveme elevačný uhol a označíme α (Pozor na zámenu so znakom α ako symbolom uhlového zrýchlenia). Jedna možnosť riešenia je dosadiť (zo vzťahov v trojuholníku vyplývajúce) '''v'''<sub>0</sub>= (|'''v'''<sub>0</sub>|.cosα, |'''v'''<sub>0</sub>|.sinα, 0)= (v<sub>d,0</sub>.cosα, v<sub>d,0</sub>.sinα, 0) do vzorca '''v''' ='''v'''<sub>0</sub> + '''g'''.Δt a potom vypočítať v<sub>d</sub> = |'''v'''| s použitím klasického vzorca pre normu vektora. Druhá možnosť je vykonať skladanie vektorov '''v'''<sub>0</sub> a '''v'''<sub>g</sub> ('''v'''<sub>g</sub> ='''g'''.Δt, v<sub>d,g</sub> = -g.Δt) s použitím vzorca pre skladanie vektorov rýchlostí (teda v<sub>d</sub>* = <math>\textstyle \sqrt{v_{d,1}^2 + v_{d,2}^2 \pm 2 \cdot v_{d,1} \cdot v_{d,2} \cdot \cos \gamma}</math>, pričom α= γ-90° a teda cosγ = -sin α, kde γ je uhol medzi '''v'''<sub>0</sub> a '''v'''<sub>g</sub>). Výsledné v<sub>d</sub> bude pri oboch postupoch v<sub>d</sub>=<math>\textstyle \sqrt{v_{d,0}^2 + g^2 \cdot \Delta t^2 + 2 \cdot v_{d,0} \cdot g \cdot \Delta t \cdot \sin \alpha}</math>. *b) niektoré špeciálne prípady (teda špeciálne aplikácie šikmého vrhu): **vodorovný vrh (čiže α = 0): v<sub>d</sub>= <math>\textstyle \sqrt{v_{d,0}^2 + g^2 \cdot \Delta t^2}</math> **zvislý vrh: ***nahor (čiže α = 90°):v<sub>d</sub> = v<sub>d,0</sub> –g.Δt ***nadol (čiže α = 270° resp. -90°): v<sub>d</sub> = -v<sub>d,0</sub> –g.Δt Pri zvislom vrhu (keďže je pri ňom – na rozdiel od šikmého a vodorovného vrhu – je |'''a'''<sub>t</sub>| konštantné) možno k uvedenému výsledku dospieť alternatívne tak, že (s patričným prihliadnutím na správne znamienka) dosadíme g do rovnice pre rovnomerne premenný pohyb, teda v<sub>d</sub> = v<sub>d,0</sub> - |a<sub>d,0</sub>|t resp. v<sub>d</sub> = v<sub>d,0</sub> + a<sub>d,0</sub>.Δt. ===Pohyb po kružnici<ref name=Králik1/>{{rp|20-21}}<ref name=Koktavý/>{{rp|29-39}}<ref name=Ožvoldová1/>{{rp|87-101}}<ref name=Holzmann/>{{rp|39-46}}<ref name=Göbel/>{{rp|106-109}}<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Demtröder | meno = Wolfgang | autor = | odkaz na autora = | titul = Experimentalphysik 1 (Mechanik und Wärme) | vydanie = 4| vydavateľ = Springer| miesto = Berlin; Heidelberg, New York| rok = 2006 | isbn = 3-540-26034-x | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>{{rp|45}}=== {{Hlavný článok|Pohyb po kružnici}} Pohyb po kružnici (nazývaný aj kruhový pohyb) je druh krivočiareho pohybu – je to taký (rovinný) krivočiary pohyb, pri ktorom trajektória má tvar kružnice. V tomto kontexte rozlišujeme medzi (“normálnou”) rýchlosťou, (“normálnym”) zrýchlením a (“normálnou”) dráhou na jednej strane a uhlovou rýchlosťou, uhlovým zrýchlením a uhlovou dráhou na strane druhej. Tieto “normálne” veličiny na odlíšenie od uhlových v tomto kontexte voláme aj obvodové (t.j. [[obvodová rýchlosť]], obvodové zrýchlenie a obvodová dráha). Opis pohybu po kružnici má širší význam než sa na prvý pohľad môže zdať, pretože (takmer) ľubovoľný krivočiary pohyb sa dá opísať tak, že ku krivke pohybu (teda trajektórii) v danom bode priložíme kružnicu, ktorá túto krivku v danom “záhybe” krivky čo najlepšie aproximuje (tzv. oskulačná kružnica) a potom počítame pomocou údajov pre túto kružnicu (existujú však pochopiteľne aj iné metódy opisu krivočiareho pohybu). Okrem toho v kontexte pohybu nie jedného hmotného bodu, ale nejakého celého telesa (presnešie tzv. dokonalého [[Tuhé teleso|tuhého telesa]], teda tvarovo nemennej sústavy hmotných bodov) tvorí pohyb po kružnici základ analýzy tzv. [[otáčavý pohyb|otáčavého pohybu]] telesa (napríklad pohyb listu vrtule). Nasleduje len základný prehľad vzorcov, podrobnosti a odvodenia sú uvedené v článku [[pohyb po kružnici]]: ====Všeobecný prípad ==== Symboly a vzorce platné všeobecne pre akýkoľvek pohyb po kružnici: *stred kruhu je na zjednodušenie výkladu stotožnený s počiatkom karteziánskej súradnicovej sústavy *r je polomer kružnice (|'''r'''|=r) *ϕ = |'''ϕ'''| je polohový uhol (iné názvy: uhlová súradnica, uhol otáčania) resp. uhlová dráha * '''ϕ''' je vektor polohového uhla; jeho smer je vždy kolmý na rovinu x-y (teda rovinu otáčania) *ω = dϕ/dt =|'''ω'''| je (okamžitá) uhlová rýchlosť, *'''ω''' = d'''ϕ'''/dt = (1/r<sup>2</sup>).('''r''' x '''v''') je vektor (okamžitej) uhlovej rýchlosti; jeho smer je vždy kolmý na rovinu x-y (teda rovinu otáčania) *α = dω/dt = d<sup>2</sup>ϕ/dt = |'''α'''| je (okamžité) uhlové zrýchlenie (alternatívne sa značí: ɛ) *'''α''' = d'''ω'''/dt = d<sup>2</sup>'''ϕ'''/dt =(1/r<sup>2</sup>).('''r''' x '''a''') je vektor (okamžitého) uhlového zrýchlenia (alternatívne sa značí: '''ɛ'''); jeho smer je vždy kolmý na rovinu x-y (teda rovinu otáčania) *'''τ''' =(-sinϕ, cosϕ) *'''τ'''<sub>n</sub> =(-cosϕ, -sinϕ) je jednotkový vektor v smere '''a'''<sub>n</sub> (tzv. normálový jednotkový vektor) a teda aj v smere opačnom než '''r''' (čiže '''a'''<sub>n</sub> =|'''a'''<sub>n</sub>|.'''τ'''<sub>n</sub> a '''r'''=-|'''r'''|. '''τ'''<sub>n</sub> = -r. '''τ'''<sub>n</sub>) *s= s<sub>0</sub>+r.(ϕ- ϕ<sub>0</sub>) *|'''v'''|=r.ω (presnejšie: |'''v'''| = |r.ω|) *|'''a'''<sub>t</sub>|= r.α (presnejšie: |'''a'''<sub>t</sub>|= |r.α|) *|'''a'''<sub>n</sub>|=r. ω<sup>2</sup>=|'''v'''|<sup>2</sup>/r *|'''a'''|=r.√(α^2+ω^4 ) * '''r'''=(r.cosϕ, r.sinϕ) * '''v'''='''ω''' x '''r''' *'''a'''<sub>t</sub>= r.α.'''τ''' (presnejšie: |r.α|. '''τ''') * '''a'''<sub>n</sub> =|'''a'''<sub>n</sub>|.'''τ'''<sub>n</sub> *'''a'''=|'''a'''<sub>t</sub>|.'''τ''' + |'''a'''<sub>n</sub>|.'''τ'''<sub>n</sub> ====Podtypy ==== ===== Rovnomerný pohyb po kružnici===== Definícia: *z hľadiska uhlových veličín: ω je konštantné (inak povedané α = 0) *z hľadiska obvodových veličín: |'''v'''| je konštantné (inak povedané |'''a'''<sub>t</sub>|=0) [a |'''a'''<sub>n</sub>| je konštantné] Vzorce pre skalárne veličiny: *uhlové: **ϕ = ϕ<sub>0</sub> + ω<sub>0</sub>.Δt **ω = ω<sub>0</sub> **α=0 *obvodové: **s = s<sub>0</sub> + r. ω<sub>0</sub>.Δt (presnejšie: s=s<sub>0</sub>+/-r.ω<sub>0</sub>.Δt) **|'''v'''|=r.ω<sub>0</sub> **|'''a'''<sub>t</sub>|=0 **|'''a'''<sub>n</sub>|=r. ω<sub>0</sub><sup>2</sup> **|'''a'''| = |'''a'''<sub>n</sub>| ===== Rovnomerne premenný pohyb po kružnici===== Definícia: *z hľadiska uhlových veličín: α je konštantné a ω je nekonštantné (inak povedané: α ≠ 0) *z hľadiska obvodových veličín: |'''a'''<sub>t</sub>| je konštantné a |'''v'''| je nekonštantné (inak povedané|'''a'''<sub>t</sub>| ≠0) Vzorce pre skalárne veličiny: *uhlové: **ϕ = ϕ<sub>0</sub> + ω<sub>0</sub>.Δt + (1/2).α<sub>0</sub>.Δt<sup>2</sup> **ω = ω<sub>0</sub> +α<sub>0</sub>.Δt = ((ω<sub>0</sub><sup>2</sup>-2.α<sub>0</sub>.ϕ<sub>0</sub>) + 2.α<sub>0</sub>. ϕ)<sup>1/2</sup> **α= α<sub>0</sub>≠0 *obvodové: **s = s<sub>0</sub> + r. ω<sub>0</sub>.Δt + (1/2).r.α<sub>0</sub>.Δt (presnejšie: s = s<sub>0</sub> +/- r. ω<sub>0</sub>.Δt +/- (1/2).r.α<sub>0</sub>.Δt) **|'''v'''| = r(ω<sub>0</sub>+ α<sub>0</sub>.Δt) (presnejšie: |'''v'''| = |r(ω<sub>0</sub>+ α<sub>0</sub>.Δt)|) **|'''a'''<sub>t</sub>|= r. α<sub>0</sub> (presnejšie: |'''a'''<sub>t</sub>|= |r.α<sub>0</sub>|) **|'''a'''<sub>n</sub>| =r.(ω<sub>0</sub> +α<sub>0</sub>.Δt)<sup>2</sup> **|'''a'''| = <math>\textstyle r \cdot \sqrt{a_0^2 + (\omega_0 + \alpha_0 \cdot \Delta t)^4}</math> ===== Nerovnomerne premenný pohyb po kružnici===== Definícia: *z hľadiska uhlových veličín: α je nekonštantné a ω je nekonštantné (inak povedané: α ≠ 0) *z hľadiska obvodových veličín: |'''a'''<sub>t</sub>| je nekonštantné a |'''v'''| je nekonštantné (inak povedané|'''a'''<sub>t</sub>| ≠0) Inak povedané: ide o každý pohyb po kružnici, ktorý nie je ani rovnomerný pohyb po kružnici, ani rovnomerne premenný pohyb po kružnici. Vzorce pre skalárne veličiny: *uhlové: **ϕ ≠ ϕ<sub>0</sub> + ω<sub>0</sub>.Δt; ϕ ≠ ϕ<sub>0</sub> + ω<sub>0</sub>.Δt + (1/2).α<sub>0</sub>.Δt<sup>2</sup> **ω ≠ ω<sub>0</sub>; ω ≠ ω<sub>0</sub> +α<sub>0</sub>.Δt, čiže ω ≠ ((ω<sub>0</sub><sup>2</sup>-2.α<sub>0</sub>.ϕ<sub>0</sub>) + 2.α<sub>0</sub>. ϕ)<sup>1/2</sup> **α ≠0; α ≠ α<sub>0</sub> *obvodové: ** s ≠ s<sub>0</sub> + r. ω<sub>0</sub>.Δt (presnejšie: s≠s<sub>0</sub>+/-r.ω<sub>0</sub>.Δt); s ≠ s<sub>0</sub> + r. ω<sub>0</sub>.Δt + (1/2).r.α<sub>0</sub>.Δt (presnejšie: s ≠ s<sub>0</sub>+/-r.ω<sub>0</sub>.Δt+/-(1/2).r.α<sub>0</sub>.Δt) **|'''v'''| ≠ |'''v'''<sub>0</sub>|; |'''v'''| ≠ r(ω<sub>0</sub>+ α<sub>0</sub>.Δt) (presnejšie: |'''v'''| ≠ |r(ω<sub>0</sub>+ α<sub>0</sub>.Δt)|) **|'''a'''<sub>t</sub>|≠0;|'''a'''<sub>t</sub>| ≠ r. α<sub>0</sub> (presnejšie |'''a'''<sub>t</sub>| ≠ |r. α<sub>0</sub>|) **|'''a'''<sub>n</sub>|≠ r. ω<sub>0</sub><sup>2</sup>; |'''a'''<sub>n</sub>|≠r.(ω<sub>0</sub> +α<sub>0</sub>.Δt)<sup>2</sup> **|'''a'''|≠ |'''a'''<sub>n</sub>|; |'''a'''| ≠ <math>\textstyle r \cdot \sqrt{a_0^2 + (\omega_0 + \alpha_0 \cdot \Delta t)^4}</math> == Poznámky == <references group=pozn/> == Referencie== {{referencie|2}} [[Kategória:Fyzikálne veličiny]] [[Kategória:Kinematika]] [[Kategória:Rýchlosť]] gy8sjongc2y81ugb6j9wzxgeopu6azn Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní 0 47851 8205732 8157442 2026-04-29T13:42:25Z KormiSK 91359 8205732 wikitext text/x-wiki {{Neutralita}}[[Súbor:Ovalportrait-josephsmith-Carter.jpg|náhľad|Joseph Smith ml., zakladateľ cikrvi]] [[Súbor:MISSIONNAIRES MORMONS.JPG|náhľad|Dvaja misionári]] '''Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní''' ({{V jazyku|eng|''The Church of Jesus Christ of Latter-Day Saints''}}) je [[náboženská spoločnosť]] založená [[Joseph Smith|Josephom Smithom]] v [[Spojené štáty americké|USA]] v roku [[1830]]. Cirkev sama seba považuje za jedinú [[Náboženská spoločnosť|cirkev]] oprávnenú [[Ježiš Kristus|Ježišom Kristom]], ktorá dodržuje jeho pôvodné učenie. == Názov == Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní vyžaduje používať plný názov v médiách a verejnej komunikácii. Ak je potrebné názov skrátiť, používa sa „Cirkev“, alebo „Cirkev Ježiša Krista“. Členovia sa majú označovať ako „Svätí neskorších dní“, alebo „členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní“. Ľudovo sú jej členovia označovaní ako '''mormóni''' (angl. Mormons). == Pôvod == Svoje učenie členovia odvodzujú z nasledujúcich diel: * z [[Biblia|Biblie]], * z [[Kniha Mormon|Knihy Mormon]], ktorú mal podľa božského [[zjavenie|zjavenia]] preložiť zo zlatých dosiek odovzdaných [[anjel]]om Joseph Smith a ktorá hovorí o osudoch [[Izraeliti|Izraelitov]] presťahovaných v predkresťanskej ére do [[Spojené štáty|Ameriky]], * z ''Knihy náuky a zmlúv'' ({{V jazyku|eng|''Doctrine and Covenants''}}), * z knihy ''Drahocenná perla'' ({{V jazyku|eng|''Pearl of Great Price''}}). Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní preberá mnohé z kresťanského vierovyznania. Učí, že Ježiš Kristus je Syn Boží a Spasiteľ ľudstva. Ako jediná sa vyznačuje niektorými charakteristickými učeniami. Hlavným z nich je presvedčenie, že pôvodná Cirkev Ježiša Krista sa stratila zo Zeme krátko po jeho smrti. Táto cirkev bola nakoniec v polovici 19. storočia znovuzriadená spolu s jej náukami, jej organizáciou – vrátane Rady dvanástich [[apoštol]]ov – a jej právomocou. Aby sa rozlišovalo medzi terajšou a pôvodnou Cirkvou Ježiša Krista, znovuzriadená Cirkev je známa ako Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Termín „Svätý“ sa používa v pôvodnom, biblickom zmysle, ako označenie členov Cirkvi. Členovia veria, že k znovuzriadeniu Kristovej Cirkvi došlo počas obdobia niekoľkých rokov tým, čo bolo pre nich najpozoruhodnejším zjavením od čias Krista – zjavením sa vzkrieseného Ježiša Krista a Boha Otca na jar roku [[1820]] mladému [[farmár]]skemu chlapcovi, ktorý sa modlil o poznanie, ku ktorej cirkvi sa má pridať. Chlapcovi, 14-ročnému Josephovi Smithovi, bolo povedané, aby sa nepripojil k žiadnej z nich, ale že bude použitý ako nástroj, prostredníctvom ktorého bude znovuzriadená štruktúra, náuky a právomoc Cirkvi. Nasledovali ďalšie [[zjavenie|zjavenia]] a návštevy – ktorých svedkami boli často údajne aj iní ľudia. Formálne bola Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní zorganizovaná vo [[Fayette]] v severovýchodnej časti Spojených štátov v apríli roku [[1830]] len šiestimi členmi. Cirkev rýchlo rástla, ale odpor a prenasledovanie ju prinútili, aby sa presťahovala na západ. V roku [[1844]] bol Joseph Smith zabitý nepriateľským davom v [[Illinois]]. Členovia boli vyhnaní zo svojho mesta a ich domy boli spálené. Pod vedením veľkého kolonizátora [[Brigham Young|Brighama Younga]] sa pustili do cestovania na západ naprieč Spojenými štátmi do údolia [[Veľké soľné jazero|Veľkého Soľného jazera]]. Tam vybudovali mesto [[Salt Lake City]] v štáte [[Utah]], ktoré je svetovým strediskom dnešnej Cirkvi. Jednou z najcharakteristickejších čŕt Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní je dôraz na rodinný život. Cirkev učí, že práve [[rodina]] je najlepším miestom pre vyučovanie, zdieľanie a uplatňovanie hodnôt a kritérií [[evanjelium (učenie)|evanjelia]]. Silné rodiny podľa viery Cirkvi prispievajú k zdraviu komunity a národa. Svätí neskorších dní sú jediní [[kresťan]]ia, ktorí aktívne učia, že zvláštne náboženské obrady v chráme môžu zjednotiť rodinu na večnosť. Svätí neskorších dní sú známi aj svojím vyhýbaním sa [[Alkoholický nápoj|alkoholu]] a [[Tabak (produkt)|tabaku]], dôrazom na morálny spôsob života, na službu ostatným a sú taktiež známi ako tzv. dobrí občania. Veria, že sa majú neustále usilovať o zlepšovanie sa. == Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní na Slovensku == Po zozbieraní 33 000 podpisov sa 18. 10. 2006 Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní stala 17. registrovanou náboženskou spoločnosťou na Slovensku. Podľa odhadov má v súčasnosti{{Kedy}} niekoľko stoviek členov. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.mormoni.sk Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní – oficiálna stránka] * [http://www.duch.sk/slov/mormoni.htm Ústav pre vzťahy štátu a cirkvi], {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220410085750/http://www.duch.sk/slov/mormoni.htm |date=2022-04-10 }} * [http://www.sme.sk/clanok.asp?cl=4197075&sprid=24916 Mormóni darovali Amerike raj]{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [https://web.archive.org/web/20070828075130/http://www.katolickenoviny.sk/kn_2002/21_2002/listaren.htm Katolícke noviny] [[Kategória:Nové náboženské hnutia]] 75m21ptgx27di7l6yqic87bwnuux3gd Móric Beňovský 0 49624 8205890 8202243 2026-04-29T18:32:18Z Armin 11665 /* Odborná literatúra */ doplnená 8205890 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť| Meno = Móric Beňovský | Portrét = Móric-Benovský.jpg | Popis = [[Slovensko|slovenský]] dobrodruh, cestovateľ, objaviteľ | Dátum narodenia = [[20. september]] [[1746]] | Miesto narodenia = [[Vrbové]], [[Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1786|5|23|1746|9|20}} | Miesto úmrtia = [[Mauritania]], [[Madagaskar]] | }} [[Gróf]] '''Móric Beňovský''' (vtedy písané Benyovszký<ref name="BLS">BEŇOVSKÝ, Móric. In: {{Citácia knihy | titul = Biografický lexikón Slovenska I A{{--}}B | odkaz na titul = Biografický lexikón Slovenska | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav | rok = 2002 | isbn = 80-89023-16-9 | počet strán = 638 | strany = 368{{--}}370 }}</ref>; celým menom '''Matúš Móric Michal František Serafín August Beňovský'''; * [[20. september]] [[1746]], [[Vrbové]]<ref>[https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1-14343-60088-66?cc=1554443&wc=9P34-MNB:107654301,111658101,111886801,148407701 Vrbové, rímskokatolícka matrika pokrstených 1741-1809, s. 33]</ref> – † [[23. máj]] [[1786]], [[Agoncy]],<ref>[http://regi.pim.hu/Online/adattar/mei.php?mit1=N%e9v&ertek1=benyovszky+m%f3ric&mit2=N%e9v&ertek2=&mit3=N%e9v&ertek3=&esvagy1=es&esvagy2=es&pontos1=&pontos2=&valt=kereses&alsoi=1&kul=5&kiaz=4&ertek4=&mit4=N%e9v&esvagy3=es&pontos4=&pontos3=#lapalja Magyar Életrajzi Index]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> osada „Mauritania“, [[Madagaskar]]) bol [[Slovensko|slovenský]]<ref>{{beliana|1|Beňovský, Móric|37}}</ref><ref name="sme-2006-benova">Ľubomír Bosák: „V matrike svätojurského gymnázia je zapísaný ako šľachtic slovenský z Vrbového v Nitrianskej stolici.“ In: {{Citácia periodika | priezvisko = Beňová | meno = Jana | odkaz na autora = Jana Beňová | titul = K Móricovi Beňovskému sa hlásia tri národy | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://cestovanie.sme.sk/c/2863922/k-moricovi-benovskemu-sa-hlasia-tri-narody.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2006-08-24 | dátum prístupu = 2018-03-21}}</ref><ref>V diele Hungaria in parabolis: sive, Commentarii in adagia et dicteria hungarorum (1804) od Antala Szirmaya je pazáž o Slovákoch (Paragraf 112 str. 72). Medzi šľachtickými rodmi, ktoré hovoria slovensky autor jasne uvádza aj rod Benyovszky – Beňovský.</ref> dobrodruh, cestovateľ, objaviteľ, kolonizátor, spisovateľ, kráľ Madagaskaru, plukovník francúzskej armády, veliteľ poľskej armády a rakúsky vojak. Bol prvý Európan, ktorý sa plavil v severnom Tichom oceáne (sedem rokov pred [[James Cook|Jamesom Cookom]] a [[Jean-François de la Pérouse|de La Pérousom]]). Autor memoárového diela ''Pamäti a cesty''. Beňovský bol typický predstaviteľ obdobia [[osvietenstvo|osvietenstva]], rozvoja dopravy a obchodu a objavovania neznámych území. Bol: * prvý Európan, ktorý sa plavil v severnom Pacifiku – preskúmal západné pobrežie [[Aljaška|Aljašky]] medzi ústím [[Yukon (rieka)|Yukonu]] a [[Kuskokwin]]u, pričom sa plavil pozdĺž ostrova [[Unimak]] ([[Aleutské ostrovy|Aleuty]]) a jeho cesta do [[Macao|Macaa]] bola prvá známa cesta zo severozápadného pobrežia Ameriky na juhovýchodné pobrežie Ázie * prvý Slovák, ktorý navštívil štyri kontinenty (Európa, Ázia, Afrika, Amerika) * prvý človek, ktorý preskúmal [[Ostrov svätého Vavrinca]] * významný výskumník [[Madagaskar]]u a prvý kráľ zjednoteného Madagaskaru * prvý slovenský autor celosvetového [[bestseller]]u * prvý Slovák, ktorý zasiahol do vývoja väčšieho počtu krajín (minimálne Poľska, USA, Francúzska, Rakúska a Madagaskaru) == Mená v iných jazykoch == *po maďarsky: Benyovszky Móric *po poľsky: Maurycy August Beniowski *po francúzsky: Maurice Auguste de Benyowsky/-ski *po anglicky: (Matthew) Maurice Benyowsky/Benovsky *po nemecky: Moritz Benjowski/Benyowski *po latinsky: Mauritius Auguste de Benovensis. == Životopis == [[Súbor:Beňovského kúria, Vrbové (2008).jpg|náhľad|Kúria Beňovských vo Vrbovom, miesto narodenia Mórica Beňovského.]] Narodil sa vo Vrbovom v roku 1746 a strávil tam aj svoje detstvo. Svoju kariéru začal ako dôstojník rakúskej armády (Slovensko bolo vtedy súčasťou Uhorska, ktoré bolo časťou [[rakúska monarchia|rakúskej monarchie]]) v [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|sedemročnej vojne]]. Jeho názory na náboženstvo a vzťah k autoritám spôsobili, že bol nútený opustiť rakúsku monarchiu (teda aj Uhorsko). Odišiel do Poľska kde sa v meste Wielkanoc 20. apríla 1768 oženil so Zuzanou Hönschovou rodáčkou zo Spišskej Soboty. V roku [[1768]] sa pridal k poľskému národnému hnutiu proti ruskej intervencii v Poľsku. Rusi ho zajali a internovali v [[Kazaň|Kazani]], neskôr ho poslali do vyhnanstva na [[Kamčatka|Kamčatke]] (Sibíri).<ref name="WDL">{{cite web |url = http://www.wdl.org/en/item/2547/ |title = Memoirs and Travels of Mauritius Augustus Count de Benyowsky: Consisting of His Military Operations in Poland, His Exile into Kamchatka, His Escape and Voyage from that Peninsula through the Northern Pacific Ocean, Touching at Japan and Formosa, to Canton in China, with an Account of the French Settlement He Was Appointed to Form upon the Island of Madagascar |website = [[World Digital Library]] |date = 1790 |accessdate = 2013-07-06 |archiveurl = https://web.archive.org/web/20090422153250/http://www.wdl.org/en/item/2547/ |archivedate = 2009-04-22 }}</ref> Beňovský odtiaľ ušiel na lodi spolu s ostatnými väzňami a začali objaviteľskú plavbu cez severný Pacifik (bol prvý Európan, ktorý sa tade plavil). V roku [[1772]] dorazil do [[Paríž]]a, kde zapôsobil na kráľa [[Ľudovít XV.|Ľudovíta XV.]] Ten mu ponúkol zastupovať Francúzsko na [[Madagaskar]]e. V roku [[1776]] Beňovského na Madagaskare miestni kmeňoví náčelníci zvolili za [[ampansacabe]]ho (kráľa) Madagaskaru.<ref name="WDL"/> V tom istom roku sa vrátil do Paríža, kde ho neskôr na príkaz [[Ľudovít XVI.|Ľudovíta XVI.]] povýšili na generála, udelili mu vojenský [[rad Svätého Ľudovíta]] a doživotný dôchodok. V roku [[1777]] sa stal blízkym priateľom [[Benjamin Franklin|Benjamina Franklina]] (vtedy americký vyslanec vo Francúzsku),<ref name="WDL"/> ktorý sa stal aj rodinným priateľom Beňovského dvoch dcér. Poznal sa aj s grófom [[Casimir Pulaski|Casimirom Pulaskim]] (1748 – 1779), ktorý v roku 1777 zaniesol do (dnešných) [[Spojené štáty|USA]] list od Beňovského, v ktorom [[americká revolúcia|americkej revolúcii]] ponúkol Madagaskar ako základňu pre boj proti Anglicku, čo však [[Kontinentálny kongres]] zamietol. V tom čase sa Beňovský obrátil na rakúsky dvor ([[Mária Terézia]]) a ponúkol mu svoje služby. Rakúsko, ktoré ho kedysi vyhnalo zo svojho územia, teraz zmenilo názor na presláveného cestovateľa a udelilo mu amnestiu. V zime 1777/[[1778]] sa vrátil na Slovensko do svojho zámku v [[Beckovská Vieska|Beckovskej Vieske]], kde okrem iného korešpondoval s francúzskymi úradmi. V roku 1778 ho Mária Terézia osobným listom povýšila na [[gróf]]a, odmietla však jeho projekty námorného obchodu z Uhorska, najmä zriadenia obchodnej cesty z [[Komárno|Komárna]] do [[Rijeka|Rijeky]]. V roku 1778 – [[1779]] bojoval vo vojne medzi Rakúskom a [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruskom]] v Prusku. Nasledovali výpravy do Ameriky. V roku [[1779]] išiel do Ameriky za Pulaskim a ponúkol svoje služby americkej revolúcii. Dovolili mu bojovať pod velením Pulaskiho v bojoch o [[Savannah]]. Pulaski tu zomrel v rukách Beňovského a jeho smrť aj ukončila prvý Beňovského pobyt v Amerike. Do Ameriky sa vrátil v roku [[1782]], kde sa prostredníctvom Benjamina Franklina stretol s [[George Washington|Georgeom Washingtonom]] a jeho manželkou a ponúkol im, že zhromaždí v Nemecku pre americkú revolúciu vojsko. Na Washingtonov návrh aj znova prepísal a predložil Kontinentálnemu kongresu svoj bývalý návrh, ale vzťahy amerických osád s Britániou sa nečakane zlepšili, takže návrh nebol prijatý. Cestou späť na Slovensko sa zastavil na dnešnom [[Haiti]], kde navštívil [[František Beňovský|Františka Beňovského]], svojho brata, ktorý tam bol umiestnený s francúzskou armádnou jednotkou. Späť na Slovensku dostal list od cisára [[Jozef II.|Jozefa II.]] oprávňujúci ho založiť na Madagaskare rakúsku kolóniu, ktorej by Beňovský bol guvernérom, ale projekt nakoniec z finančných dôvodov nebol schválený. Keďže nezískal uznanie od Francúzska, Rakúska, ani od USA, obrátil sa na Veľkú Britániu, kde v roku [[1783]] požiadal vládu o povolenie expedície na Madagaskar. V tom istom roku odovzdal svoje po francúzsky písané pamäte [[Jean Hyacinthe de Magellan|Jeanovi Hyacinthe de Magellanovi]] (potomkovi rovnomenného slávneho moreplavca), ktorý ich nechal preložil do angličtiny a vydal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Memoirs and travels of Mauritius Augustus, count de Benyowsky ... (World Digital Library) |url=http://www.wdl.org/en/item/2547/ |dátum prístupu=2009-04-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090422153250/http://www.wdl.org/en/item/2547/ |dátum archivácie=2009-04-22 }}</ref> Magellan bol <!-- člen od roku 1774, ďalšia veta je z anglickej wiki kde nie je žiadna súvislosť s moreplavcom (okrem mena) a to že Magellan peniaze ktoré dal MOricovi už nikdy neuvidel. obchodných a politických záležitostiach je eufemizmus pre ich spoločnú "company" -->členom londýnskej [[Kráľovská spoločnosť|Kráľovskej spoločnosti]] pre rozvoj vedy (''Royal Society for the Improvement of Natural Knowledge''), ktorá sľúbila finančne podporiť ďalšiu výpravu na Madagaskar a aj preto Beňovský roku [[1784]] vymenoval Magellana za európskeho splnomocnenca (‘''European Plenipotentiary''’) pre Madagaskarský štát a oprávnil ho konať ako svojho zástupcu vo všetkých obchodných a politických záležitostiach. Pôvodné, vo francúzštine napísané trojzväzkové, zápisky Beňovského preložil Angličan [[William Nicholson]] pod názvom: ''Memoirs and Travels of Mauritius Augustus Count de Benyowsky: Consisting of His Military Operations in Poland, etc. etc. (Pamäti a cesty Mórica Augusta Beňovského, magnáta kráľovstiev uhorského a poľského. Jedného z vodcov poľskej konfederácie, pozostávajúcich z jeho vojenských operácií, jeho vyhnanstva na Kamčatke, jeho úteku a cesty z toho polostrova cez severný Tichý oceán, s krátkym pristátím v Japonsku a na Tchajwane, do Kantonu v Číne, so správou pre francúzske úrady, bol poverený vládnuť nad ostrovom Madagaskar.)'' Boli vydané v dvoch zväzkoch a paralelne vyšli aj vo francúzštine.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kráľ, dobrodruh, vojak, diplomat a cestovateľ? {{!}} Madari.sk|url=http://madari.sk/magazin/madari-a-madarky/kral-dobrodruh-vojak-diplomat-a-cestovatel|dátum prístupu=2018-12-11|vydavateľ=madari.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20200810015416/http://madari.sk/magazin/madari-a-madarky/kral-dobrodruh-vojak-diplomat-a-cestovatel|dátum archivácie=2020-08-10}}</ref> Nasledovali preklady do rôznych jazykov (napríklad do nemčiny [[1790]], slovenčiny roku [[1808]], do maďarčiny [[1888]]) a kniha sa stala svetovým bestsellerom. Prvá slovenská verzia síce pochádza z roku 1808, ale obsahuje len úryvky z rukopisov. V roku 1966 boli vydané ďalšie časti Pamätí a až v roku 2006 vydali celé jeho Pamäti v modernej slovenčine (prekladom z originálnej francúzštiny - pozri Edície<ref>{{Citácia knihy|titul=Pamäti a cesty I.|url=https://www.martinus.sk/?uItem=247012|jazyk=sk}}</ref>).<ref name=":0" /> V tom istom roku sa vybral na svoju druhú expedíciu na Madagaskar na lodi Intrepid poskytnutej obchodníkmi Messonierom a Zollikoferom, s ktorými sa skontaktoval v Anglicku v [[Baltimore]]. Loď musela po ceste núdzovo pristáť v Brazílii. V roku [[1785]] dorazil na Madagaskar tentokrát ako zástupca Anglicka. Zorganizoval tam vzburu domorodcov proti francúzskej osade [[Foulpointe]]. Potom začal budovať hlavné mesto svojej plánovanej „ríše“ – tzv. Mauritania (pomenované podľa neho samého Mórica, Maurice v angličtine aj francúzštine) na [[Cape East]] (najvýchodnejší bod ostrova). Jeho anglickí a americkí spoločníci dostali v meste pozemky. Z Mauritanie obchodoval s [[Maryland]]om a [[Baltimore]]om (v Anglicku), najmä s otrokmi. V roku [[1786]] nazlostené francúzske námorné ministerstvo poslalo na Madagaskar tajnú výpravu, ktorá [[23. máj]]a uskutočnila prekvapivý útok. Beňovský v boji zomrel v Mauritanii, kde ho aj pochovali spolu s dvoma ruskými utečencami, ktorí ho sprevádzali od úteku z Kamčatky. == Edície jeho memoárov == * BEŇOVSKÝ, Móric August: ''Pamäti a cesty'', 2. zv. Bratislava : Vydavateľstvo Lúč, 2006, 320 s. (1. zv.) a 336 s. (2. zv.). ISBN 80-7114-585-8 (1. zv.), ISBN 80-7114-586-6 (2. zv.). Preklad: Andrea Černáková. Podľa vydania pamätí, publikovaných vydavateľstvom "Les Éditions Noir sur Blanc", 1999. * BENIOWSKI, Maurice Auguste: ''Mémoires et voyages.'' Paris : Phébus, 2010. 778 s. ISBN 978-2-7529-0463-8 == Móric Beňovský v odbornej literatúre, v beletrii a vo filme == === Odborná literatúra === * BOSÁK, Ľubomír – KÝŠKA, Patrik (eds.): ''Móric Beňovský – legenda a skutočnosť. Zborník referátov z odbornej konferencie o Móricovi Beňovskom, ktorá sa uskutočnila vo Vrbovom 10. októbra 2006.'' Vrbové : Mestský úrad Vrbové 2007. 188 s. ISBN 978-80-9698-066-6 * BOSÁK, Ľubomír – KÝŠKA, Patrik (eds.): ''Benovskiana : Encyklopedický slovník o Móricovi Beňovskom a o osobách, miestach, pamiatkach a faktoch, ktoré majú k nemu vzťah.'' Vrbové : Mesto Vrbové 2021. 496 s. ISBN 978-80-570-3578-7 * BOSÁK, Ľubomír – KÝŠKA, Patrik (eds.): ''Móric Beňovský – kráľovský dobrodruh, dobrodružný kráľ. (Zborník z konferencie venovanej 250. výročiu začatia misie Mórica Beňovského (1746 – 1786) na Madagaskare v službách Francúzska, ktorá sa konala vo Vrbovom 29. februára 2024).'' Vrbové : Mesto Vrbové, 2024. 269 s. ISBN 978-80-570-6047-5 * CULTRU, Prosper: ''Un empereur de Madagascar au XVIIIe siècle Benyowszky.'' Paris : Augustin Challamel, 1906. 216 s. * DRUMMOND, Andrew: ''The Intriguing Life and Ignominious Death of Maurice Benyovszky.'' New York {{--}} London : Routledge, 2018. xvi + 287 s. ISBN 978-1-4128-6543-2 (pbk) * HAUTOVÁ, Júlia: Potomkovia Platyovcov a Mórica Beňovského. In: ''Zemianstvo na Slovensku v novoveku. Zborník prác z interdisciplinárnej konferencie, ktorá sa konala 8.-10. júna 2009 v Martine.'' II. zv. Martin : Slovenská národná knižnica, 2010, s. 375{{--}}380. * INKSTER, Ian: Oriental Enlightenment : The Problematic Military Experiences and Cultural Claims of Count Maurice Auguste comte de Benyowsky in Formosa during 1771. In: ''Taiwan Historical Research'', vol. 17, March 2010, no. 1, pp. 27{{--}}70. * KAJDAŃSKI, Edward: ''Tajemnica Beniowskiego : odkrycia, intrygi, fałszerstwa.'' Warszawa : Volumen 1994. * [[František Kele|KELE, František]] – MUSIL, Miroslav: "Madagaskarský denník." Bratislava : Print – Servis, 1997. * KEROV, Vsevolod Ľvovič: ''Graf Beňovskij v Rossii.'' Moskva 1997 * KOCÁK, Michal (ed.): ''Móric Beňovský. Cestovateľ, vojak, kráľ. (1746-1786-1996).'' Martin : Matica slovenská, 1997. 100 s. + obrazové prílohy. ISBN 80-7090-434-8 * MUSIL, Miroslav: ''Skutočný príbeh grófa Mórica Beňovského.'' Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2017. 204 s. ISBN 978-80-972659-9-1 * ROSZKO, Janusz : ''Awanturnik nieśmiertelny.'' Katowice : Śląsk, 1989. 310 s. + obrazové prílohy. === Beletria === * DEMIN, L.: ''Katoržnik imperator.'' Moskva 1998. * GALSKÝ, D.: ''Kráľ Madagaskaru.'' Bratislava : Smena, 1971. * MÜHLBACH, Lujza: ''Móric Beňovský.'' 4. zv. Pest : Minerva, 1870 (román vyšiel po slovensky aj v USA: Scranton : Obrana, 1925). * [[Jožo Nižnánsky|NIŽNÁNSKY, J.]]: ''Dobrodružstvá Mórica Beňovského.'' Praha : L. Mazáč, 1933 (1. vydanie). * SIEROSZEWSKI, W.: ''Beniowski : powieść historyczna.'' 2 zv. Kraków : Wydawnictwo Literackie, 1963. * SŁOWACKI, Juliusz: ''Beniowski a iné básne.'' Bratislava : Kalligram, 2010. * SMIRNOV, N.: ''Ríša slnka.'' Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1982. * THIERY, Árpád: ''Benyovszky gróf.'' Budapest : Pannon, 1993. === Filmy === * [[Kráľ kráľov bol z ... Vrbového]], dokumentárny film, Slovensko, scenár: Miroslav Musil, réžia: [[Fedor Bartko]]. Štúdio Video Koliba Bratislava, 1996 * [[Vivat Beňovský!]], dobrodružno-historický seriál, Československo/Maďarsko, réžia: [[Igor Ciel]], v hlavnej úlohe [[Jozef Adamovič]], 1975 * [[Die Unfreiwilligen Reisen des Moritz August Benjowski]], dobrodružno-historický seriál, Nemecká spolková republika, 1975,4 diely. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Móric Beňovský|commonscat=Móric Beňovský}} == Externé odkazy == * [http://www.slovakopedia.com/m/moric-benovsky.htm Slovakopedia: Matúš Móric Beňovský] * [http://www.angelfire.com/mi4/polcrt/MABeniowski.html Maurycy August Beniowski (as he was known in Poland)] * [http://slachta.kosztolanyi.com/modules.php?name=K88_News&file=article&sid=108 Genealógia Mórica Beňovského] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130818075434/http://slachta.kosztolanyi.com/modules.php?name=K88_News&file=article&sid=108 |date=2013-08-18 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Beňovský, Móric}} [[Kategória:Slovenskí cestovatelia]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenské vojenské osobnosti]] [[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]] [[Kategória:Osobnosti z Vrbového]] [[Kategória:Osobnosti s ulicami]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]] daqnkwor50vma8hjjtxxugl9frog303 Diskusia s redaktorom:Plepo 3 50701 8206033 8109035 2026-04-30T06:36:10Z Teslaton 12161 /* Juraj Cintula */ + 8206033 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Wizzard|reg=regáno}} == Anton Neuwirth == Ahoj Plepo, dúfam že máš práva na tento obrázok [[:Obrázok:Anton Neuwirth.jpg|Anton Neuwirth]]. Ak áno, tak ich k nemu uveď, pretože ti ho [[Redaktor:Helix84|Helix84]] veľmi rýchlo zmaže. A ak je to s právami v poriadku, mohol by si hodiť ten obrázok aj na [http://commons.wikimedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka Commons], lebo je tam slovenských osobností žalostne málo.--[[Redaktor:Jano spoza mláky|Jano spoza mláky]] 19:03, 15 marec 2006 (UTC) * Už to tam máš. Helix bdie.--[[Redaktor:Jano spoza mláky|Jano spoza mláky]] 23:39, 15 marec 2006 (UTC) == Gréckokatolícka cirkev == Super, že sa konečne niekto odhodlal k tomu, urobiť tento článok.--[[Redaktor:Jano spoza mláky|Jano spoza mláky]] 00:02, 17 marec 2006 (UTC) == Ikona == Plepo obrázky nemusíš nahrávať z iných wiki, najprv sa prosím pozri na [[Commons:Hlavná stránka|commons]], nájdeš tam aj toto - [http://commons.wikimedia.org/wiki/Icons Icon] --[[Redaktor:Bubamara|Bubamara]] 10:44, 17 marec 2006 (UTC) == Obrázky == Ahoj, vítam ťa do Wikipédie. Chcel by som ťa upozorniť na to, že máme články pre začiatočníkov, ktoré si môžeš prečítať na [[Pomoc:Príručka]]. Všimol som si, že si pridal nejaké obrázky. Vážim si to, Wikipédia potrebuje obrázky. Mal by si si prečítať aj článok [[Pomoc:Obrázok]], kde je zoznam zásad, ktoré treba pri pridávaní obrázkov dodržať. Je '''nutné''' písať informáciu o '''licencii''' a zdroji, obrázky bez nej budú '''odstránené'''. Keď klikneš na obrázok, ktorý si pridal, dostaneš sa na popisnú stránku svojho obrázka a môžeš ju upraviť. Asi je potrebné ti vysvetliť, čo to znamená. Zdroj síce uvádzaš, no snaž sa uľahčiť prácu iným redaktorom a uveď presný link kde obrázok nájdeme. Druhá vec je, že na obrázky (asi na všetky) nemáš povolenie na použitie (čiže licenciu) od držiteľa autorských práv. Takže predtým, než zasa čokoľvek nahráš, zisti si za akých pdmienok je možné obrázok použiť a napíš to na stránku obrázka. Vyplň všetky polia formulára pri nahrávaní. Môžem ti odporučiť repozitár obrázkov [[:commons:Hlavná stránka|Wikimedia Commons]], odkiaľ môžeš obrázky zaručene používať, pretože majú správnu licenciu. Inak to budeš musieť zabezpečiť sám. A obrázky nahrávaj tiež tam, má to svoje dôvody. Podrobne v návode [[Pomoc:Obrázok]]. Veľa šťastia pri ďalších úpravách vo Wikipédii, ak budeš mať nejaké otázky či nejasnosti, ozvi sa mne alebo iným skúseným redaktorom. [[Image:helix84.JPG|33px]] [[User:helix84|helix84]] 11:21, 17 marec 2006 (UTC) * Ahoj Plepo, ďakujeme ti za tvoje príspevky, ale už ťa raz upozornil redaktor [[User:helix84|helix84]], že '''nemôžeš len tak skopírovať hocicčo z internetu do Wikipédie''', pretože tým '''porušuješ autorské práva k danému obrázku'''. Týka sa to konkrétne obrázkov ** [[:Obrázok:Zóna A.jpg]] ** [[:Obrázok:ZónaA.jpg]] ** [[:Obrázok:Vasil hopko.jpg]] ** [[:Obrázok:Ikonostas Bratislava.jpg]] ** [[:Obrázok:Kristus-Pantokrator.jpg]] ** [[:Obrázok:Erb gr po.gif]] ** [[:Obrázok:Gojdic.jpg]] ** [[:Obrázok:Volica prameň vajcovky.jpg]] ** [[:Obrázok:Sloboda.jpg]] ** [[:Obrázok:Anton Neuwirth.jpg]] ** [[:Obrázok:Svoradov.jpg]] : Ak totiž do 7 dní nezískaš od držiteľov autorských práv povolenie na použitie týchto obrázkov vo Wikipédii pod [[Pomoc:Prípustné licencie|prípustnou licenciou]], budeme musieť horuvedené obrázky zmazať. --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] 12:27, 27 marec 2006 (UTC) :: Obrázky boli zmazané. --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] 07:33, 12 apríl 2006 (UTC) == Náhľad == Plepo, keď chceš, aby sa pri obrázku objavil aj text, ktorý si napísal, je potrebné dopísať ešte slovko '''náhľad'''. Pozri: Obrázok:Cyril and Methodius.jpg|vpravo|<del>190px|</del>náhľad|Svätý Cyril a svätý Metod. --[[Redaktor:Bubamara|Bubamara]] 08:12, 3 apríl 2006 (UTC) == Problém s licenciou obrázka [[:Image:Malý Dunaj.jpg]]== {| align="CENTER" style="background-color:#FFFFFF; border:8px solid #FF0000; padding:5px;" |- |[[Image:Nuvola apps important.svg|30px|Warning sign]] | <center><big>Tento obrázok môže byť '''zmazaný'''.</big> </center> |} Vďaka za nahranie obrázka [[:Image:Malý Dunaj.jpg]]. Avšak tento môže byť čoskoro zmazaný, ak nedokážeme zistiť držiteľa autorských práv a stav autorských práv. Kvôli dodržiavaniu autorského zákona sme veľmi obozretní pri prijímaní obrázkov do Wikipédie. Držiteľom autorských práv je zvyčajne tvorca, zamestnávateľ tvorcu alebo osoba, ktorej boli tieto práva udelené. Informácia o tom, za akých podmienok môžeme používať dielo je uvedená v licencii. Typ licencie označujeme pridaním šablóny licencie. Zodpovedajúcu šablónu nájdite v zozname [[Wikipédia:Šablóny/Licencie]] a vložte ju na [[:Image:Malý Dunaj.jpg|opisnú stránku obrázka]] takto: <code>{&#123;NázovŠablóny}}</code>. Prosím, označte informácie o autorských právach ('''kto je autorom''' a '''licenciu''') aj na všetkých ostatných obrázkoch, ktoré ste nahrali alebo nahráte. Pamätajte, že administrátori môžu zmazať obrázky bez tejto dôležitej informácie. Zoznam najdôležitejších zásad, ktoré je treba pri nahrávaní obrázkov dodržať je v článku [[Pomoc:Obrázok]]. Ak máte nejaké otázky, kontaktujte mňa alebo niektorého z [[Wikipédia:WikiProjekt_údržba_obrázkov#Redaktori|tu uvedených redaktorov]]. Vďaka. [[Redaktor:AtonX|AtonX]] 09:39, 21. december 2006 (UTC) <nowiki>{{Na Commons}}</nowiki> * Dal som obrázku licenciu {{Šablóna|PD}} [[Diskusia s redaktorom:AtonX/2006#Malý Dunaj|ako si chcel]]. Môžeš ho prosím nahrať na Commons? Dík. --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] 08:48, 11. január 2007 (UTC) {{copytext|Istropolitan}} ==Istropolitan== Po zalozeni tohto hesla ([[Istropolitan (spolok)]] )doslo k jeho nahradeniu textom o moznom konflikte s textom na www.istropolitan.sk. Autorom textu na wiki ako aj na spomenutom webe som ja (redaktor Plepo), nakolko viac rokov po sebe posobim vo vedeni spolku. Za sposobene nedorozumenia sa vsetkym wiki redaktorom, ktori (chvalabohu) bedlivo strazia cistotu wikipedie, ospravedlnujem. Redaktor Plepo Zdroj: "http://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia:Istropolitan_%28spolok%29" * Vlastne texty je najlepsie vsade rovno oznacit nejakou slobodnou licenciou a potom nedochadza k pochybnostiam. — [[Redaktor:Kandy Talbot|''Kandy Talbot'']] 11:47, 28. máj 2007 (UTC) == [[Jánošíkove diery]] == Ahoj, potvrď mi prosím, že sú texty skopírované z tebou založeného článku na wiki a akurát "zabudli" uviesť zdroj: [http://www.google.com/search?q=J%C3%A1no%C5%A1%C3%ADkove+diery+s%C3%BA+pr%C3%ADstupn%C3%A9+atrakt%C3%ADvnymi+zna%C4%8Den%C3%BDmi+turistick%C3%BDmi+chodn%C3%ADkmi+s+l%C3%A1vkami&hl=sk&filter=0] Vďaka. —[[Redaktor:Kandy Talbot|''Kandy&nbsp;Talbot'']] 01:32, 19. november 2007 (UTC) == Kontakt == Ahoj Plepo, chcel by som sa ta nieco sukromne opytat. Prosim, ak najdes tuto spravu, skus ma skontaktovat cez moju redaktorsku stranku. --[[Redaktor:Ondrejk|Ondrejk]] 22:03, 13. júl 2008 (UTC) == Tagovanie obrázkov na commonse == Ahoj Plepo, hodnotu obrazkov, uploadovanych na commons este zvysis (pre navstevnikov aj inych editorov), ked ich uz pri uploadovani pozaradujes do prislusnych kategorii, aby z nich na commonse nezostavali siroty. V tomto pripade kategorie existovali (Ivanka pri Dunaji, MRS). Ak je iste, ze este neexistuju, treba sa porozhliadnut po taxonomii a nazvoslovi v podobnych (najlepsie analogickych) kategoriach a vhodne kategorie si pozakladat (a samozrejme tiez ich pozaradovat do vhodnych nadkategorii). Pre tagovanie geografickych obrazkov davam tiez do pozornosti tamojsie [[:commons:Category:Geocoding templates|šablóny súradníc]] a [[:commons:Commons:Geocoding|geocoding]]. S pozdravom, --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] 07:43, 7. august 2008 (UTC) == Dom (vrch) == Dal som koment, že sa mi tá formulácia "najvyšší"... nepáči. Viem, že si to preložil z nemčiny, ale oni tam potom umelecky a nepresvedčivo kľučkujú s tým, aby mohli vynechať Dufourspitze. Bol som na nej, nie je pohraničná, celý hlavný vrchol je v krátkej severnej rázsoche. Ja by som to vyšmaril a napísal, že je druhý v Šv., tretí v Alpách a basta. Zdraví [[Redaktor:Igi|Igi]] 21:33, 14. december 2008 (UTC) == Blatina (prítok Malého Dunaja) == Ahoj Plepo. Akurát som sa dostal k tomuto článku a z histórie stránky je zrejmé, že si ho založil ty. Avšak nesedí mi tu viacero vecí, odkiaľ si čerpal? Totižto podľa Číselníka vodných tokov SR i Turistického atlasu Slovenska 1:50 000, vyd. SHOCART, do Malého Dunaja ústi Šúrsky kanál, ktorý je pokračovaním Blatiny. Podľa týchto zdrojov by Blatina mala prameniť v Malých Karpatoch, tiecť cez Hrubú dolinu a Pezinok a južne od mesta zľava priberá Viničniansky kanál. Od tohto sútoku sa potom označuje ako Šúrsky kanál, ten tečie od tohto bodu najprv na západ (doprava v smere toku) k Svätému Juru a ďalej na juh, obteká Vajnory, Ivanku a Zálesie. V mieste sútoku s Viničnianskym kanálom ešte pokračuje Stará Blatina (predpokladám, že pôvodné koryto Blatiny, pred vodohospodárskymi úpravami) v dĺžke cca 2 km na juh a ústi do Čiernej vody na severnom okraji Šúra. Takže ako? --[[Redaktor:Robzle|Robzle]] 00:27, 28. december 2008 (UTC) == [[Malý Dunaj]] == {{copytext|Malý Dunaj}}[[Redaktor:Izmaelt|<font color="#000000" font face="Lucida Blackletter">Izmaelt</font>]]<sup>[[Špeciálne:Emailuser/Izmaelt|@]][[Diskusia s redaktorom:Izmaelt|✉]][[Špeciálne:Contributions/Izmaelt|+]]</sup> 21:21, 15. február 2009 (UTC) :Ako tak pozerám, ďalší z redaktorov, ktorý absolútne nereaguje vo svojej diskusii. --[[Redaktor:Robzle|Robzle]] 21:28, 15. február 2009 (UTC) == Zúčastni sa 2. slovenskej WikiKonferencie, 9.12. v Žiline == Ahoj Plepo! Už onedlho, 9. decembra, sa v Žiline uskutoční wiki stretnutie roka – [http://wikikonferencia2017.wikimedia.sk/ 2. slovenská WikiKonferencia]! Ako kolegu Wikipediána ťa pozývame na toto výnimočné stretnutie, na ktoré komunita čakala dlhé 2 roky! Práve finalizujeme program, tešiť sa môžeš na prehľad úspešných projektov, inšpiráciu do budúcnosti aj noviny z celosvetového hnutia Wikimédia. Tiež pripomíname, že v [http://wikikonferencia2017.wikimedia.sk/prihlaska/ prihláške] môžeš požiadať o cestovné štipendium (a členstvo vo Wikimedii SK, čo je podmienkou pre udelenie štipendia, ti môžeme schváliť priamo počas WikiKonferencie). Ďalšie informácie a prihláška: http://wikikonferencia2017.wikimedia.sk/ PS: WikiKonferencia je súčasťou ''OSSConf'', konferencie o otvorenom softvéri a hardvéri, čiže jednou návštevou zažiješ rovno 2 konferencie! Za organizačný tím, [[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]], 5. december 2017 <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Teslaton@skwiki pomocí seznamu na https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Wikimedia_Slovensk%C3%A1_republika/Pozv%C3%A1nky&oldid=6590663 --> == [[Premuda]] == Ahoj, pripomínať chýbajúce zdroje a základné náležitosti článku dlhoročnému redaktorovi je celkom zarážajúce. Skús to napraviť.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 10:55, 7. júl 2020 (UTC) == Zdroje == {{doplň zdroje|Róbert Bezák}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:09, 7. november 2022 (UTC) == Zdroje == Nepridávaj, prosím, do článku informácie bez uvedenia zdroja/zdrojov.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:01, 10. august 2023 (UTC) == Juraj Rizman == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7909094]: treba to ak tak ozdrojovať niečím íným než bulvárom (a ideálne upraviť formuláciu), Pluska ani ďalšie bulvárne média nepatria medzi [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivé zdroje]] pre encyklopédiu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:09, 5. september 2024 (UTC) {{Urgentne upraviť autor|Hviezdicový hrádok}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 07:13, 11. september 2025 (UTC) == Juraj Cintula == Nazdar. Upozorňujem, že ďalšie reverty čl. v rozpore s citovaným zdojom aj obsahom príslušnej sekcie už budem riešiť (čiastkovým) blokom. V prípade potreby k tomu otvor diskusiu na DS k článku, nateraz sme tam dvaja nezávisle na sebe vyhodnotili odmazávanie spisovateľského aspektu z úvodu ako nevhodné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:30, 24. október 2025 (UTC) Uplynul už nejaký čas, takže opätovne upozorňujem: nové informácie tam pokojne zapracuj, neodmazávaj ale pls. súbežne spisovateľský aspekt z úvodu, infoboxu a kategorizácie. Pri pokračovaní skutočne nezostatne než pristúpiť k bloku. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:36, 30. apríl 2026 (UTC) strwp9b8iog8jh1dcvrkhx7rh0ufbox Korn (metalová skupina) 0 52587 8205844 8203139 2026-04-29T17:33:47Z Archetyper 282514 Aktualizácia a rozšírenie článku o skupine Korn: doplnená história, súčasná zostava, album ''Requiem'' (2022), singel „Reward the Scars“ (2026), upravený hudobný štýl, diskografia, ocenenia a referencie; opravené zastarané údaje o členoch skupiny, najmä status Reginalda „Fieldyho“ Arvizua. 8205844 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Korn | Obrázok = Korn, 2013.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Zľava: [[Reginald Arvizu]], [[Ray Luzier]], [[Jonathan Davis]], [[James Shaffer]] a [[Brian Welch]]. | Krajina pôvodu = [[Bakersfield]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | Žáner = [[Nu metal]], [[alternatívny metal]] | Roky pôsobenia = 1993 – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[Immortal Records|Immortal]], [[Epic Records|Epic]], [[Virgin Records|Virgin]], [[Roadrunner Records|Roadrunner]], [[Prospect Park (spoločnosť)|Prospect Park]], [[Caroline Records|Caroline]], Loma Vista Recordings, Concord | Iné názvy = | Súvisiace články = [[L.A.P.D.]], [[Sexart]], [[Jonathan Davis and the SFA]], [[StillWell]], [[Love and Death]], [[Fieldy’s Dreams]], [[Fear and the Nervous System]] | Webstránka = {{URL|https://kornofficial.com}} | Členovia skupiny = [[Jonathan Davis]]<br>[[James Shaffer|James „Munky“ Shaffer]]<br>[[Brian Welch|Brian „Head“ Welch]]<br>[[Ray Luzier]] | Bývalí členovia = [[Reginald Arvizu|Reginald „Fieldy“ Arvizu]]<br>[[David Silveria]] }} '''Korn''' (štylizované aj ako '''KoЯn''') je americká [[nu metal]]ová skupina z mesta [[Bakersfield]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Vznikla v roku 1993 a patrí medzi najvýznamnejšie skupiny spájané so vznikom a popularizáciou nu metalu v 90. rokoch 20. storočia.<ref name="Allmusic-Overview">{{Citácia elektronického dokumentu | url=https://www.allmusic.com/artist/korn-mn0000112789 | titul=Korn – Biography | vydavateľ=[[AllMusic]] | autor=Ankeny, Jason | dátum prístupu=2026-04-29}}</ref> Skupinu pôvodne vytvorili hudobníci spojení so skupinou [[L.A.P.D.]]: [[James Shaffer|James „Munky“ Shaffer]], [[Reginald Arvizu|Reginald „Fieldy“ Arvizu]] a [[David Silveria]]. Neskôr sa k nim pridali [[Jonathan Davis]] a [[Brian Welch|Brian „Head“ Welch]]. Súčasnú zostavu tvoria Davis, Shaffer, Welch a bubeník [[Ray Luzier]], ktorý v roku 2007 nahradil Silveriu. Arvizu, dlhoročný basgitarista skupiny, od roku 2021 v skupine nepôsobí a na koncertoch ho nahradil Roberto „Ra“ Díaz.<ref name="Fieldy-hiatus">{{Citácia elektronického dokumentu | url=https://consequence.net/2021/06/fieldy-hiatus-korn/ | titul=Fieldy Announces Hiatus from Korn After Falling Back on “Bad Habits” | vydavateľ=Consequence | dátum vydania=21. jún 2021 | dátum prístupu=2026-04-29}}</ref><ref name="Fieldy-2026">{{Citácia elektronického dokumentu | url=https://www.guitarworld.com/artists/bassists/why-fieldy-left-korn | titul=Former Korn bassist Fieldy finally opens up on why he left the band | vydavateľ=Guitar World | dátum vydania=24. apríl 2026 | dátum prístupu=2026-04-29}}</ref> Debutový album ''[[Korn (album)|Korn]]'' vyšiel v roku 1994. Po ňom nasledovali albumy ''[[Life Is Peachy]]'' (1996), ''[[Follow the Leader]]'' (1998) a ''[[Issues]]'' (1999). Práve albumy ''Follow the Leader'' a ''Issues'' priniesli skupine výrazný komerčný úspech a oba sa dostali na prvé miesto amerického rebríčka [[Billboard 200]].<ref name="Billboard-200">{{Citácia elektronického dokumentu | url=https://www.billboard.com/artist/korn/chart-history/tlp/ | titul=Korn – Chart History: Billboard 200 | vydavateľ=[[Billboard]] | dátum prístupu=2026-04-29}}</ref> Korn vydala štrnásť štúdiových albumov. Jej zatiaľ posledným štúdiovým albumom je ''[[Requiem (album skupiny Korn)|Requiem]]'', ktorý vyšiel 4. februára 2022 prostredníctvom vydavateľstiev Loma Vista Recordings a Concord.<ref name="Requiem-announcement">{{Citácia elektronického dokumentu | url=https://www.udiscovermusic.com/news/korn-album-requiem-single-healing/ | titul=Korn Announce New Album, ‘Requiem’, Share First Single, ‘Start The Healing’ | vydavateľ=uDiscoverMusic | autor=Peacock, Tim | dátum vydania=11. november 2021 | dátum prístupu=2026-04-29}}</ref> V roku 2026 skupina vydala singel „Reward the Scars“, ktorý vznikol v spolupráci s videohernou sériou ''Diablo IV''.<ref name="Reward-the-Scars">{{Citácia elektronického dokumentu | url=https://www.loudersound.com/news/korn-new-single-reward-the-scars-2026 | titul=Korn return with pounding single Reward The Scars, in collaboration with new Diablo IV expansion Lord Of Hatred | vydavateľ=Louder Sound | dátum vydania=23. apríl 2026 | dátum prístupu=2026-04-29}}</ref> Podľa vydavateľstva Loma Vista predala skupina Korn približne 40 miliónov albumov po celom svete.<ref name="LomaVista">{{Citácia elektronického dokumentu | url=https://www.lomavistarecordings.com/ | titul=Loma Vista Recordings | vydavateľ=Loma Vista Recordings | dátum prístupu=2026-04-29}}</ref> Skupina získala dve ceny [[Grammy]] z ôsmich nominácií.<ref name="Grammy">{{Citácia elektronického dokumentu | url=https://www.grammy.com/artists/korn/14750 | titul=Korn | vydavateľ=[[Grammy Awards|GRAMMY.com]] | dátum prístupu=2026-04-29}}</ref> == História == === Vznik a prvé albumy === Korn vznikla v roku 1993 v Bakersfielde v Kalifornii. Základ skupiny tvorili bývalí členovia skupiny [[L.A.P.D.]] James „Munky“ Shaffer, Reginald „Fieldy“ Arvizu a David Silveria. Po príchode speváka Jonathana Davisa a gitaristu Briana „Heada“ Welcha sa zostava ustálila a skupina začala vystupovať pod názvom Korn.<ref name="Allmusic-Overview" /> V roku 1993 vydala skupina demonahrávku ''[[Neidermayer’s Mind]]''. Debutový štúdiový album ''[[Korn (album)|Korn]]'' vyšiel v roku 1994. Album sa stal významným titulom raného nu metalu, pričom spájal prvky alternatívneho metalu, hip-hopu, funku a temnejšie ladeného gitarového zvuku. Druhý album ''[[Life Is Peachy]]'' vyšiel v roku 1996. Skupina ním nadviazala na zvuk debutu a upevnila si postavenie v rámci americkej alternatívnej metalovej scény. === Mainstreamový úspech === Prelom v kariére skupiny nastal s albumom ''[[Follow the Leader]]'', ktorý vyšiel v roku 1998. Album obsahoval single ako „Got the Life“ a „Freak on a Leash“ a dostal sa na prvé miesto rebríčka [[Billboard 200]].<ref name="Billboard-200" /> Videoklip k skladbe „Freak on a Leash“ získal cenu Grammy v kategórii krátke hudobné video.<ref name="Grammy" /> V roku 1999 skupina vydala album ''[[Issues]]'', ktorý takisto obsadil prvé miesto v rebríčku Billboard 200.<ref name="Billboard-200" /> Album obsahoval skladby „Falling Away from Me“, „Make Me Bad“ a „Somebody Someone“. === Zmeny zostavy a ďalší vývoj === V roku 2002 vyšiel album ''[[Untouchables (Korn)|Untouchables]]'', po ktorom nasledoval album ''[[Take a Look in the Mirror]]'' z roku 2003. V roku 2004 skupina vydala kompiláciu ''[[Greatest Hits Vol. 1]]''. V roku 2005 Brian „Head“ Welch opustil skupinu. V tom istom roku Korn vydala album ''[[See You on the Other Side]]''. V roku 2007 vyšiel ôsmy, nepomenovaný štúdiový album, známy ako ''[[Untitled Korn album|Untitled]]''. V tomto období odišiel pôvodný bubeník David Silveria a neskôr ho nahradil Ray Luzier. V roku 2010 skupina vydala album ''[[Korn III: Remember Who You Are]]''. Nasledoval album ''[[The Path of Totality]]'' z roku 2011, na ktorom Korn výraznejšie experimentovala s elektronickou hudbou a dubstepom. Brian Welch sa do skupiny vrátil v roku 2013 a podieľal sa na albume ''[[The Paradigm Shift]]''.<ref name="Loudwire-2013">{{Citácia elektronického dokumentu | url=https://loudwire.com/korn-enter-studio-brian-head-welch-record-2013-album/ | titul=Korn Enter Studio With Brian 'Head' Welch to Record 2013 Album | vydavateľ=Loudwire | autor=Hartmann, Graham | dátum vydania=2. máj 2013 | dátum prístupu=2026-04-29}}</ref> === Neskoršie albumy a súčasnosť === V roku 2016 Korn vydala album ''[[The Serenity of Suffering]]'', po ktorom nasledoval album ''[[The Nothing]]'' z roku 2019. Štrnásty štúdiový album ''[[Requiem (album skupiny Korn)|Requiem]]'' vyšiel 4. februára 2022.<ref name="Requiem-announcement" /> Album sa dostal na 14. miesto rebríčka Billboard 200 a na prvé miesto rebríčka Top Hard Rock Albums.<ref name="Billboard-Requiem">{{Citácia elektronického dokumentu | url=https://www.billboard.com/music/rock/korn-guitarist-brian-welch-requiem-1235031803/ | titul=Brian ‘Head’ Welch Talks Korn’s New Album ‘Requiem’ | vydavateľ=[[Billboard]] | dátum vydania=15. február 2022 | dátum prístupu=2026-04-29}}</ref> V roku 2021 oznámil Reginald „Fieldy“ Arvizu prestávku od koncertovania so skupinou z osobných dôvodov.<ref name="Fieldy-hiatus" /> Na koncertoch ho nahradil Roberto „Ra“ Díaz. V roku 2026 vyšlo, že Arvizu sa do skupiny v dohľadnom čase nevracia a v médiách bol opisovaný ako bývalý basgitarista Korn.<ref name="Fieldy-2026" /> V apríli 2026 skupina vydala singel „Reward the Scars“, ktorý bol spojený s expanziou hry ''Diablo IV: Lord of Hatred''.<ref name="Reward-the-Scars" /> == Hudobný štýl a vplyvy == Korn je najčastejšie označovaná ako [[nu metal]]ová a [[alternatívny metal|alternatívnometalová]] skupina.<ref name="Allmusic-Overview" /> Jej hudba spája podladené sedemstrunové gitary, výraznú basovú linku, rytmické prvky funku a hip-hopu, agresívny spev, rapové frázovanie a texty zamerané na odcudzenie, traumu, hnev a osobné konflikty. Medzi vplyvy skupiny bývajú uvádzané kapely a interpreti ako [[Faith No More]], [[Red Hot Chili Peppers]], [[Metallica]], [[Nirvana]], [[Alice in Chains]], [[Sepultura]], [[Helmet]], [[Rage Against the Machine]], [[Primus (skupina)|Primus]], [[Tool (hudobná skupina)|Tool]], [[Nine Inch Nails]], [[Pantera]], [[Black Sabbath]], [[N.W.A.]] a [[Jane's Addiction]].<ref name="Allmusic-Overview" /> Skupina mala výrazný vplyv na popularizáciu nu metalu v druhej polovici 90. rokov 20. storočia. Jej zvuk ovplyvnil viacero neskorších alternatívnometalových a numetalových skupín. == Členovia == {{col-begin|width=75%}} {{col-2}} ; Súčasní členovia * [[Jonathan Davis]] – hlavné vokály, [[gajdy]] <small>(1993 – súčasnosť)</small> * [[James Shaffer|James „Munky“ Shaffer]] – gitara, sprievodný spev <small>(1993 – súčasnosť)</small> * [[Brian Welch|Brian „Head“ Welch]] – gitara, sprievodný spev <small>(1993 – 2005, 2013 – súčasnosť)</small> * [[Ray Luzier]] – bicie, perkusie <small>(2007 – súčasnosť)</small> ; Súčasní koncertní hudobníci * Roberto „Ra“ Díaz – basová gitara <small>(2021 – súčasnosť)</small> * Davey Oberlin – klávesy, sprievodný spev <small>(2017 – súčasnosť)</small> {{col-2}} ; Bývalí členovia * [[Reginald Arvizu|Reginald „Fieldy“ Arvizu]] – basová gitara <small>(1993 – 2021)</small> * [[David Silveria]] – bicie, perkusie <small>(1993 – 2006)</small> ; Bývalí koncertní a štúdioví hudobníci * [[Mike Bordin]] – bicie <small>(2000 – 2001)</small> * [[Rob Patterson]] – gitara, sprievodný spev <small>(2005 – 2008)</small> * [[Christian Olde Wolbers]] – gitara <small>(2006)</small> * Kalen Chase – perkusie, sprievodný spev <small>(2006 – 2008)</small> * [[Clint Lowery]] – gitara <small>(2007)</small> * [[Joey Jordison]] – bicie <small>(2007)</small> * [[Shane Gibson]] – gitara <small>(2007 – 2010; zomrel 2014)</small> * [[Wesley Geer]] – gitara <small>(2010 – 2013)</small> * [[Morgan Rose]] – bicie <small>(2011)</small> * JR Bareis – gitara, sprievodný spev <small>(2014, 2019, 2021 – 2022)</small> * [[Terry Bozzio]] – bicie <small>(2006 – 2007)</small> * [[Brooks Wackerman]] – bicie <small>(2006 – 2007)</small> {{col-end}} == Diskografia == {{Hlavný článok|Diskografia skupiny Korn}} * ''[[Korn (album)|Korn]]'' (1994) * ''[[Life Is Peachy]]'' (1996) * ''[[Follow the Leader]]'' (1998) * ''[[Issues]]'' (1999) * ''[[Untouchables (Korn)|Untouchables]]'' (2002) * ''[[Take a Look in the Mirror]]'' (2003) * ''[[See You on the Other Side]]'' (2005) * ''[[Untitled Korn album|Untitled]]'' (2007) * ''[[Korn III: Remember Who You Are]]'' (2010) * ''[[The Path of Totality]]'' (2011) * ''[[The Paradigm Shift]]'' (2013) * ''[[The Serenity of Suffering]]'' (2016) * ''[[The Nothing]]'' (2019) * ''[[Requiem (album skupiny Korn)|Requiem]]'' (2022) == Ocenenia == Korn získala dve ceny [[Grammy]] z ôsmich nominácií.<ref name="Grammy" /> Skupina získala aj viacero ďalších hudobných ocenení a nominácií, vrátane ocenení spojených s videoklipom „Freak on a Leash“. == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Korn}} == Externé odkazy == * [https://kornofficial.com/ Oficiálna webstránka] * [https://www.allmusic.com/artist/korn-mn0000112789 Korn] na [[AllMusic]] * [https://www.grammy.com/artists/korn/14750 Korn] na GRAMMY.com == Zdroj == {{Preklad|en|Korn|}} [[Kategória:Korn (metalová skupina)| ]] [[Kategória:Alternatívnometalové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Numetalové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Držitelia ceny Grammy]] [[Kategória:Hudobné skupiny z Kalifornie]] [[Kategória:Hudobné skupiny založené v roku 1993]] [[Kategória:Držitelia ceny Kerrang! Award]] 22opb3qkvn69f1efbrl69j1tudpunft Sonic the Hedgehog 0 58523 8206064 7950505 2026-04-30T08:35:46Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8206064 wikitext text/x-wiki '''Sonic the Hedgehog''' je séria akčných hier a plošinoviek od japonskej spoločnosti Sonic Team. Bola uvedená na trh v roku [[1991|1990]] pre hernú konzolu [[Sega Mega Drive]]. Táto hra významne prispela k rozšíreniu hernej konzoly Sega Mega Drive a priniesla niekoľko noviniek, napríklad prvok rýchlosti do hier, pretože hlavný aktér hry, modrý ježko Sonic, vynikal výnimočnou rýchlosťou. Bojoval proti zlému a podlému Dr. Robotnikovi (V japonsku Dr. Eggman, v Európe). V ďalších sériach Sonic hier pribudli postavičky Miles "Tails" Prower – dvojchvostá líška (kitsune), ktorá ma talent na techniku a vie lietať pomocou jeho chvostov (ako helikoptéra). Je síce mladučký ale veľmi šikovný, dokonca jeho talent sa dá porovnať s Eggmanovým ktorý má IQ 300. Ďalšia postavička je Knuckles. Je to červená [[Ježura]], a je veľmi dobrý bitkár. Knuckles je ľahko obalamutený a oklamaný Eggmanom. V hre Sonic CD sa objavuje postava Amy Rose, ktorá je používaná v hrách dodnes. Neskôr, v hre Sonic Adventure 2 sa objavujú aj postavy ako Shadow The Hedgehog alebo Rouge The Bat. Sonic sa zjavil na viacerých platformách, ako je napr. [[Playstastion 2]], [[GameCube]], [[Sega Saturn]], [[Dreamcast]], [[Game Boy Advance]], [[Nintendo DS]],[[PSP]], [[XBOX360|XBOX 360]], [[PS3]], [[Nintendo Wii]], [[Xbox One]], [[PS4]], [[PC]] a [[Nintendo Switch]]. ==Predaje== <!-- PLEASE ONLY ADD SOURCED SALES TOTALS. --> {| class="wikitable" |+'''Počet predaných kusov''' |- ! Rok ! Titul ! Predaje |- | 1991 | ''[[Sonic the Hedgehog (1991 video game)|Sonic the Hedgehog (SEGA Mega Drive/Genesis)]]'' | 15 miliónov<ref name="segasaturnuk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.segasaturn.co.uk/games/pal/N/nights/index.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu =2012 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sonic the Hedgehog GameTap Retrospective Pt. 3/4 | url = http://www.youtube.com/watch?v=7mFs2v7XM4o | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu =2012 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 1992 | ''[[Sonic the Hedgehog 2 (16-bit)|Sonic the Hedgehog 2 (SEGA Mega Drive/Genesis)]]'' | 6,03 milióna<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Boutros | meno = Daniel | odkaz na autora = | titul = A Detailed Cross-Examination of Yesterday and Today's Best-Selling Platform Games Sonic the Hedgehog 2 | url = http://gamasutra.com/features/20060804/boutros_05.shtml | dátum vydania = 2006-08-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2006-12-08 | vydavateľ = Gamasutra | miesto = | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20120227001143/http://www.gamasutra.com/view/feature/1851/a_detailed_crossexamination_of_.php | dátum archivácie = 2012-02-27 }}</ref> |- | 1993 | ''[[Sonic the Hedgehog CD|Sonic the Hedgehog CD (SEGA Mega-CD/ SEGA CD)]]'' | 1,50 milióna<ref>http://www.vgchartz.com/game/6426/sonic-cd/</ref> |- | 1994 | ''[[Sonic the Hedgehog 3|Sonic the Hedgehog 3 (SEGA Mega Drive/Genesis)]]'' | 1,76 milióna<ref>http://www.vgchartz.com/game/4349/sonic-the-hedgehog-3/</ref> |- | 1994 | ''[[Sonic & Knuckles|Sonic & Knuckles (SEGA Mega Drive/Genesis)]]'' | 1,82 milióna<ref>http://www.vgchartz.com/game/6424/sonic-amp-knuckles/</ref> |- | 1999 | ''[[Sonic Adventure|Sonic Adventure (SEGA Dreamcast)]]'' | 2,42 milióna<ref>http://www.vgchartz.com/game/2101/sonic-adventure/</ref> |- | 2002 | ''[[Sonic Advance|Sonic Advance (Nintendo Game Boy Advance)]]'' | 2,24 milióna<ref>http://www.vgchartz.com/game/4340/sonic-advance/</ref> |- | 2002 | ''[[Sonic Adventure 2 Battle|Sonic Adventure 2 Battle (Nintendo GameCube)]]'' | 2,56 milióna<ref>http://www.vgchartz.com/game/4343/sonic-adventure-2-battle/</ref> |- | 2003 | ''[[Sonic Mega Collection|Sonic Mega Collection (Nintendo GameCube)]]'' | 2,05 milióna<ref>http://www.vgchartz.com/game/2107/sonic-mega-collection/</ref> |- | 2003 | ''[[Sonic Advance 2|Sonic Advance 2 (Nintendo Game Boy Advance)]]'' | 1,80 milióna<ref>http://www.vgchartz.com/game/4341/sonic-advance-2/</ref> |- | 2003 | ''[[Sonic Adventure|Sonic Adventure DX: Director's Cut (Nintendo GameCube)]]'' | 1,27 milióna<ref>http://www.vgchartz.com/game/2103/sonic-adventure-dx-directors-cut/</ref> |- | 2004 | ''[[Sonic Heroes]]'' | 5,99 milióna<ref>http://www.vgchartz.com/gamedb/?name=Sonic+Heroes</ref> |- | 2004 | ''[[Sonic Advance 3|Sonic Advance 3 (Nintendo Game Boy Advance)]]'' | 1,40 milióna<ref>http://www.vgchartz.com/game/6425/sonic-advance-3/</ref> |- | 2005 | ''[[Sonic Mega Collection Plus|Sonic Mega Collection Plus (SONY PlayStation 2 & Microsoft Xbox) ]]'' | 3,83 milióna<ref>http://www.vgchartz.com/gamedb/?name=Sonic+Mega+Collection+Plus</ref> |- | 2005 | ''[[Sonic Rush|Sonic Rush (Nintendo DS)]]'' | 2,99 milióna<ref>http://www.vgchartz.com/game/2111/sonic-rush/</ref> |- | 2005 | ''[[Shadow the Hedgehog (video game)|Shadow the Hedgehog]]'' | 1,77 milióna<ref>http://www.vgchartz.com/gamedb/?name=shadow+the+hedgehog</ref> |- | 2006 | ''[[Sonic Rivals|Sonic Rivals (SONY PlayStation Portable)]]'' | 1,33 milióna<ref>http://www.vgchartz.com/game/2110/sonic-rivals/</ref> |- | 2007 | ''[[Sonic the Hedgehog (2006 video game)|Sonic the Hedgehog (2006) (SONY PlayStation 3 & Microsoft Xbox 360)]]'' | 2,03 milióna<ref>http://www.vgchartz.com/gamedb/?name=Sonic+the+Hedgehog+%282006%29</ref> |- | 2007 | ''[[Sonic and the Secret Rings|Sonic and the Secret Rings (Nintendo Wii)]]'' | 2,51 milióna<ref>http://www.vgchartz.com/game/2104/sonic-and-the-secret-rings/</ref> |- | 2007 | ''[[Sonic Rush Adventure|Sonic Rush Adventure (Nintendo DS)]]'' | 1,08 milióna<ref>http://www.vgchartz.com/game/7499/sonic-rush-adventure/</ref> |- | 2007 | ''[[Mario & Sonic at the Olympic Games|Mario & Sonic at the Olympic Games (Nintendo Wii & DS)]]'' | 12,79 milióna<ref name="vgchartz.com">http://www.vgchartz.com/gamedb/?name=sonic</ref> |- | 2007 | ''[[Sonic Rivals 2|Sonic Rivals 2 (SONY PlayStation Portable)]]'' | 1,27 milióna<ref>http://www.vgchartz.com/game/12773/sonic-rivals-2/</ref> |- | 2008 | ''[[Sonic Unleashed]]'' | 4,28 milióna<ref>http://www.vgchartz.com/gamedb/?name=Sonic+Unleashed</ref> |- | 2009 | ''[[Sonic's Ultimate Genesis Collection|Sonic's Ultimate Genesis Collection (SONY PlayStation 3 & Microsoft Xbox 360)]]'' | 3,03 milióna<ref>http://www.vgchartz.com/gamedb/?name=Sonic%27s+Ultimate+Genesis+Collection</ref> |- | 2009 | ''[[Mario & Sonic at the Olympic Winter Games|Mario & Sonic at the Olympic Winter Games (Nintendo Wii & DS)]]'' | 7,5 milióna<ref name="vgchartz.com"/> |- | 2010 | ''[[Sonic & SEGA All-Stars Racing]]'' | 2,93 milióna<ref name="vgchartz.com"/> |- | 2010 | ''[[Sonic Classic Collection|Sonic Classic Collection (Nintendo DS)]]'' | 1,12 milióna<ref>http://www.vgchartz.com/game/40848/sonic-classic-collection/</ref> |- | 2010 | ''[[Sonic Colors|Sonic Colors (Nintendo Wii & DS)]]'' | 2,24 milióna<ref>{{cite web |url= http://www.computerandvideogames.com/287223/news/vanquish-sells-820000-copies/ |title=Vanquish sells 820,000 copies |author= Tom Ivan |date=February 4, 2011|work=[[Computer and Video Games]] |accessdate=February 18, 2011}}</ref> |- | 2011 |''[[Sonic Generations]]'' |1,6 milióna<ref name="gamasutra.com">http://www.gamasutra.com/view/news/40088/Sega_Sammy_profits_hit_by_weak_game_sales.php</ref> |- | 2011 |''[[Mario & Sonic at the London 2012 Olympic Games|Mario & Sonic at the London 2012 Olympic Games (Nintendo Wii)]]'' |2,4 milióna<ref name="gamasutra.com"/> |} {{-}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.sonicthehedgehog.com/ Sonic The Hedgehog officiálna stránka]{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [[Kategória:Videohry]] jwm9rxwmg1rn0de25dauktc0sv8zj0f Siena (mesto) 0 72735 8205855 8205497 2026-04-29T17:51:54Z ~2026-20335-96 290941 8205855 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Siena | native_name = | other_name = | category = Mesto <!-- *** Image *** --> | image = PiazzadelCampoSiena.jpg | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = Siena-Stemma.png <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Taliansko | country_flag = 1 | region = Toskánsko | district = [[Siena (provincia)|Siena]] | district_type = Provincia | district_label = Provincia <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 322 | lat_d = 43 | lat_m = 19 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 11 | long_m = 20 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 118 <!-- *** Population *** --> | population = 54414 | population_date = 31. 12. 2009 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 53100, 53010 | area_code = 0577 | area_code_type = Tel. predvoľba <!-- *** Maps *** --> | map = Italy relief location map.jpg | map_caption = Poloha mesta v rámci Talianska | map_locator = Taliansko | map1 = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Siena | website = [http://www.comune.siena.it/ comune.siena.it] |Portal1=Taliansko}} '''Siena''' je [[Taliansko|talianske]] mesto v regióne [[Toskánsko]], v minulosti [[mestský štát]]. Je to hlavné mesto provincie [[Siena (provincia)|Siena]]. Počet obyvateľov je okolo 54 000 (2004). Mesto je známe svojimi pamiatkami a [[stredovek]]ým centrom, ktoré je od roku [[1995]] zapísané na [[svetové dedičstvo UNESCO|zozname svetového dedičstva]] [[UNESCO]].<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://whc.unesco.org/en/list/717 |titul=Historic Centre of Siena - UNESCO World Heritage Centre |vydanvateľ=Whc.unesco.org |dátum vydania=2009-12-03 |dátum prístupu=2012-06-19}}</ref> Siena je obklopená kopcami, olivovými hájmi a vinicami [[Chianti]]. Jej srdcom je [[Piazza del Campo]], centrum hostín a farebných festivalov. Siena je preslávená každoročnými historickými dostihmi, [[Palio]], ktoré sa odohrávajú na Piazza del Campo.<ref>{{citácia knihy|priezvisko=Huppert|meno= George|titul=After the Black Death: A Social History of Early Modern Europe|vydavateľ=[[Indiana University Press]]|rok= 1998|strany= 36|vydanie=druhé}}</ref> == Osobnosti mesta == * [[Alexander III. (pápež)|Alexander III.]] (* asi 1105{{--}}† [[1181]]), pápež * [[Duccio di Buoninsegna]] (* [[1255]]{{--}}† [[1319]]), maliar * [[Ambrogio Lorenzetti]] (* asi 1290{{--}}† [[1348]]), maliar * [[Pietro Lorenzetti]] (* asi 1300{{--}}† [[1348]]), maliar * [[Katarína Sienská]] (* [[1347]]{{--}}† [[1380]]), svätica, patrónka Európy * [[Bernardín zo Sieny]] (* [[1380]] – † [[1444]]), [[Rád menších bratov]], svätý * [[Pius II.]] (* [[1405]]{{--}}† [[1464]]), humanista a pápež * [[Pius III.]] (* [[1439]]{{--}}† [[1503]]), pápež * [[Alexander VII.]] (* [[1599]]{{--}}† [[1667]]), pápež == Partnerské mestá == * [[File:Flag of France.svg|20px]] [[Avignon]], [[Francúzsko]] * [[File:Flag of Germany.svg|20px]] [[Weimar]], [[Durínsko]], [[Nemecko]] * [[File:Flag of Germany.svg|20px]] [[Wetzlar]], [[Hessensko]], Nemecko == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == [http://www.comune.siena.it/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120621232530/http://www.comune.siena.it/ |date=2012-06-21 }} {{Provincia Siena}} [[Kategória:Siena (mesto)| ]] [[Kategória:Mestá v provincii Siena]] 5pisj2wdpldl7ns1a5c5qucqh8b1azm Ján Golian (generál) 0 81599 8205941 8110958 2026-04-29T20:43:12Z Auto-épreuve 128612 8205941 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ján Golian | Portrét = Ján Golian (1906-1945).png | Popis osoby = brigádny generál, veliteľ 1. Česko-slovenskej armády na Slovensku | Dátum narodenia = [[26. január]] [[1906]] | Miesto narodenia = [[Dombóvár]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Maďarsko]]) | Dátum úmrtia = pravdepodobne [[1945]] | Miesto úmrtia = [[Koncentračný tábor Flossenbürg|Flossenbürg]], [[Nacistické Nemecko]]| | Národnosť = slovenská | Zamestnanie = vojak | Známy vďaka = Aktívne pripravoval Slovenské národné povstanie a po jeho vypuknutí bol veliteľom povstaleckej armády. }} '''Ján Golian''' (* [[26. január]] [[1906]], [[Dombóvár]], [[Uhorsko]] – † pravdepodobne [[1945]], [[Koncentračný tábor Flossenbürg|Flossenbürg]], [[Nemecko]]) bol vojak, dôstojník československej armády, neskôr [[Slovensko|slovenský]] štábny dôstojník, česko-slovenský [[brigádny generál]]. Ako štábny dôstojník [[Branná moc Slovenskej republiky (1939 – 1945)|slovenskej brannej moci]] začal spolupracovať s ilegálnymi odbojovými skupinami a v apríli 1944 ako náčelník štábu Veliteľstva pozemného vojska v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] prijal poverenie exilového česko-slovenského prezidenta a stal sa veliteľom príprav [[Slovenské národné povstanie|ozbrojeného povstania]]. Po jeho vypuknutí sa stal veliteľom povstaleckej [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|Česko-slovenskej armády na Slovensku]]. Vo funkcii zotrval do začiatku októbra 1944, keď ho vo funkcii nahradil gen. [[Rudolf Viest]]. Po ústupe povstania do hôr padol spoločne s gen. Viestom do nemeckého zajatia. Informácie o jeho ďalšom osude po odsune z Berlína nie sú známe. Pravdepodobne zahynul v koncentračnom tábore [[Koncentračný tábor Flossenbürg|Flossenbürg]]. == Život == === Mladosť a raná kariéra === Narodil sa [[26. január]]a [[1906]] v obci [[Dombóvár]] v dnešnom [[Maďarsko|Maďarsku]]. Jeho rodičia, rodení Slováci pochádzali zo [[Šurany|Šurian]] (otec Rudolf Golian) a [[Komjatice|Komjatíc]] (matka Gizela). Rodina sa však onedlho presťahovala do [[Poľný Kesov|Poľného Kesova]], neskôr do [[Mojmírovce|Mojmíroviec]] a nakoniec do [[Trnovec nad Váhom|Trnovca nad Váhom]]<ref>Stanislav, J., Dobríková, M., 1990, Povstaleckí generáli. Ján Golian, Rudolf Viest, Július Nosko. Múzeum SNP, Martin, 1990, 31 s.</ref>. Študoval na Vojenskej akadémii v [[Hranice (okres Přerov)|Hraniciach na Morave]], v roku 1927 získal hodnosť [[poručík]] delostrelectva. Neskôr pokračoval v štúdiu na Vojenskej vysokej škole v [[Praha|Prahe]]. V roku 1937 získal hodnosť kapitán. V [[Čáslav]]i sa zoznámil a v Prahe 16. júna 1934 zosobášil s dcérou finančného právnika [[Jarmila Peterková|Jarmilou Peterkovou]] (1913 – 1995).<ref>Český spolok Bratislava (ČSB) občianske združenie ''Letokruhy''</ref> V roku 1938 slúžil v 10. divízii v Banskej Bystrici, kde bol poverený štábnymi funkciami. Medzi rokmi [[1939]] - [[1943]] pôsobil ako pracovník Veliteľstva 1. divíznej oblasti v [[Trenčín]]e a v rade ďalších funkcií. V Trenčíne sa zapojil do ilegálnej odbojovej práce, pomáhal pri ilegálnych prechodoch bývalých príslušníkov Československej armády do zahraničia. Známy pod krycím menom Ley a Gama. V roku [[1943]] sa stal náčelníkom štábu [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]]. Od [[január]]a [[1944]] bol menovaný do funkcie náčelníka štábu Veliteľstva pozemného vojska v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], kde okolo seba sústredil vplyvnú skupinu antifašisticky orientovaných dôstojníkov, udržiavajúcich styk s emigrantskou [[Dočasné štátne zriadenie|česko-slovenskou vládou v Londýne]].<ref name="dejiny SNP">Plevza, V. a kolektív: ''[[Encyklopédia odboja a Slovenského národného povstania|Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok]]''. Bratislava : Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 137-138</ref> Na spojenie s Londýnom skupina využívala 3 vysielačky (Vít, Oto a Leo). V hektickom období pred začiatkom SNP sa mu [[8. august]]a [[1944]] po 10-ročnom bezdetnom manželstve narodil syn Ivan. === Prípravy na Slovenské národné povstanie === Na požiadanie vojenskej odbojovej skupiny vypracoval plán ozbrojeného vystúpenia slovenskej armády, ktorý bol začiatkom roku [[1944]] zaslaný do [[Londýn]]a. [[23. marec|23. marca]] [[1944]] bol Golian dočasne poverený londýnskym [[Dočasné štátne zriadenie|Ministerstvom národnej obrany]] ([[Sergej Ingr]]) a [[Eduard Beneš|E. Benešom]] vedením antifašistických vojenských akcií na Slovensku. Po viacerých prípravných rokovaniach (často v jeho byte) takéto jednanie schválili aj príslušníci domáceho odboja tzv. ilegálnej SNR [[27. apríl]]a [[1944]]. Prijal politický program SNR (takzvanú [[Vianočná dohoda|Vianočnú dohodu]]) a podmienku výlučnej spolupráce so SNR. [[30. apríl]]a [[1944]] bol po porade predstaviteľov [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] vymenovaný za veliteľa [[Vojenské ústredie|Vojenského ústredia]].<ref name="dejiny SNP" /> Jeho zástupcami vo vojenskom ústredí boli plukovníci [[Ján Imro]] a [[Viliam Talský]]. Ďalšími spolupracovníkmi boli pplk. [[Mikuláš Ferjenčík (generál)|Mikuláš Ferjenčík]], maj. [[Jozef Marko (generál)|Jozef Marko]], mjr. [[Július Nosko]] a mjr. [[Anton Cyprich]]. Udržiaval styk s domácim [[občiansky odboj|občianskym odbojom]], úzko spolupracoval s [[Milan Polák (politik)|Milanom Polákom]], s ktorým konzultoval najmä politické otázky.<ref name="J">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Obzor | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|12}} So štábom Vojenského ústredia vypracoval základný dokument vojenských príprav SNP (takzvaný [[Vojenský plán SNP]]). Podľa svojich možností, vyplývajúcich z funkcie v [[Slovenská armáda|Slovenskej armáde]] na Veliteľstve pozemného vojska (VPV) v Banskej Bystrici, zabezpečil kádrové a materiálne podmienky na prípravu povstania a boj. Pre nadchádzajúce povstanie zostalo problematickým zapojenie jednotiek na východnom Slovensku. Do vypuknutia bojov nebolo jednoznačne určené, či má byť povstaleckým veliteľom východoslovenských divízií gen. [[Augustín Malár]] alebo plk. [[Viliam Talský]]. Zabezpečenie rozhodného a jednotného velenia ako aj spolupráce medzi konšpiratívnym velením v Banskej Bystrici a velením východoslovenských divízií nedošlo.<ref name="J"/>{{rp|136-147}} <blockquote>„Na konci júna 1944 Golian odoslal československému ministerstvu národnej obrany a SNR predložil na schválenie rámcový vojenský plán povstania, predpokladajúci začatie povstania v dvoch variantoch. Prvý z nich počítal s jeho vznikom po dohode s Červenou armádou a druhý, nepriaznivejší, ako s nevyhnutnou reakciou na vstup nemeckých okupačných vojsk na územie Slovenska," povedal historik Bystrický.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Od podpisu Vianočnej dohody uplynie 80 rokov | url = https://www.teraz.sk/slovensko/od-podpisu-vianocnej-dohody-uplynie-80/763454-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2023-12-25 | dátum prístupu = 2024-05-10 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref></blockquote>Golian sa v júli 1944 zúčastnil ilegálnej porady politických činiteľov a vojenského velenia pri [[Čremošné|Čremošnom]]. Vojenské návrhy spojenia so sovietskymi vojskami mala vyriešiť vojenská a politická delegácia, ktoré tajne odleteli na sovietske územie zo Slovenska. 2. augusta 1944 odletel [[Ján Korecký|J. Korecký]] a Š. Hanus. 5. augusta odleteli [[Karol Šmidke|K. Šmidke]], M. Ferjenčík, M. Lisický. Do vypuknutia povstania sa však žiadnych správ ani príkazov, ako koordinovať svoju činnosť so sovietskymi jednotkami, nedočkali.<ref>Mičev, S. a kolektív, 2010, Slovenské národné povstanie 1944. Múzeum Slovenského národného povstania, Banská Bystrica</ref> Vo večerných hodinách [[29. august]]a [[1944]] o 20.00 po [[Ferdinand Čatloš|Čatlošovom]] prejave vydal Golian rozkaz, ktorým informoval do príprav povstania zapojených dôstojníkov zápoľnej a východoslovenskej armády o ozbrojenom vystúpení slovenských jednotiek proti nemeckým okupačným jednotkám. Heslo znelo: „''Začnite s vysťahovaním''“. Sám Golian nepredpokladal, že by sa mal po vypuknutí povstania stať jeho veliteľom. Podľa plánu, ktorý sám pripravoval, malo hlavné dejstvo povstania prebehnúť na východnom Slovensku, a hlavnými ozbrojenými zložkami, ktoré ho mali viesť, by boli 2 divízie pod vedením gen. Malára, ktoré mu priamo nepodliehali, práve ich činnosť mala byť v povstaní kľúčová.<ref>Nosko, J.: ''Takto bojovala povstalecká armáda.'' Bratislava, NVK International, spol. s.r.o. 1994, 233 s.</ref> === Slovenské národné povstanie === Od [[1. september|1. septembra]] [[1944]] prvý veliteľ [[1. česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] a povýšený na plukovníka. Už [[5. september|5. septembra]] [[1944]] povýšený na brigádneho generála (hodnosť odpovedajúca jeho dôležitosti). Od toho istého dňa sa stal členom SNR za povstaleckú armádu. Ako hlavný veliteľ československej brannej moci na Slovensku sa počas svojho pôsobenia opieral najmä o armádne ozbrojené zložky a usiloval sa dosiahnuť podriadenie partizánskych jednotiek Veliteľstvu [[1. česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] alebo ich odchod z frontových oblastí, čo by v tej dobe povstalcom podstatne pomohlo, keďže partizáni v tyle povstalcov neviedli bojovú činnosť, ale často skôr vyvolávali zmätok. Od [[7. október|7. októbra]] [[1944]] nahradil Goliana vo vedení povstaleckej armády gen. [[Rudolf Viest]]. Golian sa stal jeho zástupcom. Počas [[SNP]] sa zúčastnil zasadnutí SNR, v období medzi [[12. september|12. septembrom]] a [[7. október|7. októbrom]] [[1944]] predsedal operatívno-koordinačného výboru SNR (takzvaná [[Rada na obranu Slovenska]]). V tejto funkcii prerokúval a konzultoval otázky spoločného boja s partizánskymi veliteľmi, členmi sovietskej, anglickej a americkej vojenskej misie. Počas príprav i priebehu povstania sa prejavil ako rozhodný antifašista, ktorý ostro vystupoval proti Nemcom a ľudáckemu režimu. Patril k ústredným postavám a organizátorom [[SNP]], bojoval za obnovenie Česko-Slovenska.<ref name="dejiny SNP"/> V noci z [[27. október|27.]] na [[28. október|28. októbra]] [[1944]] vydal spolu s [[Rudolf Viest|Viestom]] na [[Donovaly|Donovaloch]] posledný operačný rozkaz povstaleckým vojskám, keď nariadili armáde prechod na partizánsky spôsob boja a sami prešli do hôr. Dňa [[3. november|3. novembra]] [[1944]] bol [[Zajatie generálov Rudolfa Viesta a Jána Goliana|Golian s Viestom v Pohronskom Bukovci zajatý]]. Dom, v ktorom sa nachádzali, najprv obkľúčili gardisti a nemecké jednotky, čoskoro ich vyzvali, aby sa vzdali, pričom oznámili, že v prípade, že budú klásť odpor, trestná jednotka obec vypáli. Generáli sa spolu s ostatnými vojakmi vzdali. Nacisti neskôr vo februári 1945 aj napriek tomu časť obce vypálili. Golian bol vyšetrovaný v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] a [[Bratislava|Bratislave]], potom transportovaný do [[Berlín]]a. Podľa rozhodnutia nemeckého velenia na Slovensku a v [[Protektorát Čechy a Morava|Protektoráte Čechy a Morava]] mali mali byť obidvaja velitelia [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády]] obesení. Golian mal byť obesený pred Národným divadlom v Bratislave. No obidvaja boli napokon odoslaní do Berlína k ďalším výsluchom.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Nosko|meno=Július|titul=Takto bojovala povstalecká armáda|vydanie=1|vydavateľ=NVK International|miesto=Bratislava|rok=1994|isbn=80-85727-20-X|strany=192-210|kapitola=Kritická situácia a zajatie veliteľov gen. R. Viesta a gen. J. Goliana}}</ref> Niektorí sa domnievajú, že bol nemeckým súdom odsúdený na trest smrti a v nemeckom [[Koncentračný tábor|koncentračnom tábore]] [[Koncentračný tábor Flossenbürg|Flossenbürg]] pravdepodobne spoločne s [[Rudolf Viest|Viestom]] popravený<ref name="dejiny SNP"/>. Avšak informácie o jeho osude po presune do Flossenbürgu nie sú známe.<ref>Jablonický, J., 2004, Samizdat o odboji. Štúdie a články. 1. Kalligram, Bratislava, 528 s. </ref> Golian bol oficiálne vedený ako nezvestný ešte niekoľko rokov po vojne. Kvôli nejasnostiam v súvislosti s jeho smrťou existujú aj rôzne [[Konšpiračná teória|konšpiračné teórie]] o tom, že mohol byť po oslobodení tábora zavlečený do [[ZSSR]] jednotkami [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]]. Pre takéto tvrdenie neexistujú žiadne dôkazy. Tábor Flossenbürg bol navyše okrem niektorých menších satelitných táborov oslobodený americkými jednotkami. === Vzťah s Turancom === V roku 1940 sa Gollan stal náčelníkom štábu 1. divízie v [[Trenčín|Trenčíne]], zatiaľ čo [[Jozef Turanec]] sa v hodnosti plukovníka stal jej veliteľom. Obidvaja muži sa tak dostali do pracovného kontaktu a ich pracovný vzťah sa prehlboval aj neskôr na východnom fronte, kde Golian pôsobil ako náčelník materiálneho oddelenia [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie (RD)]]. Turanec si Golianovo pôsobenie pochvaľoval a po návrate domov sa Golian vyjadril, že ho Turancova pochvala dojala a rád s ním pôjde do Ruska opäť. To sa mu napokon aj splnilo a Golian ako štábny dôstojník RD absolvoval pod velením Turanca letné ťaženie divízie v roku [[1942]]. Turnec vkladal do Goliana nádeje, pokladal ho za veľmi talentovaného a za svojho nástupcu. Goliana protežoval do vysokých funkcií a proti vôli Nemcov a ministra obrany a hlavného vojenského veliteľa [[Ferdinand Čatloš|Ferdinanda Čatloša]] si ho dokonca vybral aj za náčelníka štábu ''Veliteľstva pozemného vojska'' (VPV). Netušil však, že medzitým Golian prijal od exilového česko-slovenského prezidenta [[Edvard Beneš|Edvarda Beneša]] poverenie a stal sa veliteľom príprav ozbrojeného povstania proti vláde a režimu, ktorých reprezentantom bol Turanec. Golianovi boli Turancove veliteľské kvality a politické zmýšľanie známe. Z jeho pohľadu mali korektný vzťah a aj preto bol Golian v prípade odhalenia príprav povstania najskôr ochotný Turanca zasvätiť do jeho plánov. No v prípade Turancovej zápornej reakcie, bol pripravený Turanca odstrániť. To sa napokon s istou dávkou ohľaduplnosti na začiatku povstania aj stalo. Napriek veľkej dôvere sa Golian obával, že ho Turanec vezme na zodpovednosť a dokáže mu zradu kolosálneho rozsahu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=P. Jašek, B. Kinčok, M. Lacko|titul=Slovenskí generáli 1939-1945|vydanie=1|vydavateľ=Ottovo nakladateľstvo|miesto=Bratislava|rok=2012|isbn=9788074512469|strany=215-303|kapitola=Jozef Turanec - Najslávnejší veliteľ Rýchlej divízie}}</ref> == Rodina == [[Súbor:Banska Bystrica tabula gen. Viesta a gen.Goliana.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa v Banskej Bystrici. Vpravo reliéf J. Goliana.]] Ján Golian sa so svojou budúcou manželkou Jarmilou zoznámil v roku 1934 na študentskej zábave a po krátkej známosti sa zosobášili. Dňa [[9. august|9. augusta]] [[1944]] sa im po desiatich rokoch narodilo veľmi žiadané dieťa - syn, ktorý dostal meno Ivan. Po vypuknutí povstania boli Golianova manželka a jeho syn spoločne s ďalšími rodinnými príslušníkmi [[13. október|13. októbra]] [[1944]] evakuovaní letecky do Moskvy.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Getting|meno=Peter|titul=Syn povstaleckého generála zomrel zabudnutý|periodikum=Denník SME|vydavateľ=Petit Press a. s.|miesto=Bratislava|dátum=2019-08-28|ročník=23|strany=VI - prílohy|issn=1335-4418}}</ref> Po vojne sa vrátili do Banskej Bystrice, kde však našli len zdemolovaný a vykradnutý byt. V januári 1951 bola Jarmila Golianová odsúdená za organizáciu špionážnej bunky (zrejme na základe zaistenia súkromného listu, v ktorom popisovala situáciu v krajine manželovmu priateľovi žijúcemu v emigrácii). Golianovho syna Ivana nakoniec vychovávala rodina brata manželky Jarmily. Po skončení štúdia žil a pracoval v Prahe ako technik laboratórnych prístrojov<ref>Takáč, L., Očami a srdcom pani Jarmily. in Bachnár, A. a kol., Kalendár odbojárov 1992. Ústredný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, Bratislava, 1992, s. 35-41</ref>. Po vojne sa švagriná a neter Jána Goliana vrátili do Trnovca nad Váhom. == Vyznamenania == [[In memoriam]] vyznamenaný Radom SNP I. triedy ([[1945]]), Československým vojnovým krížom 1939 ([[1945]]), Radom republiky ([[1969]]) a viacerými medailami. V roku [[1995]] mu prezident [[Michal Kováč]] prepožičal štátne vyznamenanie [[Rad Ľudovíta Štúra]] I. triedy. == Ján Golian vo filme == ''Povstalecká história'' (1984 - réžia [[Andrej Lettrich]]). Osemdielna história [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Jána Goliana hrá český herec [[Radoslav Brzobohatý]]. ''Vojaci slobody'' (1976 - réžia [[Jurij Ozerov]]). Niekoľkodielna filmová séria o oslobodzovaní strednej a južnej Európy. V častiach venovaných Slovensku hrá Jána Goliana český herec [[Zdeněk Řehoř]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Ján Golian}} == Externé odkazy == * [http://www.muzeumsnp.sk/index.php?a0=historia&a1=jan_golian Stručný životopis Jána Goliana] * [http://www.cesi.sk/bes/04/78/0478gol.htm Stručný životopis manželky Jána Goliana] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Golian, Ján}} [[Kategória:Osobnosti SNP]] [[Kategória:Slovenskí generáli]] [[Kategória:Slovenské osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Slováci odsúdení na trest smrti]] [[Kategória:Nositelia Československého vojnového kríža 1939]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra I. triedy – vojenského]] [[Kategória:Väzni koncentračného tábora Flossenbürg]] [[Kategória:Narodenia v 1906]] [[Kategória:Narodenia 26. januára]] [[Kategória:Obete druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Nositelia Radu Slovenského národného povstania]] f7akul6n3v1hkwcw5mzz589zq12kinc Karpatsko-duklianska operácia 0 87486 8206036 8188284 2026-04-30T06:41:54Z ~2026-26192-66 293441 8206036 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Karpatsko-duklianska operácia |súčasť= [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] |obrázok=|300px |text k obr= Česko-slovenskí vojaci pri prechode hranice. |dátum= [[8. september]] [[1944]] – [[28. október]] [[1944]] |miesto= juhovýchod [[Poľsko|Poľska]] a severovýchodné [[Slovensko]] |casus= |územie= |výsledok= Neúspech pri spojení povstaleckých vojsk s [[Červená armáda|Červenou armádou]] |protivník1= [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936-1955).svg|25px]] [[Sovietsky zväz]] [[Súbor:Flag of Czechoslovakia.svg|25px]] [[Česko-Slovensko]] |protivník2= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Nacistické Nemecko]] |velitel1=[[Ivan Konev]]<br />([[1. ukrajinský front]])<br />[[Andrej Grečko]]<br />([[1. gardová armáda]]) <br />[[Kirill Moskalenko]]<br />([[38. armáda]])<br />[[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]<br />([[1. česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. armádny zbor]]) |velitel2=[[Gotthard Heinrici]]<br />([[1. Panzer-Armee|1. tanková armáda]])<br />[[Josef Rintelen]]<br />(357. divízia)<br />[[Karl Arning]]<br />(75. divízia) |sila1= 38. a 1. gardová armáda:<br />asi 150 000 vojakov; 16 700 česko-slovenských vojakov 1. armádneho zboru |sila2= asi 100 000 nemeckých a maďarských vojakov 1. tankovej armády |straty1= 21 000 mŕtvych, 88 000 ranených |straty2= 52 000 mŕtvych, zranených alebo zajatých |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} '''Karpatsko-duklianska operácia''' bola útočná operácia sovietskych a česko-slovenských vojsk na severovýchodnom [[Slovensko|Slovensku]] na jeseň [[1944]], ktorá mala spojiť povstalecké sily [[SNP]] so sovietskymi armádami. Bola jednou z najväčších horských bitiek [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Po potlačení povstania do hôr stratila svoje opodstatnenie a bola ukončená. Operácia bola súčasťou širšie vedenej [[Východokarpatská operácia|Východokarpatskej operácie]]. Od 8. septembra do 54. októbra 1944 tu zahynulo 21-tisíc sovietskych a 1 800 československých bojovníkov (Čechov, Slovákov, Rusínov a iných národností – išlo príslušníkov vojenských jednotiek obnovujúcej sa ČSR a medzi nimi okrem Čechov a Slovákov boli aj príslušníci ostatných národností, osobitne Rusínov z Podkarpatskej Rusi a severovýchodného Slovenska).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Na Dukle neboli obete, ale najmä hrdinovia - Nové slovo |url=http://www.noveslovo.sk/c/Na_Dukle_neboli_obete_ale_najma_hrdinovia_2 |dátum prístupu=2016-09-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170425224131/http://www.noveslovo.sk/c/Na_Dukle_neboli_obete_ale_najma_hrdinovia_2 |dátum archivácie=2017-04-25 }}</ref> == Celková situácia v oblasti na jeseň 1944 == V lete roku [[1944]] už [[Červená armáda]] oslobodzovala juhovýchodnú a strednú [[Európa|Európu]]. Na hlavnom varšavsko-berlínskom strategickom smere sa po dosiahnutí hraníc [[Východné Prusko|východného Pruska]] a riek [[Visla]] a [[Narew]] na [[poľsko]]m území skončila [[19. august]]a [[1944]] [[Operácia Bagration|bieloruská operácia]]. V rovnaký deň boli ukončené aj boje v rámci [[Ľvovsko-sandomierzská ofenzíva|Ľvovsko-sandomierzskej operácie]]. Na južnom strategickom smere v rovnakom čase prebiehala [[Jassko-kišinevská operácia|Jassko-kišiňovská operácia]]. Jej úspech vytvoril predpoklad, rýchleho postupu sovietskych vojsk z [[Rumunsko|Rumunska]] do severovýchodného [[Maďarsko|Maďarska]]. Vďaka tomu sa rátalo s tým, že do [[Karpaty|Karpatského oblúka]] bude možné vniknúť z juhu. Hlavný vojenský plán s ktorým počítalo vojenské ústredie a organizátori [[SNP|Slovenského národného povstania]] predpokladali, že dve východoslovenské divízie, držiace okolo {{km|100|m}} frontu medzi nemeckými jednotkami v oblastiach severovýchodného Slovenska, otvoria Karpatské priesmyky a zápoľná armáda sústredená na strednom Slovensku bude toto územie v spolupráci s partizánskymi oddielmi brániť až do príchodu Sovietskej armády. Tento plán schválili tak komunisti ako aj Londýnska vláda, pričom ho však nestihli prerokovať s velením sovietskych vojsk. Predstaviteľom ilegálnej [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] sa do začiatku povstania nepodarilo v rokovaniach so sovietskymi politickými a vojenskými predstaviteľmi dosiahnuť konkrétne výsledky. Mohlo za to najmä ich neskoré upovedomenie sovietskej strany. Povstanie v dôsledku unáhlenej činnosti partizánskych vojsk navyše vypuklo predčasne, keď ani sovietske ani povstalecké sily neboli na ozbrojený boj dôsledne pripravené. Signálom pre začatie povstania bol vstup nemeckých okupačných vojsk na Slovensko v dopoludňajších hodinách [[29. august]]a [[1944]]. Pre karpatsko-dukliansku operáciu bolo rozhodujúce to, že [[31. august]]a začali nemecké vojská [[Operácia Kartoffelernte|odzbrojovať jednotky východoslovenskej armády]] a tak naštrbili základné predpoklady úspechu celého povstania. Začiatkom septembra [[1944]] sa ľavé krídlo vojsk 1. ukrajinského frontu, ktoré tvorila 38. armáda generálplukovníka [[Kirill Moskalenko|K. Moskalenka]] a pravé krídlo 4. ukrajinského frontu, ktorý tvorila 1. gardová armáda generálplukovníka [[Andrej Grečko|A. Grečka]], nachádzali v predhorí [[Karpaty|Karpát]]. Zhruba v oblasti na severovýchod od čiary [[Krosno]] – [[Sanok]]. Tieto vojská len mesiac predtým ukončili [[Ľvovsko-sandomierzská ofenzíva|ľvovsko-sandomiersku operáciu]]. Po prepuknutí bojov na Slovensku v tyle nemeckých armád, velenie Sovietskej armády uložilo 1. a 4. ukrajinskému frontu uskutočniť vojenskú operáciu na pomoc SNP, prekročiť [[Karpaty]], vstúpiť na územie [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a spojiť sa s povstalcami. Na prípravu čoho dostali vojská iba 4 dni, ďalšou chybou bolo i to, že počty vojakov v streleckých divíziách 38. armády sa pohybovali od 4 500 do 5 000 mužov (čo nebolo ani 2/3 ich plného stavu). Armáda bola síce papierovo výrazne posilnená zo záloh veliteľa 1. ukrajinského frontu, ale aj tieto zväzky boli vyčerpané predchádzajúcimi bojmi, okrem 1. čs. armádneho zboru, ktorý však tiež nebol celkom plnohodnotným [[zbor (vojenstvo)|zborom]]. === Nemecká obrana === [[Karpaty]] sa vkliňovali do územia oslobodeného sovietskymi armádami ako najpevnejšia časť nemeckej obrany. Samotné sovietske velenie neplánovalo sprvu tieto hornaté oblasti pracne dobýjať, ale spoliehalo sa na to, že ich Nemci sami opustia, ak sovietske jednotky preniknú rovinami Poľska a Maďarska ďalej na západ. Severovýchod Slovenska bránila nemecká osobitná operačná [[skupina Heinrici]], ktorú tvorili [[1. Panzer-Armee|1. tanková armáda]] a 1. kráľovská maďarská armáda. Obidve sa nachádzali v dobre vybudovanej a hlbokej obrane siahajúcej až do hĺbky {{km|50|m}}. Obrana sa sústredila najmä na priechodné údolia potokov, riečok a na horské priesmyky, ktoré boli jedinými schodnými miestami pre sovietsku ťažkú techniku. Malé množstvo komunikácií navyše obmedzovalo možnosti rýchleho manévru. Nemci takisto účelne využili systém ohniskovej obrany dominantných výšin. Charakter terénu a nepriaznivé poveternostné podmienky zároveň znižovali aj účinnosť leteckej a [[delostrelectvo|delostreleckej]] podpory [[Útok (vojenstvo)|útočiacich]], vojsk. === Sovietsky plán === V najdôležitejšom smere hlavného úderu [[Krosno]] – [[Dukla (mesto v Poľsku)|Dukla]] – [[Prešov]] mala útočiť sovietska 38. armáda, posilnená 25. tankovým zborom, 1. gardovým jazdeckým zborom a [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|Prvým česko-slovenským armádnym zborom v ZSSR]]. Pomocnú ofenzívnu činnosť v smere [[Sanok]] – [[Prešov]] malo poskytnúť pravé krídlo 1. gardovej armády. V operačnom pláne sa ďalej predpokladalo, že prvé pásmo obrany v Karpatskom predhorí prekonajú prvosledové vojská 38. armády a v druhom slede 25. tankový, 1. gardový jazdecký a Prvý československý armádny zbor zabezpečia rýchlym tempom vývoj operácie tak, že v priebehu 4 až 5 dní útočiace vojská dosiahnu pásmo [[Stará Ľubovňa]] – [[Prešov]]. 38. armádu pri tom mala podporovať časť 2. leteckej armády a 1. gardovú časť 8. leteckej armády. Rýchly prielom nemeckých postavení v oblasti Karpát mal byť uľahčený ústretovým úderom dvoch slovenských divízií Východoslovenskej armády do tyla nemeckých vojsk a aktívnou činnosťou partizánov, ktorá mala obmedziť presun nepriateľských síl k pásmu prielomu<ref>Šumichrast, P., 2010, [http://www.vhu.sk/data/att/1456_subor.pdf ''Sovietske vojnové hroby na území Slovenska.'']{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} Vojenská história, 1, s. 111 – 136</ref>. Útok dvoch východoslovenských divízií do tyla nemeckej obrany bol naplánovaný na 3. deň. 38. armáda ale nemohla reálne splniť úlohy spojené s plánovaním operácie, s prípravou vojsk a ich materiálnym zabezpečením v takom krátkom čase, aké jej velenie poskytlo. Samotný priebeh bojov ukázal, že sa podcenil i charakter priestoru vedenia bojovej činnosti. Pred sovietskymi vojskami určenými na túto operáciu sa tiahla ťažko prekonateľná prírodná prekážka – [[Východné Karpaty]] v šírke {{km|350|m}} a v hĺbke 110{{--}}{{km|130|m}} pokryté hustými [[les]]mi a so slabou komunikačnou sieťou. Až v období dokončovania príprav vyšlo najavo, že žiadnu pomoc od Slovenských divízií, ktoré držali priesmyky nedostanú, naopak sami sa musia pokúsiť pomôcť povstalcom, ktorí sa nachádzali niekoľko sto kilometrov v hĺbke nemeckej obrany, ktorá bola dobre zaistená v teréne nevhodnom na rozsiahlu ofenzívnu činnosť a nasadenie tankov. Uskutočnenie útoku cez Karpaty ako rýchlej formy priamej vojenskej pomoci Červenej armády Slovenskému národnému povstaniu tak bolo predovšetkým politickým rozhodnutím. == Boje == [[7. september|7. septembra]] [[1944]] podnikli sovietske vojská na úseku frontu nemeckej 96. divízie v oblasti [[Sanok]]u prvé väčšie bojové akcie, ktoré boli namierené na získanie informácií o rozmiestnení nemeckých vojsk. [[8. september|8. septembra]] [[1944]] ráno po dvojhodinovej delostreleckej príprave o 8:45 vyrazili vojská 38. armády so značnou podporou letectva do útoku. Rýchlo prekonali prvé pásmo nemeckej obrany, ktoré sa nachádzalo v strednej časti úseku 38. armády a bolo najviac zasiahnuté silnou delostreleckou prípravou, neboli ale schopní dobyť [[Krosno]] z chodu ale ho boli nútení obísť po nekvalitných komunikáciách. To narušilo harmonogram útoku aj celej operácie a predznamenalo jej celkový ťažký priebeh. [[Ivan Konev]] nariadil nasadiť ráno [[9. september|9. septembra]] druhý sled 38. armády: 1. gardový jazdecký zbor, [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenský armádny zbor v ZSSR]] a 25. tankový zbor, ktoré sa do východiskových postavení presúvali v noci. Ich následný postup však nebol dostatočne rýchly a odpor nemeckých jednotiek zosilnel. Tie totiž začali obsadzovať predtým vybudovanú obrannú líniu v hĺbke 6 až {{km|12|m}}. Nemecké velenie v tom čase presunulo do oblasti bojov 2 tankové a 2 pešie divízie (o celkovej sile asi 12 500 mužov, čo znamená, že išlo o bojmi ťažko poznamenané jednotky), ktoré stiahlo z iných úsekov frontu a najmä nasadenia proti povstalcom. Na tomto pásme sa Nemcom podarilo zadržať postup sovietskych a česko-slovenských jednotiek. [[9. september|9. septembra]] prebehli ťažké boje pri obciach Wrocanka, Bóbrka a Machnówka, kde Nemci uskutočnili proti postupujúcim česko-slovenským jednotkám protiútok. Boje si vyžiadali 611 mŕtvych, nezvestných a ranených. Tento deň sa stal pre česko-slovenské vojsko jedným z najtragickejších za celú vojnu. [[Súbor:Bóbrka Grave.jpg|thumb|right|Hrob neznámeho vojaka Bóbrka, Poľsko]] V tom istom čase prešlo do útoku aj pravé krídlo 1. gardovej armády, ktoré však úpornou nemeckou obranou tiež podstatne nepreniklo. Na styku 38. a 1. gardovej armády boli nasadení vojaci [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenskej paradesantnej brigády]], ktorí vybojovali v spolupráci so sovietskymi tankovými jednotkami urputné boje o obce [[Pułavy]], [[Pielin]], [[Dalany]] a [[Jędruskowce]]. Následne sa [[18. september|18. septembra]] na rozkaz veliteľa frontu začala sťahovať do tyla, kde sa pripravovala na odlet na Slovensko k povstalcom. V súvislosti s pomalým postupom útočiacich vojsk boli z frontových záloh vyčlenené na pomoc operácii 4. gardový a 31. tankový zbor, ako aj ďalšie menšie jednotky a najmä delostrelectvo. Po zdĺhavých niekoľkodňových bojoch sa podarilo vyvrátiť sovietskym a česko-slovenským jednotkám aj druhé pásmo nemeckej obrany a obsadiť mesto [[Dukla (mesto v Poľsku)|Dukla]] [[20. september|20. septembra]]. [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenský armádny zbor]] od [[10. september|10. septembra]] [[1944]] viedol veľmi ťažké boje o kótu 534, dominantu nemeckej obrany severovýchodne od mesta [[Dukla (mesto v Poľsku)|Dukla]]. [[13. september|13. septembra]] podnikli Nemci o počiatočnej sile dvoch práporov 5 protiútokov aby sa pokúsili získať vrchol stratený predošlého dňa späť. Nasledujúcich 7 dní prechádzal vrchol z rúk do rúk. Vojaci sa postupne dostali na hranicu svojich síl, ich možnosť odpočinúť si, či najesť sa boli pod neustálou paľbou nepriateľa minimálne. Sám [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] sa neskôr vyjadril, že ten kto prežil tieto boje, na ne dozaista nikdy nezabudne. V tomto období mali útočiace sovietske jednotky veľmi veľa nezvestných, čo bolo spôsobené tým, že mnohí ranení sa dostali do nemeckého zajatia. Väčšinu z nich následne Nemci zastrelili alebo nechali zomrieť, pretože nemali kapacity ani možnosti sa o nich postarať. Od [[13. september|13. septembra]] začal medzerou v nemeckej obrane postupovať do tyla nepriateľa 1. gardový jazdecký zbor [[generál]]a [[Viktor Kirillovič Baranov|Baranova]]. Jeho úlohou bolo postúpiť v smere na [[Zborov (okres Bardejov)|Zborov]] a [[Bardejov]], odkiaľ mal ďalej rozvíjať ofenzívnu činnosť smerom na [[Stará Ľubovňa|Starú Ľubovňu]]. Nemecké velenie však proti prenikajúcemu zboru nasadilo 75. pešiu a 1. tankovú divíziu, ktorým sa podarilo uzavrieť vzniknutý prielom a začali jazdecký zbor obkľučovať. Sovietskym tankovým jednotkám sa už nepodarilo postúpiť za gardovým jazdeckým zborom, ktorý sa dostal na juhovýchod od [[Dukliansky priesmyk|Duklianskeho priesmyku]], a preto ten dostal novú úlohu obsadiť komunikáciu spájajúcu priesmyk so [[Svidník]]om a odrezať tak Nemcom ústupovú cestu na juh. Ani to sa mu však pre silnú obranu nepriateľa, ktorá sa stále stupňovala, ako aj pre nedostatok munície nepodarilo. Boje medzi obkľúčeným jazdeckým zborom a 357. divíziou pokračoval v nemeckom ešte takmer 2 týždne. Zvyšky rozbitého zboru sa spojili s partizánmi. V druhej polovici septembra [[1944]] spomedzi útočiacich jednotiek najviac postúpila 4. gardová armáda. Do útoku boli postupne nasadzované aj ostatné sily 4. ukrajinského frontu, ktoré začali [[Východokarpatská operácia|východokarpatskú operáciu]], ktorej cieľom bolo oslobodiť celú oblasť Východných [[Karpaty|Karpát]]. [[20. september|20. septembra]] [[1944]] 1. gardová armáda prekročila hlavný karpatský hrebeň, vytlačila jednotky nemeckej 96. divízie a cez [[Lupkovský priesmyk]] vstúpila na [[Česko-Slovensko|česko-slovenské]] územie. Prvosledové jednotky 3. horského streleckého zboru oslobodili [[21. september|21. septembra]] [[1944]] prvú slovenskú obec [[Kalinov (okres Medzilaborce)|Kalinov]], ale celkovo sa im nepodarilo výrazne postúpiť nemeckými pozíciami. Koncom septembra prebiehali tiež ťažké boje v priestore 38. armády, keď sa česko-slovenské jednotky snažili prebiť k štátnej hranici. Česko-slovenský armádny zbor tu od [[21. september|21. septembra]] vybojoval ťažké ozbrojené stretnutia o holý masív Hyrowej hory, ktorá sa nachádzala na opačnej strane doliny ako kóta 534 a bola poslednou prekážkou v prístupe k česko-slovenskej hranici. Útočiaca pechota najprv obsadila priľahlý svah kopca, a následne zorganizovala kruhovú obranu, pri čom odrážala početné nemecké útoky až do noci. Ráno nasledujúceho dňa títo vojaci uskutočnili úspešný útok a vrchol kopca dobyli. Pri boji zohrali významnú úlohu aj tanky [[Richard Tesařík|Richarda Tesaříka]], ktorý bol v boji ranený. Úspech dosiahla aj rota pechoty pod vedením [[Arnošt Steiner|Arnošta Steinera]]. V dôsledku neochabujúceho odporu nemeckých jednotiek však boje ešte niekoľko dní prebiehali severne od duklianskej komunikácie, pri osade [[Zyndranowa]] a v okolí priesmyku, kde sa bránila nemecká 75. divízia. Nemci v tom istom čase vystriedali ťažko skúšané jednotky 1. tankovej divízie jednotkami 1. lyžiarskej divízie, ktorá mala v nadchádzajúcom období lepšie predpoklady viesť úspešný boj v ťažkom horskom teréne. Išlo o jednotku stiahnutú zo [[Západný front (2. svetová vojna)|západného frontu]]. Aby sa urýchlil vstup na česko-slovenské územie, rozhodlo sa sovietske velenie stiahnuť 1. česko-slovenský armádny zbor z bojov pri Hyrowej hore a premiestnilo ho do bezprostrednej blízkosti hranice. V nasledujúcich dňoch československý zbor podnikol niekoľko neúspešných útokov s cieľom dosiahnuť hranicu. Obzvlášť kruté boje prebehli o bezmennú výšinu juhovýchodne od osady Barwinek. [[30. september|30. septembra]] tu brigáda stratila svojich 7 posledných tankov (dva sa však neskôr podarilo odtiahnuť a opraviť). Dôsledkom neúspechov aj v nasledujúcich dňoch sa až [[4. október|4. októbra]] [[1944]] podarilo časti jednotiek 67. streleckého zboru za podpory letectva a delostrelectva premôcť nemeckú líniu južne od Duklianskeho priesmyku a postúpiť na česko-slovenské územie, česko-slovenský armádny zbor ich pri tom nasledoval, prekročil Dukliansky priesmyk a ešte toho istého dňa po boji oslobodil [[Vyšný Komárnik]]. Nemecké jednotky sa však zachytili na ďalšom obrannom pásme {{km|6|m}} južne od priesmyku, opierajúc svoju obranu o výšiny Javira a Obšar. Ďalšie útoky na túto líniu obrany sa podarilo Nemcom, po skrátení línie, odraziť. 6. októbra po prekročení štátnej hranice prešiel nákladný automobil, v ktorom sa viezol aj veliteľ 1. česko-slovenskej brigády gen. [[Jaroslav Vedral|Sázavský]] na protitankovú mínu, ktorá nebola detegovaná predbežným ženijným prieskumom. Mína bola pravdepodobne zakopaná hlboko v zemi a iniciovaná nástražným dreveným kolíkom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Svoboda|meno=Klub vojenskej histórie|titul=Dukla 1944 – Prechod hranice Československa, tak ako ho prežili naši praotcovia|url=https://www.kvhsvoboda.sk/dukla1944/brigady-postupuju|dátum prístupu=2017-08-10|vydavateľ=www.kvhsvoboda.sk|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kovařík|meno=Václav|titul=Ženisté v boji|vydanie=|vydavateľ=|miesto=|rok=|isbn=|strany=}}</ref><ref>Brigádny dokument č. 152, čl. 1 z 15. októbra 1944</ref>. Generál pri explózii zahynul. Bol najvyššie postaveným armádnym dôstojníkom česko-slovenskej armády, ktorý padol počas bojov druhej svetovej vojny. Velenie 38. armády preto rozhodlo preniesť úder juhozápadne od priesmyku v smere cesty [[Kapišová]] – [[Svidník]]. Tadiaľ sa jednotky 67. streleckého zboru s podporou tankov pokúsili preraziť k hlavnej komunikácii smerujúcej z Duklianskeho priesmyku. Prvé útoky 1. čs. armádneho zboru, 12. gardovej tankovej brigády a 305. streleckej divízie zasiahli jednotky nemeckej 75. a 357. divízie medzi [[Krajná Bystrá|Krajnou Bystrou]] a [[Nižná Pisaná|Nižnou Pisanou]]. Práve tu v údolí potoka [[Kapišovka]] sa medzi obcami [[Nižná Pisaná]] a [[Kapišová]] v období od 21. do [[27. október|27. októbra]] [[1944]] odohrali najtvrdšie boje celej operácie. [[22. október|22. októbra]] sa v severnej časti Nižnej Pisanej rozpútali pouličné boje, Nemci prišli prakticky o celý 357. strelecký prápor, ktorého sila sa zredukovala na 15 bojaschopných mužov<ref>{{Knižná referencia|autor=Tomáš Hofírek|názov=''Frontové boje nemeckej 1. tankovej armády vo Východných Karpatoch na jeseň 1944'' zo zborníka ''Slovenská republika 1939 – 1945 Očami mladých historikov/III. Povstanie roku 1944'' ISBN 80-89034-75-6|mesto=Trnava|vydavateľstvo=Katedra histórie FF UCM Trnava|strana=192|rok=2004}}</ref>. Nemecká obrana sa tu opierala o kopcovitý terén, ktorý bol v tej dobe v dôsledku dažďa ťažko schodný. Sovietske a česko-slovenské jednotky postupovali nasledujúci týždeň údolím s ťažkými stratami, ktoré im spôsobilo nemecké protitankové delostrelectvo rozmiestnené po obidvoch stranách údolia. [[27. október|27. októbra]] sovietske jednotky 17. gardového streleckého zboru v súčinnosti s tankmi ovládli [[Kapišová|Kapišovú]]. Následné nemecké [[protiútok]]y, ktoré znamenali stratu takmer všetkej obrnenej techniky na oboch stranách, však znamenali zastavenie bojov. Nemecká 357. divízia bola v dôsledku ťažkých strát vystriedaná 168. divíziou. Obe strany v krvavých bojoch vedených za nepriaznivého jesenného počasia, príznačného pre celú operáciu, utrpeli ťažké straty. Údolie Kapišovky čoskoro získalo pomenovanie [[Údolie smrti (Slovensko)|„Údolie smrti“]]. Sovietskym jednotkám sa v týchto bojoch nepodarilo výraznejšie postúpiť a dosiahnuť [[Svidník]]. Práve v tom čase sa nemeckým vojskám podarilo potlačiť povstaleckú armádu na strednom Slovensku, preto velenie 1. ukrajinského frontu rozhodlo Karpatsko-dukelskú operáciu zastaviť. Lokálne útoky viedol 1. česko-slovenský armádny zbor spolu s 67. streleckým zborom ešte niekoľko nasledujúcich dní. Väčšina ostatných sovietskych jednotiek, ktoré sa zúčastnili na operácii prešla [[28. október|28. októbra]] [[1944]] do dočasnej obrany. Pokračovali tiež boje v okolí [[Michalovce|Michaloviec]]. Postup hornatým terénom Slovenska trval česko-slovenským, rumunským a najmä sovietskym vojskám až do [[apríl]]a [[1945]]. Oslobodzovacie boje už pokračovali v rámci [[Západokarpatská operácia|západokarpatskej operácie]] (12. januára až 18. februára 1945). == Výsledok == [[Súbor:Pamatnik na Duklianskom priesmyku.JPG|thumb|Pamätník bojov v [[Dukliansky priesmyk|Duklianskom priesmyku]]]] Karpatsko-dukelská operácia jednoznačne neskončila úspechom. Rozvinula sa v krajne nepriaznivých podmienkach a do značnej miery bola plytvaním ľudských aj materiálnych síl [[ZSSR]]. Od začiatku nemala veľké vyhliadky na úspech. Bola skôr politickým gestom náklonnosti [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] k [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Viazala však veľký počet vojsk, ktoré mohli Nemci inak nasadiť proti povstalcom a tak bola asi najväčšou vojenskou pomocou, ktorú povstaniu Spojenci poskytli. Nemecké velenie okrem toho použilo 12 z 20 divízií v pásme 38. armády, ktoré však malo inak sústrediť proti 1. ukrajinskému frontu. To znamenalo, že bojmi v Karpatsko-dukelskej operácii bolo viazaných 60% všetkých nemeckých síl nasadených v pásme 1. ukrajinského frontu. Boje tiež znemožnili nemeckému veleniu využiť dočasnú operačnú prestávku na varšavsko-berlínskom smere na presun časti svojich síl do [[Rumunsko|Rumunska]], prípadne do východného [[Maďarsko|Maďarska]], kde útočil 2. a 3. ukrajinský front. Nemci tak nemali na južnom úseku v dôsledku bojov v Karpatoch dostatok vojsk. Útočné úsilie sovietskych a česko-slovenských vojsk bolo nesmierne, čo možno pozorovať na ich čiastočnom postupe nepriechodným a tvrdo bráneným horským terénom. Pri tom vtlačili nepriateľa do hĺbky [[Karpaty|Karpát]] a spôsobili mu značné straty na živej sile (podľa sovietskych údajov: asi 52 000 mŕtvych, ranených a nezvestných), ako aj technike a zbraniach (800 diel a mínometov, do 185 [[tank]]ov a samohybných diel). Straty Sovietskej armády a česko-slovenského armádneho zboru však boli tiež ťažké, padlo asi 19 000 [[Červená armáda|sovietskych vojakov]] (tieto straty však nezahŕňajú straty 4. gardového a 31. tankového zboru<ref>Slepcov, I., 2005, [http://www.vhu.sk/data/att/474_subor.pdf ''Obete Dukly vo svetle sporu o počte ľudských obetí Červenej armády v druhej svetovej vojne.''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140110223125/http://www.vhu.sk/data/att/474_subor.pdf |date=2014-01-10 }} Vojenská história, s. 116 – 123</ref>) a 1800 príslušníkov [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenského armádneho zboru]]. Dohromady mali útočiace vojská asi 88 000 ranených. == Referencie == {{Referencie}} === Ďalšia literatúra === * Plevza, V. a kolektív: ''[[Encyklopédia odboja a Slovenského národného povstania|Dejiny Slovenského národného povstania 1944 – 5. zväzok]]''. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 217 – 220 == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Battle of the Dukla Pass}} == Externé odkazy == * [http://www.fronta.cz/dokument/navrh-dukelske-operace Návrh Dukelskej operácie] {{ces icon}} * [http://militera.lib.ru/memo/other/ressel/05.html Karpatsko-dukelská operácia] {{rus icon}} * [http://www.dukla1944.sk/ Opis udalostí prechodu hranice jednotkami 1. Československého armádneho zboru počas operácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200622175343/http://www.dukla1944.sk/ |date=2020-06-22 }} {{Súradnice|49.417618|21.699371|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Bitky Slovenského národného povstania]] [[Kategória:Bitky na Slovensku]] [[Kategória:Bitky v Poľsku]] [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Nemecka počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Bitky v 1944]] lxy403rmppa6wu5v1ilgjopm0u5spr7 8206040 8206036 2026-04-30T06:43:56Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-26192-66|~2026-26192-66]] ([[User_talk:~2026-26192-66|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od DurMar12 8005020 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Karpatsko-duklianska operácia |súčasť= [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] |obrázok=|300px |text k obr= Česko-slovenskí vojaci pri prechode hranice. |dátum= [[8. september]] [[1944]] – [[28. október]] [[1944]] |miesto= juhovýchod [[Poľsko|Poľska]] a severovýchodné [[Slovensko]] |casus= |územie= |výsledok= Neúspech pri spojení povstaleckých vojsk s [[Červená armáda|Červenou armádou]] |protivník1= [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936-1955).svg|25px]] [[Sovietsky zväz]] [[Súbor:Flag of Czechoslovakia.svg|25px]] [[Česko-Slovensko]] |protivník2= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Nacistické Nemecko]] |velitel1=[[Ivan Konev]]<br />([[1. ukrajinský front]])<br />[[Andrej Grečko]]<br />([[1. gardová armáda]]) <br />[[Kirill Moskalenko]]<br />([[38. armáda]])<br />[[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]<br />([[1. česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. armádny zbor]]) |velitel2=[[Gotthard Heinrici]]<br />([[1. Panzer-Armee|1. tanková armáda]])<br />[[Josef Rintelen]]<br />(357. divízia)<br />[[Karl Arning]]<br />(75. divízia) |sila1= 38. a 1. gardová armáda:<br />asi 150 000 vojakov; 16 700 česko-slovenských vojakov 1. armádneho zboru |sila2= asi 100 000 nemeckých a maďarských vojakov 1. tankovej armády |straty1= 21 000 mŕtvych, 88 000 ranených |straty2= 52 000 mŕtvych, zranených alebo zajatých |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} '''Karpatsko-duklianska operácia''' bola útočná operácia sovietskych a česko-slovenských vojsk na severovýchodnom [[Slovensko|Slovensku]] na jeseň [[1944]], ktorá mala spojiť povstalecké sily [[SNP]] so sovietskymi armádami. Bola jednou z najväčších horských bitiek [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Po potlačení povstania do hôr stratila svoje opodstatnenie a bola ukončená. Operácia bola súčasťou širšie vedenej [[Východokarpatská operácia|Východokarpatskej operácie]]. Od 8. septembra do 27. októbra 1944 tu zahynulo 21-tisíc sovietskych a 1 800 československých bojovníkov (Čechov, Slovákov, Rusínov a iných národností – išlo príslušníkov vojenských jednotiek obnovujúcej sa ČSR a medzi nimi okrem Čechov a Slovákov boli aj príslušníci ostatných národností, osobitne Rusínov z Podkarpatskej Rusi a severovýchodného Slovenska).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Na Dukle neboli obete, ale najmä hrdinovia - Nové slovo |url=http://www.noveslovo.sk/c/Na_Dukle_neboli_obete_ale_najma_hrdinovia_2 |dátum prístupu=2016-09-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170425224131/http://www.noveslovo.sk/c/Na_Dukle_neboli_obete_ale_najma_hrdinovia_2 |dátum archivácie=2017-04-25 }}</ref> == Celková situácia v oblasti na jeseň 1944 == V lete roku [[1944]] už [[Červená armáda]] oslobodzovala juhovýchodnú a strednú [[Európa|Európu]]. Na hlavnom varšavsko-berlínskom strategickom smere sa po dosiahnutí hraníc [[Východné Prusko|východného Pruska]] a riek [[Visla]] a [[Narew]] na [[poľsko]]m území skončila [[19. august]]a [[1944]] [[Operácia Bagration|bieloruská operácia]]. V rovnaký deň boli ukončené aj boje v rámci [[Ľvovsko-sandomierzská ofenzíva|Ľvovsko-sandomierzskej operácie]]. Na južnom strategickom smere v rovnakom čase prebiehala [[Jassko-kišinevská operácia|Jassko-kišiňovská operácia]]. Jej úspech vytvoril predpoklad, rýchleho postupu sovietskych vojsk z [[Rumunsko|Rumunska]] do severovýchodného [[Maďarsko|Maďarska]]. Vďaka tomu sa rátalo s tým, že do [[Karpaty|Karpatského oblúka]] bude možné vniknúť z juhu. Hlavný vojenský plán s ktorým počítalo vojenské ústredie a organizátori [[SNP|Slovenského národného povstania]] predpokladali, že dve východoslovenské divízie, držiace okolo {{km|100|m}} frontu medzi nemeckými jednotkami v oblastiach severovýchodného Slovenska, otvoria Karpatské priesmyky a zápoľná armáda sústredená na strednom Slovensku bude toto územie v spolupráci s partizánskymi oddielmi brániť až do príchodu Sovietskej armády. Tento plán schválili tak komunisti ako aj Londýnska vláda, pričom ho však nestihli prerokovať s velením sovietskych vojsk. Predstaviteľom ilegálnej [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] sa do začiatku povstania nepodarilo v rokovaniach so sovietskymi politickými a vojenskými predstaviteľmi dosiahnuť konkrétne výsledky. Mohlo za to najmä ich neskoré upovedomenie sovietskej strany. Povstanie v dôsledku unáhlenej činnosti partizánskych vojsk navyše vypuklo predčasne, keď ani sovietske ani povstalecké sily neboli na ozbrojený boj dôsledne pripravené. Signálom pre začatie povstania bol vstup nemeckých okupačných vojsk na Slovensko v dopoludňajších hodinách [[29. august]]a [[1944]]. Pre karpatsko-dukliansku operáciu bolo rozhodujúce to, že [[31. august]]a začali nemecké vojská [[Operácia Kartoffelernte|odzbrojovať jednotky východoslovenskej armády]] a tak naštrbili základné predpoklady úspechu celého povstania. Začiatkom septembra [[1944]] sa ľavé krídlo vojsk 1. ukrajinského frontu, ktoré tvorila 38. armáda generálplukovníka [[Kirill Moskalenko|K. Moskalenka]] a pravé krídlo 4. ukrajinského frontu, ktorý tvorila 1. gardová armáda generálplukovníka [[Andrej Grečko|A. Grečka]], nachádzali v predhorí [[Karpaty|Karpát]]. Zhruba v oblasti na severovýchod od čiary [[Krosno]] – [[Sanok]]. Tieto vojská len mesiac predtým ukončili [[Ľvovsko-sandomierzská ofenzíva|ľvovsko-sandomiersku operáciu]]. Po prepuknutí bojov na Slovensku v tyle nemeckých armád, velenie Sovietskej armády uložilo 1. a 4. ukrajinskému frontu uskutočniť vojenskú operáciu na pomoc SNP, prekročiť [[Karpaty]], vstúpiť na územie [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a spojiť sa s povstalcami. Na prípravu čoho dostali vojská iba 4 dni, ďalšou chybou bolo i to, že počty vojakov v streleckých divíziách 38. armády sa pohybovali od 4 500 do 5 000 mužov (čo nebolo ani 2/3 ich plného stavu). Armáda bola síce papierovo výrazne posilnená zo záloh veliteľa 1. ukrajinského frontu, ale aj tieto zväzky boli vyčerpané predchádzajúcimi bojmi, okrem 1. čs. armádneho zboru, ktorý však tiež nebol celkom plnohodnotným [[zbor (vojenstvo)|zborom]]. === Nemecká obrana === [[Karpaty]] sa vkliňovali do územia oslobodeného sovietskymi armádami ako najpevnejšia časť nemeckej obrany. Samotné sovietske velenie neplánovalo sprvu tieto hornaté oblasti pracne dobýjať, ale spoliehalo sa na to, že ich Nemci sami opustia, ak sovietske jednotky preniknú rovinami Poľska a Maďarska ďalej na západ. Severovýchod Slovenska bránila nemecká osobitná operačná [[skupina Heinrici]], ktorú tvorili [[1. Panzer-Armee|1. tanková armáda]] a 1. kráľovská maďarská armáda. Obidve sa nachádzali v dobre vybudovanej a hlbokej obrane siahajúcej až do hĺbky {{km|50|m}}. Obrana sa sústredila najmä na priechodné údolia potokov, riečok a na horské priesmyky, ktoré boli jedinými schodnými miestami pre sovietsku ťažkú techniku. Malé množstvo komunikácií navyše obmedzovalo možnosti rýchleho manévru. Nemci takisto účelne využili systém ohniskovej obrany dominantných výšin. Charakter terénu a nepriaznivé poveternostné podmienky zároveň znižovali aj účinnosť leteckej a [[delostrelectvo|delostreleckej]] podpory [[Útok (vojenstvo)|útočiacich]], vojsk. === Sovietsky plán === V najdôležitejšom smere hlavného úderu [[Krosno]] – [[Dukla (mesto v Poľsku)|Dukla]] – [[Prešov]] mala útočiť sovietska 38. armáda, posilnená 25. tankovým zborom, 1. gardovým jazdeckým zborom a [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|Prvým česko-slovenským armádnym zborom v ZSSR]]. Pomocnú ofenzívnu činnosť v smere [[Sanok]] – [[Prešov]] malo poskytnúť pravé krídlo 1. gardovej armády. V operačnom pláne sa ďalej predpokladalo, že prvé pásmo obrany v Karpatskom predhorí prekonajú prvosledové vojská 38. armády a v druhom slede 25. tankový, 1. gardový jazdecký a Prvý československý armádny zbor zabezpečia rýchlym tempom vývoj operácie tak, že v priebehu 4 až 5 dní útočiace vojská dosiahnu pásmo [[Stará Ľubovňa]] – [[Prešov]]. 38. armádu pri tom mala podporovať časť 2. leteckej armády a 1. gardovú časť 8. leteckej armády. Rýchly prielom nemeckých postavení v oblasti Karpát mal byť uľahčený ústretovým úderom dvoch slovenských divízií Východoslovenskej armády do tyla nemeckých vojsk a aktívnou činnosťou partizánov, ktorá mala obmedziť presun nepriateľských síl k pásmu prielomu<ref>Šumichrast, P., 2010, [http://www.vhu.sk/data/att/1456_subor.pdf ''Sovietske vojnové hroby na území Slovenska.'']{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} Vojenská história, 1, s. 111 – 136</ref>. Útok dvoch východoslovenských divízií do tyla nemeckej obrany bol naplánovaný na 3. deň. 38. armáda ale nemohla reálne splniť úlohy spojené s plánovaním operácie, s prípravou vojsk a ich materiálnym zabezpečením v takom krátkom čase, aké jej velenie poskytlo. Samotný priebeh bojov ukázal, že sa podcenil i charakter priestoru vedenia bojovej činnosti. Pred sovietskymi vojskami určenými na túto operáciu sa tiahla ťažko prekonateľná prírodná prekážka – [[Východné Karpaty]] v šírke {{km|350|m}} a v hĺbke 110{{--}}{{km|130|m}} pokryté hustými [[les]]mi a so slabou komunikačnou sieťou. Až v období dokončovania príprav vyšlo najavo, že žiadnu pomoc od Slovenských divízií, ktoré držali priesmyky nedostanú, naopak sami sa musia pokúsiť pomôcť povstalcom, ktorí sa nachádzali niekoľko sto kilometrov v hĺbke nemeckej obrany, ktorá bola dobre zaistená v teréne nevhodnom na rozsiahlu ofenzívnu činnosť a nasadenie tankov. Uskutočnenie útoku cez Karpaty ako rýchlej formy priamej vojenskej pomoci Červenej armády Slovenskému národnému povstaniu tak bolo predovšetkým politickým rozhodnutím. == Boje == [[7. september|7. septembra]] [[1944]] podnikli sovietske vojská na úseku frontu nemeckej 96. divízie v oblasti [[Sanok]]u prvé väčšie bojové akcie, ktoré boli namierené na získanie informácií o rozmiestnení nemeckých vojsk. [[8. september|8. septembra]] [[1944]] ráno po dvojhodinovej delostreleckej príprave o 8:45 vyrazili vojská 38. armády so značnou podporou letectva do útoku. Rýchlo prekonali prvé pásmo nemeckej obrany, ktoré sa nachádzalo v strednej časti úseku 38. armády a bolo najviac zasiahnuté silnou delostreleckou prípravou, neboli ale schopní dobyť [[Krosno]] z chodu ale ho boli nútení obísť po nekvalitných komunikáciách. To narušilo harmonogram útoku aj celej operácie a predznamenalo jej celkový ťažký priebeh. [[Ivan Konev]] nariadil nasadiť ráno [[9. september|9. septembra]] druhý sled 38. armády: 1. gardový jazdecký zbor, [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenský armádny zbor v ZSSR]] a 25. tankový zbor, ktoré sa do východiskových postavení presúvali v noci. Ich následný postup však nebol dostatočne rýchly a odpor nemeckých jednotiek zosilnel. Tie totiž začali obsadzovať predtým vybudovanú obrannú líniu v hĺbke 6 až {{km|12|m}}. Nemecké velenie v tom čase presunulo do oblasti bojov 2 tankové a 2 pešie divízie (o celkovej sile asi 12 500 mužov, čo znamená, že išlo o bojmi ťažko poznamenané jednotky), ktoré stiahlo z iných úsekov frontu a najmä nasadenia proti povstalcom. Na tomto pásme sa Nemcom podarilo zadržať postup sovietskych a česko-slovenských jednotiek. [[9. september|9. septembra]] prebehli ťažké boje pri obciach Wrocanka, Bóbrka a Machnówka, kde Nemci uskutočnili proti postupujúcim česko-slovenským jednotkám protiútok. Boje si vyžiadali 611 mŕtvych, nezvestných a ranených. Tento deň sa stal pre česko-slovenské vojsko jedným z najtragickejších za celú vojnu. [[Súbor:Bóbrka Grave.jpg|thumb|right|Hrob neznámeho vojaka Bóbrka, Poľsko]] V tom istom čase prešlo do útoku aj pravé krídlo 1. gardovej armády, ktoré však úpornou nemeckou obranou tiež podstatne nepreniklo. Na styku 38. a 1. gardovej armády boli nasadení vojaci [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenskej paradesantnej brigády]], ktorí vybojovali v spolupráci so sovietskymi tankovými jednotkami urputné boje o obce [[Pułavy]], [[Pielin]], [[Dalany]] a [[Jędruskowce]]. Následne sa [[18. september|18. septembra]] na rozkaz veliteľa frontu začala sťahovať do tyla, kde sa pripravovala na odlet na Slovensko k povstalcom. V súvislosti s pomalým postupom útočiacich vojsk boli z frontových záloh vyčlenené na pomoc operácii 4. gardový a 31. tankový zbor, ako aj ďalšie menšie jednotky a najmä delostrelectvo. Po zdĺhavých niekoľkodňových bojoch sa podarilo vyvrátiť sovietskym a česko-slovenským jednotkám aj druhé pásmo nemeckej obrany a obsadiť mesto [[Dukla (mesto v Poľsku)|Dukla]] [[20. september|20. septembra]]. [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenský armádny zbor]] od [[10. september|10. septembra]] [[1944]] viedol veľmi ťažké boje o kótu 534, dominantu nemeckej obrany severovýchodne od mesta [[Dukla (mesto v Poľsku)|Dukla]]. [[13. september|13. septembra]] podnikli Nemci o počiatočnej sile dvoch práporov 5 protiútokov aby sa pokúsili získať vrchol stratený predošlého dňa späť. Nasledujúcich 7 dní prechádzal vrchol z rúk do rúk. Vojaci sa postupne dostali na hranicu svojich síl, ich možnosť odpočinúť si, či najesť sa boli pod neustálou paľbou nepriateľa minimálne. Sám [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] sa neskôr vyjadril, že ten kto prežil tieto boje, na ne dozaista nikdy nezabudne. V tomto období mali útočiace sovietske jednotky veľmi veľa nezvestných, čo bolo spôsobené tým, že mnohí ranení sa dostali do nemeckého zajatia. Väčšinu z nich následne Nemci zastrelili alebo nechali zomrieť, pretože nemali kapacity ani možnosti sa o nich postarať. Od [[13. september|13. septembra]] začal medzerou v nemeckej obrane postupovať do tyla nepriateľa 1. gardový jazdecký zbor [[generál]]a [[Viktor Kirillovič Baranov|Baranova]]. Jeho úlohou bolo postúpiť v smere na [[Zborov (okres Bardejov)|Zborov]] a [[Bardejov]], odkiaľ mal ďalej rozvíjať ofenzívnu činnosť smerom na [[Stará Ľubovňa|Starú Ľubovňu]]. Nemecké velenie však proti prenikajúcemu zboru nasadilo 75. pešiu a 1. tankovú divíziu, ktorým sa podarilo uzavrieť vzniknutý prielom a začali jazdecký zbor obkľučovať. Sovietskym tankovým jednotkám sa už nepodarilo postúpiť za gardovým jazdeckým zborom, ktorý sa dostal na juhovýchod od [[Dukliansky priesmyk|Duklianskeho priesmyku]], a preto ten dostal novú úlohu obsadiť komunikáciu spájajúcu priesmyk so [[Svidník]]om a odrezať tak Nemcom ústupovú cestu na juh. Ani to sa mu však pre silnú obranu nepriateľa, ktorá sa stále stupňovala, ako aj pre nedostatok munície nepodarilo. Boje medzi obkľúčeným jazdeckým zborom a 357. divíziou pokračoval v nemeckom ešte takmer 2 týždne. Zvyšky rozbitého zboru sa spojili s partizánmi. V druhej polovici septembra [[1944]] spomedzi útočiacich jednotiek najviac postúpila 4. gardová armáda. Do útoku boli postupne nasadzované aj ostatné sily 4. ukrajinského frontu, ktoré začali [[Východokarpatská operácia|východokarpatskú operáciu]], ktorej cieľom bolo oslobodiť celú oblasť Východných [[Karpaty|Karpát]]. [[20. september|20. septembra]] [[1944]] 1. gardová armáda prekročila hlavný karpatský hrebeň, vytlačila jednotky nemeckej 96. divízie a cez [[Lupkovský priesmyk]] vstúpila na [[Česko-Slovensko|česko-slovenské]] územie. Prvosledové jednotky 3. horského streleckého zboru oslobodili [[21. september|21. septembra]] [[1944]] prvú slovenskú obec [[Kalinov (okres Medzilaborce)|Kalinov]], ale celkovo sa im nepodarilo výrazne postúpiť nemeckými pozíciami. Koncom septembra prebiehali tiež ťažké boje v priestore 38. armády, keď sa česko-slovenské jednotky snažili prebiť k štátnej hranici. Česko-slovenský armádny zbor tu od [[21. september|21. septembra]] vybojoval ťažké ozbrojené stretnutia o holý masív Hyrowej hory, ktorá sa nachádzala na opačnej strane doliny ako kóta 534 a bola poslednou prekážkou v prístupe k česko-slovenskej hranici. Útočiaca pechota najprv obsadila priľahlý svah kopca, a následne zorganizovala kruhovú obranu, pri čom odrážala početné nemecké útoky až do noci. Ráno nasledujúceho dňa títo vojaci uskutočnili úspešný útok a vrchol kopca dobyli. Pri boji zohrali významnú úlohu aj tanky [[Richard Tesařík|Richarda Tesaříka]], ktorý bol v boji ranený. Úspech dosiahla aj rota pechoty pod vedením [[Arnošt Steiner|Arnošta Steinera]]. V dôsledku neochabujúceho odporu nemeckých jednotiek však boje ešte niekoľko dní prebiehali severne od duklianskej komunikácie, pri osade [[Zyndranowa]] a v okolí priesmyku, kde sa bránila nemecká 75. divízia. Nemci v tom istom čase vystriedali ťažko skúšané jednotky 1. tankovej divízie jednotkami 1. lyžiarskej divízie, ktorá mala v nadchádzajúcom období lepšie predpoklady viesť úspešný boj v ťažkom horskom teréne. Išlo o jednotku stiahnutú zo [[Západný front (2. svetová vojna)|západného frontu]]. Aby sa urýchlil vstup na česko-slovenské územie, rozhodlo sa sovietske velenie stiahnuť 1. česko-slovenský armádny zbor z bojov pri Hyrowej hore a premiestnilo ho do bezprostrednej blízkosti hranice. V nasledujúcich dňoch československý zbor podnikol niekoľko neúspešných útokov s cieľom dosiahnuť hranicu. Obzvlášť kruté boje prebehli o bezmennú výšinu juhovýchodne od osady Barwinek. [[30. september|30. septembra]] tu brigáda stratila svojich 7 posledných tankov (dva sa však neskôr podarilo odtiahnuť a opraviť). Dôsledkom neúspechov aj v nasledujúcich dňoch sa až [[4. október|4. októbra]] [[1944]] podarilo časti jednotiek 67. streleckého zboru za podpory letectva a delostrelectva premôcť nemeckú líniu južne od Duklianskeho priesmyku a postúpiť na česko-slovenské územie, česko-slovenský armádny zbor ich pri tom nasledoval, prekročil Dukliansky priesmyk a ešte toho istého dňa po boji oslobodil [[Vyšný Komárnik]]. Nemecké jednotky sa však zachytili na ďalšom obrannom pásme {{km|6|m}} južne od priesmyku, opierajúc svoju obranu o výšiny Javira a Obšar. Ďalšie útoky na túto líniu obrany sa podarilo Nemcom, po skrátení línie, odraziť. 6. októbra po prekročení štátnej hranice prešiel nákladný automobil, v ktorom sa viezol aj veliteľ 1. česko-slovenskej brigády gen. [[Jaroslav Vedral|Sázavský]] na protitankovú mínu, ktorá nebola detegovaná predbežným ženijným prieskumom. Mína bola pravdepodobne zakopaná hlboko v zemi a iniciovaná nástražným dreveným kolíkom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Svoboda|meno=Klub vojenskej histórie|titul=Dukla 1944 – Prechod hranice Československa, tak ako ho prežili naši praotcovia|url=https://www.kvhsvoboda.sk/dukla1944/brigady-postupuju|dátum prístupu=2017-08-10|vydavateľ=www.kvhsvoboda.sk|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kovařík|meno=Václav|titul=Ženisté v boji|vydanie=|vydavateľ=|miesto=|rok=|isbn=|strany=}}</ref><ref>Brigádny dokument č. 152, čl. 1 z 15. októbra 1944</ref>. Generál pri explózii zahynul. Bol najvyššie postaveným armádnym dôstojníkom česko-slovenskej armády, ktorý padol počas bojov druhej svetovej vojny. Velenie 38. armády preto rozhodlo preniesť úder juhozápadne od priesmyku v smere cesty [[Kapišová]] – [[Svidník]]. Tadiaľ sa jednotky 67. streleckého zboru s podporou tankov pokúsili preraziť k hlavnej komunikácii smerujúcej z Duklianskeho priesmyku. Prvé útoky 1. čs. armádneho zboru, 12. gardovej tankovej brigády a 305. streleckej divízie zasiahli jednotky nemeckej 75. a 357. divízie medzi [[Krajná Bystrá|Krajnou Bystrou]] a [[Nižná Pisaná|Nižnou Pisanou]]. Práve tu v údolí potoka [[Kapišovka]] sa medzi obcami [[Nižná Pisaná]] a [[Kapišová]] v období od 21. do [[27. október|27. októbra]] [[1944]] odohrali najtvrdšie boje celej operácie. [[22. október|22. októbra]] sa v severnej časti Nižnej Pisanej rozpútali pouličné boje, Nemci prišli prakticky o celý 357. strelecký prápor, ktorého sila sa zredukovala na 15 bojaschopných mužov<ref>{{Knižná referencia|autor=Tomáš Hofírek|názov=''Frontové boje nemeckej 1. tankovej armády vo Východných Karpatoch na jeseň 1944'' zo zborníka ''Slovenská republika 1939 – 1945 Očami mladých historikov/III. Povstanie roku 1944'' ISBN 80-89034-75-6|mesto=Trnava|vydavateľstvo=Katedra histórie FF UCM Trnava|strana=192|rok=2004}}</ref>. Nemecká obrana sa tu opierala o kopcovitý terén, ktorý bol v tej dobe v dôsledku dažďa ťažko schodný. Sovietske a česko-slovenské jednotky postupovali nasledujúci týždeň údolím s ťažkými stratami, ktoré im spôsobilo nemecké protitankové delostrelectvo rozmiestnené po obidvoch stranách údolia. [[27. október|27. októbra]] sovietske jednotky 17. gardového streleckého zboru v súčinnosti s tankmi ovládli [[Kapišová|Kapišovú]]. Následné nemecké [[protiútok]]y, ktoré znamenali stratu takmer všetkej obrnenej techniky na oboch stranách, však znamenali zastavenie bojov. Nemecká 357. divízia bola v dôsledku ťažkých strát vystriedaná 168. divíziou. Obe strany v krvavých bojoch vedených za nepriaznivého jesenného počasia, príznačného pre celú operáciu, utrpeli ťažké straty. Údolie Kapišovky čoskoro získalo pomenovanie [[Údolie smrti (Slovensko)|„Údolie smrti“]]. Sovietskym jednotkám sa v týchto bojoch nepodarilo výraznejšie postúpiť a dosiahnuť [[Svidník]]. Práve v tom čase sa nemeckým vojskám podarilo potlačiť povstaleckú armádu na strednom Slovensku, preto velenie 1. ukrajinského frontu rozhodlo Karpatsko-dukelskú operáciu zastaviť. Lokálne útoky viedol 1. česko-slovenský armádny zbor spolu s 67. streleckým zborom ešte niekoľko nasledujúcich dní. Väčšina ostatných sovietskych jednotiek, ktoré sa zúčastnili na operácii prešla [[28. október|28. októbra]] [[1944]] do dočasnej obrany. Pokračovali tiež boje v okolí [[Michalovce|Michaloviec]]. Postup hornatým terénom Slovenska trval česko-slovenským, rumunským a najmä sovietskym vojskám až do [[apríl]]a [[1945]]. Oslobodzovacie boje už pokračovali v rámci [[Západokarpatská operácia|západokarpatskej operácie]] (12. januára až 18. februára 1945). == Výsledok == [[Súbor:Pamatnik na Duklianskom priesmyku.JPG|thumb|Pamätník bojov v [[Dukliansky priesmyk|Duklianskom priesmyku]]]] Karpatsko-dukelská operácia jednoznačne neskončila úspechom. Rozvinula sa v krajne nepriaznivých podmienkach a do značnej miery bola plytvaním ľudských aj materiálnych síl [[ZSSR]]. Od začiatku nemala veľké vyhliadky na úspech. Bola skôr politickým gestom náklonnosti [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] k [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Viazala však veľký počet vojsk, ktoré mohli Nemci inak nasadiť proti povstalcom a tak bola asi najväčšou vojenskou pomocou, ktorú povstaniu Spojenci poskytli. Nemecké velenie okrem toho použilo 12 z 20 divízií v pásme 38. armády, ktoré však malo inak sústrediť proti 1. ukrajinskému frontu. To znamenalo, že bojmi v Karpatsko-dukelskej operácii bolo viazaných 60% všetkých nemeckých síl nasadených v pásme 1. ukrajinského frontu. Boje tiež znemožnili nemeckému veleniu využiť dočasnú operačnú prestávku na varšavsko-berlínskom smere na presun časti svojich síl do [[Rumunsko|Rumunska]], prípadne do východného [[Maďarsko|Maďarska]], kde útočil 2. a 3. ukrajinský front. Nemci tak nemali na južnom úseku v dôsledku bojov v Karpatoch dostatok vojsk. Útočné úsilie sovietskych a česko-slovenských vojsk bolo nesmierne, čo možno pozorovať na ich čiastočnom postupe nepriechodným a tvrdo bráneným horským terénom. Pri tom vtlačili nepriateľa do hĺbky [[Karpaty|Karpát]] a spôsobili mu značné straty na živej sile (podľa sovietskych údajov: asi 52 000 mŕtvych, ranených a nezvestných), ako aj technike a zbraniach (800 diel a mínometov, do 185 [[tank]]ov a samohybných diel). Straty Sovietskej armády a česko-slovenského armádneho zboru však boli tiež ťažké, padlo asi 19 000 [[Červená armáda|sovietskych vojakov]] (tieto straty však nezahŕňajú straty 4. gardového a 31. tankového zboru<ref>Slepcov, I., 2005, [http://www.vhu.sk/data/att/474_subor.pdf ''Obete Dukly vo svetle sporu o počte ľudských obetí Červenej armády v druhej svetovej vojne.''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140110223125/http://www.vhu.sk/data/att/474_subor.pdf |date=2014-01-10 }} Vojenská história, s. 116 – 123</ref>) a 1800 príslušníkov [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenského armádneho zboru]]. Dohromady mali útočiace vojská asi 88 000 ranených. == Referencie == {{Referencie}} === Ďalšia literatúra === * Plevza, V. a kolektív: ''[[Encyklopédia odboja a Slovenského národného povstania|Dejiny Slovenského národného povstania 1944 – 5. zväzok]]''. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 217 – 220 == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Battle of the Dukla Pass}} == Externé odkazy == * [http://www.fronta.cz/dokument/navrh-dukelske-operace Návrh Dukelskej operácie] {{ces icon}} * [http://militera.lib.ru/memo/other/ressel/05.html Karpatsko-dukelská operácia] {{rus icon}} * [http://www.dukla1944.sk/ Opis udalostí prechodu hranice jednotkami 1. Československého armádneho zboru počas operácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200622175343/http://www.dukla1944.sk/ |date=2020-06-22 }} {{Súradnice|49.417618|21.699371|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Bitky Slovenského národného povstania]] [[Kategória:Bitky na Slovensku]] [[Kategória:Bitky v Poľsku]] [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Nemecka počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Bitky v 1944]] rfg7c8g67k0na7qcjevbgm7jax1o59f Objem (matematika) 0 97831 8205711 8094655 2026-04-29T12:21:26Z KormiSK 91359 8205711 wikitext text/x-wiki '''Objem''' alebo zriedkavo '''obsah priestoru''' či '''volúmen''' (pre plyny aj '''volum''') je veľkosť [[Priestor (geometria)|priestoru]], ktorý vypĺňa alebo zaberá nejaké [[Teleso (geometria)|teleso]]. [[matematika|Matematicky]] je objem miera charakterizujúca časť priestoru. Symbol veličiny je ''V'' (z [[Angličtina|angl]]. ''volume''), základnou jednotkou v [[Sústava SI|sústave SI]] je [[meter kubický]], m³. == Výpočet objemu telies == {| class="wikitable" |+ colspan = 3 | [[Rovnica (matematika)|Rovnice]] na výpočet objemu telies<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = J. Fecenko - Ľ. Pinda | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = Vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry | titul = Matematika 1 | url = | dátum vydania = 2006 | dátum prístupu = 2006 | miesto = Bratislava | jazyk = slovenský | isbn = 80-8078-091-9}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = M. Billich - M. Trenkler | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = Pedagogická fakulta Katolíckej univerzity | titul = Zbierka úloh z geometrie | url = | dátum vydania = 2013 | dátum prístupu = 2013 | miesto = Ružomberok | jazyk = slovenský | isbn = 978-80-561-0058-5}}</ref> |- ! Teleso ! Rovnica ! Premenná |- | [[kocka]] | <math>a^3 = a \cdot a \cdot a</math> | (kde ''a'' je dĺžka hrany) |- | [[kváder]] | <math>abc\,</math> | (kde ''a'', ''b'', ''c'' sú dĺžky hrán) |- | pravidelný [[Hranol (mnohosten)|hranol]] | <math>S_p \cdot v </math> | (S<sub>p</sub> = obsah podstavy, ''v'' = výška) |- | pravidelný [[ihlan]] | <math>\frac{1}{3} S_p v </math> | (S<sub>p</sub> = obsah podstavy, ''v'' = výška) |- | [[valec (geometria)|valec]] | <math>\pi r^2 v\,</math> | (''r'' = polomer podstavy, ''v'' = výška valca) |- | [[guľa]] | <math>\frac{4}{3} \pi r^3</math> | (''r'' = polomer) |- | [[guľový odsek]] | <math>\frac{2}{3} \pi r^2v</math> | (''r'' = polomer, ''v'' = výška príslušného guľového výseku) |- | [[elipsoid]] | <math>\frac{4}{3} \pi abc</math> | (''a'', ''b'', ''c'' = polos elipsoidu) |- | [[ihlan]] | <math>\frac{1}{3} S_p v</math> | (''S<sub>p</sub>'' = obsah podstavy, ''v'' = výška po vrchol) |- | [[kužeľ]] | <math>\frac{1}{3} \pi r^2 v\,</math> | (''r'' = polomer kružnice podstavy, ''v'' = výška) |- | [[všeobecný vzorec]] | <math>\frac{1}{6} v (S_1 + 4S_2 + S_3)</math> | (''v'' = výška po vrchol, ''S<sub>1</sub>'' = obsah podstavy, ''S<sub>2</sub>'' = obsah stredu, ''S<sub>3</sub>'' = obsah vrcholu) |- |} == Jednotky == === Ďalšie používané jednotky === * ''decimeter kubický'' [dm³] = 1 liter * ''centimeter kubický'' [cm³] = 0,001 litra * ''milimeter kubický'' [mm³] = 0,000 001 litra * ''hektoliter'' [hl] = {{m3|0.1}} = 100 litrov * ''liter'' [l] = 1 dm<sup>3</sup> * ''deciliter'' [dl] = 0,1 litra * ''centiliter'' [cl] = 0,01 litra * ''mililiter'' [ml] = 0,001 litra * ''mikroliter'' [ul] = 0,000 001 litra * ''nanoliter'' [nl] = 0,000 000 001 litra * ''pikoliter'' [pl] = 0,000 000 000 001 litra Jednoduchý prevod: {{m3|1}} = 1&nbsp;000&nbsp;dm<sup>3</sup> = {{cm3|1000000}} = {{mm3|1000000000}} === Jednotky mimo [[SI]] === * Britské (UK) ** [[bušel]] ** fluid ounce ** [[galón]] ** [[pinta]] * Americké (US) ** [[barel]] ** [[bušel]] ** [[galón]] ** fluid ounce ** liquid pint == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|q=Objem}} == Externé odkazy == * [http://thales.doa.fmph.uniba.sk/zlatos/la/LAG_A4.pdf Objem v lineárnej algebre a geometrii] (kapitola 15) == Zdroj == {{Portál|Matematika}} * {{filit|fvo/objem.html}} [[Kategória:Fyzikálne veličiny]] [[Kategória:Geometria]] 7kzackdyr9kt4ze2637li2u1oeznbpm Samovražda 0 100227 8205937 7762628 2026-04-29T20:36:05Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205937 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Suicide-prague.jpg|thumb|[[Prvá pomoc]] osobe pokúšajúcej sa o samovraždu podrezaním žíl, počas školenia vodných záchranárov Červeného kríža (v rámci výcviku je fixovaná druhá, zdravá ruka)]] '''Samovražda''' alebo '''suicídium''' (lat. suicidium (&lt; se caedere = seba zabiť)) je čin, ktorým si človek úmyselné zapríčiní vlastnú [[smrť]]. == Epidemiológia == V západnom svete zomiera samovraždou trikrát až štyrikrát viac mužov ako žien, aj keď ženy sa o ňu pokúšajú štyrikrát častejšie. Príčinou je skutočnosť, že muži používajú na ukončenie života podstatne nebezpečnejšie prostriedky. Tento rozdiel je ešte výraznejší u osôb starších ako 65 rokov. V tejto vekovej kategórii pácha samovraždu desaťkrát viac mužov ako žien. Aj na Slovensku dlhodobo častejšie dobrovoľný odchod zo sveta volia muži. Počet samovrážd (aj samovražedných pokusov) v rokoch 2016 až 2020 klesal (na polovicu pokusov v porovnaním s rokom 2003, kedy bolo 1200 pokusov samovrážd) avšak počet pokusov mužov a žien bol približne rovnaký (podiel žien od 36,3% do 59,5% počas rokov 2001 až 2022).<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Samovraždy a samovražedné pokusy v Slovenskej republike v roku 2022|url=https://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/Samovrazdy-a-samovrazedne-pokusy-v-Slovenskej-republike-v-roku-2022.aspx|vydavateľ=www.nczisk.sk|dátum prístupu=2023-08-03}}</ref> Odborníci upozorňujú, že čoraz zraniteľnejšie sú deti a mladí ľudia.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dobré ráno: Deti volajú na samovražednú linku aj pre politiku|url=https://domov.sme.sk/c/22271424/dobre-rano-rocne-si-u-nas-na-zivot-siahnu-stovky-ludi-stupa-pocet-deti.html|vydavateľ=domov.sme.sk|dátum prístupu=2019-11-29|jazyk=sk|meno=ROMAN|priezvisko=CUPRIK|dátum vydania=}}</ref> Napríklad v novembri 2019 zomrela mladá herečka [[Monika Potokárová]] vo veku 27 rokov.<ref name=":0" /> V roku 2018 na Slovensku ukončilo život samovraždou 533 osôb, pokúsilo sa o ňu viac ako 770. Najčastejšie to boli ľudia vo veku 50 až 59 rokov (ženy vo veku 60–69 rokov). Štyri samovraždy spáchali aj deti do 14 rokov – dvaja chlapci a dve dievčatá. Mladistvých samovrahov vo veku 15–19 rokov bolo pätnásť. Jedenásti z nich boli chlapci. Vyplýva to zo štatistík NCZI.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Počet samovrážd medziročne vzrástol|url=http://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/Pocet-samovrazd-medzirocne-vzrastol.aspx|vydavateľ=Národné centrum zdravotníckych informácií|dátum prístupu=2019-11-29|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref> V roku 2019 na Slovensku spáchalo samovraždu 498 osôb, z toho 416 mužov a 82 žien.<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=O samovraždu sa vlani na Slovensku pokúsilo 743 osôb, odborníci hovoria o pomoci|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/820893/o-samovrazdu-sa-vlani-na-slovensku-pokusilo-743-osob-odbornici-hovoria-o-pomoci/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2020-09-10|dátum prístupu=2020-09-10}}</ref> Počet samovrážd na Slovensku v roku 2021 stúpol v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 59 prípadov a za rok 2021 ich bolo 548. Zatiaľ čo ukončiť svoj život samovraždou sa rozhodli výrazne častejšie muži, pri pokusoch o samovraždu bol podiel mužov a žien vyrovnanejší s miernou prevahou žien. Takmer 80 % z tých osôb, ktoré sa pokúsili siahnuť si na život, malo diagnostikované psychiatrické ochorenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Samovraždy a samovražedné pokusy v Slovenskej republike v roku 2021|url=https://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/Samovrazdy-a-samovrazedne-pokusy-v-Slovenskej-republike-v-roku-2021.aspx|vydavateľ=www.nczisk.sk|dátum prístupu=2023-08-03}}</ref> Zaznamenaný bol najmä výrazný nárast (o 72,7%) v samovraždách u mladistvých vo vekovej skupine 15 – 19 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Samovraždy a samovražedné pokusy v Slovenskej republike v roku 2021|url=https://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/Samovrazdy-a-samovrazedne-pokusy-v-Slovenskej-republike-v-roku-2021.aspx|vydavateľ=Národné centrum zdravotníckych informácií|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2023-01-17|miesto=|jazyk=}}</ref> K zhoršeniu psychického stavu mladistvých prispela aj [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémia ochorenia COVID-19]].<ref name="dennikn-pocas-pandemie-nastal-u-deti-narast">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Počas pandémie nastal u detí nárast|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/2495119/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-08-06|dátum prístupu=2021-09-01}}</ref> Počet samovrážd stúpol aj v roku 2022 ich bolo 563. Častejšie ako ženy (99) ich páchali muži (464).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Samovraždy a samovražedné pokusy v Slovenskej republike v roku 2022|url=https://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/Samovrazdy-a-samovrazedne-pokusy-v-Slovenskej-republike-v-roku-2022.aspx|vydavateľ=www.nczisk.sk|dátum prístupu=2023-08-03}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Počet samovrážd vlani vzrástol, častejšie ich páchali muži|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/674952-pocet-samovrazd-vlani-vzrastol-castejsie-ich-pachali-muzi/|vydavateľ=TASR|dátum vydania=2023-07-17|dátum prístupu=2023-08-03|jazyk=sk-SK|priezvisko=}}</ref> Počet pokusov o samovraždu v skupine 15 až 19 rokov v roku 2022 stúpol výraznejšie už druhý rok po sebe. 148 pokusov (56,4 prípadov na 100 000 obyvateľov danej vekovej skupiny) evidovaných v roku 2022 predstavuje nielen výrazný medziročný nárast o 33 prípadov, ale tiež najvyšší počet pokusov za sledované obdobie od roku 2008.<ref name=":3" /> == Motivácie samovrážd == Takmer polovica samovrážd v roku 2018 bola vykonaná pod vplyvom alkoholu alebo drog. „Hlavnými motívmi pri pokusoch o predčasné ukončenie života v prípade detí sú konflikty a rodinné problémy, s odstupom nasledujú školské problémy,“ povedal vtedajší generálny riaditeľ NCZI [[Peter Blaškovitš]].<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Stuppacherová|meno=Bianka|autor=|odkaz na autora=|titul=Päťsto Slovákov zomrelo vlastnou rukou|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://zdravie.pravda.sk/zdrava-dusa/clanok/536541-patsto-slovakov-zomrelo-vlastnou-rukou/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2019-12-19|dátum prístupu=2019-12-19}}</ref> Z psychiatrických [[Diagnóza|diagnóz]] k samovraždám najčastejšie dochádza v prípade duševných ochorení ako sú [[Depresia (psychológia)|depresie]] a [[bipolárna afektívna porucha]] (počas depresívnej fázy).<ref name=":1" /> Aj preto je potrebná v rámci liečby týchto ochorení [[Psychofarmakum|farmakoterapeutická]] a [[Psychoterapia|psychoterapeutická]] starostlivosť. Najviac samovrážd bolo v roku 2018 v mesiacoch január a máj, najmenej v decembri.<ref name=":1" /> == Prevencia == Od roku 2003 si 10. septembra pripomíname [[Svetový deň prevencie samovrážd]]. Cieľom týchto akcií pod záštitou [[Svetová zdravotnícka organizácia|Svetovej zdravotníckej organizácie]] a ''Medzinárodnej asociácie pre prevenciu samovrážd (International Association for Suicide Prevention - IASP)'' je lepšie porozumieť dôvodom, prečo sa ľudia rozhodnú pre dobrovoľný odchod zo sveta a prijímanie preventívnych opatrení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Lekari.sk|odkaz na autora=|titul=Svetový deň prevencie samovrážd Bratislava, 8. september 2014 – Pod záštitou Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Medzinárodnej asociácie pre ...|url=https://lekari.sk/zaujimavost/Svetovy-den-prevencie-samovrazd-10313.html|vydavateľ=lekari.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-09-10|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20210616222955/https://lekari.sk/zaujimavost/Svetovy-den-prevencie-samovrazd-10313.html|dátum archivácie=2021-06-16}}</ref> == Intervencia - linky rýchlej pomoci<ref name=":0" />== "Svetová zdravotnícka organizácia varuje, že jedným zo sekundárnych následkov pandémie ochorenia COVID-19 bude nárast počtu samovrážd. Mimoriadna situácia poukázala na zvýšenú potrebu liniek pomoci, dištančných služieb a na nutnosť systematickej podpory liniek pomoci na Slovensku," povedal psychológ [[Marek Madro]].<ref name=":2" /> * Internetová poradňa pre mladých IPčko.sk * Linka pre mladých so zdravotným postihnutím dobralinka.sk * Linka dôvery Nezábudka 0800 800 566 (nonstop) * Online poradňa Ligy za duševné zdravie (E-mailová poradňa Linky dôvery Nezábudka<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=E-mailová poradňa Linky dôvery Nezábudka|url=https://dusevnezdravie.sk/online-poradna/|dátum prístupu=2023-01-19|jazyk=sk-SK}}</ref>) * Linka detskej istoty 116 111 * Národná linka pre ženy zažívajúce násilie 0800 212 212 * Linky dôvery v slovenských mestách: # Košice - Linka dôvery. Pôsobí pod II. Psychiatrickou klinikou FN L. Pasteura Košice. Telefónne číslo: 055/622 2323. # Košice - Linka nádeje. Pre krízové situácie a rodinné problémy, ktoré vyžadujú väčší priestor. Pôsobí pod I. Psychiatrickou klinikou FN L. Pasteura Košice. Telefónne číslo: 055/644 1155. # Prešov-Linka dôvery (všeobecná). Možno telefonovať v pracovných dňoch takto: Pondelok: 7.00 – 15.30 Ut, St, Št 7.00 – 15.00 Piatok 7.00 – 14.30 Telefónne číslo: 051/7731 000 * V akútnych prípadoch možno volať aj na linku 112. * Mnohé všeobecné nemocnice, kde sa nachádzajú psychiatrické oddelenia a kliniky, sú pripravené poskytnúť pomoc pacientom v pohotovostných službách. == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{projekt|q=Samovražda|commons=Category:Suicide|wikt=samovražda}} == Externé odkazy == * {{filit|fvs/samovrazda.html}} * [http://www.newadvent.org/cathen/14326b.htm Postoj Katolíckej cirkvi k samovraždám] {{eng icon}} [[Kategória:Samovraždy| ]] [[Kategória:Psychoterapia]] [[Kategória:Psychiatria]] [[Kategória:Depresia]] [[Kategória:Smrť]] [[Kategória:Príčiny smrti]] [[Kategória:Súdne lekárstvo]] ny891d9dara8bw7tki95v3kg51k03hy Stanislav Rakús 0 105707 8206098 8072405 2026-04-30T10:34:59Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8206098 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Stanislav Rakús | pseudonym = | popis osoby = slovenský spisovateľ a literárny vedec | obrázok = Rakus.jpg | popis obrázka = | rodné meno = | dátum narodenia = {{dnv|1940|01|20}} | miesto narodenia = [[Šúrovce]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | národnosť = | štátna príslušnosť = | alma mater = Vysoká škola pedagogická v Prešove | zamestnanie = | manželka = Gabriela Rakúsová | partnerka = | deti = Matúš, Branislav | vzťahy = | žáner = | obdobie = | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = | významné ocenenia = | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = | portál2 = }} '''Stanislav Rakús''' (* [[20. január]] [[1940]], [[Šúrovce]])<ref name="lic" /> je [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ|prozaik]], [[literárna veda|literárny vedec]] a [[vysokoškolský pedagóg]].<ref name="lic">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stanislav Rakús | url = https://www.litcentrum.sk/autor/stanislav-rakus | vydavateľ = Literárne informačné centrum | dátum vydania = 2019-03-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-27 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Životopis == Narodil sa v rodine krajčíra a vzdelanie získaval v [[Trnava|Trnave]] a v [[Prešov]]e, kde v rokoch [[1957]]{{--}}[[1961]] študoval na Vysokej škole pedagogickej odbor slovenčina – ruština. V rokoch [[1963]]{{--}}[[1964]] pracoval ako učiteľ v [[Trebišov]]e, v rokoch [[1964]]{{--}}[[1969]] v [[Košice|Košiciach]]. V rokoch [[1966]]{{--}}[[1968]] pôsobil tiež ako externý dramaturg [[Bábkové divadlo Košice|Štátneho bábkového divadla]] v [[Košice|Košiciach]]. Od roku [[1969]] pracuje na Filozofickej fakulte [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ]] (v súčasnosti [[Prešovská univerzita v Prešove|Prešovskej univerzity]]). V roku [[1973]] získal doktorát filozofie, v roku [[1981]] obhájil hodnosť kandidáta vied (CSc.), v roku [[1996]] vedeckú hodnosť doktora vied (DrSc.). Žije v [[Košice|Košiciach]]. == Tvorba == Publikovať začal v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]], keď mu vyšli nielen krátke prózy a novela, ale aj recenzie, články o literatúre a literárnovedné štúdie vo viacerých časopisoch ([[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]], [[Mladá tvorba]], [[Romboid (časopis)|Romboid]], [[Matičné čítanie]] a iné). V literárnovednej oblasti sa venuje najmä problematike modernej slovenskej prózy ([[Peter Jilemnický]], [[Rudolf Jašík]], [[Milo Urban]] a i.). V oblasti prózy sa základom jeho diel stáva silný životný zážitok, sprostredkovaný cez rozprávanie, čo mu umožňuje voľnejšie narábať s motívmi. Využíva tiež mnoho nových kompozičných a dejových postupov, čím sa jeho tvorba stáva inovačnou. == Ocenenia == * [[Cena Dominika Tatarku]] za knihu ''Nenapísaný román'' (2004).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cena Dominika Tatarku za rok 2004 udelená | url = https://konzervativizmus.sk/cena-dominika-tatarku-za-rok-2004-udelena/ | vydavateľ = konzervativizmus.sk | dátum vydania = 2005-03-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Cena Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska za knihu ''Nenapísaný román'' (2004).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Laureátom ceny AOSS za rok 2004 je Stanislav Rakús | url = https://www.litcentrum.sk/clanok/laureatom-ceny-aoss-za-rok-2004-je-stanislav-rakus | vydavateľ = [[Literárne informačné centrum]] | dátum vydania = 2005-06-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * Cena Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska za knihu ''Excentrická univerzita'' (2008).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ceny Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska za rok 2008 | url = https://www.litcentrum.sk/clanok/ceny-asociacie-organizacii-spisovatelov-slovenska-za-rok-2008 | vydavateľ = Literárne informačné centrum | dátum vydania = 2013-08-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Anasoft litera|Anasoft Litera 2010]] za knihu ''Telegram'' (2009).<ref name=anasoft/> * Cena Jána Johanidesa za najlepšie prozaické dielo za knihu ''Telegram'' (2010).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = zs | odkaz na autora = | titul = Cena Jána Johanidesa má prvých laureátov | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/39308-cena-jana-johanidesa-ma-prvych-laureatov/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2010-06-04 | dátum prístupu = 2021-12-29 }}</ref> * Plaketa predsedu [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]] za výnimočné diela naplňujúce humanistické tradície slovenskej kultúry, modernej slovenskej prózy a prínos v literárnovednej oblasti (2018).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ceny za rok 2018 | url = https://web.vucke.sk/sk/samosprava/predseda/ceny-ksk-predsedu-ksk/ceny-za-rok-2018.html | vydavateľ = web.vucke.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-29 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * [[Anasoft litera|Anasoft Litera 2022]] za knihu ''Ľútostivosť'' (2021).<ref name=anasoft/> == Dielo == === Próza pre dospelých === * [[1976]] – ''Žobráci'', románová novela * [[1979]] – ''Pieseň o studničnej vode'', zbierka poviedok * [[1993]] – ''Temporálne poznámky'', novela * [[2004]] – ''Nenapísaný román'' * [[2008]] – ''Excentrická univerzita'', román * [[2010]] – ''Telegram'' (dielo ocenené cenou [[Anasoft litera]])<ref name=anasoft>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rakús, Stanislav | url = https://www.anasoftlitera.sk/main/anasoft-litera/autori/rakus-stanislav/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-26 | vydavateľ = Anasoft litera | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[2013]] – ''Fáza uvoľnenia'' * [[2021]] – ''Ľútostivosť'' (dielo ocenené cenou Anasoft litera)<ref name=anasoft /> === Próza pre deti === * [[1986]] – ''Mačacia krajina'' === Literárna veda === * [[1982]] – ''Próza a skutočnosť'' * [[1988]] – ''Epické postoje'' * [[1993]] – ''Medzi mnohoznačnosťou a presnosťou'' * [[1995]] – ''Poetika prozaického textu'' * [[2003]] – ''Z rozprávaní, úvah a rozhovorov'' == Ocenenia == * [[2024]] - [[Pribinov kríž]] II. triedy<ref>[https://www.prezident.sk/article/prezidentka-udelila-vyznamenania-33-osobnostiam/ Prezidentka udelila vyznamenania 33 osobnostiam]</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.konzervativizmus.sk/article.php?312 P. Zajac o Nenapísanom románe] * [http://www.iliteratura.cz/clanek.asp?polozkaID=17045 P. Darovec o Nenapísanom románe] * [http://knihy.sme.sk/clanok.asp?cl=2655362 S. Rakús: Alkoholická poviedka] * [http://www.sme.sk/c/3809964/Vsetkym-nieco-a-niekolkym-vsetko.html Rozhovor o Excentrickej univerzite] {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rakús, Stanislav}} [[Kategória:Osobnosti zo Šúroviec]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Slovenskí literárni vedci]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Laureáti Anasoft litera]] [[Kategória:Laureáti Ceny Dominika Tatarku]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] [[Kategória:Vyučujúci na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove]] [[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža II. triedy]] 6xrmdbc1jlm6j8utbov3u2rizoiw9kz Sacramento Mountains 0 106734 8205902 8195177 2026-04-29T19:23:01Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205902 wikitext text/x-wiki [[Súbor:SacramentoMtnsNM.jpg|náhľad|Sacramento Mountains]] '''Sacramento Mountains''' je pohorie na juhu [[Nové Mexiko|Nového Mexika]] v [[Spojené štáty|USA]], v Otero County a Lincoln County, medzi riekami [[Pecos (rieka)|Pecos]] a [[Rio Grande]], v [[Spojené štáty|USA]].<ref>{{Citácia knihy | titul = Merriam-Webster's Geographical Dictionary | url = https://archive.org/details/merriamwebstersg0000unse_3edi | vydavateľ = Merriam-Webster, Incorporporated, Publishers | miesto = Springfield, Massachusetts, U. S. A. | rok = 1997 | vydanie = 3 | počet strán = 1361 | strany = [https://archive.org/details/merriamwebstersg0000unse_3edi/page/n1045 1016] | isbn = 0-87779-546-0 | jazyk = anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sacramento Mountains | url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:0::NO::P3_FID:920683 | dátum vydania = 1980 | dátum prístupu = 2017 | vydavateľ = Geographic Names Inf. Syst. U.S. Geological Survey | jazyk = anglicky | url archivu = https://web.archive.org/web/20200720163557/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=GNISPQ:3:::NO::P3_FID:920683 | dátum archivácie = 2020-07-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200720163557/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=GNISPQ:3:::NO::P3_FID:920683 }}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.peakbagger.com/range.aspx?rid=13556 Sacramento Mountains] * [https://nso.edu/ National Solar Observatory] * [https://www.apo.nmsu.edu/ Apache Point Observatory] {{Výhonok USA}} [[Kategória:Pohoria v USA]] 8mphtmtnqh3hgebqe98xfluwccren2s EXTRA plus 0 109658 8205875 8205708 2026-04-29T18:11:58Z ~2026-20335-96 290941 oprava nezmyslov 8205875 wikitext text/x-wiki {{Infobox časopis | Názov = EXTRA plus | Logo = | Periodicita = [[Periodikum#Delenie podľa periodicity|mesačník]] | Krajina = [[Česko-Slovensko]]<br>[[Slovensko]] | Vydavateľ = Mayer Media | Slovenská mutácia = | Druh tlačoviny = | Prvé vydanie = [[1. august]] [[2000]] | Posledné vydanie = | Šéfredaktor = Lenka Mayerová (od 2020) | Priemerný náklad = | Formát = A4 | Počet strán = | ISSN = 1336-0256 | Link = [https://www.extraplus.sk/ Oficiálny web] }} '''''EXTRA plus'''''{{#tag:ref|Formát názvu podľa zoznamu periodickej tlače [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry Slovenskej republiky]].<ref name=MKSR>{{Citácia | titul = Zoznam periodickej tlače{{--}}Detail | druh nosiča = online | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky | rok = c2010 | dátum prístupu = 2025-12-19 | url = https://www.culture.gov.sk/pertlac/modul/tlac/detail?id=301 | url archívu = https://web.archive.org/web/20251219191400/https://www.culture.gov.sk/pertlac/modul/tlac/detail?id=301 | dátum archivácie = 2025-12-19 }}. Evidenčné číslo EV 1049/08.</ref>|group=pozn}} je konšpiračný<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = extraplus.sk - konspiratori.sk | url = https://konspiratori.sk/stranka/788 | vydavateľ = konspiratori.sk | dátum prístupu = 2026-04-12 | jazyk = sk | meno = NetSuccess, s r o | priezvisko = info@uspech.sk}}</ref> [[Slovenčina|slovenský]] [[časopis]] s [[Periodikum#Delenie podľa periodicity|mesačnou periodicitou]], ktorý vychádza v tlačenej podobe od [[1. august]]a [[2000]]<ref name=MKSR/> a v podobe [[Spravodajský webový portál|spravodajského webového portálu]] '''extraplus.sk''' od [[1. január]]a [[2004]].<ref>{{Citácia | titul = Spravodajské webové portály | druh nosiča = online | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky | dátum vydania = 2025-30-11 | dátum prístupu = 2025-12-19 | url = https://www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2019/12/Zoznam-SWP-k-30_11_2025-2.xlsx | url archívu = https://web.archive.org/web/20251219193525/https://www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2019/12/Zoznam-SWP-k-30_11_2025-2.xlsx | dátum archivácie = 2025-12-19 }}. Evidenčné číslo EV 138/25/SWP.</ref> Od roku [[2004]] médium ako šéfredaktorka vedie Lenka Mayerová, predtým ho viedli [[Pavel Kapusta]] (2000{{--}}2014) a Lenka Remiášová (2015{{--}}2019). Predchodcami tohto časopisu boli periodiká ''Extra S'', ''Extra Slovensko'' a ''Extra'', vychádzajúce kontinuálne od roku [[1991]]. Podľa [[Watchdog|watchdogových organizácií]] ako [[Transparency International]] či [[Konšpirátori.sk]] časopis šíri klamlivé, [[Dezinformácia|dezinformačné]] správy a lživú [[Propaganda|propagandu]] v prospech režimu [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]], pričom v rámci slovenskej domácej politiky podporuje [[SMER – sociálna demokracia|SMER – sociálnu demokraciu]] a do [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|prezidentských volieb 2024]] zasiahol v prospech [[Peter Pellegrini|Petra Pellegriniho]].<ref name=Konspiratori>{{Citácia | priezvisko = Langer | meno = Tomáš | priezvisko2 = Žugecová | meno2 = Aneta Žugecová | titul = extraplus.sk (8.3) | miesto = [Bratislava] | vydavateľ = Konšpirátori.sk | rok = 2025 | dátum prístupu = 2025-12-19 | url = https://konspiratori.sk/stranka/788 | url archívu = https://web.archive.org/web/20251219104800/https://konspiratori.sk/stranka/788 | dátum archivácie = 2025-12-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Struhárik | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = MediaBrífing: Čo sa dočítate v konšpiračnom časopise, ktorý robí kampaň Pellegrinimu | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3885211/mediabrifing-co-sa-docitate-v-konspiracnom-casopise-ktory-robi-kampan-pellegrinimu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-15 | dátum prístupu = 2025-12-20 }}</ref><ref>{{Citácia | titul = Činnosť alternatívnych médií nahlodáva dôveru v spravodlivosť a demokratické inštitúcie (podcast) | druh nosiča = online | miesto = Bratislava | vydavateľ = Transparency International Slovensko | dátum vydania = 2023-11-12 | dátum prístupu = 2025-12-20 | url = https://transparency.sk/sk/cinnost-alternativnych-medii-nahlodava-doveru-v-spravodlivost-a-demokraticke-institucie-podcast/ }}</ref><ref>{{Citácia | autor = SITA | titul = Transparency upozorňuje na dezinfoscény: Podsúvajú neoverené informácie, ovplyvňujú mienku | druh nosiča = online | periodikum = spravy.pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | miesto = Bratislava | vydavateľ = Our Media SR | dátum vydania = 2023-11-12 | dátum prístupu = 2025-12-20 | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/688304-transparency-upozornuje-na-dezinfosceny-podsuvaju-neoverene-informacie-ovplyvnuju-mienku/ }}</ref> == História == Prvé vydanie vyšlo v júni [[1991]] ako novinová príloha vtedajšieho populárneho týždenníka ''Slobodný Piatok''. Od roku [[1992]] sa príloha osamostatnila a vychádzala pod názvom Týždenník Extra Slovensko. ''Slobodný Piatok'' nakoniec zanikol, no Extra Slovensko dosiahlo takmer 120-tisícový náklad. V marci [[1999]] Extra zmenilo majiteľov a vymenilo vedenie redakcie. Časopis v súčasnej podobe založili a viedli Pavel Kapusta a Lenka Eremiášová (dnes Mayerová), bývalí reportéri [[Slovenská televízia|STV]] z čias vlád [[Vladimír Mečiar|Vladimíra Mečiara]].<ref name="blaha"/> Od októbra [[2000]] prišlo k ďalšej úprave grafiky a obsahu, zmenila sa periodicita (dvojtýždenník) i názov, ktorý pretrval dodnes: ''Extra plus''. V evidencii periodickej tlače Ministerstva kultúry SR má registračné číslo 2360/2000. V polovici roka [[2003]] sa ''Extra plus'' stal mesačníkom. Po grafických a obsahových zmenách sa od začiatku roka [[2004]] pôvodne novinový formát A3 periodika zmenil na plnofarebný časopis formátu A4. V marci [[2009]] bola spustená internetová verzia ''Extra plus''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Mesačník Extra plus na internete, cez-okno.net |url=https://www.cez-okno.net/clanok/mesacnik-extra-plus-na-internete |dátum prístupu=2020-08-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20211022165328/https://cez-okno.net/clanok/mesacnik-extra-plus-na-internete |dátum archivácie=2021-10-22 }}</ref> Časopis od roku [[2009]] do roku [[2014]] vydávala spoločnosť Medialis, šéfredaktorom bol [[Pavel Kapusta]].<ref name="polas">{{Citácia periodika | priezvisko = Poláš | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Extra Plus zmenil vydavateľa, šéfredaktor onedlho skončí | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.trend.sk/tlac/extra-plus-zmenil-vydavatela-sefredaktor-onedlho-skonci | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2014-08-07 | dátum prístupu = 2020-08-04 }}</ref> Od [[1. august]]a [[2014]] vydáva ''Extra plus'' Mayer media a v januári 2015 časopis zmenil grafickú podobu. Od augusta 2014 je šéfredaktorkou riaditeľka vydavateľstva Mayer Media, [[Lenka Mayerová]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Redakcia | url = https://www.extraplus.sk/extraplus/redakcia | vydavateľ = extraplus.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> V rokoch [[2014]]{{--}}[[2015]] organizovala redakcia ''Extra plus'' verejné moderované diskusie. Diskusie boli zamerané na politické témy. Časopis udeľuje ocenenie ''Cena Extra plus za prácu v prospech Slovenskej republiky''. == Zameranie == ''Extra plus'' kladie dôraz na politické, spoločenské, ekonomické i kultúrne dianie na Slovensku. Súčasťou obsahu sú exkluzívne rozhovory s osobnosťami slovenského i zahraničného politicko-spoločenského života, umelcami, mladými talentami, športovcami. Analytické články ponúkajú rôzne uhly pohľadu na udalosti, ktoré hýbu svetom. Súčasťou časopisu sú aj cestopisy, vďaka ktorým čitatelia spoznávajú život, zvyky či gurmánske špeciality iných národov žijúcich vo svete. Časopis býva označovaný za nacionalisticky zameraný.<ref name="polas"/> V pozitívnom svetle ukazuje [[Rusko]] a stranu [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]], v minulosti vyjadroval podporu stranám [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] či [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] či počas prezidentskej kampane [[Robert Fico|Robertovi Ficovi]]. Kriticky sa stavia k [[Tretí sektor|tretiemu sektoru]].<ref name="blaha">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = Miroslava Kernová | titul = Ľuboš Blaha pripravuje s konšpiračným webom a Extra plus knihu statusov | url = https://www.omediach.com/internet/15152-lubos-blaha-pripravuje-s-konspiracnym-webom-a-extra-plus-knihu-statusov | vydavateľ = omediach.com | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-12-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-20 | jazyk = }}</ref> == Konšpirácie a neobjektívna podpora Pellegriniho == Mesačník ''Extra plus'' sa pred [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|prezidentskými voľbami 2024]] distribuoval do každej piatej domácnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Extra plus pomáha Pellegrinimu prelomiť limit, časopis dostala každá piata domácnosť | url = https://www.facebook.com/transparencysk/posts/803602241814860 | vydavateľ = facebook : Transparency International Slovensko | miesto = [Bratislava] | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-20 | jazyk = }}</ref> Vydanie mesačníka obsahovalo nerovnomernú kritiku kandidáta na prezidenta [[Ivan Korčok|Ivana Korčoka]] a chválu oponenta [[Peter Pellegrini|Petra Pellegriniho]]. Podľa inštitúcie [[Transparency International|Transparency International]] Slovensko však tieto náklady neboli zarátané k nákladom na prezidentskú kampaň Petra Pellegriniho, hoci úloha mesačníka bola odvrátiť ľudí od podpory Ivana Korčoka a vzbudiť pozitívny dojem na podporu Pellegriniho. Mesačník obsahoval niekoľko zavádzajúcich informácií a dôveryhodnosť informácií bola nízka. Podľa databázy Konšpirátori.sk je mesačník konšpiračný.<ref name=Konspiratori/> == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn"}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.extraplus.sk/ Oficiálny web ''EXTRA plus''] * [https://www.omediach.com/tag/Extra%20plus Články týkajúce sa ''EXTRA plus''] na portáli ''O médiách'' [[Kategória:Týždenníky na Slovensku]] [[Kategória:Dvojtýždenníky na Slovensku]] [[Kategória:Mesačníky na Slovensku]] [[Kategória:Konšpiračné médiá]] [[Kategória:Spoločenské časopisy]] [[Kategória:Časopisy v slovenskom jazyku]] ib744tcmn9ctid44xzoyhga6hz8yd7d Samuel Piasecký 0 117276 8205950 7522883 2026-04-29T21:20:16Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205950 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Samuel Piasecký |Portrét = |Popis = [[Slovensko|Slovenský]] reprezentant v [[športová gymnastika|športovej gymnastike]] |Veľkosť obrázka = 230px |Dátum narodenia = {{dnv|1984|10|31}} |Miesto narodenia = [[Košice]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) |Bydlisko = [[Bratislava]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = }} {{olympijská účasť}} '''Samuel Piasecký''' (* [[31. október]] [[1984]], [[Košice]]) je [[Slovensko|slovenský]] reprezentant v [[športová gymnastika|športovej gymnastike]]. Jeho osobným trénerom je Martin Zvalo. Žije v [[Bratislava|Bratislave]]. Je členom klubu [[Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]] od roku 2011 a od júna roku 2011- 2016 slúžil ako profesionálny vojak. Je ženatý a má štyroch synov. Dnes má vlastnú gymnastickú akadémiu v [[Malacky|Malackách]]. == Významné úspechy == * [[Letné olympijské hry 2012]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] – 11. miesto na bradlách (0.007 bodu od finále)<ref name=loh2>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Výsledky Slovákov| url = http://hnonline.sk/sport/c1-56805710-vysledky-slovakov | dátum vydania = 30.7.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 7.8.2012 | vydavateľ = Hospodárske noviny| miesto = |jazyk = }}</ref> * Majstrovstvá Európy [[2012]], Montpellier, [[Francúzsko]] – 5. miesto na bradlách, 7. miesto finále na hrazde. * Majstrovstvá Sveta [[2011]], Tokio, [[Japonsko]] – 77. miesto v kvalifikacii viacboja. * Majstrovstvá Európy [[2011]], Berlin, [[Nemecko]] – 12. miesto finále viacboja. * Majstrovstvá Sveta [[2010]], Rotterdam, [[Holandsko]] – 8. miesto finále na hrazde. * Majstrovstvá Európy [[2009]], Milan, [[Taliansko]] – 5. miesto na bradlách, 13. miesto finále viacboja. * Majstrovstvá Európy [[2006]], Volos, [[Grécko]] – 8. miesto na bradlách. * Svetový pohár B kategórie 2006, [[Maribor]], [[Slovinsko]] – 1. miesto na bradlách, 4. na hrazde * Finále pretekov Svetového pohára 2008, [[Cottbus]] – 3. miesto na bradlách == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Košice|Košický|Šport|Športový|Ľudia|Biografický}} * [http://www.piasecky.com oficiálna stránka]{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.piaseckyacademy.sk Akadémia] {{Športový výhonok}} {{Slováci na LOH 2012}} {{DEFAULTSORT:Piasecký, Samuel}} [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] [[Kategória:Slovenskí olympionici]] [[Kategória:Slovenskí športoví gymnasti]] [[Kategória:Gymnasti na Letných olympijských hrách 2012]] ppv0bk8lq7fy5zk0cz34flxk4xgug6z TA3 0 119072 8206025 8094119 2026-04-30T05:48:05Z ~2026-26308-22 293439 /* Vedenie, šírenie a programová štruktúra */ 8206025 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.15034|17.177408|format=dms|display=title}} {{Iné významy2|slovenskej spravodajskej televízii|bývalej stanici vysielajúcej na 3. televíznom okruhu|TA 3 (1991 – 1992)}} {{Infobox Televízna stanica | názov = TA3 | logo = TA3 (2021).svg | popis = Logo TA3 od [[11. september|11. septembra]] [[2021]] | príjem = satelit, kábel, terestriál, IPTV | typ = súkromná | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}} | riaditeľ = Ján Svoboda | premiéra = [[23. september]] [[2001]] {{Small|(prvé mimoriadne vysielanie bolo uskutočnené [[11. september|11.09.]][[2001]])}} | program = spravodajstvo, dokumenty }} [[Súbor:TA3 logo.png|náhľad|Logo TA3 do [[10. september|10. septembra]] [[2021]]]] [[Súbor:Gagarinova 12 04.jpg|náhľad|Bývalé sídlo TA3 na [[Gagarinova ulica (Bratislava)|Gagarinovej ulici]] č. 12 v [[Bratislava|Bratislave]]]] '''TA3''' je súkromná [[Spravodajstvo (žurnalistika)|spravodajská]] televízna stanica na [[Slovensko|Slovensku]]. Oficiálne vysiela od [[23. septembra]] [[2001]]. Prvé mimoriadne vysielanie sa však uskutočnilo [[11. septembra]] [[2001]] pri príležitosti útoku na [[World Trade Center (1973 - 2001)|Svetové obchodné centrum]]. Opakovaním spravodajských blokov TA3 čiastočne pripomína americkú [[CNN]]. Od [[11. september|11. septembra]] [[2021]] je vysielací čas rozšírený na 24 hodín. == História a majitelia == Licenciu na vysielanie vlastní spoločnosť C.E.N., s.r.o. Jej konateľom a prvým generálnym riaditeľom bol od roku [[2001]] [[Martin Lengyel]]. Neskôr televíziu kúpil [[Ivan Kmotrík]] a jeho [[Grafobal Group]]. Od [[1. január]]a [[2004]] Lengyel odišiel na vlastnú žiadosť z funkcie generálneho riaditeľa a odpredal aj svoj zvyšný 5-percentný podiel [[J&T]]. V rokoch [[2004]]{{--}}[[2007]] bola majoritným vlastníkom televízie spoločnosť [[J&T]],<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Martin Lengyel už nie je riaditeľom TA3|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://strategie.hnonline.sk/marketing/755586-martin-lengyel-uz-nie-je-riaditelom-ta3|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2004-01-13|dátum prístupu=2020-08-26}}</ref> ktorá ju naspäť predala spoločnosti Grafobal Group.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Czwitkovics, T|titul=JOJ a TA3 - J&T a Grafobal si vymenili televízie|url=http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/joj-a-ta3--j-t-a-grafobal-si-vymenili-televizie.html|dátum vydania=16.01.2007|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=04.12.2013|vydavateľ=etrend.sk|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20091207031855/http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/joj-a-ta3--j-t-a-grafobal-si-vymenili-televizie.html|dátum archivácie=2009-12-07}}</ref> V januári 2022 Grafobal predal televíziu českému podnikateľovi [[Michal Voráček|Michalovi Voráčkovi]], ktorý stojí za firmou Blueberg Media. Po jeho vstupe sa stal konateľom a generálnym riaditeľom televízie Ján Svoboda, ktorý predtým pôsobil ako predseda predstavenstva vydavateľstva [[Our Media]]. Vo vedení televízie zostala jej doterajšia riaditeľka spravodajstva [[Zuzana Martináková (politička)|Zuzana Martináková]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kmotríkov Grafobal Group predal televíziu TA3 českej spoločnosti Blueberg Media|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/89z26s7/kmotrikov-grafobal-group-predal-televiziu-ta3-ceskej-spolocnosti-blueberg-media/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2022-01-26|dátum prístupu=2022-01-26|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref>, Oľga Dúbravská, riaditeľka marketingu a Igor Čekirda, ktorý je v televízii od začiatku jej vysielania. == Vedenie, šírenie a programová štruktúra == V televízii pôsobia viacerí skúsení moderátori a redaktori ako Braňo Král, Petra Batthyányová, [[Miroslav Michalech]], Lenka Buchláková, Martin Linhart, Dodo Dúbravský, Barbara Štefanovičová a ďalší.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Ľudia v TA3|periodikum=TA3|odkaz na periodikum=|url=https://www.ta3.com/tv/ludia-v-ta3.html|issn=|vydavateľ=C.E.N.|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2020-08-26|url archívu=https://web.archive.org/web/20200822141458/https://www.ta3.com/tv/ludia-v-ta3.html|dátum archivácie=2020-08-22}}</ref> Od [[24. apríl]]a [[2013]] je televízia TA3 na Slovensku prístupná aj cez [[DVB-T]] (v [[2. multiplex]]e).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dajto, Fooor a TA3 v DVB-T |url=http://dvbt.towercom.sk/aktuality.php?article=280 |dátum prístupu=2013-04-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140702192335/http://dvbt.towercom.sk/aktuality.php?article=280 |dátum archivácie=2014-07-02 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=V DVB-T sú už aj TA3, Dajto a Fooor. Ako ich naladiť? |url=http://www.zive.sk/v-dvb-t-su-uz-aj-ta3-dajto-a-fooor-ako-ich-naladit/sc-3-a-308662/default.aspx |dátum prístupu=2013-04-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140326233754/http://www.zive.sk/v-dvb-t-su-uz-aj-ta3-dajto-a-fooor-ako-ich-naladit/sc-3-a-308662/default.aspx |dátum archivácie=2014-03-26 }}</ref><ref>[http://www.satelitnatv.sk/2013/04/spravodajska-televizia-ta3-vstupila-do-dvb-t-mozete-si-ju-uz-naladit/ Spravodajská televízia TA3 vstúpila do DVB-T, možete si ju už naladiť]</ref> Voľné terestriálne vysielanie cez [[DVB-T]] bolo ukončené [[1. november|1. novembra]] [[2020]], pretože TA3 sa nedohodla s [[Towercom|Towercomom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Towercom potvrdzuje: S TA3 sme sa finálne nedohodli. V DVB-T ju vypneme|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/149441/towercom-potvrdzuje-s-ta3-sme-sa-finalne-nedohodli-v-dvb-t-ju-vypneme/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2020-11-01|dátum prístupu=2020-11-18|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> TA3 je tiež dostupná cez satelit ([[DVB-S]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=TA3: Pokrytie signálom |url=http://www.ta3.com/tv/pokrytie-signalom.html |dátum prístupu=2013-04-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140619074935/http://www.ta3.com/tv/pokrytie-signalom.html |dátum archivácie=2014-06-19 }}</ref> a káblové rozvody. Väčšina pôvodných relácií je voľne dostupná aj cez stream (IPTV - [[internetová televízia]]) na domovskej stránke televízie www.ta3.com V programovej štruktúre TA3 sa nachádza spravodajstvo (domáce, zahraničné, ekonomické, regionálne, športové), kultúra, politická publicistika.<ref>[http://www.satelitnatv.sk/2012/04/ta3-caka-programovy-facelift-posilni-spravodajstvo-i-politicke-relacie/ TA3 čaká programový facelift, posilní spravodajstvo i politické relácie]</ref><ref>porov. [http://www.ta3.com/tv/program-ta3.html TV Program TA3] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140701073106/http://www.ta3.com/tv/program-ta3.html |date=2014-07-01 }}</ref> Večer o 18:30 začínajú Hlavné správy. Medzi top najsledovanejšie relácie televízie patria formáty : V politike, Hlavné správy, O tom potom, VAR, Téma dňa, Král na ťahu a Motoring. Televízia TA3 pravidelne získava ocenenia v rámci hodnotenia medzinárodného prieskumu [[Reuters]] Institute for the Study of Journalism ako najdôveryhodnejšia mediálna značka. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.ta3.com Oficiálna stránka TA3] {{Slovenské televízne stanice}} [[Kategória:TA3| ]] [[Kategória:Televízne stanice na Slovensku]] [[Kategória:Spravodajské televízne stanice]] [[Kategória:Podniky založené v 2001]] b05mzrrlentsbvyo0bkwv9iyb2krdzs Supravodivosť 0 123790 8205922 6725799 2026-04-29T19:45:13Z ~2026-26188-39 293419 8205922 wikitext text/x-wiki [[Súbor:CERN-cables-p1030764.jpg|thumb|Supravodivá kabeláž]] '''Supravodivosť''' je makroskopický kvantový [[jav]], pri ktorom materiál kladie nemerateľne malý elektrický odpor pri prechode elektrického prúdu, neuvoľňuje sa žiadne Joulovo [[teplo]] a materiál sa stáva ideálnym [[diamagnetizmus|diamagnetikom]], čím kompenzuje vonkajšie [[magnetické pole]]. == História == Počiatky myšlienky poklesu elektrického odporu pri nízkych teplotách siahajú do druhej polovice [[19. storočie|19. storočia]], keď [[Škótsko|škótsky]] chemik a fyzik [[James Dewar]] spolu s [[Angličania|Angličanom]] [[John Ambrose Fleming|Johnom Ambrose Flemingom]] predpovedali, že v [[Absolútna nula|absolútnej nule]] bude odpor čistých [[kov]]ov taktiež nulový (aj keď Dewar neskôr svoje tvrdenie poopravil s tým, že odpor nezanikne úplne, len sa bude blížiť k nule). Praktický výskum vodivosti kovov pri nízkych teplotách začali [[Poliaci]] [[Zygmunt Florenty Wróblewski]] a [[Karol Olszewski]] a približne v roku [[1880]] aj zdokumentovali tento jav. Tragická nehoda Wróblewskeho v roku [[1888]] (zomrel na následky popálenia [[petrolej]]om) však pokusy ukončila. Skutočnú supravodivosť pozoroval až [[Heike Kamerlingh Onnes]] v roku [[1911]], ktorý uskutočnil sériu meraní elektrickej vodivosti čistých kovov pri veľmi nízkych teplotách. Onnes spočiatku experimentoval s [[Platina|platinou]] a [[zlato]]m, ktoré ponáral do tekutého [[Hélium|hélia]] (sám v roku [[1908]] objavil proces jeho skvapalňovania), no neskôr oba kovy nahradil [[ortuť]]ou (lepšie sa čistila). Pri teplote pod 4,19&nbsp;K pozoroval náhle ''„zmiznutie“'' odporu ortuti, ktorého hodnota sa obvykle blížila k tisícke, no po ochladení pod túto teplotu neboli prístroje schopné zaznamenať žiaden elektrický odpor. Onnes publikoval na tému straty odporu viacero článkov, zaviedol termín supravodivosť a za tento objav bol ocenený [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovou cenou za fyziku]] v roku [[1913]]. Od Onnesovho objavu bola postupne objavená supravodivosť u ďalších približne 30 [[Chemický prvok|prvkov]]. Výška kritickej teploty sa postupne zvyšovala ([[1913]] to bolo 7&nbsp;K pre [[olovo]] a v roku [[1941]] už 16&nbsp;K pre nitrid nióbu). Vývoj pokračoval a dnes (3. máj 2014) má rekordná kritická teplota hodnotu 338&nbsp;K. (65 °C) <ref name="suprcndsorg">[http://www.superconductors.org/65C.htm Superconductors.ORG - world superconductivity record has been increased to near 65 Celsius, 29 January 2014, revised 3 May 2014]</ref> Jedná sa však o zložité chemické zlúčeniny (Tl<sub>7</sub>Sn<sub>2</sub>Ba<sub>2</sub>TiCu<sub>10</sub>O<sub>20+</sub>), ktorých štruktúra je navyše v pelete usporiadaná sendvičovo s veľmi nízkym objemovým podielom [[Titán]]u, čo si vyžaduje veľmi citlivé testovacie zariadenia.<ref name="suprcndsorg"/> == Referencie == <references /> == Zdroje == * {{Preklad|en|History of superconductivity|267453762}} * Gustáv Plesch, Základy materiálovej chémie vysokoteplotných supravodičov == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Superconductors|commons_štítok=supravodiče}} [[Kategória:Elektromagnetizmus]] jnzf51p471f2q1266b65ngl05wulfhb Miami 0 124315 8205949 8153216 2026-04-29T21:17:34Z DurMar12 181423 upravené wikilinky, externý odkaz, malá úprava textu 8205949 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Dobrý článok}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Miami | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Miami collage 20110330.jpg | image_caption = Zhora zľava: Miamský [[Downtown (Miami)|downtown]], [[Freedom Tower (Miami)|Freedom Tower]], [[Vizcaya Museum and Gardens]], [[Miami Tower]], pláž [[Virginia Key]], [[Adrienne Arsht Center for the Performing Arts]], [[American Airlines Arena]], [[PortMiami]], nočný pohľad na downtown <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Miami, Florida.svg | flag_border = 1 | symbol = Seal of Miami, Florida.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = City of Miami | motto = | nickname = „''Magic City''“, „''The Gateway to the Americas''“, „''Capital of Latin America''“... <!-- *** Country etc. *** --> | country = Spojené štáty | country_flag = 1 | state = [[Florida]] | state_type = | state_flag = | region = | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 10 | lat_d = 25 | lat_m = 47 | lat_s = 16 | lat_NS = S | long_d = 80 | long_m = 13 | long_s = 27 | long_EW = Z | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 143.15 | area_land = 92.4 | area_water = 50.7 | area_urban = 2890.7 | area2 = 15894.8 | area2_type = Metropolitná oblasť <!-- *** Population *** --> | population = 433136 | population_note = <ref name=population>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Accepted Challenges to Vintage 2007 Population Estimates | url = http://www.census.gov/popest/archives/2000s/vintage_2007/07s_challenges.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-06-27 | vydavateľ = U.S. Census Bureau | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="population2">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Real Estate Center | titul = Miami-Fort Lauderdale-Miami Beach - population | url = http://recenter.tamu.edu/data/popm00/pcbsa33100.html#top | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20100802081451/http://recenter.tamu.edu/data/popm00/pcbsa33100.html#top | dátum archivácie = 2010-08-02 }}</ref> | population_urban = 5232342 | population2 = | population2_type = | population_date = 2009 | population_density = auto | population_urban_density = | population2_density = <!-- *** History & management *** --> | established = 1825 | established_type = Založené | mayor = [[Tomás Regalado (americký politik)|Tomás Regalado]] | mayor_type = Starosta | mayor_party = nezávislý <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[UTC-5]] | utc_offset = -4 | timezone_DST = | utc_offset_DST = -5 | postal_code = 33101-33102, 33107, 33109-33112, 33114, 33116, 33119, 33121-33122, 33124-33170, 33172-33190, 33193-33197, 33199, 33222, 33231, 33233-33234, 33238-33239, 33242-33243, 33245, 33247, 33255-33257, 33261, 33265-33266, 33269, 33280, 33283, 33296, 33299 | area_code = 305, 786 | area_code_type = | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = USA location map.svg | map_locator = USA | map_caption = Poloha mesta v Spojených štátoch | map1 = Miami-Dade_County_Florida_Incorporated_and_Unincorporated_areas_Miami_Highlighted.svg | map1_caption = Poloha mesta v štáte [[Florida]] | map2 = Location map Miami.png | map2_caption = Mapa mesta <!-- *** Websites *** --> | commons = Miami | statistics = | website = [http://www.ci.miami.fl.us/ www.ci.miami.fl.us] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Miami''' je najväčšie [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v juhovýchodnej časti [[Florida|Floridy]] a druhé najväčšie v celom štáte. Jeho [[metropolitná oblasť]] sa rozkladá od močiarov [[Národný park Everglades|národného parku Everglades]] na západe až k [[Atlantický oceán|Atlantickému oceánu]] na východe. Počet obyvateľov samotného mesta je 433 136.<ref name="population"/> [[Metropolitné oblasti v Spojených štátoch|Metropolitná oblasť]] má viac ako 5,2 milióna obyvateľov,<ref name="population2"/> čo ju radí medzi najväčšie v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = U.S. Census Bureau | titul = Miami, FL Urbanized Area | url = http://factfinder.census.gov/servlet/ADPTable?_bm=y&-geo_id=40000US56602&-qr_name=ACS_2008_3YR_G00_DP3YR5&-context=adp&-ds_name=&-tree_id=3308&-_lang=en&-redoLog=false&-format= | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-16 | url archívu = https://archive.today/20200211183716/http://factfinder.census.gov/servlet/ADPTable?_bm=y&-geo_id=40000US56602&-qr_name=ACS_2008_3YR_G00_DP3YR5&-context=adp&-ds_name=&-tree_id=3308&-_lang=en&-redoLog=false&-format= | dátum archivácie = 2020-02-11 }}</ref> Väčšinu populácie tvoria [[europoidná rasa|belosi]] a [[Afroameričan]]ia.<ref name="etnic">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = U.S. Census Bureau | titul = Miami city Population | url = http://factfinder.census.gov/servlet/ADPTable?_bm=y&-geo_id=16000US1245000&-qr_name=ACS_2008_3YR_G00_DP3YR5&-ds_name=ACS_2008_3YR_G00_&-_lang=en&-redoLog=false&-_sse=on | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-15 | url archívu = https://archive.today/20200212213237/http://factfinder.census.gov/servlet/ADPTable?_bm=y&-geo_id=16000US1245000&-qr_name=ACS_2008_3YR_G00_DP3YR5&-ds_name=ACS_2008_3YR_G00_&-_lang=en&-redoLog=false&-_sse=on | dátum archivácie = 2020-02-12 }}</ref> Rozloha mesta samotného je {{km2|143.15|w}}, z toho však viac ako {{km2|50}} zaberá vodná plocha. Mesto je centrom celosvetového významu z pohľadu ekonomiky, dopravy, kultúry, vzdelávania, médií, umenia, zábavy a medzinárodného obchodu. V Miami sa nachádza významný [[Port of Miami|prístav]] a [[Miami International Airport|letisko]], vďaka ktorým sa mu tiež hovorí ''Brána do Ameriky''. V centre mesta je najväčšia koncentrácia medzinárodných [[Banka (inštitúcia)|bánk]] v celých Spojených štátoch.<ref name="financie1">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Nest Seekers | titul = Brickell | url = http://www.nestseekers.com/Sales/Brickell/ | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-16}}</ref><ref name="financie2">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Maddux and Company | titul = Brickell, Downtown | url = http://www.madduxco.com/brickell.htm | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160113152721/http://www.madduxco.com/brickell.htm | dátum archivácie = 2016-01-13 }}</ref> K masívnemu rastu počtu obyvateľov došlo predovšetkým v posledných 50 rokoch vďaka [[vysťahovalectvo|emigrantom]] z [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]], ktorí dnes tvoria 65 % obyvateľov mesta a zaslúžili sa aj o to, že tu medzi [[jazyk (lingvistika)|jazykmi]] prevláda [[španielčina]]. Prvými obyvateľmi oblasti dnešného Miami boli pôvodní Američania už pred 10 000 rokmi,<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Parks | meno = Arva Moore | titul = Miami: The Magic City | vydavateľ = Centennial Press | miesto = Miami | rok = 1991 | strany = 12 | jazyk = po anglicky }}</ref> pri príchode prvých [[Európa]]nov tu žil kmeň Tequestov. Prvým stálym osadníkom tu bol na začiatku 19. storočia Pedro Fornells z [[Menorca|Menorky]].<ref name="first">{{Citácia knihy | priezvisko = Blank | meno = Joan Gill | titul = Key Biscayne | url = http://books.google.com/books?id=YsuVpJJkbJYC&printsec=frontcover&dq=key+biscayne&hl=cs&ei=Tr04TKSGFYm6jAfk3MWBBA&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=1&ved=0CCoQ6AEwAA#v=onepage&q&f=false | vydavateľ = Pineapple Press, Inc. | miesto = Sarasota | rok = 1996 | strany = 17 | jazyk = po anglicky}}</ref> Za zakladateľku Miami je považovaná [[Julia Tuttle]], ktorá tu vytvorila rozsiahle [[plantáž]]e a zaslúžila sa o rozvoj železničnej dopravy v oblasti.<ref name="tuttle">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = National Women's History Museum | titul = Julia Tuttle | url = http://www.nwhm.org/education-resources/biography/biographies/julia-tuttle/ | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20100612120529/http://www.nwhm.org/education-resources/biography/biographies/julia-tuttle/ | dátum archivácie = 2010-06-12 }}</ref> Počas 20. storočia došlo k obrovskému rastu populácie mesta a celej [[aglomerácia|aglomerácie]]. Na konci storočia sa Miami dostalo do finančnej krízy, čo napravila až nová administratíva zvolená v roku [[2001]]. == Dejiny == === 15. až 19. storočie === Prvým [[Európa]]nom, ktorý uzrel oblasť dnešného Miami, bol [[Španielsko|Španiel]] [[Juan Ponce de León]]. Do svojho denníka si zapísal, že doplával na miesto ''Chequescha'', čo je prvé dochované meno, ktoré Miami dostalo.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Parks | meno = Arva Moore | titul = Miami: The Magic City | vydavateľ = Centennial Press | miesto = Miami | rok = 1991 | strany = 13 | jazyk = po anglicky }} </ref> [[Pedro Menéndez de Avilés]] urobil prvé zaznamenané pristátie na pobreží v roku [[1566]], keď hľadal svojho syna, ktorý v tejto oblasti stroskotal.<ref>Parks, s. 14</ref> O rok neskôr začali španielski vojaci vedení [[kňaz|otcom]] Franciscom Villarealom z [[Spoločnosť Ježišova|jezuitského rádu]] [[misia (cirkev)|misijnú činnosť]] pri ústí rieky [[Miami (rieka)|Miami]], ale okolo roku [[1570]] sa rozhodli nájsť iné pôsobisko mimo [[Florida|Floridy]]. Španieli poslali ďalšiu misiu do [[Biscayne Bay]] v roku [[1743]] a postavili tu pevnosť a [[kostol]]. [[Misionár]]i navrhovali trvalé osídlenie, ale tento návrh bol zamietnutý ako nepraktický a misia bola do konca roka stiahnutá.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Milanich | meno = Jerald T. | odkaz na autora = | priezvisko2 = Proctor | meno2 = Samuel | odkaz na autora2 = | titul = Tacachale: Essays on the Indians of Florida and Southeastern Georgia during the Historic Period | vydavateľ = University Press of Florida | miesto = Gainesville | rok = 1994 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po anglicky }}</ref> Prvým stálym osadníkom v oblasti Miami bol Pedro Fornells, pôvodom z [[ostrov]]a [[Menorca]], ktorý na ostrov [[Key Biscayne]] prišiel na začiatku [[19. storočie|19. storočia]].<ref name="first" /> Fornells z ostrova zaznamenal na pevnine prítomnosť [[squatting|squatterov]]. Roku [[1825]] navštívil ''Cape Florida Settlement'' americký [[maršal]] Waters Smith a ponúkol squatterom zisk pôdy, ktorú obývali.<ref>Blank, s. 19, 27</ref> V rovnakom roku bol na ostrove Key Biscayne postavený [[maják]] [[Cape Florida Light]], ktorého prvým strážcom sa stal John Dubose.<ref>Blank, s. 49</ref> Oblasť bola ovplyvnená [[Druhá seminolská vojna|druhou seminolskou vojnou]], ktorá spôsobila prudké vyľudnenie Miami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = George | meno = Paul S. | vydavateľ = Historical Museum of Southern Florida | titul = Miami: One Hundred Years of History: Seminole Wars | url = http://www.hmsf.org/history/south-florida-hundred-years.htm#wars | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-12}}</ref> Roku [[1844]] sa Miami stalo administratívnym centrom okresu. [[Tretia seminolská vojna]] v rokoch 1855{{--}}1858 spomalila osídľovanie juhovýchodnej Floridy. V roku [[1891]] kúpila [[Julia Tuttle]], známa tiež ako ''Matka Miami'' ({{eng|Mother of Miami}})<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Muir | meno = Helen | odkaz na autora = | titul = Miami, USA | vydavateľ = Henry Holt and Company | miesto = Miami | rok = 1953 | isbn = | kapitola = | strany = 55 | jazyk = anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Miami Today | titul = Statue of Miami's First Lady, Julia Tuttle, may be birthday present | url = http://www.pbs.org/wgbh/amex/miami/peopleevents/pande07.html | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-11}}</ref> veľkú [[Citrónovník (rod)|citrusovú]] [[plantáž]] v oblasti Miami. 7. februára [[1895]] zasiahol Floridu veľký [[mráz (teplota)|mráz]], ktorý zničil všetku úrodu. Miami však zostalo nedotknuté a citrusy Julie Tuttleovej boli jediné na [[trh]]u. Potom sa jej podarilo presvedčiť multimilionára [[Henry Flagler|Henryho Flaglera]], aby rozšíril [[Železnica|železničnú trať]] až do Miami a postavil tu hotel.<ref name="tuttle" /> S budovaním železnice sa v Miami zvýšila aktivita. 28. júla 1896 sa Miami oficiálne stalo mestom s 502 voličmi, vrátane stovky zaregistrovaných [[Afroameričania|afroamerických]] voličov.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Muir | meno = Helen | odkaz na autora = | titul = Miami, USA | vydavateľ = Henry Holt and Company | miesto = Miami | rok = 1953 | isbn = | kapitola = | strany = 66, 67 | jazyk = po anglicky}}</ref> === Prvá polovica 20. storočia === [[Súbor:Dadecountycourthouse.jpg|thumb|200px|Dade Courthouse, postavený v roku 1928]] Rast Miami od začiatku [[20. storočie|20. storočia]] až do [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bol obrovský. Od roku [[1900]] do roku [[1920]] tu pribudlo takmer 30 000 obyvateľov. So zvýšením populácie samozrejme prišla potreba ďalšieho územia. Počas dvadsiatych rokov úrady Miami povolili [[hazardná hra|hazardné hry]] a boli laxné v regulácii [[prohibícia|zákazov]], preto sem migrovalo veľa ľudí zo severu Spojených štátov. Od roku 1920 do roku [[1923]] sa populácia Miami zdvojnásobila.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Parks | meno = Arva Moore | odkaz na autora = | titul = Miami: The Magic City | vydavateľ = Centennial Press | miesto = Miami | rok = 1991 | isbn = | kapitola = | strany = 107 | jazyk = po anglicky }}</ref> Na jeseň [[1925]] boli blízke oblasti Lemon City, Coconut Grove a Allapattah pripojené a vzniklo tak [[Greater Miami|Väčšie Miami]].<ref group="p">Po anglicky Greater Miami, dnešný oficiálny názov je Miami-Fort Lauderdale-Pompano Beach Metropolitan Area.</ref> Rozmach začal upadať kvôli prieťahom pri stavbe budov, ktoré boli spôsobené aj preťaženým [[doprava|dopravným]] systémom. V roku [[1926]] bol prístav v Miami na mesiac zablokovaný [[dánsko]]u [[loď]]ou.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Muir | meno = Helen | odkaz na autora = | titul = Miami, USA | vydavateľ = Henry Holt and Company | miesto = Miami | rok = 1953 | isbn = | kapitola = | strany = 160 | jazyk = po anglicky}}</ref> Tri hlavné železničné spoločnosti uvalili [[embargo (zákaz obchodovania)|embargo]] na všetok dovoz s výnimkou jedla. Cena ubytovania tu rýchlo vystúpila a nájsť cenovo dostupné miesto na bývanie bolo takmer nemožné.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Parks | meno = Arva Moore | odkaz na autora = | titul = Miami: The Magic City | vydavateľ = Centennial Press | miesto = Miami | rok = 1991 | isbn = | kapitola = | strany = 120 | jazyk = po anglicky }}</ref> Navyše v roku [[1926]] zasiahol Miami silný [[hurikán]], ktorý podľa [[Červený kríž|Červeného kríža]] spôsobil 373 smrteľných nehôd a mnoho ľudí bolo nezvestných. Táto búrka [[Saffirova-Simpsonova hurikánová stupnica#Kategória 4|4. kategórie]] bola 12. najhoršou v USA počas 20. storočia čo do množstva škôd a obetí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = The American Experience | titul = The Hurricane of 1926 | url = http://www.hmsf.org/history/south-florida-hundred-years.htm#war | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-12}}</ref> Nasledovala [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|veľká hospodárska kríza]], kvôli ktorej bol v oblasti otvorený tábor [[Civilian Conservation Corps|CCC]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Parks | meno = Arva Moore | odkaz na autora = | titul = Miami: The Magic City | vydavateľ = Centennial Press | miesto = Miami | rok = 1991 | isbn = | kapitola = | strany = 131-132 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref group="p">Civilian Conservation Corps (CCC) bol štátom podporovaný program pre zamestnávanie mužov vo veku 18-24 rokov, ktorý bol zameraný na ochranu a rozvoj prírodných zdrojov.</ref> 15. februára 1933 tu bol spáchaný atentát na [[Franklin Delano Roosevelt|F. Roosevelta]], pri ktorom zomrel starosta [[Chicago|Chicaga]] [[Antonín Čermák]]. Na rozdiel od mnohých miest na Floride zostalo Miami na začiatku druhej svetovej vojny relatívne zdravé, ale pre obranu pred [[U-boot|nemeckými ponorkami]] bolo rozdelené na dva vojenské dištrikty. Ako silnela vojna s ponorkami, pribúdali v oblasti Miami vojenskej základne. [[United States Navy|Americké námorníctvo]] prevzalo kontrolu nad prístavom v Miami a [[United States Air Force|vzdušné sily]] si na miestnych letiskách vytvorili základne. Na Južnej Floride bolo vycvičených viac ako 500 000 [[vojak]]ov a 50 000 [[dôstojník]]ov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = George | meno = Paul S. | vydavateľ = Historical Museum of Southern Florida | titul = Miami: One Hundred Years of History: World War II | url = http://www.hmsf.org/history/south-florida-hundred-years.htm#war | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-12}}</ref> === Druhá polovica 20. storočia === [[Súbor:Mariel Refugees.jpg|thumb|Kubánski utečenci počas Marielského exodu]] Dôsledkom zosadenia generála [[Fulgencio Batista|Batistu]] po [[kubánska revolúcia|kubánskej revolúcii]] sa veľké množstvo Kubáncov žijúcich v Miami vrátilo na [[Kuba|Kubu]], ale čoskoro potom sa hromadne vracali do Miami.<ref name="island">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = George | meno = Paul S. | vydavateľ = Historical Museum of Southern Florida | titul = Miami: One Hundred Years of History: A New Ellis Island | url = http://www.hmsf.org/history/south-florida-hundred-years.htm#island | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-12}}</ref> V prvej vlne bolo mnoho vysoko vzdelaných ľudí, ktorí utiekli za úspešnejšou kariérou.<ref name="island" /> Na konci šesťdesiatych rokov žilo v Dade (dnes [[Miami-Dade]]) viac než 400 000 kubánskych [[utečenec (osoba)|utečencov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Cuban Information Archieves | titul = Cubans in Miami: An Historical Perspective | url = http://cuban-exile.com/doc_001-025/doc0016.html | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-12}}</ref> Hoci Miami v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch nebolo centrom hnutia za [[občianske práva]], stále malo značnú populáciu [[Afroameričan]]ov a [[negroidná rasa|černochov]] z [[Karibik]]u. Roku [[1972]] bola v Miami otvorená [[Florida International University]].<ref name="island" /> V decembri [[1979]] došlo ku škandálu. [[Polícia|Policajti]] stíhali motocyklistu Arthura McDuffieho, ktorý potom havaroval. Keď ho polícia dostihla, bol len mierne zranený. Policajti mu dali dole helmu a ubili ho [[obušok|obuškami]], potom helmu opäť nasadili a zavolali [[ambulancia|ambulanciu]], že došlo k motocyklovej nehode. McDuffieho matka povedala [[noviny|novinám]] ''Miami Herald'' o pár dní neskôr toto: "Zbili môjho syna ako psa. Zbili ho len preto, že išiel na motorke a bol čierny."<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = | periodikum = Miami Herald | odkaz na periodikum = | rok = 1979 | mesiac = december | deň = 27 | ročník = | číslo = | strany = 1B | url = | issn = }} </ref> Porota však po krátkom uvážení policajta zbavila viny. To rozpútalo jedny z najväčších nepokojov v dejinách Spojených štátov. Nepokoje sa skončili až o tri dni neskôr a zahynulo počas nich najmenej 18 ľudí, okrem toho viac ako 850 ich bolo zatknutých. Približná škoda bola odhadnutá na 50 miliónov [[americký dolár|dolárov]].<ref name="island" /> V osemdesiatych rokoch sa Miami stalo jedným z najväčších amerických prekladísk [[kokaín]]u z [[Kolumbia|Kolumbie]], [[Bolívia|Bolívie]] a [[Peru]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Knowledgerush | titul = Miami: History: Miami Vice | url = http://www.knowledgerush.com/kr/encyclopedia/Miami/ | jazyk = po anglicky | dátum vydania = 1999-07-27 | dátum prístupu = 2010-07-12}}</ref> [[droga (omamná látka)|Drogy]] priniesli Miami miliardy dolárov, vďaka ktorým tu začali vyrastať predajne luxusných [[automobil]]ov, päťhviezdičkové [[hotel]]y a ďalšie znaky prosperity. [[Marielský exodus]] v roku [[1980]] priniesol do Miami ďalších viac ako 125 000 Kubáncov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Global Security | titul = Mariel Boatlift | url = http://www.globalsecurity.org/military/ops/mariel-boatlift.htm | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-12}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Yanez | meno = Luisa | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Miami Herald unveils 1980 Mariel boatlift database | periodikum = Miami Herald | odkaz na periodikum = | rok = 2010 | Mesiac = máj | Deň = 21 | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.miamiherald.com/2010/05/21/1640544/miami-herald-unveils-original.html | issn = }} </ref> Na rozdiel od veľkej [[Migrácia (sociológia)|migrácie]] v šesťdesiatych rokoch sa však teraz prisťahovalo mnoho chudobných ľudí a začalo dochádzať k [[biely útek|bielemu úteku]]. O päť rokov neskôr bol zvolený za starostu Miami [[Xavier Suarez]], ktorý sa tak stal prvým kubánskym starostom mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Intelius | titul = Xavier Suarez | url = http://search.intelius.com/Xavier-Suarez | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-12 }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Serving History | titul = Xavier Suarez: Who, What, Where, When | url = http://www.servinghistory.com/topics/Xavier_Suarez | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-12}}</ref> V osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov navštívilo Miami mnoho významných osobností, medzi nimi [[pápež]] [[Ján Pavol II.]], [[Zoznam kráľov Anglicka, Škótska, Veľkej Británie a Spojeného kráľovstva|kráľovná]] [[Alžbeta II.]] alebo [[Zoznam prezidentov Spojených štátov|prezident]] [[Ronald Reagan]]. V roku [[1992]] zasiahol juh Miami-Dade [[hurikán Andrew]], ktorý spôsobil škody za 20 miliárd dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = National Disaster Survey Report | titul = Hurricane Andrew | url = http://www.nws.noaa.gov/om/assessments/pdfs/andrew.pdf | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-12}}</ref> Posledná veľká migrácia prebehla v roku [[1994]], ale kvôli [[Bill Clinton|Clintonovej]] novej politike nebola tak výrazná. Kubánca chyteného na mori totiž [[Pobrežná stráž Spojených štátov|americká pobrežná stráž]] odvážala do [[Guantanamo (základňa)|Guantanama]], alebo do [[Panama (štát)|Panamy]]. Počas tejto emigrácie opustilo svoje domovy takmer 38 000 Kubáncov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Luce | meno = Clotilde | vydavateľ = CubaNet | titul = New Cuban exodus stirs up old tensions | url = http://www.cubanet.org/CNews/y99/jul99/27e6.htm | jazyk = po anglicky | dátum vydania = 1999-07-27 | dátum prístupu = 2010-07-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110923052108/http://www.cubanet.org/CNews/y99/jul99/27e6.htm | dátum archivácie = 2011-09-23 }}</ref> 9. septembra 1994 sa USA a Kuba dohodli na normalizácii migrácie medzi týmito štátmi. V roku 1996 sa Miami kvôli [[financie (finančné vzťahy)|finančným]] škandálom umiestnilo ako 4. najchudobnejšie mesto Spojených štátov.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Dluhy | meno = Milan J. | odkaz na autora = | priezvisko2 = Frank | meno2 = Howard A. | odkaz na autora2 = | titul = The Miami Fiscal Crisis: Can a Poor City Regain Prosperity? | vydavateľ = Praeger Publishers | miesto = | rok = 2001 | isbn = | kapitola = | strany = 1 | jazyk = po anglicky }}</ref> Finančné problémy mesta pretrvávali až do roku [[2001]], keď bol za starostu Miami zvolený [[Manny Diaz]]. == Geografia == [[Súbor:Location map Miami.png|thumb|left|185px|Mapa mesta Miami]] S rozlohou iba {{km2|92|w}} má Miami najmenšie územie zo všetkých významných miest USA. Celková rozloha Miami je totiž {{km2|143.1}}, z čoho však {{km2|50.7}} zaberá [[voda|vodná]] plocha. Z tohto dôvodu Miami tiež patrí medzi najhustejšie zaľudnené mestá v USA. [[Nadmorská výška]] oblasti nie je väčšia ako {{mnm|12}},<ref name="environment">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = City Data | titul = Miami: Environment | url = http://www.city-data.com/world-cities/Miami-Environment.html | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-13}}</ref> priemer je {{m|1.8|m}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = NASA | titul = Miami, Florida metropolitan area as seen from STS-62 | url = http://images.jsc.nasa.gov/luceneweb/caption_direct.jsp?photoId=STS062-85-026 | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20071201191110/http://images.jsc.nasa.gov/luceneweb/caption_direct.jsp?photoId=STS062-85-026 | dátum archivácie = 2007-12-01 }}</ref> Hladina [[podzemná voda|podzemnej vody]] je iba jeden až dva metre pod povrchom zeme.<ref name="environment" /> Miami je jediné významné americké mesto, ktoré hraničí s dvoma [[národný park|národnými parkmi]] – [[Národný park Everglades|Národným parkom Everglades]] na západe a [[Biscayne|Národným parkom Biscayne]] na východe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = National Park Service | titul = South Florida National Parks Map | url = http://www.nps.gov/ever/planyourvisit/upload/sflparks.pdf | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-13}}</ref> Miami s predmestiami sa rozkladá medzi [[mokraď (ekológia)|mokraďami]] [[Národný park Everglades|Everglades]] a lagúnou [[Biscayne Bay]]. 145 [[meter|km]] severne od mesta sa nachádza [[jazero]] [[Okeechobee]].<ref name="environment" /> Hlavná časť mesta leží na pobreží Biscayne Bay, ktoré obsahuje stovky prírodne i umelo vytvorených [[bariérový ostrov|bariérových ostrovov]], z ktorých najväčšie sú [[Miami Beach]] a [[South Beach]]. [[Golfský prúd]], teplý [[morský prúd]], prúdi severným smerom iba {{km|24|m}} od pobrežia, čo spôsobuje, že klíma tu zostáva teplá a mierna po celý rok. Skalné podložie pod oblasťou Miami je nazývané ''Miami [[vápenec|limestone]]'' alebo ''Miami oolite''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Florida Geological Survey | titul = Miami Limestone | url = http://www.dep.state.fl.us/geology/geologictopics/rocks/miami_limestone.htm | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110609214250/http://www.dep.state.fl.us/geology/geologictopics/rocks/miami_limestone.htm | dátum archivácie = 2011-06-09 }}</ref> Toto podložie, hrubé nie viac ako {{m|15|m}}, je pokryté tenkou vrstvou pôdy. ''Miami limestone'' vznikol dôsledkom drastických zmien [[hladina|hladiny]] [[more|mora]] spojených so zaľadnením. Pod rovinou sa nachádza [[Hydrologický kolektor|zvodeň]] pomenovaná (podľa lagúny) ''Biscayne Aquifer''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = United States Geological Survey | titul = USGS Ground Water Atlas of the United States | url = http://pubs.usgs.gov/ha/ha730/ch_g/G-text4.html | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-13}}</ref> Táto zvodeň je prírodným podzemným zdrojom [[sladká voda|sladkej vody]] a väčšina [[metropolitná oblasť|metropolitnej oblasti]] ju využíva aj ako zdroj [[pitná voda|pitnej vody]]. Táto zvodeň však sťažuje stavbu podzemných konštrukcií. === Klíma === Miami má [[tropické monzúnové podnebie]] ([[Köppenova klasifikácia podnebia]] - Am)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Hydrology and Earth System Sciences | titul = Updated world map of the Köppen-Geiger climate classification | url = http://www.hydrol-earth-syst-sci.net/11/1633/2007/hess-11-1633-2007.pdf | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-14}}</ref> s horúcimi a vlhkými [[leto|letami]] a krátkymi, teplými a značne suchšími [[zima]]mi. Ide o druhé najvlhkejšie mesto v Spojených štátoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = City Data | titul = Miami, Florida | url = http://www.city-data.com/world-cities/Miami.html | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-14}}</ref> Podobu podnebia ovplyvňujú jeho nadmorská výška, poloha, blízkosť Golfského prúdu a pozícia tesne nad [[obratník Raka|obratníkom Raka]]. S priemernou januárovou teplotou 19,6 [[stupeň Celzia|°C]] zimu charakterizujú mierne až vyššie teploty a chladný vzduch znášajúci sa vždy po priechode [[studený front|studeného frontu]], ktorý vytvára veľa drobných zrážok. Daždivá sezóna začína niekedy v máji a končí uprostred októbra. Počas tohto obdobia sa teploty pohybujú medzi 29 až 35&nbsp;°C a sú sprevádzané veľkou vlhkosťou, hoci popoludňajšie [[búrka|búrky]] a [[vánok|brízy]] rozširujúce sa od [[Atlantický oceán|Atlantiku]] znižujú teplotu vzduchu. Väčšina z ročných cca {{mm|1420|m|w}} zrážok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Airports Guides | titul = Miami Climate and Weather Charts: MIA | url = http://miami-mia.airports-guides.com/mia_climate.html | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-14}}</ref> spadne práve v tomto období. Najnižšia nameraná teplota bola -3&nbsp;°C a maximálna 37&nbsp;°C.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = MSN Weather | titul = Miami, USA | url = http://weather.uk.msn.com/monthly_averages.aspx?wealocations=wc:USFL0316 | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-14 }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Existuje iba jediný záznam [[sneh]]ových zrážok a ten pochádza z 19. januára 1977. {{Infobox Počasie | metric_first = Yes | single_line = Yes | Location = Miami, Florida ([[Miami International Airport|MIA]]) | Jan_Hi_°C = 24 | Feb_Hi_°C = 24.7 | Mar_Hi_°C = 26.2 | Apr_Hi_°C = 28 | May_Hi_°C = 29.6 | Jun_Hi_°C = 30.9 | Jul_Hi_°C = 31.7 | Aug_Hi_°C = 31.7 | Sep_Hi_°C = 31 | Oct_Hi_°C = 29.2 | Nov_Hi_°C = 26.9 | Dec_Hi_°C = 24.8 | Jan_Lo_°C = 15.1 | Feb_Lo_°C = 15.8 | Mar_Lo_°C = 17.9 | Apr_Lo_°C = 19.9 | May_Lo_°C = 22.3 | Jun_Lo_°C = 23.9 | Jul_Lo_°C = 24.6 | Aug_Lo_°C = 24.8 | Sep_Lo_°C = 24.4 | Oct_Lo_°C = 22.3 | Nov_Lo_°C = 19.3 | Dec_Lo_°C = 16.4 | Jan_Precip_mm = 51.1 | Feb_Precip_mm = 52.8 | Mar_Precip_mm = 60.7 | Apr_Precip_mm = 72.4 | May_Precip_mm = 157.7 | Jun_Precip_mm = 237 | Jul_Precip_mm = 144.8 | Aug_Precip_mm = 192.5 | Sep_Precip_mm = 193.8 | Oct_Precip_mm = 143.3 | Nov_Precip_mm = 67.6 | Dec_Precip_mm = 46.5 | Source = [[Svetová meteorologická organizácia]] ([[Organizácie Spojených národov|OSN]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Wolrd Meteorological Organization | titul = Weather Information for Miami, Florida | url = http://www.worldweather.org/093/c00267f.htm#wxforecast | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-14}}</ref> | Accessdate = 2010-07-14 }} == Správa == Správu Miami má na starosti [[mestská rada]], zložená zo [[starosta|starostu]] a piatich komisárov (mestská komisia), a mestská správa. Mestská komisia, volená na štyri roky,<ref name="profile">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = City of Miami | titul = Miami profile: general Characteristics | url = http://www.miamigov.com/press/pressreleases/miami/Profile91004.pdf | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20090914055310/http://www.miamigov.com/press/pressreleases/miami/Profile91004.pdf | dátum archivácie = 2009-09-14 }}</ref> predstavuje riadiaci orgán s [[právomoc]]ou vydávať vyhlášky, prijímať nariadenia a vykonávať všetky funkcie uvedené v mestskej charte. Jej členovia sú volení v jednotlivých dištriktoch Miami. Starosta, volený obyvateľmi mesta na štyri roky, vymenúva správcu mesta.<ref name="profile" /> Mestská radnica sa nachádza vo štvrti [[Coconut Grove (Miami)|Coconut Grove]]. [[Súbor:Miami city hall.jpg|thumb|195px|Radnica v Miami]] {| |- | width="48%" valign="top" | '''Mestská rada :'''<ref name="Officials">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = City of Miami | titul = City Officials | url = http://www.miamigov.com/City_Officials/ | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20080514035950/http://www.miamigov.com/City_Officials/ | dátum archivácie = 2008-05-14 }}</ref> * Tomás Regalado - starosta mesta Miami * Wilfredo Gort - komisár mesta Miami, dištrikt 1 * Marc Sarnoff - komisár mesta Miami, dištrikt 2 * Frank Carollo - komisár mesta Miami, dištrikt 3 * Francis Suarez - komisár mesta Miami, dištrikt 4 * Richard P. Dunn - komisár mesta Miami, dištrikt 5 | width="48%" valign="top" | '''Mestská správa :'''<ref name = "Officials" /> * Carlos A. Migoya - správca mesta Miami * Julie O. Bru - právny zástupca mesta Miami * Priscilla Thompson - referent mesta Miami |} == Ekonomika == [[Súbor:Brickell Avenue aerial 20100211.jpg|thumb|left|235px|Centrum Miami je najdynamickejšie rastúcou časťou mesta]] Miami patrí medzi najdôležitejšie finančné centrá v krajine. Je hlavným centrom [[Obchodná činnosť|obchodu]] a [[Financovanie|financií]], sídlom mnohých [[korporácia|korporácií]] a môže sa pýšiť silnými medzinárodnými obchodnými kruhmi. Podľa hodnotenia svetových miest, vykonaného strediskom Globalization and World Cities Study Group & Network (GaWC), založeného na prispení k rozvoju svetovej ekonomiky, patrí Miami do kategórie ''Beta-Global City''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Globalization and World Cities Study Group & Network | titul = The World According to GaWC 2008 | url = http://www.lboro.ac.uk/gawc/world2008t.html | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160811203314/http://www.lboro.ac.uk/gawc/world2008t.html | dátum archivácie = 2016-08-11 }}</ref> Veľkým prínosom pre ekonomiku mesta je aj turistika, vďaka ktorej Miami získava miliardy [[americký dolár|dolárov]].<ref name="economy">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = City Data | titul = Miami: Economy | url = http://www.city-data.com/world-cities/Miami-Economy.html | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-14}}</ref> V Miami a jeho okolí má sídlo mnoho spoločností, vrátane týchto: [[Alienware]], [[Arrow Air]], [[Bacardi]], [[Burger King]], [[CompUSA]], [[Fizber]], [[Norwegian Cruise Line]], [[RCTV International]], [[Royal Caribbean International]], [[Telefónica]], [[US Century Bank]]. Vďaka svojej blízkosti k [[Latinská Amerika|Latinskej Amerike]] je tiež pôsobiskom viac ako 170 [[nadnárodná korporácia|nadnárodných korporácií]],<ref name="economy" /> medzi ktoré patrí napríklad [[AIG]], [[American Airlines]], [[Cisco Systems|Cisco]], [[The Walt Disney Company|Disney]], [[Exxon]], [[FedEx]], [[Kraft Foods]], [[Microsoft]], [[Oracle Corporation|Oracle]], [[SBC Communications]], [[Soní|Sony]], [[Visa International]] alebo [[Wal-Mart]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Walmart Corporate | titul = Walmart Latinoamérica Opens New Regional Office in South Florida | url = http://walmartstores.com/pressroom/news/9663.aspx | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20100325045456/http://walmartstores.com/pressroom/news/9663.aspx | dátum archivácie = 2010-03-25 }}</ref> [[Miami International Airport|Miamske letisko]] a [[Port of Miami|prístav]] patria medzi najvyťaženejšie vstupné brány v krajine, najmä pre náklady z [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]] a [[Karibik]]u. Navyše v centre Miami, väčšinou vo finančnej mestskej štvrti [[Brickell (Miami)|Brickell]], je najväčšia koncentrácia medzinárodných [[Banka (inštitúcia)|bánk]] v USA.<ref name="financie1" /><ref name="financie2" /> Roku 2003 bolo Miami hosťujúcim mestom obchodných rokovaní zóny [[FTAA|Free Trade Area of Americas]]. Aj [[Turistika|turistický]] [[priemysel]] prináša do kasy mesta veľa peňazí. [[Pláž]]e, konferencie, [[festival]]y a ďalšie akcie lákajú do Miami ročne viac ako 12 miliónov návštevníkov z celého sveta. V roku 2007 tu návštevníci minuli 17,1 miliárd dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Miami Today | titul = Record number of local visitors, record spending achieved in 2007 | url = http://www.miamitodaynews.com/news/080327/story1.shtml | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-14}}</ref> Historická štvrť v štýle [[art deco]] [[South Beach]] je všeobecne považovaná za jednu z najpôvabnejších štvrtí na svete a je známa svojimi nočnými klubmi, plážami, obchodmi a historickými budovami. Ale je dôležité spomenúť, že South Beach je časťou mesta [[Miami Beach]], ktoré s Miami susedí. Miami je ale tiež centrom priemyslu, z ktorého tu prevláda [[ťažba nerastných surovín|ťažba]] kameňa a skladovanie najrôznejšieho tovaru. Od roku 2001 podstupuje Miami veľký stavebný boom. Už tu vyrástlo viac ako 50 [[mrakodrap]]ov vyšších ako {{m|122|m}}. Mestská silueta je treťou najpôsobivejšou v USA, hneď za [[New York (mesto)|New Yorkom]] a [[Chicago]]m, a podľa Almanac of Architecture and Design devätnásta na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gramsbergen | meno = Egbert | priezvisko2 = Kaźmierczak | meno2 = Paul | vydavateľ = Skylines & Scrapers | titul = The World's Best Skylines | url = http://homepages.ipact.nl/~egram/skylines.html | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-14}}</ref> Momentálne má mesto 8 najvyšších budov v štáte Florida. Najvyššia z nich je [[Four Seasons Hotel Miami|Four Seasons Hotel & Tower]], ktorá meria 240 metrov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Emporis | titul = Tallest skyscrapers in Miami | url = http://www.emporis.com/en/wm/ci/bu/sk/li/?id=101321&bt=5&ht=2&sro=0 | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-14}}</ref> Podľa zistení [[US Census Bureau]] z roku 2004 je v Miami tretí najväčší výskyt rodín s príjmom pod celoštátnou [[Hranica chudoby|hranicou chudoby]], čo z neho robí tretie najchudobnejšie mesto v Spojených štátoch, hneď po [[Detroit]]e a [[El Paso (Texas)|El Pase]]. Okrem toho patrí Miami medzi pár miest, ktorých miestna správa skrachovala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cohen | meno = Adam | vydavateľ = Time Magazine | titul = Gloom over Miami | url = http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,135186,00.html | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20100228053601/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,135186,00.html | dátum archivácie = 2010-02-28 }}</ref> Ale od tej doby zažíva mesto oživenie. Podľa magazínu [[Forbes (magazín)|Forbes]] bolo v roku 2008 najčistejším americkým mestom, vďaka celoročne dobrej kvalite [[atmosféra Zeme|ovzdušia]], rozsiahlym plochám zelene, čistej pitnej vode, čistým uliciam a [[recyklácia|recyklovaní]] odpadu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Van Riper | meno = Tom | vydavateľ = Forbes Magazine | titul = Americas Cleanest Cities | url = http://www.forbes.com/2008/03/17/miami-seattle-orlando-biz-logistics-cx_tvr_0317cleanest.html | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref> Roku 2009 ohodnotila štúdia 73 svetových miest firmy [[UBS]] Miami ako najbohatšie mesto USA (zo štyroch amerických štátov uvedených v prieskume) a piate svetové najbohatšie mesto na základe [[kúpna sila|kúpnej sily]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = City Mayors | titul = The Richest cities in the world | url = http://www.citymayors.com/economics/usb-purchasing-power.html | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref> V roku 2005 bolo Miami svedkom najväčšieho boomu na trhu s [[nehnuteľnosť]]ami od dvadsiatych rokov 20. storočia. Príkladom je [[Midtown Miami|Midtown]], ktoré malo viac ako stovku schválených stavebných projektov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Emporis | titul = High-rise Buildings in Miami (all) | url = http://www.emporis.com/en/wm/ci/bu/sk/li/?id=101321&bt=2&ht=3&sro=1 | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref> V roku 2007 sa však bytový trh zrútil a viac ako 23 000 družstevných domov zostalo na predaj, alebo boli skonfiškované.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bell | meno = Maya | vydavateľ = Orlando Sentinel | titul = Boom of Condo crash loudest in Miami | url = http://articles.orlandosentinel.com/2007-08-27/news/CONDOBUST27_1_miami-condo-mccabe | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-15 | url archívu = https://archive.today/20130427140828/http://articles.orlandosentinel.com/2007-08-27/news/CONDOBUST27_1_miami-condo-mccabe | dátum archivácie = 2013-04-27 }}</ref> == Demografia == {| class="wikitable" border="1" style="float:right; margin-left:3px; text-size:80%; text-align:center;" |- | colspan = 3 |'''Vývoj populácie Miami''' |- !'''Rok'''!! '''Mesto'''!! '''Aglomerácia''' |- |'''1900'''|| 1 681 || nie |- |'''1910'''|| 5 471 || nie |- |'''1920'''|| 29 549 || 66 542 |- |'''1930'''|| 110 637<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = US Census Bureau | titul = Population of the 100 largest Urban Places: 1930 | url = http://www.census.gov/population/www/documentation/twps0027/tab16.txt | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref> || 214 830 |- |'''1940'''|| 172 172<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = US Census Bureau | titul = Population of the 100 largest Urban Places: 1940 | url = http://www.census.gov/population/www/documentation/twps0027/tab17.txt | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref> || 387 522 |- |'''1950'''|| 249 276<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = US Census Bureau | titul = Population of the 100 largest Urban Places: 1950 | url = http://www.census.gov/population/www/documentation/twps0027/tab18.txt | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref> || 693 705 |- |'''1960'''|| 291 688<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = US Census Bureau | titul = Population of the 100 largest Urban Places: 1960 | url = http://www.census.gov/population/www/documentation/twps0027/tab19.txt | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref> || 1 497 099 |- |'''1970'''|| 334 859<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = US Census Bureau | titul = Population of the 100 largest Urban Places: 1970 | url = http://www.census.gov/population/www/documentation/twps0027/tab20.txt | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref> || 2 236 885<ref name="population2" /> |- |'''1980'''|| 346 865<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = US Census Bureau | titul = Population of the 100 largest Urban Places: 1980 | url = http://www.census.gov/population/www/documentation/twps0027/tab21.txt | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref> || 3 220 520<ref name="population2" /> |- |'''1990'''|| 358 548 <ref name="population" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = US Census Bureau | titul = Population of the 100 largest Urban Places: 1990 | url = http://www.census.gov/population/www/documentation/twps0027/tab22.txt | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref> || 4 056 228<ref name="population2" /> |- |'''2000'''|| 362 470<ref name="population" /> || 5 007 564<ref name="population2" /> |- |'''2009'''|| 433 136<ref name="population" /> || 5 547 051<ref name="population2" /> |} Miami je 43. najľudnatejšie mesto v Spojených štátoch. Celá aglomerácie [[Južná Florida]], zahŕňa okresy [[Miami-Dade County|Miami-Dade]], [[Broward County|Broward]] a [[Palm Beach County|Palm Beach]], má viac ako 5,5 milióna obyvateľov, čo z nej robí deviatu najväčšiu v USA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = US Census Bureau | titul = Estimates of Population Change for Metropolitan Statistical Areas and Rankings | url = http://www.census.gov/popest/metro/tables/2009/CBSA-EST2009-05.xls | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref> Roku 2008 ohodnotila [[Organizácia Spojených národov|OSN]] celú aglomeráciu ako 44. najväčšiu na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = OSN | titul = Population of urban agglomerations with 750,000 inhabitants or more in 2005 | url = http://www.un.org/esa/population/publications/WUP2005/2005WUP_DataTables12.pdf | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref> Podľa sčítania ľudu z roku 2000 žilo v Miami 362 470 obyvateľov, 83 336 rodín a bolo tu 134 198 domácností. [[Hustota zaľudnenia]] bola 3 923,5 obyv./km<sup>2</sup> Podľa výskumu [[American Community Survey]], prebiehajúceho v rokoch 2006 až 2008, bola [[ľudská rasa|rasová]] štruktúra Miami nasledovná:<ref name="etnic" /> {| |- | width="45%" valign="top" | * [[Europoidná rasa|belosi]]: 72,7 % * [[Afroameričan]]ia: 22,0 % * [[Mongoloidná rasa|Aziati]]: 0,8 % * [[Indiáni|domorodí Američania]]: 0,1 % | width="45%" valign="top" | * [[Tichý oceán|Pacifické národy]]: 0,1 % * Príslušníci viacerých rás: 1,2 % * Ostatné: 3,1 % * Hispánci: 69,4 % <ref group="p">Hispánci sú súčasne príslušníkmi nejakej inej rasy.</ref> |} Roku 2000 bolo [[etnikum|etnické]] zloženia podľa národností aj takéto: 34,1 % tvorili [[Kuba|Kubánci]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = ePodunk | titul = Cuban Ancestry | url = http://www.epodunk.com/ancestry/Cuban.html | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20121122040230/http://www.epodunk.com/ancestry/Cuban.html | dátum archivácie = 2012-11-22 }}</ref> 5,6 % [[Nikaragua|Nikaragujčania]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = ePodunk | titul = Nicaraguan Ancestry | url = http://www.epodunk.com/ancestry/Nicaraguan.html | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101017104722/http://www.epodunk.com/ancestry/Nicaraguan.html | dátum archivácie = 2010-10-17 }}</ref> 5,5 % [[Haiti (štát)|Haiťania]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = ePodunk | titul = Haitian Ancestry | url = http://www.epodunk.com/ancestry/Haitian.html | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120923063913/http://www.epodunk.com/ancestry/Haitian.html | dátum archivácie = 2012-09-23 }}</ref> 3,3 % [[Honduras]]ania,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = ePodunk | titul = Honduran Ancestry | url = http://www.epodunk.com/ancestry/Honduran.html | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101017104259/http://www.epodunk.com/ancestry/Honduran.html | dátum archivácie = 2010-10-17 }}</ref> 1,7 % [[Dominikánska republika|Dominikánci]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = ePodunk | titul = Dominican Republic Ancestry | url = http://www.epodunk.com/ancestry/Dominican-Republic.html | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101017104216/http://www.epodunk.com/ancestry/Dominican-Republic.html | dátum archivácie = 2010-10-17 }}</ref> a 1,6 % [[Kolumbia|Kolumbijčania]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = ePodunk | titul = Colombiana Ancestry | url = http://www.epodunk.com/ancestry/Colombian.html | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20071011163422/http://epodunk.com/ancestry/Colombian.html | dátum archivácie = 2007-10-11 }}</ref> Z celkom 134 198 domácností ich 26,3 % malo [[dieťa]] mladšie ako 18 rokov, 36,6 % boli [[partnerská dvojica|páry]] žijúci spolu, 18,7 % domácností bolo s ženskou hlavou [[rodina|rodiny]], bez prítomnosti manžela, a 37,9 % domácností nebolo obývaných rodinou.<ref name="population3">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = areaConnect | titul = Miami Population and Demography | url = http://miamifl.areaconnect.com/statistics.htm | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-15 }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> 30,4 % všetkých domácností tvorili jednotlivci a 12,5 % ľudia starší ako 65 rokov, ktorí žili sami.<ref name="population3" /> Na priemernú domácnosť vychádzalo 2,61 členov a na priemernú rodinu 3,25 členov.<ref name="population3" /> Veková štruktúra populácie bola nasledovná: 24,2 % obyvateľov malo do 19 rokov, 21,3 % bolo vo veku 20-34 rokov, 27,6 % vo veku 35-54 rokov, 9,9 % vo veku 55-64 rokov, 14,7 % vo veku 65-84 rokov, 2,3 % s vekom 85 rokov alebo viac a priemerný vek bol 37,7 rokov.<ref name="population3" /><ref name="census2000">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = US Census Bureau | titul = Miami city, Florida, 2000 | url = http://factfinder.census.gov/servlet/SAFFFacts?_event=&geo_id=16000US1245000&_geoContext=01000US | 4 = 04000US12 | 16000US1245000&_street = &_county=Miami&_cityTown=Miami&_state=04000US12&_zip=&_lang=en&_sse=on&ActiveGeoDiv=&_useEV=&pctxt=fph&pgsl=160&_submenuId=factsheet_1&ds_name=ACS_2008_3YR_SAFF&_ci_nbr=null&qr_name=null&reg=null%3Anull&_keyword=&_industry= | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-15 | url archívu = https://archive.today/20200214004758/http://factfinder.census.gov/servlet/SAFFFacts?_event=&geo_id=16000US1245000&_geoContext=01000US | dátum archivácie = 2020-02-14 }}</ref> Priemerný príjem domácnosti v Miami bol 23 483 a priemerný príjem rodiny 27 225 amerických dolárov.<ref name="census2000" /> Muži mali priemerný príjem 24 090, oproti ženám, ktoré mali priemerne 20 115 USD. Okolo 23,5 % rodín a 28,5 % všetkých obyvateľov bolo pod [[hranica chudoby|hranicou chudoby]]. Z týchto tvorili 38,2 % ľudia mladší ako 18 rokov a 29,3 % ľudia starší ako 65 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = US Census Bureau | titul = Miami city, Florida, 2000: Economy | url = http://factfinder.census.gov/servlet/QTTable?_bm=y&-geo_id=16000US1245000&-qr_name=DEC_2000_SF3_U_DP3&-ds_name=DEC_2000_SF3_U&-_lang=en&-_sse=on | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-15 | url archívu = https://archive.today/20200212043904/http://factfinder.census.gov/servlet/QTTable?_bm=y&-geo_id=16000US1245000&-qr_name=DEC_2000_SF3_U_DP3&-ds_name=DEC_2000_SF3_U&-_lang=en&-_sse=on | dátum archivácie = 2020-02-12 }}</ref> Obrovský rast populácie Miami v posledných desaťročiach bol spôsobený vnútornou [[migrácia|migráciou]] v USA, ale aj [[Prisťahovalectvo|imigráciou]] z rôznych častí sveta, v tomto prípade predovšetkým z oblasti [[Karibik]]u. Miami je považované skôr za [[multikulturalizmus|multikultúrne]], ako za miesto [[melting pot|zotierania rozdielov]] medzi jednotlivými [[entita]]mi. Celková [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúra]] mesta je veľmi ovplyvnená veľkou populáciou Hispáncov, prípadne američanov hispánskeho pôvodu, a černochov, pochádzajúcich z karibských ostrovov ako sú [[Jamajka]], Kuba, Haiti, alebo [[Bahamy]]. [[Súbor:Cubanmemorialplaza.jpg|thumb|240px|Štvrť Little Havana (Malá Havana)]] === Jazyky === {{Bar box | title = Jazyková štruktúra obyvateľov Miami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Language Map Data Center | titul = Miami, Florida | url = http://www.mla.org/map_data_results&state_id=12&county_id=&mode=&zip=&place_id=45000&cty_id=&ll=&a=&ea=&order=r | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-15}}</ref> | titlebar = #ddd | left1 = jazyk | right1 = percent | bars = {{bar percent|[[španielčina]]|#EEB422|66.75}} {{bar percent|[[angličtina]]| #EE3B3B|25.45}} {{bar percent|[[kreolčina|kreolizovaná francúzština]]|#AB82FF|5.2}} {{bar percent|[[francúzština]]|#7EC0EE|0.76}} {{bar percent|[[portugalčina]]|#00EE76|0.41}} {{bar percent|ostatné|#808080|1.43}} }} == Vzdelanie == === Štátne školy === Štátne školy v Miami patria do [[školský obvod|školského obvodu]] [[Miami-Dade Public Schools]] (M-DCPS), ktorý je najväčším obvodom na Floride a štvrtým najväčším v Spojených štátoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = National Center for Education Statistics | titul = School districts enrolling more than 15,000 students | url = http://nces.ed.gov/programs/digest/d07/tables/dt07_087.asp | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-09-30}}</ref> V roku 2007 študovalo v tomto obvode 353 283 študentov v celkom 378 školách.<ref name="ed">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Broad Prize | titul = Miami-Dade Public Schools | url = http://www.broadprize.org/2007Miami-DadeBrief.pdf | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-09-30 | url archívu = https://web.archive.org/web/20080413172813/http://www.broadprize.org/2007Miami-DadeBrief.pdf | dátum archivácie = 2008-04-13 }}</ref> 60 % študentov v obvode tvorili Hispánci, 28 % [[Afroameričan]]ia, 10 % [[europoidná rasa|belosi]], ktorí nie sú Hispánci, a zvyšné 2 % pripadajú na ostatné rasy (pozri Demografia).<ref name="ed" /> V Miami sa nachádzajú jedny z najlepších [[stredná škola|stredných škôl]], ako sú napríklad ''Design and Architecture High School'' ,''MAST Academy'', ''Coral Reef High School'', ''Miami Palmetto High School'' alebo ''New World School of the Arts''. M-DCPS patrí tiež medzi jedny z mála štátnych škôl, ktoré ponúkajú dvojjazyčné vyučovanie v [[španielčina|španielčine]], [[Haitská kreolčina|haitskej kreolčine]] alebo [[mandarínčina|mandarínčine]]. === Súkromné školy === Miami je domovom mnohých prestížnych [[latinská cirkev|rímskokatolíckych]], [[Židia|židovských]] a non-denominačných súkromných škôl. Arcidiecéza miamska spravuje katolícke súkromné školy v meste. Medzi ne patrí napríklad ''Our Lady of Lourdes Academy'', ''St. Hugh Catholic School'', ''St. Agatha Catholic School'', ''St. Theresa School'', ''La Salle High School'', ''Monsignor Edward Pace High School'', ''Carrollton School of the Sacred Heart'', ''Christopher Columbus High School'', ''Archbishop Curley-Notre Dame High School'', ''St. Brendan High School'' a mnoho ďalších základných a stredných škôl. Medzi najznámejšie non-denominačná súkromne školy v Miami patria ''Ransom Everglades'', ''Gulliver Preparatory School'' a ''Miami Country Day School'', ktoré sú tradične známe ako jedny z najlepších škôl v krajine. Ďalšie súkromné školy v odľahlejších štvrtiach sú okrem iných ''Belen Jesuit Preparatory School'', ''Samuel Scheck Hillel Community Day School'' a ''Dade Christian School''. === Univerzity a vysoké školy === [[Súbor:University of Miami Otto G. Richter Library.jpg|thumb|300px|University of Miami]] [[Univerzita|Univerzity]] a vysoké školy v Miami a jeho okolí sú: * Barry University (súkromná) * Carlos Albizu University (súkromná) * Florida International University (FIU) (verejná) * Florida Memorial University (súkromná) * Johnson and Wales University (súkromná) * Fortis College (súkromná) * Keiser University (súkromná) * Manchester Business School (verejná, britská) * Miami Dade College (verejná) * Miami International University of Art & Design (súkromná) * St. Thomas University (súkromná) * Talmudic University (súkromná) * University of Miami (súkromná) == Doprava == === Mestská hromadná doprava === [[Súbor:Miami-Dade Metromover.jpg|thumb|left|190px|Visutý osobný dopravník Metromover]] [[Mestská hromadná doprava|Mestskú hromadnú dopravu]] v Miami zabezpečujú [[Miami-Dade Transit]] a [[South Florida Regional Transportation Authority]]. [[Dopravný prostriedok|Prepravnými prostriedkami]] sú regionálne [[vlak]]y, [[metro (podzemná železnica)|metro]], visuté [[People Mover|osobné dopravníky]] a [[autobus]]y. Podľa posledných štatistík sa 12,2 % obyvateľov mesta dopravuje do práce práve hromadnou dopravou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = US Census Bureau | titul = Miami city - economic | url = http://www.factfinder.census.gov/servlet/ADPTable?_bm=y&-geo_id=16000US1245000&-qr_name=ACS_2008_3YR_G00_DP3YR3&-ds_name=ACS_2008_3YR_G00_&-_lang=en&-_sse=on | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-09-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101001212112/http://www.factfinder.census.gov/servlet/ADPTable?_bm=y | dátum archivácie = 2010-10-01 }}</ref> [[Metrorail]], čiže miamske metro, je dlhé 36 kilometrov a nachádza sa na ňom 22 staníc. Vedie od západných predmestí [[Medley (Florida)|Medley]] a [[Hialeah (Florida)|Hialeah]] cez Civic Center, centrum mesta, [[Brickell]], [[Coconut Grove]], [[Coral Gables]], [[South Miami]] a končí v južnej okrajovej štvrti [[Dadeland]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Miami-Dade | titul = Miami-Dade Transit - Metrorail Map | url = http://www.miamidade.gov/transit/rail_stations.asp | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-09-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20100531191245/http://www.miamidade.gov/transit/rail_stations.asp | dátum archivácie = 2010-05-31 }}</ref> V roku 2012 sa očakáva otvorenie priameho spojenia metra až k letisku [[Miami International Airport]]. [[Metromover]] je dopravný systém využívajúci visuté osobné dopravníky. Má 20 staníc na troch rôznych trasách v centre Miami a Brickellu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Miami-Dade | titul = Miami-Dade Transit - Metromover Maps and Stations | url = http://www.miamidade.gov/transit/mover_stations.asp | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-09-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110104224646/http://www.miamidade.gov/transit/mover_stations.asp | dátum archivácie = 2011-01-04 }}</ref> [[Tri-Rail]] je systém regionálnych vlakov spravovaný federálnym úradom South Florida Regional Transportation Authority (SFRTA). Vlaky jazdia na trase od miamského letiska do [[West Palm Beach]] a počas nej absolvujú 18 zastávok v okresoch [[Miami-Dade County|Miami-Dade]], [[Broward County|Broward]] a [[Palm Beach County|Palm Beach]]. === Letecká doprava === [[Súbor:Miami International Airport aerial 2007.jpg|thumb|178px|Miami International Airport]] [[Miami International Airport]], nachádzajúce sa v nepričlenenom území v okrese, slúži ako primárne medzinárodné [[letisko]] v oblasti Miami. Patrí medzi jedno z najvyťaženejších letísk na svete, o čom svedčí fakt, že odbavia vyše 30 miliónov cestujúcich ročne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Airports Council International | titul = Passenger Traffic 2008 FINAL | url = http://www.airports.org/cda/aci_common/display/main/aci_content07_c.jsp?zn=aci&cp=1-5-54-55_666_2__ | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-16}}</ref> Identifikačný kód letiska podľa [[kód letiska IATA|IATA]] je MIA, podľa [[kód letiska ICAO|ICAO]] je to KMIA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Great Circle Mapper | titul = Miami International Airport | url = http://www.gcmap.com/airport/KMIA | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-16}}</ref> Letisko patrí medzi hlavné letecké uzly spoločnosti [[American Airlines]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = American Airlines | titul = AMR Corporation Draws Support From Key Officials for New Network Strategy | url = http://aa.mediaroom.com/index.php?s=43&item=2730 | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-16}}</ref> jedného z najväčších [[letecká spoločnosť|leteckých dopravcov]] na svete. MIA je najvyťaženejšie letisko na [[Florida|Floride]], druhá najväčšia vstupná brána pre zahraničných cestujúcich v USA a siedma najväčšia na svete podľa rovnakých kritérií. Rozsiahla sieť medzinárodných leteckých spojov zahŕňa nonstop lety do viac ako sedemdesiatich svetových miest v [[Severná Amerika|Severnej]] a [[Južná Amerika|Južnej Amerike]], [[Európa|Európe]] a [[Ázia|Ázii]]. Pomerne blízko sa nachádza [[Fort Lauderdale-Hollywood International Airport]], ktoré tiež poskytuje medzinárodnú dopravu v oblasti Miami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Southwest Airlines | titul = Southwest Airlines Cities | url = http://www.southwest.com/travel_center/routemap.html | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20100919010027/http://www.southwest.com/travel_center/routemap.html | dátum archivácie = 2010-09-19 }}</ref> [[Opa-Locka Airport]] a [[Kendall-Tami Airport]], ležiace na území mimo aglomeráciu, zabezpečujú predovšetkým leteckú dopravu v rámci oblasti Miami. === Námorná doprava === [[Súbor:Port of Miami Florida.jpg|thumb|left|240px|Port of Miami]] Miami je domovom jedného z najväčších prístavov v Spojených štátoch, prístavu [[Port of Miami]]. Ide o najväčší prístav výletných lodí na svete. Často je nazývaný ''Cruise Capital of the World'' alebo ''Cargo Gateway of the Americas''.<ref name="port">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Miami-Dade | titul = Port of Miami | url = http://www.miamidade.gov/portofmiami/press_releases/10-03-17-containerized_cargo_port.asp | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20100829063348/http://www.miamidade.gov/portofmiami/press_releases/10-03-17-containerized_cargo_port.asp | dátum archivácie = 2010-08-29 }}</ref> Ročne prispieva do ekonomiky Južnej Floridy viac ako 17 miliardami dolárov.<ref name="port" /> V roku 2009 prístav slúžil 4 110 100 cestujúcim.<ref name="portstats">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Miami-Dade | titul = Port of Miami: Statistics | url = http://www.miamidade.gov/portofmiami/business-port-statistics.asp | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20080915050938/http://www.miamidade.gov/portofmiami/business-port-statistics.asp | dátum archivácie = 2008-09-15 }}</ref> K tomu je Port of Miami tiež jeden z nevyťaženejších nákladných prístavov v USA. Podľa štatistík tu bolo v roku 2009 naložených/vyložených 6 831 496 ton nákladu.<ref name="portstats" /> Medzi severoamerickými prístavmi sa umiestnil ako druhý čo do hmotnosti nákladu prepraveného z/do [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]]. Rozloha prístavu je {{km2|2}} a počet osobných terminálov sedem. Najviac nákladu je prijímaného z [[Čína|Číny]] a odosielaného do [[Honduras]]u. V Miami je najväčší počet sídiel výletných námorných spoločnosti na celom svete, vrátane týchto: ''Carnival Cruise Lines'', ''Celebrity Cruises'', ''Costa Cruises'', ''Crystal Cruises'', ''Norwegian Cruise Line'', ''Oceania Cruises'', ''Royal Caribbean International'' a ''Windjammer Barefoot Cruises''. 24. mája 2010 začala stavba tunela [[Miami port tunnel]], ktorého predpokladaná cena je 1 miliarda USD. == ArtDeco District == Známa oblasť v [[Miami Beach]] (východné pobrežie [[ostrov]]ov spojených [[most]]ami s Miami), ktorá je charakteristická svojim architektonickým štýlom [[art deco]], ktorý po získaní titulu "národná kultúrna a architektonická pamiatka" nesmie podliehať zmenám dizajnu, ale má zostať vo svojej terajšej podobe. Stovka hotelov sa stavala medzi rokmi [[1923]] a [[1943]]. Tiahne sa od ulice Lennox Court, šiestej ulici, k Dade Boulevard až ku Collinsovej k severu. Natáčali sa tu filmy [[Vtáčia klietka]] a [[Scarface]]. {{Široký obrázok|DowntownMiamiPanorama.jpg|2000px|''Panoramatická fotografia mesta Miami''}} == Partnerské mestá == Zoznam partnerských miest Miami:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Sister Cities International | titul = Sister City US Listings, Florida | url = http://www.sister-cities.org/directory/USlistingsResults.cfm | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2010-07-14}}</ref> {| style="width: 65%" |- | width=45% | * {{minivlajka | Maroko}} [[Agadir]], [[Maroko]] * {{Minivlajka | Jordánsko}} [[Ammán]], [[Jordánsko]] * {{Minivlajka | Kolumbia}} [[Bogota]], [[Kolumbia]] * {{Minivlajka | Argentína}} [[Buenos Aires]], [[Argentína]] * {{Minivlajka | Bolívia}} [[Cochabamba]], [[Bolívia]] * {{Minivlajka | Japonsko}} [[Kagošima (mesto)|Kagošima]], [[Japonsko]] * {{Minivlajka | Taiwan}} [[Kao-siung]], [[Taiwan]] * {{Minivlajka | Peru}} [[Lima]], [[Peru]] * {{Minivlajka | Nikaragua}} [[Managua (mesto)|Managua]], [[Nikaragua]] * {{Minivlajka | Kostarika}} [[Montes de Oca]], [[Kostarika]] | width = 45% | * {{Minivlajka | Španielsko}} [[Murcia (mesto)|Murcia]], [[Španielsko]] * {{Minivlajka | Francúzsko}} [[Nice]], [[Francúzsko]] * {{Minivlajka | Taliansko}} [[Palermo]], [[Taliansko]] * {{Minivlajka | Panama}} [[Panama (mesto)|Panama]], [[Panama (štát)|Panama]] * {{Minivlajka | Haiti}} [[Port-au-Prince]], [[Haiti (štát)|Haiti]] * {{Minivlajka | Čína}} [[Čching-tao]], [[Čína]] * {{Minivlajka | Izrael}} [[Ramat ha-Šaron]], [[Izrael]] * {{Minivlajka | Čile}} [[Santiago (Čile)|Santiago]], [[Čile]] * {{Minivlajka | Dominikánska republika}} [[Santo Domingo (hlavné mesto)|Santo Domingo]], [[Dominikánska republika]] * {{Minivlajka | Bulharsko}} [[Varna (Bulharsko)|Varna]], [[Bulharsko]] |} == Poznámky == <references group="p"/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Eng icon}} * [http://miami.cestovanie.biz/ Slovenský cestopis] == Zdroj == * {{Preklad|cs|Miami|6415064}} {{Florida}} {{najväčšie mestá USA}} [[Kategória:Miami| ]] [[Kategória:Mestá na Floride]] [[Kategória:Prístavné mestá v USA]] 0c37162zdapg71e9dsi5iy39c7cer2q Augusto Pinochet 0 126207 8205709 8024179 2026-04-29T12:02:20Z Auto-épreuve 128612 8205709 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Augusto Pinochet | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = Augusto Pinochet foto oficial coloreada.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = Signature of Augusto Pinochet.svg | Poradie = 31. | Úrad = prezident Čile | Začiatok obdobia = [[17. december]] [[1974]] | Koniec obdobia = [[11. marec]] [[1990]] | Predchodca = [[Salvador Allende]] | Nástupca = [[Patricio Aylwin]] | Dátum narodenia = [[25. november]] [[1915]] | Miesto narodenia = [[Valparaíso (mesto)|Valparaíso]], [[Čile]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2006|12|10|1915|11|25}} | Miesto úmrtia = [[Santiago (Čile)|Santiago]], [[Čile]] | Politická strana = | Alma mater = | Profesia = vojenský dôstojník, politik | Národnosť = Čiľan | Vierovyznanie = [[Latinská cirkev|Rímskokatolík]] | Manželka = Lucía Hiriart | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} Generál '''Augusto José Ramón Pinochet Ugarte''' (* [[25. november]] [[1915]] – † [[10. december]] [[2006]]) bol vodcom pravicovej vojenskej diktatúry, ktorá vládla v [[Čile]] v rokoch [[1973]] až [[1990]]. == Životopis == Narodil sa 25. novembra 1915 v meste [[Valparaíso (mesto)|Valparaíso]]. Pochádzal z rodiny prominentných prisťahovalcov francúzskeho a baskického pôvodu. V roku 1937 promoval na čilskej vojenskej škole Escuela Militar a pôsobil ako [[poručík]] pechoty. V roku 1943 sa oženil s Lucíou Hiriart Rodríguezovou, s ktorou mal 5 detí. V roku 1951 dokončil štúdium na vojenskej akadémii a získal štábne vzdelanie. V roku 1953 dosiahol hodnosť majora.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Augusto Pinochet: Timeline | url = http://www.cbc.ca/news/background/chile/pinochet.html | vydavateľ = cbc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-19 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20070104162648/http://www.cbc.ca/news/background/chile/pinochet.html | dátum archivácie = 2007-01-04 }}</ref> V roku 1956 bol spolu so skupinou mladých dôstojníkov vybraný, aby vytvoril vojenskú misiu na spoluprácu pri organizácii Vojenskej akadémie v [[Ekvádor]]e v [[Quito|Quite]]. Po návrate do Čile v roku 1959 pôsobil vo velení 1. divízie v [[Antofagasta (mesto)|Antofagaste]], neskôr velil jednému z jej plukov. V roku 1963 bol vymenovaný za zástupcu riaditeľa Vojenskej akadémie. V roku 1968 bol vymenovaný za náčelníka štábu 2. armádnej divízie so sídlom v [[Santiago (Čile)|Santiagu]] a koncom toho roku bol povýšený na [[Brigádny generál|brigádneho generála]] a vrchného veliteľa 6. divízie s posádkou v [[Iquique (mesto)|Iquique]]. Zároveň bol vymenovaný aj za intendenta provincie [[Tarapacá]]. V januári 1971 bol Pinochet povýšený na divízneho generála a bol vymenovaný za veliteľa vojenskej posádky v Santiagu. 8. júna 1971, po atentáte na [[Edmundo Perez Zujovic|Edmunda Pereza Zujovica]] ľavicovými radikálmi, Allende vymenoval Pinocheta za veliteľa provincie Santiago. Pinochet zaviedol zákaz vychádzania, ktorý bol namierený proti pokojným protestom proti ekonomickej politike prezidenta [[Salvador Allende|Allendeho]]. Pinochetove kroky viedli k potlačeniu protestov. Začiatkom roku 1972 bol vymenovaný za náčelníka generálneho štábu Čilskej armády. S rastúcimi domácimi spormi v Čile, po tom, čo generál [[Carlos Prats|Prats]] odstúpil zo svojej funkcie, bol Pinochet 23. augusta 1973 prezidentom Salvadorom Allendem vymenovaný za hlavného veliteľa armády len jeden deň po tom, čo Poslanecká snemovňa Čile schválila uznesenie, v ktorom sa uvádza, že vláda nerešpektovala ústavu. O necelý mesiac neskôr čilská armáda Allendeho zosadila. K moci sa dostal počas prevratu, ktorý zosadil vtedajšieho prezidenta [[Salvador Allende|Salvadora Allendeho]], lekára a [[marxizmus|marxistu]], ktorý bol prvým [[socializmus|socialistickým]] prezidentom Čile. Prevrat ukončil obdobie napätých vzťahov medzi Čile a [[Spojené štáty|USA]], ktoré sa aktívne snažili zbaviť Allendeho moci a umožnil Pinochetovi realizovať hlboké neoliberálne ekonomické reformy. [[11. september|11. septembra]] [[1973]] armádne jednotky podporované tankmi a letectvom, vedené Pinochetom zaútočili na prezidentský palác a prevzali moc od prezidenta Allendeho, ktorý vzápätí spáchal po krátkom, ale intenzívnom boji samovraždu. Bola ustanovená [[junta]] vedená Pinochetom, ktorá okamžite pozastavila [[ústava|ústavu]], rozpustila kongres, zaviedla prísnu [[cenzúra|cenzúru]], zakázala činnosť ľavicovo orientovaným politickým stranám, ktoré tvorili Allendeho koalíciu a zastavila všetky politické aktivity v krajine. Pinochetova junta rozpútala kampaň proti svojim oponentom; viac než 3 000 Čiľanov bolo popravených, tisíce ľudí z radov ľavice, ku ktorej sa rátali aj kresťanskí socialisti, bolo uväznených, mučených, prípadne bez stôp zmizli. Mnoho z týchto ľudí bolo vypovedaných z krajiny a prijatých v zahraničí (najmä v [[Argentína|Argentíne]]) ako politickí utečenci. Často boli prenasledovaní čilskou tajnou políciou aj mimo svojej krajiny v rámci tzv. [[Operácia Condor|Operácie Kondor]]. V roku [[1980]] bola schválená nová ústava, ktorá nariaďovala prezidentské [[referendum]] s jedným kandidátom v roku [[1988]] a návrat k tradičnému politickému zriadeniu v roku [[1990]]. Pinochet prehral referendum v roku [[1988]], čo vyústilo do viackandidátskych prezidentských volieb v roku [[1989]]. Novozvolený prezident [[Patricio Aylwin]] prevzal od Pinocheta moc v roku [[1990]], aj keď ten ostal na svojom poste vrchného veliteľa armády až do roku [[1998]], keď získal doživotné kreslo v čilskom [[senát]]e, ktoré mu zaisťoval ústavný dodatok z roku [[1980]]. === Ekonomické reformy počas vlády Augusta Pinocheta === {{Hlavný článok|Čilský zázrak}} Počas vlády Salvadora Allendeho sa čilská ekonomika dostala na pokraj krachu. Zrútil sa systém verejných financií, v nebývalej miere sa rozmohol čierny trh a hyperinflácia. Po prevzatí moci generálom Pinochetom sa ku kormidlu ekonomiky krajiny dostali mladí pravicoví ekonómovia z [[chicagska škola (ekonómia)|chicagskej školy]], ktorí postupne priviedli Čile k ekonomickej prosperite, čím vojenská junta ospravedlňovala porušovanie ľudských práv a prenasledovanie opozície. Jedným z hlavných tvorcov moderného dôchodkového systému, ktorý sa stal vzorom pre mnoho ďalších krajín vrátane Slovenska, sa stal [[José Piñera]]. === Súd s Augustom Pinochetom a jeho smrť === V roku [[1998]], stále ako vplyvný muž v Čile, Pinochet odcestoval do [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], aby sa podrobil liečeniu. Počas jeho pobytu v [[Anglicko|Anglicku]] bol na neho vydaný zatykač [[Španielsko|španielskym]] sudcom [[Baltasar Garzón|Baltasarom Garzónom]]. Pinochet bol viac ako rok držaný v domácom väzení a potom prepustený zo zdravotných dôvodov. Po návrate do Čile rezignoval na svoje senátorské kreslo po rozhodnutí najvyššieho súdu, ktorý konštatoval, že trpí [[vaskulárna demencia|vaskulárnou demenciou]] a nemôže byť postavený pred súd za porušovanie [[ľudské práva|ľudských práv]]. V máji [[2004]] čilský najvyšší súd rozhodol, že Pinochet môže byť postavený pred súd a v decembri toho roku bol následne obvinený z niekoľkých zločinov. Do svojej smrti býval v domácom väzení kvôli obvineniu z porušovania ľudských práv pri vojenskej operácii Karavána smrti, keď sa odstraňovali jeho odporcovia a tiež kvôli daňovým podvodom a sprenevere štátnych fondov vo výške 27 miliónov dolárov. Dňa [[3. december|3. decembra]] roku 2006 bol po niekoľkonásobnom [[srdce|srdcovom]] záchvate prevezený do vojenskej nemocnice, kde 10. decembra zomrel. Pred smrťou prijal z rúk [[Katolícka cirkev|katolíckeho]] kňaza [[sviatosť]] pomazania chorých. == Stúpenci a odporcovia == Pinochetovi stúpenci vyzdvihujú jeho zásluhy na odvrátení hrozby [[komunizmus|komunizmu]], boj proti radikálnym ľavicovým [[terorizmus|teroristickým]] skupinám a presadenie politiky [[voľný trh|voľného trhu]]. Jeho odporcovia ho obviňujú zo zničenia čilskej [[demokracia|demokracie]], presadzovania politiky represívneho štátu, mučenia odporcov, uspokojovania súkromných potrieb z pozície svojho postavenia a prijatia ekonomického modelu, ktorý zvýhodňoval bohatých a poškodil stredné a nižšie príjmové skupiny obyvateľstva. V súčasnosti aj jeho stúpenci prijímajú ako fakt, že za jeho vlády došlo k prenasledovaniu, mučeniu a smrti ľudí, ktorí nesúhlasili s jeho politikou. Rôzne nezávislé vyšetrovania a správy uvádzajú, že počas jeho režimu bolo usmrtených 1 200 až 3 200 ľudí, ďalších vyše 30 000 bolo nezákonne väznených a preukázateľne mučených.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=2004 Commission on Torture (Valech report) |url=http://www.comisiontortura.cl/inicio/index.php |dátum prístupu=2012-07-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20060505023146/http://www.comisiontortura.cl/inicio/index.php |dátum archivácie=2006-05-05 }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Truth Commission: Chile 90 |url=http://www.usip.org/publications/truth-commission-chile-90 |dátum prístupu=2012-07-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130916215306/http://www.usip.org/publications/truth-commission-chile-90 |dátum archivácie=2013-09-16 }}</ref> Tieto represie boli namierené proti celému, aj umiernenému ľavicovému spektru a týkali sa napr. aj kresťanských socialistov, ich obeťami sa navyše často stávali aj deti{{bez citácie}}. == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Salvador Allende]] * [[Vojenská diktatúra v Čile]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Augusto Pinochet}} == Externé odkazy == * [http://zivotopisyonline.cz/augusto-pinochet-ugarte-nar-1111-1915-krvavy-chilsky-general/ Životopis online] {{Ces icon}} * [http://www.pinochetreal.cl/ Pinochet Real] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060629002423/http://www.pinochetreal.cl/ |date=2006-06-29 }} {{spa icon}} {{Prezidenti Čile}} {{Studená vojna}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pinochet, Augusto}} [[Kategória:Narodenia v 1915]] [[Kategória:Úmrtia v 2006]] [[Kategória:Čilskí politici]] [[Kategória:Prezidenti Čile]] [[Kategória:Diktátori]] dpdkv8ik1643dhbfhceoffnmflit34t Sociálne poistenie 0 132163 8206055 6828237 2026-04-30T07:38:25Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8206055 wikitext text/x-wiki '''Sociálne poistenie''' je časť [[sociálne zabezpečenie|sociálneho zabezpečenia]] majúca podobu [[poistenie|poistenia]]. Konkrétnejšie výraz sociálne poistenie môže znamenať jednu z nasledujúcich možností <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Slepecký | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Daňová | meno2 = Monika | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Poisťovníctvo : monografia | vydanie = 1 | vydavateľ = Vysoká škola bezpečnostného manažérstva | miesto = V Košiciach | rok = 2014 | počet strán = 128 | url = | isbn = 978-80-89282-93-7 | kapitola = | strany = 35| jazyk = }} [https://www.researchgate.net/profile/Monika_Danova/publication/312299974_Poistovnictvo/links/5878ee7f08ae4445c05d2501/Poistovnictvo.pdf]</ref><ref>''Ekonomická encyklopedie 2 p-ž''. Praha: Svoboda 1984, str. 82, 86, 381</ref><ref>zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení</ref>: *1. v súčasnom slovenskom práve (podľa zákona o sociálnom poistení): štátom kontrolované poistenie kryjúce sociálne riziká okrem zdravotných rizík *2. v teórii a v zahraničí: štátom kontrolované poistenie kryjúce sociálne riziká, čiže opak komerčného poistenia, inými slovami: sociálne poistenie podľa definície č. 1 + [[verejné zdravotné poistenie]] ==Sociálne poistenie na Slovensku (definícia č. 1) <ref name=Z>zákon č. 461/2003 Z. z.</ref><ref>http://www.poistenie.sk/main.php?id_menu=5040&firmy_slovenska_flag=0{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>== Sociálne poistenie je povinné [[verejnoprávny|verejnoprávne]] [[poistenie]], založené na platení odvodov a poberaní dávok, napr. [[dôchodok|dôchodkov]], ktorého úlohou je ochrániť veľkú časť obyvateľstva pred rizikami v živote, ako aj zabezpečiť prerozdelenie príjmov v [[národné hospodárstvo|národnom hospodárstve]]. Právne ho ustanovuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Delí sa na tieto druhy: * [[nemocenské poistenie]] * [[dôchodkové poistenie]], t.j. [[starobné poistenie]] a [[invalidné poistenie]] * [[poistenie v nezamestnanosti]] * [[garančné poistenie]] * [[úrazové poistenie]] * [[rezervný fond solidarity]] <small>Podobný - ale odlišný - systém sociálneho poistenia uvádzal už zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý síce bol riadne prijatý, ale nikdy nenadobudol účinnosť. Mal totiž nadobudnúť účinnosť 1. 1. 2004, ale na jeseň 2003 bol zrušený a nahradený súčasným zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení<ref>zákon č. 413/2002 Z.z. (všimnúť si poznámku tu: [http://www.epi.sk/zz/2002-413])</ref><ref>zákon č. 639/2002 Z.z.</ref><ref name=Z/><ref>http://www.epi.sk/odborny-clanok/Uplne-znenie-zakona-o-socialnom-poisteni-s-komentarom.htm</ref>. Napriek tomu žiaľ v niektorých významných publikáciách vznikajúcich v rokoch 2002-2003 došlo k zapracovaniu zákona č. 413/2002 Z. z. (keďže autori netušili, že nikdy nebude účinný) - zákon zapracovala napr. Encyclopaedia Beliana 3 (2003) či encyklopédia Organizácia a manažment školstva (2004). <ref>dôchodkové poistenie; dôchodok. In [[Encyclopaedia Beliana]] 3, S. 457</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Horváthová | meno = Kinga | autor = | odkaz na autora = | titul = Organizácia a manažment školstva (terminologický a výkladový slovník) | vydanie = | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo | miesto = | rok = 2004 | počet strán = 419 | url = | isbn = 978-80-10-00022-7 | kapitola = | strany =65, 66 | jazyk = }}</ref> </small> == Pozri aj == * [[Poistenie]] * [[Zdravotné poistenie]] * [[Verejné zdravotné poistenie]] == Zdroje == {{referencie}} [[Kategória:Sociálne poistenie| ]] aert2dwfev4pd38srsni3lcreq04bu6 San Felipe de Puerto Plata 0 142838 8205954 7892228 2026-04-29T21:24:12Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205954 wikitext text/x-wiki {{Infobox sídlo |názov = San Felipe de Puerto Plata<br/>(Puerto Plata) |typ = [[mesto]] |prezývka = La tacita de plata (the little silver cup) La Novia del Atlántico (The Bride of the Atlantic) |koláž = {{Koláž | photo1a = Puerto Plata - panoramio.jpg | photo1b = | photo1c = | photo1d = | photo1e = | photo2a = Downtown Puerto Plata Dominican Republic Architecture.jpg | photo2b = Flickr - ronsaunders47 - DOMINICAN REPUBLIC (2).jpg | photo2c = | photo2d = | photo2e = | photo3a = Puerto Plata Dominican Republic Streets View.jpg | photo3b = PuertoPlataJesus.JPG | photo4a = Форт Сан-Фелипе.jpg | position = center | size = 280 | spacing = 2 | color = white | border = 2 | color_border = black }} |popis obrázku = Zhora dole: panoráma, centrum, prístav, ulica, Pevnosť Krista Vykupiteľa a svätého Filipa |vlajka = |znak = Escudo del Municipio San Felipe de Puerto Plata.svg |lokátor = Dominikánska republika | mapa popis = Poloha mesta v rámci Dominikánskej republiky |zemepisná dĺžka = -70.687124 |zemepisná šírka = 19.780734 |štát = Dominikánska republika |región typ = [[Provincie Dominikánskej republiky|Provincia]] |región = [[Puerto Plata (provincia)|Puerto Plata]] |rozloha = 509,01 |rozloha zdroj = <ref name="listado">Superficies a nivel de municipios, [http://one.gob.do/index.php?option=com_content&task=view&id=63&Itemid=283 Oficina Nacional de Estadistica] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090417021712/http://one.gob.do/index.php?option=com_content&task=view&id=63&Itemid=283 |date=2009-04-17 }}</ref> |výška = 8<ref>{{cite book | last = De la Fuente | first = Santiago | title = Geografía Dominicana | publisher = Editora Colegial Quisqueyana | year = 1976 | location = Santo Domingo, Dominican Republic | language = es, en }}</ref> |obyvateľov = 329419 |obyvateľov zdroj = <ref name="censo">Censo 2012 de Población y Vivienda, [http://one.gob.do/ Oficina Nacional de Estadistica] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090401053557/http://www.one.gob.do/ |date=2009-04-01 }}</ref> |obyvateľov dátum = 2012 |webstránka = {{URL|http://www.puertoplata.com/}} }} '''San Felipe de Puerto Plata''', skrátene '''Puerto Plata''' (doslova „strieborný prístav“), je mesto a administratívne centrum provincie [[Puerto Plata (provincia)|Puerto Plata]] v severnej časti [[Dominikánska republika|Dominikánskej republiky]]. Mesto má približne 130.000 obyvateľov. Je jedným z prvých miest nového sveta. Strieborné listy stromov [[guajava]] alebo ranná hmla možno inšpirovala zakladateľov mesta k tomuto názvu, iný zasa toto mesto prezývajú nevesta Karibiku. Puerto Plata je známe ako miesto úmrtia rakúskeho umelca [[Falco (hudobník)|Falca]], Falco však v skutočnosti zomrel v blízkosti obce Montellano, cca. {{km|10|m}} vzdialenej od Puerto Plata. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * http://www.puertoplata.com/ [[Kategória:Mestá v Dominikánskej republike]] 8eeh0uezyde7x3gkwbbff0s8orngb1x Wikipédia:Nástenka správcov 4 150968 8206112 8205688 2026-04-30T10:50:20Z NDG 270400 Reporting [[Special:Contributions/~2026-26345-67|~2026-26345-67]] ([[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]] v3.1b) 8206112 wikitext text/x-wiki {{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}} == Hlásení vandalizmu: Pleskoplej == {{Redaktor|Pleskoplej}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 11:49, 17. február 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Antirealmadrid == {{Redaktor|Antirealmadrid}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 13:16, 17. február 2026 (UTC) == Presun: Redaktor:Ars_Preuge/pieskovisko → Sídlisko Píly == Prosím o presun stránky Redaktor:Ars_Preuge/pieskovisko na názov Sídlisko Píly. Nemám oprávnenie presúvať stránky. Ďakujem. –[[Redaktor:Ars Preuge|Ars Preuge]] ([[Diskusia s redaktorom:Ars Preuge|diskusia]]) 22:37, 24. február 2026 (UTC) :{{Re|Ars Preuge}} Zdravím, presun článkov z pieskoviska do hlavného menného priestoru nevyžaduje správcovské práva, takže sem táto žiadosť nepatrí. Možnosť presunúť stránku by mal mať každý užívateľ - je schovaná pod možnosťou Nástroje (vedľa tlačidiel Upraviť a Upraviť zdroj) v sekcii Akcie. V menu potom treba namiesto "Redaktor" zvoliť "(Hlavný)". Stránka inak vyzerá dobre - bolo by ešte dobré doplniť [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|viac wikilinkov]] a zjednotiť citácie (napr. citácie 9-12 sú tá istá citácia - vo vizuálnom editore, ktorý používate, sa dá citácia jednoducho skopírovať na nové miesto). Ak by ten presun nešiel, prosím, napíšte mi na [[Diskusia s redaktorom:KormiSK|moju diskusnú stránku]]. Nech sa darí! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:36, 25. február 2026 (UTC) ::{{ping|KormiSK|Ars Preuge|s=1}} Presúvať môžu až [[Wikipédia:Automaticky schválení používatelia|automaticky schválení používatelia]], tzn. existujúci nejaký minimálny čas a s nejakým min. počtom úprav; pisateľ tam momentálne nespedá. Obsah sa ale dá do čl. presunúť copy&pastnutím zdrojáku (tzn. založiť heslo [[Sídlisko Píly]] a v režime editácie zdrojáku tam cez clipboard skopírovať zdroják [[Redaktor:Ars_Preuge/pieskovisko|pieskoviska]]), má jednopoložkovú históriu úprav, takže to nie je kritické (plus teda aj väčšina zavedených redaktorov presúva z vlastného pieskoviska takto, keďže presun cez príslušnú akciu by presunul komplet históriu pieskoviska, ktorá bežne siaha nad rámec tvorby toho jedného počinu). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:03, 25. február 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} Nemali by tí užívatelia potom dostávať právo autoconfirmed, aby sa zobrazovali napr. cez [[Meta:Special:CentralAuth|CentralAuth]]? Je v tom prípade aktuálny [[Špeciálne:ZoznamSkupinovýchPráv]], nakoľko podľa neho napr. boti nemajú právo presúvať stránky (podľa neho som overoval a predpokladal, že ak to má bot, má to každý)... Dík každopádne; uvedený postup je dostatočne dobrý pre tento prípad. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:43, 25. február 2026 (UTC) ::::{{re|KormiSK|s=1}} Hej, v CentralAuth sa toto právo, resp. teda skupina autoconfirmed, nezobrazuje (asi kvôli tomu, že tam spadá drvivá väčšina registrovaných použ., mimo úplne nových), je to ale vidno lokálne cez [[Special:UserRights]], porovnaj napr. [[Special:UserRights/Mineralog_sk|Mineralog sk]] vs. [[Special:UserRights/Ars_Preuge|Ars Preuge]]. ::::Ten postup je vyhovujúci pre každý takýto prípad (presun svojho vlastného autorského textu z pieskoviska do čl.), problém je s tým až pri narábaní s obsahom, na ktorom participoval aj niekto iný, kde už treba zabezpečiť, aby bol nejak naplnený attribution aspekt licencie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:53, 25. február 2026 (UTC) :::::{{Re|Teslaton|s=1}} Aha, tak to bude asi tým, že to je implicitné právo, na rozdiel od ostatných, ktoré sú asi explicitné (uvedené tam na zozname). Čo bude tým, že sa prideľuje automaticky a nie manuálne, tipujem. Dík za odkaz, nenapadlo mi overovať lokálne (väčšinou pozerám na práva na viacerých projektoch naraz). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:01, 25. február 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-12493-73 == {{Redaktor|~2026-12493-73}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 17:36, 25. február 2026 (UTC) == Hlásenie vandalizmu == Chcel by som požiadať o dlhodobejší blok, kvôli opakovanému vandalizmu (viď. napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Karen_Kain&diff=prev&oldid=8175248 revíziu]). --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 19:36, 3. marec 2026 (UTC) :1) Samozřejmě nejde o "vandalizmus", ale vaše (ne)přechylovací ideologické spory. 2) [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Karen_Kainov%C3%A1&action=history Editační války] považuji za narušování Wikipedie. 3) Jetam2 z mé strany narušuje status quo s klamným shrnutím editace ("Preklep v názve"), což považuji za narušování Wikipedie. 4) Článek je v současnosti na přechýleném tvaru, ale [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Karen_Kainov%C3%A1&diff=8175516&oldid=8175458 vložil] jsem tam šablonu s návrhem na nepřechýlený tvar, nechť jej zájemci obhájí v konsensuální diskusi. 5) Další přesuny na nepřechýlený tvar ze strany Jetam2 (bez diskuse vyhodnocené někým nestranným) budu řešit blokem na stránku. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 09:52, 4. marec 2026 (UTC) Dopl.: -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 09:53, 4. marec 2026 (UTC) ::Bolo by od veci, keby sa v prípadoch nezhody o názov vytvorilo hlasovanie ako napr. pri SNZ? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:21, 4. marec 2026 (UTC) :::Tá nezhoda je pri každej žene, ktorá nie je Slovenka (Češka atď, dohoď si krajiny, kde sa prechyľuje) a nie je tu uvedená pod pseudonymom. Riešilo sa to x-krát v siahodlhých absolútne nikam nevedúcich diskusiách. Fakt sa ti chce riešiť opätovne to isté a ešte častejšie? A samozrejme bez nádeje na reálny výsledok vzhľadom k predchádzajúcim diskusiám? --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 10:44, 4. marec 2026 (UTC) ::::Myslel som ako hlasovanie pri konkrétnom čl... Stále je ale na SK Wiki kopu čl. s neprechýleným menom. Vo výsledku je to raz tak raz onak s prechýleniami. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:52, 4. marec 2026 (UTC) :::::Nejdem to tu siahodlho rozoberať, lebo táto diskusia neptrí na WP:NS, ale do [[WP:Kaviareň/Wikipolitika|Wikipolitiky]]. Každopádne bolo by to od veci, nakoľko [[Wikipédia:Čo_Wikipédia_nie_je#Wikipédia_nie_je_demokracia|Wikipédia nie je demokracia]]. Takéto veci majú byť riešené pomocou konsenzu a zavedením do odporúčania (príp. pravidla, ak uznáme, že pravidlá sú i na obsah, nielen na procesy). :::::Týmto debatu na tomto mieste uzatváram, lebo nevyžaduje správcovské práva, a prosím o prípadný presun do Wikipolitiky. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:25, 4. marec 2026 (UTC) == Žiadosť o správcovský presun == Zdravím. Je potrebné presunúť stránku [[Gíza]] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=G%C3%ADza&action=history] na názov „Al-Džíza (mesto)“. Odôvodnenie: názov Gíza sa nenachádza v zozname [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ Názvy geografických objektov z územia mimo SR]. Presun vyžaduje práva správcu, preto táto žiadosť.{{break}}Podobne aj [[Gíza (rozlišovacia stránka)]] na [[Al-Džíza]]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:11, 9. marec 2026 (UTC) :Gíza je uvedená napr. v Beliane v hesle Káhira; nevidím dôvod u takýchto miest, kde je dlhodobo zaužívaný nejaký lokálny názov, zavádzať názvy stránok s prepismi. Nechávam na zváženie inému správcovi. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:20, 9. marec 2026 (UTC) :Gíza má v Beliane sa samostatné heslo. Pokiaľ viem, platí postup (pre názvy v v jazykoch s písmom inom ako latinka): buď je v zozname geodézie alebo prepis z daného písma (v tomto prípade arabské). Zmenilo sa v tomto smere niečo? [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:25, 9. marec 2026 (UTC) ::Kde bol tento postup dohodnutý a prečo ti zrazu zdroje, ani Beliana, nie sú dostatočne dobré? Nakoľko miesti ÚGKK uvádza preukázateľné nepravdy, nemyslím, že absolútna orientácia podľa tohto zdroju je dobrý nápad. Prepis by mal fungovať ako riešenie v prípade, kde iný postup nemáme, riešilo sa to napr. [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív_2023#Cudzojazyčné_názvy|tu]] a konsenzus s prepismi mi z toho teda nevychádza. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:28, 9. marec 2026 (UTC) ::Ak nebolo dohodnuté/odsúhlasené nič nové (diskusia, ktorú si ty spomenul), potom je je tu postup: 1.) ÚGKK; a ak tam príslušný názov nie je, potom 2.) prepisy (predpokladám, že sú práve na to existujú) a pre iné mená encyklopédie. Môžme ísť aj podľa Beliany, ale na tom sa treba dohodnúť. Pozeral som Gízu v {{Citácia knihy | editori = Anna Rácová, Martina Bucková, [[Jozef Genzor]] | titul = Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : praktická príručka | miesto = [Bratislava] | vydavateľ = [[Slovak Academic Press]] | rok = 2018 | isbn = 978-80-89607-70-9 | počet strán = 134 | strany = }} (v slovníku), nebolo tam. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:41, 9. marec 2026 (UTC) :::Táto konverzácia patrí do [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika|Wikipolitiky]], každopádne základe mnou linknutej diskusie - o novšej neviem - nie je jasný konsenzus, ako to robiť. Ak by bol tebou navrhovaný postup odsúhlasený a jasný, bol by v danej diskusii potvrdený, ale tak sa nestalo. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:49, 9. marec 2026 (UTC) :::Nechystám sa nič písať do wikipolitiky, pretože tento postup (IP editor to v tebou odkazovanej diskusi uviedol) je na wiki zaužívaný a náhodná jetamovská akcia (ničím neodcitovaná) na tom veľa nemení.{{break}}Ak názov geografického objektu nie je v zozname exoným, ide sa podľa prepisu (pre jazyky písané iným písmom ako latinka). Na wiki ide o množstvo článkov, ktorých názvy sú takto vytvorené. Načo túto prax rozkolísať? [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:55, 9. marec 2026 (UTC) :{{Re|Jetam2|Vasiľ}} Proč standardně nepoužít šablonu {{tl|Presunúť}} a v diskusi nenapsat své argumenty? ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 13:13, 9. marec 2026 (UTC) :V tejto chvíli presun vyslovene vyžaduje práva správcu, preto som písal (aj s odôvodnením) sem. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 13:20, 9. marec 2026 (UTC) ::Gíza je očakávaný názov, v slovenčine sa bežne vyskytujúci, [https://beliana.sav.sk/abecedny-zoznam?text=g%C3%ADza vrátane Beliany]. Rovnako nie je vhodné v tomto prípade mesto písať v zátvorkovom tvare: administratívne jednotky sú odvodené od názvu mesta. Do tretice názov Al-Džíza nie je vhodný nakoľko v egyptskej arabčine sa vyslovuje s /g/, nie /dž/.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:24, 9. marec 2026 (UTC) ::PS, {{Re|Vasiľ}}, treba počkať do konca diskusie, potom presúvať naspäť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:26, 9. marec 2026 (UTC) ::1.) Doteraz platil postup, ktorý som vyššie uviedol. Zopakujem: zoznam geodézie a potom prepisy. Odkedy sa to zmenilo, že tento postup už nie je aplikovaný? Nespomínam si, že by sme sa niekedy dohodli inak. V prvom rade na toto mi máš zodpovedať. Nemám problém, aby sme sa orientovali primárne podľa Beliany (netreba zabúdať, že je po písmeno k a momentálne z editorov ju má určite dosť limitovaný počet ľudí). Treba dohodnúť taký postup. Nie iba náhodne presúvať. ::2.) Tvrdenie „Do tretice názov Al-Džíza nie je vhodný“ nie je správne, pretože prepis je pre konkrétne [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia/Transkripcia arabčiny|písmo]]. Nie je šanca ako to sledovať podľa dialektov (to by potom analogicky bolo treba napr. pre čínštinu mať niekoľko verzií prepisu). ::3.) Diskusia začala až po mojom (odôvodenom; pozri zhrnutia) edite. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 09:30, 10. marec 2026 (UTC) :::Odkazovať na pokyny ohľadne prepisu je jedna vec, druhá vec je dokázať jeho používanie. To stále nebolo dokázané, zaužívaný názov Gíza dokázaný bol. Samozrejme, ani Beliana nie je najdefinitívnejší zdroj no momentálne na tebou preferovaný tvar nexistuje žiadny zdroj. Inými slovami: presadzuješ niečo čo sa nepoužíva ani na Slovensku ani v Egypte.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:28, 10. marec 2026 (UTC) :::Tiež nesúhlasím s presunom. Zaužívané pravidlá sú na Wikipédii dobrá vec, ale toto je jedna z výnimiek ktorá sa dá podľa mňa normálne odargumentovať. Gíza je zjavne správny zaužívaný slovenský názov: [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=G%C3%ADza&s=exact&c=6571&cs=&d=kssj4&d=psp&d=ogs&d=sssj&d=orter&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ssn&d=hssj&d=bernolak&d=noundb&d=orient&d=locutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=onom&d=pskfr&d=pskcs&d=psken# Gíza], detto [[Encyklopédia archeológie]] s. 272 a [[Malá encyklopédia zemepisu sveta]] s. 162. Prepisovanie z originálu je vracanie sa k [[Micubiši gurúpu]] a podobným úletom za ktoré je Slovenská Wikipédia na smiech.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 21:38, 10. marec 2026 (UTC) :::Jetam2: Vyššie som ukázal, že existuje tu postup, podľa ktorého sa pomenúvajú sídla. Ty postupuješ v rozpore s ním. Bez riadneho odôvodnenia. V článku Gíza si nič odcitované nepridal. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:02, 11. marec 2026 (UTC) :::Pelex: Prepis z originálu je bežný postup (pre jazyky, ktoré svoj prepis tu na wiki majú zaužívaný), hneď po zozname geodézie. Ak si obaja chcete zaviesť názvy sídiel podľa Beliany, to je odklon od zaužívanej praxe a treba to nejako (aspoň trochu) dať na diskusiu. :::Inak, názvy guvernorátov sú na stránke geodézie (v prepise; neviem presne akom). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:02, 11. marec 2026 (UTC) ::::V tomto prípade nepovažujem tvoj argument za presvedčivejší než ten, že najmenmej 3 slovenské encyklopédie a oficiálny slovník, uvádzajú toto heslo pod všeobecne známym slovenským názvom.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 14:43, 12. marec 2026 (UTC) ::::Citácia na Gízu pridaná. Inak celkom zaujímavé, že požaduješ citáciu na bežný názov, ale na svoj návrh citáciu nepridáš. Iba že by neexistovala? ;) Každopádne, kým svoj argument nepodložíš niet sa o čom baviť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:53, 12. marec 2026 (UTC) :::Ja si tiež myslím, že pokiaľ existuje doložiteľný slovenský názov, ktorý je naozaj frekventovaný a relatívne autoritatívnejší (t. j. nie jeden náhodný výskyt v nejakom zborníku z roku 1950), tak ho možno pokojne uplatniť. Ide o rovnaký typ argumentu, ako pri preberaní exonyma z ÚGKK („argument z autority“). Uplatnenie prepisu je skôr „argument z autenticity“ a „argument z nevyhnutnosti“ uplatniteľný v prípade absencie autority. Prax, ktorá tu existuje sa podľa mňa týka práve toho, že primárna je autorita a až potom autenticita (viď aj prechyľovanie); a nie že primárna je autorita „1. stupňa“, potom „autenticita“ a potom „autorita 2. stupňa“. Autenticita práve nahrádza absenciu autority, a to pre obavu, aby sa prax neuchýlila k niečomu absolútne nelegitímnemu (napríklad vlastnému poslovenčenému názvu). Ak však máme autoritu, mali by sme sa jej držať{{--}}a aj sa v mnohých ohľadoch držíme, napr. pri [[Anastasiya Kuzmina|Anastasiyi(!) Kuzmine]]. Samozrejme forma prepisu je tiež spravovaná autoritou PSP, ale to je iná úroveň posudzovania, nerieši či prepisovať alebo nie, ale ako. Nakoniec, prepis do klasickej arabčiny je slabší ešte aj z hľadiska autenticity, keďže v arabskej výslovnosti miestnej krajiny používaný nie je.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:42, 12. marec 2026 (UTC) :::::Jetam2: Môj návrh je prepis z názvu v arabskom písme (pretože nemá názov v zozname geodézie). Podrobnejšie informácie k prepisu (aj so zdrojmi) sú na odkaze [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia/Transkripcia arabčiny]]. Predpokladám, že to pre teba nebude nová informácia.{{break}}Z odbornej literatúry pozri {{Citácia knihy | priezvisko = Sorby | meno = Karol R | odkaz na autora = | titul = Arabský východ po druhej svetovej vojne, 1945{{--}}1970 | zväzok = II., (1959{{--}}1970) | typ zväzku = Diel | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = SAP - Slovak Academic Press; [[Ústav orientalistiky Slovenskej akadémie vied|Ústav orientalistiky SAV]] | rok = 2018 | isbn = 978-80-89607-65-5 | počet strán = 843 | strany = 622 }}, kde máš použíté pomenovanie „al-Džíza“. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:49, 13. marec 2026 (UTC) ::::::Ešte treba pridať do článku (ako citáciu k alternatívnemu prepisu).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:09, 16. marec 2026 (UTC) :::::::Použitý prepis v článku je podľa [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia/Transkripcia arabčiny]]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:23, 17. marec 2026 (UTC) ::::::::Treba doložiť použitie tohto prepisu, to si zatiaľ (v článku) neurobil a teda zostáva bez zdroja.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:41, 17. marec 2026 (UTC) :::::::::Prepis svoje zdroje má, pozri odkaz vyššie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:26, 17. marec 2026 (UTC) == Shoppingmeile Lyssach (zmazanie) == Zmažte, prosím, článok [[Shoppingmeile Lyssach]]. Je to jasný kanditát, dlho označený {{tl|ZL}} a IP šablóny iba ignoruje a revertuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:27, 16. marec 2026 (UTC) :{{Re|Vasiľ}} Vzhľadom na to, že tieto ťahanice podľa histórie sleduješ dlhdobo a šablóny si tam vrátil celkom deväťkrát, si si určite vedomý, že správny postup nebola revertovacia vojna, ale návrh na zmazanie (tu alebo WP:SNZ) alebo riešenie uzamknutia článku prostredníctvom tejto nástenky. U teba ma toto konanie udivuje, myslel som, že ovládaš zaužívané postupy. Každopádne som založil [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Shoppingmeile Lyssach|hlasovanie o zmazaní]], prosím teda o podporu a vyjadrenie tam. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:25, 16. marec 2026 (UTC) ::Alibistický prístup. Článok je jasne na zmazanie. Ak chceš o každom použití {{tl|ZL}}, kde dôjde k revertom, nechať hlasovať, som zvedavý kam takýto prístup wiki privedie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:23, 17. marec 2026 (UTC) :::Nie, KormiSK spravil tvoju prácu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:41, 17. marec 2026 (UTC) :::Hlasovanie na zmazanie v prípade článku, ktorý je nedostatočný a jeho IP autor dostatočne na sk wiki známy ([[Wikipédia:Nástenka správcov/Archív 2025#IP s príspevkami_ohľadom_parafílií/scifi/anatómie|archív]]), skutočne nie je moja práca. Dal som na rýchle zmazanie, bolo to IP neoprávnene revertované. Ktorýkoľvek admin to mohol zmazať, alebo ak mal pochybnosti zamknúť. Dávať to na hlasovanie, v takýchto triválnych prípadoch, je zbytočnosť. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:26, 17. marec 2026 (UTC) :::Táto IP pravidelne obchádza blok, takže jeho úpravy majú byť automaticky zmazané a IP má byť zablokovaná minimálne na rok. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 15:50, 17. marec 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-16514-57 == {{Redaktor|~2026-16514-57}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 09:42, 16. marec 2026 (UTC) == MediaWiki:Edittools == Ahojte, vedl by tam niekto pridať základnú šablónu Experimenty? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:14, 16. marec 2026 (UTC) :Neriešili sme toto už náhodou niekde (či len osobne)? Inak teda sú to nástroje pre redaktorov, nie nutne pre patrolu, ale asi nevidím problém to tam pridať. {{Re|Teslaton}} Máš niečo proti? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:08, 16. marec 2026 (UTC) ::{{re|Fillos X.|KormiSK|s=1}} Bol som v tom, že sa to rendruje staticky, tzn. že tam nebude fungovať podmienkovanie podľa NS (v takom prípade by nemalo moc zmysel nafukovať to šablónami diskusných upozornení, nadbytočných pre úpravy v NS0). ::Funguje ale, takže som tam na vyskúšanie doplnil najbežnejšie šablóny oznamov a upozornení do diskusií s redaktormi (+ texty ''„Upozornenie“'' a ''„Blok“'', vložiteľné do zhrnutia). Šablóny sa vkladajú už vrátane podpisu, s kurzorom umiestneným tesne pred podpis pre prípad, že chce človek k šablóne ešte niečo doplniť vlastnými slovami (mimo š. {{tl|copytext}}, do ktorej volania treba doplniť názov čl., tam je kurzor na mieste hodnoty parametra). Či to takto nechať (vrátane vkladania makra podpisu) môže byť diskutabilné, niekomu to tak asi vyhovovať nemusí (môže to napr. kolidovať s prípadným zámerom vložiť viacero šablón s jediným podpisom na záver); v najbežnejšom scenári to ale šetrí jeden ďalší klik (pričom napr. na mobiloch a tabletoch sa na toolbar tl. s podpisom nekliká moc slávne). ::Dajte prípadne vedieť feedback, zatiaľ je to v rovine experimentu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:14, 18. marec 2026 (UTC) :::Ahoj, dik. Súčasný stav by som nechal s podpismi je to rýchlejšie obzvlášť z mobilu (za mňa: z 10 na 4 kliky) na ktorom viacero ľudí zvykne patrolingovať. Neviem či to funguje na mobile pri nezapnutej funkcii web pre počítače? :::Čo som si všimol a vyskúšal tak: :::# základnú šablónu experimentov tam dáva v tvare {{Tl|Experimenty}} i s podpisom ''ale aj s nežiadúcou červenou bodkou'' :::# 2x šablóna {{Tl|Vandalizmus}} :::# príp. by som doplnil možno {{Tl|Urgentne upraviť}}, {{Tl|Urgentne upraviť autor}} :::# Upoz a Blok mi pridávajú iba strohý text (možno tým, že nie som správca [neviem ?]) :::# ak by sa dalo rozpísať {{Tl|ZL}} na nepresmerovačku, čiže {{Tl|Zmazať lebo}} a zmeniť #REDIRECT [[XYZ]] na slovenský tvar, čiže #PRESMERUJ [[XYZ]] bolo by to super. :::# dalo by sa aj pri {{Tl|Preklad}} doplniť {{Tl|Preklad|||}} s troma | :::# všeobecne možno doplniť: {{Tl|Wikifikovať}}, {{Tl|Na revíziu}}, {{Tl|Bez zdroja}}, {{Tl|Významnosť}} či {{Tl|Aktualizovať}} :::--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:06, 18. marec 2026 (UTC) ::::* 1 a 2 som fixol; ::::* 3 UU ešte vyskúšam, či by cez to nešlo vkladať vrátane akt. dátumu, UUA sa dá kopírovať z čl. z vyrendrovanej UU ::::* 4 áno, sú to prosté texty na vloženie do zhrnutia, keďže [[:mw:Extension:CharInsert|charinsert]] nedokáže súbežne s vložením makra vyplniť zhrnutie (ak by dokázal, dali by sa oznamy a upozornenia vkladať vrátane zhrnutia na jediný klik). A teda sú tam práve preto, že pri vypĺňaní z mobilu je opruz vypisovať zhrnutie po znakoch na virt. klávesnici a nejaké zhrnutie je dobré k oznamom/upozorneniam vkladať. Alternatíva by bola aj do zrnutia vkladať samotný markup šablóny (e.g.<code><nowiki>{{Experimenty}}</nowiki></code>) focusnutím zhrnutia a opätovným kliknutím na rovnaké makro, ktorým som vložil oznam. Tam je ale zase na prekážku ten vkladaný podpis, ktorý sa do zhrnutia moc nehodí. ::::* 5 nie som moc zástanca slovakizácie kľúčových slov (<code>DEFAULTSORT</code> → <code>KLÍČŘAZENÍ</code> /VE tu už dlhšiu dobu vkladá tento cs default pretože sa zatiaľ nikto neunúval s tým niečo robiť, sk obdoba by bola zrejme <code>KĽÚČRADENIA</code>/; <code>REDIRECT</code> → <code>PRESMERUJ</code> a pod.), pričom samostatný vyšší level opruzu predstavujú najmä tie, kde sú znaky s diakritikou (ten čechizovaný/slovakizovaný „kľúč radenia“ budiž príkladom), vyžaduje to cvičenia s predradníkmi, prepínaniami klávesnice, na touchscreene s čakaním na rozbalenie alt. ponuky k znaku a následný klik na správnu položku z ponuky. Pričom ani toto 1-klikové vkladanie cez EditTools nie je vždy spásou, pretože to zas vyždauje posun obsahu okna tak, aby bola ponuka viditeľná, čo je triv. keď má človek prst na srolovátku myši, v iných prípadoch (práca čisto s klávesnicou, touchscreen) to už tak pohodlné nie je. ::::* 6 hej, to je asi bezosporné ::::* 7 neviem či je nutné, ale dá sa, samozrejme :::: --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:53, 18. marec 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Dali by sa tie nesporné záležitosti zapracovať nech sa na to nezabudne. Inak k 5. bodu je v zdrojáku Wiki (horné ikony) prednastavený SK tvar presmerovania (#presmeruj [[Cieľový názov stránky]]). Doterajšie zmeny fungujú pekne. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:46, 30. marec 2026 (UTC) == Zabudnuté urgenty == Milí kolegovia, viem, že vás je málo a práce veľa, ale urgent mesiac či dokonca viac po lehote na zmazanie ([[XXXTentacion]], [[Iplikátor Kuznecova]], ...) je predsa len trochu priveľa. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:44, 19. marec 2026 (UTC) :{{re|Lalina|s=1}} Ak sa k mazaniu dlho nikto nemá, ide pravdepodobne o sporný/hraničný prípad. Ktokoľvek ho môže dať na hlasovanie, nestojí to na správcovskej akcii. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:45, 19. marec 2026 (UTC) :: Dtto, nejde o počet a o množství práce, ale že v mnohých případech netuším, proč mají být takové články smazány. Například [[Grand Theft Auto: The Ballad of Gay Tony]]: je to strojový překlad (jako nerodilý mluvčí nechci úplně posuzovat, každopádně dnes jsou překládací nástroje na bázi AI natolik dokonalé, že jimi produkovaný text bývá přinejmenším na první pohled použitelný)? Nedostatek zdrojů (nějaké tam jsou, článek nemusí být dokonalý na první pokus)? Generický infobox (zmiňuje Teslaton, ale nevidím jako důvod na urgent)? Netuším, proč bych takový článek měl mazat. Po odebrání urgentu si ho tam ale zase protlačí nejčastěji IP editor, jako kdyby snad on sám byl správcem. Většinou takové případy tedy po čase posunu do SNZ. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 09:02, 20. marec 2026 (UTC) :::Prechádzanie UU a SNZ som v istom momente viac-menej prebral ja, ale v poslednej dobe vôbec nemám čas sa tomu poriadne venovať (ako ani Wiki všeobecne). Navyše u niektorých stránok, ktoré sú rozsahom dlhšie, ako vyššie uvedená alebo [[Rockstar Dundee]], nemám osobne kapacitu prechádzať detailne celý text; taktiež podobne ako OJJ nemyslím, že niektoré tieto argumenty (napr. ten infobox) sú validným argumentom na mazanie. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:23, 20. marec 2026 (UTC) :::{{ping|OJJ}} Ad [[Grand Theft Auto: The Ballad of Gay Tony]]: ide o výstup redaktora, ktorý sem začal hromadne chŕliť úpravy a strojové preklady článkov hier a herných štúdií, pričom kompletne ignoruje [[Diskusia s redaktorom:Peter 51345|opakované upozornenia]] na margo nežiadúcich čachrov s infoboxami (náhrady konkrétnych ad-hoc generickými v existujúcich článkoc a vkladanie generických do nových); nové články (vrátane tamtoho) neobsahujú kategorizáciu a ďalšie náležitosti, v niektorých boli jazykové problémy. Nevidím veľmi dôvod tu výstupy s takýmto prístupom k veci ponechávať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:45, 20. marec 2026 (UTC) :::A teda áno, aj samotný takto vložený infobox je problém – celá pointa infoboxov je v tom, poskytovať naprieč nejakou širšou skupinou článkov premyslenú, konzistentnú a centrálne spravovateľnú sadu popisujúcich údajov. Nie ad-hoc sady čo si ktorý nový príchodzí zmyslí per konkrétny článok. Nejde ale o jediný problém, ktorý tam je (napr. tá chýbajúca kategorizácia je aspekt explicitne spadajúci pod [[Pomoc:Minimálny článok|minimálny čl.]]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:45, 20. marec 2026 (UTC) ::::{{Re|Teslaton}} Články by se IMO neměly mazat apriorně s ohledem na autora, pokud ''mohou ''být obsahově i formálně alespoň ''přijatelné''. Fakticky samozřejmě souhlasím s tím, že takový způsob přispívání není ideální a jsem i celkem realistou v tom, že za příčetnou podobu mnohých příspěvků mohou spíše stále dokonalejší modely translátorů a LLM asistentů, kteří nedokonalosti opraví a podchytí před lidským editorem... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:50, 20. marec 2026 (UTC) :::::Viď vyššie. Ten čl. momentálne prosto nespĺňa ani ''formálne'' minimálne požiadavky. Áno, kategórie sa dajú triv. doplniť, generický IB sa dá triv. vymazať. Ak to niekto spraví (a skontroluje príčetnosť výkladu), nech údržbovú š. pokojne odstráni a môže to tu zostať. Ja to pri takomto prístupe autora riešiť nebudem. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:56, 20. marec 2026 (UTC) ::::::{{Re|Teslaton}} To jsou každopádně důvody spíš pro {{tl|na úpravu}}, resp. {{tl|Kategorizovať}}, než pro smazání. Primárně by se měl řešit článek a jestli je potenciálně užitečný pro čtenáře, sekundárně osoba autora. Smazat článek pro absentující kategorie jen kvůli přístupu autora by mě nikdy nenapadlo a zdá se mi to být na hranici [[Wikipédia:Nenarušujte Wikipédiu kvôli ilustrácii tvrdenia]] --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:04, 20. marec 2026 (UTC) :::::::Nie, nesúhlasím. Nevidím dôvod cieliť údržbovú aktivitu tým smerom, aby sa tu množili odfláknuté články olepené neurgentnými údržbovými šablónami, ktorým sa nikto nie je ochotný ďalej venovať. Ak niekto nie je ochotný prispievať príčetne, opakovane ignoruje upozornenia a úplne zámerne ďalej generuje takéto výstupy, je urgent a následné mazanie za mňa vhodnejśia cesta, ako s tým naložiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:09, 20. marec 2026 (UTC) ::::::::{{Re|Teslaton}} Pak to ale musí někdo smazat (což můžeš). Já osobně bych si to ale sám na zodpovědnost nevzal a soudě dle retence těchto článků nebudu jediný admin. Všechny články označené na urgent totiž takové prodlevy "po lehote" nemívají – a ani dle statistik to nevypadá, že by se správci na skwiki flákali. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:19, 20. marec 2026 (UTC) :::::::::@[[Redaktor:Lalina|Lalina]] Pre info doplnil som zatiaľ 4 návrhy na [[Wikipédia:Stránky na zmazanie|SNZ]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:49, 20. marec 2026 (UTC) :::::::::Pridávam k tomu ešte príklady neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, ktoré majú byť zmazané: [[Redaktor:Chlpatacicina1/pieskovisko]], [[Redaktor:Evolution Shock]], [[Redaktor:Pro100tem41k47/Stereolitografia]], [[Redaktor:Stereolitografia]], [[Redaktor:Abcedu]]. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 15:37, 20. marec 2026 (UTC) ::::::::::Něco jsem promazal, [[Redaktor:Stereolitografia]] je asi náhrada pískoviště, tak to ponechávám. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:33, 20. marec 2026 (UTC) :::::::::::Je to duplicita, bolo dvakrát presunuté, z pieskoviska [[Redaktor:Pro100tem41k47/Stereolitografia]] chybne na [[Redaktor:Stereolitografia]] a potom správne na [[Stereolitografia]], preto tie ostatné chybné stránky treba zmazať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 16:58, 20. marec 2026 (UTC) ::::::::::::{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 17:03, 20. marec 2026 (UTC) :::::::::::::diky.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 17:24, 20. marec 2026 (UTC) Tými zabudnutými urgentmi som primárne myslela tie na ktorých už po označení za urgent nikto podstatne nič nezlepšil. To sa dá rýchlo zistiť v histórii a také urgenty ani netreba dávať na hlasovanie.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:54, 20. marec 2026 (UTC) == Wikipédia:Nástenka správcov/Autopatrolled == Pripomínam nových redaktorov na [[Wikipédia:Nástenka správcov/Autopatrolled]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:48, 20. marec 2026 (UTC) : Viděl jsem, nemyslím si, že je nutné to připomínat tu. Ale budiž. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 09:02, 20. marec 2026 (UTC) == Vandalizmus – odstraňovanie informácií ~2026-20335-96 == Dobrý deň! ~2026-20335-96 odstraňuje informácie zo stránok. Napríklad zo stránky Trenčín odstránil oberené informácie a nahradil ich zastaralými a neaktuálnymi. Dával som mu za Vandalizmsu ale zakaždým si ich zmazal. A dáva mi neoprávnene na diskusnú stránku vandalizmus atď… poprosím o vyriešenie. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:28, 3. apríl 2026 (UTC) :Všetky tvoje doterajšie úpravy sú na prd. Láskavo prestaň ničiť obsah wikipédie a nájdi si inú zábavku pre deti. Všetky tvoje úpravy bez zdroja budem vracať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:32, 3. apríl 2026 (UTC) ::Môžem sa opýtať z ktorého mesta si ty? Lebo ja som už hodne dávno nevidel v TN takú linku 28 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:36, 3. apríl 2026 (UTC) :::Alebo nákupné centrá? Podľa teba v TN neni OC Laugarício? Vlastne ako keby si povedal že v Bratislave neni Avion --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:37, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Encyklopédia sa nepíše podľa toho, že čo kde si ty videl. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:53, 3. apríl 2026 (UTC) :::::Takže na Wikipédií budeme mať 5 rokov staré informácie? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:56, 3. apríl 2026 (UTC) ::::::Nie, budeme sa pýtať teba, či si to niekde videl a potom to pridáme. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 22:46, 3. apríl 2026 (UTC) == Zámok == Ping @[[Redaktor:OJJ|OJJ]] často riešené TV záležitosti na Discorde. Bol by som rád, za zámok (i dlhodobejší) na článkoch TV staníc napr. [[TV Doma]] ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=TV_Doma&curid=286242&diff=8194247&oldid=8194197 link]), [[TV Markíza|Markíza]] a iné s bujnelou / problematickou históriou, ktoré sú tu pravidelne menené / vandalizované. IMHO niekedy ani neviem koľko je tam % správnych informácii. Často-krát pri týchto „ľahko zraniteľných“ témach bývajú uvedené hlúpostí / zavádzania či nezmysly. Opäť je to podobné ako pri tej [[Farma (televízna relácia)|Farme]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 6. apríl 2026 (UTC) :Problém je ten, že těžko lze hromadně zamknout všechny články týkající se "televize", protože taková věc by odporovala i základním principům projektu. Souhlasím ale s tím, že "IMHO niekedy ani neviem koľko je tam % správnych informácii", a proto jsou takové články patrolou ignorovány. Je to špatně. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 06:30, 7. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-23362-75 == {{Redaktor|~2026-23362-75}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 08:39, 15. apríl 2026 (UTC) : {{hotovo}}[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:41, 15. apríl 2026 (UTC) == Wikipédia:Ako vytvoriť nový článok == Dala by sa pls. zamknúť daná stránka. Pravidelné je vytváraná s nesúvisiacim obsahom a následne i mazaná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 17. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 13:08, 17. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24565-49 == {{Redaktor|~2026-24565-49}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 09:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24390-07 == {{Redaktor|~2026-24390-07}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 10:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o blok == Ahojte, žiadam o blok redaktorského účtu [[Redaktor:Ěmil rokov]], myslím, že toho vandalizmu už bolo dosť. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:53, 23. apríl 2026 (UTC) :+ Trebalo by omrknúť aj pravdivosť ešte nevrátených úprav [[Špeciálne:Príspevky/Ěmil rokov]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:56, 23. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} Blokol som na 3 dni.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:14, 23. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25452-96 == {{Redaktor|~2026-25452-96}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 12:41, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-20868-16 == {{Redaktor|~2026-20868-16}} Vandalism. Please check IP, 3 vandals in a row <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 12:42, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Kotilnik93 == {{Redaktor|Kotilnik93}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:31, 28. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:33, 28. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25877-41 == {{Redaktor|~2026-25877-41}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:10, 29. apríl 2026 (UTC) : {{re|Icodense}} One test edit is not a case for sysops. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:24, 29. apríl 2026 (UTC) :: {{re|OJJ}} There were two edits and also that wasn't testing but the usual 67-vandalism. --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:27, 29. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Icodense}} It's testing for this community (in contrast with experiments after warning notification, vulgarities & defamations etc.). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:36, 29. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-26345-67 == {{Redaktor|~2026-26345-67}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:50, 30. apríl 2026 (UTC) hpntlkt0l2ojjqwl8mz30z2sp35aevh Wikipédia:Bábkový účet 4 151968 8205834 6856421 2026-04-29T17:26:38Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8205834 wikitext text/x-wiki {{Odporúčanie}} [[Súbor:Carlb-sockpuppet-01.jpg|náhľad|Bábkové účty sú vo Wikipédii nežiadúce]] Niektorí redaktori Wikipédie používajú viac [[Wikipédia:Používateľské meno|používateľských mien]], aby skryli svoju identitu. Sekundárne založený login jedného človeka nazývame '''bábkový účet''', '''bábka''' či '''maňuška'''. Používanie bábok sa obyčajne považuje za ''nevhodné'', ale výnimočne na to môžu byť dobré dôvody, preto ich používanie nie je celkom zakázané. Je zakázané používať bábkové účty na manipuláciu hlasovaní, na obchádzanie zákazu editovať, na klamanie ostatných vytváraním ilúzie širokej podpory vlastného názoru a podobne. Všetky pravidlá Wikipédie sa aplikujú na redaktorov a nie na účty, napríklad do [[wikipédia:pravidlo troch revertov|troch revertov]] sa reverty bábok pričítajú k ostatným revertom od tej istej osoby. Preukázané a zneužívané bábkové účty môžu byť zablokované na neurčito. Jedným z prostriedkov kontroly bábkových účtov je špeciálne rozhranie [[Wikipédia:Revízia používateľa|revízor]]. == Iné projekty == {{Projekt}} {{Zásady a odporúčania Wikipédie}} [[Kategória:Wikipédia:Bábkové účty| ]] [[Kategória:Wikipédia:Problémy|{{PAGENAME}}]] f8jui9p6kcrf5jbk5zarmnxq33hee7v Fullerén 0 153537 8206056 7849056 2026-04-30T07:42:26Z Ivanpeter5o 67532 Add preposition and space 8206056 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Fullerene c540.png|thumb|right|250px| Fullerén C<sub>540</sub>]] '''Fullerény'''<ref>fullerény. In: [[Encyclopaedia Beliana]]</ref> alebo '''fulerény'''<ref>[https://is.stuba.sk/katalog/syllabus.pl?odkud=;zobrazit_sklad=0;zobrazit_obdobi=0;obdobi=;predmet=325013;typ=41;jazyk=2;vystup=1;lang=sk]</ref> je súhrnné označenie (skupina) guľovitých molekúl tvorených pospájanými [[päťuholník]]ovými a [[šesťuholník]]ovými prstencami [[atóm]]ov [[uhlík]]a<ref name="Pierson, Handbook of carbon, graphite, diamond and fullerenes">{{Citácia knihy | priezvisko = Pierson | meno = Hugh | priezvisko1 = | meno1 = | odkaz na autora = | titul = Handbook of carbon, graphite, diamond and fullerenes | vydanie = | vydavateľ = Noyes Publications | miesto = New Yersey | rok = 1993 | počet strán = 399 | isbn = 0-8155-1339-9 | kapitola = The Fullerene Molecules | strany = 356-373 | jazyk = po anglicky }}</ref>. Pre uzatvorené štruktúry platí, že počet päťuholníkov je presne 12, čo vyplýva z [[Leonhard Euler|Eulerovej]] rovnice pre [[mnohosten]]y<ref name="Hirsch, Fullerenes: Chemistry and Reactions">{{Citácia knihy | priezvisko = Hirsch | meno = Andreas | priezvisko1 = Brettreich | meno1 = Michael | odkaz na autora = | titul = Fullerenes: Chemistry and Reactions | vydanie = | vydavateľ = Wiley | miesto = | rok = 2005 | počet strán = 440 | isbn = 3-527-30820-2 | kapitola = | strany = | jazyk = po anglicky }}</ref>. Fullerény sú jedna z [[Alotropia|alotropických]] modifikácií uhlíka (ďalšie formy sú [[grafit]], [[diamant]], [[lonsdaleit]], [[grafén]], uhlíkové nanorúrky...). Najmenším stabilným členom rodiny fullerénov je C<sub>60</sub> ([[buckminsterfullerén]]). Je to zároveň prvý syntetizovaný fullerén. Má tvar futbalovej lopty a symetriu ''I<sub>h</sub>''<ref name="Hirsch, Fullerenes: Chemistry and Reactions"/>. Objav fullerénov pochádza z Japonska z roku 1970{{bez citácie}}, resp. pre svet mimo Japonska až od výskumníkov z Rice University z roku [[1985]]. Majú veľmi zaujímavé fyzikálne vlastnosti, ktoré ich stavajú zatiaľ na prvé miesto v oblasti nanotechnologicky (pozri [[nanotechnológia]]) využiteľných materiálov{{bez citácie}}. Vyrábajú sa z nich nanorúrky, ktoré slúžia napr. na výrobu elektrotechnických súčiastok (tranzistorov) a veľmi ľahkých a pevných materiálov (časti lietadiel, tkaniny). Väzby v molekule fullerénov sú tvorené kombináciou [[Hybridizácia (chémia)|hybridných orbitálov]] sp<sup>3</sup> pre diamant a sp<sup>2</sup> pre grafit. Počet hybridných sp<sup>2</sup> orbitálov závisí od počtu uhlíkov v molekule - od 20 pre najmenšiu možnú, aj keď nestabilnú molekulu C<sub>20</sub>, až po nekonečno v prípade grafitu, ktorý by mohol byť považovaný za extrém fullerénovej štruktúry<ref name="Pierson, Handbook of carbon, graphite, diamond and fullerenes"/>. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Fullerenes|štítok=fullerény}}. {{Portál|Chémia}} [[Kategória:Uhlík]] [[Kategória:Nanotechnológie]] 48copcayf9on9zvgj1k8ap1drzlkbvl Portál:Fínsko/Najnovšie články 100 154089 8205740 7813391 2026-04-29T14:27:37Z KormiSKbot 236958 Aktualizácia najnovších článkov 8205740 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam v poslednej dobe vytvorených článkov o [[Fínsko|Fínsku]] a príbuzných témach: [[Sebastian Ylönen]] {{·}} [[Alexander Stubb]] {{·}} [[Runebergova torta]] {{·}} [[Monika Fagerholm]] {{·}} [[Eeva Liisa Mannerová]] {{·}} [[Anja Snellman]] {{·}} [[Veijo Meri]] {{·}} [[Kari Hotakainen]] {{·}} [[Johannes Linnankoski]] {{·}} [[Eino Leino]] {{·}} [[Aleksis Kivi]] {{·}} [[Helsinská univerzita]] {{·}} [[Zachris Topelius]] {{·}} [[Fínsko-švédska literatúra]] {{·}} [[Muminovci]] {{·}} [[Marko Kiprusoff]] {{·}} [[Pornainen]] {{·}} [[Nurmijärvi]] {{·}} [[Kalevi Holsti]] {{·}} [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov]] {{·}} [[Satanic Warmaster]] {{·}} [[Kontiolahti]] {{·}} [[Märta Tikkanenová]] {{·}} [[Fredrikshamnský mier]] {{·}} [[Lukko Rauma]] {{·}} [[Sofi Oksanenová]] {{·}} [[Fínske národné futsalové družstvo mužov]] {{·}} [[27 čiže smrť robí umelca]] {{·}} [[Erkki Aaltonen]] {{·}} [[Maamme]] {{·}} [[Seppo Ahokainen]] {{·}} [[Ilomantsi]] {{·}} [[Ernst Leonard Lindelöf]] {{·}} [[Posti Group]] {{·}} [[Mari Kiviniemiová]] {{·}} [[Európska cesta 75]] {{·}} [[Yrjö Väisälä]] {{·}} [[Mr. Lordi]] {{·}} [[Livin’ in a World Without You]] {{·}} [[Dead Letters]] <noinclude> [[Kategória:Portál:Fínsko]] [[Kategória:Wikipédia:Archív|Fínsko]] </noinclude> hz0m1d234o2hgwmt4eqw3smzcdezed1 8205742 8205740 2026-04-29T14:31:44Z Fillos X. 212061 8205742 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam v poslednej dobe vytvorených článkov o [[Fínsko|Fínsku]] a príbuzných témach: [[Sebastian Ylönen]]{{·}} [[Alexander Stubb]]{{·}} [[Runebergova torta]]{{·}} [[Monika Fagerholm]]{{·}} [[Eeva Liisa Mannerová]]{{·}} [[Anja Snellman]]{{·}} [[Veijo Meri]]{{·}} [[Kari Hotakainen]]{{·}} [[Johannes Linnankoski]]{{·}} [[Eino Leino]]{{·}} [[Aleksis Kivi]] {{·}} [[Helsinská univerzita]]{{·}} [[Zachris Topelius]]{{·}} [[Fínsko-švédska literatúra]]{{·}} [[Muminovci]]{{·}} [[Marko Kiprusoff]]{{·}} [[Pornainen]]{{·}} [[Nurmijärvi]]{{·}} [[Kalevi Holsti]]{{·}} [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov]]{{·}} [[Satanic Warmaster]]{{·}} [[Kontiolahti]]{{·}} [[Märta Tikkanenová]]{{·}} [[Fredrikshamnský mier]]{{·}} [[Lukko Rauma]]{{·}} [[Sofi Oksanenová]]{{·}} [[Fínske národné futsalové družstvo mužov]]{{·}} [[27 čiže smrť robí umelca]]{{·}} [[Erkki Aaltonen]]{{·}} [[Maamme]]{{·}} [[Seppo Ahokainen]]{{·}} [[Ilomantsi]]{{·}} [[Ernst Leonard Lindelöf]]{{·}} [[Posti Group]]{{·}} [[Mari Kiviniemiová]]{{·}} [[Európska cesta 75]]{{·}} [[Yrjö Väisälä]]{{·}} [[Mr. Lordi]]{{·}} [[Livin’ in a World Without You]]{{·}} [[Dead Letters]] <noinclude> [[Kategória:Portál:Fínsko]] [[Kategória:Wikipédia:Archív|Fínsko]] </noinclude> 7vixbzwwr1gbrsmicmbfx7k9biec6xb 8205749 8205742 2026-04-29T14:52:58Z Fillos X. 212061 8205749 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam v poslednej dobe vytvorených článkov o [[Fínsko|Fínsku]] a príbuzných témach: [[Sebastian Ylönen]]{{·}} [[Alexander Stubb]]{{·}} [[Runebergova torta]]{{·}} [[Monika Fagerholm]]{{·}} [[Eeva Liisa Mannerová]]{{·}} [[Anja Snellman]]{{·}} [[Veijo Meri]]{{·}} [[Kari Hotakainen]]{{·}} [[Johannes Linnankoski]]{{·}} [[Eino Leino]]{{·}} [[Aleksis Kivi]]{{·}} [[Helsinská univerzita]]{{·}} [[Zachris Topelius]]{{·}} [[Fínsko-švédska literatúra]]{{·}} [[Muminovci]]{{·}} [[Marko Kiprusoff]]{{·}} [[Pornainen]]{{·}} [[Nurmijärvi]]{{·}} [[Kalevi Holsti]]{{·}} [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov]]{{·}} [[Satanic Warmaster]]{{·}} [[Kontiolahti]]{{·}} [[Märta Tikkanenová]]{{·}} [[Fredrikshamnský mier]]{{·}} [[Lukko Rauma]]{{·}} [[Sofi Oksanenová]]{{·}} [[Fínske národné futsalové družstvo mužov]]{{·}} [[27 čiže smrť robí umelca]]{{·}} [[Erkki Aaltonen]]{{·}} [[Maamme]]{{·}} [[Seppo Ahokainen]]{{·}} [[Ilomantsi]]{{·}} [[Ernst Leonard Lindelöf]]{{·}} [[Posti Group]]{{·}} [[Mari Kiviniemiová]]{{·}} [[Európska cesta 75]]{{·}} [[Yrjö Väisälä]]{{·}} [[Mr. Lordi]]{{·}} [[Livin’ in a World Without You]]{{·}} [[Dead Letters]] <noinclude> [[Kategória:Portál:Fínsko]] [[Kategória:Wikipédia:Archív|Fínsko]] </noinclude> ehfuqrvx138j03k9snee9aw4s2xqljx Sninský kameň (vrch) 0 161210 8206053 7972764 2026-04-30T07:21:10Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8206053 wikitext text/x-wiki {{dobrý článok}} {{pozri|rovnomennej prírodnej pamiatke|Sninský kameň (prírodná pamiatka)}} {{Whc}} {{Infobox vrch |názov = Sninský kameň |iné názvy = |obrázok = Sninský kameň 047.jpg |popis = Sninský kameň v lete |štát = Slovensko |región názov = Kraj |región = Prešovský kraj |okres = [[Humenné (okres)|Humenné]]<ref name="Názvy vrchov" /><ref name="Názvy vrchov 2" /> |obec = [[Valaškovce (vojenský obvod)|Valaškovce<br />(vojenský obvod)]] |kú = Valaškovce-Sever |pohorie = Vihorlatské vrchy |povodie = [[Cirocha]], [[Okna (vodný tok)|Okna]] |nadmorská výška = 1006.0 |význačnosť = |zemepisná šírka = 48.92949 |zemepisná dĺžka = 22.18959 |hornina = andezit |orogenéza = |najľahší výstup = zo záchytného parkoviska ''Krivec'' pod [[Morské oko (jazero)|Morským okom]] po {{turistická značka|modrá}} [[Turistická značka|turistickej značke]] |UNESCO názov = Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy |UNESCO typ = prírodná |UNESCO rok = 2007 |UNESCO ohrozenie = |UNESCO rozšírenie = 2011, 2017 |UNESCO číslo = 1133 |UNESCO región = 4 |UNESCO kritériá = ix |popis mapy = Poloha v rámci Slovenska |lokátor = Slovensko-reliéf |popis mapy1 = Poloha v rámci Prešovského kraja |lokátor1 = Prešovský kraj |commons = Sninský kameň |poznámka = Je jedným z najlepších vyhliadkových bodov [[Vihorlatské vrchy|Vihorlatských vrchov]] }} '''Sninský kameň''' ({{Mnm|1006.0|w}})<ref>{{Citácia knihy | titul = Turistická mapa 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava 1 : 50 000 | vydanie = 6 | rok = 2019 | vydavateľ = [[VKÚ]] Harmanec, s. r. o. | miesto = [[Kynceľová]] | isbn = 978-80-8144-220-9 | dátum_prístupu = 2019-03-18 }}</ref> je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Sopečné pohorie|sopečnom pohorí]] [[Vihorlatské vrchy]]. Je najnižšou [[Vihorlatské vrchy|vihorlatskou]] tisícovkou z piatich (pozri: [[zoznam vrcholov vo Vihorlatských vrchoch]]). == Poloha == Sninský kameň je najvýraznejšou dominantou okolia [[Snina|Sniny]]. Mohutne sa vypína juhovýchodne od obce [[Zemplínske Hámre]] nad jazerom [[Morské oko (jazero)|Morské oko]]. Aj keď má v názve [[prívlastok]] sninský, jeho [[Vrchol vrchu|vrchol]] sa nachádza v [[Okres (Slovensko)|okrese]] [[Humenné (okres)|Humenné]], na území [[Valaškovce (vojenský obvod)|Vojenského obvodu Valaškovce]] v [[Katastrálne územie|katastrálnom území]] Valaškovce-Sever.<ref name="Názvy vrchov">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/ | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|ÚGKK SR]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2017-02-23 | dátum prístupu = 2017-05-08 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="Názvy vrchov 2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy_februar_2017.pdf | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|ÚGKK SR]] | dátum vydania = 2014-10-01 | dátum aktualizácie = 2017-02-23 | dátum prístupu = 2017-05-08 | formát = PDF | url archívu = https://web.archive.org/web/20220627113557/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy_februar_2017.pdf | dátum archivácie = 2022-06-27 }}</ref> Vrchol je vzdialený približne 7 [[Kilometer|kilometrov]] juho-juhovýchodne od mesta [[Snina]] a {{km|20|m|w}} východne od [[Humenné|Humenného]]. == Charakteristika == [[Súbor:Sninský kameň 073.jpg|náhľad|vľavo|Vrcholové plošiny – dva skalné útvary tzv. Veľký a Malý Sninský kameň]] Na vzniku Sninského kameňa sa podieľala [[sopečná činnosť]]. Konečnú podobu mu však vymodeloval mráz a voda. Tento [[Vyvretá hornina|vyvreninový]] [[andezit]]ový útvar sa skladá z dvoch samostatných skalných [[Bralo|brál]] a to plošne menšieho ale vyššieho ''Malého Sninského kameňa'' ({{Mnm|1006}}) a nižšieho ale plošne väčšieho ''Veľkého Sninského kameňa'' ({{Mnm|998}}). Ich priemerná výška je 20 metrov. Západný okraj, ktorý vyzerá majestátne najmä z údolia [[Cirocha|Cirochy]], je vysoký až 40 metrov. Ich šírka je miestami len 5{{--}}15 metrov. Veľký Sninský kameň je dlhý približne 180 metrov a Malý približne 70 metrov. Sninský kameň je vyhľadávanou turistickou atrakciou. Vrcholové plošiny oboch častí Sninského kameňa sú prístupné turistom pomocou železných rebríkov. Na Veľkom Sninskom kameni stojí jednoduchý kovový kríž, ktorý dali postaviť veriaci a rímskokatolícky farský úrad v [[Snina|Snine]] v roku [[1990]], ten nahradil pôvodný drevený. Kríž bol posvätený biskupom [[Alojz Tkáč|Alojzom Tkáčom]]. Pôvodný kríž na Sninskom kameni zničili vandali ešte v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]]. Po niekoľkých rokoch chceli [[Poliaci]] obnoviť tradíciu a postavili jednoduchý drevený dubový kríž, no aj ten sa stal časom terčom vandalov. Súčasný kríž to tiež neminulo, bol niekým zhodený do rokliny, po oprave bol umiestnený na pôvodné miesto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Korzár Dolný Zemplín, článok: Sninský kameň sa stáva terčom vandalov | url = https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/7632013/sninsky-kamen-sa-stava-tercom-vandalov.html | vydavateľ = Petit Press, a. s. | dátum vydania = 2015-02-13 | dátum aktualizácie = | isbn = | dátum prístupu = 2016-08-30 | miesto = [[Košice]] | jazyk = }}</ref> Na Malom Sninskom kameni je osadená schránka s [[Vrcholová kniha|vrcholovou knihou]], do ktorej môžu turisti zaznamenať svoj výstup. [[Súbor:Sninský kameň - inverzia 018.jpg|náhľad|[[Inverzia teploty vzduchu|Inverzia]] na Sninskom kameni]] [[Súbor:Sninský kameň 071.jpg|náhľad|Sninský kameň v zime]] {{Viaceré obrázky | zarovnanie = | smer = vertikálny | hlavička = Pohľad na [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]] zo Sninského kameňa | šírka = 220 | obrázok1 = Sninský kameň 054.jpg | popis1 = | obrázok2 = Sninský kameň 055.jpg | popis2 = | obrázok3 = Sninský kameň - inverzia 033.jpg | popis3 = }} [[Súbor:Sninský kameň (v máji) 026.jpg|náhľad|Pohľad na [[Morské oko (jazero)|Morské oko]] z Malého Sninského kameňa]] [[Súbor:Sninský kameň 061.jpg|náhľad|Východná plošina tzv. Malý Sninský kameň v zime]] [[Súbor:Sninský kameň - inverzia 038.jpg|náhľad|Sninský kameň počas [[Inverzia teploty vzduchu|inverzie]], výhľad na [[Motrogon]] a [[Vihorlat (vrch)|Vihorlat]] (vpravo)]] == Ochrana == Sninský kameň je súčasťou [[Chránená krajinná oblasť Vihorlat|Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat]] a jeho vrcholové časti, vrátane dvoch výrazných skalných útvarov sú chránené pre veľký vedecký a kultúrno-spoločenský význam ako [[prírodná pamiatka]] (pozri: [[Sninský kameň (prírodná pamiatka)|PP Sninský kameň]]). Spomínaná [[Prírodná pamiatka|PP]] bola vyhlásená v roku [[1982]] na výmere {{ha|5.59|m|w}}, s najvyšším 5. stupňom ochrany (4. stupeň platí v ochrannom pásme), na ochranu kamenného útvaru vo forme plošinového [[Láva|lávového]] vrcholu s [[biocenóza]]mi xerotermnej [[Flóra (kvetena)|flóry]] a s výskytom [[Endemit|endemických]] druhov rastlín na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.<ref>{{ŠZOCHČPSR|679}}</ref> Vrch zároveň patrí do lokality Morské oko (SKUEV0209)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Morské oko | url = http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&sec=5&kod=SKUEV0209 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky | dátum vydania = 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-07-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>, ktorá je [[Územie európskeho významu|územím európskeho významu]] sústavy [[Natura 2000]]. Na zabezpečenie ochrany v [[Chránené územie|chránenom území]] – [[Sninský kameň (prírodná pamiatka)|Prírodnej pamiatke Sninský kameň]] sa zakazuje:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Územná ochrana prírody a krajiny a jej stupne | url = https://www.slovensko.sk/sk/agendy/agenda/_uzemna-ochrana-prirody-a-kraji/ | vydavateľ = Slovensko.sk – Ústredný portál verejných služieb ľuďom ([[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky]]) | dátum vydania = 2017-02-20 | dátum aktualizácie = 2018-01-04 | dátum prístupu = 2018-07-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> * pohybovať sa mimo vyznačeného turistického a [[Náučný chodník|náučného chodníka]] * zakladať oheň, táboriť, stanovať, znečisťovať územie odpadkami a odpadmi * vykonávať horolezecký alebo skalolezecký výstup * zbierať rastliny, vrátane ich plodov == UNESCO == Vrcholové časti Sninského kameňa patria do chráneného územia [[Vihorlatský prales]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vihorlat – mapa | url = http://www.unesco-slovakia.sk/sk/prirodne-pamiatky/vihorlatsky-les/mapa | vydavateľ = Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO | dátum vydania = 2014-04-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-08 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150519113243/http://www.unesco-slovakia.sk/sk/prirodne-pamiatky/vihorlatsky-les/mapa | dátum archivácie = 2015-05-19 }}</ref>, skrátene aj Vihorlat, ktoré bolo v roku [[2007]] zapísané do zoznamu [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového prírodného dedičstva UNESCO]] v kategórii Karpatské bukové pralesy. Dôvodom zápisu boli zachovalé [[Buk lesný|bukové]] [[prales]]y s vyše 240-ročnými [[exemplár]]mi. Kategória bola neskôr viac krát rozšírená o ďalšie lokality a v súčasnosti nesie názov [[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]] ({{Vjz|eng|''Ancient and Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe''}}). == Výhľad == Z vrcholových plošín oboch častí Sninského kameňa sa za priaznivého počasia naskytá nádherný panoramatický výhľad. Otvára sa pohľad do doliny Cirochy, na mesto [[Snina]] a jeho okolie, na hlavný [[Hrebeň (geomorfológia)|hrebeň]] i bočné hrebene [[Vihorlatské vrchy|Vihorlatských vrchov]]. Severovýchodne vidieť [[Slovensko|slovenské]] [[Poloniny]] – [[Bukovské vrchy]] s najvyšším vrchom [[Kremenec (vrch v Bukovských vrchoch)|Kremenec]] ({{Mnm|1221.0}}) a [[Poľsko|poľské]] [[Poloniny]] – [[Bieszczady|Bieščady]] ({{vjz|pol|Bieszczady}}) s najvyšším vrchom [[Tarnica]] ({{Mnm|1346}}). Pri pohľade na [[Bukovské vrchy]] v nich možno zhliadnuť časť [[Vodárenská nádrž Starina|Vodárenskej nádrže Starina]]. Západným smerom dovidieť na mohutne vypínajúce sa [[Slanské vrchy]] s najvyšším vrchom [[Šimonka (vrch)|Šimonka]] ({{Mnm|1092.0}}) a južným na rozľahlú [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskú nížinu]]. Z východnej plošiny tzv. ''Malého Sninského kameňa'' je výhľad na [[Morské oko (jazero)|Morské oko]], hraničný hrebeň [[Popriečny (geomorfologický podcelok)|Popriečneho]] a východne na [[Ukrajina|ukrajinské]] [[Poloniny]]. Dovidieť na vrchy ako [[Ljutanská Holica]] ({{vjz|ukr|Лютянська Голиця}}) ({{Mnm|1375}}), spoza ktorej vytŕča [[Ostrá Hora]] ({{vjz|ukr|Гостра Гора}}) ({{Mnm|1405}}) a [[Pikuj]] ({{vjz|ukr|Пікуй}}) ({{Mnm|1408}}), na nezameniteľný vrch [[Polonina Runa]] ({{vjz|ukr|Полонина Руна}}) ({{Mnm|1482}}) a pohorie [[Polonina Boržava]] ({{vjz|ukr|Полонина Боржава}}) s najvyšším vrchom [[Stij|Stoj]] ({{vjz|ukr|Стой}}) ({{Mnm|1681}}).<ref>{{Citácia knihy | titul = Туристична карта Верховинський Вододільний Хребет – Полонина Руна (Рівна) (Turistická mapa Verchovyns'kyj Vododil'nyj Chrebet – Polonina Runa (Rovná)) 1 : 50 000 | vydanie = 2 | rok = 2016 | vydavateľ = ACCA | miesto = [[Ukrajina|Украина]] (Ukrajina) | isbn = 978-966-262-350-5 | dátum_prístupu = 2018-03-31 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | titul = Туристична карта Боржава (Turistická mapa Boržava) 1 : 50 000 | vydanie = | rok = 2014 | vydavateľ = ACCA | miesto = [[Ukrajina|Украина]] (Ukrajina) | isbn = 978-966-2623-47-5 | dátum_prístupu = 2018-03-31 }}</ref> Za dobrých poveternostných podmienok prevažne v zime je vidno smerom na západ vyše {{km|145|m|w}} vzdušnou čiarou vzdialené [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]] a východnú časť [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] s vrchom [[Kráľova hoľa]] ({{Mnm|1946.1}}).<ref>[https://www.peakfinder.org/?lat=48.9292&lng=22.1892&azi=293&zoom=5&ele=1006&name=Sninský%20kameň 360° virtuálny panoramatický výhľad z vrcholu Sninského kameňa na okolité vrchy] na stránke PeakFinder.org {{eng icon}}</ref> == Prírodné pomery == === Geológia === Sninský kameň je z geologického hľadiska súčasťou [[Neogénne vulkanity karpatského oblúka|neovulkanickej]] reťaze sopečných pohorí [[Vihorlatsko-gutinská oblasť|Vihorlatsko-Gutinského pohoria]], ktorá bola v minulosti súčasťou [[stratovulkán]]u. Buduje ho prevažne hruboporfyrický pyroxenický [[andezit]]<ref>Žec, B. (ed.), Kaličiak, M., Konečný, V., Lexa, J., Jacko, S. ml., Karoli, S., Baňacký, V., Potfaj, M., Rakús, M., Petro, Ľ., Spišák, Z., 1997, Geologická mapa Vihorlatských a Humenských vrchov 1 : 50 000. MŽP SR – Geologická služba Slovenskej republiky, [[Bratislava]].</ref> veku spodný [[panón]] - vrchný [[sarmat]] (stredný až vrchný [[miocén]], asi pred 12,5{{--}}9,1 miliónmi rokov<ref>Pécskay Z., Lexa J., Szakács A., Seghedi I., Balogh K., Konečný V., Zelenka T., Kovacs M., 2006, Geochronology of Neogene-Quaternary magmatism in the Carpathian arc and Intra-Carpathian area: a Review. [[Geologica Carpathica]], 57, s. 511-530</ref>), vulkanickej [[formácia Sninského kameňa|formácie Sninského kameňa]]. Tieto sopečné horniny predstavujú druhú fázu vývoja [[východoslovenské neovulkanity|východoslovenských neovulkanitov]]. Táto vulkanická činnosť súvisela koncom [[terciér|treťohôr]] s [[subdukcia|podsúvaním]] a zánikom podložia [[flyšové pásmo|flyšového]] pásma Karpát. [[Úpätie]] Sninského kameňa tvoria kamenisté [[Sutina|sutinové]] plytké pôdy. === Flóra === Na území Sninského kameňa dochádza k stretu teplomilnej flóry a flóry horských bučín. Vplyvom stanovišťa, najmä vrcholovej [[Podnebie (klíma)|klímy]] majú [[Drevina|dreviny]] v okolí [[Bralo|brál]] obmedzený vzrast. Sninský kameň je významný aj vďaka rastlinstvu, ktoré sa tu nachádza. Na skalnatom vrchole sa nachádzajú fragmenty xerotermných trávnatých spoločenstiev s [[Endemit|endemickou]] [[Kostrava ovčia vihorlatská|kostravou ovčou vihorlatskou]] (''Festuca ovina subsp. vihorlatica''), ktorá rastie len na Sninskom kameni a nikde inde, jej trsy zarastajú vrchol a terasy jeho skál. Na stenách rastú vzácne druhy rastlín ako napríklad [[vudsia skalná]] (''Woodsia ilvensis'') a [[slezinník severný]] (''Asplenium septentrionale''). Medzi ďalšie významné rastliny patria [[rozchodník ročný]] (''Sedum annuum''), [[chvostník jedľovitý]] (''Huperzia selago''), [[zvonček okrúhlolistý]] (''Campanula rotundifolia''), [[nevädza horská]] (''Cyanus montanus''), [[mliečivec alpínsky]] (''Cicerbita alpina'') a ďalšie. Na ploche celej prírodnej pamiatky sa zistilo 43 druhov [[lišajník]]ov a 148 druhov vyšších rastlín. Rastie tu i naša jediná domáca liana [[plamienok alpínsky]] (''Clematis alpina''). Na chladnej a vlhkej severnej strane Sninského kameňa je rastlinstvo chudobnejšie, než na teplejšej južnej strane. == Riziká == Mnoho turistov nerešpektuje zákaz kladenia ohňov v [[Chránené územie|chránených územiach]], medzi ktoré patrí aj [[Sninský kameň (prírodná pamiatka)|Prírodná pamiatka Sninský kameň]]. Aj napriek mnohým upozorneniam, likvidáciám ohnísk strážcami [[Chránená krajinná oblasť Vihorlat|CHKO Vihorlat]], mnohí turisti naďalej počas letnej turistickej sezóny [[2015]] nerešpektovali zákaz kladenia ohňa a nelegálne ohniská boli aj na Sninskom kameni a [[Morské oko (jazero)|Morskom oku]]. === Požiar na vrchole Sninského kameňa v roku 2015 === V roku [[2015]] v posledný augustový týždeň pravdepodobne následkom zlého uhasenia ohniska na vrchole Sninského kameňa vznikol požiar. Požiar zlikvidovali hasiči z Okresného riaditeľstva HaZZ Humenné. Požiar spálil značnú časť [[Vegetácia|vegetácie]] na Sninskom kameni. {{citát|''Veríme, že následky požiaru nebudú mať negatívne dôsledky a časť vegetácie sa opäť obnoví, no obnova si určite vyžiada dlhšie obdobie''|Ladislav Palko, botanik zo správy CHKO Vihorlat.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Argalášová | meno = Zuzana, zoologička Správa CHKO Vihorlat | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenský východ - Regionálne noviny Zemplína, článok: Plamene na Sninskom kameni (stránka v archíve Archive.is) | url = http://archive.is/zsSRA | vydavateľ = VIHORLAT PRESS, s. r. o. | dátum vydania = 2015-09-22 | dátum aktualizácie = | isbn = | dátum prístupu = 2016-07-09 | miesto = [[Humenné]] | jazyk = }}</ref>}} == Značkovanie turistických chodníkov v období Uhorska == Prvé turistické objekty na území Slovenska mimo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]] boli postavené v roku [[1880]] vo [[Vihorlatské vrchy|Vihorlatských vrchoch]] [[Uhorský karpatský spolok|Uhorským karpatským spolkom]] – Beskydskou sekciou založenou v [[Užhorod]]e, za podpory grófa Sztárayho, išlo o dve turistické útulne pri [[Morské oko (jazero)|Morskom oku]] a pod Sninským kameňom. V roku [[1881]] bol vyznačený turistický chodník od [[Morské oko (jazero)|Morského oka]] na Sninský kameň, existuje dodnes. V roku [[1883]] vybudovala už Východokarpatská sekcia so sídlom v [[Nové Mesto pod Šiatrom|Sátoraljaújhely]] turistickú útulňu pod [[Vihorlat (vrch)|Vihorlatom]], k nej bol v roku [[1885]] vyznačený turistický chodník z [[Jovsa|Jovsy]] a odtiaľ na Sninský kameň a k [[Morské oko (jazero)|Morskému oku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Guldan | meno = Arnošt | autor = | odkaz na autora = | titul = Pohľad do dejín značenia turistických chodníkov na území Slovenska | url = http://www.kst.sk/images/stories/2013/kniha/Pohlad_do__dejin_znacenia.pdf | vydavateľ = rodina Arnošta Guldana, s prispením [[Klub slovenských turistov|Klubu slovenských turistov]], [[VKÚ]], akciová spoločnosť, Harmanec | dátum vydania = 2013 | dátum aktualizácie = | isbn = 978-80-969498-8-5 | dátum prístupu = 2015-07-26 | miesto = [[Harmanec (obec)|Harmanec]] | jazyk = | formát = PDF | url archívu = https://web.archive.org/web/20150513072415/http://www.kst.sk/images/stories/2013/kniha/Pohlad_do__dejin_znacenia.pdf | dátum archivácie = 2015-05-13 }}</ref> == Turizmus == Sninský kameň je jedným z najlepších vyhliadkových bodov [[Pohorie|pohoria]] aj preto je atraktívnym a častým turistickým cieľom. Nachádza sa tu križovatka turistických chodníkov, ktoré sem vedú z obce [[Zemplínske Hámre]], zo [[Snina|Sniny]], ako aj [[Hrebeň (geomorfológia)|hrebeňa]] pohoria. Cez sedlo [[Tri tably]] ({{Mnm|825}}) je napojenie k [[Morské oko (jazero)|Morskému oku]] a k obci [[Remetské Hámre]], východným smerom na [[Nežabec]] ({{Mnm|1023.4}}) a obec [[Podhoroď]]. Prístup zo severu je možný od [[Sninské rybníky|Sninských rybníkov]] ({{Mnm|275}}) po {{turistická značka|modrá}} modrej [[Turistická značka|turistickej značke]] s prevýšením {{m|731|m|w}} na úseku [[Circa|cca]] {{km|8|m|w}} a z obce [[Zemplínske Hámre]] po {{turistická značka|žltá}} žltej [[Turistická značka|turistickej značke]] cez sedlo [[Tri tably]] ({{Mnm|825}}), odkiaľ sa pokračuje po {{turistická značka|červená}} červenej a zároveň {{turistická značka|modrá}} modrej [[Turistická značka|turistickej značke]] na vrchol. Najkratší a zároveň najnáročnejší výstup je zo [[Zemplínske Hámre|Zemplínskych Hámrov]] po {{turistická značka|zelená}} zelenej [[Turistická značka|turistickej značke]] cez ''Rovienky''. Parkovať je možné tesne pred kameňolomom ({{Mnm|450}}) na hornom konci obce, odtiaľ vedie neustále stúpanie až na vrchol s prevýšením {{m|556|m|w}} na úseku [[Circa|cca]] {{km|2.2|m|w}}. Prístup z juhu je možný po lesnej asfaltovej ceste z obce [[Remetské Hámre]] po {{turistická značka|modrá}} modrej [[Turistická značka|turistickej značke]] k jazeru [[Morské oko (jazero)|Morské oko]] ({{Mnm|618}}) a potom asi {{km|4|m|w}} na vrchol, alebo je možné dopraviť sa autom až na záchytné parkovisko ''Krivec'' ({{Mnm|562}}) pod [[Morské oko (jazero)|Morským okom]], odtiaľ vedie stúpanie na vrchol po {{turistická značka|modrá}} modrej [[Turistická značka|turistickej značke]] s prevýšením {{m|444|m|w}} na úseku [[Circa|cca]] {{km|4|m|w}}. Každý rok v máji sa koná známa turistická akcia, organizovaná turistickým klubom LOKO Humenné<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=TK LOKO Humenné |url=http://lokohe.wz.cz/ |dátum prístupu=2017-01-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180615151906/http://lokohe.wz.cz/ |dátum archivácie=2018-06-15 }}</ref>, pod názvom ''Poď na Podhoroď''. Prechádza sa pri nej celý hlavný hrebeň Vihorlatských vrchov v dĺžke [[Circa|cca]] {{km|50|m|w}} s výstupom na Sninský kameň, ide o viacdňovú akciu s prenocovaním v lese. Každoročne sa tu stretávajú turisti v rámci akcie „Silvestrovský výstup na Sninský kameň“. == Prístup == === Značkované trasy === * po {{turistická značka|modrá}} značke zo záchytného parkoviska ''Krivec'' ({{Mnm|562|w}}) pod [[Morské oko (jazero)|Morským okom]] cez sedlo [[Tri tably]] ({{Mnm|825|w}}), trvanie: ↑ 1:35 [[Hodina|h]], ↓ 1:20 [[Hodina|h]], prevýšenie: {{m|444|m|w}} * po {{turistická značka|modrá}} značke z obce [[Remetské Hámre]] popri jazere [[Morské oko (jazero)|Morské oko]] ({{Mnm|618|w}}) a cez sedlo [[Tri tably]] ({{Mnm|825|w}}), trvanie: ↑ 4:05 [[Hodina|h]], ↓ 3:20 [[Hodina|h]], prevýšenie: {{m|730|m|w}} * po {{turistická značka|červená}} značke z obce [[Remetské Hámre]] cez vrch [[Lysák (vrch)|Lysák]] ({{mnm|821.1|w}}), sedlo [[Rozdiel (sedlo vo Vihorlatských vrchoch)|Rozdiel]] ({{Mnm|815|w}}) a sedlo [[Tri tably]] ({{Mnm|825|w}}), trvanie: ↑ 4:00 [[Hodina|h]], ↓ 3:35 [[Hodina|h]], prevýšenie: {{m|730|m|w}} * po {{turistická značka|modrá}} značke z mesta [[Snina]] popri [[Sninské rybníky|Sninských rybníkoch]] ({{Mnm|275|w}}) a cez ''Rovienky'' ({{Mnm|629|w}}), trvanie: ↑ 3:40 [[Hodina|h]], ↓ 2:50 [[Hodina|h]], prevýšenie: {{m|790|m|w}} * po {{turistická značka|zelená}} značke z mesta [[Snina]] cez obec [[Zemplínske Hámre]] a ''Rovienky'' ({{Mnm|629|w}}), trvanie: ↑ 3:40 [[Hodina|h]], ↓ 2:40 [[Hodina|h]], prevýšenie: {{m|790|m|w}} * po {{turistická značka|žltá}} značke z obce [[Strihovce]] cez [[Strihovské sedlo]] ({{Mnm|644|w}}), odtiaľ po {{turistická značka|červená}} značke cez vrch [[Nežabec]] ({{Mnm|1023.4|w}}), trvanie: ↑ 4:10 [[Hodina|h]], ↓ 3:25 [[Hodina|h]], prevýšenie: {{m|570|m|w}} * po {{turistická značka|zelená}} značke z obce [[Zemplínske Hámre]] cez ''Rovienky'' ({{Mnm|629|w}}), trvanie: ↑ 1:50 [[Hodina|h]], ↓ 1:35 [[Hodina|h]], prevýšenie: {{m|659|m|w}} * po {{turistická značka|žltá}} značke z obce [[Zemplínske Hámre]] cez sedlo [[Tri tably]] ({{Mnm|825|w}}), odtiaľ po {{turistická značka|červená}} a {{turistická značka|modrá}} značke na vrchol, trvanie: ↑ 1:45 [[Hodina|h]], ↓ 1:20 [[Hodina|h]], prevýšenie: {{m|659|m|w}} === Možnosti dopravy do turistických východísk === Do miest a obcí, ktoré predstavujú možný východiskový bod peších turistických trás na Sninský kameň z „humenskej/sninskej strany“, ako [[Snina]], [[Zemplínske Hámre]], prípadne [[Strihovce]], je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami [[SAD Humenné]].<ref>[http://www.sadhe.sk/index.php?show=37 Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Humenné] na stránke SAD Humenné, a. s.</ref> Z „michalovskej/sobraneckej strany“ je prístup do východiskovej obce [[Remetské Hámre]] obsluhovaný prímestskými autobusovými linkami spoločnosti [[ARRIVA Michalovce]].<ref>[https://arriva.sk/michalovce/primestska-doprava/cestovne-poriadky/#primesto-michalovce Cestovné poriadky > PRÍMESTSKÉ AUTOBUSOVÉ LINKY – MICHALOVCE] na stránke ARRIVA Michalovce, a. s.</ref> Zo severnej a západnej strany je popri pohorí vybudovaná [[železničná trať]]. Vlakovou dopravou [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]] je možné dopraviť sa do miest v blízkosti Sninského kameňa, do mesta [[Humenné]], [[Snina]], alebo [[Michalovce]]. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť [https://cp.hnonline.sk/vlakbusmhd/spojenie/ internetový cestovný poriadok] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20231023024048/https://cp.hnonline.sk/vlakbusmhd/spojenie/ |date=2023-10-23 }}. == Pravidelné podujatia == ;Poď na Podhoroď (prechod Vihorlatských vrchov) : ''Usporiadateľ:'' Turistický klub LOKO Humenné : ''Termín konania:'' máj : ''Trasa:'' 1. deň: [[Podhoroď]] – [[Strihovské sedlo]] – Sninský kameň ::: 2. deň: Sninský kameň – [[Vihorlat (vrch)|Vihorlat]] – [[Kyjov (vrch vo Vihorlatských vrchoch)|Kyjov]] – [[Porúbka (okres Humenné)|Porúbka]] : ''Druh podujatia:'' pešia turistika : Turistický klub LOKO Humenné<ref>[http://lokohe.wz.cz/Kalendár%20Loko%20HE%202019.pdf Turistický kalendár 2019 turistického klubu LOKO Humenné]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [PDF] na stránke [http://lokohe.wz.cz/ lokohe.wz.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180615151906/http://lokohe.wz.cz/ |date=2018-06-15 }}</ref> organizuje každoročne, od roku [[1986]], v máji, tradičný viacdňový turistický prechod Vihorlatských vrchov, pod názvom ''Poď na Podhoroď'', pri ktorom sa prechádza celý hlavný hrebeň Vihorlatských vrchov s výstupom na Sninský kameň. <br /> ;Silvestrovský výstup na Sninský kameň : ''Usporiadateľ:'' akcia nie je centrálne organizovaná, obce a turistické kluby z okolia si organizujú výstup samostatne : ''Termín konania:'' 31. december : ''Druh podujatia:'' pešia turistika : ''Program:'' modlitba so začiatkom o 12. hodine na vrchole Sninského kameňa, ktorú prednáša kňaz Marián Fencák : Obce a turistické kluby v okolí organizujú každoročne, od roku [[1996]], 31. decembra tradičný zimný výstup na Sninský kameň, pod názvom ''Silvestrovský výstup na Sninský kameň''. Zakladateľom tejto tradície je rímskokatolícky kňaz Marián Fencák. <br /> ;Trojkráľový výstup na Sninský kameň : ''Usporiadateľ:'' Gymnázium Pavla Horova Michalovce, Prvý michalovský KST, KST Turista Michalovce, KST Chemko Strážske : ''Termín konania:'' január : ''Trasa:'' Krivec – [[Morské oko (jazero)|Morské oko]] – Sninský kameň – [[Morské oko (jazero)|Morské oko]] – Krivec ::: Možnosť výstupu s KST Chemko Strážske: Zemplínske Hámre, lom – sedlo [[Tri tably]] – Sninský kameň – Rovienky – [[Zemplínske Hámre]] : ''Druh podujatia:'' pešia turistika : Gymnázium Pavla Horova Michalovce ku ktorému sa pridávajú Prvý michalovský klub slovenských turistov<ref>[https://www.kstmichalovce.sk/kalendar-akcii-2019/ Kalendár akcií 2019 turistického klubu Prvý michalovský KST] na stránke [https://www.kstmichalovce.sk/ www.kstmichalovce.sk]</ref>, Klub slovenských turistov Turista Michalovce<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Kalendár akcií KST Turista Michalovce na rok 2019 |url=https://www.kst-turista.sk/plan-turistickych-podujati-na-rok-2019/ |dátum prístupu=2019-02-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190213010031/https://www.kst-turista.sk/plan-turistickych-podujati-na-rok-2019/ |dátum archivácie=2019-02-13 }}</ref> a Klub slovenských turistov Chemko Strážske<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Kalendár podujatí KST Chemko Strážske |url=https://www.kststrazske.sk/novinky/ |dátum prístupu=2018-07-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180720225448/https://www.kststrazske.sk/novinky/ |dátum archivácie=2018-07-20 }}</ref> organizuje každoročne, od roku [[1968]], v januári, tradičný zimný výstup na Sninský kameň, pod názvom ''Trojkráľový výstup na Sninský kameň''. == Okolie vrchu == Navôkol sa rozprestiera [[Región (tradičný, Slovensko)|región]] [[Zemplín (slovenský región)|Zemplín]], ten je rozdelený [[Vihorlatské vrchy|Vihorlatskými vrchmi]] na [[Horný Zemplín]] na severe a na [[Dolný Zemplín]] na juhu. Zo severnej strany pod Sninským kameňom leží mesto [[Snina]], na ktoré je z jeho vrcholu nerušený panoramatický výhľad. Neďaleko mesta sa nachádza hojne navštevovaná rekreačná oblasť [[Sninské rybníky]] s vybudovaným [[Biokúpalisko Sninské rybníky|biokúpaliskom]]. Severne sa rozprestiera [[Laborecká vrchovina]] a severovýchodne sa rozprestierajú [[Bukovské vrchy]], kde je vyhlásený [[Národný park Poloniny]]. Najvyšším vrchom je [[Kremenec (vrch v Bukovských vrchoch)|Kremenec]] ({{Mnm|1221.0}}), na ňom sa nachádza najvýchodnejší bod [[Slovensko|Slovenska]]. V Bukovských vrchoch leží najväčšia [[vodná nádrž]] na pitnú vodu na [[Slovensko|Slovensku]], [[Vodárenská nádrž Starina]]. Východným smerom sa tiahne hranica s [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Hranicu tvorí sčasti hlavný hrebeň [[Popriečny (geomorfologický podcelok)|Popriečneho]] s najvyšším vrchom [[Vetrová skala]] ({{Mnm|1024.5}}) a severnejšie hrebene [[Bukovské vrchy|Bukovských vrchov]], ktorých hlavný hrebeň tvorí na severovýchode hranicu s [[Poľsko]]m. Západne sa mohutne vypínajú [[Slanské vrchy]] s najvyšším vrchom [[Šimonka (vrch)|Šimonka]] ({{Mnm|1092.0}}). Južne sa v pohorí Vihorlatu rozlieva jeho najväčšie [[jazero]] a zároveň tretie najväčšie prírodné jazero na [[Slovensko|Slovensku]], čarovné [[Morské oko (jazero)|Morské oko]]. Pod ním prechádza pohorie do nížiny, tá nesie názov [[Východoslovenská nížina]], po nej sa rozlievajú vodné plochy [[Senianske rybníky]] a [[Zemplínska šírava]] (z vrcholu Sninského kameňa ju nie je vidieť). Pod Sninským kameňom nad obcou [[Zemplínske Hámre]] sa nachádza [[Lom (ťažba)|kameňolom]], kde sa ťaží najkvalitnejší kameň v [[Stredná Európa|strednej Európe]], ktorý obsahuje až 75 % [[andezit]]u. Pod kameňolomom je východiskový bod peších turistických trás na Sninský kameň cez ''Rovienky'' a sedlo [[Tri tably]], nachádza sa tu parkovisko pre autá a turistické informačné centrum. == Podnebie == {{Infobox Počasie |metric_first=yes |single_line=yes |location=Sninský kameň |Jan_Hi_°C = -3 |Feb_Hi_°C = -2 |Mar_Hi_°C = 6 |Apr_Hi_°C = 15 |May_Hi_°C = 17 |Jun_Hi_°C = 18 |Jul_Hi_°C = 22 |Aug_Hi_°C = 21 |Sep_Hi_°C = 16 |Oct_Hi_°C = 12 |Nov_Hi_°C = 8 |Dec_Hi_°C = -2 |Jan_Lo_°C = -8 |Feb_Lo_°C = -8 |Mar_Lo_°C = -1 |Apr_Lo_°C = 3 |May_Lo_°C = 11 |Jun_Lo_°C = 13 |Jul_Lo_°C = 18 |Aug_Lo_°C = 15 |Sep_Lo_°C = 10 |Oct_Lo_°C = 5 |Nov_Lo_°C = -1 |Dec_Lo_°C = -8 |Jan_Precip_mm = 106 |Feb_Precip_mm = 108 |Mar_Precip_mm = 72 |Apr_Precip_mm = 58 |May_Precip_mm = 101 |Jun_Precip_mm = 95 |Jul_Precip_mm = 108 |Aug_Precip_mm = 59 |Sep_Precip_mm = 67 |Oct_Precip_mm = 70 |Nov_Precip_mm = 64 |Dec_Precip_mm = 63 |source = NASA Earth Observations Data Set Index |accessdate = 22. november 2017<ref>{{citácia elektronického dokumentu | url = https://neo.sci.gsfc.nasa.gov/dataset_index.php | titul = NASA Earth Observations Data Set Index | dátum prístupu = 2017-11-22 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150306025403/https://neo.sci.gsfc.nasa.gov/dataset_index.php | dátum archivácie = 2015-03-06 }}</ref>}} == Galéria == <small>''Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.''</small> <gallery> Sninský kameň (v máji) 003.jpg|Západná plošina tzv. Veľký Sninský kameň Sninský kameň (v máji) 011.jpg|Východná plošina tzv. Malý Sninský kameň Sninský kameň (v máji) 015.jpg|Pohľad na Veľký Sninský kameň z Malého Sninského kameňa Sninský kameň (v máji) 014.jpg|Pohľad na mesto [[Snina]] zo Sninského kameňa Morské oko (v máji) 004.jpg|Pohľad na Sninský kameň od [[Morské oko (jazero)|Morského oka]] Sninský kameň 016.JPG|Pohľad na Malý Sninský kameň z Veľkého Sninského kameňa v zime Sninský kameň 056.jpg|[[Inovať]] na skalnom [[Bralo|brale]] – Veľkom Sninskom kameni Sninský kameň 060.jpg|Východná plošina tzv. Malý Sninský kameň v zime Sninský kameň 069.jpg|Pohľad na Veľký Sninský kameň z Malého Sninského kameňa v zime Sninský kameň 057.jpg|Pohľad na [[Slovensko|slovenské]] [[Poloniny]] – [[Bukovské vrchy]] zo Sninského kameňa Sninský kameň 058.jpg|Pohľad na [[Poľsko|poľské]] [[Poloniny]] – [[Bieszczady]] s najvyšším vrchom [[Tarnica]] zo Sninského kameňa Sninský kameň 059.jpg|Pohľad na [[Ukrajina|ukrajinské]] [[Poloniny]] z Malého Sninského kameňa, zľava [[Ljutanská Holica]], [[Polonina Runa]] a [[Polonina Boržava]] Sninský kameň 062.jpg|Pohľad na zasnežené štíty [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]] zo Sninského kameňa Sninský kameň - inverzia 047.jpg|[[Inverzia teploty vzduchu|Inverzia]] na Sninskom kameni </gallery> == Panorámy == <center> {{Široký obrázok|Sninský kameň panoráma 002.jpg|4000px|360° panoramatický výhľad z Malého Sninského kameňa (z jeho východnej časti) v lete}} {{Široký obrázok|Sninský kameň panoráma 003.jpg|4000px|360° panoramatický výhľad z Malého Sninského kameňa (z jeho západnej časti) v zime}} </center> == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == === Knihy === * Šport, [[Bratislava]], Ďurček Jozef a kolektív, Turistický sprievodca ČSSR – Zväzok 58, Východoslovenská nížina – Vihorlat, 1966 === Mapy === * [[VKÚ]] Harmanec, s. r. o., [[Kynceľová]], č. 126, Turistická mapa 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava 1 : 50 000, 6. vydanie, 2019, ISBN 978-80-8144-220-9 * TATRAPLAN s.r.o., [[Banská Bystrica]], Turistická mapa 5043 Poloniny, Vihorlat, Zemplínska šírava 1 : 50 000, 1. vydanie, 2019, ISBN 978-80-89904-03-7 * Aurius, s. r. o., [[Hradec Králové]], Turistická mapa Karpatská turistická cesta 1 : 65 000, január 2013, Dostupné online: [http://arr.sk/userfiles/file/CTR/cyklo%20mapa%20final/turistika-Slovensko-final.pdf časť 1] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150220115848/http://arr.sk/userfiles/file/CTR/cyklo%20mapa%20final/turistika-Slovensko-final.pdf |date=2015-02-20 }}, [http://arr.sk/userfiles/file/CTR/cyklo%20mapa%20final/turistika-Ukrajina-final.pdf časť 2] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150220120625/http://arr.sk/userfiles/file/CTR/cyklo%20mapa%20final/turistika-Ukrajina-final.pdf |date=2015-02-20 }} [PDF] * SHOCart, spol. s r. o., [[Zádveřice-Raková|Zádveřice]], Turistický atlas Slovensko 1 : 50 000, 05/2018, ISBN 978-80-7224-504-8 * ACCA, [[Ukrajina|Украина]] (Ukrajina), Туристична карта Верховинський Вододільний Хребет – Полонина Руна (Рівна) (Turistická mapa Verchovyns'kyj Vododil'nyj Chrebet – Polonina Runa (Rovná)) 1 : 50 000, 2. vydanie, 2016, ISBN 978-966-262-350-5 * ACCA, [[Ukrajina|Украина]] (Ukrajina), Туристична карта Боржава (Turistická mapa Boržava) 1 : 50 000, 2014, ISBN 978-966-2623-47-5 == Pozri aj == * [[Sninský kameň (prírodná pamiatka)]] * [[Sninské rybníky]] * [[Morské oko (jazero)|Morské oko]] * [[Vihorlatské vrchy]] * [[Vihorlatský prales]] * [[Chránená krajinná oblasť Vihorlat]] * [[Zoznam vrcholov vo Vihorlatských vrchoch]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Sninský kameň}} == Externé odkazy == * [https://mapy.hiking.sk/?x=22.18959&y=48.92949 Poloha na turistickej mape] * [http://www.cykloserver.cz/cykloatlas/#pos=48.92962P22.18958P15 Poloha na turistickej/cykloturistickej mape] * [http://arr.sk/userfiles/file/CTR/cyklo%20mapa%20final/turistika-Slovensko-final.pdf Turistická mapa Karpatská turistická cesta (Aurius, 2013), časť 1] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150220115848/http://arr.sk/userfiles/file/CTR/cyklo%20mapa%20final/turistika-Slovensko-final.pdf |date=2015-02-20 }}, [http://arr.sk/userfiles/file/CTR/cyklo%20mapa%20final/turistika-Ukrajina-final.pdf časť 2] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150220120625/http://arr.sk/userfiles/file/CTR/cyklo%20mapa%20final/turistika-Ukrajina-final.pdf |date=2015-02-20 }} (v [[Formát súboru|súborovom formáte]] [[Portable Document Format|PDF]]) * [https://www.peakfinder.org/?lat=48.9292&lng=22.1892&azi=293&zoom=5&ele=1006&name=Sninský%20kameň 360° virtuálny panoramatický výhľad z vrcholu Sninského kameňa na okolité vrchy] na PeakFinder.org {{eng icon}} * [https://commons.wikimedia.org/wiki/User:Milan_Bališin/Gallery/Sninský_kameň?uselang=sk Fotogaléria Sninský kameň], [https://commons.wikimedia.org/wiki/User:Milan_Bališin/Gallery/Inverzia?uselang=sk#Sninský_kameň Fotogaléria Inverzia – Sninský kameň] (fotografie zo Sninského kameňa) * [https://naobzore.net/clanok/196-Sninsky-kamen-verzia-par-excellence Diaľkové pozorovanie zo Sninského kameňa] na Na obzore * [https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13029/76816 O Sninskom kameni v relácii Televíkend v archíve RTVS (video)] * [http://chkovihorlat.sopsr.sk/ Chránená krajinná oblasť Vihorlat] {{Vihorlatské vrchy|stav=expanded}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vrchy vo Vihorlatských vrchoch]] [[Kategória:Tisícovky na Slovensku]] [[Kategória:Skalné útvary na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v okrese Humenné]] jhbvu7j4bplvntnl0mv0rtp7gzi8wj3 Srbochorvátčina 0 164249 8206090 8102714 2026-04-30T09:59:46Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8206090 wikitext text/x-wiki {{Infobox jazyk |Názov = Srbochorvátčina |Natívny názov = Српскохрватски језик, Srpskohrvatski jezik |štáty = [[Srbsko]], [[Chorvátsko]], [[Bosna a Hercegovina]], [[Čierna Hora]] a [[Kosovo]] |región = [[Balkánsky polostrov]] |počet hovoriacich = okolo 21 miliónov (vo všetkých variantoch) |poradie = 44. |klasifikácia = [[indoeurópske jazyky]] * [[slovanské jazyky]] ** [[južnoslovanské jazyky]] *** srbochorvátčina |písmo = [[latinka]] aj [[cyrilika]] |úradný = {{minivlajka|Srbsko}} [[Srbsko]] (ako srbčina)<br />{{minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]] (ako chorvátčina)<br />{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina]] (ako bosniančina, chorvátčina a srbčina)<br />{{minivlajka|Čierna Hora}} [[Čierna Hora]] (ako čiernohorčina)<br />{{minivlajka|Kosovo}} [[Kosovo]] (ako srbčina)<ref>{{cite web |url=http://www.kushtetutakosoves.info/repository/docs/Constitution.of.the.Republic.of.Kosovo.pdf |title=Constitution of the Republic of Kosovo |page=2 |date= |accessdate=2012-08-17}}</ref><br />{{minivlajka|Európska únia}} [[Európska únia]] (ako chorvátčina) |regulátor = Inštitút pre chorvátsky jazyk a jazykovedu (v Chorvátsku)<br />Úrad pre štandardizáciu srbského jazyka (v Srbsku)<br />Univerzita v Sarajeve (v Bosne a Hercegovine) |iso1 = sh (nepoužíva sa) |iso2 = scr (nepoužíva sa) |iso3 = hbs |sil = |kód Wikipédie = sh |Meno wikipédie = Wikipedija, slobodna enciklopedija<br /> Википедија, слободна енциклопедија }} [[File:Serbo croatian language2005.png|thumb|right|Územie, kde hovorí niektorou varietou srbochorvátčiny väčšina obyvateľstva.]] [[Súbor:Serbo croatian languages2006.png|thumb|Rozšírenie jednotlivých spisovných verzií srbochorvátskeho jazyka: [[srbčina|srbčiny]], [[čiernohorčina|čiernohorčiny]], [[chorvátčina|chorvátčiny]] a [[bosniačtina|bosniančiny]]]] '''Srbochorvátčina''' (iné názvy pozri nižšie) je podľa niektorých názorov [[Južnoslovanské jazyky|južnoslovanský jazyk]], podľa iných názorov len zoskupenie (makrojazyk) južnoslovanských jazykov [[srbčina]], [[chorvátčina]], [[bosniačtina]] a [[čiernohorčina]]. Vyskytuje sa najmä v [[Srbsko|Srbsku]], [[Chorvátsko|Chorvátsku]], [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]] a v [[Čierna Hora|Čiernej Hore]]. Srbochorvátčina patrí spolu so [[Slovinčina|slovinčinou]] do západnej skupiny [[južnoslovanské jazyky|južnoslovanských jazykov]]. == Názvy == Tento jazyk resp. táto skupina jazykov sa v literatúre vyskytuje pod týmito názvami: *'''srbochorvátčina'''<ref name=EJ/>, '''srbčina-chorvátčina''' <ref name=EJ>slovanské jazyky. In: Encyklopédia jazykovedy 1993, S. </ref><ref>https://cs.wikisource.org/wiki/Ott%C5%AFv_slovn%C3%ADk_nau%C4%8Dn%C3%BD/Jihoslovan%C3%A9/Jazyk_srbsko-chorvatsk%C3%BD</ref> alebo zriedkavo '''chorvátosrbčina'''<ref>[https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Olostiak1/subor/12.pdf]</ref>: Toto je tradičné pomenovanie spoločného jazyka, ktoré sa používa od 19. storočia. Názov dostal jazyk po národoch [[Srbi|Srbov]] a [[Chorváti|Chorvátov]]. *'''srbčina-chorvátčina-bosniačtina''' (srbochorv. skratka ''SHB'', anglická skr. ''SCB'', nemecká skr. ''SKB'')<ref>{{cite journal |last1=Čamdžić |first1=Amela |last2=Hudson |first2=Richard |year= |title=Serbo-Croat-Bosnian clitics and Word Grammar |publisher=UCL Psychology and Language Sciences |url=http://www.phon.ucl.ac.uk/home/PUB/WPL/02papers/camdzic_hudson.pdf |accessdate=11 September 2013 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150924072545/http://www.phon.ucl.ac.uk/home/PUB/WPL/02papers/camdzic_hudson.pdf |date=2015-09-24 }}</ref>, '''bosniačtina-chorvátčina-srbčina''' (srbochorv. skratka ''BHS'', angl. skratka ''BCS'', nemecká skr. ''BKS''), '''bosniačtina-chorvátčina-čiernohorčina-srbčina''' (srbochorv. skratka ''BHČS'', anglická skr. ''BCMS'', nemecká skr. ''BKMS'')<ref>Thomas, Paul-Louis; Osipov, Vladimir (2012). Grammaire du bosniaque, croate, monténégrin, serbe [Grammar of Bosnian, Croatian, Montenegrin, and Serbian]. Collection de grammaires de l'Institut d'études slaves (in French). 8. Paris: Institut d'études slaves. p. 624. ISBN 9782720404900.</ref>: Toto sú názvy používané až od 90. rokov 20. storočia. Ako vidno, toto pomenovanie výslovne zahŕňa aj bosniačtinu a prípadne aj čiernohorčinu. * '''štandardná novoštokavčina''' <ref name=K/>, '''štokavčina'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = (:-) ŠTOKAVSKI JEZIK (-:) | url = https://govori.tripod.com/index.htm | vydavateľ = govori.tripod.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-30 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>: Toto je zriedkavý názov srbochorvátčiny ako spisovného jazyka. Názvom štokavčina sa však presnejšie označujú [[štokavské nárečia]]. * '''centrálny južnoslovanský diasystém''' ('''stredojužnoslovanský diasystém''')<ref name="K">KREJČÍ, P. SRBOVÉ, CHORVATI, BOSŇÁCI A ČERNOHORCI A JEJICH JAZYK/JAZYKY JAKO PŘEDMĚT UNIVERZITNÍ VÝUKY [https://digilib.phil.muni.cz/bitstream/handle/11222.digilib/129030/2_OperaSlavica_23-2013-4_35.pdf?sequence=1]</ref>: Toto je výraz, ktorý možno niekedy nájsť v jazykovednej literatúre, a výslovne zahŕňa všetky nárečia (nielen spisovné jazyky). * '''stredojužnoslovančina''' <ref>NOSKOVÁ, M. MATEJ ŠEKLI (ed.): MEZI SLOVANY ALIČ T. ET AL.: MED SLOVANI Ljubljana, Univerza v Ljubljani, Filozofska fakulteta 2017, 83 p.. In: LINGUA VIVA ODBORNÝ ČASOPIS PRO TEORII A PRAXI VYUČOVÁNÍ CIZÍM JAZYKŮM A ČEŠTINĚ JAKO CIZÍMU JAZYKU - ROČNÍK XIV/ 2018/ ČÍSLO 27</ref>, '''stredné''' [alebo '''centrálne'''] '''južnoslovanské jazyky'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Morphologies in Contact | url = http://www.fb10.uni-bremen.de/morphcon/abstracts.aspx | vydavateľ = fb10.uni-bremen.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> *zastarano: '''ilýrčina''' (napr. P. J. Šafárik v polovici 19. stor. <ref>https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1995/3/sr1995-3-lq.pdf</ref>) * '''juhoslovančina''' alebo '''juhoslávčina'''<ref>DVONČ, L. K otázke termínov Juhoslovan (-ia), juhoslovanský. In: Slovenská reč 4 1957 [https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1957/4/sr1957-4-lq.pdf]</ref>, resp. pre dobu pred r. 1918 aj '''južnoslovančina''' (po srbochorvátsky: jugoslavenski jezik) <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Istorija Jugoslavije | vydanie = | vydavateľ = Prosveta | miesto = | rok = 1973 | počet strán = 606 | url = https://books.google.sk/books?id=4aa3AAAAIAAJ&q=%22jugoslavenski+jezik%22&dq=%22jugoslavenski+jezik%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwij6aP1vvTzAhWkRvEDHRL8Das4bhDoAXoECAEQAg| isbn = | kapitola = | strany = 310| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fishman | meno = Joshua A. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = García | meno2 = Ofelia | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Handbook of Language & Ethnic Identity | vydanie = | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = | rok = 2010 | počet strán = 584 | url = https://books.google.sk/books?id=7oAUeUVtc58C&pg=PA63&dq=%22jugoslavenski+jezik%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjMp-2AvvTzAhXMSPEDHYOTC6wQ6AF6BAgLEAI#v=onepage&q=%22jugoslavenski%20jezik%22&f=false| isbn = 978-0-19-537492-6 | kapitola = | strany =63 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Wendel | meno = Hermann | autor = | odkaz na autora = | titul = Der Kampf der Südslawen um Freiheit und Einheit | vydanie = | vydavateľ = Frankfurter Societätsdruckerei g.m.b.h. | miesto = | rok = 1925 | počet strán = 798 | url = https://books.google.sk/books?id=xzcxAQAAIAAJ&q=%22sondern+s%C3%BCdslawisch+zu+nennen%22&dq=%22sondern+s%C3%BCdslawisch+zu+nennen%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwivrLDzwPTzAhVgSvEDHWZeD6wQ6AF6BAgDEAI| isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>: Tento názov sa občas používal od 19. storočia do (zhruba) 70. rokov 20. storočia. == Úvodný prehľad == Srbochorvátčina má jednoduchú fonológiu, s piatimi samohláskami a dvadsiatimi piatimi spoluhláskami. Gramatika sa vyvinula z [[Praslovančina|praslovanského jazyka]], je charakteristická ohýbaním podstatných mien, prídavných mien a zámen. Slovesá majú buď dokonavý alebo nedokonavý vid. Má sedem pádov a flexibilný slovosled. Srbochorvátčina sa píše buď cyrilikou (najmä v Srbsku) alebo latinkou (na všetkých územiach). Ak sa srbochorvátčina chápe ako jazyk, ide o [[pluricentrický jazyk]] so štyrmi [[Vzájomná zrozumiteľnosť|navzájom zrozumiteľnými]] [[Útvar národného jazyka|spisovnými varietami]], ktorý sa delí z jedného hľadiska na štokavské nárečia, kajkavské nárečia a čajkavské nárečia, z iného hľadiska na ekavské nárečia, ijekavské (=ijekavsko-jekavské, jekavské) nárečia a ikavské nárečia.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mruškovič | meno = Viliam | odkaz na autora = Viliam Mruškovič | titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia | odkaz na titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 2008 | isbn = 978-80-7090-858-7 | počet strán = 517 | strany = 64 a nasl }}</ref> Južnoslovanské jazyky historicky tvorili jazykové kontinuum. Vinou turbulentnej histórie tejto oblasti, predovšetkým následkom rozpínania [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], sa vytvorila rôznorodá zmes nárečových a náboženských rozdielov. Sťahovanie obyvateľstva spôsobilo, že [[štokavské nárečie]] sa najväčšmi rozšírilo na západnom Balkáne, kde predtým dominovalo čajkavské a [[kajkavské nárečie]]. [[Bosniaci (moslimovia)|Bosniaci]], [[Chorváti]] a [[Srbi]] sa napriek jazykovej podobnosti odlišujú vierovyznaním a historicky boli veľakrát ovplyvnení rôznymi kultúrami. Srbochorvátčina sa historicky označovala ako slovanský (historicky: slovenský) jazyk alebo ilýrsky jazyk a jej jednotlivé časti sa označovali ako bosniansky jazyk, srbský jazyk a chorvátsky jazyk a podobne. [[Spisovný jazyk|Spisovná]] srbochorvátčina bola kodifikovaná v polovici 19. storočia, čo bolo výsledkom spoločného úsilia chorvátskych a srbských spisovateľov a lingvistov, niekoľko desaťročí pred vznikom štátu Juhoslávia.<ref>[[#refBlum2002|Blum 2002]], str. 130–132.</ref> Už od úplného začiatku existovali drobné rozdiely medzi spisovným srbským a chorvátskym variantom, aj keď boli založené na tom istom štokavskom subdialekte - východohercegovinskom nárečí. V 20. storočí tvorilo to, čo dnes nazývame srbochorvátčina, spolu so slovinčinou formálny (de facto neexistujúci) úradný jazyk [[Juhoslovanské kráľovstvo|Juhoslovanského kráľovstva]] nazývaný „srbsko-chorvátsko-slovinský jazyk“ ("srbochorvátoslovinský jazyk")<ref name="Busch2004">{{Citácia knihy|priezvisko=Busch|meno=Birgitta|priezvisko2=Kelly-Holmes|meno2=Helen|titul=Language, Discourse and Borders in the Yugoslav Successor States|url=http://books.google.com/books?id=MlXQ5zKb_VQC&pg=PA26|year=2004|vydavateľ=Multilingual Matters|isbn=978-1-85359-732-9|strany=26}}</ref>. Po druhej svetovej vojne bola srbochorvátčina hlavným úradným jazykom [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslovanskej socialistickej federatívnej republiky]]. Po rozpade pôvodnej Juhoslávie sa k tomuto jazyku začalo pristupovať na základe etnických a politických hraníc, koncepcia spoločného jazyka nebola ďalej akceptovaná. Po zániku spoločného štátu bol v Bosne a Hercegovine ustanovený samostatný spisovný jazyky pod názvom [[bosniačtina]] a o niečo neskôr (na začiatku 21. storočia) bol nový spisovný jazyk ustanovený aj v Čiernej Hore pod názvom [[čiernohorčina]]. Srbochorvátčina sa teda minimálne na úrovni oficiálnych kodifikácií rozpadla na jazyky [[srbčina]], [[chorvátčina]], [[bosniančina]] a [[čiernohorčina]], ale mnohí jazykovedci naďalej hovoria o srbochorvátčine.<ref>"The same language [Croatian] is referred to by different names, Serbian (srpski), Serbo-Croat (in Croatia: hrvatsko-srpski), Bosnian (bosanski), based on political and ethnic grounds. [...] the names Serbian, Croatian, and Bosnian are politically determined and refer to the same language with possible slight variations." ([[#refBrown2006|Brown & Anderson 2006]], str. 294.)</ref> ==Pluricentrický jazyk == Ak sa srbochorvátčina chápe ako jeden jazyk, ide o pluricentrický jazyk. To znamená, že existuje niekoľko spisovných variant tohto jazyka (podobne ako v [[Angličtina|angličtine]], [[Nemčina|nemčine]] a podobne) a niekoľko kultúrnych centier<ref>Blum (2002), str. 124</ref>. Ako konštatuje Miroslav Mojžita, slovenský diplomat a spisovateľ, ktorý sa posledných 20 rokov systematicky venuje západnému Balkánu, „cudzincovi na bežnú komunikáciu úplne postačuje, ak ovláda jeden z uvedených jazykov, a zároveň príslušníci každého z národných spoločenstiev ho pochvália, ako dobre hovorí ''ich vlastným'' jazykom.“<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Mojžita |meno=Miroslav |odkaz na autora=Miroslav Mojžita |titul=Sarejevo, čakanie na lastovičky |vydanie= |vydavateľ=Kalligram |rok=2010 |url= |dátum prístupu=}}</ref> Rozdiely medzi chorvátskou a srbskou spisovnou verziou nie sú väčšie než rozdiely medzi inými pluricentrickými jazykmi.<ref>Blum (2002), str. 134</ref> Niektorí jazykovedci tvrdia, že rozdiely medzi spisovnými variantami srbochorvátskeho jazyka sú menšie než rozdiely medzi variantami iných pluricentrických jazykov, napr. medzi variantami anglického, [[Portugalčina|portugalského]], [[Španielčina|španielskeho]] či nemeckého jazyka.<ref>Badurina, Pranjković (2009), str. 86</ref> == Dejiny == V priebehu histórie sa nárečia a spisovné jazyky Južných Slovanov z rôznych oblastí rozvíjali samostatne. Do 19. storočia sa rôzne nárečia tejto oblasti nazývali pojmami „ilýrsky“, „slovanský“, „slavónsky“, „bosniansky“, „srbský“ alebo „chorvátsky. Počiatkom [[19. storočie|19. storočia]] [[Srbi]] i [[Chorváti]] používali rôzne verzie spisovného jazyka. V Srbsku sa oficiálne používal slavenosrbský jazyk, archaický jazyk vzdelaných vrstiev silne ovplyvnený ruštinou a cirkevnou slovančinou. Ukážka slavenosrbského jazyka pred jazykovednou reformou: {{Citát|Весьма бы мени прискорбно было, ако бы я кадгод чуо, что ты, мой сыне, упао у пьянство, роскошъ, безчиние, и непотребное житие. (Vesma by meni priskorbno bylo, ako by ja kadgod čuo, čto ty, moj syne, upao u pjanstvo, roskoš, bezčinie, i nepotrebnoe žitie.)|Zdroj: "Slavenoserbski magazin", ktorý vydával [[Zaharija Orfelin]]}} Na druhej strane, chorvátski spisovatelia používali hlavne [[kajkavské náračie]] a nejednotný systém zapisovania vtedajšieho chorvátskeho knižného jazyka. Ukážka chorvátsko-slovanského jazyka pred jazykovou reformou: {{Citát|Horvatsko do vezda, ako samo ime pravopisanja zasluži; med vsemi slavenskimi naj zločestejše je, ter potreboču primernoga pboljšanja vre osobe visokeh časti očituvat dostojale jesu... |Ljudevit Gaj, ''Kratka povijest horvatsko-slavenskog pravopisanja'' (Budim, [[1830]].)}} Aj napriek tomu, že spisovný jazyk Srbov, Chorvátov i iných Južných Slovanov, sa vyznačoval značným rozličnosťami, mnohí vtedajší slavisti považovali národný jazyk spomenutých národov za jeden jazyk. Významný český lingvista [[Josef Dobrovský]] už v roku [[1815]] použil výraz «srbský alebo chorvátsky». Pojem „srbochorvátsky jazyk“ pravdepodobne prvýkrát použil [[Jakob Grimm]] v predhovore nemeckého vydania Vukovej knihy "Pismenice srpskoga jezika" (Gramatika srbského jazyka) v roku [[1824]].<ref name="Bečka kuća srpskohrvatska">[http://www.aimpress.ch/dyn/pubs/archive/data/200012/01229-006-pubs-zag.htm Bečka kuća srpskohrvatska]</ref> Slovinský jazykovedec [[Jernej Kopitar]] tvrdil vo svojej práci z roku [[1836]], že štokavské nárečie je jednotný jazyk a nazval ho «srbsko-chorvátsky». === Ilyrizmus === {{main|Ilyrizmus}} [[Súbor:Matica, ljudevit gaj.jpg|thumb|150px|[[Ljudevit Gaj]], tvorca súčasnej chorvátskej abecedy.]] Počiatkom 19. storočia sa medzi južnými Slovanmi [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]] objavil [[Ilyrizmus]], hnutie, ktorého cieľom bola kultúrna a politická jednota všetkých „Ilýrov“, to jest [[Južní Slovania|južných Slovanov]]. V čase Ilýrskeho hnutia sa objavili myšlienky o vytvorení jednotného spisovného jazyka, ktorý sa v tom čase nazýval zväčša ilýrskym. Vuk i ilýrci sa pokúsili kompletne zjednotiť jazyk i pravopis. [[Vuk Stefanović Karadžić|Vuk Karadžić]] v roku [[1845]] formuloval túto ideu takto: {{Citát|My všetci musíme tvrdo pracovať, nech to dáme po poriadku, nech je jazyk náš knižný jednotný, nech sa každá kniha môže od slova do slova previesť z latinky na slovanské písmo i zo slovanského písma do latinky, a potom (a iba potom) budeme jeden národ a budeme mať jedno písomníctvo...<ref>[http://kovceg.tripod.com/bkd_inerpretacija.htm Pavle Ivić: O BEČKOM KNJIŽEVNOM DOGOVORU]</ref>|[[Vuk Stefanović Karadžić|Vuk Karadžić]]}} Ilyrizmus sa stretol s uznaním u väčšiny literátov v južnoslovanských krajoch. Hnutie trvalo od roku [[1830]] do roku [[1843]] a najväčší rozmach zaznamenalo v [[Chorvátsko|Chorvátsku]]. V Slovinsku sa [[Stanko Vraz]] dokonca rozhodol, že bude používať pojem „ilýrsky“ namiesto „slovinský“. Chorvát [[Ljudevit Gaj]] povedal: „Sme hrdí a ďakujeme Bohu Velikému, že mi Chorváti s bratmi Srbmi jeden knižný jazyk máme“.<ref name="Novacic"/> Ilýrske hnutie viedlo k stretnutiu vo [[Viedeň|Viedni]], kde bola dosiahnutá dohoda o jednotnom spisovnom jazyku. === Viedenský literárny dohovor === V roku [[1850]] sa vo [[Viedeň|Viedni]] uskutočnil historický dohovor chorvátskych a srbských spisovateľov a jazykovedcov, a boli tak položené základy pre spoločný srbochorvátsky jazyk, ako aj pre moderné spisovné verzie: [[Bosniančina|bosniančinu]], [[Chorvátčina|chorvátčinu]], [[Čiernohorčina|čiernohorčinu]] a [[Srbčina|srbčinu]], ktoré vznikli na jej základe. Hlavným signatárom dohody so srbskou stranou bol [[Vuk Stefanović Karadžić]], a s chorvátskou Ivan Mažuranić.<ref name="Novacic"/> [[Súbor:Ivan Mažuranić drawing.jpg|thumb|150px|[[Ivan Mažuranić]] jeden z vodcov [[Ilyrizmus|Ilyrizmu]].]] [[Súbor:Vuk Karadzic Kriehuber cropped.jpg|thumb|left|150px|[[Vuk Stefanović Karadžić|Vuk Karadžić]], tvorca súčasnej srbskej cyriliky.]] {{Citát|Vediac, že jeden národ má mať jeden spisovný jazyk, a potom so smútkom v očiach sledovať ako je naša literatúra rozštvrtená, nielen písmom, ale i pravopisom, zišli sme sa tu, že sa dohodneme, že teraz spisovný jazyk zostavíme a zjednotíme ako najväčšmi môžeme.<ref name="Bečki dogovor">[http://hr.wikisource.org/wiki/Be%C4%8Dki_knji%C5%BEevni_dogovor Bečki književni dogovor]</ref>|Viedenský literárny dohovor}} Zhromaždení južnoslovanskí lingvisti sa zhodli, že netreba miešať nárečia či vytvárať nové, ktoré ľud nepozná, ale treba vybrať jedno ľudové nárečie, ktoré bude spisovným jazykom. Za základ spisovného jazyka bolo zvolené južné nárečie, čiže štokavčina v jekavskej forme, keďže väčšina obyvateľov používala práve toto nárečie, keďže všetky ľudové piesne sú v ňom spievané a keďže stará dubrovnícka literatúra je napísaná v tomto nárečí.<ref name="Bečki dogovor"/> Aby sa väčšmi priblížili spisovnému jazyku, chorvátski spisovatelia sa zriekli prvkov kajkavského nárečia a osvojili si štokavské nárečie ako spisovnú reč. Takisto srbskí spisovatelia sa vzdali slavenosrbského jazyka.<ref>Miodrag Popović, Vuk Stef. Karadžić (str. 318), NOLIT, Belehrad, 1987.</ref> Následne, aby sa zblížili aj abecedy, chorvátska latinka i srbská cyrilika boli zreformované na fonetickom princípe.<ref>Miodrag Popović, Vuk Stef. Karadžić (str. 322), NOLIT, Belehrad, 1987.</ref> === Rozvoj srbochorvátčiny === [[Súbor:Rjecnik hrvatskoga ili srpskoga jezika.jpg|thumb|left|Najvýznamnejšie [[Đuro Daničić|Daničićovo]] dielo ''Rječnik hrvatskoga ili srpskoga jezika'' ([[1882]]).]] [[Súbor:Gramatika i stilistika hrvatskoga ili srpskoga knjizevnoga jezika.JPG|thumb|right|Gramatika a štylistika chorvátskeho alebo srbského spisovného jazyka ([[1899]]).]] V desaťročiach nasledujúcich po viedenskom literárnom dohovore bola srbochorvátčina prijatá vo svetovej lingvistike; a aj ako jazyk chorvátskeho parlamentu (od 1847), po dlhej diskusii, či tento jazyk Chorvátov a Srbov nazývať „chorvátsky“ alebo „chorvátsky alebo srbský“. Nakoniec v roku 1861 sa dohodlo, že sa bude nazývať „juhoslovanský“, čo sa avšak stretlo s nevôľou cisárskej Viedne, takže napokon dostal názov ''chorvátsky alebo srbský jazyk''. Po vzniku samostatného Chorvátsku sa tento fakt zamlčoval.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Pseudoznanost |url=http://www.snjezana-kordic.de/SAMARDZIJA.htm |dátum prístupu=2015-08-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20161023141331/http://www.snjezana-kordic.de/SAMARDZIJA.htm |dátum archivácie=2016-10-23 }}</ref> Tento názov bol veľmi rýchlo prijatý v zahraničí, napríklad v Taliansku, kde gramatici Pero Budmani i Giovanni Androvich vo svojich prácach z rokov [[1867]] a [[1908]] používajú názov srbochorvátsky jazyk, a v Nemecku slávny slavista [[August Leskien]] píše gramatiku srbsko-chorvátskeho jazyka "Grammatik der serbo-kroatischen Sprache", Heidelberg, [[1914]].<ref name="Bečka kuća srpskohrvatska"/> Roku [[1882]] Juhoslovanská akadémia vied a umení vydáva významné [[Đuro Daničić|Daničićovo]] dielo ''Rječnik hrvatskoga ili srpskoga jezika'' („Slovník chorvátskeho alebo srbského jazyka“). V období rakúsko-uhorskej nadvlády v rokoch [[1878]] až [[1907]] sa tento jazyk v Bosne a Hercegovine oficiálne nazýval [[Bosniančina|bosnianskym]]. V roku [[1890]] vyšla Gramatika bosnianskeho jazyka pre stredné školy autora Fraňa Vuletića. Od roku [[1907]] sa tento jazyk začína oficiálne nazývať srbochorvátskym,<ref>Nariadenie Provinčnej vlády z 4. 10.1907 stanovuje, že „sa má prestať používať názov 'bosniansky jazyk' a jazyk provincie sa bude nazývať 'srbsko-chorvátsky jazyk'."</ref> a v rokoch [[1907]] až [[1918]] sa srbochorvátsky jazyk stáva úradným jazykom Bosny a Hercegoviny. Gramatika pre stredné školy sa od roku [[1908]] nazývala "Gramatika srbsko-chorvátskeho jazyka ". Srbochorvátsky jazyk pod názvom „''srbsko-chorvátsko-slovinský''“ bol úradným jazykom [[Juhoslovanské kráľovstvo|Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov]]. V období trvania Juhoslovanského kráľovstva belehradská vláda naliehala na zjednotenie jazyka. Po zániku Kráľovstva Juhoslávie sa rozvoj jazyka začal uberať dvoma smermi. Roku 1941 sa vlády chopili [[ustašovci]] a opätovne ustanovili samostatný chorvátsky jazyk ako úradnú reč.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Hrvatski i srpski jedan jezik? |url=http://dalje.com/hr-svijet/hrvatski-i-srpski-jedan-jezik/15875 |dátum prístupu=2015-08-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110522155048/http://dalje.com/hr-svijet/hrvatski-i-srpski-jedan-jezik/15875 |dátum archivácie=2011-05-22 }}</ref> Po vojne bola srbochorvátčina jedným z troch úradných jazykov [[Juhoslávia (1943 - 1992)|Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie]] (popri [[Slovinčina|slovinčine]] a [[Macedónčina|macedónčine]]). === Novosadský dohovor === {{Citát|Národný jazyk Srbov, Chorvátov i Čiernohorcov<ref>V texte sa nespomínajú [[Bosniaci (Moslimovia)|Bosniaci]], ani Moslimovia, keďže neboli považovaní za svojbytný národ.</ref> je jeden jazyk. A preto spisovný jazyk, ktorý sa rozvinul okolo dvoch hlavných stredísk, Belehradu a Záhrebu, je jednotný, s dvomi variantami, ijekavským i ekavským.<ref name="dogovor">[http://hr.wikisource.org/wiki/Novosadski_dogovor Tekst Novosadskog dogovora]</ref>|Novosadský dohovor}} [[Súbor:Pravopis-srpskohrvatskog-jezika.jpg|thumb|Pravopis srbochorvátskeho jazyka z roku [[1960]], ktorý spoločne vydala Matica srbská a Matica chorvátska.]] [[10. december|10. decembra]] [[1954]] bol uzavretý Novosadský dohovor medzi hlavnými chorvátskymi a srbskými jazykovedcami ohľadne regulácie a štandardizácie jednotného srbochorvátskeho jazyka. Týkal sa riešenia dlhodobo sporných jazykových otázok. Týmto dohovorom sa chcelo dosiahnuť, aby sa zjednotili spisovná srbčina a chorvátčina, čo sa týka pravopisu, terminológie a iných oblastí. Stanovilo sa desať bodov: # Chorvátosrbčina je jeden národný jazyk, s dvoma rovnocennými varietami, ktoré vznikli okolo dvoch centier: [[Belehrad]] (východný variant) a [[Záhreb]] (západný variant). # Názov jazyka musí odkazovať na oba hlavné národy. # Obe písma, [[latinka]] a [[cyrilika]], sú rovnoprávne. # Obidva prízvuky – ekavský a ijekavský – majú za každých okolností rovnocenné postavenie. # Matica srbská a Matica chorvátska budú spolupracovať na vypracovaní nového slovníka spoločného jazyka. # Treba zriadiť jednotnú terminológiu pre všetky oblasti ekonomického, vedeckého a kultúrneho života. # Obe strany budú spolupracovať na vypracovaní pravopisu. # Treba dbať na prirodzený rozvoj srbochorvátskeho jazyka, a treba prestať prekladať texty z jedného variantu do druhého. # Zloženie komisie pre pravopis a terminológiu určia univerzity v Záhrebe, Belehrade a Sarajeve, a Matica srbská a Matica chorvátska. # Matica srbská sa bude za výsledky zodpovedať Federálnemu zhromaždeniu, vládam zväzových republík a univerzitám, Matici chorvátskej v Záhrebe, a dennej tlači. Rezolúciu podpísalo 25 spisovateľov a jazykovedcov (7 z Chorvátska, 15 zo Srbska, 3 z BiH), medzi inými [[Ivo Andrić]], [[Aleksandar Belić]], [[Mirko Božić]], [[Miloš Đurić]], [[Marin Franičević]], [[Krešimir Georgijević]], [[Josip Hamm]], [[Mate Hraste]], [[Ljudevit Jonke]], [[Jure Kaštelan]], [[Mihailo Stevanović]] a mnohí iní.<ref name="dogovor"/> K nim sa pripojilo ešte 64 kultúrnych a vedeckých pracovníkov, medzi inými aj [[Miroslav Krleža]]. Na základe týchto rozhodnutí boli roku 1960 zavedené jednotné pravopisné pravidlá, ktoré Matica chorvátska vydala v ijekavskej a latinskej variante pod názvom ''Pravopis hrvatskosrpskog književnog jezika s pravopisnim rječnikom'', a Matica srbská ekavsky a v cyrilike pod názvom ''Pravopis srpskohrvatskog književnog jezika sa pravopisnim rečnikom'' (Pravopis chorvátosrbského/srbochorvátskeho spisovného jazyka s pravopisným slovníkom). === Politické rozdelenie jazyka === {{Citát|Väčšina Chorvátov proste chválila moju vynikajúcu „chorvátčinu“, aj keď by som mohol odprisahať, že som hovoril s belehradským prízvukom. ... Keď som v roku 1998 pristál na letisku v Sarajeve, zarozprával som sa z jednou členkou pozemného personálu. Prvé čo spomenula bolo, že bola uchvátená mojimi znalosťami bosniančiny. Úprimne povedané, netušil som, že viem hovoriť po bosniansky, keďže počas mojej predošlej návštevy v Sarajeve roku 1990 som sa otvorene hlásil k tomu, že hovorím srbochorvátsky. ... V teritóriu obývanom bosnianskymi Srbmi som používal ten istý jazyk ako aj deň predtým, avšak s tým rozdielom, že teraz ma považovali za Srba.<ref>Greenberg (2008), str. 2-3</ref>|Robert D. Greenberg}} Po etnických treniciach v 70. rokoch a predovšetkým po rozpade Juhoslávie a po vojne, ktorá nasledovala, väčšina obyvateľov začala opätovne nazývať svoj jazyk srbský, chorvátsky či bosniansky, v závislosti od etnickej či regionálnej príslušnosti. Po rozpade Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávia roku [[1991]] nebol už srbochorvátsky jazyk naďalej používaný na oficiálnej úrovni. Štátotvorní jazykovedci<ref>Ironický názov Sinana Gudževića</ref> všetkých dotknutých strán pri konštituovaní jazyka trvali na jazykovej čistote a zveličovali vzájomné odlišnosti (ako príklad sa často uvádza výraz kafa-kava-kahva, čiže káva).<ref name="vreme"/> [[Súbor:Serbo croatian dialects historical distribution.png|thumb|Nárečia srbochorvátskeho jazyka.]] Kvôli väčšiemu odlíšeniu od zvyšku Bosny a Hercegoviny a kvôli priblíženiu sa k Srbsku začala [[Republika srbská]] v priebehu [[Vojna v Bosne a Hercegovine|vojny v Bosne a Hercegovine]] oficiálne používať ekavský jazykový štandard. V tom istom období srbskí nacionalisti úporne dokazovali, že k nim patria všetci, ktorí vravia štokavskou ijekavicou – Srbi, ale aj Bosniaci a Chorváti.<ref name="vreme">[http://www.vreme.com/cms/view.php?id=313744 Novi jezici: Govorite li našili]</ref> V roku [[1998]] vyšla v [[Belehrad|Belehrade]], najprv v novinách poplatných režimu Politika, a potom aj ako samostatná kniha s nákladom 300 000 kusov, "''[[Slovo o srpskom jeziku]]''", ktorá tvrdí, že srbochorvátsky jazyk nielen že už neexistuje, ale ani nikdy neexistoval, že chorvátsky jazyk taktiež neexistuje, ale že Chorváti hovoria po Srbsky, len si to sami neuvedomujú, a tým pádom sú Srbi.<ref name="Novacic"/> V [[Slobodan Milošević|Miloševićovej]] Ústave Srbska z roku 1990 bola ako úradný jazyk stále uvedená srbochorvátčina, a úradným písmom bola stanovená cyrilika i latinka. Až [[Vojislav Koštunica|Koštunica]] v Ústave Srbska z roku 2006 zrušil latinku a vyhlásil srbčinu za oficiálny jazyk.<ref name="Novacic"/> Niektoré srbské kultúrne združenia nazývajú jazyk výrazom '''srbski''' namiesto „srpski“. [[Súbor:Serbo croatian languages2006.png|thumb|V 90. rokoch 20. storočia bol srbochorvátsky jazyk rozdelený nie na nárečovom, ale na etnickom základe.]] V Chorvátsku sa jediným úradným jazykom stala chorvátčina a latinka jedinou úradnou abecedou. Oddelenie chorvátskeho jazyka od srbského i ostatných štokavských štandardov sa realizuje jednoducho: ak existujú pre nejaký pojem dva výrazy, jeden sa vyhlási za chorvátsky, a druhé synonymum sa priradí k ostatným trom variantom. Napríklad pojem „gvožđe" (železo) je považovaný za srbský výraz, a chorvátsky pojem je „željezo". Avšak, výraz „gvožđe" sa nachádza v chorvátskom preklade Biblie, v rôznych dielach chorvátskych autorov, v ľudových rozprávkach, atď.; to len poukazuje na svojvôľu takejto jazykovej praxe.<ref name="h-alter"/> V priebehu 90. rokoch chorvátski jazykoví puristi zavádzajú také výrazy ako zrakomlat (helikoptéra), brzoglas (telefón) a tak ďalej.<ref name="vreme"/> Chorvátska politika jazykového odďaľovania kulminovala roku [[1999]], keď bol v kinách uvedený film „Rane“ (Rany) režiséra Srđana Dragojevića, ktorý bol otitulkovaný a názov bol preložený ako „Ozljede“ (Úrazy).<ref name="h-alter">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Uzalud vam trud, lingvisti |url=http://www.h-alter.org/vijesti/kultura/uzalud-vam-trud-lingvisti |dátum prístupu=2015-08-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20101008053642/http://h-alter.org/vijesti/kultura/uzalud-vam-trud-lingvisti |dátum archivácie=2010-10-08 }}</ref> Zveličovanie jazykových rozdielov sa čoskoro aj v samotnom Chorvátsku stalo predmetom výsmechu.<ref name="vreme"/><ref name="h-alter"/> Bosniacki lingvisti vychádzajúc z toho, že „nebezpečný výraz ‘srbo-chorvátsky’ naznačuje, že v Bosne žijú Srbi a Chorváti, a že Bosniakov niet“, jazyk nazvali bosnianskym. Srbskí i chorvátski lingvisti na to reagovali tak, že jazyk nazvali etnickým označením „bosniacky“, vyhýbajúc sa termínu „bosniansky“, ktorý naznačuje, že Srbi a Chorváti žijúci v Bosne hovoria bosnianskym jazykom. Niektorí bosnianski jazykovedci svojbytnosť jazyku dokazujú používaním turcizmov.<ref name="vreme"/> V priebehu 1. dekády 21. storočia začali aj [[Čiernohorci]] uzákoňovať svoju verziu jazyka – [[Čiernohorčina|čiernohorčinu]] – argumentujúc, že „ak je v Čiernej Hore spisovným jazykom srbčina, tak sú Čiernohorci Srbmi“.<ref name="vreme"/> V Čiernej Hore sa od roku 2009 novouvedený čiernohorský jazyk vyučuje na základe srbochorvátskeho pravopisu.<ref>[http://www.slobodnaevropa.org/content/article/1367537.html?page=1&x=1 Crnogorski jezik prema udžbenicima srpskohrvatskog]</ref> === Súčasná situácia === [[Súbor:Political_correctness_in_Bosnia_%2814151146675%29.jpg|thumb|300px|Politická korektnosť v Bosne. Upozornenie na cigaretovej krabičke „Fajčenie vážne škodí vám a ostatným okolo vás“ napísané zdanlivo v troch jazykoch. „Bosnianska“ a „chorvátska“ verzia sú úplne identické, a „srbská“ je len [[Transliterácia|transliteráciou]] týchto dvoch.]] {{Citát|Keď niekoľko národov alebo štátov používa jeden jazyk, lingvisti nezahŕňajú do názvu jazyka všetky národy, pretože by tak vznikol príliš dlhý názov... V našom prípade jazykovedci vymysleli v 19. storočí dvojdielny názov, a dnešní lingvisti sú ich nasledovníkmi, podobne ako súčasní chemici zdedili chemické názvy, alebo ako americkí lingvisti zdedili názov svojho jazyka. Dvojdielny model slúži na to, aby zahrnul hraničné jazyky, a centrálnu zónu netreba menovať, keď poznáme tieto hraničné jazyky. Tak je to aj v prípade [[Indoeurópske jazyky|indoeurópskych jazykov]], kde názov obsahuje iba hraničné oblasti, a jazyky, ktoré ležia medzi nimi, napríklad arménčina a perzština nie sú zahrnuté v názve. Musím zdôrazniť, že všetky tieto názvy zväzujú iba lingvistov a nie obyčajných ľudí; oni môžu nazývať jazyk, ako chcú, a aj nemusia nijako nazývať.<ref>[http://www.e-novine.com/intervju/intervju-drustvo/73198-Jezik-nacija-lai.html Jezik, nacija i laži]</ref>|[[Snježana Kordić]] o srbochorvátskom jazyku}} Aj keď hovorový jazyk je stále taký istý, používatelia tohto jazyka ho zväčša nenazývajú srbochorvátčinou. Napr. pri sčítaní obyvateľstva v Chorvátsku roku 2001 iba 0,16% obyvateľov uviedlo ako svoj materinský jazyk chorvátosrbčinu, resp. srbochorvátčinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=DZS: Stanovništvo prema materinskom jeziku... |url=http://www.dzs.hr/Hrv/Popis%202001/popis20001.htm |dátum prístupu=2015-08-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20060501163546/http://www.dzs.hr/Hrv/Popis%202001/popis20001.htm |dátum archivácie=2006-05-01 }}</ref> Napriek rôznym názvom a snahám chorvátskych, srbských, bosnianskych a čiernohorských lingvistov dokázať, že ide o rôzne jazyky, národy si medzi bez problémov rozumejú.<ref name="h-alter"/> Súčasná [[jazykoveda]] považuje srbochorvátčinu za živý makrojazyk pod označením <tt>hbs</tt>.<ref>[http://www.sil.org/iso639-3/documentation.asp?id=hbs Documentation for ISO 639 identifier: hbs]</ref> Aj keď je identifikátor <tt>sh</tt> považovaný za zastaraný,<ref name="ISO"> {| class="wikitable" style="margin:auto; margin:10px;" |+ ISO 639-2/RA Change Notice !ISO<br />639-1<br />Code !ISO<br />639-2<br />Code !English<br />name of<br />Language !French<br />name of<br /> Language !Date<br />Added or<br />Changed !Category<br />of Change !Notes |- |[-sh] |(none) |Serbo-Croatian |serbo-croate |2000-02-18 |Dep |This code was deprecated in 2000 because there were separate language codes for each individual language represented (Serbian, Croatian, and then Bosnian was added). It was published in a revision of ISO 639-1, but never was included in ISO 639-2. It is considered a macrolanguage (general name for a cluster of closely related individual languages) in ISO 639-3. Its deprecated status was reaffirmed by the ISO 639 JAC in 2005. |- |sr |srp [scc] |Serbian |serbe |2008-06-28 |CC |ISO 639-2/B code deprecated in favor of ISO 639-2/T code |- |hr |hrv [scr] |Croatian |croate |2008-06-28 |CC |ISO 639-2/B code deprecated in favor of ISO 639-2/T code |} Referenca: http://www.loc.gov/standards/iso639-2/php/code_changes.php</ref> spoločne z identifikátormi <tt>scc</tt> i <tt>scr</tt>.<ref name="ISO"/> Vo svete sa pojem srbochorvátčina naďalej normálne používa medzi jazykovedcami, prekladateľmi i profesormi lingvistiky.<ref name="Novacic">Novacic Dejan. [http://archive.is/7h1w] ''Mladina'', [[Ľubľana]], [[13. september|13. septembra]] [[2007]]. Prístup: [[23. august|23. augusta]] [[2015]].</ref> V slavistike sa v súčasnosti okrem názvu „srbochorvátsky“ používa aj názov ''bosniansko-chorváto-srbský jazyk''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Bosnian/Croatian/Serbian |url=http://www.seelrc.org/webliography/bcs.ptml |dátum prístupu=2015-08-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130521214915/http://www.seelrc.org/webliography/bcs.ptml |dátum archivácie=2013-05-21 }}</ref> Srbochorvátsky jazyk sa i naďalej vyučuje na mnohých vážených svetových univerzitách: [[Cambridge]], [[Oxford]], [[Sorbonna]], Univerzita štátu Arizona vo [[Phoenix (Arizona)|Phoenixe]], atď.<ref name="Novacic"/> Niektoré medzinárodné inštitúcie, napríklad [[Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu]] používali oficiálne názov ''bosniansky, chorvátsky alebo srbský jazyk'' (BHS) ako súhrnné označenie jazykov Bosniakov, Chorvátov, Čiernohorcov a Srbov.<ref>[http://www.icty.org/ MKSJ]</ref> == Nárečia == Južnoslovanské jazyky sa historicky vyvinuli v jazykové kontinuum, to jest každý dialekt má spoločné prvky so susediacim nárečím, a rozdiely narastajú s narastajúcou vzdialenosťou; platí to samozrejme iba približne.<ref>Togner (1964), str. 8</ref> Početné sťahovania obyvateľstva v minulosti, súvisiace z rozširovaním [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] na Balkáne, spôsobili, že sa nárečia v niektorých oblastiach miesia a prestupujú. Sťahovanie obyvateľstva v 20. storočí, spôsobené predovšetkým urbanizáciou a vojnami, sa podpísalo na zredukovaní nárečových rozdielov. ===Delenie podľa podoby slova čo === V srbochorvátčine existujú tri hlavné nárečia, pomenované podľa opytovacieho zámena, ktoré je v každom nárečí odlišné. Podľa opytovacieho zámena „čo“ teda rozlišujeme v srbochorvátskom jazyku tri hlavné nárečia: <ref name="r1">Togner (1964), str. 6</ref>: *[[štokavské nárečie]]: Hovorí sa ním v Srbsku, Bosne, Čiernej Hore a v prevažnej časti Chorvátska. Štokavské nárečie je územne najrozšírenejšie.<ref name="r1" /> Všetky štyri spisovné varianty používané v Chorvátsku, v Bosne, v Srbsku a v Čiernej Hore sú založené na tomto nárečí. Pozri nižšie poznámku o torlackom nárečí. *[[kajkavské nárečie]]: Toto nárečie je rozšírené v severnom Chorvátsku okolo rieky Kupy a na sever od nej až po rieky Muru a Drávu. Slovu „čo“ zodpovedá „kaj“. Je charakteristické veľkou podobnosťou so západnými nárečiami [[slovinčina|slovinčiny]], no nemá dvojné číslo. *[[čakavské nárečie]]: Týmto nárečím sa hovorí v západnom Chorvátsku, hlavne na Istrii, v Kvarnere a [[Dalmácia|Dalmácii]]. Slovu „čo“ zodpovedá „ča“. Toto nárečie obsahuje početné výpožičky z [[Taliančina|taliančiny]]. Nevšedným rysom čakavského dialektu je jeho archaický [[prízvuk]] – spomedzi všetkým slovanských jazykov [[prízvuk|voľný, pohyblivý a melodický prízvuk]] v čakavskej chorvátčine sa najviac približuje prízvuku [[Praslovančina|praslovančiny]]. Niektorí autori oddeľujú od štokavského nárečia ako samostatnú skupinu [[torlacké nárečie]]. Ďalší autori torlacké nárečie nezaraďujú pod srbochorvátčinu, ale ako prechod medzi srbochorvátčinou a východným južnoslovanskými jazykmi alebo ho zaraďujú pod východné južnoslovanské jazyky. ===Delenie podľa podoby praslovanskej hlásky jať === Z iného hľadiska sa nárečia delia podľa výslovnosti praslovanskej samohlásky „jať“, ktorá sa časom zmenila a v súčasnosti sa vyslovuje troma rôznymi spôsobmi. Rozoznávame teda: * [[ekavské nárečie|ekavské nárečia]] (=[[východné nárečie|východné nárečia]]): jať sa zmenilo na ''e'' (napr. reka) * [[ijekavské nárečie|ijekavské nárečia]] (=[[jekavské nárečie|jekavské nárečia]], [[jekavsko-ijekavské nárečie|jekavsko-ijekavské nárečia]], [[južné nárečie|južné nárečia]]): jať sa zmenilo na ''je'' v krátkych slabikách a ''ije'' v slabikách dlhých (napr. rjeka, rijeka) * [[ikavské nárečie|ikavské nárečia]] (=[[západné nárečie|západné nárečia]]): jať sa zmenilo na ''i'' (napr. rika) Napríklad: {| !|Pôvod||ekavsky||ikavsky||ijekavsky</th> |- ||vrěme||vreme||vrime||vrijeme |- ||lěp||lep||lip||lijep |- ||děvojka||devojka||divojka |djevojka |- ||věran||veran||viran||vjeran |- ||selo||selo||selo||selo |- ||trěbati||trebati||tribati||trebati |- ||grějati||grejati||grijati||grijati |} == Štruktúra jazyka == === Abecedy a výslovnosť === Jazyky srbsko-chorvátskeho diasystému sa zapisujú buď [[latinka|latinkou]] alebo [[cyrilika|cyrilikou]]. Srbčina a bosniačtina používa obe abecedy, zatiaľ čo chorvátčina len latinku. Zápis v oboch abecedách je fonetický, a každý znak latinskej abecedy má svoj náprotivok v cyrilike (pričom latinka obsahuje niekoľko dvojznakov). Srbochorvátsku obmenu cyriliky vypracoval v [[19. storočie|19. storočí]] [[Vuk Karadžić]] a latinskú obmenu vytvoril [[Ljudevit Gaj]]. Písmena srbochorvátskej latinky a cyriliky sa dajú na seba prevádzať viac-menej 1:1, na strane latinky pomocou niekoľkých dvojznakov. * Srbochorvátčina používa znaky, ktoré prevzala z [[Čeština|češtiny]]: Č, Š, Ž * Okrem toho má i mäkké Ć (mäkšie než Č, prevzaté z [[Poľština|poľštiny]]) a Đ (výslovnosťou niekde medzi (slovenským) Ď a DŽ; niekedy sa opisuje tiež ako DJ, ale to spôsobuje mnoho nejednoznačností) * LJ [ľ], NJ [ň] a DŽ sú dvojznaky. Prejavuje sa to na ich radení v abecede (napr. LJ je až po LZ), alebo napríklad v krížovkách, kde sa píše do jedného okienka. Výnimkou sú slova, v ktorých sa k sebe dostalo D a Ž (L a J, N a J) morfologickými procesmi a vyslovuje sa ako dva zvuky namiesto ako jeden. Napríklad slovo ''nadživjeti'' (predpona nad-). V&nbsp;cyrilike tento problém odpadá, miesto „наџивети“ sa napíše „надживети“. * di, ti, ni, li sa vyslovuje vždy tvrdo – dy, ty, ny, ly, napr. ráditi vysl. rádyty – pracovať, rázglednica vysl. rázglednyca a pod. * Chorvátske H (a srbské Х) sa číta ako naše [ch]. * Е sa nečíta [je], ale [e]. * V srbskej cyrilike oproti ruskej chýbajú písmena Ё, Й, Щ, Ъ, Ы, Ь, Э, Ю, Я. * Navyše sú písmena Ђ (Đ), Ј (J), Ћ (Ć), Љ (LJ), Њ (NJ), Џ (DŽ). * J v srbskej cyrilike vypadá rovnako ako v latinke. * Zahraničné názvy sa v srbčine zapisujú tak, ako sa vyslovia, napr.: [[Grace Kelly]] – Grejs Keli, [[Shakespeare]] – Šekspir. V chorvátčine sa zase názvy ponechávajú v originálnej forme. Obidve abecedy, cyrilika (''ћирилица''/''ćirilica'') i latinka (''latinica''), majú zhodne po 30 znakov. Rôznia sa len poradím písmen. Srbochorvátska abeceda vypadá nasledovne: {| border="1" cellpadding=3 style="text-align:center; border-collapse:collapse;" |- | rowspan="2" | veľké:<br />malé: || A || B || C || Č || Ć || D || DŽ || Đ || E || F || G || H || I || J || K || L || LJ || M || N || NJ || O || P || R || S || Š || T || U || V || Z || Ž |- | a || b || c || č || ć || d || dž || đ || e || f || g || h || i || j || k || l || lj || m || n || nj || o || p || r || s || š || t || u || v || z || ž |- | rowspan=2 | srbský<br />ekvivalent || А || Б || Ц || Ч || Ћ || Д || Џ || Ђ || Е || Ф || Г || Х || И || Ј || К || Л || Љ || М || Н || Њ || О || П || Р || С || Ш || Т || У || В || З || Ж |- | а || б || ц || ч || ћ || д || џ || ђ || е || ф || г || х || и || ј || к || л || љ || м || н || њ || о || п || р || с || ш || т || у || в || з || ж |} Poradie srbskej cyriliky je nasledujúce: А а Б б В в Г г Д д Ђ ђ Е е Ж ж З з И и Ј ј К к Л л Љ љ М м Н н Њ њ О о П п Р р С с Т т Ћ ћ У у Ф ф Х х Ц ц Ч ч Џ џ Ш ш === Fonetika a fonológia === V srbochorvátskom jazyku vystupuje 25 spoluhlások. Samohlások je 5 („a“, „e“, „o“, „i“, „u“ – výslovnosť ako po slovensky). Samohlásky sa vyslovujú v podstate tým istým spôsobom ako v slovenčine, iba v dĺžke, predovšetkým v neprízvučným slabikách, sú značné rozdiely. Spolu s tým možno rozpoznať až 10 samohlások. V srbochorvátčine, podobne ako v niektorých iných slovanských jazykoch, hláska „r“ je slabikotvorná. Obdobne sa môže v cudzích slovách zachovať hláska „l“ ako aj „n“ (napr. v trojslabikovom výraze „bicikl“, alebo dvojslabikovom „njutn“). Zaujímavým znakom srbochorvátskeho jazyka je [[prízvuk|melodický prízvuk]]. Prízvuk je voľný, t. j. môže byť na ktorejkoľvek slabike slova, a pohyblivý, t. j. môže meniť svoje miesto v rôznych tvaroch toho istého slova. Okrem toho Juhoslovan nezotrváva na jednom tóne, keď vyslovuje prízvučnú samohlásku, ale zvyšuje alebo znižuje hlas. Hovoríme o tzv. klesavej alebo stúpavej intonácii. === Slovná zásoba === Odchýlky v slovnej zásobe sú spôsobené tým, že chorvátčina, rovnako ako čeština, je puristický jazyk (nahradzuje výpožičky [[Neologizmus|neologizmami]]), zatiaľ čo srbčina, rovnako ako poľština, puristická nie je.<ref name="PJ59">{{Citácia knihy | priezvisko = Radovanović | meno = Milorad | odkaz na autora = | titul = Planiranje jezika | vydavateľ = Izdavačka knjižarica Zorvana Stojanovića Sremski Karlovci | miesto = Novi Sad | rok = 2004 | počet strán = | isbn = 86-7543-088-4 | kapitola = O evropeizaciji u eksternoj ravni | strany = 59 | jazyk = srbčina/srbochorvátčina}}</ref> Príkladom môže byť chorvátsky ''zemljopis'' ([[zemepis]]) vs. srbská ''geografija'' ([[geografia]]). Srbčina nemá problém preberať cudzie slová a bežne ich používať, a to nielen zo západoeurópskych jazykov, ale paradoxne aj z chorvátčiny samotnej.<ref name="PJ59"/> Okrem toho sa množstvo regionálnych variant objavuje taktiež aj v Bosne a Hercegovine, či Čiernej Hore. V morfológii je niekoľko odchýlok. Študentka sa srbsky povie ''studentkinja'', zatiaľ čo chorvátsky ''studentica'', profesorka sa srbsky povie ''profesorka'', zatiaľ čo chorvátsky ''profesorica''. Chorvátčina (v srbochorvátskej terminológii „západný variant“) má sklony tiahnuť ku [[germanizmus|germanizmom]] a používať niektoré slová latinského pôvodu, zatiaľ čo srbčina („východný variant“) používa množstvo [[turcizmus|turcizmov]] a slov [[grécke jazyky|gréckeho]] pôvodu, hlavne vďaka náboženským a kultúrnym odlišnostiam. ;Príklad''':<br /> Kuchynská [[Chlorid sodný|soľ]] je slúčenina [[sodík]]u a [[Chlór|chlóru]].<br /> ''Kuhinjska sol je spoj natrija i klora.'' (chorvátsky)<br /> ''Kuhinjska so je jedinjenje natrijuma i hlora.'' (srbsky) Srbochorvátčina prevzala množstvo slov z&nbsp;[[Turečtina|turečtiny]] a cez ňu sprostredkovane i z&nbsp;[[Arabčina|arabčiny]] a [[perzské jazyky|perzštiny]]; je to dôsledok dlhodobej tureckej nadvlády nad Balkánom. V&nbsp;menšej miere je slovná zásoba ovplyvnená tiež [[Nemčina|nemčinou]], [[Maďarčina|maďarčinou]] a gréčtinou. === Gramatika === Srbochorvátčinu charakterizuje bohatá flexia. Má sedem [[Pád (jazykoveda)|pádov]] ([[datív]] a [[Lokál (pád)|lokál]] majú obyčajne identickú formu, z výnimkou rozdielov v intonácii v niektorých jednoslabičných výrazov), jednotné a množné číslo a sedem slovesných časov: prítomný, minulý, imperfektum, predminulý, aorist, budúci a druhý budúci. {| class="wikitable" |- ! '''Jednotné číslo''' ! Trieda I - Mužský I <br />''okno'' ! Trieda I - Mužský II<br /> ''ac'', živých<br />''somár'' ! Trieda I - Stredný<br />''obec'' ! Trieda I - Stredný<br /> ''-e''** <br />''strom'', ''Mile'' (meno) ! Trieda II -Ženský<br />''žena'' ! Trieda II - ŽenskýI <br /> -ka <br />''banka'' ! Trieda II - Ženský I <br /> -ga <br />''kniha'' ! Trieda III -Ženský II <br /> ''láska'' |- | '''Nominatív''' | prozor | magarac | selo | drvo, Mile | žena | banka | knjiga | ljubav |- | '''Genitív''' | prozora | magarca | sela | drveta, Mileta | žene | banke | knjige | ljubavi |- | '''Datív''' | prozôru | magârcu | sêlu | drvêtu, Miletu | žêni | bânci | knjizi | ljubâvi |- | '''Akuzatív''' | prozor | magarca | selo | drvo, Mileta | ženu | banku | knjigu | ljubav |- | '''Vokatív''' | prozore | magarče | selō | drvō, Mile | ženō | bankō | knjigō | ljubavi |- | '''Inštrumentál''' | prozorom | magarcom | selom | drvetom, Miletom | ženom | bankom | knjigom | ljubavi, ljubavlju |- | '''Lokál''' | prozóru | magárcu | sélu | drvétu, Miletu | žéni | bánci | knjizi | ljubavi |- ! '''Množné číslo''' ! ''okná'' ! ''somáre'' ! ''dediny'' ! ''stromy'' ! ''ženy'' ! ''banky'' ! ''knihy'' ! ''láska'' |- | '''Nominatív''' | prozori | magarci | sela | drva | žene | banke | knjige | ljubavi |- | '''Genitív''' | prózorā | mágarcā | sélā | drvā | ženā | bánkā | knjigā | ljubavi |- | '''Datív'''' | prozorima | magarcima | selima | drvima | ženama | bankama | knjigama | ljubavima |- | '''Akuzatív''' | prozore | magarce | sela | drva | žene | banke | knjige | ljubavi |- | '''Vokatív''' | prozori | magarci | sela | drva | žene | banke | knjige | ljubavi |- | '''Inštrumentál''' | prozorima | magarcima | selima | drvima | ženama | bankama | knjigama | ljubavima |- | '''Lokál''' | prozorima | magarcima | selima | drvima | ženama | bankama | knjigama | ljubavima |} '''Slovesá''' '''Raditi''' (''robiť'') {| class="wikitable" |- ! rowspan="2" | Zámeno ! rowspan="2" | Prítomný (Prezent) ! colspan="2" | Budúci (Futur) ! colspan="4" | Minulý (Prošla) |- ! 1 ! 2 ! Perfektum (Perfekt) ! Aorist (Aorist) ! Imperfektum (Imperfekt) ! Predminulý (Pluskvamperfekt) |- | '''Jа''' (''Ja'') | radi'''m''' | '''ću''' raditi/radi'''ću'''/'''ću''' da radim | budem radi'''o'''/'''la''' | sam radi'''o'''/'''la'''; radi'''o'''/'''la''' sam | izradi'''h''' | rad+'''ih''' | bio sam radio/bila sam radila |- | '''Ti''' (''Ty'') | radi'''š''' | '''ćes''' raditi/radi'''ćeš'''/'''ćeš''' da radiš | budeš radi'''o'''/'''la''' | si radi'''o'''/'''la'''; radi'''o'''/'''la''' si | izradi | rad+'''iše''' | bio si radio/bila si radila |- | '''On, Ona, Ono''' (''On, Ona, Ono'') | radi | '''će''' raditi/radi'''će'''/'''će''' da radi | bude radi'''o'''/'''la'''/'''lo''' | je radi'''o'''/'''la'''/'''lo'''; radi'''o'''/'''la'''/'''lo''' je | izradi | rad+'''iše''' | bio je radio/bila je radila/bilo je radilo |- | '''Mi''' (''My'') | radi'''mo''' | '''ćemo''' raditi/radi'''ćemo'''/'''ćemo''' da radimo | budemo radi'''li'''/'''le''' | smo radi'''li'''/'''le'''; radi'''li'''/'''le''' smo | izradi'''smo''' | rad+'''ismo''' | bili smo radili/bile smo radili |- | '''Vi''' (''Vy'') | radi'''te''' | '''ćete''' raditi/radi'''ćete'''/'''ćete''' da radite | budete radi'''li'''/'''le''' | ste radi'''li'''/'''le'''; radi'''li'''/'''le''' ste | izradi'''ste''' | rad+'''iste''' | bili ste radili/bile ste radile |- | '''Oni, One, Ona''' (''Oni, Ony'') | rad'''e''' | '''će''' raditi/radi'''će'''/'''će''' da rade | budu radi'''li'''/'''le'''/'''la''' | su radi'''li'''/radi'''le'''/radi'''la'''; radi'''li'''/'''le'''/'''la''' su | izrad'''iše''' | radi+'''jahu''' | bili su radili/bile su radile/bila su radila |} == Ukážkový text == Nasledujúce príklady, prevzaté z článku 1-6 [[Všeobecná deklarácia ľudských práv|Všeobecnej deklarácie ľudských práv]], majú demonštrovať rozdiely medzi spisovnými varietami, o ktorým sme pojednávali v tomto článku. Posudzovanie, čo je jazyk a čo nárečie, je však prirodzene oveľa komplexnejší problém a jeden odsek na to samozrejme nestačí. {| class="wikitable" ! Chorvátsky ! Bosniansky ! Srbsky ! style="background-color:#ffffff" | Slovensky |- | '''Opća''' deklaracija o pravima čov'''je'''ka | '''Opća''' deklaracija o pravima čov'''je'''ka | '''Opšta''' deklaracija o pravima čov'''(j)e'''ka | style="background-color:#ffffff" | Všeobecná deklarácia ľudských práv |- | Član'''ak''' 1. Sva ljudska bića rađaju se slobodna i jednaka u dostojanstvu i pravima. Ona su obdarena razumom i sv'''ije'''šću i treba'''ju''' jedno prema drugome postupa'''ti''' u duhu bratstva. | Član 1. Sva ljudska bića rađaju se slobodna i jednaka u dostojanstvu i pravima. Ona su obdarena razumom i sv'''ije'''šću i treba '''da''' jedno prema drugome postupa'''ju''' u duhu bratstva. | Član 1. Sva ljudska bića rađaju se slobodna i jednaka u dostojanstvu i pravima. Ona su obdarena razumom i sv'''(ij)e'''šću i treba '''da''' jedno prema drugome postupa'''ju''' u duhu bratstva. | style="background-color:#ffffff" | Článok 1. Všetci ľudia sa rodia slobodní a sebe rovní, čo sa týka ich dôstojnosti a práv. Sú obdarení rozumom a majú navzájom konať v bratskom duchu. |- | Član'''ak''' 2. Svakome su dostupna sva prava i slobode navedene u ovoj Deklaraciji bez razlike bilo koje vrste, kao što su rasa, boja, '''spol''', jezik, v'''je'''ra, političko ili drugo mišljenje, narodnosno ili društveno '''podrijetlo''', imovina, rođenje ili drugi pravni položaj. <br /> Nadalje, ne sm'''ije''' '''se činiti''' bilo kakva razlika '''temeljem''' političkog, pravnog ili međunarodnog položaja zemlje ili područja kojima '''neka osoba''' pripada, bilo da je ovo područje nezavisno, pod '''skrbništvom''', nesamoupravno, ili da se nalazi ma pod kojim drugim ograničenjima suverenosti. | Član 2. Svakome su dostupna sva prava i slobode navedene u ovoj Deklaraciji bez razlike bilo koje vrste, kao što su rasa, boja, '''spol''', jezik, v'''je'''ra, političko ili drugo mišljenje, narodnosno ili društveno por'''ije'''klo, imovina, rođenje ili drugi pravni položaj. <br /> Nadalje, ne sm'''ije''' '''da se čini''' bilo kakva razlika '''na osnovu''' političkog, pravnog ili međunarodnog položaja zemlje ili područja kojima '''neka osoba''' pripada, bilo da je ovo područje nezavisno, pod '''starateljstvom''', nesamoupravno, ili da se nalazi ma pod kojim drugim ograničenjima suverenosti. | Član 2. Svakome su dostupna sva prava i slobode navedene u ovoj Deklaraciji bez razlike bilo koje vrste, kao što su rasa, boja, '''pol''', jezik, v'''(j)e'''ra, političko ili drugo mišljenje, narodnosno ili društveno por'''(ij)e'''klo, imovina, rođenje ili drugi pravni položaj.<br /> Nadalje, ne sm'''(ij)e''' '''da se čini''' bilo kakva razlika '''na osnovu''' političkog, pravnog ili međunarodnog položaja zemlje ili područja kojima '''neko lice''' pripada, bilo da je ovo područje nezavisno, pod '''starateljstvom''', nesamoupravno, ili da se nalazi ma pod kojim drugim ograničenjima suverenosti. | style="background-color:#ffffff" | Článok 2. Každý má všetky práva a všetky slobody, vyhlásené v tejto deklarácii, bez hocijakého rozlišovania najmä pod ľa rasy, farby, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia Žiaden rozdiel sa nebude robiť na podklade politického, právneho alebo medzinárodného postavenia krajiny alebo územia, ku ktorému osoba prísluší, či je to krajina alebo územie nezávislé alebo pod poručenstvom, nesamosprávne alebo podrobené hocijakému inému obmedzeniu suverenity. . |- | Član'''ak''' 3. '''Svatko''' ima pravo na život, slobodu i '''osobnu sigurnost'''. | Član 3. '''Svako''' ima pravo na život, slobodu i '''ličnu sigurnost'''. | Član 3. '''Svako''' ima pravo na život, slobodu i '''ličnu bezb(j)ednost'''. | style="background-color:#ffffff" | Článok 3. Každý má právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť. |- | Član'''ak''' 4. '''Nitko''' ne sm'''ije''' '''biti''' držan u ropstvu ili ropskom odnosu; ropstvo i trgovina robljem zabranjuje se u svim njihovim '''oblicima'''. | Član 4. '''Niko''' ne sm'''ije''' '''biti''' držan u ropstvu ili ropskom odnosu; ropstvo i trgovina robljem zabranjuje se u svim njihovim '''oblicima'''. | Član 4. '''Niko''' ne sm'''(ij)e''' '''da bude''' držan u ropstvu ili ropskom odnosu; ropstvo i trgovina robljem zabranjuje se u svim njihovim '''formama'''. | style="background-color:#ffffff" | Článok 4. Nikto sa nesmie držať v otroctve alebo v nevoľníctve: všetky formy otroctva a obchodu s otrokmi sú zakázané. |- | Član'''ak''' 5. '''Nitko''' ne sm'''ije''' '''biti''' podvrgnut mučenju ili okrutnom, nečov'''je'''čnom ili ponižavajućem postupku ili kažnjavanju. | Član 5. '''Niko''' ne sm'''ije''' '''biti''' podvrgnut mučenju ili okrutnom, nečov'''je'''čnom ili ponižavajućem postupku ili kažnjavanju. | Član 5. '''Niko''' ne sm'''(ij)e''' '''da bude''' podvrgnut mučenju ili okrutnom, nečov'''e'''čnom ili ponižavajućem postupku ili kažnjavanju. | style="background-color:#ffffff" | Článok 5. Nikto nesmie byť mučený alebo podrobený krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. |- | Član'''ak''' 6. '''Svatko''' ima pravo '''svugdje''' se pred zakonom priznavati kao '''osoba'''. | Član 6. '''Svako''' ima pravo da se '''svagdje''' pred zakonom priznaje kao '''osoba'''. | Član 6. '''Svako''' ima pravo da se '''svuda''' pred zakonom priznaje kao '''lice'''. | style="background-color:#ffffff" | Článok 6. Každý má právo, aby bola všade uznávaná jeho právna osobnosť. |- | colspan=5 style="background-color:#ffffff" | <small>'''Zdroje:''' Bosniansky text je prevzatý z [http://www.unhchr.ch/udhr/lang/src1.htm oficiálneho prekladu] kancelárie Vysokého komisára OSN pre ľudské práva (ako aj slovenský originál]). Tento bosniansky text bol preložený do chorvátčiny a srbčiny počas [http://www.daniel.buncic.de/ssl91/ seminára na pôde Univerzity v Bonne] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100318031318/http://www.daniel.buncic.de/ssl91/ |date=2010-03-18 }}. Oficiálne ([http://www.unhchr.ch/udhr/lang/src3.htm srbská] a [http://www.unhchr.ch/udhr/lang/src2.htm chorvátska]) verzie boli preložené nezávisle od bosnianskej, a preto obsahujú hlavne individuálne, skôr než lingvistické, rozdiely. |} == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * Badurina, Lada a Pranjković, Ivo (2009). ''Jezični varijeteti i nacionalni identiteti''. Disput, Záhreb. * Blum, Daniel (2005). ''Sprache und Politik''. Ergon, Heidelberg. * Greenberg, Robert D. (2008). ''Language and Identity in the Balkans. Serbo-Croatian and its Disintegration''. Oxford University Press, New York. * Kordič, Snježana (2010). ''Jezik i nacionalizam''. Durieux, Záhreb. * Togner, Vladimír (1963). ''Cvičebnice srbocharvátštiny''. Státní pedagogické nakladatelství, Praha. == Zdroje == {{Preklad|en|Serbo-Croatian|681306666|sh|Srpskohrvatski jezik|15761668|cs|Srbochorvatština|12852743}} {{slovanské jazyky}} [[Kategória:Južnoslovanské jazyky]] jcl9cl4wvojqi4se4geb8pf3iswqwht Sepang International Circuit 0 164805 8205983 8097482 2026-04-29T23:32:12Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205983 wikitext text/x-wiki {{F1 okruh| Názov = Sepang International Circuit | Miesto = [[Sepang]], [[Selangor]], [[Malajzia]] | Čas = [[GMT]] +8 | Obrázok = [[Súbor:Circuit Sepang.png|260px]] | Podujatia = [[Formula 1]], [[Grand Prix motorcycle racing|MotoGP]], [[A1 Grand Prix|A1GP]], [[SuperGT]], [[Asian Touring Car Championship]], [[GP2 Asia Series]] | Dĺžka_km = 5,543 | Dĺžka_mi = 3,44 | Počet zákrut = 15 | Rekord_čas = 1:34,223 | Rekord_pilot = [[Juan Pablo Montoya]] | Rekord_tím = [[WilliamsF1|Williams]]-[[BMW]] | Rekord_rok = 2004 }} '''Sepang International Circuit''' je pretekársky okruh, na ktorom sa od roku 1999 koná Veľká cena Malajzie [[Formula 1|formuly 1]] a ďalšie vrcholné podujatia automobilového a motocyklového športu - A1 Grand Prix a MotoGP. Okruh leží približne 60 km južne od hlavného mesta [[Malajzia|Malajzie]], [[Kuala Lumpur]]. Trať v Sepangu je prvým dielom známeho architekta tratí formuly 1 [[Hermann Tilke|Hermanna Tilkeho]]. Nemecký architekt následne navrhol ďalšie okruhy v [[Shanghai International Circuit|Číne]], [[Bahrain International Circuit|Bahrajne]], [[Istanbul Park|Turecku]] a na mnohých ďalších miestach. Od roku 1999 ponúkala vždy dramatické preteky, no najdramatickejšie práve v roku 2009, keď prívalový dážď, ktorý sa spustil po 22 kolách, prinútil organizátorov Veľkú cenu po 32 kolách z celkovo 56 prerušiť a po takmer hodinovom čakaní aj predčasne ukončiť. Jazdci si tak medzi sebou rozdelili len polovičné body. Víťazom sa stal Jenson Button. == Charakteristika trate == Okruh kombinuje dlhé rovinky, sekcie s rýchlymi zákrutami a úzke šikany, a preto je náročný na nastavenie monopostov. Je veľmi široký a vďaka tomu ponúka niekoľko dobrých príležitostí na predbiehanie. Na konci cieľovej rovinky jazdci dosahujú najvyššiu rýchlosť (306,8 km/h). Za ňou čakajú pilotov dve pomalé zákruty, v ktorých sa jazdí na druhom rýchlostnom stupni rýchlosťou približne 75 km/h. Práve tento úsek je najpomalším miestom trate. Táto sekcia je výborne viditeľná z priestorov hlavnej tribúny, v ktorej sa nachádzajú obchody a centrum oddychu. Okruh s veľkou priľnavosťou je veľmi rýchly a relatívne náročný na brzdy. Po fyzickej stránke je to pre jazdcov jeden z najnáročnejších pretekov sezóny, v Malajzii býva tradične veľmi teplo a vysoká vlhkosť vzduchu. Okruh sa nachádza 3,5 km od letiska v meste Kuala Lumpur. Okruh sa môže pýšiť vynikajúcim zázemím pre tímy a veľmi dobre vybaveným mediálnym centrom. Nevýhodou je však nerovnosť povrchu, zapríčinená tým, že trať bola vybudovaná na mieste, kde boli predtým močiare. [[Súbor:Sepang tribune.jpg|thumb|right|280px|Hlavná tribúna so zastrešením v podobe lotosového kvetu]] [[Súbor:Sepang international circuit qualifying1.jpg|thumb|right|280px|Najpomalší úsek okruhu]] [[Súbor:Sepang international circuit pit lane.jpg|thumb|right|280px|Koniec cieľovej rovinky a výjazd z boxov]] === Konfigurácie trate === Okruhu ponúka dve nezávislé konfigurácie, takže na jednom mieste sa môžu konať dva preteky súčasne. '''Severný okruh''', ktorý je súčasťou prvej polovice hlavného okruhu, sa na cieľovú rovinku vracia za zákrutou číslo 6 a má dĺžku 2,71 km. '''Južný okruh''' s dĺžkou 2,61 km je súčasťou druhej polovice hlavného okruhu a využíva protiľahlú rovinku. Na hlavnú trať sa pripája v zákrute číslo 8. Okruh tiež ponúka možnosti pre preteky motokár a motokros. === Fakty a údaje === * '''Dĺžka trate:''' 5 543 m * '''Počet kôl pretekov:''' 56 * '''Dĺžka pretekov:''' 310,408 km * '''Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou:''' 0 m * '''Počet zákrut:''' 15 (10 vpravo a 5 vľavo) * '''Šírka trate:''' 16 - 23 m * '''Dĺžka cieľovej roviny:''' 928 m * '''Traťový rekord:''' 1:34,223 (211,782 km/h) - Juan Pablo Montoya/Williams-BMW (2004) * '''Najrýchlejšie kolo kvalifikácie:''' 1:33,074 (214,397 km/h) - Michael Schumacher/Ferrari (2004) * '''Maximálna rýchlosť:''' 309,9 km/h * '''Prvá GP:''' 1999 (víťaz Eddie Irvine (GBR) - Ferrari F 399) * '''Počet GP:''' 12 * '''Priemerná spotreba paliva:''' 2,39 kg / kolo * '''Jazda na plný plyn:''' 65 % * '''Sekcia trate s jazdou na plný plyn:''' 830 m * '''Počet preradení rýchlostných stupňov:''' 54 / kolo * '''Opotrebenie pneumatík:''' stredné * '''Opotrebenie bŕzd:''' nízke * '''Úroveň priľnavosti:''' vysoká * '''Stratégia''' ** '''1 zastávka:''' 27. - 33. kolo ** '''2 zastávky:''' 16. - 25. a 35. - 41. ** '''3 zastávky:''' 14. - 19. a 25. - 30. a 38. - 43. * '''Architekt:''' [[Hermann Tilke]] * '''Kapacita tribún:''' 130 000 == História == V deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia prechádzala Malajzia veľkými zmenami. Prírodné bohatstvo a výhodná zemepisná poloha predznamenali veľký pokrok. Premiér Dr. Mahathir Mohamad chcel, aby bola krajina do roku 2020 úplne industrializovaná. Za najlepšiu cestu k dosiahnutiu tohto cieľa bol považovaný automobilový priemysel. V tejto oblasti sa začala angažovať malajská ropná spoločnosť Petronas, ktorá podporovala tím Sauber F1. V roku 1996 automobilka Proton kúpila [[Team Lotus|Lotus Engineering]] a ekonomický rozmach Malajzie si žiadal medzinárodnú propagáciu. Mahathir rozhodol o výstavbe okruhu, ktorý sa mal stať najmodernejším na svete. Dovtedy bola v Malajzii známa iba trať Johor, kde sa konali preteky Majstrovstiev sveta cestných motocyklov. Projekt nového okruhu mal na starosti [[Hermann Tilke]]. Okruh bol dokončený v roku 1998 a o rok neskôr hostil Veľkú cenu Malajzie formuly 1. Predposledné podujatie sezóny prinieslo víťazstvo Eddiemu Irvineovi na monoposte Ferrari a Michael Schumacher vtedy absolvoval návrat k pretekom po zotavení zo zlomeniny nohy. V roku 2000 podujatie v Sepangu uzatváralo sezónu a až od roku 2001 sa tieto preteky presunuli na začiatok roka hneď po GP Austrálie. == Výsledky posledných ročníkov == === Víťazi === {| class="wikitable" border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin:1em 1em 1em 0; background:#fafafa; border:1px #aaa solid; border-collapse:collapse; font-size:95%; caption-side:bottom;" |- ! Rok ! Jazdec ! Monopost ! Motor ! Čas |- | 2004 | Michael Schumacher | Ferrari F2004 | Ferrari 3.0 V10 | 1:31:07,490 |- | 2005 | Fernando Alonso | Renault R25 | Renault 3.0 V10 | 1:31:33,736 |- | 2006 | Giancarlo Fisichella | Renault R26 | Renault 2.4 V8 | 1:30:40,529 |- | 2007 | Fernando Alonso | McLaren MP4-22 | Mercedes 2.4 V8 | 1:32:14,930 |- | 2008 | Kimi Räikkönen | Ferrari F2008 | Ferrari 2.4 V8 | 1:31:18,555 |- | 2009 | Jenson Button | Brawn BGP 001 | Mercedes 2.4 V8 | 0:55:30,622 |- | 2010 | Sebastian Vettel | Red Bull RB6 | Renault 2.4 V8 | 1:33:48,412 |} === Víťazi v kvalifikáciách === {| class="wikitable" border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin:1em 1em 1em 0; background:#fafafa; border:1px #aaa solid; border-collapse:collapse; font-size:95%; caption-side:bottom;" |- ! Rok ! Jazdec ! Monopost ! Motor ! Čas |- | 2004 | Michael Schumacher | Ferrari F2004 | Ferrari 3.0 V10 | 1:33,074 |- | 2005 | Fernando Alonso | Renault R25 | Renault 3.0 V10 | 3:07,672 |- | 2006 | Giancarlo Fisichella | Renault R26 | Renault 2.4 V8 | 1:33,840 |- | 2007 | Felipe Massa | Ferrari F2007 | Ferrari 2.4 V8 | 1:35,043 |- | 2008 | Felipe Massa | Ferrari F2008 | Ferrari 2.4 V8 | 1:35,748 |- | 2009 | Jenson Button | Brawn BGP 001 | Mercedes 2.4 V8 | 1:35,181 |- | 2010 | Mark Webber | Red Bull RB6 | Renault 2.4 V8 | 1:49,327 |} === Najrýchlejšie kolá === {| class="wikitable" border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin:1em 1em 1em 0; background:#fafafa; border:1px #aaa solid; border-collapse:collapse; font-size:95%; caption-side:bottom;" |- ! Rok ! Jazdec ! Monopost ! Motor ! Čas ! Priem. rýchlosť |- | 2004 | Juan Pablo Montoya | Williams FW26 | BMW 3.0 V10 | 1:34,223 | 211,782 km/h |- | 2005 | Kimi Räikkönen | McLaren MP4-20 | Mercedes 3.0 V10 | 1:35,483 | 208,987 km/h |- | 2006 | Fernando Alonso | Renault R26 | Renault 2.4 V8 | 1:34,803 | 210,487 km/h |- | 2007 | Lewis Hamilton | McLaren MP4-22 | Mercedes 2.4 V8 | 1:36,701 | 206,355 km/h |- | 2008 | Nick Heidfeld | BMW Sauber F1.08 | BMW 2.4 V8 | 1:35,366 | 209,244 km/h |- | 2009 | Jenson Button | Brawn BGP 001 | Mercedes 2.4 V8 | 1:36,641 | 206,483 km/h |- | 2010 | Mark Webber | Red Bull RB6 | Renault 2.4 V8 | 1:37,054 | 205,605 km/h |} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Sepang International Circuit}} == Externé odkazy == * [http://www.malaysiangp.com.my/ Sepang International Circuit] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061004080430/http://malaysiangp.com.my/ |date=2006-10-04 }} * [http://maps.google.com/maps?ll=2.760229,101.737261&spn=0.039740,0.063000&t=k&hl=en Satelitné snímky z Google Maps] * [http://www.formula1.com/races/in_detail/malaysia_788/circuit_diagram.html Údaje okruhu na Formula1.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100604070919/http://www.formula1.com/races/in_detail/malaysia_788/circuit_diagram.html |date=2010-06-04 }} {{Okruhy formuly 1}} [[Kategória:Okruhy Formuly 1]] [[Kategória:Okruhy MotoGP]] [[Kategória:Motoršport v Malajzii]] rft70etyzpausxhv3yo1tm3qybcx26n Nara (prefektúra) 0 167089 8205911 7502722 2026-04-29T19:31:58Z DurMar12 181423 Upravená úvodná sekcia, pridaná sekcia externé odkazy 8205911 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Map_of_Japan_with_highlight_on_29_Nara_prefecture.svg|right|thumb|Poloha prefektúry v Japonsku]] '''Nara''' ({{vjz|jpn|奈良県|''Nara-ken''}}) je jedna zo 47 prefektúr [[Japonsko|Japonska]]. Nachádza sa v regióne [[Kansai]] na ostrove [[Honšú]]. Hlavné mesto je [[Nara (Nara)|Nara]]. Prefektúra má rozlohu 3 691,09 km² a k 1. októbru 2005 mala 1 421 367 obyvateľov. == Príbuzné témy == * [[Kansai Science City]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Jap icon}} {{japonský výhonok}} {{Administratívne členenie Japonska}} [[Kategória:Prefektúra Nara| ]] [[Kategória:Prefektúry v Japonsku]] paowek9m57ud5g3juu6jlt0kjvxln64 Pašinka 0 170225 8206006 5333512 2026-04-30T04:25:41Z Akul59 168826 Ext, odkazy, autoritné údaje, starosta, wl 8206006 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Pašinka | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = Pašinka - tvrz v obci.jpg | popis = <!-- Tvrz v obci Pašinka --> | ob.roz.pôs = Kolín | pov.ob = Kolín | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 367 | zemepisná šírka = 49,996111 | zemepisná dĺžka = 15,180000 | rozloha = 3,82 | prvá zmienka = | starosta = Jana Truhlářová | PSČ = 280 02 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0204 513423 | adresa = Pašinka 10<br />28002 Kolín 2 | email = obec-pasinka@volny.cz | mapa = | popis mapy = | web = obec-pasinka.cz | commons = Pašinka }} '''Pašinka''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v [[Okres Kolín|okrese Kolín]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 336 obyvateľov, z toho 171 mužov a 165 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,7 roka (muži 39,9 roka, ženy 41,5 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Pašinka}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{český výhonok}} {{Obce okresu Kolín}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Obce okresu Kolín]] b76elcla2h2uwbofxzhivmb2cscgj8d SOR Libchavy 0 176591 8205833 8173768 2026-04-29T17:22:44Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205833 wikitext text/x-wiki {{na úpravu}} [[Obrázok:Sor b95.jpg|náhľad|[[SOR B 9,5|SOR B 9.5]] na linke {{MHD|ba|80}} pred [[Železničná stanica Bratislava-Petržalka|ŽST Petržalka]]]] '''SOR Libchavy''' je významný [[česko|český]] výrobca [[autobus]]ov pre mestskú, medzimestskú, diaľkovú dopravu a karosérií [[trolejbus]]ov. Sídli v obci [[Libchavy]] pri [[Ústí nad Orlicí]]. V súčasnosti zamestnáva viac ako 650 zamestnancov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOR Libchavy s.r.o. | odkaz na autora = | titul = O nás | url = https://www.sor.cz/spolecnost/o-nas/ | vydavateľ = sor.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Od histórie po súčasnosť == Podnik do roku [[1990]] vyrábal a opravoval poľnohospodársku techniku – kŕmne vozy, [[malotraktor]]y a iné stroje. Z tohto obdobia pochádza aj názov podniku (skratka) SOR, čo znamená „Sdružení opravárenství a rozvoje“.<ref>http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=1962{{Nedostupný zdroj|date=júl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V roku [[1991]] došlo k [[privatizácia|privatizácii]], spoločnosť kúpili bývalí zamestnanci z [[Karosa|Karosy]] vrátane bývalého riaditeľa a postupne sa výroba preorientovala na stavebnú techniku – maringotky a lešenia. Hlavným zameraním bol však vývoj autobusov, pričom prvý z nich bol skompletizovaný a uvedený do prevádzky na konci roku [[1993]].<ref name=":0" /> Približne o rok neskôr sa rozbehla sériová výroba autobusov. Výroba autobusov sa postupne rozrástla a spoločnosť ponúkala viaceré modely autobusov. Záujem vzrastal aj u odberateľov. Kým koncom 90-tych rokov boli vo výrobe autobusy dĺžok 7,5 a 9,5 [[Meter|metra]], v rokoch [[2000]] až [[2001]] sa výroba rozrástla o autobusy dĺžky 10,5 metra. V roku [[2003]] prišla spoločnosť s prvým čiastočne nízkopodlažným mestským modelom [[SOR BN 12]]. Jeho prototyp sa testoval aj v [[Bratislava|Bratislave]].<ref>https://imhd.sk/ba/galeria/448/sor-bn-12</ref> V spolupráci so spoločnosťou Ekobus boli do výroby uvedené aj autobusy na [[stlačený zemný plyn]]. Neskôr už tieto autobusy vyrábal SOR Libchavy v plnej réžii sám. V roku [[2006]] bol predstavený model plne nízkopodlažného mestského autobusu [[SOR NB 12 City]] a tiež rovnako plne nízkopodlažného mestského autobusu [[SOR NB 18 City]], ktorý predstavoval prvý kĺbový typ autobusu spoločnosti SOR Libchavy. Z každého typu bol vyrobený jeden prototyp,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://seznam-autobusu.cz/vuz/18466 |dátum prístupu=2018-08-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180808012155/http://seznam-autobusu.cz/vuz/18466 |dátum archivácie=2018-08-08 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://seznam-autobusu.cz/vuz/20547 |dátum prístupu=2018-08-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180808011609/http://seznam-autobusu.cz/vuz/20547 |dátum archivácie=2018-08-08 }}</ref> ktorý sa však v niektorých veciach líšil od neskorších sériových vozidiel. Sériová výroba vozidiel [[SOR NB 12 City]] a [[SOR NB 18 City]] bola spustená o dva roky neskôr. Tieto autobusy na prvý pohľad zaujali najmä vyšším počtom dverí, než bolo v [[Česko|Česku]] či na [[Slovensko|Slovensku]] vo zvyku. Prvý typ trolejbusu s karosériou SOR - [[SOR TN 12]] predstavila spoločnosť SOR Libchavy v spolupráci s firmami [[Czetro]] a [[Cegelec]] v roku [[2008]]. Vyrobené boli dva prototypy, do sériovej výroby sa však tento typ trolejbusu nedostal. O rok neskôr boli predstavené trolejbusy v novej karosérii - [[SOR TNB 12]] a [[SOR TNB 18]], aj v tomto prípade výroba skončila iba pri prototypoch. Označenie [[SOR TNB 12]] však nesú aj takzvané parciálne trolejbusy neskoršej produkcie.<ref>http://www.bmhd.cz/aktuality/aktualita.php?1408</ref> Prvými sériovo vyrábanými trolejbusmi sa od roku [[2010]] stali modely [[Škoda 30Tr SOR]] a [[Škoda 31Tr SOR]]. Tieto trolejbusy vznikli ako výsledok spolupráce medzi firmami SOR Libchavy a [[Škoda Electric]] a z hľadiska karosérie sa na prvý pohľad nelíšili od trolejbusov [[SOR TNB 12]], respektíve [[SOR TNB 18]]. Okrem klasických trolejbusov boli vyrobené aj trolejbusy [[Škoda 30Tr SOR]] s pomocným agregátom, ktoré sú schopné prejsť určitú vzdialenosť aj mimo trolejového vedenia. V roku [[2010]] bol tiež predstavený prototyp elektrobusu [[SOR EBN 10,5]]. Prototyp bol testovaný v mnohých mestách, vozidiel tohto typu ale nebolo vyrobených veľa, keďže elektrobusy sa v tom čase iba dostávali do povedomia. Neskôr boli vyrobené aj ďalšie dĺžkové kategórie. Na veľtrhu IAA 2014 v [[Hannover]]i bol predstavený nový typ elektrobusu [[SOR EBN 11,1]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=12073 |dátum prístupu=2018-08-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180808012025/http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=12073 |dátum archivácie=2018-08-08 }}</ref> s upraveným dizajnom navrhnutým architektom [[Patrik Kotas|Patrikom Kotasom]]. Tento dizajn bol neskôr aplikovaný na všetky neskôr vyrobené elektrobusy rady EBN. S úplne novou radou vozidiel, označenou ako „NS“, prišiel SOR Libchavy v roku [[2016]]. Moderný dizajn vozidla bol opäť navrhnutý architektom [[Patrik Kotas|Patrikom Kotasom]]. Ako prvý bol vyrobený elektrický autobus [[SOR NS 12|SOR NS 12 Electric]], neskôr nasledovala naftová verzia autobusu a už čoskoro by sa mal predstaviť aj kĺbový variant [[SOR NS 18]]. Sériová výroba bola začatá v druhej polovici roku [[2017]]. V blízkej dobe začnú jazdiť už aj prvé trolejbusy karosériou vychádzajúcou z tohto typu - [[Škoda 32Tr SOR]].<ref>http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/1/10/do-opavy-zam-trolejbusy-koda-32-tr-prvn-trolejbusy-s-karoseri-sor-ns-12{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Licenčná výroba == Modely autobusov SOR v minulosti vyrábal aj poľský výrobca autobusov [[Solbus]] a maďarský výrobca autobusov [[Credo]] (Kravtex Kft.). V súčasnosti už títo výrobcovia vyrábajú iba autobusy vlastného dizajnu. == SOR na Slovensku == Autobusy SOR majú na [[Slovensko|Slovensku]], podobne ako v [[Česko|Česku]], veľké zastúpenie v mestskej a medzimestskej doprave. V niektorých mestách, ako napríklad [[Bratislava]], [[Nitra]], [[Prešov]] či [[Košice]] od roku 2022 aj v mestách [[Zvolen]] a [[Trenčín]] majú autobusy SOR širšie zastúpenie. === Bratislava === [[Súbor:SOR NB 18 Bratislava n°4231.JPG|náhľad|[[SOR NB 18 City]] (#4231) na linke {{MHD|ba|93}}]] V Bratislave v súčasnosti (leto [[2018]]) premáva na linkách [[Mestská hromadná doprava v Bratislave|MHD Bratislava]] 243 autobusov značky SOR, z toho najväčšiu časť tvoria autobusy typu [[SOR NB 18 City]] - 181 vozidiel. Ďalej sú zastúpené typy [[SOR NB 12 City]] - 28 vozidiel, [[SOR BN 10,5]] - 24 vozidiel, [[SOR C 10,5]] - 5 vozidiel a [[SOR BN 9,5]] - 5 vozidiel.<ref name=":1">http://imhd.sk/ba/vozidla/3/autobusy</ref> Do [[Marec|marca]] [[2018]] boli v premávke aj autobusy [[SOR B 9,5]], ktoré už na linkách [[Mestská hromadná doprava v Bratislave|MHD Bratislava]] definitívne dojazdili.<ref>https://imhd.sk/ba/doc/en/17293/Midibusy-SOR-B-9-5-uz-dojazdili</ref> Deväť vozidiel však zostalo ako pracovných a jedno vozidlo ako historické. Niektoré vyradené vozidlá boli v roku 2018 ponúknuté na predaj. Autobusy značky SOR jazdia v službách [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] od roku [[2000]]. Do roku [[2007]] jazdili v [[Bratislava|Bratislave]] iba autobusy typu [[SOR B 9,5]]. Tie boli nasadzované na menej vyťažené linky. Istú dobu jazdili aj na cyklobusovej linke {{MHD|ba|128}}. V roku [[2007]] k ním pribudol typ [[SOR BN 9,5]], v rokoch [[2009]] – [[2010]] autobusy [[SOR BN 10,5]] a [[SOR C 10,5]]. Od roku [[2010]] sa do Bratislavy dodávajú autobusy [[SOR NB 18 City]]. Spolu už v Bratislave jazdí 180 autobusov tohto typu, plus jeden ďalší (ktorý je vo vlastníctve výrobcu) a jeden autoškolský. Od roku [[2017]] sa k nim pridal aj štandardný typ [[SOR NB 12 City]].<ref name=":1" /> [[Súbor:6821 201 Komarovska.jpg|náhľad|[[Škoda 31Tr SOR]] (#6821) na linke {{MHD|ba|201}}]] Od roku [[2014]] jazdí v [[Bratislava|Bratislave]] 120 trolejbusov s karosériou od firmy SOR - 50 trolejbusov typu [[Škoda 30Tr SOR]] (z toho 15 vozidiel s pomocným agregátom) a 70 trolejbusov [[Škoda 31Tr SOR]].<ref>http://imhd.sk/ba/vozidla/2/trolejbusy</ref> V roku [[2018]] začali jazdiť prvé elektrobusy značky SOR. Dokopy by ich malo byť 18, 16 vozidiel typu [[SOR NS 12|SOR NS 12 Electric]] a dve vozidlá typu [[SOR EBN 8]].<ref name=":1" /> Autobusy SOR sa vyskytujú tiež v [[Vnútrooblastná doprava|regionálnej doprave]] [[Bratislavský kraj|Bratislavského kraja]], keďže dopravca [[Arriva|ARRIVA Mobility Solutions]] (zabezpečujúci regionálnu dopravu v tomto kraji) vlastní od roku [[2021]] autobusy typov [[SOR CN 10,5]] a [[SOR CN 12|SOR CN 12,3]]. V súčasnosti ich jazdí približne 110.<ref>http://evidencia-dopravcov.eu/zoznam?trakce=autobus&iddopravce=55&vyrobce=SOR&ntyp=C&typ=C+12</ref> V roku 2022 sa do Bratislavy dodávajú autobusy [[SOR NS 12|SOR NS 12 Diesel]]. Idú to o prvé autobusy značky SOR v Bratislave, ktoré sú vybavené fotobunkou nad dverami. V roku 2023 do Bratislavy pribudli hybridné trolejbusy typu SOR TNS 12. === Banská Bystrica=== V MHD Banská Bystrica premával jediný autobus [[SOR C9.5]] od júla 2001 do júla 2003 u dopravcu SAD Banská Bystrica. Do júna 2002 bol zaraďovaný na linky 52 a 55, neskôr na linku 43. V júli 2003 bol zaradený do prímestskej dopravy výmenou za Mercedes Vario. Nakoniec sa v Banskej Bystrici aj koncom marca 2010 objavil aj testovací trolejbus SOR TNB 12, a od 1. júla 2011 bude zaradených na MHD v Banskej Bystrici 19 trolejbusov Škoda 30Tr s karosériou SOR NB 12. V máji 2011 sa v Banskej Bystrici objavil na týždňové testovanie kĺbový plynový autobus SOR NBG 18. [[Súbor:Milín, SOR CN 12.JPG|náhľad|SOR SOR CN12 v Nitre]] === Nitra === V Nitre je prevádzkovaných 55 autobusov značky SOR z toho 4 štvordverové autobusy [[SOR BN12|BN12]] na plynový pohon (tiež známe ako SOR BN12 Ekobus City Plus), 15 štvordverových autobusov [[SOR BN12|BN12]] na naftový pohon, jeden trojdverový [[SOR BN12|BN12]], 13 kusov [[SOR NB12|NB12]] a jeden dvojdverový autobus CN 12 na naftový pohon. V roku 2009 boli do prevádzky nasadené kĺbové veľkokapacitné nízkopodlažné vozidlá SORcity NB 18 v počte 9 kusov. V rokoch 2012-2013 bolo zakúpených aj 12 vozidiel typu [[SOR BN9,5|BN9,5]]. Od roku 2022 Nitra zavádza svoju vlastnú MHD s úplne novými autobusmi. MHD budú zabezpečovať autobusy značky SOR. Medzi novými autobusmi budú aj staršie modely [[SOR BN 9,5|BN9, 5]] v počte 11 (evč. 101-111), [[SOR NB12|NB12]] a to v počte 16 (evč. 201-216) a [[SOR NB18|NB18]] v počte 15 (evč. 301-315). Nitra svoju MHD obzvlášti aj novinkami na Slovensku a to modelmi [[SOR NS 12|NS12]] a [[SOR NS 18|NS18]]. 12 metrové vozidlá boli nakúpené v počte 20 (evč. 251-270) a 18 metrové v počte 18 (evč. 351-368). === Piešťany === V MHD Piešťany momentálne dopravca ARRIVA Trnava prevádzkuje autobusy [[SOR BN12|BN12]] a [[SOR BN 9,5]], pričom ide o jediné nízkopodlažné vozidlá v kúpeľnom meste. === Prievidza === Dopravca SAD Prievidza prevádzkuje v mestskej hromadnej doprave celkom 11 autobusov SOR, pričom 9 z nich je typu [[SOR BN10.5|BN10.5]] a 2 sú typu [[SOR BN9.5|BN9.5]]. V prelome roku 2022/2023 Prievidza zakúpila jazdené 3 autobusy SOR NB12 city pôvodom z Nitry. A v roku 2023 zakúpila 1 nový autobus SOR NS12 ktorý sa zaradil do prevádzky 10.6. 2023 https://evidencia-dopravcov-git.bmhd.cz/www/static/f/131/1302/130190.jpg {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20241209213140/https://evidencia-dopravcov-git.bmhd.cz/www/static/f/131/1302/130190.jpg |date=2024-12-09 }} === Trnava === V MHD Trnava momentálne dopravca SAD Trnava prevádzkuje jedenásť autobusov [[SOR BN12|BN12]] a 17 trojdverových [[SOR NB12|NB12]] a 3 štvordverové [[SOR NB 12 City|NBG12]]. [[Súbor:Škoda 31 Tr, Sídl. III.jpg|náhľad|[[Škoda 31Tr SOR]] (713) v Prešove na Sídlsku III]] === Prešov === Dopravný podnik mesta Prešov, a. s. momentálne prevádzkuje 7 nízkopodlažných kĺbových autobusov SOR typu [[SOR NB18|NB18 City]], ev. č. 375, 376, 412, 415-418. Prvé autobusy boli dodané a zaradené do prevádzky koncom roka 2009. Tretí autobus č. 412 bol vyrobený v roku 2013 ale dodaný v roku 2021 nakoľko vozidlo bolo pôvodne zapožičané výrobcom Dopravnému podniku hl. mesta Bratislava pod č. 1859. V auguste 2021 boli do Prešova dodané 4 nové autobusy tohto typu (č. 415-418). V apríli 2022 prišli ďalšie vozidlá tohto typu (419-424) V septembri 2011 bol do Prešova dodaný prvý nízkopodlažný kĺbový trolejbus [[Škoda 31Tr SOR|Škoda 31Tr]] ev. č. 713 s karosériou SOR NB 18 City, ktorý bol vôbec prvý takého typu na Slovensku. Zaradený do premávky bol v novembri 2011. V roku 2011 prišli ešte ďalšie 3 trolejbusy č. 714-716. V 2012 boli kúpené ďalšie 2 trolejbusy č. 717, 718 a v tom istom roku boli aj sprevádzkované. V roku 2013 prišiel do Prešova len jeden trolejbus tohto typu č. 719 a sprevádzkovaný bol v roku 2014. V roku 2015 boli dodané ďalšie 2 trolejbusy Škoda 31 Tr č. 720, 721. V roku 2016 nastal prvý veľký nákup týchto trolejbusov. Bolo kúpených 10 trolejbusov ktoré boli sprevádzkované v roku 2017 (č. 722-731). Po štyroch rokoch v roku 2020 nastalo ďalšie nakupovanie týchto trolejbusov a to v počte 6 (č. 741-746). S nákupom trolejbusov 31 Tr v roku 2016 bolo s nimi kúpených aj prvých 5 trolejbusov [[Škoda 30Tr SOR]] ktoré boli rovnako ako vtedy kúpené 31 Tr-ky sprevádzkované v roku 2017 pod č. 732-736. S nákupom ďalších trolejbusov 31 Tr v roku 2020 boli opäť kúpené aj trolejbusy Škoda 30 Tr SOR a to v počte 4 (č. 737-740). V júni 2009 bol v Prešove testovaný autobus typu [[SOR NB18|NB 18 City]] o niekoľko mesiacov podnik kúpil prvé dva autobusy tohto typu. V júni 2011 bol v Prešove na testovacích jazdách elektrobus [[SOR EBN 10.5]] a v januári 2012 bol na testovacích jazdách autobus [[SOR NB12|SOR NB 12 City]]. V júni 2018 boli do Prešova dodané prvé 4 autobusy typu [[SOR BN10.5]]. Prešovskému podniku ich pôvodne prenajal DPM Bratislava (č. 3428, 3432, 3434, 3437 neskôr č. 403, 404, 405, 407). V júni 2019 do Prešova dorazila ďalšia trojica autobusov (č. 3406, 3418, 3436 neskôr č. 401, 402, 406), týchto spolu 7 autobusov DPMP od DPM Bratislava v lete 2020 odkúpil. V auguste 2020 boli prenajaté posledné dva autobusy od DPB č. 3431, 3433 ktoré vo februári 2021 boli tiež odkúpené. Neskôr dostali evidenčné čísla 410 a 411 z čoho sa voz 410 stal v októbri 2021 prvým vyradeným autobusom tohto typu v Prešove. DPMP si prvé autobusy pôvodne len prenajal v súvislosti so zabezpečovaním náhradnej dopravy pri chystaných výlukách v roku 2018 ale aj kvôli vtedajšiemu nedostatku vozidiel. V roku 2021 DPMP kúpil 2 nové autobusy typu [[SOR NB12|SOR NB 12 City]] ktoré dostali čísla 413 a 414. Prvý autobus bol sprevádzkovaný 11. októbra 2021 (č. 414). V apríli 2022 pribudli ďalšie 3 vozidlá tohto typu (425, 426, 427) V auguste 2022 bol vyhlásený nákup elektrobusov SOR EBN 8 === Spišská Nová Ves=== Dopravca SAD Spišská Nová Ves š.p. zakúpil v roku 2001 dva autobusy SOR typu [[SOR C9.5|C 9.5]], pre potreby prímestskej dopravy. Po sprivatizovaní spoločnosti sa nákup nových vozidiel zameral na výrobcu Karosa - Irisbus. Až v roku 2011 dopravca už ako eurobus, a.s. zakúpil pre potreby mestskej hromadnej dopravy v Spišskej Novej Vsi jeden kĺbový autobus SOR typu [[SOR NB18|NB18 City]]. Keďže sa daný model osvedčil v roku 2012 sa zakúpil ďalší kĺbový autobus SOR NB 18 a okrem neho aj krátky 12 metrový autobus typu [[SOR NB12|NB12 City]]. [[Súbor:SOR EBN 11 Košice.jpg|náhľad|Elektrobus SOR EBN 11 na [[Námestie osloboditeľov (Košice)|Námestí osloboditeľov]]]] === Košice === Regionálny dopravca [[eurobus]] v roku [[2001]] zakúpil 1 autobus SOR C 9,5. Jazdil na prímestských linkách. Do roku [[2013]] to bol jediný Košický autobus SOR. V priebehu novembra [[2013]] a leta [[2014]] prišlo na zákazku [[Dopravný podnik mesta Košice|Dopravného podniku mesta Košice]] prvých 127 autobusov tejto značky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = DPMK| odkaz na autora = DPMK| titul = Nové autobusy od SOR Libchavy| url = https://www.dpmk.sk/aktuality/2013/nove-autobusy-od-sor-libchavy| vydavateľ = dpmk.sk| dátum vydania = 2013| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-12-20| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Presnejšie [[Autobusová doprava v Košiciach|autobusové]] linky [[Mestská hromadná doprava v Košiciach|mestskej hromadnej dopravy]] obsluhuje 65 autobusov SOR NB 18, 61 kusov SOR NB 12 City, 11 kusov SOR EBN 11, 5 elektrobusov SOR EBN 10,5 a 5 kusov SOR BN 9,5.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Autobusy| periodikum = imhd.sk| odkaz na periodikum =| url = https://imhd.sk/ke/vozidla/5/Autobusy| issn =| vydavateľ = mhd.sk| miesto = Bratislava| dátum =| dátum prístupu = 2021-12-20}}</ref> Zahájenie prevádzky autobusov tejto značky bolo [[8. január]]a [[2014]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = DPMK| odkaz na autora = DPMK| titul = Nové autobusy už jazdia| url = https://www.dpmk.sk/aktuality/2014/nove-autobusy-uz-jazdia| vydavateľ = dpmk.sk| dátum vydania = 2014-01-08| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-12-20| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Do prvých autobusov sa montovali displeje ''Buse'', displeje a označovače ''EM-test'' z vyradených vozidiel. Ďalšie autobusy dostali nové displeje a označovače ''EM-test''. V apríli [[2014]] bol problém s kamerovým systémom, a museli sa vo všetkých dodaných vozidlách vymieňať [[Pevný disk|hard disky]]. == Modely autobusov a elektrobusov == [[Súbor:Centrum Zahradní Město, SOR BN 12.jpg|náhľad|Centrum Zahradní Město, [[SOR NB 12 City|SOR BN 12]]]] {|class="wikitable sortable" ! Dĺžka ! Mestská verzia ! Prímestská verzia ! Turistická (diaľková) verzia |- | {{m|7.5|m}} | [[SOR C7.5|B 7.5]] | [[SOR C7.5|C 7.5]] | |- | 8 m | [[EBN 8]] | | |- | 8,5 m | [[BN 8.5]] | [[CN 8.5]] | |- | {{m|9.5|m}} | [[SOR B9.5|B 9.5]], [[SOR BN9.5|BN 9.5]], [[EBN 9.5]] | [[SOR C9.5|C 9.5]], [[SOR CN9.5|CN 9.5]] | [[SOR LC9.5|LC 9.5]] |- | {{m|10.5|m}} | [[SOR B10.5|B 10.5]], [[SOR BN10.5|BN 10.5]], [[SOR EBN 10,5|EBN 10.5]] | [[SOR C10.5|C 10.5]] | [[SOR LC10.5|LC 10.5]], [[SOR LH10.5|LH 10.5]] |- | {{m|11|m}} | [[EBN 11]] | | |- | {{m|12|m}} | [[SOR BN12|BN 12]], [[SOR NB 12 City|NB 12 City]], [[SOR NS 12|NS 12 Diesel]], [[SOR NS 12|NS 12 Electric]], [[SOR BNG12|BNG 12]], [[SOR NB 12 City|NBG 12 City]], [[SOR NS 12|NSG 12]], [[SOR NS 12|NSF 12]] | [[SOR C12|C 12]], [[SOR CN 12|CN 12]], [[SOR CG12|CG 12]], [[SOR CNG12|CNG 12]], [[SOR ICN 12|ICN 12]] | [[SOR LH12|LH 12]] |- | {{m|18|m}} | [[SOR NB 18 City|NB 18 City]], [[SOR NS 18|NS 18 Diesel]], [[SOR NB 18 City|NBG 18 City]], [[SOR NB 18 City|NBH 18 City]], [[SOR NS 18|NS 18 Electric]], [[SOR NS 18|NSG 18]] | [[SOR NC18|NC 18]] | |} == Modely trolejbusov == {|class="wikitable sortable" ! Dĺžka ! Verzia |- | {{m|12|m}} | [[SOR TN12|TN 12]], [[SOR TNB12|TNB 12]], [[SOR TNS 12|TNS 12]] |- | {{m|18|m}} | [[SOR TNB18|TNB 18]], [[SOR TNS 18|TNS 18]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Evobus]] * [[Karosa]] * [[Tedom]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.sor.cz Oficiálna stránka] == Zdroj == * {{Preklad|cs|SOR Libchavy|2377643}} {{Autobusy SOR}} [[Kategória:Výrobcovia autobusov]] [[Kategória:Podniky v Česku]] [[Kategória:České automobilky]] [[Kategória:SOR Libchavy| ]] 9tp0tn4l0su2k95p0e50juhyr1qh3yf Zoznam trénerov Vancouveru Canucks 0 182928 8205876 6143300 2026-04-29T18:13:01Z Feriontly17x17x7 228747 akt., refs 8205876 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Adam Foote.jpg|thumb|Adam Foote je od roku 2025 hlavným trénerom Canucks]] '''Vancouver Canucks''' je [[Kanada|kanadský]] profesionálny [[ľadový hokej|hokejový]] klub sídliaci vo [[Vancouver]]i, v provincii [[Britská Kolumbia]]. Canucks súťažia v [[National Hockey League|NHL]] a sú členmi [[Pacifická divízia (NHL)|Pacifickej divízie]] v [[Západná konferencia (NHL)|Západnej konferencii]]. Svoje domáce zápasu hrajú v [[Rogers Arena]]. Canucks sa pripojili k NHL v roku 1970 a odvtedy v klube pôsobilo 22 trénerov, všetci z Kanady. Najviac zápasov (540) odtrénoval v klube [[Alain Vigneault]] v rokoch 2006{{--}}2013. Traja tréneri získali počas pôsobenia v tíme sezónne ocenenie [[Jack Adams Award]]. Boli to [[Pat Quinn]] ([[NHL 1991/1992#Ocenenia|1992]]), Alain Vigneault ([[NHL 2006/2007#Ocenenia|2007]]) a [[Rick Tocchet]] ([[NHL 2023/2024|2024]]). ===Tréneri=== {| class="wikitable" |- bgcolor="#CCCC" !rowspan="2"|Por. !rowspan="2"|Meno !rowspan="2"|Obdobie !colspan="5" class="unsortable"|Sezóna !colspan="3" class="unsortable"|Play-off !rowspan="2"|Ocenenie !rowspan="2"|Ref. |- ! {{Tooltip| Z | zápasy}} ! {{Tooltip| V | výhry}} ! {{Tooltip| P | prehry}} ! {{Tooltip| R | remízy}} ! {{Tooltip| PVP | prehry v predĺžení}} ! {{Tooltip| Z | zápasy}} ! {{Tooltip| V | výhry}} ! {{Tooltip| P | prehry}} |- | 1. | [[Hal Laycoe]] | 1970{{--}}1972 | 156 | 44 | 96 | 16 | — | — | — | — | |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hal Laycoe Coaching Record | url = https://www.hockey-reference.com/coaches/laycoha01c.html | vydavateľ = hockey-reference.com | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> |- | 2. | [[Vic Stasiuk]] | 1972{{--}}1973 | 78 | 22 | 47 | 9 | — | — | — | — | |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vic Stasiuk Coaching Record | url = https://www.hockey-reference.com/coaches/stasivi01c.html | vydavateľ = hockey-reference.com | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> |- | 3. | [[Bill McCreary]] | 1973{{--}}1974 | 41 | 9 | 25 | 7 | — | — | — | — | |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bill McCreary Coaching Record | url = https://www.hockey-reference.com/coaches/mccrebi01c.html | vydavateľ = hockey-reference.com | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> |- | 4. | [[Phil Maloney]] | 1974{{--}}1977 | 232 | 95 | 105 | 32 | — | 7 | 1 | 6 | |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Phil Maloney Coaching Record | url = https://www.hockey-reference.com/coaches/malonph01c.html | vydavateľ = hockey-reference.com | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> |- | 5. | [[Orland Kurtenbach]] | 1977{{--}}1978 | 125 | 36 | 62 | 27 | — | — | — | — | |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Orland Kurtenbach Coaching Record | url = https://www.hockey-reference.com/coaches/kurteor01c.html | vydavateľ = hockey-reference.com | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> |- | 6. | [[Harry Neale]] | 1978{{--}}1982 | 315 | 106 | 144 | 65 | — | 10 | 2 | 8 | |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Harry Neale Coaching Record | url = https://www.hockey-reference.com/coaches/nealeha99c.html | vydavateľ = hockey-reference.com | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> |- | 7. | [[Roger Neilson]] | 1982{{--}}1984 | 133 | 51 | 61 | 21 | — | 21 | 12 | 9 | |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Roger Neilson Coaching Record | url = https://www.hockey-reference.com/coaches/neilsro99c.html | vydavateľ = hockey-reference.com | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> |- | — | Harry Neale | 1984 | 32 | 15 | 13 | 4 | — | 4 | 1 | 3 | | |- | 8. | [[Bill LaForge]] | 1984 | 20 | 4 | 14 | 2 | — | — | — | — | |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bill LaForge Coaching Record | url = https://www.hockey-reference.com/coaches/laforbi99c.html | vydavateľ = hockey-reference.com | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> |- | — | Harry Neale | 1984{{--}}1985 | 60 | 21 | 32 | 7 | — | — | — | — | | |- | 9. | [[Tom Watt]] | 1985{{--}}1987 | 160 | 52 | 87 | 21 | — | 3 | 0 | 3 | |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tom Watt Coaching Record | url = https://www.hockey-reference.com/coaches/wattto99c.html | vydavateľ = hockey-reference.com | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> |- | 10. | [[Bob McCammon]] | 1987{{--}}1991 | 294 | 102 | 156 | 36 | — | 7 | 3 | 4 | |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bob McCammon Coaching Record | url = https://www.hockey-reference.com/coaches/mccambo99c.html | vydavateľ = hockey-reference.com | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> |- | 11. | [[Pat Quinn]] | 1991{{--}}1994 | 274 | 138 | 108 | 28 | — | 55 | 29 | 26 | [[Jack Adams Award]] ([[NHL 1991/1992|1992]]) |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pat Quinn Coaching Record | url = https://www.hockey-reference.com/coaches/quinnpa01c.html | vydavateľ = hockey-reference.com | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> |- | 12. | [[Rick Ley]] | 1994{{--}}1996 | 124 | 47 | 50 | 27 | — | 11 | 4 | 7 | |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rick Ley Coaching Record | url = https://www.hockey-reference.com/coaches/leyri01c.html | vydavateľ = hockey-reference.com | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> |- | — | Pat Quinn | 1996 | 6 | 3 | 3 | 0 | — | 6 | 2 | 4 | | |- | 13. | [[Tom Renney]] | 1996{{--}}1997 | 101 | 39 | 53 | 9 | — | — | — | — | |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tom Renney Coaching Record | url = https://www.hockey-reference.com/coaches/renneto99c.html | vydavateľ = hockey-reference.com | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> |- | 14. | [[Mike Keenan]] | 1997{{--}}1999 | 108 | 36 | 54 | 18 | — | — | — | — | |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mike Keenan Coaching Record | url = https://www.hockey-reference.com/coaches/keenami99c.html | vydavateľ = hockey-reference.com | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> |- | 15. | [[Marc Crawford]] | 1999{{--}}2006 | 529 | 246 | 189 | 62 | 32 | 31 | 12 | 19 | |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Marc Crawford Coaching Record | url = https://www.hockey-reference.com/coaches/crawfma01c.html | vydavateľ = hockey-reference.com | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> |- | 16. | [[Alain Vigneault]] | 2006{{--}}2013 | 540 | 313 | 170 | — | 57 | 68 | 33 | 35 | Jack Adams Award ([[NHL 2006/2007|2007]]) |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alain Vigneault Coaching Record | url = https://www.hockey-reference.com/coaches/vigneal01c.html | vydavateľ = hockey-reference.com | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> |- | 17. | [[John Tortorella]] | 2013{{--}}2014 | 82 | 36 | 35 | — | 11 | — | — | — | |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = John Tortorella Coaching Record | url = https://www.hockey-reference.com/coaches/tortojo99c.html | vydavateľ = hockey-reference.com | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> |- | 18. | [[Willie Desjardins]] | 2014{{--}}2017 | 246 | 109 | 110 | — | 27 | 6 | 2 | 4 | |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Willie Desjardins Coaching Record | url = https://www.hockey-reference.com/coaches/desjawi99c.html | vydavateľ = hockey-reference.com | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> |- | 19. | [[Travis Green]] | 2017{{--}}2021 | 314 | 133 | 147 | — | 34 | 17 | 10 | 7 | |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Travis Green Coaching Record | url = https://www.hockey-reference.com/coaches/greentr01c.html | vydavateľ = hockey-reference.com | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> |- | 20. | [[Bruce Boudreau]] | 2021{{--}}2023 | 103 | 50 | 40 | — | 13 | — | — | — | |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bruce Boudreau Coaching Record | url = https://www.hockey-reference.com/coaches/boudrbr01c.html | vydavateľ = hockey-reference.com | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> |- | 21. | [[Rick Tocchet]] | 2023{{--}}2025 | 200 | 108 | 65 | — | 27 | 13 | 7 | 6 | Jack Adams Award ([[NHL 2023/2024|2024]]) |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rick Tocchet Coaching Record | url = https://www.hockey-reference.com/coaches/tocchri01c.html | vydavateľ = hockey-reference.com | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> |- | 22. | [[Adam Foote]] | 2025{{--}} | 82 | 25 | 49 | — | 8 | — | — | — | |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Adam Foote Coaching Record | url = https://www.hockey-reference.com/coaches/footead01c.html | vydavateľ = hockey-reference.com | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> |} {{Malé|Aktualizované k dátumu 16. apríl 2026.}} == Referencie == {{referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|List of Vancouver Canucks head coaches|1351698549}} {{Vancouver Canucks}} [[Kategória:Vancouver Canucks]] [[Kategória:Tréneri NHL]] rtqpil41sig32paperewmzeijpq5wf9 Crowne Plaza 0 193369 8205982 5310577 2026-04-29T22:59:46Z Lalina 22926 + 8205982 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Crowne Plaza Bratislava (20160110-IMG 3624).jpg|náhľad|Crowne Plaza Bratislava ]] '''Crowne Plaza''' je reťazec [[hotel]]ov, ktorý vlastní skupina ''[[InterContinental Hotels Group]]''. Hotely sa obyčajne nachádzajú v centrách miest, dovolenkových destináciách alebo v blízkosti dôležitých letísk. Prvý hotel reťazca bol otvorený v meste [[Rockville]] v americkom štáte [[Maryland]] v roku [[1983]].<ref name=":0">{{Cite web |date=2008-02-19 |title=Crowne Plaza Fact Sheet |url=https://www.anaihghotels.co.jp/corporate/pr/pdf/e003.pdf |archive-url=https://web.archive.org/web/20221118103313/https://www.anaihghotels.co.jp/corporate/pr/pdf/e003.pdf |archive-date=2022-11-18 |access-date=2026-03-13 |website=www.anaihghotels.co.jp}}</ref> Prvý hotel v Európe bol otvorený v roku [[1999]] na [[portugalsko]]m ostrove [[Madeira]].<ref name=":0" /> V súčasnosti sieť pozostáva zo 400 hotelov so 110 000 izbami.<ref>{{Cite web |title=Crowne Plaza Hotels & Resorts |url=https://www.ihgplc.com/en/our-brands/crowne-plaza |access-date=2023-11-15 |website=development.ihg.com}}</ref> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Crowne Plaza (Bratislava)]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Koku|55338684}} [[Kategória:Hotely]] pmj4j404s4r65urqbbqiga10fq9nrve 8206067 8205982 2026-04-30T08:44:02Z ~2026-20335-96 290941 8206067 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Crowne Plaza Bratislava (20160110-IMG 3624).jpg|náhľad|Crowne Plaza Bratislava ]] '''Crowne Plaza by IHG''' je nadnárodná sieť luxusných [[hotel]]ov s kompletnými službami so sídlom v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. Zameriava sa na obchodný, rekreačný a kombinovaný [[cestovný ruch]], ktorý sa zvyčajne nachádza v centrách miest, letoviskách, pobrežných mestách alebo v blízkosti hlavných letísk. Značka je súčasťou rodiny značiek [[IHG Hotels & Resorts]], ktorá zahŕňa [[InterContinental]] Hotels & Resorts a [[Holiday Inn]] Hotels & Resorts, a pôsobí v takmer 100 krajinách s viac ako 400 hotelmi a 110 000 izbami.<ref>{{Cite web |title=Crowne Plaza Hotels & Resorts |url=https://www.ihgplc.com/en/our-brands/crowne-plaza |access-date=2023-11-15 |website=development.ihg.com}}</ref> == Dejiny == Holiday Inn Crowne Plaza bol založený v roku [[1983]] ako sesterská značka spoločnosti [[Holiday Inn]].<ref>{{Cite news | url=https://www.nytimes.com/1984/10/08/business/a-segmenting-hotel-market.html | title=A Segmenting Hotel Market | newspaper=The New York Times | date=8 October 1984 | last1=Daniels | first1=Lee A. }}</ref> Prvý hotel Holiday Inn Crowne Plaza bol otvorený v tom istom roku v meste [[Rockville]] v americkom štáte [[Maryland]].<ref name=":0">{{Cite web |date=2008-02-19 |title=Crowne Plaza Fact Sheet |url=https://www.anaihghotels.co.jp/corporate/pr/pdf/e003.pdf |archive-url=https://web.archive.org/web/20221118103313/https://www.anaihghotels.co.jp/corporate/pr/pdf/e003.pdf |archive-date=2022-11-18 |access-date=2026-03-13 |website=www.anaihghotels.co.jp}}</ref> V roku 1988 spoločnosť Bass PLC (dnes [[InterContinental Hotels Group]]) kúpila spoločnosť Holiday Corporation a v roku 1994 bola značka premenovaná na Crowne Plaza Hotels.<ref name=":0" /> V roku 1999 otvoril Crowne Plaza svoj prvý európsky hotel na [[portugalsko]]m ostrove [[Madeira]].<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Crowne Plaza (Bratislava)]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} == Zdroj == {{Preklad|en|Crowne Plaza|1343298724}} [[Kategória:Podniky v Spojenom kráľovstve]] [[Kategória:Hotely]] [[Kategória:Podniky založené v 1983]] t9vd382css1mo9g2uutnsmqgbb1yxb8 Tchäan 0 193590 8205981 5310661 2026-04-29T22:50:29Z Lalina 22926 + 8205981 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Map_Taean-gun.png|thumb|Okres Tchäan v provincii Čchungčchongnam-do]] [[Súbor:South_chungcheong.png|thumb|Poloha provincie Čchungčchongnam-do]] '''Tchäan''' ([[Kórejčina|kórejsky]] 태안) je okres v [[Kórejská republika|Kórejskej republike]]. Nachádza sa v západnej časti územia pri pobreží [[Žlté more|Žltého mora]], v provincii Čchungčchongnam-do (충청남도). Na území s rozlohou 504 km² tu žije približne 64 000 obyvateľov (údaj z roku [[2003]]). == Administratívne rozdelenie == Okres Tchäan je rozdelený na 2 mestá nazývané "up" (읍) a 6 obcí "mjon" (면). * Anmjon-up (안면읍) * Tchäan-up (태안읍) * Iwon-mjon (이원면) * Konam-mjon (고남면) * Kunhung-mjon (근흥면) * Nam-mjon (남면) * Sowon-mjon (소원면) * Wonbuk-mjon (원북면) == Ekologická katastrofa == Dňa [[7. december|7. decembra]] [[2007]] postihla západné pobrežie Kórejskej republiky ekologická katastrofa. Do [[Žlté more|Žltého mora]] sa vylialo vyše 10 000 ton [[Ropa|ropy]] po zrážke menšieho plavidla spoločnosti ''Samsung Heavy Industries'' s [[Hongkong|hongkonským]] tankerom ''Hebei Spirit'', ktorý kotvil 11 kilometrov od pobrežia okresu Tchäan. Ropa unikajúca z tankera zasiahla a úplne zničila pláž Mallipo, jednu z najkrajších pláží v krajine. Podľa denníka ''The Korea Times'' ide o najväčšiu ekologickú haváriu v dejinách [[Kórejská republika|Kórejskej republiky]]. == Partnerské mestá == * {{flagicon|South Korea}} [[Čečchon]], [[Kórejská republika]] * {{flagicon|China}} [[Tchaj-an]], Čína * {{flagicon|South Korea}} [[Tonghä]], Kórejská republika * {{flagicon|South Korea}} [[Suwon]], Kórejská republika == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.taean.go.kr/ Oficiálna stránka] == Zdroj == * {{preklad|en|Taean|176922206}} [[Kategória:Okresy v Kórejskej republike]] 594tpgx9dpzmnxtm17elalji9otefzv Buganda 0 194003 8205977 5310765 2026-04-29T22:32:38Z Lalina 22926 /* Politika */ + 8205977 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Flag of Buganda.svg|náhľad|Vlajka Bugandy]] [[Súbor:Karte Buganda.GIF|náhľad|Poloha kráľovstva '''Buganda''' na mape [[Uganda|Ugandy]]]] '''Buganda''' je kráľovstvo 52 klanov kmeňa '''Baganda'''; najväčšie a najvýznamnejšie z 5 tradičných kráľovstiev [[Uganda|Ugandy]]. == Poloha == Rozkladá sa na juhu [[Uganda|Ugandy]] na západnom a severnom pobreží [[Viktóriino jazero|Viktóriinho jazera]], a v súčasnosti zahrnuje ugandské distrikty [[Kalangala]], [[Kayunga]], [[Kiboga]], [[Luwero]], [[Masaka]], [[Mpigi]], [[Mubende]], [[Mukono]], [[Nakasongola]], [[Rakai]], [[Sembabule]] a [[Wakiso]]. Pôvodne bol integrálnou súčasťou Bugandy tiež distrikt [[Kampala]]. Ten je však od obnovenia kráľovstva v roku [[1993]] uvedený v ugandskej ústave ako ''„ugandský distrikt“'', ale nie ako distrikt Bugandy. Buganda požaduje od ugandskej vlády začlenenie distriktu späť do Bugandy. Buganda na západe hraničí s kráľovstvami [[Ankole]], [[Toro]] a [[Buňoro-Kitara|Buňorom-Kitarou]], na severozápade s Buňorom-Kitarou, na severovýchode s územím bývalého distriktu [[Lango]] (moderné distrikty [[Apac]] a [[Lira]]), na východe s kráľovstvom [[Busoga]], na juhu potom s [[Tanzánia|Tanzániou]]. Súčasťou Bugandy je aj väčšina ugandskej časti [[Viktóriino jazero|Viktóriinho jazera]]. S výnimkou územia distriktu [[Kampala]] je teda Buganda totožná s formálnou ugandskou '''Centrálnou oblasťou'''. Metropolou Bugandy je [[Kampala]], ktorá však od roku [[1993]] nie je súčasťou obnoveného kráľovstva. == Demografia == Ako v celej [[Uganda|Ugande]] je aj tu úradným jazykom [[angličtina]]. Inak sa tu hovorí hlavne [[Bantuské jazyky|bantuskými jazykmi]]. Bugandu obýva predovšetkým kmeň '''Baganda''' hovoriaci jazykom [[luganda]]. Na severe Bugandy žije kmeň ''Baruli'', hovoriaci jazykom ''ruruli''. == Politika == Tunajší kráľ má titul ''kabaka (Kabaka wa Buganda)''. Jeho sídlom je palác ''Twekobe''. Tunajší [[parlament]] sa nazýva ''lukiiko'' a predseda vlády má označenie ''katikkiro''. Od obnovenia kráľovstva v roku [[1993]] však žiadna z bugandských inštitúcií nemá reálnu moc. Kráľovstvo Buganda usiluje o autonómiu a premenu [[Uganda|Ugandy]] na federáciu. == Literatúra == * {{cite book|last=Osterhammel|first=Jürgen|translator=Patrick Camiller |title=The Transformation of the World: A Global History of the Nineteenth Century|publisher=Princeton University Press|location=Princeton, New Jersey; [[Oxford]]|year=2015 |isbn = 978-0691169804}} * {{Cite book |author=Donald Anthony Low |year=1971a |title=Buganda in Modern History |url=https://books.google.com/books?id=N28QWWLPYtcC |publisher=University of California Press |isbn=9780520016408}} * {{Cite book |editor=Donald Anthony Low |year=1971b |title=The Mind of Buganda: Documents of the Modern History of an African Kingdom |url=https://books.google.com/books?id=ith-L8DYXuUC |publisher=University of California Press |isbn=9780520019690}} * {{Cite book |author=M S M Semakula Kiwanuka |year=1972 |title=History of Buganda: From the Foundation of the Kingdom to 1900 |publisher=Africana Press |isbn=0841901147 |oclc=309354}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == [[Kategória:Tradičné kráľovstvá Ugandy]] 1hq28nygy4bwlej6b0ezd0k0gw9nlfy Almazán 0 194005 8205980 5310766 2026-04-29T22:42:38Z Lalina 22926 + 8205980 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Almazan puerta de la Villa.jpg|thumb|Almazán]] [[Súbor:Almazán (Soria) Mapa.svg|thumb|Poloha mesta v Španielsku]] '''Almazán''' je [[Španielsko|španielske]] [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Autonómne spoločenstvo|autonómnom spoločenstve]] [[Kastília a León]]. Podľa údajov z roku 2010 má 5&nbsp;965 obyvateľov. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Španielsky výhonok}} [[Kategória:Mestá v Španielsku]] [[Kategória:Kastília-León]] l3kidhcwjnz6uk3x9i2r2g77ofcpke7 Buňoro 0 194008 8205979 5310768 2026-04-29T22:38:28Z Lalina 22926 + 8205979 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Flag of Bunyoro, Uganda.svg|náhľad|Vlajka kráľovstva Buňoro-Kitara]] [[Súbor:Bunyoro (map).png|náhľad|Poloha kráľovstva '''Buňoro-Kitara''' na mape [[Uganda|Ugandy]]]] '''Buňoro''' ({{V jazyku|eng|Bunyoro}}) alebo '''Buňoro-Kitara''' ({{V jazyku|eng|Bunyoro-Kitara}}) je jedno zo štyroch tradičných kráľovstiev na území [[Uganda|Ugandy]]. Jeho hlavným mestom je [[Hoima]]. Tunajší kráľ má titul ''Omukama''. Územie kráľovstva, ktoré má v súčasnosti skôr len obradnú funkciu bez výraznej autonómie, má rozlohu 21 376 [[km²]] a v súčasnosti zahrnuje ugandské distrikty [[Hoima]], [[Kibale]] a [[Masindi]]. V rokoch [[1962]] - [[1967]] malo kráľovstvo Buňoro-Kitara v rámci [[Uganda|Ugandy]] obmedzenú autonómiu. Kráľovstvo Buňoro-Kitara má s ďalším tradičným ugandským kráľovstvom [[Buganda|Bugandou]] spor o časť územia, ktorá je dnes súčasťou [[Buganda|Bugandy]]. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20110128084013/http://bunyoro-kitara.com/ Bunyoro-Kitara Kingdom] * [https://web.archive.org/web/20100821070632/http://www.federo.com/index.php?id=104 Bunyoro-Kitara Christopher B. Sabiiti] * [http://www.face-music.ch/inform/poeple_uganda_en.html History Uganda] * [http://www.worldstatesmen.org/Uganda.html#Bunyoro-Kitara Uganda] * [https://web.archive.org/web/20100115022521/http://www.ugandatravelguide.com/bunyoro-culture.html Banyoro] {{Geografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Tradičné kráľovstvá Ugandy]] 67csl4dlwnqx7nte2y9h8gn3a16eu5x Kyoga 0 194018 8205978 5310771 2026-04-29T22:34:15Z Lalina 22926 /* Iné projekty */ + 8205978 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Location RegionOfTheGreatLakes-Africa.png|náhľad|250px|Jazero '''Kyoga''' (pod písmenom '''Y''') na mape]] '''Kyoga''' je [[jazero]] v [[Afrika|Afrike]] v [[Uganda|Ugande]]. Je pozostatkom obrovského jazera, ktoré zahrňovalo aj [[Viktóriino jazero]]. Má rozlohu {{km2|2590|w}}. Je približne {{km|200|m|w}} dlhé. Dosahuje hĺbku 3 až {{m|5|m}}. Veľkosť povodia je {{km2|75000|w}}. Leží v [[nadmorská výška|nadmorskej výške]] {{m|1029|m}}. Pobrežie jazera je silno členité. Cez jazero preteká [[Viktóriin Níl]]. Pri odtoku sa nachádzajú [[Murchisonove vodopády]]. Jazero zarastá [[rákosie|rákosím]] a [[šachorovité|šachorom]]. Na jazere je rozvinutá miestna vodná doprava, pre ktorú sú trasy udržiavané a čistené od rastlinstva. Na brehu leží mesto [[Soroti]]. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == *[http://www.photius.com/countries/uganda/geography/uganda_geography_lakes_and_rivers.html Lakes and rivers in Uganda] *[https://web.archive.org/web/20150204122325/http://wldb.ilec.or.jp/Lake.asp?LakeID=AFR-15 Lake Kyoga] (World Lakes Database) [[Kategória:Jazerá v Ugande]] q09o195m04nk1auz1nmwe9r3o990rsn SSC Neapol 0 198843 8205886 8064539 2026-04-29T18:24:29Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205886 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = SSC Neapol| obrázok = [[Súbor:SSC Napoli 2025 (white and azure).svg|150px]]| celýnázov = Società Sportiva Calcio Napoli| prezývka = ''Azzurri''<br />''Partenopei''| založený = [[1. august]] [[1926]]| štadión = Stadio Diego Armando Maradona,<br /> [[Neapol]], [[Taliansko]] | kapacita = 54,726 | majiteľ = {{minivlajka|Taliansko}} [[Aurelio De Laurentis]]| mgrtitle = Tréner | tréner = {{minivlajka|Taliansko}} [[Antonio Conte]] | liga = [[Serie A]] | sezóna = [[Serie A 2024/2025|2024/25]] | pozícia = 1. miesto | |vzor_lp1=_napoli2425h|vzor_t1=_napoli2425h|vzor_pp1=_napoli2425h|vzor_tr1=_napoli2425h|vzor_po1=_napoli2425hl| |ľavéplece1= 0686CB|telo1= 0686CB|pravéplece1= 0686CB|trenírky1= FFFFFF|ponožky1= 0686CB| |vzor_lp2=_napoli2425a|vzor_t2=_napoli2425a|vzor_pp2=_napoli2425a|vzor_tr2=_napoli2425A|vzor_po2=_napoli2425al| |ľavéplece2= FFFFFF|telo2= FFFFFF|pravéplece2= FFFFFF|trenírky2= FFFFFF|ponožky2= FFFFFF| |vzor_lp3=_napoli2425t|vzor_t3=_napoli2425t|vzor_pp3=_napoli2425t|vzor_tr3=_napoli2425t|vzor_po3=_napoli2425tl| |ľavéplece3= 000000|telo3= 000000|pravéplece3= 000000|trenírky3= 000000|ponožky3= 000000| }} '''Società Sportiva Calcio Napoli''' alebo '''SSC Neapol''' je taliansky profesionálny futbalový klub so sídlom v meste [[Neapol]]. Pôvodne bol založený v roku [[1904]].<ref name=calcionap>{{cite news|url=http://www.calcionapolinet.com/storia.asp|publisher=CalcioNapoliNet.com|title=Storia|date=[[26. jún]] 2007}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070809224523/http://www.calcionapolinet.com/storia.asp |date=2007-08-09 }}</ref> Klub hrával počas svojej histórie väčšinu sezón na špici talianskeho futbalu.<ref name=calcionap/> V [[Serie A]] hrajú po postupe z druhej ligy od sezóny 2007/08. Hráči Neapola nosia azúrovo-modré dresy a vyhrali Serie A štyrikrát, a to v sezónach 1986-87, 1989-90, 2022/2023 a 2024/2025.<ref name=calcionap/> Taktiež vyhrali taliansky pohár [[Coppa Italia]] šesťkrát. Na európskej úrovni triumfovali v roku 1989 v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]]. Historicky je SSC Neapol deviatym najúspešnejším talianskym klubom<ref name=alltime>{{cite news|url=http://www.rsssf.com/tablesi/italalltimeall.html|publisher=RSSSF.com|title= Italy -All-Time Table 1898-2002|date=[[26. jún]] 2007}}</ref> a najúspešnejším klubom z Južného Talianska.<ref name=alltime/> Klub mal počas svojej histórie viaceré zmeny názvu, vrátane zlúčenia s klubom [[Internazionale Napoli]]. Ich posledná zmena prebehla v roku 2004, kedy klub vyhlásil [[bankrot]],<ref name=rename>{{cite news|url=http://www.mymovies.it/filmclub/2006/12/186/mymovies.pdf|publisher=MyMovies.it|title=Luigi e Aurelio De Laurentiis|date=[[26. jún]] 2007}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120216041723/http://www.mymovies.it/filmclub/2006/12/186/mymovies.pdf |date=2012-02-16 }}</ref> ale bol znovu obnovený investíciou filmovým producentom [[Aurelio De Laurentiis|Aureliom De Laurentiisom]], ktorý zmenil názov na ''Napoli Soccer'', historický názov ''Società Sportiva Calcio Napoli'' mu dal začiatkom roku 2006.<ref name=calcionap/> Klub hrá svoje domáce zápas na štadióne Stadio Diego Armando Maradona ktorý sa pôvodne volal [[Stadio San Paolo]], ktorý má kapacitu 54 726 divákov (pôvodne 78&nbsp;210). Slovenský záložník Marek Hamšík bol dlhé roky kapitánom tohto klubu a zaradil sa medzi najväčšie legendy SSC. Marek takisto drží druhý najvyšší rekord v strelených góloch a taktiež ma najviac odohraných zápasov v drese SSC. == Úspechy == === Vyhrané domáce súťaže === * '''[[Serie A]] (4x)''' 1987,1990,2023,2025 * [[Súbor:Coppa Italia trophy icon.jpg|bezrámu|49x49bod]][[Coppa Italia|'''Coppa Italia''']] '''(6x)''' 1962,1976,1987 2012,2014,2020 * [[Súbor:Supercoppa Italiana.svg|bezrámu|44x44bod]]'''[[Supercoppa Italiana]] (2x)''' 1990,2014 === Vyhrané medzinárodné súťaže === * '''[[Európska liga UEFA|UEFA Cup / Európska liga UEFA]] (1x)''' 1989 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=S.S.C. Napoli}} == Externé odkazy == * [http://www.sscnapoli.it/ Oficiálna stránka] (portál talianskej, anglickej, španielsky a čínskej verzie) {{Najvyššia futbalová súťaž v Taliansku}} [[Kategória:Talianske futbalové kluby]] [[Kategória:Neapol]] [[Kategória:Kluby Serie A]] sul9g4dseec1d34kauz8kkn9y4q3u2b Valčianska dolina 0 200415 8205751 7073560 2026-04-29T14:55:30Z ~2026-26144-29 293384 Doplnenie udajov o valcianskej doline 8205751 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Dolina <!-- *** Heading *** --> | name = Valčianska dolina | native_name = | other_name = | category = <!-- *** Names **** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = Valčianska dolina - panoramio (1).jpg | image_size = | image_caption = <!-- *** Country *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | district = [[Martin (okres)|Martin]] | municipality = [[Valča]] <!-- *** Family *** --> | parent = | range = [[Malá Fatra]] | border = | part = | part_note = | child_left = | child_right = | city = | landmark = | river = Valčiansky potok <!-- *** Locations *** --> | location = [[Lúčanská Fatra|Lúčanská Malá Fatra]] | lat_d = 49.015883 | long_d = 18.805433 | coordinates_format = dms | highest = | highest_location = | highest_region = | highest_state = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_location = | lowest_elevation = <!-- *** Dimensions *** --> | length = 6.0 | length_orientation = | width = | width_orientation = | height = | depth = | area = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = <!-- *** Access *** --> | public = z obce [[Valča]] | access = <!-- *** Free fields *** --> | free_type = | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Slovakia - outline map.svg | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_background = Slovakia demis.png | map_locator = Slovensko | map1 = Lesser Fatra - location map in Žilina Region.svg | map1_caption = Poloha v rámci Žilinského kraja, Malá Fatra zvýraznená hnedou farbou | map1_background = Žilina Region - background map.png | map1_locator = Žilinský kraj | commons = Valčianska dolina <!-- *** Website *** --> | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Valčianska dolina''' je rekreačná dolina nachádzajúca sa v pohorí Malá Fatra, približne 12 km južne od mesta Martin. Patrí medzi významné turistické oblasti severného Slovenska a je vyhľadávaná počas celého roka vďaka kombinácii prírodného prostredia a rozvinutej rekreačnej infraštruktúry. Dolina ponúka možnosti turistiky, cykloturistiky, rodinných výletov a v zimnom období aj lyžovania. Centrom rekreačných aktivít je stredisko '''Snowland Valčianska dolina''', ktoré poskytuje služby pre návštevníkov v letnej aj zimnej sezóne. V zimnom období je dolina známa najmä vďaka lyžiarskemu stredisku s upravovanými zjazdovkami, zasnežovaním a zázemím pre rodiny aj rekreačných lyžiarov. Stredisko ponúka aj lyžiarsku školu, požičovňu výstroja a doplnkové služby, vďaka čomu patrí medzi obľúbené destinácie v regióne. Počas letnej sezóny sa areál mení na rodinne orientované centrum oddychu a zábavy. Súčasťou ponuky je detský park Yetiland, ktorý je zameraný na aktívne trávenie času detí v prírode. Park zahŕňa rôzne atrakcie, ako sú trampolíny, nafukovacie prvky, šmykľavky, lanové prekážky či detský zipline. V letných mesiacoch býva doplnený o vodné atrakcie, ktoré slúžia na osvieženie počas teplých dní. Vďaka tomu sa lokalita profiluje ako vhodná destinácia pre rodiny s deťmi. Okrem samotných atrakcií ponúka Valčianska dolina aj možnosti ubytovania a stravovania priamo v areáli alebo v jeho blízkosti. Návštevníci môžu využiť apartmánové ubytovanie, reštauračné zariadenia a doplnkové služby, ktoré dopĺňajú celkový rekreačný charakter oblasti. Pre aktuálne informácie o prevádzke, atrakciách a podujatiach je k dispozícii oficiálna stránka strediska: https://snowland.sk. Vstupenky do jednotlivých atrakcií a služieb si môžu návštevníci zakúpiť online prostredníctvom [https://snowlandtickets.sk https://snowlandtickets.sk.] Valčianska dolina je dostupná autom aj verejnou dopravou z mesta Martin a predstavuje významnú lokalitu cestovného ruchu v regióne Turiec. Vďaka svojej polohe na úpätí Malej Fatry ponúka vhodné podmienky pre rekreáciu počas celého roka a patrí medzi často navštevované doliny na severnom Slovensku. '''Valčianska dolina''' je dolina na východnej strane [[Lúčanská Fatra|Lúčanskej Malej Fatry]]. Preteká ňou [[Valčiansky potok]]. Celou dolinou prechádza modro-značkovaný chodník z [[Valča|Valče]] na [[sedlo Majbíková]] a ďalej pokračuje do [[Kunerad]]u. Pri jej ústí sa nachádza známe lyžiarske stredisko. [[Súbor:Valčianska dolina - panoramio.jpg|náhľad|vľavo|Lyžiarske stredisko]] V doline sa nachádza viacero chát a rybníky, ku ktorým je prístup [[asfalt]]ovou cestou. V okolí je sieť cykloturistických trás a možnosti pre pešiu turistiku. Kvôli lyžiarskemu stredisku sa zvyknú v doline niekedy tvoriť dopravné zápchy. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://mapy.hiking.sk/?x=18.7825&y=49.02645 Poloha na turistickej mape] [[Kategória:Doliny Malej Fatry]] 3qx7trr7rcsoz8iav4c3ppozqkdl1ez 8205877 8205751 2026-04-29T18:16:21Z ~2026-20335-96 290941 PR text 8205877 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Dolina <!-- *** Heading *** --> | name = Valčianska dolina | native_name = | other_name = | category = <!-- *** Names **** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = Valčianska dolina - panoramio (1).jpg | image_size = | image_caption = <!-- *** Country *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | district = [[Martin (okres)|Martin]] | municipality = [[Valča]] <!-- *** Family *** --> | parent = | range = [[Malá Fatra]] | border = | part = | part_note = | child_left = | child_right = | city = | landmark = | river = Valčiansky potok <!-- *** Locations *** --> | location = [[Lúčanská Fatra|Lúčanská Malá Fatra]] | lat_d = 49.015883 | long_d = 18.805433 | coordinates_format = dms | highest = | highest_location = | highest_region = | highest_state = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_location = | lowest_elevation = <!-- *** Dimensions *** --> | length = 6.0 | length_orientation = | width = | width_orientation = | height = | depth = | area = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = <!-- *** Access *** --> | public = z obce [[Valča]] | access = <!-- *** Free fields *** --> | free_type = | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Slovakia - outline map.svg | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_background = Slovakia demis.png | map_locator = Slovensko | map1 = Lesser Fatra - location map in Žilina Region.svg | map1_caption = Poloha v rámci Žilinského kraja, Malá Fatra zvýraznená hnedou farbou | map1_background = Žilina Region - background map.png | map1_locator = Žilinský kraj | commons = Valčianska dolina <!-- *** Website *** --> | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Valčianska dolina''' je dolina na východnej strane [[Lúčanská Fatra|Lúčanskej Malej Fatry]]. Preteká ňou [[Valčiansky potok]]. Celou dolinou prechádza modro-značkovaný chodník z [[Valča|Valče]] na [[sedlo Majbíková]] a ďalej pokračuje do [[Kunerad]]u. Pri jej ústí sa nachádza známe lyžiarske stredisko. [[Súbor:Valčianska dolina - panoramio.jpg|náhľad|vľavo|Lyžiarske stredisko]] V doline sa nachádza viacero chát a rybníky, ku ktorým je prístup [[asfalt]]ovou cestou. V okolí je sieť cykloturistických trás a možnosti pre pešiu turistiku. Kvôli lyžiarskemu stredisku sa zvyknú v doline niekedy tvoriť dopravné zápchy. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://mapy.hiking.sk/?x=18.7825&y=49.02645 Poloha na turistickej mape] [[Kategória:Doliny Malej Fatry]] a1f7jru1z7eak7yc6x8jdz90ap9lb7t Kombuča 0 201208 8205963 8138093 2026-04-29T21:37:28Z ~2026-25988-71 293430 Upravil som informácie podľa medicínskych zdrojov MDPI, NCBI, Mayo Clinic, Healthline, Pubmed.Ncbi.Nlm.Nih, Nature, Webmd, Karger, Researchgate - tak aby obsahovala táto stránka aj pravdivé informácie a nielen marketingové triky, ktoré v mnohých prípadoch užívateľom môžu byť viac na škodu než na pomoc. Ľudia by si mali byť vedomý všetkých informácii, aby vedeli urobiť si obraz podľa vlastnej úvahy. 8205963 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Kombucha jar.jpg|thumb|right|Kombuča v živnom roztoku]] '''Kombuča''' alebo '''kombucha''' alebo '''čajová huba''' je rôsolovitá hmota, vytvorená masívnym objemom baktérií (obvykle [[Acetobacter aceti]]) alebo [[Kvasinka|kvasiniek]] (obvykle rodu [[Kvasinka pivná|Sacharomyces]]), ktoré menia jednoduché cukry a alkohol na [[kyselina octová|kyselinu octovú]]. Kombucha je prirodzene žijúce symbiotické spoločenstvo rozmanitých kvasiniek, rias a rôznych mikroorganizmov. Vzniknutá hmota je akási malá chemická „továreň“. Počas kvasného procesu prebehne mnoho komplikovaných chemických reakcií, pričom sa vytvárajú viaceré pre človeka prospešné látky. == Dejiny == Okolo vzniku kombuče sa traduje veľa povestí a legiend. Jej vznik sa nedá časovo presne určiť, podobne ako sa nedá časovo ohraničiť ani začiatok používania [[čaj]]u. Predpokladá sa však, že pochádza z východnej Ázie, resp. z [[Čína|Číny]] alebo [[Japonsko|Japonska]]. No isté je, že k nám sa čajová huba dostala z [[Japonsko|Japonska]], cez cárske [[Rusko]]. Už pred mnohými rokmi ju pestovali [[mních|mnísi]] v českých [[kláštor]]och, pod názvom „Olinka“. == Súčasnosť == Kultúra žijúca v „spoločenstve“ sú symbiotické baktérie a kvasinky ''[[Acetobacter]]'', ''[[Brettanomyces bruxellensis]]'', ''[[Candida stellata]]'', ''[[Schizosaccharomyces pombe]]'', ''[[Torulaspora delbrueckii]]'' a ''[[Zygosaccharomyces bailii]]''. Namnožená kultúra vyzerá ako koláč alebo mokrá huba, z toho výraz čajová huba. Používa sa ako ľudový [[liek]] na pitie, z kombučového nápoja sa pripravujú rôzne koktaily, pleťové prípravky, [[Kúpeľ|kúpele]], ale aj [[polievka|polievky]] alebo [[ocot]]. Všeobecne predpokladané účinky nápoja sú: posilňuje imunitný systém, má antibiotické účinky proti baktériám a vírusom, očisťuje organizmus od škodlivých látok, podporuje trávenie, harmonizuje činnosť tenkého a hrubého čreva, posilňuje pečeň a obličky, povzbudzuje látkovú výmenu, zlepšuje fyzickú výkonnosť, posilňuje aktivitu [[Mozog|mozgu]], regeneruje nervový systém, znižuje telesnú únavu, zbavuje napätia a dodáva energiu a vitalitu. == Rozmnožovanie == * Prirodzené vytvorenie novej kultúry na hornej materskej kultúre. Tento spôsob je najjednoduchší a najprirodzenejší pri optimálnych podmienkach kvasenia (správne množstvo cukru a teplo). Druhá kultúra narastie na povrchu už po 7 – 8 dňoch, ale keď sa použije menšie množstvo cukru, teplota je pod 20 °C, alebo bude kratšia doba kvasenia, tak sa nová kultúra nevytvorí. * Vytvorenie kultúry na osladenom vykvasenom nápoji. V tomto prípade stačí osladiť už hotový kombučový nápoj a kombučová kultúra vám na ňom vyrastie za 7 – 12 dní. * Odrezaním časti z kombučovej kultúry. Časť z kombučovej kultúry sa vloží do živného roztoku. Odrezaná časť by nemala mať menší priemer ako {{cm|6|m}}. Stručne: '''väčšina týchto tvrdení je prehnaná alebo nepreukázaná'''. Kombucha '''nie je zázračný liek''' a mnoho tradičných tvrdení nemá silné medicínske dôkazy. '''Čo je reálne podložené?''' Kombucha je fermentovaný čaj obsahujúci organické kyseliny, malé množstvo alkoholu, niekedy živé mikroorganizmy a látky pochádzajúce z čaju. Preto '''môže mať niektoré mierne účinky''', ale zďaleka nie také široké, ako sa často tvrdí. '''Najpravdepodobnejšie možné účinky:''' * '''Podpora trávenia''' – u niektorých ľudí môže pomôcť vďaka fermentácii a kyselinám. * '''Mierny probiotický efekt''' – závisí od výrobku a či obsahuje živé kultúry. * '''Antioxidanty''' – ak je z kvalitného čaju, preberá časť benefitov zeleného/čierneho čaju. * '''Možné zlepšenie zápchy / stolice''' – niektoré menšie štúdie to naznačili.   '''Čo NIE JE spoľahlivo dokázané:''' Tieto tvrdenia sa často opakujú, ale kvalitné dôkazy chýbajú: * „posilňuje imunitu“ * „má antibiotické účinky proti vírusom a baktériám v tele“ * „detoxikuje organizmus“ * „čistí pečeň a obličky“ * „zlepšuje činnosť mozgu“ * „regeneruje nervový systém“ * „výrazne zvyšuje fyzickú výkonnosť“ * „lieči zápaly“ * „harmonizuje celý organizmus“ Staršie systematické hodnotenie dokonca uviedlo, že '''neexistovali klinické dôkazy o účinnosti''' a boli zaznamenané aj nežiaduce účinky.   '''Riziká kombuchy''' Nie je to len „zdravý nápoj“. '''Môže spôsobiť:''' * podráždenie žalúdka * nafukovanie * pálenie záhy * vysoký obsah cukru (niektoré značky) * malé množstvo alkoholu * kontamináciu pri domácej výrobe * u citlivých ľudí infekcie alebo problémy s pečeňou (vzácne) Mayo Clinic upozorňuje, že tehotné ženy, dojčiace ženy a imunokompromitovaní ľudia by sa jej mali radšej vyhnúť.   '''Môj odborný záver''' Kombucha je '''zaujímavý fermentovaný nápoj''', nie liek. Ak ju človek dobre toleruje: * môže byť lepšia voľba než sladená limonáda, * môže jemne pomôcť tráveniu, * môže chutiť a osviežiť. Ale tvrdenia typu „očistí telo, obnoví pečeň, posilní mozog, lieči vírusy“ sú '''marketing alebo folklór''', nie medicína. Ak budeš piť '''kombuchu denne 30 dní''', toto je '''najrealistickejší scenár''', nie marketingový: '''Čo sa môže reálne stať''' '''1. Trávenie sa môže mierne zlepšiť''' Najčastejší skutočný efekt: * menej nafukovania (u niektorých) * pravidelnejšia stolica * lepšie trávenie po jedle * mierne zlepšenie črevnej pohody Prečo? Fermentované kyseliny, možné probiotické baktérie, kyslé pH. '''2. Môžeš mať viac energie — ale nie kvôli zázraku''' Často ľudia hovoria: „cítim sa lepšie“. Dôvody bývajú obyčajné: * menej sladkých limonád * menej alkoholu * mierny kofeín z čaju * lepšia hydratácia * placebo efekt * stabilnejší cukor v krvi oproti colám '''3. Ak si pil nezdravé nápoje, môžeš schudnúť''' Ak kombucha nahradí: * colu * energetické drinky * sladké džúsy * pivo večer …tak môžeš schudnúť. Nie kvôli kombuche samotnej, ale kvôli výmene nápoja. '''Čo sa pravdepodobne nestane''' '''❌ Detox pečene''' Pečeň detoxikuje sama. Na to ju máš. '''❌ Silnejšia imunita za mesiac''' Žiadny dôkaz. '''❌ Vyčistenie čriev''' Marketingový výraz. '''❌ Obnova nervov''' Nie. '''❌ Liečenie zápalov a vírusov''' Nie v bežnej praxi. '''❌ Magická vitalita''' Skôr lepší režim než kombucha. '''Čo sa môže stať negatívne''' '''U časti ľudí:''' * nafukovanie * riedka stolica * pálenie záhy * podráždený žalúdok * bolesti brucha * chute na sladké (ak sladená verzia) '''Pri domácej kombuche:''' * kontaminácia plesňou * príliš veľa kyseliny * vyšší alkohol '''Môj úprimný verdikt po 30 dňoch''' '''Ak piješ 100–250 ml denne kvalitnej kombuchy:''' '''môžeš cítiť:''' * ľahšie trávenie * lepšiu rutinu * mierne viac energie * menšiu chuť na sladké nápoje '''nebudeš mať:''' * nový imunitný systém * detox tela * omladenie orgánov * supermozog '''Ak chceš maximálny efekt, lepšie než kombucha funguje:''' # spánok # chôdza denne # vláknina # menej cukru # stres pod kontrolou # pravidelný režim Kombucha je až niekde nižšie. '''Úprimná veta:''' '''Kombucha vie byť užitočný doplnok. Nie gamechanger.''' K'''oľko kombuchy denne je bezpečné množstvo a kedy už škodí.''' '''Koľko kombuchy denne je bezpečné?''' '''Pre väčšinu zdravých dospelých:''' '''✅ Rozumné množstvo:''' '''100–250 ml denne''' To je ideálne, ak ju piješ pravidelne. '''✅ Horná bežná hranica:''' '''300–500 ml denne''' U mnohých ľudí ešte v poriadku, ak ju dobre tolerujú. '''Kedy už to môže byť veľa?''' '''⚠️ Nad 500 ml denne pravidelne:''' Môže sa objaviť: * príliš veľa kyselín → pálenie záhy * nafukovanie * hnačka * bolesť žalúdka * veľa cukru (pri komerčných značkách) * viac kofeínu * malé množstvo alkoholu sa kumuluje '''⚠️ Nad 1 liter denne''' To už by som neodporúčal ako denný návyk. Najmä ak máš: * reflux * citlivý žalúdok * IBS * kandidózy / citlivosť na fermentované veci * problémy s pečeňou * diabetes '''Najlepší spôsob pitia''' '''Ak si začiatočník:''' Začni: '''50–100 ml denne počas pár dní''' potom zvýš na 150–250 ml. '''Kedy ju piť?''' '''Najlepšie:''' * dopoludnia * po jedle * namiesto sladkej limonády * poobede namiesto energy drinku '''Menej vhodné:''' * nalačno (u citlivých) * večer (kofeín) * tesne pred spaním * pri pálení záhy '''Kto by mal opatrne alebo vôbec:''' '''⚠️ Opatrne:''' * tehotné ženy * dojčiace ženy * imunokompromitovaní * ľudia s gastritídou * reflux * histamínová intolerancia * diabetici (sladené verzie) '''Úprimný verdikt:''' '''Ideálne množstvo:''' '''150–250 ml denne''' To dá benefit bez zbytočných mínusov. '''Viac nie je lepšie.''' Kombucha nie je voda. == Uskladnenie == Kombučová kultúra sa dá v živnom roztoku skladovať v [[chladnička|chladničke]]. Týmto spôsobom uskladnená vydrží 3 – 4 týždne. Je možné aj mrazenie. Kombuču nízke teploty nezničia a zamrazená vydrží dlhšie. Keďže časť buniek zahynie, obnovenie trvá cca 2 týždne. Iným spôsobom je vysušenie kombuče. Obnova trvá tak isto cca 2 týždne. Tretí spôsob je úplne iný. Ide tu o usušenie kombuče. Postup „oživovania“ je rovnaký ako pri 1. a 2. spôsobe. Zaujímavosťou je, že sušená kombučová masa sa používa na výrobu umelej kože. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kombucha}} == externé odkazy == * [https://diva.aktuality.sk/clanok/33063/kombucha-liek-alebo-nebezpecny-napoj/ Kombucha: Liek alebo nebezpečný nápoj?] * [http://www.peknetelo.eu/zdrave-potraviny/kombucha-cajova-huba/ Kombucha (liečivá čajová huba) – ale nie každá!…] * [http://www.lidovky.cz/zazracna-houba-kombucha-nevabna-chut-zato-lecive-ucinky-pjq-/dobra-chut.aspx?c=A100420_112755_dobra-chut_glu Zázračná houba kombucha. Nevábná chuť, zato léčivé účinky] [[Kategória:Huby]] [[Kategória:Čaj]] [[Kategória:Fermentované nápoje]] 1tee36n0oyzu7889lxhnutnj7l4ent5 8205972 8205963 2026-04-29T22:18:53Z ~2026-20335-96 290941 Revízia [[Special:Diff/8205963|8205963]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-25988-71|~2026-25988-71]] ([[User talk:~2026-25988-71|diskusia]]) bola vrátená 8205972 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Kombucha jar.jpg|thumb|right|Kombuča v živnom roztoku]] '''Kombuča''' alebo '''kombucha''' alebo '''čajová huba''' je rôsolovitá hmota, vytvorená masívnym objemom baktérií (obvykle [[Acetobacter aceti]]) alebo [[Kvasinka|kvasiniek]] (obvykle rodu [[Kvasinka pivná|Sacharomyces]]), ktoré menia jednoduché cukry a alkohol na [[kyselina octová|kyselinu octovú]]. Kombucha je prirodzene žijúce symbiotické spoločenstvo rozmanitých kvasiniek, rias a rôznych mikroorganizmov. Vzniknutá hmota je akási malá chemická „továreň“. Počas kvasného procesu prebehne mnoho komplikovaných chemických reakcií, pričom sa vytvárajú viaceré pre človeka prospešné látky. == Dejiny == Okolo vzniku kombuče sa traduje veľa povestí a legiend. Jej vznik sa nedá časovo presne určiť, podobne ako sa nedá časovo ohraničiť ani začiatok používania [[čaj]]u. Predpokladá sa však, že pochádza z východnej Ázie, resp. z [[Čína|Číny]] alebo [[Japonsko|Japonska]]. No isté je, že k nám sa čajová huba dostala z [[Japonsko|Japonska]], cez cárske [[Rusko]]. Už pred mnohými rokmi ju pestovali [[mních|mnísi]] v českých [[kláštor]]och, pod názvom „Olinka“. == Súčasnosť == Kultúra žijúca v „spoločenstve“ sú symbiotické baktérie a kvasinky ''[[Acetobacter]]'', ''[[Brettanomyces bruxellensis]]'', ''[[Candida stellata]]'', ''[[Schizosaccharomyces pombe]]'', ''[[Torulaspora delbrueckii]]'' a ''[[Zygosaccharomyces bailii]]''. Namnožená kultúra vyzerá ako koláč alebo mokrá huba, z toho výraz čajová huba. Používa sa ako ľudový [[liek]] na pitie, z kombučového nápoja sa pripravujú rôzne koktaily, pleťové prípravky, [[Kúpeľ|kúpele]], ale aj [[polievka|polievky]] alebo [[ocot]]. Všeobecne predpokladané účinky nápoja sú: posilňuje imunitný systém, má antibiotické účinky proti baktériám a vírusom, očisťuje organizmus od škodlivých látok, podporuje trávenie, harmonizuje činnosť tenkého a hrubého čreva, posilňuje pečeň a obličky, povzbudzuje látkovú výmenu, zlepšuje fyzickú výkonnosť, posilňuje aktivitu [[Mozog|mozgu]], regeneruje nervový systém, znižuje telesnú únavu, zbavuje napätia a dodáva energiu a vitalitu. == Rozmnožovanie == * Prirodzené vytvorenie novej kultúry na hornej materskej kultúre. Tento spôsob je najjednoduchší a najprirodzenejší pri optimálnych podmienkach kvasenia (správne množstvo cukru a teplo). Druhá kultúra narastie na povrchu už po 7 – 8 dňoch, ale keď sa použije menšie množstvo cukru, teplota je pod 20 °C, alebo bude kratšia doba kvasenia, tak sa nová kultúra nevytvorí. * Vytvorenie kultúry na osladenom vykvasenom nápoji. V tomto prípade stačí osladiť už hotový kombučový nápoj a kombučová kultúra vám na ňom vyrastie za 7 – 12 dní. * Odrezaním časti z kombučovej kultúry. Časť z kombučovej kultúry sa vloží do živného roztoku. Odrezaná časť by nemala mať menší priemer ako {{cm|6|m}}. == Uskladnenie == Kombučová kultúra sa dá v živnom roztoku skladovať v [[chladnička|chladničke]]. Týmto spôsobom uskladnená vydrží 3 – 4 týždne. Je možné aj mrazenie. Kombuču nízke teploty nezničia a zamrazená vydrží dlhšie. Keďže časť buniek zahynie, obnovenie trvá cca 2 týždne. Iným spôsobom je vysušenie kombuče. Obnova trvá tak isto cca 2 týždne. Tretí spôsob je úplne iný. Ide tu o usušenie kombuče. Postup „oživovania“ je rovnaký ako pri 1. a 2. spôsobe. Zaujímavosťou je, že sušená kombučová masa sa používa na výrobu umelej kože. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kombucha}} == externé odkazy == * [https://diva.aktuality.sk/clanok/33063/kombucha-liek-alebo-nebezpecny-napoj/ Kombucha: Liek alebo nebezpečný nápoj?] * [http://www.peknetelo.eu/zdrave-potraviny/kombucha-cajova-huba/ Kombucha (liečivá čajová huba) – ale nie každá!…] * [http://www.lidovky.cz/zazracna-houba-kombucha-nevabna-chut-zato-lecive-ucinky-pjq-/dobra-chut.aspx?c=A100420_112755_dobra-chut_glu Zázračná houba kombucha. Nevábná chuť, zato léčivé účinky] [[Kategória:Huby]] [[Kategória:Čaj]] [[Kategória:Fermentované nápoje]] nxc5g3q6jonyqnrgjpw6x3258xhbg88 Stred hmotnosti telesa 0 204325 8205962 1460836 2026-04-29T21:35:56Z ~2026-20335-96 290941 8205962 wikitext text/x-wiki {{na zmazanie}} {{na úpravu}} Poloha ťažiska homogénneho telesa je vzhľadom na teleso stála a závisí od toho, ako je v ňom hmotnosť rozložená. Poloha ťažiska dvoch homogénnych telies, ktoré majú rovnakú hmotnosť závisí od ich geometrického tvaru. Pri určitom tvare telesa môže byť ťažisko umiestnené aj v bode, ktorý nie je súčasťou tohto telesa. Keďže poloha ťažiska T súvisí s rozložením hmotnosti v telese, v homogénnom tiažovom poli je tento bod totožný s bodom S<sub>m</sub>, ktorý nazývame ''stred hmotnosti telesa''. rkxi0k1mypg8i7tx93m0cysd6ypiqwc Star Wars Rogue Squadron II: Rogue Leader 0 206819 8206114 6519738 2026-04-30T10:52:57Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8206114 wikitext text/x-wiki {{Infobox Videohra |názov= Star Wars Rogue Squadron II: Rogue Leader |obrázok= |popis= |autor= [[Factor 5]] |vydavateľ= [[LucasArts]] |distribútor= |návrh= |séria= [[Rogue Squadron (séria)|Rogue Squadron]] |engine= |verzia= |vydanie= {{Flagicon|USA}} [[18. november]] [[2001]]<br />{{Flagicon|Japan}} [[22. marec]] [[2002]]<br />{{Flagicon|Europe}} [[3. máj]] [[2002]] <ref name="id">{{cite web | url=http://www.mobygames.com/game/gamecube/star-wars-rogue-squadron-ii-rogue-leader/release-info | title=Rogue Leader - Release dates | publisher=[[MobyGames]] | accessdate=2008-08-22}} {{eng icon}}</ref> |žáner= [[Akčná hra (žáner počítačových hier)|akčná]] [[Arkáda (žáner počítačových hier)|arkáda]] |mód= [[Singleplayer]] |prístupnosť= [[ESRB]]: Teen (T)<br />[[ELSPA]]: 3+ |platforma= [[Nintendo GameCube|GameCube]] |médium= 1 [[Nintendo GameCube|GameCube]] disk |minimálne požiadavky= |odporúčaná konfigurácia= |http= |vstup= [[Nintendo GameCube|GameCube]] ovládač }} '''Star Wars Rogue Squadron II: Rogue Leader''' je [[Akčná hra (žáner počítačových hier)|akčná]] [[Arkáda (žáner počítačových hier)|arkádová]] [[videohra]] vyvinutá firmou [[Factor 5]] a vydaná spoločnosťou [[LucasArts]] v roku [[2001]] pre [[herná konzola|hernú konzolu]] [[Nintendo GameCube|GameCube]] firmy [[Nintendo]]. == Gameplay == Hra sleduje pôsobenie letky ''Rogue Squadron'' pod vedením dvojice [[Luke Skywalker]] a [[Wedge Antilles]]. Dej hry je zasadený do obdobia pôvodnej trilógie filmov [[Star Wars]]. Rogue Leader bol vyvíjaný ako voľné pokračovanie nadväzujúce na titul [[Star Wars: Rogue Squadron|Rogue Squadron]] vydaný v roku [[1998]]. Hra disponuje značne vylepšením grafickým spracovaním a novou vlastnosťou vo forme taktického menu, ktorá umožnuje hráčovi ešte pred bojom zoskupiť svoju letku a zadať jej náležité cieľe. === Odomknuteľný obsah === Hra tiež obsahuje niekoľko sprístupniteľných bonusov a odomknuteľných misií. Bonusové misie je možné sprístupniť pomocou bodov pridelených hráčovi podľa zásluh v jednotlivých misiách hlavných kapitol, ktoré sú ohodnotené [[medaila]]mi. ==== Odomknuteľné misie ==== * [[Hviezda smrti|Death Star]] Attack * [[Bitka o Hoth|Battle of Hoth]] * Strike at the Core ==== Odomknuteľné stroje ==== Bonusové stroje je možné sprístupniť zadaným adekvátneho kódu ešte pred samotním spustením levelu. * [[Millennium Falcon]] * [[Stíhačky TIE|Tie Fighter]] * [[Stíhačky TIE|Tie Advanced]] * [[Naboo Starfighter]] * [[Slave 1]] == Prijatie == Titul bol pozitívne hodnotený najmä vďaka svojej vysokej hrateľnosti a kvalitnému grafickému spracovaniu.<ref>{{cite web|url=http://cube.ign.com/articles/608/608634p1.html|title=The Top Ten Best-Looking GameCube Games|publisher=[[IGN]]|accessdate=2008-08-12|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120305013224/http://cube.ign.com/articles/608/608634p1.html|archivedate=2012-03-05}} {{eng icon}}</ref> === Ocenenia === Rogue Leader vyhral [[E3]] 2001 ''Game Critics Award'' za najlepšiu akčnú hru.<ref>{{cite web|url=http://www.gamecriticsawards.com/2001winners.html|title=2001 Winners - Best Action Game|publisher=[[Game Critics Awards]]}} {{eng icon}}</ref> == Pozri aj == * [[Star Wars: Rogue Squadron]] * [[Star Wars Rogue Squadron III: Rebel Strike]] * [[Nintendo GameCube|GameCube]] == Referencie == {{Referencie}} {{preklad|en|Star Wars Rogue Squadron II: Rogue Leader}} == Externé odkazy == * [http://www.lucasarts.com/products/rogueleader/ Oficiálna stránka] {{eng icon}} * [http://www.mobygames.com/game/gamecube/star-wars-rogue-squadron-ii-rogue-leader Rogue Leader] na [[MobyGames]] {{eng icon}} [[Kategória:Akčné počítačové hry a videohry]] [[Kategória:Hry s námetom Hviezdnych vojen]] [[Kategória:Počítačové hry]] [[Kategória:Third-person-shooter]] 29k96s92v0ofcqooz10ntfl8xoo828b San Michele al Tagliamento 0 207368 8205958 7978766 2026-04-29T21:26:54Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205958 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {|class="infobox" style="font-size:90%" |colspan="2" style="text-align:center"|{{big|'''San Michele al Tagliamento'''}} |- | || [[Súbor:Map of Veneto.svg|100px|center]] |- |style="text-align:center"| Znak mesta || style="text-align:center"| Poloha v Taliansku |- |[[Geografický súradnicový systém|Súradnice]] || [http://tools.wikimedia.de/~magnus/geo/geohack.php?language=sk&params=45_10_0_N_13_0_0_E 45°10′0″ s.z.š., 13°0′0″ v.z.d.] |- |[[Časové pásmo]]||SEČ <small>(GTM+1)</small> |- |[[Štát]] || {{minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] |- |[[Región]] || [[Benátsko]] |- |[[provincia (Taliansko)|Provincia]] || [[Provincia Benátky|Benátky]] |- |[[Rozloha]] || {{km2|112}} |- |[[Počet obyvateľov]] || 11.441 |- |Hustota osídlenia || 102 obyv./km² |- |[[pošta|Poštový kód]] || 30020 |- |[[Telefón]]na predvoľba || 0431 |- |[[Patrón]] mesta || Madonna della Salute |- |Stránka mesta || [http://www.comunesanmichele.it/ http://www.comunesanmichele.it/] |} [[Súbor:Bibione leuchtturm.jpg|thumb|right|Maják v Bibione]] [[Súbor:Bibione kirche.jpg|thumb|right|Kostol v Bibione]] '''San Michele al Tagliamento''' je [[mesto]] na [[Jadranské more|Jadranskom pobreží]] v [[Taliansko|Taliansku]]. Známe je najmä pre letný [[cestovný ruch]] v časti Bibione, kam chodí veľa ľudí každoročne na [[leto|letnú]] dovolenku. '''Bibione''' je stredne veľká časť mesta, ale má iba okolo 3000 obyvateľov. Je rozdelené na niekoľko častí; ''Lido dei Pini'', ''Bibione Pineda'', ''Bibione Centro''. Je to [[turistika|turistické]] mesto, ktoré radi navštevujú turisti z [[Nemecko|Nemecka]], [[rakúsko|Rakúska]], Maďarska, Česka, Slovenska a Ruska. V posledných rokoch narastá počet turistov z iných krajín, ako napríklad [[Holandsko]], [[Belgicko]], [[Poľsko]], a ich počet stále rastie. Mesto ponúka viac ako 500.000 lôžok na spanie v [[hotel]]och, [[kamping]]och alebo víkendových domčekoch. Turisti sem chodia najmä medzi [[máj]]om a [[september|septembrom]], kedy je tu veľmi teplo oproti krajinám, odkiaľ pochádzajú turisti. Obchody a [[pláž]]e sú tiež len cez sezónu otvorené. Tradíciou mesta je, že každý [[utorok]] sú na parkovisku pred [[lunapark]]om [[trh]]y. Môžete tu kúpiť rôzne veci; oblečenie, uteráky, [[syr]]y, čerstvé [[ovocie]] a originálne talianske salámy. Nachádza sa tu aj obchod s čerstvými [[ryba]]mi, ktorý je otvorený okrem utorka aj v [[piatok]]. Väčšina obchodníkov, predavačov a pracovníkov v agentúrach hovorí po [[nemčina|nemecky]], pretože väčšina turistov je nemecky hovoriacich; niektorí hovoria aj [[angličtina|anglicky]]. == Poloha == Bibione sa nachádza medzi Jadranským morom a [[rieka|riekou]] [[Tagliamento]]. Pri Bibione sa nachádzajú aj [[lagúna|lagúny]]. == História mesta == Prvé osídlenie sa predpokladá v 4. a 3. storočí pred Kristom, keď boli prvýkrát osídlené lagúny. Od roku 181 pred Kristom je územie osídlené Rimanmi. Od konca 18. storočia tu objavujú archeológovia pri výkopoch [[meď|medené]] mince, [[sklo|sklenené]] nádoby a hlinený tovar z obdobia [[rímska ríša|Rímskej ríše]]. Po páde Rímskej ríše a s rozkvetom [[kresťanstvo|kresťanstva]] patrilo Bibione k Concordskému [[biskup]]stvu. Začiatkom [[20. storočie|20. storočia]] sa začalo mesto prestavávať a v roku 1950 bolo mesto prerobené. Boli vybudované pláže a kanalizácia. == Situácia dnes == Predovšetkým Nemci a Rakúšania navštevujú miestne [[kúpele]]. Väčšinu zastavanej plochy mesta je pokrytá hotelmi, penziónmi, kampingami. Sú v kategóriách od jedno- po päťhviezdičkové. Je v nich 40&nbsp;krát viac lôžok ako je počet obyvateľov Bibione. Bibione je obľubené najmä u mladých rodín, ktoré nachádzajú pokoj na plážach a pre ich deti tu sú k dispozícií animačné programy. Tiež sa tu nachádzajú [[škola|školy]] [[windsurfing]]u a plavecké školy. Tiež sú tu početné [[bar]]y a [[diskotéka|diskotéky]], kam sa môžu ísť zabaviť. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.sanmichelealtagliamento.com všetko o San Michele al Tagliamento] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210601201115/http://www.sanmichelealtagliamento.com/ |date=2021-06-01 }} * [http://www.bibioneturismo.it Turistická agentúra] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090226235330/http://bibioneturismo.it/ |date=2009-02-26 }} * [http://www.bibione.it Bibione] * [http://www.bibioneterme.com Kúpele Bibione] * [http://www.mrgrunge.it/2005-05-14_17_bibione.shtml Fotky Bibione] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080112011938/http://www.mrgrunge.it/2005-05-14_17_bibione.shtml |date=2008-01-12 }} * [http://www.superbibione.com info Bibione] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100814141424/http://www.superbibione.com/ |date=2010-08-14 }} == Galéria == <gallery> Súbor:Fountain in bibione4.jpg|Fontána v centre Bibione Súbor:Fountain in bibione1.JPG|Fontána v centre Bibione Súbor:Fountain in bibione.JPG|Fontána v centre Bibione Súbor:Námestie Piazza Fontana.jpg|Námestie Piazza Fontana v centre Bibione Súbor:Kúpele v Bibione.jpg|Kúpele v Bibione Súbor:Pohlad z mora.jpg|Pohľad z mora na pláž v Bibione </gallery> {{Provincia Benátky}} [[Kategória:Mestá v Benátsku]] qyjii7vxknjm7459nz6tlmvytx12rk8 Cyprián (mních) 0 207432 8206020 8019794 2026-04-30T05:36:08Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Foto_grd04.00026.tif bol odstránený, pretože ho Krd na Commons zmazal. 8206020 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Cyprián | Rodné meno = | Popis osoby = [[mních]], [[Botanika|botanik]], [[lekárnik]], [[ranohojič]] a [[alchymista]] | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[28. júl]] [[1724]] | Miesto narodenia = [[Polkowice]] | Dátum úmrtia = {{duv|1775|4|16|1724|7|28}} | Miesto úmrtia = [[Červený kláštor]] | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Medicína | Portál2 = | Portál3 = }} '''Cyprián'''<ref name="BLS"/> (vlastným menom: František Ingác Jäschke, Jaisge; * [[28. júl]] [[1724]], [[Polkowice]], [[Sliezsko]]{{--}}† [[16. apríl]], [[1775]], [[Červený kláštor]]) bol [[Kamalduli|kamaldulský]] [[mních]], rehoľník pôsobiaci v [[Červený kláštor|Červenom kláštore]]. == Život == Podľa zachovaných legiend bol mních Cyprián všeobecne vzdelaný cestovateľ, ľudový liečiteľ, zberateľ, či dokonca konštruktér. Rádový sľub pravdepodobne zložil v [[Zobor (vrch)|zoborskom]] [[Kláštor a kostol kamaldulov na Zobore|kláštore]] kamaldulov pri [[Nitra|Nitre]]. Brat Cyprián podľa všetkého vynikal najmä v oblasti medicíny, lekárnictva, alchýmie a botaniky. Traduje sa, že v Červenom kláštore ho kvôli jeho liečiteľským schopnostiam vyhľadávali ľudia zo širokého okolia. Táto domnienka vzbudzuje isté pochybnosti, pretože rád kamaldulov je rímskokatolícka kontemplatívna rehoľa, ktorej členovia žijú pustovníckym spôsobom, odlúčení od sveta. == Dielo == Jediným dôkazom o tom, že mních Cyprián bol reálnou osobou je dochovaný herbár, ktorý tvoril v rokoch [[1765]] - [[1771]] (fotokópia herbára je súčasť expozície kláštornej medicíny a farmaceutiky). Cypriánov herbár je [[foliant]] o rozmeroch 39 x 23 x 9 cm, viazaný v hnedej koži. Na vnútornej strane väzby sú dva latinské texty, napísané zrejme Cypriánom. Približne v polovici strany je venovanie: Spóner Tivadar a Karpati Muzeumnak. V literatúre sa traduje, že po Cypriánovej smrti posledný prior kamaldulov z Červeného kláštora daroval herbár svojmu príbuznému Tivadárovi Spónerovi, ktorý ho venoval Karpatskému múzeu v Poprade. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia sa spolu s inými tatranskými zbierkami dostal do Múzea TANAP-u. V súčasnosti je jedným z najcennejších zbierkových predmetov v správe Slovenského národného múzea- -Prírodovedného múzea. Ručne vyrobený papier herbára je bezdrevný, relatívne dobre zachovaný, iba miestami poškodený hmyzom, rovnaký u čisto textových partií i strán s nalepenými rastlinami. Úvodné texty, popisky pri rastlinách aj súvislý text na konci herbára sú písané čiernym atramentom (Radwańska-Paryska 1991). Cypriánov herbár je vzácne slovacikum, vysokej kultúrno-historickej hodnoty. Vznikol v druhej polovici 18. storočia, pravdepodobne v rokoch 1766 – 1771, a považuje sa za najstarší na Slovensku zachovaný herbár. Má význam nielen pre cirkevnú históriu, ale pozoruhodný je najmä z hľadiska histórie botaniky, farmakognózie, farmaceutiky či medicíny. Obsahuje významné botanické doklady, zaujímavé skutočnosti o vtedajšom liečiteľstve a lekárnictve, ale aj o pôsobení frátra Cypriána a spôsobe života rádu kamaldulov* v Červenom kláštore. Môže poskytnúť bohatý materiál lingvistom pre štúdium ľudových názvov rastlín, prípadne aj botanikom pri tvorbe národného názvoslovia. Predpokladaný tvorca herbára, kamaldulský mních fráter Cyprián nebol ako botanik či florista na Slovensku patrične docenený. Väčšina publikovaných prác sa zmieňovala o herbári iba okrajovo (napr. Vraný 1929, Bombová 1967, Bohuš 1970, 1974, Marček 1971, Košťál 2010). Viacero autorov Cyprián zaujal z historického alebo technického hľadiska ako údajného zhotoviteľa lietacieho aparátu (Lacko 1965, 1971, Jankovič 1970, 1971, Janota 1984 a ďalší). Mnohí historici sa o jeho znalostiach z botaniky vyjadrovali dokonca s dešpektom (Lipták 1937, Wűnschendorfer 1907 in Radwańska-Paryska 1991: 26), alebo im nevenovali žiadnu pozornosť. Prvá, a vlastne jediná, práca detailne sa zaoberajúca odbornou botanickou stránkou herbára, je analýza poľskej botaničky Radwańskej-Paryskej (1991). Úvod herbára tvoria tri listy, jeden čistý a dva popísané, druhý z nich obojstranne. Na prvej strane s nadpisom Botanoteka Fr. Kyprian [Botanická zbierka frátra Cypriána, gréckymi písmenami] sa nachádza text, napísaný nemecky a latinsky, pripisovaný Cypriánovi. Obsahuje prevažne filozofické úvahy autora, ale aj veršované vyjadrenie – komu je herbár určený. Nasleduje prázdny list a za ním, na averze tretieho listu, je umiestnený ozdobný incipit. Latinský text je napísaný úhľadným písmom, ilustračné motívy sú tieňované pravdepodobne tušom a kolorované karmínom. Letopočet 1766, ukrytý v chronostichone, sa považuje za rok začiatku práce na herbári. Autor textu, Cypriánov spolubrat, blízky priateľ a obdivovateľ, vyzdvihuje v ňom jeho talent, všestranné schopnosti a zručnosti. Na reverze tohto listu je prilepený ďalší list s kresbou zrkadla v ozdobnom ráme, ktoré možno predstavuje neznámy symbol, alebo je len správou o tom, že Cyprián okrem iných zručností, dokázal vyrábať aj zrkadlá. Vlastný herbár pozostáva z 97 listov s jednostranne nalepenými rastlinami. Z nich je iba 94 očíslovaných. Jedna strana na začiatku a dve na konci nie sú očíslované. Po prvej neočíslovanej strane, (s nalepenými rastlinami, ktoré ale nie sú zapísané v Cypriánovom indexe), nasledujú dva prázdne listy a až po nich je strana, označená číslom 1. Strana 2 sa nachádza dvakrát, pričom prvá z nich je označená ako das blatt zwischen N. 1 und 2 [list medzi číslom 1 a 2]. Strana 81 chýba. Herbárové položky sú prilepené neznámym, pravdepodobne po domácky vyrobeným lepidlom a ešte prichytené pásikmi rôznofarebných textílií, pripomínajúcich zvyšky z ornátov. Rastliny nie sú usporiadané systematicky. Autor ich zrejme ukladal v takom poradí, v akom ich nazbieral a vysušil. Počet sušených rastlín na jednej stane sa pohybuje od 1 po 6. Názvoslovie rastlín nie je jednotné, mená sú uvedené najmä v latinčine, gréčtine a nemčine. Pri viacerých taxónoch sú pripojené aj poľské mená (či skôr ľudové názvy), mená prevzaté pravdepodobne z miestneho dialektu, niekedy aj mená, pripomínajúce české či slovenské názvy. Okrem názvov je pri niektorých herbárových položkách uvedená aj lokalita zberu, stručná charakteristika stanovišťa alebo dlhšia anotácia, týkajúca sa najmä úžitkových vlastností, liečivých účinkov, alchýmie či mágie. Texty, písané zmesou latinčiny a nemčiny, nesú známky uponáhľanosti. Často sú ťažko čitateľné, niekedy až nezrozumiteľné, s vloženými znakmi a s množstvom rozmanitých ortografických záhad a nepresností. V herbári je spolu 285 sušených cievnatých rastlín a 1 lišajník, ale iba 265 rôznych taxónov. Dvadsaťjeden taxónov sa totiž opakuje dvakrát, pričom duplikáty sa nachádzajú väčšinou na rôznych stranách. Herbárové položky, vysušené zrejme lisovaním, sú preparované veľmi starostlivo a pedantne. Časti rastlín sú rozložené tak, aby sa čo najmenej prekrývali, listy sú rovné. U niektorých rastlín sa zdá, že Cyprián si vyberal menšie exempláre, takže položky nie sú vždy celkom typické. Vlastný herbár je doplnený piatimi stranami indexu, v ktorom sú abecedne usporiadané mená rastlín, väčšinou latinské. Za posledným popísaným listom, nasledujú ešte ďalšie tri nepopísané (spolu 7 strán), rozdelené deliacou čiarou na dve polovice, zrejme pôvodne pripravené pre index. Vlastný herbár je ukončený indexom, písaným tak, že na začiatku je ozdobné prvé písmeno a názvy druhov potom začínajú druhým písmenom. Tento princíp však nie je zachovávaný dôsledne. Na konci herbára je 16 listov (32 strán) nemeckého textu. Text obsahuje Cypriánove úvahy o jeho vlastných liečiteľských skúsenostiach, diagnostike chorôb, príprave rastlinných produktov, používaných na liečenie alebo v mágii, o alchýmii, ale aj poznámky o vtedajšom stave medicíny a spôsobe života rádu kamaldulov v Červenom kláštore. Značnú časť textu Cyprián venuje obhajobe významu svojich počinov, adresovanej kritikom a neprajníkom. Všetky rastliny sú veľmi kvalitne vysušené. Ich označenie je väčšinou správne, odpovedajúce stavu poznania polovice 18. storočia. Niekoľko úplných omylov vzniklo najskôr zámenou položiek, alebo iným nedopatrením. Pri väčšine rastlín sú uvedené viaceré mená, niekedy aj v piatich jazykoch. Mnohé zo sušených rastlín boli zrejme pestované v kláštornej záhrade, či už ako liečivky, zelenina, koreniny alebo prostriedky proti živočíšnym škodcom, ale väčšinou boli zbierané v okolitom teréne. Na základe konkrétnych lokalít, uvedených v herbári, ale aj lokalít predpokladaných na základe ekológie a recentného rozšírenia taxónov, bola rekonštruovaná Cypriánova zberná oblasť, zahŕňajúca Pieniny, Spišské vrchy, Východné Tatry, s centrom v území priľahlom k Zadným Meďodolom, Považský Inovec a snáď aj okolie Nitry. Napriek tomu, že Cyprián pravdepodobne nemal ambíciu vytvoriť vedecké dielo, jeho floristické vedomosti, postrehy, týkajúce sa biológie druhov a stanovištných podmienok sú obdivuhodné, nehovoriac o empirických vedomostiach z oblasti farmácie. Mimoriadne významná je historicky prvá písomná zmienka a doklad o pestovaní zemiakov a ich názve „grulj“ na Spiši už v 18. storočí. == Legenda o lietaní == K mníchovi Cypriánovi sa viaže legenda o tom, že si zhotovil lietajúci stroj, za pomoci ktorého v okolí Červeného Kláštora lietal. Povrávalo sa, že miesto jeho vzletu boli [[Tri koruny]]. Údajným mníchovým lietaním sa už vyše 200 rokov zaoberajú spisovatelia, historici aj technici. Ak aj mních Cyprián nelietal, mohli by aspoň existovať jeho úvahy, náčrty, možno aj pokusný model jeho „krídel“. Koniec koncov, niečo také nemohlo ostať bez povšimnutia. Ako sa dá prečítať v expozícii múzea v Červenom Kláštore: Podľa levočského historika Elemíra Koszeghyho, v nezachovanej archívnej listine z čias okolo roku [[1760]], istý rimavskosobotský profesor po latinsky údajne zaznamenal:{{Citát|Bol som v Spišskej Belej na námestí, keď tam z príkazu nitrianskeho arcibiskupa Ladislava Mattyasovszkého z Markušoviec spálili čertov voz. Aparát zhotovil istý fráter Cyprián z lechnického kláštora, ktorý podľa červených skál, z ktorých je postavený, ľud volá Červeným kláštorom. Pri spálení bolo mnoho ľudí a zastavili sa aj ctihodní kanonici zo Spišskej Kapituly. Fráter Cypriánus si pripol čertovu mašinu na vrchu Troch korún a s jej pomocou doletel až k Morskému oku. Pán biskup nebol pri exekúcii prítomný, ale nemali sme možnosť ani vidieť mnícha, ktorého odviedli na miesto, odkiaľ už viac neuvidí hory a nebude v pokušení, aby znovu lietal.}} == Herbáreň mnícha Cypriána == V jednom zo zrekonštruovaných mníšskych domčekov v areále [[Červený kláštor|Červeného kláštora]] je zaujímavá farmaceutická výstava interiéru stredovekej lekárne, ako pamiatka na kamaldulského brata Cypriána. Okrem najznámejšej pamiatky na brata - herbára, sú najzaujímavejšie exponáty tejto časti zbierok originálne lekárenské vitríny zo začiatku 18. storočia, lekárenské váhy zo 17. storočia vyrobené v Amsterdame a vzácna prvá slovenská liekopisná literatúra – Bratislavská Torkošova lekárenská taxa z roku 1745, písaná v štyroch rečiach. == Popularita == Všeobecné povedomie o frátrovi Cypriánovi stúplo po masívnom diváckom úspechu celovečerného hraného filmu, historickej drámy Legenda o Lietajúcom Cypriánovi režisérky Mariany Čengel [[Mariana Čengel Solčanská|Solčanskej]] v roku 2010. V tom istom roku vyšiel vo vydavateľstve Ikar aj rovnomenný román. == Zdroje == {{referencie|1|refs= <ref name="BLS">{{Citácia knihy | kapitola zborník = CYPRIÁN | titul = Biografický lexikón Slovenska | odkaz na titul = Biografický lexikón Slovenska | zväzok = II C{{--}}F | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav | rok = 2004 | isbn = 80-89023-44-4 | počet strán = 696 | strany = 74 }}</ref> }} == Literatúra == * VARŠOVÁ, Katarína: Legendárny Cyprián: lietajúci či uletený? In: ''Historické rozhľady'', č. 6, 2010, s. 141 - 152. * VOZÁROVÁ, Marta: Herbár pátra Cypriana. In: ''Pamiatky a múzeá'', č. 3, 1996, s. 42 - 45. * ČENGEL SOLČANSKÁ, Mariana: Legenda o Lietajúcom Cypriánovi. Ikar, 2010. * {{Citácia knihy | priezvisko zborník = Hrabovec | meno zborník = Ivan | kapitola zborník = CYPRIAN z Červeného Kláštora | titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska | odkaz na titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Lúč (vydavateľstvo)|Lúč]] | rok = 2000 | isbn = 80-7114-300-6 | počet strán = 852 | strany = 189 }} == Externé odkazy == * [http://www.lietajucicyprian.sk/index_sk.html Film ''Lietajúci Cyprián'']{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * https://beliana.sav.sk/heslo/kamalduli * https://www.snm.sk/swift_data/source/sidelna_budova/2020/muzea_web/pm/zbornik/2011/zbornikSNM_2011_uhlirova.pdf {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Kamalduli]] [[Kategória:Kresťanskí mnísi]] [[Kategória:Osobnosti Tatier]] glxihe7kfwqtqwd0c6y31c9tpjuzqsn Skell 0 221864 8205965 1618364 2026-04-29T21:53:58Z ~2026-20335-96 290941 8205965 wikitext text/x-wiki {{na zmazanie}} {{na úpravu}} '''Záhradný architekt - umiernený romantizmus''' Prebudoval parky v Nymphenburgu a v Schweizingene. Bol to majster modelácií s terénom, nevýhodou alebo nedostatkom jeho tvorby bolo, že nevedel miešať porasty - Falošná fyziognómia(používal porasty s tými istými vlastnosťami, odlišnosť v listoch - male, veľké, strihané....Prechod tvorili stĺpovité topole razrr0eo4wiiwa150pl6wvdh7ejfq82 Basshunter 0 222354 8205713 8156709 2026-04-29T12:24:46Z Eurohunter 48247 /* Single */ +„Ja eller nej“ with [[Käärijä]] 8205713 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = [[Súbor:Basshunter logo 6.svg|230px]] | Obrázok = Basshunter, 20 april 2008 in Halmstad.jpg | Veľkosť obrázka = 230px | Popis obrázku = Basshunter počas koncertu v [[Halmstad]] (2008) | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1984|12|22}} | Miesto narodenia = [[Halmstad]], [[Švédsko]] | Žáner = [[Eurodance]], [[Euro-Trance]], [[Elektronická tanečná hudba]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.allmusic.com/artist/basshunter-mn0000540742/biography | titul = Artist Biography by TiVo Staff | dátum prístupu = 2011-01-29 | vydavateľ = [[Allmusic|AllMusic]] | autor = Margaret Reges|jazyk=en}}</ref> [[Dance]], [[Hard dance]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.rmf.fm/muzyka/dyskografia,1159,Basshunter.html | titul = Basshunter | dátum prístupu = 2011-02-05 | vydavateľ = [[RMF FM]] | jazyk = pl | url archívu = https://web.archive.org/web/20090925171044/http://www.rmf.fm/muzyka/dyskografia,1159,Basshunter.html | dátum archivácie = 2009-09-25 }}</ref> | Pôsobenie = [[Spevák]], [[Hudobný producent]], [[Diskotekár|DJ]] | Roky pôsobenia = 1998-súčasnosť | Hrá na nástroje = [[Spev]], [[Sekvencer]] (FL Studio) | Hudobný vydavateľ = [[Warner Music Sweden]]<br />[[Dance Nation]] | Webstránka = [https://basshunter.se basshunter.se] }} [[Súbor:Basshunter logo (black).svg|right|thumb|238px|Logo Basshuntera]] '''Jonas Erik Altberg''' (* [[22. december]], [[1984]], [[Halmstad]], [[Švédsko]]<ref name="basshunter1">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.basshunter.se/bio/ |titul=Bio Basshunter |vydavateľ=Basshunter.se |date= |dátum prístupu=2010-12-30 |jazyk=en |url archívu=https://web.archive.org/web/20140126143644/http://www.basshunter.se/bio/ |dátum archivácie=2014-01-26 }}</ref>), viac známy pod pseudonymom '''Basshunter''' ({{IPA|ˈbeɪshʌntər}}),<ref name=autonazwa8>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.bigbendisco.com/bigbenmovies.htm | titul = bigben – Movies – Interviews & Videos | dátum vydania = 2009-12-12 | dátum prístupu = 2010-08-21 | vydavateľ = Big Ben Disco | url archívu = https://web.archive.org/web/20100710134925/http://www.bigbendisco.com/bigbenmovies.htm | dátum archivácie = 2010-07-10 }}</ref> je [[Švédsko|švédsky]] [[spevák]], [[hudobný producent]] a [[diskotekár|DJ]]. Je najviac známy svojimi hitmi ako „[[Boten Anna]]“, „[[Vi sitter i Ventrilo och spelar DotA]]“, „[[Now You’re Gone]]“ a „[[All I Ever Wanted (Basshunter)|All I Ever Wanted]]“, z ktorých prvé dve sa zmieňujú o tzv. [[geek kultúra|geek kultúre]]. Basshuntera charakterizuje jeho vlastná hudba v štýle [[eurodance]], podľa iných tiež štýly [[Euro-Trance]], [[Elektronická tanečná hudba|club]] a iné elektronické hudobné štýly. Basshunter vydal dňa 28. septembra 2009 svoj tretí štúdiový album ''[[Bass Generation]]'', z ktorého bol vydaný hlavný singel „[[Every Morning]]“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://pf.csn.ul.ie/blog/?p=63 | titul = Jonas Erik Altberg (Basshunter) Interview | vydavateľ = An Focal | dátum vydania = 2009-05-01 | autor = David Dolphin | formát = Text & Audio | dátum prístupu = 2009-05-04 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20110721132801/http://pf.csn.ul.ie/blog/?p=63 | dátum archivácie = 2011-07-21 }}</ref> 2018 po rokoch je Švedsky producent Basshunter späť s novym singlom „Masterpiece“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://music.apple.com/se/album/masterpiece-single/1438645764|titul =Masterpiece – Single|vydavateľ=[[Apple Music]]|dátum prístupu=2022-02-20|jazyk=sv}}</ref> Basshunterovi diagnostikovali [[Tourettov syndróm]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url = https://www.expressen.se/noje/hitmakaren-jonas-de-ville-gora-narr-av-mig/| titul = Hitmakaren Jonas: De ville göra narr av mig| dátum prístupu =2020-05-18| autor = Nathalie Joo| dátum vydania = 2006-06-11| vydavateľ = [[Expressen]] | jazyk = sv}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.thesun.co.uk/sol/homepage/showbiz/music/article1426407.ece|titul =I was bullied for my Tourette's|vydavateľ=[[The Sun]]|autor=Nadia Mendoza|dátum vydania = 2008-06-15|dátum prístupu=2018-06-18|jazyk=en}}</ref> Basshunter sa oženil s Tina Makhia Khayatsadeh, v Dubai Polo & Equestrian Club 19. januára 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.aftonbladet.se/nojesbladet/a/r7OBA/basshunter-har-gift-sig|titul =Basshunter har gift sig|vydavateľ=[[Aftonbladet]]|autor=Torbjörn Ek|dátum vydania = 2017-01-20|dátum prístupu=2017-01-20|jazyk=sv}}</ref> == Diskografia == === Štúdiové albumy === * ''[[The Bassmachine]]'' (2004) * ''[[LOL (^^,)|LOL <(^^,)>]]'' (2006) * ''[[Now You're Gone – The Album]]'' (2008) * ''[[Bass Generation]]'' (2009) * ''[[Calling Time]]'' (2013) === Kompilačné albumy === * ''[[The Old Shit]]'' (2006) * ''[[The Early Bedroom Sessions]]'' (2012) === Single === * „The Big Show“ (2004) * „[[Welcome to Rainbow]]“ (2006) * „[[Boten Anna]]“ (2006) * „[[Vi sitter i Ventrilo och spelar DotA]]“ (2006) * „[[Jingle Bells (Basshunter)|Jingle Bells]]“ (2006) * „[[Vifta med händerna]]“ (2006) * „[[Now You’re Gone]]“ (2007) * „[[Please Don’t Go]]“ (2008) * „[[All I Ever Wanted (Basshunter)|All I Ever Wanted]]“ (2008) * „[[Angel in the Night]]“ (2008) * „[[Russia Privjet|Russia Privjet (Hardlanger Remix)]]“ (2008) * „[[I Miss You (Basshunter)|I Miss You]]“ (2008) * „[[Walk on Water]]“ (2009) * „Al final“ (2009) * „[[Every Morning]]“ (2009) * „[[I Promised Myself]]“ (2009) * „[[Saturday]]“ (2010) * „[[Fest i hela huset]]“ (2011) * „[[Northern Light]]“ (2012) * „[[Dream on the Dancefloor]]“ (2012) * „[[Crash & Burn]]“ (2013) * „Calling Time“ (2013) * „Elinor“ (2013) * „Masterpiece“ (2018) * „Home“ (2019) * „Angels Ain't Listening“ (2020) * „Life Speaks to Me“ (2021) * „End the Lies“ <small>(& Alien Cut)</small> (2022) * „[[Boten Anna|Ingen kan slå (Boten Anna)]]“ {{Small|([[Victor Leksell]])}} (2023) * „Ja eller nej“ {{Small|(x [[Käärijä]])}} (2026) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|Commons=Category:Basshunter}} == Externé odkazy == * {{Citácia elektronického dokumentu | url = https://basshunter.se | titul = Oficiálna webstránka Basshuntera | dátum prístupu = 2010-06-16 | vydavateľ = basshunter.se | jazyk = en}} * {{Myspace|basshunterdance|Basshunter}} {{Basshunter}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Basshunter| ]] [[Kategória:Švédski speváci elektronickej hudby]] [[Kategória:Švédski dance speváci]] [[Kategória:Švédski hudobní producenti]] [[Kategória:Švédski dídžeji]] [[Kategória:Eurodance hudobníci]] [[Kategória:Švédski elektronickí hudobníci]] [[Kategória:Švédski speváci-skladatelia]] [[Kategória:Švédski skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Držitelia ceny World Music Award]] [[Kategória:Osobnosti z Halmstadu]] 8w4cpstv64f9hg8sxdpbfqihrpidiu5 Portál:Rusko/Najnovšie články 100 232217 8205792 8205219 2026-04-29T15:34:16Z KormiSKbot 236958 Aktualizácia najnovších článkov 8205792 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam v poslednej dobe vytvorených článkov o [[Rusko|Rusku]] a príbuzných témach: [[Alexej Komov]]{{·}} [[Zánik Ďatlovovej výpravy]]{{·}} [[Rusifikácia]]{{·}} [[Sovietske vojnové zločiny]]{{·}} [[Ruské vojnové zločiny]]{{·}} [[Virgin Racing]]{{·}} [[Mosfiľm]]{{·}} [[Dmitrij Sergejevič Peskov]]{{·}} [[Léon Zitrone]]{{·}} [[Tatiana Nikolajevna]]{{·}} [[Igor Pavlovič Medvedev]]{{·}} [[Sudža]]{{·}} [[Nina Viktorovna Pigulevská]]{{·}} [[Mária Fiodorovna (Dagmar Dánska)]]{{·}} [[Katoličeskaja enciklopedija]]{{·}} [[Ch-69]]{{·}} [[Ch-59]]{{·}} [[Ch-31]]{{·}} [[Ch-29]]{{·}} [[Jevgenij Viktorovič Prigožin]]{{·}} [[Ilia Valerievič Jašin]]{{·}} [[Boris Borisovič Nadeždin]]{{·}} [[Julija Borisovna Navaľná]]{{·}} [[Vladimir Vladimirovič Kara-Murza]]{{·}} [[Anna Vladimirovna Čičerovová]]{{·}} [[Alžbeta Fiodorovna]]{{·}} [[Ako sa kalila oceľ]]{{·}} [[Nikolaj Alexejevič Ostrovskij]]{{·}} [[Felix Edmundovič Dzeržinskij]]{{·}} [[Viačeslav Rudoľfovič Menžinskij]]{{·}} [[Maxim Maximovič Litvinov]]{{·}} [[Inna Michajlovna Čurikovová]]{{·}} [[Ruský Ďaleký východ]]{{·}} [[Dmitrij Jurievič Puščarovskij]]{{·}} [[Igor Vsevolodovič Girkin]]{{·}} [[Naberežnyje Čelny]]{{·}} [[Pravoslavnaja enciklopedija]]{{·}} [[Alexej Nikolajevič]]{{·}} [[Mária Nikolajevna]]{{·}} [[Oľga Nikolajevna]] <noinclude> [[Kategória:Portál:Rusko]] [[Kategória:Wikipédia:Archív|Rusko]] </noinclude> ku30cmiigwftlmn7erzypl6lwnjp54n Tatran Prešov (rozlišovacia stránka) 0 235759 8206049 5452082 2026-04-30T07:05:55Z Lekvarnička 262477 8206049 wikitext text/x-wiki '''Tatran Prešov''' môže byť: * slovenský futbalový klub, pozri [[1. FC Tatran Prešov]] * slovenský ženský futbalový klub, pozri [[1. FC Tatran Prešov (ženy)]] * slovenský hádzanársky klub, pozri [[HT Tatran Prešov]] {{Rozlišovacia stránka}} 64ez16fh6mmkos68u0gw2rnvmdiq74b Shea Weber 0 244323 8205920 8120269 2026-04-29T19:41:14Z Henrіch 186557 Revízia [[Special:Diff/8120269|8120269]] používateľa [[Special:Contributions/Dudo68|Dudo68]] ([[User talk:Dudo68|diskusia]]) bola vrátená 8205920 wikitext text/x-wiki {{Olympijské zlato}} {{Infobox Hokejista | Meno = Shea Weber | Portrét = Sheaweber.jpg | Veľkosť obrázka = 230px | Popis = kanadský hokejista | Dátum narodenia = {{dnv|1985|8|14}} | Miesto narodenia = [[Sicamous]], [[Ontário]], [[Kanada]] | Rok1 = 2005 | Rok2 = | Pozícia = obranca | Streľba = pravou rukou | Výška = 191 | Váha = 96 | Prezývka = | Draft = 49. celkovo, [[NHL draft (2003)|2003]]<br />[[Nashville Predators]] }} '''Shea Weber''' (* [[14. august]] [[1985]], [[Sicamous]], [[Ontário]], [[Kanada]]) je kanadský hokejový obranca, hrajúci za tím [[Montreal Canadiens]] v [[NHL]]. ==Štatistiky== {| BORDER="0" CELLPADDING="1" CELLSPACING="0" width="75%" style="text-align:center" |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" bgcolor="#ffffff" | &nbsp; ! rowspan="99" bgcolor="#ffffff" | &nbsp; ! colspan="5" | Základná&nbsp;časť ! rowspan="99" bgcolor="#ffffff" | &nbsp; ! colspan="5" | Play-off |- bgcolor="#e0e0e0" ! Sezóna ! Klub ! Liga ! Z ! G ! A ! Body ! TM ! Z ! G ! A ! Body ! TM |- | 2001–02 | [[Sicamous Eagles]] | [[Kootenay International Junior Hockey League|KIJHL]] | 47 || 9 || 33 || 42 || 87 | — || — || — || — || — |- bgcolor="#f0f0f0" | 2001–02 | [[Kelowna Rockets]] | [[Western Hockey League|WHL]] | 5 || 0 || 0 || 0 || 0 | — || — || — || — || — |- | 2002–03 | Kelowna Rockets | WHL | 70 || 2 || 16 || 18 || 167 | 19 || 1 || 4 || 5 || 26 |- bgcolor="#f0f0f0" | 2003–04 | Kelowna Rockets | WHL | 60 || 12 || 20 || 32 || 126 | 17 || 3 || 14 || 17 || 16 |- | 2004–05 | Kelowna Rockets | WHL | 55 || 12 || 29 || 41 || 95 | 18 || 9 || 8 || 17 || 25 |- bgcolor="#f0f0f0" | 2005–06 | [[Milwaukee Admirals]] | [[American Hockey League|AHL]] | 46 || 12 || 15 || 27 || 49 | 14 || 6 || 5 || 11 || 16 |- | 2005–06 | [[Nashville Predators]] | [[National Hockey League|NHL]] | 28 || 2 || 8 || 10 || 42 | 4 || 2 || 0 || 2 || 8 |- bgcolor="#f0f0f0" | 2006–07 | Nashville Predators | NHL | 79 || 17 || 23 || 40 || 60 | 5 || 0 || 3 || 3 || 2 |- | 2007–08 | Nashville Predators | NHL | 54 || 6 || 14 || 20 || 49 | 6 || 1 || 3 || 4 || 6 |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" | spolu NHL ! 161 !! 25 !! 45 !! 70 !! 151 ! 15 !! 3 !! 6 !! 9 !! 16 |} == Externé odkazy == * {{Hokejové odkazy}} {{Biografický výhonok}} {{Kanadské národné hokejové mužstvo na MS 2007}} {{Kanadské národné hokejové mužstvo na MS 2009}} {{Kanadské národné hokejové mužstvo na Zimných olympijských hrách v hokeji 2010}} {{Kanadské národné hokejové mužstvo na Zimných olympijských hrách v hokeji 2014}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Weber, Shea}} [[Kategória:Kanadskí hokejisti]] [[Kategória:Hráči Nashville Predators]] [[Kategória:Hráči Montreal Canadiens]] [[Kategória:Hráči Milwaukee Admirals]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Nashville Predators]] [[Kategória:Majstri sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Kanadskí olympijskí víťazi]] [[Kategória:Olympijskí víťazi v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2007]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2009]] [[Kategória:Osobnosti z Ontária]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2010]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2014]] j5igltc0inucwxbp7595n3n7b9goplv 8205938 8205920 2026-04-29T20:40:40Z ~2026-20335-96 290941 aktual 8205938 wikitext text/x-wiki {{Olympijské zlato}} {{Infobox Hokejista | Meno = Shea Weber | Portrét = Sheaweber.jpg | Veľkosť obrázka = 230px | Popis = kanadský hokejista | Dátum narodenia = {{dnv|1985|8|14}} | Miesto narodenia = [[Sicamous]], [[Ontário]], [[Kanada]] | Rok1 = 2005 | Rok2 = 2021 | Pozícia = obranca | Streľba = pravou rukou | Výška = 191 | Váha = 96 | Prezývka = | Draft = 49. celkovo, [[NHL draft (2003)|2003]]<br />[[Nashville Predators]] }} '''Shea Michael Weber''' (* [[14. august]] [[1985]], [[Sicamous]], [[Ontário]], [[Kanada]]) je bývalý kanadský hokejový obranca, ktorý odohral 16 sezón v [[National Hockey League]] (NHL). Pôvodne si ho v druhom kole [[NHL Entry Draft|draftu NHL]] v roku 2003 vybrali [[Nashville Predators]] a strávil tam jedenásť sezón (vrátane šiestich sezón ako kapitán), až kým nebol v júni 2016 vymenený do [[Montreal Canadiens]]. Weber je známy predovšetkým svojou silnou strelou, pričom štyrikrát vyhral súťaž v najtvrdšej strele na každoročnej [[NHL All-Star Game|súťaži hviezd NHL]].<ref>{{cite news |title=Shea Weber reclaims NHL Hardest Shot title|url=https://www.nbcsports.com/nhl/news/shea-weber-reclaims-nhl-hardest-shot-title |last=Leahy |first=Sean |work=[[NBC Sports]] |access-date=July 2, 2024 |date=January 24, 2020}}</ref> Weber bol uvedený do [[Hokejová sieň slávy|Hokejovej siene slávy]] v roku 2024.<ref>{{cite web|url=https://www.nhl.com/canadiens/news/shea-weber-elected-to-hockey-hall-of-fame-june-2024|title=Shea Weber elected to Hockey Hall of Fame|publisher=Montreal Canadiens|via=NHL.com|access-date=June 25, 2024|date=June 25, 2024}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.sportsnet.ca/nhl/article/shea-weber-to-become-19th-canadiens-captain-inducted-into-hockey-hall-of-fame|title=Shea Weber to become 21st Canadiens captain inducted into Hockey Hall of Fame|website=Sportsnet.ca|access-date=June 25, 2024|date=June 25, 2024}}</ref> ==Štatistiky== {| border="0" cellpadding="1" cellspacing="0" style="text-align:center; width:60em;" |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" bgcolor="#ffffff"| ! rowspan="100" bgcolor="#ffffff"| ! colspan="5"|Základná časť ! rowspan="100" bgcolor="#ffffff"| ! colspan="5"|Play-off |- bgcolor="#e0e0e0" ! Sezóna ! Klub ! Liga ! Z !! G !! A !! Body !! TM ! Z !! G !! A !! Body !! TM |- | 2001–02 | [[Sicamous Eagles]] | [[Kootenay International Junior Hockey League|KIJHL]] | 47 || 9 || 33 || 42 || 87 | — || — || — || — || — |- bgcolor="#f0f0f0" | 2001–02 | [[Kelowna Rockets]] | [[Western Hockey League|WHL]] | 5 || 0 || 0 || 0 || 0 | — || — || — || — || — |- | 2002–03 | Kelowna Rockets | WHL | 70 || 2 || 16 || 18 || 167 | 19 || 1 || 4 || 5 || 26 |- bgcolor="#f0f0f0" | 2003–04 | Kelowna Rockets | WHL | 60 || 12 || 20 || 32 || 126 | 17 || 3 || 14 || 17 || 16 |- | 2004–05 | Kelowna Rockets | WHL | 55 || 12 || 29 || 41 || 95 | 18 || 9 || 8 || 17 || 25 |- bgcolor="#f0f0f0" | 2005–06 | [[Milwaukee Admirals]] | [[American Hockey League|AHL]] | 46 || 12 || 15 || 27 || 49 | 14 || 6 || 5 || 11 || 16 |- | 2005–06 | [[Nashville Predators]] | [[National Hockey League|NHL]] | 28 || 2 || 8 || 10 || 42 | 4 || 2 || 0 || 2 || 8 |- bgcolor="#f0f0f0" | 2006–07 | Nashville Predators | NHL | 79 || 17 || 23 || 40 || 60 | 5 || 0 || 3 || 3 || 2 |- | 2007–08 | Nashville Predators | NHL | 54 || 6 || 14 || 20 || 49 | 6 || 1 || 3 || 4 || 6 |- bgcolor="#f0f0f0" | 2008–09 | Nashville Predators | NHL | 81 || 23 || 30 || 53 || 80 | — || — || — || — || — |- | 2009–10 | Nashville Predators | NHL | 78 || 16 || 27 || 43 || 36 | 6 || 2 || 1 || 3 || 4 |- bgcolor="#f0f0f0" | 2010–11 | Nashville Predators | NHL | 82 || 16 || 32 || 48 || 56 | 12 || 3 || 2 || 5 || 8 |- | 2011–12 | Nashville Predators | NHL | 78 || 19 || 30 || 49 || 46 | 10 || 2 || 1 || 3 || 9 |- bgcolor="#f0f0f0" | 2012–13 | Nashville Predators | NHL | 48 || 9 || 19 || 28 || 48 | — || — || — || — || — |- | 2013–14 | Nashville Predators | NHL | 79 || 23 || 33 || 56 || 52 | — || — || — || — || — |- bgcolor="#f0f0f0" | 2014–15 | Nashville Predators | NHL | 78 || 15 || 30 || 45 || 72 | 2 || 0 || 1 || 1 || 2 |- | 2015–16 | Nashville Predators | NHL | 78 || 20 || 31 || 51 || 27 | 14 || 3 || 4 || 7 || 18 |- bgcolor="#f0f0f0" | 2016–17 | [[Montreal Canadiens]] | NHL | 78 || 17 || 25 || 42 || 38 | 6 || 1 || 2 || 3 || 5 |- | 2017–18 | Montreal Canadiens | NHL | 26 || 6 || 10 || 16 || 14 | — || — || — || — || — |- bgcolor="#f0f0f0" | 2018–19 | Montreal Canadiens | NHL | 58 || 14 || 19 || 33 || 28 | — || — || — || — || — |- | 2019–20 | Montreal Canadiens | NHL | 65 || 15 || 21 || 36 || 33 | 10 || 3 || 2 || 5 || 16 |- bgcolor="#f0f0f0" | 2020–21 | Montreal Canadiens | NHL | 48 || 6 || 13 || 19 || 33 | 22 || 1 || 5 || 6 || 28 |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3"|spolu NHL ! 1,038 !! 224 !! 365 !! 589 !! 714 ! 97 !! 18 !! 24 !! 42 !! 106 |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Hokejové odkazy}} {{Biografický výhonok}} {{Kanadské národné hokejové mužstvo na MS 2007}} {{Kanadské národné hokejové mužstvo na MS 2009}} {{Kanadské národné hokejové mužstvo na Zimných olympijských hrách v hokeji 2010}} {{Kanadské národné hokejové mužstvo na Zimných olympijských hrách v hokeji 2014}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Weber, Shea}} [[Kategória:Osobnosti z Ontária]] [[Kategória:Kanadskí hokejisti]] [[Kategória:Kanadskí hokejoví obrancovia]] [[Kategória:Hráči Nashville Predators]] [[Kategória:Hráči Montreal Canadiens]] [[Kategória:Hráči Milwaukee Admirals]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Nashville Predators]] [[Kategória:Majstri sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Kanadskí olympijskí víťazi]] [[Kategória:Olympijskí víťazi v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2007]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2009]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2010]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2014]] 3mcdtpv2a04m6ttk37sj3wn8e370h1v Majstrovstvá sveta športových automobilov 0 257279 8206091 8133109 2026-04-30T10:00:33Z ~2026-20335-96 290941 8206091 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} '''Majstrovstvá sveta športových automobilov''' boli preteky [[Športový automobil|športových automobilov]], ktorých prvý ročník organizovala [[Medzinárodná automobilová federácia]] ( skratka FIA ) v roku 1953. Šampionát existoval do roku 1992. V priebehu tohoto obdobia sa často menil jeho oficiálny názov. Majstrovstvá sveta športových automobilov vo vytrvalostných pretekoch boli popri [[Formula 1|majstrovstvách sveta monopostov F1 na pretekoch Grand Prix]] a [[Majstrovstvá sveta v rely|majstrovstvách sveta v automobilových súťažiach rely]] najvýznamnejšou sériou v automobilovom športe. V rokoch 1953 - 1984 sa do hodnotenia šampionátu klasifikovali značky (výrobcovia, konštruktéri) športových pretekových automobilov, v rokoch 1985 - 1992 sa namiesto značiek klasifikovali tímy športových pretekových automobilov a v rokoch 1981 - 1992 sa samostatne klasifikovali aj jazdci. Športové pretekové automobily sa delili do dvoch hlavných kategórií: prototypy a GT automobily. Najvýznamnejšími vytrvalostnými pretekmi boli preteky [[24 hodín Le Mans]]. == Výsledky == {| class="wikitable" |- ! Rok ! Víťazný konštruktér<br />(1953 - 1984) ! Víťazný tím<br />(1985 - 1992) ! Víťazný jazdec/víťazní jazdci<br />(1981 - 1992) |- ! [[1953 World Sportscar Championship season|1953]] | {{flagicon|Italy}} [[Ferrari]] | align="center" | - | align="center" | - |- ! [[1954 World Sportscar Championship season|1954]] | {{flagicon|Italy}} [[Ferrari]] | align="center" | - | align="center" | - |- ! [[1955 World Sportscar Championship season|1955]] | {{flagicon|Germany}} [[Mercedes-Benz]] | align="center" | - | align="center" | - |- ! [[1956 World Sportscar Championship season|1956]] | {{flagicon|Italy}} [[Ferrari]] | align="center" | - | align="center" | - |- ! [[1957 World Sportscar Championship season|1957]] | {{flagicon|Italy}} [[Ferrari]] | align="center" | - | align="center" | - |- ! [[1958 World Sportscar Championship season|1958]] | {{flagicon|Italy}} [[Ferrari]] | align="center" | - | align="center" | - |- ! [[1959 World Sportscar Championship season|1959]] | {{flagicon|United Kingdom}} [[Aston Martin]] | align="center" | - | align="center" | - |- ! [[1960 World Sportscar Championship season|1960]] | {{flagicon|Italy}} [[Ferrari]] | align="center" | - | align="center" | - |- ! [[1961 World Sportscar Championship season|1961]] | {{flagicon|Italy}} [[Ferrari]] | align="center" | - | align="center" | - |- ! [[1962 World Sportscar Championship season|1962]] | {{flagicon|Italy}} [[Ferrari]] (GT+2.0)<br />{{flagicon|Germany}} [[Porsche]] (GT2.0)<br />{{flagicon|Italy}} [[Fiat]]-[[Abarth]] (GT1.0) | align="center" | - | align="center" | - |- ! [[1963 World Sportscar Championship season|1963]] | {{flagicon|Italy}} [[Ferrari]] (P)<br />{{flagicon|Italy}} [[Ferrari]] (GT+2.0)<br />{{flagicon|Germany}} [[Porsche]] (GT2.0)<br />{{flagicon|Italy}} [[Fiat]]-[[Abarth]] (GT1.0) | align="center" | - | align="center" | - |- ! [[1964 World Sportscar Championship season|1964]] | {{flagicon|Italy}} [[Ferrari]] (P)<br />{{flagicon|Germany}} [[Porsche]] (P3.0)<br />{{flagicon|Italy}} [[Ferrari]] (GT+2.0)<br />{{flagicon|Germany}} [[Porsche]] (GT2.0)<br />{{flagicon|Italy}} [[Abarth]]-[[Simca]] (GT1.0) | align="center" | - | align="center" | - |- ! [[1965 World Sportscar Championship season|1965]] | {{flagicon|Italy}} [[Ferrari]] (P)<br />{{flagicon|United States}} [[Carroll Shelby International|Shelby]] (GT+2.0)<br />{{flagicon|Germany}} [[Porsche]] (GT2.0)<br />{{flagicon|Italy}} [[Abarth]]-[[Simca]] (GT1.3) | align="center" | - | align="center" | - |- ! [[1966 World Sportscar Championship season|1966]] | {{flagicon|United States}} [[Ford Racing|Ford]] (P+2.0)<br />{{flagicon|Germany}} [[Porsche]] (P2.0)<br />{{flagicon|United States}} [[Ford Racing|Ford]] (S+2.0)<br />{{flagicon|Germany}} [[Porsche]] (S2.0)<br />{{flagicon|Italy}} [[Abarth]] (S1.3) | align="center" | - | align="center" | - |- ! [[1967 World Sportscar Championship season|1967]] | {{flagicon|Italy}} [[Ferrari]] (P+2.0)<br />{{flagicon|Germany}} [[Porsche]] (P2.0)<br />{{flagicon|United States}} [[Ford Racing|Ford]] (S+2.0)<br />{{flagicon|Germany}} [[Porsche]] (S2.0)<br />{{flagicon|Italy}} [[Abarth]] (S1.3) | align="center" | - | align="center" | - |- ! [[1968 World Sportscar Championship season|1968]] | {{flagicon|United States}} [[Ford Racing|Ford]] (S & P)<br />{{flagicon|Germany}} [[Porsche]] (GT) | align="center" | - | align="center" | - |- ! [[1969 World Sportscar Championship season|1969]] | {{flagicon|Germany}} [[Porsche]] (S & P)<br />{{flagicon|Germany}} [[Porsche]] (GT) | align="center" | - | align="center" | - |- ! [[1970 World Sportscar Championship season|1970]] | {{flagicon|Germany}} [[Porsche]] (S & P)<br />{{flagicon|Germany}} [[Porsche]] (GT) | align="center" | - | align="center" | - |- ! [[1971 World Sportscar Championship season|1971]] | {{flagicon|Germany}} [[Porsche]] (S & P)<br />{{flagicon|Germany}} [[Porsche]] (GT) | align="center" | - | align="center" | - |- ! [[1972 World Sportscar Championship season|1972]] | {{flagicon|Italy}} [[Ferrari]] (S)<br />{{flagicon|Germany}} [[Porsche]] (GT) | align="center" | - | align="center" | - |- ! [[1973 World Sportscar Championship season|1973]] | {{flagicon|France}} [[Matra]] (S)<br />{{flagicon|Germany}} [[Porsche]] (GT) | align="center" | - | align="center" | - |- ! [[1974 World Sportscar Championship season|1974]] | {{flagicon|France}} [[Matra]] (S)<br />{{flagicon|Germany}} [[Porsche]] (GT) | align="center" | - | align="center" | - |- ! [[1975 World Sportscar Championship season|1975]] | {{flagicon|Italy}} [[Alfa Romeo in motorsport|Alfa Romeo]] (S)<br />{{flagicon|Germany}} [[Porsche]] (GT) | align="center" | - | align="center" | - |- ! 1976 | {{flagicon|Germany}} [[Porsche]] ([[1976 World Sportscar Championship season|WSC]])<br /> {{flagicon|Germany}} [[Porsche]] ([[1976 World Championship for Makes season|WCM]]) | align="center" | - | align="center" | - |- ! 1977 | {{flagicon|Italy}} [[Alfa Romeo in motorsport|Alfa Romeo]] ([[1977 World Sportscar Championship season|WSC]])<br /> {{flagicon|Germany}} [[Porsche]] ([[1977 World Championship for Makes season|WCM]] +2.0)<br />{{flagicon|Germany}} [[BMW]] ([[1977 World Championship for Makes season|WCM]] 2.0) | align="center" | - | align="center" | - |- ! [[1978 World Sportscar Championship season|1978]] | {{flagicon|Germany}} [[Porsche]] | align="center" | - | align="center" | - |- ! [[1979 World Sportscar Championship season|1979]] | {{flagicon|Germany}} [[Porsche]] | align="center" | - | align="center" | - |- ! [[1980 World Sportscar Championship season|1980]] | {{flagicon|Germany}} [[Porsche]] (+2.0)<br />{{flagicon|Italy}} [[Lancia]] (2.0) | align="center" | - | align="center" | - |- ! [[1981 World Sportscar Championship season|1981]] | {{flagicon|Germany}} [[Porsche]] (+2.0)<br />{{flagicon|Italy}} [[Lancia]] (2.0) | align="center" | - | {{flagicon|United States}} [[Bob Garretson]] |- ! [[1982 World Sportscar Championship season|1982]] | {{flagicon|Germany}} [[Porsche]] | align="center" | - | {{flagicon|Belgium}} [[Jacky Ickx]] |- ! [[1983 World Sportscar Championship season|1983]] | {{flagicon|Germany}} [[Porsche]] (C)<br />{{flagicon|United Kingdom}} Alba - {{flagicon|Italy}} Giannini (C Jnr)<br />{{flagicon|Germany}} [[Porsche]] (B) | align="center" | - | {{flagicon|Belgium}} [[Jacky Ickx]] |- ! [[1984 World Sportscar Championship season|1984]] | {{flagicon|Germany}} [[Porsche]] (C)<br />{{flagicon|United Kingdom}} Alba - {{flagicon|Italy}} Giannini (C Jnr)<br />{{flagicon|Germany}} [[BMW]] (B) | align="center" | - | {{flagicon|Germany}} [[Stefan Bellof]] |- ! [[1985 World Sportscar Championship season|1985]] | align="center" | - | {{flagicon|Germany}} [[Rothmans]] [[Porsche]] (C)<br />{{flagicon|United Kingdom}} [[Spice Engineering]] (C2) | {{flagicon|United Kingdom}} [[Derek Bell (auto racer)|Derek Bell]] (C)<br />{{flagicon|Germany}} [[Hans-Joachim Stuck]] (C)<br />{{flagicon|United Kingdom}} [[Gordon Spice]] (C2)<br />{{flagicon|United Kingdom}} [[Ray Bellm]] (C2) |- ! [[1986 World Sportscar Championship season|1986]] | align="center" | - | {{flagicon|Switzerland}} [[Brun Motorsport]] (C)<br />{{flagicon|United Kingdom}} [[Ecurie Ecosse]] (C2) | {{flagicon|United Kingdom}} [[Derek Bell (auto racer)|Derek Bell]] (C)<br />{{flagicon|Germany}} [[Hans-Joachim Stuck]] (C)<br />{{flagicon|United Kingdom}} [[Gordon Spice]] (C2)<br />{{flagicon|United Kingdom}} [[Ray Bellm]] (C2) |- ! | [[1987 World Sportscar Championship season|1987]] | align="center" | - | {{flagicon|United Kingdom}} [[Silk Cut]] [[Jaguar (car)|Jaguar]] (C)<br />{{flagicon|United Kingdom}} [[Spice Engineering]] (C2) | {{flagicon|Brazil}} [[Raul Boesel]] (C)<br />{{flagicon|United Kingdom}} [[Gordon Spice]] (C2)<br />{{flagicon|Spain}} [[Fermin Velez]] (C2) |- ! [[1988 World Sportscar Championship season|1988]] | align="center" | - | {{flagicon|United Kingdom}} [[Silk Cut]] [[Jaguar (car)|Jaguar]] (C)<br />{{flagicon|United Kingdom}} [[Spice Engineering]] (C2) | {{flagicon|United Kingdom}} [[Martin Brundle]] (C)<br />{{flagicon|United Kingdom}} [[Gordon Spice]] (C2)<br />{{flagicon|United Kingdom}} [[Ray Bellm]] (C2) |- ! [[1989 World Sportscar Championship season|1989]] | align="center" | - | {{flagicon|Germany}} Team [[Sauber]] [[Mercedes-Benz|Mercedes]] (C)<br />{{flagicon|United Kingdom}} [[Chamberlain Engineering]] (C2) | {{flagicon|France}} [[Jean-Louis Schlesser]] (C)<br />{{flagicon|United Kingdom}} Nick Adams (C2)<br />{{flagicon|Spain}} [[Fermin Velez]] |- ! [[1990 World Sportscar Championship season|1990]] | align="center" | - | {{flagicon|Germany}} Team [[Sauber]] [[Mercedes-Benz|Mercedes]] | {{flagicon|France}} [[Jean-Louis Schlesser]]<br />{{flagicon|Italy}} [[Mauro Baldi]] |- ! [[1991 World Sportscar Championship season|1991]] | align="center" | - | {{flagicon|United Kingdom}} [[Silk Cut]] [[Jaguar (car)|Jaguar]] | {{flagicon|Italy}} [[Teo Fabi]] |- ! [[1992 World Sportscar Championship season|1992]] | align="center" | - | {{flagicon|France}} [[Peugeot]] [[Talbot]] Sport (C1)<br />{{flagicon|United Kingdom}} [[Chamberlain Engineering]] (Cup) | {{flagicon|United Kingdom}} [[Derek Warwick]] (C1)<br />{{flagicon|France}} [[Yannick Dalmas]] (C1)<br />{{flagicon|France}} [[Ferdinand de Lesseps]] (Cup) |} [[Kategória:Preteky športových automobilov]] [[Kategória:Vzniklo v 1953]] [[Kategória:Zaniklo v 1992]] qw0vdvpj9i7aa7wwh0sf50f9c4hqkax Jack Adams Award 0 265760 8206074 7493503 2026-04-30T09:02:19Z Feriontly17x17x7 228747 akt., wl, zav. sekcie 8206074 wikitext text/x-wiki {{NHL Trofej |Názov trofeje = Jack Adams Award |Obrázok = Hhof jack adams.jpg |Uvedená = [[1974]] |Držiteľ = [[Spencer Carbery]] |Udeľuje sa = pre najlepšieho trénera [[NHL]] }} '''Jack Adams Award''' sa udeľuje od roku [[1974]] a je určená výhradne pre trénerov pôsobiacích v [[NHL]]. Je obdobou hráčskej [[Lester B. Pearson Award]]. '''Asociácia trénerov NHL''', ktorá túto trofej venovala, každoročne volí najlepšieho trénera. == Víťazi == {| class="wikitable" |- bgcolor="#CCCC" !Sezóna !Tréner !Tím |- | [[NHL 1973/1974|1973/1974]] | [[Fred Shero]] | [[Philadelphia Flyers]] |- | [[NHL 1974/1975|1974/1975]] | [[Bob Pulford]] | [[Los Angeles Kings]] |- | [[NHL 1975/1976|1975/1976]] | [[Don Cherry]] | [[Boston Bruins]] |- | [[NHL 1976/1977|1976/1977]] | [[Scotty Bowman]] | [[Montreal Canadiens]] |- | [[NHL 1977/1978|1977/1978]] | [[Bobby Kromm]] | [[Detroit Red Wings]] |- | [[NHL 1978/1979|1978/1979]] | [[Al Arbour]] | [[New York Islanders]] |- | [[NHL 1979/1980|1979/1980]] | [[Pat Quinn]] | [[Philadelphia Flyers]] |- | [[NHL 1980/1981|1980/1981]] | [[Gordon Berenson]] | [[St. Louis Blues]] |- | [[NHL 1981/1982|1981/1982]] | [[Tom Watt]] | [[Winnipeg Jets]] |- | [[NHL 1982/1983|1982/1983]] | [[Orval Tessier]] | [[Chicago Blackhawks|Chicago Black Hawks]] |- | [[NHL 1983/1984|1983/1984]] | [[Bryan Murray]] | [[Washington Capitals]] |- | [[NHL 1984/1985|1984/1985]] | [[Mike Keenan]] | [[Philadelphia Flyers]] |- | [[NHL 1985/1986|1985/1986]] | [[Glen Sather]] | [[Edmonton Oilers]] |- | [[NHL 1986/1987|1986/1987]] | [[Jacques Demers]] | [[Detroit Red Wings]] |- | [[NHL 1987/1988|1987/1988]] | [[Jacques Demers]] {{Malé|(2)}} | [[Detroit Red Wings]] |- | [[NHL 1988/1989|1988/1989]] | [[Pat Burns]] | [[Montreal Canadiens]] |- | [[NHL 1989/1990|1989/1990]] | [[Bob Murdoch]] | [[Winnipeg Jets]] |- | [[NHL 1990/1991|1990/1991]] | [[Brian Sutter]] | [[St. Louis Blues]] |- | [[NHL 1991/1992|1991/1992]] | [[Pat Quinn]] {{Malé|(2)}} | [[Vancouver Canucks]] |- | [[NHL 1992/1993|1992/1993]] | [[Pat Burns]] {{Malé|(2)}} | [[Toronto Maple Leafs]] |- | [[NHL 1993/1994|1993/1994]] | [[Jacques Lemaire]] | [[New Jersey Devils]] |- | [[NHL 1994/1995|1994/1995]] | [[Marc Crawford]] | [[Quebec Nordiques]] |- | [[NHL 1995/1996|1995/1996]] | [[Scotty Bowman]] {{Malé|(2)}} | [[Detroit Red Wings]] |- | [[NHL 1996/1997|1996/1997]] | [[Ted Nolan]] | [[Buffalo Sabres]] |- | [[NHL 1997/1998|1997/1998]] | [[Pat Burns]] {{Malé|(3)}} | [[Boston Bruins]] |- | [[NHL 1998/1999|1998/1999]] | [[Jacques Martin]] | [[Ottawa Senators]] |- | [[NHL 1999/2000|1999/2000]] | [[Joel Quenneville]] | [[St. Louis Blues]] |- | [[NHL 2000/2001|2000/2001]] | [[Bill Barber]] | [[Philadelphia Flyers]] |- | [[NHL 2001/2002|2001/2002]] | [[Bob Francis]] | [[Arizona Coyotes|Phoenix Coyotes]] |- | [[NHL 2002/2003|2002/2003]] | [[Jacques Lemaire]] {{Malé|(2)}} | [[Minnesota Wild]] |- | [[NHL 2003/2004|2003/2004]] | [[John Tortorella]] | [[Tampa Bay Lightning]] |- | [[NHL 2004/2005|2004/2005]] | ''[[Lockout v NHL]]'' |- | [[NHL 2005/2006|2005/2006]] | [[Lindy Ruff]] | [[Buffalo Sabres]] |- | [[NHL 2006/2007|2006/2007]] | [[Alain Vigneault]] | [[Vancouver Canucks]] |- | [[NHL 2007/2008|2007/2008]] | [[Bruce Boudreau]] | [[Washington Capitals]] |- | [[NHL 2008/2009|2008/2009]] | [[Claude Julien]] | [[Boston Bruins]] |- | [[NHL 2009/2010|2009/2010]] | [[Dave Tipett]] | [[Arizona Coyotes|Phoenix Coyotes]] |- | [[NHL 2010/2011|2010/2011]] | [[Dan Bylsma]] | [[Pittsburgh Penguins]] |- | [[NHL 2011/2012|2011/2012]] | [[Ken Hitchcock]] | [[St. Louis Blues]] |- | [[NHL 2012/2013|2012/2013]] | [[Paul MacLean]] | [[Ottawa Senators]] |- | [[NHL 2013/2014|2013/2014]] | [[Patrick Roy]] | [[Colorado Avalanche]] |- | [[NHL 2014/2015|2014/2015]] | [[Bob Hartley]] | [[Calgary Flames]] |- | [[NHL 2015/2016|2015/2016]] | [[Barry Trotz]] | [[Washington Capitals]] |- | [[NHL 2016/2017|2016/2017]] | [[John Tortorella]] {{Malé|(2)}} | [[Columbus Blue Jackets]] |- | [[NHL 2017/2018|2017/2018]] | [[Gerard Gallant]] | [[Vegas Golden Knights]] |- | [[NHL 2018/2019|2018/2019]] | [[Barry Trotz]] {{Malé|(2)}} | [[New York Islanders]] |- | [[NHL 2019/2020|2019/2020]] | [[Bruce Cassidy]] | [[Boston Bruins]] |- | [[NHL 2020/2021|2020/2021]] | [[Rod Brind’Amour]] | [[Carolina Hurricanes]] |- | [[NHL 2021/2022|2021/2022]] | [[Darryl Sutter]] | [[Calgary Flames]] |- | [[NHL 2022/2023|2022/2023]] | [[Jim Montgomery]] | [[Boston Bruins]] |- | [[NHL 2023/2024|2023/2024]] | [[Rick Tocchet]] | [[Vancouver Canucks]] |- | [[NHL 2024/2025|2024/2025]] | [[Spencer Carbery]] | [[Washington Capitals]] |- | [[NHL 2025/2026|2025/2026]] | | |} == Pozri aj == * [[Trofeje NHL]] == Externé odkazy == * [https://records.nhl.com/awards/trophies/jack-adams-award Jack Adams Award] == Zdroj == {{Preklad|en|Jack Adams Award|1351304512}} {{Výhonok}} {{Trofeje NHL}} [[Kategória:Trofeje a ocenenia NHL]] 2d67d44e90vv2ix4qc88snwizt2uag2 HC Dukla Senica 0 268584 8206073 8041280 2026-04-30T09:00:56Z KormiSK 91359 8206073 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox bordered" cellpadding="4" style="font-size: 90%; width: 20em;" |- align="center" style="font-size: medium; color:#FFFF00; background-color:#FF0000; padding:5px;" | colspan="2" | '''HC Dukla Senica''' |- | align="center" colspan="2" style="background-color: yellow;" | |- align="center" style="font-size: medium; color:#FFFF00; background-color:#FF0000; padding:5px;" | colspan="2" | '''Klubové údaje''' |- || '''Založenie''' || [[1989]] |- || '''Obnovenie''' || [[2022]] |- || '''Adresa''' || L. Novomeského 88, 905 01 Senica |- || '''Kontakt''' || tel: +421 (905) 242 182 |- || '''Prezident''' || Pavol Krutý |- |'''Majitelia''' |Pavol Krutý Ľubomír Vaškovič Jozef Lukáč Peter Fajnor |- || '''Tréner''' || [[Svatopluk Kosík|Jozef Krišák]] |- || '''Klubové farby''' || žltá, červená |- || '''Liga''' || [[2. hokejová liga (Slovensko)|2. hokejová liga SR]] |- || '''Sezóna [[2. hokejová liga (Slovensko) 2024/2025|2024/25]]''' || 2. miesto |- | align="center" colspan="2" style="background-color: yellow;" | |- align="center" style="font-size: medium; color:#FFFF00; background-color:#FF0000; padding:5px;" | colspan="2" | '''Štadión''' |- || '''Názov''' || [[Zimný štadión Senica]] |- || '''Kapacita''' || 3000 divákov |- || '''Stav''' || zastrešený |- || '''Dokončený''' || |- || '''Fanklub''' || |- align="center" style="font-size: medium; color:#FFFF00; background-color:#FF0000; padding:5px;" | colspan="2" | '''Internet''' |- bgcolor="#FFFFFF" |valign="top" | Homepage || colspan="2" | [http://www.hcduklasenica.sk www.hcduklasenica.sk] |- bgcolor="#FFFFFF" |E-Mail || colspan="2" | mailto:marketing@hcduklasenica.sk |- bgcolor="#FFFFFF" |Fanklub || colspan="2" | |} '''HC Dukla Senica''' je [[Slovensko|slovenský]] [[ľadový hokej|hokejový]] klub zo [[Senica|Senice]] == História == Hokej sa v [[Senica|Senici]] hrá od roku [[1989]].Klub hneď v prvej sezóne pod názvom VTJ vyhral [[Krajské Majstrovstvá SR]] a postúpil do [[2. slovenská národná hokejová liga|2. slovenskej národnej hokejovej ligy]] odkiaľ o dva roky postúpil do [[1. slovenská národná hokejová liga|1. slovenskej národnej hokejovej ligy]] predchodkyne dnešnej [[1. hokejová liga SR|1. hokejovej ligy]].Odvtedy je v nej nepretržite a je jej stabilným účastníkom.V sezóne [[1. hokejová liga SR 2001/02|2001/02]] skončil na 2.mieste. Až po sezónu [[1. hokejová liga SR 2015/2016|2015/16]], v ktorej síce Dukla Senica obsadila konečné 7. miesto, avšak po sezóne prišlo k predaniu prvoligovej licencie pre [[HK Skalica|HK 36 Skalica]]. Senický klub sa prihlásil do [[2. hokejová liga (Slovensko)|druhej ligy]] pod názvom ''HK 91 Senica''. 31. 12. 2021 obnovili značku HC Dukla Senica štyria domáci nadšenci Pavol Krutý, Jozef Lukáč, Ľubomír Vaškovič a Peter Fajnor. Mužstvo HC Dukla Senica pôsobí od sezóny 2022/23 v druhej lige. == Názvy klubu == *[[1989]] - VTJ *[[1993]] - Dukla *[[1996]] - Dukla Nafta *[[2000]] - Dukla Inpro *[[2003]] - [[2016]] - Dukla *2022 - Hockey Club Dukla Senica == Športové úspechy == *[[Krajské Majstrovstvá SR 1989/1990|1989/90]] - Víťaz [[Krajské Majstrovstvá SR|Krajských Majstrovstiev SR]] skupina západ. *[[2. slovenská národná hokejová liga 1991/1992|1991/92]] - Víťaz [[2. slovenská národná hokejová liga|2. slovenskej národnej hokejovej ligy]] *[[1. hokejová liga SR 2001/02|2001/02]] - 2. miesto v [[1. hokejová liga SR|1. hokejovej lige]] *[[1. hokejová liga SR 2011/12|2011/12]] - 3. miesto v [[1. hokejová liga SR|1. hokejovej lige]] == Umiestnenia v jednotlivých sezónach == === Česko-Slovensko === {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[1. slovenská národná hokejová liga]] - '''1. ročník''' * '''10. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1992/1993|1992/93]] {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[2. slovenská národná hokejová liga]] '''2. ročníky''' * '''1. miesto:''' [[Image:Med 1.png]] [[2. slovenská národná hokejová liga 1991/1992|1991/92]] (skupina západ), '''3. miesto:''' [[Image:Med 3.png]] [[2. slovenská národná hokejová liga 1990/1991|1990/91]] (skupina západ) {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Majstrovstvá Západoslovenského kraja]] - '''1. ročník''' * '''1. miesto:''' [[Image:Med 1.png]] [[Majstrovstvá Západoslovenského kraja 1989/1990|1989/90]] === Slovensko === {{minivlajka|Slovensko}} [[1. hokejová liga SR]] - '''21 ročníkov''' * '''2. miesto:''' [[Image:Med 2.png]] [[1. hokejová liga SR 2001/02|2001/02]] * '''3. miesto:''' [[Image:Med 3.png]] [[1. hokejová liga SR 2011/12|2011/12]] * '''4. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 1997/98|1997/98]] * '''5. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 1993/94|1993/94]], [[1. hokejová liga SR 1994/95|1994/95]], [[1. hokejová liga SR 2012/2013|2012/13]], [[1. hokejová liga SR 2013/2014|2013/14]] * '''6. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 1995/96|1995/96]], [[1. hokejová liga SR 2000/01|2000/01]], [[1. hokejová liga SR 2002/03|2002/03]], [[1. hokejová liga SR 2007/08|2007/08]] * '''7. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 1998/99|1998/99]], [[1. hokejová liga SR 2008/09|2008/09]], [[1. hokejová liga SR 2015/2016|2015/16]] * '''8. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 2003/04|2003/04]], [[1. hokejová liga SR 2004/05|2004/05]] * '''9. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 1996/97|1996/97]], [[1. hokejová liga SR 2005/06|2005/06]], [[1. hokejová liga SR 2006/07|2006/07]], [[1. hokejová liga SR 2010/11|2010/11]] * '''11. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 1999/00|1999/00]] * '''13. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 2009/10|2009/10]] {{Minivlajka|Slovensko}} [[2. hokejová liga (Slovensko)]] - '''8 ročníkov''' * '''2. miesto:''' [[Image:Med 2.png]] [[2. hokejová liga (Slovensko) 2024/2025|2024/25]] * '''4. miesto:''' [[2. hokejová liga (Slovensko) 2023/2024|2023/24]] * '''6. miesto:''' [[2. hokejová liga (Slovensko) 2022/2023|2022/23]] * '''8. miesto:''' [[2. hokejová liga (Slovensko) 2019/2020|2019/20]] (skupina A - západ) * '''14. miesto:''' [[2. hokejová liga (Slovensko) 2021/2022|2021/22]] * '''17. miesto:''' [[2. hokejová liga (Slovensko) 2016/2017|2016/17]], [[2. hokejová liga (Slovensko) 2018/2019|2018/19]] * '''20. miesto:''' [[2. hokejová liga (Slovensko) 2017/2018|2017/18]] == Tréneri v jednotlivých sezónach == * [[1989]]/[[1990]] - [[Bohumil Valík]] * [[1990]]/[[1991]] - [[Svatopluk Kosík]] * [[1991]]/[[1992]] - [[Svatopluk Kosík]] * [[1992]]/[[1993]] - [[Svatopluk Kosík]] a [[Miloš Paulovič]] * [[1993]]/[[1994]] - [[Svatopluk Kosík]] a [[Roman Líška]] * [[1994]]/[[1995]] - [[Alois Miklík]] a [[Ján Valúch]] * [[1995]]/[[1996]] - [[Alois Miklík]] a [[Ján Valúch]] * [[1996]]/[[1997]] - [[Miroslav Kimiján]] a [[Andrej Rajčák]] * [[1997]]/[[1998]] - [[Dušan Gregor]] a [[Pavol Anderle]] * [[1998]]/[[1999]] - [[Vladimír Hiadlovský (hokejista, 1960)|Vladimír Hiadlovský]] * [[1999]]/[[2000]] - [[Richard Turaz]] a [[Vladimír Hiadlovský (hokejista, 1960)|Vladimír Hiadlovský]] * [[2000]]/[[2001]] - [[Dušan Žiška]] * [[2001]]/[[2002]] - [[Slavomír Chlebec]] a [[Dušan Žiška]] * [[2002]]/[[2003]] - [[Jaroslav Lehocký]] a [[Pavel Klečko]] * [[2003]]/[[2004]] - [[Svatopluk Kosík]] * [[2004]]/[[2005]] - [[Slavomír Chlebec]] * [[2005]]/[[2006]] - [[Jaroslav Lehocký]] * [[2006]]/[[2007]] - [[Róbert Kaláber]] * [[2007]]/[[2008]] - [[Róbert Kaláber]] * [[2008]]/[[2009]] - [[Roman Straka]] * [[2009]]/[[2010]] - [[Slavomír Chlebec]] a [[Vladimír Hiadlovský (hokejista, 1960)|Vladimír Hiadlovský]] * [[2010]]/[[2011]] - [[Vladimír Hiadlovský (hokejista, 1960)|Vladimír Hiadlovský]], [[Andrej Rajčák]] * [[2011]]/[[2012]] - [[Pavel Klečko]] * [[2012]]/[[2013]] - [[Pavel Klečko]], [[Stanislav Beťko]] *[[2011|2013]]/[[2012|2014]] - [[Pavel Klečko]] *[[2011|2014]]/[[2012|2015]] - [[Pavel Klečko]] *[[2011|2015]]/[[2012|2016]] - [[Pavel Klečko]] *2016/2021 - Klub zanikol *2022/2023 - Martin Ondrovič, Martin Ivičič *2023/2024 - Jozef Krišák, Martin Ondrovič *2024/2025 - Jozef Krišák == Slávni hráči == *[[Róbert Döme]] - odchovanec *[[:en:Ľubomír_Vaškovič|Ľubomír Vaškovič]] - odchovanec *[[:en:Eduard_Šedivý|Eduard Šedivý]] - odchovanec *[[Jozef Balej]] - odchovanec *[[Peter Hamerlík]] - odchovanec *Branislav Rehuš - odchovanec *[[Martin Ivičič]] *[[Erik Weissmann]] *[[Boris Žabka]] *[[Tomáš Šille]] *[[Peter Kosa]] *[[Róbert Kaláber]] *[[Pavel Klečko]] *[[Martin Sakmár]] *[[Jaroslav Halák]] brankár v NHL *[[Martin Chovan]] *[[René Jarolín]] == Externé odkazy == * [http://www.hcduklasenica.sk oficiálna stránka klubu] {{Hokejové kluby na Slovensku}} {{Senica}} [[Kategória:HC Dukla Senica| ]] [[Kategória:Šport v Senici]] [[Kategória:Slovenské hokejové kluby|Senica, HC Dukla]] 9f245ft8emdevvfyhhw9utagqebydq7 Stalinské represie 0 287102 8206095 7787054 2026-04-30T10:21:02Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8206095 wikitext text/x-wiki '''Stalinské represie''' boli masové [[represia|represie]], uskutočňované v [[Sovietsky zväz|ZSSR]] v [[30. roky 20. storočia|30.]] až [[50. roky 20. storočia|50. rokoch 20. storočia]] a sú spájané s [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalinom]], diktátorom, ktorý v tomto období riadil krajinu. Najväčšie množstvo obetí si vyžiadali tresty občanov podľa [[odsek 58 Trestného zákona RSFSR|odseku 58 Trestného zákona RSFSR]] z roku 1926 („kontrarevolučné zločiny“), ďalej obete masových akcií ako vysídľovanie a prenasledovanie statkárov tzv. [[kulak]]ov, ktoré sa začalo v 30. rokoch a [[deportácia národov v ZSSR|deportácie na základe národnostnej príslušnosti]] v 30. a 40. rokoch. Mnohí historici považujú stalinské represie iba za pokračovanie represií zo strany [[boľševik]]ov v [[Sovietske Rusko|Sovietskom Rusku]], ktoré sa začali po [[októbrová revolúcia|októbrovej revolúcii]] v roku 1917 (najhoršie z nich sú známe ako [[červený teror 1918 - 1922]], alebo [[raskazačivanie]]). Pri týchto akciách sa obeťami nestali iba aktívni nepriatelia boľševikov, ale aj ľudia, ktorí pasívne nesúhlasili s ich politikou alebo boli celkom nevinní ale potrestaní boli [[Kolektívny trest|kolektívne]] na základe sociálnych alebo národnostných kritérií. Represie mali aj sociálny charakter, boli namierené napr. aj proti príslušníkom bývalej cárskej polície, vedúcim činiteľom cárskej vlády, cirkevným hodnostárom, statkárom a podnikateľom. Niektorí iní autori<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rogovin | meno = V. Z. | odkaz na autora = Vadim Zacharovič Rogovin | titul = Byla li alternativa? Tom 2.: Vlasť i opozicii | url = http://web.mit.edu/fjk/Public/Rogovin/volume2/index.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.08.2009 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po rusky }}</ref>, v zásade hlavne prívrženci ľavice, vrátane [[marxizmus|marxistov]], ktorí sú považovaní za nepriateľov [[stalinizmus|stalinizmu]], napr. [[trockisti]], považujú stalinské represie za krok sovietskeho vedenia, ktorým opustilo od politiky boľševizmu. Býva pri tom podčiarkované, že významnú časť obetí stalinských čistiek tvorili samotní členovia [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|komunistickej strany]], stranícki, sovietski alebo vojenskí činitelia a mnohé vedúce osobnosti. Zatiaľ čo červený teror, ktorý začali boľševici, možno odôvodniť aj na základe objektívnych historických podmienok [[Ruská občianska vojna|občianskej vojny]], ktoré spôsobili pritvrdenie konania všetkých politických strán, čo tiež viedlo k obdobnému správaniu nepriateľa - tzv. [[biely teror (Rusko)|bielemu teroru]] a má teda príčiny na oboch stranách. Neskoršie konanie a politické represie v 20., 30. a 40. rokoch boli často založené na lživých a vykonštruovaných obvineniach. So začiatkom [[kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektivizácie]] poľnohospodárstva a [[industrializácia v Sovietskom zväze|urýchlenej industrializácie]] v 20. a 30. rokoch, rovnako po upevnení [[Stalinizmus|Stalinovej osobnej moci]] represie nadobudli masový charakter. Najväčší rozmach potom dosiahli v rokoch 1937 a 1938 počas [[veľký teror|veľkého teroru]] tzv. [[Ježovčina|Ježovčiny]], keď iba orgány NKVD (bez polície) zatkli 1,71 milióna občanov ZSSR a odsúdili na trest smrti zastrelením 724 tisíc z nich<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ochotin, N.G, Roginskij, A.B. | meno = | odkaz na autora = | titul = Boľšoj teror: 1937–1938. Kratkaja chronika | url = http://www.memo.ru/history/y1937/hronika1936_1939/xronika.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.08.2009 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po rusky | url archívu = https://web.archive.org/web/20100127135632/http://www.memo.ru/history/y1937/hronika1936_1939/xronika.html | dátum archivácie = 2010-01-27 }}</ref>. Veľké množstvo obetí si vyžiadali popravy politických väzňov po začiatku [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Možno k nim zaradiť masové popravy poľských vojnových zajatcov ([[Katynský masaker]]) aj popravy väzňov pri ústupe zo západných oblastí ZSSR v roku 1941.<ref>Lacko, M., 2012, Za oponou raja. Masakry politických väzňov v sovietskych väzniciach v lete 1941. Historická Revue, XXIII, 5, s. 37 – 40</ref> Po vojne boli nezriedka nespravodlivo potrestaní ako politicky nespoľahliví mnohí preživší [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|sovietski vojnoví zajatci]], ktorí boli oslobodení z nacistických zajateckých táborov. Stalin prikázal potrestať aj celé národy, ktorých príslušníci vo väčšej miere kolaborovali s nacistami (napr. [[Krymskí Tatári]], [[Čečenci]]). Politické represie a fyzická likvidácia odporcov režimu pretrvávali s rôznou intenzitou až do smrti Stalina v roku 1953. Odhaduje sa, že Stalinské represie si vyžiadali najmenej 16 miliónov životov obyvateľov Sovietskeho zväzu. == Osud organizátorov represií == Počas stalinských čistiek zasahovali represie aj samotných organizátorov. V dôsledku toho mnohí organizátori i uskutočňovatelia represii vrátane predsedov NKVD [[Genrich Grigorievič Jagoda|G. G. Jagodu]] a [[Nikolaj Ivanovič Ježov|N. I. Ježova]], ktorí sa sami stali obeťami represií. Po smrti Stalina bolo zatknutých a odsúdených niekoľko pracovníkov štátnej bezpečnosti: [[Lavrentij Pavlovič Berija|L. P. Berija]], [[Vladimir Georgievič Dekanozov|V. G. Dekanozov]], [[Bogdan Zacharovič Kobulov|B. Z. Kobulov]], [[Amajak Zacharovič Kobulov|A. Z. Kobulov]], [[Vsevolod Nikolajevič Merkulov|V. N. Merkulov]], [[Lev Emeljanovič Vlodzimirskij|L. E. Vlodzimirskij]], [[Sergo Goglidze|S. A. Goglidze]], [[Pavel Jakovlevič Mešik|P. J. Mešik]], [[L.P. Švarcman]], [[Michail Dmitrievič Rjumkin|M. D. Rjumkin]], [[A.G. Leonov]], a mnohí ďalší. Minister národnej bezpečnosti v rokoch 1946-1951 [[Viktor Semionovič Abakumov|V. S. Abakumov]] bol zatknutý už počas Stalinovej éry, ale popravený až neskôr po jeho smrti. Stalin nebol v súvislosti s represiami nikdy súdený. Vedenie ZSSR však nemalo záujem spravodlivo odsúdiť všetkých organizátorov represií, pretože veľa jeho členov sa nich samo podieľalo. Po roku 1956 bolo obvinenie zo spoluúčasti na stalinských represiách používané v politickom boji na odstránenie vyšších straníckych činiteľov (napr. [[protistranícka skupina]]), no takéto prípady boli skôr ojedinelé a neviedli k trestnému stíhaniu, po roku 1964 sa takéto obvinenia neobjavovali vôbec. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Dejiny Sovietskeho zväzu]] [[Kategória:Politické represie v Sovietskom zväze]] i2eg2qcukatyh0nqp9h4sc4ci6xl12u Big Nose Kate 0 291193 8205733 8157607 2026-04-29T14:01:52Z Auto-épreuve 128612 8205733 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Mary Katharine Haroneyová-Cummingsová | Portrét = BigNoseKate at 40.JPG | Popis osoby = americká prostitútka | Dátum narodenia = [[7. november]] [[1849]] | Miesto narodenia = [[Nové Zámky]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1940|11|2|1849|11|7}} | Miesto úmrtia = [[Prescott]], [[Arizona]], [[Spojené štáty|USA]] | Rodné meno = Mária Izabella Magdolna Horony | Iné mená = Big Nose Kate, Kate Fisher, Kate Elder a Mary Cummings-Haroney | Manžel = [[Doc Holliday]] (spoločník), George Cummings }} '''Mary Katharine Haroneyová-Cummingsová''', známa ako '''Big Nose Kate''' alebo ''Kate Fisher'', ''Kate Elder'' a ''Mary Cummings-Haroney'' (rodená ''Mária Izabella Magdolna Horony;'' * [[7. november]] [[1849]], [[Nové Zámky|Érsekújvár]], [[Rakúsko-Uhorsko]] – † [[2. november]] [[1940]], [[Prescott]], [[Arizona]], [[Spojené štáty|USA]]), bola americká [[prostitútka]]. Stala sa známa ako dlhoročná spoločníčka pištoľníka [[Doc Holliday|Johna Henryho „Doc“ Hollidaya]]. Je postavou amerického folklóru a jej život bol tematizovaný vo viacerých dielach. [[Faye Dunawayová]] ju v roku [[1971]] stvárnila vo filme ''Doc''. == Detstvo a smrť rodičov == Kate bola najstaršou z 11 detí doktora Michaela Haroneyho a jeho druhej manželky Kathariny Baldizar Haroneyovej. Nadobudla rozsiahle vzdelanie a ovládala maďarčinu, francúzštinu, španielčinu a angličtinu. Jej otec bol od roku [[1862]] osobným lekárom neskoršieho cisára [[Maximiliána I. Mexického]]. Do roku [[1865]] žila v [[Mexiko (mesto)|Mexiku]]. [[26. marec|26. marca]] [[1865]] jej zomrela matka a o dva mesiace nato otec. Zvyšok rodiny ušiel po zbavení moci a poprave cisára v roku [[1867]] do mesta [[Davenport]] v americkom štáte [[Iowa]]. Kate a jej súrodenci sa dostali do rôznych detských domovov. [[1867]] sa Kate dostala do starostlivosti Otta Smitha. V rovnakom roku ušla loďou do [[St. Louis]] v americkom štáte [[Missouri (štát USA)|Missouri]]. Aj napriek tomu, že ju kapitán lode odhalil ako čierneho pasažiera, smela v jazde pokračovať. V St. Louis sa pod menom kapitána lode, ako ''Kate Fisher'' dostala do kláštornej školy a vzdelávanie ukončila v roku [[1869]]. == Kate a Doc Holliday == Okolo roku [[1874]] presídlila do [[Dodge City]] v štáte [[Kansas]], kde vystupovala ako ''Kate Elder''. Pracovala ako [[prostitútka]] vo verejnom dome, ktorý prevádzkovala Nellie „Bessie“ Earp, žena [[James Earp|Jamesa Earpa]], staršieho brata, známych bratov [[Wyatt Earp|Wyatta Earpa]], [[Virgil Earp|Virgila Earpa]] a [[Morgan Earp|Morgana Earpa]]. Je rozporuplné, či Kate už v tejto dobe Wyatta Earpa poznala alebo mala s ním dokonca pomer. Ona sama uvádza, že ho prvýkrát videla až o mnoho rokov neskôr. Odtiaľ šla Kate do [[Fort Griffin]] v štáte [[Texas]], kde sa stretla a spoznala s Doc Hollidayom a Wyattom Earpom. S Doc Hollidayom cestovala do Dodge City, kde sa Wyatt Earp usídlil a kde pobývali v jeho hoteli ''Dodge House Hotel''. Ďalšie roky strávila spolu s Doc Hollidayom najprv v Dodge City, potom v [[Deadwood]] v štáte [[South Dakota]], v [[Las Vegas]] v štáte [[New Mexico]] v [[Prescott]] v štáte [[Arizona]]. V oblasti [[Globe]] v štáte [[Arizona]] prevádzkovala pod menom ''Big Nose Kate'' verejný dom. V roku [[1880]] bola istý čas vo vtedy prudko sa rozvíjajúcom striebornom meste [[Tombstone]] v Arizone a ako prevádzkovateľka verejných domov tu žila v blahobyte. Potom ako sa Doc Holliday dostal do podozrenia, že sa v blízkosti Tombstone podieľal na vyrabovaní pošty, po hádke s ním Kate podala proti nemu výpoveď. Traduje sa, že nepriatelia Doc Hollidaya ju najprv opili a následne prehovorili k výpovedi. Na základe tejto výpovede bol Doc Holliday zatknutý, no bol prepustený na druhý deň, keď už triezva Kate výpoveď proti nemu odvolala. Kate odišla do Globe, ale s Docom udržovala kontakt. V roku [[1881]] sa v Tomstone stala svedkyňou prestrelky známej ako ''[[prestrelka v O. K. Corral]]''. Po vražde Morgana Earpa nasledovala Doc Hollidaya do štátu [[Colorado (štát USA)|Colorado]], kde v kúpeľnom mestečku [[Glenwood Springs]] zomrel. == Neskorší život == Po smrti Doc Hollidaya sa vydala za podkúvača Georga Cummingsa, ale ich manželstvo trvalo len jeden rok. Neskôr sa vrátila do Arizony, kde pracovala ako gazdiná v domácnosti. Posledné roky strávila v starobinci v Prescotte. Tam zomrela v roku [[1940]] a bola pochovaná pod menom Mary K. Cummings. == Kate o prestrelke v O. K. Corral == Mnoho reportérov sa zaujímalo o jej život s Doc Holidayom a prestrelku v O. K. Corral, ale keďže nechceli nič zaplatiť, tak sa vraví, že si Kate nechala všetko pre seba. Nejaké údaje obsahoval jeden list, ktorý napísala v roku [[1889]]. V ňom píše, že krátko pred prestrelkou bola s Doc Hollidayom blízko O.K. Corral vo Fly´s Boarding House a že sa stala svedkyňou tejto prestrelky. Popísanie udalostí v Katinom liste sa podľa historického skúmania zhoduje s udalosťami a jej opisy udalostí sa považujú za dôveryhodné. == Zdroj == {{Preklad|de|Big Nose Kate|64876754}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Prostitútky]] [[Kategória:Osobnosti USA maďarského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Nových Zámkov]] glrltoqorsi296kjg6ay2ql53kuonbb SGR 1900+14 0 292932 8205828 7281095 2026-04-29T17:06:54Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205828 wikitext text/x-wiki '''SGR 1900+14''' je jeden zo štyroch známych [[magnetar]]ov vo vnútri [[Galaxia|galaxie]] [[Galaxia (Mliečna cesta)|Mliečna cesta]], ktorý sa nachádza v [[Súhvezdie|súhvezdí]] [[Súhvezdie Orol|Orol]] vo vzdialenosti približne 20&nbsp;000&nbsp;[[ly]]. [[Spitzerov vesmírny ďalekohľad]] objavil záhadný prstenec okolo SGR 1900+14 a v rokoch [[2005]] a [[2007]] dve tenké infračervené frekvencie. Tento prstenec má šírku približne 7&nbsp;[[ly]]. Jeho [[rektascenzia]] je 19h&nbsp;07m&nbsp;16,85s, [[deklinácia]] je +09°&nbsp;18'&nbsp;50,4" a [[hviezdna rotácia]] približne 5,2. == Externé odkazy == * [http://aladin.u-strasbg.fr/AladinPreview?-c=19+07+14.24%2B09+19+19.2&ident=GRB+980827&submit=Aladin+previewer Obrázok SGR 1900+14]{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{eng icon}} == Zdroj == {{Portál|Astronómia||Hviezda}} {{preklad|en|SGR 1900+14|304184045}} {{výhonok hviezda}} [[Kategória:Magnetary]] 7t65jp35upta9yz39qoeureynj6laes Stan Helsing 0 294837 8206094 8204224 2026-04-30T10:08:42Z ~2026-20335-96 290941 8206094 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} {{Infobox Film |Názov=Stan Helsing |Žáner=Paródia |Krajina= [[Spojené štáty|USA]] |Rok=[[23. október]], [[2009]] |Spoločnosť=[[Stone Village Pictures]] |Dĺžka = 108 min. |Jazyk = anglický |Produkcia = [[Scott Steindorff]], [[Bo Zenga]], [[Kirk Shaw]] |Hudba = [[Ryan Shore]] |Réžia=[[Bo Zenga]]| Obsadenie= <center>Steve Howey</center> <center>Diora Baird</center> <center>Kenan Thompson</center> <center>Desi Lydic</center> <center>Leslie Nielsen</center> }} '''''Stan Helsing''''' je hororová [[paródia]] z roku [[2009]]. Podobne ako iné filmové diela tohto žánru (napríklad [[Scary Movie]]) odkazuje hlavne na hororové filmy - predovšetkým na snímku [[Van Helsing]] z roku 2004, o čom svedčí aj názov. Premiéru mal [[23. októbra]] [[2009]]. == Dej == Partia mladých ľudí sa vyberie na večierok a cestou sa stretáva s rôznymi monštrami a príšerami. Celé je to, pravdaže, sprevádzané rôznymi vtipnými scénami a odkazmi na rôzne filmy, tak ako sa to od paródie očakáva. Mnohé scény sú veľmi nepodarené, ako napríklad tá, kde [[Michael Jackson]] predáva deťom zmrzlinu v tvare penisu. == Réžia == Režírovania sa ujal [[Bo Zenga]]. Bo Zenga študoval na univerzite v Pensylvánii. Kým sa začal venovať tvorbe filmov, robil bankára na [[Wall Street]]. Naposledy, v roku [[2006]], režíroval film [[Turistas]]. V minulosti sa podieľal na príprave jedného dielu známej filmovej paródie [[Scary Movie]], aj preto sa zrejme od tohto filmu očakávalo podstatne viac. == Obsadenie == * [[Steve Howey]] ako Stan Helsing * [[Diora Baird]] ako Nadine * [[Kenan Thompson]] ako Teddy * Desi Lydic ako Mia * [[Leslie Nielsen]] ako Kay Herecké obsadenie sľubovalo veľa. Ťahákom mal byť hlavne Leslie Nielsen v úlohe transvestitu. Pre Nielsena to nebola prvá úloha vo filme takéhoto typu - účinkoval v snímkach [[Scary Movie 3]] a [[Scary Movie 4]]. == Externé odkazy == * {{Imdb film|id=tt1185266|názov=Stan Helsing}} * {{Csfd film|id=255601|názov=Stan Helsing}} [[Kategória:Filmy USA]] [[Kategória:Hororové filmové komédie]] [[Kategória:Filmové paródie]] [[Kategória:Filmy z 2009]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] 8v03oauvj613j4vijnkfxe90taxtve1 Prvá bitka na Marne 0 300856 8205835 7771118 2026-04-29T17:27:16Z RONALDO-SK 11297 /* Nemecký plán */ 8205835 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Prvá bitka na Marne |súčasť= bojov [[západný front (1. svetová vojna)|západného frontu]] počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] |obrázok= Battle of the Marne - Map.jpg |text k obr= Mapa priebehu bojov od 5. do 9. septembra 1914 |dátum= [[5. september]] [[1914]] - [[12. september]] 1914 |miesto= rieka [[Marna]] východne od [[Paríž]]a, [[Francúzsko]] |casus= |územie= |výsledok= Strategické víťazstvo Francúzska |protivník1=[[Súbor:Flag of France.svg|20px]] [[Francúzsko]]<br />[[Súbor:Flag of the United Kingdom.svg|20px]] [[Spojené kráľovstvo]] |protivník2=[[Súbor:Flag of Germany (1867–1919).svg|20px]] [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]] |velitel1=[[Joseph Joffre]]<br />[[Michel Maunoury]]<br />[[Joseph Gallieni]]<br />[[Sir John French]]<br />[[Franchet d'Esperey]]<br />[[Ferdinand Foch]]<br />[[Fernand de Langle]] |velitel2=[[Helmuth von Moltke]]<br />[[Karl von Bülow]]<br />[[Alexander von Kluck]]<br />[[Albrecht, vojvoda z Württembergu]] |sila1=1 071 000 mužov |sila2=1 485 000 mužov<br />(2. augusta) |straty1=263 000 mŕtvych a ranených |straty2=220 000 mŕtvych a ranených |straty3= |poznámky= }} '''Prvá bitka na Marne''' známa aj ako '''zázrak na Marne''' bolo ozbrojené stretnutie medzi [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|nemeckými]] a spojenými [[francúzsko]]-[[Spojené kráľovstvo|britskými]] vojskami trvajúce od [[5. september|5.]] do [[12. september|12. septembra]] [[1914]] počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Bitka sa skončila víťazstvom Francúzska, ktoré ukončilo nemeckú ofenzívu cez [[Belgicko]] a [[Luxembursko]]. Bola koncom nemeckých nádejí na rýchle ukončenie vojny a počiatkom rozsiahlej [[zákopová vojna|zákopovej vojny]]. == Nemecký plán == Plán na bleskovú vojnu s Francúzskom vypracoval niekoľko rokov pred vojnou nemecký poľný maršal [[Alfred von Schlieffen|A. von Schlieffen]]. Keď v auguste 1914 dlho očakávaná vojna vypukla, bol už von Schlieffen rok po smrti. Realizácia pripadla novému šéfovi nemeckého generálneho štábu, generálovi [[Helmuth von Moltke mladší|Helmuthovi von Moltke]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hanula | meno = Matej | odkaz na autora = | titul = Bitka na Marne | url = http://encyklopedia.sme.sk/c/1738881/bitka-na-marne.html#ixzz0b0ZXPJ3P | dátum vydania = 3.9. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.12.2009 | vydavateľ = encyklopedia.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Nemecké vojská mali podľa stratégie [[generálny štáb|generálneho štábu]] prekvapiť nepriateľa nečakaným prienikom cez [[Belgicko]] a [[Luxembursko]], za 42 (6 týždňov) dní obkľúčiť francúzske vojská a obsadiť [[Paríž]]. Vojna by bola bleskovo rozhodnutá. Nemci si mali uvoľniť ruky na západe a všetky sily vrhnúť na východ proti Rusku. Nemci totiž predpokladali, že početná [[ruská cárska armáda]] sa bude mobilizovať výrazne dlhšiu dobu, než vojská Francúzska.<ref>Arthur Banks, 2001, ''A Military Atlas of the First World War.'' Leo Cooper, London, s. 24</ref> Spočiatku Moltkemu všetko vychádzalo. Prvého augusta bola nemecká armáda zmobilizovaná. Prešla Luxemburskom a vstúpila do neutrálneho Belgicka. Už 20. augusta bol Brusel napriek srdnatému odporu Belgičanov obsadený. O tri dni neskôr musel vydať hlavný veliteľ francúzskych vojsk, generál [[Joseph Joffre]] pred hrozbou obkľúčenia rozkaz na generálny ústup smerom k rieke Marna pred Parížom. Päť nemeckých armád v sile okolo 1 600 000 mužov totiž prekročilo belgické hranice a valilo sa do francúzskeho vnútrozemia. === Francúzsky plán === Pri ústupových bojoch na hraniciach utrpeli Francúzi ale predovšetkým [[Britský expedičný zbor (1. svetová vojna)|Briti]] veľké straty a veliteľ britských vojsk, maršal French, plánoval odchod celého britského expedičného zboru na odpočinok. Od tohto kroku ho nakoniec prehovoril britský minister vojny admirál [[Herbert Kitchener]], ktorý skonštatoval, že takýto krok by mal katastrofálne následky nielen pre Francúzov ale i pre Britov. Francúzi a Briti dúfali, že sa im podarí zachytiť sa na rieke Marne, poslednej prirodzenej prekážke pred Parížom. Nemci zatiaľ postupovali jednotkami 1. a 2. armády na juhovýchod od Paríža, aby mohli mesto napadnúť [[obchvat]]om. Týmto manévrom si však vystavili svoje pravé krídlo nebezpečenstvu francúzskych protiútokov. Túto taktickú chybu nemeckého velenia si 3. septembra všimol generál Joffre, ktorý v priebehu krátkej doby pripravil plán protiútoku. Jednotkami [[5. armáda (Francúzsko)|5.]] ([[Franchet d'Esperey|d'Esperey]]), [[8. armáda (Francúzsko)|8.]] ([[Ferdinand Foch|Foch]]) a [[4. armáda (Francúzsko)|4. armády]] ([[Fernand de Langle|de Langle]]) usporiadanými zo západu na východ, s [[Britský expedičný zbor (1. svetová vojna)|Britským expedičným zborom]] na ich ľavom krídle sa rozhodol blokovať postup nemeckej 1. ([[Alexander von Kluck|Kluck]]), 2. ([[Karl von Bülow|Bülow]]), 3. (Hausen) a 4. armády ([[Albrecht, vojvoda z Württembergu|Vojvoda z Württembergu]]). Útok na slabo zaistené nemecké pravé krídlo mala zaistiť [[6. armáda (Francúzsko)|6. armáda]] ([[Michel-Joseph Maunoury|Maunoury]]) o sile asi 150 000 mužov a časť britského expedičného zboru, ktorý mal dovedna 70 000 mužov. 6. armáda bola provizórne sformovaná z dvoch v boji ťažko opotrebovaných armád. == Bitka == Pohyby na svojom pravom krídle spozoroval von Kluck už 5. septembra, keď sa predvoj francúzskych vojsk stretol s jednotkami IV. rezervného zboru v [[bitka pri Ourcq|bitke pri Ourcq]]. Jej výsledok však už nebol dôležitý, pretože IV. rezervný zbor dostal príkaz ustúpiť a Francúzi navyše rýchlo posilnili svoje jednotky posilami privezenými pomocou parížskych taxíkov. Kluck následne nariadil urýchlene preskupiť svoju 1. armádu tak aby mohla odraziť útok zo západu. Na to však bolo neskoro a navyše pri tomto manévri vznikla medzi 1. a 2. nemeckou armádou asi {{km|50|m}} medzera, ktorú dohodové jednotky odhalili leteckým prieskumom. Zatiaľ čo 6. armáda sa začala rozviňovať a zatláčať pravé krídlo 1. nemeckej armády na východ, vpadli i jednotky britského expedičného zboru a francúzskej 5. armády do priestoru medzi nemeckou 1. a 2. armádou v oblasti riek [[Grand Morin]] a [[Petit Morin]]. Medzi 6. a 8. septembrom sa situácia na úseku 6. armády začínala vyhrocovať. Francúzi preto urýchlene posilnili armádu ďalšími jednotkami o sile asi 10 000 mužov, 2/3 ktorých na front doviezlo okolo 600 parížskych taxíkov, ktoré zaistil veliteľ francúzskeho hlavného mesta generál [[Joseph Gallieni]]. „Taxíky od Marny“ sa neskôr stali symbolom Francúzskej jednoty a solidarity. Medzitým 8. septembra generál d’Esperey s jednotkami 6. armády začal nečakaný útok na nemeckú 2. armádu, čím ešte viac rozšíril medzeru medzi 1. a 2. nemeckou armádou. Do 9. septembra začínala situácia naznačovať, že nemecká 1. a 2. armáda budú celkom obkľúčené a zničené. Generál von Moltke sa nervovo zrútil a velenie museli prebrať jeho podriadení. Tí okamžite nariadili nemeckým silám ústup k rieke [[Aisne (rieka)|Aisne]] asi {{km|65|m}}, kde sa mali preskupiť do narýchlo budovaných obranných zariadení. Francúzsky a Britský postup bol pomerne pomalý okolo {{km|12|m}} denne. Na východnom úseku frontu (blízko [[Verdun (Meuse)|Verdunu]]) od 6. septembra prebiehali ťažké boje medzi nemeckou 3., 4. a 5. armádou a brániacou sa francúzskou 3.,4. a 9. armádou. Najťažšie boje prebiehali pri dedine [[Revigny]] ([[bitka o Revigny]]) a od Vitry-le-François ([[bitka o Vitry]]) po [[Sézanne]] ([[bitka o Marais de Saint-Gond]]). == Dohra == Nemecký ústup medzi 9. a 13. septembrom znamenal úplný krach pôvodného [[Schlieffenov plán|Schlieffenovho plánu]] a tým aj rýchleho víťazstva na západe. Nemecko bolo nútené bojovať na dvoch frontoch, navyše predpokladaná pomalá mobilizácia ruských síl nebola vôbec pomalá. Vo Francúzsku sa začalo hovoriť o zázraku na Marne. [[Druhá bitka na Marne|Boje na Marne]] sa rozhoreli ešte v roku 1918, keď sa nemecké velenie znovu pokúsilo o ofenzívu. == Referencie == {{Referencie}} === Zdroje === * Dějiny Německa. 1995. Originál: Deutsche Geschichte in Schlaglichtern: Heiner Müller, Karl-Friedrich Krieger, Hanna Volrath == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Battle of the Marne (1914)}} {{DEFAULTSORT:Marna}} [[Kategória:Bitky na západnom fronte prvej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky vo Francúzsku]] [[Kategória:Bitky v 1914]] mj9z0ok7phwy588rt5ypi7u8unbxvmu Zoznam televíznych seriálov USA 0 301774 8206024 8140370 2026-04-30T05:47:36Z ~2026-26006-98 293440 /* S */ 8206024 wikitext text/x-wiki {{SHORTTOC}} == # == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[18 kolies spravodlivosti]] * [[24 (seriál)|24 hodin]] * [[4400]] | width="50%" valign="top" | * [[30 Rock]] * [[9-1-1 (seriál)|9-1-1]] |} == A == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Agenti S.H.I.E.L.D.]] * [[Akty X]] * [[Alf]] * [[Ally McBealová]] | width="50%" valign="top" | * [[Alias (seriál)|Alias]] * [[Andromeda (seriál)|Andromeda]] * [[Angel]] * [[A-Team]] * [[Arrow]] |} == B == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Babylon 5]] * [[Battlestar Galactica]] * [[Beverly Hills 90210]] * [[Bez stopy]] * [[Bláznivý Jimov život]] | width="50%" valign="top" | * [[Bojíte sa tmy?]] * [[Bratstvo neohrozených]] * [[Brutálna Nikita (seriál)|Brutálna Nikita]] * [[Buffy, premožiteľka upírov]] |} == C == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Caprica]] * [[Cestovatelia v čase]] * [[C.S.I.: Kriminálka Las Vegas]] * [[C.S.I.: Kriminálka Miami]] * [[C.S.I.: Kriminálka New York]] | width="50%" valign="top" * [[Californication – Orgie v Kalifornii]] * [[Chicago Hope]] * [[Chuck (seriál)|Chuck]] * [[Columbo]] |} == Č == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Čarodejnice (seriál)|Čarodejnice]] |} == D == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Dallas (seriál)|Dallas]] * [[Dexter (seriál)|Dexter]] * [[Dharma a Greg]] * [[Dollhouse (seriál)|Dollhouse]] * [[Dotyk anjela]] | width="50%" valign="top" | * [[Dr. House]] * [[Dynastia (seriál)|Dynastia]] * [[DuckTales (seriál z roku 2017)|DuckTales]] * [[Dva a pol chlapa]] |} == E == * [[Everwood]] == F == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[FBI (seriál)|FBI]] * [[FBI: Prípady Sue Thomasovej]] * [[Firefly]] | width="50%" valign="top" | * [[Frasier]] * [[Futurama]] |} == G == * [[Good Luck Charlie]] == H == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Hannah Montana]] * [[Happy Days]] * [[Hardcastle a McCormick]] * [[Hercules (seriál)|Hercules]] * [[Hrdinovia]] | width="50%" valign="top" | * [[Hrozba z temnoty]] * [[Hviezdna brána (seriál)|Hviezdna brána]] * [[Playmakers]] |} == Ch == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Chameleón (seriál)|Chameleón]] * [[Chicago Fire]] | width="50%" valign="top" | * [[Chicago Hope]] * [[Chuck]] |} == I == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Invázia (seriál)|Invázia]] * [[Ice Road Truckers]] |} == J == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[JAG]] * [[Jericho (seriál z roku 2006)|Jericho]] | width="50%" valign="top" | * [[Joey]] * [[Joan z Arkádie]] |} == K == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Klamári]] * [[Klinika Grace]] * [[Knight Rider]] * [[Kojak]] * [[Kosti (seriál)|Kosti]] | width="50%" valign="top" | * [[Krajné medze]] * [[Krok za krokom]] * [[Kyle XY]] |} == L == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Laverne a Shirley]] * [[Lucky Luke (seriál)|Lucky Luke]] | width="50%" valign="top" | * [[Lucky Louie]] |} == M == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[M*A*S*H]] * [[MacGyver]] * [[Mad Men]] * [[Magnum, P.I.]] * [[Majster Tim]] * [[Mestečko Heuréka]] * [[Mestečko South Park]] | width="50%" valign="top" | * [[Mentalista]] * [[Merlose Place]] * [[Modrí templári]] * [[Monk]] * [[Mŕtvi ako ja]] * [[Murphy Brownová]] * [[Muži na stromoch]] * [[Myšlienky vraha]] |} == N == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[NCIS: Námorný vyšetrovací úrad]] * [[Nezvestní]] |} == O == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[O.C. California]] * [[Odložený prípad]] | width="50%" valign="top" | * [[Odpočívaj v pokoji]] * [[One Tree Hill]] * [[Opatrovateľka na pohľadanie]] |} == P == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Parker Lewis neprehráva]] * [[Pasadena (seriál)|Pasadena]] * [[Pestúnka Franny]] * [[Phineas a Ferb]] * [[Pohotovosť (seriál)|Pohotovosť]] | width="50%" valign="top" | * [[Point Pleasant (seriál)|Point Pleasant]] * [[Policajný odznak (seriál)|Policajný odznak]] * [[Povedz, kto ťa zabil]] * [[Priatelia (seriál)|Priatelia]] * [[Prison Break]] |} == R == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Raymonda má každý rád]] * [[Riptide]] | width="50%" valign="top" | * [[Roswell (seriál)|Roswell]] |} == S == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Scrubs]] * [[Sex v meste]] * [[Show Billa Cosbyho]] * [[Simpsonovci]] * [[Skorumpovaní poliši]] * [[Smallville]] * [[Som do teba blázon]] * [[Sopranovci]] * [[Správna Susan]] | width="50%" valign="top" | * [[Star Trek]] * [[Star Trek: Vesmírna stanica DS9]] * [[Stargate Atlantis]] * [[Stargate Universe]] * [[Studio 60 on the Sunset Strip]] * [[Sudkyňa Amy]] * [[Svätý František (seriál z roku 2003)|Svätý František]] * [[Škorpión (seriál)|Škorpión]] |} == T == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Tak plynie čas]] * [[Taxík (seriál)|Taxík]] * [[Tequila a Bonetti]] * [[The Big Bang Theory]] * [[The Suite Life of Zack & Cody]] * [[Tie roky sedemdesiate]] | width="50%" valign="top" | * [[Titani (seriál)|Titani]] * [[Tom a Jerry]] * [[Touched by an Angel]] * [[To je vražda, napísala]] * [[Tara a jej svet]] * The rookie |} == V == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Veľa šťastia, Charlie]] * [[Veronika Marsová]] * [[V siedmom nebi]] * [[Volajú ma Earl]] | width="50%" valign="top" | * [[Vtáky v tŕní (seriál)|Vtáky v tŕní]] * [[V tajných službách]] * [[Vyjednávači]] |} == W == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Walker, texaský jazdec]] * [[Will a Grace]] |} == X == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Xena (seriál)|Xena]] |} == Z == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Zajtrajšie noviny]] * [[Zákon a poriadok]] | width="50%" valign="top" | * [[Zúfalé manželky]] |} == Ž == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Ženatý so záväzkami]] * [[Ženy z rodu Gilmorovcov]] |} [[Kategória:Televízne seriály USA| ]] [[Kategória:Zoznamy seriálov|USA]] ntlcw7za2oxqjx0oq4jc598tmuqddkh 8206054 8206024 2026-04-30T07:32:56Z MathXplore 186426 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-26006-98|~2026-26006-98]] ([[User_talk:~2026-26006-98|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od KormiSKbot 8140370 wikitext text/x-wiki {{SHORTTOC}} == # == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[18 kolies spravodlivosti]] * [[24 (seriál)|24 hodin]] * [[4400]] | width="50%" valign="top" | * [[30 Rock]] * [[9-1-1 (seriál)|9-1-1]] |} == A == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Agenti S.H.I.E.L.D.]] * [[Akty X]] * [[Alf]] * [[Ally McBealová]] | width="50%" valign="top" | * [[Alias (seriál)|Alias]] * [[Andromeda (seriál)|Andromeda]] * [[Angel]] * [[A-Team]] * [[Arrow]] |} == B == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Babylon 5]] * [[Battlestar Galactica]] * [[Beverly Hills 90210]] * [[Bez stopy]] * [[Bláznivý Jimov život]] | width="50%" valign="top" | * [[Bojíte sa tmy?]] * [[Bratstvo neohrozených]] * [[Brutálna Nikita (seriál)|Brutálna Nikita]] * [[Buffy, premožiteľka upírov]] |} == C == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Caprica]] * [[Cestovatelia v čase]] * [[C.S.I.: Kriminálka Las Vegas]] * [[C.S.I.: Kriminálka Miami]] * [[C.S.I.: Kriminálka New York]] | width="50%" valign="top" * [[Californication – Orgie v Kalifornii]] * [[Chicago Hope]] * [[Chuck (seriál)|Chuck]] * [[Columbo]] |} == Č == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Čarodejnice (seriál)|Čarodejnice]] |} == D == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Dallas (seriál)|Dallas]] * [[Dexter (seriál)|Dexter]] * [[Dharma a Greg]] * [[Dollhouse (seriál)|Dollhouse]] * [[Dotyk anjela]] | width="50%" valign="top" | * [[Dr. House]] * [[Dynastia (seriál)|Dynastia]] * [[DuckTales (seriál z roku 2017)|DuckTales]] * [[Dva a pol chlapa]] |} == E == * [[Everwood]] == F == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[FBI (seriál)|FBI]] * [[FBI: Prípady Sue Thomasovej]] * [[Firefly]] | width="50%" valign="top" | * [[Frasier]] * [[Futurama]] |} == G == * [[Good Luck Charlie]] == H == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Hannah Montana]] * [[Happy Days]] * [[Hardcastle a McCormick]] * [[Hercules (seriál)|Hercules]] * [[Hrdinovia]] | width="50%" valign="top" | * [[Hrozba z temnoty]] * [[Hviezdna brána (seriál)|Hviezdna brána]] * [[Playmakers]] |} == Ch == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Chameleón (seriál)|Chameleón]] * [[Chicago Fire]] | width="50%" valign="top" | * [[Chicago Hope]] * [[Chuck]] |} == I == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Invázia (seriál)|Invázia]] * [[Ice Road Truckers]] |} == J == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[JAG]] * [[Jericho (seriál z roku 2006)|Jericho]] | width="50%" valign="top" | * [[Joey]] * [[Joan z Arkádie]] |} == K == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Klamári]] * [[Klinika Grace]] * [[Knight Rider]] * [[Kojak]] * [[Kosti (seriál)|Kosti]] | width="50%" valign="top" | * [[Krajné medze]] * [[Krok za krokom]] * [[Kyle XY]] |} == L == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Laverne a Shirley]] * [[Lucky Luke (seriál)|Lucky Luke]] | width="50%" valign="top" | * [[Lucky Louie]] |} == M == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[M*A*S*H]] * [[MacGyver]] * [[Mad Men]] * [[Magnum, P.I.]] * [[Majster Tim]] * [[Mestečko Heuréka]] * [[Mestečko South Park]] | width="50%" valign="top" | * [[Mentalista]] * [[Merlose Place]] * [[Modrí templári]] * [[Monk]] * [[Mŕtvi ako ja]] * [[Murphy Brownová]] * [[Muži na stromoch]] * [[Myšlienky vraha]] |} == N == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[NCIS: Námorný vyšetrovací úrad]] * [[Nezvestní]] |} == O == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[O.C. California]] * [[Odložený prípad]] | width="50%" valign="top" | * [[Odpočívaj v pokoji]] * [[One Tree Hill]] * [[Opatrovateľka na pohľadanie]] |} == P == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Parker Lewis neprehráva]] * [[Pasadena (seriál)|Pasadena]] * [[Pestúnka Franny]] * [[Phineas a Ferb]] * [[Pohotovosť (seriál)|Pohotovosť]] | width="50%" valign="top" | * [[Point Pleasant (seriál)|Point Pleasant]] * [[Policajný odznak (seriál)|Policajný odznak]] * [[Povedz, kto ťa zabil]] * [[Priatelia (seriál)|Priatelia]] * [[Prison Break]] |} == R == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Raymonda má každý rád]] * [[Riptide]] | width="50%" valign="top" | * [[Roswell (seriál)|Roswell]] |} == S == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Scooby-Doo]] * [[Scrubs]] * [[Sex v meste]] * [[Show Billa Cosbyho]] * [[Simpsonovci]] * [[Skorumpovaní poliši]] * [[Smallville]] * [[Som do teba blázon]] * [[Sopranovci]] * [[Správna Susan]] | width="50%" valign="top" | * [[Star Trek]] * [[Star Trek: Vesmírna stanica DS9]] * [[Stargate Atlantis]] * [[Stargate Universe]] * [[Studio 60 on the Sunset Strip]] * [[Sudkyňa Amy]] * [[Svätý František (seriál z roku 2003)|Svätý František]] * [[Škorpión (seriál)|Škorpión]] |} == T == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Tak plynie čas]] * [[Taxík (seriál)|Taxík]] * [[Tequila a Bonetti]] * [[The Big Bang Theory]] * [[The Suite Life of Zack & Cody]] * [[Tie roky sedemdesiate]] | width="50%" valign="top" | * [[Titani (seriál)|Titani]] * [[Tom a Jerry]] * [[Touched by an Angel]] * [[To je vražda, napísala]] * [[Tara a jej svet]] * The rookie |} == V == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Veľa šťastia, Charlie]] * [[Veronika Marsová]] * [[V siedmom nebi]] * [[Volajú ma Earl]] | width="50%" valign="top" | * [[Vtáky v tŕní (seriál)|Vtáky v tŕní]] * [[V tajných službách]] * [[Vyjednávači]] |} == W == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Walker, texaský jazdec]] * [[Will a Grace]] |} == X == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Xena (seriál)|Xena]] |} == Z == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Zajtrajšie noviny]] * [[Zákon a poriadok]] | width="50%" valign="top" | * [[Zúfalé manželky]] |} == Ž == {| width="100%" | width="50%" valign="top" | * [[Ženatý so záväzkami]] * [[Ženy z rodu Gilmorovcov]] |} [[Kategória:Televízne seriály USA| ]] [[Kategória:Zoznamy seriálov|USA]] 504tqagibbm1po6hs4mkjckkw1zque4 Portál:Česko/Najnovšie články 100 311319 8205800 2849682 2026-04-29T15:40:36Z KormiSKbot 236958 Aktualizácia najnovších článkov 8205800 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam v poslednej dobe vytvorených článkov o [[Česko|Česku]] a príbuzných témach: [[Radek Černoch]]{{·}} [[Zdeněk Hruška st.]]{{·}} [[Jiří Kvasnička]]{{·}} [[David Gránský]]{{·}} [[Irena Skružná]]{{·}} [[Zdeněk Štěpán]]{{·}} [[K. M. Walló]]{{·}} [[Zdenek Sirový]]{{·}} [[Marie Fronková]]{{·}} [[Václav Cigler]]{{·}} [[Dream Team (film)]]{{·}} [[Ester Weimerová]]{{·}} [[Elmar Kloss]]{{·}} [[Festival francouzského filmu]]{{·}} [[Hana Blažíková]]{{·}} [[Václav Luks]]{{·}} [[Erik Tabery (novinár)]]{{·}} [[Štefánikov most (Praha)]]{{·}} [[Veľký vlastenecký výlet]]{{·}} [[Dana Drábová]]{{·}} [[Nepela (film)]]{{·}} [[Eliška Křenková]]{{·}} [[Marie Bláhová]]{{·}} [[Josef Laža (spevák)]]{{·}} [[Prezidentka (film z roku 2024)]]{{·}} [[Krajina žateckého chmeľu]]{{·}} [[Oto IV. z Bergova]]{{·}} [[UGO]]{{·}} [[Architektúra ČSSR 58 – 89]]{{·}} [[Petr Esterka]]{{·}} [[Josef Mukařovský]]{{·}} [[Střemchoví]]{{·}} [[Trenčianska zmluva]]{{·}} [[Jiří Svoboda (fyzik)]]{{·}} [[Franta mimozemšťan]]{{·}} [[František Lobkowicz]]{{·}} [[Filmový dobrodruh Karel Zeman]]{{·}} [[František Antonín Šebesta]]{{·}} [[František Weyr]]{{·}} [[Martin Fafejta]] <noinclude> [[Kategória:Portál:Česko]] [[Kategória:Wikipédia:Archív|Česko]] </noinclude> f1rc2mjcfoq94devoqdqszv31qo98xd Džammú a Kašmír 0 323097 8206089 7875033 2026-04-30T09:57:14Z آیات محراج 270144 Fixed typo 8206089 wikitext text/x-wiki ::''O rovnomennom zväzovom teritóriu pozri [[Džammú a Kašmír (zväzové teritórium)]]. Džammú a Kašmír je aj iné označenie pre historické územie Kašmír - pozri [[Kašmír (historické územie)]].'' {{Geobox | Region <!-- *** Heading *** --> | name = Džammú a Kašmír | native_name = مقبوضہ کشمیر | other_name = Jammu and Kashmir | category = štát <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = | image_compl = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Jammu and Kashmir Flag (1952-2019).svg | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = India | country_flag = 1 | state_type = | state = | region = | region_type = | histregion = | district = 22 | district_type = Počet okresov | commune = | municipality = | capital = [[Šrínagar]] (letné), [[Džammú]] (zimné) <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = 33 | lat_m = 27 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 76 | long_m = 14 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 222236 <!-- *** Population *** --> | population = 10143700 | population_note = 18.<ref name="GOI_2001">{{cite web|title = Sčítanie obyvateľstva|url = http://www.censusindia.gov.in/|work = Sčítanie obyvateľstva Indie 2001|publisher = Vláda Indie|date = 27. máj 2002|accessdate = 2007-04-14}}</ref> | population_date = 2001 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = [[26. október]] [[1947]] | established_type = Vznik | mayor = Manoj sinha | mayor_type = Lieuntant Guvernér <!-- *** Codes *** --> | timezone = UTC+5:30 | timezone_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = IN-JK | code1_type = [[ISO 3166-2]] <!-- *** Free frields *** --> | free = [[Urdčina]] | free_type = Oficiálny jazyk | free1 = [[Islam]] (67,0 %), [[Hinduizmus]] (29,6 %), [[Sikhizmus]] (2,0 %), [[Budhizmus]] (1,1 %), ostatné | free1_type = Náboženstvo <!-- *** Maps *** --> | map = Jammu and Kashmir in India in 2019 (de-facto +claimed hatched) (disputed hatched).svg | map_background = | map_caption = | map_locator = | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = [http://jammukashmir.nic.in/ jammukashmir.nic.in] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Džammú a Kašmír''' ([[angličtina|anglicky]] ''Jammu and Kashmir''; [[hindčina|hindsky]] जम्मू और कश्मीर - ''Džammú ór Kašmír''; [[urdčina|urdsky]] جموں و کشمیر, - ''Džammún va Kašmír''; [[kašmírčina|kašmírsky]] جۆم تہٕ کٔشیٖر/ जॅम तु' क'शीर - ''Džọm tụ Kạšír'') bol do roku 2019 [[Administratívne členenie Indie|jeden zo štátov Indie]]. Nachádzal sa prevažne v [[Himaláje|Himalájach]]. Hraničil so štátmi [[Himáčalpradéš]] a [[Pandžáb (India)|Pandžáb]] na juhu, s [[Čína|Čínou]] na severe a východe a s pakinstanskými územiami [[Ázád Kašmír]] a [[Gilgit Baltistán]] na západe a severozápade. V roku 2019 bol zrušený a nahradili ho dve [[Administratívne členenie Indie|zväzové teritóriá]]: na juhu zväzové teritórium [[Džammú a Kašmír (zväzové teritórium)|Džammú a Kašmír]] a na severe zväzové teritórium [[Ladákh]]. V dávnejšej minulosti bolo toto územie súčasťou historického štátu Džammú a Kašmír, preto si indický štát Džammú a Kašmír nárokovali aj krajiny Čína, India a Pakistan. Džammú a Kašmír bol v Pakistane označovaný ako Indiou okupovaný Kašmír<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kashmir Dispute: Background | url = http://www.mofa.gov.pk/Pages/Brief.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Ministry of Foreign Affairs, Government of Pakistan | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref>. Džammú a Kašmír sa skladal z troch častí: [[Džammú]], [[Kašmírska kotlina]] a [[Ladákh]]. V Džammú sa nachádza veľké množstvo svätýň, do ktorých putujú [[Hinduizmus|hinduisti]] a [[Islam|moslimovia]]. Kašmírska kotlina hornatá krajina, rovnako ako Ladákh, nazývaný „malý Tibet“ pre svoju budhistickú kultúru. Územie známe ako Džammú a Kašmír vzniklo v čase, keď sem v roku 1586 vtrhli [[Mughali]] pod vedením [[Akbar Veľký|Akbara]]. Jeho vojská porazili [[Turkické národy|Turkov]] a následne založili mesto Džammú. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Jammu and Kashmir}} {{Administratívne členenie Indie}} [[Kategória:Štáty a teritóriá v Indii]] [[Kategória:Sporné územia]] gxdx51xft0kggkd58b1vy54fzetr3p7 Šablóna:Infobox Bitka/Dokumentácia 10 324375 8205919 7809689 2026-04-29T19:40:14Z KormiSK 91359 +portaly 8205919 wikitext text/x-wiki == Použitie == Šablóna sa používa v článkoch o '''vojenských konfliktoch'''. Ak chcete šablónu použiť, prosím, skopírujte si a vyplňte nasledujúci čistý vzor. Nekopírujte do článku zdrojový kód šablóny. Prázdne parametre nevymazávajte, niekto iný ich môže neskôr doplniť. {|class="wikitable" ! Prázdny infobox !! Význam parametrov |- |<pre>{{Infobox Bitka | konflikt = | súčasť = | obrázok = | popis = | dátum = | miesto = | casus belli = | stav = | územie = | výsledok = | protivník1 = | protivník2 = | protivník3 = | velitel1 = | velitel2 = | velitel3 = | sila1 = | sila2 = | sila3 = | straty1 = | straty2 = | straty3 = | poznámky = | portál1 = | portál2 = | portál3 = | portál4 = }}</pre> |<pre> * názov bitky. * ak je bitka súčasťou napríklad vojny alebo nejakého ťaženia - najmä ak má vlastnú stránku. * obrázok – presný názov súboru na Commons. * text, ktorý bude pod obrázkom. * dátum konfliktu. * miesto konfliktu. * formálny [[casus belli]] vojny. Nepoužívajte pre bitky, alebo keď casus vyžaduje dlhšie rozpísanie. * stav bitky. * všetky zmeny územia, ktoré boli výsledkom konfliktu. * výsledok vojny - víťazi, dohody, zmluvy. * 1. strana (spravidla útočiaca) zúčastnená na konflikte, uprednostňovať názvy krajín * 2. strana (spravidla brániaca sa) zúčastnená na konflikte, uprednostňovať názvy krajín * spoločná časť pre protivníkov. * velitelia jednotlivých strán 1. skupiny, prípadne ich vodcovia * velitelia jednotlivých strán 2. skupiny, prípadne ich vodcovia * spoločná časť pre veliteľov. * počet základných typov jednotiek príslušných strán 1. skupiny * počet základných typov jednotiek príslušných strán 2. skupiny * spoločná časť pre jednotky. * utrpené straty 1. skupiny - smrť, zranenie, nezvestní, civilné obete, zajatci. * utrpené straty 2. skupiny - smrť, zranenie, nezvestní, civilné obete, zajatci. * alternatíva, keď sú známe len celkové straty v konflikte alebo civilné obete a utečenci. * poznámky. * názov portálu, do ktorého má stránka byť zaradená * názov portálu, do ktorého má stránka byť zaradená * názov portálu, do ktorého má stránka byť zaradená * názov portálu, do ktorého má stránka byť zaradená </pre> |} == Príklady použitia == Príklad vyplneného infoboxu pre '''[[Bitka o Lützen]]''': {{Infobox Bitka |konflikt = Bitka o Lützen |súčasť = [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]] |obrázok = Battle of Lutzen.jpg |popis = '' '''Bitka o Lützen''' '' od [[Carl Wahlbom|Carla Wahlboma]] zobrazuje smrť kráľa... |dátum = [[16. november]] [[1632]] |miesto = Pri meste [[Lützen (mesto)|Lützen]], juhozápadne od [[Lipsko|Lipska]] |výsledok = Švédske víťazstvo |protivník1 = [[Švédsko]],<br/> protestantské nemecké štáty |protivník2 = [[Svätá Rímska ríša]],<br/> katolícke nemecké štáty |velitel1 = [[Gusáv Adolf]]&dagger;,<br/> [[Bernhard zo Sax-Weimar]]u |velitel2 = [[Albrecht von Wallenstein]], <br/>[[Gottfried Pappenheim]]&dagger; |sila1 = 12 800 - pechota,<br/> 6 200 - kavaléria, <br/>60 pušiek/diel |sila2 = 10 000 - pechota,<br/> 7 000 - kavaléria, <br/> 24 pušiek/diel |straty1 = 3 400 mŕtvych,<br/> 1,600 zranených alebo nezvestných |straty2 = 3 000&ndash;3,500 mŕtvych alebo zranených }} <pre style="overflow: auto"> {{Infobox Bitka |konflikt = Bitka o Lützen |súčasť = [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]] |obrázok = Battle of Lutzen.jpg |popis = '' '''Bitka o Lützen''' '' od [[Carl Wahlbom|Carla Wahlboma]] zobrazuje smrť kráľa... |dátum = [[16. november]] [[1632]] |miesto = Pri meste [[Lützen (mesto)|Lützen]], juhozápadne od [[Lipsko|Lipska]] |výsledok = Švédske víťazstvo |protivník1 = [[Švédsko]],<br/> protestantské nemecké štáty |protivník2 = [[Svätá Rímska ríša]],<br/> katolícke nemecké štáty |velitel1 = [[Gusáv Adolf]]&dagger;,<br/> [[Bernhard zo Sax-Weimar]]u |velitel2 = [[Albrecht von Wallenstein]], <br/>[[Gottfried Pappenheim]]&dagger; |sila1 = 12 800 - pechota,<br/> 6 200 - kavaléria, <br/>60 pušiek/diel |sila2 = 10 000 - pechota,<br/> 7 000 - kavaléria, <br/> 24 pušiek/diel |straty1 = 3 400 mŕtvych,<br/> 1,600 zranených alebo nezvestných |straty2 = 3 000&ndash;3,500 mŕtvych alebo zranených }} </pre> <!-- == Pozri aj == --> <noinclude>[[Kategória:Dokumentácia šablón]]</noinclude> <includeonly> <!-- Kategórie a interwiki odkazy --> [[Kategória:Šablóny používajúce ParserFunctions]] [[Kategória:Vojenské infobox šablóny]] </includeonly> qajbahtjjqqzlj96xguxjua2e3iu1y0 Sylvia Tiryaki 0 328638 8205717 8205676 2026-04-29T12:58:21Z Teslaton 12161 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Helsinský výbor|Helsinský výbor]] ([[User_talk:Helsinský výbor|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Teslaton 8095545 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Sylvia Tiryaki | Rodné meno = Sylvia Hazuchová | Popis osoby = slovenská akademička, analytička, právnička a politická komentátorka | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1973|01|24}} | Miesto narodenia = [[Liptovský Mikuláš]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Istanbul]], [[Turecko]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Manžel = | Partner = | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Doktor práv|JUDr.]] '''Sylvia Tiryaki''', [[Doktor (PhD.)|PhD.]] (rodená '''Hazuchová'''; * [[24. január]] [[1973]], [[Liptovský Mikuláš]]) je [[Slovensko|slovenská]] akademička, [[Analytika|analytička]] a politická [[komentátor]]ka, právnička so špecializáciou na ľudské práva a medzinárodné právo, aktívna členka občianskej spoločnosti, ktorá do r. 2018 pôsobila v [[Turecko|Turecku]] a v súčasnosti je predsedkyňou pre [[Helsinský výbor pre ľudské práva na Slovensku]].<ref name="cv" /><ref name="hn-kto-je-sylvia-tiryaki" /> == Životopis == Vyštudovala právo na [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] ([[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] v roku [[1996]], [[Doktor práv|JUDr.]] v roku [[2000]]) a v roku [[2013]] obhájila titul [[Doktor (PhD.)|PhD.]] v odbore Európske štúdiá a politiky na [[Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave|Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK]].<ref name="cv" /><ref name="uk-absolvent" /><ref name="uk-absolvent-2" /> Počas jej akademického a profesionálneho pôsobenia v Turecku bola na pozícii viceprezidentky Katedry medzinárodných vzťahov Istanbul Kültür University.<ref name="cv" /> Spolu so svojím dlhoročným kolegom [[Mensur Akgün|Mensurom Akgünom]] založila v roku [[2009]] na tureckej univerzite [[İstanbul Kültür Üniversitesi]] výskumný inštitút [[Global Political Trends Center|GPoT Center]], doslovne „Centrum pre globálne politické trendy“, kde zastávala funkciu zástupkyne riaditeľa. Popri tom prednášala [[medzinárodné právo verejné|medzinárodné právo]], [[Filozofia|filozofiu]], [[ľudské práva]] a históriu politického myslenia na [[Fakulta|Fakulte]] ekonomických a administratívnych vied na İstanbul Kültür Üniversitesi (2003{{--}}2018) ako členka fakulty, asistentka profesora a neskôr ako podpredsedníčka katedry.<ref name="cv" /> V súčasnosti (2022) pôsobí ako odborný asistent na ústave medzinárodného a európskeho práva [[Paneurópska vysoká škola|Paneurópskej vysokej školy]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=JUDr. Sylvia Tiryaki, PhD. - Fakulta práva|url=https://www.paneurouni.com/kontakty-prava/judr-sylvia-tiryaki-phd/|dátum prístupu=2022-11-07|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20221107191132/https://www.paneurouni.com/kontakty-prava/judr-sylvia-tiryaki-phd/|dátum archivácie=2022-11-07}}</ref>. Súčasne prednáša na [[Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií|Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií]] (BISLA) predmet ''Európska Únia.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = JUDr. Sylvia Tiryaki, PhD. | url = https://www.bisla.sk/academic-staff-profile/sylvia-tiryaki | vydavateľ = Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-07 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Sylvia Tiryaki je predsedníčkou Helsinského výboru pre ľudské práva na Slovensku,<ref>JUDr. Sylvia Tiryaki, PhD. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Aktívni členovia | url = https://www.helcom.sk/onas_ludia.html | vydavateľ = Helsinský výbor pre ľudské práva na Slovensku | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-07 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220621143959/https://www.helcom.sk/onas_ludia.html | dátum archivácie = 2022-06-21 }}</ref> kde sa venuje zvyšovaniu povedomia o ľudských právach a demokracii a to najmä prostredníctvom vzdelávania. Pracovala na pozícii poradcu Ministra zahraničných vecí SR ako odborník na región Blízkeho východu a Turecka. V súčasnosti spolupracuje s medzinárodnou organizáciou [[Globsec|GLOBSEC]], kde sa špecializuje na [[Blízky východ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sylvia Tiryaki | url = https://www.globsec.org/people/sylvia-tiryaki/ | vydavateľ = GLOBSEC | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Sylvia Tiryaki sa stala aktívnym členom [[občianska spoločnosť (moderný význam)|občianskej spoločnosti]], keď začala pracovať ako projektový [[manažment (činnosť)|manažér]] v Tureckej nadácii ekonomických a sociálnych štúdií (TESEV) so sídlom v [[Istanbul]]e. V rámci svojho pôsobenia v TESEVe medzi iným vypracovala aj právnu analýzu Annanovho plánu pre zjednotenie [[Cyprus (ostrov)|Cypru]], o ktorom hlasovali grécki a tureckí Cyperčania v [[Referendum|referende]] v roku [[2004]]. Neskôr založila Global Political Trends Center (GPoT Center) v Istanbule, kde následne pracovala ako námestníčka riaditeľa až  do roku 2018 a doteraz tu pôsobí ako výskumná pracovníčka. Bola pravidelnou prispievateľkou v tureckom denníku Turkish Daily News (Hürriyet Daily News, 2006{{--}}2009).<ref name="cv" /> Publikovala stĺpčeky zaoberajúce sa rôznymi témami z oblasti medzinárodných [[Politika|politík]] v tureckom denníku Turkish Daily News. Príležitostne píše analýzy a komentáre pre domáce ako i zahraničné žurnály a zúčastňuje sa medzinárodných konferencií po celom svete. Okrem iného bola členkou predstavenstva Human Security Collective (2013{{--}}2017) a prispela k založeniu World Disability Foundation.<ref name="cv" /> V rámci širokej oblasti medzinárodných vzťahov sa špecializuje predovšetkým na nasledovné regióny: [[Cyprus (ostrov)|Cyprus]], [[Blízky východ]], [[Európska únia]], [[Arménsko]], [[Izrael]]-[[Palestínske autonómne územia|Palestína]] a turecká [[zahraničná politika]]. == Publikácie v anglickom jazyku == * Finding Common Grounds – Rediscovering the Common Narrative of Turkey and Europe. Bratislava: RC SFPA, 2009. (Editovaná kniha) * A Promise to Keep: Time to end the international isolation of the Turkish Cypriots. Istanbul: TESEV Publications, June 2008. (Editovaná kniha) * EU Accession Prospects for Turkey and Ukraine: Debates in New Member States. Warsaw: Institute of Public Affairs, 2006. (Editovaná kniha) * Quo Vadis Cyprus?. Istanbul: TESEV Publications, April 2005. (Editovaná kniha) * Freedom Flotila: Before and Aftermath in Middle East Observer. Anhens: Security and Defence Analysis Institute, Vol. 1, issue 3, August 2010. * Ending the Isolation of Turkish Cypriots in Insight Turkey. Istanbul: SETA Foundation, Vol. 12, No. 1/2010, February 2010. * European Identity 2006 in International Issues & Slovak Foreign Policy Affairs. Bratislava: RC SFPA, Vol. 1, 2006. * The Annan Plan: A Missed Opportunity. World Security Network, 14 May, 2004. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="cv">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tiryaki | meno = Sylvia | autor = | odkaz na autora = | titul = Curriculum Vitae | url = https://www.iku.edu.tr/upp/8562/files/Sylvia%20Tiryaki%20CURRICULUM%20VITAE%202014.docx | vydavateľ = T.C. İstanbul Kültür Üniversitesi | dátum vydania = 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-22 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170202004636/https://www.iku.edu.tr/upp/8562/files/Sylvia%20Tiryaki%20CURRICULUM%20VITAE%202014.docx | dátum archivácie = 2017-02-02 }}</ref> <ref name="hn-kto-je-sylvia-tiryaki">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je Sylvia Tiryaki | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = http://dennik.hnonline.sk/svet/230854-kto-je-sylvia-tiryaki | issn = 1336 – 1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2008-11-04 | dátum prístupu = 2017-01-22 }}</ref> <ref name="uk-absolvent">Sylvia Hazuchová In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Sylvia+Hazuchova | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-15 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20190216153103/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Sylvia+Hazuchova | dátum archivácie = 2019-02-16 }}</ref> <ref name="uk-absolvent-2">Sylvia Tiryaki In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Sylvia+Tiryaki | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-15 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20190216035420/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Sylvia+Tiryaki | dátum archivácie = 2019-02-16 }}</ref> }} == Externé odkazy == * [http://www.gpotcenter.org GPoT Center – Centrum pre globálne politické trendy] * [http://www.iku.edu.tr Istanbul Kültür Universitesi] * [https://www.bisla.sk/academic-staff-profile/sylvia-tiryaki Sylvia Tiryaki] na webe [[Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií|BISLA]] == Zdroj == {{Preklad|en|Sylvia Tiryaki|384849327}} {{DEFAULTSORT:Tiryaki, Sylvia}} [[Kategória:Slovenskí občianski aktivisti]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí právnici]] [[Kategória:Slovenskí politickí komentátori]] [[Kategória:Vyučujúci na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií]] [[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Liptovského Mikuláša]] 8zi6mzj1jkncx8aa4opa6aham5134xe Sandinovský front národného oslobodenia 0 329023 8205959 7909280 2026-04-29T21:29:12Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205959 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Flag_of_the_FSLN.png|right|thumb|Vlajka Sandinovského frontu národného oslobodenia]] '''Sandinovský front národného oslobodenia''' ([[španielčina|špan]].: ''Frente Sandinista de Liberación Nacional'', skr. '''FSLN''') je [[ľavica (politika)|ľavicová]] [[politická strana]] v [[Nikaragua|Nikarague]], jej členovia sú známi ako '''sandinisti'''. V 70. rokoch [[20. storočie|20. st.]] viedli [[partizánska vojna|guerillový]] boj proti represívnej vláde diktátora [[Anastasio Somoza Debayle|Anastasia Somozu Debayla]]. Potom, ako sa im ho v r. [[1979]] podarilo zvrhnúť, dostali sa k moci a v Nikarague následne vládli do r. [[1990]]. Aj neskôr zostali jednou z dvoch najvýznamnejších politických strán v krajine a ich líder, [[Daniel Ortega]], bol v r. [[2006]], [[2011]], [[2016]] a [[2021]] opätovne zvolený za prezidenta Nikaraguy. FSLN je členom organizácie ľavicových politických strán [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]] a Karibiku [[Foro de São Paulo]]. Sandinisti sa pomenovali na počesť [[Augusto César Sandino|Augusta Cézara Sandina]], historického lídra nikaragujského národného odporu proti [[Spojené štáty|americkej]] okupácii krajiny v rokoch [[1922]] – [[1934]], ktorý bol v r. 1934 zavraždený ''Národnou gardou'' Američanmi dosadeného diktátora [[Anastasio Somoza García|Anastasia Somozu]], ktorého [[somozovci|rodina]] následne vládla až do spomínaného r. 1979. == História == === Začiatky === Sandinisti pôvodne vznikli ako spolok radikálnych študentských aktivistov na univerzite v [[Managua (mesto)|Manague]] v r. [[1961]]. Ich cieľom bolo zvrhnutie Somozovho režimu a založenie marxistického štátu. Hlavnými zakladateľmi hnutia boli [[Carlos Fonseca]], [[Silvio Mayorga]], či [[Tomás Borge]] (ktorý sa ako jediný zo zakladajúcich lídrov dožil ich víťazstva v r. 1979). Do začiatku 70. rokov boli ozbrojené aktivity sandinistov minimálne (pokus o spustenie širšieho partizánskeho boja v r. [[1967]] sa skončil neúspechom) a ich všeobecná verejná podpora neveľká. Výraznejšie začala stúpať až po r. [[1972]], keď po ničivom zemetrasení, ktoré zasiahlo Managuu, diktátor [[Anastasio Somoza Debayle]] zneužil väčšinu medzinárodnej pomoci určenej k obnove mesta k vlastnému obohateniu. Tato otvorená korupcia spôsobila, že k podpore sandinistov sa začalo pridávať aj mnoho ľudí, ktorý dovtedy Somozov režim tolerovali, či dokonca podporovali. V decembri [[1974]] uskutočnili sandinisti svoju prvú väčšiu akciu, keď ich ozbrojená skupina obsadila vilu ministra poľnohospodárstva ''Jose María Castillu'', v ktorom práve prebiehala veľká oslava, na ktorej sa zúčastnilo mnoho vysokopostavených úradníkov a Somozových spolupracovníkov. Ministra, ktorý na nich začal strieľať, zabili. Všetkých ostatných účastníkov oslavy zobrali za rukojemníkov a požadovali prepustenie 14 zadržaných sandinistov (vrátane neskoršieho lídra ''Daniela Ortegu'') a výkupné 2 milióny [[dolár]]ov. Bolo im vyhovené a ozbrojencom aj s prepustenými väzňami bolo dovolené odletieť na [[kuba|Kubu]]. === Revolúcia === [[Súbor:10th anniversary of the Nicaraguan revolution in Managua, 1989.jpg|right|thumb|Oslavy výročia sandinovskej revolúcie v Manague, 19. júl 1989]] Po týchto udalostiach Somoza zintenzívnil represie proti odporcom režimu, boli masovo zatýkaní, mučení, mnohí z nich zavraždení (líder sandinistov ''Carlos Fonseca'' bol zabitý po návrate z kubánskeho exilu v r. [[1976]]). V r. [[1977]] došlo k rozdeleniu FSLN na niekoľko frakcii, ktoré mali rôzne názory na pokračovanie revolučného boja. Najdôležitejšou z nich sa stali tzv. ''terceristi'' (terceristas, t. j. tretia cesta), vedení Danielom Ortegom, ktorí zastávali pragmatický názor, že v boji proti Somozovmu režimu sa musia spojiť aj s nekomunistami, vrátane pravicovej opozície. V auguste [[1978]] terceristi uskutočnili veľkú ozbrojenú akciu, pri ktorej obsadili nikaragujský kongres a zadržali viac ako 1000 rukojemníkov (vrátane Somozovho synovca a bratranca) a vymohli si prepustenie 59 politických väzňov (vrátane'' Tomása Borgeho''), zaplatenie pol milióna dolárov výkupného a bezpečný odchod do [[Panama|Panamy]]. Medzitým po celej krajine narastali veľké nepokoje, znásobené po tom, ako dal Somoza [[10. január]]a 1978 zavraždiť populárneho opozičného novinára a vydavateľa [[Pedro Joaquín Chamorro|Pedra Joaquína Chamorru]]. Tieto nepokoje vyvrcholili tzv. Septembrovým povstaním a boli brutálne potlačené. Na začiatku r. 1979 americká vláda prezidenta [[Jimmy Carter|Jimmyho Cartera]] prerušila všetku podporu Somozovmu režimu, zároveň však začala vyvíjať veľkú snahu, aby v prípadnej novej nikaragujskej vláde nebol FSLN zastúpený, čo časť pravicovej opozície podporila. V tejto situácii sa terceristi rozhodli prerušiť spoluprácu s väčšinou pravicovej opozície a v marci 1979 došlo k znovuzjednoteniu všetkých frakcii FSLN, ktorý v tom čase už mal veľkú podporu nikaragujskej verejnosti a stal sa vedúcim protisomozovským hnutím. Od polovice apríla 1979 sandinisti naplno rozvinuli proti Somozovým silám otvorenú povstaleckú ofenzívu na niekoľkých frontoch a pomerne rýchlo dostali pod kontrolu severné časti krajiny, pričom rozhodujúcim elementom boli pre sandinistov hlavne úspešné pouličné boje v mestách. [[16. júna]] 5 politických osobnosti (Daniel Ortega, [[Moises Hassan]], [[Sergio Ramirez]] z FSLN, stredopravicový [[Alfonso Robelo]] a [[Violeta Barrios de Chamorrová]], vdova po zavraždenom novinárovi) založilo v exile dočasnú provizórnu vládu, tzv.'' Chuntu národnej rekonštrukcie''. Medzitým bojovníci FSLN získavali pod kontrolu stále väčšie územie krajiny a do konca júna ovládali už takmer celú Nikaraguu, okrem hlavného mesta. [[17. júla]] Somoza definitívne rezignoval a ušiel do [[Miami]], moc odovzdal svojmu spolupracovníkovi [[Francisco Urcuyo]]vi, ktorý však zakrátko krajinu tiež opustil. [[19. júla]] 1979 armáda FSLN slávnostne vstúpila do Managuy, nasledujúci deň do mesta prišli z exilu aj členovia ''Chunty národnej rekonštrukcie'' a prevzali v krajine moc. V občianskej vojne dovtedy zahynulo asi 50 000 ľudí, viac ako 600 000 ľudí ostalo bez strechy nad hlavou a krajina mala zničenú ekonomickú infraštruktúru. === Vláda sandinistov === Keďže v provizórnej vláde mali sandinisti väčšinu, ľahko presadzovali svoje návrhy a s pravicovými členmi mali stále väčšie konflikty. Pôvodná Chunta národnej rekonštrukcie tak vydržala len do marca [[1981]], keď nečlenovia FSLN rezignovali a sandinisti tak nad krajinou prevzali prakticky úplnú kontrolu. V r. [[1984]] prebehli demokratické voľby, v ktorých sandinisti získali 67 % hlasov (pri 75% účasti)<ref name="test">[http://lcweb2.loc.gov/frd/cs/nitoc.html A Country Study: Nicaragua], Library of Congress.</ref> a potvrdili tak svoju vedúcu úlohu v Nikaragujskej politike. Hoci časť pravicovej opozície voľby bojkotovala a USA ich označili za sfalšované, nezávislí pozorovatelia zo západnej Európy a [[OSN]] ich potvrdili ako slobodné a spravodlivé. Počas svojej vlády sa sandinisti zameriavali hlavne na povojnovú rekonštrukciu krajiny a sociálne programy. Zaviedli bezplatné zdravotníctvo, podporovali stavbu škôl a nemocníc v odľahlých oblastiach, snažili sa zvyšovať zamestnanosť. Významná bola ich rozsiahla alfabetizačná kampaň, keď sa im v priebehu pol roka podarilo znížiť negramotnosť obyvateľstva z 50% na 13%.<ref>[http://unesdoc.unesco.org/images/0014/001460/146007e.pdf The Sandinista Literacy Campaign in Nicaragua 1980], UNESCO.</ref> Za ich vlády sa tiež podarilo o tretinu znížiť detskú úmrtnosť a odstrániť detskú obrnu.<ref>[http://slovakia.humanists.net/pinter.htm Umenie, pravda a politika], Harold Pinter.</ref> Sandinisti skonfiškovali všetku pôdu, ktorá patrila Somozovcom (vlastnili asi pätinu pôdy v krajine) a prerozdelili ju chudobným roľníckym rodinám. Zastávali model [[zmiešaná ekonomika|zmiešanej ekonomiky]] a na majetok súkromných spoločností nesiahali, zoštátňovanie počas ich vlády takmer neprebiehalo (s výnimkou Somozových súkromných bánk a podnikov). Ekonomická situácia vojnou zničenej Nikarague sa počas ich vlády začala spočiatku zlepšovať, no neskôr hlavne kvôli americkému obchodnému embargu a prírodným katastrofám (napr. zničujúci [[hurikán]] ''Joan'' v r. [[1988]]) prudko upadala a ku koncu ich vlády bola horšia ako po skončení vojny proti Somozovy. V zahraničnej politike sandinisti obnovili diplomatické vzťahy s Kubou (ktorá ich výrazne podporovala už počas ich partizánskeho boja) a nadviazali s ňou úzke spojenectvo. V menšej miere nadviazali styky aj so [[Sovietsky zväz]]om a ďalšími krajinami [[Východný blok|východného bloku]], súčasne s týmito aktivitami sa však prudko zhoršili vzťahy so Spojenými štátmi. Keďže vláda USA považovala FSLN v kontexte [[Studená vojna|Studenej vojny]] za komunisticky orientovanú stranu, ktorá obmedzovala ich vplyv v oblasti, od začiatku začala vyvíjať silnú snahu na ukončenie sandinovského režimu a návrat proamerickej vlády. Tieto snahy prebiehali obzvlášť intenzívne za vlády [[Ronald Reagan|Ronalda Reagana]]. V r. [[1985]], podobne ako predtým v prípade Kuby, uvalili USA na Nikaraguu rozsiahle ekonomické [[embargo]]. [[CIA]] tiež tajne organizovala proti Nikarague podvratnú a záškodnícku činnosť, pričom napr. v r. 1984 jej agenti zamínovali podvodnými [[mína]]mi hlavné nikaragujské prístavy. USA navyše rozsiahlo podporovali opozičné militantné skupiny súhrnne známe ako [[Contras]]. Vojenskú pomoc Contras v r. 1982 síce zakázal po nátlaku medzinárodnej verejnosti [[Senát Spojených štátov|senát]], no na príkaz prezidenta Reagana tajne pokračovala aj naďalej, pričom v tejto súvislosti vznikla aj známa [[aféra Irán-Contras]]. Hoci USA vládu sandinistov často obviňovali z porušovania ľudských práv a z podpory terorizmu, v skutočnosti pravé nimi podporovaný Contras uskutočnili množstvo násilných a teroristických akcii proti civilistom, pričom často fungujúc ako [[eskadry smrti]] zastrašovali a vraždili členov a podporovateľov FSLN (tato činnosť sa zvyšovala s blížiacimi sa voľbami v r. 1990). V súvislosti s podporou Contras a zamínovaním prístavov podala Nikaragua na USA sťažnosť na [[Medzinárodný súdny dvor]] v [[Haag]]u. Ten v r. [[1986]] uznal porušenie medzinárodného práva, nariadil Spojeným štátom s touto činnosťou prestať a zaplatiť Nikarague [[reparácie (vojna)|reparácie]] (čo však USA samozrejme odmietli). Kvôli činnosti Contras bol sandinistami v Nikarague od marca 1982 do januára 1988 vyhlásený [[výnimočný stav]], čo bolo spojené s miernou mediálnou cenzúrou a obmedzením niektorých občianskych práv. [[Súbor:Mausoleo de los Heroes y Mártires.jpg|right|thumb|Pamätník obetiam a hrdinom revolúcie v [[León (Nikaragua)|Leóne]]]] Kvôli stále sa zhoršujúcej ekonomickej situácii, neúspešnej vojne s Contras ale aj vďaka rozsiahlej kampani opozičnej ''Violety Chamorovej'' (výdatne podporovanej USA) začala verejná podpora sandinistom klesať. V nasledujúcich prezidentských voľbách v r. [[1990]] Daniel Ortega so ziskom 41% prehral oproti 55% V. Chamorovej,<ref name="test" /> čim sa vláda sandinistov v Nikarague na dlhšie obdobie skončila. == Ideológia == Ideológia sandinistov síce bola založená hlavne na [[Marxizmus-leninizmus|marxisticko-leninistických]] základoch, obsahovala však množstvo svojských a výnimočných prvkov, čo FSLN radí skôr k stranám sociálno-demokratického a nie komunistického typu (ako ju označujú niektorí jej kritici). Sandinisti netrvali na vláde jednej strany a požadovali vytvorenie pluralitnej, demokratickej spoločnosti, zrušili tiež [[trest smrti]]. Chceli udržiavať nadštandardné vzťahy s katolíckou cirkvou, pretože boli prívržencami tzv. [[Teológia oslobodenia|teológie oslobodenia]], ktorá do istej miery spája socializmus a katolícku vieru. Mnohí nikaragujskí klerici podporovali sandinistov, napr. kňaz ''Gaspar García Laviana'' sa priamo pridal k sandinovským bojovníkom a v r. 1978 ho zabili Somozovi vojaci v partizánskom tábore v horách. Medzi popredných predstaviteľov sandinistov patrili napr. aj [[jezuiti|jezuitský]] kňaz [[Ernesto Cardenal]], ktorý počas ich vlády pôsobil ako minister kultúry, či ďalší katolícky kňaz [[Miguel D'Escoto]], ktorý zase zastával post ministra zahraničia (v rokoch 2008-2009 vykonával ako zástupca Nikaraguy funkciu predsedu Valného zhromaždenia OSN). A tak zatiaľ čo mnohí nižšie postavení klerici sandinistov podporovali, konzervatívni cirkevní hodnostári toto spojenectvo odmietali, pretože sandinistov vnímali skôr ako komunistov. Managujský arcibiskup [[Miguel Obando y Bravo]] síce spočiatku podporoval sandinistov v boji proti Somozovi, neskôr sa však stal ich silným kritikom a dokonca otvoreným podporovateľom Contras. Tieto okolnosti teda prispeli k zhoršeniu vzťahov s katolíckou cirkvou, napriek tomu však počas celej ich vlády nedošlo k obmedzovaniu či perzekúciám voči cirkvi. Postoj nikaragujskej cirkevnej hierarchie k sandinistom sa neskôr výrazne zmenil. FSLN na čele s Danielom Ortegom udržiava v prvých dvoch desaťročiach 21. storočia veľmi priateľské vzťahy s katolíckou cirkvou vrátane emeritného arcibiskupa Managuy kardinála Miguela Obanda y Brava, ktorý kedysi patril ku kritikom sandinistov. == Súčasnosť == Po prehraných voľbách síce FSLN ostávali druhou najsilnejšou stranou v krajine, no ani v nasledujúcich rokoch sa im nepodarilo prekonať volebné úspechy pravicových strán a ostávali tak v opozícii. Počas tohto obdobia sa niektorí poprední členovia FSLN od strany oddelili a založili vlastné politické subjekty (ako napr. ''Sergio Ramirez'' a jeho ''Sandinovské renovačné hnutie''), preferencie samotnej FSLN to však veľmi neovplyvnilo. Volebný úspech dosiahli sandinisti opätovne až v r. [[2006]], keď Daniel Ortega so ziskom 38% zvíťazil v prezidentských voľbách a FSLN sa zároveň stalo najsilnejšou stranou v nikaragujskom parlamente. V prezidentských a parlamentných voľbách v novembri [[2011]] sandinisti výrazne posilnili svoju pozíciu na nikaragujskej politickej scéne, keď bol Daniel Ortega znovuzvolený za prezidenta zo ziskom 62,46 % už v prvom kole a v parlamentných voľbách získal FSLN 60,85 % a 63 z 92 mandátov v Národnom zhromaždení. Prezidentské voľby v novembri 2016 vyhral Daniel Ortega so ziskom 72,44 % hlasov a v súčasne konaných parlamentných voľbách získal FSLN 65,86 % a 71 z 92 mandátov v Národnom zhromaždení. Víťazstvom FSLN sa skončili aj prezidentské a parlamentné voľby v novembri 2021, v ktorých zvíťazil jeho prezidentský kandidát Daniel Ortega so ziskom 75,87 % hlasov a FSLN sa stal znovu najsilnejšou parlamentnou stranou, keď získal 74,17 % hlasov a 75 z 91 mandátov v Národnom zhromaždení. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * http://www.lavozdelsandinismo.com/ * [http://www.fsln-nicaragua.com/ History of Nicaragua’s FSLN] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20010331031621/http://www.fsln-nicaragua.com/ |date=2001-03-31 }} * [http://www.vianica.com/go/specials/15-sandinista-revolution-in-nicaragua.html The Sandinista Revolution] [[Kategória:Dejiny Nikaraguy]] [[Kategória:Revolučné organizácie]] [[Kategória:Politické strany v Nikarague]] [[Kategória:Partizánske organizácie]] skzlp2u2533z1uhweodq03td644faj1 Showdown 0 330965 8205989 7671701 2026-04-30T00:24:55Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205989 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox singel | Názov = Showdown | z Albumu = ''[[In Silico]]'' | Interpret = [[Pendulum (hudobná skupina)|Pendulum]] | Interpret2 = | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Strana A = | Strana B = | Formát = [[Gramofónová platňa|12"]], [[sťahovanie hudby|digital download]] | Dátum vydania = 5. január 2009 <small>(pozri [[Showdown#História vydaní|Históriu vydaní]])</small> | Nahrané = 2007 – 2008 | Žáner = [[Drum and bass]], [[Elektronický rock]], [[Neue Deutsche Härte|Dance metal]] | Dĺžka = 5:27 <small>(album version)</small> <br /> 3:22 <small>(radio edit)</small> | Vydavateľ = [[Warner Music Group|Warner Music UK]] | Textár = [[Rob Swire]] | Skladateľ = | Producent = Rob Swire | URL text = | Certifikácie = | Recenzie = | Umiestnenie v rebríčkoch = | Predchádzajúci singel = „[[The Other Side]]“<br />(2008) | Tento singel = '''„Showdown“'''<br />(2009) | Nasledujúci singel = „[[Watercolour]]“<br />(2010) | Predchádzajúci singel2 = | Tento singel2 = | Nasledujúci singel2 = | Misc = }} „'''Showdown'''“ je štvrtý singel a prvá skladba [[Austrália (štát)|austrálsko]]-[[Anglicko|britskej]] [[drum and bass]]ovej skupiny [[Pendulum (hudobná skupina)|Pendulum]] z ich druhého štúdiového albumu ''[[In Silico]]''. Skladbu remixovalo viacero interpretov, vrátane DJov Redlight alebo Excision. „Showdown“ je prvým singlom z albumu ''In Silico'', kde na jeho grafike nie je v popredí zobrazené logo albumu. Singel bol pôvodne vydaný prostredníctvom viacerých [[internetový obchod|internetových hudobných obchodov]] dňa 5. januára 2009. Až do 9. februára nebol singel dostupný vo fyzickej forme, kedy ho vydavateľstvo [[Warner Music Group|Warner Music UK]] vydalo vo formáte [[Singel (hudba)|12"]] [[Gramofónová platňa|obrazového disku]]. Na pomoc propagácii singla, vydala skupina Pendulum [[videohra|videohru]] na tému ''[[Space Invaders]]'', v ktorej mali hráči šancu vyhrať oficiálnu zarámovanú [[zlatá platňa|zlatú platňu]] albumu ''In Silico''.<ref name=gold>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.pendulum.com/news,win-an-in-silico-gold-disc_21.htm|vydavateľ=[[Pendulum (hudobná skupina)|Pendulum]]|dátum vydania=24. december 2008|titul=Win an In Silico gold disc|dátum prístupu=2009-02-07|url archívu=https://web.archive.org/web/20150610220203/http://www.pendulum.com/news,win-an-in-silico-gold-disc_21.htm|dátum archivácie=2015-06-10}}</ref> ==Pozadie a písanie== Skladba „Showdown“ bola pôvodne napísaná a produkovaná pre album ''[[In Silico]]'' frontmanom [[Rob Swire|Robom Swirom]].<ref name=APRA>[http://www.apra-amcos.com.au/worksearch.axd?q=Showdown "Showdown" at APRA search engine]. [[Australasian Performing Right Association]] (APRA). Retrieved on 6 May 2009.</ref><ref name=allmusic>[[Pendulum (band)|Pendulum]] (12 May 2008). ''[[In Silico (Pendulum album)|In Silico]]'' (special edition liner notes). [[Warner Music Group]], [{{Allmusic|class=album|id=r1368984/credits|pure_url=yes}} ''2564695276''].</ref> Hoci je skladba ovplyvnená predovšetkým [[drum and bass]]om, obsahuje tiež prvky žánrov [[hard rock]] a [[techno]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Greene, Jo-Ann|url={{Allmusic|class=album|id=r1368984|pure_url=yes}} |titul=In Silico > Overview]. |vydavateľ=[[Allmusic]], [[Macrovision]]|dátum prístupu=2009-03-03}}</ref> Niektorými kritikmi je označovaná ako "[[Neue Deutsche Härte|dance metalová]]".<ref name=Altsounds>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Knight|meno=David|dátum vydania=12. január 2009|url=http://hangout.altsounds.com/reviews/104591-pendulum-showdown-single.html|titul=Pendulum – Showdown &#91;Single&#93;|vydavateľ=altsounds.com|dátum prístupu=2009-02-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20111002093209/http://hangout.altsounds.com/reviews/104591-pendulum-showdown-single.html|dátum archivácie=2011-10-02}}</ref> Skladba začína spevom Roba Swira, a následne pokračuje v ťažkom [[gitara|gitarovom]] [[riff]]e, na ktorý sa celá skladba zameriava. Tiež sú v skladbe použité ako [[samplovanie|samplované]] tak aj [[akustická hudba|akustické]] bicie, ktoré vytvárajú rozsiahle a ťažké zvuky.<ref name=rmxmag>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Moayeri|meno=Lily|dátum vydania=1. júl 2008|url=http://remixmag.com/artists/rock/remix_pendulum/|titul=Pendulum on In Silico|vydavateľ=Remix Magazine|dátum prístupu=2009-02-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20081202152931/http://remixmag.com/artists/rock/remix_pendulum/|dátum archivácie=2008-12-02}}</ref> ==Kritické hodnotenia== Skladba „Showdown“ bola pozitívne hodnotená hudobnými kritikmi. Kritik David Adair z Angry Ape popísal singel ako "hrubé a mierne drsné číslo, ktoré drží svojich fanúšikov veľmi šťastných v čitateľskej komunite časopisu ''[[Kerrang!]]''".<ref>Adair, David (24 December 2008). [http://angryape.com/reviews/pendulum-showdown-track Pendulum – Showdown &#91;Warners&#93;]. Angry Ape. Retrieved on 9 February 2009.</ref> David Knight spozoroval, že "nepočul som lepší [[riff]] v [[elektronická tanečná hudba|tanečnej]] skladbe bez toho aby som ho musel hľadať", ale popísal, že [[remix]]y vydané spolu so singlom sú "absolútne hrozné".<ref name=Altsounds /> Singel bol vybraný dňa 12. januára 2009 ako "Single of the Week" britskými [[tabloid]]nými novinami ''[[Daily Star]]''.<ref>James, Sarah-Louise. [http://www.dailystar.co.uk/music/view/65500/SINGLE-OF-THE-WEEK-Pendulum-Showdown-/ Single of the Week – Pendulum: "Showdown"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120223073528/http://www.dailystar.co.uk/music/view/65500/SINGLE-OF-THE-WEEK-Pendulum-Showdown-/ |date=2012-02-23 }}. ''[[Daily Star (United Kingdom)|Daily Star]]'' (12 January 2009). Retrieved on 15 February 2009.</ref> ==Hudobné video== Hudobné video pre singel „Showdown“ režíroval Nick Bartleet. Bolo vydané dňa 12. decembra 2008 cez [[Myspace|MySpaceTV]].<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.pendulum.com/news,the-next-single-showdown_19.htm|vydavateľ=[[Pendulum (hudobná skupina)|Pendulum]]|dátum vydania=12. december 2008|titul=The Next Single: "Showdown"wdátum prístupu=2009-02-07|dátum prístupu=2013-11-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20111005044630/http://www.pendulum.com/news,the-next-single-showdown_19.htm|dátum archivácie=2011-10-05}}</ref> Hudobné video bolo pôvodne určené iba pre internet, ale neskôr sa dostalo do zoznamu televízie [[MTV Dance]].<ref name=Promo>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.promonews.tv/2009/01/15/pendulum%E2%80%99s-showdown-by-nick-bartleet/|priezvisko=Knight|meno=David|titul=Pendulum's "Showdown" by Nick Bartleet|vydavateľ=Promo News|dátum vydania=15. január 2009|dátum prístupu=2009-02-07|url archívu=https://web.archive.org/web/20090121193536/http://www.promonews.tv/2009/01/15/pendulum%E2%80%99s-showdown-by-nick-bartleet/|dátum archivácie=2009-01-21}}</ref> Video čerpá z [[boj psov|boja psov]] a zameriava sa na bojovú scénu, kde sú ale psy nahradená dvomi mladými ženami a kulminuje keď na konci videa sa vracia jedna zo žien. Vo videu sú zobrazené aj kontroverzné zábery, kde sú ženy zavreté v [[klietka|klietkach]] a muži hrajú v závere bitiek [[hazardná hra|hazardné hry]], čo prispelo k Knightovmu hodnoteniu ako "vysoko problematické".<ref name=Promo /> Niektoré scény sú porovnávané so scénami vo filme ''[[Fight Club]]'', čo tiež priznal aj režisér Bartleet.<ref name=Promo /> ==Propagačná videohra== Dňa 24. decembra 2008, krátko pred vydaním hudobného videa k skladbe „Showdown“, predstavila skupina [[Pendulum (hudobná skupina)|Pendulum]], [[videohra|videohru]] na tému ''[[Space Invaders]]'' na svojej oficiálnej webstránke. Táto videohra mala ďalej propagovať singel „Showdown“. Získavaním čím väčšieho počtu bodov hráči, ktorí uviedli svoje osobné údaje, mohli odomknúť tým viac z Live at Brixton Academy verzie skladby „Showdown“. Tiež mali šancu vyhrať oficiálny zarámovaný [[zlatá platňa|zlatý disk]] albumu ''[[In Silico]]''.<ref name=gold /> Hra bola upravenou verziou hry ''Space Invaders'', v ktorej sú ale votrelci nahradení rôznofarebnými logami albumu ''In Silico'' a prekážky sú nahradené pármi písmen názvu skupiny. Hráči majú tri životy a musia nahrať čo najviac bodov, a to najlepšie [[skóre]] je zapísané do tabuľky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rocksound.tv/news/article/pendulum-versus-space-invaders|titul=Pendulum Versus Space Invaders|vydavateľ=[[Rock Sound|Rock Sound TV]]|dátum vydania=6. január 2009|dátum prístupu=2009-02-08|url archívu=https://web.archive.org/web/20110719115218/http://www.rocksound.tv/news/article/pendulum-versus-space-invaders|dátum archivácie=2011-07-19}}</ref> Počas hrania je hraná album verzia skladby „Showdown“. ==Marketing a vydanie== Singel „Showdown“ bol prvýkrát vydaný dňa 5. januára cez viacero [[internetový obchod|internetových hudobných obchodov]] ako [[7digital]], [[Amazon.com]] a [[iTunes Store|iTunes]].<ref name=iTMS>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://itunes.apple.com/WebObjects/MZStore.woa/wa/viewAlbum?id=300058543&s=143444|titul=Pendulum – Showdown|vydavateľ= UK [[iTunes Store]]|dátum prístupu=2009-02-04}}</ref> Spolu s albumovou verziou a verziou [[radio edit]], balíček na stiahnutie obsahoval aj koncertnú nahrávku a niekoľko [[remix]]ov od viacerých interpretov. Singel bol neskôr dňa 9. februára 2009 vydaný cez vydavateľstvo [[Warner Music Group|Warner Music UK]] na [[Singel (hudba)|12"]] [[Obrazový disk|obrazovom disku]], na ktorom sa nachádzala albumová verzia a remix od Excision. „Showdown“ sa nachádza na albume ''[[In Silico]]'' ako úvodná skladba. Bola tiež prvým vydaným singlom z albumu ''In Silco'', na obale ktorého nie je v popredí zobrazené logo albumu, hoci logo je viditeľné na [[basový bubon|basovom bubne]] v pozadí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://cdn.7static.com/static/img/sleeveart/00/003/540/0000354008_500.jpg|titul=Pendulum - Showdown cover art|vydavateľ=[[7digital]]}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ==Koncertné vystúpenia== „Showdown“ bola hraná ako druhá skladba na koncerte v [[Brixton Academy]] v decembri 2008, z ktorého vznikol aj [[koncertný album]] ''[[Pendulum: Live at Brixton Academy]]'', ktorý bol vydaný dňa 12. júna 2009.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.youtube.com/watch?v=NoD9WHX_Pf4&gl=SK&client=mv=google&giud=&hl=sk|titul=Pendulum - Showdown live at Brixton Academy|vydavateľ=[[YouTube]]}}</ref> Skladba „Showdown“ bola hraná tiež na [[Festival Glastonbury|Festivale Glastonbury]] v roku 2009 a na ďalších podujatiach ako [[Nova Rock Festival|Nova Rock]], [[Sziget Festival]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.setlist.fm/setlist/pendulum/2009/obudai-sziget-budapest-hungary-43d7e313.html|titul=Pendulum Concerts Setlist at Sziget Festival 2009 on August 14, 2009|vydavateľ=setlist.fm|dátum prístupu=2013-11-16}}</ref> [[INmusic Festival]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.setlist.fm/setlist/pendulum/2010/jarun-zagreb-croatia-7bd412f0.html|titul=Pendulum Concert Setlist at INmusic Festival 2010 on June 22, 2010|vydavateľ=setlist.fm|dátum prístupu=2013-11-16}}</ref> či [[Download Festival]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.setlist.fm/setlist/pendulum/2009/donington-park-castle-donington-england-23d60867.html|titul=Pendulum Concert Setlist at Download 2009 on June 13, 2009|vydavateľ=setlist.fm|dátum prístupu=2013-11-16}}</ref> ==Formáty a zoznamy skladieb== Toto sú hlavé formáty a súvisiace zoznamy skladieb singla „Showdown“, ktorú zložil a produkoval [[Rob Swire]].<ref name=APRA /><ref name=notes /> {{col-begin}} {{col-2}} '''Music download'''<ref name=iTMS /><br /> <small>(vydaný 5. januára 2009)</small> #„Showdown“ – 5:27 #„Showdown“ <small>(radio edit)</small> – 3:22 #„Showdown“ <small>(DJ Clipz remix)</small> – 4:52 #„Showdown“ <small>(Excision remix)</small> – 4:47 #„Showdown“ <small>(Redlight remix)</small> – 5:09 #„Showdown“ <small>(Live at the [[Brixton Academy]])</small> – 7:38 {{col-2}} '''12" vinylový obrazový disk'''<ref name=notes /><br /> <small>(WEA454T; released 9 February 2009)</small> #„Showdown“ – 5:27 #„Showdown“ <small>(Excision remix)</small> – 4:47 {{col-end}} ==Personál== Na skladbe "Showdown" účinkovali:<ref name=allmusic /><ref name=notes /> '''Pendulum:''' *[[Rob Swire]] – [[textár]], [[hudobný producent]], [[spevák|vokály]], [[Mixovanie hudby|mixovanie]] *[[Gareth McGrillen]] – [[produkčný asistent]], [[basová gitara]] *[[Peredur ap Gwynedd]] – [[gitara]] *[[Paul Kodish]] – [[bicie|akustické bicie]] '''Ďalší hudobníci:''' {{col-begin}} {{col-2}} *Simon Askew – mixovanie *John Davis – [[mastering]] *Paul West – [[grafický dizajnér|dizajn loga]] {{col-2}} *Hugh Pescod (DJ Clipz, Redlight) – [[remix]] *Excision – remix {{col-end}} ===Personál videoklipu=== Hudobné video pre „Showdown“ vytvorili:<ref name=Promo /> {{col-begin}} {{col-2}} *Nick Bartleet – [[režisér]], [[strih (film)|strih]] *Phoebe Lloyd – [[filmový producent|producent]] *Marko Fuchs – [[asistent režiséra]] *Eric Maddison – [[kameraman]] {{col-2}} *Zara Phythian – [[herec|herečka]], hlavná majsterka [[bojové umenie|bojových umení]] *Helen Bailey – herečka, majsterka bojových umení *John Moule – video komisia {{col-end}} ==História vydaní== {|class="wikitable" !Krajina !Dátum vydania !Formát !Katalóg |- |rowspan=2 align=center|[[Spojené kráľovstvo|UK]] |5. január 2009 |[[sťahovanie hudby|download]] [[extended play|EP]] |nie<ref name=iTMS /> |- |9. február 2009 |[[Singel (hudba)|12" singel]] |WEA454T<ref name=notes>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=[[Pendulum (hudobná skupina)|Pendulum]]|dátum vydania=2009-02-09|vydavateľ=[[Warner Music Group|Warner Music UK]]|url=http://www.rolldabeats.com/release/warner_music_uk/wea454t/|titul="Showdown" (liner notes) WEA454T}}</ref> |} == Referencie == {{reflist|2}} ==Externé odkazy== *[http://www.discogs.com/Pendulum-Showdown/release/1644073 "Showdown"] na [[Discogs]] *[http://musicbrainz.org/release/eb829b12-1b60-4795-b4bd-fa4b25c2b3eb.html "Showdown"] na [[MusicBrainz]] *[http://www.rolldabeats.com/release/warner_music_uk/wea454t/ "Showdown"] na [[rolldabeats]] ==Zdroj== {{Preklad|en|Showdown (Pendulum song)|543141509}} {{Pendulum}} [[Kategória:Single z 2009]] [[Kategória:Piesne skupiny Pendulum]] [[Kategória:Piesne z 2009]] [[Kategória:Piesne zložené Robom Swirom]] 6imu0v55rm46h2pkzlme6k2izg6g2lq Branislav Jobus 0 335231 8205716 8113261 2026-04-29T12:49:58Z ~2026-26114-59 293375 diakritika 8205716 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Branislav Jobus | Obrázok = Branislav Jobus.jpg | Popis umelca = [[spevák]], [[hudobník]], [[spisovateľ]] | Rodné meno = | Umelecké mená = Braňo Jobus, Branuško | Dátum narodenia = {{dnv|1969|04|02}} | Miesto narodenia = [[Piešťany]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[alternatíva]], [[rock]], [[folk]], [[elektronika]] | Roky pôsobenia = [[1982]] – súčasnosť | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Karpatské chrbáty (hudobná skupina)|Karpatské chrbáty]], [[Vrbovské vetry]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} '''Branislav Jobus''' (* [[2. apríl]] [[1969]], [[Piešťany]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.vkmk.sk/stora2/JobusBranislav2015.pdf |dátum prístupu=2015-10-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151005040933/http://www.vkmk.sk/stora2/JobusBranislav2015.pdf |dátum archivácie=2015-10-05 }}</ref> viac známy ako '''Bývalý Alkoholik''', či pod mediálne známou zdrobneninou '''Branuško''', je slovenský [[spevák]], [[hudobník]], [[spisovateľ]] a zakladateľ hudobného festivalu [[Vrbovské vetry]]. Do povedomia sa dostal ako líder hudobných skupín [[Karpatské chrbáty]], [[Vrbovskí víťazi]] či prostredníctvom hudobného projektu [[Abusus]]. Pre Jobusove vystupovanie je typická silná dávka vtipu, [[recesia|recesie]] a [[lokálpatriotizmus|lokálpatriotizmu]], na základe čoho sa stal vyhľadávanou osobnosťou slovenskej alternatívnej scény. Ako moderátor tiež pravidelne hosťuje na najväčšom slovenskom hudobnom festivale [[Pohoda (festival)|Pohoda]]. == Hudobná kariéra == Braňo Jobus začínal v roku [[1982]] v hudobnej skupine Harmasan, s bratom Andrejom Jobusom ([[bicie nástroje]]), Romanom Klčom ([[basgitara]]) a Mirom Kusým ([[gitara]]). Krátko na to zmenilo zoskupenie názov na Veget, ktoré bolo na žiadosť vtedajšieho režimu a Mestského kultúrneho strediska opätovne zmenené na Karpatské chrbáty. Skupina pod týmto názvom funguje dodnes. V roku [[2000]] založili bratia Jobusovci vlastnú, humorne ladenú, skupinu [[Vrbovskí víťazi]]. Skupina využívajúca neštandardné, podomácky vyrábané, hudobné nástroje, tak vytvorila nový termín, [[priemyselný folklór]]. V roku [[2005]] doplnil Jobus zoznam kapiel o elektronický hudobný projekt Abusus, v ktorom účinkuje sám. Stojí tiež za myšlienkou hudobného festivalu Vrbovské vetry, ktorý spoluorganizuje s hudobníkmi [[Whisky (hudobník)|Whiskym]] ([[Slobodná Európa (skupina)|Slobodná Európa]]) a [[Martin Višňovský|Martinom Višňovským]] ([[Chiki liki tu-a]]). Dôvodom pre vytvorenie festivalu bola zmena vedenia festivalu Hodokvas a jeho smerovanie, kvôli ktorému sa Jobusovým skupinám nedostalo pozvania: ''„My sme mali chuť hrať tak som si povedal: Urobíme si vlastný festival kde si zahráme kedy my chceme, skupín máme svojich dosť a nebudeme čakať či sa rozhodnú iní nás pozvať.“''<ref>[http://www.vrbovskevetry.sk/stranky/historia.php Vrbovskevetry.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100413114737/http://www.vrbovskevetry.sk/stranky/historia.php |date=2010-04-13 }} 06.12.2010</ref> Prvý ročník festivalu sa konal v roku [[2007]]. Autorsky sa podieľal na hudbe ku krátkemu filmu režiséra [[Richard Pecha|Richarda Pechu]], či [[Poľsko|poľského]] divadla v Tczewe. == Literárna kariéra == Jobus debutoval v roku [[2006]] rozprávkovou knihou ''Láskavé rozprávky''. Druhé vydanie knihy vyšlo pre veľký úspech v roku [[2007]] v nakladateľstve Edition Ryba. Ďalším literárnym počinom bola kniha ''Zázračné rozprávky'' z roku [[2009]]. O rok neskôr vyšla Jobusovi kniha ''Muflón Ancijáš a jeho spanilá jazda'' ([[2010]], [[Slovart]]), rozprávkové leporelo ''Na výlete do vesmíru'' (Agentúra Pohoda), ale aj [[audiokniha]] ''Láskavé rozprávky''. V roku [[2011]] vyšlo pokračovanie knihy o Muflónovi Ancijášovi s názvom ''Ako Muflón Ancijáš cestoval na západ'', tak isto vo vydavateľstve Slovart. Nasledoval tretí diel trilógie ''Ako Muflón Ancijáš sľub dodržal''. V roku [[2014]] čitateľov oboznámil s červotočom Chrumom v knihe ''Ja nič, ja muzikant''. V roku [[2021]] nadviazal spoluprácu so startupom Readmio a napísal pre ne sériu rozprávok o ''Chromtulienke''. == Diskografia == * S Karpatskými Chrbátmi: ** [[1992]]: [[Karpatské chrbáty 1]] ** [[1996]]: [[Karpatské chrbáty 2]] ** [[1999]]: [[Karpatské chrbáty 3]] ** [[2003]]: [[Karpatské chrbáty 4]] ** [[2007]]: [[Karpatské chrbáty 5]] ** [[2008]]: [[Morbus/mors carphaticum]] – 2CD výber ** [[2009]]: [[Canis Carpathicum]] ** [[2012]]: [[Veget]] ** [[2015]]: [[Dekel]] * S Vrbovskými víťazmi: ** [[2005]]: [[Vrbovskí Víťazi]] ** [[2010]]: [[Výrobná porada]] * Projekt Abusus: ** [[2006]]: Abusus ** [[2009]]: Abusus 2 ** [[2009]]: Abusus 3 ** [[2012]]: Abusus 4 * Sólová: ** [[2010]]: [[Franforce]] ** [[2016]]: [[Jobus Pubertus]] (Piesne o knihách Jobusových) == Filmografia == * Vrbovskí víťazi, Vrbovské vetry * [[2022]]{{--}}súčasnosť: [[Oteckovia]] (manažér kapely, Ringo Veselí) == Bibliografia == * ''Láskavé rozprávky'' (2006; 2007, Edition Ryba; 2012, Slovart) * ''Až na vrchol'' (2008, Edition Ryba) * ''Zázračné rozprávky'' (2009, Edition Ryba) * ''Na výlete do vesmíru'' (2010, Agentúra Pohoda) * ''Muflón Ancijáš a jeho spanilá jazda'' (2010, Slovart) * ''Ako Muflón Ancijáš cestoval na západ'' (2011, Slovart) * ''Komisár Mrodge'' (2012, Slovart) * ''Ako muflón Ancijáš sľub dodržal'' (2013, Slovart) * ''Ja nič, ja muzikant'' (2014, Slovart) * ''Plajko'' (2015, Slovart) * ''Zvon'' (2016, Slovart) * ''Tajná správa'' (2016, Slovenská pošta) * ''Žubrienky inštalatérky'' (2017, Slovart) * ''Muflón Ancijáš a mimozemšťan'' (2018, Slovart) * ''Zberný dvor'' (2019, Slovart) * ''Ako Štefan Drco vyhral kopu hnoja'' (2020, Slovart) * ''Ako šarkan Kyber Šikana pristál na streche základnej školy'' (2020, Daxe) * ''Odpadkový fantóm'' (2021, Slovart) * ''Zrnko'' (2022, Daxe) * ''Máriška Bombrľkatá a jej poklady v knihách ukryté'' (2022, Daxe) * ''Chrontulienka'' (2022, Slovart) * ''Ultra nechutné komando'' (2023, Slovart, druhý zväzok série príbehov komisára Mrodgea) * ''Jobusovky'' (kniha a cd) – piesne o knihách Jobusových + rozprávka ''Muflón Ancijáš a uletené včely zemepána Vymletého'' (2024, Ursa minor) * ''Ako zemepána Vymletého spravodlivosť zomlela'' (2024, Slovart) * ''Muflón Ancijáš v opere'' (2024, Slovart) * ''Šporko Šamrolka a vrecožrúti'' (2025, Slovart) Audiokniha: * ''Láskavé rozprávky'' (2010) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Jobus, Braňo}} [[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí folkoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí elektronickí hudobníci]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Osobnosti z Piešťan]] eyanhr47or709uucdxyiqtihvmtrg6t 8205725 8205716 2026-04-29T13:16:23Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-26114-59|~2026-26114-59]] ([[User_talk:~2026-26114-59|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2025-30767-48 8113261 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Branislav Jobus | Obrázok = Branislav Jobus.jpg | Popis umelca = [[spevák]], [[hudobník]], [[spisovateľ]] | Rodné meno = | Umelecké mená = Braňo Jobus, Branuško | Dátum narodenia = {{dnv|1969|04|02}} | Miesto narodenia = [[Piešťany]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[alternatíva]], [[rock]], [[folk]], [[elektronika]] | Roky pôsobenia = [[1982]] – súčasnosť | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Karpatské chrbáty (hudobná skupina)|Karpatské chrbáty]], [[Vrbovské vetry]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} '''Branislav Jobus''' (* [[2. apríl]] [[1969]], [[Piešťany]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.vkmk.sk/stora2/JobusBranislav2015.pdf |dátum prístupu=2015-10-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151005040933/http://www.vkmk.sk/stora2/JobusBranislav2015.pdf |dátum archivácie=2015-10-05 }}</ref> viac známy ako '''Braňo Jobus''', či pod mediálne známou zdrobneninou '''Branuško''', je slovenský [[spevák]], [[hudobník]], [[spisovateľ]] a zakladateľ hudobného festivalu [[Vrbovské vetry]]. Do povedomia sa dostal ako líder hudobných skupín [[Karpatské chrbáty]], [[Vrbovskí víťazi]] či prostredníctvom hudobného projektu [[Abusus]]. Pre Jobusove vystupovanie je typická silná dávka vtipu, [[recesia|recesie]] a [[lokálpatriotizmus|lokálpatriotizmu]], na základe čoho sa stal vyhľadávanou osobnosťou slovenskej alternatívnej scény. Ako moderátor tiež pravidelne hosťuje na najväčšom slovenskom hudobnom festivale [[Pohoda (festival)|Pohoda]]. == Hudobná kariéra == Braňo Jobus začínal v roku [[1982]] v hudobnej skupine Harmasan, s bratom Andrejom Jobusom ([[bicie nástroje]]), Romanom Klčom ([[basgitara]]) a Mirom Kusým ([[gitara]]). Krátko na to zmenilo zoskupenie názov na Veget, ktoré bolo na žiadosť vtedajšieho režimu a Mestského kultúrneho strediska opätovne zmenené na Karpatské chrbáty. Skupina pod týmto názvom funguje dodnes. V roku [[2000]] založili bratia Jobusovci vlastnú, humorne ladenú, skupinu [[Vrbovskí víťazi]]. Skupina využívajúca neštandardné, podomácky vyrábané, hudobné nástroje, tak vytvorila nový termín, [[priemyselný folklór]]. V roku [[2005]] doplnil Jobus zoznam kapiel o elektronický hudobný projekt Abusus, v ktorom účinkuje sám. Stojí tiež za myšlienkou hudobného festivalu Vrbovské vetry, ktorý spoluorganizuje s hudobníkmi [[Whisky (hudobník)|Whiskym]] ([[Slobodná Európa (skupina)|Slobodná Európa]]) a [[Martin Višňovský|Martinom Višňovským]] ([[Chiki liki tu-a]]). Dôvodom pre vytvorenie festivalu bola zmena vedenia festivalu Hodokvas a jeho smerovanie, kvôli ktorému sa Jobusovým skupinám nedostalo pozvania: ''„My sme mali chuť hrať tak som si povedal: Urobíme si vlastný festival kde si zahráme kedy my chceme, skupín máme svojich dosť a nebudeme čakať či sa rozhodnú iní nás pozvať.“''<ref>[http://www.vrbovskevetry.sk/stranky/historia.php Vrbovskevetry.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100413114737/http://www.vrbovskevetry.sk/stranky/historia.php |date=2010-04-13 }} 06.12.2010</ref> Prvý ročník festivalu sa konal v roku [[2007]]. Autorsky sa podieľal na hudbe ku krátkemu filmu režiséra [[Richard Pecha|Richarda Pechu]], či [[Poľsko|poľského]] divadla v Tczewe. == Literárna kariéra == Jobus debutoval v roku [[2006]] rozprávkovou knihou ''Láskavé rozprávky''. Druhé vydanie knihy vyšlo pre veľký úspech v roku [[2007]] v nakladateľstve Edition Ryba. Ďalším literárnym počinom bola kniha ''Zázračné rozprávky'' z roku [[2009]]. O rok neskôr vyšla Jobusovi kniha ''Muflón Ancijáš a jeho spanilá jazda'' ([[2010]], [[Slovart]]), rozprávkové leporelo ''Na výlete do vesmíru'' (Agentúra Pohoda), ale aj [[audiokniha]] ''Láskavé rozprávky''. V roku [[2011]] vyšlo pokračovanie knihy o Muflónovi Ancijášovi s názvom ''Ako Muflón Ancijáš cestoval na západ'', tak isto vo vydavateľstve Slovart. Nasledoval tretí diel trilógie ''Ako Muflón Ancijáš sľub dodržal''. V roku [[2014]] čitateľov oboznámil s červotočom Chrumom v knihe ''Ja nič, ja muzikant''. V roku [[2021]] nadviazal spoluprácu so startupom Readmio a napísal pre ne sériu rozprávok o ''Chromtulienke''. == Diskografia == * S Karpatskými Chrbátmi: ** [[1992]]: [[Karpatské chrbáty 1]] ** [[1996]]: [[Karpatské chrbáty 2]] ** [[1999]]: [[Karpatské chrbáty 3]] ** [[2003]]: [[Karpatské chrbáty 4]] ** [[2007]]: [[Karpatské chrbáty 5]] ** [[2008]]: [[Morbus/mors carphaticum]] – 2CD výber ** [[2009]]: [[Canis Carpathicum]] ** [[2012]]: [[Veget]] ** [[2015]]: [[Dekel]] * S Vrbovskými víťazmi: ** [[2005]]: [[Vrbovskí Víťazi]] ** [[2010]]: [[Výrobná porada]] * Projekt Abusus: ** [[2006]]: Abusus ** [[2009]]: Abusus 2 ** [[2009]]: Abusus 3 ** [[2012]]: Abusus 4 * Sólová: ** [[2010]]: [[Franforce]] ** [[2016]]: [[Jobus Pubertus]] (Piesne o knihách Jobusových) == Filmografia == * Vrbovskí víťazi, Vrbovské vetry * [[2022]]{{--}}súčasnosť: [[Oteckovia]] (manažér kapely, Ringo Veselí) == Bibliografia == * ''Láskavé rozprávky'' (2006; 2007, Edition Ryba; 2012, Slovart) * ''Až na vrchol'' (2008, Edition Ryba) * ''Zázračné rozprávky'' (2009, Edition Ryba) * ''Na výlete do vesmíru'' (2010, Agentúra Pohoda) * ''Muflón Ancijáš a jeho spanilá jazda'' (2010, Slovart) * ''Ako Muflón Ancijáš cestoval na západ'' (2011, Slovart) * ''Komisár Mrodge'' (2012, Slovart) * ''Ako muflón Ancijáš sľub dodržal'' (2013, Slovart) * ''Ja nič, ja muzikant'' (2014, Slovart) * ''Plajko'' (2015, Slovart) * ''Zvon'' (2016, Slovart) * ''Tajná správa'' (2016, Slovenská pošta) * ''Žubrienky inštalatérky'' (2017, Slovart) * ''Muflón Ancijáš a mimozemšťan'' (2018, Slovart) * ''Zberný dvor'' (2019, Slovart) * ''Ako Štefan Drco vyhral kopu hnoja'' (2020, Slovart) * ''Ako šarkan Kyber Šikana pristál na streche základnej školy'' (2020, Daxe) * ''Odpadkový fantóm'' (2021, Slovart) * ''Zrnko'' (2022, Daxe) * ''Máriška Bombrľkatá a jej poklady v knihách ukryté'' (2022, Daxe) * ''Chrontulienka'' (2022, Slovart) * ''Ultra nechutné komando'' (2023, Slovart, druhý zväzok série príbehov komisára Mrodgea) * ''Jobusovky'' (kniha a cd) – piesne o knihách Jobusových + rozprávka ''Muflón Ancijáš a uletené včely zemepána Vymletého'' (2024, Ursa minor) * ''Ako zemepána Vymletého spravodlivosť zomlela'' (2024, Slovart) * ''Muflón Ancijáš v opere'' (2024, Slovart) * ''Šporko Šamrolka a vrecožrúti'' (2025, Slovart) Audiokniha: * ''Láskavé rozprávky'' (2010) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Jobus, Braňo}} [[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí folkoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí elektronickí hudobníci]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Osobnosti z Piešťan]] 10lm62qv6flcwnz4kd0n9epg520yj4q 8206022 8205725 2026-04-30T05:43:10Z ~2026-26098-96 293438 8206022 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Branislav Jobus | Obrázok = Branislav Jobus.jpg | Popis umelca = [[spevák]], [[hudobník]], [[spisovateľ]] | Rodné meno = | Umelecké mená = Braňo Jobus, Branuško | Dátum narodenia = {{dnv|1969|04|02}} | Miesto narodenia = [[Piešťany]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[alternatíva]], [[rock]], [[folk]], [[elektronika]] | Roky pôsobenia = [[1982]] – súčasnosť | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Karpatské chrbáty (hudobná skupina)|Karpatské chrbáty]], [[Vrbovské vetry]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} '''Branislav Jobus''' (* [[2. apríl]] [[1969]], [[Piešťany]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.vkmk.sk/stora2/JobusBranislav2015.pdf |dátum prístupu=2015-10-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151005040933/http://www.vkmk.sk/stora2/JobusBranislav2015.pdf |dátum archivácie=2015-10-05 }}</ref> viac známy tým ako stále o sebe rozpráva o svojej abstinencii, či pod mediálne známou zdrobneninou '''Branuško''', je slovenský [[spevák]], [[hudobník]], [[spisovateľ]] a zakladateľ hudobného festivalu [[Vrbovské vetry]]. Do povedomia sa dostal ako líder hudobných skupín [[Karpatské chrbáty]], [[Vrbovskí víťazi]] či prostredníctvom hudobného projektu [[Abusus]]. Pre Jobusove vystupovanie je typická silná dávka vtipu, [[recesia|recesie]] a [[lokálpatriotizmus|lokálpatriotizmu]], na základe čoho sa stal vyhľadávanou osobnosťou slovenskej alternatívnej scény. Ako moderátor tiež pravidelne hosťuje na najväčšom slovenskom hudobnom festivale [[Pohoda (festival)|Pohoda]]. == Hudobná kariéra == Braňo Jobus začínal v roku [[1982]] v hudobnej skupine Harmasan, s bratom Andrejom Jobusom ([[bicie nástroje]]), Romanom Klčom ([[basgitara]]) a Mirom Kusým ([[gitara]]). Krátko na to zmenilo zoskupenie názov na Veget, ktoré bolo na žiadosť vtedajšieho režimu a Mestského kultúrneho strediska opätovne zmenené na Karpatské chrbáty. Skupina pod týmto názvom funguje dodnes. V roku [[2000]] založili bratia Jobusovci vlastnú, humorne ladenú, skupinu [[Vrbovskí víťazi]]. Skupina využívajúca neštandardné, podomácky vyrábané, hudobné nástroje, tak vytvorila nový termín, [[priemyselný folklór]]. V roku [[2005]] doplnil Jobus zoznam kapiel o elektronický hudobný projekt Abusus, v ktorom účinkuje sám. Stojí tiež za myšlienkou hudobného festivalu Vrbovské vetry, ktorý spoluorganizuje s hudobníkmi [[Whisky (hudobník)|Whiskym]] ([[Slobodná Európa (skupina)|Slobodná Európa]]) a [[Martin Višňovský|Martinom Višňovským]] ([[Chiki liki tu-a]]). Dôvodom pre vytvorenie festivalu bola zmena vedenia festivalu Hodokvas a jeho smerovanie, kvôli ktorému sa Jobusovým skupinám nedostalo pozvania: ''„My sme mali chuť hrať tak som si povedal: Urobíme si vlastný festival kde si zahráme kedy my chceme, skupín máme svojich dosť a nebudeme čakať či sa rozhodnú iní nás pozvať.“''<ref>[http://www.vrbovskevetry.sk/stranky/historia.php Vrbovskevetry.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100413114737/http://www.vrbovskevetry.sk/stranky/historia.php |date=2010-04-13 }} 06.12.2010</ref> Prvý ročník festivalu sa konal v roku [[2007]]. Autorsky sa podieľal na hudbe ku krátkemu filmu režiséra [[Richard Pecha|Richarda Pechu]], či [[Poľsko|poľského]] divadla v Tczewe. == Literárna kariéra == Jobus debutoval v roku [[2006]] rozprávkovou knihou ''Láskavé rozprávky''. Druhé vydanie knihy vyšlo pre veľký úspech v roku [[2007]] v nakladateľstve Edition Ryba. Ďalším literárnym počinom bola kniha ''Zázračné rozprávky'' z roku [[2009]]. O rok neskôr vyšla Jobusovi kniha ''Muflón Ancijáš a jeho spanilá jazda'' ([[2010]], [[Slovart]]), rozprávkové leporelo ''Na výlete do vesmíru'' (Agentúra Pohoda), ale aj [[audiokniha]] ''Láskavé rozprávky''. V roku [[2011]] vyšlo pokračovanie knihy o Muflónovi Ancijášovi s názvom ''Ako Muflón Ancijáš cestoval na západ'', tak isto vo vydavateľstve Slovart. Nasledoval tretí diel trilógie ''Ako Muflón Ancijáš sľub dodržal''. V roku [[2014]] čitateľov oboznámil s červotočom Chrumom v knihe ''Ja nič, ja muzikant''. V roku [[2021]] nadviazal spoluprácu so startupom Readmio a napísal pre ne sériu rozprávok o ''Chromtulienke''. == Diskografia == * S Karpatskými Chrbátmi: ** [[1992]]: [[Karpatské chrbáty 1]] ** [[1996]]: [[Karpatské chrbáty 2]] ** [[1999]]: [[Karpatské chrbáty 3]] ** [[2003]]: [[Karpatské chrbáty 4]] ** [[2007]]: [[Karpatské chrbáty 5]] ** [[2008]]: [[Morbus/mors carphaticum]] – 2CD výber ** [[2009]]: [[Canis Carpathicum]] ** [[2012]]: [[Veget]] ** [[2015]]: [[Dekel]] * S Vrbovskými víťazmi: ** [[2005]]: [[Vrbovskí Víťazi]] ** [[2010]]: [[Výrobná porada]] * Projekt Abusus: ** [[2006]]: Abusus ** [[2009]]: Abusus 2 ** [[2009]]: Abusus 3 ** [[2012]]: Abusus 4 * Sólová: ** [[2010]]: [[Franforce]] ** [[2016]]: [[Jobus Pubertus]] (Piesne o knihách Jobusových) == Filmografia == * Vrbovskí víťazi, Vrbovské vetry * [[2022]]{{--}}súčasnosť: [[Oteckovia]] (manažér kapely, Ringo Veselí) == Bibliografia == * ''Láskavé rozprávky'' (2006; 2007, Edition Ryba; 2012, Slovart) * ''Až na vrchol'' (2008, Edition Ryba) * ''Zázračné rozprávky'' (2009, Edition Ryba) * ''Na výlete do vesmíru'' (2010, Agentúra Pohoda) * ''Muflón Ancijáš a jeho spanilá jazda'' (2010, Slovart) * ''Ako Muflón Ancijáš cestoval na západ'' (2011, Slovart) * ''Komisár Mrodge'' (2012, Slovart) * ''Ako muflón Ancijáš sľub dodržal'' (2013, Slovart) * ''Ja nič, ja muzikant'' (2014, Slovart) * ''Plajko'' (2015, Slovart) * ''Zvon'' (2016, Slovart) * ''Tajná správa'' (2016, Slovenská pošta) * ''Žubrienky inštalatérky'' (2017, Slovart) * ''Muflón Ancijáš a mimozemšťan'' (2018, Slovart) * ''Zberný dvor'' (2019, Slovart) * ''Ako Štefan Drco vyhral kopu hnoja'' (2020, Slovart) * ''Ako šarkan Kyber Šikana pristál na streche základnej školy'' (2020, Daxe) * ''Odpadkový fantóm'' (2021, Slovart) * ''Zrnko'' (2022, Daxe) * ''Máriška Bombrľkatá a jej poklady v knihách ukryté'' (2022, Daxe) * ''Chrontulienka'' (2022, Slovart) * ''Ultra nechutné komando'' (2023, Slovart, druhý zväzok série príbehov komisára Mrodgea) * ''Jobusovky'' (kniha a cd) – piesne o knihách Jobusových + rozprávka ''Muflón Ancijáš a uletené včely zemepána Vymletého'' (2024, Ursa minor) * ''Ako zemepána Vymletého spravodlivosť zomlela'' (2024, Slovart) * ''Muflón Ancijáš v opere'' (2024, Slovart) * ''Šporko Šamrolka a vrecožrúti'' (2025, Slovart) Audiokniha: * ''Láskavé rozprávky'' (2010) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Jobus, Braňo}} [[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí folkoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí elektronickí hudobníci]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Osobnosti z Piešťan]] ds2wa2rsej2w8l5u1sgoepqp0cl3l1n 8206043 8206022 2026-04-30T06:47:28Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-26098-96|~2026-26098-96]] ([[User_talk:~2026-26098-96|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 8113261 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Branislav Jobus | Obrázok = Branislav Jobus.jpg | Popis umelca = [[spevák]], [[hudobník]], [[spisovateľ]] | Rodné meno = | Umelecké mená = Braňo Jobus, Branuško | Dátum narodenia = {{dnv|1969|04|02}} | Miesto narodenia = [[Piešťany]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[alternatíva]], [[rock]], [[folk]], [[elektronika]] | Roky pôsobenia = [[1982]] – súčasnosť | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Karpatské chrbáty (hudobná skupina)|Karpatské chrbáty]], [[Vrbovské vetry]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} '''Branislav Jobus''' (* [[2. apríl]] [[1969]], [[Piešťany]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.vkmk.sk/stora2/JobusBranislav2015.pdf |dátum prístupu=2015-10-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151005040933/http://www.vkmk.sk/stora2/JobusBranislav2015.pdf |dátum archivácie=2015-10-05 }}</ref> viac známy ako '''Braňo Jobus''', či pod mediálne známou zdrobneninou '''Branuško''', je slovenský [[spevák]], [[hudobník]], [[spisovateľ]] a zakladateľ hudobného festivalu [[Vrbovské vetry]]. Do povedomia sa dostal ako líder hudobných skupín [[Karpatské chrbáty]], [[Vrbovskí víťazi]] či prostredníctvom hudobného projektu [[Abusus]]. Pre Jobusove vystupovanie je typická silná dávka vtipu, [[recesia|recesie]] a [[lokálpatriotizmus|lokálpatriotizmu]], na základe čoho sa stal vyhľadávanou osobnosťou slovenskej alternatívnej scény. Ako moderátor tiež pravidelne hosťuje na najväčšom slovenskom hudobnom festivale [[Pohoda (festival)|Pohoda]]. == Hudobná kariéra == Braňo Jobus začínal v roku [[1982]] v hudobnej skupine Harmasan, s bratom Andrejom Jobusom ([[bicie nástroje]]), Romanom Klčom ([[basgitara]]) a Mirom Kusým ([[gitara]]). Krátko na to zmenilo zoskupenie názov na Veget, ktoré bolo na žiadosť vtedajšieho režimu a Mestského kultúrneho strediska opätovne zmenené na Karpatské chrbáty. Skupina pod týmto názvom funguje dodnes. V roku [[2000]] založili bratia Jobusovci vlastnú, humorne ladenú, skupinu [[Vrbovskí víťazi]]. Skupina využívajúca neštandardné, podomácky vyrábané, hudobné nástroje, tak vytvorila nový termín, [[priemyselný folklór]]. V roku [[2005]] doplnil Jobus zoznam kapiel o elektronický hudobný projekt Abusus, v ktorom účinkuje sám. Stojí tiež za myšlienkou hudobného festivalu Vrbovské vetry, ktorý spoluorganizuje s hudobníkmi [[Whisky (hudobník)|Whiskym]] ([[Slobodná Európa (skupina)|Slobodná Európa]]) a [[Martin Višňovský|Martinom Višňovským]] ([[Chiki liki tu-a]]). Dôvodom pre vytvorenie festivalu bola zmena vedenia festivalu Hodokvas a jeho smerovanie, kvôli ktorému sa Jobusovým skupinám nedostalo pozvania: ''„My sme mali chuť hrať tak som si povedal: Urobíme si vlastný festival kde si zahráme kedy my chceme, skupín máme svojich dosť a nebudeme čakať či sa rozhodnú iní nás pozvať.“''<ref>[http://www.vrbovskevetry.sk/stranky/historia.php Vrbovskevetry.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100413114737/http://www.vrbovskevetry.sk/stranky/historia.php |date=2010-04-13 }} 06.12.2010</ref> Prvý ročník festivalu sa konal v roku [[2007]]. Autorsky sa podieľal na hudbe ku krátkemu filmu režiséra [[Richard Pecha|Richarda Pechu]], či [[Poľsko|poľského]] divadla v Tczewe. == Literárna kariéra == Jobus debutoval v roku [[2006]] rozprávkovou knihou ''Láskavé rozprávky''. Druhé vydanie knihy vyšlo pre veľký úspech v roku [[2007]] v nakladateľstve Edition Ryba. Ďalším literárnym počinom bola kniha ''Zázračné rozprávky'' z roku [[2009]]. O rok neskôr vyšla Jobusovi kniha ''Muflón Ancijáš a jeho spanilá jazda'' ([[2010]], [[Slovart]]), rozprávkové leporelo ''Na výlete do vesmíru'' (Agentúra Pohoda), ale aj [[audiokniha]] ''Láskavé rozprávky''. V roku [[2011]] vyšlo pokračovanie knihy o Muflónovi Ancijášovi s názvom ''Ako Muflón Ancijáš cestoval na západ'', tak isto vo vydavateľstve Slovart. Nasledoval tretí diel trilógie ''Ako Muflón Ancijáš sľub dodržal''. V roku [[2014]] čitateľov oboznámil s červotočom Chrumom v knihe ''Ja nič, ja muzikant''. V roku [[2021]] nadviazal spoluprácu so startupom Readmio a napísal pre ne sériu rozprávok o ''Chromtulienke''. == Diskografia == * S Karpatskými Chrbátmi: ** [[1992]]: [[Karpatské chrbáty 1]] ** [[1996]]: [[Karpatské chrbáty 2]] ** [[1999]]: [[Karpatské chrbáty 3]] ** [[2003]]: [[Karpatské chrbáty 4]] ** [[2007]]: [[Karpatské chrbáty 5]] ** [[2008]]: [[Morbus/mors carphaticum]] – 2CD výber ** [[2009]]: [[Canis Carpathicum]] ** [[2012]]: [[Veget]] ** [[2015]]: [[Dekel]] * S Vrbovskými víťazmi: ** [[2005]]: [[Vrbovskí Víťazi]] ** [[2010]]: [[Výrobná porada]] * Projekt Abusus: ** [[2006]]: Abusus ** [[2009]]: Abusus 2 ** [[2009]]: Abusus 3 ** [[2012]]: Abusus 4 * Sólová: ** [[2010]]: [[Franforce]] ** [[2016]]: [[Jobus Pubertus]] (Piesne o knihách Jobusových) == Filmografia == * Vrbovskí víťazi, Vrbovské vetry * [[2022]]{{--}}súčasnosť: [[Oteckovia]] (manažér kapely, Ringo Veselí) == Bibliografia == * ''Láskavé rozprávky'' (2006; 2007, Edition Ryba; 2012, Slovart) * ''Až na vrchol'' (2008, Edition Ryba) * ''Zázračné rozprávky'' (2009, Edition Ryba) * ''Na výlete do vesmíru'' (2010, Agentúra Pohoda) * ''Muflón Ancijáš a jeho spanilá jazda'' (2010, Slovart) * ''Ako Muflón Ancijáš cestoval na západ'' (2011, Slovart) * ''Komisár Mrodge'' (2012, Slovart) * ''Ako muflón Ancijáš sľub dodržal'' (2013, Slovart) * ''Ja nič, ja muzikant'' (2014, Slovart) * ''Plajko'' (2015, Slovart) * ''Zvon'' (2016, Slovart) * ''Tajná správa'' (2016, Slovenská pošta) * ''Žubrienky inštalatérky'' (2017, Slovart) * ''Muflón Ancijáš a mimozemšťan'' (2018, Slovart) * ''Zberný dvor'' (2019, Slovart) * ''Ako Štefan Drco vyhral kopu hnoja'' (2020, Slovart) * ''Ako šarkan Kyber Šikana pristál na streche základnej školy'' (2020, Daxe) * ''Odpadkový fantóm'' (2021, Slovart) * ''Zrnko'' (2022, Daxe) * ''Máriška Bombrľkatá a jej poklady v knihách ukryté'' (2022, Daxe) * ''Chrontulienka'' (2022, Slovart) * ''Ultra nechutné komando'' (2023, Slovart, druhý zväzok série príbehov komisára Mrodgea) * ''Jobusovky'' (kniha a cd) – piesne o knihách Jobusových + rozprávka ''Muflón Ancijáš a uletené včely zemepána Vymletého'' (2024, Ursa minor) * ''Ako zemepána Vymletého spravodlivosť zomlela'' (2024, Slovart) * ''Muflón Ancijáš v opere'' (2024, Slovart) * ''Šporko Šamrolka a vrecožrúti'' (2025, Slovart) Audiokniha: * ''Láskavé rozprávky'' (2010) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Jobus, Braňo}} [[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí folkoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí elektronickí hudobníci]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Osobnosti z Piešťan]] 10lm62qv6flcwnz4kd0n9epg520yj4q Ruskokrstúrska eparchia 0 352213 8205746 7937982 2026-04-29T14:46:05Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205746 wikitext text/x-wiki {{Infobox Diecéza | Názov = | Latinský názov = Eparchia Serbiae | Miestny názov = | Erb diecézy = | Mapa = | Veľkosť mapy = | Cirkev = [[Gréckokatolícka cirkev v Chorvátsku]] | Štát = {{SRB|w}} <br/> {{KOS|w}} | Cirkevná oblasť = | Cirkevná provincia = | Metropolitné biskupstvo = | Dátum vzniku = | Dátum zániku = | Obrázok = Ruski Krstur, Uniate church.jpg | Popis obrázka = Katedrálny chrám v Ruskom Krsture | Funkcia 1 = eparcha | Osoba 1 = [[Djura Džudžar]] | Funkcia 2 = | Osoba 2 = | Funkcia 3 = | Osoba 3 = | Funkcia 4 = | Osoba 4 = | Funkcia 5 = | Osoba 5 = | Funkcia 6 = | Osoba 6 = | Funkcia 7 = | Osoba 7 = | Funkcia 8 = | Osoba 8 = | Funkcia 9 = | Osoba 9 = | Funkcia 10 = | Osoba 10 = | Rozloha = | Stav = [[2015]] | Vikariáty = | Vikariáty stav = | Dekanáty = | Dekanáty stav = | Protopresbyteráty = | Protopresbyteráty stav = | Farnosti = 21 | Farnosti stav = | Obyvateľstvo = | Obyvateľstvo stav = | Veriaci = 21845 | Veriaci stav = | Diecézni kňazi = | Diecézni kňazi stav = | Eparchiálni kňazi = 19 | Eparchiálni kňazi stav = | Rehoľní kňazi = 2 | Rehoľní kňazi stav = | Trvalí diakoni = | Trvalí diakoni stav = | Rehoľní bratia = 2 | Rehoľní bratia stav = | Rehoľné sestry = 61 | Rehoľné sestry stav = | Patrón = [[Svätý Mikuláš]] | Obrad = | Liturgický jazyk = | Katedrála = | Konkatedrála = | Webstránka = | Catholic-hierarchy = | GCatholic = serb0 | Sufragánne biskupstvá = | Mapa cirkevnej provincie = | Mapa cirkevnej provincie veľkosť = | Mapa cirkevnej provincie popis = }} '''Ruskokrstúrska eparchia''' je cirkevnou organizačnou jednotkou pre [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíkov]] žijúcich v [[Srbsko|Srbsku]] a [[Kosovo|Kosove]] a je súčasťou [[Gréckokatolícka cirkev v Chorvátsku|gréckokatolíckej cirkvi v Chorvástsku]], hoci väčšina jej veriacich sú rusínskeho a ukrajinského pôvodu vo [[Vojvodina|Vojvodine]]. Bola vytvorená (v situácii po rozpade [[Juhoslávia|Juhoslávie]]) v roku [[2003]] vyčlenením z [[Križevacká eparchia|križevskej eparchie]] ako apoštolský exarchát. Na eparchiu bol povýšený [[pápež]]om [[František (pápež)|Františkom]] [[6. december|6. decembra]] [[2018]]. Jej dovtedajší exarcha [[Djura Džudžar]] bol povýšený do hodnosti [[eparcha (biskup)|eparchu]]. Eparchia je podriadená priamo [[Svätá stolica|Svätej stolici]]. Má 21 farností a okolo 22 000 veriacich. Hlavným chrámom eparchie je Katedrála [[Svätý Mikuláš|sv. Mikuláša]] v [[Ruski Krstur|Ruskom Krsture]] ([[Vojvodina]] v [[Srbsko|Srbsku]]). == Biskupi == * Djura Džudžar (2003-) == Externé odkazy == * [http://www.gcatholic.org/dioceses/diocese/serb0.htm Apostolic Exarchate of Serbia and Montenegro] * [http://catholic-hierarchy.org/diocese/dsmby.html Apostolic Exarchate of Serbia e Montenegro (Križevci)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110728030218/http://www.catholic-hierarchy.org/diocese/dsmby.html |date=2011-07-28 }} * [http://www.cnewa.org/default.aspx?ID=73&pagetypeID=9&sitecode=HQ&pageno=1 Greek Catholic Churches in Former Yugoslavia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181214070045/http://www.cnewa.org/default.aspx?ID=73&pagetypeID=9&sitecode=HQ&pageno=1 |date=2018-12-14 }} [[Kategória:Gréckokatolícka cirkev]] [[Kategória:Gréckokatolícke eparchie v Srbsku]] [[Kategória:Gréckokatolícke eparchie v Kosove]] kffnwpmvudx8f7wr81zyhg0vdcpyuty Redaktor:James500 2 359864 8205909 7504343 2026-04-29T19:29:20Z James500 60886 Remove template 8205909 wikitext text/x-wiki {{Redaktorská stránka}} {{#Babel:en}} [[en:User:James500]] [[ang:User:James500]] [[ar:مستخدم:James500]] [[id:Pengguna:James500]] [[ca:Usuari:James500]] [[cs:Wikipedista:James500]] [[zh:用户:James500]] [[sr:Корисник:James500]] [[da:Bruger:James500]] [[de:Benutzer:James500]] [[es:Usuario:James500]] [[eo:Uzanto:James500]] [[fr:Utilisateur:James500]] [[it:Utente:James500]] [[ja:利用者:James500]] [[ko:사용자:James500]] [[la:Usor:James500]] [[lt:Naudotojas:James500]] [[hu:Szerkesztő:James500]] [[nl:Gebruiker:James500]] [[no:Bruker:James500]] [[fa:کاربر:James500]] [[pl:Wikipedysta:James500]] [[pt:Usuário:James500]] [[ru:Участник:James500]] [[ro:Utilizator:James500]] [[sco:User:James500]] [[fi:Käyttäjä:James500]] [[sv:Användare:James500]] [[vi:Thành viên:James500]] [[tr:Kullanıcı:James500]] [[uk:Користувач:James500]] ezviacmhtqlacdc6epp5b2j5z89u7ek Pieseň piesní 0 362219 8205735 7659692 2026-04-29T14:18:33Z Vasiľ 2806 +komentár 8205735 wikitext text/x-wiki '''Pieseň piesní'''{{#tag:ref|Názov ''Pieseň piesní'' je používaný v slovenskom rímskokatolíckom vydaní, ako skratka sa tam uvádza ''Pies''.|group=pozn}} alebo '''Veľpieseň'''{{#tag:ref|Názov ''Veľpieseň'' je používaný v slovenskom evanjelickom a [[Slovenský ekumenický preklad|ekumenickom vydaní]], ako skratka sa v evanjelickom vydaní uvádza ''Veľp'' a v ekumenickom vydaní ''Vľp''.|group=pozn}} alebo '''Pieseň Šalamúnova''' alebo len '''Pieseň'''{{#tag:ref|Názov ''Pieseň'' je používaný v slovenskom preklade Biblie prof. Roháčkom, ako skratka sa tam uvádza ''Pie''.|group=pozn}} (skratka ''Pies, Veľp,'' ''Vľp,'' ''PŠ alebo Pie'') je kniha [[Starý zákon|Starého zákona]]. Zaraďuje sa medzi poučné knihy. V hebrejskej [[Biblia|Biblii]] sa zaraďuje medzi ketubím (tj. spisy).<ref name="PLBV">{{Citácia knihy | kapitola zborník = Pieseň piesní | priezvisko = Heriban | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Heriban (1925) | titul = Príručný lexikón biblických vied | odkaz na titul = Príručný lexikón biblických vied | vydanie = 3 | typ vydania = opr. a dopl. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Don Bosco | rok = 1998 | isbn = 80-88933-07-2 | edícia = Biblica | zväzok edície = 4 | počet strán = 1366 | strany = 820{{--}}822 }}</ref> Tradične sa jej autorstvo pripisuje [[Šalamún]]ovi. == Obsah == Text obsahuje poetické zobrazenie prirodzenej lásky muža a ženy.<ref name="PLBV"/> Existuje viacero exegetických interpretácií jej obsahu. Najdôležitejšie z nich sú tieto<ref name="PLBV"/>: * [[Judaizmus|Židia]] v nej videli alegorický symbol lásky Jahveho k vyvolenému národu. * [[Kresťanstvo|Kresťania]] v nej vidia alegóriu lásky Boha k celému ľudstvu, obzvlášť lásku [[Ježiš Kristus|Krista]] k [[Cirkev|Cirkvi]]. * Ďalšia interpretácia hovorí o mystickom spojení Krista s Cirkvou. * Najnovšie sa hovorí o realistickom opise a vyzdvihnutí ľudskej lásky, ktorá má podľa Božieho plánu zmysel v sebe samej. == Poznámky == <references group=pozn/> == Referencie == <references /> == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Varšo | meno = Miroslav | odkaz na autora = | editori = [[Peter Dubovský (pedagóg)|Peter Dubovský]] | titul = Veľpieseň | vydanie text = [ekniha] | miesto = Košice | vydavateľ = Centrum spoločenských a psychologických vied SAV | rok = 2025 | isbn = 978-80-8298-028-1 | url = https://www.academia.edu/166008009/Vel_piesen_?sm=b | poznámka = [komentár ku Knihe Pieseň piesní] | počet strán = 488 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Heriban | meno = Jozef | titul = Úvody do Starého i Nového zákona s výberovou a tematicky zoradenou bibliografiou | miesto = Trnava; Rím | vydavateľ = [[Spolok svätého Vojtecha]]; [[Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda]] | rok = 1997 | isbn = 80-7162-191-9 | počet strán = 477 | strany = 212{{--}}216 }} == Pozri aj == * [[Starý zákon]] == Iné projekty == {{projekt|q=Pieseň piesní}} == Externé odkazy == * [http://dkc.kbs.sk/dkc.php?frames=1&in=Pies Pieseň piesní], [http://dokumenty.christ-net.sk/dkc/dkc.php?frames=1&in=Pies iný link] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110605012029/http://dokumenty.christ-net.sk/dkc/dkc.php?frames=1&in=Pies |date=2011-06-05 }} - rímskokatolícky preklad, obsahuje úvod s informáciami o knihe * [http://www.biblia.sk/sk/evanjelicky/piesen Pieseň]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} - evanjelický preklad {{Náboženský výhonok}} {{Starý zákon}} [[Kategória:Starý zákon]] [[Kategória:Pesach]] bwl4hexlhzpyxe3rmj3kjgrkw9cn87p Viva Musica! festival 0 362993 8206061 7413606 2026-04-30T08:23:10Z ~2026-26208-47 293449 aktualizácia profilu festivalu 8206061 wikitext text/x-wiki Pozícia festivalu Viva Musica! ako najväčšieho medzinárodného letného hudobného festivalu v Bratislave je výsledkom 21-ročnej tradície založenej na umeleckej jedinečnosti, programovej rozmanitosti, zakorenenosti v miestnom prostredí a zároveň svetovosti. Viva Musica! festival vznikol v roku 2005 a od svojho prvého ročníka ponúka to najlepšie z klasickej hudby v podaní špičkových umelcov z celého sveta, často na netradičných miestach a v netradičných kontextoch. Bratislavu na pozvanie festivalu navštívili osobnosti ako Gidon Kremer, Maxim Vengerov, Laurie Anderson, Philip Glass, John Malkovich, Nigel Kennedy, Michael Nyman, Víkingur Ólafsson, Emily D'Angelo, Jakub Jozef Orliński, Kronos Quartet, Jess Gillam, Avi Avital, The King's Singers či Ensemble intercontemporain a mnohí ďalší. Koncertný program festival od roku 2025 dopĺňajú medzinárodné Majstrovské kurzy Eugena Suchoňa so zameraním na spev. Kurzy sa konajú v Pezinku a sú venované významnému slovenskému skladateľovi a pedagógovi, rodákovi z Pezinka, Eugenovi Suchoňovi. Od roku 2022 je festival držiteľom medzinárodnej známky kvality EFFE label (Europe for Festivals, Festivals for Europe), udeľovanej Európskou festivalovou asociáciou za umelecké kvality, prínos k rozvoju domácej scény a významný medzinárodný rozmer. == Referencie == {{Referencie}} ==Externé odkazy== * [http://www.vivamusica.sk Oficiálna stránka festivalu] {{Hudobné festivaly na Slovensku}} [[Kategória:Kultúra v Bratislave]] [[Kategória:Hudobné festivaly na Slovensku]] r71gpfmtjq2anl7ny79835fy5lmqdzf 8206063 8206061 2026-04-30T08:28:50Z OJJ 116711 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-26208-47|~2026-26208-47]] ([[User_talk:~2026-26208-47|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Bojars 7413606 wikitext text/x-wiki '''Viva Musica! festival''' je hudobný festival, ktorý vznikol v roku 2005. Od svojho prvého ročníka ponúka klasickú hudbu, jazz a world music pod holým nebom, uprostred [[Staré mesto (Bratislava)|Starého mesta]] v Bratislave, spravidla bez nutnosti platiť vstupné. Festival predstavuje koncept letného open-air festivalu, ktorého hlavnú myšlienku možno zhrnúť do dvoch slov: klasika inak. Festival trvá 7 dní a prebieha v neformálnom duchu. Klasická hudba je prezentovaná netradičným spôsobom, na netradičných miestach a v netradičnom kontexte. Viva Musica! festival je v súčasnosti najväčším medzinárodným letným festivalom klasickej hudby, jazzu a world music v Bratislave a jeho obľúbenosť z roka na rok rastie.<ref>[http://www.vivamusica.sk VivaMusica.sk]</ref> ==História== V predošlých ročníkoch Viva Musica! festivalu sa predstavili nasledujúci umelci: '''2007''' *[[Marina Chiche]] – francúzska huslistka, už ako 16-ročná začala študovať na prestížnom [[Conservatoire National Superieure de Musique]] v [[Paríž]]i *[[Kyle Eastwood]] – syn amerického herca a režiséra [[Clint Eastwood|Clinta Eastwooda]] *[[Adriana Kučerová]] *[[Kolsimcha-The World Quintet]] *[[Ariel Zuckermann]] – profesionálnu dirigentskú kariéru odštartoval v [[Royal Music Academy]] v Štokholme '''2008''' *[[Pavol Bršlík]] – spevák *[[Peter Feranec]] – hudobný riaditeľ a šéfdirigent Mikhailovskeho divadla v [[Petrohrad]]e *[[Tatiana Vassiljeva]] – prvá ruská víťazka prestížnej [[First Grand Prix]] na medzinárodnej violončelovej súťaži Mstislava Rostropoviča a Objav roka 2005 na francúzskych hudobných Oscaroch – [[Victoires de la Musique Classique]] *[[Abram Wilson]] – americký [[jazz]]ový trubkár a vokalista '''2009''' *[[Martin Chodúr]] – prvá [[Česko Slovenská Superstar]] *[[Les Désaxés]] *[[Markus Huber]] – hudobný riaditeľ operného domu v [[Pforzheim]]e *[[Jana Kirschner]] – úspešná [[Zlatý slávik|Zlatá slávica]] a [[Speváčka roka]] *[[Adriana Kučerová]] – jedna z najvyhľadávanejších [[opera|operných speváčok]] súčasnosti, pokračovateľka tradície slovenských [[soprán|sopranistiek]] Lucie Popp, Edity Gruberovej alebo Ľubice Vargicovej *[[Oskar Rózsa]] *[[Martin Valihora]] *[[Ľubica Vargicová]] – patrí medzi najvyhľadávanejšie slovenské sopranistky '''2010''' *[[Jiří Bárta]] – v [[Česko|Česku]] patrí k najlepším [[violončelo|violončelistov]] svojej generácie *[[Srboljub Dinić]] – hudobný riaditeľ a šéfdirigent švajčiarskeho [[Stadttheater]] v [[Bern (mesto)|Berne]] *[[Jiří Korn]] – významná osobnosť českej kultúry, zasahujúca do všetkých oblastí hudby, tanca a herectva *[[Roby Lakatos]] *[[Partick Messina]] – jeden z najlepších [[klarinet]]istov súčasnosti *[[James Morisson]] *[[Libor Pešek]] – čestný [[dirigent]] [[Royal Liverpool Philharmonic Orchestra]] a hlavný dirigent [[Český národný symfonický orchester|Českého národného symfonického orchestra]] *[[Oskar Rózsa]] *[[Martin Valihora]] – jeden z najlepších slovenských [[bicie|bubeníkov]] a [[perkusie|perkusionistov]] *[[Ramón Vargas]] – v súčasnosti jeden z najlepších [[tenor]]istov na svete == Referencie == {{Referencie}} ==Externé odkazy== * [http://www.vivamusica.sk Oficiálna stránka festivalu] {{Hudobné festivaly na Slovensku}} [[Kategória:Kultúra v Bratislave]] [[Kategória:Hudobné festivaly na Slovensku]] fw6180okp7rp91v337avk02invvke72 Slovenské národné volejbalové družstvo mužov 0 367797 8206016 8178026 2026-04-30T05:25:34Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8206016 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Flag of Slovakia.svg|200px|border|vpravo]] '''Slovenské národné volejbalové družstvo mužov''' reprezentuje [[Slovensko]] v medzinárodných [[volejbal]]ových súťažiach, podujatiach a priateľských zápasoch. Funguje pod záštitou [[Slovenská volejbalová federácia|Slovenskej volejbalovej federácie]] (SVF). Jeho najvýraznejšie úspechy sú 5. miesto na [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2011|Majstrovstvách Európy 2011]] či dvojnásobné víťazstvo v [[Európska liga vo volejbale|Európskej lige]]. V novembri 2022 mu patrilo v medzinárodnom rebríčku [[Medzinárodná volejbalová federácia|FIVB]] 44. miesto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIVB Senior World Ranking - Men | url = https://www.fivb.com/en/volleyball/rankings/seniorworldrankingmen | dátum vydania = 2022-11-04 | dátum prístupu = 2022-11-04 | vydavateľ = FIVB | jazyk = po anglicky }}</ref> Na [[Majstrovstvá Európy vo volejbale|majstrovstvá Európy]] sa kvalifikovalo 14-krát, prvýkrát v roku 1997. Na ostatné vrcholné podujatia, ako [[Majstrovstvá sveta vo volejbale|majstrovstvách sveta]] či [[Volejbal na Letných olympijských hrách|Letné olympijské hry]] sa mu kvalifikovať nepodarilo. == Výsledky == === [[Volejbal na Letných olympijských hrách|Olympijské hry]] === * ''nekvalifikovalo sa'' === [[Majstrovstvá sveta vo volejbale|Majstrovstvá sveta]] === * ''nekvalifikovalo sa'' === [[Majstrovstvá Európy vo volejbale]] === {| class="wikitable" width=600 style="text-align:center;" |- ! style="background:lightgrey;"|Rok ! {{tooltip|Z|Zápasy}} ! {{tooltip|V|Zápasy}} ! {{tooltip|P|Zápasy}} ! {{tooltip|Sv|Sety vyhrané}} ! {{tooltip|Sp|Sety prehrané}} ! {{tooltip|Bv|Body vyhrané}} ! {{tooltip|Bp|Body prehrané}} ! {{tooltip|+/−|+/− bodový rozdiel}} ! style="background:lightgrey;"|Umiestenie |- | {{FIN}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1993|ME 1993]] || colspan=9|''štartovalo ešte pod ČSFR'' (8. miesto) |- | {{GRC}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1995|ME 1995]] || colspan=9|''nekvalifikovalo sa'' |- | {{NLD}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1997|ME 1997]] || 7|| 3|| 4|| 10|| 16|| 276|| 353|| −77|| 8. miesto |- | {{AUT}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1999|ME 1999]] || colspan=9|''nekvalifikovalo sa'' |- | {{CZE}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2001|ME 2001]] || 5|| 1|| 4|| 5|| 14|| 393|| 452|| −59|| 9. miesto |- | {{DEU}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2003|ME 2003]] || 5|| 0|| 3|| 3|| 15|| 354|| 447|| −93|| 11. miesto |- | {{ITA}}/{{SCG}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2005|ME 2005]] || colspan=9|''nekvalifikovalo sa'' |- | {{RUS}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2007|ME 2007]] || 6|| 1|| 5|| 5|| 16|| 451|| 529|| −78|| 12. miesto |- | {{TUR}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2009|ME 2009]] || 6|| 1|| 5|| 11|| 16|| 555|| 580|| −25|| 11. miesto |- | {{AUT}}/{{CZE}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2011|ME 2011]] || 4|| 3|| 1|| 9|| 7|| 372|| 375|| −3|| 5. miesto |- | {{DEN}}/{{POL}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2013|ME 2013]] || 4|| 1|| 3|| 4|| 11|| 327|| 367|| −40|| 11. miesto |- | {{BGR}}/{{ITA}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2015|ME 2015]] || 3|| 0|| 3|| 2|| 9|| 217|| 267|| −50|| 14. miesto |- |{{POL}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2017|ME 2017]] | 3|| 0|| 3|| 1|| 9|| 200|| 254|| −54|| 15. miesto |- |{{BEL}}/{{SLO}}/{{FRA}}/{{NED}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2019|ME 2019]] | 5|| 2|| 3|| 6|| 12|| 386|| 423|| −37|| 19. miesto |- |{{CZE}}/{{FIN}}/{{POL}}/{{EST}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2021|ME 2021]] | 5|| 1|| 4|| 6|| 14|| 453|| 502|| −49|| 19. miesto |- |{{ITA}}/{{MKD}}/{{BGR}}/{{ISR}} [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2023|ME 2023]] | colspan=9|''nekvalifikovalo sa'' |} * ME 1997: : [[Marek Kardoš]], [[Andrej Kravárik]], [[Marián Vavrek]], [[Branko Pistovič]], [[Richard Nemec]], [[Martin Jankovič]], [[Vladimír Procházka (volejbalista)|Vladimír Procházka]], [[Milan Kocian]], [[Peter Baláž (volejbalista)|Peter Baláž]], [[Marián Migra]], [[Miroslav Čajan]], [[Vladimír Roštár]] :tréner: [[Peter Kalný]] * ME 2001: : [[Tomáš Kmeť (volejbalista)|Tomáš Kmeť]], [[Pavel Chudík]], [[Martin Nemec]], [[Andrej Kravárik]], [[Branko Pistovič]], [[Marián Vavrek]], [[Martin Jankovič]], [[Dušan Kubica]], [[Gabriel Chochoľák]], [[Pavel Bartík]], [[Marek Kardoš]], [[Vladimír Procházka (volejbalista)|Vladimír Procházka]] :tréner: [[Peter Kalný]] * ME 2003: : [[Pavel Chudík]], [[Michal Masný]], [[Gabriel Chochoľák]], [[Peter Diviš]], [[Richard Nemec]], [[Martin Benčič]], [[Róbert Hupka]], [[Martin Pipa]], [[Marián Vavrek]], [[Stanislav Vartovník]], [[Pavel Bartík]], [[Jakub Joščák]] :tréner: [[Pavel Třešňák]] * ME 2007: : [[Tomáš Kmeť (volejbalista)|Tomáš Kmeť]], [[Michal Masný]] ©, [[Martin Nemec]], [[Milan Bencz]], [[Lukáš Diviš (1986)|Lukáš Diviš st.]], [[Martin Sopko (1982)|Martin Sopko st.]], [[Martin Pipa]], [[František Ogurčák]], [[Michal Červeň]], [[Július Šabo]], [[Andrej Barbierik]], [[Branislav Skladaný]] :tréner: [[Vladimír Přidal]] * ME 2009: : [[Emanuel Kohút]], [[Tomáš Kmeť (volejbalista)|Tomáš Kmeť]], [[Juraj Zaťko]], [[Michal Masný]] ©, [[Martin Nemec]], [[Milan Bencz]], [[Lukáš Diviš (1986)|Lukáš Diviš st.]], [[Martin Sopko (1982)|Martin Sopko st.]], [[Martin Pipa]], [[Matej Kubš]], [[Jozef Piovarči]], [[František Ogurčák]] :tréner: [[Emanuele Zanini]] * ME 2011: : [[Roman Ondrúšek|Roman Ondrušek]], [[Emanuel Kohút]], [[Richard Nemec]], [[Tomáš Kmeť (volejbalista)|Tomáš Kmeť]] ©, [[Branislav Skladaný]], [[Juraj Zaťko]], [[Martin Nemec]], [[Milan Bencz]], [[Peter Michalovič (volejbalista)|Peter Michalovič]], [[Lukáš Diviš (1986)|Lukáš Diviš st.]], [[Martin Sopko (1982)|Martin Sopko st.]], [[Róbert Hupka]] :tréner: [[Emanuele Zanini]] * ME 2013: : [[Roman Ondrušek]], [[Emanuel Kohút]], [[Tomáš Kmeť (volejbalista)|Tomáš Kmeť]], [[Juraj Zaťko]], [[Michal Masný]] ©, [[Martin Nemec]], [[Milan Bencz]], [[Róbert Hupka]], [[Štefan Chrtiansky (1989)|Štefan Chrtiansky]], [[Michal Hruška]], [[Matej Paták]], [[František Ogurčák]] :tréner: [[Štefan Chrtiansky (1962)|Štefan Chrtiansky]] * ME 2015: : [[Juraj Zaťko]], [[Daniel Končal]], [[Frantiček Ogurčák]], [[Matej Paták]], [[Martin Sopko (1982)|Martin Sopko st.]] ©, [[Štefan Chrtiansky (1989)|Štefan Chrtiansky]], [[Emanuel Kohút]], [[Šimon Krajčovič]], [[Radoslav Prešinský]], [[Peter Ondrovič]], [[Peter Michalovič (volejbalista)|Peter Michalovič]], [[Matej Kubš]], [[Tomáš Kriško]], [[Luboš Nemec]] :tréner: [[Alberto Giuliani]] * ME 2017: : [[Milan Bencz]], [[Emanuel Kohút]] ©, [[Peter Ondrovič]], [[Matej Paták]], [[Matej Kubš]], [[Štefan Chrtiansky (1989)|Štefan Chrtiansky]], [[Daniel Končal]], [[Peter Mlynarčík]], [[Radoslav Prešinský]], [[Marcel Lux]], [[Martin Turis]], [[Juraj Zaťko]], [[Michal Petras]], [[Marek Ludha]] :tréner: [[Andrej Kravárik]] *ME 2019: : [[Peter Michalovič (volejbalista)|Peter Michalovič]], [[Tomáš Kriško]] ©, [[Peter Ondrovič]], [[Matej Paták]], [[Filip Mačuha]], [[Filip Palgut]], [[Marián Vitko]], [[Jakub Ihnát]], [[Šimon Krajčovič]], [[Marcel Lux]], [[Jakub Kováč]], [[Juraj Zaťko]], [[Filip Gavenda]], [[Július Firkaľ]] :tréner: [[Andrej Kravárik]] *ME 2021: : [[Peter Michalovič (volejbalista)|Peter Michalovič]], [[Tomáš Kriško]] ©, [[Peter Ondrovič]], [[Matej Paták]], [[Filip Mačuha]], [[Filip Palgut]], [[Šimon Krajčovič]], [[Filip Gavenda]], [[Július Firkaľ]], [[Ľuboš Nemec]], [[Michal Zeman (volejbalista)|Michal Zeman]], [[Patrik Pokopec]], [[Martin Turis]], [[Samuel Goč]] :tréner: [[Marek Kardoš]] === [[Svetová liga vo volejbale|Svetová liga]] / [[Liga národov vo volejbale|Liga národov]] === {| class="wikitable" width=600 style="text-align:center;font-size:90%" |- ! style="background:lightgrey;" |Rok ! {{tooltip|Z|Zápasy}} ! {{tooltip|V|Zápasy}} ! {{tooltip|P|Zápasy}} ! {{tooltip|Sv|Sety vyhrané}} ! {{tooltip|Sp|Sety prehrané}} ! {{tooltip|Bv|Body vyhrané}} ! {{tooltip|Bp|Body prehrané}} ! {{tooltip|+/−|+/− bodový rozdiel}} ! style="background:lightgrey;" |Umiestenie |- | colspan="10" |'''''[[Svetová liga vo volejbale|Svetová liga]]''''' |- | [[Svetová liga vo volejbale mužov 1993|SL 1993]] || colspan="9" rowspan="21" |''nekvalifikovalo sa'' |- | [[Svetová liga vo volejbale mužov 1994|SL 1994]] |- | [[Svetová liga vo volejbale mužov 1995|SL 1995]] |- | [[Svetová liga vo volejbale mužov 1996|SL 1996]] |- | [[Svetová liga vo volejbale mužov 1997|SL 1997]] |- | [[Svetová liga vo volejbale mužov 1998|SL 1998]] |- | [[Svetová liga vo volejbale mužov 1999|SL 1999]] |- | [[Svetová liga vo volejbale mužov 2000|SL 2000]] |- | [[Svetová liga vo volejbale mužov 2001|SL 2001]] |- | [[Svetová liga vo volejbale mužov 2002|SL 2002]] |- | [[Svetová liga vo volejbale mužov 2003|SL 2003]] |- | [[Svetová liga vo volejbale mužov 2004|SL 2004]] |- | [[Svetová liga vo volejbale mužov 2005|SL 2005]] |- | [[Svetová liga vo volejbale mužov 2006|SL 2006]] |- | [[Svetová liga vo volejbale mužov 2007|SL 2007]] |- | [[Svetová liga vo volejbale mužov 2008|SL 2008]] |- | [[Svetová liga vo volejbale mužov 2009|SL 2009]] |- | [[Svetová liga vo volejbale mužov 2010|SL 2010]] |- | [[Svetová liga vo volejbale mužov 2011|SL 2011]] |- | [[Svetová liga vo volejbale mužov 2012|SL 2012]] |- | [[Svetová liga vo volejbale mužov 2013|SL 2013]] |- | [[Svetová liga vo volejbale mužov 2014|SL 2014]] |8 |3 |5 |15 |17 |728 |739 |−11 |24. miesto |- |[[Svetová liga vo volejbale mužov 2015|SL 2015]] |8 |3 |5 |18 |18 |783 |778 | +5 |23. miesto |- |[[Svetová liga vo volejbale mužov 2016|SL 2016]] |9 |3 |6 |15 |22 |788 |843 |−55 |21. miesto |- |[[Svetová liga vo volejbale mužov 2017|SL 2017]] |9 |4 |5 |14 |17 |673 |705 |−32 |19. miesto |- | colspan="10" |'''''[[Liga národov vo volejbale|Liga národov]]''''' |- | [[Liga národov vo volejbale mužov 2018|LN 2018]] || colspan="9" rowspan="2" |''nekvalifikovalo sa'' |- | [[Liga národov vo volejbale mužov 2019|LN 2019]] |- | colspan="10" |''V roku 2020 sa [[Liga národov vo volejbale|Liga národov]] kvôli pandémii s ocohorením [[COVID-19]] nehrala'' |} === [[Európska liga vo volejbale|Európska liga]] === {| class="wikitable" width=600 style="text-align:center;font-size:90%" |- ! style="background:lightgrey;"|Rok ! {{tooltip|Z|Zápasy}} ! {{tooltip|V|Zápasy}} ! {{tooltip|P|Zápasy}} ! {{tooltip|Sv|Sety vyhrané}} ! {{tooltip|Sp|Sety prehrané}} ! {{tooltip|Bv|Body vyhrané}} ! {{tooltip|Bp|Body prehrané}} ! {{tooltip|+/−|+/− bodový rozdiel}} ! style="background:lightgrey;"|Umiestenie |- | [[Európska liga vo volejbale mužov 2004|EL 2004]] || 12|| 1|| 11|| 17|| 35|| 1 042|| 1 172|| −130|| 8. miesto |- | [[Európska liga vo volejbale mužov 2005|EL 2005]] || 12|| 5|| 7|| 19|| 29|| 1 008|| 1 080|| −72|| 7. miesto |- | [[Európska liga vo volejbale mužov 2006|EL 2006]] || 12|| 2|| 10|| 15|| 30|| 982|| 1 060|| −78|| 7. miesto |- | [[Európska liga vo volejbale mužov 2007|EL 2007]] || 14|| 11|| 3|| 36|| 21|| 1 358|| 1 257|| +101|| [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] 3. miesto |- | [[Európska liga vo volejbale mužov 2008|EL 2008]] || 14|| 10|| 4|| 35|| 19|| 1 221|| 1 136|| +85|| [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] 1. miesto |- | [[Európska liga vo volejbale mužov 2009|EL 2009]] || 14|| 9|| 5|| 30|| 17|| 1 097|| 981|| +116|| 4. miesto |- | [[Európska liga vo volejbale mužov 2010|EL 2010]] || 12|| 5|| 7|| 21|| 24|| 1 000|| 1 009|| −9|| 6. miesto |- | [[Európska liga vo volejbale mužov 2011|EL 2011]] || 14|| 10|| 4|| 34|| 21|| 1 249|| 1 175|| +76|| [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] 1. miesto |- | [[Európska liga vo volejbale mužov 2012|EL 2012]] || 14|| 7|| 7|| 30|| 25|| 1 266|| 1 213|| +53|| 4. miesto |- | [[Európska liga vo volejbale mužov 2013|EL 2013]] || 12|| 6|| 6|| 23|| 21|| 858|| 813|| +45|| 7. miesto |- |[[Európska liga vo volejbale mužov 2014|EL 2014]] || colspan=9 rowspan=4|''Slovensko sa neprihlásilo do [[Európska liga vo volejbale|Európskej ligy]], kvôli účasti vo [[Svetová liga vo volejbale|Svetovej lige]]'' |- |[[Európska liga vo volejbale mužov 2015|EL 2015]] |- |[[Európska liga vo volejbale mužov 2016|EL 2016]] |- |[[Európska liga vo volejbale mužov 2017|EL 2017]] |- |[[Európska liga vo volejbale mužov 2018|EL 2018]] |6 |1 |5 |6 |16 |465 |527 |−62 |11. miesto |- |[[Európska liga vo volejbale mužov 2019|EL 2019]] |6 |2 |4 |9 |15 |500 |538 |−38 |8. miesto |- |colspan=10|''V roku 2020 sa Európska liga kvôli pandémii s ocohorením [[COVID-19]] nehrala'' |- |[[Európska liga vo volejbale mužov 2021|EL 2021]] | 4|| 1|| 3|| 5|| 11|| 344|| 381|| −37|| 7.{{--}}9. miesto |- |[[Európska liga vo volejbale mužov 2022|EL 2022]] | 4|| 0|| 4|| 2|| 12|| 283|| 336|| −53|| 7.{{--}}9. miesto |- |EL 2023 |6 |1 |5 |8 |15 |485 |534 |−49 |12. miesto |} == Zostava == Zostava družstva rok 2023: {| class="wikitable" |- align="center" bgcolor="E4E4FF" | '''Číslo''' | '''Meno''' | '''Výška''' | '''Klub''' |- align="center" | colspan=4 bgcolor="CCCCFF" | '''Blokári''' |- align="center" |8 | align="left" | [[Peter Ondrovič]]|| 200 || align="left" | {{CZE}} [[VK Jihostroj České Budějovice]] |- align="center" |14 | align="left" | [[Šimon Krajčovič]]|| 209 || align="left" | {{ROU}} [[CSA Steaua Bukuresť (volejbal)|CSA Steaua Bukurešť]] |- align="center" |7 | align="left" | [[Michal Zeman (volejbalista)|Michal Zeman]] || 201 || align="left" | {{SVK}} [[TJ VO Spartak Myjava]] |- align="center" |17 | align="left" | [[Andrej Billich]] || 204 || align="left" | {{SVK}} [[VKP Bratislava]] |- align="center" | colspan=4 bgcolor="CCCCFF" | '''Nahrávači''' |- align="center" |6 | align="left" | [[Filip Palgut]] || 201 || align="left" | {{SVK}} [[VK MIRAD UNIPO Prešov]] |- align="center" |5 | align="left" | [[Matúš Jalovecký]] || 185 || align="left" | {{GER}} [[VC Bitterfeld-Wolfen]] |- align="center" |21 |align="left" | [[Samuel Goč]] || 197 || align=left| {{HRV}} [[HAOK Mladost Záhreb]] |- align="center" | colspan=4 bgcolor="CCCCFF" | '''Smečiari''' |- align="center" |13 | align="left" | [[Jakub Ihnát]] || 192 || align="left" | {{CZE}} [[ČEZ Karlovarsko]] |- align="center" |2 | align="left" | [[Lukáš Smolej]] || 194 || align="left" | {{HRV}} [[HAOK Mladost Záhreb]] |- align="center" |9 | align="left" | [[Patrik Pokopec]] || 195 || align="left" | {{CZE}} [[VK Benátky nad Jizerou]] |- align="center" |22 |align="left" | [[Július Firkaľ]] || 196 || align="left" | {{FRA}} [[Le Plessis-Robinson Volley-Ball]] |- align="center" | colspan=4 bgcolor="CCCCFF" | '''Liberá''' |- align="center" |10 | align="left" | [[Marián Vitko]] || 181 || align="left" | {{SVK}} [[VK Slávia Svidník]] |- align="center" |1 | align="left" | [[Matúš Krajčo]] || 190 || align="left" | {{SVK}} [[VK Spartak UJS Komárno]] |- align="center" | colspan=4 bgcolor="CCCCFF" | '''Univerzáli''' |- align="center" |3 | align="left" | [[Patrik Lamanec]] || 197 || align="left" | {{CZE}} [[ČEZ Karlovarsko]] |- align="center" |19 | align="left" | [[Filip Gavenda]] || 200 || align="left" | {{CZE}} [[VK Dukla Liberec]] |- align="center" |23 | align="left" | [[Tobias Viskup]] || 199 || align="left" | {{SVK}} [[TJ VO Spartak Myjava]] |- align="center" | colspan=4 bgcolor="CCCCFF" | '''Tréneri''' |- | colspan=4 align="left" | {{BEL}} [[Steven Vanmedegael]] |} == Reprezentační tréneri == Prehľad doterajších trénerov národného tímu:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenských volejbalistov doteraz videlo jedenásť reprezentačných trénerov | url = http://www.svf.sk/_img/Pictures/Stulajter%202022-23/MESACNIK/volejbal%20priloha%20oktober%2022.pdf | dátum vydania = október 2022 | dátum prístupu = 2022-11-04 | vydavateľ = SVF | jazyk = }}</ref> * [[Ivan Husár]] (1993{{--}}jún 1995; 48 zápasov, z toho 21 výhier) * [[Peter Kalný]] (október 1995{{--}}september 1997) * [[Vladimír Přidal]] (december 1997{{--}}1998) * Peter Kalný (1999{{--}}2001; obe svoje obdobia: 104 zápasov, z toho 43 výhier) * {{CZE}} [[Pavel Třešňák]] (2002{{--}}2004; 66 zápasov, z toho 29 výhier) * Vladimír Přidal (2005{{--}}2007; obe svoje obdobia: 83 zápasov, z toho 39 výhier) * {{ITA}} [[Emanuele Zanini]] (máj 2008{{--}}september 2011; 99 zápasov, z toho 57 výhier) * [[Štefan Chrtiansky (1962)|Štefan Chrtiansky]] (november 2011{{--}}október 2013; 52 zápasov, z toho 23 výhier) * {{ITA}} [[Flavio Gulinelli]] (november 2013{{--}}júl 2015; 39 zápasov; z toho 20 výhier) * {{ITA}} [[Alberto Giuliani]] (júl 2015{{--}}október 2015; 11 zápasov, z toho 2 výhry) * [[Miroslav Palgut]] (marec 2016{{--}}máj 2017; 49 zápasov, z toho 21 výhier) * [[Andrej Kravárik]] (máj 2017{{--}}september 2019; 66 zápasov, z toho 27 výhier) * [[Marek Kardoš]] (december 2019{{--}}október 2022; 37 zápasov, z toho 16 výhier) * Steven Vanmedegael == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Česko-slovenské národné volejbalové družstvo mužov]] * [[Slovenské národné volejbalové družstvo žien]] == Externé odkazy == * [http://www.svf.sk/Default.aspx?CatID=482 Družstvo mužov na oficiálnej stránke Slovenskej volejbalovej federácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130928085419/http://www.svf.sk/Default.aspx?CatID=482 |date=2013-09-28 }} * [http://www.volejbal.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=25&Itemid=48 Družstvo mužov na stránke volejbal.sk] * [https://eurovolley.cev.eu/team/11820-slovakia Slovenské družstvo na ME 2021 na stránke Európskej volejbalovej konfederácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221104193746/https://eurovolley.cev.eu/team/11820-slovakia |date=2022-11-04 }} {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Európske národné volejbalové družstvá}} |{{Slovenské národné družstvá}} }} [[Kategória:Národné volejbalové družstvá]] [[Kategória:Slovenské národné družstvá|Volejbal]] [[Kategória:Volejbal na Slovensku|Národné]] bsj34dcwgxx9dh0qh8ja5c59rus0hus Shooty 0 388043 8205988 8188878 2026-04-30T00:22:42Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205988 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Shooty | Rodné meno = Martin Šútovec | Popis osoby = slovenský karikaturista, ilustrátor, dizajnér a hudobník | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1973|01|12}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = [[Milan Šútovec]] | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = [http://www.shooty.sk shooty.sk] | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Shooty''', občianskym menom '''Martin Šútovec''' (* [[12. január]] [[1973]], [[Bratislava]])<ref name="soga-shooty" /><ref name=ktosomcosom>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Šútovec| meno = Martin| odkaz na autora = | titul = Kto som čo som| url = http://www.shooty.sk/shooty/kto-som-co-som.html?page_id=2267| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.2.2012| vydavateľ = Shooty| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190729104511/http://www.shooty.sk/shooty/kto-som-co-som.html?page_id=2267| dátum archivácie = 2019-07-29}}</ref> je slovenský [[karikatúra|karikaturista]], [[ilustrátor]], [[grafický dizajnér]] a [[hudobník]], syn Milana Šútovca. Od roku [[2002]] do roku [[2014]] pracoval v denníku [[SME]], kde kreslil svoj denný komentár.<ref name=ktosomcosom/> Po vstupe investičnej skupiny [[PENTA INVESTMENTS LIMITED|Penta]] do vydavateľstva [[Petit Press]] prešiel do novozaloženého [[Denník N|Denníka N]].<ref name=zive>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kosno | meno = Lukáš | odkaz na autora = | titul = Projekt N odštartoval web ako Denník N. Diskusie obmedzil | url = http://www.zive.sk/clanok/101425/projekt-n-odstartoval-web-ako-dennik-n-diskusie-obmedzil | dátum vydania = 2015-04-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-08-05 | vydavateľ = zive.sk| miesto = | jazyk = }}</ref> == Životopis == Prezývka Shooty vznikla na „odpornej normalizačnej základke“ kde na neho pokrikovali „Šútovec – Umelec a niekto napísal na papier Shooty“.<ref name=ktosomcosom/> V rokoch 1987{{--}}1991 študoval na [[Stredná odborná škola polygrafická|Strednej priemyselnej škole grafickej]]. V grafickom dizajne pokračoval na [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej škole výtvarných umení]], v ateliéri Grafického dizajnu profesora [[Ľubomír Longauer|Ľubomíra Longauera]]. Pôsobil tam v rokoch 1992{{--}}1998 pričom sa začal grafickým dizajnom živiť. Názov jeho diplomovej práce na VŠVU bol „Prostitúcia ako metóda sebarealizácie“.<ref name=ktosomcosom/> Na svoju alma-mater sa vrátil na doktorandské štúdium v rokoch 2000{{--}}2002.<ref name=ktosomcosom/> == Dielo == === Reklamná kampaň === Pred parlamentnými voľbami v roku [[2010]] uskutočnil zbierku na celoslovenskú reklamnú kampaň, ktorej cieľom bolo upozorniť na vtedajšiu politickú situáciu.<ref name=vyzbieral>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Kočišek| meno = Lukáš| odkaz na autora = | titul = Shooty vyzbieral desaťtisíce eur. Miesto troch plagátov sa črtá celoslovenská kampaň| url = http://medialne.etrend.sk/marketing-spravy/hooty-vyzbieral-desattisice-eur-miesto-troch-plagatov-sa-crta-celoslovenska-kampan.html| dátum vydania = 24.5.2010| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.2.2012| vydavateľ = medialne.sk| miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Jej výnos bol viac než 72 000 €.<ref name=dennicek200510>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Šútovec| meno = Martin| odkaz na autora = | titul = Denníček 20.5.2010| url = http://www.shooty.sk/bla-bla/dennicek/2010-05-20.html?page_id=4608| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.2.2012| vydavateľ = Shooty| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180516104204/http://www.shooty.sk/bla-bla/dennicek/2010-05-20.html?page_id=4608| dátum archivácie = 2018-05-16}}</ref> === Ohlasy na dielo === V júli 2013 proti Shootyho kresbe protestovala [[Slovenská advokátska komora]]. Na kresbe nakreslil prasa v talári, ktoré odovzdáva diplom sprasačievajúcemu sa absolventovi a pritom hovorí „Stali ste sa [[Doktor práv|doktorom práv]]. Na drancovanie tejto krajiny niet lepšej kvalifikácie.“<ref name=protestyvocishootymu>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Benedikovičová | meno = Mária| odkaz na autora = | titul = Komora advokátov: Shooty kreslí ako v totalite | url = http://www.sme.sk/c/6886100/komora-advokatov-shooty-kresli-ako-v-totalite.html | dátum vydania = 30.07.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 31.07.2013 | vydavateľ = Petit Press| miesto = | jazyk = }}</ref> Komora okrem iného kresbu „považuje za nebezpečný prejav, ktorým sa hanobí skupina ľudí len z dôvodu ich vzdelania“.<ref name=reagujekomora>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vyjadrenie Slovenskej advokátskej komory k hanebnej karikatúre Shootyho v SME(30.7.2013) | url = https://www.sak.sk/blox/cms/sk/sak/spravy/proxy/select/166/display | dátum vydania = 30.07.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 31.07.2013 | vydavateľ = [[Slovenská advokátska komora]]| miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa [[Matúš Kostolný|Matúša Kostolného]], šéfredaktora [[SME|Denníka SME]] „Karikatúra nemôže právnikov znevažovať, to robia oveľa intenzívnejšie sami. Bez toho, že by mnohí právnici v tejto krajine nerobili hanbu svojmu stavu, by nemohla byť táto karikatúra vtipná.“<ref name=protestyvocishootymu/> V roku [[2009]] Shootyho zažaloval aj [[Robert Fico]]. V Shootyho karikatúre mu lekár pri prehliadke nenašiel [[chrbtica|chrbticu]]. Neskôr svoju žalobu o ospravedlnenie a 33 tisíc € zrušil.<ref name=protestyvocishootymu/> Konflikty s Robertom Ficom pokračujú aj pri pôsobení v Denníku N. V roku [[2015]] prestala na príkaz premiéra s denníkom komunikovať celá vláda. Dôvodom boli Shootyho kresby priložené ako nálepky v denníku. Je na nich znázornený Robert Fico, pričom ilustrácie niesli názvy „''Chyťte zlodeja!!!''“ a „''Peniaze som zohnal vlastnou hlavou''”. V prvom vyobrazení má premiér v rukách veľký mech, v druhom namiesto hlavy schránku.<ref name=vladastop>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Poláš | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = Fico ani ministri nebudú komunikovať s Denníkom N. Pre Shootyho nálepky | url = http://medialne.etrend.sk/tlac/fico-a-vsetci-ministri-nebudu-komunikovat-s-dennikom-n.html | dátum vydania = 2015-05-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-08-05 | vydavateľ = Trend| miesto = | jazyk = }}</ref> == Hudobné aktivity == Ako hudobník sa Martin Šútovec venuje hre na [[bendžo]] a príležitostnému spevu. V rokoch [[1992]] až [[2017]] hral v skupine [[Tu v dome]], podieľal sa tiež na albumoch ďalších kapiel ([[Živé kvety]], [[Jednofázové kvasenie]]).<ref name="sme-2005-shooty-nepoznam-tabu" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 120 minút s hudbou nášho hosťa: Martin "Shooty" Šútovec | url = https://www.newmodelradio.sk/120-minut-s-hudbou-nasho-hosta-dnes-martin-shooty-sutovec/ | vydavateľ = newmodelradio.sk | dátum vydania = 2017-10-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-05-15 | miesto = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jednofázové kvasenie | url = http://old.popular.sk/np03_2011/files/jednofazove-kvasenie.html | vydavateľ = popular.sk | dátum vydania = 2011-10-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-05-15 | miesto = }}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Knižné publikácie == * {{Citácia knihy | priezvisko = Šútovec | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Baestiarium | vydanie = 1 | vydavateľ = Zbytočná kniha – Martin Šútovec | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 24 | url = | isbn = }} ** {{Citácia knihy | vydanie = 2. rozš | vydavateľ = LOSER & LOSER KOMPLOT | miesto = Bratislava | rok = 1998 | počet strán = 29 | url = | isbn = 80-968107-0-7}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Šútovec | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Tuhou tuhou : výber frkov a ilustrácií z denníka SME 2002 – 2006 | vydanie = 1 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | rok = 2006 | počet strán = 511 | url = | isbn = 80-89278-00-0}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Šútovec | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Breiner | meno2 = Peter | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Kostolný | meno3 = Matúš | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Roky Fica I. : výber frkov a ilustrácií z denníka SME 2006 – 2010 | vydanie = 1. slov | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2010 | počet strán = 518 | url = | isbn = 978-80-556-0291-2}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Šútovec | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Modrá knižka : výber frkov a karikatúr z denníka SME 2010 – 2012 | vydanie = 1 | vydavateľ = Premedia | miesto = Bratislava | rok = 2012 | počet strán = 318 | url = | isbn = 978-80-89594-32-0}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Šútovec | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Roky Fica II. : výber z frkov z denníka SME a denníka N 2012 – 2016 | vydanie = 1 | vydavateľ = Premedia | miesto = Bratislava | rok = 2016 | počet strán = 479 | url = | isbn = 978-80-8159-433-5}} == Ocenenia == * [[1997]]: [[Najkrajšie knihy Slovenska]] 1996 v kategórii „Príležitostné tlače, malonákladove a autorské knihy“ za knihu ''Baestiarium'' <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Cíferská | meno = Eva | autor = | odkaz na autora = | titul = Najkrajšie knihy Slovenska 1996 | vydanie = | vydavateľ = BIBIANA – Medzinárodný dom umenia pre deti | miesto = Bratislava | rok = 1998 | počet strán = 41 | url = http://www.bibiana.sk/sites/default/files/sites/default/files/digital_archive/1996_nks.pdf | isbn = 80-967414-3-8 | kapitola = | strany = 32 }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * [[2005]]: [[Novinárska cena]] 2004 v kategórii „Najlepší kreslený vtip, komiks, karikatúra“ za sériu karikatúr (SME) <ref name="nc-archiv-vitazi">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Archív : Víťazi NC | url = http://www.novinarskacena.sk/pages/archiveWinners | vydavateľ = [[Nadácia otvorenej spoločnosti]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20200722082623/http://www.novinarskacena.sk/pages/archiveWinners?contestId=18 | dátum archivácie = 2020-07-22 }}</ref> * [[2006]]: Novinárska cena 2005 v kategórii „Najlepší kreslený vtip, komiks, karikatúra“ za sériu karikatúr (SME, Nový Čas pre ženy) <ref name="nc-archiv-vitazi" /> * [[2008]]: Novinárska cena 2007 v kategórii „Najlepší kreslený vtip, komiks, karikatúra“ za sériu karikatúr (SME) <ref name="nc-archiv-vitazi" /> * [[2018]]: Novinárska cena 2017 v kategórii „Najlepší česko-slovenský kreslený vtip, komiks, karikatúra“ za sériu karikatúr (Shooty, Denník N) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Víťazi 2017 | url = http://www.novinarskacena.sk/vitazi-2017 | vydavateľ = Nadácia otvorenej spoločnosti | dátum vydania = 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-05-15 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20180516103443/http://www.novinarskacena.sk/vitazi-2017 | dátum archivácie = 2018-05-16 }}</ref> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="soga-shooty">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Martin Šútovec (1973) : Zlodej | url = http://www.soga.sk/aukcie-obrazy-diela-umenie-starozitnosti/aukcie/50-mimoriadna-aukcia-sucasneho-slovenskeho-umenia/martin-sutovec-zlodej-5691 | vydavateľ = Aukčná spoločnosť SOGA | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-05-15 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="sme-2005-shooty-nepoznam-tabu">{{Citácia periodika | priezvisko = Jaslovský | meno = Marian | odkaz na autora = Marian Jaslovský | titul = Shooty: Nepoznám tabu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2473294/shooty-nepoznam-tabu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2005-11-19 | dátum prístupu = 2018-05-15 }}</ref> }} == Externé odkazy == * [http://www.shooty.sk Shootyho osobný web] * [https://dennikn.sk/komentare/shooty/ Shootyho komentáre] na webe Denníka N * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=%C5%A0%C3%BAtovec,+Martin,+1973-&sort=dateOldest&theme=system Diela Martina Šútovca] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Shooty}} [[Kategória:Slovenskí karikaturisti]] [[Kategória:Slovenskí ilustrátori]] [[Kategória:Slovenskí grafickí dizajnéri]] [[Kategória:Slovenskí hudobníci]] [[Kategória:Laureáti Novinárskej ceny]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] q97veqrl5z5lmeqbxcqrgcuzs2o1g3r Modave 0 434967 8205786 7505434 2026-04-29T15:27:28Z JackyM59 278191 Photograph updated 8205786 wikitext text/x-wiki {{Infobox Belgická obec |názov=Modave |status=obec |obrázok=Château de Modave - Vue des jardins.jpg |popis obrázku=Kaštieľ |názov2=Modåve |jazyk.zkratka2=wln |názov3= |jazyk.zkratka3= |vlajka=Flag of Modave.svg |vlajka provincie=Liege provence flag.svg |erb = |mapa obce v provincii=Modave Liège Belgium Map.svg |región=[[Valónsky región|Valónsky]] |vlajka regiónu=Flag_of_Wallonia.svg |spoločenstvo=[[Francúzske spoločenstvo Belgicka|Francúzske]] |vlajka komunity=Flag_of_Wallonia.svg |provincia=[[Lutyšsko (provincia)|Lutyšsko]] |okres=Huy |šírka_stupne=50 |šírka_minuty=26 |dlžka_stupne=5 |dlžka_minuty=18 |nis=61041 |psč=4577 |telefón=085 |web=[http://www.modave.be www.modave.be] }} '''Modave''' je [[Belgicko|belgická]] obec vo [[Valónsky región|Valónskom regióne]] v provincii [[Lutyšsko (provincia)|Lutyšsko]]. == Obyvateľstvo == Modave má približne {{formatnum:3865}} obyvateľov (2010)<ref>[http://statbel.fgov.be/fr/statistiques/chiffres/population/structure/residence/index.jsp Štruktúra obyvateľstva]</ref>. == Časti obce == Od 1. januára 1977 obec Modave pozostáva z týchto častí (bývalých obcí): *Modave *[[Outrelouxhe]] *[[Strée]] *[[Vierset-Barse]] == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Modave}} == Externé odkazy == * Oficiálna stránka obce: [http://www.modave.be www.modave.be] {{Lutyšsko}} {{Portál|Belgicko|Belgický}} [[Kategória:Obce v Lutyšsku]] 83mkxfkyf4a7b7nd8fzsxond1a14t1e Národné ženské futbalové družstvo USA 0 446288 8206075 7731038 2026-04-30T09:03:23Z Lekvarnička 262477 doplnené info 8206075 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}}{{Infobox Národné futbalové mužstvo|Meno=Národné ženské futbalové družstvo USA|Prezývka=The Stars and Stripes|Asociácia=USSF|Konfederácia=[[CONCACAF]]|Tréner=[[Emma Hayes]]|Kapitán=[[Lindsey Heaps]]|Najviac štartov=[[Kristine Lilly]] (354)|Najlepší strelec=[[Abby Wambach]] (184)|Kód FIFA=USA|Rebríček FIFA=2 (21. apríl 2026)|FIFA najvyššie=1 (naposledy jún 2025)|FIFA najnižšie=5 (jún 2024)|vzor_lp1=_usa25h|vzor_t1=_usa25h|vzor_pp1=_usa25h|vzor_po1=_usa25hl|ľavéplece1=FFFFFF|telo1=FFFFFF|pravéplece1=FFFFFF|ponožky1=FFFFFF|trenírky1=0000f3|vzor_lp2=_usa25a|vzor_t2=_usa25a|vzor_pp2=_usa25a|vzor_tr2=_usa25a|ľavéplece2=0f152f|telo2=0f152f|pravéplece2=0f152f|trenírky2=0f152f|ponožky2=0f152f|Prvý zápas={{minivlajka |Taliansko}} [[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]] {{ku|1|0}} USA {{minivlajka |USA}}<br/>([[Jesolo]], Taliansko, 18. august 1985)|Najvyššia výhra={{minivlajka |USA}} USA {{ku|14|0}} [[Národné ženské futbalové družstvo Dominikánskej republiky|Dominikánska republika]] {{minivlajka |Dominikánska republika}},<br/>([[Vancouver]], Kanada, 20. január 2012)|Kontinentálne majstrovstvá=[[Majstrovstvá vo futbale žien zóny CONCACAF]]|Najvyššia prehra={{minivlajka |Brazília}} [[Brazílske národné ženské futbalové družstvo|Brazília]] {{ku|4|0}} USA {{minivlajka |USA}},<br/>([[Chang-čou]], Čína, 27. september 2007)|Prvá účasť MS=1991|Štarty MS=9|Najlepší výsledok MS=Majsterky ([[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1991|1991]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|1999]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2015|2015]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2019|2019]])|Štarty MR=10|Prvá účasť MR=[[Majstrovstvá vo futbale žien zóny CONCACAF 1991|1991]]|Najlepší výsledok MR=Majsterky ([[Majstrovstvá vo futbale žien zóny CONCACAF 1991|1991]], [[Majstrovstvá vo futbale žien zóny CONCACAF 1993|1993]], [[Majstrovstvá vo futbale žien zóny CONCACAF 1994|1994]], [[Majstrovstvá vo futbale žien zóny CONCACAF 2000|2000]], [[Majstrovstvá vo futbale žien zóny CONCACAF 2002|2002]], [[Majstrovstvá vo futbale žien zóny CONCACAF 2006|2006]], [[Majstrovstvá vo futbale žien zóny CONCACAF 2014|2014]], [[Majstrovstvá vo futbale žien zóny CONCACAF 2018|2018]], [[Majstrovstvá vo futbale žien zóny CONCACAF 2022|2022]]|Znak=United States women's national soccer team logo.svg}} '''Národné ženské futbalové družstvo Spojených štátov''' je [[reprezentácia|reprezentačné]] [[futbal]]ové družstvo zložené z hráčok, ktoré sú držiteľkami [[štátne občianstvo|štátneho občianstva]] [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]]. Americký tím je najúspešnejším ženským tímom, vyhrali štyrikrát [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien|Majstrovstvá sveta]] (1991, 1999, 2015 a 2019), päťkrát [[Futbal na Letných olympijských hrách|olympijské zlaté medaily]] (1996, 2004, 2008, 2012, a 2024), deväťkrát [[Majstrovstvá vo futbale žien zóny CONCACAF|Majstrovstvá zóny CONCACAF]] (1991, 1993, 1994, 2000, 2002, 2006, 2014, 2018 a 2022) a jedenkrát Zlatý pohár CONCACAF (2024). V rebríčku FIFA ženských národných boli boli v rokoch 2003 až 2008 na 2. mieste a od marca 2003 do novembra 2014 bol nepretržite na 1. mieste.<ref>{{Citácia periodika|titul=U.S. women’s soccer team drops to No. 2 in FIFA rankings for first time since 2008|url=https://www.washingtonpost.com/news/early-lead/wp/2014/12/19/u-s-womens-soccer-team-drops-to-no-2-in-fifa-rankings-for-first-time-since-2008/|periodikum=The Washington Post|dátum=2014-12-19|dátum prístupu=2026-04-30|issn=0190-8286|jazyk=en-US|meno=Marissa|priezvisko=Payne}}</ref> == Trénerský tím == {| class="wikitable" |+ !Pozícia !Meno !Od ! |- |Tréner |{{Minivlajka|Anglicko}} Emma Hayes |Máj 2024 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emma Hayes named new Head Coach of U.S. Women's National Team {{!}} U.S. Soccer Official Website | url = https://ussoccer.com/stories/2023/11/emma-hayes-named-new-head-coach-of-us-womens-national-team | vydavateľ = ussoccer.com | dátum prístupu = 2026-04-30 | jazyk = en}}</ref> |- |Asistent trénera |{{Minivlajka|USA}} Denise Reddy |Máj 2024 |<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = U.S. Soccer Announces Additions to U.S. Women’s National Team Technical Staff | url = https://ussoccer.com/stories/2024/05/us-soccer-announces-additions-to-us-womens-national-team-technical-staff | vydavateľ = ussoccer.com | dátum prístupu = 2026-04-30 | jazyk = en}}</ref> |- |Tréner brankárok |{{Minivlajka|Anglicko}} Stuart Searle |Máj 2024 |<ref name=":0" /> |} == Individuálne štatistiky == {| class="wikitable" |+Najviac reprezentačných zápasov !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Meno !{{Tooltip|R. zápasy|Reprezentačné zápasy}} !{{Tooltip|R. góly|Reprezentačné góly}} !{{Tooltip|R. roky|Reprezentačné roky}} |- |1. | align="left" |Kristine Lilly |'''354''' |130 |1987 – 2010 |- |2. | align="left" |Carli Lloyd |'''316''' |134 |2005 – 2021 |- |3. | align="left" |Christie Pearce |'''311''' |2 |1997 – 2015 |- |4. | align="left" |[[Mia Hammová|Mia Hamm]] |'''276''' |158 |1987 – 2004 |- |5. | align="left" |Julie Foudy |'''274''' |45 |1988 – 2004 |- |6. | align="left" |Abby Wambach |'''255''' |184 |2001 – 2015 |- |7. | align="left" |Joy Fawcett |'''241''' |27 |1987 – 2004 |- |8. | align="left" |Heather O'Reilly |'''231''' |47 |2002 – 2016 |- |9. | align="left" |Alex Morgan |'''224''' |123 |2010 – 2024 |- |10. | align="left" |Becky Sauerbrunn |'''219''' |0 |2008 – 2024 |} {| class="wikitable" |+Najviac reprezentačných gólov !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Meno !{{Tooltip|R. góly|Reprezentačné góly}} !{{Tooltip|R. zápasy|Reprezentačné zápasy}} !{{Tooltip|R. roky|Reprezentačné roky}} !Priemer |- |1. | align="left" |Abby Wambach |'''184''' |255 |2001 – 2015 |0,72 |- |2. | align="left" |[[Mia Hammová|Mia Hamm]] |'''158''' |276 |1987 – 2004 |0,57 |- |3. | align="left" |Carli Lloyd |'''134''' |316 |2005 – 2021 |0,42 |- |4. | align="left" |Kristine Lilly |'''130''' |354 |1987 – 2010 |0,37 |- |5. | align="left" |Alex Morgan |'''123''' |224 |2010 – 2024 |0,55 |- |6. | align="left" |Michelle Akers |'''107''' |155 |1985 – 2000 |0,69 |- |7. | align="left" |Tiffeny Milbrett |'''100''' |206 |1991 – 2005 |0,49 |- |8. | align="left" |Cindy Parlow Cone |'''75''' |158 |1996 – 2004 |0,47 |- |9. | align="left" |Christen Press |'''64''' |155 |2013 – 2021 |0,41 |- |10. | align="left" |[[Megan Rapinoeová|Megan Rapinoe]] |'''63''' |203 |2006 – 2023 |0,31 |} == Účasť a umiestnenie na MS a OH == === Majstrovstvá sveta === {| class="wikitable" ! colspan="8" |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien]] ! rowspan="15" | ! colspan="7" |Kvalifikácia |- !Rok !Výsledok !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !Rok !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} |- style="background:gold;" |{{Minivlajka|Čína}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1991|1991]] | align="center" |1. miesto | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |25 | align="center" |5 |[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1991|1991]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- style="background:#cfaa88;" |{{Minivlajka|SWE}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1995|1995]] | align="center" |3. miesto | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |15 | align="center" |5 |[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1995|1995]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- style="background:gold;" |{{Minivlajka|USA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|1999]] | align="center" |1. miesto | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |18 | align="center" |3 |[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|1999]] | colspan="6" align="center" |''Kvalifikované ako usporiadateľ'' |- style="background:#cfaa88;" |{{Minivlajka|USA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2003|2003]] | align="center" |3. miesto | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |15 | align="center" |5 |[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2003|2003]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- style="background:#cfaa88;" |{{Minivlajka|Čína}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2007|2007]] | align="center" |3. miesto | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |12 | align="center" |7 |[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2007|2007]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- style="background:silver;" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2011|2011]] | align="center" |2. miesto | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |13 | align="center" |7 |[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2011|2011]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- style="background:gold;" |{{Minivlajka|CAN}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2015|2015]] | align="center" |1. miesto | align="center" |7 | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |14 | align="center" |3 |[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2015|2015]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- style="background:gold;" |{{Minivlajka|FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2019|2019]] | align="center" |1. miesto | align="center" |7 | align="center" |7 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |26 | align="center" |3 |[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2019|2019]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- |{{Minivlajka|AUS}} {{Minivlajka|NZL}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2023|2023]] | align="center" |osemfinále | align="center" |4 | align="center" |1 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |4 | align="center" |1 |[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2023|2023]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- |{{Minivlajka|BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2027|2027]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | |[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2027|2027]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- |{{Minivlajka|MEX}}{{Minivlajka|USA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2031|2031]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | |[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2031|2031]] | colspan="6" align="center" |''Kvalifikované ako usporiadateľ'' |- |{{Minivlajka|UK}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2035|2035]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | |[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2035|2035]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- !Celkom ! !54 !41 !9 !4 !142 !39 ! ! ! ! ! ! ! |} === Olympijské hry === {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! colspan="8" |[[Futbal na Letných olympijských hrách|Letné olympijské hry]] |- !Rok !Výsledok !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} |- style="background:gold;" |{{Minivlajka|USA}} [[Letné olympijské hry 1996|1996]] | align="center" |1. miesto | align="center" |5 | align="center" |4 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |9 | align="center" |3 |- style="background:silver;" |{{Minivlajka|AUS}} [[Letné olympijské hry 2000|2000]] | align="center" |2. miesto | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |9 | align="center" |5 |- style="background:gold;" |{{Minivlajka|GRE}} [[Letné olympijské hry 2004|2004]] | align="center" |1. miesto | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |12 | align="center" |4 |- style="background:gold;" |{{Minivlajka|CHN}} [[Letné olympijské hry 2008|2008]] | align="center" |1. miesto | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |12 | align="center" |5 |- style="background:gold;" |{{Minivlajka|GBR}} [[Futbal na Letných olympijských hrách 2012 – ženy|2012]] | align="center" |1. miesto | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |16 | align="center" |6 |- |{{Minivlajka|BRA}} [[Futbal na Letných olympijských hrách 2016 – ženy|2016]] | align="center" |štvrťfinále | align="center" |4 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |6 | align="center" |3 |- style="background:#cfaa88;" |{{Minivlajka|JPN}} [[Letné olympijské hry 2020|2020]] | align="center" |3. miesto | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |12 | align="center" |10 |- style="background:gold;" |{{Minivlajka|FRA}} [[Letné olympijské hry 2024|2024]] | align="center" |1. miesto | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |12 | align="center" |2 |- |{{Minivlajka|USA}} [[Letné olympijské hry 2028|2028]] | | colspan="6" align="center" |''Kvalifikované ako usporiadateľ'' |- |{{Minivlajka|AUS}} [[Letné olympijské hry 2032|2032]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- !Celkom ! !44 !33 !7 !4 !88 !38 |} === Majstrovstvá zóny CONCACAF === {| class="wikitable" |+[[Majstrovstvá vo futbale žien zóny CONCACAF|Majstrovstvá zóny CONCACAF]] !Rok !Výsledok !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} |- style="background:gold;" |{{Minivlajka|Haiti}}[[Majstrovstvá vo futbale žien zóny CONCACAF 1991|1991]] | align="center" |1. miesto | align="center" |5 | align="center" |5 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |49 | align="center" |0 |- style="background:gold;" |{{Minivlajka|USA}}[[Majstrovstvá vo futbale žien zóny CONCACAF 1993|1993]] | align="center" |1. miesto | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |13 | align="center" |0 |- style="background:gold;" |{{Minivlajka|CAN}}[[Majstrovstvá vo futbale žien zóny CONCACAF 1994|1994]] | align="center" |1. miesto | align="center" |4 | align="center" |4 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |16 | align="center" |1 |- |{{Minivlajka|CAN}}[[Majstrovstvá vo futbale žien zóny CONCACAF 1998|1998]] | align="center" colspan="7" |''Nezúčastnili sa súťaže*'' |- style="background:gold;" |{{Minivlajka|USA}}[[Zlatý pohár žien CONCACAF 2000|2000]] | align="center" |1. miesto | align="center" |5 | align="center" |4 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |24 | align="center" |1 |- style="background:gold;" |{{Minivlajka|CAN}}{{Minivlajka|USA}}[[Zlatý pohár žien CONCACAF 2002|2002]] | align="center" |1. miesto | align="center" |5 | align="center" |5 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |24 | align="center" |1 |- style="background:gold;" |{{Minivlajka|USA}}[[Zlatý pohár žien CONCACAF 2006|2006]] | align="center" |1. miesto | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |4 | align="center" |1 |- style="background:#cfaa88;" |{{Minivlajka|MEX}}[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2010 (CONCACAF)|2010]] | align="center" |3. miesto | align="center" |5 | align="center" |4 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |22 | align="center" |2 |- style="background:gold;" |{{Minivlajka|USA}}[[Majstrovstvá vo futbale žien zóny CONCACAF 2014|2014]] | align="center" |1. miesto | align="center" |5 | align="center" |5 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |21 | align="center" |0 |- style="background:gold;" |{{Minivlajka|USA}}[[Majstrovstvá vo futbale žien zóny CONCACAF 2018|2018]] | align="center" |1. miesto | align="center" |5 | align="center" |5 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |26 | align="center" |0 |- style="background:gold;" |{{Minivlajka|MEX}}[[Majstrovstvá vo futbale žien zóny CONCACAF 2022|2022]] | align="center" |1. miesto | align="center" |5 | align="center" |5 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |13 | align="center" |0 |- |{{Minivlajka|USA}}[[Majstrovstvá vo futbale žien zóny CONCACAF 2026|2026]] | align="center" colspan="7" |''Kvalifikované'' |- !Celkom ! !44 !42 !1 !1 !212 !6 |} Poznámka: * - turnaj slúžil ako kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|Majstrovstvá sveta 1999]], na ktoré sa USA kvalifikovalo automaticky ako usporiadateľ. === Zlatý pohár CONCACAF === {| class="wikitable" |+ ! colspan="8" |Zlatý pohár CONCACAF |- !Rok !Výsledok !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} |- style="background:gold;" |{{Minivlajka|USA}} 2024 | align="center" |1. miesto | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |15 | align="center" |4 |- |2029 | align="center" colspan="7" | |- !Celkom ! !6 !4 !1 !1 !15 !4 |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|United States women's national soccer team|1351311862}} [[Kategória:Národné družstvá USA|Futbal]] [[Kategória:Národné futbalové družstvá USA|Ženy]] [[Kategória:Národné ženské futbalové družstvá|USA]] [[Kategória:Futbal v USA]] f3wlkdorvl0btvzaj9hezfuxmllarbw Milan Adamčiak 0 457058 8205921 8072248 2026-04-29T19:42:24Z OndrejMan 293194 Dodane informacie aj z predoslych zdrojov ktore boli pouzite. 8205921 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Milan Adamčiak | Portrét = | Popis osoby = slovenský neoavantgardný umelec, skladateľ a muzikológ | Dátum narodenia = [[16. december]] [[1946]] | Miesto narodenia = [[Ružomberok]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2017|1|16|1946|12|16}} | Miesto úmrtia = [[Banská Belá]], [[Slovensko]] }} [[PhDr.]] '''Milan Adamčiak''' (* [[16. december]] [[1946]], [[Ružomberok]]{{--}}† [[16. január]] [[2017]], [[Banská Belá]]) bol slovenský konceptuálny umelec, autor vizuálnej poézie, hudobník, skladateľ a muzikológ. == Životopis == Absolvoval Konzervatórium v [[Žilina|Žiline]] a následne [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickú fakultu UK v Bratislave]] (odbor hudobná veda). V rokoch [[1972]] až [[1992]] bol pracovníkom [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]]. Paralelne pracoval ako lektor hudby 20. storočia na hudobnej fakulte [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave]] (1977-1988), [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] (1979-1988) a na [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave]] (1991). Venoval sa vizuálnej poézii, grafickým partitúram, akčnému umeniu, performance, experimentálnemu komponovaniu. Bol viceprezidentom [[Európsky kultúrny klub|Európskeho kultúrneho klubu]] na Slovensku. V druhej polke 60-tých rokov bol súčasťou umeleckých kolektívov DAD (1965) a Ensemble Comp. (1967, spoločne s Róbertom Cyprichom a Jozefom Revallom). Spolu s [[Peter Machajdík|Petrom Machajdíkom]] a [[Michal Murin|Michalom Murinom]] v roku 1989 založil avantgardný súbor ''Transmusic comp.'', ktorý okrem množstva vystúpení na Slovensku hral aj na festivaloch v Nemecku, Rakúsku, Česku a pod. V tomto obdobií taktiež založil FIT - Festival Intermedíalnej Tvorby (Bratislava 1991 a 1992) a Spoločnosť pre nekonvenčnú hudbu (SNEH, 1990). V roku 1990 sa stal spoluzakladateľom New Seriousness spolu s Júliusom Kollerom a Petrom Rónaiom. Od roku 2005 kolaboroval s Michalom Murinom na projekte Altrusim as Arttruism. Adamčiak a [[John Cage]] sa poznali osobne. V roku 1992 prispieva Adamčiak k pozvánke Johna Cagea do Bratislavy, a pripravuje výstavu Cageových partitúr v [[Slovenská národná galéria]]. Adamčiak je často označený ako “Cagean” alebo “Cageologist”, čo sám popiera a hovorí že začal v detaile študovať Cageovu tvorbu až po ich osobnom stretnutí. Cage je Adamčiakovi tvorbou blízky, a chápe jeho postupy. Posledné koncerty súboru s Milanom Adamčiakom sa konali na podujatí Art's Birthday 17. januára 2016 v pražskom Veletržnom paláci a na festivale [[Pohoda]] 2016. Žil v [[Banská Belá|Banskej Belej]], zomrel v nemocnici v [[Žiar nad Hronom|Žiari nad Hronom]].{{Chýba citácia}} == Tvorba == Od polovice 60-tých rokov sa zameriaval primárne na experimentálnu poéziu, grafické partitúry a zvukové objekty. Síce absolvoval klasické hudobné vzdelanie, ale bol inšpirovaný umelcami ako [[John Cage]] a kolektívmi ako [[Fluxus]], ktorých tvorba nezapadala do učebných osnov klasického hudobného vzdelania. Práve kvôli týmto inšpiráciam začal tvoriť umenie ktoré prekračuje štandardnú definícu umenia. Začal tvoriť s konceptmi opera aperta, action music a rôznymi formami intermediálnej tvorby. Taktiež experimentoval s elektronickými médiami a vytvoril niekolko elektroakustických kompozícií a musique concrète. == Odkaz == Milan Adamčiak sa stal jedným z najvýznamnejších Slovenských umelcov počas jeho života a tvorby. Od roku 2019 každý október združenie ooo usporiadava intermediálny festival JAMA na počesť Milana Adamčiaka. Nachádza sa v Banskej Štiavnici, Podhorí a Banskej Belej. Na festivale vystupovali umelci ako Jonáš Gruska, Richard Hronský, Michal Murin, Martin Burlas a ďalší. == Diskografia == * 2014: Sonatura (pf) * 2009: Diamondance – tanečno-hudobná performance * 2009: Transmusic Comp. – akustické objekty, partitúry a dokumenty z akcií a performancií (výstava) * 2008: Genug (fl, cl, vn, vl, vc, pf, bat) * 1998: Partitúry a koncepty – výstava; Galéria K-49, Nové Zámky * 1996: Malá symfónia (3vc, mg) * 1996: Červený fidlikant pod strechou (2obj) * 1996: Šesťdesiate (kol.) – výstava; Slovenská národná galéria * 1996: Deravá hudba (Xmgf, Xturn) * 1994: Notogramy – výstava; Galéria Grémium, Bratislava * 1993: Malá uspávanka pre nežnú (C+, act, vc, 1strum.adlib) * 1993: Dalila (C+, act, spk) * 1993: Cokolář (C) * 1993: Cocollage (6mgf) * 1992: Notácie – výstava; Galéria Gerulata, Bratislava * 1992: Partitúry a akustické objekty – výstava; Kultúrne a informačné centrum ČSFR, Berlín * 1992: Allumination for Peter Bush (C+, vc) * 1991: Partitúry a hudobné koncepty – výstava; Galéria ARTdeco, Nové Zámky * 1990: Vlnenie s poruchami (C) * 1990: Hudba a výtvarné umenia (kol.) – výstava; Slovenská národná galéria, Bratislava * 1990: Trans Média – réžia: J. Novan (film) * 1990: Podhubie – Podhudbie – réžia: S. Ivaška (film) * 1990: Stratená partitúra * 1990: Big Bad Music (C) * 1990: Communio – per basso, tre triangoli, campane di messa e violoncello (b, 3trg, cle, vc) * 1990: Um – Transmusic comp. – réžia: S. Ivaška (film) * 1989: Litánie ku stromom (C) * 1989: MACHADMEHUL – v spolupráci s Petrom Machajdíkom (2obj, vc, mg) * 1988: Žltá v zelenom II – konkrétna hudba k inštalácii J. Čihánkovej * 1983: Capriccio (C/C+, pf) – trvanie: 8:13 * 1982: La Mer * okolo 1980: Frasi * okolo 1980: Configurazione dei due elementi * okolo 1980: Adizione (strum.adlib) * 1979: Transfigurazioni – pre rôzne nástroje * 1979: Spartitatúry * 1979: Hudobné kresby – výstava; Galéria AMA, Bratislava * 1977: Sweet Music (vc) * 1977: Dialógy s akorddd… (Xact, Xac) * 1975: Poonsoireé * 1971: Heterophonica II (strum.adlib) * 1970: Dislokácia II (ad lib.) * 1970: Qu'est-ce que c'est la musique? (4strum.adlib, 4mgf) * 1970: Syntola (2strum.adlib, 2mgf) * 1970: Žltá v zelenom – konkrétna hudba k inštalácii J. Čihánkovej * 1970: Visual Music – výstava; V-klub, Bratislava * 1970: Foglio musicale 2 (Rytmikana II) * 1969: Partitúry (kol.) – výstava; Praha, Brno * 1969: Hommage a A. Rimbaud – balet pre päť tanečných a päť speváckych dvojíc * 1966: Zabudnutý chorál pre rozličné spomienky a zvuky * rok vzniku neznámy: Snow-Fox * rok vzniku neznámy: Penetrations_K * rok vzniku neznámy: Missa di Agadir * rok vzniku neznámy: Emotions * rok vzniku neznámy: Jakujama (fl, clb, ihlica na pletenie) * rok vzniku neznámy: Modelli per clarinetto solo (cl) * rok vzniku neznámy: Derivations ==Zo samostatných výstav== *1970 Visual Music. V-klub, Dom kultúry, [[Bratislava]] *1991 Galéria ARTDECO, [[Nové Zámky]] *1992 Galéria Gerulata, Bratislava *1994 – 1995 Galéria Médium II., [[Ružomberok]] *2000 Nitrianska galéria, [[Nitra]] *2001 [[Považská galéria umenia|Považská galéria]], [[Žilina]] *2009 Pracovná pamäť: Sviatok stretnutia, Ateliéry Tranzit, Bratislava *2017 Adamčiak, začni!, [[Slovenská národná galéria]], Bratislava *2019 C(age) A(damčiak) G(rygar) / ticho, zvuk, hudba, Galerie Pro arte, Praha == Zdroje == * [http://monoskop.org/Milan_Adamčiak Život a dielo Milana Adamčiaka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190517120636/https://monoskop.org/Milan_Adam%C4%8Diak |date=2019-05-17 }} na stránkach [[Monoskop (platforma)|Monoskopu]] *{{beliana|1|Adamčiak, Milan|44}} *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Milan Adamčiak | url = https://www.artandconcept.eu/milan-adamiak/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 26.1.2007 | dátum prístupu = 27.10.2012 | vydavateľ = Galerie Artandconcept | miesto = | jazyk = }} *https://www.facebook.com/media/set/?set=a.195372663831865.42378.195366790499119&type=3 *https://www.facebook.com/notes/boris-kr%C5%A1%C5%88%C3%A1k/milan-adam%C4%8Diak-obnoven%C3%A9-meno-v-slovenskom-umen%C3%AD/275515179138803 * {{cite web|url=https://zdruzenie.ooo/projekty/jama|title=JAMA – intermediálne prostredie|publisher=ooo, o.z.|website=zdruzenie.ooo|accessdate=2026-04-29}} * {{cite web|url=https://www.gandy-gallery.com/exhibitions/bratislava/2012-milan-adamciak/|title=Milan Adamčiak – EX-PO|publisher=Gandy Gallery|website=gandy-gallery.com|date=2012|accessdate=2026-04-29}} * {{cite web|url=https://hc.sk/o-slovenskej-hudbe/osobnost-detail/53-milan-adamciak/diela|title=Milan Adamčiak – Diela|publisher=Hudobné centrum|website=hc.sk|accessdate=2026-04-29}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Adamčiak, Milan}} [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Slovenskí muzikológovia]] [[Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Ružomberka]] hly9gihtnqg69lkmzzav7mr5lsmeebo 8206088 8205921 2026-04-30T09:51:51Z ~2026-20335-96 290941 8206088 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Milan Adamčiak | Portrét = | Popis osoby = slovenský neoavantgardný umelec, skladateľ a muzikológ | Dátum narodenia = [[16. december]] [[1946]] | Miesto narodenia = [[Ružomberok]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{dúv|2017|1|16|1946|12|16}} | Miesto úmrtia = [[Banská Belá]], [[Slovensko]] }} [[PhDr.]] '''Milan Adamčiak''' (* [[16. december]] [[1946]], [[Ružomberok]]{{--}}† [[16. január]] [[2017]], [[Banská Belá]]) bol slovenský konceptuálny umelec, autor vizuálnej poézie, hudobník, skladateľ a muzikológ. == Životopis == Absolvoval Konzervatórium v [[Žilina|Žiline]] a následne [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickú fakultu UK v Bratislave]] (odbor hudobná veda). V rokoch [[1972]] až [[1992]] bol pracovníkom [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]]. Paralelne pracoval ako lektor hudby 20. storočia na hudobnej fakulte [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej školy múzických umení]] (1977{{--}}1988), [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského]] (1979{{--}}1988) a na [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej škole výtvarných umení]] (1991) Venoval sa vizuálnej poézii, grafickým partitúram, akčnému umeniu, performance, experimentálnemu komponovaniu. Bol viceprezidentom [[Európsky kultúrny klub|Európskeho kultúrneho klubu]] na Slovensku. V druhej polke 60-tých rokov bol súčasťou umeleckých kolektívov DAD (1965) a Ensemble Comp (1967, spoločne s Róbertom Cyprichom a Jozefom Revallom). Spolu s [[Peter Machajdík|Petrom Machajdíkom]] a [[Michal Murin|Michalom Murinom]] v roku 1989 založil avantgardný súbor ''Transmusic comp.'', ktorý okrem množstva vystúpení na Slovensku hral aj na festivaloch v Nemecku, Rakúsku, Česku a pod. V tomto období taktiež založil ''FIT - Festival Intermedíalnej Tvorby'' (Bratislava 1991 a 1992) a ''Spoločnosť pre nekonvenčnú hudbu'' (SNEH, 1990). V roku 1990 sa stal spoluzakladateľom ''New Seriousness'' spolu s Júliusom Kollerom a Petrom Rónaiom. Od roku 2005 kolaboroval s Michalom Murinom na projekte ''Altrusim as Arttruism''. Adamčiak a [[John Cage]] sa poznali osobne. V roku 1992 prispieva Adamčiak k pozvánke Johna Cagea do Bratislavy, a pripravuje výstavu Cageových partitúr v [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérii]]. Adamčiak je často označený ako „Cagean“ alebo „Cageologist“, čo sám popiera a hovorí že začal v detaile študovať Cageovu tvorbu až po ich osobnom stretnutí. Cage je Adamčiakovi tvorbou blízky, a chápe jeho postupy. Posledné koncerty súboru s Milanom Adamčiakom sa konali na podujatí Art’s Birthday 17. januára 2016 v pražskom Veletržnom paláci a na festivale [[Pohoda]] 2016. Žil v [[Banská Belá|Banskej Belej]], zomrel v nemocnici v [[Žiar nad Hronom|Žiari nad Hronom]].{{Chýba citácia}} Milan Adamčiak sa stal jedným z najvýznamnejších slovenských umelcov počas jeho života a tvorby. Od roku 2019 každý október združenie ooo usporiada intermediálny festival JAMA na počesť Milana Adamčiaka. Nachádza sa v Banskej Štiavnici, Podhorí a Banskej Belej. Na festivale vystupovali umelci ako Jonáš Gruska, Richard Hronský, [[Michal Murin]], [[Martin Burlas]] a ďalší.<ref>{{cite web|url=https://zdruzenie.ooo/projekty/jama|title=JAMA – intermediálne prostredie|publisher=ooo, o.z.|website=zdruzenie.ooo|accessdate=2026-04-29}}</ref> == Tvorba == Od polovice 60-tých rokov sa zameriaval primárne na experimentálnu poéziu, grafické partitúry a zvukové objekty. Síce absolvoval klasické hudobné vzdelanie, ale bol inšpirovaný umelcami ako [[John Cage]] a kolektívmi ako [[Fluxus]], ktorých tvorba nezapadala do učebných osnov klasického hudobného vzdelania. Práve kvôli týmto inšpiráciám začal tvoriť umenie ktoré prekračuje štandardnú definíciu umenia. Začal tvoriť s konceptmi opera aperta, action music a rôznymi formami intermediálnej tvorby. Taktiež experimentoval s elektronickými médiami a vytvoril niekoľko elektroakustických kompozícií a musique concrète. == Dielo == * 2014: ''Sonatura'' (pf) * 2009: ''Diamondance'' – tanečno-hudobná performance * 2009: ''Transmusic Comp.'' – akustické objekty, partitúry a dokumenty z akcií a performancií (výstava) * 2008: ''Genug'' (fl, cl, vn, vl, vc, pf, bat) * 1998: ''Partitúry a koncepty'' – výstava; Galéria K-49, Nové Zámky * 1996: ''Malá symfónia'' (3vc, mg) * 1996: ''Červený fidlikant pod strechou'' (2obj) * 1996: ''Šesťdesiate'' (kol.) – výstava; Slovenská národná galéria * 1996: ''Deravá hudba'' (Xmgf, Xturn) * 1994: ''Notogramy'' – výstava; Galéria Grémium, Bratislava * 1993: ''Malá uspávanka pre nežnú'' (C+, act, vc, 1strum.adlib) * 1993: ''Dalila'' (C+, act, spk) * 1993: ''Cokolář'' (C) * 1993: ''Cocollage'' (6mgf) * 1992: ''Notácie'' – výstava; Galéria Gerulata, Bratislava * 1992: ''Partitúry a akustické objekty'' – výstava; Kultúrne a informačné centrum ČSFR, Berlín * 1992: ''Allumination for Peter Bush'' (C+, vc) * 1991: ''Partitúry a hudobné koncepty'' – výstava; Galéria ARTdeco, Nové Zámky * 1990: ''Vlnenie s poruchami'' (C) * 1990: ''Hudba a výtvarné umenia'' (kol.) – výstava; Slovenská národná galéria, Bratislava * 1990: ''Trans Média'' – réžia: J. Novan (film) * 1990: ''Podhubie – Podhudbie'' – réžia: S. Ivaška (film) * 1990: ''Stratená partitúra'' * 1990: ''Big Bad Music'' (C) * 1990: ''Communio – per basso, tre triangoli, campane di messa e violoncello'' (b, 3trg, cle, vc) * 1990: ''Um – Transmusic comp.'' – réžia: S. Ivaška (film) * 1989: ''Litánie ku stromom'' (C) * 1989: ''MACHADMEHUL'' – v spolupráci s Petrom Machajdíkom (2obj, vc, mg) * 1988: ''Žltá v zelenom II'' – konkrétna hudba k inštalácii J. Čihánkovej * 1983: ''Capriccio'' (C/C+, pf) – trvanie: 8:13 * 1982: ''La Mer'' * okolo 1980: ''Frasi'' * okolo 1980: ''Configurazione dei due elementi'' * okolo 1980: ''Adizione'' (strum.adlib) * 1979: ''Transfigurazioni'' – pre rôzne nástroje * 1979: ''Spartitatúry'' * 1979: ''Hudobné kresby'' – výstava; Galéria AMA, Bratislava * 1977: ''Sweet Music'' (vc) * 1977: ''Dialógy s akorddd…'' (Xact, Xac) * 1975: ''Poonsoireé'' * 1971: ''Heterophonica II'' (strum.adlib) * 1970: ''Dislokácia II'' (ad lib.) * 1970: ''Qu'est-ce que c'est la musique?'' (4strum.adlib, 4mgf) * 1970: ''Syntola'' (2strum.adlib, 2mgf) * 1970: ''Žltá v zelenom'' – konkrétna hudba k inštalácii J. Čihánkovej * 1970: ''Visual Music'' – výstava; V-klub, Bratislava * 1970: ''Foglio musicale 2'' (Rytmikana II) * 1969: ''Partitúry'' (kol.) – výstava; Praha, Brno * 1969: ''Hommage a A. Rimbaud'' – balet pre päť tanečných a päť speváckych dvojíc * 1966: ''Zabudnutý chorál pre rozličné spomienky a zvuky'' * rok vzniku neznámy: ''Snow-Fox'' * rok vzniku neznámy: ''Penetrations_K'' * rok vzniku neznámy: ''Missa di Agadir'' * rok vzniku neznámy: ''Emotions'' * rok vzniku neznámy: ''Jakujama'' (fl, clb, ihlica na pletenie) * rok vzniku neznámy: ''Modelli per clarinetto solo'' (cl) * rok vzniku neznámy: ''Derivations'' == Zo samostatných výstav == *1970: Visual Music. V-klub, Dom kultúry, [[Bratislava]] *1991: Galéria ARTDECO, [[Nové Zámky]] *1992: Galéria Gerulata, Bratislava *1994 – 1995: Galéria Médium II., [[Ružomberok]] *2000: Nitrianska galéria, [[Nitra]] *2001: [[Považská galéria umenia|Považská galéria]], [[Žilina]] *2009: Pracovná pamäť: Sviatok stretnutia, Ateliéry Tranzit, Bratislava *2017: Adamčiak, začni!, [[Slovenská národná galéria]], Bratislava *2019: C(age) A(damčiak) G(rygar) / ticho, zvuk, hudba, Galerie Pro arte, [[Praha]] == Referencie == {{Referencie}} == Zdroje == * [http://monoskop.org/Milan_Adamčiak Život a dielo Milana Adamčiaka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190517120636/https://monoskop.org/Milan_Adam%C4%8Diak |date=2019-05-17 }} na stránkach [[Monoskop (platforma)|Monoskopu]] *{{beliana|1|Adamčiak, Milan|44}} *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Milan Adamčiak | url = https://www.artandconcept.eu/milan-adamiak/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 26.1.2007 | dátum prístupu = 27.10.2012 | vydavateľ = Galerie Artandconcept | miesto = | jazyk = }} * {{cite web|url=https://www.gandy-gallery.com/exhibitions/bratislava/2012-milan-adamciak/|title=Milan Adamčiak – EX-PO|publisher=Gandy Gallery|website=gandy-gallery.com|date=2012|accessdate=2026-04-29}} * {{cite web|url=https://hc.sk/o-slovenskej-hudbe/osobnost-detail/53-milan-adamciak/diela|title=Milan Adamčiak – Diela|publisher=Hudobné centrum|website=hc.sk|accessdate=2026-04-29}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Adamčiak, Milan}} [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Slovenskí muzikológovia]] [[Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi konzervatórií na Slovensku]] [[Kategória:Osobnosti z Ružomberka]] nh9vzcbzpmuc57iwiuro4bz5mcqrudr Ruské národné futsalové družstvo mužov 0 459725 8205747 8170177 2026-04-29T14:51:00Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205747 wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné futbalové mužstvo | Meno = Rusko | Znak = Russia-Coat of arms.svg| Prezývka = ''Sbornaja'' (Tím)| Asociácia = Associacija Mini-futbola Rossii| Tréner = {{RUS}} Sergej Skorovič <small>(2021)</small>| Najviac štartov = Konstantin Majevskij (73)| Najlepší strelec = Konstantin Jeremenko (122 g)| vzor_lp1=_peter1011a| vzor_t1=_rus11h| vzor_pp1=_peter1011a| vzor_tr1=_adidaswhite| ľavéplece1=FF0000| telo1=FF0000| pravéplece1=FF0000| trenírky1=FF0000| ponožky1=FF0000| vzor_lp2=_rus11a| vzor_t2=_rus11a| vzor_pp2=_rus11a| vzor_tr2=_rus11a| ľavéplece2=FFFFFF| telo2=FFFFFF| pravéplece2=FFFFFF| trenírky2=FF0000| ponožky2=FFFFFF| Prvý zápas = '''{{RUS|n|1}}''' {{ku|6|4}} {{BEL|fsm|2}}<br><small>([[Holandsko]], 18. september 1992)</small> | Najvyššia výhra = '''{{RUS|n|1}}''' {{ku|31|0}} {{MDA|fsm|2}}<br><small>(Kvalifikácia na MS, [[Belgicko]], október 1995)</small> | Najvyššia prehra = {{BRA|fsm|1}} {{ku|7|0}} '''{{RUS|n|2}}'''<br><small>(MS, [[Brazília]], október 2008)</small> | Štarty MS = 7| Prvá účasť MS = 1992| Najlepší výsledok MS = [[Súbor:Silver medal world centered-2.svg|16px]] striebro (2016) | Kontinentálne majstrovstvá = [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale|Majstrovstvá Európy UEFA]] | Štarty MR = 11| Prvá účasť MR = 1996| Najlepší výsledok MR = [[Súbor:Gold medal europe.svg|16px]] zlato (1999) | }} '''Ruské národné futsalové družstvo mužov''' je národné družstvo mužov, ktoré reprezentuje [[Rusko]] v medzinárodných [[futsal (FIFA)|futsalových]] súťažiach a priateľských zápasoch. Vzniklo ako nástupca [[Sovietske národné futsalové družstvo mužov|sovietskeho družstva]], ktoré istý čas reprezentovalo aj [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]]. Funguje pod záštitou ''Associacija Mini-futbola Rossii'' (AMFR). Prvý medzinárodný zápas absolvovalo v roku [[1992]]. V októbri 2021 mu patrilo vo svetovom futsalovom rebríčku 5. miesto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Ranking | url = http://www.futsalworldranking.be/rank.htm | dátum vydania = 07.10.2021 | dátum prístupu = 07.10.2021 | vydavateľ = futsalworldranking.be | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20181126075708/http://www.futsalworldranking.be/rank.htm | dátum archivácie = 2018-11-26 }}</ref> == Vrcholné podujatia == ;Majstrovstvá sveta Jeho najväčším úspechom je striebornej medaily na [[Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale|majstrovstvách sveta FIFA]], ktoré dosiahlo na turnaji v roku 2016. Na MS sa dokázalo kvalifikovať 6-krát, čo je po Španielsku a Taliansku z Európy tretí najlepší výsledok. V roku 1989 neexistoval futsal v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]], preto ho [[FIFA]] nemohla pozvať na prvé MS. Na druhé MS v roku 1992 sa ruské družstvo kvalifikovalo ako nástupca tímu [[Sovietske národné futsalové družstvo mužov|Spoločenstva nezávislých štátov]], ktorý si v [[Španielsko|Španielsku]], aj proti [[Česko-slovenské národné futsalové družstvo mužov|česko-slovenskému tímu]], vybojoval účasť na finálový turnaj v [[Hongkong]]u. Na nich skončilo ruské družstvo už v základnej skupine. Ďalšie MS v roku 1996 však boli pre Rusko úspešné, keď po víťazstve v zápase o bronz porazilo tím [[Ukrajinské národné futsalové družstvo mužov|Ukrajiny]] {{ku|3|2}}. Na MS 2000 sa opäť dostalo do bojov o medaily, ale v súboji o bronz tentoraz prehrali s výberom [[Portugalské národné futsalové družstvo mužov|Portugalska]]. V [[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale 2004|európskej kvalifikácii na MS 2004]] prekvapujúco zaostalo už v skupine za domácim tímom [[Národné futsalové družstvo mužov Bosny a Hercegoviny|Bosny a Hercegoviny]] a nemalo tak právo súťažiť v následnom play-off. Na MS 2008 sa už kvalifikovalo, dostalo sa opäť až do semifinále, ale opäť prišlo o medailu v zápase o bronz, v ktorom tentoraz nestačilo na výber [[Talianske národné futsalové družstvo mužov|Talianska]]. V roku 2012 sa preňho šampionát rozbehol dobre, keď po výhrach v základnej skupine prešlo osemfinálovou prekážkou, vo štvrťfinále však narazilo na neskoršieho finalistu zo [[Španielske národné futsalové družstvo mužov|Španielska]] a podľahlo mu po dramatickom zápase {{ku|2|3}}. V tomto zápase inkasovalo vôbec prvé góly na turnaji. O štyri roky neskôr dosiahlo svoje najlepšie umiestnenie a zároveň druhú medailu, keď prehralo až vo finálovom stretnutí s {{ARG|fsm|0|Argentínou}}. ;Majstrovstvá Európy Prvé [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale|majstrovstvá Európy UEFA]] v [[Španielsko|Španielsku]] vynieslo Rusku striebornú medailu, keď vo finále podľahlo domácemu tímu {{ku|3|5}}. Ďalšie ME prinieslo rovnaké finále, tentoraz sa z titulu tešili ruskí hráči, ktorí na turnaji neprehrali žiadny zápas a po penaltovom rozstrele vo finále zdolali súpera zo Španielska. Na domácom európskom šampionáte v roku 2001 si vybojovali bronz, ktorý zopakovali aj o 6 rokov neskôr v [[Portugalsko|Portugalsku]]. V roku 2005 v [[Česko|Česku]] vo finále nestačili na rivala zo Španielska a podľahli mu {{ku|1|2}}, aby si rovnaký scenár zopakovali aj o 7 rokov neskôr, v [[Chorvátsko|Chorvátsku]], kde prehrali so Španielskom {{ku|1|3}} po predĺžení. Na šampionáte v belgických [[Antverpy|Antverpách]] v roku 2014 dokázalo v semifinále Rusko zdolať svojho veľkého rivala zo Španielska, ale opäť nestačilo na svojho finálového súpera{{--}}tentoraz družstvo {{ITA|fsm|0|Talianska}} a obsadilo druhú priečku. Tretie striebro v rade pridalo aj na turnaji v [[Srbsko|Srbsku]] v roku 2016. == Výsledky == ;[[Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale|Majstrovstvá sveta FIFA]] {| class="wikitable" width=60% style="text-align:center;" |- ! style="background:lightgrey"|Rok ! Z !! V !! R !! P !! Skóre !! +/− ! style="background:lightgrey"|Umiestenie |- | [[Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale 1989|MS 1989]] | colspan=7|''nekvalifikovalo sa'' |- | {{HKG}} [[Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale 1992|MS 1992]] | 3||1||1||1|| {{ku|20|16}} || +4|| základná skupina |- | {{ESP}} [[Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale 1996|MS 1996]] | 8||4||2||2|| {{ku|29|17}} || +12|| [[Súbor:Bronze medal world centered-2.svg|17px]] '''3. miesto''' |- | {{GTM}} [[Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale 2000|MS 2000]] | 8||4||0||4|| {{ku|37|24}} || +13|| 4. miesto |- | {{TWN}} [[Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale 2004|MS 2004]] | colspan=7|''nekvalifikovalo sa'' |- | {{BRA}} [[Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale 2008|MS 2008]] | 9||4||1||4|| {{ku|62|31}} || +31|| 4. miesto |- | {{THA}} [[Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale 2012|MS 2012]] | 5||4||0||1|| {{ku|32|3}} || +29|| štvrťfinále |- | {{COL}} [[Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale 2016|MS 2016]] | 7||6||0||1|| {{ku|40|16}} || +24|| [[Súbor:Silver medal world centered-2.svg|17px]] '''2. miesto''' |- | {{LTU}} [[Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale 2021|MS 2021]] | 5||4||1||0|| {{ku|21|6}} || +15|| štvrťfinále |} ;[[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale|Majstrovstvá Európy UEFA]] {| class="wikitable" width=60% style="text-align:center;" |- ! style="background:lightgrey"|Rok ! Z !! V !! R !! P !! Skóre !! +/− ! style="background:lightgrey"|Umiestenie |- | {{ESP}} [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 1996|ME 1996]] | 4||3||0||1|| {{ku|17|10}} || +7|| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] '''2. miesto''' |- | {{ESP}} [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 1999|ME 1999]] | 5||4||1||0|| {{ku|23|14}} || +9|| [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] '''víťaz''' |- | style="border:2px solid red"|{{RUS}} [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2001|ME 2001]] | 5||3||0||2|| {{ku|14|9}} || +5||[[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] '''3. miesto''' |- | {{ITA}} [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2003|ME 2003]] | 3||1||0||2|| {{ku|5|6}} || −1|| základná skupina |- | {{CZE}} [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2005|ME 2005]] | 5||3||0||2|| {{ku|15|10}} || +5|| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] '''2. miesto''' |- | {{PRT}} [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2007|ME 2007]] | 5||3||0||2|| {{ku|13|12}} || +1|| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] '''3. miesto''' |- | {{HUN}} [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2010|ME 2010]] | 3||1||1||1|| {{ku|8|5}} || +3|| štvrťfinále |- | {{HRV}} [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2012|ME 2012]] | 5||3||1||1|| {{ku|14|8}} || +6|| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] '''2. miesto''' |- | {{BEL}} [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2014|ME 2014]] | 5||3||1||1|| {{ku|22|11}} || +11|| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] '''2. miesto''' |- | {{SRB}} [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2016|ME 2016]] | 5||3||1||1|| {{ku|16|14}} || +2|| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] '''2. miesto''' |- | {{SVN}} [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2018|ME 2018]] | 5||2||2||1|| {{ku|7|5}} || +2|| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] '''3. miesto''' |} ;Grand Prix de Futsal * 2010: 9. miesto * 2011: 2. miesto * 2013: 2. miesto == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Ruské národné futbalové mužstvo]] * [[Ruské národné futsalové družstvo žien]] * [[Sovietske národné futsalové družstvo mužov]] == Externé odkazy == * [http://www.amfr.ru/ Oficiálna stránka Associacija Mini-futbola Rossii] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070604184727/http://www.amfr.ru/ |date=2007-06-04 }} {{rus icon}} == Zdroje == * [http://old.futsalplanet.com/matches/index.asp Zápasy družstva na futsalplanet.com] {{eng icon}} * [https://www.fifa.com/tournaments/mens/futsalworldcup/lithuania2021/teams/1883207 Ruské družstvo na MS 2021 na stránke Medzinárodnej futbalovej federácie] {{eng icon}} * [http://www.uefa.com/futsaleuro/season=2018/teams/team=757451/index.html#/ Ruské družstvo na ME 2018 na stránke Európskej futbalovej únie] {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Európske národné futsalové družstvá}} }} [[Kategória:Národné futsalové družstvá]] [[Kategória:Ruské národné družstvá|Futsal]] [[Kategória:Futsal v Rusku|Národné]] rg4gtl6ok5wwl5il53dejwdm2dfnyqr Dobré noviny 0 462958 8205974 8135014 2026-04-29T22:22:39Z Pongp 126722 8205974 wikitext text/x-wiki {{Infobox Noviny | Názov = Dobré noviny | Url = [http://www.dobrenoviny.sk www.dobrenoviny.sk] | Typ = Spravodajský portál | Majiteľ = Dobré médiá Slovakia, s.r.o. | Vydavateľ = | Manažér portálu = Róbert Sedlák | Šéfredaktor = Marián Tabakovič | Hlavný editor = Marián Tabakovič | Založenie = [[28. máj]] [[2012]] | Zánik = | Jazyk = [[slovenčina|slovenský]] | ISSN = 1339-3332 | Adresa = Plynárenská 1, <br /> 821 09 [[Bratislava]] | Web = [http://www.dobrenoviny.sk/ www.dobrenoviny.sk] }} '''Dobré noviny''' sú spravodajský [[portál (informatika)|portál]] so zreteľom na pozitívne informácie. Prinášajú aktuálne informácie zo Slovenska, zahraničia, ekonomiky, športu, kultúry ale aj názory a komentáre na aktuálne dianie. Patria medzi najrýchlejšie rastúce slovenské portály. Etická komisia združenia IAB Slovakia zaradila Dobré noviny na zoznam najetickejších slovenských webov spolu s portálmi denníkov [[SME]], [[Denník N]] a [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]].<ref name="etika">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Najetickejšie portály sú Sme, Denník N, Pravda a Dobré noviny | url = http://www.iabslovakia.sk/tlacove-centrum/novozvolena-eticka-komisia-iab-slovakia-sa-tentokrat-v-monitoringu-online-medii-zamerala-na-dodrziavanie-kodexu-preberania-obsahu-na-internete-v-sportovom-spravodajstve/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.3.2016 | vydavateľ = IAB Slovakia | miesto = | jazyk = }}</ref> == História == Dobré noviny založil v roku 2012 slovenský podnikateľ a autor viacerých internetových startupov Róbert Sedlák. Spravodajský portál vznikol na základe predchádzajúcej iniciatívy za menej krvi a viac dobrých novín v spravodajstve.<ref name="peticia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Petícia za dobré noviny. Menej krvi v spravodajstve - viac pozitívnych správ! | url = http://www.dobrenoviny.sk/peticia | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 12.1.2013 | vydavateľ = Dobré noviny | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20130116154517/http://www.dobrenoviny.sk/peticia | dátum archivácie = 2013-01-16 }}</ref> Online petícia, do ktorej sa v apríli 2012 zapojilo takmer 7 tisíc ľudí vrátane známych osobností, požadovala od slovenských médií, aby vo svojom spravodajstve prinášali viac pozitívnych informácií, ktoré môžu verejnosť inšpirovať a informačne obohacovať. Reagovala na súčasný trend, kedy v spravodajstve dostávajú čoraz väčší priestor vraždy, násilie, vojny a zlo a naopak informácie o úspechoch športovcov, umelcov, vedcov, podnikateľov, nadaných detí i bežných ľudí sa dostávajú na okraj záujmu. Verejnosť sa vyslovila za myšlienku, že sme ľudské bytosti, ktoré sa nemienia zabávať na nešťastí iných. Vyzvala médiá, aby prehodnotili spôsob, akým tvoria svoje spravodajstvo. Médiá však na iniciatívu nereagovali. V máji 2012 preto vznikla myšlienka postaviť na pôde iniciatívy nový spravodajský portál poskytujúci vyvážené spravodajstvo, ktoré sa vo väčšej miere zaoberá pozitívnymi informáciami. Dobré noviny stoja na myšlienke, že svet je príliš krásne miesto na to, aby sme vnímali iba jeho zlé stránky. Tvorcovia portálu veria, že viac dobrých správ dokáže urobiť naše životy opäť o čosi krajšími. Šéfredaktorom portálu je Marián Tabakovič<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zmena pri kormidle Dobrých novín. Portál zameraný na pozitívne informácie avizuje viaceré novinky | url = https://www.dobrenoviny.sk/c/223247/zmena-pri-kormidle-dobrych-novin-portal-zamerany-na-pozitivne-informacie-avizuje-viacere-novinky | vydavateľ = dobrenoviny.sk | dátum vydania = 2023-04-11 | dátum prístupu = 2025-07-10 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = Dobré noviny}}</ref>, ktorý v Dobrých novinách zastával najskôr pozíciu hlavného editora a pred príchodom do Dobrých novín pracoval ako vedúci webovej redakcie televízie TA3. Zakladateľ Dobrých novín Róbert Sedlák dnes pôsobí ako generálny riaditeľ spoločnosti prevádzkujúcej Dobré noviny a je považovaný za jednu z 30 najvplyvnejších osobností slovenského mediálneho prostredia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Róberta Sedláka zaradili medzi najvplyvnejších mediálnych manažérov. Čím si vyslúžil prestížne ocenenie?|url=https://dobremedia.sk/zivot-v-medialnom-dome/robert-sedlak-medzi-najvplyvnejsimi-medialnymi-osobnostami/|vydavateľ=Dobré mediá, s.r.o.|dátum vydania=2023-01-15|dátum prístupu=2023-04-11|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=|meno2=|priezvisko2=}}</ref> Spoločnosť má 27 zamestnancov (redakcia, produkcia, marketing, obchod a manažment) a patrí medzi najmenšie mediálne spoločnosti na Slovensku. Koncom roka 2019 sa Dobré noviny stali súčasťou novovzniknutého mediálneho domu Dobré médiá, s.r.o., ktorý prevádzkuje viacero online médií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Budujeme nový media house|url=https://www.dobremedia.sk/budujeme-novy-media-house/|dátum prístupu=2019-12-28|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=|dátum vydania=|vydavateľ=Dobré médiá, s.r.o.|url archívu=https://web.archive.org/web/20191228103614/https://www.dobremedia.sk/budujeme-novy-media-house/|dátum archivácie=2019-12-28}}</ref> 17. novembra 2021 vzniklo sesterské médium Dobrých novín, svoje vysielanie zahájila rozhlasová stanica [[Dobré rádio]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Na Slovensku začalo vysielať nové internetové Dobré rádio|periodikum=ekonomika.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://ekonomika.sme.sk/c/20836030/na-slovensku-zacalo-vysielat-nove-internetove-dobre-radio.html|dátum prístupu=2018-10-20|jazyk=sk}}</ref> == Návštevnosť == Dobré noviny boli do prevádzky uvedené 28. mája 2012. Svojou návštevnosťou sa už v prvý deň fungovania zaradili medzi relevantné spravodajské portály.<ref name="navstevnost">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = DobreNoviny.sk sa návštevnosťou zaradili medzi relevantné spravodajské portály | url = http://www.dobrenoviny.sk/c/208/dobrenoviny-sk-sa-navstevnostou-zaradili-medzi-relevantne-spravodajske-portaly | dátum vydania = 29.5.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 12.1.2013 | vydavateľ = Dobré noviny | miesto = | jazyk = }}</ref> Portál sa návštevnosťou radí do prvej pätnástky najvýznamnejších slovenských spravodajských webov. Koncom roka 2015 sa stal najrýchlejšie rastúcim portálom na Slovensku<ref name="navstevnost1">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Najrýchlejšie rastúcim portálom sú Dobré noviny, Zoznam i Azet padajú |url = http://www.zajtra.sk/zivot/1365/najrychlejsie-rastucim-portalom-su-dobre-noviny-zoznam-i-azet-padaju |dátum vydania = 3.12.2015 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 3.12.2015 |vydavateľ = Zajtra.sk |miesto = |jazyk = |url archívu = https://web.archive.org/web/20151207034457/http://www.zajtra.sk/zivot/1365/najrychlejsie-rastucim-portalom-su-dobre-noviny-zoznam-i-azet-padaju |dátum archivácie = 2015-12-07 }}</ref> a v januári 2016 po prvýkrát prekonal hranicu milión čitateľov za mesiac.<ref name="navstevnost2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slováci obľubujú pozitívne správy. V januári ich čítalo vyše milión ľudí | url = http://www.dobrenoviny.sk/c/63623/slovaci-oblubuju-pozitivne-spravy-v-januari-ich-citalo-vyse-milion-ludi | dátum vydania = 1.2.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.2.2016 | vydavateľ = Dobré noviny | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="navstevnost3">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Slováci obľubujú pozitívne správy. V januári ich čítalo vyše milión ľudí |url = https://touchit.sk/slovaci-oblubuju-pozitivne-spravy-v-januari-ich-citalo-vyse-milion-ludi/38027 |dátum vydania = 1.2.2016 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 1.2.2016 |vydavateľ = TouchIT |miesto = |jazyk = |url archívu = https://web.archive.org/web/20160207115043/https://touchit.sk/slovaci-oblubuju-pozitivne-spravy-v-januari-ich-citalo-vyse-milion-ludi/38027 |dátum archivácie = 2016-02-07 }}</ref> V súčasnosti portál patrí medzi 10 najnavštevovanejších webov na Slovensku a patrí do prvej šestice najčítanejších spravodajských portálov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=gemius online audience|url=https://aimmonitor.sk/|dátum prístupu=2018-10-20|vydavateľ=aimmonitor.sk}}</ref> V decembri 2019 sa portál po prvýkrát vo svojej histórii návštevnosťou zaradil medzi 10 najnavštevovanejších stránok, odkiaľ po mnohých rokoch vytlačil portál Topky.sk.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Návštevnosť webov: Nováčik v top 10 vystriedal Topky|url=https://medialne.etrend.sk/internet/navstevnost-webov-novacik-v-top-10-vystriedal-topky.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2020-01-09|jazyk=sk|priezvisko=Medialne.sk}}</ref> V roku 2022 Dobré noviny ešte viac upevnili svoju trhovú pozíciu a stali sa ôsmim najnavštevovanejším serverom na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dobrenoviny.sk sú trhovou osmičkou v slovenskom online|url=https://dobremedia.sk/novinky/dobrenoviny-sk-su-trhovou-osmickou-v-slovenskom-online/|vydavateľ=Dobré mediá, s.r.o.|dátum vydania=2023-02-16|dátum prístupu=2023-04-11|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=|meno2=|priezvisko2=}}</ref> == Redakcia == Redakcia Dobrých novín sídli na Plynárenskej ulici v bratislavskej mestskej časti Ružinov. Redakcia, ktorá má aktuálne 12 členov, sa sústredí na tvorbu vlastného multimediálneho obsahu. Na stránkach portálu sa objavuje aj profesionálne agentúrne spravodajstvo, z ktorého redakcia selektuje najmä pozitívne informácie. Naopak, informácie o ľudskom nešťastí a tragédiách nemajú na stránkach portálu žiaden priestor. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.dobrenoviny.sk/ Oficiálna webstránka] [[Kategória:Slovenské webové periodiká]] 0gu990wnt7tp6q8edoar5119lk7n2j8 8205975 8205974 2026-04-29T22:23:05Z Pongp 126722 8205975 wikitext text/x-wiki {{Infobox Noviny | Názov = Dobré noviny | Url = [http://www.dobrenoviny.sk www.dobrenoviny.sk] | Typ = Spravodajský portál | Majiteľ = Dobré médiá Slovakia, s.r.o. | Vydavateľ = | Manažér portálu = Róbert Sedlák | Šéfredaktor = Marián Tabakovič | Hlavný editor = Marián Tabakovič | Založenie = [[28. máj]] [[2012]] | Zánik = | Jazyk = [[slovenčina|slovenský]] | ISSN = 1339-3332 | Adresa = Plynárenská 1, <br /> 821 09 [[Bratislava]] | Web = [http://www.dobrenoviny.sk/ www.dobrenoviny.sk] }} '''Dobré noviny''' sú spravodajský [[portál (informatika)|portál]] so zreteľom na pozitívne informácie. Prinášajú aktuálne informácie zo Slovenska, zahraničia, ekonomiky, športu, kultúry ale aj názory a komentáre na aktuálne dianie. Patria medzi najrýchlejšie rastúce slovenské portály. Etická komisia združenia IAB Slovakia zaradila Dobré noviny na zoznam najetickejších slovenských webov spolu s portálmi denníkov [[SME]], [[Denník N]] a [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]].<ref name="etika">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Najetickejšie portály sú Sme, Denník N, Pravda a Dobré noviny | url = http://www.iabslovakia.sk/tlacove-centrum/novozvolena-eticka-komisia-iab-slovakia-sa-tentokrat-v-monitoringu-online-medii-zamerala-na-dodrziavanie-kodexu-preberania-obsahu-na-internete-v-sportovom-spravodajstve/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.3.2016 | vydavateľ = IAB Slovakia | miesto = | jazyk = }}</ref> == História == Dobré noviny založil v roku 2012 slovenský podnikateľ a autor viacerých internetových startupov Róbert Sedlák. Spravodajský portál vznikol na základe predchádzajúcej iniciatívy za menej krvi a viac dobrých novín v spravodajstve.<ref name="peticia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Petícia za dobré noviny. Menej krvi v spravodajstve - viac pozitívnych správ! | url = http://www.dobrenoviny.sk/peticia | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 12.1.2013 | vydavateľ = Dobré noviny | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20130116154517/http://www.dobrenoviny.sk/peticia | dátum archivácie = 2013-01-16 }}</ref> Online petícia, do ktorej sa v apríli 2012 zapojilo takmer 7 tisíc ľudí vrátane známych osobností, požadovala od slovenských médií, aby vo svojom spravodajstve prinášali viac pozitívnych informácií, ktoré môžu verejnosť inšpirovať a informačne obohacovať. Reagovala na súčasný trend, kedy v spravodajstve dostávajú čoraz väčší priestor vraždy, násilie, vojny a zlo a naopak informácie o úspechoch športovcov, umelcov, vedcov, podnikateľov, nadaných detí i bežných ľudí sa dostávajú na okraj záujmu. Verejnosť sa vyslovila za myšlienku, že sme ľudské bytosti, ktoré sa nemienia zabávať na nešťastí iných. Vyzvala médiá, aby prehodnotili spôsob, akým tvoria svoje spravodajstvo. Médiá však na iniciatívu nereagovali. V máji 2012 preto vznikla myšlienka postaviť na pôde iniciatívy nový spravodajský portál poskytujúci vyvážené spravodajstvo, ktoré sa vo väčšej miere zaoberá pozitívnymi informáciami. Dobré noviny stoja na myšlienke, že svet je príliš krásne miesto na to, aby sme vnímali iba jeho zlé stránky. Tvorcovia portálu veria, že viac dobrých správ dokáže urobiť naše životy opäť o čosi krajšími. Šéfredaktorom portálu je Marián Tabakovič<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zmena pri kormidle Dobrých novín. Portál zameraný na pozitívne informácie avizuje viaceré novinky | url = https://www.dobrenoviny.sk/c/223247/zmena-pri-kormidle-dobrych-novin-portal-zamerany-na-pozitivne-informacie-avizuje-viacere-novinky | vydavateľ = dobrenoviny.sk | dátum vydania = 2023-04-11 | dátum prístupu = 2025-07-10 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = Dobré noviny}}</ref>, ktorý v Dobrých novinách zastával najskôr pozíciu hlavného editora a pred príchodom do Dobrých novín pracoval ako vedúci webovej redakcie televízie TA3. Zakladateľ Dobrých novín Róbert Sedlák dnes pôsobí ako generálny riaditeľ spoločnosti prevádzkujúcej Dobré noviny a je považovaný za jednu z 30 najvplyvnejších osobností slovenského mediálneho prostredia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Róberta Sedláka zaradili medzi najvplyvnejších mediálnych manažérov. Čím si vyslúžil prestížne ocenenie?|url=https://dobremedia.sk/zivot-v-medialnom-dome/robert-sedlak-medzi-najvplyvnejsimi-medialnymi-osobnostami/|vydavateľ=Dobré mediá, s.r.o.|dátum vydania=2023-01-15|dátum prístupu=2023-04-11|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=|meno2=|priezvisko2=}}</ref> Spoločnosť má 27 zamestnancov (redakcia, produkcia, marketing, obchod a manažment) a patrí medzi najmenšie mediálne spoločnosti na Slovensku. Koncom roka 2019 sa Dobré noviny stali súčasťou novovzniknutého mediálneho domu Dobré médiá, ktorý prevádzkuje viacero online médií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Budujeme nový media house|url=https://www.dobremedia.sk/budujeme-novy-media-house/|dátum prístupu=2019-12-28|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=|dátum vydania=|vydavateľ=Dobré médiá, s.r.o.|url archívu=https://web.archive.org/web/20191228103614/https://www.dobremedia.sk/budujeme-novy-media-house/|dátum archivácie=2019-12-28}}</ref> 17. novembra 2021 vzniklo sesterské médium Dobrých novín, svoje vysielanie zahájila rozhlasová stanica [[Dobré rádio]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Na Slovensku začalo vysielať nové internetové Dobré rádio|periodikum=ekonomika.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://ekonomika.sme.sk/c/20836030/na-slovensku-zacalo-vysielat-nove-internetove-dobre-radio.html|dátum prístupu=2018-10-20|jazyk=sk}}</ref> == Návštevnosť == Dobré noviny boli do prevádzky uvedené 28. mája 2012. Svojou návštevnosťou sa už v prvý deň fungovania zaradili medzi relevantné spravodajské portály.<ref name="navstevnost">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = DobreNoviny.sk sa návštevnosťou zaradili medzi relevantné spravodajské portály | url = http://www.dobrenoviny.sk/c/208/dobrenoviny-sk-sa-navstevnostou-zaradili-medzi-relevantne-spravodajske-portaly | dátum vydania = 29.5.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 12.1.2013 | vydavateľ = Dobré noviny | miesto = | jazyk = }}</ref> Portál sa návštevnosťou radí do prvej pätnástky najvýznamnejších slovenských spravodajských webov. Koncom roka 2015 sa stal najrýchlejšie rastúcim portálom na Slovensku<ref name="navstevnost1">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Najrýchlejšie rastúcim portálom sú Dobré noviny, Zoznam i Azet padajú |url = http://www.zajtra.sk/zivot/1365/najrychlejsie-rastucim-portalom-su-dobre-noviny-zoznam-i-azet-padaju |dátum vydania = 3.12.2015 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 3.12.2015 |vydavateľ = Zajtra.sk |miesto = |jazyk = |url archívu = https://web.archive.org/web/20151207034457/http://www.zajtra.sk/zivot/1365/najrychlejsie-rastucim-portalom-su-dobre-noviny-zoznam-i-azet-padaju |dátum archivácie = 2015-12-07 }}</ref> a v januári 2016 po prvýkrát prekonal hranicu milión čitateľov za mesiac.<ref name="navstevnost2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slováci obľubujú pozitívne správy. V januári ich čítalo vyše milión ľudí | url = http://www.dobrenoviny.sk/c/63623/slovaci-oblubuju-pozitivne-spravy-v-januari-ich-citalo-vyse-milion-ludi | dátum vydania = 1.2.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.2.2016 | vydavateľ = Dobré noviny | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="navstevnost3">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Slováci obľubujú pozitívne správy. V januári ich čítalo vyše milión ľudí |url = https://touchit.sk/slovaci-oblubuju-pozitivne-spravy-v-januari-ich-citalo-vyse-milion-ludi/38027 |dátum vydania = 1.2.2016 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 1.2.2016 |vydavateľ = TouchIT |miesto = |jazyk = |url archívu = https://web.archive.org/web/20160207115043/https://touchit.sk/slovaci-oblubuju-pozitivne-spravy-v-januari-ich-citalo-vyse-milion-ludi/38027 |dátum archivácie = 2016-02-07 }}</ref> V súčasnosti portál patrí medzi 10 najnavštevovanejších webov na Slovensku a patrí do prvej šestice najčítanejších spravodajských portálov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=gemius online audience|url=https://aimmonitor.sk/|dátum prístupu=2018-10-20|vydavateľ=aimmonitor.sk}}</ref> V decembri 2019 sa portál po prvýkrát vo svojej histórii návštevnosťou zaradil medzi 10 najnavštevovanejších stránok, odkiaľ po mnohých rokoch vytlačil portál Topky.sk.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Návštevnosť webov: Nováčik v top 10 vystriedal Topky|url=https://medialne.etrend.sk/internet/navstevnost-webov-novacik-v-top-10-vystriedal-topky.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2020-01-09|jazyk=sk|priezvisko=Medialne.sk}}</ref> V roku 2022 Dobré noviny ešte viac upevnili svoju trhovú pozíciu a stali sa ôsmim najnavštevovanejším serverom na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dobrenoviny.sk sú trhovou osmičkou v slovenskom online|url=https://dobremedia.sk/novinky/dobrenoviny-sk-su-trhovou-osmickou-v-slovenskom-online/|vydavateľ=Dobré mediá, s.r.o.|dátum vydania=2023-02-16|dátum prístupu=2023-04-11|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=|meno2=|priezvisko2=}}</ref> == Redakcia == Redakcia Dobrých novín sídli na Plynárenskej ulici v bratislavskej mestskej časti Ružinov. Redakcia, ktorá má aktuálne 12 členov, sa sústredí na tvorbu vlastného multimediálneho obsahu. Na stránkach portálu sa objavuje aj profesionálne agentúrne spravodajstvo, z ktorého redakcia selektuje najmä pozitívne informácie. Naopak, informácie o ľudskom nešťastí a tragédiách nemajú na stránkach portálu žiaden priestor. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.dobrenoviny.sk/ Oficiálna webstránka] [[Kategória:Slovenské webové periodiká]] owz90occny6yssvba84mv0syzufa2ty Joseph Joffre 0 492697 8205853 8164011 2026-04-29T17:48:11Z RONALDO-SK 11297 /* Životopis */ 8205853 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Joseph Joffre | Rodné meno = | Portrét = Joseph Joffre Nw joffre 02 nw.png | Veľkosť portrétu = | Popis = francúzsky generál | Dátum narodenia = [[12. január]] [[1852]] | Miesto narodenia = [[Rivesaltes (obec)|Rivesaltes]], [[Francúzsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1931|1|3|1852|1|12}} | Miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] }} [[Súbor:Louveciennes Plaque commémorative Joffre.JPG|thumb|Pamätná tabuľa v Louveciennes]] '''Joseph Jacques Césaire Joffre''' (* [[12. január]] [[1852]], [[Rivesaltes (obec)|Rivesaltes]], [[Francúzsko]] – † [[3. január]] [[1931]], [[Paríž]]) bol francúzsky generál a člen [[Académie française]]. == Životopis == Bol synom vinára a študoval na [[École Polytechnique]]. Potom začal vojenskú kariéru. Ešte v období výcviku na ženijného dôstojníka sa ako 18-ročný v období [[1870]]/[[1871]] zúčastnil nemecko-francúzskej vojny. V Paríži získal dôstojnícke osvedčenie. Bol nasadený v Indočíne ([[1886]]), kde v hornom [[Tonkin]]e bojoval proti povstaleckým Vietnamcom, potom v centrálnej Afrike, kde od roku [[1894]] budoval železnicu medzi [[Senegal]]om a [[Sudán]]om, a zúčastnil sa dobytia [[Timbuktu (mesto)|Timbuktu]]. V roku [[1897]] bol na [[Madagaskar]]e. V hodnosti brigádneho generála prevzal v roku [[1902]] ženijný odbor na ministerstve vojny. V roku [[1905]] ho za zásluhy v Afrike povýšili na divízneho generála, potom na veliteľa armádneho zboru. V roku [[1910]] sa stal členom vrchnej obrannej rady, v roku [[1911]] jej viceprezidentom a šéfom generálneho štábu. Presadzoval rozvoj strategických železničných a diaľničných tratí pre udržanie vysokej mobility armády. Navrhol tiež nový mobilizačný plán - "[[Plán XVII]]". Po začiatku [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] sa mu ako veliteľovi francúzskej armády podarilo na severovýchodnom fronte v septembri [[1914]] zmariť nemecké plány a zastaviť postup Nemcov v [[Prvá bitka na Marne|bitke na Marne]]. Po veľkých bitkách v roku [[1916]] o [[Bitka o Verdun|Verdun]] a [[Bitka na Somme (1916)|na Somme]] ho 3. decembra 1916 vo velení vystriedal [[Robert Nivell]]. Následne bol vymenovaný za maršala Francúzska. V roku [[1917]] plnil vojensko-diplomatické úlohy v [[Spojené štáty|USA]]. O rok neskôr sa stal členom [[Académie française]]. Po vojne sa stiahol do súkromia. Zomrel v roku 1931 v Paríži a pochovali ho v [[Louveciennes]] ([[Yvelines]]) na jeho panstve La Châtaignerie, kde strávil posledné roky života. == Literatúra == * Joseph Joffre, ''My March to Timbuctoo.'' London 1915. == Externé odkazy == * [http://www.dhm.de/lemo/html/biografien/JoffreJoseph/index.html Joseph Joffre na dhm.de] == Zdroj == {{Preklad|de|Joseph Joffre|115928793}} {{S-start}} {{Tabuľka poradí |pred = [[Jules Claretie]] | teraz = [[Zoznam členov Francúzskej akadémie|Kreslo 35]]<br/>[[Francúzska akadémia]] |roky = [[1918]]–[[1931]] |potom = [[Maxime Weygand]] }} {{s-end}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Joffre, Joseph}} [[Kategória:Francúzski maršali]] [[Kategória:Členovia Francúzskej akadémie]] [[Kategória:Členovia American Philosophical Society]] [[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]] [[Kategória:Nositelia Radu za zásluhy (Spojené kráľovstvo)]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu čestnej légie]] [[Kategória:Nositelia Radu bielej orlice]] [[Kategória:Nositelia Radu svätého Juraja (Rusko)]] 92zq5ymkovhloalzogjdtdltqpsr58k 8205856 8205853 2026-04-29T17:52:07Z Jetam2 30982 + [[Kategória:Francúzski generáli]] 8205856 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Joseph Joffre | Rodné meno = | Portrét = Joseph Joffre Nw joffre 02 nw.png | Veľkosť portrétu = | Popis = francúzsky generál | Dátum narodenia = [[12. január]] [[1852]] | Miesto narodenia = [[Rivesaltes (obec)|Rivesaltes]], [[Francúzsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1931|1|3|1852|1|12}} | Miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] }} [[Súbor:Louveciennes Plaque commémorative Joffre.JPG|thumb|Pamätná tabuľa v Louveciennes]] '''Joseph Jacques Césaire Joffre''' (* [[12. január]] [[1852]], [[Rivesaltes (obec)|Rivesaltes]], [[Francúzsko]] – † [[3. január]] [[1931]], [[Paríž]]) bol francúzsky generál a člen [[Académie française]]. == Životopis == Bol synom vinára a študoval na [[École Polytechnique]]. Potom začal vojenskú kariéru. Ešte v období výcviku na ženijného dôstojníka sa ako 18-ročný v období [[1870]]/[[1871]] zúčastnil nemecko-francúzskej vojny. V Paríži získal dôstojnícke osvedčenie. Bol nasadený v Indočíne ([[1886]]), kde v hornom [[Tonkin]]e bojoval proti povstaleckým Vietnamcom, potom v centrálnej Afrike, kde od roku [[1894]] budoval železnicu medzi [[Senegal]]om a [[Sudán]]om, a zúčastnil sa dobytia [[Timbuktu (mesto)|Timbuktu]]. V roku [[1897]] bol na [[Madagaskar]]e. V hodnosti brigádneho generála prevzal v roku [[1902]] ženijný odbor na ministerstve vojny. V roku [[1905]] ho za zásluhy v Afrike povýšili na divízneho generála, potom na veliteľa armádneho zboru. V roku [[1910]] sa stal členom vrchnej obrannej rady, v roku [[1911]] jej viceprezidentom a šéfom generálneho štábu. Presadzoval rozvoj strategických železničných a diaľničných tratí pre udržanie vysokej mobility armády. Navrhol tiež nový mobilizačný plán - "[[Plán XVII]]". Po začiatku [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] sa mu ako veliteľovi francúzskej armády podarilo na severovýchodnom fronte v septembri [[1914]] zmariť nemecké plány a zastaviť postup Nemcov v [[Prvá bitka na Marne|bitke na Marne]]. Po veľkých bitkách v roku [[1916]] o [[Bitka o Verdun|Verdun]] a [[Bitka na Somme (1916)|na Somme]] ho 3. decembra 1916 vo velení vystriedal [[Robert Nivell]]. Následne bol vymenovaný za maršala Francúzska. V roku [[1917]] plnil vojensko-diplomatické úlohy v [[Spojené štáty|USA]]. O rok neskôr sa stal členom [[Académie française]]. Po vojne sa stiahol do súkromia. Zomrel v roku 1931 v Paríži a pochovali ho v [[Louveciennes]] ([[Yvelines]]) na jeho panstve La Châtaignerie, kde strávil posledné roky života. == Literatúra == * Joseph Joffre, ''My March to Timbuctoo.'' London 1915. == Externé odkazy == * [http://www.dhm.de/lemo/html/biografien/JoffreJoseph/index.html Joseph Joffre na dhm.de] == Zdroj == {{Preklad|de|Joseph Joffre|115928793}} {{S-start}} {{Tabuľka poradí |pred = [[Jules Claretie]] | teraz = [[Zoznam členov Francúzskej akadémie|Kreslo 35]]<br/>[[Francúzska akadémia]] |roky = [[1918]]–[[1931]] |potom = [[Maxime Weygand]] }} {{s-end}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Joffre, Joseph}} [[Kategória:Francúzski generáli]] [[Kategória:Francúzski maršali]] [[Kategória:Členovia Francúzskej akadémie]] [[Kategória:Členovia American Philosophical Society]] [[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]] [[Kategória:Nositelia Radu za zásluhy (Spojené kráľovstvo)]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu čestnej légie]] [[Kategória:Nositelia Radu bielej orlice]] [[Kategória:Nositelia Radu svätého Juraja (Rusko)]] a616wgdleajifgrceh19c72fhp89adk Dejiny Nemecka 0 501616 8205838 8140035 2026-04-29T17:29:36Z RONALDO-SK 11297 /* Zjednotenie Nemecka */ 8205838 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Otto Albert Koch Varusschlacht 1909.jpg|thumb|Výjav z bitky v Teutoburskom lese.]] {{na revíziu|skontrolovať kvality prekladu, preklepy a pod.}} Poňatie '''[[Nemecko|Nemecka]]''' ako osobitnej oblasti v [[Stredná Európa|strednej Európe]] možno doviesť k rímskemu veliteľovi [[Gaius Iulius Caesar|Caesarovi]], ktorý popisoval nedobyté oblasti východne od rieky [[Rýn]] ako ''[[Germánia|Germaniu]]'', ktorú odlíšil od [[Galia|Galie]] ([[Francúzsko]]), ktorá bola podmanená. Víťazstvo germánskych kmeňov v [[Bitka v Teutoburskom lese|bitke v Teutoburskom lese]] v roku 9 podľa nášho letopočtu zabránilo pripojeniu k [[staroveký Rím|Rímskej ríši]]. S pádom [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] [[Frankovia]] dobyli ostatné [[západogermánske jazyky|západné]] [[Germáni|germánske kmene]]. V 8. storočí začala christianizácia [[germáni|germánskych kmeňov]], obývajúcich územie terajšieho [[Nemecko|Nemecka]]. V 10. storočí vznikla [[Svätá ríša rímska]] ([[Nemčina|nem.]] Heiliges Römisches Reich, [[Angličtina|ang.]] Holy Roman Empire), ktorá existovala až do roku [[1806]]. V čase svojho najväčšieho územného rozmachu zahŕňal tento štátny útvar teritórium dnešného Nemecka, [[Rakúsko|Rakúska]], [[Slovinsko|Slovinska]], [[Česko|Česka]], západného [[Poľsko|Poľska]], [[Holandsko|Holandska]], [[Belgicko|Belgicka]], [[Luxembursko|Luxemburska]], východného [[Francúzsko|Francúzska]], [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnska]], severozápadnú časť [[Chorvátsko|Chorvátska]], väčšinu severného [[Taliansko|Talianska]] a južnú časť [[Dánsko|Dánska]]. Od polovice [[15. storočie|15. storočia]] sa tento pomerne heterogénny celok nazýval "[[Svätá rímska ríša nemeckého národa|Svätá ríša rímska národa nemeckého]]". Po nej nasledoval najskôr [[Nemecký spolok]] v rokoch 1815 – 1866, [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]] (1871 – 1918), [[Weimarská republika]] v rokoch 1919 – 1933, [[nacistické Nemecko]] (tiež nazývané "Tretia ríša") od roku [[1933]] až do skončenia [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v roku [[1945]]. Povojnová história [[Nemecko|Nemecka]] zahŕňa dejiny [[Nemecká spolková republika|Nemeckej spolkovej republiky]] (Západné Nemecko) resp. dejiny [[Nemecká demokratická republika|Nemeckej demokratickej republiky]] (Východné Nemecko) medzi rokmi [[1949]] až [[1990]] a súčasné [[Nemecko]]. == Germánske kmene == {{Pozri aj|Germáni|Germánia}} == Christianizácia (6. storočie – 843) == Na troskách [[Západorímska ríša|Západorímskej ríše]] vytvorili [[Frankovia]] za vlády [[Chlodovik I.|Chlodovíka I.]] v [[Galia|Galii]] vlastné kráľovstvo. Germánski Frankovia na čele s [[merovejovci|merovejovskými]] panovníkmi si vzápätí podrobili početné germánske kmene sídliace východne od [[Rýn]]a, ako boli [[Burgundi]] alebo [[Alamani]] vo [[Švábsko|Švábsku]]. To sa stalo ako vojvodstvo súčasťou [[Franská ríša|Franskej ríše]] po porážke v [[Tolbiaku|bitke pri Tolbiaku]] v roku [[496]]. Už kráľ [[Chlotar I.]] v druhej polovici [[6. storočie|6. storočia]] ovládal veľkú časť západného územia terajšieho [[Nemecko|Nemecka]] a viedol výpravy proti [[Sas]]om. V roku [[531]] zničili [[Sasi (kmeň)|Sasi]] a [[Frankovia]] spoločnými silami [[Durinkovia|ríšu Durinkov]]. Podmaneným germánskym kmeňom bolo dovolené podržať si svoje vlastné právo, súčasne však boli nútené odvrhnúť pohanských bohov a prijať [[kresťanstvo]]. Za ich polonezávislého vládcu ustanovili [[Merovejovci]] vojvodu franksého alebo miestneho pôvodu. Rímske provincie, ležiace severne od [[Alpy|Álp]] na území dnešného [[Nemecko|Nemecka]], boli christianizované už v [[4. storočie|4. storočí]]. Tunajšia cirkevná organizácia, ako napríklad v [[Augsburg]]u, dokonca prečkala zánik [[Rímska ríša|rímskej ríše]] na konci 5. storočia. Niekedy okolo roku 600 začali kresťanské misie podnikané do teritórií pohanských kmeňov v divokej [[Germánia|Germánii]]. Mnísi z britských ostrovov založili kláštory vo [[Würzburg]]u, [[Regensburg]]u, [[Reichenau]] a na mnohých ďalších miestach. V misijných aktivitách v merovejskom kráľovstve pokračoval anglosaský mních Bonifác, ktorý sa stal zakladateľom prvého kláštora ležiaceho na východ od Rýna vo [[Fritzlar]] v dnešnom [[Hessensko|Hessensku]]. K šíreniu kresťanstva v Germánii poslúžil tiež vznik [[biskupstvo|biskupstva]] podliehajúcich autorite rímskych [[pápež]]ov. Počas obdobia rozdelenia franskej ríše za neskorých Merovejovcov patrili germánske územia [[Austrázia|Austrázii]]. V roku 718 napadol franský majordomus Austrázie [[Karol Martel]] Sasov ako odplatu za to, že sa spojili s jeho konkurentmi v [[Neustria|Neustrii]]. Karolov syn, [[Karloman]], obnovil v roku 743 vojnu proti Sasom, ktorí poskytli pomoc bavorskému vládcovi a nepriateľovi Frankov, [[Odil]]ovi. V roku 751 [[Pipin III.]], Majordomus merovejských kráľov, prijal kráľovský titul a bol posvätený samotným pápežom. Na oplátku sa franskí králi od tohto okamihu stavali do úlohy záštity pápežov. Pipinov syn, [[Karol Veľký]], absolvoval súbor náročných a dlhotrvajúcich vojnových ťažení proti pohanským nepriateľom Frankov: Sasom a [[Bavor]]om. Oba kmeňové zväzy boli nakoniec porazené a prinútené k prijatiu kresťanstva. Ich krajiny sa stali súčasťou franskej ríše, ktorá tak dosiahla svoj najväčší územný rozmach. <br>Karol Veľký si okrem toho podrobil [[Longobardi (kmeň)|kráľovstvo Longobardov]] v severnom Taliansku a navyše odmietol [[Avari (Stredná Ázia)|ríšu Avarov]] na [[Panónia|Panónii]]. 25. decembra roku 800 bola Karolova autorita na Západe potvrdená jeho cisárskou korunováciou vykonanou pápežom v [[Rím]]e. Karol sa prejavil aj ako reformátor. Na hraniciach ríše nechal na jej obranu zriadiť pohraničné marky. Ekonomickými a kultúrnymi centrami sa stali cisárske falce (Kaiserpfalzen), z ktorých najznámejšie boli [[Aachen]]. Cisár ďalej podporoval rozvoj kultúry a vzdelanosti. ==Stredovek (843 – 1517)== [[Súbor:Treaty of Verdun cs.svg|thumb|250px|Rozdelenie franskej ríše podľa verdúnskej zmluvy, 843.]] [[Súbor:Balduineum Wahl Heinrich VII.jpg|thumb|250px|Kniežatá – volitelia (kurfirsti) Svätej ríše rímskej (úplne vpravo český kráľ).]] V roku [[843]] bola Franská ríša rozdelená [[Verdunská zmluva|Verdunskou zmluvou]] medzi Karolovych vnukov, čo však nezabránilo dlhodobým konfliktom medzi jednotlivými časťami ríše. [[Východofranská ríša]], ktorú dostal ako svoju doménu [[Ľudovít Nemec]], sa na prelome [[9. storočie|9.]] a [[10. storočie|10. storočia]] pozvoľne premenila na nemeckú ríšu. Germánske kmene boli definitívne zjednotené na začiatku 10. storočia za vlády [[Henrich I. Vtáčnik|Henricha I. Vtáčnika]] z otonskej dynastie. Niekedy z tejto doby zrejme tiež pochádza prvá zmienka o "kráľovstve Nemcov" ("Regnum Teutonicorum"). Vedľa pôvodného franského dedičstva sa tak stále viac drala do popredia vlastná nemecká identita týchto krajín. Počas vlády Henrichovho syna, [[Oto I. Veľký|Ota I. Veľkého]], došlo k posilneniu kráľovskej moci povýšením [[biskup]]ov do stavu ríšskych kniežat (Reichsfürsten). V roku 951 sa Oto oženil s ovdovenou talianskou kráľovnou [[Adela Burgundská|Adelheid]], čím získal nárok na Lombardskú korunu. Podarilo sa mu tiež eliminovať vonkajšie hrozby podrobením [[Slovania|Slovanov]], sídliacich v oblasti medzi riekami [[Labe]] a [[Odra]] (ktorí sa ale čoskoro opäť oslobodili) a predovšetkým víťazstvom nad nomádskymi [[Maďar]]mi v bitke na rieke [[Lech]] v roku 955. V roku 962 bol Oto I. korunovaný v Ríme za [[cisár]]a a plne sa tak ujal dedičstva Karola Veľkého. Týmto aktom bola fakticky založená [[Svätá ríša rímska]]. Otov vnuk, [[Otto III. (Svätá rímska ríša)|Oto III.]], chcel v rámci svojho programu Renovatio imperii Romanorum vytvoriť kresťanskú univerzalistickú ríšu s hlavným mestom Rímom, ktorá by zaberala nielen Nemecko, ale všetky kresťanské štáty a ktorej by vládli cisár a pápež vo vzájomnej zhode. Oto ale zomrel skôr, než bol schopný svoj ambiciózny zámer uskutočniť. Jeho nástupcovia upustili od presadzovania Otových myšlienok a koncentrovali sa na vnútorné upevnenie ríše. Po vymretí Otonov (Liudolfingov) bol v roku 1024 zvolený za kráľa [[Konrád II.]] zo Salskej dynastie, ktorý o niekoľko rokov neskôr získal pre ríšu [[Burgundsko]]. Jeho nástupca [[Henrich III. (Svätá rímska ríša)|Henrich III.]] si podrobil Čechy a [[Uhorsko]] a vyhlásil obe krajiny za ríšske loná. [[Clunyjské hnutie|Clunyjské reformné hnutie]] prebiehajúce v 11. storočí prispelo k osamostatneniu cirkvi, čo vo svojom dôsledku privodilo obrat pápežov proti nemeckým vládcom a nahlodalo tak ich doterajší vzájomný súlad. V spore o [[investitúra|investitúru]], ktorý sa rozhorel medzi [[Henrich IV. (Svätá rímska ríša)|Henrichom IV.]] a pápežom [[Gregor VII.|Gregorom VII.]] kvôli vymenovaniu cirkevných hodnostárov, bol cisár prinútený vykonať potupnú púť do Canossa, kde sa podriadil pápežovi, ktorý ho predtým nechal [[exkomunikácia|exkomunikovať]]. Až poslednému príslušníkovi Salskej dynastie, [[Henrich V. (Svätá rímska ríša)|Henrichovi V.]], sa podarilo dosiahnuť urovnanie konfliktu s cirkvou dohodnutím [[Wormský konkordát|konkordátu wormského]] v roku [[1122]]. Po roku 1100 došlo po celom Nemecku k zakladaniu nových miest, hradov, biskupských palácov a kláštorov. Mestá sa čoskoro začali domáhať uznania rôznych municipálnych práv a slobôd ([[mestské právo]]), zatiaľ čo obyvateľstvo na vidieku si zachovávalo svoj [[nevoľník|nevoľnícky status]]. Niektoré mestá získali titul [[slobodné ríšske mesto|slobodných ríšskych miest]], ktoré nepodliehali kniežatám či biskupom, ale boli podriadené priamo cisárovi. Takéto mestá boli ovládané majetným patriciátom (často kupcami bohatnúcimi z diaľkového obchodu). Remeselníci vytvárali [[cech]]y, riadené striktnými pravidlami. Nárastom obchodu s východnými a severnými krajinami vzrastal význam hlavných obchodných centier a prístavov združených v tzv. [[hanza|hanzovej lige]], v ktorej čele stalo mesto [[Lübeck]]. V tej istej dobe začal proces východnej kolonizácie. Zakladaním miest a dedín na slovanských územiach východne od [[Labe]] došlo k rozšíreniu nemeckej kultúry do oblastí ako sú [[Čechy]], [[Morava]], [[Sliezsko]], [[Pomoransko]], [[Prusko (historické územie)|Prusko]] a [[Poľsko]]. Po smrti Henricha V. vypukol v ríši spor medzi súperiacimi dynastiami Štaufov a Welfov, ktorý mal pretrvať počas celého 12. storočia. Za vlády [[Fridrich I. (Svätá rímska ríša)|Fridricha I. Barbarossu]] z dynastie Štaufov bolo dosiahnuté zmierenie s Welfami, keď bolo saskému vojvodovi Henrichovi Levovi udelené Bavorsko, ale bez Rakúska, ktoré bolo [[Privilegium minus|privilégiom minus]] povýšené na samostatné vojvodstvo. Barbarossa sa tiež usiloval o obnovenie nemeckej kontroly Talianska a v roku 1177 dojednal v [[Benátky|Benátkach]] zmierenie s pápežom. [[Henrich Lev]] si následne podmanil Slovanov v [[Meklenbursko|Meklenbursku]] a Pomoransku. V roku 1180 bol ale cisárom zosadený, načo bolo Bavorsko odovzdané Otovi z Wittelsbach (zakladateľovi dynastie [[Wittelsbachovci|Wittelsbachovcov]], vládnucej v Bavorsku až do roku 1918). Medzi rokmi 1184 a 1186 dosiahla moc Štaufov v Nemecku svoj vrchol. Postavenie feudálnych vládcov v Nemecku bolo účinne podkopávané ustavovaním cisárskych úradníkov "ministerialov". [[Rytierstvo]] a dvorný život zažívali svoj najväčší rozkvet, čo viedlo k rozmachu nemeckej kultúry a literatúry. Barbarossov vnuk, [[Fridrich II. Štaufský]], pokračoval v dobývaní Talianska, čo však zostrilo konflikt s pápežmi. Fridrich položil na [[Sicília|Sicílii]] základy centralizovanému a odborne spravovanému štátu, ale v Nemecku fakticky odovzdal vládu ríšskym kniežatám. Poskytovaním rôznych privilégií zveril značné zemské práva svetským a duchovným vládcom, čím podporil rozvíjajúci sa proces defragmentácie ríše. Nekončiaci zápas s cirkvou, počas ktorého bol Friedrich trikrát exkomunikovaný, vyčerpal sily ríše. Jeho smrťou moc dynastie Štaufov v Nemecku pohasla a ríša sa následne ponorila do chaosu [[interregnum|interregna]]. V roku 1226 vydal Fridrich II. [[Bula (pečať)|zlatú bulu]], ktorou splnomocnil Nemecký poriadok k christianizácii pohanských Prusov v [[Baltské more|Baltskom mori]]. Tým udelil významný impulz k expanzii nemeckej kultúry na východ. V ďalších rokoch bolo pozdĺž východného pobrežia Baltského mora založených mnoho nemeckých miest, k čomu prispel aj český kráľ [[Přemysl Otakar II.]] založením [[Kaliningrad|Kráľovca]]. ==Defragmentácia, vzostup Habsburgovcov== [[Súbor:HRR 14Jh.jpg|thumb|[[Svätá ríša rímska]] na prelome 13. a 14. storočia.]] Interregnum skončilo v roku [[1273]] zvolením [[Rudolf I. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa I. Habsburského]], ktorý tak začal vzostup [[Habsburgovci|habsburského rodu]] na pozíciu najmocnejšej dynastie v ríši. V roku [[1308]] bol kráľom zvolený [[Henrich VII. (Svätá rímska ríša)|Henrich VII.]] z rodu [[Luxemburgovci|Luxemburgovcov]]. Henrichov vnuk, cisár [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]], sa pokúsil obnoviť cisársku autoritu voči teraz prakticky nezávislým ríšskym kniežatám. Hlavným ťažiskom svojej moci pritom urobil [[České kráľovstvo]]. Za jeho vlády bola v [[Praha|Prahe]] v roku [[1348]] založená prvá univerzita v strednej Európe. Zlatou bulou z roku [[1356]] bolo stanovené, že každý budúci nemecký vládca bude volený štyrmi svetskými a troma cirkevnými voliteľmi (Kráľ český, falcgróf rýnsky, vojvoda saský, markgróf brandenburský a arcibiskupmi [[Mainz]]u, [[Trier]]u a [[Kolín]]a). Okolo roku [[1350]] zachvátila Nemecko rovnako ako celú Európu zhubná epidémia [[čierna smrť|čiernej smrti]]. To spoločne s relatívnym preľudnením, neúrodou a prírodnými katastrofami zapríčinilo smrť asi tretiny obyvateľstva. Židia, ktorým boli tieto pohromy kladené za vinu, boli tvrdo prenasledovaní a mnohí z nich utiekli do [[Poľsko|Poľska]]. <br>Dôsledkom týchto katastrof boli zásadné sociálne, ekonomické, náboženské a politické zmeny. Vzrastajúce peňažné hospodárstvo viedlo k prehlbujúcej sa sociálnej nerovnosti medzi jednotlivými spoločenskými vrstvami. Skorý nástup [[kapitalizmus|kapitalizmu]] zároveň privodil pozvoľný úpadok [[feudalizmus|feudalizmu]]. Mocné a bohaté rodiny ako napríklad [[Fuggerovci]] nadobudli vďaka svojim obchodným a finančným aktivitám na dôležitosti, pretože sa stali hlavnými veriteľmi kráľov a pápežov. Postavenie nižšej šľachty ([[rytier]]ov), ktorá tradične nachádzala svoje uplatnenie vo vojnách, bolo podlomené vzostupom významu žoldnierskych vojsk a posilnením úlohy pechoty. V roku 1410 nastúpil na trón Karolov syn, [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund]]. Neskôr dosiahol takisto cisársku korunu, ale nebol schopný konsolidovať nestabilnú ríšu, k čomu nepochybne prispela tiež [[husiti|husitská revolta]] v Čechách. Po roku [[1438]] sa Habsburgovci, ktorí kontrolovali územie dnešného [[Rakúsko|Rakúska]] a [[Slovinsko|Slovinska]] a vznášali svoje nároky tiež na české kráľovstvo a [[Uhorsko]], zmocnili vlády v Nemecku, ktorú si mali podržať (s výnimkou krátkej prestávky v rokoch [[1742]] až [[1745]]) až do roku [[1806]]. Medzi habsburskými vládcami tejto doby vynikal predovšetkým [[Maximilián I. (Svätá rímska ríša)|Maximilián I.]], ktorý sa pokúsil ríšu reformovať. Založil ríšsku súdnu komoru (Reichskammergericht), ustanovil spoločné ríšske dane a zvýšil právomoci ríšskeho snemu (Reichstag). Účinok reforiem ale zmarilo pretrvávajúce teritoriálne rozštiepenie ríše. Maxmiliánovým najväčším úspechom bola jeho svadobná politika. Sám týmto spôsobom získal [[Burgundsko]]. Svojho syna, [[Filip I. (Kastília)|Filipa I. Pekného]], oženil s dedičkou španielskej ríše a dynastickými zväzkami s [[Jagelovci|Jagelovcami]] získal pre Habsburgovcov české kráľovstvo a Uhorsko, a preto býva považovaný za skutočného tvorcu habsburskej hegemónie v Európe. ==Počiatky novoveku (1517 – 1789)== ===Reformácia a protireformácia=== Počiatok reformácie sa datuje na [[31. októbra]] [[1517]], kedy [[Martin Luther]] zverejnil na dverách kostola vo [[Wittenberg]]u 95 téz, v ktorých sa vyslovil proti [[odpustky|odpustkom]] a iným nešvárom v cirkvi. O štyri roky neskôr bol za to z cirkvi vylúčený, ale reformácia sa v tej dobe už nezadržateľne šírila Nemeckom. V roku [[1519]] sa stal cisárom [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]], za ktorého panovania sa habsburská ríša povzniesla na najväčšiu svetovú mocnosť. Zahraničnopoliticky sa zaplietol do dlhotrvajúceho konfliktu s [[Osmanská ríša|Osmanmi]] a s [[Francúzsko]]m, podporovaným [[pápež]]om. Tým bolo oslabené Karolovo postavenie v ríši, ktorý sa tak nemohol účinne postaviť šíreniu reformácie. Luther, ukrývajúci sa na hrade [[Wartburg]], zatiaľ do nemčiny preložil Bibliu, čo spolu s [[Johann Gutenberg|Gutenberg]]ovým vynálezom kníhtlače v polovici 15. storočia položilo základy zrodu moderného Nemecka. [[Súbor:Martin_Luther,_1529.jpg|thumb|[[Martin Luther]], nemecký reformátor]] Cisárov brat, [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]], chcel skoncovať s toleranciou [[luteráni|luteránov]], proti čomu ale protestovali [[evanjelici|evanjelické]] kniežatá. Od tohto okamihu sa preto pre nich užíval názov protestanti. V roku [[1524]] vypukla vo [[Švábsko|Švábsku]], [[Fransko|Fransku]] a [[Durínsko|Durínsku]] sedliacka vojna, podporovaná kázaniami reformovaných duchovných a namierené proti vládnucim kniežatám a vrchnosti. Toto povstanie, v ktorom sa angažoval aj teológ [[Thomas Müntzer]], bolo však ríšskymi kniežatami čoskoro potlačené. Pod tlakom reformácie pristúpila [[rímskokatolícka cirkev]] k začatiu [[protireformácia|protireformácie]]. Hlavným jej nositeľom bol predovšetkým [[Ignác z Loyoly]] a ním založený [[jezuiti|jezuitský rád]], ktorý sa ľahko etabloval v južnom Nemecku a čoskoro zaujal vedúcu úlohu v procese rekatolizácie. Stredné a severné Nemecko bolo v tejto dobe už úplne protestantské, zatiaľ čo juh a západ zostával naďalej prevažne katolícky. Prvý ozbrojený konflikt medzi katolíkmi vedenými cisárom a protestantmi združenými v tzv. [[šmalkaldská liga|šmalkaldskej lige]] vypukol v rokoch [[1546]] až [[1547]]. Katolíci síce v zvíťazili, ale [[Augsburský mier|augsburským mierom]] z roku [[1555]] bol cisár nútený uznať protestantstvo (''Cuius regio, eius religio''). Tento neúspech primäl o rok neskôr Karola V. abdikovať v prospech [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda I.]] Habsburské dŕžavy v Nemecku boli týmto oddelené od Španielska, ktoré pripadlo Karolovmu synovi, [[Filip II. (Španielsko)|Filipovi II.]] V roku [[1608]] sa protestantské kniežatá zjednotili v tzv. [[protestantská únia|protestantskej únii]], do jej čela sa postavil [[Fridrich V. (Falcko)|Fridrich Falcký]]. Na to odpovedali katolíci o rok neskôr vytvorením [[katolícka liga|katolíckej ligy]], vedenej bavorským vojvodom [[Maximilián I. (Svätá rímska ríša)|Maximiliánom I.]] ===Tridsaťročná vojna=== {{hlavný článok|Tridsaťročná vojna}} Rozbuškou tridsaťročnej vojny sa stala tretia pražská [[defenestrácia]] v roku [[1618]] a následné povstanie protestantských českých stavov proti cisárovi. Českým kráľom bol zvolený [[Fridrich V. (Falcko)|Fridrich Falcký]], načo vojsko [[cisár]]a [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda II]]. vtiahlo do Čiech. Potom, čo bolo vojsko českých stavov rozhodne porazené v [[bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] v roku 1620, bol Fridrich vyhnaný z krajiny a do roku 1623 stratil aj [[Falcko]]. Keď dánsky kráľ [[Kristián IV.]] prenikol v roku [[1625]] do severného Nemecka, vstúpila vojna do svojej ďalšej fázy. Ale už v ďalšom roku Kristián podľahol cisárskemu vojsku, ktorému velil český šľachtic [[Albrecht z Valdštejna]]. Katolíci potom obsadili [[Pomoransko]], [[Meklenbursko]] a [[Jutsko]]. Zdalo sa, že vojna skončila presvedčivým víťazstvom katolíkov a cisár preto v roku [[1629]] vydal tzv. [[reštitučný edikt]]. V roku 1630 sa švédsky kráľ [[Gustáv II. Adolf]] zapojil do vojnového diania a podporil tak upadajúcu protestantskú vec. Dva roky nato padol v bitke pri [[Lützen]]e, švédske vojská však aj potom zostali kľúčovým mocenským faktorom v severnom a strednom Nemecku. Aby vytlačil Švédov z nemeckej pôdy, uzavrel cisár v roku [[1635]] [[Pražský mier (1635)|v Prahe mier]] so saským kniežaťom. V tom istom roku však do vojny vstúpilo na strane Švédska Francúzsko, ale ani jedna z bojujúcich strán nedokázala rozhodnúť boj vo svoj prospech. Nemecko sa tak stalo hlavným dejiskom konfliktu medzi Francúzskom a Habsburgovcami o vedúcu úlohu v Európe. Vojna viedla k rozsiahlemu vydrancovaniu Nemecka a celej strednej Európy, ktorej počet obyvateľov poklesol oproti predvojnovému stavu takmer na polovicu. Tridsaťročná vojna skončila až v roku [[1648]] uzavretím [[Vestfálsky mier|Vestfálskeho mieru]]. Výsledkom bolo odstúpenie časti [[Lotrinsko|Lotrinska]] a [[Alsasko|Alsaska]] Francúzsku, zatiaľ čo Švédsko dostalo niektoré územia v severnom Nemecku. Zároveň sa [[Holandsko]] a [[Švajčiarsko]] oficiálne oddelili od Svätej ríše rímskej. Autorita cisára v ríši ešte viac upadla posilnením takmer nezávislého postavenia ríšskych kniežat a potvrdením augsburského mieru. === Absolutizmus === [[Súbor:Reichskarte1705.jpg|right|thumb|Mapa v roku [[1705]]]] Zjednotením [[Brandenbursko|Brandenburska]] a [[Pruské vojvodstvo|pruského vojvodstva]] za vlády veľkého kurfirsta, [[Fridrich Viliam|Fridricha Viliama I.]], započal v roku [[1640]] rozmach [[Brandenbursko-Prusko|Brandenburska-Pruska]], ktoré sa tak domohlo k postaveniu najvplyvnejšieho nemeckého kniežatstva. V roku [[1701]] sa [[kurfirst]] [[Fridrich III. (Prusko)|Fridrich III.]] prehlásil ako Fridrich I. „[[Kráľ v Prusku|kráľom v Prusku]]“. Jeho nástupca [[Fridrich Viliam I. (Prusko)|Fridrich Viliam I.]] významne posilnil [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|pruskú]] armádu a založil vysoko centralizovaný štát. Medzitým francúzsky kráľ [[Ľudovít XIV.]] dobyl ďalšie časti Alsaska a v rokoch [[1688]] až [[1697]] prenikol dokonca do [[Porýnie|Porýnia]]. Ľudovít ťažil predovšetkým zo zaneprázdnenosti cisára vojnu s osmanskými Turkami, ktorí neustále ohrozovali Rakúsko. V roku [[1683]] boli Turci vďaka zásahu poľského kráľa [[Ján III. (Poľsko)|Jana Sobieskeho]] a niektorých nemeckých kniežat porazení [[Bitka pri Viedni|pri Viedni]]. Následne Turci stratili vládu nad [[Uhorsko]]m, ktoré bolo dobyté cisárskymi vojskami a vzápätí sa stalo novým miestom pre kolonizáciu nemeckých osadníkov. [[Habsburská monarchia|Habsburské Rakúsko]] sa tak vyvinulo v skutočnú európsku veľmoc. Voľbou saského kurfirsta [[August II. (Poľsko)|Fridricha Augusta I.]] poľským kráľom v roku [[1697]] vznikla [[Personálna únia (štáty)|personálna únia]] medzi Poľskom a Saskom, ktorá pretrvávala až do roku [[1763]]. Podobne medzi [[Spojené kráľovstvo|Veľkou Britániou]] a [[Hannoversko]]m existovala personálna únia medzi rokmi [[1714]] až [[1837]]. Vymretím rakúskych Habsburgovcov viedlo k [[Vojna o rakúske dedičstvo|vojne o rakúske dedičstvo]] v rokoch [[1740]] až [[1748]], v ktorej [[Mária Terézia]] úspešne obhájila svoj nárok na vládu. Avšak po porážke v [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|sedemročnej vojne]] bola s konečnou platnosťou prinútená vzdať sa [[Sliezsko|Sliezska]] v prospech pruského kráľa [[Fridrich II. (Prusko)|Fridricha II. Veľkého]]. [[Hubertusbursky mier|Mierom z Hubertsburgu]] z roku [[1763]] medzi Rakúskom, Pruskom a [[Rusko]]m sa [[Prusko]] zaradilo medzi najmocnejšie európske štáty, čím začalo obdobie vzájomného súperenia medzi Pruskom a Rakúskom o vedúcu pozíciu v Nemecku. V druhej polovici [[18. storočie|18. storočia]] sa aj cez odpor šľachty presadil v Prusku a Rakúsku nový štýl vlády – „[[Osvietenský absolutizmus]]“. Vládca vystupoval ako prvý služobník štátu. Za Fridricha II. a [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] došlo v týchto štátoch k vzostupu hospodárstva a k prijatiu nových moderných zákonov, ktoré zakazovali mučenie a zlepšovali spoločenské postavenie židov. Súčasne bol zahájený proces oslobodenia nevoľníkov. Podporovaný bol aj rozvoj školstva. Po porážke vo [[Severná vojna|veľkej severnej vojne]] v roku [[1721]] stratilo Švédsko prakticky všetky svoje územia v Nemecku a svoje veľmocenské postavenie prepustilo expandujúcemu Rusku [[Peter Veľký|Petra Veľkého]]. V rokoch [[1772]] až [[1795]] si Prusko, Rusko a Rakúsko [[Delenia Poľska|rozdelili Poľsko]], čo viedlo k viac než storočnej trvajúcej poľskej rezistencii voči nemeckému a ruskému útlaku. ==Od revolúcie k zjednoteniu (1789 – 1871)== ===Francúzska revolúcia a napoleonské vojny=== Po vypuknutí [[veľká francúzska revolúcia|veľkej francúzskej revolúcie]] vypovedala koalícia [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruska]] a Rakúska v roku [[1792]] Francúzsku vojnu. Po počiatočných úspechoch utrpela v septembri toho istého roku porážku v [[bitka pri Valme|bitke pri Valme]]. Podľa [[bazilejský mier (1795)|bazilejského mieru]] musela ríša prenechať Francúzsku všetky nemecké územia na ľavom brehu [[Rýn]]a. Do roku [[1809]] nasledovali ďalšie štyri koaličné vojny s Francúzskom. V roku [[1799]] uchopil vo Francúzsku vládu [[Napoleon Bonaparte]]. V roku [[1803]] boli z jeho iniciatívy zrušené takmer všetky cirkevné a menšie nemecké svetské štáty, rovnako ako väčšina slobodných miest. Súčasne Napoleon povýšil [[Bavorsko]], [[Sasko]] a [[Württemberg]] na [[kráľovstvo]]. V roku [[1805]] podľahlo Rakúsko Napoleonovi v [[Bitka pri Slavkove|"bitke troch cisárov" pri Slavkove]]. Následne muselo odstúpiť svoje severotalianske územia a tiež [[Vorarlbersko]] a [[Tirolsko]]. Keď sa v ďalšom roku 16 nemeckých kniežat spojilo do [[Rýnsky spolok|Rýnskeho spolku]], ktorý bol pod ochranou Napoleona, vzdal sa František II. (od roku 1804 cisár [[František II. (Svätá rímska ríša)|František I. Rakúsky]]) koruny nemeckého cisára. Svätá ríša rímska teda 6. augusta 1806 formálne zanikla. Habsbursko-lotrinskej dynastii patril od tohto momentu až do roku 1918 iba titul rakúskych cisárov. Potom, čo francúzske revolučné vojsko zvíťazilo nad pruskou armádou [[bitka pri Jene|pri Jene]], bol v roku [[1807]] podpísaný [[Tylžský mier]], v ktorom [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Prusko]] stratilo v prospech novovytvoreného [[varšavské veľkovojvodstvo|varšavského veľkovojvodstva]] veľkú časť územia získaného pri delení Poľska. Súčasne sa muselo vzdať všetkých svojich teritórií na západ od rieky [[Labe]]. Taktiež bolo potlačené povstanie v Tirolsku, vedené [[Andreas Hofer|Andreasom Hoferom]]. V porazenom Prusku bola v rokoch [[1807]] až [[1812]] realizovaná séria [[reforma|reforiem]], zahŕňajúcich uvoľnenie mestskej samosprávy, zrušenie [[nevoľníctvo|nevoľníctva]] a zrovnoprávnenie [[žid]]ov. Súčasne pruskí generáli Scharnhorst a Gneisenau vykonali rozsiahlu reorganizáciu armády. Po Napoleonovej porážke v Rusku v roku [[1812]] Prusko povstalo a po [[bitka národov pri Lipsku|bitke národov pri Lipsku]] v októbri [[1813]] Nemecko konečne striaslo francúzsku nadvládu. [[Rýnsky spolok]] bol ihneď potom rozpustený. Oslobodzovacia vojna proti Francúzom výrazne prispela k vzrastu nemeckého národného sebauvedomenia. Na začiatku roka [[1814]] vtiahli spojenecké vojská do [[Paríž]]a. [[Napoleon Bonaparte]] bol síce zosadený a prinútený odísť do vyhnanstva na ostrov [[Elba]], ale už v ďalšom roku sa opäť zmocnil vlády. V [[Bitka pri Waterloo|bitke pri Waterloo]] 18. júna [[1815]] mu však britské a pruské vojská vedené [[Arthur Wellesley, 1. vojvoda z Wellingtonu|vojvodom z Wellingtonu]] a von Blücherom uštedrili definitívnu porážku. ===Marcová revolúcia=== [[File:Maerz1848 berlin.jpg|thumb|284x284px|Marcová revolúcia v [[Berlín]]e]] Po [[Napoleon]]ovom páde v roku [[1814]] sa európski štátnici a politici zišli na [[Viedenský kongres|viedenskom kongrese]]. Cieľom bola reorganizácia európskych záležitostí, v čom mal hlavné slovo [[Clemens Wenzel Lothar Metternich|knieža Metternich]]. Medzi hlavné politické princípy prijaté na viedenskom kongrese prináležali reštaurácia, legitimita a vzájomná súdržnosť európskych panovníckych rodov s cieľom potlačiť akýchkoľvek revolučné a nacionalistické idey. Na dosiahnutie tohto účelu sa Rakúsko, Prusko a Rusko spojili v tzv. [[Svätá aliancia|svätej aliancii]]. Miesto zaniknutej Svätej ríše rímskej bol založený [[Nemecký spolok]] (Deutscher Bund), ktorý predstavoval voľnú úniu 39 štátov (na čele s Rakúskom), disponujúci spolkovým snemom schádzajúcim sa vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte nad Mohanom]]. V roku [[1817]] usporiadali študentské spolky (Bursáci, nemecky ''Burschenschaften''), inšpirované liberálnymi a vlasteneckými myšlienkami a túžiaci po zjednotení Nemecka, slávnosť na hrade [[Wartburg]]. Svoj vrchol dosiahlo študentské hnutie na hambašskej slávnosti v máji [[1832]]. V roku [[1819]] zvolal knieža Metternich konferenciu do [[Karlove Vary|Karlových Varov]], na ktorej Rakúsko, Prusko a niekoľko ďalších nemeckých štátov prijalo tzv. [[karlovarské uznesenia]]. Nimi bola zavedená [[cenzúra]] a univerzity boli postavené pod štátny dohľad. Uznesenia súčasne zakotvili "prenasledovanie demagógov", ktoré bolo namierené proti jednotlivcom, obvineným zo šírenia revolučných a nacionalistických myšlienok. V roku [[1834]] bola vytvorená colná únia (Zollverein), do ktorej sa zapojilo Prusko a väčšina nemeckých štátov, okrem Rakúska. Rýchlo sa presadzujúca [[industrializácia]] a dynamický rast železničnej siete prispeli v tejto dobe k prenikavému hospodárskemu rozmachu Nemecka. Rastúca nespokojnosť so sociálnym a predovšetkým politickým usporiadaním, nastoleným viedenským kongresom, viedla v marci [[1848]] k vypuknutiu revolúcie takmer v celom Nemecku. V máji toho istého roku sa vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte]] zišlo nemecké národné zhromaždenie, aby tu vypracovalo nemeckú ústavu a určilo budúce hranice nemeckého národného štátu. Najprv bolo preferované tzv. [[Veľkonemecké riešenie]], pretože ale poslanci z Rakúska trvali na zahrnutí celého územia habsburskej ríše, bol nakoniec zvolený tzv. malonemecký variant (bez Rakúska). 28. marca [[1849]] bola vyhotovená ústava, ktorá predpokladala vznik spolkového štátu s centrálnou vládou, na čele s cisárom a ríšskym snemom ako ústredným legislatívnym orgánom. Revolúcia roku [[1848]] napriek tomu skončila neúspechom, pretože pruský kráľ [[Fridrich Viliam IV.]] odmietol prijať cisársku korunu z rúk revolucionárov, načo bolo zhromaždenie vo Frankfurte rozpustené a všetky povstania potlačené vojenskou silou. ===Zjednotenie Nemecka=== [[File:Reichsgruendung2.jpg|thumb|219x219px|Vyhlásenie nemeckého cisárstva v Zrkadlovej sále vo [[Versailles]] 18. januára 1871.]] Po zdolaní revolúcie zaviedla konzervatívna frakcia tvrdé policajné opatrenia proti liberálnej opozícii. Okrem začiatku 60. rokov došlo k uvoľneniu pomerov. V Nemecku vznikli v tomto období nové politické strany a odborové hnutia, ako napríklad predchodkyňa terajšej [[Sociálnodemokratická strana Nemecka|Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD)]]. V roku [[1862]] bol pruským ministerským predsedom menovaný konzervatívny a reakcionársky [[Otto von Bismarck]]. O dva roky neskôr vyvrcholili spory o [[Šlezvicko-Holštajnsko]] medzi [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Prusko]]m a [[Dánsko]]m [[dánsko-nemecká vojna|dánsko-nemeckou vojnou]], v ktorej Prusko, na ktorého stranu sa pripojilo taktiež Rakúsko, Dánsko porazilo. To bolo potom nútené odstúpiť obe krajiny víťazom. Spoločná správa [[Šlezvicko-Holštajnsko|Šlezvicko-Holštajnska]] však viedla k vzrastu napätia medzi Rakúskom a Pruskom. Z Bismarckovho podnetu preto v roku [[1866]] vypukla [[Rakúsko-pruská vojna]]. Prusi, ktorým velil [[Helmuth von Moltke starší|Helmuth von Moltke]], dosiahli v tejto vojne drvivého víťazstva v [[bitka pri Hradci Králové|bitke pri Sadovej]]. Nemecký spolok následne zanikol a na jeho miesto nastúpila [[Severonemecký spolok|Severonemecká konfederácia]] – vojenská aliancia štátov severného a stredného Nemecka – v ktorej využívalo vedúcu pozíciu Prusko. Tým bolo Rakúsko definitívne vylúčené z Nemecka. Štáty južného Nemecka si zachovali svoju nezávislosť iba na nátlak Francúzska. Nezhody medzi Francúzskom a Nemeckom ohľadom možného nástupníctva nemeckého kandidáta na [[Španielsko|španielsky]] kráľovský trón prerástli v roku [[1870]] do [[Prusko-francúzska vojna|prusko-francúzskej vojny]]. Na stranu Pruska sa pridali všetky ostatné nemecké štáty, načo Prusi vpadli do Francúzska. Po niekoľkých týždňoch bojov francúzska armáda, vedená cisárom [[Napoleon III.|Napoleonom III.]], kapitulovala v [[Sedan (Ardennes)|Sedane]]. Medzitým v [[Paríž]]i vznikla nová republikánska vláda, odhodlaná pokračovať v boji. Ale po páde obliehaného Paríža v januári [[1871]] bolo Francúzsko nútené prijať mier: Nemecku muselo odstúpiť územie Alsaska a Lotrinska, čím bolo zasiate semeno ďalších budúcich konfliktov medzi oboma krajinami. Ešte počas obliehania Paríža sa nemeckí princovia zhromaždili v Zrkadlovej sále [[Zámok Versailles|Versailleského paláca]] a 18. januára [[1871]] tu vyhlásili pruského kráľa [[Viliam I. (Nemecko)|Viliama I.]] "nemeckým cisárom". Tým bola založená [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecká ríša]], pozostávajúca z 25 štátov, a [[Otto von Bismarck]] bol ustanovený ríšskym [[kancelár]]om. === Nemecké cisárstvo (1871 – 1918) === {{Hlavný článok|Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)}} [[Súbor:Deutsches Reich (1871-1918)-de.svg|náhľad|vľavo|Nemecká ríša]] [[Súbor:Bismarck pickelhaube.jpg|náhľad|vpravo|Kancelár Otto von Bismarck]] Ríšska ústava z roku [[1871]] zdôrazňovala [[Monarchia|monarchistickú]] povahu štátu. Budúcnosť Nemecka mala byť teda rozhodujúcim spôsobom závislá na osobe cisára. Silné postavenie bolo priradené Prusku, na ktoré v novom štáte pripadali dve tretiny rozlohy a obyvateľstva. Bismarckova domáca politika bola charakterizovaná jeho bojom proti nepriateľom pruského protestantského štátu. V tzv. kultúrnom boji (''[[Kulturkampf]]'') sa viac-menej bezúspešne snažil obmedziť vplyv katolícke cirkvi a jej politického krídla, strany [[Deutsch Zentrumspartei|Centrum]]. Po atentáte socialistov na cisára Vilhelma v roku [[1878]] využil ríšsky kancelár súhlasu verejnosti k postaveniu sociálnej demokracie a jej tlače mimo zákon. Súčasne sa ale snažil pôsobiť proti radikalizácii pracovníkov zavedením sociálneho a nemocenského poistenia. Zahranično-politicky bolo Bismarckovou prioritou zachovanie rovnováhy veľmocí. Nemecko sa po víťazstve nad Francúzskom stalo najsilnejším štátom na kontinente, čo ale vzbudilo obavy svojich susedov. Aby zabránil spojeniu ostatných mocností proti Nemecku, vybudoval Bismarck svoju obratnú diplomaciu spojenecký systém, ktorého cieľom bolo udržať Francúzsko, túžiace po revanši za stratu Alsaska a Lotrinska, v izolácii. V roku [[1873]] bola zjednaná dohoda medzi Nemeckom, Ruskom a [[Rakúsko-Uhorsko]]m. Šesť rokov nato vytvoril Bismarck [[Ústredné veľmoci|dvojspolok]] s Rakúsko-Uhorskom pre prípad útoku Ruska, ktoré nebolo spokojné s výsledkami [[Berlínsky kongres|berlínskeho kongresu]]. Pripojením [[Taliansko|Talianska]] k tomuto spojenectvu vznikol v roku [[1882]] [[Ústredné veľmoci|trojspolok]]. [[Súbor:Wilhelm I Friedrich Ludwig.jpg|náhľad|vľavo|Cisár [[Viliam I. (Nemecko)|Viliam I.]]]] Bismarck sa veľmi dlho zdráhal pristúpiť na požiadavky korunného princa [[Viliam II. (Nemecko)|Viliama II.]], ktorý chcel z Nemecka urobiť svetovú veľmoc nabitím vlastných kolónií. Ríšsky kancelár tak chcel predísť zbytočnému vyhroteniu napätia medzi európskymi veľmocami a zachovať bezpečnosť Nemecka. Keď sa však v rokoch [[1880]] až [[1885]] javila zahraničná situácia priaznivejšia, Bismarck v tejto záležitosti ustúpil. V roku [[1888]] zomrel cisár Viliam I. Jeho smrteľne chorý syn [[Fridrich III. (Nemecko)|Fridrich III.]] vládol iba 99 dní. Po ňom nastúpil na trón jeho 29 ročný ambiciózny syn, [[Viliam II. (Nemecko)|Viliam II.]] Politické a osobné rozpory medzi Bismarckom a novým cisárom, ktorý chcel byť „svojim vlastným kancelárom“ zapríčinili v roku [[1890]] Bismarckov pád. Po Bismarckovej rezignácii Viliam II. prehlásil, že bude pokračovať v zahraničnej politike bývalého kancelára. Aj keď zmluva s Ruskom nebola obnovená, vzniklo medzi Ruskom a Francúzskom spojenectvo, ktoré bolo otvorene namierené proti trojspolku. Jeho súdržnosť navyše oslabovali vzájomné rozpory medzi Rakúskom a Talianskom. Nemecká koloniálna expanzia vo [[Východná Ázia|východnej Ázii]] ([[Kiautschou]]), a v Tichomorí ([[Mariány]], [[Karolínske ostrovy|Karolíny]], [[Samoa (štát)|Samoa]]) priviedla krajinu do diplomatického stretu s Veľkou Britániou, Ruskom, [[Japonsko]]m a [[Spojené štáty americké|USA]]. Na ochranu nemeckých zámorských kolónií a obchodu začal v roku [[1898]] admirál [[Alfred von Tirpitz|Tirpitz]] program výstavby nemeckého vojnového loďstva (''Kriegsmarine''). To však predstavovalo priamu hrozbu britskej námornej hegemóniu, čo vo svojom dôsledku zamedzilo akejkoľvek možnosti dohody medzi Nemeckom a Veľkou Britániou. Tá v roku [[1904]] uzavrela „srdečnú dohodu“ (''[[Srdečná dohoda|Entente cordiale]]'') s Francúzskom. Keď sa k nim tri roky potom pripojilo aj Rusko, ocitlo sa Nemecko v úplnej medzinárodnej izolácii. === Prvá svetová vojna === Imperialistická mocenská politika a rozhodné sledovanie národných záujmov viedlo v roku [[1914]] k vypuknutiu [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Jej príčinou bola nemecko-francúzska nenávisť, obťažne spolužitie národov v mnohonárodnostnom Rakúsko-Uhorsku, ruská agresívna politika na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]] a unáhlené stanovovanie ultimát a vykonávanie mobilizácií (v dôsledku mylného presvedčenia, že eventuálna vojna bude krátka). Po boku Nemecka bojovalo Rakúsko-Uhorsko, [[Bulharsko]] a [[Osmanská ríša]] proti Francúzsku, Veľkej Británii, Rusku, Taliansku a mnoho ďalším menším štátom ([[Belgicko]], [[Srbsko]] atď.). Boje zasiahli okrem európskeho kontinentu tiež aj [[Blízky východ]] a nemecké kolónie v zámorí. Na západe bojovalo Nemecko vo vyčerpávajúcej zákopovej a opotrebovávacej vojne s mnohými krvavými bitkami ([[bitka o Verdun]]). Po rýchlom postupe Belgickom boli nemecké armády v septembri 1914 zastavené v [[Prvá bitka na Marne|bitke na Marne]] východne od Paríža. Na východe sa aj cez počiatočný nástup Rusov podarilo nemeckým vojskám, ktorým velili [[Paul von Hindenburg]] a [[Erich Ludendorff]], obkľúčiť a zničiť veľké časti ruských armád, ktoré prenikli do [[Východné Prusko|Východného Pruska]]. Nemci a Rakúšania potom dosiahli mnoho menších úspechov, ktoré privodili zrútenie Ruska v roku [[1917]]. Britská námorná blokáda v Severnom mori mala ničivý efekt na nemecké vojnové hospodárstvo a zásobovanie civilného obyvateľstva. Vstup USA do vojny v apríli 1917, nasledujúci po nemeckom vyhlásení neobmedzenej ponorkovej vojny, značí rozhodujúci bod obratu vo vývoji vojny v neprospech Nemecka. Na konci októbra [[1918]] nemeckí námorníci v [[Kiel]]i odmietli vyplávať na svoju poslednú bojovú misiu vo vojne, ktorá bola vtedy už očividne prehraná. Vzbura sa počas niekoľko málo dní rozšírila po celom Nemecku. Cisár Viliam II. bol [[4. november|4. novembra]] prinútený abdikovať, a potom sa odobral do exilu v Holandsku. V ten istý deň bol v Reichstagu vyhlásený vznik nemeckej republiky. [[11. november|11. novembra]] [[1918]] bolo v [[Compiègne]] podpísané prímerie, čím sa prvá svetová vojna skončila. === Weimarská republika (1919 – 1933) === {{hlavný článok|Weimarská republika}} [[Súbor:Karte des Deutschen Reiches, Weimarer Republik-Drittes Reich 1919–1937.svg|náhľad|vľavo|Nemecké štáty za čias Weimarskej republiky, na modro je vyznačený Slobodný štát Prusko.]] [[Novembrová revolúcia (1918)|Novembrová revolúcia]] v roku [[1918]] urobila z Nemecka [[Parlamentarizmus|parlamentnú demokraciu]]. V januári [[1919]] bolo zvolené národné zhromaždenie, ktoré sa však nezišlo vtedy nepokojnom [[Berlín]]e, ale v meste [[Weimar]]. V auguste toho istého roku tu bola schválená tzv. [[weimarská ústava]]. Vo francúzskom [[Zámok Versailles|Versailles]] medzitým prebiehala mierová konferencia, jej výsledkom bola [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillská zmluva]] podpísaná [[28. jún]]a [[1919]]. Nemecko sa v nej muselo vzdať [[Alsasko|Alsaska]] a [[Lotrinsko (región)|Lotrinska]], územie okolo miest [[Eupen]] a [[Malmedy]], Severného Šlezvicka, [[Hlučínsko|Hlučínska]] a mesta [[Klaipėda|Memel]]. Obnovené Poľsko dostalo [[Poznaňsko]], [[Západné Prusko]] a časť [[Horné Sliezsko|Horného Sliezska]]. Všetky nemecké kolónie boli odovzdané víťazným spojencom. [[Porýnie]] bolo demilitarizované a priemyselne významné [[Sársko]] bolo na ďalších 15 rokov zverené do správy [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]]. Nemecko a jeho spojenci prijali plnú zodpovednosť za rozpútanie vojny a boli nútení zaviazať sa k plateniu vojnových reparácií. Tieto ponižujúce mierové podmienky roznietili vlnu nevôle po celej zemi, čím bol nový demokratický režim vážne oslabený. Všeobecnú nespokojnosť s Versaillskou zmluvou využil v roku [[1920]] extrémne pravicový politik [[Wolfgang Kapp]], ktorý na čele jednotiek Freikorps vstúpil do Berlína a vyhlásil sa ríšskym kancelárom. [[Kappov puč]] bol však už po niekoľkých dňoch zdolaný. Ekonomicky sa Nemecko už od konca vojny potýkalo s vysokou [[Inflácia (ekonomika)|infláciou]], čo mu znemožňovalo uhradiť vojnové reparácie. Nemecká vláda vyzvala občanov v Porúrí na uplatnenie [[pasívna rezistencia|pasívnej rezistencie]]. Tým však uštedrila ranu nemeckému hospodárstvu. V nasledujúcich mesiacoch preto v zemi prepukla [[hyperinflácia]] neskutočných rozmerov. V tomto ovzduší ekonomickej a politickej nestability sa v novembri 1923 vojnový hrdina [[Erich Ludendorff]] a vodca novej extrémnej pravicovej strany nacionálnych socialistov ([[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|NSDAP]]), [[Adolf Hitler]], neúspešne pokúsili urobiť v Mníchove prevrat ([[Pivný puč]]). [[Krach na newyorskej burze]] v roku [[1929]] však znamenal počiatok [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|veľkej hospodárskej kríze]], ktorej drvivý dopad pocítilo tiež aj Nemecko. Hospodárska situácia krajiny rýchlo upadala. V zime [[1932]] – [[1933]] činil počet nezamestnaných viac než 6 000 000. Vzrastajúce vnútorné napätie pripravilo živnú pôdu pre rozmach rôznych extrémistických hnutí, predovšetkým komunistov ([[Komunistická strana Nemecka|KPD]]) a nacionálnych socialistov (NSDAP). V parlamentných voľbách v júli 1932 získala NSDAP 37,4 % hlasov, čo z nej spravilo najväčšiu politickú silu v krajine. Spoločne s KPD disponovali teraz [[Nacizmus|nacisti]] v [[Ríšsky snem (Nemecko)|Reichstagu]] nadpolovičnú väčšinu poslaneckých mandátov. NSDAP vďačila za svoj úspech hlavne mladým ľuďom, ktorí neboli schopní nájsť pracovné uplatnenie. Podporu nacistom prejavovala tiež aj nižšia stredná trieda, ktorých pripravila hyperinflácia v 20. rokoch o úspory, vidiecke obyvateľstvo a veľká časť z masy nezamestnaných. V januári 1933 vyvinuli pravicoví politici na čele s bývalým kancelárom [[Franz von Papen|Franzom von Papenom]] nátlak na Hindenburga, ktorý následne [[30. január]]a [[1933]] vymenoval [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]] nemeckým kancelárom. === Nástup nacizmu (1933 – 1939) === {{Hlavný článok|Nacistické Nemecko}} [[Adolf Hitler|Hitlerovým]] nástupom k moci začala etapa nacionálne socialistického uchopenia moci. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-S33882, Adolf Hitler retouched.jpg|thumb|left|Führer [[Adolf Hitler]]]] Zásadným krokom na ceste Nemecka k premene na [[Totalitarizmus|totalitný]] štát bolo zglajchšaltovanie („usmernenie“) celého politického a správneho aparátu a všetkých oblastí hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho života. Všetky ostatné politické strany sa buď zlúčili s [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|NSDAP]] alebo boli zakázané. Už pred uchopením moci prejavovali nacisti nenávisť k rôznym etnikám, obzvlášť voči Židom. Diskriminácia a perzekúcia Židov boli začaté v apríli 1933 vypudením židovských úradníkov zo štátnej správy. V septembri 1935 schválil ríšsky snem tzv. norimberské rasové zákony namierené proti židom. 9. novembra 1938 zinscenovali nacisti „[[krištáľová noc|krištáľovú noc]]“ – pogrom, počas neho zhorelo v Nemecku značné množstvo [[synagóga|synagóg]]. [[Súbor:Auschwitz-birkenau-main track.jpg|náhľad|Brána do koncentračného tábora [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Auschwitz-Birkenau]]]] Ekonomické opatrenia ako napríklad výstavba diaľničnej siete, ktorá bola pripravená už predchádzajúcimi vládami, odstránila [[nezamestnanosť]]. Vojnové prípravy zabezpečili hospodárske oživenie. V roku 1935 bolo [[Sársko]] opäť integrované do nemeckej ríše. V tom istom roku bola znovu zavedená branná povinnosť. Hitler následne obnovil nemeckú vojenskou silu, čím bola síce flagrantne porušená Versailleska zmluva, [[Francúzsko]] a [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]] sa obmedzili na [[protest]]y. Keď o niekoľko mesiacov neskôr Wehrmacht remilitarizoval [[Porýnie]] (1936), západné mocnosti proti tomu nijak nezakročili. V auguste 1936 sa konali v Berlíne [[Letné olympijské hry 1936|olympijské hry]], ktoré sa ukázali byť ďalším veľkolepým [[propaganda|propagandistickým]] úspechom nacistického režimu. Po ustanovení „[[Os Berlín-Rím-Tokio|osi Berlín-Rím]]“ s [[Benito Mussolini|Mussolinim]] a po podpísaní paktu proti Kominterne s Japonskom sa Hitler cítil byť dosť silný na to, aby prešiel v zahraničnej politike do ofenzívy. 12. marca 1938 vpochodoval Wehrmacht do Rakúska. Po Rakúsku obrátil Hitler svoj zrak na Česko-Slovensko, kde sa 3,3 miliónová menšina [[Sudetskí Nemci|sudetských Nemcov]] dožadovala autonómie. V septembri 1938 sa [[Adolf Hitler|Hitler]], [[Benito Mussolini]], [[Neville Chamberlain]] a [[Édouard Daladier]] dohodli na [[Mníchovská dohoda|konferencii v Mníchove]] na odstúpení česko-slovenského [[Sudety|pohraničia]] Nemecku. Šesť mesiacov po [[Mníchov]]e, 15. marca 1939, využil rozpory medzi Čechmi a Slovákmi ako zámienku na obsadenie zvyšku [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a k jeho premene v [[Protektorát Čechy a Morava]]. V tom istom mesiaci obsadili nemecké vojska prístav [[Klaipėda]] v [[Litva|Litve]]. Západná politika [[appeasement]]u tak stroskotala. === Druhá svetová vojna === [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-2008-0922-500, Reichstag, Begrüßung Adolf Hitler.jpg|thumb|left|Adolf Hitler v ríšskom sneme v závere [[Poľská obranná vojna (1939)|poľského ťaženia]] 6. októbra 1939]] [[Súbor:Fotothek df pk 0000180 001.jpg|thumb|right|200px|Ruiny Berlína po [[2. svetová vojna|2. svetovej vojne]]]] Hitlerova vláda sa pripravila na [[Poľská obranná vojna (1939)|inváziu do Poľska]] podpisom [[Pakt Ribbentrop-Molotov|paktu Ribbentrop-Molotov]] a [[Prepadnutie vysielača v Gliwiciach|naplánovala falošný poľský útok]]. 1. septembra 1939 nemecký [[Wehrmacht]] zahájil inváziu a neskôr spoločne so sovietskou [[Červená armáda|červenou armádou]] Poľsko obsadili. Spojené kráľovstvo a Francúzsko reagovali na inváziu vyhlásením vojny Nemecku, čím začala [[druhá svetová vojna]].<ref name="Fulbrook 190">Fulbrook 1991, pp. 190–195.</ref> 22. júla 1940 podpísalo Francúzsko s Nemeckom prímerie potom, čo nacistické vojská [[bitka o Francúzsko|obsadili väčšinu z Francúzska]]. Briti nemecké útoky z roku 1940 úspešne odrazili v bojoch, ktoré sú známe ako [[bitka o Britániu]] a pokračovali v boji proti [[Os Berlín-Rím-Tokio|mocnosťami Osi]]. 22. júna 1941 Nemecko vypovedalo [[pakt Ribbentrop-Molotov|pakt o neútoční]] a [[operácia Barbarossa|napadlo Sovietsky zväz]]. Útok v priebehu roku 1941 síce Sovietsky zväz veľmi vážne ohrozil a spôsobil mu katastrofické vojenské, hospodárske a ľudské straty, no nacistom sa nepodarilo svojho nepriateľa na rozhodujúcich miestach poraziť ([[Moskva]] aj [[Petrohrad|Leningrad]] zostali pod sovietskou kontrolou). V tejto dobe malo Nemecko a ďalšie mocnosti Osi pod kontrolou väčšinu Európy a [[Boje v severnej Afrike počas druhej svetovej vojny|severnej Afriky]]. Na začiatku roku 1943 začali nemecké vojska po porážke v [[bitka o Stalingrad|bitke o Stalingrad]] ustupovať zo Sovietskeho zväzu, čo je považované za bod obratu vo vojne.<ref name="Fulbrook 190"/> Šance Nemecka na vybojovanie rovnováhy na východnom fronte boli neúspechom [[Kurská bitka|operácie Zitadelle]] pri Kursku v lete 1943 stratené. Nepodarilo sa im ani [[Bitka na Dnepri|udržať líniu na Dnepri]]. V septembri 1943 sa vzdal nemecký spojenec [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo]] a bolo treba mnoho ďalších nemeckých vojakov k obrane proti [[Boje v Taliansku počas druhej svetovej vojny|spojeneckým silám v Taliansku]]. [[Operácia Overlord|Vylodením v Normandii]] sa otvoril [[západný front (druhá svetová vojna)|západný front]]. V rovnakej dobe utrpeli nemecké vojská katastrofickú [[Operácia Bagration|porážku v Bielorusku]] a boli postupne vytlačené zo sovietskeho územia. Počas [[Bitka o Ardeny|bojov v Ardenách]] sa Hitler neúspešne pokúsil zastaviť postup západných spojencov. Od začiatku roku 1945 počas sovietskeho [[Visliansko-odrianska operácia|postupu od Visly k Odre]] ako postupom západných spojencov cez Rýn začali spojenci prenikať na územie Nemecka. V tej dobe bola [[Východopruská operácia (1945)|zlikvidovaná]] aj nemecká enkláva vo [[Východné Prusko|Východnom Prusku]]. V nadväznosti na Hilterovu samovraždu a [[bitka o Berlín|bitku o Berlín]] sa Nemecko 8. mája 1945 vzdalo.<ref>{{cite book |last=Steinberg |first=Heinz Günter |title=Die Bevölkerungsentwicklung in Deutschland im Zweiten Weltkrieg: mit einem Überblick über die Entwicklung von 1945 bis 1990 |year=1991 |publisher=Kulturstiftung der dt. Vertriebenen |isbn=978-3-88557-089-9 |language=German}}</ref> Vojna bola najkrvavejším konfliktom v histórii ľudstva a v Európe spôsobila smrť asi [[Obete druhej svetovej vojny|40 miliónom ľudí]].<ref>{{cite news | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/4530565.stm | title = Leaders mourn Soviet wartime dead | work = BBC News | date=9 May 2005 |accessdate=18 March 2011 }}</ref> Straty nemeckej armády boli medzi 3 250 000 a 5 300 000 vojakov,<ref name="Rüdiger Overmans 2000">{{cite book|author=Overmans, Rüdiger|title=Deutsche militärische Verluste im Zweiten Weltkrieg|publisher=Oldenbourg|year=2000|isbn=3-486-56531-1}}</ref> a bolo zabitých približne 2 milióny nemeckých civilistov.<ref>{{cite book|author=Winter, JM|chapter=Demography of the war|title=The Oxford Companion to World War II|editors=Dear, I; Foot, M|year=2003|isbn=9780191727603|edition=ebook|publisher=Oxford University Press}}</ref> Nemeckí nacisti rozpútali štátom uskutočňované prenasledovanie a hromadné vyvražďovanie židovského obyvateľstva, neskôr známe ako [[Holokaust]]. Padlo za obeť asi šesť miliónov Židov v Nemecku a okupovaných krajinách. Vyvražďovanie postihlo aj 220 000 až 1 500 000 [[Rómovia|Rómov]], 275 000 osôb s mentálnym alebo zdravotným postihnutím v rámci [[Program T-4]], tisíce [[Jehovovi svedkovia|jehovistov]], homosexuálov a stovky tisíc predstaviteľov politickej a náboženskej opozície.<ref>{{cite book |last=Niewyk |first=Donald L. |title=The Columbia Guide to the Holocaust |year=2000 |publisher=Columbia University Press |pages=45–52 |author2=Nicosia, Francis R. |isbn =978-0-231-11200-0}}</ref> Bolo zabitých cca šesť miliónov [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Poliaci|Poliakov]] a odhaduje sa cez 2,8 milióna [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|sovietskych vojnových zajatcov]]. Prehra vo vojne pre Nemecko vyústila v územné straty a vysídlenie miliónov etnických Nemcov zo skorších východných území Nemecka a tiež aj skôr okupovaných území. Nemecko, rovnako ako mnoho krajín, ktoré obsadilo,<ref>{{cite web|url=http://www.spiegel.de/international/germany/rape-murder-and-genocide-nazi-war-crimes-as-described-by-german-soldiers-a-755385-4.html|title=Nazi War Crimes as Described by German Soldiers|author=Fleischhauer, Jan|work=[[Spiegel Online]]|date=8 April 2011|accessdate=8 April 2011}}</ref> utrpelo masové znásilňovanie<ref>{{cite book |last =Beevor |first =Antony |authorlink =Antony Beevor |title =Berlin: The downfall 1945 |origyear =2002 |year =2003 |publisher =Penguin |isbn =978-0-14-028696-0 |pages =31–32, 107–108, 409–412}}</ref> a v dôsledku bombardovania počas vojny zničených miest a kultúrnych dedičstiev. Po druhej svetovej vojne boli zadržaní vrcholní nacisti súdení za vojnové zločiny a genocídu v [[Norimberský proces|Norimberskom procese]].<ref>{{cite web |last=Overy |first=Richard |title=Nuremberg: Nazis on Trial |url=http://www.bbc.co.uk/history/worldwars/wwtwo/nuremberg_article_01.shtml |publisher=BBC History |date =17 February 2011 |accessdate=25 March 2011}}</ref> === Obsadenie Nemecka víťaznými mocnosťami (1945 – 1949) === [[Súbor:Map-Germany-1947.svg|náhľad|vľavo|Mapa Nemecka, rok 1947, štyri okupačné zóny, časti Nemecka obsadené Poľskom a Sovietskym zväzom a Sársko]] Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] bolo Nemecko rozdelené do štyroch okupačných zón, sovietskej, americkej, britskej a francúzskej. Hlavné mesto [[Berlín]] bolo rozdelené do štyroch sektorov. Každá z okupačných mocností uskutočňovala vo svojej okupačnej zóne (a sektore) vlastné predstavy, ako naložiť s porazeným Nemeckom. Územie na východ od [[Odra|Odry]] a [[Lužická Nisa|Nisy]] dal [[Sovietsky zväz]] pod správu [[Poľsko|Poľsku]], čo [[Spojené štáty americké|USA]], [[Spojené kráľovstvo]] a [[Francúzsko]] uznali až dodatočne. Východné Prusko pripadlo Sovietskemu zväzu. Pre tento okamih v dejinách Nemecka sa vžil termín „nultá hodina“. Spor medzi Spojenými štátmi, Spojeným kráľovstvom a Francúzskom na jednej strane a Sovietskym zväzom na strane druhej o uskutočnení menovej reformy zo starej ríšskej marky na novú marku, ktorá nakoniec prebehla oddelene v západných okupačných zónach a zóne sovietskej, urýchlil vznik dvoch nemeckých štátov – [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]] a [[Nemecká demokratická republika]]. Dňa [[23. máj]]a [[1949]] vyhlásil v západných okupačných zónach predseda Parlamentnej rady [[Konrad Adenauer]] Základný zákon (Grundgesetz), ktorý vstúpil do platnosti ako ústava Nemeckej spolkovej republiky. Aby zostala otázka zjednotenia Nemecka naďalej otvorená, nepoužil sa termín „ústava“. To malo podtrhnúť provizórny charakter tohto štátoprávneho útvaru. S prípravami na logistické postupy na území obsadeného Nemecka sa započalo v druhej polovici roku 1944. K tomu patrila aj ekonomická stránka. Sekundárne bolo možné platiť doposiaľ Ríšskou markou, tá však vzhľadom k prílišnému nacionálne-socialistickému charakteru nebola dobrým riešením. V roku 1948 sa situácia vyriešila prekolkovaním a pretlačením predvojnových a prednacistických (pred rokom 1933) bankoviek. Primárne riešenie však bolo vyrobiť nenáročné bankovky. Americký typ bankovky je bez pomlčky v číslovači sérií, ruský je s pomlčkou (oba obrázky). {| |- | [[Súbor:50 Mark 1944 AV.jpg|thumb|50 Mariek 1944, ZSSR]] || [[Súbor:50 Mark 1944 RV.jpg|thumb]] |- | [[Súbor:1000 Mark 1944 AV.jpg|thumb|1000 Mariek 1944, ZSSR]] || [[Súbor:1000 Mark 1944 RV.jpg|thumb]] |} === Rozdelenie a znovuzjednotenie Nemecka === [[Súbor:Deutschland Bundeslaender 1957.png|náhľad|[[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Nemecká spolková republiku]], [[Nemecká demokratická republika]] a Západný Berlín]] Nemecká spolková republika smerovala svojou zahraničnou politikou k integrácii do západného spojeneckého a hospodárskeho systému. V roku [[1955]] získala Nemecká spolková republika postavenie suverénneho štátu a stala sa členom [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]] (NATO) a Západoeurópskej únie. Niektoré podmienky víťazných mocností, ktoré obmedzovali nemeckú suverenitu a vyplývali z Parížskej zmluvy ([[23. október|23. októbra]] [[1954]]), boli zrušené až [[3. október|3. októbra]] [[1990]]. V roku [[1961]] NDR postavila [[Berlínsky múr]], ktorý sa stal symbolom rozdelenia Nemecka. Hospodársky rozvoj a vývoj sociálne-tržného hospodárstva prebiehali počas 50. rokov na západe veľmi úspešne. Až nová “východná politika” (Ostpolitik), o ktorú sa zaslúžil spolkový minister zahraničia a neskorší kancelár [[Willy Brandt]] (SPD), viedla koncom šesťdesiatych rokov a na počiatku sedemdesiatych k postupnému uvoľňovaniu napätia medzi Nemeckou spolkovou republikou a Nemeckou demokratickou republikou. V nasledujúcom období sa normalizovali vzťahy s krajinami [[Východný blok|východného bloku]], s Česko-Slovenskom [[11. máj]]a [[1973]] [[Pražská zmluva (1973)|Pražskou zmluvou]]. Oba nemecké štáty boli v roku [[1973]] prijaté do [[Organizácia spojených národov|OSN]] a v roku [[1974]] spolu nadviazali diplomatické styky. Po nástupe [[Michail Sergejevič Gorbačov|Michaila Gorbačova]] a jeho politiky “glasnosti” v roku 1985 bol odštartovaný proces rozpadu východného bloku a zjednotenie Nemecka. === Súčasné Nemecko === Zmluvou z [[1. júl]]a [[1990]] o vytvorení menovej, hospodárskej a sociálnej únie medzi oboma nemeckými štátmi bola splnená dôležitá vnútorná podmienka pre znovuzjednotenia Nemecka. Dňa [[3. október|3. októbra]] [[1990]] pristúpila Nemecká demokratická republika k Nemeckej spolkovej republike (podľa odstavca 23 Základného zákona). Zahranično-politické podmienky znovuzjednotenia boli vyriešené [[12. september|12. septembra]] [[1990]] v [[Moskva|Moskve]] na konferencii “dva plus štyri”, na ktorej sa zišli ministri zahraničia Spojených štátov, Sovietskeho zväzu, Veľkej Británie, Francúzska a oboch Nemeckých štátov. Na konferencii sa Nemecko zaviazalo rešpektovať nemecko-poľskú hranicu na Odre a Lužickej Nise a od víťazných mocností obdržalo neobmedzenú štátnu suverenitu, s výnimkou vlastníctva a vývoja zbraní hromadného ničenia. Hospodárska obnova piatich nových spolkových zemí na východe Nemecka, ktoré vznikli na území bývalej NDR, prebieha vďaka mohutnej finančnej pomoci západných spolkových zemí a [[Európska únia|EÚ]]. Zahranično-politickou prioritou zjednoteného Nemecka zostáva pokračovanie procesu európskej integrácie, spolupráca s medzinárodnými organizáciami (vrátane nasadenia Bundeswehru pri mierových misiách) a snaha o stále členstvo v [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Rade bezpečnosti OSN]]. Mimo vnútropolitických problémov vyvolaných znovuzjednotením sa Nemecko potýka so stále zvyšujúcou sa nezamestnanosťou, nízkou pôrodnosťou a z toho vyplývajúcim úbytkom a starnutím obyvateľstva, problematickým začleňovaním prisťahovalcov do spoločnosti a pravicovým i ľavicovým extrémizmom. Nemecko je zakladajúcim členom [[Európska únia|Európskej únie]]. == Referencie == <references /> == Zdroj == {{Preklad|cs|Dějiny Německa|10871642}} [[Kategória:Dejiny Nemecka| ]] kpsaeqyuuxvm78yml1vw4o47ifthooy Ruské národné futsalové družstvo žien 0 504465 8205748 7665123 2026-04-29T14:51:05Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205748 wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné futbalové mužstvo | Meno = Rusko | Znak = Russia-Coat of arms.svg| Prezývka = ''Sbornaya'' (Tím)| Asociácia = Associacija Mini-futbola Rossii| Tréner = {{RUS}} Jevgenij Kuzmin <small>(2013)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Женская сборная России начала подготовку к ЧМ | url = http://news.sportbox.ru/Vidy_sporta/mini-football/spbnews_NI421534_ZHenskaya-sbornaya-Rossii-nachala-podgotovku-k-CHM | dátum vydania = 6.12.2013 | dátum prístupu = 22.12.2013 | vydavateľ = sportbox.ru | jazyk = rusky }}</ref> </small>| Najviac štartov = | Najlepší strelec = | vzor_lp1=_peter1011a| vzor_t1=_rus11h| vzor_pp1=_peter1011a| vzor_tr1=_adidaswhite| ľavéplece1=FF0000| telo1=FF0000| pravéplece1=FF0000| trenírky1=FF0000| ponožky1=FF0000| vzor_lp2=_rus11a| vzor_t2=_rus11a| vzor_pp2=_rus11a| vzor_tr2=_rus11a| ľavéplece2=FFFFFF| telo2=FFFFFF| pravéplece2=FFFFFF| trenírky2=FF0000| ponožky2=FFFFFF| Prvý zápas = {{RUS}} '''Rusko''' {{ku|3|2}} [[Portugalské národné futsalové družstvo žien|Portugalsko]] {{PRT}}<br /><small>([[Španielsko]], 21. november 1997)</small> | Najvyššia výhra = {{RUS}} '''Rusko''' {{ku|11|0}} {{MYS|fsz|2}}<br /><small>(Svetový turnaj žien, [[Španielsko]], 2013)</small> | Najvyššia prehra = {{PRT}} [[Portugalské národné futsalové družstvo žien|Portugalsko]] {{ku|17|1}} '''Rusko''' {{RUS}} <br /><small>([[Portugalsko]], 2004)</small> | Štarty MS = | Prvá účasť MS = | Najlepší výsledok MS = | Kontinentálne majstrovstvá = [[Svetový turnaj vo futsale žien|Svetový turnaj žien]] | Štarty MR = 4 | Prvá účasť MR = 2010| Najlepší výsledok MR = [[Súbor:Bronze medal world.svg|16px]] bronz (2010, 2013) | }} '''Ruské národné futsalové družstvo žien''' je národné družstvo žien, ktoré reprezentuje [[Rusko]] v medzinárodných [[futsal (FIFA)|futsalových]] súťažiach a priateľských zápasoch. Funguje pod záštitou ''Associacija Mini-futbola Rossii'' (AMFR). Prvý medzinárodný zápas absolvovalo už v roku [[1997]]. Jeho najväčším úspechom je zisk dvoch medailí na neoficiálnych majstrovstvách sveta žien. == Vrcholné podujatia == Ruské družstvo sa predstavilo na všetkých turnajoch [[Svetový turnaj vo futsale žien|Svetového turnaja žien]], na ktorých zakaždým postúpilo do semifinále turnaja a získalo 2 bronzové medaily. V roku 2010 získalo bronzovú medailu, keď v semifinále nestačilo na {{BRA|fsz|0|Brazíliu}} a zápas o bronz sa nehral. Druhú medailu pridalo v roku 2013, keď v stretnutí o 3. miesto zvíťazilo po predĺžení nad družstvom [[Portugalské národné futsalové družstvo žien|Portugalska]]. == Výsledky == ;[[Svetový turnaj vo futsale žien|Svetový turnaj žien]] {| class="wikitable" width=55% style="text-align:center;" |- ! style="background:lightgrey;"|Rok ! Z !! V !! R !! P !! GV !! GI !! +/− !! style="background:lightgrey;"|Umiestenie |- | {{ESP}} [[Svetový turnaj vo futsale žien 2010|2010]] || 4|| 2|| 0|| 2|| 4|| 8|| −4|| [[Súbor:Bronze medal world.svg|17px]] '''3. miesto''' |- | {{BRA}} [[Svetový turnaj vo futsale žien 2011|2011]] || 5|| 2|| 0|| 3|| 6|| 14|| −8|| 4. miesto |- | {{PRT}} [[Svetový turnaj vo futsale žien 2012|2012]] || 6|| 3|| 0|| 3|| 18|| 7|| +11|| 4. miesto |- | {{ESP}} [[Svetový turnaj vo futsale žien 2013|2013]] || 6|| 4|| 1|| 1|| 28|| 11|| +17|| [[Súbor:Bronze medal world.svg|17px]] '''3. miesto''' |} ;Celková štatistika <small>''aktualizované k 22. decembru 2013''</small> {| class="wikitable" style=text-align:center width=40% ! Družstvo !! Z !! V !! R !! P !! GV !! GI !! +/− |- | align=left|{{ESP}} [[Španielske národné futsalové družstvo žien|Španielsko]] || 14|| 0|| 3|| 11|| 15|| 59|| −44 |- | align=left|{{IRN|fsz|1}} || 12|| 10|| 2|| 0|| 32|| 12|| +20 |- | align=left|{{HUN}} [[Maďarské národné futsalové družstvo žien|Maďarsko]] || 10|| 5|| 4|| 1|| 28|| 12|| +16 |- | align=left|{{PRT}} [[Portugalské národné futsalové družstvo žien|Portugalsko]] || 8|| 1|| 1|| 6|| 7|| 36|| −29 |- | align=left|{{UKR}} [[Ukrajinské národné futsalové družstvo žien|Ukrajina]] || 5|| 3|| 0|| 2|| 15|| 8|| +7 |- | align=left|{{BRA|fsz|1}} || 4|| 0|| 1|| 3|| 4|| 13|| −9 |- | align=left|... || colspan=7| |- align=center ! spolu !! 62 !! 28 !! 11 !! 23 !! 147 !! 147 !! +0 |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Ruské národné futsalové družstvo mužov]] == Externé odkazy == * [http://www.amfr.ru/ Oficiálna stránka Associacija Mini-futbola Rossii] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070604184727/http://www.amfr.ru/ |date=2007-06-04 }} {{rus icon}} * [http://www.futsalplanet.com/matches/index.asp Zápasy družstva na futsalplanet.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161116194204/http://www.futsalplanet.com/matches/index.asp |date=2016-11-16 }} {{eng icon}} * [http://www.fifa.com/futsalworldcup/teams/team=1883207/index.html Ruské družstvo na MS 2012 na oficiálnej stránke FIFA] {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Európske národné futsalové družstvá}} }} [[Kategória:Národné futsalové družstvá]] [[Kategória:Ruské národné družstvá|Futsal]] [[Kategória:Futsal v Rusku|Národné]] ppi1nzdhc565mlai1qxr8v48fvy2y6j Redaktor:Pe3kZA/Pieskovisko 2 505079 8205788 8205164 2026-04-29T15:30:54Z Pe3kZA 39673 akt. 8205788 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Komárňanský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | district = [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] | district1 = [[Komárno (okres)|Komárno]] | commune = | municipality = [[Okoč]], [[Brestovec (okres Komárno)|Brestovec]], [[Sokolce]] | municipality1 = [[Lipové]], [[Zemianska Olča]],<br> [[Okoličná na Ostrove]] | municipality2 = [[Zlatná na Ostrove]] | municipality3 = [[Komárno]] <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = [[Kolárovo-Kameničná]],<br> [[Čalovec-Kameničná]] | tributary_right = [[Dropí kanál]] | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]] | source_type = Vznik | source_location = [[Chotárny kanál]], [[Okoč]] | source_elevation = cca 109 | source_lat_d = 47.9144 | source_long_d = 17.7780 | mouth = [[Podunajská rovina]] | mouth_location = [[Váh]], [[Komárno]] | mouth_elevation = cca 107 | mouth_lat_d = 47.7926 | mouth_long_d = 18.1047 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 33 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = III. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-18-136 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Komárňanský kanál'''<ref name=UGK/> je významný nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresov [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] a [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je to pravostranný prítok [[Váh]]u<ref name=vku/>, má dĺžku približne 33 km a je tokom III. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok vzniká v strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-30 | miesto = Bratislava}}</ref>, severozápadne od obce [[Okoč]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|109}}<ref name=UGK/> Začína v lokalite Dropie<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>, odbočením z [[Chotárny kanál|Chotárneho kanála]], odkiaľ tečie východným smerom lokalitou Marcelová<ref name=mcz/> k väčšej vodnej ploche. Tú obteká severným a postupne východným okrajom, kde prijíma ľavostranný Smradľavý kanál a pokračuje k Okoču. Na okraji miestnej časti Opatovský Sokolec priberá pravostranný Sokolský kanál a oblúkom sa stáča východným smerom.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.904620,17.807966,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-30 | jazyk = }}</ref> V obci križuje [[Cesta II. triedy 561 (Slovensko)|cestu II/561]], vteká do geomorfologickej časti [[Okoličnianska mokraď]]<ref name=GP/>, následne opúšťa intravilán a oblasťou Pri prameni a Okružné<ref name=vku/> tečie postupne oblúkom na juhovýchod. Priberá pravostranný Farský kanál a ľavostranný Brestov, Siláš, Maderétsky a Rakytový kanál a Rakytie a v lokalite Pri mostoch<ref name=Tm/>, východne od [[Lipové]]ho, prijíma významný pravostranný Lipovský kanál. Následne priberá Olčiansky, Lopušný a Husí kanál, ľavostranný potok Dorošťan a Ektovský kanál<ref name=UGK/> a rovinatým územím [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] pokračuje juhovýchodným smerom, lemovaný riedkym, nesúvislým pobrežným porastom. V lokalite Akáloš<ref name=mcz/> sa ľavostranne odbočuje kanál [[Čalovec-Kameničná]], v lokalite Tebehát pravostranný [[Dropí kanál]] a pred osadou Čerhát tiež Ľavý Čerhát a Čerhátsky kanál. Vedie severným okrajom osady Čerhát, za ktorou priberá Novostrážsky kanál a pri osade Tomáš aj významný ľavostranný kanál [[Kolárovo-Kameničná]].<ref name=UGK/> Na dolnom toku sa ľavostranne pripája kanál Nová Stráž-Tomášov dvor a v mestskej časti Hadovce križuje [[Cesta II. triedy 573 (Slovensko)|cestu II/573]] a [[Železničná trať Komárno – Kolárovo|železničnú trať Komárno – Kolárovo]].<ref name=vku/> Vzápätí prijíma ľavostranný Imársky a neskôr pravostranný Roľnícky kanál a pri Novej Osade, severne od [[Komárno|Komárna]], sa stáča východným smerom, pričom na juhovýchod pokračuje kanál Nová Osada-Komárno, smerujúca do Komárňanského ramena.<ref name=UGK/> Komárňanský kanál opúšťa [[Okoličnianska mokraď|Okoličniansku mokraď]], prekonáva vážsku hrádzu a ňou vedúcu [[Vážska cyklomagistrála|Vážsku cyklomagistrálu]] a v nadmorskej výške približne {{Mnm|107}} pravostranne ústí do rieky [[Váh]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.10489&y=47.79264&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Komárňanský kanál preteká juhovýchodnou časťou [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] a zasahuje na územie [[Trnavský kraj|Trnavského]] a [[Nitriansky kraj|Nitrianskeho kraja]] a okresov [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] a [[Komárno (okres)|Komárno]]. Vedie katastrom obcí [[Okoč]], [[Brestovec (okres Komárno)|Brestovec]], [[Sokolce]], [[Lipové]], [[Zemianska Olča]], [[Okoličná na Ostrove]] a [[Zlatná na Ostrove]] a mesta [[Komárno]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Kom%C3%A1rno&source=osm&id=1015716152&ds=1&x=18.0820019&y=47.7876065&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská rovina]], [[Okoličnianska mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.10489&y=47.79264&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Váhu (9. časť)}} <!-- [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Dunajská Streda]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Okoč]] [[Kategória:Brestovec (okres Komárno)]] [[Kategória:Sokolce]] [[Kategória:Lipové]] [[Kategória:Zemianska Olča]] [[Kategória:Okoličná na Ostrove]] [[Kategória:Zlatná na Ostrove]] [[Kategória:Komárno]] --> {{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}} {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=190 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name=vkuD>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name="vkuT">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=95 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> 5fsq6dddh7ot6rcb4mwkjkzg218lwwo 8206058 8205788 2026-04-30T08:10:06Z Pe3kZA 39673 akt. 8206058 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Dropí kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Komárno (okres)|Komárno]] | district1 = | commune = | municipality = [[Okoličná na Ostrove]] | municipality1 = [[Zlatná na Ostrove]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]], [[Okoličnianska mokraď]] | source_type = Vznik | source_location = Husí kanál, [[Okoličná na Ostrove]] | source_elevation = cca 107 | source_lat_d = 47.8167 | source_long_d = 17.9033 | mouth = [[Podunajská rovina]], [[Okoličnianska mokraď]] | mouth_location = [[Komárňanský kanál]], [[Zlatná na Ostrove]] | mouth_elevation = cca 107 | mouth_lat_d = 47.7904 | mouth_long_d = 17.9938 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 8,5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-18-180 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Dropí kanál'''<ref name=UGK/> je nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-01 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je to pravostranný prítok [[Komárňanský kanál|Komárňanského kanála]] v povodí [[Váh]]u<ref name=vku/>, má dĺžku približne 8,5 km a je tokom IV. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok vzniká na juhu strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]], v jej [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Okoličnianska mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-01 | miesto = Bratislava}}</ref>, severozápadne od obce [[Okoličná na Ostrove]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|107}}<ref name=UGK/> Začína v lokalite Dolná Stopa<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>, pravostranným odbočením z Husieho kanála, odkiaľ tečie juhovýchodným smerom k Okoličnej na Ostrove. Rovinou [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] pokračuje bez vyššej pobrežnej vegetácie poľnohospodársky využívanou oblasťou nazývanou Dobytčie pasienky, kde sa dočasne stáča až južným smerom.<ref name=mcz/> V lokalite Tulipán<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.804504,17.934696,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-01 | jazyk = }}</ref> odbočuje ľavostranné prepojenie s [[Komárňanský kanál|Komárňanským kanálom]], odkiaľ Dropí kanál pokračuje opäť juhovýchodným smerom. Cez Horný Geč, Géčsku a Hornozliatniansku pustatinu<ref name=vku/> vedie severne od osady Horná Zlatná, kde sa postupne stáča na východ, do oblasti Akáloš.<ref name=vku/> Severovýchodne od [[Zlatná na Ostrove|Zlatnej na Ostrove]], v lokalite Tebehát<ref name=UGK/>, sa napokon v nadmorskej výške približne {{Mnm|107}} pravostranne vlieva do [[Komárňanský kanál|Komárňanského kanála]] v povodí rieky [[Váh]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.99382&y=47.79039&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dropí kanál preteká juhovýchodnou časťou [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] a zasahuje na územie obcí [[Okoličná na Ostrove]] a [[Zlatná na Ostrove]] v okrese [[Komárno (okres)|Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Okoli%C4%8Dn%C3%A1%20na%20Ostrove&source=osm&id=1015716175&ds=1&x=17.9376715&y=47.8014932&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská rovina]], [[Okoličnianska mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.99382&y=47.79039&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Váhu (9. časť)}} <!-- [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Okoličná na Ostrove]] [[Kategória:Zlatná na Ostrove]] --> {{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}} {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=190 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name=vkuD>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name="vkuT">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=95 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> 0vzsehh1dxi4z98q6ua6gynjjq8kvx3 Serge Haroche 0 517761 8205984 7460831 2026-04-29T23:37:06Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205984 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Serge Haroche | Rodné meno = | Portrét = Serge Haroche 1 2012.jpg | Popis osoby = francúzsky fyzik | Dátum narodenia = {{dnv|1944|9|11}} | Miesto narodenia = [[Casablanca]], [[Maroko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = }} '''Serge Haroche''' (* [[11. september]] [[1944]], [[Casablanca]], [[Maroko]]) je [[Francúzsko|francúzsky]] [[Fyzika|fyzik]], ktorý sa narodil v Maroku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Liphshiz | meno = Cnaan | titul = French Jew, American researcher share Nobel Prize in Physics | url = http://www.jta.org/2012/10/09/news-opinion/world/french-jew-american-researcher-share-nobel-prize-in-physics | dátum vydania = 2012 | vydavateľ = JTA | jazyk = anglicky}}</ref> Je [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] na [[Collège de France]]. Jeho hlavnou oblasťou záujmu je [[kvantová fyzika]], štúdium [[Viditeľné svetlo|svetla]] a [[fotón]]u. Roku [[2012]] získal spolu s [[David J. Wineland|Davidom Winelandom]] [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovu cenu za fyziku]], a to za "prelomové experimentálne metódy umožňujúce meranie jednotlivých kvantových systémov a manipuláciu s nimi". Už v roku [[2009]] získal ''Médaille d'or du CNRS'', najvyššie vedecké ocenenie vo Francúzsku. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/physics/laureates/2012/haroche-facts.html Profil na stránkach Nobelovej ceny] * [http://www.college-de-france.fr/site/en-serge-haroche/biography.htm#|p=../en-serge-haroche/biography.htm Profil na stránkach College de France] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121006232312/http://www.college-de-france.fr/site/en-serge-haroche/biography.htm#{{!}}p=../en-serge-haroche/biography.htm |date=2012-10-06 }} * [http://www.jewishvirtuallibrary.org/jsource/biography/haroche.html Profil na Jewish Virtual Library] == Zdroj == *{{Preklad|cs|Serge Haroche|10426893}} {{Nositelia Nobelovej ceny za fyziku 2001 – 2025}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Haroche, Serge}} [[Kategória:Francúzski fyzici]] [[Kategória:Fyzici židovského pôvodu]] [[Kategória:Francúzske osobnosti židovského pôvodu]] [[Kategória:Francúzski nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za fyziku]] [[Kategória:Členovia Francúzskej akadémie vied]] [[Kategória:Členovia United States National Academy of Sciences]] [[Kategória:Osobnosti z Casablancy]] l4ly94vccnuxsup1eayq5t9j2289fwv Zoznam minerálov U 0 519332 8206035 6771550 2026-04-30T06:41:05Z Peko 208 fix wikilinky 8206035 wikitext text/x-wiki [[#Ue|'''Ue''']] – [[#Uch|'''Uch''']] – [[#Uk|'''Uk''']] – [[#Ul|'''Ul''']] – [[#Um|'''Um''']] – [[#Un|'''Un''']] – [[#Up|'''Up''']] – [[#Ur|'''Ur''']] – [[#Us|'''Us''']] – [[#Ut|'''Ut''']] – [[#Uv|'''Uv''']] – [[#Uy|'''Uy''']] – [[#Uz|'''Uy''']] {|class="wikitable" width="100%" align="center" |- !width="18%" align="center" bgcolor="#cdb38b"|Slovenský názov !width="17%" align="center" bgcolor="#cdb38b"|Anglický názov !width="39%" align="center" bgcolor="#cdb38b"|[[Chemický vzorec]] !width="11%" align="center" bgcolor="#cdb38b"|[[Strunzova klasifikácia minerálov|Trieda]] !width="13%" align="center" bgcolor="#cdb38b"|<small>[[Kryštálová sústava|Sústava]]</small> |- !colspan="5" bgcolor="#cdcdcd" align="center"|<span id="Ue">Ue</span> |- | bgcolor=#fffff0|[[Uedait-(Ce)]] | bgcolor=#fffff0|Uedaite-(Ce) | bgcolor="#fffff0" |Mn<sup>2+</sup>CeAl<sub>2</sub>Fe<sup>2+</sup>(Si<sub>2</sub>O<sub>7</sub>)(SiO<sub>4</sub>)O(OH) | bgcolor=#fffff0| | bgcolor=#fffff0|[[Monoklinická sústava]] |- !colspan="5" bgcolor="#cdcdcd" align="center"|<span id="Uch">Uch</span> |- | bgcolor=#fffff0|[[Uchucchacuait]] | bgcolor=#fffff0|Uchucchacuaite | bgcolor="#fffff0" |AgMnPb<sub>3</sub>Sb<sub>5</sub>S<sub>12</sub> | bgcolor=#fffff0|II/E.23-10 | bgcolor=#fffff0|[[Rombická sústava]] |- !colspan="5" bgcolor="#cdcdcd" align="center"|<span id="Uk">Uk</span> |- | bgcolor=#fffff0|[[Uklonskovit]] | bgcolor=#fffff0|Uklonskovite | bgcolor="#fffff0" |NaMg(SO<sub>4</sub>)(OH)·2H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|VI/D.18-20 | bgcolor=#fffff0|[[Monoklinická sústava]] |- !colspan="5" bgcolor="#cdcdcd" align="center"|<span id="Ul">Ul</span> |- | bgcolor=#fffff0|[[Ulexit]] | bgcolor=#fffff0|Ulexite | bgcolor="#fffff0" |NaCaB<sub>5</sub>O<sub>6</sub>(OH)<sub>6</sub>·5H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|V/H.14-10 | bgcolor=#fffff0|[[Triklinická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Ullmannit]] | bgcolor=#fffff0|Ullmannite | bgcolor=#fffff0|NiSbS | bgcolor=#fffff0|II/D.18-40 | bgcolor=#fffff0|[[Kubická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Ulrichit]] | bgcolor=#fffff0|Ulrichite | bgcolor="#fffff0" |CaCu(UO<sub>2</sub>)(PO<sub>4</sub>)<sub>2</sub>·4H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|VII/E.02-190 | bgcolor=#fffff0|[[Monoklinická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Ulvöspinel]] | bgcolor=#fffff0|Ulvöspinel | bgcolor="#fffff0" |Fe<sup>2+</sup><sub>2</sub>TiO<sub>4</sub> | bgcolor=#fffff0|IV/B.04-40 | bgcolor=#fffff0|[[Kubická sústava]] |- !colspan="5" bgcolor="#cdcdcd" align="center"|<span id="Um">Um</span> |- | bgcolor=#fffff0|[[Umangit]] | bgcolor=#fffff0|Umangite | bgcolor="#fffff0" |Cu<sub>3</sub>Se<sub>2</sub> | bgcolor=#fffff0|II/B.03-50 | bgcolor=#fffff0|[[Tetragonálna sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Umbit]] | bgcolor=#fffff0|Umbite | bgcolor="#fffff0" |K<sub>2</sub>ZrSi<sub>3</sub>O<sub>9</sub>·H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|VIII/F.20-10 | bgcolor=#fffff0|[[Rombická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Umbozerit]] | bgcolor=#fffff0|Umbozerite | bgcolor="#fffff0" |Na<sub>3</sub>Sr<sub>4</sub>ThSi<sub>8</sub>(O,OH)<sub>24</sub> | bgcolor=#fffff0|VIII/A.10-10 | bgcolor=#fffff0|- |- | bgcolor=#fffff0|[[Umbrianit]] | bgcolor=#fffff0|Umbrianite | bgcolor="#fffff0" |K<sub>7</sub>Na<sub>2</sub>Ca<sub>2</sub>[Al<sub>3</sub>Si<sub>10</sub>O<sub>29</sub>]F<sub>2</sub>Cl<sub>2</sub> | bgcolor=#fffff0| | bgcolor=#fffff0|[[Rombická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Umohoit]] | bgcolor=#fffff0|Umohoite | bgcolor="#fffff0" |(UO<sub>2</sub>)(MoO<sub>4</sub>)·2H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|VI/G.05-20 | bgcolor=#fffff0|[[Triklinická sústava]] |- !colspan="5" bgcolor="#cdcdcd" align="center"|<span id="Un">Un</span> |- | bgcolor=#fffff0|[[Ungavait]] | bgcolor=#fffff0|Ungavaite | bgcolor="#fffff0" |Pd<sub>4</sub>Sb<sub>3</sub> | bgcolor=#fffff0| | bgcolor=#fffff0|[[Tetragonálna sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Ungemachit]] | bgcolor=#fffff0|Ungemachite | bgcolor="#fffff0" |K<sub>3</sub>Na<sub>8</sub>Fe (SO<sub>4</sub>)<sub>6</sub>(NO<sub>3</sub>)<sub>2</sub>·6H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|VI/D.16-20 | bgcolor=#fffff0|[[Trigonálna sústava]] |- !colspan="5" bgcolor="#cdcdcd" align="center"|<span id="Up">Up</span> |- | bgcolor=#fffff0|[[Upalit]] | bgcolor=#fffff0|Upalite | bgcolor="#fffff0" |Al(UO<sub>2</sub>)<sub>3</sub>(PO<sub>4</sub>)<sub>2</sub>O(OH)·7H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|VII/E.05-30 | bgcolor=#fffff0|[[Monoklinická sústava]] |- !colspan="5" bgcolor="#cdcdcd" align="center"|<span id="Ur">Ur</span> |- | bgcolor=#fffff0|[[Uralborit]] | bgcolor=#fffff0|Uralborite | bgcolor="#fffff0" |CaB<sub>2</sub>O<sub>2</sub>(OH)<sub>4</sub> | bgcolor=#fffff0|V/H.08-10 | bgcolor=#fffff0|[[Monoklinická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Uralolit]] | bgcolor=#fffff0|Uralolite | bgcolor="#fffff0" |Ca<sub>2</sub>Be<sub>4</sub>(PO<sub>4</sub>)<sub>3</sub>(OH)<sub>3</sub>·5H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|VII/D.01-40 | bgcolor=#fffff0|[[Monoklinická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Uramarsit]] | bgcolor=#fffff0|Uramarsite | bgcolor="#fffff0" |(NH<sub>4</sub>)(UO<sub>2</sub>)(AsO<sub>4</sub>)·3H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|VII/E.02-165 | bgcolor=#fffff0|[[Tetragonálna sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Uramphit]] | bgcolor=#fffff0|Uramphite | bgcolor="#fffff0" |(NH<sub>4</sub>)(UO<sub>2</sub>)(PO<sub>4</sub>)·3H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|VII/E.02-160 | bgcolor=#fffff0|[[Tetragonálna sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Urancalcarit]] | bgcolor=#fffff0|Urancalcarite | bgcolor="#fffff0" |Ca(UO<sub>2</sub>)<sub>3</sub>(CO<sub>3</sub>)(OH)<sub>6</sub>·3H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|V/F.04-10 | bgcolor=#fffff0|[[Rombická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Uraninit]] | bgcolor=#fffff0|Uraninite | bgcolor="#fffff0" |UO<sub>2</sub> | bgcolor=#fffff0|IV/D.31-60 | bgcolor=#fffff0|[[Kubická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Uranocircit]] | bgcolor=#fffff0|Uranocircite-II | bgcolor="#fffff0" |Ba(UO<sub>2</sub>)<sub>2</sub>(PO<sub>4</sub>)<sub>2</sub>·10H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|7/E.01-110 | bgcolor=#fffff0|[[Tetragonálna sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Uranophan]] | bgcolor=#fffff0|Uranophane | bgcolor="#fffff0" |Ca(UO<sub>2</sub>)<sub>2</sub>(SiO<sub>3</sub>OH)<sub>2</sub>·5H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|8/B.34-40 | bgcolor=#fffff0|[[Monoklinická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Uranopilit]] | bgcolor=#fffff0|Uranopilite | bgcolor="#fffff0" |(UO<sub>2</sub>)<sub>6</sub>(SO<sub>4</sub>)O<sub>2</sub>(OH)<sub>6</sub>·14H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|6/D.20-10 | bgcolor=#fffff0|[[Monoklinická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Uranopolycras]] | bgcolor=#fffff0|Uranopolycrase | bgcolor="#fffff0" |(U,Y)(Ti,Nb,Ta)<sub>2</sub>(O,OH)<sub>6</sub> | bgcolor=#fffff0|4/D.19-15 | bgcolor=#fffff0|[[Rombická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Uranosilit]] | bgcolor=#fffff0|Uranosilite | bgcolor="#fffff0" |(UO<sub>2</sub>)Si<sub>7</sub>O<sub>15</sub> | bgcolor=#fffff0|8/B.35-10v | bgcolor=#fffff0|[[Rombická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Uranospathit]] | bgcolor=#fffff0|Uranospathite | bgcolor="#fffff0" |(Al,☐)(UO<sub>2</sub>)<sub>2</sub>F(PO<sub>4</sub>)<sub>2</sub>·20H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|7/E.04-10 | bgcolor=#fffff0|[[Rombická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Uranosphaerit]] | bgcolor=#fffff0|Uranosphaerite | bgcolor="#fffff0" |Bi(UO<sub>2</sub>)O<sub>2</sub>(OH) | bgcolor=#fffff0|4/H.08-10 | bgcolor=#fffff0|[[Monoklinická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Uranospinit]] | bgcolor=#fffff0|Uranospinite | bgcolor="#fffff0" |Ca(UO<sub>2</sub>)<sub>2</sub>(AsO<sub>4</sub>)<sub>2</sub>·10H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|7/E.01-100 | bgcolor=#fffff0|[[Tetragonálna sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Uranotungstit]] | bgcolor=#fffff0|Uranotungstite | bgcolor="#fffff0" |Fe(UO<sub>2</sub>)<sub>2</sub>(WO<sub>4</sub>)(OH)<sub>4</sub>·12H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|6/G.07-10 | bgcolor=#fffff0|[[Rombická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Urea]] | bgcolor=#fffff0|Urea | bgcolor="#fffff0" |CO(NH<sub>2</sub>)<sub>2</sub> | bgcolor=#fffff0|9/D.01-10 | bgcolor=#fffff0|[[Tetragonálna sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Uricit]] | bgcolor=#fffff0|Uricite | bgcolor="#fffff0" |C<sub>5</sub>H<sub>4</sub>N<sub>4</sub>O<sub>3</sub> | bgcolor=#fffff0|9/D.01-40 | bgcolor=#fffff0|[[Monoklinická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Ursilit]] | bgcolor=#fffff0|Ursilite | bgcolor="#fffff0" |Mg<sub>4</sub>(UO<sub>2</sub>)<sub>2</sub>(Si<sub>2</sub>O<sub>5</sub>)<sub>5</sub>.5(OH)<sub>5</sub>·13H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|8/B.37-10 | bgcolor=#fffff0|[[Rombická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Urusovit]] | bgcolor=#fffff0|Urusovite | bgcolor="#fffff0" |CuAlO(AsO<sub>4</sub>) | bgcolor=#fffff0| | bgcolor=#fffff0|[[Monoklinická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Urvantsevit]] | bgcolor=#fffff0|Urvantsevite | bgcolor="#fffff0" |Pd(Bi,Pb)<sub>2</sub> | bgcolor=#fffff0|2/D.21-20 | bgcolor=#fffff0|[[Tetragonálna sústava]] |- !colspan="5" bgcolor="#cdcdcd" align="center"|<span id="Us">Us</span> |- | bgcolor=#fffff0|[[Ushkovit]] | bgcolor=#fffff0|Ushkovite | bgcolor="#fffff0" |MgFe<sup>3+</sup><sub>2</sub>(PO<sub>4</sub>)<sub>2</sub>(OH)<sub>2</sub>·8H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|7/D.10-20 | bgcolor=#fffff0|[[Triklinická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Usovit]] | bgcolor=#fffff0|Usovite | bgcolor="#fffff0" |Ba<sub>2</sub>CaMgAl<sub>2</sub>F<sub>14</sub> | bgcolor=#fffff0|3/C.03-40 | bgcolor=#fffff0|[[Monoklinická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Ussingit]] | bgcolor=#fffff0|Ussingite | bgcolor="#fffff0" |Na<sub>2</sub>AlSI<sub>3</sub>O<sub>8</sub>(OH) | bgcolor=#fffff0|8/J.14-10 | bgcolor=#fffff0|[[Triklinická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Usturit]] | bgcolor=#fffff0|Usturite | bgcolor="#fffff0" |Ca<sub>3</sub>SbZrFe<sub>3</sub>O<sub>12</sub> | bgcolor=#fffff0| | bgcolor=#fffff0|[[Kubická sústava]] |- !colspan="5" bgcolor="#cdcdcd" align="center"|<span id="Ut">Ut</span> |- | bgcolor=#fffff0|[[Utahit]] | bgcolor=#fffff0|Utahite | bgcolor="#fffff0" |Cu<sub>5</sub>Zn<sub>3</sub>(Te<sup>6+</sup>O<sub>4</sub>)<sub>4</sub>(OH)<sub>8</sub>·7H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|4/K.15-19 | bgcolor=#fffff0|[[Triklinická sústava]] |- !colspan="5" bgcolor="#cdcdcd" align="center"|<span id="Uv">Uv</span> |- | bgcolor=#fffff0|[[Uvarovit]] | bgcolor=#fffff0|Uvarovite | bgcolor="#fffff0" |Ca<sub>3</sub>Cr<sub>2</sub>(SiO<sub>4</sub>)<sub>3</sub> | bgcolor=#fffff0|8/A.08-130 | bgcolor=#fffff0|[[Kubická sústava]] |- !colspan="5" bgcolor="#cdcdcd" align="center"|<span id="Ue">Ue</span> |- | bgcolor=#fffff0|[[Uvit (OH-dominant end-member)]] | bgcolor=#fffff0|Uvite (OH-dominant end-member) | bgcolor="#fffff0" |CaMg<sub>3</sub>(Al<sub>5</sub>Mg)(Si<sub>6</sub>O<sub>18</sub>)(BO<sub>3</sub>)<sub>3</sub>(OH)<sub>3</sub>(OH | bgcolor=#fffff0| | bgcolor=#fffff0|[[Trigonálna sústava]] |- !colspan="5" bgcolor="#cdcdcd" align="center"|<span id="Uy">Uy</span> |- | bgcolor=#fffff0|[[Uytenbogaardtit]] | bgcolor=#fffff0|Uytenbogaardtite | bgcolor="#fffff0" |Ag<sub>3</sub>AuS<sub>2</sub> | bgcolor=#fffff0|2/B.07-20 | bgcolor=#fffff0|[[Tetragonálna sústava]] |- !colspan="5" bgcolor="#cdcdcd" align="center"|<span id="Uz">Uz</span> |- | bgcolor=#fffff0|[[Uzonit]] | bgcolor=#fffff0|Uzonite | bgcolor="#fffff0" |As<sub>4</sub>S<sub>5</sub> | bgcolor=#fffff0|2/F.02-60 | bgcolor=#fffff0|[[Monoklinická sústava]] |- |} == Referencie == *[http://www.mindat.org/strunz8.php Mindat - Strunz 8 ed] *[http://pubsites.uws.edu.au/ima-cnmnc/IMA_Master_List_(2014-03).pdf IMA Master List (2014-03)] == Pozri aj == * [[Zoznam minerálov]] {{Portál|Vedy o Zemi}} [[Kategória:Zoznamy minerálov| U]] 0g3prhq1qsjxfdfzlzvumbmcazcaymu 8206041 8206035 2026-04-30T06:45:46Z Peko 208 fix názvu, vzorca 8206041 wikitext text/x-wiki [[#Ue|'''Ue''']] – [[#Uch|'''Uch''']] – [[#Uk|'''Uk''']] – [[#Ul|'''Ul''']] – [[#Um|'''Um''']] – [[#Un|'''Un''']] – [[#Up|'''Up''']] – [[#Ur|'''Ur''']] – [[#Us|'''Us''']] – [[#Ut|'''Ut''']] – [[#Uv|'''Uv''']] – [[#Uy|'''Uy''']] – [[#Uz|'''Uy''']] {|class="wikitable" width="100%" align="center" |- !width="18%" align="center" bgcolor="#cdb38b"|Slovenský názov !width="17%" align="center" bgcolor="#cdb38b"|Anglický názov !width="39%" align="center" bgcolor="#cdb38b"|[[Chemický vzorec]] !width="11%" align="center" bgcolor="#cdb38b"|[[Strunzova klasifikácia minerálov|Trieda]] !width="13%" align="center" bgcolor="#cdb38b"|<small>[[Kryštálová sústava|Sústava]]</small> |- !colspan="5" bgcolor="#cdcdcd" align="center"|<span id="Ue">Ue</span> |- | bgcolor=#fffff0|[[Uedait-(Ce)]] | bgcolor=#fffff0|Uedaite-(Ce) | bgcolor="#fffff0" |Mn<sup>2+</sup>CeAl<sub>2</sub>Fe<sup>2+</sup>(Si<sub>2</sub>O<sub>7</sub>)(SiO<sub>4</sub>)O(OH) | bgcolor=#fffff0| | bgcolor=#fffff0|[[Monoklinická sústava]] |- !colspan="5" bgcolor="#cdcdcd" align="center"|<span id="Uch">Uch</span> |- | bgcolor=#fffff0|[[Uchucchacuait]] | bgcolor=#fffff0|Uchucchacuaite | bgcolor="#fffff0" |AgMnPb<sub>3</sub>Sb<sub>5</sub>S<sub>12</sub> | bgcolor=#fffff0|II/E.23-10 | bgcolor=#fffff0|[[Rombická sústava]] |- !colspan="5" bgcolor="#cdcdcd" align="center"|<span id="Uk">Uk</span> |- | bgcolor=#fffff0|[[Uklonskovit]] | bgcolor=#fffff0|Uklonskovite | bgcolor="#fffff0" |NaMg(SO<sub>4</sub>)(OH)·2H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|VI/D.18-20 | bgcolor=#fffff0|[[Monoklinická sústava]] |- !colspan="5" bgcolor="#cdcdcd" align="center"|<span id="Ul">Ul</span> |- | bgcolor=#fffff0|[[Ulexit]] | bgcolor=#fffff0|Ulexite | bgcolor="#fffff0" |NaCaB<sub>5</sub>O<sub>6</sub>(OH)<sub>6</sub>·5H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|V/H.14-10 | bgcolor=#fffff0|[[Triklinická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Ullmannit]] | bgcolor=#fffff0|Ullmannite | bgcolor=#fffff0|NiSbS | bgcolor=#fffff0|II/D.18-40 | bgcolor=#fffff0|[[Kubická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Ulrichit]] | bgcolor=#fffff0|Ulrichite | bgcolor="#fffff0" |CaCu(UO<sub>2</sub>)(PO<sub>4</sub>)<sub>2</sub>·4H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|VII/E.02-190 | bgcolor=#fffff0|[[Monoklinická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Ulvöspinel]] | bgcolor=#fffff0|Ulvöspinel | bgcolor="#fffff0" |Fe<sup>2+</sup><sub>2</sub>TiO<sub>4</sub> | bgcolor=#fffff0|IV/B.04-40 | bgcolor=#fffff0|[[Kubická sústava]] |- !colspan="5" bgcolor="#cdcdcd" align="center"|<span id="Um">Um</span> |- | bgcolor=#fffff0|[[Umangit]] | bgcolor=#fffff0|Umangite | bgcolor="#fffff0" |Cu<sub>3</sub>Se<sub>2</sub> | bgcolor=#fffff0|II/B.03-50 | bgcolor=#fffff0|[[Tetragonálna sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Umbit]] | bgcolor=#fffff0|Umbite | bgcolor="#fffff0" |K<sub>2</sub>ZrSi<sub>3</sub>O<sub>9</sub>·H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|VIII/F.20-10 | bgcolor=#fffff0|[[Rombická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Umbozerit]] | bgcolor=#fffff0|Umbozerite | bgcolor="#fffff0" |Na<sub>3</sub>Sr<sub>4</sub>ThSi<sub>8</sub>(O,OH)<sub>24</sub> | bgcolor=#fffff0|VIII/A.10-10 | bgcolor=#fffff0|- |- | bgcolor=#fffff0|[[Umbrianit]] | bgcolor=#fffff0|Umbrianite | bgcolor="#fffff0" |K<sub>7</sub>Na<sub>2</sub>Ca<sub>2</sub>[Al<sub>3</sub>Si<sub>10</sub>O<sub>29</sub>]F<sub>2</sub>Cl<sub>2</sub> | bgcolor=#fffff0| | bgcolor=#fffff0|[[Rombická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Umohoit]] | bgcolor=#fffff0|Umohoite | bgcolor="#fffff0" |(UO<sub>2</sub>)(MoO<sub>4</sub>)·2H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|VI/G.05-20 | bgcolor=#fffff0|[[Triklinická sústava]] |- !colspan="5" bgcolor="#cdcdcd" align="center"|<span id="Un">Un</span> |- | bgcolor=#fffff0|[[Ungavait]] | bgcolor=#fffff0|Ungavaite | bgcolor="#fffff0" |Pd<sub>4</sub>Sb<sub>3</sub> | bgcolor=#fffff0| | bgcolor=#fffff0|[[Tetragonálna sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Ungemachit]] | bgcolor=#fffff0|Ungemachite | bgcolor="#fffff0" |K<sub>3</sub>Na<sub>8</sub>Fe (SO<sub>4</sub>)<sub>6</sub>(NO<sub>3</sub>)<sub>2</sub>·6H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|VI/D.16-20 | bgcolor=#fffff0|[[Trigonálna sústava]] |- !colspan="5" bgcolor="#cdcdcd" align="center"|<span id="Up">Up</span> |- | bgcolor=#fffff0|[[Upalit]] | bgcolor=#fffff0|Upalite | bgcolor="#fffff0" |Al(UO<sub>2</sub>)<sub>3</sub>(PO<sub>4</sub>)<sub>2</sub>O(OH)·7H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|VII/E.05-30 | bgcolor=#fffff0|[[Monoklinická sústava]] |- !colspan="5" bgcolor="#cdcdcd" align="center"|<span id="Ur">Ur</span> |- | bgcolor=#fffff0|[[Uralborit]] | bgcolor=#fffff0|Uralborite | bgcolor="#fffff0" |CaB<sub>2</sub>O<sub>2</sub>(OH)<sub>4</sub> | bgcolor=#fffff0|V/H.08-10 | bgcolor=#fffff0|[[Monoklinická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Uralolit]] | bgcolor=#fffff0|Uralolite | bgcolor="#fffff0" |Ca<sub>2</sub>Be<sub>4</sub>(PO<sub>4</sub>)<sub>3</sub>(OH)<sub>3</sub>·5H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|VII/D.01-40 | bgcolor=#fffff0|[[Monoklinická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Uramarsit]] | bgcolor=#fffff0|Uramarsite | bgcolor="#fffff0" |(NH<sub>4</sub>)(UO<sub>2</sub>)(AsO<sub>4</sub>)·3H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|VII/E.02-165 | bgcolor=#fffff0|[[Tetragonálna sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Uramphit]] | bgcolor=#fffff0|Uramphite | bgcolor="#fffff0" |(NH<sub>4</sub>)(UO<sub>2</sub>)(PO<sub>4</sub>)·3H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|VII/E.02-160 | bgcolor=#fffff0|[[Tetragonálna sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Urancalcarit]] | bgcolor=#fffff0|Urancalcarite | bgcolor="#fffff0" |Ca(UO<sub>2</sub>)<sub>3</sub>(CO<sub>3</sub>)(OH)<sub>6</sub>·3H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|V/F.04-10 | bgcolor=#fffff0|[[Rombická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Uraninit]] | bgcolor=#fffff0|Uraninite | bgcolor="#fffff0" |UO<sub>2</sub> | bgcolor=#fffff0|IV/D.31-60 | bgcolor=#fffff0|[[Kubická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Uranocircit]] | bgcolor=#fffff0|Uranocircite-II | bgcolor="#fffff0" |Ba(UO<sub>2</sub>)<sub>2</sub>(PO<sub>4</sub>)<sub>2</sub>·10H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|7/E.01-110 | bgcolor=#fffff0|[[Tetragonálna sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Uranophan]] | bgcolor=#fffff0|Uranophane | bgcolor="#fffff0" |Ca(UO<sub>2</sub>)<sub>2</sub>(SiO<sub>3</sub>OH)<sub>2</sub>·5H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|8/B.34-40 | bgcolor=#fffff0|[[Monoklinická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Uranopilit]] | bgcolor=#fffff0|Uranopilite | bgcolor="#fffff0" |(UO<sub>2</sub>)<sub>6</sub>(SO<sub>4</sub>)O<sub>2</sub>(OH)<sub>6</sub>·14H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|6/D.20-10 | bgcolor=#fffff0|[[Monoklinická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Uranopolycras]] | bgcolor=#fffff0|Uranopolycrase | bgcolor="#fffff0" |(U,Y)(Ti,Nb,Ta)<sub>2</sub>(O,OH)<sub>6</sub> | bgcolor=#fffff0|4/D.19-15 | bgcolor=#fffff0|[[Rombická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Uranosilit]] | bgcolor=#fffff0|Uranosilite | bgcolor="#fffff0" |(UO<sub>2</sub>)Si<sub>7</sub>O<sub>15</sub> | bgcolor=#fffff0|8/B.35-10v | bgcolor=#fffff0|[[Rombická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Uranospathit]] | bgcolor=#fffff0|Uranospathite | bgcolor="#fffff0" |(Al,☐)(UO<sub>2</sub>)<sub>2</sub>F(PO<sub>4</sub>)<sub>2</sub>·20H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|7/E.04-10 | bgcolor=#fffff0|[[Rombická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Uranosphaerit]] | bgcolor=#fffff0|Uranosphaerite | bgcolor="#fffff0" |Bi(UO<sub>2</sub>)O<sub>2</sub>(OH) | bgcolor=#fffff0|4/H.08-10 | bgcolor=#fffff0|[[Monoklinická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Uranospinit]] | bgcolor=#fffff0|Uranospinite | bgcolor="#fffff0" |Ca(UO<sub>2</sub>)<sub>2</sub>(AsO<sub>4</sub>)<sub>2</sub>·10H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|7/E.01-100 | bgcolor=#fffff0|[[Tetragonálna sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Uranotungstit]] | bgcolor=#fffff0|Uranotungstite | bgcolor="#fffff0" |Fe(UO<sub>2</sub>)<sub>2</sub>(WO<sub>4</sub>)(OH)<sub>4</sub>·12H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|6/G.07-10 | bgcolor=#fffff0|[[Rombická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Urea]] | bgcolor=#fffff0|Urea | bgcolor="#fffff0" |CO(NH<sub>2</sub>)<sub>2</sub> | bgcolor=#fffff0|9/D.01-10 | bgcolor=#fffff0|[[Tetragonálna sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Uricit]] | bgcolor=#fffff0|Uricite | bgcolor="#fffff0" |C<sub>5</sub>H<sub>4</sub>N<sub>4</sub>O<sub>3</sub> | bgcolor=#fffff0|9/D.01-40 | bgcolor=#fffff0|[[Monoklinická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Ursilit]] | bgcolor=#fffff0|Ursilite | bgcolor="#fffff0" |Mg<sub>4</sub>(UO<sub>2</sub>)<sub>2</sub>(Si<sub>2</sub>O<sub>5</sub>)<sub>5</sub>.5(OH)<sub>5</sub>·13H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|8/B.37-10 | bgcolor=#fffff0|[[Rombická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Urusovit]] | bgcolor=#fffff0|Urusovite | bgcolor="#fffff0" |CuAlO(AsO<sub>4</sub>) | bgcolor=#fffff0| | bgcolor=#fffff0|[[Monoklinická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Urvantsevit]] | bgcolor=#fffff0|Urvantsevite | bgcolor="#fffff0" |Pd(Bi,Pb)<sub>2</sub> | bgcolor=#fffff0|2/D.21-20 | bgcolor=#fffff0|[[Tetragonálna sústava]] |- !colspan="5" bgcolor="#cdcdcd" align="center"|<span id="Us">Us</span> |- | bgcolor=#fffff0|[[Ushkovit]] | bgcolor=#fffff0|Ushkovite | bgcolor="#fffff0" |MgFe<sup>3+</sup><sub>2</sub>(PO<sub>4</sub>)<sub>2</sub>(OH)<sub>2</sub>·8H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|7/D.10-20 | bgcolor=#fffff0|[[Triklinická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Usovit]] | bgcolor=#fffff0|Usovite | bgcolor="#fffff0" |Ba<sub>2</sub>CaMgAl<sub>2</sub>F<sub>14</sub> | bgcolor=#fffff0|3/C.03-40 | bgcolor=#fffff0|[[Monoklinická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Ussingit]] | bgcolor=#fffff0|Ussingite | bgcolor="#fffff0" |Na<sub>2</sub>AlSI<sub>3</sub>O<sub>8</sub>(OH) | bgcolor=#fffff0|8/J.14-10 | bgcolor=#fffff0|[[Triklinická sústava]] |- | bgcolor=#fffff0|[[Usturit]] | bgcolor=#fffff0|Usturite | bgcolor="#fffff0" |Ca<sub>3</sub>SbZrFe<sub>3</sub>O<sub>12</sub> | bgcolor=#fffff0| | bgcolor=#fffff0|[[Kubická sústava]] |- !colspan="5" bgcolor="#cdcdcd" align="center"|<span id="Ut">Ut</span> |- | bgcolor=#fffff0|[[Utahit]] | bgcolor=#fffff0|Utahite | bgcolor="#fffff0" |Cu<sub>5</sub>Zn<sub>3</sub>(Te<sup>6+</sup>O<sub>4</sub>)<sub>4</sub>(OH)<sub>8</sub>·7H<sub>2</sub>O | bgcolor=#fffff0|4/K.15-19 | bgcolor=#fffff0|[[Triklinická sústava]] |- !colspan="5" bgcolor="#cdcdcd" align="center"|<span id="Uv">Uv</span> |- | bgcolor=#fffff0|[[Uvarovit]] | bgcolor=#fffff0|Uvarovite | bgcolor="#fffff0" |Ca<sub>3</sub>Cr<sub>2</sub>(SiO<sub>4</sub>)<sub>3</sub> | bgcolor=#fffff0|8/A.08-130 | bgcolor=#fffff0|[[Kubická sústava]] |- !colspan="5" bgcolor="#cdcdcd" align="center"|<span id="Ue">Ue</span> |- | bgcolor=#fffff0|[[Uvit]] | bgcolor=#fffff0|Uvite (OH-dominant end-member) | bgcolor="#fffff0" |CaMg<sub>3</sub>(Al<sub>5</sub>Mg)(Si<sub>6</sub>O<sub>18</sub>)(BO<sub>3</sub>)<sub>3</sub>(OH)<sub>3</sub>(OH) | bgcolor=#fffff0| | bgcolor=#fffff0|[[Trigonálna sústava]] |- !colspan="5" bgcolor="#cdcdcd" align="center"|<span id="Uy">Uy</span> |- | bgcolor=#fffff0|[[Uytenbogaardtit]] | bgcolor=#fffff0|Uytenbogaardtite | bgcolor="#fffff0" |Ag<sub>3</sub>AuS<sub>2</sub> | bgcolor=#fffff0|2/B.07-20 | bgcolor=#fffff0|[[Tetragonálna sústava]] |- !colspan="5" bgcolor="#cdcdcd" align="center"|<span id="Uz">Uz</span> |- | bgcolor=#fffff0|[[Uzonit]] | bgcolor=#fffff0|Uzonite | bgcolor="#fffff0" |As<sub>4</sub>S<sub>5</sub> | bgcolor=#fffff0|2/F.02-60 | bgcolor=#fffff0|[[Monoklinická sústava]] |- |} == Referencie == *[http://www.mindat.org/strunz8.php Mindat - Strunz 8 ed] *[http://pubsites.uws.edu.au/ima-cnmnc/IMA_Master_List_(2014-03).pdf IMA Master List (2014-03)] == Pozri aj == * [[Zoznam minerálov]] {{Portál|Vedy o Zemi}} [[Kategória:Zoznamy minerálov| U]] 7wlkowij330lhrsjtkbxm3sf4r46nw0 The Ronettes 0 519488 8206052 8059063 2026-04-30T07:21:06Z DurMar12 181423 Pridané wikilinky, upravený wikilink 8206052 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = The Ronettes | Obrázok = The Ronettes 1966.JPG | Popis obrázku = The Ronettes v roku 1966 | Krajina pôvodu = {{minivlajka|USA}} [[New York (mesto)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] | Žáner = [[R&B]], [[Pop music|Pop]], [[Rokenrol]] | Roky pôsobenia = 1959 – 1966 | Hudobný vydavateľ = [[Colpix Records|Colpix]], [[Philles Records|Philles]] | Webstránka = | Členovia skupiny = | Bývalí členovia = [[Ronnie Spector|Veronica Bennett]]<br/>[[Estelle Bennett]]<br />[[Nedra Talley]] }} '''The Ronettes''' boli v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] dievčenská spevácka skupina, ktorá pochádzala z [[New York (mesto)|New Yorku]]. Vo svojej dobe patrili tieto dievčatá k najpopulárnejším skupinám. Mali v rebríčku [[Billboard Hot 100]] osem [[song]]ov, z ktorých päť sa dostalo do Top 40. Trio z [[Manhattan]]u<ref>{{cite web |url=http://www.ronniespector.com/bio/ |title=Ronnie Spector Biography |publisher=Ronniespector.com |date=2010-11-09 |accessdate=2012-11-10 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20121106013404/http://www.ronniespector.com/bio/ |archivedate=2012-11-06 }}</ref> pozostávalo zo speváčky [[Ronnie Spector|Veronicy Bennett]] (neskôr známa pod pseudonymom Ronnie Spector), jej staršej sestry [[Estelle Bennett]] a ich sesternice [[Nedra Talley|Nedry Talley]]. Dievčatá začali spolu spievať pod názvom „The Darling Sisters“ už ako [[tínedžer]]ky. Prvú nahrávaciu zmluvu uzavreli v roku 1961 s vydavateľom [[Colpix Records]], v marci roku 1963 prešli k [[Phil Spector|Spectorovmu]] labelu [[Philles Records]]. Táto skupina bola jedinou dievčenskou formáciou, ktorá sa zúčastnila spoločného koncertného turné s kapelou [[The Beatles]]. V repertoári speváčok bolo viacero významných [[Šláger|hitov]] medzi ktoré patria: „[[Be My Baby]]“ (znie aj na [[soundtrack]]u filmu ''[[Hriešny tanec]]''), „[[Baby, I Love You]]“, „[[(The Best Part Of) Breakin' Up]]“ a „[[Walking in the Rain]]“. Všetky sa dostali do rebríčka [[Billboard Hot 100]]. Posledná z menovaných, „Walking in the Rain“, získala v roku 1965 cenu [[Grammy]]. V roku 1999 bola ich pieseň „Be My Baby“ uvedená do Siene slávy Grammy ([[Grammy Hall of Fame]]).<ref name=history>[http://www.history-of-rock.com/ronettes.htm The Ronettes<!-- Bot generated title -->]</ref> V roku 2004 časopis ''[[Rolling Stone]]'' dal ich song „Be My Baby“ na 22. miesto zoznamu [[Rolling Stone’s 500 Greatest Songs of All Time|500 najlepších skladieb všetkých čias]]. Táto istá pieseň je aj na 253. mieste zoznamu [[Skladby storočia|skladieb 20. storočia]] (organizované pod záštitou [[RIAA]] a ďalších kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií v Spojených štátoch). Táto hudobná formácia vydala iba jediný štúdiový album. Vyšiel v roku 1964 pod názvom ''[[Presenting the Fabulous Ronettes Featuring Veronica]]'' a v rebríčku ''[[Billboard]]u'' sa dostala na 96. pozíciu. V roku 2009 tento album dal časopis ''[[Rolling Stone]]'' na 422. miesto svojho zoznamu [[The 500 Greatest Albums of All Time|500 najlepších albumov všetkých čias]].<ref>{{cite web|title=Rolling Stone's 500 Greatest Albums of All Time|url=http://www.rollingstone.com/music/lists/500-greatest-albums-of-all-time-19691231/presenting-the-fabulous-ronettes-the-ronettes-19691231|accessdate=2014-07-03|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120523225905/http://www.rollingstone.com/music/lists/500-greatest-albums-of-all-time-19691231/presenting-the-fabulous-ronettes-the-ronettes-19691231|archivedate=2012-05-23}}</ref> V roku 2004 boli The Ronettes uvedení do siene slávy vokálnych skupín ([[Vocal Group Hall of Fame]]) a 12. marca 2007 do [[Rock and Roll Hall of Fame|Rokenrolovej siene slávy]]. V roku 2010 boli The Ronettes uvedení do siene slávy rokenrolových legiend.<ref>{{cite web|url=http://thepeopleshall.blogspot.com/search?updated-max=2011-06-28T15%3A44%3A00-07%3A00&max-results=12&reverse-paginate=true |title=The People's Hall of Rock 'n' Roll Legends |publisher=Thepeopleshall.blogspot.com |date=2011-04-01 |accessdate=2012-04-10}}</ref> Hudobný štýl The Ronettes ovplyvnil niekoľkých ďalších umelcov. Ako svoj vzor ich citujú napríklad aj [[Brian Wilson (hudobník)|Brian Wilson]] zo skupiny [[The Beach Boys]], [[Billy Joel]], či [[Bruce Springsteen]].<ref name="rollingstone.com">Rolling Stone. “[http://www.rollingstone.com/artists/theronettes/biography The Ronettes] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071109120725/http://www.rollingstone.com/artists/theronettes/biography |date=2007-11-09 }}”</ref> Ich štýl obliekania bol vzorom pre britskú speváčku [[Amy Winehouse]]. == Diskografia == ;Štúdiové albumy * 1964 – ''[[Presenting the Fabulous Ronettes Featuring Veronica]]'' == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|jazyk=en|článok=The Ronettes|revízia=607382001}} {{DEFAULTSORT:Ronettes, The}} [[Kategória:Hudobné skupiny USA]] 8dfvny66yfuupy44cgbjse2c435o5fa SPOLOČNE OBČANIA SLOVENSKA 0 529422 8205884 8203158 2026-04-29T18:23:18Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205884 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať}} {{Infobox Politická strana |Názov = SPOLOČNE OBČANIA SLOVENSKA |Logo strany =Logo-obcan-4.svg |Skratka = SOS |Predseda = Tibor Hanuliak |Podpredseda = Dominik Mihálik |Iné1 názov = Politické spektrum |Iné1 = [[krajná ľavica]] |Iné2 názov = [[Identifikačné číslo organizácie|IČO]] 31788050 |Iné2 = 31788050 |Iné3 názov =Počet členov 450 |Mládežnícka =Mladý pomáhajú SOS Spoločne Občania Slovenská |Medzinárodné = [[Medzinárodná koordinácia revolučných strán a organizácií|ICOR]] |Sídlo = Valaská Dubová 102 <br /> 03496 [[Valaská Dubová]] |Noviny = Časopis SOS |Farby = {{colorbox|#ad342b}} {{colorbox|#1a3e3e}} [[Červená]], modrá |Web = https://www.sosstrana.sk/vedenie-strany/ |Podpredsedovia=|Založenie=2022|Ideológie=Cirylo-Metódcske zákony}} {{Politika na Slovensku}} '''SPOLOČNE OBČANIA SLOVENSKA'''<ref name="ives">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = SPOLOČNE OBČANIA SLOVENSKA | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí | url = https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153080 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-03 | miesto = Bratislava | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> (v rokoch 2014{{--}}2023: '''VZDOR – strana práce''', skratka '''VZDOR'''; 2011{{--}}2014: '''SLOBODA'''; 2010{{--}}2011: '''Socialistická strana občianskej slobody'''; 2006{{--}}2010: '''Živnostenská strana'''; 2006: '''Živnostenská strana SR'''; 1998{{--}})<ref name="ives" /> je [[Slovensko|slovenská]] [[Ľavica (politika)|ľavicová]] mimoparlamentná [[politická strana]] == Vedenie strany == * Mgr. Tibor Hanuliak PhDr. – predseda * Dominik Mihálik - podpredseda pre vnútornú politiku * Ing. Dušan Šutty – podpredseda pre domáce záležitosti *Peter Smolka – člen predsedníctva *Robert Winkler - člen predsedníctva Podľa informácií na stránkach SOS– strany práce bol 2. zjazdom strany v roku 2018 zvolený za predsedu Mgr.Tibor Hanuliak PhDr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Prebehol II. Zjazd Vzdoru-strany práce: Strana je odhodlaná vytvoriť silnú alternatívu voči koaličným a opozičným stranám a kapitalizmu|url=http://vzdor.org/?p=4634|dátum vydania=26.03.2018|dátum prístupu=11.09.2020|vydavateľ=Vzdor - strana práce}}</ref>, avšak výročná správa strany za roky [[2019]] a [[2020]] uvádza ako predsedu stále Stanislava Pirošíka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=Vzdor - strana práce|titul=Výročná správa za rok 2019 politickej strany Vzdor - strana práce|url=https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2019/VS_31788050_I_20200730.pdf|dátum vydania=2020|dátum prístupu=11.09.2020|vydavateľ=Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|strany=10}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výročná správa za rok 2020 politickej strany Vzdor - strana práce|url=https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2020/VS_31788050_I_2020_20210727.pdf|dátum prístupu=2022-01-01|vydavateľ=Ministerstvo vnútra SR|dátum vydania=2021}}</ref> == História == Strana bola zaregistrovaná na ministerstve vnútra [[16. február]]a [[1998]] pod názvom Béčko – Revolučná robotnícka strana. Krátke obdobie od [[3. október|3. októbra]] [[2006]] do [[7. november|7. novembra]] 2006 vystupovala pod názvom Živnostenská strana SR. V novembri 2006 sa premenovala na Živnostenskú stranu. Od mája 2010 do januára 2011 fungovala strana ako Socialistická strana občianskej slobody. Strana VZDOR vznikla po právnej stránke [[20. február]]a [[2014]], a to premenovaním strany SLOBODA, ktorá fungovala od januára 2011. VZDOR-strana práce je zastupiteľským nástrojom občianskeho združenia VZDOR-hnutie práce, ktoré bolo založené v septembri 2013. V roku 2014 sa strana zúčastnila volieb do Európskeho parlamentu s ľavicovým euroskeptickým programom a dosiahnutým výsledkom 0,31 %.<ref name="euractiv14"/> Na druhom zjazde VZDOR-u 24. marca 2018 bol za nového predsedu strany zvolený [[Miroslav Pomajdík]], ktorý nahradil Stanislava Pirošíka, ktorý ostal podpredsedom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Predstavujeme Vám nového predsedu Vzdoru-strany práce Miroslava Pomajdíka: Naším poslaním je presadzovanie a ochrana práv pracujúcich a sociálnych výdobytkov|url=http://vzdor.org/?p=4685|vydavateľ=vzdor.org|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-11-06}}</ref> Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019]] sa strana spojila do koalície s [[Komunistická strana Slovenska (1992)|Komunistickou stranou Slovenska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VZDOR - strana práce|url=https://www.parlamentnelisty.sk/profily/VZDOR-strana-prace-2141/clanek/Zjednotena-lavicova-koalicia-KSS-a-Vzdor-SP-smeruje-k-volbam-do-parlamentu-EU-692|vydavateľ=parlamentnelisty.sk|dátum prístupu=2019-11-06}}</ref> Ich slogany boli ''Nie zbrojeniu, áno znižovaniu výdavkov na armádu!'', ''Nie americkým základniam a väzniciam na území Európy!'' a ''Spojme sily, v boji za práva pracujúcich v celej Európe!''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Grafiky Koalície KSS a Vzdoru-strany práce vo voľbách do EP 2019 nájdete v článku|url=http://vzdor.org/?p=5220|vydavateľ=vzdor.org|dátum prístupu=2019-11-06}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Spolu však získali iba 6 199 hlasov (0,62 %), čo predstavuje len asi tretinu oproti percentuálnej úspešnosti oboch samostatne kandidujúcich strán v predošlých voľbách v roku 2014.<ref name="vys vol ep 19"/> Žiaden mandát nezískali. V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách 2020]] kandidovali niektorí členovia strany na kandidátke strany [[Socialisti.sk]] [[Eduard Chmelár|Eduarda Chmelára]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na kandidátke hnutia Socialisti.sk sú aj zástupcovia iných strán: Stotožnili sa s programom|url=https://www.topky.sk/cl/1003067/1840731/Na-kandidatke-hnutia-Socialisti-sk-su-aj-zastupcovia-inych-stran--Stotoznili-sa-s-programom|dátum vydania=23. 11. 2019|dátum prístupu=2022-01-02|vydavateľ=Topky.sk}}</ref>, ktorá získala 0,55% hlasov. 31. januára 2022 oznámilo vedenie strán [[Socialisti.sk]] a Vzdor podpísanie dohody o spolupráci a plán zlúčenia oboch subjektov pod hlavičku Socialistov. Strana Socialisti.sk na sociálnych sieťach takisto oznámila, že do nadchádzajúcich [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2022|komunálnych]] a [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2022|župných volieb]] strany pôjdu spoločne s ďalším mimoparlamentným ľavicovým hnutím [[SOLIDARITA – Hnutie pracujúcej chudoby|Solidarita]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Strany Socialisti.sk a Vzdor-SP sa zjednocujú|url=https://www.facebook.com/Socialisti.SK/posts/302177555276036|dátum vydania=2022-01-31}}</ref> == Program strany a ideové zameranie == Strana bola vo svojej histórii prevažne krajne ľavicovo orientovaná, s výnimkou rokov, kedy fungovala ako Živnostenská strana. Vo svojom programe strana presadzuje [[Socialistický ekonomický systém|socialistickú ekonomiku]], [[Samospráva pracujúcich|demokratické riadenie výroby]], vystúpenie z [[Eurozóna|eurozóny]] ako aj z [[EÚ]] a [[NATO]], povinné [[odbory]] v podnikoch, dostupnosť služieb bez ohľadu na ich ziskovosť, trestné stíhanie za diskrimináciu pracovníkov, zrušenie pracovných agentúr a posilnenie právomoci finančnej polície proti finančným machináciám. V programe strany je plánované [[znárodňovanie]] strategických podnikov ako aj vodných a nerastných zdrojov, stanovenie maximálnej výšky hypoték, podpora národných a [[Družstvo (ekonómia)|družstevných podnikov]], legalizácia marihuany na liečebné účely, štátna podpora talentov ale zároveň obmedzenie vysokých honorárov umelcov.<ref>http://vzdor.org/?page_id=4720</ref> == Zahraničná politika == VZDOR-strana práce je členom medzinárodnej organizácie [[Medzinárodná koordinácia revolučných strán a organizácií|ICOR]] a organizácií, ktorá združuje [[Marxizmus-leninizmus|marxisticko-leninské]] strany, organizácie a iniciatívy z celého sveta. [[Európska únia|Európsku úniu]] strana považuje za "ekonomický a politický projekt úzkej skupiny kapitalistov s cieľom hospodársky ovládnuť a zotročiť európske štáty medzinárodným kapitálom". Podľa ich názoru v dôsledku "celoplošného [[Vykorisťovanie|vykorisťovania]]" narastá v krajinách EÚ nacionalizmus, rasizmus a fašizmus. Z tohto dôvodu strana navrhuje EÚ zrušiť a na jej troskách vybudovať "medzinárodné zoskupenie socialistických krajín, v ktorom národy budú pracovať pre seba a hospodársky si navzájom pomáhať".<ref>http://vzdor.org/?p=549</ref><ref name="euractiv14">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = V slovenských eurovoľbách bude aj krajná ľavica | url = https://euractiv.sk/section/europa-dnes/news/v-slovenskych-eurovolbach-bude-aj-krajna-lavica-022154/ | vydavateľ = euractiv.sk | dátum vydania = 2014-03-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-06 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Strana sa zapájala do protestov za vystúpenie Slovenska z [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]<ref>http://vzdor.org/?p=2266</ref>, v roku 2015 sa zúčastnila blokády amerického konvoja.<ref>http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/992732-obrazom-odporcovia-vitali-americky-konvoj-hlasnym-fuuuj/</ref> <ref>http://www.parlamentnelisty.sk/politika/politici-volicom/Pirosik-VZDOR-sp-Blokada-americkeho-konvoja-je-malym-historickym-plus-v-dejinach-slovenskeho-naroda-252880</ref>Vládu [[Ukrajina|Ukrajiny]] považuje strana za "zločineckú"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://vzdor.org/?p=1127 |dátum prístupu=2016-01-31 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160310051820/http://vzdor.org/?p=1127 |dátum archivácie=2016-03-10 }}</ref> a postavili sa proti ekonomickým sankciám namiereným proti Rusku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://vzdor.org/?p=1385 |dátum prístupu=2016-01-31 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160310060446/http://vzdor.org/?p=1385 |dátum archivácie=2016-03-10 }}</ref>V [[Občianska vojna v Sýrii|sýrskej občianskej vojne]] konkrétne v boji proti tureckej vláde a tzv. [[Islamský štát (militantná organizácia)|Islamskému štátu]] strana vyjadruje podporu viacerým kurdským a tureckým ľavicovým ozbrojeným milíciám. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://vzdor.org/?p=1655 |dátum prístupu=2016-01-31 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160310051839/http://vzdor.org/?p=1655 |dátum archivácie=2016-03-10 }}</ref> Za príčinu a hlavného vinníka medzinárodnej migrácie strana vníma "globálny [[kapitalizmus]] a [[neokolonializmus]]"; zároveň podporuje mnohé hnutia v krajinách tretieho sveta.<ref>http://vzdor.org/?p=1458</ref> <ref>http://vzdor.org/?p=1280</ref> == Kritika == V roku 2015 košický aktivista Ladislav Rovinský kvôli billboardu zobrazujúceho [[Vladimir Iľjič Lenin|Vladimíra I. Lenina]] s citovaným výrokom ''"Sila kapitálu a burzy sú všetkým. Parlament a voľby sú len bábky"'' podal na stranu trestné oznámenie pre podozrenie z potláčania práv a slobôd.<ref>http://www.tvnoviny.sk/domace/1792496_bilbord-strany-vzdor-rozputal-vasne-v-kosiciach</ref> Podľa nepotvrdených informácií, ktoré zverejnila Blanka Koleníková na stránke IHS Jane's Intelligence Review; získala strana v roku [[2015]] od spoločnosti IHS Inc. sponzorský dar od spoločnosti BigBoard, ktorá je aktívna hlavne v [[Rusko|Rusku]] a [[Bielorusko|Bielorusku]], na billboardovú kampaň namierenej proti členstvu Slovenska v NATO.<ref>https://www.liveleak.com/view?i=7e2_1428076757&theme_id=1</ref> Predseda strany Stanislav Pirošík bol v [[November 2016|novembri 2016]] počas demonštrácie proti kapitalizmu v Bratislave zadržaný políciou. Po zapálení červenej dymovnice pred [[Grasalkovičov palác|Prezidentským palácom]] mu kvôli výtržníctvu udelili pokutu 200 EUR.<ref>https://www.academia.edu/36156082/Prevencia_nenávistných_a_extrémistických_prejavov_v_školskom_prostredí</ref> == Volebné výsledky == * [[Parlamentné voľby na Slovensku v roku 1998|1998 (parlamentné voľby)]] – 0,13 % * [[Parlamentné voľby na Slovensku v roku 2002|2002 (parlamentné voľby)]] – 0,09 % * [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004|2004 (voľby do Európskeho parlamentu)]] – ''nezúčastnila sa'' * [[Parlamentné voľby na Slovensku v roku 2006|2006 (parlamentné voľby)]] – ''nezúčastnila sa'' * [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2009|2009 (voľby do Európskeho parlamentu)]] – ''nezúčastnila sa'' * [[Parlamentné voľby na Slovensku v roku 2010|2010 (parlamentné voľby)]] – ''nezúčastnila sa'' * [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|2014 (voľby do Európskeho parlamentu)]] – 0,31 % * [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|2016 (parlamentné voľby)]] – 0,12 % * [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|2019 (voľby do Európskeho parlamentu)]] – 0,62 % (v koalícii s [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]])<ref name="vys vol ep 19">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Euro voľby 2019 na Slovensku | url = https://www.vysledkyvolieb.sk/euro-volby/strana/325-koalicia-komunisticka-strana-slovenska-vzdor-strana-prace/2019 | vydavateľ = vysledkyvolieb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[2020]] ([[Parlamentné voľby na Slovensku v roku 2020|parlamentné voľby]]) – ''samostatne sa nezúčastnila,'' ''niektorí členovia Vzdoru kandidovali na kandidátke strany [[Socialisti.sk]], ktorá získala 0,55 %'' == Volebné preferencie == Volebné preferencie strany sú také nízke, že ich [http://www.statistics.sk/webdata/slov/infor/uvvm/uvvm0306.htm Štatistický úrad Slovenska] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060423180830/http://www.statistics.sk/webdata/slov/infor/uvvm/uvvm0306.htm |date=2006-04-23 }} nezaznamenáva. Preferencie strany podľa agentúry FOCUS:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FOCUS | url = http://www.focus-research.sk/?section=show&id=10 | vydavateľ = focus-research.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> {| class="wikitable sortable" !Rok!!I!!II!!III!!IV!!V!!VI!!VII!!VIII!!IX!!X!!XI!!XII |- !scope="row"|'''2018''' |0,2||.||0,6||0,3||.||0,1||.||0,2||0,4||.||0,2||0,0 |- !scope="row"|'''2019''' |0,0||0,2||0,3||0,4||.||0,1/0,0||.||N/A/0,1||N/A||N/A||.||. |} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://vzdor.org/ Oficiálna stránka] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] ev1ih9lpqr6dpnzhosxjyjw70wf1kei Redaktor:Peko/Minerály 2 541286 8206037 8185678 2026-04-30T06:42:26Z Peko 208 /* U */ +1 8206037 wikitext text/x-wiki __NOTOC__ == A == * Albit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2011|2011]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2012|2012]] * Aktinolit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2021|2021]] * Almandín ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2023|2023]] * Andaluzit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2024|2024]] * Andradit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2007|2007]] * Anhydrit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2023|2023]] * Ankerit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2011|2011]] * Antimonit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2007|2007]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2016|2016]] * Aragonit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2017|2017]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2025|2025]] * Armalcolit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2013|2013]] * Argyrodit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2022|2022]] * Augit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2008|2008]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2019|2019]] * Auripigment ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2010|2010]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2022|2022]] * Azurit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2008|2008]] == B == * Barit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2010|2010]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2020|2020]] * Bastnäsit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2015|2015]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2025|2025]] * Bayldonit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2013|2013]] * Benitoit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2010|2010]] * Berthierit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2011|2011]] * Beryl ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2018|2018]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2025|2025]] * Bornit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2023|2023]] * Bórax ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2016|2016]] * Brochantit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2023|2023]] * Brookit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2025|2025]] * Brucit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2011|2011]] == C == * Carnotit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2012|2012]] * Cavansit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2009|2009]] * Celestín ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2009|2009]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2019|2019]] * Ceruzit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2013|2013]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2024|2024]] * Cinabarit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2009|2009]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2016|2016]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2022|2022]] * Clausthalit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2021|2021]] * Cornwallit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2019|2019]] * Cristobalit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2026|2026]] == D == * Datolit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2020|2020]] * Danburit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2015|2015]] * Descloizit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2017|2017]] * Devillín ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2019|2019]] * Diamant ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2007|2007]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2017|2017]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2025|2025]] * Diopsid ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2013|2013]] * Dolomit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2008|2008]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2009|2009]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2012|2012]] * Dravit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2023|2023]] == E == * Egirín ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2026|2026]] * Elbait ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2015|2015]] * Enargit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2024|2024]] * Enstatit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2011|2011]] * Epidot ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2023|2023]] * Epsomit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2020|2020]] * Erytrit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2019|2019]] == F == * Fayalit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2020|2020]] * Fluorit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2007|2007]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2012|2012]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2014|2014]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2019|2019]] * Fluórapatit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2007|2007]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2011|2011]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2022|2022]] * Forsterit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2025|2025]] == G == * Galenit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2010|2010]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2011|2011]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2019|2019]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2023|2023]] * Glaukofán ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2016|2016]] * Goethit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2015|2015]] * Grafit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2019|2019]] * Grosulár ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2017|2017]] == H == * Halit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2010|2010]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2017|2017]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2024|2024]] * Hauerit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2015|2015]] * Haüyn ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2022|2022]] * Hedenbergit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2021|2021]] * Helvit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2013|2013]] * Hematit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2008|2008]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2020|2020]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2022|2022]] * Heulandit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2016|2016]] * Hutchinsonit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2021|2021]] == I == * Ilmenit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2015|2015]] * Inezit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2018|2018]] * Iowait ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2025|2025]] == J == * Jadeit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2023|2023]] * Jakobsit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2016|2016]] * Jamesonit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2015|2015]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2021|2021]] * Jarosit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2012|2012]] * Jódargyrit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2026|2026]] == Ch == * Chalkopyrit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2008|2008]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2018|2018]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2024|2024]] * Chlórargyrit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2021|2021]] * Chromit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2017|2017]] == K == * Kalcit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2007|2007]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2014|2014]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2018|2018]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2023|2023]] * Kalomel ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2025|2025]] * Karpatit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2021|2021]] * Kaolinit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2013|2013]] * Kasiterit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2013|2013]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2014|2014]] * Korund ** Rubín *** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2007|2007]] *** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2008|2008]] ** Zafír *** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2015|2015]] * Kremeň ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2010|2010]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2018|2018]] ** Ametyst *** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2007|2007]] ** Citrín *** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2024|2024]] ** Chalcedón *** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2011|2011]] *** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2013|2013]] * Krokoit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2014|2014]] * Kryolit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2011|2011]] * Kuprit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2009|2009]] * Kutnohorit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2013|2013]] * Kyanit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2009|2009]] == L == * Labradorit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2015|2015]] * Langit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2019|2019]] * Lepidolit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2012|2012]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2020|2020]] * Leucit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2015|2015]] * Libethenit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2018|2018]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2024|2024]] * Löllingit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2009|2009]] == M == * Magnetit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2011|2011]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2019|2019]] * Magnezit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2025|2025]] * Malachit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2014|2014]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2017|2017]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2024|2024]] * Markazit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2022|2022]] * Meď ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2014|2014]] * Melit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2012|2012]] * Mikroklín ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2009|2009]] * Millerit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2016|2016]] * Mimetit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2012|2012]] * Molybdenit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2008|2008]] * Molybdit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2020|2020]] * Monazit-(Ce) ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2021|2021]] * Muskovit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2009|2009]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2010|2010]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2023|2023]] == N == * Nagyágit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2025|2025]] * Nahcolit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2024|2024]] * Natrolit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2008|2008]] * Nefelín ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2021|2021]] * Nikelín ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2012|2012]] * Noseán ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2020|2020]] == O == * Olivín ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2008|2008]] * Opál ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2007|2007]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2018|2018]] * Ortoklas ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2017|2017]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2023|2023]] == P == * Palygorskit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2019|2019]] * Pentagonit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2014|2014]] * Platina ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2013|2013]] * Posnjakit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2015|2015]] * Proustit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2010|2010]] * Pyrit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2007|2007]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2008|2008]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2024|2024]] * Pyroluzit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2015|2015]] * Pyromorfit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2011|2011]] == R == * Rammelsbergit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2020|2020]] * Realgár ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2024|2024]] * Rodochrozit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2008|2008]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2012|2012]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2014|2014]] * Rodonit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2025|2025]] * Rutil ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2007|2007]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2009|2009]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2014|2014]] * Rustenburgit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2021|2021]] == S == * Sadrovec ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2010|2010]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2014|2014]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2025|2025]] * Selén ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2017|2017]] * Sfalerit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2012|2012]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2021|2021]] * Síra ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2010|2010]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2017|2017]] * Skoryl ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2007|2007]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2014|2014]] * Spessartin ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2020|2020]] * Spodumen ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2019|2019]] * Striebro ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2009|2009]] * Strontianit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2022|2022]] * Sylvit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2008|2008]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2022|2022]] == T == * Talk ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2026|2026]] * Tantalit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2017|2017]] * Tetradymit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2018|2018]] * Tetraedrit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2010|2010]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2013|2013]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2018|2018]] * Thorianit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2021|2021]] * Thorit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2022|2022]] * Titanit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2018|2018]] * Topás ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2014|2014]] * Torbenit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2016|2016]] == U == * Uraninit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2011|2011]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2018|2018]] * Uranocircit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2026|2026]] * Uvarovit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2013|2013]] * Uvit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2020|2020]] == V == * Valentinit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2017|2017]] [[Súbor:Valentinite-60669.jpg|100px]] * Vanadinit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2009|2009]] [[Súbor:Vanadinite.jpg|100px]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2022|2022]] [[Súbor:Vanadinite 13.jpg|100px]] * Variscit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2020|2020]] [[Súbor:Variscite-280556.jpg|100px]] == W == * Wollastonit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2012|2012]] [[Súbor:Wollastonite-91985.jpg|100px]] * Wurtzit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2016|2016]] [[Súbor:Wurtzite-176683.jpg|100px]] == X == * Xenotím ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2016|2016]] [[Súbor:Xenotim mineralogisches museum bonn.jpg|100px]] == Z == * Zinkit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2016|2016]] * Zirkón ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2010|2010]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2023|2023]] * Zlato ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2016|2016]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2022|2022]] * Zoisit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2018|2018]] 1q6tixq2c8im3t8xxlkjubgy9pw5pi0 8206047 8206037 2026-04-30T06:52:43Z Peko 208 /* U */ +1 8206047 wikitext text/x-wiki __NOTOC__ == A == * Albit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2011|2011]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2012|2012]] * Aktinolit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2021|2021]] * Almandín ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2023|2023]] * Andaluzit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2024|2024]] * Andradit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2007|2007]] * Anhydrit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2023|2023]] * Ankerit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2011|2011]] * Antimonit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2007|2007]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2016|2016]] * Aragonit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2017|2017]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2025|2025]] * Armalcolit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2013|2013]] * Argyrodit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2022|2022]] * Augit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2008|2008]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2019|2019]] * Auripigment ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2010|2010]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2022|2022]] * Azurit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2008|2008]] == B == * Barit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2010|2010]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2020|2020]] * Bastnäsit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2015|2015]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2025|2025]] * Bayldonit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2013|2013]] * Benitoit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2010|2010]] * Berthierit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2011|2011]] * Beryl ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2018|2018]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2025|2025]] * Bornit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2023|2023]] * Bórax ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2016|2016]] * Brochantit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2023|2023]] * Brookit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2025|2025]] * Brucit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2011|2011]] == C == * Carnotit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2012|2012]] * Cavansit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2009|2009]] * Celestín ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2009|2009]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2019|2019]] * Ceruzit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2013|2013]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2024|2024]] * Cinabarit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2009|2009]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2016|2016]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2022|2022]] * Clausthalit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2021|2021]] * Cornwallit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2019|2019]] * Cristobalit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2026|2026]] == D == * Datolit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2020|2020]] * Danburit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2015|2015]] * Descloizit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2017|2017]] * Devillín ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2019|2019]] * Diamant ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2007|2007]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2017|2017]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2025|2025]] * Diopsid ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2013|2013]] * Dolomit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2008|2008]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2009|2009]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2012|2012]] * Dravit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2023|2023]] == E == * Egirín ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2026|2026]] * Elbait ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2015|2015]] * Enargit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2024|2024]] * Enstatit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2011|2011]] * Epidot ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2023|2023]] * Epsomit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2020|2020]] * Erytrit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2019|2019]] == F == * Fayalit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2020|2020]] * Fluorit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2007|2007]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2012|2012]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2014|2014]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2019|2019]] * Fluórapatit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2007|2007]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2011|2011]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2022|2022]] * Forsterit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2025|2025]] == G == * Galenit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2010|2010]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2011|2011]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2019|2019]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2023|2023]] * Glaukofán ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2016|2016]] * Goethit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2015|2015]] * Grafit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2019|2019]] * Grosulár ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2017|2017]] == H == * Halit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2010|2010]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2017|2017]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2024|2024]] * Hauerit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2015|2015]] * Haüyn ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2022|2022]] * Hedenbergit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2021|2021]] * Helvit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2013|2013]] * Hematit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2008|2008]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2020|2020]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2022|2022]] * Heulandit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2016|2016]] * Hutchinsonit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2021|2021]] == I == * Ilmenit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2015|2015]] * Inezit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2018|2018]] * Iowait ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2025|2025]] == J == * Jadeit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2023|2023]] * Jakobsit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2016|2016]] * Jamesonit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2015|2015]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2021|2021]] * Jarosit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2012|2012]] * Jódargyrit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2026|2026]] == Ch == * Chalkopyrit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2008|2008]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2018|2018]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2024|2024]] * Chlórargyrit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2021|2021]] * Chromit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2017|2017]] == K == * Kalcit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2007|2007]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2014|2014]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2018|2018]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2023|2023]] * Kalomel ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2025|2025]] * Karpatit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2021|2021]] * Kaolinit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2013|2013]] * Kasiterit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2013|2013]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2014|2014]] * Korund ** Rubín *** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2007|2007]] *** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2008|2008]] ** Zafír *** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2015|2015]] * Kremeň ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2010|2010]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2018|2018]] ** Ametyst *** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2007|2007]] ** Citrín *** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2024|2024]] ** Chalcedón *** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2011|2011]] *** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2013|2013]] * Krokoit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2014|2014]] * Kryolit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2011|2011]] * Kuprit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2009|2009]] * Kutnohorit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2013|2013]] * Kyanit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2009|2009]] == L == * Labradorit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2015|2015]] * Langit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2019|2019]] * Lepidolit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2012|2012]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2020|2020]] * Leucit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2015|2015]] * Libethenit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2018|2018]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2024|2024]] * Löllingit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2009|2009]] == M == * Magnetit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2011|2011]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2019|2019]] * Magnezit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2025|2025]] * Malachit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2014|2014]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2017|2017]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2024|2024]] * Markazit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2022|2022]] * Meď ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2014|2014]] * Melit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2012|2012]] * Mikroklín ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2009|2009]] * Millerit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2016|2016]] * Mimetit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2012|2012]] * Molybdenit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2008|2008]] * Molybdit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2020|2020]] * Monazit-(Ce) ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2021|2021]] * Muskovit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2009|2009]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2010|2010]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2023|2023]] == N == * Nagyágit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2025|2025]] * Nahcolit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2024|2024]] * Natrolit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2008|2008]] * Nefelín ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2021|2021]] * Nikelín ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2012|2012]] * Noseán ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2020|2020]] == O == * Olivín ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2008|2008]] * Opál ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2007|2007]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2018|2018]] * Ortoklas ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2017|2017]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2023|2023]] == P == * Palygorskit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2019|2019]] * Pentagonit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2014|2014]] * Platina ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2013|2013]] * Posnjakit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2015|2015]] * Proustit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2010|2010]] * Pyrit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2007|2007]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2008|2008]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2024|2024]] * Pyroluzit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2015|2015]] * Pyromorfit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2011|2011]] == R == * Rammelsbergit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2020|2020]] * Realgár ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2024|2024]] * Rodochrozit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2008|2008]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2012|2012]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2014|2014]] * Rodonit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2025|2025]] * Rutil ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2007|2007]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2009|2009]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2014|2014]] * Rustenburgit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2021|2021]] == S == * Sadrovec ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2010|2010]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2014|2014]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2025|2025]] * Selén ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2017|2017]] * Sfalerit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2012|2012]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2021|2021]] * Síra ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2010|2010]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2017|2017]] * Skoryl ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2007|2007]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2014|2014]] * Spessartin ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2020|2020]] * Spodumen ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2019|2019]] * Striebro ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/09 2009|2009]] * Strontianit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2022|2022]] * Sylvit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2008|2008]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2022|2022]] == T == * Talk ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/02 2026|2026]] * Tantalit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2017|2017]] * Tetradymit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2018|2018]] * Tetraedrit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2010|2010]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2013|2013]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2018|2018]] * Thorianit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2021|2021]] * Thorit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2022|2022]] * Titanit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2018|2018]] * Topás ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2014|2014]] * Torbenit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2016|2016]] == U == * Uraninit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2011|2011]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2018|2018]] * Uranocircit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2026|2026]] * Uvarovit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2013|2013]] * Uvit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2020|2020]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2026|2026]] == V == * Valentinit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2017|2017]] [[Súbor:Valentinite-60669.jpg|100px]] * Vanadinit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2009|2009]] [[Súbor:Vanadinite.jpg|100px]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/07 2022|2022]] [[Súbor:Vanadinite 13.jpg|100px]] * Variscit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2020|2020]] [[Súbor:Variscite-280556.jpg|100px]] == W == * Wollastonit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2012|2012]] [[Súbor:Wollastonite-91985.jpg|100px]] * Wurtzit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/12 2016|2016]] [[Súbor:Wurtzite-176683.jpg|100px]] == X == * Xenotím ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2016|2016]] [[Súbor:Xenotim mineralogisches museum bonn.jpg|100px]] == Z == * Zinkit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/01 2016|2016]] * Zirkón ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2010|2010]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/10 2023|2023]] * Zlato ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/03 2016|2016]] ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/08 2022|2022]] * Zoisit ** [[Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/11 2018|2018]] 7m8mlmmmv0sdyjbiu2yct8uxeos5fgl Čisté tvary 0 542144 8205715 7761103 2026-04-29T12:47:57Z ElephasXFalconeri 257627 /* História */ Odkaz na nesprávneho menovca Petra Fialu.. 8205715 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Čisté Tvary | Obrázok = Čisté Tvary.jpg | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = {{minivlajka|Slovensko}} [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Slovensko]] | Žáner = [[Alternatívny rock]] | Roky pôsobenia = [[2000]]{{--}}súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[Wagon records]], [[Slnko records]] | Iné názvy = | Súvisiace články = | Webstránka = {{url|cistetvary.sk}} | Členovia skupiny = [[Juraj Péč]]<br />[[Oskar Rózsa]]<br />[[Ondrej Gregor]]<br />[[Matej Pliešovský]] | Bývalí členovia = }} '''Čisté tvary''' sú [[Slovensko|slovenská]] [[Rock|rocková]] kapela. V súčasnosti pôsobí najmä v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name="sme-rehak-2009" /> == História == Čisté tvary vznikli v roku [[1999]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]].<ref name="sme-prokopcak-2006" /> Ich prvou nahrávkou je záznam z koncertu na festivale Nočné Vlny, kde vystúpili spolu s [[Braňo Závodský|Braňom Závodským]]. Druhým hudobným počinom je [[demonahrávka]] ''Frekvencia č. 1''. Prvý oficiálny [[štúdiový album]] s názvom ''Meskalin'' vydala kapela v roku [[2005]], rok po tom, ako sa stala víťazom prestížnej hudobnej súťaže [[Jim Beam Music]]. Nahrávka vyšla v hudobnom vydavateľstve basgitaristu kapely [[Le Payaco]] Martina Stempela – Wagon records. Producentsky sa na albume podieľal [[Oskar Rózsa]].<ref name="sme-prokopcak-2006">{{Citácia periodika | priezvisko = Prokopčák | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Čisté tvary sú popový Pink Floyd | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://kultura.sme.sk/c/2642939/ciste-tvary-su-popovy-pink-floyd.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2006-03-22 | dátum prístupu = 2017-03-19 }} </ref> Nasledovalo veľké celoslovenské turné so skupinou [[Para (hudobná skupina)|Para]]. Spolupráca s [[Oskar Rózsa|Oskarom Rózsom]] pokračovala aj pri druhom albume ''Rita von Anarchia'', ktorý bol vydaný v roku [[2008]] opäť pod značkou Wagon records.<ref name="sme-rehak-2009">{{Citácia periodika | priezvisko = Rehák | meno = Oliver | autor = | odkaz na autora = | titul = Už nie sme chlapci z Martina | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://kultura.sme.sk/c/4356721/uz-nie-sme-chlapci-z-martina.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2009-03-20 | dátum prístupu = 2017-03-19 }} </ref> V tom istom roku kapela odohrala niekoľko desiatok koncertov vrátane vystúpení na najväčších slovenských hudobných festivaloch [[Pohoda (festival)|Pohoda]], [[Topfest]], alebo [[Žákovic Open]]. Intenzívne koncertovanie jej v roku 2008 vynieslo nomináciu na cenu poslucháčov a v roku [[2009]] nomináciu na cenu pre najlepšiu koncertnú kapelu v rámci každoročného udeľovania cien [[Rádio_FM|Rádia_FM]], [[Radio Head Awards]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Radio_Head Awards 2009 | url = https://www.radiohlavy.sk/o-cenach/historia/2009/ | vydavateľ = [[Rádio_FM]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-03-19 | miesto = | jazyk = }} </ref> a neskôr aj účinkovanie v známom hudobnom cykle českej televízie s [[Michal Kaščák|Michalom Kaščákom]] a [[Petr Fiala (hudobník)|Petrom Fialom]]: Ladí-Neladí. V roku [[2013]] sa Oskar Rózsa stal oficiálnym členom kapely na poste basgitaristu a na jeseň toho istého roku po štvorročnej prestávke kapela v Košiciach úspešne uskutočnila svoj koncertný comeback po boku kapely [[Slobodná Európa (skupina)|Slobodná Európa]] a hudobného projektu [[Hrana (album)|Hrana – pocta]] [[Marek Brezovský|Marekovi Brezovskému]]. Nasledovalo krátke koncertné turné s kapelou [[The Ills]]. V roku [[2014]] sa intenzívne venovala nahrávaniu a písaniu nových pesničiek. Práce na skladbách ukončila začiatkom roku 2015. Pod novým labelom [[Slnko records]] [[13. október|13. októbra]] [[2015]] oficiálne vychádza tretí album. Názov albumu ''Zem nás chce čistých'' poslucháčov skupiny neprekvapuje a kapela hneď vyráža na krátke turné vrcholiace krstom v Bratislave.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hudec | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Každá generácia má svoj punk, aj Čisté tvary | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://kultura.sme.sk/c/20061683/kazda-generacia-ma-svoj-punk-aj-ciste-tvary.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2015-10-13 | dátum prístupu = 2017-03-19 }} </ref> == Diskografia == * ''Frekvencia č. 1'' * ''Demo'' * [[2005]] – ''Meskalin'', [[Wagon records]] * [[2008]] – ''Rita von Anarchia'', [[Wagon records]] * [[2015]] – ''Zem nás chce čistých'', [[Slnko records]] * 2019 - ''Dom osamelých nočných tvorov'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Discogs|url=https://www.discogs.com/%C4%8Cist%C3%A9-tvary-Dom-Osamel%C3%BDch-No%C4%8Dn%C3%BDch-Tvorov/release/14658868|dátum vydania=|dátum prístupu=6.7.2020|vydavateľ=}}</ref> == Zostava == * Radoslav Chrzan – Rita von Anarchia éra * [[Juraj Péč]] – [[spev]], [[klávesový nástroj|klávesové nástroje]], [[gitara]] * [[Oskar Rózsa]] – [[basová gitara]] * [[Adam Mičinec]] – gitara * [[Ondrej Gregor]] – [[gitara]], [[spev]] * [[Matej Pliešovský]] – bicie nástroje == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.cistetvary.sk/ Čisté tvary] – oficiálna stránka [[Kategória:Slovenské alternatívnorockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Slovenské rockové hudobné skupiny]] 1yqtwl4dkg4ufnfnmsliqdq1ntrprl4 Sharon Van Etten 0 547974 8205986 7472531 2026-04-30T00:12:42Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205986 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Sharon Van Etten | Obrázok = SharonVanEtten.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Sharon Van Etten (2010) | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{Dnv|1981|2|26}} | Miesto narodenia = [[Clinton (New Jersey)|Clinton]], [[New Jersey]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = | Žáner = [[Indie rock]] | Roky pôsobenia = 2009 – súčasnosť | Hrá na nástroje = Gitara | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[The Antlers]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Jagjaguwar]], [[Ba Da Bing Records]], [[Language of Stone]] | Webstránka = {{url|www.sharonvanetten.com}} }} '''Sharon Van Etten''' (* [[26. február]] [[1981]], [[Clinton (New Jersey)|Clinton]], [[New Jersey]], [[Spojené štáty|USA]]) je americká [[pesničkár]]ka žijúca v [[Brooklyn]]e. Narodila sa ako prostredné z piatich detí v [[Clinton (New Jersey)|Clintone]] (mala staršieho brata, dve sestry a mladšieho brata). Študovala na [[North Hunterdon High School]] a po presťahovaní do [[Tennessee]] potom [[Middle Tennessee State University]]. V roku 2009 spievala v niekoľkých piesňach na albume skupiny [[The Antlers]] s názvom ''Hospice''. Svoj prvý album s názvom ''Because I Was in Love'' vydala v máji 2009 prostredníctvom hudobného vydavateľstva [[Language of Stone]]. Ešte pred tým vydala niekoľko malých albumov, ktoré však boli predávané len na koncertoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kelly | meno = Jennifer | titul = Dusted Reviews | url = http://www.dustedmagazine.com/reviews/4963 | dátum vydania = 2009-05-11 | dátum prístupu = 2014-07-13 | vydavateľ = Dusted | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20150322160002/http://dustedmagazine.com/reviews/4963 | dátum archivácie = 2015-03-22 }}</ref> Do roku 2012 potom vydala ešte dva albumy, ''Epic'' (2010) a ''Tramp'' (2012).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sundermann | meno = Eric | titul = Sharon Van Etten on Her New Album Tramp, Recording While Homeless, and the Musical Appeal of Grunting | url = http://www.vulture.com/2012/02/sharon-van-etten-on-her-new-album-tramp-recording-while-homeless-and-the-musical-appeal-of-grunting.html | dátum vydania = 2012-02-07 | dátum prístupu = 2012-11-21 | vydavateľ = Vulture | jazyk = po anglicky }}</ref> V januári 2013 vystúpila na koncerte [[Life Along the Borderline]] venovanom speváčke [[Nico]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chiu | meno = David | titul = John Cale, Yeasayer, Sharon Van Etten Celebrate the Music of Nico | url = http://www.rollingstone.com/music/news/john-cale-yeasayer-sharon-van-etten-celebrate-the-music-of-nico-20130117 | dátum vydania = 2013-01-17 | dátum prístupu = 2014-01-18 | vydavateľ = [[Rolling Stone]] | jazyk = po anglicky }}</ref> V marci a apríli toho roku (2013) odohrala severoamerické turné ako predkapela skupiny [[Nick Cave and the Bad Seeds]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pelly | meno = Jenn | titul = Nick Cave and the Bad Seeds Announce North American Tour With Sharon Van Etten | url = http://pitchfork.com/news/48805-nick-cave-and-the-bad-seeds-announce-north-american-tour-with-sharon-van-etten/ | dátum vydania = 2012-12-03 | dátum prístupu = 2014-01-18 | vydavateľ = [[Pitchfork Media]] | jazyk = po anglicky }}</ref> Jej zatiaľ posledným albumom je ''[[Are We There]]'', ktorý vyšiel v máji 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sharon Van Etten to release new album 'Are We There?' in May | url = http://www.nme.com/news/sharon-van-etten/74944 | dátum vydania = 2014-01-17 | dátum prístupu = 2014-01-18 | vydavateľ = NME | jazyk = po anglicky }}</ref> Roku 2014 svojim vokálom prispela do piesne „Is What It Is“ hudobného dua [[She Keeps Bees]] z albumu ''Eight Houses''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Britton | meno = Luke Morgan | titul = Sharon Van Etten features on new She Keeps Bees track “Is What It Is” | url = http://www.thelineofbestfit.com/news/latest-news/sharon-van-etten-features-on-new-she-keeps-bees-track-is-what-it-is | dátum vydania = 2014-06-24 | dátum prístupu = 2014-07-13 | vydavateľ = The Line of Best Fit | jazyk = po anglicky }}</ref> == Diskografia == * ''[[Because I Was in Love]]'' (2009) * ''[[Epic (album, Sharon Van Etten)|Epic]]'' (2010) * ''[[Tramp (album)|Tramp]]'' (2012) * ''[[Are We There]]'' (2014) == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Sharon Van Etten}} == Externé odkazy == * [http://www.sharonvanetten.com/ Oficiálny web] == Zdroj == {{Preklad|cs|Sharon Van Etten|11928170}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Van Etten, Sharon}} [[Kategória:Folkové speváčky USA]] [[Kategória:Rockové speváčky USA]] [[Kategória:Gitaristky]] [[Kategória:Folkoví gitaristi USA]] [[Kategória:Rockoví gitaristi USA]] [[Kategória:Osobnosti z New Jersey]] 53ket88j23etnr9jf6i0is7kcbbq9iy Ponická jaskyňa 0 573164 8205734 8159904 2026-04-29T14:18:27Z Akul59 168826 doplnenie IB, wl, kategórie 8205734 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Banskobystrického kraja | map1_locator = Banskobystrický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | district = [[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]] | municipality = [[Poniky]] | category = [[prírodná pamiatka]] | name = Ponická jaskyňa | image = | image_caption = | established = 1994 | established1 = 2009 | established1_type = posledná novelizácia | code = 1172 | management = Správa slovenských jaskýň | commons = | lat_d = 48.7094 | long_d = 19.2852 | range = Zvolenská kotlina }} '''Ponická jaskyňa''' je [[prírodná pamiatka]] v správe príspevkovej organizácie [[Správa slovenských jaskýň]]. Nachádza sa v katastrálnom území obce [[Poniky]]<ref name="vku">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 133: Poľana: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-133-polana-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-64-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> v [[Banská Bystrica (okres)|okrese Banská Bystrica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Územie bolo vyhlásené v roku [[1994]] a naposledy novelizované v roku [[2009]] s ochranným pásmom 224,2991 ha. Predmetom ochrany je: ''V ochrannom pásme prírodnej pamiatky sú predmetom ochrany citlivé jaskynné geosystémy.''<ref>{{ŠZOCHČPSR|1172}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|1172}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Preklad|cs|Ponická jaskyňa|13453758}} {{Zvolenská kotlina}} [[Kategória:Prírodné pamiatky v Banskobystrickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Banská Bystrica]] [[Kategória:Poniky]] [[Kategória:Jaskyne na Slovensku]] [[Kategória:Zvolenská kotlina]] ky0sogsclf9ua8t78h9tsfjety6w1rd Rusínska obroda 0 577016 8205753 6644243 2026-04-29T15:01:26Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205753 wikitext text/x-wiki '''Rusínska obroda''' ({{vjz|rue|Русиньска оброда}}) je národno-kultúrna organizácia [[Rusíni|Rusínov]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Je najstaršou a najväčšou rusínskou organizáciou na Slovensku<ref>[http://www.molody.rusyny.org/11-snem-rusinskej-obrody-na-slovensku-bilancoval-svoju-cinnost-a-stanovil-programove-ciele-do-roku-2014// 11. Snem Rusínskej obrody na Slovensku bilancoval svoju činnosť]</ref>. Vznikla v roku [[1990]] vo vtedajšom [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Bola založená na ustanovujúcom sneme 5. marca 1990 v [[Medzilaborce|Medzilaborciach]]. V súčasnosti má organizácia svoje sídlo v meste [[Prešov]]. Rusínska obroda má svoje miestne a okresné organizácie po celom Slovensku<ref>[http://www.rusynacademy.sk/slovak/sl_organizacie.html#KONAL_SA_10._SNEM_RUSÍNSKEJ_OBRODY_NA_SLOVENSKU/ 10. Snem Rusínskej obrody na Slovensku]</ref>. == Ciele a prínosy == Rusínska obroda sa zaslúžila o [[Rusínčina|kodifikáciu rusínskeho jazyka na Slovensku]], keď 27. januára 1995 sa rusínsky jazyk stal spisovným jazykom Rusínov na [[Slovensko|Slovensku]]. Ďalším výsledkom práce organizácie je založenie rusínskeho oddelenia (v roku [[1998]]) na pôde Inštitútu národnostných štúdií [[Prešovská univerzita v Prešove|Prešovskej univerzity]], ktoré bolo v roku 2008 transformované na Ústav rusínskeho jazyka a kultúry. Rusínska obroda vydáva dvojtýždenník [[InfoRusín]] (infoРУСИН)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Časopis infoРУСИН |url=http://www.rusyn.sk/info%D0%A0%D0%A3%D0%A1%D0%98%D0%9D/ |dátum prístupu=2016-06-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20171205141000/http://www.rusyn.sk/info%D0%A0%D0%A3%D0%A1%D0%98%D0%9D/ |dátum archivácie=2017-12-05 }}</ref>. == Referencie == <references /> [[Kategória:Organizácie na Slovensku]] [[Kategória:Rusíni na Slovensku]] fcwltbqgq8v9x15bmnnwfi4ho32qktz Ján Guráň 0 577397 8205869 8205501 2026-04-29T18:03:24Z ~2026-20335-96 290941 8205869 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Ján Guráň | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský umelecký maliar | Portrét = Jan-guran-ludovy-maliar-kromeziz-namestie.webp | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1960|11|17}} | Miesto narodenia = [[Ružomberok]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2017|08|29|1960|11|17}} | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Ján Guráň''' (* [[17. november]] [[1960]], [[Ružomberok]]{{--}}† [[29. august]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Posledná rozlúčka s neprofesionálnym maliarom J. Guráňom z Likavky | url = https://www.sns.sk/posledna-rozlucka-s-neprofesionalnym-maliarom-j-guranom-z-likavky/ | vydavateľ = sns.sk | dátum vydania = 2017-09-03 | dátum prístupu = 2023-09-24}}</ref> bol slovenský umelecký [[Maliar (umelec)|maliar]]. == Životopis == Ján Guráň sa narodil v Ružomberku, detstvo prežil najskôr v obci [[Liptovská Štiavnica]] a potom v obci [[Likavka]], kde aj navštevoval Základnú školu. Už od útleho detstva sa venoval maľovaniu, modelovaniu a svojimi malými dielkami, už vtedy získal nejedno ocenenie. V rokoch 1971{{--}}1977 navštevoval Ľudovú školu umenia. Jeho učiteľom kresby a maľby bol významný reštaurátor diel Majstra Pavla z Levoče – Juraj Maták. Modelovaniu sa priúčal pri Kataríne Zajacovej a akademickom maliarovi Jánovi Kudličkovi. Od roku 1976{{--}}1980 študoval na Strednej priemyselnej škole stavebnej. Začiatkom 80. rokov sa zoznámil s prof. Kornelom Smržíkom a bol spoluorganizátorom tvorivých stretnutí v krajine pri Oravskej priehrade. Za jeho prvé úspechy môžeme považovať roky, keď bol na vojenskej službe, kedy začal maľovať na keramické taniere a dostal ocenenie za najkrajšie olejomaľby. Neskôr sa dostal k maľbe na plátno a maľoval aj na steny. Na začiatku tvoril maľbu na tanieroch, fľašiach a rôzne malé miniatúry s motívmi kvetov, zátiší a portrétov pre kamarátov. Jeho maľované miniatúry zdobia nejednu domácnosť. Počas výstavby sídliska [[Tvrdošín]] – Medvedzie sa zoznámil s akad. maliarkou Máriou Medveckou, viackrát Jána Guráňa pozvala do svojho rozľahlého a presvetleného ateliéra. Neskôr sa venoval svojej milovanej záľube – stvárňoval olejomaľbu na plátne, kde predstavoval krajinky a architektúru Liptova. Obľúbeným motívom sú monumentálne školské schody s balustrádou a dominantným kostolom sv. Andreja. Svoje diela vystavoval v spolupráci s riaditeľom Galérie umenia vo Vlkolínci p. Marcelom Koleštíkom, no nielen tam. 4.{{--}}5. júna 2010 bol pozvaný na návštevu do moravského mesta [[Kroměříž]], ktoré patrí do zoznamu [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]], kde vystavoval svoje diela spolu s ostatnými amatérskymi maliarmi a maľovali aj naživo. V lete 8. augusta 2010 v [[Galéria Vlkolínec|Galérii Vlkolínec]] vo [[Vlkolínec|Vlkolínci]] sa konala vernisáž výstavy ''Srdce na dlani'', kde vystavoval svoje diela, ktoré boli predmetom výmennej výstavy v Báčskom Petrovci vo Vojvodine v [[Srbsko|Srbsku]]. == Galéria == <gallery> Portrét dievčatka.jpg|Portrét dievčatka v slamenom klobúku na farme so zajacom Vlkolínec a chalupy.jpg|Vlkolínec a chalupy Polovník.jpg|Poľovník Triptych kvetin.jpg|Triptych kvetín Rodostrom.jpg|Rodostrom </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.guran.sk Ján Guráň] – oficiálna stránka {{DEFAULTSORT:Guráň, Ján}} [[Kategória:Slovenskí maliari]] [[Kategória:Osobnosti z Ružomberka]] 5n96j5dq2kzfeunw1j9j84owzj3u22b Ruské sedlo 0 577488 8205750 7933045 2026-04-29T14:52:59Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205750 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Infobox vrch |typ = [[Sedlo (geomorfológia)|sedlo]] |názov = Ruské sedlo<br />''Przełęcz nad Roztokami Górnymi'' |iné názvy = |obrázok = Ruské sedlo.jpg |popis = Ruské sedlo |štát = Slovensko |štát1 = Poľsko |región = Prešovský kraj |región1 = Podkarpatské vojvodstvo |okres = [[Snina (okres)|Snina]] |okres1 = Powiat leski |obec = Stakčín |kú = Ruské |pohorie = Bukovské vrchy |povodie = |nadmorská výška = 801.0 |význačnosť = |zemepisná šírka = 49.14428 |zemepisná dĺžka = 22.33019 |hornina = |orogenéza = |najľahší výstup = z obce [[Runina]] po {{turistická značka|modrá}} [[Turistická značka|turistickej značke]] cez zaniknutú obec [[Ruské]] |prvovýstup = |dátum prvovýstupu = |UNESCO názov = Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy |UNESCO typ = prírodná |UNESCO rok = 2007 |UNESCO rozšírenie = 2011 |UNESCO číslo = 1133 |UNESCO región = 4 |UNESCO kritériá = ix |mapa = |popis mapy = Poloha v rámci Slovenska |lokátor = Slovensko-reliéf |popis mapy1 = Poloha v rámci Prešovského kraja |lokátor1 = Prešovský kraj |commons = Przełęcz nad Roztokami Górnymi/Ruské sedlo |poznámka = }} [[Súbor:Ruské sedlo 001.jpg|náhľad|Pamätník Osloboditeľom pod Ruským sedlom]] '''Ruské sedlo''' (''{{vjz|pol|Przełęcz nad Roztokami Górnymi}}'') ({{mnm|801.0|w}})<ref name="Turistická mapa 118 Bukovské vrchy">{{Citácia knihy | titul = Turistická mapa 118 Bukovské vrchy 1 : 50 000 | vydanie = 4 | rok = 2009 | vydavateľ = [[VKÚ]], akciová spoločnosť | miesto = [[Harmanec (obec)|Harmanec]] | isbn = 978-80-8042-543-2 | dátum_prístupu = 2016-07-06 }}</ref> je [[priesmyk]] v hrebeni [[Bukovské vrchy|Bukovských vrchov]], medzi vrchom [[Rypy]] ({{mnm|1002.7}}) a [[Kruhliak]] ({{mnm|1100.6}}), na [[slovensko]]-[[Poľsko|poľskej]] [[Štátna hranica|štátnej hranici]]. Sedlo je pramennou oblasťou [[Cirocha|Cirochy]], ktorej vody zachytáva [[Vodárenská nádrž Starina]]. Z toho dôvodu zaniklo v údolí pod sedlom niekoľko rusínskych obcí: [[Dara (obec)|Dara]], [[Ostrožnica]], [[Ruské]], [[Smolník (okres Snina)|Smolník]], [[Starina (okres Snina)|Starina]], [[Veľká Poľana]], [[Zvala]]. Týmto bol sťažený prístup do sedla z južnej, slovenskej strany a pokým z poľskej strany vedie až na hranicu asfaltová cesta, v slovenskej časti sa zachovala lesná turistická cesta. Sedlom v minulosti viedla spojnica [[Uhorsko|Uhorska]] a [[Halič (región)|Haliče]], tzv. [[Porta Rusica]] z r. [[1861]]. Kamenná cesta "[[Porta Rusica]]" je [[Kultúrna pamiatka|kultúrnou pamiatkou]]. Pod sedlom sa nachádza Pamätník Osloboditeľom. == Prístup == === Značkované trasy === Priesmyk je križovatkou turistických chodníkov: ==== Zo Slovenska<ref name="Turistická mapa 118 Bukovské vrchy" /> ==== * po {{Turistická značka|modrá}} značke [[Runina]] – [[Ruské]] – Ruské sedlo * po {{Turistická značka|červená}} značke, ktorá je súčasťou [[Medzinárodná diaľková turistická trasa E8|Medzinárodnej diaľkovej turistickej trasy E8]] a [[Východokarpatská magistrála|Východokarpatskej magistrály]], vedúcich od [[Laborecký priesmyk|Laboreckého priesmyku]] ďalej na [[Vysoký grúň (Laborecká vrchovina)|Vysoký grúň]] ({{mnm|904.9}}) ==== Z Poľska<ref>{{Citácia knihy | titul = Turistická mapa 163 Bieszczady – Bukovské vrchy 1 : 50 000 | vydanie = 1 | rok = 2003 | vydavateľ = [[VKÚ]], akciová spoločnosť | miesto = [[Harmanec (obec)|Harmanec]] | isbn = 80-8042-355-5 | dátum_prístupu = 2016-07-06 }}</ref> ==== * po {{turistická značka|PLžltá}} značke [[Cisna]] – [[Majdan]] – [[Liszna]] – [[Roztoki Górne]] – Przełęcz nad Roztokami Górnymi * po {{turistická značka|PLmodrá}} značke po tzv. hraničnom turistickom chodníku Rzeszów - Grybów smerom od [[Rypy]] – Przełęcz nad Roztokami Górnymi – [[Kruhliak]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Bukovské vrchy]] * [[Poloniny]] * [[Národný park Poloniny]] * [[Park tmavej oblohy Poloniny]] * [[Zoznam vrcholov v Bukovských vrchoch]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Przełęcz nad Roztokami Górnymi/Ruské sedlo}} == Externé odkazy == * [http://mapy.hiking.sk/?x=22.33019&y=49.14428&ref=permalink Poloha na turistickej mape] * [http://www.cykloserver.cz/cykloatlas/#pos=49.14388P22.33077P15 Poloha na turistickej / cykloturistickej mape] * [http://www.sopsr.sk/nppoloniny Národný park Poloniny] na Štátna ochrana prírody Slovenskej Republiky * [http://poloniny.fussion.info Poloniny] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150518090915/http://poloniny.fussion.info/ |date=2015-05-18 }} na Poloniny.fussion.info == Zdroj == *{{Citácia knihy | titul = Autoatlas Českej republiky a Slovenskej republiky 1 : 100 000 | vydanie = | rok = 1998 | vydavateľ = [[VKÚ]], akciová spoločnosť | miesto = [[Harmanec (obec)|Harmanec]] | isbn = | dátum_prístupu = | strany = 36 }} {{Bukovské vrchy}} [[Kategória:Sedlá v Bukovských vrchoch]] gabwq7bpt714zlg8spupyfalj7de4u4 Slovník cudzích slov (všeobecne) 0 582989 8206031 8068357 2026-04-30T06:24:47Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8206031 wikitext text/x-wiki '''Slovník cudzích slov''' je [[výkladový slovník]], ktorý vysvetľuje významy [[cudzie slovo|cudzích slov]]. Presnejšie povedané: je to výkladový slovník, ktorý vysvetľuje významy slov a ustálených slovných spojení (presnejšie: [[lexéma|lexém]] alebo spojení lexém) - niekedy aj skratiek, značiek a niektorých gramatických morfém - cudzieho pôvodu prevzatých do domácej slovnej zásoby, okrem [[kalk]]ov a často okrem [[zdomácnené slovo|zdomácnených slov]] a niekedy okrem niektorých či všetkých [[citátový výraz|citátových výrazov]]. Spomínané vysvetlenie môže byť formou synoným, opisu (parafrázy) či definície v domácom jazyku. Slovník cudzích slov vysvetľuje aj slová či ustálené slovné spojenia, v ktorých je cudzieho pôvodu len ich časť. Okrem vysvetlenia významu slovník cudzích slov typicky obsahuje aj stručné údaje o pôvode, výslovnosti a gramatike vysvetľovaného výrazu. V užšom zmysle (a najčastejšie) sa ako slovníky cudzích slov označujú len slovníky podľa vyššie uvedenej definície, pokiaľ vysvetľujú slová zo všetkých relevantných cudzích jazykov (teda nielen z jedného cudzieho jazyka). Podrobnejšie o definícii pozri nižšie. == Definícia == Ukážky definície z literatúry: *Slovník cudzích slov je ''typ [[výkladový slovník|výkladového slovníka]], v ktorom sa vysvetľujú významy slov a termínov cudzieho pôvodu prevzatých do domácej slovnej zásoby''<ref name=EJ>slovník cudzích slov. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Mistrík | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Mistrík | spoluautori = et al. | titul = Encyklopédia jazykovedy | odkaz na titul = Encyklopédia jazykovedy | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1993 | isbn = 80-215-0250-9 | počet strán = 513 | strany = 406 }}</ref> *Slovník cudzích slov je ''jazykový slovník, ktorý podáva výpočet a výklad slov, ktoré majú pôvod v cudzích jazykoch''<ref>MATUŠÍK, Zdeněk. Slovník cizích slov. In: KTD: ''Česká terminologická databáze knihovnictví a informační vědy (TDKIV) '' [online]. Praha : Národní knihovna ČR, 2003- [cit. 2016-09-20]. [http://aleph.nkp.cz/F/?func=direct&doc_number=000001147&local_base=KTD dostupné online]. Poznámka: Autormi citovaný zdroj pre uvedenú definíciu (Hartmann-James 1998) túto definíciu vôbec neobsahuje, na citovaných stranách obsahuje iba definíciu pre ''cudzie slovo'' a ''internacionalizmus''. Autormi uvedený ''Loanwords dictionary'' (správne má byť Loanwords Dictionary) je názov jedného konkrétneho slovníka cudzích slov vydaného v roku 1988, nie všeobecný výraz.</ref> *Slovník cudzích slov je ''slovník zaznamenávajúci a vysvetľujúci prevzaté slová, príp. citátové slová''<ref>REISENAUER, Roman, ed. et al. ''Co je co?: příručka pro každý den. 3 ''. 2. vyd. Praha: Pressfoto, 1984. s. 465 </ref>(Poznámka: Citátové slová sa však niekedy zaraďujú pod prevzaté slová – porov. napr. v ''Encyklopédii jazykovedy'') *Slovník cudzích slov je slovník, ktorý ''zaznamenáva (celú) slovnú zásobu cudzích slov jedného jazyka''. Za slovnú zásobu cudzích slov sa v najbežnejších slovníkoch cudzích slov považujú okrem nezdomácnených slov prevzatých z cudzích jazykov (t.j. cudzích slov v najužšom zmysle) aj hybridné zloženiny a pseudovýpožičky (vysvetlenia týchto termínov pozri nižšie); slovná zásoba cudzích slov naopak nezahŕňa zdomácnené slová (t.j. prevzaté slová v užšom zmysle) a kalky (t.j. sú vylúčené slová, ktoré nie sú výrazovo [morfologicky, fonologicky alebo syntakticky] identifikovateľné ako prevzatia a/alebo nie sú dokázateľne prevzatiami).<ref name=Kirkness1168>KIRKNESS, A.: ''Das Fremdwörterbuch''. In: {{Citácia knihy | priezvisko =HAUSMANN | meno = F. J., ed.| autor = | odkaz na autora = | titul = Wörterbücher: ein internationales Handbuch zur Lexikographie (Handbücher zur Sprach- und Kommunikationswissenschaft), Teilband 2 | vydanie = | vydavateľ = De Gruyter | miesto = Berlin, New York| rok = 1990 | isbn = 978-3-11012420-0 | kapitola = | strany = 1168| jazyk = }} </ref> *Slovník cudzích slov je produkt lexikografickej činnosti, ktorého lemy predstavujú slovnú zásobu (lexémy a morfémy) cudzích slov preberajúceho jazyka prevzatých zo všetkých ostatných jazykov (teda nielen z jedného ďalšieho jazyka), pričom môže byť navyše zameraný len na určitú tému (napr. cudzie slová z oblasti prírodných vied)<ref name=Heier19 >{{Citácia knihy | priezvisko = Heier | meno = Anke | autor = | odkaz na autora = | titul = Deutsche Fremdwortlexikografie zwischen 1800 und 2007 (Zur metasprachlichen und lexikografischen Behandlung äußeren Lehnguts in Sprachkontaktwörterbüchern des Deutschen) | vydanie = | vydavateľ = Walter de Gruyter | miesto = Berlin, Boston| rok = 2012 | isbn = 978-3-11028267-2 | kapitola = | strany = 19| jazyk = }}</ref> *Slovník cudzích slov je interferenčný slovník, v ktorom ''sa v materinskom jazyku sémanticky '' [konkrétne pomocou domácich ekvivalentov alebo parafráz] '' vysvetľujú „nematerinskojazyčné“ slová, ktoré možno identifikovať na základe ich morfologických zložiek, hlások a písania a podľa ich nebežnosti pri každodennom používaní jazyka''. Inde ten istý autor píše: Slovník cudzích slov je slovník, ktorý ''systematizuje „nematerinskojazyčné“ slová, ktoré sú na základe ich zložiek, hlások, písania a nebežnosti pociťované ako cudzie.''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kühn | meno = P. | autor = | odkaz na autora = | titul = Deutsche Wörterbücher : eine systematische Bibliographie | vydanie = | vydavateľ = Niemeyer | miesto = Tübingen| rok = 2012 | isbn = 3-484-10323-X | kapitola = | strany =10, 98| jazyk = }}</ref> *Slovník cudzích slov je lexikografická publikácia, ktorej hlavným účelom je, že sa má používať na to, aby sa prostredníctvom lexikografických údajov sprístupnili informácie o viac-menej všetkých realizáciách vlastností takých jazykových výrazov, ktoré sú známe pod označením ''cudzie slovo''.<ref>Wiegand 1998 citovaný v: {{Citácia knihy | priezvisko = Heier | meno = Anke | autor = | odkaz na autora = | titul = Deutsche Fremdwortlexikografie zwischen 1800 und 2007 (Zur metasprachlichen und lexikografischen Behandlung äußeren Lehnguts in Sprachkontaktwörterbüchern des Deutschen) | vydanie = | vydavateľ = Walter de Gruyter | miesto = Berlin, Boston| rok = 2012 | isbn = 978-3-11028267-2 | kapitola = | strany = 20| jazyk = }}</ref> *Slovník cudzích slov je slovník jazykového kontaktu zaznamenávajúci výrazovo [t.j. morfologicky, fonologicky alebo syntakticky] identifikovateľné prevzatia<ref >{{Citácia knihy | priezvisko = Heier | meno = Anke | autor = | odkaz na autora = | titul = Deutsche Fremdwortlexikografie zwischen 1800 und 2007 (Zur metasprachlichen und lexikografischen Behandlung äußeren Lehnguts in Sprachkontaktwörterbüchern des Deutschen) | vydanie = | vydavateľ = Walter de Gruyter | miesto = Berlin, Boston| rok = 2012 | isbn = 978-3-11028267-2 | kapitola = | strany = 23| jazyk = }}</ref> *''Slovník cudzích slov obsahuje slová prevzaté z iných jazykov a vysvetľuje ich prostredníctvom zodpovedajúcich'' domácich ''synoným alebo definícií. Odborné termíny sa väčšinou zaznamenávajú vo väčšom množstve.''<ref>Wörterbuch. In: ''Brockhaus - die Enzyklopädie Digital''. [CD-ROM] Mannheim: Bibliogr. Inst. und Brockhaus, 2003. ISBN 3-7653-9377-0</ref> *Slovník cudzích slov je ''slovník, ktorý vysvetľuje najpoužívanejšie cudzie slová vlastného jazyka'', pričom cudzím slovom sa myslí (aj zdomácnené) slovo prevzaté z iného jazyka, hybridná zloženina a pseudovýpožička<ref>Fremdwörterbuch, Fremdwort, Lehnwort. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Duden | url = http://www.duden.de/ | vydavateľ = duden.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-20 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Heier20-23>{{Citácia knihy | priezvisko = Heier | meno = Anke | autor = | odkaz na autora = | titul = Deutsche Fremdwortlexikografie zwischen 1800 und 2007 (Zur metasprachlichen und lexikografischen Behandlung äußeren Lehnguts in Sprachkontaktwörterbüchern des Deutschen) | vydanie = | vydavateľ = Walter de Gruyter | miesto = Berlin, Boston| rok = 2012 | isbn = 978-3-11028267-2 | kapitola = | strany = 20-23| jazyk = }}</ref> *Slovník cudzích slov je ''slovník, ktorý zaznamenáva ako heslá len cudzie slová a informuje o ich písaní, výslovnosti, pôvode a význame'', pričom cudzím slovom sa myslí obyčajne len nezdomácnené prevzaté slovo<ref>Fremdwörterbuch, Fremdwort. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PONS - Online-Wörterbuch -Rechtschreibung und Fremdwörter | url = http://de.pons.com/%C3%BCbersetzung/deutsche-rechtschreibung | vydavateľ = PONS GmbH | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vyššie uvedené (a ďalšie) definície slovníka cudzích slov často pracujú s termínom „cudzie slovo“. Niektoré tento výraz vysvetľujú, viaceré ho však nechávajú bez upresnenia. Preto je potrebné jeho vysvetlenie: „Cudzie slovo“ sa dá definovať viacerými spôsobmi, pre obsah slovníkov cudzích slov sú rozhodujúce najmä nasledujúce tri alternatívne definície cudzieho slova<ref name=Heier20-23/><ref name=Kirkness1168/>: *[[lexéma]] (resp. spojenie lexém), ktorá bola (kedykoľvek) prevzatá do preberajúceho jazyka, bez ohľadu na mieru jej zdomácnenia/asimilácie (okrem kalkov); táto definícia zahŕňa aj zdomácnené slová (t. j. prevzaté slová v užšom zmysle, čiže výrazy, ktoré nie sú hovoriacimi identifikované ako prevzaté z iných jazykov, hoci v skutočnosti sú prevzaté z iných jazykov, napr. koruna, pumpa, koč) * výrazovo [t.j. morfologicky, fonologicky alebo syntakticky, opozitum: obsahovo] identifikovateľná lexéma (resp. spojenie lexém) priamo alebo nepriamo prevzatá z iných jazykov; inak povedané: výrazovo identifikovateľné prevzatie (synonymá pre výraz „prevzatie” sú výpožička, produkt jazykového kontaktu, prevzaté slovo v širšom zmysle); táto definícia zahŕňa okrem vlastných priamych prevzatí (t.j. cudzích slov v najužšom zmysle, napr. internet, chat/čet, bumerang) aj hybridné zloženiny (napr. naivný, pretaktovať, vodoinštalatér), pseudovýpožičky (napr. rekordman [keďže po anglicky sa nepovie record man, ale record holder]) a nezahŕňa zdomácnené slová (vysvetlenie pozri v predchádzajúcej odrážke) a kalky (napr. počítač [z angl. computer/nem. Rechner]); často táto definícia nezahŕňa ani citátové výrazy (vo význame: bezo zmeny prevzaté a stále ako veľmi cudzie pociťované výrazy, napr. persona non grata), pretože sa často nepovažujú za súčasť prevzatí/prevzatých slov v širšom zmysle (považujú sa teda za súčasť jazyka, z ktorého pochádzajú) * lexéma (resp. spojenia lexém), ktorú hovoriaci bežne subjektívne považujú za cudziu (teda ''je im cudzia''); táto psychologická definícia sa v praxi značne prekrýva s predchádzajúcou definíciou, keďže cudzosť hovoriaci najčastejšie určujú podľa výrazovej stránky lexémy V tejto súvislosti treba poznamenať, že kým napr. v nemčine, češtine, slovenčine a pod. sa slová gréckeho a novolatinského pôvodu (nielen v súvislosti so zostavovaním slovníkov cudzích slov) považujú za typické cudzie slová, v jazykoch, ktorých hlavná slovná zásoba je latinského pôvodu je to inak: napr. vo francúzštine a v taliančine sa tieto slová nepovažujú za cudzie slová, ale len za učené slová (fr. mots savants, tal. parole dotte) a v angličtine sa zdôrazňuje skôr fakt, že patria medzi náročné slová (hard words). V ruštine sa tieto slová považujú za cudzie, ale zdôrazňuje sa najmä, že sú to internacionalizmy (resp. europeizmy).<ref name=Kirkness1168/> ==Charakteristika == Slovníky cudzích slov sú (prinajmenšom koncom 20. storočia) najbežnejšie slovníky v každodennej praxi a je po nich veľký dopyt. Tým, že (dnes už) často obsahujú vysvetlenia termínov z oblasti techniky a prírodných vied, majú v istom zmysle blízko k odbornému výkladovému slovníku. Tým, že často vychádzajú formou doplneného vydania, majú v istom zmysle blízko aj k slovníkom neologizmov.<ref name=EJ/><ref>KIRKNESS, A.: ''Das Fremdwörterbuch''. In: {{Citácia knihy | priezvisko =HAUSMANN | meno = F. J., ed.| autor = | odkaz na autora = | titul = Wörterbücher: ein internationales Handbuch zur Lexikographie (Handbücher zur Sprach- und Kommunikationswissenschaft), Teilband 2 | vydanie = | vydavateľ = De Gruyter | miesto = Berlin, New York| rok = 1990 | isbn = 978-3-11012420-0 | kapitola = | strany = 1169| jazyk = }} </ref> Slovníky cudzích slov môžu byť buď deskriptívne (informatívne) alebo normatívne (často puristické)<ref name="ref3" /><ref>výkladový slovník. In: MISTRÍK, Jozef et al. ''[[Encyklopédia jazykovedy]]''. Bratislava: Obzor, 1993. ISBN 80-215-0250-9. s. 483</ref>. Ďalej ich možno deliť podľa rozsahu (vreckové, malé, veľké a pod.) či podľa adresáta (školské, praktické a pod.) <ref name=EJ/> Najväčší je pravdepodobne mnohodielny nemecký Deutsches Fremdwörterbuch - pozri nižšie. Slovníky cudzích slov obsahujú ako lemy aj tzv. umelé slová, ktoré sú zároveň často obchodnými značkami (napr. nylon, teflón) a skratkové slová (napr. NATO, laser, telex). Okrem bežných (jednoduchých alebo zložených) slov môžu slovníky cudzích slov v rôznej miere obsahovať ako lemy aj ustálené slovné spojenia (napr. anni currentis), slovotvorné jednotky (napr. anti-, -izmus) a skratky a značky (napr. dB). Lemy sú obyčajne zoradené abecedne.<ref name="ref3">KIRKNESS, A.: ''Das Fremdwörterbuch''. In: {{Citácia knihy | priezvisko =HAUSMANN | meno = F. J., ed.| autor = | odkaz na autora = | titul = Wörterbücher: ein internationales Handbuch zur Lexikographie (Handbücher zur Sprach- und Kommunikationswissenschaft), Teilband 2 | vydanie = | vydavateľ = De Gruyter | miesto = Berlin, New York| rok = 1990 | isbn = 978-3-11012420-0 | kapitola = | strany = 1170| jazyk = }}</ref> Slovník cudzích slov obyčajne uvádza stručné údaje o pôvode a gramatike, výslovnosť, štýlovú charakteristiku, ako aj pravopisné a hláskoslovné varianty daného slova či slovného spojenia. Výklad odborných termínov je často rozdelený podľa jednotlivých odborov. Výklad je síce primárne popularizačného typu, ale pri odborných termínoch sa niekedy približuje k (odbornej) definícii.<ref name=EJ/>. ==Slovníky cudzích slov vo svete<ref>KIRKNESS, A.: ''Das Fremdwörterbuch''. In: {{Citácia knihy | priezvisko =HAUSMANN | meno = F. J., ed.| autor = | odkaz na autora = | titul = Wörterbücher: ein internationales Handbuch zur Lexikographie (Handbücher zur Sprach- und Kommunikationswissenschaft), Teilband 2 | vydanie = | vydavateľ = De Gruyter | miesto = Berlin, New York| rok = 1990 | isbn = 978-3-11012420-0 | kapitola = | strany = 1168-1169| jazyk = }} </ref><ref name="ref1">{{Citácia knihy | priezvisko = Heier | meno = Anke | autor = | odkaz na autora = | titul = Deutsche Fremdwortlexikografie zwischen 1800 und 2007 (Zur metasprachlichen und lexikografischen Behandlung äußeren Lehnguts in Sprachkontaktwörterbüchern des Deutschen) | vydanie = | vydavateľ = Walter de Gruyter | miesto = Berlin, Boston| rok = 2012 | isbn = 978-3-11028267-2 | kapitola = | strany = 3| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Polenz | meno = P. von | autor = | odkaz na autora = | titul = Fremdwort und Lehnwort sprachwissenschaftlich betrachtet | url = http://www.vds-ev.de/texte-zur-deutschen-sprache/695-peter-von-polenz-fremdwort-und-lehnwort-sprachwissenschaftlich-betrachtet | vydavateľ = Verein Deutsche Sprache | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-20 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170207192701/http://www.vds-ev.de/texte-zur-deutschen-sprache/695-peter-von-polenz-fremdwort-und-lehnwort-sprachwissenschaftlich-betrachtet | dátum archivácie = 2017-02-07 }}</ref> == Zďaleka najviac slovníkov cudzích slov vyšlo v nemčine (od roku 1571 vyše 340 rôznych diel – pozri nižšie), preto sa Nemecko niekedy označuje aj ako „krajina slovníkov cudzích slov”. Prvý holandský slovník cudzích slov vyšiel v roku 1650 (do 80. rokov vyšlo asi 50 dielov). Prvý švédsky slovník cudzích slov vyšiel v roku 1769, prvý nórsky v roku 1848 a prvý dánsky v roku 1880 (do 80. rokov 20. storočia asi 50 titulov). Pre [[slovanské jazyky]] sú slovníky cudzích slov doložené zhruba od polovice 19. storočia v ruštine (do 80. rokov 20 stor. asi 50 titulov – pozri aj nižšie), češtine (pozri nižšie), poľštine (pozri nižšie) a bulharčine, v 20. storočí aj v slovenčine (pozri nižšie), ukrajinčine a srbochorvátčine. V románskych jazykoch ([[francúzština]], taliančina, španielčina, rumunčina) sú slovníky cudzích slov zriedkavé (ale vyskytujú sa slovníky anglicizmov). Anglické slovníky cudzích slov sú bežnejšie až zhruba od polovice 20. storočia (porov. aj nižšie), zachytávajú však primárne cudzie slovné spojenia a v literatúre hrajú len podradnú úlohu (cudzie slová totiž podrobne zachytávajú normálne slovníky). Dávnejšie sa cudzie slová (spolu s niektorými inými slovami) zachytávali v tzv. dictionaries of hard words (''slovníky ťažkých slov''), ktoré naopak hrali v literatúre dôležitú úlohu. == Konkrétne slovníky == === Slovenské slovníky cudzích slov === V slovenčine vyšli tieto slovníky cudzích slov (okrem elektronických)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská knižnica – Portál ku katalógom a zbierkam slovenských knižníc | url = https://chamo.kis3g.sk/search/query?theme=system | vydavateľ = chamo.kis3g.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-20 | miesto = | jazyk = }}</ref>: * Peter Tvrdý: ''[[Slovník inojazyčný]]'' (1922, 1932) – prvý slovenský slovník cudzích slov * Ivan Ivanovič (=pseudonym Jána Schultza): ''[[Slovník cudzích slov (Ivanovič)|Slovník cudzích slov]]'' (1935, 1937, 1942, 1946, 1947) *Jozef M. Prídavok: ''[[Slovník cudzích slov a výrazov v slovenčine]]'' (1939) – prvý väčší slovenský slov. cudzích slov *Ján Schultz a kol.: ''[[Slovník cudzích slov (Schultz, 1953)|Slovník cudzích slov]]'' (1953) * Anton Hollý, Ľudovít Zúbek a kol.: ''[[Slovník cudzích slov (Hollý)|Slovník cudzích slov]]'' (1953) * Mária Ivanová-Šalingová: ''Malý slovník cudzích slov'' (1958, 1960, 1961, 1964, 1972) * Samo Šaling, Mária (Ivanová-)Šalingová, Ondrej Peter: ''[[Slovník cudzích slov (Šaling, 1965)|Slovník cudzích slov]]'' (1965, 1966, 1970) * Mária Ivanová-Šalingová, Ľubica Rybánska, Štefan Pavelka: ''[[Slovník cudzích slov pre školu a prax (1988)|Slovník cudzích slov pre školu a prax]]'' (1988) * Mária Ivanová-Šalingová, Zuzana Maníková: ''[[Slovník cudzích slov: A/Z]]'' (1979, 1983, 1990) * Samo Šaling, Mária Ivanová-Šalingová, Zuzana Maníková: ''[[Veľký slovník cudzích slov]]'' (1997, 2000, 2003, 2006, 2008) * Samo Šaling, Mária Ivanová-Šalingová, Zuzana Maníková: ''[[Slovník cudzích slov (Šaling, 1997)|Slovník cudzích slov]]'' (1997, 2002, 2005), prvé vydanie pod názvom ''Slovník cudzích slov pre školu a prax'' *Věra Petráčková, Jiří Kraus (ed.) a kol.: ''[[Slovník cudzích slov: akademický]]'' (1997, 2005, 2008) *Mária Ivanová-Šalingová: ''Vreckový slovník cudzích slov'' (1993) * Zoltán Petráš: ''Malý slovník cudzích slov'' (1998) * Zoltán Petráš, Juraj Andričík: ''Vreckový slovník cudzích slov'' (2001) * Roman Mikuláš: ''[[Školský slovník cudzích slov]]'' (2006, 2009, 2013) * Mária Piťová, Vojtech Piťo: ''[[Slovník cudzích slov (Piťová)|Slovník cudzích slov]]'' (2000, 2010) * Vojtech Piťo: ''Malý slovník cudzích slov'' (2010) *''Súčasný slovník cudzích slov : pre školy a dennú prax'' (2015) Okrem toho existuje ''Obrátený slovník cudzích slov'' (t.j. slovník prekladajúci zo slovenčiny do cudzích slov) od Petra Oravca z roku 2007. === České slovníky cudzích slov === V češtine vyšli tieto slovníky cudzích slov (okrem malých, vreckových a – až na 1 výnimku - elektronických)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NKC - Online katalog Národní knihovny ČR | url = http://aleph22.nkp.cz/F/?func=file&file_name=find-b&local_base=nkck | vydavateľ = aleph22.nkp.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-20 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170706084758/http://aleph22.nkp.cz/F/?func=file&file_name=find-b&local_base=nkck | dátum archivácie = 2017-07-06 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Akademie věd ČR; webmaster@cas.cz; Marta Macalkova; Radek Smutný; Divize informačních technologií | odkaz na autora = | titul = Ústav pro jazyk český AV ČR -Akademický slovník cizích slov | url = http://www.ujc.cas.cz/sd/publikace/knizni/lexikologie-odd-publikace/lexikologie-slovniky/akademicky-slovnik-cizich-slov.html | vydavateľ = ujc.cas.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-20 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191009104133/http://www.ujc.cas.cz/sd/publikace/knizni/lexikologie-odd-publikace/lexikologie-slovniky/akademicky-slovnik-cizich-slov.html | dátum archivácie = 2019-10-09 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Akademie věd ČR; webmaster@cas.cz; Marta Macalkova; Radek Smutný; Divize informačních technologií | odkaz na autora = | titul = Ústav pro jazyk český AV ČR - Nový akademický slovník cizích slov | url = http://www.ujc.cas.cz/sd/publikace/knizni/lexikologie-odd-publikace/lexikologie-slovniky/novy-akademicky-slovnik-cizich-slov.html | vydavateľ = ujc.cas.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-20 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210122014152/http://www.ujc.cas.cz/sd/publikace/knizni/lexikologie-odd-publikace/lexikologie-slovniky/novy-akademicky-slovnik-cizich-slov.html | dátum archivácie = 2021-01-22 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Academia nakladatelství - Nový akademický slovník cizích slov A - Ž | url = http://www.academia.cz/novy-akademicky-slovnik-cizich-slov-a-z-1.html | vydavateľ = Academia nakladatelství | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-20 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170211011023/http://academia.cz/novy-akademicky-slovnik-cizich-slov-a-z-1.html | dátum archivácie = 2017-02-11 }}</ref>: * ''Cizojazyčný Abecedník, čili, Vysvětlení neznámých slov'' (1849) *M. F. Klácel: ''Slowník pro čtenáře nowin, w němž se wyswětlují slowa cizího původu'' (1849) *F. Bačkovský: ''Slovník cizojazyčný, obsahující výklad cizích slov v češtině často užívaných anebo české náhrady za ně'' (1895) *L. Šípek: ''Slovník cizích slov: příručná kniha pro veškery třídy společenské'' (1896) *F. Soukup a kol.: ''Cizojazyčný slovníček'' (1902, 1915, 1922, 1927, 1936, 1947) *O. Šetka: ''Nový slovník cizích slov v moderní češtině'' (1935, 1946) *V. Pech (ed.): ''Slovník cizích slov, rčení a zkratek ve spisovné a hovorové češtině'' (1937) *B. Starosta, L. Jandásek (eds.): ''Slovník cizích slov'' (1937) *V. Chabr: ''Slovník cizích slov'' (1940) *K. Tauš: ''Slovník cizích slov, zkratek, novinářských šifer, pseudonymů a časopisů pro čtenáře novin'' (1946, 1947) *V. Pech: ''Velký slovník cizích slov rčení a zkratek v jazyce psaném i mluveném ze všech oborů lidského vědění a konání'' (1948) – rozsiahly slovník *(J. Kubišta,) L. Rejman: ''Slovník cizích slov'' (1956, 1959, 1966, 1971) *Karel Kučera: ''Cizí slova: výběrový slovník'' (1978) * L. Klimeš: ''Slovník cizích slov'' (1981, 1983, 1985, 1987, 1994, 1998, 2005, 2010) *Kol. autorov vydavateľstva Encyklopedický dům: ''Slovník cizích slov'' (1993, 1996, 2005) *V. Petráčková, J. Kraus (eds.): ''Akademický slovník cizích slov'' (1995 (dotlače: 1997, 1998, 2000, 2001)) – v roku 1999 vyšiel slovník elektronicky pod názvom ''Velký slovník cizích slov'' 1. vydání *Kol. autorov Ottova nakladatelství – Cesty: ''Slovník cizích slov'' (2000) *J. Linhart a kol.: ''Slovník cizích slov pre nové století'' (2002, 2007) *J. Kraus (ed.): ''Nový akademický slovník cizích slov: A-Ž'' (2005 (dotlač: 2007, 2009); študentské vydanie: 2006 (dotlač: 2011)) – ide o rozšírenú verziu Akademického slovníka cizích slov; v roku 2005 vyšiel slovník elektronicky pod názvom ''Velký slovník cizích slov'' 2. vydání *J. Vebrová, T. Krajíček (eds.): ''Slovník cizích slov'' (2006) *K. Václavík (ed.).: ''Praktický slovník cizích slov'' (2007, 2011) *Kol. autorov vydavateľstva Pali: ''Velký slovník cizích slov'' (2008) *M. Barták, J. Vebrová, R. Rychlá (eds.): ''Nový slovník cizích slov pro 21. století'' (2008) === Nemecké slovníky cudzích slov === V nemčine vzniklo zďaleka najviac slovníkov cudzích slov na svete, konkrétne okolo 340 rôznych diel (stav 2007; rôzne vydania sa tu rátajú ako 1 dielo)<ref name="ref1" />. Prvý nemecký slovník cudzích slov vznikol už v roku 1571 (Simon Roth: ''Ein Teutscher Dictionarius...''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Roth| meno = Simon| autor = | odkaz na autora = | titul = <<Ein>> Teutscher Dictionarius, dz ist ein außleger schwerer, vnbekanter Teutscher, Griechischer, Lateinischer, Hebraischer, Wälscher vnd frantzösischer, auch andrer Nationen wörter: so mit der weil inn Teutsche sprach kommen seind, vnd offt mancherley irrung bringen ; hin vnd wider auß manicherley geschrifften, vnd gemainer Red zusamen gelesen, außgelegt, vnd also allen Teutschen, sonderlich aber denen so zu Schreibereien kommen, vnd Ampts verwaltung haben, aber des Lateins vnerfarn seind, zu gutem publiciert | url = http://digital.onb.ac.at/OnbViewer/viewer.faces?doc=ABO_%2BZ103522207 | vydavateľ = digital.onb.ac.at | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-20 | miesto = | jazyk = }}</ref>)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Google Books – Summary – Kremer, A.: Die Anfänge der deutschen Fremdwörterlexikographie (metalexikographische Untersuchungen zu Simon Roths Ein Teutscher Dictionarius (1571)) | url = https://books.google.sk/books?id=F9tfmQEACAAJ&dq=Fremdw%C3%B6rterlexikographie&hl=sk&sa=X&redir_esc=y | vydavateľ = Google | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-20 | miesto = | jazyk = }}</ref>. Zoznam tých nemeckých slovníkov cudzích slov vydaných od roku 1571 do začiatku 20. storočia, ktoré sú dostupné aj online, je uvedený na Wikisource ([https://de.wikisource.org/wiki/W%C3%B6rterb%C3%BCcher#Fremdw%C3%B6rter]). Pre obrovské množstvo nemeckých slovníkov cudzích slov, ktoré dodnes vyšlo, sú nižšie uvedené (okrem jednej výnimky) len slovníky, ktoré vyšli od 50. rokov 20. storočia; sú to takmer všetky slovníky, ktoré vyšli, okrem veľmi malých a elektronických<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Heier | meno = Anke | autor = | odkaz na autora = | titul = Deutsche Fremdwortlexikografie zwischen 1800 und 2007 (Zur metasprachlichen und lexikografischen Behandlung äußeren Lehnguts in Sprachkontaktwörterbüchern des Deutschen) | vydanie = | vydavateľ = Walter de Gruyter | miesto = Berlin, Boston| rok = 2012 | isbn = 978-3-11028267-2 | kapitola = | strany = 491-569| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Katalog der Deutschen Nationalbibliothek | url = https://portal.dnb.de/opac.htm?view=redirect%3A%2Fopac.htm&dodServiceUrl=https%3A%2F%2Fportal.dnb.de%2Fdod | vydavateľ = portal.dnb.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="ref2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Google Knihy | url = https://books.google.com/?hl=sk | vydavateľ = books.google.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-20 | miesto = | jazyk = }}</ref>: * Kol. autorov vydavateľstva de Gruyter (pôvodne H. Schulz a kol.): ''Deutsches Fremdwörterbuch 1-7'' (diely vyšli postupne v rokoch 1913-1988), neskôr: ''Deutsches Fremdwörterbuch 1-15'' [zatiaľ vyšlo 1-7] (diely vychádzajú postupne od roku 1995) *R. von Kienle: ''Keysers Fremdwörterlexikon'' (10 vydaní od roku 1950 do roku 1965), neskôr: ''Fremdwörterlexikon'' (1967, 1969), neskôr: ''Fremdwörter-Lexikon'' (1982, 1987) *H. Klien: ''Fremdwörterbuch'' (1954, 1956, 1958, 1959, 1960 (2x), 1961, 1962, 1963 (1964, 1965, 1966))) – slovník NDR *H. R. Reinhardt: ''Ich kenne die Fremdwörter'' (1954), neskôr: Eva von Hollander: ''Das tägliche Fremdwort'' (1972, 1978), neskôr: ''Fremdwörter von A-Z'' (1981), neskôr: ''Das tägliche Fremdwort'' (1989, 1990, 1991) *A. Weber (pseudonym: A. M. Textor): ''Auf deutsch'' (početné vydania od roku 1958 do roku 2000), neskôr: ''A. Weber, R. Morell: Sag es auf Deutsch'' (2002, 2008), neskôr: A. Weber, R. Morell: ''Sag es treffender, Sag es auf Deutsch'' (2007, 2011) *G. Hellwig: ''Junckers kleines Fremdwörterbuch'' (1958, 1959 (1960, 1962)), neskôr: ''Junckers Fremdwörterbuch'' (1970), neskôr: ''Fremdwörterbuch'' (1979), neskôr: ''Fremdwörterlexikon'' (1982, 1991, 1994) *R. Schacht: ''Ullstein Fremdwörter-Lexikon'' (veľa vydaní od roku 1958 (ako: ''Fremdwörter-Lexikon'') do roku 1989) *(Der große) Duden (- Band 5 -) Das Fremdwörterbuch'' (1960, 1966 (1971), 1974, 1982 (1989), 1990, 1997 (1999), 2001 (2002), 2005, 2007 (2009), 2010, 2015) *H. Küpper: ''Reclams Fremdwörterbuch'' (1960 (1964, 1967, 1972, 1978, 1981, 1987, 1991)), neskôr: M. Müller: ''Kleines Fremdwörterbuch'' (1996 (1996, 2000, 2002, 2004), 2006), neskôr: ''Das Lexikon der Fremdwörter'' (2003) *W. Dultz: ''DBG Fremdwörterlexikon'' (1965) resp. Fremdwörterbuch'' (1965), neskôr DBG Fremdwörterlexikon'' (1968), neskôr: ''Ullstein-Fremdwörterlexikon'' (?1968, 1971, 1972, 1973 (?1978, ?1982, ?1997)) *K. Freytag: ''Fremdwörterbuch naturwissenschaftlicher (und mathematischer) Begriffe'' (1966, 1971, 1975, 1982, 1992) *E. F. Kuri: ''Herders Fremdwörterbuch'' (1969, 1971 (1972 ako: ''Das große Fremdwörterbuch), 1973, 1974, 1976) *L. Mackensen: ''Das moderne Fremdwörterlexikon'' (1971), neskôr: ''Das neue Fremdwörterbuch'' (1973), neskôr: ''Das moderne Fremdwörter-Lexikon'' (1988, 1991) *Peltzer, K.: ''Treffend verdeutscht'' (1971) *R. Ehrlich, G. Gurst et al.: ''Kleines Fremdwörterbuch'' (1972, 1973, 1974, 1976, 1981, 1982) – slovník NDR *H. Lichtenstern: ''Lexikon der aktuellen Fremdwörter'' (1974) * G. Wahrig (ed.), U. Hermann, H. P. Wahrig: ''Fremdwörter-Lexikon'' (1974 (1977)), neskôr: G. Wahrig,) U. Hermann (ed.), H. P. Wahrig et al.: ''Fremdwörterlexikon'' (1983, 1985 (1987) – vychádzalo aj ako: ''Fremdwörter-Lexikon''), neskôr: R. Wahrig-Burfeind (ed.): ''(Wahrig) Fremdwörterlexikon'' (1991, 1999, 2000, 2001 (2002), 2003, 2004, 2007, 2009, 2010 – vychádzalo aj ako ''(Wahrig-)Fremdwörter-Lexikon)'', neskôr: R. Wahrig-Burfeind (ed.): ''Brockhaus Wahrig. Fremdwörterlexikon'' (2011, 2012) *''Schülerduden. Fremdwörterbuch.'' (1975, 1984 (1991), 1992 (1997), 2002, 2007, 2012) *''Der kleine Duden (-Band 5-) Fremdwörter(buch) '' (1977, 1983, 1991 (1998), 2000, 2004, 2007, 2013) *U. Hermann: ''Knaurs Fremdwörter-Lexikon'' (1977, 1978, 1979, 1980, 1981, 1982, 1985), neskôr: ''Knaurs Fremdwörterbuch'' (1989), neskôr: ''Störig Fremdwörterbuch'' (1990), neskôr: ''Fremdwörterbuch'' (1993), neskôr: ''Knaurs Fremdwörterlexikon'' (1992, 1995) *R. Küfner et al.: ''Das große Fremdwörterbuch'' (1977, 1979, 1980, 1982, 1984, 1985 [tu aj pod názvom ''Großes Fremdwörterlexikon'' vo vydavateľstve Gondrom], 1986) – slovník NDR *''Großes neues Fremdwörterbuch'' (1982) *P. Würth: ''Moderne Fremdwörter'' (1984, 1985, 1994) *H. Leisering: ''Fremdwörter'' (1988, 1990, 1999, 2001, 2004) *F. Hübner: ''Langenscheidts Fremdwörterbuch'' (1989) *D. Baer, M. Hübner: ''Fremdwörterbuch'' (1990) *I. Schill: ''Fremdwörterbuch'' (1991, 1992) *F. Timm: ''Das moderne Fremdwörter-Lexikon'' (1991), neskôr: ''Das moderne Fremdwörterlexikon'' (2005) *''Lechner's Fremdwörterbuch'' (1994) *(E. Boos ed.:) ''Moderne Fremdwörter'' (1994, 2004) * ''Duden. Das große Fremdwörterbuch. Herkunft und Bedeutung der Fremdwörter.'' (1994, 2000, 2003, 2007) *R. Labitzky: ''Deutsches Wörterbuch, Fremdwörterbuch'' ((?)1995, 1997) *''Aktuelles Fremdwörterlexikon'' (1996) *M. Kurz: ''Das neue Fremdwörterbuch'' (1998) *F. Hübner: ''Das große Fremdwörterbuch'' (1999, 2001, 2002) *Brockhaus-Enzyklopädie, 19. vydanie – zv. 33: D. Baer, M. Wermke: ''Das große Fremdwörterbuch'' (2001) – pravdepodobne zhodné s Duden (-Band 5-) Fremdwörterbuch z roku 2001 *I. Hell (ed.): ''(Neues) Großes Wörterbuch Fremdwörter'' (2001, 2002) *''Lexikon der Fremdwörter'' (2001, 2002) *Schüler-Wahrig(-Schreibtischset). ''Fremdwörterlexikon'' (2002, 2008) =(?)Bertelsmann-Schüler-Set. ''Fremdwörterlexikon'' (2001, 2002) *S. Baumgärtner: ''Fremdwörterlexikon.'' (2003) *D. Kronseder, N. Wiedenmann: ''Fremdwörter. Herkunft und Bedeutung'' (2003) *C. Richter et al.: ''Wörterbuch – Fremdwörter'' (2006) *''Fremdwörter-Lexikon : unbekannte Begriffe schnell verstehen'' (2008) === Anglické slovníky cudzích slov=== V angličtine vyšli tieto slovníky cudzích slov (sú to takmer všetky, okrem elektronických)<ref name="ref2" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = LC Online Catalog | url = https://catalog.loc.gov/index.html | vydavateľ = catalog.loc.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-20 | miesto = | jazyk = }}</ref>: *H. P. Jones: ''(New) dictionary of foreign phrases and classical quotations ...'' (1900, 1902, 1913, 1918, 1929, 1972, 1977) *C. O. S. Mawson (, C. Berlitz): ''Dictionary of Foreign Terms'' (1934, 1935, 1938, 1939, 1961, 1963, 1975, 1976, 1979) *M. Newmark: ''Dictionary of Foreign Words and Phrases'' (1950, 1957, 1965, 1969) *L. Moore: ''Diner’s Dictionary of Foreign Terms'' (1958) *R. J. Schwartz: ''Dictionary of Foreign Terms'' (1961) *K. Guinagh: ''Dictionary of foreign phrases and abbreviations'' (1965, 1972, 1983) *A. Bliss: ''A Dictionary of Foreign Words and Phrases in Current English'' (1966, 1979) *D. Carroll: ''The dictionary of foreign terms in the English language'' (1973, 1979) *M. Pei, S. Ramondino: ''Dictionary of Foreign Terms'' (1975, 1991) *B.A. Phythian: ''A concise dictionary of foreign epxressions'' (1982, 1984) *E. H. Ehrlich (, C. O. S. Mawson) et al.: ''Harper Dictionary of Foreign Terms'' (1987, 1991) *F. R. Abate, L. Urdang: ''Loanwords dictionary'' (1988), 2. vydanie: ''Dictionary of borrowed words'' (1991) *R. Fergusson: ''Chambers Dictionary of Foreign Words and Phrases'' (1995) *J. Ayto: ''The Wordsworth Dictionary of Foreign Words in English'' (1995) *A. Delahunty: ''Oxford Dictionary of Foreign Words and Phrases'' (1997, 2008, 2010) *J. Speake, M. LaFlaur: ''The Oxford Essential Dictionary of Foreign Terms in English'' (1999, 2012) *J. Speake: ''Oxford Dictionary of Foreign Words and Phrases'' (1997, 2000) *G. G. Adeleye et al.: ''The World Dictionary of Foreign Expressions'' (1999) *M. H. Manser et al.: ''Facts On File dictionary of foreign words and phrases'' (2002, 2008, 2009) *M. Varchaver, F. L. Moore: ''The Browser’s Dictionary of Foreign Words and Phrases'' (2001, 2009) *A. Room: ''Cassell's Dictionary of Foreign Words and Phrases'' (2002) *J.L.A. Hartley: ''Hartley’s foreign phrases'' (2007) *T. Tuleja: ''Foreignisms'' (1989, 1990, 2012) *T. Tuleja: ''A Dictionary of Foreign Words and Phrases'' (2009) === Ruské slovníky cudzích slov === Zoznam ruských slovníkov cudzích slov do roku 1999 je uvedený napr. v knihe od V. A. Kozyreva Russkaja lexikografia (<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kozyrev| meno = V. A.| autor = | odkaz na autora = | titul = Russkaja leksikografija (časť 04)| url = http://docs.gsu.by/DocLib10/Forms/AllItems.aspx?RootFolder=%2fDocLib10%2f%d0%a3%d1%87%d0%b5%d0%b1%d0%bd%d1%8b%d0%b9%20%d0%bf%d1%80%d0%be%d1%86%d0%b5%d1%81%d1%81%2f1%20%2d%2021%2005%2002%20%d0%a0%d1%83%d1%81%d1%81%d0%ba%d0%b0%d1%8f%20%d1%84%d0%b8%d0%bb%d0%be%d0%bb%d0%be%d0%b3%d0%b8%d1%8f%2f%d0%9f%d1%80%d0%be%d1%84%d0%b8%d0%bb%d1%8c%20%d0%a0%d0%a3%d0%a1%d0%a1%d0%9a%2e%20%d0%af%d0%97%2e%2c%201%2c2%2c4%2c5%20%d0%ba%d1%83%d1%80%d1%81%2f%d0%a1%d1%82%d1%83%d0%b4%d0%b5%d0%bd%d1%82%d0%b0%d0%bc%2f%d0%a1%d0%be%d0%b2%d1%80%d0%b5%d0%bc%d0%b5%d0%bd%d0%bd%d1%8b%d0%b9%20%d1%80%d1%83%d1%81%d1%81%d0%ba%d0%b8%d0%b9%20%d1%8f%d0%b7%d1%8b%d0%ba%2f%d0%92%2e%d0%90%2e%20%d0%9a%d0%be%d0%b7%d1%8b%d1%80%d0%b5%d0%b2%20%d0%a0%d1%83%d1%81%d1%81%d0%ba%d0%b0%d1%8f%20%d0%bb%d0%b5%d0%ba%d1%81%d0%b8%d0%ba%d0%be%d0%b3%d1%80%d0%b0%d1%84%d0%b8%d1%8f&FolderCTID=0x01200044A0DCA3E9442A449B7DD32362D59889 | vydavateľ = docs.gsu.by | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> ). Ostatné príklady z posledných rokov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slova inostrannych slov – Spisok slovarej inostrannych slov | url = http://www.megaslov.ru/sis_lst.html | vydavateľ = megaslov.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-20 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160927195013/http://www.megaslov.ru/sis_lst.html | dátum archivácie = 2016-09-27 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RGB – Katalog knig| url = http://aleph.rsl.ru/F/?func=file&file_name=find-b&local_base=xbk | vydavateľ = aleph.rsl.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-20 | miesto = | jazyk = }}</ref>: *A. M. Babkin: ''Slovar inojazyčnych vyraženij i slov, upotrebljajuščichsja v russkom jazyke bez perevoda : v trech knigach'' 1-3 (1994) *E. S. Zenovič: ''Slovar inostrannych slov i vyraženij'' (2004) *''Novyj slovar inostrannych slov'' (2005) *L. P. Krysin: ''Tolkovyj slovar inojazyčnych slov'' (2005) *A. N. Bulyko: ''Sovremennyj slovar inostrannych slov'' (2005) *A. N. Bulyko: ''Boľšoj slovar inostrannych slov'' (2006) *V. V. Adamčik (ed.): ''Novejšij slovar inostrannych slov i vyraženij'' (2007) *L. P. Krysin: ''Illjustrirovannyj tolkovyj slovar inostrannych slov'' (2008) *A. J. Moskvin: ''Boľšoj slovar inostrannych slov'' (2008) *M. N. Čerkasova, L. N. Čerkasova: ''Sovremennyj slovar inostrannych slov'' (2009) *T. V. Egorova: ''Slovar inostrannych slov russkogo jazyka dlja škoľnikov(2014) === Maďarské slovníky cudzích slov === Príklady maďarských slovníkov cudzích slov z posledných rokov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Nektár - Országos Széchényi Könyvtár katalógus| odkaz na autora = | titul = Search | url = http://nektar2.oszk.hu/librivision_hun.html | vydavateľ = nektar2.oszk.hu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-20 | miesto = | jazyk = }}</ref>: *F. Szécsi: ''Idegen szavak nagyszótára'' (1998) *G. Tolcsvai Nagy: ''Idegen szavak szótára'' (2007) *F. Bakos: ''Idegen szavak és kifejezések szótár'' (2007) *I. Tótfalusi: ''Idegenszó-tár - Idegen szavak értelmező és etimológiai szótára'' (2008) * I. Tótfalusi: ''Magyarító szótár - Idegen szavak magyarul - Idegen szavak magyarul'' (2011) === Poľské slovníky cudzích slov === Príklady poľských slovníkov cudzích slov z posledných rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PWN - Słowniki wyrazów obcych | url = http://ksiegarnia.pwn.pl/Ksiazki/Slowniki-wyrazow-obcych,2196861,k.html | vydavateľ = ksiegarnia.pwn.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-20 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160913005943/http://ksiegarnia.pwn.pl/Ksiazki/Slowniki-wyrazow-obcych,2196861,k.html | dátum archivácie = 2016-09-13 }}</ref>: *M. Tytuła, J. Okarmus: ''Słownik wyrazów obcych'' (2007) *A. Markowski, R. Pawelec: ''Język polski : wielki słownik wyrazów obcych i trudnych'' (2007) * A. Jędrzejko: ''Słownik wyrazów obcych'' (2009) *A. Latusek: ''Wielki słownik wyrazów obcych'' (2009) *M. Bańko: '' Wielki słownik wyrazów obcych PWN'' (2012) *Słownik wyrazów obcych i trudnych'' (2015) *M. von Basse: ''Słownik wyrazów obcych'' (2015) *W. Kopaliński: ''Słownik wyrazów obcych i zwrotów obcojęzycznych z almanachem'' (2016) *L. Wiśniakowska : ''Słownik wyrazów obcych PWN'' (2016) *L. Drabik: ''Słownik wyrazów obcych PWN'' (2016) == Referencie == <references /> [[Kategória:Slovníky]] ottf5vb3mov5u1003v223dfo2wk79ut Zara Larssonová 0 594985 8205726 8205671 2026-04-29T13:19:51Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-26059-41|~2026-26059-41]] ([[User_talk:~2026-26059-41|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od NDG 8203977 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec |Meno=Zara Larssonová |Obrázok=Zara Larsson Midnight Sun European Tour (cropped) (cropped).jpg |Popis obrázku=Zara Larssonová v roku 2024 |Popis umelca= |Rodné meno=Zara Maria Larsson |Umelecké mená= |Dátum narodenia={{dnv|1997|12|16}} |Miesto narodenia=[[Solna]], [[Štokholm (kraj)|Štokholm]], [[Švédsko]] |Miesto úmrtia= |Bydlisko= |Pôsobenie=Speváčka, skladateľka |Žáner=[[Pop (hudobný žáner)|Pop]], [[Tanečná hudba|dance]] |Roky pôsobenia=2008{{--}}súčasnosť |Hrá na nástroje= |Typ hlasu= |Súvisiace články= |Vplyvy= |Hudobný vydavateľ=[[Universal Music Group|Universal Sweden]], TEN, [[Epic Records|Epic]] |Webstránka={{url|zaralarssonofficial.com}}{{break}}{{URL|zaralarsson.se}} }} '''Zara Maria Larssonová''' (neprechýlene Zara Maria Larson; * [[16. december]] [[1997]], [[Solna]], [[Švédsko]]) je švédska speváčka a skladateľka. Po prvýkrát sa preslávila už ako 10-ročná v talentovej šou ''[[Talang Sverige|Talang]]'', švédskej verzii [[Got Talent]] (v [[Česko|Česku]] a na [[Slovensko|Slovensku]]: ''[[Česko Slovensko má talent]]'').<ref>{{Cite news|url=http://www.flixxy.com/zara-larsson-singing-talent-winner.htm|title=10 year-old Zara Larsson Wins "Sweden's Got Talent"|newspaper=Flixxy.com|access-date=2017-01-19}}</ref> V roku 2012 podpísala nahrávaciu zmluvu s vydavateľstvom TEN Music Group a vydala svoj debutový [[Extended play|EP album]], ''[[Introducing (EP)|Introducing]]'' (2013). Singel „Uncover“ dosiahol prvú priečku vo Švédsku, [[Dánsko|Dánsku]] a [[Nórsko|Nórsku]].<ref name="swedishcharts1">{{cite web|url=http://swedishcharts.com/showitem.asp?interpret=Zara+Larsson&titel=Uncover&cat=s|title=swedishcharts.com – Zara Larsson – Uncover|last=Hung|first=Steffen|website=swedishcharts.com|access-date=2017-01-19}}</ref> Vo februári 2013 ocenilo [[Universal Music Group|Universal Music Sweden]] singel platinovou platňou a v júli 2013 bol album ''Introducing'' certifikovaný trojitou platinovou platňou. Larssonová tiež podpísala trojročný kontrakt s [[Epic Records]] v [[Spojené štáty|USA]] v apríli 2013. == Diskografia == === Štúdiové albumy === * ''[[1 (album, Zara Larssonová)|1]]'' (2014) * ''[[So Good (album)|So Good]]'' (2017) * ''[[Poster Girl (album)|Poster Girl]]'' (2021) * ''[[Venus (album)|Venus]]'' (2024) * [[Midnight Sun]] (2025) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Zara Larsson|772276813}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Larssonová, Zara}} [[Kategória:Švédske dance speváčky]] [[Kategória:Švédske popové speváčky]] [[Kategória:Interpreti Universal Music Group]] 7n05733iqllgs5fcsvotd8kzm4h9tt1 Lina Mayer 0 595708 8205862 8205514 2026-04-29T17:57:43Z ~2026-20335-96 290941 8205862 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Lina Mayer | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = Karolína Majerníková | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1984|5|8}} | Miesto narodenia = [[Košice]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[pop (hudobný žáner)|Pop]], [[dance-pop]], [[electropop]] | Roky pôsobenia = [[2012]] – súčasnosť | Pôsobenie = [[spevák|speváčka]] | Hrá na nástroje = [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ =Lina Mayer | Webstránka = }} '''Lina Mayer''' (vlastným menom '''Karolína Majerníková''', * [[8. máj]] [[1984]], [[Košice]]) je slovenská [[spevák|speváčka]], [[hudobný skladateľ|skladateľka]] a [[Tanec|tanečníčka]]. Je autorkou titulnej skladby „This Time“ k českému [[film]]u ''Pojedeme k moři''. V roku 2015 vydala EP obsahujúce aj singel „Personal Sky“, ktorý sa stal rádiovým hitom. Postupne vydávala ďalšie single ako „Nothing“, „Don't Leave Me Now“ či „Falling“, z ktorých všetky sa umiestnili v rebríčkoch rádiového éteru. Dňa [[4. apríl]]a [[2019]] vydáva svoj [[debut]]ový [[Hudobný album|album]] s názvom ''Lina Mayer'', na ktorom sa nachádzajú takmer všetky jej doterajšie skladby, ich akustické verzie, ako aj niekoľko noviniek: „So High“, „Take Me Home“ a „Fear“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lina Mayer dnes vydáva svoj rovnomenný debutový album LINA MAYER|url=https://www.livemusic.sk/clanok/lina-mayer-dnes-vydava-svoj-rovnomenny-debutovy-album-lina-mayer/4455|vydavateľ=www.livemusic.sk|dátum prístupu=2019-04-06|jazyk=sk|meno=Tomáš|priezvisko=Nevedel}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lina Mayer dnes vydáva svoj rovnomenný debutový album LINA MAYER. - GREGI.NET {{!}} Multikultúrny portál|url=https://www.gregi.net/clanky/lina-mayer-dnes-vydava-svoj-rovnomenny-debutovy-album-lina-mayer/|vydavateľ=https://www.gregi.net/|dátum prístupu=2019-04-06|jazyk=sk-SK|meno=Martin Gregor-|priezvisko=gregi}}</ref> == Život == Už od detstva sa venovala umeniu, počas [[Základná škola|základnej školy]] navštevovala [[Základná umelecká škola|ZUŠ]], kde sa učila hre na [[husle|husliach]], navštevovala aj hodiny [[balet]]u. Aktívne sa venovala niekoľko rokov tanečnému športu ([[štandardné tance]] a najmä [[Latinskoamerický tanec|latinskoamerické tance]]), kde si vytancovala na rôznych súťažiach na Slovensku i v zahraničí najvyššiu výkonnostnú kategóriu „S“. Vyštudovala estetiku a slovenský jazyk a literatúru na [[Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity]] v [[Prešov]]e. V roku [[2009]] sa pod rodným menom zúčastnila súťaže ''[[Česko Slovenská SuperStar]]'', kde vypadla tesne pred bránami finále. Ešte počas školy si vyskúšala aj [[muzikál]] v [[Divadlo Nová scéna|divadle Nová scéna]], ako speváčku s big bandom ju diváci poznajú z televízneho programu ''[[Let's Dance]]'', a neskôr pôsobila ako [[tanec|tanečníčka]] a [[choreograf]]ka v českej šou ''Stardance (aneb když hvězdy tančí)'', kde tancovala po boku známeho českého herca [[Saša Rašilov|Sašu Rašilova]]. Pracovné aktivity rozšírila aj v Česku, keď pôsobila chvíľu v [[Praha|pražskom]] divadle Broadway. Po tejto skúsenosti sa opäť vrátila na Slovensko a začala sa venovať intenzívnejšie vlastnej tvorbe. Jej prvý [[Singel (hudba)|singel]], nesúci meno „Dream“, vydala v roku [[2012]]. V roku 2013 zložila a naspievala skladbu „This time“, ktorá sa stala titulnou skladbou k českému filmu ''Pojedeme k moři'' (réžia [[Jiří Mádl]]). V roku [[2015]] uverejnila [[Cover verzia|cover verziu]] známej skladby „Stay With Me“ od anglického speváka [[Sam Smith|Sama Smitha]]. V tom istom roku vydáva svoje prvé EP, na ktorom sa nachádza aj skladba „Personal Sky“''.'' Tá sa po uvedení do rádií postupne zaradila medzi najhranejšie skladby v slovenskom éteri a obsadila dokonca 1. miesto v rebríčku airplay TOP 100. K skladbe bol nakrútený aj videoklip. Rádio [[Europa 2]] jej v tom istom roku udelilo cenu ''Hudobný objav roka''. O dva roky neskôr si odniesla z hudobných cien rádia [[Europa 2|Európa 2]] už ocenenie ''Speváčka roka 2017''. V tom istom roku zaujala aj účinkovaním v 3. sérii show [[Tvoja tvár znie povedome]], kde sa premieňala na hviezdy ako [[Adele]], [[Beyoncé]], či [[Michael Jackson]], a skončila na 4. mieste. Tiež hosťovala v skladbe „Čítaš mi z pier“ od kapely [[Nocadeň]], ku ktorej nakrútili aj spoločný videoklip. V roku 2019 vydala eponymný album ''Lina Mayer'', kde sa nachádzaju všetky jej doterajšie vydané single (ako „Personal Sky“, „Don't Leave Me Now“, „Nothing“, „Falling“...) spolu s niekoľkými novými skladbami ako napríklad „So High“, „Take Me Home“ či „Fear“. Album jej pokrstila a capellová formácia [[Fragile]], v ktorej Lina popri vlastnom hudobnom projekte tiež posobí. V marci 2019 si ju vybrala americká hudobná rocková skupina [[X Ambassadors]] (autori hitu „Renegades“) za svojho predskokana na ich svetovom turné v Bratislave. Bola nominovaná v prestížnej ankete [[OTO]] a prebojovala sa do TOP 3 ako Speváčka roka 2020. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Košice|Košický|Hudba|Hudobný}} * [http://hudba.zoznam.sk/lina-mayer/ Lina Mayer] na Hudba.sk * [http://www.tvnoviny.sk/soubiz/1790979_slovenska-spevacka-si-trufla-na-grammy.-co-na-to-hovorite Slovenská speváčka si trúfla na Grammys. Čo na to hovoríte?] – článok na TV Noviny.sk * [http://korzar.sme.sk/c/6552903/lina-mayer-vychodniarka-valcuje-pozitivnou-energiou.html Lina Mayer: Východniarka valcuje pozitívnou energiou] na Korzár.sk {{DEFAULTSORT:Mayer, Lina}} [[Kategória:Slovenské popové speváčky]] [[Kategória:Slovenskí speváci-skladatelia]] [[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Slovenskí tanečníci]] [[Kategória:Česko Slovenská SuperStar]] [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] nz3zqunq0ejesnf0h67f5bbx4ucrdrg Peter Plavčan 0 601147 8205879 7946772 2026-04-29T18:18:40Z ~2026-26086-90 293407 /* Raná kariéra */ 8205879 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Peter Plavčan | Rodné meno = | Popis osoby = Peter Plavčan v júli 2016. | Portrét = Peter Plavčan, 2016.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = 18. | Úrad = [[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky]] | Začiatok obdobia = [[23. marec]] [[2016]] | Koniec obdobia = [[31. august]] [[2017]] | Predchodca = [[Juraj Draxler]] | Nástupca = [[Martina Lubyová]] | Prezident = | Premiér = | Poradie2 = | Úrad2 = | Začiatok obdobia2 = | Koniec obdobia2 = | Predchodca2 = | Nástupca2 = | Prezident2 = | Premiér2 = | Dátum narodenia = {{dnv|1960|6|22}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = nominant [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] | Alma mater = [[Ekonomická univerzita v Bratislave]]<br>[[Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Pedagogická fakulta Univerzity Komenského]] | Profesia = univerzitný pedagóg, štátny úradník | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Peter Plavčan''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[22. jún]] [[1960]], [[Bratislava]]) je slovenský [[Vysokoškolský pedagóg|univerzitný pedagóg]] a v rokoch [[2016]]{{--}}[[2017]] [[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|minister školstva]] v [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|tretej vláde Roberta Fica]] nominovaný [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], ktorý vo funkcii pôsobil necelé dva roky. V auguste 2017 rezignoval po prevalení podozrení z podvodov s eurofondami na vedu a výskum. Od [[1. október|1. októbra]] [[2018]] pôsobí ako rektor na [[Vysoká škola Danubius|Vysokej škole Danubius]] v Sládkovičove. Prezidentka [[Zuzana Čaputová|Čaputová]] ho za rektora vymenovala až [[14. november|14. novembra]] [[2022]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezidentka reaguje na Matoviča k vymenovaniu Plavčana: Nebola iná možnosť|url=https://www.aktuality.sk/clanok/GvxywI5/prezidentka-reaguje-na-matovica-k-vymenovaniu-plavcana-nebola-ina-moznost/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-11-18|jazyk=sk|priezvisko=Matej|meno=Dedinský}}</ref> == Život == === Ranná kariéra === Vysokoškolské štúdium absolvoval na Fakulte riadenia (dnes [[Fakulta hospodárskej informatiky)]] [[Ekonomická univerzita v Bratislave|Ekonomickej univerzity v Bratislave]], kde získal [[Inžinier (akademický titul)|inžinier]]sky titul. Následne v rokoch 1984{{--}}1990 pôsobil v [[Ústav informácií a prognóz školstva|Ústave informácií a prognóz školstva]]. Od roku [[1991]] pracoval na ministerstve školstva, kde postupne vykonával funkciu riaditeľa odboru vysokoškolského vzdelávania a generálneho riaditeľa sekcie vysokého školstva, vedy a výskumu, ktorú zastával do roku [[2016]]. V roku [[1994]] získal vedeckú hodnosť [[Kandidát vied|kandidáta vied]] na [[Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]].<ref name="minedu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Životopis : prof. Ing. Peter Plavčan CSc. | url = https://www.minedu.sk/zivotopis/ | vydavateľ = Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky | dátum vydania = [2016] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-26 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170724062601/https://www.minedu.sk/zivotopis/ | dátum archivácie = 2017-07-24 }}</ref> V roku [[1997]] sa habilitoval na [[docent]]a na [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici]]. Hodnosť [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] získal na [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre]] v roku [[2005]] v odbore technológia vzdelávania.<ref name="minedu"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezident SR - Vymenovanie vysokoškolských profesorov|url=https://archiv.prezident.sk/gasparovic/index65fd.html?vymenovanie-vysokoskolskych-profesorov|vydavateľ=archiv.prezident.sk|dátum prístupu=2019-05-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20210728034442/https://archiv.prezident.sk/gasparovic/index65fd.html?vymenovanie-vysokoskolskych-profesorov|dátum archivácie=2021-07-28}}</ref> Počas pôsobenia na ministerstve na sekcii vysokého školstva sa zaoberal koordináciou a usmerňovaním vysokých škôl v oblasti riadenia a podieľal sa na formovaní vysokoškolskej politiky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Peter Plavčan: Profil ministra školstva | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/profil-ministra-skolstva-plavcana/188456-clanok.html | issn = | vydavateľ = Tlačová agentúra Slovenskej republiky | miesto = Bratislava | dátum = 2016-03-23 | dátum prístupu = 2017-07-26}}</ref> Popritom Plavčan pôsobil aj ako člen vedeckých rád v Dubnickom technologickom inštitúte, na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave a Fakulte manažmentu UK v Bratislave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ročenka FM UK 2010/2011 |url=https://www.fm.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/Studium/rocenka_FM_2010_2011.pdf |dátum prístupu=2019-05-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120417072229/http://www.fm.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/Studium/rocenka_FM_2010_2011.pdf |dátum archivácie=2012-04-17 }}</ref> === Minister školstva === Do funkcie ministra školstva, vedy, výskum a športu bol vymenovaný [[23. marec|23. marca]] [[2016]]. V súvislosti s výstavbou [[Národný futbalový štadión|Národného futbalového štadióna]] prekročil svoju právomoc,<ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UčPS - Ako sa z Národného futbalového štadióna stal Kmotríkov štadión|url=http://www.ucps.sk/Ako_sa_z_Narodneho_futbaloveho_stadiona_stal_Kmotrikov_stadion|vydavateľ=www.ucps.sk|dátum prístupu=2022-09-30|priezvisko=Križan|meno=Ladislav|dátum vydania=30.01.2020|priezvisko2=Zajíčková|meno2=Zuzana}}</ref> keď podpísal dodatok k zmluve o poskytnutí dotácie (0384/2016)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=0384/2016 {{!}} Centrálny register zmlúv|url=https://www.crz.gov.sk/2451582/|vydavateľ=www.crz.gov.sk|dátum prístupu=2022-09-30}}</ref>, ale najmä keď podpísal rozsiahlu a nevýhodnú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve s NFŠ, a. s. (0385/2016).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=0385/2016 {{!}} Centrálny register zmlúv|url=https://www.crz.gov.sk/2451623/|vydavateľ=www.crz.gov.sk|dátum prístupu=2022-09-30}}</ref> Kúpa štadiónu štátom od majiteľa Slovanu [[Ivan Kmotrík st.|Ivana Kmotríka st.]] však [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 21. marca 2020|vláda Petra Pellegriniho]], vrátane ministerky [[Martina Lubyová|M. Lubyovej]], až do [[20. marec|20. marca]] [[2020]], keď podali demisiu. Štadión je teda národný len čiastočne. Prípadná kúpa štadióna by aj bez požadovaného navýšenia bola najväčšou verejnou investíciou do športu v dejinách samostatnej SR od roku [[1993]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kamenický poslal Lubyovej doplatok 90,9 milióna eur, tá Kmotríkov štadión za 118 miliónov zatiaľ nekúpila|url=https://dennikn.sk/1772139/kamenicky-poslal-lubyovej-doplatok-909-miliona-eur-ta-kmotrikov-stadion-za-118-milionov-zatial-nekupila/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-02-25|dátum prístupu=2023-08-08|jazyk=sk-SK|meno=Ladislav|priezvisko=Križan}}</ref> Zaoberal sa požadovanou reformou školstva a zvyšovaním platov pracovníkov školstva, ktorí pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentnými voľbami v roku 2016]] aj po nich protestovali.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Folentová | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | titul = Učitelia vo videách pripomínajú Ficove predvolebné sľuby o vyšších platoch | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/479290/ucitelia-vo-videach-pripominaju-ficove-predvolebne-sluby-vyssich-platoch/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-06-06 | dátum prístupu = 2017-07-27}}</ref> V lete [[2017]] bol kritizovaný za čerpanie fondov Európskej únie v oblasti výskumu a vedy v prospech súkromných subjektov namiesto verejných vysokých škôl či [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]]. Premiér [[Robert Fico]] oznámil [[16. august]]a [[2017]] plán odvolať ministra z funkcie so slovami: ''„Tiene podozrenia pretrvávajú, a preto som nútený požiadať predsedu Slovenskej národnej strany, aby mi predložil návrh na nového ministra školstva, a to v čo najkratšom čase“''.<ref>[http://www.ta3.com/clanok/1110991/brifing-premiera-r-fica-o-vymene-ministra-skolstva.html Brífing premiéra R. Fica o výmene ministra školstva] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170816122936/http://www.ta3.com/clanok/1110991/brifing-premiera-r-fica-o-vymene-ministra-skolstva.html |date=2017-08-16 }}. In ''[[TA3]]'', 2017-08-16 11:44 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] [cit. 2017-08-16].</ref> V tejto súvislosti na rozvírenie mediálneho záujmu predseda SNS [[Andrej Danko]] „vypovedal koaličnú dohodu“, pretože strana by mohla prísť o post ministra školstva úplne. Peter Plavčan [[rezignácia|rezignoval]] sám [[17. august]]a 2017, vo funkcii bol do 31. augusta spolu 513 dní.<ref name=rezig>{{Citácia periodika | priezvisko = Gehrerová | meno = Ria | autor = | odkaz na autora = | titul = Peter Plavčan odchádza, profesor s neistým úsmevom médiám ukázal svoju zraniteľnosť aj čierny opasok | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/854788/peter-plavcan-odchadza-profesor-s-neistym-usmevom-mediam-ukazal-svoju-zranitelnost-aj-cierny-opasok | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-08-17 | dátum prístupu = 2017-08-17}}</ref> Vedením ministerstva bola poverená ministerka pôdohospodárstva [[Gabriela Matečná]] a od [[13. september|13. septembra]] 2017 sa novou ministerkou stala [[Martina Lubyová]]. === Neskoršie pôsobenie === Po odvolaní z funkcie ministra bol od [[1. november|1. novembra]] [[2017]] zamestnaný ako interný zamestnanec na [[Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Nejedlý | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Exminister Peter Plavčan má novú prácu. Bude vychovávať budúcich učiteľov | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/exminister-skolstva-peter-plavcan-ma-novu-pracu-bude-vychovavat-novych-ucitelov.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2017-11-23 | dátum prístupu = 2019-05-12 }}</ref> ==== Rektor ==== Od [[1. október|1. októbra]] [[2018]] pôsobí ako rektor [[Vysoká škola Danubius|Vysokej školy Danubius]] v [[Sládkovičovo|Sládkovičove]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Exminister Plavčan dostal novú funkciu, vedie vysokú školu | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/628427/exminister-plavcan-dostal-novu-funkciu-vedie-vysoku-skolu/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-10-01 | dátum prístupu = 2019-05-12 }}</ref> Prezidentka [[Zuzana Čaputová|Čaputová]] ho za rektora vymenovala až [[14. november|14. novembra]] [[2022]], pretože ho vymenovať musela.<ref name=":2" /><blockquote>''„Ak kandidát na rektora spĺňa zákonné kritériá, prezidentka nemá inú možnosť ako rešpektovať akademické slobody a zvoleného kandidáta vymenovať do funkcie,“'' ako kandidáta na rektora ho aj na ďalšie funkčné obdobie zvolila správna rada školy. ''„Keďže Peter Plavčan všetky zákonné náležitosti na funkciu rektora spĺňa, prezidentka ho na základe rozhodnutia správnej rady vymenovala do funkcie,“'' uzavrel hovorca [[Martin Strižinec]].<ref name=":2" /></blockquote> == Kritika == === Profesor === Akademickú hodnosť [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]] kritizoval v apríli 2016 [[Miroslav Beblavý]], pretože vtedajšiemu ministrovi chýbali medzinárodne uznávané vedecké práce.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Filová | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | titul = Vláda plná titulov. Najvyššie “zarúbal” profesor Plavčan | periodikum = Aktuálne.sk | odkaz na periodikum = | url = https://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/vlada-plna-titulov-najvyssie-zarubal-profesor-plavcan.html | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2016-04-08 | dátum prístupu = 2017-07-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170817204522/https://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/vlada-plna-titulov-najvyssie-zarubal-profesor-plavcan.html | dátum archivácie = 2017-08-17 }}</ref> V databáze [[Scopus]] nemal Peter Plavčan žiadny záznam<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Scopus Preview | url = https://www.scopus.com/home.uri | vydavateľ = scopus.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> a v databáze ISI [[Web of Science]] má iba jednu [[Karentovaný časopis|karentovanú publikáciu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Web of Science | url = http://login.webofknowledge.com/error/Error?Error=IPError&PathInfo=%2F&RouterURL=http%3A%2F%2Fwww.webofknowledge.com%2F&Domain=.webofknowledge.com&Src=IP&Alias=WOK5 | vydavateľ = login.webofknowledge.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180327094947/http://login.webofknowledge.com/error/Error?Error=IPError&PathInfo=%2F&RouterURL=http%3A%2F%2Fwww.webofknowledge.com%2F&Domain=.webofknowledge.com&Src=IP&Alias=WOK5 | dátum archivácie = 2018-03-27 }}</ref> === Kauza prostriedkov pre vedu === Ako prvý verejne kritizoval rozdeľovanie prostriedkov na vedu majiteľ firmy [[Prefa Alfa]] zo Žiliny [[František Zvrškovec]]. Za dôvod neúspechu žiadosti o dotáciu z eurofondov označil fakt, že odmietol jednému z hodnotiteľov ([[Peter Klamo]] je členom Rady vlády Slovenskej republiky pre vedu, techniku a inovácie a taktiež je generálnym riaditeľom Výskumného ústavu zváračského) zaplatiť takzvané všimné.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=PETER KAPITÁN|meno=|titul=V kauze Plavčan a eurofondy sa objavilo prvé podozrenie z korupcie|periodikum=domov.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://domov.sme.sk/c/20615736/prve-podozrenie-na-korupciu-v-kauze-rozdelovania-eurofondov.html|dátum prístupu=2017-11-21|jazyk=sk}}</ref> V auguste 2017 Peter Plavčan kritizovaný za netransparentné prideľovanie nenávratných finančných prostriedkov na vedu a výskum, ktoré realizovalo jeho ministerstvo zvolal tlačovú konferenciu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Folentová | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | titul = Minister školstva sa pri vysvetľovaní zapotil, priznal chyby, ale neodstúpi | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/851177/minister-skolstva-sa-pri-vysvetlovani-zapotil-priznal-chyby-ale-neodstupipeter-plavcan-neodstupi-priznal-pochybenia/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-08-14 | dátum prístupu = 2017-08-15}}</ref> Kauza sa týkala výziev vyhlásených ministerstvom na predkladanie žiadostí o nenávratné finančné príspevky z ''[[OPVaI|Operačného programu Výskum a Inovácie]]'', spolufinancovaného zo [[Štrukturálny fond Európskej únie|štrukturálnych fondov Európskej únie]]. Prvá výzva bola vyhlásená na priemyselné výskumno-vývojové centrá (finančný príspevok vo výške 1{{--}}7 mil. eur) a druhá na dlhodobý strategický výskum (do výšku 40 mil. eur). Z projektov predložených slovenskými univerzitami a [[Slovenská akadémia vied|Slovenskou akadémiou vied]] v dlhodobom strategickom výskume neuspel žiaden. Toto viedlo k otvorenému listu [[Rektor (vysoká škola)|rektorov]] a spustilo mediálnu pozornosť spochybňujúcu transparentnosť výberového procesu schvaľovania žiadostí o nenávratný finančný príspevok v predmetných výzvach. Ministerstvo odmietlo na žiadosť médií zverejniť zoznam úspešných žiadateľov. ''[[Trend (slovenské periodikum)|Týždenník Trend]]'' zverejnil<ref name=trend>PETKOVÁ, Zuzana. [https://www.etrend.sk/ekonomika/tajny-zoznam-plavcana-toto-su-firmy-ktore-sa-mohli-dostat-k-eurofondom.html Tajný zoznam Plavčana: Toto sú firmy, ktoré sa mohli dostať k eurofondom] [online]. In ''Trend'', 2017-08-13 [cit. 2017-08-16].</ref> [[13. august]]a [[2017]] zoznam úspešných (nevyradených) projektov, ktorý získal zo systému ITMS 2014.<ref group="notes">ITMS 2014 je nástroj na implementáciu a monitorovanie fondov EÚ na Slovensku pre roky 2014{{--}}2020.</ref> Boli na ňom 4 príspevkové organizácie – [[Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky|Centrum vedecko-technických informácií]], [[Slovenská agentúra životného prostredia]], [[Národné lesnícke centrum]], [[Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby]] a vo zvyšku už len súkromné subjekty. Tieto subjekty získali nenávratné finančné príspevky vo výške celkovo 146,3 mil. eur.<ref name=trend/> Denník [[SME]] následne zverejnil článok,<ref name=SME>KREMPASKÝ, Ján. [https://domov.sme.sk/c/20625299/objavil-sa-tajny-zoznam-firiem-ktore-mali-uspiet-v-kauze-eurofondov.html Objavil sa tajný zoznam firiem, ktoré mali uspieť v kauze eurofondov] [online]. In ''SME'', 2017-08-13 [cit. 2017-08-16].</ref> v ktorom uviedol, že úspešných uchádzačov môže byť až 19. Plavčan po medializácii kauzy prisľúbil, že hodnotenie projektov preverí.<ref>TÓDOVÁ, Monika. [https://dennikn.sk/853208/plavcan-konci-fico-poziadal-danka-aby-mu-navrhol-noveho-ministra/ Plavčan končí, Fico požiadal Danka, aby mu navrhol nového ministra (+video)] [online]. In ''[[Denník N]]'', 2017-08-16 11:19 SELČ [cit. 2017-08-16].</ref> Aj keď odmietal vážny problém, výzvu na čerpanie eurofondov vyhlásil nanovo.<ref name="r1">[https://domov.sme.sk/c/20614040/policia-preveri-podozrenia-pri-eurofondoch-na-ministerstve-skolstva.html Polícia preverí podozrenia pri kauze Plavčan a eurofondy] [online]. In ''SME'', 2017-07-28 [cit. 2017-08-16].</ref> Vo výzve na priemyselné výskumno-vývojové centrá po zverejnení úspešných žiadateľov vystúpili médiá a predstavitelia opozície s tvrdeniami, že sa medzi prijímateľmi nachádzajú tzv. [[Schránková spoločnosť|schránkové spoločnosti]], čo viedlo k začatiu preverovania výberového procesu políciou.<ref name="r1" /> [[Európska komisia]] v reakcii na dianie na Slovensku v auguste 2017 oznámila, že pozastavuje platby zo štrukturálnych fondov EÚ v štyroch výzvach vrátane výzvy na dlhodobý strategický výskum.<ref name=SME/> === Študentský pôžičkový fond === ==== Slavia Capital a zdravotná starostlivosť ==== V auguste 2016 (po druhýkrát, až po jeho nástupe do funkcie minister školstva) bratislavskej krajská prokuratúra poverila policajného vyšetrovateľa preskúmať podozrenie z trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v študentských pôžičkových fondoch. Zákon mal byť porušený dvoma opatreniami bývalého vedenia fondov, súčasťou ktorého bol aj Plavčan. V prvom prípade ide o pôžičku fondu vo výške 5,5 milióna eur investičnej skupine [[Slavia Capital]], v ktorej práve v tom čase pôsobila Plavčanova manželka Viera. Ďalšie pochybnosti vyvoláva aj platenie kompletnej zdravotnej starostlivosti za desiatich zamestnancov fondu vrátane ich rodín, ktoré vyšlo štát na takmer 8 800 eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyšetrovanie v kauze ministra Plavčana pokročilo, rozhoduje polícia|url=https://domov.sme.sk/c/20230633/vysetrovanie-v-plavcanovej-kauze-pokrocilo-rozhoduje-policia.html|vydavateľ=domov.sme.sk|dátum prístupu=2019-05-14|jazyk=sk|meno=Peter|priezvisko=Kováč|dátum vydania=}}</ref> ==== Odmeny ==== Opozícia chcela Plavčana odvolať už po dvoch týždňoch po tom, čo v marci 2016 nastúpil do funkcie. Poukázala na kauzu z roku [[2011]], keď získal vyše 38-tisíc eur na odmenách počas pôsobenia v rade Študentského pôžičkového fondu, pričom pôsobil v neplatenej čestnej funkcii. Plavčan v novembri 2011 peniaze vrátil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štyri vety, ktorými Fico odôvodnil koniec Plavčana. Hodia sa aj na Kaliňáka|url=https://domov.sme.sk/c/20627707/styri-vety-ktorymi-fico-odovodnil-koniec-plavcana-hodia-sa-aj-na-kalinaka.html|vydavateľ=domov.sme.sk|dátum prístupu=2019-05-14|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}</ref> Ešte pod vedením [[Ľubomír Zburín|Ľubomíra Zburína]] vyplácal fond štedré odmeny členom rád fondu, hoci to boli len čestné funkcie. Funkcionári si za šesť rokov takto rozdelili viac ako 230-tisíc eur. Plavčan bol jedným z čestných členov rady fondu, ktorí dostávali sporné odmeny. V jeho prípade to bolo od roku [[2005]] takmer 39-tisíc eur. Peniaze Plavčan vrátil ako prvý ešte v roku [[2011]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Traja kandidáti na jedno kreslo. Šéf „súperí“ s podriadenou o rezort školstva|url=https://www.aktuality.sk/clanok/323606/traja-kandidati-na-jedno-kreslo-sef-superi-s-podriadenou-o-rezort-skolstva/|vydavateľ=aktuality.sk|dátum prístupu=2019-05-14|jazyk=sk|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref> Podľa člena rady fondu a riaditeľa Transparency International Slovensko Gabriela Šípoša sa na vzájomnom vyplácaní odmien podieľali riaditeľ a členovia rád, čím bol systém kontroly radami nefunkčný. Podozrivé odmeny vyplácali vo fonde podľa Rady fondu až do júla 2011. Finančnú odmenu dostalo celkom 18 osôb, prevažne zástupcov vysokých škôl ale aj vtedajší zamestnanci ministerstva školstva Peter Plavčan, [[Ľubica Škvarková]] či [[Jaroslav Juriga]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šéfa študentského fondu odvolali pre podozrivé hospodárenie|url=https://domov.sme.sk/c/6120406/sefa-studentskeho-fondu-odvolali-pre-podozrive-hospodarenie.html|vydavateľ=SITA, domov.sme.sk|dátum prístupu=2019-05-14|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}</ref> === Nerealizovanie reformy (Učiace sa Slovensko) === Ministerstvo školstva [[15. marec|15. marca]] [[2017]] zverejnilo Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania „Učiace sa Slovensko“, ktorý sa mal stať východiskom pre uskutočnenie zásadnej reformy školstva. Dokument vznikol na základe téz pre oblasť regionálneho a vysokého školstva, ktoré tím expertov predložil na pripomienkovanie v októbri a novembri 2016.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Učiace sa Slovensko|url=https://www.minedu.sk/uciace-sa-slovensko/|dátum vydania=|dátum prístupu=2019/05/14|vydavateľ=Ministerstvo školstva|url archívu=https://web.archive.org/web/20190514151703/https://www.minedu.sk/uciace-sa-slovensko/|dátum archivácie=2019-05-14}}</ref> Počas dvoch mesiacov verejného pripomienkovania k materiálu prišlo takmer 4 000 pripomienok, ktoré boli vyhodnotené a po diskusii boli akceptované alebo čiastočne akceptované a premietnuté do výslednej verzie dokumentu. V septembri 2017 spracovali autori finálnu verziu materiálu ''Učiace sa Slovensko'', ktorý poslúžil ako jedno zo základných východísk pre samotný ''Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania'' na roky [[2018]]{{--}}[[2027]].<ref name=":0" /> O polroka neskôr v októbri 2017 nová ministerka Lubyová oznámila, že išlo len o autorský dokument a v podobe, v ktorej sa nachádza, sa nedá predložiť na schválenie vládou. Podľa nej nemá rozpočet ani časový rámec a je potrebné ho dopracovať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=M. LUBYOVÁ: Dokument Učiace sa Slovensko sa nedá predložiť na vládu|url=http://www.teraz.sk/slovensko/m-lubyova-autorsky-dokument-uciace-sa-sl/286111-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=1970-01-01|dátum prístupu=2019-05-14|priezvisko=|meno=}}</ref> Čo sa doteraz neudialo. Namiesto reformou Plavčan menil školstvo, podľa niektorých kritikov, cez neodborné návrhy.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nacionalizmus, korupcia a babráctvo. Keď mala SNS školstvo, nedopadlo to dobre|url=https://dennikn.sk/859511/nacionalizmus-korupcia-a-babractvo-ked-mala-sns-skolstvo-nedopadlo-to-dobre/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2017-08-22|dátum prístupu=2019-05-14|jazyk=sk-SK|meno=Juraj|priezvisko=Koník}}</ref> Chcel napríklad vrátiť do škôl brannú výchovu <!-- Napríklad s nápadom na brannú výchovu prišiel predseda SNS Andrej Danko a priznal, že Plavčana priamo riadi. „Neberiem kritiku, že ho riadim. Budem ho riadiť, lebo aj ja som zodpovedný za ministerstvo, budem hovoriť, čo tam má robiť,“ povedal Danko v TA3 v máji. --> či zakazoval deťom písať iným písmom, ako je jedno štátom uznané – spojité písmo.<ref name=":1" /> == Poznámky == <references group=notes/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://domov.sme.sk/c/20136998/minister-skolstva-plavcan-sam-to-nevzdam.html Rozhovor s Petrom Plavčanom] v SME, 12. apríla 2016 {{Ministri školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Plavčan, Peter}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Ministri školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky]] [[Kategória:Absolventi Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Fakulty hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] 6xl7wwv8cbz3qe6kt6wqdpy4i0s8d3i 8205881 8205879 2026-04-29T18:21:23Z Pe3kZA 39673 wl. 8205881 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Peter Plavčan | Rodné meno = | Popis osoby = Peter Plavčan v júli 2016. | Portrét = Peter Plavčan, 2016.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = 18. | Úrad = [[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky]] | Začiatok obdobia = [[23. marec]] [[2016]] | Koniec obdobia = [[31. august]] [[2017]] | Predchodca = [[Juraj Draxler]] | Nástupca = [[Martina Lubyová]] | Prezident = | Premiér = | Poradie2 = | Úrad2 = | Začiatok obdobia2 = | Koniec obdobia2 = | Predchodca2 = | Nástupca2 = | Prezident2 = | Premiér2 = | Dátum narodenia = {{dnv|1960|6|22}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = nominant [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] | Alma mater = [[Ekonomická univerzita v Bratislave]]<br>[[Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Pedagogická fakulta Univerzity Komenského]] | Profesia = univerzitný pedagóg, štátny úradník | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Peter Plavčan''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[22. jún]] [[1960]], [[Bratislava]]) je slovenský [[Vysokoškolský pedagóg|univerzitný pedagóg]] a v rokoch [[2016]]{{--}}[[2017]] [[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|minister školstva]] v [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|tretej vláde Roberta Fica]] nominovaný [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], ktorý vo funkcii pôsobil necelé dva roky. V auguste 2017 rezignoval po prevalení podozrení z podvodov s eurofondami na vedu a výskum. Od [[1. október|1. októbra]] [[2018]] pôsobí ako rektor na [[Vysoká škola Danubius|Vysokej škole Danubius]] v Sládkovičove. Prezidentka [[Zuzana Čaputová]] ho za rektora vymenovala až [[14. november|14. novembra]] [[2022]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezidentka reaguje na Matoviča k vymenovaniu Plavčana: Nebola iná možnosť|url=https://www.aktuality.sk/clanok/GvxywI5/prezidentka-reaguje-na-matovica-k-vymenovaniu-plavcana-nebola-ina-moznost/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-11-18|jazyk=sk|priezvisko=Matej|meno=Dedinský}}</ref> == Život == === Ranná kariéra === Vysokoškolské štúdium absolvoval na Fakulte riadenia (dnes [[Fakulta hospodárskej informatiky)]] [[Ekonomická univerzita v Bratislave|Ekonomickej univerzity v Bratislave]], kde získal [[Inžinier (akademický titul)|inžinier]]sky titul. Následne v rokoch 1984{{--}}1990 pôsobil v [[Ústav informácií a prognóz školstva|Ústave informácií a prognóz školstva]]. Od roku [[1991]] pracoval na ministerstve školstva, kde postupne vykonával funkciu riaditeľa odboru vysokoškolského vzdelávania a generálneho riaditeľa sekcie vysokého školstva, vedy a výskumu, ktorú zastával do roku [[2016]]. V roku [[1994]] získal vedeckú hodnosť [[Kandidát vied|kandidáta vied]] na [[Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]].<ref name="minedu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Životopis : prof. Ing. Peter Plavčan CSc. | url = https://www.minedu.sk/zivotopis/ | vydavateľ = Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky | dátum vydania = [2016] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-26 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170724062601/https://www.minedu.sk/zivotopis/ | dátum archivácie = 2017-07-24 }}</ref> V roku [[1997]] sa habilitoval na [[docent]]a na [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici]]. Hodnosť [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] získal na [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre]] v roku [[2005]] v odbore technológia vzdelávania.<ref name="minedu"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezident SR - Vymenovanie vysokoškolských profesorov|url=https://archiv.prezident.sk/gasparovic/index65fd.html?vymenovanie-vysokoskolskych-profesorov|vydavateľ=archiv.prezident.sk|dátum prístupu=2019-05-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20210728034442/https://archiv.prezident.sk/gasparovic/index65fd.html?vymenovanie-vysokoskolskych-profesorov|dátum archivácie=2021-07-28}}</ref> Počas pôsobenia na ministerstve na sekcii vysokého školstva sa zaoberal koordináciou a usmerňovaním vysokých škôl v oblasti riadenia a podieľal sa na formovaní vysokoškolskej politiky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Peter Plavčan: Profil ministra školstva | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/profil-ministra-skolstva-plavcana/188456-clanok.html | issn = | vydavateľ = Tlačová agentúra Slovenskej republiky | miesto = Bratislava | dátum = 2016-03-23 | dátum prístupu = 2017-07-26}}</ref> Popritom Plavčan pôsobil aj ako člen vedeckých rád v Dubnickom technologickom inštitúte, na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave a Fakulte manažmentu UK v Bratislave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ročenka FM UK 2010/2011 |url=https://www.fm.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/Studium/rocenka_FM_2010_2011.pdf |dátum prístupu=2019-05-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120417072229/http://www.fm.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/Studium/rocenka_FM_2010_2011.pdf |dátum archivácie=2012-04-17 }}</ref> === Minister školstva === Do funkcie ministra školstva, vedy, výskum a športu bol vymenovaný [[23. marec|23. marca]] [[2016]]. V súvislosti s výstavbou [[Národný futbalový štadión|Národného futbalového štadióna]] prekročil svoju právomoc,<ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UčPS - Ako sa z Národného futbalového štadióna stal Kmotríkov štadión|url=http://www.ucps.sk/Ako_sa_z_Narodneho_futbaloveho_stadiona_stal_Kmotrikov_stadion|vydavateľ=www.ucps.sk|dátum prístupu=2022-09-30|priezvisko=Križan|meno=Ladislav|dátum vydania=30.01.2020|priezvisko2=Zajíčková|meno2=Zuzana}}</ref> keď podpísal dodatok k zmluve o poskytnutí dotácie (0384/2016)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=0384/2016 {{!}} Centrálny register zmlúv|url=https://www.crz.gov.sk/2451582/|vydavateľ=www.crz.gov.sk|dátum prístupu=2022-09-30}}</ref>, ale najmä keď podpísal rozsiahlu a nevýhodnú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve s NFŠ, a. s. (0385/2016).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=0385/2016 {{!}} Centrálny register zmlúv|url=https://www.crz.gov.sk/2451623/|vydavateľ=www.crz.gov.sk|dátum prístupu=2022-09-30}}</ref> Kúpa štadiónu štátom od majiteľa Slovanu [[Ivan Kmotrík st.|Ivana Kmotríka st.]] však [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 21. marca 2020|vláda Petra Pellegriniho]], vrátane ministerky [[Martina Lubyová|M. Lubyovej]], až do [[20. marec|20. marca]] [[2020]], keď podali demisiu. Štadión je teda národný len čiastočne. Prípadná kúpa štadióna by aj bez požadovaného navýšenia bola najväčšou verejnou investíciou do športu v dejinách samostatnej SR od roku [[1993]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kamenický poslal Lubyovej doplatok 90,9 milióna eur, tá Kmotríkov štadión za 118 miliónov zatiaľ nekúpila|url=https://dennikn.sk/1772139/kamenicky-poslal-lubyovej-doplatok-909-miliona-eur-ta-kmotrikov-stadion-za-118-milionov-zatial-nekupila/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-02-25|dátum prístupu=2023-08-08|jazyk=sk-SK|meno=Ladislav|priezvisko=Križan}}</ref> Zaoberal sa požadovanou reformou školstva a zvyšovaním platov pracovníkov školstva, ktorí pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentnými voľbami v roku 2016]] aj po nich protestovali.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Folentová | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | titul = Učitelia vo videách pripomínajú Ficove predvolebné sľuby o vyšších platoch | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/479290/ucitelia-vo-videach-pripominaju-ficove-predvolebne-sluby-vyssich-platoch/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-06-06 | dátum prístupu = 2017-07-27}}</ref> V lete [[2017]] bol kritizovaný za čerpanie fondov Európskej únie v oblasti výskumu a vedy v prospech súkromných subjektov namiesto verejných vysokých škôl či [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]]. Premiér [[Robert Fico]] oznámil [[16. august]]a [[2017]] plán odvolať ministra z funkcie so slovami: ''„Tiene podozrenia pretrvávajú, a preto som nútený požiadať predsedu Slovenskej národnej strany, aby mi predložil návrh na nového ministra školstva, a to v čo najkratšom čase“''.<ref>[http://www.ta3.com/clanok/1110991/brifing-premiera-r-fica-o-vymene-ministra-skolstva.html Brífing premiéra R. Fica o výmene ministra školstva] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170816122936/http://www.ta3.com/clanok/1110991/brifing-premiera-r-fica-o-vymene-ministra-skolstva.html |date=2017-08-16 }}. In ''[[TA3]]'', 2017-08-16 11:44 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] [cit. 2017-08-16].</ref> V tejto súvislosti na rozvírenie mediálneho záujmu predseda SNS [[Andrej Danko]] „vypovedal koaličnú dohodu“, pretože strana by mohla prísť o post ministra školstva úplne. Peter Plavčan [[rezignácia|rezignoval]] sám [[17. august]]a 2017, vo funkcii bol do 31. augusta spolu 513 dní.<ref name=rezig>{{Citácia periodika | priezvisko = Gehrerová | meno = Ria | autor = | odkaz na autora = | titul = Peter Plavčan odchádza, profesor s neistým úsmevom médiám ukázal svoju zraniteľnosť aj čierny opasok | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/854788/peter-plavcan-odchadza-profesor-s-neistym-usmevom-mediam-ukazal-svoju-zranitelnost-aj-cierny-opasok | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-08-17 | dátum prístupu = 2017-08-17}}</ref> Vedením ministerstva bola poverená ministerka pôdohospodárstva [[Gabriela Matečná]] a od [[13. september|13. septembra]] 2017 sa novou ministerkou stala [[Martina Lubyová]]. === Neskoršie pôsobenie === Po odvolaní z funkcie ministra bol od [[1. november|1. novembra]] [[2017]] zamestnaný ako interný zamestnanec na [[Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Nejedlý | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Exminister Peter Plavčan má novú prácu. Bude vychovávať budúcich učiteľov | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/exminister-skolstva-peter-plavcan-ma-novu-pracu-bude-vychovavat-novych-ucitelov.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2017-11-23 | dátum prístupu = 2019-05-12 }}</ref> ==== Rektor ==== Od [[1. október|1. októbra]] [[2018]] pôsobí ako rektor [[Vysoká škola Danubius|Vysokej školy Danubius]] v [[Sládkovičovo|Sládkovičove]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Exminister Plavčan dostal novú funkciu, vedie vysokú školu | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/628427/exminister-plavcan-dostal-novu-funkciu-vedie-vysoku-skolu/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-10-01 | dátum prístupu = 2019-05-12 }}</ref> Prezidentka [[Zuzana Čaputová|Čaputová]] ho za rektora vymenovala až [[14. november|14. novembra]] [[2022]], pretože ho vymenovať musela.<ref name=":2" /><blockquote>''„Ak kandidát na rektora spĺňa zákonné kritériá, prezidentka nemá inú možnosť ako rešpektovať akademické slobody a zvoleného kandidáta vymenovať do funkcie,“'' ako kandidáta na rektora ho aj na ďalšie funkčné obdobie zvolila správna rada školy. ''„Keďže Peter Plavčan všetky zákonné náležitosti na funkciu rektora spĺňa, prezidentka ho na základe rozhodnutia správnej rady vymenovala do funkcie,“'' uzavrel hovorca [[Martin Strižinec]].<ref name=":2" /></blockquote> == Kritika == === Profesor === Akademickú hodnosť [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]] kritizoval v apríli 2016 [[Miroslav Beblavý]], pretože vtedajšiemu ministrovi chýbali medzinárodne uznávané vedecké práce.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Filová | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | titul = Vláda plná titulov. Najvyššie “zarúbal” profesor Plavčan | periodikum = Aktuálne.sk | odkaz na periodikum = | url = https://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/vlada-plna-titulov-najvyssie-zarubal-profesor-plavcan.html | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2016-04-08 | dátum prístupu = 2017-07-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170817204522/https://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/vlada-plna-titulov-najvyssie-zarubal-profesor-plavcan.html | dátum archivácie = 2017-08-17 }}</ref> V databáze [[Scopus]] nemal Peter Plavčan žiadny záznam<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Scopus Preview | url = https://www.scopus.com/home.uri | vydavateľ = scopus.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> a v databáze ISI [[Web of Science]] má iba jednu [[Karentovaný časopis|karentovanú publikáciu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Web of Science | url = http://login.webofknowledge.com/error/Error?Error=IPError&PathInfo=%2F&RouterURL=http%3A%2F%2Fwww.webofknowledge.com%2F&Domain=.webofknowledge.com&Src=IP&Alias=WOK5 | vydavateľ = login.webofknowledge.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180327094947/http://login.webofknowledge.com/error/Error?Error=IPError&PathInfo=%2F&RouterURL=http%3A%2F%2Fwww.webofknowledge.com%2F&Domain=.webofknowledge.com&Src=IP&Alias=WOK5 | dátum archivácie = 2018-03-27 }}</ref> === Kauza prostriedkov pre vedu === Ako prvý verejne kritizoval rozdeľovanie prostriedkov na vedu majiteľ firmy [[Prefa Alfa]] zo Žiliny [[František Zvrškovec]]. Za dôvod neúspechu žiadosti o dotáciu z eurofondov označil fakt, že odmietol jednému z hodnotiteľov ([[Peter Klamo]] je členom Rady vlády Slovenskej republiky pre vedu, techniku a inovácie a taktiež je generálnym riaditeľom Výskumného ústavu zváračského) zaplatiť takzvané všimné.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=PETER KAPITÁN|meno=|titul=V kauze Plavčan a eurofondy sa objavilo prvé podozrenie z korupcie|periodikum=domov.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://domov.sme.sk/c/20615736/prve-podozrenie-na-korupciu-v-kauze-rozdelovania-eurofondov.html|dátum prístupu=2017-11-21|jazyk=sk}}</ref> V auguste 2017 Peter Plavčan kritizovaný za netransparentné prideľovanie nenávratných finančných prostriedkov na vedu a výskum, ktoré realizovalo jeho ministerstvo zvolal tlačovú konferenciu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Folentová | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | titul = Minister školstva sa pri vysvetľovaní zapotil, priznal chyby, ale neodstúpi | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/851177/minister-skolstva-sa-pri-vysvetlovani-zapotil-priznal-chyby-ale-neodstupipeter-plavcan-neodstupi-priznal-pochybenia/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-08-14 | dátum prístupu = 2017-08-15}}</ref> Kauza sa týkala výziev vyhlásených ministerstvom na predkladanie žiadostí o nenávratné finančné príspevky z ''[[OPVaI|Operačného programu Výskum a Inovácie]]'', spolufinancovaného zo [[Štrukturálny fond Európskej únie|štrukturálnych fondov Európskej únie]]. Prvá výzva bola vyhlásená na priemyselné výskumno-vývojové centrá (finančný príspevok vo výške 1{{--}}7 mil. eur) a druhá na dlhodobý strategický výskum (do výšku 40 mil. eur). Z projektov predložených slovenskými univerzitami a [[Slovenská akadémia vied|Slovenskou akadémiou vied]] v dlhodobom strategickom výskume neuspel žiaden. Toto viedlo k otvorenému listu [[Rektor (vysoká škola)|rektorov]] a spustilo mediálnu pozornosť spochybňujúcu transparentnosť výberového procesu schvaľovania žiadostí o nenávratný finančný príspevok v predmetných výzvach. Ministerstvo odmietlo na žiadosť médií zverejniť zoznam úspešných žiadateľov. ''[[Trend (slovenské periodikum)|Týždenník Trend]]'' zverejnil<ref name=trend>PETKOVÁ, Zuzana. [https://www.etrend.sk/ekonomika/tajny-zoznam-plavcana-toto-su-firmy-ktore-sa-mohli-dostat-k-eurofondom.html Tajný zoznam Plavčana: Toto sú firmy, ktoré sa mohli dostať k eurofondom] [online]. In ''Trend'', 2017-08-13 [cit. 2017-08-16].</ref> [[13. august]]a [[2017]] zoznam úspešných (nevyradených) projektov, ktorý získal zo systému ITMS 2014.<ref group="notes">ITMS 2014 je nástroj na implementáciu a monitorovanie fondov EÚ na Slovensku pre roky 2014{{--}}2020.</ref> Boli na ňom 4 príspevkové organizácie – [[Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky|Centrum vedecko-technických informácií]], [[Slovenská agentúra životného prostredia]], [[Národné lesnícke centrum]], [[Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby]] a vo zvyšku už len súkromné subjekty. Tieto subjekty získali nenávratné finančné príspevky vo výške celkovo 146,3 mil. eur.<ref name=trend/> Denník [[SME]] následne zverejnil článok,<ref name=SME>KREMPASKÝ, Ján. [https://domov.sme.sk/c/20625299/objavil-sa-tajny-zoznam-firiem-ktore-mali-uspiet-v-kauze-eurofondov.html Objavil sa tajný zoznam firiem, ktoré mali uspieť v kauze eurofondov] [online]. In ''SME'', 2017-08-13 [cit. 2017-08-16].</ref> v ktorom uviedol, že úspešných uchádzačov môže byť až 19. Plavčan po medializácii kauzy prisľúbil, že hodnotenie projektov preverí.<ref>TÓDOVÁ, Monika. [https://dennikn.sk/853208/plavcan-konci-fico-poziadal-danka-aby-mu-navrhol-noveho-ministra/ Plavčan končí, Fico požiadal Danka, aby mu navrhol nového ministra (+video)] [online]. In ''[[Denník N]]'', 2017-08-16 11:19 SELČ [cit. 2017-08-16].</ref> Aj keď odmietal vážny problém, výzvu na čerpanie eurofondov vyhlásil nanovo.<ref name="r1">[https://domov.sme.sk/c/20614040/policia-preveri-podozrenia-pri-eurofondoch-na-ministerstve-skolstva.html Polícia preverí podozrenia pri kauze Plavčan a eurofondy] [online]. In ''SME'', 2017-07-28 [cit. 2017-08-16].</ref> Vo výzve na priemyselné výskumno-vývojové centrá po zverejnení úspešných žiadateľov vystúpili médiá a predstavitelia opozície s tvrdeniami, že sa medzi prijímateľmi nachádzajú tzv. [[Schránková spoločnosť|schránkové spoločnosti]], čo viedlo k začatiu preverovania výberového procesu políciou.<ref name="r1" /> [[Európska komisia]] v reakcii na dianie na Slovensku v auguste 2017 oznámila, že pozastavuje platby zo štrukturálnych fondov EÚ v štyroch výzvach vrátane výzvy na dlhodobý strategický výskum.<ref name=SME/> === Študentský pôžičkový fond === ==== Slavia Capital a zdravotná starostlivosť ==== V auguste 2016 (po druhýkrát, až po jeho nástupe do funkcie minister školstva) bratislavskej krajská prokuratúra poverila policajného vyšetrovateľa preskúmať podozrenie z trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v študentských pôžičkových fondoch. Zákon mal byť porušený dvoma opatreniami bývalého vedenia fondov, súčasťou ktorého bol aj Plavčan. V prvom prípade ide o pôžičku fondu vo výške 5,5 milióna eur investičnej skupine [[Slavia Capital]], v ktorej práve v tom čase pôsobila Plavčanova manželka Viera. Ďalšie pochybnosti vyvoláva aj platenie kompletnej zdravotnej starostlivosti za desiatich zamestnancov fondu vrátane ich rodín, ktoré vyšlo štát na takmer 8 800 eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyšetrovanie v kauze ministra Plavčana pokročilo, rozhoduje polícia|url=https://domov.sme.sk/c/20230633/vysetrovanie-v-plavcanovej-kauze-pokrocilo-rozhoduje-policia.html|vydavateľ=domov.sme.sk|dátum prístupu=2019-05-14|jazyk=sk|meno=Peter|priezvisko=Kováč|dátum vydania=}}</ref> ==== Odmeny ==== Opozícia chcela Plavčana odvolať už po dvoch týždňoch po tom, čo v marci 2016 nastúpil do funkcie. Poukázala na kauzu z roku [[2011]], keď získal vyše 38-tisíc eur na odmenách počas pôsobenia v rade Študentského pôžičkového fondu, pričom pôsobil v neplatenej čestnej funkcii. Plavčan v novembri 2011 peniaze vrátil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štyri vety, ktorými Fico odôvodnil koniec Plavčana. Hodia sa aj na Kaliňáka|url=https://domov.sme.sk/c/20627707/styri-vety-ktorymi-fico-odovodnil-koniec-plavcana-hodia-sa-aj-na-kalinaka.html|vydavateľ=domov.sme.sk|dátum prístupu=2019-05-14|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}</ref> Ešte pod vedením [[Ľubomír Zburín|Ľubomíra Zburína]] vyplácal fond štedré odmeny členom rád fondu, hoci to boli len čestné funkcie. Funkcionári si za šesť rokov takto rozdelili viac ako 230-tisíc eur. Plavčan bol jedným z čestných členov rady fondu, ktorí dostávali sporné odmeny. V jeho prípade to bolo od roku [[2005]] takmer 39-tisíc eur. Peniaze Plavčan vrátil ako prvý ešte v roku [[2011]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Traja kandidáti na jedno kreslo. Šéf „súperí“ s podriadenou o rezort školstva|url=https://www.aktuality.sk/clanok/323606/traja-kandidati-na-jedno-kreslo-sef-superi-s-podriadenou-o-rezort-skolstva/|vydavateľ=aktuality.sk|dátum prístupu=2019-05-14|jazyk=sk|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref> Podľa člena rady fondu a riaditeľa Transparency International Slovensko Gabriela Šípoša sa na vzájomnom vyplácaní odmien podieľali riaditeľ a členovia rád, čím bol systém kontroly radami nefunkčný. Podozrivé odmeny vyplácali vo fonde podľa Rady fondu až do júla 2011. Finančnú odmenu dostalo celkom 18 osôb, prevažne zástupcov vysokých škôl ale aj vtedajší zamestnanci ministerstva školstva Peter Plavčan, [[Ľubica Škvarková]] či [[Jaroslav Juriga]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šéfa študentského fondu odvolali pre podozrivé hospodárenie|url=https://domov.sme.sk/c/6120406/sefa-studentskeho-fondu-odvolali-pre-podozrive-hospodarenie.html|vydavateľ=SITA, domov.sme.sk|dátum prístupu=2019-05-14|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}</ref> === Nerealizovanie reformy (Učiace sa Slovensko) === Ministerstvo školstva [[15. marec|15. marca]] [[2017]] zverejnilo Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania „Učiace sa Slovensko“, ktorý sa mal stať východiskom pre uskutočnenie zásadnej reformy školstva. Dokument vznikol na základe téz pre oblasť regionálneho a vysokého školstva, ktoré tím expertov predložil na pripomienkovanie v októbri a novembri 2016.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Učiace sa Slovensko|url=https://www.minedu.sk/uciace-sa-slovensko/|dátum vydania=|dátum prístupu=2019/05/14|vydavateľ=Ministerstvo školstva|url archívu=https://web.archive.org/web/20190514151703/https://www.minedu.sk/uciace-sa-slovensko/|dátum archivácie=2019-05-14}}</ref> Počas dvoch mesiacov verejného pripomienkovania k materiálu prišlo takmer 4 000 pripomienok, ktoré boli vyhodnotené a po diskusii boli akceptované alebo čiastočne akceptované a premietnuté do výslednej verzie dokumentu. V septembri 2017 spracovali autori finálnu verziu materiálu ''Učiace sa Slovensko'', ktorý poslúžil ako jedno zo základných východísk pre samotný ''Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania'' na roky [[2018]]{{--}}[[2027]].<ref name=":0" /> O polroka neskôr v októbri 2017 nová ministerka Lubyová oznámila, že išlo len o autorský dokument a v podobe, v ktorej sa nachádza, sa nedá predložiť na schválenie vládou. Podľa nej nemá rozpočet ani časový rámec a je potrebné ho dopracovať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=M. LUBYOVÁ: Dokument Učiace sa Slovensko sa nedá predložiť na vládu|url=http://www.teraz.sk/slovensko/m-lubyova-autorsky-dokument-uciace-sa-sl/286111-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=1970-01-01|dátum prístupu=2019-05-14|priezvisko=|meno=}}</ref> Čo sa doteraz neudialo. Namiesto reformou Plavčan menil školstvo, podľa niektorých kritikov, cez neodborné návrhy.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nacionalizmus, korupcia a babráctvo. Keď mala SNS školstvo, nedopadlo to dobre|url=https://dennikn.sk/859511/nacionalizmus-korupcia-a-babractvo-ked-mala-sns-skolstvo-nedopadlo-to-dobre/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2017-08-22|dátum prístupu=2019-05-14|jazyk=sk-SK|meno=Juraj|priezvisko=Koník}}</ref> Chcel napríklad vrátiť do škôl brannú výchovu <!-- Napríklad s nápadom na brannú výchovu prišiel predseda SNS Andrej Danko a priznal, že Plavčana priamo riadi. „Neberiem kritiku, že ho riadim. Budem ho riadiť, lebo aj ja som zodpovedný za ministerstvo, budem hovoriť, čo tam má robiť,“ povedal Danko v TA3 v máji. --> či zakazoval deťom písať iným písmom, ako je jedno štátom uznané – spojité písmo.<ref name=":1" /> == Poznámky == <references group=notes/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://domov.sme.sk/c/20136998/minister-skolstva-plavcan-sam-to-nevzdam.html Rozhovor s Petrom Plavčanom] v SME, 12. apríla 2016 {{Ministri školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Plavčan, Peter}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Ministri školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky]] [[Kategória:Absolventi Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Fakulty hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] 7905v22uuxnj8qvb49vrhq4bg0ln5so 8205887 8205881 2026-04-29T18:29:24Z Pe3kZA 39673 /* Ranná kariéra */ gram. 8205887 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Peter Plavčan | Rodné meno = | Popis osoby = Peter Plavčan v júli 2016. | Portrét = Peter Plavčan, 2016.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = 18. | Úrad = [[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky]] | Začiatok obdobia = [[23. marec]] [[2016]] | Koniec obdobia = [[31. august]] [[2017]] | Predchodca = [[Juraj Draxler]] | Nástupca = [[Martina Lubyová]] | Prezident = | Premiér = | Poradie2 = | Úrad2 = | Začiatok obdobia2 = | Koniec obdobia2 = | Predchodca2 = | Nástupca2 = | Prezident2 = | Premiér2 = | Dátum narodenia = {{dnv|1960|6|22}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = nominant [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] | Alma mater = [[Ekonomická univerzita v Bratislave]]<br>[[Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Pedagogická fakulta Univerzity Komenského]] | Profesia = univerzitný pedagóg, štátny úradník | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Peter Plavčan''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[22. jún]] [[1960]], [[Bratislava]]) je slovenský [[Vysokoškolský pedagóg|univerzitný pedagóg]] a v rokoch [[2016]]{{--}}[[2017]] [[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|minister školstva]] v [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|tretej vláde Roberta Fica]] nominovaný [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], ktorý vo funkcii pôsobil necelé dva roky. V auguste 2017 rezignoval po prevalení podozrení z podvodov s eurofondami na vedu a výskum. Od [[1. október|1. októbra]] [[2018]] pôsobí ako rektor na [[Vysoká škola Danubius|Vysokej škole Danubius]] v Sládkovičove. Prezidentka [[Zuzana Čaputová]] ho za rektora vymenovala až [[14. november|14. novembra]] [[2022]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezidentka reaguje na Matoviča k vymenovaniu Plavčana: Nebola iná možnosť|url=https://www.aktuality.sk/clanok/GvxywI5/prezidentka-reaguje-na-matovica-k-vymenovaniu-plavcana-nebola-ina-moznost/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-11-18|jazyk=sk|priezvisko=Matej|meno=Dedinský}}</ref> == Život == === Raná kariéra === Vysokoškolské štúdium absolvoval na Fakulte riadenia (dnes [[Fakulta hospodárskej informatiky)]] [[Ekonomická univerzita v Bratislave|Ekonomickej univerzity v Bratislave]], kde získal [[Inžinier (akademický titul)|inžinier]]sky titul. Následne v rokoch 1984{{--}}1990 pôsobil v [[Ústav informácií a prognóz školstva|Ústave informácií a prognóz školstva]]. Od roku [[1991]] pracoval na ministerstve školstva, kde postupne vykonával funkciu riaditeľa odboru vysokoškolského vzdelávania a generálneho riaditeľa sekcie vysokého školstva, vedy a výskumu, ktorú zastával do roku [[2016]]. V roku [[1994]] získal vedeckú hodnosť [[Kandidát vied|kandidáta vied]] na [[Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]].<ref name="minedu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Životopis : prof. Ing. Peter Plavčan CSc. | url = https://www.minedu.sk/zivotopis/ | vydavateľ = Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky | dátum vydania = [2016] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-26 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170724062601/https://www.minedu.sk/zivotopis/ | dátum archivácie = 2017-07-24 }}</ref> V roku [[1997]] sa habilitoval na [[docent]]a na [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici]]. Hodnosť [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] získal na [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre]] v roku [[2005]] v odbore technológia vzdelávania.<ref name="minedu"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezident SR - Vymenovanie vysokoškolských profesorov|url=https://archiv.prezident.sk/gasparovic/index65fd.html?vymenovanie-vysokoskolskych-profesorov|vydavateľ=archiv.prezident.sk|dátum prístupu=2019-05-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20210728034442/https://archiv.prezident.sk/gasparovic/index65fd.html?vymenovanie-vysokoskolskych-profesorov|dátum archivácie=2021-07-28}}</ref> Počas pôsobenia na ministerstve na sekcii vysokého školstva sa zaoberal koordináciou a usmerňovaním vysokých škôl v oblasti riadenia a podieľal sa na formovaní vysokoškolskej politiky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Peter Plavčan: Profil ministra školstva | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/profil-ministra-skolstva-plavcana/188456-clanok.html | issn = | vydavateľ = Tlačová agentúra Slovenskej republiky | miesto = Bratislava | dátum = 2016-03-23 | dátum prístupu = 2017-07-26}}</ref> Popritom Plavčan pôsobil aj ako člen vedeckých rád v Dubnickom technologickom inštitúte, na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave a Fakulte manažmentu UK v Bratislave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ročenka FM UK 2010/2011 |url=https://www.fm.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/Studium/rocenka_FM_2010_2011.pdf |dátum prístupu=2019-05-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120417072229/http://www.fm.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/Studium/rocenka_FM_2010_2011.pdf |dátum archivácie=2012-04-17 }}</ref> === Minister školstva === Do funkcie ministra školstva, vedy, výskum a športu bol vymenovaný [[23. marec|23. marca]] [[2016]]. V súvislosti s výstavbou [[Národný futbalový štadión|Národného futbalového štadióna]] prekročil svoju právomoc,<ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UčPS - Ako sa z Národného futbalového štadióna stal Kmotríkov štadión|url=http://www.ucps.sk/Ako_sa_z_Narodneho_futbaloveho_stadiona_stal_Kmotrikov_stadion|vydavateľ=www.ucps.sk|dátum prístupu=2022-09-30|priezvisko=Križan|meno=Ladislav|dátum vydania=30.01.2020|priezvisko2=Zajíčková|meno2=Zuzana}}</ref> keď podpísal dodatok k zmluve o poskytnutí dotácie (0384/2016)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=0384/2016 {{!}} Centrálny register zmlúv|url=https://www.crz.gov.sk/2451582/|vydavateľ=www.crz.gov.sk|dátum prístupu=2022-09-30}}</ref>, ale najmä keď podpísal rozsiahlu a nevýhodnú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve s NFŠ, a. s. (0385/2016).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=0385/2016 {{!}} Centrálny register zmlúv|url=https://www.crz.gov.sk/2451623/|vydavateľ=www.crz.gov.sk|dátum prístupu=2022-09-30}}</ref> Kúpa štadiónu štátom od majiteľa Slovanu [[Ivan Kmotrík st.|Ivana Kmotríka st.]] však [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 21. marca 2020|vláda Petra Pellegriniho]], vrátane ministerky [[Martina Lubyová|M. Lubyovej]], až do [[20. marec|20. marca]] [[2020]], keď podali demisiu. Štadión je teda národný len čiastočne. Prípadná kúpa štadióna by aj bez požadovaného navýšenia bola najväčšou verejnou investíciou do športu v dejinách samostatnej SR od roku [[1993]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kamenický poslal Lubyovej doplatok 90,9 milióna eur, tá Kmotríkov štadión za 118 miliónov zatiaľ nekúpila|url=https://dennikn.sk/1772139/kamenicky-poslal-lubyovej-doplatok-909-miliona-eur-ta-kmotrikov-stadion-za-118-milionov-zatial-nekupila/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-02-25|dátum prístupu=2023-08-08|jazyk=sk-SK|meno=Ladislav|priezvisko=Križan}}</ref> Zaoberal sa požadovanou reformou školstva a zvyšovaním platov pracovníkov školstva, ktorí pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentnými voľbami v roku 2016]] aj po nich protestovali.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Folentová | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | titul = Učitelia vo videách pripomínajú Ficove predvolebné sľuby o vyšších platoch | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/479290/ucitelia-vo-videach-pripominaju-ficove-predvolebne-sluby-vyssich-platoch/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-06-06 | dátum prístupu = 2017-07-27}}</ref> V lete [[2017]] bol kritizovaný za čerpanie fondov Európskej únie v oblasti výskumu a vedy v prospech súkromných subjektov namiesto verejných vysokých škôl či [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]]. Premiér [[Robert Fico]] oznámil [[16. august]]a [[2017]] plán odvolať ministra z funkcie so slovami: ''„Tiene podozrenia pretrvávajú, a preto som nútený požiadať predsedu Slovenskej národnej strany, aby mi predložil návrh na nového ministra školstva, a to v čo najkratšom čase“''.<ref>[http://www.ta3.com/clanok/1110991/brifing-premiera-r-fica-o-vymene-ministra-skolstva.html Brífing premiéra R. Fica o výmene ministra školstva] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170816122936/http://www.ta3.com/clanok/1110991/brifing-premiera-r-fica-o-vymene-ministra-skolstva.html |date=2017-08-16 }}. In ''[[TA3]]'', 2017-08-16 11:44 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] [cit. 2017-08-16].</ref> V tejto súvislosti na rozvírenie mediálneho záujmu predseda SNS [[Andrej Danko]] „vypovedal koaličnú dohodu“, pretože strana by mohla prísť o post ministra školstva úplne. Peter Plavčan [[rezignácia|rezignoval]] sám [[17. august]]a 2017, vo funkcii bol do 31. augusta spolu 513 dní.<ref name=rezig>{{Citácia periodika | priezvisko = Gehrerová | meno = Ria | autor = | odkaz na autora = | titul = Peter Plavčan odchádza, profesor s neistým úsmevom médiám ukázal svoju zraniteľnosť aj čierny opasok | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/854788/peter-plavcan-odchadza-profesor-s-neistym-usmevom-mediam-ukazal-svoju-zranitelnost-aj-cierny-opasok | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-08-17 | dátum prístupu = 2017-08-17}}</ref> Vedením ministerstva bola poverená ministerka pôdohospodárstva [[Gabriela Matečná]] a od [[13. september|13. septembra]] 2017 sa novou ministerkou stala [[Martina Lubyová]]. === Neskoršie pôsobenie === Po odvolaní z funkcie ministra bol od [[1. november|1. novembra]] [[2017]] zamestnaný ako interný zamestnanec na [[Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Nejedlý | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Exminister Peter Plavčan má novú prácu. Bude vychovávať budúcich učiteľov | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/exminister-skolstva-peter-plavcan-ma-novu-pracu-bude-vychovavat-novych-ucitelov.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2017-11-23 | dátum prístupu = 2019-05-12 }}</ref> ==== Rektor ==== Od [[1. október|1. októbra]] [[2018]] pôsobí ako rektor [[Vysoká škola Danubius|Vysokej školy Danubius]] v [[Sládkovičovo|Sládkovičove]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Exminister Plavčan dostal novú funkciu, vedie vysokú školu | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/628427/exminister-plavcan-dostal-novu-funkciu-vedie-vysoku-skolu/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-10-01 | dátum prístupu = 2019-05-12 }}</ref> Prezidentka [[Zuzana Čaputová|Čaputová]] ho za rektora vymenovala až [[14. november|14. novembra]] [[2022]], pretože ho vymenovať musela.<ref name=":2" /><blockquote>''„Ak kandidát na rektora spĺňa zákonné kritériá, prezidentka nemá inú možnosť ako rešpektovať akademické slobody a zvoleného kandidáta vymenovať do funkcie,“'' ako kandidáta na rektora ho aj na ďalšie funkčné obdobie zvolila správna rada školy. ''„Keďže Peter Plavčan všetky zákonné náležitosti na funkciu rektora spĺňa, prezidentka ho na základe rozhodnutia správnej rady vymenovala do funkcie,“'' uzavrel hovorca [[Martin Strižinec]].<ref name=":2" /></blockquote> == Kritika == === Profesor === Akademickú hodnosť [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]] kritizoval v apríli 2016 [[Miroslav Beblavý]], pretože vtedajšiemu ministrovi chýbali medzinárodne uznávané vedecké práce.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Filová | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | titul = Vláda plná titulov. Najvyššie “zarúbal” profesor Plavčan | periodikum = Aktuálne.sk | odkaz na periodikum = | url = https://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/vlada-plna-titulov-najvyssie-zarubal-profesor-plavcan.html | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2016-04-08 | dátum prístupu = 2017-07-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170817204522/https://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/vlada-plna-titulov-najvyssie-zarubal-profesor-plavcan.html | dátum archivácie = 2017-08-17 }}</ref> V databáze [[Scopus]] nemal Peter Plavčan žiadny záznam<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Scopus Preview | url = https://www.scopus.com/home.uri | vydavateľ = scopus.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> a v databáze ISI [[Web of Science]] má iba jednu [[Karentovaný časopis|karentovanú publikáciu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Web of Science | url = http://login.webofknowledge.com/error/Error?Error=IPError&PathInfo=%2F&RouterURL=http%3A%2F%2Fwww.webofknowledge.com%2F&Domain=.webofknowledge.com&Src=IP&Alias=WOK5 | vydavateľ = login.webofknowledge.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180327094947/http://login.webofknowledge.com/error/Error?Error=IPError&PathInfo=%2F&RouterURL=http%3A%2F%2Fwww.webofknowledge.com%2F&Domain=.webofknowledge.com&Src=IP&Alias=WOK5 | dátum archivácie = 2018-03-27 }}</ref> === Kauza prostriedkov pre vedu === Ako prvý verejne kritizoval rozdeľovanie prostriedkov na vedu majiteľ firmy [[Prefa Alfa]] zo Žiliny [[František Zvrškovec]]. Za dôvod neúspechu žiadosti o dotáciu z eurofondov označil fakt, že odmietol jednému z hodnotiteľov ([[Peter Klamo]] je členom Rady vlády Slovenskej republiky pre vedu, techniku a inovácie a taktiež je generálnym riaditeľom Výskumného ústavu zváračského) zaplatiť takzvané všimné.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=PETER KAPITÁN|meno=|titul=V kauze Plavčan a eurofondy sa objavilo prvé podozrenie z korupcie|periodikum=domov.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://domov.sme.sk/c/20615736/prve-podozrenie-na-korupciu-v-kauze-rozdelovania-eurofondov.html|dátum prístupu=2017-11-21|jazyk=sk}}</ref> V auguste 2017 Peter Plavčan kritizovaný za netransparentné prideľovanie nenávratných finančných prostriedkov na vedu a výskum, ktoré realizovalo jeho ministerstvo zvolal tlačovú konferenciu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Folentová | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | titul = Minister školstva sa pri vysvetľovaní zapotil, priznal chyby, ale neodstúpi | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/851177/minister-skolstva-sa-pri-vysvetlovani-zapotil-priznal-chyby-ale-neodstupipeter-plavcan-neodstupi-priznal-pochybenia/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-08-14 | dátum prístupu = 2017-08-15}}</ref> Kauza sa týkala výziev vyhlásených ministerstvom na predkladanie žiadostí o nenávratné finančné príspevky z ''[[OPVaI|Operačného programu Výskum a Inovácie]]'', spolufinancovaného zo [[Štrukturálny fond Európskej únie|štrukturálnych fondov Európskej únie]]. Prvá výzva bola vyhlásená na priemyselné výskumno-vývojové centrá (finančný príspevok vo výške 1{{--}}7 mil. eur) a druhá na dlhodobý strategický výskum (do výšku 40 mil. eur). Z projektov predložených slovenskými univerzitami a [[Slovenská akadémia vied|Slovenskou akadémiou vied]] v dlhodobom strategickom výskume neuspel žiaden. Toto viedlo k otvorenému listu [[Rektor (vysoká škola)|rektorov]] a spustilo mediálnu pozornosť spochybňujúcu transparentnosť výberového procesu schvaľovania žiadostí o nenávratný finančný príspevok v predmetných výzvach. Ministerstvo odmietlo na žiadosť médií zverejniť zoznam úspešných žiadateľov. ''[[Trend (slovenské periodikum)|Týždenník Trend]]'' zverejnil<ref name=trend>PETKOVÁ, Zuzana. [https://www.etrend.sk/ekonomika/tajny-zoznam-plavcana-toto-su-firmy-ktore-sa-mohli-dostat-k-eurofondom.html Tajný zoznam Plavčana: Toto sú firmy, ktoré sa mohli dostať k eurofondom] [online]. In ''Trend'', 2017-08-13 [cit. 2017-08-16].</ref> [[13. august]]a [[2017]] zoznam úspešných (nevyradených) projektov, ktorý získal zo systému ITMS 2014.<ref group="notes">ITMS 2014 je nástroj na implementáciu a monitorovanie fondov EÚ na Slovensku pre roky 2014{{--}}2020.</ref> Boli na ňom 4 príspevkové organizácie – [[Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky|Centrum vedecko-technických informácií]], [[Slovenská agentúra životného prostredia]], [[Národné lesnícke centrum]], [[Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby]] a vo zvyšku už len súkromné subjekty. Tieto subjekty získali nenávratné finančné príspevky vo výške celkovo 146,3 mil. eur.<ref name=trend/> Denník [[SME]] následne zverejnil článok,<ref name=SME>KREMPASKÝ, Ján. [https://domov.sme.sk/c/20625299/objavil-sa-tajny-zoznam-firiem-ktore-mali-uspiet-v-kauze-eurofondov.html Objavil sa tajný zoznam firiem, ktoré mali uspieť v kauze eurofondov] [online]. In ''SME'', 2017-08-13 [cit. 2017-08-16].</ref> v ktorom uviedol, že úspešných uchádzačov môže byť až 19. Plavčan po medializácii kauzy prisľúbil, že hodnotenie projektov preverí.<ref>TÓDOVÁ, Monika. [https://dennikn.sk/853208/plavcan-konci-fico-poziadal-danka-aby-mu-navrhol-noveho-ministra/ Plavčan končí, Fico požiadal Danka, aby mu navrhol nového ministra (+video)] [online]. In ''[[Denník N]]'', 2017-08-16 11:19 SELČ [cit. 2017-08-16].</ref> Aj keď odmietal vážny problém, výzvu na čerpanie eurofondov vyhlásil nanovo.<ref name="r1">[https://domov.sme.sk/c/20614040/policia-preveri-podozrenia-pri-eurofondoch-na-ministerstve-skolstva.html Polícia preverí podozrenia pri kauze Plavčan a eurofondy] [online]. In ''SME'', 2017-07-28 [cit. 2017-08-16].</ref> Vo výzve na priemyselné výskumno-vývojové centrá po zverejnení úspešných žiadateľov vystúpili médiá a predstavitelia opozície s tvrdeniami, že sa medzi prijímateľmi nachádzajú tzv. [[Schránková spoločnosť|schránkové spoločnosti]], čo viedlo k začatiu preverovania výberového procesu políciou.<ref name="r1" /> [[Európska komisia]] v reakcii na dianie na Slovensku v auguste 2017 oznámila, že pozastavuje platby zo štrukturálnych fondov EÚ v štyroch výzvach vrátane výzvy na dlhodobý strategický výskum.<ref name=SME/> === Študentský pôžičkový fond === ==== Slavia Capital a zdravotná starostlivosť ==== V auguste 2016 (po druhýkrát, až po jeho nástupe do funkcie minister školstva) bratislavskej krajská prokuratúra poverila policajného vyšetrovateľa preskúmať podozrenie z trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v študentských pôžičkových fondoch. Zákon mal byť porušený dvoma opatreniami bývalého vedenia fondov, súčasťou ktorého bol aj Plavčan. V prvom prípade ide o pôžičku fondu vo výške 5,5 milióna eur investičnej skupine [[Slavia Capital]], v ktorej práve v tom čase pôsobila Plavčanova manželka Viera. Ďalšie pochybnosti vyvoláva aj platenie kompletnej zdravotnej starostlivosti za desiatich zamestnancov fondu vrátane ich rodín, ktoré vyšlo štát na takmer 8 800 eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyšetrovanie v kauze ministra Plavčana pokročilo, rozhoduje polícia|url=https://domov.sme.sk/c/20230633/vysetrovanie-v-plavcanovej-kauze-pokrocilo-rozhoduje-policia.html|vydavateľ=domov.sme.sk|dátum prístupu=2019-05-14|jazyk=sk|meno=Peter|priezvisko=Kováč|dátum vydania=}}</ref> ==== Odmeny ==== Opozícia chcela Plavčana odvolať už po dvoch týždňoch po tom, čo v marci 2016 nastúpil do funkcie. Poukázala na kauzu z roku [[2011]], keď získal vyše 38-tisíc eur na odmenách počas pôsobenia v rade Študentského pôžičkového fondu, pričom pôsobil v neplatenej čestnej funkcii. Plavčan v novembri 2011 peniaze vrátil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štyri vety, ktorými Fico odôvodnil koniec Plavčana. Hodia sa aj na Kaliňáka|url=https://domov.sme.sk/c/20627707/styri-vety-ktorymi-fico-odovodnil-koniec-plavcana-hodia-sa-aj-na-kalinaka.html|vydavateľ=domov.sme.sk|dátum prístupu=2019-05-14|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}</ref> Ešte pod vedením [[Ľubomír Zburín|Ľubomíra Zburína]] vyplácal fond štedré odmeny členom rád fondu, hoci to boli len čestné funkcie. Funkcionári si za šesť rokov takto rozdelili viac ako 230-tisíc eur. Plavčan bol jedným z čestných členov rady fondu, ktorí dostávali sporné odmeny. V jeho prípade to bolo od roku [[2005]] takmer 39-tisíc eur. Peniaze Plavčan vrátil ako prvý ešte v roku [[2011]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Traja kandidáti na jedno kreslo. Šéf „súperí“ s podriadenou o rezort školstva|url=https://www.aktuality.sk/clanok/323606/traja-kandidati-na-jedno-kreslo-sef-superi-s-podriadenou-o-rezort-skolstva/|vydavateľ=aktuality.sk|dátum prístupu=2019-05-14|jazyk=sk|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref> Podľa člena rady fondu a riaditeľa Transparency International Slovensko Gabriela Šípoša sa na vzájomnom vyplácaní odmien podieľali riaditeľ a členovia rád, čím bol systém kontroly radami nefunkčný. Podozrivé odmeny vyplácali vo fonde podľa Rady fondu až do júla 2011. Finančnú odmenu dostalo celkom 18 osôb, prevažne zástupcov vysokých škôl ale aj vtedajší zamestnanci ministerstva školstva Peter Plavčan, [[Ľubica Škvarková]] či [[Jaroslav Juriga]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šéfa študentského fondu odvolali pre podozrivé hospodárenie|url=https://domov.sme.sk/c/6120406/sefa-studentskeho-fondu-odvolali-pre-podozrive-hospodarenie.html|vydavateľ=SITA, domov.sme.sk|dátum prístupu=2019-05-14|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}</ref> === Nerealizovanie reformy (Učiace sa Slovensko) === Ministerstvo školstva [[15. marec|15. marca]] [[2017]] zverejnilo Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania „Učiace sa Slovensko“, ktorý sa mal stať východiskom pre uskutočnenie zásadnej reformy školstva. Dokument vznikol na základe téz pre oblasť regionálneho a vysokého školstva, ktoré tím expertov predložil na pripomienkovanie v októbri a novembri 2016.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Učiace sa Slovensko|url=https://www.minedu.sk/uciace-sa-slovensko/|dátum vydania=|dátum prístupu=2019/05/14|vydavateľ=Ministerstvo školstva|url archívu=https://web.archive.org/web/20190514151703/https://www.minedu.sk/uciace-sa-slovensko/|dátum archivácie=2019-05-14}}</ref> Počas dvoch mesiacov verejného pripomienkovania k materiálu prišlo takmer 4 000 pripomienok, ktoré boli vyhodnotené a po diskusii boli akceptované alebo čiastočne akceptované a premietnuté do výslednej verzie dokumentu. V septembri 2017 spracovali autori finálnu verziu materiálu ''Učiace sa Slovensko'', ktorý poslúžil ako jedno zo základných východísk pre samotný ''Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania'' na roky [[2018]]{{--}}[[2027]].<ref name=":0" /> O polroka neskôr v októbri 2017 nová ministerka Lubyová oznámila, že išlo len o autorský dokument a v podobe, v ktorej sa nachádza, sa nedá predložiť na schválenie vládou. Podľa nej nemá rozpočet ani časový rámec a je potrebné ho dopracovať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=M. LUBYOVÁ: Dokument Učiace sa Slovensko sa nedá predložiť na vládu|url=http://www.teraz.sk/slovensko/m-lubyova-autorsky-dokument-uciace-sa-sl/286111-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=1970-01-01|dátum prístupu=2019-05-14|priezvisko=|meno=}}</ref> Čo sa doteraz neudialo. Namiesto reformou Plavčan menil školstvo, podľa niektorých kritikov, cez neodborné návrhy.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nacionalizmus, korupcia a babráctvo. Keď mala SNS školstvo, nedopadlo to dobre|url=https://dennikn.sk/859511/nacionalizmus-korupcia-a-babractvo-ked-mala-sns-skolstvo-nedopadlo-to-dobre/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2017-08-22|dátum prístupu=2019-05-14|jazyk=sk-SK|meno=Juraj|priezvisko=Koník}}</ref> Chcel napríklad vrátiť do škôl brannú výchovu <!-- Napríklad s nápadom na brannú výchovu prišiel predseda SNS Andrej Danko a priznal, že Plavčana priamo riadi. „Neberiem kritiku, že ho riadim. Budem ho riadiť, lebo aj ja som zodpovedný za ministerstvo, budem hovoriť, čo tam má robiť,“ povedal Danko v TA3 v máji. --> či zakazoval deťom písať iným písmom, ako je jedno štátom uznané – spojité písmo.<ref name=":1" /> == Poznámky == <references group=notes/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://domov.sme.sk/c/20136998/minister-skolstva-plavcan-sam-to-nevzdam.html Rozhovor s Petrom Plavčanom] v SME, 12. apríla 2016 {{Ministri školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Plavčan, Peter}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Ministri školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky]] [[Kategória:Absolventi Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Fakulty hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] hxihd79ep2gi6jwf3y5utk8xv551ib0 Rumunské národné volejbalové družstvo žien 0 602677 8205743 6548132 2026-04-29T14:35:50Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205743 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Flag of Romania.svg|200px|border|vpravo]] '''Rumunské národné volejbalové družstvo žien''' je národné družstvo žien, ktoré reprezentuje [[Rumunsko]] v medzinárodných [[volejbal]]ových súťažiach a priateľských zápasoch.<ref>{{cite web|url=http://www.fivb.org/EN/FIVB/Federation.asp?NF=ROU|title=ROU - FEDERATIA ROMANA DE VOLEI|publisher=FIVB}}</ref> {{Infobox-medaila}} {{Medaila|Súťaž|[[Majstrovstvá sveta vo volejbale|Majstrovstvá sveta]]}} {{MedailaStrieborná|[[Majstrovstvá sveta vo volejbale žien 1956|Francúzsko 1956]]|}} {{Medaila|Súťaž|[[Majstrovstvá Európy vo volejbale|Majstrovstvá Európy]]}} {{MedailaBronzová|[[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1963|Rumunsko 1963]]|}} {{Infobox koniec}} ==Výsledky== ===[[Majstrovstvá sveta vo volejbale|Majstrovstvá sveta]]=== *[[Majstrovstvá sveta vo volejbale žien 1956|1956]] – 2. miesto [[Súbor:Silver medal with cup.svg|16px]] ===[[Majstrovstvá Európy vo volejbale|Majstrovstvá Európy]]=== *[[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1963|1963]] – 3. miesto [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|16px]] *[[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1989|1989]] – 4. miesto *[[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1991|1991]] – 6. miesto *[[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1993|1993]] – 9. miesto *[[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1997|1997]] – Skupinová fáza *[[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1999|1999]] – 6. miesto *[[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2001|2001]] – 7. miesto *[[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2003|2003]] – 8. miesto *[[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2005|2005]] – 9. miesto *[[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2011|2011]] – 12. miesto *[[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2015|2015]] – 15. miesto == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == *[http://www.frvolei.ro Oficiálna stránka Rumunskej volejbalovej federácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020527121815/http://www.frvolei.ro/ |date=2002-05-27 }} {{rum icon}} {{Koncové šablóny |{{Európske národné volejbalové družstvá}} }} [[Kategória:Národné volejbalové družstvá]] [[Kategória:Volejbal v Rumunsku|Národné]] [[Kategória:Rumunské národné družstvá|Volejbal]] 0o96mfena6hhxgq4dn4nf99n7tkfazt Pálffyho park v Smoleniciach 0 612615 8206076 8175086 2026-04-30T09:03:34Z KormiSKbot 236958 Format infoboxu 8206076 wikitext text/x-wiki {{Geobox | kategorizovať = | owner = | public = | access = | code = | nkp pred rokom 2002 = áno | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = park | dátum nkp = 2001 | číslo nkp = | dátum uzpf = 21.09.2001 | číslo uzpf = 11387/1 | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kraj = Trnavský | management_lat_d = | okres = Trnava | obec = Smolenice | PUSR web url = | PUSR web id objekt = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-nnkp/detail-nnkp?code=RNNKP&detail_id=aeb16155-1d13-48f9-9774-98a6d0392ab8 | PUSR web dátum citovania = 3.3.2026 | free = | map_caption = | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = | commons = | statistics = | website = | management_long_d = | management = | name = Pálffyovský park | river = | other_name = | category = historická zeleň | image = Pálffyho park v Smoleniciach .jpg | image_caption = vstup do parku v roku 2016 | country = Slovensko | country_flag = 1 | municipality = Smolenice | range = | parent = | city = | landmark = | location = | date_type = | elevation = | lat_d = 48.507083 | long_d = 17.432480 | coordinates_type = | length = | width = | height = | number = | area = | author = | style = | material = | established = 2.pol.19.st. | date = | footnotes = }} '''Pálffyovský park''' alebo '''Pálfiovský park''' v [[Smolenice|Smoleniciach]] je [[národná kultúrna pamiatka]] nachádzajúca sa v centre obce Smolenice v okrese [[Trnava (okres)|Trnava]].<ref name="nkp">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných NKP | url = http://www.pamiatky.sk/po/po?Kraj=2&Okres=15&Obec=329&KatastralneUzemie=451&Ulica=&OrientacneCislo=&UnifikovanyNazovPO=&CUZText=&SearchButton=H%C4%BEada%C5%A5 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-17 | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Bol súčasťou [[Smolenický kaštieľ|Smolenického kaštieľa]], ktorého ruiny boli v roku 2001 zbúrané.<ref name="oznase">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Obnova parku pri bývalom kaštieli | url = http://www.oznasesmolenice.sk/index.php/obnova-parku-pri-byvalom-kastieli | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-17 | vydavateľ = OZ Naše Smolenice | miesto = Smolenice | jazyk = sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20200808181736/http://oznasesmolenice.sk/index.php/obnova-parku-pri-byvalom-kastieli | dátum archivácie = 2020-08-08 }}</ref> == Založenie parku == Park začal budovať v poslednej štvrtine [[19. storočie|19. storočia]] gróf [[Móric Pálfi|Móric Pálffy]], ktorý sa do [[Smolenice|Smoleníc]] presťahoval na konci [[60. roky 19. storočia|60. rokov 19. storočia]]. Park bol vybudovaný na svažitom teréne, klesajúcom na juhovýchod a mal obdĺžnikový pôdorys nepravidelného tvaru. [[Smolenický kaštieľ|Kaštieľ]] sa nachádzal na severnom okraji parku.  Bol obohnaný kamenným múrom, ktorý bol obrastený brečtanom alebo divým viničom. Hlavná brána sa nachádzala na severozápadnej strane areálu (od dnešnej ulice SNP). Po roku [[1896]] pribudla aj južná brána (od dnešnej Štúrovej ulice). Obe brány boli kované, no umelecky rozdielne spracované. Cez celý park viedla cestná sieť zo zvalcovanej drte. V tesnej blízkosti kaštieľa sa nachádzala fontána. V celom areáli boli dve studne (v súčasnosti už zahrnuté).  Park bol zakladaný približne v rovnakom období ako park pri dnešnom [[Smolenický zámok|Smolenickom zámku]] a mal aj podobnú skladbu drevín. Išlo prevažne o domáce listnaté dreviny, najmä [[platan]], [[lipa]], [[pagaštan]], [[javor]] (mliečny a horský), [[Jaseň (rod)|jaseň]], [[Brest (strom)|brest]] a ihličnaté dreviny, ako napr. [[borovica obyčajná]], [[borovica čierna]], [[Smrek obyčajný|smrek]], [[Duglaska tisolistá|duglaska]] alebo [[chvojka]]/borievka a iné. V parku bolo aj množstvo okrasných kríkov a záhonov. Približne v strede parku, v kruhovej výsadbe pagaštanov a líp, bol asfaltový kruh, po obvode ktorého sa nachádzali kamenné lavice a stoličky z bývalého [[Kláštor svätej Kataríny|kláštora sv. Kataríny]] (obec [[Dechtice]]). Na konci 19. storočia bol cez plochu parku vybudovaný lesný vodovod, ktorý viedol po trase ([[Vlčiareň]] – zámocký park a [[Smolenický zámok|zámok]] – tzv. horný majer – [[Smolenický kaštieľ|kaštieľ]]). Vo východnej časti areálu bol menší hospodársky dvor, ktorý slúžil pre potreby pálffyovskej rodiny. Nachádzal sa tu aj veľký skleník, ktorý bol počas prechodu frontu v roku [[1945]] zničený. Časť pôvodných stromov bola v rokoch 1939 – 1945 vyrúbaná.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vágenknechtová|meno=Veronika|titul=Smolenice, kaštieľ - základné podmienky na prípravu a realizáciu obnovy pamiatky z hľadiska pamiatkovej starostlivosti|vydavateľ=Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti|miesto=Bratislava|rok=1992}}</ref> == Po roku 1945 == Po odchode [[Pálfiovci|Pálffyovcov]] zo Smoleníc bol kaštieľ zoštátnený a v novembri 1945 sa do neho presťahovala miestna škola a z parku sa stal školský dvor. Podobne ako budova kaštieľa, tak aj park čiastočne znehodnotili úpravy pre potreby školy, najmä prístavbou nových objektov (sociálne zariadenia, sklad, školské ihrisko a pod.), ako aj slabšou starostlivosťou o zeleň. Po presťahovaní školy do novej budovy v roku [[1977]] a po odchode materskej školy z kaštieľa v roku [[1981]] prestal byť celý objekt udržiavaný a začal pustnúť. Situácia sa nezmenila, ani keď kaštieľ prevzali Reštaurácie, podnikové riaditeľstvo v [[Trnava|Trnave]]. Postupne sa v parku premnožili rôzne náletové dreviny (baza, agát) a začal sa využívať na pasenie hospodárskych zvierat. Fontána a kamenný nábytok boli premiestnené pred kultúrny dom v obci. Viaceré predmety boli z kaštieľa i parku odcudzené.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bocán|meno=R.|titul=Návrh na aktualizáciu evidenčného listu kultúrnej pamiatky - Dolný kaštieľ, Smolenice, ul. SNP 196|vydavateľ=Pamiatkový ústav Brastislava|miesto=Trnava|rok=1996}}</ref> == Po roku 1989 == Zmena k lepšiemu neprišla ani v roku [[1991]], kedy sa kaštieľ dostal do súkromných rúk. Plánovaná rekonštrukcia v skutočnosti spôsobila zničenie už tak dosť schátranej národnej kultúrnej pamiatky a jej premenu na ruinu. V parku zostalo množstvo stavebného materiálu chystaného na rekonštrukciu kaštieľa. Stal sa miestom pre stretnutia rôznych neprispôsobivých obyvateľov obce a začal sa v ňom hromadiť odpad. V roku [[1998]] sa majiteľom stala opäť obec. V roku [[2001]] bol kaštieľ vyňatý zo zoznamu národných kultúrnych pamiatok a jeho ruiny boli zhodené. V tom istom čase zasa pamiatkari rozhodli, že park je napriek svojmu zlému stavu, najmä svojím zložením a spätosťou s rodom [[Pálfiovci|Pálffy]], stále významným miestom v Smoleniciach a preto bol 21. septembra 2001 vyhlásený za [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|národnú kultúrnu pamiatku]].<ref name="nkp" /> == Súčasný stav == V posledných rokoch sa pristupuje k postupnej revitalizácii parku.<ref name="oznase"/> Boli odstránené náletové dreviny, vybudoval sa nový chodník,  pravidelne sa kosí trávnik, odstránili sa  čierne skládky a pod.  Na mieste bývalého kaštieľa bolo vybudované moderné zariadenie pre seniorov. Z pôvodného muriva je značná časť už zbúraná (niektoré časti zhodil aj silný vietor). Pôvodné kované brány sa už v parku nenachádzajú. V auguste 2017 bola v parku odhalená busta [[Jozef Palffy|Jozefa Pálffyho]], ktorý v Smolenickom kaštieli býval a ktorý na začiatku 20. storočia začal budovať [[Smolenický zámok]]. == Referencie == <references /> [[Kategória:Smolenice]] [[Kategória:Pálfiovci]] [[Kategória:Parky na Slovensku]] 1et530iv9dukrgc02csicxx7x3u6r4f Slovenská sekcia IBBY 0 612757 8206014 6617871 2026-04-30T05:06:07Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 5 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8206014 wikitext text/x-wiki '''Slovenská sekcia IBBY''' je národnou sekciou Medzinárodnej únie pre detskú knihu ([[International Board on Books for Young People]] – IBBY)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Home: IBBY official website|url=http://www.ibby.org|dátum prístupu=2018-01-25|vydavateľ=www.ibby.org|jazyk=en}}</ref> mimovládnej organizácie [[UNESCO]]. Do IBBY bola prijatá ako súčasť Československej sekcie v roku [[1964]]. Cieľom jej činnosti je vytváranie priaznivých podmienok pre rozvoj a posilňovanie záujmu autorov, vydavateľov a verejnosti o pôvodnú literárnu tvorbu pre deti i prezentovanie najkvalitnejších kníh. Každoročne pripravuje ''Dni detskej knihy'', ktoré sa spolu so sprievodnými podujatiami organizujú vždy v inom regióne [[Slovensko|Slovenska]]. Inšpiráciou pre ne je ''Medzinárodný deň detskej knihy'', ktorý si verejnosť pripomína [[2. apríl]]a v deň narodenia veľkého rozprávkara [[Hans Christian Andersen|Hansa Christiana Andersena]]. Neoddeliteľnou súčasťou činnosti sekcie sú každoročné odborné konferencie, ktoré hodnotia pôvodnú tvorbu uplynulého roku. Významnou aktivitou sekcie je open air festival čítania ''Knižné hody''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Knižné hody|url=https://www.facebook.com/KNIZNEHODY/|dátum prístupu=2018-01-25|vydavateľ=www.facebook.com|jazyk=sk}}</ref> Medzi tradičné podujatia patrí súťaž Najkrajšie a najlepšie detské knihy jari, leta, jesene a zimy. Slovenská sekcia IBBY udeľuje národné ceny za literatúru pre deti a mládež Cenu Ľudovíta Fullu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cena Ľudovíta Fullu {{!}} bibiana.sk|url=http://www.bibiana.sk/sk/cena-ludovita-fullu|dátum prístupu=2018-01-25|vydavateľ=www.bibiana.sk}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> a cenu Trojruža<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Trojruža {{!}} bibiana.sk|url=http://www.bibiana.sk/sk/trojruza|dátum prístupu=2018-01-25|vydavateľ=www.bibiana.sk}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> a Plaketu Ľudmily Podjavorinskej,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plaketa Ľudmily Podjavorinskej {{!}} bibiana.sk|url=http://www.bibiana.sk/sk/plaketa-ludmily-podjavorinskej|dátum prístupu=2018-01-25|vydavateľ=www.bibiana.sk}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ktorá sa udeľuje za propagáciu slovenskej detskej knihy v zahraničí. V rámci rozhlasového festivalu Prix Ex Aequo udeľuje Slovenská sekcia IBBY od roku 2010 Cenu za najlepšiu rozhlasovú adaptáciu literárneho diela. Sekretariát SK IBBY pravidelne pripravuje slovenskú účasť na medzinárodných kongresoch a návrhy slovenských tvorcov na ocenenia IBBY – zápis na Čestnú listinu IBBY<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čestná listiny IBBY {{!}} bibiana.sk|url=http://www.bibiana.sk/sk/cestna-listiny-ibby|dátum prístupu=2018-01-25|vydavateľ=www.bibiana.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20180126012851/http://www.bibiana.sk/sk/cestna-listiny-ibby|dátum archivácie=2018-01-26}}</ref> a [[Cena Hansa Christiana Andersena|Cenu Hansa Christiana Andersena]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cena Hansa Christiana Andersena {{!}} bibiana.sk|url=http://www.bibiana.sk/sk/cena-hansa-christiana-andersena|dátum prístupu=2018-01-25|vydavateľ=www.bibiana.sk}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> nazývanú aj malá Nobelova cena. Okrem toho verejnosti predstavuje knižné kolekcie, ktoré získali domáce i medzinárodné ocenenia. V rámci Slovenskej sekcie IBBY rozvíja činnosť iniciatíva Book Handicap, projekty knižných kolekcií IBBY pre postihnutých, ktoré organizuje Verejná knižnica v [[Toronto|Toronte]] ([[Kanada]]). Slovenská sekcia IBBY vydáva štvrťročník ''BIBIANA – revue o umení pre deti a mládež''. Členskú základňu sekcie tvoria spisovatelia, ilustrátori, pedagógovia, pracovníci knižníc a iných kultúrnych inštitúcií. == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.bibiana.sk/sk/knizna-kultura/slovenska-sekcia-ibby Oficiálna stránka]{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [[Kategória:Literatúra pre deti a mládež na Slovensku]] 562ici9baa2a8qz4k4qpsnutgla141k Slovensko na Zimných olympijských hrách 2018 0 613160 8206003 8158500 2026-04-30T04:01:24Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8206003 wikitext text/x-wiki {{Infobox Krajina na olympijských hrách | názov krajiny = Slovensko | vlajka = [[Image:Flag of Slovakia.svg|border|200px]] | hry = Zimné | rok = 2018 | IOC = SVK | NOC = [[Slovenský olympijský výbor]] | súťažiaci = 31 + 25 | športy = 7 | vlajkonosič = [[Veronika Velez-Zuzulová]] | zlato = 1 | striebro = 2 | bronz = 0 | celkom = 3 | LOH = [[Slovensko na Letných olympijských hrách 1996|1996]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2000|2000]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2004|2004]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2008|2008]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2012|2012]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2016|2016]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2020|2020]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2024|2024]] | ZOH = [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 1994|1994]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 1998|1998]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2002|2002]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2006|2006]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2010|2010]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2014|2014]] • 2018 • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2022|2022]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2026|2026]] }} '''Slovensko na [[Zimné olympijské hry 2018|Zimných olympijských hrách 2018]]''' v kórejskom [[Pchjongčchang]]u reprezentovalo 56 športovcov. Hry sa konali od [[9. február|9.]] do [[25. február]]a [[2018]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí olympionici a paralympionici zložili sľub do rúk prezidenta SR Andreja Kisku, SOV zapálením pochodne odštartoval Roadshow SOT | url = https://www.olympic.sk/aktuality-sov/slovenski-olympionici-a-paralympionici-zlozili-slub-do-ruk-prezidenta-sr-andreja-kisku-sov-zapalenim-pochodne-odstartoval-roadshow-sot | vydavateľ = olympic.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-02-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180203005756/https://www.olympic.sk/aktuality-sov/slovenski-olympionici-a-paralympionici-zlozili-slub-do-ruk-prezidenta-sr-andreja-kisku-sov-zapalenim-pochodne-odstartoval-roadshow-sot | dátum archivácie = 2018-02-03 }}</ref> == Medailová bilancia == {| class="wikitable sortable" style="font-size:90%" |- !Medaila !Športovec !Šport !Disciplína !Dátum |- | {{Zlatá medaila}}||[[Anastasia Kuzminová]]||[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2018|Biatlon]]||Preteky na 12,5 km s hrom. štartom - ženy||[[17. február]] |- | {{Strieborná medaila}}||[[Anastasia Kuzminová]]||[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2018|Biatlon]]||Stíhacie preteky 10 km - ženy||[[12. február]] |- | {{Strieborná medaila}}||[[Anastasia Kuzminová]]||[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2018|Biatlon]]||Vytrvalostné preteky 15 km - ženy||[[15. február]] |} == Reprezentanti == Rozhodnutím Valného zhromaždenia Slovenského olympijského výboru z [[26. január]]a [[2018]] reprezentovali Slovensko títo športovci:<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Konečná nominácia Slovenska na ZOH 2018. Pocestuje 56 športovcov | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/317580/konecna-nominacia-slovenska-na-zoh-2018-pocestuje-56-sportovcov/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-26 | dátum prístupu = 2018-02-02 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Do Pjongčangu pôjde 56 slovenských športovcov. Výprava bude mať 121 ľudí | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://sport.pravda.sk/zoh-2018/clanok/456198-do-pjongcangu-odcestuje-56-slovenskych-sportovcov-vyprava-bude-mat-121-ludi/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-26 | dátum prístupu = 2018-02-02 }}</ref>: === [[Súbor:Alpine skiing pictogram.svg|30px]] Alpské lyžovanie === ==== Muži ==== * [[Matej Falat]] * [[Adam Žampa]] * [[Andreas Žampa]] ==== Ženy ==== * [[Barbara Kantorová]] * [[Soňa Moravčíková]] * [[Veronika Velez-Zuzulová]] * [[Petra Vlhová]] === [[Súbor:Biathlon pictogram.svg|30px]] Biatlon === ==== Muži ==== * [[Šimon Bartko]] * [[Tomáš Hasilla]] * [[Matej Kazár]] * [[Martin Otčenáš]] * [[Michal Šíma]] ==== Ženy ==== * [[Ivona Fialková]] * [[Paulína Fialková]] * [[Anastasia Kuzminová]] * [[Alžbeta Majdišová]] * [[Terézia Poliaková]] === [[Súbor:Cross country skiing pictogram.svg|30px]] Beh na lyžiach === ==== Muži ==== * [[Peter Mlynár]] * [[Andrej Segeč]] * [[Miroslav Šulek]] ==== Ženy ==== * [[Barbora Klementová]] * [[Alena Prochádzková]] === [[Súbor:Figure skating pictogram.svg|30px]] Krasokorčuľovanie === * [[Lukáš Csölley]] * [[Lucie Myslivečková]] * [[Nicole Rajičová]] === [[Súbor:Ice hockey pictogram.svg|30px]] Ľadový hokej === * {{Hlavný článok|Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2018}} <!-- ====Muži==== =====Zostava===== {| class="wikitable sortable" style="font-size:90%" |- !Číslo !Pozícia !Meno a priezvisko !Výška !Váha !Dátum narodenia !Miesto narodenia !Sezóna 2009/10 |- | 31||Brankár||[[Peter Budaj]]||185 cm||91 kg||[[18. september]] [[1982]]||[[Banská Bystrica]]||[[Colorado Avalanche]] ([[NHL]]) |- | 41||Brankár||[[Jaroslav Halák]]||180 cm||82 kg||[[18. máj]] [[1985]]||[[Bratislava]]||[[Montreal Canadiens]] ([[NHL]]) |- | 35||Brankár||[[Rastislav Staňa]]||185 cm||88 kg||[[10. január]] [[1980]]||[[Košice]]||[[Severstaľ Čerepovec]] ([[KHL]]) |- | 7||Obranca||[[Ivan Baranka]]||191 cm||91 kg||[[19. máj]] [[1985]]||[[Ilava]]||[[HC Spartak Moskva]] ([[KHL]]) |- | 33||Obranca||[[Zdeno Chára]] '''(C)'''||206 cm||116 kg||[[18. marec]] [[1977]]||[[Trenčín]]||[[Boston Bruins]] ([[NHL]]) |- | 68||Obranca||[[Milan Jurčina]]||193 cm||111 kg||[[7. jún]] [[1983]]||[[Liptovský Mikuláš]]||[[Columbus Blue Jackets]] ([[NHL]]) |- | 14||Obranca||[[Andrej Meszároš]]||188 cm||100 kg||[[13. október]] [[1985]]||[[Považská Bystrica]]||[[Tampa Bay Lightning]] ([[NHL]]) |- | 44||Obranca||[[Andrej Sekera]]||183 cm||91 kg||[[8. jún]] [[1986]]||[[Bojnice]]||[[Buffalo Sabres]] ([[NHL]]) |- | 77||Obranca||[[Martin Štrbák]]||191 cm||96 kg||[[15. január]] [[1975]]||[[Prešov]]||[[HK MVD Balašicha]] ([[KHL]]) |- | 17||Obranca||[[Ľubomír Višňovský]]||180 cm||84 kg||[[11. august]] [[1976]]||[[Topoľčany]]||[[Edmonton Oilers]] ([[NHL]]) |- | 23||Útočník||[[Ľuboš Bartečko]]||183 cm||86 kg||[[14. júl]] [[1976]]||[[Kežmarok]]||[[Färjestads BK Karlstad|Färjestads]] ([[Elitserien|SEL]]) |- | 8||Útočník||[[Martin Cibák]]||185 cm||89 kg||[[17. máj]] [[1980]]||[[Liptovský Mikuláš]]||[[HC Spartak Moskva|Spartak Moskva]] ([[KHL]]) |- | 38||Útočník||[[Pavol Demitra]]||183 cm||91 kg||[[11. máj]] [[1974]]||[[Dubnica nad Váhom]]||[[Vancouver Canucks]] ([[NHL]]) |- | 10||Útočník||[[Marián Gáborík]]||185 cm||90 kg||[[2. február]] [[1982]]||[[Trenčín]]||[[New York Rangers]] ([[NHL]]) |- | 26||Útočník||[[Michal Handzuš]]||196 cm||98 kg||[[3. november]] [[1977]]||[[Banská Bystrica]]||[[Los Angeles Kings]] ([[NHL]]) |- | 91||Útočník||[[Marcel Hossa]]||192 cm||100 kg||[[10. december]] [[1981]]||[[Ilava]]||[[Dinamo Riga]] ([[KHL]]) |- | 81||Útočník||[[Marián Hossa]]||187 cm||95 kg||[[1. december]] [[1979]]||[[Stará Ľubovňa]]||[[Chicago Blackhawks]] ([[NHL]]) |- | 82||Útočník||[[Tomáš Kopecký]]||191 cm||91 kg||[[5. február]] [[1982]]||[[Ilava]]||[[Chicago Blackhawks]] ([[NHL]]) |- | 24||Útočník||[[Žigmund Pálffy]]||178 cm||82 kg||[[5. máj]] [[1972]]||[[Skalica (mesto)|Skalica]]||[[HK 36 Skalica]] ([[Slovnaft extraliga|SEL]]) |- | 92||Útočník||[[Branko Radivojevič]]||183 cm||94 kg||[[11. december]] [[1980]]||[[Piešťany]]||[[HC Spartak Moskva|Spartak Moskva]] ([[KHL]]) |- | 18||Útočník||[[Miroslav Šatan]]||191 cm||87 kg||[[10. október]] [[1974]]||[[Topoľčany]]||[[Boston Bruins]] ([[NHL]]) |- | 15||Útočník||[[Jozef Stümpel]]||191 cm||101 kg||[[7. august]] [[1972]]||[[Nitra]]||[[Barys Astana]] ([[KHL]]) |- | 20||Útočník||[[Richard Zedník]]||185 cm||91 kg||[[1. jún]] [[1976]]||[[Banská Bystrica]]||[[Lokomotiv Jaroslavľ]] ([[KHL]]) |} =====Základná skupina===== {| class=wikitable style="text-align:center" |- bgcolor="#DCDCDC" !width="25" | !width="200"|Mužstvo !width="70"|Body !width="70"|Zápasy !width="70"|Výhry !width="70"|Výhry po predĺžení !width="70"|Prehry po predĺžení !width="70"|Prehry !width="70"|Góly strelené !width="70"|Góly inkasované !width="70"|Rozdiel skóre |- bgcolor=#F0E68C |1. |style="text-align:left;"|{{RUS|lh|1}} |'''7'''|| 3 || 2 || 0 || 1 || 0 || 13 || 6 ||+7 |- bgcolor=#CCFFCC |2. |style="text-align:left;"|{{CZE|lh|1}} |'''6'''|| 3 || 2 || 0 || 0 || 1 || 10|| 7 ||+3 |- bgcolor=#CCFFCC |3. |style="text-align:left;"|{{SVK|lh|1}} |'''5'''|| 3 || 1 || 1 || 0 || 1 || 9 || 4 ||+5 |- bgcolor=#FFE7BA |4. |style="text-align:left;"|{{LVA|lh|1}} |'''0'''|| 3 || 0 || 0 || 0 || 3 || 4 || 19 ||-15 |} --> === [[Súbor:Luge pictogram.svg|30px]] Sane === ==== Muži ==== * [[Jozef Ninis]] * [[Marek Solčanský]] * [[Jakub Šimoňák]] * [[Karol Stuchlák]] ==== Ženy ==== * [[Katarína Šimoňáková]] === [[Súbor:Snowboarding pictogram.svg|30px]] Snowboarding === * [[Klaudia Medlová]] == Výsledky slovenských športovcov == Prehľad disciplín a výsledkov:<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ZOH 2018: Vizitky športovcov - Šport | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://sport.pravda.sk/zoh-2018/stranka/9043-zoh-2018-vizitky-sportovcov/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2018-02-11 }}</ref> {| class="wikitable" style="font-size:85%" |- !Šport !Pretekár !Superkombinácia<br/>[[13. február]] [[2018]] !Zjazd<br/>[[15. február]] [[2018]] !Super G <br/>[[16. február]] [[2018]] !Obrovský slalom<br/>[[18. február]] [[2018]] !Slalom<br/>[[22. február]] [[2018]] !Tímová súťaž<br/>[[24. február]] [[2018]] |- | rowspan="8" |'''[[Alpské lyžovanie|Alpské <br/>lyžovanie]]''' | [[Adam Žampa]] | align="center" | 22. miesto | align="center" | | align="center" | | align="center" | 25. miesto | align="center" | 24. miesto | align="center" | 9. miesto |- |[[Andreas Žampa]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | 39. miesto | align="center" | nedokončil | align="center" | 35. miesto | align="center" | 9. miesto |- |[[Matej Falat]] | align="center" | nedokončil | align="center" | | align="center" | | align="center" | 50. miesto | align="center" | nedokončil | align="center" | |- !Pretekárka !Obrovský slalom<br/>[[15. február]] [[2018]] !Slalom<br/>[[16. február]] [[2018]] !Super G <br/>[[17. február]] [[2018]] !Zjazd<br/>[[21. február]] [[2018]] !Superkombinácia<br/>[[22. február]] [[2018]] !Tímová súťaž<br/>[[24. február]] [[2018]] |- |[[Barbara Kantorová]] | align="center" | 41. miesto | align="center" | 40. miesto | align="center" | 35. miesto | align="center" | 29. miesto | align="center" | 18. miesto | align="center" | |- |[[Soňa Moravčíková]] | align="center" | 37. miesto | align="center" | nedokončila | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- |[[Petra Vlhová]] | align="center" | 13. miesto | align="center" | 13. miesto | align="center" | 32. miesto | align="center" | nedokončila | align="center" | 5. miesto | align="center" | 9. miesto |- |[[Veronika Velez-Zuzulová]] | | align="center" | 17. miesto | | | align="center" | | align="center" | 9. miesto |- !Šport !Pretekár !Šprint klasicky<br/>[[13. február]] [[2018]] !15 km voľným štýlom<br/>[[16. február]] [[2018]] !Šprint tímy <br/>[[21. február]] [[2018]] !50 km klasicky<br/>[[24. február]] [[2018]] |- | rowspan="6" |'''[[Bežecké lyžovanie]]''' |[[Peter Mlynár]] | align="center" | štvrťfinále<br/> (5. miesto) | align="center" | 67. miesto | align="center" | 22. miesto | align="center" | 51. miesto |- |[[Andrej Segeč]] | align="center" | 57. miesto | align="center" | 88. miesto | align="center" | 22. miesto | align="center" | 53. miesto |- |[[Miroslav Šulek]] | align="center" | 62. miesto | align="center" | 80. miesto | align="center" | | align="center" | nedokončil |- !Pretekárka !Šprint klasicky<br/>[[13. február]] [[2018]] !10 km voľným štýlom<br/>[[15. február]] [[2018]] !Šprint tímy <br/>[[21. február]] [[2018]] !30 km klasicky<br/>[[25. február]] [[2018]] |- |[[Alena Procházková]] | align="center" | 31. miesto | align="center" | 58. miesto | align="center" | 18. miesto | align="center" | 36. miesto |- |[[Barbora Klementová]] | align="center" | 53. miesto | align="center" | | align="center" | 18. miesto | align="center" | |- !Šport !Pretekár !Rýchlostné preteky <br/>na 10 km<br/>[[11. február]] [[2018]] !Stíhacie preteky <br/>na 12,5 km<br/>[[12. február]] [[2018]] !Vytrvalostné preteky <br/>na 20 km<br/>[[15. február]] [[2018]] !Hromadný štart <br/>na 15 km<br/>[[18. február]] [[2018]] !Miešaná štafeta<br/>[[20. február]] [[2018]] !Štafeta <br/>na 4 × 7,5 km<br/>[[23. február]] [[2018]] |- | rowspan="11" |'''[[Biatlon]]''' | [[Matej Kazár]] | align="center" | 22. miesto | align="center" | 31. miesto | align="center" | 34. miesto | align="center" | | align="center" | nedokončili (20) | align="center" | nedokončili (18) |- |[[Martin Otčenáš]] | align="center" | 52. miesto | align="center" | 27. miesto | align="center" | 84. miesto | align="center" | | align="center" | nedokončili (20) | align="center" | nedokončili (18) |- |[[Tomáš Hasilla]] | align="center" | 70. miesto | | align="center" | 86. miesto | align="center" | | align="center" | | align="center" | nedokončili (18) |- |[[Šimon Bartko]] | align="center" | 74. miesto | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | nedokončili (18) |- |[[Michal Šíma]] | | | align="center" | 85. miesto | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- !Pretekárka !Rýchlostné preteky <br/>na 7,5 km<br/>[[10. február]] [[2018]] !Stíhacie preteky <br/>na 10 km<br/>[[12. február]] [[2018]] !Vytrvalostné preteky <br/>na 15 km<br/>[[15. február]] [[2018]] !Hromadný štart <br/>na 12,5 km<br/>[[17. február]] [[2018]] !Miešaná štafeta<br/>[[20. február]] [[2018]] !Štafeta <br/>na 4 × 6 km<br/>[[22. február]] [[2018]] |- |[[Anastasia Kuzminová]] | align="center" | 13. miesto | align="center" bgcolor="silver" | [[Súbor:Silver medal icon.svg]]<br/> 2. miesto | align="center" bgcolor="silver" | [[Súbor:Silver medal icon.svg]]<br/> 2. miesto | align="center" bgcolor="gold" | [[Súbor:Gold medal icon.svg]]<br/> 1. miesto | align="center" | nedokončili (20) | align="center" | 5. miesto |- |[[Paulína Fialková]] | align="center" | 11. miesto | align="center" | 38. miesto | align="center" | 5. miesto | align="center" | 21. miesto | align="center" | nedokončili (20) | align="center" | 5. miesto |- |[[Ivona Fialková]] | align="center" | 74. miesto | | align="center" | 64. miesto | align="center" | | align="center" | | align="center" | 5. miesto |- |[[Terézia Poliaková]] | align="center" | 83. miesto | | align="center" | 87. miesto | align="center" | | align="center" | | align="center" | 5. miesto |- |[[Alžbeta Majdišová]] | | | | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- !Šport !Pretekár !Krátky tanec<br/>[[19. február]] [[2018]] !Voľný tanec<br/>[[20. február]] [[2018]] |- | rowspan="4" |'''[[Krasokorčuľovanie]]''' |[[Lukáš Csölley]] | align="center" | 19. miesto | align="center" | 20. miesto |- !Pretekárka !Krátky tanec<br/>[[19. február]] [[2018]] !Voľný tanec<br/>[[20. február]] [[2018]] !Krátky program<br/>[[21. február]] [[2018]] !Voľný program<br/>[[23. február]] [[2018]] |- |[[Lucie Myslivečková]] | align="center" | 19. miesto | align="center" | 20. miesto |- |[[Nicole Rajičová]] | | align="center" | | align="center" | 13. miesto | align="center" | 14. miesto |- !Šport !Pretekár !Preteky jednotlivcov<br/>1. a 2. jazda<br/>[[10. február]] [[2018]] !Preteky jednotlivcov<br/>3. a 4. jazda<br/>[[11. február]] [[2018]] !Súťaž dvojíc<br/>1. a 2. jazda<br/>[[14. február]] [[2018]] !Súťaž tímov<br/>[[15. február]] [[2018]] |- | rowspan="6" |'''[[Sánkovanie]]''' |[[Jozef Ninis]] | align="center" | 28. miesto | align="center" | 25. miesto | | align="center" | 11. miesto |- |[[Marek Solčanský]] | | | align="center" | 17. miesto | align="center" | 11. miesto |- |[[Karol Stuchlák]] | | | align="center" | 17. miesto | align="center" | 11. miesto |- |[[Jakub Šimoňák]] | align="center" | 35. miesto | align="center" | 35. miesto | | align="center" | |- !Pretekárka !Preteky jednotlivcov<br/>1. a 2. jazda<br/>[[12. február]] [[2018]] !Preteky jednotlivcov<br/>3. a 4. jazda<br/>[[13. február]] [[2018]] !Súťaž tímov<br/>[[15. február]] [[2018]] |- |[[Katarína Šimoňáková]] | align="center" | 25. miesto | align="center" | 23. miesto | align="center" | 11. miesto |- !Šport !Pretekárka !Slopestyle<br/>[[12. február]] [[2018]] !Bigair 1. a 2. kolo<br/>[[19. február]] [[2018]] !Bigair finále<br/>[[23. február]] [[2018]] |- | '''[[Snoubording]]''' |[[Klaudia Medlová]] | align="center" | 24. miesto | align="center" | 23. miesto | align="center" | |- !Šport !Tím !Zápas v skupine<br/>[[14. február]] [[2018]] !Zápas v skupine<br/>[[16. február]] [[2018]] !Zápas v skupine<br/>[[17. február]] [[2018]] !Osemfinále<br/>[[20. február]] [[2018]] |- |'''[[Ľadový hokej na Olympijských hrách|Ľadový hokej]]''' |[[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2018|Slovensko]] | align="center" | {{SVK}} – {{Minivlajka|MOV}}{{#tag:ref|Pod olympijskou vlajkou vystupovali Olympijskí športovci z Ruska.|group=p}}<br/>'''{{ku|3|2}}''' | align="center" | {{USA}} – {{SVK}}<br/>'''{{ku|2|1}}''' | align="center" | {{SLO}} – {{SVK}}<br/>'''{{ku|3|2}}''' | align="center" | {{USA}} – {{SVK}}<br/>'''{{ku|5|1}}''' |- |} == Vysielanie == Verejnoprávny [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] poskytol 200 hodín prémiového vysielacieho času a neobmedzené množstvo repríz. Je to o 50 viac, ako z predošlých hier. Oproti predošlým hrám RTVS vysielal aj hokejové zápasy. Vystúpenia slovenského tímu vysielalo naživo aj [[Rádio Slovensko]]. Programová štruktúra televízie bola počas olympiády zmenená.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Demiger | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = RTVS odvysiela z olympiády viac prenosov ako pred štyrmi rokmi, ČT sa musí uskromniť | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1019475/rtvs-odvysiela-z-olympiady-viac-prenosov-ako-pred-styrmi-rokmi-ct-sa-musi-uskromnit/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-02-05 | dátum prístupu = 2018-02-18 }}</ref> == Poznámky == <references group=p/> == Referencie == {{Referencie}} {{Slovensko na Olympijských hrách}} {{Slováci na ZOH 2018}} [[Kategória:Zimné olympijské hry 2018]] [[Kategória:Slovensko na Zimných olympijských hrách|2018]] laid1wqaxnwuhlo2ycgj0oxx180zx42 Slovenská federácia pétanque 0 617506 8206005 8148772 2026-04-30T04:24:23Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8206005 wikitext text/x-wiki {{Infobox Občianske združenie | Názov = Slovenská federácia pétanque | Logo = <!-- Presný názov obrázka nahraného na commons --> | Veľkosť loga = | Zameranie = | Sídlo = Karpatské námestie 10A<br />831 06 Bratislava - Rača Slovensko | Vznik = [[26. august]] [[1994]]<ref name="reg-oz" /> | Zánik = | IČO = 36064742 | Web = {{url|http://www.sfp.sk}} | Predseda = Peter Šúry<ref name="sfp-organy" /> }} '''Slovenská federácia pétanque''' (skratka '''SFP''') je organizácia, ktorá združuje všetkých oficiálne licencovaných slovenských hráčov [[pétanque]]. Federácia bola založená v roku [[1994]] a pôsobí dodnes.<ref name="reg-oz" /> Súčasným prezidentom federácie je Peter Šúry.<ref name="sfp-organy" /> == Kluby == Každý licencovaný hráč pétanque na Slovensku musí byť členom jedného z 19 aktuálne aktívnych klubov.<ref name="sfp-clenovia" /> Momentálne má na Slovensku pétanque svoje zastúpenie v [[Bratislava|Bratislave]], [[Pezinok|Pezinku]], [[Modra|Modre]], [[Šaľa|Šali]], [[Lučenec|Lučenci]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]], [[Žilina|Žiline]], [[Vrútky|Vrútkach]], [[Košice|Košiciach]], [[Trebišov|Trebišove]], [[Michalovce|Michalovciach]], Cíferi a vo Svidníku. {| class="wikitable" |+ !Klub !Celý názov !Prezident !Mesto !Rok vzniku |- |BLESK |ŚK Guľový Blesk |Ivan Kadlečík |Bratislava |2019 |- |CAP |Club amatérskeho petangu |Martin Ševček |Bratislava |2003 |- |CÍFER |ŠK Cífer 1929 |Tibor Čambl |Cífer |1990 |- |DUKĽA |PK DUKĽA SVIDNÍK |Milan Cocuľa |Svidník |2022 |- |Guliver |Petangový klub GULIVER |Zdenek Plačko |Bratislava |2003 |- |HOHENLOHE |HOHENLOHE petangový klub |Andrea Fratričová |Bratislava |2010 |- |JEWEL |Jewel club petanque Bratislava 2008 |Zdena Číková |Bratislava |2008 |- |KPPS |Klub priateľov petangu Svätopluk |Peter Šúry |Šaľa |2007 |- |LABELLE |Petangový klub "La Belle Boule" |Julien Baumgartner |Bratislava |2019 |- |LABOULE |La Boule Modra |Ján Duban |Modra |2019 |- |MOPED |MOPED |Richard Gažo |Modra |2013 |- |MPŠTEAM |Športový a vzdelávací fond MPŠ TEAM o.z. |Patrik Šanko |Bratislava |2016 |- |NOVOKER |Športový klub Novoker Lučenec |Milan Vojtek |Lučenec |1993 |- |PAF |Petangová amatérska formácia Martin |Miriam Karcolová |Martin |2010 |- |PEREŠ |PETANQUE PEREŠ |Jean-Charles Vanbeselaere |Košice |2025 |- |PKP |PEZINSKÝ KLUB PÉTANQUE |Juraj Hrivnák |Pezinok |2019 |- |PRASK |Petanque club PRÁsk |Dušan Lančarič |Pezinok |2004 |- |PREMIER |Premier petanque klub Bratislava |Ľubor Zámečník |Bratislava |2002 |- |SLOPAK |Slovenský petangový amatérsky klub |Hana Mengerová |Rusovce |2002 |- |ŠÍRAVA |Petanque Klub Šírava |Jaroslav Kločanka |Michalovce |2007 |- |TONTONS |Tontons Pétanque Club Košice |Antoine Mougin |Košice |2020 |- |TURIEC |Petangový klub mládeže Turiec |Michal Bačé |Vrútky |2019 |- |ZEMPLÍN |Petang klub Zemplín Trebišov |Jaroslav Kločanka |Trebišov |2015 |} Kluby, ktoré boli v SFP: Univerzum, T-rpak, Sepek, PDT Nitra, Spiders, Žilpek, Klap, Cassovia, Harmony, == Slovenská liga klubov == Slovenská liga klubov v pétanque sa hráva od roku 2003. Víťazi tejto klubovej súťaže môžu ísť reprezentovať svoj klub na [[Pétanque EuroCup]], ktorý sa hráva od roku 1998 (Dánsko-Kodaň) kedy sa stali prvými víťazmi tejto súťaže hráči švédskeho klubu Nobel Pétanque Malmö. Slovenské kluby zápolia v európskej súťaži od roku 2011-vtedy mali hráči klubu Jewel Bratislava česť poriadať základné kolo na Slovensku a hostiť v Bratislave na Tyršovom nábreží hráčov klubov z Holandska, Fínska, Estónska a Jersey. Víťazi SLK: Cap (6), Guliver (5), Hohenlohe (3), Spiders (2), Univerzum (2), Slopak (2), Jewel (1), Laboule (1). Reprezentujúci na Eurocupe: Hohenlohe (4), Cap (3), Jewel (2), Laboule Modra (2), Univerzum (1), Spiders Pezinok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = sutaze:liga [SFP] | url = https://sfp.sk/doku.php?id=sutaze:liga | vydavateľ = sfp.sk | dátum prístupu = 2026-01-14}}</ref> {| class="wikitable" ! colspan="3" |Slovenská liga klubov |- |Rok |Víťazný klub |Klub reprezentujúci na Eurocupe |- |2026 | | |- |2025 |Cap Bratislava |Prásk Bratislava |- |2024 |Prásk Bratislava |Hohenlohe Bratislava |- |2023 |Cap Bratislava |Cap Bratislava |- |2022 |Cap Bratislava |Cap Bratislava |- |2021 |Cap Bratislava |Hohenlohe Bratislava |- |2020 |Hohenlohe Bratislava |Covid-19 (Eurocup sa nekonal) |- |2019 |Cap Bratislava |Laboule Modra |- |2018 |Laboule Modra |Hohenlohe Bratislava |- |2017 |Hohenlohe Bratislava |Cap Bratislava |- |2016 |Cap Bratislava |Spiders Pezinok |- |2015 |Spiders Pezinok |Laboule Modra |- |2014 |Guliver Bratislava |Jewel Bratislava |- |2013 |Univerzum Bratislava |Hohenlohe Bratislava |- |2012 |Hohenlohe Bratslava |Univerzum Bratislava |- |2011 |Univerzum Bratislava |Jewel Bratislava |- |2010 |Jewel Bratislava | - |- |2009 |Spiders Pezinok | - |- |2008 |Guliver Bratislava | - |- |2007 |Guliver Bratislava | - |- |2006 |Guliver Bratislava | - |- |2005 |Slopak Bratislava | - |- |2004 |Slopak Bratislava | - |- |2003 |Guliver Bratilslava | - |} == História == === Prezidenti federácie === {| class="wikitable" |+ !Funkčné obdobie !Meno !Klub |- |od 2022 |Peter Šúry |KPPS |- |od 2019 |Martin Ševček |CAP |- | do 2019 |Dávid Mortreux |SLOPAK |- | |Antón Majerčík |GULIVER |- | |Ľubomír Šedivý |SLOPAK |- | |Jana Lazarová |UNIVERZUM |} === Sieň slávy === Bola založená v roku 2017, do dnešného dňa boli do nej uvedení traja ľudia * 2017 - Ivan Šedivý (in memoriam) * 2017 - Bruno Fernandez * 2018 - Ľubomír Šedivý (in memoriam) == Hráč roka == Hráči, ktorí sa zúčastnia turnaja získajú body do rebríčka SFP. Hráči získavajú body na domácich alebo zahraničných turnajoch, príp. v <abbr>SLK</abbr>. Výška bodov získaných na turnaji závisí od umiestnenia a celkového počtu tímov-[https://sfp.sk/lib/exe/fetch.php?media=06_priloha_bodovacia_tabulka.pdf bodovacia tabuľka]. Do rebríčka <abbr>SFP</abbr> sa počíta najlepších 15 turnajov danej sezóny. Pokiaľ sa jedná o Majstrovstvá Slovenska alebo o turnaje zo série Centrope Cup, počet bodov je vynásobený vopred daným koeficientom. Hráčom roka sa stáva hráč alebo hráčka, ktorý získa najviac bodov za daný rok. {| class="wikitable" |+ !Rok !Hráč roka !Body ! rowspan="22" | !Rok !Hráčka roka !Body ! rowspan="22" | !Rok !Junior roka !Body ! rowspan="22" | !Rok !Veterán roka !Body |- |2025 |Matej Krajčovič |8753,5 |2025 |Marcela Filová |4513,0 |2025 |Filip Miezga |2184,0 |2025 |Jozef Karacsony |4092,0 |- |2024 |Michal Volarik |7405,5 |2024 |Etela Krchňáková |4489,0 |2024 |Filip Bače |3483,0 |2024 |Jozef Karacsony |5419,5 |- |2023 |Michal Volarik |6815,5 |2023 |Marcela Filová |4134,0 |2023 |Filip Miezga |2990,0 |2023 |Oľga Whitworth |3755,0 |- |2022 |Matej Krajčovič |7701,5 |2022 |Etela Krchňáková |4436,0 |2022 |Filip Miezga |2205,5 |2022 |Jozef Karacsony |5911,5 |- |2021 |Michal Volarik |6255,5 |2021 |Katarína Krajčovičová |2914,5 |2021 |Filip Miezga |1175,5 |2021 |Oľga Whitwhorth |2861,5 |- |2020 |Lukáš Tomka |4625,0 |2020 |Dana Klúčiková |2327,0 |2020 |Kristián Méry |573,0 |2020 |Oldrich Handlovský |2615,0 |- |2019 |Patrik Šebeňa |7341,5 |2019 |Dana Klúčiková |4579,0 |2019 |Matej Krajčovič |5361,0 |2019 |Jozef Karacsony |4958,5 |- |2018 |Peter Fratrič |5523,0 |2018 |Etela Krchňáková |3507,0 |2018 |Matej Krajčovič |1855,5 |2018 |Jozef Karacsony |4024,5 |- |2017 |Peter Fratrič |7401,5 |2017 |Etela Krchňáková |3439,0 |2017 |Patrik Šebeňa |2895,5 |2017 |Etela Krchňáková |3439,0 |- |2016 |Patrik Šebeňa |5113,0 |2016 |Etela Krchňáková |2840,0 |2016 |Patrik Šebeňa |5113,0 |2016 |Oldrich Handlovský |2958,0 |- |2015 |Michal Volarik |3949,0 |2015 |Etela Krchňáková |2337,5 |2015 |Michal Volárik |3949,0 |2015 |Anton Majerčík |2857,5 |- |2014 |Martin Lampert |1742,5 |2014 |Etela Krchňáková |927,5 |2014 |Michal Volárik |943,0 |2014 |Anton Majerčík |1564,0 |- |2013 |Michal Stano |1799,5 |2013 |Jana Žužová |1010,0 |2013 |Michal Volárik |723,5 |2013 |Vladimír Toman |1574,0 |- |2012 |Michal Stano |1925,0 |2012 |Etela Krchňáková |1186,5 |2012 |Martin Lampert |1786,5 |2012 |Vladimír Michalka |1729,0 |- |2011 |Michal Stano |1885,0 |2011 |Etela Krchňáková |1210,0 |2011 |Martin Lampert |1732,0 |2011 |Vladimír Michalka |1285,0 |- |2010 |Vladimír Toman |2015,5 |2010 |Blanka Tomanová |1104,0 |2010 |Martin Lampert |875,0 |2010 |Vladimír Toman |2015,5 |- |2009 |Andrej Fratrič |1809,0 |2009 |Martina Snopová |1193,5 |2009 |Lukáš Tomka |1732,0 |2009 |Anton Majerčík |1461,0 |- |2008 |Michal Stano |1560,5 |2008 |Jana Lazarová |1153,0 |2008 |Peter Fratrič |855,5 |2008 |Anton Majerčík |1453,5 |- |2007 |Vladimír Michalka |1498,5 |2007 |Ružena Hronská |930,5 |2007 |Peter Fratrič |326,0 |2007 |Vladimír Michalka |1498,5 |- |2006 |Vladimír Michalka |1445,0 |2006 |Martina Snopová |881,5 |2006 |Viktor Wercholák |359,5 |2006 |Vladimír Michalka |1445,0 |- |2005 |Milan Sobolič |1088,5 |2005 |Jana Lazarová |990,0 |2005 |Viktor Wercholák |258,0 |2005 |Vladimír MIchalka |913,0 |} Viacnásobnými držiteľmi ocenenia hráč roka sú Michal Stano (4), Michal Volárik (4), Matej Krajčovič (2), Patrik Šebeňa (2), Peter Fratrič (2) a Vladimír Michalka (2). Viacnásobnými držiteľkami ocenenia hráčka roka sú Etela Krchňáková (9), Marcela Filová 2), Dana Klúčiková (2), Jana Lazarová (2) a Martina Snopová (2), Dana Klúčiková (2). Viacnásobnými držiteľmi ocenenia junior roka sú: Filip Miezga (4), Michal Volarik (3), Martin Lampert (3), Matej Krajčovič (2), Patrik Šebeňa (2), Viktor Wercholák (2), Peter Fratrič (2) Viacnásobnými držiteľmi ocenenia veterán(55+) roka sú: Vladimír Michalka (5), Jozef Karacsony (5), Anton Majerčík (4), Vladimír Toman (2), Oldrich Handlovský (2), Oľga Whitworth (2) == Majstrovstvá Slovenska == Každoročne sa konajú na Slovensku majstrovstvá v následujúcich kategóriach: * [[Majstrovstvá Slovenska trojíc mužov v petangu|Trojice muži]] * [[Majstrovstvá Slovenska trojíc žien v petangu|Trojice ženy]] * [[Majstrovstvá Slovenska veteránov v petangu|Trojice veteránov]] (nad 55 rokov) * [[Majstrovstvá Slovenska dvojíc v petangu|Dvojice muži]] * [[Majstrovstvá Slovenska dvojíc v petangu|Dvojice ženy]] * [[Majstrovstvá Slovenska dvojíc v petangu|Dvojice mixy]] * [[Majstrovstvá Slovenska jednotlivcov mužov v petangu|Jednotlivci muži]] * [[Majstrovstvá Slovenska jednotlivcov žien v petangu|Jednotlivci ženy]] * [[Majstrovstvá Slovenska v petangu v kategórii presná streľba|Presná streľba]] Víťazný tím alebo jednotlivec majú právo reprezentovať Slovensko na ME a MS v danej kategórii po dobu celého roka. V minulosti sa tiež konali majstrovstvá SR v kategóriach dvojíc mužov, dvojíc žien a dvojíc bez rozdielu pohlavia - posledné majstrovstvá v týchto kategóriach sa konali v roku 2016. Pred rokom 2017 sa kluby na organizáciu prihlasovali výlučne dobrovoľne. Od roku 2017 stále existuje možnosť pre kluby dobrovoľne sa prihlásiť, zmenou je však to, že ak sa žiadny klub neprihlási, organizátor je určený náhodne. == Úspechy == Reprezentanti Slovenska dosiahli pod záštitou SFP rôzne úspechy,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Pegg|meno=Mike|titul=CEP - European Petanque|url=http://www.cep-petanque.com/|dátum prístupu=2018-06-05|vydavateľ=www.cep-petanque.com|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20150801104857/http://cep-petanque.com/|dátum archivácie=2015-08-01}}</ref> medzi tie najvýznamnejšie patria: * 1. miesto v Pohári národov na ME veteránov 2023, Albertville, Francúzsko (Jozef Karacsony, Mária Jajcajová, Daniel Meluš, Stanislav Seman) * 2. miesto v Pohári národov na ME veteránov 2016, Monako (Jozef Karacsony, Ľubomír Šedivý, Milan Sobolič, Michal Sobolič) * 3. miesto v Pohári národov na MS juniorov 2011, Kemer, Antalya, Turecko (Martin Lampert, Timea Šurinová, Norbert Zicho, Zdenka Hudecová) * 3. miesto v Pohári národov na ME juniorov 2012, Ghent, Belgicko (Martin Lampert, Jerguš Radačovský, Dominik Ľudvik, Juraj Mach) * 3. miesto v pétanque streľbe na ME mužov 2015, Albena, Bulharsko (Juraj Valent) * 3. miesto v Pohári národov na ME veteránov 2017, Karlslunde, Dánsko (Jozef Karacsony, Milan Sobolič, Michal Sobolič, Ľubomír Šedivý) * 5.-8. miesto na ME dvojíc mix 2022, Hertogenbosh, Holandsko (Kristína Gemainerová, Andrej Fratrič) * 14. miesto na ME žien jednotlivkýň, Hertogenbosch, Holandsko (Oľga Whitworth) * 15. miesto na MS žien jednotlivkýň, Karlslunde, Dánsko (Oľga Whitworth) * 9.-16. miesto na ME mužov jednotlivcov 2018, Savigliano, Taliansko (Andrej Fratrič) * 9.-16. miesto na ME mužov 2017, Saint-Pierre-lès-Elbeuf, Francúzsko (Peter Fratrič, Dušan Lančarič, Dominik Ľudvik, Lukáš Tomka) * 9.-16. miesto na ME žien 2003, Rastatt, Nemecko (Ingrid Jarunková, Etela Krchňáková, Jana Lazarová, Martina Snopová) * 9.-16. miesto na MS žien 2008, Samsun, Turecko (Ružena Hronská, Etela Krchňáková, Jana Lazarová, Martina Snopová) * 9.-16. miesto na MS žien 2013, Montauban, Francúzsko (Ivana Daučíková, Martina Snopová, Diana Soboličová, Timea Šurínová) == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="reg-oz">Slovenská federácia pétanque In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Evidencia občianskych združení | url = http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailoz.aspx?id=163076 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-05-13 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20180514141408/http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailoz.aspx?id=163076 | dátum archivácie = 2018-05-14 }}</ref> <ref name="sfp-organy">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orgány SFP | url = http://www.sfp.sk/doku.php?id=organy | vydavateľ = Slovenská federácia pétanque | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-05-13 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="sfp-clenovia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Členovia SFP | url = http://www.sfp.sk/doku.php?id=clenovia | vydavateľ = Slovenská federácia pétanque | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-05-13 | miesto = Bratislava }}</ref> }} == Externé odkazy == * [http://www.sfp.sk/ Oficiálna stránka federácie] * [http://portal.sfp.sk/ Petanqový ortál] {{Koncové šablóny |{{Slovenské národné športové zväzy}} }} [[Kategória:Pétanque]] [[Kategória:Slovenské športové zväzy|Pétanque]] [[Kategória:Organizácie založené v 1994]] 80opmf7lqwcqgm3tga1593247vwat0g SnatchBot 0 623115 8206050 7672580 2026-04-30T07:11:42Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8206050 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} {{Infobox Softvér |názov = SnatchBot |logo = |obrázok = |popis = |autor = |vývojár = Henri Ben Ezra a Avi Ben Ezra |stabilná verzia = 2015 |dátum stabilnej verzie = |aktuálna verzia = |dátum aktuálnej verzie = |testovacia verzia = |dátum testovacej verzie = |operačný systém = |jazyk = |stav vývoja = |typ = [[Cloud computing]] |licencia = |štandard = |webová stránka = [https://snatchbot.me/ snatchbot.me] |commons = }} '''SnachBot''' je bezplatný software, který slouží na vytváření [[Konverzačný robot|chatovacího robota]] pro různé [[Sociálna sieť (sociológia)|sociální sítě]].<ref>[https://www.telegraph.co.uk/business/business-reporter/snatchbot-future-business-communications/ "Five Situations Where You Should Use a Chatbot"] ''telegraph.co.uk'' , 3 January 2018.</ref><ref>Conor Kostick , [https://chatbotsmagazine.com/five-situations-where-you-should-use-a-chatbot-5a3f97fd56da "Five Situations Where You Should Use a Chatbot"] ''chatbotsmagazine.com'' , 13 June 2017.</ref><ref>Joe Crawford [https://chatbotslife.com/how-to-build-a-facebook-messenger-chatbot-without-coding-2882c170c12c "How to build a Facebook Messenger Chatbot without coding"] ''chatbotslife.com/''.</ref> ==Dejiny== Společnost založili Henri Ben Ezra a Avi Ben Ezra v roce 2015 v Herzliya Pituach v [[Izrael|Israelu]].<ref>[http://us.blastingnews.com/business/2017/07/using-chatbots-in-the-banking-industry-001844493.html "Using chatbots in the banking industry"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171025022215/http://us.blastingnews.com/business/2017/07/using-chatbots-in-the-banking-industry-001844493.html |date=2017-10-25 }} ''us.blastingnews.com'' , 12 July 2017.</ref><ref>[https://chatbotsmagazine.com/the-future-of-chatbots-an-interview-with-avi-ben-ezra-of-snatchbot-me-aea0028a8319 "The Future of Chatbots"] ''us.blastingnews.com'' , 31 May 2017.</ref> V Červenci 2017, Snatchbot sponzoroval Chatbot Summit v [[Berlín|Berlíně]] v [[Nemecko|Nemecku]].<ref>[https://chatbotsmagazine.com/will-2017-be-the-year-of-the-chatbot-ab2922491b26 "Will 2017 be the year of the chatbot?"] ''chatbotsmagazine.com'' , 18 July 2017.</ref> Na konci Decembra 2017, se nĕco přes 30 milionú koncových uživatelů zapojilo do vývoje [[Konverzačný robot|chatovacího robota]] pomocí platformy SnatchBot.<ref>Murray Newlands , [https://www.forbes.com/sites/mnewlands/2017/12/22/these-chatbot-usage-metrics-will-change-your-customer-service-strategy/#693b7f944e61 "These Chatbot Usage Metrics Will Change Your Customer Service Strategy"] ''forbes.com''.</ref> ==Služby== SnatchBot pomáhá uživatelům se stavbou chatovacího robota pro služby Facebook Messenger, [[Skype]], Slack, [[Krátka textová správa|SMS]], [[Twitter]] a jiné sociální služby.<ref>Chris Knight , [https://themessage.io/chatbots-rising-globally-as-proof-of-cost-and-time-savings-mount-up-1c729ca00d39 "Chatbots rising globally as proof of cost and time savings mount up"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} ''themessage.io''.</ref><ref>Branislav Srdanovic , [https://elearningindustry.com/chatbots-in-education-applications-chatbot-technologies "Chatbots rising globally as proof of cost and time savings mount up"] ''elearningindustry.com''.</ref><ref>[https://chatbotslife.com/its-time-for-parentbot-a-chatbot-for-parents-e6cc6558fb79 "It's time for Parentbot! A chatbot for parents"] ''chatbotslife.com''.</ref> Tiež poskytuje bezplatné modely spracovanie prirodzeného jazyka (Natural Language Processing).<ref>[https://www.telegraph.co.uk/business/business-reporter/snatchbot-future-business-communications/ "SnatchBot's vision of the future of business communications"] ''telegraph.co.uk''.</ref> Spolu s nástrojem Machine Learning od stejné společnosti, je možné vytvářet chatovací roboty, kteřý dokážou rozeznat záměry uživatelů.<ref>[https://customer-experience-management.cioreview.com/vendor/2018/snatchbot "SnatchBot: Free and Accelerated Chatbot Adoption"] ''customer-experience-management.cioreview.com''.</ref> ==Pozri aj== *[[Konverzačný robot]] *[[Internetový robot]] ==Referencie== <references /> [[Kategória:Konverzačné roboty]] 40vb67o290prpemax145xrr4me1bky0 Skokan hnedý 0 625811 8205997 7928663 2026-04-30T02:07:18Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205997 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox živočíchy| Názov=skokan hnedý| Geologický rozsah={{Geologický rozsah|2.588|0|prvý=|posledný=0|PS=<ref name=fw/>}}| Obrázok=European Common Frog Rana temporaria (cropped).jpg| Titulok=| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}<ref name="IUCN">Kuzmin, S., Ishchenko, V., Tuniyev, B., Beebee, T., Andreone, F., Nyström, P., Anthony, B.P., Schmidt, B., Ogrodowczyk, A., Ogielska, M., Bosch, J., Miaud, C., Loman, J., Cogalniceanu, D., Kovács, T. & Kiss, I. 2009. Rana temporaria (errata version published in 2016). The IUCN Red List of Threatened Species 2009: e.T58734A86470817. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2009.RLTS.T58734A11834246.en. Prístup 9. december 2018.</ref>| Skry12=nie| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky=|Podríša po latinsky=| Vývojový stupeň po slovensky=|Vývojový stupeň po latinsky=| Skupina 1 po slovensky=|Skupina 1 po latinsky=| Vývojová vetva po slovensky=|Vývojová vetva po latinsky=| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]]|Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= |Nadtrieda po latinsky=| Stupeň po slovensky=|Stupeň po latinsky=| Trieda po slovensky= [[obojživelníky]]|Trieda po latinsky=Amphibia| Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky =| Nadrad po slovensky=|Nadrad po latinsky=| Rad po slovensky= [[žabotvaré]]|Rad po latinsky=Anura| Podrad po slovensky= |Podrad po latinsky=| Čeľaď po slovensky= [[skokanovité]]|Čeľaď po latinsky=Ranidae| Podčeľaď po slovensky=|Podčeľaď po latinsky=| Rod po slovensky= [[Rana|skokan]]|Rod po latinsky=Rana| Druh po slovensky=skokan hnedý|Druh po latinsky=Rana temporaria| Poddruh po slovensky=|Poddruh po latinsky= | Binomické meno=Rana temporaria| Klasifikátor1=[[Linnaeus]]| Dátum1=1758| Synonymá= {{Collapsible list|title=&nbsp;|<div>* ''Rana aquatica'' <small>Linnaeus, 1758</small> * ''Rana hyla'' <small>Linnaeus, 1758</small> * ''Rana muta'' <small>Laurenti, 1768</small> * ''Rana alpina'' <small>Laurenti, 1768</small> * ''Rana campanisona'' <small>Laurenti, 1768</small> * ''Rana rufa'' <small>Lacépède, 1788</small> * ''Rana atra'' <small>Bonnaterre, 1789</small> * ''Rana flaviventris'' <small>Millet de la Turtaudière, 1828</small> * ''Rana temporaria var. canigoensis'' <small>Boubée, 1833</small> * ''Rana glacialis'' <small>Boubée, 1833</small> * ''Rana scotica'' <small>Bell, 1839</small> * ''Rana platyrrhinus'' <small>Steenstrup, 1846</small> * ''Rana temporaria var. typus'' <small>Koch, 1872</small> * ''Rana temporaria var. montanus'' <small>Koch, 1872</small> * ''Rana temporaria var. maximus'' <small>Koch, 1872</small> * ''Rana temporaria var. verrucosus'' <small>Koch, 1872</small> * ''Rana temporaria var. cinereus'' <small>Koch, 1872</small> * ''Rana temporaria var. gracilis'' <small>Koch, 1872</small> * ''Rana temporaria var. acutirostris'' <small>Fatio, 1872</small> * ''Rana temporaria var. obtusirostris'' <small>Fatio, 1872</small> * ''Rana fusca honnorati'' <small>Herón-Royer, 1881</small> * ''Rana honnorati'' <small>Herón-Royer, 1881</small> * ''Rana muta var. subconcolor'' <small>Camerano, 1884 "1883"</small> * ''Rana muta var. flavomaculata'' <small>Camerano, 1884 "1883"</small> * ''Rana muta var. nigroguttata'' <small>Camerano, 1884 "1883"</small> * ''Rana muta var. atra'' <small>Camerano, 1884 "1883"</small> * ''Rana fusca var. longipes'' <small>Müller, 1885</small> * ''Rana temporaria parvipalmata'' <small>López-Seoane, 1885</small> * ''Rana temporaria var. marmorata'' <small>Werner, 1897</small> * ''Rana temporaria var. entzi'' <small>Werner, 1897</small> * ''Rana méhelyi'' <small>Bolkay, 1912 "1911"</small><ref name=fw>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fossilworks: Rana temporaria | url = http://fossilworks.org/cgi-bin/bridge.pl?a=taxonInfo&taxon_no=288767 | vydavateľ = fossilworks.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-16 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181221134708/http://fossilworks.org/cgi-bin/bridge.pl?a=taxonInfo&taxon_no=288767 | dátum archivácie = 2018-12-21 }}</ref> * ''Alytes grandis'' <small>Brunner, 1957</small> * ''Rana aragonensis'' <small>Palanca-Soler, Vieites & Martínez-Suárez, 1995</small></div>}}| Obrázok2=Mapa Rana temporaria.png| Titulok2=Rozšírenie| }} '''Skokan hnedý''' (''Rana temporaria'') je druh európskej [[Žabotvaré|žaby]]. Je to obojživelník z čeľade [[skokanovité]] nachádzajúci sa vo väčšine [[Európa|Európy]], na severe v [[Škandinávia|Škandinávii]] a na východe na [[Ural (pohorie)|Urale]], s výnimkou väčšiny [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]], južného [[Taliansko|Talianska]] a južného [[Balkánsky polostrov|Balkánu]]. Najzápadnejšou hranicou výskytu je [[Írsko]], kde sa dlho a nesprávne predpokladalo, že je to [[introdukovaný druh]]. Nachádza sa aj v [[Ázia|Ázii]] a východným smerom do [[Japonsko|Japonska]]. Má tri odlišné štádiá vývinu – [[žubrienka]], suchozemské [[mláďa]] a [[Dospelosť|dospelý]] jedinec. Majú korpulentné telá so zaobleným pyskom, nožičkami a krátkymi (vzhľadom na ostatné druhy skokanov) zadnými [[končatina]]mi prispôsobenými na pohyb vo vode a vyskakovanie na pevninu. Často sú zamieňané s [[Ropucha bradavičnatá|ropuchou bradavičnatou]] (''Bufo bufo''), ale skokany sa dajú ľahko rozoznať, pretože majú dlhšie nohy, skáču a majú vlhkú pokožku, zatiaľ čo ropuchy sa plazia a majú suchú, bradavicami posiatu [[Pokožka (anatómia)|pokožku]]. [[Vajíčko|Vajíčka]] týchto dvoch druhov sa tiež líšia v tom, že skokany ich majú v zhlukoch, a ropuchy ich kladú v dlhých reťazcoch. Skokany hnedé vylučujú na koži [[temporin]], [[decht]]u podobnú zmes [[Peptid|peptidov]] s antibakteriálnym účinkom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Naturally Occurring Peptides from Rana temporaria: Antimicrobial Properties and More. | url = https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/26139114 | vydavateľ = misuse.ncbi.nlm.nih.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-16 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Pomenovaný je podľa tmavých škvŕn na boku hlavy z {{V jazyku|lat|tempora}} = spánky, sluchy.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kultúra slova | vydanie = | vydavateľ = Vydavateľstvo Slovenskej akadémia vied. | miesto = | rok = 1997 | počet strán = 418 | url = https://books.google.sk/books?id=WP4oAQAAIAAJ&q=skokan+hned%C3%BD&dq=skokan+hned%C3%BD&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwj25LOk1KbfAhWQL1AKHavxCb8Q6AEIQDAD | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Skokan hnedý a [[skokan zelený]] sa chovajú a lovia pre mäso, pretože napr. vo Francúzsku a v Ázii sú žabie stehienka delikatesou.<ref name="grzimek">{{Citácia knihy | priezvisko = Grzimek | meno = Bernhard | odkaz na autora = | titul = Grzimek’s Animal Life Encyclopedia | vydanie = Second Edition, Volume 6: Amphibians  | vydavateľ = Gale | miesto = | rok = 2003 | isbn = 0-7876-5782-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }} s. 262 – 263</ref> == Taxonómia == Pretože je skokan hnedý vo svojom vonkajšom vzhľade veľmi variabilný, boli opísané viaceré varianty/poddruhy. * ''R. t. temporaria'' – skokan hnedý severný. Obýva takmer celú distribučnú oblasť. Vyskytuje sa na území Slovenska.<ref name="plaz">{{Citácia knihy | priezvisko = Zwach | meno = Ivan | odkaz na autora = | titul = Naši obojživelníci a plazi | vydanie =  | vydavateľ = SZN | miesto = Praha | rok = 1990 | isbn = 80-209-0053-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }} s. 54 – 57</ref> Medzi izolované poddruhy (hlavne juhozápadná časť areálu rozšírenia), ktoré vznikli geografickou izoláciou v horských oblastiach s klimatickými výkyvmi patria: * ''R. t. honnorati'' – populácie v Alpách vo Francúzsku<ref name="RT"/> * ''R. t. parvipalmata'' <small>(Seoanne, 1885)</small> – sever [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]], okrem [[Pyreneje|Pyrenejí]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Speybroeck | meno = Jeroen | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Beukema | meno2 = Wouter | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Bok | meno3 = Bobby | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Voort | meno4 = Jan Van Der | autor4 = | odkaz na autora4 = | titul = Field Guide to the Amphibians and Reptiles of Britain and Europe | vydanie = | vydavateľ = Bloomsbury Publishing | miesto = | rok = 2016 | počet strán = 320 | url = | isbn = 978-1-4729-2563-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> (provincie [[Galícia]] a [[Astúria]]<ref name="academic"/>). Má iné volanie pri párení a redukované blany na nohách.<ref name="RT">Veith, Michael & Vences, Miguel & Vieites, David & Nieto-Román, Sandra & Palanca, Antonio. (2002). ''[http://vieites.berkeley.edu/papers/Vieites_9.pdf Genetic differentiation and population structure within Spanish common frogs (Rana temporaria complex; Ranidae, Amphibia).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170813053216/http://vieites.berkeley.edu/papers/Vieites_9.pdf |date=2017-08-13 }}'' Folia Zoologica. 51. 307-318.</ref> * ''R. t. canigonensis'' (synonymum ''R. t. aragonensis'') – populácie vo francúzskych Pyrenejach <ref name="RT"/> Medzi sporné poddruhy patrí: * ''R. t. gasseri'' je [[nomen nudum]], opis taxónu nebol nikdy publikovaný<ref name="academic">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Discordant Patterns of Nuclear and Mitochondrial Introgression in Iberian Populations of the European Common Frog (Rana temporaria) | url = https://academic.oup.com/jhered/article/103/2/240/891895 | vydavateľ = academic.oup.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==Opis == Dospelý skokan má dĺžku tela od 6 do 9 cm<ref name="Complete">{{Cite book|last= Sterry|first= Paul|title= Complete British Wildlife Photoguide|year= 1997|publisher= [[HarperCollins]]|location= [[Londýn]]|isbn= 0-583-33638-8 }}</ref> (iný zdroj od 8 do 10 cm<ref name="plaz"/>), chrbát a boky môžu byť od olivovozelenej<ref name="BBC"/> do sivohnedej, hnedej, olivovo hnedej, šedej, žltkastej a červenohnedej farby.<ref name="Amphibia"/> Pokožku pritom dokáže zosvetliť alebo stmavnúť a prispôsobiť okoliu.<ref name="BBC">{{Cite web|url=http://www.bbc.co.uk/nature/wildfacts/factfiles/483.shtml|title=Common frog, grass frog|accessdate=2007-08-09|work=bbc.co.uk science and nature|publisher=[[British Broadcasting Corporation|BBC]]|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070127173315/http://www.bbc.co.uk/nature/wildfacts/factfiles/483.shtml|archivedate=2007-01-27}}</ref> Ak sa nachádza vo vode s vysokým obsahom železa, môže byť červený.<ref name="plaz"/> Niektoré jedince majú aj neobvyklé sfarbenie – v Škótsku sa našli čierne aj červené jedince, ako aj [[albinizmus|albíni]] so žltou kožou a červenými očami.<ref name="BBC"/> Počas obdobia párenia sa farba samcov zvyčajne zmení do siva.<ref name="BBC"/> Priemerná hmotnosť dosahuje 22,7 g; samica je zvyčajne o niečo väčšia ako samec. Dožíva sa do 8 rokov.<ref name="BBC"/> V zajatí sa jedinec dožil až 18 rokov.<ref>M. N. Denisowa (1969), zitiert bei Schlüpmann & Günther (vgl. Lit.)</ref> Hlava je krátka a zaoblená. Boky, končatiny a chrbát pokrývajú nepravidelné tmavé škvrny<ref name="BBC"/> a zvyčajne majú tmavú škvrnu za okom.<ref name="Amphibia">{{cite web|url=http://www.amphibiaweb.org/cgi-bin/amphib_query?where-genus=Rana&where-species=temporaria|title=Rana temporia|accessdate=2007-08-09|last=Sergius L.|first=Kuzmin|date=10 November 1999|publisher=AmphibiaWeb|archiveurl=https://web.archive.org/web/20141014172854/http://www.amphibiaweb.org/cgi-bin/amphib_query?where-genus=Rana&where-species=temporaria|archivedate=2014-10-14}}</ref> Vo všeobecnosti nemá skokan hnedý stredný chrbtový pruh, ak ho aj má, je pomerne nevýrazný.<ref name="Amphibia"/> Vzhľadom podobný [[skokan ostropyský]] stredný chrbtový pruh má, a ľahko sa od skokana hnedého odlišuje. Podbruško je biele alebo žlté (príležitostne viac oranžové u samíc) a môže byť fľakato hnedé alebo oranžové.<ref name="BBC"/> Oči sú hnedé s transparentnými vodorovnými [[zrenica]]mi a majú priehľadné vnútorné viečka na ochranu očí, zatiaľ čo sú pod vodou.<ref name="BBC"/> Hoci má skokan hnedý dlhšie zadné končatiny ako [[ropucha bradavičnatá]], sú kratšie ako končatiny [[Skokan štíhly|skokana štíhleho]], s ktorým sa delí o časť svojho územného rozšírenia. Dlhšie zadné končatiny a jemnejšie sfarbenie skokana štíhleho sú hlavné črty, ktorými sa líši. Samce majú predné končatiny oveľa silnejšie, čo je spôsobené [[sexuálne správanie|reprodukčným správaním]] (samec drží samicu v polohe amplexus). == Rozšírenie == Vyskytuje sa vo väčšine Európy na sever do [[Škandinávia|Škandinávie]] vnútri [[Polárny kruh|polárneho kruhu]] a východne po [[Ural (pohorie)|Ural]], s výnimkou väčšiny [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]], južného [[Taliansko|Talianska]] a južného [[Balkánsky polostrov|Balkánu]]. Bol [[Introdukovaný druh|introdukovaný]] aj na ostrov [[Lewis and Harris]], [[Shetlandy]], [[Orkneje]] a [[Faerské ostrovy]]. Nachádza sa aj v [[Ázia|Ázii]] a východným smerom do [[Japonsko|Japonska]].<ref name="BBC"/><ref>[http://jenskjeld.info/UK_side/indexuk.htm ''Rana temporaria'' have established themselves as a wild population in Nólsoy]</ref> V [[Írsko|Írsku]] bol dlho považovaný za úplne [[introdukovaný druh]],<ref name="enfo"/> ale genetické analýzy naznačujú, že konkrétne populácie v juhozápadnom Írsku sú skutočne domorodé.<ref name=IrlFrog1/> Autori navrhujú, že populácia írskych jedincov je zmiešaná skupina, ktorá zahŕňa pôvodné žaby, ktoré prežili posledné ľadové obdobie v refúgiach bez ľadu, prirodzených kolonizátoroch po ústupe ľadu, a nedávnych introdukovaných jedincov zo západnej Európy.<ref name=IrlFrog1>{{cite journal|issn=0018-067X|volume=102|issue=5|pages=490–496|last=Teacher|first=A. G. F.|author2=T. W. J. Garner |author3=R. A. Nichols |title=European phylogeography of the common frog (''Rana temporaria''): routes of postglacial colonization into the British Isles, and evidence for an Irish glacial refugium|journal=[[Heredity (journal)|Heredity]]|date=21 January 2009|doi=10.1038/hdy.2008.133|pmid=19156165}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.zsl.org/science/news/irish-frogs-may-have-survived-ice-age,568,NS.html|title=Irish frogs may have survived Ice Age|publisher=[[Zoological Society of London]]|date=17 March 2009|deadurl=yes|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090618224252/http://www.zsl.org/science/news/irish-frogs-may-have-survived-ice-age,568,NS.html|archivedate=18 June 2009|df=dmy-all}}</ref> === Výskyt na Slovensku === Žije tu skokan hnedý severný (''Rana temporaria temporaria''). Vyskytuje sa na celom území Slovenska. Výnimkou sú najnižšie a najvyššie polohy, jeho rozsah je v [[Nadmorská výška|nadmorských výškach]] od 220 do {{mnm|2200}}<ref name="plaz"/> == Habitát == [[súbor:Rana temporaria 120329-015849.ogg|thumb|Vokalizácia]] Mimo obdobia párenia žijú samotársky život na vlhkých miestach v lesoch, pri rybníkoch, močiaroch alebo vo vysokej tráve.<ref name="Roots">{{cite book |author=Roots, Clive |title=Hibernation |publisher=Greenwood Press |location=Westport, Conn |year=2006 |pages=510, 511 |isbn=0-313-33544-3}}</ref> Sú bežne aktívne po väčšinu roka, v najchladnejších mesiacoch [[prezimovanie (biológia)|hibernujú]] na súši alebo vo vode.<ref name="Amphibia"/> V najsevernejších oblastiach svojho výskytu môžu byť zachytené pod ľadom až deväť mesiacov v roku, ale nedávna štúdia ukázala, že za týchto podmienok môžu byť relatívne aktívne pri teplotách blízkych mrazu.<ref name="Roots"/> Je to veľmi otužilý a prispôsobivý obojživelník.<ref name="plaz"/> Na [[Britské ostrovy|Britských ostrovoch]] zimujú od konca októbra do januára. Znovu sa objavia už vo februári, ak sú podmienky priaznivé a migrujú do vodných útvarov, ako sú napríklad záhradné jazierka, aby sa rozmnožovali.<ref name="enfo">{{cite web|url=http://www.enfo.ie/leaflets/bs33.htm |title=The Common Frog - (''Rana temporaria'') |accessdate=2007-08-09 |work=enfo.ie |publisher=ENFO |archiveurl=https://web.archive.org/web/20070928111934/http://www.enfo.ie/leaflets/bs33.htm |archivedate=28 September 2007 |deadurl=yes |df=dmy }}</ref> V tvrdších podmienkach, aké sú napríklad v [[Alpy|Alpách]], sa objavujú až začiatkom júna. Zimujú v tečúcich vodách, bahnitých dutinách alebo vo vrstvách rozkladajúceho sa lístia a bahna na dne rybníkov alebo jazier primárne s prúdom. Príjem [[kyslík|kyslíka]] cez kožu postačuje na potreby počas [[Hibernácia|hibernovania]] chladných a nehybných žiab.<ref name="BBC"/><ref name="Amphibia"/><ref>{{Cite web|url=http://www.lbap.org.uk/bap/urban/Microsoft%20Word%20-%20Common%20Frog%20final.pdf|title=Common Frog final|accessdate=2007-08-09|last=Dunlop|first=David|date=26 February 2004|format=PDF|publisher=Lancashire BAP|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070927161321/http://www.lbap.org.uk/bap/urban/Microsoft%20Word%20-%20Common%20Frog%20final.pdf|archivedate=2007-09-27}}</ref> == Rozmnožovanie == [[Súbor:RanaTemporariaAmplexSpawn.JPG|náhľad|Samec a samica (dole) v pozícii amplex počas rozmnožovania. Vajíčka vo vode sú od predchádzajúcich párov.]] Na začiatku jari je [[hypofýza]] stimulovaná zmenami vonkajších faktorov, ako sú zrážky, dĺžka dňa a teplota, a tvoria sa hormóny, ktoré naopak stimulujú produkciu pohlavných buniek – [[Vajíčko (bunka)|vajíčka]] u samíc a [[Spermia|spermie]] u samcov. Samcovi napučí palcový páriaci mozoľ a stmavne.<ref name="frog reproduction">{{cite web|url=http://www.frog-garden.com/frog-reproduction.html|title=Frog Reproduction|last=Anon|work=Frog-garden.com|publisher=Frog-garden.com|accessdate=23 March 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190121083313/https://www.frog-garden.com/frog-reproduction.html|archivedate=2019-01-21}}</ref> Samičkám sa na koži bokov a chrbta vytvoria malé drsné bradavičky. Samcom zmodrie hruď a okolie hrdla.<ref name="SZ">{{Citácia knihy | priezvisko = Moravec | meno = Jirí | odkaz na autora = | titul = Svet zvírat VII | podtitul = Obojživelníci, Plazi | vydanie = | vydavatel = Albatros | miesto = | rok = 1999 | isbn = 80-00-00719-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }} s. 56</ref> [[File:Спаривающиеся травяные лягушки у реки Водянки (Rana temporaria, amplexus).jpg|thumb|left|''Rana temporaria'', [[amplexus]]]] Rozmnožujú sa v plytkých, stálych, sladkých vodách, ako sú rybníky. Párenie sa začína v období medzi marcom a koncom júna, ale väčšinou v apríli (vo väčšej časti svojho rozšírenia).<ref name="Amphibia"/> Dospelé jedince sa zhromažďujú v rybníkoch, kde samce súťažia o samice. Rituál zahŕňa hlučné vokalizácie (kvákanie) veľkou skupinou samcov. Samce vydávajú pomerne slabé volanie pomocou [[rezonančný mechúrik|rezonančných mechúrikov]]. Samice sú priťahované k samcom, ktoré produkujú najhlasnejšie a najdlhšie volania. Samice vstúpia do vody, k zhromaždeným samcom, ktoré sa ich snažia uchopiť prednými končatinami. Rozmnožujú sa „explozívne“, koncentruje sa veľké množstvo jedincov, samce môžu v zápale uchopiť aj niečo podobného rozmeru, ako napríklad kus dreva.<ref name="grzimek"/> <!-- Po párení ostávajú veľké zhluky vajec. --> Úspešný samec vystúpi sa samičí chrbát a zakliesni sa pod jej prednými končatinami v pozícii známej ako [[amplexus]]. V tejto pozícii mu pomáha aj palcový páriaci mozoľ. Odkopne všetky ostatné samce, ktoré sa ju pokúšajú uchopiť.<ref name="frog reproduction"/> Potom zostane pripevnený v tejto polohe, až kým samica nenakladie svoje vajíčka, ktoré oplodňuje postriekaním spermiami počas vypúšťania z [[Kloaka (anatómia)|kloaky]].<ref name="BBC"/> Rituály sú vykonávané v priebehu dňa aj noci, ale pária sa zvyčajne v noci. Samice kladú od 1 000 do 2 000 vajíčok, ktoré plávajú vo veľkých zhlukoch blízko vodnej hladiny.<ref name="BBC"/><ref>The Macdonald Encyclopedia of Amphibians and Reptiles - ''Rana temporaria'' 80</ref> Najväčšie samice môžu naklásť až 4 000 vajíčok.<ref name="SZ"/> Vajíčka sú takmer celé čierne a obalené priehľadným rôsolom. Veľkosť vajíčka je 1,7 až 2,8 mm; rôsol má priemer 8 až 10 mm. Po oplodnení sa pár oddelí, samice opustia vodu a samce sa pokúsia nájsť ďalšiu samicu. V priebehu troch alebo štyroch dní všetky samice nakladú vajcia a opustia vodu, samce sa rozptýlia.<ref name="frog reproduction"/> ==Vývoj == [[Súbor:RanaTemporariaLarva2.jpg|náhľad|Žubrienka]] Rovnako ako u iných druhov obojživelníkov je rýchlosť vývinu [[Žubrienka|žubrienok]] a vajíčok ovplyvnená teplotou, pričom pri vyšších teplotách sa vyvíjajú rýchlejšie ako pri nižších teplotách.<ref>{{cite book|last=Wells|first= Kentwood D.|title=The Ecology and Behavior of Amphibians|publisher= University of Chicago Press|date=9 Nov 2007|edition=1|pages=125|chapter=3|isbn=0226893340}}</ref> Zhluky čiernych vajíčok a žubrienok pomáhajú ohriať vodu a zrýchliť tak ich vývoj.<ref name="SZ"/> Občas sa stáva, že vajíčka aj zamrznú, čo ich vývoj spomalí.<ref name="plaz"/> Žubrienky veľké 6 až 9 mm sa liahnu po niekoľkých dňoch až štyroch týždňoch v závislosti od teploty. Mladé žubrienky sú prevažne bylinožravé, kŕmia sa riasami, [[detrit (biológia)|detritom]], rastlinami a niektorými malými bezstavovcami. Ale hneď ako sa im vyvinú zadné nohy, sú úplne mäsožravé, kŕmia sa malými vodnými živočíchmi alebo dokonca v prípade nedostatku potravy aj inými žubrienkami. Väčšie žubrienky vylučujú do vody chemické látky, ktoré výrazne brzdia vývoj menších žubrienok (obmedzuje vlastný druh aj iné druhy).<ref name="SZ"/> Do suchozemského štádia sa žubrienky vyvinú za dva a pol až tri mesiace. Dvojročné až trojročné (za nepriaznivých podmienok aj štvorročné) žaby sa stanú sexuálne aktívne, čím zvýšia svoju telesnú hmotnosť, a to najmä v prvom roku života po prechode. V priemere sú samce sexuálne aktívnejšie ako samice rovnakého veku. Mladé žaby sa živia bezstavovcami na súši aj vo vode, ale ich stravovacie návyky sa počas života výrazne menia a staršie žaby jedávajú iba na súši.<ref name="BBC"/> Dospelé žaby sa budú živiť akýmkoľvek bezstavovcom s vhodnou veľkosťou, svoju korisť chytajú do svojich dlhých lepkavých jazykov<ref name="BBC"/>, ale počas krátkeho obdobia párenia sa vôbec nekŕmia.<ref name="BBC"/> Preferujú hmyz (najmä muchy),<ref name="Amphibia"/> slimáky, slizniaky a červy.<ref name="BBC"/> == Stav ochrany == Sú náchylné na množstvo chorôb, napr. na vírusy z rodu ''[[Ranavirus]]'' a parazitickú hubu ''[[Batrachochytrium dendrobatidis]]'', ktoré sa podieľajú na úbytku obojživelníkov na celom svete.<ref name="Telegraph">{{cite news|url=https://www.telegraph.co.uk/earth/earthnews/3348137/Appeal-for-public-help-to-track-deadly-frog-disease.html|title=Appeal for public help to track deadly frog disease|last=Eccleston|first=Paul|date=28 July 2008|work=[[The Daily Telegraph]]|publisher=Telegraph Media Group|accessdate=18 June 2010}}</ref> Strata prirodzeného prostredia a účinok týchto chorôb v posledných rokoch spôsobil pokles populácie v celej Európe<ref name="Telegraph"/>. Na [[Červený zoznam IUCN|červenom zozname IUCN]] je kategorizovaný ako [[najmenej ohrozený]] druh (LC)<ref name="IUCN"/>. * Na Slovensku patrí medzi [[Zoznam chránených živočíchov na Slovensku |chránené živočíchy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 158/2014 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/158/ | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum vydania = 2014-05-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-16 | miesto = Bratislava }}</ref> * V [[Smernica o biotopoch|Smernici o biotopoch]] – príloha V, môže podliehať správnym opatreniam<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SMERNICA RADY 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín | url = https://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CONSLEG:1992L0043:20070101:SK:PDF | vydavateľ = eur-lex.europa.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==Predátori== Žubrienky sú lovené rybami, chrobákmi, larvami vážok a vtákmi. Dospelé žaby majú mnoho nepriateľov, vrátane bocianov, dravých vtákov, vrán, čajok, kačíc, rybárikov, volaviek, kún, lasíc, tchorov, jazvecov, vydier a hadov. Niektoré žaby ulovia (ale zriedkavo zjedia) domáce mačky. Veľké počty sú zabité na cestách motorovými vozidlami.<ref>[[RSPB]] ''Birds'' magazine Summer 2004, strana 66</ref> Pred predátormi môže použiť obrannú reakciu zvanú imobilita, keď znehybnie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jablonski | meno = Daniel | priezvisko2 = Gvoždík | meno2 = Václav | autor = | odkaz na autora = | titul = Imobilita jako obranné chování žab pozorované u skokana hnědého | url = http://ziva.avcr.cz/files/ziva/pdf/imobilita-jako-obranne-chovani-zab-pozorovane-u-sk.pdf | vydavateľ = ziva.avcr.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Fosílie == Najstaršie fosílne nálezy skokana hnedého v strednej Európe sa datujú od neskorého [[pliocén]]u asi pred dvoma miliónmi rokmi. Bol nájdený fosilizovaný jedinec v bahne blízko obce [[Kaltensundheim]] v Nemecku spolu s pozostatkami mamutov (''[[Mammut borsoni]]''). Pre pleistocén je skokan hnedý jedným z najbežnejších fosílnych nálezov žiab – nielen z teplého obdobia, ale aj z chladného obdobia a dokonca aj z vysokej fázy doby ľadovej (v oblasti bez ľadu).<ref>Gottfried Böhme: ''Zur historischen Entwicklung der Herpetofaunen Mitteleuropas im Eiszeitalter (Quartär).'' – In: Rainer Günther (Hrsg.): ''Die Amphibien und Reptilien Deutschlands.'' – G. Fischer-Verlag, Jena, 1996, S. 30–39. ISBN 3-437-35016-1</ref> Archeologické nálezy v oblasti [[Kutná Hora|Kutnej Hory]] v Česku dokazujú, že už prehistorická ľudská populácia tohto regiónu jedla žabie stehienka. Dôkazom je približne 700 nájdených kostí týchto zvierat.<ref>R. Kysely: ''Frogs as part of the Eneolithic diet: archaeological records from the Czech Republic (Kutna Hora-Denemark site, Rivnac Culture).'' – Journal of Archaeological Science 35 (2008): 143-157. ([http://archaeozoo.wordpress.com/2007/12/16/frogs-in-the-eneolithic-diet Frogs in the Eneolithic diet] (anglicky))</ref> == Referencie == {{Preklad | jazyk = en | článok = Common frog | revízia = 862367958 | jazyk2 = de | článok2 = Grasfrosch | revízia2 = 179349392 }} {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Rana temporaria|wikispecies=Rana temporaria}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Skokanovité]] [[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]] [[Kategória:Zákonom chránené živočíchy na Slovensku]] 0ki5ju59isbky1zj84zqga56lel3qtk Smernica o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu 0 630100 8206039 8170430 2026-04-30T06:43:24Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8206039 wikitext text/x-wiki '''Smernica o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu''' 2016/0280 (COD), nazývaná aj '''smernica EÚ o autorskom práve''', je navrhovaná [[Smernica (EÚ)|smernica Európskej únie]], ktorá má zaistiť „dosiahnutie dobre fungujúceho trhu [[Autorské právo|autorských práv]]“ a ktorá by mala mať „zo strednodobého hľadiska pozitívny vplyv na výrobu a dostupnosť obsahu a na pluralitu médií, čo bude v konečnom dôsledku prospešné pre spotrebiteľov“.<ref name="EC2016">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Smernica Európskeho parlamentu a Rady o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu|url=https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:52016PC0593&from=EN|jazyk=anglicky|priezvisko=|meno=|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-03-23|vydavateľ=}}</ref> Rozširuje existujúce právne predpisy Európskej únie o autorských právach a je súčasťou projektu jednotného digitálneho trhu EÚ. Smernicu prvýkrát predstavil [[Výbor Európskeho parlamentu pre právne veci]] 20. júna 2018 a [[Európska komisia]] smernicu schválila 12. septembra 2018 a prešla formálnymi diskusiami v trialógu. [[Rumunsko]], ako predsednícka krajina, predložilo v januári 2019 kompromisný návrh.<ref> http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//NONSGML+TA+P8-TA-2018-0337+0+DOC+PDF+V0//EN - Amendments adopted by the European Parliament on 12 September 2018 </ref> Deväť krajín ([[Nemecko]], [[Belgicko]], [[Holandsko]],<ref name="joint-statement-2019-02-20">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Joint statement on the Directive of the European Parliament and Council on copyright in the Digital Single Market|url=https://www.permanentrepresentations.nl/permanent-representations/pr-eu-brussels/documents/policy-notes/2019/02/20/joint-statement-regarding-the-copyright-directive|poznámka=úplné znění v PDF příloze|jazyk=anglicky|priezvisko=|meno=|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-03-23|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20190324062121/https://www.permanentrepresentations.nl/permanent-representations/pr-eu-brussels/documents/policy-notes/2019/02/20/joint-statement-regarding-the-copyright-directive|dátum archivácie=2019-03-24}}</ref> [[Luxembursko]],<ref name="joint-statement-2019-02-20" /> [[Fínsko]],<ref name="joint-statement-2019-02-20" /> [[Švédsko]], [[Slovinsko]], [[Taliansko]],<ref name="joint-statement-2019-02-20" /> [[Poľsko]]<ref name="joint-statement-2019-02-20" />) kompromisný návrh zamietlo kvôli kontroverzným článkom 11 a 13. Ak smernica úspešne prejde schvaľovacím procesom, členské štáty EÚ budú povinné prijať zákony implementujúce túto smernicu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EU approves controversial Copyright Directive, including internet ‘link tax’ and ‘upload filter’|url=https://www.theverge.com/2018/9/12/17849868/eu-internet-copyright-reform-article-11-13-approved|vydavateľ=The Verge|dátum vydania=2018-09-12|dátum prístupu=2019-03-23|meno=James|priezvisko=Vincent}}</ref> Európska rada ako kľúčové ciele smernice uvádza chrániť tlačené publikácie, znižovať „medzery medzi hodnotami“ medzi ziskami vytvorenými internetovými platformami a tvorcami obsahu, povzbudzovať „spoluprácu“ medzi týmito dvoma skupinami a vytvára výnimky z autorských práv pre [[Text mining|textové a dátové ťaženie]].<ref name="EUJune252">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Copyright rules for the digital environment: Council agrees its position|url=https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2018/05/25/copyright-rules-for-the-digital-environment-council-agrees-its-position/|jazyk=anglicky}}</ref> Špecifické návrhy smernice zahŕňajú udelenie priameho autorského práva vydavateľom na používanie ich publikácií prostredníctvom internetových platforiem ako sú agregátory online správ (článok 11) a vyžadujú, aby webové stránky, ktoré primárne hosťujú obsah zverejnený používateľmi, prijali „účinné a primerané“ opatrenia na zabránenie neoprávnenému uverejňovaniu obsahu chráneného autorskými právami alebo zodpovednosť za činy používateľov (článok 13). Články 11 a 13 sú terčom rozsiahlej kritiky a diskusie európskych a amerických politických strán s obavami, že by smernica mohla obmedziť prejav na internete tým, že bude vyžadovať, aby webové stránky získali licencie, ak chcú odkazovať na správy a že článok 13 by si vyžadoval použitie technológií pre prispôsobenie obsahu, ktoré nemôžu identifikovať poctivé jedanie, ako je napr. paródia.<ref>{{Citácia periodika|titul='Disastrous' copyright bill vote approved|url=https://www.bbc.com/news/technology-44546620|dátum=2018-06-20|dátum prístupu=2019-03-23|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC News|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Crucial Next Few Days In the EU's Copyright Filter and Link Tax Battle|url=https://www.eff.org/deeplinks/2018/06/crucial-next-few-days-eus-copyright-filter-and-link-tax-battle|vydavateľ=Electronic Frontier Foundation|dátum vydania=2018-06-29|dátum prístupu=2019-03-23|jazyk=en|meno=Danny|priezvisko=O&#039;Brien}}</ref> Priaznivci smernice, väčšinou mediálne skupiny a vydavatelia, tieto argumenty odmietajú a tvrdia, že kampane týkajúce sa [[Dezinformácia|dezinformácií]] a [[Astroturfing|astroturfingu]] vykonávajú veľké internetové platformy, ako je [[Google]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Copyright: say NO to scaremongering and YES to creators getting paid {{!}} Impala|url=https://impalamusic.org/content/copyright-say-no-scaremongering-and-yes-creators-getting-paid|vydavateľ=impalamusic.org|dátum prístupu=2019-03-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20190323145333/https://impalamusic.org/content/copyright-say-no-scaremongering-and-yes-creators-getting-paid|dátum archivácie=2019-03-23}}</ref><ref name="mythbuster">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MYTHBUSTER|url=https://www.publishersright.eu/mythbuster|jazyk=anglicky}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UK Music chief slams Google as “corporate vultures” as figures show Google’s €31m EU lobbying bid|url=https://www.ukmusic.org/news/uk-music-chief-slams-google-as-corporate-vultures-as-figures-show-googles-3|jazyk=anglicky}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Google funds website that spams for its causes|url=https://www.thetimes.co.uk/article/google-funds-activist-site-that-pushes-its-views-rg2g5cr6t|periodikum=The Times|dátum=2018-08-06|dátum prístupu=2019-03-23|issn=0140-0460|jazyk=en|meno=Matthew|priezvisko=Moore|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=}}</ref> == Legislatívny proces == [[Súbor:Debate_European_Parliament_'Copyright_in_the_digital_Single_Market'_11-9-2018.jpg|náhľad|Zasadnutie Európskeho parlamentu v [[Štrasburg|Štrasburgu]] 11. septembra 2018]] Návrh smernice vydala [[Európska komisia]] 14. septembra 2016.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Proposal for a Directive of the European Parliament and of the Council on Copyright in the Digital Single Market|url=https://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2016/EN/1-2016-593-EN-F1-1.PDF|jazyk=anglicky}}</ref> [[Výbor stálych predstaviteľov]] [[Rada Európskej únie|Rady Európskej únie]] smernicu schválil 25. mája 2018 a pripravil ju pre hlasovanie v Európskom parlamente<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Proposal for a directive on copyright in the Digital Single Market|url=https://www.consilium.europa.eu/media/35373/st09134-en18.pdf|jazyk=anglicky}}</ref> bez podpory Nemecka, Fínska, Holandska, Slovinska, Belgicka a Maďarska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EU Council agrees Copyright Directive position|url=https://www.create.ac.uk/eu-council-agrees-copyright-directive-position/|jazyk=anglicky}}</ref> 5. júla 2018 smernica neprešla hlasovaním Európskeho parlamentu, čím sa predĺžila doba pre jej prerokúvanie. Proti prijatiu hlasovalo 318 europoslankýň a europoslancov, pre bolo 278 a 31 sa zdržalo.<ref>{{Citácia periodika|titul=EU's controversial copyright plan rejected|url=https://www.bbc.com/news/technology-44712475|dátum=2018-07-05|dátum prístupu=2019-03-23|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC News|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> 12. septembra 2018 Európsky parlament hlasoval za upravenú verziu smernice<ref name=":0" /> a posunul ju tak k prerokúvaniu v trialógu Európskej komisie, Rady Európskej únie a Európskeho parlamentu. 26. marca 2019 Európsky parlament schválil revidovanú smernicu bez akýchkoľvek dodatočných zmien. Za prijatie smernice hlasovalo v 751-člennom parlamente 348 poslancov, proti bolo 274 a 36 sa zdržali. Ešte musí znenie smernice schváliť aj [[Rada EÚ]], k čomu by mohlo dôjsť už 9. apríla v Luxemburgu. Členské štáty EÚ budú mať dva roky na to, aby smernicu preniesli do svojho vnútroštátneho práva.<ref>{{Citácia periodika | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Európsky parlament schválil smernicu o autorskom práve | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/zahranicie/europsky-parlament-schvalil-smernicu-o/386172-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-26 | dátum prístupu = 2019-03-26 }}</ref> Proti smernici hlasovali Monika Beňová (Smer-SD), Richard Sulík (SaS), Branislav Škripek (OĽaNO) a Jana Žitňanská (NOVA). Zdržala sa Anna Záborská (Kresťanská únia). Za prijatie hlasovali Pál Csáky (SMK), Eduard Kukan (nezávislý), Vladimír Maňka (Smer-SD), Miroslav Mikolášik (KDH), József Nagy (Most-Híd), Monika Smolková (Smer-SD), Ivan Štefanec (KDH) a Boris Zala (nezávislý).<ref>{{Citácia periodika | titul = Za smernicu o copyrighte hlasovalo osem slovenských europoslancov | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/679201/za-smernicu-o-copyrighte-hlasovalo-osem-slovenskych-europoslancov/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-26 | dátum prístupu = 2019-03-26 }}</ref> == Obsah smernice == Na stránkach Európskeho parlamentu je v slovenčine k dispozícii prehľad schválených pozmeňovacích návrhov, ktorý prešiel prvým čítaním.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 12. septembra 2018 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o autorskom práve na jednotnom digitálnom trhu|url=http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+TA+P8-TA-2018-0337+0+DOC+XML+V0//SK|vydavateľ=www.europarl.europa.eu|dátum prístupu=2019-03-23|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref> === Článok 3 === Článok 3 navrhuje výnimku z autorského práva pre [[Hĺbková analýza dát|hĺbkovú analýzu dát]] výskumnými organizáciami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Copyright Reform: Help Us Ensure an Effective TDM Exception!|url=https://libereurope.eu/blog/2017/09/25/copyright-reform-help-us-ensure-an-effective-tdm-exception/|dátum vydania=2017-09-25|dátum prístupu=2019-03-23|jazyk=en-US|priezvisko=|meno=|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20190107020102/https://libereurope.eu/blog/2017/09/25/copyright-reform-help-us-ensure-an-effective-tdm-exception/|dátum archivácie=2019-01-07}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Proposal for a DIRECTIVE OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL on copyright in the Digital Single Market|url=https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-6637-2019-INIT/en/pdf#page=51|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-03-23|vydavateľ=|strany=51|poznámka=''súbor PDF''}}</ref> Pozmeňovací návrh: „Členské štáty ustanovia výnimku z práv (...), pokiaľ ide o rozmnožovanie a extrakciu diel alebo iných predmetov ochrany, ku ktorým majú výskumné organizácie zákonný prístup a ktoré sa vykonávajú v záujme vyťažovania textov a dát na účelyvedeckého výskumu zo strany takýchto organizácií.“<ref name=":5" /> === Článok 4 === Článok 4 navrhuje výnimku používania diel chránených autorským právom „pri digitálnych a cezhraničných vzdelávacích činnostiach.“<ref name="EC2016" /> === Článok 11 === Článok 11 sa týka najmä zverejňovania titulkov a perexov vo vyhľadávačoch, na sociálnych sieťach alebo v službách, ktoré zhromažďujú správy, napr. Google News. Pokiaľ bude chcieť platforma zdieľať úryvky obsahujúce viac ako veľmi stručný výťah z textu, bude musieť získať licenciu od vydavateľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Reforma autorského práva rozdeľuje Európu, jednotný nie je ani Vyšehrad|url=https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/reforma-autorskeho-prava-rozdeluje-europu-jednotny-nie-je-ani-vysehrad/|dátum vydania=2019-02-22|dátum prístupu=2019-03-23|jazyk=sk-SK|meno=Edit|priezvisko=Zgut|meno2=Lucia|priezvisko2=Yar|meno3=Lukáš|priezvisko3=Hendrych|vydavateľ=Euractiv|url archívu=https://web.archive.org/web/20190323153729/https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/reforma-autorskeho-prava-rozdeluje-europu-jednotny-nie-je-ani-vysehrad/|dátum archivácie=2019-03-23}}</ref> === Článok 13 === Článok 13 prikazuje online platformám na zdieľanie obsahu, akými sú napr. Facebook, Instagram alebo Youtube, aby automaticky skenovali a dozerali na všetok nahraný obsah, či neporušuje autorské právo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Európska únia môže novým zákonom zmeniť internet na nepoznanie|url=https://techbox.dennikn.sk/europska-unia-moze-novym-zakonom-zmenit-internet-na-nepoznanie/|dátum vydania=2018-06-20|dátum prístupu=2019-03-23|jazyk=sk|priezvisko=|meno=|vydavateľ=techbox.sk}}</ref> ==== Kritika ==== Legislatíva vyžaduje, aby platformy proaktívne spolupracovali s vlastníkmi práv a aby zabránili používateľom nahrávať obsah chránený autorskými správami. Jedinou možnou cestou, ako toto zaviesť do praxe, je skenovať všetok nahrávaný obsah. Toto spôsobí obrovské bremeno pre malé platformy, ktoré si nebudú môcť dovoliť financovať nákladné filtre. Problémom je aj nedokonalosť filtrov, ktoré môžu aj nechránený obsah vyhodnotiť ako porušujúci autorské právo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.euronews.com/2019/03/22/what-is-article-13-and-why-is-europe-protesting-about-it-euronews-explains|vydavateľ=www.euronews.com|dátum prístupu=2019-03-23|priezvisko=Pascale|meno=Davies|titul=Article 13: Why are people protesting over copyright in Europe today? {{!}} Euronews explains|dátum vydania=2019-03-23}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EU approves controversial Copyright Directive, including internet ‘link tax’ and ‘upload filter’|url=https://www.theverge.com/2018/9/12/17849868/eu-internet-copyright-reform-article-11-13-approved|vydavateľ=The Verge|dátum vydania=2018-09-12|dátum prístupu=2019-03-23|meno=James|priezvisko=Vincent}}</ref> == Protesty == [[Súbor:Spontante_Kundgebung_in_Hamburg_gegen_EU-Urheberrechtsvorhaben_3.jpg|náhľad| Protestný transparent proti výroku europoslanca Svena Schulza o tom, že za protestnými emailami stojí firma Google, pretože boli odoslané prostredníctvom služby [[Gmail]],<ref name=":1">{{Citácia periodika|titul=„Ich bin kein Bot“: Tausende Menschen protestieren gegen Urheberrechtsreform|url=https://www.faz.net/1.6045816|dátum prístupu=2019-03-23|issn=0174-4909|jazyk=de|meno=Jessica von|priezvisko=Blazekovic|periodikum=Frankfurter Allgemeine Zeitung|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=}}</ref> počas demonštrácie v [[Hamburg|Hamburgu]] 6. marca 2019 ]] Začiatkom júla 2018 talianska Wikipédia na protest proti navrhovanej smernici dočasne zamedzila prístup k svojmu obsahu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Talianska Wikipédia zastavila prevádzku na protest proti návrhu sporného zákona|url=https://zive.azet.sk/clanok/133316/talianska-wikipedia-zastavila-prevadzku-na-protest-proti-navrhu-sporneho-zakona/|vydavateľ=Živé.sk|dátum prístupu=2019-03-23|priezvisko=|meno=|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20190323145326/https://zive.azet.sk/clanok/133316/talianska-wikipedia-zastavila-prevadzku-na-protest-proti-navrhu-sporneho-zakona/|dátum archivácie=2019-03-23}}</ref> Nemecký Twitch streamer Sebastian Worms vyzval k verejnej demonštrácii proti článku 13 navrhovanej smernice. Jeho výzvu podporili aj ďalší známi [[Youtuber|youtuberi]] v Nemecku. Na protestoch v Kolíne nad Rýnom sa [[16. február|16. februára]] [[2019]] zišlo okolo 1500 ľudí.<ref name=":1" /> Ďalších demonštrácií proti článku 13 sa 23. februára 2019 zúčastnilo približne 2000 ľudí.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Urheberrechtsreform Europaweite Protestaktionen|url=https://www.deutschlandfunk.de/dlf24-startseite.1441.de.html|vydavateľ=Deutschlandfunk|dátum prístupu=2019-03-23|jazyk=de-DE}}</ref> Na demonštrácii proti článku 13 za slobodu internetu sa [[2. marec|2. marca]] 2019 zišlo v Berlíne okolo 3500 protestujúcich.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Demo gegen Urheberrechtsreform: Tausende wehren sich gegen Artikel 13|url=https://www.zdf.de/uri/9c02c1e4-eefc-4cfb-80f5-5c95e52826a8|vydavateľ=www.zdf.de|dátum prístupu=2019-03-23|jazyk=de}}</ref> Ďalšie demonštrácie v rôznych európskych mestách boli zvolané na [[23. marec|23. marca]] 2019.<ref name=":1" /><ref name=":3" /><ref name=":4" /> Po tom, čo sa [[Evropská lidová strana|Európska ľudová strana]] pokúsila zvolať hlasovanie o smernici na skorší dátum, čo si kritici vyložili ako pokus obísť už zvolané protesty,<ref>{{Citácia periodika|titul=EU-Urheberrechtsreform: Der Zorn der Übergangenen|url=http://www.spiegel.de/netzwelt/netzpolitik/posse-um-urheberrechtsreform-die-evp-hat-sich-die-wut-der-buerger-verdient-a-1256412.html|periodikum=Spiegel Online|dátum=2019-03-05|dátum prístupu=2019-03-23|meno=Ein Kommentar Patrick|priezvisko=Beuth}}</ref> boli v Nemecku zvolané ďalšie protesty na 5. až 9. marca a na 16. a 17. marca 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Save the Internet|url=https://savetheinternet.info/demos|vydavateľ=savetheinternet.info|dátum prístupu=2019-03-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20190306042952/https://savetheinternet.info/demos|dátum archivácie=2019-03-06}}</ref> 16. marca prebehli ďalšie demonštrácie v [[Kolín nad Rýnom|Kolíne nad Rýnom]] a v [[Magdeburg|Magdeburgu]] – každá s účasťou do 1000 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Demo Köln: Erneut Protest gegen Upload-Filter|url=https://www1.wdr.de/nachrichten/rheinland/demo-urheberrechtsreform-koeln-102.html|vydavateľ=www1.wdr.de|dátum vydania=2019-03-09|dátum prístupu=2019-03-23|jazyk=de}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EU-Urheberrechtsreform: Demo für Meinungsfreiheit und Vielfalt im Internet {{!}} MDR.DE|url=https://www.mdr.de/sachsen-anhalt/magdeburg/magdeburg/demonstration-gegen-urheberrechtsreform-in-magdeburg-100.html|vydavateľ=www.mdr.de|dátum prístupu=2019-03-23|jazyk=de|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref> === Vypnutie Wikipédií === Komunita nemeckej Wikipédie sa rozhodla protestovať proti návrhu smernice zneprístupnením jej obsahu 21. marca 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Contra EU-Urheberrechtsreform - Wikipedia schaltet mal ab|url=https://www.srf.ch/news/panorama/contra-eu-urheberrechtsreform-wikipedia-schaltet-mal-ab|vydavateľ=Schweizer Radio und Fernsehen (SRF)|dátum vydania=2019-03-09|dátum prístupu=2019-03-23|jazyk=de}}</ref> K návrhu sa negatívne vyjadrila aj [[Wikimedia Foundation|nadácia Wikimedia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=We do not support the EU Copyright Directive in its current form. Here’s why you shouldn’t either|url=https://wikimediafoundation.org/2019/02/28/we-do-not-support-the-eu-copyright-directive-in-its-current-form-heres-why-you-shouldnt-either/|jazyk=anglicky}}</ref> Komunity redaktorov [[Česká Wikipédia|českej]], [[Slovenská Wikipédia|slovenskej]] a [[Dánska Wikipédia|dánskej Wikipédie]] sa rozhodli pridať k protestu nemeckej Wikipédie a 21. marca 2019 na jeden deň zneprístupnili obsah Wikipédie vo svojich jazykoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česká Wikipedie „stávkuje“ na protest proti plánované směrnici EU|url=https://www.idnes.cz/technet/internet/wikipedia-smernice-copyright-clanek-11-clanek-13.A190317_221550_sw_internet_pka|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2019-03-18|dátum prístupu=2019-03-23}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenskú Wikipediu dnes vypli na protest proti smernici EÚ|url=https://zive.azet.sk/clanok/138954/slovenska-wikipedia-chysta-protest-na-den-prestane-fungovat/|vydavateľ=Živé.sk|dátum prístupu=2019-03-23|priezvisko=Živé.sk}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Four Wikipedias to ‘black out’ over EU Copyright Directive|url=https://wikimediafoundation.org/2019/03/20/four-wikipedias-to-black-out-over-eu-copyright-directive/|jazyk=anglicky}}</ref> == Referencie == [[Kategória:Internet]] [[Kategória:2019]] [[Kategória:2018]] [[Kategória:Právo duševného vlastníctva]] [[Kategória:Autorské právo]] [[Kategória:Smernice Európskej Únie]] <references /> == Zdroj == {{Preklad|jazyk=cs|článok=Směrnice o autorském právu na jednotném digitálním trhu|revízia=17067171}} {{Preklad|jazyk=en|článok=Directive on Copyright in the Digital Single Market|revízia=889107651}} tlw2xewbv5dr777s3snc0fngej3vmcg Slido 0 633181 8206000 7741664 2026-04-30T03:18:55Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8206000 wikitext text/x-wiki {{významnosť}} [[Súbor:Slido-logo.png|náhľad|Sli.do logo]] [[File:Audrey Tang uses Slido at a press conference.jpg|thumb|Taiwanský úradník používa Slido na tlačovej konferencii]] '''Slido''' (štylizované ako '''sli.do''') je slovenská technologická spoločnosť. Bola založená v roku 2012 so sídlom v [[Bratislava|Bratislave]] a ďalšími kanceláriami v [[Londýn|Londýne]], [[New York (mesto)|New York City]], [[San Francisco|San Franciscu]] či [[Sydney]], s celkovo viac než 130 zamestnancami. Jej produktom je interaktívna webová platforma, zameraná na publikum počas rôznych stretnutí či konferencií. Účastníci sa môžu zapojiť do ankiet, pýtať sa otázky či ponúkať nápady cez telefón, ktoré sa následne zobrazujú pre celé stretnutie. Ich platforma bola používaná aj technologickými gigantmi ako napríklad [[Netflix|Netflix,]] [[Adobe Inc.|Adobe]] či [[Airbnb]].<ref name=":0" /> K prelomu rokov 2018 a 2019 bolo Slido použité na viac než 244 000 udalostiach vo vyše 100 krajinách.<ref>https://www.sli.do/about</ref> V decembri 2020 bolo Slido zakúpené spoločnosťou [[Cisco Systems|Cisco]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cisco Blogs|url=https://blogs.cisco.com/news/346777|dátum vydania=2020-12-07|dátum prístupu=2020-12-07|jazyk=en-US}}</ref> == História == Slido bolo založené v roku 2012 Petrom Komorníkom, Františkom Krivdom, Petrom Slivkom a Rastislavom Molnárom. Na trhu začali fungovať od roku 2013, potom ako vyhrali dve start-upové súťaže v Bratislave a vo Viedni.<ref name=":0">https://www.startitup.sk/3-najuspesnejsie-slovenske-firmy-ktore-sa-presadili-vo-svete-a-zacali-ako-startup/</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Event Manager Blog|url=https://www.eventmanagerblog.com/slido-review|dátum vydania=2018-10-16|dátum prístupu=2019-05-25|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20190525224635/https://www.eventmanagerblog.com/slido-review|dátum archivácie=2019-05-25}}</ref> Čo pôvodne začalo ako jedna z vedľajších funkcií aplikácie (pýtanie sa otázok anonymne cez mobil), sa čoskoro stalo jej najdôležitejšou funkciou. V roku 2013 pridali integráciu s platformou na tvorbu prezentácií Prezi a v roku 2014 pridali Slido ako prvú aplikáciu pre moderátorov rôznych udalostí pre Google Glass.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=About|url=https://press.sli.do/about/|vydavateľ=Official Pressroom of Slido|dátum prístupu=2019-05-25|jazyk=en-US}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Nadnárodné spoločnosti]] [[Kategória:Podniky v Bratislave]] [[Kategória:Organizácie založené v 2012]] smpgzlldamtl7yrzng8gjqyhonwbqwz Michal Šimečka 0 633312 8206057 8205138 2026-04-30T08:05:12Z ~2026-26324-51 293447 8206057 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Michal Šimečka | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský výskumník, novinár a politik | Portrét = Michal Šimečka pri predstavovaní volebného programu.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Šimečka v roku 2023 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = podpredseda [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] | Začiatok obdobia = [[18. január]]a [[2022]] | Koniec obdobia = [[17. október|17. októbra]] [[2023]] | Predchodca = | Nástupca = [[Martin Hojsík]] | Poradie2 = | Úrad2 = podpredseda [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia2 = [[25. október|25. októbra]] [[2023]] | Koniec obdobia2 = [[17. september|17. septembra]] [[2024]] | Predchodca2 = | Nástupca2 = [[Martin Dubéci]] | Prezidenti2 = [[Zuzana Čaputová]] {{break}} [[Peter Pellegrini]] | Premiér2 = [[Robert Fico]] | Poradie3 = | Úrad3 = poslanec [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] | Začiatok obdobia3 = [[25. máj]]a [[2019]] | Koniec obdobia3 = [[18. január|18. januára]] [[2022]] | Predchodca3 = | Nástupca3 = | Poradie4 = 4. | Úrad4 = predseda [[Progresívne Slovensko|Progresívneho Slovenska]] | Začiatok obdobia4 = [[7. máj]]a [[2022]] | Predchodca4 = [[Irena Bihariová]] | Nástupca4 = | Úrad5 = [[poslanec]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] | Poradie5 = Súčasný | Začiatok obdobia5 = 17. september 2024 | Dátum narodenia = {{dnv|1984|5|10}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Progresívne Slovensko]]{{break}}<small>(2016{{--}}súčasnosť)</small> | Alma mater = [[Karlova univerzita]] v [[Praha|Prahe]]{{break}}[[University of Oxford|Oxfordská univerzita]] | Profesia = výskumný pracovník, zahraničnopolitický analytik | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Vierovyznanie = | Rodičia = [[Martin Milan Šimečka|Martin M. Šimečka]]{{break}}Marta Šimečková, rod. Frišová | Príbuzní = [[Milan Šimečka]] {{small|(starý otec)}} {{break}} Eva Šimečková {{small|(stará mama)}} {{break}} [[Eduard Friš]] {{small|(starý otec)}} {{break}} [[Soňa Čechová]] {{small|(stará mama)}} | Súrodenci = Júlia Šimečková | Manželka = | Partnerka = Soňa Ferienčíková | Deti = Táňa (* 2020) | Webstránka = https://progresivne.sk | Poznámky = | Portál1 = Slovensko | Portál2 = }} '''Michal Šimečka''', [[Doktor (PhD.)|DPhil.]] (* [[10. máj]] [[1984]], [[Bratislava]]) je slovenský [[politik]], [[Politológia|politológ]] a bývalý [[novinár]], ktorý pôsobí ako poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]. Politickú kariéru začal ako [[poslanec Európskeho parlamentu]], do ktorého bol [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|zvolený v roku 2019]]. [[18. január]]a [[2022]] sa stal prvým slovenským podpredsedom [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]]. Je zakladajúcim členom a od mája [[2022]] predsedom [[sociálny liberalizmus|sociálnoliberálneho]] politického hnutia [[Progresívne Slovensko]]. == Vzdelanie == Bakalárske štúdium absolvoval na Fakulte sociálnych vied [[Karlova univerzita|Karlovej Univerzity]], kde medzi rokmi 2003{{--}}2006 študoval politológiu a medzinárodné vzťahy. Potom získal magisterský titul s vyznamenaním na [[University of Oxford]], na ktorej v roku [[2013]] získal titul [[Doktor (PhD.)|DPhil]]. v oblasti politických vied.<ref name="cv">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Michal ŠIMEČKA : 9. volebné obdobie | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/103746/MICHAL_SIMECKA/history/9 | vydavateľ = Európsky parlament | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-19 | miesto = Štrasburg | jazyk = }}</ref> == Kariéra == Začínal ako novinár, keď medzi rokmi [[2002]] až [[2004]] písal pre slovenský denník [[SME]] a neskôr (2004{{--}}2006) pre [[Financial Times]], Praha.<ref name="cv" /> Po štúdiu (2007{{--}}2010) pracoval ako analytik politického rizika, v Exclusive Analysis v Londýne a (2010, 2011) ako externý prednášajúci na Karlovej Univerzite a Univerzite Komenského. V rokoch 2011{{--}}2014<ref name="cv" /> pôsobil ako poradca pre zahraničnú politiku poslancov [[Európsky parlament|EP]] [[Boris Zala|Borisa Zalu]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]) a [[Libor Rouček|Libora Roučka]] ([[Česká strana sociálnodemokratická|ČSSD]]). Potom sa stal výskumným pracovníkom [[Ústav mezinárodních vztahů|Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe]], kde sa venoval problematike európskej integrácie a európskej bezpečnosti (2015{{--}}2017 ako vedúci výskumný pracovník). Zároveň pôsobil aj ako poradca českého ministra zahraničných vecí.<ref name="cv"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Michal Šimečka | url = https://www.progresivne.sk/?ps-member=michal-simecka-2 | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-21 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220121184231/https://www.progresivne.sk/?ps-member=michal-simecka-2 | dátum archivácie = 2022-01-21 }}</ref> == Politická kariéra == === Európsky parlament === V [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|európskych voľbách]] v máji 2019 bol lídrom kandidátky koalície [[Progresívne Slovensko]] a [[Demokrati (politická strana)|SPOLU – občianska demokracia]], ktorá zvíťazila so ziskom 20,11 %.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gabrižová | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = Konečné výsledky eurovolieb 2019 na Slovensku | periodikum = Euractiv | odkaz na periodikum = | url = https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/infographic/konecne-vysledky-eurovolieb-2019-na-slovensku/ | issn = 1337-0235 | vydavateľ = I – Europa | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-27 | dátum prístupu = 2024-09-19 | url archívu = https://web.archive.org/web/20191015093102/https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/infographic/konecne-vysledky-eurovolieb-2019-na-slovensku/ | dátum archivácie = 2019-10-15 }}</ref> So ziskom 81 735 preferenčných hlasov bol zvolený za europoslanca.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Eurovoľby vyhrala koalícia PS/Spolu, pred Smerom a ĽSNS | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/eurovolby-2019/clanok/513584-volby-do-europarlamentu-vyhral-ps-spolu-potvrdil-predseda-volebnej-komisie-eduard-barany/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-26 | dátum prístupu = 2022-01-21 }}</ref> V novembri 2019 sa stal hlavným spravodajcom Európskeho parlamentu pre prípravu nového mechanizmu na ochranu demokracie a právneho štátu v členských krajinách Únie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gabrižová | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = Spravodajca k právnemu štátu Šimečka: Nový mechanizmus môže byť míľnik v európskej integrácii | periodikum = Euractiv | odkaz na periodikum = | url = https://euractiv.sk/section/spolocnost/interview/spravodajca-k-pravnemu-statu-simecka-novy-mechanizmus-moze-byt-milnik-v-europskej-integracii/ | issn = 1337-0235 | vydavateľ = I – Europa | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-14 | dátum prístupu = 2024-09-19 }}</ref> Vo februári 2020 bol zvolený za podpredsedu liberálnej frakcie [[Obnovme Európu|Renew Europe]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Šimečku zvolili za podpredsedu európskych liberálov | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://europa.pravda.sk/aktuality/clanok/541382-simecku-zvolili-za-podpredsedu-europskych-liberalov/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-04 | dátum prístupu = 2022-01-21 }}</ref> V tom istom roku sa [[6. jún]]a na sneme Progresívneho Slovenska stal podpredsedom strany.<ref name="dennikn-novou-2020">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Novou predsedníčkou Progresívneho Slovenska je Irena Bihariová | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1921312/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-06 | dátum prístupu = 2020-06-11 }}</ref> V októbri 2020 plénum Európskeho parlamentu schválilo tzv. „Šimečkovu správu“ väčšinou, 521 hlasov bolo za, 152 proti a 21 poslancov sa zdržalo. Správa navrhla komplexný nástroj pre monitoring dodržiavania právneho štátu a demokracie v členských krajinách EÚ.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gabrižová | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = Šimečkova správa o právnom štáte prešla, realizácia stojí na ochote členských štátov | periodikum = Euractiv | odkaz na periodikum = | url = https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/simeckova-sprava-o-pravnom-state-presla-realizacia-stoji-na-ochote-clenskych-statov/ | issn = 1337-0235 | vydavateľ = I – Europa | miesto = Bratislava | dátum = 2020-10-08 | dátum prístupu = 2024-09-19 }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Šimečka bol [[18. január]]a [[2022]] zvolený za jedného zo 14 podpredsedov [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]]. Na funkciu ho navrhla jeho frakcia Obnovme Európu. V hlasovaní získal 494 hlasov a stal sa historicky prvým Slovákom v tejto funkcii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Šimečka bol zvolený za jedného z podpredsedov europarlamentu | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://europa.pravda.sk/aktuality/clanok/613859-simecka-bol-zvoleny-za-jedneho-z-podpredsedov-europarlamentu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-18 | dátum prístupu = 2022-01-21 }}</ref> [[7. máj]]a [[2022]] bol na sneme strany zvolený za predsedu [[Progresívne Slovensko|Progresívneho Slovenska]], so ziskom 152 zo 156 hlasov delegátov, čím nahradil [[Irena Bihariová|Irenu Bihariovú]], ktorá na tento post znova nekandidovala .<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko si zvolilo nového predsedu, Šimečka dostal hlas od takmer všetkých delegátov | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/progresivne-slovensko-si-zvolilo-noveho-predsedu-simecka-dostal-hlas-od-takmer-vsetkych-delegatov/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-07 | dátum prístupu = 2023-04-21 }}</ref> V roku [[2023]] bol spomedzi 705 europoslancov 14. najvplyvnejší na základe jeho legislatívnej aktivity, pôsobenia v riadiacich pozíciách, schopnosti spolupracovať a presadzovať politickú agendu do praxe.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Šimečka patrí medzi najvplyvnejších europoslancov. Je jediným slovenským zástupcom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23166385/michal-simecka-patri-medzi-najvplyvnejsich-europoslancov-je-jedinym-slovenskym-zastupcom.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-09 | dátum prístupu = 2023-10-26}}</ref> === Národná rada SR === V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|parlamentných voľbách v roku 2023]] bol na kandidátke Progresívneho Slovenska ako jeho predseda na prvom mieste, kde dostal 303 423 hlasov, čím bol tretí v absolútnom počte preferenčných hlasov, po predsedovi [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] [[Robert Fico|Robertovi Ficovi]] a predsedovi [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] [[Peter Pellegrini|Petrovi Pellergrinim]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME.sk | odkaz na autora = | titul = Ktorí kandidáti dostali najviac hlasov? 10 poslancov s najviac krúžkami | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23220706/volby-2023-poslanci-s-najviac-kruzkami.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-01 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref> Progresívne Slovensko na čele so Šimečkom skončilo druhé so ziskom 17,96 %, čím získalo 32 mandátov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME.sk | odkaz na autora = | titul = Kompletné výsledky volieb 2023: Ako bude vyzerať budúci parlament? | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23220697/kompletne-vysledky-parlamentnych-volieb-2023.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-01 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref> Prezidentka [[Zuzana Čaputová]] sa dva dni po voľbách, 2. októbra, stretla so Šimečkom ako predsedom druhej najsilnejšej strany.<ref name=tasr0210>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prezidentka sa v utorok stretne s P. Pellegrinim aj M. Majerským | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/prezidentka-sa-v-utorok-stretne-s-p-pel/744810-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-02 | dátum prístupu = 2023-10-03}}</ref> Šimečka viedol „neformálne diskusie“ s predsedami ostatných parlamentných strán o zostavení alternatívnej vlády bez Smeru, v zložení [[Progresívne Slovensko|PS]], [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS – SD]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]] a [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]].<ref name=tasr0210/> Z povolebného prieskumu, ktorý vykonala agentúra SANEP, uskutočneného medzi 3. a 5. októbrom, vyplynulo, že väčšina ľudí (49,2 %) preferovala vznik koalície strán [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]], [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], iba 32,7 % ľudí by preferovalo koalíciu strán [[Progresívne Slovensko|PS]], [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]] a [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Akú vládu si želajú Slováci? ta3 prináša exkluzívny prieskum | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/904795/aku-vladu-si-zelaju-slovaci-ta3-prinasa-exkluzivny-prieskum | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-06 | dátum prístupu = 2023-10-06 }}</ref> Po poverení Roberta Fica na zostavenie vlády sa začali formálne rokovania. Na rokovaniach Šimečku s predstaviteľmi Hlasu požadoval Hlas aj kreslo predsedu vlády, aj rezort [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstva vnútra]].<ref name=aktuality0610>{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Sliz | meno2 = Martin | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Pellegrini požiadal Šimečku o post premiéra aj rezort vnútra. PS je ochotné ustúpiť, nie však vo všetkom | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/RHOpHXe/pellegrini-poziadal-simecku-o-post-premiera-aj-rezort-vnutra-ps-je-ochotne-ustupit-nie-vsak-vo-vsetkom/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-06 | dátum prístupu = 2023-10-06 }}</ref> Progresívne Slovensko bolo ochotné pristúpiť na prvú podmienku, rezort vnútra však prenechať Hlasu odmietlo.<ref name=aktuality0610/> Odpoveď na túto ponuku sa Šimečka dozvedel až z tlačovky Hlasu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hanák|meno=Peter|autor=|odkaz na autora=|titul=Líder PS Michal Šimečka: Sme tvrdou opozíciou. Budeme proti strane Hlas aj proti Pellegrinimu (rozhovor)|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/TVPYA5C/lider-ps-michal-simecka-sme-tvrdou-opoziciou-budeme-proti-strane-hlas-aj-proti-pellegrinimu-rozhovor/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2023-10-14|dátum prístupu=2023-10-18}}</ref> [[10. október|10. októbra]] 2023 Peter Pellegrini oznámil, že ukončuje rokovania so stranami PS, KDH a SaS.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hlas sa rozhodol a ukončil špekulácie. Rokovať o zostavení vlády bude už len so Smerom a SNS | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/slovensko/96109070-hlas-sa-rozhodol-a-ukoncil-spekulacie-rokovat-o-zostaveni-vlady-bude-uz-len-so-smerom-a-sns | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-10 | dátum prístupu = 2023-10-10 }}</ref> Na druhý deň podpísal s Robertom Ficom a [[Andrej Danko|Andrejom Dankom]] memorandum o porozumení, kde sa dohodli na podpise koaličnej zmluvy a prerozdelení pozícií.<ref name=tasr1110>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Smer-SD, Hlas-SD, SNS podpísali memorandum, rozdelili si rezorty | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/smer-hlas-sns-podpisali-memorandum-r/746777-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-11 | dátum prístupu = 2023-10-11 }}</ref> Týmto krokom sa Progresívne Slovensko dostalo do opozície, a Šimečka ako predseda najsilnejšej opozičnej strany povedal, že bude venovať všetok čas a energiu, aby boli aktívnou, odbornou a tvrdou opozíciou.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hanzelová|meno=Zuzana Kovačič|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Kostanjevec|meno2=Oliver|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Šimečka: Mám čisté svedomie v tom, že sme urobili všetko, čo bolo možné|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/23230581/nova-vlada-parlamentne-volby-2023-michal-simecka-ps-rozhovor.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-10-12|dátum prístupu=2023-10-18}}</ref> Po zvolení do Národnej rady Šimečka [[17. október|17. októbra]] [[2023]] rezignoval na post podpredsedu Európskeho parlamentu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Šimečka rezignuje na post podpredsedu Európskeho parlamentu k 17. októbru | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23231154/simecka-rezignuje-na-post-podpredsedu-europskeho-parlamentu-k-17-oktobru.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-13 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref> 25. októbra na ustanovujúcej schôdzi Národnej rady SR bol zvolený za podpredsedu parlamentu, spolu s [[Ľuboš Blaha|Ľubošom Blahom]], [[Peter Žiga|Petrom Žigom]] a Andrejom Dankom. V tajnom hlasovaní dostal 92 hlasov, proti hlasovalo 29 poslancov a 21 sa zdržali.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Poznáme podpredsedov NR SR: Sú nimi Blaha, Žiga, Danko a Šimečka | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/brief-nrsr-poslanci-volia-tajnou-volb/750156-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-25 | dátum prístupu = 2023-10-26 }}</ref> Koncom augusta 2024 premiér Robert Fico požadoval odvolanie Šimečku z postu podpredsedu NR SR, kedy Šimečku a jeho rodinu obvinil z profitovania z verejných zdrojov a jeho prepojenie na [[Nadácia Milana Šimečku|nadáciu Milana Šimečku]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mihalková | meno = Henrieta | autor = | odkaz na autora = | titul = Fico chce odvolať Šimečku, vytiahol na neho rodinu a peniaze z fondov. Aj vaša manželka dostala grant, odkazuje líder PS. Podáva žalobu | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/721553-fico-chce-odvolat-simecku-navrh-predlozi-na-koalicnej-rade-podporu-sns-ma-caka-co-povie-hlas/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-23 | dátum prístupu = 2024-10-15 }}</ref> Šimečka obvinenia odmietol s tým, že jeho príbuzní pôsobiaci v kultúrnej a mimovládnej sfére sa oprávnene uchádzali o granty, ktoré nemohol nijako ovplyvniť, pretože Progresívne Slovensko nikdy nebolo súčasťou vlády. Navyše, veľká časť financií bola schválená za [[Vláda Roberta Fica|predchádzajúcich vlád Roberta Fica]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Prečo odvolávajú Šimečku: Smer a SNS spísali päť dôvodov, zavádzajú v každom z nich | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4188967/preco-odvolavaju-simecku-smer-a-sns-spisali-pat-dovodov-zavadzaju-v-kazdom-z-nich/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-09-12 | dátum prístupu = 2024-10-15 }}</ref> Progresívne Slovensko zverejnilo zoznam desiatok koaličných poslancov, ktorých príbuzní poberali verejné dotácie, s odôvodnením, že ide o bežnú prax.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Zdút | meno2 = Matúš | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = PS bráni Šimečku zoznamom dotácií a zákaziek pre vládnych politikov a ich rodiny, našli ich za milióny | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4190528/ps-brani-simecku-zoznamom-dotacii-a-zakaziek-pre-vladnych-politikov-a-ich-rodiny-nasli-ich-za-miliony/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-09-12 | dátum prístupu = 2024-10-15 }}</ref> Minister vnútra [[Matúš Šutaj Eštok]] priznal, že najväčším dôvodom na odvolanie Šimečku bol protest s účasťou 18-tisíc ľudí, ktorý opozícia zorganizovala proti ministerke kultúry [[Martina Šimkovičová|Martine Šimkovičovej]] a ministrovi spravodlivosti [[Boris Susko|Borisovi Suskovi]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Biró | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Matúš Šutaj Eštok priznal, že Michala Šimečku odvolávajú pre organizovanie protestov | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/JIUswWb/matus-sutaj-estok-priznal-ze-michala-simecku-odvolavaju-pre-organizovanie-protestov/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 14. sep. 2024 o 13:53 | dátum prístupu = 2024-10-15 }}</ref> Šimečka bol 17. septembra 2024 odvolaný z postu s najmenšou možnou väčšinou 76 hlasov zo 77 prítomných poslancov NR SR.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Plénum odvolalo M. Šimečku z funkcie podpredsedu parlamentu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-rozhoduju-o-odvolani-simeck/822861-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-09-17 | dátum prístupu = 2024-10-15 }}</ref> Stalo sa tak prvýkrát v histórii moderného Slovenska, že parlament odvolal opozičného politika z vedenia Národnej rady.<ref name="aktuality-koalicia-odvolala-michala-simecku-z">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Koalícia odvolala Michala Šimečku z vedenia parlamentu. Robert Fico hovorí o ďalších krokoch v prípade dotácií | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/WqfpjAr/koalicia-odvolala-michala-simecku-z-vedenia-parlamentu-robert-fico-hovori-o-dalsich-krokoch-v-pripade-dotacii/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-09-17 | dátum prístupu = 2024-09-17 }}</ref> Traja koaliční poslanci zo strany Hlas-SD nehlasovali spolu s koalíciou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Koalícia odvolala Michala Šimečku z vedenia parlamentu | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4199009/koalicia-odvolala-michala-simecku-z-vedenia-parlamentu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-09-17 | dátum prístupu = 2024-10-15 }}</ref> Šimečka po hlasovaní uviedol, že jeho odvolanie bola „čisto osobná pomsta Roberta Fica“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Obed Pellegriniho a opozície zatienilo odvolávanie Šimečku. Lídri dostali hubovú polievku, Matovič pozvanie odmietol | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/724070-prezident-pellegrini-prijal-v-palaci-lidrov-opozicie-pozval-ich-na-pracovny-obed/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-09-17 | dátum prístupu = 2024-10-15 }}</ref> Na odvolanie Šimečku reagovala francúzska europoslankyňa a predsedníčka frakcie [[Obnovme Európu]] Valerie Hayerová, ktorá v Európskom parlamente ostro odsúdila odvolanie Šimečku s tým, že „Režim Roberta Fica opäť raz podkopal demokratické piliere Slovenskej republiky.“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Tvrdé slová v europarlamente: Odvolanie Šimečku rozprúdilo debaty, Metsolová chce reagovať | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/724260-tvrde-slova-v-europarlamente-odvolanie-simecku-rozprudilo-debaty-metsolova-chce-reagovat/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-09-18 | dátum prístupu = 2024-10-15 }}</ref> == Politické názory == === LGBT === Michal Šimečka aktívne podporuje [[LGBT]] komunitu, a garantuje liberálny smer Progresívneho Slovenska pod jeho vedením.{{chýba citácia}} Podporil kampaň [[Dúhová stužka]], keďže „Až 77 % LGBT+ ľudí sa na verejnosti nedrží za ruky, pretože sa obávajú napadnutia. Aj preto som sa zapojil do kampane Dúhová stužka.“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Michal Šimečka: Až 77% LGBT+ ľudí sa na verejnosti nedrží za ruky, pretože sa obávajú napadnutia | periodikum = Európske noviny | odkaz na periodikum = | url = https://europskenoviny.sk/2021/05/15/michal-simecka-az-77-lgbt-ludi-sa-na-verejnosti-nedrzi-za-ruky-pretoze-sa-obavaju-napadnutia/ | issn = | vydavateľ = ProRacio | miesto = Bratislava | dátum = 2021-05-15 | dátum prístupu = 2023-09-14}}</ref> Zároveň v roku [[2021]] vystúpil s príhovorom na festivale [[Dúhový PRIDE Bratislava]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šimečka | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = [Rodina môže mať veľa podôb] | url = https://www.facebook.com/miso.simecka/photos/a.194918607868411/805396533487279/ | vydavateľ = Facebook : Michal Šimečka : Progresívne Slovensko | dátum vydania = 2021-07-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Diskriminácia rómskych komunít v EÚ === V apríli 2022 Šimečka vyzval [[Rada Európskej únie|Radu EÚ]], aby po 6 rokoch od začatia infrindžmentov proti Česku, Slovensku a Maďarsku ráznejšie zakročila proti diskriminácii [[Rómovia|Rómov]] v členských štátoch, kedy akcentoval zlú sociálnu situáciu a diskrimináciu Rómov vo všetkých oblastiach života a potrebu vzdelávania na prelomenie generačnej chudoby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Doslovný zápis z rozpráv - Situácia marginalizovaných rómskych komunít v EÚ (rozprava) - Štvrtok, 7. apríla 2022 | url = https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/CRE-9-2022-04-07-INT-4-042-0000_SK.html | vydavateľ = Európsky parlament | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-14 | miesto = Štrasburg | jazyk = }}</ref> === Zákaz výroby čajových vrecúšok obsahujúcich plasty === V decembri [[2020]] Šimečka v rámci skupiny europoslancov podal návrh uznesenia o zákaze výroby čajových vrecúšok obsahujúcich plasty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Individuálne návrhy uznesení Michal ŠIMEČKA | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/103746/MICHAL_SIMECKA/other-activities/motions-indiv | vydavateľ = Európsky parlament | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-14 | miesto = Štrasburg | jazyk = }}</ref> Návrh uznesenia nie je záväzný, ale vyjadruje názor väčšiny parlamentu a obsahuje nezáväznú výzvu [[Európska komisia|Európskej komisii]], aby konala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Návrh uznesenia o zákaze výroby čajových vrecúšok obsahujúcich plasty | url = https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/B-9-2020-0447_SK.html | vydavateľ = Európsky parlament | dátum vydania = 2020-12-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-14 | miesto = Štrasburg | jazyk = }}</ref> == Osobný život == Je synom novinára [[Martin Milan Šimečka|Martina M. Šimečku]] a prekladateľky, tlmočníčky a novinárky Marty Šimečkovej (rod. Frišovej).<ref name="aktuality-kto-je" /><ref name="fb-rodina">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šimečka | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = [V šimečkovskej rodine boli vo svetle reflektorov vždy len muži] | url = https://www.facebook.com/miso.simecka/photos/a.196329254394013/261018074591797 | vydavateľ = Facebook : Michal Šimečka | dátum vydania = 2018-11-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeho starí rodičia boli filozof, spisovateľ a disident [[Milan Šimečka]],<ref name="milansimecka-zivotopis">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Milan Šimečka – životopis | url = https://milansimecka.sk/milan-simecka-zivotopis/ | vydavateľ = Nadácia Milana Šimečku | dátum vydania = 2020-09-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> prekladateľka a vysokoškolská pedagogička Eva Šimečková (rod. Lahodová),<ref name="milansimecka-zivotopis" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Šimečková, Eva | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = COURAGE : connecting collections | url = http://sk.cultural-opposition.eu/registry/?uri=http://courage.btk.mta.hu/courage/individual/n31209&lang=cs | vydavateľ = cultural-opposition.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> historik, publicista a politik [[Eduard Friš]]<ref name="bscz-fris">FRIŠ Eduard 27.1.1912-14.5.1978. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Generální heslář Biografického slovníku českých zemí | url = http://biography.hiu.cas.cz/Personal/index.php/FRI%C5%A0_Eduard_27.1.1912-14.5.1978 | vydavateľ = Historický ústav AV ČR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-20 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> a prekladateľka, publicistka a propagátorka česko-slovenskej vzájomnosti [[Soňa Čechová]] (rod. Kňazovičová), ktorá pochádzala z významnej slovenskej národoveckej rodiny Bellovcov. Jeho bratranec je Martin Vondráček, popredný člen židovskej obce na slovensku a známy predajca toaletneho papiera. Navstevovali spolu jednu synagogu, aj mali spoločnú Bar Miczva. Ppredkožky majú pre štastie odložené v peňaženkách namiesto štastnej mince. Jeho prapradedom bol [[Matej Metod Bella]], jeden z troch slovenských poslancov [[Uhorský snem|Uhorského snemu]], neskôr signatár [[Martinská deklarácia|Martinskej deklarácie]] a po prvej svetovej vojne dlhoročný bratislavský župan.<ref name="aktuality-kto-je">{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je Michal Šimečka: Má krv starých národovcov a diplom z Oxfordu. Začínal u poslanca Smeru, dnes môže poraziť Fica | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/ZVwSjzA/kto-je-michal-simecka-ma-krv-starych-narodovcov-a-diplom-z-oxfordu-zacinal-u-poslanca-smeru-dnes-moze-porazit-fica/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-04 | dátum prístupu = 2023-09-14}}</ref><ref name="skalsky-2007">{{Citácia periodika | priezvisko = Skalský | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = MOSTY prišli o Soňu Čechovú | periodikum = Slovenské dotyky : Magazín Slovákov v ČR | odkaz na periodikum = | url = http://www.slovacivosvete.sk/data/download/dotyky_04_07.pdf#page=5 | issn = | vydavateľ = Slovensko-český klub | miesto = Praha | dátum = | rok = 2007 | mesiac = apríl | deň = | ročník = XII | číslo = 4 | strany = 4 | dátum prístupu = 2022-07-20}}</ref> Jeho sestra Júlia Šimečková (* 1989) je molekulárna biologička.<ref name="fb-rodina" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Horák | meno = Otakar | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenka pracuje vo firme, ktorá vyrába testy na koronavírus: Je taký dopyt, že pomaly nestíhame | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1842032/slovenka-pracuje-vo-firme-ktora-vyraba-testy-na-koronavirus-je-taky-dopyt-ze-pomaly-nestihame/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-07 | dátum prístupu = 2024-02-17}}</ref> S partnerkou Soňou Ferienčíkovou, tanečnicou a choreografkou, má dcéru Táňu (* 2020).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rýchle linky | url = https://www.theatre.sk/projekty/10-tvorcov-sucasneho-sk-tanca/sona-feriencikova | vydavateľ = Divadelný ústav | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-21 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Michal Šimečka: Bol to strašný rok, pre mnohých asi najťažší, aký sme zažili. Mal však tri momenty, za ktoré budem navždy vďačný | periodikum = Európske noviny | odkaz na periodikum = | url = https://europske.noviny.sk/2021/01/03/michal-simecka-bol-to-strasny-rok-pre-mnohych-asi-najtazsi-aky-sme-zazili-mal-vsak-tri-momenty-za-ktore-budem-navzdy-vdacny/ | issn = | vydavateľ = ProRacio | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-03 | dátum prístupu = 2023-09-14}}</ref> Žije v Bratislave.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mogilevskaia | meno = Anna | autor = | odkaz na autora = | titul = Šimečka priznal, že zarobí 115-tisíc ročne aj za koľko kúpil byt. Čo o sebe prezradili ďalší lídri kandidátok? | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/679727-simecka-prezradil-v-priznani-vysku-prijmov-aj-cenu-bytu-ostatni-lidri-kandidatok-sa-vyplneniu-formulara-vyhli/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-01 | dátum prístupu = 2024-09-19 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://x.com/MSimecka Michal Šimečka] na Twitteri (X) * [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=1114 Michal Šimečka] na webe Národnej rady SR * [https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/103746/MICHAL_SIMECKA/home Michal Šimečka] na webe Európskeho parlamentu * [https://www.teraz.sk/tag/michal-simecka Spravodajstvo týkajúce sa Michala Šimečku] na portáli teraz.sk TASR * [https://sita.sk/osobnosti/michal-simecka/ Spravodajstvo týkajúce sa Michala Šimečku] na portáli agentúry SITA {{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2019 – 2024)}} {{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Šimečka, Michal}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Slovenskí politológovia]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici Progresívneho Slovenska]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2019 – 2024)]] [[Kategória:Podpredsedovia Európskeho parlamentu]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2023 – 2027)]] [[Kategória:Podpredsedovia NR SR]] [[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]] [[Kategória:Absolventi Karlovej univerzity]] [[Kategória:Absolventi Oxfordskej univerzity]] pih41jk4olcsuouojse6stkcakg30ad 8206059 8206057 2026-04-30T08:14:17Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-26324-51|~2026-26324-51]] ([[User_talk:~2026-26324-51|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Codename Noreste 8204061 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Michal Šimečka | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský výskumník, novinár a politik | Portrét = Michal Šimečka pri predstavovaní volebného programu.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Šimečka v roku 2023 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = podpredseda [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] | Začiatok obdobia = [[18. január]]a [[2022]] | Koniec obdobia = [[17. október|17. októbra]] [[2023]] | Predchodca = | Nástupca = [[Martin Hojsík]] | Poradie2 = | Úrad2 = podpredseda [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia2 = [[25. október|25. októbra]] [[2023]] | Koniec obdobia2 = [[17. september|17. septembra]] [[2024]] | Predchodca2 = | Nástupca2 = [[Martin Dubéci]] | Prezidenti2 = [[Zuzana Čaputová]] {{break}} [[Peter Pellegrini]] | Premiér2 = [[Robert Fico]] | Poradie3 = | Úrad3 = poslanec [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] | Začiatok obdobia3 = [[25. máj]]a [[2019]] | Koniec obdobia3 = [[18. január|18. januára]] [[2022]] | Predchodca3 = | Nástupca3 = | Poradie4 = 4. | Úrad4 = predseda [[Progresívne Slovensko|Progresívneho Slovenska]] | Začiatok obdobia4 = [[7. máj]]a [[2022]] | Predchodca4 = [[Irena Bihariová]] | Nástupca4 = | Úrad5 = [[poslanec]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] | Poradie5 = Súčasný | Začiatok obdobia5 = 17. september 2024 | Dátum narodenia = {{dnv|1984|5|10}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Progresívne Slovensko]]{{break}}<small>(2016{{--}}súčasnosť)</small> | Alma mater = [[Karlova univerzita]] v [[Praha|Prahe]]{{break}}[[University of Oxford|Oxfordská univerzita]] | Profesia = výskumný pracovník, zahraničnopolitický analytik | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Vierovyznanie = | Rodičia = [[Martin Milan Šimečka|Martin M. Šimečka]]{{break}}Marta Šimečková, rod. Frišová | Príbuzní = [[Milan Šimečka]] {{small|(starý otec)}} {{break}} Eva Šimečková {{small|(stará mama)}} {{break}} [[Eduard Friš]] {{small|(starý otec)}} {{break}} [[Soňa Čechová]] {{small|(stará mama)}} | Súrodenci = Júlia Šimečková | Manželka = | Partnerka = Soňa Ferienčíková | Deti = Táňa (* 2020) | Webstránka = https://progresivne.sk | Poznámky = | Portál1 = Slovensko | Portál2 = }} '''Michal Šimečka''', [[Doktor (PhD.)|DPhil.]] (* [[10. máj]] [[1984]], [[Bratislava]]) je slovenský [[politik]], [[Politológia|politológ]] a bývalý [[novinár]], ktorý pôsobí ako poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]. Politickú kariéru začal ako [[poslanec Európskeho parlamentu]], do ktorého bol [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|zvolený v roku 2019]]. [[18. január]]a [[2022]] sa stal prvým slovenským podpredsedom [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]]. Je zakladajúcim členom a od mája [[2022]] predsedom [[sociálny liberalizmus|sociálnoliberálneho]] politického hnutia [[Progresívne Slovensko]]. == Vzdelanie == Bakalárske štúdium absolvoval na Fakulte sociálnych vied [[Karlova univerzita|Karlovej Univerzity]], kde medzi rokmi 2003{{--}}2006 študoval politológiu a medzinárodné vzťahy. Potom získal magisterský titul s vyznamenaním na [[University of Oxford]], na ktorej v roku [[2013]] získal titul [[Doktor (PhD.)|DPhil]]. v oblasti politických vied.<ref name="cv">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Michal ŠIMEČKA : 9. volebné obdobie | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/103746/MICHAL_SIMECKA/history/9 | vydavateľ = Európsky parlament | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-19 | miesto = Štrasburg | jazyk = }}</ref> == Kariéra == Začínal ako novinár, keď medzi rokmi [[2002]] až [[2004]] písal pre slovenský denník [[SME]] a neskôr (2004{{--}}2006) pre [[Financial Times]], Praha.<ref name="cv" /> Po štúdiu (2007{{--}}2010) pracoval ako analytik politického rizika, v Exclusive Analysis v Londýne a (2010, 2011) ako externý prednášajúci na Karlovej Univerzite a Univerzite Komenského. V rokoch 2011{{--}}2014<ref name="cv" /> pôsobil ako poradca pre zahraničnú politiku poslancov [[Európsky parlament|EP]] [[Boris Zala|Borisa Zalu]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]) a [[Libor Rouček|Libora Roučka]] ([[Česká strana sociálnodemokratická|ČSSD]]). Potom sa stal výskumným pracovníkom [[Ústav mezinárodních vztahů|Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe]], kde sa venoval problematike európskej integrácie a európskej bezpečnosti (2015{{--}}2017 ako vedúci výskumný pracovník). Zároveň pôsobil aj ako poradca českého ministra zahraničných vecí.<ref name="cv"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Michal Šimečka | url = https://www.progresivne.sk/?ps-member=michal-simecka-2 | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-21 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220121184231/https://www.progresivne.sk/?ps-member=michal-simecka-2 | dátum archivácie = 2022-01-21 }}</ref> == Politická kariéra == === Európsky parlament === V [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|európskych voľbách]] v máji 2019 bol lídrom kandidátky koalície [[Progresívne Slovensko]] a [[Demokrati (politická strana)|SPOLU – občianska demokracia]], ktorá zvíťazila so ziskom 20,11 %.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gabrižová | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = Konečné výsledky eurovolieb 2019 na Slovensku | periodikum = Euractiv | odkaz na periodikum = | url = https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/infographic/konecne-vysledky-eurovolieb-2019-na-slovensku/ | issn = 1337-0235 | vydavateľ = I – Europa | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-27 | dátum prístupu = 2024-09-19 | url archívu = https://web.archive.org/web/20191015093102/https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/infographic/konecne-vysledky-eurovolieb-2019-na-slovensku/ | dátum archivácie = 2019-10-15 }}</ref> So ziskom 81 735 preferenčných hlasov bol zvolený za europoslanca.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Eurovoľby vyhrala koalícia PS/Spolu, pred Smerom a ĽSNS | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/eurovolby-2019/clanok/513584-volby-do-europarlamentu-vyhral-ps-spolu-potvrdil-predseda-volebnej-komisie-eduard-barany/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-26 | dátum prístupu = 2022-01-21 }}</ref> V novembri 2019 sa stal hlavným spravodajcom Európskeho parlamentu pre prípravu nového mechanizmu na ochranu demokracie a právneho štátu v členských krajinách Únie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gabrižová | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = Spravodajca k právnemu štátu Šimečka: Nový mechanizmus môže byť míľnik v európskej integrácii | periodikum = Euractiv | odkaz na periodikum = | url = https://euractiv.sk/section/spolocnost/interview/spravodajca-k-pravnemu-statu-simecka-novy-mechanizmus-moze-byt-milnik-v-europskej-integracii/ | issn = 1337-0235 | vydavateľ = I – Europa | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-14 | dátum prístupu = 2024-09-19 }}</ref> Vo februári 2020 bol zvolený za podpredsedu liberálnej frakcie [[Obnovme Európu|Renew Europe]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Šimečku zvolili za podpredsedu európskych liberálov | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://europa.pravda.sk/aktuality/clanok/541382-simecku-zvolili-za-podpredsedu-europskych-liberalov/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-04 | dátum prístupu = 2022-01-21 }}</ref> V tom istom roku sa [[6. jún]]a na sneme Progresívneho Slovenska stal podpredsedom strany.<ref name="dennikn-novou-2020">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Novou predsedníčkou Progresívneho Slovenska je Irena Bihariová | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1921312/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-06 | dátum prístupu = 2020-06-11 }}</ref> V októbri 2020 plénum Európskeho parlamentu schválilo tzv. „Šimečkovu správu“ väčšinou, 521 hlasov bolo za, 152 proti a 21 poslancov sa zdržalo. Správa navrhla komplexný nástroj pre monitoring dodržiavania právneho štátu a demokracie v členských krajinách EÚ.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gabrižová | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = Šimečkova správa o právnom štáte prešla, realizácia stojí na ochote členských štátov | periodikum = Euractiv | odkaz na periodikum = | url = https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/simeckova-sprava-o-pravnom-state-presla-realizacia-stoji-na-ochote-clenskych-statov/ | issn = 1337-0235 | vydavateľ = I – Europa | miesto = Bratislava | dátum = 2020-10-08 | dátum prístupu = 2024-09-19 }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Šimečka bol [[18. január]]a [[2022]] zvolený za jedného zo 14 podpredsedov [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]]. Na funkciu ho navrhla jeho frakcia Obnovme Európu. V hlasovaní získal 494 hlasov a stal sa historicky prvým Slovákom v tejto funkcii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Šimečka bol zvolený za jedného z podpredsedov europarlamentu | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://europa.pravda.sk/aktuality/clanok/613859-simecka-bol-zvoleny-za-jedneho-z-podpredsedov-europarlamentu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-18 | dátum prístupu = 2022-01-21 }}</ref> [[7. máj]]a [[2022]] bol na sneme strany zvolený za predsedu [[Progresívne Slovensko|Progresívneho Slovenska]], so ziskom 152 zo 156 hlasov delegátov, čím nahradil [[Irena Bihariová|Irenu Bihariovú]], ktorá na tento post znova nekandidovala .<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko si zvolilo nového predsedu, Šimečka dostal hlas od takmer všetkých delegátov | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/progresivne-slovensko-si-zvolilo-noveho-predsedu-simecka-dostal-hlas-od-takmer-vsetkych-delegatov/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-07 | dátum prístupu = 2023-04-21 }}</ref> V roku [[2023]] bol spomedzi 705 europoslancov 14. najvplyvnejší na základe jeho legislatívnej aktivity, pôsobenia v riadiacich pozíciách, schopnosti spolupracovať a presadzovať politickú agendu do praxe.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Šimečka patrí medzi najvplyvnejších europoslancov. Je jediným slovenským zástupcom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23166385/michal-simecka-patri-medzi-najvplyvnejsich-europoslancov-je-jedinym-slovenskym-zastupcom.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-09 | dátum prístupu = 2023-10-26}}</ref> === Národná rada SR === V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|parlamentných voľbách v roku 2023]] bol na kandidátke Progresívneho Slovenska ako jeho predseda na prvom mieste, kde dostal 303 423 hlasov, čím bol tretí v absolútnom počte preferenčných hlasov, po predsedovi [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] [[Robert Fico|Robertovi Ficovi]] a predsedovi [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] [[Peter Pellegrini|Petrovi Pellergrinim]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME.sk | odkaz na autora = | titul = Ktorí kandidáti dostali najviac hlasov? 10 poslancov s najviac krúžkami | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23220706/volby-2023-poslanci-s-najviac-kruzkami.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-01 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref> Progresívne Slovensko na čele so Šimečkom skončilo druhé so ziskom 17,96 %, čím získalo 32 mandátov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME.sk | odkaz na autora = | titul = Kompletné výsledky volieb 2023: Ako bude vyzerať budúci parlament? | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23220697/kompletne-vysledky-parlamentnych-volieb-2023.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-01 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref> Prezidentka [[Zuzana Čaputová]] sa dva dni po voľbách, 2. októbra, stretla so Šimečkom ako predsedom druhej najsilnejšej strany.<ref name=tasr0210>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prezidentka sa v utorok stretne s P. Pellegrinim aj M. Majerským | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/prezidentka-sa-v-utorok-stretne-s-p-pel/744810-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-02 | dátum prístupu = 2023-10-03}}</ref> Šimečka viedol „neformálne diskusie“ s predsedami ostatných parlamentných strán o zostavení alternatívnej vlády bez Smeru, v zložení [[Progresívne Slovensko|PS]], [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS – SD]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]] a [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]].<ref name=tasr0210/> Z povolebného prieskumu, ktorý vykonala agentúra SANEP, uskutočneného medzi 3. a 5. októbrom, vyplynulo, že väčšina ľudí (49,2 %) preferovala vznik koalície strán [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]], [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], iba 32,7 % ľudí by preferovalo koalíciu strán [[Progresívne Slovensko|PS]], [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]] a [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Akú vládu si želajú Slováci? ta3 prináša exkluzívny prieskum | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/904795/aku-vladu-si-zelaju-slovaci-ta3-prinasa-exkluzivny-prieskum | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-06 | dátum prístupu = 2023-10-06 }}</ref> Po poverení Roberta Fica na zostavenie vlády sa začali formálne rokovania. Na rokovaniach Šimečku s predstaviteľmi Hlasu požadoval Hlas aj kreslo predsedu vlády, aj rezort [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstva vnútra]].<ref name=aktuality0610>{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Sliz | meno2 = Martin | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Pellegrini požiadal Šimečku o post premiéra aj rezort vnútra. PS je ochotné ustúpiť, nie však vo všetkom | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/RHOpHXe/pellegrini-poziadal-simecku-o-post-premiera-aj-rezort-vnutra-ps-je-ochotne-ustupit-nie-vsak-vo-vsetkom/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-06 | dátum prístupu = 2023-10-06 }}</ref> Progresívne Slovensko bolo ochotné pristúpiť na prvú podmienku, rezort vnútra však prenechať Hlasu odmietlo.<ref name=aktuality0610/> Odpoveď na túto ponuku sa Šimečka dozvedel až z tlačovky Hlasu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hanák|meno=Peter|autor=|odkaz na autora=|titul=Líder PS Michal Šimečka: Sme tvrdou opozíciou. Budeme proti strane Hlas aj proti Pellegrinimu (rozhovor)|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/TVPYA5C/lider-ps-michal-simecka-sme-tvrdou-opoziciou-budeme-proti-strane-hlas-aj-proti-pellegrinimu-rozhovor/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2023-10-14|dátum prístupu=2023-10-18}}</ref> [[10. október|10. októbra]] 2023 Peter Pellegrini oznámil, že ukončuje rokovania so stranami PS, KDH a SaS.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hlas sa rozhodol a ukončil špekulácie. Rokovať o zostavení vlády bude už len so Smerom a SNS | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/slovensko/96109070-hlas-sa-rozhodol-a-ukoncil-spekulacie-rokovat-o-zostaveni-vlady-bude-uz-len-so-smerom-a-sns | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-10 | dátum prístupu = 2023-10-10 }}</ref> Na druhý deň podpísal s Robertom Ficom a [[Andrej Danko|Andrejom Dankom]] memorandum o porozumení, kde sa dohodli na podpise koaličnej zmluvy a prerozdelení pozícií.<ref name=tasr1110>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Smer-SD, Hlas-SD, SNS podpísali memorandum, rozdelili si rezorty | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/smer-hlas-sns-podpisali-memorandum-r/746777-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-11 | dátum prístupu = 2023-10-11 }}</ref> Týmto krokom sa Progresívne Slovensko dostalo do opozície, a Šimečka ako predseda najsilnejšej opozičnej strany povedal, že bude venovať všetok čas a energiu, aby boli aktívnou, odbornou a tvrdou opozíciou.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hanzelová|meno=Zuzana Kovačič|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Kostanjevec|meno2=Oliver|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Šimečka: Mám čisté svedomie v tom, že sme urobili všetko, čo bolo možné|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/23230581/nova-vlada-parlamentne-volby-2023-michal-simecka-ps-rozhovor.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-10-12|dátum prístupu=2023-10-18}}</ref> Po zvolení do Národnej rady Šimečka [[17. október|17. októbra]] [[2023]] rezignoval na post podpredsedu Európskeho parlamentu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Šimečka rezignuje na post podpredsedu Európskeho parlamentu k 17. októbru | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23231154/simecka-rezignuje-na-post-podpredsedu-europskeho-parlamentu-k-17-oktobru.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-13 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref> 25. októbra na ustanovujúcej schôdzi Národnej rady SR bol zvolený za podpredsedu parlamentu, spolu s [[Ľuboš Blaha|Ľubošom Blahom]], [[Peter Žiga|Petrom Žigom]] a Andrejom Dankom. V tajnom hlasovaní dostal 92 hlasov, proti hlasovalo 29 poslancov a 21 sa zdržali.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Poznáme podpredsedov NR SR: Sú nimi Blaha, Žiga, Danko a Šimečka | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/brief-nrsr-poslanci-volia-tajnou-volb/750156-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-25 | dátum prístupu = 2023-10-26 }}</ref> Koncom augusta 2024 premiér Robert Fico požadoval odvolanie Šimečku z postu podpredsedu NR SR, kedy Šimečku a jeho rodinu obvinil z profitovania z verejných zdrojov a jeho prepojenie na [[Nadácia Milana Šimečku|nadáciu Milana Šimečku]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mihalková | meno = Henrieta | autor = | odkaz na autora = | titul = Fico chce odvolať Šimečku, vytiahol na neho rodinu a peniaze z fondov. Aj vaša manželka dostala grant, odkazuje líder PS. Podáva žalobu | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/721553-fico-chce-odvolat-simecku-navrh-predlozi-na-koalicnej-rade-podporu-sns-ma-caka-co-povie-hlas/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-23 | dátum prístupu = 2024-10-15 }}</ref> Šimečka obvinenia odmietol s tým, že jeho príbuzní pôsobiaci v kultúrnej a mimovládnej sfére sa oprávnene uchádzali o granty, ktoré nemohol nijako ovplyvniť, pretože Progresívne Slovensko nikdy nebolo súčasťou vlády. Navyše, veľká časť financií bola schválená za [[Vláda Roberta Fica|predchádzajúcich vlád Roberta Fica]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Prečo odvolávajú Šimečku: Smer a SNS spísali päť dôvodov, zavádzajú v každom z nich | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4188967/preco-odvolavaju-simecku-smer-a-sns-spisali-pat-dovodov-zavadzaju-v-kazdom-z-nich/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-09-12 | dátum prístupu = 2024-10-15 }}</ref> Progresívne Slovensko zverejnilo zoznam desiatok koaličných poslancov, ktorých príbuzní poberali verejné dotácie, s odôvodnením, že ide o bežnú prax.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Zdút | meno2 = Matúš | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = PS bráni Šimečku zoznamom dotácií a zákaziek pre vládnych politikov a ich rodiny, našli ich za milióny | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4190528/ps-brani-simecku-zoznamom-dotacii-a-zakaziek-pre-vladnych-politikov-a-ich-rodiny-nasli-ich-za-miliony/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-09-12 | dátum prístupu = 2024-10-15 }}</ref> Minister vnútra [[Matúš Šutaj Eštok]] priznal, že najväčším dôvodom na odvolanie Šimečku bol protest s účasťou 18-tisíc ľudí, ktorý opozícia zorganizovala proti ministerke kultúry [[Martina Šimkovičová|Martine Šimkovičovej]] a ministrovi spravodlivosti [[Boris Susko|Borisovi Suskovi]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Biró | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Matúš Šutaj Eštok priznal, že Michala Šimečku odvolávajú pre organizovanie protestov | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/JIUswWb/matus-sutaj-estok-priznal-ze-michala-simecku-odvolavaju-pre-organizovanie-protestov/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 14. sep. 2024 o 13:53 | dátum prístupu = 2024-10-15 }}</ref> Šimečka bol 17. septembra 2024 odvolaný z postu s najmenšou možnou väčšinou 76 hlasov zo 77 prítomných poslancov NR SR.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Plénum odvolalo M. Šimečku z funkcie podpredsedu parlamentu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-rozhoduju-o-odvolani-simeck/822861-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-09-17 | dátum prístupu = 2024-10-15 }}</ref> Stalo sa tak prvýkrát v histórii moderného Slovenska, že parlament odvolal opozičného politika z vedenia Národnej rady.<ref name="aktuality-koalicia-odvolala-michala-simecku-z">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Koalícia odvolala Michala Šimečku z vedenia parlamentu. Robert Fico hovorí o ďalších krokoch v prípade dotácií | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/WqfpjAr/koalicia-odvolala-michala-simecku-z-vedenia-parlamentu-robert-fico-hovori-o-dalsich-krokoch-v-pripade-dotacii/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-09-17 | dátum prístupu = 2024-09-17 }}</ref> Traja koaliční poslanci zo strany Hlas-SD nehlasovali spolu s koalíciou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Koalícia odvolala Michala Šimečku z vedenia parlamentu | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4199009/koalicia-odvolala-michala-simecku-z-vedenia-parlamentu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-09-17 | dátum prístupu = 2024-10-15 }}</ref> Šimečka po hlasovaní uviedol, že jeho odvolanie bola „čisto osobná pomsta Roberta Fica“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Obed Pellegriniho a opozície zatienilo odvolávanie Šimečku. Lídri dostali hubovú polievku, Matovič pozvanie odmietol | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/724070-prezident-pellegrini-prijal-v-palaci-lidrov-opozicie-pozval-ich-na-pracovny-obed/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-09-17 | dátum prístupu = 2024-10-15 }}</ref> Na odvolanie Šimečku reagovala francúzska europoslankyňa a predsedníčka frakcie [[Obnovme Európu]] Valerie Hayerová, ktorá v Európskom parlamente ostro odsúdila odvolanie Šimečku s tým, že „Režim Roberta Fica opäť raz podkopal demokratické piliere Slovenskej republiky.“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Tvrdé slová v europarlamente: Odvolanie Šimečku rozprúdilo debaty, Metsolová chce reagovať | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/724260-tvrde-slova-v-europarlamente-odvolanie-simecku-rozprudilo-debaty-metsolova-chce-reagovat/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-09-18 | dátum prístupu = 2024-10-15 }}</ref> == Politické názory == === LGBT === Michal Šimečka aktívne podporuje [[LGBT]] komunitu, a garantuje liberálny smer Progresívneho Slovenska pod jeho vedením.{{chýba citácia}} Podporil kampaň [[Dúhová stužka]], keďže „Až 77 % LGBT+ ľudí sa na verejnosti nedrží za ruky, pretože sa obávajú napadnutia. Aj preto som sa zapojil do kampane Dúhová stužka.“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Michal Šimečka: Až 77% LGBT+ ľudí sa na verejnosti nedrží za ruky, pretože sa obávajú napadnutia | periodikum = Európske noviny | odkaz na periodikum = | url = https://europskenoviny.sk/2021/05/15/michal-simecka-az-77-lgbt-ludi-sa-na-verejnosti-nedrzi-za-ruky-pretoze-sa-obavaju-napadnutia/ | issn = | vydavateľ = ProRacio | miesto = Bratislava | dátum = 2021-05-15 | dátum prístupu = 2023-09-14}}</ref> Zároveň v roku [[2021]] vystúpil s príhovorom na festivale [[Dúhový PRIDE Bratislava]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šimečka | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = [Rodina môže mať veľa podôb] | url = https://www.facebook.com/miso.simecka/photos/a.194918607868411/805396533487279/ | vydavateľ = Facebook : Michal Šimečka : Progresívne Slovensko | dátum vydania = 2021-07-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Diskriminácia rómskych komunít v EÚ === V apríli 2022 Šimečka vyzval [[Rada Európskej únie|Radu EÚ]], aby po 6 rokoch od začatia infrindžmentov proti Česku, Slovensku a Maďarsku ráznejšie zakročila proti diskriminácii [[Rómovia|Rómov]] v členských štátoch, kedy akcentoval zlú sociálnu situáciu a diskrimináciu Rómov vo všetkých oblastiach života a potrebu vzdelávania na prelomenie generačnej chudoby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Doslovný zápis z rozpráv - Situácia marginalizovaných rómskych komunít v EÚ (rozprava) - Štvrtok, 7. apríla 2022 | url = https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/CRE-9-2022-04-07-INT-4-042-0000_SK.html | vydavateľ = Európsky parlament | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-14 | miesto = Štrasburg | jazyk = }}</ref> === Zákaz výroby čajových vrecúšok obsahujúcich plasty === V decembri [[2020]] Šimečka v rámci skupiny europoslancov podal návrh uznesenia o zákaze výroby čajových vrecúšok obsahujúcich plasty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Individuálne návrhy uznesení Michal ŠIMEČKA | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/103746/MICHAL_SIMECKA/other-activities/motions-indiv | vydavateľ = Európsky parlament | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-14 | miesto = Štrasburg | jazyk = }}</ref> Návrh uznesenia nie je záväzný, ale vyjadruje názor väčšiny parlamentu a obsahuje nezáväznú výzvu [[Európska komisia|Európskej komisii]], aby konala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Návrh uznesenia o zákaze výroby čajových vrecúšok obsahujúcich plasty | url = https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/B-9-2020-0447_SK.html | vydavateľ = Európsky parlament | dátum vydania = 2020-12-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-14 | miesto = Štrasburg | jazyk = }}</ref> == Osobný život == Je synom novinára [[Martin Milan Šimečka|Martina M. Šimečku]] a prekladateľky, tlmočníčky a novinárky Marty Šimečkovej (rod. Frišovej).<ref name="aktuality-kto-je" /><ref name="fb-rodina">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šimečka | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = [V šimečkovskej rodine boli vo svetle reflektorov vždy len muži] | url = https://www.facebook.com/miso.simecka/photos/a.196329254394013/261018074591797 | vydavateľ = Facebook : Michal Šimečka | dátum vydania = 2018-11-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeho starí rodičia boli filozof, spisovateľ a disident [[Milan Šimečka]],<ref name="milansimecka-zivotopis">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Milan Šimečka – životopis | url = https://milansimecka.sk/milan-simecka-zivotopis/ | vydavateľ = Nadácia Milana Šimečku | dátum vydania = 2020-09-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> prekladateľka a vysokoškolská pedagogička Eva Šimečková (rod. Lahodová),<ref name="milansimecka-zivotopis" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Šimečková, Eva | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = COURAGE : connecting collections | url = http://sk.cultural-opposition.eu/registry/?uri=http://courage.btk.mta.hu/courage/individual/n31209&lang=cs | vydavateľ = cultural-opposition.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> historik, publicista a politik [[Eduard Friš]]<ref name="bscz-fris">FRIŠ Eduard 27.1.1912-14.5.1978. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Generální heslář Biografického slovníku českých zemí | url = http://biography.hiu.cas.cz/Personal/index.php/FRI%C5%A0_Eduard_27.1.1912-14.5.1978 | vydavateľ = Historický ústav AV ČR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-20 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> a prekladateľka, publicistka a propagátorka česko-slovenskej vzájomnosti [[Soňa Čechová]] (rod. Kňazovičová), ktorá pochádzala z významnej slovenskej národoveckej rodiny Bellovcov. Jeho prapradedom bol [[Matej Metod Bella]], jeden z troch slovenských poslancov [[Uhorský snem|Uhorského snemu]], neskôr signatár [[Martinská deklarácia|Martinskej deklarácie]] a po prvej svetovej vojne dlhoročný bratislavský župan.<ref name="aktuality-kto-je">{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je Michal Šimečka: Má krv starých národovcov a diplom z Oxfordu. Začínal u poslanca Smeru, dnes môže poraziť Fica | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/ZVwSjzA/kto-je-michal-simecka-ma-krv-starych-narodovcov-a-diplom-z-oxfordu-zacinal-u-poslanca-smeru-dnes-moze-porazit-fica/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-04 | dátum prístupu = 2023-09-14}}</ref><ref name="skalsky-2007">{{Citácia periodika | priezvisko = Skalský | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = MOSTY prišli o Soňu Čechovú | periodikum = Slovenské dotyky : Magazín Slovákov v ČR | odkaz na periodikum = | url = http://www.slovacivosvete.sk/data/download/dotyky_04_07.pdf#page=5 | issn = | vydavateľ = Slovensko-český klub | miesto = Praha | dátum = | rok = 2007 | mesiac = apríl | deň = | ročník = XII | číslo = 4 | strany = 4 | dátum prístupu = 2022-07-20}}</ref> Jeho sestra Júlia Šimečková (* 1989) je molekulárna biologička.<ref name="fb-rodina" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Horák | meno = Otakar | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenka pracuje vo firme, ktorá vyrába testy na koronavírus: Je taký dopyt, že pomaly nestíhame | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1842032/slovenka-pracuje-vo-firme-ktora-vyraba-testy-na-koronavirus-je-taky-dopyt-ze-pomaly-nestihame/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-07 | dátum prístupu = 2024-02-17}}</ref> S partnerkou Soňou Ferienčíkovou, tanečnicou a choreografkou, má dcéru Táňu (* 2020).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rýchle linky | url = https://www.theatre.sk/projekty/10-tvorcov-sucasneho-sk-tanca/sona-feriencikova | vydavateľ = Divadelný ústav | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-21 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Michal Šimečka: Bol to strašný rok, pre mnohých asi najťažší, aký sme zažili. Mal však tri momenty, za ktoré budem navždy vďačný | periodikum = Európske noviny | odkaz na periodikum = | url = https://europske.noviny.sk/2021/01/03/michal-simecka-bol-to-strasny-rok-pre-mnohych-asi-najtazsi-aky-sme-zazili-mal-vsak-tri-momenty-za-ktore-budem-navzdy-vdacny/ | issn = | vydavateľ = ProRacio | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-03 | dátum prístupu = 2023-09-14}}</ref> Žije v Bratislave.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mogilevskaia | meno = Anna | autor = | odkaz na autora = | titul = Šimečka priznal, že zarobí 115-tisíc ročne aj za koľko kúpil byt. Čo o sebe prezradili ďalší lídri kandidátok? | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/679727-simecka-prezradil-v-priznani-vysku-prijmov-aj-cenu-bytu-ostatni-lidri-kandidatok-sa-vyplneniu-formulara-vyhli/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-01 | dátum prístupu = 2024-09-19 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://x.com/MSimecka Michal Šimečka] na Twitteri (X) * [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=1114 Michal Šimečka] na webe Národnej rady SR * [https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/103746/MICHAL_SIMECKA/home Michal Šimečka] na webe Európskeho parlamentu * [https://www.teraz.sk/tag/michal-simecka Spravodajstvo týkajúce sa Michala Šimečku] na portáli teraz.sk TASR * [https://sita.sk/osobnosti/michal-simecka/ Spravodajstvo týkajúce sa Michala Šimečku] na portáli agentúry SITA {{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2019 – 2024)}} {{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Šimečka, Michal}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Slovenskí politológovia]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici Progresívneho Slovenska]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2019 – 2024)]] [[Kategória:Podpredsedovia Európskeho parlamentu]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2023 – 2027)]] [[Kategória:Podpredsedovia NR SR]] [[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]] [[Kategória:Absolventi Karlovej univerzity]] [[Kategória:Absolventi Oxfordskej univerzity]] 3zjph5m3qaxkh1ghfgqdun869hxm0un Portál:Byzantská ríša/Najnovšie články 100 636744 8205780 8198115 2026-04-29T15:15:58Z KormiSKbot 236958 Aktualizácia najnovších článkov 8205780 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam v poslednej dobe vytvorených článkov o [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]] a príbuzných témach: [[Bitka pri Katasyrtai]]{{·}} [[Ján XIII. (konštantínopolský patriarcha)]]{{·}} [[Bitka pri Acheloj]]{{·}} [[Bazil II. (konštantínopolský patriarcha)]]{{·}} [[Gavril Radomir]]{{·}} [[Oktawiusz Jurewicz]]{{·}} [[Ivan Vladislav]]{{·}} [[Timotej I. (konštantínopolský patriarcha)]]{{·}} [[Bazil I. (konštantínopolský patriarcha)]]{{·}} [[Hélène Ahrweilerová]]{{·}} [[Jakub zo Sarugu]]{{·}} [[Izidor z Milétu mladší]]{{·}} [[Kosmas Indikopleustes]]{{·}} [[Tevdore]]{{·}} [[Nino Gruzínska]]{{·}} [[Damián (maliar)]]{{·}} [[Timotej z Prusy]]{{·}} [[Timotej IV.]]{{·}} [[Jakub Kokkinobafos]]{{·}} [[Timotej zo Symbolov]]{{·}} [[Eulalios]]{{·}} [[Michaél a Eutychios Astrapasovci]]{{·}} [[Manuel Panselinos]]{{·}} [[Andronikos I. (Byzantská ríša)]]{{·}} [[Áron (komitopulos)]]{{·}} [[Alexios Aristénos]]{{·}} [[Manuel II. (Byzantská ríša)]]{{·}} [[Ján Šafin]]{{·}} [[Charles Diehl]]{{·}} [[Hérakleiovská dynastia]]{{·}} [[Justinovská dynastia]]{{·}} [[Trácka dynastia]]{{·}} [[Alexios III. (Byzantská ríša)]]{{·}} [[Igor Pavlovič Medvedev]]{{·}} [[Deésis]]{{·}} [[Teofan Grék]]{{·}} [[Hierotej (aténsky biskup)]]{{·}} [[Nina Viktorovna Pigulevská]]{{·}} [[Růžena Dostálová]]{{·}} [[Štefan Lekapénos]] <noinclude> [[Kategória:Portál:Byzantská ríša]] [[Kategória:Wikipédia:Archív|Byzantská ríša]] </noinclude> 5xztlknjeoqcga1w5t1falbfh1iglow Portál:Videohry/Najnovšie články 100 638035 8205799 7814584 2026-04-29T15:40:20Z KormiSKbot 236958 Aktualizácia najnovších článkov 8205799 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam v poslednej dobe vytvorených článkov o [[Počítačová hra|videohrách]] a príbuzných témach: [[R.E.P.O.]]{{·}} [[Ghost of Yōtei]]{{·}} [[Rematch (videohra)]]{{·}} [[PlayStation VR2]]{{·}} [[NHL 25]]{{·}} [[Google Stadia]]{{·}} [[Golf With Your Friends]]{{·}} [[Doom: The Dark Ages]]{{·}} [[Sifu (videohra)]]{{·}} [[Elden Ring]]{{·}} [[Marvel's Spider-Man 2 (2023)]]{{·}} [[Spider-Man (séria videohier)]]{{·}} [[F1 Manager 2024]]{{·}} [[Black Myth: Wukong]]{{·}} [[Hogwarts Legacy]]{{·}} [[BeamNG.drive]]{{·}} [[Vivat Slovakia (počítačová hra)]]{{·}} [[Workers & Resources: Soviet Republic]]{{·}} [[F1 23]]{{·}} [[Minecraft Dungeons]]{{·}} [[Minecraft Legends]]{{·}} [[Ice Scream]]{{·}} [[David Čerňanský]]{{·}} [[Last Train Home (videohra)]]{{·}} [[Fish Fillets]]{{·}} [[Hearts of Iron IV]]{{·}} [[Deep Rock Galactic]]{{·}} [[Kerbal Space Program]]{{·}} [[Crux 92]]{{·}} [[Redaktor:Samuel Kvasnica/pieskovisko]]{{·}} [[Far Cry (séria)]]{{·}} [[Far Cry 6]]{{·}} [[Paladins]]{{·}} [[Burnout 3: Takedown]]{{·}} [[Far Cry 5]]{{·}} [[Football Manager 2013]]{{·}} [[Far Cry 4]]{{·}} [[Far Cry 3]]{{·}} [[LocoMania]]{{·}} [[OMSI 2]] <noinclude> [[Kategória:Portál:Videohry]] [[Kategória:Wikipédia:Archív|Videohry]] </noinclude> g4nno9n406j1joc2hff5nwnts0fkyg0 Sily pre špeciálne operácie 0 644060 8205996 7345087 2026-04-30T01:18:28Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205996 wikitext text/x-wiki {{Pozri|súčasti Ozbrojených síl Slovenskej republiky|Sily pre špeciálne operácie (Slovensko)}} [[Súbor:Delta force GIs disguised as Afghan civilians, November 2001 C.jpg|náhľad|Príslušníci 1. operačného oddielu síl pre špeciálne operácie [[United States Army|Armády Spojených štátov]] známeho ako ''Delta Force'' počas [[Vojna v Afganistane (2001 – 2021)|vojny v Afganistane]]]] '''Sily pre špeciálne operácie''' (iné názvy: '''sily na špeciálne operácie'''<ref>direct action; DA / action directe / priamy úder, priama úderná akcia. In ''SOŠ 3680 AAP-6 Slovník termínov a definícií NATO''. 6. vyd. December 2016 (dost. 2020-01-07), s. [http://www.uosksok.sk/ext_files/O2/sos_3680.pdf#page=227 227]{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}.</ref>, '''špeciálne sily'''<ref>special reconnaissance and surveillance / reconnaissance et surveillance spéciales / špeciálny prieskum asledovanie. In ''SOŠ 3680 AAP-6 Slovník termínov a definícií NATO''. 6. vyd. December 2016 (dost. 2020-01-07), s. [http://www.uosksok.sk/ext_files/O2/sos_3680.pdf#page=591 591]{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}.</ref>) sú strategické formácie a jednotky [[Ozbrojené sily|ozbrojených síl]], ktorých úlohou je vykonávať [[špeciálne operácie]] na území cudzích štátov.<ref>special-operations forces. In ''NATO-Russia Glossary of Contemporary Political and Military Terms. [s. l.] : [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|North Atlantic Treaty Organization]], 2001-06-08 (dost. 2020-01-07), p. [https://www.nato.int/docu/glossary/eng/15-main.pdf#page=197 197].</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Vojenský výhonok}} [[Kategória:Vojenská terminológia]] [[Kategória:Terminológia NATO]] fl7fxdmqcdbdds1vbe5e70zxvpfwhef Aktivita (jadrová fyzika) 0 644264 8205712 7686530 2026-04-29T12:23:43Z KormiSK 91359 8205712 wikitext text/x-wiki '''Aktivita'''<ref>{{beliana|1|aktivita|121}}</ref><ref>KELLÖ, V., TKÁČ, A. Fyzikálna chémia. Bratislava: Alfa 1977, S. 64</ref><ref name=JT/><ref name="F">Fyzika [http://kf.elf.stuba.sk/~ballo/fyzika_online/Fyzika%20II/14%20kapitola/_14.2.1.htm]</ref><ref name=Holá/><ref name="X"> kap. 1.1 [https://www.osti.gov/etdeweb/servlets/purl/21113154]</ref><ref>SMERNICA RADY 2013/59/EURATOM z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, a ktorou sa zrušujú smernice 89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom a 2003/122/Euratom</ref> (iné názvy: '''aktivita žiariča'''<ref>PIŠÚT, J. et al. Fyzika pre 4. ročník gymnázií. Bratislava: SPN, 1993, S. 205</ref>, '''aktivita rádionuklidov'''<ref>https://www.cmi.cz/statni%20etalon%20jednotky%20aktivity%20radionuklidu</ref>, '''aktivita rádioaktívnej látky'''<ref name="KS">Základné názvy z fyziky. In: Kultúra slova 10 1985 [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1985/10/ks1985-10.pdf] S. 347</ref>, '''rádioaktívna aktivita'''<ref>1. ------IND- 2015 0396 PL- SK- ------ 20150804 --- --- PROJET NARIADENIE RADY MINISTROV zo dňa ……………………… 2015 o rádioaktívnom odpade a vyhorenom jadrovom palive [https://ec.europa.eu/growth/tools-databases/tris/sv/index.cfm/search/?trisaction=search.detail&year=2015&num=396&dLang=SK]</ref>, '''intenzita rádioaktívnych premien'''<ref name=JT>Jadrová technika - anglicko-nemecko-francúzsko-rusko-slovenský slovník. Bratislava, Berlín: Alfa, VEB Verlag Technik. 1987, S. 1205</ref>, '''rádioaktivita'''<ref name=JT/><ref name=X/>, '''rýchlosť rádioaktívnej premeny'''<ref name=KS/>, '''rýchlosť premeny'''<ref name="Holá">HOLÁ, O. Ionizujúce žiarenie a jeho vlastnosti 2009, S. 10 [http://edu.snus.sk/ucebnice/Hola-Ionizujuce%20ziarenie.pdf]</ref>; značka: A) je fyzikálna veličina, ktorá udáva počet [[rádioaktívna premena|rádioaktívnych premien]] za jednotku času.<ref name=TSN>aktivita. In: Technický slovník naučný A-Č 2001 S. 56</ref> ==Charakteristika == Aktivita je zmena ([[Derivácia (funkcia)|derivácia]]) počtu rádioaktívnych jadier za čas, teda :<math>A = - \frac{dN}{dt}</math> kde: :A je aktivita :dN je stredný počet (t.j. stredná hodnota počtu) spontánnych jadrových premien z daného energetického stavu, vyskytujúcich sa v množstve rádionuklidu, za malý časový interval (t.j. dt) :dt je malý časový interval Jednotka je 1 [[Becquerel (jednotka)|becquerel]] (Bq), pričom 1 Bq = 1/s. Pomenovaná je po fyzikovi [[Antoine Henri Becquerel|Antoinovi Henrim Becquerelovi]]. Staršia jednotka bola napríklad jednotka [[Curie (jednotka)|curie]] (Ci), pričom 1 Ci = 3,7.10<sup>10</sup> Bq.<ref name=F/><ref name=Y>http://www.edu.snus.sk/ucebnice/doz/2_dozimetrick%C3%A9%20veli%C4%8Diny%20a%20meranie%20aktivity.pdf{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name=TSN/> Aktivita predstavuje rýchlosť rádioaktívnej premeny nuklidu. Ak má rádioaktívna látka aktivitu 1 Bq, dochádza v nej v priemere k jednej premene za sekundu. Aktivita je charakteristikou látky, žiariča ako celku, a nie jednotlivého atómového jadra.<ref name=F/> ==Odvodené veličiny == Veličiny odvodené od aktivity sú:<ref name=Y/><ref name=TSN/> *[[hmotnostná aktivita]] ([[merná aktivita]]) = aktivita vydelená [[hmotnosť]]ou *[[objemová aktivita]] = aktivita vydelená [[Objem (matematika)|objemom]] *[[plošná aktivita]] = aktivita vydelená [[plošný obsah|plochou]] *[[dĺžková aktivita]] ([[lineárna aktivita]]) = aktivita vydelená dĺžkou *[[mólová aktivita]] ([[molárna aktivita]]) = aktivita vydelená [[látkové množstvo|látkovým množstvom]] *[[rýchlosť emisie aktivity]] ([[emanácia aktivity]]) = aktivita vydelená [[Čas (fyzika)|časom]] == Referencie == {{referencie}} {{Rádiológia}} {{Fyzika}} [[Kategória:Rádioaktivita]] o0unmb941xqgcumqpodfe6vd7wswvu3 Štvorruké 0 644753 8205813 7929584 2026-04-29T16:44:04Z KormiSK 91359 WP:ZS, portal 8205813 wikitext text/x-wiki '''Štvorruké'''<ref name=Thurzo/> (iné názvy: '''opice'''<ref name=Rízner>Rízner, Ľ. V. Živočíchopis, Uhorská Skalica, 1875, S. 18</ref>, v dobovej podobe aj: ''štvorrukí''<ref name=Rízner/>, ''štýrrukí''<ref name=Gyorffy>GYÖRFFY, I. Prírodopis. 9. vyd. Ostrihom, 1899, S. 18, 19</ref>, v staroslovenčine ''čtveroruci''<ref name=Ormis>ORMIS: Stručný přírodopis pro slowenské žáky a žáčky –Díl I. Žiwočíchopis. Banská Bystrica, 1851, S. 6</ref>; lat. Quadrumana, Pollicata, Pitheci) a '''dvojruké'''<ref name=Thurzo>{{Citácia knihy | priezvisko = Thurzo | meno = Milan | odkaz na autora = Milan Thurzo | titul = Milióny rokov človeka | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1985 | edícia = Obrázky z prírody | zväzok edície = | počet strán = 204 | strany = 17 }}</ref> (iný názov: '''človek'''<ref name=Počta>POČTA, F. Rukověť paleozoologie II, Praha, 1905 [https://archive.org/details/rukovpalaeozoolo02poct/page/270], S. 269-275</ref><ref name=Gyorffy/>; lat. Bimana, Bimanus) boli v niektorých starších systémoch dva samostatné taxóny [[cicavce|cicavcov]], ktoré ako celok (t.j. obidva dokopy) zodpovedali taxónu [[primáty]] (v tom zmysle, ako sa primáty bežne chápu dnes). Taxón štvorruké sa prestal používať už koncom 19. stor., taxón dvojruké začiatkom 20. storočia. ==Úvod== Od 18. storočia do začiatku 20. storočia popri systémoch používajúcich taxón primáty <small>(ktorý zaviedol [[Linnaeus]], i keď uňho na rozdiel od dneška zahŕňal aj letuchy a netopiere)</small> existovali aj systémy, v ktorých [[cicavce]] neobsahovali taxón primáty, ale namiesto neho dva veľké taxóny: *štvorruké (Quadrumana [v širšom zmysle] alebo Pollicata alebo Pitheci [v širšom zmysle]) - t.j. všetky dnešné primáty okrem ľudí (podrobnosti pozri nižšie) *dvojruké (Bimana alebo Bimanus) - t.j. len ľudia (čiže pôvodne len [[človek (Homo)|rod Homo]]) Neskôr ako tretia možnosť existovali aj kombinované systémy, t.j. také systémy, v ktorých sa primáty (Primates) delili na podskupiny štvorruké (Quadrumana) a dvojruké (Bimana) (napr. Gray 1870). Začiatkom 20. storočia (napr. Počta 1905) existovali systémy, v ktorých sa už taxón štvorruké nevyskytoval, ale taxón dvojruké bol ešte prítomný ako formálny taxón, ktorého jediným obsahom bol rod Homo. ==Štvorruké== Tento taxón ako prvý uvádza Buffon v roku 1766, ale robí tak len nejasne a používa len francúzsky názov quadrumanes. Blumenbach taxón v roku 1779 uvádza pod latinským názvom Pitheci (a pod nemeckým názvom Thiere mit vier Händen - čiže "zvieratá so štyrmi rukami"), ale v roku 1791 ho premenoval na Quadrumana (a teda ako prvý použil latinský názov Quadrumana). Slovo quadrumana znamená doslova "štvorruké", teda majúce štyri (a nie len dve) ruky. Existovali tieto 2 definície taxónu Quadrumana (alebo Pitheci): *1. v širšom zmysle: to isté ako dnešný taxón [[Primates]] (inými slovami: [[Prosimii]] a [[Anthropoidea]]) okrem ľudí. Túto definíciu používa napr. Blumenbach 1779 (pod názvom Pitheci), Blumenbach 1791 (pod názvom Quadrumana), Cuvier 1798 (pod fr. názvom Quadrumanes), Desmarest 1822, Latreille 1825, Schubert 1826, Krejčí 1864, Gray 1870 a Rízner 1875 (počnúc Desmarestom je už názov vždy v podobe Quadrumana). *2. v užšom zmysle: to isté ako dnešný taxón [[Anthropoidea]] okrem ľudí. Túto definíciu používa napr. Illiger 1811 (pod názvom Quadrumana), Schubert 1826 (pod názvom Quadrumana) a Meyers Lex. 1905 (pod názvami Pitheci, Simiae, Quadrumana). To, čo je vyššie označené ako definícia 1, Illiger 1811 a Schubert 1826 označujú názvom Pollicata, pričom ale u Illigera sú do Pollicata (teda do významu 1) zahrnuté aj [[vačkovce]] (Marsupialia). To, čo je vyššie označené ako definícia 2, sa zhruba do 1. polovice 20. storočia väčšinou označovalo názvom [[Simiae]] (t.j. pravé opice, opice v užšom zmysle). Už v 19. storočí (porov. Haeckel 1895), ale potom najmä od polovice 20. storočia dodnes, sa názov Simiae alternatívne používal ako úplné synonymum taxónu Anthropoidea, teda zahŕňa aj ľudí. Názov Pitheci okrem vyššie uvedených významov 1 a 2 alternatívne znamenal už v 19. storočí (porov. napr. Haeckel 1895) úplné synonymum dnešného taxónu Anthropoidea, teda zahŕňal aj ľudí. ==Dvojruké == Tento taxón ako prvý uvádza Buffon v roku 1766, ale robí tak len nejasne a používa len francúzsky názov bimanes. Blumenbach používal najprv v roku 1779 názov Inermis, neskôr ho zmenil na názov Bimanus. Latinský tvar Bimana použil ako prvý pravdepodobne Gravenhorst v roku 1804. Illiger v roku 1811 pre tento taxón zaviedol názov Erecta. R. Owen tento taxón v roku 1857 nazval Archencephala (a považoval ho za natoľko významný, že ho povýšil na podtriedu cicavcov). E. Haeckel tento taxón nazýval Erecti, neskôr Anthropi alebo Anthropini. Slovo bimana znamená doslova "dvojruké", čiže majúce len dve (a nie štyri) ruky. Tento taxón zahŕňa len [[človek (Homo)|rod Homo]], pričom po objave [[pitekantrop]]a bolo sporné či sem patrí aj pitekantrop (t.j. z dnešného pohľadu bolo sporné, či sem patrí aj druh Homo erectus). U Arldta 1915 taxón Bimana zahŕňa aj ľudoopov vrátane gibonov. ==Referencie == {{referencie}} == Literatúra == *{{Citácia knihy | priezvisko =LYELL | meno =Ch. | autor = | odkaz na autora = | titul = THE GEOLOGICAL EVIDENCES OF THE ANTIQUITY OF MAN WITH AN OUTLINE OF GLACIAL AND POST-TERTIARY GEOLOGY AND REMARKS ON THE ORIGIN OF SPECIES | vydanie = | vydavateľ = | miesto = | rok = 1873 | počet strán = 606 | url = https://books.google.sk/books?id=3DyGni3-5jsC&pg=PA525&dq=Quadrumana+Blumenbach&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwjmo5_Ox5fnAhUBGewKHU80Bv8Q6AEIcDAH#v=onepage&q=Quadrumana%20Blumenbach&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 525-526| jazyk = }} *BUFFON de; DAUBENTON: Histoire naturelle, générale et particuliére, avec la description du cabinet du Roi. Tome premier -quinzième! (14). [s.l.] : [s.n.], 1766. 411 s., S. 18-21 [https://books.google.sk/books?id=0xxtVFv4_uUC&printsec=frontcover&hl=sk&source=gbs_ge_summary_r&cad=0#v=onepage&q=buffon&f=false] *BLUMENBACH, J. F. Handbuch der Naturgeschichte : mit Kupfern. 1779 [https://www.biodiversitylibrary.org/item/152373#page/75/mode/1up] S. 57-70 *BLUMENBACH, J. F. Handbuch der Naturgeschichte. Wien :Bei Mich. Lechner Universitäts-Buchhändler,1832 [https://www.biodiversitylibrary.org/item/83231#page/58/mode/1up]. *CUVIER, Georges. Tableau élémentaire de l'histoire naturelle des animaux. [s.l.] : Baudouin, 1799. 710 s. S. 21-102. *{{Citácia knihy | priezvisko = GRAVENHORST| meno = J. L. C.| autor = | odkaz na autora = | titul = System der Natur als Leitfaden bei seinen naturhistorischen Vorlesungen | vydanie = | vydavateľ = Flecheisen | miesto = | rok = 1804 | počet strán = 146 | url = | isbn = | kapitola = | strany =143 | jazyk = }} *ILLIGER, C. Prodromus systematis mammalium et avium : additis terminis zoographicis utriusque classis, eorumque versione germanica. Berolini :Sumptibus C. Salfeld, 1811, S. 65-78 *DESMAREST, A.-G., BÉNART. R. Mammalogie, ou, Description des espèces de mammifères 1, 2. Paris :Chez Mme. Veuve Agasse, imprimeur-libraire, 1820-1822, I: 30, 48 *LATREILLE, P. A. Familles naturelles du règne animal : exposées succinctement et dans un ordre analytique, avec lindication de leurs genres. Paris :J. B. Baillière,1825,S. 41-45 *SCHUBERT, G. H.. Allgemeine Naturgeschichte oder Andeutungen zur Geschichte und Physiognomik der Natur. [s.l.] : Palm & Enke, 1826. 1296 s., S. 1165-1170, 1189-1190 (uvedené sú 2 rôzne systémy) *{{Citácia knihy | priezvisko = Cuvier | meno = G. | autor = | odkaz na autora = | titul = “The” Animal Kingdom “of the Baron Cuvier” (Enlarged and Adapted to the Present State of Zoological Science ; Illustrated After the Original Drawings) | vydanie = | vydavateľ = Proprietor | miesto = | rok = 1839 | počet strán = 198 | url = https://books.google.sk/books?id=CRp8lsDXhjMC&pg=PA113&dq=%22bimana+Hamilton%22&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwii6cHWy5fnAhVS2aQKHWvrCuMQ6AEIKzAA#v=onepage&q=quadrumana&f=false| isbn = | kapitola = | strany =33-196 | jazyk = }} *KREJČÍ, J. Přehled soustavy živočišné (dle nejnovějších pramenů ; s atlasem o 33 tabulkách v mědi rytých). [s.l.] : Kober, 1864. 307 s. S. 254-289. *GRAY, J. E. Catalogue of Monkeys, Lemurs and Fruit-eating Bats in the Collection of the British Museum. [s.l.] : British Museum, 1870. 137 s. S. 3 a nasl. *HAECKEL, E. Systematische Phylogenie der Wirbelthiere (Vertebrata). Dritter Teil des Entwurfs einer systematischen Stammesgeschichte. Berlin :G. Reimer, 1895.[https://www.biodiversitylibrary.org/item/125568#page/630/mode/1up], S. 600-601 *WARD, L. F. Haeckel's genesis of man, or history of the development of the human race: being a review of his "Anthropogenie", and embracing a summary exposition of his views and of those of the advanced German school of science. Philadelphia : Edward Stern & Co., [1879] [https://collections.nlm.nih.gov/ext/dw/101223442/PDF/101223442.pdf] S. 60 *ARLDT, Theodor. Die Stammesgeschichte der Primaten und die Entwicklung der Menschenrassen. [s.l.] : Springer-Verlag, 2013. 52 s. ISBN 978-3-662-34587-0. S. 27-28. *RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis, Uhorská Skalica, 1875, S. 18 *MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis pre slovenské národnie školy. 1874, S. 14-15 *GYÖRFFY, I. Prírodopis. 9. vyd. Ostrihom, 1899, S. 18, 19 *ORMIS: Stručný přírodopis pro slowenské žáky a žáčky –Díl I. Žiwočíchopis. Banská Bystrica, 1851, S. 6 * {{Citácia knihy | priezvisko = Thurzo | meno = Milan | odkaz na autora = Milan Thurzo | titul = Milióny rokov človeka | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1985 | edícia = Obrázky z prírody | zväzok edície = | počet strán = 204 | strany = 17 }} *POČTA, F. Rukověť paleozoologie II, Praha, 1905 [https://archive.org/details/rukovpalaeozoolo02poct/page/270], S. 269-275 *heslá Affen, Primaten a Säugetiere. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 1. Leipzig 1905, S. 127-128; Band 16. Leipzig 1908, S. 345; Band 17. Leipzig 1909, S. 634-638. [http://www.zeno.org/Meyers-1905/A/Affen?hl=affen], [http://www.zeno.org/nid/20007288344],[http://www.zeno.org/nid/20007405782] *primáti. In: [[Malá československá encyklopedie]] 5, S. 99 *opice. In: {{Citácia knihy | editori = [[Pavel Bujnák]] | titul = Slovenský náučný slovník | odkaz na titul = Slovenský náučný slovník | zväzok = III N{{--}}Ž | miesto = Bratislava; Praha | vydavateľ = Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský | rok = 1932 | počet strán = 348 | strany = }} *opice. In: [[Masarykův slovník naučný]] V, 1931 *Bimana. In: Encyclopaedia Britannica 1911 [https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Bimana] *Quadrumana. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Ross | meno = John M. | autor = | odkaz na autora = | titul = The Globe Encyclopaedia | vydanie = | vydavateľ = | miesto = | rok = 1879 | počet strán = 602 | url =https://books.google.sk/books?id=rBaRjHkYy1cC&pg=PA272&dq=Bimana+Hamilton&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwjS34n0yZfnAhU2wAIHHaXcCdA4MhDoAQhGMAM#v=onepage&q=Bimana%20Hamilton&f=false | isbn = | kapitola = | strany = 271| jazyk = }} *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Explore 100 Famous Scientist Quotes Pages | url = https://todayinsci.com/O/Owen_Richard/OwenRichard-Quotations.htm | vydavateľ = todayinsci.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-25 | miesto = | jazyk = }} {{Taxonbar}} {{Portál|Biológia}} [[Kategória:Primáty]] qyp38d68qignj9zi7mfg42r0b59ktt4 8205814 8205813 2026-04-29T16:44:18Z KormiSK 91359 /* Literatúra */ 8205814 wikitext text/x-wiki '''Štvorruké'''<ref name=Thurzo/> (iné názvy: '''opice'''<ref name=Rízner>Rízner, Ľ. V. Živočíchopis, Uhorská Skalica, 1875, S. 18</ref>, v dobovej podobe aj: ''štvorrukí''<ref name=Rízner/>, ''štýrrukí''<ref name=Gyorffy>GYÖRFFY, I. Prírodopis. 9. vyd. Ostrihom, 1899, S. 18, 19</ref>, v staroslovenčine ''čtveroruci''<ref name=Ormis>ORMIS: Stručný přírodopis pro slowenské žáky a žáčky –Díl I. Žiwočíchopis. Banská Bystrica, 1851, S. 6</ref>; lat. Quadrumana, Pollicata, Pitheci) a '''dvojruké'''<ref name=Thurzo>{{Citácia knihy | priezvisko = Thurzo | meno = Milan | odkaz na autora = Milan Thurzo | titul = Milióny rokov človeka | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1985 | edícia = Obrázky z prírody | zväzok edície = | počet strán = 204 | strany = 17 }}</ref> (iný názov: '''človek'''<ref name=Počta>POČTA, F. Rukověť paleozoologie II, Praha, 1905 [https://archive.org/details/rukovpalaeozoolo02poct/page/270], S. 269-275</ref><ref name=Gyorffy/>; lat. Bimana, Bimanus) boli v niektorých starších systémoch dva samostatné taxóny [[cicavce|cicavcov]], ktoré ako celok (t.j. obidva dokopy) zodpovedali taxónu [[primáty]] (v tom zmysle, ako sa primáty bežne chápu dnes). Taxón štvorruké sa prestal používať už koncom 19. stor., taxón dvojruké začiatkom 20. storočia. ==Úvod== Od 18. storočia do začiatku 20. storočia popri systémoch používajúcich taxón primáty <small>(ktorý zaviedol [[Linnaeus]], i keď uňho na rozdiel od dneška zahŕňal aj letuchy a netopiere)</small> existovali aj systémy, v ktorých [[cicavce]] neobsahovali taxón primáty, ale namiesto neho dva veľké taxóny: *štvorruké (Quadrumana [v širšom zmysle] alebo Pollicata alebo Pitheci [v širšom zmysle]) - t.j. všetky dnešné primáty okrem ľudí (podrobnosti pozri nižšie) *dvojruké (Bimana alebo Bimanus) - t.j. len ľudia (čiže pôvodne len [[človek (Homo)|rod Homo]]) Neskôr ako tretia možnosť existovali aj kombinované systémy, t.j. také systémy, v ktorých sa primáty (Primates) delili na podskupiny štvorruké (Quadrumana) a dvojruké (Bimana) (napr. Gray 1870). Začiatkom 20. storočia (napr. Počta 1905) existovali systémy, v ktorých sa už taxón štvorruké nevyskytoval, ale taxón dvojruké bol ešte prítomný ako formálny taxón, ktorého jediným obsahom bol rod Homo. ==Štvorruké== Tento taxón ako prvý uvádza Buffon v roku 1766, ale robí tak len nejasne a používa len francúzsky názov quadrumanes. Blumenbach taxón v roku 1779 uvádza pod latinským názvom Pitheci (a pod nemeckým názvom Thiere mit vier Händen - čiže "zvieratá so štyrmi rukami"), ale v roku 1791 ho premenoval na Quadrumana (a teda ako prvý použil latinský názov Quadrumana). Slovo quadrumana znamená doslova "štvorruké", teda majúce štyri (a nie len dve) ruky. Existovali tieto 2 definície taxónu Quadrumana (alebo Pitheci): *1. v širšom zmysle: to isté ako dnešný taxón [[Primates]] (inými slovami: [[Prosimii]] a [[Anthropoidea]]) okrem ľudí. Túto definíciu používa napr. Blumenbach 1779 (pod názvom Pitheci), Blumenbach 1791 (pod názvom Quadrumana), Cuvier 1798 (pod fr. názvom Quadrumanes), Desmarest 1822, Latreille 1825, Schubert 1826, Krejčí 1864, Gray 1870 a Rízner 1875 (počnúc Desmarestom je už názov vždy v podobe Quadrumana). *2. v užšom zmysle: to isté ako dnešný taxón [[Anthropoidea]] okrem ľudí. Túto definíciu používa napr. Illiger 1811 (pod názvom Quadrumana), Schubert 1826 (pod názvom Quadrumana) a Meyers Lex. 1905 (pod názvami Pitheci, Simiae, Quadrumana). To, čo je vyššie označené ako definícia 1, Illiger 1811 a Schubert 1826 označujú názvom Pollicata, pričom ale u Illigera sú do Pollicata (teda do významu 1) zahrnuté aj [[vačkovce]] (Marsupialia). To, čo je vyššie označené ako definícia 2, sa zhruba do 1. polovice 20. storočia väčšinou označovalo názvom [[Simiae]] (t.j. pravé opice, opice v užšom zmysle). Už v 19. storočí (porov. Haeckel 1895), ale potom najmä od polovice 20. storočia dodnes, sa názov Simiae alternatívne používal ako úplné synonymum taxónu Anthropoidea, teda zahŕňa aj ľudí. Názov Pitheci okrem vyššie uvedených významov 1 a 2 alternatívne znamenal už v 19. storočí (porov. napr. Haeckel 1895) úplné synonymum dnešného taxónu Anthropoidea, teda zahŕňal aj ľudí. ==Dvojruké == Tento taxón ako prvý uvádza Buffon v roku 1766, ale robí tak len nejasne a používa len francúzsky názov bimanes. Blumenbach používal najprv v roku 1779 názov Inermis, neskôr ho zmenil na názov Bimanus. Latinský tvar Bimana použil ako prvý pravdepodobne Gravenhorst v roku 1804. Illiger v roku 1811 pre tento taxón zaviedol názov Erecta. R. Owen tento taxón v roku 1857 nazval Archencephala (a považoval ho za natoľko významný, že ho povýšil na podtriedu cicavcov). E. Haeckel tento taxón nazýval Erecti, neskôr Anthropi alebo Anthropini. Slovo bimana znamená doslova "dvojruké", čiže majúce len dve (a nie štyri) ruky. Tento taxón zahŕňa len [[človek (Homo)|rod Homo]], pričom po objave [[pitekantrop]]a bolo sporné či sem patrí aj pitekantrop (t.j. z dnešného pohľadu bolo sporné, či sem patrí aj druh Homo erectus). U Arldta 1915 taxón Bimana zahŕňa aj ľudoopov vrátane gibonov. ==Referencie == {{referencie}} == Literatúra == *{{Citácia knihy | priezvisko =LYELL | meno =Ch. | autor = | odkaz na autora = | titul = THE GEOLOGICAL EVIDENCES OF THE ANTIQUITY OF MAN WITH AN OUTLINE OF GLACIAL AND POST-TERTIARY GEOLOGY AND REMARKS ON THE ORIGIN OF SPECIES | vydanie = | vydavateľ = | miesto = | rok = 1873 | počet strán = 606 | url = https://books.google.sk/books?id=3DyGni3-5jsC&pg=PA525&dq=Quadrumana+Blumenbach&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwjmo5_Ox5fnAhUBGewKHU80Bv8Q6AEIcDAH#v=onepage&q=Quadrumana%20Blumenbach&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 525-526| jazyk = }} *BUFFON de; DAUBENTON: Histoire naturelle, générale et particuliére, avec la description du cabinet du Roi. Tome premier -quinzième! (14). [s.l.] : [s.n.], 1766. 411 s., S. 18-21 [https://books.google.sk/books?id=0xxtVFv4_uUC&printsec=frontcover&hl=sk&source=gbs_ge_summary_r&cad=0#v=onepage&q=buffon&f=false] *BLUMENBACH, J. F. Handbuch der Naturgeschichte : mit Kupfern. 1779 [https://www.biodiversitylibrary.org/item/152373#page/75/mode/1up] S. 57-70 *BLUMENBACH, J. F. Handbuch der Naturgeschichte. Wien :Bei Mich. Lechner Universitäts-Buchhändler,1832 [https://www.biodiversitylibrary.org/item/83231#page/58/mode/1up]. *CUVIER, Georges. Tableau élémentaire de l'histoire naturelle des animaux. [s.l.] : Baudouin, 1799. 710 s. S. 21-102. *{{Citácia knihy | priezvisko = GRAVENHORST| meno = J. L. C.| autor = | odkaz na autora = | titul = System der Natur als Leitfaden bei seinen naturhistorischen Vorlesungen | vydanie = | vydavateľ = Flecheisen | miesto = | rok = 1804 | počet strán = 146 | url = | isbn = | kapitola = | strany =143 | jazyk = }} *ILLIGER, C. Prodromus systematis mammalium et avium : additis terminis zoographicis utriusque classis, eorumque versione germanica. Berolini :Sumptibus C. Salfeld, 1811, S. 65-78 *DESMAREST, A.-G., BÉNART. R. Mammalogie, ou, Description des espèces de mammifères 1, 2. Paris :Chez Mme. Veuve Agasse, imprimeur-libraire, 1820-1822, I: 30, 48 *LATREILLE, P. A. Familles naturelles du règne animal : exposées succinctement et dans un ordre analytique, avec lindication de leurs genres. Paris :J. B. Baillière,1825,S. 41-45 *SCHUBERT, G. H.. Allgemeine Naturgeschichte oder Andeutungen zur Geschichte und Physiognomik der Natur. [s.l.] : Palm & Enke, 1826. 1296 s., S. 1165-1170, 1189-1190 (uvedené sú 2 rôzne systémy) *{{Citácia knihy | priezvisko = Cuvier | meno = G. | autor = | odkaz na autora = | titul = “The” Animal Kingdom “of the Baron Cuvier” (Enlarged and Adapted to the Present State of Zoological Science ; Illustrated After the Original Drawings) | vydanie = | vydavateľ = Proprietor | miesto = | rok = 1839 | počet strán = 198 | url = https://books.google.sk/books?id=CRp8lsDXhjMC&pg=PA113&dq=%22bimana+Hamilton%22&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwii6cHWy5fnAhVS2aQKHWvrCuMQ6AEIKzAA#v=onepage&q=quadrumana&f=false| isbn = | kapitola = | strany =33-196 | jazyk = }} *KREJČÍ, J. Přehled soustavy živočišné (dle nejnovějších pramenů ; s atlasem o 33 tabulkách v mědi rytých). [s.l.] : Kober, 1864. 307 s. S. 254-289. *GRAY, J. E. Catalogue of Monkeys, Lemurs and Fruit-eating Bats in the Collection of the British Museum. [s.l.] : British Museum, 1870. 137 s. S. 3 a nasl. *HAECKEL, E. Systematische Phylogenie der Wirbelthiere (Vertebrata). Dritter Teil des Entwurfs einer systematischen Stammesgeschichte. Berlin :G. Reimer, 1895.[https://www.biodiversitylibrary.org/item/125568#page/630/mode/1up], S. 600-601 *WARD, L. F. Haeckel's genesis of man, or history of the development of the human race: being a review of his "Anthropogenie", and embracing a summary exposition of his views and of those of the advanced German school of science. Philadelphia : Edward Stern & Co., [1879] [https://collections.nlm.nih.gov/ext/dw/101223442/PDF/101223442.pdf] S. 60 *ARLDT, Theodor. Die Stammesgeschichte der Primaten und die Entwicklung der Menschenrassen. [s.l.] : Springer-Verlag, 2013. 52 s. ISBN 978-3-662-34587-0. S. 27-28. *RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis, Uhorská Skalica, 1875, S. 18 *MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis pre slovenské národnie školy. 1874, S. 14-15 *GYÖRFFY, I. Prírodopis. 9. vyd. Ostrihom, 1899, S. 18, 19 *ORMIS: Stručný přírodopis pro slowenské žáky a žáčky –Díl I. Žiwočíchopis. Banská Bystrica, 1851, S. 6 * {{Citácia knihy | priezvisko = Thurzo | meno = Milan | odkaz na autora = Milan Thurzo | titul = Milióny rokov človeka | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1985 | edícia = Obrázky z prírody | zväzok edície = | počet strán = 204 | strany = 17 }} *POČTA, F. Rukověť paleozoologie II, Praha, 1905 [https://archive.org/details/rukovpalaeozoolo02poct/page/270], S. 269-275 *heslá Affen, Primaten a Säugetiere. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 1. Leipzig 1905, S. 127-128; Band 16. Leipzig 1908, S. 345; Band 17. Leipzig 1909, S. 634-638. [http://www.zeno.org/Meyers-1905/A/Affen?hl=affen], [http://www.zeno.org/nid/20007288344],[http://www.zeno.org/nid/20007405782] *primáti. In: [[Malá československá encyklopedie]] 5, S. 99 *opice. In: {{Citácia knihy | editori = [[Pavel Bujnák]] | titul = Slovenský náučný slovník | odkaz na titul = Slovenský náučný slovník | zväzok = III N{{--}}Ž | miesto = Bratislava; Praha | vydavateľ = Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský | rok = 1932 | počet strán = 348 | strany = }} *opice. In: [[Masarykův slovník naučný]] V, 1931 *Bimana. In: Encyclopaedia Britannica 1911 [https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Bimana] *Quadrumana. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Ross | meno = John M. | autor = | odkaz na autora = | titul = The Globe Encyclopaedia | vydanie = | vydavateľ = | miesto = | rok = 1879 | počet strán = 602 | url =https://books.google.sk/books?id=rBaRjHkYy1cC&pg=PA272&dq=Bimana+Hamilton&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwjS34n0yZfnAhU2wAIHHaXcCdA4MhDoAQhGMAM#v=onepage&q=Bimana%20Hamilton&f=false | isbn = | kapitola = | strany = 271| jazyk = }} *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Explore 100 Famous Scientist Quotes Pages | url = https://todayinsci.com/O/Owen_Richard/OwenRichard-Quotations.htm | vydavateľ = todayinsci.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-25 | miesto = | jazyk = }} {{Portál|Biológia}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Primáty]] mhz0prb2bw994ui1f3hq7o1kfxxv999 Silvia Solymosyová 0 647044 8205995 8203047 2026-04-30T01:04:27Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205995 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Silvia Solymosyová | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská synchronizovaná plavkyňa, tanečníčka a osobnosť sociálnych sietí | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|2003|6|10}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{dúv|rokumrtia|mesiac|den|roknarodenia|mesiac|den}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Bernolákovo]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = Slovensko | Zamestnanie = | Známa vďaka = tanečným videám pod vodou | Alma mater = [[Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = [[Jozef Solymosy]], Ivan Solymosy | Manžel = | Partner = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Šport | Portál2 = | Portál3 = }} '''Silvia Solymosyová''' (* [[10. jún]] [[2003]], [[Bratislava]]) je slovenská [[Synchronizované plávanie|synchronizovaná plavkyňa]], dvojnásobná bronzová medailistka z majstrovstiev Európy 2022 v Ríme.<ref>[https://www.ta3.com/clanok/243451/uspech-pre-slovensko-solymosyovci-ziskali-na-me-bronz-vo-vonych-miesanych-paroch Úspech pre Slovensko. Solymosyovci získali na ME bronz vo voľných miešaných pároch]</ref><ref>[https://www.teraz.sk/najnovsie/syn-plavanie-me-solymosyovci-bronzov/653942-clanok.html Solymosyovci získali bronz aj v technických miešaných pároch]</ref> Na majstrovstvách Európy 2021 v Budapešti obsadila dvakrát štvrté miesto.<ref>[https://www.teraz.sk/sport/sutaz-dvojic-na-me-v-synchronizovano/547933-clanok.html Súťaž dvojíc na ME v synchronizovanom plávaní s účasťou SR nedokončili]</ref> Na majstrovstvách sveta 2022 v [[Budapešť|Budapešti]] obsadila vo finále 9. miesto vo voľnom zmiešanom páre<ref>[https://www.teraz.sk/import/solymosyovci-obsadili-9-miesto-vo-voln/643471-clanok.html Solymosyovci obsadili 9. miesto vo voľných zostavách miešaných párov]</ref><ref>[https://www.olympic.sk/clanok/na-ms-v-budapesti-silvia-jozef-solymosyovci-vo-volnych-zostavach-v-mixe-na-9-mieste Na MS v Budapešti Silvia a Jozef Solymosyovci vo voľných zostavách v mixe na 9. mieste]{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> a 10. miesto v technickom zmiešanom páre<ref>[https://sportky.zoznam.sk/c/299789/skvely-uspech-na-majstrovstvach-sveta-surodenci-solymosyovci-skoncili-na-10-mieste Skvelý úspech na majstrovstvách sveta: Súrodenci Solymosyovci skončili na 10. mieste.]</ref> Reprezentovala aj na majstrovstvách sveta juniorov 2018 v [[Budapešť|Budapešti]],<ref>[http://www.fina.org/competition-detailed-results/fina-world-junior-artistic-swimming-championships-2018-women-team-free-combination/event FINA World Junior Artistic Swimming Championships 2018 Results Women Team Free Combination]</ref> a majstrovstvách sveta 2019 v Gwangdžu.<ref>[https://www.omegatiming.com/File/0001130600FFFFFFFFFFFFFFFFFFFF03.pdf 18th FINA World Championships 2019 Entry list by nation]</ref> Slovenskou plaveckou federáciou bola vyhlásená za členku najlepšieho juniorského družstva za rok 2018<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Najlepšími slovenskými plavcami sú Nagy a Hájková, ocenili aj významné osobnosti |url=https://sport.sme.sk/c/22033002/richard-nagy-a-hajkova-najlepsimi-plavcami-za-rok-2018.html |dátum prístupu=2020-03-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190203025922/https://sport.sme.sk/c/22033002/richard-nagy-a-hajkova-najlepsimi-plavcami-za-rok-2018.html |dátum archivácie=2019-02-03 }}</ref> a seniorského družstva za rok 2019.<ref>[http://sport.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/540139-najlepsimi-plavcami-su-nagy-a-podmanikova/ Do gala sa obliekli aj plavci. Triumf opäť pre Nagya, Podmaníková vystriedala Hájkovú]</ref> V súčasnosti sa venuje profesionálnemu [[Tanec pod vodou|tancu pod vodou]] a tvorbe obsahu na [[sociálne siete|sociálnych sieťach]].<ref>[https://www.startitup.sk/dokazem-to-co-len-par-ludi-na-svete-slovenka-silvia-ohurila-svetove-celebrity-tancom-pod-vodou-rozhovor Silviu sledujú milióny ľudí, jej tanec pod vodou je svetový hit - Startitup]</ref> == Sociálne siete == Solymosyová je aktívna na sociálnych sieťach, kde publikuje videá najmä s tancom pod vodou. Na [[TikTok]]u dosiahla ako prvá [[plavkyňa]] 1 milión sledovateľov v roku 2020<ref>[https://blog.myswimpro.com/2020/10/13/how-silvia-solymosyova-reached-1-million-tiktok-followers-underwater-dancing-the-askaswimpro-show/ How Silvia Solymosyová Reached 1 Million TikTok Followers Underwater Dancing!]</ref> a má vyše 1,5 milióna.<ref>[https://www.dobrenoviny.sk/c/227272/tancuje-pod-vodou-a-pisu-o-nej-svetove-media-silvia-reprezentuje-slovensko-ale-najviac-chvaly-pocuje-zo-zahranicia To, čo robí, dokáže len pár ľudí na celom svete. Slovenka Silvia tancom pod vodou ohúrila aj Hollywood]</ref> Na [[YouTube]] má kanál s viac ako 615 000 odberateľmi a 876 miliónmi zhliadnutí k aprílu 2026.<ref>[https://socialblade.com/youtube/handle/sisa_solymosyova Silvia Solymosyová's YouTube Statistics - Social Blade].</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.fina.org/athletes/1142879/silvia-solymosyova Profil na stránke FINA] {{DEFAULTSORT:Solymosyová, Silvia}} [[Kategória:Slovenskí synchronizovaní plavci]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] pq73180c7pbflx74ttw7dk2w4c3eui3 Martin Hojsík 0 647054 8205991 8062400 2026-04-30T00:50:37Z ~2026-26075-86 293434 8205991 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Martin Hojsík | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský politik a odborník na životné prostredie | Portrét = 1718294619151 20240613 HOJSIK Martin SK 020.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Martin Hojsík v roku 2024 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = podpredseda [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] | Začiatok obdobia = [[18. október|18. októbra]] [[2023]] | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Michal Šimečka]] | Nástupca = | Poradie2 = súčasný | Úrad2 = poslanec [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] | Začiatok obdobia2 = [[25. máj]] [[2019]] | Koniec obdobia2 = | Predchodca2 = | Nástupca2 = | Poradie3 = bývalý | Úrad3 = podpredseda [[Progresívne Slovensko|Progresívneho Slovenska]] | Začiatok obdobia3 = [[6. jún]]a [[2020]] | Koniec obdobia3 = [[4. máj]]a [[2024]] | Predchodca3 = [[Martin Poliačik]] | Nástupca3 = [[Ivan Štefunko]] | Dátum narodenia = {{dnv|1977|1|27}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Progresívne Slovensko]] | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = politik a aktivista | Národnosť = slovenská | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Martin Hojsík''' (* [[27. január]] [[1977]], [[Bratislava]])<ref name="ep-hojsik" /> je slovenský politik a aktivista, odborník na [[životné prostredie]]. Od roku [[2019]] pôsobí ako [[Poslanec Európskeho parlamentu|poslanec]] [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] v liberálnej frakcii [[Obnovme Európu]].<ref name="ep-hojsik">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poslanci EP : Martin HOJSÍK | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197770/MARTIN_HOJSIK/home | vydavateľ = Európsky parlament | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pôsobí tiež ako člen predsedníctva hnutia [[Progresívne Slovensko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O nás | url = https://progresivne.sk/o-nas/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = 2023-04-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> so zameraním na [[životné prostredie]] a trvalú udržateľnosť. V októbri 2023 a následne opakovane v júli 2024, v ďalšom volebnom období, bol zvolený za podpredsedu Európskeho parlamentu.<ref name="tasr-2023-vpep" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Martina Hojsíka opäť zvolili za podpredsedu Európskeho parlamentu | periodikum = Euractiv | odkaz na periodikum = | url = https://euractiv.sk/section/europska-politika/news/martina-hojsika-opat-zvolili-za-podpredsedu-europskeho-parlamentu/ | issn = 1337-0235 | vydavateľ = I – Europa | miesto = Bratislava | dátum = 2024-07-17 | dátum prístupu = 2024-10-10}}</ref> V minulosti pracoval na rôznych pozíciách v mimovládnych organizáciách [[Four Paws]], [[ActionAid]] a [[Greenpeace]].<ref name="li">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hojsík | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin Hojsik : Member of European Parliament | url = https://www.linkedin.com/in/martinhojsik/ | vydavateľ = LinkedIn | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Životopis == === Vzdelanie a kariérne začiatky === Hojsík sa narodil v [[Bratislava|Bratislave]], kde aj vyrastal. Navštevoval [[Gymnázium Jána Papánka|Gymnázium Vazovova]].<ref name="li" /> V rokoch [[1995]]{{--}}[[2001]] vyštudoval [[genetika|genetiku]] na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name="uk-absolvent">Martin Hojsík In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Martin+Hojsik | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-19 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20200614055448/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Martin+Hojsik | dátum archivácie = 2020-06-14 }}</ref> V magisterskej práci sa venoval významu vybraných chemomutagénov na dediferenciáciu, kalogenézu, organogenézu a génovú expresiu u [[Podzemnica olejná|podzemnice olejnej]] (Arachis hypogaea L.). Je držiteľom certifikátu zo [[Schumacher College]] so zameraním na líderstvo a tímovú prácu.<ref name="li" /> === Pôsobenie v mimovládnych organizáciách === ==== Greenpeace ==== Veľkú časť svojho života zasvätil [[Greenpeace]], medzinárodnej neziskovej organizácii na ochranu životného prostredia. Pôsobil v ňom necelé dve dekády, a to od roku [[1995]] až do [[2013]]. Najprv v rokoch [[1995]]{{--}}[[2000|1997]] pôsobil ako externý vedúci projektov v Greenpeace Česko-Slovensko týkajúcich sa energetickej účinnosti, kde mal na starosti komunikáciu s médiami, logistiku  a koordináciu dobrovoľníkov. Od roku [[2000|2001]] pracoval pre Greenpeace Central and Eastern Europe, kde okrem iného organizoval kampane proti toxínom v strednej a východnej Európe a pomáhal so zakladaním regionálnych sídiel Greenpeace v Poľsku a Maďarsku.<ref name="domov">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Domov|url=https://martinhojsik.sk/|vydavateľ=Martin Hojsík|dátum prístupu=2020-03-17|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20200728205247/https://martinhojsik.sk/|dátum archivácie=2020-07-28}}</ref> Venoval sa témam politík životného prostredia, implementácii Aarhuskeho dohovoru a znečisteniu vodných tokov [[Dunaj]]a.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Szalai | meno = Pavol | autor = | odkaz na autora = | titul = Hojsík o záchrane klímy: Ani pri SNP sa nediskutovalo o nákladoch | periodikum = Euractiv | odkaz na periodikum = | url = https://euractiv.sk/section/obehova-ekonomika/interview/hojsik-o-zachrane-klimy-ani-pri-snp-sa-nediskutovalo-o-nakladoch/ | issn = 1337-0235 | vydavateľ = I – Europa | miesto = Bratislava | dátum = 2019-07-22 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref> V rokoch [[2005]]{{--}}[[2009]] pracoval ako aktivista pre Greenpeace International, kde sa venoval kauzám ako nelegálny vývoz elektoodpadu do Ázie (Čína, India, Pakistan) a Afriky (Ghana, Nigéria), ako aj trénovaniu dobrovoľníkov a plánovaniu a spravovaniu rozpočtov.<ref name="domov"/> Od roku [[2009]] do januára 2013 mal na starosti vedenie vodohospodárskeho projektu Greenpeace International so sídlom v Holandsku. V tejto pozícii vytváral viacročnú stratégiu Greenpeace Detox kampane. V rokoch [[2011]] a [[2012]] viedol Greenpeace Shop Window. V Greenpeace International pracoval taktiež ako poradca pre kampane a viedol školenia v tejto oblasti. ==== ActionAid International ==== V rokoch [[2013]]{{--}}[[2015]] pôsobil v organizácii ActionAid International so sídlom v [[Johannesburg]]u. Viedol a manažoval Tax Power Multi Country Campaign, ktorá sa zameriavala na propagovanie zmeny daňových zákonov v rozvojových krajinách.<ref name="li" /> Koordinoval komunikáciu s občianskymi iniciatívami, odborovými organizáciami, tvorcami politík, a medzinárodnými inštitúciami. ==== FOUR PAWS ==== Od roku [[2015]] pôsobil ako vedúci programu a člen výkonnej rady v organizácii FOUR PAWS, ktorá sa zaoberá právami zvierat a snaží sa odstraňovať násilie na zvieratách, v ktorej mal na starosti organizáciu a realizáciu projektov.<ref name="li" /> Venoval sa napríklad kampani na pomoc medveďom, súčasťou ktorej bolo aj založenie útočísk pre medvede, ktoré sú napriek zákazom často udržiavané v nevhodných podmienkach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Help for Bears|url=https://www.four-paws.org/campaigns-topics/topics/help-for-bears|vydavateľ=FOUR PAWS International|dátum prístupu=2020-03-17|jazyk=en}}</ref> == Politická činnosť == Martin Hojsík sa začal politicky angažovať už v roku [[2000]] ako člen komisie na spravovanie malých grantov na [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|Ministerstve životného prostredia SR]]. V rokoch [[2002]]{{--}}[[2006]] bol členom poradného výboru environmentálnej komisie [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]. Ako člen národného konventu SR o EÚ sa v roku [[2004]] venoval koordinácii kampane zameranej proti toxickým chemikáliám. V rokoch [[2003]]{{--}}[[2004]] sa ako člen Národnej koordinačnej komisie pre počiatočnú pomoc Slovensku pri plnení záväzkov vyplývajúcich zo [[Štokholmský dohovor o perzistentných organických látkach|Štokholmského dohovoru]] o pretrvávajúcich organických znečisťovateľoch (POPs).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Počiatočná pomoc Slovenskej republike pri plnení záväzkov, vyplývajúcich zo Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach (POPs)|url=http://www.shmu.sk/File/SLO01G31/Stretnutia/Piestany/zavery.pdf|dátum vydania=24. máj 2002|dátum prístupu=17.3.2020|vydavateľ=}}</ref> V roku [[2015]] bol členom reprezentácie Slovenskej republiky na tretej Medzinárodnej konferencii OSN o financovaní vývoja. V roku [[2016]] vstúpil do predstavenstva OZ Progresívne Slovensko, od roku [[2018]] je členom rovnomenného hnutia Progresívne Slovensko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Progresívne Slovensko|url=https://www.progresivne.sk/|vydavateľ=progresivne.sk|dátum prístupu=2020-03-17|jazyk=sk-SK}}</ref> Je členom predsedníctva hnutia a v rokoch 2020 až 2024 bol jeho podpredsedom. V roku [[2019]] kandidoval do Európskeho parlamentu na koaličnej kandidátke PS-[[Demokrati (politická strana)|SPOLU]]. V roku 2024 kandidoval do Európskeho parlamentu na kandidátke hnutia [[Progresívne Slovensko]]. === Pôsobenie v Európskom parlamente (2019{{--}}2024) === Dňa [[25. máj]]a [[2019]] bol vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľbách do EP]] za koalíciu Progresívne Slovensko – SPOLU zvolený za poslanca [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], získal 27 549 preferenčných hlasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výsledky volieb do Európskeho parlamentu | url = http://europarl.europa.eu/slovakia/sk/spravodajstvo_a_aktivity/aktivity/aktivity2019/m-j-2019/vysledky-volieb-do-ep.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20191202030624/http://europarl.europa.eu/slovakia/sk/spravodajstvo_a_aktivity/aktivity/aktivity2019/m-j-2019/vysledky-volieb-do-ep.html | vydavateľ = Európsky parlament | dátum vydania = 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2019-12-02 | miesto = Štrasburg | jazyk = }}</ref> V rámci svojho pôsobenia má otvorené poslanecké kancelárie v [[Bratislava|Bratislave]] a v [[Brusel]]i. V Európskom parlamente je členom politickej frakcie [[Obnovme Európu]] (Renew Europe). Je členom výboru ENVI (životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín), a náhradníkom vo výboroch ITRE (priemysel, výskum a energetika) a BUDG (rozpočet). Jeho prioritami sú klimatická zmena,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Hojsík: Vyzývam premiéra Pellegriniho, aby sa zaviazal podporiť zvýšenie budúcoročného rozpočtu na ochranu klímy|url=https://europskenoviny.sk/2019/09/13/martin-hojsik-vyzyvam-premiera-pellegriniho-aby-sa-zaviazal-podporit-zvysenie-buducorocneho-rozpoctu-na-ochranu-klimy/|vydavateľ=EuropskeNoviny.sk|dátum vydania=2019-09-13|dátum prístupu=2020-03-17|jazyk=sk-SK}}</ref> ochrana biodiverzity a zvierat,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Európsky parlament urobil významný krok k zastaveniu obchodu so zvieratami|url=https://www.startitup.sk/europsky-parlament-urobil-vyznamny-krok-k-zastaveniu-obchodu-so-zvieratami/|vydavateľ=StartItUp.sk|dátum vydania=2020-02-15|dátum prístupu=2020-03-17|jazyk=en}}</ref> regulácia nebezpečných chemických látok, a presadzovanie bezpečných a zdravých potravín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Európsky parlament schválil celoeurópsku iniciatívu europoslanca Martina Hojsíka|url=https://europskenoviny.sk/2019/09/05/europsky-parlament-schvalil-celoeuropsku-iniciativu-europoslanca-martina-hojsika/|vydavateľ=EuropskeNoviny.sk|dátum vydania=2019-09-05|dátum prístupu=2020-03-17|jazyk=sk-SK}}</ref> [[18. október|18. októbra]] [[2023]] bol zvolený za podpredsedu Európskeho parlamentu, kde nahradil [[Michal Šimečka|Michala Šimečku]], ktorý nastúpil ako poslanec do slovenského parlamentu.<ref name="tasr-2023-vpep">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Hojsík nahradil Šimečku vo funkcii podpredsedu Európskeho parlamentu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/brief-hojsik-nahradil-simecku-vo-fun/748496-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-18 | dátum prístupu = 2023-10-18}}</ref> ==== PCB látky na Zemplíne ==== Vo februári 2020 ostro kritizoval nečinnosť slovenskej vlády pri riešení chemického znečistenia [[Polychlórované bifenyly|PCB]] látkami na [[Zemplín (slovenský región)|Zemplíne]] a legálnosti prevádzky odkaliska Poša. Hojsík tvrdil, že aj keď sa v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] zistilo, že PCB sú toxické a západné krajiny zastavili ich produkciu, na Zemplíne sa ich produkcia ešte zvýšila. Slovensko malo ako členská krajina EÚ zlikvidovať všetky PCB látky do roku [[2010]]. V roku [[2019]] štátny orgán zdokumentoval v [[Chemko Strážske|Chemku Strážske]] 504 ton PCB, z mnohých sudov obsah vytekal.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ogurčáková | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | titul = Europoslanec: Východ Slovenska je pri zamorení PCB látkami svetový unikát | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/22306218/vychod-ma-najvacsie-toxicke-zamorenie-na-svete-vlada-vyhlasi-mimoriadny-stav.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2020-01-22 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref> Výskumy z oblasti ukázali, že zvýšenými hladinami PCB môžu byť narušené funkcie štítnej žľazy a vývoj u detí. Poškodzujú endokrinný, reprodukčný a imunitný systém, ale takisto pôsobia toxicky na nervový systém. Ide o pravdepodobný ľudský karcinogén. Kvôli znečisteniu tiež bolo obyvateľom Zemplína štátnou správou odporúčané nekonzumovať domáce živočíšne potraviny, nejesť mäso ulovených zvierat a rýb. Jeden z odhadov znie, že v oblasti žije vyše 23-tisíc ľudí, u ktorých boli prekročené kritické limity pre expozíciu PCB látkami. V spolupráci s [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Právnickou fakultou v Trnave]] Hojsík odovzdal právnu analýzu, ktorá má ľuďom pomôcť žiadať finančné odškodné.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Hojsík: Na Zemplíne sme svedkami obrovského zlyhania štátu a jeho predstaviteľov|url=https://europskenoviny.sk/2020/02/25/martin-hojsik-na-zempline-sme-svedkami-obrovskeho-zlyhania-statu-a-jeho-predstavitelov/|vydavateľ=EuropskeNoviny.sk|dátum vydania=2020-02-25|dátum prístupu=2020-03-19|jazyk=sk-SK}}</ref> ==== Pesticídy a ochrana včiel ==== Hojsíkovi sa podarilo presadiť projekty na ochranu včiel a zníženie používania nebezpečných pesticídov, ktoré majú krátkodobé alebo dlhodobé negatívne účinky na včely a včelie kolónie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Hojsík o rozpočte EÚ: Podarili sa mi presadiť aj projekty na ochranu včiel|url=https://www.noviny.sk/komentare/498247-martin-hojsik-o-rozpocte-eu-podarili-sa-mi-presadit-aj-projekty-na-ochranu-vciel|vydavateľ=www.noviny.sk|dátum prístupu=2020-03-19|meno=Martin Hojsík|priezvisko=redakcia/LH}}</ref> Podľa neho za úhyn včiel nezodpovedá iba klimatická kríza, šírenie inváznych nepôvodných druhov, či degenerácia ich prirodzeného životného prostredia, ale aj množstvo nebezpečných pesticídov, ktoré sa používajú najmä v poľnohospodárstve. Tie včelám dlhodobo znižujú ich životaschopnosť a plodnosť, v dôsledku čoho zmizlo takmer 37 % včelích druhov a obrovské množstvo iných opeľovačov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pomôžte mi ochrániť naše včely|url=https://www.martinhojsik.sk/peticia/|vydavateľ=Petície {{!}} Martin Hojsík|dátum prístupu=2020-04-24|jazyk=en-US}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Vystúpil v EP s iniciatívou, ktorej cieľom je, aby sa v poľnohospodárstve celej Európskej únie mohli používať len také chemické látky, ktoré preukázateľne nemajú žiadny negatívny dosah na včely a ich zdravie.<ref name="ochranou">{{Citácia periodika | priezvisko = Hojsík | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Ochranou včiel chránime seba | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1649064/ochranou-vciel-chranime-seba/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-13 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref> V októbri 2019 vyzval vládu SR, aby aktívne zakročila proti používaniu nebezpečných pesticídov a spustil petíciu na záchranu včiel s headlinom „ochranou včiel chránime seba“. Odhady totiž tvrdia, že ak včely vyhynú, zmizne asi 80 percent kvitnúcich a iných kultivovaných druhov rastlín, keďže celé spektrum plodín vrátane jabĺk, citrusov, paradajok, mrkvy, tekvice, uhoriek či slnečníc závisí od opeľovacej činnosti včelami.<ref name="ochranou"/> ==== Práva zvierat ==== Ako bývalý programový riaditeľ a člen predstavenstva organizácie FOUR PAWS, ďalšou z oblastí, v ktorej sa Martin Hojsík angažuje, sú práva zvierat a ich ochrana. Jednou z pálčivých tém sú takzvaní „pašeráci krutosti“, teda siete organizovaného zločinu, ktoré nelegálne a vo veľkom obchodujú so šteňatami a mačkami. Tie sú často odobraté matkám príliš skoro a chované v zlých podmienkach bez riadnej vakcinácie. Vo februári 2020 Európsky parlament veľkou väčšinou schválil Hojsíkovu rezolúciu o nelegálnom obchode s domácimi zvieratami. Tá zaväzuje Európsku komisiu, aby prijala opatrenia, ktoré zamedzia nelegálnemu obchodu a cezhraničnému pašovaniu domácich zvierat naprieč krajinami EÚ.<ref name=":1">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Európsky parlament schválil rezolúciu europoslanca Hojsíka o nelegálnom obchode s domácimi zvieratami | periodikum = Európske noviny | odkaz na periodikum = | url = https://europske.noviny.sk/2020/02/12/europsky-parlament-schvalil-rezoluciu-europoslanca-hojsika-o-nelegalnom-obchode-s-domacimi-zvieratami/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2020-02-12 | dátum prístupu = 2023-10-18}}</ref> Presadzoval v nej povinnú registráciu chovateľov a prepojené systémy registrácie a identifikácie zvierat medzi jednotlivými krajinami Únie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hojsík | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Pašeráci krutosti – skutočne európske riešenie slovenského problému | periodikum = SME : Blog | odkaz na periodikum = | url = https://blog.sme.sk/hojsik/spolocnost/paseraci-krutosti-skutocne-europske-riesenie-slovenskeho-problemu | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-04-18 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref> Spolupracoval tiež na petícii ''EUROPE’S SECOND-CLASS TIGERS'' proti medzinárodnému obchodu s tigrami a tigrími výrobkami, akými sú tigrí bujón, šperky z kostí, či tradičná medicína využívajúca časti ich tiel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Europe’s second-class tigers|url=https://tigertrade.four-paws.org/europes-second-class-tigers|vydavateľ=RuthlessTrade|dátum prístupu=2020-04-24|jazyk=en}}</ref> Kritizoval, že zatiaľ čo divoké tigre sú chránené zákonom, tie v zajatí často nie, a že štátom chýbajú podstatné informácie o chovateľoch, počte tigrov nachádzajúcich sa na ich území a podmienkach, v ktorých žijú.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kráľ tigrov v Európe? Komerčný obchod s týmito zvieratami prekvitá, Slovensko nie je výnimkou | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://noizz.aktuality.sk/news/obchod-s-tigrami-v-europe/gl164fj | url archívu = https://web.archive.org/web/20200430105614/https://noizz.aktuality.sk/news/obchod-s-tigrami-v-europe/gl164fj | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-22 | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2020-04-30 }}</ref> ==== Klimatická núdza a Zelená obnova ==== Ohľadom klimatickej krízy Hojsík niekoľkokrát kritizoval vládu SR a [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|ministerstvo životného prostredia]], že napriek tomu, že klimatické zmeny majú veľký vplyv na budúcnosť Slovenska a planéty, sú ich kroky nedostačujúce.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = SITA | odkaz na autora2 = | titul = Ministerstvo životného prostredia pri plnení základných úloh zlyhalo, myslí si Hojsík | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22293966/ministerstvo-zivotneho-prostredia-pri-plneni-zakladnych-uloh-zlyhalo-mysli-si-hojsik.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-01-02 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref> Zastáva názor, že vyhlásenie klimatickej núdze a „zavedenie právne záväznej emisnej brzdy s cieľom zníženia emisií skleníkových plynov o 65 percent do roku [[2030]]“ musia byť samozrejmosťou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hojsík | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Klíma by mala byť v centre záujmu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://komentare.sme.sk/c/22355618/klima-by-mala-byt-v-centre-zaujmu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-11 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref> Upozornil na možné dôsledky klimatickej krízy, ktoré Slovensko môže zasiahnuť, akými sú napríklad strata štyroch ročných období, nedostatok potravín, či extrémne výkyvy počasia, suchá, a tornáda. Presadzuje tiež, aby sa namiesto zaužívaného termínu „uhlíková neutralita“ používal radšej výraz „klimatická neutralita“, pretože je inkluzívnejší a spadajú pod neho okrem uhlíka aj všetky skleníkové plyny. V apríli 2020 spustil petíciu za Zelenú obnovu ako spoločnú reakciu na klimatickú núdzu a záchranu ekonomiky a priemyslu po pandémii koronavírusu [[COVID-19]]. Základnou ideou Zelenej obnovy je, že po kríze spôsobenej koronavírusom by sa namiesto finančnej podpory priemyslov, ktoré znečisťujú planétu a prispievajú ku klimatickej kríze, malo investovať do rozvoju zelenej ekonomiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovensko potrebuje po korone zelenú obnovu|url=https://dennikn.sk/1833746/slovensko-potrebuje-po-korone-zelenu-obnovu/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-04-02|dátum prístupu=2020-04-15|jazyk=sk-SK|meno=Martin|priezvisko=Hojsík}}</ref> Mimo iných záväzkov v nej bola vláda vyzvaná, aby sa nové zákony posudzovali vždy aj z hľadiska životného prostredia, aby sa zlepšil systém recyklácie odpadu a spracovania bioodpadu a aby sa investovalo namiesto automobilovej dopravy do hromadnej a cyklodopravy. Za podstatné kroky tiež Hojsík považuje ekologickú obnovu budov a vytvorenie tzv. „zelených námestí“ bez betónu. {{na úpravu|referencie}} === Pôsobenie v Európskom parlamente (2024{{--}}2029) === Dňa [[8. jún|8. júna]] [[2024]] bol vo [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|voľbách do EP]] za hnutie [[Progresívne Slovensko]] zvolený za poslanca [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], získal 89 084 preferenčných hlasov.[https://www.volbysr.sk/sk/mandaty_poslanci.html] Dňa [[17. júl|17. júla]] [[2024]] ho následne na ustanovujúcej schôdzi opätovne zvolili za podpredsedu [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]].[https://euractiv.sk/section/europska-politika/news/martina-hojsika-opat-zvolili-za-podpredsedu-europskeho-parlamentu/] Vo svojom portfóliu má základné práva a právny štát, umelú inteligenciu (spolu s podpredsedníčkou Verheyenovou), zastupovanie predsedníčky vo vzťahoch s [[Rada Európy|Radou Európy]], [[Európsky súd pre ľudské práva|Európskym súdom pre ľudské práva]] a Parlamentným zhromaždením Rady Európy (PZ RE), a spolu s podpredsedníčkou Schaldemoseovou aj zastupovanie predsedníčky vo vzťahoch s Áziou a Medziparlamentným zhromaždením ASEAN (AIPE). Predsedá pracovnej skupine Predsedníctva EP pre jazyk občanov a jazykové služby a je členom výboru pre kontrolu auditov, umeleckého výboru a pracovnej skupiny Predsedníctva pre digitálnu transformáciu, kybernetickú bezpečnosť a bezpečnosť informácií.[https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197770/MARTIN_HOJSIK/home#detailedcardmep] Je členom politickej frakcie [[Obnovme Európu]] (Renew Europe) a členom výborov ENVI (životné, prostredie, klíma a bezpečnosť potravín), HOUS (osobitný výbor pre krízu bývania v Európskej únii), a náhradníkom vo výboroch ITRE (priemysel, výskum a energetika) a EMPL (zamestnanosť a sociálne veci). Zároveň pôsobí ako člen v Delegácii pre vzťahy so Spojenými štátmi americkými a ako náhradník v Delegácii pre vzťahy s Japonskom.[https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197770/MARTIN_HOJSIK/home#detailedcardmep] == Publikácie == Počas svojho pôsobenia v Greenpeace International spolupracoval na viacerých publikáciách týkajúcich sa znečistenia životného prostredia: * Toxic Threads: Putting Pollution on Parade. How textile manufacturers are hiding their toxic trail (2012) * Toxic Threads: The Big Fashion Stitch Up (2012) * Dirty Laundry: Unravelling the corporate connections to toxic water pollution in China (2011) * Cleaning up our Chemical Homes - Changing the market to supply toxic-free products (2007) Správa z roku 2007 sa zaoberal spoločnosťami v Chemical Home databáze. Hodnotil aký pokrok dosiahli pri odstraňovaní škodlivých látok v ich výrobkoch a nahrádzaní toxických látok inými alternatívami. Zvyšné štúdie sa venujú problematike textilného priemyslu a jeho negatívnych dôsledkov. Správa z roku 2011 "Špinavá bielizeň" sa zameriava na problém toxického znečistenia vody v dôsledku uvoľňovania chemikálií textilným priemyslom v Číne. V štúdii z roku 2012 sa preukázala široká škála nebezpečných látok v odpadových vodách z komunálnych čistiarní v dvoch priemyselných zónach v Číne, ako aj v neďalekej rieke po ekologickej havárii. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197770/MARTIN_HOJSIK/home Martin Hojsík] – poslanecký profil na webe Európskeho parlamentu * [https://www.progresivne.sk/team/martin-hojsik/ Martin Hojsík] – profil na webe Progresívneho Slovenska * [https://www.teraz.sk/tag/martin-hojsik Spravodajstvo týkajúce sa Martina Hojsíka] na portáli Teraz.sk TASR * [https://sita.sk/osobnosti/martin-hojsik/ Spravodajstvo týkajúce sa Martina Hojsíka] na portáli agentúry SITA {{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2019 – 2024)}} {{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2024 – 2029)}} {{DEFAULTSORT:Hojsík, Martin}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí environmentalisti]] [[Kategória:Slovenskí občianski aktivisti]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici Progresívneho Slovenska]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2019 – 2024)]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2024 – 2029)]] [[Kategória:Podpredsedovia Európskeho parlamentu]] [[Kategória:Osobnosti Greenpeace]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] 3kjkxpwqkc0ijxbxyg5h19w24jhn4qg 8205992 8205991 2026-04-30T00:52:09Z ~2026-26075-86 293434 8205992 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Martin Hojsík | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský politik a odborník na životné prostredie | Portrét = 1718294619151 20240613 HOJSIK Martin SK 020.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Martin Hojsík v roku 2024 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = podpredseda [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] | Začiatok obdobia = [[18. október|18. októbra]] [[2023]] | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Michal Šimečka]] | Nástupca = | Poradie2 = súčasný | Úrad2 = poslanec [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] | Začiatok obdobia2 = [[25. máj]] [[2019]] | Koniec obdobia2 = | Predchodca2 = | Nástupca2 = | Poradie3 = bývalý | Úrad3 = podpredseda [[Progresívne Slovensko|Progresívneho Slovenska]] | Začiatok obdobia3 = [[6. jún]]a [[2020]] | Koniec obdobia3 = [[4. máj]]a [[2024]] | Predchodca3 = [[Martin Poliačik]] | Nástupca3 = [[Ivan Štefunko]] | Dátum narodenia = {{dnv|1977|1|27}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Progresívne Slovensko]] | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = politik a aktivista | Národnosť = slovenská | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Martin Hojsík''' (* [[27. január]] [[1977]], [[Bratislava]])<ref name="ep-hojsik" /> je slovenský politik a aktivista, odborník na [[životné prostredie]]. Od roku [[2019]] pôsobí ako [[Poslanec Európskeho parlamentu|poslanec]] [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] v liberálnej frakcii [[Obnovme Európu]].<ref name="ep-hojsik">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poslanci EP : Martin HOJSÍK | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197770/MARTIN_HOJSIK/home | vydavateľ = Európsky parlament | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pôsobí tiež ako člen predsedníctva hnutia [[Progresívne Slovensko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O nás | url = https://progresivne.sk/o-nas/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = 2023-04-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> so zameraním na [[životné prostredie]] a trvalú udržateľnosť. V októbri 2023 a následne opakovane v júli 2024, v ďalšom volebnom období, bol zvolený za podpredsedu Európskeho parlamentu.<ref name="tasr-2023-vpep" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Martina Hojsíka opäť zvolili za podpredsedu Európskeho parlamentu | periodikum = Euractiv | odkaz na periodikum = | url = https://euractiv.sk/section/europska-politika/news/martina-hojsika-opat-zvolili-za-podpredsedu-europskeho-parlamentu/ | issn = 1337-0235 | vydavateľ = I – Europa | miesto = Bratislava | dátum = 2024-07-17 | dátum prístupu = 2024-10-10}}</ref> V minulosti pracoval na rôznych pozíciách v mimovládnych organizáciách [[Four Paws]], [[ActionAid]] a [[Greenpeace]].<ref name="li">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hojsík | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin Hojsik : Member of European Parliament | url = https://www.linkedin.com/in/martinhojsik/ | vydavateľ = LinkedIn | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Životopis == === Vzdelanie a kariérne začiatky === Hojsík sa narodil v [[Bratislava|Bratislave]], kde aj vyrastal. Navštevoval [[Gymnázium Jána Papánka|Gymnázium Vazovova]].<ref name="li" /> V rokoch [[1995]]{{--}}[[2001]] vyštudoval [[genetika|genetiku]] na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name="uk-absolvent">Martin Hojsík In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Martin+Hojsik | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-19 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20200614055448/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Martin+Hojsik | dátum archivácie = 2020-06-14 }}</ref> V magisterskej práci sa venoval významu vybraných chemomutagénov na dediferenciáciu, kalogenézu, organogenézu a génovú expresiu u [[Podzemnica olejná|podzemnice olejnej]] (Arachis hypogaea L.). Je držiteľom certifikátu zo [[Schumacher College]] so zameraním na líderstvo a tímovú prácu.<ref name="li" /> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Help for Bears | url = https://www.four-paws.org/campaigns-topics/topics/help-for-bears | vydavateľ = FOUR PAWS International | dátum prístupu = 2020-03-17 | jazyk = en}}</ref> == Politická činnosť == Martin Hojsík sa začal politicky angažovať už v roku [[2000]] ako člen komisie na spravovanie malých grantov na [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|Ministerstve životného prostredia SR]]. V rokoch [[2002]]{{--}}[[2006]] bol členom poradného výboru environmentálnej komisie [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]. Ako člen národného konventu SR o EÚ sa v roku [[2004]] venoval koordinácii kampane zameranej proti toxickým chemikáliám. V rokoch [[2003]]{{--}}[[2004]] sa ako člen Národnej koordinačnej komisie pre počiatočnú pomoc Slovensku pri plnení záväzkov vyplývajúcich zo [[Štokholmský dohovor o perzistentných organických látkach|Štokholmského dohovoru]] o pretrvávajúcich organických znečisťovateľoch (POPs).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Počiatočná pomoc Slovenskej republike pri plnení záväzkov, vyplývajúcich zo Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach (POPs)|url=http://www.shmu.sk/File/SLO01G31/Stretnutia/Piestany/zavery.pdf|dátum vydania=24. máj 2002|dátum prístupu=17.3.2020|vydavateľ=}}</ref> V roku [[2015]] bol členom reprezentácie Slovenskej republiky na tretej Medzinárodnej konferencii OSN o financovaní vývoja. V roku [[2016]] vstúpil do predstavenstva OZ Progresívne Slovensko, od roku [[2018]] je členom rovnomenného hnutia Progresívne Slovensko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Progresívne Slovensko|url=https://www.progresivne.sk/|vydavateľ=progresivne.sk|dátum prístupu=2020-03-17|jazyk=sk-SK}}</ref> Je členom predsedníctva hnutia a v rokoch 2020 až 2024 bol jeho podpredsedom. V roku [[2019]] kandidoval do Európskeho parlamentu na koaličnej kandidátke PS-[[Demokrati (politická strana)|SPOLU]]. V roku 2024 kandidoval do Európskeho parlamentu na kandidátke hnutia [[Progresívne Slovensko]]. === Pôsobenie v Európskom parlamente (2019{{--}}2024) === Dňa [[25. máj]]a [[2019]] bol vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľbách do EP]] za koalíciu Progresívne Slovensko – SPOLU zvolený za poslanca [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], získal 27 549 preferenčných hlasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výsledky volieb do Európskeho parlamentu | url = http://europarl.europa.eu/slovakia/sk/spravodajstvo_a_aktivity/aktivity/aktivity2019/m-j-2019/vysledky-volieb-do-ep.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20191202030624/http://europarl.europa.eu/slovakia/sk/spravodajstvo_a_aktivity/aktivity/aktivity2019/m-j-2019/vysledky-volieb-do-ep.html | vydavateľ = Európsky parlament | dátum vydania = 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2019-12-02 | miesto = Štrasburg | jazyk = }}</ref> V rámci svojho pôsobenia má otvorené poslanecké kancelárie v [[Bratislava|Bratislave]] a v [[Brusel]]i. V Európskom parlamente je členom politickej frakcie [[Obnovme Európu]] (Renew Europe). Je členom výboru ENVI (životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín), a náhradníkom vo výboroch ITRE (priemysel, výskum a energetika) a BUDG (rozpočet). Jeho prioritami sú klimatická zmena,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Hojsík: Vyzývam premiéra Pellegriniho, aby sa zaviazal podporiť zvýšenie budúcoročného rozpočtu na ochranu klímy|url=https://europskenoviny.sk/2019/09/13/martin-hojsik-vyzyvam-premiera-pellegriniho-aby-sa-zaviazal-podporit-zvysenie-buducorocneho-rozpoctu-na-ochranu-klimy/|vydavateľ=EuropskeNoviny.sk|dátum vydania=2019-09-13|dátum prístupu=2020-03-17|jazyk=sk-SK}}</ref> ochrana biodiverzity a zvierat,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Európsky parlament urobil významný krok k zastaveniu obchodu so zvieratami|url=https://www.startitup.sk/europsky-parlament-urobil-vyznamny-krok-k-zastaveniu-obchodu-so-zvieratami/|vydavateľ=StartItUp.sk|dátum vydania=2020-02-15|dátum prístupu=2020-03-17|jazyk=en}}</ref> regulácia nebezpečných chemických látok, a presadzovanie bezpečných a zdravých potravín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Európsky parlament schválil celoeurópsku iniciatívu europoslanca Martina Hojsíka|url=https://europskenoviny.sk/2019/09/05/europsky-parlament-schvalil-celoeuropsku-iniciativu-europoslanca-martina-hojsika/|vydavateľ=EuropskeNoviny.sk|dátum vydania=2019-09-05|dátum prístupu=2020-03-17|jazyk=sk-SK}}</ref> [[18. október|18. októbra]] [[2023]] bol zvolený za podpredsedu Európskeho parlamentu, kde nahradil [[Michal Šimečka|Michala Šimečku]], ktorý nastúpil ako poslanec do slovenského parlamentu.<ref name="tasr-2023-vpep">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Hojsík nahradil Šimečku vo funkcii podpredsedu Európskeho parlamentu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/brief-hojsik-nahradil-simecku-vo-fun/748496-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-18 | dátum prístupu = 2023-10-18}}</ref> ==== PCB látky na Zemplíne ==== Vo februári 2020 ostro kritizoval nečinnosť slovenskej vlády pri riešení chemického znečistenia [[Polychlórované bifenyly|PCB]] látkami na [[Zemplín (slovenský región)|Zemplíne]] a legálnosti prevádzky odkaliska Poša. Hojsík tvrdil, že aj keď sa v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] zistilo, že PCB sú toxické a západné krajiny zastavili ich produkciu, na Zemplíne sa ich produkcia ešte zvýšila. Slovensko malo ako členská krajina EÚ zlikvidovať všetky PCB látky do roku [[2010]]. V roku [[2019]] štátny orgán zdokumentoval v [[Chemko Strážske|Chemku Strážske]] 504 ton PCB, z mnohých sudov obsah vytekal.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ogurčáková | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | titul = Europoslanec: Východ Slovenska je pri zamorení PCB látkami svetový unikát | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/22306218/vychod-ma-najvacsie-toxicke-zamorenie-na-svete-vlada-vyhlasi-mimoriadny-stav.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2020-01-22 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref> Výskumy z oblasti ukázali, že zvýšenými hladinami PCB môžu byť narušené funkcie štítnej žľazy a vývoj u detí. Poškodzujú endokrinný, reprodukčný a imunitný systém, ale takisto pôsobia toxicky na nervový systém. Ide o pravdepodobný ľudský karcinogén. Kvôli znečisteniu tiež bolo obyvateľom Zemplína štátnou správou odporúčané nekonzumovať domáce živočíšne potraviny, nejesť mäso ulovených zvierat a rýb. Jeden z odhadov znie, že v oblasti žije vyše 23-tisíc ľudí, u ktorých boli prekročené kritické limity pre expozíciu PCB látkami. V spolupráci s [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Právnickou fakultou v Trnave]] Hojsík odovzdal právnu analýzu, ktorá má ľuďom pomôcť žiadať finančné odškodné.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Hojsík: Na Zemplíne sme svedkami obrovského zlyhania štátu a jeho predstaviteľov|url=https://europskenoviny.sk/2020/02/25/martin-hojsik-na-zempline-sme-svedkami-obrovskeho-zlyhania-statu-a-jeho-predstavitelov/|vydavateľ=EuropskeNoviny.sk|dátum vydania=2020-02-25|dátum prístupu=2020-03-19|jazyk=sk-SK}}</ref> ==== Pesticídy a ochrana včiel ==== Hojsíkovi sa podarilo presadiť projekty na ochranu včiel a zníženie používania nebezpečných pesticídov, ktoré majú krátkodobé alebo dlhodobé negatívne účinky na včely a včelie kolónie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Hojsík o rozpočte EÚ: Podarili sa mi presadiť aj projekty na ochranu včiel|url=https://www.noviny.sk/komentare/498247-martin-hojsik-o-rozpocte-eu-podarili-sa-mi-presadit-aj-projekty-na-ochranu-vciel|vydavateľ=www.noviny.sk|dátum prístupu=2020-03-19|meno=Martin Hojsík|priezvisko=redakcia/LH}}</ref> Podľa neho za úhyn včiel nezodpovedá iba klimatická kríza, šírenie inváznych nepôvodných druhov, či degenerácia ich prirodzeného životného prostredia, ale aj množstvo nebezpečných pesticídov, ktoré sa používajú najmä v poľnohospodárstve. Tie včelám dlhodobo znižujú ich životaschopnosť a plodnosť, v dôsledku čoho zmizlo takmer 37 % včelích druhov a obrovské množstvo iných opeľovačov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pomôžte mi ochrániť naše včely|url=https://www.martinhojsik.sk/peticia/|vydavateľ=Petície {{!}} Martin Hojsík|dátum prístupu=2020-04-24|jazyk=en-US}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Vystúpil v EP s iniciatívou, ktorej cieľom je, aby sa v poľnohospodárstve celej Európskej únie mohli používať len také chemické látky, ktoré preukázateľne nemajú žiadny negatívny dosah na včely a ich zdravie.<ref name="ochranou">{{Citácia periodika | priezvisko = Hojsík | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Ochranou včiel chránime seba | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1649064/ochranou-vciel-chranime-seba/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-13 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref> V októbri 2019 vyzval vládu SR, aby aktívne zakročila proti používaniu nebezpečných pesticídov a spustil petíciu na záchranu včiel s headlinom „ochranou včiel chránime seba“. Odhady totiž tvrdia, že ak včely vyhynú, zmizne asi 80 percent kvitnúcich a iných kultivovaných druhov rastlín, keďže celé spektrum plodín vrátane jabĺk, citrusov, paradajok, mrkvy, tekvice, uhoriek či slnečníc závisí od opeľovacej činnosti včelami.<ref name="ochranou"/> ==== Práva zvierat ==== Ako bývalý programový riaditeľ a člen predstavenstva organizácie FOUR PAWS, ďalšou z oblastí, v ktorej sa Martin Hojsík angažuje, sú práva zvierat a ich ochrana. Jednou z pálčivých tém sú takzvaní „pašeráci krutosti“, teda siete organizovaného zločinu, ktoré nelegálne a vo veľkom obchodujú so šteňatami a mačkami. Tie sú často odobraté matkám príliš skoro a chované v zlých podmienkach bez riadnej vakcinácie. Vo februári 2020 Európsky parlament veľkou väčšinou schválil Hojsíkovu rezolúciu o nelegálnom obchode s domácimi zvieratami. Tá zaväzuje Európsku komisiu, aby prijala opatrenia, ktoré zamedzia nelegálnemu obchodu a cezhraničnému pašovaniu domácich zvierat naprieč krajinami EÚ.<ref name=":1">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Európsky parlament schválil rezolúciu europoslanca Hojsíka o nelegálnom obchode s domácimi zvieratami | periodikum = Európske noviny | odkaz na periodikum = | url = https://europske.noviny.sk/2020/02/12/europsky-parlament-schvalil-rezoluciu-europoslanca-hojsika-o-nelegalnom-obchode-s-domacimi-zvieratami/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2020-02-12 | dátum prístupu = 2023-10-18}}</ref> Presadzoval v nej povinnú registráciu chovateľov a prepojené systémy registrácie a identifikácie zvierat medzi jednotlivými krajinami Únie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hojsík | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Pašeráci krutosti – skutočne európske riešenie slovenského problému | periodikum = SME : Blog | odkaz na periodikum = | url = https://blog.sme.sk/hojsik/spolocnost/paseraci-krutosti-skutocne-europske-riesenie-slovenskeho-problemu | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-04-18 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref> Spolupracoval tiež na petícii ''EUROPE’S SECOND-CLASS TIGERS'' proti medzinárodnému obchodu s tigrami a tigrími výrobkami, akými sú tigrí bujón, šperky z kostí, či tradičná medicína využívajúca časti ich tiel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Europe’s second-class tigers|url=https://tigertrade.four-paws.org/europes-second-class-tigers|vydavateľ=RuthlessTrade|dátum prístupu=2020-04-24|jazyk=en}}</ref> Kritizoval, že zatiaľ čo divoké tigre sú chránené zákonom, tie v zajatí často nie, a že štátom chýbajú podstatné informácie o chovateľoch, počte tigrov nachádzajúcich sa na ich území a podmienkach, v ktorých žijú.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kráľ tigrov v Európe? Komerčný obchod s týmito zvieratami prekvitá, Slovensko nie je výnimkou | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://noizz.aktuality.sk/news/obchod-s-tigrami-v-europe/gl164fj | url archívu = https://web.archive.org/web/20200430105614/https://noizz.aktuality.sk/news/obchod-s-tigrami-v-europe/gl164fj | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-22 | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2020-04-30 }}</ref> ==== Klimatická núdza a Zelená obnova ==== Ohľadom klimatickej krízy Hojsík niekoľkokrát kritizoval vládu SR a [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|ministerstvo životného prostredia]], že napriek tomu, že klimatické zmeny majú veľký vplyv na budúcnosť Slovenska a planéty, sú ich kroky nedostačujúce.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = SITA | odkaz na autora2 = | titul = Ministerstvo životného prostredia pri plnení základných úloh zlyhalo, myslí si Hojsík | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22293966/ministerstvo-zivotneho-prostredia-pri-plneni-zakladnych-uloh-zlyhalo-mysli-si-hojsik.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-01-02 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref> Zastáva názor, že vyhlásenie klimatickej núdze a „zavedenie právne záväznej emisnej brzdy s cieľom zníženia emisií skleníkových plynov o 65 percent do roku [[2030]]“ musia byť samozrejmosťou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hojsík | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Klíma by mala byť v centre záujmu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://komentare.sme.sk/c/22355618/klima-by-mala-byt-v-centre-zaujmu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-11 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref> Upozornil na možné dôsledky klimatickej krízy, ktoré Slovensko môže zasiahnuť, akými sú napríklad strata štyroch ročných období, nedostatok potravín, či extrémne výkyvy počasia, suchá, a tornáda. Presadzuje tiež, aby sa namiesto zaužívaného termínu „uhlíková neutralita“ používal radšej výraz „klimatická neutralita“, pretože je inkluzívnejší a spadajú pod neho okrem uhlíka aj všetky skleníkové plyny. V apríli 2020 spustil petíciu za Zelenú obnovu ako spoločnú reakciu na klimatickú núdzu a záchranu ekonomiky a priemyslu po pandémii koronavírusu [[COVID-19]]. Základnou ideou Zelenej obnovy je, že po kríze spôsobenej koronavírusom by sa namiesto finančnej podpory priemyslov, ktoré znečisťujú planétu a prispievajú ku klimatickej kríze, malo investovať do rozvoju zelenej ekonomiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovensko potrebuje po korone zelenú obnovu|url=https://dennikn.sk/1833746/slovensko-potrebuje-po-korone-zelenu-obnovu/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-04-02|dátum prístupu=2020-04-15|jazyk=sk-SK|meno=Martin|priezvisko=Hojsík}}</ref> Mimo iných záväzkov v nej bola vláda vyzvaná, aby sa nové zákony posudzovali vždy aj z hľadiska životného prostredia, aby sa zlepšil systém recyklácie odpadu a spracovania bioodpadu a aby sa investovalo namiesto automobilovej dopravy do hromadnej a cyklodopravy. Za podstatné kroky tiež Hojsík považuje ekologickú obnovu budov a vytvorenie tzv. „zelených námestí“ bez betónu. {{na úpravu|referencie}} === Pôsobenie v Európskom parlamente (2024{{--}}2029) === Dňa [[8. jún|8. júna]] [[2024]] bol vo [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|voľbách do EP]] za hnutie [[Progresívne Slovensko]] zvolený za poslanca [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], získal 89 084 preferenčných hlasov.[https://www.volbysr.sk/sk/mandaty_poslanci.html] Dňa [[17. júl|17. júla]] [[2024]] ho následne na ustanovujúcej schôdzi opätovne zvolili za podpredsedu [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]].[https://euractiv.sk/section/europska-politika/news/martina-hojsika-opat-zvolili-za-podpredsedu-europskeho-parlamentu/] Vo svojom portfóliu má základné práva a právny štát, umelú inteligenciu (spolu s podpredsedníčkou Verheyenovou), zastupovanie predsedníčky vo vzťahoch s [[Rada Európy|Radou Európy]], [[Európsky súd pre ľudské práva|Európskym súdom pre ľudské práva]] a Parlamentným zhromaždením Rady Európy (PZ RE), a spolu s podpredsedníčkou Schaldemoseovou aj zastupovanie predsedníčky vo vzťahoch s Áziou a Medziparlamentným zhromaždením ASEAN (AIPE). Predsedá pracovnej skupine Predsedníctva EP pre jazyk občanov a jazykové služby a je členom výboru pre kontrolu auditov, umeleckého výboru a pracovnej skupiny Predsedníctva pre digitálnu transformáciu, kybernetickú bezpečnosť a bezpečnosť informácií.[https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197770/MARTIN_HOJSIK/home#detailedcardmep] Je členom politickej frakcie [[Obnovme Európu]] (Renew Europe) a členom výborov ENVI (životné, prostredie, klíma a bezpečnosť potravín), HOUS (osobitný výbor pre krízu bývania v Európskej únii), a náhradníkom vo výboroch ITRE (priemysel, výskum a energetika) a EMPL (zamestnanosť a sociálne veci). Zároveň pôsobí ako člen v Delegácii pre vzťahy so Spojenými štátmi americkými a ako náhradník v Delegácii pre vzťahy s Japonskom.[https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197770/MARTIN_HOJSIK/home#detailedcardmep] == Publikácie == Počas svojho pôsobenia v Greenpeace International spolupracoval na viacerých publikáciách týkajúcich sa znečistenia životného prostredia: * Toxic Threads: Putting Pollution on Parade. How textile manufacturers are hiding their toxic trail (2012) * Toxic Threads: The Big Fashion Stitch Up (2012) * Dirty Laundry: Unravelling the corporate connections to toxic water pollution in China (2011) * Cleaning up our Chemical Homes - Changing the market to supply toxic-free products (2007) Správa z roku 2007 sa zaoberal spoločnosťami v Chemical Home databáze. Hodnotil aký pokrok dosiahli pri odstraňovaní škodlivých látok v ich výrobkoch a nahrádzaní toxických látok inými alternatívami. Zvyšné štúdie sa venujú problematike textilného priemyslu a jeho negatívnych dôsledkov. Správa z roku 2011 "Špinavá bielizeň" sa zameriava na problém toxického znečistenia vody v dôsledku uvoľňovania chemikálií textilným priemyslom v Číne. V štúdii z roku 2012 sa preukázala široká škála nebezpečných látok v odpadových vodách z komunálnych čistiarní v dvoch priemyselných zónach v Číne, ako aj v neďalekej rieke po ekologickej havárii. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197770/MARTIN_HOJSIK/home Martin Hojsík] – poslanecký profil na webe Európskeho parlamentu * [https://www.progresivne.sk/team/martin-hojsik/ Martin Hojsík] – profil na webe Progresívneho Slovenska * [https://www.teraz.sk/tag/martin-hojsik Spravodajstvo týkajúce sa Martina Hojsíka] na portáli Teraz.sk TASR * [https://sita.sk/osobnosti/martin-hojsik/ Spravodajstvo týkajúce sa Martina Hojsíka] na portáli agentúry SITA {{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2019 – 2024)}} {{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2024 – 2029)}} {{DEFAULTSORT:Hojsík, Martin}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí environmentalisti]] [[Kategória:Slovenskí občianski aktivisti]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici Progresívneho Slovenska]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2019 – 2024)]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2024 – 2029)]] [[Kategória:Podpredsedovia Európskeho parlamentu]] [[Kategória:Osobnosti Greenpeace]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] 245lluxvpqallkjapkqwvnhtt5qi29v 8205993 8205992 2026-04-30T00:53:28Z ~2026-26075-86 293434 8205993 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Martin Hojsík | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský politik a odborník na životné prostredie | Portrét = 1718294619151 20240613 HOJSIK Martin SK 020.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Martin Hojsík v roku 2024 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = podpredseda [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] | Začiatok obdobia = [[18. október|18. októbra]] [[2023]] | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Michal Šimečka]] | Nástupca = | Poradie2 = súčasný | Úrad2 = poslanec [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] | Začiatok obdobia2 = [[25. máj]] [[2019]] | Koniec obdobia2 = | Predchodca2 = | Nástupca2 = | Poradie3 = bývalý | Úrad3 = podpredseda [[Progresívne Slovensko|Progresívneho Slovenska]] | Začiatok obdobia3 = [[6. jún]]a [[2020]] | Koniec obdobia3 = [[4. máj]]a [[2024]] | Predchodca3 = [[Martin Poliačik]] | Nástupca3 = [[Ivan Štefunko]] | Dátum narodenia = {{dnv|1977|1|27}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Progresívne Slovensko]] | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = politik a aktivista | Národnosť = slovenská | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Martin Hojsík''' (* [[27. január]] [[1977]], [[Bratislava]])<ref name="ep-hojsik" /> je slovenský politik a aktivista, odborník na [[životné prostredie]]. Od roku [[2019]] pôsobí ako [[Poslanec Európskeho parlamentu|poslanec]] [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] v liberálnej frakcii [[Obnovme Európu]].<ref name="ep-hojsik">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poslanci EP : Martin HOJSÍK | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197770/MARTIN_HOJSIK/home | vydavateľ = Európsky parlament | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pôsobí tiež ako člen predsedníctva hnutia [[Progresívne Slovensko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O nás | url = https://progresivne.sk/o-nas/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = 2023-04-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> so zameraním na [[životné prostredie]] a trvalú udržateľnosť. V októbri 2023 a následne opakovane v júli 2024, v ďalšom volebnom období, bol zvolený za podpredsedu Európskeho parlamentu.<ref name="tasr-2023-vpep" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Martina Hojsíka opäť zvolili za podpredsedu Európskeho parlamentu | periodikum = Euractiv | odkaz na periodikum = | url = https://euractiv.sk/section/europska-politika/news/martina-hojsika-opat-zvolili-za-podpredsedu-europskeho-parlamentu/ | issn = 1337-0235 | vydavateľ = I – Europa | miesto = Bratislava | dátum = 2024-07-17 | dátum prístupu = 2024-10-10}}</ref> V minulosti pracoval na rôznych pozíciách v mimovládnych organizáciách [[Four Paws]], [[ActionAid]] a [[Greenpeace]].<ref name="li">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hojsík | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin Hojsik : Member of European Parliament | url = https://www.linkedin.com/in/martinhojsik/ | vydavateľ = LinkedIn | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Životopis == === Vzdelanie a kariérne začiatky === Hojsík sa narodil v [[Bratislava|Bratislave]], kde aj vyrastal. Navštevoval [[Gymnázium Jána Papánka|Gymnázium Vazovova]].<ref name="li" /> V rokoch [[1995]]{{--}}[[2001]] vyštudoval [[genetika|genetiku]] na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name="uk-absolvent">Martin Hojsík In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Martin+Hojsik | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-19 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20200614055448/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Martin+Hojsik | dátum archivácie = 2020-06-14 }}</ref> V magisterskej práci sa venoval významu vybraných chemomutagénov na dediferenciáciu, kalogenézu, organogenézu a génovú expresiu u [[Podzemnica olejná|podzemnice olejnej]] (Arachis hypogaea L.). Je držiteľom certifikátu zo [[Schumacher College]] so zameraním na líderstvo a tímovú prácu.<ref name="li" /> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Help for Bears | url = https://www.four-paws.org/campaigns-topics/topics/help-for-bears | vydavateľ = FOUR PAWS International | dátum prístupu = 2020-03-17 | jazyk = en}}</ref> == Politická činnosť == Martin Hojsík sa začal politicky angažovať už v roku [[2000]] ako člen komisie na spravovanie malých grantov na [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|Ministerstve životného prostredia SR]]. V rokoch [[2002]]{{--}}[[2006]] bol členom poradného výboru environmentálnej komisie [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]. Ako člen národného konventu SR o EÚ sa v roku [[2004]] venoval koordinácii kampane zameranej proti toxickým chemikáliám. V rokoch [[2003]]{{--}}[[2004]] sa ako člen Národnej koordinačnej komisie pre počiatočnú pomoc Slovensku pri plnení záväzkov vyplývajúcich zo [[Štokholmský dohovor o perzistentných organických látkach|Štokholmského dohovoru]] o pretrvávajúcich organických znečisťovateľoch (POPs).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Počiatočná pomoc Slovenskej republike pri plnení záväzkov, vyplývajúcich zo Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach (POPs)|url=http://www.shmu.sk/File/SLO01G31/Stretnutia/Piestany/zavery.pdf|dátum vydania=24. máj 2002|dátum prístupu=17.3.2020|vydavateľ=}}</ref> V roku [[2015]] bol členom reprezentácie Slovenskej republiky na tretej Medzinárodnej konferencii OSN o financovaní vývoja. V roku [[2016]] vstúpil do predstavenstva OZ Progresívne Slovensko, od roku [[2018]] je členom rovnomenného hnutia Progresívne Slovensko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Progresívne Slovensko|url=https://www.progresivne.sk/|vydavateľ=progresivne.sk|dátum prístupu=2020-03-17|jazyk=sk-SK}}</ref> Je členom predsedníctva hnutia a v rokoch 2020 až 2024 bol jeho podpredsedom. V roku [[2019]] kandidoval do Európskeho parlamentu na koaličnej kandidátke PS-[[Demokrati (politická strana)|SPOLU]]. V roku 2024 kandidoval do Európskeho parlamentu na kandidátke hnutia [[Progresívne Slovensko]]. === Pôsobenie v Európskom parlamente (2019{{--}}2024) === Dňa [[25. máj]]a [[2019]] bol vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľbách do EP]] za koalíciu Progresívne Slovensko – SPOLU zvolený za poslanca [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], získal 27 549 preferenčných hlasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výsledky volieb do Európskeho parlamentu | url = http://europarl.europa.eu/slovakia/sk/spravodajstvo_a_aktivity/aktivity/aktivity2019/m-j-2019/vysledky-volieb-do-ep.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20191202030624/http://europarl.europa.eu/slovakia/sk/spravodajstvo_a_aktivity/aktivity/aktivity2019/m-j-2019/vysledky-volieb-do-ep.html | vydavateľ = Európsky parlament | dátum vydania = 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2019-12-02 | miesto = Štrasburg | jazyk = }}</ref> V rámci svojho pôsobenia má otvorené poslanecké kancelárie v [[Bratislava|Bratislave]] a v [[Brusel]]i. V Európskom parlamente je členom politickej frakcie [[Obnovme Európu]] (Renew Europe). Je členom výboru ENVI (životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín), a náhradníkom vo výboroch ITRE (priemysel, výskum a energetika) a BUDG (rozpočet). Jeho prioritami sú klimatická zmena,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Hojsík: Vyzývam premiéra Pellegriniho, aby sa zaviazal podporiť zvýšenie budúcoročného rozpočtu na ochranu klímy|url=https://europskenoviny.sk/2019/09/13/martin-hojsik-vyzyvam-premiera-pellegriniho-aby-sa-zaviazal-podporit-zvysenie-buducorocneho-rozpoctu-na-ochranu-klimy/|vydavateľ=EuropskeNoviny.sk|dátum vydania=2019-09-13|dátum prístupu=2020-03-17|jazyk=sk-SK}}</ref> ochrana biodiverzity a zvierat,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Európsky parlament urobil významný krok k zastaveniu obchodu so zvieratami|url=https://www.startitup.sk/europsky-parlament-urobil-vyznamny-krok-k-zastaveniu-obchodu-so-zvieratami/|vydavateľ=StartItUp.sk|dátum vydania=2020-02-15|dátum prístupu=2020-03-17|jazyk=en}}</ref> regulácia nebezpečných chemických látok, a presadzovanie bezpečných a zdravých potravín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Európsky parlament schválil celoeurópsku iniciatívu europoslanca Martina Hojsíka|url=https://europskenoviny.sk/2019/09/05/europsky-parlament-schvalil-celoeuropsku-iniciativu-europoslanca-martina-hojsika/|vydavateľ=EuropskeNoviny.sk|dátum vydania=2019-09-05|dátum prístupu=2020-03-17|jazyk=sk-SK}}</ref> [[18. október|18. októbra]] [[2023]] bol zvolený za podpredsedu Európskeho parlamentu, kde nahradil [[Michal Šimečka|Michala Šimečku]], ktorý nastúpil ako poslanec do slovenského parlamentu.<ref name="tasr-2023-vpep">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Hojsík nahradil Šimečku vo funkcii podpredsedu Európskeho parlamentu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/brief-hojsik-nahradil-simecku-vo-fun/748496-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-18 | dátum prístupu = 2023-10-18}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Martin Hojsík: Na Zemplíne sme svedkami obrovského zlyhania štátu a jeho predstaviteľov | url = https://europskenoviny.sk/2020/02/25/martin-hojsik-na-zempline-sme-svedkami-obrovskeho-zlyhania-statu-a-jeho-predstavitelov/ | vydavateľ = EuropskeNoviny.sk | dátum vydania = 2020-02-25 | dátum prístupu = 2020-03-19 | jazyk = sk-SK}}</ref> ==== Pesticídy a ochrana včiel ==== Hojsíkovi sa podarilo presadiť projekty na ochranu včiel a zníženie používania nebezpečných pesticídov, ktoré majú krátkodobé alebo dlhodobé negatívne účinky na včely a včelie kolónie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Hojsík o rozpočte EÚ: Podarili sa mi presadiť aj projekty na ochranu včiel|url=https://www.noviny.sk/komentare/498247-martin-hojsik-o-rozpocte-eu-podarili-sa-mi-presadit-aj-projekty-na-ochranu-vciel|vydavateľ=www.noviny.sk|dátum prístupu=2020-03-19|meno=Martin Hojsík|priezvisko=redakcia/LH}}</ref> Podľa neho za úhyn včiel nezodpovedá iba klimatická kríza, šírenie inváznych nepôvodných druhov, či degenerácia ich prirodzeného životného prostredia, ale aj množstvo nebezpečných pesticídov, ktoré sa používajú najmä v poľnohospodárstve. Tie včelám dlhodobo znižujú ich životaschopnosť a plodnosť, v dôsledku čoho zmizlo takmer 37 % včelích druhov a obrovské množstvo iných opeľovačov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pomôžte mi ochrániť naše včely|url=https://www.martinhojsik.sk/peticia/|vydavateľ=Petície {{!}} Martin Hojsík|dátum prístupu=2020-04-24|jazyk=en-US}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Vystúpil v EP s iniciatívou, ktorej cieľom je, aby sa v poľnohospodárstve celej Európskej únie mohli používať len také chemické látky, ktoré preukázateľne nemajú žiadny negatívny dosah na včely a ich zdravie.<ref name="ochranou">{{Citácia periodika | priezvisko = Hojsík | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Ochranou včiel chránime seba | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1649064/ochranou-vciel-chranime-seba/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-13 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref> V októbri 2019 vyzval vládu SR, aby aktívne zakročila proti používaniu nebezpečných pesticídov a spustil petíciu na záchranu včiel s headlinom „ochranou včiel chránime seba“. Odhady totiž tvrdia, že ak včely vyhynú, zmizne asi 80 percent kvitnúcich a iných kultivovaných druhov rastlín, keďže celé spektrum plodín vrátane jabĺk, citrusov, paradajok, mrkvy, tekvice, uhoriek či slnečníc závisí od opeľovacej činnosti včelami.<ref name="ochranou"/> ==== Práva zvierat ==== Ako bývalý programový riaditeľ a člen predstavenstva organizácie FOUR PAWS, ďalšou z oblastí, v ktorej sa Martin Hojsík angažuje, sú práva zvierat a ich ochrana. Jednou z pálčivých tém sú takzvaní „pašeráci krutosti“, teda siete organizovaného zločinu, ktoré nelegálne a vo veľkom obchodujú so šteňatami a mačkami. Tie sú často odobraté matkám príliš skoro a chované v zlých podmienkach bez riadnej vakcinácie. Vo februári 2020 Európsky parlament veľkou väčšinou schválil Hojsíkovu rezolúciu o nelegálnom obchode s domácimi zvieratami. Tá zaväzuje Európsku komisiu, aby prijala opatrenia, ktoré zamedzia nelegálnemu obchodu a cezhraničnému pašovaniu domácich zvierat naprieč krajinami EÚ.<ref name=":1">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Európsky parlament schválil rezolúciu europoslanca Hojsíka o nelegálnom obchode s domácimi zvieratami | periodikum = Európske noviny | odkaz na periodikum = | url = https://europske.noviny.sk/2020/02/12/europsky-parlament-schvalil-rezoluciu-europoslanca-hojsika-o-nelegalnom-obchode-s-domacimi-zvieratami/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2020-02-12 | dátum prístupu = 2023-10-18}}</ref> Presadzoval v nej povinnú registráciu chovateľov a prepojené systémy registrácie a identifikácie zvierat medzi jednotlivými krajinami Únie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hojsík | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Pašeráci krutosti – skutočne európske riešenie slovenského problému | periodikum = SME : Blog | odkaz na periodikum = | url = https://blog.sme.sk/hojsik/spolocnost/paseraci-krutosti-skutocne-europske-riesenie-slovenskeho-problemu | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-04-18 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref> Spolupracoval tiež na petícii ''EUROPE’S SECOND-CLASS TIGERS'' proti medzinárodnému obchodu s tigrami a tigrími výrobkami, akými sú tigrí bujón, šperky z kostí, či tradičná medicína využívajúca časti ich tiel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Europe’s second-class tigers|url=https://tigertrade.four-paws.org/europes-second-class-tigers|vydavateľ=RuthlessTrade|dátum prístupu=2020-04-24|jazyk=en}}</ref> Kritizoval, že zatiaľ čo divoké tigre sú chránené zákonom, tie v zajatí často nie, a že štátom chýbajú podstatné informácie o chovateľoch, počte tigrov nachádzajúcich sa na ich území a podmienkach, v ktorých žijú.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kráľ tigrov v Európe? Komerčný obchod s týmito zvieratami prekvitá, Slovensko nie je výnimkou | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://noizz.aktuality.sk/news/obchod-s-tigrami-v-europe/gl164fj | url archívu = https://web.archive.org/web/20200430105614/https://noizz.aktuality.sk/news/obchod-s-tigrami-v-europe/gl164fj | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-22 | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2020-04-30 }}</ref> ==== Klimatická núdza a Zelená obnova ==== Ohľadom klimatickej krízy Hojsík niekoľkokrát kritizoval vládu SR a [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|ministerstvo životného prostredia]], že napriek tomu, že klimatické zmeny majú veľký vplyv na budúcnosť Slovenska a planéty, sú ich kroky nedostačujúce.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = SITA | odkaz na autora2 = | titul = Ministerstvo životného prostredia pri plnení základných úloh zlyhalo, myslí si Hojsík | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22293966/ministerstvo-zivotneho-prostredia-pri-plneni-zakladnych-uloh-zlyhalo-mysli-si-hojsik.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-01-02 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref> Zastáva názor, že vyhlásenie klimatickej núdze a „zavedenie právne záväznej emisnej brzdy s cieľom zníženia emisií skleníkových plynov o 65 percent do roku [[2030]]“ musia byť samozrejmosťou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hojsík | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Klíma by mala byť v centre záujmu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://komentare.sme.sk/c/22355618/klima-by-mala-byt-v-centre-zaujmu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-11 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref> Upozornil na možné dôsledky klimatickej krízy, ktoré Slovensko môže zasiahnuť, akými sú napríklad strata štyroch ročných období, nedostatok potravín, či extrémne výkyvy počasia, suchá, a tornáda. Presadzuje tiež, aby sa namiesto zaužívaného termínu „uhlíková neutralita“ používal radšej výraz „klimatická neutralita“, pretože je inkluzívnejší a spadajú pod neho okrem uhlíka aj všetky skleníkové plyny. V apríli 2020 spustil petíciu za Zelenú obnovu ako spoločnú reakciu na klimatickú núdzu a záchranu ekonomiky a priemyslu po pandémii koronavírusu [[COVID-19]]. Základnou ideou Zelenej obnovy je, že po kríze spôsobenej koronavírusom by sa namiesto finančnej podpory priemyslov, ktoré znečisťujú planétu a prispievajú ku klimatickej kríze, malo investovať do rozvoju zelenej ekonomiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovensko potrebuje po korone zelenú obnovu|url=https://dennikn.sk/1833746/slovensko-potrebuje-po-korone-zelenu-obnovu/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-04-02|dátum prístupu=2020-04-15|jazyk=sk-SK|meno=Martin|priezvisko=Hojsík}}</ref> Mimo iných záväzkov v nej bola vláda vyzvaná, aby sa nové zákony posudzovali vždy aj z hľadiska životného prostredia, aby sa zlepšil systém recyklácie odpadu a spracovania bioodpadu a aby sa investovalo namiesto automobilovej dopravy do hromadnej a cyklodopravy. Za podstatné kroky tiež Hojsík považuje ekologickú obnovu budov a vytvorenie tzv. „zelených námestí“ bez betónu. {{na úpravu|referencie}} === Pôsobenie v Európskom parlamente (2024{{--}}2029) === Dňa [[8. jún|8. júna]] [[2024]] bol vo [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|voľbách do EP]] za hnutie [[Progresívne Slovensko]] zvolený za poslanca [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], získal 89 084 preferenčných hlasov.[https://www.volbysr.sk/sk/mandaty_poslanci.html] Dňa [[17. júl|17. júla]] [[2024]] ho následne na ustanovujúcej schôdzi opätovne zvolili za podpredsedu [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]].[https://euractiv.sk/section/europska-politika/news/martina-hojsika-opat-zvolili-za-podpredsedu-europskeho-parlamentu/] Vo svojom portfóliu má základné práva a právny štát, umelú inteligenciu (spolu s podpredsedníčkou Verheyenovou), zastupovanie predsedníčky vo vzťahoch s [[Rada Európy|Radou Európy]], [[Európsky súd pre ľudské práva|Európskym súdom pre ľudské práva]] a Parlamentným zhromaždením Rady Európy (PZ RE), a spolu s podpredsedníčkou Schaldemoseovou aj zastupovanie predsedníčky vo vzťahoch s Áziou a Medziparlamentným zhromaždením ASEAN (AIPE). Predsedá pracovnej skupine Predsedníctva EP pre jazyk občanov a jazykové služby a je členom výboru pre kontrolu auditov, umeleckého výboru a pracovnej skupiny Predsedníctva pre digitálnu transformáciu, kybernetickú bezpečnosť a bezpečnosť informácií.[https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197770/MARTIN_HOJSIK/home#detailedcardmep] Je členom politickej frakcie [[Obnovme Európu]] (Renew Europe) a členom výborov ENVI (životné, prostredie, klíma a bezpečnosť potravín), HOUS (osobitný výbor pre krízu bývania v Európskej únii), a náhradníkom vo výboroch ITRE (priemysel, výskum a energetika) a EMPL (zamestnanosť a sociálne veci). Zároveň pôsobí ako člen v Delegácii pre vzťahy so Spojenými štátmi americkými a ako náhradník v Delegácii pre vzťahy s Japonskom.[https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197770/MARTIN_HOJSIK/home#detailedcardmep] == Publikácie == Počas svojho pôsobenia v Greenpeace International spolupracoval na viacerých publikáciách týkajúcich sa znečistenia životného prostredia: * Toxic Threads: Putting Pollution on Parade. How textile manufacturers are hiding their toxic trail (2012) * Toxic Threads: The Big Fashion Stitch Up (2012) * Dirty Laundry: Unravelling the corporate connections to toxic water pollution in China (2011) * Cleaning up our Chemical Homes - Changing the market to supply toxic-free products (2007) Správa z roku 2007 sa zaoberal spoločnosťami v Chemical Home databáze. Hodnotil aký pokrok dosiahli pri odstraňovaní škodlivých látok v ich výrobkoch a nahrádzaní toxických látok inými alternatívami. Zvyšné štúdie sa venujú problematike textilného priemyslu a jeho negatívnych dôsledkov. Správa z roku 2011 "Špinavá bielizeň" sa zameriava na problém toxického znečistenia vody v dôsledku uvoľňovania chemikálií textilným priemyslom v Číne. V štúdii z roku 2012 sa preukázala široká škála nebezpečných látok v odpadových vodách z komunálnych čistiarní v dvoch priemyselných zónach v Číne, ako aj v neďalekej rieke po ekologickej havárii. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197770/MARTIN_HOJSIK/home Martin Hojsík] – poslanecký profil na webe Európskeho parlamentu * [https://www.progresivne.sk/team/martin-hojsik/ Martin Hojsík] – profil na webe Progresívneho Slovenska * [https://www.teraz.sk/tag/martin-hojsik Spravodajstvo týkajúce sa Martina Hojsíka] na portáli Teraz.sk TASR * [https://sita.sk/osobnosti/martin-hojsik/ Spravodajstvo týkajúce sa Martina Hojsíka] na portáli agentúry SITA {{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2019 – 2024)}} {{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2024 – 2029)}} {{DEFAULTSORT:Hojsík, Martin}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí environmentalisti]] [[Kategória:Slovenskí občianski aktivisti]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici Progresívneho Slovenska]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2019 – 2024)]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2024 – 2029)]] [[Kategória:Podpredsedovia Európskeho parlamentu]] [[Kategória:Osobnosti Greenpeace]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] kl2e27ot01x79sl1rh8jz1homlwqejb 8205994 8205993 2026-04-30T00:53:52Z ~2026-26075-86 293434 8205994 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Martin Hojsík | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský politik a odborník na životné prostredie | Portrét = 1718294619151 20240613 HOJSIK Martin SK 020.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Martin Hojsík v roku 2024 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = podpredseda [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] | Začiatok obdobia = [[18. október|18. októbra]] [[2023]] | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Michal Šimečka]] | Nástupca = | Poradie2 = súčasný | Úrad2 = poslanec [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] | Začiatok obdobia2 = [[25. máj]] [[2019]] | Koniec obdobia2 = | Predchodca2 = | Nástupca2 = | Poradie3 = bývalý | Úrad3 = podpredseda [[Progresívne Slovensko|Progresívneho Slovenska]] | Začiatok obdobia3 = [[6. jún]]a [[2020]] | Koniec obdobia3 = [[4. máj]]a [[2024]] | Predchodca3 = [[Martin Poliačik]] | Nástupca3 = [[Ivan Štefunko]] | Dátum narodenia = {{dnv|1977|1|27}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Progresívne Slovensko]] | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = politik a aktivista | Národnosť = slovenská | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Martin Hojsík''' (* [[27. január]] [[1977]], [[Bratislava]])<ref name="ep-hojsik" /> je slovenský politik a aktivista, odborník na [[životné prostredie]]. Od roku [[2019]] pôsobí ako [[Poslanec Európskeho parlamentu|poslanec]] [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] v liberálnej frakcii [[Obnovme Európu]].<ref name="ep-hojsik">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poslanci EP : Martin HOJSÍK | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197770/MARTIN_HOJSIK/home | vydavateľ = Európsky parlament | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pôsobí tiež ako člen predsedníctva hnutia [[Progresívne Slovensko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O nás | url = https://progresivne.sk/o-nas/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = 2023-04-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> so zameraním na [[životné prostredie]] a trvalú udržateľnosť. V októbri 2023 a následne opakovane v júli 2024, v ďalšom volebnom období, bol zvolený za podpredsedu Európskeho parlamentu.<ref name="tasr-2023-vpep" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Martina Hojsíka opäť zvolili za podpredsedu Európskeho parlamentu | periodikum = Euractiv | odkaz na periodikum = | url = https://euractiv.sk/section/europska-politika/news/martina-hojsika-opat-zvolili-za-podpredsedu-europskeho-parlamentu/ | issn = 1337-0235 | vydavateľ = I – Europa | miesto = Bratislava | dátum = 2024-07-17 | dátum prístupu = 2024-10-10}}</ref> V minulosti pracoval na rôznych pozíciách v mimovládnych organizáciách [[Four Paws]], [[ActionAid]] a [[Greenpeace]].<ref name="li">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hojsík | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin Hojsik : Member of European Parliament | url = https://www.linkedin.com/in/martinhojsik/ | vydavateľ = LinkedIn | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Životopis == === Vzdelanie a kariérne začiatky === Hojsík sa narodil v [[Bratislava|Bratislave]], kde aj vyrastal. Navštevoval [[Gymnázium Jána Papánka|Gymnázium Vazovova]].<ref name="li" /> V rokoch [[1995]]{{--}}[[2001]] vyštudoval [[genetika|genetiku]] na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name="uk-absolvent">Martin Hojsík In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Martin+Hojsik | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-19 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20200614055448/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Martin+Hojsik | dátum archivácie = 2020-06-14 }}</ref> V magisterskej práci sa venoval významu vybraných chemomutagénov na dediferenciáciu, kalogenézu, organogenézu a génovú expresiu u [[Podzemnica olejná|podzemnice olejnej]] (Arachis hypogaea L.). Je držiteľom certifikátu zo [[Schumacher College]] so zameraním na líderstvo a tímovú prácu.<ref name="li" /> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Help for Bears | url = https://www.four-paws.org/campaigns-topics/topics/help-for-bears | vydavateľ = FOUR PAWS International | dátum prístupu = 2020-03-17 | jazyk = en}}</ref> == Politická činnosť == Martin Hojsík sa začal politicky angažovať už v roku [[2000]] ako člen komisie na spravovanie malých grantov na [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|Ministerstve životného prostredia SR]]. V rokoch [[2002]]{{--}}[[2006]] bol členom poradného výboru environmentálnej komisie [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]. Ako člen národného konventu SR o EÚ sa v roku [[2004]] venoval koordinácii kampane zameranej proti toxickým chemikáliám. V rokoch [[2003]]{{--}}[[2004]] sa ako člen Národnej koordinačnej komisie pre počiatočnú pomoc Slovensku pri plnení záväzkov vyplývajúcich zo [[Štokholmský dohovor o perzistentných organických látkach|Štokholmského dohovoru]] o pretrvávajúcich organických znečisťovateľoch (POPs).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Počiatočná pomoc Slovenskej republike pri plnení záväzkov, vyplývajúcich zo Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach (POPs)|url=http://www.shmu.sk/File/SLO01G31/Stretnutia/Piestany/zavery.pdf|dátum vydania=24. máj 2002|dátum prístupu=17.3.2020|vydavateľ=}}</ref> V roku [[2015]] bol členom reprezentácie Slovenskej republiky na tretej Medzinárodnej konferencii OSN o financovaní vývoja. V roku [[2016]] vstúpil do predstavenstva OZ Progresívne Slovensko, od roku [[2018]] je členom rovnomenného hnutia Progresívne Slovensko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Progresívne Slovensko|url=https://www.progresivne.sk/|vydavateľ=progresivne.sk|dátum prístupu=2020-03-17|jazyk=sk-SK}}</ref> Je členom predsedníctva hnutia a v rokoch 2020 až 2024 bol jeho podpredsedom. V roku [[2019]] kandidoval do Európskeho parlamentu na koaličnej kandidátke PS-[[Demokrati (politická strana)|SPOLU]]. V roku 2024 kandidoval do Európskeho parlamentu na kandidátke hnutia [[Progresívne Slovensko]]. === Pôsobenie v Európskom parlamente (2019{{--}}2024) === Dňa [[25. máj]]a [[2019]] bol vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľbách do EP]] za koalíciu Progresívne Slovensko – SPOLU zvolený za poslanca [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], získal 27 549 preferenčných hlasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výsledky volieb do Európskeho parlamentu | url = http://europarl.europa.eu/slovakia/sk/spravodajstvo_a_aktivity/aktivity/aktivity2019/m-j-2019/vysledky-volieb-do-ep.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20191202030624/http://europarl.europa.eu/slovakia/sk/spravodajstvo_a_aktivity/aktivity/aktivity2019/m-j-2019/vysledky-volieb-do-ep.html | vydavateľ = Európsky parlament | dátum vydania = 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2019-12-02 | miesto = Štrasburg | jazyk = }}</ref> V rámci svojho pôsobenia má otvorené poslanecké kancelárie v [[Bratislava|Bratislave]] a v [[Brusel]]i. V Európskom parlamente je členom politickej frakcie [[Obnovme Európu]] (Renew Europe). Je členom výboru ENVI (životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín), a náhradníkom vo výboroch ITRE (priemysel, výskum a energetika) a BUDG (rozpočet). Jeho prioritami sú klimatická zmena,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Hojsík: Vyzývam premiéra Pellegriniho, aby sa zaviazal podporiť zvýšenie budúcoročného rozpočtu na ochranu klímy|url=https://europskenoviny.sk/2019/09/13/martin-hojsik-vyzyvam-premiera-pellegriniho-aby-sa-zaviazal-podporit-zvysenie-buducorocneho-rozpoctu-na-ochranu-klimy/|vydavateľ=EuropskeNoviny.sk|dátum vydania=2019-09-13|dátum prístupu=2020-03-17|jazyk=sk-SK}}</ref> ochrana biodiverzity a zvierat,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Európsky parlament urobil významný krok k zastaveniu obchodu so zvieratami|url=https://www.startitup.sk/europsky-parlament-urobil-vyznamny-krok-k-zastaveniu-obchodu-so-zvieratami/|vydavateľ=StartItUp.sk|dátum vydania=2020-02-15|dátum prístupu=2020-03-17|jazyk=en}}</ref> regulácia nebezpečných chemických látok, a presadzovanie bezpečných a zdravých potravín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Európsky parlament schválil celoeurópsku iniciatívu europoslanca Martina Hojsíka|url=https://europskenoviny.sk/2019/09/05/europsky-parlament-schvalil-celoeuropsku-iniciativu-europoslanca-martina-hojsika/|vydavateľ=EuropskeNoviny.sk|dátum vydania=2019-09-05|dátum prístupu=2020-03-17|jazyk=sk-SK}}</ref> [[18. október|18. októbra]] [[2023]] bol zvolený za podpredsedu Európskeho parlamentu, kde nahradil [[Michal Šimečka|Michala Šimečku]], ktorý nastúpil ako poslanec do slovenského parlamentu.<ref name="tasr-2023-vpep">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Hojsík nahradil Šimečku vo funkcii podpredsedu Európskeho parlamentu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/brief-hojsik-nahradil-simecku-vo-fun/748496-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-18 | dátum prístupu = 2023-10-18}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Martin Hojsík: Na Zemplíne sme svedkami obrovského zlyhania štátu a jeho predstaviteľov | url = https://europskenoviny.sk/2020/02/25/martin-hojsik-na-zempline-sme-svedkami-obrovskeho-zlyhania-statu-a-jeho-predstavitelov/ | vydavateľ = EuropskeNoviny.sk | dátum vydania = 2020-02-25 | dátum prístupu = 2020-03-19 | jazyk = sk-SK}}</ref> ==== Práva zvierat ==== Ako bývalý programový riaditeľ a člen predstavenstva organizácie FOUR PAWS, ďalšou z oblastí, v ktorej sa Martin Hojsík angažuje, sú práva zvierat a ich ochrana. Jednou z pálčivých tém sú takzvaní „pašeráci krutosti“, teda siete organizovaného zločinu, ktoré nelegálne a vo veľkom obchodujú so šteňatami a mačkami. Tie sú často odobraté matkám príliš skoro a chované v zlých podmienkach bez riadnej vakcinácie. Vo februári 2020 Európsky parlament veľkou väčšinou schválil Hojsíkovu rezolúciu o nelegálnom obchode s domácimi zvieratami. Tá zaväzuje Európsku komisiu, aby prijala opatrenia, ktoré zamedzia nelegálnemu obchodu a cezhraničnému pašovaniu domácich zvierat naprieč krajinami EÚ.<ref name=":1">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Európsky parlament schválil rezolúciu europoslanca Hojsíka o nelegálnom obchode s domácimi zvieratami | periodikum = Európske noviny | odkaz na periodikum = | url = https://europske.noviny.sk/2020/02/12/europsky-parlament-schvalil-rezoluciu-europoslanca-hojsika-o-nelegalnom-obchode-s-domacimi-zvieratami/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2020-02-12 | dátum prístupu = 2023-10-18}}</ref> Presadzoval v nej povinnú registráciu chovateľov a prepojené systémy registrácie a identifikácie zvierat medzi jednotlivými krajinami Únie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hojsík | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Pašeráci krutosti – skutočne európske riešenie slovenského problému | periodikum = SME : Blog | odkaz na periodikum = | url = https://blog.sme.sk/hojsik/spolocnost/paseraci-krutosti-skutocne-europske-riesenie-slovenskeho-problemu | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-04-18 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref> Spolupracoval tiež na petícii ''EUROPE’S SECOND-CLASS TIGERS'' proti medzinárodnému obchodu s tigrami a tigrími výrobkami, akými sú tigrí bujón, šperky z kostí, či tradičná medicína využívajúca časti ich tiel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Europe’s second-class tigers|url=https://tigertrade.four-paws.org/europes-second-class-tigers|vydavateľ=RuthlessTrade|dátum prístupu=2020-04-24|jazyk=en}}</ref> Kritizoval, že zatiaľ čo divoké tigre sú chránené zákonom, tie v zajatí často nie, a že štátom chýbajú podstatné informácie o chovateľoch, počte tigrov nachádzajúcich sa na ich území a podmienkach, v ktorých žijú.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kráľ tigrov v Európe? Komerčný obchod s týmito zvieratami prekvitá, Slovensko nie je výnimkou | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://noizz.aktuality.sk/news/obchod-s-tigrami-v-europe/gl164fj | url archívu = https://web.archive.org/web/20200430105614/https://noizz.aktuality.sk/news/obchod-s-tigrami-v-europe/gl164fj | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-22 | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2020-04-30 }}</ref> ==== Klimatická núdza a Zelená obnova ==== Ohľadom klimatickej krízy Hojsík niekoľkokrát kritizoval vládu SR a [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|ministerstvo životného prostredia]], že napriek tomu, že klimatické zmeny majú veľký vplyv na budúcnosť Slovenska a planéty, sú ich kroky nedostačujúce.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = SITA | odkaz na autora2 = | titul = Ministerstvo životného prostredia pri plnení základných úloh zlyhalo, myslí si Hojsík | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22293966/ministerstvo-zivotneho-prostredia-pri-plneni-zakladnych-uloh-zlyhalo-mysli-si-hojsik.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-01-02 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref> Zastáva názor, že vyhlásenie klimatickej núdze a „zavedenie právne záväznej emisnej brzdy s cieľom zníženia emisií skleníkových plynov o 65 percent do roku [[2030]]“ musia byť samozrejmosťou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hojsík | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Klíma by mala byť v centre záujmu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://komentare.sme.sk/c/22355618/klima-by-mala-byt-v-centre-zaujmu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-11 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref> Upozornil na možné dôsledky klimatickej krízy, ktoré Slovensko môže zasiahnuť, akými sú napríklad strata štyroch ročných období, nedostatok potravín, či extrémne výkyvy počasia, suchá, a tornáda. Presadzuje tiež, aby sa namiesto zaužívaného termínu „uhlíková neutralita“ používal radšej výraz „klimatická neutralita“, pretože je inkluzívnejší a spadajú pod neho okrem uhlíka aj všetky skleníkové plyny. V apríli 2020 spustil petíciu za Zelenú obnovu ako spoločnú reakciu na klimatickú núdzu a záchranu ekonomiky a priemyslu po pandémii koronavírusu [[COVID-19]]. Základnou ideou Zelenej obnovy je, že po kríze spôsobenej koronavírusom by sa namiesto finančnej podpory priemyslov, ktoré znečisťujú planétu a prispievajú ku klimatickej kríze, malo investovať do rozvoju zelenej ekonomiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovensko potrebuje po korone zelenú obnovu|url=https://dennikn.sk/1833746/slovensko-potrebuje-po-korone-zelenu-obnovu/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-04-02|dátum prístupu=2020-04-15|jazyk=sk-SK|meno=Martin|priezvisko=Hojsík}}</ref> Mimo iných záväzkov v nej bola vláda vyzvaná, aby sa nové zákony posudzovali vždy aj z hľadiska životného prostredia, aby sa zlepšil systém recyklácie odpadu a spracovania bioodpadu a aby sa investovalo namiesto automobilovej dopravy do hromadnej a cyklodopravy. Za podstatné kroky tiež Hojsík považuje ekologickú obnovu budov a vytvorenie tzv. „zelených námestí“ bez betónu. {{na úpravu|referencie}} === Pôsobenie v Európskom parlamente (2024{{--}}2029) === Dňa [[8. jún|8. júna]] [[2024]] bol vo [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|voľbách do EP]] za hnutie [[Progresívne Slovensko]] zvolený za poslanca [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], získal 89 084 preferenčných hlasov.[https://www.volbysr.sk/sk/mandaty_poslanci.html] Dňa [[17. júl|17. júla]] [[2024]] ho následne na ustanovujúcej schôdzi opätovne zvolili za podpredsedu [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]].[https://euractiv.sk/section/europska-politika/news/martina-hojsika-opat-zvolili-za-podpredsedu-europskeho-parlamentu/] Vo svojom portfóliu má základné práva a právny štát, umelú inteligenciu (spolu s podpredsedníčkou Verheyenovou), zastupovanie predsedníčky vo vzťahoch s [[Rada Európy|Radou Európy]], [[Európsky súd pre ľudské práva|Európskym súdom pre ľudské práva]] a Parlamentným zhromaždením Rady Európy (PZ RE), a spolu s podpredsedníčkou Schaldemoseovou aj zastupovanie predsedníčky vo vzťahoch s Áziou a Medziparlamentným zhromaždením ASEAN (AIPE). Predsedá pracovnej skupine Predsedníctva EP pre jazyk občanov a jazykové služby a je členom výboru pre kontrolu auditov, umeleckého výboru a pracovnej skupiny Predsedníctva pre digitálnu transformáciu, kybernetickú bezpečnosť a bezpečnosť informácií.[https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197770/MARTIN_HOJSIK/home#detailedcardmep] Je členom politickej frakcie [[Obnovme Európu]] (Renew Europe) a členom výborov ENVI (životné, prostredie, klíma a bezpečnosť potravín), HOUS (osobitný výbor pre krízu bývania v Európskej únii), a náhradníkom vo výboroch ITRE (priemysel, výskum a energetika) a EMPL (zamestnanosť a sociálne veci). Zároveň pôsobí ako člen v Delegácii pre vzťahy so Spojenými štátmi americkými a ako náhradník v Delegácii pre vzťahy s Japonskom.[https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197770/MARTIN_HOJSIK/home#detailedcardmep] == Publikácie == Počas svojho pôsobenia v Greenpeace International spolupracoval na viacerých publikáciách týkajúcich sa znečistenia životného prostredia: * Toxic Threads: Putting Pollution on Parade. How textile manufacturers are hiding their toxic trail (2012) * Toxic Threads: The Big Fashion Stitch Up (2012) * Dirty Laundry: Unravelling the corporate connections to toxic water pollution in China (2011) * Cleaning up our Chemical Homes - Changing the market to supply toxic-free products (2007) Správa z roku 2007 sa zaoberal spoločnosťami v Chemical Home databáze. Hodnotil aký pokrok dosiahli pri odstraňovaní škodlivých látok v ich výrobkoch a nahrádzaní toxických látok inými alternatívami. Zvyšné štúdie sa venujú problematike textilného priemyslu a jeho negatívnych dôsledkov. Správa z roku 2011 "Špinavá bielizeň" sa zameriava na problém toxického znečistenia vody v dôsledku uvoľňovania chemikálií textilným priemyslom v Číne. V štúdii z roku 2012 sa preukázala široká škála nebezpečných látok v odpadových vodách z komunálnych čistiarní v dvoch priemyselných zónach v Číne, ako aj v neďalekej rieke po ekologickej havárii. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197770/MARTIN_HOJSIK/home Martin Hojsík] – poslanecký profil na webe Európskeho parlamentu * [https://www.progresivne.sk/team/martin-hojsik/ Martin Hojsík] – profil na webe Progresívneho Slovenska * [https://www.teraz.sk/tag/martin-hojsik Spravodajstvo týkajúce sa Martina Hojsíka] na portáli Teraz.sk TASR * [https://sita.sk/osobnosti/martin-hojsik/ Spravodajstvo týkajúce sa Martina Hojsíka] na portáli agentúry SITA {{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2019 – 2024)}} {{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2024 – 2029)}} {{DEFAULTSORT:Hojsík, Martin}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí environmentalisti]] [[Kategória:Slovenskí občianski aktivisti]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici Progresívneho Slovenska]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2019 – 2024)]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2024 – 2029)]] [[Kategória:Podpredsedovia Európskeho parlamentu]] [[Kategória:Osobnosti Greenpeace]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] 2p9pfaht9jxi4ljvus327p57qm48onc 8206013 8205994 2026-04-30T05:03:55Z Teslaton 12161 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-26075-86|~2026-26075-86]] ([[User_talk:~2026-26075-86|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 2A02:AB04:27BC:6100:BCBB:2A10:F1F4:D2BC 8062400 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Martin Hojsík | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský politik a odborník na životné prostredie | Portrét = 1718294619151 20240613 HOJSIK Martin SK 020.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Martin Hojsík v roku 2024 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = podpredseda [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] | Začiatok obdobia = [[18. október|18. októbra]] [[2023]] | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Michal Šimečka]] | Nástupca = | Poradie2 = súčasný | Úrad2 = poslanec [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] | Začiatok obdobia2 = [[25. máj]] [[2019]] | Koniec obdobia2 = | Predchodca2 = | Nástupca2 = | Poradie3 = bývalý | Úrad3 = podpredseda [[Progresívne Slovensko|Progresívneho Slovenska]] | Začiatok obdobia3 = [[6. jún]]a [[2020]] | Koniec obdobia3 = [[4. máj]]a [[2024]] | Predchodca3 = [[Martin Poliačik]] | Nástupca3 = [[Ivan Štefunko]] | Dátum narodenia = {{dnv|1977|1|27}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Progresívne Slovensko]] | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = politik a aktivista | Národnosť = slovenská | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Martin Hojsík''' (* [[27. január]] [[1977]], [[Bratislava]])<ref name="ep-hojsik" /> je slovenský politik a aktivista, odborník na [[životné prostredie]]. Od roku [[2019]] pôsobí ako [[Poslanec Európskeho parlamentu|poslanec]] [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] v liberálnej frakcii [[Obnovme Európu]].<ref name="ep-hojsik">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poslanci EP : Martin HOJSÍK | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197770/MARTIN_HOJSIK/home | vydavateľ = Európsky parlament | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pôsobí tiež ako člen predsedníctva hnutia [[Progresívne Slovensko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O nás | url = https://progresivne.sk/o-nas/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = 2023-04-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> so zameraním na [[životné prostredie]] a trvalú udržateľnosť. V októbri 2023 a následne opakovane v júli 2024, v ďalšom volebnom období, bol zvolený za podpredsedu Európskeho parlamentu.<ref name="tasr-2023-vpep" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Martina Hojsíka opäť zvolili za podpredsedu Európskeho parlamentu | periodikum = Euractiv | odkaz na periodikum = | url = https://euractiv.sk/section/europska-politika/news/martina-hojsika-opat-zvolili-za-podpredsedu-europskeho-parlamentu/ | issn = 1337-0235 | vydavateľ = I – Europa | miesto = Bratislava | dátum = 2024-07-17 | dátum prístupu = 2024-10-10}}</ref> V minulosti pracoval na rôznych pozíciách v mimovládnych organizáciách [[Four Paws]], [[ActionAid]] a [[Greenpeace]].<ref name="li">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hojsík | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin Hojsik : Member of European Parliament | url = https://www.linkedin.com/in/martinhojsik/ | vydavateľ = LinkedIn | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Životopis == === Vzdelanie a kariérne začiatky === Hojsík sa narodil v [[Bratislava|Bratislave]], kde aj vyrastal. Navštevoval [[Gymnázium Jána Papánka|Gymnázium Vazovova]].<ref name="li" /> V rokoch [[1995]]{{--}}[[2001]] vyštudoval [[genetika|genetiku]] na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name="uk-absolvent">Martin Hojsík In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Martin+Hojsik | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-19 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20200614055448/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Martin+Hojsik | dátum archivácie = 2020-06-14 }}</ref> V magisterskej práci sa venoval významu vybraných chemomutagénov na dediferenciáciu, kalogenézu, organogenézu a génovú expresiu u [[Podzemnica olejná|podzemnice olejnej]] (Arachis hypogaea L.). Je držiteľom certifikátu zo [[Schumacher College]] so zameraním na líderstvo a tímovú prácu.<ref name="li" /> === Pôsobenie v mimovládnych organizáciách === ==== Greenpeace ==== Veľkú časť svojho života zasvätil [[Greenpeace]], medzinárodnej neziskovej organizácii na ochranu životného prostredia. Pôsobil v ňom necelé dve dekády, a to od roku [[1995]] až do [[2013]]. Najprv v rokoch [[1995]]{{--}}[[2000|1997]] pôsobil ako externý vedúci projektov v Greenpeace Česko-Slovensko týkajúcich sa energetickej účinnosti, kde mal na starosti komunikáciu s médiami, logistiku  a koordináciu dobrovoľníkov. Od roku [[2000|2001]] pracoval pre Greenpeace Central and Eastern Europe, kde okrem iného organizoval kampane proti toxínom v strednej a východnej Európe a pomáhal so zakladaním regionálnych sídiel Greenpeace v Poľsku a Maďarsku.<ref name="domov">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Domov|url=https://martinhojsik.sk/|vydavateľ=Martin Hojsík|dátum prístupu=2020-03-17|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20200728205247/https://martinhojsik.sk/|dátum archivácie=2020-07-28}}</ref> Venoval sa témam politík životného prostredia, implementácii Aarhuskeho dohovoru a znečisteniu vodných tokov [[Dunaj]]a.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Szalai | meno = Pavol | autor = | odkaz na autora = | titul = Hojsík o záchrane klímy: Ani pri SNP sa nediskutovalo o nákladoch | periodikum = Euractiv | odkaz na periodikum = | url = https://euractiv.sk/section/obehova-ekonomika/interview/hojsik-o-zachrane-klimy-ani-pri-snp-sa-nediskutovalo-o-nakladoch/ | issn = 1337-0235 | vydavateľ = I – Europa | miesto = Bratislava | dátum = 2019-07-22 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref> V rokoch [[2005]]{{--}}[[2009]] pracoval ako aktivista pre Greenpeace International, kde sa venoval kauzám ako nelegálny vývoz elektoodpadu do Ázie (Čína, India, Pakistan) a Afriky (Ghana, Nigéria), ako aj trénovaniu dobrovoľníkov a plánovaniu a spravovaniu rozpočtov.<ref name="domov"/> Od roku [[2009]] do januára 2013 mal na starosti vedenie vodohospodárskeho projektu Greenpeace International so sídlom v Holandsku. V tejto pozícii vytváral viacročnú stratégiu Greenpeace Detox kampane. V rokoch [[2011]] a [[2012]] viedol Greenpeace Shop Window. V Greenpeace International pracoval taktiež ako poradca pre kampane a viedol školenia v tejto oblasti. ==== ActionAid International ==== V rokoch [[2013]]{{--}}[[2015]] pôsobil v organizácii ActionAid International so sídlom v [[Johannesburg]]u. Viedol a manažoval Tax Power Multi Country Campaign, ktorá sa zameriavala na propagovanie zmeny daňových zákonov v rozvojových krajinách.<ref name="li" /> Koordinoval komunikáciu s občianskymi iniciatívami, odborovými organizáciami, tvorcami politík, a medzinárodnými inštitúciami. ==== FOUR PAWS ==== Od roku [[2015]] pôsobil ako vedúci programu a člen výkonnej rady v organizácii FOUR PAWS, ktorá sa zaoberá právami zvierat a snaží sa odstraňovať násilie na zvieratách, v ktorej mal na starosti organizáciu a realizáciu projektov.<ref name="li" /> Venoval sa napríklad kampani na pomoc medveďom, súčasťou ktorej bolo aj založenie útočísk pre medvede, ktoré sú napriek zákazom často udržiavané v nevhodných podmienkach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Help for Bears|url=https://www.four-paws.org/campaigns-topics/topics/help-for-bears|vydavateľ=FOUR PAWS International|dátum prístupu=2020-03-17|jazyk=en}}</ref> == Politická činnosť == Martin Hojsík sa začal politicky angažovať už v roku [[2000]] ako člen komisie na spravovanie malých grantov na [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|Ministerstve životného prostredia SR]]. V rokoch [[2002]]{{--}}[[2006]] bol členom poradného výboru environmentálnej komisie [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]. Ako člen národného konventu SR o EÚ sa v roku [[2004]] venoval koordinácii kampane zameranej proti toxickým chemikáliám. V rokoch [[2003]]{{--}}[[2004]] sa ako člen Národnej koordinačnej komisie pre počiatočnú pomoc Slovensku pri plnení záväzkov vyplývajúcich zo [[Štokholmský dohovor o perzistentných organických látkach|Štokholmského dohovoru]] o pretrvávajúcich organických znečisťovateľoch (POPs).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Počiatočná pomoc Slovenskej republike pri plnení záväzkov, vyplývajúcich zo Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach (POPs)|url=http://www.shmu.sk/File/SLO01G31/Stretnutia/Piestany/zavery.pdf|dátum vydania=24. máj 2002|dátum prístupu=17.3.2020|vydavateľ=}}</ref> V roku [[2015]] bol členom reprezentácie Slovenskej republiky na tretej Medzinárodnej konferencii OSN o financovaní vývoja. V roku [[2016]] vstúpil do predstavenstva OZ Progresívne Slovensko, od roku [[2018]] je členom rovnomenného hnutia Progresívne Slovensko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Progresívne Slovensko|url=https://www.progresivne.sk/|vydavateľ=progresivne.sk|dátum prístupu=2020-03-17|jazyk=sk-SK}}</ref> Je členom predsedníctva hnutia a v rokoch 2020 až 2024 bol jeho podpredsedom. V roku [[2019]] kandidoval do Európskeho parlamentu na koaličnej kandidátke PS-[[Demokrati (politická strana)|SPOLU]]. V roku 2024 kandidoval do Európskeho parlamentu na kandidátke hnutia [[Progresívne Slovensko]]. === Pôsobenie v Európskom parlamente (2019{{--}}2024) === Dňa [[25. máj]]a [[2019]] bol vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľbách do EP]] za koalíciu Progresívne Slovensko – SPOLU zvolený za poslanca [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], získal 27 549 preferenčných hlasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výsledky volieb do Európskeho parlamentu | url = http://europarl.europa.eu/slovakia/sk/spravodajstvo_a_aktivity/aktivity/aktivity2019/m-j-2019/vysledky-volieb-do-ep.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20191202030624/http://europarl.europa.eu/slovakia/sk/spravodajstvo_a_aktivity/aktivity/aktivity2019/m-j-2019/vysledky-volieb-do-ep.html | vydavateľ = Európsky parlament | dátum vydania = 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2019-12-02 | miesto = Štrasburg | jazyk = }}</ref> V rámci svojho pôsobenia má otvorené poslanecké kancelárie v [[Bratislava|Bratislave]] a v [[Brusel]]i. V Európskom parlamente je členom politickej frakcie [[Obnovme Európu]] (Renew Europe). Je členom výboru ENVI (životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín), a náhradníkom vo výboroch ITRE (priemysel, výskum a energetika) a BUDG (rozpočet). Jeho prioritami sú klimatická zmena,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Hojsík: Vyzývam premiéra Pellegriniho, aby sa zaviazal podporiť zvýšenie budúcoročného rozpočtu na ochranu klímy|url=https://europskenoviny.sk/2019/09/13/martin-hojsik-vyzyvam-premiera-pellegriniho-aby-sa-zaviazal-podporit-zvysenie-buducorocneho-rozpoctu-na-ochranu-klimy/|vydavateľ=EuropskeNoviny.sk|dátum vydania=2019-09-13|dátum prístupu=2020-03-17|jazyk=sk-SK}}</ref> ochrana biodiverzity a zvierat,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Európsky parlament urobil významný krok k zastaveniu obchodu so zvieratami|url=https://www.startitup.sk/europsky-parlament-urobil-vyznamny-krok-k-zastaveniu-obchodu-so-zvieratami/|vydavateľ=StartItUp.sk|dátum vydania=2020-02-15|dátum prístupu=2020-03-17|jazyk=en}}</ref> regulácia nebezpečných chemických látok, a presadzovanie bezpečných a zdravých potravín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Európsky parlament schválil celoeurópsku iniciatívu europoslanca Martina Hojsíka|url=https://europskenoviny.sk/2019/09/05/europsky-parlament-schvalil-celoeuropsku-iniciativu-europoslanca-martina-hojsika/|vydavateľ=EuropskeNoviny.sk|dátum vydania=2019-09-05|dátum prístupu=2020-03-17|jazyk=sk-SK}}</ref> [[18. október|18. októbra]] [[2023]] bol zvolený za podpredsedu Európskeho parlamentu, kde nahradil [[Michal Šimečka|Michala Šimečku]], ktorý nastúpil ako poslanec do slovenského parlamentu.<ref name="tasr-2023-vpep">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Hojsík nahradil Šimečku vo funkcii podpredsedu Európskeho parlamentu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/brief-hojsik-nahradil-simecku-vo-fun/748496-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-18 | dátum prístupu = 2023-10-18}}</ref> ==== PCB látky na Zemplíne ==== Vo februári 2020 ostro kritizoval nečinnosť slovenskej vlády pri riešení chemického znečistenia [[Polychlórované bifenyly|PCB]] látkami na [[Zemplín (slovenský región)|Zemplíne]] a legálnosti prevádzky odkaliska Poša. Hojsík tvrdil, že aj keď sa v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] zistilo, že PCB sú toxické a západné krajiny zastavili ich produkciu, na Zemplíne sa ich produkcia ešte zvýšila. Slovensko malo ako členská krajina EÚ zlikvidovať všetky PCB látky do roku [[2010]]. V roku [[2019]] štátny orgán zdokumentoval v [[Chemko Strážske|Chemku Strážske]] 504 ton PCB, z mnohých sudov obsah vytekal.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ogurčáková | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | titul = Europoslanec: Východ Slovenska je pri zamorení PCB látkami svetový unikát | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/22306218/vychod-ma-najvacsie-toxicke-zamorenie-na-svete-vlada-vyhlasi-mimoriadny-stav.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2020-01-22 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref> Výskumy z oblasti ukázali, že zvýšenými hladinami PCB môžu byť narušené funkcie štítnej žľazy a vývoj u detí. Poškodzujú endokrinný, reprodukčný a imunitný systém, ale takisto pôsobia toxicky na nervový systém. Ide o pravdepodobný ľudský karcinogén. Kvôli znečisteniu tiež bolo obyvateľom Zemplína štátnou správou odporúčané nekonzumovať domáce živočíšne potraviny, nejesť mäso ulovených zvierat a rýb. Jeden z odhadov znie, že v oblasti žije vyše 23-tisíc ľudí, u ktorých boli prekročené kritické limity pre expozíciu PCB látkami. V spolupráci s [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Právnickou fakultou v Trnave]] Hojsík odovzdal právnu analýzu, ktorá má ľuďom pomôcť žiadať finančné odškodné.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Hojsík: Na Zemplíne sme svedkami obrovského zlyhania štátu a jeho predstaviteľov|url=https://europskenoviny.sk/2020/02/25/martin-hojsik-na-zempline-sme-svedkami-obrovskeho-zlyhania-statu-a-jeho-predstavitelov/|vydavateľ=EuropskeNoviny.sk|dátum vydania=2020-02-25|dátum prístupu=2020-03-19|jazyk=sk-SK}}</ref> ==== Pesticídy a ochrana včiel ==== Hojsíkovi sa podarilo presadiť projekty na ochranu včiel a zníženie používania nebezpečných pesticídov, ktoré majú krátkodobé alebo dlhodobé negatívne účinky na včely a včelie kolónie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Hojsík o rozpočte EÚ: Podarili sa mi presadiť aj projekty na ochranu včiel|url=https://www.noviny.sk/komentare/498247-martin-hojsik-o-rozpocte-eu-podarili-sa-mi-presadit-aj-projekty-na-ochranu-vciel|vydavateľ=www.noviny.sk|dátum prístupu=2020-03-19|meno=Martin Hojsík|priezvisko=redakcia/LH}}</ref> Podľa neho za úhyn včiel nezodpovedá iba klimatická kríza, šírenie inváznych nepôvodných druhov, či degenerácia ich prirodzeného životného prostredia, ale aj množstvo nebezpečných pesticídov, ktoré sa používajú najmä v poľnohospodárstve. Tie včelám dlhodobo znižujú ich životaschopnosť a plodnosť, v dôsledku čoho zmizlo takmer 37 % včelích druhov a obrovské množstvo iných opeľovačov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pomôžte mi ochrániť naše včely|url=https://www.martinhojsik.sk/peticia/|vydavateľ=Petície {{!}} Martin Hojsík|dátum prístupu=2020-04-24|jazyk=en-US}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Vystúpil v EP s iniciatívou, ktorej cieľom je, aby sa v poľnohospodárstve celej Európskej únie mohli používať len také chemické látky, ktoré preukázateľne nemajú žiadny negatívny dosah na včely a ich zdravie.<ref name="ochranou">{{Citácia periodika | priezvisko = Hojsík | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Ochranou včiel chránime seba | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1649064/ochranou-vciel-chranime-seba/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-13 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref> V októbri 2019 vyzval vládu SR, aby aktívne zakročila proti používaniu nebezpečných pesticídov a spustil petíciu na záchranu včiel s headlinom „ochranou včiel chránime seba“. Odhady totiž tvrdia, že ak včely vyhynú, zmizne asi 80 percent kvitnúcich a iných kultivovaných druhov rastlín, keďže celé spektrum plodín vrátane jabĺk, citrusov, paradajok, mrkvy, tekvice, uhoriek či slnečníc závisí od opeľovacej činnosti včelami.<ref name="ochranou"/> ==== Práva zvierat ==== Ako bývalý programový riaditeľ a člen predstavenstva organizácie FOUR PAWS, ďalšou z oblastí, v ktorej sa Martin Hojsík angažuje, sú práva zvierat a ich ochrana. Jednou z pálčivých tém sú takzvaní „pašeráci krutosti“, teda siete organizovaného zločinu, ktoré nelegálne a vo veľkom obchodujú so šteňatami a mačkami. Tie sú často odobraté matkám príliš skoro a chované v zlých podmienkach bez riadnej vakcinácie. Vo februári 2020 Európsky parlament veľkou väčšinou schválil Hojsíkovu rezolúciu o nelegálnom obchode s domácimi zvieratami. Tá zaväzuje Európsku komisiu, aby prijala opatrenia, ktoré zamedzia nelegálnemu obchodu a cezhraničnému pašovaniu domácich zvierat naprieč krajinami EÚ.<ref name=":1">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Európsky parlament schválil rezolúciu europoslanca Hojsíka o nelegálnom obchode s domácimi zvieratami | periodikum = Európske noviny | odkaz na periodikum = | url = https://europske.noviny.sk/2020/02/12/europsky-parlament-schvalil-rezoluciu-europoslanca-hojsika-o-nelegalnom-obchode-s-domacimi-zvieratami/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2020-02-12 | dátum prístupu = 2023-10-18}}</ref> Presadzoval v nej povinnú registráciu chovateľov a prepojené systémy registrácie a identifikácie zvierat medzi jednotlivými krajinami Únie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hojsík | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Pašeráci krutosti – skutočne európske riešenie slovenského problému | periodikum = SME : Blog | odkaz na periodikum = | url = https://blog.sme.sk/hojsik/spolocnost/paseraci-krutosti-skutocne-europske-riesenie-slovenskeho-problemu | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-04-18 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref> Spolupracoval tiež na petícii ''EUROPE’S SECOND-CLASS TIGERS'' proti medzinárodnému obchodu s tigrami a tigrími výrobkami, akými sú tigrí bujón, šperky z kostí, či tradičná medicína využívajúca časti ich tiel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Europe’s second-class tigers|url=https://tigertrade.four-paws.org/europes-second-class-tigers|vydavateľ=RuthlessTrade|dátum prístupu=2020-04-24|jazyk=en}}</ref> Kritizoval, že zatiaľ čo divoké tigre sú chránené zákonom, tie v zajatí často nie, a že štátom chýbajú podstatné informácie o chovateľoch, počte tigrov nachádzajúcich sa na ich území a podmienkach, v ktorých žijú.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kráľ tigrov v Európe? Komerčný obchod s týmito zvieratami prekvitá, Slovensko nie je výnimkou | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://noizz.aktuality.sk/news/obchod-s-tigrami-v-europe/gl164fj | url archívu = https://web.archive.org/web/20200430105614/https://noizz.aktuality.sk/news/obchod-s-tigrami-v-europe/gl164fj | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-22 | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2020-04-30 }}</ref> ==== Klimatická núdza a Zelená obnova ==== Ohľadom klimatickej krízy Hojsík niekoľkokrát kritizoval vládu SR a [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|ministerstvo životného prostredia]], že napriek tomu, že klimatické zmeny majú veľký vplyv na budúcnosť Slovenska a planéty, sú ich kroky nedostačujúce.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = SITA | odkaz na autora2 = | titul = Ministerstvo životného prostredia pri plnení základných úloh zlyhalo, myslí si Hojsík | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22293966/ministerstvo-zivotneho-prostredia-pri-plneni-zakladnych-uloh-zlyhalo-mysli-si-hojsik.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-01-02 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref> Zastáva názor, že vyhlásenie klimatickej núdze a „zavedenie právne záväznej emisnej brzdy s cieľom zníženia emisií skleníkových plynov o 65 percent do roku [[2030]]“ musia byť samozrejmosťou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hojsík | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Klíma by mala byť v centre záujmu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://komentare.sme.sk/c/22355618/klima-by-mala-byt-v-centre-zaujmu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-11 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref> Upozornil na možné dôsledky klimatickej krízy, ktoré Slovensko môže zasiahnuť, akými sú napríklad strata štyroch ročných období, nedostatok potravín, či extrémne výkyvy počasia, suchá, a tornáda. Presadzuje tiež, aby sa namiesto zaužívaného termínu „uhlíková neutralita“ používal radšej výraz „klimatická neutralita“, pretože je inkluzívnejší a spadajú pod neho okrem uhlíka aj všetky skleníkové plyny. V apríli 2020 spustil petíciu za Zelenú obnovu ako spoločnú reakciu na klimatickú núdzu a záchranu ekonomiky a priemyslu po pandémii koronavírusu [[COVID-19]]. Základnou ideou Zelenej obnovy je, že po kríze spôsobenej koronavírusom by sa namiesto finančnej podpory priemyslov, ktoré znečisťujú planétu a prispievajú ku klimatickej kríze, malo investovať do rozvoju zelenej ekonomiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovensko potrebuje po korone zelenú obnovu|url=https://dennikn.sk/1833746/slovensko-potrebuje-po-korone-zelenu-obnovu/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-04-02|dátum prístupu=2020-04-15|jazyk=sk-SK|meno=Martin|priezvisko=Hojsík}}</ref> Mimo iných záväzkov v nej bola vláda vyzvaná, aby sa nové zákony posudzovali vždy aj z hľadiska životného prostredia, aby sa zlepšil systém recyklácie odpadu a spracovania bioodpadu a aby sa investovalo namiesto automobilovej dopravy do hromadnej a cyklodopravy. Za podstatné kroky tiež Hojsík považuje ekologickú obnovu budov a vytvorenie tzv. „zelených námestí“ bez betónu. {{na úpravu|referencie}} === Pôsobenie v Európskom parlamente (2024{{--}}2029) === Dňa [[8. jún|8. júna]] [[2024]] bol vo [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|voľbách do EP]] za hnutie [[Progresívne Slovensko]] zvolený za poslanca [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], získal 89 084 preferenčných hlasov.[https://www.volbysr.sk/sk/mandaty_poslanci.html] Dňa [[17. júl|17. júla]] [[2024]] ho následne na ustanovujúcej schôdzi opätovne zvolili za podpredsedu [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]].[https://euractiv.sk/section/europska-politika/news/martina-hojsika-opat-zvolili-za-podpredsedu-europskeho-parlamentu/] Vo svojom portfóliu má základné práva a právny štát, umelú inteligenciu (spolu s podpredsedníčkou Verheyenovou), zastupovanie predsedníčky vo vzťahoch s [[Rada Európy|Radou Európy]], [[Európsky súd pre ľudské práva|Európskym súdom pre ľudské práva]] a Parlamentným zhromaždením Rady Európy (PZ RE), a spolu s podpredsedníčkou Schaldemoseovou aj zastupovanie predsedníčky vo vzťahoch s Áziou a Medziparlamentným zhromaždením ASEAN (AIPE). Predsedá pracovnej skupine Predsedníctva EP pre jazyk občanov a jazykové služby a je členom výboru pre kontrolu auditov, umeleckého výboru a pracovnej skupiny Predsedníctva pre digitálnu transformáciu, kybernetickú bezpečnosť a bezpečnosť informácií.[https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197770/MARTIN_HOJSIK/home#detailedcardmep] Je členom politickej frakcie [[Obnovme Európu]] (Renew Europe) a členom výborov ENVI (životné, prostredie, klíma a bezpečnosť potravín), HOUS (osobitný výbor pre krízu bývania v Európskej únii), a náhradníkom vo výboroch ITRE (priemysel, výskum a energetika) a EMPL (zamestnanosť a sociálne veci). Zároveň pôsobí ako člen v Delegácii pre vzťahy so Spojenými štátmi americkými a ako náhradník v Delegácii pre vzťahy s Japonskom.[https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197770/MARTIN_HOJSIK/home#detailedcardmep] == Výsledky a ocenenia == V roku [[2020]] ho politický týždenník [[Politico]] vo svojej sérii článkov „Changemakers“ vyhlásil za „neúnavného bojovníka proti pesticídom a iným toxickým chemikáliám“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Hojsíka nazvali neúnavným súperom v boji proti pesticídom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://ekonomika.sme.sk/c/22327896/hojsika-nazvali-neunavnym-superom-v-boji-proti-pesticidom.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-17 | dátum prístupu = 2020-03-19 }}</ref> a v rebríčku<ref name=":02">{{Citácia periodika|priezvisko=de La Baume|meno=Maïa|titul=20 MEPs to watch in 2020|periodikum=Politico|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2020-01-13|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.politico.eu/article/20-meps-to-watch-in-2020-european-parliament/|dátum prístupu=17.3.2020}}</ref> ho označili ako jedného z europoslancov, ktorých sa oplatí sledovať, a ktorí budú hlavnými lídrami pozitívnych zmien. Vyzdvihli najmä jeho ambiciózne ciele na zníženie používania pesticídov, ktoré majú neblahé dôsledky na včely a iné opeľovače.<ref name=":02" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=5 people putting pesticides on the agenda|url=https://www.politico.eu/article/changemakers-5-people-putting-pesticides-on-the-agenda/|vydavateľ=POLITICO|dátum vydania=2020-02-13|dátum prístupu=2020-04-15|meno=Eddy|priezvisko=Wax}}</ref> == Publikácie == Počas svojho pôsobenia v Greenpeace International spolupracoval na viacerých publikáciách týkajúcich sa znečistenia životného prostredia: * Toxic Threads: Putting Pollution on Parade. How textile manufacturers are hiding their toxic trail (2012) * Toxic Threads: The Big Fashion Stitch Up (2012) * Dirty Laundry: Unravelling the corporate connections to toxic water pollution in China (2011) * Cleaning up our Chemical Homes - Changing the market to supply toxic-free products (2007) Správa z roku 2007 sa zaoberal spoločnosťami v Chemical Home databáze. Hodnotil aký pokrok dosiahli pri odstraňovaní škodlivých látok v ich výrobkoch a nahrádzaní toxických látok inými alternatívami. Zvyšné štúdie sa venujú problematike textilného priemyslu a jeho negatívnych dôsledkov. Správa z roku 2011 "Špinavá bielizeň" sa zameriava na problém toxického znečistenia vody v dôsledku uvoľňovania chemikálií textilným priemyslom v Číne. V štúdii z roku 2012 sa preukázala široká škála nebezpečných látok v odpadových vodách z komunálnych čistiarní v dvoch priemyselných zónach v Číne, ako aj v neďalekej rieke po ekologickej havárii. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197770/MARTIN_HOJSIK/home Martin Hojsík] – poslanecký profil na webe Európskeho parlamentu * [https://www.progresivne.sk/team/martin-hojsik/ Martin Hojsík] – profil na webe Progresívneho Slovenska * [https://www.teraz.sk/tag/martin-hojsik Spravodajstvo týkajúce sa Martina Hojsíka] na portáli Teraz.sk TASR * [https://sita.sk/osobnosti/martin-hojsik/ Spravodajstvo týkajúce sa Martina Hojsíka] na portáli agentúry SITA {{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2019 – 2024)}} {{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2024 – 2029)}} {{DEFAULTSORT:Hojsík, Martin}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí environmentalisti]] [[Kategória:Slovenskí občianski aktivisti]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici Progresívneho Slovenska]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2019 – 2024)]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2024 – 2029)]] [[Kategória:Podpredsedovia Európskeho parlamentu]] [[Kategória:Osobnosti Greenpeace]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] rnb8f0veq29d3yvy3f2v979igih5yz3 Hruška (rod) 0 647247 8205809 7945040 2026-04-29T16:25:42Z Auto-épreuve 128612 8205809 wikitext text/x-wiki {{Infobox rastliny| Názov=hruška| Obrázok=Pears.jpg| Titulok=plody [[Hruška obyčajná|hrušky obyčajnej]]| Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia| Podríša po slovensky= [[zelené rastliny]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta| Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta| Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta| Oddelenie po slovensky= [[krytosemenné rastliny]]|Oddelenie po latinsky=Angiospermae| Trieda po slovensky=[[pravé dvojklíčnolistové rastliny]]|Trieda po latinsky=Eudicotidae| Podtrieda po slovensky= [[ružové]]|Podtrieda po latinsky=Rosidae| Rad po slovensky= [[ružotvaré]]|Rad po latinsky=Rosales| Čeľaď po slovensky= [[ružovité]]|Čeľaď po latinsky=Rosaceae| Podčeľaď po slovensky= [[mandľovaté]]|Podčeľaď po latinsky=Amygdaloideae| Rod po slovensky= [[hruška (rod)|hruška]]|Rod po latinsky=Pyrus| Binomické meno=Pyrus| Klasifikátor1=[[Carl Linné|Linné]]| Dátum1=1758| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2=| }} '''Hruška''' (lat. ''Pyrus'', staršie ''Pirus'') je rod z čeľade [[ružovité]]. Zahŕňa listnaté stromy. ==Výskyt== Rod sa vyskytuje v miernom a subtropickom pásme. Pôvodné územie je celá [[Európa]] (okrem severnej), celá [[Ázia]] (okrem severnej) a severná [[Afrika]]. Odtiaľ boli niektoré druhy tohto rodu introdukované do severnej Ameriky, [[Mexiko|Mexika]], časti južnej Ameriky, [[Južná Afrika|Južnej Afriky]], [[Keňa|Kene]], [[Zimbabwe]], [[Austrália|Austrálie]] a časti tichomorských ostrovov ([[Nový Zéland]]).<ref name=NA>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pyrus in Flora of North America @ efloras.org | url = http://www.efloras.org/florataxon.aspx?flora_id=1&taxon_id=127801 | vydavateľ = efloras.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-10 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Ferrandi, C.H., van der Merwe, P.W. and Huysamer, M. (2005). STATUS OF THE PEAR INDUSTRY IN AFRICA, WITH SPECIFIC REFERENCE TO SOUTH AFRICA. Acta Hortic. 671, 73-76 DOI: 10.17660/ActaHortic.2005.671.8 https://doi.org/10.17660/ActaHortic.2005.671.8</ref><ref name="Brno"/> == Charakteristika == Rastlina má podobu buď [[strom]]u, alebo menej často [[ker|kra]]. [[Konár]]e môžu byť bez [[tŕň]]ov (pri [[hruška obyčajná|hruške obyčajnej]] v užšom zmysle), alebo s tŕňmi. [[List]]y sú na uzlovitých [[brachyblast]]och, opadavé, jednoduché, striedavé, celistvookrajové alebo pílkovité. [[Kvet]]y sú obojpohlavné, päťpočetné, pravidelné a sú biele (zriedkavo ružové, červené alebo žlté). Kvety sú po 5 kusoch v súkvetí typu [[chocholík]]. Nadsemenníkový [[kalich]] je väčšinou trváci, občas opadavý. Plod je [[malvica]], ktorá je hruškovitá (typický tvar), vrtidlovitá alebo guľovitá; [[mezokarp]] obsahuje tzv. kamenné bunky (t.j. skupiny brachysklereíd).<ref>BERTOVÁ, L. (ed.) Flóra Slovenska IV/3. Bratislava: Veda. 1992. S. 381-382 [https://bibdigital.rjb.csic.es/records/item/15090-flora-slovenska-4-3]</ref><ref name="Brno">Multimediální obrazový atlas dřevin: [výukové DVD] [online]. Brno: Mendelova zemědělská a lesnická univerzita, 2009 [cit. 2020-03-20]. ISBN 978-80-7375-274-3.</ref> Rod zahŕňa kultúrne i divé rastliny, presnejšie povedané zahŕňa klasické pestované rastliny (napr. [[hruška obyčajná]] v užšom zmysle), domestikované divé rastliny (napr. časť druhu ''[[Pyrus spinosa]]''), divé rastliny (veľká väčšina druhov) a splanené rastliny (napr. splanená hruška obyčajná v užšom zmysle). Pestované hrušky sa pestujú ako [[ovocný strom]] (napr. hruška obyčajná v užšom zmysle) alebo ako [[okrasný strom]] či ker (napr. [[hruška vŕbolistá]]).<ref name=Terpó/><ref name="Trees">{{Citácia knihy | priezvisko = Nelson | meno = Gil | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Earle | meno2 = Christopher J. | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Spellenberg | meno3 = Richard | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Trees of Eastern North America | vydanie = | vydavateľ = Princeton University Press | miesto = Princeton | rok = 2014 | počet strán = 720 | url = | isbn = 978-0-691-14590-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Európsky hlavný domestikovaný druh [[hruška obyčajná]] (''Pyrus communis'') v užšom zmysle vznikol domestikáciou [[hruška planá|hrušky planej]] (''Pyrus pyraster''). Ázijské hlavné domestikované druhy vznikli takto: *pestovaná [[hruška ussurijská]] (''Pyrus ussuriensis'') vznikla z divej hrušky ussurijskej (''Pyrus ussuriensis''); *pestovaná [[hruška hruškolistá]] (Pyrus pyrifolia) a druh ''[[Pyrus betschneideri]]'' vznikli z divej hrušky hruškolistej (''Pyrus pyrifolia''); *druh ''[[Pyrus sinkiangensis]]'' vznikol hybridizáciou hrušky obyčajnej v užšom zmysle a buď pestovanej hrušky hruškolistej, alebo druhu ''Pyrus betschneideri''.<ref name=Quinet1/> ==Choroby== Medzi časté ochorenia hrušiek patrí spála rastlín z čeľade ružovitých (pôvodcom ktorej je baktéria ''[[Erwinia amylovora]]'') a hrdza hrušková (pôvodcom ktorej je huba ''[[Gymnosporangium fuscum]]'').<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Zacha | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Vanek | meno2 = Gašpar | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Nováková | meno3 = Jiřina | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Atlas chorôb a škodcov ovocných drevín a viniča | vydanie = 1 | vydavateľ = Príroda | miesto = Bratislava | rok = 1989 | počet strán = 349 | url = | isbn = 80-07-00044-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> ==Systematika == === Zaradenie v systéme === Rod hruška (''Pyrus'') patrí do:<ref name=AP/><ref>Potter, Daniel & Eriksson, Torsten & Evans, R. & Oh, Sang-Hun & Smedmark, J. & Morgan, D. & Kerr, M. & Robertson, K. & MP, Arsenault & Dickinson, Timothy & Campbell, Christopher. (2007). Phylogeny and classification of Rosaceae. Plant Systematics and Evolution. 266. 5-43. [https://www.researchgate.net/publication/226893087_Phylogeny_and_classification_of_Rosaceae]</ref><ref name=Akopian/><ref>GRIN taxonomy [https://npgsweb.ars-grin.gov/gringlobal/taxon/taxonomyfamily?type=subfamily&id=2373]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mičieta | meno = Karol | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Zahradníková | meno2 = Eva | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Hrabovský | meno3 = Michal | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Ščevková | meno4 = Jana | autor4 = | odkaz na autora4 = | titul = Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín | vydanie = Prvé | vydavateľ = Univerzita Komenského v Bratislave | miesto = V Bratislava | rok = 2018 | počet strán = 339 | url = | isbn = 978-80-223-4403-6 | kapitola = | strany = 167-168| jazyk = }}</ref><ref>Rosengewächse. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1</ref><ref>jabloňovité. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref> :- čeľade [[ružovité]] (''Rosaceae''); :- podčeľade [[mandľovaté]]/[[slivkovaté]] (Amygdaloideae) [v širšom zmysle], nazývanej aj [[tavoľníkovaté]] (Spiraeoideae) [v širšom zmysle]; :- nadtribusu [[Pyrodae]]; :- tribusu [[Maleae]] (=[[Pyreae]], =[[Pomeae]]) [v širšom zmysle]; :- podtribusu [[Malinae]] (=[[Pyrinae]]), ktorý sa v starších systémoch označoval ako podčeľaď [[jabloňovaté]]/staršie [[jabloňovité]] ([[Maloideae]], =[[Pyroideae]], =[[Pomoideae]]) [v užšom zmysle]. ===Rozsah taxónu === V 18. storočí sa rozsah rodu ''Pyrus'' rôznil podľa autora. Napríklad [[Linnaeus]] 1753 do rodu ''Pyrus'' zaradil nielen to, čo dnes označujeme ako rod ''Pyrus'' v najužšom zmysle (hruška; presnejšie spomína len dnešnú [[hruška obyčajná|hrušku obyčajnú]] v užšom zmysle a [[hruška planá|hrušku planú]]), ale aj to, čo dnes chápeme ako samostatné rody ''Malus'' ([[jabloň]]) a ''Cydonia'' ([[dula]]). Treba poznamenať, že viaceré dnešné rody a druhy z dnešného podtribusu Malinae v tomto jeho diele nie sú vôbec spomenuté, takže je otázne, kam by v ňom patrili; minimálne rody ''Sorbus'' ([[jarabina]]) a ''Crataegus'' ([[hloh]]) má však autor uvedené oddelene od rodu ''Pyrus''<ref>LINNAEUS, C. Species plantarum : exhibentes plantas rite cognitas ad genera relatas, cum diferentiis specificis, nominibus trivialibus, synonymis selectis, locis natalibus, secundum systema sexuale digestas. T. 1 [https://www.biodiversitylibrary.org/page/26068003#page/486/mode/1up] S. 478 a nasl.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The history of Systematics: Plants in Systema Naturae, 1758 (Part 4) | url = https://earthlingnature.wordpress.com/2016/06/29/the-history-of-systematics-plants-in-systema-naturae-1758-part-4/ | vydavateľ = earthlingnature.wordpress.com | dátum vydania = 2016-06-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-10 | miesto = | jazyk = }}</ref>. O niekoľko rokov neskôr však napríklad Miller 1768 (podobne ako súčasní autori) rozlišuje samostatné rody ''Pyrus'', ''Malus'' a ''Cydonia'' (s poznámkou, že ''Cydonia'' by prípadne mohla zostať zaradená v rode ''Pyrus''), pričom dodáva, že botanici už pred Linneausom rod ''Malus'' bežne oddeľovali od rodu ''Pyrus''<ref name=Miller>Cydonia; Malus; Pyrus. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Miller | meno = Philip | autor = | odkaz na autora = | titul = The Gardeners Dictionary (Containing the Best and Newest Methods of Cultivating and Improving the Kitchen, Fruit, Flower Garden, and Nursery; as Also for Performing the Practical Parts of Agriculture ...) | vydanie = | vydavateľ = | miesto = | rok = 1768 | počet strán = 1402 | url = https://books.google.sk/books?id=F2pAoamM0h4C&printsec=frontcover&hl=sk#v=onepage&q&f=false| isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Janick | meno = Jules | autor = | odkaz na autora = | titul = Horticultural Reviews, Volume 29 (Wild Apple and Fruit Trees of Central Asia) | vydanie = | vydavateľ = John Wiley & Sons | miesto = | rok = 2003 | počet strán = 416 | url = https://books.google.sk/books?id=DhuwWCN670cC&pg=PA69&dq=%22Pyrus+malus%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwis85yh9or6AhUYtaQKHUtVDFo4ChDoAXoECAsQAg#v=onepage&q=%22Pyrus%20malus%22&f=false| isbn = 978-0-471-46337-5 | kapitola = | strany =69 | jazyk = }}</ref>. Zhruba od 19. storočia dodnes potom možno v literatúre rozlíšiť takéto vymedzenia rodu ''Pyrus'':<br> a) U niektorých autorov (zhruba až do začiatku 20. storočia) rod ''Pyrus'' zahŕňal celý dnešný podtribus Malinae (=Pyrinae): * okrem časti alebo celého tradičného taxónu [[Crataegeae]] (tento taxón zahŕňa rody ''Pyracantha'' [ [[hlohyňa]] ], ''Chamaemeles'', ''Malacomeles'' (''Nagelia''), ''Crataegus'' [ [[hloh]] ], ''Mespilus'' [ [[mišpuľa]] ], ''Cotoneaster'' [ [[skalník]] ], ''Osteomeles'' [ [[hlohovec]] ] a ''Hesperomeles'') a okrem rodu ''Peraphyllum'' ([[plánkovec]]); * niekedy navyše okrem toho, čo dnes nazývame [[skupina rodov Cydonia]] (čiže okrem rodov ''Cydonia'' [ [[dula]] ], ''Pseudocydonia'' [ [[padula]]/[[dula]] ], ''Docynia'' a ''Chaenomeles'' [ [[dulovec]] ]); * a niekedy navyše okrem rodov ''Amelanchier'' [ [[muchovník]] ], ''Photinia'' [ [[fotínia]]/[[blýskavka]]/[[červienka]] ], ''Eriobotrya'' [ [[mišpuľník]] ], ''[[Pourthiaea]]'', ''Rhaphiolepis'' [ [[hložík]] ] a ''Stranvaesia'' [ [[stranvézia]] ]. Toto (resp. aj nižšie uvedený bod d) je rod ''Pyrus'' v najširšom zmysle.<ref>Pirus. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 15. Leipzig 1908, S. 906.</ref><ref>Rosazeen. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 17. Leipzig 1909, S. 138-139.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Лотова | meno = Людмила | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Тимонин | meno2 = Александр | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Анатомия коры розоцветных: разнообразие, эволюция, таксономическое значение | vydanie = | vydavateľ = Litres | miesto = | rok = 2022 | počet strán = 265 | url =https://books.google.sk/books?id=B_9aDwAAQBAJ&pg=PA222&dq=Lindleya+Maloideae&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjX_efGq4D6AhXDSvEDHZU4Cw8Q6AF6BAgJEAI#v=onepage&q=Lindleya%20Maloideae&f=false | isbn = 978-5-04115465-3 | kapitola = | strany = 222| jazyk = }}</ref><ref name=IK/><ref name=Karsten>{{Citácia knihy | priezvisko = Karsten | meno = Hermann | autor = | odkaz na autora = | titul = Flora von Deutschland, Oesterreich und der Schweiz | vydanie = | vydavateľ = Köhler | miesto = | rok = 1895 | počet strán = 804 | url = https://books.google.sk/books?id=7aEPucwR6ZAC&pg=PA339&dq=%22Eupyrus%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjdspm6yP75AhVp_SoKHVHDBqc4ChDoAXoECAsQAg#v=onepage&q=%22Eupyrus%22&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 339 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref name=Durand>{{Citácia knihy | priezvisko = Durand | meno = Théophile | autor = | odkaz na autora = | titul = Index generum phanerogamorum usque ad finem anni 1887 promulgatorum in Benthami et Hookeri "Generum plantarum" fundatus | vydanie = | vydavateľ = Sumptibus auctoris | miesto = | rok = 1888 | počet strán = 722 | url = https://books.google.sk/books?id=aB8lAQAAMAAJ&pg=PA114&dq=%22Eupyrus%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwivou2EzP75AhV1-IsKHaHcCXE4FBDoAXoECAcQAg#v=onepage&q=Malacomeles&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 114-115| jazyk = }}</ref><ref name=Nebraska>{{Citácia knihy | priezvisko = Society | meno = Nebraska State Horticultural | autor = | odkaz na autora = | titul = Annual Report of the Nebraska State Horticultural Society for the Year ... (Containing the Proceedings of the Annual and Semiannual Meetings Held During the Year) | vydanie = | vydavateľ = State Journal Company, printers | miesto = | rok = 1894 | počet strán = 328 | url = https://books.google.sk/books?id=tGxPAAAAIAAJ&pg=PA8&dq=Eupirus&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjj4aqdw_75AhUdRvEDHSFlA7cQ6AF6BAgKEAI#v=onepage&q=Eupirus&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 8| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gérard | meno = R. | autor = | odkaz na autora = | titul = L'anatomie comparée végétale appliquée à la classification | vydanie = | vydavateľ = éditeur non identifié | miesto = | rok = 1884 | počet strán = 71 | url = https://books.google.sk/books?id=a7JwVSyk2dwC&pg=PA38&dq=genre+Pirophorum&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiP5tDz1P75AhU4DRAIHba3AfUQuwV6BAgJEAk#v=onepage&q=genre%20Pirophorum&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 38-40| jazyk = }}</ref><ref name=Kew/><ref>MABBERLEY, D.J.. Mabberley's Plant-Book. Third Edition. 2008</ref><ref>UFIMOV, R. A., DICKINSON, T. A. Infrageneric nomenclature adjustments in Crataegus L. (Maleae, Rosaceae). In: Phytologia (Sep 21, 2020) 102(3) [https://www.phytologia.org/uploads/2/3/4/2/23422706/102_3_177-199ufimov_and_dickinsoncratageus9-2-20.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220302145801/https://www.phytologia.org/uploads/2/3/4/2/23422706/102_3_177-199ufimov_and_dickinsoncratageus9-2-20.pdf |date=2022-03-02 }}</ref><ref name=Červenka>{{Citácia knihy | priezvisko = Červenka | meno = Martin | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba | odkaz na titul = | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Príroda|Príroda]] | rok = 1986 | počet strán = 517 | strany = 382 }}</ref><ref>KLIMENT, J et al. Nové a revidované slovenské mená dovážaných, zavlečených, pestovaných a ďalších na Slovensku známych cudzokrajných cievnatých rastlín. 3. Rody začínajúce sa písmenom O – Z. In: Kultúra slova č. 2. 2020 [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2020/4/ks4-2020.pdf]</ref> b) U niektorých iných autorov (zhruba až do 80. rokov 20. storočia, ojedinele dodnes) rod ''Pyrus'' zahŕňal len to, čo dnes najčastejšie označujeme ako rod ''Pyrus'' (t.j. nižšie uvedený bod c), plus to, čo sa inde označuje ako rod ''[[Malus]]'' (po slovensky [[jabloň]]). Jednoducho povedané: do hrušiek boli zahrnuté aj jablká.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = HESS | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = LANDOLT | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = HIRZEL | odkaz na autora3 = | titul = Flora der Schweiz und angrenzender Gebiete (Band 2: Nymphaeaceae bis Primulaceae) | vydanie = | vydavateľ = Birkhäuser Basel | miesto = | rok = 1978 | počet strán = 954 | url = | isbn = 978-3-03485107-7 | kapitola = | strany = 476-477| jazyk = }}</ref><ref>REUSS, G. Května Slovenska... 1853. S. 148</ref><ref>malvoň. In: [[Masarykův slovník naučný]] IV. S. 702</ref><ref>Malus [https://treesandshrubsonline.org/articles/malus/]</ref><ref name=Dümmler>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = WENZIG, T. Pomariae Lindley. In: Linnaea, zv. 38 | vydanie = | vydavateľ = F. Dümmler | miesto = | rok = 1874 | počet strán = 770 | url = https://books.google.sk/books?id=MF9IAAAAYAAJ&pg=PA14&dq=Pirophorum&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjmm5rexP75AhXPS_EDHdsyAiUQ6AF6BAgHEAI#v=onepage&q=Pirophorum&f=false | isbn = | kapitola = | strany = 14 a nasl.| jazyk = }}</ref> c) U niektorých iných autorov (až do súčasnosti) rod ''Pyrus'' väčšinou zahŕňa len druhy uvedené nižšie v zozname v kapitole Vnútorná systematika, teda typické hrušky. Toto je teda rod ''Pyrus'' v najužšom zmysle. Toto vymedzenie rodu ''Pyrus'' je dnes zďaleka najčastejšie.<ref name=Miller/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Presl | meno = Jan Svatopluk | autor = | odkaz na autora = | titul = Jana Swatopluka Presla Wšeobecný rostlinopis (čili popsání rostlin we wšelikém ohledu užitečných a škodliwých) | vydanie = | vydavateľ = W kommissí u Kronbergra a Řiwnáče | miesto = | rok = 1846 | počet strán = 1066 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 515 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>Pozri väčšinu zdrojov uvedených v kapitole Vnútorná systematika.</ref> d) Niektorí súčasní autori v posledných rokoch (znova) používajú širokú definíciu rodu ''Pyrus'' z bodu a), ale upravenú podľa súčasných poznatkov o vzťahoch medzi druhmi a rodmi. Napríklad podľa Christenhusz et al. 2018 rod ''Pyrus'' zahŕňa celý dnešný podtribus Malinae okrem rodov ''Pyracantha'', ''Malacomeles'', ''Crataegus'', ''Mespilus'', ''Peraphyllum'' a ''Amelanchier''.<ref name=Quinet1/><ref name=Silva/><ref name=Chr>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Maarten M.J. Christenhusz | odkaz na autora = | priezvisko2 = Fay | meno2 = Michael | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Byng | meno3 = James W. | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = The Global Flora (Special Edition: GLOVAP Nomenclature Part 1) | vydanie = | vydavateľ = Plant Gateway Ltd. | miesto = | rok = 2018 | počet strán = 155 | url = | isbn = 978-0-9929993-6-0 | kapitola = | strany = 2, 3, 94, 95 a nasl.| jazyk = }}</ref> === Vnútorná systematika === ==== Sekcie ==== U niektorých autorov sa rod hruška (''Pyrus'') v najužšom zmysle (t.j. vo vyššie uvedenom význame c) delí nie priamo na druhy, ale najprv na sekcie a až tie sa delia na druhy. Delenie na sekcie je sporné, v literatúre nájdeme napríklad takéto delenia: 1) Delenie na 2 sekcie: sekcia Pyrus a sekcia Pashia<ref name="G2">GRIN Taxonomy [https://npgsweb.ars-grin.gov/gringlobal/taxon/taxonomygenus?id=10194]</ref>. 2) Delenie na 3 sekcie s podsekciami:<ref name=Terpó/><br> rod hruška (Pyrus): *sekcia Pyrus (=Achras) *sekcia Pontica **podsekcia Pontica (=Argyromalon) **podsekcia Xeropyrenia **podsekcia Mongolica (=Sinensis) *sekcia Pashia **podsekcia Armoricana **podsekcia Pashia **podsekcia Pyrifolia 3) Delenie na 4 sekcie: Pyrus, Argyromalon, Xeropyrenia a Pashia.<ref>Quinet, Muriel & Wesel, Jean-Pierre. (2019). Botany and Taxonomy of Pear. [https://www.researchgate.net/publication/334174871_Botany_and_Taxonomy_of_Pear] S. 8</ref><ref name=Korotkova/> Podľa novších prác sa rod delí na dva klády - jeden v Európe, severnej Afrike, západnej a strednej Ázii, a jeden vo východnej Ázii. Vyššie uvedené delenie na 3 alebo 4 sekcie je podľa tohto delenia nesprávne, ale delenie na 2 sekcie je približne správne, pretože uvedené dva klády v niektorých deleniach viac-menej zodpovedajú deleniu na sekcie Pyrus a Pashia.<ref name=Korotkova>Korotkova, N., Parolly, G., Khachatryan, A., Ghulikyan, L., Sargsyan, H., Akopian, J., … Gruenstaeudl, M. (2017). Towards resolving the evolutionary history of Caucasian pears (Pyrus , Rosaceae)-Phylogenetic relationships, divergence times and leaf trait evolution. Journal of Systematics and Evolution, 56(1), 35–47. doi:10.1111/jse.12276</ref><ref name=Zheng/><ref name=G2/><ref name=Quinet1/> ==== Druhy==== =====Počet druhov ===== Presné delenie rodu hruška (''Pyrus'') v najužšom zmysle (t.j. vo vyššie uvedenom význame c) na druhy je sporné - v závislosti od autora sa delí na približne 10 - 100 recentných druhov (čiže v jednom extrémnom prípade sa delí na 10 veľkých recentných druhov, v druhom extrémnom prípade na okolo 100 malých recentných druhov)<ref name=TS/><ref>STRIEGLER, U. Die obermiozäne Flora des Blättertons von Wischgrund und anderer gleichaltriger Fundstellen der Klettwitzer Hochfläche (Niederlausitz, Land Brandenburg, Deutschland). In: Peckiana 12 2007. S. 24 [https://www.senckenberg.de/wp-content/uploads/2020/06/PECKIANA12.pdf]</ref><ref name="Brno"/><ref name="AP">Angiosperm Phylogeny Website Version 14 [http://www.mobot.org/MOBOT/research/APweb/] (10.9.2022)</ref>. Najčastejšie sa uvádza 20 - 40 recentných druhov (z toho 20 je spravidla počet bez hybridov) alebo 70 - 80 druhov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pyrus L. | url = https://powo.science.kew.org/taxon/urn:lsid:ipni.org:names:30000967-2 | vydavateľ = powo.science.kew.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-10 | miesto = | jazyk = }} (Uvedených tu je 78 (79) "akceptovaných druhov" plus viacero nespracovaných (a teda bližšie nezaradených) druhov.)</ref><ref name=TS/><ref name=Zheng/><ref>hruška. In: [[Malá slovenská encyklopédia]] 1993. S. 267</ref>. Pre rod hruška (''Pyrus'') v najširšom zmysle (t.j. vo vyššie uvedených významoch a aj d) sa v literatúre (t.j. historickej a súčasnej dokopy) vyskytuje okolo 900 druhov.<ref name=Zheng/><ref>IPNI [https://www.ipni.org/]</ref>. =====Zoznam druhov ===== Recentné druhy rodu hruška (''Pyrus'') v najužšom zmysle (t.j. vo vyššie uvedenom význame c), zoradené podľa abecedy:<ref name=Kew>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pyrus L. | url = https://powo.science.kew.org/taxon/urn:lsid:ipni.org:names:30000967-2 | vydavateľ = powo.science.kew.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-10 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Červenka/><ref name=Zheng>Zheng X, Cai D, Potter D, Postman J, Liu J, Teng Y. Phylogeny and evolutionary histories of Pyrus L. revealed by phylogenetic trees and networks based on data from multiple DNA sequences. Mol Phylogenet Evol. 2014 Nov;80:54-65. doi: 10.1016/j.ympev.2014.07.009. Epub 2014 Jul 30. PMID: 25083939.</ref><ref name=G2/><ref>Pyrus. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = A complete, synonymic checklist of the Higher Plants of the World | url = https://www.worldplants.de/world-plants-complete-list/complete-plant-list/?name=Pyrus-syriaca#plantUid-199896 | vydavateľ = worldplants.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-05 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="Quinet1">Quinet, Muriel & Wesel, Jean-Pierre. (2019). Botany and Taxonomy of Pear. [https://www.researchgate.net/publication/334174871_Botany_and_Taxonomy_of_Pear] (najmä tabuľka)</ref><ref>CAI, D. et al. Phylogeny of Pyrus and their relationships inferred from sequences of nuclear NIA-i3 intron and chloroplast ndhC-trnV and trnR-atpA. In: Research Square 2001 [https://assets.researchsquare.com/files/rs-1022037/v1/f5b32468-7881-460f-bee7-162f07cc591a.pdf?c=1637245842] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220910181715/https://assets.researchsquare.com/files/rs-1022037/v1/f5b32468-7881-460f-bee7-162f07cc591a.pdf?c=1637245842 |date=2022-09-10 }}</ref><ref name=Korotkova/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mansfeld | meno = Rudolf | autor = | odkaz na autora = | titul = Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops ((Except Ornamentals)) | vydanie = | vydavateľ = Springer Science & Business Media | miesto = | rok = 2001 | počet strán = 3641 | url = | isbn = 978-3-540-41017-1 | kapitola = | strany = 462 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>BELL, R, L., ITAI, A. Chapter 8 Pyrus. In: C. Kole (ed.). Wild Crop Relatives: Genomic and Breeding Resources, Temperate Fruits, Springer-Verlag Berlin Heidelberg 2011 [https://www.academia.edu/23611207/Pears]</ref><ref name=TS>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pyrus communis L. | url = https://treesandshrubsonline.org/articles/pyrus/pyrus-communis/ | vydavateľ = treesandshrubsonline.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-05 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="Terpó">TERPÓ, A. Pyrus taxa in Hungary and their practical importance. In: Thaiszia, Košice, 2:41-54 1999 [https://www.upjs.sk/public/media/5506/thaiszia-2-41-57-1992-terpo.pdf] </ref><ref>Pyrus. In: Kurtto, A. (2009+): Rosaceae (pro parte majore). In: Euro+Med Plantbase - the information resource for Euro-Mediterranean plant diversity. [https://www.europlusmed.org/cdm_dataportal/taxon/ada70c3e-41b5-4e0d-bd4d-752f883fc132]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dendrologie online | url = http://databaze.dendrologie.cz/index.php?menu=4&id=55 | vydavateľ = databaze.dendrologie.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-10 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=NA/><ref name="Akopian">Akopian, Janna. (2007). J. Akopian. On the Pyrus L. (Rosaceae) species in Armenia.. Flora, vegetation and plant resources of Armenia.. 15-26. [https://www.researchgate.net/publication/312895679_J_Akopian_On_the_Pyrus_L_Rosaceae_species_in_Armenia]</ref><ref>MANNI, Q. G. Rassegna del genere Pyrus in Salento (Puglia, Italia) Osservazioni su Pyrus communis L. e Pyrus spinosa Forssk. e i loro ibridi. In: Acta Plantarum Notes 3 - Le raccolte di Acta Plantarum - Esplorazioni e Notizie sulla flora del territorio italiano 2015 [https://www.actaplantarum.org/ap_notes/pubbl/ActaPlantarum_Notes_3_marzo_2015.pdf]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Grappadelli | meno = Luca Corelli | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Sansavini | meno2 = Silviero | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Proceedings of the VIIIth International Symposium on Pear (Ferrara-Bologna, Italy, 4-9 September, 2000) | vydanie = | vydavateľ = International Society for Horticultural Science | miesto = | rok = 2002 | počet strán = 918 | url = https://books.google.sk/books?id=L11RmOirQLIC&q=%22Pyrus+mecsekensis%22&dq=%22Pyrus+mecsekensis%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiL0M27jPr5AhW7xgIHHT8cA-IQ6AF6BAgEEAI| isbn = 978-90-6605-866-8 | kapitola = | strany = 292| jazyk = }}</ref><ref name="Silva">SILVA, G. J. et al. Origin, Domestication, and Dispersing of Pear (Pyrus spp.). In: Advances in Agriculture. 2014 [https://www.hindawi.com/journals/aag/2014/541097/]</ref><ref>ASANIDZE, Z. Comparative morphometric study and relationships between the Caucasian species of wild pear (Pyrus spp.) and local cultivars in Georgia. 2006. In: Flora 206 (2011) 974–986</ref><ref name=Chr/><ref name="IK">Index Kewensis plantarum phanerogamarum : nomina et synonym omnium generum et specierum a linnaeo usque as annum MDCCLXXXV complectans nomine recepro auctore patria unicuique planta subjectis. 1895. vol. 2. pt. 2. S. 668 a nasl. [https://www.biodiversitylibrary.org/page/42402513#page/20/mode/1up]</ref><ref>Dostálek, J. Pyrus elaeagrifolia und ihre Hybriden. Feddes Repertorium, 108(5-6), 345–360. 1997</ref><ref>DOSTÁLEK, J. Pyrus pyraster v Československu. In: Preslia, Praha, 69:119-118, 1991 [https://www.preslia.cz/article/pdf?id=11394]</ref><ref>DOSTÁLEK, J. Jsou na území Československa reliktní hrušně (Pyrus) ze sekce Pashia? In: Preslia, Praha, 51: 203-211 , 1979 [https://www.preslia.cz/article/pdf?id=11090]</ref><ref>Bartha, Dénes & irén, bőhm. (2010). Vastaggallyú körte és rokonai (Pyrus nivalis JACQ.) / Snow pear and its relatives (Pyrus nivalis JACQ.). 10.13140/2.1.4267.1683. [https://www.researchgate.net/publication/269333040_Vastaggallyu_korte_es_rokonai_Pyrus_nivalis_JACQ_Snow_pear_and_its_relatives_Pyrus_nivalis_JACQ]</ref><ref>Beiträge zur Wildbirne 1999. ISSN 0945 – 8131 [https://www.lwf.bayern.de/mam/cms04/service/dateien/w23_beitraege_zur_wildbirne_gesamtheft_gesch.pdf] </ref> {| |- valign=top | * ''[[Pyrus acutiserrata]]'' * ''[[Pyrus amphigenea]]'' (hybrid) - [[hruška splanená]]; niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus communis'' L. * ''[[Pyrus anatolica]]'' (pravdepodobne hybrid) - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus michauxii'' alebo druhu ''Pyrus kotschyana'' alebo druhu ''Pyrus communis'' L. * ''[[Pyrus arachnoidea]]'' * ''[[Pyrus argyrophylla]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus salicifolia'' * ''[[Pyrus armeniacifolia]]'' * ''[[Pyrus armud]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus nivalis'' * ''[[Pyrus aromatica]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus ussuriensis'' * ''[[Pyrus asiae-mediae]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus communis'' L. * ''[[Pyrus austriaca]]'' - [[hruška rakúska]]; niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus nivalis'' * ''[[Pyrus babadagensis]]'' (hybrid) * ''[[Pyrus balansae]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus communis'' L. * ''[[Pyrus bardoensis]]'' (hybrid) * ''[[Pyrus betulifolia]]'' - [[hruška brezolistá]] * ''[[Pyrus boissieriana]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus cordata'' * ''[[Pyrus bourgaeana]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus communis'' L. * ''[[Pyrus bovei]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus syriaca'' * ''[[Pyrus bretschneideri]]'' (hybrid) * ''[[Pyrus browiczii]]'' * ''[[Pyrus bucharica]]''<ref>MIRAVALOVA, G. et al. Pyrus bucharica/korshinskyi - Bukharan pear : species status review and action plan for its conservation in Childukhtaron and Dashtijum reserves, Tajikistan. 2020 [https://globaltrees.org/wp-content/uploads/2021/01/GTC_2020_Pyrus-korshinskyi-species-report-action-plan.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220910103340/https://globaltrees.org/wp-content/uploads/2021/01/GTC_2020_Pyrus-korshinskyi-species-report-action-plan.pdf |date=2022-09-10 }}</ref> - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus korshinskyi'' * ''[[Pyrus bulgarica]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus elaeagrifolia'' * ''[[Pyrus cajon]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus lindleyi'' * ''[[Pyrus calleryana]]'' - [[hruška Calleryova]]/ [[hruška Calleriova]]/ [[hruška okrasná]] * ''[[Pyrus canescens]]'' (hybrid) * ''[[Pyrus castaneifolia]]'' * ''[[Pyrus castribonensis]]'' * ''[[Pyrus caucasica]] '' - [[hruška kaukazská]]; niekedy zaraďovaná ako poddruh buď druhu ''Pyrus communis'' L. alebo druhu ''Pyrus pyraster'' * ''[[Pyrus chosrovica]]'' * ''[[Pyrus ciancioi]]'' * ''[[Pyrus communis]]'' (t.j. ''Pyrus communis'' L.) – [[hruška obyčajná]] (POZNÁMKY: 1. V užšom zmysle, čiže ak zahŕňa len pestované rastliny, sa tento taxón alternatívne nazýva [[hruška domáca]] (Pyrus communis L. [v užšom zmysle], = ''Pyrus domestica'' [non (L.) [[Ehrh.]]], = ''Pyrus sativa'') či (ako poddruh) [[hruška obyčajná pestovaná]] (''Pyrus communis'' subsp. ''sativa'', = ''Pyrus communis'' subsp. ''communis''). 2. Názov ''Pyrus communis'' má aj iné významy - pozri [[Pyrus communis]]. 3. ''Pyrus communis'' subsp. ''communis'' v širšom zmysle zahŕňa aj ''Pyrus pyraster'' a pod.<ref name=Kew/>. V úplne inom význame sa ako ''Pyrus communis'' subsp. ''communis'' niekedy označuje taxón ''Pyrus pyraster'' chápaný ako poddruh<ref name=TS/>) * ''[[Pyrus complexa]]'' (hybrid) * ''[[Pyrus cordata]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus communis'' L. * ''[[Pyrus cordifolia]]'' * ''[[Pyrus cossonii]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus communis'' L. * ''[[Pyrus costata]]'' * ''[[Pyrus daralagezi]]'' (=''[[Pyrus daralaghezii]]'') * ''[[Pyrus dasyphylla]]'' (= ''[[Pyrus pannonica]]'') (hybrid) - niekedy zaraďovaná ako súčasť buď druhu ''Pyrus pyraster'' alebo druhu ''Pyrus austriaca'' * ''[[Pyrus decaisneana]]'' (hybrid) - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus cordata'' * ''[[Pyrus demetrii]]''- niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus communis'' L. * ''[[Pyrus dimorphophylla]]''- niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus calleryana'' * ''[[Pyrus elaeagrifolia]]'' (=''[[Pyrus elaeagnifolia]]'') - [[hruška hlošinolistá]] - ojedinele zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus communis'' L. * ''[[Pyrus elata]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus communis'' L. * ''[[Pyrus eldarica]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus communis'' L. * ''[[Pyrus farsistanica]]'' * ''[[Pyrus fauriei]]''- niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus calleryana'' * ''[[Pyrus fedorovii]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus oxyprion'' * ''[[Pyrus ferganensis]]'' * ''[[Pyrus georgica]]'' * ''[[Pyrus gergeriana]]'' * ''[[Pyrus ghahremanii]]'' * ''[[Pyrus gharbiana]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus communis'' L. * ''[[Pyrus giffanica]]'' * ''[[Pyrus glabra]]'' (t.j. ''Pyrus glabra'' Boiss. [non Koch])- niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus syriaca'' * ''[[Pyrus grossheimii]]'' * ''[[Pyrus hajastana]]''- niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus oxyprion'' * ''[[Pyrus hakkiarica]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus syriaca'' * ''[[Pyrus hazslinszkyana]]'' (hybrid) * ''[[Pyrus hondoensis]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus ussuriensis'' * ''[[Pyrus hopeiensis]]'' (hybrid) * ''[[Pyrus hyrcana]]'' * ''[[Pyrus jacquemontiana]]'' * ''[[Pyrus jordanovii]]'' (=[[Pyrus mecsekensis]]) (hybrid) * ''[[Pyrus kandevanica]]'' * ''[[Pyrus ketzkhovelii]]'' * ''[[Pyrus karpatiana]]'' (=[[Pyrus kárpátiana]]) (hybrid) - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus pyraster'' (konkrétne prípadne ako ''Pyrus pyraster'' var. ''relicta'') * ''[[Pyrus kawakamii]]''- niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus calleryana'' * ''[[Pyrus koehnei]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus calleryana'' * ''[[Pyrus korshinskyi]]'' * ''[[Pyrus kotschyana]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus elaeagrifolia'' * ''[[Pyrus kumaoni]]'' - vrátane ''[[Pyrus wilhelmii]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://efloraindia.bsi.gov.in/eFlora/speciesDesc_PCL.action?species_id=19111 |dátum prístupu=2022-09-10 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220910181716/https://efloraindia.bsi.gov.in/eFlora/speciesDesc_PCL.action?species_id=19111 |dátum archivácie=2022-09-10 }}</ref>; niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus pashia'' * ''[[Pyrus lecontei]]'' (hybrid) * ''[[Pyrus lindleyi]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus pyrifolia'' * ''[[Pyrus longipedicellata]]'' * ''[[Pyrus longipes]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus cossonii'' * ''[[Pyrus magyarica]]'' - [[hruška maďarská]]; niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus pyraster'' * ''[[Pyrus mamorensis]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus bourgaeana'' * ''[[Pyrus mazanderanica]]'' * ''[[Pyrus medvedevii]]''- niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus communis'' L. * ''[[Pyrus megrica]]'' * ''[[Pyrus michauxii]]'' (hybrid) * ''[[Pyrus mohácsyana]]'' (=''[[Pyrus mohácsiana]]'') (hybrid) - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus pyraster'' * ''[[Pyrus myloslavensis]]'' (hybrid) * ''[[Pyrus nivalis]]'' (pravdepodobne hybrid) – [[hruška snežná]]; niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus communis'' L. alebo druhu ''Pyrus pyraster'' * ''[[Pyrus neoserrulata]]'' (=''[[Pyrus serrulata]]'') (hybrid) * ''[[Pyrus nutans]]''- niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus communis'' L. * ''[[Pyrus ovoidea]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus ussuriensis'' * ''[[Pyrus oxyprion]]'' - má nejasné postavenie v systéme * ''[[Pyrus pashia]]'' - vrátane ''[[Pyrus variolosa]]'' a ''[[Pyrus varruculosa]]'' * ''[[Pyrus pedrottiana]]'' * ''[[Pyrus persica]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus spinosa'' * ''[[Pyrus phaeocarpa]]'' (hybrid) * ''[[Pyrus pomazensis]]'' (=''Pyrus pomázensis'') (hybrid) * ''[[Pyrus pseudopashia]]'' * ''[[Pyrus pseudosyriaca]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus syriaca'' * ''[[Pyrus pyraster]]'' (= ''Pyrus communis'' auct. [non L.], = ''Pyrus achras'' v širšom zmysle) – [[hruška planá]]/ [[hruška poľná]] v širšom zmysle/ [[hruška divá]]; niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus communis'' L. * ''[[Pyrus pyrifolia]]'' - [[hruška hruškolistá]]/[[hruška piesočná]] * ''[[Pyrus quinqueflora]]'' * ''[[Pyrus raddeana]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus syriaca'' * ''[[Pyrus regelii]]'' * ''[[Pyrus rossica]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus pyraster'' * ''[[Pyrus sachokiana]]'' * ''[[Pyrus salicifolia]]'' - [[hruška vŕbolistá]] * ''[[Pyrus salviifolia]]'' (pravdepodobne hybrid) - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus nivalis'' resp. staršie druhu ''Pyrus communis'' L. * ''[[Pyrus serikensis]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus boissieriana'' * ''[[Pyrus serotina]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus pyrifolia'' * ''[[Pyrus sicanorum]]'' * ''[[Pyrus simonii]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus ussuriensis'' * ''[[Pyrus sinensis]]'' (t.j. ''Pyrus sinensis'' Lindl.) - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus ussuriensis'' alebo druhu ''Pyrus pyrifolia'' * ''[[Pyrus sinkiangensis]]'' (hybrid) * ''[[Pyrus slavonica]]'' - [[hruška slavónska]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Solution | meno = Creative | autor = | odkaz na autora = | titul = Hruška slavónska (Pyrus slavonica Jacq.) | url = http://arboretum.slslhr.sk/druh/510-hruska-slavonska | vydavateľ = arboretum.slslhr.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-05 | miesto = | jazyk = }}</ref>; niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus elaeagrifolia'' * ''[[Pyrus sogdiana]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus ussuriensis'' * ''[[Pyrus sosnovskyi]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus communis'' L. * ''[[Pyrus spinosa]]'' (=''[[Pyrus amygdaliformis]]'') - vrátane bývalých samostatných druhov ''[[Pyrus cuneifolia]]'', ''[[Pyrus sinaica]]'', ''[[Pyrus parviflora]]'', ''[[Pyrus canopliza]]'', ''[[Pyrus sicula]]'' a ''[[Pyrus tinei]]'' * ''[[Pyrus syriaca]]'' - [[hruška sýrska]]; niekedy zaraďovaná ako poddruh druhu ''Pyrus pyraster'' * ''[[Pyrus tadshikistanica]]'' * ''[[Pyrus taiwanensis]]'' * ''[[Pyrus takhtadzhianii]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus communis'' L. * ''[[Pyrus tamamschianae]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus communis'' L. * ''[[Pyrus taochia]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus kotschyana'' * ''[[Pyrus terpoi]]'' * ''[[Pyrus theodorovii]]'' * ''[[Pyrus tomentosa]]'' - pod týmto názvom existuje viacero taxónov neistého zaradenia, z ktorých jeden sa dnes zaraďuje ako súčasť druhu ''Pyrus pyraster'' * ''[[Pyrus trilocularis]]'' * ''[[Pyrus turcomanica]]'' * ''[[Pyrus tuskaulensis]]'' * ''[[Pyrus ussuriensis]]'' - [[hruška ussurijská]] * ''[[Pyrus uyematsuana]]'' (hybrid) - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus pyrifolia'' * ''[[Pyrus vallis]]'' * ''[[Pyrus vallis-demonis]]'' * ''[[Pyrus velenovskyi]]'' (hybrid) - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus jordanovii'' * ''[[Pyrus voronovii]]'' * ''[[Pyrus vselovodii]]'' - niekedy zaraďovaná ako súčasť druhu ''Pyrus communis'' L. * ''[[Pyrus xerophila]]'' * ''[[Pyrus yaltirikii]]'' * ''[[Pyrus zangezura]]'' |} Poznámka: Vyššie sú uvedené čo najmenšie druhy, t. j. zo všetkých možností klasifikácie je spravidla zvolená tá, pri ktorej je druh definovaný čo najužšie. Ich prípadné spojenie do väčších druhov vyplýva z komentárov uvedených k jednotlivými druhom. == Zdroje == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Pyrus}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Ružovité]] [[Kategória:Medonosné rastliny]] 8qkunaki1cu0drz0b2fykyeexz6afx1 Šablóna:Hlavná stránka/Aktuality 10 653292 8206008 8205517 2026-04-30T04:31:30Z Teslaton 12161 † [[Oskar Petr]] 8206008 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] * [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | John Ternus at the Apple 50th Anniversary Kickoff (cropped).jpg | popis = [[John Ternus]]}} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-20 | spoločnosť [[Apple]] oznámila, že doterajší senior [[viceprezident]] pre hardvérové inžinierstvo [[John Ternus]] nahradí s účinnosťou od [[1. september|1. septembra]] [[2026]] [[Tim Cook|Tima Cooka]] v pozícii generálneho riaditeľa (CEO). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tim Cook to become Apple Executive Chairman John Ternus to become Apple CEO | url = https://www.apple.com/newsroom/2026/04/tim-cook-to-become-apple-executive-chairman-john-ternus-to-become-apple-ceo/ | vydavateľ = apple.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-23 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-12 | v [[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2026|parlamentných voľbách]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] zvíťazila s ústavnou väčšinou strana [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] lídra [[Péter Magyar|Pétra Magyara]]. Premiér [[Viktor Orbán]] uznal porážku a po 16 rokoch tak končí vláda [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fideszu]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, TASR, Pravda, SITA | odkaz na autora = | titul = ONLINE: Tisza zlomila historický rekord Fideszu, Budapešť v noci ovládli bujaré oslavy. Magyar sľubuje vládu pre všetkých Maďarov | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/798813-madarsko-volby-magyar-tisza-orban-fidesz/ | issn = | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-13 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-11 | posádka misie Artemis II sa vrátila na Zem, keď [[kozmická loď]] [[Orion (kozmická loď)|Orion]] bezpečne pristála do vĺn [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] pri pobreží [[San Diego (Kalifornia)|San Diega]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Posádka misie Artemis 2 sa úspešne vrátila na Zem | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/veda/posadka-misie-artemis-2-sa-uspesne-vr/954473-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-11 | dátum prístupu = 2026-04-11 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-09 | [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] zvýšila v dôsledku zrýchleného roztápania [[kryha (ľad)|morského ľadu]] spôsobeného [[klimatické zmeny|klimatickými zmenami]] v [[Červený zoznam IUCN|Červenom zozname ohrozených druhov]] stupeň ohrozenia [[tučniak obrovský|tučniaka obrovského]] z „takmer ohrozený“ na „ohrozený druh“. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Tučniaky cisárske boli zaradené medzi ohrozené druhy | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/798057-tucniaky-cisarske-boli-zaradene-medzi-ohrozene-druhy/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-09 | dátum prístupu = 2026-04-10 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-09 | v [[Stará tržnica (Bratislava)|Starej tržnici]] sa uskutočnil [[Slnko v sieti 2026|15. ročník]] odovzdávania slovenských filmových cien [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]], ktoré moderoval [[Bruno Ciberej]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = tlačová správa | odkaz na autora = | titul = Slovenský film sa teší veľkej obľube: Národné filmové ceny Slnko v sieti budú odovzdané už tento štvrtok | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/SRbpCFR/slovensky-film-sa-tesi-velkej-oblube-narodne-filmove-ceny-slnko-v-sieti-budu-odovzdane-uz-tento-stvrtok/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-08 | dátum prístupu = 2026-04-10 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-06 | misia Artemis II agentúry NASA obletela Mesiac, pričom sa jej posádka dostala do rekordnej vzdialenosti od Zeme, čím prekonala [[kozmonaut|astronautov]] [[Apollo 13|Apolla 13]] z roku [[1970]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = Horák | meno = Otakar | autor = | odkaz na autora = | titul = Misii Artemis II sa podaril historický oblet Mesiaca, ďalej od Zeme ľudia ešte neboli | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/5243915/misii-artemis-ii-sa-podaril-historicky-oblet-mesiaca-dalej-od-zeme-ludia-este-neboli/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-07 | dátum prístupu = 2026-04-07 }} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|29|1952|05|16 | osoba = [[Oskar Petr]] | popis = český skladateľ, textár a spevák, člen folkového združenia Šafrán a folk-rockovej kapely Marsyas}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|28|1943|10|25 | osoba = [[Ján Kerekréti]] | popis = slovenský politik, v rokoch 2020{{--}}2023 poslanec NR SR za OĽANO}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|27|1927|09|29 | osoba = [[Edita Egerová]] | popis = americká psychologička a spisovateľka maďarského pôvodu}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|26|1946|01|27 | osoba = [[Nedra Talley]] | popis = americká speváčka, členka dievčenskej skupiny The Ronettes}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|22|1953|01|08 | osoba = [[Peter J. Carroll]] | popis = anglický okultista a spisovateľ}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|21|1966|11|21 | osoba = [[Milan Šuna]] | popis = slovenský tatranský horský vodca, horolezec a skialpinista}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|20|1930|08|26 | osoba = [[Mária Adamcová]] | popis = slovenská operná speváčka, mezzosopranistka}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|17|1948|07|06 | osoba = [[Nathalie Baye]] | popis = francúzska herečka}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|16|1939|10|07 | osoba = [[Ivan Rebernik]] | popis = slovinský diplomat a knihovník}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|14|1931|09|01 | osoba = [[Michael Oser Rabin|Michael Rabin]] | popis = izraelský informatik}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> 4hv3qe8m991p62fkri44udjy3agfv62 8206117 8206008 2026-04-30T10:58:22Z Lalina 22926 akt 8206117 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] * [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | John Ternus at the Apple 50th Anniversary Kickoff (cropped).jpg | popis = [[John Ternus]]}} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-28 | [[Spojené arabské emiráty]] oznámili, že vystupujú z [[Organizácia krajín vyvážajúcich ropu|OPEC]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = TASR| titul = Ropný kartel čaká veľká zmena. Spojené arabské emiráty oznámili odchod z OPEC aj aliancie OPEC+ | url = https://www.ta3.com/clanok/1046675/ropny-kartel-caka-velka-zmena-spojene-arabske-emiraty-oznamili-odchod-z-opec-aj-aliancie-opec | vydavateľ = ta3 | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-04-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-20 | spoločnosť [[Apple]] oznámila, že doterajší senior [[viceprezident]] pre hardvérové inžinierstvo [[John Ternus]] nahradí s účinnosťou od [[1. september|1. septembra]] [[2026]] [[Tim Cook|Tima Cooka]] v pozícii generálneho riaditeľa (CEO). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tim Cook to become Apple Executive Chairman John Ternus to become Apple CEO | url = https://www.apple.com/newsroom/2026/04/tim-cook-to-become-apple-executive-chairman-john-ternus-to-become-apple-ceo/ | vydavateľ = apple.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-23 | jazyk = en }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-12 | v [[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2026|parlamentných voľbách]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] zvíťazila s ústavnou väčšinou strana [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] lídra [[Péter Magyar|Pétra Magyara]]. Premiér [[Viktor Orbán]] uznal porážku a po 16 rokoch tak končí vláda [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fideszu]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, TASR, Pravda, SITA | odkaz na autora = | titul = ONLINE: Tisza zlomila historický rekord Fideszu, Budapešť v noci ovládli bujaré oslavy. Magyar sľubuje vládu pre všetkých Maďarov | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/798813-madarsko-volby-magyar-tisza-orban-fidesz/ | issn = | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-13 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-11 | posádka misie Artemis II sa vrátila na Zem, keď [[kozmická loď]] [[Orion (kozmická loď)|Orion]] bezpečne pristála do vĺn [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] pri pobreží [[San Diego (Kalifornia)|San Diega]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Posádka misie Artemis 2 sa úspešne vrátila na Zem | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/veda/posadka-misie-artemis-2-sa-uspesne-vr/954473-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-11 | dátum prístupu = 2026-04-11 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-09 | [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] zvýšila v dôsledku zrýchleného roztápania [[kryha (ľad)|morského ľadu]] spôsobeného [[klimatické zmeny|klimatickými zmenami]] v [[Červený zoznam IUCN|Červenom zozname ohrozených druhov]] stupeň ohrozenia [[tučniak obrovský|tučniaka obrovského]] z „takmer ohrozený“ na „ohrozený druh“. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Tučniaky cisárske boli zaradené medzi ohrozené druhy | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/798057-tucniaky-cisarske-boli-zaradene-medzi-ohrozene-druhy/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-09 | dátum prístupu = 2026-04-10 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-09 | v [[Stará tržnica (Bratislava)|Starej tržnici]] sa uskutočnil [[Slnko v sieti 2026|15. ročník]] odovzdávania slovenských filmových cien [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]], ktoré moderoval [[Bruno Ciberej]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = tlačová správa | odkaz na autora = | titul = Slovenský film sa teší veľkej obľube: Národné filmové ceny Slnko v sieti budú odovzdané už tento štvrtok | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/SRbpCFR/slovensky-film-sa-tesi-velkej-oblube-narodne-filmove-ceny-slnko-v-sieti-budu-odovzdane-uz-tento-stvrtok/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-08 | dátum prístupu = 2026-04-10 }} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|29|1952|05|16 | osoba = [[Oskar Petr]] | popis = český skladateľ, textár a spevák, člen folkového združenia Šafrán a folk-rockovej kapely Marsyas}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|28|1943|10|25 | osoba = [[Ján Kerekréti]] | popis = slovenský politik, v rokoch 2020{{--}}2023 poslanec NR SR za OĽANO}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|27|1927|09|29 | osoba = [[Edita Egerová]] | popis = americká psychologička a spisovateľka maďarského pôvodu}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|26|1946|01|27 | osoba = [[Nedra Talley]] | popis = americká speváčka, členka dievčenskej skupiny The Ronettes}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|22|1953|01|08 | osoba = [[Peter J. Carroll]] | popis = anglický okultista a spisovateľ}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|21|1966|11|21 | osoba = [[Milan Šuna]] | popis = slovenský tatranský horský vodca, horolezec a skialpinista}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|20|1930|08|26 | osoba = [[Mária Adamcová]] | popis = slovenská operná speváčka, mezzosopranistka}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|17|1948|07|06 | osoba = [[Nathalie Baye]] | popis = francúzska herečka}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|16|1939|10|07 | osoba = [[Ivan Rebernik]] | popis = slovinský diplomat a knihovník}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|14|1931|09|01 | osoba = [[Michael Oser Rabin|Michael Rabin]] | popis = izraelský informatik}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> tlhbi71w48shey5m82cnwjtdjg4h10d 8206118 8206117 2026-04-30T11:00:04Z TeslaBot 71954 typografia 8206118 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] * [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | John Ternus at the Apple 50th Anniversary Kickoff (cropped).jpg | popis = [[John Ternus]]}} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-28 | [[Spojené arabské emiráty]] oznámili, že vystupujú z [[Organizácia krajín vyvážajúcich ropu|OPEC]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = TASR| titul = Ropný kartel čaká veľká zmena. Spojené arabské emiráty oznámili odchod z OPEC aj aliancie OPEC+ | url = https://www.ta3.com/clanok/1046675/ropny-kartel-caka-velka-zmena-spojene-arabske-emiraty-oznamili-odchod-z-opec-aj-aliancie-opec | vydavateľ = ta3 | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-04-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-20 | spoločnosť [[Apple]] oznámila, že doterajší senior [[viceprezident]] pre hardvérové inžinierstvo [[John Ternus]] nahradí s účinnosťou od [[1. september|1. septembra]] [[2026]] [[Tim Cook|Tima Cooka]] v pozícii generálneho riaditeľa (CEO). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tim Cook to become Apple Executive Chairman John Ternus to become Apple CEO | url = https://www.apple.com/newsroom/2026/04/tim-cook-to-become-apple-executive-chairman-john-ternus-to-become-apple-ceo/ | vydavateľ = apple.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-23 | jazyk = en }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-12 | v [[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2026|parlamentných voľbách]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] zvíťazila s ústavnou väčšinou strana [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] lídra [[Péter Magyar|Pétra Magyara]]. Premiér [[Viktor Orbán]] uznal porážku a po 16 rokoch tak končí vláda [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fideszu]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, TASR, Pravda, SITA | odkaz na autora = | titul = ONLINE: Tisza zlomila historický rekord Fideszu, Budapešť v noci ovládli bujaré oslavy. Magyar sľubuje vládu pre všetkých Maďarov | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/798813-madarsko-volby-magyar-tisza-orban-fidesz/ | issn = | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-13 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-11 | posádka misie Artemis II sa vrátila na Zem, keď [[kozmická loď]] [[Orion (kozmická loď)|Orion]] bezpečne pristála do vĺn [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] pri pobreží [[San Diego (Kalifornia)|San Diega]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Posádka misie Artemis 2 sa úspešne vrátila na Zem | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/veda/posadka-misie-artemis-2-sa-uspesne-vr/954473-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-11 | dátum prístupu = 2026-04-11 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-09 | [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] zvýšila v dôsledku zrýchleného roztápania [[kryha (ľad)|morského ľadu]] spôsobeného [[klimatické zmeny|klimatickými zmenami]] v [[Červený zoznam IUCN|Červenom zozname ohrozených druhov]] stupeň ohrozenia [[tučniak obrovský|tučniaka obrovského]] z „takmer ohrozený“ na „ohrozený druh“. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Tučniaky cisárske boli zaradené medzi ohrozené druhy | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/798057-tucniaky-cisarske-boli-zaradene-medzi-ohrozene-druhy/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-09 | dátum prístupu = 2026-04-10 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-09 | v [[Stará tržnica (Bratislava)|Starej tržnici]] sa uskutočnil [[Slnko v sieti 2026|15. ročník]] odovzdávania slovenských filmových cien [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]], ktoré moderoval [[Bruno Ciberej]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = tlačová správa | odkaz na autora = | titul = Slovenský film sa teší veľkej obľube: Národné filmové ceny Slnko v sieti budú odovzdané už tento štvrtok | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/SRbpCFR/slovensky-film-sa-tesi-velkej-oblube-narodne-filmove-ceny-slnko-v-sieti-budu-odovzdane-uz-tento-stvrtok/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-08 | dátum prístupu = 2026-04-10 }} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|29|1952|05|16 | osoba = [[Oskar Petr]] | popis = český skladateľ, textár a spevák, člen folkového združenia Šafrán a folk-rockovej kapely Marsyas}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|28|1943|10|25 | osoba = [[Ján Kerekréti]] | popis = slovenský politik, v rokoch 2020{{--}}2023 poslanec NR SR za OĽANO}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|27|1927|09|29 | osoba = [[Edita Egerová]] | popis = americká psychologička a spisovateľka maďarského pôvodu}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|26|1946|01|27 | osoba = [[Nedra Talley]] | popis = americká speváčka, členka dievčenskej skupiny The Ronettes}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|22|1953|01|08 | osoba = [[Peter J. Carroll]] | popis = anglický okultista a spisovateľ}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|21|1966|11|21 | osoba = [[Milan Šuna]] | popis = slovenský tatranský horský vodca, horolezec a skialpinista}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|20|1930|08|26 | osoba = [[Mária Adamcová]] | popis = slovenská operná speváčka, mezzosopranistka}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|17|1948|07|06 | osoba = [[Nathalie Baye]] | popis = francúzska herečka}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|16|1939|10|07 | osoba = [[Ivan Rebernik]] | popis = slovinský diplomat a knihovník}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|14|1931|09|01 | osoba = [[Michael Oser Rabin|Michael Rabin]] | popis = izraelský informatik}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> gxui64ealvanvg78n5w27kdp66tgh5z Slovenská plavecká federácia 0 655505 8206010 8112265 2026-04-30T04:52:09Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8206010 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.1670017|17.1359242|format=dms|display=title}} {{Infobox Národná športová federácia | logo = | rozmery obrázka = | skratka = SPF | sport = [[plávanie]]<br>[[synchronizované plávanie]]<br>[[diaľkové plávanie]]<br>[[vodné pólo]]<br>[[skoky do vody]] | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}} | vznik = 1990 | svetova organizacia = [[Medzinárodná plavecká federácia]] | vstup do SO = 1993 | kontinentalna organizacia = [[Európska plavecká liga]] | vstup do KO = | zrusenie = | prezident = Ivan Šulek | hraci = 13 883<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Slovak Swiming federation |url = https://api.fina.org/fina/gms/document/33ee8bdc-706f-405b-9d82-b2de572807b1 |dátum vydania = |dátum prístupu = 2022-05-29 |vydavateľ = FINA |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20220810194449/https://api.fina.org/fina/gms/document/33ee8bdc-706f-405b-9d82-b2de572807b1 |dátum archivácie = 2022-08-10 }}</ref> | kluby = 115 | najvyssia sutaz = | majster = | stranka = [http://www.swimmsvk.sk www.swimmsvk.sk] }} '''Slovenská plavecká federácia''' (skr. '''SPF'''<ref name="teraz-noveho"/>) je športová organizácia, plniaca úlohy národného športového zväzu.<ref name="stanovy"/> Združuje športy ako [[plávanie]], [[synchronizované plávanie]], [[diaľkové plávanie]], [[vodné pólo]] a [[skoky do vody]].<ref name="olympic-sporty"/> Od 17. apríla 2019 je prezidentom organizácie Ivan Šulek, jeho predchodkyňou bola Irena Adámková.<ref name="teraz-noveho"/> Organizácia sídli na adrese Za kasárňou 1, 831 03 v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name="stanovy"/> == Spolupráca == Slovenská plavecká federácia je členom [[Medzinárodná plavecká federácia|Medzinárodnej plaveckej federácie]]<ref name="fina-svk"/><ref name="stanovy"/>, [[Európska plavecká liga|Európskej plaveckej ligy]]<ref name="len-svk"/><ref name="stanovy"/> a [[Slovenský olympijský a športový výbor|Slovenského olympijského a športového výboru]].<ref name="stanovy"/> == Dianie == Irena Adámková odstúpila k 11. marcu 2019.<ref name="teraz-noveho"/> K 9. marcu 2020 federácia zrušila všetky športové podujatia kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémii ochorenia COVID-19]].<ref name="aktuality-spf-vyzyva"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="teraz-noveho">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Slovenská plavecká federácia má nového prezidenta | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/plavanie-novym-prezidentom-spf-sa-sta/390680-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-04-17 | dátum prístupu = 2020-09-11 }}</ref> <ref name="fina-svk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = National federations | url = http://www.fina.org/national-federations/SVK | vydavateľ = [[Medzinárodná plavecká federácia]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="len-svk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovak Swimming Federation | url = http://www2.len.eu/?page_id=1860 | vydavateľ = [[Európska plavecká liga]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="aktuality-spf-vyzyva">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská plavecká federácia vyzýva svojich členov k obozretnosti | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/439078/slovenska-plavecka-federaci-vyzyva-svojich-clenov-k-obozretnosti/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-09 | dátum prístupu = 2020-09-11 }}</ref> <ref name="stanovy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Slovenská plavecká federácia | odkaz na autora = | titul = Stanovy Slovenskej plaveckej federácie | url = https://mediamanager.sportnet.online/media/pages/s/swimmsvk.sk/2020/02/c6f4706f-0827-4738-9664-a5da1bbdb7e3.pdf | vydavateľ = mediamanager.sportnet.online | dátum vydania = 2016-04-17| dátum aktualizácie = 2017-04-10| dátum prístupu = 2020-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="olympic-sporty">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ŠPORTY | url = https://www.olympic.sk/sporty/letne-sporty | vydavateľ = olympic.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-11 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> }} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenské národné športové zväzy}} [[Kategória:Plávanie na Slovensku| ]] [[Kategória:Plavecké organizácie]] [[Kategória:Slovenské športové zväzy|Plávanie]] [[Kategória:Vodné pólo na Slovensku]] cr6m5p1yf3lv210ph5ku1t3ob2za8d3 Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia 4 656924 8206048 8205538 2026-04-30T07:04:21Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] 8206048 wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q12042975|Q12042975]] | [[Súbor:Brno, Semilasso, 2. Beatfest, Oskar Petr.jpg|center|75px]] | [[Oskar Petr]] | 1952-05-16 | 2026-04-29 | | [[spevák]]<br/>[[fotograf]]<br/>[[architekt]]<br/>[[publicista]]<br/>[[hudobník]] | | [[Česko-Slovensko]] | [[Praha]] | | |- | [[:d:Q114959228|Q114959228]] | | [[Ján Kerekréti]] | 1943-10-25 | 2026-04-28 | slovenský politik, v rokoch 2020 – 2023 poslanec NR SR za hnutie OĽANO | [[politik]] | ''[[:d:Q19967563|poslanec Národnej rady Slovenskej republiky]]'' | [[Slovensko]] | | | |- | [[:d:Q62070381|Q62070381]] | [[Súbor:WHM Edith Eger (7701795).jpg|center|75px]] | [[Edita Egerová]] | 1927-09-29 | 2026-04-27 | americká psychologička a spisovateľka | [[psychológ]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]<br/>[[Maďarsko]] | [[Košice]] | [[San Diego (Kalifornia)|San Diego]] | |- | [[:d:Q13562002|Q13562002]] | [[Súbor:Nedra Talley.JPG|center|75px]] | [[Nedra Talleyová]] | 1946-01-27 | 2026-04-26 | americká speváčka | [[spevák]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[New York (mesto)|New York]] | [[Virginia Beach]] | |- | [[:d:Q972754|Q972754]] | | [[Peter J. Carroll]] | 1953-01-08 | 2026-04-22 | anglický okultista | [[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q12797895|okultista]]'' | | [[Spojené kráľovstvo]] | [[West Sussex]] | | |- | [[:d:Q12771705|Q12771705]] | | [[Milan Šuna]] | 1966-11-21 | 2026-04-21 | tatranský horský vodca a horolezec (1966 – 2026) | ''[[:d:Q9149093|horolezec]]''<br/>''[[:d:Q819677|horský vodca]]''<br/>''[[:d:Q19801627|skialpinista]]'' | | [[Slovensko]] | [[Kežmarok]] | [[Stará Lesná]] | |- | [[:d:Q12772168|Q12772168]] | | [[Mária Adamcová]] | 1930-08-26 | 2026-04-20 | slovenská operná speváčka, mezzosopranistka | ''[[:d:Q2865819|operný spevák]]'' | | | [[Važec]] | | |- | [[:d:Q106573|Q106573]] | [[Súbor:Nathalie Baye Cannes 2019.jpg|center|75px]] | [[Nathalie Baye]] | 1948-07-06 | 2026-04-17 | francúzska herečka | ''[[:d:Q2405480|dabér]]''<br/>''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>''[[:d:Q5716684|tanečník]]''<br/>[[Herectvo|herec]] | | [[Francúzsko]] | [[Mainneville]] | [[Paríž]] | [[Cimetière du Montparnasse]] |- | [[:d:Q1237140|Q1237140]] | [[Súbor:Ivan rebernik.jpg|center|75px]] | [[Ivan Rebernik]] | 1939-10-07 | 2026-04-16 | slovinský knihovník a diplomat | ''[[:d:Q182436|knihovník]]''<br/>[[diplomat]] | [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec]] | [[Slovinsko]]<br/>[[Juhoslávia (1943 – 1992)|Socialistická federatívna republika Juhoslávia]] | [[Maribor]] | | |- | [[:d:Q132051765|Q132051765]] | [[Súbor:MUDr Rosina pic1.png|center|75px]] | [[Alojz Rosina]] | 1931-05-15 | 2026-04-14 | slovenský rehabilitačný lekár, zakladateľ rehabilitačných centier | ''[[:d:Q2012484|rehabilitačný lekár]]''<br/>[[lekár]]<br/>''[[:d:Q6500773|všeobecný lekár]]'' | | | [[Púchov]] | [[Poprad]] | |- | [[:d:Q357965|Q357965]] | [[Súbor:M O Rabin.jpg|center|75px]] | [[Michael Oser Rabin]] | 1931-09-01 | 2026-04-14 | Izraelský matematik a informatik | ''[[:d:Q82594|informatik]]''<br/>[[matematik]]<br/>''[[:d:Q15442776|kryptograf]]''<br/>[[Pedagogik|pedagóg]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Izrael]] | [[Vroclav]] | [[Jeruzalem]] | |- | [[:d:Q1400764|Q1400764]] | [[Súbor:Vadkerty Katalin 2016.jpg|center|75px]] | [[Katalin Vadkerty]] | 1928-04-21 | 2026-04-10 | slovenská historička, vysokoškolská pedagogička a publicistka maďarskej národnosti | [[historik]] | | [[Slovensko]] | [[Nové Zámky]] | | |- | [[:d:Q316872|Q316872]] | [[Súbor:Afrika Bambaataa 2009 IMG 8349 (cropped).jpg|center|75px]] | [[Afrika Bambaataa]] | 1957-04-17 | 2026-04-09 | americký DJ, reper a hudobný producent | [[diskotekár]]<br/>''[[:d:Q2252262|raper]]''<br/>[[hudobný producent]]<br/>[[autor skladieb]]<br/>[[spevák]]<br/>''[[:d:Q15253558|aktivista]]''<br/>[[hudobník]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[New York (mesto)|New York]] | [[Pensylvánia]] | |- | [[:d:Q284951|Q284951]] | [[Súbor:Imrich Bugár 2013.JPG|center|75px]] | [[Imrich Bugár]] | 1955-04-14 | 2026-04-08 | maďarský a slovenský atlét | ''[[:d:Q11513337|atlét]]''<br/>[[športovec]]<br/>''[[:d:Q13381689|diskár]]'' | | [[Česko-Slovensko]]<br/>[[Česko]] | [[Ohrady]] | [[Praha]] | |- | [[:d:Q61322|Q61322]] | [[Súbor:AV0A1506 Mario Adorf.jpg|center|75px]] | [[Mario Adorf]] | 1930-09-08 | 2026-04-08 | nemecký herec | [[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q11481802|dabér]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]''<br/>''[[:d:Q20856740|rozprávač audio kníh]]''<br/>[[Herectvo|herec]]<br/>[[hudobník]] | | [[Nemecko]]<br/>[[Švajčiarsko]] | [[Zürich]] | [[Paríž]] | ''[[:d:Q2972627|Cemetery of Saint-Tropez]]'' |- | [[:d:Q12778496|Q12778496]] | | [[Viera Hegerová]] | 1933-10-09 | 2026-04-06 | slovenská prekladateľka ruskej prózy, redaktorka | ''[[:d:Q333634|prekladateľ]]''<br/>''[[:d:Q1607826|editor]]''<br/>[[redaktor]]<br/>[[publicista]] | | | [[Banská Bystrica]] | [[Bratislava]] | |- | [[:d:Q95433174|Q95433174]] | [[Súbor:Anna Hulejová pri vystúpení.jpg|center|75px]] | [[Anna Hulejová]] | 1939-12-08 | 2026-04 | speváčka ľudových piesní | [[spevák]] | | [[Slovensko]] | | | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] oz1pv1e7l4szm5ncn3xikfbibxqqmj8 Spracovanie obrazu 0 657355 8206087 8115749 2026-04-30T09:48:51Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8206087 wikitext text/x-wiki '''Spracovanie obrazu''' ({{vjz|eng|''image processing''}}) v [[Informatika|informatike]] je akékoľvek spracovanie [[Signál|signálu]], kde vstupom je obrázok a výstupom je upravený obrázok alebo určité charakteristiky či vlastnosti, ktoré vychádzajú zo vstupného obrázku.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Sumithra, Buvana, Somasundaram|meno=|titul=A Survey on Various Types of Image Processing Technique|url=https://www.ijert.org/research/a-survey-on-various-types-of-image-processing-technique-IJERTV4IS030552.pdf|dátum vydania=Marec 2015|dátum prístupu=1.11.2020|vydavateľ=International Journal of Engineering Research & Technology (IJERT)}}</ref> Výstupný obrázok môže mať napríklad upravenú veľkosť alebo zmenený jas [[pixel]]ov tak aby sme zdôraznili určitý aspekt obrázku a potlačili ostatné. Príkladom môžu byť objekty, hrany alebo iné štruktúry, ktoré sú na obrázku považované za dôležité.<ref>{{Citácia knihy|titul=Computer-Assisted Microscopy : the Measurement and Analysis of Images|url=https://www.worldcat.org/oclc/840281004|vydavateľ=Springer US|rok=1990|miesto=Boston, MA|isbn=978-1-4613-0563-7|priezvisko=Russ, John C.}}</ref> == Typy techník spracovania obrazu == Metódy spracovania obrazu môžeme zaradiť do niekoľkých kategórii:<ref name=":0" /> # Vylepšenie obrazu # Rekonštrukcia obrazu # [[Kompresia]] obrazu # Segmentácia obrazu # Rozpoznanie obrazu # [[Vyhladenie obrazu]] === Vylepšenie obrazu === [[Súbor:Unequalized_Hawkes_Bay_NZ.jpg|náhľad|Pôvodný obrázok]] [[Súbor:Equalized_Hawkes_Bay_NZ.jpg|náhľad|Obrázok vylepšený ekvalizáciou histogramu]] Vylepšenie obrazu nám poskytuje obrázok ktorý bude vhodnejší na zobrazenie a analýzu. Ide o odstránenie šumu, zaostrenie obrázku, zvýšenie kontrastu čo následne zjednodušuje hľadanie kľúčových prvkov v obrázku. Vylepšenie obrazu môžeme ešte rozdeliť na 2 kategórie: # Metódy v priestorovej oblasti - obrázok je 2-dimenzionálne pole pixelov # Metódy vo frekvenčnej oblasti - obrázok je transformovaný do frekvenčnej oblasti napr. diskrétnou Fourierovou transformáciou Niekoľko metód vylepšenia obrázku:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Image Enhancement|url=https://www.mathworks.com/discovery/image-enhancement.html|vydavateľ=www.mathworks.com|dátum prístupu=2020-11-01|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20201108102743/https://www.mathworks.com/discovery/image-enhancement.html|dátum archivácie=2020-11-08}}</ref> * použitie [[Morfologické operácie|morfologických operácií]] * [[Ekvalizáca histogramu|ekvalizácia histogramu]] * Contrast-limited adaptive histogram equalization (CLAHE) * odšumenie [[Wienerov filter|Wienerovým filtrom]] * lineárne zvýraznenie kontrastu * mediánový filter atď... === Rekonštrukcia obrazu === [[Súbor:Restoration_using_Artificial_intelligence.jpg|náhľad|Rekonštrukcia obrázku pomocou umelej inteligencie]] Obrázky môžu byť rôznymi vplyvmi poškodené, zašumené alebo rozmazané, cieľom rekonštrukcie je vylepšiť ich alebo vrátiť do ich pôvodnej kvality.<ref name=":0" /> Väčšina metód na rekonštrukciu sú založené konvolúcii aplikovanej globálne na celý obrázok. Poškodenie obrázku môže byť spôsobené viacerými dôvodmi: defekty na [[Šošovka (optika)|optických šošovkách]], zlé zaostrenie, pohyb objektu, zrnitosť, skenovanie fotografii atď. Rekonštrukciu obrázku je možné dosiahnuť napríklad dekonvolúciou vo frekvenčnej oblasti alebo [[Wienerov filter|Wienerovým filtrom]].<ref name=":1">{{Citácia knihy|edícia=3rd ed|titul=Image processing, analysis, and machine vision|url=https://www.worldcat.org/oclc/123776599|vydavateľ=Thompson Learning|rok=2008|miesto=Toronto|isbn=0-495-08252-X|priezvisko=Sonka|meno=Milan}}</ref> === Kompresia obrazu === Cieľom kompresie obrázku je zníženie jeho dátovej veľkosti. Redukcia dátovej veľkosti nám umožňuje nielen skladovanie väčšieho množstva obrázkov na danom pamäťovom úložisku aj rýchlejšie sťahovanie a posielanie obrázkov po sieti. Kompresiu delíme na stratovú a bezstratovú. [[Bezstratová kompresia]] je vhodná na umelé obrázky ako technické kresby, ikony a obrázky kde je preferované vysoké rozlíšenie ako obrázky z medicíny alebo skeny určené pre archivačné účely. Metódy poskytujúce bezstratovú kompresiu sú napríklad [[Huffmanove kódovanie]] a Lempel Ziv kódovanie. Stratová kompresia je vhodná na prirodzené fotografie, kde malá strata presnosti akceptovaná ku dosiahnutiu podstatnej redukcii dátovej veľkosti. Pri stratovej kompresii sa aplikujú DCT, vlnková transformácia nasledované kvantovaním a kódovaním symbolov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=RAVI, ASHOKKUMAR|meno=|titul=Analysis of Various Image Processing Techniques|url=https://www.ijana.in/Special%20Issue/TPID20.pdf|dátum vydania=2017|dátum prístupu=1.11.2020|vydavateľ=International Journal of Advanced Networking & Applications (IJANA)|url archívu=https://web.archive.org/web/20201108043450/https://www.ijana.in/Special%20Issue/TPID20.pdf|dátum archivácie=2020-11-08}}</ref> === Segmentácia obrazu === [[Súbor:Image segmentation.png|náhľad|Ukážka segmentácie obrázku]] Cieľom segmentácie je rozdeliť obrázok na časti ktoré majú silnú koreláciu s objektami alebo plochami z reálneho sveta zobrazených na obrázku.<ref name=":1" /> Segmentácia obrazu sa snaží rozdeliť obraz na niekoľko častí zgrupovaním pixelov do regiónov, ktoré majú podobné vlastnosti ako napr. intenzitu, farbu, textúru... Hlavným cieľom je jasne oddeliť náš objekt záujmu o pozadia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Khan, Ravi|meno=|titul=Image Segmentation Methods: A Comparative Study|url=https://www.researchgate.net/publication/319183397_Image_Segmentation_Methods_A_Comparative_Study|dátum vydania=2013|dátum prístupu=1.11.2020|vydavateľ=International Journal of Soft Computing and Engineering}}</ref> Niekoľko metód segmentácie obrázku: * [[prahovanie]] * zhlukovacie metódy * [[detekcia hrán]] * region-growing algoritmus * metódy založené na histograme * a ďalšie === Rozpoznanie obrazu === Rozpoznanie obrazu ({{vjz|eng|''image recognition''}}) je schopnosť identifikovať napríklad objekty, miesta, ľudí, text alebo činnosť na obrázku. Rozpoznanie obrazu je široko používané v strojovo orientovaných vizuálnych úlohách, ako je napríklad označovanie obsahu obrázkov tagmi, vyhľadávanie obrázkov na základe obsahu, navigovanie robotov a riadenie autonómnych áut. Algoritmy na rozpoznávanie obrázkov sú väčšinou založené na hlbokom strojovom učení a najlepšie výsledky dosahujú konvolučné neurónové siete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What is image recognition? - Definition from WhatIs.com|url=https://searchenterpriseai.techtarget.com/definition/image-recognition|vydavateľ=SearchEnterpriseAI|dátum prístupu=2020-11-01|jazyk=en}}</ref> Niekoľko techník ktoré vedú k rozpoznaniu obrazu:<ref name=":1" /> * graph matching * [[Neurónová sieť|neurónové siete]] * genetické algoritmy * simulované žíhaní * boosting... === Vyhladenie obrazu === Hlavným cieľom je odstránenie šumu v obrázkoch a tým zvýšenie jeho kvality. Väčšinou ide o nejakú formu priemerovanie hodnôt pixelov z okolia. Vyhladzovanie čelí problému rozmazania ostrých hrán v obrázku, preto by sme mali brať v ohľad algoritmy, ktoré ostré hrany zachovávajú. Tieto algoritmy počítajú priemer z okolia len z pixelov ktoré majú podobné hodnoty ako spracovávaný bod. Lokálne vyhladenie obrazu dokáže efektívne eliminovať impulzný šum alebo niektoré vady ako tenké prúžky, ale nedokáže si poradiť napríklad s veľkými škvrnami.<ref name=":1" /> [[Súbor:Median filtering.png|náhľad|Filtrovanie mediánom|438x438bod]] Niekoľko algoritmov na vyhladenie obrazu: * Gaussovo vyhladenie * Kuwahara filtrovanie * bilaterálne filtrovanie * mediánový filter a ďalšie... == Aplikácie == Spracovanie obrazu má množstvo praktických aplikácii:<ref>Zemčík, P.; Španěl, M. et al. Zpracování obrazu. Studijní opora. Vysoké učení technické v Brně. 2011.</ref> * ''úpravy obrazov vytvorených pomocou foto a video techniky'' - tieto úpravy sú často motivované chybnou expozíciou, rozmazaním, šumom alebo potrebou zvýšenia kontrastu, tak aby sa obrázky pozorovateľom „čo najviac páčili“. * ''zvýraznenie niektorých rysov obrazu'' - oblasti ktoré chceme zvýrazňovať môžu byť definované určitým jasom, farbou, obsahom vysokých frekvencii, textúrou alebo inak popísané oblasti. Príkladom zvýraznenia rysov je napr. hľadanie hrán v obrázku. * ''detekcia objektov a vzorov'' * ''delenie obrazu na súvisiace oblasti (segmentácia)'' - používa sa hlavne ako predspracovanie pre ďalšie metódy počítačového videnia. Zmyslom vyhodnotenia môže byť napríklad určenie typu snímku pre ďalšie úpravy (napr. veľa modrej v hornej časti - asi krajinka, veľký obsah farby kože - asi portrét) alebo kontrola výrobkov v priemyselných aplikáciách. * ''geometrické transformácie obrazu'' - cieľom je zmeniť geometriu obrazu a tým ho transformovať do iného tvaru. Využitím môže byť korekcia vád objektívu, úpravy obrázkov pred spájaním alebo umelecké stvárnenie fotiek. * ''skladanie obrazov'' - uplatňuje sa pri tvorbe panoramatických snímok na základe ich prekryvu. * ''meranie rozmerov, kvality povrchu a ďalšie...'' - meranie rozmerov a kvalita povrchu je jednou z jednoduchých aplikácii spracovania obrazu, ktorá sa uplatňuje v priemyselných aplikáciách. Meranie vychádza z detekcie hrán a jednoduchých geometrických výpočtov. Pri meraní kvality sa zase hľadajú pixely s podstatne odlišnou hodnotou. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Spracovanie obrazu]] 1vz5r6w2yfe2y2prpioifiahs36c850 Sheila on 7 0 667453 8205987 7894915 2026-04-30T00:17:32Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205987 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Sheila on 7 | Obrázok = Sheila on 7.jpg | Popis obrázku = Sheila on 7 na pódiu v roku 2013 | Krajina pôvodu = {{minivlajka|Indonézia}} [[Yogyakarta]], [[Indonézia]] | Žáner = [[pop rock]], [[alternative rock]] | Roky pôsobenia = 1996 – súč. | Hudobný vydavateľ = | Iné názvy = | Súvisiace články = | Webstránka = {{url|www.sheilaon7.com}} | Členovia skupiny = | Bývalí členovia = }} '''Sheila on 7''' je [[Indonézia|indonézska]] [[pop rock]]ová hudobná skupina. Bola založená v roku 1996 v [[Yogyakarta|Yogyakarte]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul= Sheila on 7 |dátum prístupu = 2021-03-08 |vydavateľ = AllMusic |url = https://www.allmusic.com/artist/sheila-on-7-mn0002193592 |url archívu= https://archive.is/sjIfR |dátum archivácie= 2021-03-08 |jazyk = en}}</ref> Ich debutový album ''Sheila on 7'' sa umiestnil na 33. mieste v zozname 150 najlepších indonézskych albumov všetkých čias, uverejneným v indonézskom vydaní časopisu „[[Rolling Stone]]“.<ref>{{Šablóna:Citácia knihy|titul=Rolling Stone Special Edition: 150 Greatest Indonesian Albums of All Time|jazyk=id|vydanie=32|rok=2007|vydavateľ=Rolling Stone Indonesia}}</ref> Okrem toho miestne vydanie časopisu zaradilo dve piesne skupiny do zoznamu 150 najlepších indonézskych piesní všetkých čias („Dan“ – 29. miesto, „Melompat Lebih Tinggi“ – 147. miesto).<ref>{{Šablóna:Citácia knihy|titul=Rolling Stone Special Edition: 150 Greatest Indonesian Songs of All Time |jazyk=id |vydanie=56 |rok=2009 |vydavateľ=Rolling Stone Indonesia}}</ref> == Diskografia== Zdroj:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Discography | url = https://www.sheilaon7.com/discography | jazyk = id | dátum prístupu = 2021-04-27 | dátum archivácie = 2021-04-27 | url archívu = https://archive.is/lDsGU | vydavateľ = Sheila On 7}}</ref> * 1999: ''Sheila on 7 * 2000: ''Anugerah Terindah Yang Pernah Kumiliki * 2000: ''Kisah Klasik Untuk Masa Depan * 2002: ''07 Des * 2003: ''OST. 30 Hari Mencari Cinta * 2004: ''Pejantan Tangguh * 2004: ''Pria Terhebat * 2005: ''Jalan Terus (The Very Best of Sheila on 7) * 2005: ''507 * 2008: ''Menentukan Arah * 2011: ''Berlayar * 2014: ''Musim Yang Baik == Referencie== {{Referencie}} ==Externé odkazy == * [https://www.sheilaon7.com Oficiálna stránka]{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [[Kategória:Indonézske hudobné skupiny]] [[Kategória:Alternatívnorockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Poprockové hudobné skupiny]] 91pz5ml193rrc11hu39mako7aoboqlc Rýchly antigénový test COVID-19 0 667655 8205816 8055516 2026-04-29T16:49:44Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205816 wikitext text/x-wiki [[File:COVID-19 rapid test.jpg|thumb|rýchle testy [[SARS-CoV-2]]. Testy na detekciu vírusového antigénu laterálnym tokom]] '''Rýchle antigénové testy COVID-19''', často nazývané aj '''testy COVID-19 s bočným tokom''', sú [[Rýchly antigénový test|rýchle antigénové testy]] používané na detekciu prítomnosti vírusu [[SARS-CoV-2]], ktorý spôsobuje ochorenie [[COVID-19]]. Sú rýchlo realizovateľné s minimálnym zaškolením, ponúkajú významné cenové výhody, stoja zlomok ceny iných foriem testovania ochorenia COVID-19 a poskytujú používateľom výsledok do 5-30 minút. Majú však vysokú mieru falošne negatívnych výsledkov. Rýchle antigénové testy sa používajú vo viacerých krajinách ako súčasť [[Hromadné testovanie|hromadného testovania]] alebo celopopulačných [[Skríning (medicína)|skríningových]] prístupov.<ref name="Press corner">{{Cite web|title=Press corner|url=https://ec.europa.eu/commission/presscorner/home/en|access-date=2021-03-20|website=European Commission - European Commission|language=en}}</ref><ref>{{Cite news|date=2 November 2020|title=Slovakia carries out Covid mass testing of two-thirds of population|language=en-GB|work=The Guardian|agency=Agence France-Presse|url=https://www.theguardian.com/world/2020/nov/02/slovakia-carries-out-covid-mass-testing-of-two-thirds-of-population|issn=0261-3077}}</ref><ref>{{Cite web|author=Peter Littlejohns|date=6 November 2020|title=The UK is trialling lateral flow testing for Covid-19 – how does it work?|url=https://www.nsmedicaldevices.com/news/lateral-flow-test-covid-19/|website=NS Medical Devices}}</ref> Predpokladá sa, že sú cenné na identifikáciu osôb, ktoré sú asymptomatické a mohli by potenciálne šíriť [[vírus]] na iné [[Osoba|osoby]], ktoré by inak nevedeli, že sú infikované.<ref>{{cite journal|vauthors=Guglielmi G|date=September 2020|title=Fast coronavirus tests: what they can and can't do|journal=Nature|volume=585|issue=7826|pages=496–498|bibcode=2020Natur.585..496G|doi=10.1038/d41586-020-02661-2|pmid=32939084|doi-access=free | issn = 0028-0836 }}</ref> Tým sa líši od iných foriem testovania [[COVID-19]] ako je [[PCR]], ktoré sa vo všeobecnosti považujú za užitočné [[Test na chorobu|testy]] pre [[Symptóm (medicína)|symptomatických]] jedincov, pretože majú vyššiu citlivosť a dokážu presnejšie [[Identifikácia|identifikovať]] prípady. == História vývoja technológie rýchleho testu COVID-19 == Rýchle testy COVID-19 vznikli na základe veľkých investícií v rámci kontroverzného [[Operácia Moonshot|programu Moonshot]] [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], programu v hodnote 100 miliárd [[Libra (mena)|libier]], ktorého cieľom je systematicky posudzovať, vyvíjať a zavádzať nové technológie na testovanie COVID-19.<ref>{{cite journal|vauthors=Iacobucci G, Coombes R|date=September 2020|title=Covid-19: Government plans to spend £100bn on expanding testing to 10 million a day|journal=BMJ|volume=370|pages=m3520|doi=10.1136/bmj.m3520|pmid=32907851|doi-access=free}}</ref> Rýchle testy boli spočiatku súčasťou tohto systematického hodnotenia spolu s mnohými ďalšími predpokladanými technológiami testovania COVID-19, ako sú [[Lamp]], [[Lampore]], [[Polymerázová reťazová reakcia|PCR]] v mieste starostlivosti, [[hmotnostná spektrometria]] a združovanie vzoriek. Ako však hodnotenia pokračovali, rýchle testy sa ukázali ako najúspešnejšia forma testovania COVID-19 v rámci tohto programu, ktorá dopĺňa existujúce testovanie PCR.<ref>{{cite web|title=Council agrees on strengthening the use of rapid antigen tests and on the mutual recognition of COVID-19 test results|url=https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2021/01/21/council-agrees-on-strengthening-the-use-of-rapid-antigen-tests-and-on-the-mutual-recognition-of-covid-19-test-results|access-date=20 March 2021|publisher=Council of the EU}}</ref> == Medzinárodné usmernenie pre používanie a vývoj technológie rýchlych testov COVID-19 == Prvotné vedecké zdôvodnenie potenciálnej užitočnosti rýchlych testov a globálne smerovanie vývoja technológie rýchlych testov bolo podporené dočasným usmernením [[Svetová zdravotnícka organizácia|WHO]], ktoré upozornilo na potenciálne výhody. V správe sa uvádzalo, že rýchle testy sa oveľa ľahšie zavádzajú a sú cenovo výhodné. WHO odporučila ich používanie v ohniskách nákazy, na včasnú identifikáciu prípadov a na monitorovanie trendov [[Choroba|ochorenia]]. Neskôr a na základe rýchlo pribúdajúcich štúdií toto odporúčanie rozšírila [[Európska komisia]]. Európska komisia odporučila používať technológiu rýchlych testov na celopopulačný [[Skríning (medicína)|skríning]], ak je podiel pozitívnych testov vysoký alebo veľmi vysoký. Do januára 2021 sa Európska komisia dohodla na posilnení svojho stanoviska a obhajovala oveľa väčšie využívanie rýchlych testov s poznámkou, že: "ak by sa výskumom preukázalo, že rýchle antigénové testy môže testovaný vykonávať sám...., mohlo by sa zvážiť aj samo vyšetrenie s odborným vedením alebo bez neho." == Počiatočné štúdie == Jednu z definitívnych štúdií rýchlych testov dokončili Public Health England, [[University of Oxford]] a University of Manchester a začali ju profesor Richard Body a Dr. Lennard Lee. Štúdia Falcon-C19, ktorá bola spustená v priebehu troch dní 17. septembra. Prvý pacient bol naverbovaný na parkovisku štadióna Manchester City Etihad v novom výskumnom centre pre testovanie COVID-19. Štúdia sa rýchlo rozšírila na 14 komunitných výskumných pracovísk v celom [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. Štúdia bola ukončená 23. októbra, keď sa do nej zapojilo 878 osôb. Štúdia bola jednou z najrýchlejšie naberaných britských výskumných štúdií COVID-19 v krajine. Štúdia poskytla definitívne dôkazy o tom, že zariadenia na rýchle testovanie sú schopné zachytiť pozitívne výsledky s vysokou presnosťou. V tejto štúdii boli validované celkovo 4 rýchle testy, vrátane testov Innova a Orientgene, s použitím vzoriek výterov od osôb so symptomatickým a asymptomatickým ochorením.<ref>{{Cite web|title=Oxford University and PHE confirm lateral flow tests show high specificity and are effective at identifying most individuals who are infectious {{!}} University of Oxford|url=https://www.ox.ac.uk/news/2020-11-11-oxford-university-and-phe-confirm-lateral-flow-tests-show-high-specificity-and-are|access-date=2020-12-27|website=www.ox.ac.uk|language=en|accessdate=2021-06-12|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210717053744/https://www.ox.ac.uk/news/2020-11-11-oxford-university-and-phe-confirm-lateral-flow-tests-show-high-specificity-and-are|archivedate=2021-07-17}}</ref> Okolo zverejnenia priebežnej analýzy tejto štúdie v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]], [[Spojené štáty|USA]] potvrdili, že od spoločnosti Abbott bude zakúpených 100 miliónov rýchlych testov, ktoré budú zaslané do celej krajiny s cieľom začať podobné štúdie v USA, ktoré doplnia štúdie iniciované [[University of Oxford|Oxfordskou univerzitou]].<ref>{{Cite web|title=The U.S. is conducting millions more rapid coronavirus tests, but are results reported?|url=https://globalnews.ca/news/7404354/us-coronavirus-rapid-test-results/|access-date=2020-12-27|website=Global News|language=en-US}}</ref> == Hodnotiace štúdie vo svete == Slovensko sa 2. novembra stalo prvou krajinou na svete, ktorá začala s celonárodným hromadným testovaním pomocou rýchlych testov. Päť miliónov rýchlych testov vykonalo 60 000 pracovníkov, ktorí použili antigénový test SD Biosensor a vykonali výtery u obyvateľstva. To následne viedlo Európsku komisiu k odporúčaniu, aby sa rýchle testy používali ako súčasť celopopulačného skríningu. Dve výskumné štúdie uverejnené začiatkom roka 2021, jedna od profesora [[Martin Kahanec|Martina Kahanca]] zo Stredoeurópskej univerzity a jeho spoluautorov a druhá od Martina Pavelku z London School of Hygiene & Tropical Medicine a jeho tímu, naznačujú, že účinky jesennej vlny hromadného testovania rýchlych antigénov na Slovensku pomohli potlačiť [[Pandémia|pandémiu]] v krajine, hoci podľa prvej štúdie bol účinok hromadného testovania na pandémiu dočasný a začal sa rozptyľovať približne po dvoch týždňoch.<ref>{{Cite journal|vauthors=Kahanec M, Laffers L, Schmidpeter B|date=2021-03-01|title=The Impact of Mass Antigen Testing for COVID-19 on the Prevalence of the Disease|url=https://www.iza.org/de/publications/dp/14228/the-impact-of-mass-antigen-testing-for-covid-19-on-the-prevalence-of-the-disease|journal=IZA Discussion Paper|language=English|number=14228}}</ref><ref>{{cite journal|display-authors=6|vauthors=Pavelka M, Van-Zandvoort K, Abbott S, Sherratt K, Majdan M, Jarčuška P, Krajčí M, Flasche S, Funk S|date=May 2021|title=The impact of population-wide rapid antigen testing on SARS-CoV-2 prevalence in Slovakia|journal=Science|volume=372|issue=6542|pages=635–641|doi=10.1126/science.abf9648|pmid=33758017|doi-access=free}}</ref> Spojené kráľovstvo pokračovalo v prebiehajúcom programe vývoja rýchlych testov s použitím rýchleho testu Innova, ktorý sa stal čoraz naliehavejším, keďže počet prípadov COVID-19 sa v [[Európa|Európe]] zvýšil. Dňa 6. novembra začal premiér [[Boris Johnson]] v rámci urýchleného hodnotenia technológie skríning v celom meste [[Liverpool]]. Začalo sa aj ďalšie pilotné rozširovanie rýchlych testov pre mnohé sektory, v ktorých testovanie predtým nebolo dostupné. Patrili k nim aj študenti na univerzitách, ktoré boli obzvlášť postihnuté [[Epidémia|epidémiami]]. Spočiatku sa začalo na Durhamskej univerzite, ktorá mala infraštruktúru a odborné znalosti na riadenie programu rýchlych testov, ale rozšírilo sa na väčšinu britských univerzít a umožnilo národný plán v štýle [[Evakuácia|evakuácie]], aby sa študenti dostali bezpečne domov na [[Vianoce]]. Rýchle testy boli zavedené aj v rámci Národnej zdravotnej služby pre zamestnancov, aby sa znížil možný prenos na pacientov, miestne orgány a domovy dôchodcov, aby sa umožnili návštevy obyvateľov. Dňa 18. novembra sa vo [[Wales|Walese]] dokončilo prvé testovanie celého okresu v meste Merthyr Tydfil. V tomto čase sa testovanie realizovalo aj v školách v [[Spojené štáty|USA]] pre študentov s príznakmi a v portugalských domovoch starostlivosti a školách. Celosvetové úsilie o zintenzívnenie vyhodnocovania rýchlych testov iniciovalo oddelenie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre mimoriadne situácie, ktoré 10. novembra spustilo veľký projekt implementácie rýchlych diagnostických testov, čomu pomohla dohoda s Nadáciou [[Bill Gates|Billa]] a [[Melinda Gatesová|Melindy]] Gatesovcov, ktorá obmedzila náklady pre krajiny s nízkymi a strednými príjmami. [[Rakúsko]] začalo s celonárodným hromadným testovaním 5. decembra a objednalo sedem miliónov testov pozostávajúcich z testu SD Biosensor a [[Siemens (podnik)|Siemens]] Clinitest (alias Orientgene). Do polovice decembra sa objavilo množstvo štúdií potvrdzujúcich účinnosť a úspešnosť používania rýchlych testov na identifikáciu osôb s COVID-19 vrátane štúdií v [[Holandsko|Holandsku]], Spojenom kráľovstve a USA. Všetky tieto štúdie umožnili, aby sa rýchle testy dostali do štandardných národných stratégií testovania COVID-19. Celosvetové pilotovanie rýchlych testov bolo teraz bežné v školách v [[Kanada|Kanade]], v cestovných centrách v [[Indonézia|Indonézii]] a v celej [[India|Indii]]. == Obavy z používania == Mnohí jednotlivci vyjadrili obavy, že presnosť rýchlych testov nebola taká dobrá ako existujúca forma testovania COVID-19 PCR. Údaje zverejnené z celomestského skríningu v Liverpoole v Spojenom kráľovstve ilustrovali, že armádni operátori testu dosiahli výkonnosť testov vyškolených laboratórnych vedcov po iných pilotných projektoch v Indii. To vyvolalo menšie problémy vo vedecko-psychologickej komunite, kde sa diskutovalo o tom, či rýchle testy nemôžu viesť k falošnému uisteniu a zmene správania. Zmena v myslení o používaní rýchlych testov sa však potvrdila po publikácii z USA. Profesor [[Michael Mina]] teoretizoval, že rýchle testy budú stále užitočné, pretože identifikujú infekčné osoby, a potenciálne výhody pozorované z opakovania rýchleho testu a získania výsledku oveľa rýchlejšie ako pri iných formách testovania. Hlavná klinická lekárka Spojeného kráľovstva Dr. Susan Hopkinsová tiež uviedla, že rýchle testy poskytujú prostriedok na nájdenie "ľudí, ktorých... by sme inak nemohli nájsť". Európska komisia si všimla schopnosť rýchlejšie identifikovať prípady a vzhľadom na následnú eskaláciu prípadov v Európe sa 11. decembra stretla a vypracovala spoločný európsky rámec pre "používanie, validáciu a vzájomné uznávanie rýchlych testov", pričom vyčlenila 100 miliónov eur na nákup testov od spoločností Roche a Abbott. [[Stella Kyriakidisová|Stella Kyriakidesová]], komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín, uviedla: "Rýchle antigénové testy nám ponúkajú rýchlosť, spoľahlivosť a rýchlu reakciu na izoláciu prípadov COVID. To je veľmi dôležité na spomalenie šírenia pandémie." Ďalšie osoby vyjadrili obavy z pomalého zavádzania a nasadzovania rýchlych testov a možných strát na životoch, ku ktorým by v dôsledku toho mohlo dôjsť. Akademická skupina z Kanady uviedla, že polovici úmrtí v domovoch dôchodcov na začiatku pandémie sa dalo zabrániť pomocou rýchlych testov. == Celosvetové regulačné schválenie na použitie na testovanie COVID-19 == Po úspechu mnohých štúdií na celom svete, ktoré analyzovali rýchle testy od augusta 2020, boli rýchle testy schválené regulačnými orgánmi na celom svete ako súčasť stratégie na používanie testov ako "nového prístupu v boji proti pandémii". Dňa 16. decembra sa [[Správa potravín a liečiv|FDA]] stal prvým orgánom, ktorý schválil rýchlotest spoločnosti Abbott. Následne bol schválený domáci test Ellume COVID-19. Rýchle testy schválila aj Health Canada, pričom jej poradca profesor [[David Juncter]] uviedol, že "najlepšie rýchle testy sú veľmi presné pri odhaľovaní nákazlivých osôb", a špecialista na infekčné choroby Jean Longtin poznamenal: "Umožní nám to postupovať rýchlejšie ako vírus a nájsť kontakty osoby do hodiny alebo dvoch namiesto čakania 24 hodín". Britský úrad MHRA 23. decembra potvrdil schválenie rýchleho testu Innova na testovanie pre vlastnú potrebu. Po jednoznačnom celosvetovom úspechu tohto celosvetového vývoja rýchlych testov Sir John Bell, regius profesor medicíny na Oxfordskej univerzite, povedal: "Rýchle testy boli hlavným kúskom dobrej obrany proti koronavírusom, pretože boli rýchle, lacné a dostupné na opakované použitie." == Rýchle testy ako „návrat k normálu“ == [[Španielsko]] sa stalo prvou krajinou, ktorá použila rýchle testy na uľahčenie návratu k normálu, pričom rýchle testy boli široko dostupné v lekárňach a v [[Barcelona|Barcelone]] sa konal bezplatný hudobný koncert pre osoby, ktoré si urobili rýchly test. Podobný prístup bol použitý v [[Albánsko|Albánsku]], aby sa umožnili hudobné festivaly. Mnohí odborníci si však týmto prístupom neboli istí, pretože sa domnievali, že "rýchle testy nie sú riešením na opätovné začatie normálneho života", ale mohli by sa použiť v kombinácii s ďalšími dôležitými opatreniami na prevenciu infekcií, ako je nosenie vhodných osobných ochranných pracovných prostriedkov, pravidelné umývanie rúk a spoločenský odstup, aby sa ľuďom umožnilo stráviť životne dôležitý čas s tými, ktorých majú radi, a zároveň im pomohlo zachovať bezpečnosť. == Nové kmene COVID-19 == Dňa 22. decembra 2020 bol v Spojenom kráľovstve identifikovaný nový infekčnejší kmeň SARS-CoV-2, VOC-202012/01. Tento kmeň sa rýchlo rozšíril po celom svete. Vzhľadom na rozšírené celosvetové používanie tejto formy testovania COVID-19 existovala obava, že tento variant spôsobí, že rýchle testovanie bude zastarané. V rámci zrýchleného hodnotenia technológie laterálneho toku v Spojenom kráľovstve boli laboratóriá Public Health England do 24 hodín schopné potvrdiť, že rýchle testy v celosvetovom vývoji neboli ovplyvnené a mohli identifikovať nový variant. Bolo to preto, že rýchly test sa vo všeobecnosti zameriava na nukleokapsidový proteín a nie na proteín hrotu. Nedávno však boli identifikované niektoré kmene, ktoré ovplyvňujú citlivosť niektorých rýchlych testov až 1000-násobne. Našťastie, frekvencia týchto nukleokapsidových mutácií (konkrétne D399N) je celosvetovo stále pomerne nízka a dosahuje ~0,02 %. == Humanitárne využitie rýchlych testov == Okrem bežného komunitného používania sa rýchle testy využívali aj v rámci humanitárneho úsilia počas pandémie. Po záplavách v [[Jakarta|Jakarte]] v Indonézii 2. decembra boli rýchle testy k dispozícii v protipovodňových prístreškoch. Okrem toho, po uzavretí štátnych hraníc v [[Európa|Európe]] v dôsledku mimoriadnej situácie v súvislosti s novým kmeňom v Spojenom kráľovstve tesne pred Vianocami uviazlo takmer 6 000 vodičov kamiónov bez potravín, čím sa v podstate zastavili vianočné dodávky potravín. Rýchle testy nasadili francúzski hasiči do 24 hodín pri [[Lamanšský prieliv|Lamanšskom prielive]]. Rýchle testy umožnili nákladným vozidlám vyraziť na cesty, dokončiť dodávky a vrátiť sa k rodinám na Vianoce, čo dokazuje potenciálnu globálnu užitočnosť ľahko realizovateľného testu COVID-19. Organizácia Lekári bez hraníc dôrazne podporila používanie rýchlych testov v krajinách s nižšími a strednými príjmami, pričom uviedla, že "testy na antigén COVID-19 môžu poskytnúť rýchle a akcieschopné výsledky, čím sa zabezpečí včasná identifikácia ľudí nakazených vírusom na úrovni komunity". == Spojené štáty a rýchle testy == Po tom, čo [[Spojené štáty|USA]] spolu so [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] pôvodne značne investovali do vývoja technológie rýchlych testov, sa ďalšie hodnotenie rýchlych testov ako súčasti prístupov k hromadnému testovaniu v USA zastavilo v dôsledku patovej situácie okolo úľavy vo výške 900 miliárd dolárov v rámci programu COVID-19 obsiahnutej v zákone o konsolidovaných rozpočtových prostriedkoch na rok 2020, 2021. Návrh zákona bol kritizovaný za to, že osobitne nevyčlenil investície do rýchlych testov ako nákladovo úspornej a účinnej formy celopopulačného testovania. Vedci v USA, ako napríklad profesor Michael Mina z [[Harvard University|Harvardovej univerzity]], poznamenali, že testy sú "veľmi účinným doplnkom všetkého ostatného, čo ľudia už robia", a že "domáce testy na COVID-19 by mohli znížiť mieru [[Infekcia|infekcie]]". Tento názor posilnil profesor William A. Haseltine tiež z [[Harvard University|Harvardu]] v článku v časopise [[Forbes (magazín)|Forbes]], v ktorom navrhol, že "rýchle, samoplatcovské testovanie by mohlo zastaviť stále rastúci príliv chorôb a úmrtí", a v článku profesorky Annie Sparrowovej z Mount Sinai v [[New York (mesto)|New Yorku]], v ktorom navrhla, že "lacné masové testovanie je nevyhnutné pre víťazstvo nad pandémiou" vzhľadom na "núdzový stav vysoko nákazlivého a rýchlo sa šíriaceho kmeňa B117 v Spojenom kráľovstve a podobného kmeňa z [[Južná Afrika (región)|Južnej Afriky]]". Napriek tomu boli rýchle domáce testy na COVID-19 v januári 2021 verejne dostupné pre jednotlivcov po predchádzajúcom schválení FDA. Tieto testy boli preplácané zdravotným poistením v USA osobám s príznakmi COVID-19 alebo tým, ktorí boli v úzkom kontakte s infikovanou osobou alebo s osobou, ktorá vykazovala príznaky. V článku v denníku Washington Post sa navrhovalo, že maximálny prínos rýchlych testov v USA sa môže prejaviť až vtedy, keď "federálna vláda uhradí testovanie asymptomatických osôb, pretože prenos týmito osobami je takou veľkou súčasťou epidémie", keďže testovanie týchto osôb nebolo hradené zo zdravotného poistenia. Po zvolení nového prezidenta v januári 2021 začali USA zverejnením prezidentských dekrétov opätovne investovať do vývoja technológie rýchlych testov.<ref>{{Cite web|title=Combating COVID-19|url=https://www.whitehouse.gov/priorities/covid-19/|access-date=2021-03-20|website=The White House|language=en-US|accessdate=2021-06-12|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210319232852/https://www.whitehouse.gov/priorities/covid-19/|archivedate=2021-03-19}}</ref><ref>{{Cite web|date=2021-01-21|title=Biden executive orders address COVID-19, other health care issues|url=https://www.rollcall.com/2021/01/21/biden-uses-executive-orders-to-address-covid-19-other-health-care-issues/|access-date=2021-03-20|website=Roll Call|language=en}}</ref> == Hodnota globálneho trhu == Po rozšírení používania rýchlych testov na celom svete majú rýchle testy trhovú hodnotu 15 miliárd USD, avšak očakáva sa, že od roku 2024 trh prestane fungovať z dôvodu [[Očkovanie|očkovania]] svetovej populácie do konca roku 2023. V USA predstavoval trh s rýchlotestami 3,9 miliardy USD s > 20 % mierou rastu v nemocniciach, na klinikách, v [[Ázia|Ázii]] a Tichomorí, ale aj ako testy pre koncových používateľov. [[Analytika|Analytici]] medzinárodného trhu predpovedajú, že výrobcovia rýchlych testov budú čeliť neustálemu zvyšujúcemu sa dopytu, keďže čoraz viac jednotlivcov a krajín začne používať rýchle testy na identifikáciu osôb s miernejšími príznakmi. Viacerí komentátori a vedci z USA vyjadrili obavy, či globálna výrobná sieť dokáže uspokojiť celosvetový dopyt a vyrobiť stovky miliónov testov, ktoré by boli potrebné na časté rýchle testovanie.<ref>{{cite journal|vauthors=Rubin R|date=November 2020|title=The Challenges of Expanding Rapid Tests to Curb COVID-19|journal=JAMA|volume=324|issue=18|pages=1813–1815|doi=10.1001/jama.2020.21106|pmid=33084882|doi-access=free}}</ref><ref>{{Cite web|date=2020-10-08|title=Huge demand for COVID-19 rapid antigen testing may face manufacturing constraints|url=https://www.modernhealthcare.com/supply-chain/huge-demand-covid-19-rapid-antigen-testing-may-face-manufacturing-constraints|access-date=2020-12-27|website=Modern Healthcare|language=en|accessdate=2021-06-12|archiveurl=https://web.archive.org/web/20220614141955/https://www.modernhealthcare.com/supply-chain/huge-demand-covid-19-rapid-antigen-testing-may-face-manufacturing-constraints|archivedate=2022-06-14}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[SARS-CoV-2]] * [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku]] * [[Imunoanalýza]] == Externé odkazy == * [https://www.health.gov.sk/?koronavirus-covod-19 Informácie o ochorení COVID-19] na stránke Ministerstva zdravotníctva SR == Zdroj == {{Preklad|en|Rapid antigen test|1024137043}} {{COVID-19}} [[Kategória:Imunológia]] [[Kategória:Pandémia ochorenia COVID-19]] c4qpaz3bg0hrr4tyhjpindwane1yxh8 Slovensko na Letných olympijských hrách 2020 0 668336 8206002 8102631 2026-04-30T03:57:46Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8206002 wikitext text/x-wiki {{Infobox Krajina na olympijských hrách | názov krajiny = Slovensko | vlajka = [[Súbor:Flag of Slovakia.svg|border|200px]] | hry = Letné | rok = 2020 | IOC = SVK | NOC = [[Slovenský olympijský a športový výbor]] | web = www.olympic.sk | miesto = v [[Tokio|Tokiu]], [[Japonsko|Japonsku]] | dátum = 23. júla 2021{{--}}8. augusta 2021 | súťažiaci = 41 | športy = 13 | vlajkonosiči = [[Zuzana Rehák Štefečeková]], [[Matej Beňuš]] (otvárací)<br />[[Danka Barteková]] (záverečný) | vedúci = Roman Buček | zlato = 1 | striebro = 2 | bronz = 1 | celkom = 4 | poradie = | LOH = [[Slovensko na Letných olympijských hrách 1996|1996]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2000|2000]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2004|2004]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2008|2008]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2012|2012]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2016|2016]] • 2020 • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2024|2024]] | ZOH = [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 1994|1994]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 1998|1998]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2002|2002]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2006|2006]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2010|2010]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2014|2014]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2018|2018]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2022|2022]] }} '''[[Slovensko]] na [[Letné olympijské hry 2020|Letných olympijských hrách 2020]]''' v [[Tokio|Tokiu]] reprezentovalo 41 športovcov v 13 športoch.<ref name="vyprava">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Slovensko do Tokia s najmenšou výpravou, no i medailovými ambíciami | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/oh2020-tema-slovensko-do-tokia-s-najme/564122-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2021-07-21 | dátum prístupu = 2021-07-24 }}</ref> Na otváracom ceremoniáli malo Slovensko dvoch vlajkonosičov Zuzanu Rehák Štefečekovú a Mateja Beňuša.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tokio 2020: Dilema slovenských vlajkonosičov: Ešte nevieme, ako to vyriešime | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/tvysle9/tokio-2020-dilema-slovenskych-vlajkonosicov-este-nevieme-ako-to-vyriesime/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-07-22 | dátum prístupu = 2021-07-24 }}</ref> Pôvodne sa olympiáda mala konať 24. júla až 9. augusta 2020, no kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii ochorenia COVID-19]] bola preložená na 23. júla až 8. augusta 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Souček | meno = Ľubomír | titul = Preložené olympijské hry v Tokiu sa majú začať takto o rok, 23. júla 2021 | url = https://www.olympic.sk/clanok/prelozene-olympijske-hry-v-tokiu-sa-maju-zacat-takto-o-rok-23-jula-2021 | vydavateľ = olympic.sk | dátum vydania = 2020-07-22 | dátum prístupu = 2021-07-01 | miesto = Bratislava | jazyk = sk }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Na záverečnom ceremoniáli bola vlajkonosičkou [[Danka Barteková]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sportnet | odkaz na autora = | titul = Olympijský oheň v Tokiu zhasol. Arigato! odkázali Japonci | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/online-zaverecny-ceremonial-oh-tokio-2021-minuta-po-minute/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2021-08-19}}</ref> == Medaily == {{Hlavný článok|Medailové poradie na Letných olympijských hrách 2020}} {| class="wikitable sortable" style="font-size: 95%;" |- ! Medaila ! Meno ! Šport ! Disciplína ! Dátum |- | {{Zlatá medaila}} || [[Zuzana Rehák-Štefečeková]] || [[Športová streľba na Letných olympijských hrách 2020|Športová streľba]] ||[[Športová streľba na Letných olympijských hrách 2020 – Trap ženy|Trap ženy]] || 29. júl 2021 |- | {{Strieborná medaila}} || [[Jakub Grigar]] || [[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020|Kanoistika]] ||[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020 – K1 slalom muži|K1 muži]] || 30. júl 2021 |- | {{Strieborná medaila}} || [[Rory Sabbatini]] || [[Golf na Letných olympijských hrách 2020|Golf]] || [[Golf na letných olympijských hrách 2020 – Muži|Muži]] || 1. august 2021 |- |{{Bronzová medaila}} || [[Samuel Baláž]]<br>[[Denis Myšák]]<br>[[Erik Vlček]]<br>[[Adam Botek]] || [[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020|Kanoistika]] || [[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020 – K4 500 m muži|K4 500 m muži]] || 7. august 2021 |} == Športovci == Zoznam slovenských súťažiacich v jednotlivých športoch na Olympijských hrách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Souček | meno = Ľubomír | titul = Valné zhromaždenie SOŠV schválilo na OH v Tokiu 39 športovcov, ďalší ešte môžu pribudnúť | url = https://www.olympic.sk/clanok/valne-zhromazdenie-sosv-schvalilo-na-oh-v-tokiu-39-sportovcov-dalsi-este-mozu-pribudnut | vydavateľ = olympic.sk | dátum vydania = 2021-07-01 | dátum prístupu = 2021-07-01 | miesto = Bratislava | jazyk = sk }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="vyprava"/> {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" |- ! width=180|Šport ! width=55|Muži ! width=55|Ženy ! width=55|Spolu |- | align=left|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2020|Atletika]] | 5 || 4 || 9 |- | align=left|[[Bedminton na Letných olympijských hrách 2020|Bedminton]] | 0 || 1 || 1 |- | align=left|[[Box na Letných olympijských hrách 2020|Box]] | 1 || 0 || 1 |- | align=left|[[Cyklistika na Letných olympijských hrách 2020|Cyklistika]] | 2 || 0 || 2 |- | align=left|[[Golf na Letných olympijských hrách 2020|Golf]] | 1 || 0 || 1 |- | align=left|[[Gymnastika na Letných olympijských hrách 2020|Gymnastika]] | 0 || 1 || 1 |- | align=left|[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020|Kanoistika]] | 7 || 2 || 9 |- | align=left|[[Lukostreľba na Letných olympijských hrách 2020|Lukostreľba]] | 0 || 1 || 1 |- | align=left|[[Plávanie na Letných olympijských hrách 2020|Plávanie]] | 1 || 1 || 2 |- | align=left|[[Stolný tenis na Letných olympijských hrách 2020|Stolný tenis]] | 2 || 1 || 3 |- | align=left|[[Športová streľba na Letných olympijských hrách 2020|Športová streľba]] | 4 || 3 || 7 |- | align=left|[[Tenis na Letných olympijských hrách 2020|Tenis]] | 3 || 0 || 3 |- | align=left|[[Zápasenie na Letných olympijských hrách 2020|Zápasenie]] | 1 || 0 || 1 |- ! Spolu || 27 || 14 || 41 |} == Atletika == {{Hlavný článok|Atletika na Letných olympijských hrách 2020}} Slovenskí atléti dosiahli vstupné štandardy na základe kvalifikačných časov alebo svetového rebríčka v nasledujúcich atletických disciplínach (maximálne 3 športovci na jedno podujatie):<ref>{{cite web|title=iaaf.org – Top Lists |url=http://www.iaaf.org/statistics/toplists/index.html|publisher=IAAF|accessdate=8 April 2019}}</ref><ref>{{cite web|title=IAAF Games of the XXXII Olympiad – Tokyo 2020 Entry Standards|url=https://cdn.dosb.de/user_upload/Olympische_Spiele/Tokio_2020/internationale_Qualifikationskriterien/IAAF_-_Athletics_20180806.pdf|publisher=[[IAAF]]|accessdate=8 April 2019|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190408160334/https://cdn.dosb.de/user_upload/Olympische_Spiele/Tokio_2020/internationale_Qualifikationskriterien/IAAF_-_Athletics_20180806.pdf|archivedate=2019-04-08}}</ref> === Bežecké disciplíny a chôdza === ==== Muži ==== {|class=wikitable style="font-size:95%" |- !rowspan="2"|Atlét !rowspan="2"|Disciplína !colspan="2"|Rozbeh !colspan="2"|Štvrťfinále !colspan="2"|Semifinále !colspan="2"|Finále |- !Výsledok !Poradie !Výsledok !Poradie !Výsledok !Poradie !Výsledok !Poradie |-align=center |align=left rowspan=2|[[Ján Volko]] |align=left|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2020 – Beh na 100 m mužov|100 m]] |colspan=2 {{N/A}} |10.40 |7. |colspan=4|Nepostúpil |-align=center |align=left|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2020 – Beh na 200 m mužov|200 m]] |21.21 |5. |colspan=2 {{N/A}} |colspan=4|Nepostúpil |-align=center |align=left|[[Miroslav Úradník]] |align=left|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2020 – Chôdza na 20 km mužov|20 km chôdza]] |colspan=6 {{N/A}} |1:29:25 |41. |-align=center |align=left|[[Michal Morvay]] |align=left rowspan=2|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2020 – Chôdza na 50 km mužov|50 km chôdza]] |colspan=6 {{N/A}} |4:15:22 |41. |-align=center |align=left|[[Matej Tóth]] |colspan=6 {{N/A}} |3:56:23 |14. |} ==== Ženy ==== {|class=wikitable style="font-size:95%" |- !rowspan="2"|Atlét !rowspan="2"|Disciplína !colspan="2"|Rozbeh !colspan="2"|Semifinále !colspan="2"|Finále |- !Výsledok !Poradie !Výsledok !Poradie !Výsledok !Poradie |-align=center |align=left|[[Gabriela Gajanová]] |align=left|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2020 – Beh na 800 m žien|800 m]] |2:01.41 |7. |colspan=4|Nepostúpila |-align=center |align=left|[[Emma Zapletalová]] |align=left|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2020 – Beh na 400 m cez prekážky žien|400 m cez prekážky]] |55.00 |6. '''K''' |55.79 |6. |colspan=2|Nepostúpila |-align=center |align=left|[[Mária Czaková]] |align=left|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2020 – Chôdza na 20 km žien|20 km chôdza]] |colspan=4 {{N/A}} |1:41:29 |45. |} === Technické disciplíny === {|class=wikitable style="font-size:95%" |- !rowspan="2"|Atlét !rowspan="2"|Disciplína !colspan="2"|Kvalifikácia !colspan="2"|Finále |- !Výsledok !Poradie !Výsledok !Poradie |-align=center |align=left|[[Marcel Lomnický]] |align=left|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2020 – hod kladivom mužov|hod kladivom mužov]] |72,52 |24. |colspan=2|Nepostúpil |-align=center |align=left|[[Martina Hrašnová]] |align=left|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2020 – hod kladivom žien|hod kladivom žien]] |66,63 |25. |colspan=2|Nepostúpila |} == Bedminton == {{Hlavný článok|Bedminton na Letných olympijských hrách 2020}} {|class=wikitable style="font-size:95%" |- !rowspan="2"|Atlét !rowspan="2"|Disciplína !colspan="3"|Základná skupina !Eliminácia !Štvrťfinále !Semifinále !colspan="2"|Finále |- !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Poradie !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Poradie |-align=center |[[Martina Repiská]] |[[Bedminton na Letných olympijských hrách 2020 – Ženská dvojhra|Ženská dvojhra]] |{{GTM}} [[Nikté Alejandra Sotomayor Ovando|Sotomayor]] (GUA)<br />'''V''' (21–19, 21–12) |{{CAN}} [[Michelle Li|Li]] (CAN)<br />'''P''' (18–21, 16–21) |2. |colspan=5|Nepostúpila |} == Box == {{Hlavný článok|Box na Letných olympijských hrách 2020}} {| class="wikitable" style="font-size:95%" |- !rowspan="2"|Atlét !rowspan="2"|Disciplína !1. kolo !2. kolo !Štvrťfinále !Semifinále !colspan=2|Finále |- !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Poradie |-align=center |align=left|[[Andrej Csemez]] |align=left|[[Box na letných olympijských hrách 2020 – Muži do 75kg|Do 75 kg]] |{{TTO}} [[Aaron Prince|Prince]] (TTO)<br />'''V''' 4–0 |{{ARM}} [[Arman Darchinyan|Darchinyan]] (ARM) <br />'''P''' 0–5 |colspan=4|Nepostúpil |} == Cyklistika == {{Hlavný článok|Cyklistika na Letných olympijských hrách 2020}} === Cestná === {| class="wikitable" style="font-size:95%" |- !Atlét !Disciplína !Čas !Poradie |-align=center |align=left|[[Juraj Sagan]] |align=left|[[Cyklistika na letných olympijských hrách 2020 – Hromadný štart mužov|Hromadný štart]] |colspan=2|Nedokončil |-align=center |align=left rowspan=2|[[Lukáš Kubiš]] |align=left|[[Cyklistika na letných olympijských hrách 2020 – Hromadný štart mužov|Hromadný štart]] |colspan=2|Nedokončil |-align=center |align=left|[[Cyklistika na letných olympijských hrách 2020 – Časovka muži|Časovka]] |1:06:25.20 |37. |} == Golf == {{Hlavný článok|Golf na Letných olympijských hrách 2020}} {|class="wikitable" style="font-size:95%" |- !rowspan=2|Atlét !rowspan=2|Disciplína !1. kolo !2. kolo !3. kolo !4. kolo !colspan=3|Spolu |- !Skóre !Skóre !Skóre !Skóre !Skóre !Par !Poradie |-align=center |align=left|'''[[Rory Sabbatini]]''' |align=left|[[Golf na letných olympijských hrách 2020 – Muži|Muži]] |69 |67 |70 |61 |267 |17 |{{Druhé miesto}} |} == Gymnastika == {{Hlavný článok|Gymnastika na Letných olympijských hrách 2020}} === Športová gymnastika === {| class="wikitable" style="font-size:95%" |- !rowspan=3|Atlét !rowspan=3|Disciplína !colspan=6|Kvalifikácia !colspan=6|Finále |- !colspan=4|Náradie !rowspan=2|Spolu !rowspan=2|Poradie !colspan=4|Náradie !rowspan=2|Spolu !rowspan=2|Poradie |- !{{Tooltip|K|Kladina}} !{{Tooltip|P|Prostné}} !{{Tooltip|Pr|Preskok}} !{{Tooltip|B|Bradlá}} !{{Tooltip|K|Kladina}} !{{Tooltip|P|Prostné}} !{{Tooltip|Pr|Preskok}} !{{Tooltip|B|Bradlá}} |-align=center |align=left|[[Barbora Mokošová]] |align=left|[[Gymnastika na letných olympijských hrách 2020 – Viacboj žien|Viacboj]] |11,700 |12,833 |13,333 |13,333 |51,199 |52. |colspan=6|Nepostúpila |} == Kanoistika == {{Hlavný článok|Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020}} === Vodný slalom === {| class="wikitable" style="font-size:95%" |- !rowspan=2|Atlét !rowspan=2|Disciplína !colspan=6|Kvalifikácia !colspan=2|Semifinále !colspan=2|Finále |- !1. jazda !Poradie !2. jazda !Poradie !Najlepší čas !Poradie !Čas !Poradie !Čas !Poradie |- align=center |align=left|[[Matej Beňuš]] |align=left|[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020 – C1 slalom muži|C1 muži]] |99,61 |2. |96,89 |1. |96,89 |1. '''K''' |106,40 |9. '''K''' |105,60 |6. |- align=center |align=left|'''[[Jakub Grigar]]''' |align=left|[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020 – K1 slalom muži|K1 muži]] |94,37 |9. |92,38 |8. |92,38 |8. '''K''' |96,27 |4. '''K''' |94,85 |{{Druhé miesto}} |- align=center |align=left|[[Monika Škáchová]] |align=left|[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020 – C1 slalom ženy|C1 ženy]] |125,65 |16. |116,85 |11. |116,85 |12. '''K''' |124,87 |10. '''K''' |129,39 |9. |- align=center |align=left|[[Eliška Mintálová]] |align=left|[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020 – K1 slalom ženy|K1 ženy]] |107,67 |3. |117,55 |18. |107,67 |8. '''K''' |107,18 |2. '''K''' |158,36 |9. |} === Rýchlostná kanoistika === {| class="wikitable" style="font-size:95%" |- !rowspan=2|Atlét !rowspan=2|Disciplína !colspan=2|Rozjazd !colspan=2|Štvrťfinále !colspan=2|Semifinále !colspan=2|Finále |- !Čas !Poradie !Čas !Poradie !Čas !Poradie !Čas !Poradie |-align=center |align=left|[[Peter Gelle]] |align=left|[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020 – K1 1000 m muži|K1 1000 m muži]] |3:42.131 |2. '''K''' |colspan=2 {{n/a|Voľný los}} |3:28.255 |7. '''K''' |3:28.240 |14. |-align=center |align=left|[[Samuel Baláž]]<br>[[Adam Botek]] |align=left|[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020 – K2 1000 m muži|K2 1000 m muži]] |3:13.982 |3. |3:11.458 |2. |3:20.917 |6. '''K''' |3:21.087 |10. |-align=center |align=left|'''[[Samuel Baláž]]'''<br>'''[[Adam Botek]]'''<br>'''[[Denis Myšák]]'''<br>'''[[Erik Vlček]]''' |align=left|[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020 – K4 500 m muži|K4 500 m muži]] |1:21.807 |2. '''K''' |colspan=2 {{N/A}} |1:23.799 |2. '''K''' |1:23.534 |{{Tretie miesto}} |} == Lukostreľba == {{Hlavný článok|Lukostreľba na Letných olympijských hrách 2020}} {| class="wikitable" style="font-size:95%" |- !rowspan=2|Športovec !rowspan=2|Disciplína !colspan=2|Kvalifikácia !1. kolo !2. kolo !Osemifinále !Štvrťfinale !Semifinále !colspan=2|Finále |- !Skóre !Poradie !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Poradie |-align=center |[[Denisa Baránková]] |[[Lukostreľba na Letných olympijských hrách 2020 – súťaž jednotlivkyň|Súťaž jednotlivkyň]] |655 |12. |{{EST}} [[Reena Pärnat|Pärnat]] (EST)<br />'''P''' 4–6 |colspan=6|Nepostúpila |} == Plávanie == {{Hlavný článok|Plávanie na Letných olympijských hrách 2020}} {|class=wikitable style="font-size:95%" |- !rowspan="2"|Atlét !rowspan="2"|Disciplína !colspan="2"|Rozplavba !colspan="2"|Semifinále !colspan="2"|Finále |- !Čas !Poradie !Čas !Poradie !Čas !Poradie |-align=center |align=left rowspan=2|[[Richard Nagy]] |align=left|[[Plávanie na letných olympijských hrách 2020 – Motýlik 200 m muži|Motýlik 200 m]] |2:01.91 |37. |colspan=4|Nepostúpil |-align=center |align=left|[[Plávanie na letných olympijských hrách 2020 – Polohové preteky 400 m muži|Polohové preteky 400 m]] |4:18.29 |23. |colspan=2 {{n/a}} |colspan=2|Nepostúpil |-align=center |align=left rowspan=2|[[Andrea Podmaníková]] |align=left|[[Plávanie na letných olympijských hrách 2020 – Prsia 100 m ženy|Prsia 100 m]] |1:08.36 |28. |colspan=4|Nepostúpila |-align=center |align=left|[[Plávanie na letných olympijských hrách 2020 – Prsia 200 m ženy|Prsia 200 m]] |2:29.56 |30. |colspan=4|Nepostúpila |} == Stolný tenis == {{Hlavný článok|Stolný tenis na Letných olympijských hrách 2020}} {| class="wikitable" style="font-size:95%;" |- !rowspan=2|Atlét !rowspan=2|Disciplína !Kvalifikácia !1. kolo !2. kolo !3. kolo !Osemfinále !Štvrťfinale !Semifinále !colspan=2|Finále / Zápas o 3. miesto |- !Súper<br />Výsledok !Súper<br />Výsledok !Súper<br />Výsledok !Súper<br />Výsledok !Súper<br />Výsledok !Súper<br />Výsledok !Súper<br />Výsledok !Súper<br />Výsledok !Poradie |- align=center |align=left|[[Jang Wang]] |align=left|[[Stolný tenis na letných olympijských hrách 2020 – Dvojhra muži|Dvojhra muži]] |colspan=2 {{n/a|Voľný los}} |{{AUS}} [[David Powell|Powell]] (AUS)<br />'''V''' 4–0 |{{JPN}} [[Koki Niwa|Niwa]] (JPN)<br /> '''P''' 0–4 |colspan=5|Nepostúpil |- align=center |align=left|[[Barbora Balážová]] |align=left|[[Stolný tenis na letných olympijských hrách 2020 – Dvojhra ženy|Dvojhra ženy]] |colspan=2 {{n/a|Voľný los}} |{{USA}} [[Juan Liu|Juan]] (USA)<br />'''P''' 0–4 |colspan=6|Nepostúpila |- align=center |align=left|[[Ľubomír Pištej]]<br />[[Barbora Balážová]] |align=left|[[Stolný tenis na letných olympijských hrách 2020 – Zmiešaná dvojhra ženy|Zmiešaná dvojhra]] |colspan=4 {{n/a}} |{{ROU}} [[Ovidiu Ionescu|Ionescu]]<br />[[Bernadette Szőcs|Szőcs]] (ROU)<br />'''P''' 1–4 |colspan=4|Nepostúpili |} == Športová streľba == {{Hlavný článok|Športová streľba na Letných olympijských hrách 2020}} === Muži === {| class="wikitable" style="font-size:95%" !rowspan="2"|Atlét !rowspan="2"|Disciplína !colspan=2|Kvalifikácia !colspan=2|Finále |- !Body !Poradie !Body !Poradie |-align=center |align=left rowspan=2|[[Patrik Jány]] |align=left|[[Športová streľba na letných olympijských hrách 2020 – 10 m vzduchová puška muži|10 m vzduchová puška]] |630,5 |4. '''K''' |143,7 |7. |-align=center |align=left|[[Športová streľba na letných olympijských hrách 2020 – 50 m malorážka muži|50 m malorážka]] |1172 |13. |colspan=2|Nepostúpil |-align=center |align=left|[[Juraj Tužinský]] |align=left|[[Športová streľba na letných olympijských hrách 2020 – 10 m vzduchová pištoľmuži|10 m vzduchová pištoľ]] |570 |27. |colspan=2|Nepostúpil |-align=center |align=left|[[Erik Varga]] |align=left|[[Športová streľba na letných olympijských hrách 2020 – Trap muži|Trap]] |122 |11. |colspan=2|Nepostúpil |} === Ženy === {| class="wikitable" style="font-size:95%" !rowspan="2"|Atlét !rowspan="2"|Disciplína !colspan=2|Kvalifikácia !colspan=2|Finále |- !Body !Poradie !Body !Poradie |-align=center |align=left|[[Danka Barteková]] |align=left|[[Športová streľba na letných olympijských hrách 2020 – Skeet ženy|Skeet]] |118 |13. |colspan=2|Nepostúpila |-align=center |align=left|'''[[Zuzana Rehák-Štefečeková]]''' |align=left|[[Športová streľba na Letných olympijských hrách 2020 – Trap ženy|Trap]] |125 '''{{Tooltip|SR|Svetový rekord}}''' |1. '''K''' |43 '''{{Tooltip|OR|Olympijský rekord}} ''' |{{Prvé miesto}} |} === Zmiešané tímy === {| class="wikitable" style="font-size:95%" !rowspan="2"|Atlét !rowspan="2"|Disciplína !colspan=2|Kvalifikácia !colspan=2|Finále |- !Body !Poradie !Body !Poradie |-align=center |align=left|[[Marián Kovačócy]]<br>[[Jana Špotáková]] |align=left rowspan=2|[[Športová streľba na letných olympijských hrách 2020 – Trap zmiešané týmy|Trap]] |144 |8. |colspan=2|Nepostúpili |-align=center |align=left|[[Erik Varga]]<br>[[Zuzana Rehák-Štefečeková]] |146 |3. '''K''' |42 |4. |} == Tenis == {{Hlavný článok|Tenis na Letných olympijských hrách 2020}} {|class=wikitable style="font-size:95%" |- !rowspan="2"|Atlét !rowspan="2"|Disciplína !1. kolo !2. kolo !Osemfinále !Štvrťfinále !Semifinále !colspan=2|Finále / Zápas o 3. miesto |- !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Súper<br />Skóre !Poradie |-align=center |align=left|[[Norbert Gombos]] |align=left rowspan=2|[[Tenis na letných olympijských hrách 2020 – Dvojhra muži|Dvojhra muži]] |{{USA}} [[Marcos Giron|Giron]] (USA)<br />'''P''' 6–7<sup>(4–7)</sup>, 6–3, 2–6 |colspan=6|Nepostúpil |-align=center |align=left|[[Lukáš Klein]] |{{AUS}} [[James Duckworth|Duckworth]] (AUS)<br />'''P''' 7–5, 3–6, 6–7<sup>(4–7)</sup> |colspan=6|Nepostúpil |-align=center |align=left|[[Filip Polášek]]<br />[[Lukáš Klein]] |align=left|[[Tenis na letných olympijských hrách 2020 – Štvorhra muži|Štvorhra muži]] |{{n/a}} |[[Súbor:Olympic flag.svg|22px]] [[Aslan Karatsev|Karatsev]] /<br />[[Daniil Medvedev|Medvedev]] (ROC)<br />'''V''' 7–5, 6–4 |{{USA}} [[Austin Krajicek|Krajicek]] /<br />[[Tennys Sandgren|Sandgren]] (USA)<br />'''P''' 7–6<sup>(7–2)</sup>, 2–6, [5–10] |colspan=4|Nepostúpili |} == Zápasenie == {{Hlavný článok|Zápasenie na Letných olympijských hrách 2020}} {|class="wikitable" style="font-size:95%" !rowspan=2|Atlét !rowspan=2|Disciplína !Osemfinále !Štvrťfinale !Semifinále !Oprava !colspan=2|Finále / Zápas o 3. miesto |- !Súper<br />Výsledok !Súper<br />Výsledok !Súper<br />Výsledok !Súper<br />Výsledok !Súper<br />Výsledok !Poradie |-align=center |align=left|[[Boris Makojev]] |align=left|[[Zápasenie na letných olympijských hrách 2020 – Voľný štýl do 86 kg muži|Voľný štýl do 86 kg]] |[[Súbor:Olympic flag.svg|22px]] [[Artur Naifonov|Naifonov]] (ROC)<br>'''P''' 0–6 |colspan=5| Nepostúpil |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://olympics.com/tokyo-2020/en/ Oficiálna stránka Letných olympijských hier 2020] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150403081519/http://www.olympic.org/en/content/Olympic-Games/All-Past-Olympic-Games/Summer/Tokyo-2020/ |date=2015-04-03 }} {{Eng icon}} * [https://www.olympic.sk/podujatie/tokio-2020 Portál Slovenského olympijského výboru pre Olympiádu v Tokiu] * [https://www.rtvs.sk/olympiada-tokio-2020/program-a-vysledky Program OH na rtvs.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210724094632/https://www.rtvs.sk/olympiada-tokio-2020/program-a-vysledky |date=2021-07-24 }} {{Slováci na LOH 2020}} {{Slovensko na Olympijských hrách}} {{Krajiny na Letných olympijských hrách 2020}} [[Kategória:Krajiny na Letných olympijských hrách 2020]] [[Kategória:Slovensko na Letných olympijských hrách|2020]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 2021]] {{DEFAULTSORT:Slovensko na Letných olympijských hrách 2020}} m9bzlxnm1ug3zbt6itjuytoq9yazu6y Ladislav Kušnír 0 668963 8205953 8020871 2026-04-29T21:22:30Z ~2026-26295-95 293427 8205953 wikitext text/x-wiki {{Infobox Architekt | Meno = Ladislav Kušnír | Rodné meno = | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis osoby = slovenský [[architekt]], [[vysokoškolský pedagóg]] | Spoločnosť = | Významné stavby = [[Chemická fakulta SVŠT v Bratislave]]<br>[[Most SNP]]<br>Prístavba budovy Vlády SSR v Bratislave | Významné projekty = | Významný dizajn = | Ocenenia = [[Cena Dušana Jurkoviča]] (1980, 1981)<br>[[Cena Emila Belluša]] ([[2010]]) | Dátum narodenia = [[16. júl]] [[1929]] | Miesto narodenia = [[Blažice]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2010|12|25|1929|07|16}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Alma mater = [[Slovenská technická univerzita v Bratislave]] | Profesia = <!-- pôvodné zamestnanie --> | Manželka = | Manžel = | Rodičia = | Partnerka = | Partner = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} Doc. Ing. arch. '''Ladislav Kušnír,''' PhD. (* [[16. júl]] [[1929]], [[Blažice]] – † [[25. december]] [[2010]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] architekt, ktorý vyučoval na [[Fakulta architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte architektúry]] [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]]. Spolu s [[Ján Antal|Jánom Antalom]], [[Ivan Slameň|Ivanom Slameňom]] a [[Blažena Havránková|Blaženou Havránkovou]] napísal učebnú publikáciu pod názvom ''{{Lang|sk|Abstrakcia a kreslenie architektonického priestoru}}'' So Slameňom zároveň v autorskom kolektíve s&nbsp;[[Jozef Lacko|Jozefom Lackom]], [[Arpád Tesár|Arpádom Tesárom]] a [[Jozef Zvara|Jozefom Zvarom]] navrhli výslednú podobu [[Most SNP|mosta SNP]] – druhého [[Bratislava|bratislavského]] mosta cez [[Dunaj]]. Za jeho celoživotné dielo mu [[Spolok architektov Slovenska]] udelil v&nbsp;roku [[2010]] [[Cena Emil Belluš|Cenu Emila Belluša]]. == Vybrané diela == * 1967 Pamätník Ľ. Štúra vo [[Zvolen]]e * 1972 Most SNP v Bratislave * 1979 Úrad vlády Slovenskej republiky, prístavba v Bratislave na Námestí slobody v historickom parku * 1981 Obchodné zastupiteľstvo ČSSR v Moskve a bytová časť * 1987 Presscentrum v Bratislave - tlačový kombinát * 1990 Kaplnka pre sestričky Rímsko-katolíckej cirkvi v Bratislave na Liptovskej ulici * 1992 Hotel DIPLOMAT v Prahe * 1994 Zasadacia miestnosť vedeckej rady Lekárskej fakulty UK v Bratislave, interiér v Aspremontovom paláci * 1996 Mestský úrad v Senici a Slovenská štátna sporiteľňa == Externé odkazy == * [http://www.sasarch.sk/db_suborov/314.pdf Ladislav Kušnír] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240712131659/http://www.sasarch.sk/db_suborov/314.pdf |date=2024-07-12 }} článok publikácie Spektrum - Spolku architektov Slovenska == Zdroj == {{preklad|cs|Ladislav Kušnír|18721724}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kušnír, Ladislav}} [[Kategória:Osobnosti z Blažíc]] [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí architekti]] [[Kategória:Laureáti Ceny Emila Belluša]] [[Kategória:Vyučujúci na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] gkb0821q2110sq2skhbo3fsykpkhdi6 Monoizotopický prvok 0 677069 8205714 7617993 2026-04-29T12:36:05Z KormiSK 91359 8205714 wikitext text/x-wiki {{Nezamieňať|mononuklidický prvok}} [[Súbor:Monoisotopic,_mononuclidic,_radioactive_elements.svg|náhľad|366x366bod|{{legend2|#00FF00}}Monoizotopické a mononuklidické prvky<br />{{legend2|#00FFFF}}{{legend2|#99FFFF}} Monoizotopické prvky s prírodnými rádionuklidmi]] '''Monoizotopický prvok''' je [[chemický prvok]], ktorý má len jeden stabilný [[izotop]] ([[nuklid]]). Existuje len 26 prvkov, ktoré majú túto vlastnosť. Stabilita prvkov je definovaná experimentálne, keďže existujú stabilné nuklidy s atómovým číslom vyšším než 40, ktoré sú teoreticky nestabilné, ale evidentne majú tak dlhé [[Polčas rozpadu|polčasy rozpadu]], že ich rozpad nebol nikdy pozorovaný priamo ani nepriamo (meraním produktov ich rozkladu). Monoizotopické prvky sú charakteristické (okrem jedného prípadu) nepárnym počtom [[protón]]ov ''Z'' a párnym počtom [[neutrón]]ov. Kvôli zisku energie na základe jadrových párovacích efektov spôsobuje nepárny počet protónov nestabilitu izotopov s nepárnym ''Z'', čo u ťažších prvkov vyžaduje párový počet neutrónov, aby sa jadro stabilizovalo. Jediné prvky, ktoré majú stabilné nuklidy s nepárnym počtom protónov i neutrónov, sú [[Deutérium|<sup>2</sup>H]], <sup>6</sup>Li, <sup>10</sup>B, <sup>14</sup>N a <sup>180m1</sup>Ta. Jediná výnimka tohto pravidla s nepárnym počtom protónov je [[berýlium]]. Jeho jediný stabilný prvotný izotop, <sup>9</sup>Be, má 4 protóny a 5 neutrónov. Tento prvok nemá stabilný izotop so zhodným počtom protónov a neutrónov (<sup>8</sup>Be, 4 z každého) kvôli jeho tendencii [[Alfa rozpad|rozkladu]] na [[Alfa častica|alfa častice]], ktoré sú výhodné kvôli extrémne silnej väzbe v jadre [[hélium|hélia]] (<sup>4</sup>He). Takisto však nemá stabilný izotop so 4 protónmi a 6 neutrónmi kvôli ich veľkému relatívnemu rozdielu pre tak ľahký prvok. Napriek tomu má <sup>10</sup>Be polčas rozpadu asi 1,36 milióna rokov, čo je príliš málo na to, aby to bol prvotný nuklid, ale stále ukazuje nezvyčajnú stabilitu ľahkého prvku s tak veľkým relatívnym nepomerom častíc. == Rozdiel od mononuklidických prvkov == Zoznam monoizotopických prvkov sa prekrýva, ale nie je zhodný, so zoznamom [[mononuklidický prvok|mononuklidických prvkov]], ktoré sú charakterizované jediným izotopom (nuklidom) v prírode.<ref>N. E. Holden, "Standard Atomic Weight Values for the Mononuclidic Elements - 2001," [https://www.osti.gov/bridge/servlets/purl/782053-S3nk8u/native/782053.pdf BNL-NCS-68362], [[Brookhaven National Laboratory]] (2001)</ref> Dôvod pre tento rozdiel je prítomnosť niekoľkých [[Rádioaktívny rozpad|rádioaktívnych]] [[prvotný nuklid|prvotných nuklidov]] s dlhými polčasmi rozpadu v prírode, ktoré tvoria zmes s monoizotopickými prvkami, takže nie sú prirodzene mononuklidické. Táto situácia nastáva pre 7 monoizotopických prvkov: [[vanád]], [[rubídium]], [[indium]], [[lantán]], [[európium]], [[rénium]] a [[lutécium]]. Pre dva z týchto prvkov (indium a rénium) je rádionuklid v skutočnosti bežnejší než stabilný izotop. V dvoch ďalších prípadoch ([[bizmut]]<ref name=P>Až do roku 2003 sa predpokladalo, že <sup>209</sup>Bi patrí do prvej kategórie. Potom sa zistilo, že jeho polčas rozpadu je 10<sup>19</sup> rokov, teda asi 10<sup>9</sup>x vek vesmíru.</ref> a [[protaktínium]]) existujú mononuklidické prvky, ktoré majú prvotné nuklidy (s dlhým polčasom rozpadu), ale nie sú monoizotopické, pretože tento nuklid je rádioaktívny, takže nemajú žiadne stabilné izotopy. Aby prvok mohol byť monoizotopický, musí mať jeden stabilný nuklid. == Zoznam monoizotopických prvkov == Prvky, ktoré nie sú mononuklidické, sú označené hviezdičkou a je u nich uvedený rádioizotop s dlhým polčasom rozpadu. V dvoch prípadoch (indium a rénium) je rádioizotop bežnejší než stabilný izotop a v jednom prípade (európium) sa vyskytujú približne rovnako často. # Berýlium-9 # Fluór-19 # Sodík-23 # Hliník-27 # Fosfor-31 # Skandium-45 # Vanád-51*, v prírode existuje 0,25 % rádioaktívneho izotopu vanád-50 # Mangán-55 # Kobalt-59 # Arzén-75 # Rubídium-85*, v prírode existuje 27,84 % rádioaktívneho izotopu rubídium-87 # Ytrium-89 # Niób-93 # Ródium-103 # Indium-113*, v prírode existuje 0,09 % rádioaktívneho izotopu indium-115 # Jód-127 # Cézium-133 # Lantán-139*, v prírode existuje 95,7 % rádioaktívneho izotopu lantán-138 # Prazeodým-141 # Európium-153*, v prírode existuje 47,8 % rádioaktívneho izotopu lantán-138 # Terbium-159 # Holmium-165 # Túlium-169 # Lutécium-175*, v prírode existuje 2,59 % rádioaktívneho izotopu lutécium-176 # Rénium-185*, v prírode existuje 62,6 % rádioaktívneho izotopu rénium-187 # Zlato-197 == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Mononuklidický prvok]] * [[Prvotný nuklid]] * [[Rádionuklid]] * [[Stabilný izotop]] {{Portál|Fyzika||Chémia}} [[Kategória:Izotopy]] [[Kategória:Metrológia]] cjhgrk6hpw5dye0pswbdq5htcovmz3w Rusko-ukrajinská vojna 0 678300 8205745 8189893 2026-04-29T14:44:25Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205745 wikitext text/x-wiki {{pozri|bojoch prebiehajúcich od februára 2022|Ruská invázia na Ukrajinu|rusko-ukrajinskom vojnovom konflikte od roku 2014}} {{prebiehajúci vojenský konflikt}} {{Infobox Bitka |súčasť = [[post-sovietske konflikty]] |obrázok=RU and UA forces, 2014.02 (February) - EN 01.png |popis=Presuny ruských síl k ukrajinským hraniciam vo februári 2014. |miesto={{minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]]<br/>{{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] |dátum=[[20. február]] [[2014]]{{--}}súčasnosť ({{Vek v rokoch a dňoch|2014|02|20}}) |stav=prebieha |územie=Rusko obsadilo [[Krym (polostrov)|Krym]], [[Luhanská oblasť|Luhanskú oblasť]], [[Donecká oblasť|Doneckú oblasť]], [[Sumská oblasť|Sumskú oblasť]], [[Záporožská oblasť|Záporožskú oblasť]], [[Chersonská oblasť|Chersonskú oblasť]], [[Charkovská oblasť|Charkovskú oblasť]] <small>([[Oblasť (Ukrajina)|Oblasti Ukrajiny]])</small> |casus=[[Oranžová revolúcia]] a [[euromajdan]] |protivník1={{plainlist| *'''{{Minivlajka|Rusko|w}}''' *{{Minivlajka|Donecká ľudová republika|w}} *{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika|w}} *{{minivlajka|Kórejská ľudovodemokratická republika}} [[Kórejská ľudovodemokratická republika|KĽDR]] *'''Podpora:''' *{{Minivlajka|Bielorusko|w}} {{Small|(tylo, priama vojenská účasť popretá)}}<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bielorusko sa podľa Lukašenka na invázii nezúčastňuje, nasadenie vojsk však úplne nevylúčil | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/228778/bielorusko-sa-podla-lukasenka-na-invazii-nezucastnuje-nasadenie-vojsk-vsak-uplne-nevylucil | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-02 }}</ref>}} |protivník2= {{plainlist| *'''{{Minivlajka|Ukrajina|w}}''' *'''Podpora:''' *{{Minivlajka|NATO|w}} {{Small|(zbrane, munícia)}} }} |velitel1={{plainlist| *{{Minivlajka|Rusko}}[[File:Standard of the President of the Russian Federation.svg|20px]] '''[[Vladimir Vladimirovič Putin|V. V. Putin]]''' *{{Minivlajka|Rusko}}[[Súbor:Russian Ministry of Defence Standart.svg|20px]][[Sergej Kužugetovič Šojgu|S. K. Šojgu]] *{{Minivlajka|Rusko}} [[Alexander Jurievič Borodaj|A. J. Borodaj]] *{{Minivlajka|Rusko}} [[Michail Vladimirovič Mišustin|M. V. Mišustin]] *{{Minivlajka|Rusko}} [[Vitalij Petrovič Gerasimov|V, P. Gerasimov]] *{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Denis Vladimirovič Pušilin|D. V. Pušilin]] *{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Dmitrij Viktorovič Trapeznikov|D. V. Trapeznikov]] *{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Alexander Vladimirovič Zacharčenko|A. V. Zacharčenko]] *{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Vladimír Paškov|V. Paškov]] *{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}} [[Leonid Ivanovič Pasečnik|L. I. Pasečnik]] *{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}} [[Igor Venediktovič Plotnickij|I. V. Plotnickij]] *{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}} [[Valery Bolotov|V. Boltov]] *{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}} [[Sergej Kozlov|S. Kozlov]] }} |velitel2={{plainlist| *{{Minivlajka|Ukrajina}}[[Súbor:Flag of the President of Ukraine.svg|20px]] '''[[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|V. O. Zelenskyj]]''' *{{Minivlajka|Ukrajina}}[[Súbor:Flag of the President of Ukraine.svg|20px]][[Petro Olexijovyč Porošenko|P. O. Porošenko]] *{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Arsenij Petrovyč Jaceňuk|A. P. Jaceňuk]] *{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Volodymyr Borysovyč Hrojsman|V. B. Hrojsman]] *{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Oleksij Jurijovyč Reznikov|O. J. Reznikov]] *{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Valerij Fedorovyč Zalužnyj|V. F. Zalužnyj]] *{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Oleksandr Stanislavovyč Syrskyj|O.S. Syrskyj]] }} |sila1={{plainlist| *'''{{Minivlajka|Rusko|w}}:''' *190 000 vojakov - predtým , teraz 700 000 <ref>[https://twitter.com/Ukraine/status/1505137215432794125 24. deň po tom, čo 190 000 vojakov prekročilo hranicu]</ref> <ref group="p">Z celkového počtu 900 000 príslušníkov vojenských sil, 554 000 príslušníkov polovojenských jednotek a 2 000 000 záložníkov.</ref> *'''{{Minivlajka|Donecká ľudová republika|w}}:''' *20 000 vojakov *'''{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika|w}}:''' *14 000 vojakov }} |sila2={{plainlist| *'''{{Minivlajka|Ukrajina|n}}:''' *209 000 vojakov *102 000 príslušníkov polovojenských jednotiek *900 000 vojakov v zálohe *100 000 dobrovoľníkov *{{Minivlajka|Bielorusko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Gruzínsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Poľsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Švédsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Francúzsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Chorvátsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|USA|šírka=11px}} *'''Zahraniční dobrovoľníci:''' *20 000 vojakov<ref>{{Citácia periodika | titul = Polští dobrovolníci zlikvidovali ruskou kolonu, tvrdí nadšení Ukrajinci | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/clanek/polsti-dobrovolnici-zlikvidovali-ruskou-kolonu-tvrdi-nadseni-ukrajinci-40389761 | periodikum = Novinky.cz}}</ref> |straty1= |straty2= |straty3= }} }} '''Rusko-ukrajinská vojna''', ({{V jazyku|rus|российско-украинская война}}, {{V jazyku|ukr|російсько-українська війна|}}), '''ruská ozbrojená agresia proti Ukrajine''' alebo vojna '''na Ukrajine''' je prebiehajúci [[ozbrojený konflikt]] medzi [[Rusko|Ruskou federáciou]] (a ňou podporovanými proruskými separatistami) a [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Konflikt možno rozdeliť na niekoľko etáp:<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Yekelchyk | meno = Serhy | autor = | odkaz na autora = | titul = The Conflict in Ukraine (What Everyone Needs to Know?) | vydanie = | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = | rok = 2015 | počet strán = 192 | url = | isbn = 978-0-19-023730-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> * [[Ruská anexia Krymu]] vo februári až marci 2014 * [[Vojna na východe Ukrajiny]] (na [[Donecká panva|Donbase]]) od apríla 2014, ktorá sa začala vytvorením Ruskom podoporovaným separatistických republík, tzv. [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]] (DĽR) a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republiky]] (LĽR). Pokračovala snahou o znovunastolenie ukrajinskej vlády nad týmito oblasťami a eskalovala nasadením ruských armádnych síl na území Ukrajiny. * [[Ruská invázia na Ukrajinu]] začala po ruských cvičeniach pozdĺž ukrajinských hraníc na prelome rokov 2021/2022 a [[Rusko|ruskom]] uznaní samozvaných [[Donecká ľudová republika|„DĽR“]] a [[Luhanská ľudová republika|„LĽR“]] ako štátnych celkov. Predstavovala ďalšiu eskaláciu, po tom čo 24. februára 2022 ruské sily otvorene napadli Ukrajinu z troch smerov, vrátane územia oficiálne neutrálneho Bieloruska. Rusko obsadilo viaceré časti ukrajinského územia hlavne na juhu a juhovýchode krajiny. Táto fáza konfliktu prakticky prebieha do súčasnosti. == Predohra == {{Hlavný článok|Dejiny Ukrajiny}} === Stredovek a novovek === [[Rusko]] aj [[Ukrajina]] sa hlásia k svojmu dedičstvu z [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]], štátu, ktorý zjednotil väčšinu východoslovanských a niektorých fínskych kmeňov a prijal byzantské [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]] v 9. až 11. storočí. [[Kyjev]], dnešné hlavné mesto modernej Ukrajiny, bolo centrom [[Včasný stredovek|ranostredovekého]] štátu a je dodnes považované za Matku Ruských miest. Kyjevska Rus sa rozpadla na rad menších [[kniežatstvo|kniežatstiev]], ktoré si v 13. storočí napokon podmanili [[Mongolský vpád do Európy|Mongoli]]. Následne sa presadili iné centrá ako [[Velikij Novgorod|Novgorod]] či neskôr [[Moskva]]. Neskôr bolo územie dnešnej Ukrajiny súčasťou rôznych štátnych celkov, [[Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)|Poľska]], [[Republika oboch národov|Poľsko-Litovského štátu]], [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], [[Ruská ríša|Ruska]] a [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchie]]. V 16. až 17. storočí na území [[Divoké polia|Divokých polí]] na brehoch dolného toku [[Dneper|Dnepra]] vznikali na pomedzí Poľsko-Litovského štátu a územia ovládaného [[Tatári (etnikum)|Tatármi]] osady a pevnosti osobitej vrstvy prevažne pravoslávneho obyvateľstva, tzv. [[kozáci|kozákov]]. Ich úlohou bolo pôvodne brániť južné hranice Poľského štátu proti Tatárom. Kozáci si vytvorili niekoľko pevností (napr. na ostrove [[Chortycia]], neskôr [[Záporožská Sič (pevnosť)|Záporožskú Sič]] a iné) a striedavo boli v područí Poľska alebo Osmanského sultána. Po povstaní [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]] sa neskôr pripojili k Rusku. Avšak neskorší ruskí cári ako [[Peter Veľký]] a [[Katarína II. (Rusko)|Katarína II.]] postupne zlikvidovali kozácku autonómiu. Územie dnešnej Ukrajiny bolo neskôr po [[Delenia Poľska|delení Poľska]] rozdelené medzi [[Ruská ríša|Ruskú ríšu]] a [[Habsburská monarchia|Habsburskú monarchiu]] ([[Halič (región)|Halič]]). Práve v Habsburskej časti sa ukrajinská kultúra rozvíjala najslobodnejšie. === Rozpad Ruskej ríše a obdobie Sovietskeho zväzu === Otázka samostatnosti Ukrajiny bola jedným z problémov, ktorý v [[Ruská ríša|cárskom Rusku]] opakovane rozdeľoval spoločnosť. Ukrajinská otázka nadobudla veľký význam aj vo [[Februárová revolúcia (1917)|februárovej revolúcií]]. Na jej riešení sa rozpadla prvá Dočasná vláda na čele s kniežaťom [[Georgij Jevgenievič Ľvov|Georgijom Ľvovom]], ktorého nahradil [[Alexandr Fiodorovič Kerenskij|Alexandr Kerenskij]]. Po rozpade Ruského impéria v rokoch 1917 - 1920 sa stala po vojenskej porážke ukrajinských síl väčšina dnešnej Ukrajiny súčasťou [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Západná časť dnešnej Ukrajiny zostala po [[Poľsko-boľševická vojna|Poľsko-sovietskej vojne]] súčasťou Poľska. Sovietska Ukrajina bola počas [[Medzivojnové obdobie|medzivojnového obdobia]] silne postihnutá [[Stalinské represie|Stalinskými represiami]] a násilnou [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektivizáciou poľnohospodárstva]]. Neskôr po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] boli územia ktoré stratili boľševici vo vojne s Poľskom odňaté a pričlenené k Ukrajinskej sovietskej federatívnej republike, ktorá tvorila integrálnu súčasť ZSSR. Sovietska moc ustanovila hlavným mestom Ukrajiny najprv [[Charkov]], aby znížila význam Kyjeva. Kyjev sa opäť stal hlavným mestom Ukrajinskej zväzovej republiky až po druhej svetovej vojne, keďže Charkov bol bojmi celkom zničený. Ukrajina mala v Sovietskom zväze významné postavenie, pretože bola po Rusku druhou najľudnatejšou zväzovou republikou, mala dobré podmienky pre [[poľnohospodárstvo]] aj rozvoj priemyslu a ťažby [[Nerastná surovina|nerastných surovín]], ktoré sovietsky štát štedro podporoval ale aj potreboval. Sovietsky systém v obmedzenej miere umožňoval Ukrajincom udržiavať niektoré kultúrne tradície ale hlavne dovolil používanie a vyučovanie ukrajinského jazyka. Ukrajinčina bola bežným jazykom hlavne v západnej časti Ukrajiny. Približne od Kyjeva na východ bolo obyvateľstvo prevažne rusky hovoriace alebo dvojjazyčné. Aj mnohí etnickí Ukrajinci používali ruštinu na bežnú komunikáciu. Nárast nacionalizmu v jednotlivých regiónoch Sovietskeho zväzu nastal v období [[Glasnosť|glasnosti]] a [[Perestrojka|perestojky]] zavedenej [[Michail Sergejevič Gorbačov|Michailom Gorbačovom]] v druhej polovici 80. rokov. Ľudové hnutie za nezávislosť Ukrajiny bolo založené v roku 1989. Po tom, čo Zjazd ľudových poslancov Ruska vydal Deklaráciu o štátnej suverenite Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky, Najvyššia rada Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky urobila podobné vyhlásenie 16. júla 1991. Po snahách niektorých sovietskych konzervatívnych predstaviteľov o ukončenie reformných snáh prebehol 18. - 21. augusta 1991 pokus o vojenský prevrat, tzv. [[augustový puč]]. Gorbačov bol krátko zatknutý počas dovolenky na Kryme a následne prakticky stratil moc v krajine. Proti tomuto sa rozhodne postavila väčšina obyvateľstva Sovietskeho zväzu, ako aj významná časť vojsk, ktorého ho mali vykonať. Rozhodujúce boli udalosti v Moskve, kde civilné obyvateľstvo zastavilo vojenské kolóny a pokus o puč zmarilo. Veľké rozčarovanie obyvateľstva z jednania [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany]] však viedlo k reťazovej reakcii. 23. augusta 1991 predseda Najvyššieho sovietu Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Jeľcin]] zakázal činnosť Komunistickej strany. 6. septembra bola uznaná samostatnosť [[Litva|Litvy]]. [[Lotyšsko|Lotyšska]] a [[Estónsko|Estónska]]. Deklarácia nezávislosti Ukrajiny bola prijatá 24. augusta 1991, iba s jedným hlasom proti. Následné referendum o nezávislosti Ukrajiny v roku 1991 schválilo samostatnosť celoštátnou väčšinou hlasov (92,3 % za samostatnosť), vo všetkých regiónoch Ukrajiny. === Samostatná Ukrajina === Základy postsovietskych vzťahov jednotlivých republík bývalého Sovietskeho zväzu stanovili [[Bielovežské dohody]] medzi novým ukrajinským vodcom [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonidom Kravčukom]] a ruským prezidentom [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Borisom Jeľcinom]] spolu s bieloruským vodcom [[Stanislav Stanislavovič Šuškevič|Stanislavom Šuškevičom]]. Zatiaľ čo sa lídri dohodli na formálnom rozpustení Sovietskeho zväzu, Rusi chceli vytvoriť nové nadnárodné štruktúry, ktoré by ho nahradili. Ukrajinci s takýmto krokom nesúhlasili. To viedlo k vytvoreniu [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]], ale neprinieslo to žiadne právne záväzky.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vykoukal | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = Východ : vznik, vývoj a rozpad sovětského bloku 1944-1989 | vydanie = 1 | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 2000 | počet strán = 860 | url = | isbn = 80-85983-82-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Presidents after signing the Trilateral Statement, Moscow, 1994.png|náhľad|Prezidenti Clinton (USA), Jeľcin (Rusko) a Kravčuk (Ukrajina) po podpise trilaterálnej dohody v Moskve 14. januára 1994, v ktorej sa Rusko a USA zaviazali dodržiavať nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny výmenou za to, že sa vzdá jadrových zbraní.]] Súčasťou rozpadu Sovietskeho zväzu bolo nutne aj delenie [[Sovietska armáda|Sovietskych ozbrojených síl]] medzi nástupnícke štáty. Na území Ukrajiny po rozpade ZSSR okrem iného zostali dislokované [[Jadrová zbraň|jadrové zbrane]] 43. raketovej armády. Názory na to, či má Ukrajina disponovať jadrovým arzenálom sa líšili. Medzinárodné spoločenstvo tlačilo Ukrajinu k jadrovému odzbrojeniu. V decembri 1994 bolo podpísané tzv. [[Budapeštianske memorandum]], v ktorom sa Ukrajina zaviazala zlikvidovať svoj jadrový arzenál alebo ho odovzdať Rusku, pričom Rusko (B. Jeľcin), Spojené kráľovstvo (J. Major) a Spojené štáty (B. Clinton) mu zaručili nedotknuteľnosť hraníc v zmysle [[Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe|Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe]] (tzv. Záverečný Helsinský akt). V roku 1996 boli z Ukrajiny odvezené posledné jadrové zbrane. Ich posledné nosiče na ukrajinskom území boli Ukrajinou zničené v roku 2001. V rokoch 1997 a 1999 Ukrajina a Rusko podpísali dohodu o priateľstve, spolupráci a partnerstve ([[Zmluva o priateľstve, spolupráci a partnerstve medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Договір про дружбу, співробітництво і партнерство між Україною і Російською Федерацією | url = https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/643_006#Text | vydavateľ = zakon.rada.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> V prezidentských voľbách na Ukrajine v roku 2004 boli hlavnými favoritmi kandidát proruskej Strany regiónov [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]] a prozápadný kandidát opozičnej strany Naša Ukrajina [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktor Juščenko]]. Juščenko bol niekoľko týždňov pred prvým kolom prezidentských volieb otrávený [[dioxín]]om, ktorý mu spôsobil zjazvenie tváre.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ebe, TASR, SITA | odkaz na autora = | titul = Viktora Juščenka otrávili dioxínom | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/214258-viktora-juscenka-otravili-dioxinom/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2004-12-11 | dátum prístupu = 2022-10-19 }}</ref> V prvom kole získal viac hlasov Juščenko. V druhom kole tesne zvíťazil Janukovyč. Proti výsledkom volieb však prepukli rozsiahle protesty, ktoré sa stali známe ako [[oranžová revolúcia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pred 15 rokmi sa začala oranžová revolúcia na Ukrajine | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/pred-15-rokmi-sa-zacala-oranzova-revo/431393-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-21 | dátum prístupu = 2022-10-19 }}</ref> Voľby neskôr anuloval Ukrajinský najvyšší súd. V opakovaných voľbách tesne vyhral [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktor Juščenko]]. Zo strany Ruska následne dochádzalo k rôznym formám nátlaku na Ukrajinu. V januári 2006 boli zo strany Ruska prerušené dodávky zemného plynu na Ukrajinu.<ref>Cuník, M., 2022: [https://www.mosr.sk/obrana-42022/ Vojna svetov.] Obrana, 4, s. 34-37</ref> Podobný scenár sa opakoval 7. januára 2009, keď [[Gazprom]] obmedzil tok plynovodom Bratstvo, kvôli podozreniu, že Ukrajina nelegálne odčerpáva plyn určený pre strednú Európu. V roku 2008 počas návštevy poľskej politickej delegácie v Moskve [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] priamo navrhol poľskému premiérovi [[Donald Tusk|D. Tuskovi]] rozdelenie Ukrajiny medzi Poľsko a Rusko so slovami ...''že Ukrajina je umelá krajina a že Ľvov je poľské mesto a prečo to spolu nevyriešiť''..."<ref name=Sikorski>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wiktor Szary | meno = | odkaz na autora = | editori = Alison Williams | titul = Polish ex-minister quoted saying Putin offered to divide Ukraine with Poland | url = https://www.reuters.com/article/world/polish-ex-minister-quoted-saying-putin-offered-to-divide-ukraine-with-poland-idUSKCN0I92A7/ | dátum vydania = 2014-10-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-06 | vydavateľ = [[Thomson Reuters]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Poľská strana sa odmietla k takémuto postupu pripojiť. Poľský minister zahraničných vecí [[Radoslaw Sikorski|Sikorski]] potvrdil, že takáto ponuka prišla z ruskej strany už viackrát.<ref name=Sikorski/> V prezidentských voľbách na Ukrajine bol v roku 2010 zvolený kandidát proruskej Strany regiónov [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]]. Ten spočiatku pokračoval v pro-Európskej integrácii krajiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská opozícia pre EÚ obvinila Janukovyča z vlastizrady | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/300059-ukrajinsky-parlament-bude-rozhodovat-o-tymosenkovej-osude/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2013-11-21 | dátum prístupu = 2022-10-18 }}</ref> === Hnutie Euromajdan a reakcia v Donbase === Na medzinárodnom summite Východného partnerstva vo Vilniuse 28. a 29. novembra 2013 Janukovyč rozhodol nepodpísať Asociačnú dohodu s Európskou úniou<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Chronológia ruskej agresie voči Ukrajine od anexie Krymu až po otvorenú vojnu | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/chronologia-konfliktu-medzi-ruskom-ukrajinou-roku-2014 | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-24 | dátum prístupu = 2022-10-19 }}</ref>, napriek tomu, že to očakávala podstatná časť ukrajinskej verejnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Úspech Ukrajiny môže transformovať Rusko | url = https://euractiv.sk/section/zahranicie-a-bezpecnost/interview/uspech-ukrajiny-moze-transformovat-rusko-021686/ | vydavateľ = euractiv.sk | dátum vydania = 2013-10-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-19 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Naopak 17. decembra Janukovyč a Putin podpísali dohodu, v ktorej sa Rusko zaviazalo nakúpiť ukrajinské dlhopisy vo výške 15 miliárd dolárov a znížiť cenu zemného plynu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hille | meno = Kathrin | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine bailout could derail Putin’s drive to boost Russian economy | url = https://www.ft.com/content/3b3db13c-67e3-11e3-a905-00144feabdc0#axzz2nvq5n9ta | vydavateľ = ft.com | dátum vydania = 2013-12-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na prelome rokov 2013 a 2014 v dôsledku nespokojnosti rôznych častí ukrajinskej spoločnosti s ukončením ukrajinskej európskej integrácie došlo k masovým protestom, označovaných ako [[Euromajdan]]. Na námestí v Kyjeve sa od 1. decembra postupne zhromaždilo vyše milióna ľudí. Došlo k tvrdým zrážkam protestujúcich s políciou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina si pripomína druhé výročie začiatku Euromajdanu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajina-si-pripomina-druhe-vyrocie/167357-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2015-11-21 | dátum prístupu = 2022-10-19 }}</ref> Vrchol dosiahli medzi 18. a 20. februárom 2014, zahynulo pri tom najmenej 80 ľudí, z toho 13 príslušníkov polície a bezpečnostných zložiek. 21. februára 2014 ukrajinský prezident [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Janukovyč]] podpísal dohodu o urovnaní sporov vrátane prísľubu, že bude pokračovať v prozápadnej integrácii. Následne však opustil Kyjev a cez Krym utiekol do Ruska. 22. februára parlament zosadil Janukovyča z funkcie prezidenta. 27. februára 2014 ozbrojení muži bez označenia začali obsadzovať vládne budovy v Krymskom [[Simferopol]]e. V krajine nastalo na istú dobu bezvládie, počas ktorého vypukli vo viacerých častiach Ukrajiny vystúpenia proruských separatistov. Miestami sa im postavili proukrajinskí aktivisti. Najväčšie takéto zrážky sa udiali v [[Charkov|Charkove]] (6. apríla) [[Doneck|Donecku]] (7. apríla), [[Luhansk]]u (27. apríla) a [[Odesa|Odese]] (2. máj). Donecká a Luhanská oblasť boli baštou proruskej Strany regiónov, okrem iného odtiaľ pochádzal aj sám Janukovyč. Pri zrážkach proruských separatistov so zástancami teritoriálnej celistvosti Ukrajiny v Odese [[2. máj]]a 2014 došlo k násilnostiam a [[Požiar v Dome odborov v Odese|požiaru budovy Domu odborov]], v ktorej, sa separatisti zabarikádovali. Zahynulo 42 separatistov a 6 prívržencov ukrajinskej teritoriálnej celistvosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Одесская трагедия. Пять лет. Знаем ли мы больше? | url = https://www.bbc.com/ukrainian/features-russian-48131691 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = 2019-05-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Táto tragédia je často ruskou [[Propaganda|propagandou]] prezentovaná ako [[Genocída (právo)|genocída]] ruského obyvateľstva na Ukrajine.<ref>Dudko, O., 2022: A conceptual limbo of genocide: Russian rhetoric, mass atrocities in Ukraine, and the current definition’s limits. Canadian Slavonic Papers/Revue Canadienne des Slavistes, Vol. 64, No. 2–3, s. 133–145 https://doi.org/10.1080/00085006.2022.2106691</ref> === Anexia Krymu === [[Súbor:VOA-Crimea-Simferopol-airport.jpg|náhľad|Neoznačení ruskí vojaci v Simferopole, február 2014.]] [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] zvolal v noci z 22. na 23. februára 2014 schôdzku svojich politických a vojenských spolupracovníkov, na ktorej jednali až do 7 hodiny rannej. Na schôdzke Putin rozhodol o tom, že ruské orgány začnú pracovať na „navrátení Krymu k Rusku“. Niekoľko hodín po rozhodnutí anektovať Krym prebehol záverečný ceremoniál [[Zimné olympijské hry 2014|Zimných olympijských hier 2014]] v [[Soči]]. 27. februára 2014 ruskí vojaci bez insígnií ovládli strategické pozície a infraštruktúru na ukrajinskom území Krymu a zmocnili sa Krymského parlamentu. Vojaci bez označenia boli v médiách označovaní ako [[Zelení mužíkovia (kríza na Ukrajine)|zelení mužíkovia]]. Ruské vedenie pritom zapojenie svojich ozbrojencov do akcií na Kryme pôvodne kategoricky popieralo. 1. marca 2014 schválil ruský parlament prezidentov zámer nasadiť na Kryme ruských vojakov kvôli „potrebe chrániť Rusov na Kryme,“ čo bolo podobné odôvodnenie ako v prípade [[Vojna v Južnom Osetsku (2008)|vojny v Južnom Osetsku z roku 2008]], ktorý nasledoval po vpáde gruzínskej armády na separatistické územie [[Južné Osetsko]], údajne po provokácií rebelov. Územie [[Južné Osetsko|Južného Osetska]] je však pod ruskou kontrolou už od rozpadu [[Sovietsky zväz|ZSSR]] v roku 1991. Podobný dôvod je udávaný taktiež v úvahách o prípadnej ruskej intervencií v [[Pobaltie|Pobaltí]]. Po prevzatí kontroly nad územím polostrova Ruskom a po [[Krymské referendum (2014)|Krymskom referende]], konanom 16. marca 2014, bola doposiaľ ukrajinská [[Krym (republika)|Autonómna republika Krym]] na vlastnú žiadosť pripojená k [[Ruská federácia|Ruskej federácii]]. [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] neskôr vydal výnos, ktorým ustanovil [[27. február]] ''Dňom špeciálnych síl''. V novembri 2016 vydal svoju správu [[Medzinárodný trestný súd]], ktorý rozhodol, že situácia na Kryme je ozbrojeným konfliktom medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý vypukol najneskôr 26. februára 2014 vyslaním ruských ozbrojených síl na Ukrajinu bez súhlasu ukrajinskej vlády. Podľa súdu je určujúcim faktorom okupácia cudzieho územia. == Vojna na Donbase == [[Súbor:War in donbass.svg|náhľad|Mapa vojny v Donbase. Zobrazuje zmeny oblastí ovládaných proruskými povstalcami počas trvania konfliktu, počnúc 18. júnom 2014, potom k 28. júlu a nakoniec k 31. augustu. Zobrazuje aj trasu letu a miesto havárie [[Let Malaysia Airlines 17|letu Malaysia Airlines 17]].]] 7. apríla 2014 ozbrojenci proruských polovojenských skupín v oblasti Donbasu vyhlásili samozvanú [[Donecká ľudová republika|Doneckú ľudovú republiku]]. Onedlho začali proruské skupiny obsadzovať aj centrá v Luhanskej oblasti, kde 27. apríla vyhlásili [[Luhanská ľudová republika|Luhanskú ľudovú republiku]]. Donecká a Luhanská ľudová republika následne vytvorili konfederáciu s názvom [[Novorusko (konfederácia)|Novorusko]]. V oblasti [[Sloviansk]]a v Doneckej oblasti bol jedným z organizátorov ozbrojených nepokojov ruský plukovník FSB [[Igor Vsevolodovič Girkin|Igor Girkin]]. Ukrajinská vláda sa rozhodla proti vzbúrencom zakročiť vojensky a vyhlásila tzv. protiteroristickú operáciu (skr. ATO).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine says Donetsk 'anti-terror operation' under way | url = https://www.bbc.com/news/world-europe-27035196 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = 2014-04-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Boje mali spočiatku skôr lokálny charakter a neexistovala ustálená frontová línia. Ukrajinská armáda poznamenaná rokmi zanedbávania a korupcie však nebola schopná efektívne zakročiť. Objavil sa aj nový fenomén - ukrajinských dobrovoľníckych jednotiek. Niektoré boli organizované skupinami krajnej pravice (ako napr. Pravý sektor), ktorá sa aktívne podieľala aj na protestoch počas Euromajdanu. Iné oddiely boli organizované regionálne v rôznych oblastiach krajiny, alebo boli vyzbrojené s podporou oligarchov, napr. [[Ihor Valerijovyč Kolomojskij|Ihora Kolomojského]] (prápor Varta Dnipra).<ref name="Yekelchyk">{{Citácia knihy | priezvisko = Yekelchyk | meno = Serhy | autor = | odkaz na autora = | titul = The Conflict in Ukraine (What Everyone Needs to Know) | vydanie = | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = | rok = 2015 | počet strán = 186 | url = | isbn = 978-0-19-023728-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> 11. mája 2014 organizovali proruskí separatisti [[referendum|referendá]] o nezávislosti Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, v ktorých väčšina zúčastnených hlasovala za pripojenie k Rusku. Referendá, o ktorých neexistujú zoznamy hlasujúcich a boli organizované ozbrojenými skupinami však nemajú žiadnu právnu legitimitu.<ref name="Yekelchyk"/> 26. mája začali s separatisti s pomocou ruského práporu Vostok (tvoreného hlavne Čečencami) útok na Donecké letisko. Bola to prvá bitka medzi separatistami a ukrajinskou vládou, do ktorej sa zapojilo veľké množstvo ruských „dobrovoľníkov“. Od júna Rusko zásobovalo separatistov zbraňami, výstrojom a muníciou. V júni začali ukrajinské sily ofenzívu proti proruským separatistom. 17. júla 2014 proruskí separatisti s pomocou protilietadlovej batérie prisunutej z Ruska [[Let Malaysia Airlines 17|zostrelili]] Malajzijské civilné dopravné lietadlo [[Boeing 777]], v ktorom zahynulo všetkých 298 ľudí na palube.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ruští agenti řídili přepravu systému BUK. Ze sestřelení letadla MH17 budou obviněni tři Rusové a Ukrajinec | periodikum = Lidovky.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.lidovky.cz/svet/bellingcat-zverejnil-jmena-12-osob-odpovednych-za-sestreleni-malajsijskeho-letadla.A190619_121125_ln_zahranici_form | issn = 1213-1385 | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2019-06-19 | dátum prístupu = 2022-10-19 }}</ref> Do konca júla sa ukrajinské sily tlačili k veľkým mestám kontrolovaným separatistami, aby medzi nimi prerušili zásobovacie trasy. Podľa niektorých názorov sa separatisti najprv pod [[Igor Vsevolodovič Girkin|Girkinovym]] vedením (neskôr aj iné skupiny) stiahli do okolia väčších miest aj preto, aby miestne obyvateľstvo využili ako [[Živý štít|živé štíty]]. Obe strany sa delostrelecky ostreľovali a spôsobovali tým straty [[Civilné obyvateľstvo|civilného obyvateľstva]]. Separatisti takouto negatívnou motiváciou ľahšie získavali dobrovoľníkov do svojich radov.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Snyder | meno = Timothy | autor = | odkaz na autora = Timothy Snyder| titul = Cesta do neslobody : Rusko, Európa, Amerika | vydanie = Prvé | vydavateľ = Premedia | miesto = &#x5B;Bratislava&#x5D; | rok = 2018 | počet strán = 341 | url = | isbn = 978-80-8159-598-1 | kapitola = | strany = 169 | jazyk = }}</ref> Ukrajinci postupne izolovali [[Doneck]] a pokúšali sa obnoviť kontrolu nad rusko-ukrajinskou hranicou. Do 28. júla boli strategické výšiny [[Savur-mohyla]] na rusko-ukrajinskej hranici pod kontrolou Ukrajiny spolu s mestom [[Debaľceve]], dôležitým železničným uzlom. Tieto operačné úspechy ukrajinských síl ohrozovali existenciu separatistických republík, čo od polovice júla podnietilo ruské cezhraničné ostreľovanie ukrajinských jednotiek. Od polovice augusta 2014 začali separatisti s masívnou podporou ruských ozbrojených síl protiofenzívu. Medzi najväčšie bitky tejto fázy vojny patrí [[bitka o Ilovajsk]], pri ktorej ruské sily obkľúčili a zlikvidovali ukrajinské zoskupenie, ktoré vošlo do [[Ilovajsk]]a. Padlo cez tisíc ukrajinských vojakov, niekoľko stoviek bolo zajatých.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Grytsenko | meno = Oksana | autor = | odkaz na autora = | titul = Bodies of victims of Ilovaisk massacre still being found, counted weeks later | url = https://www.kyivpost.com/kyiv-post-plus/bodies-of-victims-of-ilovaisk-massacre-still-being-found-counted-weeks-later-368297.html | vydavateľ = kyivpost.com | dátum vydania = 2014-10-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Rusi využili túto ukrajinskú porážku, aby vytlačili ukrajinské sily od Donecka. Došlo k [[Druhá bitka o Donecké letisko|druhej bitke o Donecké letisko]] a ďalším [[druhá bitka o Debaľceve|bojom o Debaľceve]].<ref>Holcomb, F., 2017: The Kremlin’s Irregular Army: Ukrainian Separatist Order of Battle. Institute of the Study of War, Washington, s. 9, [https://www.understandingwar.org/sites/default/files/ISW%20Separatist%20ORBAT%20Holcomb%202017_Final.pdf Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220120225729/https://www.understandingwar.org/sites/default/files/ISW%20Separatist%20ORBAT%20Holcomb%202017_Final.pdf |date=2022-01-20 }}</ref> Ruské sily tiež vpadli na Ukrajinské územie cez [[Novoazovsk]], čo prinútilo ukrajinské vojská k ústupu k [[Mariupoľ|Mariupoľu]]. 5. septembra podpísali v Bieloruskom [[Minsk]]u ukrajinská strana a proruskí separatisti dohodu o prímerí známu ako [[prvá minská dohoda]].<ref name="minsk.doh">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, vh, ČTK | odkaz na autora = | titul = Svet poukazuje na to, že ich porušuje Rusko, to viní Ukrajinu. Čo sú minské dohody? | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/02/svet-obvinuje-rusko-z-ich-porusovania-rusi-vinia-ukrajinu-co-su-minske-dohody/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-02-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Zo strany pro-ruských separatistov bolo viackrát preukázané mučenie zajatých Ukrajincov (vojnových zajatcov aj civilných osôb). Jedným z prvých zaznamenaných prípadov mučenia vojnových zajatcov na Ukrajine bol incident zo 7. októbra 2014 v meste Zugres (Donecká oblasť), keď bol 53-ročný Ukrajinec Ihor Kožoma, ktorý sa snažil vyviesť svoju manželku okupovaného územia. Bol spútaný a niekoľko hodín mučený Rusmi a miestnymi separatistami.<ref>[https://nikvesti.com/news/incidents/59805 Террористы привязали мужчину с украинским флагом к столбу в Зугрэсе]</ref>. Podobný prípad bol s obyvateľkou Donecka Irynou Dovganovou, ktorá bola verejne mučená za svoj proukrajinský postoj.<ref>[https://web.archive.org/web/20160902091720/http://uapress.info/uk/news/show/37843 Патріотка Ірина Довгань, яку катували терористи, розповіла, чому не вважає себе героїнею]</ref> Dňa 7. októbra 2014 došlo v Ruskom okupovanom meste Zugres, Ihora Kožomu, k zjavnému prípadu verejného mučenia jedného z prvých ukrajinských vojnových zajatcov <ref> [https://nikvesti.com/news/incidents/59805 Террористы привязали мужчину с украинским флагом к столбу в Зугрэсе]</ref> <ref> [https://news.obozrevatel.com/politics/80167-popavshij-v-plen-boets-ato-rasskazal-ob-izdevatelstvah-tolpyi-u-stolba-pozora.htm Попавший в плен боец АТО рассказал об издевательствах толпы у "столба позора"]</ref>. V roku 2014 v meste Doneck ruské ozbrojené skupiny mučili Irynu Dovhan, ktorá sa vyslovila proti okupácii mesta Rusko ovládanou bábkou „Doneckej ľudovej republiky“ – bola pripútaná k stĺpu a verejne ponížená, potom bola na žiadosť európskeho spoločenstva prepustená na Ukrajinu <ref> [https://www.5.ua/suspilstvo/nezlamni-iryna-dovhan-istoriia-donechchanky-katovanoi-okupantamy-za-dopomohu-ukrainskym-biitsiam-197262.html НЕZЛАМНІ: Ірина Довгань - історія донеччанки, катованої окупантами за допомогу українським бійцям ]</ref> <ref> [https://web.archive.org/web/20160902091720/http://uapress.info/uk/news/show/37843 Патріотка Ірина Довгань, яку катували терористи, розповіла, чому не вважає себе героїнею]</ref>. V novembri [[2014]] hlásila ukrajinská armáda intenzívny pohyb vojsk a vybavenia z Ruska do separatistických častí východnej Ukrajiny. [[Associated Press]] informoval o 80 neoznačených vojenských vozidlách, pohybujúcich sa v oblastiach ovládaných rebelmi. Zvláštna pozorovateľská misia [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] pozorovala konvoje ťažkých zbraní a tankov na území pod kontrolou [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]], ktoré mali zatreté identifikačné znaky Ruska. OBSE neskôr uviedla, že boli spozorované vozidla prepravujúce muníciu a mŕtve tela vojakov, ako prekračujú rusko-ukrajinskú hranicu pod rúškom konvojov s humanitárnou pomocou. Začiatkom septembra 2015 zaznamenala OBSE viac ako 21 vozidiel označených ruským vojenským značením pre vojakov usmrtených v boji. [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]] opakovane uviedla, že ich pozorovateľom bol odmietnutý prístup do oblastí pod kontrolou ruských separatistických síl.<ref>{{Citácia periodika|titul=Response to Special Representative in Ukraine Ambassador Martin Sajdik and OSCE Special Monitoring Mission Chief Monitor Ertugrul Apakan|periodikum=usmission.gov|odkaz na periodikum=http://osce.usmission.gov/nov_4_15_ukraine_sajdik_apakan.html}}</ref> Rusko sa dlhodobo snažilo svoju účasť maskovať. Vojna sa zmenila na statický konflikt s opakovanými neúspešnými pokusmi o prímerie. V roku 2015 podpísali Rusko a Ukrajina [[Druhá Minskú dohoda|druhú Minskú dohodu]], ale množstvo sporov bránilo ich plnej implementácii.<ref name="minsk.doh"/> Dňa 23. decembra 2015 došlo k napadnutiu elektrickej siete v dvoch západných oblastiach Ukrajiny, čo malo za následok výpadky elektriny pre približne 230 000 spotrebiteľov na Ukrajine po dobu 1 až 6 hodín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Responding to Russian Attacks on Ukraine’s Power Sector | url = https://www.csis.org/analysis/responding-russian-attacks-ukraines-power-sector | vydavateľ = csis.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-28 | jazyk = }}</ref> Útok je pripisovaný ruskej hekerskej skupine [[Sandworm]], ktorá je napojená na armádnu rozviedku [[GRU]]. Incident je považovaný za prvý verejne známy úspešný [[kybernetický útok]] na energetickú infraštruktúru.<ref> Kostyuk, Nadiya; Zhukov, Yuri M. (2019-02-01). "Invisible Digital Front: Can Cyber Attacks Shape Battlefield Events?". Journal of Conflict Resolution. 63 (2): 317–347</ref> Do roku 2019 bolo 7 % Ukrajiny označovaných ukrajinskou vládou ako (Ruskom) dočasne okupované územia. V tomto období aj Ruskí predstavitelia nepriamo priznali prítomnosť svojich jednotiek na Ukrajine.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin priznal vojakov na Ukrajine. S Amerikou chce prehlbovať spoluprácu | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/557702-putin-priznal-vojakov-na-ukrajine-s-amerikou-chce-prehlbovat-spolupracu | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2015-12-17 | dátum prístupu = 2022-03-28 }}</ref> == Eskalácia napätia == Na prelome rokov 2021 a 2022 sa začali množiť správy o hromadení ruských síl okolo ukrajinských hraníc. [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] obvinilo Rusko z plánovania [[Invázia (vojenstvo)|invázie]], čo Ruská strana popierala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Deutsche Welle (www.dw.com) | odkaz na autora = | titul = Путин врал, что войны с Украиной не будет. Хронология обмана президента РФ | url = https://www.dw.com/ru/putin-vral-chto-vojny-s-ukrainoj-ne-budet-hronologija-obmana/a-60904218 | vydavateľ = dw.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ruský prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] verejne kritizoval rozšírenie NATO ako hrozbu pre svoju krajinu a žiadal, aby Ukrajina nikdy nemohla vstúpiť do tejto vojenskej aliancie. Vyjadril tiež ruské iredentistické názory a spochybnil právo Ukrajiny na existenciu. Zároveň nesprávne uviedol, že Ukrajinu vytvorilo [[Sovietsky zväz|sovietske Rusko]]. 21. februára 2022 Rusko oficiálne uznalo dva samozvané separatistické štáty na Donbase a otvorene vyslalo na tieto územia svoje jednotky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tóda | meno = Mirek | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin uznal separatistov na Donbase, Ukrajine teraz hrozí ruská invázia | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2731486/putin-uznal-separatistov-na-donbase-ukrajine-teraz-hrozi-ruska-invazia/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-21 | dátum prístupu = 2022-03-28 }}</ref> == Ruská invázia na Ukrajinu == {{Hlavný článok|Ruská invázia na Ukrajinu}} [[Súbor:Battle of Hostomel, 04.03.2022, Skirmish Aftermath.jpg|náhľad|Zničené ruské bojové vozidlo pechoty [[BMD-4]] a mŕtvi ruskí výsadkári, pri letisku Hostomeľ severne od Kyjeva.]] 24. februára 2022 Rusko napadlo Ukrajinu z územia Donbasu a Luhanska, ako aj z vlastného územia [[Belgorodská oblasť|Belgorodskej]] a [[Voronežská oblasť|Voronežskej oblasti]] smerom na [[Charkov]]. Zároveň ruské sily uskutočnili útoky z územia [[Homeľská oblasť|Homeľskej oblasti]] Bieloruska, kde sa ruské jednotky nachádzali dlhšiu dobu „na cvičení“. Z tohto smeru ruské jednotky bezprostredne ohrozili Kyjev. Tretí smer predstavovali útoky z Krymu smerom na sever, kde sa im podarilo obsadiť [[Cherson]], [[Melitopoľ]] a obkľúčiť a neskôr dobyť [[Mariupoľ]]. Ukrajincom sa podarilo zastaviť a vyčerpať počiatočný ruský nápor. 6. apríla Rusi stiahli svoje vojská útočiace zo severu (Kyjevský smer) a severovýchodu (Charkovský smer) späť do Bieloruska a Belgorodskej oblasti. Stiahnuté jednotky neskôr použili na doplnenie síl v iných smeroch. Ruské sily utrpeli v predošlých bojoch vážne straty na ľudskej sile aj technike, ktoré neboli schopné nahradiť.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = O aktuálnej vojenskej situácii na Ukrajine informujú Ozbrojené sily Slovenskej republiky | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/vyjadrenie-os-sr-aktualna-vojenska-situacia-ukrajine | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-11 | dátum prístupu = 2022-10-28}}</ref> Neskôr na jar a v lete sa ruské sily sústredili na obsadenie ďalších území v Doneckej a Luhanskej oblasti. Ich pomalý postup zvyčajne sprevádzalo intenzívne nasadenie delostrelectva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR, tasr.sk, TERAZ, Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = Vyjadrenie: OS SR: Aktuálna vojenská situácia na Ukrajine a činnosť OS SR | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2022061300000306 | vydavateľ = tasr.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> 26. mája Rusi obsadili [[Lyman]], 3. júla [[Lysyčansk]]. Ukrajincom sa darilo ruské jednotky vyčerpávať. Pravdepodobne s nasadením raketometov [[M142 HIMARS|HIMARS]] a presne navádzanej munície dodaných západnými krajinami (hlavne USA, Spojené kráľovstvo) sa darilo likvidovať ruské a separatistické sklady munície, čím výrazne znižovali ofenzívnu silu nepriateľa. 6. septembra ukrajinské sily začali prekvapivú ofenzívu v Charkovskej oblasti a vytlačili ruské sily z [[Izium]]u, [[Balaklija|Balaklije]] a prekročili rieku [[Oskiľ]]. Ruské sily začali po celom úseku frontu budovať obranné línie. Ruské ofenzívne akcie prebiehali už iba v okolí [[Bachmut]]u v Doneckej oblasti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine in maps: Tracking the war with Russia | url = https://www.bbc.com/news/world-europe-60506682 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> V októbri ukrajinské sily začali postup v Chersonskej oblasti s cieľom oslobodiť [[Cherson]], najväčšie mesto, ktoré Rusi počas vojny na Ukrajine obsadili. Kritická situácia na fronte prinútila Rusko prvý krát od [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] vyhlásiť 21. septembra čiastočnú mobilizáciu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mobilizácia v Rusku naznačuje, že vojna na Ukrajine bude dlhá, myslí si analytik Jan Ludvík | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/mobilizacia-rusku-naznacuje-vojna-ukrajine-bude-dlha-mysli-analytik | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-09-23 | dátum prístupu = 2022-10-28 }}</ref> Ukrajinské vojská napokon 11. novembra Cherson oslobodili a vytlačili ruské sily na východný (ľavý) breh [[Dneper|Dnepra]]. Veľká časť medzinárodného spoločenstva odsúdila Rusko za jeho kroky na Ukrajine a obvinila ho z porušovania medzinárodného práva a porušovania ukrajinskej [[Suverenita (právo)|suverenity]]. Mnohé krajiny zaviedli ekonomické sankcie voči Rusku, ruským jednotlivcom alebo spoločnostiam najmä po invázii v roku 2022. V priebehu roku 2023 obe strany pokračovali intenzívnej bojovej činnosti. Rusom sa podarilo po dlhej ofenzíve v lete 2023 obsadiť [[Bachmut]]. Ukrajinci sa pokúsili o ofenzívu smerom na [[Melitopoľ]] a [[Berďansk]], avšak ich postup nebol dostatočne dynamický a vzhľadom na nedostatok síl neboli schopní dosiahnuť rozhodujúci prielom. Na jeseň ruské sily spustili ofenzívu smerom na [[Avdjivka|Avdjivku]]. Pozemné boje nepriniesli zásadnú zmenu a frontová línia sa v priebehu roku 2023 výrazne neposunula.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ukraine Interactive map - Ukraine Latest news on live map - liveuamap.com | url = https://liveuamap.com/ | vydavateľ = Ukraine Interactive map - Ukraine Latest news on live map - liveuamap.com | dátum prístupu = 2025-06-03 | jazyk = en}}</ref> V júni 2023 došlo na ruskej strane ku krátkej vzbure vojsk [[Vagnerova skupina|Vagnerovej skupiny]], ktoré obsadili Rostov nad Donom a začali tiahnuť na Mosvku s cieľom dosiahnúť zmeny na Ministerstve obrany. Po približne 48 hodinách ho však prerušili a stiahli sa. Vedenie Vagnerovej skupiny (Prigožin, Utkin) v priebehu mesiaca zahunulo pri leteckej nehode.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruský vyšetrovací výbor potvrdil, že Prigožin pri páde lietadla zomrel | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/08/rusky-vysetrovaci-vybor-potvrdil-ze-prigozin-pri-pade-lietadla-zomrel/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-08-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Následne bol odvolaný gen. Surovikin, ktorý proti vzbure aktívne nezasiahol. Koncom decembra 2023 Ukrajinci stratili mesto [[Marjinka]], v tej dobe už kompletne zničené. V januári 2024 sa ukrajinské sily stiahli zo zničenej [[Avdijivka|Avdijivky]]. Na jar došlo ku kríze na ukrajinskej strane pre pozastavenie dodávok zbraní a munície z USA v dôsledku politických obštrukcií v USA a chýbaniu delostreleckej munície. K zabezpečeniu delostreleckej munície prispela aj iniciatíva Česka, ku ktorej sa pripojil rad európskych krajín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = První zásilka munice z české iniciativy dorazila na Ukrajinu | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/prvni-zasilka-munice-z-ceske-iniciativy-dorazila-na-ukrajinu-350562 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2024-06-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-25 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> V priebehu roka sa ruskej strane podarilo silne narušiť ukrajinskú výrobu elektrickej energie, keď zničili prakticky všetky tepelné elektrárne.<ref>Pavel Polityuk, The Russian attacks that have pounded Ukraine's power facilities, 2024-06-20, Reuters, [https://www.reuters.com/business/energy/russian-attacks-that-have-pounded-ukraines-power-facilities-2024-06-14/ Dostupné online]</ref> V máji sa Rusi pokúsili o útok na Charkov územia Belgorodskej oblasti, ale boli odrazení. Pokračoval pomalý ruský postup od Avdijivky na [[Očeretyne]] a [[Toreck]], ako aj boje o prístupy ku [[Kramatorsk]]u pri [[Časiv Jar]]e. V lete 2024 ukrajinské sily vpadli na ruské územie do [[Kurská oblasť|Kurskej oblasti]], kde obsadili mesto [[Sudža]]. Rusom sa ich podarilo vytlačiť až v marci 2025. Na tomto úseku frontu boli od konca roku 2024 nasadzovaní aj príslušníci severokórejskej armády. Počas roka pokračoval pomalý ale trvalý ruský postup v Doneckej oblasti. Na ukrajinskej strane bolo v priebehu roku 2024 možné pozorovať známky vyčerpania, najmä nedostatok nových bojaschopných posíl, ktoré by nahradili straty jednotiek v predchádzajúcich bojoch. Ukrajincom sa podarilo vytlačiť ruské vojnové lode Čiernomorskj flotily z Krymu do východnej časti Čierneho mora ([[Novorossijsk (Krasnodarský kraj)|Novorossijsk]]). Obe strany naďalej zostávajú motivované v pokračovaní bojových operácií. == Poznámky == <references group="p"/> == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Gális | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Duleba | meno2 = Alexander | autor2 = | odkaz na autora2 = Alexander Duleba | titul = Rusko, Ukrajina a my : rozhovory Tomáša Gálisa s Alexandrom Dulebom | vydanie = 1 | vydavateľ = Premedia | miesto = Bratislava | rok = 2016 | počet strán = 167 | url = | isbn = 978-80-8159-313-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Forró | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = Tomáš Forró | titul = Donbas : svadobný apartmán v hoteli Vojna | vydanie = 1 | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | rok = 2019 | počet strán = 339 | url = | isbn = 978-80-999250-0-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Harkotová | meno = Stanislava | autor = | odkaz na autora = | titul = Ešte sme nezomreli : Príbehy z vojnovej Ukrajiny 2013 – 2022 | vydanie = | vydavateľ = Ringier Slovakia Media | miesto = Bratislava | rok = 2022 | počet strán = 208 | url = | isbn = 978-80-974226-2-2}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Forró | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Spev sirén : putovanie do srdca ukrajinskej vojny | vydanie = | vydavateľ = Absynt | miesto = Žilina | rok = 2024 | počet strán = 599 | url = | isbn = 978-80-8203-480-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://liveuamap.com/ Aktualizovaná online mapa vojny na Liveuamap] * [https://www.radiosvoboda.org/a/31380909.html Najkratšia história rusko-ukrajinskej vojny: kde a ako sa začal konflikt na Donbase] * [https://rusaggression.gov.ua/ua/home.html Virtuálne múzeum ruskej agresie] * [https://24tv.ua/rosiya-napala-ukrayinu-24-lyutogo-2022-hronologiya-podiy_n1876131 Rusko zaútočilo na Ukrajinu (24. februára 2022): chronológia hlavných udalostí] [[Kategória:Rusko-ukrajinská vojna]] [[Kategória:10. roky 21. storočia na Ukrajine]] [[Kategória:10. roky 21. storočia v Rusku]] q0t38wzx74sba4tz8upvf8kpj92dbjy Somló halušky 0 678824 8206062 8205310 2026-04-30T08:27:34Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8206062 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Somloi-galuska.JPG|náhľad|Somló halušky]] '''Somló halušky''' [vyslov: šomló] alebo '''somlói halušky''' [vyslov: šomlój] ({{vjz|hun|''somlói galuska''}}) sú tradičný [[Maďarsko|maďarský]] [[dezert]]. Ide o dvojitý [[Piškótové cesto|biskvit]] s [[Vanilka|vanilkovým]] [[Puding|pudingom]], [[Rum|rumovými]] [[Hrozienka|hrozienkami]] a [[Čokoláda|čokoládovou]] polevou. == História == Dezert dostal svoj názov podľa vyhasnutej sopky [[Somló (vrch)|Somló]] v západomaďarskej župe [[Veszprém]]. Ide o 431 metrov vysokú horu nachádzajúcu sa 15 km západne od [[Ajka|Ajky]] v krajinnej a prírodnej rezervácii [[Somló Tájvédelmi Körzet]]. Somló halušky údajne vytvoril v maďarskom hlavnom meste [[Budapešť|Budapešti]] v 50. rokoch 20. storočia [[Károly Gollerits]] v reštaurácii [[Gundels]]. V roku 1956 bol dezert ocenený v [[Brusel|Bruseli]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Somlauer Nockerl (Somloer Nockerl) - original ungarisch|url=https://ungarnshop.at/somlauer-nockerl-rezept-original-ala-ungarnshop/|dátum vydania=2017-08-09|dátum prístupu=2022-03-20|jazyk=de-DE|priezvisko=Susanna|url archívu=https://web.archive.org/web/20220509163605/https://ungarnshop.at/somlauer-nockerl-rezept-original-ala-ungarnshop/|dátum archivácie=2022-05-09}}</ref> == Príprava == Na ich prípravu si treba pripraviť [[piškótové cesto]]. Potom ho rozdeliť a vmiešať do polovice [[kakao]]vý prášok. Z týchto hmôt sa upečú tenké piškótové základy. [[Hrozienka]] namočíme buď do [[rum]]u, alebo do zmesi rumu, [[voda|vody]] a [[cukor|cukru]]. Uvarí sa aj vanilkový puding a podľa potreby zmieša so šľahačkou. Pripravuje sa vrstvením vo forme. Základ tvorí svetlé piškótové cesto. Polovicu hrozienkovej zmesi a polovicu [[puding]]u poukladáme na každý jej plát a rovnomerne rozotrieme, nasleduje tmavé piškótové cesto, zvyšné hrozienka a nakoniec puding. Nakoniec halušky necháme niekoľko hodín odležať v chladničke. Bežné sú rôzne varianty: niekedy sa používa len svetlé piškótové cesto, bežné je aj posypanie vrchnej vrstvy pudingu kakaovým práškom. Do vrstiev zapracujeme okrem hrozienok aj nasekané [[vlašský orech|vlašské orechy]] a [[mandľa|mandle]]. Pred podávaním sa halušky pôvodne vykrajovali z cesta a podávali sa s čokoládovou polevou, šľahačkou, ozdobené kakaovým práškom, vlašskými orechmi alebo mandľami. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.svetvomne.sk/recept/somlo-halusky-somloi-galuska Recept na Somló halušky na svetvomne.sk] == Zdroj == {{Preklad|de|Schomlauer Nockerl|212197634}} [[Kategória:Sladkosti]] [[Kategória:Maďarská kuchyňa]] 3u7mfgujdeljn9glgya51hzqccsakkn Voyo 0 684640 8206124 8149386 2026-04-30T11:29:27Z ~2026-26214-94 293466 8206124 wikitext text/x-wiki {{Infobox Webstránka |Meno=Voyo |Url={{url|voyo.markiza.sk}} |Slogan=V tvoyom svete |Typ stránky=[[Stríming|streamovacia služba]] |Vlastník=[[TV Markíza]] |Spustenie=august 2011 |Obrázok=Voyo - logo.png}} '''Voyo''' je slovenská platená [[video on demand]] služba poskytujúca [[Filmové dielo|filmy]], [[seriál]]y a televízne programy z vysielania staníc skupiny [[TV Markíza|Markíza]]. Projekt bol spustený v auguste 2011<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza spustila videoportál Voyo. Neponúka zatiaľ nič prevratné|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/52336/markiza-spustila-videoportal-voyo-neponuka-zatial-nic-prevratne/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2011-08-18|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> ako bezplatný archív programov z produkcie [[TV Markíza]] a platforma pre živé vysielanie pôvodnej tvorby a športových prenosov. Postupne sa však pretransformovala na platenú službu po vzore amerického [[Netflix|Netflixu]]. Ponuka dostupných programov je pravidelne rozširovaná. Podľa samotného prevádzkovateľa ide o viac než 2 000 filmov a seriálov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VOYO - Sledujte filmy, seriály, TV relácie a šport online|url=https://voyo.markiza.sk/home|vydavateľ=voyo.markiza.sk|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=sk}}</ref> Všetky uvádzané tituly sú buďto slovenské a české, alebo úplne či čiastočne lokalizované. Služba ďalej poskytuje živé vysielanie televíznych staníc [[TV Markíza|Markíza]], [[TV Doma|Doma]], [[TV Dajto|Dajto]], [[Markíza KRIMI]], <nowiki>[[Markíza KLASIK]]</nowiki>, Nova International a prémiových športových kanálov. Voyo tiež predplatiteľom umožňuje sledovať vybrané programy exkluzívne až o týždeň skôr než v TV. Na základe prieskumu nezávislej agentúry 2muse bolo Voyo v júli 2022 najznámejšou streamovacou službou na Slovensku, pričom z hľadiska poznateľnosti značky predstihlo aj celosvetových gigantov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voyo je najznámejšou streamovacou službou na Slovensku, predstihlo aj celosvetových gigantov|url=https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2057471_voyo-je-najznamejsou-streamovacou-sluzbou-na-slovensku-predstihlo-aj-celosvetovych-gigantov|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2022-07-11|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=sk}}</ref> == Obsahová ponuka == Streamovacia služba Voyo za mesačný poplatok 5,99 eur ponúka televízny archív úplne bez reklám a knižnicu plnú československých filmov aj svetových kinohitov. Najúspešnejšie tituly skupiny Markíza či obľúbené turecké seriály je dokonca možné sledovať ešte pred ich televíznou premiérou. Voyo sa v novembri 2020 dočkalo obnovy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Videoportál VOYO prešiel veľkou premenou: Modernejší, prehľadnejší a s ešte lepším obsahom|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2013898_videoportal-voyo-presiel-velkou-premenou-modernejsi-prehladnejsi-a-s-este-lepsim-obsahom|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2020-11-25|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20220904205017/https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2013898_videoportal-voyo-presiel-velkou-premenou-modernejsi-prehladnejsi-a-s-este-lepsim-obsahom|dátum archivácie=2022-09-04}}</ref>, vďaka prechodu na novú technologickú platformu je modernejšie, svižnejšie a prehľadnejšie. Predplatiteľom ponúka príjemnejšie užívateľské prostredie, vylepšenú navigáciu a množstvo nového obsahu. Odvtedy počet predplatiteľov služby rastie, na jar 2022 malo Voyo na Slovensku a v [[Česko|Česku]] súhrnne viac než 350 000 platiacich zákazníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Grunt: Voyo překonalo metu 350 tisíc předplatitelů|url=https://www.mediaguru.cz/clanky/2022/01/grunt-voyo-prekonalo-metu-350-tisic-predplatitelu/|vydavateľ=MediaGuru.cz|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=cs}}</ref> V septembri 2022 už 400 000.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Streamovacia služba Voyo prekročila míľnik 400 000 predplatiteľov|url=https://medialne.trend.sk/internet/streamovacia-sluzba-voyo-prekrocila-milnik-400-000-predplatitelov|vydavateľ=medialne.trend.sk|dátum vydania=2022-10-20|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=sk}}</ref> == Voyo Originál == Od roku 2021 vychádzajú na Voyo originálne seriály a minisérie, ktoré sú dostupné exkluzívne iba na tejto platforme. Prvou z nich bola v novembri 2021 miniséria Prípad Roubal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Strategie - Markíza predstavila prvý projekt natočený pre Voyo, minisériu o sériovom vrahovi Prípad Roubal|url=https://strategie.hnonline.sk/news/media/10189146-markiza-predstavila-prvy-projekt-natoceny-pre-voyo-miniseriu-o-seriovom-vrahovi-pripad-roubal|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum vydania=2021-10-01|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=sk-sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|URL=https://voyo.markiza.sk/home}} [[Kategória:TV Markíza]] [[Kategória:Streamovacie služby]] rrgmgmb4pvt0f6jdprwb2pdparesxh6 8206125 8206124 2026-04-30T11:33:55Z ~2026-26214-94 293466 8206125 wikitext text/x-wiki {{Infobox Webstránka |Meno=Voyo |Url={{url|voyo.markiza.sk}} |Slogan=V tvoyom svete |Typ stránky=[[Stríming|streamovacia služba]] |Vlastník=[[TV Markíza]] |Spustenie=august 2011 |Obrázok=Voyo - logo.png}} '''Voyo''' je slovenská platená [[video on demand]] služba poskytujúca [[Filmové dielo|filmy]], [[seriál]]y a televízne programy z vysielania staníc skupiny [[TV Markíza|Markíza]]. Projekt bol spustený v auguste 2011<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza spustila videoportál Voyo. Neponúka zatiaľ nič prevratné|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/52336/markiza-spustila-videoportal-voyo-neponuka-zatial-nic-prevratne/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2011-08-18|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> ako bezplatný archív programov z produkcie [[TV Markíza]] a platforma pre živé vysielanie pôvodnej tvorby a športových prenosov. Postupne sa však pretransformovala na platenú službu po vzore amerického [[Netflix|Netflixu]]. Ponuka dostupných programov je pravidelne rozširovaná. Podľa samotného prevádzkovateľa ide o viac než 2 000 filmov a seriálov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VOYO - Sledujte filmy, seriály, TV relácie a šport online|url=https://voyo.markiza.sk/home|vydavateľ=voyo.markiza.sk|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=sk}}</ref> Všetky uvádzané tituly sú buďto slovenské a české, alebo úplne či čiastočne lokalizované. Služba ďalej poskytuje živé vysielanie televíznych staníc [[TV Markíza|Markíza]], [[TV Doma|Doma]], [[TV Dajto|Dajto]], [[Markíza KRIMI]], [[Markíza Klasik]], Nova International a prémiových športových kanálov. Voyo tiež predplatiteľom umožňuje sledovať vybrané programy exkluzívne až o týždeň skôr než v TV. Na základe prieskumu nezávislej agentúry 2muse bolo Voyo v júli 2022 najznámejšou streamovacou službou na Slovensku, pričom z hľadiska poznateľnosti značky predstihlo aj celosvetových gigantov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voyo je najznámejšou streamovacou službou na Slovensku, predstihlo aj celosvetových gigantov|url=https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2057471_voyo-je-najznamejsou-streamovacou-sluzbou-na-slovensku-predstihlo-aj-celosvetovych-gigantov|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2022-07-11|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=sk}}</ref> == Obsahová ponuka == Streamovacia služba Voyo za mesačný poplatok 7,99 eur ponúka televízny archív úplne bez reklám a knižnicu plnú československých filmov aj svetových kinohitov. Od Júla 2024, Voyo tiež ponúka mesačný poplatok Voyo Maximum 11,99 eur ktorý ponúka televízny archív a aj športový obsah. Najúspešnejšie tituly skupiny Markíza či obľúbené turecké seriály je dokonca možné sledovať ešte pred ich televíznou premiérou. Voyo sa v novembri 2020 dočkalo obnovy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Videoportál VOYO prešiel veľkou premenou: Modernejší, prehľadnejší a s ešte lepším obsahom|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2013898_videoportal-voyo-presiel-velkou-premenou-modernejsi-prehladnejsi-a-s-este-lepsim-obsahom|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2020-11-25|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20220904205017/https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2013898_videoportal-voyo-presiel-velkou-premenou-modernejsi-prehladnejsi-a-s-este-lepsim-obsahom|dátum archivácie=2022-09-04}}</ref>, vďaka prechodu na novú technologickú platformu je modernejšie, svižnejšie a prehľadnejšie. Predplatiteľom ponúka príjemnejšie užívateľské prostredie, vylepšenú navigáciu a množstvo nového obsahu. Odvtedy počet predplatiteľov služby rastie, na jar 2022 malo Voyo na Slovensku a v [[Česko|Česku]] súhrnne viac než 350 000 platiacich zákazníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Grunt: Voyo překonalo metu 350 tisíc předplatitelů|url=https://www.mediaguru.cz/clanky/2022/01/grunt-voyo-prekonalo-metu-350-tisic-predplatitelu/|vydavateľ=MediaGuru.cz|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=cs}}</ref> V septembri 2022 už 400 000.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Streamovacia služba Voyo prekročila míľnik 400 000 predplatiteľov|url=https://medialne.trend.sk/internet/streamovacia-sluzba-voyo-prekrocila-milnik-400-000-predplatitelov|vydavateľ=medialne.trend.sk|dátum vydania=2022-10-20|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=sk}}</ref> == Voyo Originál == Od roku 2021 vychádzajú na Voyo originálne seriály a minisérie, ktoré sú dostupné exkluzívne iba na tejto platforme. Prvou z nich bola v novembri 2021 miniséria Prípad Roubal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Strategie - Markíza predstavila prvý projekt natočený pre Voyo, minisériu o sériovom vrahovi Prípad Roubal|url=https://strategie.hnonline.sk/news/media/10189146-markiza-predstavila-prvy-projekt-natoceny-pre-voyo-miniseriu-o-seriovom-vrahovi-pripad-roubal|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum vydania=2021-10-01|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=sk-sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|URL=https://voyo.markiza.sk/home}} [[Kategória:TV Markíza]] [[Kategória:Streamovacie služby]] rq5p3plquctwtekxuha1jz5bb2ipyha 8206128 8206125 2026-04-30T11:42:25Z ~2026-26214-94 293466 8206128 wikitext text/x-wiki {{Infobox Webstránka |Meno=Voyo |Url={{url|voyo.markiza.sk}} |Slogan=V tvoyom svete |Typ stránky=[[Stríming|streamovacia služba]] |Vlastník=[[TV Markíza]] |Spustenie=august 2011 |Obrázok=Voyo - logo.png}} '''Voyo''' je slovenská platená [[video on demand]] služba poskytujúca [[Filmové dielo|filmy]], [[seriál]]y a televízne programy z vysielania staníc skupiny [[TV Markíza|Markíza]]. Projekt bol spustený v auguste 2011<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza spustila videoportál Voyo. Neponúka zatiaľ nič prevratné|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/52336/markiza-spustila-videoportal-voyo-neponuka-zatial-nic-prevratne/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2011-08-18|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> ako bezplatný archív programov z produkcie [[TV Markíza]] a platforma pre živé vysielanie pôvodnej tvorby a športových prenosov. Postupne sa však pretransformovala na platenú službu po vzore amerického [[Netflix|Netflixu]]. Ponuka dostupných programov je pravidelne rozširovaná. Podľa samotného prevádzkovateľa ide o viac než 2 000 filmov a seriálov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VOYO - Sledujte filmy, seriály, TV relácie a šport online|url=https://voyo.markiza.sk/home|vydavateľ=voyo.markiza.sk|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=sk}}</ref> Všetky uvádzané tituly sú buďto slovenské a české, alebo úplne či čiastočne lokalizované. Služba ďalej poskytuje živé vysielanie televíznych staníc [[TV Markíza|Markíza]], [[TV Doma|Doma]], [[TV Dajto|Dajto]], [[Markíza KRIMI]], [[Markíza Klasik]], Nova International a prémiových športových kanálov. Voyo tiež predplatiteľom umožňuje sledovať vybrané programy exkluzívne až o týždeň skôr než v TV. Na základe prieskumu nezávislej agentúry 2muse bolo Voyo v júli 2022 najznámejšou streamovacou službou na Slovensku, pričom z hľadiska poznateľnosti značky predstihlo aj celosvetových gigantov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voyo je najznámejšou streamovacou službou na Slovensku, predstihlo aj celosvetových gigantov|url=https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2057471_voyo-je-najznamejsou-streamovacou-sluzbou-na-slovensku-predstihlo-aj-celosvetovych-gigantov|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2022-07-11|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=sk}}</ref> == Obsahová ponuka == Streamovacia služba Voyo za mesačný poplatok 7,99 eur ponúka televízny archív úplne bez reklám a knižnicu plnú československých filmov aj svetových kinohitov. Od Augusta 2024, Voyo tiež ponúka mesačný poplatok Voyo Maximum 11,99 eur ktorý ponúka televízny archív a aj športový obsah. Najúspešnejšie tituly skupiny Markíza či obľúbené turecké seriály je dokonca možné sledovať ešte pred ich televíznou premiérou. Voyo sa v novembri 2020 dočkalo obnovy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Videoportál VOYO prešiel veľkou premenou: Modernejší, prehľadnejší a s ešte lepším obsahom|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2013898_videoportal-voyo-presiel-velkou-premenou-modernejsi-prehladnejsi-a-s-este-lepsim-obsahom|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2020-11-25|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20220904205017/https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2013898_videoportal-voyo-presiel-velkou-premenou-modernejsi-prehladnejsi-a-s-este-lepsim-obsahom|dátum archivácie=2022-09-04}}</ref>, vďaka prechodu na novú technologickú platformu je modernejšie, svižnejšie a prehľadnejšie. Predplatiteľom ponúka príjemnejšie užívateľské prostredie, vylepšenú navigáciu a množstvo nového obsahu. Odvtedy počet predplatiteľov služby rastie, na jar 2022 malo Voyo na Slovensku a v [[Česko|Česku]] súhrnne viac než 350 000 platiacich zákazníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Grunt: Voyo překonalo metu 350 tisíc předplatitelů|url=https://www.mediaguru.cz/clanky/2022/01/grunt-voyo-prekonalo-metu-350-tisic-predplatitelu/|vydavateľ=MediaGuru.cz|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=cs}}</ref> V septembri 2022 už 400 000.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Streamovacia služba Voyo prekročila míľnik 400 000 predplatiteľov|url=https://medialne.trend.sk/internet/streamovacia-sluzba-voyo-prekrocila-milnik-400-000-predplatitelov|vydavateľ=medialne.trend.sk|dátum vydania=2022-10-20|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=sk}}</ref> == Voyo Maximum == Od Augusta 2024, zákazníci platformy VOYO môžu di užiť poplatok Voyo Maximum ktorý obsahuje rozširovanie športu. Skupina Nova Sport rozšírila ich všetky kanály od Nova Sport 1-6 a tak isto sa dodalo CANAL+ SPORT a CANAL+ ACTION ktorý prichádzajú s Anglickou Premier League. Od Septembra 2025, CANAL+ ACTION ukončil svoje vysielanie na VOYO a CANAL+ rozšíril svoje vysielanie, ktorý dáva priestor všetkých zápasov v Premier League. VOYO rozšírila svoje vysielanie o ďalšie kanály najmä spravodajská TA3 ktorá je dostupná od tohto dňa. == Voyo Originál == Od roku 2021 vychádzajú na Voyo originálne seriály a minisérie, ktoré sú dostupné exkluzívne iba na tejto platforme. Prvou z nich bola v novembri 2021 miniséria Prípad Roubal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Strategie - Markíza predstavila prvý projekt natočený pre Voyo, minisériu o sériovom vrahovi Prípad Roubal|url=https://strategie.hnonline.sk/news/media/10189146-markiza-predstavila-prvy-projekt-natoceny-pre-voyo-miniseriu-o-seriovom-vrahovi-pripad-roubal|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum vydania=2021-10-01|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=sk-sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|URL=https://voyo.markiza.sk/home}} [[Kategória:TV Markíza]] [[Kategória:Streamovacie služby]] mkqgxx4usbur0t72nu2dklai7wdk0bk 8206129 8206128 2026-04-30T11:42:47Z ~2026-26214-94 293466 /* Voyo Maximum */ 8206129 wikitext text/x-wiki {{Infobox Webstránka |Meno=Voyo |Url={{url|voyo.markiza.sk}} |Slogan=V tvoyom svete |Typ stránky=[[Stríming|streamovacia služba]] |Vlastník=[[TV Markíza]] |Spustenie=august 2011 |Obrázok=Voyo - logo.png}} '''Voyo''' je slovenská platená [[video on demand]] služba poskytujúca [[Filmové dielo|filmy]], [[seriál]]y a televízne programy z vysielania staníc skupiny [[TV Markíza|Markíza]]. Projekt bol spustený v auguste 2011<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza spustila videoportál Voyo. Neponúka zatiaľ nič prevratné|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/52336/markiza-spustila-videoportal-voyo-neponuka-zatial-nic-prevratne/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2011-08-18|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> ako bezplatný archív programov z produkcie [[TV Markíza]] a platforma pre živé vysielanie pôvodnej tvorby a športových prenosov. Postupne sa však pretransformovala na platenú službu po vzore amerického [[Netflix|Netflixu]]. Ponuka dostupných programov je pravidelne rozširovaná. Podľa samotného prevádzkovateľa ide o viac než 2 000 filmov a seriálov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VOYO - Sledujte filmy, seriály, TV relácie a šport online|url=https://voyo.markiza.sk/home|vydavateľ=voyo.markiza.sk|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=sk}}</ref> Všetky uvádzané tituly sú buďto slovenské a české, alebo úplne či čiastočne lokalizované. Služba ďalej poskytuje živé vysielanie televíznych staníc [[TV Markíza|Markíza]], [[TV Doma|Doma]], [[TV Dajto|Dajto]], [[Markíza KRIMI]], [[Markíza Klasik]], Nova International a prémiových športových kanálov. Voyo tiež predplatiteľom umožňuje sledovať vybrané programy exkluzívne až o týždeň skôr než v TV. Na základe prieskumu nezávislej agentúry 2muse bolo Voyo v júli 2022 najznámejšou streamovacou službou na Slovensku, pričom z hľadiska poznateľnosti značky predstihlo aj celosvetových gigantov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voyo je najznámejšou streamovacou službou na Slovensku, predstihlo aj celosvetových gigantov|url=https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2057471_voyo-je-najznamejsou-streamovacou-sluzbou-na-slovensku-predstihlo-aj-celosvetovych-gigantov|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2022-07-11|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=sk}}</ref> == Obsahová ponuka == Streamovacia služba Voyo za mesačný poplatok 7,99 eur ponúka televízny archív úplne bez reklám a knižnicu plnú československých filmov aj svetových kinohitov. Od Augusta 2024, Voyo tiež ponúka mesačný poplatok Voyo Maximum 11,99 eur ktorý ponúka televízny archív a aj športový obsah. Najúspešnejšie tituly skupiny Markíza či obľúbené turecké seriály je dokonca možné sledovať ešte pred ich televíznou premiérou. Voyo sa v novembri 2020 dočkalo obnovy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Videoportál VOYO prešiel veľkou premenou: Modernejší, prehľadnejší a s ešte lepším obsahom|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2013898_videoportal-voyo-presiel-velkou-premenou-modernejsi-prehladnejsi-a-s-este-lepsim-obsahom|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2020-11-25|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20220904205017/https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2013898_videoportal-voyo-presiel-velkou-premenou-modernejsi-prehladnejsi-a-s-este-lepsim-obsahom|dátum archivácie=2022-09-04}}</ref>, vďaka prechodu na novú technologickú platformu je modernejšie, svižnejšie a prehľadnejšie. Predplatiteľom ponúka príjemnejšie užívateľské prostredie, vylepšenú navigáciu a množstvo nového obsahu. Odvtedy počet predplatiteľov služby rastie, na jar 2022 malo Voyo na Slovensku a v [[Česko|Česku]] súhrnne viac než 350 000 platiacich zákazníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Grunt: Voyo překonalo metu 350 tisíc předplatitelů|url=https://www.mediaguru.cz/clanky/2022/01/grunt-voyo-prekonalo-metu-350-tisic-predplatitelu/|vydavateľ=MediaGuru.cz|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=cs}}</ref> V septembri 2022 už 400 000.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Streamovacia služba Voyo prekročila míľnik 400 000 predplatiteľov|url=https://medialne.trend.sk/internet/streamovacia-sluzba-voyo-prekrocila-milnik-400-000-predplatitelov|vydavateľ=medialne.trend.sk|dátum vydania=2022-10-20|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=sk}}</ref> == Voyo Maximum == Od Augusta 2024, zákazníci platformy VOYO môžu si užiť poplatok Voyo Maximum ktorý obsahuje rozširovanie športu. Skupina Nova Sport rozšírila ich všetky kanály od Nova Sport 1-6 a tak isto sa dodalo CANAL+ SPORT a CANAL+ ACTION ktorý prichádzajú s Anglickou Premier League. Od Septembra 2025, CANAL+ ACTION ukončil svoje vysielanie na VOYO a CANAL+ rozšíril svoje vysielanie, ktorý dáva priestor všetkých zápasov v Premier League. VOYO rozšírila svoje vysielanie o ďalšie kanály najmä spravodajská TA3 ktorá je dostupná od tohto dňa. == Voyo Originál == Od roku 2021 vychádzajú na Voyo originálne seriály a minisérie, ktoré sú dostupné exkluzívne iba na tejto platforme. Prvou z nich bola v novembri 2021 miniséria Prípad Roubal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Strategie - Markíza predstavila prvý projekt natočený pre Voyo, minisériu o sériovom vrahovi Prípad Roubal|url=https://strategie.hnonline.sk/news/media/10189146-markiza-predstavila-prvy-projekt-natoceny-pre-voyo-miniseriu-o-seriovom-vrahovi-pripad-roubal|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum vydania=2021-10-01|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=sk-sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|URL=https://voyo.markiza.sk/home}} [[Kategória:TV Markíza]] [[Kategória:Streamovacie služby]] 9u7gn8gnyamxme6hyegsu0oijzazgr2 Let’s Dance (slovenský televízny program) 0 692453 8205752 8204934 2026-04-29T15:00:43Z ~2026-25593-06 293158 8205752 wikitext text/x-wiki '''''Let’s Dance''''' je [[Slovensko|slovenská]] verzia populárnej zahraničnej tanečnej show '''''Stricly Come Dancing'''''. Všetkých jedenásť sezón vysiela [[TV Markíza]] od roku [[2006]]. {{Infobox Televízna relácia | sk = Let’s Dance | logo = | typ = súťažná relácia<br />tanečná relácia<br />reality show | víťaz = [[#Prehľad sérií|Prehľad víťazov]] | scenár = Jan Liška | réžia = Pepe Majeský | moderátori = Adam Bardy<br />[[Jana Kovalčiková]] | porota = Richard Genzer<br />[[Laura Arcolinová]]<br >Dagmar Hubová (5. diel)<br />[[Zuzana Fialová]] (6. diel)<br />Tatiana Drexler<br >[[Ján Ďurovčík]] | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}) | miesto = [[Expo Aréna]], [[Incheba]] | počet sérií = 11 | počet epizód = 112 | produkčná spoločnosť = BBC Studios | vysielanie = [[8. marec]] [[2006]]{{--}}súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | formát obrazu = 4:3 (2006{{--}}2008)<br>16:9 (2009{{--}}2026) }} Víťazmi prvého ročníka (2006) sa stala herečka [[Zuzana Fialová]] a tanečník Peter Modrovský. Druhý ročník (2008) ovládla herečka [[Michaela Čobejová]] s profesionálnym tanečníkom Tomášom Surovcom. Víťazmi tretieho ročníka (2009) sa stala markizácka rosnička [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] s tanečníčkou Katarínou Jakeš. Víťazmi štvrtého ročníka (2010) sa stala herečka a speváčka [[Nela Pocisková]] a už druhýkrát profesionálny tanečník Peter Modrovský. Víťazmi piateho ročníka (2011) sa stala moderátorka [[Jana Hospodárová]] a Matej Chren. Víťazmi šiesteho ročníka (2017) sa stal obľúbený herec [[Vladimír Kobielsky]] a Dominika Vaš Chrapeková. Víťazmi siedmeho ročníka (2022) sa stal herec [[Ján Koleník]] s tanečníčkou Vandou Polákovou. Víťazmi ôsmeho ročníka (2023) sa stala herečka [[Jana Kovalčiková]] s tanečníkom Vilémom Šírom. Víťazmi deviateho ročníka (2024) sa stal herec [[Jakub Jablonský]] a tanečníčka Eliška Betáková. Jubilejný desiaty ročník (2025) rozžiarili [[Kristián Baran]] a Dominika Rošková. == Moderátori a porotcovia == ''Prehľad moderátorov relácie '''Let’s Dance''':'' :{{legenda|#62dcf6;|Stály moderátor|okraj=1px solid darkgray}} :{{legenda|orange|Epizódny moderátor|okraj=1px solid darkgray}} {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Moderátor ! 2006 ! 2008 ! 2009 ! 2010 ! 2011 ! 2017 ! 2022 ! 2023 ! 2024 ! 2025 ! 2026 |- | [[Martin Rausch]] | colspan="4" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="5" bgcolor="darkgray" | |- | [[Adela Vinczeová]] | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="5" bgcolor="darkgray" | |- | [[Zuzana Fialová]] | colspan="2" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="8" bgcolor="darkgray" | |- | Libor Bouček | colspan="4" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="6" bgcolor="darkgray" | |- | [[Viktor Vincze]] | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | Martina Zábranská | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="4" style="text-align:center; background:darkgray;" | |- | Lucia Hlaváčková | colspan="7" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Anna Jakab Rakovská]] | colspan="9" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Jana Kovalčiková]] | colspan="9" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | Vilém Šír | colspan="9" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:orange" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | Adam Bardy | colspan="10" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6" | |} ''Prehľad porotcov relácie '''Let’s Dance''':'' :{{legenda|#62dcf6;|Stály porotca|okraj=1px solid darkgray}} :{{legenda|lightgreen|Epizódny porotca|okraj=1px solid darkgray}} :{{legenda|pink|Poradný porotca|okraj=1px solid darkgray}} {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" !Porotca ! 2006 ! 2008 ! 2009 ! 2010 ! 2011 ! 2017 ! 2022 ! 2023 ! 2024 ! 2025 ! 2026 |- | [[Ján Ďurovčík]] | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:pink" | | colspan="7" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | [[Jozef Bednárik]] | colspan="5" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="6" bgcolor="darkgray" | |- | Dagmar Hubová | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 5. diel |- | Elena Jágerská | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="10" bgcolor="darkgray" | |- | Tatiana Drexler | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="6" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | [[Zuzana Fialová]] | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="3" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 7. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 6. diel |- | Zdeněk Chlopčík | colspan="3" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="3" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 4. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Dara Rolins]] | colspan="4" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="4" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 6. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | Petr Horáčkek | colspan="5" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="5" bgcolor="darkgray" | |- | [[Adela Vinczeová]] | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | Jorge González | colspan="6" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="4" bgcolor="darkgray" | |- | [[Ján Koleník]] | colspan="7" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 5. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 10. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Facundo Arana]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 1. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Petra Polnišová]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 2. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 2. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Nela Pocisková]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 3. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 5. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Vladimír Kobielsky]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 6. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | Adam Bardy | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 8. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Helena Vondráčková]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 9. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Jana Kovalčiková]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 10. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Paula Abdul]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 1. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Gabriela Marcinková]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 3. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Zdena Studenková]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 4. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Juraj Loj]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 7. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Jakub Jablonský]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 8. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Leoš Mareš]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 9. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Laura Arcolinová]] | colspan="10" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | Richard Genzer | colspan="10" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | Ivana Gáborík | colspan="10" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 2. diel |} == Prehľad sérií == {| class="wikitable" style="text-align:center; white-space:nowrap; font-size:85%;" |- ! style="width:10%;" rowspan="2"|Séria ! style="width:5%;" rowspan="2"|{{Tooltip|Párov|Počet súťažných párov v danej sérii}} ! style="width:5%;" rowspan="2"| {{Tooltip|Týždňov|Počet týždňov súťaže v danej sérii}} ! style="width:10%;" rowspan="2"| {{Tooltip|Doba vysielania|Dátum začiatku a konca vysielania}} ! style="width:45%;" colspan="3"| Umiestnenie celebrit a tanečníkov |- ! style="width:15%; background:gold;"|Prvé miesto ! style="width:15%; background:silver;"|Druhé miesto ! style="width:15%; background:tan;"|Tretie miesto |- | '''[[#Prvá séria{{--}}2006|1.]]''' | 10 | 10 | 8. október{{--}}10. december 2006 | [[Zuzana Fialová]] & Peter Modrovský | [[Juraj Bača (kanoista)|Juraj Bača]] & Barbora Jančinová | [[Tomáš Bezdeda]] & Mirka Kosorínová |- | '''[[#Druhá séria{{--}}2008|2.]]''' | 10 | 10 | 27. apríl{{--}}29. jún 2008 | [[Michaela Čobejová]] & Tomáš Surovec | [[Radoslav Židek]] & Silvia Kadnárová | [[Andrea Verešová]] & Petr Čadek |- | '''[[#Tretia séria{{--}}2009|3.]]''' | 10 | 10 | 12. apríl{{--}}14. jún 2009 | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] & Katarína Jakeš | [[Petra Polnišová]] & Tomáš Surovec | [[Adela Vinczeová]] & Peter Modrovský |- | '''[[#Štvrtá séria{{--}}2010|4.]]''' | 11 | 11 | 21. marec{{--}}30. máj 2010 | [[Nela Pocisková]] & Peter Modrovský | [[Eva Máziková]] & Štefan Čermák | [[Martina Šimkovičová]] & Tomáš Antálek |- | '''[[#Piata séria{{--}}2011|5.]]''' | 12 | 11 | 9. september{{--}}18. november 2011 | [[Jana Hospodárová]] & Matej Chren | [[Martin Mňahončák]] & Natália Glosíková | [[Peter Marcin]] & Ivana Gáborík |- | '''[[#Šiesta séria{{--}}2017|6.]]''' | 11 | 10 | 3. september{{--}}5. november 2017 | [[Vladimír Kobielsky]] & Dominika Vaš Chrapeková | [[Branislav Deák]] & Dominika Rošková | [[Silvia Lakatošová]] & David Schavel |- | '''[[#Siedma séria{{--}}2022|7.]]''' | 11 | 10 | 6. marec{{--}}8. máj 2022 | [[Ján Koleník]] & Vanda Poláková | [[Adam Bardy]] & Dominika Rošková | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková]] & Vilém Šír |- | '''[[#Ôsma séria{{--}}2023|8.]]''' | 12 | 10 | 5. marec{{--}}7. máj 2023 | [[Jana Kovalčiková]] & Vilém Šír | [[Gabriela Marcinková]] & Matyáš Adamec | [[Vratko Sirági]] & Anna Riebauerová |- | '''[[#Deviata séria{{--}}2024|9.]]''' | 11 | 10 | 3. marec{{--}}5. máj 2024 |[[Jakub Jablonský]] a Eliška Betáková |[[Juraj Loj]] a Natália Horváthová |[[Anna Jakab Rakovská]] a Jaroslav Ihring |- | '''[[#Desiata séria{{--}}2025|10.]]''' | 11 | 10 | 2. marec{{--}}4. máj 2025 |[[Kristián Baran]] a Dominika Rošková |[[Zuzana Porubjaková]] a Jaroslav Ihring |[[Ráchel Šoltésová]] a Titus Ablorh |- | '''[[#Jedenásta séria{{--}}2026|11.]]''' | 10 | 10 | 8. marec{{--}}10. máj 2026 | - | - | - |} == Prvá séria{{--}}2006 == ''V prvej sérii tancovalo desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Zuzana Fialová]] | herečka | Peter Modrovský | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Juraj Bača (kanoista)|Juraj Bača]] | kanoista | Barbora Jančinová | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Tomáš Bezdeda]] | spevák | Mirka Kosorínová | 3. miesto |- | [[Marianna Ďurianová]] | moderátorka | Erik Ňarjaš | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Maroš Kramár]] | herec | Denisa Halická | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Helena Vondráčková]] | speváčka | Milan Plačko | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Kateřina Brožová]] | herečka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Jozef Golonka]] | bývalý hokejista | Lujza Tarajová | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Jan Novotný (hviezda show)|Jan Novotný]] | hviezda show | Marcela Spišiaková | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[František Mikloško (návrhár)|František Mikloško]] | módny návrhár | Kristína Kamenická | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} == Druhá séria{{--}}2008 == ''V druhej sérii tancovalo desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Michaela Čobejová]] | herečka | Tomáš Surovec | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Radoslav Židek]] | snowboardista | Barbora Jančinová | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Andrea Verešová]] | modelka | Petr Čadek | 3. miesto |- | [[Jozef Vajda]] | herec | Katarína Jakeš | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Rastislav Žitný]] | moderátor | Veronika Husárová | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Miriam Kalisová]] | moderátorka | Ladislav Gerényi | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Marta Sládečková]] | herečka | Juraj Fáber | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Martin Konrád]] | spevák | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Silvia Šarköziová]] | violončelistka | Karol Brüll | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Milan Markovič]] | humorista, herec | Michaela Marková | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} == Tretia séria{{--}}2009 == ''V tretej sérii tancovalo desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] | herec, komik | Katarína Jakeš | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Petra Brocková|Petra Polnišová]] | herečka | Tomáš Surovec | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Adela Vinczeová]] | moderátorka | Peter Modrovský | 3. miesto |- | [[Iveta Bartošová]] | speváčka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Fedor Flašík]] | podnikateľ | Silvia Kadnárová | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Filip Tůma]] | herec | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Zora Czoborová]] | fitneska | Erik Ňarjaš | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Vincent Lukáč]] | bývalý hokejista | Denisa Halická | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Marcela Laiferová]] | speváčka | Milan Plačko | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Martin Šmahel]] | model | Mirka Kosorínová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} == Štvrtá séria{{--}}2010 == ''Vo štvrtej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' :{{Color box|lightgreen|border=silver}} Odstup zo sútěže {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Nela Pocisková]] | herečka, speváčka | Peter Modrovský | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Eva Máziková]] | spevácka diva | Štefan Čermák | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Martina Šimkovičová]] | moderátorka | Tomáš Antálek | 3. miesto |- bgcolor=lightgreen | [[Miroslav Šmajda]] | spevák | Katarína Jakeš | 4. miesto |- | [[Patrícia Vitteková]] | speváčka | Milan Plačko | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Elena Podzámska]] | herečka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- bgcolor=lightgreen | [[Simona Krainová]] | modelka | Erik Ňarjaš | 7. miesto |- | [[Roman Pomajbo]] | herec, humorista | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Andy Hryc]] | herec | Michaela Marková | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Štefan Skrúcaný]] | herec | Mirka Kosorínová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | [[Marek Vašut]] | herec | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Piata séria{{--}}2011 == ''V piatej sérii tancovalo dvanásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Jana Hospodárová]] | moderátorka | Matej Chren | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Martin Mňahončák]] | herec, komik | Natália Glosíková | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Peter Marcin]] | herec | Ivana Gáborík | 3. miesto |- | [[Petra Marko]] | podnikateľka | Dodo Herák | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Viktor Horján]] | herec | Marek Vrána | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Patrik Švajda]] | moderátor | Martina Reiterová | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Gabriela Gunčíková]] | speváčka | Peter Modrovský | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Alena Heribanová]] | moderátorka, autorka | Tomáš Surovec | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Tomáš Kovács]] | boxer | Michaela Marková | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Katarína Knechtová]] | speváčka | Tomáš Uváček | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | [[Sisa Sklovská]] | speváčka | Omar Topić | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |- | [[Karin Haydu]] | herečka | Tomáš Antálek | bgcolor="#F4C7B8" | 12. miesto |} == Šiesta séria{{--}}2017 == ''V šiestej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' :{{Color box|lightgreen|border=silver}} Odstup zo sútěže {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9505 | [[Vladimír Kobielsky]] | herec | Dominika Vaš Chrapeková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9501 | [[Branislav Deák]] | herec | Dominika Rošková | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9508 | [[Silvia Lakatošová]] | modelka | David Schavel | 3. miesto |- | 9507 | [[Eva Kramerová]] | stand-up komička | Lukáš Hojdan | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9503 | [[Emma Drobná]] | speváčka, herečka | Filip Buranský | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9511 | [[Lenka Vavrinčíková]] | moderátorka | Adam Břešťanský | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9506 | [[Michal Konrád]] | šéfkuchár | Patrícia Martinovičová | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- bgcolor=lightgreen | 9509 | [[Petra Vajdová]] | herečka | Fabio Bellucci | 8. miesto |- | 9504 | [[Daniela Hantuchová]] | tenistka | Erik Ňarjaš | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9502 | [[Tomáš Dohňanský]] | basgitarista | Katarína Lacková | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9510 | [[Peter Varinský]] | moderátor | Paulína Gašparíková | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Siedma séria{{--}}2022 == ''V siedmej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9506 | [[Ján Koleník]] | herec | Vanda Poláková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9502 | [[Adam Bardy]] | herec, model | Dominika Rošková | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9510 | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková]] | herečka | Vilém Šír | 3. miesto |- | 9511 | [[Attila Végh]] | bojovník MMA | Eliška Betáková | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9503 | [[Dominika Cibulková]] | tenistka | Róbert Pavlík | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9509 | [[Kristína Svarinská]] | herečka | Marek Klič | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9508 | [[Diana Mórová]] | herečka | Marek Bureš | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9507 | [[Michal Kovačič]] | moderátor, novinár | Simona Brecíková | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9501 | [[Viktória Aicha]] | influencerka | Fabio Belluci | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9505 | [[Fero Joke]] | stand-up komik | Vanessa Indrová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9504 | [[Marek Fašiang]] | herec | Adriana Mašková | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Ôsma séria{{--}}2023 == ''V ôsmej sérii tancovalo jedenásť párov<br >(a jeden náhradný pár) zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' :{{Color box|lightgreen|border=silver}} Odstup zo sútěže {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9507 | [[Jana Kovalčiková]] | herečka | Vilém Šír | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9509 | [[Gabriela Marcinková]] | herečka | Matyáš Adamec | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9503 | [[Vratko Sirági]] | moderátor | Anna Riebauerová | 3. miesto |- | 9505 | [[Marián Gáborík]] | bývalý hokejista | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9501 | [[Richard Autner]] | herec, hudobník | Dominika Rošková | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9510 | [[Boris Valábik]] | bývalý hokejista | Eliška Betáková | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9502 | [[Mario Cimarro]] | herec | Vanessa Indrová | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9504 | [[Henrieta Farkašová]] | paralympijská lyžiarka | Marek Klič | bgcolor="#F4C7B8" | 8. místo |- | 9508 | [[Helena Krajčiová]] | herečka | Fabio Bellucci | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9511 | [[Milan „Junior“ Zimnýkoval|Milan Zimnýkoval]] | moderátor | Radka Britaňáková | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- bgcolor=lightgreen | (9503) | [[Mária Čírová]] | speváčka | Joris Yacoub | 11. miesto |- | 9506 | [[Victor Ibara]] | herec, študent | Simona Brecíková | bgcolor="#F4C7B8" | 12. miesto |} == Deviata séria{{--}}2024 == ''V deviatej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9505 | [[Jakub Jablonský]] | herec | Eliška Betáková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9508 | [[Juraj Loj]] | herec | Natália Horváthová | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9506 | [[Anna Jakab Rakovská]] | herečka | Jaroslav Ihring | 3. miesto |- | 9502 | [[Petra Dubayová]] | herečka | Matyáš Adamec | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9510 | [[Tina (speváčka)|Tina]] | speváčka | Vilém Šír | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9511 | [[Ján Tribula]] | redaktor | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9509 | [[Martin Novák (kuchár)|Martin Novák]] | šéfkuchár | Julie Rezková | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9501 | [[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | herec | Patrícia Piešťanská | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9504 | [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] | herečka | Róbert Pavlík | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9503 | [[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]] | bývalý futbalista | Vanessa Indrová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9507 | [[Michaela Kocianová]] | topmodelka | Csaba Ádám | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Desiata séria{{--}}2025 == ''V desiatej sérii bude tancovať jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9501 | [[Kristián Baran]] | herec | Dominika Rošková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9507 | [[Zuzana Porubjaková]] | herečka | Jaroslav Ihring | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9511 | [[Ráchel Šoltésová]] | herečka | Titus Ablorh | 3. miesto |- | 9509 | [[Peter Sagan]] | cyklista | Eliška Betáková | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9502 | [[Eva Burešová]] | speváčka, herečka | Matyáš Adamec | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9508 | [[Marek Rozkoš]] | herec | Natália Horváthová | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9504 | [[Juraj Kemka]] | herec, komik | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9506 | [[Zuzana Mauréry]] | herečka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9503 | [[Šimon Jakuš]] | herec, športovec | Patrícia Piešťanská | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9505 | [[Simona Leskovská]] | moderátorka | Vilém Šír | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9510 | [[Adam Šedro]] | športovec, model | Jasmin Affašová | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Jedenásta séria{{--}}2026 == ''V jedenástej sérii bude tancovať desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' ''Táto séria bude All stars! Objavia sa v nej najväčšie a najlepšie hviezdy, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnili to, ako show vnímajú diváci.'' ''Jedenásta série ponesie podtitul "Gladiátori".'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Pôvodné umiestnenie ! Tanečný partner ! Výsledok |- | 9501 | [[Kristián Baran]] | herec | víťaz 10. série | Eliška Betáková | |- | 9503 | [[Jakub Jablonský]] | herec | víťaz 9. série | Anna Riebauerová | |- | 9505 | [[Ján Koleník]] | herec | víťaz 7. série | Dominika Rošková | |- | 9510 | [[Zuzana Porubjaková]] | herečka | finalistka 10. série | Matyáš Adamec | |- | 9506 | [[Gabriela Marcinková]] | herečka | finalistka 8. série | Jaroslav Ihring | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9508 | [[Nela Pocisková]] | herečka, speváčka | víťazka 4. série | Filip Kucman | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9507 | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] | herec, zabávač | víťaz 3. série | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9509 | [[Petra Polnišová]] | herečka | finalistka 3. série | Vilém Šír | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9504 | [[Vladimír Kobielsky]] | herec | víťaz 6. série | Natália Horváthová | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9502 | [[Jana Hospodárová]] | moderátorka, aktivistka | víťazka 5. série | Fabio Bellucci | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} === Tabuľka bodov === {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | Osobnosť ! rowspan="2" | Výsledok ! colspan="10" | Epizóda ! rowspan="2" | Priemer |- ! 1 ! 2 ! 3 ! 4 ! 5 ! 6 ! 7 ! 8 ! 9 ! 10 |- | [[Kristián Baran]] | | {{red|24}} | 30 | 29 | {{green|'''37'''}} | 31 | {{red|35}} | 68 |74 | | | 32.80 |- | [[Jakub Jablonský]] | | 28 | {{green|'''35'''}} | 30 | 29 | {{green|'''38'''}} | 37 | 66 |74 | | | 33.70 |- | [[Ján Koleník]] | | 34 | 32 | 35 | 36 | 37 | {{green|'''38'''}} | {{green|'''76'''}} |73 | | | 36.10 |- | [[Zuzana Porubjaková]] | | {{red|24}} | 33 | {{green|'''36'''}} | 30 | 29 | 37 | 72 |{{red|70}} | | | 33.10 |- | [[Gabriela Marcinková]] |5. miesto | {{green|'''35'''}} | 27 | 34 | 35 | 35 | {{green|'''38'''}} | 71 |'''{{green|78}}''' | | | 35.30 |- | [[Nela Pocisková]] | 6. miesto | 34 | 31 | 28 | 32 | 33 | 37 | bgcolor="#F4C7B8" | {{red|61}} | colspan="3" bgcolor=darkgrey | | 32.00 |- | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] | 7. miesto | 27 | {{red|19}} | {{red|22}} | {{red|23}} | bgcolor="#F4C7B8" | {{red|23}} | colspan="5" bgcolor=darkgrey | | 22.80 |- | [[Petra Polnišová]] | 8. miesto | {{red|24}} | 23 | 26 | bgcolor="#F4C7B8" | 27 | colspan="6" bgcolor=darkgrey | | 25.00 |- | [[Vladimír Kobielsky]] | 9. miesto | {{red|24}} | 25 | bgcolor="#F4C7B8" | 27 | colspan="7" bgcolor=darkgrey | | 25.33 |- | [[Jana Hospodárová]] | 10. miesto | 30 | bgcolor="#F4C7B8" | 22 | colspan="8" bgcolor=darkgrey | | 26.00 |} === Týždeň 1 (8. marca 2026) === *Tento týždeň neprebehla eliminácia. Hodnotenie poroty sa prenieslo do ďalšieho týždňa. *Opening: Misirlou - [[Dick Dale|Dick Dale & His Del-Tones]] {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- ! 1 | Jakub & Anna | Samba | 8 | 6 | 7 | 7 | 28 | 4. |- ! 2 | Nela & Filip | Waltz | 8 | 9 | 9 | 8 | 34 | =2. |- ! 3 | Zuzana & Matyáš | Jive | 9 | 9 | 9 | 8 | 35 | 1. |- ! 4 | Vlado & Natália | Viedenský valčík | 6 | 6 | 6 | 6 | 24 | =6. |- ! 5 | Jana & Fabio | Tango | 7 | 8 | 8 | 7 | 30 | 3. |- ! 6 | Petra & Vilém | Cha-cha | 8 | 5 | 5 | 6 | 24 | =6. |- ! 7 | Kristián & Eliška | Pasodoble | 7 | 5 | 5 | 7 | 24 | =6. |- ! 8 | Juraj & Natália | Viedenský valčík | 8 | 7 | 6 | 6 | 27 | 5. |- ! 9 | Gabriela & Jaroslav | Rumba | 7 | 5 | 6 | 6 | 24 | =6. |- ! 10 | Ján & Dominika | Samba | 9 | 9 | 8 | 8 | 34 | =2. |} === Týždeň 2 (15. marca 2026) === *Skóre porotcov z oboch týždňov sa zlúčia s hlasmi divákov a pár s najnižším celkovým počtom bodov súťaž opustí. *Každý tanečný pár zatancuje najlepší tanec nejakého svojho súpera, pričom mal iba týždeň na to sa ho naučiť. *Špeciálne vystúpenie: Ladylicious ft. [[Jana Kovalčiková]] (She Wants to Move - N.E.R.D.) *Laura Arcolinová pracovne odcestovala do zahraničia a nahradila ju Ivana Gáborík. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Finálny súčet ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Gáborík ! Ďurovčík |- ! 1 | Gabriela & Jaroslav | Waltz | 9 | 9 | 8 | 7 | 33 | 57 | 5. |- ! 2 | Zuzana & Matyáš | Cha-cha | 7 | 6 | 8 | 6 | 27 | 62 | 4. |- ! 3 | Jakub & Anna | Rumba | 9 | 9 | 9 | 8 | 35 | 63 | 3. |- bgcolor="#F4C7B8" | '''4''' | Jana & Fabio | Quickstep | 6 | 5 | 6 | 5 | 22 | 52 | 7. |- ! 5 | Petra & Vilém | Tango | 7 | 5 | 6 | 5 | 23 | 47 | 9. |- ! 6 | Vlado & Natália | Cha-cha | 7 | 6 | 6 | 6 | 25 | 49 | 8. |- ! 7 | Kristián & Eliška | Slowfox | 8 | 8 | 7 | 7 | 30 | 54 | 6. |- ! 8 | Juraj & Natália | Cha-cha | 5 | 4 | 5 | 5 | 19 | 46 | 10. |- ! 9 | Ján & Dominika | Quickstep | 9 | 7 | 9 | 7 | 32 | 66 | 1. |- ! 10 | Nela & Filip | Tango | 8 | 8 | 8 | 7 | 31 | 65 | 2. |} === Týždeň 3 (22. marca 2026) === *Opening: Welcome To The Jungle - [[Guns N’ Roses]] *Téma: [[Láska]] *Súťažné páry venovali tanca svojim blízkym alebo ľuďom na ktorých im záleží. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Venovanie ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- ! 1 | Jakub & Anna | Viedenský valčík | 8 | 8 | 7 | 7 | 30 | Jakubovej partnerke | 4. |- ! 2 | Nela & Filip | Cha-cha | 7 | 7 | 7 | 7 | 28 | Neliným deťom a manželovi | 6. |- ! 3 | Kristián & Eliška | Cha-cha | 7 | 7 | 8 | 7 | 29 | Kristiánovmu pedagógovi | 5. |- ! 4 | Petra & Vilém | Waltz | 7 | 6 | 7 | 6 | 26 | Petrinej mame | 8. |- ! 5 | Gabriela & Jaroslav | Tango | 10 | 9 | 9 | 8 | 36 | Gabikinemu kolegovi | 1. |- ! 6 | Juraj & Natália | Rumba | 6 | 6 | 5 | 5 | 22 | Jurajovmu kamarátovi | 9. |- ! 7 | Ján & Dominika | Viedenský valčík | 8 | 10 | 9 | 8 | 35 | Janovej faninke | 2. |- bgcolor="#F4C7B8" | '''8''' | Vlado & Natália | Slowfox | 7 | 6 | 7 | 7 | 27 | Vladovým deťom | 7. |- ! 9 | Zuzana & Matyáš | Slowfox | 9 | 9 | 8 | 8 | 34 | Zuziným kolegom | 3. |} === Týždeň 4 (29. marca 2026) === *Tento večer prebehne súboj porotcov, súboj o bonusové body do porotcovskej tabuľky. Každý porotca sa stane kapitánom svojho vlastného tanečného tímu, práve porotcovia budú tí, ktorí rozhodnú, ako bude choreografia vyzerať a môžu sa jej sami zúčastniť. *Téma: [[žáner]] *Každý tanečný pár si vybral špecifický žáner, v ktorom predviedol svoj tanec. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár (tím) ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Žáner ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- ! 1 | Nela & Filip | Viedenský valčík | 8 | 8 | 8 | 8 | 32 | telenovela | 4. |- ! 2 | Ján & Dominika | Cha-cha | 10 | 9 | 9 | 8 | 36 | detektívka | 2. |- ! 3 | Jakub & Anna | Cha-cha | 7 | 8 | 7 | 7 | 29 | romantický príbeh | 6. |- bgcolor="#F4C7B8" | '''4''' | Petra & Vilém | Samba | 7 | 7 | 7 | 6 | 27 | reality show | 7. |- ! 5 | Zuzana & Matyáš | Quickstep | 10 | 9 | 8 | 8 | 35 | horor | 3. |- ! 6 | Juraj & Natália | Tango | 6 | 6 | 6 | 5 | 23 | správy (počasie) | 8. |- ! 7 | Gabriela & Jaroslav | Samba | 8 | 7 | 8 | 7 | 30 | prvá láska | 5. |- ! 8 | Kristián & Eliška | Viedenský valčík | 10 | 10 | 9 | 8 | 37 | stres | 1. |} === Týždeň 5 (5. apríla 2026) === *Každý pár zatancoval jeden spoločenský tanec a jeden ľudový tanec. V rámci svojho ľudového tanca boli páry rozdelené do dvoch tímov. Ľudové tance neboli hodnotené porotou. *Opening: umelecký súbor Prvosienka *Špeciálne vystúpenie: [[SĽUK]] *Laura Arcolinová pracovne odcestovala do zahraničia a nahradila ju Dagmar Hubová. *Téma: [[Veľká Noc]] {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Hubová ! Ďurovčík |- bgcolor="#F4C7B8" | '''1''' | Juraj & Natália | Jive | 6 | 6 | 6 | 5 | 23 | 7. |- ! 2 | Gabriela & Jaroslav | Slowfox | 7 | 7 | 8 | 7 | 29 | 6. |- ! 3 | Kristián & Eliška | Samba | 8 | 7 | 9 | 7 | 31 | 5. |- ! 4 | Jakub & Anna | Tango | 10 | 10 | 9 | 9 | 38 | 1. |- ! 5 | Ján & Dominika | Jive | 9 | 10 | 10 | 8 | 37 | 2. |- ! 6 | Nela & Filip | Pasodoble | 8 | 9 | 8 | 8 | 33 | 4. |- ! 7 | Zuzana & Matyáš | Rumba | 9 | 8 | 10 | 8 | 35 | 3. |} === Týždeň 6 (12. apríla 2026) === *Opening: Žal se odkládá - [[Jiří Korn]], vypadnuté páry 11. série *Laura Arcolinová naposledy odcestovala kvôli pracovným záležitostiam av porote ju nahradila herečka a víťazka prvej série [[Zuzana Fialová]]. *Dnes večer nikto nevypadne. *Na parket sa vrátili tváre z minulých sérií, ktoré zanechali veľkú stopu a utvorili páry s celebritami z aktuálneho ročníka. Profesionálni tanečníci im robili choreografiu. *Téma: [[Charita|Charitatívne kolo]] *Tanečné páry sa rozdelili do tímov v ktorých zatancovali Disco tance. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Fialová ! Ďurovčík |- ! 1 | Zuzana & [[Ján Tribula|Ján]] | Waltz | 8 | 10 | 10 | 10 | 38 | =1. |- ! 2 | Nela & [[Filip Tůma|Filip]] | Samba | 10 | 9 | 9 | 9 | 37 | =2. |- ! 3 | Gabriela & Vratko | Jive | 9 | 9 | 10 | 9 | 37 | =2. |- ! 4 | Jakub & [[Anna Jakab Rakovská|Anna]] | Jive | 9 | 9 | 10 | 9 | 37 | =2. |- ! 5 | Kristián & [[Ráchel Šoltésová|Ráchel]] | Jive | 9 | 8 | 10 | 8 | 35 | 3. |- ! 6 | Ján & [[Eva Máziková|Eva]] | Waltz | 9 | 10 | 10 | 9 | 38 | =1. |} === Týždeň 7 (19. apríla 2026) === *Tanečné páry si v priamom prenose vyžrebovali tanec a mali jednu hodinu na to vytvoriť úplne nové choreografie v nových kostýmoch as novou hudbou. {| class="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" style="text-align:center; white-space:nowrap;" |+ ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Finálny súčet ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- bgcolor="#F4C7B8" | '''1''' | rowspan="2" | Nela & Filip | Quickstep | 8 | 7 | 7 | 8 | 30 | rowspan="2" | 61 | rowspan="2" | 6. |- bgcolor="#F4C7B8" | '''7''' | Tango | 7 | 8 | 8 | 8 | 31 |- ! 2 | rowspan="2" | Zuzana & Matyáš | Tango | 9 | 10 | 10 | 9 | 38 | rowspan="2" | 71 | rowspan="2" | 3. |- ! 8 | Slowfox | 8 | 8 | 9 | 8 | 33 |- ! 3 | rowspan="2" | Jakub & Anna | Slowfox | 10 | 8 | 8 | 8 | 34 | rowspan="2" | 66 | rowspan="2" | 5. |- ! 9 | Viedenský valčík | 8 | 9 | 8 | 7 | 32 |- ! 4 | rowspan="2" | Ján & Dominika | Tango | 10 | 10 | 9 | 9 | 38 | rowspan="2" | 76 | rowspan="2" | 1. |- ! 10 | Viedenský valčík | 9 | 10 | 10 | 9 | 38 |- ! 5 | rowspan="2" | Gabriela & Jaroslav | Viedenský valčík | 9 | 9 | 9 | 8 | 35 | rowspan="2" | 72 | rowspan="2" | 2. |- ! 11 | Slowfox | 9 | 10 | 9 | 9 | 37 |- ! 6 | rowspan="2" | Kristián & Eliška | Waltz | 9 | 8 | 7 | 7 | 31 | rowspan="2" | 68 | rowspan="2" | 4. |- ! 12 | Slowfox | 9 | 10 | 9 | 9 | 37 |} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=258272|názov=Let’s Dance}} [[Kategória:Televízne relácie na Slovensku]] [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] 50q3rtyhlwtwfgtq7b0hblcmhil6zg7 8205755 8205752 2026-04-29T15:03:03Z ~2026-25593-06 293158 8205755 wikitext text/x-wiki '''''Let’s Dance''''' je [[Slovensko|slovenská]] verzia populárnej zahraničnej tanečnej show '''''Stricly Come Dancing'''''. Všetkých jedenásť sezón vysiela [[TV Markíza]] od roku [[2006]]. {{Infobox Televízna relácia | sk = Let’s Dance | logo = | typ = súťažná relácia<br />tanečná relácia<br />reality show | víťaz = [[#Prehľad sérií|Prehľad víťazov]] | scenár = Jan Liška | réžia = Pepe Majeský | moderátori = Adam Bardy<br />[[Jana Kovalčiková]] | porota = Richard Genzer<br />[[Laura Arcolinová]]<br >Dagmar Hubová (5. diel)<br />[[Zuzana Fialová]] (6. diel)<br />Tatiana Drexler<br >[[Ján Ďurovčík]] | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}) | miesto = [[Expo Aréna]], [[Incheba]] | počet sérií = 11 | počet epizód = 112 | produkčná spoločnosť = BBC Studios | vysielanie = [[8. marec]] [[2006]]{{--}}súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | formát obrazu = 4:3 (2006{{--}}2008)<br>16:9 (2009{{--}}2026) }} Víťazmi prvého ročníka (2006) sa stala herečka [[Zuzana Fialová]] a tanečník Peter Modrovský. Druhý ročník (2008) ovládla herečka [[Michaela Čobejová]] s profesionálnym tanečníkom Tomášom Surovcom. Víťazmi tretieho ročníka (2009) sa stala markizácka rosnička [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] s tanečníčkou Katarínou Jakeš. Víťazmi štvrtého ročníka (2010) sa stala herečka a speváčka [[Nela Pocisková]] a už druhýkrát profesionálny tanečník Peter Modrovský. Víťazmi piateho ročníka (2011) sa stala moderátorka [[Jana Hospodárová]] a Matej Chren. Víťazmi šiesteho ročníka (2017) sa stal obľúbený herec [[Vladimír Kobielsky]] a Dominika Vaš Chrapeková. Víťazmi siedmeho ročníka (2022) sa stal herec [[Ján Koleník]] s tanečníčkou Vandou Polákovou. Víťazmi ôsmeho ročníka (2023) sa stala herečka [[Jana Kovalčiková]] s tanečníkom Vilémom Šírom. Víťazmi deviateho ročníka (2024) sa stal herec [[Jakub Jablonský]] a tanečníčka Eliška Betáková. Jubilejný desiaty ročník (2025) rozžiarili [[Kristián Baran]] a Dominika Rošková. == Moderátori a porotcovia == ''Prehľad moderátorov relácie '''Let’s Dance''':'' :{{legenda|#62dcf6;|Stály moderátor|okraj=1px solid darkgray}} :{{legenda|orange|Epizódny moderátor|okraj=1px solid darkgray}} {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Moderátor ! 2006 ! 2008 ! 2009 ! 2010 ! 2011 ! 2017 ! 2022 ! 2023 ! 2024 ! 2025 ! 2026 |- | [[Martin Rausch]] | colspan="4" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="5" bgcolor="darkgray" | |- | [[Adela Vinczeová]] | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="5" bgcolor="darkgray" | |- | [[Zuzana Fialová]] | colspan="2" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="8" bgcolor="darkgray" | |- | Libor Bouček | colspan="4" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="6" bgcolor="darkgray" | |- | [[Viktor Vincze]] | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | Martina Zábranská | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="4" style="text-align:center; background:darkgray;" | |- | Lucia Hlaváčková | colspan="7" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Anna Jakab Rakovská]] | colspan="9" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Jana Kovalčiková]] | colspan="9" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | Vilém Šír | colspan="9" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:orange" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | Adam Bardy | colspan="10" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6" | |} ''Prehľad porotcov relácie '''Let’s Dance''':'' :{{legenda|#62dcf6;|Stály porotca|okraj=1px solid darkgray}} :{{legenda|lightgreen|Epizódny porotca|okraj=1px solid darkgray}} :{{legenda|pink|Poradný porotca|okraj=1px solid darkgray}} {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" !Porotca ! 2006 ! 2008 ! 2009 ! 2010 ! 2011 ! 2017 ! 2022 ! 2023 ! 2024 ! 2025 ! 2026 |- | [[Ján Ďurovčík]] | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:pink" | | colspan="7" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | [[Jozef Bednárik]] | colspan="5" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="6" bgcolor="darkgray" | |- | Dagmar Hubová | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 5. diel |- | Elena Jágerská | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="10" bgcolor="darkgray" | |- | Tatiana Drexler | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="6" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | [[Zuzana Fialová]] | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="3" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 7. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 6. diel |- | Zdeněk Chlopčík | colspan="3" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="3" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 4. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Dara Rolins]] | colspan="4" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="4" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 6. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | Petr Horáčkek | colspan="5" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="5" bgcolor="darkgray" | |- | [[Adela Vinczeová]] | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | Jorge González | colspan="6" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="4" bgcolor="darkgray" | |- | [[Ján Koleník]] | colspan="7" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 5. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 10. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Facundo Arana]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 1. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Petra Polnišová]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 2. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 2. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Nela Pocisková]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 3. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 5. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Vladimír Kobielsky]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 6. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | Adam Bardy | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 8. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Helena Vondráčková]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 9. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Jana Kovalčiková]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 10. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Paula Abdul]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 1. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Gabriela Marcinková]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 3. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Zdena Studenková]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 4. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Juraj Loj]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 7. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Jakub Jablonský]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 8. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Leoš Mareš]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 9. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Laura Arcolinová]] | colspan="10" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | Richard Genzer | colspan="10" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | Ivana Gáborík | colspan="10" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 2. diel |} == Prehľad sérií == {| class="wikitable" style="text-align:center; white-space:nowrap; font-size:85%;" |- ! style="width:10%;" rowspan="2"|Séria ! style="width:5%;" rowspan="2"|{{Tooltip|Párov|Počet súťažných párov v danej sérii}} ! style="width:5%;" rowspan="2"| {{Tooltip|Týždňov|Počet týždňov súťaže v danej sérii}} ! style="width:10%;" rowspan="2"| {{Tooltip|Doba vysielania|Dátum začiatku a konca vysielania}} ! style="width:45%;" colspan="3"| Umiestnenie celebrit a tanečníkov |- ! style="width:15%; background:gold;"|Prvé miesto ! style="width:15%; background:silver;"|Druhé miesto ! style="width:15%; background:tan;"|Tretie miesto |- | '''[[#Prvá séria{{--}}2006|1.]]''' | 10 | 10 | 8. október{{--}}10. december 2006 | [[Zuzana Fialová]] & Peter Modrovský | [[Juraj Bača (kanoista)|Juraj Bača]] & Barbora Jančinová | [[Tomáš Bezdeda]] & Mirka Kosorínová |- | '''[[#Druhá séria{{--}}2008|2.]]''' | 10 | 10 | 27. apríl{{--}}29. jún 2008 | [[Michaela Čobejová]] & Tomáš Surovec | [[Radoslav Židek]] & Silvia Kadnárová | [[Andrea Verešová]] & Petr Čadek |- | '''[[#Tretia séria{{--}}2009|3.]]''' | 10 | 10 | 12. apríl{{--}}14. jún 2009 | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] & Katarína Jakeš | [[Petra Polnišová]] & Tomáš Surovec | [[Adela Vinczeová]] & Peter Modrovský |- | '''[[#Štvrtá séria{{--}}2010|4.]]''' | 11 | 11 | 21. marec{{--}}30. máj 2010 | [[Nela Pocisková]] & Peter Modrovský | [[Eva Máziková]] & Štefan Čermák | [[Martina Šimkovičová]] & Tomáš Antálek |- | '''[[#Piata séria{{--}}2011|5.]]''' | 12 | 11 | 9. september{{--}}18. november 2011 | [[Jana Hospodárová]] & Matej Chren | [[Martin Mňahončák]] & Natália Glosíková | [[Peter Marcin]] & Ivana Gáborík |- | '''[[#Šiesta séria{{--}}2017|6.]]''' | 11 | 10 | 3. september{{--}}5. november 2017 | [[Vladimír Kobielsky]] & Dominika Vaš Chrapeková | [[Branislav Deák]] & Dominika Rošková | [[Silvia Lakatošová]] & David Schavel |- | '''[[#Siedma séria{{--}}2022|7.]]''' | 11 | 10 | 6. marec{{--}}8. máj 2022 | [[Ján Koleník]] & Vanda Poláková | [[Adam Bardy]] & Dominika Rošková | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková]] & Vilém Šír |- | '''[[#Ôsma séria{{--}}2023|8.]]''' | 12 | 10 | 5. marec{{--}}7. máj 2023 | [[Jana Kovalčiková]] & Vilém Šír | [[Gabriela Marcinková]] & Matyáš Adamec | [[Vratko Sirági]] & Anna Riebauerová |- | '''[[#Deviata séria{{--}}2024|9.]]''' | 11 | 10 | 3. marec{{--}}5. máj 2024 |[[Jakub Jablonský]] a Eliška Betáková |[[Juraj Loj]] a Natália Horváthová |[[Anna Jakab Rakovská]] a Jaroslav Ihring |- | '''[[#Desiata séria{{--}}2025|10.]]''' | 11 | 10 | 2. marec{{--}}4. máj 2025 |[[Kristián Baran]] a Dominika Rošková |[[Zuzana Porubjaková]] a Jaroslav Ihring |[[Ráchel Šoltésová]] a Titus Ablorh |- | '''[[#Jedenásta séria{{--}}2026|11.]]''' | 10 | 10 | 8. marec{{--}}10. máj 2026 | - | - | - |} == Prvá séria{{--}}2006 == ''V prvej sérii tancovalo desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Zuzana Fialová]] | herečka | Peter Modrovský | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Juraj Bača (kanoista)|Juraj Bača]] | kanoista | Barbora Jančinová | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Tomáš Bezdeda]] | spevák | Mirka Kosorínová | 3. miesto |- | [[Marianna Ďurianová]] | moderátorka | Erik Ňarjaš | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Maroš Kramár]] | herec | Denisa Halická | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Helena Vondráčková]] | speváčka | Milan Plačko | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Kateřina Brožová]] | herečka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Jozef Golonka]] | bývalý hokejista | Lujza Tarajová | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Jan Novotný (hviezda show)|Jan Novotný]] | hviezda show | Marcela Spišiaková | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[František Mikloško (návrhár)|František Mikloško]] | módny návrhár | Kristína Kamenická | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} == Druhá séria{{--}}2008 == ''V druhej sérii tancovalo desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Michaela Čobejová]] | herečka | Tomáš Surovec | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Radoslav Židek]] | snowboardista | Barbora Jančinová | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Andrea Verešová]] | modelka | Petr Čadek | 3. miesto |- | [[Jozef Vajda]] | herec | Katarína Jakeš | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Rastislav Žitný]] | moderátor | Veronika Husárová | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Miriam Kalisová]] | moderátorka | Ladislav Gerényi | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Marta Sládečková]] | herečka | Juraj Fáber | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Martin Konrád]] | spevák | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Silvia Šarköziová]] | violončelistka | Karol Brüll | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Milan Markovič]] | humorista, herec | Michaela Marková | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} == Tretia séria{{--}}2009 == ''V tretej sérii tancovalo desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] | herec, komik | Katarína Jakeš | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Petra Brocková|Petra Polnišová]] | herečka | Tomáš Surovec | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Adela Vinczeová]] | moderátorka | Peter Modrovský | 3. miesto |- | [[Iveta Bartošová]] | speváčka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Fedor Flašík]] | podnikateľ | Silvia Kadnárová | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Filip Tůma]] | herec | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Zora Czoborová]] | fitneska | Erik Ňarjaš | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Vincent Lukáč]] | bývalý hokejista | Denisa Halická | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Marcela Laiferová]] | speváčka | Milan Plačko | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Martin Šmahel]] | model | Mirka Kosorínová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} == Štvrtá séria{{--}}2010 == ''Vo štvrtej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' :{{Color box|lightgreen|border=silver}} Odstup zo sútěže {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Nela Pocisková]] | herečka, speváčka | Peter Modrovský | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Eva Máziková]] | spevácka diva | Štefan Čermák | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Martina Šimkovičová]] | moderátorka | Tomáš Antálek | 3. miesto |- bgcolor=lightgreen | [[Miroslav Šmajda]] | spevák | Katarína Jakeš | 4. miesto |- | [[Patrícia Vitteková]] | speváčka | Milan Plačko | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Elena Podzámska]] | herečka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- bgcolor=lightgreen | [[Simona Krainová]] | modelka | Erik Ňarjaš | 7. miesto |- | [[Roman Pomajbo]] | herec, humorista | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Andy Hryc]] | herec | Michaela Marková | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Štefan Skrúcaný]] | herec | Mirka Kosorínová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | [[Marek Vašut]] | herec | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Piata séria{{--}}2011 == ''V piatej sérii tancovalo dvanásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Jana Hospodárová]] | moderátorka | Matej Chren | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Martin Mňahončák]] | herec, komik | Natália Glosíková | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Peter Marcin]] | herec | Ivana Gáborík | 3. miesto |- | [[Petra Marko]] | podnikateľka | Dodo Herák | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Viktor Horján]] | herec | Marek Vrána | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Patrik Švajda]] | moderátor | Martina Reiterová | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Gabriela Gunčíková]] | speváčka | Peter Modrovský | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Alena Heribanová]] | moderátorka, autorka | Tomáš Surovec | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Tomáš Kovács]] | boxer | Michaela Marková | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Katarína Knechtová]] | speváčka | Tomáš Uváček | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | [[Sisa Sklovská]] | speváčka | Omar Topić | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |- | [[Karin Haydu]] | herečka | Tomáš Antálek | bgcolor="#F4C7B8" | 12. miesto |} == Šiesta séria{{--}}2017 == ''V šiestej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' :{{Color box|lightgreen|border=silver}} Odstup zo sútěže {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9505 | [[Vladimír Kobielsky]] | herec | Dominika Vaš Chrapeková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9501 | [[Branislav Deák]] | herec | Dominika Rošková | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9508 | [[Silvia Lakatošová]] | modelka | David Schavel | 3. miesto |- | 9507 | [[Eva Kramerová]] | stand-up komička | Lukáš Hojdan | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9503 | [[Emma Drobná]] | speváčka, herečka | Filip Buranský | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9511 | [[Lenka Vavrinčíková]] | moderátorka | Adam Břešťanský | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9506 | [[Michal Konrád]] | šéfkuchár | Patrícia Martinovičová | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- bgcolor=lightgreen | 9509 | [[Petra Vajdová]] | herečka | Fabio Bellucci | 8. miesto |- | 9504 | [[Daniela Hantuchová]] | tenistka | Erik Ňarjaš | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9502 | [[Tomáš Dohňanský]] | basgitarista | Katarína Lacková | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9510 | [[Peter Varinský]] | moderátor | Paulína Gašparíková | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Siedma séria{{--}}2022 == ''V siedmej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9506 | [[Ján Koleník]] | herec | Vanda Poláková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9502 | [[Adam Bardy]] | herec, model | Dominika Rošková | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9510 | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková]] | herečka | Vilém Šír | 3. miesto |- | 9511 | [[Attila Végh]] | bojovník MMA | Eliška Betáková | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9503 | [[Dominika Cibulková]] | tenistka | Róbert Pavlík | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9509 | [[Kristína Svarinská]] | herečka | Marek Klič | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9508 | [[Diana Mórová]] | herečka | Marek Bureš | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9507 | [[Michal Kovačič]] | moderátor, novinár | Simona Brecíková | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9501 | [[Viktória Aicha]] | influencerka | Fabio Belluci | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9505 | [[Fero Joke]] | stand-up komik | Vanessa Indrová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9504 | [[Marek Fašiang]] | herec | Adriana Mašková | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Ôsma séria{{--}}2023 == ''V ôsmej sérii tancovalo jedenásť párov<br >(a jeden náhradný pár) zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' :{{Color box|lightgreen|border=silver}} Odstup zo sútěže {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9507 | [[Jana Kovalčiková]] | herečka | Vilém Šír | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9509 | [[Gabriela Marcinková]] | herečka | Matyáš Adamec | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9503 | [[Vratko Sirági]] | moderátor | Anna Riebauerová | 3. miesto |- | 9505 | [[Marián Gáborík]] | bývalý hokejista | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9501 | [[Richard Autner]] | herec, hudobník | Dominika Rošková | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9510 | [[Boris Valábik]] | bývalý hokejista | Eliška Betáková | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9502 | [[Mario Cimarro]] | herec | Vanessa Indrová | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9504 | [[Henrieta Farkašová]] | paralympijská lyžiarka | Marek Klič | bgcolor="#F4C7B8" | 8. místo |- | 9508 | [[Helena Krajčiová]] | herečka | Fabio Bellucci | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9511 | [[Milan „Junior“ Zimnýkoval|Milan Zimnýkoval]] | moderátor | Radka Britaňáková | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- bgcolor=lightgreen | (9503) | [[Mária Čírová]] | speváčka | Joris Yacoub | 11. miesto |- | 9506 | [[Victor Ibara]] | herec, študent | Simona Brecíková | bgcolor="#F4C7B8" | 12. miesto |} == Deviata séria{{--}}2024 == ''V deviatej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9505 | [[Jakub Jablonský]] | herec | Eliška Betáková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9508 | [[Juraj Loj]] | herec | Natália Horváthová | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9506 | [[Anna Jakab Rakovská]] | herečka | Jaroslav Ihring | 3. miesto |- | 9502 | [[Petra Dubayová]] | herečka | Matyáš Adamec | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9510 | [[Tina (speváčka)|Tina]] | speváčka | Vilém Šír | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9511 | [[Ján Tribula]] | redaktor | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9509 | [[Martin Novák (kuchár)|Martin Novák]] | šéfkuchár | Julie Rezková | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9501 | [[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | herec | Patrícia Piešťanská | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9504 | [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] | herečka | Róbert Pavlík | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9503 | [[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]] | bývalý futbalista | Vanessa Indrová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9507 | [[Michaela Kocianová]] | topmodelka | Csaba Ádám | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Desiata séria{{--}}2025 == ''V desiatej sérii bude tancovať jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9501 | [[Kristián Baran]] | herec | Dominika Rošková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9507 | [[Zuzana Porubjaková]] | herečka | Jaroslav Ihring | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9511 | [[Ráchel Šoltésová]] | herečka | Titus Ablorh | 3. miesto |- | 9509 | [[Peter Sagan]] | cyklista | Eliška Betáková | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9502 | [[Eva Burešová]] | speváčka, herečka | Matyáš Adamec | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9508 | [[Marek Rozkoš]] | herec | Natália Horváthová | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9504 | [[Juraj Kemka]] | herec, komik | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9506 | [[Zuzana Mauréry]] | herečka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9503 | [[Šimon Jakuš]] | herec, športovec | Patrícia Piešťanská | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9505 | [[Simona Leskovská]] | moderátorka | Vilém Šír | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9510 | [[Adam Šedro]] | športovec, model | Jasmin Affašová | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Jedenásta séria{{--}}2026 == ''V jedenástej sérii bude tancovať desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' ''Táto séria bude All stars! Objavia sa v nej najväčšie a najlepšie hviezdy, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnili to, ako show vnímajú diváci.'' ''Jedenásta série ponesie podtitul "Gladiátori".'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Pôvodné umiestnenie ! Tanečný partner ! Výsledok |- | 9501 | [[Kristián Baran]] | herec | víťaz 10. série | Eliška Betáková | |- | 9503 | [[Jakub Jablonský]] | herec | víťaz 9. série | Anna Riebauerová | |- | 9505 | [[Ján Koleník]] | herec | víťaz 7. série | Dominika Rošková | |- | 9510 | [[Zuzana Porubjaková]] | herečka | finalistka 10. série | Matyáš Adamec | |- | 9506 | [[Gabriela Marcinková]] | herečka | finalistka 8. série | Jaroslav Ihring | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9508 | [[Nela Pocisková]] | herečka, speváčka | víťazka 4. série | Filip Kucman | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9507 | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] | herec, zabávač | víťaz 3. série | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9509 | [[Petra Polnišová]] | herečka | finalistka 3. série | Vilém Šír | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9504 | [[Vladimír Kobielsky]] | herec | víťaz 6. série | Natália Horváthová | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9502 | [[Jana Hospodárová]] | moderátorka, aktivistka | víťazka 5. série | Fabio Bellucci | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} === Tabuľka bodov === {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | Osobnosť ! rowspan="2" | Výsledok ! colspan="10" | Epizóda ! rowspan="2" | Priemer |- ! 1 ! 2 ! 3 ! 4 ! 5 ! 6 ! 7 ! 8 ! 9 ! 10 |- | [[Kristián Baran]] | | {{red|24}} | 30 | 29 | {{green|'''37'''}} | 31 | {{red|35}} | 68 |74 | | | 32.80 |- | [[Jakub Jablonský]] | | 28 | {{green|'''35'''}} | 30 | 29 | {{green|'''38'''}} | 37 | 66 |74 | | | 33.70 |- | [[Ján Koleník]] | | 34 | 32 | 35 | 36 | 37 | {{green|'''38'''}} | {{green|'''76'''}} |73 | | | 36.10 |- | [[Zuzana Porubjaková]] | | {{red|24}} | 33 | {{green|'''36'''}} | 30 | 29 | 37 | 72 |{{red|70}} | | | 35.30 |- | [[Gabriela Marcinková]] |5. miesto | {{green|'''35'''}} | 27 | 34 | 35 | 35 | {{green|'''38'''}} | 71 |'''{{green|78}}''' | | | 33.10 |- | [[Nela Pocisková]] | 6. miesto | 34 | 31 | 28 | 32 | 33 | 37 | bgcolor="#F4C7B8" | {{red|61}} | colspan="3" bgcolor=darkgrey | | 32.00 |- | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] | 7. miesto | 27 | {{red|19}} | {{red|22}} | {{red|23}} | bgcolor="#F4C7B8" | {{red|23}} | colspan="5" bgcolor=darkgrey | | 22.80 |- | [[Petra Polnišová]] | 8. miesto | {{red|24}} | 23 | 26 | bgcolor="#F4C7B8" | 27 | colspan="6" bgcolor=darkgrey | | 25.00 |- | [[Vladimír Kobielsky]] | 9. miesto | {{red|24}} | 25 | bgcolor="#F4C7B8" | 27 | colspan="7" bgcolor=darkgrey | | 25.33 |- | [[Jana Hospodárová]] | 10. miesto | 30 | bgcolor="#F4C7B8" | 22 | colspan="8" bgcolor=darkgrey | | 26.00 |} === Týždeň 1 (8. marca 2026) === *Tento týždeň neprebehla eliminácia. Hodnotenie poroty sa prenieslo do ďalšieho týždňa. *Opening: Misirlou - [[Dick Dale|Dick Dale & His Del-Tones]] {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- ! 1 | Jakub & Anna | Samba | 8 | 6 | 7 | 7 | 28 | 4. |- ! 2 | Nela & Filip | Waltz | 8 | 9 | 9 | 8 | 34 | =2. |- ! 3 | Zuzana & Matyáš | Jive | 9 | 9 | 9 | 8 | 35 | 1. |- ! 4 | Vlado & Natália | Viedenský valčík | 6 | 6 | 6 | 6 | 24 | =6. |- ! 5 | Jana & Fabio | Tango | 7 | 8 | 8 | 7 | 30 | 3. |- ! 6 | Petra & Vilém | Cha-cha | 8 | 5 | 5 | 6 | 24 | =6. |- ! 7 | Kristián & Eliška | Pasodoble | 7 | 5 | 5 | 7 | 24 | =6. |- ! 8 | Juraj & Natália | Viedenský valčík | 8 | 7 | 6 | 6 | 27 | 5. |- ! 9 | Gabriela & Jaroslav | Rumba | 7 | 5 | 6 | 6 | 24 | =6. |- ! 10 | Ján & Dominika | Samba | 9 | 9 | 8 | 8 | 34 | =2. |} === Týždeň 2 (15. marca 2026) === *Skóre porotcov z oboch týždňov sa zlúčia s hlasmi divákov a pár s najnižším celkovým počtom bodov súťaž opustí. *Každý tanečný pár zatancuje najlepší tanec nejakého svojho súpera, pričom mal iba týždeň na to sa ho naučiť. *Špeciálne vystúpenie: Ladylicious ft. [[Jana Kovalčiková]] (She Wants to Move - N.E.R.D.) *Laura Arcolinová pracovne odcestovala do zahraničia a nahradila ju Ivana Gáborík. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Finálny súčet ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Gáborík ! Ďurovčík |- ! 1 | Gabriela & Jaroslav | Waltz | 9 | 9 | 8 | 7 | 33 | 57 | 5. |- ! 2 | Zuzana & Matyáš | Cha-cha | 7 | 6 | 8 | 6 | 27 | 62 | 4. |- ! 3 | Jakub & Anna | Rumba | 9 | 9 | 9 | 8 | 35 | 63 | 3. |- bgcolor="#F4C7B8" | '''4''' | Jana & Fabio | Quickstep | 6 | 5 | 6 | 5 | 22 | 52 | 7. |- ! 5 | Petra & Vilém | Tango | 7 | 5 | 6 | 5 | 23 | 47 | 9. |- ! 6 | Vlado & Natália | Cha-cha | 7 | 6 | 6 | 6 | 25 | 49 | 8. |- ! 7 | Kristián & Eliška | Slowfox | 8 | 8 | 7 | 7 | 30 | 54 | 6. |- ! 8 | Juraj & Natália | Cha-cha | 5 | 4 | 5 | 5 | 19 | 46 | 10. |- ! 9 | Ján & Dominika | Quickstep | 9 | 7 | 9 | 7 | 32 | 66 | 1. |- ! 10 | Nela & Filip | Tango | 8 | 8 | 8 | 7 | 31 | 65 | 2. |} === Týždeň 3 (22. marca 2026) === *Opening: Welcome To The Jungle - [[Guns N’ Roses]] *Téma: [[Láska]] *Súťažné páry venovali tanca svojim blízkym alebo ľuďom na ktorých im záleží. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Venovanie ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- ! 1 | Jakub & Anna | Viedenský valčík | 8 | 8 | 7 | 7 | 30 | Jakubovej partnerke | 4. |- ! 2 | Nela & Filip | Cha-cha | 7 | 7 | 7 | 7 | 28 | Neliným deťom a manželovi | 6. |- ! 3 | Kristián & Eliška | Cha-cha | 7 | 7 | 8 | 7 | 29 | Kristiánovmu pedagógovi | 5. |- ! 4 | Petra & Vilém | Waltz | 7 | 6 | 7 | 6 | 26 | Petrinej mame | 8. |- ! 5 | Gabriela & Jaroslav | Tango | 10 | 9 | 9 | 8 | 36 | Gabikinemu kolegovi | 1. |- ! 6 | Juraj & Natália | Rumba | 6 | 6 | 5 | 5 | 22 | Jurajovmu kamarátovi | 9. |- ! 7 | Ján & Dominika | Viedenský valčík | 8 | 10 | 9 | 8 | 35 | Janovej faninke | 2. |- bgcolor="#F4C7B8" | '''8''' | Vlado & Natália | Slowfox | 7 | 6 | 7 | 7 | 27 | Vladovým deťom | 7. |- ! 9 | Zuzana & Matyáš | Slowfox | 9 | 9 | 8 | 8 | 34 | Zuziným kolegom | 3. |} === Týždeň 4 (29. marca 2026) === *Tento večer prebehne súboj porotcov, súboj o bonusové body do porotcovskej tabuľky. Každý porotca sa stane kapitánom svojho vlastného tanečného tímu, práve porotcovia budú tí, ktorí rozhodnú, ako bude choreografia vyzerať a môžu sa jej sami zúčastniť. *Téma: [[žáner]] *Každý tanečný pár si vybral špecifický žáner, v ktorom predviedol svoj tanec. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár (tím) ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Žáner ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- ! 1 | Nela & Filip | Viedenský valčík | 8 | 8 | 8 | 8 | 32 | telenovela | 4. |- ! 2 | Ján & Dominika | Cha-cha | 10 | 9 | 9 | 8 | 36 | detektívka | 2. |- ! 3 | Jakub & Anna | Cha-cha | 7 | 8 | 7 | 7 | 29 | romantický príbeh | 6. |- bgcolor="#F4C7B8" | '''4''' | Petra & Vilém | Samba | 7 | 7 | 7 | 6 | 27 | reality show | 7. |- ! 5 | Zuzana & Matyáš | Quickstep | 10 | 9 | 8 | 8 | 35 | horor | 3. |- ! 6 | Juraj & Natália | Tango | 6 | 6 | 6 | 5 | 23 | správy (počasie) | 8. |- ! 7 | Gabriela & Jaroslav | Samba | 8 | 7 | 8 | 7 | 30 | prvá láska | 5. |- ! 8 | Kristián & Eliška | Viedenský valčík | 10 | 10 | 9 | 8 | 37 | stres | 1. |} === Týždeň 5 (5. apríla 2026) === *Každý pár zatancoval jeden spoločenský tanec a jeden ľudový tanec. V rámci svojho ľudového tanca boli páry rozdelené do dvoch tímov. Ľudové tance neboli hodnotené porotou. *Opening: umelecký súbor Prvosienka *Špeciálne vystúpenie: [[SĽUK]] *Laura Arcolinová pracovne odcestovala do zahraničia a nahradila ju Dagmar Hubová. *Téma: [[Veľká Noc]] {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Hubová ! Ďurovčík |- bgcolor="#F4C7B8" | '''1''' | Juraj & Natália | Jive | 6 | 6 | 6 | 5 | 23 | 7. |- ! 2 | Gabriela & Jaroslav | Slowfox | 7 | 7 | 8 | 7 | 29 | 6. |- ! 3 | Kristián & Eliška | Samba | 8 | 7 | 9 | 7 | 31 | 5. |- ! 4 | Jakub & Anna | Tango | 10 | 10 | 9 | 9 | 38 | 1. |- ! 5 | Ján & Dominika | Jive | 9 | 10 | 10 | 8 | 37 | 2. |- ! 6 | Nela & Filip | Pasodoble | 8 | 9 | 8 | 8 | 33 | 4. |- ! 7 | Zuzana & Matyáš | Rumba | 9 | 8 | 10 | 8 | 35 | 3. |} === Týždeň 6 (12. apríla 2026) === *Opening: Žal se odkládá - [[Jiří Korn]], vypadnuté páry 11. série *Laura Arcolinová naposledy odcestovala kvôli pracovným záležitostiam av porote ju nahradila herečka a víťazka prvej série [[Zuzana Fialová]]. *Dnes večer nikto nevypadne. *Na parket sa vrátili tváre z minulých sérií, ktoré zanechali veľkú stopu a utvorili páry s celebritami z aktuálneho ročníka. Profesionálni tanečníci im robili choreografiu. *Téma: [[Charita|Charitatívne kolo]] *Tanečné páry sa rozdelili do tímov v ktorých zatancovali Disco tance. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Fialová ! Ďurovčík |- ! 1 | Zuzana & [[Ján Tribula|Ján]] | Waltz | 8 | 10 | 10 | 10 | 38 | =1. |- ! 2 | Nela & [[Filip Tůma|Filip]] | Samba | 10 | 9 | 9 | 9 | 37 | =2. |- ! 3 | Gabriela & Vratko | Jive | 9 | 9 | 10 | 9 | 37 | =2. |- ! 4 | Jakub & [[Anna Jakab Rakovská|Anna]] | Jive | 9 | 9 | 10 | 9 | 37 | =2. |- ! 5 | Kristián & [[Ráchel Šoltésová|Ráchel]] | Jive | 9 | 8 | 10 | 8 | 35 | 3. |- ! 6 | Ján & [[Eva Máziková|Eva]] | Waltz | 9 | 10 | 10 | 9 | 38 | =1. |} === Týždeň 7 (19. apríla 2026) === *Tanečné páry si v priamom prenose vyžrebovali tanec a mali jednu hodinu na to vytvoriť úplne nové choreografie v nových kostýmoch as novou hudbou. {| class="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" style="text-align:center; white-space:nowrap;" |+ ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Finálny súčet ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- bgcolor="#F4C7B8" | '''1''' | rowspan="2" | Nela & Filip | Quickstep | 8 | 7 | 7 | 8 | 30 | rowspan="2" | 61 | rowspan="2" | 6. |- bgcolor="#F4C7B8" | '''7''' | Tango | 7 | 8 | 8 | 8 | 31 |- ! 2 | rowspan="2" | Zuzana & Matyáš | Tango | 9 | 10 | 10 | 9 | 38 | rowspan="2" | 71 | rowspan="2" | 3. |- ! 8 | Slowfox | 8 | 8 | 9 | 8 | 33 |- ! 3 | rowspan="2" | Jakub & Anna | Slowfox | 10 | 8 | 8 | 8 | 34 | rowspan="2" | 66 | rowspan="2" | 5. |- ! 9 | Viedenský valčík | 8 | 9 | 8 | 7 | 32 |- ! 4 | rowspan="2" | Ján & Dominika | Tango | 10 | 10 | 9 | 9 | 38 | rowspan="2" | 76 | rowspan="2" | 1. |- ! 10 | Viedenský valčík | 9 | 10 | 10 | 9 | 38 |- ! 5 | rowspan="2" | Gabriela & Jaroslav | Viedenský valčík | 9 | 9 | 9 | 8 | 35 | rowspan="2" | 72 | rowspan="2" | 2. |- ! 11 | Slowfox | 9 | 10 | 9 | 9 | 37 |- ! 6 | rowspan="2" | Kristián & Eliška | Waltz | 9 | 8 | 7 | 7 | 31 | rowspan="2" | 68 | rowspan="2" | 4. |- ! 12 | Slowfox | 9 | 10 | 9 | 9 | 37 |} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=258272|názov=Let’s Dance}} [[Kategória:Televízne relácie na Slovensku]] [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] rtfxqrauflqkyggvrazpdxuzg6iwdm9 8205756 8205755 2026-04-29T15:04:42Z ~2026-25593-06 293158 8205756 wikitext text/x-wiki '''''Let’s Dance''''' je [[Slovensko|slovenská]] verzia populárnej zahraničnej tanečnej show '''''Stricly Come Dancing'''''. Všetkých jedenásť sezón vysiela [[TV Markíza]] od roku [[2006]]. {{Infobox Televízna relácia | sk = Let’s Dance | logo = | typ = súťažná relácia<br />tanečná relácia<br />reality show | víťaz = [[#Prehľad sérií|Prehľad víťazov]] | scenár = Jan Liška | réžia = Pepe Majeský | moderátori = Adam Bardy<br />[[Jana Kovalčiková]] | porota = Richard Genzer<br />[[Laura Arcolinová]]<br >Dagmar Hubová (5. diel)<br />[[Zuzana Fialová]] (6. diel)<br />Tatiana Drexler<br >[[Ján Ďurovčík]] | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}) | miesto = [[Expo Aréna]], [[Incheba]] | počet sérií = 11 | počet epizód = 112 | produkčná spoločnosť = BBC Studios | vysielanie = [[8. marec]] [[2006]]{{--}}súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | formát obrazu = 4:3 (2006{{--}}2008)<br>16:9 (2009{{--}}2026) }} Víťazmi prvého ročníka (2006) sa stala herečka [[Zuzana Fialová]] a tanečník Peter Modrovský. Druhý ročník (2008) ovládla herečka [[Michaela Čobejová]] s profesionálnym tanečníkom Tomášom Surovcom. Víťazmi tretieho ročníka (2009) sa stala markizácka rosnička [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] s tanečníčkou Katarínou Jakeš. Víťazmi štvrtého ročníka (2010) sa stala herečka a speváčka [[Nela Pocisková]] a už druhýkrát profesionálny tanečník Peter Modrovský. Víťazmi piateho ročníka (2011) sa stala moderátorka [[Jana Hospodárová]] a Matej Chren. Víťazmi šiesteho ročníka (2017) sa stal obľúbený herec [[Vladimír Kobielsky]] a Dominika Vaš Chrapeková. Víťazmi siedmeho ročníka (2022) sa stal herec [[Ján Koleník]] s tanečníčkou Vandou Polákovou. Víťazmi ôsmeho ročníka (2023) sa stala herečka [[Jana Kovalčiková]] s tanečníkom Vilémom Šírom. Víťazmi deviateho ročníka (2024) sa stal herec [[Jakub Jablonský]] a tanečníčka Eliška Betáková. Jubilejný desiaty ročník (2025) rozžiarili [[Kristián Baran]] a Dominika Rošková. == Moderátori a porotcovia == ''Prehľad moderátorov relácie '''Let’s Dance''':'' :{{legenda|#62dcf6;|Stály moderátor|okraj=1px solid darkgray}} :{{legenda|orange|Epizódny moderátor|okraj=1px solid darkgray}} {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Moderátor ! 2006 ! 2008 ! 2009 ! 2010 ! 2011 ! 2017 ! 2022 ! 2023 ! 2024 ! 2025 ! 2026 |- | [[Martin Rausch]] | colspan="4" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="5" bgcolor="darkgray" | |- | [[Adela Vinczeová]] | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="5" bgcolor="darkgray" | |- | [[Zuzana Fialová]] | colspan="2" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="8" bgcolor="darkgray" | |- | Libor Bouček | colspan="4" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="6" bgcolor="darkgray" | |- | [[Viktor Vincze]] | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | Martina Zábranská | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="4" style="text-align:center; background:darkgray;" | |- | Lucia Hlaváčková | colspan="7" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Anna Jakab Rakovská]] | colspan="9" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Jana Kovalčiková]] | colspan="9" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | Vilém Šír | colspan="9" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:orange" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | Adam Bardy | colspan="10" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6" | |} ''Prehľad porotcov relácie '''Let’s Dance''':'' :{{legenda|#62dcf6;|Stály porotca|okraj=1px solid darkgray}} :{{legenda|lightgreen|Epizódny porotca|okraj=1px solid darkgray}} :{{legenda|pink|Poradný porotca|okraj=1px solid darkgray}} {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" !Porotca ! 2006 ! 2008 ! 2009 ! 2010 ! 2011 ! 2017 ! 2022 ! 2023 ! 2024 ! 2025 ! 2026 |- | [[Ján Ďurovčík]] | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:pink" | | colspan="7" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | [[Jozef Bednárik]] | colspan="5" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="6" bgcolor="darkgray" | |- | Dagmar Hubová | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 5. diel |- | Elena Jágerská | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="10" bgcolor="darkgray" | |- | Tatiana Drexler | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="6" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | [[Zuzana Fialová]] | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="3" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 7. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 6. diel |- | Zdeněk Chlopčík | colspan="3" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="3" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 4. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Dara Rolins]] | colspan="4" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="4" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 6. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | Petr Horáčkek | colspan="5" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="5" bgcolor="darkgray" | |- | [[Adela Vinczeová]] | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | Jorge González | colspan="6" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="4" bgcolor="darkgray" | |- | [[Ján Koleník]] | colspan="7" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 5. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 10. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Facundo Arana]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 1. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Petra Polnišová]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 2. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 2. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Nela Pocisková]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 3. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 5. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Vladimír Kobielsky]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 6. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | Adam Bardy | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 8. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Helena Vondráčková]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 9. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Jana Kovalčiková]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 10. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Paula Abdul]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 1. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Gabriela Marcinková]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 3. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Zdena Studenková]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 4. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Juraj Loj]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 7. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Jakub Jablonský]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 8. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Leoš Mareš]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 9. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Laura Arcolinová]] | colspan="10" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | Richard Genzer | colspan="10" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | Ivana Gáborík | colspan="10" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 2. diel |} == Prehľad sérií == {| class="wikitable" style="text-align:center; white-space:nowrap; font-size:85%;" |- ! style="width:10%;" rowspan="2"|Séria ! style="width:5%;" rowspan="2"|{{Tooltip|Párov|Počet súťažných párov v danej sérii}} ! style="width:5%;" rowspan="2"| {{Tooltip|Týždňov|Počet týždňov súťaže v danej sérii}} ! style="width:10%;" rowspan="2"| {{Tooltip|Doba vysielania|Dátum začiatku a konca vysielania}} ! style="width:45%;" colspan="3"| Umiestnenie celebrit a tanečníkov |- ! style="width:15%; background:gold;"|Prvé miesto ! style="width:15%; background:silver;"|Druhé miesto ! style="width:15%; background:tan;"|Tretie miesto |- | '''[[#Prvá séria{{--}}2006|1.]]''' | 10 | 10 | 8. október{{--}}10. december 2006 | [[Zuzana Fialová]] & Peter Modrovský | [[Juraj Bača (kanoista)|Juraj Bača]] & Barbora Jančinová | [[Tomáš Bezdeda]] & Mirka Kosorínová |- | '''[[#Druhá séria{{--}}2008|2.]]''' | 10 | 10 | 27. apríl{{--}}29. jún 2008 | [[Michaela Čobejová]] & Tomáš Surovec | [[Radoslav Židek]] & Silvia Kadnárová | [[Andrea Verešová]] & Petr Čadek |- | '''[[#Tretia séria{{--}}2009|3.]]''' | 10 | 10 | 12. apríl{{--}}14. jún 2009 | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] & Katarína Jakeš | [[Petra Polnišová]] & Tomáš Surovec | [[Adela Vinczeová]] & Peter Modrovský |- | '''[[#Štvrtá séria{{--}}2010|4.]]''' | 11 | 11 | 21. marec{{--}}30. máj 2010 | [[Nela Pocisková]] & Peter Modrovský | [[Eva Máziková]] & Štefan Čermák | [[Martina Šimkovičová]] & Tomáš Antálek |- | '''[[#Piata séria{{--}}2011|5.]]''' | 12 | 11 | 9. september{{--}}18. november 2011 | [[Jana Hospodárová]] & Matej Chren | [[Martin Mňahončák]] & Natália Glosíková | [[Peter Marcin]] & Ivana Gáborík |- | '''[[#Šiesta séria{{--}}2017|6.]]''' | 11 | 10 | 3. september{{--}}5. november 2017 | [[Vladimír Kobielsky]] & Dominika Vaš Chrapeková | [[Branislav Deák]] & Dominika Rošková | [[Silvia Lakatošová]] & David Schavel |- | '''[[#Siedma séria{{--}}2022|7.]]''' | 11 | 10 | 6. marec{{--}}8. máj 2022 | [[Ján Koleník]] & Vanda Poláková | [[Adam Bardy]] & Dominika Rošková | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková]] & Vilém Šír |- | '''[[#Ôsma séria{{--}}2023|8.]]''' | 12 | 10 | 5. marec{{--}}7. máj 2023 | [[Jana Kovalčiková]] & Vilém Šír | [[Gabriela Marcinková]] & Matyáš Adamec | [[Vratko Sirági]] & Anna Riebauerová |- | '''[[#Deviata séria{{--}}2024|9.]]''' | 11 | 10 | 3. marec{{--}}5. máj 2024 |[[Jakub Jablonský]] a Eliška Betáková |[[Juraj Loj]] a Natália Horváthová |[[Anna Jakab Rakovská]] a Jaroslav Ihring |- | '''[[#Desiata séria{{--}}2025|10.]]''' | 11 | 10 | 2. marec{{--}}4. máj 2025 |[[Kristián Baran]] a Dominika Rošková |[[Zuzana Porubjaková]] a Jaroslav Ihring |[[Ráchel Šoltésová]] a Titus Ablorh |- | '''[[#Jedenásta séria{{--}}2026|11.]]''' | 10 | 10 | 8. marec{{--}}10. máj 2026 | - | - | - |} == Prvá séria{{--}}2006 == ''V prvej sérii tancovalo desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Zuzana Fialová]] | herečka | Peter Modrovský | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Juraj Bača (kanoista)|Juraj Bača]] | kanoista | Barbora Jančinová | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Tomáš Bezdeda]] | spevák | Mirka Kosorínová | 3. miesto |- | [[Marianna Ďurianová]] | moderátorka | Erik Ňarjaš | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Maroš Kramár]] | herec | Denisa Halická | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Helena Vondráčková]] | speváčka | Milan Plačko | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Kateřina Brožová]] | herečka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Jozef Golonka]] | bývalý hokejista | Lujza Tarajová | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Jan Novotný (hviezda show)|Jan Novotný]] | hviezda show | Marcela Spišiaková | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[František Mikloško (návrhár)|František Mikloško]] | módny návrhár | Kristína Kamenická | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} == Druhá séria{{--}}2008 == ''V druhej sérii tancovalo desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Michaela Čobejová]] | herečka | Tomáš Surovec | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Radoslav Židek]] | snowboardista | Barbora Jančinová | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Andrea Verešová]] | modelka | Petr Čadek | 3. miesto |- | [[Jozef Vajda]] | herec | Katarína Jakeš | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Rastislav Žitný]] | moderátor | Veronika Husárová | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Miriam Kalisová]] | moderátorka | Ladislav Gerényi | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Marta Sládečková]] | herečka | Juraj Fáber | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Martin Konrád]] | spevák | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Silvia Šarköziová]] | violončelistka | Karol Brüll | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Milan Markovič]] | humorista, herec | Michaela Marková | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} == Tretia séria{{--}}2009 == ''V tretej sérii tancovalo desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] | herec, komik | Katarína Jakeš | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Petra Brocková|Petra Polnišová]] | herečka | Tomáš Surovec | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Adela Vinczeová]] | moderátorka | Peter Modrovský | 3. miesto |- | [[Iveta Bartošová]] | speváčka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Fedor Flašík]] | podnikateľ | Silvia Kadnárová | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Filip Tůma]] | herec | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Zora Czoborová]] | fitneska | Erik Ňarjaš | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Vincent Lukáč]] | bývalý hokejista | Denisa Halická | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Marcela Laiferová]] | speváčka | Milan Plačko | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Martin Šmahel]] | model | Mirka Kosorínová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} == Štvrtá séria{{--}}2010 == ''Vo štvrtej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' :{{Color box|lightgreen|border=silver}} Odstup zo sútěže {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Nela Pocisková]] | herečka, speváčka | Peter Modrovský | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Eva Máziková]] | spevácka diva | Štefan Čermák | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Martina Šimkovičová]] | moderátorka | Tomáš Antálek | 3. miesto |- bgcolor=lightgreen | [[Miroslav Šmajda]] | spevák | Katarína Jakeš | 4. miesto |- | [[Patrícia Vitteková]] | speváčka | Milan Plačko | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Elena Podzámska]] | herečka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- bgcolor=lightgreen | [[Simona Krainová]] | modelka | Erik Ňarjaš | 7. miesto |- | [[Roman Pomajbo]] | herec, humorista | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Andy Hryc]] | herec | Michaela Marková | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Štefan Skrúcaný]] | herec | Mirka Kosorínová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | [[Marek Vašut]] | herec | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Piata séria{{--}}2011 == ''V piatej sérii tancovalo dvanásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Jana Hospodárová]] | moderátorka | Matej Chren | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Martin Mňahončák]] | herec, komik | Natália Glosíková | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Peter Marcin]] | herec | Ivana Gáborík | 3. miesto |- | [[Petra Marko]] | podnikateľka | Dodo Herák | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Viktor Horján]] | herec | Marek Vrána | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Patrik Švajda]] | moderátor | Martina Reiterová | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Gabriela Gunčíková]] | speváčka | Peter Modrovský | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Alena Heribanová]] | moderátorka, autorka | Tomáš Surovec | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Tomáš Kovács]] | boxer | Michaela Marková | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Katarína Knechtová]] | speváčka | Tomáš Uváček | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | [[Sisa Sklovská]] | speváčka | Omar Topić | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |- | [[Karin Haydu]] | herečka | Tomáš Antálek | bgcolor="#F4C7B8" | 12. miesto |} == Šiesta séria{{--}}2017 == ''V šiestej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' :{{Color box|lightgreen|border=silver}} Odstup zo sútěže {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9505 | [[Vladimír Kobielsky]] | herec | Dominika Vaš Chrapeková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9501 | [[Branislav Deák]] | herec | Dominika Rošková | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9508 | [[Silvia Lakatošová]] | modelka | David Schavel | 3. miesto |- | 9507 | [[Eva Kramerová]] | stand-up komička | Lukáš Hojdan | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9503 | [[Emma Drobná]] | speváčka, herečka | Filip Buranský | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9511 | [[Lenka Vavrinčíková]] | moderátorka | Adam Břešťanský | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9506 | [[Michal Konrád]] | šéfkuchár | Patrícia Martinovičová | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- bgcolor=lightgreen | 9509 | [[Petra Vajdová]] | herečka | Fabio Bellucci | 8. miesto |- | 9504 | [[Daniela Hantuchová]] | tenistka | Erik Ňarjaš | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9502 | [[Tomáš Dohňanský]] | basgitarista | Katarína Lacková | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9510 | [[Peter Varinský]] | moderátor | Paulína Gašparíková | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Siedma séria{{--}}2022 == ''V siedmej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9506 | [[Ján Koleník]] | herec | Vanda Poláková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9502 | [[Adam Bardy]] | herec, model | Dominika Rošková | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9510 | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková]] | herečka | Vilém Šír | 3. miesto |- | 9511 | [[Attila Végh]] | bojovník MMA | Eliška Betáková | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9503 | [[Dominika Cibulková]] | tenistka | Róbert Pavlík | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9509 | [[Kristína Svarinská]] | herečka | Marek Klič | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9508 | [[Diana Mórová]] | herečka | Marek Bureš | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9507 | [[Michal Kovačič]] | moderátor, novinár | Simona Brecíková | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9501 | [[Viktória Aicha]] | influencerka | Fabio Belluci | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9505 | [[Fero Joke]] | stand-up komik | Vanessa Indrová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9504 | [[Marek Fašiang]] | herec | Adriana Mašková | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Ôsma séria{{--}}2023 == ''V ôsmej sérii tancovalo jedenásť párov<br >(a jeden náhradný pár) zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' :{{Color box|lightgreen|border=silver}} Odstup zo sútěže {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9507 | [[Jana Kovalčiková]] | herečka | Vilém Šír | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9509 | [[Gabriela Marcinková]] | herečka | Matyáš Adamec | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9503 | [[Vratko Sirági]] | moderátor | Anna Riebauerová | 3. miesto |- | 9505 | [[Marián Gáborík]] | bývalý hokejista | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9501 | [[Richard Autner]] | herec, hudobník | Dominika Rošková | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9510 | [[Boris Valábik]] | bývalý hokejista | Eliška Betáková | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9502 | [[Mario Cimarro]] | herec | Vanessa Indrová | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9504 | [[Henrieta Farkašová]] | paralympijská lyžiarka | Marek Klič | bgcolor="#F4C7B8" | 8. místo |- | 9508 | [[Helena Krajčiová]] | herečka | Fabio Bellucci | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9511 | [[Milan „Junior“ Zimnýkoval|Milan Zimnýkoval]] | moderátor | Radka Britaňáková | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- bgcolor=lightgreen | (9503) | [[Mária Čírová]] | speváčka | Joris Yacoub | 11. miesto |- | 9506 | [[Victor Ibara]] | herec, študent | Simona Brecíková | bgcolor="#F4C7B8" | 12. miesto |} == Deviata séria{{--}}2024 == ''V deviatej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9505 | [[Jakub Jablonský]] | herec | Eliška Betáková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9508 | [[Juraj Loj]] | herec | Natália Horváthová | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9506 | [[Anna Jakab Rakovská]] | herečka | Jaroslav Ihring | 3. miesto |- | 9502 | [[Petra Dubayová]] | herečka | Matyáš Adamec | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9510 | [[Tina (speváčka)|Tina]] | speváčka | Vilém Šír | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9511 | [[Ján Tribula]] | redaktor | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9509 | [[Martin Novák (kuchár)|Martin Novák]] | šéfkuchár | Julie Rezková | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9501 | [[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | herec | Patrícia Piešťanská | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9504 | [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] | herečka | Róbert Pavlík | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9503 | [[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]] | bývalý futbalista | Vanessa Indrová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9507 | [[Michaela Kocianová]] | topmodelka | Csaba Ádám | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Desiata séria{{--}}2025 == ''V desiatej sérii bude tancovať jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9501 | [[Kristián Baran]] | herec | Dominika Rošková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9507 | [[Zuzana Porubjaková]] | herečka | Jaroslav Ihring | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9511 | [[Ráchel Šoltésová]] | herečka | Titus Ablorh | 3. miesto |- | 9509 | [[Peter Sagan]] | cyklista | Eliška Betáková | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9502 | [[Eva Burešová]] | speváčka, herečka | Matyáš Adamec | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9508 | [[Marek Rozkoš]] | herec | Natália Horváthová | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9504 | [[Juraj Kemka]] | herec, komik | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9506 | [[Zuzana Mauréry]] | herečka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9503 | [[Šimon Jakuš]] | herec, športovec | Patrícia Piešťanská | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9505 | [[Simona Leskovská]] | moderátorka | Vilém Šír | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9510 | [[Adam Šedro]] | športovec, model | Jasmin Affašová | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Jedenásta séria{{--}}2026 == ''V jedenástej sérii bude tancovať desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' ''Táto séria bude All stars! Objavia sa v nej najväčšie a najlepšie hviezdy, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnili to, ako show vnímajú diváci.'' ''Jedenásta série ponesie podtitul "Gladiátori".'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Pôvodné umiestnenie ! Tanečný partner ! Výsledok |- | 9501 | [[Kristián Baran]] | herec | víťaz 10. série | Eliška Betáková | |- | 9503 | [[Jakub Jablonský]] | herec | víťaz 9. série | Anna Riebauerová | |- | 9505 | [[Ján Koleník]] | herec | víťaz 7. série | Dominika Rošková | |- | 9510 | [[Zuzana Porubjaková]] | herečka | finalistka 10. série | Matyáš Adamec | |- | 9506 | [[Gabriela Marcinková]] | herečka | finalistka 8. série | Jaroslav Ihring | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9508 | [[Nela Pocisková]] | herečka, speváčka | víťazka 4. série | Filip Kucman | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9507 | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] | herec, zabávač | víťaz 3. série | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9509 | [[Petra Polnišová]] | herečka | finalistka 3. série | Vilém Šír | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9504 | [[Vladimír Kobielsky]] | herec | víťaz 6. série | Natália Horváthová | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9502 | [[Jana Hospodárová]] | moderátorka, aktivistka | víťazka 5. série | Fabio Bellucci | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} === Tabuľka bodov === {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | Osobnosť ! rowspan="2" | Výsledok ! colspan="10" | Epizóda ! rowspan="2" | Priemer |- ! 1 ! 2 ! 3 ! 4 ! 5 ! 6 ! 7 ! 8 ! 9 ! 10 |- | [[Kristián Baran]] | | {{red|24}} | 30 | 29 | {{green|'''37'''}} | 31 | {{red|35}} | 68 |74 | | | 32.80 |- | [[Jakub Jablonský]] | | 28 | {{green|'''35'''}} | 30 | 29 | {{green|'''38'''}} | 37 | 66 |74 | | | 33.70 |- | [[Ján Koleník]] | | 34 | 32 | 35 | 36 | 37 | {{green|'''38'''}} | {{green|'''76'''}} |73 | | | 36.10 |- | [[Zuzana Porubjaková]] | | {{red|24}} | 33 | {{green|'''36'''}} | 30 | 29 | 37 | 72 |{{red|70}} | | | 35.30 |- | [[Gabriela Marcinková]] |5. miesto | | 27 | 34 | 35 | 35 | {{green|'''38'''}} | 71 |'''{{green|78}}''' | | | 33.10 |- | [[Nela Pocisková]] | 6. miesto | 34 | 31 | 28 | 32 | 33 | 37 | bgcolor="#F4C7B8" | {{red|61}} | colspan="3" bgcolor=darkgrey | | 32.00 |- | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] | 7. miesto | 27 | {{red|19}} | {{red|22}} | {{red|23}} | bgcolor="#F4C7B8" | {{red|23}} | colspan="5" bgcolor=darkgrey | | 22.80 |- | [[Petra Polnišová]] | 8. miesto | {{red|24}} | 23 | 26 | bgcolor="#F4C7B8" | 27 | colspan="6" bgcolor=darkgrey | | 25.00 |- | [[Vladimír Kobielsky]] | 9. miesto | {{red|24}} | 25 | bgcolor="#F4C7B8" | 27 | colspan="7" bgcolor=darkgrey | | 25.33 |- | [[Jana Hospodárová]] | 10. miesto | 30 | bgcolor="#F4C7B8" | 22 | colspan="8" bgcolor=darkgrey | | 26.00 |} === Týždeň 1 (8. marca 2026) === *Tento týždeň neprebehla eliminácia. Hodnotenie poroty sa prenieslo do ďalšieho týždňa. *Opening: Misirlou - [[Dick Dale|Dick Dale & His Del-Tones]] {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- ! 1 | Jakub & Anna | Samba | 8 | 6 | 7 | 7 | 28 | 4. |- ! 2 | Nela & Filip | Waltz | 8 | 9 | 9 | 8 | 34 | =2. |- ! 3 | Zuzana & Matyáš | Jive | 9 | 9 | 9 | 8 | 35 | 1. |- ! 4 | Vlado & Natália | Viedenský valčík | 6 | 6 | 6 | 6 | 24 | =6. |- ! 5 | Jana & Fabio | Tango | 7 | 8 | 8 | 7 | 30 | 3. |- ! 6 | Petra & Vilém | Cha-cha | 8 | 5 | 5 | 6 | 24 | =6. |- ! 7 | Kristián & Eliška | Pasodoble | 7 | 5 | 5 | 7 | 24 | =6. |- ! 8 | Juraj & Natália | Viedenský valčík | 8 | 7 | 6 | 6 | 27 | 5. |- ! 9 | Gabriela & Jaroslav | Rumba | 7 | 5 | 6 | 6 | 24 | =6. |- ! 10 | Ján & Dominika | Samba | 9 | 9 | 8 | 8 | 34 | =2. |} === Týždeň 2 (15. marca 2026) === *Skóre porotcov z oboch týždňov sa zlúčia s hlasmi divákov a pár s najnižším celkovým počtom bodov súťaž opustí. *Každý tanečný pár zatancuje najlepší tanec nejakého svojho súpera, pričom mal iba týždeň na to sa ho naučiť. *Špeciálne vystúpenie: Ladylicious ft. [[Jana Kovalčiková]] (She Wants to Move - N.E.R.D.) *Laura Arcolinová pracovne odcestovala do zahraničia a nahradila ju Ivana Gáborík. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Finálny súčet ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Gáborík ! Ďurovčík |- ! 1 | Gabriela & Jaroslav | Waltz | 9 | 9 | 8 | 7 | 33 | 57 | 5. |- ! 2 | Zuzana & Matyáš | Cha-cha | 7 | 6 | 8 | 6 | 27 | 62 | 4. |- ! 3 | Jakub & Anna | Rumba | 9 | 9 | 9 | 8 | 35 | 63 | 3. |- bgcolor="#F4C7B8" | '''4''' | Jana & Fabio | Quickstep | 6 | 5 | 6 | 5 | 22 | 52 | 7. |- ! 5 | Petra & Vilém | Tango | 7 | 5 | 6 | 5 | 23 | 47 | 9. |- ! 6 | Vlado & Natália | Cha-cha | 7 | 6 | 6 | 6 | 25 | 49 | 8. |- ! 7 | Kristián & Eliška | Slowfox | 8 | 8 | 7 | 7 | 30 | 54 | 6. |- ! 8 | Juraj & Natália | Cha-cha | 5 | 4 | 5 | 5 | 19 | 46 | 10. |- ! 9 | Ján & Dominika | Quickstep | 9 | 7 | 9 | 7 | 32 | 66 | 1. |- ! 10 | Nela & Filip | Tango | 8 | 8 | 8 | 7 | 31 | 65 | 2. |} === Týždeň 3 (22. marca 2026) === *Opening: Welcome To The Jungle - [[Guns N’ Roses]] *Téma: [[Láska]] *Súťažné páry venovali tanca svojim blízkym alebo ľuďom na ktorých im záleží. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Venovanie ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- ! 1 | Jakub & Anna | Viedenský valčík | 8 | 8 | 7 | 7 | 30 | Jakubovej partnerke | 4. |- ! 2 | Nela & Filip | Cha-cha | 7 | 7 | 7 | 7 | 28 | Neliným deťom a manželovi | 6. |- ! 3 | Kristián & Eliška | Cha-cha | 7 | 7 | 8 | 7 | 29 | Kristiánovmu pedagógovi | 5. |- ! 4 | Petra & Vilém | Waltz | 7 | 6 | 7 | 6 | 26 | Petrinej mame | 8. |- ! 5 | Gabriela & Jaroslav | Tango | 10 | 9 | 9 | 8 | 36 | Gabikinemu kolegovi | 1. |- ! 6 | Juraj & Natália | Rumba | 6 | 6 | 5 | 5 | 22 | Jurajovmu kamarátovi | 9. |- ! 7 | Ján & Dominika | Viedenský valčík | 8 | 10 | 9 | 8 | 35 | Janovej faninke | 2. |- bgcolor="#F4C7B8" | '''8''' | Vlado & Natália | Slowfox | 7 | 6 | 7 | 7 | 27 | Vladovým deťom | 7. |- ! 9 | Zuzana & Matyáš | Slowfox | 9 | 9 | 8 | 8 | 34 | Zuziným kolegom | 3. |} === Týždeň 4 (29. marca 2026) === *Tento večer prebehne súboj porotcov, súboj o bonusové body do porotcovskej tabuľky. Každý porotca sa stane kapitánom svojho vlastného tanečného tímu, práve porotcovia budú tí, ktorí rozhodnú, ako bude choreografia vyzerať a môžu sa jej sami zúčastniť. *Téma: [[žáner]] *Každý tanečný pár si vybral špecifický žáner, v ktorom predviedol svoj tanec. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár (tím) ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Žáner ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- ! 1 | Nela & Filip | Viedenský valčík | 8 | 8 | 8 | 8 | 32 | telenovela | 4. |- ! 2 | Ján & Dominika | Cha-cha | 10 | 9 | 9 | 8 | 36 | detektívka | 2. |- ! 3 | Jakub & Anna | Cha-cha | 7 | 8 | 7 | 7 | 29 | romantický príbeh | 6. |- bgcolor="#F4C7B8" | '''4''' | Petra & Vilém | Samba | 7 | 7 | 7 | 6 | 27 | reality show | 7. |- ! 5 | Zuzana & Matyáš | Quickstep | 10 | 9 | 8 | 8 | 35 | horor | 3. |- ! 6 | Juraj & Natália | Tango | 6 | 6 | 6 | 5 | 23 | správy (počasie) | 8. |- ! 7 | Gabriela & Jaroslav | Samba | 8 | 7 | 8 | 7 | 30 | prvá láska | 5. |- ! 8 | Kristián & Eliška | Viedenský valčík | 10 | 10 | 9 | 8 | 37 | stres | 1. |} === Týždeň 5 (5. apríla 2026) === *Každý pár zatancoval jeden spoločenský tanec a jeden ľudový tanec. V rámci svojho ľudového tanca boli páry rozdelené do dvoch tímov. Ľudové tance neboli hodnotené porotou. *Opening: umelecký súbor Prvosienka *Špeciálne vystúpenie: [[SĽUK]] *Laura Arcolinová pracovne odcestovala do zahraničia a nahradila ju Dagmar Hubová. *Téma: [[Veľká Noc]] {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Hubová ! Ďurovčík |- bgcolor="#F4C7B8" | '''1''' | Juraj & Natália | Jive | 6 | 6 | 6 | 5 | 23 | 7. |- ! 2 | Gabriela & Jaroslav | Slowfox | 7 | 7 | 8 | 7 | 29 | 6. |- ! 3 | Kristián & Eliška | Samba | 8 | 7 | 9 | 7 | 31 | 5. |- ! 4 | Jakub & Anna | Tango | 10 | 10 | 9 | 9 | 38 | 1. |- ! 5 | Ján & Dominika | Jive | 9 | 10 | 10 | 8 | 37 | 2. |- ! 6 | Nela & Filip | Pasodoble | 8 | 9 | 8 | 8 | 33 | 4. |- ! 7 | Zuzana & Matyáš | Rumba | 9 | 8 | 10 | 8 | 35 | 3. |} === Týždeň 6 (12. apríla 2026) === *Opening: Žal se odkládá - [[Jiří Korn]], vypadnuté páry 11. série *Laura Arcolinová naposledy odcestovala kvôli pracovným záležitostiam av porote ju nahradila herečka a víťazka prvej série [[Zuzana Fialová]]. *Dnes večer nikto nevypadne. *Na parket sa vrátili tváre z minulých sérií, ktoré zanechali veľkú stopu a utvorili páry s celebritami z aktuálneho ročníka. Profesionálni tanečníci im robili choreografiu. *Téma: [[Charita|Charitatívne kolo]] *Tanečné páry sa rozdelili do tímov v ktorých zatancovali Disco tance. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Fialová ! Ďurovčík |- ! 1 | Zuzana & [[Ján Tribula|Ján]] | Waltz | 8 | 10 | 10 | 10 | 38 | =1. |- ! 2 | Nela & [[Filip Tůma|Filip]] | Samba | 10 | 9 | 9 | 9 | 37 | =2. |- ! 3 | Gabriela & Vratko | Jive | 9 | 9 | 10 | 9 | 37 | =2. |- ! 4 | Jakub & [[Anna Jakab Rakovská|Anna]] | Jive | 9 | 9 | 10 | 9 | 37 | =2. |- ! 5 | Kristián & [[Ráchel Šoltésová|Ráchel]] | Jive | 9 | 8 | 10 | 8 | 35 | 3. |- ! 6 | Ján & [[Eva Máziková|Eva]] | Waltz | 9 | 10 | 10 | 9 | 38 | =1. |} === Týždeň 7 (19. apríla 2026) === *Tanečné páry si v priamom prenose vyžrebovali tanec a mali jednu hodinu na to vytvoriť úplne nové choreografie v nových kostýmoch as novou hudbou. {| class="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" style="text-align:center; white-space:nowrap;" |+ ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Finálny súčet ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- bgcolor="#F4C7B8" | '''1''' | rowspan="2" | Nela & Filip | Quickstep | 8 | 7 | 7 | 8 | 30 | rowspan="2" | 61 | rowspan="2" | 6. |- bgcolor="#F4C7B8" | '''7''' | Tango | 7 | 8 | 8 | 8 | 31 |- ! 2 | rowspan="2" | Zuzana & Matyáš | Tango | 9 | 10 | 10 | 9 | 38 | rowspan="2" | 71 | rowspan="2" | 3. |- ! 8 | Slowfox | 8 | 8 | 9 | 8 | 33 |- ! 3 | rowspan="2" | Jakub & Anna | Slowfox | 10 | 8 | 8 | 8 | 34 | rowspan="2" | 66 | rowspan="2" | 5. |- ! 9 | Viedenský valčík | 8 | 9 | 8 | 7 | 32 |- ! 4 | rowspan="2" | Ján & Dominika | Tango | 10 | 10 | 9 | 9 | 38 | rowspan="2" | 76 | rowspan="2" | 1. |- ! 10 | Viedenský valčík | 9 | 10 | 10 | 9 | 38 |- ! 5 | rowspan="2" | Gabriela & Jaroslav | Viedenský valčík | 9 | 9 | 9 | 8 | 35 | rowspan="2" | 72 | rowspan="2" | 2. |- ! 11 | Slowfox | 9 | 10 | 9 | 9 | 37 |- ! 6 | rowspan="2" | Kristián & Eliška | Waltz | 9 | 8 | 7 | 7 | 31 | rowspan="2" | 68 | rowspan="2" | 4. |- ! 12 | Slowfox | 9 | 10 | 9 | 9 | 37 |} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=258272|názov=Let’s Dance}} [[Kategória:Televízne relácie na Slovensku]] [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] fp9l3irk18k5j8h87vka9m32x8euair 8205773 8205756 2026-04-29T15:08:16Z ~2026-25593-06 293158 8205773 wikitext text/x-wiki '''''Let’s Dance''''' je [[Slovensko|slovenská]] verzia populárnej zahraničnej tanečnej show '''''Stricly Come Dancing'''''. Všetkých jedenásť sezón vysiela [[TV Markíza]] od roku [[2006]]. {{Infobox Televízna relácia | sk = Let’s Dance | logo = | typ = súťažná relácia<br />tanečná relácia<br />reality show | víťaz = [[#Prehľad sérií|Prehľad víťazov]] | scenár = Jan Liška | réžia = Pepe Majeský | moderátori = Adam Bardy<br />[[Jana Kovalčiková]] | porota = Richard Genzer<br />[[Laura Arcolinová]]<br >Dagmar Hubová (5. diel)<br />[[Zuzana Fialová]] (6. diel)<br />Tatiana Drexler<br >[[Ján Ďurovčík]] | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}) | miesto = [[Expo Aréna]], [[Incheba]] | počet sérií = 11 | počet epizód = 112 | produkčná spoločnosť = BBC Studios | vysielanie = [[8. marec]] [[2006]]{{--}}súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | formát obrazu = 4:3 (2006{{--}}2008)<br>16:9 (2009{{--}}2026) }} Víťazmi prvého ročníka (2006) sa stala herečka [[Zuzana Fialová]] a tanečník Peter Modrovský. Druhý ročník (2008) ovládla herečka [[Michaela Čobejová]] s profesionálnym tanečníkom Tomášom Surovcom. Víťazmi tretieho ročníka (2009) sa stala markizácka rosnička [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] s tanečníčkou Katarínou Jakeš. Víťazmi štvrtého ročníka (2010) sa stala herečka a speváčka [[Nela Pocisková]] a už druhýkrát profesionálny tanečník Peter Modrovský. Víťazmi piateho ročníka (2011) sa stala moderátorka [[Jana Hospodárová]] a Matej Chren. Víťazmi šiesteho ročníka (2017) sa stal obľúbený herec [[Vladimír Kobielsky]] a Dominika Vaš Chrapeková. Víťazmi siedmeho ročníka (2022) sa stal herec [[Ján Koleník]] s tanečníčkou Vandou Polákovou. Víťazmi ôsmeho ročníka (2023) sa stala herečka [[Jana Kovalčiková]] s tanečníkom Vilémom Šírom. Víťazmi deviateho ročníka (2024) sa stal herec [[Jakub Jablonský]] a tanečníčka Eliška Betáková. Jubilejný desiaty ročník (2025) rozžiarili [[Kristián Baran]] a Dominika Rošková. == Moderátori a porotcovia == ''Prehľad moderátorov relácie '''Let’s Dance''':'' :{{legenda|#62dcf6;|Stály moderátor|okraj=1px solid darkgray}} :{{legenda|orange|Epizódny moderátor|okraj=1px solid darkgray}} {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Moderátor ! 2006 ! 2008 ! 2009 ! 2010 ! 2011 ! 2017 ! 2022 ! 2023 ! 2024 ! 2025 ! 2026 |- | [[Martin Rausch]] | colspan="4" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="5" bgcolor="darkgray" | |- | [[Adela Vinczeová]] | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="5" bgcolor="darkgray" | |- | [[Zuzana Fialová]] | colspan="2" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="8" bgcolor="darkgray" | |- | Libor Bouček | colspan="4" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="6" bgcolor="darkgray" | |- | [[Viktor Vincze]] | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | Martina Zábranská | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="4" style="text-align:center; background:darkgray;" | |- | Lucia Hlaváčková | colspan="7" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Anna Jakab Rakovská]] | colspan="9" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Jana Kovalčiková]] | colspan="9" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | Vilém Šír | colspan="9" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:orange" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | Adam Bardy | colspan="10" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6" | |} ''Prehľad porotcov relácie '''Let’s Dance''':'' :{{legenda|#62dcf6;|Stály porotca|okraj=1px solid darkgray}} :{{legenda|lightgreen|Epizódny porotca|okraj=1px solid darkgray}} :{{legenda|pink|Poradný porotca|okraj=1px solid darkgray}} {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" !Porotca ! 2006 ! 2008 ! 2009 ! 2010 ! 2011 ! 2017 ! 2022 ! 2023 ! 2024 ! 2025 ! 2026 |- | [[Ján Ďurovčík]] | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:pink" | | colspan="7" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | [[Jozef Bednárik]] | colspan="5" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="6" bgcolor="darkgray" | |- | Dagmar Hubová | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 5. diel |- | Elena Jágerská | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="10" bgcolor="darkgray" | |- | Tatiana Drexler | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="6" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | [[Zuzana Fialová]] | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="3" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 7. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 6. diel |- | Zdeněk Chlopčík | colspan="3" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="3" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 4. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Dara Rolins]] | colspan="4" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="4" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 6. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | Petr Horáčkek | colspan="5" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="5" bgcolor="darkgray" | |- | [[Adela Vinczeová]] | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | Jorge González | colspan="6" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="4" bgcolor="darkgray" | |- | [[Ján Koleník]] | colspan="7" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 5. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 10. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Facundo Arana]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 1. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Petra Polnišová]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 2. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 2. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Nela Pocisková]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 3. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 5. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Vladimír Kobielsky]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 6. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | Adam Bardy | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 8. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Helena Vondráčková]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 9. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Jana Kovalčiková]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 10. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Paula Abdul]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 1. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Gabriela Marcinková]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 3. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Zdena Studenková]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 4. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Juraj Loj]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 7. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Jakub Jablonský]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 8. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Leoš Mareš]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 9. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Laura Arcolinová]] | colspan="10" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | Richard Genzer | colspan="10" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | Ivana Gáborík | colspan="10" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 2. diel |} == Prehľad sérií == {| class="wikitable" style="text-align:center; white-space:nowrap; font-size:85%;" |- ! style="width:10%;" rowspan="2"|Séria ! style="width:5%;" rowspan="2"|{{Tooltip|Párov|Počet súťažných párov v danej sérii}} ! style="width:5%;" rowspan="2"| {{Tooltip|Týždňov|Počet týždňov súťaže v danej sérii}} ! style="width:10%;" rowspan="2"| {{Tooltip|Doba vysielania|Dátum začiatku a konca vysielania}} ! style="width:45%;" colspan="3"| Umiestnenie celebrit a tanečníkov |- ! style="width:15%; background:gold;"|Prvé miesto ! style="width:15%; background:silver;"|Druhé miesto ! style="width:15%; background:tan;"|Tretie miesto |- | '''[[#Prvá séria{{--}}2006|1.]]''' | 10 | 10 | 8. október{{--}}10. december 2006 | [[Zuzana Fialová]] & Peter Modrovský | [[Juraj Bača (kanoista)|Juraj Bača]] & Barbora Jančinová | [[Tomáš Bezdeda]] & Mirka Kosorínová |- | '''[[#Druhá séria{{--}}2008|2.]]''' | 10 | 10 | 27. apríl{{--}}29. jún 2008 | [[Michaela Čobejová]] & Tomáš Surovec | [[Radoslav Židek]] & Silvia Kadnárová | [[Andrea Verešová]] & Petr Čadek |- | '''[[#Tretia séria{{--}}2009|3.]]''' | 10 | 10 | 12. apríl{{--}}14. jún 2009 | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] & Katarína Jakeš | [[Petra Polnišová]] & Tomáš Surovec | [[Adela Vinczeová]] & Peter Modrovský |- | '''[[#Štvrtá séria{{--}}2010|4.]]''' | 11 | 11 | 21. marec{{--}}30. máj 2010 | [[Nela Pocisková]] & Peter Modrovský | [[Eva Máziková]] & Štefan Čermák | [[Martina Šimkovičová]] & Tomáš Antálek |- | '''[[#Piata séria{{--}}2011|5.]]''' | 12 | 11 | 9. september{{--}}18. november 2011 | [[Jana Hospodárová]] & Matej Chren | [[Martin Mňahončák]] & Natália Glosíková | [[Peter Marcin]] & Ivana Gáborík |- | '''[[#Šiesta séria{{--}}2017|6.]]''' | 11 | 10 | 3. september{{--}}5. november 2017 | [[Vladimír Kobielsky]] & Dominika Vaš Chrapeková | [[Branislav Deák]] & Dominika Rošková | [[Silvia Lakatošová]] & David Schavel |- | '''[[#Siedma séria{{--}}2022|7.]]''' | 11 | 10 | 6. marec{{--}}8. máj 2022 | [[Ján Koleník]] & Vanda Poláková | [[Adam Bardy]] & Dominika Rošková | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková]] & Vilém Šír |- | '''[[#Ôsma séria{{--}}2023|8.]]''' | 12 | 10 | 5. marec{{--}}7. máj 2023 | [[Jana Kovalčiková]] & Vilém Šír | [[Gabriela Marcinková]] & Matyáš Adamec | [[Vratko Sirági]] & Anna Riebauerová |- | '''[[#Deviata séria{{--}}2024|9.]]''' | 11 | 10 | 3. marec{{--}}5. máj 2024 |[[Jakub Jablonský]] a Eliška Betáková |[[Juraj Loj]] a Natália Horváthová |[[Anna Jakab Rakovská]] a Jaroslav Ihring |- | '''[[#Desiata séria{{--}}2025|10.]]''' | 11 | 10 | 2. marec{{--}}4. máj 2025 |[[Kristián Baran]] a Dominika Rošková |[[Zuzana Porubjaková]] a Jaroslav Ihring |[[Ráchel Šoltésová]] a Titus Ablorh |- | '''[[#Jedenásta séria{{--}}2026|11.]]''' | 10 | 10 | 8. marec{{--}}10. máj 2026 | - | - | - |} == Prvá séria{{--}}2006 == ''V prvej sérii tancovalo desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Zuzana Fialová]] | herečka | Peter Modrovský | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Juraj Bača (kanoista)|Juraj Bača]] | kanoista | Barbora Jančinová | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Tomáš Bezdeda]] | spevák | Mirka Kosorínová | 3. miesto |- | [[Marianna Ďurianová]] | moderátorka | Erik Ňarjaš | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Maroš Kramár]] | herec | Denisa Halická | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Helena Vondráčková]] | speváčka | Milan Plačko | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Kateřina Brožová]] | herečka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Jozef Golonka]] | bývalý hokejista | Lujza Tarajová | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Jan Novotný (hviezda show)|Jan Novotný]] | hviezda show | Marcela Spišiaková | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[František Mikloško (návrhár)|František Mikloško]] | módny návrhár | Kristína Kamenická | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} == Druhá séria{{--}}2008 == ''V druhej sérii tancovalo desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Michaela Čobejová]] | herečka | Tomáš Surovec | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Radoslav Židek]] | snowboardista | Barbora Jančinová | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Andrea Verešová]] | modelka | Petr Čadek | 3. miesto |- | [[Jozef Vajda]] | herec | Katarína Jakeš | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Rastislav Žitný]] | moderátor | Veronika Husárová | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Miriam Kalisová]] | moderátorka | Ladislav Gerényi | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Marta Sládečková]] | herečka | Juraj Fáber | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Martin Konrád]] | spevák | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Silvia Šarköziová]] | violončelistka | Karol Brüll | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Milan Markovič]] | humorista, herec | Michaela Marková | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} == Tretia séria{{--}}2009 == ''V tretej sérii tancovalo desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] | herec, komik | Katarína Jakeš | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Petra Brocková|Petra Polnišová]] | herečka | Tomáš Surovec | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Adela Vinczeová]] | moderátorka | Peter Modrovský | 3. miesto |- | [[Iveta Bartošová]] | speváčka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Fedor Flašík]] | podnikateľ | Silvia Kadnárová | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Filip Tůma]] | herec | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Zora Czoborová]] | fitneska | Erik Ňarjaš | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Vincent Lukáč]] | bývalý hokejista | Denisa Halická | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Marcela Laiferová]] | speváčka | Milan Plačko | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Martin Šmahel]] | model | Mirka Kosorínová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} == Štvrtá séria{{--}}2010 == ''Vo štvrtej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' :{{Color box|lightgreen|border=silver}} Odstup zo sútěže {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Nela Pocisková]] | herečka, speváčka | Peter Modrovský | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Eva Máziková]] | spevácka diva | Štefan Čermák | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Martina Šimkovičová]] | moderátorka | Tomáš Antálek | 3. miesto |- bgcolor=lightgreen | [[Miroslav Šmajda]] | spevák | Katarína Jakeš | 4. miesto |- | [[Patrícia Vitteková]] | speváčka | Milan Plačko | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Elena Podzámska]] | herečka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- bgcolor=lightgreen | [[Simona Krainová]] | modelka | Erik Ňarjaš | 7. miesto |- | [[Roman Pomajbo]] | herec, humorista | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Andy Hryc]] | herec | Michaela Marková | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Štefan Skrúcaný]] | herec | Mirka Kosorínová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | [[Marek Vašut]] | herec | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Piata séria{{--}}2011 == ''V piatej sérii tancovalo dvanásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Jana Hospodárová]] | moderátorka | Matej Chren | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Martin Mňahončák]] | herec, komik | Natália Glosíková | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Peter Marcin]] | herec | Ivana Gáborík | 3. miesto |- | [[Petra Marko]] | podnikateľka | Dodo Herák | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Viktor Horján]] | herec | Marek Vrána | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Patrik Švajda]] | moderátor | Martina Reiterová | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Gabriela Gunčíková]] | speváčka | Peter Modrovský | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Alena Heribanová]] | moderátorka, autorka | Tomáš Surovec | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Tomáš Kovács]] | boxer | Michaela Marková | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Katarína Knechtová]] | speváčka | Tomáš Uváček | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | [[Sisa Sklovská]] | speváčka | Omar Topić | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |- | [[Karin Haydu]] | herečka | Tomáš Antálek | bgcolor="#F4C7B8" | 12. miesto |} == Šiesta séria{{--}}2017 == ''V šiestej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' :{{Color box|lightgreen|border=silver}} Odstup zo sútěže {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9505 | [[Vladimír Kobielsky]] | herec | Dominika Vaš Chrapeková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9501 | [[Branislav Deák]] | herec | Dominika Rošková | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9508 | [[Silvia Lakatošová]] | modelka | David Schavel | 3. miesto |- | 9507 | [[Eva Kramerová]] | stand-up komička | Lukáš Hojdan | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9503 | [[Emma Drobná]] | speváčka, herečka | Filip Buranský | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9511 | [[Lenka Vavrinčíková]] | moderátorka | Adam Břešťanský | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9506 | [[Michal Konrád]] | šéfkuchár | Patrícia Martinovičová | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- bgcolor=lightgreen | 9509 | [[Petra Vajdová]] | herečka | Fabio Bellucci | 8. miesto |- | 9504 | [[Daniela Hantuchová]] | tenistka | Erik Ňarjaš | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9502 | [[Tomáš Dohňanský]] | basgitarista | Katarína Lacková | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9510 | [[Peter Varinský]] | moderátor | Paulína Gašparíková | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Siedma séria{{--}}2022 == ''V siedmej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9506 | [[Ján Koleník]] | herec | Vanda Poláková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9502 | [[Adam Bardy]] | herec, model | Dominika Rošková | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9510 | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková]] | herečka | Vilém Šír | 3. miesto |- | 9511 | [[Attila Végh]] | bojovník MMA | Eliška Betáková | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9503 | [[Dominika Cibulková]] | tenistka | Róbert Pavlík | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9509 | [[Kristína Svarinská]] | herečka | Marek Klič | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9508 | [[Diana Mórová]] | herečka | Marek Bureš | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9507 | [[Michal Kovačič]] | moderátor, novinár | Simona Brecíková | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9501 | [[Viktória Aicha]] | influencerka | Fabio Belluci | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9505 | [[Fero Joke]] | stand-up komik | Vanessa Indrová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9504 | [[Marek Fašiang]] | herec | Adriana Mašková | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Ôsma séria{{--}}2023 == ''V ôsmej sérii tancovalo jedenásť párov<br >(a jeden náhradný pár) zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' :{{Color box|lightgreen|border=silver}} Odstup zo sútěže {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9507 | [[Jana Kovalčiková]] | herečka | Vilém Šír | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9509 | [[Gabriela Marcinková]] | herečka | Matyáš Adamec | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9503 | [[Vratko Sirági]] | moderátor | Anna Riebauerová | 3. miesto |- | 9505 | [[Marián Gáborík]] | bývalý hokejista | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9501 | [[Richard Autner]] | herec, hudobník | Dominika Rošková | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9510 | [[Boris Valábik]] | bývalý hokejista | Eliška Betáková | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9502 | [[Mario Cimarro]] | herec | Vanessa Indrová | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9504 | [[Henrieta Farkašová]] | paralympijská lyžiarka | Marek Klič | bgcolor="#F4C7B8" | 8. místo |- | 9508 | [[Helena Krajčiová]] | herečka | Fabio Bellucci | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9511 | [[Milan „Junior“ Zimnýkoval|Milan Zimnýkoval]] | moderátor | Radka Britaňáková | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- bgcolor=lightgreen | (9503) | [[Mária Čírová]] | speváčka | Joris Yacoub | 11. miesto |- | 9506 | [[Victor Ibara]] | herec, študent | Simona Brecíková | bgcolor="#F4C7B8" | 12. miesto |} == Deviata séria{{--}}2024 == ''V deviatej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9505 | [[Jakub Jablonský]] | herec | Eliška Betáková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9508 | [[Juraj Loj]] | herec | Natália Horváthová | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9506 | [[Anna Jakab Rakovská]] | herečka | Jaroslav Ihring | 3. miesto |- | 9502 | [[Petra Dubayová]] | herečka | Matyáš Adamec | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9510 | [[Tina (speváčka)|Tina]] | speváčka | Vilém Šír | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9511 | [[Ján Tribula]] | redaktor | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9509 | [[Martin Novák (kuchár)|Martin Novák]] | šéfkuchár | Julie Rezková | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9501 | [[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | herec | Patrícia Piešťanská | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9504 | [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] | herečka | Róbert Pavlík | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9503 | [[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]] | bývalý futbalista | Vanessa Indrová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9507 | [[Michaela Kocianová]] | topmodelka | Csaba Ádám | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Desiata séria{{--}}2025 == ''V desiatej sérii bude tancovať jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9501 | [[Kristián Baran]] | herec | Dominika Rošková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9507 | [[Zuzana Porubjaková]] | herečka | Jaroslav Ihring | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9511 | [[Ráchel Šoltésová]] | herečka | Titus Ablorh | 3. miesto |- | 9509 | [[Peter Sagan]] | cyklista | Eliška Betáková | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9502 | [[Eva Burešová]] | speváčka, herečka | Matyáš Adamec | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9508 | [[Marek Rozkoš]] | herec | Natália Horváthová | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9504 | [[Juraj Kemka]] | herec, komik | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9506 | [[Zuzana Mauréry]] | herečka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9503 | [[Šimon Jakuš]] | herec, športovec | Patrícia Piešťanská | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9505 | [[Simona Leskovská]] | moderátorka | Vilém Šír | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9510 | [[Adam Šedro]] | športovec, model | Jasmin Affašová | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Jedenásta séria{{--}}2026 == ''V jedenástej sérii bude tancovať desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' ''Táto séria bude All stars! Objavia sa v nej najväčšie a najlepšie hviezdy, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnili to, ako show vnímajú diváci.'' ''Jedenásta série ponesie podtitul "Gladiátori".'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Pôvodné umiestnenie ! Tanečný partner ! Výsledok |- | 9501 | [[Kristián Baran]] | herec | víťaz 10. série | Eliška Betáková | |- | 9503 | [[Jakub Jablonský]] | herec | víťaz 9. série | Anna Riebauerová | |- | 9505 | [[Ján Koleník]] | herec | víťaz 7. série | Dominika Rošková | |- | 9510 | [[Zuzana Porubjaková]] | herečka | finalistka 10. série | Matyáš Adamec | |- | 9506 | [[Gabriela Marcinková]] | herečka | finalistka 8. série | Jaroslav Ihring | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9508 | [[Nela Pocisková]] | herečka, speváčka | víťazka 4. série | Filip Kucman | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9507 | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] | herec, zabávač | víťaz 3. série | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9509 | [[Petra Polnišová]] | herečka | finalistka 3. série | Vilém Šír | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9504 | [[Vladimír Kobielsky]] | herec | víťaz 6. série | Natália Horváthová | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9502 | [[Jana Hospodárová]] | moderátorka, aktivistka | víťazka 5. série | Fabio Bellucci | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} === Tabuľka bodov === {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | Osobnosť ! rowspan="2" | Výsledok ! colspan="10" | Epizóda ! rowspan="2" | Priemer |- ! 1 ! 2 ! 3 ! 4 ! 5 ! 6 ! 7 ! 8 ! 9 ! 10 |- | [[Kristián Baran]] | | {{red|24}} | 30 | 29 | {{green|'''37'''}} | 31 | {{red|35}} | 68 |74 | | | 32.80 |- | [[Jakub Jablonský]] | | 28 | {{green|'''35'''}} | 30 | 29 | {{green|'''38'''}} | 37 | 66 |74 | | | 33.70 |- | [[Ján Koleník]] | | 34 | 32 | 35 | 36 | 37 | {{green|'''38'''}} | {{green|'''76'''}} |73 | | | 36.10 |- | [[Gabriela Marcinková]] | | {{red|24}} | 33 | {{green|'''36'''}} | 30 | 29 | 37 | 72 |{{red|70}} | | | 35.30 |- | [[Zuzana Porubjaková]] | | | 27 | 34 | 35 | 35 | {{green|'''38'''}} | 71 |'''{{green|78}}''' | | | 33.10 |- | [[Nela Pocisková]] | 6. miesto | 34 | 31 | 28 | 32 | 33 | 37 | bgcolor="#F4C7B8" | {{red|61}} | colspan="3" bgcolor=darkgrey | | 32.00 |- | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] | 7. miesto | 27 | {{red|19}} | {{red|22}} | {{red|23}} | bgcolor="#F4C7B8" | {{red|23}} | colspan="5" bgcolor=darkgrey | | 22.80 |- | [[Petra Polnišová]] | 8. miesto | {{red|24}} | 23 | 26 | bgcolor="#F4C7B8" | 27 | colspan="6" bgcolor=darkgrey | | 25.00 |- | [[Vladimír Kobielsky]] | 9. miesto | {{red|24}} | 25 | bgcolor="#F4C7B8" | 27 | colspan="7" bgcolor=darkgrey | | 25.33 |- | [[Jana Hospodárová]] | 10. miesto | 30 | bgcolor="#F4C7B8" | 22 | colspan="8" bgcolor=darkgrey | | 26.00 |} === Týždeň 1 (8. marca 2026) === *Tento týždeň neprebehla eliminácia. Hodnotenie poroty sa prenieslo do ďalšieho týždňa. *Opening: Misirlou - [[Dick Dale|Dick Dale & His Del-Tones]] {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- ! 1 | Jakub & Anna | Samba | 8 | 6 | 7 | 7 | 28 | 4. |- ! 2 | Nela & Filip | Waltz | 8 | 9 | 9 | 8 | 34 | =2. |- ! 3 | Zuzana & Matyáš | Jive | 9 | 9 | 9 | 8 | 35 | 1. |- ! 4 | Vlado & Natália | Viedenský valčík | 6 | 6 | 6 | 6 | 24 | =6. |- ! 5 | Jana & Fabio | Tango | 7 | 8 | 8 | 7 | 30 | 3. |- ! 6 | Petra & Vilém | Cha-cha | 8 | 5 | 5 | 6 | 24 | =6. |- ! 7 | Kristián & Eliška | Pasodoble | 7 | 5 | 5 | 7 | 24 | =6. |- ! 8 | Juraj & Natália | Viedenský valčík | 8 | 7 | 6 | 6 | 27 | 5. |- ! 9 | Gabriela & Jaroslav | Rumba | 7 | 5 | 6 | 6 | 24 | =6. |- ! 10 | Ján & Dominika | Samba | 9 | 9 | 8 | 8 | 34 | =2. |} === Týždeň 2 (15. marca 2026) === *Skóre porotcov z oboch týždňov sa zlúčia s hlasmi divákov a pár s najnižším celkovým počtom bodov súťaž opustí. *Každý tanečný pár zatancuje najlepší tanec nejakého svojho súpera, pričom mal iba týždeň na to sa ho naučiť. *Špeciálne vystúpenie: Ladylicious ft. [[Jana Kovalčiková]] (She Wants to Move - N.E.R.D.) *Laura Arcolinová pracovne odcestovala do zahraničia a nahradila ju Ivana Gáborík. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Finálny súčet ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Gáborík ! Ďurovčík |- ! 1 | Gabriela & Jaroslav | Waltz | 9 | 9 | 8 | 7 | 33 | 57 | 5. |- ! 2 | Zuzana & Matyáš | Cha-cha | 7 | 6 | 8 | 6 | 27 | 62 | 4. |- ! 3 | Jakub & Anna | Rumba | 9 | 9 | 9 | 8 | 35 | 63 | 3. |- bgcolor="#F4C7B8" | '''4''' | Jana & Fabio | Quickstep | 6 | 5 | 6 | 5 | 22 | 52 | 7. |- ! 5 | Petra & Vilém | Tango | 7 | 5 | 6 | 5 | 23 | 47 | 9. |- ! 6 | Vlado & Natália | Cha-cha | 7 | 6 | 6 | 6 | 25 | 49 | 8. |- ! 7 | Kristián & Eliška | Slowfox | 8 | 8 | 7 | 7 | 30 | 54 | 6. |- ! 8 | Juraj & Natália | Cha-cha | 5 | 4 | 5 | 5 | 19 | 46 | 10. |- ! 9 | Ján & Dominika | Quickstep | 9 | 7 | 9 | 7 | 32 | 66 | 1. |- ! 10 | Nela & Filip | Tango | 8 | 8 | 8 | 7 | 31 | 65 | 2. |} === Týždeň 3 (22. marca 2026) === *Opening: Welcome To The Jungle - [[Guns N’ Roses]] *Téma: [[Láska]] *Súťažné páry venovali tanca svojim blízkym alebo ľuďom na ktorých im záleží. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Venovanie ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- ! 1 | Jakub & Anna | Viedenský valčík | 8 | 8 | 7 | 7 | 30 | Jakubovej partnerke | 4. |- ! 2 | Nela & Filip | Cha-cha | 7 | 7 | 7 | 7 | 28 | Neliným deťom a manželovi | 6. |- ! 3 | Kristián & Eliška | Cha-cha | 7 | 7 | 8 | 7 | 29 | Kristiánovmu pedagógovi | 5. |- ! 4 | Petra & Vilém | Waltz | 7 | 6 | 7 | 6 | 26 | Petrinej mame | 8. |- ! 5 | Gabriela & Jaroslav | Tango | 10 | 9 | 9 | 8 | 36 | Gabikinemu kolegovi | 1. |- ! 6 | Juraj & Natália | Rumba | 6 | 6 | 5 | 5 | 22 | Jurajovmu kamarátovi | 9. |- ! 7 | Ján & Dominika | Viedenský valčík | 8 | 10 | 9 | 8 | 35 | Janovej faninke | 2. |- bgcolor="#F4C7B8" | '''8''' | Vlado & Natália | Slowfox | 7 | 6 | 7 | 7 | 27 | Vladovým deťom | 7. |- ! 9 | Zuzana & Matyáš | Slowfox | 9 | 9 | 8 | 8 | 34 | Zuziným kolegom | 3. |} === Týždeň 4 (29. marca 2026) === *Tento večer prebehne súboj porotcov, súboj o bonusové body do porotcovskej tabuľky. Každý porotca sa stane kapitánom svojho vlastného tanečného tímu, práve porotcovia budú tí, ktorí rozhodnú, ako bude choreografia vyzerať a môžu sa jej sami zúčastniť. *Téma: [[žáner]] *Každý tanečný pár si vybral špecifický žáner, v ktorom predviedol svoj tanec. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár (tím) ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Žáner ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- ! 1 | Nela & Filip | Viedenský valčík | 8 | 8 | 8 | 8 | 32 | telenovela | 4. |- ! 2 | Ján & Dominika | Cha-cha | 10 | 9 | 9 | 8 | 36 | detektívka | 2. |- ! 3 | Jakub & Anna | Cha-cha | 7 | 8 | 7 | 7 | 29 | romantický príbeh | 6. |- bgcolor="#F4C7B8" | '''4''' | Petra & Vilém | Samba | 7 | 7 | 7 | 6 | 27 | reality show | 7. |- ! 5 | Zuzana & Matyáš | Quickstep | 10 | 9 | 8 | 8 | 35 | horor | 3. |- ! 6 | Juraj & Natália | Tango | 6 | 6 | 6 | 5 | 23 | správy (počasie) | 8. |- ! 7 | Gabriela & Jaroslav | Samba | 8 | 7 | 8 | 7 | 30 | prvá láska | 5. |- ! 8 | Kristián & Eliška | Viedenský valčík | 10 | 10 | 9 | 8 | 37 | stres | 1. |} === Týždeň 5 (5. apríla 2026) === *Každý pár zatancoval jeden spoločenský tanec a jeden ľudový tanec. V rámci svojho ľudového tanca boli páry rozdelené do dvoch tímov. Ľudové tance neboli hodnotené porotou. *Opening: umelecký súbor Prvosienka *Špeciálne vystúpenie: [[SĽUK]] *Laura Arcolinová pracovne odcestovala do zahraničia a nahradila ju Dagmar Hubová. *Téma: [[Veľká Noc]] {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Hubová ! Ďurovčík |- bgcolor="#F4C7B8" | '''1''' | Juraj & Natália | Jive | 6 | 6 | 6 | 5 | 23 | 7. |- ! 2 | Gabriela & Jaroslav | Slowfox | 7 | 7 | 8 | 7 | 29 | 6. |- ! 3 | Kristián & Eliška | Samba | 8 | 7 | 9 | 7 | 31 | 5. |- ! 4 | Jakub & Anna | Tango | 10 | 10 | 9 | 9 | 38 | 1. |- ! 5 | Ján & Dominika | Jive | 9 | 10 | 10 | 8 | 37 | 2. |- ! 6 | Nela & Filip | Pasodoble | 8 | 9 | 8 | 8 | 33 | 4. |- ! 7 | Zuzana & Matyáš | Rumba | 9 | 8 | 10 | 8 | 35 | 3. |} === Týždeň 6 (12. apríla 2026) === *Opening: Žal se odkládá - [[Jiří Korn]], vypadnuté páry 11. série *Laura Arcolinová naposledy odcestovala kvôli pracovným záležitostiam av porote ju nahradila herečka a víťazka prvej série [[Zuzana Fialová]]. *Dnes večer nikto nevypadne. *Na parket sa vrátili tváre z minulých sérií, ktoré zanechali veľkú stopu a utvorili páry s celebritami z aktuálneho ročníka. Profesionálni tanečníci im robili choreografiu. *Téma: [[Charita|Charitatívne kolo]] *Tanečné páry sa rozdelili do tímov v ktorých zatancovali Disco tance. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Fialová ! Ďurovčík |- ! 1 | Zuzana & [[Ján Tribula|Ján]] | Waltz | 8 | 10 | 10 | 10 | 38 | =1. |- ! 2 | Nela & [[Filip Tůma|Filip]] | Samba | 10 | 9 | 9 | 9 | 37 | =2. |- ! 3 | Gabriela & Vratko | Jive | 9 | 9 | 10 | 9 | 37 | =2. |- ! 4 | Jakub & [[Anna Jakab Rakovská|Anna]] | Jive | 9 | 9 | 10 | 9 | 37 | =2. |- ! 5 | Kristián & [[Ráchel Šoltésová|Ráchel]] | Jive | 9 | 8 | 10 | 8 | 35 | 3. |- ! 6 | Ján & [[Eva Máziková|Eva]] | Waltz | 9 | 10 | 10 | 9 | 38 | =1. |} === Týždeň 7 (19. apríla 2026) === *Tanečné páry si v priamom prenose vyžrebovali tanec a mali jednu hodinu na to vytvoriť úplne nové choreografie v nových kostýmoch as novou hudbou. {| class="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" style="text-align:center; white-space:nowrap;" |+ ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Finálny súčet ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- bgcolor="#F4C7B8" | '''1''' | rowspan="2" | Nela & Filip | Quickstep | 8 | 7 | 7 | 8 | 30 | rowspan="2" | 61 | rowspan="2" | 6. |- bgcolor="#F4C7B8" | '''7''' | Tango | 7 | 8 | 8 | 8 | 31 |- ! 2 | rowspan="2" | Zuzana & Matyáš | Tango | 9 | 10 | 10 | 9 | 38 | rowspan="2" | 71 | rowspan="2" | 3. |- ! 8 | Slowfox | 8 | 8 | 9 | 8 | 33 |- ! 3 | rowspan="2" | Jakub & Anna | Slowfox | 10 | 8 | 8 | 8 | 34 | rowspan="2" | 66 | rowspan="2" | 5. |- ! 9 | Viedenský valčík | 8 | 9 | 8 | 7 | 32 |- ! 4 | rowspan="2" | Ján & Dominika | Tango | 10 | 10 | 9 | 9 | 38 | rowspan="2" | 76 | rowspan="2" | 1. |- ! 10 | Viedenský valčík | 9 | 10 | 10 | 9 | 38 |- ! 5 | rowspan="2" | Gabriela & Jaroslav | Viedenský valčík | 9 | 9 | 9 | 8 | 35 | rowspan="2" | 72 | rowspan="2" | 2. |- ! 11 | Slowfox | 9 | 10 | 9 | 9 | 37 |- ! 6 | rowspan="2" | Kristián & Eliška | Waltz | 9 | 8 | 7 | 7 | 31 | rowspan="2" | 68 | rowspan="2" | 4. |- ! 12 | Slowfox | 9 | 10 | 9 | 9 | 37 |} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=258272|názov=Let’s Dance}} [[Kategória:Televízne relácie na Slovensku]] [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] 5ujyconwj5pi18nmxml9vitxeyj4p29 8205777 8205773 2026-04-29T15:09:15Z ~2026-25593-06 293158 8205777 wikitext text/x-wiki '''''Let’s Dance''''' je [[Slovensko|slovenská]] verzia populárnej zahraničnej tanečnej show '''''Stricly Come Dancing'''''. Všetkých jedenásť sezón vysiela [[TV Markíza]] od roku [[2006]]. {{Infobox Televízna relácia | sk = Let’s Dance | logo = | typ = súťažná relácia<br />tanečná relácia<br />reality show | víťaz = [[#Prehľad sérií|Prehľad víťazov]] | scenár = Jan Liška | réžia = Pepe Majeský | moderátori = Adam Bardy<br />[[Jana Kovalčiková]] | porota = Richard Genzer<br />[[Laura Arcolinová]]<br >Dagmar Hubová (5. diel)<br />[[Zuzana Fialová]] (6. diel)<br />Tatiana Drexler<br >[[Ján Ďurovčík]] | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}) | miesto = [[Expo Aréna]], [[Incheba]] | počet sérií = 11 | počet epizód = 112 | produkčná spoločnosť = BBC Studios | vysielanie = [[8. marec]] [[2006]]{{--}}súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | formát obrazu = 4:3 (2006{{--}}2008)<br>16:9 (2009{{--}}2026) }} Víťazmi prvého ročníka (2006) sa stala herečka [[Zuzana Fialová]] a tanečník Peter Modrovský. Druhý ročník (2008) ovládla herečka [[Michaela Čobejová]] s profesionálnym tanečníkom Tomášom Surovcom. Víťazmi tretieho ročníka (2009) sa stala markizácka rosnička [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] s tanečníčkou Katarínou Jakeš. Víťazmi štvrtého ročníka (2010) sa stala herečka a speváčka [[Nela Pocisková]] a už druhýkrát profesionálny tanečník Peter Modrovský. Víťazmi piateho ročníka (2011) sa stala moderátorka [[Jana Hospodárová]] a Matej Chren. Víťazmi šiesteho ročníka (2017) sa stal obľúbený herec [[Vladimír Kobielsky]] a Dominika Vaš Chrapeková. Víťazmi siedmeho ročníka (2022) sa stal herec [[Ján Koleník]] s tanečníčkou Vandou Polákovou. Víťazmi ôsmeho ročníka (2023) sa stala herečka [[Jana Kovalčiková]] s tanečníkom Vilémom Šírom. Víťazmi deviateho ročníka (2024) sa stal herec [[Jakub Jablonský]] a tanečníčka Eliška Betáková. Jubilejný desiaty ročník (2025) rozžiarili [[Kristián Baran]] a Dominika Rošková. == Moderátori a porotcovia == ''Prehľad moderátorov relácie '''Let’s Dance''':'' :{{legenda|#62dcf6;|Stály moderátor|okraj=1px solid darkgray}} :{{legenda|orange|Epizódny moderátor|okraj=1px solid darkgray}} {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Moderátor ! 2006 ! 2008 ! 2009 ! 2010 ! 2011 ! 2017 ! 2022 ! 2023 ! 2024 ! 2025 ! 2026 |- | [[Martin Rausch]] | colspan="4" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="5" bgcolor="darkgray" | |- | [[Adela Vinczeová]] | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="5" bgcolor="darkgray" | |- | [[Zuzana Fialová]] | colspan="2" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="8" bgcolor="darkgray" | |- | Libor Bouček | colspan="4" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="6" bgcolor="darkgray" | |- | [[Viktor Vincze]] | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | Martina Zábranská | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="4" style="text-align:center; background:darkgray;" | |- | Lucia Hlaváčková | colspan="7" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Anna Jakab Rakovská]] | colspan="9" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Jana Kovalčiková]] | colspan="9" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | Vilém Šír | colspan="9" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:orange" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | Adam Bardy | colspan="10" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6" | |} ''Prehľad porotcov relácie '''Let’s Dance''':'' :{{legenda|#62dcf6;|Stály porotca|okraj=1px solid darkgray}} :{{legenda|lightgreen|Epizódny porotca|okraj=1px solid darkgray}} :{{legenda|pink|Poradný porotca|okraj=1px solid darkgray}} {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" !Porotca ! 2006 ! 2008 ! 2009 ! 2010 ! 2011 ! 2017 ! 2022 ! 2023 ! 2024 ! 2025 ! 2026 |- | [[Ján Ďurovčík]] | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:pink" | | colspan="7" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | [[Jozef Bednárik]] | colspan="5" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="6" bgcolor="darkgray" | |- | Dagmar Hubová | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 5. diel |- | Elena Jágerská | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="10" bgcolor="darkgray" | |- | Tatiana Drexler | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="6" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | [[Zuzana Fialová]] | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="3" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 7. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 6. diel |- | Zdeněk Chlopčík | colspan="3" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="3" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 4. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Dara Rolins]] | colspan="4" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="4" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 6. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | Petr Horáčkek | colspan="5" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="5" bgcolor="darkgray" | |- | [[Adela Vinczeová]] | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | Jorge González | colspan="6" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="4" bgcolor="darkgray" | |- | [[Ján Koleník]] | colspan="7" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 5. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 10. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Facundo Arana]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 1. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Petra Polnišová]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 2. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 2. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Nela Pocisková]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 3. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 5. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Vladimír Kobielsky]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 6. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | Adam Bardy | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 8. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Helena Vondráčková]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 9. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Jana Kovalčiková]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 10. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Paula Abdul]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 1. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Gabriela Marcinková]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 3. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Zdena Studenková]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 4. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Juraj Loj]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 7. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Jakub Jablonský]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 8. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Leoš Mareš]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 9. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Laura Arcolinová]] | colspan="10" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | Richard Genzer | colspan="10" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | Ivana Gáborík | colspan="10" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 2. diel |} == Prehľad sérií == {| class="wikitable" style="text-align:center; white-space:nowrap; font-size:85%;" |- ! style="width:10%;" rowspan="2"|Séria ! style="width:5%;" rowspan="2"|{{Tooltip|Párov|Počet súťažných párov v danej sérii}} ! style="width:5%;" rowspan="2"| {{Tooltip|Týždňov|Počet týždňov súťaže v danej sérii}} ! style="width:10%;" rowspan="2"| {{Tooltip|Doba vysielania|Dátum začiatku a konca vysielania}} ! style="width:45%;" colspan="3"| Umiestnenie celebrit a tanečníkov |- ! style="width:15%; background:gold;"|Prvé miesto ! style="width:15%; background:silver;"|Druhé miesto ! style="width:15%; background:tan;"|Tretie miesto |- | '''[[#Prvá séria{{--}}2006|1.]]''' | 10 | 10 | 8. október{{--}}10. december 2006 | [[Zuzana Fialová]] & Peter Modrovský | [[Juraj Bača (kanoista)|Juraj Bača]] & Barbora Jančinová | [[Tomáš Bezdeda]] & Mirka Kosorínová |- | '''[[#Druhá séria{{--}}2008|2.]]''' | 10 | 10 | 27. apríl{{--}}29. jún 2008 | [[Michaela Čobejová]] & Tomáš Surovec | [[Radoslav Židek]] & Silvia Kadnárová | [[Andrea Verešová]] & Petr Čadek |- | '''[[#Tretia séria{{--}}2009|3.]]''' | 10 | 10 | 12. apríl{{--}}14. jún 2009 | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] & Katarína Jakeš | [[Petra Polnišová]] & Tomáš Surovec | [[Adela Vinczeová]] & Peter Modrovský |- | '''[[#Štvrtá séria{{--}}2010|4.]]''' | 11 | 11 | 21. marec{{--}}30. máj 2010 | [[Nela Pocisková]] & Peter Modrovský | [[Eva Máziková]] & Štefan Čermák | [[Martina Šimkovičová]] & Tomáš Antálek |- | '''[[#Piata séria{{--}}2011|5.]]''' | 12 | 11 | 9. september{{--}}18. november 2011 | [[Jana Hospodárová]] & Matej Chren | [[Martin Mňahončák]] & Natália Glosíková | [[Peter Marcin]] & Ivana Gáborík |- | '''[[#Šiesta séria{{--}}2017|6.]]''' | 11 | 10 | 3. september{{--}}5. november 2017 | [[Vladimír Kobielsky]] & Dominika Vaš Chrapeková | [[Branislav Deák]] & Dominika Rošková | [[Silvia Lakatošová]] & David Schavel |- | '''[[#Siedma séria{{--}}2022|7.]]''' | 11 | 10 | 6. marec{{--}}8. máj 2022 | [[Ján Koleník]] & Vanda Poláková | [[Adam Bardy]] & Dominika Rošková | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková]] & Vilém Šír |- | '''[[#Ôsma séria{{--}}2023|8.]]''' | 12 | 10 | 5. marec{{--}}7. máj 2023 | [[Jana Kovalčiková]] & Vilém Šír | [[Gabriela Marcinková]] & Matyáš Adamec | [[Vratko Sirági]] & Anna Riebauerová |- | '''[[#Deviata séria{{--}}2024|9.]]''' | 11 | 10 | 3. marec{{--}}5. máj 2024 |[[Jakub Jablonský]] a Eliška Betáková |[[Juraj Loj]] a Natália Horváthová |[[Anna Jakab Rakovská]] a Jaroslav Ihring |- | '''[[#Desiata séria{{--}}2025|10.]]''' | 11 | 10 | 2. marec{{--}}4. máj 2025 |[[Kristián Baran]] a Dominika Rošková |[[Zuzana Porubjaková]] a Jaroslav Ihring |[[Ráchel Šoltésová]] a Titus Ablorh |- | '''[[#Jedenásta séria{{--}}2026|11.]]''' | 10 | 10 | 8. marec{{--}}10. máj 2026 | - | - | - |} == Prvá séria{{--}}2006 == ''V prvej sérii tancovalo desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Zuzana Fialová]] | herečka | Peter Modrovský | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Juraj Bača (kanoista)|Juraj Bača]] | kanoista | Barbora Jančinová | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Tomáš Bezdeda]] | spevák | Mirka Kosorínová | 3. miesto |- | [[Marianna Ďurianová]] | moderátorka | Erik Ňarjaš | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Maroš Kramár]] | herec | Denisa Halická | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Helena Vondráčková]] | speváčka | Milan Plačko | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Kateřina Brožová]] | herečka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Jozef Golonka]] | bývalý hokejista | Lujza Tarajová | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Jan Novotný (hviezda show)|Jan Novotný]] | hviezda show | Marcela Spišiaková | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[František Mikloško (návrhár)|František Mikloško]] | módny návrhár | Kristína Kamenická | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} == Druhá séria{{--}}2008 == ''V druhej sérii tancovalo desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Michaela Čobejová]] | herečka | Tomáš Surovec | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Radoslav Židek]] | snowboardista | Barbora Jančinová | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Andrea Verešová]] | modelka | Petr Čadek | 3. miesto |- | [[Jozef Vajda]] | herec | Katarína Jakeš | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Rastislav Žitný]] | moderátor | Veronika Husárová | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Miriam Kalisová]] | moderátorka | Ladislav Gerényi | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Marta Sládečková]] | herečka | Juraj Fáber | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Martin Konrád]] | spevák | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Silvia Šarköziová]] | violončelistka | Karol Brüll | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Milan Markovič]] | humorista, herec | Michaela Marková | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} == Tretia séria{{--}}2009 == ''V tretej sérii tancovalo desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] | herec, komik | Katarína Jakeš | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Petra Brocková|Petra Polnišová]] | herečka | Tomáš Surovec | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Adela Vinczeová]] | moderátorka | Peter Modrovský | 3. miesto |- | [[Iveta Bartošová]] | speváčka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Fedor Flašík]] | podnikateľ | Silvia Kadnárová | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Filip Tůma]] | herec | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Zora Czoborová]] | fitneska | Erik Ňarjaš | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Vincent Lukáč]] | bývalý hokejista | Denisa Halická | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Marcela Laiferová]] | speváčka | Milan Plačko | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Martin Šmahel]] | model | Mirka Kosorínová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} == Štvrtá séria{{--}}2010 == ''Vo štvrtej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' :{{Color box|lightgreen|border=silver}} Odstup zo sútěže {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Nela Pocisková]] | herečka, speváčka | Peter Modrovský | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Eva Máziková]] | spevácka diva | Štefan Čermák | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Martina Šimkovičová]] | moderátorka | Tomáš Antálek | 3. miesto |- bgcolor=lightgreen | [[Miroslav Šmajda]] | spevák | Katarína Jakeš | 4. miesto |- | [[Patrícia Vitteková]] | speváčka | Milan Plačko | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Elena Podzámska]] | herečka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- bgcolor=lightgreen | [[Simona Krainová]] | modelka | Erik Ňarjaš | 7. miesto |- | [[Roman Pomajbo]] | herec, humorista | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Andy Hryc]] | herec | Michaela Marková | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Štefan Skrúcaný]] | herec | Mirka Kosorínová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | [[Marek Vašut]] | herec | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Piata séria{{--}}2011 == ''V piatej sérii tancovalo dvanásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Jana Hospodárová]] | moderátorka | Matej Chren | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Martin Mňahončák]] | herec, komik | Natália Glosíková | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Peter Marcin]] | herec | Ivana Gáborík | 3. miesto |- | [[Petra Marko]] | podnikateľka | Dodo Herák | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Viktor Horján]] | herec | Marek Vrána | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Patrik Švajda]] | moderátor | Martina Reiterová | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Gabriela Gunčíková]] | speváčka | Peter Modrovský | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Alena Heribanová]] | moderátorka, autorka | Tomáš Surovec | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Tomáš Kovács]] | boxer | Michaela Marková | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Katarína Knechtová]] | speváčka | Tomáš Uváček | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | [[Sisa Sklovská]] | speváčka | Omar Topić | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |- | [[Karin Haydu]] | herečka | Tomáš Antálek | bgcolor="#F4C7B8" | 12. miesto |} == Šiesta séria{{--}}2017 == ''V šiestej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' :{{Color box|lightgreen|border=silver}} Odstup zo sútěže {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9505 | [[Vladimír Kobielsky]] | herec | Dominika Vaš Chrapeková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9501 | [[Branislav Deák]] | herec | Dominika Rošková | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9508 | [[Silvia Lakatošová]] | modelka | David Schavel | 3. miesto |- | 9507 | [[Eva Kramerová]] | stand-up komička | Lukáš Hojdan | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9503 | [[Emma Drobná]] | speváčka, herečka | Filip Buranský | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9511 | [[Lenka Vavrinčíková]] | moderátorka | Adam Břešťanský | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9506 | [[Michal Konrád]] | šéfkuchár | Patrícia Martinovičová | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- bgcolor=lightgreen | 9509 | [[Petra Vajdová]] | herečka | Fabio Bellucci | 8. miesto |- | 9504 | [[Daniela Hantuchová]] | tenistka | Erik Ňarjaš | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9502 | [[Tomáš Dohňanský]] | basgitarista | Katarína Lacková | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9510 | [[Peter Varinský]] | moderátor | Paulína Gašparíková | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Siedma séria{{--}}2022 == ''V siedmej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9506 | [[Ján Koleník]] | herec | Vanda Poláková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9502 | [[Adam Bardy]] | herec, model | Dominika Rošková | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9510 | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková]] | herečka | Vilém Šír | 3. miesto |- | 9511 | [[Attila Végh]] | bojovník MMA | Eliška Betáková | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9503 | [[Dominika Cibulková]] | tenistka | Róbert Pavlík | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9509 | [[Kristína Svarinská]] | herečka | Marek Klič | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9508 | [[Diana Mórová]] | herečka | Marek Bureš | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9507 | [[Michal Kovačič]] | moderátor, novinár | Simona Brecíková | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9501 | [[Viktória Aicha]] | influencerka | Fabio Belluci | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9505 | [[Fero Joke]] | stand-up komik | Vanessa Indrová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9504 | [[Marek Fašiang]] | herec | Adriana Mašková | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Ôsma séria{{--}}2023 == ''V ôsmej sérii tancovalo jedenásť párov<br >(a jeden náhradný pár) zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' :{{Color box|lightgreen|border=silver}} Odstup zo sútěže {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9507 | [[Jana Kovalčiková]] | herečka | Vilém Šír | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9509 | [[Gabriela Marcinková]] | herečka | Matyáš Adamec | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9503 | [[Vratko Sirági]] | moderátor | Anna Riebauerová | 3. miesto |- | 9505 | [[Marián Gáborík]] | bývalý hokejista | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9501 | [[Richard Autner]] | herec, hudobník | Dominika Rošková | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9510 | [[Boris Valábik]] | bývalý hokejista | Eliška Betáková | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9502 | [[Mario Cimarro]] | herec | Vanessa Indrová | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9504 | [[Henrieta Farkašová]] | paralympijská lyžiarka | Marek Klič | bgcolor="#F4C7B8" | 8. místo |- | 9508 | [[Helena Krajčiová]] | herečka | Fabio Bellucci | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9511 | [[Milan „Junior“ Zimnýkoval|Milan Zimnýkoval]] | moderátor | Radka Britaňáková | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- bgcolor=lightgreen | (9503) | [[Mária Čírová]] | speváčka | Joris Yacoub | 11. miesto |- | 9506 | [[Victor Ibara]] | herec, študent | Simona Brecíková | bgcolor="#F4C7B8" | 12. miesto |} == Deviata séria{{--}}2024 == ''V deviatej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9505 | [[Jakub Jablonský]] | herec | Eliška Betáková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9508 | [[Juraj Loj]] | herec | Natália Horváthová | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9506 | [[Anna Jakab Rakovská]] | herečka | Jaroslav Ihring | 3. miesto |- | 9502 | [[Petra Dubayová]] | herečka | Matyáš Adamec | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9510 | [[Tina (speváčka)|Tina]] | speváčka | Vilém Šír | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9511 | [[Ján Tribula]] | redaktor | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9509 | [[Martin Novák (kuchár)|Martin Novák]] | šéfkuchár | Julie Rezková | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9501 | [[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | herec | Patrícia Piešťanská | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9504 | [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] | herečka | Róbert Pavlík | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9503 | [[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]] | bývalý futbalista | Vanessa Indrová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9507 | [[Michaela Kocianová]] | topmodelka | Csaba Ádám | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Desiata séria{{--}}2025 == ''V desiatej sérii bude tancovať jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9501 | [[Kristián Baran]] | herec | Dominika Rošková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9507 | [[Zuzana Porubjaková]] | herečka | Jaroslav Ihring | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9511 | [[Ráchel Šoltésová]] | herečka | Titus Ablorh | 3. miesto |- | 9509 | [[Peter Sagan]] | cyklista | Eliška Betáková | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9502 | [[Eva Burešová]] | speváčka, herečka | Matyáš Adamec | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9508 | [[Marek Rozkoš]] | herec | Natália Horváthová | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9504 | [[Juraj Kemka]] | herec, komik | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9506 | [[Zuzana Mauréry]] | herečka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9503 | [[Šimon Jakuš]] | herec, športovec | Patrícia Piešťanská | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9505 | [[Simona Leskovská]] | moderátorka | Vilém Šír | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9510 | [[Adam Šedro]] | športovec, model | Jasmin Affašová | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Jedenásta séria{{--}}2026 == ''V jedenástej sérii bude tancovať desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' ''Táto séria bude All stars! Objavia sa v nej najväčšie a najlepšie hviezdy, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnili to, ako show vnímajú diváci.'' ''Jedenásta série ponesie podtitul "Gladiátori".'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Pôvodné umiestnenie ! Tanečný partner ! Výsledok |- | 9501 | [[Kristián Baran]] | herec | víťaz 10. série | Eliška Betáková | |- | 9503 | [[Jakub Jablonský]] | herec | víťaz 9. série | Anna Riebauerová | |- | 9505 | [[Ján Koleník]] | herec | víťaz 7. série | Dominika Rošková | |- | 9510 | [[Zuzana Porubjaková]] | herečka | finalistka 10. série | Matyáš Adamec | |- | 9506 | [[Gabriela Marcinková]] | herečka | finalistka 8. série | Jaroslav Ihring | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9508 | [[Nela Pocisková]] | herečka, speváčka | víťazka 4. série | Filip Kucman | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9507 | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] | herec, zabávač | víťaz 3. série | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9509 | [[Petra Polnišová]] | herečka | finalistka 3. série | Vilém Šír | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9504 | [[Vladimír Kobielsky]] | herec | víťaz 6. série | Natália Horváthová | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9502 | [[Jana Hospodárová]] | moderátorka, aktivistka | víťazka 5. série | Fabio Bellucci | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} === Tabuľka bodov === {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | Osobnosť ! rowspan="2" | Výsledok ! colspan="10" | Epizóda ! rowspan="2" | Priemer |- ! 1 ! 2 ! 3 ! 4 ! 5 ! 6 ! 7 ! 8 ! 9 ! 10 |- | [[Kristián Baran]] | | {{red|24}} | 30 | 29 | {{green|'''37'''}} | 31 | {{red|35}} | 68 |74 | | | 32.80 |- | [[Jakub Jablonský]] | | 28 | {{green|'''35'''}} | 30 | 29 | {{green|'''38'''}} | 37 | 66 |74 | | | 33.70 |- | [[Ján Koleník]] | | 34 | 32 | 35 | 36 | 37 | {{green|'''38'''}} | {{green|'''76'''}} |73 | | | 36.10 |- | [[Gabriela Marcinková]] | | {{red|24}} | 33 | {{green|'''36'''}} | 30 | 29 | 37 | 72 |{{red|70}} | | | 35.30 |- | [[Zuzana Porubjaková]] | |35 | 27 | 34 | 35 | 35 | {{green|'''38'''}} | 71 |'''{{green|78}}''' | | | 33.10 |- | [[Nela Pocisková]] | 6. miesto | 34 | 31 | 28 | 32 | 33 | 37 | bgcolor="#F4C7B8" | {{red|61}} | colspan="3" bgcolor=darkgrey | | 32.00 |- | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] | 7. miesto | 27 | {{red|19}} | {{red|22}} | {{red|23}} | bgcolor="#F4C7B8" | {{red|23}} | colspan="5" bgcolor=darkgrey | | 22.80 |- | [[Petra Polnišová]] | 8. miesto | {{red|24}} | 23 | 26 | bgcolor="#F4C7B8" | 27 | colspan="6" bgcolor=darkgrey | | 25.00 |- | [[Vladimír Kobielsky]] | 9. miesto | {{red|24}} | 25 | bgcolor="#F4C7B8" | 27 | colspan="7" bgcolor=darkgrey | | 25.33 |- | [[Jana Hospodárová]] | 10. miesto | 30 | bgcolor="#F4C7B8" | 22 | colspan="8" bgcolor=darkgrey | | 26.00 |} === Týždeň 1 (8. marca 2026) === *Tento týždeň neprebehla eliminácia. Hodnotenie poroty sa prenieslo do ďalšieho týždňa. *Opening: Misirlou - [[Dick Dale|Dick Dale & His Del-Tones]] {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- ! 1 | Jakub & Anna | Samba | 8 | 6 | 7 | 7 | 28 | 4. |- ! 2 | Nela & Filip | Waltz | 8 | 9 | 9 | 8 | 34 | =2. |- ! 3 | Zuzana & Matyáš | Jive | 9 | 9 | 9 | 8 | 35 | 1. |- ! 4 | Vlado & Natália | Viedenský valčík | 6 | 6 | 6 | 6 | 24 | =6. |- ! 5 | Jana & Fabio | Tango | 7 | 8 | 8 | 7 | 30 | 3. |- ! 6 | Petra & Vilém | Cha-cha | 8 | 5 | 5 | 6 | 24 | =6. |- ! 7 | Kristián & Eliška | Pasodoble | 7 | 5 | 5 | 7 | 24 | =6. |- ! 8 | Juraj & Natália | Viedenský valčík | 8 | 7 | 6 | 6 | 27 | 5. |- ! 9 | Gabriela & Jaroslav | Rumba | 7 | 5 | 6 | 6 | 24 | =6. |- ! 10 | Ján & Dominika | Samba | 9 | 9 | 8 | 8 | 34 | =2. |} === Týždeň 2 (15. marca 2026) === *Skóre porotcov z oboch týždňov sa zlúčia s hlasmi divákov a pár s najnižším celkovým počtom bodov súťaž opustí. *Každý tanečný pár zatancuje najlepší tanec nejakého svojho súpera, pričom mal iba týždeň na to sa ho naučiť. *Špeciálne vystúpenie: Ladylicious ft. [[Jana Kovalčiková]] (She Wants to Move - N.E.R.D.) *Laura Arcolinová pracovne odcestovala do zahraničia a nahradila ju Ivana Gáborík. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Finálny súčet ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Gáborík ! Ďurovčík |- ! 1 | Gabriela & Jaroslav | Waltz | 9 | 9 | 8 | 7 | 33 | 57 | 5. |- ! 2 | Zuzana & Matyáš | Cha-cha | 7 | 6 | 8 | 6 | 27 | 62 | 4. |- ! 3 | Jakub & Anna | Rumba | 9 | 9 | 9 | 8 | 35 | 63 | 3. |- bgcolor="#F4C7B8" | '''4''' | Jana & Fabio | Quickstep | 6 | 5 | 6 | 5 | 22 | 52 | 7. |- ! 5 | Petra & Vilém | Tango | 7 | 5 | 6 | 5 | 23 | 47 | 9. |- ! 6 | Vlado & Natália | Cha-cha | 7 | 6 | 6 | 6 | 25 | 49 | 8. |- ! 7 | Kristián & Eliška | Slowfox | 8 | 8 | 7 | 7 | 30 | 54 | 6. |- ! 8 | Juraj & Natália | Cha-cha | 5 | 4 | 5 | 5 | 19 | 46 | 10. |- ! 9 | Ján & Dominika | Quickstep | 9 | 7 | 9 | 7 | 32 | 66 | 1. |- ! 10 | Nela & Filip | Tango | 8 | 8 | 8 | 7 | 31 | 65 | 2. |} === Týždeň 3 (22. marca 2026) === *Opening: Welcome To The Jungle - [[Guns N’ Roses]] *Téma: [[Láska]] *Súťažné páry venovali tanca svojim blízkym alebo ľuďom na ktorých im záleží. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Venovanie ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- ! 1 | Jakub & Anna | Viedenský valčík | 8 | 8 | 7 | 7 | 30 | Jakubovej partnerke | 4. |- ! 2 | Nela & Filip | Cha-cha | 7 | 7 | 7 | 7 | 28 | Neliným deťom a manželovi | 6. |- ! 3 | Kristián & Eliška | Cha-cha | 7 | 7 | 8 | 7 | 29 | Kristiánovmu pedagógovi | 5. |- ! 4 | Petra & Vilém | Waltz | 7 | 6 | 7 | 6 | 26 | Petrinej mame | 8. |- ! 5 | Gabriela & Jaroslav | Tango | 10 | 9 | 9 | 8 | 36 | Gabikinemu kolegovi | 1. |- ! 6 | Juraj & Natália | Rumba | 6 | 6 | 5 | 5 | 22 | Jurajovmu kamarátovi | 9. |- ! 7 | Ján & Dominika | Viedenský valčík | 8 | 10 | 9 | 8 | 35 | Janovej faninke | 2. |- bgcolor="#F4C7B8" | '''8''' | Vlado & Natália | Slowfox | 7 | 6 | 7 | 7 | 27 | Vladovým deťom | 7. |- ! 9 | Zuzana & Matyáš | Slowfox | 9 | 9 | 8 | 8 | 34 | Zuziným kolegom | 3. |} === Týždeň 4 (29. marca 2026) === *Tento večer prebehne súboj porotcov, súboj o bonusové body do porotcovskej tabuľky. Každý porotca sa stane kapitánom svojho vlastného tanečného tímu, práve porotcovia budú tí, ktorí rozhodnú, ako bude choreografia vyzerať a môžu sa jej sami zúčastniť. *Téma: [[žáner]] *Každý tanečný pár si vybral špecifický žáner, v ktorom predviedol svoj tanec. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár (tím) ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Žáner ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- ! 1 | Nela & Filip | Viedenský valčík | 8 | 8 | 8 | 8 | 32 | telenovela | 4. |- ! 2 | Ján & Dominika | Cha-cha | 10 | 9 | 9 | 8 | 36 | detektívka | 2. |- ! 3 | Jakub & Anna | Cha-cha | 7 | 8 | 7 | 7 | 29 | romantický príbeh | 6. |- bgcolor="#F4C7B8" | '''4''' | Petra & Vilém | Samba | 7 | 7 | 7 | 6 | 27 | reality show | 7. |- ! 5 | Zuzana & Matyáš | Quickstep | 10 | 9 | 8 | 8 | 35 | horor | 3. |- ! 6 | Juraj & Natália | Tango | 6 | 6 | 6 | 5 | 23 | správy (počasie) | 8. |- ! 7 | Gabriela & Jaroslav | Samba | 8 | 7 | 8 | 7 | 30 | prvá láska | 5. |- ! 8 | Kristián & Eliška | Viedenský valčík | 10 | 10 | 9 | 8 | 37 | stres | 1. |} === Týždeň 5 (5. apríla 2026) === *Každý pár zatancoval jeden spoločenský tanec a jeden ľudový tanec. V rámci svojho ľudového tanca boli páry rozdelené do dvoch tímov. Ľudové tance neboli hodnotené porotou. *Opening: umelecký súbor Prvosienka *Špeciálne vystúpenie: [[SĽUK]] *Laura Arcolinová pracovne odcestovala do zahraničia a nahradila ju Dagmar Hubová. *Téma: [[Veľká Noc]] {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Hubová ! Ďurovčík |- bgcolor="#F4C7B8" | '''1''' | Juraj & Natália | Jive | 6 | 6 | 6 | 5 | 23 | 7. |- ! 2 | Gabriela & Jaroslav | Slowfox | 7 | 7 | 8 | 7 | 29 | 6. |- ! 3 | Kristián & Eliška | Samba | 8 | 7 | 9 | 7 | 31 | 5. |- ! 4 | Jakub & Anna | Tango | 10 | 10 | 9 | 9 | 38 | 1. |- ! 5 | Ján & Dominika | Jive | 9 | 10 | 10 | 8 | 37 | 2. |- ! 6 | Nela & Filip | Pasodoble | 8 | 9 | 8 | 8 | 33 | 4. |- ! 7 | Zuzana & Matyáš | Rumba | 9 | 8 | 10 | 8 | 35 | 3. |} === Týždeň 6 (12. apríla 2026) === *Opening: Žal se odkládá - [[Jiří Korn]], vypadnuté páry 11. série *Laura Arcolinová naposledy odcestovala kvôli pracovným záležitostiam av porote ju nahradila herečka a víťazka prvej série [[Zuzana Fialová]]. *Dnes večer nikto nevypadne. *Na parket sa vrátili tváre z minulých sérií, ktoré zanechali veľkú stopu a utvorili páry s celebritami z aktuálneho ročníka. Profesionálni tanečníci im robili choreografiu. *Téma: [[Charita|Charitatívne kolo]] *Tanečné páry sa rozdelili do tímov v ktorých zatancovali Disco tance. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Fialová ! Ďurovčík |- ! 1 | Zuzana & [[Ján Tribula|Ján]] | Waltz | 8 | 10 | 10 | 10 | 38 | =1. |- ! 2 | Nela & [[Filip Tůma|Filip]] | Samba | 10 | 9 | 9 | 9 | 37 | =2. |- ! 3 | Gabriela & Vratko | Jive | 9 | 9 | 10 | 9 | 37 | =2. |- ! 4 | Jakub & [[Anna Jakab Rakovská|Anna]] | Jive | 9 | 9 | 10 | 9 | 37 | =2. |- ! 5 | Kristián & [[Ráchel Šoltésová|Ráchel]] | Jive | 9 | 8 | 10 | 8 | 35 | 3. |- ! 6 | Ján & [[Eva Máziková|Eva]] | Waltz | 9 | 10 | 10 | 9 | 38 | =1. |} === Týždeň 7 (19. apríla 2026) === *Tanečné páry si v priamom prenose vyžrebovali tanec a mali jednu hodinu na to vytvoriť úplne nové choreografie v nových kostýmoch as novou hudbou. {| class="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" style="text-align:center; white-space:nowrap;" |+ ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Finálny súčet ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- bgcolor="#F4C7B8" | '''1''' | rowspan="2" | Nela & Filip | Quickstep | 8 | 7 | 7 | 8 | 30 | rowspan="2" | 61 | rowspan="2" | 6. |- bgcolor="#F4C7B8" | '''7''' | Tango | 7 | 8 | 8 | 8 | 31 |- ! 2 | rowspan="2" | Zuzana & Matyáš | Tango | 9 | 10 | 10 | 9 | 38 | rowspan="2" | 71 | rowspan="2" | 3. |- ! 8 | Slowfox | 8 | 8 | 9 | 8 | 33 |- ! 3 | rowspan="2" | Jakub & Anna | Slowfox | 10 | 8 | 8 | 8 | 34 | rowspan="2" | 66 | rowspan="2" | 5. |- ! 9 | Viedenský valčík | 8 | 9 | 8 | 7 | 32 |- ! 4 | rowspan="2" | Ján & Dominika | Tango | 10 | 10 | 9 | 9 | 38 | rowspan="2" | 76 | rowspan="2" | 1. |- ! 10 | Viedenský valčík | 9 | 10 | 10 | 9 | 38 |- ! 5 | rowspan="2" | Gabriela & Jaroslav | Viedenský valčík | 9 | 9 | 9 | 8 | 35 | rowspan="2" | 72 | rowspan="2" | 2. |- ! 11 | Slowfox | 9 | 10 | 9 | 9 | 37 |- ! 6 | rowspan="2" | Kristián & Eliška | Waltz | 9 | 8 | 7 | 7 | 31 | rowspan="2" | 68 | rowspan="2" | 4. |- ! 12 | Slowfox | 9 | 10 | 9 | 9 | 37 |} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=258272|názov=Let’s Dance}} [[Kategória:Televízne relácie na Slovensku]] [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] 0wjx82xte7kjpmm439bh628s5zo0ket Sadio Mané 0 696047 8205903 8162477 2026-04-29T19:23:41Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205903 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Sadio Mané | foto = Sadio Mané Senegal.jpg | popis = Sadio Mané v drese Senegalu | celé meno = | dátum narodenia = {{dnv|1992|4|10}} | miesto narodenia = [[Bambali]] | štát = [[Senegal]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | štát úmrtia = | výška = | pozícia = útočník | súčasný klub = [[Al Nassr FC|Al Nassr]] | klubové číslo = 10 | mládežnícke roky = 2009{{--}}2011 | mládežnícke kluby = [[Génération Foot]] | roky = 2011<br />2012<br />2012{{--}}2014<br />2014{{--}}2016<br />2016{{--}}2022<br />2022{{--}}2023<br/>2023- | kluby = [[Metz B]]<br />[[FC Metz|Metz]]<br />[[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]<br />[[Southampton FC|Southampton]]<br />[[Liverpool FC|Liverpool]]<br />[[FC Bayern München|Bayern Munich]]<br/>[[Al Nassr FC|Al Nassr]] | zápasy(góly) ={{0}}12{{0}}{{0}}(2)<br/>{{0}}22{{0}}{{0}}(2)<br/>{{0}}63{{0}}(31)<br/>{{0}}67{{0}}(21)<br/>196{{0}}(90)<br/>{{0}}25{{0}}{{0}}(7)<br/>{{0}}{{0}}5{{0}}{{0}}(5)<br/> | reprezentačné roky = 2012<br />2012{{--}} | národné mužstvo = {{minivlajka|Senegal}} Senegal U23<br />{{minivlajka|Senegal}} [[Senegalské národné futbalové mužstvo|Senegal]] | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}4 {{0}}(0)<br />97 (37) | trénerské roky = | trénerské kluby = | pkupdate = 2. september 2023 | nmupdate = 2. september 2023 }} '''Sadio Mané''' (* [[10. apríl]] [[1992]], [[Bambali]], [[Senegal]]) je senegalský profesionálny [[futbal]]ista, ktorý hrá ako [[Útočník (futbal)|útočník]] za [[Saudská Arábia|saudskoarabský]] tím [[Al-Nassr FC|Al Nassr]] a za [[Senegalské národné futbalové mužstvo|národný tím Senegalu]]. Je považovaný za jedného z najlepších hráčov na svete a ako jeden z najlepších afrických futbalistov. Sadio je predovšetkým známy svojim pressingom, driblingom a rýchlosťou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ajith | meno = Shambhu | autor = | odkaz na autora = | titul = Ranking the 10 best football players this year (2022) | url = https://www.sportskeeda.com/football/ranking-10-best-football-players-year-2022-benzema-messi-mbappe | vydavateľ = sportskeeda.com | dátum vydania = 2022-12-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-22 | miesto = | jazyk =en }}</ref> Mané začal svoju profesionálnu kariéru vo veku 19 rokov v klube [[FC Metz|Metz]] vo francúzskej [[Ligue 2]], ale po chabej sezóne prestúpil v roku [[2012]] do rakúskeho klubu [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] za poplatok 4 miliónov eur. V Red Bull Salzburg vyhral v sezóne 2013/14 [[Rakúska futbalová Bundesliga|ligu]] a [[Rakúsky pohár vo futbale|domáci pohár]]. Neskôr v lete Mané prestúpil do anglického klubu [[Southampton FC|Southampton]] za klubový rekordný poplatok vo výške 11,8 £ miliónov. Tam vytvoril nový [[Futbalové rekordy a štatistiky v Premier League|rekord]] [[FA Premier League|Premier League]] za najrýchlejší [[Zoznam hetrikov Premier League|hetrik]], keď v roku [[2015]] skóroval za 176 sekúnd pri výhre 6:1 nad [[Aston Villa FC|Aston Villou]]. Mané v roku [[2016]] podpísal zmluvu s klubom [[Liverpool FC|Liverpool]] za poplatok 34 miliónov libier, čím sa v tom čase stal najdrahším africkým hráčom v histórii.<ref name="BBC36642523">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.bbc.com/sport/football/36642523}}</ref><ref>{{Cite news|title=Eight things about the Premier League Africans|url=http://www.bbc.co.uk/news/world-africa-37255038|date=4 September 2016}}</ref> V [[Finále Ligy majstrov UEFA 2018|rokoch 2018]] a [[Finále Ligy majstrov UEFA 2019|2019]] pomohol tímu dostať sa po sebe do [[finále Ligy majstrov UEFA]]. V [[Premier League 2018/2019|sezóne 2018/2019]] skončil spoločne so [[Mohamed Salah|Salahom]] a Aubameyangom ako najlepší strelec ligy a vyhral [[Zlatá kopačka Premier League|Zlatú kopačku Premier League]]. Mané pomohol Liverpoolu ukončiť 30-ročné sucho o ligový titul. S klubom vyhral v sezóne [[Premier League 2019/2020|2019/2020 Premier League]]. V októbri 2021 strelil svoj [[Zoznam futbalistov so 100 a viac gólmi v Premier League|100. gól v Premier League]] a stal sa tak tretím Afričanom, ktorý dosiahol tento míľnik. Mané skončil štvrtý a druhý v ročníkoch [[Zlatá lopta France Football|Ballon d'Or]] 2019 a 2022; a v kategórii [[Najlepší futbalista FIFA|Najlepší hráč FIFA]] obsadil piate miesto v roku [[2019]] a štvrté miesto v roku [[2020]]. Na medzinárodnej úrovni zaznamenal Mané od svojho debutu v roku [[2012]] – 35 gólov v 95 zápasoch za [[Senegalské národné futbalové mužstvo|Senegal]] a v súčasnosti je najlepším strelcom svojej krajiny a tretím v počte reprezentačných zápasov. Reprezentoval [[Senegal na Letných olympijských hrách 2012|Senegal]] na [[Futbal na Letných olympijských hrách 2012 – muži|olympijských hrách v roku 2012]], ako aj na ročníkoch [[Africký pohár národov|Afrického pohára národov]] v [[Africký pohár národov 2015|rokoch 2015]], [[Africký pohár národov 2017|2017]], [[Africký pohár národov 2019|2019]] a [[Africký pohár národov 2021|2021]]. Na turnaji v roku [[2019]] prehral Senegal finále proti Alžírsku. O rok neskôr bol Mané vyhlásený za [[Africký futbalista roka|afrického futbalistu roka]]. Vo [[Finále Afrického pohára národov 2021|finále v roku 2021]] Mané strelil víťazný gól v penaltovom rozstrele, a Senegal získal prvý titul Afrického pohára národov. Sadio bol vyhlásený za hráča turnaja. V roku [[2022]] bol druhýkrát korunovaný za najlepšieho hráča Afriky. Mané tiež reprezentoval svoju krajinu na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvách sveta vo futbale v roku 2018]]. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvá sveta vo futbale v roku 2022]] pre zranenie neabsolvoval. == Životopis == === Detstvo === Mané sa narodil v [[Bambali, Senegal|Bambali]], [[Oddelenie Sédhiou|Sédhiou]], v Senegale.<ref>{{Citácia periodika|titul=Sadio Mané: 'I wanted to build a hospital to give people hope'|url=https://www.theguardian.com/football/2020/apr/08/sadio-mane-documentary-made-in-senegal-liverpool|periodikum=The Guardian|dátum=2020-04-07|dátum prístupu=2023-06-22|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Ed|priezvisko=Aarons|priezvisko2=@ed_aarons}}</ref> Túžil po futbalovej kariére, ale jeho otec (ktorý bol [[Imám|imámom]] ) mu v detstve zakázal tento šport hrať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VIDEO: Sadio Mané révèle que son père lui interdisait de jouer au foot|url=https://rmcsport.bfmtv.com/football/video-sadio-mane-revele-que-son-pere-lui-interdisait-de-jouer-au-foot_AN-201712030126.html|vydavateľ=RMC SPORT|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=fr}}</ref> Otec zomrel, keď mal Sadio len sedem rokov. Vo veku 15 rokov utiekol z rodnej dediny s pomocou priateľa z detstva, Luca Djibouna, a odišiel do [[Dakar|Dakaru]], aby naplnil svoju ambíciu stať sa futbalistom; odvtedy ho rodina podporovala, aby naplnil svoj potenciál.<ref>{{Citácia periodika|titul=Sadio Mané: 'I wanted to build a hospital to give people hope'|url=https://www.theguardian.com/football/2020/apr/08/sadio-mane-documentary-made-in-senegal-liverpool|periodikum=The Guardian|dátum=2020-04-07|dátum prístupu=2023-06-22|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Ed|priezvisko=Aarons|priezvisko2=@ed_aarons}}</ref> === Začiatky kariéry === V roku [[2009]] si ho všimli skauti keď hral v [[M'Bour]] a neskôr ho posunuli do klubu [[Génération Foot]]. Tomuto klubu v sezóne 2010-11 pomohol k postupu do druhej ligy.<ref>{{Citácia periodika|titul=Sadio Mané: 'I wanted to build a hospital to give people hope'|url=https://www.theguardian.com/football/2020/apr/08/sadio-mane-documentary-made-in-senegal-liverpool|periodikum=The Guardian|dátum=2020-04-07|dátum prístupu=2023-06-22|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Ed|priezvisko=Aarons|priezvisko2=@ed_aarons}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FOOTBALL - MONDIAL-2018. Sénégal : Sadio Mané, l'ascension qui fait rêver|url=https://www.ledauphine.com/sport/2018/06/19/senegal-sadio-mane-l-ascension-qui-fait-rever|vydavateľ=www.ledauphine.com|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=FR-fr}}</ref> === Metz === V roku [[2011]] Mané prestupil do klubu vo francúzskej [[Ligue 2]] [[FC Metz|Metz]], ktorý mal uzavretú dohodu o partnerstve s Génération Foot.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FOOTBALL - MONDIAL-2018. Sénégal : Sadio Mané, l'ascension qui fait rêver|url=https://www.ledauphine.com/sport/2018/06/19/senegal-sadio-mane-l-ascension-qui-fait-rever|vydavateľ=www.ledauphine.com|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=FR-fr}}</ref> Svoj profesionálny debut absolvoval [[14. január]]a [[2012]], keď nastúpil ako [[Náhradník (združený futbal)|náhradník]] za [[Kévin Diaz (futbalista narodený v roku 1988)|Kévina Diaza]] v 75. minúte. Zápas prehrali 0:1 proti [[SC Bastia|Bastii]].<ref name="FFT">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.fourfourtwo.com/features/sadio-mane-liverpool-senegal-african-footballer-year-hospital-school-champions-league-jurgen-klopp}}</ref> Vo [[2. liga 2011-12|svojej prvej ligovej sezóne]] odohral 19 zápasov, z toho 12 v základnej zostave. 4. mája strelil jediný gól pri prehre 2:5 nad [[EA Guingamp|Guingampom]] na [[Stade Saint-Symphorien]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=He's building a hospital, a school and a mosque – Sadio Mané's incredible journey|url=https://www.fourfourtwo.com/features/sadio-mane-liverpool-senegal-african-footballer-year-hospital-school-champions-league-jurgen-klopp|vydavateľ=fourfourtwo.com|dátum vydania=2022-02-06|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en|meno=Alison Ratcliffe|priezvisko=published}}</ref> Metz bol na konci sezóny zostúpil do [[Národný šampión|Championnat National]]. === Red Bull Salzburg === [[Súbor:RBS_gegen_Metz59.JPG|náhľad| Mané (vpravo) hrajúci za [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] (rok 2013)]] Metz stanovil vyvolávaciu cenu v hodnote 2 € miliónov za Maného a pritiahol pozornosť mnohých klubov, vrátane portového riaditeľa [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] [[Ralf Rangnick|Ralfa Rangnicka]].<ref name=":0" /> Metz, ktorý počas leta dostal niekoľko ponúk, zvýšili požadovanú cenu za senegalského útočníka na 4 € miliónov.<ref name=":0" /> [[31. august]]a [[2012]] Mané prestúpil do Salzburgu. Pre Metz to bola tretia najvyššia prestupová suma v histórií klubu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Red Bull Salzburg - Die Bullen im Kaufrausch|url=https://www.news.at/a/red-bull-salzburg-die-bullen-kaufrausch-340805|vydavateľ=news.at|dátum vydania=2012-08-31|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=de|priezvisko=apa/red - 01}}</ref> [[Súbor:FK_Austria_Wien_vs._FC_Red_Bull_Salzburg_20131006_(21).jpg|vľavo|náhľad| Mané v drese Red Bullu Salzburg v roku 2013.]] Svoj prvý [[Trik s klobúkom|hetrik]] za klub zaznamenal 31. októbra, keď Salzburg vyhral vonku na ihrisku SC Kalsdorf v treťom kole [[Rakúsky pohár|Rakúskeho pohára]]. Salzburg zvíťazil 3:1 [[27. október|27. októbra]] [[2013]] strelil svoj prvý hetrik v rakúskej Bundeslige. Salzburg vyhral vonku proti [[SV Grödig|Grödigu]] 3:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Grödig v Salzburg Live Commentary & Result, 27/10/2013, Bundesliga {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-gb/match/gr%C3%B6dig-v-salzburg/8ez4fuvrak24501xvccrxdkuj|vydavateľ=www.goal.com|dátum vydania=2013-10-27|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en}}</ref> Ďalší hattrick zaznamenal [[7. máj]]a [[2014]], keď Salzburg vyhral 7:0 na ihrisku [[SV Horn|Hornu]] v semifinále rakúskeho pohára. Sezónu Salzburg ukončil výhrou [[Dvojité (asociačný futbal)|double]]. Koncom augusta 2014 si Mané vynútil prestup z klubu tým, že neprišiel na tréning pred najdôležitejším zápasom Salzburgu v sezóne, kedy sa mohli kvalifikovať do Ligy majstrov.<ref>[http://www.weltfussball.at/news/_n1232661_/skandal-um-sadio-mane-vor-malmoe-spiel/ Skandal um Sadio Mané vor Malmö-Spiel] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180612135906/http://www.weltfussball.at/news/_n1232661_/skandal-um-sadio-mane-vor-malmoe-spiel/ |date=2018-06-12 }}, weltfussball.at, 26 August 2014</ref> === Southampton === ==== Sezóna 2014-15 ==== [[1. september|1. septembra]] [[2014]] Mané prestúpil za 11,8 £miliónov do [[Southampton FC|Southamptonu]] v [[FA Premier League|Premier League.]]S klubom podpísal štvorročnú.<ref>{{Citácia periodika|titul=Southampton sign £10m forward Mane|url=https://www.bbc.com/sport/football/29025087|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-GB}}</ref> Debutoval o 22 dní neskôr, keď vyhral Southampton vyhral v zápase [[EFL Cup|Ligového pohára]] 2:1 nad [[Arsenal FC|Arsenalom]]. Mané v tomto zápase vybojoval penaltu, ktorá priniesla prvý gól Southamptonu v zápase.<ref>{{Citácia periodika|titul=Arsenal 1-2 Southampton|url=https://www.bbc.com/sport/football/29216769|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-GB}}</ref> Svoj prvý ligový zápas za klub odohral pri víťazstve 2:1 nad [[Queens Park Rangers]]. Svoj prvý gól za klub strelil pri víťazstve 8:0 nad [[Sunderland AFC|Sunderlandom]] 18. októbra <ref>{{Citácia periodika|titul=Southampton 8-0 Sunderland|url=https://www.bbc.com/sport/football/29580147|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-GB}}</ref>, hoci bol následne vyhodnotený ako vlastnź gól [[Patrick van Aanholt|Patrickom van Aanholtom]]. Vo svojom ďalšom zápase už ale strelil svoj prvý gól, o týždeň neskôr vyhral Southampton 1:0 nad [[Stoke City FC|Stoke City]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Southampton 1-0 Stoke City|url=https://www.bbc.com/sport/football/29670448|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-GB}}</ref> 16. mája počas posledného domáceho zápasu sezóny Mané skóroval trikrát za 2 minúty a 56 sekúnd pri výhre 6:1 nad [[Aston Villa FC|Aston Villou]], čím vytvoril nový [[Futbalové rekordy a štatistiky v Premier League|rekord Premier League]] v najrýchlejšie strelenom hetriku. Rekord držal od roku [[1994]] [[Robbie Fowler]], ktorý strelil tri góly proti [[Arsenal FC|Arsenalu]] za 4 minúty a 33 sekúnd.<ref>{{Citácia periodika|titul=Southampton’s Sadio Mané hits record hat-trick to rout Aston Villa|url=https://www.theguardian.com/football/2015/may/16/southampton-aston-villa-premier-league-match-report|periodikum=The Observer|dátum=2015-05-16|dátum prístupu=2023-06-22|issn=0029-7712|jazyk=en-GB|meno=Press|priezvisko=Association}}</ref> Mané ukončil sezónu s 10 gólmi v 32 zápasoch vo všetkých súťažiach. === Liverpool === ==== Sezóna 2016-17 ==== [[Súbor:Liver-SM_2017_(11_cropped).jpg|náhľad| Mané v drese [[Liverpool FC|Liverpool]] v roku 2017]] [[28. jún]]a [[2016]] sa Mané pripojil k [[Liverpool FC|Liverpoolu]] za prestupovú čiastku vo výške 34 miliónov libier. S klubom podpísal zmluvu na 5 rokov. Prestupová čiastka z neho spravila svojho času najdrahšieho afrického hráča histórie.<ref>{{Citácia periodika|titul=Mane completes £34m Liverpool transfer|url=https://www.bbc.com/sport/football/36642523|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sadio Mane has medical as Liverpool agree transfer fee of £34m with Southampton|url=https://www.skysports.com/football/news/11669/10326309/sadio-mane-has-medical-as-liverpool-agree-transfer-fee-of-16334m-with-southampton|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en}}</ref> 14. augusta debutoval v [[FA Premier League|Premier League]] za The Reds, keď strelil štvrtý gól pri výhre 4:3 vonku proti [[Arsenal FC|Arsenalu]].<ref>{{Cite news|title=Liverpool held on to beat Arsenal in a stunning Premier League opening-weekend encounter at Emirates Stadium.|url=https://www.bbc.com/sport/football/37001073|access-date=14 August 2016|date=14 August 2016}}</ref> 19. decembra strelil Mané jediný gól 227. ročníka [[Merseyside derby]] v nadstavenom čase proti [[Everton FC|Evertonu]] v [[Goodison Park|Goodison Parku]]. [[11. február]]a [[2017]] strelil Mané dva góly v priebehu dvoch minút proti [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu Hotspur]] na Anfielde, čím dopomohol Liverpoolu k prvému ligovému víťazstvu v roku [[2017]]. [[20. apríl]]a [[2017]] bol Mané vyhlasený v [[Tím roka PFA|tíme roka PFA]] po tom, ako vo svojej prvej sezóne v Liverpoole strelil 13 ligových gólov. Napriek tomu, že pre zranenie vynechal druhú časť sezóny, Mané získal [[9. máj]]a [[2017]] ocenenie Liverpool [[Liverpool FC|Player of the Season.]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sadio Mane takes top prizes at LFC Players' Awards|url=https://legacy.liverpoolfc.com/news/first-team/262799-sadio-mane-takes-top-prizes-at-lfc-players-awards|vydavateľ=Liverpool FC|dátum vydania=2017-05-09|dátum prístupu=2023-06-22}}</ref> ==== Sezóna 2017-18 ==== V prvom zápase novej sezóny, [[12. august]]a [[2017]], vonku proti [[Watford FC|Watfordu]], strelil Mané prvý gól Liverpoolu v sezóne pri remíze 3:3. Bol vyhlásený za [[Hráč mesiaca FA Premier League|hráča mesiaca Premier League]] po tom, čo strelil gól v každom z troch zápasov The Reds v auguste.<ref>{{Cite news|last=Frankland|first=Josh|title=Liverpool's Sadio Mané wins August's Premier League Player of the Month award|url=http://www.skysports.com/football/news/11669/11025598/liverpools-sadio-mane-wins-augusts-premier-league-player-of-the-month-award|access-date=8 September 2017|work=Sky Sports|date=8 September 2017}}</ref> [[9. september|9. septembra]] [[2017]] dostal červenú kartu v prvom polčase po prehre 5:0 nad [[Manchester City FC|Manchestrom City]] po údere brankára Manchestru City Edersona kopačkou do hlavy <ref>{{Cite news|last=Ogden|first=Mark|title=Man City ease past Liverpool after Mane sees red for Ederson challenge|url=http://www.espnfc.com/blog/the-match/60/post/3199105/man-city-ease-past-liverpool-after-sadio-mane-sees-red-for-ederson-challenge|access-date=9 September 2017|work=ESPN FC|date=9 September 2017}}</ref>, čo malo za následok dištanc na tri zápasy.<ref>{{Citácia periodika|titul=Liverpool lose Mane ban appeal|url=https://www.bbc.com/sport/football/41232863|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-GB}}</ref> Mané, [[Mohamed Salah]], [[Roberto Firmino]] a [[Philippe Coutinho]] tvorili plodné útočné kvarteto prezývané „Fab Four“.<ref>{{Cite news|last=Burton|first=Chris|title=Klopp sees Mané mojo back as part of Liverpool's 'Fab Three'|url=http://www.goal.com/en-gb/news/klopp-sees-mane-mojo-back-as-part-of-liverpools-fab-three/1mzi60n72yhyr1f4yt92n0oku1|access-date=22 April 2018|date=20 February 2018}}</ref> [[14. február]]a [[2018]] strelil Mané svoj prvý [[Zoznam hetrikov Ligy majstrov UEFA|hetrik]] za Liverpool pri výhre 5:0 vonku proti [[FC Porto|Portu]] v [[Vyraďovacia fáza Ligy majstrov UEFA 2017-18|osemfinále]] prvého zápasu [[Liga majstrov UEFA 2017/2018|Ligy majstrov UEFA 2017-18]]. Stal sa tak iba druhým hráčom, ktorý strelil za Liverpool v európskej súťaži hetrik.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Records, special nights and new stars - the story of Liverpool's 2018|url=https://legacy.liverpoolfc.com/news/first-team/332404-liverpool-2018-review|vydavateľ=Liverpool FC|dátum vydania=2019-01-01|dátum prístupu=2023-06-22}}</ref> Neskôr, gólom pri víťazstve 3:0 nad [[AFC Bournemouth]] dňa14. apríla, prekonal rekord [[Demba Ba]] a stal sa afričanom s najväčším počtom gólov v Premier League. 26. mája počas [[finále Ligy majstrov UEFA 2018]] proti [[Real Madrid CF|Realu Madrid]] strelil Mané vyrovnávajúci gól Liverpoolu pri porážke 3:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UCL Final Highlights: Real Madrid vs. Liverpool|url=https://www.si.com/soccer/2018/05/26/real-madrid-liverpool-champions-league-final-goals-video-salah-mane-ronaldo-isco|vydavateľ=Sports Illustrated|dátum vydania=2018-05-26|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-us|meno=Avi|priezvisko=Creditor}}</ref> Stal sa tak prvým senegalským hráčom, ktorý skóroval vo finále Ligy Majstrov. ==== Sezóna 2018-19 ==== [[22. november|22. novembra]] [[2018]] Mané podpísal novú dlhodobú zmluvu s Liverpoolom.<ref>{{Cite news|title=Sadio Mané: Senegal forward agrees new long-term Liverpool deal|url=https://www.bbc.com/sport/football/46310219}}</ref> [[10. marec|10. marca]] [[2019]] Mané strelil dva góly pri výhre 4:2 nad [[Burnley FC|Burnley]], pričom druhý gól bol jeho 50. súťažným gólom za Liverpool.<ref>{{Cite news|url=https://www.theguardian.com/football/2019/mar/10/liverpool-burnley-premier-league-match-report|title=Liverpool 4–2 Burnley|access-date=10 March 2019}}</ref><ref>{{Cite news|url=http://www.espn.in/football/english-premier-league/23/blog/post/3794114/liverpool-buoyed-by-mane-9-10-and-firmino-8-10-to-beat-burnley|title=Mané scores his 50th goal for Liverpool|access-date=10 March 2019}}</ref> Vďaka jeho gólom sa stal iba piatym hráčom Liverpoolu, ktorý skóroval v šiestich po sebe idúcich zápasoch na domácej pôde v Premier League po [[Michael Owen|Michaelovi Owenovi]], [[Fernando Torres|Fernandovi Torresovi]], [[Luis Alberto Suárez|Luisovi Suárezovi]] a Salahovi.<ref>{{Cite news|url=https://www.goal.com/en-za/news/sadio-mane-reaches-liverpool-milestone-with-brace-against/17liiwuwg88ox1v3sldcstg5jw|title=Sadio Mané reaches Liverpool milestone with brace against Burnley|access-date=11 March 2019}}</ref> O tri dni neskôr skóroval ešte dvakrát pri výhre 3:1 nad [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]], aby pomohol Liverpoolu postúpiť do štvrťfinále Ligy majstrov.<ref>{{Cite news|url=https://www.bbc.com/sport/football/47564339|title=Champions League last 16: Best of the stats in Europe|access-date=14 March 2019}}</ref> Počas ďalšieho zápasu Liverpoolu prekonal ďalší Baov rekord a stal sa senegalským hráčom s najvyšším počtom strelených gólov v jednej sezóne Premier League, keď strelil svoj 17. gól v sezóne pri výhre 2:1 nad [[Fulham FC|Fulhamom]].<ref>{{Cite news|url=https://www.goal.com/en-za/news/mane-breaks-premier-league-record-as-liverpool-hot-streak/12alut43syok81uliikiiqmosf|title=Mané breaks Premier League record as Liverpool hot streak continues|access-date=28 March 2019}}</ref> 20. apríla bol spolu so spoluhráčom [[Virgil van Dijk|Virgilom van Dijkom]] jedným zo šiestich hráčov nominovaných na cenu [[PFA Players’ Player of the Year]].<ref>{{Cite news|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2019/04/20/pfa-player-yearvirgil-van-dijk-raheem-sterling-lead-way-six/|title=PFA Player of the Year: Virgil van Dijk and Raheem Sterling lead the way in six-man shortlist|access-date=20 April 2019}}</ref> Bol tiež menovaný v [[Tím roka PFA|tíme roka PFA]] spolu so spoluhráčmi z Liverpoolu [[Trent Alexander-Arnold|Trentom Alexandrom-Arnoldom]], [[Andrew Robertson|Andrewom Robertsonom]] a Van Dijkom.<ref>{{Cite news|url=https://www.thepfa.com/news/2019/4/25/premier-league-team-of-the-year|title=PFA Premier League Team of the Year|access-date=16 July 2019}}</ref>   V posledný deň sezóny skóroval Mané dvakrát pri výhre 2:0 nad [[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton Wanderers]]. Jeho skvelá sezóna mu priniesla 22 gólov vďaka ktorej sa vyhral spoločne so Salahom a [[Pierre-Emerick Aubameyang|Pierre-Emerickom Aubameyangom]] ocenenie [[Zlatá kopačka Premier League]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sadio Mane and Mohamed Salah win Premier League Golden Boot|url=https://legacy.liverpoolfc.com/news/first-team/349839-mohamed-salah-sadio-mane-premier-league-golden-boot|vydavateľ=Liverpool FC|dátum vydania=2019-05-12|dátum prístupu=2023-06-22}}</ref> 1. júna vybojoval Mané vo [[Finále Ligy majstrov UEFA 2019|finále Ligy majstrov UEFA v roku 2019]] penaltu proti Tottenhamu, iba 24 sekúnd po výkope, po tom, čo center od [[Moussu Sissoko|Moussu Sissoka]] zasiahol v pokutovom území jeho ruku. Salah následne penaltu premenil a otvoril skóre Liverpoolu. Liverpool napokon vyhral zápas 2:0 a získal titul.<ref name="2018–19UCL">{{Cite news|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/48368443|title=Tottenham Hotspur 0–2 Liverpool|access-date=1 June 2019}}</ref> ==== Sezóna 2019-20 ==== [[Súbor:Liverpool_vs._Chelsea,_UEFA_Super_Cup_2019-08-14_53.jpg|vľavo|náhľad| Mané zdvihol nad hlavu Superpohár UEFA po tom, čo vo finále dvakrát skóroval proti Chelsea.]] [[Súbor:FC_Salzburg_gegen_Liverpool_FC_(UEFA_Champions_League_10.Dezember_2019)_52.jpg|náhľad|322x322bod| Mané v Lige majstrov, december 2019]] [[14. august]]a [[2019]] Mané strelil dva góly vo finále [[Superpohár UEFA 2019|Superpohára UEFA 2019]] proti [[Chelsea FC|Chelsea]] v zápase, ktorý Liverpool vyhral 5:4 na penalty po tom, čo sa po 120 minútach zápas skončil 2:2. Mané bol vyhlásený za muža zápasu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool beat Chelsea on penalties to win Super Cup|url=https://www.uefa.com/uefasupercup/news/0254-0d417f66c528-e5b666e344ce-1000--liverpool-beat-chelsea-on-penalties-to-win-super-cup/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2019-08-14|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Presne o mesiac neskôr skóroval dvakrát pri výhre 3:1 nad [[Newcastle United FC|Newcastlom United]] a predĺžil rekordný počet zápasov bez prehry Liverpoolu na [[Anfield|Anfielde]] na 50 zápasov, čo je rekord ligy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sadio Mane reaches unbeaten Premier League landmark at Anfield|url=https://legacy.liverpoolfc.com/news/first-team/364571-sadio-mane-reaches-unbeaten-premier-league-landmark-at-anfield|vydavateľ=Liverpool FC|dátum vydania=2019-09-14|dátum prístupu=2023-06-22}}</ref> Pri svojom 100. vystúpení v [[Premier League]] za Liverpool 5. októbra strelil Mané svoj 50. ligový gól za klub pri výhre 2:1 nad [[Leicester City FC|Leicesterom City]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool 2-1 Leicester: Five talking points|url=https://legacy.liverpoolfc.com/news/first-team/367859-liverpool-leicester-premier-league-talking-points|vydavateľ=Liverpool FC|dátum vydania=2019-10-05|dátum prístupu=2023-06-22}}</ref> 21. októbra bol Mané menovaný v 30-člennom užšom výbere na [[2019 Zlatá lopta|Zlatú loptu 2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=30-man shortlist for 2019 Ballon d'Or announced|url=https://www.sen.com.au/news/2019/10/21/30-man-shortlist-for-2019-ballon-dor-announced|vydavateľ=www.sen.com.au|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en}}</ref> 2. decembra skončil na štvrtom mieste za [[Lionel Messi|Lionelom Messim]], spoluhráčom z Liverpoolu [[Virgil van Dijk|Virgilom van Dijkom]] a [[Cristiano Ronaldo|Cristianom Ronaldom]]. O dva dni neskôr dal jeden gól a asistoval pri ďalších dvoch góloch, keď Liverpool porazil [[Everton FC|Everton]] 5:2 v Merseyside derby, čím predĺžil svoju sériu bez prehry v ligovom futbale na 32 zápasov, čo bol nový klubový rekord. Neskôr v tom istom mesiaci Liverpool vyhral [[Majstrovstvá klubov FIFA 2019|Majstrovstvá sveta klubov FIFA 2019]]. Mané asistoval Robertovi Firminovi na víťazný gól vo [[Finále MS klubov 2019|finále]] proti [[Clube de Regatas do Flamengo|Flamengu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA Club World Cup Qatar 2019™: Liverpool - Flamengo|url=https://www.fifa.com/tournaments/mens/clubworldcup/qatar2019/match-center/origin1904-p.cxm.fifa.com/tournaments/mens/clubworldcup/qatar2019/match-center/400089362|vydavateľ=www.fifa.com|dátum prístupu=2023-04-21|jazyk=en}}</ref> [[7. január]]a [[2020]] bol Mané vyhlásený za [[Africký futbalista roka|najlepšieho futbalistu Afriky v kategórii]] CAF.<ref name="Guardian070120">{{Cite news|title=Liverpool's Sadio Mané named African Footballer of the Year for first time|url=https://www.theguardian.com/football/2020/jan/07/liverpools-sadio-mane-named-african-footballer-of-the-year-for-first-time|date=7 January 2020|access-date=7 January 2020}}</ref> Je len druhým Senegalčanom (po El Hadji Dioufovi), ktorý získal toto ocenenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sadio Mane has been named the 2019 African Player of the Year|url=https://www.aljazeera.com/sports/2020/1/7/sadio-mane-has-been-named-the-2019-african-player-of-the-year|vydavateľ=www.aljazeera.com|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en}}</ref> ==== Sezóna 2020-21 ==== [[20. september|20. septembra]] [[2020]] si Mané otvoril svoj strelecký účet dvomi gólmi v [[Premier League 2020/2021|Premier League 2021]] keď Liverpool vyhral 2:0 proti Chelsea.<ref>{{Citácia periodika|titul=Mane nets double against 10-man Blues|url=https://www.bbc.com/sport/football/54135434|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-GB}}</ref> [[2. október|2. októbra]] [[2020]] mal Mané pozitívny test na [[COVID-19]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sadio Mane tests positive for COVID-19|url=https://legacy.liverpoolfc.com/news/first-team/411091-sadio-mane-tests-positive-for-covid-19|vydavateľ=Liverpool FC|dátum vydania=2020-10-02|dátum prístupu=2023-06-22}}</ref> Vzhľadom na kolisavú formu klubu aj Maného bola sezóna 2020/21 najhoršou sezónou v jeho kariére. [[23. máj]]a [[2021]] v posledný deň sezóny, Mané strelil gól pri výhre 2:0 nad Crystal Palace, čím zabezpečil [[Liverpool FC|Liverpoolu]] tretie miesto a klub sa kvalifikoval do [[Liga majstrov UEFA 2021/2022|ďalšej sezóny Ligy majstrov]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Mane double helps Liverpool beat Palace and finish third|url=https://www.bbc.com/sport/football/57132111|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-GB}}</ref> ==== Sezóna 2021-22 ==== [[Súbor:Liverpool_FC_gegen_1._FSV_Mainz_05_(Testspiel_23._Juli_2021)_05.jpg|náhľad| Mané a Salah počas prípravného zápasu v roku 2021]] [[18. september|18. septembra]] [[2021]] strelil Mané svoj 100. gól v Liverpoole pri domácom víťazstve 3:0 proti [[Crystal Palace F.C.|Crystal Palace]] v Premier League.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sadio Mane: Liverpool winger reaches 100 Premier League goals to join Mohamed Salah in '100 Club'|url=https://www.skysports.com/football/news/11095/12432092/sadio-mane-liverpool-winger-reaches-100-premier-league-goals-to-join-mohamed-salah-in-100-club|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en}}</ref> Gólom proti Crystal Palace tiež Mané vytvoril nový rekord Premier League, keď sa stal prvým hráčom, ktorý skóroval v deviatich po sebe idúcich ligových zápasoch proti rovnakému súperovi. 16. októbra strelil Mané svoj [[Zoznam futbalistov so 100 a viac gólmi v Premier League|100. gól v Premier League]] – po [[Didier Drogba|Didierovi Drogbovi]] a Salahovi sa stal tretím Afričanom, ktorý dosiahol tento miľník. 3. mája strelil víťazný gól pri výhre 3:2 vonku nad [[Villarreal CF|Villarrealom]] v semifinále [[Liga majstrov UEFA 2021/2022|Ligy majstrov]], a zabezpečil svojmu tímu postup do [[Finále Ligy majstrov UEFA 2022|finále]], <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool star Mane can equal incredible Lampard statistic against Villarreal|url=https://talksport.com/football/1100380/liverpool-sadio-mane-equals-frank-lampard-champions-league-record/|vydavateľ=talkSPORT|dátum vydania=2022-05-04|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-gb}}</ref> ktoré Liverpool nakoniec prehral proti Realu Madrid 1:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool 0-1 Real Madrid (May 28, 2022) Game Analysis|url=https://www.espn.com/soccer/report/_/gameId/634861|vydavateľ=ESPN|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en}}</ref> == Filantropia == V roku [[2019]] Mané daroval 250 000 libier na výstavbu školy vo svojom rodnom meste [[Bambali]] v Senegale.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sadio Mané: "Why would I want 10 Ferraris? How would that help me or the world?"|url=https://en.as.com/en/2019/10/17/soccer/1571297668_422970.html|vydavateľ=Diario AS|dátum vydania=2019-10-17|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-us|priezvisko=As.com}}</ref> V marci 2020 Mané daroval 41 000 libier národnému výboru boja proti [[Pandémia COVID-19 v Senegale|COVID-19 v Senegale]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=All the amazing things Sadio Mané has done for charity|url=https://www.bigissue.com/news/activism/all-the-things-afcon-winner-sadio-mane-has-done-for-charity/|vydavateľ=The Big Issue|dátum vydania=2023-04-11|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en|meno=Greg|priezvisko=Barradale}}</ref> V roku [[2021]] venoval 500 000 libier na výstavbu nemocnice v Bambali.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sadio Mane donates $693,000 to fund hospital in his hometown in Senegal|url=https://www.cnn.com/2021/06/22/football/sadio-mane-funds-hometown-hospital-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum vydania=2021-06-22|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en|meno=Sana Noor|priezvisko=Haq}}</ref> Okrem toho financoval aj výstavbu školy, čerpacej stanice a pošty pre svoju miestnu komunitu, pričom škole poskytol bezplatné notebooky a internet so službou [[4G]]. Celkovo na tieto vylepšenia minul viac ako 700 000 libier Okrem toho vyčlenil na [[štipendium]] 70 eur mesačne každej rodine vo svojom 2000-člennom rodnom meste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mane uses fortune to fund hospitals and build schools - he's football's nice guy|url=https://talksport.com/football/1134288/sadio-mane-salary-village-charity-bayern-contract-liverpool/|vydavateľ=talkSPORT|dátum vydania=2022-06-21|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-gb}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sadio Mane was born in a very small village in Senegal – we'll tell you more about our star's birthplace in 10 key things|url=https://tribuna.com/en/news/liverpoolfc-2021-01-19-sadio-mane-was-born-in-a-very-small-in-senegal-well-tell-you-more-about-our-stars-birthpl/|vydavateľ=Tribuna.com|dátum vydania=2021-01-19|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en|meno=Miqdad|priezvisko=H}}</ref> To je približne ekvivalent mesačnej mzde občana Senegalu s [[Minimálna mzda|minimálnou mzdou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Senegal - Minimum wages 2022 {{!}} countryeconomy.com|url=https://countryeconomy.com/national-minimum-wage/senegal|vydavateľ=countryeconomy.com|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en}}</ref> Mané je tiež ambasádorom [[Právo hrať|Right To Play]], medzinárodnej neziskovej organizácie, ktorej poslaním je posilniť postavenie zraniteľných detí. Spolupracoval s neziskovou organizáciou s cieľom zabezpečiť rovnosť a posilnenie postavenia mladých dievčat a žien v Senegale, čím zvýšil „povedomie o dôležitosti toho, aby mali dievčatá aj chlapci prístup k športovým a vzdelávacím príležitostiam“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sadio Mané Is Empowering Girls Through Sport and Play in Senegal|url=http://www.righttoplay.org.uk/en-uk/news/empowering-girls-through-sport-and-play-in-senegal/|vydavateľ=www.righttoplay.org.uk|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-uk}}</ref> == Osobný život == Počas hrania v Liverpoole Mané býval v [[Allerton, Liverpool|Allertone]] a bol dvakrát vykradnutý, raz v novembri 2017 a znova vo februári 2019.<ref>{{Citácia periodika|titul=Burglars target homes of Liverpool's Mane and Lovren|url=https://www.bbc.com/news/uk-england-merseyside-41848346|periodikum=BBC News|dátum=2017-11-02|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Mane's house burgled during match|url=https://www.bbc.com/sport/47309681|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-GB}}</ref> Je praktizujúcim [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimom]].<ref>{{Cite news|title=Sadio Mané: The little man with a big heart who has fuelled Liverpool's title challenge|url=http://www.liverpoolecho.co.uk/sport/football/football-news/sadio-mane-little-man-big-12348124|date=20 December 2016|access-date=14 January 2018}}</ref> == Kontroverzia == Po prehre 3:0 [[FC Bayern München|Bayernu Mníchov]] v semifinále [[Liga majstrov UEFA 2022/2023|Ligy Majstrov]] v sezóne 2022/2023 sa Mané dostal do hádky so spoluhráčom [[Leroy Sane|Leroyom Saném]]. Mané udrel Saného do pery a hráčov museli od seba oddeliť spoluhráči. Mané bol klubom suspendovaný na jeden zápas a obdržal pokutu 300 000 €.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bayern Munich 'considering selling Sadio Mane' after Leroy Sane bust-up|url=https://www.sportbible.com/football/sadio-mane-leroy-sane-punch-bayern-munich-transfer-news-289415-20230413|vydavateľ=SPORTbible|dátum prístupu=2023-04-21|jazyk=en}}</ref> == Úspechy == '''Red Bull Salzburg''' * Rakúska Bundesliga: 2014 * Rakúsky pohár: 2014 '''Liverpool''' * [[FA Premier League|Premier League]]: [[Premier League 2019/2020|2020]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.premierleague.com/players/6519/Sadio-Man%C3%A9/overview|vydavateľ=www.premierleague.com|dátum prístupu=2023-06-22|titul=Archivovaná kópia|url archívu=https://web.archive.org/web/20210623083029/https://www.premierleague.com/players/6519/Sadio-Man%C3%A9/overview|dátum archivácie=2021-06-23}}</ref> * [[Pohár FA|FA Cup]]: 2022 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool získal ďalšiu trofej: Na penalty zdolal Chelsea a vyhral FA Cup|url=https://sport24.pluska.sk/futbal/liverpool-ziskal-dalsiu-trofej-penalty-zdolal-chelsea-vyhral-fa-cup|vydavateľ=sport24.pluska.sk|dátum vydania=2022-05-14|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=sk}}</ref> * [[EFL Cup]]: 2022 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool po dráme získal deviatykrát ligový pohár, Klopp velebil Kellehera|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-fc-liverpool-vyhral-ligovy-pohar-2021-2022-hlasy/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=sk}}</ref> * [[Liga majstrov UEFA]]: [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|2019]]; <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tottenham-Liverpool {{!}} UEFA Champions League 2018/19 Final|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/match/2025486--tottenham-vs-liverpool/|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> druhé miesto: [[Liga majstrov UEFA 2017/2018|2018]], <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid-Liverpool {{!}} UEFA Champions League 2017/18 Final|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/match/2021711--real-madrid-vs-liverpool/|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> [[Liga majstrov UEFA 2021/2022|2022]] <ref>{{Citácia periodika|titul=Champions League agony for Liverpool as Real win|url=https://www.bbc.com/sport/football/61609200|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-GB}}</ref> * [[Superpohár UEFA]]: 2019 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Superpohár UEFA patří Liverpoolu, Chelsea porazil na penalty|url=https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/superpohar-uefa-liverpool-chelsea-online-zpravodajstvi.A190814_150333_fot_pohary_vp2|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2019-08-14|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=cs|meno=iDNES cz|priezvisko=ČTK}}</ref> * [[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstvá sveta klubov FIFA]]: [[Majstrovstvá klubov FIFA 2019|2019]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Futbal-MS klubov: Liverpool získal premiérový titul, hrdinom Firmino|url=https://www.teraz.sk/sport/futbal-ms-klubov-triumf-liverpoolu-v-p/437136-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2019-12-21|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> '''Bayern Mníchov''' * DFL-Supercup: 2022 <ref>{{Citácia periodika|titul=Mane scores first Bayern goal in Super Cup win|url=https://www.bbc.com/sport/football/62363061|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-GB}}</ref> '''Senegal''' * [[Africký pohár národov]]: [[Africký pohár národov 2021|2021]] druhé miesto: [[Africký pohár národov 2019|2019]] '''Individuálne''' * Sokratova cena: 2022 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sadio Mane wins Socrates Award for charity work|url=https://www.bundesliga.com/en/bundesliga/news/sadio-mane-wins-socrates-prize-ballon-d-or-charity-work-bayern-munich-liverpool-senegal-21592|vydavateľ=bundesliga.com - the official Bundesliga website|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en}}</ref> * CAF Team of the Year: 2015, 2016, 2018, 2019 * Tím roka PFA: 2016–17 Premier League, 2019 Premier League, 2020 Premier League, 2022 Premier League <ref>{{Citácia periodika|titul=Salah and Kerr win PFA player of year awards|url=https://www.bbc.com/sport/football/61736732|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-GB}}</ref> * Hráč mesiaca fanúšikov PFA august a september 2016, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool forward Sadio Mane wins PFA Fans' Premier League Player of the Month|url=https://www.skysports.com/football/news/11669/10595106/liverpool-forward-sadio-mane-wins-pfa-fans-premier-league-player-of-the-month|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en}}</ref> august 2018, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sadio Mane wins PFA Fans’ Player of the Month award {{!}} Goal.com Ghana|url=https://www.goal.com/en-gh/news/sadio-mane-wins-pfa-fans-player-of-the-month-award/1ic40mztkpwu411nuaznim0za7|vydavateľ=www.goal.com|dátum vydania=2018-09-03|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-GH}}</ref> marec 2019 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool's Sadio Mane named PFA Fans’ Player of the Month {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/liverpools-sadio-mane-named-pfa-fans-player-of-the-month/la5p9ttexgo17v44t4hx5hy3|vydavateľ=www.goal.com|dátum vydania=2019-04-08|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en}}</ref> * [[Hráč mesiaca FA Premier League|Hráč mesiaca Premier League]]: august 2017, [[Premier League 2018/2019|marec 2019]], [[Premier League 2019/2020|november 2019]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.premierleague.com/players/6519/Sadio-Man%C3%A9/overview|vydavateľ=www.premierleague.com|dátum prístupu=2023-06-22|titul=Archivovaná kópia|url archívu=https://web.archive.org/web/20210623083029/https://www.premierleague.com/players/6519/Sadio-Man%C3%A9/overview|dátum archivácie=2021-06-23}}</ref> * Cena Liverpool Fans' Player of the Season: 2017 * [[Liverpool FC|Cena hráča sezóny Liverpoolu]] 2017 * [[Zlatá kopačka Premier League]]: 2019 (zdieľaná) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.premierleague.com/players/6519/Sadio-Man%C3%A9/overview|vydavateľ=www.premierleague.com|dátum prístupu=2023-06-22|titul=Archivovaná kópia|url archívu=https://web.archive.org/web/20210623083029/https://www.premierleague.com/players/6519/Sadio-Man%C3%A9/overview|dátum archivácie=2021-06-23}}</ref> * Zostava sezóny Ligy majstrov UEFA: [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|2019]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA Champions League Squad of the Season|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/0252-0e99c3f9c0f4-c762bb0ec7f4-1000--uefa-champions-league-squad-of-the-season/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2019-06-02|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> * Tím roka UEFA: 2019 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA.com fans' Team of the Year 2019 revealed|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/025a-0e9f89606f80-08eb0bd0350b-1000--uefa-com-fans-team-of-the-year-2019-revealed/|dátum prístupu=}}</ref> * [[Africký pohár národov 2021|Hráč turnaja Afrického pohára národov]]: [[Africký pohár národov 2021|2021]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TotalEnergies AFCON 2021: Inspiring Sadio Mane gets MVP award|url=https://www.cafonline.com/total-africa-cup-of-nations/news/totalenergies-afcon-2021-inspiring-sadio-mane-gets-mvp-award|vydavateľ=CAFOnline.com|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en|meno=CAF-Confedération Africaine du|priezvisko=Football}}</ref> * [[Africký pohár národov 2019|Tím turnaja Afrického pohára národov]]: [[Africký pohár národov 2019|2019]], <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=AFCON 2019 : Team Of The Tournament|url=https://cheapgoals.com/afcon-2019-team-of-the-tournament/|dátum vydania=2019-07-21|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en-US}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[Africký pohár národov 2021|2021]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mane, Salah and Hakimi star in AFCON 2021 Team of The Tournament|url=https://khelnow.com/football/africa-cup-of-nations-afcon-2021-team-of-the-tournament-tot|vydavateľ=Khel Now|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=English|meno=Author|priezvisko=Name}}</ref> * [[Africký futbalista roka]]: 2019, 2022 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sadio Mane awarded African player of the year|url=https://www.africanews.com/2022/07/21/sadio-mane-awarded-african-player-of-the-year/|vydavateľ=Africanews|dátum vydania=2022-07-21CEST22:58:29+02:00|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=en|priezvisko=AfricaNews|url archívu=https://web.archive.org/web/20220803071352/https://www.africanews.com/2022/07/21/sadio-mane-awarded-african-player-of-the-year//|dátum archivácie=2022-08-03}}</ref> * Onze d'Or: 2019 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Numéro 327 : Onze d’Or 2019, Sadio Mané le tube de l’été ! – Onze Mondial / But Sainté – Le SHOP|url=https://shop.onzemondial.com/produit/numero-327-onze-dor-2019-sadio-mane-le-tube-de-lete/|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=fr-FR|url archívu=https://web.archive.org/web/20190607235459/https://shop.onzemondial.com/produit/numero-327-onze-dor-2019-sadio-mane-le-tube-de-lete/|dátum archivácie=2019-06-07}}</ref> * IFFHS Tím mužov: 2019 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=History - IFFHS|url=https://www.iffhs.de/history/|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=de-DE}}</ref> * ESM tím roka: 2019 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Reus, Kimmich und ter Stegen im ESM-Team der Saison|url=https://www.kicker.de/reus-kimmich-und-ter-stegen-im-esm-team-der-saison-750955/slideshow|vydavateľ=kicker|dátum prístupu=2023-06-22|jazyk=de-DE}}</ref> * Hráč roka fanúšikov PFA: [[Premier League 2019/2020|Premier League 2020]] * Mužský tím roka IFFHS CAF: 2020 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IFFHS|url=https://www.iffhs.com/index.php/posts/832|vydavateľ=www.iffhs.com|dátum prístupu=2023-06-22}}</ref> * Mužský tím dekády IFFHS CAF 2011-2020 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IFFHS|url=https://www.iffhs.com/index.php/posts/926|vydavateľ=www.iffhs.com|dátum prístupu=2023-06-22}}</ref> * Najlepší hráč roka IFFHS CAF: 2020 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IFFHS|url=https://iffhs.com/index.php/posts/870|vydavateľ=iffhs.com|dátum prístupu=2023-06-22}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Najlepší strelci Premier League}} {{Liga majstrov UEFA 2018/2019 – Liverpool FC}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mané, Sadio}} [[Kategória:Futbalisti na Letných olympijských hrách 2012]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2018]] [[Kategória:Hráči Fußball-Bundesligy]] [[Kategória:Hráči FA Premier League]] [[Kategória:Hráči Bayern München]] [[Kategória:Hráči Liverpool FC]] [[Kategória:Hráči Southampton FC]] [[Kategória:Hráči FC Red Bull Salzburg]] [[Kategória:Hráči FC Metz]] [[Kategória:Futbaloví útočníci]] [[Kategória:Senegalskí futbalisti]] [[Kategória:Stránky s neskontrolovanými prekladmi]] [[Kategória:Futbaloví stredopoliari]] cb95g05qe65jznrv5gspqsipabaufki Redaktor:KormiSKbot 2 698935 8205805 8204901 2026-04-29T15:58:26Z KormiSK 91359 + 8205805 wikitext text/x-wiki {{Bot|KormiSK}} __NOTOC__ == Opis == Bot slúži predovšetkým na menšie hromadné úpravy (preklepy, technické náhrady atp). Využíva [[:en:Wikipedia:AutoWikiBrowser|AutoWikiBroser]] (AWB) alebo [[:Meta:Manual:PyWikiBot|PyWikiBot]] (PWB), podľa typu úlohy. V rámci väčšiny úprav pomocou AWB prebieha i automatická všeobecná úprava formátu (trailing [[Biely znak|whitespace]], oprava [[Pomoc:Odkazy|wikilinkov]] atp.). == Opakovane spúšťané úpravy == === Automaticky spúštané úpravy === Úpravy podľa [[Wikipédia:WikiProjekt Check Wikipedia|CheckWiki]] sa spúšťajú automaticky každý deň. Zdrojový kód týchto úloh je dostupný [[paws:User:KormiSKbot/general.ipynb|na tomto odkaze]] v rámci [[wikitech:PAWS|PAWS]]. Všetky úpravy sú robené pomocou PWB automaticky. Príklady úprav sú uvedené nižšie a pochádzajú z prvých spustení kódu. {| class="wikitable" ! Úloha ! Typ článkov ! Príklad |- |Mazanie duplicitných kategórií |[https://checkwiki.toolforge.org/checkwiki.cgi?project=skwiki&view=only&id=17 Stránka podľa CheckWiki #17] |[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n_z_Boha&diff=prev&oldid=7775567 link] |- |Kapitalizácia prvých písmen kategórií |[https://checkwiki.toolforge.org/checkwiki.cgi?project=skwiki&view=only&id=18 Stránky podľa CheckWiki #18] |[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Be%C3%A1ta_(Be%C3%A1ta_Dubasov%C3%A1)&diff=prev&oldid=7740496 link] |- |Odstránenie starého tagu <code><nowiki><b></b></nowiki></code> |[https://checkwiki.toolforge.org/checkwiki.cgi?project=skwiki&view=only&id=26 Stránka podľa CheckWiki #26] |[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Andy_Moog&diff=prev&oldid=7776733 link] |- |Odstránenie hrubého textu z nadpisov sekcií |[https://checkwiki.toolforge.org/checkwiki.cgi?project=skwiki&view=only&id=44 Stránky podľa CheckWiki #44] |[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=2._hokejov%C3%A1_liga_(Slovensko)_2022/2023&diff=prev&oldid=7740788 link] |- |DEFAULTSORT začínajúci medzerou |[https://checkwiki.toolforge.org/checkwiki.cgi?project=skwiki&view=only&id=88 Stránky podľa CheckWiki #88] |[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ivan_Dmytrovy%C4%8D_Popovy%C4%8D&diff=prev&oldid=7937058 link] |- |Aktualizácia najnovších článkov na Portáloch |Vybrané [[Wikipédia:Wikiportál|Portály]]<span title="Stránka ''Portál:Názov/Najnovšie články'' na portáloch Portál:Belgicko, Portál:Bratislava, Portál:Byzantská ríša, Portál:Cesty, Portál:Česko, Portál:Fínsko, Portál:Hviezda, Portál:Jazyk, Portál:Košice, Portál:Letectvo, Portál:Luxembursko, Portál:Ľudia, Portál:Rusko, Portál:Taliansko, Portál:Tenis, Portál:Vatikán, Portál:Videohry a Portál:Žilina."><sup>[p]</sup></span> |[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Port%C3%A1l%3ABelgicko%2FNajnov%C5%A1ie_%C4%8Dl%C3%A1nky&diff=8205778&oldid=8205766 link] |} === Manuálne spúšťané úpravy === Okrem vyššie uvedencýh úprav potom ešte niekedy využívam nižšie uvedené procesy. Všetky sú robené poloautomaticky (pred uložením kontrolujem, že prebehlo správne): {| class="wikitable" ! Úloha ! Typ článkov ! Príklad |- |Tvorba presmerovacích stránok z interaktívneho zoznamu |Primárne chemikálie |[https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/KormiSKbot?offset=202412240200&limit=4 log] |- |Formátovanie infoboxov |Primárne biologické články |[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Medve%C4%8F_hned%C3%BD_kodiak&diff=7968440&oldid=7968361 link] |} == Špecifické úpravy == * Archív: [[Redaktor:KormiSKbot/Vykonané úpravy 2023|2023]], [[Redaktor:KormiSKbot/Vykonané úpravy 2024|2024]], [[Redaktor:KormiSKbot/Vykonané úpravy 2025|2025]] Nižšie je zoznam špecifický úprav vykonaných mimo vyššie uvedených pravidelných úprav. {| class="wikitable" ! Dátum ! Úloha ! Typ článkov ! width="80px" | Bot<ref group="Pozn.">Bot: *AWB = AutoWikiBrowser, PWB = PyWikiBot Spôsob: *pa = poloautomaticky, a = automaticky</ref> ! Počet úprav ! Log ! Príklad |- |28.3.2026 |Pridanie kategórií |Podľa žiadosti na [[Wikipédia:Úlohy_pre_botov#Kategórie_pri_HS]] |PWB, a |192 |[https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/KormiSKbot?offset=202603281800&limit=192 log] |[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Wikip%C3%A9dia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/04_2015&diff=prev&oldid=8188404 link] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/15_2014&diff=prev&oldid=8188538 link] |- |27.4.2026 |Tvorba údržbových stránok |Základ stránok [[Portál:Architektúra/Denné udalosti]] na žiadosť |PWB, a |364 |[https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/KormiSKbot?offset=202604280100&limit=364 log] |[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Port%C3%A1l:Architekt%C3%BAra/Denn%C3%A9_udalosti/01_2&diff=8204468 link] |- | colspan="4" align="right" | '''Úprav celkom (približne)''' | 556 | colspan="2" | |} ===Poznámky=== <references group="Pozn."/> quw2rgqdi4ywjpn29wgp3r3tngrk15i Červený kopec (vrch v Slovenskom krase) 0 701052 8206023 7635309 2026-04-30T05:44:50Z Akul59 168826 autoritné údaje 8206023 wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Červený kopec | obrázok = | popis = | štát = Slovensko | štát1 = | región = [[Košický kraj|Košický]] | región1 = | okres = [[Rožňava (okres)|Rožňava]] | okres1 = | obec = [[Plešivec]] | obec1 = | obec2 = | pohorie = [[Slovenský kras]] | podcelok = [[Plešivská planina]] | časť = | povodie = [[Slaná]] | povodie1 = | nadmorská výška = 801.9 | význačnosť = | zemepisná šírka = 48.6319 | zemepisná dĺžka = 20.4365 | hornina = | orogenéza = Alpínske vrásnenie | najľahší výstup = po {{Turistická značka|žltá}} žltej značke z [[Kružná|Kružnej]] (traverz) | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis mapy = | lokátor = Slovensko-reliéf | commons = | poznámka = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | popis.mapy1 = Poloha v rámci Košického kraja | lokátor1 = Košický kraj }} '''Červený kopec''' ({{mnm|801.9}}<ref name=M/><ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|84}}</ref>) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Slovenský kras|Slovenskom krase]], [[Celok (geomorfológia)|krajinnom celku]] [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]].<ref name="GCS"/> Leží nad obcou [[Kružná]], približne {{Km|6|m|w}} západne od [[Rožňava|Rožňavy]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=20.43655&y=48.63196&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha == Nachádza sa v severozápadnej časti [[Slovenský kras|pohoria]], v [[Plešivská planina|geomorfologickom podcelku Plešivská planina]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-26 | miesto = Bratislava }}</ref> Leží v [[Košický kraj|Košickom kraji]], v okrese [[Rožňava (okres)|Rožňava]] a na katastrálnom území obce [[Plešivec]]. Najbližším sídlom je východne situovaná [[Kružná]], rovnakým smerom sa nachádza aj [[Brzotín (okres Rožňava)|Brzotín]], severne leží [[Rakovnica]], [[Rožňavské Bystré]] a [[Honce]], severozápadne [[Štítnik (okres Rožňava)|Štítnik]], juhozápadne [[Kunova Teplica]] a [[Pašková (okres Rožňava)|Pašková]] a južne [[Plešivec]] a [[Slavec]].<ref name="mapa"/> Vrch je súčasťou [[Národný park Slovenský kras|Národného parku Slovenský kras]].<ref name=M/> == Opis == Červený kopec leží na severovýchodnom okraji Plešivskej planiny. Východne sa nachádza Roveň ({{Mnm|528}}), [[Dievčenská skala]] ({{Mnm|660}}), [[Malý vrch (vrch v Slovenskom krase; 679 m)|Malý vrch]] ({{Mnm|679}}) a Drieňovec ({{Mnm|676}}), južne Veľký vrch ({{Mnm|632}}), Bukový vrch ({{Mnm|653}}), Lúčka ({{Mnm|579}}), [[Malý vrch (vrch v Slovenskom krase; 744 m)|Malý vrch]] ({{Mnm|744}}) a Dubník ({{Mnm|696}}), západne [[Ostrý vŕšok (vrch v Slovenskom krase)|Ostrý vŕšok]] ({{Mnm|775}}), [[Veterník (vrch v Slovenskom krase)|Veterník]] ({{Mnm|610}}), [[Vlčí štít (814 m)|Vlčí štít]] ({{Mnm|814}}) a [[Železné vráta (vrch v Slovenskom krase)|Železné vráta]] ({{Mnm|737}}) a severne [[Štít (vrch v Slovenskom krase)|Štít]] ({{Mnm|851}}), [[Vlčí štít (845 m)|Vlčí štít]] ({{Mnm|845}}), [[Nad Bystrianskou studňou]] ({{Mnm|760}}) a [[Turecká (vrch)|Turecká]] ({{Mnm|953}}).<ref name=M>''Slovenský kras – Domica. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999</ref> Planina nemá stále riečne toky, no oblasť je súčasťou povodia [[Slaná|Slanej]], kde z východných úbočí voda odteká [[Egrešský potok|Egrešským potokom]]. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.<ref name="mapa"/> === Výhľady === Vrchol pokrýva súvislý, miestami riedky lesný porast<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/turisticka?q=Ple%C5%A1ivec&source=coor&id=20.436417683959007%2C48.63212584649428&x=20.4361495&y=48.6323917&z=17&base=ophoto | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-26 | miesto = | jazyk = }}</ref>, ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít je možné vidieť okolité [[Zoznam vrcholov v Slovenskom krase|vrcholy Slovenského krasu]], no tiež [[Volovské vrchy]], hrebeň [[Tatry|Vysokých Tatier]], [[Stolické vrchy]], [[Revúcka vrchovina|Revúcku vrchovinu]] a prihraničné vrchy v Maďarsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.com/?lat=48.63196&lng=20.43655&azi=350.45&alt=-5.24&fov=45&cfg=s&name=48.63196%c2%b0N%2c%2020.43655%c2%b0E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no západne prechádza {{Turistická značka|žltá}} žlto značený turistický chodník z [[Kružná|Kružnej]] do [[Slavec|Slavca]].<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Slovenský kras]] * [[Plešivská planina]] * [[Zoznam vrcholov v Slovenskom krase]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=20.43655&y=48.63196&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Slovenský kras}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vrchy v Slovenskom krase]] [[Kategória:Vrchy pod 1000 metrov na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v okrese Rožňava]] [[Kategória:Plešivec]] 49ua9obor8d20f761n7yu2btx3b2zpt Ďurkova skala 0 701717 8206026 7819102 2026-04-30T05:57:12Z Akul59 168826 autoritné údaje 8206026 wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Ďurkova skala | obrázok = | popis = | štát = Slovensko | štát1 = | región = [[Košický kraj|Košický]] | región1 = | okres = [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]] | okres1 = | obec = [[Hačava]] | obec1 = | obec2 = | pohorie = [[Slovenský kras]] | podcelok = [[Zádielska planina]] | časť = | povodie = [[Bodva]] | povodie1 = | nadmorská výška = 765.2 | význačnosť = | zemepisná šírka = 48.6546 | zemepisná dĺžka = 20.8354 | hornina = | orogenéza = Alpínske vrásnenie | najľahší výstup = z [[Hačava|Hačavy]] | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis mapy = | lokátor = Slovensko-reliéf | commons = | poznámka = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | popis.mapy1 = Poloha v rámci Košického kraja | lokátor1 = Košický kraj }} '''Ďurkova skala'''<ref name=Geo/> ({{mnm|765.2}}<ref name=M/><ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|86}}</ref>) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Slovenský kras|Slovenskom krase]], [[Celok (geomorfológia)|krajinnom celku]] [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]].<ref name="GCS"/> Leží pri obci [[Hačava]], približne {{Km|12|m|w}} západne od [[Moldava nad Bodvou|Moldavy nad Bodvou]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=20.83539&y=48.65458&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha == Nachádza sa vo východnej časti [[Slovenský kras|pohoria]], v [[Zádielska planina|geomorfologickom podcelku Zádielska planina]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-11 | miesto = Bratislava }}</ref> Leží v [[Košický kraj|Košickom kraji]], v okrese [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]] a na katastrálnom území obce [[Hačava]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-11 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | dátum archivácie = 2023-12-08 }}</ref> Najbližším sídlom je severne situovaná [[Hačava]], severovýchodne sa nachádza [[Medzev]], východne [[Jasov]], južne [[Háj (okres Košice-okolie)|Háj]], [[Turňa nad Bodvou]], [[Zádiel]] a [[Dvorníky-Včeláre]], západne [[Bôrka]], [[Lúčka (okres Rožňava)|Lúčka]] a [[Kováčová (okres Rožňava)|Kováčová]] a severozápadne [[Štós]].<ref name="mapa"/> Vrch je súčasťou [[Národný park Slovenský kras|Národného parku Slovenský kras]].<ref name=M/> == Opis == Ďurkova skala leží v severnej časti [[Zádielska planina|Zádielskej planiny]]. Severným smerom sa nachádza [[Grečov]] ({{Mnm|891}}), [[Bujačí vrch (vrch v Slovenskom krase)|Bujačí vrch]] ({{Mnm|835}}) a Jelení vrch ({{Mnm|947}}), východným [[Šugovský vrch]] ({{Mnm|1061}}) a [[Vysoká (vrch v Slovenskom krase)|Vysoká]] ({{Mnm|706}}), južným Zádielsky kameň ({{Mnm|601}}), [[Hlinná (vrch v Slovenskom krase)|Hlinná]] ({{Mnm|738}}) a [[Vysoký vrch (vrch v Slovenskom krase)|Vysoký vrch]] ({{Mnm|832}}) a západným [[Havrania skala (vrch v Slovenskom krase)|Havrania skala]] ({{Mnm|770}}), [[Vŕšok (vrch v Slovenskom krase)|Vŕšok]] ({{Mnm|917}}), [[Dvorník (vrch v Slovenskom krase)|Dvorník]] ({{Mnm|932}}), [[Matesova skala]] ({{Mnm|925}}), [[Chvost (vrch v Slovenskom krase)|Chvost]] ({{Mnm|851}}) a [[Osadník (vrch)|Osadník]] ({{Mnm|1186}}).<ref name=M>''Slovenský kras – Domica. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999</ref> Oblasť patrí do povodia [[Bodva|Bodvy]], kde vodu odvádza východne tečúci [[Hájsky potok (prítok Turne)|Hájsky potok]]. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.<ref name="mapa"/> === Výhľady === Vrchol pokrýva súvislý lesný porast<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/turisticka?source=osm&id=1067273562&x=20.8345641&y=48.6546449&z=16&base=ophoto | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref>, ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je možné vidieť okolité [[Zoznam vrcholov v Slovenskom krase|vrcholy Slovenského krasu]], blízke [[Volovské vrchy]] a prihraničné vrchy v Maďarsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.com/?lat=48.65458&lng=20.83539&ele=766&azi=98.67&alt=-5.62&fov=45&cfg=s&name=48.65458%c2%b0N%2c%2020.83539%c2%b0E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no východným úpätím vedie Hájskou dolinou {{Turistická značka|žltá}} žlto značený chodník z obce [[Háj (okres Košice-okolie)|Háj]] cez [[Hačava|Hačavu]] do Hačavského sedla.<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Slovenský kras]] * [[Zádielska planina]] * [[Zoznam vrcholov v Slovenskom krase]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=20.83539&y=48.65458&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Slovenský kras}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vrchy v Slovenskom krase]] [[Kategória:Vrchy pod 1000 metrov na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v okrese Košice-okolie]] [[Kategória:Hačava]] lmywh4i09mumjb3dcwtjreyj795y0kn Slávne kúpeľné mestá Európy 0 703502 8206034 7732015 2026-04-30T06:39:10Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8206034 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHS = The Great Spa Towns of Europe |názov = Slávne kúpeľné mestá Európy |obrázok = Gusseiserne Kolonnade Eingang Marianske Lazne.jpg |titulok = [[Mariánské Lázně]] |štát = {{minivlajka|Česko|w}}<br> {{minivlajka|Belgicko|w}}<br> {{minivlajka|Francúzsko|w}}<br> {{minivlajka|Nemecko|w}}<br> {{minivlajka|Rakúsko|w}}<br> {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}<br> {{minivlajka|Taliansko|w}} |typ = kultúrna pamiatka |kritériá = ii, iii |ID = 1613 |link = http://whc.unesco.org/en/list/1133 |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|Európa a Severná Amerika]] |súradnice = |rok = 2021 |zasadnutie = 44. |dodatky = |ohrozenie = }} '''Slávne kúpeľné mestá Európy''' (''The Great Spa Towns of Europe'') je nadnárodná [[Svetové dedičstvo UNESCO|pamiatka svetového dedičstva UNESCO]], do ktorej patrí 11 [[kúpele|kúpeľných miest]] v siedmich európskych štátoch. Tieto mestá sa rozvinuli okolo prírodných [[Minerálna voda|prameňov minerálnych vôd]] a prosperovali od začiatku 18. storočia do 30. rokov 20. storočia.<ref name="whs">{{Citácia periodika | autor = Centre UNESCO World Heritage | titul = The Great Spa Towns of Europe | periodikum = UNESCO World Heritage Centre | url = https://whc.unesco.org/en/list/1613/ | jazyk = en | dátum prístupu = 2021-07-25}}</ref><ref name="inscribed">{{Citácia periodika | periodikum = UNESCO World Heritage Centre | titul = Five sites in the Arab and Europe regions inscribed on UNESCO’s World Heritage List | url = https://whc.unesco.org/en/news/2316/ | jazyk = en | dátum prístupu = 2021-07-25}}</ref> Snaha dostať jedenástku európskych kúpeľov na zoznam svetového dedičstva začalo v roku [[2012]], koordinovalo ju Česko a nominácia bola predložená v roku [[2019]].<ref>{{Citácia periodika | titul = 11 European cities nominate The Great Spas of Europe for UNESCO World Heritage List | periodikum = European Heritage Tribune | url = https://heritagetribune.eu/europe/7-european-countries-jointly-nominate-the-great-spas-of-europe-as-unesco-world-heritage-sites/ | dáatum vydania = 2019-01-30 | jazyk = en-US | dátum prístupu = 2021-07-25 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200918201913/https://heritagetribune.eu/europe/7-european-countries-jointly-nominate-the-great-spas-of-europe-as-unesco-world-heritage-sites/ | dátum archivácie = 2020-09-18 }}</ref> 24. júla [[2021]] boli tieto mestá oficiálne zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO<ref name="inscribed"/> na 44. zasadaní [[World Heritage Committee]] v meste [[Fu-čou]] v Číne.<ref>{{Citácia periodika | titul = Karlovy Vary, Mariánské Lázně a Františkovy Lázně jsou s dalšími osmi městy nově na seznamu UNESCO | periodikum = iROZHLAS | vydavateľ = Český rozhlas | odkaz na vydavateľa = Český rozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/karlovy-vary-marianske-lazne-frantiskovy-lazne-seznam-unesco_2107241516_jgr | dátum prístupu = 2021-07-25}}</ref> Anglické kúpeľné mesto [[Bath]] je zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO i samostatne už od roku [[1987]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Elgee | meno = Emma | titul = Bath another step closer to second World Heritage listing | periodikum = SomersetLive | url = https://www.somersetlive.co.uk/news/local-news/bath-another-step-closer-second-5497802 | dátum vydania = 2021-06-07 | jazyk = en | dátum prístupu = 2021-07-25}}</ref> Istý čas počas spracovania prihlášky boli nominované i mestá [[Luhačovice]], [[Bad Homburg vor der Höhe]], [[Bad Pyrmont]], [[Wiesbaden]] a [[Bad Ischl]],<ref>{{Citácia periodika | titul = Baden könnte Weltkulturerbe werden | periodikum = [[Österreichischer Rundfunk|ORF]] | url = https://noe.orf.at/v2/news/stories/2682255/ | jazyk = de | dátum prístupu = 2021-07-25 }}</ref> ktoré sa však na zoznam UNESCO nedostali. == Zoznam == {| class="wikitable sortable collapsible mw-datatable" style="background:white" ! Mesto ! Poloha ! ID<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Great Spa Towns of Europe - Maps | vydavateľ = UNESCO | url = https://whc.unesco.org/en/list/1613/multiple=1&unique_number=2325 | jazyk = en | dátum prístupu = 2021-07-25 }}</ref> ! Rozloha chránenej<br>časti mesta (ha) ! Rozloha ochranného<br>pásma (ha) |- | [[Baden (Dolné Rakúsko)|Baden]] | [[Dolné Rakúsko]], [[Rakúsko]] | 1613-001 | align="right"| 343 | align="right"| 855 |- | [[Spa]] | [[Lutyšsko (provincia)|Lutyšsko]], [[Belgicko]] | 1613-002 | align="right"| 772 | align="right"| 1536 |- | [[Františkovy Lázně]] | [[Karlovarský kraj]], [[Česko]] | 1613-003 | align="right"| 367 | align="right"| 872 |- | [[Karlovy Vary]] | [[Karlovarský kraj]], Česko | 1613-004 | align="right"| 1123 | align="right"| 1029 |- | [[Mariánské Lázně]] | [[Karlovarský kraj]], Česko | 1613-005 | align="right"| 835 | align="right"| 3677 |- | [[Vichy]] | [[Auvergne-Rhône-Alpes]], [[Francúzsko]] | 1613-006 | align="right"| 68 | align="right"| 253 |- | [[Bad Ems]] | [[Porýnie-Falcko]], [[Nemecko]] | 1613-007 | align="right"| 80 | align="right"| 155 |- | [[Baden-Baden]] | [[Bádensko-Württembersko]], Nemecko | 1613-008 | align="right"| 230 | align="right"| 2377 |- | [[Bad Kissingen]] | [[Bavorsko]], Nemecko | 1613-009 | align="right"| 212 | align="right"| 524 |- | [[Montecatini Terme]] | [[Toskánsko]], [[Taliansko]] | 1613-010 | align="right"| 114 | align="right"| 341 |- | [[Bath]] | [[South West England]], [[Spojené kráľovstvo]] | align="right"| 1613-011 | align="right"| 2870 | - |} == Galéria == <gallery mode="packed" heights="150px"> File:Baden Panorama 01.jpg|Baden bei Wien File:Spa JPG01.jpg|Spa File:Františkovy Lázně, Národní (3).jpg|Františkovy Lázně File:Karlsbad Muehlbrunnkolonnade.jpg|Karlovy Vary File:Mariánské lázně (Czech town) - houses in center.jpg|Mariánské Lázně File:Zone urbaine (VICHY,FR03).jpg|Vichy File:Bad ems.jpg|Bad Ems File:Baden-Baden 10-2015 img05 View from Merkur.jpg|Baden-Baden File:Badkissingen.jpg|Bad Kissingen File:Montecatini Alto.jpg|Montecatini File:Royal.crescent.aerial.bath.arp.jpg|Bath </gallery> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|greatspatownsofeurope.eu}} * [https://artsandculture.google.com/story/CwXx1WDxKkf8FQ The Great Spa Towns of Europe] == Zdroj == {{Preklad|cs|Colony Collapse Disorder|869426451}} {{Svetové dedičstvo - Belgicko}} {{Svetové dedičstvo - Česko}} {{Svetové dedičstvo - Francúzsko}} {{Svetové dedičstvo - Nemecko}} {{Svetové dedičstvo - Rakúsko}} {{Svetové dedičstvo - Spojené kráľovstvo}} {{Svetové dedičstvo - Taliansko}} [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Belgicku]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Česku]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva vo Francúzsku]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Nemecku]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Rakúsku]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Spojenom kráľovstve]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Taliansku]] [[Kategória:Kúpele]] ngp29iw9899ifxktdb55x077l9ojh4r Spojená škola de La Salle 0 703797 8206081 8055836 2026-04-30T09:24:30Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8206081 wikitext text/x-wiki {{Infobox Stredná škola |Názov = Spojená škola de La Salle |Obrázok = Spojená_škola_de_La_Salle.jpg |Popis = Gymnázium školských bratov (GŠB) |Súčasný zriaďovateľ = Inštitút školských bratov <ref name = "cirkevne_sasz"/> |Rok založenia = [[1991]] {{small|(základná škola)}} <br /> [[1993]] {{small|(gymnázium)}} |Riaditeľ = Mgr. Jacek Chaciński |Zástupca riaditeľa = Mgr. Peter Magáč <br /> Mgr. Marcela Šimková <br /> PaedDr. Eva Baračková |Počet študentov = 548 {{small|(2022/23)}} |Počet tried = 23 |Školské farby = {{color box|#045CAC}} modrá <br /> {{color box|#FBD306}} žltá |Adresa = Čachtická 14, 831 06 Bratislava |Web = {{url|https://www.lasalle.sk}} |E-mail = sekretariat@lasalle.sk |Telefón = 0244881705|Školská hymna=https://www.youtube.com/watch?v=_f2AYYaQbMk|Školský časopis=Od roku 2024 sa na škole vydáva školský časopis „SHOT“}} '''Spojená škola de La Salle''' je vzdelávacia inštitúcia [[Kongregácia školských bratov|školských bratov]] nachádzajúca sa na Čachtickej ulici v [[Bratislava|Bratislave]], v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Rača|Rača]]. Tvoria ju dve organizačné zložky – Základná škola sv. Jána de La Salle a Gymnázium školských bratov (GŠB).<ref name = "cirkevne_sasz"/> V súčasnosti je riaditeľom školy Mgr. Jacek Chaciński.<ref name = "sprava"/> == História školy<ref name = "historia1"/><ref name = "historia2"/> == Základná škola na Detvianskej ulici bola založená v roku [[1991]], vyučovať sa začalo [[5. september|5. septembra]]. Pomenovanie dostala podľa [[Ján de La Salle|sv. Jána Krstiteľa de La Salle]], ktorý je zároveň aj jej [[patrón]]om. V roku [[1993]] vznikol po pripojení gymnázia jeden organizačný celok – ''Spojená škola de La Salle''. === Ján de La Salle === {{Hlavný článok|Ján de La Salle}} Sv. Ján Krstiteľ de La Salle ([[30. apríl]], [[1651]] – [[7. apríl]], [[1719]]) bol kňaz, doktor [[teológia|teológie]] a zakladateľ ľudovej školy pochádzajúci z bohatej francúzskej šľachtickej rodiny v [[Reims|Remeši]]. Svoju činnosť zameral na výchovu a vzdelávanie chudobných detí. Jeho celoživotným poslaním bolo [[Evanjelizácia|evanjelizovať]] a sprevádzať mladých v ich osobnostnom raste, spoznávaní viery a seba samých v prostredí školskej komunity.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osobnosti inštitútu | url = https://www.lasalle.sk/a/osobnosti-institutu | dátum prístupu = 2024-02-25 | vydavateľ = Spojená škola de La Salle}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ján de La Salle, kňaz, zakladateľ rehole Školských bratov | url = https://www.zivotopisysvatych.sk/jan-de-la-salle/ | dátum prístupu = 2024-02-25 | vydavateľ = Životopisy svätých}}</ref> V roku [[1680]] vytvoril prvú komunitu bratov – učiteľov, neskôr známu ako ''Spoločenstvo školských bratov''. V roku [[1685]] zriadil v Remeši prvý učiteľský seminár, v ktorom sa vzdelávali budúci vidiecki učitelia. O rok neskôr otvoril podobný seminár v [[Paríž]]i. V oboch sa vyučovalo zdarma. Následne zakladal odborné a technické školy aj učiteľské ústavy. Zrušil fyzické tresty v školstve a urobil materský jazyk základom vyučovania (namiesto dovtedajšej [[latinčina|latinčiny]]).<ref name=":0" /> Zomrel v [[Rouen]]e v roku [[1719]]. Pápež [[Lev XIII.]] ho v roku [[1888]] blahorečil a v roku [[1900]] vyhlásila [[Cirkev]] Jána de La Salle za svätého, neskôr v roku [[1950]] za patróna kresťanských učiteľov a vychovávateľov.<ref name=":0" /> Od [[17. november|17. novembra]] [[2018]] do [[31. december|31. decembra]] [[2019]] trval jubilejný rok venovaný sv. Jánovi de La Salle. V tomto období si prostredníctvom osláv členovia inštitútu a celej lasalliánskej komunity pripomenuli 300-té výročie smrti svojho zakladateľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 300LaSalle | url = https://www.lasalle.sk/a/300lasalle | dátum prístupu = 2024-02-25 | vydavateľ = Spojená škola de La Salle | url archívu = https://web.archive.org/web/20240225022324/https://lasalle.sk/a/300lasalle | dátum archivácie = 2024-02-25 }}</ref> === Školskí bratia === Komunita vytvorená Jánom de La Salle vo Francúzsku pôsobila až do [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkej francúzskej revolúcie]], kedy bola počas prenasledovania Cirkvi zrušená. Školskí bratia odišli do susedných štátov i do zámoria, kde sa naďalej venovali svojmu poslaniu. Koncom [[19. storočie|19. storočia]] spoločenstvo školských bratov započalo svoje pôsobenie i na území bývalého [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Prví školskí bratia prišli na [[Slovensko]] v roku [[1899]] do Urmína (dnešných [[Mojmírovce|Mojmíroviec]]) pri [[Nitra|Nitre]]. V roku [[1924]] začali vyučovať na Učiteľskom ústave v [[Spišská Kapitula|Spišskej Kapitule]], kam ich pozval biskup [[Ján Vojtaššák]]. Celkovo pôsobili školskí bratia na Slovensku na 13 rôznych miestach. V [[máj]]i roku [[1950]] bola rehoľa zlikvidovaná. Inštitút obnovil svoju činnosť na Slovensku [[9. február]]a [[1991]] vytvorením rehoľnej komunity v bratislavských [[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovciach]]. Dnes vyše 6000 bratov vychováva mládež v 86 krajinách sveta. V súčasnosti riadia vyše 2000 školských ustanovizní (od materských škôl po [[Univerzita|univerzity]]), kde svoje vzdelanie nadobúda približne 950000 žiakov a študentov. S bratmi spolupracuje približne 50000 vychovávateľov a spolupracovníkov. Túto výchovnú činnosť vykonávajú pre všetky [[spoločenská vrstva|sociálne vrstvy]] so zvláštnou pozornosťou pre tých najchudobnejších. == Výučba == Škola poskytuje základné a stredné vzdelanie ([[osemročné gymnázium]])<ref name = "cirkevne_sasz"/>, v rámci ktorého formuje žiakov po stránke rozumovej, kultúrnej, náboženskej a odbornej pomocou programových systémov prispôsobených ich potrebám. Vo výučbe je zahrnuté aktívne výučovanie cudzích jazykov ([[angličtina|anglického]], [[francúzština|francúzskeho]], [[nemčina|nemeckého]]), budovanie kolektívneho ducha, úcty a rešpektu u žiakov, výchova v [[Kresťanstvo|kresťanskom]] duchu a uplatňovanie lasallianských zásad vzdelávania mládeže.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ciele lasaliánskej výchovy | url = https://www.lasalle.sk/a/ciele-lasalianskej-vychovy | dátum prístupu = 2024-02-25 | | vydavateľ = Spojená škola de La Salle}}</ref> Študenti školy sa taktiež pravidelne zapájajú do rôznych predmetových olympiád. === CLIL <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Metóda CLIL | url = https://gsbba.edupage.org/a/metoda-clil| dátum prístupu = 2024-02-25 | | vydavateľ = Spojená škola de La Salle}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Využitie CLIL metódy v primárnom vzdelávaní| url = https://archiv.mpc-edu.sk/sites/default/files/projekty/vystup/4_ops_janekova_viktoria_-_vyuzitie_clil_metody_v_primarnom_vzdelavani.pdf| dátum prístupu = 2024-02-25 | priezvisko = Janeková| meno = Viktória| vydavateľ = Metodicko-pedagogické centrum, Ševčenkova 11}}</ref> === '''C'''ontent and '''L'''anguage '''I'''ntegrated '''L'''earning (skrátene ''CLIL'') je duálne vzdelávanie, [[metóda]] zameraná na výučbu cudzích jazykov formou sekundárneho získavania poznatkov a schopností v rámci výučby štandardných predmetov na prvom stupni základnej školy ([[matematika]], výtvarná výchova, anglický jazyk) a školského klubu detí. Žiaci sa učia myslieť v cudzom jazyku, budujú si slovnú zásobu a rozvíjajú svoje kompetencie a schopnosť pohotovo reagovať v tomto jazyku. Medzi ciele metódy CLIL patria: *zdokonaľovanie jazykových schnopností *uplatňovanie nadobudnutých vedomostí v praxi *motivácia k štúdiu cudzích jazykov *navýšenie času vzdelávania v cudzom jazyku bez navýšenia časovej dotácie na hodiny cudzieho jazyka *nadobudnutie mimoučebnicových poznatkov === SFUMATO <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Metóda SFUMATO | url = https://gsbba.edupage.org/a/metoda-sfumato| dátum prístupu = 2024-02-25 | | vydavateľ = Spojená škola de La Salle}}</ref>=== ''SFUMATO'' je vyučovacia metóda zameraná na zdokonaľovanie čítania pomocou aplikovania tzv. "techniky splývavého čítania". Tá využíva nadväznosť vnemov – [[zrak]]u, [[hlas]]u a [[sluch]]u. Nástrojom výučby tejto metódy je vytváranie dokonalých zrakových a sluchových obrazov, ktoré umožňujú prepojenie obrazu, hlasu a slova.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Inovatívna metóda vyučovania čítania SFUMATO| url = https://mpc-edu.sk/sites/default/files/projekty/vystup/2_ops_jabczunova_zuzana_-_inovativna_metoda_vyucovania_citania_sfumato.pdf| dátum prístupu = 2024-02-25 | priezvisko = Jabczunová| meno = Zuzana| vydavateľ = Metodicko-pedagogické centrum, Ševčenkova 11}}</ref> === Medzinárodná družba === Spolupráca so školami vo [[Francúzsko|Francúzsku]] ([[Saint-Étienne]]; [[Paray-le-Monial (obec)|Paray-le-Monial]]) a v [[Rakúsko|Rakúsku]] ([[Viedeň]]) formou výmenných a študijných pobytov a vzájomných návštev.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cudzie jazyky a partnerstvá | url = https://www.lasalle.sk/a/dod?eqa=dGV4dD10ZXh0L3RleHQzMyZzdWJwYWdlPTU%3D | dátum prístupu = 2024-02-25 | vydavateľ = Spojená škola de La Salle}}</ref> == Mimoškolské aktivity <ref name = "aktivity"/> == V budove gymnázia sa nachádza pracovisko [[Súkromná základná umelecká škola, Osloboditeľská 27|Súkromnej základnej umeleckej školy]], ktorá poskytuje možnosť umeleckého vzdelávania v hudobnom, tanečnom, výtvarnom a literárno-dramatickom odbore.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kontakt | url = http://www.szusba.sk/rs/2/kontakt/ | dátum prístupu = 2024-02-25 | vydavateľ = SZUŠ, Osloboditeľská 27}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O škole | url = http://www.szusba.sk/rs/9/o-skole/ | dátum prístupu = 2024-02-25 | vydavateľ = SZUŠ, Osloboditeľská 27}}</ref> === Lasalliánsky fest === Začiatkom [[jún]]a organizuje škola každý rok, na počesť svojho patróna sv. Jána de La Salle, tradičný ''Lasalliánsky fest''. Súčasťou tohto podujatia sú talentové vystúpenia žiakov, rôzne súťaže pre deti a program pre rodičov a priateľov školy. === DofE === Škola je zapojená do projektu ''Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu'' (skrátene ''DofE'') podporovaného britskou kráľovskou rodinou. Je to medzinárodne uznávaný program, ktorý prostredníctvom plnenia stanovených cieľov v štyroch rôznych oblastiach ([[šport]], talent, [[dobrovoľníctvo]] a dobrodružná expedícia) rozvíja osobnosti mladých ľudí.<ref name = "dofe"/> === Iné aktivity === *[[Medzinárodný festival horských filmov]] – výročný filmový festival v [[Poprad]]e *[[Kľúč od pevnosti Stará Ľubovňa]] – medzinárodná súťaž v štýle ''[[Pevnosť Boyard (televízna súťaž)|Pevnosti Boyard]]'' pre študentov stredných škôl na hrade v [[Stará Ľubovňa|Starej Ľubovni]] *benefičné stretnutie priateľov Spojenej školy de La Salle organizované členmi občianskeho združenia ''Lasallian'' *zimný lyžiarsky výcvik *Valentínsky ples *Swap oblečenia *mimoškolské krúžky *tematické dni (deň v školských tričkách, športový deň …) *návšteva divadelných predstavení, besiedok, prezentácií a výstav *[[charita]]tívne zbierky a činnosti v prospech núdznym (na Slovensku i v zahraničí) **projekt podpory vzdelávania [[Pygmejovia (stredná Afrika)|Pygmejov]] v [[Kamerun]]e **projekt ''Adopcia na diaľku'' – podpora detí na [[Haiti (štát)|Haiti]] == Známi absolventi == *[[Michal Drotován]] – starosta mestskej časti Bratislava-Rača<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul = Michal Drotován – príbehy našej školy | url = https://www.lasalle.sk/news/?gtnid=2437#news-2437 | dátum prístupu = 2024-02-25 | dátum vydania = | vydavateľ = Spojená škola de La Salle}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vedenie mestskej časti | url = https://www.raca.sk/samosprava/vedenie-mestskej-casti/starosta-mc-ba-raca/ | dátum prístupu = 2024-02-25 | dátum vydania = | vydavateľ = Mestská časť Bratislava-Rača }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> *Marek Sliva - docent na FMFI UK == Dopravné spojenie <ref name = "doprava"/> == {{Zastávka|ba|Detvianska|}} == Referencie == {{Referencie |refs = <ref name = "cirkevne_sasz"> {{Citácia elektronického dokumentu |titul = Sieť škôl a školských zariadení Slovenskej republiky (časť: cirkevné školy a školské zariadenia) |url = https://www.cvtisr.sk/buxus/docs//JH/cirkevne_sasz.pdf |dátum prístupu = 2024-02-25 |vydavateľ = Ministerstvo školstva, vedy, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej Republiky |strany = 28 }} </ref> <ref name = "sprava"> {{Citácia elektronického dokumentu |titul = Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach za školský rok 2022/2023 |url = https://www.lasalle.sk/sprava/?rok=2022 |dátum prístupu = 2024-02-25 |dátum vydania = 2023-10-10 |vydavateľ = Spojená škola de La Salle }} </ref> <ref name = "historia1"> {{Citácia elektronického dokumentu |titul = Inštitút na Slovensku |url = https://www.lasalle.sk/a/institut-skolskych-bratov |dátum prístupu = 2024-02-25 |vydavateľ = Spojená škola de La Salle }} </ref> <ref name = "historia2"> {{Citácia elektronického dokumentu |titul = Inštitút vo svete |url = https://www.lasalle.sk/a/institut-vo-svete |dátum prístupu = 2024-02-25 |vydavateľ = Spojená škola de La Salle }} </ref> <ref name = "aktivity"> {{Citácia elektronického dokumentu |titul = Mimoškolské aktivity |url = https://www.lasalle.sk/a/dod?eqa=dGV4dD10ZXh0L3RleHQzMyZzdWJwYWdlPTI%3D |dátum prístupu = 2024-02-25 |vydavateľ = Spojená škola de La Salle }} </ref> <ref name = "dofe"> {{Citácia elektronického dokumentu |titul = Školy |url = https://www.dofe.sk/skoly |dátum prístupu = 2024-02-25 |vydavateľ = The Duke of Edinburg's International Award Slovakia }} </ref> <ref name = "doprava"> {{Citácia elektronického dokumentu |titul = Zastávka Detvianska |url = https://imhd.sk/ba/zastavka/Detvianska/b6848588 |dátum prístupu = 2024-02-25 |vydavateľ = imhd.sk }} </ref> }} == Externé odkazy == * [https://www.lasalle.sk/ Oficiálna internetová stránka školy] [[Kategória:Rača (mestská časť)]] [[Kategória:Gymnáziá v Bratislave]] [[Kategória:Katolícke gymnáziá na Slovensku]] 2ms2rf5js8ap0jfpozn5adgwv0837bu Západný front (prvá svetová vojna) 0 706783 8205840 7991471 2026-04-29T17:30:48Z RONALDO-SK 11297 8205840 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka | |konflikt=Západný front |súčasť=[[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] |obrázok= Western Front (World War I) 2.jpg |text k obr= V smere hodinových ručičiek: vľavo hore: Muži z Royal Irish Rifles sústredení v zákope tesne pred príkazom na útok, počas prvého dňa bitky na Somme; britský vojak nesie zraneného kamaráta z bojiska v prvý deň na Somme; mladý nemecký vojak počas bitky pri Ginchy; americká pechota útočiacia na nemecký bunker; nemecký ťažký bombardér Gotha G.IV; americkí vojaci s tankami Renault FT sa presúvajú v Argonnskom lese k frontovej línii počas másko-aragonskej ofenzívy |dátum= [[2. august]] [[1914]] – [[11. november]] [[1918]] |miesto= [[západná Európa|západná]] a [[stredná Európa]]: [[Belgicko]], severovýchodné [[Francúzsko]], [[Alsasko-Lotrinsko]], [[Luxembursko]], západné [[Nemecko]] |casus= |územie= |výsledok= Víťazstvo [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] |protivník1= '''[[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohoda]]''':<br />[[Súbor:Flag of France (1794–1815, 1830–1958).svg|22px|border]] [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]]<br /></div>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Britské impérium]]<br />{{minivlajka|Rusko}} [[Ruská ríša]]<br />{{minivlajka|Taliansko (1861-1946)}} [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]] <small>(od 1915)</small><br />[[Súbor:US flag 48 stars.svg|22px|border]] [[Spojené štáty]] <small>(od 1917)</small><br />''a ďalší'' |protivník2= '''[[Ústredné veľmoci|Centrálne mocnosti]]''':<br />[[Súbor:Flag of the German Empire.svg|22px|border]] [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]]<br />[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px|border]] [[Rakúsko-Uhorsko]] |velitel1= Francúzsko:<br />[[Joseph Joffre|Joseph Joffre]]<br />[[Robert Nivelle]]<br />[[Philippe Pétain]]<br />[[Ferdinand Foch]]<br />Spojené kráľovstvo:<br />[[John French]]<br />[[Douglas Haig]]<br />Spojené štáty:<br />[[John Pershing]]<br />Belgicko:<br />[[Albert I. (Belgicko)|Albert I.]]<br />''a ďalší'' |velitel2= Nemecko:<br />[[Helmuth von Moltke mladší|Helmuth von Moltke]]<br />[[Erich von Falkenhayn]]<br />[[Paul von Hindenburg]]<br />[[Erich Ludendorff]] |sila1= |sila2= |straty1=<small>Vojenské straty</small><br />Mŕtvych, nezvestných a ranených: <br />7 500 000<br /><small>(z toho mŕtvych: 2 041 000)</small><br /><small>Civilné obete</small><br />Mŕtvych: 534 500 |straty2=<small>Vojenské straty</small><br />Mŕtvych, nezvestných a ranených: <br />5 500 000 <br /><small>(z toho mŕtvych: 1 495 000)</small><br /><small>Civilné obete</small><br />Mŕtvych: 424 000 }} '''Západný front''' bolo jedno z kľúčových bojísk [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecká]] armáda začala front inváziou do [[Luxembursko|Luxemburska]] a [[Belgicko|Belgicka]] v auguste [[1914]]. 20. augusta Nemci obsadili hlavné mesto Belgicka [[Brusel]]. Postupne získali vojenskú kontrolu nad dôležitými priemyselnými oblasťami vo severozápadnom [[Francúzsko|Francúzsku]]. Počiatočný nemecký postup bol zastavený v [[Prvá bitka na Marne|bitke na rieke Marne]] a po nemeckom neúspechu v [[prvá bitka o Ypres |bitke pri Ypres]] sa frontová línia ustálila.<ref>Banks, A., 2001, A Military Atlas of the First World War. Leo Cooper, Londýn, s. 14</ref> Obe znepriatelené strany bojovali pozdĺž spletitej línie opevnených [[Zákopová vojna|zákopov]] siahajúcich od [[Severné more|Severného mora]] po [[švajčiarsko]]-francúzsku hranicu. Táto [[zákopová vojna]] zostala relatívne statická až do roku [[1917]] a [[1918]], kedy prešla zmenami. V rokoch [[1915]] až 1917 bol západný front svedkom početných ofenzív poznamenaných masívnym [[Delostrelectvo|delostreleckým]] ostreľovaním a rozsiahlymi útokmi [[Pechota|pechoty]]. Napriek tomuto úsiliu, zákopy, línie [[Ostnatý drôt|ostnatého drôtu]], opevnené pozície kryté paľbou [[guľomet]]ov, a delostrelectvo spôsobili na oboch stranách ťažké straty, čo malo za následok minimálne územné zisky oboch strán vo väčšine bitiek. Medzi týmito ofenzívami boli významné hlavne: [[bitka o Verdun]] (1916) s ohromujúcim počtom 700 000 obetí, [[Bitka na Somme (1916)|bitka na Somme]] (1916) s viac ako miliónom obetí a [[Tretia bitka o Ypres|bitka pri Passchendaele]] (1917) so 487 000 obeťami.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Liddle | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Passchendaele in Perspective (The Third Battle of Ypres) | vydanie = | vydavateľ = Pen and Sword | miesto = | rok = 2017 | počet strán = 544 | url = | isbn = 978-0-85052-588-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Aby prekonali patovú situáciu v [[Zákopová vojna|zákopovej vojne]], obidve strany experimentovali s vtedy inovatívnymi vojenskými technológiami, ako sú [[Chemická zbraň|chemické zbrane]] (hlavne jedovaté plyny), [[Vojenské lietadlo|lietadlá]] a [[Tank (vozidlo)|tanky]]. Vylepšená taktika spolu s postupným oslabovaním armád západného frontu vydláždila cestu k obnovenej mobilite v roku 1918. Postavenie Ústredných mocností uľahčila porážka Ruska vo vojne ([[Brestlitovský mier]]), vďaka čomu mohli stiahnuť svoje sily z [[Východný front (prvá svetová vojna)|východného frontu]] a nasadiť ich v plnej sile na západe. Nemecká jarná ofenzíva toho roku s využitím delostrelectva a tzv. infiltračné taktiky najskôr viedli k značnému postupu na západ, ale napokon v dôsledku vyčerpania ani táto nepriniesla Nemecku rozhodujúci obrat. Neúnavný postup armád [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]], hlavne príchod čerstvých síl zo [[Spojené štáty|Spojených štátov]] počas ofenzívy Dohody v roku 1918 spustil náhly kolaps nemeckých síl, čo prinútilo nemeckých veliteľov uznať nevyhnutnosť porážky. Nemecká vláda kapitulovala [[Prímerie|prímerím]] z 11. novembra 1918 a podmienky mieru následne určila [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillská zmluva]] v roku [[1919]]. == Následky == Výsledok bojov na západnom fronte prinútil nemeckú vládu a jej spojencov k hľadaniu [[Mier|mieru]], a to aj napriek nemeckým úspechom na iných frontoch. Podmienky mierového urovnania preto určili Francúzsko, Británia a Spojené štáty počas [[Versaillská sústava|Parížskej mierovej konferencie]] v roku 1919. To viedlo k podpísaniu [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskej zmluvy]] v júni 1919 delegáciou zastupujúcou novovytvorenú nemeckú vládu. Podmienky zmluvy uvalili na Nemecko ekonomické a vojenské obmedzenia. Sporná oblasť [[Alsasko-Lotrinsko|Alsaska-Lotrinska]] bola vrátená Francúzsku, čím sa obmedzili zdroje [[Uhlie|uhlia]] dostupné pre nemecký [[priemysel]]. [[Sársko|Sarsko]], ktoré sa nachádza na západnom brehu [[Rýn]]a, bolo označené ako [[Demilitarizovaná zóna (všeobecne)|demilitarizovaná zóna]] a zostalo pod kontrolou Británie a Francúzska, zatiaľ čo [[Kielský kanál]] bol otvorený pre medzinárodnú plavbu. Zmluva navyše priniesla významné zmeny vo [[Východná Európa|východnej Európe]]. Uvalila aj prísne obmedzenia na nemecké ozbrojené sily, početnosť armády bol obmedzený na 100 000 mužov. Nemecko malo zakázané zriadenie vojenského námorníctva a vojenského letectva. === Straty === Vojna v zákopoch západného frontu zanechala desiatky tisíc zmrzačených vojakov a milióny vojnových vdov. Bezprecedentné straty na životoch mali trvalý vplyv na postoj obyvateľstva k vojne, čo neskôr počas [[Medzivojnové obdobie|medzivojnového obdobia]] viedlo k neochote Spojencov viesť agresívnu politiku voči [[Adolf Hitler|Adolfovi Hitlerovi]]. V Belgicku zahynulo 30 000 civilistov. Vo Francúzsku zahynulo 40 000 civilistov vrátane 3 000 námorníkov obchodných lodí. Briti prišli o 16 829 civilných obetí, 1 260 civilistov zahynulo pri leteckých a námorných útokoch, 908 civilistov zahynulo na mori a zomrelo 14 661 príslušníkov obchodného loďstva. Ďalších 62 000 belgických, 107 000 britských a 300 000 francúzskych civilistov zomrelo v dôsledku príčin súvisiacich s vojnou. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Western Front (World War I)|1186842774}} [[Kategória:Bojiská prvej svetovej vojny]] ai015dv7lmmkj7ajyb5gkll4marx3lv Juraj Cintula 0 713469 8205728 8205685 2026-04-29T13:21:21Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Plepo|Plepo]] ([[User_talk:Plepo|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 8109037 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Juraj Cintula | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský básnik, spisovateľ a atentátnik | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1953|03|01}} | Miesto narodenia = [[Bardejov]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|1953|03|01}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Levice (Slovensko)|Levice]] (naposledy) | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = páchateľ [[atentát na Roberta Fica|atentátu na Roberta Fica]] | Alma mater = | Profesia = spisovateľ, pedagóg, baník, SBS-kár | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = Politika | Portál3 = }} '''Juraj Cintula''' (* [[1. marec]] [[1953]], [[Bardejov]])<ref name=TŽ3>{{Citácia knihy | titul = Tu žijeme 3: almanach členov Literárneho klubu Dúha v Leviciach | vydavateľ = SB Press | miesto = Tlmače | rok = 2013 | isbn = 978-80-89395-26-2 | strany = 17 }} </ref><ref name=TŽ4>{{Citácia knihy | titul = Tu žijeme 4: almanach členov Literárneho klubu Dúha v Leviciach | vydavateľ = SB Press | miesto = Tlmače | rok = 2015 | isbn = 978-80-89395-35-4 | strany = 19 }} </ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bielik | meno = Miroslav (zost.) | titul = Básnici 2018: antológia poézie členov, prispievateľov a priaznivcov Spolku slovenských spisovateľov | vydavateľ = [[Spolok slovenských spisovateľov]] | miesto = Bratislava | rok = 2018 | isbn = 978-80-8194-101-6 | strany = 218 }} </ref> je [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ]], [[básnik]] a [[atentát]]nik, ktorý [[15. máj]]a [[2024]] spáchal v [[Handlová|Handlovej]] neúspešný [[atentát na Roberta Fica|atentát na slovenského premiéra Roberta Fica]].<ref name="pachatel">{{Citácia periodika | priezvisko = Kiššová | meno = Katarína | titul = Podrobnosti o strelcovi: Atentát na Fica spáchal 71-ročný spisovateľ z Levíc | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/895095-podrobnosti-o-strelcovi-atentat-na-fica-spachal-71-rocny-spisovatel-z-levic | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2024-05-15 | dátum prístupu = 2024-05-15 }}</ref><ref name="postoj-20240515">{{Citácia periodika | priezvisko = Takáč | meno = Adam | titul = Kto je muž, ktorý postrelil premiéra Fica : Spisovateľ Juraj Cintula hlásal, že odmieta násilie. Ako SBS-kár sa raz vrátil z práce dobitý | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/155751/dnes-treba-vediet | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2024-05-15 | dátum prístupu = 2024-05-28 }} </ref> Po atentáte bol zadržaný [[Policajný zbor|Políciou SR]] a nasledovne vyšetrovaný [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|NAKA]]. == Život == === Do roku 1989 === Juraj Cintula sa narodil 1. marca [[1953]] v [[Bardejov]]e.<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> Mal početnú rodinu, jeho otec bol učiteľom. V [[Prievidza|Prievidzi]] sa vyučil za [[Maliar (umelec)|maliara]]{{--}}natierača<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> a v roku 1975<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Študentské bratstvo | periodikum = [[Štiavnické noviny]] | dátum = 2016 | ročník = 27 | číslo = 24 | strany = 6 | issn = 1337-8023 }} </ref><ref name=NaS>{{Citácia periodika | priezvisko=Cintula | meno = Juraj | titul = Návraty a stretnutia | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2011 | ročník = 22 | číslo = 23 | strany = 4 | issn = 1337-8023 }} </ref> absolvoval [[Stredná priemyselná škola banícka|Strednú priemyselnú školu banícku]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]].<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> K Banskej Štiavnici mal dlhodobo vrúcny vzťah a zúčastňoval sa jej spoločenských akcií.<ref name=NaS /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Óda na Banskú Štiavnicu a Cap á l'Est | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2013 | ročník = 24 | číslo = 29 | strany = 10 | issn = 1337-8023 }} </ref> Osem rokov pracoval v [[Handlovské uhoľné bane|Handlovských uhoľných baniach]]. Pôvodne ako [[technik]], neskôr ako [[geológ]], merač, razič, vŕtač.<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Podľa jeho životopisu v [[almanach]]u Literárneho klubu Dúha: ''„jeho charakterové vlastnosti formovalo drsné prostredie koncentrovaného priemyslu v Handlovej.''“<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Od roku 1983 žil v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]]. V Leviciach pracoval ako [[kamenár]]<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> a [[Sochárstvo|sochár]]. Ponúkal výrobu a obnovu náhrobných kameňov (1990).<ref>{{Citácia periodika | titul = [Inzercia] | periodikum = Pohronie | dátum = 1990 | ročník = 23 (45) | číslo = 7 | strany = [4] }} </ref> Spočiatku sympatizoval s [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickou stranou]].<ref name="Novinky" /> Bol členom [[Socialistický zväz mládeže|Socialistického zväzu mládeže]] a v uhoľných baniach pôsobil ako vedúci „[[reflektor mladých]]“{{#tag:ref|Poverená osoba vychovávajúca členov SZM a mladých k osobnej zodpovednosti za vývin [[Socialistická spoločnosť|socialistickej spoločnosti]] prostredníctvom všímania si nedostatkov a vzbudzovania odvahy poukázať na ne, pomáhať pri ich odstraňovaní a ich predchádzaní.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Brokl | meno = Vilém | spoluautori = a kol. | titul = Stručný slovník teórie a praxe výstavby strany | kapitola zborník = reflektor mladých SZM | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | rok = 1989 | strany = 117 }} </ref> |group = p}}. V roku 1978 sa vyjadril, že by sa malo viac písať aj ''„o zlepšení práce základných organizácií po politickej stránke“'' a že mládež, hlavne zväzáci by sa mali pri prispievaní do novín viac zamerať na ''„ideologickú oblasť“''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Tlač má široké možnosti | periodikum = Hlas baníka: časopis ZS-ROH Uhoľných baní n. p | dátum = 1978 | ročník = 29 | číslo = 37 | strany = 3 | issn = 1210-2342 }} </ref> [[Súbor:Juraj Cintula & StB.jpg|náhľad|„Ďuro“ v záznamoch ŠtB, evidovaný v kategórii Preverovaná osoba (PO).|vľavo]] Neskôr uňho podľa svedectva jeho známeho nastalo rozčarovanie a začal prejavovať nespokojnosť s papalášstvom a nerovnosťou medzi občanmi v štáte.<ref name="Novinky" /> Bol [[Idealizmus|idealistom]] a už v čase [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] verejne vyjadroval svoje názory. Niektoré jeho články a eseje mu pre ich kritický obsah nebolo umožnené odpublikovať.<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Kritické vyjadrenie možno badať v jeho príspevku v časopise ''Hlas baníka'' z roku 1978, keď kritizoval ''„ľudí, ktorí pohŕdavo a výsmešne hovoria s mladými ľudmi odstraňujúcimi nedostatky vo výrobe. [pričom medzi] nimi sú aj niektorí THP“'' <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Všetko sa skladá z maličkostí | periodikum = Hlas baníka: časopis ZS-ROH Uhoľných baní n. p | dátum = 1978 | ročník = 29 | číslo = 30 | strany = 3 | issn = 1210-2342 }} </ref> (pozn. technicko-hospodárski pracovníci). Zrejme niekedy v danom období absolvoval doplňujúce pedagogické štúdium na [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Pedagogickej fakulte v Nitre]]<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> a následne pracoval ako [[majster odborného výcviku]] na strednom odbornom učilišti. Z učilišťa mal byť prepustený po tom, čo na [[1. máj|oslavy prvého mája]] mal do práce priniesť transparent s nápisom ''„Viac socializmu, viac demokracie“''.<ref name="DN">{{Citácia periodika | priezvisko = Zdút | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = O politike hovoril priveľa, mal rád pravidlá. Kamarát Juraja C. opisuje, aký bol človek | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4012424/o-politike-hovoril-privela-mal-rad-pravidla-kamarat-juraja-c-opisuje-aky-bol-clovek/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-05-24 | dátum prístupu = 2024-05-28 }} </ref><ref name="Novinky">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kamarád slovenského atentátníka: Byl to rebel a zklamaný člověk | titul = [[Novinky.cz]] | meno = Ivan | priezvisko = Vilček | url = https://www.novinky.cz/clanek/zahranicni-evropa-kamarad-slovenskeho-atentatnika-byl-to-rebel-a-zklamany-clovek-40473385 | vydavateľ = Borgis | miesto = Praha | dátum vydania = 2024-05-24 | dátum prístupu = 2024-06-02 }}</ref> Známy ho opísal ako rebelanta.<ref name="Novinky" /> Začiatkom [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] ho ako podozrivú osobu preverovala [[Štátna bezpečnosť]], pričom mu bolo pridelené krycie meno „Ďuro“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Atentátnika, ktorý strieľal na Fica, prenasledovala ŠtB. Otvorene vystupoval proti komunistom | url = https://www.aktuality.sk/clanok/RGGkLz2/atentatnika-ktory-strielal-na-fica-prenasledovala-stb-otvorene-vystupoval-proti-komunistom/ | meno = Tomáš | priezvisko = Kyseľ | vydavateľ = [[Aktuality.sk]] | dátum vydania = 2024-05-16 | dátum prístupu = 2024-06-02 }} </ref> Začiatkom [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] sa angažoval v hnutí [[Verejnosť proti násiliu]], pričom podporoval kandidatúru [[Alexander Dubček|Alexandra Dubčeka]] za prezidenta. Na auto si mal dokonca napísať slová ''„Voľte Dubčeka“''.<ref name="DN" /><ref name="Novinky" /> === Literárna činnosť === {{Citát v rámčeku | ''Som tebou zhnusený, človek. Lebo si zabudol na všetky pravidlá, ktoré ťa naučili v škole. Bojíš sa, že sú nepoužiteľné, bojíš sa, že ich niekto poruší skôr ako ty. Preto si v nedočkavosti za zlatom vytvoril iné. Vyrástol si na tupého dravca s vlastnými pravidlami prinášajúcimi chaos násilia.'' | {{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Do vlastných radov | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 39 | strany = 11 }} }} Literárne činný bol Juraj Cintula už v mladosti. Svoju prvú romantickú báseň napísal v sedemnástich rokoch. Svoje básne publikoval v časopise uhoľných baní ''Hlas baníka''. Písal aj články a fejtóny, no pre ich kritický obsah neboli v čase [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] publikovávané.<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Bol členom [[Literárny klub DÚHA|literárneho klubu DÚHA]], nepatril však k jeho zakladajúcim členom, ako bolo spočiatku mylne medializované. Za člena bol prijatý až 17. mája 2006, teda vyše rok po vzniku klubu. V rokoch [[2008]] až [[2016]] bol predsedom klubu. Od roku 2019 sa Cintula s literárnym klubom podľa vyjadrenia klubu nekontaktoval a nechodil na jeho stretnutia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [Vysvetľujúci text o vzťahu Juraja Cintulu a Literárneho klubu Dúha] | url = https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=pfbid02TrojoNm6ms7jZ6QzafzqmXeX6bzG13NvrRNPKWiqag671UA18TsY8ftNBoGQwcJil&id=61559734055508 | vydavateľ = Literárny Klub Dúha | dátum prístupu = 2024-06-02 | dátum vydania = 2024-05-18 }} </ref> Od roku [[2015]] bol členom [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]. Členstvo v oboch združeniach mu bolo zrušené po [[Atentát na Roberta Fica|atentáte na Roberta Fica]].<ref name="sss-20240519">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úvod | url = https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20240519234305/https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/ | vydavateľ = Spolok slovenských spisovateľov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2024-05-19 | miesto = Bratislava }} </ref><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kto je Juraj Cintula, atentátnik na Fica? V minulosti bol aj terčom útoku a jeho sused ho pozná ako dobrého človeka | url = https://sita.sk/kto-je-juraj-cintula-atentatnik-na-fica-v-minulosti-bol-aj-tercom-utoku-a-jeho-sused-ho-pozna-ako-dobreho-cloveka/ | vydavateľ = [[SITA Slovenská tlačová agentúra]] | dátum vydania = 2024-05-16 | dátum prístupu = 2024-06-02 }} </ref> V období po roku 2005 publikoval články v novinách ''Pohronie'' a ''Slovenská brána''.<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Jeho básne možno zaradiť do [[Spoločenská lyrika|spoločenskej lyriky]]. Nezriedka sa vyznačujú emocionalitou a kritikou spoločenských či morálnych javov. V časopise ''Pohronie'' mu vyšli napríklad básne ''Darovaná sloboda''<ref>{{Citácia periodika | titul = Darovaná sloboda | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 17 | strany = 11 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} </ref>; ''Do vlastných radov''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Do vlastných radov | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 39 | strany = 11 }} </ref>; ''Ľudstvo''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Ľudstvo | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 23 | strany = 11 }} </ref>; ''Všetko mi vadí''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Všetko mi vadí | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 2 | strany = 6 }} </ref>; ''Krivdy''<ref>{{Citácia periodika | titul = Krivdy | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 42 | strany = 6 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} </ref> či ''Pre koho ten slovopád''<ref>{{Citácia periodika | titul = Pre koho ten slovopád | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 34 | strany = 6 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} </ref>. Tematike práce v bani venoval báseň ''Antracitový Silvester''<ref>{{Citácia periodika | titul = Antracitový Silvester | periodikum = Slovenská brána: noviny pracujúcich Slovenských energetických strojární v Tlmačoch a okolia | dátum = 2014 | ročník = 24 | číslo = 24 | strany = 3 | issn = 1338-9440 }} </ref>. Okrem toho publikoval napríklad príspevok ''Sila ženy'', v ktorej vyzdvihol mierumilovnosť, zodpovednosť a citové vedomie žien.<ref>{{Citácia periodika | titul = Sila ženy | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2015 | ročník = 26 | číslo = 34 | strany = 2 | issn = 1337-8023 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} </ref> {{Citát v rámčeku | ''Sloboda sa nikomu nemá darovať. Každý si ju musí vydobyť sám. Ak chce, dá sa mu pri tom len pomôcť. Alebo aspoň nestáť v ceste. Lebo dar je ako med. A zadarmo med bude raz jed.'' | {{Citácia periodika | titul = Darovaná sloboda | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 17 | strany = 11 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} }} Vydal tri básnické zbierky: ''Sen rebela'' (2006), ''Diptych: Bitkárova bolesť; Erotika'' (2007) a ''Osy: (satira)'' (2008).<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> V roku 2010 mu vyšiel román ''Posolstvo obete''<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> a v roku 2015 kniha ''Etafa: O Cigánoch a Rómoch''. Cintulove diela sa pred atentátom nestretli s celospoločenským ohlasom. Jeho zbierku ''Sen rebela''<ref name=MR>{{Citácia periodika | titul = Cesta k dubisku | periodikum = Knižná revue: časopis pre fanúšikov knihy a literatúry | odkaz na periodikum = Knižná revue | dátum = 2007 | ročník = 17 | číslo = 16-17 | strany = XX | issn = 1210-1982 }} </ref> zaradil Radoslav Matejov v časopise ''Knižná revue'' do kategórie [[nulová literatúra]]{{#tag:ref | Definuje ju ako: ''„nadgeneračný fenomén, súhrnne ho možno nazvať súčasnou ľudovou tvorbou, lebo nemá poeticky individuálne špecifiká, ktoré by v dielach určovali osobitú ideovo-estetickú kvalitu; prevláda v nej neuvedomovaný básnický tvar alebo pasívna remeselnosť, vo vyjadrení zas explicitnosť či prepoetizovanosť, textovo je viac-menej povrchne kompilačná. Literárnosť komunikácie tu má sekundárne postavenie, dôležitejšia je autokomunikácia, priateľská, rodinná, regionálna, príležitostná alebo duchovná komunikácia vedená anticipáciou predstavy poézie opretej o jej všeobecné, tradičné, frekventované modely.“''<ref name = KR/> | group=p }} a opísal slovami: ''„cez životné situácie a rozpory rozvíja autor v elementárnych, priamych veršoch motívy vlastnej zodpovednosti, nepokoja, nebojácnosti a revolty, ale aj citlivosti a mäkkosti srdca.“''<ref name=MR /> Podobne skončila zaradená aj jeho zbierka ''Bitkárova bolesť / Erotika''<ref name = KR>{{Citácia periodika | priezvisko = Matejov | meno = Radoslav | titul = Istoty a neistoty lyriky | periodikum = Knižná revue: časopis pre fanúšikov knihy a literatúry | odkaz na periodikum = Knižná revue | dátum = 2008 | ročník = 18 | číslo = 14{{--}}15 | strany = XVII | issn = 1210-1982 }} </ref>, ktorú charakterizoval nasledovne: ''„druhá zbierka štylisticky a motivicky neotesaných veršov, občas básnických príhovorov, v ktorých sa mieša poetickosť s hovorovosťou, o vlastnom názore na človeka a morálku formovanom aktuálnymi problémami súkromia i spoločnosti“''.<ref name="KR" /> Podľa jeho kamaráta bol Cintula zo svojej literárnej kariéry sklamaný.<ref name="Novinky" /> === Aktivizmus a radikalizácia === Cintula sa podľa svojho kamaráta dlhodobo zaujímal o [[Politika|politiku]] a bol z nej dlhodobo frustrovaný a sklamaný.<ref name="Novinky" /><ref name="DN" /> Svoje námietky či nevôľu často vyjadroval v článkoch v regionálnych [[Noviny|novinách]] alebo účasťou na protestoch. V článkoch neraz zašiel ku kritike spoločnosti, štátu či vlády. V roku [[2008]] vyjadril Cintula svoj kritický názor proti múru postavenému vo vestibule levickej [[Poliklinika|polikliniky]]. Z článku vyplýva, že múr bol postavený v dôsledku akéhosi právneho sporu medzi dvoma subjektami, ktoré v poliklinike pôsobili. Za „tretiu stranu“ sporu označil Cintula občana, ktorého záujmy potrebuje podľa Cintulu „''štát a všetci okolo neho“'' len využiť ''„vo voľbách, keď koretešujú o jeho hlas“''. Príspevok zakončil výzvou: ''„podoprite slová skutkami, víťazi volieb'' (pozn. v tom čase vládla [[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|prvá vláda Roberta Fica]]) ''a dajte odstrániť ten hanebný Berlínsky múr čo najskôr.“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Berlínsky múr v Leviciach: Kto (ne)mslí na občana? | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 35 | strany = 3 }} </ref>. V tom istom roku napísal Cintula v časopise ''Pohronie'' fiktívny list prezidentovi, v ktorom kritizoval slabú podporu [[Slovenská literatúra|slovenských spisovateľov]] oproti (údajnému) zvýhodňovaniu cudzích autorov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Čo by som poradil/a hlave štátu? | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 26 | strany = 3 }} </ref> V roku 2012 podporil [[štrajk]] a protestné zhromaždenie učiteľov za zlepšenie financovania slovenského [[Školstvo|školstva]] v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]]. Zhromaždenie uviedol básňou [[Milan Rúfus|Milana Rúfusa]] „''Tam“''. Sám o sebe sa do novín pri tejto príležitosti vyjadril slovami: ''„ako starý burič tu predsa nemôžem chýbať“''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ráchela | meno = Štefan | titul = Väčšina rodičov štrajk podporila | periodikum = Pohronie | dátum = 2012 | ročník = 67 | číslo = 34 | strany = 3 }} </ref> Pár rokov dozadu potom Cintula v umeleckom „liste dospievajúcej maturantke“ publikovanom v novinách napísal: ''„Áno, treba revoltovaf, nesúhlasiť. Len podpriemerní so všetkým súhlasia a všetko im je dobré. Ale všetko je o hodnotách. Za vrcholom slobody je dekadencia. Pravidlá hry ešte určujeme my, starší. A to je dobre[...]“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = List ošumelého dôchodcu nápaditej maturantke | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 21 | strany = 6 }} </ref> V roku 2014 vyjadril Cintula v ''[[Literárny týždenník|Literárnom týždenníku]]'' rozhorčenie nad likvidáciou knižného veľkoobchodu Belimex, pri ktorom skončilo v [[Pezinok|Pezinku]] porozhadzovaných veľké množstvo (podľa Cintulu státisíce) kníh. Cintula skutok opísal ako ''„počínanie biznisgaunerov [ktoré je] ‚zrelé na povraz‘ “'', pričom svoj príspevok zavŕšil otázkami, či o tom vie [[Spolok slovenských spisovateľov]] a [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstvo kultúry]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Cintorín kníh | periodikum = Literárny týždenník: časopis Spolku slovenských spisovateľov | dátum = 2014 | ročník = 27 | číslo = 29-30 | strany = 5 | issn = 0862-5999 | odkaz na periodikum = Literárny týždenník }} </ref> (pozn. v tom čase vládla [[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|druhá vláda Roberta Fica]] a ministrom kultúry jeho nominant [[Marek Maďarič]]). O rok neskôr ([[2015]]) publikoval Cintula v ''Štiavnických novinách'' článok, v ktorom vyjadril svoje rozhorčenie voči [[Hrací automat|hracími automatmi]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. Podľa jeho vlastných slov bol ''„takmer až neovládateľne nahnevaný bezohľadnosťou jednych'' ([[sic]]!) ''voči druhým“''<ref name=HPr>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Hracie pasce | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2015 | ročník = 26 | číslo = 29 | strany = 4 | issn = 1337-8023 }} </ref>. Hracie automaty vnímal ako pascu na ľudí a zdroj mestských financií, ktorý čerpá z tragédie konkrétneho človeka a zničených rodín. V kritike automatov zároveň zašiel do úvah, v ktorých kritizoval štát a vládu (pozn. v tom čase vládla [[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|druhá vláda Roberta Fica]]): ''„Tento štát je povinný vytvárať spoločensky spravodlivé sociálne prostredie. Tak ako rieka musí mať svoje koryto, inak sa stáva živlom, tak aj sloboda musí mať svoje pravidlá hry, ktorej mantinely vytyčuje štát. Aj sloboda rozhodovania sa musí uskutočňovať v zdravom sociálnom prostredí. [....] Nikto nesmie žiť koristnícky na úkor druhého. Je alibizmom vlády a parlamentu povoliť, a občania nech sa hádajú. To nie je [[demokracia]], ale egokracia vlády za dobré peniaze.“''<ref name=HPr /> O dianie v Banskej Štiavnici sa zaujímal aj ďalší rok, keď sa príhovorom zúčastnil protestu proti zrušeniu gynekologicko-pôrodnického oddelenia v meste, o ktorom rozhodol jeho prevádzkovateľ Svet zdravia a jej majiteľ [[PENTA INVESTMENTS LIMITED|Penta investement]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bernáthová | meno = Janka | titul = O proteste Banskoštiavničanov ešte raz | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2016 | ročník = 27 | číslo = 14 | strany = 4 | issn = 1337-8023 | priezvisko2 = Kuchtová | meno2 = Oľga }} </ref> V máji 2015 sa začal zaujímať o príslušníkov polovojenskej skupiny [[Slovenskí Branci|Slovenskí branci]]. V príspevkoch na sociálnej sieti [[Facebook]], ktoré skupina zdieľala, kritizoval Cintula štát pretože podľa neho nedostatočne chránil obyvateľov pred nelegálnou [[Prisťahovalectvo|imigráciou]]: ''„Slovenskí branci sa nepripravujú na boj, ale na obranu. Keď vám ktokoľvek povie, že sa pripravujú na vojnu, neverte im. Ich prvoradou úlohou je ochrana obyvateľov, krajiny, tradície, kultúry – sú to vlastenci. Ja tým mladým chlapcom a dievčatám verím a vyjadrujem im verejnú podporu“.''<ref name="idnes" /><ref name=Demagog>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nepravdivé informácie o útočníkovi, ktorý strieľal na Fica | url = https://novy.demagog.sk/nepravdive-informacie-o-utocnikovi-ktory-strielal-na-fica | vydavateľ = Demagog.sk | dátum prístupu = 2024-06-02 | meno = Veronika | priezvisko = Jursová Prachárová }} </ref> Podľa ministra obrany [[Robert Kaliňák|Róberta Kaliňáka]] sa však Cintula s brancami stýkal, aby ich presvedčil, že nemajú používať zbrane. Cintula mal byť podľa Kaliňáka pacifista, ktorý sa zradikalizoval v priebehu asi ôsmich rokov pred atentátom.<ref name = "idnes">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Básník, sekuriťák, sympatizant opozice. Kdo je podezřelý z útoku na Fica | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/kdo-je-podezrely-z-utoku-na-fica.A240515_174033_zahranicni_jan | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2024-05-15 | dátum prístupu = 2024-06-02 | meno = Václav Janouš, Kateřina | priezvisko = Havlická }} </ref> Hlbší či dlhodobejší kontakt so skupinou potvrdený nebol.<ref name=Demagog /> V roku 2015 zároveň Cintula vydal knihu ''Efata'', v ktorej opätovne kritizoval spoločnosť a štát: ''„[[Radikalizmus]], [[extrémizmus]], [[neonacizmus]], [[Anarchizmus|anarchia]], [[revanšizmus]], [[avanturizmus]] sú z tohto dôvodu'' ''produkty aj málo zodpovedného štátu“''.<ref name="Efata">{{Citácia knihy | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Efata: o Cigánoch a Rómoch | vydavateľ = Levické tlačiarne LVT | miesto = Levice | rok = 2015 | isbn = 978-80-968340-8-2 }} </ref>{{rp|133}} V [[Európa|Európe]] podľa Cintulu hrozivo rastie ''„neonacizmus, extrémizmus, anarchia, radikalizmus, násilie, brutalita; na druhej strane [[liberalizmus]], [[Individualizmus (politika)|individualizmus]], eklektické zhluky názorov a postojov“''<ref name="Efata" />{{rp|10}}, pričom za dôvod násilných udalostí ([[Anders Behring Breivik|Breivik]], [[Charlie Hebdo]], a pod.) v Európe a [[Spojené štáty|USA]] vinil ''„neriešenie napätia v spoločnosti, krajný individualizmus, rozprávkový rast ziskov jednotlivcov, rast chudoby.“''<ref name="Efata" />{{rp|10}} V knihe písal aj o „[[Rómovia|Cigánoch]]“. Hoci sa v knihe nachádzajú kritické postoje voči nim (''„Živelný rast parazitnej vrstvy treba zastaviť!“<ref name="Efata" />''{{rp|142}}), nevzťahuje sa jeho kritika voči celému etniku, respektíve rase. Podľa Cintulu: ''„nie je Cigán ako Cigán, nie je Róm ako Róm. Ba ani biely nie je vždy najbelší ani vnútri, ani navonok.“''<ref name="Efata" />{{rp|36}} Cintulova kritika smeruje najmä voči štátu alebo jeho reprezentantom: ''„Etnikum robí problémy stovky rokov po celej Európe, čo je dôkazom ich neskutočnej flexibility a našej neuveriteľne dôslednej neschopnosti.“''<ref name="Efata" />{{rp|146}} ''„[V]eľká časť rómskeho etnika, napriek všetkej problematickej zložitosti koexistencie, stala trvalou (hoci nie bezproblémovou) súčasťou autochtónneho obyvateľstva.“''<ref name="Efata" />{{rp|256}} Poukazuje na niektoré prípady, v ktorých štát podľa Cintulu nekonal riadne (napríklad na prípad ''Oskara Dobrovodského'' v Malackách).<ref name="Efata" />{{rp|143}} Zároveň však jeho kritika smerovala aj k podmienkam, v akých žijú ''„na začiatku 21. storočia na Slovensku desaťtisíce rómskych detí v osadách a tisíce detí chudobných Nerómov [...] bez pitnej vody, kanalizácie a elektriny.“''<ref name="Efata" />{{rp|187}} Marta Vlačuhová vo svojej knihe ''Rómske príbehy'' Cintulovi ďakuje za to, že ju priviedol do Literárneho klubu Dúha a ďakuje aj všetkým členom literárneho klubu za to, že ju ''„medzi seba prijali napriek tomu, že [je] Rómka“''.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vlačuhová | meno = Marta | titul = Rómske príbehy | vydavateľ = Literárny klub Dúha | miesto = Levice | rok = 2018 | isbn = 978-80-973145-0-7 | strany = 72 }} </ref> V knihe ''Efata'' sa Cintula vyjadril aj k niektorým známym extrémistom a útočníkom z minulosti, ako napríklad k [[Anders Behring Breivik|Andersovi Brejvikovi]]: či [[Ľubomír Harman|Ľubomírovi Harmanovi]], pričom ich za dôvod ich extrémizmu označil neriešenie spoločenských problémov. Podľa Cintulu bolo ''„úplne logické, že miera nanucovanej trpezlivosti praská ako včerajšia kukla spoločenských pomerov [...] Harman preto v tomto kontexte nebol šialenec, on už iba nevydržal niesť ťarchu. Súdobá vláda prípad Harman zle pomenovala.“''<ref name=Efata />{{rp|139}} V roku [[2016]] pracoval Cintula pre bezpečnostnú službu v nákupnom centre v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]]. Počas služby sa raz v rámci pracovnej povinnosti dostal do fyzického konfliktu s mladým, podľa Cintulu nadrogovaným<ref name="idnes" /> mužom.<ref name="postoj-20240515" /> Cintula utrpel pri incidente zranenia na celom tele a bol práceneschopný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Takto si určite koniec šichty nepredstavoval. Domov šiel surovo dobitý | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/52508-takto-si-urcite-koniec-sichty-nepredstavoval-domov-siel-surovo-dobity | dátum vydania = 2016-09-12 | dátum prístupu = 2023-06-02 | vydavateľ = tvnoviny.sk | dátum aktualizácie = 2024-05-15 }} </ref> [[7. apríl]]a [[2016]] založil spoločne s Štefanom Čambalom a Margitou Stančíkovou hnutie ''Proti Násiliu'' a pokúsil sa vyplniť [[petícia|petíciu]] na založenie politickej strany.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = hnutie Proti násiliu | url = https://www.peticie.com/proti_nsiliu | url archívu = https://web.archive.org/web/20240520142406/https://www.peticie.com/proti_nsiliu | vydavateľ = Peticie.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2024-05-20 }} </ref> Podľa spoluzakladateľa malo hnutie, respektíve strana bojovať proti násiliu a mala vznikať asi po incidente, keď bol na Slovensku [[Zabitie Henryho Acordu|zabitý Filipínec Henry John Acorda]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kto je atentátnikom Roberta Fica? (profil strelca) | url = https://www.aktuality.sk/clanok/1Vqb3Pw/kto-je-atentatnikom-roberta-fica-profil-strelca/ | vydavateľ = [[Aktuality.sk]] | dátum vydania = 2024-05-15 | dátum prístupu = 2024-06-02 }} </ref> (pozn. táto udalosť sa však stala až v máji [[2018]], teda dva roky po vytvorení petície). Hnutie malo malo motto: "Buďme nespokojní, ale nie násilní!" nadväzovať na hnutie [[Verejnosť proti násiliu]].<ref name=":0" /> Hlavnými cieľmi hnutia bol boj proti [[neonacizmus|neonacizmu]], domácemu násiliu a [[militarizmus|militarizmu]] v [[Európa|Európe]].<ref name=Demagog /> Následne vydali na sociálnej sieti [[YouTube]] tri videá, ''Proti násiliu Part 1'' (2016), ''Proti Násiliu Part 2'' (2016), ''Proti Násiliu Part 3'' (2017) v ktorých kritizuje politické strany [[SMER – sociálna demokracia|SMER SD]] ako aj [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] a neskôr aj [[Igor Matovič|Igora Matoviča]].{{chýba citácia}} Cintula veľmi negatívne a kriticky vnímal [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskú inváziu na Ukrajinu]].<ref name="Novinky"/> Po tom, čo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentné voľby na Slovensku v roku 2023]] vyhrala strana [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] a spolu so stranou [[HLAS – sociálna demokracia|Hlas-SD]] a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] vytvorila vládu, bolo na Slovensku prijatých viacero zmien, vrátane zmien v zahraničnej politike Slovenska (podpora [[Rusko-ukrajinská vojna|Ukrajiny vo vojne s Ruskom]]) a prijatia zákonov, ktoré sa v spoločnosti stretli s odporom opozície a časti obyvateľstva (reforma [[Trestné právo|trestného práva]] vrátane zrušenia [[Úrad špeciálnej prokuratúry|Úradu špeciálnej prokuratúry]]). Spoločenský rozruch vzbudili tiež naznačené snahy o zrušenie [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] a založenie [[STVR]] a ďalšie udalosti. V nadväznosti na tieto zmeny sa v krajine uskutočnilo viacero opozičných protestov, ktorých sa zúčastnil aj Juraj Cintula. Na medializovaných záznamoch bol vidieť, ako napríklad na proteste pri výjazdovom rokovaní vlády v [[Dolná Krupá|Dolnej Krupej]] kričal viaceré vyjadrenia a držal protivládne transparenty. Zúčastnil sa tiež protestu pred parlamentom proti rušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry a zmenám v [[Trestný zákon|Trestnom zákone]].<ref name="Demagog" /> == Atentát na Roberta Fica == [[Súbor:Robert_Fico,_April_2024.jpg|náhľad|[[Robert Fico]], premiér Slovenska, obeť atentátu spáchaného Jurajom Cintulom]] {{Hlavný článok|Atentát na Roberta Fica}} Atentát na [[Robert Fico|Roberta Fica]] spáchal [[15. máj]]a [[2024]] v meste [[Handlová]], do ktorého sa dopravil autom. Následne počkal na premiéra pred domom kultúry spolu s davom ľudí čakajúci na premiéra Fica. Okolo 15. hodiny vyšiel z domu kultúry Robert Fico a pristúpil ku davu a začal sa rozprávať s občanmi. Juraj Cintula z predného radu zakričal ''„Robo, poď sem“'', na čo sa premiér Robert Fico otočil na Cintulu, ktorý z [[Pištoľ|ručnej zbrane]] [[Čz 75|ČZ 9 mm]] vystrelil 5-krát a zasiahol premiéra niekoľkokrát, do torsa a končatín. Premiér padol k zemi a Juraj Cintula bol okamžite spacifikovaný a zadržaný [[Polícia|políciou]].<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Filo|meno=Jakub|autor=|odkaz na autora=|titul=Priamo z miesta: Strelec vyzeral, akoby podával ruku. Miestni neskôr nadávali novinárom|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/23330618/postreleny-robert-fico-ako-to-vyzeralo-na-mieste.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-05-15|dátum prístupu=2024-05-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tri dni po atentáte na Fica: Čo zatiaľ vieme? Otázky a odpovede, premiér ostáva na JIS, atentátnik ide pred súd | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/710524-tri-dni-po-atentate-na-fica-co-zatial-vieme-otazky-a-odpovede-premier-ostava-na-jis-atentatnik-ide-pred-sud/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2024-05-18 | dátum prístupu = 2025-07-10 | jazyk = sk-SK}}</ref> Premiér bol vyprevadený do štátneho auta, prevezený do miestnej nemocnice a nasledovne vrtuľníkom transportovaný do [[Nemocnica|nemocnice]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Juraj Cintula bol medzitým zatknutý v chaose utekajúcich ľudí a občanov, ktorí naňho nadávali a pľuli.{{bez citácie}} Cintula bol nasledovne odvedený a vypočúvaný [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|NAKA]]. Jeho zbraň a ruksak zostali ešte dlho na mieste činu.<ref name=":1" /> Súdny proces s Jurajom Cintulom sa začal na [[Špecializovaný trestný súd|Špecializovanom trestnom súde]] v Banskej Bystrici pojednávaním 8. júla 2025. Pojednávanie prebiehalo počas dvoch dní.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Zdút|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Vražda|meno2=Daniel|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Fica som nechcel zabiť, ale zraniť tak, aby sa už nepostavil, tvrdí atentátnik. Nasadili naňho aj agenta|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4734043/po-roku-a-dvoch-mesiacoch-predviedli-strelca-pred-sud-co-nove-sa-mozeme-dozvediet-o-atentate/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-07-08|dátum prístupu=2025-07-09}}</ref> Na ďalšom pojednávaní, ktoré sa uskutoční 5. augusta, by mohli byť vypočutí ďalší svedkovia. Premiérovi sa Cintula zatiaľ neospravedlnil. Text záverečnej reči Juraja Cintulu, ktorú predniesol počas súdneho konania 8.10.2025, je verejne dostupný v archíve Internet Archive.<ref>{{Cite web|title=Záverečná reč Juraja Cintulu|url=https://archive.org/details/zaverecna-rec-juraj-cintula|website=Internet Archive|language=sk|access-date=2025-10-09}}</ref> == Odsúdenie zo spáchania trestného činu teroristického útoku == [[Špecializovaný trestný súd]] (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica, odsúdil [[21. október|21. októbra]] [[2025]] Juraja Cintulu zo spáchania trestného činu [[terorizmus|teroristického útoku]] na 21 rokov odňatia slobody. Obžalovaný si ponechal lehotu na podanie odvolania, prokurátorka sa tejto možnosti vzdala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočitá | meno = Hana | spoluautori = TASR, STVR | titul = Vinný z teroristického útoku: Juraj Cintula dostal za streľbu na Roberta Fica 21 rokov | url = https://spravy.stvr.sk/2025/10/j-cintulu-sud-odsudil-na-21-rokov/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-10-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-22 | jazyk = }}</ref> == Dielo == === Poézia === * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj--> | titul = Sen rebela | vydavateľ = [Juraj Cintula] | miesto = [Levice] | rok = [2006] | počet strán = 72 | isbn = 80-969503-2-0 }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj--> | titul = Diptych: Bitkárová bolesť; Erotika | vydavateľ = Juraj Cintula | miesto = [Levice] | rok = 2007 | počet strán = 87 | isbn = 978-80-969732-2-4 }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj --> | titul = Osy : (satira) | vydavateľ = Juraj Cintula | miesto = Levice | rok = 2008 | počet strán = 60 | isbn = 978-80-969952-2-6 }} === Próza === * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj --> | titul = Posolstvo obete | vydavateľ = [Juraj Cintula] | miesto = [Levice] | rok = 2010 | počet strán = 141 | isbn = 978-80-968340-6-8 }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj --> | titul = Efata : o Cigánoch a Rómoch | vydavateľ = Levické tlačiarne LVT | miesto = Levice | rok = 2015 | počet strán = 263 | isbn = 978-80-968340-8-2 }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj --> | titul = Fragmenty plus | vydavateľ = [Tlačiareň Cicero] | miesto = [Levice] | rok = 2019 | počet strán = 62 | isbn = 978-80-570-0371-7 }} == Poznámky == {{Referencie|skupina = p}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.databazeknih.cz/zivotopis/juraj-cintula-99234 Databáze knih] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cintula, Juraj}} [[Kategória:Osobnosti z Bardejova]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Robert Fico]] [[Kategória:Slovenskí atentátnici]] erj1t7l5zjey4g4gt8rrvq22su2iie4 8206018 8205728 2026-04-30T05:27:55Z Plepo 1345 Revízia [[Special:Diff/8205728|8205728]] používateľa [[Special:Contributions/Fillos X.|Fillos X.]] ([[User talk:Fillos X.|diskusia]]) bola vrátená 8206018 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Juraj Cintula | Rodné meno = | Popis osoby = terorista a atentátnik | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1953|03|01}} | Miesto narodenia = [[Bardejov]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|1953|03|01}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Levice (Slovensko)|Levice]] (naposledy) | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = páchateľ [[atentát na Roberta Fica|atentátu na Roberta Fica]] | Alma mater = | Profesia = spisovateľ, pedagóg, baník, SBS-kár | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = Politika | Portál3 = }} '''Juraj Cintula''' (* [[1. marec]] [[1953]], [[Bardejov]])<ref name=TŽ3>{{Citácia knihy | titul = Tu žijeme 3: almanach členov Literárneho klubu Dúha v Leviciach | vydavateľ = SB Press | miesto = Tlmače | rok = 2013 | isbn = 978-80-89395-26-2 | strany = 17 }} </ref><ref name=TŽ4>{{Citácia knihy | titul = Tu žijeme 4: almanach členov Literárneho klubu Dúha v Leviciach | vydavateľ = SB Press | miesto = Tlmače | rok = 2015 | isbn = 978-80-89395-35-4 | strany = 19 }} </ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bielik | meno = Miroslav (zost.) | titul = Básnici 2018: antológia poézie členov, prispievateľov a priaznivcov Spolku slovenských spisovateľov | vydavateľ = [[Spolok slovenských spisovateľov]] | miesto = Bratislava | rok = 2018 | isbn = 978-80-8194-101-6 | strany = 218 }} </ref> je [[Slovensko|slovenský]] [[atentát]]nik a terorista, ktorý [[15. máj]]a [[2024]] spáchal v [[Handlová|Handlovej]] neúspešný [[atentát na Roberta Fica|atentát na slovenského premiéra Roberta Fica]].<ref name="pachatel">{{Citácia periodika | priezvisko = Kiššová | meno = Katarína | titul = Podrobnosti o strelcovi: Atentát na Fica spáchal 71-ročný spisovateľ z Levíc | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/895095-podrobnosti-o-strelcovi-atentat-na-fica-spachal-71-rocny-spisovatel-z-levic | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2024-05-15 | dátum prístupu = 2024-05-15 }}</ref><ref name="postoj-20240515">{{Citácia periodika | priezvisko = Takáč | meno = Adam | titul = Kto je muž, ktorý postrelil premiéra Fica : Spisovateľ Juraj Cintula hlásal, že odmieta násilie. Ako SBS-kár sa raz vrátil z práce dobitý | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/155751/dnes-treba-vediet | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2024-05-15 | dátum prístupu = 2024-05-28 }} </ref> Po atentáte bol zadržaný [[Policajný zbor|Políciou SR]] a nasledovne vyšetrovaný [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|NAKA]]. == Život == === Do roku 1989 === Juraj Cintula sa narodil 1. marca [[1953]] v [[Bardejov]]e.<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> Mal početnú rodinu, jeho otec bol učiteľom. V [[Prievidza|Prievidzi]] sa vyučil za [[Maliar (umelec)|maliara]]{{--}}natierača<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> a v roku 1975<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Študentské bratstvo | periodikum = [[Štiavnické noviny]] | dátum = 2016 | ročník = 27 | číslo = 24 | strany = 6 | issn = 1337-8023 }} </ref><ref name=NaS>{{Citácia periodika | priezvisko=Cintula | meno = Juraj | titul = Návraty a stretnutia | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2011 | ročník = 22 | číslo = 23 | strany = 4 | issn = 1337-8023 }} </ref> absolvoval [[Stredná priemyselná škola banícka|Strednú priemyselnú školu banícku]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]].<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> K Banskej Štiavnici mal dlhodobo vrúcny vzťah a zúčastňoval sa jej spoločenských akcií.<ref name=NaS /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Óda na Banskú Štiavnicu a Cap á l'Est | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2013 | ročník = 24 | číslo = 29 | strany = 10 | issn = 1337-8023 }} </ref> Osem rokov pracoval v [[Handlovské uhoľné bane|Handlovských uhoľných baniach]]. Pôvodne ako [[technik]], neskôr ako [[geológ]], merač, razič, vŕtač.<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Podľa jeho životopisu v [[almanach]]u Literárneho klubu Dúha: ''„jeho charakterové vlastnosti formovalo drsné prostredie koncentrovaného priemyslu v Handlovej.''“<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Od roku 1983 žil v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]]. V Leviciach pracoval ako [[kamenár]]<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> a [[Sochárstvo|sochár]]. Ponúkal výrobu a obnovu náhrobných kameňov (1990).<ref>{{Citácia periodika | titul = [Inzercia] | periodikum = Pohronie | dátum = 1990 | ročník = 23 (45) | číslo = 7 | strany = [4] }} </ref> Spočiatku sympatizoval s [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickou stranou]].<ref name="Novinky" /> Bol členom [[Socialistický zväz mládeže|Socialistického zväzu mládeže]] a v uhoľných baniach pôsobil ako vedúci „[[reflektor mladých]]“{{#tag:ref|Poverená osoba vychovávajúca členov SZM a mladých k osobnej zodpovednosti za vývin [[Socialistická spoločnosť|socialistickej spoločnosti]] prostredníctvom všímania si nedostatkov a vzbudzovania odvahy poukázať na ne, pomáhať pri ich odstraňovaní a ich predchádzaní.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Brokl | meno = Vilém | spoluautori = a kol. | titul = Stručný slovník teórie a praxe výstavby strany | kapitola zborník = reflektor mladých SZM | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | rok = 1989 | strany = 117 }} </ref> |group = p}}. V roku 1978 sa vyjadril, že by sa malo viac písať aj ''„o zlepšení práce základných organizácií po politickej stránke“'' a že mládež, hlavne zväzáci by sa mali pri prispievaní do novín viac zamerať na ''„ideologickú oblasť“''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Tlač má široké možnosti | periodikum = Hlas baníka: časopis ZS-ROH Uhoľných baní n. p | dátum = 1978 | ročník = 29 | číslo = 37 | strany = 3 | issn = 1210-2342 }} </ref> [[Súbor:Juraj Cintula & StB.jpg|náhľad|„Ďuro“ v záznamoch ŠtB, evidovaný v kategórii Preverovaná osoba (PO).|vľavo]] Neskôr uňho podľa svedectva jeho známeho nastalo rozčarovanie a začal prejavovať nespokojnosť s papalášstvom a nerovnosťou medzi občanmi v štáte.<ref name="Novinky" /> Bol [[Idealizmus|idealistom]] a už v čase [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] verejne vyjadroval svoje názory. Niektoré jeho články a eseje mu pre ich kritický obsah nebolo umožnené odpublikovať.<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Kritické vyjadrenie možno badať v jeho príspevku v časopise ''Hlas baníka'' z roku 1978, keď kritizoval ''„ľudí, ktorí pohŕdavo a výsmešne hovoria s mladými ľudmi odstraňujúcimi nedostatky vo výrobe. [pričom medzi] nimi sú aj niektorí THP“'' <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Všetko sa skladá z maličkostí | periodikum = Hlas baníka: časopis ZS-ROH Uhoľných baní n. p | dátum = 1978 | ročník = 29 | číslo = 30 | strany = 3 | issn = 1210-2342 }} </ref> (pozn. technicko-hospodárski pracovníci). Zrejme niekedy v danom období absolvoval doplňujúce pedagogické štúdium na [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Pedagogickej fakulte v Nitre]]<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> a následne pracoval ako [[majster odborného výcviku]] na strednom odbornom učilišti. Z učilišťa mal byť prepustený po tom, čo na [[1. máj|oslavy prvého mája]] mal do práce priniesť transparent s nápisom ''„Viac socializmu, viac demokracie“''.<ref name="DN">{{Citácia periodika | priezvisko = Zdút | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = O politike hovoril priveľa, mal rád pravidlá. Kamarát Juraja C. opisuje, aký bol človek | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4012424/o-politike-hovoril-privela-mal-rad-pravidla-kamarat-juraja-c-opisuje-aky-bol-clovek/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-05-24 | dátum prístupu = 2024-05-28 }} </ref><ref name="Novinky">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kamarád slovenského atentátníka: Byl to rebel a zklamaný člověk | titul = [[Novinky.cz]] | meno = Ivan | priezvisko = Vilček | url = https://www.novinky.cz/clanek/zahranicni-evropa-kamarad-slovenskeho-atentatnika-byl-to-rebel-a-zklamany-clovek-40473385 | vydavateľ = Borgis | miesto = Praha | dátum vydania = 2024-05-24 | dátum prístupu = 2024-06-02 }}</ref> Známy ho opísal ako rebelanta.<ref name="Novinky" /> Začiatkom [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] ho ako podozrivú osobu preverovala [[Štátna bezpečnosť]], pričom mu bolo pridelené krycie meno „Ďuro“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Atentátnika, ktorý strieľal na Fica, prenasledovala ŠtB. Otvorene vystupoval proti komunistom | url = https://www.aktuality.sk/clanok/RGGkLz2/atentatnika-ktory-strielal-na-fica-prenasledovala-stb-otvorene-vystupoval-proti-komunistom/ | meno = Tomáš | priezvisko = Kyseľ | vydavateľ = [[Aktuality.sk]] | dátum vydania = 2024-05-16 | dátum prístupu = 2024-06-02 }} </ref> Začiatkom [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] sa angažoval v hnutí [[Verejnosť proti násiliu]], pričom podporoval kandidatúru [[Alexander Dubček|Alexandra Dubčeka]] za prezidenta. Na auto si mal dokonca napísať slová ''„Voľte Dubčeka“''.<ref name="DN" /><ref name="Novinky" /> === Literárna činnosť === {{Citát v rámčeku | ''Som tebou zhnusený, človek. Lebo si zabudol na všetky pravidlá, ktoré ťa naučili v škole. Bojíš sa, že sú nepoužiteľné, bojíš sa, že ich niekto poruší skôr ako ty. Preto si v nedočkavosti za zlatom vytvoril iné. Vyrástol si na tupého dravca s vlastnými pravidlami prinášajúcimi chaos násilia.'' | {{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Do vlastných radov | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 39 | strany = 11 }} }} Literárne činný bol Juraj Cintula už v mladosti. Svoju prvú romantickú báseň napísal v sedemnástich rokoch. Svoje básne publikoval v časopise uhoľných baní ''Hlas baníka''. Písal aj články a fejtóny, no pre ich kritický obsah neboli v čase [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] publikovávané.<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Bol členom [[Literárny klub DÚHA|literárneho klubu DÚHA]], nepatril však k jeho zakladajúcim členom, ako bolo spočiatku mylne medializované. Za člena bol prijatý až 17. mája 2006, teda vyše rok po vzniku klubu. V rokoch [[2008]] až [[2016]] bol predsedom klubu. Od roku 2019 sa Cintula s literárnym klubom podľa vyjadrenia klubu nekontaktoval a nechodil na jeho stretnutia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [Vysvetľujúci text o vzťahu Juraja Cintulu a Literárneho klubu Dúha] | url = https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=pfbid02TrojoNm6ms7jZ6QzafzqmXeX6bzG13NvrRNPKWiqag671UA18TsY8ftNBoGQwcJil&id=61559734055508 | vydavateľ = Literárny Klub Dúha | dátum prístupu = 2024-06-02 | dátum vydania = 2024-05-18 }} </ref> Od roku [[2015]] bol členom [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]. Členstvo v oboch združeniach mu bolo zrušené po [[Atentát na Roberta Fica|atentáte na Roberta Fica]].<ref name="sss-20240519">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úvod | url = https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20240519234305/https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/ | vydavateľ = Spolok slovenských spisovateľov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2024-05-19 | miesto = Bratislava }} </ref><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kto je Juraj Cintula, atentátnik na Fica? V minulosti bol aj terčom útoku a jeho sused ho pozná ako dobrého človeka | url = https://sita.sk/kto-je-juraj-cintula-atentatnik-na-fica-v-minulosti-bol-aj-tercom-utoku-a-jeho-sused-ho-pozna-ako-dobreho-cloveka/ | vydavateľ = [[SITA Slovenská tlačová agentúra]] | dátum vydania = 2024-05-16 | dátum prístupu = 2024-06-02 }} </ref> V období po roku 2005 publikoval články v novinách ''Pohronie'' a ''Slovenská brána''.<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Jeho básne možno zaradiť do [[Spoločenská lyrika|spoločenskej lyriky]]. Nezriedka sa vyznačujú emocionalitou a kritikou spoločenských či morálnych javov. V časopise ''Pohronie'' mu vyšli napríklad básne ''Darovaná sloboda''<ref>{{Citácia periodika | titul = Darovaná sloboda | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 17 | strany = 11 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} </ref>; ''Do vlastných radov''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Do vlastných radov | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 39 | strany = 11 }} </ref>; ''Ľudstvo''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Ľudstvo | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 23 | strany = 11 }} </ref>; ''Všetko mi vadí''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Všetko mi vadí | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 2 | strany = 6 }} </ref>; ''Krivdy''<ref>{{Citácia periodika | titul = Krivdy | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 42 | strany = 6 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} </ref> či ''Pre koho ten slovopád''<ref>{{Citácia periodika | titul = Pre koho ten slovopád | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 34 | strany = 6 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} </ref>. Tematike práce v bani venoval báseň ''Antracitový Silvester''<ref>{{Citácia periodika | titul = Antracitový Silvester | periodikum = Slovenská brána: noviny pracujúcich Slovenských energetických strojární v Tlmačoch a okolia | dátum = 2014 | ročník = 24 | číslo = 24 | strany = 3 | issn = 1338-9440 }} </ref>. Okrem toho publikoval napríklad príspevok ''Sila ženy'', v ktorej vyzdvihol mierumilovnosť, zodpovednosť a citové vedomie žien.<ref>{{Citácia periodika | titul = Sila ženy | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2015 | ročník = 26 | číslo = 34 | strany = 2 | issn = 1337-8023 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} </ref> {{Citát v rámčeku | ''Sloboda sa nikomu nemá darovať. Každý si ju musí vydobyť sám. Ak chce, dá sa mu pri tom len pomôcť. Alebo aspoň nestáť v ceste. Lebo dar je ako med. A zadarmo med bude raz jed.'' | {{Citácia periodika | titul = Darovaná sloboda | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 17 | strany = 11 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} }} Vydal tri básnické zbierky: ''Sen rebela'' (2006), ''Diptych: Bitkárova bolesť; Erotika'' (2007) a ''Osy: (satira)'' (2008).<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> V roku 2010 mu vyšiel román ''Posolstvo obete''<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> a v roku 2015 kniha ''Etafa: O Cigánoch a Rómoch''. Cintulove diela sa pred atentátom nestretli s celospoločenským ohlasom. Jeho zbierku ''Sen rebela''<ref name=MR>{{Citácia periodika | titul = Cesta k dubisku | periodikum = Knižná revue: časopis pre fanúšikov knihy a literatúry | odkaz na periodikum = Knižná revue | dátum = 2007 | ročník = 17 | číslo = 16-17 | strany = XX | issn = 1210-1982 }} </ref> zaradil Radoslav Matejov v časopise ''Knižná revue'' do kategórie [[nulová literatúra]]{{#tag:ref | Definuje ju ako: ''„nadgeneračný fenomén, súhrnne ho možno nazvať súčasnou ľudovou tvorbou, lebo nemá poeticky individuálne špecifiká, ktoré by v dielach určovali osobitú ideovo-estetickú kvalitu; prevláda v nej neuvedomovaný básnický tvar alebo pasívna remeselnosť, vo vyjadrení zas explicitnosť či prepoetizovanosť, textovo je viac-menej povrchne kompilačná. Literárnosť komunikácie tu má sekundárne postavenie, dôležitejšia je autokomunikácia, priateľská, rodinná, regionálna, príležitostná alebo duchovná komunikácia vedená anticipáciou predstavy poézie opretej o jej všeobecné, tradičné, frekventované modely.“''<ref name = KR/> | group=p }} a opísal slovami: ''„cez životné situácie a rozpory rozvíja autor v elementárnych, priamych veršoch motívy vlastnej zodpovednosti, nepokoja, nebojácnosti a revolty, ale aj citlivosti a mäkkosti srdca.“''<ref name=MR /> Podobne skončila zaradená aj jeho zbierka ''Bitkárova bolesť / Erotika''<ref name = KR>{{Citácia periodika | priezvisko = Matejov | meno = Radoslav | titul = Istoty a neistoty lyriky | periodikum = Knižná revue: časopis pre fanúšikov knihy a literatúry | odkaz na periodikum = Knižná revue | dátum = 2008 | ročník = 18 | číslo = 14{{--}}15 | strany = XVII | issn = 1210-1982 }} </ref>, ktorú charakterizoval nasledovne: ''„druhá zbierka štylisticky a motivicky neotesaných veršov, občas básnických príhovorov, v ktorých sa mieša poetickosť s hovorovosťou, o vlastnom názore na človeka a morálku formovanom aktuálnymi problémami súkromia i spoločnosti“''.<ref name="KR" /> Podľa jeho kamaráta bol Cintula zo svojej literárnej kariéry sklamaný.<ref name="Novinky" /> === Aktivizmus a radikalizácia === Cintula sa podľa svojho kamaráta dlhodobo zaujímal o [[Politika|politiku]] a bol z nej dlhodobo frustrovaný a sklamaný.<ref name="Novinky" /><ref name="DN" /> Svoje námietky či nevôľu často vyjadroval v článkoch v regionálnych [[Noviny|novinách]] alebo účasťou na protestoch. V článkoch neraz zašiel ku kritike spoločnosti, štátu či vlády. V roku [[2008]] vyjadril Cintula svoj kritický názor proti múru postavenému vo vestibule levickej [[Poliklinika|polikliniky]]. Z článku vyplýva, že múr bol postavený v dôsledku akéhosi právneho sporu medzi dvoma subjektami, ktoré v poliklinike pôsobili. Za „tretiu stranu“ sporu označil Cintula občana, ktorého záujmy potrebuje podľa Cintulu „''štát a všetci okolo neho“'' len využiť ''„vo voľbách, keď koretešujú o jeho hlas“''. Príspevok zakončil výzvou: ''„podoprite slová skutkami, víťazi volieb'' (pozn. v tom čase vládla [[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|prvá vláda Roberta Fica]]) ''a dajte odstrániť ten hanebný Berlínsky múr čo najskôr.“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Berlínsky múr v Leviciach: Kto (ne)mslí na občana? | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 35 | strany = 3 }} </ref>. V tom istom roku napísal Cintula v časopise ''Pohronie'' fiktívny list prezidentovi, v ktorom kritizoval slabú podporu [[Slovenská literatúra|slovenských spisovateľov]] oproti (údajnému) zvýhodňovaniu cudzích autorov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Čo by som poradil/a hlave štátu? | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 26 | strany = 3 }} </ref> V roku 2012 podporil [[štrajk]] a protestné zhromaždenie učiteľov za zlepšenie financovania slovenského [[Školstvo|školstva]] v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]]. Zhromaždenie uviedol básňou [[Milan Rúfus|Milana Rúfusa]] „''Tam“''. Sám o sebe sa do novín pri tejto príležitosti vyjadril slovami: ''„ako starý burič tu predsa nemôžem chýbať“''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ráchela | meno = Štefan | titul = Väčšina rodičov štrajk podporila | periodikum = Pohronie | dátum = 2012 | ročník = 67 | číslo = 34 | strany = 3 }} </ref> Pár rokov dozadu potom Cintula v umeleckom „liste dospievajúcej maturantke“ publikovanom v novinách napísal: ''„Áno, treba revoltovaf, nesúhlasiť. Len podpriemerní so všetkým súhlasia a všetko im je dobré. Ale všetko je o hodnotách. Za vrcholom slobody je dekadencia. Pravidlá hry ešte určujeme my, starší. A to je dobre[...]“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = List ošumelého dôchodcu nápaditej maturantke | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 21 | strany = 6 }} </ref> V roku 2014 vyjadril Cintula v ''[[Literárny týždenník|Literárnom týždenníku]]'' rozhorčenie nad likvidáciou knižného veľkoobchodu Belimex, pri ktorom skončilo v [[Pezinok|Pezinku]] porozhadzovaných veľké množstvo (podľa Cintulu státisíce) kníh. Cintula skutok opísal ako ''„počínanie biznisgaunerov [ktoré je] ‚zrelé na povraz‘ “'', pričom svoj príspevok zavŕšil otázkami, či o tom vie [[Spolok slovenských spisovateľov]] a [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstvo kultúry]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Cintorín kníh | periodikum = Literárny týždenník: časopis Spolku slovenských spisovateľov | dátum = 2014 | ročník = 27 | číslo = 29-30 | strany = 5 | issn = 0862-5999 | odkaz na periodikum = Literárny týždenník }} </ref> (pozn. v tom čase vládla [[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|druhá vláda Roberta Fica]] a ministrom kultúry jeho nominant [[Marek Maďarič]]). O rok neskôr ([[2015]]) publikoval Cintula v ''Štiavnických novinách'' článok, v ktorom vyjadril svoje rozhorčenie voči [[Hrací automat|hracími automatmi]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. Podľa jeho vlastných slov bol ''„takmer až neovládateľne nahnevaný bezohľadnosťou jednych'' ([[sic]]!) ''voči druhým“''<ref name=HPr>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Hracie pasce | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2015 | ročník = 26 | číslo = 29 | strany = 4 | issn = 1337-8023 }} </ref>. Hracie automaty vnímal ako pascu na ľudí a zdroj mestských financií, ktorý čerpá z tragédie konkrétneho človeka a zničených rodín. V kritike automatov zároveň zašiel do úvah, v ktorých kritizoval štát a vládu (pozn. v tom čase vládla [[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|druhá vláda Roberta Fica]]): ''„Tento štát je povinný vytvárať spoločensky spravodlivé sociálne prostredie. Tak ako rieka musí mať svoje koryto, inak sa stáva živlom, tak aj sloboda musí mať svoje pravidlá hry, ktorej mantinely vytyčuje štát. Aj sloboda rozhodovania sa musí uskutočňovať v zdravom sociálnom prostredí. [....] Nikto nesmie žiť koristnícky na úkor druhého. Je alibizmom vlády a parlamentu povoliť, a občania nech sa hádajú. To nie je [[demokracia]], ale egokracia vlády za dobré peniaze.“''<ref name=HPr /> O dianie v Banskej Štiavnici sa zaujímal aj ďalší rok, keď sa príhovorom zúčastnil protestu proti zrušeniu gynekologicko-pôrodnického oddelenia v meste, o ktorom rozhodol jeho prevádzkovateľ Svet zdravia a jej majiteľ [[PENTA INVESTMENTS LIMITED|Penta investement]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bernáthová | meno = Janka | titul = O proteste Banskoštiavničanov ešte raz | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2016 | ročník = 27 | číslo = 14 | strany = 4 | issn = 1337-8023 | priezvisko2 = Kuchtová | meno2 = Oľga }} </ref> V máji 2015 sa začal zaujímať o príslušníkov polovojenskej skupiny [[Slovenskí Branci|Slovenskí branci]]. V príspevkoch na sociálnej sieti [[Facebook]], ktoré skupina zdieľala, kritizoval Cintula štát pretože podľa neho nedostatočne chránil obyvateľov pred nelegálnou [[Prisťahovalectvo|imigráciou]]: ''„Slovenskí branci sa nepripravujú na boj, ale na obranu. Keď vám ktokoľvek povie, že sa pripravujú na vojnu, neverte im. Ich prvoradou úlohou je ochrana obyvateľov, krajiny, tradície, kultúry – sú to vlastenci. Ja tým mladým chlapcom a dievčatám verím a vyjadrujem im verejnú podporu“.''<ref name="idnes" /><ref name=Demagog>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nepravdivé informácie o útočníkovi, ktorý strieľal na Fica | url = https://novy.demagog.sk/nepravdive-informacie-o-utocnikovi-ktory-strielal-na-fica | vydavateľ = Demagog.sk | dátum prístupu = 2024-06-02 | meno = Veronika | priezvisko = Jursová Prachárová }} </ref> Podľa ministra obrany [[Robert Kaliňák|Róberta Kaliňáka]] sa však Cintula s brancami stýkal, aby ich presvedčil, že nemajú používať zbrane. Cintula mal byť podľa Kaliňáka pacifista, ktorý sa zradikalizoval v priebehu asi ôsmich rokov pred atentátom.<ref name = "idnes">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Básník, sekuriťák, sympatizant opozice. Kdo je podezřelý z útoku na Fica | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/kdo-je-podezrely-z-utoku-na-fica.A240515_174033_zahranicni_jan | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2024-05-15 | dátum prístupu = 2024-06-02 | meno = Václav Janouš, Kateřina | priezvisko = Havlická }} </ref> Hlbší či dlhodobejší kontakt so skupinou potvrdený nebol.<ref name=Demagog /> V roku 2015 zároveň Cintula vydal knihu ''Efata'', v ktorej opätovne kritizoval spoločnosť a štát: ''„[[Radikalizmus]], [[extrémizmus]], [[neonacizmus]], [[Anarchizmus|anarchia]], [[revanšizmus]], [[avanturizmus]] sú z tohto dôvodu'' ''produkty aj málo zodpovedného štátu“''.<ref name="Efata">{{Citácia knihy | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Efata: o Cigánoch a Rómoch | vydavateľ = Levické tlačiarne LVT | miesto = Levice | rok = 2015 | isbn = 978-80-968340-8-2 }} </ref>{{rp|133}} V [[Európa|Európe]] podľa Cintulu hrozivo rastie ''„neonacizmus, extrémizmus, anarchia, radikalizmus, násilie, brutalita; na druhej strane [[liberalizmus]], [[Individualizmus (politika)|individualizmus]], eklektické zhluky názorov a postojov“''<ref name="Efata" />{{rp|10}}, pričom za dôvod násilných udalostí ([[Anders Behring Breivik|Breivik]], [[Charlie Hebdo]], a pod.) v Európe a [[Spojené štáty|USA]] vinil ''„neriešenie napätia v spoločnosti, krajný individualizmus, rozprávkový rast ziskov jednotlivcov, rast chudoby.“''<ref name="Efata" />{{rp|10}} V knihe písal aj o „[[Rómovia|Cigánoch]]“. Hoci sa v knihe nachádzajú kritické postoje voči nim (''„Živelný rast parazitnej vrstvy treba zastaviť!“<ref name="Efata" />''{{rp|142}}), nevzťahuje sa jeho kritika voči celému etniku, respektíve rase. Podľa Cintulu: ''„nie je Cigán ako Cigán, nie je Róm ako Róm. Ba ani biely nie je vždy najbelší ani vnútri, ani navonok.“''<ref name="Efata" />{{rp|36}} Cintulova kritika smeruje najmä voči štátu alebo jeho reprezentantom: ''„Etnikum robí problémy stovky rokov po celej Európe, čo je dôkazom ich neskutočnej flexibility a našej neuveriteľne dôslednej neschopnosti.“''<ref name="Efata" />{{rp|146}} ''„[V]eľká časť rómskeho etnika, napriek všetkej problematickej zložitosti koexistencie, stala trvalou (hoci nie bezproblémovou) súčasťou autochtónneho obyvateľstva.“''<ref name="Efata" />{{rp|256}} Poukazuje na niektoré prípady, v ktorých štát podľa Cintulu nekonal riadne (napríklad na prípad ''Oskara Dobrovodského'' v Malackách).<ref name="Efata" />{{rp|143}} Zároveň však jeho kritika smerovala aj k podmienkam, v akých žijú ''„na začiatku 21. storočia na Slovensku desaťtisíce rómskych detí v osadách a tisíce detí chudobných Nerómov [...] bez pitnej vody, kanalizácie a elektriny.“''<ref name="Efata" />{{rp|187}} Marta Vlačuhová vo svojej knihe ''Rómske príbehy'' Cintulovi ďakuje za to, že ju priviedol do Literárneho klubu Dúha a ďakuje aj všetkým členom literárneho klubu za to, že ju ''„medzi seba prijali napriek tomu, že [je] Rómka“''.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vlačuhová | meno = Marta | titul = Rómske príbehy | vydavateľ = Literárny klub Dúha | miesto = Levice | rok = 2018 | isbn = 978-80-973145-0-7 | strany = 72 }} </ref> V knihe ''Efata'' sa Cintula vyjadril aj k niektorým známym extrémistom a útočníkom z minulosti, ako napríklad k [[Anders Behring Breivik|Andersovi Brejvikovi]]: či [[Ľubomír Harman|Ľubomírovi Harmanovi]], pričom ich za dôvod ich extrémizmu označil neriešenie spoločenských problémov. Podľa Cintulu bolo ''„úplne logické, že miera nanucovanej trpezlivosti praská ako včerajšia kukla spoločenských pomerov [...] Harman preto v tomto kontexte nebol šialenec, on už iba nevydržal niesť ťarchu. Súdobá vláda prípad Harman zle pomenovala.“''<ref name=Efata />{{rp|139}} V roku [[2016]] pracoval Cintula pre bezpečnostnú službu v nákupnom centre v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]]. Počas služby sa raz v rámci pracovnej povinnosti dostal do fyzického konfliktu s mladým, podľa Cintulu nadrogovaným<ref name="idnes" /> mužom.<ref name="postoj-20240515" /> Cintula utrpel pri incidente zranenia na celom tele a bol práceneschopný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Takto si určite koniec šichty nepredstavoval. Domov šiel surovo dobitý | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/52508-takto-si-urcite-koniec-sichty-nepredstavoval-domov-siel-surovo-dobity | dátum vydania = 2016-09-12 | dátum prístupu = 2023-06-02 | vydavateľ = tvnoviny.sk | dátum aktualizácie = 2024-05-15 }} </ref> [[7. apríl]]a [[2016]] založil spoločne s Štefanom Čambalom a Margitou Stančíkovou hnutie ''Proti Násiliu'' a pokúsil sa vyplniť [[petícia|petíciu]] na založenie politickej strany.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = hnutie Proti násiliu | url = https://www.peticie.com/proti_nsiliu | url archívu = https://web.archive.org/web/20240520142406/https://www.peticie.com/proti_nsiliu | vydavateľ = Peticie.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2024-05-20 }} </ref> Podľa spoluzakladateľa malo hnutie, respektíve strana bojovať proti násiliu a mala vznikať asi po incidente, keď bol na Slovensku [[Zabitie Henryho Acordu|zabitý Filipínec Henry John Acorda]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kto je atentátnikom Roberta Fica? (profil strelca) | url = https://www.aktuality.sk/clanok/1Vqb3Pw/kto-je-atentatnikom-roberta-fica-profil-strelca/ | vydavateľ = [[Aktuality.sk]] | dátum vydania = 2024-05-15 | dátum prístupu = 2024-06-02 }} </ref> (pozn. táto udalosť sa však stala až v máji [[2018]], teda dva roky po vytvorení petície). Hnutie malo malo motto: "Buďme nespokojní, ale nie násilní!" nadväzovať na hnutie [[Verejnosť proti násiliu]].<ref name=":0" /> Hlavnými cieľmi hnutia bol boj proti [[neonacizmus|neonacizmu]], domácemu násiliu a [[militarizmus|militarizmu]] v [[Európa|Európe]].<ref name=Demagog /> Následne vydali na sociálnej sieti [[YouTube]] tri videá, ''Proti násiliu Part 1'' (2016), ''Proti Násiliu Part 2'' (2016), ''Proti Násiliu Part 3'' (2017) v ktorých kritizuje politické strany [[SMER – sociálna demokracia|SMER SD]] ako aj [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] a neskôr aj [[Igor Matovič|Igora Matoviča]].{{chýba citácia}} Cintula veľmi negatívne a kriticky vnímal [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskú inváziu na Ukrajinu]].<ref name="Novinky"/> Po tom, čo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentné voľby na Slovensku v roku 2023]] vyhrala strana [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] a spolu so stranou [[HLAS – sociálna demokracia|Hlas-SD]] a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] vytvorila vládu, bolo na Slovensku prijatých viacero zmien, vrátane zmien v zahraničnej politike Slovenska (podpora [[Rusko-ukrajinská vojna|Ukrajiny vo vojne s Ruskom]]) a prijatia zákonov, ktoré sa v spoločnosti stretli s odporom opozície a časti obyvateľstva (reforma [[Trestné právo|trestného práva]] vrátane zrušenia [[Úrad špeciálnej prokuratúry|Úradu špeciálnej prokuratúry]]). Spoločenský rozruch vzbudili tiež naznačené snahy o zrušenie [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] a založenie [[STVR]] a ďalšie udalosti. V nadväznosti na tieto zmeny sa v krajine uskutočnilo viacero opozičných protestov, ktorých sa zúčastnil aj Juraj Cintula. Na medializovaných záznamoch bol vidieť, ako napríklad na proteste pri výjazdovom rokovaní vlády v [[Dolná Krupá|Dolnej Krupej]] kričal viaceré vyjadrenia a držal protivládne transparenty. Zúčastnil sa tiež protestu pred parlamentom proti rušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry a zmenám v [[Trestný zákon|Trestnom zákone]].<ref name="Demagog" /> == Atentát na Roberta Fica == [[Súbor:Robert_Fico,_April_2024.jpg|náhľad|[[Robert Fico]], premiér Slovenska, obeť atentátu spáchaného Jurajom Cintulom]] {{Hlavný článok|Atentát na Roberta Fica}} Atentát na [[Robert Fico|Roberta Fica]] spáchal [[15. máj]]a [[2024]] v meste [[Handlová]], do ktorého sa dopravil autom. Následne počkal na premiéra pred domom kultúry spolu s davom ľudí čakajúci na premiéra Fica. Okolo 15. hodiny vyšiel z domu kultúry Robert Fico a pristúpil ku davu a začal sa rozprávať s občanmi. Juraj Cintula z predného radu zakričal ''„Robo, poď sem“'', na čo sa premiér Robert Fico otočil na Cintulu, ktorý z [[Pištoľ|ručnej zbrane]] [[Čz 75|ČZ 9 mm]] vystrelil 5-krát a zasiahol premiéra niekoľkokrát, do torsa a končatín. Premiér padol k zemi a Juraj Cintula bol okamžite spacifikovaný a zadržaný [[Polícia|políciou]].<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Filo|meno=Jakub|autor=|odkaz na autora=|titul=Priamo z miesta: Strelec vyzeral, akoby podával ruku. Miestni neskôr nadávali novinárom|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/23330618/postreleny-robert-fico-ako-to-vyzeralo-na-mieste.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-05-15|dátum prístupu=2024-05-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tri dni po atentáte na Fica: Čo zatiaľ vieme? Otázky a odpovede, premiér ostáva na JIS, atentátnik ide pred súd | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/710524-tri-dni-po-atentate-na-fica-co-zatial-vieme-otazky-a-odpovede-premier-ostava-na-jis-atentatnik-ide-pred-sud/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2024-05-18 | dátum prístupu = 2025-07-10 | jazyk = sk-SK}}</ref> Premiér bol vyprevadený do štátneho auta, prevezený do miestnej nemocnice a nasledovne vrtuľníkom transportovaný do [[Nemocnica|nemocnice]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Juraj Cintula bol medzitým zatknutý v chaose utekajúcich ľudí a občanov, ktorí naňho nadávali a pľuli.{{bez citácie}} Cintula bol nasledovne odvedený a vypočúvaný [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|NAKA]]. Jeho zbraň a ruksak zostali ešte dlho na mieste činu.<ref name=":1" /> Súdny proces s Jurajom Cintulom sa začal na [[Špecializovaný trestný súd|Špecializovanom trestnom súde]] v Banskej Bystrici pojednávaním 8. júla 2025. Pojednávanie prebiehalo počas dvoch dní.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Zdút|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Vražda|meno2=Daniel|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Fica som nechcel zabiť, ale zraniť tak, aby sa už nepostavil, tvrdí atentátnik. Nasadili naňho aj agenta|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4734043/po-roku-a-dvoch-mesiacoch-predviedli-strelca-pred-sud-co-nove-sa-mozeme-dozvediet-o-atentate/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-07-08|dátum prístupu=2025-07-09}}</ref> Na ďalšom pojednávaní, ktoré sa uskutoční 5. augusta, by mohli byť vypočutí ďalší svedkovia. Premiérovi sa Cintula zatiaľ neospravedlnil. Text záverečnej reči Juraja Cintulu, ktorú predniesol počas súdneho konania 8.10.2025, je verejne dostupný v archíve Internet Archive.<ref>{{Cite web|title=Záverečná reč Juraja Cintulu|url=https://archive.org/details/zaverecna-rec-juraj-cintula|website=Internet Archive|language=sk|access-date=2025-10-09}}</ref> == Odsúdenie zo spáchania trestného činu teroristického útoku == [[Špecializovaný trestný súd]] (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica, odsúdil [[21. október|21. októbra]] [[2025]] Juraja Cintulu zo spáchania trestného činu [[terorizmus|teroristického útoku]] na 21 rokov odňatia slobody. Obžalovaný si ponechal lehotu na podanie odvolania, prokurátorka sa tejto možnosti vzdala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočitá | meno = Hana | spoluautori = TASR, STVR | titul = Vinný z teroristického útoku: Juraj Cintula dostal za streľbu na Roberta Fica 21 rokov | url = https://spravy.stvr.sk/2025/10/j-cintulu-sud-odsudil-na-21-rokov/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-10-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-22 | jazyk = }}</ref> [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyšší súd SR]] potvrdil 29. apríla 2026 Jurajovi Cintulovi 21-ročný trest vo väzení s maximálnym stupňom stráženia za atentát na predsedu vlády SR [[Robert Fico|Roberta Fica]]. Vinný je zo spáchania obzvlášť závažného zločinu teroristického útoku spáchaného na chránenej osobe. Cintulovi hrozil doživotný trest.[https://www.aktuality.sk/clanok/ntlMVvc/atentat-na-premiera-fica-juraj-cintula-je-vinny-z-terorizmu-dostal-vysoky-trest/] == Dielo == === Poézia === * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj--> | titul = Sen rebela | vydavateľ = [Juraj Cintula] | miesto = [Levice] | rok = [2006] | počet strán = 72 | isbn = 80-969503-2-0 }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj--> | titul = Diptych: Bitkárová bolesť; Erotika | vydavateľ = Juraj Cintula | miesto = [Levice] | rok = 2007 | počet strán = 87 | isbn = 978-80-969732-2-4 }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj --> | titul = Osy : (satira) | vydavateľ = Juraj Cintula | miesto = Levice | rok = 2008 | počet strán = 60 | isbn = 978-80-969952-2-6 }} === Próza === * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj --> | titul = Posolstvo obete | vydavateľ = [Juraj Cintula] | miesto = [Levice] | rok = 2010 | počet strán = 141 | isbn = 978-80-968340-6-8 }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj --> | titul = Efata : o Cigánoch a Rómoch | vydavateľ = Levické tlačiarne LVT | miesto = Levice | rok = 2015 | počet strán = 263 | isbn = 978-80-968340-8-2 }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj --> | titul = Fragmenty plus | vydavateľ = [Tlačiareň Cicero] | miesto = [Levice] | rok = 2019 | počet strán = 62 | isbn = 978-80-570-0371-7 }} == Poznámky == {{Referencie|skupina = p}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.databazeknih.cz/zivotopis/juraj-cintula-99234 Databáze knih] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cintula, Juraj}} [[Kategória:Osobnosti z Bardejova]] [[Kategória:Robert Fico]] [[Kategória:Slovenskí atentátnici]] [[Kategória:Slovenskí zločinci]] gge8hmp3mvufipc48ie48idf5f6ikas 8206019 8206018 2026-04-30T05:29:41Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Plepo|Plepo]] ([[User_talk:Plepo|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 8109037 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Juraj Cintula | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský básnik, spisovateľ a atentátnik | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1953|03|01}} | Miesto narodenia = [[Bardejov]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|1953|03|01}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Levice (Slovensko)|Levice]] (naposledy) | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = páchateľ [[atentát na Roberta Fica|atentátu na Roberta Fica]] | Alma mater = | Profesia = spisovateľ, pedagóg, baník, SBS-kár | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = Politika | Portál3 = }} '''Juraj Cintula''' (* [[1. marec]] [[1953]], [[Bardejov]])<ref name=TŽ3>{{Citácia knihy | titul = Tu žijeme 3: almanach členov Literárneho klubu Dúha v Leviciach | vydavateľ = SB Press | miesto = Tlmače | rok = 2013 | isbn = 978-80-89395-26-2 | strany = 17 }} </ref><ref name=TŽ4>{{Citácia knihy | titul = Tu žijeme 4: almanach členov Literárneho klubu Dúha v Leviciach | vydavateľ = SB Press | miesto = Tlmače | rok = 2015 | isbn = 978-80-89395-35-4 | strany = 19 }} </ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bielik | meno = Miroslav (zost.) | titul = Básnici 2018: antológia poézie členov, prispievateľov a priaznivcov Spolku slovenských spisovateľov | vydavateľ = [[Spolok slovenských spisovateľov]] | miesto = Bratislava | rok = 2018 | isbn = 978-80-8194-101-6 | strany = 218 }} </ref> je [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ]], [[básnik]] a [[atentát]]nik, ktorý [[15. máj]]a [[2024]] spáchal v [[Handlová|Handlovej]] neúspešný [[atentát na Roberta Fica|atentát na slovenského premiéra Roberta Fica]].<ref name="pachatel">{{Citácia periodika | priezvisko = Kiššová | meno = Katarína | titul = Podrobnosti o strelcovi: Atentát na Fica spáchal 71-ročný spisovateľ z Levíc | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/895095-podrobnosti-o-strelcovi-atentat-na-fica-spachal-71-rocny-spisovatel-z-levic | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2024-05-15 | dátum prístupu = 2024-05-15 }}</ref><ref name="postoj-20240515">{{Citácia periodika | priezvisko = Takáč | meno = Adam | titul = Kto je muž, ktorý postrelil premiéra Fica : Spisovateľ Juraj Cintula hlásal, že odmieta násilie. Ako SBS-kár sa raz vrátil z práce dobitý | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/155751/dnes-treba-vediet | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2024-05-15 | dátum prístupu = 2024-05-28 }} </ref> Po atentáte bol zadržaný [[Policajný zbor|Políciou SR]] a nasledovne vyšetrovaný [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|NAKA]]. == Život == === Do roku 1989 === Juraj Cintula sa narodil 1. marca [[1953]] v [[Bardejov]]e.<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> Mal početnú rodinu, jeho otec bol učiteľom. V [[Prievidza|Prievidzi]] sa vyučil za [[Maliar (umelec)|maliara]]{{--}}natierača<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> a v roku 1975<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Študentské bratstvo | periodikum = [[Štiavnické noviny]] | dátum = 2016 | ročník = 27 | číslo = 24 | strany = 6 | issn = 1337-8023 }} </ref><ref name=NaS>{{Citácia periodika | priezvisko=Cintula | meno = Juraj | titul = Návraty a stretnutia | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2011 | ročník = 22 | číslo = 23 | strany = 4 | issn = 1337-8023 }} </ref> absolvoval [[Stredná priemyselná škola banícka|Strednú priemyselnú školu banícku]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]].<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> K Banskej Štiavnici mal dlhodobo vrúcny vzťah a zúčastňoval sa jej spoločenských akcií.<ref name=NaS /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Óda na Banskú Štiavnicu a Cap á l'Est | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2013 | ročník = 24 | číslo = 29 | strany = 10 | issn = 1337-8023 }} </ref> Osem rokov pracoval v [[Handlovské uhoľné bane|Handlovských uhoľných baniach]]. Pôvodne ako [[technik]], neskôr ako [[geológ]], merač, razič, vŕtač.<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Podľa jeho životopisu v [[almanach]]u Literárneho klubu Dúha: ''„jeho charakterové vlastnosti formovalo drsné prostredie koncentrovaného priemyslu v Handlovej.''“<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Od roku 1983 žil v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]]. V Leviciach pracoval ako [[kamenár]]<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> a [[Sochárstvo|sochár]]. Ponúkal výrobu a obnovu náhrobných kameňov (1990).<ref>{{Citácia periodika | titul = [Inzercia] | periodikum = Pohronie | dátum = 1990 | ročník = 23 (45) | číslo = 7 | strany = [4] }} </ref> Spočiatku sympatizoval s [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickou stranou]].<ref name="Novinky" /> Bol členom [[Socialistický zväz mládeže|Socialistického zväzu mládeže]] a v uhoľných baniach pôsobil ako vedúci „[[reflektor mladých]]“{{#tag:ref|Poverená osoba vychovávajúca členov SZM a mladých k osobnej zodpovednosti za vývin [[Socialistická spoločnosť|socialistickej spoločnosti]] prostredníctvom všímania si nedostatkov a vzbudzovania odvahy poukázať na ne, pomáhať pri ich odstraňovaní a ich predchádzaní.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Brokl | meno = Vilém | spoluautori = a kol. | titul = Stručný slovník teórie a praxe výstavby strany | kapitola zborník = reflektor mladých SZM | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | rok = 1989 | strany = 117 }} </ref> |group = p}}. V roku 1978 sa vyjadril, že by sa malo viac písať aj ''„o zlepšení práce základných organizácií po politickej stránke“'' a že mládež, hlavne zväzáci by sa mali pri prispievaní do novín viac zamerať na ''„ideologickú oblasť“''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Tlač má široké možnosti | periodikum = Hlas baníka: časopis ZS-ROH Uhoľných baní n. p | dátum = 1978 | ročník = 29 | číslo = 37 | strany = 3 | issn = 1210-2342 }} </ref> [[Súbor:Juraj Cintula & StB.jpg|náhľad|„Ďuro“ v záznamoch ŠtB, evidovaný v kategórii Preverovaná osoba (PO).|vľavo]] Neskôr uňho podľa svedectva jeho známeho nastalo rozčarovanie a začal prejavovať nespokojnosť s papalášstvom a nerovnosťou medzi občanmi v štáte.<ref name="Novinky" /> Bol [[Idealizmus|idealistom]] a už v čase [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] verejne vyjadroval svoje názory. Niektoré jeho články a eseje mu pre ich kritický obsah nebolo umožnené odpublikovať.<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Kritické vyjadrenie možno badať v jeho príspevku v časopise ''Hlas baníka'' z roku 1978, keď kritizoval ''„ľudí, ktorí pohŕdavo a výsmešne hovoria s mladými ľudmi odstraňujúcimi nedostatky vo výrobe. [pričom medzi] nimi sú aj niektorí THP“'' <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Všetko sa skladá z maličkostí | periodikum = Hlas baníka: časopis ZS-ROH Uhoľných baní n. p | dátum = 1978 | ročník = 29 | číslo = 30 | strany = 3 | issn = 1210-2342 }} </ref> (pozn. technicko-hospodárski pracovníci). Zrejme niekedy v danom období absolvoval doplňujúce pedagogické štúdium na [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Pedagogickej fakulte v Nitre]]<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> a následne pracoval ako [[majster odborného výcviku]] na strednom odbornom učilišti. Z učilišťa mal byť prepustený po tom, čo na [[1. máj|oslavy prvého mája]] mal do práce priniesť transparent s nápisom ''„Viac socializmu, viac demokracie“''.<ref name="DN">{{Citácia periodika | priezvisko = Zdút | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = O politike hovoril priveľa, mal rád pravidlá. Kamarát Juraja C. opisuje, aký bol človek | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4012424/o-politike-hovoril-privela-mal-rad-pravidla-kamarat-juraja-c-opisuje-aky-bol-clovek/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-05-24 | dátum prístupu = 2024-05-28 }} </ref><ref name="Novinky">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kamarád slovenského atentátníka: Byl to rebel a zklamaný člověk | titul = [[Novinky.cz]] | meno = Ivan | priezvisko = Vilček | url = https://www.novinky.cz/clanek/zahranicni-evropa-kamarad-slovenskeho-atentatnika-byl-to-rebel-a-zklamany-clovek-40473385 | vydavateľ = Borgis | miesto = Praha | dátum vydania = 2024-05-24 | dátum prístupu = 2024-06-02 }}</ref> Známy ho opísal ako rebelanta.<ref name="Novinky" /> Začiatkom [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] ho ako podozrivú osobu preverovala [[Štátna bezpečnosť]], pričom mu bolo pridelené krycie meno „Ďuro“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Atentátnika, ktorý strieľal na Fica, prenasledovala ŠtB. Otvorene vystupoval proti komunistom | url = https://www.aktuality.sk/clanok/RGGkLz2/atentatnika-ktory-strielal-na-fica-prenasledovala-stb-otvorene-vystupoval-proti-komunistom/ | meno = Tomáš | priezvisko = Kyseľ | vydavateľ = [[Aktuality.sk]] | dátum vydania = 2024-05-16 | dátum prístupu = 2024-06-02 }} </ref> Začiatkom [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] sa angažoval v hnutí [[Verejnosť proti násiliu]], pričom podporoval kandidatúru [[Alexander Dubček|Alexandra Dubčeka]] za prezidenta. Na auto si mal dokonca napísať slová ''„Voľte Dubčeka“''.<ref name="DN" /><ref name="Novinky" /> === Literárna činnosť === {{Citát v rámčeku | ''Som tebou zhnusený, človek. Lebo si zabudol na všetky pravidlá, ktoré ťa naučili v škole. Bojíš sa, že sú nepoužiteľné, bojíš sa, že ich niekto poruší skôr ako ty. Preto si v nedočkavosti za zlatom vytvoril iné. Vyrástol si na tupého dravca s vlastnými pravidlami prinášajúcimi chaos násilia.'' | {{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Do vlastných radov | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 39 | strany = 11 }} }} Literárne činný bol Juraj Cintula už v mladosti. Svoju prvú romantickú báseň napísal v sedemnástich rokoch. Svoje básne publikoval v časopise uhoľných baní ''Hlas baníka''. Písal aj články a fejtóny, no pre ich kritický obsah neboli v čase [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] publikovávané.<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Bol členom [[Literárny klub DÚHA|literárneho klubu DÚHA]], nepatril však k jeho zakladajúcim členom, ako bolo spočiatku mylne medializované. Za člena bol prijatý až 17. mája 2006, teda vyše rok po vzniku klubu. V rokoch [[2008]] až [[2016]] bol predsedom klubu. Od roku 2019 sa Cintula s literárnym klubom podľa vyjadrenia klubu nekontaktoval a nechodil na jeho stretnutia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [Vysvetľujúci text o vzťahu Juraja Cintulu a Literárneho klubu Dúha] | url = https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=pfbid02TrojoNm6ms7jZ6QzafzqmXeX6bzG13NvrRNPKWiqag671UA18TsY8ftNBoGQwcJil&id=61559734055508 | vydavateľ = Literárny Klub Dúha | dátum prístupu = 2024-06-02 | dátum vydania = 2024-05-18 }} </ref> Od roku [[2015]] bol členom [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]. Členstvo v oboch združeniach mu bolo zrušené po [[Atentát na Roberta Fica|atentáte na Roberta Fica]].<ref name="sss-20240519">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úvod | url = https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20240519234305/https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/ | vydavateľ = Spolok slovenských spisovateľov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2024-05-19 | miesto = Bratislava }} </ref><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kto je Juraj Cintula, atentátnik na Fica? V minulosti bol aj terčom útoku a jeho sused ho pozná ako dobrého človeka | url = https://sita.sk/kto-je-juraj-cintula-atentatnik-na-fica-v-minulosti-bol-aj-tercom-utoku-a-jeho-sused-ho-pozna-ako-dobreho-cloveka/ | vydavateľ = [[SITA Slovenská tlačová agentúra]] | dátum vydania = 2024-05-16 | dátum prístupu = 2024-06-02 }} </ref> V období po roku 2005 publikoval články v novinách ''Pohronie'' a ''Slovenská brána''.<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Jeho básne možno zaradiť do [[Spoločenská lyrika|spoločenskej lyriky]]. Nezriedka sa vyznačujú emocionalitou a kritikou spoločenských či morálnych javov. V časopise ''Pohronie'' mu vyšli napríklad básne ''Darovaná sloboda''<ref>{{Citácia periodika | titul = Darovaná sloboda | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 17 | strany = 11 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} </ref>; ''Do vlastných radov''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Do vlastných radov | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 39 | strany = 11 }} </ref>; ''Ľudstvo''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Ľudstvo | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 23 | strany = 11 }} </ref>; ''Všetko mi vadí''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Všetko mi vadí | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 2 | strany = 6 }} </ref>; ''Krivdy''<ref>{{Citácia periodika | titul = Krivdy | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 42 | strany = 6 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} </ref> či ''Pre koho ten slovopád''<ref>{{Citácia periodika | titul = Pre koho ten slovopád | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 34 | strany = 6 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} </ref>. Tematike práce v bani venoval báseň ''Antracitový Silvester''<ref>{{Citácia periodika | titul = Antracitový Silvester | periodikum = Slovenská brána: noviny pracujúcich Slovenských energetických strojární v Tlmačoch a okolia | dátum = 2014 | ročník = 24 | číslo = 24 | strany = 3 | issn = 1338-9440 }} </ref>. Okrem toho publikoval napríklad príspevok ''Sila ženy'', v ktorej vyzdvihol mierumilovnosť, zodpovednosť a citové vedomie žien.<ref>{{Citácia periodika | titul = Sila ženy | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2015 | ročník = 26 | číslo = 34 | strany = 2 | issn = 1337-8023 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} </ref> {{Citát v rámčeku | ''Sloboda sa nikomu nemá darovať. Každý si ju musí vydobyť sám. Ak chce, dá sa mu pri tom len pomôcť. Alebo aspoň nestáť v ceste. Lebo dar je ako med. A zadarmo med bude raz jed.'' | {{Citácia periodika | titul = Darovaná sloboda | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 17 | strany = 11 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} }} Vydal tri básnické zbierky: ''Sen rebela'' (2006), ''Diptych: Bitkárova bolesť; Erotika'' (2007) a ''Osy: (satira)'' (2008).<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> V roku 2010 mu vyšiel román ''Posolstvo obete''<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> a v roku 2015 kniha ''Etafa: O Cigánoch a Rómoch''. Cintulove diela sa pred atentátom nestretli s celospoločenským ohlasom. Jeho zbierku ''Sen rebela''<ref name=MR>{{Citácia periodika | titul = Cesta k dubisku | periodikum = Knižná revue: časopis pre fanúšikov knihy a literatúry | odkaz na periodikum = Knižná revue | dátum = 2007 | ročník = 17 | číslo = 16-17 | strany = XX | issn = 1210-1982 }} </ref> zaradil Radoslav Matejov v časopise ''Knižná revue'' do kategórie [[nulová literatúra]]{{#tag:ref | Definuje ju ako: ''„nadgeneračný fenomén, súhrnne ho možno nazvať súčasnou ľudovou tvorbou, lebo nemá poeticky individuálne špecifiká, ktoré by v dielach určovali osobitú ideovo-estetickú kvalitu; prevláda v nej neuvedomovaný básnický tvar alebo pasívna remeselnosť, vo vyjadrení zas explicitnosť či prepoetizovanosť, textovo je viac-menej povrchne kompilačná. Literárnosť komunikácie tu má sekundárne postavenie, dôležitejšia je autokomunikácia, priateľská, rodinná, regionálna, príležitostná alebo duchovná komunikácia vedená anticipáciou predstavy poézie opretej o jej všeobecné, tradičné, frekventované modely.“''<ref name = KR/> | group=p }} a opísal slovami: ''„cez životné situácie a rozpory rozvíja autor v elementárnych, priamych veršoch motívy vlastnej zodpovednosti, nepokoja, nebojácnosti a revolty, ale aj citlivosti a mäkkosti srdca.“''<ref name=MR /> Podobne skončila zaradená aj jeho zbierka ''Bitkárova bolesť / Erotika''<ref name = KR>{{Citácia periodika | priezvisko = Matejov | meno = Radoslav | titul = Istoty a neistoty lyriky | periodikum = Knižná revue: časopis pre fanúšikov knihy a literatúry | odkaz na periodikum = Knižná revue | dátum = 2008 | ročník = 18 | číslo = 14{{--}}15 | strany = XVII | issn = 1210-1982 }} </ref>, ktorú charakterizoval nasledovne: ''„druhá zbierka štylisticky a motivicky neotesaných veršov, občas básnických príhovorov, v ktorých sa mieša poetickosť s hovorovosťou, o vlastnom názore na človeka a morálku formovanom aktuálnymi problémami súkromia i spoločnosti“''.<ref name="KR" /> Podľa jeho kamaráta bol Cintula zo svojej literárnej kariéry sklamaný.<ref name="Novinky" /> === Aktivizmus a radikalizácia === Cintula sa podľa svojho kamaráta dlhodobo zaujímal o [[Politika|politiku]] a bol z nej dlhodobo frustrovaný a sklamaný.<ref name="Novinky" /><ref name="DN" /> Svoje námietky či nevôľu často vyjadroval v článkoch v regionálnych [[Noviny|novinách]] alebo účasťou na protestoch. V článkoch neraz zašiel ku kritike spoločnosti, štátu či vlády. V roku [[2008]] vyjadril Cintula svoj kritický názor proti múru postavenému vo vestibule levickej [[Poliklinika|polikliniky]]. Z článku vyplýva, že múr bol postavený v dôsledku akéhosi právneho sporu medzi dvoma subjektami, ktoré v poliklinike pôsobili. Za „tretiu stranu“ sporu označil Cintula občana, ktorého záujmy potrebuje podľa Cintulu „''štát a všetci okolo neho“'' len využiť ''„vo voľbách, keď koretešujú o jeho hlas“''. Príspevok zakončil výzvou: ''„podoprite slová skutkami, víťazi volieb'' (pozn. v tom čase vládla [[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|prvá vláda Roberta Fica]]) ''a dajte odstrániť ten hanebný Berlínsky múr čo najskôr.“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Berlínsky múr v Leviciach: Kto (ne)mslí na občana? | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 35 | strany = 3 }} </ref>. V tom istom roku napísal Cintula v časopise ''Pohronie'' fiktívny list prezidentovi, v ktorom kritizoval slabú podporu [[Slovenská literatúra|slovenských spisovateľov]] oproti (údajnému) zvýhodňovaniu cudzích autorov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Čo by som poradil/a hlave štátu? | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 26 | strany = 3 }} </ref> V roku 2012 podporil [[štrajk]] a protestné zhromaždenie učiteľov za zlepšenie financovania slovenského [[Školstvo|školstva]] v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]]. Zhromaždenie uviedol básňou [[Milan Rúfus|Milana Rúfusa]] „''Tam“''. Sám o sebe sa do novín pri tejto príležitosti vyjadril slovami: ''„ako starý burič tu predsa nemôžem chýbať“''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ráchela | meno = Štefan | titul = Väčšina rodičov štrajk podporila | periodikum = Pohronie | dátum = 2012 | ročník = 67 | číslo = 34 | strany = 3 }} </ref> Pár rokov dozadu potom Cintula v umeleckom „liste dospievajúcej maturantke“ publikovanom v novinách napísal: ''„Áno, treba revoltovaf, nesúhlasiť. Len podpriemerní so všetkým súhlasia a všetko im je dobré. Ale všetko je o hodnotách. Za vrcholom slobody je dekadencia. Pravidlá hry ešte určujeme my, starší. A to je dobre[...]“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = List ošumelého dôchodcu nápaditej maturantke | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 21 | strany = 6 }} </ref> V roku 2014 vyjadril Cintula v ''[[Literárny týždenník|Literárnom týždenníku]]'' rozhorčenie nad likvidáciou knižného veľkoobchodu Belimex, pri ktorom skončilo v [[Pezinok|Pezinku]] porozhadzovaných veľké množstvo (podľa Cintulu státisíce) kníh. Cintula skutok opísal ako ''„počínanie biznisgaunerov [ktoré je] ‚zrelé na povraz‘ “'', pričom svoj príspevok zavŕšil otázkami, či o tom vie [[Spolok slovenských spisovateľov]] a [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstvo kultúry]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Cintorín kníh | periodikum = Literárny týždenník: časopis Spolku slovenských spisovateľov | dátum = 2014 | ročník = 27 | číslo = 29-30 | strany = 5 | issn = 0862-5999 | odkaz na periodikum = Literárny týždenník }} </ref> (pozn. v tom čase vládla [[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|druhá vláda Roberta Fica]] a ministrom kultúry jeho nominant [[Marek Maďarič]]). O rok neskôr ([[2015]]) publikoval Cintula v ''Štiavnických novinách'' článok, v ktorom vyjadril svoje rozhorčenie voči [[Hrací automat|hracími automatmi]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. Podľa jeho vlastných slov bol ''„takmer až neovládateľne nahnevaný bezohľadnosťou jednych'' ([[sic]]!) ''voči druhým“''<ref name=HPr>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Hracie pasce | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2015 | ročník = 26 | číslo = 29 | strany = 4 | issn = 1337-8023 }} </ref>. Hracie automaty vnímal ako pascu na ľudí a zdroj mestských financií, ktorý čerpá z tragédie konkrétneho človeka a zničených rodín. V kritike automatov zároveň zašiel do úvah, v ktorých kritizoval štát a vládu (pozn. v tom čase vládla [[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|druhá vláda Roberta Fica]]): ''„Tento štát je povinný vytvárať spoločensky spravodlivé sociálne prostredie. Tak ako rieka musí mať svoje koryto, inak sa stáva živlom, tak aj sloboda musí mať svoje pravidlá hry, ktorej mantinely vytyčuje štát. Aj sloboda rozhodovania sa musí uskutočňovať v zdravom sociálnom prostredí. [....] Nikto nesmie žiť koristnícky na úkor druhého. Je alibizmom vlády a parlamentu povoliť, a občania nech sa hádajú. To nie je [[demokracia]], ale egokracia vlády za dobré peniaze.“''<ref name=HPr /> O dianie v Banskej Štiavnici sa zaujímal aj ďalší rok, keď sa príhovorom zúčastnil protestu proti zrušeniu gynekologicko-pôrodnického oddelenia v meste, o ktorom rozhodol jeho prevádzkovateľ Svet zdravia a jej majiteľ [[PENTA INVESTMENTS LIMITED|Penta investement]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bernáthová | meno = Janka | titul = O proteste Banskoštiavničanov ešte raz | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2016 | ročník = 27 | číslo = 14 | strany = 4 | issn = 1337-8023 | priezvisko2 = Kuchtová | meno2 = Oľga }} </ref> V máji 2015 sa začal zaujímať o príslušníkov polovojenskej skupiny [[Slovenskí Branci|Slovenskí branci]]. V príspevkoch na sociálnej sieti [[Facebook]], ktoré skupina zdieľala, kritizoval Cintula štát pretože podľa neho nedostatočne chránil obyvateľov pred nelegálnou [[Prisťahovalectvo|imigráciou]]: ''„Slovenskí branci sa nepripravujú na boj, ale na obranu. Keď vám ktokoľvek povie, že sa pripravujú na vojnu, neverte im. Ich prvoradou úlohou je ochrana obyvateľov, krajiny, tradície, kultúry – sú to vlastenci. Ja tým mladým chlapcom a dievčatám verím a vyjadrujem im verejnú podporu“.''<ref name="idnes" /><ref name=Demagog>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nepravdivé informácie o útočníkovi, ktorý strieľal na Fica | url = https://novy.demagog.sk/nepravdive-informacie-o-utocnikovi-ktory-strielal-na-fica | vydavateľ = Demagog.sk | dátum prístupu = 2024-06-02 | meno = Veronika | priezvisko = Jursová Prachárová }} </ref> Podľa ministra obrany [[Robert Kaliňák|Róberta Kaliňáka]] sa však Cintula s brancami stýkal, aby ich presvedčil, že nemajú používať zbrane. Cintula mal byť podľa Kaliňáka pacifista, ktorý sa zradikalizoval v priebehu asi ôsmich rokov pred atentátom.<ref name = "idnes">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Básník, sekuriťák, sympatizant opozice. Kdo je podezřelý z útoku na Fica | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/kdo-je-podezrely-z-utoku-na-fica.A240515_174033_zahranicni_jan | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2024-05-15 | dátum prístupu = 2024-06-02 | meno = Václav Janouš, Kateřina | priezvisko = Havlická }} </ref> Hlbší či dlhodobejší kontakt so skupinou potvrdený nebol.<ref name=Demagog /> V roku 2015 zároveň Cintula vydal knihu ''Efata'', v ktorej opätovne kritizoval spoločnosť a štát: ''„[[Radikalizmus]], [[extrémizmus]], [[neonacizmus]], [[Anarchizmus|anarchia]], [[revanšizmus]], [[avanturizmus]] sú z tohto dôvodu'' ''produkty aj málo zodpovedného štátu“''.<ref name="Efata">{{Citácia knihy | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Efata: o Cigánoch a Rómoch | vydavateľ = Levické tlačiarne LVT | miesto = Levice | rok = 2015 | isbn = 978-80-968340-8-2 }} </ref>{{rp|133}} V [[Európa|Európe]] podľa Cintulu hrozivo rastie ''„neonacizmus, extrémizmus, anarchia, radikalizmus, násilie, brutalita; na druhej strane [[liberalizmus]], [[Individualizmus (politika)|individualizmus]], eklektické zhluky názorov a postojov“''<ref name="Efata" />{{rp|10}}, pričom za dôvod násilných udalostí ([[Anders Behring Breivik|Breivik]], [[Charlie Hebdo]], a pod.) v Európe a [[Spojené štáty|USA]] vinil ''„neriešenie napätia v spoločnosti, krajný individualizmus, rozprávkový rast ziskov jednotlivcov, rast chudoby.“''<ref name="Efata" />{{rp|10}} V knihe písal aj o „[[Rómovia|Cigánoch]]“. Hoci sa v knihe nachádzajú kritické postoje voči nim (''„Živelný rast parazitnej vrstvy treba zastaviť!“<ref name="Efata" />''{{rp|142}}), nevzťahuje sa jeho kritika voči celému etniku, respektíve rase. Podľa Cintulu: ''„nie je Cigán ako Cigán, nie je Róm ako Róm. Ba ani biely nie je vždy najbelší ani vnútri, ani navonok.“''<ref name="Efata" />{{rp|36}} Cintulova kritika smeruje najmä voči štátu alebo jeho reprezentantom: ''„Etnikum robí problémy stovky rokov po celej Európe, čo je dôkazom ich neskutočnej flexibility a našej neuveriteľne dôslednej neschopnosti.“''<ref name="Efata" />{{rp|146}} ''„[V]eľká časť rómskeho etnika, napriek všetkej problematickej zložitosti koexistencie, stala trvalou (hoci nie bezproblémovou) súčasťou autochtónneho obyvateľstva.“''<ref name="Efata" />{{rp|256}} Poukazuje na niektoré prípady, v ktorých štát podľa Cintulu nekonal riadne (napríklad na prípad ''Oskara Dobrovodského'' v Malackách).<ref name="Efata" />{{rp|143}} Zároveň však jeho kritika smerovala aj k podmienkam, v akých žijú ''„na začiatku 21. storočia na Slovensku desaťtisíce rómskych detí v osadách a tisíce detí chudobných Nerómov [...] bez pitnej vody, kanalizácie a elektriny.“''<ref name="Efata" />{{rp|187}} Marta Vlačuhová vo svojej knihe ''Rómske príbehy'' Cintulovi ďakuje za to, že ju priviedol do Literárneho klubu Dúha a ďakuje aj všetkým členom literárneho klubu za to, že ju ''„medzi seba prijali napriek tomu, že [je] Rómka“''.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vlačuhová | meno = Marta | titul = Rómske príbehy | vydavateľ = Literárny klub Dúha | miesto = Levice | rok = 2018 | isbn = 978-80-973145-0-7 | strany = 72 }} </ref> V knihe ''Efata'' sa Cintula vyjadril aj k niektorým známym extrémistom a útočníkom z minulosti, ako napríklad k [[Anders Behring Breivik|Andersovi Brejvikovi]]: či [[Ľubomír Harman|Ľubomírovi Harmanovi]], pričom ich za dôvod ich extrémizmu označil neriešenie spoločenských problémov. Podľa Cintulu bolo ''„úplne logické, že miera nanucovanej trpezlivosti praská ako včerajšia kukla spoločenských pomerov [...] Harman preto v tomto kontexte nebol šialenec, on už iba nevydržal niesť ťarchu. Súdobá vláda prípad Harman zle pomenovala.“''<ref name=Efata />{{rp|139}} V roku [[2016]] pracoval Cintula pre bezpečnostnú službu v nákupnom centre v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]]. Počas služby sa raz v rámci pracovnej povinnosti dostal do fyzického konfliktu s mladým, podľa Cintulu nadrogovaným<ref name="idnes" /> mužom.<ref name="postoj-20240515" /> Cintula utrpel pri incidente zranenia na celom tele a bol práceneschopný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Takto si určite koniec šichty nepredstavoval. Domov šiel surovo dobitý | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/52508-takto-si-urcite-koniec-sichty-nepredstavoval-domov-siel-surovo-dobity | dátum vydania = 2016-09-12 | dátum prístupu = 2023-06-02 | vydavateľ = tvnoviny.sk | dátum aktualizácie = 2024-05-15 }} </ref> [[7. apríl]]a [[2016]] založil spoločne s Štefanom Čambalom a Margitou Stančíkovou hnutie ''Proti Násiliu'' a pokúsil sa vyplniť [[petícia|petíciu]] na založenie politickej strany.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = hnutie Proti násiliu | url = https://www.peticie.com/proti_nsiliu | url archívu = https://web.archive.org/web/20240520142406/https://www.peticie.com/proti_nsiliu | vydavateľ = Peticie.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2024-05-20 }} </ref> Podľa spoluzakladateľa malo hnutie, respektíve strana bojovať proti násiliu a mala vznikať asi po incidente, keď bol na Slovensku [[Zabitie Henryho Acordu|zabitý Filipínec Henry John Acorda]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kto je atentátnikom Roberta Fica? (profil strelca) | url = https://www.aktuality.sk/clanok/1Vqb3Pw/kto-je-atentatnikom-roberta-fica-profil-strelca/ | vydavateľ = [[Aktuality.sk]] | dátum vydania = 2024-05-15 | dátum prístupu = 2024-06-02 }} </ref> (pozn. táto udalosť sa však stala až v máji [[2018]], teda dva roky po vytvorení petície). Hnutie malo malo motto: "Buďme nespokojní, ale nie násilní!" nadväzovať na hnutie [[Verejnosť proti násiliu]].<ref name=":0" /> Hlavnými cieľmi hnutia bol boj proti [[neonacizmus|neonacizmu]], domácemu násiliu a [[militarizmus|militarizmu]] v [[Európa|Európe]].<ref name=Demagog /> Následne vydali na sociálnej sieti [[YouTube]] tri videá, ''Proti násiliu Part 1'' (2016), ''Proti Násiliu Part 2'' (2016), ''Proti Násiliu Part 3'' (2017) v ktorých kritizuje politické strany [[SMER – sociálna demokracia|SMER SD]] ako aj [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] a neskôr aj [[Igor Matovič|Igora Matoviča]].{{chýba citácia}} Cintula veľmi negatívne a kriticky vnímal [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskú inváziu na Ukrajinu]].<ref name="Novinky"/> Po tom, čo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentné voľby na Slovensku v roku 2023]] vyhrala strana [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] a spolu so stranou [[HLAS – sociálna demokracia|Hlas-SD]] a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] vytvorila vládu, bolo na Slovensku prijatých viacero zmien, vrátane zmien v zahraničnej politike Slovenska (podpora [[Rusko-ukrajinská vojna|Ukrajiny vo vojne s Ruskom]]) a prijatia zákonov, ktoré sa v spoločnosti stretli s odporom opozície a časti obyvateľstva (reforma [[Trestné právo|trestného práva]] vrátane zrušenia [[Úrad špeciálnej prokuratúry|Úradu špeciálnej prokuratúry]]). Spoločenský rozruch vzbudili tiež naznačené snahy o zrušenie [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] a založenie [[STVR]] a ďalšie udalosti. V nadväznosti na tieto zmeny sa v krajine uskutočnilo viacero opozičných protestov, ktorých sa zúčastnil aj Juraj Cintula. Na medializovaných záznamoch bol vidieť, ako napríklad na proteste pri výjazdovom rokovaní vlády v [[Dolná Krupá|Dolnej Krupej]] kričal viaceré vyjadrenia a držal protivládne transparenty. Zúčastnil sa tiež protestu pred parlamentom proti rušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry a zmenám v [[Trestný zákon|Trestnom zákone]].<ref name="Demagog" /> == Atentát na Roberta Fica == [[Súbor:Robert_Fico,_April_2024.jpg|náhľad|[[Robert Fico]], premiér Slovenska, obeť atentátu spáchaného Jurajom Cintulom]] {{Hlavný článok|Atentát na Roberta Fica}} Atentát na [[Robert Fico|Roberta Fica]] spáchal [[15. máj]]a [[2024]] v meste [[Handlová]], do ktorého sa dopravil autom. Následne počkal na premiéra pred domom kultúry spolu s davom ľudí čakajúci na premiéra Fica. Okolo 15. hodiny vyšiel z domu kultúry Robert Fico a pristúpil ku davu a začal sa rozprávať s občanmi. Juraj Cintula z predného radu zakričal ''„Robo, poď sem“'', na čo sa premiér Robert Fico otočil na Cintulu, ktorý z [[Pištoľ|ručnej zbrane]] [[Čz 75|ČZ 9 mm]] vystrelil 5-krát a zasiahol premiéra niekoľkokrát, do torsa a končatín. Premiér padol k zemi a Juraj Cintula bol okamžite spacifikovaný a zadržaný [[Polícia|políciou]].<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Filo|meno=Jakub|autor=|odkaz na autora=|titul=Priamo z miesta: Strelec vyzeral, akoby podával ruku. Miestni neskôr nadávali novinárom|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/23330618/postreleny-robert-fico-ako-to-vyzeralo-na-mieste.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-05-15|dátum prístupu=2024-05-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tri dni po atentáte na Fica: Čo zatiaľ vieme? Otázky a odpovede, premiér ostáva na JIS, atentátnik ide pred súd | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/710524-tri-dni-po-atentate-na-fica-co-zatial-vieme-otazky-a-odpovede-premier-ostava-na-jis-atentatnik-ide-pred-sud/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2024-05-18 | dátum prístupu = 2025-07-10 | jazyk = sk-SK}}</ref> Premiér bol vyprevadený do štátneho auta, prevezený do miestnej nemocnice a nasledovne vrtuľníkom transportovaný do [[Nemocnica|nemocnice]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Juraj Cintula bol medzitým zatknutý v chaose utekajúcich ľudí a občanov, ktorí naňho nadávali a pľuli.{{bez citácie}} Cintula bol nasledovne odvedený a vypočúvaný [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|NAKA]]. Jeho zbraň a ruksak zostali ešte dlho na mieste činu.<ref name=":1" /> Súdny proces s Jurajom Cintulom sa začal na [[Špecializovaný trestný súd|Špecializovanom trestnom súde]] v Banskej Bystrici pojednávaním 8. júla 2025. Pojednávanie prebiehalo počas dvoch dní.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Zdút|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Vražda|meno2=Daniel|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Fica som nechcel zabiť, ale zraniť tak, aby sa už nepostavil, tvrdí atentátnik. Nasadili naňho aj agenta|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4734043/po-roku-a-dvoch-mesiacoch-predviedli-strelca-pred-sud-co-nove-sa-mozeme-dozvediet-o-atentate/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-07-08|dátum prístupu=2025-07-09}}</ref> Na ďalšom pojednávaní, ktoré sa uskutoční 5. augusta, by mohli byť vypočutí ďalší svedkovia. Premiérovi sa Cintula zatiaľ neospravedlnil. Text záverečnej reči Juraja Cintulu, ktorú predniesol počas súdneho konania 8.10.2025, je verejne dostupný v archíve Internet Archive.<ref>{{Cite web|title=Záverečná reč Juraja Cintulu|url=https://archive.org/details/zaverecna-rec-juraj-cintula|website=Internet Archive|language=sk|access-date=2025-10-09}}</ref> == Odsúdenie zo spáchania trestného činu teroristického útoku == [[Špecializovaný trestný súd]] (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica, odsúdil [[21. október|21. októbra]] [[2025]] Juraja Cintulu zo spáchania trestného činu [[terorizmus|teroristického útoku]] na 21 rokov odňatia slobody. Obžalovaný si ponechal lehotu na podanie odvolania, prokurátorka sa tejto možnosti vzdala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočitá | meno = Hana | spoluautori = TASR, STVR | titul = Vinný z teroristického útoku: Juraj Cintula dostal za streľbu na Roberta Fica 21 rokov | url = https://spravy.stvr.sk/2025/10/j-cintulu-sud-odsudil-na-21-rokov/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-10-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-22 | jazyk = }}</ref> == Dielo == === Poézia === * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj--> | titul = Sen rebela | vydavateľ = [Juraj Cintula] | miesto = [Levice] | rok = [2006] | počet strán = 72 | isbn = 80-969503-2-0 }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj--> | titul = Diptych: Bitkárová bolesť; Erotika | vydavateľ = Juraj Cintula | miesto = [Levice] | rok = 2007 | počet strán = 87 | isbn = 978-80-969732-2-4 }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj --> | titul = Osy : (satira) | vydavateľ = Juraj Cintula | miesto = Levice | rok = 2008 | počet strán = 60 | isbn = 978-80-969952-2-6 }} === Próza === * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj --> | titul = Posolstvo obete | vydavateľ = [Juraj Cintula] | miesto = [Levice] | rok = 2010 | počet strán = 141 | isbn = 978-80-968340-6-8 }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj --> | titul = Efata : o Cigánoch a Rómoch | vydavateľ = Levické tlačiarne LVT | miesto = Levice | rok = 2015 | počet strán = 263 | isbn = 978-80-968340-8-2 }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj --> | titul = Fragmenty plus | vydavateľ = [Tlačiareň Cicero] | miesto = [Levice] | rok = 2019 | počet strán = 62 | isbn = 978-80-570-0371-7 }} == Poznámky == {{Referencie|skupina = p}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.databazeknih.cz/zivotopis/juraj-cintula-99234 Databáze knih] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cintula, Juraj}} [[Kategória:Osobnosti z Bardejova]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Robert Fico]] [[Kategória:Slovenskí atentátnici]] erj1t7l5zjey4g4gt8rrvq22su2iie4 8206027 8206019 2026-04-30T06:05:04Z Plepo 1345 Revízia [[Special:Diff/8206019|8206019]] používateľa [[Special:Contributions/Fillos X.|Fillos X.]] ([[User talk:Fillos X.|diskusia]]) bola vrátená 8206027 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Juraj Cintula | Rodné meno = | Popis osoby = terorista a atentátnik | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1953|03|01}} | Miesto narodenia = [[Bardejov]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|1953|03|01}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Levice (Slovensko)|Levice]] (naposledy) | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = páchateľ [[atentát na Roberta Fica|atentátu na Roberta Fica]] | Alma mater = | Profesia = spisovateľ, pedagóg, baník, SBS-kár | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = Politika | Portál3 = }} '''Juraj Cintula''' (* [[1. marec]] [[1953]], [[Bardejov]])<ref name=TŽ3>{{Citácia knihy | titul = Tu žijeme 3: almanach členov Literárneho klubu Dúha v Leviciach | vydavateľ = SB Press | miesto = Tlmače | rok = 2013 | isbn = 978-80-89395-26-2 | strany = 17 }} </ref><ref name=TŽ4>{{Citácia knihy | titul = Tu žijeme 4: almanach členov Literárneho klubu Dúha v Leviciach | vydavateľ = SB Press | miesto = Tlmače | rok = 2015 | isbn = 978-80-89395-35-4 | strany = 19 }} </ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bielik | meno = Miroslav (zost.) | titul = Básnici 2018: antológia poézie členov, prispievateľov a priaznivcov Spolku slovenských spisovateľov | vydavateľ = [[Spolok slovenských spisovateľov]] | miesto = Bratislava | rok = 2018 | isbn = 978-80-8194-101-6 | strany = 218 }} </ref> je [[Slovensko|slovenský]] [[atentát]]nik a terorista, ktorý [[15. máj]]a [[2024]] spáchal v [[Handlová|Handlovej]] neúspešný [[atentát na Roberta Fica|atentát na slovenského premiéra Roberta Fica]].<ref name="pachatel">{{Citácia periodika | priezvisko = Kiššová | meno = Katarína | titul = Podrobnosti o strelcovi: Atentát na Fica spáchal 71-ročný spisovateľ z Levíc | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/895095-podrobnosti-o-strelcovi-atentat-na-fica-spachal-71-rocny-spisovatel-z-levic | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2024-05-15 | dátum prístupu = 2024-05-15 }}</ref><ref name="postoj-20240515">{{Citácia periodika | priezvisko = Takáč | meno = Adam | titul = Kto je muž, ktorý postrelil premiéra Fica : Spisovateľ Juraj Cintula hlásal, že odmieta násilie. Ako SBS-kár sa raz vrátil z práce dobitý | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/155751/dnes-treba-vediet | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2024-05-15 | dátum prístupu = 2024-05-28 }} </ref> Po atentáte bol zadržaný [[Policajný zbor|Políciou SR]] a nasledovne vyšetrovaný [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|NAKA]]. == Život == === Do roku 1989 === Juraj Cintula sa narodil 1. marca [[1953]] v [[Bardejov]]e.<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> Mal početnú rodinu, jeho otec bol učiteľom. V [[Prievidza|Prievidzi]] sa vyučil za [[Maliar (umelec)|maliara]]{{--}}natierača<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> a v roku 1975<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Študentské bratstvo | periodikum = [[Štiavnické noviny]] | dátum = 2016 | ročník = 27 | číslo = 24 | strany = 6 | issn = 1337-8023 }} </ref><ref name=NaS>{{Citácia periodika | priezvisko=Cintula | meno = Juraj | titul = Návraty a stretnutia | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2011 | ročník = 22 | číslo = 23 | strany = 4 | issn = 1337-8023 }} </ref> absolvoval [[Stredná priemyselná škola banícka|Strednú priemyselnú školu banícku]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]].<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> K Banskej Štiavnici mal dlhodobo vrúcny vzťah a zúčastňoval sa jej spoločenských akcií.<ref name=NaS /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Óda na Banskú Štiavnicu a Cap á l'Est | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2013 | ročník = 24 | číslo = 29 | strany = 10 | issn = 1337-8023 }} </ref> Osem rokov pracoval v [[Handlovské uhoľné bane|Handlovských uhoľných baniach]]. Pôvodne ako [[technik]], neskôr ako [[geológ]], merač, razič, vŕtač.<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Podľa jeho životopisu v [[almanach]]u Literárneho klubu Dúha: ''„jeho charakterové vlastnosti formovalo drsné prostredie koncentrovaného priemyslu v Handlovej.''“<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Od roku 1983 žil v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]]. V Leviciach pracoval ako [[kamenár]]<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> a [[Sochárstvo|sochár]]. Ponúkal výrobu a obnovu náhrobných kameňov (1990).<ref>{{Citácia periodika | titul = [Inzercia] | periodikum = Pohronie | dátum = 1990 | ročník = 23 (45) | číslo = 7 | strany = [4] }} </ref> Spočiatku sympatizoval s [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickou stranou]].<ref name="Novinky" /> Bol členom [[Socialistický zväz mládeže|Socialistického zväzu mládeže]] a v uhoľných baniach pôsobil ako vedúci „[[reflektor mladých]]“{{#tag:ref|Poverená osoba vychovávajúca členov SZM a mladých k osobnej zodpovednosti za vývin [[Socialistická spoločnosť|socialistickej spoločnosti]] prostredníctvom všímania si nedostatkov a vzbudzovania odvahy poukázať na ne, pomáhať pri ich odstraňovaní a ich predchádzaní.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Brokl | meno = Vilém | spoluautori = a kol. | titul = Stručný slovník teórie a praxe výstavby strany | kapitola zborník = reflektor mladých SZM | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | rok = 1989 | strany = 117 }} </ref> |group = p}}. V roku 1978 sa vyjadril, že by sa malo viac písať aj ''„o zlepšení práce základných organizácií po politickej stránke“'' a že mládež, hlavne zväzáci by sa mali pri prispievaní do novín viac zamerať na ''„ideologickú oblasť“''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Tlač má široké možnosti | periodikum = Hlas baníka: časopis ZS-ROH Uhoľných baní n. p | dátum = 1978 | ročník = 29 | číslo = 37 | strany = 3 | issn = 1210-2342 }} </ref> [[Súbor:Juraj Cintula & StB.jpg|náhľad|„Ďuro“ v záznamoch ŠtB, evidovaný v kategórii Preverovaná osoba (PO).|vľavo]] Neskôr uňho podľa svedectva jeho známeho nastalo rozčarovanie a začal prejavovať nespokojnosť s papalášstvom a nerovnosťou medzi občanmi v štáte.<ref name="Novinky" /> Bol [[Idealizmus|idealistom]] a už v čase [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] verejne vyjadroval svoje názory. Niektoré jeho články a eseje mu pre ich kritický obsah nebolo umožnené odpublikovať.<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Kritické vyjadrenie možno badať v jeho príspevku v časopise ''Hlas baníka'' z roku 1978, keď kritizoval ''„ľudí, ktorí pohŕdavo a výsmešne hovoria s mladými ľudmi odstraňujúcimi nedostatky vo výrobe. [pričom medzi] nimi sú aj niektorí THP“'' <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Všetko sa skladá z maličkostí | periodikum = Hlas baníka: časopis ZS-ROH Uhoľných baní n. p | dátum = 1978 | ročník = 29 | číslo = 30 | strany = 3 | issn = 1210-2342 }} </ref> (pozn. technicko-hospodárski pracovníci). Zrejme niekedy v danom období absolvoval doplňujúce pedagogické štúdium na [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Pedagogickej fakulte v Nitre]]<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> a následne pracoval ako [[majster odborného výcviku]] na strednom odbornom učilišti. Z učilišťa mal byť prepustený po tom, čo na [[1. máj|oslavy prvého mája]] mal do práce priniesť transparent s nápisom ''„Viac socializmu, viac demokracie“''.<ref name="DN">{{Citácia periodika | priezvisko = Zdút | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = O politike hovoril priveľa, mal rád pravidlá. Kamarát Juraja C. opisuje, aký bol človek | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4012424/o-politike-hovoril-privela-mal-rad-pravidla-kamarat-juraja-c-opisuje-aky-bol-clovek/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-05-24 | dátum prístupu = 2024-05-28 }} </ref><ref name="Novinky">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kamarád slovenského atentátníka: Byl to rebel a zklamaný člověk | titul = [[Novinky.cz]] | meno = Ivan | priezvisko = Vilček | url = https://www.novinky.cz/clanek/zahranicni-evropa-kamarad-slovenskeho-atentatnika-byl-to-rebel-a-zklamany-clovek-40473385 | vydavateľ = Borgis | miesto = Praha | dátum vydania = 2024-05-24 | dátum prístupu = 2024-06-02 }}</ref> Známy ho opísal ako rebelanta.<ref name="Novinky" /> Začiatkom [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] ho ako podozrivú osobu preverovala [[Štátna bezpečnosť]], pričom mu bolo pridelené krycie meno „Ďuro“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Atentátnika, ktorý strieľal na Fica, prenasledovala ŠtB. Otvorene vystupoval proti komunistom | url = https://www.aktuality.sk/clanok/RGGkLz2/atentatnika-ktory-strielal-na-fica-prenasledovala-stb-otvorene-vystupoval-proti-komunistom/ | meno = Tomáš | priezvisko = Kyseľ | vydavateľ = [[Aktuality.sk]] | dátum vydania = 2024-05-16 | dátum prístupu = 2024-06-02 }} </ref> Začiatkom [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] sa angažoval v hnutí [[Verejnosť proti násiliu]], pričom podporoval kandidatúru [[Alexander Dubček|Alexandra Dubčeka]] za prezidenta. Na auto si mal dokonca napísať slová ''„Voľte Dubčeka“''.<ref name="DN" /><ref name="Novinky" /> === Literárna činnosť === {{Citát v rámčeku | ''Som tebou zhnusený, človek. Lebo si zabudol na všetky pravidlá, ktoré ťa naučili v škole. Bojíš sa, že sú nepoužiteľné, bojíš sa, že ich niekto poruší skôr ako ty. Preto si v nedočkavosti za zlatom vytvoril iné. Vyrástol si na tupého dravca s vlastnými pravidlami prinášajúcimi chaos násilia.'' | {{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Do vlastných radov | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 39 | strany = 11 }} }} Literárne činný bol Juraj Cintula už v mladosti. Svoju prvú romantickú báseň napísal v sedemnástich rokoch. Svoje básne publikoval v časopise uhoľných baní ''Hlas baníka''. Písal aj články a fejtóny, no pre ich kritický obsah neboli v čase [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] publikovávané.<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Bol členom [[Literárny klub DÚHA|literárneho klubu DÚHA]], nepatril však k jeho zakladajúcim členom, ako bolo spočiatku mylne medializované. Za člena bol prijatý až 17. mája 2006, teda vyše rok po vzniku klubu. V rokoch [[2008]] až [[2016]] bol predsedom klubu. Od roku 2019 sa Cintula s literárnym klubom podľa vyjadrenia klubu nekontaktoval a nechodil na jeho stretnutia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [Vysvetľujúci text o vzťahu Juraja Cintulu a Literárneho klubu Dúha] | url = https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=pfbid02TrojoNm6ms7jZ6QzafzqmXeX6bzG13NvrRNPKWiqag671UA18TsY8ftNBoGQwcJil&id=61559734055508 | vydavateľ = Literárny Klub Dúha | dátum prístupu = 2024-06-02 | dátum vydania = 2024-05-18 }} </ref> Od roku [[2015]] bol členom [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]. Členstvo v oboch združeniach mu bolo zrušené po [[Atentát na Roberta Fica|atentáte na Roberta Fica]].<ref name="sss-20240519">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úvod | url = https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20240519234305/https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/ | vydavateľ = Spolok slovenských spisovateľov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2024-05-19 | miesto = Bratislava }} </ref><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kto je Juraj Cintula, atentátnik na Fica? V minulosti bol aj terčom útoku a jeho sused ho pozná ako dobrého človeka | url = https://sita.sk/kto-je-juraj-cintula-atentatnik-na-fica-v-minulosti-bol-aj-tercom-utoku-a-jeho-sused-ho-pozna-ako-dobreho-cloveka/ | vydavateľ = [[SITA Slovenská tlačová agentúra]] | dátum vydania = 2024-05-16 | dátum prístupu = 2024-06-02 }} </ref> V období po roku 2005 publikoval články v novinách ''Pohronie'' a ''Slovenská brána''.<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Jeho básne možno zaradiť do [[Spoločenská lyrika|spoločenskej lyriky]]. Nezriedka sa vyznačujú emocionalitou a kritikou spoločenských či morálnych javov. V časopise ''Pohronie'' mu vyšli napríklad básne ''Darovaná sloboda''<ref>{{Citácia periodika | titul = Darovaná sloboda | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 17 | strany = 11 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} </ref>; ''Do vlastných radov''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Do vlastných radov | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 39 | strany = 11 }} </ref>; ''Ľudstvo''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Ľudstvo | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 23 | strany = 11 }} </ref>; ''Všetko mi vadí''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Všetko mi vadí | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 2 | strany = 6 }} </ref>; ''Krivdy''<ref>{{Citácia periodika | titul = Krivdy | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 42 | strany = 6 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} </ref> či ''Pre koho ten slovopád''<ref>{{Citácia periodika | titul = Pre koho ten slovopád | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 34 | strany = 6 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} </ref>. Tematike práce v bani venoval báseň ''Antracitový Silvester''<ref>{{Citácia periodika | titul = Antracitový Silvester | periodikum = Slovenská brána: noviny pracujúcich Slovenských energetických strojární v Tlmačoch a okolia | dátum = 2014 | ročník = 24 | číslo = 24 | strany = 3 | issn = 1338-9440 }} </ref>. Okrem toho publikoval napríklad príspevok ''Sila ženy'', v ktorej vyzdvihol mierumilovnosť, zodpovednosť a citové vedomie žien.<ref>{{Citácia periodika | titul = Sila ženy | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2015 | ročník = 26 | číslo = 34 | strany = 2 | issn = 1337-8023 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} </ref> {{Citát v rámčeku | ''Sloboda sa nikomu nemá darovať. Každý si ju musí vydobyť sám. Ak chce, dá sa mu pri tom len pomôcť. Alebo aspoň nestáť v ceste. Lebo dar je ako med. A zadarmo med bude raz jed.'' | {{Citácia periodika | titul = Darovaná sloboda | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 17 | strany = 11 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} }} Vydal tri básnické zbierky: ''Sen rebela'' (2006), ''Diptych: Bitkárova bolesť; Erotika'' (2007) a ''Osy: (satira)'' (2008).<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> V roku 2010 mu vyšiel román ''Posolstvo obete''<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> a v roku 2015 kniha ''Etafa: O Cigánoch a Rómoch''. Cintulove diela sa pred atentátom nestretli s celospoločenským ohlasom. Jeho zbierku ''Sen rebela''<ref name=MR>{{Citácia periodika | titul = Cesta k dubisku | periodikum = Knižná revue: časopis pre fanúšikov knihy a literatúry | odkaz na periodikum = Knižná revue | dátum = 2007 | ročník = 17 | číslo = 16-17 | strany = XX | issn = 1210-1982 }} </ref> zaradil Radoslav Matejov v časopise ''Knižná revue'' do kategórie [[nulová literatúra]]{{#tag:ref | Definuje ju ako: ''„nadgeneračný fenomén, súhrnne ho možno nazvať súčasnou ľudovou tvorbou, lebo nemá poeticky individuálne špecifiká, ktoré by v dielach určovali osobitú ideovo-estetickú kvalitu; prevláda v nej neuvedomovaný básnický tvar alebo pasívna remeselnosť, vo vyjadrení zas explicitnosť či prepoetizovanosť, textovo je viac-menej povrchne kompilačná. Literárnosť komunikácie tu má sekundárne postavenie, dôležitejšia je autokomunikácia, priateľská, rodinná, regionálna, príležitostná alebo duchovná komunikácia vedená anticipáciou predstavy poézie opretej o jej všeobecné, tradičné, frekventované modely.“''<ref name = KR/> | group=p }} a opísal slovami: ''„cez životné situácie a rozpory rozvíja autor v elementárnych, priamych veršoch motívy vlastnej zodpovednosti, nepokoja, nebojácnosti a revolty, ale aj citlivosti a mäkkosti srdca.“''<ref name=MR /> Podobne skončila zaradená aj jeho zbierka ''Bitkárova bolesť / Erotika''<ref name = KR>{{Citácia periodika | priezvisko = Matejov | meno = Radoslav | titul = Istoty a neistoty lyriky | periodikum = Knižná revue: časopis pre fanúšikov knihy a literatúry | odkaz na periodikum = Knižná revue | dátum = 2008 | ročník = 18 | číslo = 14{{--}}15 | strany = XVII | issn = 1210-1982 }} </ref>, ktorú charakterizoval nasledovne: ''„druhá zbierka štylisticky a motivicky neotesaných veršov, občas básnických príhovorov, v ktorých sa mieša poetickosť s hovorovosťou, o vlastnom názore na človeka a morálku formovanom aktuálnymi problémami súkromia i spoločnosti“''.<ref name="KR" /> Podľa jeho kamaráta bol Cintula zo svojej literárnej kariéry sklamaný.<ref name="Novinky" /> === Aktivizmus a radikalizácia === Cintula sa podľa svojho kamaráta dlhodobo zaujímal o [[Politika|politiku]] a bol z nej dlhodobo frustrovaný a sklamaný.<ref name="Novinky" /><ref name="DN" /> Svoje námietky či nevôľu často vyjadroval v článkoch v regionálnych [[Noviny|novinách]] alebo účasťou na protestoch. V článkoch neraz zašiel ku kritike spoločnosti, štátu či vlády. V roku [[2008]] vyjadril Cintula svoj kritický názor proti múru postavenému vo vestibule levickej [[Poliklinika|polikliniky]]. Z článku vyplýva, že múr bol postavený v dôsledku akéhosi právneho sporu medzi dvoma subjektami, ktoré v poliklinike pôsobili. Za „tretiu stranu“ sporu označil Cintula občana, ktorého záujmy potrebuje podľa Cintulu „''štát a všetci okolo neho“'' len využiť ''„vo voľbách, keď koretešujú o jeho hlas“''. Príspevok zakončil výzvou: ''„podoprite slová skutkami, víťazi volieb'' (pozn. v tom čase vládla [[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|prvá vláda Roberta Fica]]) ''a dajte odstrániť ten hanebný Berlínsky múr čo najskôr.“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Berlínsky múr v Leviciach: Kto (ne)mslí na občana? | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 35 | strany = 3 }} </ref>. V tom istom roku napísal Cintula v časopise ''Pohronie'' fiktívny list prezidentovi, v ktorom kritizoval slabú podporu [[Slovenská literatúra|slovenských spisovateľov]] oproti (údajnému) zvýhodňovaniu cudzích autorov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Čo by som poradil/a hlave štátu? | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 26 | strany = 3 }} </ref> V roku 2012 podporil [[štrajk]] a protestné zhromaždenie učiteľov za zlepšenie financovania slovenského [[Školstvo|školstva]] v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]]. Zhromaždenie uviedol básňou [[Milan Rúfus|Milana Rúfusa]] „''Tam“''. Sám o sebe sa do novín pri tejto príležitosti vyjadril slovami: ''„ako starý burič tu predsa nemôžem chýbať“''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ráchela | meno = Štefan | titul = Väčšina rodičov štrajk podporila | periodikum = Pohronie | dátum = 2012 | ročník = 67 | číslo = 34 | strany = 3 }} </ref> Pár rokov dozadu potom Cintula v umeleckom „liste dospievajúcej maturantke“ publikovanom v novinách napísal: ''„Áno, treba revoltovaf, nesúhlasiť. Len podpriemerní so všetkým súhlasia a všetko im je dobré. Ale všetko je o hodnotách. Za vrcholom slobody je dekadencia. Pravidlá hry ešte určujeme my, starší. A to je dobre[...]“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = List ošumelého dôchodcu nápaditej maturantke | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 21 | strany = 6 }} </ref> V roku 2014 vyjadril Cintula v ''[[Literárny týždenník|Literárnom týždenníku]]'' rozhorčenie nad likvidáciou knižného veľkoobchodu Belimex, pri ktorom skončilo v [[Pezinok|Pezinku]] porozhadzovaných veľké množstvo (podľa Cintulu státisíce) kníh. Cintula skutok opísal ako ''„počínanie biznisgaunerov [ktoré je] ‚zrelé na povraz‘ “'', pričom svoj príspevok zavŕšil otázkami, či o tom vie [[Spolok slovenských spisovateľov]] a [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstvo kultúry]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Cintorín kníh | periodikum = Literárny týždenník: časopis Spolku slovenských spisovateľov | dátum = 2014 | ročník = 27 | číslo = 29-30 | strany = 5 | issn = 0862-5999 | odkaz na periodikum = Literárny týždenník }} </ref> (pozn. v tom čase vládla [[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|druhá vláda Roberta Fica]] a ministrom kultúry jeho nominant [[Marek Maďarič]]). O rok neskôr ([[2015]]) publikoval Cintula v ''Štiavnických novinách'' článok, v ktorom vyjadril svoje rozhorčenie voči [[Hrací automat|hracími automatmi]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. Podľa jeho vlastných slov bol ''„takmer až neovládateľne nahnevaný bezohľadnosťou jednych'' ([[sic]]!) ''voči druhým“''<ref name=HPr>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Hracie pasce | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2015 | ročník = 26 | číslo = 29 | strany = 4 | issn = 1337-8023 }} </ref>. Hracie automaty vnímal ako pascu na ľudí a zdroj mestských financií, ktorý čerpá z tragédie konkrétneho človeka a zničených rodín. V kritike automatov zároveň zašiel do úvah, v ktorých kritizoval štát a vládu (pozn. v tom čase vládla [[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|druhá vláda Roberta Fica]]): ''„Tento štát je povinný vytvárať spoločensky spravodlivé sociálne prostredie. Tak ako rieka musí mať svoje koryto, inak sa stáva živlom, tak aj sloboda musí mať svoje pravidlá hry, ktorej mantinely vytyčuje štát. Aj sloboda rozhodovania sa musí uskutočňovať v zdravom sociálnom prostredí. [....] Nikto nesmie žiť koristnícky na úkor druhého. Je alibizmom vlády a parlamentu povoliť, a občania nech sa hádajú. To nie je [[demokracia]], ale egokracia vlády za dobré peniaze.“''<ref name=HPr /> O dianie v Banskej Štiavnici sa zaujímal aj ďalší rok, keď sa príhovorom zúčastnil protestu proti zrušeniu gynekologicko-pôrodnického oddelenia v meste, o ktorom rozhodol jeho prevádzkovateľ Svet zdravia a jej majiteľ [[PENTA INVESTMENTS LIMITED|Penta investement]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bernáthová | meno = Janka | titul = O proteste Banskoštiavničanov ešte raz | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2016 | ročník = 27 | číslo = 14 | strany = 4 | issn = 1337-8023 | priezvisko2 = Kuchtová | meno2 = Oľga }} </ref> V máji 2015 sa začal zaujímať o príslušníkov polovojenskej skupiny [[Slovenskí Branci|Slovenskí branci]]. V príspevkoch na sociálnej sieti [[Facebook]], ktoré skupina zdieľala, kritizoval Cintula štát pretože podľa neho nedostatočne chránil obyvateľov pred nelegálnou [[Prisťahovalectvo|imigráciou]]: ''„Slovenskí branci sa nepripravujú na boj, ale na obranu. Keď vám ktokoľvek povie, že sa pripravujú na vojnu, neverte im. Ich prvoradou úlohou je ochrana obyvateľov, krajiny, tradície, kultúry – sú to vlastenci. Ja tým mladým chlapcom a dievčatám verím a vyjadrujem im verejnú podporu“.''<ref name="idnes" /><ref name=Demagog>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nepravdivé informácie o útočníkovi, ktorý strieľal na Fica | url = https://novy.demagog.sk/nepravdive-informacie-o-utocnikovi-ktory-strielal-na-fica | vydavateľ = Demagog.sk | dátum prístupu = 2024-06-02 | meno = Veronika | priezvisko = Jursová Prachárová }} </ref> Podľa ministra obrany [[Robert Kaliňák|Róberta Kaliňáka]] sa však Cintula s brancami stýkal, aby ich presvedčil, že nemajú používať zbrane. Cintula mal byť podľa Kaliňáka pacifista, ktorý sa zradikalizoval v priebehu asi ôsmich rokov pred atentátom.<ref name = "idnes">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Básník, sekuriťák, sympatizant opozice. Kdo je podezřelý z útoku na Fica | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/kdo-je-podezrely-z-utoku-na-fica.A240515_174033_zahranicni_jan | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2024-05-15 | dátum prístupu = 2024-06-02 | meno = Václav Janouš, Kateřina | priezvisko = Havlická }} </ref> Hlbší či dlhodobejší kontakt so skupinou potvrdený nebol.<ref name=Demagog /> V roku 2015 zároveň Cintula vydal knihu ''Efata'', v ktorej opätovne kritizoval spoločnosť a štát: ''„[[Radikalizmus]], [[extrémizmus]], [[neonacizmus]], [[Anarchizmus|anarchia]], [[revanšizmus]], [[avanturizmus]] sú z tohto dôvodu'' ''produkty aj málo zodpovedného štátu“''.<ref name="Efata">{{Citácia knihy | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Efata: o Cigánoch a Rómoch | vydavateľ = Levické tlačiarne LVT | miesto = Levice | rok = 2015 | isbn = 978-80-968340-8-2 }} </ref>{{rp|133}} V [[Európa|Európe]] podľa Cintulu hrozivo rastie ''„neonacizmus, extrémizmus, anarchia, radikalizmus, násilie, brutalita; na druhej strane [[liberalizmus]], [[Individualizmus (politika)|individualizmus]], eklektické zhluky názorov a postojov“''<ref name="Efata" />{{rp|10}}, pričom za dôvod násilných udalostí ([[Anders Behring Breivik|Breivik]], [[Charlie Hebdo]], a pod.) v Európe a [[Spojené štáty|USA]] vinil ''„neriešenie napätia v spoločnosti, krajný individualizmus, rozprávkový rast ziskov jednotlivcov, rast chudoby.“''<ref name="Efata" />{{rp|10}} V knihe písal aj o „[[Rómovia|Cigánoch]]“. Hoci sa v knihe nachádzajú kritické postoje voči nim (''„Živelný rast parazitnej vrstvy treba zastaviť!“<ref name="Efata" />''{{rp|142}}), nevzťahuje sa jeho kritika voči celému etniku, respektíve rase. Podľa Cintulu: ''„nie je Cigán ako Cigán, nie je Róm ako Róm. Ba ani biely nie je vždy najbelší ani vnútri, ani navonok.“''<ref name="Efata" />{{rp|36}} Cintulova kritika smeruje najmä voči štátu alebo jeho reprezentantom: ''„Etnikum robí problémy stovky rokov po celej Európe, čo je dôkazom ich neskutočnej flexibility a našej neuveriteľne dôslednej neschopnosti.“''<ref name="Efata" />{{rp|146}} ''„[V]eľká časť rómskeho etnika, napriek všetkej problematickej zložitosti koexistencie, stala trvalou (hoci nie bezproblémovou) súčasťou autochtónneho obyvateľstva.“''<ref name="Efata" />{{rp|256}} Poukazuje na niektoré prípady, v ktorých štát podľa Cintulu nekonal riadne (napríklad na prípad ''Oskara Dobrovodského'' v Malackách).<ref name="Efata" />{{rp|143}} Zároveň však jeho kritika smerovala aj k podmienkam, v akých žijú ''„na začiatku 21. storočia na Slovensku desaťtisíce rómskych detí v osadách a tisíce detí chudobných Nerómov [...] bez pitnej vody, kanalizácie a elektriny.“''<ref name="Efata" />{{rp|187}} Marta Vlačuhová vo svojej knihe ''Rómske príbehy'' Cintulovi ďakuje za to, že ju priviedol do Literárneho klubu Dúha a ďakuje aj všetkým členom literárneho klubu za to, že ju ''„medzi seba prijali napriek tomu, že [je] Rómka“''.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vlačuhová | meno = Marta | titul = Rómske príbehy | vydavateľ = Literárny klub Dúha | miesto = Levice | rok = 2018 | isbn = 978-80-973145-0-7 | strany = 72 }} </ref> V knihe ''Efata'' sa Cintula vyjadril aj k niektorým známym extrémistom a útočníkom z minulosti, ako napríklad k [[Anders Behring Breivik|Andersovi Brejvikovi]]: či [[Ľubomír Harman|Ľubomírovi Harmanovi]], pričom ich za dôvod ich extrémizmu označil neriešenie spoločenských problémov. Podľa Cintulu bolo ''„úplne logické, že miera nanucovanej trpezlivosti praská ako včerajšia kukla spoločenských pomerov [...] Harman preto v tomto kontexte nebol šialenec, on už iba nevydržal niesť ťarchu. Súdobá vláda prípad Harman zle pomenovala.“''<ref name=Efata />{{rp|139}} V roku [[2016]] pracoval Cintula pre bezpečnostnú službu v nákupnom centre v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]]. Počas služby sa raz v rámci pracovnej povinnosti dostal do fyzického konfliktu s mladým, podľa Cintulu nadrogovaným<ref name="idnes" /> mužom.<ref name="postoj-20240515" /> Cintula utrpel pri incidente zranenia na celom tele a bol práceneschopný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Takto si určite koniec šichty nepredstavoval. Domov šiel surovo dobitý | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/52508-takto-si-urcite-koniec-sichty-nepredstavoval-domov-siel-surovo-dobity | dátum vydania = 2016-09-12 | dátum prístupu = 2023-06-02 | vydavateľ = tvnoviny.sk | dátum aktualizácie = 2024-05-15 }} </ref> [[7. apríl]]a [[2016]] založil spoločne s Štefanom Čambalom a Margitou Stančíkovou hnutie ''Proti Násiliu'' a pokúsil sa vyplniť [[petícia|petíciu]] na založenie politickej strany.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = hnutie Proti násiliu | url = https://www.peticie.com/proti_nsiliu | url archívu = https://web.archive.org/web/20240520142406/https://www.peticie.com/proti_nsiliu | vydavateľ = Peticie.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2024-05-20 }} </ref> Podľa spoluzakladateľa malo hnutie, respektíve strana bojovať proti násiliu a mala vznikať asi po incidente, keď bol na Slovensku [[Zabitie Henryho Acordu|zabitý Filipínec Henry John Acorda]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kto je atentátnikom Roberta Fica? (profil strelca) | url = https://www.aktuality.sk/clanok/1Vqb3Pw/kto-je-atentatnikom-roberta-fica-profil-strelca/ | vydavateľ = [[Aktuality.sk]] | dátum vydania = 2024-05-15 | dátum prístupu = 2024-06-02 }} </ref> (pozn. táto udalosť sa však stala až v máji [[2018]], teda dva roky po vytvorení petície). Hnutie malo malo motto: "Buďme nespokojní, ale nie násilní!" nadväzovať na hnutie [[Verejnosť proti násiliu]].<ref name=":0" /> Hlavnými cieľmi hnutia bol boj proti [[neonacizmus|neonacizmu]], domácemu násiliu a [[militarizmus|militarizmu]] v [[Európa|Európe]].<ref name=Demagog /> Následne vydali na sociálnej sieti [[YouTube]] tri videá, ''Proti násiliu Part 1'' (2016), ''Proti Násiliu Part 2'' (2016), ''Proti Násiliu Part 3'' (2017) v ktorých kritizuje politické strany [[SMER – sociálna demokracia|SMER SD]] ako aj [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] a neskôr aj [[Igor Matovič|Igora Matoviča]].{{chýba citácia}} Cintula veľmi negatívne a kriticky vnímal [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskú inváziu na Ukrajinu]].<ref name="Novinky"/> Po tom, čo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentné voľby na Slovensku v roku 2023]] vyhrala strana [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] a spolu so stranou [[HLAS – sociálna demokracia|Hlas-SD]] a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] vytvorila vládu, bolo na Slovensku prijatých viacero zmien, vrátane zmien v zahraničnej politike Slovenska (podpora [[Rusko-ukrajinská vojna|Ukrajiny vo vojne s Ruskom]]) a prijatia zákonov, ktoré sa v spoločnosti stretli s odporom opozície a časti obyvateľstva (reforma [[Trestné právo|trestného práva]] vrátane zrušenia [[Úrad špeciálnej prokuratúry|Úradu špeciálnej prokuratúry]]). Spoločenský rozruch vzbudili tiež naznačené snahy o zrušenie [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] a založenie [[STVR]] a ďalšie udalosti. V nadväznosti na tieto zmeny sa v krajine uskutočnilo viacero opozičných protestov, ktorých sa zúčastnil aj Juraj Cintula. Na medializovaných záznamoch bol vidieť, ako napríklad na proteste pri výjazdovom rokovaní vlády v [[Dolná Krupá|Dolnej Krupej]] kričal viaceré vyjadrenia a držal protivládne transparenty. Zúčastnil sa tiež protestu pred parlamentom proti rušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry a zmenám v [[Trestný zákon|Trestnom zákone]].<ref name="Demagog" /> == Atentát na Roberta Fica == [[Súbor:Robert_Fico,_April_2024.jpg|náhľad|[[Robert Fico]], premiér Slovenska, obeť atentátu spáchaného Jurajom Cintulom]] {{Hlavný článok|Atentát na Roberta Fica}} Atentát na [[Robert Fico|Roberta Fica]] spáchal [[15. máj]]a [[2024]] v meste [[Handlová]], do ktorého sa dopravil autom. Následne počkal na premiéra pred domom kultúry spolu s davom ľudí čakajúci na premiéra Fica. Okolo 15. hodiny vyšiel z domu kultúry Robert Fico a pristúpil ku davu a začal sa rozprávať s občanmi. Juraj Cintula z predného radu zakričal ''„Robo, poď sem“'', na čo sa premiér Robert Fico otočil na Cintulu, ktorý z [[Pištoľ|ručnej zbrane]] [[Čz 75|ČZ 9 mm]] vystrelil 5-krát a zasiahol premiéra niekoľkokrát, do torsa a končatín. Premiér padol k zemi a Juraj Cintula bol okamžite spacifikovaný a zadržaný [[Polícia|políciou]].<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Filo|meno=Jakub|autor=|odkaz na autora=|titul=Priamo z miesta: Strelec vyzeral, akoby podával ruku. Miestni neskôr nadávali novinárom|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/23330618/postreleny-robert-fico-ako-to-vyzeralo-na-mieste.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-05-15|dátum prístupu=2024-05-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tri dni po atentáte na Fica: Čo zatiaľ vieme? Otázky a odpovede, premiér ostáva na JIS, atentátnik ide pred súd | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/710524-tri-dni-po-atentate-na-fica-co-zatial-vieme-otazky-a-odpovede-premier-ostava-na-jis-atentatnik-ide-pred-sud/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2024-05-18 | dátum prístupu = 2025-07-10 | jazyk = sk-SK}}</ref> Premiér bol vyprevadený do štátneho auta, prevezený do miestnej nemocnice a nasledovne vrtuľníkom transportovaný do [[Nemocnica|nemocnice]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Juraj Cintula bol medzitým zatknutý v chaose utekajúcich ľudí a občanov, ktorí naňho nadávali a pľuli.{{bez citácie}} Cintula bol nasledovne odvedený a vypočúvaný [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|NAKA]]. Jeho zbraň a ruksak zostali ešte dlho na mieste činu.<ref name=":1" /> Súdny proces s Jurajom Cintulom sa začal na [[Špecializovaný trestný súd|Špecializovanom trestnom súde]] v Banskej Bystrici pojednávaním 8. júla 2025. Pojednávanie prebiehalo počas dvoch dní.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Zdút|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Vražda|meno2=Daniel|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Fica som nechcel zabiť, ale zraniť tak, aby sa už nepostavil, tvrdí atentátnik. Nasadili naňho aj agenta|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4734043/po-roku-a-dvoch-mesiacoch-predviedli-strelca-pred-sud-co-nove-sa-mozeme-dozvediet-o-atentate/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-07-08|dátum prístupu=2025-07-09}}</ref> Na ďalšom pojednávaní, ktoré sa uskutoční 5. augusta, by mohli byť vypočutí ďalší svedkovia. Premiérovi sa Cintula zatiaľ neospravedlnil. Text záverečnej reči Juraja Cintulu, ktorú predniesol počas súdneho konania 8.10.2025, je verejne dostupný v archíve Internet Archive.<ref>{{Cite web|title=Záverečná reč Juraja Cintulu|url=https://archive.org/details/zaverecna-rec-juraj-cintula|website=Internet Archive|language=sk|access-date=2025-10-09}}</ref> == Odsúdenie zo spáchania trestného činu teroristického útoku == [[Špecializovaný trestný súd]] (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica, odsúdil [[21. október|21. októbra]] [[2025]] Juraja Cintulu zo spáchania trestného činu [[terorizmus|teroristického útoku]] na 21 rokov odňatia slobody. Obžalovaný si ponechal lehotu na podanie odvolania, prokurátorka sa tejto možnosti vzdala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočitá | meno = Hana | spoluautori = TASR, STVR | titul = Vinný z teroristického útoku: Juraj Cintula dostal za streľbu na Roberta Fica 21 rokov | url = https://spravy.stvr.sk/2025/10/j-cintulu-sud-odsudil-na-21-rokov/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-10-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-22 | jazyk = }}</ref> [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyšší súd SR]] potvrdil 29. apríla 2026 Jurajovi Cintulovi 21-ročný trest vo väzení s maximálnym stupňom stráženia za atentát na predsedu vlády SR [[Robert Fico|Roberta Fica]]. Vinný je zo spáchania obzvlášť závažného zločinu teroristického útoku spáchaného na chránenej osobe. Cintulovi hrozil doživotný trest.[https://www.aktuality.sk/clanok/ntlMVvc/atentat-na-premiera-fica-juraj-cintula-je-vinny-z-terorizmu-dostal-vysoky-trest/] == Dielo == === Poézia === * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj--> | titul = Sen rebela | vydavateľ = [Juraj Cintula] | miesto = [Levice] | rok = [2006] | počet strán = 72 | isbn = 80-969503-2-0 }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj--> | titul = Diptych: Bitkárová bolesť; Erotika | vydavateľ = Juraj Cintula | miesto = [Levice] | rok = 2007 | počet strán = 87 | isbn = 978-80-969732-2-4 }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj --> | titul = Osy : (satira) | vydavateľ = Juraj Cintula | miesto = Levice | rok = 2008 | počet strán = 60 | isbn = 978-80-969952-2-6 }} === Próza === * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj --> | titul = Posolstvo obete | vydavateľ = [Juraj Cintula] | miesto = [Levice] | rok = 2010 | počet strán = 141 | isbn = 978-80-968340-6-8 }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj --> | titul = Efata : o Cigánoch a Rómoch | vydavateľ = Levické tlačiarne LVT | miesto = Levice | rok = 2015 | počet strán = 263 | isbn = 978-80-968340-8-2 }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj --> | titul = Fragmenty plus | vydavateľ = [Tlačiareň Cicero] | miesto = [Levice] | rok = 2019 | počet strán = 62 | isbn = 978-80-570-0371-7 }} == Poznámky == {{Referencie|skupina = p}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.databazeknih.cz/zivotopis/juraj-cintula-99234 Databáze knih] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cintula, Juraj}} [[Kategória:Osobnosti z Bardejova]] [[Kategória:Robert Fico]] [[Kategória:Slovenskí atentátnici]] [[Kategória:Slovenskí zločinci]] gge8hmp3mvufipc48ie48idf5f6ikas 8206032 8206027 2026-04-30T06:32:21Z Teslaton 12161 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Plepo|Plepo]] ([[User_talk:Plepo|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 8109037 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Juraj Cintula | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský básnik, spisovateľ a atentátnik | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1953|03|01}} | Miesto narodenia = [[Bardejov]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|1953|03|01}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Levice (Slovensko)|Levice]] (naposledy) | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = páchateľ [[atentát na Roberta Fica|atentátu na Roberta Fica]] | Alma mater = | Profesia = spisovateľ, pedagóg, baník, SBS-kár | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = Politika | Portál3 = }} '''Juraj Cintula''' (* [[1. marec]] [[1953]], [[Bardejov]])<ref name=TŽ3>{{Citácia knihy | titul = Tu žijeme 3: almanach členov Literárneho klubu Dúha v Leviciach | vydavateľ = SB Press | miesto = Tlmače | rok = 2013 | isbn = 978-80-89395-26-2 | strany = 17 }} </ref><ref name=TŽ4>{{Citácia knihy | titul = Tu žijeme 4: almanach členov Literárneho klubu Dúha v Leviciach | vydavateľ = SB Press | miesto = Tlmače | rok = 2015 | isbn = 978-80-89395-35-4 | strany = 19 }} </ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bielik | meno = Miroslav (zost.) | titul = Básnici 2018: antológia poézie členov, prispievateľov a priaznivcov Spolku slovenských spisovateľov | vydavateľ = [[Spolok slovenských spisovateľov]] | miesto = Bratislava | rok = 2018 | isbn = 978-80-8194-101-6 | strany = 218 }} </ref> je [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ]], [[básnik]] a [[atentát]]nik, ktorý [[15. máj]]a [[2024]] spáchal v [[Handlová|Handlovej]] neúspešný [[atentát na Roberta Fica|atentát na slovenského premiéra Roberta Fica]].<ref name="pachatel">{{Citácia periodika | priezvisko = Kiššová | meno = Katarína | titul = Podrobnosti o strelcovi: Atentát na Fica spáchal 71-ročný spisovateľ z Levíc | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/895095-podrobnosti-o-strelcovi-atentat-na-fica-spachal-71-rocny-spisovatel-z-levic | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2024-05-15 | dátum prístupu = 2024-05-15 }}</ref><ref name="postoj-20240515">{{Citácia periodika | priezvisko = Takáč | meno = Adam | titul = Kto je muž, ktorý postrelil premiéra Fica : Spisovateľ Juraj Cintula hlásal, že odmieta násilie. Ako SBS-kár sa raz vrátil z práce dobitý | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/155751/dnes-treba-vediet | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2024-05-15 | dátum prístupu = 2024-05-28 }} </ref> Po atentáte bol zadržaný [[Policajný zbor|Políciou SR]] a nasledovne vyšetrovaný [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|NAKA]]. == Život == === Do roku 1989 === Juraj Cintula sa narodil 1. marca [[1953]] v [[Bardejov]]e.<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> Mal početnú rodinu, jeho otec bol učiteľom. V [[Prievidza|Prievidzi]] sa vyučil za [[Maliar (umelec)|maliara]]{{--}}natierača<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> a v roku 1975<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Študentské bratstvo | periodikum = [[Štiavnické noviny]] | dátum = 2016 | ročník = 27 | číslo = 24 | strany = 6 | issn = 1337-8023 }} </ref><ref name=NaS>{{Citácia periodika | priezvisko=Cintula | meno = Juraj | titul = Návraty a stretnutia | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2011 | ročník = 22 | číslo = 23 | strany = 4 | issn = 1337-8023 }} </ref> absolvoval [[Stredná priemyselná škola banícka|Strednú priemyselnú školu banícku]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]].<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> K Banskej Štiavnici mal dlhodobo vrúcny vzťah a zúčastňoval sa jej spoločenských akcií.<ref name=NaS /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Óda na Banskú Štiavnicu a Cap á l'Est | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2013 | ročník = 24 | číslo = 29 | strany = 10 | issn = 1337-8023 }} </ref> Osem rokov pracoval v [[Handlovské uhoľné bane|Handlovských uhoľných baniach]]. Pôvodne ako [[technik]], neskôr ako [[geológ]], merač, razič, vŕtač.<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Podľa jeho životopisu v [[almanach]]u Literárneho klubu Dúha: ''„jeho charakterové vlastnosti formovalo drsné prostredie koncentrovaného priemyslu v Handlovej.''“<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Od roku 1983 žil v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]]. V Leviciach pracoval ako [[kamenár]]<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> a [[Sochárstvo|sochár]]. Ponúkal výrobu a obnovu náhrobných kameňov (1990).<ref>{{Citácia periodika | titul = [Inzercia] | periodikum = Pohronie | dátum = 1990 | ročník = 23 (45) | číslo = 7 | strany = [4] }} </ref> Spočiatku sympatizoval s [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickou stranou]].<ref name="Novinky" /> Bol členom [[Socialistický zväz mládeže|Socialistického zväzu mládeže]] a v uhoľných baniach pôsobil ako vedúci „[[reflektor mladých]]“{{#tag:ref|Poverená osoba vychovávajúca členov SZM a mladých k osobnej zodpovednosti za vývin [[Socialistická spoločnosť|socialistickej spoločnosti]] prostredníctvom všímania si nedostatkov a vzbudzovania odvahy poukázať na ne, pomáhať pri ich odstraňovaní a ich predchádzaní.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Brokl | meno = Vilém | spoluautori = a kol. | titul = Stručný slovník teórie a praxe výstavby strany | kapitola zborník = reflektor mladých SZM | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | rok = 1989 | strany = 117 }} </ref> |group = p}}. V roku 1978 sa vyjadril, že by sa malo viac písať aj ''„o zlepšení práce základných organizácií po politickej stránke“'' a že mládež, hlavne zväzáci by sa mali pri prispievaní do novín viac zamerať na ''„ideologickú oblasť“''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Tlač má široké možnosti | periodikum = Hlas baníka: časopis ZS-ROH Uhoľných baní n. p | dátum = 1978 | ročník = 29 | číslo = 37 | strany = 3 | issn = 1210-2342 }} </ref> [[Súbor:Juraj Cintula & StB.jpg|náhľad|„Ďuro“ v záznamoch ŠtB, evidovaný v kategórii Preverovaná osoba (PO).|vľavo]] Neskôr uňho podľa svedectva jeho známeho nastalo rozčarovanie a začal prejavovať nespokojnosť s papalášstvom a nerovnosťou medzi občanmi v štáte.<ref name="Novinky" /> Bol [[Idealizmus|idealistom]] a už v čase [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] verejne vyjadroval svoje názory. Niektoré jeho články a eseje mu pre ich kritický obsah nebolo umožnené odpublikovať.<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Kritické vyjadrenie možno badať v jeho príspevku v časopise ''Hlas baníka'' z roku 1978, keď kritizoval ''„ľudí, ktorí pohŕdavo a výsmešne hovoria s mladými ľudmi odstraňujúcimi nedostatky vo výrobe. [pričom medzi] nimi sú aj niektorí THP“'' <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Všetko sa skladá z maličkostí | periodikum = Hlas baníka: časopis ZS-ROH Uhoľných baní n. p | dátum = 1978 | ročník = 29 | číslo = 30 | strany = 3 | issn = 1210-2342 }} </ref> (pozn. technicko-hospodárski pracovníci). Zrejme niekedy v danom období absolvoval doplňujúce pedagogické štúdium na [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Pedagogickej fakulte v Nitre]]<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> a následne pracoval ako [[majster odborného výcviku]] na strednom odbornom učilišti. Z učilišťa mal byť prepustený po tom, čo na [[1. máj|oslavy prvého mája]] mal do práce priniesť transparent s nápisom ''„Viac socializmu, viac demokracie“''.<ref name="DN">{{Citácia periodika | priezvisko = Zdút | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = O politike hovoril priveľa, mal rád pravidlá. Kamarát Juraja C. opisuje, aký bol človek | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4012424/o-politike-hovoril-privela-mal-rad-pravidla-kamarat-juraja-c-opisuje-aky-bol-clovek/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-05-24 | dátum prístupu = 2024-05-28 }} </ref><ref name="Novinky">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kamarád slovenského atentátníka: Byl to rebel a zklamaný člověk | titul = [[Novinky.cz]] | meno = Ivan | priezvisko = Vilček | url = https://www.novinky.cz/clanek/zahranicni-evropa-kamarad-slovenskeho-atentatnika-byl-to-rebel-a-zklamany-clovek-40473385 | vydavateľ = Borgis | miesto = Praha | dátum vydania = 2024-05-24 | dátum prístupu = 2024-06-02 }}</ref> Známy ho opísal ako rebelanta.<ref name="Novinky" /> Začiatkom [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] ho ako podozrivú osobu preverovala [[Štátna bezpečnosť]], pričom mu bolo pridelené krycie meno „Ďuro“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Atentátnika, ktorý strieľal na Fica, prenasledovala ŠtB. Otvorene vystupoval proti komunistom | url = https://www.aktuality.sk/clanok/RGGkLz2/atentatnika-ktory-strielal-na-fica-prenasledovala-stb-otvorene-vystupoval-proti-komunistom/ | meno = Tomáš | priezvisko = Kyseľ | vydavateľ = [[Aktuality.sk]] | dátum vydania = 2024-05-16 | dátum prístupu = 2024-06-02 }} </ref> Začiatkom [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] sa angažoval v hnutí [[Verejnosť proti násiliu]], pričom podporoval kandidatúru [[Alexander Dubček|Alexandra Dubčeka]] za prezidenta. Na auto si mal dokonca napísať slová ''„Voľte Dubčeka“''.<ref name="DN" /><ref name="Novinky" /> === Literárna činnosť === {{Citát v rámčeku | ''Som tebou zhnusený, človek. Lebo si zabudol na všetky pravidlá, ktoré ťa naučili v škole. Bojíš sa, že sú nepoužiteľné, bojíš sa, že ich niekto poruší skôr ako ty. Preto si v nedočkavosti za zlatom vytvoril iné. Vyrástol si na tupého dravca s vlastnými pravidlami prinášajúcimi chaos násilia.'' | {{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Do vlastných radov | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 39 | strany = 11 }} }} Literárne činný bol Juraj Cintula už v mladosti. Svoju prvú romantickú báseň napísal v sedemnástich rokoch. Svoje básne publikoval v časopise uhoľných baní ''Hlas baníka''. Písal aj články a fejtóny, no pre ich kritický obsah neboli v čase [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] publikovávané.<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Bol členom [[Literárny klub DÚHA|literárneho klubu DÚHA]], nepatril však k jeho zakladajúcim členom, ako bolo spočiatku mylne medializované. Za člena bol prijatý až 17. mája 2006, teda vyše rok po vzniku klubu. V rokoch [[2008]] až [[2016]] bol predsedom klubu. Od roku 2019 sa Cintula s literárnym klubom podľa vyjadrenia klubu nekontaktoval a nechodil na jeho stretnutia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [Vysvetľujúci text o vzťahu Juraja Cintulu a Literárneho klubu Dúha] | url = https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=pfbid02TrojoNm6ms7jZ6QzafzqmXeX6bzG13NvrRNPKWiqag671UA18TsY8ftNBoGQwcJil&id=61559734055508 | vydavateľ = Literárny Klub Dúha | dátum prístupu = 2024-06-02 | dátum vydania = 2024-05-18 }} </ref> Od roku [[2015]] bol členom [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]. Členstvo v oboch združeniach mu bolo zrušené po [[Atentát na Roberta Fica|atentáte na Roberta Fica]].<ref name="sss-20240519">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úvod | url = https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20240519234305/https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/ | vydavateľ = Spolok slovenských spisovateľov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2024-05-19 | miesto = Bratislava }} </ref><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kto je Juraj Cintula, atentátnik na Fica? V minulosti bol aj terčom útoku a jeho sused ho pozná ako dobrého človeka | url = https://sita.sk/kto-je-juraj-cintula-atentatnik-na-fica-v-minulosti-bol-aj-tercom-utoku-a-jeho-sused-ho-pozna-ako-dobreho-cloveka/ | vydavateľ = [[SITA Slovenská tlačová agentúra]] | dátum vydania = 2024-05-16 | dátum prístupu = 2024-06-02 }} </ref> V období po roku 2005 publikoval články v novinách ''Pohronie'' a ''Slovenská brána''.<ref name="TŽ3" /><ref name="TŽ4" /> Jeho básne možno zaradiť do [[Spoločenská lyrika|spoločenskej lyriky]]. Nezriedka sa vyznačujú emocionalitou a kritikou spoločenských či morálnych javov. V časopise ''Pohronie'' mu vyšli napríklad básne ''Darovaná sloboda''<ref>{{Citácia periodika | titul = Darovaná sloboda | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 17 | strany = 11 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} </ref>; ''Do vlastných radov''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Do vlastných radov | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 39 | strany = 11 }} </ref>; ''Ľudstvo''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Ľudstvo | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 23 | strany = 11 }} </ref>; ''Všetko mi vadí''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Všetko mi vadí | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 2 | strany = 6 }} </ref>; ''Krivdy''<ref>{{Citácia periodika | titul = Krivdy | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 42 | strany = 6 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} </ref> či ''Pre koho ten slovopád''<ref>{{Citácia periodika | titul = Pre koho ten slovopád | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 34 | strany = 6 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} </ref>. Tematike práce v bani venoval báseň ''Antracitový Silvester''<ref>{{Citácia periodika | titul = Antracitový Silvester | periodikum = Slovenská brána: noviny pracujúcich Slovenských energetických strojární v Tlmačoch a okolia | dátum = 2014 | ročník = 24 | číslo = 24 | strany = 3 | issn = 1338-9440 }} </ref>. Okrem toho publikoval napríklad príspevok ''Sila ženy'', v ktorej vyzdvihol mierumilovnosť, zodpovednosť a citové vedomie žien.<ref>{{Citácia periodika | titul = Sila ženy | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2015 | ročník = 26 | číslo = 34 | strany = 2 | issn = 1337-8023 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} </ref> {{Citát v rámčeku | ''Sloboda sa nikomu nemá darovať. Každý si ju musí vydobyť sám. Ak chce, dá sa mu pri tom len pomôcť. Alebo aspoň nestáť v ceste. Lebo dar je ako med. A zadarmo med bude raz jed.'' | {{Citácia periodika | titul = Darovaná sloboda | periodikum = Pohronie | dátum = 2009 | ročník = 64 | číslo = 17 | strany = 11 | priezvisko = Cintula | meno = Juraj }} }} Vydal tri básnické zbierky: ''Sen rebela'' (2006), ''Diptych: Bitkárova bolesť; Erotika'' (2007) a ''Osy: (satira)'' (2008).<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> V roku 2010 mu vyšiel román ''Posolstvo obete''<ref name=TŽ3 /><ref name=TŽ4 /> a v roku 2015 kniha ''Etafa: O Cigánoch a Rómoch''. Cintulove diela sa pred atentátom nestretli s celospoločenským ohlasom. Jeho zbierku ''Sen rebela''<ref name=MR>{{Citácia periodika | titul = Cesta k dubisku | periodikum = Knižná revue: časopis pre fanúšikov knihy a literatúry | odkaz na periodikum = Knižná revue | dátum = 2007 | ročník = 17 | číslo = 16-17 | strany = XX | issn = 1210-1982 }} </ref> zaradil Radoslav Matejov v časopise ''Knižná revue'' do kategórie [[nulová literatúra]]{{#tag:ref | Definuje ju ako: ''„nadgeneračný fenomén, súhrnne ho možno nazvať súčasnou ľudovou tvorbou, lebo nemá poeticky individuálne špecifiká, ktoré by v dielach určovali osobitú ideovo-estetickú kvalitu; prevláda v nej neuvedomovaný básnický tvar alebo pasívna remeselnosť, vo vyjadrení zas explicitnosť či prepoetizovanosť, textovo je viac-menej povrchne kompilačná. Literárnosť komunikácie tu má sekundárne postavenie, dôležitejšia je autokomunikácia, priateľská, rodinná, regionálna, príležitostná alebo duchovná komunikácia vedená anticipáciou predstavy poézie opretej o jej všeobecné, tradičné, frekventované modely.“''<ref name = KR/> | group=p }} a opísal slovami: ''„cez životné situácie a rozpory rozvíja autor v elementárnych, priamych veršoch motívy vlastnej zodpovednosti, nepokoja, nebojácnosti a revolty, ale aj citlivosti a mäkkosti srdca.“''<ref name=MR /> Podobne skončila zaradená aj jeho zbierka ''Bitkárova bolesť / Erotika''<ref name = KR>{{Citácia periodika | priezvisko = Matejov | meno = Radoslav | titul = Istoty a neistoty lyriky | periodikum = Knižná revue: časopis pre fanúšikov knihy a literatúry | odkaz na periodikum = Knižná revue | dátum = 2008 | ročník = 18 | číslo = 14{{--}}15 | strany = XVII | issn = 1210-1982 }} </ref>, ktorú charakterizoval nasledovne: ''„druhá zbierka štylisticky a motivicky neotesaných veršov, občas básnických príhovorov, v ktorých sa mieša poetickosť s hovorovosťou, o vlastnom názore na človeka a morálku formovanom aktuálnymi problémami súkromia i spoločnosti“''.<ref name="KR" /> Podľa jeho kamaráta bol Cintula zo svojej literárnej kariéry sklamaný.<ref name="Novinky" /> === Aktivizmus a radikalizácia === Cintula sa podľa svojho kamaráta dlhodobo zaujímal o [[Politika|politiku]] a bol z nej dlhodobo frustrovaný a sklamaný.<ref name="Novinky" /><ref name="DN" /> Svoje námietky či nevôľu často vyjadroval v článkoch v regionálnych [[Noviny|novinách]] alebo účasťou na protestoch. V článkoch neraz zašiel ku kritike spoločnosti, štátu či vlády. V roku [[2008]] vyjadril Cintula svoj kritický názor proti múru postavenému vo vestibule levickej [[Poliklinika|polikliniky]]. Z článku vyplýva, že múr bol postavený v dôsledku akéhosi právneho sporu medzi dvoma subjektami, ktoré v poliklinike pôsobili. Za „tretiu stranu“ sporu označil Cintula občana, ktorého záujmy potrebuje podľa Cintulu „''štát a všetci okolo neho“'' len využiť ''„vo voľbách, keď koretešujú o jeho hlas“''. Príspevok zakončil výzvou: ''„podoprite slová skutkami, víťazi volieb'' (pozn. v tom čase vládla [[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|prvá vláda Roberta Fica]]) ''a dajte odstrániť ten hanebný Berlínsky múr čo najskôr.“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Berlínsky múr v Leviciach: Kto (ne)mslí na občana? | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 35 | strany = 3 }} </ref>. V tom istom roku napísal Cintula v časopise ''Pohronie'' fiktívny list prezidentovi, v ktorom kritizoval slabú podporu [[Slovenská literatúra|slovenských spisovateľov]] oproti (údajnému) zvýhodňovaniu cudzích autorov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Čo by som poradil/a hlave štátu? | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 26 | strany = 3 }} </ref> V roku 2012 podporil [[štrajk]] a protestné zhromaždenie učiteľov za zlepšenie financovania slovenského [[Školstvo|školstva]] v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]]. Zhromaždenie uviedol básňou [[Milan Rúfus|Milana Rúfusa]] „''Tam“''. Sám o sebe sa do novín pri tejto príležitosti vyjadril slovami: ''„ako starý burič tu predsa nemôžem chýbať“''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ráchela | meno = Štefan | titul = Väčšina rodičov štrajk podporila | periodikum = Pohronie | dátum = 2012 | ročník = 67 | číslo = 34 | strany = 3 }} </ref> Pár rokov dozadu potom Cintula v umeleckom „liste dospievajúcej maturantke“ publikovanom v novinách napísal: ''„Áno, treba revoltovaf, nesúhlasiť. Len podpriemerní so všetkým súhlasia a všetko im je dobré. Ale všetko je o hodnotách. Za vrcholom slobody je dekadencia. Pravidlá hry ešte určujeme my, starší. A to je dobre[...]“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = List ošumelého dôchodcu nápaditej maturantke | periodikum = Pohronie | dátum = 2008 | ročník = 63 | číslo = 21 | strany = 6 }} </ref> V roku 2014 vyjadril Cintula v ''[[Literárny týždenník|Literárnom týždenníku]]'' rozhorčenie nad likvidáciou knižného veľkoobchodu Belimex, pri ktorom skončilo v [[Pezinok|Pezinku]] porozhadzovaných veľké množstvo (podľa Cintulu státisíce) kníh. Cintula skutok opísal ako ''„počínanie biznisgaunerov [ktoré je] ‚zrelé na povraz‘ “'', pričom svoj príspevok zavŕšil otázkami, či o tom vie [[Spolok slovenských spisovateľov]] a [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstvo kultúry]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Cintorín kníh | periodikum = Literárny týždenník: časopis Spolku slovenských spisovateľov | dátum = 2014 | ročník = 27 | číslo = 29-30 | strany = 5 | issn = 0862-5999 | odkaz na periodikum = Literárny týždenník }} </ref> (pozn. v tom čase vládla [[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|druhá vláda Roberta Fica]] a ministrom kultúry jeho nominant [[Marek Maďarič]]). O rok neskôr ([[2015]]) publikoval Cintula v ''Štiavnických novinách'' článok, v ktorom vyjadril svoje rozhorčenie voči [[Hrací automat|hracími automatmi]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. Podľa jeho vlastných slov bol ''„takmer až neovládateľne nahnevaný bezohľadnosťou jednych'' ([[sic]]!) ''voči druhým“''<ref name=HPr>{{Citácia periodika | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Hracie pasce | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2015 | ročník = 26 | číslo = 29 | strany = 4 | issn = 1337-8023 }} </ref>. Hracie automaty vnímal ako pascu na ľudí a zdroj mestských financií, ktorý čerpá z tragédie konkrétneho človeka a zničených rodín. V kritike automatov zároveň zašiel do úvah, v ktorých kritizoval štát a vládu (pozn. v tom čase vládla [[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|druhá vláda Roberta Fica]]): ''„Tento štát je povinný vytvárať spoločensky spravodlivé sociálne prostredie. Tak ako rieka musí mať svoje koryto, inak sa stáva živlom, tak aj sloboda musí mať svoje pravidlá hry, ktorej mantinely vytyčuje štát. Aj sloboda rozhodovania sa musí uskutočňovať v zdravom sociálnom prostredí. [....] Nikto nesmie žiť koristnícky na úkor druhého. Je alibizmom vlády a parlamentu povoliť, a občania nech sa hádajú. To nie je [[demokracia]], ale egokracia vlády za dobré peniaze.“''<ref name=HPr /> O dianie v Banskej Štiavnici sa zaujímal aj ďalší rok, keď sa príhovorom zúčastnil protestu proti zrušeniu gynekologicko-pôrodnického oddelenia v meste, o ktorom rozhodol jeho prevádzkovateľ Svet zdravia a jej majiteľ [[PENTA INVESTMENTS LIMITED|Penta investement]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bernáthová | meno = Janka | titul = O proteste Banskoštiavničanov ešte raz | periodikum = Štiavnické noviny | dátum = 2016 | ročník = 27 | číslo = 14 | strany = 4 | issn = 1337-8023 | priezvisko2 = Kuchtová | meno2 = Oľga }} </ref> V máji 2015 sa začal zaujímať o príslušníkov polovojenskej skupiny [[Slovenskí Branci|Slovenskí branci]]. V príspevkoch na sociálnej sieti [[Facebook]], ktoré skupina zdieľala, kritizoval Cintula štát pretože podľa neho nedostatočne chránil obyvateľov pred nelegálnou [[Prisťahovalectvo|imigráciou]]: ''„Slovenskí branci sa nepripravujú na boj, ale na obranu. Keď vám ktokoľvek povie, že sa pripravujú na vojnu, neverte im. Ich prvoradou úlohou je ochrana obyvateľov, krajiny, tradície, kultúry – sú to vlastenci. Ja tým mladým chlapcom a dievčatám verím a vyjadrujem im verejnú podporu“.''<ref name="idnes" /><ref name=Demagog>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nepravdivé informácie o útočníkovi, ktorý strieľal na Fica | url = https://novy.demagog.sk/nepravdive-informacie-o-utocnikovi-ktory-strielal-na-fica | vydavateľ = Demagog.sk | dátum prístupu = 2024-06-02 | meno = Veronika | priezvisko = Jursová Prachárová }} </ref> Podľa ministra obrany [[Robert Kaliňák|Róberta Kaliňáka]] sa však Cintula s brancami stýkal, aby ich presvedčil, že nemajú používať zbrane. Cintula mal byť podľa Kaliňáka pacifista, ktorý sa zradikalizoval v priebehu asi ôsmich rokov pred atentátom.<ref name = "idnes">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Básník, sekuriťák, sympatizant opozice. Kdo je podezřelý z útoku na Fica | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/kdo-je-podezrely-z-utoku-na-fica.A240515_174033_zahranicni_jan | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2024-05-15 | dátum prístupu = 2024-06-02 | meno = Václav Janouš, Kateřina | priezvisko = Havlická }} </ref> Hlbší či dlhodobejší kontakt so skupinou potvrdený nebol.<ref name=Demagog /> V roku 2015 zároveň Cintula vydal knihu ''Efata'', v ktorej opätovne kritizoval spoločnosť a štát: ''„[[Radikalizmus]], [[extrémizmus]], [[neonacizmus]], [[Anarchizmus|anarchia]], [[revanšizmus]], [[avanturizmus]] sú z tohto dôvodu'' ''produkty aj málo zodpovedného štátu“''.<ref name="Efata">{{Citácia knihy | priezvisko = Cintula | meno = Juraj | titul = Efata: o Cigánoch a Rómoch | vydavateľ = Levické tlačiarne LVT | miesto = Levice | rok = 2015 | isbn = 978-80-968340-8-2 }} </ref>{{rp|133}} V [[Európa|Európe]] podľa Cintulu hrozivo rastie ''„neonacizmus, extrémizmus, anarchia, radikalizmus, násilie, brutalita; na druhej strane [[liberalizmus]], [[Individualizmus (politika)|individualizmus]], eklektické zhluky názorov a postojov“''<ref name="Efata" />{{rp|10}}, pričom za dôvod násilných udalostí ([[Anders Behring Breivik|Breivik]], [[Charlie Hebdo]], a pod.) v Európe a [[Spojené štáty|USA]] vinil ''„neriešenie napätia v spoločnosti, krajný individualizmus, rozprávkový rast ziskov jednotlivcov, rast chudoby.“''<ref name="Efata" />{{rp|10}} V knihe písal aj o „[[Rómovia|Cigánoch]]“. Hoci sa v knihe nachádzajú kritické postoje voči nim (''„Živelný rast parazitnej vrstvy treba zastaviť!“<ref name="Efata" />''{{rp|142}}), nevzťahuje sa jeho kritika voči celému etniku, respektíve rase. Podľa Cintulu: ''„nie je Cigán ako Cigán, nie je Róm ako Róm. Ba ani biely nie je vždy najbelší ani vnútri, ani navonok.“''<ref name="Efata" />{{rp|36}} Cintulova kritika smeruje najmä voči štátu alebo jeho reprezentantom: ''„Etnikum robí problémy stovky rokov po celej Európe, čo je dôkazom ich neskutočnej flexibility a našej neuveriteľne dôslednej neschopnosti.“''<ref name="Efata" />{{rp|146}} ''„[V]eľká časť rómskeho etnika, napriek všetkej problematickej zložitosti koexistencie, stala trvalou (hoci nie bezproblémovou) súčasťou autochtónneho obyvateľstva.“''<ref name="Efata" />{{rp|256}} Poukazuje na niektoré prípady, v ktorých štát podľa Cintulu nekonal riadne (napríklad na prípad ''Oskara Dobrovodského'' v Malackách).<ref name="Efata" />{{rp|143}} Zároveň však jeho kritika smerovala aj k podmienkam, v akých žijú ''„na začiatku 21. storočia na Slovensku desaťtisíce rómskych detí v osadách a tisíce detí chudobných Nerómov [...] bez pitnej vody, kanalizácie a elektriny.“''<ref name="Efata" />{{rp|187}} Marta Vlačuhová vo svojej knihe ''Rómske príbehy'' Cintulovi ďakuje za to, že ju priviedol do Literárneho klubu Dúha a ďakuje aj všetkým členom literárneho klubu za to, že ju ''„medzi seba prijali napriek tomu, že [je] Rómka“''.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vlačuhová | meno = Marta | titul = Rómske príbehy | vydavateľ = Literárny klub Dúha | miesto = Levice | rok = 2018 | isbn = 978-80-973145-0-7 | strany = 72 }} </ref> V knihe ''Efata'' sa Cintula vyjadril aj k niektorým známym extrémistom a útočníkom z minulosti, ako napríklad k [[Anders Behring Breivik|Andersovi Brejvikovi]]: či [[Ľubomír Harman|Ľubomírovi Harmanovi]], pričom ich za dôvod ich extrémizmu označil neriešenie spoločenských problémov. Podľa Cintulu bolo ''„úplne logické, že miera nanucovanej trpezlivosti praská ako včerajšia kukla spoločenských pomerov [...] Harman preto v tomto kontexte nebol šialenec, on už iba nevydržal niesť ťarchu. Súdobá vláda prípad Harman zle pomenovala.“''<ref name=Efata />{{rp|139}} V roku [[2016]] pracoval Cintula pre bezpečnostnú službu v nákupnom centre v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]]. Počas služby sa raz v rámci pracovnej povinnosti dostal do fyzického konfliktu s mladým, podľa Cintulu nadrogovaným<ref name="idnes" /> mužom.<ref name="postoj-20240515" /> Cintula utrpel pri incidente zranenia na celom tele a bol práceneschopný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Takto si určite koniec šichty nepredstavoval. Domov šiel surovo dobitý | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/52508-takto-si-urcite-koniec-sichty-nepredstavoval-domov-siel-surovo-dobity | dátum vydania = 2016-09-12 | dátum prístupu = 2023-06-02 | vydavateľ = tvnoviny.sk | dátum aktualizácie = 2024-05-15 }} </ref> [[7. apríl]]a [[2016]] založil spoločne s Štefanom Čambalom a Margitou Stančíkovou hnutie ''Proti Násiliu'' a pokúsil sa vyplniť [[petícia|petíciu]] na založenie politickej strany.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = hnutie Proti násiliu | url = https://www.peticie.com/proti_nsiliu | url archívu = https://web.archive.org/web/20240520142406/https://www.peticie.com/proti_nsiliu | vydavateľ = Peticie.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2024-05-20 }} </ref> Podľa spoluzakladateľa malo hnutie, respektíve strana bojovať proti násiliu a mala vznikať asi po incidente, keď bol na Slovensku [[Zabitie Henryho Acordu|zabitý Filipínec Henry John Acorda]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kto je atentátnikom Roberta Fica? (profil strelca) | url = https://www.aktuality.sk/clanok/1Vqb3Pw/kto-je-atentatnikom-roberta-fica-profil-strelca/ | vydavateľ = [[Aktuality.sk]] | dátum vydania = 2024-05-15 | dátum prístupu = 2024-06-02 }} </ref> (pozn. táto udalosť sa však stala až v máji [[2018]], teda dva roky po vytvorení petície). Hnutie malo malo motto: "Buďme nespokojní, ale nie násilní!" nadväzovať na hnutie [[Verejnosť proti násiliu]].<ref name=":0" /> Hlavnými cieľmi hnutia bol boj proti [[neonacizmus|neonacizmu]], domácemu násiliu a [[militarizmus|militarizmu]] v [[Európa|Európe]].<ref name=Demagog /> Následne vydali na sociálnej sieti [[YouTube]] tri videá, ''Proti násiliu Part 1'' (2016), ''Proti Násiliu Part 2'' (2016), ''Proti Násiliu Part 3'' (2017) v ktorých kritizuje politické strany [[SMER – sociálna demokracia|SMER SD]] ako aj [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] a neskôr aj [[Igor Matovič|Igora Matoviča]].{{chýba citácia}} Cintula veľmi negatívne a kriticky vnímal [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskú inváziu na Ukrajinu]].<ref name="Novinky"/> Po tom, čo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentné voľby na Slovensku v roku 2023]] vyhrala strana [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] a spolu so stranou [[HLAS – sociálna demokracia|Hlas-SD]] a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] vytvorila vládu, bolo na Slovensku prijatých viacero zmien, vrátane zmien v zahraničnej politike Slovenska (podpora [[Rusko-ukrajinská vojna|Ukrajiny vo vojne s Ruskom]]) a prijatia zákonov, ktoré sa v spoločnosti stretli s odporom opozície a časti obyvateľstva (reforma [[Trestné právo|trestného práva]] vrátane zrušenia [[Úrad špeciálnej prokuratúry|Úradu špeciálnej prokuratúry]]). Spoločenský rozruch vzbudili tiež naznačené snahy o zrušenie [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] a založenie [[STVR]] a ďalšie udalosti. V nadväznosti na tieto zmeny sa v krajine uskutočnilo viacero opozičných protestov, ktorých sa zúčastnil aj Juraj Cintula. Na medializovaných záznamoch bol vidieť, ako napríklad na proteste pri výjazdovom rokovaní vlády v [[Dolná Krupá|Dolnej Krupej]] kričal viaceré vyjadrenia a držal protivládne transparenty. Zúčastnil sa tiež protestu pred parlamentom proti rušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry a zmenám v [[Trestný zákon|Trestnom zákone]].<ref name="Demagog" /> == Atentát na Roberta Fica == [[Súbor:Robert_Fico,_April_2024.jpg|náhľad|[[Robert Fico]], premiér Slovenska, obeť atentátu spáchaného Jurajom Cintulom]] {{Hlavný článok|Atentát na Roberta Fica}} Atentát na [[Robert Fico|Roberta Fica]] spáchal [[15. máj]]a [[2024]] v meste [[Handlová]], do ktorého sa dopravil autom. Následne počkal na premiéra pred domom kultúry spolu s davom ľudí čakajúci na premiéra Fica. Okolo 15. hodiny vyšiel z domu kultúry Robert Fico a pristúpil ku davu a začal sa rozprávať s občanmi. Juraj Cintula z predného radu zakričal ''„Robo, poď sem“'', na čo sa premiér Robert Fico otočil na Cintulu, ktorý z [[Pištoľ|ručnej zbrane]] [[Čz 75|ČZ 9 mm]] vystrelil 5-krát a zasiahol premiéra niekoľkokrát, do torsa a končatín. Premiér padol k zemi a Juraj Cintula bol okamžite spacifikovaný a zadržaný [[Polícia|políciou]].<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Filo|meno=Jakub|autor=|odkaz na autora=|titul=Priamo z miesta: Strelec vyzeral, akoby podával ruku. Miestni neskôr nadávali novinárom|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/23330618/postreleny-robert-fico-ako-to-vyzeralo-na-mieste.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-05-15|dátum prístupu=2024-05-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tri dni po atentáte na Fica: Čo zatiaľ vieme? Otázky a odpovede, premiér ostáva na JIS, atentátnik ide pred súd | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/710524-tri-dni-po-atentate-na-fica-co-zatial-vieme-otazky-a-odpovede-premier-ostava-na-jis-atentatnik-ide-pred-sud/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2024-05-18 | dátum prístupu = 2025-07-10 | jazyk = sk-SK}}</ref> Premiér bol vyprevadený do štátneho auta, prevezený do miestnej nemocnice a nasledovne vrtuľníkom transportovaný do [[Nemocnica|nemocnice]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Juraj Cintula bol medzitým zatknutý v chaose utekajúcich ľudí a občanov, ktorí naňho nadávali a pľuli.{{bez citácie}} Cintula bol nasledovne odvedený a vypočúvaný [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|NAKA]]. Jeho zbraň a ruksak zostali ešte dlho na mieste činu.<ref name=":1" /> Súdny proces s Jurajom Cintulom sa začal na [[Špecializovaný trestný súd|Špecializovanom trestnom súde]] v Banskej Bystrici pojednávaním 8. júla 2025. Pojednávanie prebiehalo počas dvoch dní.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Zdút|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Vražda|meno2=Daniel|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Fica som nechcel zabiť, ale zraniť tak, aby sa už nepostavil, tvrdí atentátnik. Nasadili naňho aj agenta|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4734043/po-roku-a-dvoch-mesiacoch-predviedli-strelca-pred-sud-co-nove-sa-mozeme-dozvediet-o-atentate/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-07-08|dátum prístupu=2025-07-09}}</ref> Na ďalšom pojednávaní, ktoré sa uskutoční 5. augusta, by mohli byť vypočutí ďalší svedkovia. Premiérovi sa Cintula zatiaľ neospravedlnil. Text záverečnej reči Juraja Cintulu, ktorú predniesol počas súdneho konania 8.10.2025, je verejne dostupný v archíve Internet Archive.<ref>{{Cite web|title=Záverečná reč Juraja Cintulu|url=https://archive.org/details/zaverecna-rec-juraj-cintula|website=Internet Archive|language=sk|access-date=2025-10-09}}</ref> == Odsúdenie zo spáchania trestného činu teroristického útoku == [[Špecializovaný trestný súd]] (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica, odsúdil [[21. október|21. októbra]] [[2025]] Juraja Cintulu zo spáchania trestného činu [[terorizmus|teroristického útoku]] na 21 rokov odňatia slobody. Obžalovaný si ponechal lehotu na podanie odvolania, prokurátorka sa tejto možnosti vzdala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočitá | meno = Hana | spoluautori = TASR, STVR | titul = Vinný z teroristického útoku: Juraj Cintula dostal za streľbu na Roberta Fica 21 rokov | url = https://spravy.stvr.sk/2025/10/j-cintulu-sud-odsudil-na-21-rokov/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-10-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-22 | jazyk = }}</ref> == Dielo == === Poézia === * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj--> | titul = Sen rebela | vydavateľ = [Juraj Cintula] | miesto = [Levice] | rok = [2006] | počet strán = 72 | isbn = 80-969503-2-0 }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj--> | titul = Diptych: Bitkárová bolesť; Erotika | vydavateľ = Juraj Cintula | miesto = [Levice] | rok = 2007 | počet strán = 87 | isbn = 978-80-969732-2-4 }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj --> | titul = Osy : (satira) | vydavateľ = Juraj Cintula | miesto = Levice | rok = 2008 | počet strán = 60 | isbn = 978-80-969952-2-6 }} === Próza === * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj --> | titul = Posolstvo obete | vydavateľ = [Juraj Cintula] | miesto = [Levice] | rok = 2010 | počet strán = 141 | isbn = 978-80-968340-6-8 }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj --> | titul = Efata : o Cigánoch a Rómoch | vydavateľ = Levické tlačiarne LVT | miesto = Levice | rok = 2015 | počet strán = 263 | isbn = 978-80-968340-8-2 }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Cintula | meno = Juraj --> | titul = Fragmenty plus | vydavateľ = [Tlačiareň Cicero] | miesto = [Levice] | rok = 2019 | počet strán = 62 | isbn = 978-80-570-0371-7 }} == Poznámky == {{Referencie|skupina = p}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.databazeknih.cz/zivotopis/juraj-cintula-99234 Databáze knih] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cintula, Juraj}} [[Kategória:Osobnosti z Bardejova]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Robert Fico]] [[Kategória:Slovenskí atentátnici]] erj1t7l5zjey4g4gt8rrvq22su2iie4 Stanislav Přibyl (biskup) 0 714009 8205928 8203778 2026-04-29T20:08:41Z SajoR 87107 erb SVG 8205928 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = biskup | typ dodatok = <!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|... --> | zvolené meno = | zvolené meno originálne = | meno = [[Licenciát teológie|ThLic.]] [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] Stanislav Přibyl [[Doktor teológie|ThDr.]] [[Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa|CSsR]] | meno originálne = | meno v inom jazyku = | rodné meno = | aktuálny titul = [[Litoměřická diecéza|litoměřický]] [[diecézny administrátor]]<br>[[Pražská arcidiecéza|pražský]] [[arcibiskup]] [[metropolita]] | portrét = Biskup Stanislav Přibyl.jpg | popis portrétu = Biskup Stanislav Přibyl | podpis = | erb = Coat of arms of Stanislav Přibyl (archbishop).svg | štít erbu = <!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra typ a typ dodatok --> | dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> | heslo = Pax vobis | heslo po slovensky = Pokoj vám | štát pôsobenia = | dátum narodenia = {{dnv|1971|11|16}} | miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko]] | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | dátum pohrebu = | miesto pohrebu = | 1. funkcia = pražský [[arcibiskup]] [[metropolita]] | 1. funkcia - obdobie = [[2. februára]] [[2026]]{{--}}súčasnosť | 1. funkcia - predchodca = [[Jan Graubner]] | 1. funkcia - nástupca = | funkcie = * litoměřický [[diecézny biskup]]<br>[[2. marca]] [[2024]]{{--}}[[2. februára]] [[2026]] *farský vikár na Svätej Hore v Přibrami<br>(1996 - 31. 7. 1999) *farár na Svätej Hore v Přibrami<br>(1.8.1999 - 31. 12. 2008) *provinciál redemptoristov<br>(2002 - 12. 1. 2011) *prezident Arcidiecéznej charity [[Praha]]<br>(25.2.2004 - 31. 12. 2008) *generálny vikár litoměřickej diecézy<br>(1.1.2009 - 30. 6. 2016) *generálny sekretár [[Česká biskupská konferencia|ČBK]]<br>(1.10.2016 - 23. 12. 2023) | cirkev = rkc | rítus = | rehoľa = [[Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa]] | večné sľuby dátum = [[1995]] | diakonát dátum = <!-- {{dv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | diakonát miesto = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{dv|1996|06|22|1971|11|16}} | kňazské svätenie miesto = | kňazské svätenie svätiteľ = [[Miloslav Vlk]] | kňazský svätiteľ funkcia = Pražský arcibiskup a prímas český | ordinácia dátum = <!-- {{dv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | ordinácia miesto = | inkardinácia = | menovanie dátum = {{dv|2023|12|23|1971|11|16}} | menovanie osoba = [[František (pápež)|pápež František]] | potvrdenie dátum = <!-- {{dv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | biskupské svätenie dátum = {{dv|2024|03|02|1971|11|16}} | biskupské svätenie miesto = Katedrála svatého Štěpána [[Litoměřice]] | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Jan Graubner]] | biskupský svätiteľ funkcia = pražský arcibiskup | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Jan Baxant]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = emeritný litoměřický diecézny biskup | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Gregor Maria Hanke]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = biskup z Eichstättu | kardinál dátum = | kardinál menujúci = | kardinálsky stupeň = | titulárny kostol = | pontifikát dátum = <!-- {{dv|rok zvolenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | intornizácia dátum = | poradie pápež = | blahorečenie dátum = | blahorečil = | blahorečenie miesto = | kanonizovaný dátum = | kanonizoval = | kanonizovaný miesto = | dátum sviatku = | svätec v cirkvách = | patrón = | atribúty = | portál1 = Vatikán | portál2 = | portál3 = }} [[Monsignore|Mons.]] [[Licenciát teológie|ThLic.]] [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] [[Doktor teológie|ThDr.]] '''Stanislav Přibyl''', [[Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa|CSsR]] (* [[16. november]] [[1971]], [[Praha]]) je [[Česko|český]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícky]] [[Duchovenstvo|duchovný]], a [[Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa|redemptoristický]] [[rehoľník]], 21. [[Litoměřická diecéza|litoměřický]] diecézny biskup. [[2. februára]] [[2026]] ho [[pápež]] [[Lev XIV.]] vymenoval za nového pražského arcibiskupa metropolitu.<ref name="f">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 02.02.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/02/02/0092/00174.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> == Život == Po základnej škole študoval vtedajšiu Strednú priemyselnú školu zememeračskú v Prahe - Hrdlorezích. V roku 1990 vstúpil do kongregácie redemptoristov, v rokoch 1990{{--}}1991 absolvoval noviciát v poľskej Lubaszowé. V rokoch 1991{{--}}1996 študoval na Katolíckej teologickej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe a po ukončení štúdia bol promovaný magistrom teológie. V roku 1995 zložil večné sľuby v kongregácii redemptoristov. Dňa 22. júna 1996 bol vysvätený za kňaza v katedrále sv. Víta v Prahe pražským arcibiskupom [[Miloslav Vlk|Miloslavom kardinálom Vlkom]]. Od 1. augusta 1999 do 31. decembra 2008 bol farárom na Svätej Hore v Příbrami, od roku 2002 do 12. januára 2011 provinciálom pražskej provincie redemptoristov. Dňa 25. februára 2004 bol menovaný prezidentom Arcidiecéznej charity Praha, túto funkciu zastával do 31. decembra 2008. Od 1. januára 2009 do 30. júna 2016 bol generálnym vikárom litoměřickej diecézy. V roku 2012 získal na Katolíckej teologickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe licenciát teológie. Od februára 2014 spravuje ako administrátor excurrendo farnosti Horné Police, Jazvé a Žandov. V roku 2014 získal na KTF v Prahe doktorát teológie . Dňa 19. apríla 2016 bol zvolený generálnym sekretárom Českej biskupskej konferencie. Úradu sa ujal 1. októbra toho istého roku.<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Generálnym sekretárom ČBK bol zvolený Stanislav Přibyl. | url = https://www.cirkev.cz/cs/aktuality/160419generalnim-sekretarem-cbk-byl-zvolen-stanislav-pribyl | dátum vydania = 2016-04-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> V auguste 2021 bol menovaný rektorom kostola Panny Márie Matky ustavičnej pomoci na Malej Strane v Prahe.<ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charita prevádzkuje kostol. Žiadny luxus, ale nutnosť [online]. Arcidiecézna charita Praha | url = https://praha.charita.cz/charita-provozuje-kostel-zadny-luxus-ale-nutnost/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> == Litoměřický biskup == [[File:Coat of arms of Stanislav Přibyl.svg|right|thumb|Biskupský erb{{--}}litoměřický biskup]] [[František (pápež)|Pápež František]] ho 23. decembra 2023 menoval dvadsiatym prvým biskupom litoměřickej diecézy.<ref name="c">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Novým litoměřickým biskupom menoval pápež Stanislava Pribyla. Po pätnástich rokoch nahradí Baxanta. | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/litomericky-biskup-stanislav-pribyl-jan-baxant_2312231230_pj | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="d">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež menoval Stanislava Přibyla novým biskupom Diecézy litoměřickej | url = https://www.dltm.cz/papez-jmenoval-stanislava-pribyla-novym-biskupem-dieceze-litomericke | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240809022352/https://www.dltm.cz/papez-jmenoval-stanislava-pribyla-novym-biskupem-dieceze-litomericke | dátum archivácie = 2024-08-09 }}</ref> Biskupské svätenie prijal v sobotu 2. marca 2024 v katedrále sv. Štefana v Litoměřiciach a v ten istý deň sa ujal biskupského úradu.<ref name="e">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Človek sa do toho postupne prebúdza, radoval sa po uvedení do úradu nový litoměřický biskup Přibyl.iROZHLAS [online]. Český rozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/clovek-se-do-toho-postupne-probouzi-radoval-se-po-uvedeni-do-uradu-novy_2403021637_job | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> V čase vymenovania bol najmladším sídelným biskupom a zároveň historicky druhým redemptoristom na čele diecézy v rámci oboch cirkevných provincií v Česku. Prvým bol českobudějovický biskup Antonín Líška. Pápež Lev XIV. ho menoval 2. februára 2026 za arcibiskupa v Prahe. Úradu sa ujal z rúk [[Jan Graubner|Mons. Jana Graubnera]] 25. aprila 2026 v katedrále sv. Víta v Prahe. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Přibyl, Stanislav}} [[Kategória:Českí rímskokatolícki biskupi]] [[Kategória:Biskupi Litoměřickej diecézy]] [[Kategória:Českí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Absolventi Karlovej univerzity]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Českí redemptoristi]] d1yozs51hb7uqdgykyijc8bowdrielq Rádio Bonton 0 718067 8205783 8081768 2026-04-29T15:24:06Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205783 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rozhlasová stanica | názov = Rádio Bonton | logo = Rádio Bonton.png | popis = | príjem = | typ stanice = súkromná, komerčná | krajina = {{Minivlajka|Česko|w}} | sídlo = Wenzigova 4{{break}}120 00 [[Praha]] 2 | riaditeľ = David Šmíd | dramaturg = | premiéra = [[7. október]] [[1991]] | koniec vysielania = | cieľová skupina = | hudobný formát = | slogan = ''Tady je česká hudba doma!'' | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = Rádio DeeJay,{{break}}Bonton Rádio DeeJay | vlastník = Czech Media Invest | člen skupiny = | sesterské stanice = | webstránka = {{url|https://www.radiobonton.cz}} | poznámky = }} '''Rádio Bonton''' je [[Česko|česká]] súkromná [[Rozhlas (zvuk)|rozhlasová]] stanica. Začala vysielať 7. októbra [[1991]] ako prvá rýdzo česká rozhlasová stanica. Od začiatku išlo o hudobnú stanicu orientovanú prevažne na cieľovú skupinu 16 až 35 rokov s veľkým množstvom hudobných noviniek a dynamickou aktuálnou muzikou. Teraz vysiela predovšetkým časom preverené české a svetové hity, čomu zodpovedá aj jej slogan – „Tady je česká hudba doma!“ Spoločne s rádiami [[Evropa 2]], [[Frekvence 1]], a Dance Rádio patrí od roku 2018 do mediálnej skupiny Czech Media Invest. Stanica vysiela z 8 FM vysielačov, v DAB+ multiplexe ČRa a na internete. == História == Rádio Bonton zahájilo vysielanie 7. októbra 1991. Až do roku 2006 stanica sídlila priamo v budove na Zelenom pruhu, odkiaľ vysiela na kmitočte 99,7 MHz. Potom sa z dôvodu zmeny vlastníka presťahovala do centra na [[Nové Město (Praha)|Nové Město]]. Bontonu sa darilo a v deväťdesiatych rokoch sa stal populárnym médiom šíriacim predovšetkým modernú tanečnú hudbu. V pôvodnej podobe fungoval až do roku 2002, kedy sa Rádio Bonton dostalo do područia talianskej mediálnej skupiny Elmedia. Zo svojho pôvodného názvu upúšťalo postupne – najprv sa z Rádia Bonton stal Bonton Rádio DeeJay, potom sa názov Bonton vytratil úplne, a vzniklo vtedy prvé pražské Rádio DeeJay, ktoré pokrývalo aj stredné Čechy. Koncom roku 2005 sa však Rádio DeeJay začalo pozvoľna meniť späť na Bonton, keď ho získala do svojho portfólia mediálna skupina Lagardere. Vtedy sa písalo, že značka DeeJay nie je súčasťou transakcie, skupina sa však dohodla s pôvodným vlastníkom značky Rádio Bonton o jej nasadení späť do pražského éteru a 1. marca 2006 sa z Rádia DeeJay znovu stal Bonton, ktorý sa ale sústredil na „nezastaviteľný pop-rock“ a so svojim predchodcom nemal veľa spoločného. 1. apríla 2012 došlo k zásadnej zmene hudobného formátu z pop-rocku na české a časom preverené svetové hity. V rovnaký deň došlo tiež k zmene loga, sloganov a webových stránok. == Súčasnosť == Aj v súčasnosti (2025) sa Rádio Bonton zameriava na časom preverené české, slovenské aj svetové hity, ale nechýba aj novšia hudba. Program stanice tvorí niekoľko moderovaných a nemoderovaných blokov. Súčasťou moderovaných blokov sú krátke správy o počasí, rozhovory a informácie z dopravy. V nočných hodinách sa vyysielajú krátke predtočené správy. V roku 2025 stanica spoločne s [[Frekvence 1|Frekvenciou 1]] a [[Evropa 2|Európou 2]] vstúpila do celoplošného [[Digital Audio Broadcasting|DAB+]] multiplexu Českých Rádiokomunikácií, vďaka ktorému získala celoplošné pokrytie signálom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Evropa 2, Frekvence 1 a Radio Bonton spouštějí vysílání v DAB síti CRA | url = https://www.frekvence1.cz/clanky/zivotni-styl/evropa-2-frekvence-1-a-radio-bonton-spousteji-vysilani-v-dab-siti-cra.shtml | vydavateľ = Frekvence 1 | dátum prístupu = 2025-08-29 | jazyk = cs | priezvisko = Frekvence1.cz }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Moderátori == * Dan Kostka * Libor Weber * Markéta Mayerová * Milan Bílek * Milan Fiala * René Hnilička * Tomáš Fíla === Predtým === * Vojta Efler (2020 - 2025 prešiel na stanicu [[Frekvence 1]]) * Iva Lecká (2020 - 2022 prešla na stanicu [[Rádio Blaník]]) * Dan Kohout (prešiel na stanicu [[Radio Beat|Rádio Beat]]) * Ladislav Vonz (teraz šéfredaktor [[Rádio Impuls|Rádia Impuls]]) * Michal Jirák (1993 - 1999) == Vysielače == Rádio Bonton je šírené z nasledujúcich [[Veľmi krátke vlny|FM]] a [[Digital Audio Broadcasting|DAB]] vysielačov {| class="wikitable sortable" !DAB+ Vysielač |'''Kanál''' |'''Kmitočet''' |'''Výkon (ERP)''' |'''Polarizácia''' |- |Praha - Město (Žižkov) |11D |222 MHz |20 kW |vertikálna |- |Plzeň - Radec |11B |218 MHz |10 kW |vertikálna |- |Ostrava - Hošťálkovice |11D |222 MHz |10 kW |vertikálna |- |Brno - Hády |7C |192 MHz |10 kW |vertikálna |- |Beroun |11D |222 MHz |0,3 kW |vertikálna |- |Čtyřkoly |11D |222 MHz |0,2 kW |vertikálna |- |Měchnov |11D |222 MHz |0,2 kW |vertikálna |- |Kácov |11D |222 MHz |0,2 kW |vertikálna |- |Jihlava - Rudný |7B |190 MHz |1 kW |vertikálna |- |Velké Meziříčí |7B |190 MHz |0,2 kW |vertikálna |- |Tasov |7B |190 MHz |0,3 kW |vertikálna |- |Křoví |7B |190 MHz |0,2 kW |vertikálna |- |Rosice |7C |192 MHz |0,2 kW |vertikálna |- |Brno |7C |192 MHz |10 kW |vertikálna |- |Olomouc - Radíkov |11B |218 MHz |2 kW |vertikálna |- |Nový Jičín - Veselský |11D |222 MHz |1 kW |vertikálna |- |Tachov |11B |218 MHz |1 kW |vertikálna |- |České Budějovice - Kleť |10C |213 MHz |20 kW |vertikálna |- |Trutnov - Černá Hora |11D |222 MHz |10 kW |vertikálna |- |Jáchymov - Klínovec |11B |218 MHz |10 kW |vertikálna |- |Jeseník - Praděd |11B |218 MHz |10 kW |vertikálna |- |Jihlava - Javořice |7B |190 MHz |10 kW |vertikálna |- |Klatovy - Barák |11B |218 MHz |10 kW |vertikálna |- |Liberec Ještěd |11B |218 MHz |10 kW |vertikálna |- |Mikulov - Děvín |7C |192 MHz |10 kW |vertikálna |- |Pardubice - Krásné |11A |216 MHz |10 kW |vertikálna |- |Ústí n. L. - Buková Hora |11B |218 MHz |10 kW |vertikálna |- |Votice - Mezivrata |10C |213 MHz |10 kW |vertikálna |- |Zlín - Tlustá Hora |7C |192 MHz |10 kW |vertikálna |- |Valašské Meziříčí - Radhošť |11D |222 MHz |2,5 kW |vertikálna |- |Pozořice - Poustka |7C |192 MHz |0,2 kW |vertikálna |} {| class="wikitable" |+ !FM vysielač !kmitočet !výkon ([[Efektívny vyžarovaný výkon|ERP]]) !Polarizácia |- |[[Benešov]] |91,7 MHZ |0,2 kW |vertikálna |- |[[Sezimovo Ústí]] |91,7 MHZ |0,2 kW |vertikálna |- |[[Mladá Boleslav]] - Bradec |94,8 MHZ |0,2 kW |vertikálna |- |[[Česká Lípa]] |96,9 MHZ |0,3 kW |vertikálna |- |[[České Budějovice]] - komín teplárne |98,7 MHZ |0,1 kW |vertikálna |- |[[Praha]] |99,7 MHZ |5 kW |kruhová |- |[[Strakonice]] |100,4 MHZ |0,1 kW |vertikálna |- |[[Ústí nad Labem]] |96,9 MHZ |0,1 kW |vertikálna |} == Externé odkazy == *{{url|https://www.radiobonton.cz}} – oficiálna stránka [[Kategória:České rozhlasové stanice]] [[Kategória:Organizácie založené v 1991]] 2440hw87ayullthlomjyqx977on17yg Teleráno 0 719223 8206130 8010579 2026-04-30T11:47:48Z ~2026-26214-94 293466 /* Moderátorské dvojice */ 8206130 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Teleráno | en = | druhý názov = | logo = | typ = ranný publicistický magazín | formát = | tvorca = | scenár = | réžia = | moderátori = [[Kveta Horváthová]], [[Tomáš Juríčkek]], [[Lucia Hlaváčková]], [[Matúš Krnčok]], [[Simona Ondrušková]], [[Marek Polomský]] | porota = | rozprávač = | hudba = | slogan = | krajina = {{SVK}} [[Slovensko]] | počet sérií = | počet epizód = | zoznam epizód = | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = | dĺžka = 75 min | vysielanie = [[2. september]] [[1996]] – súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | formát obrazu =4:3 {{Small|([[1996]] – [[2008]])}}<br> 16:9 {{Small|([[2008]] – súčasnosť)}} | predošlé = | nasledujúce = | súvisiace =Teleráno Víkend | webstránka = https://www.markiza.sk/relacie/telerano | imdb id = | tv com id = | csfd id = 270808 }} '''''Teleráno''''' je slovenská televízna [[Relácia (vysielanie)|relácia]], ktorú vysiela [[TV Markíza]] od septembra [[1996]]. Ide o divácky dlhodobo najsledovanejšiu [[Ranná show (televízia)|rannú šou]] na [[Slovensko|Slovensku]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Teleráno hlási novú moderátorskú dvojicu. Preberajú štafetu po Šóosovej a Juraškovi | url = https://strategie.hnonline.sk/news/media/96154635-telerano-hlasi-novu-moderatorsku-dvojicu-preberaju-stafetu-po-soosovej-a-juraskovi | dátum vydania = 2024-06-15 | dátum prístupu = 2024-09-25 | vydavateľ = strategie.hnonline.sk | jazyk = sk}}</ref> Moderovanie striedajú tri moderátorské dvojice [[Kveta Horváthová]] s Tomášom Juríčekom, Lucia Hlaváčková s Matúšom Krnčokom a od 18. júna 2024 doplnila zostavu dvojica Simona Ondrušková a Marek Polomský. Tí nahradili najdlhšie vysielajúcu moderátorskú dvojicu rannej šou [[Lenka Šóošová|Lenku Šóošovú]] a Romana Juraška, po takmer 20 rokoch v Teleráne.<ref name=":0" /> == Moderátori == {| class="wikitable" !Súčasní moderátori |[[Kveta Horváthová]], [[Tomáš Juríček]], [[Lucia Hlaváčková]], [[Matúš Krnčok]], [[Simona Ondrušková]], [[Marek Polomský]] |- !Bývalí moderátori |[[Gregor Mareš]], [[Jozef Poláček]], [[Andy Timková]], [[Štefan Dvorský]], [[Pavel Bruchala]], [[Martina Šimkovičová]], [[Erika Kresťanková]], [[Ján Dubnička (moderátor)|Ján Dubnička]], [[Linda Wágnerová]], [[Miroslava Almásy]], [[Diana Hágerová]], [[Milan Zimnýkoval|Milan „Junior“ Zimnýkoval]], [[Jana Hospodárová]], [[Táňa Timková]], [[Michal Jánoš]], [[Barbora Krajčírová]], [[Zuzana Novotná]], [[Noro Meszároš]], [[Viliam Rozboril]], [[Jozef Kuriľák]], [[Adriana Poláková]], [[Daro Richter|Dárius Richter]], [[Mário Klein]], [[Roman Juraško]], [[Lenka Šóošová]], [[Zuzana Čimová]] |} == Moderátorské dvojice == {| class="wikitable sortable" !Moderátorská dvojica !Roky pôsobenia |- |[[Andy Timková]] a [[Štefan Dvorský]] | |- |[[Jana Hospodárová]] a Štefan Dvorský | |- |[[Linda Wagnerová]] a [[Milan Zimnýkoval|Milan „Junior“ Zimnýkoval]] | |- |[[Adriana Poláková]] a [[Gregor Mareš]] | |- |[[Adriana Poláková]] a [[Dárius Richter]] |2007 – 2021 |- |[[Zuzana Čimová]] a [[Matúš Krnčok]] | |- |[[Lenka Šóošová]] a [[Roman Juraško]] |2005 – 2024 |- |[[Kveta Horváthová]] a [[Tomáš Juríčkek]] |2017 – súčasnosť |- |[[Kveta Horváthová]] a [[Vilo Rozboril]] | |- |[[Martina Šimkovičová]] a [[Pavel Bruchala]] | |- |[[Lucia Hlaváčková]] a Matúš Krnčok |2022 – súčasnosť |- |[[Simona Ondrušková]] a [[Marek Polomský]] |2024 – súčasnosť |} == Kauza == 20. januára 2016 počas živého vysielania Telerána šéfkuchár Ľubomír Herko počas rozhovoru s kostýmovou výtvarníčkou na stole upravoval kreditnou kartou biely prášok, pričom vedľa neho mal položenú zrolovanú 500-eurovú [[Eurobankovka|bankovku]]. Podľa oficiálnych vyjadrení sa v kuchyni Telerána nenachádzala omamná látka a šlo o nepodarený vtip.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Teleráno odrovnalo rodičov: Pred rozprávkou pre deti príprava ako na šňupanie kokaínu! | url = https://mediaboom.sk/telerano-odrovnalo-rodicov-pred-rozpravkou-pre-deti-priprava-ako-na-snupanie-kokainu | dátum vydania = 2016-01-19 | dátum prístupu = 2024-09-25 | vydavateľ = mediaboom.sk | jazyk = sk}}</ref> V televízii dostal kuchár takmer na rok stopku. Polícia riešila trestné stíhanie vo veci trestného činu šírenia toxikománie. Do ''Telerána'' sa vrátil 10. januára 2017. Relácia získala dovtedy nevídanú pozornosť, ako na sociálnych sieťach, tak aj v médiách na Slovensku aj v zahraničí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Čo šňupali v Teleráne na Markíze? | url = https://www.omediach.com/tv/item/8249-co-s%C5%88upali-v-telerane-na-markize | dátum vydania = 2016-01-19 | dátum prístupu = 2024-09-25 | vydavateľ = omediach.com | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Šňupajúci kuchár je hviezdou už aj v zahraničí. Markíze hrozí pokuta | url = https://www.omediach.com/tv/item/8257-s%C5%88upajuci-kuchar-je-hviezdou-uz-aj-v-zahranici-markize-hrozi-pokuta | dátum vydania = 2016-01-20 | dátum prístupu = 2024-09-25 | vydavateľ = omediach.com | jazyk = sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|markiza.sk/relacie/telerano}} * {{Csfd film|270808}} [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] c8rgyqn151mxckqs76y32dxqnh9zle6 Samo Marec 0 721350 8205935 8195038 2026-04-29T20:27:58Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205935 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Samo Marec | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský publicista, prekladateľ a spisovateľ | Portrét = Samuel Marec (2024)bw.jpg | Veľkosť portrétu = 250 px | Popis portrétu = Samuel Marec (2024) | Dátum narodenia = {{dnv|1982|07|19}} | Miesto narodenia = [[Poprad]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Bratislava]] | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici]] {{small|([[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]], 2010)}} | Profesia = | Aktívne roky = [[2008]]{{--}}súčasnosť | Rodičia = [[Anton Marec]] {{break}} Viera Marecová | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = | Portál3 = }} '''Samuel Marec''' (* [[19. júl]] [[1982]], [[Poprad]])<ref name="ncp-2016-marec">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Novinárska cena 2016 : Samo Marec | url = https://www.novinarskacena.sk/media/content/files/Marec_2016.pdf | vydavateľ = Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zmluva o zabezpečení diela a licenčná zmluva : Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, n. o. : March 13th, s.r.o. | url = https://www.cike.sk/wp-content/uploads/docs/13zml0578.pdf | url archívu = https://web.archive.org/web/20220420004226/https://www.cike.sk/wp-content/uploads/docs/13zml0578.pdf | vydavateľ = Creative Industry Košice | dátum vydania = 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-12 | dátum archivácie = 2022-04-20 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Behrikova | meno = Zuzka | autor = | odkaz na autora = | titul = Narodeniny Sama Marca pre Plamienok | url = https://darujme.sk/blog/narodeniny-sama-marca-plamienok/ | vydavateľ = darujme.sk | dátum vydania = 2016-07-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> je [[Slováci|slovenský]] [[publicista|publicista]], [[blog]]er, [[copywriting|copywriter]], [[preklad (jazykoveda)|prekladateľ]] a [[spisovateľ]]. == Životopis == Pochádza z rodiny tatranského spisovateľa, dramatika a horolezca [[Anton Marec|Antona Mareca]] a športovej referentky a turistickej sprievodkyne Viery Marecovej.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vo veku 68 rokov zomrel spisovateľ Anton Marec | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/umrtie-vo-veku-68-rokov-zomrel-spisova/578566-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2021-09-23 | dátum prístupu = 2024-11-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Strýčková | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická sprievodkyňa Marecová: Je mi veľmi ľúto, keď čítam o tom, aké je to v Tatrách drahé, zlé a nemožné | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2173472/turisticka-sprievodkyna-marecova-je-mi-velmi-luto-ked-citam-o-tom-ake-je-to-v-tatrach-drahe-zle-a-nemozne/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-04 | dátum prístupu = 2024-11-13}}</ref> Detstvo prežil vo [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatrách]], ktoré zostávajú častou témou aj v jeho publicistickej a knižnej tvorbe.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Marec | meno = Samo | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyrastať vo Vysokých Tatrách (trochu smutný fotopríbeh) | periodikum = SME : Blog | odkaz na periodikum = | url = https://blog.sme.sk/samuelmarec/nezaradene/vyrastat-vo-vysokych-tatrach-trochu-smutny-fotopribeh | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2008-04-16 | dátum prístupu = 2024-11-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Marec | meno = Samo | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyrastať vo Vysokých Tatrách (trochu nostalgický blog) II. | periodikum = SME : Blog | odkaz na periodikum = | url = https://blog.sme.sk/samuelmarec/nezaradene/vyrastat-vo-vysokych-tatrach-trochu-nostalgicky-blog-ii | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2008-09-18 | dátum prístupu = 2024-11-13}}</ref> Absolvoval gymnázium na ulici Dominika Tatarku v Poprade<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zaujímaví hostia u bilingvalistov: Diskusie so spisovateľom, publicistom a historikom | periodikum = Dnes 24 : Poprad | odkaz na periodikum = | url = https://poprad.dnes24.sk/zaujimavi-hostia-u-bilingvalistov-diskusie-so-spisovatelom-publicistom-a-historikom-354006 | issn = | vydavateľ = Global24 | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-20 | dátum prístupu = 2024-11-13}}</ref> a následne v rokoch [[2003]]{{--}}[[2010]] magisterské štúdium polonistiky na [[Filozofická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Fakulte humanitných vied]] [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]] so študijným pobytom na [[Uniwersytet Jagielloński|Jagelovskej univerzite]] v [[Krakov]]e v rokoch [[2008]]{{--}}[[2010]].<ref name="li">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Marec | meno = Samo | autor = | odkaz na autora = | titul = Samo Marec : Freelance Creative at Wait What? | url = https://www.linkedin.com/in/samo-marec-81a63940/ | vydavateľ = LinkedIn | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> V rokoch [[2010]]{{--}}[[2017]] pracoval ako [[copywriting|copywriter]] a kreatívny tím líder v [[reklamná agentúra|reklamnej agentúre]] Jandl.<ref name="li" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hatňanková | meno = Martina | autor = | odkaz na autora = | titul = Samo Marec: Myslím si, že Slovensko je reálne bohatá krajina | url = https://www.heroes.sk/samo-marec-rozhovor/ | vydavateľ = heroes.sk | dátum vydania = 2017-10-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od roku [[2016]] pracuje ako kreatívec na voľnej nohe pre marketingovú agentúru Wait What.<ref name="li" /> Popri kreatíve sa venuje [[preklad (jazykoveda)|prekladateľstvu]] z poľštiny a angličtiny, vlastnej knižnej tvorbe a publicistike.<ref name="medziknihami-2021" /> Na [[blog]]u denníka ''[[SME]]'' publikoval v rokoch [[2008]]{{--}}[[2014]] približne 400 príspevkov.<ref name="marec-sme-2014">{{Citácia periodika | priezvisko = Marec | meno = Samo | autor = | odkaz na autora = | titul = Dear John, odchádzam z blogu SME | periodikum = SME : Blog | odkaz na periodikum = | url = https://blog.sme.sk/samuelmarec/nezaradene/dear-john-odchadzam-z-blogu-sme | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-10-14 | dátum prístupu = 2024-11-13}}</ref> Po vstupe finančnej skupiny [[PENTA INVESTMENTS LIMITED|Penta]] do vydavateľstva [[Petit Press]] a následnom odchode časti redakcie ''SME'' do novovznikajúceho ''[[Denník N|Denníka N]]'', prešiel na prispievanie do tamojšieho blogu.<ref name="marec-sme-2014" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Blog N: Samo Marec | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/autor/smarec/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-11-13}}</ref> Od marca [[2015]] v ''Denníku N'' prispieva aj redakčnými článkami, prevažne o športe a spoločenskom dianí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Samuel Marec | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/autor/samo-marec/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-11-13}}</ref> Od marca [[2019]] sa potom opäť vrátil aj k publikovaniu pre denník ''SME''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Samuel Marec | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/aut/3817/samuel-marec | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-11-13}}</ref> Od januára [[2023]] píše tiež pre český spravodajský web ''Seznam Zprávy''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Samo Marec | periodikum = Seznam Zprávy | odkaz na periodikum = | url = https://www.seznamzpravy.cz/autor/samo-marec-1363 | issn = | vydavateľ = Seznam.cz | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2025-09-22}}</ref> a od septembra [[2025]] pre poľský denník ''[[Gazeta Wyborcza]]''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Samuel Marec | periodikum = [[Gazeta Wyborcza]] | odkaz na periodikum = | url = https://autorzy.wyborcza.pl/autor/68ce7635d61c4a733a91f368/Samuel-Marec | issn = | vydavateľ = Wyborcza | miesto = Warszawa | dátum = | dátum prístupu = 2025-09-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Marec | meno = Samuel | autor = | odkaz na autora = | titul = Pochválim sa, lebo kto to za mňa urobí. | url = https://www.facebook.com/proud2bbabrak/posts/pfbid0dapjDALx1ixG63KNvYDhMbMV8wZGWpkAuiqCZTCcdrLtjb8TLvYLeBxFnD62FmXEl | vydavateľ = Facebook : Samuel Marec | miesto = | dátum vydania = 2025-09-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-22 | jazyk = }}</ref> Býva radený medzi najznámejších<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Boškovič | meno = Zoran | autor = | odkaz na autora = | titul = Samo Marec: Veľká pozornosť sa dnes venuje pseudoproblémom | periodikum = Začítaj sa | odkaz na periodikum = | url = https://zacitajsa.sk/samo-marec/ | issn = | vydavateľ = Panta Rhei | miesto = Veľký Meder | dátum = 2020-01-09 | dátum prístupu = 2024-11-13}}</ref> a najčítanejších<ref name="medziknihami-2021">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nám sa to stať nemôže : Veronika Prušová, Samuel Marec | periodikum = Medzi knihami | odkaz na periodikum = | url = https://medziknihami.sk/clanky/nam-sa-to-stat-nemoze/ | issn = | vydavateľ = Art-fórum pre literatúru | miesto = Bratislava | dátum = 2021-06-26 | dátum prístupu = 2024-11-13 }}</ref> slovenských blogerov. V rokoch [[2016]] a [[2018]] pôsobil v porote ocenenia [[Novinárska cena]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Novinárska cena : Porota NC 2016 | url = https://www.novinarskacena.sk/pages/archiveJury?contestId=16 | vydavateľ = Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society | dátum vydania = [2017] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Novinárska cena : Porota NC 2018 | url = https://novinarskacena.sk/pages/archiveJury?contestId=18 | vydavateľ = Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society | dátum vydania = [2019] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-12 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20241204064235/https://novinarskacena.sk/pages/archiveJury?contestId=18 | dátum archivácie = 2024-12-04 }}</ref> Do slovenčiny preložil niekoľko desiatok kníh viacerých svetových autorov ([[Anne Applebaumová]], [[Truman Capote]], [[Francis Fukuyama]], [[Ivan Krastev]], [[Stanisław Lem]], [[Walter Tevis]] a ďalší).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Samo Marec : Prekladová tvorba | url = https://www.litcentrum.sk/autor/samo-marec/prekladova-tvorba | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhľadávanie : Marec, Samo, 1982- | url = https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Marec,+Samo,+1982-&sort=dateNewest&theme=system | vydavateľ = Slovenská národná knižnica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-13 | miesto = Martin | jazyk = }}</ref> == Knižná tvorba == === Próza === * {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Marec | meno = Samo | autor = | odkaz na autora = | --> titul = This Is Hardcore | vydanie = | vydavateľ = Agentúra Limerick | miesto = Bratislava | rok = 2013 | počet strán = 282 | url = | isbn = 978-80-89647-17-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Marec | meno = Samo | autor = | odkaz na autora = | --> titul = Futbal: pravdivá história | vydanie = 1 | vydavateľ = Ikar | miesto = Bratislava | rok = 2019 | počet strán = 226 | url = | isbn = 978-80-551-6850-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }} === Publicistika === * {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Marec | meno = Samo | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Prušová | meno2 = Veronika | autor2 = | odkaz na autora2 = | --> titul = Roky bezprávia : neuveriteľný príbeh razie v Moldave | vydanie = 1 | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | rok = 2021 | počet strán = 219 | url = | isbn = 978-80-8230-012-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }} (spoluautorka: [[Veronika Prušová]]) * {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Marec | meno = Samo | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Mahút | meno2 = Matúš | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Bohušová | meno3 = Ivana | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Bohuš | meno4 = Ivan | autor4 = | odkaz na autora4 = | --> titul = Tam hore : nevypovedané príbehy tatranských chát | vydanie = 1 | vydavateľ = madebythe | miesto = [Bratislava] | rok = 2021 | počet strán = 266 | url = | isbn = 978-80-974050-0-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }} (spoluautori: [[Matúš Mahút]], Ivana Bohušová; [[Ivan Bohuš]]) * {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Čandová | meno = Gréta | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Marec | meno2 = Samo | autor2 = | odkaz na autora2 = | --> titul = Na chrbte : kniha o tých, čo si naň nakladajú o niečo viac | vydanie = 1 | vydavateľ = madebythe: | miesto = [Bratislava] | rok = 2023 | počet strán = 240 | url = | isbn = 978-80-8271-003-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} (spoluautorka: Gréta Čandová) * {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Čandová | meno = Gréta | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Čaprnka | meno2 = Jakub | autor2 = | odkaz na autora3 = | priezvisko3 = Marec | meno3 = Samo | autor3 = | odkaz na autora3 = | --> titul = Kade? Tade! : Príbehy tých, čo značia a udržujú naše turistické trasy | vydanie = 1 | vydavateľ = Žurnál | miesto = Bratislava | rok = 2024 | počet strán = 254 | url = | isbn = 978-80-8271-025-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }} (spoluautori: Gréta Čandová, Jakub Čaprnka) * {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Marec | meno = Samo | autor = | odkaz na autora = | --> titul = Ako sa zbaviť zúfalstva zo Slovenska a demokraticky, mierumilovne a kultivovane poraziť Roberta Fica | vydanie = | vydavateľ = N press | miesto = Bratislava | rok = 2024 | počet strán = 400 | url = | isbn = 978-80-8230-313-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }} === Pre deti a mládež === * {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Marec | meno = Samo | autor = | odkaz na autora = | --> titul = Slovensko : čo ti v škole nepovedia | vydanie = 1 | vydavateľ = Ikar – Príroda | miesto = Bratislava | rok = 2019 | počet strán = 75 | url = | isbn = 978-80-551-7260-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Marec | meno = Samo | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Čermáková | meno2 = Lucia | autor2 = | odkaz na autora2 = | --> titul = Slovensko : čo ti v škole nepovedia : pracovný zošit pre žiakov 1. stupňa ZŠ | vydanie = 1 | vydavateľ = Ikar – Príroda | miesto = Bratislava | rok = 2020 | počet strán = 47 | url = | isbn = 978-80-551-7414-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }} (spoluautorka: Lucia Čermáková) * {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Marec | meno = Samo | autor = | odkaz na autora = | --> titul = Slovensko : spoznajme ho spolu | vydanie = 1 | vydavateľ = Ikar – Stonožka | miesto = Bratislava | rok = 2021 | počet strán = 26 | url = | isbn = 978-80-551-7927-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }} === Ostatné === * {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Kamenistý | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Marec | meno2 = Samo | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = Shooty | odkaz na autora3 = | --> titul = Gágaji, táraji a prďúsi : výroky slovenských politikov | vydanie = 1 | vydavateľ = Artis Omnis | miesto = Žilina | rok = 2019 | počet strán = 207 | url = | isbn = 978-80-8201-063-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }} (spoluautor: Ján Kamenistý) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{slc autor|samo-marec}} * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Marec,+Samo,+1982-&sort=dateNewest&theme=system Zoznam diel Sama Marca] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice * [https://www.sme.sk/aut/3817/samuel-marec Zoznam článkov Sama Marca] na webe denníka ''SME'' * [https://dennikn.sk/autor/samo-marec/ Zoznam článkov Sama Marca] na webe ''Denníka N'' * [https://domov.sme.sk/c/7008097/samo-marec-treba-niekoho-kto-ma-gule-a-presadi-sa.html Samo Marec: Treba niekoho, kto má gule a presadí sa] – rozhovor [[Karol Sudor|Karola Sudora]] v denníku ''SME'' (2013) * [https://www.heroes.sk/samo-marec-rozhovor/ Samo Marec: Myslím si, že Slovensko je reálne bohatá krajina] – rozhovor na portáli ''Heroes'' (2017) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Marec, Samuel}} [[Kategória:Osobnosti z Popradu]] [[Kategória:Slovenskí publicisti]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí blogeri]] [[Kategória:SME]] [[Kategória:Denník N]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]] hjh29tyfxhltrzwfopvfh9ay3zo63n7 Maxim (prvé meno) 0 721804 8205924 7949232 2026-04-29T20:01:19Z ~2026-25983-48 293421 8205924 wikitext text/x-wiki '''Maxim''' je mužské meno latinského pôvodu, odvodené od slova ''maximus'' v zmysle najväčší, najvznešenejší. Meniny má [[12. Októbra]]a.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Význam mena Maxim (meniny + pôvod mena) | url = https://najmama.aktuality.sk/kalendar-mien/vyznam-mena/maxim/ | vydavateľ = Najmama.sk | dátum prístupu = 2024-11-27 | jazyk = sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Výhonok}} [[Kategória:Krstné mená]] [[Kategória:Mužské mená]] jvhle1q943j2oy5p637z8f5wx920941 8205925 8205924 2026-04-29T20:01:38Z ~2026-25983-48 293421 8205925 wikitext text/x-wiki '''Maxim''' je mužské meno latinského pôvodu, odvodené od slova ''maximus'' v zmysle najväčší, najvznešenejší. Meniny má [[12. Októbr]]a.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Význam mena Maxim (meniny + pôvod mena) | url = https://najmama.aktuality.sk/kalendar-mien/vyznam-mena/maxim/ | vydavateľ = Najmama.sk | dátum prístupu = 2024-11-27 | jazyk = sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Výhonok}} [[Kategória:Krstné mená]] [[Kategória:Mužské mená]] k8v4d3ui3qjc85o54biokbglyj05aoj 8205926 8205925 2026-04-29T20:04:07Z ~2026-25983-48 293421 8205926 wikitext text/x-wiki '''Maxim''' je mužské meno latinského pôvodu, odvodené od slova ''maximus'' v zmysle najväčší, najvznešenejší. Meniny má [[12. Októbr]]a.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oficiálne kalendárium SR | url = https://www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2020/03/Oficialne-kalendarium_2025.pdf | vydavateľ = culture.gov.sk | dátum prístupu = 2025-11-27 | jazyk = sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Výhonok}} [[Kategória:Krstné mená]] [[Kategória:Mužské mená]] mkoojevrp38n6qy4hazdusbp7rgco5b 8205927 8205926 2026-04-29T20:08:34Z ~2026-26286-65 293425 8205927 wikitext text/x-wiki '''Maxim''' je mužské meno latinského pôvodu, odvodené od slova ''maximus'' v zmysle najväčší, najvznešenejší. Meniny má [[29. máj|29. mája]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oficiálne kalendárium SR | url = https://www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2020/03/Oficialne-kalendarium_2025.pdf | vydavateľ = culture.gov.sk | dátum prístupu = 2025-11-27 | jazyk = sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Výhonok}} [[Kategória:Krstné mená]] [[Kategória:Mužské mená]] adbgdj0f9lxe9stlg0rtxect1qbfk7x 8205942 8205927 2026-04-29T20:44:09Z ~2026-20335-96 290941 8205942 wikitext text/x-wiki '''Maxim''' je mužské meno latinského pôvodu, odvodené od slova ''maximus'' v zmysle najväčší, najvznešenejší. Meniny má [[12. október|12. októbra]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oficiálne kalendárium SR | url = https://www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2020/03/Oficialne-kalendarium_2025.pdf | vydavateľ = culture.gov.sk | dátum prístupu = 2025-11-27 | jazyk = sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Výhonok}} [[Kategória:Krstné mená]] [[Kategória:Mužské mená]] 8epbq0jlpxew8ch0oqdu5zcz1oo1275 SkyTeam 0 726643 8205998 8057415 2026-04-30T02:25:51Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205998 wikitext text/x-wiki {{Infobox|obrazok=Logo wordmark SKYTEAM Alliance.png|popis2=Počet členov|data2=18|popis3=Cieľové letiská|data3=1 000+|popis4=Cieľové krajiny|data4=160+|popis5=Počet cestujúcich za rok (v mil.)|data5=624|popis6=Sídlo|data6=[[Amstevleen]], [[Holandsko]]|popis8=Slogan Aliancie|data8=''Caring more about you''|popis9=Webová stránka|data9=[https://www.skyteam.com/ www.skyteam.com]|nadpis=SkyTeam|data1=22. jún 2000|popis1=Dátum spustenia|popis7=Vedenie|data7=[[Andrés Conesa]] ([[Predseda]])<br/>[[Patrick Roux]], ([[Výkonný riaditeľ|CEO]])}} '''SkyTeam''' je jednou z troch hlavných leteckých aliancií na svete. SkyTeam bol založený v júni 2000 a po alianciách [[Star Alliance]] a [[Oneworld]] bol poslednou z troch vytvorených aliancií. Jej ročný počet cestujúcich je 624 miliónov zákazníkov (2024),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About Us {{!}} SkyTeam Airline Alliance {{!}} SkyTeam | url = https://www.skyteam.com/en/about/ | vydavateľ = www.skyteam.com | dátum prístupu = 2025-03-03 | jazyk = en}}</ref> čo je druhý najväčší počet z troch hlavných aliancií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = StarDesk | url = https://portal.staralliance.com/stardesk/login?came_from=https%3A//portal.staralliance.com/stardesk/dashboard.html | vydavateľ = StarDesk: StarDesk | dátum prístupu = 2025-03-03 | jazyk = en}}</ref> Od februára 2025 SkyTeam tvorí 18 aktívnych dopravcov;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Our Members {{!}} SkyTeam | url = https://www.skyteam.com/en/about/our-members | vydavateľ = www.skyteam.com | dátum prístupu = 2025-03-03 | jazyk = en}}</ref> prevádzkuje aj nákladnú alianciu s názvom [[SkyTeam Cargo]], ktorá spolupracuje s desiatimi dopravcami, všetkými členmi SkyTeamu. Jej centralizovaný riadiaci tím, SkyTeam Central, sídli v holandskom [[Amstelveen|Amstelveene]]. == Členovia == === Riadni členovia a ich členské spoločnosti === Od februára 2025 sú členmi SkyTeamu tieto letecké spoločnosti:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Our Members {{!}} SkyTeam | url = https://www.skyteam.com/en/about/our-members | vydavateľ = www.skyteam.com | dátum prístupu = 2025-03-03 | jazyk = en}}</ref> {| class="wikitable sortable" !Členská spoločnosť !Pripojil sa !Dcérske spoločnosti |- |{{ARG}} [[Aerolíneas Argentinas]] | style="text-align:center;" |29. august 2012<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aerolineas Argentinas tries to overcome troubled past and continued challenges as it enters SkyTeam {{!}} CAPA - Centre for Aviation | url = http://centreforaviation.com/analysis/aerolineas-argentinas-tries-to-overcome-troubled-past-and-continued-challenges-as-it-enters-skyteam-81452 | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2012-10-04 | dátum prístupu = 2025-03-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20121004012211/http://centreforaviation.com/analysis/aerolineas-argentinas-tries-to-overcome-troubled-past-and-continued-challenges-as-it-enters-skyteam-81452 | dátum archivácie = 2012-10-04 }}</ref> | |- |{{MEX}} [[Aeroméxico]] | style="text-align:center;" |22. jún 2000 | |- |{{ESP}} [[Air Europa]] | style="text-align:center;" |4. september 2007<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SkyTeam welcomes Air Europa, Copa , Kenya as associates {{!}} ATWOnline | url = http://atwonline.com/airline-financedata/news/skyteam-welcomes-air-europa-copa-kenya-associates-0309 | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2012-06-16 | dátum prístupu = 2025-03-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120616080817/http://atwonline.com/airline-financedata/news/skyteam-welcomes-air-europa-copa-kenya-associates-0309 | dátum archivácie = 2012-06-16 }}</ref> | |- |{{FRA}} [[Air France]] | style="text-align:center;" |22. jún 2000 | |- |{{TWN}} [[China Airlines]] | style="text-align:center;" |28. september 2011<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = China Airlines Joins SkyTeam | url = http://www.skyteam.com/en/About-us/Press/News/2011/China-Airlines-Joins-SkyTeam/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2013-04-04 | dátum prístupu = 2025-03-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130404170039/http://www.skyteam.com/en/About-us/Press/News/2011/China-Airlines-Joins-SkyTeam/ | dátum archivácie = 2013-04-04 }}</ref> | |- |{{CHN}} [[China Eastern Airlines]] | style="text-align:center;" |21. jún 2011<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = China Eastern Joins SkyTeam | url = http://www.skyteam.com/en/About-us/Press/News/2011/China-Eastern-Joins-SkyTeam/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2013-03-04 | dátum prístupu = 2025-03-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20131111210615/http://www.skyteam.com/en/About-Us/Press/News/2011/China-Eastern-Joins-SkyTeam/ | dátum archivácie = 2013-11-11 }}</ref> | style="text-align:center;" |{{CHN}} [[Shangai Airlines]] |- |{{USA}} [[Delta Air Lines]] | style="text-align:center;" |22. jún 2000 | style="text-align:center;" |{{USA}} [[Delta Connection]] |- |{{INA}} [[Garuda Indonesia]] | style="text-align:center;" |5. marec 2014<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Garuda Indonesia Becomes 20th Member of SkyTeam Alliance | url = https://www.skyteam.com/en/About-us/Press/News/2014/Garuda-Indonesia-Becomes-20th-Member-of-SkyTeam-Alliance/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2014-03-05 | dátum prístupu = 2025-03-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140305104028/https://www.skyteam.com/en/About-us/Press/News/2014/Garuda-Indonesia-Becomes-20th-Member-of-SkyTeam-Alliance/ | dátum archivácie = 2014-03-05 }}</ref> | |- |{{KEN}} [[Kenya Airways]] | style="text-align:center;" |4. september 2007<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SkyTeam welcomes Air Europa, Copa , Kenya as associates {{!}} ATWOnline | url = http://atwonline.com/airline-financedata/news/skyteam-welcomes-air-europa-copa-kenya-associates-0309 | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2012-06-16 | dátum prístupu = 2025-03-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120616080817/http://atwonline.com/airline-financedata/news/skyteam-welcomes-air-europa-copa-kenya-associates-0309 | dátum archivácie = 2012-06-16 }}</ref> | |- |{{NED}} [[Koninklijke Luchtvaart Maatschappij|KLM]] | style="text-align:center;" |13. september 2004 | |- |{{KOR}} [[Korean Air]] | style="text-align:center;" |22. jún 2000 | |- |{{LBN}} [[Middle East Airlines]] | style="text-align:center;" |28. jún 2012<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Middle East Airlines Joins SkyTeam | url = http://www.skyteam.com/en/About-us/Press/News/20111/Middle-East-Airlines-Joins-SkyTeam-/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2012-06-30 | dátum prístupu = 2025-03-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120630235807/http://www.skyteam.com/en/About-us/Press/News/20111/Middle-East-Airlines-Joins-SkyTeam-/ | dátum archivácie = 2012-06-30 }}</ref> | |- |{{SAU}} [[Saudia]] | style="text-align:center;" |29. máj 2012<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Saudia Joins SkyTeam | url = http://www.skyteam.com/en/About-us/Press/News/20111/Saudia-Joins-SkyTeam-/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2012-05-31 | dátum prístupu = 2025-03-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120531235141/http://www.skyteam.com/en/About-us/Press/News/20111/Saudia-Joins-SkyTeam-/ | dátum archivácie = 2012-05-31 }}</ref> | |- |{{DEN}} {{NOR}} {{SWE}} [[Scandinavian Airlines]] | style="text-align:center;" |1. september 2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SAS to join SkyTeam Alliance | url = https://www.skyteam.com/en/about/press-releases/press-releases-2024/sas-to-join-skyteam-alliance/ | vydavateľ = www.skyteam.com | dátum prístupu = 2025-03-03 | jazyk = en}}</ref> | |- |{{ROU}} [[TAROM]] | style="text-align:center;" |25. jún 2010<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TAROM Airlines Joins SkyTeam | url = http://www.skyteam.com/en/About-us/Press/News/2010/TAROM-Airlines-Joins-SkyTeam/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2013-06-02 | dátum prístupu = 2025-03-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130602071147/http://www.skyteam.com/en/About-us/Press/News/2010/TAROM-Airlines-Joins-SkyTeam/ | dátum archivácie = 2013-06-02 }}</ref> | |- |{{VNM}} [[Vietnam Airlines]] | style="text-align:center;" |10. jún 2010<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietnam Airlines Joins SkyTeam | url = http://www.skyteam.com/en/About-us/Press/News/2010/Vietnam-Airlines-Joins-SkyTeam/ | vydavateľ = archive.ph | dátum vydania = 2013-07-13 | dátum prístupu = 2025-03-03 | url archívu = https://archive.today/20130713100608/http://www.skyteam.com/en/About-us/Press/News/2010/Vietnam-Airlines-Joins-SkyTeam/ | dátum archivácie = 2013-07-13 }}</ref> | |- |{{GBR}} [[Virgin Atlantic Airways|Virgin Atlantic]] | style="text-align:center;" |2. marec 2023<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Virgin Atlantic to join SkyTeam Alliance today | url = https://www.skyteam.com/en/about/press-releases/press-releases-2023/virgin-altantic-to-join-skyteam-alliance-today | vydavateľ = www.skyteam.com | dátum prístupu = 2025-03-03 | jazyk = en}}</ref> | |- |{{CHN}} [[XiamenAir]] | style="text-align:center;" |21. november 2012<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SkyTeam Welcomes Xiamen Airlines | url = http://www.skyteam.com/en/About-us/Press/News/20111/SkyTeam-Welcomes-Xiamen-Airlines/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2013-01-22 | dátum prístupu = 2025-03-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130122125233/http://www.skyteam.com/en/About-us/Press/News/20111/SkyTeam-Welcomes-Xiamen-Airlines/ | dátum archivácie = 2013-01-22 }}</ref> | |} === Suspendovaní členovia a členské spoločnosti === {| class="wikitable" !Suspendovaná spoločnosť !Pripojil sa !Suspendovaný !Dcérske spoločnosti |- |{{RUS}} [[Aeroflot]] | style="text-align:center;" |14. apríl 2006<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aeroflot joins SkyTeam {{!}} ATWOnline | url = http://atwonline.com/airline-financedata/news/aeroflot-joins-skyteam-0309-0 | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2012-06-06 | dátum prístupu = 2025-03-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120606153154/http://atwonline.com/airline-financedata/news/aeroflot-joins-skyteam-0309-0 | dátum archivácie = 2012-06-06 }}</ref> | style="text-align:center;" |28. apríl 2022<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia's Aeroflot Suspended From SkyTeam | url = https://onemileatatime.com/news/aeroflot-suspended-skyteam/ | vydavateľ = One Mile at a Time | dátum vydania = 2022-04-27 | dátum prístupu = 2025-03-03 | jazyk = en-US | meno = Ben | priezvisko = Schlappig}}</ref> | |} === Bývalí členovia a členské spoločnosti === '''Bývalí členovia spoločnosti a ich spoločnosti''' {| class="wikitable sortable" !Bývalí členovia spoločnosti !Pripojil sa !Odišiel !Dcérske spoločnosti !Poznámky |- |{{ITA}} [[Alitalia]] | style="text-align:center;" |27. júl 2001<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SkyTeam | url = https://www.skyteam.com/en/about/history/2001 | vydavateľ = www.skyteam.com | dátum prístupu = 2025-03-03 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20210621072737/https://www.skyteam.com/en/about/history/2001/ | dátum archivácie = 2021-06-21 }}</ref> | style="text-align:center;" |15. október 2021 | style="text-align:center;" |{{ITA}} [[Alitalia CityLiner]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.alitalia.com/it_it/millemiglia/programma/regolamento/edizione-2013-2015.html |dátum prístupu=2025-03-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20231009145608/http://www.alitalia.com/it_it/millemiglia/programma/regolamento/edizione-2013-2015.html |dátum archivácie=2023-10-09 }}</ref> | style="text-align:center;" |Prevádzku prevzala spoločnosť [[ITA Airways]] 15. októbra 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'Arrivederci': Final flight for Italy's troubled airline Alitalia | url = https://www.euronews.com/travel/2021/10/14/arrivederci-final-flight-for-italy-s-troubled-airline-alitalia | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2021-10-14 | dátum prístupu = 2025-03-03 | jazyk = en}}</ref> |- |{{CHN}} [[China Southern Airlines]] | style="text-align:center;" |15. november 2007<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = China Southern officially joins SkyTeam | url = http://www.flightglobal.com/news/articles/china-southern-officially-joins-skyteam-219567/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2013-06-10 | dátum prístupu = 2025-03-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130610151227/http://www.flightglobal.com/news/articles/china-southern-officially-joins-skyteam-219567/ | dátum archivácie = 2013-06-10 }}</ref> | style="text-align:center;" |31. december 2018<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Update: SkyTeam and China Southern | url = https://www.skyteam.com/en/about/press-releases/press-releases-2018/update-skyteam-and-China-Southern/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2019-01-04 | dátum prístupu = 2025-03-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190104124433/https://www.skyteam.com/en/about/press-releases/press-releases-2018/update-skyteam-and-China-Southern/ | dátum archivácie = 2019-01-04 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oneworld: ‘No plans’ to add China Southern {{!}} Airlines content from ATWOnline | url = http://atwonline.com/airlines/oneworld-no-plans-add-china-southern | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2019-02-05 | dátum prístupu = 2025-03-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190205014150/http://atwonline.com/airlines/oneworld-no-plans-add-china-southern | dátum archivácie = 2019-02-05 }}</ref> | | style="text-align:center;" |Zmluva vypršala, nebola obnovená na strategické účely.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Why Did China Southern Quit Skyteam? | url = https://simpleflying.com/china-southern-skyteam/ | vydavateľ = Simple Flying | dátum vydania = 2019-06-30 | dátum prístupu = 2025-03-03 | jazyk = en | meno = Jay | priezvisko = Singh}}</ref> |- |{{USA}} [[Continental Airlines]] | style="text-align:center;" |13. september 2004<ref>http://usatoday30.usatoday.com/travel/flights/2009-10-27-continental-star-alliance_N.htm</ref> | style="text-align:center;" |24. október 2009 | | style="text-align:center;" |Zlúčená so spoločnosťou [[United Airlines]] 3. marca 2012. |- |{{CZE}} [[České aerolinie]] | style="text-align:center;" |25. marec 2001<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A History Of SkyTeam {{!}} News {{!}} Breaking Travel News | url = http://www.breakingtravelnews.com/news/article/btn40002875/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2012-03-01 | dátum prístupu = 2025-03-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120301074926/http://www.breakingtravelnews.com/news/article/btn40002875/ | dátum archivácie = 2012-03-01 }}</ref> | style="text-align:center;" |26. október 2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Czech Airlines ceases being a SkyTeam member | url = https://www.skyteam.com/en/about/press-releases/press-releases-2024/czech-airlines-departs-skyteam | vydavateľ = www.skyteam.com | dátum prístupu = 2025-03-03 | jazyk = en}}</ref> | | style="text-align:center;" |Ukončila svoju činnosť ako letecká spoločnosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = End of an era: The final Czech Airlines flight will land in Prague tonight | url = https://www.expats.cz/czech-news/article/end-of-an-era-the-final-czech-airlines-flight-will-land-in-prague-tonight | vydavateľ = www.expats.cz | dátum vydania = 2024-10-26 | dátum prístupu = 2025-03-03 | jazyk = en}}</ref> |- |{{ITA}} [[ITA Airways]] | style="text-align:center;" |29. október 2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SkyTeam welcomes ITA Airways on board | url = https://www.skyteam.com/en/about/press-releases/press-releases-2021/skyteam-welcomes-ita-airways-on-board | vydavateľ = www.skyteam.com | dátum prístupu = 2025-03-03 | jazyk = en}}</ref> | style="text-align:center;" |3. február 2025 <small>(výstupná fáza sa končí 30. apríla 2025)</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ITA Airways exits SkyTeam Alliance | url = https://www.skyteam.com/en/about/press-releases/press-releases-2025/ita-airways-exits-skyteam-alliance | vydavateľ = www.skyteam.com | dátum prístupu = 2025-03-03 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Integration of ITA Airways into the Lufthansa Group has commenced | url = https://newsroom.lufthansagroup.com/en/integration-of-ita-airways-into-the-lufthansa-group-has-commenced/ | vydavateľ = Integration of ITA Airways into the Lufthansa Group has commenced | dátum prístupu = 2025-03-03 | jazyk = en}}</ref><ref>https://www.ita-airways.com/content/dam/ita/files/IT/volare/mondo-ita/comunicati-stampa/2025/Comunicato_Conferenza_%20stampa_3_febbraio%20(1).pdf{{Nedostupný zdroj|date=júl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> | | style="text-align:center;" |Po akvizícii 41 % spoločnosťou [[Lufthansa Group]] sa stane členom [[Star Alliance]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lufthansa reaches deal to secure stake in Italy's ITA Airways | url = https://www.euronews.com/business/2024/11/12/lufthansa-reaches-deal-to-secure-stake-in-italys-ita-airways | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2024-11-12 | dátum prístupu = 2025-03-03 | jazyk = en}}</ref> |- |{{USA}} [[Northwest Airlines]] | style="text-align:center;" |13. september 2004<ref>{{Citácia knihy|titul=Northwest Airlines: The First Eighty Years|url=https://books.google.com/books?id=y0ERUPZ1TrQC&q=Northwest+Airlines+skyteam&pg=PA123|vydavateľ=Arcadia Publishing|rok=2005|isbn=978-0-7385-3415-2|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: y0ERUPZ1TrQC|meno=Geoff|priezvisko=Jones}}</ref> | style="text-align:center;" |31. január 2010 | | style="text-align:center;" |Zlúčená so spoločnosťou [[Delta Air Lines]] 31. januára 2010. |} '''Bývalé členské spoločnosti súčasných členských leteckých spoločností''' {| class="wikitable sortable" !Bývalá dcérska spoločnosť !Pripojil sa !Odišiel !Dcérska spoločnosť pre |- |{{MEX}} [[Aerolitoral]] | style="text-align:center;" |2000 | style="text-align:center;" |2007 | style="text-align:center;" |[[Aeroméxico]] |- |{{MEX}} [[Aeroméxico Travel]] | style="text-align:center;" |2008 | style="text-align:center;" |2011 | style="text-align:center;" |[[Aeroméxico]] |- |{{FRA}} [[Brit Air]] | style="text-align:center;" |2000 | style="text-align:center;" |2013 | style="text-align:center;" |[[Air France]] |- |{{USA}} [[Comair]] | style="text-align:center;" |2000 | style="text-align:center;" |2012 | style="text-align:center;" |[[Delta Air Lines]] |- |{{USA}} [[Delta Express]] | style="text-align:center;" |2000 | style="text-align:center;" |2003 | style="text-align:center;" |[[Delta Air Lines]] |- |{{RUS}} [[Dobrolet]] | style="text-align:center;" |2013 | style="text-align:center;" |2014 | style="text-align:center;" |[[Aeroflot]] |- |{{FRA}} [[Régional]] | style="text-align:center;" |2001 | style="text-align:center;" |2013 | style="text-align:center;" |[[Air France]] |- |{{USA}} [[Song Airlines]] | style="text-align:center;" |2003 | style="text-align:center;" |2006 | style="text-align:center;" |[[Delta Air Lines]] |} '''Bývalí asociovaní členovia''' {| class="wikitable" !Bývalá asociovaná spoločnosť !Pripojil sa !Odišiel !Dcérske spoločnosti |- |{{PAN}} [[Copa Airlines]] | style="text-align:center;" |4. september 2007 | style="text-align:center;" |24. október 2009 | |} <gallery widths="190" heights="190" perrow="4" caption="Zakladajúcimi členmi aliancie sú spoločnosti Aeroméxico, Air France, Delta Air Lines a Korean Air."> Súbor:Boeing 787 Dreamliner (N961AM) de Aeroméxico.jpg Súbor:Air France A380 F-HPJA.jpg Súbor:Delta Air Lines B767-3P6-ER N1501P EDDS 2011.jpg Súbor:KOREAN AIR Boeing 747-400 HL7492 (2134952482).jpg </gallery> == SkyTeam Cargo == SkyTeam Cargo je nákladná divízia SkyTeamu. K aprílu 2024 tvorilo alianciu pre nákladnú dopravu deväť členov z aliancie pre osobnú dopravu: [[Aeroméxico Cargo]], [[Air France-KLM|Air France-KLM Cargo]] (zahŕňajú [[Air France Cargo]] a [[KLM Cargo]]), [[China Cargo Airlines]], [[Czech Airlines Cargo]], [[Delta Cargo]], [[ITA Airways Cargo]], [[Korean Air Cargo]] a [[Saudia Cargo]].<ref>https://web.archive.org/web/20131202234546/http://static.skyteam.com/Global/Cargo%20Images/Cargo%20Fact%20Sheet/SkyTeamCargo%20Fact%20Sheet%20Summer%202013.pdf</ref> [[Aerolíneas Argentinas Cargo]], nákladná divízia spoločnosti Aerolíneas Argentinas, vstúpila do aliancie v novembri 2013.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aerolineas Argentinas Cargo Joins the SkyTeam Cargo Alliance | url = http://www.skyteamcargo.com/en/About-us/Media-center/Aerolineas-Argentinas-Cargo-Joins-the-SkyTeam-Cargo-Alliance/ | vydavateľ = archive.ph | dátum vydania = 2013-11-22 | dátum prístupu = 2025-03-03 | url archívu = https://archive.today/20131122223507/http://www.skyteamcargo.com/en/About-us/Media-center/Aerolineas-Argentinas-Cargo-Joins-the-SkyTeam-Cargo-Alliance/ | dátum archivácie = 2013-11-22 }}</ref> Saudia Cargo vstúpila do aliancie 15. apríla 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SkyTeam Cargo: Saudia Cargo joined the alliance as its 12th member | url = https://www.logistik-express.com/skyteam-cargo-saudia-cargo-joined-the-alliance-as-its-12th-member/ | vydavateľ = LOGISTIK express / MJR MEDIA | dátum vydania = 2019-04-24 | dátum prístupu = 2025-03-03 | jazyk = de | meno = LOGISTIK express | priezvisko = Presseservice}}</ref> == Farba a logo == V roku 2009, pri príležitosti 10. výročia aliancie, SkyTeam zaviedol špeciálnu farbu, pričom [[Delta Air Lines]] bola prvou leteckou spoločnosťou, ktorá sfarbila jedno zo svojich lietadiel v týchto farbách. Polep pozostávala z celokovového strieborného trupu a tmavomodrého znaku s logom SkyTeamu. Znak aliancie je namaľovaný na oboch stranách trupu. V auguste 2016 nosilo polep SkyTeamu 52 lietadiel.<ref>https://web.archive.org/web/20160806153848/https://content.skyteam.com/contentapi/globalassets/about-us/pdf/st-14-ff_livery-fact-sheet_feb.pdf</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Letecké aliancie]] [[Kategória:Nadnárodné spoločnosti]] 1itir2kmner2k4zbru0dnkkqfg9orj6 Liga majstrov UEFA 2025/2026 0 727217 8205948 8199341 2026-04-29T21:15:52Z Manager816 245357 /* Semifinále */ 1. zápas 8205948 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga =Liga majstrov UEFA |sezóna =2025/2026 |sezóna_pred =Liga majstrov UEFA 2024/2025 |sezóna_po =Liga majstrov UEFA 2026/2027 |začiatok =''Kvalifikácia: ''<br>8. júl – 27. august 2025<br>''Finálna časť:''<br>16. september 2025 – 30. máj 2026 |koniec = |majster = |2_miesto = |ročník = |počet_mužstiev =''Finálna časť:'' 36<br>''Celkovo:'' 82 (z 53 asociácií) |odohraté_zápasy =176 |počet_gólov =619 |priemer_gólov_na_zápas =3.52 |počet_divákov =7 569 798 |najlepší_strelec =[[Kylian Mbappé]] ([[Real Madrid]]) 13 gólov |najvyššie_skóre = |súvisiace_súťaže = |poznámka =Všetky štatistické údaje sú platné k 18. marcu 2026. }} '''Liga majstrov UEFA 2025/2026''' je 71. ročníkom najprestížnejšej európskej futbalovej súťaže a 33. sezóna od premenovania z Pohára majstrov európskych na [[Liga majstrov UEFA|Ligu Majstrov UEFA]]. Je to v poradí druha sezóna v novom formáte, kde v ligovej fáze odohrá každý tím osem zápasov s rôznymi súpermi, ale všetkých 36 tímov bude zaradených do spoločnej skupiny. Finále sa odohrá 30. mája 2026 na štadióne [[Puskás Aréna]] v [[Budapešť|Budapešti]], v [[Maďarsko|Maďarsku]]. Víťaz Ligy majstrov UEFA 2025/2026 sa automaticky kvalifikuje do ligovej fázy Ligy majstrov UEFA 2026/2027 a taktiež získa právo účasti v zápase o [[Superpohár UEFA|Superpohár UEFA 2026]]. == Priradenie asociačných tímov == Celkom 81 tímov z 53 členských krajín [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] sa zúčastní Ligy majstrov UEFA 2025/2026. Súťaže sa nezúčastní [[Lichtenštajnsko]], ktoré nemá žiadnu vlastnú ligovú súťaž a [[Rusko]], ktorého kluby UEFA vyradila zo svojich súťaží.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Champions-League-2024/25-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2025-03-13}}</ref> Základná schéma prideľovania počtu tímov bude nasledovná: * Asociácie na 1. – 5. mieste dostanú štyri miesta. * Asociácia na 6. mieste dostane tri miesta. * Asociácie na 7. – 15. mieste dostanú dve miesta * Asociácie na 16. – 55. mieste (okrem Ruska a Lichtenštajnska) dostanú jedno miesto. * Víťazi [[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Ligy majstrov UEFA 2024/2025]] a [[Európska liga UEFA 2024/2025|Európskej ligy UEFA 2024/2025]] získajú oprávnenie štartovať, pokiaľ sa nekvalifikujú do Ligy majstrov UEFA 2025/2026 cez svoju domácu ligu. * Dve asociácie s najlepším koeficientom v sezóne 2024/2025 budú mať po jednom mieste navyše. === Rebríček UEFA === Účastnícke miesta pre Ligu majstrov UEFA 2025/2026 boli rozdelené podľa koeficientu UEFA z roku 2024, do ktorého boli započítané výsledky klubov danej krajiny v európskych pohárových súťažiach od sezóny 2019/2020 do sezóny 2023/2024 vrátane.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-03-13 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> V tabuľke je zohľadnené prebiehajúce pozastavenie členstva Ruska v UEFA. Okrem rozdelenia na základe koeficientov asociácií môžu mať asociácie ďalšie tímy, ktoré sa zúčastňujú Ligy majstrov, ako je uvedené nižšie: * <small>(EPS)</small> – Európsky výkonnostný bod, dodatočné miesta pre asociácie, ktoré sa umiestnia na prvých dvoch miestach asociačných koeficientov v sezóne 2024/2025 * <small>(LM)</small> – Dodatočná miestenka pre víťaza Ligy majstrov UEFA 2024/2025 * <small>(EL)</small> – Ďalšie miesto pre víťaza Európskej ligy UEFA 2024/2025 {| | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:90%" !# !Asociácia !Koef. !Tímy |- !1. |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Anglicko]] | align="right" |104,303 | rowspan="5" align="center" |4 |- !2. |{{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] | align="right" |90,284 |- !3. |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]] | align="right" |89,489 |- !4. |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] | align="right" |86,624 |- !5. |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] | align="right" |66,831 |- !6. |{{Minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]] | align="right" |61,300 | align="center" |3 |- !7. |{{Minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]] | align="right" |56,316 | rowspan="9" align="center" |2 |- !8. |{{Minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]] | align="right" |48,800 |- !9. |{{Minivlajka|Turecko}} [[Turecko]] | align="right" |38,600 |- !10. |{{Minivlajka|Česko}} [[Česko]] | align="right" |36,050 |- !11. |{{Minivlajka|Škótsko}} [[Škótsko]] | align="right" |36,050 |- !12. |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]] | align="right" |32,975 |- !13. |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]] | align="right" |32,600 |- !14. |{{Minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]] | align="right" |31,625 |- !15. |{{Minivlajka|Grécko}} [[Grécko]] | align="right" |31,525 |- !16. |{{Minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]] | align="right" |31,450 | rowspan="4" align="center" |1 |- !17. |{{Minivlajka|Izrael}} [[Izrael]] | align="right" |31,125 |- !18. |{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]] | align="right" |28,000 |- !19. |{{Minivlajka|Srbsko}} [[Srbsko]] | align="right" |27,775 |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:90%" !# !Asociácia !Koef. !Tímy |- !20. |{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]] | align="right" |25,525 | rowspan="2" align="center" |1 |- !21. |{{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]] | align="right" |25,375 |- !22. |{{Minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] | align="right" |22,965 | align="center"|0 |- !23. |{{Minivlajka|Cyprus}} [[Cyprus]] | align="right" |22,100 | rowspan="16" align="center"|1 |- !24. |{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]] | align="right" |21,875 |- !25. |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]] | align="right" |21,500 |- !26. |{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]] | align="right" |21,375 |- !27. |{{Minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]] | align="right" |20,375 |- !28. |{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]] | align="right" |20,125 |- !29. |{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] | align="right" |19,625 |- !30. |{{Minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]] | align="right" |13,250 |- !31. |{{Minivlajka|Moldavsko}} [[Moldavsko]] | align="right" |13,125 |- !32. |{{Minivlajka|Kosovo}} [[Kosovo]] | align="right" |11,541 |- !33. |{{Minivlajka|Kazachstan}} [[Kazachstan]] | align="right" |11,500 |- !34. |{{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]] | align="right" |11,125 |- !35. |{{Minivlajka|Írsko}} [[Írsko]] | align="right" |10,875 |- !36. |{{Minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]] | align="right" |10,625 |- !37. |{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]] | align="right" |10,625 |- !38. |{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[Faerské ostrovy]] | align="right" |10,375 |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:90%" !# !Asociácia !Koef. !Tímy |- !39. |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina]] | align="right" |10,000 | align="center" |1 |- !40. |{{Minivlajka|Lichtenštajnsko}} [[Lichtenštajnsko]] | align="right" |10.000 |align="center" |0 |- !41. |{{Minivlajka|Island}} [[Island]] | align="right" |9,583 | rowspan="15" align="center"|1 |- !42. |{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Severné Írsko]] | align="right" |9,208 |- !43. |{{Minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]] | align="right" |8,625 |- !44. |{{Minivlajka|Litva}} [[Litva]] | align="right" |8,500 |- !45. |{{Minivlajka|Malta}} [[Malta]] | align="right" |8,205 |- !46. |{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]] | align="right" |7,625 |- !47. |{{Minivlajka|Albánsko}} [[Albánsko]] | align="right" |7,375 |- !48. |{{Minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]] | align="right" |7,207 |- !49. |{{Minivlajka|Bielorusko}} [[Bielorusko]] | align="right" |6,625 |- !50. |{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[Severné Macedónsko]] | align="right" |6,000 |- !51. |{{Minivlajka|Andorra}} [[Andorra]] | align="right" |5,998 |- !52. |{{Minivlajka|Wales}} [[Wales]] | align="right" |5,791 |- !53. |{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[Čierna Hora]] | align="right" |5,708 |- !54. |{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Gibraltár]] | align="right" |4,957 |- !55. |{{Minivlajka|San Marino}} [[San Maríno|San Marino]] | align="right" |1,832 |} |} === Rozdelenie tímov === Nasledujúca tabuľka znázorňuje rozdelenie tímov do kvalifikačných kôl a ligovej fázy. {| class="wikitable" style="font-size:90%" ! colspan="2" | !Tímy vstupujúce do tohto kola !Tímy postupujúce z predchádzajúceho kola |- ! colspan="2" |1. predkolo (30 tímov) | * 30 víťazov z asociácií na 25.{{--}}55. mieste (okrem Lichtenštajnska) | |- ! rowspan="2" |2. predkolo (30 tímov) !Majstrovská časť (24 tímov) | * 9 víťazov z asociácií na 15.{{--}}24. mieste (okrem Ruska) | * 15. víťazov z 1. predkola |- !Nemajstrovská časť (6 tímov) | * 6 tímov z 2. miesta z asociácií na 10.{{--}}15. mieste | |- ! rowspan="2" |3. predkolo (20 tímov) !Majstrovská časť (12 tímov) | | * 12. víťazov z 2. predkola MČ |- !Nemajstrovská časť (8 tímov) | * 3 tímy z 2. miesta z asociácií na 7.{{--}}9. mieste * 1 tím z 3. miesta z asociácie na 6. mieste * 1 tím zo 4. miesta z asociácie na 5. mieste | * 3 víťazi z 2. predkola NČ |- ! rowspan="2" |4. predkolo !Majstrovská časť (10 tímov) | * 4 víťazi z asociácií na 11.{{--}}14. mieste | * 6 víťazov z 3. predkola MČ |- !Nemajstrovská časť (4 tímy) | | * 4 víťazi z 3. predkola NČ |- ! colspan="2" |Ligová fáza (36 tímov) | * Držiteľ titulu [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]] * Držiteľ titulu [[Európska liga UEFA|Európskej ligy UEFA]] * 2 asociácie s najvyšším koeficientom z predchádzajúcej sezóny získajú dodatočné miesto v Lige majstrov * 10 víťazov z asociácii na 1.{{--}}10. mieste * 6 tímov z 2. miesta z asociácií na 1.{{--}}6. mieste * 5 tímov z 3. miesta z asociácií na 1.{{--}}5. mieste * 4 tímy zo 4. miesta z asociácií na 1.{{--}}4. mieste | * 5 víťazov zo 4. predkola MČ * 2 víťazi zo 4. predkola NČ |- ! colspan="2" |Vyraďovacia fáza play-off (16 tímov) | | * 16 tímov na 9.{{--}}24. mieste z ligovej fázy |- ! colspan="2" |Osemfinále (16 tímov) | | * 8 tímov na 1.{{--}}8. mieste z ligovej fázy * 8 víťazov z vyraďovacej fázy play-off |} Vylúčenie tímov z Ruska zo súťaží UEFA malo za následok nasledujúce úpravy: * Víťazi ligy z asociácií na 23. a 24. mieste (Cyprus a Maďarsko) vstúpia priamo do 2. predkola, namiesto 1. predkola. Víťaz [[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Ligy majstrov 2024/2025]] ([[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]) si zaistil účasť zo svojej domácej súťaže, a to malo za následok nasledujúce úpravy: * [[Olympiakos FC|Olympiakos]] ako tím s najvyšším klubovým koeficientom z predkôl majstrovskej časti, vstúpi do ligovej fázy. * [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a [[Karabach FK|Karabach]] ako 2 tímy s najvyšším klubovým koeficientom pôvodne z 1. predkola, vstúpia do 2. predkola. === Tímy === V nasledujúcej tabuľke sú zoradené tímy podľa štartovacej pozície, v ktorej vstúpia do Ligy majstrov UEFA 2025/2026. V zátvorkách sú ligové pozície z predchádzajúcej sezóny (2024/2025). LM: víťaz Ligy majstrov UEFA EL: víťaz Európskej ligy UEFA * 1., 2., 3., 4. atď.: umiestnenie v lige * EPS – Dodatočné miesta pre kluby z dvoch asociácií s najvyšším počtom bodov v koeficiente v sezóne 2024/2025 2. predkolo, 3. predkolo a 4. predkolo sú rozdelené na majstrovskú časť (MČ) a nemajstrovskú časť (NČ). {| class="wikitable" |+Kvalifikované tímy do Ligy majstrov UEFA 2025/2026 ! colspan="2" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! colspan="2" rowspan="8" |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Ligová fáza]] |<small>{{FRA}}</small> [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] ([[La Liga 2024/2025|1.]]) <small>([[Liga majstrov UEFA 2024/2025|LM]])</small> |<small>{{ENG}}</small> [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] <small>([[Európska liga UEFA 2024/2025|EL]])</small> |<small>{{ENG}}</small> [[Liverpool FC|Liverpool]] ([[Premier League 2024/2025|1.]]) |{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]] ([[Premier League 2024/2025|2.]]) |- |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] ([[Premier League 2024/2025|3.]]) |{{ENG}} [[Chelsea FC|Chelsea]] ([[Premier League 2024/2025|4.]]) |{{ENG}} [[Newcastle United FC|Newcastle United]] ([[Premier League 2024/2025|5.]]) |{{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]] ([[Serie A 2024/2025|1.]]) |- |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] ([[Serie A 2024/2025|2.]]) |{{ITA}} [[Atalanta BC|Atalanta]] ([[Serie A 2024/2025|3.]]) |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]] ([[Serie A 2024/2025|4.]]) |{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]] ([[La Liga 2024/2025|1.]]) |- |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] ([[La Liga 2024/2025|2.]]) |{{ESP}} [[Atlético Madrid]] ([[La Liga 2024/2025|3.]]) |{{ESP}} [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] ([[La Liga 2024/2025|4.]]) |{{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]] ([[La Liga 2024/2025|5.]]) |- |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] ([[Bundesliga 2024/2025|1.]]) |{{GER}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] ([[Bundesliga 2024/2025|2.]]) |{{GER}} [[Eintracht Frankfurt]] ([[Bundesliga 2024/2025|3.]]) |{{GER}} [[Borussia Dortmund]] ([[Bundesliga 2024/2025|4.]]) |- |{{FRA}} [[Olympique de Marseille|Marseille]] ([[Ligue 1 2024/2025|2.]]) |{{FRA}} [[AS Monaco FC|Monaco]] ([[Ligue 1 2024/2025|3.]]) |{{NED}} [[PSV Eindhoven]] ([[Eredivisie 2024/2025|1.]]) |{{NED}} [[Ajax Amsterdam|Ajax]] ([[Eredivisie 2024/2025|2.]]) |- |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]] ([[Primeira Liga 2024/2025|1.]]) |{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] ([[Jupiler League 2024/2025|1.]]) |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] ([[Süper Lig 2024/2025|1.]]) |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] ([[1. česká futbalová liga 2024/2025|1.]]) |- |{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]] ([[Grécka Superliga 1 2024/2025|1.]]) | | | |- ! colspan="6" | |- ![[Liga majstrov UEFA 2025/2026|4. predkolo]] !{{Tooltip|MČ|Majstrovská časť}} |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]] ([[Scottish Premiership 2024/2025|1.]]) |{{SUI}} [[FC Basel 1893|Basel]] ([[Swiss Super League 2024/2025|1.]]) |{{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]] ([[Rakúska futbalová Bundesliga 2024/2025|1.]]) |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] ([[Eliteserien 2024/2025|1.]]) |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|3. predkolo]] ! rowspan="2" |{{Tooltip|NČ|Nemajstrovská časť}} |{{FRA}} [[OGC Nice|Nice]] ([[Ligue 1 2024/2025|4.]]) |{{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] ([[Eredivisie 2024/2025|3.]]) |{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]] ([[Primeira Liga 2024/2025|2.]]) |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] ([[Jupiler League 2024/2025|2.]]) |- |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] ([[Süper Lig 2024/2025|2.]]) | | | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="5" |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|2. predkolo]] ! rowspan="3" |{{Tooltip|MČ|Majstrovská časť}} |{{DEN}} [[FC København|København]] ([[Superligaen 2024/2025|1.]]) |{{ISR}} [[Maccabi Tel Aviv FC|Maccabi Tel Aviv]] ([[Ligat ha’Al 2024/2025|1.]]) |{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] ([[Premjer-liha 2024/2025|1.]]) |{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena zvezda Belehrad]] ([[Superliga Srbije 2024/2025|1.]]) |- |{{CRO}} [[HNK Rijeka|Rijeka]] ([[Hrvatska nogometna liga 2024/2025|1.]]) |{{POL}} [[Lech Poznań]] ([[Ekstraklasa 2024/2025|1.]]) |{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]] ([[A' katigoría 2024/2025|1.]]) |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] ([[Nemzeti Bajnokság 2024/2025|1.]]) |- |{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]] ([[Azerbaijan Premier League 2024/2025|1.]]) |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] ([[Niké liga 2024/2025|1.]]) | | |- ! rowspan="2" |{{Tooltip|NČ|Nemajstrovská časť}} |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] ([[1. česká futbalová liga 2024/2025|2.]]) |{{SCO}} [[Rangers FC|Rangers]] ([[Scottish Premiership 2024/2025|2.]]) |{{SUI}} [[Servette FC|Servette]] ([[Swiss Super League 2024/2025|2.]]) |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] ([[Rakúska futbalová Bundesliga 2024/2025|2.]]) |- |{{NOR}} [[SK Brann|Brann]] ([[Eliteserien 2024/2025|2.]]) |{{GRE}} [[Panathinaikos FC|Panathinaikos]] ([[Grécka Superliga 1 2024/2025|2.]]) | | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="7" |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|1. predkolo]] ! rowspan="7" |{{Tooltip|MČ|Majstrovská časť}} |{{SWE}} [[Malmö FF]] ([[Allsvenska 2024/2025|1.]]) |{{ROU}} [[FC Steaua Bukurešť|FCSB]] ([[Superliga României 2024/2025|1.]]) |{{BUL}} [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]] ([[Prvá profesionálna futbalová liga 2024/2025|1.]]) |{{SLO}} [[NK Olimpija Ľubľana|Olimpija Ľubľana]] ([[Prva slovenska nogometna liga 2024/2025|1.]]) |- |{{MDA}} [[FC Milsami Orhei|Milsami Orhei]] ([[Divizia Națională 2024/2025|1.]]) |{{KOS}} [[KF Drita|Drita]] ([[Superliga e Futbollit të Kosovës 2024/2025|1.]]) |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]] ([[Premjer Ligasy 2024/2025|1.]]) |{{FIN}} [[KuPS]] ([[Veikkausliiga 2024/2025|1.]]) |- |{{IRL}} [[Shelbourne FC|Shelbourne]] ([[League of Ireland Premier Division 2024/2025|1.]]) |{{ARM}} [[FC Noah|Noah]] ([[Arménska Premier League 2024/2025|1.]]) |{{LAT}} [[FK RFS|RFS]] ([[Virslīga 2024/2025|1.]]) |{{FRO}} [[Víkingur Gøta|Víkingur]] ([[Faerská Premier League 2024/2025|1.]]) |- |{{BIH}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] ([[Bosnianska Premier League 2024/2025|1.)]] |{{ISL}} [[Breiðablik]] ([[Úrvalsdeild 2024/2025|1.]]) |{{NIR}} [[Linfield FC|Linfield]] ([[NIFL Premiership 2024/2025|1.]]) |{{LUX}} [[FC Differdange 03|Differdange]] ([[Nationaldivisioun 2024/2025|1.]]) |- |{{LTU}} [[FK Žalgiris|Žalgiris]] ([[A Lyga 2024/2025|1.]]) |{{MLT}} [[Hamrun Spartans F.C.|Hamrun Spartans]] ([[Maltská Premier League 2024/2025|1.]]) |{{GEO}} [[FC Iberia 1999|Iberia 1999]] ([[Erovnuli Liga 2024/2025|1.]]) |{{ALB}} [[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]] ([[Kategoria Superiore 2024/2025|1.]]) |- |{{EST}} [[FCI Levadia Tallinn|Levadia Tallinn]] ([[Meistriliiga 2024/2025|1.]]) |{{BLR}} [[FK Dinamo Minsk|Dinamo Minsk]] ([[Běloruská fotbalová Vysšaja liga 2024/2025|1.]]) |{{MKD}} [[KF Shkëndija|Shkëndija]] ([[Prva makedonska fudbalska liga 2024/2025|1.]]) |{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes]] ([[Primera Divisió 2024/2025|1.]]) |- |{{WAL}} [[The New Saints F.C.|The New Saints]] ([[Welsh Premier League 2024/2025|1.]]) |{{MNE}} [[FK Budućnost Podgorica|Budućnost Podgorica]] ([[Prvá čiernohorská futbalová liga 2024/2025|1.]]) |{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] ([[Gibraltárska futbalová liga 2024/2025|1.]]) |{{SMR}} [[AC Virtus|Virtus]] ([[Campionato Sammarinese di Calcio 2024/2025|1.]]) |} == Termíny == Rozpis súťaže je nasledovný:<ref>https://editorial.uefa.com/resources/0283-1874e7570089-f2d5555be979-1000/20230707_circular_2023_36_en.zip</ref> Uskutoční sa jeden „exkluzívny týždeň“, v ktorom bude štvrtok zároveň hracím dňom.<ref>{{Citácia periodika|titul=How the new Champions League format works|url=https://www.nytimes.com/athletic/4523470/2024/04/22/champions-league-format-new-2024/|periodikum=The New York Times|dátum=2024-05-01|dátum prístupu=2025-03-13|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Dan|priezvisko=Sheldon}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = More national derby games possible when revamped Champions League starts next year | url = https://apnews.com/article/uefa-champions-league-format-c4eab40e77053bfbfbc8efd6bb1ac48f | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2023-07-10 | dátum prístupu = 2025-03-13 | jazyk = en}}</ref> Všetky zápasy v ostatných týždňoch sa budú hrať v utorok a stredu okrem 8. hracieho dňa (iba stredu) a finále. {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Rozpis Ligy majstrov UEFA 2025/2026 !Fáza !Kolo !Dátum žrebovania !Prvé zápasy !Druhé zápasy |- | rowspan="4" |Kvalifikácia |1. predkolo |17. jún 2025 |8.{{--}}9. júl 2025 |15.{{--}}16. júl 2025 |- |2. predkolo |18. jún 2025 |22.{{--}}23. júl 2025 |29.{{--}}30. júl 2025 |- |3. predkolo |21. júl 2025 |5.{{--}}6. august 2025 |12. august 2025 |- |4. predkolo |4. august 2025 |19.{{--}}20. august 2025 |26.{{--}}27. august 2025 |- | rowspan="8" |Ligová fáza |1. kolo | rowspan="8" |29. august 2025 | colspan="2" |16.{{--}}18. september 2025 |- |2. kolo | colspan="2" |30. september{{--}}1. október 2025 |- |3. kolo | colspan="2" |21.{{--}}22. október 2025 |- |4. kolo | colspan="2" |4.{{--}}5. november 2025 |- |5. kolo | colspan="2" |25.{{--}}26. november 2025 |- |6. kolo | colspan="2" |9.{{--}}10. december 2025 |- |7. kolo | colspan="2" |20.{{--}}21. január 2026 |- |8. kolo | colspan="2" |28. január 2026 |- | rowspan="5" |Vyraďovacia fáza |Predkolo play-off |30. január 2025 |17.{{--}}18. február 2026 |24.{{--}}25. február 2026 |- |Osemfinále | rowspan="4" |27. február 2025 |10.{{--}}11. marec 2026 |17.{{--}}18. marec 2026 |- |Štvrťfinále |7.{{--}}8. apríl 2026 |14.{{--}}15. apríl 2026 |- |Semifinále |28.{{--}}29. apríl 2026 |5.{{--}}6. máj 2026 |- |Finále | colspan="2" |30. máj 2026 [[Puskás Aréna]], [[Budapešť]] |} == Kvalifikácia == === 1. predkolo === Žrebovanie 1. predkola sa uskutočnilo 17. júna 2025. Prvé zápasy sa hrali 8. a 9. júla a odvety 15. a 16. júla 2025. Víťazi týchto zápasov postúpili do 2. predkola majstrovskej časti. Dvanásť porazených tímov postúpilo do [[Európska liga UEFA 2025/2026|2. predkola majstrovskej časti Konferenčnej ligy]] a ďalšie dva porazené tímy (vybrané žrebom) postúpili do [[Konferenčná liga UEFA 2025/2026|3. predkola majstrovskej časti Konferenčnej ligy]]. {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align: right;" |[[FK Žalgiris|Žalgiris]] {{LTU}} | align="center" |'''{{Ku|2|2}}''' '''{{Malé|({{ku|10|11}} [[Penaltový rozstrel|pen]])}}''' | style="text-align: left;" |'''{{MLT}} [[Hamrun Spartans F.C.|Hamrun Spartans]]''' | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|0|2}} {{Malé|([[Penaltový rozstrel|pen]])}} |- | style="text-align:right;" |'''[[KuPS]] {{FIN}}''' | align="center" |'''{{Ku|1|0}}''' | style="text-align:left;" |{{MDA}} [[FC Milsami Orhei|Milsami Orhei]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|0|0}} |- | style="text-align: right;" |[[The New Saints F.C.|The New Saints]] {{WAL}} | align="center" |'''{{Ku|1|2}}''' | style="text-align: left;" |'''{{MKD}} [[KF Shkëndija|Shkëndija]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|1|2}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} |- | style="text-align:right;" |[[FC Iberia 1999|Iberia 1999]] {{GEO}} | align="center" |'''{{Ku|2|6}}''' | style="text-align:left;" |'''{{SWE}} [[Malmö FF]]''' | align="center" |{{Ku|1|3}} | align="center" |{{Ku|1|3}} |- | style="text-align: right;" |[[FCI Levadia Tallinn|Levadia Tallinn]] {{EST}} | align="center" |'''{{Ku|0|2}}''' | style="text-align: left;" |'''{{LAT}} [[FK RFS|RFS]]''' | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | style="text-align: right;" |'''[[KF Drita|Drita]] {{KOS}}''' | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | style="text-align: left;" |{{LUX}} [[FC Differdange 03|Differdange 03]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|3|2}} |- | style="text-align:right;" |[[Víkingur Gøta|Víkingur]] {{FRO}} | align="center" |'''{{Ku|2|4}}''' | style="text-align:left;" |'''{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]]''' | align="center" |{{Ku|2|3}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | style="text-align:right;" |[[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]] {{ALB}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | style="text-align:left;" |'''{{ISL}} [[Breiðablik]]''' | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|0|5}} |- | style="text-align: right;" |'''[[Shelbourne FC|Shelbourne]] {{IRL}}''' | align="center" |'''{{Ku|2|1}}''' | style="text-align: left;" |{{NIR}} [[Linfield FC|Linfield]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | style="text-align: right;" |'''[[FC Steaua Bukurešť|FCSB]] {{ROU}}''' | align="center" |'''{{Ku|4|3}}''' | style="text-align: left;" |{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes]] | align="center" |{{Ku|3|1}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | style="text-align:right;" |[[AC Virtus|Virtus]] {{SMR}} | align="center" |'''{{Ku|1|4}}''' | style="text-align:left;" |'''{{BIH}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]]''' | align="center" |{{Ku|0|2}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | style="text-align:right;" |[[NK Olimpija Ľubľana|Olimpija Ľubľana]] {{SLO}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | style="text-align:left;" |'''{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Noah|Noah]] {{ARM}}''' | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | style="text-align:left;" |{{MNE}} [[FK Budućnost Podgorica|Budućnost Podgorica]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | style="text-align:right;" |'''[[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]] {{BUL}}''' | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | style="text-align:left;" |{{BLR}} [[FK Dinamo Minsk|Dinamo Minsk]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|2}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} |} === 2. predkolo === Žrebovanie 2. predkola sa uskutočnilo 18. júna 2025. Prvé zápasy sa hrali 22. a 23. júla a odvety 29. a 30. júla 2025. Víťazi zápasov postúpili do 3. predkola. Porazení postúpili do [[Európska liga UEFA 2025/2026|3. predkola Európskej ligy]]. ==== Majstrovská časť ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align: right;" |[[FK RFS|RFS]] {{LAT}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | style="text-align: left;" |'''{{SWE}} [[Malmö FF]]''' | align="center" |{{Ku|1|4}} |{{Ku|0|1}} |- | style="text-align: right;" |[[Hamrun Spartans F.C.|Hamrun Spartans]] {{MLT}} | align="center" |'''{{Ku|0|6}}''' | style="text-align: left;" |'''{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]]''' | align="center" |{{Ku|0|3}} | align="center" |{{Ku|0|3}} |- | style="text-align:right;" |'''[[Pafos FC|Pafos]] {{CYP}}''' | align="center" |'''{{Ku|2|1}}''' | style="text-align:left;" |{{ISR}} [[Maccabi Tel Aviv FC|Maccabi Tel Aviv]] | align="center" |{{Ku|1|1}} |{{Ku|1|0}} |- | style="text-align:right;" |[[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] {{GIB}} | align="center" |'''{{Ku|1|6}}''' | style="text-align:left;" |'''{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena zvezda Belehrad]]''' | align="center" |{{Ku|0|1}} |{{Ku|1|5}} |- | style="text-align:right;" |[[FC Noah|Noah]] {{ARM}} | align="center" |'''{{Ku|4|6}}''' | style="text-align:left;" |'''{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]''' | align="center" |{{Ku|1|2}} |{{Ku|3|4}} |- | style="text-align:right;" |'''[[Lech Poznań]] {{POL}}''' | align="center" |'''{{Ku|8|1}}''' | style="text-align:left;" |{{ISL}} [[Breiðablik]] |{{Ku|7|1}} |{{Ku|1|0}} |- | style="text-align: right;" |'''[[FC København|København]] {{DEN}}''' | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | style="text-align: left;" |{{KOS}} [[KF Drita|Drita]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|0}} |- | style="text-align:right;" |[[HNK Rijeka|Rijeka]] {{CRO}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | style="text-align:left;" |'''{{BUL}} [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]]''' |{{Ku|0|0}} |{{Ku|1|3}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} |- | style="text-align: right;" |'''[[KF Shkëndija|Shkëndija]] {{MKD}}''' | align="center" |'''{{Ku|3|1}}''' | style="text-align: left;" |{{ROU}} [[FC Steaua Bukurešť|FCSB]] | align="center" |{{Ku|1|0}} |{{Ku|2|1}} |- | style="text-align:right;" |'''[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] {{SVK}}''' | align="center" |'''{{Ku|6|2}}''' | style="text-align:left;" |{{BIH}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] |{{Ku|4|0}} |{{Ku|2|2}} |- | style="text-align:right;" |[[Shelbourne FC|Shelbourne]] {{IRL}} | align="center" |'''{{Ku|0|4}}''' | style="text-align:left;" |'''{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]]''' |{{Ku|0|3}} |{{Ku|0|1}} |- | style="text-align:right;" |[[KuPS]] {{FIN}} | align="center" |'''{{Ku|2|3}}''' | style="text-align:left;" |'''{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]]''' | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|0|3}} |} ==== Nemajstrovská časť ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align:right;" |[[SK Brann|Brann]] {{NOR}} | align="center" |'''{{Ku|2|5}}''' | style="text-align:left;" |'''{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]''' |{{Ku|1|4}} |{{Ku|1|1}} |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}}''' | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | style="text-align:left;" |{{SUI}} [[Servette FC|Servette]] | align="center" |{{Ku|0|1}} |{{Ku|3|1}} |- | style="text-align: right;" |'''[[Rangers FC|Rangers]] {{SCO}}''' | align="center" |'''{{Ku|3|1}}''' | style="text-align: left;" |{{GRE}} [[Panathinaikos FC|Panathinaikos]] |{{Ku|2|0}} |{{Ku|1|1}} |} === 3. predkolo === Žrebovanie 3. predkola sa uskutočnilo 21. júla 2025. Prvé zápasy sa odohrali 5. a 6. augusta a odvety 12. augusta 2025. Víťazi týchto zápasov postúpili do 4. predkola. Porazení z majstrovskej časti postúpili do [[Európska liga UEFA 2025/2026|4. predkola Európskej ligy]]. Porazení z nemajstrovskej časti postúpili do [[Európska liga UEFA 2025/2026|ligovej fázy Európskej ligy]]. ==== Majstrovská časť ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align: right;" |[[Malmö FF]] {{SWE}} | align="center" |'''{{Ku|0|5}}''' | style="text-align: left;" |'''{{DEN}} [[FC København|København]]''' |{{Ku|0|0}} |{{Ku|0|5}} |- | style="text-align: right;" |'''[[FK Kajrat Almaty|Kairat]] {{KAZ}}''' | align="center" |'''{{Ku|2|1}} {{Malé|({{ku|4|3}} [[Penaltový rozstrel|pen]])}}''' | style="text-align: left;" |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |{{Ku|1|0}} |{{Ku|0|1}} {{Malé|([[Penaltový rozstrel|pen]])}} |- | style="text-align:right;" |[[Lech Poznań]] {{POL}} | align="center" |'''{{Ku|2|4}}''' | style="text-align:left;" |'''{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena zvezda Belehrad]]''' |{{Ku|1|3}} |{{Ku|1|1}} |- | style="text-align:right;" |[[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]] {{BUL}} | align="center" |'''{{Ku|0|3}}''' | style="text-align:left;" |'''{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]''' |{{Ku|0|0}} |{{Ku|0|3}} |- | style="text-align:right;" |[[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] {{UKR}} | align="center" |'''{{Ku|0|3}}''' | style="text-align:left;" |'''{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]]''' |{{Ku|0|1}} |{{Ku|0|2}} |- | style="text-align:right;" |[[KF Shkëndija|Shkëndija]] {{MKD}} | align="center" |'''{{Ku|1|6}}''' | style="text-align:left;" |'''{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]]''' |{{Ku|0|1}} |{{Ku|1|5}} |} ==== Nemajstrovská časť ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align: right;" |[[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} | align="center" |'''{{Ku|2|4}}''' | style="text-align: left;" |'''{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]''' |{{Ku|0|1}} |{{Ku|2|3}} |- | style="text-align: right;" |'''[[Rangers FC|Rangers]] {{SCO}}''' | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | style="text-align: left;" |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] |{{Ku|3|0}} |{{Ku|1|2}} |- | style="text-align:right;" |[[OGC Nice|Nice]] {{FRA}} | align="center" |'''{{Ku|0|4}}''' | style="text-align:left;" |'''{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]]''' |{{Ku|0|2}} |{{Ku|0|2}} |- | style="text-align:right;" |[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] {{NED}} | align="center" |'''{{Ku|4|6}}''' | style="text-align:left;" |'''{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]''' |{{Ku|2|1}} |{{Ku|2|5}} |} === 4. predkolo === Žrebovanie 4. predkola sa uskutočnilo 4. augusta 2025. Prvé zápasy sa odohrali 19. a 20. augusta a odvety 26. a 27. augusta 2025. Víťazi týchto zápasov postúpili do ligovej fázy. Porazení postúpili do [[Európska liga UEFA 2025/2026|ligovej fázy Európskej ligy]]. ==== Majstrovská časť ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align: right;" |[[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] {{HUN}} | align="center" |'''{{Ku|4|5}}''' | style="text-align: left;" |'''{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]]''' | align="center" |{{Ku|1|3}} | align="center" |{{Ku|3|2}} |- | style="text-align: right;" |[[FK Crvena zvezda|Crvena zvezda Belehrad]] {{SRB}} | align="center" |'''{{Ku|2|3}}''' | style="text-align: left;" |'''{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]]''' | align="center" |{{Ku|1|2}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | style="text-align:right;" |'''[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}}''' | align="center" |'''{{Ku|6|2}}''' | style="text-align:left;" |{{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]] | align="center" |{{Ku|5|0}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | style="text-align:right;" |[[Celtic FC|Celtic]] {{SCO}} | align="center" |'''{{Ku|0|0}} {{Malé|({{ku|2|3}} [[Penaltový rozstrel|pen]])}}''' | style="text-align:left;" |'''{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|0|0}} {{Malé|([[Penaltový rozstrel|pen]])}} |- | style="text-align:right;" |[[FC Basel 1893|Basel]] {{SUI}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | style="text-align:left;" |'''{{DEN}} [[FC København|København]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |} ==== Nemajstrovská časť ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align: right;" |[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] {{TUR}} | align="center" |'''{{Ku|0|1}}''' | style="text-align: left;" |'''{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | style="text-align: right;" |[[Rangers FC|Rangers]] {{SCO}} | align="center" |'''{{Ku|1|9}}''' | style="text-align: left;" |'''{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]''' | align="center" |{{Ku|1|3}} | align="center" |{{Ku|0|6}} |} == Ligová fáza == {{LocMap+|Európa|float=right|width=600|caption=Umiestnenie tímov ligovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2025/2026'''|places={{LocMap~|Európa|lat=38.713889|long=-9.139444|label=[[SL Benfica|Benfica]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=38.713889|long=-9.139444|label=[[Sporting Clube de Portugal|Sporting]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=40.383333|long=-3.716667|label=[[Real Madrid CF|Real]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=40.383333|long=-3.716667|label=[[Atlético Madrid|Atlético]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=43.25|long=-2.916667|label=[[Athletic Club|Athletic]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=39.937778|long=-0.101389|label=[[Villarreal CF|Villareal]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=41.383333|long=2.183333|label=[[FC Barcelona|Barcelona]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=43.29667|long=5.37639|label=[[Olympique de Marseille|Marseille]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=45.066667|long=7.7|label=[[Juventus FC|Juventus]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=43.733334|long=7.416667|label=[[AS Monaco FC|Monaco]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.86|long= 2.344444|label=[[Paris Saint-Germain FC|PSG]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=45.466667|long=9.166667|label=[[FC Internazionale Miláno|Inter]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=45.695000|long=9.670000|label=[[Atalanta BC|Atalanta]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=40.833333|long=14.25|label=[[SSC Neapol|Neapol]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=41.0122|long=28.9758|label=[[Galatasaray SK|Galatasaray]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=41.0122|long=28.9758|label=[[Galatasaray SK|Galatasaray]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=50.087222|long=14.421111|label=[[SK Slavia Praha|Slavia]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.133333|long=11.583333|label=[[FC Bayern München|Bayern]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=50.116667|long=8.683333|label=[[Eintracht Frankfurt|Frankfurt]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=51.513889|long=7.463889|label=[[Borussia Dortmund|Dortmund]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=51.033333|long=6.983333|label=[[Bayer 04 Leverkusen|Leverkusen]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=54.966667|long=-1.6|label=[[Newcastle United FC|Newcastle]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=53.4|long=-2.983333|label=[[Liverpool FC|Liverpool]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=53.466667|long=-2.233333|label=[[Manchester City FC|Man City]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=51.507222|long=-0.1275|label=[[Arsenal FC|Arsenal]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=51.507222|long=-0.1275|label=[[Chelsea FC|Chelsea]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=51.507222|long=-0.1275|label=[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=37.943|long=23.646944|label=[[Olympiakos FC|Olympiakos]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=34.758331|long=32.405561|label=[[Pafos FC|Pafos]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=67.305556|long=14.549167|label=[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=40.666667|long=47|label=[[FK Karabach|Karabach]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=55.676111|long=12.568333|label=[[FC København|København]]|position=right}}}}{{LocMap+|Holandsko|float=left|caption=Umiestnenie tímov ligovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2025/2026''' v [[Holandsko|Holandsku]]|width=170|places={{LocMap~|Holandsko|lat=52.373056|long=4.892222|label=[[Ajax Amsterdam|Ajax]]|position=bottom}} {{LocMap~|Holandsko|lat=51.433333|long=5.466667|label=[[PSV Eindhoven|PSV]]|position=top}}}} Žrebovanie ligovej fázy Ligy majstrov UEFA na sezónu 2025/2026 sa uskutočnilo 28. augusta 2025 v [[Grimaldi Forum]] v [[Monako|Monaku]]. 36 tímov bolo rozdelených do štyroch košov po {{LocMap+|Belgicko|float=left|caption=Umiestnenie tímov ligovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2025/2026''' v [[Belgicko|Belgicku]]|width=170|places={{LocMap~|Belgicko|lat=50.846667|long=4.3525|label=[[Royale Union Saint-Gilloise|Union SG]]|position=bottom}} {{LocMap~|Belgicko|lat=51.216667|long=3.233333|label=[[Club Brugge KV|Cub Brugge]]|position=right}}}}{{LocMap+|Kazachstan|float=left|width=170|places={{LocMap~|Kazachstan|lat=43.2775|long=76.895833|label=[[FK Kajrat Almaty|Kairat]]|position=left}}|caption=Umiestnenie tímov ligovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2025/2026''' v [[Kazachstan|Kazachstane]]}} deväť tímov na základe ich [[Koeficient UEFA|klubového koeficientu UEFA]], s výnimkou držiteľov titulu Ligy majstrov, ktorí boli automaticky umiestnení ako prví nasadení v koši 1. 36 tímov bolo vyžrebovaných manuálne a potom automatizovaný softvér náhodne vyžreboval osem rôznych súperov, pričom určil, ktoré z ich zápasov sa odohrajú doma a ktoré vonku. Každý tím čelil dvom súperom z každého zo štyroch košov, jednému doma a jednému vonku. Tímy nemohli čeliť súperom z vlastnej asociácie a mohli byť vyžrebované maximálne proti dvom tímom z tej istej asociácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-08-04 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]], [[FK Kajrat Almaty|Kairat]], [[Pafos FC|Pafos]] a [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] sa prvýkrát predstavili v ligovej fáze/skupinovej fáze, pričom Kairat so sídlom v [[Alma-Ata|Almaty]] je najvýchodnejšie položeným tímom z Európy, ktorý sa kvalifikoval do Ligy majstrov od zavedenia skupinovej fázy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kairat Almaty create piece of Champions League history after win over Celtic and it may never be topped | url = https://www.sportbible.com/football/football-news/champions-league/champions-league-kairat-almaty-celtic-scottish-premiership-kazakhstan-855308-20250826 | vydavateľ = SPORTbible | dátum vydania = 2025-08-26 | dátum prístupu = 2025-08-27 | jazyk = en}}</ref> Okrem toho sa Bodø/Glimt so sídlom v [[Bodø]] za [[Polárny kruh|polárnym kruhom]] stal najsevernejšie položeným európskym tímom, ktorý kedy súťažil v Lige majstrov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Champions League: Bodo/Glimt, Pafos join Kairat and Union Saint-Gilloise among debutants | url = https://www.bbc.com/sport/football/articles/c80dnj4nxkzo | vydavateľ = BBC Sport | dátum vydania = 2025-08-26 | dátum prístupu = 2025-08-27 | jazyk = en-GB}}</ref> Toto je prvýkrát, čo sa nórsky tím zúčastnil finálového turnaja od skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA 2007/2008|sezóny 2007/2008]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-08-27 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Toto bude zároveň prvá sezóna od [[Liga majstrov UEFA 2005/2006|sezóny 2005/2006]], v ktorej sa žiadny ukrajinský tím nekvalifikoval do skupinovej fázy / ligovej fázy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dynamo eliminated from the Champions League: Ukraine without a group stage for the first time in 20 years - all the latest news today – 112.ua | url = https://112.ua/en/ukraina-vperse-za-20-rokiv-ne-bude-predstavlena-v-lizi-cempioniv-77402 | vydavateľ = 112.ua | dátum prístupu = 2025-08-27 | jazyk = en}}</ref> V ligovej fáze je zastúpených celkovo 16 národných asociácií. === Tabuľka === Osem najlepších tímov postúpi do osemfinále. Tímy na 9. až 24. mieste postúpia do vyraďovacej fázy play-off, pričom tímy na 9. až 16. mieste budú nasadené do žrebu. Tímy na 25. až 36. mieste budú vyradené zo všetkých súťaží a nebudú mať prístup do [[Európska liga UEFA 2025/2026|Európskej ligy UEFA 2025/2026]]. {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/–|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia |- style="background:#c0f4bc;" |1 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Arsenal FC|Arsenal]] |8 |8 |0 |0 |23 |4 | +19 |'''24''' | rowspan="8" |Postup do osemfinále (nasadený) |- style="background:#c0f4bc;" |2 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |8 |7 |0 |1 |22 |8 | +14 |'''21''' |- style="background:#c0f4bc;" |3 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Liverpool FC|Liverpool]] |8 |6 |0 |2 |20 |8 | +12 |'''18''' |- style="background:#c0f4bc;" |4 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |8 |5 |2 |1 |17 |7 | +10 |'''17''' |- style="background:#c0f4bc;" |5 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[FC Barcelona|Barcelona]] |8 |5 |1 |2 |22 |14 | +8 |'''16''' |- style="background:#c0f4bc;" |6 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea FC|Chelsea]] |8 |5 |1 |2 |17 |10 | +7 |'''16''' |- style="background:#c0f4bc;" |7 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Portugalsko}}[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] |8 |5 |1 |2 |17 |11 | +6 |'''16''' |- style="background:#c0f4bc;" |8 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Manchester City FC|Manchester City]] |8 |5 |1 |2 |15 |9 | +6 |'''16''' |- style="background:#c0f4fc;" |9 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Real Madrid CF|Real Madrid]] |8 |5 |0 |3 |21 |12 | +9 |'''15''' | rowspan="8" |Postup do vyraďovacej fázy play-off (nasadený) |- style="background:#c0f4fc;" |10 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] |8 |5 |0 |3 |15 |7 | +8 |'''15''' |- style="background:#c0f4fc;" |11 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |8 |4 |2 |2 |21 |11 | +10 |'''14''' |- style="background:#c0f4fc;" |12 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Newcastle United FC|Newcastle United]] |8 |4 |2 |2 |17 |7 | +10 |'''14''' |- style="background:#c0f4fc;" |13 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Juventus FC|Juventus]] |8 |3 |4 |1 |14 |10 | +4 |'''13''' |- style="background:#c0f4fc;" |14 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Atlético Madrid]] |8 |4 |1 |3 |17 |15 | +2 |'''13''' |- style="background:#c0f4fc;" |15 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Atalanta BC|Atalanta]] |8 |4 |1 |3 |10 |10 |0 |'''13''' |- style="background:#c0f4fc;" |16 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] |8 |3 |3 |2 |13 |14 | -1 |'''12''' |- style="background:#d0fcfc;" |17 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Borussia Dortmund]] |8 |3 |2 |3 |19 |17 | +2 |'''11''' | rowspan="8" |Postup do vyraďovacej fázy play-off (nenasadený) |- style="background:#d0fcfc;" |18 | style="text-align:left;" |{{GRC}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]] |8 |3 |2 |3 |10 |14 | -4 |'''11''' |- style="background:#d0fcfc;" |19 | style="text-align:left;" |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] |8 |3 |1 |4 |15 |17 | -2 |'''10''' |- style="background:#d0fcfc;" |20 | style="text-align:left;" |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] |8 |3 |1 |4 |9 |11 | -2 |'''10''' |- style="background:#d0fcfc;" |21 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[AS Monaco FC|Monaco]] |8 |2 |4 |2 |8 |14 | -6 |'''10''' |- style="background:#d0fcfc;" |22 | style="text-align:left;" |{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]] |8 |3 |1 |4 |13 |21 | -8 |'''10''' |- style="background:#d0fcfc;" |23 | style="text-align:left;" |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] |8 |2 |3 |3 |14 |15 | -1 |'''9''' |- style="background:#d0fcfc;" |24 | style="text-align:left;" |{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]] |8 |3 |0 |5 |10 |12 | -2 |'''9''' |- |25 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Olympique de Marseille|Marseille]] |8 |3 |0 |5 |11 |14 | -3 |'''9''' | rowspan="12" | |- |26 | style="text-align:left;" |{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]] |8 |2 |3 |3 |8 |11 | -3 |'''9''' |- |27 | style="text-align:left;" |{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] |8 |3 |0 |5 |8 |17 | -9 |'''9''' |- |28 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Holandsko}}[[PSV Eindhoven]] |8 |2 |2 |4 |16 |16 | 0 |'''8''' |- |29 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Athletic Club|Athletic Bilbao]] |8 |2 |2 |4 |9 |14 | -5 |'''8''' |- |30 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[SSC Neapol|Neapol]] |8 |2 |2 |4 |9 |15 | -6 |'''8''' |- |31 | style="text-align:left;" |{{DEN}} [[FC København|København]] |8 |2 |2 |4 |12 |21 | -9 |'''8''' |- |32 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Ajax Amsterdam|Ajax]] |8 |2 |0 |6 |8 |21 | -13 |'''6''' |- |33 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Eintracht Frankfurt]] |8 |1 |1 |6 |10 |21 | -11 |'''4''' |- |34 | style="text-align:left;" |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |8 |0 |3 |5 |5 |19 | -14 |'''3''' |- |35 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Villarreal CF|Villarreal]] |8 |0 |1 |7 |5 |18 | -13 |'''1''' |- |36 | style="text-align:left;" |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]] |8 |0 |1 |7 |7 |22 | -15 |'''1''' |} === Výsledky === {| | {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+1. kolo ! width="250" |Doma ! width="90" |Skóre ! width="250" |Vonku |- | style="text-align:right;" |[[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} |{{Ku|0|2}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Anglicko}}[[Arsenal FC|Arsenal]]''' |- | style="text-align:right;" |[[PSV Eindhoven]] {{NED}} |{{Ku|1|3}} | style="text-align:left;" |'''{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Juventus FC|Juventus]] {{ITA}} |{{Ku|4|4}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Borussia Dortmund]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Olympique de Marseille|Marseille]] |- | style="text-align:right;" |[[SL Benfica|Benfica]] {{POR}} |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] {{ENG}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Villarreal CF|Villarreal]] |- | style="text-align:right;" |[[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRE}} |{{Ku|0|0}} | style="text-align:left;" |{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]] |- | style="text-align:right;" |[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] |- | style="text-align:right;" |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] {{NED}} |{{Ku|0|2}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Taliansko}}[[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] {{GER}}''' |{{Ku|3|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea FC|Chelsea]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Liverpool FC|Liverpool]] {{ENG}}''' |{{Ku|3|2}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Atlético Madrid]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}}''' |{{Ku|4|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Atalanta BC|Atalanta]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}}''' |{{Ku|4|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[AS Monaco FC|Monaco]] |- | style="text-align:right;" |[[FC København|København]] {{DNK}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Eintracht Frankfurt]] {{GER}}''' |{{Ku|5|1}} | style="text-align:left;" |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Manchester City FC|Manchester City]] {{ENG}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[SSC Neapol|Neapol]] |- | style="text-align:right;" |[[Newcastle United FC|Newcastle United]] {{ENG}} |{{Ku|1|2}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Španielsko}}[[FC Barcelona|Barcelona]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] {{POR}}''' |{{Ku|4|1}} | style="text-align:left;" |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]] |} | {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+2. kolo ! width="250" |Doma ! width="90" |Skóre ! width="250" |Vonku |- | style="text-align:right;" |'''[[Atalanta BC|Atalanta]] {{ITA}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] |- | style="text-align:right;" |[[FK Kajrat Almaty|Kairat]] {{KAZ}} |{{Ku|0|5}} | style="text-align:left;" |'''{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Atlético Madrid]] {{ESP}}''' |{{Ku|5|1}} | style="text-align:left;" |{{GER}} [[Eintracht Frankfurt]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Chelsea FC|Chelsea]] {{ENG}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]] |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}''' |{{Ku|3|0}} | style="text-align:left;" |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- | style="text-align:right;" |[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Olympique de Marseille|Marseille]] {{FRA}}''' |{{Ku|4|0}} | style="text-align:left;" |{{NED}} [[Ajax Amsterdam|Ajax]] |- | style="text-align:right;" |[[Pafos FC|Pafos]] {{CYP}} |{{Ku|1|5}} | style="text-align:left;" |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Karabach FK|Karabach]] {{AZE}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{DNK}} [[FC København|København]] |- | style="text-align:right;" |[[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] {{BEL}} |{{Ku|0|4}} | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Newcastle United FC|Newcastle United]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Arsenal FC|Arsenal]] {{ENG}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]] |- | style="text-align:right;" |[[AS Monaco FC|Monaco]] {{FRA}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] |- | style="text-align:right;" |[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] {{GER}} |{{Ku|1|1}} | style="text-align:left;" |{{NED}} [[PSV Eindhoven]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Borussia Dortmund]] {{GER}}''' |{{Ku|4|1}} | style="text-align:left;" |{{ESP}} [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] |- | style="text-align:right;" |[[FC Barcelona|Barcelona]] {{ESP}} |{{Ku|1|2}} | style="text-align:left;" |'''{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] ''' |- | style="text-align:right;" |'''[[SSC Neapol|Neapol]] {{ITA}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] |- | style="text-align:right;" |[[Villarreal CF|Villarreal]] {{ESP}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]] |} |} {| | {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+3. kolo ! width="250" |Doma ! width="90" |Skóre ! width="250" |Vonku |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Barcelona|Barcelona]] {{ESP}}''' |{{Ku|6|1}} | style="text-align:left;" |{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]] |- | style="text-align:right;" |[[FK Kajrat Almaty|Kairat]] {{KAZ}} |{{Ku|0|0}} | style="text-align:left;" |{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Arsenal FC|Arsenal]] {{ENG}}''' |{{Ku|4|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Atlético Madrid]] |- | style="text-align:right;" |[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] {{GER}} |{{Ku|2|7}} | style="text-align:left;" |'''{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] ''' |- | style="text-align:right;" |[[FC København|København]] {{DNK}} |{{Ku|2|4}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Nemecko}} [[Borussia Dortmund]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Newcastle United FC|Newcastle United]] {{ENG}} |{{Ku|3|0}} | style="text-align:left;" |{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]] |- | style="text-align:right;" |'''[[PSV Eindhoven]] {{NED}}''' |{{Ku|6|2}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[SSC Neapol|Neapol]] |- | style="text-align:right;" |[[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] {{BEL}} |{{Ku|0|4}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Taliansko}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Villarreal CF|Villarreal]] {{ESP}} |{{Ku|0|2}} | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] ''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}}''' |{{Ku|3|1}} | style="text-align:left;" |{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}}''' |{{Ku|3|1}} | style="text-align:left;" |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] |- | style="text-align:right;" |[[AS Monaco FC|Monaco]] {{FRA}} |{{Ku|0|0}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |- | style="text-align:right;" |[[Atalanta BC|Atalanta]] {{ITA}} |{{Ku|0|0}} | style="text-align:left;" |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Chelsea FC|Chelsea]] {{ENG}}''' |{{Ku|5|1}} | style="text-align:left;" |{{NED}} [[Ajax Amsterdam|Ajax]] |- | style="text-align:right;" |[[Eintracht Frankfurt]] {{GER}} |{{Ku|1|5}} | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] ''' |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] {{GER}}''' |{{Ku|4|0}} | style="text-align:left;" |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] {{POR}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Olympique de Marseille|Marseille]] |} | {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+4. kolo ! width="250" |Doma ! width="90" |Skóre ! width="250" |Vonku |- | style="text-align:right;" |[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} |{{Ku|0|3}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal FC|Arsenal]]''' |- | style="text-align:right;" |[[SSC Neapol|Neapol]] {{ITA}} |{{Ku|0|0}} | style="text-align:left;" |{{GER}} [[Eintracht Frankfurt]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Atlético Madrid]] {{ESP}}''' |{{Ku|3|1}} | style="text-align:left;" |{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] |- | style="text-align:right;" |[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}} |{{Ku|0|1}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Francúzsko}} [[AS Monaco FC|Monaco]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Juventus FC|Juventus]] {{ITA}} |{{Ku|1|1}} | style="text-align:left;" |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Liverpool FC|Liverpool]] {{ENG}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |- | style="text-align:right;" |[[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRE}} |{{Ku|1|1}} | style="text-align:left;" |{{NED}} [[PSV Eindhoven]] |- | style="text-align:right;" |[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}} |{{Ku|1|2}} | style="text-align:left;" |'''{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] {{ENG}}''' |{{Ku|4|0}} | style="text-align:left;" |{{DNK}} [[FC København|København]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Pafos FC|Pafos]] {{CYP}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Villarreal CF|Villarreal]] |- | style="text-align:right;" |[[Karabach FK|Karabach]] {{AZE}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea FC|Chelsea]] |- | style="text-align:right;" |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] {{NED}} |{{Ku|0|3}} | style="text-align:left;" |'''{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}} |{{Ku|3|3}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[FC Barcelona|Barcelona]] |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Manchester City FC|Manchester City]] {{ENG}}''' |{{Ku|4|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Borussia Dortmund]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Newcastle United FC|Newcastle United]] {{ENG}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{ESP}} [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] |- | style="text-align:right;" |[[Olympique de Marseille|Marseille]] {{FRA}} |{{Ku|0|1}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Taliansko}} [[Atalanta BC|Atalanta]]''' |- | style="text-align:right;" |[[SL Benfica|Benfica]] {{POR}} |{{Ku|0|1}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Nemecko}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]''' |} |} {| | {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+5. kolo ! width="250" |Doma ! width="90" |Skóre ! width="250" |Vonku |- | style="text-align:right;" |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] {{NED}} |{{Ku|0|2}} | style="text-align:left;" |'''{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}} |{{Ku|0|1}} | style="text-align:left;" |'''{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Borussia Dortmund]] {{GER}}''' |{{Ku|4|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Villarreal CF|Villarreal]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Chelsea FC|Chelsea]] {{ENG}}''' |{{Ku|3|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona|Barcelona]] |- | style="text-align:right;" |[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}} |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Manchester City FC|Manchester City]] {{ENG}} |{{Ku|0|2}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Nemecko}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Olympique de Marseille|Marseille]] {{FRA}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Newcastle United FC|Newcastle United]] |- | style="text-align:right;" |[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} |{{Ku|0|0}} | style="text-align:left;" |{{ESP}} [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] |- | style="text-align:right;" |'''[[SSC Neapol|Neapol]] {{ITA}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]] |- | style="text-align:right;" |'''[[FC København|København]] {{DNK}}''' |{{Ku|3|2}} | style="text-align:left;" |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]] |- | style="text-align:right;" |[[Pafos FC|Pafos]] {{CYP}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[AS Monaco FC|Monaco]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Arsenal FC|Arsenal]] {{ENG}}''' |{{Ku|3|1}} | style="text-align:left;" |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Atlético Madrid]] {{ESP}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] |- | style="text-align:right;" |[[Eintracht Frankfurt]] {{GER}} |{{Ku|0|3}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Taliansko}} [[Atalanta BC|Atalanta]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Liverpool FC|Liverpool]] {{ENG}} |{{Ku|1|4}} | style="text-align:left;" |'''{{NED}} [[PSV Eindhoven]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRE}} |{{Ku|3|4}} | style="text-align:left;" |'''{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}}''' |{{Ku|5|3}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] {{POR}}''' |{{Ku|3|0}} | style="text-align:left;" |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] |} | {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+6. kolo ! width="250" |Doma ! width="90" |Skóre ! width="250" |Vonku |- | style="text-align:right;" |[[FK Kajrat Almaty|Kairat]] {{KAZ}} |{{Ku|0|1}} | style="text-align:left;" |'''{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] {{GER}}''' |{{Ku|3|1}} | style="text-align:left;" |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] |- | style="text-align:right;" |'''[[AS Monaco FC|Monaco]] {{FRA}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Atalanta BC|Atalanta]] {{ITA}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea FC|Chelsea]] |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Barcelona|Barcelona]] {{ESP}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{GER}} [[Eintracht Frankfurt]] |- | style="text-align:right;" |[[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}} |{{Ku|0|1}} | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]''' |- | style="text-align:right;" |[[PSV Eindhoven]] {{NED}} |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Španielsko}} [[Atlético Madrid]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] {{BEL}} |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Olympique de Marseille|Marseille]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] {{ENG}}''' |{{Ku|3|0}} | style="text-align:left;" |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- | style="text-align:right;" |[[Karabach FK|Karabach]] {{AZE}} |{{Ku|2|4}} | style="text-align:left;" |'''{{NED}} [[Ajax Amsterdam|Ajax]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Villarreal CF|Villarreal]] {{ESP}} |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{DNK}} [[FC København|København]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} |{{Ku|0|0}} | style="text-align:left;" |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |- | style="text-align:right;" |[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] {{GER}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Newcastle United FC|Newcastle United]] |- | style="text-align:right;" |[[Borussia Dortmund]] {{GER}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] |- | style="text-align:right;" |[[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}} |{{Ku|0|3}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal FC|Arsenal]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Juventus FC|Juventus]] {{ITA}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]] |- | style="text-align:right;" |[[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}} |{{Ku|1|2}} | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[SL Benfica|Benfica]] {{POR}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}} [[SSC Neapol|Neapol]] |} |} {| | {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+7. kolo ! width="250" |Doma ! width="90" |Skóre ! width="250" |Vonku |- | style="text-align:right;" |[[FK Kajrat Almaty|Kairat]] {{KAZ}} |{{Ku|1|4}} | style="text-align:left;" |'''{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}}''' |{{Ku|3|1}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] |- | style="text-align:right;" |[[FC København|København]] {{DNK}} |{{Ku|1|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}} [[SSC Neapol|Neapol]] |- | style="text-align:right;" |[[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}} |{{Ku|1|3}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal FC|Arsenal]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRE}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}}''' |{{Ku|6|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[AS Monaco FC|Monaco]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] {{POR}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] {{ENG}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Borussia Dortmund]] |- | style="text-align:right;" |[[Villarreal CF|Villarreal]] {{ESP}} |{{Ku|1|2}} | style="text-align:left;" |'''{{NED}} [[Ajax Amsterdam|Ajax]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}} |{{Ku|1|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Atlético Madrid]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Karabach FK|Karabach]] {{AZE}}''' |{{Ku|3|2}} | style="text-align:left;" |{{GER}} [[Eintracht Frankfurt]] |- | style="text-align:right;" |[[Atalanta BC|Atalanta]] {{ITA}} |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{ESP}} [[Athletic Club|Athletic Bilbao]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Chelsea FC|Chelsea]] {{ENG}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]] |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] {{GER}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Juventus FC|Juventus]] {{ITA}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Newcastle United FC|Newcastle United]] {{ENG}}''' |{{Ku|3|0}} | style="text-align:left;" |{{NED}} [[PSV Eindhoven]] |- | style="text-align:right;" |[[Olympique de Marseille|Marseille]] {{FRA}} |{{Ku|0|3}} | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] ''' |- | style="text-align:right;" |[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} |{{Ku|2|4}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona|Barcelona]]''' |} | {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+8. kolo ! width="250" |Doma ! width="90" |Skóre ! width="250" |Vonku |- | style="text-align:right;" |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] {{NED}} |{{Ku|1|2}} | style="text-align:left;" |'''{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Arsenal FC|Arsenal]] {{ENG}}''' |{{Ku|3|2}} | style="text-align:left;" |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]] |- | style="text-align:right;" |[[AS Monaco FC|Monaco]] {{FRA}} |{{Ku|0|0}} | style="text-align:left;" |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]] |- | style="text-align:right;" |[[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Atlético Madrid]] {{ESP}} |{{Ku|1|2}} | style="text-align:left;" |'''{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] {{GER}}''' |{{Ku|3|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Villarreal CF|Villarreal]] |- | style="text-align:right;" |[[Borussia Dortmund]] {{GER}} |{{Ku|0|2}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Taliansko}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}}''' |{{Ku|3|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Olympique de Marseille|Marseille]] |- | style="text-align:right;" |[[Eintracht Frankfurt]] {{GER}} |{{Ku|0|2}} | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Barcelona|Barcelona]] {{ESP}}''' |{{Ku|4|1}} | style="text-align:left;" |{{DNK}} [[FC København|København]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Liverpool FC|Liverpool]] {{ENG}}''' |{{Ku|6|0}} | style="text-align:left;" |{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Manchester City FC|Manchester City]] {{ENG}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Pafos FC|Pafos]] {{CYP}}''' |{{Ku|4|1}} | style="text-align:left;" |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- | style="text-align:right;" |[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}} |{{Ku|1|1}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Newcastle United FC|Newcastle United]] |- | style="text-align:right;" |[[PSV Eindhoven]] {{NED}} |{{Ku|1|2}} | style="text-align:left;" |'''{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] {{BEL}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Atalanta BC|Atalanta]] |- | style="text-align:right;" |'''[[SL Benfica|Benfica]] {{POR}}''' |{{Ku|4|2}} | style="text-align:left;" |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |- | style="text-align:right;" |[[SSC Neapol|Neapol]] {{ITA}} |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea FC|Chelsea]]''' |} |} == Vyraďovacia fáza == Vo vyraďovacej fáze budú tímy hrať proti sebe dva zápasy doma a vonku, s výnimkou finále na jeden zápas. Osem najlepších tímov z konečného poradia ligovej fázy postúpi do osemfinále. Vo vyraďovacej fáze nie je ochrana krajiny, tímy z tej istej asociácie sa môžu stretnúť v ktoromkoľvek kole. Tímy sa môžu stretnúť aj so súpermi, s ktorými hrali počas ligovej fázy. Mechanizmus žrebovania pre každé kolo je nasledovný:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Champions-League-2024/25-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-01-29}}</ref> * Pri žrebovaní play-off vyraďovacej fázy bude osem tímov, ktoré skončia ligovú fázu na pozíciách 9 – 16, nasadených a osem tímov, ktoré skončia ligovú fázu na pozíciách 17 – 24, bude nenasadených. Žrebovanie bude rozdelené do štyroch sekcií na základe vopred určeného rozpisu, pričom nasadené tímy v každej sekcii budú žrebované proti jednému z dvoch možných nenasadených súperov. Nasadené tímy budú hostiť odvetu. * Pri žrebovaní osemfinále bude osem tímov, ktoré skončia ligovú fázu na pozíciách 1–8, nasadených a osem víťazov vyraďovacej fázy play-off bude nenasadených. Žrebovanie bude opäť rozdelené do štyroch sekcií na základe vopred určenej pavúka, pričom nasadené tímy v každej sekcii budú žrebované proti jednému z dvoch možných nenasadených súperov. Nasadené tímy budú hostiť odvety. Vo štvrťfinále a semifinále boli presné dvojice zápasov a poradie zápasov vopred určené na základe turnajovej pavúka. Vyššie nasadené tímy, za predpokladu, že postúpia, odohrajú odvety každého kola doma. Ak nasadený tím prehrá, tím, ktorý ho vyradí, prevezme jeho nasadenú pozíciu. Víťaz prvého semifinále bude určený ako „domáci“ tím pre finále (z administratívnych dôvodov, keďže sa hrá na neutrálnom ihrisku). === Predkolo play-off === Žrebovanie vyraďovacej fázy play-off sa uskutoční 30. januára 2026 o 12:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Champions League knockout phase play-off draw: Where is it, when is it, who is involved? {{!}} UEFA Champions League 2025/26 | url = https://www.uefa.com/uefachampionsleague/draws/2026/2002111/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-01-29 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Prvé zápasy sa odohrajú 17. a 18. februára a odvety 24. a 25. februára 2026. {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkovo ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align:right;" |[[AS Monaco FC|Monaco]] {{FRA}} | align="center" |'''{{Ku|4|5}}''' | style="text-align:left;" |'''{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]''' |{{Ku|2|3}} |{{Ku|2|2}} |- | style="text-align:right;" |'''[[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}}''' | align="center" |'''{{Ku|7|5}}''' | style="text-align:left;" |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]] |{{Ku|5|2}} |{{Ku|2|3}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} |- | style="text-align:right;" |[[SL Benfica|Benfica]] {{POR}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | style="text-align:left;" |'''{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]''' |{{Ku|0|1}} |{{Ku|1|2}} |- | style="text-align:right;" |[[Borussia Dortmund]] {{GER}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | style="text-align:left;" |'''{{ITA}} [[Atalanta BC|Atalanta]]''' |{{Ku|2|0}} |{{Ku|1|4}} |- | style="text-align:right;" |[[Karabach FK|Karabach]] {{AZE}} | align="center" |'''{{Ku|3|9}}''' | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Newcastle United FC|Newcastle United]]''' |{{Ku|1|6}} |{{Ku|2|3}} |- | style="text-align:right;" |[[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}} | align="center" |'''{{Ku|4|7}}''' | style="text-align:left;" |'''{{ESP}} [[Atlético Madrid]]''' |{{Ku|3|3}} |{{Ku|1|4}} |- | style="text-align:right;" |'''[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}}''' | align="center" |'''{{Ku|5|2}}''' | style="text-align:left;" |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] |{{Ku|3|1}} |{{Ku|2|1}} |- | style="text-align:right;" |[[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRE}} | align="center" |'''{{Ku|0|2}}''' | style="text-align:left;" |'''{{GER}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]''' |{{Ku|0|2}} |{{Ku|0|0}} |} === Pavúk === {{Play-off16-2-zápasy+finále-1-zápas|nowrap=|team-width=|RD1=Osemfinále|RD2=Štvrťfinále|RD3=Semifinále|RD4=Finále|group1=|group2=|group3=|RD1-team01='''{{FRA}} [[Paris Saint-Germain]]'''|RD1-score01-1=5|RD1-score01-2=3|RD1-score01-agg='''8'''|RD1-team02={{ENG}} [[Chelsea FC|Chelsea]]|RD1-score02-1=2|RD1-score02-2=0|RD1-score02-agg='''2'''|RD1-team03={{TUR}} [[Galatasaray]]|RD1-score03-1=1|RD1-score03-2=0|RD1-score03-agg='''1'''|RD1-team04='''{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]'''|RD1-score04-1=0|RD1-score04-2=1|RD1-score04-agg='''4'''|RD1-team05='''{{ESP}} [[Real Madrid]]'''|RD1-score05-1=3|RD1-score05-2=2|RD1-score05-agg='''5'''|RD1-team06={{ENG}} [[Manchester City]]|RD1-score06-1=0|RD1-score06-2=1|RD1-score06-agg='''1'''|RD1-team07={{ITA}} [[Atalanta]]|RD1-score07-1=1|RD1-score07-2=1|RD1-score07-agg='''2'''|RD1-team08='''{{GER}} [[Bayern Mníchov]]'''|RD1-score08-1=6|RD1-score08-2=4|RD1-score08-agg='''10'''|RD1-team09={{ENG}} [[Newcastle United]]|RD1-score09-1=1|RD1-score09-2=2|RD1-score09-agg='''3'''|RD1-team10='''{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]'''|RD1-score10-1=1|RD1-score10-2=7|RD1-score10-agg='''8'''|RD1-team11='''{{ESP}} [[Atlético Madrid]]'''|RD1-score11-1=5|RD1-score11-2=2|RD1-score11-agg='''7'''|RD1-team12={{ENG}} [[Tottenham Hotspur]]|RD1-score12-1=2|RD1-score12-2=3|RD1-score12-agg='''5'''|RD1-team13={{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]|RD1-score13-1=3|RD1-score13-2=0|RD1-score13-agg='''3'''|RD1-team14='''{{POR}} [[Sporting CP|Sporting]]'''|RD1-score14-1=0|RD1-score14-2=5|RD1-score14-agg='''5'''|RD1-team15={{GER}} [[Bayer Leverkusen]]|RD1-score15-1=1|RD1-score15-2=0|RD1-score15-agg='''1'''|RD1-team16='''{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]'''|RD1-score16-1=1|RD1-score16-2=2|RD1-score16-agg='''3'''|RD2-team01='''{{FRA}} [[Paris Saint-Germain]]'''|RD2-score01-1=2|RD2-score01-2=2|RD2-score01-agg='''4'''|RD2-team02={{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]|RD2-score02-1=0|RD2-score02-2=0|RD2-score02-agg='''0'''|RD2-team03={{ESP}} [[Real Madrid]]|RD2-score03-1=1|RD2-score03-2=3|RD2-score03-agg='''4'''|RD2-team04='''{{GER}} [[Bayern Mníchov]]'''|RD2-score04-1=2|RD2-score04-2=4|RD2-score04-agg='''6'''|RD2-team05={{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]|RD2-score05-1=0|RD2-score05-2=2|RD2-score05-agg='''2'''|RD2-team06='''{{ESP}} [[Atlético Madrid]]'''|RD2-score06-1=2|RD2-score06-2=1|RD2-score06-agg='''3'''|RD2-team07={{POR}} [[Sporting CP|Sporting]]|RD2-score07-1=0|RD2-score07-2=0|RD2-score07-agg='''0'''|RD2-team08='''{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]'''|RD2-score08-1=1|RD2-score08-2=0|RD2-score08-agg='''1'''|RD3-team01={{FRA}} [[Paris Saint-Germain]]|RD3-score01-1=5|RD3-score01-2=|RD3-score01-agg=|RD3-team02={{GER}} [[Bayern Mníchov]]|RD3-score02-1=4|RD3-score02-2=|RD3-score02-agg=|RD3-team03={{ESP}} [[Atlético Madrid]]|RD3-score03-1=1|RD3-score03-2=|RD3-score03-agg=|RD3-team04={{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]|RD3-score04-1=1|RD3-score04-2=|RD3-score04-agg=|RD4-team01=Víťaz zápasu 1|RD4-score01=|RD4-team02=Víťaz zápasu 2|RD4-score02=}} === Osemfinále === Žrebovanie osemfinále sa uskutočnil 27. februára 2026. Prvé zápasy sa hrali 10. a 11. marca a odvety 17. a 18. marca 2026. {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkovo ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align:right;" |'''[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}}''' | align="center" |'''{{Ku|8|2}}''' | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Chelsea FC|Chelsea]] |{{Ku|5|2}} |{{Ku|3|0}} |- | style="text-align:right;" |[[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}} | align="center" |'''{{Ku|1|4}}''' | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]''' |{{Ku|1|0}} |{{Ku|0|4}} |- | style="text-align:right;" |'''[[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}}''' | align="center" |'''{{Ku|5|1}}''' | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] |{{Ku|3|0}} |{{Ku|2|1}} |- | style="text-align:right;" |[[Atalanta BC|Atalanta]] {{ITA}} | align="center" |'''{{Ku|2|10}}''' | style="text-align:left;" |'''{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]''' |{{Ku|1|6}} |{{Ku|1|4}} |- | style="text-align:right;" |[[Newcastle United FC|Newcastle United]] {{ENG}} | align="center" |'''{{Ku|3|8}}''' | style="text-align:left;" |'''{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]''' |{{Ku|1|1}} |{{Ku|2|7}} |- | style="text-align:right;" |'''[[Atlético Madrid]] {{ESP}}''' | align="center" |'''{{Ku|7|5}}''' | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |{{Ku|5|2}} |{{Ku|2|3}} |- | style="text-align:right;" |[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}} | align="center" |'''{{Ku|3|5}}''' | style="text-align:left;" |'''{{POR}} [[Sporting CP|Sporting]]''' |{{Ku|3|0}} |{{Ku|0|5}} |- | style="text-align:right;" |[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] {{GER}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]''' |{{Ku|1|1}} |{{Ku|0|2}} |} === Štvrťfinále === Prvé zápasy sa odohrajú 7. a 8. apríla a odvety 14. a 15. apríla 2026. {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkovo ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align:right;" |'''[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}}''' | align="center" |{{Ku|4|0}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] |{{Ku|2|0}} |{{Ku|2|0}} |- | style="text-align:right;" |[[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}} | align="center" |{{Ku|4|6}} | style="text-align:left;" |'''{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]''' |{{Ku|1|2}} |{{Ku|3|4}} |- | style="text-align:right;" |[[FC Barcelona|Barcelona]] {{ESP}} | align="center" |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{ESP}} [[Atlético Madrid]]''' |{{Ku|0|2}} |{{Ku|2|1}} |- | style="text-align:right;" |[[Sporting CP|Sporting]] {{POR}} | align="center" |{{Ku|0|1}} | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]''' |{{Ku|0|1}} |{{Ku|0|0}} |} === Semifinále === Prvé zápasy sa odohrajú 28. a 29. apríla a odvety 5. a 6. mája 2026. {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkovo ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align:right;" |[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}} | align="center" |'''1''' | style="text-align:left;" |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |{{Ku|5|4}} |<small>6. máj</small> |- | style="text-align:right;" |[[Atlético Madrid]] {{ESP}} | align="center" |'''2''' | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]] |{{Ku|1|1}} |<small>5. máj</small> |} === Finále === Finále sa bude hrať 30. mája 2026 v [[Puskás Aréna|Puskás Aréne]] v [[Budapešť|Budapešti]]. Víťaz prvého semifinále bol z administratívnych dôvodov označený ako „domáci“ tím.{{Futbalbox2|bg=#FFFFFF|dátum=30. máj 2026|čas=18:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 1'''|skóre={{ku|||}}|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 2'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Puskás Aréna]], [[Budapešť]]|divákov=|rozhodca=}} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Európska liga UEFA 2025/2026]] * [[Konferenčná liga UEFA 2025/2026]] == Externé odkazy == *{{Oficiálna stránka|https://www.uefa.com/uefachampionsleague/}} == Zdroj == {{Preklad|en|2025–26 UEFA Champions League|1280160607}} {{Zoznam sezón Ligy majstrov UEFA}} [[Kategória:Futbal v 2025]] [[Kategória:Futbal v 2026]] [[Kategória:Liga majstrov UEFA]] 4e1nar9cuqaavvgfipo426qc7r2scju Amerant Bank Arena 0 729033 8206097 8024138 2026-04-30T10:31:52Z ~2026-20335-96 290941 8206097 wikitext text/x-wiki {{Infobox štadión|fotka=View of Amerant Bank Arena from Publix Plaza before a Florida Panthers game during the 2023-24 season..jpg|názov štadiónu=Amerant Bank Arena|štát=USA|bývalé názvy=National Car Rental Center<br/>Office Depot Center<br/>BankAtlantic Center<br/>BB&T Center<br/>FLA Live Arena|poloha=1 Panther Parkway, [[Sunrise]]|zemepisná šírka=26.158333|zemepisná dĺžka=-80.325556|otvorený=[[3. október]] [[1998]]|majiteľ=Broward County, Florida|správca=Arena Operating Company, Ltd.|kapacita='''Basketball''' – 20 737<br/>'''Ľadový hokej''' – 19 250<br/>'''Halový futbal''' – 19 779<br/>'''Koncerty''' –<br/>*End stage 180°: 15,207<br/>*End stage 270°: 19,119<br/>*End stage 360°: 21,371<br/>*Center stage: 22 457<br/>*Divadlo: 3 000 divákov|rozmery=81 000 m2|kluby=[[Florida Panthers]]|architekt=[[Ellerbe Becket]]|cena výstavby=184 miliónov USD<br/>(371 miliónov USD v roku 2024)|spoločnosť=Upton & Partners}} '''Amerant Bank Arena''' (predtým známa ako ''National Car Rental Center'', ''Office Depot Center'', ''BankAtlantic Center'', ''BB&T Center'' a ''FLA Live Arena'') je krytá aréna v [[Sunrise]] na [[Florida|Floride]] v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]]. Je domovským stánkom klubu [[Florida Panthers]] z [[National Hockey League]] (NHL). Bola dokončená v roku 1998, stála 185 miliónov USD, takmer celá bola financovaná z verejných zdrojov a ponúka 70 apartmánov a 2 623 klubových sedadiel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Facts and Figures | url = http://www.bankatlanticcenter.com/about/FactsandFigures.asp | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2012-02-08 | dátum prístupu = 2025-04-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120208140316/http://www.bankatlanticcenter.com/about/FactsandFigures.asp | dátum archivácie = 2012-02-08 }}</ref> == História == V roku 1992 získal [[Wayne Huizenga]] nový klub NHL, ktorý sa nakoniec stal [[Florida Panthers]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Florida Panthers Website {{!}} Florida Panthers | url = https://www.nhl.com/panthers/errors/not-found | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2025-04-20 | jazyk = en}}</ref> Kým tím nemal vlastnú halu, hral spočiatku v dnes už zbúranej [[Miami Arena|Miami Arene]], kde sa delil o miesto s tímom [[National Basketball Association|NBA]] [[Miami Heat]]. Manažér mesta Sunrise Pat Salerno zverejnil v decembri 1995 plán financovania a výstavby občianskeho centra v blízkosti diaľnice Sawgrass Expressway v hodnote 167 miliónov dolárov a okres [[Broward County]] schválil výstavbu vo februári 1996.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prospects Good For Broward Arena - Sun Sentinel | url = http://articles.sun-sentinel.com/1996-02-01/news/9601310426_1_arena-plans-broward-county-bed-tax | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2014-05-03 | dátum prístupu = 2025-04-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150220060434/http://articles.sun-sentinel.com/1996-02-01/news/9601310426_1_arena-plans-broward-county-bed-tax | dátum archivácie = 2015-02-20 }}</ref> V júni 1996 si Panthers vybrali miesto a v júli Alex Muxo zhromaždil viac ako tucet architektov, inžinierov a dodávateľov na prvý veľký brainstorming projektu. Architekti [[Ellerbe Becket]] dostali 26 mesiacov na výstavbu arény, ktorá musela byť hotová do 30. augusta 1998, aby sa v nej mohla odohrať [[NHL 1998/1999|sezóna]] [[NHL 1998/1999|NHL 1998-1999]]. Napriek tomu, že ešte nikdy nenavrhli zariadenie, ktoré by od začiatku do konca trvalo menej ako 31 mesiacov, túto prácu prijali. Dokončili sedemdesiat apartmánov s mokrými barmi, monitormi s uzavretým okruhom a koženým čalúnením. Nachádzali sa tu aj súkromné lóže na sedenie, pričom všetku stavebnú činnosť zabezpečovalo viac ako päťdesiat subdodávateľov a 2,3 milióna pracovných hodín bez jediného úrazu. Počas výstavby bola známa ako Broward County Civic Center a v júli 1998 získala práva na jej pomenovanie spoločnosť [[National Car Rental]], ktorú Huizenga kúpil v januári 1997, čo viedlo k pomenovaniu haly ako National Car Rental Center.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Huizenga's National Car Rental To Be Name Gracing Hockey Arena - Sun Sentinel | url = http://articles.sun-sentinel.com/1998-07-11/news/9807110071_1_huizenga-rights-deal-team-s-new-arena | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2014-05-03 | dátum prístupu = 2025-04-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150220061803/http://articles.sun-sentinel.com/1998-07-11/news/9807110071_1_huizenga-rights-deal-team-s-new-arena | dátum archivácie = 2015-02-20 }}</ref> Osvedčenie o užívaní bolo vydané 12. septembra 1998 a aréna bola otvorená 3. októbra 1998 koncertom [[Céline Dionová|Celine Dion]]. Nasledujúci deň vystúpil [[Elton John]] a 9. októbra 1998 odohrali Florida Panthers svoj prvý domáci zápas v novej aréne, ktorý vyhrali 4:1 proti svojmu rivalovi z iného štátu, tímu [[Tampa Bay Lightning]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sunrise Arena Ok'd For Occupancy - Sun Sentinel | url = http://articles.sun-sentinel.com/1998-09-12/news/9809120035_1_new-arena-permanent-certificate-occupancy | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2014-05-03 | dátum prístupu = 2025-04-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150220061335/http://articles.sun-sentinel.com/1998-09-12/news/9809120035_1_new-arena-permanent-certificate-occupancy | dátum archivácie = 2015-02-20 }}</ref> Keďže nová materská spoločnosť NRC, ANC Rental, v roku 2002 skrachovala, Panthers hľadali nového sponzora pre arénu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panthers Want Car Rental Name Taken Off Arena - Sun Sentinel | url = http://articles.sun-sentinel.com/2002-08-16/news/0208160136_1_anc-rental-corp-panthers-car | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2014-05-03 | dátum prístupu = 2025-04-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150220065407/http://articles.sun-sentinel.com/2002-08-16/news/0208160136_1_anc-rental-corp-panthers-car | dátum archivácie = 2015-02-20 }}</ref> V lete 2002 sa z nej stalo [[Office Depot]] Center (Office Depot sídli v neďalekom [[Boca Raton]]). O niečo viac ako tri roky neskôr sa názov arény opäť zmenil; 6. septembra 2005 sa stala BankAtlantic Center (spoločnosť [[BankAtlantic]] sídlila v neďalekom [[Fort Lauderdale]]). Po tom, ako spoločnosť [[BB&T]] v júli 2012 získala spoločnosť BankAtlantic, aréna sa premenovala na BB&T Center.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Site of the National Hockey League {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/errors/not-found | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2025-04-20 | jazyk = en}}</ref><ref>http://www.miamiherald.com/2012/09/11/2995653/florida-panthers-arena-takes-bbt.html</ref> V októbri 2012 spoločnosť Sunrise Sports and Entertainment dokončila inštaláciu Club Red [teraz Amerant Vault],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Florida Panthers Announce Arena Naming Rights Agreement with Amerant Bank {{!}} Florida Panthers | url = https://www.nhl.com/panthers/news/florida-panthers-announce-arena-naming-rights-agreement-with-amerant-bank | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2023-09-19 | dátum prístupu = 2025-04-20 | jazyk = en}}</ref> čo je exkluzívny salónik s rozlohou vyše 12 000 štvorcových metrov na koncerty, predstavenia a podujatia vrátane výhľadu na ľadovú plochu počas hokejových zápasov. Dňa 14. mája 2013 okres Broward County odhlasoval financovanie novej tabule pre arénu vo vlastníctve okresu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Broward County Commission discusses scoreboard for Panther's arena, audit - Sun Sentinel | url = http://articles.sun-sentinel.com/2013-05-14/news/fl-commission-arena-20130514_1_new-scoreboard-panthers-arena-panthers-president-michael-yormark | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2013-06-18 | dátum prístupu = 2025-04-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150220060143/http://articles.sun-sentinel.com/2013-05-14/news/fl-commission-arena-20130514_1_new-scoreboard-panthers-arena-panthers-president-michael-yormark | dátum archivácie = 2015-02-20 }}</ref> 11. októbra 2013 tabuľa debutovala počas domácej premiéry Panthers v sezóne 2013/2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Florida Panthers: Huizenga joins Viola to christen new era - Sun Sentinel | url = http://articles.sun-sentinel.com/2013-10-11/sports/sfl-huizenga-viola-christen-new-panthers-era-20131011_1_jonathan-huberdeau-aleksander-barkov-jacob-markstrom | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2013-10-15 | dátum prístupu = 2025-04-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150220065626/http://articles.sun-sentinel.com/2013-10-11/sports/sfl-huizenga-viola-christen-new-panthers-era-20131011_1_jonathan-huberdeau-aleksander-barkov-jacob-markstrom | dátum archivácie = 2015-02-20 }}</ref> Vo februári 2019 bolo oznámené, že spoločnosť BB&T sa zlúči so spoločnosťou [[SunTrust Banks]] a vytvorí spoločnosť [[Truist Financial Corporation]].<ref>{{Citácia periodika|titul=SunTrust, BB&T have their names on sports|url=https://www.ajc.com/sports/suntrust-have-their-names-sports/3G1v2a1cTAjfSFbWt5kfWJ/|periodikum=The Atlanta Journal-Constitution|dátum prístupu=2025-04-20|issn=1539-7459|jazyk=English|meno=The Atlanta|priezvisko=Journal-Constitution}}</ref> zlúčená spoločnosť sa rozhodla neobnoviť zmluvu o právach na pomenovanie po tom, ako v roku 2021 vypršala. Aréna bola dočasne pomenovaná FLA Live Arena, kým sa nenájde nový partner pre práva. Dňa 19. septembra 2023 bolo oznámené, že novým partnerom pre práva bude [[Amerant Bank]], banka so sídlom na južnej Floride, a aréna sa premenovala na Amerant Bank Arena.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Florida Panthers Announce Arena Naming Rights Agreement with Amerant Bank {{!}} Florida Panthers | url = https://www.nhl.com/panthers/news/florida-panthers-announce-arena-naming-rights-agreement-with-amerant-bank | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2023-09-19 | dátum prístupu = 2025-04-20 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Florida Panthers fans will now be heading to the Amerant Bank Arena | url = https://www.local10.com/sports/2023/09/19/florida-panthers-home-gets-name-change-to-amerant-bank-arena/ | vydavateľ = WPLG | dátum vydania = 2023-09-19 | dátum prístupu = 2025-04-20 | jazyk = en | meno = Michelle | priezvisko = Solomon}}</ref> Aréna je v súčasnosti najväčšia na Floride.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Florida Panthers Website {{!}} Florida Panthers | url = https://www.nhl.com/panthers/errors/not-found | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2025-04-20 | jazyk = en}}</ref> == Pravidelné podujatia == Okrem Panthers bola aréna v minulosti domovom klubov [[Florida Pit Bulls]] z [[American Basketball Association]], [[Miami Caliente]] z [[Lingerie Football League]] a [[Florida Bobcats]] z [[Arena Football League|AFL]], ako aj jedinej sezóny klubu [[Florida ThunderCats]]. Táto aréna je tiež hostiteľom basketbalového turnaja Orange Bowl Basketball Classic, ktorý sa koná každý rok v decembri spolu s rovnomenným univerzitným futbalovým zápasom. == Informácie o aréne == === Sedenie === * [[Basketbal]]: 20 737 * [[Ľadový hokej]]: 19 250 divákov * [[Koncert|Koncerty]] na End-Stage: 12,500 - 19,000 * [[Koncert|Koncerty]] na Center-Stage: 500 - 500 divákov 19,500 * 17 000 štvorcových stôp (1 600 m2) plochy arény pre výstavy a iné podujatia, ako sú cirkusy a ľadové šou === Parkovacie a nakladacie rampy === * Spolu: 7 045 miest (nezahŕňa výrobné parkoviská a parkoviská pre autobusy/nadrozmerné vozidlá) * Všeobecné parkovanie: 4 446 miest * Parkovanie apartmánov/klubových sedadiel: 1 771 miest * Garáž: 226 miest * Parkovanie pre invalidov: 92 miest * Dvere pre nákladné vozidlá: 5 * Doky na odvoz odpadu: 2 === Koncesie na potraviny a novinky === Úroveň Plaza: * 3 stánky s občerstvením Coca-Cola * Pantherland Retail * VooDoo Ranger Craft Beer & Bar * Cats Cantina * Funky Buddha Tap Room * Jameson Crossbar * Patron Patio &Yuengling Flight Deck & Bar Medziposchodie: 3 stánky s jedlom a dva predajné stánky == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Hokejové štadióny v USA]] [[Kategória:Hokejové štadióny NHL]] [[Kategória:Florida Panthers]] [[Kategória:Stavby na Floride]] [[Kategória:Architektúra z 1998]] l33ebhsvzd7mf30mom2tq4d7dndylxx 8206100 8206097 2026-04-30T10:36:27Z ~2026-20335-96 290941 8206100 wikitext text/x-wiki {{Infobox štadión|fotka=View of Amerant Bank Arena from Publix Plaza before a Florida Panthers game during the 2023-24 season..jpg|názov štadiónu=Amerant Bank Arena|štát=USA|bývalé názvy=National Car Rental Center<br/>Office Depot Center<br/>BankAtlantic Center<br/>BB&T Center<br/>FLA Live Arena|poloha=1 Panther Parkway, [[Sunrise]]|zemepisná šírka=26.158333|zemepisná dĺžka=-80.325556|otvorený=[[3. október]] [[1998]]|majiteľ=Broward County, Florida|správca=Arena Operating Company, Ltd.|kapacita='''Basketball''' – 20 737<br/>'''Ľadový hokej''' – 19 250<br/>'''Halový futbal''' – 19 779<br/>'''Koncerty''' –<br/>*End stage 180°: 15,207<br/>*End stage 270°: 19,119<br/>*End stage 360°: 21,371<br/>*Center stage: 22 457<br/>*Divadlo: 3 000 divákov|rozmery=81 000 m2|kluby=[[Florida Panthers]]|architekt=[[Ellerbe Becket]]|cena výstavby=184 miliónov USD<br/>(371 miliónov USD v roku 2024)|spoločnosť=Upton & Partners}} '''Amerant Bank Arena''' (predtým známa ako ''National Car Rental Center'', ''Office Depot Center'', ''BankAtlantic Center'', ''BB&T Center'' a ''FLA Live Arena'') je krytá aréna v [[Sunrise]] na [[Florida|Floride]] v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]]. Je domovským stánkom klubu [[Florida Panthers]] z [[National Hockey League]] (NHL). Bola dokončená v roku 1998, stála 185 miliónov USD, takmer celá bola financovaná z verejných zdrojov a ponúka 70 apartmánov a 2 623 klubových sedadiel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Facts and Figures | url = http://www.bankatlanticcenter.com/about/FactsandFigures.asp | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2012-02-08 | dátum prístupu = 2025-04-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120208140316/http://www.bankatlanticcenter.com/about/FactsandFigures.asp | dátum archivácie = 2012-02-08 }}</ref> == História == V roku 1992 získal [[Wayne Huizenga]] nový klub NHL, ktorý sa nakoniec stal [[Florida Panthers]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Florida Panthers Website {{!}} Florida Panthers | url = https://www.nhl.com/panthers/errors/not-found | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2025-04-20 | jazyk = en}}</ref> Kým tím nemal vlastnú halu, hral spočiatku v dnes už zbúranej [[Miami Arena|Miami Arene]], kde sa delil o miesto s tímom [[National Basketball Association|NBA]] [[Miami Heat]]. Manažér mesta Sunrise Pat Salerno zverejnil v decembri 1995 plán financovania a výstavby občianskeho centra v blízkosti diaľnice Sawgrass Expressway v hodnote 167 miliónov dolárov a okres [[Broward County]] schválil výstavbu vo februári 1996.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prospects Good For Broward Arena - Sun Sentinel | url = http://articles.sun-sentinel.com/1996-02-01/news/9601310426_1_arena-plans-broward-county-bed-tax | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2014-05-03 | dátum prístupu = 2025-04-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150220060434/http://articles.sun-sentinel.com/1996-02-01/news/9601310426_1_arena-plans-broward-county-bed-tax | dátum archivácie = 2015-02-20 }}</ref> V júni 1996 si Panthers vybrali miesto a v júli Alex Muxo zhromaždil viac ako tucet architektov, inžinierov a dodávateľov na prvý veľký brainstorming projektu. Architekti [[Ellerbe Becket]] dostali 26 mesiacov na výstavbu arény, ktorá musela byť hotová do 30. augusta 1998, aby sa v nej mohla odohrať [[NHL 1998/1999|sezóna]] [[NHL 1998/1999|NHL 1998-1999]]. Napriek tomu, že ešte nikdy nenavrhli zariadenie, ktoré by od začiatku do konca trvalo menej ako 31 mesiacov, túto prácu prijali. Dokončili sedemdesiat apartmánov s mokrými barmi, monitormi s uzavretým okruhom a koženým čalúnením. Nachádzali sa tu aj súkromné lóže na sedenie, pričom všetku stavebnú činnosť zabezpečovalo viac ako päťdesiat subdodávateľov a 2,3 milióna pracovných hodín bez jediného úrazu. Počas výstavby bola známa ako Broward County Civic Center a v júli 1998 získala práva na jej pomenovanie spoločnosť [[National Car Rental]], ktorú Huizenga kúpil v januári 1997, čo viedlo k pomenovaniu haly ako National Car Rental Center.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Huizenga's National Car Rental To Be Name Gracing Hockey Arena - Sun Sentinel | url = http://articles.sun-sentinel.com/1998-07-11/news/9807110071_1_huizenga-rights-deal-team-s-new-arena | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2014-05-03 | dátum prístupu = 2025-04-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150220061803/http://articles.sun-sentinel.com/1998-07-11/news/9807110071_1_huizenga-rights-deal-team-s-new-arena | dátum archivácie = 2015-02-20 }}</ref> Osvedčenie o užívaní bolo vydané 12. septembra 1998 a aréna bola otvorená 3. októbra 1998 koncertom [[Céline Dionová|Celine Dion]]. Nasledujúci deň vystúpil [[Elton John]] a 9. októbra 1998 odohrali Florida Panthers svoj prvý domáci zápas v novej aréne, ktorý vyhrali 4:1 proti svojmu rivalovi z iného štátu, tímu [[Tampa Bay Lightning]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sunrise Arena Ok'd For Occupancy - Sun Sentinel | url = http://articles.sun-sentinel.com/1998-09-12/news/9809120035_1_new-arena-permanent-certificate-occupancy | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2014-05-03 | dátum prístupu = 2025-04-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150220061335/http://articles.sun-sentinel.com/1998-09-12/news/9809120035_1_new-arena-permanent-certificate-occupancy | dátum archivácie = 2015-02-20 }}</ref> Keďže nová materská spoločnosť NRC, ANC Rental, v roku 2002 skrachovala, Panthers hľadali nového sponzora pre arénu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panthers Want Car Rental Name Taken Off Arena - Sun Sentinel | url = http://articles.sun-sentinel.com/2002-08-16/news/0208160136_1_anc-rental-corp-panthers-car | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2014-05-03 | dátum prístupu = 2025-04-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150220065407/http://articles.sun-sentinel.com/2002-08-16/news/0208160136_1_anc-rental-corp-panthers-car | dátum archivácie = 2015-02-20 }}</ref> V lete 2002 sa z nej stalo [[Office Depot]] Center (Office Depot sídli v neďalekom [[Boca Raton]]). O niečo viac ako tri roky neskôr sa názov arény opäť zmenil; 6. septembra 2005 sa stala BankAtlantic Center (spoločnosť [[BankAtlantic]] sídlila v neďalekom [[Fort Lauderdale]]). Po tom, ako spoločnosť [[BB&T]] v júli 2012 získala spoločnosť BankAtlantic, aréna sa premenovala na BB&T Center.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Site of the National Hockey League {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/errors/not-found | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2025-04-20 | jazyk = en}}</ref><ref>http://www.miamiherald.com/2012/09/11/2995653/florida-panthers-arena-takes-bbt.html</ref> V októbri 2012 spoločnosť Sunrise Sports and Entertainment dokončila inštaláciu Club Red [teraz Amerant Vault],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Florida Panthers Announce Arena Naming Rights Agreement with Amerant Bank {{!}} Florida Panthers | url = https://www.nhl.com/panthers/news/florida-panthers-announce-arena-naming-rights-agreement-with-amerant-bank | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2023-09-19 | dátum prístupu = 2025-04-20 | jazyk = en}}</ref> čo je exkluzívny salónik s rozlohou vyše 12 000 štvorcových metrov na koncerty, predstavenia a podujatia vrátane výhľadu na ľadovú plochu počas hokejových zápasov. Dňa 14. mája 2013 okres Broward County odhlasoval financovanie novej tabule pre arénu vo vlastníctve okresu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Broward County Commission discusses scoreboard for Panther's arena, audit - Sun Sentinel | url = http://articles.sun-sentinel.com/2013-05-14/news/fl-commission-arena-20130514_1_new-scoreboard-panthers-arena-panthers-president-michael-yormark | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2013-06-18 | dátum prístupu = 2025-04-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150220060143/http://articles.sun-sentinel.com/2013-05-14/news/fl-commission-arena-20130514_1_new-scoreboard-panthers-arena-panthers-president-michael-yormark | dátum archivácie = 2015-02-20 }}</ref> 11. októbra 2013 tabuľa debutovala počas domácej premiéry Panthers v sezóne 2013/2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Florida Panthers: Huizenga joins Viola to christen new era - Sun Sentinel | url = http://articles.sun-sentinel.com/2013-10-11/sports/sfl-huizenga-viola-christen-new-panthers-era-20131011_1_jonathan-huberdeau-aleksander-barkov-jacob-markstrom | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2013-10-15 | dátum prístupu = 2025-04-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150220065626/http://articles.sun-sentinel.com/2013-10-11/sports/sfl-huizenga-viola-christen-new-panthers-era-20131011_1_jonathan-huberdeau-aleksander-barkov-jacob-markstrom | dátum archivácie = 2015-02-20 }}</ref> Vo februári 2019 bolo oznámené, že spoločnosť BB&T sa zlúči so spoločnosťou [[SunTrust Banks]] a vytvorí spoločnosť [[Truist Financial Corporation]].<ref>{{Citácia periodika|titul=SunTrust, BB&T have their names on sports|url=https://www.ajc.com/sports/suntrust-have-their-names-sports/3G1v2a1cTAjfSFbWt5kfWJ/|periodikum=The Atlanta Journal-Constitution|dátum prístupu=2025-04-20|issn=1539-7459|jazyk=English|meno=The Atlanta|priezvisko=Journal-Constitution}}</ref> zlúčená spoločnosť sa rozhodla neobnoviť zmluvu o právach na pomenovanie po tom, ako v roku 2021 vypršala. Aréna bola dočasne pomenovaná FLA Live Arena, kým sa nenájde nový partner pre práva. Dňa 19. septembra 2023 bolo oznámené, že novým partnerom pre práva bude [[Amerant Bank]], banka so sídlom na južnej Floride, a aréna sa premenovala na Amerant Bank Arena.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Florida Panthers Announce Arena Naming Rights Agreement with Amerant Bank {{!}} Florida Panthers | url = https://www.nhl.com/panthers/news/florida-panthers-announce-arena-naming-rights-agreement-with-amerant-bank | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2023-09-19 | dátum prístupu = 2025-04-20 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Florida Panthers fans will now be heading to the Amerant Bank Arena | url = https://www.local10.com/sports/2023/09/19/florida-panthers-home-gets-name-change-to-amerant-bank-arena/ | vydavateľ = WPLG | dátum vydania = 2023-09-19 | dátum prístupu = 2025-04-20 | jazyk = en | meno = Michelle | priezvisko = Solomon}}</ref> Aréna je v súčasnosti najväčšia na Floride.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Florida Panthers Website {{!}} Florida Panthers | url = https://www.nhl.com/panthers/errors/not-found | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2025-04-20 | jazyk = en}}</ref> == Pravidelné podujatia == Okrem Panthers bola aréna v minulosti domovom klubov [[Florida Pit Bulls]] z [[American Basketball Association]], [[Miami Caliente]] z [[Lingerie Football League]] a [[Florida Bobcats]] z [[Arena Football League|AFL]], ako aj jedinej sezóny klubu [[Florida ThunderCats]]. Táto aréna je tiež hostiteľom basketbalového turnaja Orange Bowl Basketball Classic, ktorý sa koná každý rok v decembri spolu s rovnomenným univerzitným futbalovým zápasom. == Informácie o aréne == === Sedenie === * [[Basketbal]]: 20 737 * [[Ľadový hokej]]: 19 250 divákov * [[Koncert|Koncerty]] na End-Stage: 12,500 - 19,000 * [[Koncert|Koncerty]] na Center-Stage: 500 - 500 divákov 19,500 * 17 000 štvorcových stôp (1 600 m2) plochy arény pre výstavy a iné podujatia, ako sú cirkusy a ľadové šou === Parkovacie a nakladacie rampy === * Spolu: 7 045 miest (nezahŕňa výrobné parkoviská a parkoviská pre autobusy/nadrozmerné vozidlá) * Všeobecné parkovanie: 4 446 miest * Parkovanie apartmánov/klubových sedadiel: 1 771 miest * Garáž: 226 miest * Parkovanie pre invalidov: 92 miest * Dvere pre nákladné vozidlá: 5 * Doky na odvoz odpadu: 2 === Koncesie na potraviny a novinky === Úroveň Plaza: * 3 stánky s občerstvením Coca-Cola * Pantherland Retail * VooDoo Ranger Craft Beer & Bar * Cats Cantina * Funky Buddha Tap Room * Jameson Crossbar * Patron Patio &Yuengling Flight Deck & Bar Medziposchodie: 3 stánky s jedlom a dva predajné stánky == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Štadióny v USA]] [[Kategória:Hokejové štadióny v USA]] [[Kategória:Hokejové štadióny NHL]] [[Kategória:Florida Panthers]] [[Kategória:Stavby na Floride]] [[Kategória:Architektúra z 1998]] 34jsslsuhjk90btssn0yhveg48pykei Capital One Arena 0 729036 8206099 8024595 2026-04-30T10:35:49Z ~2026-20335-96 290941 8206099 wikitext text/x-wiki {{Infobox štadión|fotka=Capital One Arena - Washington, D.C.jpg|názov štadiónu=Capital One Arena|štát=USA|bývalé názvy=MCI Center<br/>Verizon Center|poloha=601 F Street NW, [[Washington, D.C.]]|zemepisná šírka=38.898056|zemepisná dĺžka=-77.020833|otvorený=[[2. december]] [[1997]]|majiteľ=[[Monumental Sports & Entertainment]]|kapacita='''Basketball''' – 20 356<br/>'''Ľadový hokej''' – 18 573|architekt=[[Ellerbe Becket]]<br/>[[Devrouax & Purnell]]<br/>[[KCF-SHG Architects]]|kluby=[[Washington Capitals]]}}'''Capital One Arena''' je krytá aréna vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D.C]]. Nachádza sa v [[Chinatown|čínskej štvrti]] [[Penn Quarter]] a stojí na vrchole stanice [[Gallery Place]] washingtonského metra. Aréna bola otvorená 2. decembra 1997 ako '''MCI Center''', ale v roku 2006 sa premenovala na '''Verizon Center''', keď spoločnosť [[MCI]] prevzala spoločnosť [[Verizon Communications]], a v roku 2017 sa opäť premenovala na súčasný názov. Vlastní a prevádzkuje ho spoločnosť [[Monumental Sports & Entertainment]] a je domovskou arénou klubov [[Washington Capitals]] z [[National Hockey League]] (NHL), [[Washington Wizards]] z [[National Basketball Association]] (NBA) a mužského basketbalového tímu [[Georgetown University]]. V rokoch 1998 až 2018 bola tiež domovom tímu [[Washington Mystics]] zo [[Women's National Basketball Association|ženskej Národnej basketbalovej asociácie]] (WNBA), ktorý sa potom v sezóne 2019 presťahoval do haly [[CareFirst Arena]] na [[Washington (štát USA)|juhovýchode Washingtonu]]. Projekt arény bol pre jej podporovateľov komerčne úspešný. Výstavba arény prispela ku gentrifikácii okolitej oblasti, k vysídleniu väčšiny jej ázijsko-amerických obyvateľov (miestna čínsko-americká populácia, ktorá pred výstavbou arény dosahovala viac ako 3 000 obyvateľov, mala v roku 2023 len 300 obyvateľov) a k nahradeniu väčšiny malých podnikov a reštaurácií, ktoré slúžili ázijsko-americkej komunite, národnými reťazcami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Name change: MCI Center to be Verizon Center | url = https://www.espn.com/espn/news/story?id=2283463 | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2006-01-07 | dátum prístupu = 2025-04-20 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = After the arena came, the Asian population of Washington's Chinatown shrank - CBS Philadelphia | url = https://www.cbsnews.com/philadelphia/news/sixers-arena-philadelphia-chinatown-market-east-washington-dc/ | vydavateľ = www.cbsnews.com | dátum vydania = 2023-03-23 | dátum prístupu = 2025-04-20 | jazyk = en-US | meno = Seth | priezvisko = Kaplan}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Incredibly shrinking DC Chinatown struggles to survive | url = https://asamnews.com/2023/02/01/lessons-learned-washington-dc-chinatown-philadelphia-chinatown-redevelopment/ | dátum vydania = 2023-02-01 | dátum prístupu = 2025-04-20 | jazyk = en-US | meno = Jessica | priezvisko = Xiao}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = With 76ers new stadium, is Philly's Chinatown destined for same fate as Washington, D.C. neighborhood? | url = https://www.phillyvoice.com/76er-stadium-chinatown-washington-dc-philadelphia-capitol-one-arena/ | vydavateľ = PhillyVoice | dátum vydania = 2023-01-12T16:56:41.054590-05:00 | dátum prístupu = 2025-04-20 | jazyk = english}}</ref> == Kritika == === Gentrifikácia === Keď sa aréna otvorila, existovali obavy, že povedie k vytlačeniu čínskych podnikov a kultúry v oblasti, ktorá je [[Chinatown|čínskou štvrťou]] mesta.<ref>{{Citácia periodika|titul=The Shrinking of Chinatown|url=https://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2009/01/28/AR2009012801315.html|periodikum=The Washington Post|dátum=2009-01-29|dátum prístupu=2025-04-20|issn=0190-8286|jazyk=en-US|meno=Stephen|priezvisko=Lowman}}</ref> Okolie sa skutočne výrazne gentrifikovalo a väčšina čínskych obyvateľov a podnikov, ktorí žili a pôsobili v tejto štvrti v čase otvorenia arény, bola vytlačená kvôli prudkému nárastu cien nehnuteľností. Podľa odhadov z roku 2011 sa počet Číňanov v tejto štvrti znížil na približne 400 až 500.<ref>{{Citácia periodika|titul=Wah Luck House maintains culture in dying D.C. Chinatown|url=https://www.washingtonpost.com/local/wah-luck-house-maintains-culture-in-dying-dc-chinatown/2011/07/01/gIQAz51h7H_story.html|periodikum=The Washington Post|dátum=2011-07-11|dátum prístupu=2025-04-20|issn=0190-8286|jazyk=en-US|meno=David|priezvisko=Nakamura}}</ref> Čínske reštaurácie a podniky v čínskej štvrti z veľkej časti zanikli a od roku 2005 sa v tejto štvrti nenachádzajú čínske potraviny s kompletnými službami.<ref>{{Citácia periodika|titul=Wah Luck House maintains culture in dying D.C. Chinatown|url=https://www.washingtonpost.com/local/wah-luck-house-maintains-culture-in-dying-dc-chinatown/2011/07/01/gIQAz51h7H_story.html|periodikum=The Washington Post|dátum=2011-07-11|dátum prístupu=2025-04-20|issn=0190-8286|jazyk=en-US|meno=David|priezvisko=Nakamura}}</ref> Podobný projekt štadióna navrhnutý pre [[Chinatown|čínsku štvrť vo Philadelphii]] vyvolal v roku 2023 prirovnanie k Capital One Arene a vyvolal značný odpor komunity.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = With 76ers new stadium, is Philly's Chinatown destined for same fate as Washington, D.C. neighborhood? | url = https://www.phillyvoice.com/76er-stadium-chinatown-washington-dc-philadelphia-capitol-one-arena/ | vydavateľ = PhillyVoice | dátum vydania = 2023-01-12T16:56:41.054590-05:00 | dátum prístupu = 2025-04-20 | jazyk = english}}</ref> '''Problémy s kvalitou ľadu''' V decembri 2007 vtedajší kapitán Capitals [[Chris Clark]] vyhlásil, že aréna má podľa neho najhorší ľad v NHL. „Na ľade je veľa koľají. Je mäkký. Polovicu času je mokrý. Videl som, že z ľadu tam prichádza veľa zranení. Mohlo by to [hráčov] stáť prácu... Aj chlapci v iných tímoch hovoria to isté. Keď sa stretávame, hovoria: 'Ako na tom hráte?'“ Majiteľ Capitals [[Ted Leonsis]] sa k tejto kritike vyjadril priamo:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Teds Take » Blog Archive » Toughness | url = http://www.tedstake.com/?p=1395 | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2009-01-16 | dátum prístupu = 2025-04-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20090116185103/http://www.tedstake.com/?p=1395 | dátum archivácie = 2009-01-16 }}</ref> Problém s kvalitou ľadu pretrvával od otvorenia zariadenia aj v prípade klubu Capitals všeobecne.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = D.C. Sports Bog - The Caps and Bad Ice: A History | url = http://voices.washingtonpost.com/dcsportsbog/2009/02/the_caps_and_bad_ice_a_history.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2012-10-15 | dátum prístupu = 2025-04-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20121015025056/http://voices.washingtonpost.com/dcsportsbog/2009/02/the_caps_and_bad_ice_a_history.html | dátum archivácie = 2012-10-15 }}</ref> Od Leonsisovej akvizície zariadenia sa kvalita ľadu zlepšila a počet sťažností sa citeľne znížil. Počas zápasov play-off aréna inštaluje ďalšie prenosné chladiace jednotky mimo arény, aby pomohla podmienkam na ľade počas teplých a vlhkých letných mesiacov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What it takes to keep Capital One Arena chilled for the Stanley Cup Final | url = https://wjla.com/news/local/capital-one-arena-stanley-cup-final | vydavateľ = WJLA | dátum vydania = 2018-06-01 | dátum prístupu = 2025-04-20 | jazyk = en | meno = Nathan | priezvisko = Baca/ABC7}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Hokejové štadióny v USA]] [[Kategória:Štadióny v USA]] [[Kategória:Hokejové štadióny NHL]] [[Kategória:Washington Capitals]] [[Kategória:Stavby vo Washingtone D.C.]] [[Kategória:Architektúra z 1997]] 6qojwpl0gkhcz8zfrwpi06fm7fcfocf Finále Stanley Cup 2025 0 729051 8206104 8021687 2026-04-30T10:43:05Z ~2026-20335-96 290941 8206104 wikitext text/x-wiki {{na zmazanie}} {{Infobox Stanley Cup Finále|rok=2025|názov turnaja=Finále Stanley Cup}} '''Finále Stanley Cup v roku 2025''' bude finálovou sériou [[NHL 2024/2025|sezóny 2024/2025]] v [[National Hockey League]] a vyvrcholením [[Playoff Stanley Cup 2025|Playoff Stanley Cupu 2025]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2025 Stanley Cup Playoffs 1st round schedule {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/2025-stanley-cup-playoffs-first-round-schedule-television-results | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-21 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Who will win the Stanley Cup? 2025 NHL playoffs picks and bracket predictions | url = https://www.usatoday.com/story/sports/nhl/2025/04/19/nhl-playoffs-bracket-picks-stanley-cup-predictions/83119780007/ | vydavateľ = USA TODAY | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en-US | meno = Mike Brehm, Jace Evans and Jason | priezvisko = Anderson}}</ref> Vo finále sa stretne víťaz [[Východná konferencia (NHL)|Východnej konferencie]] a víťaz [[Západná konferencia (NHL)|Západnej konferencie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = nhl playoff 2025 - Hľadať Googlom | url = https://www.google.com/search?sca_esv=c7370d0d94b48ee2&sxsrf=AHTn8zqZhZZhisWgFX6xsZTCDEOr3N1ZpQ:1745242150398&q=nhl+playoff+2025&tbm=nws&source=lnms&fbs=ABzOT_D1DomsIiTzrkw2fw3PI7OdxY_oQqq6mnaqaXeWLIMRgfRvW5GG-NGPcnvAgbJRO1Ynf0nLFeu2qO2oHCGxJV9IxgD_Y2KWbOdVZO-xgedY2j9Jk17nLb-6I7Ihj3kzrb4aoGUHH2RuUgBRFJ5UCdQIf8treEri8Ko342bZZV77aw9rHCDR-0U2FPGv-hzHvBsFk0MR&sa=X&ved=2ahUKEwikr6_TnemMAxUG9rsIHb7qEPYQ0pQJegQIGRAB&biw=1536&bih=702&dpr=1.25 | vydavateľ = www.google.com | dátum prístupu = 2025-04-21}}</ref> [[Stanleyho pohár|Stanley Cup Playoffs]] oficiálne začali 19. apríla 2025 a aktuálne prebieha prvé kolo. Tu je prehľad všetkých 16 tímov, ktoré sa kvalifikovali do play-off, rozdelených podľa konferencií a divízií:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL Playoffs 2025: Schedule, bracket, scores, results for all first-round series in pursuit of the Stanley Cup | url = https://www.cbssports.com/nhl/news/nhl-playoffs-2025-schedule-bracket-scores-results-for-all-first-round-series-in-pursuit-of-the-stanley-cup/ | vydavateľ = CBSSports.com | dátum vydania = 2025-04-21 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> == Východná konferencia == === Atlantická divízia === * [[Toronto Maple Leafs]] '''– (A1)''' * [[Tampa Bay Lightning]] '''– (A2)''' * [[Florida Panthers]] '''– (A3)''' * [[Ottawa Senators]] '''– (WC)''' === Metropolitná divízia === * [[Washington Capitals]] '''– (M1)''' * [[Carolina Hurricanes]] '''– (M2)''' * [[New Jersey Devils]] '''– (M3)''' * [[Montreal Canadiens]] '''– (WC)''' == Západná konferencia == === Centrálna divízia === * [[Winnipeg Jets]] '''– (C1)''' * [[Dallas Stars]] '''– (C2)''' * [[Colorado Avalanche]] '''– (C3)''' * [[St. Louis Blues]] '''– (WC)''' === Pacifická divízia === * [[Vegas Golden Knights]] '''– (P1)''' * [[Los Angeles Kings]] '''– (P2)''' * [[Edmonton Oilers]] '''– (P3)''' * [[Minnesota Wild]] '''– (WC)''' == Referencie == <references />{{KLÍČŘAZENÍ:Finále Stanley Cup 2024}} m0k4r6wngke87dgami2xm9cdvcx907y Finále Stanley Cup 2024 0 729054 8206113 8158062 2026-04-30T10:50:54Z ~2026-20335-96 290941 8206113 wikitext text/x-wiki {{Infobox Stanley Cup Finále|miesto(á)=[[Edmonton]] – [[Rogers Place]]<br/>[[Sunrise]] – [[Amerant Bank Arena]]|rok=2024|tréneri=Edmonton – [[Kris Knoblauch]]<br/>Florida – [[Paul Maurice]]|kapitáni=Edmonton – [[Connor McDavid]]<br/>Florida – [[Aleksander Barkov]]|národné hymny=Edmonton – Robert Clark<br/>Florida – G1: [[Madison Watkins]], Jon Ascota<br/>G2: [[Gina Miles]], Hannhah Walpole<br/>G5: Brooke Alexx, Beverly Hodgson<br/>G7: [[Alanis Morissette]]|rozhodcovia=[[Jean Herbert]] (2, 4, 6)<br/>[[Steve Kozari]] (1, 3, 5, 7)<br/>[[Dan O'Rouke]] (1, 3, 5, 7)<br/>[[Chris Rooney]] (2, 4, 6)|dátumy=8. – 24. jún 2024|mvp=[[Connor McDavid]] ([[Edmonton Oilers|Oilers]])|víťazný gól=[[Sam Reinhart]] (15:11, druhá, G7)|siete='''Kanada'''<br/>([[Angličtina|Anglicky]]): CBC/Sporstnet<br/>([[Francúzština|Francúzsky]]): TVA Sports<br/>'''Spojené štáty'''<br/>([[Angličtina|Anglicky]]): ABC/ESPN+|vyhlasovatelia=(CBC/SN) [[Chris Cuthbert]] a [[Craig Simpson]]<br/>(ABC) [[Sean McDonough]] a [[Ray Ferraro]]<br/>(NHL International) E. J. Hradek a [[Kevin Weekes]]|názov turnaja=Finále Stanley Cup|dátum=sdsd}}'''Finále Stanley Cup v roku 2024''' bolo finálovou sériou [[NHL 2023/2024|sezóny 2023/2024]] v [[National Hockey League]] a vyvrcholením [[Playoff Stanley Cup 2024|Playoff Stanley Cupu 2024]]. Víťaz [[Východná konferencia (NHL)|východnej konferencie]] [[Florida Panthers]] porazila víťaza [[Západná konferencia (NHL)|Západnej konferencie]] [[Edmonton Oilers]] štyri zápasy ku trom, čím získal svoj prvý titul vo svojej tridsaťročnej histórii. Séria sa začal 8. júna a skončil 24. júna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2024 Stanley Cup Final schedule announced {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/2024-stanley-cup-final-schedule-announced | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-06-02 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> Panthers mali v sérii výhodu domáceho ľadu ako tím s lepšou bilanciou v základnej časti. Toto bolo piate finále po sebe, v ktorom sa predstavil tím z [[Florida|Floridy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL playoffs: Panthers knock off Rangers to reach 2nd straight Stanley Cup Final | url = https://ca.sports.yahoo.com/news/nhl-playoffs-panthers-knock-off-rangers-to-reach-2nd-straight-stanley-cup-final-024730005.html | vydavateľ = Yahoo Sports | dátum vydania = 2024-06-02 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en-CA}}</ref> Išlo o najdlhšiu vzdialenosť medzi dvoma mestami počas finálového zápasu v histórii NHL s dĺžkou 4 089 kilometrov (2 541 míľ), čím bol prekonaný predchádzajúci rekord 4 023 kilometrov (2 500 míľ), ktorý v roku 2011 vytvorili tímy [[Vancouver Canucks]] a [[Boston Bruins]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Here’s the record travel distance for the Panthers and Oilers during the 2024 Stanley Cup Final | url = https://ftw.usatoday.com/story/sports/nhl/2024/06/04/oilers-panthers-travel-distance-record-stanley-cup-final/73971882007/ | vydavateľ = For The Win | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en-US | meno = Robert | priezvisko = Zeglinski}}</ref> Bolo to prvé finále od roku 1945, v ktorom tím vynútil siedmy zápas po prehre 3:0, pričom Florida sa stala prvým tímom odvtedy, ktorý získal titul v siedmich zápasoch po tom, čo takmer stratil vedenie v sérii 3:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Playoff Team Records - All-Time Overtime Games, Playoff History {{!}} NHL Records | url = https://records.nhl.com/records/playoff-team-records/overtime/all-overtime-playoff | vydavateľ = records.nhl.com | dátum prístupu = 2025-04-21}}</ref> Toto bolo tiež prvé finále Stanley Cupu od roku 2018, v ktorom sa žiadny zápas nedostal do predĺženia, a prvé od roku 2019, v ktorom porazený tím strelil viac gólov (Oilers prekonali Panthers v sérii 23–18). == Cesta do finále == === Edmonton Oilers === Toto bola ôsma účasť Edmontonu vo finále. Stanley Cup vyhrali päťkrát, vždy medzi rokmi 1984 a 1990 počas ich dynastických rokov. Svoju poslednú účasť vo finále prehrali v roku 2006 proti [[Carolina Hurricanes]] v siedmich zápasoch.<ref>https://www.newsobserver.com/sports/nhl/carolina-hurricanes/article254852192.html</ref> Počas mimosezóny Oilers získali útočníka [[Connor Brown|Connora Browna]] a obrancu [[Ben Gleason|Bena Gleasona]] prostredníctvom voľných hráčov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RELEASE: Oilers sign Connor Brown to one-year contract {{!}} Edmonton Oilers | url = https://www.nhl.com/oilers/news/release-oilers-sign-connor-brown-to-one-year-contract-345155792 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2023-07-01 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> Taktiež znovu podpísali zmluvu s útočníkom [[Mattias Janmark|Mattiasom Janmarkom]]. Tím začal sezónu zle, mal bilanciu 3-9-1, kým neodvolal hlavného trénera [[Jay Woodcroft|Jaya Woodcrofta]] a nenahradil ho [[Kris Knoblauch|Krisom Knoblauchom]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oilers 'couldn't wait,' fire Woodcroft for AHL coach | url = https://www.espn.com/nhl/story/_/id/38881416/oilers-fire-coach-jay-woodcroft-hire-ahl-kris-knoblauch | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2023-11-12 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> pod ktorým sa tím zotavil a postúpil do play-off. Edmonton podpísal počas sezóny voľného hráča [[Corey Perry|Coreyho Perryho]] po tom, čo Perryho zmluva s [[Chicago Blackhawks]] bola ukončená pre nevhodné správanie. Blížiac sa k uzávierke výmen tím získal centrov [[Sam Carrick|Sama Carricka]] a [[Adam Henrique|Adama Henriquea]] prostredníctvom trojcestnej výmeny; získali aj obrancu [[Troy Stecher|Troya Stechera]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Edmonton Oilers acquire depth defenceman in Arizona Coyotes' Troy Stecher|url=https://edmontonjournal.com/sports/hockey/nhl/edmonton-oilers/edmonton-oilers-ink-depth-defenceman-in-arizona-coyotes-troy-stecher|periodikum=edmontonjournal|dátum prístupu=2025-04-21|jazyk=en-CA}}</ref> Kapitán [[Connor McDavid]] viedol tím v strelectve so 132 bodmi a celkovo bol tretí v lige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Connor McDavid Stats, Height, Weight, Position, Title | url = https://www.hockey-reference.com/players/m/mcdavco01.html | vydavateľ = Hockey-Reference.com | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> 100 z týchto bodov boli asistencie, čím sa stal štvrtým hráčom NHL, ktorý zaznamenal aspoň 100 asistencií v sezóne, a prvým od [[Wayne Gretzky|Waynea Gretzkyho]] v sezóne 1990 – 1991. Perry sa zúčastnil piateho finále, predtým vyhral s [[Anaheim Ducks]] v roku 2007 a prehral s [[Dallas Stars]] v roku 2020, [[Montreal Canadiens]] v roku 2021 a [[Tampa Bay Lightning]] v roku 2022; vďaka tomu sa stal prvým hráčom, ktorý hral vo finále Stanley Cupu za päť rôznych tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ex-Lightning Forward Corey Perry Makes NHL History | url = https://thehockeynews.com/nhl/tampa-bay-lightning/latest-news/ex-lightning-forward-corey-perry-makes-nhl-history | vydavateľ = The Hockey News | dátum vydania = 2024-06-03 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en | meno = Michael | priezvisko = DeRosa}}</ref> Oilers ukončili základnú časť sezóny so 104 bodmi a bilanciou 49–27–6, čo im zabezpečilo druhé miesto v [[Pacifická divízia (NHL)|Pacifickej divízii]]. V prvom kole play-off porazili Oilers jedného zo svojich rivalov, [[Los Angeles Kings]], v piatich zápasoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oilers 4-3 Kings (May 1, 2024) Game Recap | url = https://www.espn.com/nhl/recap/_/gameId/401655588 | vydavateľ = ESPN | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> Edmonton potom v druhom kole zvíťazil nad [[Vancouver Canucks]] v siedmich zápasoch. Následne vo finále Západnej konferencie porazili [[Dallas Stars]] v šiestich zápasoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oilers withstand late Stars rally in Game 6, advance to Stanley Cup Final {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/dallas-stars-edmonton-oilers-game-6-recap-june-2 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-06-03 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> === Florida Panthers === Pre Panthers to bola druhá po sebe idúca a celkovo tretia účasť vo finále. Obe predchádzajúce účasti vo finále prehrali, v roku 1996 ich zdolalo [[Colorado Avalanche]] a v roku 2023 prehrali v piatich zápasoch s [[Vegas Golden Knights]].<ref>{{Citácia periodika|titul=What happens in Vegas ... is a Stanley Cup, as the Golden Knights win the NHL title|url=https://www.npr.org/2023/06/14/1182071288/las-vegas-golden-knights-win-stanley-cup|periodikum=NPR|dátum=2023-06-14|dátum prístupu=2025-04-21|jazyk=en|meno=N. P. R.|priezvisko=Staff}}</ref> Počas mimosezóny Panthers podpísali zmluvy s obrancami [[Oliver Ekman-Larsson|Oliverom Ekmanom-Larssonom]] a [[Dmitrij Kulikov|Dmitrijom Kulikovom]], útočníkom [[Evan Rodrigues|Evanom Rodriguesom]] a brankárom [[Anthony Stolarz|Anthonym Stolarzom]] ako voľnými hráčmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panthers Agree to Terms with Oliver Ekman-Larsson on a 1-Year Contract {{!}} Florida Panthers | url = https://www.nhl.com/panthers/news/panthers-agree-to-terms-with-defenseman-oliver-ekman-larsson-on-a-one--345165626 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2023-07-01 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> Taktiež znovu podpísali zmluvu s [[Eetu Luostarinen|Eetu Luostarinenom]] a vymenili [[Steven Lorentz|Stevena Lorentza]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panthers Acquire Forward Steven Lorentz, 5th-Round Pick from San Jose {{!}} Florida Panthers | url = https://www.nhl.com/panthers/news/panthers-acquire-forward-steven-lorentz-5th-round-pick-in-2025-from-sa-345176324 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2023-07-01 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> V čase uzávierky prestupov tím získal [[Vladimir Andrejevič Tarasenko|Vladimira Tarasenka]], [[Magnus Hellberg|Magnusa Hellberga]] a [[Kyle Okposo|Kylea Okposa]].<ref>https://ottawasun.com/sports/hockey/nhl/ottawa-senators/senators-send-tarasenko-to-panthers</ref> Získali tiež [[Tobiasa Bjornfota]] prostredníctvom waiver-ov a krátko pred uzávierkou prestupov znovu podpísali zmluvu s [[Gustav Forsling|Gustavom Forslingom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Florida Panthers Agree to Terms with Defenseman Gustav Forsling on Eight-Year Contract Extension {{!}} Florida Panthers | url = https://www.nhl.com/panthers/news/florida-panthers-agree-to-terms-with-defenseman-gustav-forsling-on-eight-year-contract-extension | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-03-07 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> [[Sam Reinhart]] viedol tím v strelectve s 57 gólmi a 94 bodmi.<ref>https://www.hockey-reference.com/players/r/reinhsa01.html</ref> Panthers skončili na prvom mieste v [[Atlantická divízia (NHL)|Atlantickej divízii]] so 110 bodmi a bilanciou 52–24–6. V prvom kole porazili svojho vnútroštátneho rivala, [[Tampa Bay Lightning]], v piatich zápasoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panthers pull away in 3rd, eliminate Lightning with win in Game 5 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/tampa-bay-lightning-florida-panthers-game-5-recap-april-29 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-04-30 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> V druhom kole vyhrali v šiestich zápasoch proti [[Boston Bruins]] v odvete z prvého kola predchádzajúcej sezóny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Forsling scores late, Panthers defeat Bruins in Game 6 to advance to East Final {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/florida-panthers-boston-bruins-game-6-recap-may-17 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-05-18 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> Vo finále Východnej konferencie čelili [[New York Rangers]], ktorí získali [[President’s Trophy|President's Trophy]] vďaka najlepšej bilancii v základnej časti, a porazili ich v šiestich zápasoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panthers defeat Rangers in Game 6, reach Stanley Cup Final {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/new-york-rangers-florida-panthers-game-6-recap-june-1 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-06-02 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> == Výsledky zápasov == ''Čísla v zátvorkách označujú celkový počet gólov alebo asistencií hráča v play-off 2024 do tohto bodu.'' === Zápas č. 1 === {{Hokejbox2|dátum=8. jún|bg=#eeeeee|mužstvo1=Edmonton Oilers|mužstvo2='''Florida Panthers'''|štadión=[[Amerant Bank Arena]]|skóre={{ku|0|3|}}|strely1=32|strely2=18|tresty1=8|tresty2=10|brankár1=[[Stuart Skinner]]|brankár2=[[Sergej Bobrovský]]|správa=https://www.nhl.com/news/edmonton-oilers-florida-panthers-game-1-recap-june-8}} [[Súbor:Sergei Bobrovsky in net against the Red Wings in a game on January 17, 2024 at Amerant Bank Arena.jpg|náhľad|280x280bod|[[Sergej Andrejevič Bobrovskij|Sergej Bobrovskij]] (v popredí) zaznamenal v prvom zápase čisté konto.]] V prvom zápase sa Florida ujala vedenia 1:0 štyri minúty po začiatku prvej tretiny, keď [[Carter Verhaeghe]] dostal prihrávku od [[Aleksander Barkov|Aleksandera Barkova]] a strelou zápästím prekonal brankára Edmontonu [[Stuart Skinner|Stuarta Skinnera]]. Dve minúty po začiatku druhej tretiny [[Evan Rodrigues]] skóroval na 2:0 po centrovanej prihrávke od [[Sama Bennetta]]. Koncom tretej tretiny Edmonton pritiahol svojho brankára a poslal do hry ďalšieho útočníka, ale päť sekúnd pred koncom strelil [[Eetu Luostarinen]] gól do prázdnej brány a upravil na konečných 3:0. Edmonton zaznamenal v zápase proti brankárovi Floridy [[Sergej Andrejevič Bobrovskij|Sergejovi Bobrovskému]] 32 striel na bránu, ktorý ich všetky vyradil v nule.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bobrovsky, Panthers shut out Oilers in Game 1 of Stanley Cup Final {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/edmonton-oilers-florida-panthers-game-1-recap-june-8 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-06-09 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" ! colspan="6" |Súhrn skóre |- !Tretina !Tím !Góly !Asistencie !Čas !Skóre |- |'''1. tr''' |FLA |[[Carter Verhaeghe]] (10) |[[Aleksander Barkov]] (12), [[Sam Reinhart]] (5) |03:59 |1 – 0 FLA |- |'''2. tr''' |FLA |[[Evan Rodrigues]] (4) |[[Sam Bennett]] (5), [[Brandon Montour]] (7) |02:16 |2 – 0 FLA |- |'''3. tr''' |FLA |[[Eetu Luostarinen]] (2) ''– en'' |Aleksander Barkov (13) |19:55 |3 – 0 FLA |- ! colspan="6" |Súhrn trestov |- !Tretina !Tím !Hráč !Trest !Čas !PIM |- | rowspan="3" |'''1. tr''' |EDM |[[Mattias Ekholm]] |''Podrazenie'' |07:33 |2:00 |- |FLA |[[Gustav Forsling]] |''Podrazenie'' |14:53 |2:00 |- |FLA |Carter Verhaeghe |''Podrazenie'' |19:51 |2:00 |- | rowspan="5" |'''2. tr''' |FLA |[[Kevin Stenlund]] |''Podrazenie'' |10:24 |2:00 |- |FLA |[[Oliver Ekman-Larsson]] |''Hrubosť'' |10:24 |2:00 |- |EDM |[[Connor Brown]] |''Hrubosť'' |10:24 |2:00 |- |EDM |[[Mattias Janmark]] |''Hrubosť'' |10:24 |2:00 |- |FLA |Sam Bennett |''Nedovolené bránenie'' |10:38 |2:00 |- |'''3. tr''' |EDM |[[Corey Perry]] |''Nedovolené bránenie'' |06:47 |2:00 |} === Zápas č. 2 === {{Hokejbox2|dátum=10. jún|bg=#eeeeee|mužstvo1=Edmonton Oilers|mužstvo2='''Florida Panthers'''|štadión=[[Amerant Bank Arena]]|skóre={{ku|1|4|}}|strely1=19|strely2=29|tresty1=45|tresty2=12|brankár2=[[Sergej Bobrovský]]|brankár1=[[Stuart Skinner]]|správa=https://www.nhl.com/news/edmonton-oilers-florida-panthers-game-2-recap-june-10}} [[Súbor:Evan Rodrigues (cropped).jpg|náhľad|230x230bod|[[Evan Rodrigues]] (na obrázku s Rochester Americans) strelil v druhom zápase dva góly.]] Počas prvej tretiny druhého zápasu útočník Edmontonu [[Warren Foegele]] kolenom udrel útočníka Panthers [[Eetu Luostarinen|Eetu Luostarinena]], čo malo za následok trest v zápase a tiež trest do konca zápasu pre Foegeleho.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2 hits by Oilers see Barkov injured, Foegele tossed | url = https://www.espn.com/nhl/story/_/id/40323752/oilers-warren-foegele-ejected-game-2-stanley-cup-final-hit-panthers-eetu-luostarinen | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2024-06-11 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> Luostarinen pokračoval v hre. Počas nasledujúcej päťminútovej presilovky bol obranca [[Oliver Ekman-Larsson]] potrestaný za podrazenie, čo viedlo k rozohrávke štyroch na štyroch, počas ktorej sa Oilers po útoku dostali do vedenia 1:0, keď ich prvá strela [[Mattias Ekholm|Mattiasa Ekholma]] prekonala brankára [[Sergej Andrejevič Bobrovskij|Sergeja Bobrovského]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Site of the National Hockey League {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/errors/not-found | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> V druhej tretine [[Niko Mikkola]] vyrovnal pre Panthers, keď prijal prihrávku od [[Anton Lundell|Antona Lundella]] a strelou prekonal brankára Edmontonu [[Stuart Skinner|Stuarta Skinnera]]. V tretej tretine vyrovnal útočník Panthers [[Evan Rodrigues]], keď zachytil pokus obrancu Oilers [[Evan Bouchard|Evana Boucharda]] o odkop puku a poslal puk za Skinnera na 2:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Site of the National Hockey League {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/errors/not-found | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> Po necelých desiatich minútach hry bol útočník Oilers [[Leon Draisaitl]] odpískaný za hrubý zákrok a v následnej presilovke Lundell prihral Rodrigueovi, ktorý opäť skóroval a zabezpečil tak Panthers vedenie 3:1 a ukončil sériu 34 po sebe idúcich penaltových zákrokov Edmontonu. Oilers potom nasadili ďalšieho útočníka, ale [[Aaron Ekblad]] skóroval do prázdnej brány Panthers a spečatil tak víťazstvo Floridy 4:1.<ref>{{Citácia periodika|titul=Aaron Ekblad scores the empty-net goal as Panthers grab Game 2 - ESPN Video|url=https://www.espn.com/video/clip?id=40324400|periodikum=ESPN.com|dátum prístupu=2025-04-21|jazyk=en}}</ref> {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" ! colspan="6" |Súhrn skóre |- !Tretina !Tím !Góly !Asistencie !Čas !Skóre |- |'''1. tr''' |EDM |[[Mattias Ekholm]] (5) |[[Connor McDavid]] (27), [[Evan Bouchard]] (22) |11:17 |1 – 0 EDM |- |'''2. tr''' |FLA |[[Niko Mikkola]] (2) |[[Anton Lundell]] (10), [[Vladimir Andrejevič Tarasenko|Vladimir Tarasenko]] (4) |09:34 |1 –1 |- | rowspan="3" |'''3. tr''' |FLA |[[Evan Rodrigues]] (5) |''Bez asistencie'' |03:11 |1 – 2 FLA |- |FLA |Evan Rodrigues (6) ''– pp'' |Anton Lundell (11) a [[Oliver Ekman-Larsson]] (4) |12:26 |1 – 3 FLA |- |FLA |[[Aaron Ekblad]] (1) ''– en'' |[[Sam Bennett]] (6) |17:32 |1 – 4 FLA |- ! colspan="6" |Súhrn trestov |- !Tretina !Tím !Hráč !Trest !Čas !PIM |- | rowspan="5" |'''1. tr''' |FLA |Sam Bennett |''Podrazenie'' |06:10 |2:00 |- |EDM |[[Warren Foegele]] |''Do konca stetnutia'' |09:21 |10:00 |- |EDM |Warren Foegele |''Faul kolenom'' |09:21 |5:00 |- |FLA |Oliver Ekman-Larsson |''Podrazenie'' |10:58 |2:00 |- |EDM |Evan Bouchard |''Hrubosť'' |19:13 |2:00 |- | rowspan="3" |'''2. tr''' |FLA |[[Matthew Tkachuk]] |''Hákovanie'' |00:41 |2:00 |- |FLA |[[Carter Verhaeghe]] |''Podrazenie'' |13:55 |2:00 |- |EDM |Evan Bouchard |''Seknutie'' |16:20 |2:00 |- | rowspan="7" |'''3. tr''' |EDM |[[Leon Draisaitl]] |''Hrubosť'' |10:32 |2:00 |- |EDM |[[Evander Kane]] |''Nešportovné správanie'' |13:14 |2:00 |- |FLA |[[Brandon Montour]] |''Hrubosť'' |13:14 |2:00 |- |FLA |Oliver Ekman-Larsson |''Zdržovanie hry'' |15:06 |2:00 |- |EDM |[[Sam Carrick]] |''Seknutie'' |18:01 |2:00 |- |EDM |Sam Carrick |''Nešportovné správanie'' |18:01 |10:00 |- |EDM |[[Vincent Desharnais]] |''Nešportovné správanie'' |18:01 |10:00 |} === Zápas č. 3 === {{Hokejbox2|dátum=13. jún|bg=#eeeeee|mužstvo1='''Florida Panthers'''|mužstvo2=Edmonton Oilers|štadión=[[Rogers Place]]|skóre={{ku|4|3|}}|strely1=23|strely2=35|tresty1=10|tresty2=6|brankár2=[[Stuart Skinner]]|brankár1=[[Sergej Bobrovský]]|správa=https://www.nhl.com/news/florida-panthers-edmonton-oilers-game-3-recap-june-13}} [[Súbor:Sasha Barkov.jpg|náhľad|367x367bod|Kapitán Panthers [[Aleksander Barkov]] strelil víťazný gól a získal dva body v treťom zápase.]] V treťom zápase otvorili Panthers skóre v prvej tretine, keď kapitán [[Aleksander Barkov]] vyrazil puk obrancovi Oilers [[Evan Bouchard|Evanovi Bouchardovi]], čo viedlo k útoku troch na dvoch, v ktorom [[Gustav Forsling]] vystrelil smerom k sieti a [[Sam Reinhart]] puk tečoval za brankára Oilers [[Stuart Skinner|Stuarta Skinnera]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Site of the National Hockey League {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/errors/not-found | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> V druhej tretine prihral útočník Oilers [[Adam Henrique]] [[Warren Foegele|Warrenovi Foegelemu]], ktorý skóroval z úniku a vyrovnal na 1:1. Panthers sa opäť ujali vedenia po tom, čo [[Anton Lundell]] vystrelil puk okolo mantinelu a Skinner sa pokúsil puk rozohrať, ale [[Eetu Luostarinen]] poslal puk voľnému [[Vladimir Andrejevič Tarasenko|Vladimirovi Tarasenkovi]], ktorý puk päsťou poslal do siete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://sports.yahoo.com/vladimir-tarasenko-goal-vs-edmonton-014207010.html |dátum prístupu=2025-04-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20240614044502/https://sports.yahoo.com/vladimir-tarasenko-goal-vs-edmonton-014207010.html |dátum archivácie=2024-06-14 }}</ref> Florida potom zvýšila na 3:1, keď Sam Bennett a Matthew Tkachuk vynútili stratu lopty v útočnom pásme, čo viedlo k [[Sam Bennett|Bennettovmu]] gólu s asistenciou [[Matthew Tkachuk|Tkachuka]]. Barkov krátko nato zvýšil na 4:1, keď po prihrávke od [[Evan Rodrigues|Evana Rodriguesa]] strelou prekonal Skinnera. V tretej tretine znížil [[Philip Broberg]] deficit Oilers na dva góly, keď jeho strela z ringu prešla popri brankárovi Panthers [[Sergej Andrejevič Bobrovskij|Sergejovi Bobrovskom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Philip Broberg Gets on the Board {{!}} Highlights and Live Video from Bleacher Report | url = https://bleacherreport.com/videos/574088-philip-broberg-gets-on-the-board | vydavateľ = Bleacher Report | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en-US}}</ref> Oilers potom znížili deficit na jeden gól, keď strelu [[Brett Kulak|Bretta Kulaka]] tečoval center [[Ryan McLeod]]. Panthers nakoniec ubránili svoj jednomólový náskok a zvíťazili 4:3, čím sa ujali vedenia v sérii 3:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panthers hold off Oilers in Game 3, on verge of 1st Stanley Cup championship {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/florida-panthers-edmonton-oilers-game-3-recap-june-13 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-06-14 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" ! colspan="6" |Súhrn skóre |- !Tretina !Tím !Góly !Asistencie !Čas !Skóre |- |'''1. tr''' |FLA |[[Sam Reinhart]] (9) |[[Gustav Forsling]] (8), [[Aleksander Barkov]] (14) |18:58 |1 – 0 FLA |- | rowspan="4" |'''2. tr''' |EDM |[[Warren Foegele]] (2) |[[Adam Henrique]] (3) |01:49 |1 –1 |- |FLA |[[Vladimir Andrejevič Tarasenko|Vladimir Tarasenko]] (4) |[[Eetu Luostarinen]] (6), [[Anton Lundell]] (12) |09:12 |2 – 1 FLA |- |FLA |[[Sam Bennett]] (7) |[[Matthew Tkachuk]] (15) |13:57 |3 – 1 FLA |- |FLA |Aleksander Barkov (7) |[[Evan Rodrigues]] (6), Sam Reinhart (6) |15:31 |4 – 1 FLA |- | rowspan="2" |'''3. tr''' |EDM |[[Philip Broberg]] (2) |[[Connor McDavid]] (28), [[Darnell Nurse]] (4) |06:02 |4 – 2 FLA |- |EDM |[[Ryan McLeod]] (2) |[[Brett Kulak]] (5), Connor McDavid (29) |12:25 |4 – 3 FLA |- ! colspan="6" |Súhrn trestov |- !Tretina !Tím !Hráč !Trest !Čas !PIM |- | rowspan="5" |'''1. tr''' |EDM |[[Ryan Nugent-Hopkins]] |''Nedovolené bránenie'' |04:30 |2:00 |- |FLA |Aleksander Barkov |''Zdržovanie hry'' |09:55 |2:00 |- |EDM |[[Brandon Montour]] |''Seknutie'' |14:46 |5:00 |- |EDM |Brett Kulak |''Hrubosť'' |18:31 |2:00 |- |FLA |Matthew Tkachuk |''Hrubosť'' |18:31 |2:00 |- | rowspan="3" |'''2. tr''' |FLA |Sam Bennett |''Hrubosť'' |18:08 |2:00 |- |EDM |[[Corey Perry]] |''Nedovolené bránenie'' |18:08 |2:00 |- |FLA |[[Aaron Ekblad]] |''Hákovanie'' |19:39 |2:00 |- |'''3. tr''' | colspan="5" |''Žiadne'' |} === Zápas č. 4 === {{Hokejbox2|dátum=15. jún|bg=#eeeeee|mužstvo1=Florida Panthers|mužstvo2='''Edmonton Oilers'''|štadión=[[Rogers Place]]|skóre={{ku|1|8|}}|strely1=33|strely2=35|tresty1=12|tresty2=8|brankár2=[[Stuart Skinner]]|brankár1=[[Sergej Bobrovský]]<br/>(od 25. minúty [[Anthony Stolarz]])|správa=https://www.nhl.com/news/florida-panthers-edmonton-oilers-game-4-recap-june-15}} [[Súbor:Connor McDavid 2-FEB-2022.jpg|náhľad|270x270bod|Kapitán Oilers [[Connor McDavid]] zaznamenal v štvrtom zápase gól a štyri body, čím prekonal rekord Wayna Gretzkyho v počte jednej asistencie v play-off.]] Oilers začali skórovať v prvej tretine štvrtého zápasu, keď premenil penaltu, keď útočník [[Connor Brown]] prihral [[Mattias Janmark|Mattiasovi Janmarkovi]] v oslabení na gól.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oilers’ Janmark pots short-handed goal after Panthers hit pair of posts | url = https://www.sportsnet.ca/nhl/video/oilers-janmark-pots-short-handed-goal-after-panthers-hit-pair-of-posts/ | vydavateľ = www.sportsnet.ca | dátum prístupu = 2025-04-21}}</ref> Edmonton potom získal dvojgólový náskok, keď útok v útočnom pásme umožnil Janmarkovi poslať puk do siete, ale [[Adam Henrique]] ho dorazil a zvýšil na 2:0. Panthers sa dostali do vedenia gólom útočníka [[Vladimir Andrejevič Tarasenko|Vladimira Tarasenka]], ktorý dorazil strelu obrancu [[Gustavs Forsling|Gustava Forslinga]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Vladimir Tarasenko with a Goal vs. Edmonton Oilers|url=https://sports.yahoo.com/vladimir-tarasenko-goal-vs-edmonton-004536261.html|periodikum=Yahoo Sports|dátum prístupu=2025-04-21|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20240616012400/https://sports.yahoo.com/vladimir-tarasenko-goal-vs-edmonton-004536261.html|dátum archivácie=2024-06-16}}</ref> 5:12 minút pred koncom prvej tretiny si Oilers opäť vybudovali dvojgólový náskok, keď Leon Draisaitl prihral Dylanovi Hollowayovi, ktorý bekhendom prekonal brankára Panthers [[Sergej Andrejevič Bobrovskij|Sergeja Bobrovského]] a zvýšil vedenie na 3:1. V druhej tretine zvýšil na 4:1 kapitán Oilers [[Connor McDavid]] strelou prekonal Bobrovského.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Video | url = https://www.tsn.ca/must-see/video/must-see-mcdavid-scores-his-first-goal-of-the-stanley-cup-final-to-make-it-4-1~2941087 | vydavateľ = TSN | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> Oilers potom zvýšili na 5:1, keď McDavid prihral obrancovi [[Darnell Nurse|Darnellovi Nursovi]], ktorý prestrelil Bobrovského, čo viedlo k vstupu do hry náhradného brankára Panthers [[Anthony Stolarz|Anthonyho Stolarza]]. Oilers potom dostali presilovku 5 na 3, počas ktorej [[Ryan Nugent-Hopkins]] skóroval na 6:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL Videos - Highlights and Analysis from the National Hockey League | url = https://www.tsn.ca/nhl/video/nugent-hopkins-taps-in-the-loose-puck-for-the-oilers-first-pp-go~2941085 | vydavateľ = TSN | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> V tretej tretine Oilers pokračovali v debakle, keď Holloway aj [[Ryan McLeod]] skórovali na 8:1, čím si vynútili piaty zápas a vyhli sa tomu, aby sa stali prvým tímom od roku 1998, ktorý vyhral vo finále Stanley Cupu. Asistenciou na gól Hollowaya vytvoril Connor McDavid rekord play-off v počte asistencií v jednej sezóne a prekonal rekord, ktorý predtým držal Wayne Gretzky v roku 1988.<ref>{{Citácia periodika|titul=Connor McDavid breaks Wayne Gretzky’s record for most assists in a single playoff|url=https://www.nytimes.com/athletic/5567460/2024/06/15/connor-mcdavid-wayne-gretzky-assists-playoffs/|periodikum=The New York Times|dátum=2024-12-06|dátum prístupu=2025-04-21|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Daniel|priezvisko=Nugent-Bowman}}</ref> {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" ! colspan="6" |Súhrn skóre |- !Tretina !Tím !Góly !Asistencie !Čas !Skóre |- | rowspan="4" |'''1. tr''' |EDM |[[Mattias Janmark]] (3) – ''sh'' |[[Connor Brown]] (4) |03:11 |1 – 0 EDM |- |EDM |[[Adam Henrique]] (3) |Mattias Janmark (3), [[Mattias Ekholm]] (4) |07:48 |2 – 0 EDM |- |FLA |[[Vladimir Andrejevič Tarasenko|Vladimir Tarasenko]] (5) |[[Gustav Forsling]] (9) |11:26 |2 – 1 EDM |- |EDM |[[Dylan Holloway]] (4) |[[Leon Draisaitl]] (19), [[Brett Kulak]] (6) |14:48 |3 – 1 EDM |- | rowspan="3" |'''2. tr''' |EDM |[[Connor McDavid]] (6) |[[Zach Hyman]] (5), [[Evan Bouchard]] (23) |01:13 |4 – 1 EDM |- |EDM |[[Darnell Nurse]] (1) |Connor McDavid (30), Zach Hyman (6) |04:59 |5 – 1 EDM |- |EDM |[[Ryan Nugent-Hopkins]] (7) – ''pp'' |Leon Draisaitl (20), Connor McDavid (31) |13:03 |6 – 1 EDM |- | rowspan="2" |'''3. tr''' |EDM |Dylan Holloway (5) |Connor McDavid (32), [[Corey Perry]] (2) |14:11 |7 – 1 EDM |- |EDM |[[Ryan McLeod]] (3) |Dylan Holloway (2), [[Warren Foegele]] (3) |16:41 |8 – 1 EDM |- ! colspan="6" |Súhrn trestov |- !Tretina !Tím !Hráč !Trest !Čas !PIM |- | rowspan="2" |'''1. tr''' |EDM |Darnell Nurse |''Podrazenie'' |01:53 |2:00 |- |FLA |Lavička (obsluhoval [[Evan Rodrigues]]) |''Príliš veľa hráčov na ľade'' |04:12 |2:00 |- | rowspan="3" |'''2. tr''' |FLA |[[Oliver Ekman-Larsson]] |''Seknutie'' |08:40 |2:00 |- |FLA |[[Matthew Tkachuk]] |''Hrubosť'' |11:35 |2:00 |- |FLA |[[Sam Bennett]] |''Hrubosť'' |11:35 |2:00 |- | rowspan="5" |'''3. tr''' |EDM |Mattias Janmark |''Hákovanie'' |00:36 |2:00 |- |EDM |Darnell Nurse |''Krosček'' |06:51 |2:00 |- |FLA |[[Aaron Ekblad]] |''Seknutie'' |09:16 |2:00 |- |EDM |Corey Perry |''Seknutie'' |11:52 |2:00 |- |FLA |[[Kyle Okposo]] |''Faul lakťom'' |16:59 |2:00 |} === Zápas č. 5 === {{Hokejbox2|dátum=18. jún|bg=#eeeeee|mužstvo1='''Edmonton Oilers'''|mužstvo2=Florida Panthers|štadión=[[Amerant Bank Arena]]|skóre={{ku|5|3|}}|strely1=24|strely2=32|tresty1=8|tresty2=12|brankár2=[[Sergej Bobrovský]]|brankár1=[[Stuart Skinner]]|správa=https://www.nhl.com/news/edmonton-oilers-florida-panthers-game-5-recap-june-18}} [[Súbor:Evan Bouchard.jpg|náhľad|336x336bod|[[Evan Bouchard]] (na obrázku s Bakersfield Condors) zaznamenal v 5. zápase tri asistencie.]] V piatom zápase strelil [[Connor Brown]] úvodný gól Oilers v prvej tretine, keď strelou bekhendom prekonal brankára [[Sergej Andrejevič Bobrovskij|Sergeja Bobrovského]] a strelil gól v oslabení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oilers' Connor Brown: Opens scoring with shortie | url = https://www.cbssports.com/fantasy/hockey/news/oilers-connor-brown-opens-scoring-with-shortie/ | vydavateľ = CBSSports.com | dátum vydania = 2024-06-19 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> V druhej tretine si Oilers vybudovali dvojgólový náskok, keď [[Zach Hyman]] skóroval v presilovke. O tri minúty neskôr prihral útočník Oilers [[Warren Foegele]] kapitánovi [[Connor McDavid|Connorovi McDavidovi]], ktorého strela zápästím prekonala Bobrovského a zvýšila vedenie na 3:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Site of the National Hockey League {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/errors/not-found | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> Panthers sa dočkali skórovania necelé dve minúty po tom, čo útočník [[Evan Rodrigues]] prihral [[Matthew Tkachuk|Matthewovi Tkachukovi]], ktorý skóroval a znížil na dva góly. Po sekajúcej penalte Rodriguesa si Oilers opäť vybudovali trojgólový náskok, keď McDavid prihral [[Corey Perry|Coreymu Perrymu]], ktorý strelil svoj prvý gól v play-off. O štrnásť sekúnd neskôr Panthers znížili rozdiel na dva góly, keď [[Brandon Montour]] prihral Rodrigueovi, ktorý skóroval na 4:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Site of the National Hockey League {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/errors/not-found | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> V tretej tretine zvýšil obranca Floridy [[Oliver Ekman-Larsson]] skóre na 4:3, keď puk poslal za brankára Edmontonu [[Stuart Skinner|Stuarta Skinnera]]. V posledných 30 sekundách, keď Florida mala navyše jedného útočníka, Oilers odvrátili puk do prázdnej brány, ale Tkachuk sa vrhol a puk odrazil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Site of the National Hockey League {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/errors/not-found | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> McDavid puk získal späť a skóroval do prázdnej brány, čím zabezpečil Edmontonu víťazstvo 5:3 a vynútil si tak šiesty zápas. Edmonton sa stal prvým tímom od New Jersey Devils v sezóne 2011/12 a celkovo štvrtým, ktorý si vynútil šiesty zápas po prehre 3:0 vo finále.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL Morning Skate for June 20 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/nhl-morning-skate-for-june-20 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-06-20 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" ! colspan="6" |Súhrn skóre |- !Tretina !Tím !Góly !Asistencie !Čas !Skóre |- |'''1. tr''' |EDM |[[Connor Brown]] (2) – ''sh'' |''Bez asistencie'' |05:30 |1 – 0 EDM |- | rowspan="5" |'''2. tr''' |EDM |[[Zach Hyman]] (15) – ''pp'' |[[Evan Bouchard]] (24), [[Connor McDavid]] (33) |01:58 |2 – 0 EDM |- |EDM |Connor McDavid (7) |[[Warren Foegele]] (4), Evan Bouchard (25) |05:00 |3 – 0 EDM |- |FLA |[[Matthew Tkachuk]] (6) |[[Evan Rodrigues]] (7) |06:53 |3 – 1 EDM |- |EDM |[[Corey Perry]] (1) |Connor McDavid (34), Evan Bouchard (26) |11:54 |4 – 1 EDM |- |FLA |Evan Rodrigues (7) |[[Brandon Montour]] (8), Sam Bennett (7) |12:08 |4 – 2 EDM |- | rowspan="2" |'''3. tr''' |FLA |[[Oliver Ekman-Larsson]] (2) |Matthew Tkachuk (16) |04:04 |4 – 3 EDM |- |EDM |Connor McDavid (8) – ''en'' |''Bez asistencie'' |19:41 |5 – 3 EDM |- ! colspan="6" |Súhrn trestov |- !Tretina !Tím !Hráč !Trest !Čas !PIM |- | rowspan="4" |'''1. tr''' |EDM |[[Brett Kulak]] |''Nebezpečná hra vysokou hokejkou'' |04:47 |2:00 |- |FLA |Aleksander Barkov |''Krosček'' |09:04 |2:00 |- |EDM |[[Ryan Nugent-Hopkins]] |''Hákovanie'' |10:07 |2:00 |- |FLA |[[Niko Mikkola]] |''Nedovolené bránenie'' |20:00 |2:00 |- | rowspan="3" |'''2. tr''' |FLA |[[Kyle Okposo]] |''Hákovanie'' |10:02 |2:00 |- |FLA |Evan Rodrigues |''Seknutie'' |13:35 |2:00 |- |EDM |Zach Hyman |''Nedovolené bránenie'' |14:26 |2:00 |- | rowspan="3" |'''3. tr''' |EDM |[[Dylan Holloway]] |''Hákovanie'' |06:19 |2:00 |- |FLA |Matthew Tkachuk |''Filmovanie'' |06:19 |2:00 |- |FLA |[[Dmitry Kulikov]] |''Podrazenie'' |12:28 |2:00 |} === Zápas č. 6 === {{Hokejbox2|dátum=21. jún|bg=#eeeeee|mužstvo1=Florida Panthers|mužstvo2='''Edmonton Oilers'''|štadión=[[Rogers Place]]|skóre={{ku|1|5|}}|strely1=21|strely2=21|tresty1=16|tresty2=18|brankár2=[[Stuart Skinner]]|brankár1=[[Sergej Bobrovský]]|správa=https://www.nhl.com/news/florida-panthers-edmonton-oilers-game-6-recap-june-21}} [[Súbor:Jaden Schwartz and Warren Foegele (cropped).jpg|náhľad|287x287bod|[[Warren Foegele]] strelil úvodný gól zápasu a v šiestom zápase pridal asistenciu.]] Oilers začali skórovať v prvej tretine šiesteho zápasu, keď stredný stredný hráč [[Leon Draisaitl]] prihral pravému krídelníkovi [[Warner Foegel|Warrenovi Foegelemu]], ktorý puk poslal za brankára Floridy [[Sergej Andrejevič Bobrovskij|Sergeja Bobrovského]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Warren Foegele gives Oilers 1-0 lead over Panthers after first period of Game 6 in Stanley Cup Final | url = https://www.tsn.ca/nhl/warren-foegele-gives-oilers-1-0-lead-over-panthers-after-first-period-of-game-6-in-stanley-cup-final-1.2138300 | vydavateľ = TSN | dátum vydania = 2024-06-21 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en-CA | meno = TSN ca | priezvisko = Staff}}</ref> Florida mala v prvej tretine obmedzené iba dve strely. V druhej tretine poslal [[Mattias Ekholm]] prihrávku [[Mattias Janmark|Mattiasovi Janmarkovi]], ktorý potom prihral [[Adam Henrique|Adamovi Henriqueovi]]; Henrique následne prekonal Bobrovského strelou zápästím a zvýšil vedenie Oilers na 2:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Site of the National Hockey League {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/errors/not-found | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> O desať sekúnd neskôr bol Panthers neuznaný gól [[Aleksander Barkov|Aleksandra Barkova]], keď opakovaný záznam ukázal, že [[Sam Reinhart]] bol v ofsajde. [[Zach Hyman]] potom zvýšil na 3:0 pre Edmonton, keď skóroval bekhendom z brejku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Site of the National Hockey League {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/errors/not-found | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> Panthers sa dokázali dostať k doskoku v tretej tretine, keď Barkov hodil puk okolo brankára [[Stuart Skinner|Stuarta Skinnera]]. Oilers do konca zápasu udržali Panthers za sebou, pričom [[Ryan McLeod]] a [[Darnell Nurse]] strelili po jednom góle do prázdnej bránky a zabezpečili im víťazstvo 5:1. Edmonton sa stal desiatym tímom NHL, ktorý si vynútil siedmy zápas po prehre 3:0 v sérii,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Oilers join 9 other NHL teams that forced a Game 7 after trailing a series 3-0 | url = https://apnews.com/article/stanley-cup-nhl-playoffs-comebacks-a5cf771afd8bb2e35954436209d1b117 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2024-06-22 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> tretím tímom, ktorému sa to podarilo vo finále, a prvým tímom vo finále od roku 1945, keď sa to podarilo [[Detroit Red Wings|Detroitu Red Wings]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oilers top Panthers again in Game 6, push Stanley Cup Final to limit {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/florida-panthers-edmonton-oilers-game-6-recap-june-21 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-06-22 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" ! colspan="6" |Súhrn skóre |- !Tretina !Tím !Góly !Asistencie !Čas !Skóre |- |'''1. tr''' |EDM |[[Warren Foegele]] (3) |[[Leon Draisaitl]] (21), [[Brett Kulak]] (7) |07:27 |1 – 0 EDM |- | rowspan="2" |'''2. tr''' |EDM |[[Adam Henrique]] (4) |[[Mattias Janmark]] (4), [[Mattias Ekholm]] (5) |00:46 |2 – 0 EDM |- |EDM |[[Zach Hyman]] (16) |[[Ryan Nugent-Hopkins]] (15) |18:20 |3 – 0 EDM |- | rowspan="3" |'''3. tr''' |FLA |[[Aleksander Barkov]] (8) |[[Carter Verhaeghe]] (9), [[Dmitry Kulikov]] (1) |01:28 |3 – 1 EDM |- |EDM |[[Ryan McLeod]] (4) – ''en'' |Warren Foegele (5) |16:45 |4 – 1 EDM |- |EDM |[[Darnell Nurse]] (4) – ''en'' |[[Stuart Skinner]] (1), [[Philip Broberg]] (1) |16:57 |5 – 1 EDM |- ! colspan="6" |Súhrn trestov |- !Tretina !Tím !Hráč !Trest !Čas !PIM |- | rowspan="2" |'''1. tr''' |EDM |Mattias Janmark |''Seknutie'' |08:17 |2:00 |- |FLA |[[Eetu Luostarinen]] |''Seknutie'' |15:23 |2:00 |- | rowspan="3" |'''2. tr''' |EDM |Mattias Janmark |''Hrubosť'' |03:05 |2:00 |- |FLA |[[Matthew Tkachuk]] |''Hrubosť'' |03:05 |2:00 |- |EDM |[[Connor McDavid]] |''Hákovanie'' |10:57 |2:00 |- | rowspan="4" |'''3. tr''' |EDM |[[Derek Ryan]] |''Nebezpečná hra vysokou hokejkou'' |06:15 |2:00 |- |FLA |[[Kevin Stenlund]] |''Nedovolené bránenie'' |11:30 |2:00 |- |FLA |[[Ryan Lomberg]] |''Nešportové správanie'' |19:51 |10:00 |- |EDM |Ryan McLeod |''Nešportové správanie'' |19:51 |10:00 |} === Zápas č. 7 === {{Hokejbox2|dátum=24. jún|bg=#eeeeee|mužstvo1=Edmonton Oilers|mužstvo2='''Florida Panthers'''|štadión=[[Amerant Bank Arena]]|skóre={{ku|1|2|}}|strely1=24|strely2=21|tresty1=4|tresty2=2|brankár2=[[Sergej Bobrovský]]|brankár1=[[Stuart Skinner]]|správa=https://www.nhl.com/news/edmonton-oilers-florida-panthers-game-7-recap-june-24}} [[Súbor:Sam Reinhart - Buffalo Sabres.jpg|náhľad|231x231bod|[[Sam Reinhart]] (na obrázku s Buffalo Sabres) strelil víťazný gól v siedmom zápase Pohára.]] V siedmom zápase začali Panthers skórovať, keď útočník [[Evan Rodrigues]] vystrelil na bránu, pričom [[Carter Verhaeghe]] tečoval puk okolo brankára Oilers [[Stuart Skinner|Stuarta Skinnera]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Site of the National Hockey League {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/errors/not-found | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> Útočník Oilers [[Mattias Janmark]] potom vyrovnal, keď skóroval z úniku po prihrávke od obrancu [[Cody Ceci|Codyho Ceciho]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Site of the National Hockey League {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/errors/not-found | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> V druhej tretine, po tesnom zákroku Bobrovského, dostal [[Dmitrij Kulikov]] puk do rohu Floridy, Verhaeghe prihral puk útočníkovi [[Sam Reinhart|Samovi Reinhartovi]], ktorý zápästím vypálil popri Skinnerovi a zvýšil vedenie na 2:1.<ref>{{Citácia periodika|titul=Sam Reinhart gives Panthers the lead in Game 7 - ESPN Video|url=https://www.espn.com/video/clip/_/id/40425560|periodikum=ESPN.com|dátum prístupu=2025-04-21|jazyk=en}}</ref> Panthers udržali svoje vedenie až do tretej tretiny, pričom brankár [[Sergej Andrejevič Bobrovskij|Sergej Bobrovskij]] chytil zvyšných deväť striel a získal tak svoj prvý Stanley Cup.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panthers recover, defeat Oilers in Game 7 of Stanley Cup Final for 1st title {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/edmonton-oilers-florida-panthers-game-7-recap-june-24 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-06-25 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> Kapitán Panthers [[Aleksander Barkov]] sa stal prvým kapitánom fínskeho pôvodu, ktorý vyhral Pohár,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Barkov becomes 1st Finland-born NHL captain to win Stanley Cup {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/aleksander-barkov-first-finnish-born-nhl-captain-to-win-stanley-cup | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-06-25 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> zatiaľ čo Panthers sa stali prvým tímom, ktorý vyhral siedmy zápas finále doma od roku 2006, keď to dokázali [[Carolina Hurricanes]], tiež proti Oilers. Kapitán Oilers [[Connor McDavid]] získal [[Conn Smythe Trophy]] ako najužitočnejší hráč play-off a stal sa tak prvým hráčom od [[Jean-Sébastien Giguère|Jean-Sebastiena Giguereho]] v roku 2003 a celkovo šiestym, ktorý získal Conn Smythe Trophy napriek prehre vo finále. McDavid sa v roku 1976 pridal k [[Reggie Leach|Reggiemu Leachovi]] ako jediný korčuliar, ktorému sa tento úspech podarilo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panthers recover, defeat Oilers in Game 7 of Stanley Cup Final for 1st title {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/edmonton-oilers-florida-panthers-game-7-recap-june-24 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-06-25 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Edmonton Oilers' Connor McDavid wins Conn Smythe Trophy | url = https://www.tsn.ca/nhl/edmonton-oilers-connor-mcdavid-wins-conn-smythe-trophy-1.2139646 | vydavateľ = TSN | dátum vydania = 2024-06-24 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en-CA | meno = The Canadian | priezvisko = Press}}</ref> {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" ! colspan="6" |Súhrn skóre |- !Tretina !Tím !Góly !Asistencie !Čas !Skóre |- | rowspan="2" |'''1. tr''' |FLA |[[Carter Verhaeghe]] (11) |[[Evan Rodrigues]] (8), [[Anton Lundell]] (14) |04:27 |1 – 0 FLA |- |EDM |[[Mattias Janmark]] (4) |[[Cody Ceci]] (8) |06:44 |1 – 1 |- |'''2. tr''' |FLA |[[Sam Reinhart]] (10) |Carter Verhaeghe (10), [[Dmitry Kulikov]] (2) |15:11 |2 – 1 FLA |- |'''3. tr''' | colspan="5" |''Žiadne'' |- ! colspan="6" |Súhrn trestov |- !Tretina !Tím !Hráč !Trest !Čas !PIM |- |'''1. tr''' |EDM |[[Warren Foegele]] |''Nebezpečná hra vysokou hokejkou'' |02:21 |2:00 |- |'''2. tr''' |FLA |[[Matthew Tkachuk]] |''Podrazenie'' |03:22 |2:00 |- |'''3. tr''' |EDM |[[Evan Bouchard]] |''Nebezpečná hra vysokou hokejkou'' |03:23 |2:00 |} == Súpisky tímov == === Edmonton Oilers === {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |- !# !Národnosť !Hráč !Pozícia !Strelba !Vek |- |'''2''' |{{CAN}} ![[Evan Bouchard]] |O |P |34 |- |'''5''' |{{CAN}} ![[Cody Ceci]] |O |P |30 |- |'''10''' |{{USA}} ![[Derek Ryan]] |C |P |37 |- |'''13''' |{{SWE}} ![[Mattias Janmark]] |O |Ľ |31 |- |'''14''' |{{CAN}} ![[Mattias Ekholm]] |O |Ľ |34 |- |'''18''' |{{CAN}} ![[Zach Hyman]] |LK |P |31 |- |'''19''' |{{CAN}} ![[Adam Henrique]] |C |Ľ |34 |- |'''25''' |{{CAN}} ![[Darnell Nurse]] – [[Asistent|A]] |O |Ľ |29 |- |'''27''' |{{CAN}} ![[Brett Kulak]] |O |Ľ |30 |- |'''28''' |{{CAN}} ![[Connor Brown]] |PK |P |30 |- |'''29''' |{{GER}} ![[Leon Draisaitl]] – [[Asistent|A]] |C |Ľ |28 |- |'''30''' |{{CAN}} ![[Calvin Pickard]] |B |Ľ |32 |- |'''37''' |{{CAN}} ![[Warren Foegele]] |LK |Ľ |28 |- |'''39''' |{{CAN}} ![[Sam Carrick]] |C |P |32 |- |'''55''' |{{CAN}} ![[Dylan Holloway]] |LK |Ľ |22 |- |'''71''' |{{CAN}} ![[Ryan McLeod]] |C |Ľ |24 |- |'''73''' |{{CAN}} ![[Vincent Desharnais]] |O |P |28 |- |'''74''' |{{CAN}} ![[Stuart Skinner]] |B |Ľ |25 |- |'''86''' |{{SWE}} ![[Philip Broberg]] |O |Ľ |22 |- |'''90''' |{{CAN}} ![[Corey Perry]] |PK |P |39 |- |'''91''' |{{CAN}} ![[Evander Kane]] |LK |Ľ |32 |- |'''93''' |{{CAN}} ![[Ryan Nugent-Hopkins]] – [[Asistent|A]] |C |Ľ |31 |- |'''97''' |{{CAN}} ![[Connor McDavid]] – [[Emanuel Viktor Voska|C]] |C |Ľ |27 |} === Florida Panthers === {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |- !# !Národnosť !Hráč !Pozícia !Strelba !Vek |- |'''5''' |{{CAN}} ![[Aaron Ekblad]] – [[Asistent|A]] |O |P |28 |- |'''7''' |{{RUS}} ![[Dmitry Kulikov]] |O |Ľ |33 |- |'''8''' |{{USA}} ![[Kyle Okposo]] |PK |P |36 |- |'''9''' |{{CAN}} ![[Sam Bennett]] |C |Ľ |27 |- |'''10''' |{{RUS}} ![[Vladimir Andrejevič Tarasenko|Vladimir Tarasenko]] |PK |P |32 |- |'''13''' |{{CAN}} ![[Sam Reinhart]] |C |P |28 |- |'''15''' |{{FIN}} ![[Anton Lundell]] |C |Ľ |22 |- |'''16''' |{{FIN}} ![[Aleksander Barkov]] – [[Kapitán|C]] |C |Ľ |28 |- |'''17''' |{{CAN}} ![[Evan Rodrigues]] |C |P |30 |- |'''18''' |{{CAN}} ![[Steven Lorentz]] |C |Ľ |28 |- |'''19''' |{{USA}} ![[Matthew Tkachuk]] – [[Asistent|A]] |LK |Ľ |26 |- |'''21''' |{{CAN}} ![[Nick Cousins]] |C |Ľ |30 |- |'''23''' |{{CAN}} ![[Carter Verhaeghe]] |C |Ľ |28 |- |'''27''' |{{FIN}} ![[Eetu Luostarinen]] |C |Ľ |25 |- |'''41''' |{{USA}} ![[Anthony Stolarz]] |B |Ľ |30 |- |'''42''' |{{SWE}} ![[Gustav Forsling]] |O |Ľ |27 |- |'''62''' |{{CAN}} ![[Brandon Montour]] |O |P |30 |- |'''72''' |{{RUS}} ![[Sergej Andrejevič Bobrovskij|Sergej Bobrovsky]] |B |Ľ |35 |- |'''77''' |{{FIN}} ![[Niko Mikkola]] |O |Ľ |28 |- |'''82''' |{{SWE}} ![[Kevin Stenlund]] |C |P |27 |- |'''91''' |{{SWE}} ![[Oliver Ekman-Larsson]] |O |Ľ |32 |- |'''94''' |{{CAN}} ![[Ryan Lomberg]] |LK |Ľ |29 |} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Playoff Stanley Cupu]] [[Kategória:Športové podujatia v Edmontone]] [[Kategória:Šport na Floride]] [[Kategória:Edmonton Oilers]] [[Kategória:Florida Panthers]] r0y53nmjbim56k9dx2f52hg0b8nro5g Sifu (videohra) 0 729328 8206115 8196054 2026-04-30T10:55:03Z ~2026-20335-96 290941 8206115 wikitext text/x-wiki {{Infobox Videohra|názov=Sifu|autor=Sloclap|vydavateľ=Sloclap<br>[[Kepler Interactive]]|producent=Edward Sananikone|programátor=Olivier Gaertner|výtvarník=Paul-Émile Boucher|skladateľ=Howie Lee|engine=[[Unreal Engine 4]]|platforma=[[PlayStation 4]]<br/>[[PlayStation 5]]<br/>[[Windows]]<br/>[[Nintendo Switch]]<br/>[[Xbox One]]<br/>[[Xbox Series X|Xbox Series X/S]]|vydanie='''PS4''', '''PS5''', '''Windows'''<br/>8. február 2022<br/>'''Switch'''<br/>8. november 2022<br/>'''Xbox One / Series X/S'''<br/>28. marec 2023|žáner=Beat 'em up|mód=[[Hra jedného hráča|Single-player]]}} '''''Sifu''''' je bojová hra z roku 2022, ktorú vyvinula a vydala spoločnosť Sloclap. Dej sa odohráva v [[Čína|Číne]] a hráči ovládajú sifu (majstra) zo školy bojových umení, ktorý sa snaží pomstiť tým, ktorí sú zodpovední za smrť ich otca. Vždy, keď protagonista zomrie, je vzkriesený magickým talizmanom a starne, čím získava prístup k silnejším útokom, ale znižuje sa mu zdravie. Keď hráčska postava zostarne, môže zomrieť natrvalo, v takom prípade musia hráči začať úroveň od začiatku a od rovnakého veku, v akom sa pôvodne pokúsili o získanie vedomia. Hra ''Sifu'' bola vydaná pre [[PlayStation 4]], [[PlayStation 5]] a [[Windows]] 8. februára 2022, pre [[Nintendo Switch]] 8. novembra 2022 a pre [[Xbox One]] a [[Xbox Series X|Xbox Series X/S]] 28. marca 2023. Hra získala od kritikov vo všeobecnosti pozitívne recenzie, pričom chválili jej bojové procesy, prostredia a príbeh. Do februára 2024 sa predalo viac ako 3 milióny kusov. Televízna adaptácia s názvom ''Sifu: It Takes a Life'' bola vydaná pre [[Amazon Web Services|Amazon Prime Video]] v decembri 2024. == Hrateľnosť == ''Sifu'' je akčná behačka založená na behu, ktorá sa hrá z [[Third-person shooter|pohľadu tretej osoby]]. Hra, inšpirovaná štýlom [[Bak Mei|Bak Mei kung-fu]], obsahuje viac ako 150 unikátnych útokov. Základné útočné pohyby je možné spájať, hoci niektoré kombá môžu hráčom poskytnúť ďalšie taktické príležitosti, ako napríklad možnosť zraziť nepriateľov na zem alebo ich omráčiť. Protagonista a všetky nepriateľské postavy majú „štrukturálny ukazovateľ“. Keď je ukazovateľ úplne plný, ochrana týchto postáv sa prelomí a stanú sa zraniteľnými voči dokončovacím útokom. Hráči môžu tiež blokovať údery, hoci sa tým ich ukazovateľ postupne zaplní. Prípadne sa hráči môžu tiež vyhýbať útokom alebo ich odraziť, keď sa nepriateľ chystá zasadiť úder. Úspešný odraz umožňuje hráčovi omráčiť nepriateľa alebo ho hodiť určitým smerom. Hra umožňuje hráčom využiť prostredie a improvizovať nové útoky alebo zmeniť svoju stratégiu, keď čelia silnejšiemu súperovi. Napríklad, hráč môže nepriateľa zhodiť z rímsy alebo použiť rôzne predmety ako provizórne zbrane. Jeden nepriateľ v bojovej sekcii sa niekedy môže dostať do stavu nekontrolovaného šialenstva, v podstate sa stať minibossom.<ref>{{Citácia periodika|titul=How Sifu's kung fu combat works, with 7 new video clips|url=https://www.pcgamer.com/sifu-gameplay-preview-video/|periodikum=PC Gamer|dátum=2021-09-09|dátum prístupu=2025-04-27|jazyk=en|meno=Tyler Wilde|priezvisko=published}}</ref> Občas sa hráčovi môžu zobraziť možnosti dialógu, ktoré mu v závislosti od zvolených slov umožnia úplne sa vyhnúť boju.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rollicking beat-’em-up Sifu is a swift answer to all of kung fu’s deepest questions | url = https://www.polygon.com/22664068/sifu-preview-video-kung-fu-sloclap-release-dates-ps4-ps5 | dátum vydania = 2021-09-09 | dátum prístupu = 2025-04-27 | jazyk = en-US | meno = Owen S. | priezvisko = Good}}</ref> Keď hráč v hre zomrie, je magicky vzkriesený na mieste, kde zomrie, a starne o niekoľko rokov. Ako hráčska postava starne, jej údery budú silnejšie, ale bude mať menej zdravia. Nakoniec už nebude možné oživiť ju a ďalšia smrť ukončí hru. Hráči narazia na svätyne, ktoré budú miestom, kde sa liečia a odomykajú nové zručnosti. Môžu tiež navštíviť „Wuguan“, školu kung-fu, aby si precvičili svoje zručnosti medzi úrovňami.<ref>{{Citácia periodika|titul=How Sifu's kung fu combat works, with 7 new video clips|url=https://www.pcgamer.com/sifu-gameplay-preview-video/|periodikum=PC Gamer|dátum=2021-09-09|dátum prístupu=2025-04-27|jazyk=en|meno=Tyler Wilde|priezvisko=published}}</ref> Schopnosti sa stratia, keď hráčska postava zomrie, hoci je možné natrvalo odomknúť vylepšenia, aby boli k dispozícii na začiatku každého behu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sifu: The First Preview | url = https://www.ign.com/articles/sifu-the-first-preview | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2021-09-09 | dátum prístupu = 2025-04-27 | jazyk = en | meno = Mitchell | priezvisko = Saltzman}}</ref> Keď hráč dokončí viacero behov, má prístup k „detektívnej doske“, kde sa ukladajú informácie zhromaždené počas rôznych behov a môžu sa otvoriť tajné oblasti a skratky.<ref>{{Citácia periodika|titul=How Sifu's kung fu combat works, with 7 new video clips|url=https://www.pcgamer.com/sifu-gameplay-preview-video/|periodikum=PC Gamer|dátum=2021-09-09|dátum prístupu=2025-04-27|jazyk=en|meno=Tyler Wilde|priezvisko=published}}</ref> == Dej == Jednej daždivej noci vedie Yang, zneuctený študent školy bojových umení v [[Čína|Číne]], raziu na svoju bývalú školu spolu so štyrmi ďalšími bojovými umelcami: Fajarom „Botanikom“, zúrivým mužom stredného veku, ktorý ovláda [[Mačeta|mačetu]] a nikdy nerozpráva; Seanom „Bojovníkom“, arogantným mladým mužom, ktorý ovláda palicu bo a považuje študentov školy za slabých; Kuroki „Umelkyňou“, mladou Japonkou, ktorá ovláda trojdielnu palicu s čepeľou; a Jinfeng „Generálkou“, staršou jednorukou ženou, ktorá ovláda [[lanový šíp]]. Po porážke študentov sa Yang postaví sifuovi školy (svojmu bývalému majstrovi) a udrie ho do hrude, čo mu spôsobí [[Infarkt|smrteľný infarkt]]. Pri prehľadávaní sifuových vecí Yang nájde sifuovo jediné dieťa, ktoré sa skrýva neďaleko, a prikáže Fajarovi, aby mu podrezal hrdlo. Dieťa sa neskôr prebudí a nájde hrdlo zahojené vďaka sile starodávneho talizmanu v ruke, ktorý dokáže oživiť mŕtvych, ale s každým vzkriesením exponenciálne zvyšuje ich vek. Dieťa prisahá pomstu Yangovi a jeho komplicom a ďalších osem rokov žije v izolácii, neúnavne trénuje a zbiera informácie o svojich cieľoch. Ako dospelý, dieťa sifu, teraz už zručný bojový umelec, začína svoju výpravu za pomstou, pričom po porážke v boji vystopuje a popraví každého z Yangových bývalých komplicov: * Fajar, ktorý teraz pracuje pre gang obchodníkov s drogami a má nadprirodzené schopnosti vo forme chlorokinézy (manipulácie s rastlinami). * Sean, ktorý vedie vlastnú školu bojových umení a nelegálny podzemný bojový klub a má pyrokinézu. * Kuroki, ktorá prevádzkuje umeleckú galériu ako zásterku pre organizovaný zločin a dokáže vytvárať nadľudské ilúzie vrátane temného ja ovládajúceho kunai. * Jinfeng, ktorá sa stala bohatou, ale skorumpovanou podnikateľkou a teraz ovláda nadprirodzené zvony a meteorické kladivo. Nakoniec sa bojový umelec vydá za Yangom a konfrontuje ho v jeho súkromnej svätyni. Yang mu vysvetlí, že sifu ho opustil, keď boli jeho blízki blízko smrti, čo ho viedlo k tomu, že sa obrátil proti svojmu bývalému majstrovi. Po prudkom boji bojový umelec udrie Yanga do hrude a zabije ho rovnako ako ich otca. Potom však uvidí dva hroby a dozvie sa, že Yang sa pokúsil ukradnúť talizman, aby zachránil svoju umierajúcu manželku a dcéru, ale sifu mu v tom zabránil, vyhlásil, že Yang stratil svoju hodnotu tým, že porušil svoju prísahu, a vylúčil ho zo školy. Talizman potom bojovému umelcovi povie o dôležitosti Wude (morálky bojových umení) a pošle ho späť v čase, na začiatok jeho výpravy. Bojový umelec musí opäť poraziť každý z piatich cieľov, ale tentoraz má možnosť ušetriť svojich nepriateľov, ktorí mu na oplátku prejavia vďačnosť a prestanú s nimi bojovať. Hra má dva konce, v závislosti od akcií hráča: * Ak bojový umelec zabije niektorého z cieľov, talisman ho opäť pošle späť v čase a bude nútený zopakovať svoje boje v nekonečnej slučke. * Ak bojový umelec ušetrí všetky ciele, ich boj s Yangom pokračuje na cintorín z druhého konca, tentoraz v reálnom svete. Po ušetrení Yanga bojový umelec zomrie na následky zranení a nedokáže sa vrátiť k životu, pretože Yang mu počas boja vzal talizman. Avšak, keďže sa držali princípov Wude, nakoniec dosiahnu osvietenie. Scéna po titulkoch ukazuje bojového umelca, teraz už samostatného sifu, ako trénuje nových študentov v bývalej škole svojho otca, čo naznačuje, že boli nejako vzkriesení (možno buď talizmanom za zvládnutie Wudeho, alebo Yangom ako poďakovanie za to, že ho ušetril, a aby sa pokúsil o vykúpenie za jeho hriechy). == Vývoj a vydanie == Hru ''Sifu'' vyvinulo francúzske štúdio Sloclap, ktoré predtým v roku 2017 vydalo svoju debutovú bojovú hru ''[[Absolver]]''. Na rozdiel od ''Absolveru'' hra nemá multiplayer, pretože sa tím chcel zamerať na vývoj hrateľnosti a nemusel tráviť čas vývojom infraštruktúry potrebnej pre online hry. Hra bola inšpirovaná [[kung-fu]] filmami s [[Jackie Chan|Jackiem Chanom]] v hlavnej úlohe, kde Chan sám poráža viacerých nepriateľov. Termín „sifu“ ([[Čínština|čínsky]]: 師父) v kantončine znamená „majster“ a bojový štýl v hre je založený na štýle Bak Mei. Tím spolupracoval s Benjaminom Colusim, majstrom kung-fu z Bak Mei, na choreografii celého boja a inšpirácii pohybu hlavnej postavy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The kung fu choreographer behind 'Sifu,' 2022's surprise gaming hit | url = https://www.latimes.com/entertainment-arts/story/2022-03-01/choreographing-sifu-2022-surprise-kung-fu-gaming-hit | vydavateľ = Los Angeles Times | dátum vydania = 2022-03-01 | dátum prístupu = 2025-04-27 | jazyk = en-US}}</ref> Hra zdôrazňuje „majstrovstvo prostredníctvom praxe“, kľúčovú hodnotu kung-fu, ktorá sa odráža v systéme starnutia.<ref>{{Citácia periodika|titul=Kung-fu game Sifu will be singleplayer only, all about 'mastery through practice'|url=https://www.pcgamer.com/kung-fu-game-sifu-will-be-singleplayer-only-all-about-mastery-through-practice/|periodikum=PC Gamer|dátum=2021-02-26|dátum prístupu=2025-04-27|jazyk=en|meno=Tyler Wilde|priezvisko=published}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sifu wants you to break walls and faces like Jackie Chan in its time-bending Kung Fu fighter | url = https://www.gamesradar.com/sifu-preview-august-2021/ | vydavateľ = GamesRadar+ | dátum vydania = 2021-09-09 | dátum prístupu = 2025-04-27 | jazyk = en | meno = Joe Donnelly | priezvisko = published}}</ref> Hra bola tiež navrhnutá tak, aby bola náročná a vyznačuje sa ostrou krivkou učenia, pretože tím mal pocit, že hráči nezískajú pocit majstrovstva, ak bude herný zážitok príliš jednoduchý.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How Sifu is mixing authenticity, style, and the supernatural to deliver the ultimate Kung Fu power fantasy | url = https://www.gamesradar.com/how-sifu-is-mixing-authenticity-style-and-the-supernatural-to-deliver-the-ultimate-kung-fu-power-fantasy/ | vydavateľ = GamesRadar+ | dátum vydania = 2021-03-29 | dátum prístupu = 2025-04-27 | jazyk = en | meno = Alex Avard | priezvisko = published}}</ref> Spoločnosť Sloclap oficiálne oznámila hru ''Sifu'' vo februári 2021 počas živého vysielania Sony State of Play.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sifu, An Exciting New Martial-Arts Game, Premieres During State Of Play | url = https://www.gameinformer.com/state-of-play/2021/02/25/sifu-an-exciting-new-martial-arts-game-premieres-during-state-of-play | vydavateľ = Game Informer | dátum prístupu = 2025-04-27 | jazyk = en | meno = Game Informer | priezvisko = Editorial}}</ref> Tím pôvodne plánoval vydanie hry v roku 2021, ale bolo odložené na nasledujúci rok, aby sa hra ďalej vylepšila a predišlo sa preťaženiu tímu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sifu's slick kung fu battles arrive on PlayStation and PC February 22nd | url = https://www.engadget.com/sifu-release-date-ps4-ps5-epic-games-store-sloclap-204046869.html | vydavateľ = Engadget | dátum vydania = 2021-08-25 | dátum prístupu = 2025-04-27 | jazyk = en-US}}</ref> Sifu bola vydaná 8. februára 2022 pre Windows prostredníctvom obchodu [[Epic Games|Epic Games Store]], [[PlayStation 4]] a [[PlayStation 5]], pričom hráči, ktorí si zakúpia Deluxe edíciu, majú prístup k hre o 48 hodín skôr a dostanú digitálnu umeleckú knihu a originálny soundtrack, ktorý zložil Howie Lee.<ref>{{Citácia periodika|titul=Martial arts game Sifu gets February release date in new trailer|url=https://www.pcgamer.com/sifu-gamescom/|periodikum=PC Gamer|dátum=2021-08-25|dátum prístupu=2025-04-27|jazyk=en|meno=Joseph Knoop|priezvisko=published}}</ref> Maloobchodnú edíciu hry s názvom Sifu: Vengeance Edition vydal vydavateľstvo [[Microids]] 3. mája 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sifu's physical Vengeance Edition will arrive on May 3 | url = https://www.videogamer.com/news/sifus-physical-vengeance-edition-will-arrive-on-may-3/ | vydavateľ = VideoGamer | dátum vydania = 2022-02-04 | dátum prístupu = 2025-04-27 | jazyk = en-US | meno = Ben | priezvisko = Borthwick}}</ref> Sloclap oznámil v apríli 2022 sériu aktualizácií obsahu, pričom prvou boli nové oblečenie, pokročilý tréningový režim a možnosti obtiažnosti, ako napríklad jednoduchý režim s názvom „Študent“, kde sú nepriatelia zhovievavejší a mechanika starnutia je výrazne zľahčená, a ťažký režim, v hre označovaný ako „Majster“, ktorý hráčom dáva oveľa náročnejšiu výzvu ako pôvodné nastavenie obtiažnosti, ktoré v hre stále zostáva ako „Učeník“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sifu's first major content update now available with new difficulty settings | url = https://www.vg247.com/sifus-first-major-content-update-now-available-with-new-difficulty-settings | vydavateľ = VG247 | dátum vydania = 2022-05-03 | dátum prístupu = 2025-04-27 | jazyk = en | meno = Stephany Nunneley-Jackson Former News | priezvisko = Editor}}</ref> Bol tiež vydaný bonusový outfit pre majiteľov ''Deluxe'' ''Edition'' s názvom „Mladý muž“ – vytvorený ako pocta juhokórejskému neo-noir akčnému filmu ''[[Oldboy]]'' z roku 2003.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sifu Gets Massive New Content Update, Patch Notes Revealed | url = https://comicbook.com/gaming/news/sifu-game-ps5-ps4-pc-update-patch-notes/ | dátum vydania = 2022-05-03 | dátum prístupu = 2025-04-27 | jazyk = en-US | meno = Logan | priezvisko = Moore}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Free Outfits Will Be Coming To Sifu In Future Updates, Sloclap Taking Requests | url = https://www.thegamer.com/sifu-free-outfits-update-requests/ | vydavateľ = TheGamer | dátum vydania = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2025-04-27 | jazyk = en | meno = George | priezvisko = Foster}}</ref> 31. augusta 2022 Sloclap vydal bezplatnú aktualizáciu, ktorá pridala nové oblečenie a nový systém bodovania. Zaviedla tiež modifikátory hry, ako napríklad nekonečné zdravie a nerozbitné zbrane.<ref>{{Citácia periodika|titul=Sifu's summer update will let you kick ass without getting your ass kicked|url=https://www.pcgamer.com/sifus-summer-update-will-let-you-kick-ass-without-getting-your-ass-kicked/|periodikum=PC Gamer|dátum=2022-08-26|dátum prístupu=2025-04-27|jazyk=en|meno=Andy Chalk|priezvisko=published}}</ref> == Kritika == === Prijatie kritikou === Podľa webovej stránky [[Metacritic]], ktorá agreguje recenzie, získala hra ''Sifu'' od kritikov „vo všeobecnosti priaznivé“ recenzie pre väčšinu platforiem, s výnimkou verzie pre PS4, ktorá získala „zmiešané alebo priemerné“ recenzie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SIFU critic reviews | url = https://www.metacritic.com/game/sifu/critic-reviews/?platform=pc | vydavateľ = www.metacritic.com | dátum prístupu = 2025-04-27 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SIFU critic reviews | url = https://www.metacritic.com/game/sifu/critic-reviews/?platform=playstation-5 | vydavateľ = www.metacritic.com | dátum prístupu = 2025-04-27 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SIFU critic reviews | url = https://www.metacritic.com/game/sifu/critic-reviews/?platform=nintendo-switch | vydavateľ = www.metacritic.com | dátum prístupu = 2025-04-27 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SIFU critic reviews | url = https://www.metacritic.com/game/sifu/critic-reviews/?platform=playstation-4 | vydavateľ = www.metacritic.com | dátum prístupu = 2025-04-27 | jazyk = en}}</ref> ''[[IGN]]'' označil hru za „úplne nekompromisnú vo svojom dizajne“, pochválil rozprávanie, boj, haptiku ovládača, prostredia, umelú inteligenciu, štruktúru a vyjadril menšie problémy s kamerou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sifu Review | url = https://www.ign.com/articles/sifu-review-ps5 | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2022-02-06 | dátum prístupu = 2025-04-27 | jazyk = en | meno = Mitchell | priezvisko = Saltzman}}</ref> ''[[Destructoid]]'' ju nazval „neustálym ťažkým bojom“ a „intenzívne obohacujúcim“ a na záver povedal: „Sifu je výzva, ktorú stojí za to prijať a prekonať. Je to príbeh o pomste s trochou srdca na konci a hoci to nemusí dopadnúť dokonale, má to veľa štýlu a akcie, ktoré to podporujú.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Review: Sifu | url = https://www.destructoid.com/reviews/sifu-review/ | dátum prístupu = 2025-04-27 | jazyk = en-US}}</ref> Recenzia ''[[Game Informer]]'' bola o niečo menej pozitívna, pokiaľ ide o štruktúru hry, chválila jej boj za to, že od začiatku prišiel silný, pričom uviedla, že hra sa nakoniec stala únavnou drtivou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sifu Review - Sifu Review – A Test Of Resolve | url = https://www.gameinformer.com/review/sifu/sifu-review-a-test-of-resolve | vydavateľ = Game Informer | dátum vydania = 2022-02-08 | dátum prístupu = 2025-04-27 | jazyk = en | meno = Ben | priezvisko = Reeves}}</ref> ''[[GameSpot]]'' veľmi chválil dva bojové režimy hry, pričom uviedol, že boli pôsobivé, a tiež pochválil vynaliezavú mechaniku starnutia a nedostatok repetitívneho pocitu kvôli dynamickým bojom. Zlá kamera, nevýrazný príbeh a postavy a nadbytočné vyšetrovacie prvky dostali určitú kritiku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sifu Review - I Know Kung Fu | url = https://www.gamespot.com/reviews/sifu-review-i-know-kung-fu/1900-6417823/ | dátum prístupu = 2025-04-27 | jazyk = en-US}}</ref> ''[[GamesRadar+]]'' o hre písal pozitívne, chválil jej krivku učenia, estetiku a znovuhrateľnosť, pričom mal určité výhrady voči krátkej dĺžke a obmedzenej rozmanitosti nepriateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sifu review: "Satisfying and addictive, nuanced and intuitive" | url = https://www.gamesradar.com/sifu-review/ | vydavateľ = GamesRadar+ | dátum vydania = 2022-02-06 | dátum prístupu = 2025-04-27 | jazyk = en | meno = Joe Donnelly | priezvisko = published}}</ref> ''[[Push Square]]'' dal hre osem hviezdičiek z desiatich, podobne chválil jej boj, obohacujúci pocit, prezentáciu, umeleckú réžiu, dizajn úrovní a soundtrack, pričom kritizoval občasnú neférovosť v hrateľnosti metódou pokus-omyl a jej nekvalitnú kameru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Review: Sifu (PS5) - Kung Fu Brawler Is Brutal But Brilliant | url = https://www.pushsquare.com/reviews/ps5/sifu | vydavateľ = Push Square | dátum vydania = 2022-02-06 | dátum prístupu = 2025-04-27 | jazyk = en-GB | meno = Push | priezvisko = Square}}</ref> Čínska publikácia ''GamerSky'' sa o hre vyjadrila pozitívne a uviedla, že spĺňa očakávania kung-fu filmu, najmä pokiaľ ide o akčný výkon a atmosféru scén, ale poznamenala, že hra si zaslúži svoj názov Sifu, pokiaľ ide o jej prísnu obtiažnosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.gamersky.com/review/202202/1458005.shtml | vydavateľ = www.gamersky.com | dátum prístupu = 2025-04-27}}</ref> Blake Morse zo [[Shacknews]] dal hre negatívnu recenziu. Kritizoval systém vylepšovania hry a jej roguelike štruktúru, ktorá núti hráčov grindiť dlhší čas a často opakovať úrovne, aby mohli postupovať ďalej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sifu review: Kung-Fu gripe | url = https://www.shacknews.com/article/128698/sifu-review-kung-fu-gripe | vydavateľ = Shacknews | dátum vydania = 2022-02-06 | dátum prístupu = 2025-04-27 | jazyk = en}}</ref> === Predaj === Hra Sifu sa predala v priebehu 48 hodín od vydania v počte viac ako 500 000 kusov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sifu sells over 500,000 copies in 48 hours | url = https://www.gamedeveloper.com/business/sifu-sells-over-500-000-copies-in-48-hours | vydavateľ = www.gamedeveloper.com | dátum prístupu = 2025-04-27 | jazyk = en}}</ref> Do marca 2022 sa predalo viac ako 1 milión kusov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sifu reaches one million copies sold three weeks after release | url = https://www.vg247.com/sifu-reaches-one-million-copies-sold-three-weeks-after-release | vydavateľ = VG247 | dátum vydania = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2025-04-27 | jazyk = en | meno = Stephany Nunneley-Jackson Former News | priezvisko = Editor}}</ref> a do februára 2024 viac ako 3 milióny kusov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sifu Marks Three Million Sales and Second Anniversary with New Outfits | url = https://www.pushsquare.com/news/2024/02/sifu-marks-three-million-sales-and-second-anniversary-with-new-outfits | vydavateľ = Push Square | dátum vydania = 2024-02-20 | dátum prístupu = 2025-04-27 | jazyk = en-GB | meno = Push | priezvisko = Square}}</ref> === Ocenenia === {| class="wikitable" |+Ocenenia a nominácie pre ''Sifu'' !Rok !Ocenenie !Kategória !Výsledok !{{Tooltip|Ref.|Referencie}} |- | rowspan="4" |2022 |[[Golden Joystick Awards]] |Hra roka na PlayStatione<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Here are all the Golden Joystick Awards 2022 winners | url = https://www.gamesradar.com/golden-joystick-awards-2022-winners/ | vydavateľ = GamesRadar+ | dátum vydania = 2022-11-22 | dátum prístupu = 2025-04-27 | jazyk = en | meno = Sam Loveridge | priezvisko = published}}</ref> |Nominovaný | rowspan="7" | |- | rowspan="3" |[[The Game Awards 2022|The Game Awards]] |Najlepšia nezávislá hra<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Full List of the 2022 Game Awards Nominees | url = https://www.gameinformer.com/2022/11/14/the-full-list-of-the-2022-game-awards-nominees | vydavateľ = Game Informer | dátum vydania = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2025-04-27 | jazyk = en | meno = Charles | priezvisko = Harte}}</ref> |Nominovaný |- |Najlepšia akčná hra <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Full List of the 2022 Game Awards Nominees | url = https://www.gameinformer.com/2022/11/14/the-full-list-of-the-2022-game-awards-nominees | vydavateľ = Game Informer | dátum vydania = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2025-04-27 | jazyk = en | meno = Charles | priezvisko = Harte}}</ref> |Nominovaný |- |Najlepšia bojová hra <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Full List of the 2022 Game Awards Nominees | url = https://www.gameinformer.com/2022/11/14/the-full-list-of-the-2022-game-awards-nominees | vydavateľ = Game Informer | dátum vydania = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2025-04-27 | jazyk = en | meno = Charles | priezvisko = Harte}}</ref> |Nominovaný |- | rowspan="4" |2023 |[[D.I.C.E. Awards]] |Akčná hra roka<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DICE Awards 2023 Winners: The Full List | url = https://www.ign.com/articles/dice-awards-2023-winners-the-full-list | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2023-02-24 | dátum prístupu = 2025-04-27 | jazyk = en | meno = Adam | priezvisko = Bankhurst}}</ref> |Nominovaný |- | rowspan="2" |[[British Academy Games Awards]] |Animácia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Games | url = https://www.bafta.org/awards/games?award-year=2023 | dátum prístupu = 2025-04-27 | jazyk = en}}</ref> |Nominovaný |- |Pôvodný majetok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Games | url = https://www.bafta.org/awards/games?award-year=2023 | dátum prístupu = 2025-04-27 | jazyk = en}}</ref> |Nominovaný |- |[[Steam Awards]] |Najlepšia hra You Suck At |Vyhral |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Steam Announces Winners of 2023 Steam Awards | url = https://gamerant.com/steam-awards-2023-winners/ | vydavateľ = Game Rant | dátum vydania = 2024-01-02 | dátum prístupu = 2025-04-27 | jazyk = en | meno = J. W. | priezvisko = DiCarlo}}</ref> |} == Adaptácie == === Film === V decembri 2022 spoločnosť Story Kitchen oznámila partnerstvo so spoločnosťou Sloclap na vytvorení hranej adaptácie románu ''Sifu'', pričom scenáristom bude [[Derek Kolstad]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Story Kitchen Teams With Gaming Company Sloclap To Adapt Popular Video Game ‘SIFU’ Into Live-Action Feature | url = https://deadline.com/2022/12/story-kitchen-sloclap-sifu-1235187397/ | dátum vydania = 2022-12-02 | dátum prístupu = 2025-04-27 | jazyk = en-US | meno = Justin | priezvisko = Kroll}}</ref> Do februára 2025 získala práva na film spoločnosť [[Netflix]] a k spoločnostiam Sloclap a Story Kitchen sa pri produkcii pripojila spoločnosť [[87Eleven Entertainment]], pričom scenáristom bol [[Thomas Scott Nowlin|T. S. Nowlin]]. Produkciou pre Story Kitchen sú Dmitri M. Johnson a Mike Goldberg spolu s Timothy I. Stevensonom a Elenou Sandoval ako výkonnými producentmi. Produkciou pre 87Eleven budú Chad Stahelski a Jason Spitz.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'Sifu' Movie In Works From 'John Wick' Director Chad Stahelski | url = https://deadline.com/2025/02/netflix-sifu-t-s-nowlin-chad-stahelskis-producing-1236295230/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2025-02-20 | dátum prístupu = 2025-04-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250220201601/https://deadline.com/2025/02/netflix-sifu-t-s-nowlin-chad-stahelskis-producing-1236295230/ | dátum archivácie = 2025-02-20 }}</ref> === Televízia === V auguste 2024 sa ukázalo, že hra bude adaptovaná ako epizóda antologického televízneho seriálu videohier ''[[Secret Level]]'', ktorý vytvoril [[Tim Miller]] pre [[Amazon Web Services|Amazon Prime Video]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A List Of Every Game Featured In Amazon’s Promising ‘Secret Level’ Show | url = https://www.forbes.com/sites/paultassi/2024/08/21/a-list-of-every-game-featured-in-amazons-promising-secret-level-show/ | vydavateľ = Forbes | dátum prístupu = 2025-04-27 | jazyk = en | meno = Paul | priezvisko = Tassi}}</ref> Epizóda s názvom ''[[Sifu: It Takes a Life]]'', ktorú napísal Rich Larson, réžiu mal na starosti László Ruska, animáciu vytvorilo [[DIGIC Pictures|Digic Pictures]] a v hlavných úlohách sa predstavili [[Parry Shen]], [[Ping Wu]], Lydia Look, [[Nelson Lee]], [[Feodor Chin]] a Rae Lim, bola vydaná 10. decembra 2024. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Akčné počítačové hry a videohry]] [[Kategória:Hry pre Nintendo Switch]] [[Kategória:Hry pre PlayStation 4]] [[Kategória:Hry pre PlayStation 5]] [[Kategória:Hry pre Windows]] [[Kategória:Hry pre Xbox One]] t651shfspmt95qe1vwdxq0mihc2lq40 Therapy Session 0 729462 8206116 8113280 2026-04-30T10:57:09Z ~2026-20335-96 290941 8206116 wikitext text/x-wiki {{Infobox album|Farba pozadia=#B0C4DE|Názov=Therapy Session|Interpret=[[NF (raper)|NF]]|Typ=Štúdiový album|Dátum vydania=22. apríl 2016|Žáner=[[Hip-hop (hudba)|Hip-hop]]|Vydavateľ=[[Capitol Records|Capitol CMG]]|Predchádzajúci album=[[Mansion]]<br />(2015)|Tento album='''Therapy Session'''<br />(2016)|Obrázok albumu=|Nasledujúci album=[[Perception]]<br />(2017)|Misc=}} '''''Therapy Session''''' je druhý štúdiový album amerického rappera [[NF (raper)|NF]]. Bol vydaný 22. apríla 2016 vydavateľstvom [[Capitol Christian Music Group]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NF reveals release date of new album 'Therapy Session' | url = https://rapzilla.com/2016-02-nf-reveals-release-date-of-new-album-therapy-session/ | vydavateľ = Rapzilla | dátum vydania = 2016-02-12 | dátum prístupu = 2025-05-01 | jazyk = en-US | meno = David | priezvisko = Daniels}}</ref> == Prijatie kritikou == V štvorhviezdičkovej recenzii v [[CCM Magazine|časopise CCM]] Matt Conner napísal: „Našťastie sa NF ponára hlbšie do pôsobivého druhého albumu.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NF - 'Therapy Session' album review | url = https://www.ccmmagazine.com/reviews/nf-therapy-session-album-review/ | dátum vydania = 2016-05-16 | dátum prístupu = 2025-05-01 | jazyk = en-US | meno = Matt | priezvisko = Conner}}</ref> David Craft, ktorý albumu udeľuje tri a pol hviezdičky od Jesus Freak Hideout, verí: „NF v žiadnom prípade nechýba talent ani kreativita, ale mohol by si dovoliť prejaviť trochu viac trpezlivosti. Tento album sa nezdá byť celkom pripravený na vydanie, o čom svedčí aj krátka ročná medzera medzi Mansion a Therapy Session. Napriek tomu NF prekonal druhú krízu a vytvoril projekt, ktorý sa oplatí vypočuť.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jesusfreakhideout.com: NF, "Therapy Session" Review | url = https://www.jesusfreakhideout.com/cdreviews/TherapySession.asp | vydavateľ = www.jesusfreakhideout.com | dátum prístupu = 2025-05-01}}</ref> Kevin Hoskins, ktorý albumu udeľuje štyri a pol hviezdičky od Jesus Freak Hideout, píše: „Mnohým sa tu nebudú páčiť čisté, surové emócie, ale ja som fanúšikom niekoho, kto dokáže ponúknuť niečo netradičné, a toto dokonale spĺňa túto požiadavku.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jesusfreakhideout.com: NF, "Therapy Session" Review | url = https://www.jesusfreakhideout.com/cdreviews/TherapySession.asp | vydavateľ = www.jesusfreakhideout.com | dátum prístupu = 2025-05-01}}</ref> Mark Rice, ktorý albumu Jesus Freak Hideout udeľuje tri a pol hviezdičky, uvádza: „Osobne mám voči prístupu NF ambivalentný názor, ale je to dobrý, premyslený a nezabudnuteľný posluch.“ Dúfam však, že kvôli NF zažije pred vydaním ďalšieho albumu určitý osobný rast, takže ďalší temný výlet nebude potrebný.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jesusfreakhideout.com: NF, "Therapy Session" Review | url = https://www.jesusfreakhideout.com/cdreviews/TherapySession.asp | vydavateľ = www.jesusfreakhideout.com | dátum prístupu = 2025-05-01}}</ref> Lucas Munachen dal albumu Jesus Freak Hideout štyri hviezdičky a opísal ho slovami: „''Therapy Session'' je silným krokom vpred a ponára sa do ešte temnejších tém... ''Therapy Session'' môže byť jedným z najpamätnejších rapových albumov roka, ale mám pocit, že len poškriabe povrch talentu NF.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jesusfreakhideout.com: NF, "Therapy Session" Review | url = https://www.jesusfreakhideout.com/cdreviews/TherapySession.asp | vydavateľ = www.jesusfreakhideout.com | dátum prístupu = 2025-05-01}}</ref> Christopher Smith, ktorý albumu udelil štvorhviezdičkovú recenziu pre Jesus Freak Hideout, verí: „''Therapy Session'' je obohacujúce a osviežujúco úprimné počúvanie, ak ho dokážete prijať“, pričom „solídne takty, jednoduchá, no zároveň filmová produkcia a úprimné písanie piesní z neho robia solídny a nezabudnuteľný druhý album.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jesusfreakhideout.com: NF, "Therapy Session" Review | url = https://www.jesusfreakhideout.com/cdreviews/TherapySession.asp | vydavateľ = www.jesusfreakhideout.com | dátum prístupu = 2025-05-01}}</ref> Haley Black v recenzii so štyrmi z piatich v časopise ''Highlight Magazine'' uvádza: „Mocne reve, buduje dynamiku, premieta svoju cestu hudobníka a znovu prežíva úsudky, že jeho kariéra je bezvýznamná.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Review: NF – 'Therapy Session' {{!}} Highlight Magazine | url = http://highlightmagazine.net/2016/04/21/review-nf-therapy-session/ | vydavateľ = highlightmagazine.net | dátum prístupu = 2025-05-01}}</ref> Carlin Doyle v recenzii Reel Gospel so 4,5 z piatich uvádza: „temný a intenzívny, ale skutočný.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Reel Gospel – Film Reviews, Album Reviews, and Music Interviews from a Christian Perspective - REEL-GOSPEL.COM | url = https://reel-gospel.com/ | vydavateľ = reel-gospel.com | dátum prístupu = 2025-05-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250516165710/https://reel-gospel.com/ | dátum archivácie = 2025-05-16 }}</ref> Chris Major hodnotí album 4,9 z piatich píše: „''Therapy Session'' sa zaoberá smútkom, ľútosťou a hnevom nahromadeným v Mansion a zasahuje do centra intenzívnymi textami a nespochybniteľnou úprimnosťou NF.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NF's "Therapy Session" Confronts Reality With Undisputed Honesty - TCB - | url = https://www.thechristianbeat.org/nf-s-therapy-session-confronts-reality-with-undisputed-honesty/ | dátum vydania = 2016-04-30 | dátum prístupu = 2025-05-01 | jazyk = en-US}}</ref> David Jeffries z Allmusic dal albumu 4 z 5 hviezdičiek, pričom ho pochválil za jeho „divadelné spracovanie“ a opísal ho ako „plný surových emócií a úprimnosti“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Therapy Session - NF {{!}} Album {{!}} AllMusic | url = https://www.allmusic.com/album/therapy-session-mw0002929116 | dátum prístupu = 2025-05-01 | jazyk = en}}</ref> == Komerčný výkon == Album ''Therapy Session'' debutoval na 12. mieste v rebríčku ''[[Billboard 200]]'' a v prvom týždni sa predalo 29 184 kusov ekvivalentných albumu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NF's new album 'Therapy Session' makes impressive debut on Billboard | url = https://rapzilla.com/2016-05-nf-s-new-album-therapy-session-makes-impressive-debut-on-billboard/ | vydavateľ = Rapzilla | dátum vydania = 2016-05-03 | dátum prístupu = 2025-05-01 | jazyk = en-US | meno = David | priezvisko = Daniels}}</ref> Umiestnil sa tiež na 1. mieste v rebríčku [[Top Christian Albums|Christian Albums Chart]] a na 1. mieste v rebríčku [[Top R&B/Hip-Hop Albums|Rap Albums]] Chart. Do októbra 2017 sa v Spojených štátoch predalo 122 000 kópií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NF Scores First No. 1 Album on Billboard 200 Chart With ‘Perception’ | url = https://www.billboard.com/pro/nf-first-no-1-album-billboard-200-chart-perception/ | dátum vydania = 2017-10-16 | dátum prístupu = 2025-05-01 | jazyk = en-US | meno = Keith | priezvisko = Caulfield}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb|titul1=Intro 2|dĺžka1=3:15|titul2=Therapy Session|dĺžka2=5:31|dĺžka3=3:46|titul3=I Just Wanna Know|titul4=How Could You Leave Us|dĺžka4=5:22|dĺžka5=4:19|titul5=Breathe|titul6=Real|dĺžka6=4:23|titul7=Oh Lord|dĺžka7=3:18|titul8=I Can Feel It|dĺžka8=3:53|dĺžka9=4:01|titul9=Got You on My Mind|autorstvo=áno|titul10=Grindin|titul11=Wish You Wouldn't|titul12=Statement|titul13=All I Do|titul14=Lost in the Moment|skladateľ1=Nate Feuerstein • Thomas Profitt|skladateľ2=Feuerstein • Profitt|skladateľ3=Feuerstein • Profitt|skladateľ4=Feuerstein • Profitt|skladateľ5=Feuerstein • Profitt • Lauren Strahm|skladateľ6=Feuerstein • David Garcia|skladateľ7=Feuerstein • Garcia|skladateľ8=Feuerstein • Profitt|skladateľ9=Feuerstein • Garcia|skladateľ10=Feuerstein • Profitt • Marty Santiago|skladateľ11=Feuerstein • Jarrod Ingram|skladateľ12=Feuerstein • Garcia • Ingram|skladateľ13=Feuerstein • Garcia|skladateľ14=Feuerstein • Profitt • Jonathan Thulin|poznámka10=(ft. Marty so Social Club)|poznámka14=(ft. Jonathan Thulin)|dĺžka10=4:37|dĺžka11=4:46|dĺžka12=3:10|dĺžka13=3:48|dĺžka14=4:02}} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Hudobné albumy z 2016]] [[Kategória:Hudobné albumy v angličtine]] d6xubjr9ltc8661c6ietdkzi6ht6r0w Operný krém 0 729489 8206120 8160669 2026-04-30T11:06:18Z ~2026-20335-96 290941 8206120 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Opera cream}} [[Súbor:Opera_cream_candies.jpg|náhľad|''Opera cream'' predávaný v cukrárni Aglamesis Bro’s v Cincinnati]] '''Opera cream''' sú [[Cukrík|cukrovinky]] z čokolády. Najčastejšie sa spájajú s [[Cincinnati]] v štáte [[Ohio]], hoci sa predávajú aj v iných mestách štátu Ohio a v [[Kentucky]]. == História == Zdroje sa líšia v tom, či ''Opera cream'' vynašla spoločnosť Bissinger’s alebo Robert H. Putnam Company, obe sú cukrárne z [[Cincinnati]]. Dann Woellert uvádza, že prvú miestnu reklamu na cukrovinky uverejnila v roku [[1924]] spoločnosť ''Putman’s''. Legenda o tom, ako cukrovinky dostali svoje meno uvádza, že ich dávali zadarmo návštevníkom opery v ''Cincinnati Music Hall'' počas prestávky.<ref name="Woellert">{{Citácia knihy |url=https://books.google.com/books?id=jB83DwAAQBAJ&pg=PA94 |isbn=9781467137959 |priezvisko=Woellert |meno=Dann |titul=Cincinnati Candy: A Sweet History |vydavateľ=Arcadia Publishing |rok=2017 |strany=92-94 |jazyk=en}}</ref><ref name="on sale">{{citácia periodika |periodikum=Cincinnati Magazine |url=https://books.google.com/books?id=TR4DAAAAMBAJ&pg=PA90 |dátum vydania=september 2005 |dátum prístupu=28 May 2019 |číslo=38 |issue=12 |titul=On Sale!|language=en}}</ref> Cukrovinky sú obľúbené v cincinnatských cukrárňach, ako sú Schneider’s Sweet Shop<ref>{{cite news|url=https://www.newspapers.com/image/102841408/?terms=opera%2Bcream|title=Bellevue's hidden gem: the opera cream|work=The Cincinnati Enquirer|date=13 December 2006|access-date=28 May 2019|page=89|language=en}}</ref> a Aglamesis Bro’s.<ref name="Woellert" /> Boli nazvané „najcincinnatskejšími zo všetkých cukroviniek“. Vyrába ich aj spoločnosť ''Esther Price Candies'', ktorá však sídli v meste [[Dayton]] v štáte Ohio.<ref>{{citácia periodika |url=https://books.google.com/books?id=8u0CAAAAMBAJ&pg=PA154|title=Made in Dayton: Esther Price Opera Creams |periodikum=Cincinnati Magazine |dátum=apríl 2001 |strana=154 |číslo=34 |issue=7 |language=en}}</ref> ''Chris A. Papas & Son'', podnik v Covingtone v štáte [[Kentucky]], uvádza operené krémové veľkonočné vajíčko ako svoju najobľúbenejšiu odrodu veľkonočných vajíčok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.cincinnatimagazine.com/forkopolisblog/local-flavor-papas-cream-eggs/ | priezvisko = Covrett | meno = Donna | titul = Local Flavor: Opera Creams | dátum vydania = 2011-04-21 | dátum prístupu = 2019-05-28 | jazyk = en}}</ref> == Zloženie == Stred ''Opera cream'' sa skladá zo smotany, cukru, vanilky a marshmallow krému. Vonkajšia časť je z mliečnej, horkej alebo bielej čokolády. Výroba prebieha v štyroch fázach. Prísady na stred − smotana, cukor a vanilka − sa zahrievajú v dvojitom kotle, aby sa vytvoril tzv. „fondant“. Po vychladnutí sa zmes fondánu miesi v guľôčkovom šľahači na krém, čo je druh horizontálneho kruhového mixéra. V tretej fáze sa fondán rozoberie na malé kúsky, aby sa vytvoril krémový stred. Nakoniec sa krémový stred obalí v čokoláde.<ref name="Woellert"/> == Varianty == Obvyklá forma ''Opera cream'' je obdĺžniková čokoláda, pričom sa vyrábajú druhy horkej, mliečnej a bielej čokolády. Okolo [[Veľká noc|Veľkonočných sviatkov]] sú však populárne [[Kraslica|veľkonočné vajíčka]] s ''Opera cream'',<ref name="Woellert"/> pričom niektoré druhy vajíčok s operným krémom vážia až 1,4 kg (3 lb).<ref>{{cite news|url=https://www.newspapers.com/image/402548633/?terms=opera%2Bcream|title=Says Area Man: What's in an egg?--Why, a name|first=Joe|last=Fahnestock|date=14 April 1960|work=Dayton Daily News|page=9|access-date=28 May 2019|language=en}}</ref> na báze ''Opera cream'' sa vytvárajú aj ďalšie potravinárske a nápojové výrobky vrátane koláčov, keksíkov a ochutených pivných stoutov.<ref name="Woellert" /> Pekáreň BonBonerie v [[Cincinnati]] vyrába a predáva počas zimných sviatkov až osemdesiat koláčov s ''Opera cream'' s priemerom 23 cm (9 palcov) denne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://sweets.seriouseats.com/2013/08/we-build-the-opera-cream-torte-at-the-bonbonerie-cincinnati-slideshow.html | priezvisko = Raposo | meno = Jacqueline | titul = Gallery: Behind the Scenes: The Opera Cream Cake at The BonBonerie, Cincinnati | dátum vydania = 2013 | dátum prístupu = 2019-05-28 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20190529031021/https://sweets.seriouseats.com/2013/08/we-build-the-opera-cream-torte-at-the-bonbonerie-cincinnati-slideshow.html | dátum archivácie = 2019-05-29 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Opera cream|1142538403}} [[Kategória:Kuchyňa USA]] [[Kategória:Dezerty]] [[Kategória:Kultúra v Ohiu]] 24ngqjljgr8oxvx4t2ia2mgdmo265jw 8206121 8206120 2026-04-30T11:07:09Z ~2026-20335-96 290941 8206121 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Opera cream}} [[Súbor:Opera_cream_candies.jpg|náhľad|''Opera cream'' predávaný v cukrárni Aglamesis Bro’s v Cincinnati]] '''Opera cream''' sú [[Cukrík|cukrovinky]] z čokolády. Najčastejšie sa spájajú s [[Cincinnati]] v štáte [[Ohio]], hoci sa predávajú aj v iných mestách štátu Ohio a v [[Kentucky]]. == História == Zdroje sa líšia v tom, či ''Opera cream'' vynašla spoločnosť Bissinger’s alebo Robert H. Putnam Company, obe sú cukrárne z [[Cincinnati]]. Dann Woellert uvádza, že prvú miestnu reklamu na cukrovinky uverejnila v roku [[1924]] spoločnosť ''Putman’s''. Legenda o tom, ako cukrovinky dostali svoje meno uvádza, že ich dávali zadarmo návštevníkom opery v ''Cincinnati Music Hall'' počas prestávky.<ref name="Woellert">{{Citácia knihy |url=https://books.google.com/books?id=jB83DwAAQBAJ&pg=PA94 |isbn=9781467137959 |priezvisko=Woellert |meno=Dann |titul=Cincinnati Candy: A Sweet History |vydavateľ=Arcadia Publishing |rok=2017 |strany=92-94 |jazyk=en}}</ref><ref name="on sale">{{citácia periodika |periodikum=Cincinnati Magazine |url=https://books.google.com/books?id=TR4DAAAAMBAJ&pg=PA90 |dátum vydania=september 2005 |dátum prístupu=28 May 2019 |číslo=38 |issue=12 |titul=On Sale!|language=en}}</ref> Cukrovinky sú obľúbené v cincinnatských cukrárňach, ako sú Schneider’s Sweet Shop<ref>{{cite news|url=https://www.newspapers.com/image/102841408/?terms=opera%2Bcream|title=Bellevue's hidden gem: the opera cream|work=The Cincinnati Enquirer|date=13 December 2006|access-date=28 May 2019|page=89|language=en}}</ref> a Aglamesis Bro’s.<ref name="Woellert" /> Boli nazvané „najcincinnatskejšími zo všetkých cukroviniek“. Vyrába ich aj spoločnosť ''Esther Price Candies'', ktorá však sídli v meste [[Dayton]] v štáte Ohio.<ref>{{citácia periodika |url=https://books.google.com/books?id=8u0CAAAAMBAJ&pg=PA154|title=Made in Dayton: Esther Price Opera Creams |periodikum=Cincinnati Magazine |dátum=apríl 2001 |strana=154 |číslo=34 |issue=7 |language=en}}</ref> ''Chris A. Papas & Son'', podnik v Covingtone v štáte [[Kentucky]], uvádza operené krémové veľkonočné vajíčko ako svoju najobľúbenejšiu odrodu veľkonočných vajíčok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.cincinnatimagazine.com/forkopolisblog/local-flavor-papas-cream-eggs/ | priezvisko = Covrett | meno = Donna | titul = Local Flavor: Opera Creams | dátum vydania = 2011-04-21 | dátum prístupu = 2019-05-28 | jazyk = en}}</ref> == Zloženie == Stred ''Opera cream'' sa skladá zo smotany, cukru, vanilky a marshmallow krému. Vonkajšia časť je z mliečnej, horkej alebo bielej čokolády. Výroba prebieha v štyroch fázach. Prísady na stred − smotana, cukor a vanilka − sa zahrievajú v dvojitom kotle, aby sa vytvoril tzv. „fondant“. Po vychladnutí sa zmes fondánu miesi v guľôčkovom šľahači na krém, čo je druh horizontálneho kruhového mixéra. V tretej fáze sa fondán rozoberie na malé kúsky, aby sa vytvoril krémový stred. Nakoniec sa krémový stred obalí v čokoláde.<ref name="Woellert"/> == Varianty == Obvyklá forma ''Opera cream'' je obdĺžniková čokoláda, pričom sa vyrábajú druhy horkej, mliečnej a bielej čokolády. Okolo [[Veľká noc|Veľkonočných sviatkov]] sú však populárne [[Kraslica|veľkonočné vajíčka]] s ''Opera cream'',<ref name="Woellert"/> pričom niektoré druhy vajíčok s operným krémom vážia až 1,4 kg (3 lb).<ref>{{cite news|url=https://www.newspapers.com/image/402548633/?terms=opera%2Bcream|title=Says Area Man: What's in an egg?--Why, a name|first=Joe|last=Fahnestock|date=14 April 1960|work=Dayton Daily News|page=9|access-date=28 May 2019|language=en}}</ref> na báze ''Opera cream'' sa vytvárajú aj ďalšie potravinárske a nápojové výrobky vrátane koláčov, keksíkov a ochutených pivných stoutov.<ref name="Woellert" /> Pekáreň BonBonerie v [[Cincinnati]] vyrába a predáva počas zimných sviatkov až osemdesiat koláčov s ''Opera cream'' s priemerom 23 cm (9 palcov) denne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://sweets.seriouseats.com/2013/08/we-build-the-opera-cream-torte-at-the-bonbonerie-cincinnati-slideshow.html | priezvisko = Raposo | meno = Jacqueline | titul = Gallery: Behind the Scenes: The Opera Cream Cake at The BonBonerie, Cincinnati | dátum vydania = 2013 | dátum prístupu = 2019-05-28 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20190529031021/https://sweets.seriouseats.com/2013/08/we-build-the-opera-cream-torte-at-the-bonbonerie-cincinnati-slideshow.html | dátum archivácie = 2019-05-29 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Opera cream|1142538403}} [[Kategória:Kuchyňa USA]] [[Kategória:Dezerty]] [[Kategória:Sladkosti]] [[Kategória:Kultúra v Ohiu]] mpu5pizg40pyj7zqyecbjd5nothza1q Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 0 729536 8205784 8205707 2026-04-29T15:26:52Z Peter 51345 269569 8205784 wikitext text/x-wiki {{Športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov |rok=2026 |usporiadateľ=Slovensko |dátum=22. apríl – 2. máj 2026 |počet tímov=10 |počet miest=2 |počet dejísk=2 |dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]] |víťaz-kategória=lh18 |víťaz= |počet titulov= |druhý= |tretí= |štvrtý= |zostupujúci= |postupujúci=SUI |zápasy=23 |góly=154 |najlepší strelec= |najproduktívnejší hráč={{USA}} [[Wyatt Cullen]]<br/><small>(8 bodov)<small/> |najlepší brankár= |návštevnosť=44025 |aktualizácia=29. aprílu 2026 }} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' sú v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hrá v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od [[22. apríl]]a do [[2. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref> Turnaja sa zúčastňuje 10 tímov; najlepších deväť z minuloročného turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]]. == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SVK|w}} |- ![[Trenčín]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}} ![[Bratislava]] |- |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] ''Kapacita:'' ''6 150'' |[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]] ''Kapacita:'' ''3 500'' |- |[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]] |[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]] |} == Základné skupiny == ''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).'' === Skupina A === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=22|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=28|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}} |}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small> ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plumins|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{GBR}} Ryan Fraley|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjärvi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{LAT|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|8|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|3|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Patriks Plumins|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=10|tresty2=6|strely1=37|strely2=25|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát|divákov=434|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A16_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|6|1}}<br/><br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}|góly1=M. Avotins (O. Murnieks) - 11:37<br/>D. Tarvids (H. Upenieks, O. Luks) - 11:58<br/>M. Avotins (S. Rots) (PH) - 23:34<br/>M. Klaucans (O. Murnieks, R. Lisovskis) (PH) - 25:51<br/>M. Klaucans (K. Obuks, A. Klavins) - 34:54<br/>S. Rots (OS) - 42:32<br/><br/><br/>O. Murnieks (D. Reidzans, M. Avotins) - 56:00<br/>O. Luks (A. Klavins, M. Klaucans) - 56:52|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>53:15 - J. Gulbrandsen (M. Andersen, J. Juntti)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|7|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|0|0|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi<br/>(od 46. minúty Oskari Ahmajärvi)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{USA}} Samuel Heidemann|tresty1=2|tresty2=4|strely1=19|strely2=30|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 432|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A18_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}|góly2=02:08 - A. Valentini (K. Verhoeff, R. Lin)<br/>11:07 - B. Hamilton (C. Croskery)<br/>16:22 - M. Preston (C. Croskery)<br/>18:21 - B. Hamilton (R. Lin)<br/>42:59 - M. Preston (K. Verhoeff, T. Vandenberg)<br/>44:58 - D. Zhilkin (J. Lemieux)<br/>48:08 - R. Lin (R. Cali, A. Di Iorio)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Ilja Nikitins|brankár2=Samuel Hrenák|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=23|strely2=40|čiarový=|čiarový2=|divákov=4 727|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A20_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly1=<br/><br/>K. Obuks (O. Murnieks, D. Reidzans) - 19:09<br/><br/><br/>S. Rots (H. Upenieks) - 57:58|góly2=04:35 - L. Bernát (O. Botka) (PH)<br/>05:33 - A. Goljer (S. Šramatý, I. Matta)<br/><br/>41:18 - A. Goljer (S. Šramatý, T. Kazda)<br/>45:07 - T. Kazda (I. Matta, S. Šramatý) (PH)<br/><br/>58:50 - S. Brach (Š. Potočka) (PB)}} === Skupina B === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=24|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}} |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový={{FIN}} Teo Mäkinen|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|0|4|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Daniel Navrbjerg<br/>(od 44. minúty Victor Damgaard)|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls<br/> {{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=2|tresty2=4|strely1=40|strely2=10|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 635|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B15_74_3_0.pdf|góly1=M. Šebesta (D. Řípa, V. Nedorost) - 04:35<br/>D. Huk (O. Ruml, V. Nedorost) - 10:28<br/><br/>D. Sedláček (D. Byrtus, T. Cífka) - 23:00<br/>J. Holejšovský (O. Ruml, V. Nedorost) - 29:14<br/>D. Sedláček (D. Huk) - 36:45<br/>D. Řípa (V. Nedorost, R. Řehák) - 40:44<br/>V. Nedorost (V. Hora, D. Řípa) - 43:56<br/>M. Tománek (P. Tomek) - 53:47<br/>M. Šebesta (P. Tomek) - 57:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|góly2=<br/><br/>11:15 - L. Althof (S. Degn, T. Heinsen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|10|}}|tretiny={{tretiny|1|4|0|2|0|4}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen<br/>(od 47. minúty Victor Damgaard)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=6|tresty2=10|strely1=7|strely2=39|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=876|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B17_74_3_0.pdf|góly2=00:32 - E. Hermansson (A. Command)<br/>00:59 - N. Bartholdsson<br/>10:45 - A. Command (M. Gudmundsson, E. Hermansson)<br/>11:54 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe) (PH)<br/><br/>21:39 - M. Kim (A. Elofsson, A. Nomme)<br/>30:02 - B. Meijer (H. Zirath) (PH)<br/>43:54 - E. Hermansson (M. Nordmark, Z. Bratt)<br/>47:00 - A. Command (E. Hermansson, M. Gustafsson)<br/>48:50 - M. Nordmark (E. Hermansson, M. Gudmundsson)<br/>51:17 - M. Nordmark (M. Gustafsson, E. Hermansson) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Samuelsen - 19:40|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}<br/><br/>{{ku|1|9}}<br/><br/>{{ku|1|10}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|11|2|}}|tretiny={{tretiny|6|1|3|0|2|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Max Bolle<br/>(od 14. minúty Niclas Wolter)|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=14|tresty2=20|strely1=53|strely2=26|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 214|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B19_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}<br/>{{ku|10|1}}<br/>{{ku|10|2}}<br/><br/>{{ku|11|2}}|góly1=J. Glance (V. Plante, L. Lunter) - 01:25<br/>W. Cullen (J. Glante, C. Murtyn) (PH) - 02:09<br/><br/><br/>M. Berchild (W. Cullen, D. Beuker) - 10:27<br/>S. Nelson (L. Schairer, V. Plante) (PH) - 12:24<br/>L. Zajic (N. Fitzhenry, B. Rogowski) - 13:03<br/>W. Cullen (J. Glance, T. Martyniuk) - 19:29<br/>C. Murtyn (M. Berchild, J. Glance) (PH) - 21:52<br/>S. Nelson (C. Meyer, L. Scharier) - 27:49<br/>L. Zajic - 30:05<br/>M. Berchild (A. Francisco, T. Martyniuk) - 43:28<br/><br/><br/>L. Zajic (C. Meyer) - 55:55|góly2=<br/><br/>09:38 - T. Krestan (l. Gerhofer, L. Steinhauser) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>46:46 - L. Becker (D. Rolsing, J. Schwartz) (PH)}} == Zápas o udržanie == {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Niclas Wolter|brankár2=Felix Timraz-Westin<br/>(od 43. minúty Maximillian Aas)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=10|tresty2=10|strely1=33|strely2=26|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=534|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996521_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}|góly1=<br/><br/><br/>M. Calce (T. Hartmann, T. Krestan) - 26:12<br/>M. Calce (T. Hartmann) - 42:56<br/>L. Becker (J. Schwartz) - 53:58|góly2=13:50 - M. Sæter<br/>20:28 - N. Aaram-Olsen (B. Haglund, P. Tollefsen)<br/><br/><br/><br/>58:45 - N. Aaram-Olsen (M. Andersen) (PH)<br/>59:37 - N. Aaram-Olsen}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- |1. |D1 | style="text-align:left;" |{{USA|lh18|1}} |- |2. |D2 | style="text-align:left;" |{{SVK|lh18|1}} |- |3. |D3 | style="text-align:left;" |{{CAN|lh18|1}} |- |4. |D4 | style="text-align:left;" |{{CZE|lh18|1}} |- |5. |D5 | style="text-align:left;" |{{FIN|lh18|1}} |- |6. |D6 | style="text-align:left;" |{{SWE|lh18|1}} |- |7. |D7 | style="text-align:left;" |{{LAT|lh18|1}} |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |{{DEN|lh18|1}} |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno|RD1-nasadený1=A1|RD1-tím1={{SVK|lh18|1}}|RD1-skóre1=|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{DEN|lh18|1}}|RD1-skóre2=|RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3={{USA|lh18|1}}|RD1-skóre3=|RD1-nasadený4=A4|RD1-tím4={{LAT|lh18|1}}|RD1-skóre4=|RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5={{CAN|lh18|1}}|RD1-skóre5=|RD1-nasadený6=B3|RD1-tím6={{SWE|lh18|1}}|RD1-skóre6=|RD1-nasadený7=B2|RD1-tím7={{CZE|lh18|1}}|RD1-skóre7=|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{FIN|lh18|1}}|RD1-skóre8=|RD2-nasadený1=|RD2-tím1=|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=|RD2-tím2=|RD2-skóre2=|RD2-nasadený3=|RD2-tím3=|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=|RD2-tím4=|RD2-skóre4=|RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2=|RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2=}} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=4|tresty2=2|strely1=19|strely2=36|čiarový=|čiarový2=|divákov=1 299|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996322_74_3_0.pdf}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|0|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=696|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=1. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Finále === {{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Vyhlo sa zostupu}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}} |} == Nižšie divízie == {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}} Súčasťou MS 2026 je aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hrá ďalších 36 reprezentačných tímov. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]] {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]] [[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]] [[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]] [[Kategória:2026 na Slovensku]] l53fbr4yiasfp93w98efgnan2l100gd 8205794 8205784 2026-04-29T15:36:12Z Peter 51345 269569 8205794 wikitext text/x-wiki {{Športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov |rok=2026 |usporiadateľ=Slovensko |dátum=22. apríl – 2. máj 2026 |počet tímov=10 |počet miest=2 |počet dejísk=2 |dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]] |víťaz-kategória=lh18 |víťaz= |počet titulov= |druhý= |tretí= |štvrtý= |zostupujúci= |postupujúci=SUI |zápasy=23 |góly=154 |najlepší strelec= |najproduktívnejší hráč={{USA}} [[Wyatt Cullen]]<br/><small>(8 bodov)<small/> |najlepší brankár= |návštevnosť=44025 |aktualizácia=29. aprílu 2026 }} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' sú v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hrá v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od [[22. apríl]]a do [[2. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref> Turnaja sa zúčastňuje 10 tímov; najlepších deväť z minuloročného turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]]. == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SVK|w}} |- ![[Trenčín]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}} ![[Bratislava]] |- |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] ''Kapacita:'' ''6 150'' |[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]] ''Kapacita:'' ''3 500'' |- |[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]] |[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]] |} == Základné skupiny == ''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).'' === Skupina A === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=22|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=28|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}} |}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small> ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plumins|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{GBR}} Ryan Fraley|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjärvi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{LAT|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|8|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|3|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Patriks Plumins|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=10|tresty2=6|strely1=37|strely2=25|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát|divákov=434|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A16_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|6|1}}<br/><br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}|góly1=M. Avotins (O. Murnieks) - 11:37<br/>D. Tarvids (H. Upenieks, O. Luks) - 11:58<br/>M. Avotins (S. Rots) (PH) - 23:34<br/>M. Klaucans (O. Murnieks, R. Lisovskis) (PH) - 25:51<br/>M. Klaucans (K. Obuks, A. Klavins) - 34:54<br/>S. Rots (OS) - 42:32<br/><br/><br/>O. Murnieks (D. Reidzans, M. Avotins) - 56:00<br/>O. Luks (A. Klavins, M. Klaucans) - 56:52|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>53:15 - J. Gulbrandsen (M. Andersen, J. Juntti)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|7|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|0|0|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi<br/>(od 46. minúty Oskari Ahmajärvi)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{USA}} Samuel Heidemann|tresty1=2|tresty2=4|strely1=19|strely2=30|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 432|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A18_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}|góly2=02:08 - A. Valentini (K. Verhoeff, R. Lin)<br/>11:07 - B. Hamilton (C. Croskery)<br/>16:22 - M. Preston (C. Croskery)<br/>18:21 - B. Hamilton (R. Lin)<br/>42:59 - M. Preston (K. Verhoeff, T. Vandenberg)<br/>44:58 - D. Zhilkin (J. Lemieux)<br/>48:08 - R. Lin (R. Cali, A. Di Iorio)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Ilja Nikitins|brankár2=Samuel Hrenák|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=23|strely2=40|čiarový=|čiarový2=|divákov=4 727|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A20_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly1=<br/><br/>K. Obuks (O. Murnieks, D. Reidzans) - 19:09<br/><br/><br/>S. Rots (H. Upenieks) - 57:58|góly2=04:35 - L. Bernát (O. Botka) (PH)<br/>05:33 - A. Goljer (S. Šramatý, I. Matta)<br/><br/>41:18 - A. Goljer (S. Šramatý, T. Kazda)<br/>45:07 - T. Kazda (I. Matta, S. Šramatý) (PH)<br/><br/>58:50 - S. Brach (Š. Potočka) (PB)}} === Skupina B === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=24|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}} |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový={{FIN}} Teo Mäkinen|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|0|4|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Daniel Navrbjerg<br/>(od 44. minúty Victor Damgaard)|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls<br/> {{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=2|tresty2=4|strely1=40|strely2=10|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 635|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B15_74_3_0.pdf|góly1=M. Šebesta (D. Řípa, V. Nedorost) - 04:35<br/>D. Huk (O. Ruml, V. Nedorost) - 10:28<br/><br/>D. Sedláček (D. Byrtus, T. Cífka) - 23:00<br/>J. Holejšovský (O. Ruml, V. Nedorost) - 29:14<br/>D. Sedláček (D. Huk) - 36:45<br/>D. Řípa (V. Nedorost, R. Řehák) - 40:44<br/>V. Nedorost (V. Hora, D. Řípa) - 43:56<br/>M. Tománek (P. Tomek) - 53:47<br/>M. Šebesta (P. Tomek) - 57:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|góly2=<br/><br/>11:15 - L. Althof (S. Degn, T. Heinsen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|10|}}|tretiny={{tretiny|1|4|0|2|0|4}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen<br/>(od 47. minúty Victor Damgaard)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=6|tresty2=10|strely1=7|strely2=39|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=876|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B17_74_3_0.pdf|góly2=00:32 - E. Hermansson (A. Command)<br/>00:59 - N. Bartholdsson<br/>10:45 - A. Command (M. Gudmundsson, E. Hermansson)<br/>11:54 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe) (PH)<br/><br/>21:39 - M. Kim (A. Elofsson, A. Nomme)<br/>30:02 - B. Meijer (H. Zirath) (PH)<br/>43:54 - E. Hermansson (M. Nordmark, Z. Bratt)<br/>47:00 - A. Command (E. Hermansson, M. Gustafsson)<br/>48:50 - M. Nordmark (E. Hermansson, M. Gudmundsson)<br/>51:17 - M. Nordmark (M. Gustafsson, E. Hermansson) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Samuelsen - 19:40|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}<br/><br/>{{ku|1|9}}<br/><br/>{{ku|1|10}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|11|2|}}|tretiny={{tretiny|6|1|3|0|2|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Max Bolle<br/>(od 14. minúty Niclas Wolter)|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=14|tresty2=20|strely1=53|strely2=26|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 214|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B19_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}<br/>{{ku|10|1}}<br/>{{ku|10|2}}<br/><br/>{{ku|11|2}}|góly1=J. Glance (V. Plante, L. Lunter) - 01:25<br/>W. Cullen (J. Glante, C. Murtyn) (PH) - 02:09<br/><br/><br/>M. Berchild (W. Cullen, D. Beuker) - 10:27<br/>S. Nelson (L. Schairer, V. Plante) (PH) - 12:24<br/>L. Zajic (N. Fitzhenry, B. Rogowski) - 13:03<br/>W. Cullen (J. Glance, T. Martyniuk) - 19:29<br/>C. Murtyn (M. Berchild, J. Glance) (PH) - 21:52<br/>S. Nelson (C. Meyer, L. Scharier) - 27:49<br/>L. Zajic - 30:05<br/>M. Berchild (A. Francisco, T. Martyniuk) - 43:28<br/><br/><br/>L. Zajic (C. Meyer) - 55:55|góly2=<br/><br/>09:38 - T. Krestan (l. Gerhofer, L. Steinhauser) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>46:46 - L. Becker (D. Rolsing, J. Schwartz) (PH)}} == Zápas o udržanie == {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Niclas Wolter|brankár2=Felix Timraz-Westin<br/>(od 43. minúty Maximillian Aas)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=10|tresty2=10|strely1=33|strely2=26|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=534|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996521_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}|góly1=<br/><br/><br/>M. Calce (T. Hartmann, T. Krestan) - 26:12<br/>M. Calce (T. Hartmann) - 42:56<br/>L. Becker (J. Schwartz) - 53:58|góly2=13:50 - M. Sæter<br/>20:28 - N. Aaram-Olsen (B. Haglund, P. Tollefsen)<br/><br/><br/><br/>58:45 - N. Aaram-Olsen (M. Andersen) (PH)<br/>59:37 - N. Aaram-Olsen}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- |1. |D1 | style="text-align:left;" |{{USA|lh18|1}} |- |2. |D2 | style="text-align:left;" |{{SVK|lh18|1}} |- |3. |D3 | style="text-align:left;" |{{CAN|lh18|1}} |- |4. |D4 | style="text-align:left;" |{{CZE|lh18|1}} |- |5. |D5 | style="text-align:left;" |{{FIN|lh18|1}} |- |6. |D6 | style="text-align:left;" |{{SWE|lh18|1}} |- |7. |D7 | style="text-align:left;" |{{LAT|lh18|1}} |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |{{DEN|lh18|1}} |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno|RD1-nasadený1=A1|RD1-tím1={{SVK|lh18|1}}|RD1-skóre1=|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{DEN|lh18|1}}|RD1-skóre2=|RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3={{USA|lh18|1}}|RD1-skóre3=|RD1-nasadený4=A4|RD1-tím4={{LAT|lh18|1}}|RD1-skóre4=|RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5={{CAN|lh18|1}}|RD1-skóre5=|RD1-nasadený6=B3|RD1-tím6={{SWE|lh18|1}}|RD1-skóre6=|RD1-nasadený7=B2|RD1-tím7={{CZE|lh18|1}}|RD1-skóre7=|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{FIN|lh18|1}}|RD1-skóre8=|RD2-nasadený1=|RD2-tím1=|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=|RD2-tím2=|RD2-skóre2=|RD2-nasadený3=|RD2-tím3=|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=|RD2-tím4=|RD2-skóre4=|RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2=|RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2=}} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Pšohlavec|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=4|tresty2=2|strely1=19|strely2=36|čiarový={{SUI}} Aurélien Urfer|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 299|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996322_74_3_0.pdf|góly1=A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák) - 07:29<br/><br/>T. Cífka (D. Řípa, A. Klaus) - 39:05|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly2=<br/>24:56 - P. Fugleberg (O. Suvanto) (PH)}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|0|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betts|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=4|tresty2=6|strely1=35|strely2=27|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=696|správa=|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Dagenais (M. Preston, J. Jacobson) - 24:04<br/>C. Croskery (T. Lawrence) - 39:59|góly2=02:09 - O. Karlsson (A. Nomme, A. Elofsson)<br/>15:11 - L. Andersson (A. Andersson, O. Karlsson)<br/><br/><br/>52:37 - N. Bartholdsson (E. Hermansson, M. Gustafsson) (PH)<br/>58:29 - N. Bartholdsson (PB)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1||}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Brady Knowling|brankár2=Patriks Plumins|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}|góly2=09:48 - M. Klaucans (R. Rutkis)<br/>27:55 - R. Rutkis (O. Murnieks) (PH)}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=1. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Finále === {{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Vyhlo sa zostupu}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}} |} == Nižšie divízie == {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}} Súčasťou MS 2026 je aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hrá ďalších 36 reprezentačných tímov. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]] {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]] [[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]] [[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]] [[Kategória:2026 na Slovensku]] i47zz4ra94asxkb3kacy1rycq9yvxqr 8205796 8205794 2026-04-29T15:37:24Z Peter 51345 269569 8205796 wikitext text/x-wiki {{Športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov |rok=2026 |usporiadateľ=Slovensko |dátum=22. apríl – 2. máj 2026 |počet tímov=10 |počet miest=2 |počet dejísk=2 |dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]] |víťaz-kategória=lh18 |víťaz= |počet titulov= |druhý= |tretí= |štvrtý= |zostupujúci= |postupujúci=SUI |zápasy=23 |góly=154 |najlepší strelec= |najproduktívnejší hráč={{USA}} [[Wyatt Cullen]]<br/><small>(8 bodov)<small/> |najlepší brankár= |návštevnosť=44025 |aktualizácia=29. aprílu 2026 }} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' sú v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hrá v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od [[22. apríl]]a do [[2. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref> Turnaja sa zúčastňuje 10 tímov; najlepších deväť z minuloročného turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]]. == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SVK|w}} |- ![[Trenčín]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}} ![[Bratislava]] |- |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] ''Kapacita:'' ''6 150'' |[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]] ''Kapacita:'' ''3 500'' |- |[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]] |[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]] |} == Základné skupiny == ''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).'' === Skupina A === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=22|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=28|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}} |}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small> ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plumins|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{GBR}} Ryan Fraley|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjärvi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{LAT|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|8|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|3|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Patriks Plumins|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=10|tresty2=6|strely1=37|strely2=25|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát|divákov=434|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A16_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|6|1}}<br/><br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}|góly1=M. Avotins (O. Murnieks) - 11:37<br/>D. Tarvids (H. Upenieks, O. Luks) - 11:58<br/>M. Avotins (S. Rots) (PH) - 23:34<br/>M. Klaucans (O. Murnieks, R. Lisovskis) (PH) - 25:51<br/>M. Klaucans (K. Obuks, A. Klavins) - 34:54<br/>S. Rots (OS) - 42:32<br/><br/><br/>O. Murnieks (D. Reidzans, M. Avotins) - 56:00<br/>O. Luks (A. Klavins, M. Klaucans) - 56:52|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>53:15 - J. Gulbrandsen (M. Andersen, J. Juntti)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|7|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|0|0|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi<br/>(od 46. minúty Oskari Ahmajärvi)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{USA}} Samuel Heidemann|tresty1=2|tresty2=4|strely1=19|strely2=30|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 432|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A18_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}|góly2=02:08 - A. Valentini (K. Verhoeff, R. Lin)<br/>11:07 - B. Hamilton (C. Croskery)<br/>16:22 - M. Preston (C. Croskery)<br/>18:21 - B. Hamilton (R. Lin)<br/>42:59 - M. Preston (K. Verhoeff, T. Vandenberg)<br/>44:58 - D. Zhilkin (J. Lemieux)<br/>48:08 - R. Lin (R. Cali, A. Di Iorio)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Ilja Nikitins|brankár2=Samuel Hrenák|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=23|strely2=40|čiarový=|čiarový2=|divákov=4 727|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A20_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly1=<br/><br/>K. Obuks (O. Murnieks, D. Reidzans) - 19:09<br/><br/><br/>S. Rots (H. Upenieks) - 57:58|góly2=04:35 - L. Bernát (O. Botka) (PH)<br/>05:33 - A. Goljer (S. Šramatý, I. Matta)<br/><br/>41:18 - A. Goljer (S. Šramatý, T. Kazda)<br/>45:07 - T. Kazda (I. Matta, S. Šramatý) (PH)<br/><br/>58:50 - S. Brach (Š. Potočka) (PB)}} === Skupina B === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=24|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}} |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový={{FIN}} Teo Mäkinen|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|0|4|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Daniel Navrbjerg<br/>(od 44. minúty Victor Damgaard)|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls<br/> {{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=2|tresty2=4|strely1=40|strely2=10|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 635|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B15_74_3_0.pdf|góly1=M. Šebesta (D. Řípa, V. Nedorost) - 04:35<br/>D. Huk (O. Ruml, V. Nedorost) - 10:28<br/><br/>D. Sedláček (D. Byrtus, T. Cífka) - 23:00<br/>J. Holejšovský (O. Ruml, V. Nedorost) - 29:14<br/>D. Sedláček (D. Huk) - 36:45<br/>D. Řípa (V. Nedorost, R. Řehák) - 40:44<br/>V. Nedorost (V. Hora, D. Řípa) - 43:56<br/>M. Tománek (P. Tomek) - 53:47<br/>M. Šebesta (P. Tomek) - 57:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|góly2=<br/><br/>11:15 - L. Althof (S. Degn, T. Heinsen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|10|}}|tretiny={{tretiny|1|4|0|2|0|4}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen<br/>(od 47. minúty Victor Damgaard)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=6|tresty2=10|strely1=7|strely2=39|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=876|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B17_74_3_0.pdf|góly2=00:32 - E. Hermansson (A. Command)<br/>00:59 - N. Bartholdsson<br/>10:45 - A. Command (M. Gudmundsson, E. Hermansson)<br/>11:54 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe) (PH)<br/><br/>21:39 - M. Kim (A. Elofsson, A. Nomme)<br/>30:02 - B. Meijer (H. Zirath) (PH)<br/>43:54 - E. Hermansson (M. Nordmark, Z. Bratt)<br/>47:00 - A. Command (E. Hermansson, M. Gustafsson)<br/>48:50 - M. Nordmark (E. Hermansson, M. Gudmundsson)<br/>51:17 - M. Nordmark (M. Gustafsson, E. Hermansson) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Samuelsen - 19:40|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}<br/><br/>{{ku|1|9}}<br/><br/>{{ku|1|10}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|11|2|}}|tretiny={{tretiny|6|1|3|0|2|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Max Bolle<br/>(od 14. minúty Niclas Wolter)|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=14|tresty2=20|strely1=53|strely2=26|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 214|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B19_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}<br/>{{ku|10|1}}<br/>{{ku|10|2}}<br/><br/>{{ku|11|2}}|góly1=J. Glance (V. Plante, L. Lunter) - 01:25<br/>W. Cullen (J. Glante, C. Murtyn) (PH) - 02:09<br/><br/><br/>M. Berchild (W. Cullen, D. Beuker) - 10:27<br/>S. Nelson (L. Schairer, V. Plante) (PH) - 12:24<br/>L. Zajic (N. Fitzhenry, B. Rogowski) - 13:03<br/>W. Cullen (J. Glance, T. Martyniuk) - 19:29<br/>C. Murtyn (M. Berchild, J. Glance) (PH) - 21:52<br/>S. Nelson (C. Meyer, L. Scharier) - 27:49<br/>L. Zajic - 30:05<br/>M. Berchild (A. Francisco, T. Martyniuk) - 43:28<br/><br/><br/>L. Zajic (C. Meyer) - 55:55|góly2=<br/><br/>09:38 - T. Krestan (l. Gerhofer, L. Steinhauser) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>46:46 - L. Becker (D. Rolsing, J. Schwartz) (PH)}} == Zápas o udržanie == {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Niclas Wolter|brankár2=Felix Timraz-Westin<br/>(od 43. minúty Maximillian Aas)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=10|tresty2=10|strely1=33|strely2=26|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=534|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996521_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}|góly1=<br/><br/><br/>M. Calce (T. Hartmann, T. Krestan) - 26:12<br/>M. Calce (T. Hartmann) - 42:56<br/>L. Becker (J. Schwartz) - 53:58|góly2=13:50 - M. Sæter<br/>20:28 - N. Aaram-Olsen (B. Haglund, P. Tollefsen)<br/><br/><br/><br/>58:45 - N. Aaram-Olsen (M. Andersen) (PH)<br/>59:37 - N. Aaram-Olsen}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- |1. |D1 | style="text-align:left;" |{{USA|lh18|1}} |- |2. |D2 | style="text-align:left;" |{{SVK|lh18|1}} |- |3. |D3 | style="text-align:left;" |{{CAN|lh18|1}} |- |4. |D4 | style="text-align:left;" |{{CZE|lh18|1}} |- |5. |D5 | style="text-align:left;" |{{FIN|lh18|1}} |- |6. |D6 | style="text-align:left;" |{{SWE|lh18|1}} |- |7. |D7 | style="text-align:left;" |{{LAT|lh18|1}} |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |{{DEN|lh18|1}} |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno|RD1-nasadený1=A1|RD1-tím1={{SVK|lh18|1}}|RD1-skóre1=|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{DEN|lh18|1}}|RD1-skóre2=|RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3={{USA|lh18|1}}|RD1-skóre3=|RD1-nasadený4=A4|RD1-tím4={{LAT|lh18|1}}|RD1-skóre4=|RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5={{CAN|lh18|1}}|RD1-skóre5=2|RD1-nasadený6='''B3'''|RD1-tím6='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD1-skóre6='''4'''|RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{FIN|lh18|1}}|RD1-skóre8=1|RD2-nasadený1=|RD2-tím1=|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=|RD2-tím2=|RD2-skóre2=|RD2-nasadený3=|RD2-tím3=|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=|RD2-tím4=|RD2-skóre4=|RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2=|RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2=}} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Pšohlavec|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=4|tresty2=2|strely1=19|strely2=36|čiarový={{SUI}} Aurélien Urfer|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 299|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996322_74_3_0.pdf|góly1=A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák) - 07:29<br/><br/>T. Cífka (D. Řípa, A. Klaus) - 39:05|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly2=<br/>24:56 - P. Fugleberg (O. Suvanto) (PH)}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|0|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betts|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=4|tresty2=6|strely1=35|strely2=27|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=696|správa=|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Dagenais (M. Preston, J. Jacobson) - 24:04<br/>C. Croskery (T. Lawrence) - 39:59|góly2=02:09 - O. Karlsson (A. Nomme, A. Elofsson)<br/>15:11 - L. Andersson (A. Andersson, O. Karlsson)<br/><br/><br/>52:37 - N. Bartholdsson (E. Hermansson, M. Gustafsson) (PH)<br/>58:29 - N. Bartholdsson (PB)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1||}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Brady Knowling|brankár2=Patriks Plumins|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}|góly2=09:48 - M. Klaucans (R. Rutkis)<br/>27:55 - R. Rutkis (O. Murnieks) (PH)}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=1. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Finále === {{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=31|poznámka=Vyhlo sa zostupu}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=11|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}} |} == Nižšie divízie == {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}} Súčasťou MS 2026 je aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hrá ďalších 36 reprezentačných tímov. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]] {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]] [[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]] [[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]] [[Kategória:2026 na Slovensku]] j08ekf9psk7xfv3q9lcdgb93d4e29vl 8205817 8205796 2026-04-29T16:54:18Z Pe3kZA 39673 /* Štvrťfinále */ akt. 8205817 wikitext text/x-wiki {{Športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov |rok=2026 |usporiadateľ=Slovensko |dátum=22. apríl – 2. máj 2026 |počet tímov=10 |počet miest=2 |počet dejísk=2 |dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]] |víťaz-kategória=lh18 |víťaz= |počet titulov= |druhý= |tretí= |štvrtý= |zostupujúci= |postupujúci=SUI |zápasy=23 |góly=154 |najlepší strelec= |najproduktívnejší hráč={{USA}} [[Wyatt Cullen]]<br/><small>(8 bodov)<small/> |najlepší brankár= |návštevnosť=44025 |aktualizácia=29. aprílu 2026 }} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' sú v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hrá v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od [[22. apríl]]a do [[2. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref> Turnaja sa zúčastňuje 10 tímov; najlepších deväť z minuloročného turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]]. == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SVK|w}} |- ![[Trenčín]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}} ![[Bratislava]] |- |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] ''Kapacita:'' ''6 150'' |[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]] ''Kapacita:'' ''3 500'' |- |[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]] |[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]] |} == Základné skupiny == ''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).'' === Skupina A === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=22|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=28|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}} |}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small> ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plumins|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{GBR}} Ryan Fraley|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjärvi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{LAT|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|8|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|3|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Patriks Plumins|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=10|tresty2=6|strely1=37|strely2=25|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát|divákov=434|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A16_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|6|1}}<br/><br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}|góly1=M. Avotins (O. Murnieks) - 11:37<br/>D. Tarvids (H. Upenieks, O. Luks) - 11:58<br/>M. Avotins (S. Rots) (PH) - 23:34<br/>M. Klaucans (O. Murnieks, R. Lisovskis) (PH) - 25:51<br/>M. Klaucans (K. Obuks, A. Klavins) - 34:54<br/>S. Rots (OS) - 42:32<br/><br/><br/>O. Murnieks (D. Reidzans, M. Avotins) - 56:00<br/>O. Luks (A. Klavins, M. Klaucans) - 56:52|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>53:15 - J. Gulbrandsen (M. Andersen, J. Juntti)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|7|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|0|0|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi<br/>(od 46. minúty Oskari Ahmajärvi)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{USA}} Samuel Heidemann|tresty1=2|tresty2=4|strely1=19|strely2=30|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 432|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A18_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}|góly2=02:08 - A. Valentini (K. Verhoeff, R. Lin)<br/>11:07 - B. Hamilton (C. Croskery)<br/>16:22 - M. Preston (C. Croskery)<br/>18:21 - B. Hamilton (R. Lin)<br/>42:59 - M. Preston (K. Verhoeff, T. Vandenberg)<br/>44:58 - D. Zhilkin (J. Lemieux)<br/>48:08 - R. Lin (R. Cali, A. Di Iorio)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Ilja Nikitins|brankár2=Samuel Hrenák|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=23|strely2=40|čiarový=|čiarový2=|divákov=4 727|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A20_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly1=<br/><br/>K. Obuks (O. Murnieks, D. Reidzans) - 19:09<br/><br/><br/>S. Rots (H. Upenieks) - 57:58|góly2=04:35 - L. Bernát (O. Botka) (PH)<br/>05:33 - A. Goljer (S. Šramatý, I. Matta)<br/><br/>41:18 - A. Goljer (S. Šramatý, T. Kazda)<br/>45:07 - T. Kazda (I. Matta, S. Šramatý) (PH)<br/><br/>58:50 - S. Brach (Š. Potočka) (PB)}} === Skupina B === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=24|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}} |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový={{FIN}} Teo Mäkinen|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|0|4|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Daniel Navrbjerg<br/>(od 44. minúty Victor Damgaard)|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls<br/> {{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=2|tresty2=4|strely1=40|strely2=10|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 635|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B15_74_3_0.pdf|góly1=M. Šebesta (D. Řípa, V. Nedorost) - 04:35<br/>D. Huk (O. Ruml, V. Nedorost) - 10:28<br/><br/>D. Sedláček (D. Byrtus, T. Cífka) - 23:00<br/>J. Holejšovský (O. Ruml, V. Nedorost) - 29:14<br/>D. Sedláček (D. Huk) - 36:45<br/>D. Řípa (V. Nedorost, R. Řehák) - 40:44<br/>V. Nedorost (V. Hora, D. Řípa) - 43:56<br/>M. Tománek (P. Tomek) - 53:47<br/>M. Šebesta (P. Tomek) - 57:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|góly2=<br/><br/>11:15 - L. Althof (S. Degn, T. Heinsen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|10|}}|tretiny={{tretiny|1|4|0|2|0|4}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen<br/>(od 47. minúty Victor Damgaard)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=6|tresty2=10|strely1=7|strely2=39|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=876|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B17_74_3_0.pdf|góly2=00:32 - E. Hermansson (A. Command)<br/>00:59 - N. Bartholdsson<br/>10:45 - A. Command (M. Gudmundsson, E. Hermansson)<br/>11:54 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe) (PH)<br/><br/>21:39 - M. Kim (A. Elofsson, A. Nomme)<br/>30:02 - B. Meijer (H. Zirath) (PH)<br/>43:54 - E. Hermansson (M. Nordmark, Z. Bratt)<br/>47:00 - A. Command (E. Hermansson, M. Gustafsson)<br/>48:50 - M. Nordmark (E. Hermansson, M. Gudmundsson)<br/>51:17 - M. Nordmark (M. Gustafsson, E. Hermansson) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Samuelsen - 19:40|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}<br/><br/>{{ku|1|9}}<br/><br/>{{ku|1|10}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|11|2|}}|tretiny={{tretiny|6|1|3|0|2|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Max Bolle<br/>(od 14. minúty Niclas Wolter)|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=14|tresty2=20|strely1=53|strely2=26|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 214|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B19_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}<br/>{{ku|10|1}}<br/>{{ku|10|2}}<br/><br/>{{ku|11|2}}|góly1=J. Glance (V. Plante, L. Lunter) - 01:25<br/>W. Cullen (J. Glante, C. Murtyn) (PH) - 02:09<br/><br/><br/>M. Berchild (W. Cullen, D. Beuker) - 10:27<br/>S. Nelson (L. Schairer, V. Plante) (PH) - 12:24<br/>L. Zajic (N. Fitzhenry, B. Rogowski) - 13:03<br/>W. Cullen (J. Glance, T. Martyniuk) - 19:29<br/>C. Murtyn (M. Berchild, J. Glance) (PH) - 21:52<br/>S. Nelson (C. Meyer, L. Scharier) - 27:49<br/>L. Zajic - 30:05<br/>M. Berchild (A. Francisco, T. Martyniuk) - 43:28<br/><br/><br/>L. Zajic (C. Meyer) - 55:55|góly2=<br/><br/>09:38 - T. Krestan (l. Gerhofer, L. Steinhauser) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>46:46 - L. Becker (D. Rolsing, J. Schwartz) (PH)}} == Zápas o udržanie == {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Niclas Wolter|brankár2=Felix Timraz-Westin<br/>(od 43. minúty Maximillian Aas)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=10|tresty2=10|strely1=33|strely2=26|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=534|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996521_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}|góly1=<br/><br/><br/>M. Calce (T. Hartmann, T. Krestan) - 26:12<br/>M. Calce (T. Hartmann) - 42:56<br/>L. Becker (J. Schwartz) - 53:58|góly2=13:50 - M. Sæter<br/>20:28 - N. Aaram-Olsen (B. Haglund, P. Tollefsen)<br/><br/><br/><br/>58:45 - N. Aaram-Olsen (M. Andersen) (PH)<br/>59:37 - N. Aaram-Olsen}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- |1. |D1 | style="text-align:left;" |{{USA|lh18|1}} |- |2. |D2 | style="text-align:left;" |{{SVK|lh18|1}} |- |3. |D3 | style="text-align:left;" |{{CAN|lh18|1}} |- |4. |D4 | style="text-align:left;" |{{CZE|lh18|1}} |- |5. |D5 | style="text-align:left;" |{{FIN|lh18|1}} |- |6. |D6 | style="text-align:left;" |{{SWE|lh18|1}} |- |7. |D7 | style="text-align:left;" |{{LAT|lh18|1}} |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |{{DEN|lh18|1}} |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno|RD1-nasadený1=A1|RD1-tím1={{SVK|lh18|1}}|RD1-skóre1=|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{DEN|lh18|1}}|RD1-skóre2=|RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3={{USA|lh18|1}}|RD1-skóre3=|RD1-nasadený4=A4|RD1-tím4={{LAT|lh18|1}}|RD1-skóre4=|RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5={{CAN|lh18|1}}|RD1-skóre5=2|RD1-nasadený6='''B3'''|RD1-tím6='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD1-skóre6='''4'''|RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{FIN|lh18|1}}|RD1-skóre8=1|RD2-nasadený1=|RD2-tím1=|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=|RD2-tím2=|RD2-skóre2=|RD2-nasadený3=|RD2-tím3=|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=|RD2-tím4=|RD2-skóre4=|RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2=|RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2=}} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Pšohlavec|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=4|tresty2=2|strely1=19|strely2=36|čiarový={{SUI}} Aurélien Urfer|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 299|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996322_74_3_0.pdf|góly1=A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák) - 07:29<br/><br/>T. Cífka (D. Řípa, A. Klaus) - 39:05|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly2=<br/>24:56 - P. Fugleberg (O. Suvanto) (PH)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|0|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betts|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=4|tresty2=6|strely1=35|strely2=27|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=696|správa=|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Dagenais (M. Preston, J. Jacobson) - 24:04<br/>C. Croskery (T. Lawrence) - 39:59|góly2=02:09 - O. Karlsson (A. Nomme, A. Elofsson)<br/>15:11 - L. Andersson (A. Andersson, O. Karlsson)<br/><br/><br/>52:37 - N. Bartholdsson (E. Hermansson, M. Gustafsson) (PH)<br/>58:29 - N. Bartholdsson (PB)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1||}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Brady Knowling|brankár2=Patriks Plumins|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}|góly2=09:48 - M. Klaucans (R. Rutkis)<br/>27:55 - R. Rutkis (O. Murnieks) (PH)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny|5|1||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=1. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Finále === {{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=31|poznámka=Vyhlo sa zostupu}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=11|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}} |} == Nižšie divízie == {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}} Súčasťou MS 2026 je aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hrá ďalších 36 reprezentačných tímov. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]] {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]] [[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]] [[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]] [[Kategória:2026 na Slovensku]] sjlibutf4p6w4901nuftifk3d2n6r05 8205820 8205817 2026-04-29T16:56:11Z Pe3kZA 39673 /* Štvrťfinále */ akt. 8205820 wikitext text/x-wiki {{Športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov |rok=2026 |usporiadateľ=Slovensko |dátum=22. apríl – 2. máj 2026 |počet tímov=10 |počet miest=2 |počet dejísk=2 |dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]] |víťaz-kategória=lh18 |víťaz= |počet titulov= |druhý= |tretí= |štvrtý= |zostupujúci= |postupujúci=SUI |zápasy=23 |góly=154 |najlepší strelec= |najproduktívnejší hráč={{USA}} [[Wyatt Cullen]]<br/><small>(8 bodov)<small/> |najlepší brankár= |návštevnosť=44025 |aktualizácia=29. aprílu 2026 }} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' sú v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hrá v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od [[22. apríl]]a do [[2. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref> Turnaja sa zúčastňuje 10 tímov; najlepších deväť z minuloročného turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]]. == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SVK|w}} |- ![[Trenčín]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}} ![[Bratislava]] |- |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] ''Kapacita:'' ''6 150'' |[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]] ''Kapacita:'' ''3 500'' |- |[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]] |[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]] |} == Základné skupiny == ''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).'' === Skupina A === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=22|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=28|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}} |}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small> ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plumins|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{GBR}} Ryan Fraley|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjärvi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{LAT|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|8|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|3|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Patriks Plumins|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=10|tresty2=6|strely1=37|strely2=25|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát|divákov=434|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A16_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|6|1}}<br/><br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}|góly1=M. Avotins (O. Murnieks) - 11:37<br/>D. Tarvids (H. Upenieks, O. Luks) - 11:58<br/>M. Avotins (S. Rots) (PH) - 23:34<br/>M. Klaucans (O. Murnieks, R. Lisovskis) (PH) - 25:51<br/>M. Klaucans (K. Obuks, A. Klavins) - 34:54<br/>S. Rots (OS) - 42:32<br/><br/><br/>O. Murnieks (D. Reidzans, M. Avotins) - 56:00<br/>O. Luks (A. Klavins, M. Klaucans) - 56:52|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>53:15 - J. Gulbrandsen (M. Andersen, J. Juntti)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|7|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|0|0|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi<br/>(od 46. minúty Oskari Ahmajärvi)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{USA}} Samuel Heidemann|tresty1=2|tresty2=4|strely1=19|strely2=30|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 432|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A18_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}|góly2=02:08 - A. Valentini (K. Verhoeff, R. Lin)<br/>11:07 - B. Hamilton (C. Croskery)<br/>16:22 - M. Preston (C. Croskery)<br/>18:21 - B. Hamilton (R. Lin)<br/>42:59 - M. Preston (K. Verhoeff, T. Vandenberg)<br/>44:58 - D. Zhilkin (J. Lemieux)<br/>48:08 - R. Lin (R. Cali, A. Di Iorio)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Ilja Nikitins|brankár2=Samuel Hrenák|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=23|strely2=40|čiarový=|čiarový2=|divákov=4 727|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A20_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly1=<br/><br/>K. Obuks (O. Murnieks, D. Reidzans) - 19:09<br/><br/><br/>S. Rots (H. Upenieks) - 57:58|góly2=04:35 - L. Bernát (O. Botka) (PH)<br/>05:33 - A. Goljer (S. Šramatý, I. Matta)<br/><br/>41:18 - A. Goljer (S. Šramatý, T. Kazda)<br/>45:07 - T. Kazda (I. Matta, S. Šramatý) (PH)<br/><br/>58:50 - S. Brach (Š. Potočka) (PB)}} === Skupina B === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=24|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}} |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový={{FIN}} Teo Mäkinen|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|0|4|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Daniel Navrbjerg<br/>(od 44. minúty Victor Damgaard)|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls<br/> {{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=2|tresty2=4|strely1=40|strely2=10|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 635|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B15_74_3_0.pdf|góly1=M. Šebesta (D. Řípa, V. Nedorost) - 04:35<br/>D. Huk (O. Ruml, V. Nedorost) - 10:28<br/><br/>D. Sedláček (D. Byrtus, T. Cífka) - 23:00<br/>J. Holejšovský (O. Ruml, V. Nedorost) - 29:14<br/>D. Sedláček (D. Huk) - 36:45<br/>D. Řípa (V. Nedorost, R. Řehák) - 40:44<br/>V. Nedorost (V. Hora, D. Řípa) - 43:56<br/>M. Tománek (P. Tomek) - 53:47<br/>M. Šebesta (P. Tomek) - 57:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|góly2=<br/><br/>11:15 - L. Althof (S. Degn, T. Heinsen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|10|}}|tretiny={{tretiny|1|4|0|2|0|4}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen<br/>(od 47. minúty Victor Damgaard)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=6|tresty2=10|strely1=7|strely2=39|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=876|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B17_74_3_0.pdf|góly2=00:32 - E. Hermansson (A. Command)<br/>00:59 - N. Bartholdsson<br/>10:45 - A. Command (M. Gudmundsson, E. Hermansson)<br/>11:54 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe) (PH)<br/><br/>21:39 - M. Kim (A. Elofsson, A. Nomme)<br/>30:02 - B. Meijer (H. Zirath) (PH)<br/>43:54 - E. Hermansson (M. Nordmark, Z. Bratt)<br/>47:00 - A. Command (E. Hermansson, M. Gustafsson)<br/>48:50 - M. Nordmark (E. Hermansson, M. Gudmundsson)<br/>51:17 - M. Nordmark (M. Gustafsson, E. Hermansson) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Samuelsen - 19:40|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}<br/><br/>{{ku|1|9}}<br/><br/>{{ku|1|10}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|11|2|}}|tretiny={{tretiny|6|1|3|0|2|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Max Bolle<br/>(od 14. minúty Niclas Wolter)|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=14|tresty2=20|strely1=53|strely2=26|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 214|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B19_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}<br/>{{ku|10|1}}<br/>{{ku|10|2}}<br/><br/>{{ku|11|2}}|góly1=J. Glance (V. Plante, L. Lunter) - 01:25<br/>W. Cullen (J. Glante, C. Murtyn) (PH) - 02:09<br/><br/><br/>M. Berchild (W. Cullen, D. Beuker) - 10:27<br/>S. Nelson (L. Schairer, V. Plante) (PH) - 12:24<br/>L. Zajic (N. Fitzhenry, B. Rogowski) - 13:03<br/>W. Cullen (J. Glance, T. Martyniuk) - 19:29<br/>C. Murtyn (M. Berchild, J. Glance) (PH) - 21:52<br/>S. Nelson (C. Meyer, L. Scharier) - 27:49<br/>L. Zajic - 30:05<br/>M. Berchild (A. Francisco, T. Martyniuk) - 43:28<br/><br/><br/>L. Zajic (C. Meyer) - 55:55|góly2=<br/><br/>09:38 - T. Krestan (l. Gerhofer, L. Steinhauser) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>46:46 - L. Becker (D. Rolsing, J. Schwartz) (PH)}} == Zápas o udržanie == {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Niclas Wolter|brankár2=Felix Timraz-Westin<br/>(od 43. minúty Maximillian Aas)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=10|tresty2=10|strely1=33|strely2=26|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=534|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996521_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}|góly1=<br/><br/><br/>M. Calce (T. Hartmann, T. Krestan) - 26:12<br/>M. Calce (T. Hartmann) - 42:56<br/>L. Becker (J. Schwartz) - 53:58|góly2=13:50 - M. Sæter<br/>20:28 - N. Aaram-Olsen (B. Haglund, P. Tollefsen)<br/><br/><br/><br/>58:45 - N. Aaram-Olsen (M. Andersen) (PH)<br/>59:37 - N. Aaram-Olsen}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- |1. |D1 | style="text-align:left;" |{{USA|lh18|1}} |- |2. |D2 | style="text-align:left;" |{{SVK|lh18|1}} |- |3. |D3 | style="text-align:left;" |{{CAN|lh18|1}} |- |4. |D4 | style="text-align:left;" |{{CZE|lh18|1}} |- |5. |D5 | style="text-align:left;" |{{FIN|lh18|1}} |- |6. |D6 | style="text-align:left;" |{{SWE|lh18|1}} |- |7. |D7 | style="text-align:left;" |{{LAT|lh18|1}} |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |{{DEN|lh18|1}} |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno|RD1-nasadený1=A1|RD1-tím1={{SVK|lh18|1}}|RD1-skóre1=|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{DEN|lh18|1}}|RD1-skóre2=|RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3={{USA|lh18|1}}|RD1-skóre3=|RD1-nasadený4=A4|RD1-tím4={{LAT|lh18|1}}|RD1-skóre4=|RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5={{CAN|lh18|1}}|RD1-skóre5=2|RD1-nasadený6='''B3'''|RD1-tím6='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD1-skóre6='''4'''|RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{FIN|lh18|1}}|RD1-skóre8=1|RD2-nasadený1=|RD2-tím1=|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=|RD2-tím2=|RD2-skóre2=|RD2-nasadený3=|RD2-tím3=|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=|RD2-tím4=|RD2-skóre4=|RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2=|RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2=}} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Pšohlavec|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=4|tresty2=2|strely1=19|strely2=36|čiarový={{SUI}} Aurélien Urfer|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 299|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996322_74_3_0.pdf|góly1=A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák) - 07:29<br/><br/>T. Cífka (D. Řípa, A. Klaus) - 39:05|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly2=<br/>24:56 - P. Fugleberg (O. Suvanto) (PH)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|0|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betts|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=4|tresty2=6|strely1=35|strely2=27|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=696|správa=|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Dagenais (M. Preston, J. Jacobson) - 24:04<br/>C. Croskery (T. Lawrence) - 39:59|góly2=02:09 - O. Karlsson (A. Nomme, A. Elofsson)<br/>15:11 - L. Andersson (A. Andersson, O. Karlsson)<br/><br/><br/>52:37 - N. Bartholdsson (E. Hermansson, M. Gustafsson) (PH)<br/>58:29 - N. Bartholdsson (PB)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Brady Knowling|brankár2=Patriks Plumins|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}|góly2=09:48 - M. Klaucans (R. Rutkis)<br/>27:55 - R. Rutkis (O. Murnieks) (PH)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny|5|1||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=1. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Finále === {{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=31|poznámka=Vyhlo sa zostupu}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=11|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}} |} == Nižšie divízie == {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}} Súčasťou MS 2026 je aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hrá ďalších 36 reprezentačných tímov. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]] {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]] [[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]] [[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]] [[Kategória:2026 na Slovensku]] 5br2wn9db44x36ywx4ty5iinpla3gt1 8205822 8205820 2026-04-29T16:58:05Z Peter 51345 269569 8205822 wikitext text/x-wiki {{Športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov |rok=2026 |usporiadateľ=Slovensko |dátum=22. apríl – 2. máj 2026 |počet tímov=10 |počet miest=2 |počet dejísk=2 |dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]] |víťaz-kategória=lh18 |víťaz= |počet titulov= |druhý= |tretí= |štvrtý= |zostupujúci= |postupujúci=SUI |zápasy=23 |góly=154 |najlepší strelec= |najproduktívnejší hráč={{USA}} [[Wyatt Cullen]]<br/><small>(8 bodov)<small/> |najlepší brankár= |návštevnosť=44025 |aktualizácia=29. aprílu 2026 }} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' sú v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hrá v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od [[22. apríl]]a do [[2. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref> Turnaja sa zúčastňuje 10 tímov; najlepších deväť z minuloročného turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]]. == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SVK|w}} |- ![[Trenčín]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}} ![[Bratislava]] |- |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] ''Kapacita:'' ''6 150'' |[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]] ''Kapacita:'' ''3 500'' |- |[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]] |[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]] |} == Základné skupiny == ''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).'' === Skupina A === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=22|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=28|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}} |}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small> ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plumins|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{GBR}} Ryan Fraley|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjärvi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{LAT|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|8|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|3|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Patriks Plumins|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=10|tresty2=6|strely1=37|strely2=25|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát|divákov=434|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A16_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|6|1}}<br/><br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}|góly1=M. Avotins (O. Murnieks) - 11:37<br/>D. Tarvids (H. Upenieks, O. Luks) - 11:58<br/>M. Avotins (S. Rots) (PH) - 23:34<br/>M. Klaucans (O. Murnieks, R. Lisovskis) (PH) - 25:51<br/>M. Klaucans (K. Obuks, A. Klavins) - 34:54<br/>S. Rots (OS) - 42:32<br/><br/><br/>O. Murnieks (D. Reidzans, M. Avotins) - 56:00<br/>O. Luks (A. Klavins, M. Klaucans) - 56:52|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>53:15 - J. Gulbrandsen (M. Andersen, J. Juntti)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|7|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|0|0|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi<br/>(od 46. minúty Oskari Ahmajärvi)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{USA}} Samuel Heidemann|tresty1=2|tresty2=4|strely1=19|strely2=30|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 432|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A18_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}|góly2=02:08 - A. Valentini (K. Verhoeff, R. Lin)<br/>11:07 - B. Hamilton (C. Croskery)<br/>16:22 - M. Preston (C. Croskery)<br/>18:21 - B. Hamilton (R. Lin)<br/>42:59 - M. Preston (K. Verhoeff, T. Vandenberg)<br/>44:58 - D. Zhilkin (J. Lemieux)<br/>48:08 - R. Lin (R. Cali, A. Di Iorio)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Ilja Nikitins|brankár2=Samuel Hrenák|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=23|strely2=40|čiarový=|čiarový2=|divákov=4 727|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A20_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly1=<br/><br/>K. Obuks (O. Murnieks, D. Reidzans) - 19:09<br/><br/><br/>S. Rots (H. Upenieks) - 57:58|góly2=04:35 - L. Bernát (O. Botka) (PH)<br/>05:33 - A. Goljer (S. Šramatý, I. Matta)<br/><br/>41:18 - A. Goljer (S. Šramatý, T. Kazda)<br/>45:07 - T. Kazda (I. Matta, S. Šramatý) (PH)<br/><br/>58:50 - S. Brach (Š. Potočka) (PB)}} === Skupina B === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=24|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}} |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový={{FIN}} Teo Mäkinen|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|0|4|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Daniel Navrbjerg<br/>(od 44. minúty Victor Damgaard)|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls<br/> {{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=2|tresty2=4|strely1=40|strely2=10|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 635|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B15_74_3_0.pdf|góly1=M. Šebesta (D. Řípa, V. Nedorost) - 04:35<br/>D. Huk (O. Ruml, V. Nedorost) - 10:28<br/><br/>D. Sedláček (D. Byrtus, T. Cífka) - 23:00<br/>J. Holejšovský (O. Ruml, V. Nedorost) - 29:14<br/>D. Sedláček (D. Huk) - 36:45<br/>D. Řípa (V. Nedorost, R. Řehák) - 40:44<br/>V. Nedorost (V. Hora, D. Řípa) - 43:56<br/>M. Tománek (P. Tomek) - 53:47<br/>M. Šebesta (P. Tomek) - 57:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|góly2=<br/><br/>11:15 - L. Althof (S. Degn, T. Heinsen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|10|}}|tretiny={{tretiny|1|4|0|2|0|4}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen<br/>(od 47. minúty Victor Damgaard)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=6|tresty2=10|strely1=7|strely2=39|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=876|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B17_74_3_0.pdf|góly2=00:32 - E. Hermansson (A. Command)<br/>00:59 - N. Bartholdsson<br/>10:45 - A. Command (M. Gudmundsson, E. Hermansson)<br/>11:54 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe) (PH)<br/><br/>21:39 - M. Kim (A. Elofsson, A. Nomme)<br/>30:02 - B. Meijer (H. Zirath) (PH)<br/>43:54 - E. Hermansson (M. Nordmark, Z. Bratt)<br/>47:00 - A. Command (E. Hermansson, M. Gustafsson)<br/>48:50 - M. Nordmark (E. Hermansson, M. Gudmundsson)<br/>51:17 - M. Nordmark (M. Gustafsson, E. Hermansson) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Samuelsen - 19:40|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}<br/><br/>{{ku|1|9}}<br/><br/>{{ku|1|10}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|11|2|}}|tretiny={{tretiny|6|1|3|0|2|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Max Bolle<br/>(od 14. minúty Niclas Wolter)|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=14|tresty2=20|strely1=53|strely2=26|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 214|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B19_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}<br/>{{ku|10|1}}<br/>{{ku|10|2}}<br/><br/>{{ku|11|2}}|góly1=J. Glance (V. Plante, L. Lunter) - 01:25<br/>W. Cullen (J. Glante, C. Murtyn) (PH) - 02:09<br/><br/><br/>M. Berchild (W. Cullen, D. Beuker) - 10:27<br/>S. Nelson (L. Schairer, V. Plante) (PH) - 12:24<br/>L. Zajic (N. Fitzhenry, B. Rogowski) - 13:03<br/>W. Cullen (J. Glance, T. Martyniuk) - 19:29<br/>C. Murtyn (M. Berchild, J. Glance) (PH) - 21:52<br/>S. Nelson (C. Meyer, L. Scharier) - 27:49<br/>L. Zajic - 30:05<br/>M. Berchild (A. Francisco, T. Martyniuk) - 43:28<br/><br/><br/>L. Zajic (C. Meyer) - 55:55|góly2=<br/><br/>09:38 - T. Krestan (l. Gerhofer, L. Steinhauser) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>46:46 - L. Becker (D. Rolsing, J. Schwartz) (PH)}} == Zápas o udržanie == {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Niclas Wolter|brankár2=Felix Timraz-Westin<br/>(od 43. minúty Maximillian Aas)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=10|tresty2=10|strely1=33|strely2=26|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=534|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996521_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}|góly1=<br/><br/><br/>M. Calce (T. Hartmann, T. Krestan) - 26:12<br/>M. Calce (T. Hartmann) - 42:56<br/>L. Becker (J. Schwartz) - 53:58|góly2=13:50 - M. Sæter<br/>20:28 - N. Aaram-Olsen (B. Haglund, P. Tollefsen)<br/><br/><br/><br/>58:45 - N. Aaram-Olsen (M. Andersen) (PH)<br/>59:37 - N. Aaram-Olsen}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- |1. |D1 | style="text-align:left;" |{{USA|lh18|1}} |- |2. |D2 | style="text-align:left;" |{{SVK|lh18|1}} |- |3. |D3 | style="text-align:left;" |{{CAN|lh18|1}} |- |4. |D4 | style="text-align:left;" |{{CZE|lh18|1}} |- |5. |D5 | style="text-align:left;" |{{FIN|lh18|1}} |- |6. |D6 | style="text-align:left;" |{{SWE|lh18|1}} |- |7. |D7 | style="text-align:left;" |{{LAT|lh18|1}} |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |{{DEN|lh18|1}} |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno|RD1-nasadený1=A1|RD1-tím1={{SVK|lh18|1}}|RD1-skóre1=|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{DEN|lh18|1}}|RD1-skóre2=|RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3={{USA|lh18|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''A4'''|RD1-tím4='''{{LAT|lh18|1}}'''|RD1-skóre4='''5'''|RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5={{CAN|lh18|1}}|RD1-skóre5=2|RD1-nasadený6='''B3'''|RD1-tím6='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD1-skóre6='''4'''|RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{FIN|lh18|1}}|RD1-skóre8=1|RD2-nasadený1=|RD2-tím1=|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=|RD2-tím2=|RD2-skóre2=|RD2-nasadený3=|RD2-tím3=|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=|RD2-tím4=|RD2-skóre4=|RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2=|RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2=}} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Pšohlavec|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=4|tresty2=2|strely1=19|strely2=36|čiarový={{SUI}} Aurélien Urfer|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 299|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996322_74_3_0.pdf|góly1=A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák) - 07:29<br/><br/>T. Cífka (D. Řípa, A. Klaus) - 39:05|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly2=<br/>24:56 - P. Fugleberg (O. Suvanto) (PH)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|0|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betts|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=4|tresty2=6|strely1=35|strely2=27|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=696|správa=|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Dagenais (M. Preston, J. Jacobson) - 24:04<br/>C. Croskery (T. Lawrence) - 39:59|góly2=02:09 - O. Karlsson (A. Nomme, A. Elofsson)<br/>15:11 - L. Andersson (A. Andersson, O. Karlsson)<br/><br/><br/>52:37 - N. Bartholdsson (E. Hermansson, M. Gustafsson) (PH)<br/>58:29 - N. Bartholdsson (PB)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Brady Knowling|brankár2=Patriks Plumins|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{SVK}} Peter Jedlička|divákov=858|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996324_74_4_0.pdf|stav=|góly2=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny|5|1||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Anton Wilde|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=1. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Finále === {{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=31|poznámka=Vyhlo sa zostupu}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=11|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}} |} == Nižšie divízie == {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}} Súčasťou MS 2026 je aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hrá ďalších 36 reprezentačných tímov. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]] {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]] [[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]] [[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]] [[Kategória:2026 na Slovensku]] thx21po8ayg79oioplvar1ikrt6y22a 8205823 8205822 2026-04-29T16:59:31Z Peter 51345 269569 8205823 wikitext text/x-wiki {{Športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov |rok=2026 |usporiadateľ=Slovensko |dátum=22. apríl – 2. máj 2026 |počet tímov=10 |počet miest=2 |počet dejísk=2 |dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]] |víťaz-kategória=lh18 |víťaz= |počet titulov= |druhý= |tretí= |štvrtý= |zostupujúci= |postupujúci=SUI |zápasy=24 |góly=161 |najlepší strelec= |najproduktívnejší hráč={{USA}} [[Wyatt Cullen]]<br/><small>(8 bodov)<small/> |najlepší brankár= |návštevnosť=44883 |aktualizácia=29. aprílu 2026 }} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' sú v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hrá v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od [[22. apríl]]a do [[2. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref> Turnaja sa zúčastňuje 10 tímov; najlepších deväť z minuloročného turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]]. == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SVK|w}} |- ![[Trenčín]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}} ![[Bratislava]] |- |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] ''Kapacita:'' ''6 150'' |[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]] ''Kapacita:'' ''3 500'' |- |[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]] |[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]] |} == Základné skupiny == ''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).'' === Skupina A === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=22|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=28|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}} |}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small> ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plumins|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{GBR}} Ryan Fraley|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjärvi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{LAT|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|8|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|3|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Patriks Plumins|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=10|tresty2=6|strely1=37|strely2=25|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát|divákov=434|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A16_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|6|1}}<br/><br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}|góly1=M. Avotins (O. Murnieks) - 11:37<br/>D. Tarvids (H. Upenieks, O. Luks) - 11:58<br/>M. Avotins (S. Rots) (PH) - 23:34<br/>M. Klaucans (O. Murnieks, R. Lisovskis) (PH) - 25:51<br/>M. Klaucans (K. Obuks, A. Klavins) - 34:54<br/>S. Rots (OS) - 42:32<br/><br/><br/>O. Murnieks (D. Reidzans, M. Avotins) - 56:00<br/>O. Luks (A. Klavins, M. Klaucans) - 56:52|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>53:15 - J. Gulbrandsen (M. Andersen, J. Juntti)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|7|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|0|0|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi<br/>(od 46. minúty Oskari Ahmajärvi)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{USA}} Samuel Heidemann|tresty1=2|tresty2=4|strely1=19|strely2=30|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 432|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A18_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}|góly2=02:08 - A. Valentini (K. Verhoeff, R. Lin)<br/>11:07 - B. Hamilton (C. Croskery)<br/>16:22 - M. Preston (C. Croskery)<br/>18:21 - B. Hamilton (R. Lin)<br/>42:59 - M. Preston (K. Verhoeff, T. Vandenberg)<br/>44:58 - D. Zhilkin (J. Lemieux)<br/>48:08 - R. Lin (R. Cali, A. Di Iorio)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Ilja Nikitins|brankár2=Samuel Hrenák|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=23|strely2=40|čiarový=|čiarový2=|divákov=4 727|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A20_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly1=<br/><br/>K. Obuks (O. Murnieks, D. Reidzans) - 19:09<br/><br/><br/>S. Rots (H. Upenieks) - 57:58|góly2=04:35 - L. Bernát (O. Botka) (PH)<br/>05:33 - A. Goljer (S. Šramatý, I. Matta)<br/><br/>41:18 - A. Goljer (S. Šramatý, T. Kazda)<br/>45:07 - T. Kazda (I. Matta, S. Šramatý) (PH)<br/><br/>58:50 - S. Brach (Š. Potočka) (PB)}} === Skupina B === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=24|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}} |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový={{FIN}} Teo Mäkinen|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|0|4|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Daniel Navrbjerg<br/>(od 44. minúty Victor Damgaard)|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls<br/> {{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=2|tresty2=4|strely1=40|strely2=10|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 635|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B15_74_3_0.pdf|góly1=M. Šebesta (D. Řípa, V. Nedorost) - 04:35<br/>D. Huk (O. Ruml, V. Nedorost) - 10:28<br/><br/>D. Sedláček (D. Byrtus, T. Cífka) - 23:00<br/>J. Holejšovský (O. Ruml, V. Nedorost) - 29:14<br/>D. Sedláček (D. Huk) - 36:45<br/>D. Řípa (V. Nedorost, R. Řehák) - 40:44<br/>V. Nedorost (V. Hora, D. Řípa) - 43:56<br/>M. Tománek (P. Tomek) - 53:47<br/>M. Šebesta (P. Tomek) - 57:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|góly2=<br/><br/>11:15 - L. Althof (S. Degn, T. Heinsen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|10|}}|tretiny={{tretiny|1|4|0|2|0|4}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen<br/>(od 47. minúty Victor Damgaard)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=6|tresty2=10|strely1=7|strely2=39|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=876|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B17_74_3_0.pdf|góly2=00:32 - E. Hermansson (A. Command)<br/>00:59 - N. Bartholdsson<br/>10:45 - A. Command (M. Gudmundsson, E. Hermansson)<br/>11:54 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe) (PH)<br/><br/>21:39 - M. Kim (A. Elofsson, A. Nomme)<br/>30:02 - B. Meijer (H. Zirath) (PH)<br/>43:54 - E. Hermansson (M. Nordmark, Z. Bratt)<br/>47:00 - A. Command (E. Hermansson, M. Gustafsson)<br/>48:50 - M. Nordmark (E. Hermansson, M. Gudmundsson)<br/>51:17 - M. Nordmark (M. Gustafsson, E. Hermansson) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Samuelsen - 19:40|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}<br/><br/>{{ku|1|9}}<br/><br/>{{ku|1|10}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|11|2|}}|tretiny={{tretiny|6|1|3|0|2|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Max Bolle<br/>(od 14. minúty Niclas Wolter)|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=14|tresty2=20|strely1=53|strely2=26|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 214|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B19_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}<br/>{{ku|10|1}}<br/>{{ku|10|2}}<br/><br/>{{ku|11|2}}|góly1=J. Glance (V. Plante, L. Lunter) - 01:25<br/>W. Cullen (J. Glante, C. Murtyn) (PH) - 02:09<br/><br/><br/>M. Berchild (W. Cullen, D. Beuker) - 10:27<br/>S. Nelson (L. Schairer, V. Plante) (PH) - 12:24<br/>L. Zajic (N. Fitzhenry, B. Rogowski) - 13:03<br/>W. Cullen (J. Glance, T. Martyniuk) - 19:29<br/>C. Murtyn (M. Berchild, J. Glance) (PH) - 21:52<br/>S. Nelson (C. Meyer, L. Scharier) - 27:49<br/>L. Zajic - 30:05<br/>M. Berchild (A. Francisco, T. Martyniuk) - 43:28<br/><br/><br/>L. Zajic (C. Meyer) - 55:55|góly2=<br/><br/>09:38 - T. Krestan (l. Gerhofer, L. Steinhauser) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>46:46 - L. Becker (D. Rolsing, J. Schwartz) (PH)}} == Zápas o udržanie == {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Niclas Wolter|brankár2=Felix Timraz-Westin<br/>(od 43. minúty Maximillian Aas)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=10|tresty2=10|strely1=33|strely2=26|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=534|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996521_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}|góly1=<br/><br/><br/>M. Calce (T. Hartmann, T. Krestan) - 26:12<br/>M. Calce (T. Hartmann) - 42:56<br/>L. Becker (J. Schwartz) - 53:58|góly2=13:50 - M. Sæter<br/>20:28 - N. Aaram-Olsen (B. Haglund, P. Tollefsen)<br/><br/><br/><br/>58:45 - N. Aaram-Olsen (M. Andersen) (PH)<br/>59:37 - N. Aaram-Olsen}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- |1. |D1 | style="text-align:left;" |{{USA|lh18|1}} |- |2. |D2 | style="text-align:left;" |{{SVK|lh18|1}} |- |3. |D3 | style="text-align:left;" |{{CAN|lh18|1}} |- |4. |D4 | style="text-align:left;" |{{CZE|lh18|1}} |- |5. |D5 | style="text-align:left;" |{{FIN|lh18|1}} |- |6. |D6 | style="text-align:left;" |{{SWE|lh18|1}} |- |7. |D7 | style="text-align:left;" |{{LAT|lh18|1}} |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |{{DEN|lh18|1}} |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno|RD1-nasadený1=A1|RD1-tím1={{SVK|lh18|1}}|RD1-skóre1=|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{DEN|lh18|1}}|RD1-skóre2=|RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3={{USA|lh18|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''A4'''|RD1-tím4='''{{LAT|lh18|1}}'''|RD1-skóre4='''5'''|RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5={{CAN|lh18|1}}|RD1-skóre5=2|RD1-nasadený6='''B3'''|RD1-tím6='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD1-skóre6='''4'''|RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{FIN|lh18|1}}|RD1-skóre8=1|RD2-nasadený1=|RD2-tím1=|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=|RD2-tím2=|RD2-skóre2=|RD2-nasadený3=|RD2-tím3=|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=|RD2-tím4=|RD2-skóre4=|RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2=|RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2=}} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Pšohlavec|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=4|tresty2=2|strely1=19|strely2=36|čiarový={{SUI}} Aurélien Urfer|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 299|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996322_74_3_0.pdf|góly1=A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák) - 07:29<br/><br/>T. Cífka (D. Řípa, A. Klaus) - 39:05|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly2=<br/>24:56 - P. Fugleberg (O. Suvanto) (PH)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|0|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betts|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=4|tresty2=6|strely1=35|strely2=27|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=696|správa=|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Dagenais (M. Preston, J. Jacobson) - 24:04<br/>C. Croskery (T. Lawrence) - 39:59|góly2=02:09 - O. Karlsson (A. Nomme, A. Elofsson)<br/>15:11 - L. Andersson (A. Andersson, O. Karlsson)<br/><br/><br/>52:37 - N. Bartholdsson (E. Hermansson, M. Gustafsson) (PH)<br/>58:29 - N. Bartholdsson (PB)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Brady Knowling|brankár2=Patriks Plumins|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{SVK}} Peter Jedlička|divákov=858|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996324_74_4_0.pdf|stav=|góly2=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny|5|1||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Anton Wilde|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=1. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Finále === {{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=26|ig=11|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=31|poznámka=Vyhlo sa zostupu}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=11|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}} |} == Nižšie divízie == {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}} Súčasťou MS 2026 je aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hrá ďalších 36 reprezentačných tímov. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]] {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]] [[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]] [[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]] [[Kategória:2026 na Slovensku]] 9mqmcsofzhvmelk5buvabedu050dz37 8205825 8205823 2026-04-29T17:02:02Z Pe3kZA 39673 /* Štvrťfinále */ dopl. 8205825 wikitext text/x-wiki {{Športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov |rok=2026 |usporiadateľ=Slovensko |dátum=22. apríl – 2. máj 2026 |počet tímov=10 |počet miest=2 |počet dejísk=2 |dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]] |víťaz-kategória=lh18 |víťaz= |počet titulov= |druhý= |tretí= |štvrtý= |zostupujúci= |postupujúci=SUI |zápasy=24 |góly=161 |najlepší strelec= |najproduktívnejší hráč={{USA}} [[Wyatt Cullen]]<br/><small>(8 bodov)<small/> |najlepší brankár= |návštevnosť=44883 |aktualizácia=29. aprílu 2026 }} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' sú v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hrá v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od [[22. apríl]]a do [[2. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref> Turnaja sa zúčastňuje 10 tímov; najlepších deväť z minuloročného turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]]. == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SVK|w}} |- ![[Trenčín]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}} ![[Bratislava]] |- |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] ''Kapacita:'' ''6 150'' |[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]] ''Kapacita:'' ''3 500'' |- |[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]] |[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]] |} == Základné skupiny == ''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).'' === Skupina A === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=22|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=28|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}} |}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small> ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plumins|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{GBR}} Ryan Fraley|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjärvi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{LAT|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|8|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|3|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Patriks Plumins|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=10|tresty2=6|strely1=37|strely2=25|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát|divákov=434|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A16_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|6|1}}<br/><br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}|góly1=M. Avotins (O. Murnieks) - 11:37<br/>D. Tarvids (H. Upenieks, O. Luks) - 11:58<br/>M. Avotins (S. Rots) (PH) - 23:34<br/>M. Klaucans (O. Murnieks, R. Lisovskis) (PH) - 25:51<br/>M. Klaucans (K. Obuks, A. Klavins) - 34:54<br/>S. Rots (OS) - 42:32<br/><br/><br/>O. Murnieks (D. Reidzans, M. Avotins) - 56:00<br/>O. Luks (A. Klavins, M. Klaucans) - 56:52|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>53:15 - J. Gulbrandsen (M. Andersen, J. Juntti)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|7|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|0|0|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi<br/>(od 46. minúty Oskari Ahmajärvi)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{USA}} Samuel Heidemann|tresty1=2|tresty2=4|strely1=19|strely2=30|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 432|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A18_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}|góly2=02:08 - A. Valentini (K. Verhoeff, R. Lin)<br/>11:07 - B. Hamilton (C. Croskery)<br/>16:22 - M. Preston (C. Croskery)<br/>18:21 - B. Hamilton (R. Lin)<br/>42:59 - M. Preston (K. Verhoeff, T. Vandenberg)<br/>44:58 - D. Zhilkin (J. Lemieux)<br/>48:08 - R. Lin (R. Cali, A. Di Iorio)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Ilja Nikitins|brankár2=Samuel Hrenák|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=23|strely2=40|čiarový=|čiarový2=|divákov=4 727|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A20_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly1=<br/><br/>K. Obuks (O. Murnieks, D. Reidzans) - 19:09<br/><br/><br/>S. Rots (H. Upenieks) - 57:58|góly2=04:35 - L. Bernát (O. Botka) (PH)<br/>05:33 - A. Goljer (S. Šramatý, I. Matta)<br/><br/>41:18 - A. Goljer (S. Šramatý, T. Kazda)<br/>45:07 - T. Kazda (I. Matta, S. Šramatý) (PH)<br/><br/>58:50 - S. Brach (Š. Potočka) (PB)}} === Skupina B === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=24|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}} |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový={{FIN}} Teo Mäkinen|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|0|4|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Daniel Navrbjerg<br/>(od 44. minúty Victor Damgaard)|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls<br/> {{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=2|tresty2=4|strely1=40|strely2=10|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 635|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B15_74_3_0.pdf|góly1=M. Šebesta (D. Řípa, V. Nedorost) - 04:35<br/>D. Huk (O. Ruml, V. Nedorost) - 10:28<br/><br/>D. Sedláček (D. Byrtus, T. Cífka) - 23:00<br/>J. Holejšovský (O. Ruml, V. Nedorost) - 29:14<br/>D. Sedláček (D. Huk) - 36:45<br/>D. Řípa (V. Nedorost, R. Řehák) - 40:44<br/>V. Nedorost (V. Hora, D. Řípa) - 43:56<br/>M. Tománek (P. Tomek) - 53:47<br/>M. Šebesta (P. Tomek) - 57:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|góly2=<br/><br/>11:15 - L. Althof (S. Degn, T. Heinsen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|10|}}|tretiny={{tretiny|1|4|0|2|0|4}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen<br/>(od 47. minúty Victor Damgaard)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=6|tresty2=10|strely1=7|strely2=39|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=876|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B17_74_3_0.pdf|góly2=00:32 - E. Hermansson (A. Command)<br/>00:59 - N. Bartholdsson<br/>10:45 - A. Command (M. Gudmundsson, E. Hermansson)<br/>11:54 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe) (PH)<br/><br/>21:39 - M. Kim (A. Elofsson, A. Nomme)<br/>30:02 - B. Meijer (H. Zirath) (PH)<br/>43:54 - E. Hermansson (M. Nordmark, Z. Bratt)<br/>47:00 - A. Command (E. Hermansson, M. Gustafsson)<br/>48:50 - M. Nordmark (E. Hermansson, M. Gudmundsson)<br/>51:17 - M. Nordmark (M. Gustafsson, E. Hermansson) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Samuelsen - 19:40|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}<br/><br/>{{ku|1|9}}<br/><br/>{{ku|1|10}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|11|2|}}|tretiny={{tretiny|6|1|3|0|2|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Max Bolle<br/>(od 14. minúty Niclas Wolter)|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=14|tresty2=20|strely1=53|strely2=26|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 214|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B19_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}<br/>{{ku|10|1}}<br/>{{ku|10|2}}<br/><br/>{{ku|11|2}}|góly1=J. Glance (V. Plante, L. Lunter) - 01:25<br/>W. Cullen (J. Glante, C. Murtyn) (PH) - 02:09<br/><br/><br/>M. Berchild (W. Cullen, D. Beuker) - 10:27<br/>S. Nelson (L. Schairer, V. Plante) (PH) - 12:24<br/>L. Zajic (N. Fitzhenry, B. Rogowski) - 13:03<br/>W. Cullen (J. Glance, T. Martyniuk) - 19:29<br/>C. Murtyn (M. Berchild, J. Glance) (PH) - 21:52<br/>S. Nelson (C. Meyer, L. Scharier) - 27:49<br/>L. Zajic - 30:05<br/>M. Berchild (A. Francisco, T. Martyniuk) - 43:28<br/><br/><br/>L. Zajic (C. Meyer) - 55:55|góly2=<br/><br/>09:38 - T. Krestan (l. Gerhofer, L. Steinhauser) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>46:46 - L. Becker (D. Rolsing, J. Schwartz) (PH)}} == Zápas o udržanie == {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Niclas Wolter|brankár2=Felix Timraz-Westin<br/>(od 43. minúty Maximillian Aas)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=10|tresty2=10|strely1=33|strely2=26|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=534|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996521_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}|góly1=<br/><br/><br/>M. Calce (T. Hartmann, T. Krestan) - 26:12<br/>M. Calce (T. Hartmann) - 42:56<br/>L. Becker (J. Schwartz) - 53:58|góly2=13:50 - M. Sæter<br/>20:28 - N. Aaram-Olsen (B. Haglund, P. Tollefsen)<br/><br/><br/><br/>58:45 - N. Aaram-Olsen (M. Andersen) (PH)<br/>59:37 - N. Aaram-Olsen}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- |1. |D1 | style="text-align:left;" |{{USA|lh18|1}} |- |2. |D2 | style="text-align:left;" |{{SVK|lh18|1}} |- |3. |D3 | style="text-align:left;" |{{CAN|lh18|1}} |- |4. |D4 | style="text-align:left;" |{{CZE|lh18|1}} |- |5. |D5 | style="text-align:left;" |{{FIN|lh18|1}} |- |6. |D6 | style="text-align:left;" |{{SWE|lh18|1}} |- |7. |D7 | style="text-align:left;" |{{LAT|lh18|1}} |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |{{DEN|lh18|1}} |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno|RD1-nasadený1=A1|RD1-tím1={{SVK|lh18|1}}|RD1-skóre1=|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{DEN|lh18|1}}|RD1-skóre2=|RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3={{USA|lh18|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''A4'''|RD1-tím4='''{{LAT|lh18|1}}'''|RD1-skóre4='''5'''|RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5={{CAN|lh18|1}}|RD1-skóre5=2|RD1-nasadený6='''B3'''|RD1-tím6='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD1-skóre6='''4'''|RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{FIN|lh18|1}}|RD1-skóre8=1|RD2-nasadený1=|RD2-tím1=|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=|RD2-tím2=|RD2-skóre2=|RD2-nasadený3=|RD2-tím3=|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=|RD2-tím4=|RD2-skóre4=|RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2=|RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2=}} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Pšohlavec|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=4|tresty2=2|strely1=19|strely2=36|čiarový={{SUI}} Aurélien Urfer|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 299|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996322_74_3_0.pdf|góly1=A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák) - 07:29<br/><br/>T. Cífka (D. Řípa, A. Klaus) - 39:05|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly2=<br/>24:56 - P. Fugleberg (O. Suvanto) (PH)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|0|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betts|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=4|tresty2=6|strely1=35|strely2=27|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=696|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996323_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Dagenais (M. Preston, J. Jacobson) - 24:04<br/>C. Croskery (T. Lawrence) - 39:59|góly2=02:09 - O. Karlsson (A. Nomme, A. Elofsson)<br/>15:11 - L. Andersson (A. Andersson, O. Karlsson)<br/><br/><br/>52:37 - N. Bartholdsson (E. Hermansson, M. Gustafsson) (PH)<br/>58:29 - N. Bartholdsson (PB)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Brady Knowling|brankár2=Patriks Plumins|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{SVK}} Peter Jedlička|divákov=858|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996324_74_4_0.pdf|stav=|góly2=}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny|5|1||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Anton Wilde|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=1. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Finále === {{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=26|ig=11|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=31|poznámka=Vyhlo sa zostupu}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=11|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}} |} == Nižšie divízie == {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}} Súčasťou MS 2026 je aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hrá ďalších 36 reprezentačných tímov. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]] {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]] [[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]] [[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]] [[Kategória:2026 na Slovensku]] 48klkhi1pkar32aik54gynm8foqu0i7 8205847 8205825 2026-04-29T17:36:27Z Pe3kZA 39673 /* Štvrťfinále */ akt. 8205847 wikitext text/x-wiki {{Športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov |rok=2026 |usporiadateľ=Slovensko |dátum=22. apríl – 2. máj 2026 |počet tímov=10 |počet miest=2 |počet dejísk=2 |dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]] |víťaz-kategória=lh18 |víťaz= |počet titulov= |druhý= |tretí= |štvrtý= |zostupujúci= |postupujúci=SUI |zápasy=24 |góly=161 |najlepší strelec= |najproduktívnejší hráč={{USA}} [[Wyatt Cullen]]<br/><small>(8 bodov)<small/> |najlepší brankár= |návštevnosť=44883 |aktualizácia=29. aprílu 2026 }} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' sú v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hrá v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od [[22. apríl]]a do [[2. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref> Turnaja sa zúčastňuje 10 tímov; najlepších deväť z minuloročného turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]]. == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SVK|w}} |- ![[Trenčín]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}} ![[Bratislava]] |- |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] ''Kapacita:'' ''6 150'' |[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]] ''Kapacita:'' ''3 500'' |- |[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]] |[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]] |} == Základné skupiny == ''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).'' === Skupina A === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=22|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=28|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}} |}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small> ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plumins|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{GBR}} Ryan Fraley|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjärvi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{LAT|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|8|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|3|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Patriks Plumins|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=10|tresty2=6|strely1=37|strely2=25|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát|divákov=434|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A16_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|6|1}}<br/><br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}|góly1=M. Avotins (O. Murnieks) - 11:37<br/>D. Tarvids (H. Upenieks, O. Luks) - 11:58<br/>M. Avotins (S. Rots) (PH) - 23:34<br/>M. Klaucans (O. Murnieks, R. Lisovskis) (PH) - 25:51<br/>M. Klaucans (K. Obuks, A. Klavins) - 34:54<br/>S. Rots (OS) - 42:32<br/><br/><br/>O. Murnieks (D. Reidzans, M. Avotins) - 56:00<br/>O. Luks (A. Klavins, M. Klaucans) - 56:52|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>53:15 - J. Gulbrandsen (M. Andersen, J. Juntti)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|7|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|0|0|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi<br/>(od 46. minúty Oskari Ahmajärvi)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{USA}} Samuel Heidemann|tresty1=2|tresty2=4|strely1=19|strely2=30|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 432|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A18_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}|góly2=02:08 - A. Valentini (K. Verhoeff, R. Lin)<br/>11:07 - B. Hamilton (C. Croskery)<br/>16:22 - M. Preston (C. Croskery)<br/>18:21 - B. Hamilton (R. Lin)<br/>42:59 - M. Preston (K. Verhoeff, T. Vandenberg)<br/>44:58 - D. Zhilkin (J. Lemieux)<br/>48:08 - R. Lin (R. Cali, A. Di Iorio)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Ilja Nikitins|brankár2=Samuel Hrenák|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=23|strely2=40|čiarový=|čiarový2=|divákov=4 727|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A20_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly1=<br/><br/>K. Obuks (O. Murnieks, D. Reidzans) - 19:09<br/><br/><br/>S. Rots (H. Upenieks) - 57:58|góly2=04:35 - L. Bernát (O. Botka) (PH)<br/>05:33 - A. Goljer (S. Šramatý, I. Matta)<br/><br/>41:18 - A. Goljer (S. Šramatý, T. Kazda)<br/>45:07 - T. Kazda (I. Matta, S. Šramatý) (PH)<br/><br/>58:50 - S. Brach (Š. Potočka) (PB)}} === Skupina B === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=24|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}} |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový={{FIN}} Teo Mäkinen|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|0|4|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Daniel Navrbjerg<br/>(od 44. minúty Victor Damgaard)|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls<br/> {{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=2|tresty2=4|strely1=40|strely2=10|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 635|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B15_74_3_0.pdf|góly1=M. Šebesta (D. Řípa, V. Nedorost) - 04:35<br/>D. Huk (O. Ruml, V. Nedorost) - 10:28<br/><br/>D. Sedláček (D. Byrtus, T. Cífka) - 23:00<br/>J. Holejšovský (O. Ruml, V. Nedorost) - 29:14<br/>D. Sedláček (D. Huk) - 36:45<br/>D. Řípa (V. Nedorost, R. Řehák) - 40:44<br/>V. Nedorost (V. Hora, D. Řípa) - 43:56<br/>M. Tománek (P. Tomek) - 53:47<br/>M. Šebesta (P. Tomek) - 57:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|góly2=<br/><br/>11:15 - L. Althof (S. Degn, T. Heinsen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|10|}}|tretiny={{tretiny|1|4|0|2|0|4}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen<br/>(od 47. minúty Victor Damgaard)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=6|tresty2=10|strely1=7|strely2=39|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=876|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B17_74_3_0.pdf|góly2=00:32 - E. Hermansson (A. Command)<br/>00:59 - N. Bartholdsson<br/>10:45 - A. Command (M. Gudmundsson, E. Hermansson)<br/>11:54 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe) (PH)<br/><br/>21:39 - M. Kim (A. Elofsson, A. Nomme)<br/>30:02 - B. Meijer (H. Zirath) (PH)<br/>43:54 - E. Hermansson (M. Nordmark, Z. Bratt)<br/>47:00 - A. Command (E. Hermansson, M. Gustafsson)<br/>48:50 - M. Nordmark (E. Hermansson, M. Gudmundsson)<br/>51:17 - M. Nordmark (M. Gustafsson, E. Hermansson) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Samuelsen - 19:40|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}<br/><br/>{{ku|1|9}}<br/><br/>{{ku|1|10}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|11|2|}}|tretiny={{tretiny|6|1|3|0|2|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Max Bolle<br/>(od 14. minúty Niclas Wolter)|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=14|tresty2=20|strely1=53|strely2=26|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 214|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B19_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}<br/>{{ku|10|1}}<br/>{{ku|10|2}}<br/><br/>{{ku|11|2}}|góly1=J. Glance (V. Plante, L. Lunter) - 01:25<br/>W. Cullen (J. Glante, C. Murtyn) (PH) - 02:09<br/><br/><br/>M. Berchild (W. Cullen, D. Beuker) - 10:27<br/>S. Nelson (L. Schairer, V. Plante) (PH) - 12:24<br/>L. Zajic (N. Fitzhenry, B. Rogowski) - 13:03<br/>W. Cullen (J. Glance, T. Martyniuk) - 19:29<br/>C. Murtyn (M. Berchild, J. Glance) (PH) - 21:52<br/>S. Nelson (C. Meyer, L. Scharier) - 27:49<br/>L. Zajic - 30:05<br/>M. Berchild (A. Francisco, T. Martyniuk) - 43:28<br/><br/><br/>L. Zajic (C. Meyer) - 55:55|góly2=<br/><br/>09:38 - T. Krestan (l. Gerhofer, L. Steinhauser) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>46:46 - L. Becker (D. Rolsing, J. Schwartz) (PH)}} == Zápas o udržanie == {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Niclas Wolter|brankár2=Felix Timraz-Westin<br/>(od 43. minúty Maximillian Aas)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=10|tresty2=10|strely1=33|strely2=26|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=534|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996521_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}|góly1=<br/><br/><br/>M. Calce (T. Hartmann, T. Krestan) - 26:12<br/>M. Calce (T. Hartmann) - 42:56<br/>L. Becker (J. Schwartz) - 53:58|góly2=13:50 - M. Sæter<br/>20:28 - N. Aaram-Olsen (B. Haglund, P. Tollefsen)<br/><br/><br/><br/>58:45 - N. Aaram-Olsen (M. Andersen) (PH)<br/>59:37 - N. Aaram-Olsen}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- |1. |D1 | style="text-align:left;" |{{USA|lh18|1}} |- |2. |D2 | style="text-align:left;" |{{SVK|lh18|1}} |- |3. |D3 | style="text-align:left;" |{{CAN|lh18|1}} |- |4. |D4 | style="text-align:left;" |{{CZE|lh18|1}} |- |5. |D5 | style="text-align:left;" |{{FIN|lh18|1}} |- |6. |D6 | style="text-align:left;" |{{SWE|lh18|1}} |- |7. |D7 | style="text-align:left;" |{{LAT|lh18|1}} |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |{{DEN|lh18|1}} |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno|RD1-nasadený1=A1|RD1-tím1={{SVK|lh18|1}}|RD1-skóre1=|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{DEN|lh18|1}}|RD1-skóre2=|RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3={{USA|lh18|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''A4'''|RD1-tím4='''{{LAT|lh18|1}}'''|RD1-skóre4='''5'''|RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5={{CAN|lh18|1}}|RD1-skóre5=2|RD1-nasadený6='''B3'''|RD1-tím6='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD1-skóre6='''4'''|RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{FIN|lh18|1}}|RD1-skóre8=1|RD2-nasadený1=|RD2-tím1=|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=|RD2-tím2=|RD2-skóre2=|RD2-nasadený3=|RD2-tím3=|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=|RD2-tím4=|RD2-skóre4=|RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2=|RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2=}} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Pšohlavec|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=4|tresty2=2|strely1=19|strely2=36|čiarový={{SUI}} Aurélien Urfer|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 299|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996322_74_3_0.pdf|góly1=A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák) - 07:29<br/><br/>T. Cífka (D. Řípa, A. Klaus) - 39:05|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly2=<br/>24:56 - P. Fugleberg (O. Suvanto) (PH)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|0|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betts|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=4|tresty2=6|strely1=35|strely2=27|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=696|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996323_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Dagenais (M. Preston, J. Jacobson) - 24:04<br/>C. Croskery (T. Lawrence) - 39:59|góly2=02:09 - O. Karlsson (A. Nomme, A. Elofsson)<br/>15:11 - L. Andersson (A. Andersson, O. Karlsson)<br/><br/><br/>52:37 - N. Bartholdsson (E. Hermansson, M. Gustafsson) (PH)<br/>58:29 - N. Bartholdsson (PB)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Brady Knowling|brankár2=Patriks Plumins|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{SVK}} Peter Jedlička|divákov=858|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996324_74_4_0.pdf|stav=|góly2=}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny|5|1|1|0||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Anton Wilde|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=1. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Finále === {{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=26|ig=11|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=31|poznámka=Vyhlo sa zostupu}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=11|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}} |} == Nižšie divízie == {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}} Súčasťou MS 2026 je aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hrá ďalších 36 reprezentačných tímov. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]] {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]] [[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]] [[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]] [[Kategória:2026 na Slovensku]] 028g3bak9w94zk0f5gr1k1zmkiz5ag0 8205888 8205847 2026-04-29T18:31:37Z Pe3kZA 39673 /* Play-off */ dopl. 8205888 wikitext text/x-wiki {{Športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov |rok=2026 |usporiadateľ=Slovensko |dátum=22. apríl – 2. máj 2026 |počet tímov=10 |počet miest=2 |počet dejísk=2 |dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]] |víťaz-kategória=lh18 |víťaz= |počet titulov= |druhý= |tretí= |štvrtý= |zostupujúci= |postupujúci=SUI |zápasy=24 |góly=161 |najlepší strelec= |najproduktívnejší hráč={{USA}} [[Wyatt Cullen]]<br/><small>(8 bodov)<small/> |najlepší brankár= |návštevnosť=44883 |aktualizácia=29. aprílu 2026 }} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' sú v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hrá v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od [[22. apríl]]a do [[2. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref> Turnaja sa zúčastňuje 10 tímov; najlepších deväť z minuloročného turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]]. == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SVK|w}} |- ![[Trenčín]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}} ![[Bratislava]] |- |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] ''Kapacita:'' ''6 150'' |[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]] ''Kapacita:'' ''3 500'' |- |[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]] |[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]] |} == Základné skupiny == ''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).'' === Skupina A === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=22|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=28|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}} |}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small> ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plumins|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{GBR}} Ryan Fraley|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjärvi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{LAT|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|8|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|3|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Patriks Plumins|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=10|tresty2=6|strely1=37|strely2=25|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát|divákov=434|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A16_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|6|1}}<br/><br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}|góly1=M. Avotins (O. Murnieks) - 11:37<br/>D. Tarvids (H. Upenieks, O. Luks) - 11:58<br/>M. Avotins (S. Rots) (PH) - 23:34<br/>M. Klaucans (O. Murnieks, R. Lisovskis) (PH) - 25:51<br/>M. Klaucans (K. Obuks, A. Klavins) - 34:54<br/>S. Rots (OS) - 42:32<br/><br/><br/>O. Murnieks (D. Reidzans, M. Avotins) - 56:00<br/>O. Luks (A. Klavins, M. Klaucans) - 56:52|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>53:15 - J. Gulbrandsen (M. Andersen, J. Juntti)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|7|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|0|0|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi<br/>(od 46. minúty Oskari Ahmajärvi)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{USA}} Samuel Heidemann|tresty1=2|tresty2=4|strely1=19|strely2=30|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 432|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A18_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}|góly2=02:08 - A. Valentini (K. Verhoeff, R. Lin)<br/>11:07 - B. Hamilton (C. Croskery)<br/>16:22 - M. Preston (C. Croskery)<br/>18:21 - B. Hamilton (R. Lin)<br/>42:59 - M. Preston (K. Verhoeff, T. Vandenberg)<br/>44:58 - D. Zhilkin (J. Lemieux)<br/>48:08 - R. Lin (R. Cali, A. Di Iorio)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Ilja Nikitins|brankár2=Samuel Hrenák|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=23|strely2=40|čiarový=|čiarový2=|divákov=4 727|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A20_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly1=<br/><br/>K. Obuks (O. Murnieks, D. Reidzans) - 19:09<br/><br/><br/>S. Rots (H. Upenieks) - 57:58|góly2=04:35 - L. Bernát (O. Botka) (PH)<br/>05:33 - A. Goljer (S. Šramatý, I. Matta)<br/><br/>41:18 - A. Goljer (S. Šramatý, T. Kazda)<br/>45:07 - T. Kazda (I. Matta, S. Šramatý) (PH)<br/><br/>58:50 - S. Brach (Š. Potočka) (PB)}} === Skupina B === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=24|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}} |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový={{FIN}} Teo Mäkinen|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|0|4|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Daniel Navrbjerg<br/>(od 44. minúty Victor Damgaard)|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls<br/> {{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=2|tresty2=4|strely1=40|strely2=10|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 635|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B15_74_3_0.pdf|góly1=M. Šebesta (D. Řípa, V. Nedorost) - 04:35<br/>D. Huk (O. Ruml, V. Nedorost) - 10:28<br/><br/>D. Sedláček (D. Byrtus, T. Cífka) - 23:00<br/>J. Holejšovský (O. Ruml, V. Nedorost) - 29:14<br/>D. Sedláček (D. Huk) - 36:45<br/>D. Řípa (V. Nedorost, R. Řehák) - 40:44<br/>V. Nedorost (V. Hora, D. Řípa) - 43:56<br/>M. Tománek (P. Tomek) - 53:47<br/>M. Šebesta (P. Tomek) - 57:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|góly2=<br/><br/>11:15 - L. Althof (S. Degn, T. Heinsen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|10|}}|tretiny={{tretiny|1|4|0|2|0|4}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen<br/>(od 47. minúty Victor Damgaard)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=6|tresty2=10|strely1=7|strely2=39|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=876|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B17_74_3_0.pdf|góly2=00:32 - E. Hermansson (A. Command)<br/>00:59 - N. Bartholdsson<br/>10:45 - A. Command (M. Gudmundsson, E. Hermansson)<br/>11:54 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe) (PH)<br/><br/>21:39 - M. Kim (A. Elofsson, A. Nomme)<br/>30:02 - B. Meijer (H. Zirath) (PH)<br/>43:54 - E. Hermansson (M. Nordmark, Z. Bratt)<br/>47:00 - A. Command (E. Hermansson, M. Gustafsson)<br/>48:50 - M. Nordmark (E. Hermansson, M. Gudmundsson)<br/>51:17 - M. Nordmark (M. Gustafsson, E. Hermansson) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Samuelsen - 19:40|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}<br/><br/>{{ku|1|9}}<br/><br/>{{ku|1|10}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|11|2|}}|tretiny={{tretiny|6|1|3|0|2|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Max Bolle<br/>(od 14. minúty Niclas Wolter)|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=14|tresty2=20|strely1=53|strely2=26|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 214|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B19_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}<br/>{{ku|10|1}}<br/>{{ku|10|2}}<br/><br/>{{ku|11|2}}|góly1=J. Glance (V. Plante, L. Lunter) - 01:25<br/>W. Cullen (J. Glante, C. Murtyn) (PH) - 02:09<br/><br/><br/>M. Berchild (W. Cullen, D. Beuker) - 10:27<br/>S. Nelson (L. Schairer, V. Plante) (PH) - 12:24<br/>L. Zajic (N. Fitzhenry, B. Rogowski) - 13:03<br/>W. Cullen (J. Glance, T. Martyniuk) - 19:29<br/>C. Murtyn (M. Berchild, J. Glance) (PH) - 21:52<br/>S. Nelson (C. Meyer, L. Scharier) - 27:49<br/>L. Zajic - 30:05<br/>M. Berchild (A. Francisco, T. Martyniuk) - 43:28<br/><br/><br/>L. Zajic (C. Meyer) - 55:55|góly2=<br/><br/>09:38 - T. Krestan (l. Gerhofer, L. Steinhauser) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>46:46 - L. Becker (D. Rolsing, J. Schwartz) (PH)}} == Zápas o udržanie == {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Niclas Wolter|brankár2=Felix Timraz-Westin<br/>(od 43. minúty Maximillian Aas)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=10|tresty2=10|strely1=33|strely2=26|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=534|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996521_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}|góly1=<br/><br/><br/>M. Calce (T. Hartmann, T. Krestan) - 26:12<br/>M. Calce (T. Hartmann) - 42:56<br/>L. Becker (J. Schwartz) - 53:58|góly2=13:50 - M. Sæter<br/>20:28 - N. Aaram-Olsen (B. Haglund, P. Tollefsen)<br/><br/><br/><br/>58:45 - N. Aaram-Olsen (M. Andersen) (PH)<br/>59:37 - N. Aaram-Olsen}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- |1. |D1 | style="text-align:left;" |{{USA|lh18|1}} |- |2. |D2 | style="text-align:left;" |{{SVK|lh18|1}} |- |3. |D3 | style="text-align:left;" |{{CAN|lh18|1}} |- |4. |D4 | style="text-align:left;" |{{CZE|lh18|1}} |- |5. |D5 | style="text-align:left;" |{{FIN|lh18|1}} |- |6. |D6 | style="text-align:left;" |{{SWE|lh18|1}} |- |7. |D7 | style="text-align:left;" |{{LAT|lh18|1}} |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |{{DEN|lh18|1}} |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno|RD1-nasadený1=A1|RD1-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD1-skóre1='''7'''|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{DEN|lh18|1}}|RD1-skóre2=1|RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3={{USA|lh18|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''A4'''|RD1-tím4='''{{LAT|lh18|1}}'''|RD1-skóre4='''5'''|RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5={{CAN|lh18|1}}|RD1-skóre5=2|RD1-nasadený6='''B3'''|RD1-tím6='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD1-skóre6='''4'''|RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{FIN|lh18|1}}|RD1-skóre8=1|RD2-nasadený1=|RD2-tím1=|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=|RD2-tím2=|RD2-skóre2=|RD2-nasadený3=|RD2-tím3=|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=|RD2-tím4=|RD2-skóre4=|RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2=|RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2=}} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Pšohlavec|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=4|tresty2=2|strely1=19|strely2=36|čiarový={{SUI}} Aurélien Urfer|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 299|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996322_74_3_0.pdf|góly1=A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák) - 07:29<br/><br/>T. Cífka (D. Řípa, A. Klaus) - 39:05|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly2=<br/>24:56 - P. Fugleberg (O. Suvanto) (PH)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|0|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betts|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=4|tresty2=6|strely1=35|strely2=27|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=696|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996323_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Dagenais (M. Preston, J. Jacobson) - 24:04<br/>C. Croskery (T. Lawrence) - 39:59|góly2=02:09 - O. Karlsson (A. Nomme, A. Elofsson)<br/>15:11 - L. Andersson (A. Andersson, O. Karlsson)<br/><br/><br/>52:37 - N. Bartholdsson (E. Hermansson, M. Gustafsson) (PH)<br/>58:29 - N. Bartholdsson (PB)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Brady Knowling|brankár2=Patriks Plumins|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{SVK}} Peter Jedlička|divákov=858|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996324_74_4_0.pdf|stav=|góly2=}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|7|1}}|tretiny={{tretiny|5|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Anton Wilde|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=1. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Finále === {{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=26|ig=11|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=31|poznámka=Vyhlo sa zostupu}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=11|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}} |} == Nižšie divízie == {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}} Súčasťou MS 2026 je aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hrá ďalších 36 reprezentačných tímov. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]] {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]] [[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]] [[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]] [[Kategória:2026 na Slovensku]] kdw2n87niiyrdmraiw7hj398h4iwf61 8205918 8205888 2026-04-29T19:39:42Z Pe3kZA 39673 /* Konečné poradie */ dopl. 8205918 wikitext text/x-wiki {{Športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov |rok=2026 |usporiadateľ=Slovensko |dátum=22. apríl – 2. máj 2026 |počet tímov=10 |počet miest=2 |počet dejísk=2 |dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]] |víťaz-kategória=lh18 |víťaz= |počet titulov= |druhý= |tretí= |štvrtý= |zostupujúci= |postupujúci=SUI |zápasy=24 |góly=161 |najlepší strelec= |najproduktívnejší hráč={{USA}} [[Wyatt Cullen]]<br/><small>(8 bodov)<small/> |najlepší brankár= |návštevnosť=44883 |aktualizácia=29. aprílu 2026 }} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' sú v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hrá v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od [[22. apríl]]a do [[2. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref> Turnaja sa zúčastňuje 10 tímov; najlepších deväť z minuloročného turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]]. == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SVK|w}} |- ![[Trenčín]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}} ![[Bratislava]] |- |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] ''Kapacita:'' ''6 150'' |[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]] ''Kapacita:'' ''3 500'' |- |[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]] |[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]] |} == Základné skupiny == ''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).'' === Skupina A === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=22|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=28|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}} |}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small> ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plumins|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{GBR}} Ryan Fraley|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjärvi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{LAT|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|8|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|3|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Patriks Plumins|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=10|tresty2=6|strely1=37|strely2=25|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát|divákov=434|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A16_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|6|1}}<br/><br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}|góly1=M. Avotins (O. Murnieks) - 11:37<br/>D. Tarvids (H. Upenieks, O. Luks) - 11:58<br/>M. Avotins (S. Rots) (PH) - 23:34<br/>M. Klaucans (O. Murnieks, R. Lisovskis) (PH) - 25:51<br/>M. Klaucans (K. Obuks, A. Klavins) - 34:54<br/>S. Rots (OS) - 42:32<br/><br/><br/>O. Murnieks (D. Reidzans, M. Avotins) - 56:00<br/>O. Luks (A. Klavins, M. Klaucans) - 56:52|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>53:15 - J. Gulbrandsen (M. Andersen, J. Juntti)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|7|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|0|0|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi<br/>(od 46. minúty Oskari Ahmajärvi)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{USA}} Samuel Heidemann|tresty1=2|tresty2=4|strely1=19|strely2=30|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 432|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A18_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}|góly2=02:08 - A. Valentini (K. Verhoeff, R. Lin)<br/>11:07 - B. Hamilton (C. Croskery)<br/>16:22 - M. Preston (C. Croskery)<br/>18:21 - B. Hamilton (R. Lin)<br/>42:59 - M. Preston (K. Verhoeff, T. Vandenberg)<br/>44:58 - D. Zhilkin (J. Lemieux)<br/>48:08 - R. Lin (R. Cali, A. Di Iorio)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Ilja Nikitins|brankár2=Samuel Hrenák|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=23|strely2=40|čiarový=|čiarový2=|divákov=4 727|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A20_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly1=<br/><br/>K. Obuks (O. Murnieks, D. Reidzans) - 19:09<br/><br/><br/>S. Rots (H. Upenieks) - 57:58|góly2=04:35 - L. Bernát (O. Botka) (PH)<br/>05:33 - A. Goljer (S. Šramatý, I. Matta)<br/><br/>41:18 - A. Goljer (S. Šramatý, T. Kazda)<br/>45:07 - T. Kazda (I. Matta, S. Šramatý) (PH)<br/><br/>58:50 - S. Brach (Š. Potočka) (PB)}} === Skupina B === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=24|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}} |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový={{FIN}} Teo Mäkinen|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|0|4|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Daniel Navrbjerg<br/>(od 44. minúty Victor Damgaard)|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls<br/> {{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=2|tresty2=4|strely1=40|strely2=10|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 635|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B15_74_3_0.pdf|góly1=M. Šebesta (D. Řípa, V. Nedorost) - 04:35<br/>D. Huk (O. Ruml, V. Nedorost) - 10:28<br/><br/>D. Sedláček (D. Byrtus, T. Cífka) - 23:00<br/>J. Holejšovský (O. Ruml, V. Nedorost) - 29:14<br/>D. Sedláček (D. Huk) - 36:45<br/>D. Řípa (V. Nedorost, R. Řehák) - 40:44<br/>V. Nedorost (V. Hora, D. Řípa) - 43:56<br/>M. Tománek (P. Tomek) - 53:47<br/>M. Šebesta (P. Tomek) - 57:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|góly2=<br/><br/>11:15 - L. Althof (S. Degn, T. Heinsen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|10|}}|tretiny={{tretiny|1|4|0|2|0|4}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen<br/>(od 47. minúty Victor Damgaard)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=6|tresty2=10|strely1=7|strely2=39|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=876|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B17_74_3_0.pdf|góly2=00:32 - E. Hermansson (A. Command)<br/>00:59 - N. Bartholdsson<br/>10:45 - A. Command (M. Gudmundsson, E. Hermansson)<br/>11:54 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe) (PH)<br/><br/>21:39 - M. Kim (A. Elofsson, A. Nomme)<br/>30:02 - B. Meijer (H. Zirath) (PH)<br/>43:54 - E. Hermansson (M. Nordmark, Z. Bratt)<br/>47:00 - A. Command (E. Hermansson, M. Gustafsson)<br/>48:50 - M. Nordmark (E. Hermansson, M. Gudmundsson)<br/>51:17 - M. Nordmark (M. Gustafsson, E. Hermansson) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Samuelsen - 19:40|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}<br/><br/>{{ku|1|9}}<br/><br/>{{ku|1|10}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|11|2|}}|tretiny={{tretiny|6|1|3|0|2|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Max Bolle<br/>(od 14. minúty Niclas Wolter)|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=14|tresty2=20|strely1=53|strely2=26|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 214|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B19_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}<br/>{{ku|10|1}}<br/>{{ku|10|2}}<br/><br/>{{ku|11|2}}|góly1=J. Glance (V. Plante, L. Lunter) - 01:25<br/>W. Cullen (J. Glante, C. Murtyn) (PH) - 02:09<br/><br/><br/>M. Berchild (W. Cullen, D. Beuker) - 10:27<br/>S. Nelson (L. Schairer, V. Plante) (PH) - 12:24<br/>L. Zajic (N. Fitzhenry, B. Rogowski) - 13:03<br/>W. Cullen (J. Glance, T. Martyniuk) - 19:29<br/>C. Murtyn (M. Berchild, J. Glance) (PH) - 21:52<br/>S. Nelson (C. Meyer, L. Scharier) - 27:49<br/>L. Zajic - 30:05<br/>M. Berchild (A. Francisco, T. Martyniuk) - 43:28<br/><br/><br/>L. Zajic (C. Meyer) - 55:55|góly2=<br/><br/>09:38 - T. Krestan (l. Gerhofer, L. Steinhauser) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>46:46 - L. Becker (D. Rolsing, J. Schwartz) (PH)}} == Zápas o udržanie == {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Niclas Wolter|brankár2=Felix Timraz-Westin<br/>(od 43. minúty Maximillian Aas)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=10|tresty2=10|strely1=33|strely2=26|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=534|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996521_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}|góly1=<br/><br/><br/>M. Calce (T. Hartmann, T. Krestan) - 26:12<br/>M. Calce (T. Hartmann) - 42:56<br/>L. Becker (J. Schwartz) - 53:58|góly2=13:50 - M. Sæter<br/>20:28 - N. Aaram-Olsen (B. Haglund, P. Tollefsen)<br/><br/><br/><br/>58:45 - N. Aaram-Olsen (M. Andersen) (PH)<br/>59:37 - N. Aaram-Olsen}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny budú hrať play-off. Tímy, ktoré postúpia do semifinále, budú znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- |1. |D1 | style="text-align:left;" |{{USA|lh18|1}} |- |2. |D2 | style="text-align:left;" |{{SVK|lh18|1}} |- |3. |D3 | style="text-align:left;" |{{CAN|lh18|1}} |- |4. |D4 | style="text-align:left;" |{{CZE|lh18|1}} |- |5. |D5 | style="text-align:left;" |{{FIN|lh18|1}} |- |6. |D6 | style="text-align:left;" |{{SWE|lh18|1}} |- |7. |D7 | style="text-align:left;" |{{LAT|lh18|1}} |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |{{DEN|lh18|1}} |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno|RD1-nasadený1=A1|RD1-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD1-skóre1='''7'''|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{DEN|lh18|1}}|RD1-skóre2=1|RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3={{USA|lh18|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''A4'''|RD1-tím4='''{{LAT|lh18|1}}'''|RD1-skóre4='''5'''|RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5={{CAN|lh18|1}}|RD1-skóre5=2|RD1-nasadený6='''B3'''|RD1-tím6='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD1-skóre6='''4'''|RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{FIN|lh18|1}}|RD1-skóre8=1|RD2-nasadený1=|RD2-tím1=|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=|RD2-tím2=|RD2-skóre2=|RD2-nasadený3=|RD2-tím3=|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=|RD2-tím4=|RD2-skóre4=|RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2=|RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2=}} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Pšohlavec|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=4|tresty2=2|strely1=19|strely2=36|čiarový={{SUI}} Aurélien Urfer|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 299|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996322_74_3_0.pdf|góly1=A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák) - 07:29<br/><br/>T. Cífka (D. Řípa, A. Klaus) - 39:05|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly2=<br/>24:56 - P. Fugleberg (O. Suvanto) (PH)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|0|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betts|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=4|tresty2=6|strely1=35|strely2=27|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=696|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996323_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Dagenais (M. Preston, J. Jacobson) - 24:04<br/>C. Croskery (T. Lawrence) - 39:59|góly2=02:09 - O. Karlsson (A. Nomme, A. Elofsson)<br/>15:11 - L. Andersson (A. Andersson, O. Karlsson)<br/><br/><br/>52:37 - N. Bartholdsson (E. Hermansson, M. Gustafsson) (PH)<br/>58:29 - N. Bartholdsson (PB)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Brady Knowling|brankár2=Patriks Plumins|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{SVK}} Peter Jedlička|divákov=858|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996324_74_4_0.pdf|stav=|góly2=}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|7|1}}|tretiny={{tretiny|5|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Anton Wilde|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=1. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Finále === {{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=26|ig=11|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{DNK|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=31|poznámka=Vyhlo sa zostupu}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=11|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}} |} == Nižšie divízie == {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}} Súčasťou MS 2026 je aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hrá ďalších 36 reprezentačných tímov. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]] {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]] [[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]] [[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]] [[Kategória:2026 na Slovensku]] fmohu7m0ieyuqlxr7g6j4pifu9a1axk 8205930 8205918 2026-04-29T20:23:30Z 321fire 115544 aktualizácia 8205930 wikitext text/x-wiki {{Športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov |rok=2026 |usporiadateľ=Slovensko |dátum=22. apríl – 2. máj 2026 |počet tímov=10 |počet miest=2 |počet dejísk=2 |dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]] |víťaz-kategória=lh18 |víťaz= |počet titulov= |druhý= |tretí= |štvrtý= |zostupujúci=GER |postupujúci=SUI |zápasy=25 |góly=169 |najlepší strelec= |najproduktívnejší hráč={{SVK}} [[Timothy Kazda]]<br/><small>(10 bodov)<small/> |najlepší brankár= |návštevnosť=50892 |aktualizácia=29. aprílu 2026 }} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' sú v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hrá v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od [[22. apríl]]a do [[2. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref> Turnaja sa zúčastňuje 10 tímov; najlepších deväť z minuloročného turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]]. == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SVK|w}} |- ![[Trenčín]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}} ![[Bratislava]] |- |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] ''Kapacita:'' ''6 150'' |[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]] ''Kapacita:'' ''3 500'' |- |[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]] |[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]] |} == Základné skupiny == ''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).'' === Skupina A === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=22|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=28|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}} |}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small> ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plumins|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{GBR}} Ryan Fraley|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjärvi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{LAT|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|8|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|3|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Patriks Plumins|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=10|tresty2=6|strely1=37|strely2=25|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát|divákov=434|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A16_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|6|1}}<br/><br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}|góly1=M. Avotins (O. Murnieks) - 11:37<br/>D. Tarvids (H. Upenieks, O. Luks) - 11:58<br/>M. Avotins (S. Rots) (PH) - 23:34<br/>M. Klaucans (O. Murnieks, R. Lisovskis) (PH) - 25:51<br/>M. Klaucans (K. Obuks, A. Klavins) - 34:54<br/>S. Rots (OS) - 42:32<br/><br/><br/>O. Murnieks (D. Reidzans, M. Avotins) - 56:00<br/>O. Luks (A. Klavins, M. Klaucans) - 56:52|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>53:15 - J. Gulbrandsen (M. Andersen, J. Juntti)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|7|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|0|0|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi<br/>(od 46. minúty Oskari Ahmajärvi)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{USA}} Samuel Heidemann|tresty1=2|tresty2=4|strely1=19|strely2=30|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 432|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A18_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}|góly2=02:08 - A. Valentini (K. Verhoeff, R. Lin)<br/>11:07 - B. Hamilton (C. Croskery)<br/>16:22 - M. Preston (C. Croskery)<br/>18:21 - B. Hamilton (R. Lin)<br/>42:59 - M. Preston (K. Verhoeff, T. Vandenberg)<br/>44:58 - D. Zhilkin (J. Lemieux)<br/>48:08 - R. Lin (R. Cali, A. Di Iorio)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Ilja Nikitins|brankár2=Samuel Hrenák|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=23|strely2=40|čiarový=|čiarový2=|divákov=4 727|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A20_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly1=<br/><br/>K. Obuks (O. Murnieks, D. Reidzans) - 19:09<br/><br/><br/>S. Rots (H. Upenieks) - 57:58|góly2=04:35 - L. Bernát (O. Botka) (PH)<br/>05:33 - A. Goljer (S. Šramatý, I. Matta)<br/><br/>41:18 - A. Goljer (S. Šramatý, T. Kazda)<br/>45:07 - T. Kazda (I. Matta, S. Šramatý) (PH)<br/><br/>58:50 - S. Brach (Š. Potočka) (PB)}} === Skupina B === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=24|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}} |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový={{FIN}} Teo Mäkinen|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|0|4|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Daniel Navrbjerg<br/>(od 44. minúty Victor Damgaard)|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls<br/> {{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=2|tresty2=4|strely1=40|strely2=10|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 635|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B15_74_3_0.pdf|góly1=M. Šebesta (D. Řípa, V. Nedorost) - 04:35<br/>D. Huk (O. Ruml, V. Nedorost) - 10:28<br/><br/>D. Sedláček (D. Byrtus, T. Cífka) - 23:00<br/>J. Holejšovský (O. Ruml, V. Nedorost) - 29:14<br/>D. Sedláček (D. Huk) - 36:45<br/>D. Řípa (V. Nedorost, R. Řehák) - 40:44<br/>V. Nedorost (V. Hora, D. Řípa) - 43:56<br/>M. Tománek (P. Tomek) - 53:47<br/>M. Šebesta (P. Tomek) - 57:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|góly2=<br/><br/>11:15 - L. Althof (S. Degn, T. Heinsen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|10|}}|tretiny={{tretiny|1|4|0|2|0|4}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen<br/>(od 47. minúty Victor Damgaard)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=6|tresty2=10|strely1=7|strely2=39|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=876|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B17_74_3_0.pdf|góly2=00:32 - E. Hermansson (A. Command)<br/>00:59 - N. Bartholdsson<br/>10:45 - A. Command (M. Gudmundsson, E. Hermansson)<br/>11:54 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe) (PH)<br/><br/>21:39 - M. Kim (A. Elofsson, A. Nomme)<br/>30:02 - B. Meijer (H. Zirath) (PH)<br/>43:54 - E. Hermansson (M. Nordmark, Z. Bratt)<br/>47:00 - A. Command (E. Hermansson, M. Gustafsson)<br/>48:50 - M. Nordmark (E. Hermansson, M. Gudmundsson)<br/>51:17 - M. Nordmark (M. Gustafsson, E. Hermansson) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Samuelsen - 19:40|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}<br/><br/>{{ku|1|9}}<br/><br/>{{ku|1|10}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|11|2|}}|tretiny={{tretiny|6|1|3|0|2|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Max Bolle<br/>(od 14. minúty Niclas Wolter)|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=14|tresty2=20|strely1=53|strely2=26|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 214|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B19_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}<br/>{{ku|10|1}}<br/>{{ku|10|2}}<br/><br/>{{ku|11|2}}|góly1=J. Glance (V. Plante, L. Lunter) - 01:25<br/>W. Cullen (J. Glante, C. Murtyn) (PH) - 02:09<br/><br/><br/>M. Berchild (W. Cullen, D. Beuker) - 10:27<br/>S. Nelson (L. Schairer, V. Plante) (PH) - 12:24<br/>L. Zajic (N. Fitzhenry, B. Rogowski) - 13:03<br/>W. Cullen (J. Glance, T. Martyniuk) - 19:29<br/>C. Murtyn (M. Berchild, J. Glance) (PH) - 21:52<br/>S. Nelson (C. Meyer, L. Scharier) - 27:49<br/>L. Zajic - 30:05<br/>M. Berchild (A. Francisco, T. Martyniuk) - 43:28<br/><br/><br/>L. Zajic (C. Meyer) - 55:55|góly2=<br/><br/>09:38 - T. Krestan (l. Gerhofer, L. Steinhauser) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>46:46 - L. Becker (D. Rolsing, J. Schwartz) (PH)}} == Zápas o udržanie == {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Niclas Wolter|brankár2=Felix Timraz-Westin<br/>(od 43. minúty Maximillian Aas)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=10|tresty2=10|strely1=33|strely2=26|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=534|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996521_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}|góly1=<br/><br/><br/>M. Calce (T. Hartmann, T. Krestan) - 26:12<br/>M. Calce (T. Hartmann) - 42:56<br/>L. Becker (J. Schwartz) - 53:58|góly2=13:50 - M. Sæter<br/>20:28 - N. Aaram-Olsen (B. Haglund, P. Tollefsen)<br/><br/><br/><br/>58:45 - N. Aaram-Olsen (M. Andersen) (PH)<br/>59:37 - N. Aaram-Olsen}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrajú play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- |1. |D1 | style="text-align:left;" |{{USA|lh18|1}} |-bgcolor=#ccffcc |2. |D2 | style="text-align:left;" |{{SVK|lh18|1}} |- |3. |D3 | style="text-align:left;" |{{CAN|lh18|1}} |-bgcolor=#ccffcc |4. |D4 | style="text-align:left;" |{{CZE|lh18|1}} |- |5. |D5 | style="text-align:left;" |{{FIN|lh18|1}} |-bgcolor=#ccffcc |6. |D6 | style="text-align:left;" |{{SWE|lh18|1}} |-bgcolor=#ccffcc |7. |D7 | style="text-align:left;" |{{LAT|lh18|1}} |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |{{DEN|lh18|1}} |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno |RD1-nasadený1='''A1'''|RD1-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD1-skóre1='''7'''|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{DEN|lh18|1}}|RD1-skóre2=1 |RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3={{USA|lh18|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''A4'''|RD1-tím4='''{{LAT|lh18|1}}'''|RD1-skóre4='''5''' |RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5={{CAN|lh18|1}}|RD1-skóre5=2|RD1-nasadený6='''B3'''|RD1-tím6='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD1-skóre6='''4''' |RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{FIN|lh18|1}}|RD1-skóre8=1 |RD2-nasadený1=2.|RD2-tím1={{SVK|lh18|1}}|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=7.|RD2-tím2={{LAT|lh18|1}}|RD2-skóre2= |RD2-nasadený3=4.|RD2-tím3={{CZE|lh18|1}}|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=6.|RD2-tím4={{SWE|lh18|1}}|RD2-skóre4= |RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2= |RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2= }} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Pšohlavec|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=4|tresty2=2|strely1=19|strely2=36|čiarový={{SUI}} Aurélien Urfer|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 299|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996322_74_3_0.pdf|góly1=A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák) - 07:29<br/><br/>T. Cífka (D. Řípa, A. Klaus) - 39:05|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly2=<br/>24:56 - P. Fugleberg (O. Suvanto) (PH)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|0|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betts|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=4|tresty2=6|strely1=35|strely2=27|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=696|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996323_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Dagenais (M. Preston, J. Jacobson) - 24:04<br/>C. Croskery (T. Lawrence) - 39:59|góly2=02:09 - O. Karlsson (A. Nomme, A. Elofsson)<br/>15:11 - L. Andersson (A. Andersson, O. Karlsson)<br/><br/><br/>52:37 - N. Bartholdsson (E. Hermansson, M. Gustafsson) (PH)<br/>58:29 - N. Bartholdsson (PB)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Brady Knowling|brankár2=Patriks Plumins|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{SVK}} Peter Jedlička|divákov=858|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996324_74_4_0.pdf|stav=|góly2=}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|7|1}}|tretiny={{tretiny|5|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Anton Wilde|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=6|tresty2=6|strely1=34|strely2=9|čiarový=|čiarový2=|divákov=6 009|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996325_74_3_0.pdf}} === Semifinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=1. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{CZE|lh18|2}}|mužstvo2={{SWE|lh18|1}}|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Finále === {{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=26|ig=11|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=24|ig=6}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=2|sg=14|ig=14}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{DNK|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=29|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=31|poznámka=Vyhlo sa zostupu}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=11|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}} |} == Nižšie divízie == {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}} Súčasťou MS 2026 je aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hrá ďalších 36 reprezentačných tímov. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]] {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]] [[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]] [[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]] [[Kategória:2026 na Slovensku]] er5b7chbk39g47kpw55c93nnc81zcmi 8206077 8205930 2026-04-30T09:06:44Z Peter 51345 269569 8206077 wikitext text/x-wiki {{Športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov |rok=2026 |usporiadateľ=Slovensko |dátum=22. apríl – 2. máj 2026 |počet tímov=10 |počet miest=2 |počet dejísk=2 |dejiská=[[Trenčín]], [[Bratislava]] |víťaz-kategória=lh18 |víťaz= |počet titulov= |druhý= |tretí= |štvrtý= |zostupujúci=GER |postupujúci=SUI |zápasy=25 |góly=169 |najlepší strelec= |najproduktívnejší hráč={{SVK}} [[Timothy Kazda]]<br/><small>(10 bodov)<small/> |najlepší brankár= |návštevnosť=50892 |aktualizácia=29. aprílu 2026 }} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' sú v poradí 27. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|hokejovým svetovým šampionátom tejto vekovej kategórie]]. Turnaj Top divízie sa hrá v slovenských mestách [[Trenčín]] a [[Bratislava]] od [[22. apríl]]a do [[2. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2026 IIHF U18 WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF U18 World Championship (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/996/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum aktualizácie = | jazyk = en}}</ref> Turnaja sa zúčastňuje 10 tímov; najlepších deväť z minuloročného turnaja – [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Kanada]], [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA]], [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko]], [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Fínsko]], [[České národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Česko]], [[Lotyšské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Lotyšsko]], [[Nórske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nórsko]], [[Nemecké národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Nemecko]] a jeden tím, ktorý sa kvalifikoval z I. A divízie – [[Dánske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Dánsko]]. == Dejiská == {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{SVK|w}} |- ![[Trenčín]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Slovensko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.900278|long=18.056944|label='''[[Trenčín]]'''|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.155278|long=17.15|label='''[[Bratislava]]'''|position=right}}}} ![[Bratislava]] |- |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] ''Kapacita:'' ''6 150'' |[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]] ''Kapacita:'' ''3 500'' |- |[[Súbor:Zimny Stadion Dukla Trencín - panoramio.jpg|220x220px]] |[[Súbor:Zimný štadión Vladimíra Dzurillu (2011).jpg|220x220px]] |} == Základné skupiny == ''Všetky časy sú [[Stredoeurópsky letný čas]] ([[UTC+02:00|UTC+2]]).'' === Skupina A === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh18|1}} '''(H)'''|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=17|ig=9|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=22|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=12|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=10|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=3|ig=28|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}} |}<small>'''(H)''' Hostiteľ</small> ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 54. minúty Maximilian Aas)|brankár2=Oskari Ahmajarvi|tresty1=10|tresty2=29|strely1=15|strely2=33|divákov=831|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A02_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/><br/><br/>N. Aaram-Olsen (W. Backlund, B. Haglund) (PH) - 41:17|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}<br/><br/>{{ku|1|6}}|góly2=18:39 - L. Santala (J. Laitinen, P. Fugleberg)<br/>29:31 - A. Uronen (E. Uronen, I. Makinen)<br/>36:23 - L. Santala (P. Fuglebreg)<br/><br/>44:38 - M. Laatikainen (P. Fugleberg, L. Santala)<br/>52:55 - L. Santala (P. Fugleberg, A. Uronen) (PH)<br/>53:44 - N. Pakarinen (M. Laatikainen, A. Vuori) (PH)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betis<br/>(od 45. minúty Carter Esler)|brankár2=Denis Čelko|rozhodca={{USA}} Sam Heidemann|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=2|tresty2=4|strely1=26|strely2=21|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 012|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A04_74_3_0.pdf|góly1=<br/><br/>M. Preston (A. Valentini, T. Lawrence) (PH) - 34:15|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}|góly2=31:50 - S. Šramatý (M. Jakubec, L. Bernát) (PH)<br/><br/>48:53 - T. Kazda (SN)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{CAN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|6|0|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Carter Esler|brankár2=Iļja Ņikitins|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=4|tresty2=8|strely1=48|strely2=19|čiarový={{CZE}} Stanislav Hnát|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=627|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996a06_74_2_0|góly1=T. Vanderberg - 00:52<br/>T. Lawrence (D. Zhilkin) - 12:59<br/>A. Valentini - 21:22<br/>D. Zhilkin (A. Valentini, R. Lin) (PH) - 48:13<br/>K. Eshkawkogan (C. Hicks, A. Di Iorio) - 57:05<br/>Z. Olsen (L. Ambrosio, T. Rousseau) - 59:45|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=8|strely1=39|strely2=22|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{ITA}} Daniel Rigoni<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=3 659|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A08_74_3_0.pdf|góly1=J. Floriš (M. Jakubec, O. Botka) - 00:49<br/>T. Selič (M. Bereš) - 06:55<br/><br/><br/>M. Jakubec (S. Šramatý) - 37:40<br/>I. Matta (A. Goljer, T. Kazda) - 44:55<br/>M. Šimko (M. Válek, L. Bernát) (PH) - 45:42<br/>T. Selič (A. Goljer, M. Požgay) - 52:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}|góly2=<br/><br/>25:35 - A. Jones-Nilsson (C. Kjølmoen, N. Dimitriev-Jensen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{FIN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi|brankár2=Patriks Plumins|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=18|strely1=35|strely2=14|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{GBR}} Ryan Fraley|divákov=1 167|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A10_74_3_0.pdf|góly1=R. Kuukasjärvi (E. Uronen) - 13:27<br/>L. Santala (A. Alalauri) (PH) - 32:30|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{NOR|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|8}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|3|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Felix Timraz-Westin<br/>(od 29. minúty Olivers Freimanis)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{SUI}} Phillip Ströbel|tresty1=12|tresty2=2|strely1=12|strely2=66|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 710|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A12_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/><br/>{{ku|0|8}}|góly2=09:55 - B. Hamilton (R. Lin, A. Di Iorio)<br/>16:49 - D. Zhilkin (M. Preston, R. Lin) (PH)<br/>19:30 - T. Lawrence (D. Zhilkin, M. Preston) (PH)<br/>21:49 - J. Jacobson (K. Verhoeff, C. Croskery)<br/>28:39 - D. Zhilkin (T. Lawrence, J. Lemieux)<br/>37:31 - D. Zhilkin (L. Ambrosio, T. Lawrence)<br/>44:34 - J. Jacobson (M. Dagenais, K. Eshkawkogan) (PH)<br/>54:21 - Z. Olsen}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|3|3|0|1|0|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Denis Čelko|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=6|tresty2=2|strely1=28|strely2=18|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=6 059|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A14_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|4|3}}<br/>{{ku|4|4}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|4|5}}|góly1=T. Kazda (M. Šimko) - 18:03<br/><br/><br/><br/>T. Kazda (M. Šimko) - 30:55<br/><br/>S. Hybský (J. Floriš, Š. Potočka) - 35:32<br/>S. Šramatý - 36:55|góly2=<br/>23:17 - I. Makinen (R. Miilunpohja, S. Alalauri)<br/>25:57 - I. Makinen (N. Pakarinen)<br/><br/>34:43 - V. Vanhatalo (O. Suvanto)<br/><br/><br/>55:09 - S. Alalauri (J. Laitinen)<br/><br/>01:50 - O. Suvanto (L. Santala, S. Alalauri)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{LAT|lh18|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh18|1}}|skóre={{ku|8|1|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|3|1}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Patriks Plumins|brankár2=Maximillian Aas|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=10|tresty2=6|strely1=37|strely2=25|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát|divákov=434|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A16_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|5|0}}<br/>{{ku|6|0}}<br/>{{ku|6|1}}<br/><br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}|góly1=M. Avotins (O. Murnieks) - 11:37<br/>D. Tarvids (H. Upenieks, O. Luks) - 11:58<br/>M. Avotins (S. Rots) (PH) - 23:34<br/>M. Klaucans (O. Murnieks, R. Lisovskis) (PH) - 25:51<br/>M. Klaucans (K. Obuks, A. Klavins) - 34:54<br/>S. Rots (OS) - 42:32<br/><br/><br/>O. Murnieks (D. Reidzans, M. Avotins) - 56:00<br/>O. Luks (A. Klavins, M. Klaucans) - 56:52|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>53:15 - J. Gulbrandsen (M. Andersen, J. Juntti)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{FIN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CAN|lh18|1}}'''|skóre={{ku|0|7|}}|tretiny={{tretiny|0|4|0|0|0|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Pyry Lammi<br/>(od 46. minúty Oskari Ahmajärvi)|brankár2=Gavin Betts|rozhodca={{HUN}} Gergely Gebei|rozhodca2={{USA}} Samuel Heidemann|tresty1=2|tresty2=4|strely1=19|strely2=30|čiarový={{USA}} Quinn Schafer|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=1 432|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A18_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/>{{ku|0|7}}|góly2=02:08 - A. Valentini (K. Verhoeff, R. Lin)<br/>11:07 - B. Hamilton (C. Croskery)<br/>16:22 - M. Preston (C. Croskery)<br/>18:21 - B. Hamilton (R. Lin)<br/>42:59 - M. Preston (K. Verhoeff, T. Vandenberg)<br/>44:58 - D. Zhilkin (J. Lemieux)<br/>48:08 - R. Lin (R. Cali, A. Di Iorio)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1={{LAT|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|3}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Ilja Nikitins|brankár2=Samuel Hrenák|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=12|tresty2=6|strely1=23|strely2=40|čiarový=|čiarový2=|divákov=4 727|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996A20_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly1=<br/><br/>K. Obuks (O. Murnieks, D. Reidzans) - 19:09<br/><br/><br/>S. Rots (H. Upenieks) - 57:58|góly2=04:35 - L. Bernát (O. Botka) (PH)<br/>05:33 - A. Goljer (S. Šramatý, I. Matta)<br/><br/>41:18 - A. Goljer (S. Šramatý, T. Kazda)<br/>45:07 - T. Kazda (I. Matta, S. Šramatý) (PH)<br/><br/>58:50 - S. Brach (Š. Potočka) (PB)}} === Skupina B === ==== Tabuľka ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=0|sg=24|ig=6|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=19|ig=14|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=22|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=3|sg=8|ig=24|pozadie=#bbf3ff|poznámka=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026#Zápas o udržanie|Zápas o udržanie]]}} |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|4|2|2}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Niclas Wolter<br/>(od 34. minúty Bastian Bauer)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=14|strely1=23|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=993|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B01_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/><br/>{{ku|0|6}}<br/><br/>{{ku|0|7}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|2|7}}|góly2=09:20 - M. Kim (O. Karlsson, A. Andersson)<br/>23:52 - H. Zirath (A. Command, M. Gudmundsson)<br/>24:12 - A. Nomme (B. Meijer, E. Hermansson)<br/>30:25 - B. Meijer (OS)<br/>33:30 - N. Bartholdsson (W. Sorensson, M. Isaksson)<br/>44:35 - W. Sörensson (M. Isaksson, O. Palme)<br/>48:12 - H. Cilthe (O. Palme, A. Andersson)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Bloch (J. Schwartz, J. Lell) (PH) - 50:08<br/>T. Krestan (M. Calce, T. Hartmann) - 53:52}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{USA|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Marek Sklenička|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{AUT}} Christoph Sternat|tresty1=6|tresty2=6|strely1=29|strely2=30|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=2 200|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B03_74_4_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=M. Hartl (A. Klaus, J. Kamas) - 23:49<br/><br/><br/>V. Hora (D. Huk, M. Tománek) - 43:35<br/><br/>D. Řipa - 04:48|góly2=<br/>27:12 - L. Zajic (B. Rogowski, C. Meyer)<br/>28:17 - W. Cullen (M. Berchild)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{DEN|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|4|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen|brankár2=Niclas Wolter|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls|tresty1=4|tresty2=10|strely1=19|strely2=32|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=941|správa=https://www.iihf.com/pdf/996/ihm996b05_74_3_0|góly1=<br/>L. Althof (T. Heinsen, T. True) - 17:22<br/>A. Kloeve (E. Jakobsen, M. Schioldan) (PH) - 26:20<br/>A. Kloeve (L. Kjelgaard) (PB) - 57:58<br/>A. Lepola (PB) - 59:49|góly2=03:30 - T. Hartmann (M. Calce)|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Tornblom|brankár2=Martin Psohlavec|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=6|tresty2=2|strely1=19|strely2=28|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 444|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B07_74_4_0.pdf|góly1=<br/>M. Nordmark (E. Hermansson, A. Olofsson) (PH) - 40:35|góly2=25:22 - A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák)<br/><br/>59:39 - J. Vaněček (P. Tomek, O. Ruml) (PH)|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|0}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Anton Wilde Larsen|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=12|strely1=54|strely2=9|čiarový={{FIN}} Teo Mäkinen|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 412|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B09_74_3_0.pdf|góly1=M. Berchild (W. Cullen, A. Francisco) - 26:29<br/>D. Beuker (V. Plante) - 56:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{GER|lh18|2}}'''|mužstvo2={{CZE|lh18|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Max Bolle|brankár2=Marek Sklenička|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=8|tresty2=8|strely1=24|strely2=42|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{CAN}} Spencer Knox|divákov=1 698|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B11_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>'''Predĺženie'''<br/>{{ku|3|2}}|góly1=<br/><br/>J. Schwartz - 09:14<br/><br/>N. Bloch (D. Rosling, J. Schwartz) - 59:33<br/><br/>T. Krestan (SN) - 04:05|góly2=01:44 - J. Vaněček (O. Ruml, P. Tomek) (PH)<br/><br/>35:53 - O. Šichtař (M. Hartl, D. Byrtus)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{SWE|lh18|2}}|mužstvo2='''{{USA|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|9}}|tretiny={{tretiny|0|4|1|2|0|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Kevin Törnblom<br/>(od 21. minúty Viggo Tamm)|brankár2=Brady Knowling|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=16|tresty2=10|strely1=19|strely2=27|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=2 425|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B13_74_4_1.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/>{{ku|0|5}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/>{{ku|1|8}}<br/>{{ku|1|9}}|góly2=04:46 - D. Gutierrez (D. Beuker, W. Cullen)<br/>07:49 - D. Beuker (V. Plante)<br/>17:43 - C. Mutryn (W. Cullen, A. Francisco) (PH)<br/>18:25 - S. Nelson (P. Trottier, A. Barnett)<br/>26:36 - L. Lunter (C. Meyer, T. Martyniuk)<br/><br/>39:45 - N. Bogas (S. Nelson) (OS)<br/>41:50 - M. Berchild (C. Mutryn, W. Cullen)<br/>45:37 - C. Meyer (B. Rogowski)<br/>48:07 - L. Stuart (J. Glance, L. Schairer) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>M. Gustafsson (A. Command, L. Andersson) (PH) - 31:02}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|9|1|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|0|4|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Psohlavec|brankár2=Daniel Navrbjerg<br/>(od 44. minúty Victor Damgaard)|rozhodca={{AUT}} Christoph Sternat|rozhodca2={{CAN}} Chad Ingalls<br/> {{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=2|tresty2=4|strely1=40|strely2=10|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 635|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B15_74_3_0.pdf|góly1=M. Šebesta (D. Řípa, V. Nedorost) - 04:35<br/>D. Huk (O. Ruml, V. Nedorost) - 10:28<br/><br/>D. Sedláček (D. Byrtus, T. Cífka) - 23:00<br/>J. Holejšovský (O. Ruml, V. Nedorost) - 29:14<br/>D. Sedláček (D. Huk) - 36:45<br/>D. Řípa (V. Nedorost, R. Řehák) - 40:44<br/>V. Nedorost (V. Hora, D. Řípa) - 43:56<br/>M. Tománek (P. Tomek) - 53:47<br/>M. Šebesta (P. Tomek) - 57:43|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}|góly2=<br/><br/>11:15 - L. Althof (S. Degn, T. Heinsen)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1={{DEN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|1|10|}}|tretiny={{tretiny|1|4|0|2|0|4}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Anton Wilde Larsen<br/>(od 47. minúty Victor Damgaard)|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=6|tresty2=10|strely1=7|strely2=39|čiarový={{SVK}} Peter Jedlička|čiarový2={{FIN}} Teo Mäkinen|divákov=876|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B17_74_3_0.pdf|góly2=00:32 - E. Hermansson (A. Command)<br/>00:59 - N. Bartholdsson<br/>10:45 - A. Command (M. Gudmundsson, E. Hermansson)<br/>11:54 - W. Sorensson (O. Palme, H. Clithe) (PH)<br/><br/>21:39 - M. Kim (A. Elofsson, A. Nomme)<br/>30:02 - B. Meijer (H. Zirath) (PH)<br/>43:54 - E. Hermansson (M. Nordmark, Z. Bratt)<br/>47:00 - A. Command (E. Hermansson, M. Gustafsson)<br/>48:50 - M. Nordmark (E. Hermansson, M. Gudmundsson)<br/>51:17 - M. Nordmark (M. Gustafsson, E. Hermansson) (PH)|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>N. Samuelsen - 19:40|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}<br/><br/>{{ku|0|4}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|1|5}}<br/>{{ku|1|6}}<br/>{{ku|1|7}}<br/><br/>{{ku|1|8}}<br/><br/>{{ku|1|9}}<br/><br/>{{ku|1|10}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=27. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1='''{{USA|lh18|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh18|1}}|skóre={{ku|11|2|}}|tretiny={{tretiny|6|1|3|0|2|1}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Luke Carrithers|brankár2=Max Bolle<br/>(od 14. minúty Niclas Wolter)|rozhodca={{FIN}} Toni Hyvärinen|rozhodca2={{NED}} Jeroen Klijberg|tresty1=14|tresty2=20|strely1=53|strely2=26|čiarový={{CAN}} Spencer Knox|čiarový2={{SUI}} Aurélien Urfer|divákov=1 214|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996B19_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}<br/>{{ku|8|1}}<br/>{{ku|9|1}}<br/>{{ku|10|1}}<br/>{{ku|10|2}}<br/><br/>{{ku|11|2}}|góly1=J. Glance (V. Plante, L. Lunter) - 01:25<br/>W. Cullen (J. Glante, C. Murtyn) (PH) - 02:09<br/><br/><br/>M. Berchild (W. Cullen, D. Beuker) - 10:27<br/>S. Nelson (L. Schairer, V. Plante) (PH) - 12:24<br/>L. Zajic (N. Fitzhenry, B. Rogowski) - 13:03<br/>W. Cullen (J. Glance, T. Martyniuk) - 19:29<br/>C. Murtyn (M. Berchild, J. Glance) (PH) - 21:52<br/>S. Nelson (C. Meyer, L. Scharier) - 27:49<br/>L. Zajic - 30:05<br/>M. Berchild (A. Francisco, T. Martyniuk) - 43:28<br/><br/><br/>L. Zajic (C. Meyer) - 55:55|góly2=<br/><br/>09:38 - T. Krestan (l. Gerhofer, L. Steinhauser) (PH)<br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/><br/>46:46 - L. Becker (D. Rolsing, J. Schwartz) (PH)}} == Zápas o udržanie == {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=10:00|mužstvo1={{GER|lh18|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh18|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|2|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Niclas Wolter|brankár2=Felix Timraz-Westin<br/>(od 43. minúty Maximillian Aas)|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{HUN}} Gergely Gebei|tresty1=10|tresty2=10|strely1=33|strely2=26|čiarový={{GBR}} Ryan Fraley|čiarový2={{USA}} Quinn Schafer|divákov=534|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996521_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/><br>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}|góly1=<br/><br/><br/>M. Calce (T. Hartmann, T. Krestan) - 26:12<br/>M. Calce (T. Hartmann) - 42:56<br/>L. Becker (J. Schwartz) - 53:58|góly2=13:50 - M. Sæter<br/>20:28 - N. Aaram-Olsen (B. Haglund, P. Tollefsen)<br/><br/><br/><br/>58:45 - N. Aaram-Olsen (M. Andersen) (PH)<br/>59:37 - N. Aaram-Olsen}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrajú play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025|konečné poradie z minuloročných MS]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- |1. |D1 | style="text-align:left;" |{{USA|lh18|1}} |-bgcolor=#ccffcc |2. |D2 | style="text-align:left;" |{{SVK|lh18|1}} |- |3. |D3 | style="text-align:left;" |{{CAN|lh18|1}} |-bgcolor=#ccffcc |4. |D4 | style="text-align:left;" |{{CZE|lh18|1}} |- |5. |D5 | style="text-align:left;" |{{FIN|lh18|1}} |-bgcolor=#ccffcc |6. |D6 | style="text-align:left;" |{{SWE|lh18|1}} |-bgcolor=#ccffcc |7. |D7 | style="text-align:left;" |{{LAT|lh18|1}} |- |8. |D8 | style="text-align:left;" |{{DEN|lh18|1}} |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno |RD1-nasadený1='''A1'''|RD1-tím1='''{{SVK|lh18|1}}'''|RD1-skóre1='''7'''|RD1-nasadený2=B4|RD1-tím2={{DEN|lh18|1}}|RD1-skóre2=1 |RD1-nasadený3=B1|RD1-tím3={{USA|lh18|1}}|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4='''A4'''|RD1-tím4='''{{LAT|lh18|1}}'''|RD1-skóre4='''5''' |RD1-nasadený5=A2|RD1-tím5={{CAN|lh18|1}}|RD1-skóre5=2|RD1-nasadený6='''B3'''|RD1-tím6='''{{SWE|lh18|1}}'''|RD1-skóre6='''4''' |RD1-nasadený7='''B2'''|RD1-tím7='''{{CZE|lh18|1}}'''|RD1-skóre7='''2'''|RD1-nasadený8=A3|RD1-tím8={{FIN|lh18|1}}|RD1-skóre8=1 |RD2-nasadený1=2.|RD2-tím1={{SVK|lh18|1}}|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=7.|RD2-tím2={{LAT|lh18|1}}|RD2-skóre2= |RD2-nasadený3=4.|RD2-tím3={{CZE|lh18|1}}|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=6.|RD2-tím4={{SWE|lh18|1}}|RD2-skóre4= |RD3-nasadený1=|RD3-tím1=|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2=|RD3-skóre2= |RD4-nasadený1=|RD4-tím1=|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2=|RD4-skóre2= }} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=12:00|mužstvo1='''{{CZE|lh18|2}}'''|mužstvo2={{FIN|lh18|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|0|0}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Martin Pšohlavec|brankár2=Oskari Ahmajarvi|rozhodca={{CAN}} Chad Ingalls|rozhodca2={{CAN}} Tyson Stewart|tresty1=4|tresty2=2|strely1=19|strely2=36|čiarový={{SUI}} Aurélien Urfer|čiarový2={{USA}} Tyler Willie|divákov=1 299|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996322_74_3_0.pdf|góly1=A. Klaus (D. Řípa, R. Řehák) - 07:29<br/><br/>T. Cífka (D. Řípa, A. Klaus) - 39:05|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}|góly2=<br/>24:56 - P. Fugleberg (O. Suvanto) (PH)}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=14:00|mužstvo1={{CAN|lh18|2}}|mužstvo2='''{{SWE|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|0|0|2}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Gavin Betts|brankár2=Kevin Törnblom|rozhodca={{USA}} Samuel Heidemann|rozhodca2={{CZE}} Luděk Pilný|tresty1=4|tresty2=6|strely1=35|strely2=27|čiarový={{GER}} Vincent Brüggemann|čiarový2={{CZE}} Stanislav Hnát<br/>{{USA}} Quinn Schafer|divákov=696|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996323_74_3_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/><br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/><br/>{{ku|2|4}}|góly1=<br/><br/><br/><br/>M. Dagenais (M. Preston, J. Jacobson) - 24:04<br/>C. Croskery (T. Lawrence) - 39:59|góly2=02:09 - O. Karlsson (A. Nomme, A. Elofsson)<br/>15:11 - L. Andersson (A. Andersson, O. Karlsson)<br/><br/><br/>52:37 - N. Bartholdsson (E. Hermansson, M. Gustafsson) (PH)<br/>58:29 - N. Bartholdsson (PB)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl 2026|čas=16:00|mužstvo1={{USA|lh18|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh18|1}}'''|skóre={{ku|2|5}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|3}}|štadión=Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Bratislava|brankár1=Brady Knowling|brankár2=Patriks Plumins|rozhodca={{NED}} Jeroen Klijberg|rozhodca2={{SVK}} Marek Žák|tresty1=10|tresty2=6|strely1=45|strely2=16|čiarový={{GER}} Kenneth Englisch|čiarový2={{SVK}} Peter Jedlička|divákov=858|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996324_74_4_0.pdf|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|2|5}}|góly2=09:48 - N. Klaucāns (R. Rutkis)<br/>27:55 - R. Rutkis (O. Mūrnieks) (PH)<br/><br/>50:20 - M. Avotiņš (E. Laganovskis, O. Murnieks)<br/>55:45 - M. Klaucāns (R. Lisovskis) (PB)<br/><br/>59:11 - D. Reidzāns (T. Erdmanis-Hermanis) (PB)|góly1=<br/><br/>L. Zajic (D. Beuker) - 48:39<br/><br/><br/><br/>V. Plante (W. Cullen, C. Mutryn) - 56:34}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl 2026|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh18|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh18|1}}|skóre={{ku|7|1}}|tretiny={{tretiny|5|1|1|0|1|0}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=Samuel Hrenák|brankár2=Anton Wilde|rozhodca={{SUI}} Phillip Ströbel|rozhodca2={{SWE}} Johan Wedin|tresty1=6|tresty2=6|strely1=34|strely2=9|čiarový={{ITA}} Daniel Rigoni|čiarový2={{SWE}} Teodor Sörholm|divákov=6 009|správa=https://stats.iihf.com/hydra/996/IHM996325_74_3_0.pdf|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|6|1}}<br/>{{ku|7|1}}|góly1=J. Floriš (O. Botka, O. Ozogány) - 06:51<br/>I. Matta (T. Kazda, F. Kovalčík) - 07:49<br/>T. Selič (I. Matta, T. Kazda) (PH) - 08:21<br/>T. Kazda (T. Selič) - 09:17<br/><br/>S. Karšay (L. Bernát, A. Goljer) - 14:16<br/>S. Potočka (S. Hybský) - 34:39<br/>T. Kazda (M. Požgay, M. Šimko) - 43:19|góly2=<br/><br/><br/><br/>13:18 - N. Hulsig}} === Semifinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=1. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1={{SVK|lh18|2}}|mužstvo2={{LAT|lh18|1}}|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1={{CZE|lh18|2}}|mužstvo2={{SWE|lh18|1}}|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=2. máj 2026|čas=15:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} === Finále === {{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=2. máj 2026|čas=19:00|mužstvo1=|mužstvo2=|skóre={{ku||}}|tretiny={{tretiny||||||}}|štadión=Zimný štadión Pavla Demitru, Trenčín|brankár1=|brankár2=|rozhodca=|rozhodca2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|čiarový=|čiarový2=|divákov=|správa=}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{USA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=26|ig=11|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{CAN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=24|ig=6}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{FIN|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=2|sg=14|ig=14}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{DNK|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=29|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{NOR|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=7|ig=31|poznámka=Vyhlo sa zostupu}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{GER|lh18|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=4|sg=11|ig=28|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostupuje do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)|I. A divízie<br>MS 2027]]}} |} == Nižšie divízie == {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026 (nižšie divízie)}} Súčasťou MS 2026 je aj šesť turnajov nižších divízií, na ktorých hrá ďalších 36 reprezentačných tímov. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026]] {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:Športové podujatia v Bratislave]] [[Kategória:Športové podujatia v Trenčíne]] [[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]] [[Kategória:2026 na Slovensku]] 2yzsgxfm71eu03mlvavjjwpr6gln8fu 1. slovenská futbalová liga žien 2025/2026 0 734981 8206021 8204107 2026-04-30T05:37:31Z Lekvarnička 262477 8206021 wikitext text/x-wiki {{Športová aktualita|futbal}}{{Infobox ligová sezóna|liga=1. slovenská futbalová liga žien|sezóna=2025/2026|začiatok=[[16. august]] [[2025]]|koniec=|majster=|2_miesto=|3_miesto=|zostup=|počet_mužstiev=10|odohraté_zápasy=|počet_gólov=|priemer_gólov_na_zápas=|najlepší_strelec=|súvisiace_súťaže=[[2. slovenská futbalová liga žien 2025/2026]]}} '''1. slovenská futbalová liga žien 2025/2026''' je 33. ročník [[1. slovenská futbalová liga žien|najvyššej futbalovej súťaže žien]]. Sezóna začala prvým kolom 16. augusta 2025. Prvýkrát bude zápasy ženskej ligy vysielať [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]]. Z každého kola odvysielajú jeden zápas. Premiérovo to bol zápas [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] proti [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽIEN – Štartuje nový ročník, premiérovo aj na televíznej obrazovke | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zien-startuje-novy-rocnik-premierovo-aj-na-televiznej-obrazovke/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-08-15 | dátum prístupu = 2025-08-16 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref> {{LocMap+|Slovensko|float=right|width=500|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.749167|long=17.564444|label=[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.143889|long=17.109722|label=[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.143889|long=17.109722|label=[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]]|position=bottom}} {{LocMap~|Slovensko|lat=49|long=21.233333|label=[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|Tatran Prešov]]|position=bottom}} {{LocMap~|Slovensko|lat=49.292222|long=21.276389|label=[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]]|position=top}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.894167|long=18.040556|label=[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=47.75742|long=18.12982|label=[[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=49.078611|long=19.308333|label=[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=49.222778|long=18.74|label=[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]]|position=top}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.37775|long=17.586211|label=[[FC Spartak Trnava (ženy)|Spartak Trnava]]|position=top}}|caption=Tímy súťažiace v 1. lige v sezóne 2025/2026}} V zápase 5. kola nadstavbovej časti v [[1. FC Tatran Prešov (ženy)|Prešove]] proti [[Spartak Myjava (ženy)|Myjave]] vznikol rekord návštevnosti ženského zápasu na Slovensku. Na zápas prišlo 5636 divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Prešove prišla na zápas ženskej futbalovej ligy rekordná návšteva 5636 divákov | url = https://dennikn.sk/minuta/5305656/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2026-04-29 | dátum prístupu = 2026-04-30 | jazyk = sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FC TATRAN Prešov - Spartak Myjava {{!}} I. liga - Ženy 5. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69b91031aae1188f036af517/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-30 | jazyk = sk}}</ref> == Hrací systém == V základnej časti sa hrá systémom každý s každým doma a vonku. V nadstavbovej časti bude prvých 5 tímov z tabuľky hrať v skupine o titul a ďalších 5 tímov v skupine o umiestenie.<ref name=":0" /> == Základná časť == === Tabuľka === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia |- | align="center" |'''1.''' |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] | align="center" |18 | align="center" |17 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |82:8 | align="center" |25 | align="center" |'''52''' | rowspan="5" |Postup do skupiny o titul |- | align="center" |'''2.''' |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |18 | align="center" |15 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |72:21 | align="center" |20 | align="center" |'''47''' |- | align="center" |'''3.''' |[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]] | align="center" |18 | align="center" |11 | align="center" |2 | align="center" |5 | align="center" |43:21 | align="center" | 8 | align="center" |'''35''' |- | align="center" |'''4.''' |[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] | align="center" |18 | align="center" |9 | align="center" |3 | align="center" |6 | align="center" |25:24 | align="center" | 3 | align="center" |'''30''' |- | align="center" |'''5.''' |[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" |18 | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |9 | align="center" |30:56 | align="center" | -6 | align="center" |'''21''' |- | align="center" |'''6.''' |[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" |18 | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |11 | align="center" |23:39 | align="center" | -8 | align="center" |'''19''' | rowspan="5" align="center" |Postup do skupiny o udržanie |- | align="center" |'''7.''' |[[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]] | align="center" |18 | align="center" |4 | align="center" |5 | align="center" |9 | align="center" |13:35 | align="center" | -10 | align="center" |'''17''' |- | align="center" |'''8.''' |[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]] | align="center" |18 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |12 | align="center" |28:44 | align="center" | -11 | align="center" |'''16''' |- | align="center" |'''9.''' |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |18 | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |12 | align="center" |20:54 | align="center" | -15 | align="center" |'''12''' |- | align="center" |'''10.''' |[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | align="center" |18 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |12 | align="center" |23:45 | align="center" | -18 | align="center" |'''9''' |} Zdroj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga - Ženy (2025/2026) - tabuľky {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/i-liga-zeny/tabulky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-09-29 | jazyk = sk}}</ref> === Zápasy === {| class="wikitable" !Doma / Vonku ![[Spartak Myjava (ženy)|MYJ]] ![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|SLO]] ![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|PRE]] ![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|BAR]] ![[FC Petržalka (ženy)|PET]] ![[AS Trenčín (ženy)|TRE]] ![[KFC Komárno (ženy)|KOM]] ![[MFK Ružomberok (ženy)|RUŽ]] ![[MŠK Žilina (ženy)|ŽIL]] ![[FC Spartak Trnava (ženy)|TRN]] |- ![[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|7|3}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|7|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|6|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|12|0}} |- ![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|3|3}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|5|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|5|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|12|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|1}} |- ![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|2}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|0}}* | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|8|1}} |- ![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} |- ![[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|11}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|2|2}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|2}} |- ![[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|5|0}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} |- ![[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|5}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|4}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} |- ![[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|3|7}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|6|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|3|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|2|3}} |- ![[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|3|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|0}} |- ![[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|3|7}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} ! align="center" |'''×''' |} '''Poznámka:''' modrá: víťazstvo domácich; žltá: remíza; červená: víťazstvo hostí; * kontumačne Zdroj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Favoritky víťazne, hetriky Naňovej a Bučkovej | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-favoritky-vitazne-hetriky-nanovej-a-buckovej/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-08-18 | dátum prístupu = 2025-08-25 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Šláger 2. kola v Myjave, Trnava v Horných Orešanoch aj v televízii | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-slager-2-kola-v-myjave-trnava-v-hornych-oresanoch-aj-v-televizii/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-08-22 | dátum prístupu = 2025-08-25 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga ženy – Prvá prehra Prešova, Myjavčanky už bez Kramlíkovej | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-prva-prehra-presova-myjavcanky-uz-bez-kramlikovej/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-09-08 | dátum prístupu = 2025-09-15 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I . LIGA ŽENY – Na Pasienkoch pred TV kamerami stopercentné Prešovčanky | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-na-pasienkoch-pred-tv-kamerami-stopercentne-presovcanky/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-09-05 | dátum prístupu = 2025-09-15 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga ženy – Živé šarišské derby nemalo víťaza | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-zive-sarisske-derby-nemalo-vitaza/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-09-15 | dátum prístupu = 2025-09-15 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Derby pre Slovan, prvé víťazstvo Ružomberka | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-derby-pre-slovan-prve-vitazstvo-ruzomberka/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-09-29 | dátum prístupu = 2025-10-20 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Myjava nadelila Žiline poltucet, derby pre slovanistky | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-myjava-nadelila-ziline-poltucet-derby-pre-slovanistky/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-10-06 | dátum prístupu = 2025-10-20 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Trenčín vzdoroval Myjave, kompletný zisk hostiek | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-trencin-vzdoroval-myjave-kompletny-zisk-hostiek/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-10-13 | dátum prístupu = 2025-10-20 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Jediný domáci bod zostal v Petržalke, Myjava stále stopercentná | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-jediny-domaci-bod-zostal-v-petrzalke-myjava-stale-stopercentna/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-10-20 | dátum prístupu = 2025-10-20 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Myjava a Slovan rozdali súperkám štvorky | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-myjava-a-slovan-rozdali-superkam-stvorky/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-11-03 | dátum prístupu = 2025-11-03 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Nečakaný triumf Žiliny v Petržalke, Prešov vzdoroval Slovanu | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-necakany-triumf-ziliny-v-petrzalke-presov-vzdoroval-slovanu/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-11-10 | dátum prístupu = 2025-11-10 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Bardejovčanky si zahrajú v skupine o titul, pomohla im k tomu aj Japonka | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-bardejovcanky-si-zahraju-v-skupine-o-titul-pomohla-im-k-tomu-aj-japonka/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2026-03-09 | dátum prístupu = 2026-03-09 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref> == Nadstavbová časť == Do nadstavbovej časti o titul postúpili tímy: [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]], [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]], [[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]], [[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] a prvýkrát v histórii [[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Posledná miestenka pre Petržalku, domáci gólový uragán 35:3 | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-posledna-miestenka-pre-petrzalku-domaci-golovy-uragan-353/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2026-03-16 | dátum prístupu = 2026-03-16 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref> V skupine o udržanie budú hrať tímy: [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]], [[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]], [[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]], [[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] a [[FC Spartak Trnava (ženy)|Spartak Trnava]].<ref name=":2" /> === O titul === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" |+ ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] | align="center" |21 | align="center" |19 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |93:11 | align="center" |25 | align="center" |'''58''' |Postup do [[Liga majstrov žien UEFA 2026/2027#1. kolo|1. kola kvalifikácie Ligy majsteriek]] |- | align="center" |'''2.''' |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |21 | align="center" |18 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |85:22 | align="center" |20 | align="center" |'''56''' |- | align="center" |'''3.''' |[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]] | align="center" |22 | align="center" |13 | align="center" |2 | align="center" |7 | align="center" |49:28 | align="center" |8 | align="center" |'''41''' | |- | align="center" |'''4.''' |[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] | align="center" |20 | align="center" |9 | align="center" |3 | align="center" |8 | align="center" |26:34 | align="center" | +3 | align="center" |'''30''' | |- | align="center" |'''5.''' |[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" |20 | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |11 | align="center" |32:68 | align="center" | +6 | align="center" |'''21''' | |} ==== Zápasy ==== {| class="wikitable" |+ !Doma / Vonku ![[Spartak Myjava (ženy)|MYJ]] ![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|SLO]] ![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|PRE]] ![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|BAR]] ![[FC Petržalka (ženy)|PET]] |- ![[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#ffcccc" |{{Ku|1|2}} | | | |- ![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|0}} | | |- ![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]] | align="center" |{{Ku|0|2}} | ! align="center" |'''×''' | | align="center" bgcolor="#bbf3ff"|{{Ku|4|1}} |- ![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] | | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|8}} | align="center" bgcolor="#ffcccc"|{{Ku|1|2}} ! align="center" |'''×''' | |- ![[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|8}} | | | ! align="center" |'''×''' |} === O umiestenie === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" |+ ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} ! |- | align="center" |'''1.''' |[[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]] | align="center" |21 | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |18:36 | align="center" | -10 | align="center" |'''23''' | |- | align="center" |'''2.''' |[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" |22 | align="center" |7 | align="center" |1 | align="center" |14 | align="center" |26:46 | align="center" | -8 | align="center" |'''22''' | |- | align="center" |'''3.''' |[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]] | align="center" |21 | align="center" |7 | align="center" |1 | align="center" |13 | align="center" |34:50 | align="center" | -11 | align="center" |'''22''' | |- | align="center" |'''4.''' |[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | align="center" |21 | align="center" |4 | align="center" |3 | align="center" |14 | align="center" |26:59 | align="center" | -18 | align="center" |'''15''' | |- bgcolor="#ffcccc" | align="center" |'''5.''' |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |21 | align="center" |4 | align="center" |3 | align="center" |14 | align="center" |22:57 | align="center" | -15 | align="center" |'''15''' |Zostup do [[2. slovenská futbalová liga žien|2. ligy]] |} ==== Zápasy ==== {| class="wikitable" |+ !Doma / Vonku ![[KFC Komárno (ženy)|KOM]] ![[AS Trenčín (ženy)|TRE]] ![[MFK Ružomberok (ženy)|RUŽ]] ![[FC Spartak Trnava (ženy)|TRN]] ![[MŠK Žilina (ženy)|ŽIL]] |- ![[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]] ! align="center" |'''×''' | | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff"|{{Ku|2|0}} | |- ![[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|1|0}} ! align="center" |'''×''' | | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | |- ![[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]] | | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|2}} ! align="center" |'''×''' | align="center" | | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} |- ![[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | | | ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff"|{{Ku|1|0}} |- ![[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|1|0}} | | ! align="center" |'''×''' |} == Štatistiky hráčok == === Hetriky === {| class="wikitable" |+ !Kolo !Hráčka !Tím !Súper !Výsledok !Dátum ! |- |1. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Laura Bučková |[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]] |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |{{Ku|4|0}} (doma) |16. august 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FC TATRAN Prešov - MŠK Žilina {{!}} I. liga - Ženy 1. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114335a52cdc9430927fc/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-25 | jazyk = sk}}</ref> |- |1. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Tamara Naňová |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] |[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" |{{Ku|5|1}} (doma) |16. august 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠK Slovan Bratislava futbal - AS Trenčín {{!}} I. liga - Ženy 1. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114335a52cdc943092823/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-25 | jazyk = sk}}</ref> |- |4. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Emilija Poniger |[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |{{Ku|1|4}} (vonku) |6. september 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MŠK Žilina - FC Petržalka {{!}} I. liga - Ženy 4. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114345a52cdc943092cab/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-09-08 | jazyk = sk}}</ref> |- |7. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Natália Masárová |[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |{{Ku|3|3}} (vonku) |27. september 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MŠK Žilina - AS Trenčín {{!}} I. liga - Ženy 7. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114345a52cdc943092b85/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-09-29 | jazyk = sk}}</ref> |- |15. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |[[Katarína Vredíková|Katarína Vrediková]] |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" |{{Ku|0|11}} (vonku) |21. február 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Petržalské zemetrasenie s 11-gólovým magnitúdom od Myjavy | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-petrzalske-zemetrasenie-s-11-golovym-magnitudom-od-myjavy/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2026-02-23 | dátum prístupu = 2026-02-23 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref> |- |17. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Lucia Droppová |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] |[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | align="center" |{{Ku|3|7}} (vonku) |7. marec 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FC Spartak Trnava - ŠK Slovan Bratislava futbal {{!}} I. liga - Ženy 17. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114355a52cdc943093277/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-09 | jazyk = sk}}</ref> |- |18. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Tamara Kramlíková |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" |{{Ku|7|0}} (doma) |14. marec 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spartak Myjava - AS Trenčín {{!}} I. liga - Ženy 18. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114355a52cdc9430935ff/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-16 | jazyk = sk}}</ref> |- |18. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Lucia Droppová |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |{{Ku|12|1}} (doma) |14. marec 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠK Slovan Bratislava futbal - MŠK Žilina {{!}} I. liga - Ženy 18. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114355a52cdc943093464/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-16 | jazyk = sk}}</ref> |- |16. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Lívia Múčková |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | align="center" |{{Ku|12|0}} (doma) |17. marec 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spartak Myjava - FC Spartak Trnava {{!}} I. liga - Ženy 16. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114345a52cdc9430930dc/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-17 | jazyk = sk}}</ref> |- |1. {{Tooltip|NČ|Nadstavbová časť}} |Michaela Hudecová |[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |{{Ku|0|8}} (vonku) |28. marec 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Partizán Bardejov BŠK - ŠK Slovan Bratislava futbal {{!}} I. liga - Ženy 1. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69b9103baae1188f036b0739/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = sk}}</ref> |} == Referencie == {{Referencie}} {{Najvyššia futbalová súťaž žien na Slovensku}} [[Kategória:Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]] [[Kategória:Ženský futbal na Slovensku]] [[Kategória:Futbal v 2025]] [[Kategória:Futbal v 2026]] isrfghvupr3jeoy1xbsau8jcecsdhtn Turčiansky potok 0 735861 8206028 8131176 2026-04-30T06:07:00Z Akul59 168826 odobratá [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]]; pridaná [[Kategória:Vodné toky v Nitrianskej pahorkatine]] pomocou použitia HotCat 8206028 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Turčiansky potok | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] | region1 = | district = [[Partizánske (okres)|Partizánske]] | district1 = | commune = | municipality = [[Turčianky]] | municipality1 = [[Klátova Nová Ves]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Tribeč]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Kolianová</nowiki> | source_elevation = cca 260 | source_lat_d = 48.5844 | source_long_d = 18.3253 | mouth = [[Vyčoma]] | mouth_location = [[Nitrianska pahorkatina]] | mouth_elevation = cca 195 | mouth_lat_d = 48.5612 | mouth_long_d = 18.3125 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 3 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trenčiansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-11-1232 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Nitry|Nitra]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Turčiansky potok'''<ref name=Geo/><ref name=UGK/> je vodný tok v [[Tribeč|pohorí Tribeč]] a [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP/> na území okresu [[Partizánske (okres)|Partizánske]]. Je to pravostranný prítok [[Vyčoma|Vyčomy]] v povodí [[Nitra (rieka)|rieky Nitry]]<ref name=Tm/> s dĺžkou približne 3 km a je tokom V. rádu. Pramení na okraji [[Chránená krajinná oblasť Ponitrie|Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie]]. == Priebeh toku == Potok pramení na severozápadnom okraji pohoria [[Tribeč]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-04 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>, v geomorfologickom podcelku [[Rázdiel]] a jeho časti [[Skýcovská vrchovina]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-04 | miesto = Bratislava }}</ref>, na severozápadnom úbočí Kolianovej ({{Mnm|414}})<ref name=DM/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|260}}<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.565487,18.316672,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-04 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Od prameňa v lokalite Stracová<ref name=DM/> tečie prevažne južným smerom. Zakrátko opúšťa súvislý lesný porast i [[Chránená krajinná oblasť Ponitrie|Chránenú krajinnú oblasť Ponitrie]]<ref name=Tm/> a vteká do obce [[Turčianky]]. V jej centre priberá krátky ľavostranný prítok a prechádza z pohoria [[Tribeč]]<ref name=G/> do [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]]<ref name=GP/>, jej podcelku [[Nitrianska pahorkatina]] a časti [[Tribečské podhorie]].<ref name=G/> Preteká lokalitami Zábrečie a Joštová<ref name=DM>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 131 Horná Nitra – Vtáčnik – Strážovské vrchy (6. vydanie; 2021) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-131-horna-nitra-vtacnik-strazovske-vrchy-6-vydanie-2021/ | vydavateľ = CBS | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-04 | jazyk = }}</ref> a onedlho vteká do [[Klátova Nová Ves|Klátovej Novej Vsi]]. Podteká hlavnú cestu, stáča sa na juhozápad a následne sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|195}}<ref name=UGK/> vlieva pravostranne do [[Vyčoma|Vyčomy]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.31243&y=48.56111&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-04 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=mcz/> Potok patrí do širšieho povodia rieky [[Váh]]. Potok pramení a na hornom toku preteká katastrom obce [[Turčianky]], následne prechádza na územie obce [[Klátova Nová Ves]] v [[Partizánske (okres)|okrese Partizánske]] v [[Trenčiansky kraj|Trenčianskom kraji]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=206 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-04 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&id=1015717900&ds=1&x=18.3181559&y=48.5718502&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Nitry]] * [[Tribeč]], [[Rázdiel]], [[Skýcovská vrchovina]] * [[Podunajská pahorkatina]], [[Nitrianska pahorkatina]], [[Tribečské podhorie]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.31243&y=48.56111&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Vyčomy}} {{Vodné toky v povodí Nitry (3. časť)}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Nitrianskej pahorkatine]] [[Kategória:Vodné toky v Tribeči]] [[Kategória:Povodie Nitry]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Partizánske]] [[Kategória:Turčianky]] [[Kategória:Klátova Nová Ves]] rvky74zjzuoejrag8te3vbxpvqpsql3 Sakkos (rúcho) 0 742293 8205917 8141482 2026-04-29T19:36:12Z KormiSK 91359 portal 8205917 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Sakkos-benaki.jpg|náhľad|Zlatý sakkos]] [[Súbor:Kissing the sakkos Fülöp bishop of Hajdudorog.jpg|náhľad|Fülöp (Filip) z Hajdúdorohu bozká sakkos]] '''Sakkos''' ({{Grc|σάκκος}}) je rúcho, ktoré nosia [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávni]] a [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícki]] [[Biskup|biskupi]] namiesto [[Felón|kňazského felóna]]. Ide o tuniku so širokými rukávmi a charakteristickým vzorom lemovania. Siaha pod kolená a po stranách sa zapína gombíkmi.<ref name=":PE" /> Sakkosy sú zvyčajne vyrobené z drahých látok ([[hodváb]], [[brokát]], atď.) a bohato zdobené [[Vyšívanie (ozdobovanie)|výšivkou]], zvončekmi či inými ozdobami.<ref name=":PE" /> Tvarom sa podobajú západnej [[Dalmatika|dalmatike]], ktorá je podobne odvodená z [[Byzantská ríša|byzantského]] odevu.<ref name="LS">{{Citácia knihy | priezvisko = Burger | meno = Rupert | kapitola zborník = Dalmatika | titul = Liturgický slovník | vydavateľ = [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]] | miesto = Praha | rok = 1999 | isbn = 978-80-7021-965-2 | strany = 107 }} </ref> Sakkos pôvodne nosil [[Byzantská ríša|byzantský]] cisár ako cisárske rúcho.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Sakkos | titul = [[Encyclopædia Britannica]] | url = https://www.britannica.com/topic/sakkos | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum prístupu = 2025-12-31 }} </ref> == História == Slovo σάκκος (pravdepodobne pochádzajúce z [[Akkadčina|akkadčiny]]) sa nachádza v [[Septuaginta|Septuaginte]] a [[Nový zákon|Novom zákone]], kde označuje vrchný odev vyrobený z hrubej vlny, vrecovinu, nosenú ako znak pokánia a smútku (Gn 37,34; Ester 4,2; Matúš 11,21; Lukáš 10,13; možno ten istý odev naznačuje aj Matúš 3,4), a tiež jednoducho vrece alebo vrecovinu (Gn 42,25,35; Lev 11,32; Iz 50,3; Zj 6,12).<ref name = ":PE">{{Citácia knihy | titul = [[Pravoslavnaja enciklopedija]] <!-- [Православная Энциклопедия] --> | miesto = Moskva | kapitola zborník = SAKKOS | meno zborník = A. A | priezvisko zborník = Tkačenko | odkaz na autora zborník = | rok = 2021 | strany = 156{{--}}160 | isbn = 978-5-89572-068-4 | url = https://www.pravenc.ru/text/2663474.html | zväzok = 61. Savatij{{--}}Svedenborg | typ zväzku = Tom. | vydavateľ = Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“<!-- [Церковно-научный центр «Православная Энциклопедия»] --> | dátum prístupu = 2025-12-31 }} </ref> Vo svojej najranejšej forme predstavoval sakkos odev východných asketikov. Neskôr ho ako ceremoniálne oblečenie prijali do svojho šatníka [[Byzantská ríša|byzantskí]] cisári. Používali ho napríklad počas korunovácií alebo na niektoré sviatky, ako napríklad čierny sakkos počas [[Vianoce|Vianoc]].<ref name=":VV">{{Citácia knihy | priezvisko = Vavřínek | meno = Vladimír | odkaz na autora = Vladimír Vavřínek | priezvisko 2 = Balcárek | meno 2 = Petr | titul = Encyklopedie Byzance | kapitola zborník = Sakkos | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]]; Slovanský ústav AV ČR | rok = 2011 | isbn = 978-80-7277-485-2 | isbn 2 = 978-80-86420-43-1 | edícia = Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada | strany = 425 | zväzok edície = 33 }} </ref> Kedy a za akých okolností slovo σάκκος začalo označovať nie hrubé a chudobné, ale naopak najluxusnejšie oblečenie, nie je známe.<ref name=":PE" /> [[Súbor:Large_sakkos_of_photius.jpg|náhľad|Sakkos moskovského metropolitu Fótia, okolo 1417]] V liturgii nosili pôvodne všetci biskupi [[felón]]. Používanie sakkosu bola výsada, ktorú začal byzantský cisár udeľovať jednotlivým patriarchom ako znak svojej osobnej priazne. Ako cirkevné rúcho sa začína spomínať v [[12. storočie|12. storočí]], ale pravdepodobne sa používalo už v [[11. storočie|11. storočí]], hoci priame dôkazy sa nezachovali. [[Teodor IV.|Teodor Balsamón]] (ca 1130{{--}}1140) považoval sakkos za výsadu konštantínopolského patriarchu. Byzantský klerik [[Démétrios Chómaténos]] (13. storočie) píše, že to bolo patriarchálne rúcho, ale nosili ho aj niektorí arcibiskupi výnimočného postavenia a že sa nosilo iba na [[Vianoce]], [[Veľká noc|Veľkú noc]] a [[Turíce]]. Svätý [[Symeon Solúnsky]] (ca 1381{{--}}1429) ho podobne pripisuje patriarchom a niektorým arcibiskupom vysokého postavenia (spomína arcibiskupov [[Cyprus|Cypru]], [[Ochrid]]u, [[Veliko Tărnovo (mesto)|Tărnova]] a [[Peć]]). Samotné znenie otázky, ktorá mu bola adresovaná, však naznačuje, že v tom čase už mohli sakkos nosiť aj bežní biskupi.<ref name=":PE" /> Po [[Pád Konštantínopola|páde Konštantínopolu]] (1453) sa sakkos rozšíril na čoraz viac biskupov a v modernej dobe sa stal bežným odevom všetkých pravoslávnych a gréckokatolíckych biskupov.<ref name=":PE" /> [[Súbor:Jan_Babjak_SJ.jpg|náhľad|Gréckokatolícky biskup [[Ján Babjak]] v sakkose, Prešov, Slovensko]] V [[Ruská ríša|Rusku]] bol sakkos prvýkrát prijatý okolo čias [[Teognost Kyjevský|Teognosta Kyjevského]] (1328{{--}}1353) a nosil ho iba metropolita Kyjeva a celej Rusi, zatiaľ čo ostatní biskupi nosili felón. V [[17. storočie|17. storočí]] malo okrem patriarchu privilégium nosiť sakkos niekoľko biskupov (metropolitov). Právo nosiť sakkos bolo na koncile v roku 1675 rozšírené na všetkých biskupov.<ref name=":PE" /> == Liturgické používanie == Sakkos v súčasnosti nosia všetci východní [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávni]] a [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícki]] [[Biskup|biskupi]] bez ohľadu na hodnosť.<ref name=":VV" /> V [[Melchitská gréckokatolícka cirkev|Melchitskej cirkvi]] ho naďalej nosia iba patriarchovia a metropoliti.<ref name="LS2">{{Citácia knihy | priezvisko = Burger | meno = Rupert | kapitola zborník = Roucha mešní | titul = Liturgický slovník | vydavateľ = [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]] | miesto = Praha | rok = 1999 | isbn = 978-80-7021-965-2 | strany = 433 }} </ref> '''Modlitba pri obliekaní sakkosu''':<ref>{{Citácia knihy | titul = Slávnostná archijerejská svätá liturgia s obradom vysviacky prešovského pomocného biskupa Milana Lacha SJ: Bazilika minor Ľutina sobota 1. jún 2013 | vydavateľ = Petra | miesto = Prešov | rok = 2013 | isbn = 978-80-8099-071-8 | strany = 9 }} </ref> '''Diakon:''' Pane, tvoji veľkňazi nech sa odejú do spravodlivosti a tvoji svätí nech plesajú teraz i vždycky i na veky vekov. '''Biskup:''' Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili k nemu celú kohortu. Vyzliekli ho a odeli do šarlátového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a položili mu ju na hlavu, do pravej ruky mu dali trstinu. == Ikonografia == Od [[13. storočie|13. storočia]] sa sakkos v [[Byzantské výtvarné umenie|byzantskom umení]] vyskytuje v ikonách ako šatstvo [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] dávajúceho prijímanie apoštolom.<ref name=":VV" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Portál|Byzantská ríša}}{{Projekt}} [[Kategória:Liturgický odev]] krsofk5qk6tl3pamqs7lqyhwv51v2zb Slovensko na Zimných olympijských hrách 2026 0 742406 8206004 8169994 2026-04-30T04:01:51Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8206004 wikitext text/x-wiki {{Infobox Krajina na olympijských hrách | názov krajiny = Slovensko | vlajka = [[Image:Flag of Slovakia.svg|border|200px]] | hry = Zimné | rok = 2026 | IOC = SVK | NOC = [[Slovenský olympijský a športový výbor]] | súťažiaci = 53 (36 mužov a 17 žien) | vedúci = Roman Buček | športy = 11 | vlajkonosiči = [[Viktória Čerňanská]] (Cortina d'Ampezzo)<br />[[Tomáš Tatar]] (Miláno) | zlato = | striebro = | bronz = | celkom = | LOH = [[Slovensko na Letných olympijských hrách 1996|1996]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2000|2000]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2004|2004]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2008|2008]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2012|2012]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2016|2016]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2020|2020]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2024|2024]] | ZOH = [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 1994|1994]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 1998|1998]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2002|2002]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2006|2006]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2010|2010]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2014|2014]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2018|2018]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2022|2022]] • 2026 }} '''Slovensko na [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijských hrách 2026]]''' v talianskych mestách [[Miláno]] a [[Cortina d'Ampezzo]] reprezentuje 53 športovcov v 11 športoch.<ref name="sosv-nominacia" /><ref name="sosv-53" /> Na otváracom ceremoniáli niesli [[Vlajka Slovenska|slovenskú vlajku]] hokejista [[Tomáš Tatar]] a bobistka [[Viktória Čerňanská]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sportnet | odkaz na autora = | titul = Slovensko je oficiálne súčasťou ZOH 2026. Vlajku na San Sire poniesol Tatar | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovensko-predstavenie-otvaraci-ceremonial-zoh-2026/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-02-06 | dátum prístupu = 2026-02-08}}</ref> [[Slovenský olympijský a športový výbor]] 9. decembra 2025 predpokladal, že slovenská výprava by mohla mať „okolo 50 športovcov“.<ref name="olympic-rychlo"/> SOŠV schválil konečné zloženie výpravy 23. januára 2026.<ref name="sosv-nominacia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = V slovenskej výprave na ZOH 2026 bude 52 športovcov | url = https://www.olympic.sk/clanok/23012026-nominacia-zoh | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-01-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-25 | jazyk = }}</ref> Výprava obsahuje 53 ľudí: 36 mužov a 17 žien. Pre 30 z nich je táto olympiáda premiérovou účasťou. Zloženie olympijského sľubu prebehlo 27. januára 2026.<ref name="prezident-slub">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezident SR prijal slovenskú výpravu na Zimné olympijské a paralympijské hry 2026 | url = https://www.prezident.sk/article/prezident-sr-prijal-slovensku-vypravu-na-zimne-olympijske-a-paralympijske-hry-2026/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-01-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-27 | jazyk = }}</ref> Za olympionikov sľub zložil sánkar [[Jozef Ninis]].<ref name="olympic-slub">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Ninis a Balážová zložili v mene výpravy sľub do rúk prezidenta | url = https://www.olympic.sk/clanok/270126-slub-zoh | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-01-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-27 | jazyk = }}</ref> V porovnaní s [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2022|predošlými ZOH v roku 2022]] je vo výprave o 3 športovcov a o 5 športových odvetví viac (zo 7 na 12). Prvýkrát sú zastúpené súťaže v ženských dvojboboch, ženských dvojiciach v sánkovaní, ženských skokoch na lyžiach a v skikrose.<ref name="olympic-stats">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Vo výprave je najviac rodákov z Popradu a Bratislavy, najmladšia je Kapustíková | url = https://www.olympic.sk/clanok/230126-vyprava-zaujimavosti | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-01-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-31 | jazyk = }}</ref> == Reprezentanti == Slovensko na ZOH 2026 reprezentuje 53 športovcov v 11 disciplínach.<ref name="sosv-nominacia"/><ref name="sosv-53">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Zväz potvrdil nomináciu a miestenku pre Kapustíkovú na ZOH 2026 | url = https://www.olympic.sk/clanok/zvaz-potvrdil-nominaciu-miestenku-pre-kapustikovu-na-zoh-2026 | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-01-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = }}</ref> Vedúcim výpravy je Roman Buček.<ref name="olympic-slub"/> {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" |- ! width=150 | Šport ! width=55 | Muži ! width=55 | Ženy ! width=55 | Spolu |- | align=left | [[Akrobatické lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2026|Akrobatické lyžovanie]] | – || 1 || 1 |- | align=left | [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2026|Alpské lyžovanie]] | 1 || 3 || 4 |- | align=left | [[Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026|Beh na lyžiach]] | 2 || 1 || 3 |- | align=left | [[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026|Biatlon]] | 2 || 4 || 6 |- | align=left | [[Boby na Zimných olympijských hrách 2026|Boby]] | – || 2 || 2 |- | align=left | [[Krasokorčuľovanie na Zimných olympijských hrách 2026|Krasokorčuľovanie]] | 1 || – || 1 |- | align=left | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026|Ľadový hokej]] | 25 || – || 25 |- | align=left | [[Sánkovanie na Zimných olympijských hrách 2026|Sánkovanie]] | 3 || 2 || 5 |- | align=left | [[Skialpinizmus na Zimných olympijských hrách 2026|Skialpinizmus]] | 1 || 2 || 3 |- | align=left | [[Skoky na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026|Skoky na lyžiach]] | 1 || 1 || 2 |- | align=left | [[Šortrek na Zimných olympijských hrách 2026|Šortrek]] | – || 1 || 1 |- ! Spolu || 36 || 17 || 53 |} == Akrobatické lyžovanie == {{Hlavný článok|Akrobatické lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2026}} 20. januára 2026 získala olympijskú miestenku [[Nikola Fričová]], reprezentantka v skikrose. V tejto disciplíne má Slovensko zastúpenie vôbec prvýkrát na ZOH.<ref name="sme-slovensko-ziskalo-dalsiu">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Slovensko získalo na ZOH ďalšiu miestenku. Zastúpenie bude mať aj v skikrose | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/akrobaticke-lyzovanie-skikrosarka-fricova-ziskala-miestenku-na-zoh-2026/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-01-20 | dátum prístupu = 2026-01-20 }}</ref> {|class="wikitable" style="font-size:90%" |- !rowspan="2"|Športovec !rowspan="2"|Disciplína !colspan="2"|Nasadenie !Osemfinále !Štvrťfinále !Semifinále !colspan=2|Finále |- style="font-size:95%" !Čas !Umiestnenie !Poradie !Poradie !Poradie !Poradie !Poradie |- align=center |align=left|[[Nikola Fričová]] |align=left|[[Akrobatické lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2026 – Ženský skikrose|Ženský skikrose]] |1:20.24 |28 |4 |colspan=3|Nepostúpila |28 |} == Alpské lyžovanie == {{Hlavný článok|Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2026}} V alpskom lyžovaní Slovensko reprezentovali [[Andreas Žampa]], [[Rebeka Jančová]], [[Katarína Šrobová]] a [[Petra Vlhová]].<ref name="olympic-slub"/> === Muži === {|class="wikitable" style="font-size:90%" |- !rowspan=2|Športovec !rowspan=2|Disciplína !colspan=2|1. kolo !colspan=2|2. kolo !colspan=2|Spolu |-style="font-size:95%" !Čas !Poradie !Čas !Poradie !Čas !Poradie |- align="center" | align="left" |[[Andreas Žampa]] | align="left" |[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2026 – obrovský slalom mužov|obrovský slalom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Milano Cortina 2026 - Alpine Skiing - Men's Giant Slalom Results | url = https://wmr-static-assets.scd.dgplatform.net/wmr/static/_PDF/OWG2026/ALP/2026-02-14/ALPMGS----------------------------__C73C_1.0.pdf | vydavateľ = [[Medzinárodná lyžiarska federácia|FIS]] | miesto = | dátum vydania = 2026-02-14 | dátum prístupu = 2026-02-14 | formát = PDF | jazyk = }}</ref> |1:16,64 |17. |1:11,80 |25. |2:28,44 |21. |} === Ženy === {|class="wikitable" style="font-size:90%" |- !rowspan=2|Športovec !rowspan=2|Disciplína !colspan=2|1. kolo !colspan=2|2. kolo !colspan=2|Spolu |-style="font-size:95%" !Čas !Poradie !Čas !Poradie !Čas !Poradie |- align="center" | align="left" |[[Rebeka Jančová]] | rowspan="1" align="left" |[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2026 – obrovský slalom žien|obrovský slalom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Milano Cortina 2026 - Alpine Skiing - Women's Giant Slalom Results | url = https://wmr-static-assets.scd.dgplatform.net/wmr/static/_PDF/OWG2026/ALP/2026-02-15/ALPWGS----------------------------__C73C_1.0.pdf | vydavateľ = [[Medzinárodná lyžiarska federácia|FIS]] | miesto = | dátum vydania = 2026-02-15 | dátum prístupu = 2026-02-15 | formát = PDF | jazyk = }}</ref> |colspan=2|nedokončila |colspan=4|nepostúpila |- align="center" | align="left" |[[Katarína Šrobová]] | rowspan="2" align="left" |[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2026 – slalom žien|slalom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Milano Cortina 2026 - Alpine Skiing - Women's Slalom Results | url = https://wmr-static-assets.scd.dgplatform.net/wmr/static/_PDF/OWG2026/ALP/2026-02-18/ALPWSL----------------------------__C73C_1.0.pdf | vydavateľ = [[Medzinárodná lyžiarska federácia|FIS]] | miesto = | dátum vydania = 2026-02-18 | dátum prístupu = 2026-02-20 | formát = PDF | jazyk = }}</ref> |colspan=2|nedokončila |colspan=4|nepostúpila |-align=center |align=left|[[Petra Vlhová]] |49,99 |29. |52,71 |12. |1:42,70 |20. |- align="center" | align="left" |[[Rebeka Jančová]] | rowspan="1" align="left" |[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2026 – super-G žien|super-G]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Milano Cortina 2026 - Alpine Skiing - Women's Super-G Results | url = https://wmr-static-assets.scd.dgplatform.net/wmr/static/_PDF/OWG2026/ALP/2026-02-12/ALPWSG----------------FNL-000100--__C73A_1.0.pdf | vydavateľ = [[Medzinárodná lyžiarska federácia|FIS]] | miesto = | dátum vydania = 2022-02-12 | dátum prístupu = 2026-02-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref> | colspan="4" | – |1:28,51 |21. |- align="center" | align="left" |[[Katarína Šrobová]] | rowspan="2" align="left" |[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2026 – tímová kombinácia žien|tímová kombinácia]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Milano Cortina 2026 - Alpine Skiing - Women's Team Combined Results | url = https://wmr-static-assets.scd.dgplatform.net/wmr/static/_PDF/OWG2026/ALP/2026-02-10/ALPWTC----------------------------__C73E_1.0.pdf | vydavateľ = [[Medzinárodná lyžiarska federácia|FIS]] | miesto = | dátum vydania = 2022-02-10 | dátum prístupu = 2026-02-10 | formát = PDF | jazyk = }}</ref> |1:46,66 |26. | colspan="4" rowspan="2" |nedokončili |- | align="left" |[[Petra Vlhová]] | colspan="2" |nedokončila<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Návrat po dvoch rokoch mal trpkú príchuť. Petra Vlhová na olympijskej trati nedošla do cieľa | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/zimna-olympiada/clanok/zimne-olympijske-hry-2026-petra-vlhova-dnes-lyzovanie-slalom-2026021013041787632 | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-02-10 | dátum prístupu = 2026-02-10}}</ref> |} == Beh na lyžiach == {{Hlavný článok|Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026}} Reprezentatnmi sú [[Peter Hinds]], [[Tomáš Cenek]] a [[Mária Danielová]].<ref name="olympic-slub"/> === Diaľkové disciplíny === {|class="wikitable" style="font-size:90%" |- !rowspan=2|Športovec !rowspan=2|Disciplína !colspan=2|Klasický štýl !colspan=2|Voľný štýl !colspan=3|Finále |-style="font-size: 95%" !Čas !Poradie !Čas !Poradie !Čas !Deficit !Poradie |-align=center |align=left rowspan=3|[[Peter Hinds]] |align=left|[[Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026 – 10 km voľne muži|10 km voľne]] |colspan=2 {{N/A}} |23:40.8 |64. |colspan=3 {{N/A}} |-align=center |align=left|[[Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026 – 20 km skiatlon|20 km skiatlon]] | 27:24.8 | 63. | 25:46.8 | 52. | 53:44.7 | +7:33.7 | 60. |-align=center |align=left|[[Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026 – 50 km klasicky muži|50 km klasicky]] | | |colspan=5 {{N/A}} |-align=center |align=left rowspan=2|[[Tomáš Cenek]] |align=left|[[Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026 – 10 km voľne muži|10 km voľne]] |colspan=2 {{n/a}} |26:07.9 |90. |colspan=3 {{n/a}} |-align=center |align=left|[[Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026 – 50 km klasicky muži|50 km klasicky]] | | |colspan=5 {{n/a}} |-align=center |align=left|[[Mária Danielová]] |align=left |[[Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026 – 10 km klasicky ženy|10 km klasicky]] |colspan=2 {{n/a}} |31:20.8 |102. |colspan=3 {{n/a}} |} === Šprint === {|class="wikitable" style="font-size:90%" |- !rowspan=2|Športovec !rowspan=2|Disciplína !colspan=2|Kvalifikácia !colspan=2|Štvrťfinále !colspan=2|Semifinále !colspan=2|Finále |-style="font-size:95%" !Čas !Poradie !Čas !Poradie !Čas !Poradie !Čas !Poradie |-align=center |align=left|[[Peter Hindis]] |align=left rowspan=2|[[Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026 – Šprint mužov|Šprint mužov]] |3:25.78 |49. |colspan=6|Nepostúpil |-align=center |align=left|[[Tomáš Cenek]] |3:28.34 |58. |colspan=6|Nepostúpil |-align=center |align=left|[[Mária Danielová]] | align="left" |[[Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026 – Šprint žien|Šprint žien]] |4:08.27 |60. |colspan=6|Nepostúpila |} == Biatlon == {{Hlavný článok|Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026}} Od 1. septembra 2025 má Slovensko určené 4 miesta pre biatlonistky.<ref name="olympic-ibu-potvrdila-4-miestenky">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = IBU potvrdila 4 miestenky pre slovenské biatlonistky na ZOH 2026 | url = https://www.olympic.sk/clanok/010925-biatlon-miestenky | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-09-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = }}</ref> 9. januára 2026 bola potvrdená účasť dvoch biatlonistiek: [[Anastasia Kuzminová]] získala 20. miesto v šprinte 4. kola Svetového pohára v nemeckom Oberhofe, [[Mária Remeňová]] miestenku získala „cez interný súboj, ktorý sa hodnotí podľa priemeru [[IBU]] kvalifikačných bodov z troch najlepších výsledkov vo vybraných pretekoch“. [[Paulína Bátovská Fialková]] získala miestenku v decembri 2025.<ref name="olympic-biatlonistky-2026">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Biatlonistky Kuzminová s Máriou Remeňovou majú isté miestenky ZOH | url = https://www.olympic.sk/clanok/biatlonistky-kuzminova-s-mariou-remenovou-maju-iste-miestenky-zoh | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-01-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-09 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Štvrtou biatlonistkou je [[Ema Kapustová]]. Biatlonistami sú [[Šimon Adamov]], [[Jakub Borguľa]].<ref name="olympic-slub"/> === Muži === {|class="wikitable" style="font-size:90%" |- !Športovec !Disciplína !Čas !Streľba !Poradie |-align=center |align=left rowspan=2|[[Šimon Adamov]] |align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – vytrvalostné preteky mužov|vytrvalostné preteky]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Milano Cortina 2026 - Biathlon - Men's 20km Individual Results | url = https://wmr-static-assets.scd.dgplatform.net/wmr/static/_PDF/OWG2026/BTH/2026-02-10/BTHM20KMIS------------FNL-000100--__C73A_1.0.pdf | vydavateľ = Winter Olympics | miesto = | dátum vydania = 2026-02-10 | dátum prístupu = 2026-02-10 | formát = PDF | jazyk = }}</ref> |1:03:01,4 |7 (0+4+1+2) |82. |-align=center |align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – šprint mužov|šprint]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Milano Cortina 2026 - Biathlon - Men's 10km Sprint Results | url = https://wmr-static-assets.scd.dgplatform.net/wmr/static/_PDF/OWG2026/BTH/2026-02-13/BTHM10KMSP------------FNL-000100--__C73B_1.0.pdf | vydavateľ = Winter Olympics | miesto = | dátum vydania = 2026-02-13 | dátum prístupu = 2026-02-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref> |26:32,0 |2 (1+1) |75. |-align=center |align=left rowspan=2|[[Jakub Borguľa]] |align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – šprint mužov|šprint]] |25:55,0 |1 (0+1) |58. |-align=center |align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – stíhacie preteky mužov|stíhacie preteky]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Milano Cortina 2026 - Biathlon - Men's 12.5km Pursuit Results | url = https://wmr-static-assets.scd.dgplatform.net/wmr/static/_PDF/OWG2026/BTH/2026-02-15/BTHM12.5KMPU----------FNL-000100--__C73D_1.0.pdf | vydavateľ = Winter Olympics | miesto = | dátum vydania = 2026-02-15 | dátum prístupu = 2026-02-15 | formát = PDF | jazyk = }}</ref> |38:16,0 |4 (1+1+1+1) |56. |} === Ženy === {|class="wikitable" style="font-size:90%" |- !Športovec !Disciplína !Čas !Streľba !Poradie |-align=center |align=left rowspan=3 |[[Paulína Bátovská Fialková]] |align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – vytrvalostné preteky žien|vytrvalostné preteky]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Milano Cortina 2026 - Biathlon - Women's 15km Individual Results | url = https://wmr-static-assets.scd.dgplatform.net/wmr/static/_PDF/OWG2026/BTH/2026-02-11/BTHW15KMIS------------FNL-000100--__C73A_1.0.pdf | vydavateľ = Winter Olympics | miesto = | dátum vydania = 2026-02-11 | dátum prístupu = 2026-02-11 | formát = PDF | jazyk = }}</ref> |45:18,2 |3 (0+1+1+1) |40. |-align=center |align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – šprint žien|šprint]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Milano Cortina 2026 - Biathlon - Women's 7.5km Sprint Results | url = https://wmr-static-assets.scd.dgplatform.net/wmr/static/_PDF/OWG2026/BTH/2026-02-14/BTHW7.5KMSP-----------FNL-000100--__C73B_1.0.pdf | vydavateľ = Winter Olympics | miesto = | dátum vydania = 2026-02-14 | dátum prístupu = 2026-02-15 | formát = PDF | jazyk = }}</ref> |22:50,6 |3 (1+2) |40. |-align=center |align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – stíhacie preteky žien|stíhacie preteky]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Milano Cortina 2026 - Biathlon - Women's 10km Pursuit Results | url = https://wmr-static-assets.scd.dgplatform.net/wmr/static/_PDF/OWG2026/BTH/2026-02-15/BTHW10KMPU------------FNL-000100--__C73D_1.0.pdf | vydavateľ = Winter Olympics | miesto = | dátum vydania = 2026-02-15 | dátum prístupu = 2026-02-15 | formát = PDF | jazyk = }}</ref> |32:54,1 |3 (0+1+1+1) |25. |-align=center |align=left rowspan=3|[[Anastasiya Kuzmina|Anastasia Kuzminová]] |align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – vytrvalostné preteky žien|vytrvalostné preteky]] |46:11,8 |2 (0+0+1+1) |46. |-align=center |align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – šprint žien|šprint]] |22:40,6 |1 (0+1) |36. |-align=center |align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – stíhacie preteky žien|stíhacie preteky]] |34:45,6 |5 (1+1+2+1) |49. |-align=center |align=left rowspan=3|[[Ema Kapustová]] |align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – vytrvalostné preteky žien|vytrvalostné preteky]] |46:14,3 |1 (1+0+0+0) |48. |-align=center |align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – šprint žien|šprint]] |23:03,5 |1 (0+1) |53. |-align=center |align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – stíhacie preteky žien|stíhacie preteky]] |35:07,3 |4 (1+1+2+0) |52. |-align=center |align=left rowspan=3|[[Mária Remeňová]] |align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – vytrvalostné preteky žien|vytrvalostné preteky]] |50:01,7 |6 (2+2+0+2) |82. |-align=center |align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – šprint žien|šprint]] |23:01,8 |1 (1+0) |51. |-align=center |align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – stíhacie preteky žien|stíhacie preteky]] |34:01,5 |2 (0+1+0+1) |38. |-align=center |align=left|[[Ema Kapustová]]<br>[[Paulína Bátovská Fialková]]<br>[[Anastasiya Kuzmina|Anastasia Kuzminová]]<br>[[Mária Remeňová]] |align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – štafeta žien|štafeta]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Milano Cortina 2026 - Biathlon - Women's 4 x 6km Relay Results | url = https://wmr-static-assets.scd.dgplatform.net/wmr/static/_PDF/OWG2026/BTH/2026-02-18/BTHW4X6KM-------------FNL-000100--__C73C_1.0.pdf | vydavateľ = Winter Olympics | miesto = | dátum vydania = 2026-02-18 | dátum prístupu = 2026-02-19 | formát = PDF | jazyk = }}</ref> |1:14:03,5<br>18:31,1<br>17:19,4<br>18:25,0<br>19:48,0 |0+8 0+2<br>0+3 0+0<br>0+1 0+0<br>0+1 0+0<br>0+3 0+2 |10. |} === Zmiešaná štafeta === {|class=wikitable style=font-size:90% |- !Športovec !Disciplína !Čas !Streľba !Poradie |-align=center |align=left|[[Jakub Borguľa]]<br>[[Šimon Adamov]]<br>[[Paulína Bátovská Fialková]]<br>[[Anastasiya Kuzmina|Anastasia Kuzminová]] |align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – zmiešaná štafeta|zmiešaná štafeta]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Milano Cortina 2026 - Biathlon - Mixed Relay 4 x 6km (M+W) Results | url = https://wmr-static-assets.scd.dgplatform.net/wmr/static/_PDF/OWG2026/BTH/2026-02-08/BTHXRELAY4------------FNL-000100--__C73C_1.0.pdf | vydavateľ = Winter Olympics | miesto = | dátum vydania = 2026-02-08 | dátum prístupu = 2026-02-08 | formát = PDF | jazyk = }}</ref> |1:09:06,5 |0+11 |19. |} == Boby == {{Hlavný článok|Boby na Zimných olympijských hrách 2026}} 18. januára 2026 bola potvrdená olympijská účasť pre ženský dvojbob: [[Viktória Čerňanská]] a [[Lucia Mokrášová]]. Je to prvá slovenská olympijská ženská reprezentácia dvojbobu. Čerňanská bude rovnako súťažiť v individuálnej disciplíne.<ref name="sme-je-to-definitivne-slovenky-si-zaistili">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Je to definitívne. Slovenky si zaistili olympijskú miestenku v dvojboboch | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/boby-cernanska-mokrasova-miestenka-zoh-2026/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-01-18 | dátum prístupu = 2026-01-20 }}</ref> {| class="wikitable" style="font-size:90%; text-align:center" |- !rowspan=2|Športovec !rowspan=2|Disciplína !colspan=2|1. kolo !colspan=2|2. kolo !colspan=2|3. kolo !colspan=2|4. kolo !colspan=2|Spolu |- style="font-size:95%" !Čas !Poradie !Čas !Poradie !Čas !Poradie !Čas !Poradie !Čas !Poradie |- |align=left|[[Viktória Čerňanská]] |align=left|[[Boby na Zimných olympijských hrách 2026 – Monoboby – ženy|Monoboby – ženy]] |1:00.83 |21 |1:00.81 |20 |1:00.55 |20 |1:00.65 |19 |4:02.84 |20 |- |align=left|[[Viktória Čerňanská]]<br />[[Lucia Mokrášová]] |align=left|[[Boby na Zimných olympijských hrách 2026 – Dvojboby – ženy|Dvojboby – ženy]] |57.94 |18 |57.86 |15 | | | | | |} == Krasokorčuľovanie == {{Hlavný článok|Krasokorčuľovanie na Zimných olympijských hrách 2026}} [[Adam Hagara]] sa v marci 2025 na [[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní 2025|Majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní]] ziskom 16. miesta kvalifikoval na účasť na olympiáde za Slovensko.<ref name="stvr-hagara-ziskal-miestenku">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Hagara získal miestenku na olympiádu, účasť však nemá istú. Zapracovať chce najmä na štvoritých skokoch | url = https://spravy.stvr.sk/2025/03/hagara-ziskal-miestenku-na-olympiadu-ucast-vsak-nema-istu-zapracovat-chce-najma-na-stvoritych-skokoch/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-03-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = }}</ref> Hagara debutoval na zimnej olympiáde v krátkom programe mužov, kde predviedol štvoritého tulupa, bezchybne aj trojitého axla a kombináciu trojitého lutza s trojitým tulupom, za čo získal 80,3 bodov, čím obsadil 20. pozíciu a ako prvý sólista v ére slovenskej samostatnosti sa dostal do finálových voľných jázd.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Historický moment pre Slovensko, debut ako hrom. Krasokorčuliar Hagara postúpil | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://sportweb.pravda.sk/zoh-2026/clanok/785740-historicky-moment-pre-slovensko-debut-ako-hrom-krasokorculiar-hagara-postupil/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-02-10 | dátum prístupu = 2026-02-11 }}</ref> {| class="wikitable" style="font-size:90%; text-align:center" |- !rowspan=2|Športovec !rowspan=2|Disciplína !colspan=2|Krátky program !colspan=2|Voľná jazda !colspan=2|Spolu |-style="font-size:95%" !Body !Poradie !Body !Poradie !Body !Poradie |- |align=left|[[Adam Hagara]] |align=left|[[Krasokorčuľovanie na Zimných olympijských hrách 2026|Muži]] |80,30 |20. |122,08 |24. |202,38 |24. |} == Ľadový hokej == {{Hlavný článok|Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026}} === Zhrnutie === {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- !rowspan=2|Tím !rowspan=2|Súťaž !colspan=4|Skupinová fáza !Play-off !Štvrťfinále !Semifinále !colspan=2|O 3. miesto |-style="font-size:95%" !Súper<br />výsledok !Súper<br />výsledok !Súper<br />výsledok !Poradie !Súper<br />výsledok !Súper<br />výsledok !Súper<br />výsledok !Súper<br />výsledok !Poradie |-align=center |align=left|[[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2026|Slovensko]] |align=left|[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|mužský turnaj]] |{{FIN|lh|1}}<br />'''{{ku|4|1}}''' |{{ITA|lh|1}}<br />'''{{ku|3|2}}''' |{{SWE|lh|1}}<br />{{ku|3|5}} |1. |{{N/A}} |{{GER|lh|1}}<br />'''{{ku|6|2}}''' |{{USA|lh|1}}<br />{{ku|2|6}} |{{FIN|lh|1}}<br />{{ku|1|6}} |4. |} === Mužský turnaj === {{Hlavný článok|Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj}} [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2026|Slovenská mužská hokejová reprezentácia]] sa na zimné olympijské hry [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – kvalifikácia na mužský turnaj|kvalifikovala]] 1. septembra 2024 výhrou [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – kvalifikácia na mužský turnaj#Finálové kolo olympijskej kvalifikácie|finálového kvalifikačného turnaja]] nad Kazachstanom 3:1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sportnet | odkaz na autora = | titul = Slovenskí hokejisti oslavujú postup na ZOH 2026, kvalifikáciu ukončili bez straty bodu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-slovensko-kazachstan-vysledok-dnes-skupina-d-kvalifikacia-zoh-2026/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-09-01 | dátum prístupu = 2026-02-13}}</ref><ref name="olympic-rychlo"/> ==== Súpiska ==== Prvých šesť hráčov olympijskej reprezentácie Slovenska bolo oznámených 16. júna 2025, medzi nimi traja obrancovia [[Erik Černák]], [[Martin Fehérváry]] a [[Šimon Nemec]] a traja útočníci [[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]], [[Juraj Slafkovský]] a [[Tomáš Tatar]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sportnet | odkaz na autora = | titul = Pokúsia sa zopakovať úspech z Pekingu. Slovensko na ZOH berie aj hráčov z NHL | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-prvotna-supiska-sest-hracov-slovensko-zoh-2026/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-06-16 | dátum prístupu = 2026-02-13 }}</ref> Zvyšok zostavy bol menovaný 8. januára 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = OLYMPIÁDA: Toto je nominácia slovenskej hokejovej reprezentácie | url = https://www.olympic.sk/clanok/olympiada-toto-je-nominacia-slovenskej-hokejovej-reprezentacie | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-01-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-13 | jazyk = }}</ref> 28. januára 2026 bol [[Marek Hrivík]] vylúčený pre zranenie a nahradil ho [[Lukáš Cingel]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sportnet,TASR | odkaz na autora = | titul = Veľká zmena v nominácii Slovenska. Hrivík je zranený, nahradí ho iný center | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-slovensko-marek-hrivik-zranenie-zmena-nominacia-zoh-2026/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-01-28 | dátum prístupu = 2026-02-13 }}</ref> 9. februára bol Tomáš Tatar menovaný za kapitána Slovenska, spolu s asistentmi Erikom Černákom a Martinom Fehérvárim.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Slovensko už má kapitána. Hokejistov na olympiáde povedie najskúsenejší hráč | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-slovensko-kapitan-asistenti-tomas-tatarna-zoh-2026/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-02-09 | dátum prístupu = 2026-02-13 }}</ref> Hlavný tréner – [[Vladimír Országh]] {| class="wikitable" cellpadding="2" cellspacing="2" !Pozícia !Číslo ! width="200" |Hráč ! width="300" |Tím |- |rowspan="3"|Brankári |30 |[[Adam Gajan]] |{{USA}} [[Minnesota Duluth Bulldogs]] |- |31 |[[Samuel Hlavaj]] |{{USA}} [[Iowa Wild]] |- |33 |[[Stanislav Škorvánek]] |{{CZE}} [[Mountfield HK]] |- |rowspan="9"|Obrancovia |- |14 |[[Peter Čerešňák]] |{{CZE}} [[HC Dynamo Pardubice]] |- |17 |[[Šimon Nemec]] |{{USA}} [[New Jersey Devils]] |- |28 |[[Martin Gernát]] |{{RUS}} [[CHK Lokomotiv (Jaroslavľ)|CHK Lokomotiv]] |- |29 |[[Michal Ivan]] |{{CZE}} [[Bílí Tygři Liberec]] |- |42 |[[Martin Fehérváry]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)#Náhradní kapitáni|(A)]]''' |{{USA}} [[Washington Capitals]] |- |52 |[[Martin Marinčin]] |{{CZE}} [[HC Oceláři Třinec]] |- |64 |[[Patrik Koch]] |{{CZE}} [[HC Oceláři Třinec]] |- |81 |[[Erik Černák]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)#Náhradní kapitáni|(A)]]''' |{{USA}} [[Tampa Bay Lightning]] |- |rowspan="15"| Útočníci |- |6 |[[Oliver Okuliar]] |{{SWE}} [[Skellefteå AIK]] |- |8 |[[Lukáš Cingel]] |{{CZE}} [[HC Kometa Brno]] |- |11 |[[Miloš Kelemen]] |{{CZE}} [[HC Dynamo Pardubice]] |- |15 |[[Dalibor Dvorský]] |{{USA}} [[St. Louis Blues]] |- |20 |[[Juraj Slafkovský]] |{{CAN}} [[Montreal Canadiens]] |- |21 |[[Adam Ružička]] |{{RUS}} [[CHK Spartak Moskva]] |- |23 |[[Adam Liška]] |{{RUS}} [[CHK Severstaľ Čerepovec]] |- |34 |[[Peter Cehlárik]] |{{SWE}} [[Leksands IF]] |- |49 |[[Samuel Takáč (hokejista)|Samuel Takáč]] |{{SVK}} [[HC Slovan Bratislava]] |- |76 |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] |{{CAN}} [[Calgary Flames]] |- |79 |[[Libor Hudáček]] |{{CZE}} [[HC Oceláři Třinec]] |- |84 |[[Pavol Regenda]] |{{USA}} [[San Jose Sharks]] |- |90 |[[Tomáš Tatar]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]''' |{{SUI}} [[EV Zug]] |- |91 |[[Matúš Sukeľ]] |{{CZE}} [[HC Verva Litvínov]] |} ==== Skupinová fáza - skupina B ==== {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=10|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{FIN|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=16|ig=5|pozadie=#ccccff}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=11|ig=9|pozadie=#ffffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{ITA|lh|1}} '''(H)'''|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=4|ig=19|pozadie=#ffffcc}} |} {{Hokejbox2 |skóre={{ku|4|1|}} |tretiny={{tretiny|1|0|0|1|3|0}} |mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}''' |mužstvo2={{FIN|lh|1}} |dátum=11. február 2026 |čas=16:40 |štadión=[[PalaItalia]], [[Miláno]] |brankár1=Samuel Hlavaj |brankár2=Juuse Saros |góly1=J. Slafkovský - 07:45<br/><br/>D. Dvorský (M. Gernát, A. Liška) - 47:20<br/>J. Slafkovský (Š. Nemec, D. Dvorský) (PH) - 50:30<br/>A. Ružička (T. Tatar, J. Slafkovský) (PB) - 57:39 |stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|3|1|}}<br/>{{ku|4|1|}} |góly2=<br/>24:15 - E. Tolvanen (J. Armia, A. Lehkonen) |správa=https://www.iihf.com/pdf/991/ihm991b01_74_3_0 |divákov=11 025 |tresty1=4 |tresty2=4 |strely1=25 |strely2=40 |rozhodca={{CAN}} Eric Furlatt |rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane |čiarový={{USA}} Ryan Daisy |čiarový2={{CAN}} Tarrington Wyonzek }} ---- {{Hokejbox2 |skóre={{ku|2|3}} |tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|1}} |mužstvo1={{ITA|lh|2}} |mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}''' |dátum=13. február 2026 |čas=12:10 |štadión=[[Fiera Milano]], [[Miláno]] |bg= |správa=https://www.iihf.com/pdf/991/ihm991b04_74_3_0 |brankár1=Davide Fadani<br/>(od 50. minúty Damian Clara) |brankár2=Stanislav Škorvánek |góly1=<br/><br/><br/>M. Bradley (P. Pietroniro, D. Gazley) (PH) - 37:06<br/><br/>D. Gazley (T. Larkin, P. Pietroniro) - 56:25 |stav={{ku|0|1|}}<br/><br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/>{{ku|2|3|}} |góly2=23:51 - L. Hudáček (J. Slafkovský, D. Dvorský) (PH)<br/>33:45 - M. Sukeľ (A. Liška, L. Cingeľ)<br/><br/>51:54 - A. Ružička (P. Regenda, M. Gernát) |tresty1=12 |tresty2=12 |strely1=22 |strely2=38 |divákov=3 986 |rozhodca={{USA}} Brian Pochmara |rozhodca2={{GER}} André Schrader |čiarový={{USA}} Nick Briganti |čiarový2={{USA}} Jonny Murray }} ---- {{Hokejbox2|skóre={{ku|5|3|}}|tretiny={{tretiny|1|1|2|1|2|1|}}|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|dátum=14. február 2026|čas=12:10|štadión=[[PalaItalia|PalaItalia Santa Giulia]], [[Miláno]]|brankár1=Jacob Markstrom|brankár2=Samuel Hlavaj|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons|rozhodca2={{USA}} Kyle Rehman|čiarový={{CZE}} Daniel Hynek|čiarový2={{CZE}} Libor Suchánek|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/><br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|2|2|}}<br/>{{ku|3|2|}}<br/>{{ku|4|2|}}<br/>{{ku|5|2|}}<br/>{{ku|5|3|}}|góly1=J. Eriksson Ek (A. Kempe) (OS) - 07:17<br/><br/><br/>A . Kempe (R. Dahlin, L. Raymond) (PH) - 27:06<br/><br/>E. Pettersson (F. Forsberg, V. Hedman) - 34:29<br/>E. Pettersson (L. Raymond, E. Karlsson) - 47:57<br/>L. Raymond (M. Zibanejad, E. Karlsson) - 51:38|góly2=<br/>08:59 - J. Slafkovský (Š. Nemec, M. Gernát) (PH)<br/><br/>29:48 - M. Gernát (P. Čerešňák, A. Ružička)<br/><br/><br/><br/>59:21 - D. Dvorský (J. Slafkovský, P. Čerešňák) (PH)|tresty1=14|tresty2=14|strely1=51|strely2=32|správa=https://www.iihf.com/pdf/991/ihm991b05_74_3_0|divákov=11 332}} ==== Štvrťfinále ==== {{Hokejbox2|skóre={{ku|6|2|}}|tretiny={{tretiny|1|0|3|1|2|1|}}|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|dátum=18. február 2026|čas=12:10|štadión=[[PalaItalia|PalaItalia Santa Giulia]], [[Miláno]]|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Philipp Grubauer|rozhodca={{CAN}} Dan O'Rourke|rozhodca2={{USA}} Kyle Rehman|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne|čiarový2={{CAN}} Matt MacPherson|divákov=9 532|správa=https://www.iihf.com/pdf/991/ihm991301_74_3_0|góly1=P. Regenda (E. Černák, M. Fehérváry) - 18:06<br/>M. Kelemen (P. Regenda) - 24:01<br/>O. Okuliar (L. Hudáček, D. Dvorský) - 24:34<br/>D. Dvorský (O. Okuliar, P. Koch) - 30:21<br/><br/>P. Regenda (P. Koch, M. Pospíšil) - 40:58<br/><br/>T. Tatar (A. Ružička, J. Slafkovský) (PB) - 56:33|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|2|0|}}<br/>{{ku|3|0|}}<br/>{{ku|4|0|}}<br/>{{ku|4|1|}}<br/>{{ku|5|1|}}<br/>{{ku|5|2|}}<br/>{{ku|6|2|}}|góly2=<br/><br/><br/><br/>34:59 - L. Reichel (L. Draisaitl)<br/><br/>49:09 - F. Tiffels (L. Reichel, M. Müller) (PH)|tresty1=8|tresty2=4|strely1=35|strely2=27}} ==== Semifinále ==== {{Hokejbox2|skóre={{ku|6|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|1|2|}}|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|dátum=20. február 2026|čas=21:10|štadión=[[PalaItalia|PalaItalia Santa Giulia]], [[Miláno]]|bg=|brankár1=Connor Hellebuyck|brankár2=Samuel Hlavaj<br/>(od 33. minúty Stanislav Škorvánek)|rozhodca={{CAN}} Gord Dwyer|rozhodca2={{USA}} Chris Rooney|čiarový={{CAN}} Scott Cherrey|čiarový2={{FIN}} Onni Hautamäki|góly1=D. Larkin (Z. Werenski, T. Thompson) - 04:19<br/>T. Thompson (J. Eichel, Q. Hughes) (PH) - 19:19<br/>J. Hughes (Z. Werenski) - 32:14<br/>J. Eichel (B. Tkachuk, M. Tkachuk) - 33:33<br/>J. Hughes (Z. Werenski, M. Boldy) - 38:24<br/><br/><br/>B. Tkachuk (V. Trocherk, N. Hanifin) - 50:52|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|2|0|}}<br/>{{ku|3|0|}}<br/>{{ku|4|0|}}<br/>{{ku|5|0|}}<br/>{{ku|5|1|}}<br/><br/>{{ku|6|1|}}<br/>{{ku|6|2|}}|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/>44:55 - J. Slafkovský (A. Ružička, M. Fehérváry)<br/><br/>53:17 - P. Regenda (M. Kelemen, M. Fehérváry)|tresty1=30|tresty2=20|strely1=39|strely2=24|správa=https://www.iihf.com/pdf/991/ihm991201_74_3_0|divákov=11 240}} ==== Zápas o bronz ==== {{Hokejbox2|skóre={{ku|1|6}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|0|4}}|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''|dátum=21. február 2026|čas=20:40|štadión=[[PalaItalia|PalaItalia Santa Giulia]], [[Miláno]]|správa=https://www.iihf.com/pdf/991/ihm991102_74_3_0|divákov=10 522|bg=#ffdab9}} == Rýchlokorčuľovanie == {{Hlavný článok|Rýchlokorčuľovanie na Zimných olympijských hrách 2026}} V decembri 2025 [[Medzinárodná korčuliarska únia]] potvrdila jedno miesto pre rýchlokorčuliarku na krátkej dráhe. Predsedníctvo [[Slovenský rýchlokorčuliarsky zväz|Slovenského rýchlokorčuliarskeho zväzu]] pre šortrek rozhodovalo či bude reprezentovať [[Tamara Tokárová]] alebo [[Lea Popovičová]].<ref name="olympic-rychlo">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = SR má istú miestenku v šortreku, získa ju Tokárová alebo Popovičová | url = https://www.olympic.sk/clanok/sr-ma-istu-miestenku-v-sortreku-ziska-ju-tokarova-alebo-popovicova | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-12-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = }}</ref> Rozhodnutie padlo na [[Lea Popovičová|Leu Popovičovú]].<ref name="olympic-slub"/> V súťaži na 500 metrov Popovičová nepostúpila do štvrťfinále. Vo svojej kvalifikačnej jazde získala 4. priečku časom 46,101 s.<ref name="sme-neprekvapila">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mladá Slovenka v debute neprekvapila favoritky. Štartovala z najnevýhodnejšej pozície | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sortrek-lea-popovicova-nepostupila-z-kvalifikacie-na-500-metrov-zoh-2026/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-02-10 | dátum prístupu = 2026-02-10 }}</ref> == Sánkovanie == {{Hlavný článok|Sánkovanie na Zimných olympijských hrách 2026}} 12. januára bola potvrdená účasť slovenských sánkarov a sánkariek. [[Jozef Ninis]] sa zúčastní už svojej šiestej olympiády. Dvojica [[Christián Bosman]] a [[Bruno Mick]] budú mať premiéru, rovnako ako dvojica [[Viktória Praxová]] a [[Desana Špitzová]]. Táto ženská disciplína bude na olympijskom programe prvýkrát.<ref name="sme-slovensko-ziskalo-dalsich-pat">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Slovensko získalo ďalších päť olympijských miesteniek. Ninis vyrovná rekordný zápis | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sankovanie-jozef-ninis-miestenky-slovensko-zoh-2026/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-01-12 | dátum prístupu = 2026-01-20 }}</ref> {| class="wikitable" style="font-size:90%; text-align:center" |- !rowspan=2|Športovec !rowspan=2|Disciplína !colspan=2|1. kolo !colspan=2|2. kolo !colspan=2|3. kolo !colspan=2|4. kolo !colspan=2|Spolu |- style="font-size:95%" !Čas !Poradie !Čas !Poradie !Čas !Poradie !Čas !Poradie !Čas !Poradie |- |align=left|[[Jozef Ninis]] |align=left|[[Sánkovanie na Zimných olympijských hrách 2026 – muži|Muži]] |53.986 |19 |54.097 |20 |53.824 |18 |53.693 |15 |3:35.600 |19 |- |align=left|[[Christián Bosman]]<br>[[Bruno Mick]] |align=left|[[Sánkovanie na Zimných olympijských hrách 2026 – dvojce muži|Dvojce muži]] |53.121 |13 |53.004 |12 |colspan=4 {{n/a}} |1:46.125 |12 |- |align=left|[[Viktória Praxová]]<br>[[Desana Špitzová]] |align=left|[[Sánkovanie na Zimných olympijských hrách 2026 – dvojce muži|Dvojce ženy]] |56.227 |11 |55.286 |11 |colspan=4 {{n/a}} |1:51.513 |11 |} == Skialpinizmus == {{Hlavný článok|Skialpinizmus na Zimných olympijských hrách 2026}} Tento šport sa na Olympijských hrách predstaví poprvýkrát. Začiatkom decembra 2025 získali [[Marianna Jagerčíková]] a [[Jakub Šiarnik]] olympijskú nomináciu v skialpinizme. <ref name="olympic-jagercikova-a-siarnik-ziskali">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Jagerčíková a Šiarnik získali miestenku v mix štafete | url = https://www.olympic.sk/clanok/jagercikova-siarnik-ziskali-miestenku-v-mix-stafete | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-12-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = }}</ref> Treťou nominovanou športovkyňou je [[Rebeka Cully]].<ref name="olympic-slub"/> === Ženy === {|class="wikitable" style="font-size:90%" |- !rowspan=2|Športovec !rowspan=2|Disciplína !colspan=2|Rozbehy !colspan=2|Semifinále !colspan=2|Finále !rowspan=2|Poradie |-style="font-size:95%" !Čas !Poradie !Čas !Poradie !Čas !Poradie |-align=center |align=left|[[Marianna Jagerčíková]] |align=left|[[Skialpinizmus na Zimných olympijských hrách 2026|Ženy]] |3:15.32 |3 |3:26.80 |6 |colspan=2|nepostúpila |11 |-align=center |align=left|[[Rebeka Cully]] |align=left|[[Skialpinizmus na Zimných olympijských hrách 2026|Ženy]] |3:31.24 |6 |colspan=4|nepostúpila |16 |} === Muži === {|class="wikitable" style="font-size:90%" |- !rowspan=2|Športovec !rowspan=2|Disciplína !colspan=2|Rozbehy !colspan=2|Semifinále !colspan=2|Finále !rowspan=2|Poradie |-style="font-size:95%" !Čas !Poradie !Čas !Poradie !Čas !Poradie |-align=center |align=left|[[Jakub Šiarnik]] |align=left|[[Skialpinizmus na Zimných olympijských hrách 2026|Muži]] |3:02.29 |6 |colspan=4|nepostúpil |18 |}  === Štafeta === {|class="wikitable" style="font-size:90%" |- !rowspan=2|Športovci !rowspan=2|Disciplína !Finále !rowspan=2|Poradie |-style="font-size:95%" !Čas |-align=center |align=left|[[Marianna Jagerčíková]]<br />[[Jakub Šiarnik]] |align=left|[[Skialpinizmus na Zimných olympijských hrách 2026|Štafeta]] |30:36.23 |11 |}  == Skoky na lyžiach == {{Hlavný článok|Skoky na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026}} Reprezentantmi sú [[Hektor Kapustík]] a [[Kira Mária Kapustíková]].<ref name="olympic-slub"/> === Muži === {|class="wikitable" style="font-size:90%" |- !rowspan=2|Športovec !rowspan=2|Disciplína !colspan=3|Prvé kolo !colspan=3|Finále !colspan=2|Spolu |-style="font-size:95%" !Vzdialenosť !Body !Poradie !Vzdialenosť !Body !Poradie !Body !Poradie |-align=center |align=left rowspan=2|[[Hektor Kapustík]] |align=left|[[Skoky na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026|Stredný mostík]] |102.0 |124.6 |22 |95.5 |121.1 |28 |245.7 |28 |-align=center |align=left|[[Skoky na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026|Veľký mostík]] |131.5 |121.2 |30 |132.0 |127.1 |17 |248.3 |21 |} === Ženy === {|class="wikitable" style="font-size:90%" |- !rowspan=2|Športovkyňa !rowspan=2|Disciplína !colspan=3|Prvé kolo !colspan=3|Finále !colspan=2|Spolu |-style="font-size:95%" !Vzdialenosť !Body !Poradie !Vzdialenosť !Body !Poradie !Body !Poradie |-align=center |align=left rowspan=2|[[Kira Mária Kapustíková]] |align=left|[[Skoky na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026|Stredný mostík]] |89.0 |100.9 |41 |colspan="5"| Nepostúpila |-align=center |align=left|[[Skoky na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026|Veľký mostík]] |105.5 |79.7 |44 |colspan="5"| Nepostúpila |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.olympics.com/en/milano-cortina-2026/results/noc-profile/svk Slovenské zastúpenie] na oficiálnom webe ZOH 2026 {{eng icon}} * [https://www.olympic.sk/podujatie/milano-cortina-dampezzo-2026 Zimné olympijské hry 2026] na webe Slovenského olympijského a športového výboru * [https://www.stvr.sk/milano-cortina-2026/aktuality Zimné olympijské hry 2026] na webe STVR * [https://sportnet.sme.sk/olympijske-hry/zimna-olympiada/2026/ Zimné olympijské hry 2026] na portáli Sportnet denníka ''SME'' {{Slovensko na Olympijských hrách}} {{Slováci na ZOH 2026}} {{Krajiny na Zimných olympijských hrách 2026}} [[Kategória:Zimné olympijské hry 2026]] [[Kategória:Slovensko na Zimných olympijských hrách|2026]] [[Kategória:2026 na Slovensku]] pu7fv0fk4ukbyabkhowvo97cxdb9d8g Vladislav IV. 0 742776 8206122 8204321 2026-04-30T11:15:13Z ~2026-20335-96 290941 8206122 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník|titul=poľský kráľ, veľkoknieža litovský a moskovský titulárny cár|otec=[[Zikmund III. Vasa]]|matka=[[Anna Habsburská (1573 – 1598)]]|meno=Vladislav IV. Vasa (Poľsko){{break}}Vladislav II. Vasa (Litva)|obrázok=Rubens Władysław Vasa (detail).jpg|popis obrázku=Vladislav IV. Vasa na maľbe Petra Paula Rubensa zo 16. storočia.|dynastia=[[Vasovci]]|panovanie=[[1632]]{{--}}[[1648]]|korunovácia=[[6. február]] [[1633]]|obrázok erbu=PB Vasa CoA.svg|podpis=Vladislaus Rex.PNG|predchodca=[[Žigmund III. Vasa]]|nástupca=[[Ján II. Kazimír]]|dátum narodenia=[[9. jún]] [[1595]]|miesto narodenia=Łobzów ([[Krakov]])|dátum úmrtia={{duv|1648|5|20|1595|6|9}}|miesto úmrtia=[[Merkinė]] ([[Litva]])|miesto pochovania=[[Wawelská katedrála]]|manželka=[[Jadwiga Łuszkowska]]<br />[[Cecília Renáta Habsburská]]<br/>[[Ludovika Mária Gonzagová]]}} '''Vladislav IV. Vasa''' (* [[9. jún]] [[1595]], [[Krakov]], [[Republika oboch národov]] – † [[20. máj]] [[1648]], [[Merkinė]], [[Litva]]), bol v rokoch [[1632]] až [[1648]] ako poľský kráľ a veľkoknieža litovský. Zároveň v období rokov [[1610]] až [[1613]] bol voleným ruským cárom. Okrem predošlých titulatúr bol známy taktiež vďaka tomu, že do roku [[1634]] vystupoval ako titulárny cár Ruska. == Pôvod a panovanie == Vladislav sa narodil ako prvorodený syn poľského kráľa Žigmunda III. Vasy a jeho manželky, kráľovnej [[Anna Habsburská (1573 – 1598)|Anny Habsburskej]]. Keď roku [[1610]] poľská armáda dobyla mesto [[Moskva]], bol pätnásťročný Vasa siedmimi [[Bojar|bojarmi]] zvolený za ruského cára. Napokon však pre postavenie otca a ľudové povstanie sa trónu neujal. Napriek tomu až do roku [[1634]] používal titul ruského cára a veľkokniežaťa moskovského. V roku [[1632]] bol zvolený za poľského kráľa. Veľkou mierou bol úspešný v obrane územia [[Republika oboch národov|poľsko-litovského štátu]] pred vojenskou inváziou cudzích vojsk. Ako úspešný vojvodca na bojovom poli sa prejavil najmä v čase [[Smolenská vojna|vojny v Smolensku v rokoch 1632 až 1634]], ktorej sa osobne zúčastnil. [[Súbor:Troschel_Władysław_Sigismund_Vasa.jpg|vľavo|náhľad|Princ Vladislav IV. ako desaťročný na maľbe Jakoba Troschela.]] Bol obrancom náboženskej tolerancie a presadil úspešne také vojenské reformy, ako založenie spojených síl námorníctva. Ako diplomat však zlyhal práve vtedy, keď sa pokúšal získať a obsadiť švédsky kráľovský stolec. Napriek určitým zlyhaniam počas jeho panovania sa prejavila charizma a popularita jednak u šľachticov ale aj poddaných, čo znamenalo relatívny vnútropolitický pokoj samotnej poľsko-litovskej dŕžavy. Hoci sa oženil dovedna až trikrát, skonal bez legitímneho potomka, ktorý by mohol vládnuť. Jeho smrť priniesla koniec obdobia hospodársko-politickej stability Poľsko-litovského štátu. Vnútorné rozbroje, ktoré narastali po niekoľko desaťročí, vyvrcholili po jeho skone s ničivými následkami. Šesťročná kozácka vojna známa v poľskej historiografii ako [[Chmeľnyckého povstanie|Povstanie Bohdana Chmeľnického v rokoch 1648 až 1654]] a následné [[Druhá severská vojna|poľsko-švédska vojna v období rokov 1655 až 1660]], boli tie udalosti, ktorých dôsledky oslabili krajinu a oslabili postavenie Poľska ako regionálnej mocnosti. Práve to bol dôvod, prečo bolo panovanie kráľa a veľkokniežaťa Vladislava IV. vnímané v ďalších rokoch ako zlatá éra stability a prosperity. Vladislav zomrel na území [[Litva|Litvy]]. Miestom jeho posledného odpočinku sa stal [[Wawelská katedrála]] v meste [[Krakov]]. Jeho pozlátený sarkofág s reliéfnymi scénami z jeho života sa zachoval až dodnes. Nástupcom na tróne sa stal jeho nevlastný brat a to presnejšie bývalý kardinál menom [[Ján II. Kazimír|Ján II. Kazimír Vasa]], ktorý bol zároveň posledným príslušníkom dynastie Vasa na poľskom tróne. == Zberateľ umenia == [[Súbor:Art_Collection_of_Prince_Władysław_Vasa.jpg|náhľad|Umelecká zbierka Vladislava IV. Vasy na obraze Étienna de la Hire.]] Vladislav IV. bol známy ako mecenáš výtvarného umenia a hudby. Zberateľstvu výtvarného umenia sa začal venovať od roku [[1626]] ako už princ počas svojej kavalierskej cesty po [[Európa|Európe]]. Väčšiu časť svojich zbierok uchovával v kráľovskom zámku v [[Krakov|Krakove]]. Rád sa dával portrétovať, zachovalo sa osem veľkoformátových podobizní od významných európskych maliarov. Zaujímavý osud mal jeho detský portrét od Jakoba Trouschela. Vladislavova sestra Anna Katarína Konstancia ho roku [[1642]] odviezla do Neuburgu na [[Dunaj|Dunaji]], odkiaľ bol začiatkom roku [[1945]] ukradnutý nacistickými pohlavármi, ktorý ho previezli smerom do [[Mníchov|Mníchova]]. Tam ho Štátne umelecké zbierky vystavovali až do roku [[1973]]. Vtedy došlo k tomu, že práve štátna diplomacia [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Nemeckej spolkovej republiky]]<nowiki/>uznala jeho vlastníctvo za vojnovú lúpež a vrátila ho vedeniu štátneho umenia v [[Poľská ľudová republika|Poľsku]]. Zlatý ruský koflík s viečkom, zdobený niellem, drahokamami a perlami, tzv. ''bratinu'', daroval Vladislavovi ruský cár [[Michail I.|Michail I. Fjodorovič]] roku [[1637]]. Prostredníctvom činnosti dynastie [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] sa dostal do [[Kunsthistorisches Museum|Umeleckohistorického múzea vo Viedni]], kde vystavený dodnes. == Rodokmeň a predkovia == {{Rodokmeň predkov|Vladislav IV. Vasa|[[Zikmund III. Vasa]]|[[Anna Habsburská (1573 – 1598)]]|[[Ján III. (Švédsko)]]|[[Katarína Jagelovská]]|[[Karol II. (Rakúsko)]]|[[Mária Anna Bavorská (1551 – 1608)]]|[[Gustáv I. Vasa]]|[[Markéta Eriksdotter Leijonhufvud]]|[[Žigmund I. (Poľsko)]]|[[Bona Sforza]]|[[Ferdinand I. Habsburský]]|[[Anna Jagelovská (1503 – 1547)]]|[[Albrecht V. (Bavorsko)]]|[[Anna Habsburská (1528 – 1590)]]|[[Erik Johansson Vasa]]|Cecilia Månsdotter Eka|Erik Abrahamsson Leijonhufvud|Ebba Eriksdotter Vasa|[[Kazimír IV. Jagelovský]]|[[Alžbeta Habsburská (1435 – 1505)]]|[[Gian Galeazzo Sforza]]|[[Izabela Aragónska]]|[[Filip I. (Kastília)]]|[[Jana (Kastília)]]|[[Vladislav II. (Uhorsko)]]|[[Anna de Foix]]|[[Viliam IV. Bavorský]]|[[Jakobea z Badenu]]|[[Ferdinand I. Habsburský]]|[[Anna Jagelovská (1503 – 1547)]]}} == Pozri aj == * [[Dejiny Poľska]] * [[Smolenská vojna]] * [[Chmeľnyckého povstanie]] * [[Druhá severská vojna]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Vladislav IV. Vasa|24860753}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Králi Poľska]] [[Kategória:Cári Ruska]] [[Kategória:Poľskí šľachtici]] [[Kategória:Vasovci]] [[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Osobnosti z Krakova]] 5gq2b6bnteepxywrnlw7emw6jppo6tj Starý potok (prítok Bielej vody) 0 745724 8206131 8175475 2026-04-30T11:54:18Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8206131 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Starý potok | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | region1 = | district = [[Dolný Kubín (okres)|Dolný Kubín]] | district1 = | commune = | municipality = [[Jasenová]] | municipality1 = | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Chočské vrchy]], [[Choč (geomorfologický podcelok)|Choč]] | source_type = Prameň | source_location = [[Soliská (vrch v Chočských vrchoch)|Soliská]] | source_elevation = cca 730 | source_lat_d = 49.1612 | source_long_d = 19.3091 | mouth = [[Biela voda (prítok Jasenovského potoka)|Biela voda]] | mouth_location = [[Oravská vrchovina]], [[Podchočská brázda]] | mouth_elevation = cca 540 | mouth_lat_d = 49.1747 | mouth_long_d = 19.2967 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 2,7 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Žilinský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VI. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-04-8515 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Oravy|Orava]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Starý potok'''<ref name=Geo/><ref name=mcz/> je krátky vodný tok v [[Chočské vrchy|Chočských vrchoch]] a [[Oravská vrchovina|Oravskej vrchovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-04 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Dolný Kubín (okres)|Dolný Kubín]]. Je to ľavostranný prítok [[Biela voda (prítok Jasenovského potoka)|Bielej vody]] v povodí [[Orava (rieka)|Oravy]]<ref name=Tm/>, má dĺžku približne 2,7 km a je tokom VI. rádu. == Priebeh toku == Potok pramení v severozápadnej časti [[Chočské vrchy|Chočských vrchov]], v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Choč (geomorfologický podcelok)|Choč]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-04 | miesto = Bratislava}}</ref>, na severných výbežkoch [[Soliská (vrch v Chočských vrchoch)|Solísk]] ({{Mnm|1107}})<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|730}}<ref name=Tm/> Od prameňa v lesnom poraste neďaleko Pastierskej útulne, tečie západným smerom.<ref name=mcz/> Pokračuje chatovou oblasťou, nevýrazným údolím popod Bralo ({{Mnm|817}})<ref name="vku">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>, kde priberá niekoľko ľavostranných prítokov.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=49.167690,19.298674,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-04 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V lokalite Pod Bralom križuje [[Cesta I. triedy 59 (Slovensko)|cestu I/59]] a ňou vedúcu [[Európska cesta 77|medzinárodnú cestu E77]]<ref name=Tm/> a stáča sa na severozápad. Opúšťa zalesnenú oblasť i [[Chočské vrchy]]<ref name=G/> a prechádza do [[Oravská vrchovina|Oravskej vrchoviny]] a jej časti [[Podchočská brázda]].<ref name=GP/> Na okraji farmy priberá významný ľavostranný prítok, stáča sa na sever a onedlho prijíma ďalší väčší ľavostranný potok spod sedla [[Brestová (sedlo)|Brestová]].<ref name="vku"/> Lemovaný pásom pobrežnej vegetácie<ref name=mcz/> vedie mierne severovýchodným smerom k obci [[Jasenová]], kde sa esovito stáča opäť na severozápad. V blízkosti centra sa napokon v nadmorskej výške približne {{Mnm|540}} vlieva ľavostranne do [[Biela voda (prítok Jasenovského potoka)|Bielej vody]], ktorá sa zakrátko nato vlieva do [[Jasenovský potok (prítok Oravy)|Jasenovského potoka]] v povodí rieky [[Orava (rieka)|Oravy]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.2966&y=49.174&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> Potok patrí do širšieho povodia rieky [[Váh]]. Starý potok pramení a preteká iba územím obce [[Jasenová]] v [[Dolný Kubín (okres)|okrese Dolný Kubín]] v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=180 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-04 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&id=1015718222&ds=1&x=19.2941297&y=49.1698722&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Oravy]] * [[Chočské vrchy]], [[Choč (geomorfologický podcelok)]] * [[Oravská vrchovina]], [[Podchočská brázda]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.2966&y=49.174&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Jasenovského potoka}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Chočských vrchoch]] [[Kategória:Vodné toky v Oravskej vrchovine]] [[Kategória:Povodie Oravy]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Dolný Kubín]] [[Kategória:Jasenová]] dpwykc7m3mylhe6sb77tgmlo6jofgmm Littera Florentina 0 746235 8205916 8181128 2026-04-29T19:35:40Z KormiSK 91359 portal 8205916 wikitext text/x-wiki [[Súbor:1909historyofdec04gibbuoft_561.jpg|náhľad|Littera Florentina zobrazujúca D. 23,1,1{{--}}16 ([[Digesta Iustiniani]], fragment ''De sponsalibus'' z dvadsiatej tretej knihy a prvého titulu, s prvými šestnástimi paragrafmi od právnikov Florentina, Ulpiana, Pomponia, Paula, Gaia, Iuliana a Modestina); dnes [[Biblioteca Medicea Laurenziana]], [[Florencia]]]] '''Littera Florentina''' (iné názvy: '''Codex Florentinus''', '''Florentina''', skr. '''F''', historicky aj ''Littera Pisana'')<ref name=DSP>{{Citácia knihy | priezvisko = Skřejpek | meno = Michal (ed.) | titul = Digesta seu Pandectae / Digesta neboli Pandekty | zväzok = I. Liber I{{--}}XV. Fragmenta selecta | typ zväzku = Tomus | vydanie text = První vydání | vydavateľ = Nakladatelství Karolinum | miesto = Praha | rok = 2015 | isbn = 978-80-246-3063-2 | strany = 17; 20 | odkaz na autora = Michal Skřejpek }} </ref> je najstarší, najkompletnejší a vedecky najvýznamnejší rukopis [[Digesta Iustiniani]], ktorý sa stal základným pilierom modernej romanistickej [[Textová kritika|textovej kritiky]]. Predpokladá sa, že pochádza z obdobia krátko po jej zverejnení Digesta, pravdepodobne z polovice [[6. storočie|6. storočia]]. Jeho význam bol znovuobjavený v období [[stredovek]]u a neskôr v období [[Renesančný humanizmus|právneho humanizmu]], keď slúžil ako korektív k rozšírenej, ale menej presnej stredovekej verzii známej ako [[Littera Vulgata.]] == Kodikologické aspekty == Littera Florentina pozostáva z 907 pergamenových fólií veľkého formátu. Text je usporiadaný do dvoch stĺpcov, s výnimkou úvodných konštitúcií a konštitúcie ''Omnem'', ktoré sú písané cez celú šírku strany. Paleografický rozbor potvrdzuje použitie dvoch typov písma: hlavný text Digest je napísaný východnou [[Unciála|unciálou]], zatiaľ čo latinské úvodné konštitúcie a zoznam autorov sú písané staršou východnou polounciálou. Na vzniku kódexu sa podieľalo kolektívne skriptórium, pričom súčasná veda identifikuje prácu 14 vysoko kvalifikovaných pisárov a minimálne 8 korektorov. Korektori pri svojej činnosti využívali iný exemplár Digest, odlišný od predlohy pisárov, čo zvyšuje autenticitu a textovú hodnotu výsledného záznamu.<ref name=falcone>{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Falcone | meno zborník = Giuseppe | kapitola zborník = Codification of the ius: the Digest | meno = Eleftheria | priezvisko= Papagianni | meno2 = Daphne (eds.) | priezvisko2 = Penna | titul = A Companion to Byzantine Law | vydavateľ=Brill | miesto = Leiden, Boston | rok = 2025 | isbn = 9789004731912 | strany = 107{{--}}108 }} </ref> [[Súbor:Florence,_Biblioteca_Medicea_Laurenziana_Ms_Littera_Florentina_(Codex_Florentinus)_fol._112v-113r_Pandects_excerpt.jpg|vľavo|náhľad|Littera Florentina, fol. 112v a 113r, znázorňujúce začiatok titulu o [[Rei vindicatio|reivindikačnej žalobe]] (D. 6,1), dnes [[Biblioteca Medicea Laurenziana]], [[Florencia]]]] Rukopis obsahuje aj grécke pasáže, ktoré sú v neskorších stredovekých odpisoch často vynechané alebo nahradené latinským textom. Súčasťou kódexu je aj [[Index Florentinus]], čo je zoznam diel klasických právnikov, ktoré komisia pod vedením [[Tribonianus|Triboniána]] excerpovala pri zostavovaní Digest.<ref name=DSP /><ref name="falcone" /> == Dejiny rukopisu == [[Súbor:Codex_florentinos_delle_pandette_di_giustiniano,_VI_sec,_con_fermagli_in_arge._del_XV_sec._01.jpg|náhľad|Littera Florentina (index titulorum) na výstave Arte civica a Firenze (dosl. „Mestské umenie vo Florencii“, 2013, Galleria dell’Accademia, Florencia)]] V právnej vede existuje diskusia o mieste vzniku rukopisu. Prevažujúca doktrína sa prikláňa k orientálnemu pôvodu, pravdepodobne v [[Konštantínopol]]e. Iná časť vedeckej obce uvažuje o pôvode v byzantskej [[Taliansko|Itálii]], napríklad v [[Ravenna|Ravenne]]. Rukopis má bohatú históriu. Najstaršie známe mieto jeho uschovania bolo juhotalianske mesto [[Amalfi]], odkiaľ ho v roku [[1135]], po dobytí mesta, získali [[Pisanská republika|Pisania]] ako vojnovú korisť. Počas jeho uloženia v [[Pisa|Pise]] sa preň vžilo označenie ''Littera Pisana''. V roku [[1406]], po porážke Pisy [[Florencia|Florenciou]], sa rukopis dostal do Florencie.<ref name="falcone" /> Florenťania rukopis prísne strážili a prístup k nemu bol pre výskumníkov takmer nemožný. Uschovaný bol v [[Palazzo Vecchio]]. Až v roku [[1553]] vydal [[Lelio Torelli]] prvú edíciu ''Digestorum seu Pandectarum libri quinquaginta ex Florentinis Pandectis repraesentatus […] in oficina Laurentii Torrentini Ducalis Typographi'' (Florentinae, 1553).<ref name="DSP" /> Od roku [[1783]] je rukopis trvalo uložený v [[Biblioteca Medicea Laurenziana]].<ref name="falcone" /> [[Súbor:Littera_Florentina.jpg|vľavo|náhľad|Moderná reprodukcia (facsimile vydanie) Littery Florentiny, znázorňujúca časť D. 19,5,20{{--}}25 (titul o ''actiones praescriptis verbis'' a ''actiones in factum'')]] == Význam a vedecká recepcia == Vzťah medzi Littera Florentina a stredovekou tradíciou [[Littera Vulgata]] (alebo Bononiensis) je kľúčový pre otázku textovej kritiky. Zatiaľ čo Vulgata bola základom výučby [[Glosátori|glosátorov]] v [[Bologna|Bologni]] a členila Digesta na tri časti ([[Digestum vetus]], [[Digestum Infortiatum|infortiatum]], [[Digestum Novum|novum]]), Littera Florentina toto delenie nepozná a zachováva jednotnú štruktúru 50 kníh. Humanisti považovali Litteru Florentinu za „monument rímskej múdrosti“ a usilovali sa o očistenie textu od stredovekých nánosov práve na jeho základe. Vrchol vedeckého spracovania tohto prameňa predstavuje kritické vydanie Digest [[Theodor Mommsen|Theodora Mommsena]] z roku [[1870]] (''editio maior''), ktoré je v rozhodujúcej miere postavené na prioritnej autorite florentského rukopisu. Napriek tomu moderná romanistika zdôrazňuje potrebu konzultovať aj tradíciu Vulgaty, nakoľko tá v určitých pasážach môže obsahovať spoľahlivejšie čítania pochádzajúce z inej, dnes už stratenej vetvy rukopisnej tradície (tzv. [[Codex Secundus]]).<ref name="falcone" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Portál|Byzantská ríša}}{{Projekt}} [[Kategória:Právo v Byzantskej ríši]] [[Kategória:Pramene rímskeho práva]] [[Kategória:Stredoveké rukopisy]] ftwoazv5r6bxo62q8efygubifirttoj Ptolemaios IV. 0 746494 8206126 8196119 2026-04-30T11:37:25Z Luppus 39967 wikilinka 8206126 wikitext text/x-wiki {{Infobox Faraón | Meno = Ptolemaios IV. Filopatór | Obrázok = Ptolemy IV or Ptolemy VI, 3rd century BC, from the sanctuary of Sarapis, Alexandria (Egypt), Louvre Museum (7462957472).jpg | PopisObrázku = Mramorová busta Ptolemaia IV. | Dynastia = [[Ptolemajovci|ptolemaiovská]] | ObdobiePanovania = [[221 pred Kr.]] – [[204 pred Kr.]] | VlastnéMeno = <hiero><-p:t-wA-l:M-i-i-s-anx-D-t:N17-</hiero><br><hiero>st:t-mr-></hiero> | VlastnéMenoPopis = Ptolemis anch djet meri Ast (Ptolemaios, žijúci večne, miláčik [[Eset|Isis]]) | TrónneMeno = <hiero><-mnx*-nTr:mnx-nTr:mnx-F44:n-p:t-H-</hiero><br><hiero>stp:n-wsr:k-C2\-C12-sxm:anx-></hiero> | TrónneMenoPopis = Iuaennetjeruysenui Setepenptah Userkare Sekhemanchamon (Dedič bohov dobrodincov, vyvolený Ptahom, silná je Ka boha Re, obraz Amona) | HorovoMeno = <hiero>H-wn:nw*W-A17-q*nw:Z9:D40-s-xa:a:n:z-t:f:p:f</hiero> | HorovoMenoPopis = Hunnuqeni sechaentefpef (Silný mladík, ktorému otec dovolil, aby sa objavil) | MenoObochPaní = <hiero>wr:r-F9:F9-mnx:D2-x:r-nTr-Z2:nb-A27-t*y:A40-n:N8-A1:Z2</hiero> | MenoObochPaníPopis = Werpechti menechibchernetjerunebu (Ten, ktorého moc je veľká, ktorého srdce je dobrotivé ku všetkým bohom) | Zlatý Hor = <hiero>z:U29-D10:t*O49-z:ra*T5-O7-O7-O7-z:U32*</hiero><br><hiero>h*p:H2!-G19-nb:O23-Z3-p:t-H-C18:U7-A31-N6:-m</hiero> | Zlatý HorPopis = Sewedžabaket sechedžgesuperu (Ten, ktorý chráni Egypt, osvetľuje chrámy a nastoľuje zákony) | Manželky = [[Arsinoé III.]] <hiero>V30:N16:N16-t:H8-<-M17-l:O34-D4:n-G4-t:H8-></hiero> | Potomkovia = [[Ptolemaios V. Epifanes]] | Otec = [[Ptolemaios III.]] | Matka = [[Bereniké II.]] | Narodenie = cca [[244 pred Kr.]] | Úmrtie = [[204 pred Kr.]] | Predchodca = [[Ptolemaios III.]] | Nástupca = [[Ptolemaios V. Epifanes]] }} '''Ptolemaios IV. Filopatór''' ({{vjz|grc|''Πτολεμαῖος Φιλοπάτωρ''}} – „Milujúci otca“; * máj/jún [[244 pred Kr.]] – † júl/august [[204 pred Kr.]]) bol štvrtý faraón [[Ptolemajovci|ptolemaiovského]] [[Staroveký Egypt|Egypta]], ktorý vládol v rokoch [[221 pred Kr.|221]] až [[204 pred Kr.]]<ref name=":80">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 80}}</ref> Ptolemaios IV. bol synom [[Ptolemaios III.|Ptolemaia III.]] a [[Bereniké II.]]<ref name=":208">{{Citácia knihy | autor = Peter A. Clayton | titul = Chronicles of the Pharaohs | isbn = 0-500-28628-0 | miesto = London | vydavateľ = Thames & Hudson | rok = 2006 | strany = 208}}</ref> Jeho nástup na trón sprevádzali rozsiahle čistky v ptolemaiovskej kráľovskej rodine, po ktorých zostala kontrola nad vládou v krajine prevažne v rukách jeho dvoranov [[Sósibios z Alexandrie|Sósibia]] a [[Agathokles (syn Agathokla)|Agathokla]].<ref name=":127">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 127 – 128}}</ref> Jeho panovanie bolo poznačené [[Sýrske vojny|štvrtou sýrskou vojnou]] (219 – 217 pred Kr.) so [[Seleukovská ríša|Seleukovskou ríšou]], ktorá vyvrcholila rozhodujúcim ptolemaiovským víťazstvom v [[Bitka pri Rafii|bitke pri Rafii]], jednej z najväčších bitiek celého [[Helenizmus|helenistického obdobia]].<ref name=":128">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 128 – 132}}</ref> V posledných rokoch jeho vlády stratila centrálna moc kontrolu nad južnou časťou krajiny v prospech povstaleckého faraóna [[Harvennefer]]a.<ref name=":154">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 154 – 155}}</ref> Ptolemaios IV. zomrel za záhadných okolností v roku [[204 pred Kr.]] a jeho nástupcom sa stal jeho malý syn [[Ptolemaios V. Epifanes]] pod regentstvom Sósibia a Agathokla.<ref name=":208" /> V antických prameňoch bol Ptolemaios IV. kritizovaný za to, že sa viac zaujímal o luxus a dvorné ceremónie než o vládu, politiku a zahraničné vzťahy.<ref name=":127" /> Úpadok ptolemaiovskej dynastie sa zvyčajne datuje práve od jeho vlády.<ref name=":133">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 133}}</ref> == Pôvod a mladosť == Ptolemaios IV. sa narodil ako druhé dieťa a najstarší syn [[Ptolemaios III.|Ptolemaia III.]] a jeho manželky [[Bereniké II.]], približne dva roky po otcovom nástupe na trón. Mal staršiu sestru [[Arsinoé III.]] a troch mladších bratov (Lysimacha, Alexandra a [[Magas (Egypt)|Magasa]]). Celú kráľovskú rodinu pripomínajú súsošia v Delfách a Thermose, ktoré dal vztýčiť [[Aitólsky spolok]].<ref name=":127">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 127 – 128}}</ref> Za vlády jeho otca dosiahla Ptolemaiovská ríša svoj vrchol po víťazstve v [[Sýrske vojny|tretej sýrskej vojne]], no zároveň sa v roku [[245 pred Kr.]] objavilo prvé domáce povstanie Egypťanov proti cudzím vládcom.<ref name=":43">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 43 – 54}}</ref> V posledných rokoch otcovej vlády vypukla v Grécku kleomenovská vojna, po ktorej porazený [[Sparta (starovek)|spartský]] kráľ [[Kleomenes III.]] utiekol do Egypta.<ref name=":43" /> == Vláda == Niekedy medzi októbrom a decembrom roku [[222 pred Kr.]] Ptolemaios III. zomrel a Ptolemaios IV. bol korunovaný za kráľa. Mal vtedy približne 20 rokov a nachádzal sa pod silným vplyvom dvoch aristokratov: Sósibia a Agathokla (brata kráľovej milenky Agathokleie).<ref name=":127">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 127 – 128}}</ref> Hneď po nástupe na trón zorganizoval Sósibios rozsiahle čistky v kráľovskej rodine, aby eliminoval možných konkurentov. Kráľov strýko Lysimachos bol pravdepodobne zavraždený. Matka [[Bereniké II.]] bola podozrievaná z podpory mladšieho syna Magasa, ktorý mal značné vojenské skúsenosti a bol obľúbený v armáde.<ref name=":127" /> Magas bol následne v kúpeľoch obarený vriacou vodou k smrti a krátko nato zomrela aj Bereniké II., o ktorej sa predpokladá, že bola otrávená.<ref name=":127" /> Naopak, kráľova staršia sestra [[Arsinoé III.]] bola vzatá na milosť a okolo roku [[220 pred Kr.]] sa s Ptolemaiom zosobášila; súrodenecké manželstvá boli v egyptských kráľovských rodinách, vrátane Ptolemaiovcov, bežnou praxou.<ref name=":127" /> === Bitka pri Rafii (217 pred Kr.) === V roku [[217 pred Kr.]] vytiahli Ptolemaios IV. a jeho sestra Arsinoé III. s egyptskou armádou do Levanty. Dňa 22. júna 217 pred Kr. sa stretli s vojskom Antiocha III. v [[Bitka pri Rafii|bitke pri Rafii]]. Išlo o jednu z najväčších bitiek [[Helenizmus|helenistického obdobia]], ktorej sa zúčastnilo viac ako 150 000 vojakov.<ref name=":128">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 128 – 132}}</ref> V úvode bitky boli ptolemaiovské slony zahnané na útek a Antiochos po útoku jazdectva prelomil ľavé krídlo egyptskej armády. Historik [[Polybios]], ktorý je voči Ptolemaiovi IV. zvyčajne kritický, však uvádza, že kráľovo náhle objavenie sa v prednej línii sa stalo rozhodujúcim bodom obratu. Inšpiroval svoje jednotky k boju, čím porazili zvyšok seleukovského vojska. Keď Antiochos III., ktorý v tom čase ešte prenasledoval utekajúcich vojakov na ľavom krídle, zistil, čo sa stalo, musel ustúpiť k Antiochii.<ref name=":128" /> Po víťazstve Ptolemaios IV. vyslal Sósibia vyjednať mier. Koncom leta vtrhol do seleukovskej Sýrie a donútil Antiocha prijať mierovú zmluvu. Ptolemaios si ponechal územia, ktoré držal pred vojnou (s výnimkou Seleukie Pieria) a získal obrovskú sumu v zlate. Po návrate do Egypta bolo víťazstvo oslávené kňazským synodom v Memfise, ktorý vydal tzv. ''Rafijský dekrét''. Moderní historici sa podivujú nad pomerne miernymi mierovými podmienkami; dekrét nejasne zmieňuje „zradu veliteľov“, čo mohlo ovplyvniť Ptolemaiovo rozhodnutie nepokračovať v ofenzíve.<ref name=":128" /> === Zahraničná politika v neskoršom období (217 – 205 pred Kr.) === [[Súbor:Mediterranean at 218 BC-de.png|náhľad|vľavo|Stredomorie v roku 218 pred Kr. (na začiatku druhej púnskej vojny a štvrtej sýrskej vojny).]] Po skončení štvrtej sýrskej vojny sa Ptolemaios IV. sústredil na udržiavanie mierových vzťahov, aby zabránil ďalším konfliktom.<ref name=":128" /> * ''Grécko'': Pokúšal sa obnoviť vplyv, o ktorý ríša prišla za vlády jeho otca. V roku 217 pred Kr. pomohli jeho diplomati sprostredkovať mier v Naupakte, čím sa skončila vojna medzi Macedóniou a Aitólskym spolkom. Menej úspešný bol pri pokusoch vyjednať mier medzi Macedóniou a Rímskou republikou počas [[Prvá macedónska vojna|prvej macedónskej vojny]]. Finančne podporoval grécke mestá, napríklad zaplatil hradby v krétskom meste Gortyn. Mnohé mestá (ako Rodos či Oropus) ho za jeho dary uctievali pamätníkmi a kultmi.<ref name=":132">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 132}}</ref> * ''Západ'': Voči Rímu a Kartágu, ktoré bojovali v [[Druhá púnska vojna|druhej púnskej vojne]], si zachovával neutráliu. V roku 210 pred Kr. prijal rímske posolstvo so žiadosťou o obilie na pomoc hladujúcemu obyvateľstvu (jeho odpoveď však nie je známa). Udržiaval blízke vzťahy so Syrakúzami pod vládou Hierona II. Keď však nastúpil Hieronov vnuk Hieronymus, pokúšal sa zatiahnuť Ptolemaiovcov do vojny na strane Kartága. Situácia sa vyriešila až Hieronymovým zavraždením v roku 214 pred Kr.<ref name=":133">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 133}}</ref> === Egyptské povstanie a smrť (206 – 204 pred Kr.) === Niekedy po skončení štvrtej sýrskej vojny vypukli v samotnom Egypte vzbury. Boje prebiehali v delte Nílu na severe a samostatne aj v Hornom Egypte, kde nepokoje v rokoch 207 – 206 pred Kr. viedli k prerušeniu stavebných prác na [[Chrám v Edfu|Chráme boha Hora v Edfu]].<ref name=":153">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 153 – 154}}</ref> Príčiny týchto povstaní nie sú úplne jasné. Historik [[Polybios]] tvrdil, že boli prirodzeným dôsledkom rozhodnutia vyzbrojiť domorodých Egypťanov počas vojny so Seleukovcami. Moderní historici sa však prikláňajú k názoru, že išlo o vzburu nižších vrstiev vyvolanú sociálnou nespravodlivosťou a vysokými daňami potrebnými na financovanie vojny.<ref name=":153" /> V októbri alebo novembri roku [[205 pred Kr.]] dobyl vodca južného povstania mesto [[Téby (Egypt)|Théby]] a nechal sa korunovať za faraóna pod menom Horvennefer (v gréckych prameňoch uvádzaný ako [[Harvennefer]]). Napriek snahám ptolemaiovskej armády o potlačenie jeho režimu si Harvennefer udržal nezávislosť takmer dvadsať rokov, až kým nebol v auguste 186 pred Kr. zajatý.<ref name=":155">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 154 – 155}}</ref> Vzbura spôsobila, že ptolemaiovské sily nedokázali brániť južný Egypt pred nájazdmi z [[Núbia|Núbie]]. Okolo roku [[207 pred Kr.|207 – 206 pred Kr.]] ovládol merojský kráľ [[Arkaman II.]] (v gréckych prameňoch známy ako ''Ergamenés''; {{vjz|grc|''Ἐργαμένης''}}) oblasť [[Dodekaschoinos]]. Arkaman II., prípadne jeho nástupca ''Adichalamani'', si privlastnili viaceré rozostavané chrámy v regióne tak, že z nápisov nechali vymazať meno Ptolemaia IV. a nahradiť ho svojím vlastným.<ref name=":169">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 169 – 171}}</ref> Tento akt symbolického prevzatia moci je doložený najmä v chráme v [[Chrám v Dakke|Dakke]], kde boli pôvodné Ptolemaiove kartuše nahradené menami núbijských panovníkov.<ref name=":169" /> Uprostred týchto konfliktov, v júli alebo auguste roku [[204 pred Kr.]], Ptolemaios IV. za nevyjasnených okolností zomrel. Neskoršie pramene (Ján z Antiochie) spomínajú požiar v paláci. V rovnakom čase zomrela aj kráľovná Arsinoé III.<ref name=":133">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 133}}</ref> Podľa Justína ju Ptolemaios krátko pred smrťou pod vplyvom milenky Agathokleie dal rozviesť a zavraždiť; Polybios však pripisuje jej vraždu Sósibiovi. Smrť kráľa bola niekoľko dní utajovaná. Následne bol za kráľa vyhlásený jeho šesťročný syn [[Ptolemaios V. Epifanes]], pričom regentmi sa stali Sósibios a Agathokles.<ref name=":208">{{Citácia knihy | autor = Peter A. Clayton | titul = Chronicles of the Pharaohs | isbn = 0-500-28628-0 | miesto = London | vydavateľ = Thames & Hudson | rok = 2006 | strany = 208}}</ref> == Charakter vládnuceho režimu == === Ptolemajovský dynastický kult === Podobne ako jeho predchodcovia, aj Ptolemaios IV. bol pri nástupe na trón vyhlásený za božstvo ako ''Theos Filopatór'' (Boh milujúci otca). Po víťazstve v štvrtej sýrskej vojne systematizoval dynastický kult a posilnil prepojenie medzi uctievaním vládnuceho kráľa a kultmi [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] a [[Dionýzos|Dionýza]].<ref name=":161">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 161 – 162}}</ref> V rokoch 216 – 215 pred Kr. boli Ptolemaios IV. a jeho manželka oficiálne začlenení do dynastického kultu ako ''Theoi Filopatores'' (Bohovia milujúci otca). Ich mená boli pridané k titulu kňaza Alexandra Veľkého v Alexandrii, podľa ktorého sa datovali všetky úradné dokumenty.<ref name=":231">{{Citácia knihy | autor = Edwyn Bevan | titul = The House of Ptolemy | isbn = 978-04-1549-144-0 | miesto = London | vydavateľ = Methuen | rok = 1927 | strany = 231 – 232}}</ref> V snahe demonštrovať jednotu dynastie nechal Ptolemaios IV. zbúrať existujúcu [[Hrobka Alexandra Veľkého|hrobku Alexandra Veľkého]] aj hrobky jednotlivých ptolemaiovských kráľov v Alexandrii. Namiesto nich nechal v palácovej štvrti vybudovať novú spoločnú stavbu v tvare pyramídy, kde boli telá Alexandra a Ptolemaiovcov uložené spoločne. Zároveň do tohto hlavného kultu začlenil aj zakladateľov dynastie [[Ptolemaios I. Sótér|Ptolemaia I.]] a [[Bereniké I.]]<ref name=":161" /> V roku [[211 pred Kr.]] začal šíriť kult svojej zosnulej matky [[Bereniké II.]], pre ktorú nechal v Alexandrii postaviť chrám pri pobreží (ako ochrankyne námorníkov). Bereniké získala aj vlastnú špeciálnu kňažku zvanú ''athloforos'' (nositeľka cien), ktorá kráčala v slávnostných procesiách.<ref name=":161" /> Ptolemaios IV. mimoriadne zdôrazňoval kult boha [[Dionýzos|Dionýza]]. Tento boh vína bol úzko spätý s kráľovským ideálom prepychu a luxusu (grécky ''tryfé''), ktorý Ptolemaios obľuboval. Sám sa nechával titulovať ako „Nový Dionýzos“ (''Neos Dionysos'') a na minciach sa objavoval s atribútmi rôznych bohov: so slnečnou korunou [[Apollo|Apolóna]], trojzubcom [[Poseidón|Poseidóna]] a aigidou (štítom) [[Aténa (bohyňa)|Atény]] či [[Zeus|Dia]].<ref name=":218">{{Citácia knihy | autor = Ian Worthington | titul = The Last Kings of Egypt | isbn = 978-0-19-092523-9 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2022 | strany = 218}}</ref> === Faraónska ideológia a egyptské náboženstvo === Aj keď bol helenistickým kráľom, Ptolemaios IV. sa štylizoval do role tradičného egyptského faraóna a štedro podporoval kňazskú elitu. V roku [[217 pred Kr.]] zvolal do Memfisu synodu všetkých egyptských kňazov, ktorej výsledkom bol tzv. ''Rafijský dekrét''.<ref name=":162">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 162 – 164}}</ref> [[Súbor:Deir el-Medina 2016-03-23j.jpg|náhľad|Ptolemaios IV. prináša bohovi vojny [[Montu|Monthovi]] džbány s vínom. Na oplátku získava vojenskú silu na porážku nepriateľov (reliéf v chráme bohyne Hathor v [[Dér el-Medína|Dér el-Medíne]]).]] Dekrét bol vyhotovený v troch písmach (hieroglyfy, démotické písmo a koiné gréčtina) a oslavoval vojenské úspechy kráľa. Ptolemaios IV. je v ňom vykreslený ako boh [[Horus]], ktorý pomstil svojho otca víťazstvom nad silami chaosu (reprezentovanými bohom [[Sutech|Setom]]).<ref name=":162" /> Kňazi sa na revanš zaviazali vztýčiť v každom chráme sochu zobrazujúcu miestne božstvo, ako odovzdáva víťazný meč kráľovi a kráľovnej. Tento akt predstavoval úspešné spojenie egyptskej faraónskej ideológie s gréckym kultom víťazného panovníka.<ref name=":162" /> Významnú rolu v kráľovskej propagande hralo aj zdôrazňovanie jeho oddanosti bohom, čo dokladajú početné reliéfy, na ktorých kráľ prináša obety miestnym božstvám výmenou za ochranu ríše.<ref name=":173">{{Citácia knihy | autor = Richard H. Wilkinson | titul = The Complete Temples of Ancient Egypt | isbn = 978-0-500-28396-7 | miesto = London | vydavateľ = Thames & Hudson | rok = 2000 | strany = 173}}</ref> === Stavebná činnosť === Ptolemaios IV. udržiaval úzke vzťahy s kňazskou elitou tým, že financoval výstavbu a rekonštrukciu svätýň po celom Egypte. Väčšinou pokračoval v projektoch, ktoré začali jeho predchodcovia. Najvýznamnejším príkladom je ''Chrám boha Hora v Edfu''. Výstavba začala v roku 237 pred Kr. za jeho otca a pokračovala počas väčšiny vlády Ptolemaia IV., až kým ju v roku 207 pred Kr. nezastavilo povstanie.<ref name=":160">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 160 – 161}}</ref> Nápisy v chráme ho vykresľujú ako ideálneho faraóna, zdôrazňujú jeho víťazstvá v Sýrii a zbožnosť. Hoci sa Ptolemaios osobne nezúčastňoval na každoročných korunovačných rituáloch v Edfu, jeho prítomnosť zastupoval kňaz, čím dynastia deklarovala oddanosť tradičnej egyptskej teológii kráľovstva.<ref name=":160" /> Medzi ďalšie stavebné projekty pod jeho záštitou patrili: * svätyňa Harpokrata v alexandrijskom Serapeu,<ref name=":161" /> * rekonštrukcia chrámu bohyne Mut, Chonsua a Astary v Tanise,<ref name=":113">{{Citácia knihy | autor = Richard H. Wilkinson | titul = The Complete Temples of Ancient Egypt | isbn = 978-0-500-28396-7 | miesto = London | vydavateľ = Thames & Hudson | rok = 2000 | strany = 113}}</ref> * východná brána Ptahovho chrámu v Memfise,<ref name=":160" /> * nový chrám bohyne Hathor v Cusae a v Dér el-Medíne,<ref name=":160" /> * rozšírenie chrámov v Koptose (Min a Eset), Karnaku (Montuov okrsok) a na ostrove Filai.<ref name=":151">{{Citácia knihy | autor = Richard H. Wilkinson | titul = The Complete Temples of Ancient Egypt | isbn = 978-0-500-28396-7 | miesto = London | vydavateľ = Thames & Hudson | rok = 2000 | strany = 151 – 152}}</ref> === Literatúra a intelektuálna činnosť === Kráľ sa vážne zaujímal o náboženské a literárne otázky. V Alexandrii nechal postaviť chrám zasvätený [[Homér]]ovi a financoval festivaly na počesť Múz v Alexandrii aj v boiótskych Thespiách.<ref name=":233">{{Citácia knihy | autor = Edwyn Bevan | titul = The House of Ptolemy | isbn = 978-04-1549-144-0 | miesto = London | vydavateľ = Methuen | rok = 1927 | strany = 233}}</ref> Sám bol autorom tragédie o Adonisovi, ku ktorej jeho dvoran Agathoklés napísal komentár.<ref name=":233" /> === Luxus a obrovská loď Tessarakontéres === Ptolemaios IV. bol známy svojou záľubou v okázalosti. Nechal postaviť gigantickú loď s názvom [[Tessarakontéres]] („štyridsaťveslica“). Podľa dobových opisov (Kallixeinos z Rodosu) išlo o obrovskú galéru, pravdepodobne najväčšie plavidlo poháňané ľudskou silou v dejinách.<ref name=":108">{{Citácia knihy | autor = Lionel Casson | titul = Ships and Seamanship in the Ancient World | isbn = 0-8018-5130-0 | miesto = Baltimore | vydavateľ = Johns Hopkins University Press | rok = 1995 | strany = 108 – 109}}</ref> Loď bola dlhá približne 128 metrov a vyžadovala si posádku 4 000 veslárov, 400 ďalších členov lodného personálu a až 2 850 ozbrojených vojakov na palube. Celkový počet osôb na plavidle tak mohol dosahovať až vyše 7 000 ľudí.<ref name=":233">{{Citácia knihy | autor = Edwyn Bevan | titul = The House of Ptolemy | isbn = 978-04-1549-144-0 | miesto = London | vydavateľ = Methuen | rok = 1927 | strany = 233}}</ref> Moderní bádatelia (napr. Lionel Casson) predpokladajú, že išlo o obrovský katamarán s dvoma trupmi a plošinou, ktorý neslúžil na vojenské účely, ale ako luxusné reprezentačné plavidlo a symbol ptolemaiovskej moci.<ref name=":108" /><ref name=":133">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 133}}</ref> == Hodnotenie a odkaz == Hlavný historický obraz o Ptolemaiovi IV. nám zanechal historik [[Polybios]]. Ten ho vykresľuje ako archetyp zlého kráľa, ktorý sa úplne oddal luxusu a dvorským ceremóniám, pričom politiku, zahraničné veci a armádu zanedbával a prenechal Sósibiovi. Polybios tvrdil, že práve toto zanedbávanie štátnických povinností viedlo ku katastrofám na konci jeho vlády.<ref name=":133">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 133}}</ref> Je však dôležité poznamenať, že Polybios čerpal zo starších, dnes stratených diel, ktoré boli voči kráľovi zaujaté. V helenistickom svete bol luxus (''tryfé'') často vnímaný ako cnosť, ktorá demonštrovala panovníkovu moc a schopnosť obdarovávať svojich poddaných. Je možné, že dobová propaganda, ktorá mala tento „prepych“ oslavovať, bola neskoršími historikmi interpretovaná negatívne. Napriek tomu jeho vláda nezvratne poznačila Egypt vnútornými nepokojmi, ktoré trvali ešte desaťročia po jeho smrti.<ref name=":133" /> === Literárny a náboženský obraz (3. kniha Makabejcov) === Ptolemaios IV. je hlavnou postavou v [[Deuterokánonické knihy|deuterokánonickej]] biblickej knihe [[3. kniha Makabejcov]], napísanej pravdepodobne v [[1. storočie|1. storočí po Kr.]] Dielo, odohrávajúce sa po bitke pri Rafii, ho vykresľuje ako tyrana, ktorý porušuje božie zákony pokusom vstúpiť do [[Chrám v Jeruzaleme|Jeruzalemského chrámu]]. Následne sa pokúša vyhladiť Židov v alexandrijskom hipodróme pomocou opitých slonov, čomu opakovane zabráni zásah [[Jahve]]ho. Nakoniec Ptolemaios svoje činy oľutuje a udelí Židom rozsiahle privilégiá. Historici sa domnievajú, že postava kráľa v tomto diele môže byť skôr literárnou metaforou alebo odkazom na rímskeho cisára [[Caligula|Caligulu]].<ref name=":12">{{Citácia knihy | autor = N. Clayton Croy | titul = 3 Maccabees: Septuagint Commentary Series | isbn = 978-90-04-14775-1 | miesto = Leiden | vydavateľ = Brill | rok = 2006 | strany = xii – xiii}}</ref> == Manželstvo a potomstvo == Ptolemaios IV. sa oženil so svojou sestrou [[Arsinoé III.]]. Ich jediný legitímny syn, [[Ptolemaios V. Epifanes]], sa narodil v roku [[210 pred Kr.]]<ref name=":208">{{Citácia knihy | autor = Peter A. Clayton | titul = Chronicles of the Pharaohs | isbn = 0-500-28628-0 | miesto = London | vydavateľ = Thames & Hudson | rok = 2006 | strany = 208}}</ref> Existujú zmienky, že kráľ mohol mať aj nelegitímneho syna so svojou milenkou Agathokleiou, no niektorí bádatelia (na základe Strabóna) naznačujú, že by mohlo ísť o zámenu s Ptolemaiom V.<ref name=":208" /> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 80}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Clayton | meno = Peter A. | rok = 2006 | titul = Chronicles of the Pharaohs: the reign-by-reign record of the rulers and dynasties of ancient Egypt | vydavateľ = Thames & Hudson | isbn = 0-500-28628-0}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Hölbl | meno = Günther | rok = 2001 | titul = A History of the Ptolemaic Empire | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | isbn = 0415201454}} == Pozri aj == * [[Ptolemajovci]] {{Staroegyptská dynastia/32}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Faraóni]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Narodenia v 244 pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 204 pred Kr.]] tpkmaqck6gihb7rp622jb20vfyqvm8b 8206127 8206126 2026-04-30T11:38:20Z Luppus 39967 8206127 wikitext text/x-wiki {{Infobox Faraón | Meno = Ptolemaios IV. Filopatór | Obrázok = Ptolemy IV or Ptolemy VI, 3rd century BC, from the sanctuary of Sarapis, Alexandria (Egypt), Louvre Museum (7462957472).jpg | PopisObrázku = Mramorová busta Ptolemaia IV. | Dynastia = [[Ptolemajovci|ptolemaiovská]] | ObdobiePanovania = [[221 pred Kr.]] – [[204 pred Kr.]] | VlastnéMeno = <hiero><-p:t-wA-l:M-i-i-s-anx-D-t:N17-</hiero><br><hiero>st:t-mr-></hiero> | VlastnéMenoPopis = Ptolemis anch djet meri Ast (Ptolemaios, žijúci večne, miláčik [[Eset|Isis]]) | TrónneMeno = <hiero><-mnx*-nTr:mnx-nTr:mnx-F44:n-p:t-H-</hiero><br><hiero>stp:n-wsr:k-C2\-C12-sxm:anx-></hiero> | TrónneMenoPopis = Iuaennetjeruysenui Setepenptah Userkare Sekhemanchamon (Dedič bohov dobrodincov, vyvolený Ptahom, silná je Ka boha Re, obraz Amona) | HorovoMeno = <hiero>H-wn:nw*W-A17-q*nw:Z9:D40-s-xa:a:n:z-t:f:p:f</hiero> | HorovoMenoPopis = Hunnuqeni sechaentefpef (Silný mladík, ktorému otec dovolil, aby sa objavil) | MenoObochPaní = <hiero>wr:r-F9:F9-mnx:D2-x:r-nTr-Z2:nb-A27-t*y:A40-n:N8-A1:Z2</hiero> | MenoObochPaníPopis = Werpechti menechibchernetjerunebu (Ten, ktorého moc je veľká, ktorého srdce je dobrotivé ku všetkým bohom) | Zlatý Hor = <hiero>z:U29-D10:t*O49-z:ra*T5-O7-O7-O7-z:U32*</hiero><br><hiero>h*p:H2!-G19-nb:O23-Z3-p:t-H-C18:U7-A31-N6:-m</hiero> | Zlatý HorPopis = Sewedžabaket sechedžgesuperu (Ten, ktorý chráni Egypt, osvetľuje chrámy a nastoľuje zákony) | Manželky = [[Arsinoé III.]] <hiero>V30:N16:N16-t:H8-<-M17-l:O34-D4:n-G4-t:H8-></hiero> | Potomkovia = [[Ptolemaios V. Epifanes]] | Otec = [[Ptolemaios III.]] | Matka = [[Bereniké II.]] | Narodenie = cca [[244 pred Kr.]] | Úmrtie = [[204 pred Kr.]] | Predchodca = [[Ptolemaios III.]] | Nástupca = [[Ptolemaios V. Epifanes]] }} '''Ptolemaios IV. Filopatór''' ({{vjz|grc|''Πτολεμαῖος Φιλοπάτωρ''}} – „Milujúci otca“; * máj/jún [[244 pred Kr.]] – † júl/august [[204 pred Kr.]]) bol štvrtý faraón [[Ptolemajovci|ptolemaiovského]] [[Staroveký Egypt|Egypta]], ktorý vládol v rokoch [[221 pred Kr.|221]] až [[204 pred Kr.]]<ref name=":80">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 80}}</ref> Ptolemaios IV. bol synom [[Ptolemaios III.|Ptolemaia III.]] a [[Bereniké II.]]<ref name=":208">{{Citácia knihy | autor = Peter A. Clayton | titul = Chronicles of the Pharaohs | isbn = 0-500-28628-0 | miesto = London | vydavateľ = Thames & Hudson | rok = 2006 | strany = 208}}</ref> Jeho nástup na trón sprevádzali rozsiahle čistky v ptolemaiovskej kráľovskej rodine, po ktorých zostala kontrola nad vládou v krajine prevažne v rukách jeho dvoranov [[Sósibios z Alexandrie|Sósibia]] a [[Agathokles (syn Agathokla)|Agathokla]].<ref name=":127">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 127 – 128}}</ref> Jeho panovanie bolo poznačené [[Sýrske vojny|štvrtou sýrskou vojnou]] (219 – 217 pred Kr.) so [[Seleukovská ríša|Seleukovskou ríšou]], ktorá vyvrcholila rozhodujúcim ptolemaiovským víťazstvom v [[Bitka pri Rafii|bitke pri Rafii]], jednej z najväčších bitiek celého [[Helenizmus|helenistického obdobia]].<ref name=":128">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 128 – 132}}</ref> V posledných rokoch jeho vlády stratila centrálna moc kontrolu nad južnou časťou krajiny v prospech povstaleckého faraóna [[Harvennefer]]a.<ref name=":154">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 154 – 155}}</ref> Ptolemaios IV. zomrel za záhadných okolností v roku [[204 pred Kr.]] a jeho nástupcom sa stal jeho malý syn [[Ptolemaios V. Epifanes]] pod regentstvom Sósibia a Agathokla.<ref name=":208" /> V antických prameňoch bol Ptolemaios IV. kritizovaný za to, že sa viac zaujímal o luxus a dvorné ceremónie než o vládu, politiku a zahraničné vzťahy.<ref name=":127" /> Úpadok ptolemaiovskej dynastie sa zvyčajne datuje práve od jeho vlády.<ref name=":133">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 133}}</ref> == Pôvod a mladosť == Ptolemaios IV. sa narodil ako druhé dieťa a najstarší syn [[Ptolemaios III.|Ptolemaia III.]] a jeho manželky [[Bereniké II.]], približne dva roky po otcovom nástupe na trón. Mal staršiu sestru [[Arsinoé III.]] a troch mladších bratov (Lysimacha, Alexandra a [[Magas (Egypt)|Magasa]]). Celú kráľovskú rodinu pripomínajú súsošia v Delfách a Thermose, ktoré dal vztýčiť [[Aitólsky spolok]].<ref name=":127">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 127 – 128}}</ref> Za vlády jeho otca dosiahla Ptolemaiovská ríša svoj vrchol po víťazstve v [[Sýrske vojny|tretej sýrskej vojne]], no zároveň sa v roku [[245 pred Kr.]] objavilo prvé domáce povstanie Egypťanov proti cudzím vládcom.<ref name=":43">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 43 – 54}}</ref> V posledných rokoch otcovej vlády vypukla v Grécku kleomenovská vojna, po ktorej porazený [[Sparta (starovek)|spartský]] kráľ [[Kleomenes III.]] utiekol do Egypta.<ref name=":43" /> == Vláda == Niekedy medzi októbrom a decembrom roku [[222 pred Kr.]] Ptolemaios III. zomrel a Ptolemaios IV. bol korunovaný za kráľa. Mal vtedy približne 20 rokov a nachádzal sa pod silným vplyvom dvoch aristokratov: Sósibia a Agathokla (brata kráľovej milenky Agathokleie).<ref name=":127">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 127 – 128}}</ref> Hneď po nástupe na trón zorganizoval Sósibios rozsiahle čistky v kráľovskej rodine, aby eliminoval možných konkurentov. Kráľov strýko Lysimachos bol pravdepodobne zavraždený. Matka [[Bereniké II.]] bola podozrievaná z podpory mladšieho syna Magasa, ktorý mal značné vojenské skúsenosti a bol obľúbený v armáde.<ref name=":127" /> Magas bol následne v kúpeľoch obarený vriacou vodou k smrti a krátko nato zomrela aj Bereniké II., o ktorej sa predpokladá, že bola otrávená.<ref name=":127" /> Naopak, kráľova staršia sestra [[Arsinoé III.]] bola vzatá na milosť a okolo roku [[220 pred Kr.]] sa s Ptolemaiom zosobášila; súrodenecké manželstvá boli v egyptských kráľovských rodinách, vrátane Ptolemaiovcov, bežnou praxou.<ref name=":127" /> === Bitka pri Rafii (217 pred Kr.) === V roku [[217 pred Kr.]] vytiahli Ptolemaios IV. a jeho sestra Arsinoé III. s egyptskou armádou do Levanty. Dňa 22. júna 217 pred Kr. sa stretli s vojskom Antiocha III. v [[Bitka pri Rafii|bitke pri Rafii]]. Išlo o jednu z najväčších bitiek [[Helenizmus|helenistického obdobia]], ktorej sa zúčastnilo viac ako 150 000 vojakov.<ref name=":128">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 128 – 132}}</ref> V úvode bitky boli ptolemaiovské slony zahnané na útek a Antiochos po útoku jazdectva prelomil ľavé krídlo egyptskej armády. Historik [[Polybios]], ktorý je voči Ptolemaiovi IV. zvyčajne kritický, však uvádza, že kráľovo náhle objavenie sa v prednej línii sa stalo rozhodujúcim bodom obratu. Inšpiroval svoje jednotky k boju, čím porazili zvyšok seleukovského vojska. Keď Antiochos III., ktorý v tom čase ešte prenasledoval utekajúcich vojakov na ľavom krídle, zistil, čo sa stalo, musel ustúpiť k Antiochii.<ref name=":128" /> Po víťazstve Ptolemaios IV. vyslal Sósibia vyjednať mier. Koncom leta vtrhol do seleukovskej Sýrie a donútil Antiocha prijať mierovú zmluvu. Ptolemaios si ponechal územia, ktoré držal pred vojnou (s výnimkou Seleukie Pieria) a získal obrovskú sumu v zlate. Po návrate do Egypta bolo víťazstvo oslávené kňazským synodom v Memfise, ktorý vydal tzv. ''Rafijský dekrét''. Moderní historici sa podivujú nad pomerne miernymi mierovými podmienkami; dekrét nejasne zmieňuje „zradu veliteľov“, čo mohlo ovplyvniť Ptolemaiovo rozhodnutie nepokračovať v ofenzíve.<ref name=":128" /> === Zahraničná politika v neskoršom období (217 – 205 pred Kr.) === [[Súbor:Mediterranean at 218 BC-de.png|náhľad|vľavo|Stredomorie v roku 218 pred Kr. (na začiatku druhej púnskej vojny a štvrtej sýrskej vojny).]] Po skončení štvrtej sýrskej vojny sa Ptolemaios IV. sústredil na udržiavanie mierových vzťahov, aby zabránil ďalším konfliktom.<ref name=":128" /> * ''Grécko'': Pokúšal sa obnoviť vplyv, o ktorý ríša prišla za vlády jeho otca. V roku 217 pred Kr. pomohli jeho diplomati sprostredkovať mier v Naupakte, čím sa skončila vojna medzi Macedóniou a Aitólskym spolkom. Menej úspešný bol pri pokusoch vyjednať mier medzi Macedóniou a Rímskou republikou počas [[Prvá macedónska vojna|prvej macedónskej vojny]]. Finančne podporoval grécke mestá, napríklad zaplatil hradby v krétskom meste Gortyn. Mnohé mestá (ako Rodos či Oropus) ho za jeho dary uctievali pamätníkmi a kultmi.<ref name=":132">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 132}}</ref> * ''Západ'': Voči Rímu a Kartágu, ktoré bojovali v [[Druhá púnska vojna|druhej púnskej vojne]], si zachovával neutráliu. V roku 210 pred Kr. prijal rímske posolstvo so žiadosťou o obilie na pomoc hladujúcemu obyvateľstvu (jeho odpoveď však nie je známa). Udržiaval blízke vzťahy so Syrakúzami pod vládou Hierona II. Keď však nastúpil Hieronov vnuk Hieronymus, pokúšal sa zatiahnuť Ptolemaiovcov do vojny na strane Kartága. Situácia sa vyriešila až Hieronymovým zavraždením v roku 214 pred Kr.<ref name=":133">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 133}}</ref> === Egyptské povstanie a smrť (206 – 204 pred Kr.) === Niekedy po skončení štvrtej sýrskej vojny vypukli v samotnom Egypte vzbury. Boje prebiehali v delte Nílu na severe a samostatne aj v Hornom Egypte, kde nepokoje v rokoch 207 – 206 pred Kr. viedli k prerušeniu stavebných prác na [[Chrám v Edfu|Chráme boha Hora v Edfu]].<ref name=":153">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 153 – 154}}</ref> Príčiny týchto povstaní nie sú úplne jasné. Historik [[Polybios]] tvrdil, že boli prirodzeným dôsledkom rozhodnutia vyzbrojiť domorodých Egypťanov počas vojny so Seleukovcami. Moderní historici sa však prikláňajú k názoru, že išlo o vzburu nižších vrstiev vyvolanú sociálnou nespravodlivosťou a vysokými daňami potrebnými na financovanie vojny.<ref name=":153" /> V októbri alebo novembri roku [[205 pred Kr.]] dobyl vodca južného povstania mesto [[Téby (Egypt)|Théby]] a nechal sa korunovať za faraóna pod menom Horvennefer (v gréckych prameňoch uvádzaný ako [[Harvennefer]]). Napriek snahám ptolemaiovskej armády o potlačenie jeho režimu si Harvennefer udržal nezávislosť takmer dvadsať rokov, až kým nebol v auguste 186 pred Kr. zajatý.<ref name=":155">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 154 – 155}}</ref> Vzbura spôsobila, že ptolemaiovské sily nedokázali brániť južný Egypt pred nájazdmi z [[Núbia|Núbie]]. Okolo roku [[207 pred Kr.|207 – 206 pred Kr.]] ovládol merojský kráľ [[Arkaman II.]] (v gréckych prameňoch známy ako ''Ergamenés''; {{vjz|grc|''Ἐργαμένης''}}) oblasť [[Dodekaschoinos]]. Arkaman II., prípadne jeho nástupca ''Adichalamani'', si privlastnili viaceré rozostavané chrámy v regióne tak, že z nápisov nechali vymazať meno Ptolemaia IV. a nahradiť ho svojím vlastným.<ref name=":169">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 169 – 171}}</ref> Tento akt symbolického prevzatia moci je doložený najmä v chráme v [[Chrám v Dakke|Dakke]], kde boli pôvodné Ptolemaiove kartuše nahradené menami núbijských panovníkov.<ref name=":169" /> Uprostred týchto konfliktov, v júli alebo auguste roku [[204 pred Kr.]], Ptolemaios IV. za nevyjasnených okolností zomrel. Neskoršie pramene (Ján z Antiochie) spomínajú požiar v paláci. V rovnakom čase zomrela aj kráľovná Arsinoé III.<ref name=":133">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 133}}</ref> Podľa Justína ju Ptolemaios krátko pred smrťou pod vplyvom milenky Agathokleie dal rozviesť a zavraždiť; Polybios však pripisuje jej vraždu Sósibiovi. Smrť kráľa bola niekoľko dní utajovaná. Následne bol za kráľa vyhlásený jeho šesťročný syn [[Ptolemaios V. Epifanes]], pričom regentmi sa stali Sósibios a Agathokles.<ref name=":208">{{Citácia knihy | autor = Peter A. Clayton | titul = Chronicles of the Pharaohs | isbn = 0-500-28628-0 | miesto = London | vydavateľ = Thames & Hudson | rok = 2006 | strany = 208}}</ref> == Charakter vládnuceho režimu == === Ptolemajovský dynastický kult === Podobne ako jeho predchodcovia, aj Ptolemaios IV. bol pri nástupe na trón vyhlásený za božstvo ako ''Theos Filopatór'' (Boh milujúci otca). Po víťazstve v štvrtej sýrskej vojne systematizoval dynastický kult a posilnil prepojenie medzi uctievaním vládnuceho kráľa a kultmi [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] a [[Dionýzos|Dionýza]].<ref name=":161">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 161 – 162}}</ref> V rokoch 216 – 215 pred Kr. boli Ptolemaios IV. a jeho manželka oficiálne začlenení do dynastického kultu ako ''Theoi Filopatores'' (Bohovia milujúci otca). Ich mená boli pridané k titulu kňaza Alexandra Veľkého v Alexandrii, podľa ktorého sa datovali všetky úradné dokumenty.<ref name=":231">{{Citácia knihy | autor = Edwyn Bevan | titul = The House of Ptolemy | isbn = 978-04-1549-144-0 | miesto = London | vydavateľ = Methuen | rok = 1927 | strany = 231 – 232}}</ref> V snahe demonštrovať jednotu dynastie nechal Ptolemaios IV. zbúrať existujúcu [[Hrobka Alexandra Veľkého|hrobku Alexandra Veľkého]] aj hrobky jednotlivých ptolemaiovských kráľov v Alexandrii. Namiesto nich nechal v palácovej štvrti vybudovať novú spoločnú stavbu v tvare pyramídy, kde boli telá Alexandra a Ptolemaiovcov uložené spoločne. Zároveň do tohto hlavného kultu začlenil aj zakladateľov dynastie [[Ptolemaios I. Sótér|Ptolemaia I.]] a [[Bereniké I.]]<ref name=":161" /> V roku [[211 pred Kr.]] začal šíriť kult svojej zosnulej matky [[Bereniké II.]], pre ktorú nechal v Alexandrii postaviť chrám pri pobreží (ako ochrankyne námorníkov). Bereniké získala aj vlastnú špeciálnu kňažku zvanú ''athloforos'' (nositeľka cien), ktorá kráčala v slávnostných procesiách.<ref name=":161" /> Ptolemaios IV. mimoriadne zdôrazňoval kult boha [[Dionýzos|Dionýza]]. Tento boh vína bol úzko spätý s kráľovským ideálom prepychu a luxusu (grécky ''tryfé''), ktorý Ptolemaios obľuboval. Sám sa nechával titulovať ako „Nový Dionýzos“ (''Neos Dionysos'') a na minciach sa objavoval s atribútmi rôznych bohov: so slnečnou korunou [[Apollo|Apolóna]], trojzubcom [[Poseidón|Poseidóna]] a aigidou (štítom) [[Aténa (bohyňa)|Atény]] či [[Zeus|Dia]].<ref name=":218">{{Citácia knihy | autor = Ian Worthington | titul = The Last Kings of Egypt | isbn = 978-0-19-092523-9 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2022 | strany = 218}}</ref> === Faraónska ideológia a egyptské náboženstvo === Aj keď bol helenistickým kráľom, Ptolemaios IV. sa štylizoval do role tradičného egyptského faraóna a štedro podporoval kňazskú elitu. V roku [[217 pred Kr.]] zvolal do Memfisu synodu všetkých egyptských kňazov, ktorej výsledkom bol tzv. ''Rafijský dekrét''.<ref name=":162">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 162 – 164}}</ref> [[Súbor:Deir el-Medina 2016-03-23j.jpg|náhľad|Ptolemaios IV. prináša bohovi vojny [[Montu|Monthovi]] džbány s vínom. Na oplátku získava vojenskú silu na porážku nepriateľov (reliéf v chráme bohyne Hathor v [[Dér el-Medína|Dér el-Medíne]]).]] Dekrét bol vyhotovený v troch písmach (hieroglyfy, démotické písmo a koiné gréčtina) a oslavoval vojenské úspechy kráľa. Ptolemaios IV. je v ňom vykreslený ako boh [[Horus]], ktorý pomstil svojho otca víťazstvom nad silami chaosu (reprezentovanými bohom [[Sutech|Setom]]).<ref name=":162" /> Kňazi sa na revanš zaviazali vztýčiť v každom chráme sochu zobrazujúcu miestne božstvo, ako odovzdáva víťazný meč kráľovi a kráľovnej. Tento akt predstavoval úspešné spojenie egyptskej faraónskej ideológie s gréckym kultom víťazného panovníka.<ref name=":162" /> Významnú rolu v kráľovskej propagande hralo aj zdôrazňovanie jeho oddanosti bohom, čo dokladajú početné reliéfy, na ktorých kráľ prináša obety miestnym božstvám výmenou za ochranu ríše.<ref name=":173">{{Citácia knihy | autor = Richard H. Wilkinson | titul = The Complete Temples of Ancient Egypt | isbn = 978-0-500-28396-7 | miesto = London | vydavateľ = Thames & Hudson | rok = 2000 | strany = 173}}</ref> === Stavebná činnosť === Ptolemaios IV. udržiaval úzke vzťahy s kňazskou elitou tým, že financoval výstavbu a rekonštrukciu svätýň po celom Egypte. Väčšinou pokračoval v projektoch, ktoré začali jeho predchodcovia. Najvýznamnejším príkladom je ''Chrám boha Hora v Edfu''. Výstavba začala v roku 237 pred Kr. za jeho otca a pokračovala počas väčšiny vlády Ptolemaia IV., až kým ju v roku 207 pred Kr. nezastavilo povstanie.<ref name=":160">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 160 – 161}}</ref> Nápisy v chráme ho vykresľujú ako ideálneho faraóna, zdôrazňujú jeho víťazstvá v Sýrii a zbožnosť. Hoci sa Ptolemaios osobne nezúčastňoval na každoročných korunovačných rituáloch v Edfu, jeho prítomnosť zastupoval kňaz, čím dynastia deklarovala oddanosť tradičnej egyptskej teológii kráľovstva.<ref name=":160" /> Medzi ďalšie stavebné projekty pod jeho záštitou patrili: * svätyňa Harpokrata v alexandrijskom Serapeu,<ref name=":161" /> * rekonštrukcia chrámu bohyne Mut, Chonsua a Astary v Tanise,<ref name=":113">{{Citácia knihy | autor = Richard H. Wilkinson | titul = The Complete Temples of Ancient Egypt | isbn = 978-0-500-28396-7 | miesto = London | vydavateľ = Thames & Hudson | rok = 2000 | strany = 113}}</ref> * východná brána Ptahovho chrámu v Memfise,<ref name=":160" /> * nový chrám bohyne Hathor v Cusae a v Dér el-Medíne,<ref name=":160" /> * rozšírenie chrámov v Koptose (Min a Eset), Karnaku (Montuov okrsok) a na ostrove Filai.<ref name=":151">{{Citácia knihy | autor = Richard H. Wilkinson | titul = The Complete Temples of Ancient Egypt | isbn = 978-0-500-28396-7 | miesto = London | vydavateľ = Thames & Hudson | rok = 2000 | strany = 151 – 152}}</ref> === Literatúra a intelektuálna činnosť === Kráľ sa vážne zaujímal o náboženské a literárne otázky. V Alexandrii nechal postaviť chrám zasvätený [[Homér]]ovi a financoval festivaly na počesť Múz v Alexandrii aj v boiótskych Thespiách.<ref name=":233">{{Citácia knihy | autor = Edwyn Bevan | titul = The House of Ptolemy | isbn = 978-04-1549-144-0 | miesto = London | vydavateľ = Methuen | rok = 1927 | strany = 233}}</ref> Sám bol autorom tragédie o Adonisovi, ku ktorej jeho dvoran Agathoklés napísal komentár.<ref name=":233" /> === Luxus a obrovská loď Tessarakontéres === Ptolemaios IV. bol známy svojou záľubou v okázalosti. Nechal postaviť gigantickú loď s názvom [[Tessarakontéres]] („štyridsaťveslica“). Podľa dobových opisov ([[Kallixeinos z Rodosu]]) išlo o obrovskú galéru, pravdepodobne najväčšie plavidlo poháňané ľudskou silou v dejinách.<ref name=":108">{{Citácia knihy | autor = Lionel Casson | titul = Ships and Seamanship in the Ancient World | isbn = 0-8018-5130-0 | miesto = Baltimore | vydavateľ = Johns Hopkins University Press | rok = 1995 | strany = 108 – 109}}</ref> Loď bola dlhá približne 128 metrov a vyžadovala si posádku 4 000 veslárov, 400 ďalších členov lodného personálu a až 2 850 ozbrojených vojakov na palube. Celkový počet osôb na plavidle tak mohol dosahovať až vyše 7 000 ľudí.<ref name=":233">{{Citácia knihy | autor = Edwyn Bevan | titul = The House of Ptolemy | isbn = 978-04-1549-144-0 | miesto = London | vydavateľ = Methuen | rok = 1927 | strany = 233}}</ref> Moderní bádatelia (napr. Lionel Casson) predpokladajú, že išlo o obrovský katamarán s dvoma trupmi a plošinou, ktorý neslúžil na vojenské účely, ale ako luxusné reprezentačné plavidlo a symbol ptolemaiovskej moci.<ref name=":108" /><ref name=":133">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 133}}</ref> == Hodnotenie a odkaz == Hlavný historický obraz o Ptolemaiovi IV. nám zanechal historik [[Polybios]]. Ten ho vykresľuje ako archetyp zlého kráľa, ktorý sa úplne oddal luxusu a dvorským ceremóniám, pričom politiku, zahraničné veci a armádu zanedbával a prenechal Sósibiovi. Polybios tvrdil, že práve toto zanedbávanie štátnických povinností viedlo ku katastrofám na konci jeho vlády.<ref name=":133">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 133}}</ref> Je však dôležité poznamenať, že Polybios čerpal zo starších, dnes stratených diel, ktoré boli voči kráľovi zaujaté. V helenistickom svete bol luxus (''tryfé'') často vnímaný ako cnosť, ktorá demonštrovala panovníkovu moc a schopnosť obdarovávať svojich poddaných. Je možné, že dobová propaganda, ktorá mala tento „prepych“ oslavovať, bola neskoršími historikmi interpretovaná negatívne. Napriek tomu jeho vláda nezvratne poznačila Egypt vnútornými nepokojmi, ktoré trvali ešte desaťročia po jeho smrti.<ref name=":133" /> === Literárny a náboženský obraz (3. kniha Makabejcov) === Ptolemaios IV. je hlavnou postavou v [[Deuterokánonické knihy|deuterokánonickej]] biblickej knihe [[3. kniha Makabejcov]], napísanej pravdepodobne v [[1. storočie|1. storočí po Kr.]] Dielo, odohrávajúce sa po bitke pri Rafii, ho vykresľuje ako tyrana, ktorý porušuje božie zákony pokusom vstúpiť do [[Chrám v Jeruzaleme|Jeruzalemského chrámu]]. Následne sa pokúša vyhladiť Židov v alexandrijskom hipodróme pomocou opitých slonov, čomu opakovane zabráni zásah [[Jahve]]ho. Nakoniec Ptolemaios svoje činy oľutuje a udelí Židom rozsiahle privilégiá. Historici sa domnievajú, že postava kráľa v tomto diele môže byť skôr literárnou metaforou alebo odkazom na rímskeho cisára [[Caligula|Caligulu]].<ref name=":12">{{Citácia knihy | autor = N. Clayton Croy | titul = 3 Maccabees: Septuagint Commentary Series | isbn = 978-90-04-14775-1 | miesto = Leiden | vydavateľ = Brill | rok = 2006 | strany = xii – xiii}}</ref> == Manželstvo a potomstvo == Ptolemaios IV. sa oženil so svojou sestrou [[Arsinoé III.]]. Ich jediný legitímny syn, [[Ptolemaios V. Epifanes]], sa narodil v roku [[210 pred Kr.]]<ref name=":208">{{Citácia knihy | autor = Peter A. Clayton | titul = Chronicles of the Pharaohs | isbn = 0-500-28628-0 | miesto = London | vydavateľ = Thames & Hudson | rok = 2006 | strany = 208}}</ref> Existujú zmienky, že kráľ mohol mať aj nelegitímneho syna so svojou milenkou Agathokleiou, no niektorí bádatelia (na základe Strabóna) naznačujú, že by mohlo ísť o zámenu s Ptolemaiom V.<ref name=":208" /> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 80}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Clayton | meno = Peter A. | rok = 2006 | titul = Chronicles of the Pharaohs: the reign-by-reign record of the rulers and dynasties of ancient Egypt | vydavateľ = Thames & Hudson | isbn = 0-500-28628-0}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Hölbl | meno = Günther | rok = 2001 | titul = A History of the Ptolemaic Empire | miesto = London & New York | vydavateľ = Routledge | isbn = 0415201454}} == Pozri aj == * [[Ptolemajovci]] {{Staroegyptská dynastia/32}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Faraóni]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Narodenia v 244 pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 204 pred Kr.]] 0me20attgjrzazb4x11nbil49fh038b Redaktor:RONALDO-SK/Test Page 7 2 746530 8205861 8197534 2026-04-29T17:57:36Z RONALDO-SK 11297 /* Nemecký útok na západe */ 8205861 wikitext text/x-wiki == Pomenovanie == Spojenie '''svetová vojna''' ([[nemčina|nemecky]] ''Weltkrieg'') pre označenie práve prebiehajúceho konfliktu po prvýkrát použil nemecký [[Biológia|biológ]] a [[filozof]] [[Ernst Haeckel]] v septembri v roku [[1914]]. Do vypuknutia [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] boli vojnové udalosti z rokov 1914 až 1918 všeobecne známe ako '''svetová vojna''' či '''Veľká vojna''' ([[Angličtina|anglicky]] ''Great War''). Konflikt bol niekedy súčasníkmi kvôli svojej ničivosti označovaný taktiež aj ako ''vojna, ktorá ukončí vojnu''; tento termín spopularizoval [[Herbert George Wells]] v publikácii ''The War That Will End All Wars'', ktorá vyšla v roku 1914.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko1 = Wells | meno1 = H. G. | titul = The War That Will End War | url = https://gutenberg.net.au/ebooks13/1303671h.html | vydavateľ = Frank and Cecil Palmer | miesto = Londýn | rok = 1914 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Westwell | meno = Ian | odkaz na autora = | titul = I. světová válka: vyčerpávající popis průběhu I. světové války, doplněný analýzami rozhodujících střetnutí a přelomových bitev | url = | vydavateľ = Naše Vojsko | miesto = Praha | rok = 2009 | počet strán = 256 | kapitola = | poznámka = [Ďalej len: ''Westwell (2009)''] | strany = 7 | isbn = 978-80-206-1351-6}}</ref> Ako o '''prvej svetovej vojne''' sa o konflikte hovorí od roku [[1939]]. Niektorí autori označujú obdobie z rokov 1914 až 1945 ako „európsku občiansku vojnu“ alebo používajú termín „[[druhá tridsaťročná vojna]]“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Asch | meno = Timoty Arthon | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Směr evropské historie | periodikum = Soudobé dějiny | odkaz na periodikum = Soudobé dějiny (časopis) | rok vydania = 1998 | mesiac vydania = | ročník = 5 | číslo = 2–3 | strany = 284 | url = | issn = 1210-7050}}</ref> == Pozadie a príčiny vojny == === Vzťahy veľmocí === {{Hlavný článok|Príčiny prvej svetovej vojny|Koncert veľmocí|}} Aj keď priamym podnetom k vypuknutiu prvej svetovej vojny bol [[Atentát na Františka Ferdinanda d’Este|atentát]] na rakúsko-uhorského nasledovníka trónu [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d’Este]] a jeho manželku [[Žofia Chotková|Žofiu Chotkovú]], príčiny konfliktu a rastúce nepriateľstvo medzi veľmocami malo omnoho hlbšie pozadie.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Warner | meno = Philip | odkaz na autora = | titul = První světová válka | url = | vydavateľ = OLDAG | miesto = Praha | rok = 1997 | počet strán = 306 | kapitola = | poznámka = [Ďalej len: ''Warner (1997)''] | strany = 9 | isbn = 80-85954-28-1}}</ref> V priebehu [[19. storočie|19. storočia]] bol systém [[Mocenská rovnováha|mocenskej rovnováhy]] medzi európskymi mocnosťami známy ako tzv. [[Koncert veľmocí]] schopný upokojovať vzájomné rozpory a až na výnimky nedochádzalo medzi veľmocami k rozsiahlejšej vojenskej konfrontácii.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Nálevka | meno = Vladimír | odkaz na autora = Vladimír Nálevka | titul = Koncert velmocí. Mezinárodní vztahy v letech 1871–1914 | odkaz na titul = | vydavateľ = Triton | miesto = Praha | rok = 2006 | počet strán = 254 | isbn = 80-7254-763-1 | poznámka = [Ďalej len: ''Nálevka (2006)''] | strany = 11}}</ref> Rovnováhu v Európe narušilo predovšetkým výrazné zosilnenie [[Pruské kráľovstvo|Pruska]], ktoré sa po víťaznej [[Rakúsko-pruská vojna|vojne]] s [[Rakúske cisárstvo|Rakúskom]] v roku [[1866]] stalo hegemónom v nemeckom priestore. Drvivá porážka [[Druhé francúzske cisárstvo|Francúzska]] v [[Prusko-francúzska vojna|prusko-francúzskej vojne]] v roku [[1871]] prispela k zjednoteniu a vytvoreniu [[Zjednotenie Nemecka (1871)|Nemeckého cisárstva]]. Ziskom [[Alsasko-Lotrinsko|Alsaska-Lotrinska]] a [[Reparácie (vojna)|vojnových reparácií]] od porazeného Francúzska došlo k výraznému hospodárskemu a vojenskému posilneniu [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecka]]. Narušenie rovnováhy síl neskôr zapríčinilo sformovanie dvoch znepriatelených vojenských aliancií, preteky v zbrojení a v konečnom dôsledku aj k vypuknutiu prvej svetovej vojny.<ref name="Nálevka (2006), 11–12">Nálevka (2006), s. 11–12.</ref> [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-R43302, Kaiser Wilhelm II. und Zar Nikolaus II..jpg|náhľad|upright|vľavo|Nemecký cisár [[Viliam II. (Nemecko)|Viliam II.]] v ruskej uniforme a ruský cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]] v pruskej uniforme|alt=Spoločná fotografia nemeckého cisára Viliama II. a ruského cára Mikuláša II. z roku 1905]] Vo Francúzsku vyvolala potupná porážka a nasledujúce územné straty vlnu [[Revanšizmus|revanšizmu]] a silnú túžbu po odplate, čo skomplikovalo francúzsko-nemecké vzťahy na celé desaťročia. Vo vojenských plánoch sa Francúzsko usilovalo o získanie Alsaska a Lotrinska naspäť.<ref>{{Citácia kvalifikačnej práce | priezvisko = Škopíková | meno = Miroslava | instituce = Masarykova univerzita, Fakulta sociálních studií | titul = Příčiny vzniku první světové války a změna německé politiky | url = https://is.muni.cz/th/d7t9k/Bakalarska_prace.pdf | typ práce = Bakalárska práca | vedúci = Vít Hloušek | rok = 2006 | počet strán = 51 | strany = 21 | citácia = 2021-05-16 | poznámka = [Ďalej len: ''Škopíková (2006)'']}}</ref> V snahe izolovať porazené Francúzsko vstúpil nemecký cisár [[Viliam I. (Nemecko)|Viliam I.]] spolu s rakúskym cisárom [[František Jozef I.|Františkom Jozefom I.]] a [[Ruský cár|ruským cárom]] [[Alexander II. (Rusko)|Alexandrom II.]] v roku [[1873]] do tzv. [[Spolok troch cisárov|Spolku troch cisárov]]. Vzťahy Ruska a Rakúsko-Uhorska však vychladli kvôli stretávajúcim sa záujmom oboch mocností o vplyv na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]], kde slábnuca [[Osmanská ríša]] nedokázala zabrániť osamostatneniu slovanských štátov podporovaných Ruskom.<ref name="Škopíková (2006), 23">Škopíková (2006), s. 23.</ref> Politika [[Skvelá izolácia|Skvelej izolácie]] sústredila záujmy Británie na jej [[Britské impérium|impérium]] a v rámci kontinentu sa ostrovná veľmoc snažila udržovať mocenský [[status quo]].<ref>{{Citácia kvalifikačnej práce | priezvisko = Komm | meno = Tomáš | inštitúcia = Univerzita Karlova, Fakulta sociálních věd | odkaz na inštitúciu = Fakulta sociálních věd Univerzity Karlovy | titul = Politika "skvělé izolace" a problematika britsko-německých vztahů v letech 1890–1904 | url = https://dspace.cuni.cz/bitstream/handle/20.500.11956/52434/130101605.pdf?sequence=1&isAllowed=y | typ práce = Bakalárska práca | vedúcí = Jaromír Soukup | miesto = Praha | rok vydania = 2013 | počet strán = 63 | strany = 3 | dátum prístupu = 2021-05-16}}</ref> [[Veľká východná kríza]] a obdobie nestability na Balkáne v 70. rokoch 19. storočia vyvrcholili v roku [[1877]], keď vypukla [[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)|vojna Ruska s Osmanskou ríšou]]. Rusi v snahe o ovládnutie úžin [[Bospor]] a [[Dardanely]], ktoré by [[Ruské cárske námorníctvo|cárskemu loďstvu]] otvorili prístup do Stredomoria, vo vojne podporili [[Srbské kniežatstvo|Srbské]], [[Čiernohorské kniežatstvo|Čiernohorské]] a [[Rumunské kniežatstvo]]. Porážku Osmanov potvrdila [[Sanstefanská mierová zmluva]] uzavretá v roku 1878, ktorá uznávala autonómiu [[Bulharské kniežatstvo|Bulharska]].<ref name="Nálevka (2006), 31–42">Nálevka (2006), s. 31–42.</ref> Silnejúci ruský vplyv na Balkáne znepokojil ostatné európske mocnosti, nato bol z iniciatívy Rakúsko-Uhorska zvolaný [[Berlínsky kongres]].<ref name="Willmott (2005), 14">Willmott (2005), s. 14.</ref> Protokol schválený na kongrese revidoval Sanstefanskú zmluvu rozdelením Bulharska, uznal nezávislosť Srbska, Čiernej Hory a Rumunska a umožnil Rakúsko-Uhorsku okupovať [[Bosna (historická krajina)|Bosnu]], [[Hercegovina|Hercegovinu]] a [[Novi Pazar|Novopazarský]] [[Sandžak]]. Rusom boli ponechané dobyté oblasti [[Zakaukazsko (geopolitická oblasť)|Zakaukazska]], avšak Briti obsadili [[Cyprus]] a podarilo sa im zabrániť Rusku v prieniku k úžinám.<ref name="Nálevka (2006), 46–49">Nálevka (2006), s. 46–49.</ref> Ruské intervencie na Balkáne spôsobili zhoršenie vzťahov s Rakúsko-Uhorskom, ktoré spoločne s Nemeckom vytvorilo [[7. október|7. októbra]] [[1879]] tzv. Dvojspolok namierený pôvodne len proti Ruskému impériu.<ref name="Nálevka (2006), 50–53">Nálevka (2006), s. 50–53.</ref> V poslednej tretine 19. storočia sa potom začali vytvárať spojenecké bloky európskych [[Imperializmus|imperiálnych]] veľmocí. K základnému aliančnému bloku Nemecka a Rakúsko-Uhorska sa v roku [[1882]] pripojilo [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], čím došlo k sformovaniu [[Trojspolok (prvá svetová vojna)|Trojspolku]].<ref name="Nálevka (2006), 70–73">Nálevka (2006), s. 70–73.</ref> Británia tradične obhajujúca svoje dŕžavy v [[Britská India|Britskej Indii]] bola znepokojená ruským postupom v [[Afganistan]]e počas tzv. [[Veľká hra|Veľkej hry]] o vplyv v Strednej Ázii a kvôli stálym obavám z hroziaceho preniknutia Ruska do Stredomoria uzavrela v roku 1887 s Rakúsko-Uhorskom, Talianskom a Španielskom tzv. [[Stredomorské dohody]], v ktorých sa tieto mocnosti zaviazali zachovať zostávajúci stav vo východnom [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomorí]], [[Egejské more|Egejskom]] a [[Čierne more|Čiernom mori]].<ref name="Nálevka (2006), 91–93">Nálevka (2006), s. 91–93.</ref> Po podpise Stredomorských dohôd a obrate v nemeckej politike s nástupom kancelára [[Leo von Caprivi|Lea von Capriviho]], Rusko definitívne prestalo udržovať spojenectvo v rámci Spolku troch cisárov a začalo sa orientovať na spoluprácu s Francúzskom. Na pôvodné francúzske finančné pôžičky a ekonomické dohody zahrňujúce aj dodávky zbraní nadviazali Rusko a Francúzsko [[4. január|4. januára]] [[1894]] podpisom spojeneckej zmluvy.<ref name="Nálevka (2006), 100–108">Nálevka (2006), s. 100–108.</ref> Vzťahy Francúzska a Británie zhoršené počas [[Fašodská kríza|Fašodskej krízy]] sa začali zlepšovať kvôli rostúcemu britsko-nemeckému nepriateľstvu. Britániu podráždila predovšetkým výstavba nemeckého loďstva a cisárske angažovanie sa na [[Blízky východ|Blízkom východe]], kde [[Deutsche Bank]] získala od Osmanov koncesiu na stavbu [[Bagdadská železnica|Bagdadskej železnice]].<ref name="Nálevka (2006), 110–111">Nálevka (2006), s. 110–111.</ref> Británia opustila politiku tzv. skvelej izolácie (''splendid isolation''), 30. januára 1902 podpísala spojeneckú zmluvu s [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonskom]]<ref name="Nálevka (2006), 168–169">Nálevka (2006), s. 168–169.</ref> a 8. apríla 1904 podpisom [[Srdečná dohoda|Srdečnej dohody]] potvrdila spojenectvo s Francúzskom.<ref name="Willmott (2005), 20">Willmott (2005), s. 20.</ref><ref name="Nálevka (2006), 180–181">Nálevka (2006), s. 180–181.</ref> Vzťahy Nemecka s Francúzskom a Britániou ďalej zhoršila aj [[prvá marocká kríza]] z roku 1905, ktorá pomohla posilniť nové anglo-francúzske spojenectvo. [[Francúzska koloniálna ríša|Francúzska koloniálna expanzia]] v [[Maroko|Maroku]] v roku [[1911]], ktorú Nemecko označilo za porušenie dohody z roku 1906, vyústila do [[druhá marocká kríza|druhej marockej krízy]] a hrozila prerásť v ozbrojený konflikt Nemecka s Francúzskom a Britániou, ktorá sa postavila na stranu Francúzska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Francie dobývá Maroko. Prý brání vraždění křesťanů | periodikum = Týden.cz | dátum vydania = 2011-04-21 | url = https://www.tyden.cz/rubriky/media/stolety-kuryr/francie-dobyva-maroko-pry-brani-vrazdeni-krestanu_199677.html}}</ref> [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Trojdohoda]] vznikla podpísaním [[Britsko-ruská dohoda (1907)|rusko-anglickej zmluvy]] 31. augusta 1907, v ktorej sa obe veľmoci obávajúce sa Nemecka dohodli na urovnaní [[Veľká hra|vzájomných sporov]] a o vymedzení sfér vplyvu v [[Stredná Ázia|Strednej Ázii]].<ref name="Nálevka (2006), 194–196">Nálevka (2006), s. 194–196.</ref> Druhý vojenský blok bol dotvorený v roku 1912 po uzavretí ďalších britsko-ruských a britsko-francúzskych dohôd.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Šedivý | meno = Ivan | titul = Češi, české země a Velká válka 1914–1918 | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | rok = 2001 | počet strán = 492 | strany = 17 | poznámka = [Ďalej len: ''Šedivý (2001)''] | isbn = 80-7106-274-X}}</ref> V Nemecku panovali obavy, že novo vytvorená aliancia Ruska, Francúzska a Británie predstavuje priame ohrozenie cisárstva, ktoré sa tak ocitlo v obkľúčení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PRVNÍ SVĚTOVÁ VÁLKA: Důsledky pociťujeme dodnes | periodikum = Xantypa | url = http://www.xantypa.cz/cislo-casopisu/prvni-svetova-valka/3246-3/prvni-svetova-valka | dátum prístupu = 2018-11-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20181113075442/http://www.xantypa.cz/cislo-casopisu/prvni-svetova-valka/3246-3/prvni-svetova-valka | dátum archivácie = 2018-11-13 | nedostupné = ano }}</ref> Historici pri príčinách prvej svetovej vojny zdôrazňujú neochotu všetkých veľmocí naďalej riešiť rastúce spory mierovou cestou. Niektorí bádatelia zastávajú názor, že sa situácia v Nemecku a Rakúsko-Uhorsku vymkla z rúk a svetovú vojnu svojou politikou zavinili neúmyselne.<ref name="Šedivý (2001), 16.">Šedivý (2001), str. 16.</ref> Časť historikov zastúpená napríklad [[Fritz Fischer|Fritzom Fischerom]] potom považuje za hlavného vinníka vypuknutia vojny cisárske Nemecko, ktoré malo konflikt aktívne pripravovať.<ref name="Šedivý (2001), 16.">Šedivý (2001), str. 16.</ref> Nemecké aj rakúsko-uhorské velenie sa totiž obávalo porážky, pokiaľ by konflikt s Ruským impériom vypukol neskôr a Rusi by stihli dokončiť výstavbu železničnej siete, ktorá by výrazne zvýšila mobilitu obrovskej cárskej armády.<ref name="Willmott (2005), 22">Willmott (2005), s. 22.</ref> === Preteky v zbrojení === Počas dlhej vlády kráľovnej [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|Viktórie]] sa [[Britské impérium]] stalo najväčším a najmocnejším štátom sveta. Zjednotené a dynamicky sa rozvíjajúce Nemecko, kde došlo k obrovskému navýšeniu ťažby uhlia a železa a k zrýchlenej produkcii oceli, vystriedalo Britániu v roku [[1913]] v pozícii najväčšej európskej priemyselnej mocnosti.<ref name="Willmott (2005), 10">Willmott (2005), s. 10.</ref> Po Rusku sa Nemecké cisárstvo naviac stalo aj druhým najľudnatejším európskym štátom.<ref name="Willmott (2005), 16">Willmott (2005), s. 16.</ref> [[Nemecká koloniálna ríša|Nemecké koloniálne ambície]] v [[Afrika|Afrike]], [[Ázia|Ázii]] a v [[Oceánia|Oceánii]] a výstavba silného [[Kaiserliche Marine|cisárskeho námorníctva]], ktorú presadzoval veľkoadmirál [[Alfred von Tirpitz]], znepokojovali Veľkú Britániu, ktorá nechcela Nemecku prepustiť svoju vodcovskú pozíciu v zámorí.<ref name="Warner (1997), 9–10">Warner (1997), s. 9–10.</ref><ref name="Nálevka (2006), 187">Nálevka (2006), s. 187.</ref> [[Súbor:Weltausstellung 1873 Kruppische Geschütze.jpg|náhled|Delá vyrobené v [[Krupp]]ových závodoch v [[Essen]]e v roku [[1873]]|alt=Továrenská hala s delami v Kruppových závodoch v Essene.]] V dôsledku vzájomného súperenia začala väčšina veľmocí na začiatku 20. storočia s rozsiahlym vyzbrojovaním. Výdaje na zbrojenie sa v rokoch [[1908]] až [[1913]] v Rakúsko-Uhorsku zvýšili o 14 %, vo Veľkej Británii v rovnakom období o 30 %, v Rusku o 53 %, v Taliansku o 61 %, v Nemecku o 69 % a vo Francúzsku o 86 %.<ref name="Šedivý (2001), 19.">Šedivý (2001). Str. 19.</ref> [[Zbrojný priemysel]] zažíval vďaka štátnym zákazkám konjunktúru v celej Európe. Okrem hutníctva a strojárenstva sa rýchlo rozvíjal aj [[chemický priemysel]] produkujúci nové a účinnejšie výbušniny.<ref name="Willmott (2005), 16">Willmott (2005), s. 16.</ref> Konštruktér [[Hiram Stevens Maxim]] dokončil v roku [[1884]] prvý plne [[Maxim (guľomet)|automatický guľomet]]<ref name="Willmott (2005), 18">Willmott (2005), s. 18.</ref><ref name="Nálevka (2006), 165">Nálevka (2006), s. 165.</ref> a Nemci aj Francúzi zavádzali na konci 19. storočia do výzbroje svojich armád nové rýchlopalné poľné delá s rážami 75 a 77 mm.<ref name="Nálevka (2006), 151">Nálevka (2006), s. 151.</ref> Briti v roku [[1906]] zaradili do služby revolučnú [[Bojová loď (typ lode)|bojovú loď]] [[HMS Dreadnought (1906)|HMS ''Dreadnought'']]. [[Dreadnought|Tento typ]] bojových lodí potom vzápätí začali stavať aj ostatné námorné veľmoci.<ref name="Willmott (2005), 21">Willmott (2005), s. 21.</ref> V európskej spoločnosti ovplyvnenej myšlienkami filozofa [[Herbert Spencer|Herberta Spencera]] a [[Sociálny darvinizmus|sociálneho darwinizmu]] rástol [[militarizmus]] a [[nacionalizmus]] namierený proti cudzincom a zahraničným národom. Európske štáty zaviedli povinnú [[Základná vojenská služba|vojenskú službu]] a vďaky industrializácii a rýchlemu technickému pokroku neustále prezbrojovali svoje armády a vojnové loďstvá.<ref name="Willmott (2005), 19">Willmott (2005), s. 19.</ref> Ruský minister vojny [[Alexej Nikolajevič Kuropatkin]] informoval v roku [[1898]] cára Mikuláša, že Rusko nie je z hospodárskych dôvodov schopné držať s Nemeckom a Francúzskom krok v modernizácii armády, predovšetkým delostrelectva.<ref name="Nálevka (2006), 151">Nálevka (2006), s. 151.</ref> Mikuláš II. navrhol ostatným veľmociam zvolanie medzinárodnej konferencie, kde by sa prejednalo riešenie vzájomných sporov nevojenskými prostriedkami. Aj cez pôvodnú neochotu väčšiny mocností sa aj vďaka tlaku verejnej mienky a [[Pacifizmus|pacifistickému]] hnutiu uskutočnila v roku 1899 prvá mierová konferencia v [[holadnsko|holadnskom]] [[Haag]]u. Konferencie sa zúčastnili zástupcovia 26& štátov. Druhá konferencia nasledovala v roku 1907. Došlo na nich k ustanoveniu [[Stály rozhodcovský súd|Stálého rozhodcovského súdu]] v Haagu a k uzavretiu [[Haagske dohovory|Haagskych dohovorov]] stanovujúcich pravidla vedenia [[Vojna|vojny]].<ref name="Nálevka (2006), 151–152">Nálevka (2006), s. 151–152.</ref> Ruský návrh na zníženie výdajov na zbrojení však na konferencii podporilo iba Taliansko.<ref name="Nálevka (2006), 152">Nálevka (2006), s. 152.</ref> {| class="wikitable sortable floatleft" |+ Stavy armád pred vojnou (1912)<br />(v tisícoch)<ref>A. B. Zubov, ''Dějiny Ruska I.'' Str. 278.</ref> |- !!! Mierový !! Mobilizačný |- |Rusko || 1160 || 4800 |- |Nemecko || 688 || 3000 |- |Francúzsko || 604 || 2350 |- |Rakúsko-Uhorsko || 400 || 1700 |- |Taliansko || 323 || 1100 |- |Veľká Británia || 380 || 1000 |- |Japonsko || 280 || 1000 |- |Osmanská ríša || 240 || 1000 |- |USA || 147 || 287 |- |Srbsko || 36 || 160 |} === Kríza na Balkáne === {{Hlavný článok|Bosenská kríza|Balkánske vojny|Atentát na Františka Ferdinanda d’Este}} Balkán predstavoval v priebehu 19. storočia najmenej stabilnú európsku oblasť, kde sa na rúcajúcej sa Osmanskej ríši osamostatnili za podpory ruského cára slovanské štáty. Okrem Ruska však o expanziu na Balkán prejavovalo záujem aj Rakúsko-Uhorsko, ktoré si obsadením [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] chcelo zaistiť svoje pozície na [[Jadranské more|Jadrane]].<ref name="Nálevka (2006), 32">Nálevka (2006), s. 32.</ref> Keď v roku [[1908]] vyhlásilo [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharsko]] nezávislosť od Osmanskej ríše, Rakúsko [[Anexia Bosny a Hercegoviny|anektovalo]] Bosnu a Hercegovinu, ktorú okupovalo už od Berlínskeho kongresu v roku 1878.<ref name="Nálevka (2006), 207">Nálevka (2006), s. 207.</ref> V Bulharsku sa cárom stal [[Ferdinand I. (Bulharsko)|Ferdinand I.]] zo [[Sasko-cobursko-gothajská dynastia|sasko-cobursko-gothajskej dynastie]]. Rakúska anexia Bosny a Hercegoviny ohrozovala Srbsko, pričom vojnu [[Viedeň|Viedne]] a [[Belehrad]]u v roku [[1909]] zažehnal zásah britskej vlády pripúšťajúcej Rakúšanom uznanie anexie Bosny iba v prípade, že nedôjde k vojne so Srbskom. Srbsko bolo donútené prijať rakúsko-uhorskú expanziu predovšetkým preto, že jeho hlavný spojenec Rusko nebolo po [[Rusko-japonská vojna|prehratej vojne]] s Japonskom ochotné ísť do ďalšieho vojenského konfliktu.<ref name="Nálevka (2006), 211–212">Nálevka (2006), s. 211–212.</ref> Porážka Osmanov vo [[Taliansko-turecká vojna|vojne s Talianskom]] motivovala balkánske státy združené do [[Balkánsky zväz (1912)|Balkánskeho zväzu]] k začatiu ďalšieho útoku proti oslabenej Osmanskej ríši. V [[Prvá balkánska vojna|prvej balkánskej vojne]] sa v rokoch [[1912]] až [[1913]] s Turkami stretlo [[Bulharsko]], [[Srbsko]], [[Grécko]] a [[Čierna Hora]].<ref name="Nálevka (2006), 224–226">Nálevka (2006), s. 224–226.</ref> Po vytlačení Osmanskej ríše z Balkánu však medzi bývalými spojencami došlo k rozporom o delení dobytého územia a v lete v roku 1913 sa proti Bulharsku postavilo v [[Druhá balkánska vojna|druhej balkánskej vojne]] Srbsko, Čierna Hora, Grécko, Rumunsko ale aj Osmanská ríša. Po porážke muselo Bulharsko akceptovať podmienky [[Bukurešťský mier (1913)|Bukurešťského mieru]] a bolo svojimi susedmi pripravené o územia dobyté v prvej balkánskej vojne.<ref name="Nálevka (2006), 229">Nálevka (2006), s. 229.</ref> Veľmoci potvrdili nezávislosť [[Albánsko|Albánska]], ktorého časti však aj v roku 1913 okupovali Čiernohorci a Srbi usilujúci sa o [[Veľké Srbsko]]. Situácia na Balkáne sa aspoň čiastočne upokojila až na nátlak veľmocí.<ref name="Nálevka (2006), 229">Nálevka (2006), s. 229.</ref> Po dvoch víťazných vojnách však boli vzťahy medzi Srbskom a Habsburskou monarchiou krajne napäté.<ref name="Nálevka (2006), 231">Nálevka (2006), s. 231.</ref> [[Súbor:Assassination of Archduke Ferdinand.jpg|náhled|vľavo|Ilustrácia zachycujúca [[Atentát na Františka Ferdinanda d’Este|Sarajevský atentát]]|alt=Kresba v detaile zachycujúca atentát na Františka Ferdinanda d’Este a jeho manželku Žofiu Chotkovú. V popredí je atentátnik Gavrilo Princip držiací v natiahnutej ruke pištoľ.]] Nacionalizmus, túžba po Veľkom Srbsku a frustrácia z rakúskej anexie pôsobila aj na časť obyvateľstva Bosny a Hercegoviny. Juhoslovanský odboj proti Rakúsko-Uhorsku podporovala tajná srbská organizácia [[Čierna ruka]], na jej čele stál [[Dragutin Dimitrijević]]. V Bosne potom pôsobila protihabsburská organizácia [[Mladá Bosna]].<ref name="Nálevka (2006), 232">Nálevka (2006), s. 232.</ref> Keď rakúsko-uhorská armáda uskutočnila v júni [[1914]] v [[Bosna (historická krajina)|Bosne]] veľké vojenské manévre pri srbských hraniciach, mnohí obyvatelia Srbska a Bosny to považovali za provokáciu. Nasledovník trónu [[František Ferdinand d’Este]] ako vrchný inšpektor rakúsko-uhorskej armády prišiel na manévre spoločne so svojou manželkou, [[Žofia Chotková|Žofiou Chotkovou]], a na jej záver manželský pár navštívil [[Sarajevo]], hlavn mesto Bosny. Návšteva bola podniknutá v deň výročia [[Bitka na Kosovom poli|bitky na Kosovom poli]], ktorá viedla k podmaneniu Srbska Osmanskou ríšou.<ref name="Nálevka (2006), 234">Nálevka (2006), s. 234.</ref> Radikálni členovia Mladej Bosny a Čiernej Ruky tu na nasledovníka trónu [[28. jún|28. júna]] [[1914]] spáchali [[Atentát na Františka Ferdinanda d’Este|atentát]], ktorému ešte teň deň podľahol on a aj jeho žena [[Žofia Chotková|Žofia]]. Arcivojvodu a jeho manželku zastrelil člen Mladej Bosny, [[Gavrilo Princip]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Následník trůnu František Ferdinand a jeho choť zavražděni | periodikum = Lidové noviny | dátum vydania = 1914-29-06 | dátum prístupu = 2013-07-03 | ročník = 22 | číslo = 177 | url = http://kramerius.mzk.cz/search/i.jsp?pid=uuid:bf69bbfa-435d-11dd-b505-00145e5790ea | issn = 1802-6265}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gavrilo Princip: Malý muž na začátku Velké války | periodikum = Rozhlas | url = https://temata.rozhlas.cz/gavrilo-princip-maly-muz-na-zacatku-velke-valky-8109662 | dátum vydania = 2018-04-28 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2022-11-04 }}</ref> == Priebeh == === Vypuknutie vojny === {{Hlavný článok|Júlová kríza}} [[Súbor:World War 1.gif|náhľad|Štáty zapojené do vojny {{Legenda|#088A08|Dohoda}} {{Legenda|#01DF01|Kolónie, domínia a teritória Dohody a Dohodou okupované územia}} {{Legenda|#FE9A2E|Ústredné mocnosti}} {{Legenda|#F7BE81|Kolónie Ústredných mocností a okupované územia}} {{Legenda|#BDBDBD|Neutrálne krajiny}}|alt=Dynamická mapa sveta zachycujúca zapojenie jednotlivých štátov do konfliktu na strane Dohody a Ústredných mocností.]] [[Atentát na Františka Ferdinanda d’Este]] a jeho manželku [[Žofia Chotková|Žofie Chotkovej]] spustil rýchly sled udalostí vedúcich k vypuknutiu [[svetová vojna|svetovej vojny]], označovanej ako [[júlová kríza]]. [[Rakúsko-Uhorsko]] v reakcii na atentát zaslalo [[Srbské kráľovstvo|Srbsku]], ktoré rakúsko-uhorské orgány podozrievali z priamej účasti na spiknutí atentátnikov, [[23. júl|23. júla]] tzv. [[Júlové ultimátum]].<ref name="Westwell (2013), 10">Westwell (2013). Str. 10.</ref> Tvrdé požiadavky voči Srbsku boli formulované tak, aby bolo ultimátum protistranou odmietnuté a viedlo ku konfliktu medzi oboma krajinami.<ref>''Fromkin'' (2004, str. 165)</ref> Zástancom preventívnej vojny so Srbskom bol predovšetkým náčelník generálneho štábu [[Franz Conrad von Hötzendorf]].<ref name="Šedivý (2001), 25.">Šedivý (2001). Str. 25.</ref> V tomto postoji rakúsku stranu podporovala nemecká vláda, ktorá leto 1914 považovala za najvhodnejší okamih na vyvolanie vojny s [[Ruská ríša|Ruskom]], podľa jej názoru v blízkej budúcnosti rovnako nevyhnutnej.<ref>''Fischer'' (2004, str. 59)</ref>{{#tag:ref|Nemecku naviac hrozilo, že pokiaľ by nepodporilo Rakúsko-Uhorsko, prišlo by o jediného európskeho spojenca. Pokorené Rakúsko-Uhorsko by totiž bez nemeckej pomoci zrejme začalo vyjednávať priamo s Ruskom a Dohodou. Tak by sa Nemecko ocitlo v definitívnej medzinárodnej izolácii.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Skřivan | meno = Aleš | odkaz na autora = Aleš Skřivan | titul = Císařská politika: Rakousko-Uhersko a Německo v evropské politice v letech 1906–1914 | vydavateľ = Karolinum | miesto = Praha | rok = 1996 | počet strán = 373 | kapitola = | strany = 247 | isbn = 80-7184-081-5}}</ref>|group="pozn."}} Ostro formulované podmienky boli pre Srbsko neprijateľné,<ref name="IJ-377">{{Citácia knihy | priezvisko = Božić | meno = Ivan | priezvisko2 = Ćirković | meno2 = Sima | priezvisko3 = Dedijer | meno3 = Vladimir | priezvisko4 = Ekmečić | meno4 = Milorad | rok = 1972 | titul = Istorija Jugoslavije | vydavateľ = Prosveta | miesto = Beograd | stránky = 377 | isbn = | jazyk = sh}}</ref> pokiaľ nechcelo stratiť [[Suverenita (právo)|suverenitu]].<ref name="Šedivý (2001), 29.">Šedivý (2001). Str. 29.</ref> Na radu Ruska, ktoré bolo blízkym srbským spojencom,<ref>''Fromkin'' (2004, str. 164)</ref> srbská vláda čiastočne ustúpila a prijala deväť z desiatich bodov ultimáta okrem požiadavky, aby rakúska polícia uskutočnila vyšetrovanie atentátu priamo na srbskom území.<ref name="RAD-323">{{Citácia knihy | priezvisko = Šeba | meno = Jan | odkaz na autora = | titul = Rusko a Malá dohoda v politice světové | vydavateľ = Melantrich | miesto = Praha | rok = 1936 | počet strán = 652 | isbn = | kapitola = IX. | strany = 323}}</ref> Rakúsko-uhorská vláda označila 25. júla srbskú reakciu za nedostačujúcu a cisár [[František Jozef I.]] nariadil na druhý deň [[Všeobecná mobilizácia v Rakúsko-Uhorsku v roku 1914|všeobecnú mobilizáciu]].<ref name="Šedivý (2001), 29.">Šedivý (2001). Str. 29.</ref> Mobilizovalo taktiež aj Srbsko a cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš]] predbežne súhlasil s čiastočnou mobilizáciou ruských síl v prípade napadnutia Srbska.<ref name="Westwell (2013), 11.">Westwell (2013). Str. 11.</ref> [[Súbor:Europe 1914.jpg|náhľad|vľavo|Európske štáty zapojené do vojny|alt=Mapa Európy s farebne rozlíšenými štátmi zapojenými do vojny na strane Dohody a Ústredných mocností.]] Dňa [[28. júl|28. júla]] 1914 [[K Mojim národom!|vyhlásilo]] Rakúsko-Uhorsko Srbsku vojnu a o deň neskôr začalo jeho podunajské loďstvo ostreľovať [[Belehrad]]. Toho istého dňa na základe uzavretých spojeneckých zmlúv zareagoval [[Ruská ríša|ruský]] cár Mikuláš II. vyhlásením takzvanej prípravnej fázy pre prípad vojny, teda čiastočnej [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizácie]] trinástich armádnych zborov pri rakúskej hranici. Napriek tomu sa ruský cár snažil vojne zabrániť,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Začátek 1. světové války: Tenká hranice mezi konfliktem a mírem! | periodikum = Epochaplus | dátum vydania = 2016-11-03 | url = https://epochaplus.cz/zacatek-1-svetove-valky-tenka-hranice-mezi-konfliktem-a-mirem/}}</ref> bola všeobecná mobilizácia ruských vojsk začatá [[31. júl|31. júla]] 1914.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kykal | meno = Tomáš | odkaz na autora = | titul = Před sto lety vypukla „světová válka“, první ze dvou největších konfliktů v dějinách lidstva | url = http://www.vhu.cz/presne-pred-sto-lety-vypukla-prvni-svetova-valka | dátum vydania = 28-07-2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-05 | vydavateľ = vhu.cz}}</ref> Systém medzinárodnej bezpečnosti založený na dvojici aliančných blokov – [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Trojdohody]] a [[Ústredné veľmoci|Trojspolku]] – tak spustil reťazovú reakciu vedúcej k svetovej vojne a počas jedného mesiaca sa vo [[vojna|vojenskom konflikte]] ocitla väčšina [[Európa|Európy]]. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 146-1974-118-18, Mobilmachung.jpg|náhľad|Mobilizovaní nemeckí vojaci, [[1. august]] 1914|alt=Pochodujúci nemeckí vojaci vyprevádzaní pri mobilizácii civilistami.]] Dňa [[1. august|1. augusta]] mobilizovalo svoju armádu Francúzsko a taktiež Nemecko, ktoré vyhlásilo vojnu Rusku.<ref name="Šedivý (2001), 32.">Šedivý (2001). Str. 32.</ref> Pri útoku na západe Nemecko [[2. august|2. augusta]] obsadilo [[Luxembursko]] a [[3. august|3. augusta]] vyhlásilo vojnu Francúzsku.<ref name="Westwell (2013), 12.">Westwell (2013). Str. 12.</ref> V snahe rýchle postúpiť na územie Francúzska, vstúpili nemecké vojská [[4. august|4. augusta]] do neutrálneho [[Belgicko|Belgicka]]. [[Nemecký vpád do Belgicka (prvá svetová vojna)|Porušenie belgickej neutrality]] dalo [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Veľkej Británii]] toho istého dňa podnet na vyhlásenie vojny Nemecku.<ref name="Westwell (2013), 13.">Westwell (2013). Str. 13.</ref> Dňa [[6. august|6. augusta]] vypovedalo Rakúsko-Uhorsko vojnu Rusku, [[7. august|7. augusta]] ohlásila vojnu s Rakúsko-Uhorskom [[Čiernohorské kráľovstvo|Čierna Hora]] a do týždňa sa do vojny proti Rakúsko-Uhorsku pripojilo aj Francúzsko a Veľká Británia.<ref name="Royde-Smith">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Royde-Smith | meno = John Graham | priezvisko2 = Showalter | meno2 = Dennis Edwin | odkaz na autora2 = Dennis Showalter | titul = World War I | url = https://www.britannica.com/event/World-War-I/Forces-and-resources-of-the-combatant-nations-in-1914 | dátum prístupu = 2021-05-16 | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | jazyk = en}}</ref> Na strane Dohody vstúpilo [[23. august|23. augusta]] do vojny aj [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]], ktoré v [[Čínska republika (1912 – 1949)|Číne]] obsadilo nemecké teritórium [[Čching-tao]] a rakúsky [[Tiencin|Tchien-ťin]].<ref name="Westwell (2013), 22–23.">Westwell (2013). Str. 22–23.</ref> [[Osmanská ríša]] vstúpila do vojny na strane [[Ústredné veľmoci|Ústredných mocností]] na prelome októbra a novembra 1914 potom, čo [[Osmanské námorníctvo|osmanské loďstvo]] s podporou nemeckých krížnikov [[SMS Breslau|SMS ''Breslau'']] a [[SMS Goeben|SMS ''Goeben'']] napadlo ruské prístavy v [[Čierne more|Čiernom mori]].<ref name="Westwell (2013), 38.">Westwell (2013). Str. 38.</ref> Posledná z európskych veľmocí a predvojnový člen Trojspolku, [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], ktoré na začiatku konfliktu vyhlásilo neutralitu, vstúpila do vojny na strane [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] [[23. máj|23. muája]] 1915, keď vyhlásilo vojnu Rakúsko-Uhorsku.<ref name="Westwell (2013), 66.">Westwell (2013). Str. 66.</ref> Na stranu Nemecka a jeho spojencov sa v októbri v roku 1915 postavilo taktiež Bulharsko. Rumunsko naopak v roku 1916 podporilo mocnosti Dohody. [[Spojené štáty]] sa do prvej svetovej vojny na strane Dohody pridali v apríli v roku 1917.<ref name="Westwell (2013), 126.">Westwell (2013). Str. 126.</ref> Do svetového konfliktu sa v jeho priebehu na strane Dohody zapojilo aj [[Portugalsko]], [[Grécke kráľovstvo|Grécko]] a [[Štáty Dohody|mnohé mimoeurópske štáty]].<ref name="Westwell (2009), 8–9.">Westwell (2009). Str. 8–9.</ref> === 1914 === ==== Neúspechy Rakúska-Uhorska na srbskom fronte ==== [[Súbor:Vyhlášení války Srbsku – Národní listy – 29.07.1914.jpg|náhľad|Titulná strana [[Národní listy|Národních listov]] z 29. júla 1914 informuje o vyhlásení vojny Srbsku.]] Prvým bojiskom svetovej vojny sa stal Balkán. [[Rakúsko-Uhorsko]] vyhlásilo vojnu Srbsku 28. júla [[1914]] a rakúsko-uhorská armáda zaútočila už [[29. júl|29. júla]], keď delostrelectvo a delové člny na [[Dunaj]]i [[Bombardovanie Belehradu (1914)|ostreľovali Belehrad]].<ref name="Willmott (2005), 46">Willmott (2005), s. 46.</ref> Pri hraniciach oboch znepriatelených štátov tak došlo k vytvoreniu [[Balkánsky front|srbského frontu]], na ktorom malo na začiatku vojny iniciatívu Rakúsko-Uhorsko. Náčelník rakúsko-uhorského generálneho štábu [[Franz Conrad von Hötzendorf]] však podcenil Srbov, ktorí mohli k svojej efektívnej obrane využívať hraničné rieky, hornatý terén ale aj skúsenosti z predchádzajúcich bojov v balkánskych vojnách.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Keegan | meno = John | odkaz na autora = John Keegan | titul = První světová válka | vydavateľ = Beta-Dobrovský ; Ševčík | miesto = Praha ; Plzeň | rok = 2003 | isbn = 80-7306-062-0 | počet strán = 383 | poznámka = [Ďalej len: ''(Keegan (2003)''] | strany = 126}}</ref> Hoci časť síl musela byť presunutá proti postupujúcim Rusom, rozhodol sa generál [[Oskar Potiorek]], veliteľ rakúsko-uhorskej armády na Balkáne, napadnúť nepriateľa s 5. a 6. armádou. Rakúsky útok zo západu z Bosny a Hercegoviny v smere na [[Valjevo]] a [[Užice]] mal najprv výhodu prekvapenia, pretože srbský veliteľ, vojvoda [[Radomir Putnik]] očakával hlavný nápor zo severu v smere na [[Belehrad]].<ref name="Keegan (2003), 127.">Keegan (2003). Str. 127.</ref><ref name="Šedivý (2001), 85.">Šedivý (2001). Str. 85.</ref> V auguste prekročili rakúsko-uhorské vojská so silou približne 200 000 mužov [[Sáva (rieka)|Sávu]] a [[Drina|Drinu]] a zmocnila sa mesta [[Šabac]]. Rakúska 3. armáda bojovala pod velením [[Liborius von Frank|von Franka]] proti srbskej 5. armáde pod vedením [[Pavle Jurišić Šturm|Pavla Jurišića Sturma]]. Potom, čo sa k srbskej 3. armáde pridala aj novo zmobilizovaná 2. armáda pod vedením generála [[Stepa Stepanović|Stepanovića]], sa srbským vojskám podarilo v [[Bitka pri Ceri|bitke pri Ceri]] zvíťaziť. Po necelých 14 dňoch neúspešnej ofenzívy nariadil Potiorek rakpúskym vojskám ustúpiť späť za hranice. Stepan Stepanović bol po víťazstve povýšený na vojvodu – poľného [[maršal]]a. Rakúšania v boji stratili 600 dôstojníkov a cez 22 000 padlých a ranených vojakov. Srbské straty dosiahli 16 000 mužov.<ref name="Šedivý (2001), 88–89.">Šedivý (2001). Str. 88–89.</ref> Srbské velenie počas počiatočných bojov využívalo chyby protivníka a náročný terén zvýhodňujúci brániacu sa stranu. Srbská obrana sa mohla opierať o mohutné toky hraničných riek Dunaj, Sáva a Drina, za ktorými sa nachádzali ťažko prekročiteľné horské hrebene a husté lesy. Vojenské operácia na Balkáne naviac veľmi sťažovala absencia kvalitných ciest a železníc.<ref>{{Citácia m´knihy | priezvisko = Nedorost | meno = Libor | odkaz na autora = | titul = Češi v 1. světové válce. 2. díl. Na frontách velké války | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 2006 | strany = 13 | poznámka = [Ďalej len: ''Nedorost Na frontách velké války (2006)''] | isbn = 80-7277-322-4}}</ref> [[Súbor:Franz Frheiherr Conrad von Hötzendorf 1914 Charles Scolik.png|náhľad|vľavo|Náčelník generálneho štábu rakúsko-uhorskej armády, [[Franz Conrad von Hötzendorf]] patril k propagátorom agresívnej politiky voči Srbsku a Taliansku.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Astorri | meno = Antonella | odkaz na autora = | priezvisko2 = Salvadori | meno2 = Patrizia | odkaz na autora2 = | titul = První světová válka | url = | vydavateľ = Sun | miesto = Praha | rok = 2010 | počet strán = 191 | poznámka = [Ďalej len: ''Astorri a Salvadori (2010)''] | strany = 133–134 | isbn = 978-80-7371-053-8 }}</ref>|alt=Rakúsko-uhorský veliteľ Franz Conrad von Hötzendorf sediaci za stolom s vojenskými plánmi]] Srbi povzbudení prvotným úspechom a ruským vrchným velením podnikli proti Rakúsko-Uhorsku nečakanú protiofenzívu. [[6. september|6. septembra]] prekročila srbská prvá armáda v [[Sriem (historické územie)|Sriemi]] Sávu, kde nakrátko držala obranné pozície. Avšak Srbi sa odtiaľ kvôli rastúcemu rakúskemu tlaku museli vzápätí stiahnuť.<ref name="Keegan (2003), 127.">Keegan (2003). Str. 127.</ref> Srbské vrchné velenie následne naplánovalo útok na západ proti [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], ktorého sa zúčastnila aj čiernohorská armáda. Srbské a čiernohorské vojska prekročila Drinu pri srbsko-bosensko-čiernohorskej hranici, dobyli [[Jahorina|Jahorinu]] a [[Pale]] a priblížili sa k Sarajevu, avšak v októbri ich rakúsko-uhorský protiútok donútil stiahnuť sa späť za hranice.<ref name="Keegan (2003), 127.">Keegan (2003). Str. 127.</ref> Druhý veľký rakúsko-uhorský úder proti Srbsku začal [[7. september|7. septembra]], keď sa rozhorela [[bitka na Drine]]. Rakúšanom sa čiastočne podarilo prelomiť srbskú obranu pri sútoku Driny so Sávou a vytvorili tu predmostie, odkiaľ sa potom v októbri dokázali prebiť ďalej do vnútrozemia. Srbskí vojaci boli vyčerpaní a klesala im morálka, lebo nemali dostatočné zimné vybavenie a v určitých chvíľach im dokonca chýbala munícia. Rakúsko-uhorské jednotky obsadili takmer celý severovýchod Srbského kráľovstva, dobyli Šabac, Valjevo a [[2. december|2. decembra]] 1914 obsadili Belehrad.<ref name="Šedivý (2001), 90–91.">Šedivý (2001). Str. 90–91.</ref> Vo [[Viedeň|Viedni]] sa popri výročia nástupu cisára Františka Jozefa na trón oslavoval aj pád hlavného srbského mesta, z [[Berlín]]a prišla cisárovi gratulácia a svetové noviny tvrdili, že obsadenie Belehradu spôsobilo pád Srbska. Srbských vojakov brániacich líniu pri rieke [[Kolubara]] musel povzbudiť sám kráľ [[Peter I. Karađorđević]].<ref name="Keegan (2003), 128.">Keegan (2003). Str. 128.</ref> Generál [[Živojin Mišić]], veliteľ 1. srbskej armády začal [[3. december|3. decembra]] o siedmej hodine ráno silnou delostreleckou prípravou veľkú protiofenzívu. Vyčerpaní a zaskočení rakúsko-uhorskí vojaci boli v [[Bitka na Kolubare|bitke na Kolubare]] porazení. Pri ústupe potom Rakúšania nestíhali budovať obranné línie, načo boli nútení vypratať aj samotný Belehrad a srbské vojská ich do polovice decembra znovu zahnala späť za hranice. Front sa tak po krvavých a neúspešných rakúsko-uhorských útokoch na konci roku 1914 vrátil do východiskových pozícií na hraničných riekach. Oskar Potiorek bol po týchto porážkach zbavený velenia. Rakúšania prišli počas neúspešných ofenzív o 230 000 padlých, ranených a zajatých mužov.<ref name="Westwell (2013), 45.">Westwell (2013). Str. 45.</ref> Srbské straty na životoch však boli taktiež obrovské. Počas prvého vojnového roka sa vyšplhali na 110 000 zomretých a vo vojnou zničenej krajine naviac vypukla epidémia [[Škvrnitý týfus|týfu]].<ref name="Šedivý (2001), 92.">Šedivý (2001). Str. 92.</ref><ref name="Nedorost Na frontách velké války (2006), 70">Nedorost Na frontách velké války (2006), s. 70.</ref> ==== Nemecký útok na západe ==== [[Súbor:Western front 1914.jpg|náhľad|Stabilizácia západného frontu po nemeckom ústupe od [[Marna (rieka)|Marny]] k [[Aisne (rieka)|Aisne]], september 1914|alt=Mapa zachycujúca západnž front po stabilizácii v závere roka 1914]] Od uzavretia francúzsko-ruského spojenectva sa nemecké velenie začalo pripravovať na budúcu vojnu s početne silnejšími protivníkmi na dvoch frontoch. Nemci predpokladali snahu Francúzska zaútočiť v smere na Alsasko a Lotrinsko a počítali s pomalou mobilizáciou v Rusku. Náčelník nemeckého generálneho štábu [[Alfred von Schlieffen]] preto vypracoval tzv. [[Schlieffenov plán]]. Podľa neho malo deväťdesiat percent nemeckých síl rýchlym obchvatným manévrom cez územie neutrálneho Luxemburska, Belgicka a [[Holandsko|Holandska]] vniknúť do severovýchodného Francúzska, následne sa stočiť na juh, obsadiť [[Paríž]], obkľúčiť francúzske vojská vo východnej časti krajiny a zničiť ich. Potom sa malo jadro nemeckých síl presunúť na východ proti Rusku.<ref name="Westwell (2013), 15.">Westwell (20). Str. 15.</ref> Schlieffenov nástupca na čele generálneho štábu, [[Helmuth von Moltke mladší]] však v obavách z francúzskeho postupu rozhodol o posilnenie ľavého krídla svojich síl na západe a taktiež jednotiek čeliacich ruskej presile na východe na úkor oslabenia útočiacich zväzov na pravom krídle hlavného útoku. Rozhodol sa naviac obmedziť obchvat iba na území Belgicka a [[Luxembursko|Luxemburska]], aby nemecký postup nevyprovokoval Britániu.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Liddell Hart | meno = Basil Henry | odkaz na autora = Basil Liddell Hart | titul = Historie první světové války | vydavateľ = Jota | miesto = Brno | rok = 2001 | isbn = 80-7217-164-X | počet strán = 503 | poznámka = [Ďalej len: ''(Liddell (2001)''] | strany = 54–55}}</ref> [[Súbor:Fr-joffre-give-orders.jpg|náhľad|vľavo|[[Joseph Joffre]], náčelník štábu francúzskej armády v rokoch 1914 až 1916, vojakmi prezývaný ''papa Joffre''<ref name="Westwell (2013), 25.">Westwell (2013). Str. 25.</ref>|alt=Trojica francúzskych generálov počas manévrov. Úplne vpravo stojí Joseph Joffre.]] Po vypuknutí vojny Nemecko podľa upraveného Schlieffenovho plánu nerešpektovalo neutralitu Luxemburska a Belgicka, cez ich územie začali začiatkom augusta k francúzskym hraniciam postupovať nemecké jednotky. Nemecký postup na [[Západný front (prvá svetová vojna)|západnom fronte]], ktorý sa od začiatku vojny stal rozhodujúcim bojiskom, však aj kvôli nečakanému odporu Belgičanov nebol dostatočne rýchly. Napriek tomu Nemci po dobytí belgických pevností [[Bitka pri Liège|Liège]] a [[Namur (mesto)|Namure]], víťazstvách v bitkách [[Bitka pri Mons|pri Monse]] a [[Bitka pri Charleroi|pri Charleroi]] a po obsadení [[Brusel]]u a väčšiny belgického území postúpili na územie Francúzska. Počas [[Nemecký vpád do Belgicka (prvá svetová vojna)|bojov v Belgicku]] sa nemecká armáda dopustila mnoho zločinov na civilnom obyvateľstve, ktoré na západe označili ako ''znásilnenie Belgicka''.<ref name="Keegan (2003), 71–76.">Keegan (2003). Str. 71–76.</ref> Kvôli porušeniu belgickej neutrality vstúpili Briti do vojny a na kontinent bol na pomoc Francúzov a Belgičanov odoslaný [[Britský expedičný zbor]]. Podľa [[Plán XVII|Plánu XVII]] medzitým francúzske vojská uskutočnili rozsiahly útok na Alsasko-Lotrinsko. Vzápätí boli ale odrazené a Francúzi a Briti sa museli pred postupujúcimi Nemcami stiahnuť až do blízkosti Paríža. Nemeckej armáde sa však Francúzov, ktorí kládli nečakane tuhý odpor, nepodarilo obkľúčiť a postup nemeckých vojsk na západnom fronte bol neďaleko Paríža zastavený. V polovici septembra sa naviac Francúzom a Britom podarilo uskutočniť protiútok a vyčerpané nemecké sily poraziť v strategicky významnej bitke na rieke [[Marna]] („[[Prvá bitka na Marne|Zázrak na Marne]]“).<ref name="Willmott (2005), 40–43">Willmott (2005), s. 40–43.</ref> Moltke bol donútený nariadiť ústup od Marny za rieku [[Aisne (rieka)|Aisne]], načo bol odvolaný a na čelo nemeckej armády bol dosadený generál [[Erich von Falkenhayn]].<ref name="Keegan (2003), 102–103.">Keegan (2003). Str. 102–103.</ref> Obe strany sa následne snažili obranné postavenia nepriateľa obísť, takže počas jesene podnikali pokusy o obchvatné údery známe ako ''[[pretek k moru]]''. Akonáhle však frontová línia dosiahla [[Severné more]], vznikla na západe patová situácia.<ref name="Westwell (2013), 35.">Westwell (2013). Str. 35.</ref> Úvodný nemecký postup sa zmenil do [[Zákopová vojna|zákopovej]] pozičnej vojny, ktorú sa obe strany počas vojny márne pokúšali novým útokom prelomiť.<ref name="Royde-Smith" /> ==== Ruský nápor na východní frontě ==== [[Soubor:Russian cavalry.jpg|náhled|Kozácká jízda|alt=Jízdní oddíl kozáků pózující fotografovi na polní cestě.]] Druhou trhlinu dostala původní německá strategie na počátku války na [[Východní fronta (první světová válka)|východní frontě]]. Vzhledem k&nbsp;Schlieffenově plánu byla většina německých sil na počátku války vázána na západní frontě a&nbsp;tíze ruského útoku mělo do příchodu německých sil odolávat především Rakousko-Uhersko. Rusko však dokázalo zmobilizovat 34&nbsp;divizí a&nbsp;překročit hranice dříve, než se čekalo. Ruská 1. a&nbsp;2.&nbsp;armáda pod velení generálů [[Paul von Rennenkampf|Rennenkampfa]] a&nbsp;[[Alexandr Samsonov|Samsonova]] zaútočily proti [[Východní Prusko|Východnímu Prusku]], porazily slabá německá vojska [[Bitva u Gumbinnenu|u&nbsp;Gumbinnenu]] ([[Gusev]]) a&nbsp;ohrožovaly [[Kaliningrad|Královec]]. V&nbsp;kritické situaci jmenoval von Moltke velitelem 8.&nbsp;německé armády bránící pozice na východní frontě [[Paul von Hindenburg|Paula von Hindenburga]] a&nbsp;náčelníkem jeho štábu [[Erich Ludendorff|Ericha Ludendorffa]].<ref name="Keegan (2003), 121.">Keegan (2003). Str. 121.</ref><ref>{{Citace monografie | příjmení = Allan | jméno = Tony | titul = První světová válka 1914–1918 | vydavatel = Reader's Digest Výběr | místo = Praha | rok = 2012 | počet stran = 192 | poznámka = [Dále jen: ''(Allan (2012)''] | isbn = 978-80-7406-229-2 | strany = 23–24}}</ref> Hindenburgovi a&nbsp;Ludendorffovi se podařilo v&nbsp;srpnu a&nbsp;na počátku září zvítězit nad Rusy v&nbsp;bitvách [[bitva u Tannenbergu|u&nbsp;Tannenbergu]] a&nbsp;[[První bitva u Mazurských jezer|u&nbsp;Mazurských jezer]]. V&nbsp;boji byla zničena ruská 2.&nbsp;armáda, poražený generál Samsonov spáchal sebevraždu a&nbsp;Rennenkampf byl se zbytkem sil vytlačen z&nbsp;Východního Pruska. Přes tyto úspěchy bylo německému velení jasné, že původní plán na rychlé vítězství na západě se už nepodaří uskutečnit.<ref name="Keegan (2003), 124.">Keegan (2003). Str. 124.</ref> [[Soubor:Russian Troops NGM-v31-p372.jpg|náhled|vlevo|Postupující ruská pěchota|alt=Pochodující útvar ruských pěšáků.]] Hlavní masa ruských sil na východní frontě mezitím zaútočila proti rakousko-uherskému úseku fronty v&nbsp;[[Halič]]i, kde byly soustředěny 3., 4., 5.&nbsp;a&nbsp;8.&nbsp;ruská armáda pod vrchním velením generála [[Nikolaj Judovič Ivanov|Nikolaje Judoviče Ivanova]].<ref name="Keegan (2003), 125.">Keegan (2003). Str. 125.</ref> Přes úvodní nezdar [[Bitva u Krašniku|u&nbsp;Krašniku]] a&nbsp;[[Bitva u Komarówa|u&nbsp;Komarówa]] ruská vojska postupovala na rakousko-uherské území velmi rychle a&nbsp;Rakušané, kteří původně soustředili své síly především proti Srbsku, jejich přesilu nedokázali zastavit.<ref name="Keegan (2003), 125.">Keegan (2003). Str. 125.</ref> Rusové na přelomu srpna a&nbsp;září porazili Rakušany v&nbsp;[[Bitva o Halič|bitvě o&nbsp;Halič]] a&nbsp;obsadili [[Lvov]]. V&nbsp;listopadu pak pronikli až k&nbsp;hřebenům [[Karpaty|Karpat]] a&nbsp;na východní [[Slovensko]].<ref name="Willmott (2005), 47–51">Willmott (2005), s. 47–51.</ref> Za frontovou linií se ocitla rakousko-uherská pevnost [[Pevnost Přemyšl|Přemyšl]], kde se během [[Obléhání Přemyšlu|několikaměsíčního obléhání]] ruským útokům bránilo téměř 140&nbsp;000 obležených rakousko-uherských vojáků<ref name="Westwell (2013), 28.">Westwell (2013). Str. 28.</ref> Tyto porážky a&nbsp;obrovské ztráty rakousko-uherské armády během [[Bitva v Karpatech|bojů v&nbsp;Karpatech]] donutily německé velení posílit východní frontu a&nbsp;přispěchat svému spojenci na pomoc, neboť ruský postup kromě [[Horní Uhry|Horních Uher]] ohrožoval i&nbsp;české země a&nbsp;německé [[Slezsko]].<ref name="Keegan (2003), 134–135.">Keegan (2003). Str. 134–135.</ref> Po bojích na [[Visla|Visle]] a&nbsp;u&nbsp;[[Lodž]]e se Centrálním mocnostem podařilo východní frontu před koncem roku alespoň částečně stabilizovat.<ref name="Westwell (2013), 43–44.">Westwell (2013). Str. 43–44.</ref> Pro východní frontu probíhající většinou ruským a&nbsp;rakousko-uherským územím byla typická velmi řídká železniční a&nbsp;silniční síť, která obě strany omezovala v&nbsp;rychlém přesouvání sil.<ref name="Willmott (2005), 39">Willmott (2005), s. 39.</ref> Přesto kvůli obrovské délce frontové linie a&nbsp;menší hustotě nasazených jednotek nezůstávala východní fronta v&nbsp;porovnání s&nbsp;boji na západě tak statická a&nbsp;během průzkumu i&nbsp;mobilních bojových operací využívaly obě strany i&nbsp;jízdní jednotky.<ref name="Willmott (2005), 46">Willmott (2005), s. 46.</ref> Především [[kozáci]] se pak na Ukrajině a&nbsp;v&nbsp;Polsku dopouštěli útoků na civilní a&nbsp;hlavně [[Židé|židovské]] obyvatelstvo.<ref name="Kershaw (2017), 60">Kershaw (2017), s. 60.</ref> ==== Vstup Osmanské říše do války ==== [[Soubor:Battle of Sarikamis the frozen soldiers.png|náhled|Těla umrzlých osmanských vojáků po [[Bitva u Sarikamiše|porážce u&nbsp;Sarikamiše]]|alt=Trojice ruských vojáků stojící ve sněhu nad těly několika mrtvých osmanských vojáků.]] Do války se v&nbsp;říjnu 1914 zapojila také Osmanská říše, která se díky vlivu ministra války [[Enver Paša|Envera Paši]] přidala na stranu Ústředních mocností.<ref name="Allan (2012), 122.">Allan (2012). Str. 122.</ref> [[29. říjen|29.&nbsp;října]] napadlo osmanské loďstvo spolu s&nbsp;německými křižníky [[SMS Breslau|SMS&nbsp;''Breslau'']] a&nbsp;[[SMS Goeben|SMS&nbsp;''Goeben'']] ruské černomořské přístavy, načež Rusko [[1.&nbsp;listopad]]u vypovědělo Osmanské říši válku a&nbsp;stejný krok učinili v&nbsp;listopadu také Britové a&nbsp;Francouzi.<ref name="Keegan (2003), 175.">Keegan (2003). Str. 175.</ref> Vstup Osmanů do války proti Dohodě otevřel množství [[Blízkovýchodní fronta (první světová válka)|nových bojišť]] na [[Blízký východ|Blízkém východě]]. Na [[Kavkaz]]e se boje mezi Rusy a&nbsp;Turky záhy rozhořely na vzájemné hranici, kde došlo ke vzniku [[Kavkazská fronta|kavkazské fronty]]. Britové se s&nbsp;Osmany střetli v&nbsp;bojích o&nbsp;[[Sinajský poloostrov|Sinaj]], v&nbsp;[[Persie|Persii]] a&nbsp;[[Mezopotámie|Mezopotámii]]. Britové a&nbsp;Francouzi se obávali, že sultán [[Mehmed&nbsp;V.]] může jako [[chalífa]] a&nbsp;duchovní hlava [[Islám|muslimů]] ohrozit vyhlášením [[džihád]]u pozice dohodových mocností v&nbsp;koloniích, především v&nbsp;[[Severní Afrika|severní Africe]] a&nbsp;[[Indie|Indii]].<ref name="Allan (2012), 124.">Allan (2012). Str. 124.</ref> Pro Rusko navíc vstup Osmanské říše do války znamenal přerušení jejich hlavní zásobovací trasy, neboť Turci uzavřeli možnost dohodových lodí zásobovat Rusy přes Černé moře.<ref name="Allan (2012), 124.">Allan (2012). Str. 124.</ref> Ruské síly pod velením generála [[Georgij Berchman|Berchmana]] zahájily v&nbsp;listopadu první ofenzívu na Kavkaze, avšak v&nbsp;polovině listopadu spustila [[osmanská 3.&nbsp;armáda]] vedená Enverem Pašou protiútok a&nbsp;zatlačila ruská vojska zpět za hranice směrem k&nbsp;městu [[Kars]]. Osmanská armáda ale nebyla připravená na zimní tažení, ve vysokohorském terénu utrpěla během sněhových bouří obrovské ztráty, načež byla Rusy na přelomu roku 1914 a&nbsp;[[1915]] poražena v&nbsp;[[Bitva u Sarikamiše|bitvě u&nbsp;Sarikamiše]].<ref name="Allan (2012), 125.">Allan (2012). Str. 125.</ref> Následoval kolaps a&nbsp;ústup Osmanů, takže z&nbsp;původních 100&nbsp;000&nbsp;vojáků Envara Paši většina padla, dezertovala nebo zemřela v&nbsp;horách na následky podchlazení a&nbsp;z&nbsp;tažení se vrátilo jen 18&nbsp;000&nbsp;mužů.<ref name="Allan (2012), 125.">Allan (2012). Str. 125.</ref> Kruté boje v&nbsp;náročném horském terénu provázely násilnosti obou stran páchané na civilním obyvatelstvu. Po vstupu Osmanské říše do války se navíc Britové rozhodli chránit své pozice v&nbsp;[[Perský záliv|Perském zálivu]]. Nejprve uznali suverenitu [[Kuvajt]]u a&nbsp;[[7.&nbsp;listopad]]u 1914 se pak 6.&nbsp;indická divize přeplavená nejprve do [[Bahrajn]]u vylodila v&nbsp;[[Mezopotámie|Mezopotámii]]. Zde britské síly napadly Osmany bránící pevnosti při ústí [[Eufrat]]u. Britové se během [[Mezopotámské tažení|Mezopotámského tažení]] zmocnili [[9. prosinec|9.&nbsp;prosince]] [[Basra|Basry]] a&nbsp;následně pokračovali v&nbsp;postupu směrem na [[Bagdád]].<ref name="Keegan (2003), 176.">Keegan (2003). Str. 176.</ref> ==== Počátek války v&nbsp;koloniích a&nbsp;na mořích ==== [[Soubor:Congo belge campagne 1918.jpg|náhled|vlevo|Belgické jednotky [[Force Publique]] během tažení v&nbsp;Německé východní Africe|alt=Skupina belgických vojáků v doprovodu černošských nosičů brodící se v džungli na druhý břeh řeky.]] Boje první světové války se v&nbsp;roce 1914 rozšířily i&nbsp;na světová moře a do kolonií, kde museli Němci čelit náporu Dohody. V&nbsp;[[Kolonizace Afriky|afrických koloniích]] se boje od počátku války přenesly na území čtyř německých kolonií ([[Togoland]], [[Německý Kamerun]], [[Německá jihozápadní Afrika]] a&nbsp;[[Německá východní Afrika]]). Již [[27. srpen|27.&nbsp;srpna]] 1914 kapituloval před Brity a&nbsp;Francouzi německý [[Togoland]] obklopený [[Francouzská Západní Afrika|Francouzskou Západní Afrikou]] a&nbsp;britským [[Ghana|Zlatým pobřežím]].<ref name="Keegan (2003), 166.">Keegan (2003). Str. 166.</ref> Početné britské síly z&nbsp;[[Jihoafrická unie|Jihoafrické unie]] zahájily útok proti [[Německá jihozápadní Afrika|Německé jihozápadní Africe]] (dnešní [[Namibie]]) hned po vypuknutí války a&nbsp;německé jednotky se musely útoku bránit také v&nbsp;[[Německý Kamerun|Kamerunu]], kde se Dohodě podařilo již v&nbsp;září 1914 obsadit hlavní město [[Douala]].<ref name="Keegan (2003), 167–168.">Keegan (2003). Str. 167–68.</ref> V&nbsp;září zvítězili Němci v&nbsp;jihozápadní Africe [[Bitva u Sandfonteinu|u&nbsp;Sandfonteinu]],<ref name="Willmott (2005), 92">Willmott (2005), s. 92.</ref> avšak nejhouževnatější odpor kladli v&nbsp;[[Německá východní Afrika|Německé východní Africe]], kde se proslavil generál [[Paul von Lettow-Vorbeck]]. Lettow-Vorbeckovy výpady do [[Uganda|Ugandy]] a&nbsp;[[Keňa|Keni]] donutily Brity k&nbsp;protiútoku, avšak britské a&nbsp;indické síly byly v&nbsp;listopadu drtivě poraženy v&nbsp;[[Bitva o Tangu|bitvě o&nbsp;Tangu]].<ref name="Keegan (2003), 170.">Keegan (2003). Str. 170.</ref> Válka zasáhla i&nbsp;kolonie Německého císařství v&nbsp;[[Tichý oceán|Pacifiku]]. Japonci podpoření Brity napadli hlavní německý přístav na [[Dálný východ|Dálném východě]], [[Čching-tao]], jehož posádka po ostřelování pevnosti kapitulovala [[7.&nbsp;listopad]]u.<ref name="Keegan (2003), 166.">Keegan (2003). Str. 166.</ref> Britové a&nbsp;Japonci tímto útokem donutili [[Německá Východoasijská eskadra|německou Východoasijskou eskadru]] opustit svou námořní základnu v&nbsp;Čching-tao. Velitel eskadry [[Maximilian von Spee]] se z&nbsp;obklíčení pokusil uprchnout přes [[Tichý oceán]]. Po doplutí k&nbsp;břehům [[Chile]] zde Němci [[1.&nbsp;listopad]]u překvapili čtveřici britských křižníků, z&nbsp;nichž dva potopili v&nbsp;[[Bitva u Coronelu|bitvě u&nbsp;Coronelu]].<ref name="Allan (2012), 92.">Allan (2012). Str. 92.</ref> Eskadra Maxmiliana von Spee byla Brity zničena [[8. prosinec|8.&nbsp;prosince]] v&nbsp;[[Bitva u Falklandských ostrovů|bitvě u&nbsp;Falklandských ostrovů]], přičemž se podařilo uprchnout pouze křižníku [[SMS Dresden (1907)|SMS&nbsp;''Dresden'']], který však po dostižení Brity v&nbsp;roce 1915 potopila u&nbsp;[[Ostrovy Juana Fernándeze|ostrovů Juana Fernándeze]] vlastní posádka.<ref name="Allan (2012), 92.">Allan (2012). Str. 92.</ref> Křižník [[SMS Emden (1908)|SMS&nbsp;''Emden'']] se ještě předtím oddělil od Východoasijské eskadry, načež vplul do [[Indický oceán|Indického oceánu]], kde několik měsíců narušoval obchodní trasy Dohody. Dostižen a&nbsp;potopen byl [[9.&nbsp;listopad]]u v&nbsp;[[Bitva u Kokosových ostrovů|bitvě u&nbsp;Kokosových ostrovů]].<ref name="Keegan (2003), 172.">Keegan (2003). Str. 172.</ref> Porážka německého loďstva u&nbsp;Falklandských ostrovů tak prakticky ukončila činnost německého hladinového loďstva na oceánech a&nbsp;[[Širokomořské loďstvo]] blokované britskou [[Grand Fleet]] bylo uvězněno v&nbsp;německých přístavech.<ref name="Keegan (2003), 173.">Keegan (2003). Str. 173.</ref> Převahu britského loďstva se Němci po celou válku marně snažili zvrátit během [[První bitva o Atlantik|první bitvy o&nbsp;Atlantik]]. Ještě před pádem námořní základny v&nbsp;[[Čching-tao]] byly německé državy na Dálném východě postupně obsazeny silami Dohody. [[29. srpen|29.&nbsp;srpna]] obsadily [[Nový Zéland|novozélandské síly]] [[Samoa|Samou]] a&nbsp;Australané [[17.&nbsp;září]] dobyli [[Země císaře Viléma|Zemi císaře Viléma]] ([[Papua Nová Guinea]]), [[Šalomounovy ostrovy]], [[Bismarckovo souostroví]] a&nbsp;v&nbsp;listopadu ovládli rovněž [[Nauru]]. Japonsko, které válku Německu vyhlásilo [[23. srpen|23.&nbsp;srpna]], během října obsadilo [[Mariany|Marianské ostrovy]], [[Karolíny]] a&nbsp;[[Marshallovy ostrovy]].<ref name="Keegan (2003), 166.">Keegan (2003). Str. 166.</ref><ref name="Willmott (2005), 91">Willmott (2005), s. 91.</ref> === 1915 === ==== Patová situace na západní frontě ==== [[Soubor:Bundesarchiv Bild 104-0472A, Flak-MG-Stellung.jpg|náhled|Němečtí vojáci s&nbsp;kulometem [[MG 08|MG&nbsp;08]]|alt=Němečtí vojáci v zákopu obsluhující kulomet pozorují oblohu.]] Obrovské ztráty, které si vyžádaly válečné operace v&nbsp;roce 1914, vyústily na západě v&nbsp;patovou situaci. Došlo k&nbsp;vytvoření [[Zákopová válka|zákopových linií]] a&nbsp;v&nbsp;podstatě až do konce války pak na západní frontě probíhaly krvavé statické boje provázené marnou snahou obou stran usilujících o&nbsp;průlom.<ref name="Willmott (2005), 59–63">Willmott (2005), s. 59–63.</ref> Enormní nasazení dělostřelectva vedlo v&nbsp;místech bojů k&nbsp;zdevastování krajiny, přičemž oblast mezi nepřátelskými liniemi bylo známa jako ''území nikoho''. Frontová linie se táhla v&nbsp;délce více než 600&nbsp;km od belgického pobřeží, přes podmáčené pláně [[Vlámsko|Flander]], údolím řeky [[Somma|Sommy]] a&nbsp;krajem Champagne až k&nbsp;hranicím neutrálního [[Švýcarsko|Švýcarska]].<ref>{{Citace monografie | příjmení = Bilton | jméno = David | odkaz na autora = | titul = Německá armáda na západní frontě 1917–1918: unikátní fotografie z válečných archivů | vydavatel = Jota | místo = Brno | rok = 2013 | počet stran = 190 | poznámka = [Dále jen: ''Bilton (2013)''] | strany = 7 | isbn = 978-80-7462-303-5}}</ref> [[Soubor:Eerste Wereldoorlog Luchtoorlog Een Franse zeppelin, Frans luchtschip wordt door een Duits, SFA022802327.jpg|náhled|vlevo|Souboj francouzské vzducholodi s&nbsp;německým letadlem v&nbsp;roce 1915|alt=Fotografie pořízená ze země zachycuje vzducholoď a vedle ní letící letadlo.]] Němci po selhání úvodního náporu v&nbsp;prvním roce války odveleli část sil na východní frontu a&nbsp;na západě se v&nbsp;roce 1915 soustředili především na obranu. Britské a&nbsp;francouzské útoky v&nbsp;krajích [[Champagne]] a&nbsp;[[Hrabství Artois|Artois]] opakovaně selhávaly a&nbsp;obě strany se snažily najít způsob, jak prorazit neprostupnou linii zákopů.<ref name="Westwell (2009), 70">Westwell (2009), s. 70.</ref> Německá armáda i&nbsp;vojska Dohody začaly ve velkém měřítku využívat [[minomet]]y. Francouzi vyzbrojovali svou pěchotu [[Granát (zbraň)|ručními granáty]] a&nbsp;Němci nasadili nedaleko [[Verdun]]u vylepšené [[plamenomet]]y.<ref name="Willmott (2005), 106">Willmott (2005), s. 106.</ref> K&nbsp;prvnímu neúspěšnému pokusu s&nbsp;využitím bojového plynu došlo v&nbsp;lednu 1915 na východě během [[Bitva u Bolimova|bitvy u&nbsp;Bolimova]]. Němci poprvé úspěšně použili plynový útok ve větším měřítku během [[Druhá bitva u Yper|druhé bitvy u&nbsp;Yper]] v&nbsp;dubnu 1915, kdy nasadili [[chlor]]. Tento a&nbsp;další [[Chemická zbraň|bojové plyny]] jako [[fosgen]] nebo [[yperit]] později na západní frontě využívaly obě strany.<ref name="Willmott (2005), 105">Willmott (2005), s. 105.</ref> Na západní frontě, která představovala hlavní a&nbsp;rozhodující bojiště první světové války,<ref name="Bilton (2013), 8">Bilton (2013), s. 8.</ref> došlo při snahách o&nbsp;prolomení nepřátelských pozic k&nbsp;nasazování obrovského množství vojáků, vysoké koncentraci dělostřelectva i&nbsp;k&nbsp;vývoji nových zbraní. Rozvíjející se letectvo obou stran stále účinněji bombardovalo frontové linie i&nbsp;zázemí.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Kershaw | jméno = Ian | odkaz na autora = Ian Kershaw | titul = Do pekel a zpět: Evropa 1914–1949 | vydavatel = Argo | místo = Praha | rok = 2017 | počet stran = 526 | poznámka = [Dále jen: ''Kershaw (2017)''] | strany = 58 | isbn = 978-80-257-2301-2}}</ref> Během roku 1915 nasadilo německé letectvo na západní frontě stíhací jednoplošník [[Fokker Eindecker|Fokker]] se [[Synchronizátor střelby|synchronizátorem střelby]], který německé straně zajistil v&nbsp;roce 1915 dominanci ve vzdušném prostoru. Od počátku roku navíc začaly německé [[zepelín]]y s&nbsp;nálety na britské území a&nbsp;v&nbsp;noci na [[31. květen|31.&nbsp;května]] [[Seznam zepelínů|armádní vzducholoď]] ''[[LZ&nbsp;38]]'' poprvé bombardovala [[Londýn]].<ref name="Willmott (2005), 188">Willmott (2005), s. 188.</ref> ==== Průlom východní fronty u&nbsp;Gorlice ==== Německé hlavní velení se kvůli situaci na západě a&nbsp;po vítězství v&nbsp;[[Druhá bitva u Mazurských jezer|druhé bitvě u&nbsp;Mazurských jezer]] začátkem roku 1915 rozhodlo změnit strategický plán vedení války a&nbsp;na nátlak Hindenburga a&nbsp;Ludendorffa se v&nbsp;tomto roce zaměřilo na uskutečnění velkého průlomu na východní frontě. V&nbsp;Karpatech a&nbsp;na území východního Slovenska probíhaly během celé zimy a&nbsp;jara 1915 tvrdé boje mezi rakousko-uherskou a&nbsp;ruskou armádou. Velitel Conrad von Hötzendorf se během [[Bitva v Karpatech|bitvy v&nbsp;Karpatech]] pokoušel prorazit skrz ruské linie k&nbsp;stále obležené pevnosti Přemyšl. Rakousko-uherské útoky však byly odraženy a&nbsp;tři neúspěšné ofenzívy během tuhé zimy a&nbsp;v&nbsp;těžkém horském terénu stály Rakousko-Uhersko ztráty ve výši 800&nbsp;000&nbsp;mužů.<ref name="Westwell (2009), 83">Westwell (2009), s. 83.</ref> [[22. březen|22.&nbsp;března]] kapitulovala posádka Přemyšlu, načež do ruského zajetí padlo přibližně 120&nbsp;000&nbsp;rakousko-uherských vojáků.<ref name="Willmott (2005), 114–115">Willmott (2005), s. 114–115.</ref> Rusové následně přistoupili v&nbsp;Karpatech k&nbsp;protiútoku, během něhož obsadili [[Dukelský průsmyk|Dukelský]], [[Užocký průsmyk|Užocký]] a&nbsp;[[Lupkovský průsmyk]] a&nbsp;skrz pozice vyčerpaných Rakušanů se probili až na Slovensko. Ruská vojska tehdy obsadila i&nbsp;východoslovenská města [[Bardejov]], [[Svidník]], [[Stropkov]], [[Medzilaborce]], [[Snina|Sninu]] a&nbsp;[[Humenné]]. Část české i&nbsp;slovenské politické reprezentace tehdy počítala s&nbsp;brzkým osvobozením země Rusy a&nbsp;připravovala vznik samostatného státu vázaného na Rusko. [[První československý odboj]] se v zahraničí zkonsolidoval kolem osobností [[Tomáš Garrigue Masaryk|T.&nbsp;G.&nbsp;Masaryka]], [[Edvard Beneš|Edvarda Beneše]] a&nbsp;[[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]], načež byl v&nbsp;říjnu 1915 ustanoven [[Český komitét zahraniční]].<ref name="Šedivý (2001), 181.">Šedivý (2001). Str. 181.</ref> Odboj v&nbsp;českých zemích ochromila počátkem roku 1915 vlna zatýkání.<ref name="Šedivý (2001), 179.">Šedivý (2001). Str. 179.</ref> Těžké rakouské porážky a&nbsp;hrozící kolaps monarchie vedly německé velení k&nbsp;přesunutí výrazných posil s&nbsp;jejichž pomocí byl na léto [[1915]] naplánován velký útok proti ruským pozicím.<ref name="Westwell (2009), 86">Westwell (2009), s. 86.</ref> [[Soubor:Gorskii. Austrian prisoners of war in Olonets province.jpg|náhled|[[Sergej Prokudin-Gorskij]]: Rakousko-uherští zajatci na východní frontě|alt=Barevná fotografie skupiny rakousko-uherských zajatců seřazených před dřevěným stavením. Po krajích je hlídá trojice ruských vojáků.]] Rakušané díky podpoře německé 11.&nbsp;armády pod velením generála [[August von Mackensen|Augusta von Mackensena]] v&nbsp;květnu drtivě porazili ruskou armádu v&nbsp;[[Bitva u Gorlice|bitvě u&nbsp;Gorlice]]. Následoval průlom východní fronty a&nbsp;velký ruský ústup. Rusové tlačení ofenzívou Ústředních mocností byli donuceni ustoupit téměř 500&nbsp;km na východ. Ruská armáda byla vytlačena z&nbsp;[[Polsko|Polska]], z&nbsp;[[Litva|Litvy]] a&nbsp;z&nbsp;části [[Lotyšsko|Lotyšska]] a&nbsp;[[Bělorusko|Běloruska]]. Vojska Ústředních mocností tehdy mimo jiné obsadila Lvov, [[Varšava|Varšavu]] a&nbsp;[[Vilnius]].<ref name="Westwell (2009), 87">Westwell (2009), s. 87.</ref> Úplně porazit ruská vojska se však Německu a&nbsp;Rakousko-Uhersku nepodařilo. Na podzim 1915 se fronta ustálila na linii Západní Dvina ([[Daugava]])&nbsp;– [[Narač|jezero Narač]]&nbsp;– [[Strypa]] (řeka protékající také haličským, dnes ukrajinským [[Zborov (Ukrajina)|Zborovem]]).<ref name="Willmott (2005), 116–119">Willmott (2005), s. 116–119.</ref> V&nbsp;té době začali Němci tajně finančně podporovat ruské exilové [[bolševismus|bolševické]] revolucionáře.<ref name="pacner14">{{Citace monografie | příjmení = Pacner | jméno = Karel | odkaz na autora = Karel Pacner | titul = Osudové okamžiky Československa | vydavatel = Nakladatelství BRÁNA | místo = Praha | rok = 2012 | počet stran = 720 | strany = 14–17 | isbn = 978-80-7243-597-5 | poznámka = Dále jen PACNER, Karel. ''Osudové okamžiky Československa''}}</ref> Počítali, že pokud padne carský režim v&nbsp;Rusku, zbaví se jednoho nepřítele a&nbsp;uvolněné vojáky budou moci přesunout z&nbsp;[[Východní fronta (první světová válka)|východní fronty]] na [[Západní fronta (první světová válka)|západ]].<ref name="pacner14" /> V&nbsp;důsledku těžké porážky car Mikuláš [[21. srpen|21.&nbsp;srpna]] odvolal z&nbsp;pozice nejvyššího ruského velitele velkoknížete [[Nikolaj Nikolajevič Romanov|Nikolaje Nikolajeviče Romanovova]] a&nbsp;sám se postavil na jeho místo.<ref name="Westwell (2013), 75">Westwell (2013), s. 75.</ref> ==== Boje na Blízkém východě ==== [[Soubor:Turkish howitzer 10.5cm leFH 98 09 LOC 00121.jpg|náhled|vlevo|Osmanské dělostřelectvo u&nbsp;Tel Haror, 1917|alt=Sedm osmanských vojáků obsluhujících kanón umístěný v zákopů v pouštní krajině.]] Carův bratranec Nikolaj byl pověřen převzetím velení ruské armády na kavkazské frontě, kde po porážce Osmanů u&nbsp;Sarikamiše docházelo k&nbsp;dalším srážkám především v&nbsp;okolí [[Vanské jezero|jezera Van]] a&nbsp;[[Urmijské jezero|Urmijského jezera]] při hranici s&nbsp;Persií, kde se Turci přechodně zmocnili města [[Tabríz]]. [[Arméni]] v&nbsp;této oblasti povstali proti Osmanům a&nbsp;bránili město [[Van (město v Turecku)|Van]] do příchodu ruských sil.<ref name="Willmott (2005), 85">Willmott (2005), s. 85.</ref> Osmanské úřady obvinily Armény z&nbsp;kolaborace s&nbsp;Rusy a&nbsp;v&nbsp;dubnu 1915 začaly s&nbsp;hromadnými deportacemi a&nbsp;masakry arménského obyvatelstva, které byly označeny jako [[arménská genocida]].<ref name="Willmott (2005), 85">Willmott (2005), s. 85.</ref> Turci během války tvrdě zakročili i&nbsp;proti dalším [[Křesťanství|křesťanským]] menšinám na území Osmanské říše, přičemž se hovoří především o&nbsp;[[Řecká genocida|genocidě Řeků]] a&nbsp;[[Asyrská genocida|Asyřanů]]. Kromě bojů na Kavkaze a&nbsp;[[Perské tažení|v&nbsp;severní Persii]] se Osmané museli bránit také pokračujícímu britskému tažení v&nbsp;Mezopotámii, kde se britské a&nbsp;indické jednotky v&nbsp;létě zmocnily Amary a&nbsp;v&nbsp;listopadu se proti proudu řeky [[Tigris]] probily až k&nbsp;Bagdádu. Zde však byli v&nbsp;bitvě u&nbsp;[[Ktésifón]]u zastaveni a&nbsp;donuceni stáhnout se k&nbsp;městu [[Kút (Irák)|Kút]].<ref name="Willmott (2005), 87">Willmott (2005), s. 87.</ref> O&nbsp;ofenzívu se Osmané s&nbsp;německou podporou pokusili v&nbsp;oblasti východního Středomoří, kde bylo jejich cílem dobýt [[Suezský průplav]] a&nbsp;[[Egypt]] a&nbsp;odříznout tak Spojené království od zásob a&nbsp;posil mířících do Británie z&nbsp;kolonií. Osmanská 4.&nbsp;armáda o&nbsp;síle 19&nbsp;000&nbsp;mužů se z&nbsp;[[Damašek|Damašku]] k&nbsp;Suezu snažila nepozorovaně přesunout přes [[Sinajská poušť|Sinajskou poušť]]. Tažení probíhající ve vyprahlé oblasti provázely problémy s&nbsp;nedostatkem zásob a&nbsp;pitné vody. Letecký průzkum navíc tento postup záhy odhalil, a&nbsp;tak když se Osmané na počátku února přiblížili ke kanálu, Britové již stihli na západním břehu vybudovat silná opevnění.<ref name="Willmott (2005), 87">Willmott (2005), s. 87.</ref> Pokus o&nbsp;stavbu pontonových mostů selhal a&nbsp;indické jednotky útok odrazily.<ref name="Willmott (2005), 87">Willmott (2005), s. 87.</ref> [[Soubor:V Beach Helles Gallipoli.jpg|náhled|Vyloďování dohodových sil na poloostrově [[Gallipoli]]|alt=Vyloďování dohodových sil na poloostrově Gallipoli. V popředí čluny z nichž jsou na břeh vyváděni koně. V pozadí tábor hemžící se vojáky.]] Aby obnovily námořní spojení s&nbsp;Ruskem a&nbsp;odlehčily situaci na srbské frontě, rozhodly se státy Dohody na počátku roku 1915 napadnout Osmanskou říši v&nbsp;oblasti černomořských úžin. Po dobytí [[Dardanely|Dardanel]] a&nbsp;následném obsazení hlavního města [[Konstantinopol]]e (dnešní [[Istanbul]]), se očekávalo vyřazení Osmanské říše z&nbsp;války, přičemž zastáncem tohoto plánu byl především první lord admirality, [[Winston Churchill]].<ref name="Gilbert (2005), 194">Gilbert (2005), s. 194.</ref><ref name="Willmott (2005), 75">Willmott (2005), s. 75.</ref> Námořní operace však kvůli minovým polím a&nbsp;pobřežním dělům bránícím v&nbsp;jejich odstranění ztroskotala.<ref name="Willmott (2005), 76">Willmott (2005), s. 76.</ref> Velitelé Dohody se proto rozhodli k&nbsp;vylodění pěchoty na poloostrově [[Gallipoli]] bránící [[Dardanely|Dardanelský průliv]]. Krvavé [[Bitva o Gallipoli|bitvy o&nbsp;Gallipoli]] se na straně Dohody kromě Britů a&nbsp;Francouzů zúčastnili především vojáci Australsko-novozélandského sboru ([[Australian and New Zealand Army Corps|ANZAC]]). Pokusy dohodových sil o&nbsp;průlom ztroskotaly a&nbsp;dlouhé poziční boje nepřinesly Dohodě žádné výsledky. Na konci roku bylo rozhodnuto neúspěšnou operaci ukončit, přičemž poslední vojáci Dohody byly z&nbsp;poloostrova staženi na počátku roku 1916.<ref name="Willmott (2005), 79">Willmott (2005), s. 79.</ref> ==== Vznik italské fronty ==== [[Soubor:Italian alpine troops.jpg|náhled|vlevo|Vojáci italské horské pěchoty (''[[Alpini]]'') během bojů v&nbsp;roce 1915|alt=Čtyři italští pěšáci šplhající s pomocí lana v hornatém terénu.]] Další nová fronta se v&nbsp;Evropě otevřela [[23. květen|23.&nbsp;května]] [[1915]], kdy do války proti svému bývalému spojenci z&nbsp;Trojspolku, Rakousko-Uhersku vstoupila [[Italské království|Itálie]]. Frontová linie prakticky kopírující vzájemné hranice se většinou nacházela ve vysokohorských oblastech. [[Alpy|Alpská]] část fronty se táhla od vzájemných hranic s&nbsp;neutrálním [[Švýcarsko|Švýcarskem]] u&nbsp;hory [[Ortler (hora)|Ortler]] směrem na jih k&nbsp;severnímu cípu [[Gardské jezero|Gardského jezera]]. Odtud se fronta stáčela na severovýchod, přes [[Rovereto]], údolí [[Brenta (řeka)|Brenty]] a&nbsp;vrcholy [[Fleimstalské Alpy|Fleimstalských Alp]] k&nbsp;[[Dolomity|Dolomitům]]. Dál na východ v&nbsp;[[Karnské Alpy|Karnských]] a&nbsp;[[Julské Alpy|Julských Alpách]] se pak frontová linie stáčela k&nbsp;jihu. Poslední a&nbsp;zároveň nejhůře bránitelný úsek fronty tvořila příhraniční řeka [[Soča]] ústící do [[Jaderské moře|Jaderského moře]].<ref>{{Citace monografie | příjmení = Fučík | jméno = Josef | příjmení2 = Pavlík | jméno2 = Marek | titul = Sočská fronta 1915–1917: průvodce po místech bojů vojáků z českých zemí: (Julské Alpy – Banjšice – Kras – Přímoří) | vydavatel = Elka Press | místo = Praha | rok = 2008 | počet stran = 190 | poznámka = [Dále jen: ''Fučík a Pavlík (2008)''] | isbn = 978-80-87057-04-9 | strany = 11–13}}</ref> Itálie svého bývalého spojence z&nbsp;Trojspolku napadla na základě [[Londýnská dohoda (1915)|Londýnské dohody]] se západními mocnostmi. Smlouva Italům na úkor Rakousko-Uherska slibovala zisk [[Jižní Tyrolsko|Jižního Tyrolska]], [[Tridentsko|Tridentska]], [[Markrabství Istrie|Istrie]] a&nbsp;[[Dalmácie]]. Přestože měli Italové v&nbsp;oblasti nad Rakušany početní převahu, značná část [[Italská fronta (první světová válka)|italské fronty]] se rozkládala ve vysokohorských oblastech [[Alpy|Alp]], což zvýhodňovalo bránící se rakousko-uherskou armádu. Italské velení v&nbsp;čele s&nbsp;generálem [[Luigi Cadorna|Luigim Cadornou]] přesto usilovalo o&nbsp;iniciativu, která byla namířená do nejsnáze napadnutelné oblasti v&nbsp;údolí řeky [[Soča|Soči]].<ref name="Willmott (2005), 88">Willmott (2005), s. 88.</ref> V&nbsp;průběhu roku 1915 došlo na sočské frontě ke [[Bitvy na Soči|čtyřem bitvám]], které italští útočníci i&nbsp;rakouští obránci zaplatili obrovskými ztrátami. Italům se přes zanedbatelné územní zisky rakousko-uherské pozice prolomit nepodařilo.<ref name="Willmott (2005), 89">Willmott (2005), s. 89.</ref> ==== Ústřední mocnosti obsazují Srbsko ==== Ústřední mocnosti byly úspěšné i&nbsp;na Balkáně. S&nbsp;přípravou na koordinovaný útok proti Srbsku a&nbsp;Černé Hoře začali Rakušané s&nbsp;podporou Němců již na jaře. Zástupci Ústředních mocností i&nbsp;Dohody se snažili zajistit důležité spojenectví Bulharska. To se do války na straně Centrálních mocností zavázalo vstoupit za příslib [[Vardarská Makedonie|srbské Makedonie]]. Vrchní velitel celé operace August von Mackensen počítal s&nbsp;hlavním útokem mířeným proti Srbsku ze severu, přičemž Bulhaři měli k&nbsp;úspěchu ofenzívy přispět útokem z&nbsp;východu.<ref name="Šedivý (2001), 103.">Šedivý (2001). Str. 103.</ref> Vojska Ústředních mocností čítala včetně Bulharů přibližně 500&nbsp;000&nbsp;mužů a&nbsp;výrazně tak převyšovala 250&nbsp;000&nbsp;srbských vojáků.<ref name="Šedivý (2001), 103.">Šedivý (2001). Str. 103.</ref> Společný útok rakousko-uherských a&nbsp;německých sil začal [[6. říjen|6.&nbsp;října]] překročením Sávy a&nbsp;[[Dunaj]]e. O&nbsp;tři dny později padl Bělehrad a&nbsp;[[14. říjen|14.&nbsp;října]] vyhlásilo Srbsku válku Bulharsko, jehož vojsko vpadlo do boku ustupující srbské armádě. Přes tuhý odpor se srbští vojáci začali z&nbsp;hrozícího obklíčení stahovat. Francouzi jim sice na pomoc v&nbsp;okolí [[Soluň|Soluně]] vylodili svou Orientální armádu pod velením generála [[Maurice Sarrail|Sarraila]], avšak Bulhaři tento protiútok odrazili.<ref name="Šedivý (2001), 103.">Šedivý (2001). Str. 103.</ref> Jelikož Bulharsko odřízlo ústupovou cestu, nařídil vojvoda Putnik zbytkům srbské armády ústup k&nbsp;[[Jaderské moře|Jadranu]] přes území Černé Hory a&nbsp;Albánie. Během strašného [[Stažení srbské armády na Korfu|zimního pochodu]] přes albánské hory zahynuly na přelomu roku 1915 a&nbsp;1916 tisíce srbských vojáků, civilistů i&nbsp;rakousko-uherských zajatců.<ref name="Šedivý (2001), 103.">Šedivý (2001). Str. 103.</ref> 140&nbsp;000&nbsp;přeživších bylo pomocí lodí Dohody následně přepraveno na ostrov [[Korfu]].<ref name="Šedivý (2001), 104.">Šedivý (2001). Str. 104.</ref> [[Soubor:Serbian retreat through Albanian mountains, 1915.jpg|náhled|Srbští vojáci ustupující skrz albánské hory|alt=Kolona srbských vojáků vedoucích koně postupující po úbočí zasněženého kopce.]] Ústřední mocnosti do konce listopadu obsadily celé Srbsko a&nbsp;v&nbsp;lednu 1916 pak také Černou Horu. Německo získalo přes Rakousko-Uhersko a&nbsp;Bulharsko přímý kontakt s&nbsp;Osmanskou říší. I&nbsp;díky této strategické situaci Dohoda neuspěla během ofenzívy na poloostrově Gallipoli. Zcela ukončit boje na Balkáně se však Německu a&nbsp;jeho spojencům i&nbsp;přes toto vítězství nepodařilo, protože nedošlo ke zničení nově otevřené [[Soluňská fronta|fronty v&nbsp;Makedonii]], zbytky srbské a&nbsp;černohorské armády po nějaký čas udržovaly obranné pozice v&nbsp;Albánii a jižní část Albánie okolo přístavu [[Vlora]] obsadili Italové.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hradečný | jméno = Pavel | spoluautoři = a kol. | titul = Dějiny Albánie | vydavatel = NLN | místo = Praha | rok = 2008 | isbn = 978-80-7106-939-3 | počet stran = 716 | strany = 336–340}}</ref> ==== Porážky německých sil v&nbsp;koloniích a&nbsp;námořní převaha Dohody ==== [[Soubor:Armoured car used by the expedition in the campaign against the Senussi tribes.jpg|náhled|vlevo|Obrněný vůz využívaný Brity v&nbsp;Libyjské poušti během tažení vůči hnutí Senussi|alt=Obrněný britský vůz vyzbrojený kulomety.]] Na africkém kontinentu se nadále bojovalo v&nbsp;německých koloniích Kamerunu, Německé jihozápadní a&nbsp;v&nbsp;Německé východní Africe. V&nbsp;Kamerunu síly Dohody v&nbsp;listopadu postoupily do vnitrozemí a&nbsp;přinutily většinu německých obránců ustoupit od pobřeží, načež následoval boj v&nbsp;hustých džunglích, močálech a&nbsp;náhorních plošinách ve vnitrozemí. Zbývající německé jednotky nakonec ustoupily do neutrální [[Rovníková Guinea|Španělské Guineje]]. Poslední německá posádka v&nbsp;[[Mora (Kamerun)|Moře]] na severu země se vzdala v&nbsp;únoru následujícího roku.<ref name="Keegan (2003), 167.">Keegan (2003). Str. 167.</ref> [[Windhoek]], hlavní město Německé jihozápadní Afriky, obsadili Jihoafričané [[20. květen|20.&nbsp;května]]. Němci se bránili na severu této kolonie do července, kdy kapitulovali.<ref name="Willmott (2005), 93">Willmott (2005), s. 93.</ref> Posledním místem německého odporu v&nbsp;Africe tak zůstala Německá východní Afrika.<ref name="Keegan (2003), 168.">Keegan (2003). Str. 168.</ref> Britům zde čelily jednotky generála [[Paul von Lettow-Vorbeck|von Lettow-Vorbecka]]. Britové obsadili [[Viktoriino jezero]] i&nbsp;[[Tanganika (jezero)|jezero Tanganika]], avšak Němcům se podařilo ustoupit do [[Portugalská východní Afrika|Portugalské východní Afriky]] a&nbsp;do [[Severní Rhodesie]], kde složili zbraně teprve v&nbsp;listopadu 1918. Boje v&nbsp;afrických koloniích komplikovala především neexistující síť silnic a&nbsp;železnic, takže vojska musela při zásobování spoléhat především na domorodé nosiče nebo tažná zvířata. Většinu ztrát navíc způsobovaly tropické nemoci.<ref name="Willmott (2005), 92">Willmott (2005), s. 92.</ref> V&nbsp;polovině listopadu se do první světové války nově zapojilo náboženské hnutí [[Senussiové|Senussi]] v&nbsp;[[Italská říše|italské]] [[Libye|Libyi]]. Senussijští povstalci podporovaní Osmany a&nbsp;Němci napadli Italy v&nbsp;pouštích na východě Libye a&nbsp;ze západu navíc od konce roku 1915 ohrožovali britské pozice v&nbsp;západním Egyptě.<ref name="Gilbert (2005), 288–289">Gilbert (2005), s. 288–289.</ref> Válčilo se rovněž v&nbsp;[[Dárfúr]]u, který Britové obsadili a připojili k [[Kondominium Anglo-egyptský Súdán|Súdánu]] v&nbsp;roce 1915.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Klíma | jméno = Jan | titul = Dějiny Afriky : vývoj kontinentu, regionů a států | vydavatel = Lidové noviny | místo = Praha | rok = 2012 | isbn = 978-80-7422-189-7 | počet stran = 687 | strany = 170}}</ref> [[Soubor:Bluecher sinkend.jpg|náhled|Potápějící se německý křižník [[SMS Blücher|SMS&nbsp;''Blücher'']] v&nbsp;závěru [[Bitva u Dogger Banku (1915)|bitvy u&nbsp;Dogger Banku]]|alt=Potápějící se německý křižník SMS Blücher vyfocený těsně před potopením.]] Na moři se operace hladinových sil koncentrovaly do evropských vod poté, co britská [[Britské královské námořnictvo|Royal Navy]] zlikvidovala během let 1914 a&nbsp;1915 drtivou většinu německých plavidel operujících v&nbsp;zámoří. Do konce roku 1914 navíc Britové se svými spojenci potopili nebo internovali přes dvě třetiny německého a&nbsp;rakousko-uherského obchodního loďstva.<ref name="Willmott (2005), 176">Willmott (2005), s. 176.</ref> Již v&nbsp;lednu 1915 došlo u&nbsp;[[Doggerská lavice|Dogger Banku]] k&nbsp;[[Bitva u Dogger Banku (1915)|bitvě]] mezi britskými a&nbsp;německými [[Bitevní křižník|bitevními křižníky]], v&nbsp;níž byla početně slabší německá eskadra poražena, ovšem před úplným zničením se jí podařilo vyváznout.<ref name="Willmott (2005), 178–179">Willmott (2005), s. 178–179.</ref> Po vstupu Itálie do války se boje rozšířily i&nbsp;na Jadran, kde se [[rakousko-uherské námořnictvo]] střetlo s&nbsp;italskou [[Regia Marina]] v&nbsp;[[Boje o Palagružu|bojích o&nbsp;Palagružu]] a&nbsp;v&nbsp;[[Bitva u Drače|bitvě u&nbsp;Drače]]. Velká Británie navíc brzy po vypuknutí války přistoupila k&nbsp;dálkové námořní [[Blokáda Německa|blokádě Německa]] a&nbsp;jeho spojenců.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hrbek | jméno = Jaroslav | odkaz na autora = Jaroslav Hrbek | titul = Velká válka na moři. Díl 5. Rok 1918 | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2002 | isbn = 80-85983-83-4 | počet stran = 342 | poznámka = [Dále jen: ''Hrbek (2002)''] | strany = 151}}</ref><ref name="Keegan (2003), 212.">Keegan (2003). Str. 212.</ref> Odříznutí Německa od nepostradatelných vojenských i&nbsp;nevojenských dodávek se projevilo velmi efektivně. Británie blokádou porušila uznávané mezinárodní právo, dané několika mezinárodními dohodami v&nbsp;průběhu minulých dvou století.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Keene | jméno = Jennifer D | odkaz na autora = | titul = World War I | url = https://archive.org/details/worldwari00libg | vydavatel = Greenwood Press | místo = Westport, Connecticut | rok = 2006 | počet stran = | strany = [https://archive.org/details/worldwari00libg/page/n23 5] | isbn = 0-313-33181-2 | OCLC = 70883191 | jazyk = en}}</ref> Aby zabránila vstupu jakékoli lodi do celého Atlantského oceánu, zaminovala Británie [[mezinárodní vody]], čímž ohrozila i&nbsp;neutrální lodě.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Halpern | jméno = Paul G | odkaz na autora = | titul = A Naval History of World War I | url = https://archive.org/details/navalhistoryofwo0000paul | vydavatel = Routledge | místo = New York | rok = 1995 | počet stran = | strany = [https://archive.org/details/navalhistoryofwo0000paul/page/239 239] | isbn = 1-85728-498-4 | OCLC = 60281302 | jazyk = en}}</ref> Německo [[4.&nbsp;únor]]a prohlásilo vody okolo [[Britské ostrovy|Britských ostrovů]] za válečnou zónu, ve které budou potápěny i&nbsp;všechny obchodní lodě.<ref name="Willmott (2005), 178">Willmott (2005), s. 178.</ref> [[7. květen|7.&nbsp;května]] potopila německá ponorka [[SM U 20|''U&nbsp;20'']] parník [[RMS Lusitania|RMS&nbsp;''Lusitania'']] mířící do [[Liverpool]]u, přičemž zahynulo 1&nbsp;201&nbsp;osob včetně 128 [[Američané|Američanů]].<ref name="Willmott (2005), 178">Willmott (2005), s. 178.</ref> Protože na porušení mezinárodního práva Velkou Británií byla minimální odezva, Německo očekávalo stejně slabou odezvu na svou neomezenou [[Ponorková válka|ponorkovou válku]]. Tu ale na základě tvrdých diplomatických nót Američanů muselo odvolat a&nbsp;znovu k&nbsp;ní přistoupilo až začátkem roku 1917.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Zieger | jméno = Robert H | odkaz na autora = | titul = America's Great War: World War I and the American experience | vydavatel = Rowman & Littlefield | místo = Lanham, Maryland | rok = 2001 | počet stran = | strany = 50 | isbn = 0-8476-9645-6 | jazyk = en}}</ref> === 1916 === ==== Pokusy o&nbsp;průlom na západě ==== [[Soubor:British Mark I male tank Somme 25 September 1916.jpg|náhled|vlevo|Britský tank [[Mark I (tank)|Mark&nbsp;I (Male)]] během [[Bitva na Sommě|bitvy na Sommě]]|alt=Skupina britských vojáků ukrývajících se za tankem Mark I.]] Země Dohody i&nbsp;německé hlavní velení pochopily, že rozhodnutí musí přinést západní fronta. Obě strany proto plánovaly na této frontě na rok 1916 velké ofenzívy. Erich von Falkenhayn připravil útok směřující proti francouzské pevnosti [[Verdun]].<ref name="Westwell (2013), 85">Westwell (2013), s. 85.</ref> Německé velení počítalo s&nbsp;tím, že Francouzi budou Verdun bránit z&nbsp;důvodů prestiže až do posledního muže. Falkenhayn zde chtěl francouzskou armádu nechat vykrvácet a&nbsp;otevřít si tak cestu na Paříž.<ref name="Willmott (2005), 88">Willmott (2005), s. 88.</ref> Německá ofenzíva v&nbsp;tomto prostoru začala [[21.&nbsp;únor]]a mohutným ostřelováním a&nbsp;z&nbsp;počátku se zdálo, že bude úspěšná. Němcům se rychle podařilo obsadit pevnost Douamont a&nbsp;těžké boje se sváděly i&nbsp;o&nbsp;pevnosti Vaux a&nbsp;Thiaumont. Francouzští obránci však pokračující útok ustáli a&nbsp;úporné [[Opotřebovávací válka|opotřebovávací]] [[Bitva u Verdunu|boje o&nbsp;Verdun]] nakonec rozhodnutí nepřinesly. Bitva u&nbsp;Verdunu trvající od února do prosince roku 1916 představuje nejdelší bitvu první světové války.<ref name="Westwell (2009), 129">Westwell (2009), s. 129.</ref> Francouzi v&nbsp;ní ztratili 542&nbsp;000 a&nbsp;Němci 434&nbsp;000&nbsp;vojáků.<ref name="Westwell (2009), 129">Westwell (2009), s. 129.</ref><ref name="Willmott (2005), 143">Willmott (2005), s. 143.</ref> Ještě v&nbsp;průběhu bojů o&nbsp;Verdun podnikla Dohoda na západě velkou ofenzívu v&nbsp;oblasti [[Pikardie]]. Nový velitel britských sil [[Douglas Haig]] ve snaze o&nbsp;zmírnění německého tlaku na Verdun naplánoval útok na řece [[Somma|Sommě]] na počátek července. Anglofrancouzská letní ofenzíva vyústila v&nbsp;[[Bitva na Sommě|bitvu na Sommě]], nejkrvavější bitvu války, v&nbsp;níž Britové [[15.&nbsp;září]] poprvé nasadili do boje [[tank]]y.<ref name="Warner (1997), 120–121">Warner (1997), s. 120–121.</ref> Britské ztráty se za necelých pět měsíců bojů vyšplhaly na 420&nbsp;000 a&nbsp;francouzské na 195&nbsp;000&nbsp;mužů.<ref name="Keegan (2003), 238.">Keegan (2003). Str. 238.</ref> Komplikované vyčíslení ztrát na německé straně se pohybuje od 465&nbsp;000<ref name="Kershaw (2017), 129">Kershaw (2017), s. 129.</ref> až do 680&nbsp;000&nbsp;vojáků.<ref name="Keegan (2003), 238.">Keegan (2003). Str. 238.</ref><ref name="Warner (1997), 123">Warner (1997), s. 123.</ref><ref name="Willmott (2005), 167">Willmott (2005), s. 167.</ref> Někteří autoři odhadují, že během bitvy dohromady na obou stranách zemřelo, bylo zraněno, padlo do zajetí nebo bylo prohlášeno za nezvěstné dokonce více než 1&nbsp;300&nbsp;000&nbsp;mužů.<ref name="Westwell (2009), 132">Westwell (2009), s. 132.</ref> Západní fronta se však prakticky nepohnula z&nbsp;místa. V&nbsp;srpnu nahradil Falkenhayna ve velení německé armády generál Hindenburg<ref name="Westwell (2009), 129">Westwell (2009), s. 129.</ref> a&nbsp;francouzského vrchního velitele Joffreho v&nbsp;prosinci vystřídal generál [[Robert Nivelle]].<ref name="Willmott (2005), 167">Willmott (2005), s. 167.</ref> ==== Brusilovova ofenzíva a&nbsp;rumunské tažení ==== Na východní frontě se na počátku roku 1916 připravovali na nový úder proti Ústředním mocnostem Rusové. Na jaře se pokusili o&nbsp;ofenzívu východně od Vilna a&nbsp;u&nbsp;[[Narač]]ského jezera, avšak Němci tyto výpady dokázali odrazit.<ref name="Willmott (2005), 146">Willmott (2005), s. 146.</ref> Mnohem úspěšnější byla letní [[Brusilovova ofenzíva|ruská ofenzíva]] připravená novým velitelem jihozápadního frontu, generálem [[Alexej Alexejevič Brusilov|Alexejem Brusilovem]]. Útok, který Rusové zahájili [[4. červen|4.&nbsp;června]] na 450&nbsp;km fronty, zcela zaskočil rakousko-uherskou armádu.<ref name="Keegan (2003), 242.">Keegan (2003). Str. 242.</ref><ref name="Willmott (2005), 148">Willmott (2005), s. 148.</ref> Ruská vojska prolomila obranné linie Ústředních mocností mezi městy [[Luck]] a&nbsp;[[Černovice (Ukrajina)|Černovcy]] a&nbsp;místy postoupila až o&nbsp;100&nbsp;km na západ. Velký úspěch zaznamenala ofenzíva hlavně na jihozápadě fronty, kde se Rusové probili do východní [[Halič]]e a&nbsp;zpět ke Karpatům a&nbsp;pod vedením generála [[Platon Alexejevič Lečickij|Lešického]] obsadili prakticky celou [[Bukovina (země)|Bukovinu]]. Brusilovovu ofenzívu se Ústředním mocnostem podařilo zastavit jen díky přesunu části sil ze západní a&nbsp;italské fronty, avšak do ruského zajetí padlo během června 350&nbsp;000&nbsp;vojáků.<ref name="Willmott (2005), 149">Willmott (2005), s. 149.</ref> [[Soubor:1917.01.07 Le Miroir - Trupe romane trecand Dunarea la Flamanda.png|náhled|Rumunští vojáci překračující [[Dunaj]], podzim roku 1916|alt=Kolona rumunských vojáků pochodujících na druhý břeh Dunaje přes pontonový most]] Rumunsko povzbuzeno ruským postupem do Bukoviny vyhlásilo na základě [[Bukurešťská smlouva (1916)|Bukurešťské smlouvy]] [[27. srpen|27.&nbsp;srpna]] válku Ústředním mocnostem, přičemž plánovalo zaútočit na Rakousko-Uhersko v&nbsp;prostoru Karpat.<ref name="Willmott (2005), 152">Willmott (2005), s. 152.</ref> Vstup Rumunů do války však Brusilovově ofenzívě nepomohl, protože frontová linie se roztáhla do šířky a&nbsp;zpomalující ruský postup se pak zcela zastavil. Rumunská vojska zahájila útok na rakousko-uherské území v&nbsp;prostoru Karpat [[27. srpen|27.&nbsp;srpna]] a&nbsp;podařilo se jim proniknout zhruba 80&nbsp;km do uherského [[Sedmihradsko|Sedmihradska]].<ref name="Willmott (2005), 152">Willmott (2005), s. 152.</ref> Ústřední mocnosti však měly v&nbsp;oblasti dostatek sil a&nbsp;záhy provedly zdrcující protiútok. Bulhaři s&nbsp;německou a&nbsp;osmanskou podporou postoupili [[1.&nbsp;září]] do [[Dobrudža|Dobrudži]] a&nbsp;[[18.&nbsp;září]] podnikli v&nbsp;Karpatech protiútok také Rakušané podporovaní Němci.<ref name="Willmott (2005), 152">Willmott (2005), s. 152.</ref> Když se pak [[21. listopad]]u armáda Ústředních mocností přepravila u&nbsp;[[Svištov]]a přes Dunaj, rumunská obrana se začala hroutit. Vojska Ústředních mocností obsadila většinu rumunského území, [[6. prosinec|6.&nbsp;prosince]] dobyla [[Bukurešť]] a&nbsp;zbývající rumunské síly se musely stáhnout do [[Moldávie]].<ref name="Willmott (2005), 148–153">Willmott (2005), s. 148–153.</ref> ==== Pokračující boje na Balkáně a&nbsp;italské frontě ==== [[Soubor:M113 11a soldat montenégrins partant au front Lovcen, Cettinié.jpg|náhled|vlevo|Černohorci bránící v&nbsp;roce 1916 pozice při pohoří [[Lovćen]]|alt=Skupina vyčkávajících černohorských vojáků]] Úspěšné tažení v&nbsp;Rumunsku však v&nbsp;Rakousko-Uhersku na podzim zastínily těžké politické rány. [[Seznam ministerských předsedů Předlitavska|Předseda předlitavské vlády]] [[Karl von Stürgkh]] se [[21. říjen|21.&nbsp;října]] stal obětí atentátu. O&nbsp;měsíc později, [[21.&nbsp;listopad]]u pak navíc zemřel i&nbsp;starý císař František Josef&nbsp;I., který představoval největší oporu válkou oslabené monarchie.<ref>[[Jan Křen|KŘEN, Jan]]. ''Dvě století střední Evropy'' Praha: 2005. [dále jen Křen (2005)]. Str. 330.</ref> Na rakousko-uherský trůn po něm nastoupil jeho prasynovec [[Karel&nbsp;I.]], který se [[2. prosinec|2.&nbsp;prosince]] ujmul i&nbsp;vrchního velení armády monarchie. Vedle náporu Rusů na východní frontě museli Rakušané v&nbsp;roce 1916 navíc nadále čelit i&nbsp;těžkým bojům s&nbsp;italskou armádou. V&nbsp;květnu provedla rakouská vojska nečekaný útok v&nbsp;Tridentsku u&nbsp;[[Rovereto|Rovereta]]. Po příchodu italských posil a&nbsp;vyslání části rakouských oddílů na východ, kde bylo potřeba podpořit obranu fronty proti Brusilovově útoku, byla však tato rakouská ofenzíva v&nbsp;červenci zastavena. Boje mezitím pokračovaly i&nbsp;v&nbsp;údolí řeky Soči, kde se během roku uskutečnilo dalších pět bitev. V&nbsp;rámci [[Šestá bitva na Soči|šesté bitvy]] dobyli v&nbsp;srpnu útočící Italové město [[Gorizia|Gorizii]], avšak přesto byl jejich postup vzhledem k&nbsp;obrovským ztrátám zanedbatelný. Rakušané v&nbsp;lednu dokončili obsazení Černé Hory a&nbsp;za ustupujícími zbytky srbské a&nbsp;černohorské armády postoupili do Albánie. Přes porážku Srbska, okupaci Černé Hory a&nbsp;severní Albánie však nedošlo k&nbsp;úplnému obsazení Balkánu silami Ústředních mocností. Italské jednotky se dokázaly udržet v&nbsp;jižní Albánii a&nbsp;v&nbsp;neutrálním Řecku, které se v&nbsp;létě roku [[1916]] přidalo na stranu Dohody, došlo k&nbsp;vytvoření soluňské fronty. Převážně statické boje zde probíhaly v&nbsp;hornaté oblasti při řeckých hranicích. Orientální armáda složená z&nbsp;francouzských, britských, srbských, italských a&nbsp;řeckých jednotek nedokázala až do konce války prolomit obranné linie bráněné především bulharskými silami.<ref name="Willmott (2005), 270–271">Willmott (2005), s. 270–271.</ref> ==== Válka na Blízkém východě ==== [[Soubor:T E Lawrence and the Arab Revolt 1916 - 1918 Q58743.jpg|náhled|Vojáci emíra Fajsala postupující k&nbsp;přístavu [[Janbu]], prosinec 1916|alt=Zástup vyzbrojených arabských vzbouřenců pochodujících pouští.]] Na Blízkém východě zaznamenala na počátku roku 1916 několik úspěchů Osmanská říše, která musela nepřátelům rovněž čelit hned na několika frontách. Poslední jednotky ANZAC se v&nbsp;lednu stáhly z&nbsp;poloostrova Gallipoli a&nbsp;velký úspěch zaznamenali Osmané i&nbsp;v&nbsp;Mezopotámii, kde byly vyhladovělé britské síly obležené v&nbsp;Kútu donuceny [[29. duben|29.&nbsp;dubna]] 1916 kapitulovat.<ref name="Willmott (2005), 87">Willmott (2005), s. 87.</ref> Na přelomu dubna a&nbsp;května pak navíc osmanská armáda zahájila další ofenzivu na Sinaj, kde pronikla až za Suezský průplav a&nbsp;začátkem září Osmané postoupili hlouběji za hranice [[Írán]]u. Odtud však byli do prosince ruskou armádou znovu vytlačeni. Také na kavkazské frontě museli Osmané čelit novému náporu Rusů, kteří s&nbsp;podporou Arménů postoupili do [[Východní Anatolie]] a&nbsp;obsadili města [[Erzurum]], [[Bitlis]] a&nbsp;[[Erzincan]].<ref name="Willmott (2005), 84–85">Willmott (2005), s. 84–85.</ref> V&nbsp;polovině dubna se pak ruská armáda pod velením generála [[Nikolaj Judenič|Nikolaje Judeniče]] probila až k&nbsp;jižním břehům Černého moře, kde dobyla přístav [[Trabzon]].<ref name="Allan (2012), 127.">Allan (2012). Str. 127.</ref> Přestože Rusové ještě v&nbsp;létě porazili Osmany v&nbsp;[[Bitva o Erzincan|bitvě o&nbsp;Erzincan]], frontová linie se ustálila a&nbsp;otřesená osmanská armáda ji dokázala udržet. Vedle ruského tlaku na kavkazské frontě se navíc turecká vláda musela od léta 1916 potýkat s&nbsp;povstáním [[Arabové|Arabů]] podpořených Brity. [[Hidžázské království|Království Hidžáz]] s&nbsp;centrem v&nbsp;[[Mekka|Mekce]] vyhlásilo samostatnost na Osmanské říši a&nbsp;do čela protitureckého [[Arabské povstání|Arabského povstání]] se postavil král [[Husajn ibn Alí al-Hášimí]]. Během povstání a&nbsp;přerušení [[Hidžázská dráha|Hidžázské železnice]] se proslavil britský důstojník a&nbsp;rádce prince [[Fajsal I.|Fajsala]], [[Thomas Edward Lawrence]], známý jako ''Lawrence z&nbsp;Arábie''. Zároveň s&nbsp;vypuknutím Arabského povstání vyrazil na sinajské frontě do útoku Egyptský expediční sbor. Britské síly obsadily [[20. prosinec|20.&nbsp;prosince]] město [[Aríš]] a&nbsp;postupně vytlačily Osmany ze [[Sinajský poloostrov|Sinajského poloostrova]].<ref name="Willmott (2005), 237">Willmott (2005), s. 237.</ref> ==== Válka na moři ==== [[Soubor:HMS Warspite and HMS Malaya during the battle of Jutland.jpg|náhled|vlevo|Bitevní lodě [[HMS Warspite (03)|HMS&nbsp;''Warspite'']] a&nbsp;[[HMS Malaya (1915)|HMS&nbsp;''Malaya'']] během bitvy u&nbsp;Jutska|alt=Britské bitevní lodě HMS Warspite a HMS Malaya plující na horizontu během bitvy u Jutska.]] Námořní převaha Británie a&nbsp;jejích spojenců znamenala, že kromě ponorek Ústředních mocností byly [[Širokomořské loďstvo]] a&nbsp;[[rakousko-uherské námořnictvo]] nadále blokovány v&nbsp;přístavech v&nbsp;[[Severní moře|Severním]], [[Baltské moře|Baltském]] a&nbsp;[[Jaderské moře|Jaderském moři]]. K&nbsp;dlouho očekávané konfrontaci hlavních britských a&nbsp;německých námořních sil došlo na přelomu května a&nbsp;června [[1916]] u&nbsp;pobřeží [[Jutsko|Jutského poloostrova]]. Přestože Britové utrpěli ve střetu nazvaném [[bitva u&nbsp;Jutska]] vyšší ztráty, zůstalo jádro obou loďstev nedotčeno a&nbsp;poměr sil na moři se nezměnil. Početní převaha [[Britské královské námořnictvo|Royal Navy]] nadále umožňovala Britům pokračovat v&nbsp;účinné námořní blokádě německého loďstva, které se po šťastném vyváznutí u&nbsp;Jutska již do další konfrontace hlavních sil vstoupit neodvážilo.<ref name="Willmott (2005), 180–181">Willmott (2005), s. 180–181.</ref> Pokračovala také omezená ponorková válka. Rakousko-uherská ponorka [[SM U 5 (Rakousko-Uhersko)|SM&nbsp;''U&nbsp;5'']] potopila 8.&nbsp;června nedaleko [[Valona|Valony]] italský pomocný křižník [[SS Principe Umberto|''Principe Umberto'']], přičemž zemřelo přes 1700 osob.<ref>NOVÁK, Jiří. ''Bitva o Jadran: c. a k. válečné námořnictvo za 1. světové války'' Brno: 2002. Str. 109.</ref> K&nbsp;poslední větší námořní srážce [[Širokomořské loďstvo|Hochseeflotte]] s&nbsp;britskými křižníky došlo [[17.&nbsp;listopad]]u [[1917]] [[Druhá bitva u Helgolandské zátoky|u&nbsp;Helgolandské zátoky]]. Na mořích však i&nbsp;poté dominovalo britské loďstvo, což ještě podpořil vstup USA do války. Německá hladinová flota byla i&nbsp;nadále donucena k&nbsp;pasivitě.<ref name="Keegan (2003), 219.">Keegan (2003). Str. 219.</ref> Navzdory vyčerpání se světový konflikt dál rozrůstal. V&nbsp;roce 1916 se do války nově zapojilo Portugalsko, kterému Německo oficiálně vyhlásilo válku [[9. březen|9.&nbsp;března]].<ref name="Westwell (2013), 88.">Westwell (2013). Str. 88.</ref> Portugalsko totiž na žádost Spojeného království v&nbsp;únoru internovalo 36&nbsp;německým a&nbsp;rakousko-uherských lodí kotvících v&nbsp;portugalských přístavech. Itálie doposud válčící s&nbsp;Rakouskem navíc [[28. srpen|28.&nbsp;srpna]] 1916 vyhlásila válku také Německu.<ref name="Westwell (2013), 108.">Westwell (2013). Str. 108.</ref> === 1917 === ==== Vstup USA do války ==== [[Soubor:Guetteur au poste de l'écluse 26.jpg|náhled|upright|Pohlednice z&nbsp;pozice [[Haut-Rhin]], Francie 1917|alt=Francouzský voják na barevné fotografii vyhlížející ze zákopu.]] Začátkem roku 1917 byla vojska Ústředních mocností hluboko na nepřátelském území, avšak kvůli značnému roztažení svých armádních sborů na několika válečných jevištích již neměla síly na rozhodný útok.<ref name="Keegan (2003), 281.">Keegan (2003), s.&nbsp;281.</ref> Zdlouhavá válka a&nbsp;rostoucí izolace navíc neposkytovaly Německu a&nbsp;jeho spojencům příznivé vyhlídky. Proto se německá vláda již v&nbsp;prosinci roku 1916 obrátila na některé dohodové státy s&nbsp;mírovým návrhem, avšak Dohoda tyto návrhy [[30. prosinec|30.&nbsp;prosince]] rozhodně odmítla.<ref name="Westwell (2013), 116.">Westwell (2013). Str. 116.</ref> Vyjednávání o&nbsp;možnosti separátního míru pokračovalo i&nbsp;v&nbsp;roce 1917, nevedlo však k&nbsp;pozitivnímu výsledku. Německo v&nbsp;úsilí překonat námořní blokádu Dohody<ref name="Allan (2012), 110.">Allan (2012). Str. 110.</ref> a&nbsp;ve snaze donutit Británii ke kapitulaci přistoupilo [[31. leden|31.&nbsp;ledna]] k&nbsp;neomezené ponorkové válce, což mimořádně zhoršilo nejenom vztahy s&nbsp;USA, ale také se státy [[Latinská Amerika|Latinské Ameriky]] a&nbsp;s&nbsp;Čínou.<ref name="Westwell (2013), 121–122.">Westwell (2013). Str. 121–122.</ref> V&nbsp;únoru navíc došlo k&nbsp;aféře po odhalení [[Zimmermannův telegram|šifrované zprávy]] německého ministra zahraničí [[Arthur Zimmermann|Arthura Zimmermanna]], v&nbsp;níž německá strana nabízela [[Mexiko|Mexiku]], že pokud vyhlásí Spojeným státům americkým válku, obdrží zpět bývalá mexická území v&nbsp;[[Arizona|Arizoně]], [[Nové Mexiko|Novém Mexiku]] a&nbsp;[[Texas]]u.<ref name="Westwell (2013), 123.">Westwell (2013). Str. 123.</ref> Německá strana předpokládala, že neomezená ponorková válka vyprovokuje Američany ke vstupu do války. Němci se proto snažili vtáhnout Mexiko do vojenského konfliktu s&nbsp;USA tak, aby se pozdrželo přímé zapojení amerických sil v&nbsp;Evropě a&nbsp;Německo získalo dost času na rozhodující úder na západní frontě.<ref name="Willmott (2005), 200">Willmott (2005), s. 200.</ref> Po potopení osmi amerických lodí během února a&nbsp;března požádal americký prezident [[Woodrow Wilson]] na počátku dubna [[Kongres Spojených států amerických|Kongres]] o&nbsp;podporu vyhlášení války Německu. USA pak válku Německému císařství vyhlásily [[6. duben|6.&nbsp;dubna]].<ref name="Westwell (2013), 126." /><ref>{{Citace elektronické monografie | titul = U.S. Senate: Art & History Home | datum přístupu = 2014-01-14 | url = http://www.senate.gov/artandhistory/history/common/image/SJRes1_WWI_Germany.htm | jazyk = en}}</ref> Tím se vytvořila velká materiální i&nbsp;lidská převaha na straně Dohody, která se však neprojevila ihned. Do Evropy byly vyslány [[Americké expediční síly|expediční síly]] pod velením generála [[John J. Pershing|Johna Pershinga]]. První Američané se ve Francii vylodili [[24. červen|24.&nbsp;června]], načež se zapojili do bojů na západní frontě. Do konce roku pak bylo v&nbsp;Evropě nasazeno 180&nbsp;000&nbsp;amerických vojáků.<ref name="Westwell (2013), 134.">Westwell (2013). Str. 134.</ref> Spojené státy se během války s&nbsp;Německem a&nbsp;jeho spojenci nestaly členem Dohody, ale označovaly se jako „Přidružená velmoc“.<ref name="Willmott (2005), 201">Willmott (2005), s. 201.</ref> ==== Vyčerpání na západní frontě ==== [[Soubor:GermanInfantry1914.jpg|náhled|vlevo|Francouzský útok na německé pozice, [[Champagne]] 1917|alt=Ležící němečtí vojáci v popředí pálí z obranných pozic v zákopech na útočící Francouze.]] Obrovské ztráty v&nbsp;bitvách o&nbsp;Verdun a&nbsp;na Sommě značně vyčerpaly německou armádu a&nbsp;nové německé velení se proto rozhodlo soustředit se na západě v&nbsp;roce 1917 především na defenzívu. Na počátku roku Němci dokončili vybudování nového obranného postavení, tzv.&nbsp;[[Hindenburgova linie|Hindenburgovu linii]], za kterou se v&nbsp;březnu začali z&nbsp;taktických důvodů stahovat.<ref name="Willmott (2005), 206">Willmott (2005), s. 206.</ref> V&nbsp;průběhu jara nasadilo německé letectvo do akce bombardéry [[Gotha G.IV|Gotha]], které z&nbsp;belgických základen útočily na Britské ostrovy a&nbsp;soustředily se na bombardování Londýna.<ref name="Westwell (2013), 132.">Westwell (2013). Str. 132.</ref> Spojenečtí velitelé povzbuzení německým ústupem a&nbsp;vstupem USA do války připravovali na západní frontě nové útoky. Dne [[16. duben|16.&nbsp;dubna]] zahájili Britové a&nbsp;Francouzi na 40&nbsp;km při řece Aisně [[Nivellova ofenzíva|Nivellovu ofenzívu]]. V&nbsp;hlavním směru útoku u&nbsp;[[Soissons]]u Francouzi poprvé nasadili tanky.<ref name="Willmott (2005), 210">Willmott (2005), s. 210.</ref> I&nbsp;kvůli nedostatečné dělostřelecké podpoře se Němcům podařilo Francouze odrazit. Průměrně se francouzským silám podařilo postoupit jen zhruba o&nbsp;500&nbsp;metrů. Francouzi přitom do počátku května ztratili 187&nbsp;tisíc mužů, němečtí obránci přišli o&nbsp;167&nbsp;tisíc padlých a&nbsp;raněných.<ref name="Willmott (2005), 211">Willmott (2005), s. 211.</ref> Dohoda se tak během [[Druhá bitva na Aisně|bitvy na Aisně]] nedočkala očekávaného průlomu a&nbsp;ohromné ztráty předznamenaly dezerce a&nbsp;první velké vzpoury, které vypukly především v&nbsp;řadách vyčerpaných a&nbsp;demoralizovaných francouzských vojáků. Francouzi zareagovali odvoláním Nivella, kterého v&nbsp;květnu ve funkci vrchního velitele nahradil generál [[Philippe Pétain]]. Před [[Vojenský soud|válečný soud]] bylo postaveno 3&nbsp;335&nbsp;vojáků, avšak situaci ve francouzské armádě uklidnila teprve změna taktiky a&nbsp;zlepšení podmínek na frontě.<ref name="Willmott (2005), 213">Willmott (2005), s. 213.</ref> [[Soubor:Canadian tank and soldiers Vimy 1917.jpg|náhled|Kanadští vojáci za tankem Mark&nbsp;I (Female) během bitvy o&nbsp;hřeben Vimy|alt=Postupující kanadští vojáci kryjící se za tankem Mark I]] Prorazit se spojencům na západní frontě nepodařilo ani v&nbsp;dalších bitvách. V&nbsp;dubnu a&nbsp;květnu selhal britský pokus v&nbsp;[[Bitva u Arrasu (1917)|bitvě u&nbsp;Arrasu]], přičemž vysoké ztráty na životech [[Royal Flying Corps|britských letců]] vešly do povědomí jako tzv.&nbsp;„[[Krvavý duben|Krvavý duben“]]. Další útok Dohody [[Třetí bitva u Yper|u&nbsp;Yper]] známý též jako bitva u&nbsp;Passchendale trvající od července do listopadu stál Brity 310&nbsp;000&nbsp;mrtvých, raněných a&nbsp;zajatých vojáků. Jakýkoliv postup zde zastavil nepřekonatelný bažinatý terén. Němci v&nbsp;bitvě ztratili 260&nbsp;000 a&nbsp;Francouzi 85&nbsp;000&nbsp;mužů.<ref name="Westwell (2013), 143.">Westwell (2013). Str. 143.</ref> V&nbsp;[[Bitva u Cambrai|bitvě u&nbsp;Cambrai]], do které se zapojili i&nbsp;američtí vojáci, zaznamenaly výraznější úspěch britské tanky podporované pěchotou.<ref name="Westwell (2013), 154.">Westwell (2013). Str. 154.</ref> Přesto Dohoda nedokázala v&nbsp;roce 1917 zlomit na západě houževnatý německý odpor a&nbsp;rozhodnout se mělo teprve v&nbsp;následujícím roce.<ref name="Willmott (2005), 202–223">Willmott (2005), s. 202–223.</ref> ==== Revoluce v&nbsp;Rusku ==== V&nbsp;bojujících zemích se stále silněji projevovaly příznaky vyčerpanosti. Inflace a&nbsp;hroutící se ekonomika nejsilněji zasáhly Rusko, kde se situace během tvrdé zimy na počátku roku 1917 stala kritickou. Nedostatečné zásobování měst potravinami a&nbsp;palivem vedlo k&nbsp;obrovským protestům a&nbsp;demonstracím proti carskému režimu. V&nbsp;[[Petrohrad]]u se [[8. březen|8.&nbsp;března]] (podle v&nbsp;Rusku tehdy používaného juliánského kalendáře 23.&nbsp;února) pochod k&nbsp;uctění [[Mezinárodní den žen|Mezinárodního dne žen]] proměnil v&nbsp;masové demonstrace a&nbsp;následujícího dne v&nbsp;ulicích protestovalo na 200&nbsp;000&nbsp;dělníků.<ref name="Keegan (2004), 265">Keegan (2004), s. 265.</ref><ref name="Willmott (2005), 226">Willmott (2005), s. 226.</ref> Na stranu protestujících se v&nbsp;hlavním městě přidala i&nbsp;armáda a&nbsp;během [[Únorová revoluce|únorové revoluce]] padl carský režim, když car Mikuláš&nbsp;II. abdikoval a&nbsp;trůn odmítl i&nbsp;jeho bratr [[Michail Alexandrovič Romanov]]. V&nbsp;Rusku následně došlo ke vzniku dvojvládí [[Ruská prozatímní vláda|prozatímní vlády]] [[Georgij Lvov|Georgije Lvova]] a&nbsp;[[Petrohradský sovět dělnických a vojenských delegátů|Petrohradského sovětu]]. Rusové přesto dál pokračovali ve válce s&nbsp;Ústředními mocnostmi a&nbsp;v&nbsp;létě podnikli tzv.&nbsp;[[Kerenského ofenzíva|Kerenského ofenzívu]].<ref name="Keegan (2004), 267–268">Keegan (2004), s. 267–268.</ref> Hlavní útok směřující na Lvov se připraveným Němcům podařilo odrazit a&nbsp;ruská armáda částečně postoupila pouze proti rakousko-uherskému úseku fronty, načež [[12. červenec|12.&nbsp;července]] obsadila [[Halyč]].<ref name="Willmott (2005), 228">Willmott (2005), s. 228.</ref> Následoval úspěšný německý protiútok, během kterého Rusové ztratili [[Ternopil|Tarnopol]] a&nbsp;[[Černovice (Ukrajina)|Černovcy]]. Prozatímní vláda, v&nbsp;jejímž čele stál od července bývalý ministr války [[Alexandr Fjodorovič Kerenskij|Alexandr Kerenskij]], ztrácela během pokračující války podporu dělníků i&nbsp;stále častěji dezertujících vojáků. Na počátku září dobyli Němci [[Riga|Rigu]] a&nbsp;[[14.&nbsp;září]] byla vyhlášena [[Ruská republika]].<ref>{{Citace kvalifikační práce | příjmení = Man | jméno = Lukáš | instituce = Univerzita Pardubice, Fakulta filozofická | odkaz na instituci = Filozofická fakulta Univerzity Pardubice | titul = Ruská armáda a revoluce, 1917–1918 | url = https://dk.upce.cz/bitstream/handle/10195/40828/ManL_Rusk%c3%a1%20arm%c3%a1da_ZV_2011.pdf?sequence=3&isAllowed=y | typ práce = Diplomová práce | vedoucí = Zbyněk Vydra | místo = Pardubice | rok vydání = 2011 | počet stran = 124 | strany = 94 | datum přístupu = 2021-05-16}}</ref><ref>{{Citace kvalifikační práce | příjmení = Pezlarová | jméno = Jana | instituce = Masarykova univerzita, Právnická fakulta | odkaz na instituci = Právnická fakulta Masarykovy univerzity | titul = Únorová revoluce 1917 a vznik demokratického státu v Rusku | url = https://is.muni.cz/th/aoiur/unorova_revoluce_1917.pdf | typ práce = Diplomová práce | vedoucí = Eduard Vlček | místo = Brno | rok vydání = 2008 | počet stran = 46 | strany = 30 | datum přístupu = 2021-05-16}}</ref> [[Soubor:19170704 Riot on Nevsky prosp Petrograd.jpg|náhled|vlevo|Střelba do demonstrantů na [[Něvský prospekt|Něvském prospektu]] v&nbsp;[[Petrohrad]]u během Červencové krize, 4.&nbsp;červenec 1917|alt=Panikařící dav demonstrantů rozprchávající se po široké ulici kvůli střelbě.]] Tato tzv.&nbsp;[[únorová revoluce]] v&nbsp;Rusku zaktivizovala i&nbsp;[[První československý odboj|národně-osvobozenecké boje Čechů a&nbsp;Slováků]]. Začátkem roku [[1917]] nový ministr zahraničních věcí Rakousko-Uherska [[Otakar Černín]] pochopil, že totálně vyčerpaná říše je na pokraji zhroucení, a&nbsp;proto musí uzavřít separátní mír. Pokusy o&nbsp;uzavření míru s&nbsp;Dohodou bez Německa skončily bez úspěchu, jednak pro odpor Itálie, která požadovala část rakousko-uherského území, a&nbsp;jednak pro odpor jednotlivých národů žijících v&nbsp;monarchii a&nbsp;požadujících u&nbsp;dohodových států odtržení nebo zánik Rakousko-Uherska. Jednání císaře Karla se zástupci Dohody byla odhalena během tzv.&nbsp;[[Sixtova aféra|Sixtovy aféry]]. Československý odboj přešel v&nbsp;roce 1917 do další fáze. Vznikala česko-slovenská zahraniční vojska, tzv.&nbsp;[[Československé legie]], nejprve v&nbsp;Rusku, v&nbsp;prosinci 1917 potom ve Francii (včetně dobrovolníků z&nbsp;Ameriky) a&nbsp;v&nbsp;dubnu [[1918]] také v&nbsp;Itálii. Legionáři bojovali po boku Dohody s&nbsp;cílem „zasloužit“ Čechům a&nbsp;Slovákům vznik samostatného státu. Československé legie se vyznamenaly hlavně v&nbsp;červenci 1917 u&nbsp;[[Ukrajina|ukrajinské]] vesnice [[Zborov (Ukrajina)|Zborov]], kde [[Bitva u Zborova|porazily]] rakousko-uherské jednotky. Po tomto úspěchu vzrostl počet československých legionářů a&nbsp;autorita československého odboje.<ref>[[Vratislav Preclík|PRECLÍK, Vratislav]]. Masaryk a legie, váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím, 2019, {{ISBN|978-80-87173-47-3}}, s. 51-61</ref> Dne [[7.&nbsp;listopad]]u 1917 proběhla v&nbsp;[[Petrohrad]]u [[říjnová revoluce]], během níž se v&nbsp;chaotické situaci dostali k&nbsp;moci [[Komunistická strana Sovětského svazu|bolševici]]. Nová bolševická vláda v&nbsp;čele s&nbsp;[[Vladimir Iljič Lenin|Vladimirem Iljičem Leninem]] se jedním ze svých prvních dekretů&nbsp;– Dekretem o&nbsp;míru&nbsp;– obrátila na všechny bojující strany s&nbsp;výzvou uzavřít demokratický mír bez anexí a&nbsp;placení válečných náhrad. Ústřední mocnosti obdržely [[26.&nbsp;listopad]]u žádost o&nbsp;příměří a&nbsp;jednání o&nbsp;něm byla mezi oběma stranami zahájena v&nbsp;[[Brest (Bělorusko)|Brestu]]. K&nbsp;uzavření příměří došlo [[15. prosinec|15. prosince]], načež se začalo jednat o&nbsp;[[Mírová smlouva|mírové smlouvě]].<ref name="Willmott (2005), 226–231">Willmott (2005), s. 226–231.</ref> V&nbsp;Rusku však došlo k&nbsp;rozpoutání nového krvavého konfliktu mezi bolševiky a&nbsp;[[Bělogvardějci|jejich odpůrci]], kteří se střetli v&nbsp;několik let trvající [[Ruská občanská válka|občanské válce]]. Východní fronta první světové války po říjnové revoluci prakticky přestala existovat a&nbsp;německé velení tak mohlo z&nbsp;východu odvelet 80&nbsp;uvolněných divizí.<ref name="Willmott (2005), 230">Willmott (2005), s. 230.</ref> ==== Průlom na italské frontě ==== [[Soubor:Battle of Caporetto.jpg|náhled|Posun italské fronty k&nbsp;řece [[Piava|Piavě]] po průlomu u&nbsp;Caporetta, říjen a&nbsp;listopad 1917|alt=Mapa zachycující posun italské fronty na podzim roku 1917.]] Na italské frontě došlo v&nbsp;průběhu roku 1917 k&nbsp;dalším dvěma neúspěšným italským pokusům o&nbsp;průlom na plošině [[Kras (pohoří)|Kras]] při řece Soče a&nbsp;Italové se v&nbsp;létě pokusili prorazit skrz rakouskou obranu také v&nbsp;Tridentsku. Vrchního rakousko-uherského velitele von Hötzendorfa nahradil [[1. březen|1.&nbsp;března]] generál [[Arthur Arz von Straußenburg]].<ref name="Westwell (2013), 123." /> V&nbsp;[[Desátá bitva na Soči|desáté bitvě na Soči]] trvající od května do června utrpěli Italové obrovské ztráty, avšak přesto znovu nezaznamenali významnější postup. V&nbsp;srpnu až září během [[Jedenáctá bitva na Soči|jedenácté bitvy na Soči]] se útočící italské armádě podařilo prolomit obranné pozice Rakušanů a&nbsp;obsadit část planiny Bainsizza, avšak zaplatila za to 155&nbsp;000&nbsp;padlými a&nbsp;raněnými. Vyčerpání vlastních jednotek i&nbsp;italský tlak však přiměly rakousko-uherské velení požádat Němce o&nbsp;přímou vojenskou podporu. Příjezd německých a&nbsp;rakousko-uherských posil z&nbsp;východu pak vyústil v&nbsp;naplánování ofenzívy Ústředních mocností usilujících o&nbsp;vyřazení Itálie z&nbsp;války.<ref name="Willmott (2005), 234">Willmott (2005), s. 234.</ref> Neočekávaný útok začal [[24. říjen|24.&nbsp;října]] čtyřhodinovou dělostřeleckou přípravou, kdy bylo na nepřipravené italské pozice vypáleno velké množství plynových granátů. Spojené německé a&nbsp;rakousko-uherské síly následně prorazily italskou obranou a&nbsp;zaskočení Italové museli opustit nejenom pozice v&nbsp;horách, ale byli donuceni ustoupit i&nbsp;z&nbsp;Gorizie, [[Cividale]] a&nbsp;[[Udine]] a&nbsp;stáhnout se za řeku [[Tagliamento]]. Po katastrofální porážce v&nbsp;[[Bitva u Caporetta|bitvě u&nbsp;Caporetta]] se italská fronta podařila stabilizovat teprve po ústupu za řeku [[Piava|Piavu]] a&nbsp;Ústřední mocnosti tak dobyly i&nbsp;severoitalská města [[Belluno]], [[Feltre]] a&nbsp;[[Asiago]]. Italská armáda přišla o&nbsp;10&nbsp;000&nbsp;padlých, 30&nbsp;000&nbsp;raněných a&nbsp;do zajetí navíc padlo na 275&nbsp;000&nbsp;italských vojáků.<ref name="Willmott (2005), 235">Willmott (2005), s. 235.</ref><ref name="Westwell (2013), 149.">Westwell (2013). Str. 149.</ref> V&nbsp;prvních fázích [[bitva na Piavě|bitvy na Piavě]] se Rakušané neúspěšně pokoušeli o&nbsp;překročení řeky a&nbsp;konečnou porážku Itálie. Italové s&nbsp;podporou svých spojenců však Piavu ubránili.<ref name="Willmott (2005), 234–235">Willmott (2005), s. 234–235.</ref> ==== Statické boje na soluňské frontě ==== [[Soubor:Bulgaria southern front.jpg|náhled|vlevo|Bulharští vojáci ostřelující nepřátelské letadlo|alt=Oddíl bulharských vojáků mířících ze zákapu do vzduchu.]] Boje pokračovaly v&nbsp;tomto roce také na Balkáně. Na soluňské frontě podnikla Dohoda v&nbsp;květnu novou ofenzívu v&nbsp;Makedonii. V&nbsp;okolí řeky [[Vardar]] zaútočili na bulharské pozice Srbové a&nbsp;Francouzi, přičemž britské síly jejich útok podporovaly v&nbsp;okolí [[Dojranské jezero|Dojranského jezera]]. Prolomit pozice Ústředních mocností se však nepodařilo a&nbsp;ztráty Dohody se během těchto útoků vyšplhaly na 14&nbsp;000&nbsp;vojáků, což podlomilo autoritu velitele Sarraila, který byl na konci roku odvolán a&nbsp;nahrazen generálem [[Adolphe Guillaumat|Guillaumatem]].<ref name="Westwell (2013), 149 a 155.">Westwell (2013). Str. 149 a 155.</ref> Když [[12. červen|12.&nbsp;června]] abdikoval řecký král [[Konstantin I. Řecký|Konstantin&nbsp;I.]] prosazující do té doby neutralitu [[Řecké království|Řeckého království]], získal premiér [[Eleftherios Venizelos]] podporu pro vyhlášení války Ústředním mocnostem. Řecko pak na straně Dohody vstoupilo do světového konfliktu [[30. červen|30.&nbsp;června]], načež se řecké síly připojily ke spojeným dohodovým jednotkám bojujícím na soluňské frontě. V&nbsp;Bulhary okupované části Srbska v&nbsp;okolí města [[Prokuplje]] vypuklo v&nbsp;únoru [[Toplické povstání]]. Srbští povstalci vedení [[Kosta Vojinović|Kostou Vojinovićem]] byli do [[25. březen|25.&nbsp;března]] poraženi. Šlo o&nbsp;jediné ozbrojené povstání, které se na území okupovaném Ústředními mocnostmi během celé války uskutečnilo.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Doleček | jméno = Rajko | titul = Necenzurované obrazy II : z dějin Kosova a Metohije | vydavatel = Para bellum | místo = Ostrava | rok = 2009 | isbn = 978-80-903703-2-6 | počet stran = 394 | strany = 90–91 | jazyk = cs}}</ref> ==== Britské úspěchy v&nbsp;Mezopotámii a&nbsp;Palestině ==== [[Soubor:Bundesarchiv Bild 146-1970-073-17, Türkische Kavallerie südlich von Jerusalem.jpg|náhled|Osmanské jízdní jednotky jižně od [[Jeruzalém]]a, duben 1917|alt=Osmanský jízdní oddíl s prapory jedoucí po prašné cestě.]] Slábnoucí Osmanská říše byla v&nbsp;roce 1917 pod britským tlakem především v&nbsp;Mezopotámii a&nbsp;Palestině. V&nbsp;Mezopotámii se Britové, kterým velel [[generálporučík]] [[Stanley Maude]], znovu vypravili proti proudu řeky [[Tigris]] směrem na Bagdád. I&nbsp;díky dělovým člunům a&nbsp;říčním parníkům donutili špatně vyzbrojené turecké oddíly k&nbsp;ústupu a&nbsp;[[25.&nbsp;únor]]a se po vítězství ve druhé bitvě o&nbsp;Kút Britům podařilo toto strategické město obsadit. Poražení Turci ustupovali dál k&nbsp;Bagdádu, který do britských rukou padl bez boje [[11. březen|11.&nbsp;března]].<ref name="Westwell (2013), 123." /> V&nbsp;dubnu obsadili Britové také město [[Samarra]] a&nbsp;na podzim dobyli [[Ramádí]] a&nbsp;[[Tikrít]]. Problémy se zásobování a&nbsp;náročné podmínky však další akce v&nbsp;Mezopotámii omezovaly a&nbsp;sám generál Maude podlehl na konci roku [[Cholera|choleře]].<ref name="Willmott (2005), 237">Willmott (2005), s. 237.</ref> Boje nadále probíhaly i&nbsp;při hranicích neutrální Persie, jejíž jižní část během války obsadili Britové.<ref name="Willmott (2005), 86">Willmott (2005), s. 86.</ref> Arabští povstalci vedení princem Fajsalem mezitím v&nbsp;lednu dobyli přístav [[Al Wajh]] a&nbsp;v&nbsp;létě také strategické přístavní město [[Akaba]]. Britská iniciativa se v&nbsp;průběhu roku 1917 přesunula především na sinajsko-palestinskou frontu, kde se Britové pod velením generála [[Archibald Murray|Archibalda Murrayho]] po obsazení Sinajského poloostrova připravovali na tažení do Palestiny.<ref name="Westwell (2013), 120.">Westwell (2013). Str. 120.</ref> V&nbsp;březnu a&nbsp;dubnu se ještě Osmanům podařilo pokusy Britů o&nbsp;obsazení [[Gaza|Gazy]] dvakrát odrazit a&nbsp;britské ztráty během druhé bitvy o&nbsp;Gazu dosáhly 6&nbsp;000&nbsp;mužů.<ref name="Willmott (2005), 238">Willmott (2005), s. 238.</ref> Nový velitel Egyptského expedičního sboru, [[Edmund Allenby]] však následně získal posily a&nbsp;na přelomu října a&nbsp;listopadu se Britům podařilo překonat osmanskou obranu a&nbsp;zmocnit se měst Gaza a&nbsp;[[Beer Ševa]], čímž si otevřeli cestu k&nbsp;postupu na [[Jeruzalém]].<ref name="Willmott (2005), 240">Willmott (2005), s. 240.</ref> Přes turecké protiútoky a&nbsp;zimní deště postoupily Allenbyho síly až na předměstí Jeruzaléma, na které zaútočily v&nbsp;noci ze 7. na 8.&nbsp;prosince. Turci se z&nbsp;města stáhli a&nbsp;9.&nbsp;prosince pak Britové Jeruzalém obsadili.<ref name="Willmott (2005), 241">Willmott (2005), s. 241.</ref> Chaotická situace zavládla po únorové a&nbsp;říjnové revoluci na kavkazské frontě, kde docházelo k&nbsp;rozkladu ruské armády a&nbsp;Rusové v&nbsp;průběhu roku 1917 vyklízeli dříve dobyté pozice ve východní Anatolii. Ačkoliv část bývalých pozic převzali po ustupujících ruských silách Arméni, předznamenal rozklad Ruského impéria nový osmanský postup směrem na Zakavkazsko.<ref name="Willmott (2005), 241">Willmott (2005), s. 241.</ref> === 1918 === ==== Rozklad Ruska a&nbsp;východní fronty ==== V&nbsp;Rusku se nepřehledná situace od počátku roku 1918 nadále komplikovala, neboť proti oslabené centrální vládě se začaly kromě antibolševických sil bouřit i&nbsp;neruské národy žádající samostatnost. Od Ruska se ještě v&nbsp;prosinci 1917 odtrhlo [[Finské království|Finsko]], které se následně propadlo do bojů vlastní [[Finská občanská válka|občanské války]] mezi Rudými podporovanými ruskými bolševiky a&nbsp;Bílými na jejichž stranu se postavili Němci.<ref name="Keegan (2003), 298–300.">Keegan (2003), s.&nbsp;298–300.</ref> V&nbsp;baltských zemích došlo v&nbsp;únoru k&nbsp;vyhlášení samostatnosti [[Litevské království (1918)|Litevského království]], přičemž o&nbsp;vlastní stát usilovali také [[Lotyši]], [[Estonci]] a&nbsp;[[Baltští Němci]]. Vedle samostatného [[Polské království (1916–1918)|Polského království]] podpořilo Německo [[9. leden|9.&nbsp;ledna]] i&nbsp;nezávislost [[Ukrajinský stát|Ukrajinského státu]], s&nbsp;nímž [[9.&nbsp;únor]]a v&nbsp;[[Brest (Bělorusko)|Brestu]] podepsalo mírovou smlouvu.<ref name="Willmott (2005), 250">Willmott (2005), s. 250.</ref> Se snahami vybojovat svému národu nezávislost na hroutícím se Rusku však vystoupili také [[Bělorusové]], [[Moldavané]], [[Kozáci|donští kozáci]], [[Gruzíni]], [[Arméni]] nebo [[Azerové|Ázerbájdžánci]].<ref name="Keegan (2003), 302.">Keegan (2003). Str. 302.</ref> [[Soubor:Saksa vägede paraad Tartus 1918.jpg|náhled|vlevo|Němečtí vojáci pochodující v&nbsp;[[Estonsko|estonském]] městě [[Tartu]], únor 1918|alt=Němečtí vojáci pochodující estonským městem Tartu. Přihlíží dav civilistů.]] Probíhající jednání o&nbsp;podobě mírové smlouvy mezi Německem a&nbsp;bolševickým Ruskem, která se odehrávala od prosince v&nbsp;běloruském Brestu, se ruská delegace snažila protahovat očekávajíc brzké vypuknutí revoluce mezi německými dělníky.<ref name="Keegan (2003), 301.">Keegan (2003), s.&nbsp;301.</ref> Němci se však mezitím dohodli na míru s&nbsp;ukrajinskými představiteli a&nbsp;po vypršení svého [[Ultimátum|ultimáta]] podnikli [[Operace Faustschlag|operaci Faustschlag]], během níž obnovili útok proti chabě bráněným příhraničním oblastem evropského Ruska. Do počátku března pak vojska Ústředních mocností obsadila celé tehdejší [[Pobaltí]], Bělorusko, Ukrajinu a&nbsp;také poloostrov [[Krym]]. V&nbsp;[[Brestlitevský mír|Brestlitevské smlouvě]], kterou podepsaly [[Německé císařství]] a&nbsp;bolševické Rusko dne [[3. březen|3.&nbsp;března]] [[1918]], byl mezi oběma zeměmi uzavřen mír. Zároveň Rusko akceptovalo ztrátu předválečných území v&nbsp;západních oblastech bývalého impéria obývaných neruskými národy o&nbsp;celkové rozloze 330&nbsp;000&nbsp;km<sup>2</sup>.<ref name="Keegan (2003), 301." /><ref name="Westwell (2013), 158.">Westwell (2013), s.&nbsp;158.</ref> Poté byla [[7. květen|7.&nbsp;května]] uzavřena mírová smlouva i&nbsp;mezi Ústředními mocnostmi a&nbsp;Rumunskem. [[Bukurešťský mír (1918)|Bukurešťskou mírovou smlouvu]] však odmítl podepsat rumunský král [[Ferdinand I. Rumunský|Ferdinand&nbsp;I.]]<ref name="Westwell (2013), 164.">Westwell (2013), s.&nbsp;164.</ref> [[Východní fronta (první světová válka)|Východní fronta]] první světové války tím na počátku roku 1918 pro Německo definitivně přestala existovat a&nbsp;německé velení mohlo přikročit k&nbsp;realizaci zamýšleného rozhodujícího útoku na [[Západní fronta (první světová válka)|západní frontě]].<ref name="pacner37">PACNER, Karel: Osudové okamžiky Československa, s.&nbsp;37-40.</ref> Část vojenských sil Rakouska-Uherska mohla být navíc přesunuta i&nbsp;na italskou frontu.<ref name="Westwell (2009), 232.">Westwell (2009), Str. 232.</ref> ==== Porážky Osmanské říše ==== [[Soubor:Indian lancers in Haifa 1918.jpg|náhled|Indičtí vojáci v&nbsp;[[Haifa|Haifě]]|alt=Indičtí vojáci projíždějí na koních ulicemi Haify. Přihlíží dav civilistů.]] Ruské odstoupení z&nbsp;války pomohlo také slábnoucí [[Osmanská říše|Osmanské říši]], která se mohla více soustředit na postupující vojska Britského impéria v&nbsp;[[Palestina|Palestině]] a&nbsp;[[Mezopotámie|Mezopotámii]]. Osmanská armáda byla již do značné míry vyčerpaná a&nbsp;její velká část byla stále vázána také na [[Kavkaz]]e, kde po rozkladu Ruského impéria došlo ke zhroucení kavkazské fronty. O&nbsp;tuto strategickou oblast umožňující přístup ke zdrojům ropy a&nbsp;zakaspické bavlny však projevovali zájem kromě Turků a&nbsp;samotných kavkazských národů usilujících o&nbsp;suverenitu také Němci a&nbsp;Britové, kteří sem ve snaze o&nbsp;ovládnutí tohoto prostoru rovněž vyslali své oddíly. Vakuum po rozkladu ruské armády chtěli Britové zacelit také na [[Persie|perské]] frontě, kde se snažili zabránit Turkům v&nbsp;proniknutí do [[Střední Asie]].<ref name="Keegan (2003), 302–303.">Keegan (2003). Str. 302–303.</ref> Po rozkladu carské armády se pod osmanským tlakem se zhroutila [[Zakavkazská demokratická federativní republika]] a&nbsp;oddílům [[Enver Paša|Envera Paši]] se podařilo odrazit Brity a&nbsp;obsadit [[Baku]]. Na další ofenzívu v&nbsp;Zakavkazsku se však již armáda Osmanské říše nezmohla.<ref name="Gilbert (2005), 558">Gilbert (2005), s. 558.</ref> Fronta se v&nbsp;roce 1918 stabilizovala také v&nbsp;Mezopotámii, odkud Britové odveleli část sil do Palestiny. Generál [[Lionel Dunsterville]] byl navíc z&nbsp;Bagdádu v&nbsp;lednu v&nbsp;čele speciální jednotky o&nbsp;síle 350&nbsp;mužů vyslán na sever. Cílem Dunstervillea bylo obsadit ropná pole v&nbsp;okolí [[Baku]].<ref name="Westwell (2013), 157.">Westwell (2013), Str. 157.</ref> Na jaře se tak hlavní britské síly na Středním východě soustředily v&nbsp;Palestině, přičemž cílem Egyptského expedičního sboru posíleného o&nbsp;čerstvé indické jízdní jednotky bylo vytlačit Turky ze Sýrie. I&nbsp;s&nbsp;pomocí arabských spojenců porazila britská armáda pod velením generála Allenbyho v&nbsp;září 1918 osmanské oddíly v&nbsp;[[Bitva u Megida (1918)|bitvě u&nbsp;Megida]], načež Britové obsadili [[Nazaret]], [[Haifa|Haifu]] a&nbsp;překročili řeku [[Jordán]]. Po porážce u&nbsp;Megida se osmanská obrana na syrsko-palestinské frontě zhroutila a&nbsp;v&nbsp;říjnu pak Britové a&nbsp;Arabové obsadili také města [[Damašek]] a&nbsp;[[Aleppo]] a&nbsp;Francouzi, kteří se vylodili v&nbsp;[[Libanon]]u, dobyli přístav [[Bejrút]].<ref name="Westwell (2013), 177.">Westwell (2013), Str. 177.</ref> ==== Anabáze československých legií ==== [[Soubor:Czech Troops.jpg|náhled|vlevo|[[Československé legie]] v&nbsp;Rusku|alt=Nastoupené salutující jednotky československých legionářů.]] Negativní následky měl brestlitevský mír pro československý odboj, protože zvýšil šance, že nakonec Rakousko-Uhersko a&nbsp;Německo válku vyhrají. Československé vojsko se z&nbsp;občanskou válkou zmítaného Ruska začalo přesouvat po železnici na východ, přičemž se plánovalo následné nasazení českých a&nbsp;slovenských vojáků na západní frontě.<ref name="Keegan (2003), 306.">Keegan (2003). Str. 306.</ref> V&nbsp;březnu 1918 porazili českoslovenští legionáři Němce v&nbsp;[[Bitva u Bachmače|bitvě u&nbsp;Bachmače]] a&nbsp;donutili je uzavřít příměří zaručující československým plukům volný průjezd na [[Transsibiřská magistrála|Transsibiřskou magistrálu]], kterou začátkem léta 1918 československé vojsko téměř celou obsadilo a&nbsp;dobylo všechna velká města na [[Sibiř]]i. Za to si vysloužilo uznání dohodových mocností, a&nbsp;jednotlivé dohodové země začaly postupně v&nbsp;průběhu roku 1918 uznávat [[Československá národní rada|Československou národní radu]] a&nbsp;jejího předsedu T.&nbsp;G.&nbsp;Masaryka. Odtud byl již jen krůček ke [[vznik Československa|vzniku Československa]]. Cara [[Mikuláš II. Alexandrovič|Mikuláše&nbsp;II.]] a&nbsp;jeho rodinu se ale československým legiím ze zajetí již zachránit nepodařilo. Dne 17.&nbsp;července 1918, necelý týden před příchodem legií do [[Jekatěrinburg]]u, byla na přímý příkaz bolševického vedení celá [[Zavraždění carské rodiny|rodina bývalého cara vyvražděna]]. Následoval přesun legií po magistrále do přístavního města [[Vladivostok]] a&nbsp;postupné odplouvání kolem světa zpět do Evropy.<ref name="Keegan (2003), 306.">Keegan (2003). Str. 306.</ref> ==== Čtrnáct bodů prezidenta Wilsona ==== [[Soubor:14Points.jpg|náhled|[[Kongres Spojených států amerických|Kongres USA]] během projevu prezidenta [[Woodrow Wilson|Wilsona]], [[8. leden|8.&nbsp;ledna]] [[1918]]|alt=Sál kongresu USA během projevu prezidenta Wilsona]] Ke státům Dohody, stále hlasitěji podporujícím snahy středoevropských národů o&nbsp;sebeurčení, se přidaly rovněž Spojené státy americké. Americký prezident [[Woodrow Wilson|Wilson]] pronesl v&nbsp;Kongresu [[8. leden|8.&nbsp;ledna]] [[1918]] projev, během nějž prezentoval svůj [[Čtrnáct bodů prezidenta Wilsona|čtrnáctibodový mírový program]]. Základní principy poválečného uspořádání světa měly přitom být postaveny právě na principu [[Právo národů na sebeurčení|sebeurčení národů]], na [[Volný trh|volném obchodu]] a&nbsp;nově ustanovené [[Mezinárodní organizace|mezinárodní organizaci]] zajišťující s&nbsp;pomocí otevřené diplomacie kolektivní bezpečnost.<ref name="Westwell (2013), 156.">Westwell (2013), Str. 156.</ref> Americké jednotky se mezitím ve stále větších počtech přesouvaly do Evropy, kde pomáhaly doplňovat síly států Dohody. Do března roku 1918 dorazilo do Francie 318&nbsp;000&nbsp;amerických vojáků a&nbsp;do konce léta se jejich počet zvýšil na 1&nbsp;300&nbsp;000. Na konci války měly pak Spojené státy k&nbsp;dispozici téměř čtyři miliony vyzbrojených mužů. Na západní frontě se před jejich příchodem začalo naplno projevovat celkové vyčerpání obou válčících stran. Kvůli vysokým ztrátám v&nbsp;nekončících pozičních bojích již Britové, Francouzi a&nbsp;ani Němci nebyli schopni pokračovat v&nbsp;dlouhodobé válce a&nbsp;připravovat nové útoky znamenající vždy obrovské ztráty.<ref name="Keegan (2003), 294–295.">Keegan (2003), s.&nbsp;294–295.</ref> ==== Poslední ofenzívy Ústředních mocností a&nbsp;protiútok Dohody ==== [[Soubor:World War I photographs - NARA - 285377.jpg|náhled|vlevo|Američtí ženisté se vrací z&nbsp;bitvy o&nbsp;St.&nbsp;Mihiel, září 1918|alt=Oddíl amerických ženistů pracujících na překážkách s ostnatým drátem.]] Němci bojující s&nbsp;časem se proto rozhodli přikročit na jaře roku 1918 k&nbsp;rozhodujícímu úderu na západní frontě, který naplánoval generál [[Erich Ludendorff|Ludendorff]]. Po rozkladu Ruského impéria přesunuly Ústřední mocnosti většinu uvolněných jednotek na počátku roku 1918 právě na západní frontu, kde německá armáda zahájila jarní [[Ludendorffova ofenzíva|Ludendorfovu ofenzívu]]. Série velkých německých výpadů začala [[21. březen|21.&nbsp;března]] útokem proti britskému úseku fronty v&nbsp;prostoru mezi [[Arras]]em a&nbsp;řekou [[Oise (řeka)|Oise]]. Přestože se i&nbsp;díky mohutné palebné podpoře téměř 6&nbsp;500&nbsp;děl Němci probili až k&nbsp;řekám Somma a&nbsp;Acre, nepodařilo se jim dobýt Arras a&nbsp;[[ofenzíva Michael]] byla koncem března kvůli vyčerpání německých vojáků a&nbsp;nedostatku záloh zastavena.<ref name="Willmott (2005), 252– 253">Willmott (2005), s. 252–253.</ref> Německé jarní útoky na západě však pokračovaly hned v&nbsp;dubnu, kdy byla zahájena [[Čtvrtá bitva u Yper|ofenziva Georgette]]. Němcům se [[9. duben|9.&nbsp;dubna]] podařilo překonat méně zkušené portugalské jednotky u&nbsp;řeky [[Leie]], načež dobyli [[Mesen]] a&nbsp;přiblížili se k&nbsp;Yprům.<ref name="Willmott (2005), 254">Willmott (2005), s. 254.</ref> Nejúspěšnější z&nbsp;německých jarních útoků byla [[ofenziva Blücher-Yorck]] zahájená [[27. květen|27.&nbsp;května]]. Německé oddíly v&nbsp;rámci tohoto útoku překročily Aisnu, dobyly Soissons a&nbsp;zastavit se je podařilo teprve během [[Druhá bitva na Marně|druhé bitvy na řece Marně]]. Znovu tak byla ohrožena Paříž, kterou Němci ostřelovali s&nbsp;pomocí [[Pařížské dělo|dalekonosných děl]] s&nbsp;ráží 21&nbsp;cm.<ref name="Westwell (2013), 159.">Westwell (2013), Str. 159.</ref> Jarní porážky přiměly Dohodu vytvořit kvůli koordinaci vojenských operací společné velení, do jehož čela byl zvolen náčelník francouzského generálního štábu [[Ferdinand Foch]].<ref name="Willmott (2005), 256">Willmott (2005), s. 256.</ref> Německé velení se pokusilo na jarní úspěchy navázat, avšak následné očekávané letní útoky během [[Ofenziva Gneisenau|ofenzivy Gneisenau]] a&nbsp;[[Ofenzíva Marna-Remeš|ofenzívy Marna-Remeš]] byly s&nbsp;velkými ztrátami odraženy.<ref name="Willmott (2005), 258– 259">Willmott (2005), s. 258–259.</ref> Ani přesun sil z&nbsp;Ruska tak Ústředním mocnostem na západě nezajistil rozhodující úspěch a&nbsp;série útoků zcela vyčerpala poslední německé zálohy. Během léta pak Dohoda posílená o&nbsp;americké jednotky přistoupila k&nbsp;zdrcujícímu protiútoku. [[8. srpen|8.&nbsp;srpna]] [[1918]] zaútočili Britové, Francouzi a&nbsp;Američané [[Bitva u Amiens|u&nbsp;Amiensu]], kde bylo do boje nasazeno 456&nbsp;tanků.<ref name="Willmott (2005), 263">Willmott (2005), s. 263.</ref> Skrz německé pozice se podařilo probít mezi [[Albert (Somme)|Albertem]] a&nbsp;[[Montdidier (Somme)|Montdidierem]], načež následovala série dohodových výpadů po celé linii západní fronty známá jako [[stodenní ofenzíva]]. Britská 1. a&nbsp;3.&nbsp;armáda se pak spolu s&nbsp;australským a&nbsp;americkým sborem probila na konci září mezi [[Cambrai]] a&nbsp;St.&nbsp;Quentinem skrze německá postavení na Hindenburgově linii.<ref name="Willmott (2005), 266">Willmott (2005), s. 266.</ref> Francouzsko-britská vojska se valila na [[Sedan]], německá obrana se začala hroutit a&nbsp;německé velení pochopilo, že válka je prohraná. Velitel Ludendorff kvůli záchvatu [[28.&nbsp;září]] zkolaboval a&nbsp;vojenské orgány žádaly již druhý den, aby byla co nejrychleji zahájena jednání o&nbsp;příměří.<ref name="Willmott (2005), 266">Willmott (2005), s. 266.</ref> [[Soubor:The Battle of the Piave River, June 1918 Q19087.jpg|náhled|Italští vojáci v&nbsp;obranných pozicích při řece Piavě, červen 1918|alt=Desítka usmívajících se italských vojáků sedících v zákopu.]] Ztroskotala i&nbsp;rakousko-uherská [[bitva na Piavě|ofenzíva na Piavě]], kterou v&nbsp;červnu vedla 11.&nbsp;armáda výpadem z&nbsp;Tridentska a&nbsp;6.&nbsp;armáda útokem v&nbsp;samém údolí řeky Piavy. Přestože se Rakušanům podařilo Piavu na několika místech překročit a&nbsp;do [[18. červen|18.&nbsp;června]] vytvořit pět předmostí, tlak italských jednotek podpořených spojenci a&nbsp;tenčící se zálohy donutily rakousko-uherské velení ofenzívu ukončit a&nbsp;stáhnout vojáky zpět za rozvodněnou řekou.<ref name="Willmott (2005), 274">Willmott (2005), s. 274.</ref> Italský vrchní velitel [[Armando Diaz]] s&nbsp;protiútokem otálel, neboť si uvědomoval náročnost přechodu Piavy a&nbsp;vyčerpání vlastních vojáků. Italům pomáhal čas, neboť rakousko-uherská armáda se po poslední neúspěšné ofenzívě a&nbsp;pod tlakem Dohody postupující na Balkáně již začínala rozkládat. Rozhodující italský útok na Piavě známý jako [[Bitva u Vittorio Veneta|bitva u&nbsp;Vittorio Veneta]] byl zahájen v&nbsp;samém závěru války v&nbsp;noci z&nbsp;[[23. říjen|23.]] na [[24. říjen|24.&nbsp;října]]. I&nbsp;s&nbsp;pomocí britských, francouzských a&nbsp;amerických divizí se Italům podařilo obsadit druhý břeh a&nbsp;obrátit demoralizovanou rakousko-uherskou armádu na ústup.<ref name="Willmott (2005), 276–277">Willmott (2005), s. 276–277.</ref> Situace Ústředních mocností začala být neudržitelná také na Balkáně. V&nbsp;červnu se velení nad Orientální armádou rozmístěnou v&nbsp;Makedonii ujal francouzský generál [[Louis Franchet d'Espèrey]], který začal s&nbsp;přípravou společného útoku na sever.<ref name="Willmott (2005), 270">Willmott (2005), s. 270.</ref> [[Vardarská ofenzíva|Vardarskou ofenzívu]] zahájila Dohoda [[14.&nbsp;září]]. Následovalo vítězství v&nbsp;[[Bitva u Dobrého Pole|bitvě u&nbsp;Dobrého Pole]] a&nbsp;demoralizované bulharské jednotky začaly pod tlakem tohoto útoku ustupovat. Britové spolu s&nbsp;Řeky vytlačili Bulhary od Dojranského jezera a&nbsp;Francouzi, Srbové a&nbsp;Italové útočící na soluňské frontě západněji u&nbsp;města [[Bitola]] rychle postupovali na sever. Tak došlo ke zhroucení soluňské fronty, načež francouzské oddíly [[29.&nbsp;září]] obsadily [[Skopje]] a&nbsp;Britové postupovali [[Thrákie|Thrákií]] dál na východ směrem ke Konstantinopoli.<ref name="Willmott (2005), 271">Willmott (2005), s. 271.</ref> Po zániku soluňské fronty a&nbsp;kapitulaci Bulharska byly zbývající jednotky Ústředních mocností do konce války vytlačeny z&nbsp;celého Balkánu. Srbové s&nbsp;podporou Francouzů, Italů a&nbsp;Řeků v&nbsp;průběhu října donutili rakousko-uherské síly ustoupit z&nbsp;Kosova, Albánie, Černé Hory i&nbsp;Srbska, přičemž Bělehrad byl osvobozen počátkem listopadu 1918.<ref name="Westwell (2009), 234–235.">Westwell (2009), Str. 234–235.</ref> ==== Zhroucení Ústředních mocností a&nbsp;konec války ==== [[Soubor:Waffenstillstand gr.jpg|náhled|vlevo|Německá delegace v&nbsp;železničním [[Vagón z Compiègne|vagónu u&nbsp;Compiègne]] při podpisu [[Příměří z Compiègne|příměří]] [[11.&nbsp;listopad]]u 1918|alt=Barevná grafika znázorňující německou delegaci po příchodu do železničního vagónu při podpisu příměří.]] Katastrofální situace na frontách a&nbsp;rozklad vyčerpaného zázemí donutily představitele Ústředních mocností žádat o&nbsp;ukončení války. Jako první kapitulovalo Bulharsko. [[Soluňské příměří|Smlouva o&nbsp;příměří]] byla podepsána [[29.&nbsp;září]], přičemž jeho podmínky vstoupily v&nbsp;platnost následujícího dne.<ref name="Willmott (2005), 271">Willmott (2005), s. 271.</ref> Rozklad vlastní armády a&nbsp;dohodová vojska postupující k&nbsp;hlavnímu městu donutily ke stejnému kroku také Osmanskou říši. Tzv.&nbsp;[[Mudroské příměří]] bylo Osmany podepsáno [[30. říjen|30.&nbsp;října]] na ostrově [[Lémnos]].<ref name="Willmott (2005), 278">Willmott (2005), s. 278.</ref> Po boku Německého císařství zůstalo nakonec pouze Rakousko-Uhersko, které však bylo dlouhou válkou již zcela vyčerpáno. Dne [[14.&nbsp;říjen|14. října]] vzkázal císař Karel americkému prezidentu Wilsonovi, že je ochoten jednat o&nbsp;podmínkách příměří a&nbsp;[[16.&nbsp;říjen|16. října]] vydal ve snaze zachránit hroutící se monarchii [[Národní manifest]] slibující federalizaci Rakousko-Uherska.<ref name="Keegan (2003), 327.">Keegan (2003). Str. 327.</ref> Tyto kroky však již přišly pozdě, protože v&nbsp;následujících dnech se [[Rakousko-Uhersko]] [[Zánik Rakousko-Uherska|rozpadlo]]. [[28. říjen|28.&nbsp;října]] došlo v&nbsp;[[Praha|Praze]] k&nbsp;[[Vznik Československa|vyhlášení Československa]] a&nbsp;následující den došlo v&nbsp;[[Záhřeb]]u také k&nbsp;vyhlášení samostatného [[Stát Slovinců, Chorvatů a Srbů|Státu Slovinců, Chorvatů a&nbsp;Srbů]]. Ustupující rakousko-uherská armáda stahující se po [[Bitva u Vittorio Veneta|porážce u&nbsp;Vittorio Veneta]] ze severní Itálie však ještě podepsala s&nbsp;italskými veliteli [[příměří ve Villa Gusti]] nedaleko [[Padova|Padovy]].<ref name="Willmott (2005), 276–278">Willmott (2005), s. 276–278.</ref> Jednání se zástupci již prakticky neexistujícího státu začala [[1.&nbsp;listopad]]u a&nbsp;k&nbsp;podpisu příměří došlo [[3.&nbsp;listopad]]u v&nbsp;15&nbsp;hodin s&nbsp;platností od stejné hodiny následujícího dne.<ref name="Keegan (2003), 327.">Keegan (2003). Str. 327.</ref> Dne [[11.&nbsp;listopad]]u podepsal rakouský císař [[Karel&nbsp;I.]] pod silným nátlakem prohlášení, že se vzdává všech zásahů do státních záležitostí (nikoli abdikaci). Téhož dne císař opustil i&nbsp;[[Schönbrunn]]ský zámek ve [[Vídeň|Vídni]], čímž Rakousko-Uhersko definitivně zaniklo.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Pernes | jméno = Jiří | odkaz na autora = | titul = Poslední Habsburkové | vydavatel = Barrister a Knižní klub | místo = Brno | rok = 1999 | počet stran = | kapitola = Zhroucení | strany = 193 | isbn = 80-85947-30-7}}</ref> Osamocené Německo, kde se na počátku listopadu [[Kielská vzpoura|vzbouřila část námořnictva]] a&nbsp;na mnoha místech vypukla [[Listopadová revoluce (Německo)|revoluce]] bylo rovněž donuceno žádat o&nbsp;ukončení války. Vyjednávání se zástupci Dohody byla zahájena 8.&nbsp;listopadu poblíž [[Compiègne]].<ref name="pacner111">PACNER, Karel. ''Osudové okamžiky Československa'', s. 111-115</ref> Dne [[9.&nbsp;listopad]]u abdikoval německý císař [[Vilém II. Pruský|Vilém&nbsp;II.]] a&nbsp;sociální demokraté vyhlásili v&nbsp;Berlíně republiku.<ref name="pacner111" /> [[Příměří z&nbsp;Compiègne]] ukončující boje první světové války bylo v&nbsp;[[Vagón z Compiègne|železničním vagónu]] podepsáno ráno [[11.&nbsp;listopad]]u [[1918]] a&nbsp;vstoupilo v&nbsp;platnost téhož dne v&nbsp;11&nbsp;hodin. Tím první světová válka oficiálně skončila.<ref name="pacner111" /><ref name="Kershaw (2017), 72–73">Kershaw (2017), s. 72–73.</ref> Jako poslední z&nbsp;německých jednotek kapitulovaly oddíly generála Paula von Lettow-Vorbecka, které se o&nbsp;uzavření příměří dozvěděly během bojů v&nbsp;[[Severní Rhodesie|Severní Rhodesii]]. Lettow-Vorbeck formálně složil zbraně [[25.&nbsp;listopad]]u 1918.<ref name="Willmott (2005), 93">Willmott (2005), s. 93.</ref> == Válečné zločiny == === Znásilnění Belgie === [[Soubor:Damage To Louvain, Belgium, 1914 Q53271.jpg|náhled|Vypálené centrum [[Lovaň|Lovaně]]|alt=Trosky centra Lovani.]] Porušení belgické neutrality bylo hlavním argumentem, proč do války proti Německu vstoupila na počátku války Velká Británie. Nečekaný odpor belgických jednotek i&nbsp;nepřátelský postoj Belgičanů vyprovokoval útočící Němce k&nbsp;sérii odvetných zákroků namířených i&nbsp;proti civilnímu obyvatelstvu. Množství nevojáků bylo kvůli často domnělému odporu popraveno, přičemž známým se stal incident z&nbsp;[[Dinant]]u, kde němečtí vojáci usmrtili přes 600&nbsp;civilistů včetně žen a&nbsp;dětí.<ref name="Willmott (2005), 42">Willmott (2005), s. 42.</ref> Stovky lidí byly popraveny rovněž v&nbsp;[[Aarschot]], [[Tamines]], [[Andenne]] či [[Seiles]].<ref name="Keegan (2003), 73">Keegan (2003), s. 73.</ref> Neblaze proslulo především vypálení [[Lovaň|Lovaně]], kde kromě masakru stovek místních obyvatel lehla popelem pětina domů spolu s&nbsp;[[Katolická univerzita v Lovani|univerzitní]] knihovnou uchovávající vzácné [[středověk]]é [[rukopis]]y.<ref name="Willmott (2005), 42">Willmott (2005), s. 42.</ref> Německé zločiny v&nbsp;Belgii ještě zveličila britská, francouzská a&nbsp;později americká [[propaganda]] hovořící o&nbsp;„[[Německý vpád do Belgie (první světová válka)|znásilnění Belgie“]]. Příběhy o&nbsp;usmrcených duchovních, dětech a&nbsp;znásilněných ženách vyvolaly rozhořčení veřejného mínění ve státech Dohody a&nbsp;v&nbsp;neutrálních zemích.<ref name="Gilbert (2005), 72–73">Gilbert (2005), s. 72–73.</ref> Velký mezinárodní ohlas vzbudila poprava britské zdravotnice [[Edith Cavellová|Edith Cavell]], která napomáhala k&nbsp;útěku britským zajatcům. Během války došlo k&nbsp;hospodářské exploataci Belgie a&nbsp;k&nbsp;nasazení přibližně 100&nbsp;000&nbsp;Belgičanů na nucenou práci v&nbsp;Německu.<ref>HULICIUS, Eduard. ''Belgie'' Praha: Libri, 2006. Str. 148.</ref> === Okupace Srbska === [[Soubor:Austrian soldiers executing Serbs, 1917.jpg|náhled|vlevo|Rakousko-uherští vojáci popravují Srby|alt=Oddíl rakousko-uherských vojáků popravují klečící Srby.]] K&nbsp;násilnostem vůči srbskému obyvatelstvu docházelo ze strany útočících rakousko-uherských vojáků od vypuknutí války. Srbská armáda často postrádající vybavení se totiž v&nbsp;hornatém terénu často spoléhala na partyzánský způsob boje a&nbsp;ve velké míře ji podporovalo také domácí obyvatelstvo. Rakušané odpovídali hromadným zatýkáním a&nbsp;popravami civilistů často i&nbsp;v&nbsp;případě pouhého podezření z&nbsp;napomáhání nepřátelským vojákům.<ref name="Nedorost Na frontách velké války (2006), 57–58">Nedorost Na frontách velké války (2006), s. 57–58.</ref> Docházelo i&nbsp;k&nbsp;hromadným popravám zajatých srbských vojáků. [[26. říjen|26.&nbsp;října]] 1915 například bulharští vojáci spolu s&nbsp;členy [[Vnitřní makedonská revoluční organizace|VMRO]] popravili více než stovku srbských zajatců vyvlečených z&nbsp;nemocnice ve městě [[Štip]]. Po porážce srbské armády v&nbsp;roce 1915 došlo k&nbsp;okupaci Srbského království, které bylo rozděleno na rakousko-uherskou a&nbsp;bulharskou okupační zónu. Habsburská monarchie využívala [[Generální guvernorát Srbsko|obsazené srbské území]] jako zdroj surovin a&nbsp;lidských sil. Během války prošlo internačními a&nbsp;pracovními tábory přibližně 150&nbsp;000&nbsp;Srbů. Bulhaři usilující o&nbsp;přímé začlenění srbských oblastí k&nbsp;Bulharsku přikročili ve své okupační zóně k&nbsp;tvrdé [[Bulharizace|bulharizaci]]. Množství představitelů srbské inteligence bylo internováno a&nbsp;několik bylo i&nbsp;zavražděno, například [[Skopje|skopský]] metropolita [[Vićentije Krdžić]].<ref>{{Citace monografie | příjmení = Pelikán | jméno = Jan | spoluautoři = a kol. | titul = Dějiny Srbska | vydavatel = Nakladatelství Lidové noviny | místo = Praha | rok = 2005 | isbn = 80-7106-671-0 | poznámka = Dále jen ''Dějiny Srbska'' | strany = 274–276}}</ref> Známým se stal i&nbsp;masakr ve městě [[Surdulica]], kde na přelomu let 1916 a&nbsp;1917 popravily bulharské orgány přes 2&nbsp;000&nbsp;Srbů. V&nbsp;reakci na bulharský útlak došlo v&nbsp;únoru 1917 k&nbsp;[[Toplické povstání|Toplickému povstání]], které bylo potlačeno jednotkami Ústředním mocností. Následovaly tvrdé represe namířené proti srbským civilistům, které si vyžádaly přibližně 15&nbsp;000&nbsp;obětí.<ref name="Pelikán (2005), 279">Pelikán (2005), 279.</ref> První světová válka znamenala pro Srbsko demografickou katastrofu. Odhaduje se, že v&nbsp;bojích padlo 278&nbsp;000<ref name="Ferguson (2004), 260">Ferguson (2004), s. 260.</ref>&nbsp;– 400&nbsp;000&nbsp;srbských vojáků a&nbsp;845&nbsp;000&nbsp;civilistů podlehlo během bojů podvýživě, epidemiím a&nbsp;perzekuci. Dalších 100&nbsp;000&nbsp;vojáků bylo v&nbsp;bojích zmrzačeno. Srbsko tak mělo v&nbsp;letech 1914 až 1918 přijít o&nbsp;53 % mužské populace ve věku mezi 18 a&nbsp;55&nbsp;lety.<ref name="Pelikán (2005), 281">Pelikán (2005), 281.</ref> === Užití chemických zbraní === [[Soubor:British 55th Division gas casualties 10 April 1918.jpg|náhled|Oslepení angličtí vojáci po [[Čtvrtá bitva u Yper|čtvrté bitvě u&nbsp;Yper]], duben 1918|alt=Řada oslepených britských vojáků držících se za ramena.]] Signatáři [[Haagské úmluvy|Haagských úmluv]] z&nbsp;let [[1899]] a&nbsp;[[1907]] se zavázali nepoužívat v&nbsp;případě vojenského konfliktu [[Chemická zbraň|chemické zbraně]]. V&nbsp;první světové válce však užitím bojových plynů porušily Haagské úmluvy obě strany. Francouzská armáda využívala již od srpna 1914 granáty plněné [[Slzný plyn|slzným plynem]]. Němci poprvé využili dělostřelecké náboje plněné slzným plynem [[xylylbromid]]em proti Rusům v&nbsp;[[Bitva u Bolimova|bitvě u&nbsp;Bolimova]] počátkem roku 1915.<ref name="Willmott (2005), 117">Willmott (2005), s. 117.</ref> Na západní frontě byly bojové plyny poprvé úspěšně nasazeny během [[Druhá bitva u Yper|druhé bitvy u&nbsp;Yper]], kdy Němci k&nbsp;prolomení britských a&nbsp;francouzských linií vypustili 160&nbsp;tun chloru.<ref name="Keegan (2003), 160–161">Keegan (2003), s. 160–161.</ref> Obě strany v&nbsp;pokračující válce využívaly i&nbsp;další smrtící bojové plyny jako [[fosgen]] nebo hořčičný plyn, [[yperit]]. V&nbsp;reakci na nasazení chemických zbraní obě strany rozvíjely původně primitivní ochranné prvky a&nbsp;zaváděly do výbavy vojáků i&nbsp;stále dokonalejší [[Ochranná maska|plynové masky]].<ref name="Willmott (2005), 105">Willmott (2005), s. 105.</ref> === Etnické čistky === [[Soubor:Ambassador Morgenthau's Story p314.jpg|náhled|vlevo|Těla zavražděných arménských civilistů|alt=Mrtvá těla popravených arménských civilistů ležících mezi stromy.]] Během války byly usmrceny miliony civilistů, kteří byli zabiti během vojenských operací, při masakrech nebo [[pogrom]]ech. Nejrozsáhlejší [[Etnická čistka|etnickou čistkou]], ke které došlo během války, byla [[Arménská genocida|genocida Arménů]].<ref name="Keegan (2005), 16">Keegan (2005), s. 16.</ref> Drastická opatření vůči arménské komunitě zavedly osmanské úřady po porážce u&nbsp;Sarikamiše na jaře roku 1915. Elity a&nbsp;část mužů v&nbsp;produktivním věku byly popraveny a&nbsp;zbývající arménské obyvatelstvo bylo během pochodů smrti deportováno do koncentračního tábora v&nbsp;[[Aleppo|Aleppu]].<ref name="Gilbert (2005), 204–205">Gilbert (2005), s. 204–205.</ref> Přeživší byli následně vedeni přes [[Syrská poušť|Syrskou poušť]] do táboru v&nbsp;[[Dajr az-Zaur]]. Dle odhadů bylo během [[Genocida|genocidy]] usmrceno 1&nbsp;000&nbsp;000 až 1&nbsp;500&nbsp;000&nbsp;Arménů.<ref name="Gilbert (2005), 234–235">Gilbert (2005), s. 234–235.</ref> Kromě Arménů však Turci během války pronásledovali i&nbsp;další etnické a&nbsp;náboženské skupiny, které byly považovány za podezřelé a&nbsp;neloajální. Hovoří se rovněž o&nbsp;[[Řecká genocida|genocidě Řeků]] a&nbsp;[[Asyrská genocida|Asyřanů]] a&nbsp;perzekuci se nevyhnuly ani další křesťanské komunity žijící na území Osmanské říše. Během války na kavkazské frontě se naopak násilností vůči muslimskému obyvatelstvu dopouštěly jednotky vzbouřených Arménů.<ref name="Keegan (2005), 180">Keegan (2005), s. 180.</ref> Druhou zemí, kde docházelo k&nbsp;velkým masakrům a&nbsp;etnickým čistkám, bylo carské Rusko. S&nbsp;blížící se frontovou linií se část obyvatel Polska, Litvy a&nbsp;Ukrajiny obracela proti židovským spoluobčanům, kteří byli označováni za potenciální špióny sympatizující s&nbsp;Ústředními mocnostmi. Na mnoha místech docházelo k&nbsp;vyhánění Židů z&nbsp;jejich domovů a&nbsp;násilnostem, přičemž organizací protižidovských pogromů prosluli na východní frontě především kozáci bojující v&nbsp;carské armádě.<ref name="Gilbert (2005), 200">Gilbert (2005), s. 200.</ref> Velkokníže Nikolaj navíc v&nbsp;roce 1915 rozhodl o&nbsp;přesídlení 150&nbsp;000&nbsp;německých osadníků z&nbsp;[[Volyň|Volyně]] na [[Sibiř]]. Odhaduje se, že násilné přesídlení nepřežila třetina až polovina z&nbsp;nich. Carské úřady se zločinů vůči civilnímu obyvatelstvu dopouštěly i&nbsp;ve střední Asii, kde v&nbsp;roce 1916 vypuklo protiruské povstání muslimského obyvatelstva. Po potlačení povstání v&nbsp;ruském [[Turkestán]]u byly zmasakrovány nebo vyhnány z&nbsp;domovů tisíce [[Kyrgyzové|Kyrgyzů]], [[Kazaši|Kazachů]] a&nbsp;příslušníků dalších muslimských národů.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Kokaisl | jméno = Petr | titul = Dějiny Kyrgyzstánu očima pamětníků: 1917–1938 | url = | vydavatel = Nostalgie | místo = Praha | rok = 2012 | počet stran = 248 | kapitola = Povstání v roce 1916 | strany = 60–75 | isbn = 978-80-905365-0-0 }}</ref> === Námořní blokáda a&nbsp;ponorková válka === {{Podrobně|První bitva o Atlantik|Seznam válečných lodí ztracených během první světové války}} [[Soubor:Bundesarchiv DVM 10 Bild-23-61-17, Untergang der "Lusitania".jpg|náhled|Potopení parníku [[RMS Lusitania|RMS&nbsp;''Lusitania'']]|alt=Ilustrace potápějícího se parníků.]] Německo i&nbsp;Británie začaly s&nbsp;počátkem války, v&nbsp;rozporu s&nbsp;ustanovením druhé Haagské konference, klást v&nbsp;Severním moři [[Minové pole|minová pole]]. Británie prohlásila oblast Severního moře za bojové pásmo a&nbsp;navíc přes odpor některých neutrálních států, jako například [[Švédsko|Švédska]] či [[Norsko|Norska]], přistoupila k&nbsp;námořní blokádě Ústředních mocností.<ref name="Gilbert (2005), 154">Gilbert (2005), s. 154.</ref> Zadržené neutrální lodě byly eskortovány do britských přístavů, kde Britové zabavovali zboží vojenského charakteru. Britská vláda postupně zařadila mezi [[kontraband]] téměř veškeré zboží převážené na neutrálních lodích a&nbsp;dodnes je diskutováno, zda takto striktní blokáda neporušovala mezinárodní [[válečné právo]].<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hrbek | jméno = Jaroslav | odkaz na autora = | titul = Velká válka na moři. Díl 2. Rok 1915 | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2001 | isbn = 80-85983-85-0 | počet stran = 226 | poznámka = [Dále jen: ''Hrbek Velká válka na moři 2. díl. Rok 1915. (2001)''] | strany = 128–129}}</ref><ref name="Hrbek (2002), s. 151">Hrbek (2002), s. 151.</ref> V&nbsp;důsledku účinné blokády začalo obyvatelstvo Ústředních mocností strádat hlady a&nbsp;stovky tisíc civilistů v&nbsp;Německu a&nbsp;Rakousko-Uhersku v&nbsp;důsledku vyhladovění za války zemřely.<ref name="Willmott (2005), 285">Willmott (2005), s. 285.</ref> Německá strana disponující slabším námořnictvem zareagovala na britskou převahu na mořích nasazením ponorek. Ponorkové války s&nbsp;obchodním loďstvem nepřátel se, kromě Japonska a&nbsp;USA, zúčastnily v&nbsp;letech 1914 až 1918 všechny námořní velmoci zapojené do války, avšak nejničivěji si vedla především německá strana.<ref name="Hrbek (2002), s. 161–164">Hrbek (2002), s. 161–164.</ref> Kromě snahy o&nbsp;oslabení britské blokády se Němci snažili s&nbsp;pomocí ponorek ohrozit zásobování samotné Británie zcela závislé na námořní dopravě.<ref name="Allan (2012), 110.">Allan (2012). Str. 110.</ref><ref name="Hrbek (2002), s. 161">Hrbek (2002), s. 161.</ref> K&nbsp;prvnímu útoku německé ponorky na obchodní loď bez předchozího varování došlo v&nbsp;[[Calaiská úžina|Calaiské úžině]] [[26. říjen|26.&nbsp;října]] 1914, kdy [[Třída U 23|SM&nbsp;''U&nbsp;24'']] torpédovala francouzský trajekt ''Amiral Ganteaume'' převážející do Británie belgické uprchlíky. Nedošlo však k&nbsp;jeho potopení a&nbsp;''Amiral Ganteaume'' doplul do přístavu, přestože během útoku zahynulo na jeho palubě 40&nbsp;osob.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hrbek | jméno = Jaroslav | odkaz na autora = Jaroslav Hrbek | titul = Velká válka na moři. Díl 1. Rok 1914 | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2001 | isbn = 80-85983-84-2 | počet stran = 258 | poznámka = [Dále jen: ''Hrbek Velká válka na moři 1. díl. Rok 1914. (2001)''] | strany = 97}}</ref> Během války potopily německé ponorky přibližně 6&nbsp;000 obchodních lodí o&nbsp;[[Registrovaná tonáž|tonáži]] přibližně 12&nbsp;milionů [[Brutto registrovaná tuna|BRT]].<ref name="Hrbek (2002), s. 163">Hrbek (2002), s. 163.</ref> Přes tyto úspěchy však Německo nedokázalo Británii s&nbsp;pomocí ponorek vyřadit z&nbsp;války. Důvodem byl jejich nedostatečný počet a&nbsp;malý akční rádius spolu se zavedením účinné obranné taktiky [[konvoj]]ů, kdy skupiny obchodních lodí doprovázely lodě válečné.<ref name="Hrbek (2002), s. 162">Hrbek (2002), s. 162.</ref> Neomezená ponorková válka a&nbsp;potápění neutrálních plavidel navíc výrazně přispěly ke zhoršení vztahů Německa se Spojenými státy.<ref name="Allan (2012), 110.">Allan (2012). Str. 110.</ref> == Zázemí == [[Soubor:The Arms Production in Britain in the First World War Q27873.jpg|náhled|vlevo|Ženy zaměstnané v&nbsp;[[londýn]]ské zbrojovce|alt=Skupina žen pózujících před dělostřeleckými náboji v muniční továrně.]] Na počátku konfliktu žádný ze zapojených států nepočítal s&nbsp;dlouhou opotřebovávací válkou vyžadující všechny dostupné lidské i&nbsp;materiální prostředky. Totální válka mobilizovala k&nbsp;podpoře vojenského úsilí celé zázemí, které představovalo tzv.&nbsp;''domácí frontu''. Všechny státy postupně zaváděly centralistická opatření a&nbsp;ve snaze podřídit hospodářství válečnému úsilí zvyšovaly výkon průmyslové výroby a&nbsp;usilovaly o&nbsp;sociální zabezpečení vlastního obyvatelstva.<ref name="Willmott (2005), 122">Willmott (2005), s. 122.</ref> Klíčovou úlohu měl během války rychle rostoucí [[zbrojní průmysl]], který odčerpával značnou část zdrojů a&nbsp;zaměstnával stále větší množství obyvatel. Nedostatek pracovních sil po povolání mužů do armád byl kompenzován zapojením žen, které byly zaměstnávány jako úřednice, pracovaly v&nbsp;dopravě, zemědělství, lehkém i&nbsp;těžkém průmyslu. Například ve Francii se počet dělníků ve zbrojovkách zvýšil z&nbsp;50&nbsp;000 v&nbsp;roce 1914 na 1&nbsp;700&nbsp;000 v&nbsp;roce 1918, přičemž dvě třetiny z&nbsp;nich tvořily právě ženy.<ref name="Willmott (2005), 123">Willmott (2005), s. 123.</ref> Nedostatek potravin vedl některé státy k&nbsp;zavedení [[Přídělový systém|přídělového systému]], kdy byly především potraviny, ale i&nbsp;další nedostatkové komodity jako palivo, šatstvo a&nbsp;další zboží, vydávány pouze na základě přídělových lístků. Nejhůře se nedostatek potravin a&nbsp;dalšího zboží začal kvůli námořní blokádě v&nbsp;průběhu války projevovat v&nbsp;Německu a&nbsp;Rakousko-Uhersku. Obyvatelstvo Ústředních mocností trpělo hladem a&nbsp;snižující se příděly donutily strádající obyvatele konzumovat [[náhražka|náhražkové]] (''ersatz'') potraviny. Špatná úroda [[brambor]] v&nbsp;roce 1916 předznamenala v&nbsp;Německu a&nbsp;Rakousku tzv.&nbsp;„řepnou“ či „tuřínovou zimu“, neboť jedinými dostupnými potravinami v&nbsp;mnoha městech zůstaly pouze [[krmná řepa]] a&nbsp;[[tuřín]].<ref name="Willmott (2005), 124">Willmott (2005), s. 124.</ref> Stovky tisíc podvyživených civilistů podlehly nemocem, zimě a&nbsp;hladu. Odhaduje se, že jen v&nbsp;Německu zemřelo v&nbsp;letech 1914 až 1918 kvůli podvyživení přibližně 700&nbsp;000&nbsp;lidí.<ref name="Willmott (2005), 285">Willmott (2005), s. 285.</ref> == Podpora války == [[Soubor:British_recruits_August_1914_Q53234.jpg|náhled|Britští dobrovolníci v Londýně v&nbsp;srpnu 1914]] Nacionalismus a&nbsp;militarismus formovaly náladu znepřátelených evropských národů ještě před vypuknutím války. Domácí [[propaganda]] vykreslovala nepřátelské státy a&nbsp;národy jako hrozbu a&nbsp;pobízela obyvatelstvo k&nbsp;podpoře válečného konfliktu.<ref name="Willmott (2005), 12">Willmott (2005), s. 12.</ref> Důraz byl kladen i&nbsp;na [[Vlastenectví|patriotismus]], povinnost vůči vlasti, obranu hodnot, věrnost a&nbsp;čest.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Eksteins | jméno = Modris | odkaz na autora = | titul = Svěcení jara: velká válka a zrod moderní doby | url = | vydavatel = Argo | místo = Praha | rok = 2019 | vydání = | počet stran = 386 | kapitola = | strany = 187 | isbn = 978-80-257-2935-9 | poznámka = [Dále jen: ''Eksteins (2019)'']}}</ref> Dle britského historika [[Niall Ferguson|Nialla Fergusona]] však nadšení v&nbsp;počátku války rozhodně nesdílela celá evropská společnost, ve které spíše převažovaly existenční obavy a&nbsp;nezřídka i&nbsp;panika.<ref name="Ferguson (2004), 170–179">Ferguson (2004), s. 170–179.</ref> Přesto se válčícím státům podařilo především díky povinným vojenským odvodům a&nbsp;disciplinovanému obyvatelstvu úspěšně mobilizovat miliony mužů. Německo povolalo během války do armády více než 13&nbsp;400&nbsp;000&nbsp;vojáků, Rusko 12&nbsp;milionů, Francie a&nbsp;Britské impérium více než 8,5&nbsp;milionu, Rakousko-Uhersko 7&nbsp;800&nbsp;000 a&nbsp;Itálie téměř 6&nbsp;milionů.<ref name="Willmott (2005), 307">Willmott (2005), s. 307.</ref> Británie z&nbsp;počátku spoléhající na profesionální armádu a&nbsp;dobrovolníky musela od roku 1916 rovněž přistoupit k&nbsp;zavedení branné povinnosti a&nbsp;povinným odvodům.<ref name="Ferguson (2004), 186">Ferguson (2004), s. 186.</ref> [[Soubor:Harry R. Hopps, Destroy this mad brute Enlist - U.S. Army, 03216u edit.jpg|náhled|vlevo|upright|Protiněmecká propaganda v roce 1917]] Válčící státy se až do konce konfliktu snažily maximalizovat válečné úsilí společnosti také s&nbsp;pomocí propagandy a&nbsp;[[Cenzura|cenzury]] kontrolující tisk ale i&nbsp;osobní korespondenci mezi vojáky a&nbsp;jejich blízkými v&nbsp;zázemí.<ref name="Eksteins (2019), 242">Eksteins (2019), s. 242.</ref> Množství vlasteneckých žurnalistů, akademiků či básníků se do podpory války zapojovalo dobrovolně.<ref name="Ferguson (2004), 210">Ferguson (2004), s. 210.</ref> Propaganda se prostřednictvím plakátů, novin, knih, fotografií a&nbsp;filmů zaměřovala především na posílení odhodlání vlastního obyvatelstva a&nbsp;ovlivnění veřejného mínění v&nbsp;neutrálních státech. Jelikož navíc záhy docházely prostředky na financování války, koncentrovalo se úsilí propagandy i&nbsp;na získávání financí. Obyvatelstvo bylo vyzýváno k&nbsp;podpoře války skrze nákup válečných dluhopisů.<ref name="Willmott (2005), 123">Willmott (2005), s. 123.</ref><ref name="Ferguson (2004), 207">Ferguson (2004), s. 207.</ref> Totální válka vedla i&nbsp;k&nbsp;nebývalému zapojení žen. Ženy nahrazovaly mobilizované muže v&nbsp;práci a&nbsp;byly masivně nasazeny v&nbsp;zemědělství i&nbsp;v&nbsp;průmyslu. Ženy pracovaly nejen jako zdravotnice, ale v&nbsp;některých případech se přímo se zúčastnily i&nbsp;bojů první světové války. V&nbsp;[[Srbská armáda|srbské armádě]] se proslavila [[Milunka Savić]] či Britka [[Flora Sandes]]. Na ruské straně bylo zformováno dokonce několik ženských praporů. Tzv.&nbsp;„prapor smrti“ pod velením [[Maria Leontijevna Bočkareva|Marije Bočkarjovové]] se do bojů zapojil během Kerenského ofenzívy.<ref name="Willmott (2005), 128">Willmott (2005), s. 128.</ref> == Odpor k&nbsp;válce == Vzepětí nacionalismu přehlušilo v&nbsp;roce 1914 hlasy hovořící proti vojenskému konfliktu. Opozice proti válce se formovala především mezi [[Pacifismus|pacifisty]], částí [[Socialismus|socialistů]], [[Anarchismus|anarchisty]], křesťany a&nbsp;[[Feminismus|feministkami]].<ref name="Willmott (2005), 127">Willmott (2005), s. 127.</ref> Vůči světové válce vystupovala i&nbsp;část intelektuálů, například profesor práva [[Walther Schücking]], spisovatel [[Romain Rolland]] nebo fyzik [[Albert Einstein]].<ref name="Ferguson (2004), 173–175">Ferguson (2004), s. 173–175.</ref> K&nbsp;zastavení bojů vyzýval i&nbsp;[[papež]] [[Benedikt&nbsp;XV.]],<ref name="Ferguson (2004), 307">Ferguson (2004), s. 307.</ref> který znepřáteleným stranám adresoval [[1.&nbsp;listopad]]u 1914 svou encykliku ''[[Ad beatissimi apostolorum]]'' volající po míru. Do vězení se pro své veřejné vystupování proti válce dostal britský matematik a&nbsp;filosof [[Bertrand Russell]] či americký odborářský vůdce [[Eugene V.&nbsp;Debs]]. Vojenské soudy tvrdě trestaly i&nbsp;šíření protiválečných letáků a&nbsp;docházelo k&nbsp;pronásledování odpíračů vojenské služby.<ref name="Willmott (2005), 127">Willmott (2005), s. 127.</ref> Utrpení na frontě a&nbsp;obrovské ztráty záhy zchladily počáteční nadšení některých vojáků. S&nbsp;pokračující válkou docházelo stále častěji k&nbsp;dezercím a&nbsp;vzpourám. Během [[Vánoce|Vánoc]] v&nbsp;roce 1914 došlo na západní frontě k&nbsp;neoficiálnímu vyhlášení [[Vánoční příměří|příměří]] mezi německými, francouzskými a&nbsp;britskými vojáky, kteří opustili zákopy a&nbsp;v&nbsp;území nikoho zpívali [[Koleda|koledy]] a&nbsp;sehráli několik [[fotbal]]ových zápasů.<ref name="Gilbert (2005), 173">Gilbert (2005), s. 173.</ref><ref name="Willmott (2005), 103">Willmott (2005), s. 103.</ref> [[Soubor:The Deserter.jpg|náhled|vlevo|[[Boardman Robinson]]: ''The Deserter'', 1916|alt=Kresba postavy připomínající Ježíše stojící před popravčí četou složené z vojáků jednotlivých států zapojených do konfliktu.]] Katastrofální životní podmínky a&nbsp;odpor k&nbsp;nesmyslným jatkám vyvolal mezi vojáky obou stran řadu rebelií. Velké vzpoury nastaly v&nbsp;řadách demoralizované francouzské armády po neúspěchu Nivellovy ofenzívy na jaře roku 1917. Frontu navzdory rozkazům opustilo téměř 30&nbsp;000&nbsp;francouzských vojáků a&nbsp;další odmítali do frontových linií nastoupit. Při potlačení vzpoury bylo 24&nbsp;000&nbsp;vojáků potrestáno a&nbsp;před vojenské soudy bylo postaveno 3&nbsp;335&nbsp;mužů, z&nbsp;nichž 449 dostalo trest smrti. Popraveno však nakonec bylo pouze 27 z&nbsp;nich.<ref name="Willmott (2005), 212–213">Willmott (2005), s. 212–213.</ref> Dezerce byly časté i&nbsp;v&nbsp;italském vojsku či v&nbsp;mnohonárodnostních armádách Rakousko-Uherska, Ruska a&nbsp;Osmanské říše.<ref name="Astorri a Salvadori (2010), 133–134">Astorri a Salvadori (2010), s. 133–134</ref> Ve válkou vyčerpaném Rusku došlo v&nbsp;roce 1917 k&nbsp;rozkladu armády, hromadným dezercím a&nbsp;k&nbsp;revoluci odstranivší carský režim. Bolševici posléze získali moc i&nbsp;díky slibům na okamžité vystoupení z&nbsp;války. Ve [[Střední Asie|středoasijském]] [[Turkestán]]u se [[Islám|muslimské]] obyvatelstvo začalo proti carskému režimu bouřit dokonce již v&nbsp;roce 1916, kdy došlo ke zrušení výjimky zprošťující muslimy povinné vojenské služby. Toto hnutí později přerostlo v&nbsp;ozbrojené [[Hnutí basmačů|Basmačské povstání]] potlačené teprve ve [[1920–1929|20.&nbsp;letech]] [[Sovětský svaz|Sovětským svazem]]. Nespokojenost s&nbsp;probíhající válkou se promítla i&nbsp;do povstání [[Irové|Irů]] bouřících se proti britské nadvládě. Během [[Velikonoční povstání|Velikonočního povstání]] organizovaného [[Irské republikánské bratrstvo|Irským republikánským bratrstvem]] a&nbsp;podporovaného Němci došlo v&nbsp;[[Dublin]]u v&nbsp;dubnu 1916 k&nbsp;šestidenním bojům s&nbsp;britským vojskem, které však vzpouru irských republikánů dokázalo potlačit.<ref name="Willmott (2005), 227">Willmott (2005), s. 227.</ref> Na konci války proběhly velké vzpoury námořnictva Ústředních mocností. Rakousko-uherští námořníci provedli na počátku února 1918 [[Vzpoura v boce Kotorské|vzpouru v&nbsp;boce Kotorské]] a&nbsp;němečtí námořníci se v&nbsp;listopadu téhož roku [[Kielská vzpoura|vzbouřili v&nbsp;Kielu]], což v&nbsp;Německu předznamenalo [[Listopadová revoluce (Německo)|listopadovou revoluci]]. U&nbsp;nevládnoucích národů mnohonárodnostních států se odpor k&nbsp;pokračující válce promísil před jejím koncem se snahou o&nbsp;nabytí státní samostatnosti.<ref name="Křen (2005), 343">Křen (2005), s. 343.</ref> == Důsledky první světové války == {{Podrobně|Důsledky první světové války|Pařížská mírová konference (1919)|Oběti první světové války|Mandátní území}} První světová válka vytvořila dějinný zlom v&nbsp;oblasti vojenské, geopolitické i&nbsp;hospodářské. Promítla se však výrazně i&nbsp;do dějin každodennosti, pokud jde o&nbsp;celospolečenskou atmosféru, tradiční morální hodnoty nebo kulturní zvyklosti a&nbsp;společenské návyky. Velká válka byla průmyslovým konfliktem vyznačujícím se [[Totální válka|totálním]] nasazením obyvatel zapojených států a&nbsp;dlouhými [[Opotřebovávací válka|opotřebovávacími]] [[Zákopová válka|boji v&nbsp;zákopech]]. Konflikt z&nbsp;let 1914 až 1918 představuje jeden ze zásadních zlomů [[20.&nbsp;století]] a&nbsp;[[Moderní dějiny|moderních dějin]] lidstva, jehož důsledky pociťuje dodnes.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Černý | jméno = František | odkaz na autora = | titul = Moje záznamy ze světové války 1914–1918 | url = | vydavatel = NZB | místo = Praha | rok = 2014 | počet stran = 159 | kapitola = | strany = 147–153 | isbn = 978-80-904272-8-0}}</ref> Proto Velkou válku mnozí historici označují za katastrofu definitivně ukončující [[Dlouhé 19. století|dlouhé 19.]] a&nbsp;uvozující [[krátké 20.&nbsp;století]].<ref name="Hobsbawm (1998), 31">[[Eric Hobsbawm|HOBSBAWM, Eric]]. ''Věk extrémů: Krátké 20. století 1914–1991'' Praha: 1998. [dále jen Hobsbawm (1998)]. Str. 31.</ref><ref name="Vinen (2007), 16–17">[[Richard Vinen|VINEN, Richard]]. ''Evropa dvacátého století'' Praha: 2007. [dále jen Vinen (2007)]. Str. 16–17.</ref> === Ztráty a&nbsp;technologický pokrok === [[Soubor:Aero Ae-01.jpg|náhled|Rakousko-Uherský [[průzkumný letoun]] [[Hansa-Brandenburg B.I]], vyráběný po válce jako [[Aero Ae-01]]|alt=Odstavený rakousko-uherský průzkumný letoun Hansa-Brandenburg B.I.]] Ve snaze zvrátit patovou situaci na frontách vyvinuly zapojené státy během války řadu technologických a&nbsp;ekonomických zefektivnění a&nbsp;novinek v&nbsp;oblasti vojenství. Kvůli válce došlo k&nbsp;rozvoji mechanizace, vývoji mnoha nových a&nbsp;vylepšení stávajících zbraní, které získávaly nebývale ničivou sílu a&nbsp;pozměňovaly [[Vojenská taktika|vojenskou taktiku]]. Modernizovaná děla byla přesnější a&nbsp;díky rozvoji komunikačních sítí a&nbsp;lepší koordinaci s&nbsp;postupující pěchotou se jejich palba stávala mnohem efektivnější.<ref>BLACK, Jeremy. ''Zbraně, které změnily svět'' Líbeznice: 2009. Str. 127–128.</ref> Do bojů byla poprvé ve velkém měřítku nasazována i&nbsp;dalekonosná děla a&nbsp;[[kulomet]]y, které spolu se zátarasy z&nbsp;[[Ostnatý drát|ostnatého drátu]] vytvořily pro pěšáky téměř nepřekonatelnou překážku. K&nbsp;dobytí zákopů byly proto dále vylepšovány ruční [[Granát (zbraň)|granáty]], [[minomet]]y a&nbsp;[[plamenomet]]y. Dynamicky se rozvíjející [[letectví]] umožnilo vylepšovaná letadla využívat k&nbsp;pozorování i&nbsp;bombardování. Po zabudování kulometu a&nbsp;vyřešení problému [[Synchronizátor střelby|synchronizace]] se pak stíhací letouny efektivněji zapojily přímo do bojů ve vzduchu. Na moři byly za první světové války masivně využívány [[Ponorka|ponorky]] a&nbsp;poprvé ač ve velmi omezeném měřítku byly využity i&nbsp;[[Letadlová loď|letadlové lodě]]. Novinku pak představovaly i&nbsp;nově sestrojené [[tank]]y a&nbsp;[[samopal]]y napomáhající překonávat pevná defenzivní postavení a&nbsp;rozpohybovat tak statické zákopové boje. Obě strany navíc ve velkém měřítku využívaly i&nbsp;před válkou zakázané [[Chemická zbraň|bojové chemické látky]].<ref>{{Citace kvalifikační práce | příjmení = Pražák | jméno = Marek | instituce = Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, Zdravotně sociální fakulta | odkaz na instituci = Zdravotně sociální fakulta Jihočeské univerzity | titul = Používání chemických zbraní v 1. světové válce a poučení pro současnost | url = https://theses.cz/id/zhloao/Bakalsk_prce.pdf?zpet=%2Fvyhledavani%2F%3Fsearch%3Dchemick%C3%A9%20zbran%C4%9B%20prvn%C3%AD%20sv%C4%9Btov%C3%A1%20v%C3%A1lka%26start%3D1 | typ práce = Bakalářská práce | vedoucí = Vladimír Pitschmann | místo = České Budějovice | rok vydání = 2011 | strany = 23, 41 | datum přístupu = 2021-05-16}}</ref> [[Soubor:Rajhrad, památník padlým (1).JPG|náhled|190px|vlevo|Pomník padlým v obci [[Rajhrad]] v Jihomoravském kraji]] Vedle zbraní došlo za války k&nbsp;vývoji nových vynálezů a&nbsp;k&nbsp;zdokonalení mnoha technologií. Kvůli blokádám a&nbsp;nedostatku zdrojů byly vyvíjeny umělé tkaniny, kůže i&nbsp;potraviny.<ref name="Honzík a Honzíková (1984), 307">Honzík a Honzíková (1984), s. 307.</ref> Došlo k&nbsp;vylepšení [[radiokomunikace]], rozšíření [[Zdrhovadlo|zipů]], [[Hodinky|náramkových hodinek]], [[Čajový sáček|čajových pytlíků]], [[Korozivzdorná ocel|korozivzdorné oceli]], účinnějších hygienických ubrousků a&nbsp;[[Menstruační vložka|menstruačních vložek]].<ref>{{Citace elektronické monografie | příjmení = Evans | jméno = Stephen | titul = 10 inventions that owe their success to World War One | vydavatel = www.bbc.com | odkaz na vydavatele = BBC | datum vydání = 2014-04-13 | datum přístupu = 2018-04-05 | url = http://www.bbc.com/news/magazine-26935867}}</ref> Díky zkušenostem z&nbsp;operací tisíců raněných došlo navíc i&nbsp;k&nbsp;rozvoji medicíny. Množství vojáků s&nbsp;amputovanými končetinami potřebovalo funkční [[Protéza|protézy]] a&nbsp;o&nbsp;záchranu znetvořených mužů usilovala [[plastická chirurgie]]. Za průkopníka moderní plastické chirurgie bývá považován Novozélanďan [[Harold Gillies]], který provedl na 11&nbsp;000&nbsp;operací a&nbsp;vyvinul techniku [[Kožní štěpy|kožních štěpů]].<ref>DUIN, Nancy ''Historie medicíny: od pravěku do roku 2020'', Praha: Slovart 1997. Str. 138.</ref> Zkoumáním [[Posttraumatická stresová porucha|posttraumatické stresové poruchy]] vyvolané u&nbsp;mnoha vojáků otřesnými válečnými zážitky pak nové poznatky získávala také [[psychiatrie]].<ref>HUNT, Morton. ''Dějiny psychologie'', Praha: Portál, 2000. Str. 536.</ref> I&nbsp;díky novým a&nbsp;zdokonaleným zbraním zemřelo během pět let trvajícího konfliktu přímo v&nbsp;boji či kvůli zraněním a&nbsp;nemocem přibližně 9,5&nbsp;milionů vojáků a&nbsp;asi 21&nbsp;milionů jich bylo zraněno.<ref name="Westwell (2013), 185">Westwell (2013), s. 185.</ref><ref name="Ferguson (2004), 260">Ferguson (2004), s. 260.</ref> Odhaduje se, že masakry civilistů, nemoci a&nbsp;strádání ve špatně zásobeném zázemí si navíc vyžádaly i&nbsp;dalších 6&nbsp;milionů civilních obětí. Přibližně dvě třetiny z&nbsp;nich připadají na [[Ruské impérium]] a&nbsp;[[Osmanská říše|Osmanskou říši]], kde během války došlo ke [[Arménská genocida|genocidě Arménů]], [[Řecká genocida|Řeků]] a&nbsp;[[Asyrská genocida|Asyřanů]].<ref name="Westwell (2013), 185">Westwell (2013), s. 185.</ref> Ještě během války se navíc prostřednictvím amerických vojáků rozšířila tzv.&nbsp;[[španělská chřipka]]. Při následné celosvětové pandemii jí podlehly další desítky milionů lidí.<ref name="Willmott (2005), 287">Willmott (2005), s. 287.</ref> Miliony zemřelých připomíná do dnešních dnů množství památníků, zachovalých vojenských hřbitovů a&nbsp;[[Hrob Neznámého vojína|hroby neznámých vojínů]], které byly ve velkém počtu budovány v&nbsp;meziválečném období. Mezi pamětní dny věnované památce padlých, veteránů a&nbsp;ukončení války patří [[Den válečných veteránů]] slavený [[11.&nbsp;listopad]]u nebo [[Den Anzac]] oslavovaný Australany a&nbsp;Novozélanďany [[25. duben|25.&nbsp;dubna]].<ref name="Astorri a Salvadori (2010), 173">Astorri a Salvadori (2010), s. 173</ref> {| class="wikitable floatleft" |+ Ztráty na životech<ref name="Westwell (2013), 185">Westwell (2013), s. 185.</ref><ref name="Ferguson (2004), 260">Ferguson (2004), s. 260.</ref> |- !|Stát !!Počet padlých vojáků!! Počet civilních obětí |- |align=left|'''[[Belgie]]''' || 14&nbsp;000 – 38&nbsp;000 || 85&nbsp;000 – 115&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Bulharské carství|Bulharsko]]''' || 76&nbsp;000 – 88&nbsp;000 || 100&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Třetí Francouzská republika|Francie]]''' || 1&nbsp;398&nbsp;000 || 340&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Italské království|Itálie]]''' || 460&nbsp;000 – 578&nbsp;000 || 590&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Německé císařství|Německo]]''' || 1&nbsp;800&nbsp;000 – 2&nbsp;037&nbsp;000 || 425&nbsp;000 – 765&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Osmanská říše]]''' || 325&nbsp;000 – 804&nbsp;000 || 2&nbsp;100&nbsp;000 – 2&nbsp;500&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Rakousko-Uhersko]]''' || 1&nbsp;100&nbsp;000 || 590&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Rumunské království|Rumunsko]]''' || 250&nbsp;000 || 330&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Ruské impérium|Rusko]]''' || 1&nbsp;811&nbsp;000 || 1&nbsp;140&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Spojené království Velké Británie a Irska|Spojené království]]''' || 723&nbsp;000 || 292&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Srbské království|Srbsko]]''' || 278&nbsp;000 || 450&nbsp;000 – 800&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Spojené státy americké|USA]]''' || 114&nbsp;000 || 757 |} === Politické a&nbsp;hospodářské důsledky === [[Soubor:Map Europe 1923-cs.svg|náhled|Mapa Evropy v&nbsp;roce [[1923]]|alt=Mapa Evropy z roku 1923 zachycující staré a nové státní hranice.]] Přímým důsledkem války byly i&nbsp;velké politické změny, kdy došlo k&nbsp;rozpadu předválečné struktury států a&nbsp;na místě zaniklých [[Mnohonárodnostní stát|mnohonárodnostních]] monarchií vznikly nové [[národní stát]]y.<ref name="Křen (2005), 355">Křen (2005), s. 355.</ref> Důsledkem světové války byl zánik [[Rakousko-Uhersko|Rakouska-Uherska]], [[car]]ského [[Ruské impérium|Ruska]], [[Německo|Německého císařství]] a&nbsp;[[Osmanská říše|Osmanské říše]] a&nbsp;vznik množství nástupnických států.<ref name="Westwell (2013), 186">Westwell (2013), s. 186.</ref> Ještě v&nbsp;průběhu konfliktu se vyčerpané Rusko propadlo do [[Ruská občanská válka|občanské války]], během níž se impérium rozpadlo a&nbsp;na Rusku se osamostatnily [[Baltské státy|pobaltské státy]], [[Finsko]] a&nbsp;na krátký čas též [[Běloruská lidová republika|Bělorusko]], [[Ukrajinská lidová republika|Ukrajina]] a&nbsp;[[Zakavkazská demokratická federativní republika|zakavkazské republiky]]. Po vítězství [[Bolševici|bolševiků]] v&nbsp;občanské válce došlo v&nbsp;roce [[1922]] k&nbsp;ustanovení [[Sovětský svaz|Sovětského svazu]].<ref name="Křen (2005), 355">Křen (2005), s. 355.</ref> Rakousko-Uhersko se v&nbsp;závěru války [[Zánik Rakousko-Uherska|rozpadlo]] na nové republiky [[První Rakouská republika|Rakousko]], [[První republika|Československo]] a&nbsp;[[První Maďarská republika|Maďarsko]]. Došlo rovněž k&nbsp;znovuobnovení samostatného [[Druhá Polská republika|Polska]] a&nbsp;ke vzniku [[Jugoslávie]]. Zbylé území Rakousko-Uherska připadlo Rumunsku a&nbsp;Itálii.<ref name="pacner119">PACNER, Karel. ''Osudové okamžiky Československa'', s. 119</ref> Ruská [[Besarábie]] byla připojena k&nbsp;Rumunsku a&nbsp;[[Podkarpatská Rus]] k&nbsp;Československu. Nově vzniklé státy ve střední a&nbsp;východní Evropě se okamžitě pustily do vzájemných sporů a&nbsp;někdy i&nbsp;bojů o&nbsp;společné hranice.<ref name="Westwell (2013), 186">Westwell (2013), s. 186.</ref> Přestože byly navíc tyto státy budovány jako národní,<ref name="Křen (2005), 360">Křen (2005), s. 360.</ref> žilo v&nbsp;nich velké množství národnostních menšin a&nbsp;vzájemné soužití přinášelo další komplikace a&nbsp;spory v&nbsp;meziválečném období.<ref name="Westwell (2013), 186–187">Westwell (2013), s. 186–187.</ref><ref name="Křen (2005), 453">Křen (2005), s. 453.</ref> Nedostatečná spolupráce nově vzniklých států navíc v&nbsp;budoucnu nahrávala agresivním režimům v&nbsp;Sovětském svazu a&nbsp;[[Nacistické Německo|nacistickém Německu]].<ref name="Křen (2005), 361">Křen (2005), s. 361.</ref><ref name="Westwell (2013), 187">Westwell (2013), s. 187.</ref> Francie získala od poraženého Německa zpět [[Alsasko]] a&nbsp;[[Lotrinsko]]. Německo, které se po [[Listopadová revoluce (Německo)|listopadové revoluci]] propadlo do bojů mezi komunisty a&nbsp;příslušníky pravicových [[Freikorps]]ů, přišlo ve prospěch Polska o&nbsp;část území na východě, o&nbsp;[[Sárské teritorium|Sársko]] a&nbsp;připraveno bylo i&nbsp;o&nbsp;všechny své [[Německá koloniální říše|zámořské kolonie]].<ref name="pacner119" /> Nově ustanovená [[Výmarská republika]] nakonec odrazila pokus radikální levice o&nbsp;socialistickou revoluci a&nbsp;Německo přistoupilo na podmínky [[Versailleská smlouva|Versailleské smlouvy]].<ref name="Westwell (2013), 189">Westwell (2013), s. 189.</ref> Území Osmanské říše si vítězné státy dle [[Sèvreská smlouva|Sèvreské smlouvy]] rozdělily do sfér vlivu. [[Turci]] vedení [[Mustafa Kemal Atatürk|Kemalem Pašou]] se však vzepřeli a&nbsp;po vítězství ve [[Turecká válka za nezávislost|válce o&nbsp;nezávislost]] si vybojovali revizi předchozích dohod [[Lausannská smlouva|Lausannskou smlouvou]], která potvrzovala tureckou suverenitu nad územím [[Malá Asie|Anatolie]].<ref name="Willmott (2005), 304–305">Willmott (2005), s. 304–305.</ref> [[Soubor:Bundesarchiv Bild 146-1972-062-01, Berlin, bettelnder Kriegsinvalide.jpg|náhled|vlevo|Válečný invalida žebrající na berlínské ulici|alt=Válečný invalida s jednou nohou žebrající na berlínské ulici dostává peníze od kolemjdoucího muže.]] Válka posílila extremistické politické síly z&nbsp;radikální levice i&nbsp;pravice. V&nbsp;Rusku se k&nbsp;moci dostala [[Komunistická strana Sovětského svazu|komunistická strana]] a&nbsp;v&nbsp;Itálii se k&nbsp;vládě dostali [[Národní fašistická strana|fašisté]].<ref name="Křen (2005), 355 a 357">Křen (2005), s. 355 a 357.</ref> Pokusy o&nbsp;socialistickou revoluci a&nbsp;ustanovení komunistických režimů po vzoru bolševického Ruska po válce proběhly v&nbsp;[[Alsaská republika rad|Alsasku]], [[Bavorská republika rad|Bavorsku]], [[Maďarská republika rad|Maďarsku]], Bulharsku, [[Finská socialistická dělnická republika|Finsku]] nebo na [[Slovenská republika rad|Slovensku]]. Období krátce po válce bylo kromě krvavých střetů mezi radikální pravicí a&nbsp;levicí charakteristické i&nbsp;vypuknutím množství válečných střetů mezi nově vzniklými státy o&nbsp;podobu vzájemných hranic.<ref name="Křen (2005), 361">Křen (2005), s. 361.</ref><ref name="Vinen (2007), 131">Vinen (2007), s. 131.</ref> Vedle vlny sociálního a&nbsp;nacionálního radikalismu se v&nbsp;důsledku války vzedmulo i&nbsp;hnutí za odstranění [[Kolonialismus|kolonialismu]], které zasáhlo [[Čínská republika (1912–1949)|Čínu]], [[Indie|Indii]], [[Indonésie|Indonésii]], [[Irák]] nebo [[Egypt]]. Proces [[dekolonizace]] pokračoval i&nbsp;v&nbsp;britských [[Dominium|dominiích]], které si během války vymohly více samostatnosti.<ref>MAUROIS, André. ''Dějiny Anglie'', Praha: Nakladatelství lidové noviny, 1993. Str. 430–431.</ref> [[Soubor:Kalisz, ruiny szkoly realnej 1919 (70658366).jpg|náhled|Ruiny školní budovy v polské [[Kališ]]i v roce 1919|alt=Ruiny školy v městě Kalisz]] V&nbsp;důsledku války došlo k&nbsp;rozvratu stability předválečné světové ekonomiky. Rozsáhlé oblasti, kterými prošla válečná fronta, byly zdevastovány. Vyčerpání zdrojů a&nbsp;ohromné zadlužení zapojených států vedlo k&nbsp;skokovému zvyšování cen a&nbsp;[[Hyperinflace|hyperinflaci]]. Ekonomiky zemí Ústředních mocností zažívaly hlubokou recesi již v&nbsp;průběhu války.<ref name="Ferguson (2004), 226–227">Ferguson (2004), s. 226–227.</ref> Evropské státy, jejichž ekonomiky se během konfliktu přeorientovaly na podporu [[Zbrojní průmysl|válečného průmyslu]], byly válkou hospodářsky zcela vyčerpány a&nbsp;vedoucí postavení ve světě převzaly [[Spojené státy americké]].<ref name="Westwell (2013), 186">Westwell (2013), s. 186.</ref> USA, představující největšího mezinárodního [[věřitel]]e, se staly hlavní světovou mocností a&nbsp;prezident [[Woodrow Wilson|Wilson]] se v&nbsp;roce [[1919]] zasadil o&nbsp;vznik [[Společnost národů|Společnosti národů]]. Cílem této světové [[mezinárodní organizace]] se sídlem v&nbsp;[[Ženeva|Ženevě]] bylo zajistit mír a&nbsp;spolupráci národů a&nbsp;řešení vzájemných sporů jednáním. Zvlášť v&nbsp;západní Evropě se v&nbsp;reakci na válku rozšířil politický [[pacifismus]]. To se projevilo ve snahách některých států o&nbsp;uzavření dohod zaručujících vzájemné [[Demilitarizace|odzbrojení]], v&nbsp;dojednaném [[Ženevský protokol|Ženevském protokolu]] odmítajícím užití chemických a&nbsp;[[Biologická zbraň|biologických zbraní]] nebo podpisem [[Briandův–Kelloggův pakt|Briand-Kellogova paktu]], který vylučoval válku jako prostředek k&nbsp;řešení mezinárodních sporů. Pacifismus se pak ve [[1930–1939|30.&nbsp;letech]] projevil v&nbsp;politice [[appeasement]]u. Kromě Společnosti národů byla po válce založena i&nbsp;[[Mezinárodní organizace práce]]<ref>POKORNÝ, Pavel a kol. ''100 let Mezinárodní organizace práce : základ sociálního dialogu'', Praha: Českomoravská konfederace odborových svazů v nakladatelství Sondy, 2019, Str. 7–13.</ref> a&nbsp;[[Stálý dvůr mezinárodní spravedlnosti]] sídlící v&nbsp;[[Haag]]u.<ref>KREJČÍ, Oskar. ''Mezinárodní politika'', Praha: Victoria Publishing 1997, Str. 241.</ref> Vlastní [[Pařížská mírová konference (1919)|mírová jednání]] byla zahájena [[18. leden|18.&nbsp;ledna]] [[1919]] na zámku [[Versailles (zámek)|Versailles]] u&nbsp;Paříže. Z&nbsp;jednání vzešlý tzv.&nbsp;Versailleský mírový systém sestávající z&nbsp;pěti dohod s&nbsp;nástupnickými státy bývalých Ústředních mocností uzavřených v&nbsp;letech 1919 a&nbsp;1920 byl postavený na tvrdých podmínkách a&nbsp;to především vůči Německu. Nicméně ani on ani nově založená Společnost národů nedokázaly mezinárodní vztahy dlouhodobě urovnat. Nesouhlas německé společnosti s&nbsp;pro ně ponižující mírovou dohodou po první světové válce znásobená napětím v&nbsp;důsledku [[Velká hospodářská krize|světové hospodářské krize]] napomohla [[Nacismus|nacistům]] a&nbsp;[[Adolf Hitler|Adolfu Hitlerovi]] zmocnit se v&nbsp;30.&nbsp;letech moci. Důsledky první světové války se tak částečně kryjí s&nbsp;[[Příčiny druhé světové války|příčinami]] [[Druhá světová válka|druhé světové války]], která vypukla v&nbsp;roce [[1939]].<ref name="Westwell (2013), 189">Westwell (2013), s. 189.</ref><ref name="Keegan (2004), 332">Keegan (2004), s. 332.</ref> === Společenské a&nbsp;kulturní důsledky === [[Soubor:Clara Bow Brewster 1921.PNG|náhled|vlevo|Americká herečka [[Clara Bow]] v&nbsp;roce [[1921]]|alt=Mladá pózující americká herečka Clara Bow.]] Válka se výrazně promítla i&nbsp;do fungování [[Západní svět|západní]] a&nbsp;především evropské společnosti. Jatka v&nbsp;zákopech otřásla vírou liberálů v&nbsp;pokrok a&nbsp;válka pozměnila i&nbsp;[[sociální role]] mužů a&nbsp;žen. Absence mužů v&nbsp;zázemí vedla během světového konfliktu k&nbsp;masové účasti žen ve výrobě a&nbsp;na pozicích, které do té doby zastávali výhradně muži. Smrt milionů mladých mužů navíc v&nbsp;mnoha zemích zdeformovala věkovou a&nbsp;pohlavní strukturu obyvatelstva. Došlo k&nbsp;oslabení role muže jako hlavy rodiny a&nbsp;v&nbsp;souvislosti s&nbsp;válkou se hovoří i&nbsp;o&nbsp;krizi mužnosti. V&nbsp;meziválečném období se zvýšil počet rozvodů<ref name="Vinen (2007), 100–102">Vinen (2007), s. 100–102.</ref> a&nbsp;upadající morálka ještě za války podpořila rozmach [[prostituce]].<ref name="Eksteins (2019), 232–233">Eksteins (2019), s. 232–233.</ref> V&nbsp;důsledku války postupovala ženská [[emancipace]], kdy se ženy začaly hlasitěji domáhat rovných práv a&nbsp;ve více než desítce zemí získaly ženy po válce [[volební právo]].<ref name="Vinen (2007), 114–123">Vinen (2007), s. 114–123.</ref> V&nbsp;důsledku války byly rovněž zaváděny významné sociální reformy, jako například osmihodinová pracovní doba, podpora v&nbsp;nezaměstnanosti, možnost pojištění nebo odborová práva<ref name="Křen (2005), 359">Křen (2005), s. 359.</ref> a&nbsp;v&nbsp;mnoha státech došlo po válce k&nbsp;pozemkovým reformám.<ref name="Křen (2005), 359">Křen (2005), s. 359.</ref> První světová válka znamenala i&nbsp;kulturně-morální změny. Nadšení z&nbsp;konce války kombinované s&nbsp;otrlostí, kterou si společnost vypěstovala během válečných let, vedly k&nbsp;rozmachu zábavy, která byla často na hranici nebo i&nbsp;za hranicí předválečného vkusu a&nbsp;tradiční morálky. Pro část vojáků a&nbsp;jejich rodin navíc válka znamenala velký odklon od organizovaného náboženství. Státní církve se během konfliktu na obou stranách fronty aktivně zapojovaly do válečné propagandy, což s&nbsp;koncem války a&nbsp;pádem monarchií vedlo k&nbsp;otřesu norem a&nbsp;hodnot velké části společnosti.<ref name="Křen (2005), 357">Křen (2005), s. 357.</ref> Mnoho věřících po válce z&nbsp;církví vystoupilo nebo přestalo být nábožensky aktivní. Velké množství demobilizovaných vojáků mělo navíc problémy se znovuzapojením do poválečné společnosti. Válka do značné míry legitimizovala krutost, což se projevilo zvýšenou agresivitou a&nbsp;kriminalizací evropské meziválečné společnosti,<ref name="Hobsbawm (1998), 24–26">Hobsbawm (1998), s. 24–26.</ref> v níž se výrazně prosadil kult mládí.<ref name="Eksteins (2019), 268">Eksteins (2019), s. 268.</ref> Velká válka podnítila rozvoj nových uměleckých směrů, promítla se v&nbsp;poválečné literatuře, hudbě i&nbsp;filmu. Během války vznikl [[Avantgarda|avantgardní]] umělecký směr, [[dadaismus]] odmítající šílenství války a&nbsp;jediný smysl spatřují jeho představitelé v&nbsp;nesmyslu. Mezi dadaisty shromážděné ve švýcarském [[Curych]]u se zařadili básník a&nbsp;dramatik [[Tristan Tzara]], spisovatel [[Hugo Ball]], malíř [[Hans Richter (výtvarník)|Hans Richter]] či sochař a&nbsp;básník [[Hans Arp]].<ref name="Eksteins (2019), 219">Eksteins (2019), s. 219.</ref> V&nbsp;reakci na válku došlo i&nbsp;k&nbsp;rozšíření [[Surrealismus|surrealismu]], [[Expresionismus|expresionismu]], [[Futurismus|futurismu]] nebo [[Kubismus|kubismu]]. V&nbsp;[[design]]u a&nbsp;[[architektura|architektuře]] se ve 20.&nbsp;letech začal prosazovat [[funkcionalismus]].<ref name="Eksteins (2019), 267">Eksteins (2019), s. 267.</ref> Zážitky z&nbsp;bojů se promítly do poválečné tvorby mnoha dalších umělců a&nbsp;spisovatelů, z&nbsp;nichž někteří se řadí do tzv.&nbsp;[[Ztracená generace|Ztracené generace]]. První světová válka bývá považována za definitivní konec [[Belle Époque]] a&nbsp;[[Dlouhé 19. století|dlouhého 19.&nbsp;století]].<ref name="Hobsbawm (1998), 19">Hobsbawm (1998), s. 19.</ref> == Odkazy == === Poznámky === <references group = "pozn." /> === Reference === {{Překlad|en|World war I|232484451}} <references /> === Literatura === * {{Citace monografie | příjmení = Allan | jméno = Tony | titul = První světová válka 1914–1918 | vydavatel = Reader's Digest Výběr | místo = Praha | rok = 2012 | počet stran = 192 | isbn = 978-80-7406-229-2}} * {{Citace monografie | příjmení = Astorri | jméno = Antonella | odkaz na autora = | příjmení2 = Salvadori | jméno2 = Patrizia | odkaz na autora2 = | titul = První světová válka | url = | vydavatel = Sun | místo = Praha | rok = 2010 | počet stran = 191 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7371-053-8}} * {{Citace monografie | příjmení = Černý | jméno = František | odkaz na autora = | titul = Moje záznamy ze světové války 1914–1918 | url = | vydavatel = NZB | místo = Praha | rok = 2014 | počet stran = 159 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-904272-8-0}} * {{Citace monografie | příjmení = Eksteins | jméno = Modris | odkaz na autora = | titul = Svěcení jara: velká válka a zrod moderní doby | url = | vydavatel = Argo | místo = Praha | rok = 2019 | vydání = | počet stran = 386 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-257-2935-9}} * {{Citace monografie | příjmení = Englund | jméno = Peter | odkaz na autora = Peter Englund | titul = Válka a naděje: osobní příběhy z I. světové války | vydavatel = CPress | místo = Brno | rok = 2014 | počet stran = 578 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-264-0510-8}} * {{Citace monografie | příjmení = Ferguson | jméno = Niall | odkaz na autora = Niall Ferguson | titul = Nešťastná válka | vydavatel = Dokořán | místo = Praha | rok = 2004 | isbn = 80-86569-56-X | počet stran = 487}} * {{Citace monografie | příjmení = Filip | jméno = Vladimír | titul = 1. světová válka | url = | vydavatel = Josef Filip | místo = Brno | rok = 2014 | vydání = | počet stran = 400 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-905166-4-9}} * {{Citace monografie | příjmení = Fischer | jméno = Fritz | odkaz na autora = Fritz Fischer | titul = Germany's Aims in the First World War | url = https://archive.org/details/germanysaimsinfi0000fisc | vydavatel = | místo = New York | rok = 1967 | vydání = | počet stran = | kapitola = | strany = | isbn = 978-0-393-09798-6 | jazyk = en}} * {{Citace monografie | příjmení = Fromkin | jméno = David | odkaz na autora = | titul = Europe's Last Summer: Why the World Went to War in 1914 | url =https://archive.org/details/europeslastsumme0000from_m9e5| vydavatel = | místo = New York | rok = 2004 | vydání = | počet stran = | kapitola = | strany = | isbn = 978-0-434-00858-2 | jazyk = en}} * {{Citace monografie | příjmení = Gilbert | jméno = Martin | odkaz na autora = Martin Gilbert | titul = První světová válka: úplná historie | url = | vydavatel = BB/art | místo = Praha | rok = 2005 | počet stran = 759 | kapitola = | strany = | isbn = 80-7341-563-1}} * {{Citace periodika | příjmení = Hořčička | jméno = Václav | odkaz na autora = Václav Hořčička | titul = Die Politik der Vereinigten Staaten von Amerika gegenüber Österreich-Ungarn Ende 1915 bis Anfang 1916 | periodikum = Prague Papers on the History of International Relations | rok = 2003 | ročník = 7 | číslo = | strany = 41–56 | url = http://usd.ff.cuni.cz/?q=system/files/horcicka%202002.pdf | formát = PDF | isbn = 80-7308-070-2}} * {{Citace monografie | příjmení = Jung | jméno = Peter | odkaz na autora = | příjmení2 = Pavlović | jméno2 = Darko | odkaz na autora2 = | titul = Rakousko-uherská armáda za první světové války | url = | vydavatel = Computer Press | místo = Brno | rok = 2007 | počet stran = 103 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-251-1520-6}} * {{Citace monografie | příjmení = Keegan | jméno = John | odkaz na autora = John Keegan | titul = První světová válka | vydavatel = Beta-Dobrovský ; Ševčík | místo = Praha ; Plzeň | rok = 2003 | isbn = 80-7291-070-1 | počet stran = 383}} * {{Citace monografie | příjmení = Křen | jméno = Jan | odkaz na autora = Jan Křen | titul = Dvě století střední Evropy | vydavatel = Argo | místo = Praha | rok = 2005 | počet stran = 1109 | kapitola = VII. První světová válka | strany = 323 – 354 | isbn = 80-7203-612-2}} * {{citace monografie | příjmení = Kvaček | jméno = Robert | odkaz na autora = Robert Kvaček | titul = První světová válka a česká otázka | vydavatel = Triton | místo = Praha; Kroměříž | rok = 2003 | vydání = 2 | počet stran = 178 | isbn = 978-80-7387-635-7 }} * {{Citace monografie | příjmení = Láník | jméno = Jaroslav | příjmení2 = Kykal | jméno2 = Tomáš | spoluautoři = a kol. | titul = Léta do pole okovaná 1914: proměny společnosti a státu ve válce | url = | vydavatel = Ministerstvo obrany České republiky – VHÚ Praha | místo = Praha | rok = 2015 | počet stran = 542 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7278-663-3}} * {{Citace monografie | příjmení = Láník | jméno = Jaroslav | příjmení2 = Kykal | jméno2 = Tomáš | spoluautoři = a kol. | titul = Léta do pole okovaná 1914–1918. Svazek II., 1915 – noví nepřátelé, nové výzvy | url = | vydavatel = Ministerstvo obrany České republiky – VHÚ Praha | místo = Praha | rok = 2017 | počet stran = 718 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7278-715-9}} * {{Citace monografie | příjmení = Liddell Hart | jméno = Basil Henry | odkaz na autora = Basil Liddell Hart | titul = Historie první světové války | vydavatel = Jota | místo = Brno | rok = 2001 | isbn = 80-7217-164-X | počet stran = 503}} * {{Citace monografie | příjmení = Nedorost | jméno = Libor | odkaz na autora = Libor Nedorost | titul = Češi v 1. světové válce. 1. díl. Mým národům | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2006 | počet stran = 239 | isbn = 80-7277-321-6}} * {{Citace monografie | příjmení = Nedorost | jméno = Libor | odkaz na autora = | titul = Češi v 1. světové válce. 2. díl. Na frontách velké války | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2006 | počet stran = 319 | isbn = 80-7277-322-4}} * {{Citace monografie | příjmení = Nedorost | jméno = Libor | odkaz na autora = | titul = Češi v 1. světové válce. 3. díl. Do hořkého konce | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2007 | počet stran = 299 | isbn = 978-80-7277-327-5}} * {{Citace monografie | příjmení = Pichlík | jméno = Karel | odkaz na autora = Karel Pichlík | titul = Zahraniční odboj 1914–1918 bez legend | vydavatel = Svoboda | místo = Praha | rok = 1968 | počet stran = 499}} * {{Citace monografie | příjmení = Preclík | jméno = Vratislav | odkaz na autora = Vratislav Preclík | titul = Masaryk a legie | vydavatel = Paris | místo = Karviná | rok = 2019 | počet stran = 203 | isbn = 978-80-87173-47-3}} * {{Citace monografie | příjmení = Simkins | jméno = Peter | odkaz na autora = | příjmení2 = Jukes | jméno2 = Geoffrey | odkaz na autora2 = | příjmení3 = Hickey | jméno3 = Michael | odkaz na autora3 = | titul = První světová válka: válka, která měla být poslední | url = | vydavatel = Brána | místo = Praha | rok = 2014 | počet stran = 351 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7243-684-2}} * {{Citace monografie | příjmení = Skřivan | jméno = Aleš | odkaz na autora = Aleš Skřivan | titul = Císařská politika: Rakousko-Uhersko a Německo v evropské politice v letech 1906–1914 | vydavatel = Karolinum | místo = Praha | rok = 1996 | počet stran = 373 | kapitola = | strany = | isbn = 80-7184-081-5}} * {{citace monografie | příjmení = Šedivý | jméno = Ivan | odkaz na autora = Ivan Šedivý | titul = Češi, české země a Velká válka 1914–1918 | vydavatel = Nakladatelství Lidové noviny | místo = Praha | rok = 2014 | počet stran = 492 | vydání = 2 | isbn = 80-7106-274-X}} * {{Citace monografie | příjmení = Tuchman | jméno = Barbara Wertheim | odkaz na autora = | titul = Srpnové výstřely: začátek první světové války | url = | vydavatel = Mladá fronta | místo = Praha | rok = 2000 | počet stran = 477 | kapitola = | strany = | isbn = 80-204-0870-3}} * {{Citace monografie | příjmení = Vožický | jméno = František Pigl | odkaz na autora = | titul = Kronika světové války: 1914–1919 | vydavatel = nákl. vlast. | místo = Praha | rok = 1929 | počet stran = 632 | url = http://kramerius5.nkp.cz/uuid/uuid:ada0d560-1b71-11e3-a5bb-005056827e52 | vydání = 4}} * {{Citace monografie | příjmení = Warner | jméno = Philip | odkaz na autora = | titul = První světová válka | url = | vydavatel = OLDAG | místo = Ostrava | rok = 1997 | počet stran = 306 | kapitola = | strany = | isbn = 80-85954-28-1}} * {{Citace monografie | příjmení = Westwell | jméno = Ian | titul = První světová válka den po dni | odkaz na titul = | vydavatel = Naše vojsko | místo = Praha | rok = 2013 | isbn = 978-80-206-1351-6 | počet stran = 192}} * {{Citace monografie | příjmení = Westwell | jméno = Ian | odkaz na autora = | titul = I. světová válka: vyčerpávající popis průběhu I. světové války, doplněný analýzami rozhodujících střetnutí a přelomových bitev | url = | vydavatel = Fortuna Libri | místo = Praha | rok = 2009 | počet stran = 256 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7321-505-7}} * {{Citace monografie | příjmení = Willmott | jméno = H. P. | odkaz na autora = | titul = První světová válka | url = | vydavatel = Euromedia Group – Knižní klub | místo = Praha | rok = 2005 | počet stran = 319 | kapitola = | strany = | isbn = 80-242-1228-5}} * {{Citace monografie | příjmení = Winter | jméno = J. M. | odkaz na autora = | titul = První světová válka | url = | vydavatel = Mladá fronta | místo = Praha | rok = 1995 | počet stran = 256 | kapitola = | strany = | isbn = 80-204-0520-8}} * {{Citace monografie | příjmení = Wolf | jméno = Richard | odkaz na autora = | titul = Zhroucení Německa | url = http://www.eknihovna.maxzone.eu/zhrouceni_nemecka-wolf.html | vydavatel = Melantrich | místo = Praha | rok = 1934 | počet stran = 359 | kapitola = | strany = 57–249 | isbn = }} * {{Citace monografie | příjmení = Žipek | jméno = Alois | titul = Válka národů 1914–1918 a účast českého národa v boji za svobodu. Díl I | url = | vydavatel = A. Žipek | místo = Praha | rok = 1921 | počet stran = 135}} === Související články === * [[České země za první světové války]] * [[Chronologie první světové války]] * [[Washingtonská konference]] === Externí odkazy === * {{Commons}} * {{Commonscat}} * [http://www.firstworldwar.com/ FirstWorldWar] {{en}} * {{Citace elektronické monografie | titul = Naše Velká válka | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10877203125-nase-velka-valka/ | vydavatel = Česká televize | datum_vydání = 2014 | datum_přístupu = 2021-09-28}} Třínáctidílný dokumentární seriál České televize o První světové válce * [https://web.archive.org/web/20090417145154/http://vstupnistranka.wz.cz/prvnisvetovavalka/mainvalka.php První světová válka] * [http://www.abchistory.cz/prvni-svetova-valka.htm První světová válka (1914–1918)] * [http://www.mlp.cz/cz/projekty/on-line-projekty/prvni-svetova-valka/ Velká válka online] * [http://www.rozhlas.cz/plus/portrety/_zprava/paul-von-hindenburg-kdyz-monarchista-vede-republiku--1389869 Pořad Českého rozhlasu Plus Když monarchista vede republiku], obsahuje řadu podrobných informací o první světové válce pohledem německého generála Hindenburga. * [http://www.rozhlas.cz/pred100lety/portal/ Před 100 lety], rozsáhlý projekt Českého rozhlasu mapující 1. světovou válku, stovky audií, dokumentární cykly, deníky, svědectví pamětníků. * [http://www.iliteratura.cz/Clanek/33983/prvni-svetova-valka-prizmatem-nejnovejsich-knih První světová válka prizmatem nejnovějších knih] * [https://temata.rozhlas.cz/prvorepublikove-dejepisectvi-u-mikrofonu-8093532/2 Josef Šusta: ''Dvacet let od počátku Velké války''] – unikátní záznam rozhlasové přednášky prof. Josefa Šusty z července 1934 o počátku první světové války * YouTube: ** {{YouTube|user=TheGreatWar}} {{en}} ** {{YouTube|MN0Yoz0cbMQ|Imperial War Museums: Why Germany collapsed in WW1}} {{en}} {{První světová válka|Válka}} {{Autoritní data}} {{Portály|První světová válka}} {{Dobrý článek}} {{1000 nejdůležitějších článků}} [[Kategorie:První světová válka| ]] [[Kategorie:Války Belgie]] [[Kategorie:Války Brazílie]] [[Kategorie:Války Bulharska]] [[Kategorie:Války Černé Hory]] [[Kategorie:Války Československa]] [[Kategorie:Války Číny]] [[Kategorie:Války Francie]] [[Kategorie:Války Hondurasu]] [[Kategorie:Války Indie]] [[Kategorie:Války Itálie]] [[Kategorie:Války Japonska]] [[Kategorie:Války Kanady]] [[Kategorie:Války Nepálu]] [[Kategorie:Války Německa]] [[Kategorie:Války Osmanské říše]] [[Kategorie:Války Portugalska]] [[Kategorie:Války Rakouska-Uherska]] [[Kategorie:Války Rumunska]] [[Kategorie:Války Ruského impéria]] [[Kategorie:Války Salvadoru]] [[Kategorie:Války Spojeného království]] [[Kategorie:Války Srbska]] [[Kategorie:Války USA]] [[Kategorie:Války Arménie]] [[Kategorie:Války Austrálie]] [[Kategorie:Války Chorvatska]] [[Kategorie:Války Nového Zélandu]] [[Kategorie:Události roku 1914]] kvwkr4i2xllh9jc591nflk7i1ax55yv 8205863 8205861 2026-04-29T17:58:29Z RONALDO-SK 11297 /* Ruský nápor na východní frontě */ 8205863 wikitext text/x-wiki == Pomenovanie == Spojenie '''svetová vojna''' ([[nemčina|nemecky]] ''Weltkrieg'') pre označenie práve prebiehajúceho konfliktu po prvýkrát použil nemecký [[Biológia|biológ]] a [[filozof]] [[Ernst Haeckel]] v septembri v roku [[1914]]. Do vypuknutia [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] boli vojnové udalosti z rokov 1914 až 1918 všeobecne známe ako '''svetová vojna''' či '''Veľká vojna''' ([[Angličtina|anglicky]] ''Great War''). Konflikt bol niekedy súčasníkmi kvôli svojej ničivosti označovaný taktiež aj ako ''vojna, ktorá ukončí vojnu''; tento termín spopularizoval [[Herbert George Wells]] v publikácii ''The War That Will End All Wars'', ktorá vyšla v roku 1914.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko1 = Wells | meno1 = H. G. | titul = The War That Will End War | url = https://gutenberg.net.au/ebooks13/1303671h.html | vydavateľ = Frank and Cecil Palmer | miesto = Londýn | rok = 1914 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Westwell | meno = Ian | odkaz na autora = | titul = I. světová válka: vyčerpávající popis průběhu I. světové války, doplněný analýzami rozhodujících střetnutí a přelomových bitev | url = | vydavateľ = Naše Vojsko | miesto = Praha | rok = 2009 | počet strán = 256 | kapitola = | poznámka = [Ďalej len: ''Westwell (2009)''] | strany = 7 | isbn = 978-80-206-1351-6}}</ref> Ako o '''prvej svetovej vojne''' sa o konflikte hovorí od roku [[1939]]. Niektorí autori označujú obdobie z rokov 1914 až 1945 ako „európsku občiansku vojnu“ alebo používajú termín „[[druhá tridsaťročná vojna]]“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Asch | meno = Timoty Arthon | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Směr evropské historie | periodikum = Soudobé dějiny | odkaz na periodikum = Soudobé dějiny (časopis) | rok vydania = 1998 | mesiac vydania = | ročník = 5 | číslo = 2–3 | strany = 284 | url = | issn = 1210-7050}}</ref> == Pozadie a príčiny vojny == === Vzťahy veľmocí === {{Hlavný článok|Príčiny prvej svetovej vojny|Koncert veľmocí|}} Aj keď priamym podnetom k vypuknutiu prvej svetovej vojny bol [[Atentát na Františka Ferdinanda d’Este|atentát]] na rakúsko-uhorského nasledovníka trónu [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d’Este]] a jeho manželku [[Žofia Chotková|Žofiu Chotkovú]], príčiny konfliktu a rastúce nepriateľstvo medzi veľmocami malo omnoho hlbšie pozadie.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Warner | meno = Philip | odkaz na autora = | titul = První světová válka | url = | vydavateľ = OLDAG | miesto = Praha | rok = 1997 | počet strán = 306 | kapitola = | poznámka = [Ďalej len: ''Warner (1997)''] | strany = 9 | isbn = 80-85954-28-1}}</ref> V priebehu [[19. storočie|19. storočia]] bol systém [[Mocenská rovnováha|mocenskej rovnováhy]] medzi európskymi mocnosťami známy ako tzv. [[Koncert veľmocí]] schopný upokojovať vzájomné rozpory a až na výnimky nedochádzalo medzi veľmocami k rozsiahlejšej vojenskej konfrontácii.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Nálevka | meno = Vladimír | odkaz na autora = Vladimír Nálevka | titul = Koncert velmocí. Mezinárodní vztahy v letech 1871–1914 | odkaz na titul = | vydavateľ = Triton | miesto = Praha | rok = 2006 | počet strán = 254 | isbn = 80-7254-763-1 | poznámka = [Ďalej len: ''Nálevka (2006)''] | strany = 11}}</ref> Rovnováhu v Európe narušilo predovšetkým výrazné zosilnenie [[Pruské kráľovstvo|Pruska]], ktoré sa po víťaznej [[Rakúsko-pruská vojna|vojne]] s [[Rakúske cisárstvo|Rakúskom]] v roku [[1866]] stalo hegemónom v nemeckom priestore. Drvivá porážka [[Druhé francúzske cisárstvo|Francúzska]] v [[Prusko-francúzska vojna|prusko-francúzskej vojne]] v roku [[1871]] prispela k zjednoteniu a vytvoreniu [[Zjednotenie Nemecka (1871)|Nemeckého cisárstva]]. Ziskom [[Alsasko-Lotrinsko|Alsaska-Lotrinska]] a [[Reparácie (vojna)|vojnových reparácií]] od porazeného Francúzska došlo k výraznému hospodárskemu a vojenskému posilneniu [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecka]]. Narušenie rovnováhy síl neskôr zapríčinilo sformovanie dvoch znepriatelených vojenských aliancií, preteky v zbrojení a v konečnom dôsledku aj k vypuknutiu prvej svetovej vojny.<ref name="Nálevka (2006), 11–12">Nálevka (2006), s. 11–12.</ref> [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-R43302, Kaiser Wilhelm II. und Zar Nikolaus II..jpg|náhľad|upright|vľavo|Nemecký cisár [[Viliam II. (Nemecko)|Viliam II.]] v ruskej uniforme a ruský cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]] v pruskej uniforme|alt=Spoločná fotografia nemeckého cisára Viliama II. a ruského cára Mikuláša II. z roku 1905]] Vo Francúzsku vyvolala potupná porážka a nasledujúce územné straty vlnu [[Revanšizmus|revanšizmu]] a silnú túžbu po odplate, čo skomplikovalo francúzsko-nemecké vzťahy na celé desaťročia. Vo vojenských plánoch sa Francúzsko usilovalo o získanie Alsaska a Lotrinska naspäť.<ref>{{Citácia kvalifikačnej práce | priezvisko = Škopíková | meno = Miroslava | instituce = Masarykova univerzita, Fakulta sociálních studií | titul = Příčiny vzniku první světové války a změna německé politiky | url = https://is.muni.cz/th/d7t9k/Bakalarska_prace.pdf | typ práce = Bakalárska práca | vedúci = Vít Hloušek | rok = 2006 | počet strán = 51 | strany = 21 | citácia = 2021-05-16 | poznámka = [Ďalej len: ''Škopíková (2006)'']}}</ref> V snahe izolovať porazené Francúzsko vstúpil nemecký cisár [[Viliam I. (Nemecko)|Viliam I.]] spolu s rakúskym cisárom [[František Jozef I.|Františkom Jozefom I.]] a [[Ruský cár|ruským cárom]] [[Alexander II. (Rusko)|Alexandrom II.]] v roku [[1873]] do tzv. [[Spolok troch cisárov|Spolku troch cisárov]]. Vzťahy Ruska a Rakúsko-Uhorska však vychladli kvôli stretávajúcim sa záujmom oboch mocností o vplyv na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]], kde slábnuca [[Osmanská ríša]] nedokázala zabrániť osamostatneniu slovanských štátov podporovaných Ruskom.<ref name="Škopíková (2006), 23">Škopíková (2006), s. 23.</ref> Politika [[Skvelá izolácia|Skvelej izolácie]] sústredila záujmy Británie na jej [[Britské impérium|impérium]] a v rámci kontinentu sa ostrovná veľmoc snažila udržovať mocenský [[status quo]].<ref>{{Citácia kvalifikačnej práce | priezvisko = Komm | meno = Tomáš | inštitúcia = Univerzita Karlova, Fakulta sociálních věd | odkaz na inštitúciu = Fakulta sociálních věd Univerzity Karlovy | titul = Politika "skvělé izolace" a problematika britsko-německých vztahů v letech 1890–1904 | url = https://dspace.cuni.cz/bitstream/handle/20.500.11956/52434/130101605.pdf?sequence=1&isAllowed=y | typ práce = Bakalárska práca | vedúcí = Jaromír Soukup | miesto = Praha | rok vydania = 2013 | počet strán = 63 | strany = 3 | dátum prístupu = 2021-05-16}}</ref> [[Veľká východná kríza]] a obdobie nestability na Balkáne v 70. rokoch 19. storočia vyvrcholili v roku [[1877]], keď vypukla [[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)|vojna Ruska s Osmanskou ríšou]]. Rusi v snahe o ovládnutie úžin [[Bospor]] a [[Dardanely]], ktoré by [[Ruské cárske námorníctvo|cárskemu loďstvu]] otvorili prístup do Stredomoria, vo vojne podporili [[Srbské kniežatstvo|Srbské]], [[Čiernohorské kniežatstvo|Čiernohorské]] a [[Rumunské kniežatstvo]]. Porážku Osmanov potvrdila [[Sanstefanská mierová zmluva]] uzavretá v roku 1878, ktorá uznávala autonómiu [[Bulharské kniežatstvo|Bulharska]].<ref name="Nálevka (2006), 31–42">Nálevka (2006), s. 31–42.</ref> Silnejúci ruský vplyv na Balkáne znepokojil ostatné európske mocnosti, nato bol z iniciatívy Rakúsko-Uhorska zvolaný [[Berlínsky kongres]].<ref name="Willmott (2005), 14">Willmott (2005), s. 14.</ref> Protokol schválený na kongrese revidoval Sanstefanskú zmluvu rozdelením Bulharska, uznal nezávislosť Srbska, Čiernej Hory a Rumunska a umožnil Rakúsko-Uhorsku okupovať [[Bosna (historická krajina)|Bosnu]], [[Hercegovina|Hercegovinu]] a [[Novi Pazar|Novopazarský]] [[Sandžak]]. Rusom boli ponechané dobyté oblasti [[Zakaukazsko (geopolitická oblasť)|Zakaukazska]], avšak Briti obsadili [[Cyprus]] a podarilo sa im zabrániť Rusku v prieniku k úžinám.<ref name="Nálevka (2006), 46–49">Nálevka (2006), s. 46–49.</ref> Ruské intervencie na Balkáne spôsobili zhoršenie vzťahov s Rakúsko-Uhorskom, ktoré spoločne s Nemeckom vytvorilo [[7. október|7. októbra]] [[1879]] tzv. Dvojspolok namierený pôvodne len proti Ruskému impériu.<ref name="Nálevka (2006), 50–53">Nálevka (2006), s. 50–53.</ref> V poslednej tretine 19. storočia sa potom začali vytvárať spojenecké bloky európskych [[Imperializmus|imperiálnych]] veľmocí. K základnému aliančnému bloku Nemecka a Rakúsko-Uhorska sa v roku [[1882]] pripojilo [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], čím došlo k sformovaniu [[Trojspolok (prvá svetová vojna)|Trojspolku]].<ref name="Nálevka (2006), 70–73">Nálevka (2006), s. 70–73.</ref> Británia tradične obhajujúca svoje dŕžavy v [[Britská India|Britskej Indii]] bola znepokojená ruským postupom v [[Afganistan]]e počas tzv. [[Veľká hra|Veľkej hry]] o vplyv v Strednej Ázii a kvôli stálym obavám z hroziaceho preniknutia Ruska do Stredomoria uzavrela v roku 1887 s Rakúsko-Uhorskom, Talianskom a Španielskom tzv. [[Stredomorské dohody]], v ktorých sa tieto mocnosti zaviazali zachovať zostávajúci stav vo východnom [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomorí]], [[Egejské more|Egejskom]] a [[Čierne more|Čiernom mori]].<ref name="Nálevka (2006), 91–93">Nálevka (2006), s. 91–93.</ref> Po podpise Stredomorských dohôd a obrate v nemeckej politike s nástupom kancelára [[Leo von Caprivi|Lea von Capriviho]], Rusko definitívne prestalo udržovať spojenectvo v rámci Spolku troch cisárov a začalo sa orientovať na spoluprácu s Francúzskom. Na pôvodné francúzske finančné pôžičky a ekonomické dohody zahrňujúce aj dodávky zbraní nadviazali Rusko a Francúzsko [[4. január|4. januára]] [[1894]] podpisom spojeneckej zmluvy.<ref name="Nálevka (2006), 100–108">Nálevka (2006), s. 100–108.</ref> Vzťahy Francúzska a Británie zhoršené počas [[Fašodská kríza|Fašodskej krízy]] sa začali zlepšovať kvôli rostúcemu britsko-nemeckému nepriateľstvu. Britániu podráždila predovšetkým výstavba nemeckého loďstva a cisárske angažovanie sa na [[Blízky východ|Blízkom východe]], kde [[Deutsche Bank]] získala od Osmanov koncesiu na stavbu [[Bagdadská železnica|Bagdadskej železnice]].<ref name="Nálevka (2006), 110–111">Nálevka (2006), s. 110–111.</ref> Británia opustila politiku tzv. skvelej izolácie (''splendid isolation''), 30. januára 1902 podpísala spojeneckú zmluvu s [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonskom]]<ref name="Nálevka (2006), 168–169">Nálevka (2006), s. 168–169.</ref> a 8. apríla 1904 podpisom [[Srdečná dohoda|Srdečnej dohody]] potvrdila spojenectvo s Francúzskom.<ref name="Willmott (2005), 20">Willmott (2005), s. 20.</ref><ref name="Nálevka (2006), 180–181">Nálevka (2006), s. 180–181.</ref> Vzťahy Nemecka s Francúzskom a Britániou ďalej zhoršila aj [[prvá marocká kríza]] z roku 1905, ktorá pomohla posilniť nové anglo-francúzske spojenectvo. [[Francúzska koloniálna ríša|Francúzska koloniálna expanzia]] v [[Maroko|Maroku]] v roku [[1911]], ktorú Nemecko označilo za porušenie dohody z roku 1906, vyústila do [[druhá marocká kríza|druhej marockej krízy]] a hrozila prerásť v ozbrojený konflikt Nemecka s Francúzskom a Britániou, ktorá sa postavila na stranu Francúzska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Francie dobývá Maroko. Prý brání vraždění křesťanů | periodikum = Týden.cz | dátum vydania = 2011-04-21 | url = https://www.tyden.cz/rubriky/media/stolety-kuryr/francie-dobyva-maroko-pry-brani-vrazdeni-krestanu_199677.html}}</ref> [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Trojdohoda]] vznikla podpísaním [[Britsko-ruská dohoda (1907)|rusko-anglickej zmluvy]] 31. augusta 1907, v ktorej sa obe veľmoci obávajúce sa Nemecka dohodli na urovnaní [[Veľká hra|vzájomných sporov]] a o vymedzení sfér vplyvu v [[Stredná Ázia|Strednej Ázii]].<ref name="Nálevka (2006), 194–196">Nálevka (2006), s. 194–196.</ref> Druhý vojenský blok bol dotvorený v roku 1912 po uzavretí ďalších britsko-ruských a britsko-francúzskych dohôd.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Šedivý | meno = Ivan | titul = Češi, české země a Velká válka 1914–1918 | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | rok = 2001 | počet strán = 492 | strany = 17 | poznámka = [Ďalej len: ''Šedivý (2001)''] | isbn = 80-7106-274-X}}</ref> V Nemecku panovali obavy, že novo vytvorená aliancia Ruska, Francúzska a Británie predstavuje priame ohrozenie cisárstva, ktoré sa tak ocitlo v obkľúčení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PRVNÍ SVĚTOVÁ VÁLKA: Důsledky pociťujeme dodnes | periodikum = Xantypa | url = http://www.xantypa.cz/cislo-casopisu/prvni-svetova-valka/3246-3/prvni-svetova-valka | dátum prístupu = 2018-11-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20181113075442/http://www.xantypa.cz/cislo-casopisu/prvni-svetova-valka/3246-3/prvni-svetova-valka | dátum archivácie = 2018-11-13 | nedostupné = ano }}</ref> Historici pri príčinách prvej svetovej vojny zdôrazňujú neochotu všetkých veľmocí naďalej riešiť rastúce spory mierovou cestou. Niektorí bádatelia zastávajú názor, že sa situácia v Nemecku a Rakúsko-Uhorsku vymkla z rúk a svetovú vojnu svojou politikou zavinili neúmyselne.<ref name="Šedivý (2001), 16.">Šedivý (2001), str. 16.</ref> Časť historikov zastúpená napríklad [[Fritz Fischer|Fritzom Fischerom]] potom považuje za hlavného vinníka vypuknutia vojny cisárske Nemecko, ktoré malo konflikt aktívne pripravovať.<ref name="Šedivý (2001), 16.">Šedivý (2001), str. 16.</ref> Nemecké aj rakúsko-uhorské velenie sa totiž obávalo porážky, pokiaľ by konflikt s Ruským impériom vypukol neskôr a Rusi by stihli dokončiť výstavbu železničnej siete, ktorá by výrazne zvýšila mobilitu obrovskej cárskej armády.<ref name="Willmott (2005), 22">Willmott (2005), s. 22.</ref> === Preteky v zbrojení === Počas dlhej vlády kráľovnej [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|Viktórie]] sa [[Britské impérium]] stalo najväčším a najmocnejším štátom sveta. Zjednotené a dynamicky sa rozvíjajúce Nemecko, kde došlo k obrovskému navýšeniu ťažby uhlia a železa a k zrýchlenej produkcii oceli, vystriedalo Britániu v roku [[1913]] v pozícii najväčšej európskej priemyselnej mocnosti.<ref name="Willmott (2005), 10">Willmott (2005), s. 10.</ref> Po Rusku sa Nemecké cisárstvo naviac stalo aj druhým najľudnatejším európskym štátom.<ref name="Willmott (2005), 16">Willmott (2005), s. 16.</ref> [[Nemecká koloniálna ríša|Nemecké koloniálne ambície]] v [[Afrika|Afrike]], [[Ázia|Ázii]] a v [[Oceánia|Oceánii]] a výstavba silného [[Kaiserliche Marine|cisárskeho námorníctva]], ktorú presadzoval veľkoadmirál [[Alfred von Tirpitz]], znepokojovali Veľkú Britániu, ktorá nechcela Nemecku prepustiť svoju vodcovskú pozíciu v zámorí.<ref name="Warner (1997), 9–10">Warner (1997), s. 9–10.</ref><ref name="Nálevka (2006), 187">Nálevka (2006), s. 187.</ref> [[Súbor:Weltausstellung 1873 Kruppische Geschütze.jpg|náhled|Delá vyrobené v [[Krupp]]ových závodoch v [[Essen]]e v roku [[1873]]|alt=Továrenská hala s delami v Kruppových závodoch v Essene.]] V dôsledku vzájomného súperenia začala väčšina veľmocí na začiatku 20. storočia s rozsiahlym vyzbrojovaním. Výdaje na zbrojenie sa v rokoch [[1908]] až [[1913]] v Rakúsko-Uhorsku zvýšili o 14 %, vo Veľkej Británii v rovnakom období o 30 %, v Rusku o 53 %, v Taliansku o 61 %, v Nemecku o 69 % a vo Francúzsku o 86 %.<ref name="Šedivý (2001), 19.">Šedivý (2001). Str. 19.</ref> [[Zbrojný priemysel]] zažíval vďaka štátnym zákazkám konjunktúru v celej Európe. Okrem hutníctva a strojárenstva sa rýchlo rozvíjal aj [[chemický priemysel]] produkujúci nové a účinnejšie výbušniny.<ref name="Willmott (2005), 16">Willmott (2005), s. 16.</ref> Konštruktér [[Hiram Stevens Maxim]] dokončil v roku [[1884]] prvý plne [[Maxim (guľomet)|automatický guľomet]]<ref name="Willmott (2005), 18">Willmott (2005), s. 18.</ref><ref name="Nálevka (2006), 165">Nálevka (2006), s. 165.</ref> a Nemci aj Francúzi zavádzali na konci 19. storočia do výzbroje svojich armád nové rýchlopalné poľné delá s rážami 75 a 77 mm.<ref name="Nálevka (2006), 151">Nálevka (2006), s. 151.</ref> Briti v roku [[1906]] zaradili do služby revolučnú [[Bojová loď (typ lode)|bojovú loď]] [[HMS Dreadnought (1906)|HMS ''Dreadnought'']]. [[Dreadnought|Tento typ]] bojových lodí potom vzápätí začali stavať aj ostatné námorné veľmoci.<ref name="Willmott (2005), 21">Willmott (2005), s. 21.</ref> V európskej spoločnosti ovplyvnenej myšlienkami filozofa [[Herbert Spencer|Herberta Spencera]] a [[Sociálny darvinizmus|sociálneho darwinizmu]] rástol [[militarizmus]] a [[nacionalizmus]] namierený proti cudzincom a zahraničným národom. Európske štáty zaviedli povinnú [[Základná vojenská služba|vojenskú službu]] a vďaky industrializácii a rýchlemu technickému pokroku neustále prezbrojovali svoje armády a vojnové loďstvá.<ref name="Willmott (2005), 19">Willmott (2005), s. 19.</ref> Ruský minister vojny [[Alexej Nikolajevič Kuropatkin]] informoval v roku [[1898]] cára Mikuláša, že Rusko nie je z hospodárskych dôvodov schopné držať s Nemeckom a Francúzskom krok v modernizácii armády, predovšetkým delostrelectva.<ref name="Nálevka (2006), 151">Nálevka (2006), s. 151.</ref> Mikuláš II. navrhol ostatným veľmociam zvolanie medzinárodnej konferencie, kde by sa prejednalo riešenie vzájomných sporov nevojenskými prostriedkami. Aj cez pôvodnú neochotu väčšiny mocností sa aj vďaka tlaku verejnej mienky a [[Pacifizmus|pacifistickému]] hnutiu uskutočnila v roku 1899 prvá mierová konferencia v [[holadnsko|holadnskom]] [[Haag]]u. Konferencie sa zúčastnili zástupcovia 26& štátov. Druhá konferencia nasledovala v roku 1907. Došlo na nich k ustanoveniu [[Stály rozhodcovský súd|Stálého rozhodcovského súdu]] v Haagu a k uzavretiu [[Haagske dohovory|Haagskych dohovorov]] stanovujúcich pravidla vedenia [[Vojna|vojny]].<ref name="Nálevka (2006), 151–152">Nálevka (2006), s. 151–152.</ref> Ruský návrh na zníženie výdajov na zbrojení však na konferencii podporilo iba Taliansko.<ref name="Nálevka (2006), 152">Nálevka (2006), s. 152.</ref> {| class="wikitable sortable floatleft" |+ Stavy armád pred vojnou (1912)<br />(v tisícoch)<ref>A. B. Zubov, ''Dějiny Ruska I.'' Str. 278.</ref> |- !!! Mierový !! Mobilizačný |- |Rusko || 1160 || 4800 |- |Nemecko || 688 || 3000 |- |Francúzsko || 604 || 2350 |- |Rakúsko-Uhorsko || 400 || 1700 |- |Taliansko || 323 || 1100 |- |Veľká Británia || 380 || 1000 |- |Japonsko || 280 || 1000 |- |Osmanská ríša || 240 || 1000 |- |USA || 147 || 287 |- |Srbsko || 36 || 160 |} === Kríza na Balkáne === {{Hlavný článok|Bosenská kríza|Balkánske vojny|Atentát na Františka Ferdinanda d’Este}} Balkán predstavoval v priebehu 19. storočia najmenej stabilnú európsku oblasť, kde sa na rúcajúcej sa Osmanskej ríši osamostatnili za podpory ruského cára slovanské štáty. Okrem Ruska však o expanziu na Balkán prejavovalo záujem aj Rakúsko-Uhorsko, ktoré si obsadením [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] chcelo zaistiť svoje pozície na [[Jadranské more|Jadrane]].<ref name="Nálevka (2006), 32">Nálevka (2006), s. 32.</ref> Keď v roku [[1908]] vyhlásilo [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharsko]] nezávislosť od Osmanskej ríše, Rakúsko [[Anexia Bosny a Hercegoviny|anektovalo]] Bosnu a Hercegovinu, ktorú okupovalo už od Berlínskeho kongresu v roku 1878.<ref name="Nálevka (2006), 207">Nálevka (2006), s. 207.</ref> V Bulharsku sa cárom stal [[Ferdinand I. (Bulharsko)|Ferdinand I.]] zo [[Sasko-cobursko-gothajská dynastia|sasko-cobursko-gothajskej dynastie]]. Rakúska anexia Bosny a Hercegoviny ohrozovala Srbsko, pričom vojnu [[Viedeň|Viedne]] a [[Belehrad]]u v roku [[1909]] zažehnal zásah britskej vlády pripúšťajúcej Rakúšanom uznanie anexie Bosny iba v prípade, že nedôjde k vojne so Srbskom. Srbsko bolo donútené prijať rakúsko-uhorskú expanziu predovšetkým preto, že jeho hlavný spojenec Rusko nebolo po [[Rusko-japonská vojna|prehratej vojne]] s Japonskom ochotné ísť do ďalšieho vojenského konfliktu.<ref name="Nálevka (2006), 211–212">Nálevka (2006), s. 211–212.</ref> Porážka Osmanov vo [[Taliansko-turecká vojna|vojne s Talianskom]] motivovala balkánske státy združené do [[Balkánsky zväz (1912)|Balkánskeho zväzu]] k začatiu ďalšieho útoku proti oslabenej Osmanskej ríši. V [[Prvá balkánska vojna|prvej balkánskej vojne]] sa v rokoch [[1912]] až [[1913]] s Turkami stretlo [[Bulharsko]], [[Srbsko]], [[Grécko]] a [[Čierna Hora]].<ref name="Nálevka (2006), 224–226">Nálevka (2006), s. 224–226.</ref> Po vytlačení Osmanskej ríše z Balkánu však medzi bývalými spojencami došlo k rozporom o delení dobytého územia a v lete v roku 1913 sa proti Bulharsku postavilo v [[Druhá balkánska vojna|druhej balkánskej vojne]] Srbsko, Čierna Hora, Grécko, Rumunsko ale aj Osmanská ríša. Po porážke muselo Bulharsko akceptovať podmienky [[Bukurešťský mier (1913)|Bukurešťského mieru]] a bolo svojimi susedmi pripravené o územia dobyté v prvej balkánskej vojne.<ref name="Nálevka (2006), 229">Nálevka (2006), s. 229.</ref> Veľmoci potvrdili nezávislosť [[Albánsko|Albánska]], ktorého časti však aj v roku 1913 okupovali Čiernohorci a Srbi usilujúci sa o [[Veľké Srbsko]]. Situácia na Balkáne sa aspoň čiastočne upokojila až na nátlak veľmocí.<ref name="Nálevka (2006), 229">Nálevka (2006), s. 229.</ref> Po dvoch víťazných vojnách však boli vzťahy medzi Srbskom a Habsburskou monarchiou krajne napäté.<ref name="Nálevka (2006), 231">Nálevka (2006), s. 231.</ref> [[Súbor:Assassination of Archduke Ferdinand.jpg|náhled|vľavo|Ilustrácia zachycujúca [[Atentát na Františka Ferdinanda d’Este|Sarajevský atentát]]|alt=Kresba v detaile zachycujúca atentát na Františka Ferdinanda d’Este a jeho manželku Žofiu Chotkovú. V popredí je atentátnik Gavrilo Princip držiací v natiahnutej ruke pištoľ.]] Nacionalizmus, túžba po Veľkom Srbsku a frustrácia z rakúskej anexie pôsobila aj na časť obyvateľstva Bosny a Hercegoviny. Juhoslovanský odboj proti Rakúsko-Uhorsku podporovala tajná srbská organizácia [[Čierna ruka]], na jej čele stál [[Dragutin Dimitrijević]]. V Bosne potom pôsobila protihabsburská organizácia [[Mladá Bosna]].<ref name="Nálevka (2006), 232">Nálevka (2006), s. 232.</ref> Keď rakúsko-uhorská armáda uskutočnila v júni [[1914]] v [[Bosna (historická krajina)|Bosne]] veľké vojenské manévre pri srbských hraniciach, mnohí obyvatelia Srbska a Bosny to považovali za provokáciu. Nasledovník trónu [[František Ferdinand d’Este]] ako vrchný inšpektor rakúsko-uhorskej armády prišiel na manévre spoločne so svojou manželkou, [[Žofia Chotková|Žofiou Chotkovou]], a na jej záver manželský pár navštívil [[Sarajevo]], hlavn mesto Bosny. Návšteva bola podniknutá v deň výročia [[Bitka na Kosovom poli|bitky na Kosovom poli]], ktorá viedla k podmaneniu Srbska Osmanskou ríšou.<ref name="Nálevka (2006), 234">Nálevka (2006), s. 234.</ref> Radikálni členovia Mladej Bosny a Čiernej Ruky tu na nasledovníka trónu [[28. jún|28. júna]] [[1914]] spáchali [[Atentát na Františka Ferdinanda d’Este|atentát]], ktorému ešte teň deň podľahol on a aj jeho žena [[Žofia Chotková|Žofia]]. Arcivojvodu a jeho manželku zastrelil člen Mladej Bosny, [[Gavrilo Princip]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Následník trůnu František Ferdinand a jeho choť zavražděni | periodikum = Lidové noviny | dátum vydania = 1914-29-06 | dátum prístupu = 2013-07-03 | ročník = 22 | číslo = 177 | url = http://kramerius.mzk.cz/search/i.jsp?pid=uuid:bf69bbfa-435d-11dd-b505-00145e5790ea | issn = 1802-6265}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gavrilo Princip: Malý muž na začátku Velké války | periodikum = Rozhlas | url = https://temata.rozhlas.cz/gavrilo-princip-maly-muz-na-zacatku-velke-valky-8109662 | dátum vydania = 2018-04-28 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2022-11-04 }}</ref> == Priebeh == === Vypuknutie vojny === {{Hlavný článok|Júlová kríza}} [[Súbor:World War 1.gif|náhľad|Štáty zapojené do vojny {{Legenda|#088A08|Dohoda}} {{Legenda|#01DF01|Kolónie, domínia a teritória Dohody a Dohodou okupované územia}} {{Legenda|#FE9A2E|Ústredné mocnosti}} {{Legenda|#F7BE81|Kolónie Ústredných mocností a okupované územia}} {{Legenda|#BDBDBD|Neutrálne krajiny}}|alt=Dynamická mapa sveta zachycujúca zapojenie jednotlivých štátov do konfliktu na strane Dohody a Ústredných mocností.]] [[Atentát na Františka Ferdinanda d’Este]] a jeho manželku [[Žofia Chotková|Žofie Chotkovej]] spustil rýchly sled udalostí vedúcich k vypuknutiu [[svetová vojna|svetovej vojny]], označovanej ako [[júlová kríza]]. [[Rakúsko-Uhorsko]] v reakcii na atentát zaslalo [[Srbské kráľovstvo|Srbsku]], ktoré rakúsko-uhorské orgány podozrievali z priamej účasti na spiknutí atentátnikov, [[23. júl|23. júla]] tzv. [[Júlové ultimátum]].<ref name="Westwell (2013), 10">Westwell (2013). Str. 10.</ref> Tvrdé požiadavky voči Srbsku boli formulované tak, aby bolo ultimátum protistranou odmietnuté a viedlo ku konfliktu medzi oboma krajinami.<ref>''Fromkin'' (2004, str. 165)</ref> Zástancom preventívnej vojny so Srbskom bol predovšetkým náčelník generálneho štábu [[Franz Conrad von Hötzendorf]].<ref name="Šedivý (2001), 25.">Šedivý (2001). Str. 25.</ref> V tomto postoji rakúsku stranu podporovala nemecká vláda, ktorá leto 1914 považovala za najvhodnejší okamih na vyvolanie vojny s [[Ruská ríša|Ruskom]], podľa jej názoru v blízkej budúcnosti rovnako nevyhnutnej.<ref>''Fischer'' (2004, str. 59)</ref>{{#tag:ref|Nemecku naviac hrozilo, že pokiaľ by nepodporilo Rakúsko-Uhorsko, prišlo by o jediného európskeho spojenca. Pokorené Rakúsko-Uhorsko by totiž bez nemeckej pomoci zrejme začalo vyjednávať priamo s Ruskom a Dohodou. Tak by sa Nemecko ocitlo v definitívnej medzinárodnej izolácii.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Skřivan | meno = Aleš | odkaz na autora = Aleš Skřivan | titul = Císařská politika: Rakousko-Uhersko a Německo v evropské politice v letech 1906–1914 | vydavateľ = Karolinum | miesto = Praha | rok = 1996 | počet strán = 373 | kapitola = | strany = 247 | isbn = 80-7184-081-5}}</ref>|group="pozn."}} Ostro formulované podmienky boli pre Srbsko neprijateľné,<ref name="IJ-377">{{Citácia knihy | priezvisko = Božić | meno = Ivan | priezvisko2 = Ćirković | meno2 = Sima | priezvisko3 = Dedijer | meno3 = Vladimir | priezvisko4 = Ekmečić | meno4 = Milorad | rok = 1972 | titul = Istorija Jugoslavije | vydavateľ = Prosveta | miesto = Beograd | stránky = 377 | isbn = | jazyk = sh}}</ref> pokiaľ nechcelo stratiť [[Suverenita (právo)|suverenitu]].<ref name="Šedivý (2001), 29.">Šedivý (2001). Str. 29.</ref> Na radu Ruska, ktoré bolo blízkym srbským spojencom,<ref>''Fromkin'' (2004, str. 164)</ref> srbská vláda čiastočne ustúpila a prijala deväť z desiatich bodov ultimáta okrem požiadavky, aby rakúska polícia uskutočnila vyšetrovanie atentátu priamo na srbskom území.<ref name="RAD-323">{{Citácia knihy | priezvisko = Šeba | meno = Jan | odkaz na autora = | titul = Rusko a Malá dohoda v politice světové | vydavateľ = Melantrich | miesto = Praha | rok = 1936 | počet strán = 652 | isbn = | kapitola = IX. | strany = 323}}</ref> Rakúsko-uhorská vláda označila 25. júla srbskú reakciu za nedostačujúcu a cisár [[František Jozef I.]] nariadil na druhý deň [[Všeobecná mobilizácia v Rakúsko-Uhorsku v roku 1914|všeobecnú mobilizáciu]].<ref name="Šedivý (2001), 29.">Šedivý (2001). Str. 29.</ref> Mobilizovalo taktiež aj Srbsko a cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš]] predbežne súhlasil s čiastočnou mobilizáciou ruských síl v prípade napadnutia Srbska.<ref name="Westwell (2013), 11.">Westwell (2013). Str. 11.</ref> [[Súbor:Europe 1914.jpg|náhľad|vľavo|Európske štáty zapojené do vojny|alt=Mapa Európy s farebne rozlíšenými štátmi zapojenými do vojny na strane Dohody a Ústredných mocností.]] Dňa [[28. júl|28. júla]] 1914 [[K Mojim národom!|vyhlásilo]] Rakúsko-Uhorsko Srbsku vojnu a o deň neskôr začalo jeho podunajské loďstvo ostreľovať [[Belehrad]]. Toho istého dňa na základe uzavretých spojeneckých zmlúv zareagoval [[Ruská ríša|ruský]] cár Mikuláš II. vyhlásením takzvanej prípravnej fázy pre prípad vojny, teda čiastočnej [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizácie]] trinástich armádnych zborov pri rakúskej hranici. Napriek tomu sa ruský cár snažil vojne zabrániť,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Začátek 1. světové války: Tenká hranice mezi konfliktem a mírem! | periodikum = Epochaplus | dátum vydania = 2016-11-03 | url = https://epochaplus.cz/zacatek-1-svetove-valky-tenka-hranice-mezi-konfliktem-a-mirem/}}</ref> bola všeobecná mobilizácia ruských vojsk začatá [[31. júl|31. júla]] 1914.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kykal | meno = Tomáš | odkaz na autora = | titul = Před sto lety vypukla „světová válka“, první ze dvou největších konfliktů v dějinách lidstva | url = http://www.vhu.cz/presne-pred-sto-lety-vypukla-prvni-svetova-valka | dátum vydania = 28-07-2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-05 | vydavateľ = vhu.cz}}</ref> Systém medzinárodnej bezpečnosti založený na dvojici aliančných blokov – [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Trojdohody]] a [[Ústredné veľmoci|Trojspolku]] – tak spustil reťazovú reakciu vedúcej k svetovej vojne a počas jedného mesiaca sa vo [[vojna|vojenskom konflikte]] ocitla väčšina [[Európa|Európy]]. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 146-1974-118-18, Mobilmachung.jpg|náhľad|Mobilizovaní nemeckí vojaci, [[1. august]] 1914|alt=Pochodujúci nemeckí vojaci vyprevádzaní pri mobilizácii civilistami.]] Dňa [[1. august|1. augusta]] mobilizovalo svoju armádu Francúzsko a taktiež Nemecko, ktoré vyhlásilo vojnu Rusku.<ref name="Šedivý (2001), 32.">Šedivý (2001). Str. 32.</ref> Pri útoku na západe Nemecko [[2. august|2. augusta]] obsadilo [[Luxembursko]] a [[3. august|3. augusta]] vyhlásilo vojnu Francúzsku.<ref name="Westwell (2013), 12.">Westwell (2013). Str. 12.</ref> V snahe rýchle postúpiť na územie Francúzska, vstúpili nemecké vojská [[4. august|4. augusta]] do neutrálneho [[Belgicko|Belgicka]]. [[Nemecký vpád do Belgicka (prvá svetová vojna)|Porušenie belgickej neutrality]] dalo [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Veľkej Británii]] toho istého dňa podnet na vyhlásenie vojny Nemecku.<ref name="Westwell (2013), 13.">Westwell (2013). Str. 13.</ref> Dňa [[6. august|6. augusta]] vypovedalo Rakúsko-Uhorsko vojnu Rusku, [[7. august|7. augusta]] ohlásila vojnu s Rakúsko-Uhorskom [[Čiernohorské kráľovstvo|Čierna Hora]] a do týždňa sa do vojny proti Rakúsko-Uhorsku pripojilo aj Francúzsko a Veľká Británia.<ref name="Royde-Smith">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Royde-Smith | meno = John Graham | priezvisko2 = Showalter | meno2 = Dennis Edwin | odkaz na autora2 = Dennis Showalter | titul = World War I | url = https://www.britannica.com/event/World-War-I/Forces-and-resources-of-the-combatant-nations-in-1914 | dátum prístupu = 2021-05-16 | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | jazyk = en}}</ref> Na strane Dohody vstúpilo [[23. august|23. augusta]] do vojny aj [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]], ktoré v [[Čínska republika (1912 – 1949)|Číne]] obsadilo nemecké teritórium [[Čching-tao]] a rakúsky [[Tiencin|Tchien-ťin]].<ref name="Westwell (2013), 22–23.">Westwell (2013). Str. 22–23.</ref> [[Osmanská ríša]] vstúpila do vojny na strane [[Ústredné veľmoci|Ústredných mocností]] na prelome októbra a novembra 1914 potom, čo [[Osmanské námorníctvo|osmanské loďstvo]] s podporou nemeckých krížnikov [[SMS Breslau|SMS ''Breslau'']] a [[SMS Goeben|SMS ''Goeben'']] napadlo ruské prístavy v [[Čierne more|Čiernom mori]].<ref name="Westwell (2013), 38.">Westwell (2013). Str. 38.</ref> Posledná z európskych veľmocí a predvojnový člen Trojspolku, [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], ktoré na začiatku konfliktu vyhlásilo neutralitu, vstúpila do vojny na strane [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] [[23. máj|23. muája]] 1915, keď vyhlásilo vojnu Rakúsko-Uhorsku.<ref name="Westwell (2013), 66.">Westwell (2013). Str. 66.</ref> Na stranu Nemecka a jeho spojencov sa v októbri v roku 1915 postavilo taktiež Bulharsko. Rumunsko naopak v roku 1916 podporilo mocnosti Dohody. [[Spojené štáty]] sa do prvej svetovej vojny na strane Dohody pridali v apríli v roku 1917.<ref name="Westwell (2013), 126.">Westwell (2013). Str. 126.</ref> Do svetového konfliktu sa v jeho priebehu na strane Dohody zapojilo aj [[Portugalsko]], [[Grécke kráľovstvo|Grécko]] a [[Štáty Dohody|mnohé mimoeurópske štáty]].<ref name="Westwell (2009), 8–9.">Westwell (2009). Str. 8–9.</ref> === 1914 === ==== Neúspechy Rakúska-Uhorska na srbskom fronte ==== [[Súbor:Vyhlášení války Srbsku – Národní listy – 29.07.1914.jpg|náhľad|Titulná strana [[Národní listy|Národních listov]] z 29. júla 1914 informuje o vyhlásení vojny Srbsku.]] Prvým bojiskom svetovej vojny sa stal Balkán. [[Rakúsko-Uhorsko]] vyhlásilo vojnu Srbsku 28. júla [[1914]] a rakúsko-uhorská armáda zaútočila už [[29. júl|29. júla]], keď delostrelectvo a delové člny na [[Dunaj]]i [[Bombardovanie Belehradu (1914)|ostreľovali Belehrad]].<ref name="Willmott (2005), 46">Willmott (2005), s. 46.</ref> Pri hraniciach oboch znepriatelených štátov tak došlo k vytvoreniu [[Balkánsky front|srbského frontu]], na ktorom malo na začiatku vojny iniciatívu Rakúsko-Uhorsko. Náčelník rakúsko-uhorského generálneho štábu [[Franz Conrad von Hötzendorf]] však podcenil Srbov, ktorí mohli k svojej efektívnej obrane využívať hraničné rieky, hornatý terén ale aj skúsenosti z predchádzajúcich bojov v balkánskych vojnách.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Keegan | meno = John | odkaz na autora = John Keegan | titul = První světová válka | vydavateľ = Beta-Dobrovský ; Ševčík | miesto = Praha ; Plzeň | rok = 2003 | isbn = 80-7306-062-0 | počet strán = 383 | poznámka = [Ďalej len: ''(Keegan (2003)''] | strany = 126}}</ref> Hoci časť síl musela byť presunutá proti postupujúcim Rusom, rozhodol sa generál [[Oskar Potiorek]], veliteľ rakúsko-uhorskej armády na Balkáne, napadnúť nepriateľa s 5. a 6. armádou. Rakúsky útok zo západu z Bosny a Hercegoviny v smere na [[Valjevo]] a [[Užice]] mal najprv výhodu prekvapenia, pretože srbský veliteľ, vojvoda [[Radomir Putnik]] očakával hlavný nápor zo severu v smere na [[Belehrad]].<ref name="Keegan (2003), 127.">Keegan (2003). Str. 127.</ref><ref name="Šedivý (2001), 85.">Šedivý (2001). Str. 85.</ref> V auguste prekročili rakúsko-uhorské vojská so silou približne 200 000 mužov [[Sáva (rieka)|Sávu]] a [[Drina|Drinu]] a zmocnila sa mesta [[Šabac]]. Rakúska 3. armáda bojovala pod velením [[Liborius von Frank|von Franka]] proti srbskej 5. armáde pod vedením [[Pavle Jurišić Šturm|Pavla Jurišića Sturma]]. Potom, čo sa k srbskej 3. armáde pridala aj novo zmobilizovaná 2. armáda pod vedením generála [[Stepa Stepanović|Stepanovića]], sa srbským vojskám podarilo v [[Bitka pri Ceri|bitke pri Ceri]] zvíťaziť. Po necelých 14 dňoch neúspešnej ofenzívy nariadil Potiorek rakpúskym vojskám ustúpiť späť za hranice. Stepan Stepanović bol po víťazstve povýšený na vojvodu – poľného [[maršal]]a. Rakúšania v boji stratili 600 dôstojníkov a cez 22 000 padlých a ranených vojakov. Srbské straty dosiahli 16 000 mužov.<ref name="Šedivý (2001), 88–89.">Šedivý (2001). Str. 88–89.</ref> Srbské velenie počas počiatočných bojov využívalo chyby protivníka a náročný terén zvýhodňujúci brániacu sa stranu. Srbská obrana sa mohla opierať o mohutné toky hraničných riek Dunaj, Sáva a Drina, za ktorými sa nachádzali ťažko prekročiteľné horské hrebene a husté lesy. Vojenské operácia na Balkáne naviac veľmi sťažovala absencia kvalitných ciest a železníc.<ref>{{Citácia m´knihy | priezvisko = Nedorost | meno = Libor | odkaz na autora = | titul = Češi v 1. světové válce. 2. díl. Na frontách velké války | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 2006 | strany = 13 | poznámka = [Ďalej len: ''Nedorost Na frontách velké války (2006)''] | isbn = 80-7277-322-4}}</ref> [[Súbor:Franz Frheiherr Conrad von Hötzendorf 1914 Charles Scolik.png|náhľad|vľavo|Náčelník generálneho štábu rakúsko-uhorskej armády, [[Franz Conrad von Hötzendorf]] patril k propagátorom agresívnej politiky voči Srbsku a Taliansku.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Astorri | meno = Antonella | odkaz na autora = | priezvisko2 = Salvadori | meno2 = Patrizia | odkaz na autora2 = | titul = První světová válka | url = | vydavateľ = Sun | miesto = Praha | rok = 2010 | počet strán = 191 | poznámka = [Ďalej len: ''Astorri a Salvadori (2010)''] | strany = 133–134 | isbn = 978-80-7371-053-8 }}</ref>|alt=Rakúsko-uhorský veliteľ Franz Conrad von Hötzendorf sediaci za stolom s vojenskými plánmi]] Srbi povzbudení prvotným úspechom a ruským vrchným velením podnikli proti Rakúsko-Uhorsku nečakanú protiofenzívu. [[6. september|6. septembra]] prekročila srbská prvá armáda v [[Sriem (historické územie)|Sriemi]] Sávu, kde nakrátko držala obranné pozície. Avšak Srbi sa odtiaľ kvôli rastúcemu rakúskemu tlaku museli vzápätí stiahnuť.<ref name="Keegan (2003), 127.">Keegan (2003). Str. 127.</ref> Srbské vrchné velenie následne naplánovalo útok na západ proti [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], ktorého sa zúčastnila aj čiernohorská armáda. Srbské a čiernohorské vojska prekročila Drinu pri srbsko-bosensko-čiernohorskej hranici, dobyli [[Jahorina|Jahorinu]] a [[Pale]] a priblížili sa k Sarajevu, avšak v októbri ich rakúsko-uhorský protiútok donútil stiahnuť sa späť za hranice.<ref name="Keegan (2003), 127.">Keegan (2003). Str. 127.</ref> Druhý veľký rakúsko-uhorský úder proti Srbsku začal [[7. september|7. septembra]], keď sa rozhorela [[bitka na Drine]]. Rakúšanom sa čiastočne podarilo prelomiť srbskú obranu pri sútoku Driny so Sávou a vytvorili tu predmostie, odkiaľ sa potom v októbri dokázali prebiť ďalej do vnútrozemia. Srbskí vojaci boli vyčerpaní a klesala im morálka, lebo nemali dostatočné zimné vybavenie a v určitých chvíľach im dokonca chýbala munícia. Rakúsko-uhorské jednotky obsadili takmer celý severovýchod Srbského kráľovstva, dobyli Šabac, Valjevo a [[2. december|2. decembra]] 1914 obsadili Belehrad.<ref name="Šedivý (2001), 90–91.">Šedivý (2001). Str. 90–91.</ref> Vo [[Viedeň|Viedni]] sa popri výročia nástupu cisára Františka Jozefa na trón oslavoval aj pád hlavného srbského mesta, z [[Berlín]]a prišla cisárovi gratulácia a svetové noviny tvrdili, že obsadenie Belehradu spôsobilo pád Srbska. Srbských vojakov brániacich líniu pri rieke [[Kolubara]] musel povzbudiť sám kráľ [[Peter I. Karađorđević]].<ref name="Keegan (2003), 128.">Keegan (2003). Str. 128.</ref> Generál [[Živojin Mišić]], veliteľ 1. srbskej armády začal [[3. december|3. decembra]] o siedmej hodine ráno silnou delostreleckou prípravou veľkú protiofenzívu. Vyčerpaní a zaskočení rakúsko-uhorskí vojaci boli v [[Bitka na Kolubare|bitke na Kolubare]] porazení. Pri ústupe potom Rakúšania nestíhali budovať obranné línie, načo boli nútení vypratať aj samotný Belehrad a srbské vojská ich do polovice decembra znovu zahnala späť za hranice. Front sa tak po krvavých a neúspešných rakúsko-uhorských útokoch na konci roku 1914 vrátil do východiskových pozícií na hraničných riekach. Oskar Potiorek bol po týchto porážkach zbavený velenia. Rakúšania prišli počas neúspešných ofenzív o 230 000 padlých, ranených a zajatých mužov.<ref name="Westwell (2013), 45.">Westwell (2013). Str. 45.</ref> Srbské straty na životoch však boli taktiež obrovské. Počas prvého vojnového roka sa vyšplhali na 110 000 zomretých a vo vojnou zničenej krajine naviac vypukla epidémia [[Škvrnitý týfus|týfu]].<ref name="Šedivý (2001), 92.">Šedivý (2001). Str. 92.</ref><ref name="Nedorost Na frontách velké války (2006), 70">Nedorost Na frontách velké války (2006), s. 70.</ref> ==== Nemecký útok na západe ==== [[Súbor:Western front 1914.jpg|náhľad|Stabilizácia západného frontu po nemeckom ústupe od [[Marna (rieka)|Marny]] k [[Aisne (rieka)|Aisne]], september 1914|alt=Mapa zachycujúca západnž front po stabilizácii v závere roka 1914]] Od uzavretia francúzsko-ruského spojenectva sa nemecké velenie začalo pripravovať na budúcu vojnu s početne silnejšími protivníkmi na dvoch frontoch. Nemci predpokladali snahu Francúzska zaútočiť v smere na Alsasko a Lotrinsko a počítali s pomalou mobilizáciou v Rusku. Náčelník nemeckého generálneho štábu [[Alfred von Schlieffen]] preto vypracoval tzv. [[Schlieffenov plán]]. Podľa neho malo deväťdesiat percent nemeckých síl rýchlym obchvatným manévrom cez územie neutrálneho Luxemburska, Belgicka a [[Holandsko|Holandska]] vniknúť do severovýchodného Francúzska, následne sa stočiť na juh, obsadiť [[Paríž]], obkľúčiť francúzske vojská vo východnej časti krajiny a zničiť ich. Potom sa malo jadro nemeckých síl presunúť na východ proti Rusku.<ref name="Westwell (2013), 15.">Westwell (20). Str. 15.</ref> Schlieffenov nástupca na čele generálneho štábu, [[Helmuth von Moltke mladší]] však v obavách z francúzskeho postupu rozhodol o posilnenie ľavého krídla svojich síl na západe a taktiež jednotiek čeliacich ruskej presile na východe na úkor oslabenia útočiacich zväzov na pravom krídle hlavného útoku. Rozhodol sa naviac obmedziť obchvat iba na území Belgicka a [[Luxembursko|Luxemburska]], aby nemecký postup nevyprovokoval Britániu.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Liddell Hart | meno = Basil Henry | odkaz na autora = Basil Liddell Hart | titul = Historie první světové války | vydavateľ = Jota | miesto = Brno | rok = 2001 | isbn = 80-7217-164-X | počet strán = 503 | poznámka = [Ďalej len: ''(Liddell (2001)''] | strany = 54–55}}</ref> [[Súbor:Fr-joffre-give-orders.jpg|náhľad|vľavo|[[Joseph Joffre]], náčelník štábu francúzskej armády v rokoch 1914 až 1916, vojakmi prezývaný ''papa Joffre''<ref name="Westwell (2013), 25.">Westwell (2013). Str. 25.</ref>|alt=Trojica francúzskych generálov počas manévrov. Úplne vpravo stojí Joseph Joffre.]] Po vypuknutí vojny Nemecko podľa upraveného Schlieffenovho plánu nerešpektovalo neutralitu Luxemburska a Belgicka, cez ich územie začali začiatkom augusta k francúzskym hraniciam postupovať nemecké jednotky. Nemecký postup na [[Západný front (prvá svetová vojna)|západnom fronte]], ktorý sa od začiatku vojny stal rozhodujúcim bojiskom, však aj kvôli nečakanému odporu Belgičanov nebol dostatočne rýchly. Napriek tomu Nemci po dobytí belgických pevností [[Bitka pri Liège|Liège]] a [[Namur (mesto)|Namure]], víťazstvách v bitkách [[Bitka pri Mons|pri Monse]] a [[Bitka pri Charleroi|pri Charleroi]] a po obsadení [[Brusel]]u a väčšiny belgického území postúpili na územie Francúzska. Počas [[Nemecký vpád do Belgicka (prvá svetová vojna)|bojov v Belgicku]] sa nemecká armáda dopustila mnoho zločinov na civilnom obyvateľstve, ktoré na západe označili ako ''znásilnenie Belgicka''.<ref name="Keegan (2003), 71–76.">Keegan (2003). Str. 71–76.</ref> Kvôli porušeniu belgickej neutrality vstúpili Briti do vojny a na kontinent bol na pomoc Francúzov a Belgičanov odoslaný [[Britský expedičný zbor]]. Podľa [[Plán XVII|Plánu XVII]] medzitým francúzske vojská uskutočnili rozsiahly útok na Alsasko-Lotrinsko. Vzápätí boli ale odrazené a Francúzi a Briti sa museli pred postupujúcimi Nemcami stiahnuť až do blízkosti Paríža. Nemeckej armáde sa však Francúzov, ktorí kládli nečakane tuhý odpor, nepodarilo obkľúčiť a postup nemeckých vojsk na západnom fronte bol neďaleko Paríža zastavený. V polovici septembra sa naviac Francúzom a Britom podarilo uskutočniť protiútok a vyčerpané nemecké sily poraziť v strategicky významnej bitke na rieke [[Marna]] („[[Prvá bitka na Marne|Zázrak na Marne]]“).<ref name="Willmott (2005), 40–43">Willmott (2005), s. 40–43.</ref> Moltke bol donútený nariadiť ústup od Marny za rieku [[Aisne (rieka)|Aisne]], načo bol odvolaný a na čelo nemeckej armády bol dosadený generál [[Erich von Falkenhayn]].<ref name="Keegan (2003), 102–103.">Keegan (2003). Str. 102–103.</ref> Obe strany sa následne snažili obranné postavenia nepriateľa obísť, takže počas jesene podnikali pokusy o obchvatné údery známe ako ''[[pretek k moru]]''. Akonáhle však frontová línia dosiahla [[Severné more]], vznikla na západe patová situácia.<ref name="Westwell (2013), 35.">Westwell (2013). Str. 35.</ref> Úvodný nemecký postup sa zmenil do [[Zákopová vojna|zákopovej]] pozičnej vojny, ktorú sa obe strany počas vojny márne pokúšali novým útokom prelomiť.<ref name="Royde-Smith" /> ==== Ruský nápor na východnom fronte ==== [[Súbor:Russian cavalry.jpg|náhľad|Kozácka jazda|alt=Jazdecký oddiel kozákov pózujúci fotografovi na poľnej ceste.]] +Druhou trhlinu dostala původní německá strategie na počátku války na [[Východní fronta (první světová válka)|východní frontě]]. Vzhledem k&nbsp;Schlieffenově plánu byla většina německých sil na počátku války vázána na západní frontě a&nbsp;tíze ruského útoku mělo do příchodu německých sil odolávat především Rakousko-Uhersko. Rusko však dokázalo zmobilizovat 34&nbsp;divizí a&nbsp;překročit hranice dříve, než se čekalo. Ruská 1. a&nbsp;2.&nbsp;armáda pod velení generálů [[Paul von Rennenkampf|Rennenkampfa]] a&nbsp;[[Alexandr Samsonov|Samsonova]] zaútočily proti [[Východní Prusko|Východnímu Prusku]], porazily slabá německá vojska [[Bitva u Gumbinnenu|u&nbsp;Gumbinnenu]] ([[Gusev]]) a&nbsp;ohrožovaly [[Kaliningrad|Královec]]. V&nbsp;kritické situaci jmenoval von Moltke velitelem 8.&nbsp;německé armády bránící pozice na východní frontě [[Paul von Hindenburg|Paula von Hindenburga]] a&nbsp;náčelníkem jeho štábu [[Erich Ludendorff|Ericha Ludendorffa]].<ref name="Keegan (2003), 121.">Keegan (2003). Str. 121.</ref><ref>{{Citace monografie | příjmení = Allan | jméno = Tony | titul = První světová válka 1914–1918 | vydavatel = Reader's Digest Výběr | místo = Praha | rok = 2012 | počet stran = 192 | poznámka = [Dále jen: ''(Allan (2012)''] | isbn = 978-80-7406-229-2 | strany = 23–24}}</ref> Hindenburgovi a&nbsp;Ludendorffovi se podařilo v&nbsp;srpnu a&nbsp;na počátku září zvítězit nad Rusy v&nbsp;bitvách [[bitva u Tannenbergu|u&nbsp;Tannenbergu]] a&nbsp;[[První bitva u Mazurských jezer|u&nbsp;Mazurských jezer]]. V&nbsp;boji byla zničena ruská 2.&nbsp;armáda, poražený generál Samsonov spáchal sebevraždu a&nbsp;Rennenkampf byl se zbytkem sil vytlačen z&nbsp;Východního Pruska. Přes tyto úspěchy bylo německému velení jasné, že původní plán na rychlé vítězství na západě se už nepodaří uskutečnit.<ref name="Keegan (2003), 124.">Keegan (2003). Str. 124.</ref> [[Soubor:Russian Troops NGM-v31-p372.jpg|náhled|vlevo|Postupující ruská pěchota|alt=Pochodující útvar ruských pěšáků.]] Hlavní masa ruských sil na východní frontě mezitím zaútočila proti rakousko-uherskému úseku fronty v&nbsp;[[Halič]]i, kde byly soustředěny 3., 4., 5.&nbsp;a&nbsp;8.&nbsp;ruská armáda pod vrchním velením generála [[Nikolaj Judovič Ivanov|Nikolaje Judoviče Ivanova]].<ref name="Keegan (2003), 125.">Keegan (2003). Str. 125.</ref> Přes úvodní nezdar [[Bitva u Krašniku|u&nbsp;Krašniku]] a&nbsp;[[Bitva u Komarówa|u&nbsp;Komarówa]] ruská vojska postupovala na rakousko-uherské území velmi rychle a&nbsp;Rakušané, kteří původně soustředili své síly především proti Srbsku, jejich přesilu nedokázali zastavit.<ref name="Keegan (2003), 125.">Keegan (2003). Str. 125.</ref> Rusové na přelomu srpna a&nbsp;září porazili Rakušany v&nbsp;[[Bitva o Halič|bitvě o&nbsp;Halič]] a&nbsp;obsadili [[Lvov]]. V&nbsp;listopadu pak pronikli až k&nbsp;hřebenům [[Karpaty|Karpat]] a&nbsp;na východní [[Slovensko]].<ref name="Willmott (2005), 47–51">Willmott (2005), s. 47–51.</ref> Za frontovou linií se ocitla rakousko-uherská pevnost [[Pevnost Přemyšl|Přemyšl]], kde se během [[Obléhání Přemyšlu|několikaměsíčního obléhání]] ruským útokům bránilo téměř 140&nbsp;000 obležených rakousko-uherských vojáků<ref name="Westwell (2013), 28.">Westwell (2013). Str. 28.</ref> Tyto porážky a&nbsp;obrovské ztráty rakousko-uherské armády během [[Bitva v Karpatech|bojů v&nbsp;Karpatech]] donutily německé velení posílit východní frontu a&nbsp;přispěchat svému spojenci na pomoc, neboť ruský postup kromě [[Horní Uhry|Horních Uher]] ohrožoval i&nbsp;české země a&nbsp;německé [[Slezsko]].<ref name="Keegan (2003), 134–135.">Keegan (2003). Str. 134–135.</ref> Po bojích na [[Visla|Visle]] a&nbsp;u&nbsp;[[Lodž]]e se Centrálním mocnostem podařilo východní frontu před koncem roku alespoň částečně stabilizovat.<ref name="Westwell (2013), 43–44.">Westwell (2013). Str. 43–44.</ref> Pro východní frontu probíhající většinou ruským a&nbsp;rakousko-uherským územím byla typická velmi řídká železniční a&nbsp;silniční síť, která obě strany omezovala v&nbsp;rychlém přesouvání sil.<ref name="Willmott (2005), 39">Willmott (2005), s. 39.</ref> Přesto kvůli obrovské délce frontové linie a&nbsp;menší hustotě nasazených jednotek nezůstávala východní fronta v&nbsp;porovnání s&nbsp;boji na západě tak statická a&nbsp;během průzkumu i&nbsp;mobilních bojových operací využívaly obě strany i&nbsp;jízdní jednotky.<ref name="Willmott (2005), 46">Willmott (2005), s. 46.</ref> Především [[kozáci]] se pak na Ukrajině a&nbsp;v&nbsp;Polsku dopouštěli útoků na civilní a&nbsp;hlavně [[Židé|židovské]] obyvatelstvo.<ref name="Kershaw (2017), 60">Kershaw (2017), s. 60.</ref> ==== Vstup Osmanské říše do války ==== [[Soubor:Battle of Sarikamis the frozen soldiers.png|náhled|Těla umrzlých osmanských vojáků po [[Bitva u Sarikamiše|porážce u&nbsp;Sarikamiše]]|alt=Trojice ruských vojáků stojící ve sněhu nad těly několika mrtvých osmanských vojáků.]] Do války se v&nbsp;říjnu 1914 zapojila také Osmanská říše, která se díky vlivu ministra války [[Enver Paša|Envera Paši]] přidala na stranu Ústředních mocností.<ref name="Allan (2012), 122.">Allan (2012). Str. 122.</ref> [[29. říjen|29.&nbsp;října]] napadlo osmanské loďstvo spolu s&nbsp;německými křižníky [[SMS Breslau|SMS&nbsp;''Breslau'']] a&nbsp;[[SMS Goeben|SMS&nbsp;''Goeben'']] ruské černomořské přístavy, načež Rusko [[1.&nbsp;listopad]]u vypovědělo Osmanské říši válku a&nbsp;stejný krok učinili v&nbsp;listopadu také Britové a&nbsp;Francouzi.<ref name="Keegan (2003), 175.">Keegan (2003). Str. 175.</ref> Vstup Osmanů do války proti Dohodě otevřel množství [[Blízkovýchodní fronta (první světová válka)|nových bojišť]] na [[Blízký východ|Blízkém východě]]. Na [[Kavkaz]]e se boje mezi Rusy a&nbsp;Turky záhy rozhořely na vzájemné hranici, kde došlo ke vzniku [[Kavkazská fronta|kavkazské fronty]]. Britové se s&nbsp;Osmany střetli v&nbsp;bojích o&nbsp;[[Sinajský poloostrov|Sinaj]], v&nbsp;[[Persie|Persii]] a&nbsp;[[Mezopotámie|Mezopotámii]]. Britové a&nbsp;Francouzi se obávali, že sultán [[Mehmed&nbsp;V.]] může jako [[chalífa]] a&nbsp;duchovní hlava [[Islám|muslimů]] ohrozit vyhlášením [[džihád]]u pozice dohodových mocností v&nbsp;koloniích, především v&nbsp;[[Severní Afrika|severní Africe]] a&nbsp;[[Indie|Indii]].<ref name="Allan (2012), 124.">Allan (2012). Str. 124.</ref> Pro Rusko navíc vstup Osmanské říše do války znamenal přerušení jejich hlavní zásobovací trasy, neboť Turci uzavřeli možnost dohodových lodí zásobovat Rusy přes Černé moře.<ref name="Allan (2012), 124.">Allan (2012). Str. 124.</ref> Ruské síly pod velením generála [[Georgij Berchman|Berchmana]] zahájily v&nbsp;listopadu první ofenzívu na Kavkaze, avšak v&nbsp;polovině listopadu spustila [[osmanská 3.&nbsp;armáda]] vedená Enverem Pašou protiútok a&nbsp;zatlačila ruská vojska zpět za hranice směrem k&nbsp;městu [[Kars]]. Osmanská armáda ale nebyla připravená na zimní tažení, ve vysokohorském terénu utrpěla během sněhových bouří obrovské ztráty, načež byla Rusy na přelomu roku 1914 a&nbsp;[[1915]] poražena v&nbsp;[[Bitva u Sarikamiše|bitvě u&nbsp;Sarikamiše]].<ref name="Allan (2012), 125.">Allan (2012). Str. 125.</ref> Následoval kolaps a&nbsp;ústup Osmanů, takže z&nbsp;původních 100&nbsp;000&nbsp;vojáků Envara Paši většina padla, dezertovala nebo zemřela v&nbsp;horách na následky podchlazení a&nbsp;z&nbsp;tažení se vrátilo jen 18&nbsp;000&nbsp;mužů.<ref name="Allan (2012), 125.">Allan (2012). Str. 125.</ref> Kruté boje v&nbsp;náročném horském terénu provázely násilnosti obou stran páchané na civilním obyvatelstvu. Po vstupu Osmanské říše do války se navíc Britové rozhodli chránit své pozice v&nbsp;[[Perský záliv|Perském zálivu]]. Nejprve uznali suverenitu [[Kuvajt]]u a&nbsp;[[7.&nbsp;listopad]]u 1914 se pak 6.&nbsp;indická divize přeplavená nejprve do [[Bahrajn]]u vylodila v&nbsp;[[Mezopotámie|Mezopotámii]]. Zde britské síly napadly Osmany bránící pevnosti při ústí [[Eufrat]]u. Britové se během [[Mezopotámské tažení|Mezopotámského tažení]] zmocnili [[9. prosinec|9.&nbsp;prosince]] [[Basra|Basry]] a&nbsp;následně pokračovali v&nbsp;postupu směrem na [[Bagdád]].<ref name="Keegan (2003), 176.">Keegan (2003). Str. 176.</ref> ==== Počátek války v&nbsp;koloniích a&nbsp;na mořích ==== [[Soubor:Congo belge campagne 1918.jpg|náhled|vlevo|Belgické jednotky [[Force Publique]] během tažení v&nbsp;Německé východní Africe|alt=Skupina belgických vojáků v doprovodu černošských nosičů brodící se v džungli na druhý břeh řeky.]] Boje první světové války se v&nbsp;roce 1914 rozšířily i&nbsp;na světová moře a do kolonií, kde museli Němci čelit náporu Dohody. V&nbsp;[[Kolonizace Afriky|afrických koloniích]] se boje od počátku války přenesly na území čtyř německých kolonií ([[Togoland]], [[Německý Kamerun]], [[Německá jihozápadní Afrika]] a&nbsp;[[Německá východní Afrika]]). Již [[27. srpen|27.&nbsp;srpna]] 1914 kapituloval před Brity a&nbsp;Francouzi německý [[Togoland]] obklopený [[Francouzská Západní Afrika|Francouzskou Západní Afrikou]] a&nbsp;britským [[Ghana|Zlatým pobřežím]].<ref name="Keegan (2003), 166.">Keegan (2003). Str. 166.</ref> Početné britské síly z&nbsp;[[Jihoafrická unie|Jihoafrické unie]] zahájily útok proti [[Německá jihozápadní Afrika|Německé jihozápadní Africe]] (dnešní [[Namibie]]) hned po vypuknutí války a&nbsp;německé jednotky se musely útoku bránit také v&nbsp;[[Německý Kamerun|Kamerunu]], kde se Dohodě podařilo již v&nbsp;září 1914 obsadit hlavní město [[Douala]].<ref name="Keegan (2003), 167–168.">Keegan (2003). Str. 167–68.</ref> V&nbsp;září zvítězili Němci v&nbsp;jihozápadní Africe [[Bitva u Sandfonteinu|u&nbsp;Sandfonteinu]],<ref name="Willmott (2005), 92">Willmott (2005), s. 92.</ref> avšak nejhouževnatější odpor kladli v&nbsp;[[Německá východní Afrika|Německé východní Africe]], kde se proslavil generál [[Paul von Lettow-Vorbeck]]. Lettow-Vorbeckovy výpady do [[Uganda|Ugandy]] a&nbsp;[[Keňa|Keni]] donutily Brity k&nbsp;protiútoku, avšak britské a&nbsp;indické síly byly v&nbsp;listopadu drtivě poraženy v&nbsp;[[Bitva o Tangu|bitvě o&nbsp;Tangu]].<ref name="Keegan (2003), 170.">Keegan (2003). Str. 170.</ref> Válka zasáhla i&nbsp;kolonie Německého císařství v&nbsp;[[Tichý oceán|Pacifiku]]. Japonci podpoření Brity napadli hlavní německý přístav na [[Dálný východ|Dálném východě]], [[Čching-tao]], jehož posádka po ostřelování pevnosti kapitulovala [[7.&nbsp;listopad]]u.<ref name="Keegan (2003), 166.">Keegan (2003). Str. 166.</ref> Britové a&nbsp;Japonci tímto útokem donutili [[Německá Východoasijská eskadra|německou Východoasijskou eskadru]] opustit svou námořní základnu v&nbsp;Čching-tao. Velitel eskadry [[Maximilian von Spee]] se z&nbsp;obklíčení pokusil uprchnout přes [[Tichý oceán]]. Po doplutí k&nbsp;břehům [[Chile]] zde Němci [[1.&nbsp;listopad]]u překvapili čtveřici britských křižníků, z&nbsp;nichž dva potopili v&nbsp;[[Bitva u Coronelu|bitvě u&nbsp;Coronelu]].<ref name="Allan (2012), 92.">Allan (2012). Str. 92.</ref> Eskadra Maxmiliana von Spee byla Brity zničena [[8. prosinec|8.&nbsp;prosince]] v&nbsp;[[Bitva u Falklandských ostrovů|bitvě u&nbsp;Falklandských ostrovů]], přičemž se podařilo uprchnout pouze křižníku [[SMS Dresden (1907)|SMS&nbsp;''Dresden'']], který však po dostižení Brity v&nbsp;roce 1915 potopila u&nbsp;[[Ostrovy Juana Fernándeze|ostrovů Juana Fernándeze]] vlastní posádka.<ref name="Allan (2012), 92.">Allan (2012). Str. 92.</ref> Křižník [[SMS Emden (1908)|SMS&nbsp;''Emden'']] se ještě předtím oddělil od Východoasijské eskadry, načež vplul do [[Indický oceán|Indického oceánu]], kde několik měsíců narušoval obchodní trasy Dohody. Dostižen a&nbsp;potopen byl [[9.&nbsp;listopad]]u v&nbsp;[[Bitva u Kokosových ostrovů|bitvě u&nbsp;Kokosových ostrovů]].<ref name="Keegan (2003), 172.">Keegan (2003). Str. 172.</ref> Porážka německého loďstva u&nbsp;Falklandských ostrovů tak prakticky ukončila činnost německého hladinového loďstva na oceánech a&nbsp;[[Širokomořské loďstvo]] blokované britskou [[Grand Fleet]] bylo uvězněno v&nbsp;německých přístavech.<ref name="Keegan (2003), 173.">Keegan (2003). Str. 173.</ref> Převahu britského loďstva se Němci po celou válku marně snažili zvrátit během [[První bitva o Atlantik|první bitvy o&nbsp;Atlantik]]. Ještě před pádem námořní základny v&nbsp;[[Čching-tao]] byly německé državy na Dálném východě postupně obsazeny silami Dohody. [[29. srpen|29.&nbsp;srpna]] obsadily [[Nový Zéland|novozélandské síly]] [[Samoa|Samou]] a&nbsp;Australané [[17.&nbsp;září]] dobyli [[Země císaře Viléma|Zemi císaře Viléma]] ([[Papua Nová Guinea]]), [[Šalomounovy ostrovy]], [[Bismarckovo souostroví]] a&nbsp;v&nbsp;listopadu ovládli rovněž [[Nauru]]. Japonsko, které válku Německu vyhlásilo [[23. srpen|23.&nbsp;srpna]], během října obsadilo [[Mariany|Marianské ostrovy]], [[Karolíny]] a&nbsp;[[Marshallovy ostrovy]].<ref name="Keegan (2003), 166.">Keegan (2003). Str. 166.</ref><ref name="Willmott (2005), 91">Willmott (2005), s. 91.</ref> === 1915 === ==== Patová situace na západní frontě ==== [[Soubor:Bundesarchiv Bild 104-0472A, Flak-MG-Stellung.jpg|náhled|Němečtí vojáci s&nbsp;kulometem [[MG 08|MG&nbsp;08]]|alt=Němečtí vojáci v zákopu obsluhující kulomet pozorují oblohu.]] Obrovské ztráty, které si vyžádaly válečné operace v&nbsp;roce 1914, vyústily na západě v&nbsp;patovou situaci. Došlo k&nbsp;vytvoření [[Zákopová válka|zákopových linií]] a&nbsp;v&nbsp;podstatě až do konce války pak na západní frontě probíhaly krvavé statické boje provázené marnou snahou obou stran usilujících o&nbsp;průlom.<ref name="Willmott (2005), 59–63">Willmott (2005), s. 59–63.</ref> Enormní nasazení dělostřelectva vedlo v&nbsp;místech bojů k&nbsp;zdevastování krajiny, přičemž oblast mezi nepřátelskými liniemi bylo známa jako ''území nikoho''. Frontová linie se táhla v&nbsp;délce více než 600&nbsp;km od belgického pobřeží, přes podmáčené pláně [[Vlámsko|Flander]], údolím řeky [[Somma|Sommy]] a&nbsp;krajem Champagne až k&nbsp;hranicím neutrálního [[Švýcarsko|Švýcarska]].<ref>{{Citace monografie | příjmení = Bilton | jméno = David | odkaz na autora = | titul = Německá armáda na západní frontě 1917–1918: unikátní fotografie z válečných archivů | vydavatel = Jota | místo = Brno | rok = 2013 | počet stran = 190 | poznámka = [Dále jen: ''Bilton (2013)''] | strany = 7 | isbn = 978-80-7462-303-5}}</ref> [[Soubor:Eerste Wereldoorlog Luchtoorlog Een Franse zeppelin, Frans luchtschip wordt door een Duits, SFA022802327.jpg|náhled|vlevo|Souboj francouzské vzducholodi s&nbsp;německým letadlem v&nbsp;roce 1915|alt=Fotografie pořízená ze země zachycuje vzducholoď a vedle ní letící letadlo.]] Němci po selhání úvodního náporu v&nbsp;prvním roce války odveleli část sil na východní frontu a&nbsp;na západě se v&nbsp;roce 1915 soustředili především na obranu. Britské a&nbsp;francouzské útoky v&nbsp;krajích [[Champagne]] a&nbsp;[[Hrabství Artois|Artois]] opakovaně selhávaly a&nbsp;obě strany se snažily najít způsob, jak prorazit neprostupnou linii zákopů.<ref name="Westwell (2009), 70">Westwell (2009), s. 70.</ref> Německá armáda i&nbsp;vojska Dohody začaly ve velkém měřítku využívat [[minomet]]y. Francouzi vyzbrojovali svou pěchotu [[Granát (zbraň)|ručními granáty]] a&nbsp;Němci nasadili nedaleko [[Verdun]]u vylepšené [[plamenomet]]y.<ref name="Willmott (2005), 106">Willmott (2005), s. 106.</ref> K&nbsp;prvnímu neúspěšnému pokusu s&nbsp;využitím bojového plynu došlo v&nbsp;lednu 1915 na východě během [[Bitva u Bolimova|bitvy u&nbsp;Bolimova]]. Němci poprvé úspěšně použili plynový útok ve větším měřítku během [[Druhá bitva u Yper|druhé bitvy u&nbsp;Yper]] v&nbsp;dubnu 1915, kdy nasadili [[chlor]]. Tento a&nbsp;další [[Chemická zbraň|bojové plyny]] jako [[fosgen]] nebo [[yperit]] později na západní frontě využívaly obě strany.<ref name="Willmott (2005), 105">Willmott (2005), s. 105.</ref> Na západní frontě, která představovala hlavní a&nbsp;rozhodující bojiště první světové války,<ref name="Bilton (2013), 8">Bilton (2013), s. 8.</ref> došlo při snahách o&nbsp;prolomení nepřátelských pozic k&nbsp;nasazování obrovského množství vojáků, vysoké koncentraci dělostřelectva i&nbsp;k&nbsp;vývoji nových zbraní. Rozvíjející se letectvo obou stran stále účinněji bombardovalo frontové linie i&nbsp;zázemí.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Kershaw | jméno = Ian | odkaz na autora = Ian Kershaw | titul = Do pekel a zpět: Evropa 1914–1949 | vydavatel = Argo | místo = Praha | rok = 2017 | počet stran = 526 | poznámka = [Dále jen: ''Kershaw (2017)''] | strany = 58 | isbn = 978-80-257-2301-2}}</ref> Během roku 1915 nasadilo německé letectvo na západní frontě stíhací jednoplošník [[Fokker Eindecker|Fokker]] se [[Synchronizátor střelby|synchronizátorem střelby]], který německé straně zajistil v&nbsp;roce 1915 dominanci ve vzdušném prostoru. Od počátku roku navíc začaly německé [[zepelín]]y s&nbsp;nálety na britské území a&nbsp;v&nbsp;noci na [[31. květen|31.&nbsp;května]] [[Seznam zepelínů|armádní vzducholoď]] ''[[LZ&nbsp;38]]'' poprvé bombardovala [[Londýn]].<ref name="Willmott (2005), 188">Willmott (2005), s. 188.</ref> ==== Průlom východní fronty u&nbsp;Gorlice ==== Německé hlavní velení se kvůli situaci na západě a&nbsp;po vítězství v&nbsp;[[Druhá bitva u Mazurských jezer|druhé bitvě u&nbsp;Mazurských jezer]] začátkem roku 1915 rozhodlo změnit strategický plán vedení války a&nbsp;na nátlak Hindenburga a&nbsp;Ludendorffa se v&nbsp;tomto roce zaměřilo na uskutečnění velkého průlomu na východní frontě. V&nbsp;Karpatech a&nbsp;na území východního Slovenska probíhaly během celé zimy a&nbsp;jara 1915 tvrdé boje mezi rakousko-uherskou a&nbsp;ruskou armádou. Velitel Conrad von Hötzendorf se během [[Bitva v Karpatech|bitvy v&nbsp;Karpatech]] pokoušel prorazit skrz ruské linie k&nbsp;stále obležené pevnosti Přemyšl. Rakousko-uherské útoky však byly odraženy a&nbsp;tři neúspěšné ofenzívy během tuhé zimy a&nbsp;v&nbsp;těžkém horském terénu stály Rakousko-Uhersko ztráty ve výši 800&nbsp;000&nbsp;mužů.<ref name="Westwell (2009), 83">Westwell (2009), s. 83.</ref> [[22. březen|22.&nbsp;března]] kapitulovala posádka Přemyšlu, načež do ruského zajetí padlo přibližně 120&nbsp;000&nbsp;rakousko-uherských vojáků.<ref name="Willmott (2005), 114–115">Willmott (2005), s. 114–115.</ref> Rusové následně přistoupili v&nbsp;Karpatech k&nbsp;protiútoku, během něhož obsadili [[Dukelský průsmyk|Dukelský]], [[Užocký průsmyk|Užocký]] a&nbsp;[[Lupkovský průsmyk]] a&nbsp;skrz pozice vyčerpaných Rakušanů se probili až na Slovensko. Ruská vojska tehdy obsadila i&nbsp;východoslovenská města [[Bardejov]], [[Svidník]], [[Stropkov]], [[Medzilaborce]], [[Snina|Sninu]] a&nbsp;[[Humenné]]. Část české i&nbsp;slovenské politické reprezentace tehdy počítala s&nbsp;brzkým osvobozením země Rusy a&nbsp;připravovala vznik samostatného státu vázaného na Rusko. [[První československý odboj]] se v zahraničí zkonsolidoval kolem osobností [[Tomáš Garrigue Masaryk|T.&nbsp;G.&nbsp;Masaryka]], [[Edvard Beneš|Edvarda Beneše]] a&nbsp;[[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]], načež byl v&nbsp;říjnu 1915 ustanoven [[Český komitét zahraniční]].<ref name="Šedivý (2001), 181.">Šedivý (2001). Str. 181.</ref> Odboj v&nbsp;českých zemích ochromila počátkem roku 1915 vlna zatýkání.<ref name="Šedivý (2001), 179.">Šedivý (2001). Str. 179.</ref> Těžké rakouské porážky a&nbsp;hrozící kolaps monarchie vedly německé velení k&nbsp;přesunutí výrazných posil s&nbsp;jejichž pomocí byl na léto [[1915]] naplánován velký útok proti ruským pozicím.<ref name="Westwell (2009), 86">Westwell (2009), s. 86.</ref> [[Soubor:Gorskii. Austrian prisoners of war in Olonets province.jpg|náhled|[[Sergej Prokudin-Gorskij]]: Rakousko-uherští zajatci na východní frontě|alt=Barevná fotografie skupiny rakousko-uherských zajatců seřazených před dřevěným stavením. Po krajích je hlídá trojice ruských vojáků.]] Rakušané díky podpoře německé 11.&nbsp;armády pod velením generála [[August von Mackensen|Augusta von Mackensena]] v&nbsp;květnu drtivě porazili ruskou armádu v&nbsp;[[Bitva u Gorlice|bitvě u&nbsp;Gorlice]]. Následoval průlom východní fronty a&nbsp;velký ruský ústup. Rusové tlačení ofenzívou Ústředních mocností byli donuceni ustoupit téměř 500&nbsp;km na východ. Ruská armáda byla vytlačena z&nbsp;[[Polsko|Polska]], z&nbsp;[[Litva|Litvy]] a&nbsp;z&nbsp;části [[Lotyšsko|Lotyšska]] a&nbsp;[[Bělorusko|Běloruska]]. Vojska Ústředních mocností tehdy mimo jiné obsadila Lvov, [[Varšava|Varšavu]] a&nbsp;[[Vilnius]].<ref name="Westwell (2009), 87">Westwell (2009), s. 87.</ref> Úplně porazit ruská vojska se však Německu a&nbsp;Rakousko-Uhersku nepodařilo. Na podzim 1915 se fronta ustálila na linii Západní Dvina ([[Daugava]])&nbsp;– [[Narač|jezero Narač]]&nbsp;– [[Strypa]] (řeka protékající také haličským, dnes ukrajinským [[Zborov (Ukrajina)|Zborovem]]).<ref name="Willmott (2005), 116–119">Willmott (2005), s. 116–119.</ref> V&nbsp;té době začali Němci tajně finančně podporovat ruské exilové [[bolševismus|bolševické]] revolucionáře.<ref name="pacner14">{{Citace monografie | příjmení = Pacner | jméno = Karel | odkaz na autora = Karel Pacner | titul = Osudové okamžiky Československa | vydavatel = Nakladatelství BRÁNA | místo = Praha | rok = 2012 | počet stran = 720 | strany = 14–17 | isbn = 978-80-7243-597-5 | poznámka = Dále jen PACNER, Karel. ''Osudové okamžiky Československa''}}</ref> Počítali, že pokud padne carský režim v&nbsp;Rusku, zbaví se jednoho nepřítele a&nbsp;uvolněné vojáky budou moci přesunout z&nbsp;[[Východní fronta (první světová válka)|východní fronty]] na [[Západní fronta (první světová válka)|západ]].<ref name="pacner14" /> V&nbsp;důsledku těžké porážky car Mikuláš [[21. srpen|21.&nbsp;srpna]] odvolal z&nbsp;pozice nejvyššího ruského velitele velkoknížete [[Nikolaj Nikolajevič Romanov|Nikolaje Nikolajeviče Romanovova]] a&nbsp;sám se postavil na jeho místo.<ref name="Westwell (2013), 75">Westwell (2013), s. 75.</ref> ==== Boje na Blízkém východě ==== [[Soubor:Turkish howitzer 10.5cm leFH 98 09 LOC 00121.jpg|náhled|vlevo|Osmanské dělostřelectvo u&nbsp;Tel Haror, 1917|alt=Sedm osmanských vojáků obsluhujících kanón umístěný v zákopů v pouštní krajině.]] Carův bratranec Nikolaj byl pověřen převzetím velení ruské armády na kavkazské frontě, kde po porážce Osmanů u&nbsp;Sarikamiše docházelo k&nbsp;dalším srážkám především v&nbsp;okolí [[Vanské jezero|jezera Van]] a&nbsp;[[Urmijské jezero|Urmijského jezera]] při hranici s&nbsp;Persií, kde se Turci přechodně zmocnili města [[Tabríz]]. [[Arméni]] v&nbsp;této oblasti povstali proti Osmanům a&nbsp;bránili město [[Van (město v Turecku)|Van]] do příchodu ruských sil.<ref name="Willmott (2005), 85">Willmott (2005), s. 85.</ref> Osmanské úřady obvinily Armény z&nbsp;kolaborace s&nbsp;Rusy a&nbsp;v&nbsp;dubnu 1915 začaly s&nbsp;hromadnými deportacemi a&nbsp;masakry arménského obyvatelstva, které byly označeny jako [[arménská genocida]].<ref name="Willmott (2005), 85">Willmott (2005), s. 85.</ref> Turci během války tvrdě zakročili i&nbsp;proti dalším [[Křesťanství|křesťanským]] menšinám na území Osmanské říše, přičemž se hovoří především o&nbsp;[[Řecká genocida|genocidě Řeků]] a&nbsp;[[Asyrská genocida|Asyřanů]]. Kromě bojů na Kavkaze a&nbsp;[[Perské tažení|v&nbsp;severní Persii]] se Osmané museli bránit také pokračujícímu britskému tažení v&nbsp;Mezopotámii, kde se britské a&nbsp;indické jednotky v&nbsp;létě zmocnily Amary a&nbsp;v&nbsp;listopadu se proti proudu řeky [[Tigris]] probily až k&nbsp;Bagdádu. Zde však byli v&nbsp;bitvě u&nbsp;[[Ktésifón]]u zastaveni a&nbsp;donuceni stáhnout se k&nbsp;městu [[Kút (Irák)|Kút]].<ref name="Willmott (2005), 87">Willmott (2005), s. 87.</ref> O&nbsp;ofenzívu se Osmané s&nbsp;německou podporou pokusili v&nbsp;oblasti východního Středomoří, kde bylo jejich cílem dobýt [[Suezský průplav]] a&nbsp;[[Egypt]] a&nbsp;odříznout tak Spojené království od zásob a&nbsp;posil mířících do Británie z&nbsp;kolonií. Osmanská 4.&nbsp;armáda o&nbsp;síle 19&nbsp;000&nbsp;mužů se z&nbsp;[[Damašek|Damašku]] k&nbsp;Suezu snažila nepozorovaně přesunout přes [[Sinajská poušť|Sinajskou poušť]]. Tažení probíhající ve vyprahlé oblasti provázely problémy s&nbsp;nedostatkem zásob a&nbsp;pitné vody. Letecký průzkum navíc tento postup záhy odhalil, a&nbsp;tak když se Osmané na počátku února přiblížili ke kanálu, Britové již stihli na západním břehu vybudovat silná opevnění.<ref name="Willmott (2005), 87">Willmott (2005), s. 87.</ref> Pokus o&nbsp;stavbu pontonových mostů selhal a&nbsp;indické jednotky útok odrazily.<ref name="Willmott (2005), 87">Willmott (2005), s. 87.</ref> [[Soubor:V Beach Helles Gallipoli.jpg|náhled|Vyloďování dohodových sil na poloostrově [[Gallipoli]]|alt=Vyloďování dohodových sil na poloostrově Gallipoli. V popředí čluny z nichž jsou na břeh vyváděni koně. V pozadí tábor hemžící se vojáky.]] Aby obnovily námořní spojení s&nbsp;Ruskem a&nbsp;odlehčily situaci na srbské frontě, rozhodly se státy Dohody na počátku roku 1915 napadnout Osmanskou říši v&nbsp;oblasti černomořských úžin. Po dobytí [[Dardanely|Dardanel]] a&nbsp;následném obsazení hlavního města [[Konstantinopol]]e (dnešní [[Istanbul]]), se očekávalo vyřazení Osmanské říše z&nbsp;války, přičemž zastáncem tohoto plánu byl především první lord admirality, [[Winston Churchill]].<ref name="Gilbert (2005), 194">Gilbert (2005), s. 194.</ref><ref name="Willmott (2005), 75">Willmott (2005), s. 75.</ref> Námořní operace však kvůli minovým polím a&nbsp;pobřežním dělům bránícím v&nbsp;jejich odstranění ztroskotala.<ref name="Willmott (2005), 76">Willmott (2005), s. 76.</ref> Velitelé Dohody se proto rozhodli k&nbsp;vylodění pěchoty na poloostrově [[Gallipoli]] bránící [[Dardanely|Dardanelský průliv]]. Krvavé [[Bitva o Gallipoli|bitvy o&nbsp;Gallipoli]] se na straně Dohody kromě Britů a&nbsp;Francouzů zúčastnili především vojáci Australsko-novozélandského sboru ([[Australian and New Zealand Army Corps|ANZAC]]). Pokusy dohodových sil o&nbsp;průlom ztroskotaly a&nbsp;dlouhé poziční boje nepřinesly Dohodě žádné výsledky. Na konci roku bylo rozhodnuto neúspěšnou operaci ukončit, přičemž poslední vojáci Dohody byly z&nbsp;poloostrova staženi na počátku roku 1916.<ref name="Willmott (2005), 79">Willmott (2005), s. 79.</ref> ==== Vznik italské fronty ==== [[Soubor:Italian alpine troops.jpg|náhled|vlevo|Vojáci italské horské pěchoty (''[[Alpini]]'') během bojů v&nbsp;roce 1915|alt=Čtyři italští pěšáci šplhající s pomocí lana v hornatém terénu.]] Další nová fronta se v&nbsp;Evropě otevřela [[23. květen|23.&nbsp;května]] [[1915]], kdy do války proti svému bývalému spojenci z&nbsp;Trojspolku, Rakousko-Uhersku vstoupila [[Italské království|Itálie]]. Frontová linie prakticky kopírující vzájemné hranice se většinou nacházela ve vysokohorských oblastech. [[Alpy|Alpská]] část fronty se táhla od vzájemných hranic s&nbsp;neutrálním [[Švýcarsko|Švýcarskem]] u&nbsp;hory [[Ortler (hora)|Ortler]] směrem na jih k&nbsp;severnímu cípu [[Gardské jezero|Gardského jezera]]. Odtud se fronta stáčela na severovýchod, přes [[Rovereto]], údolí [[Brenta (řeka)|Brenty]] a&nbsp;vrcholy [[Fleimstalské Alpy|Fleimstalských Alp]] k&nbsp;[[Dolomity|Dolomitům]]. Dál na východ v&nbsp;[[Karnské Alpy|Karnských]] a&nbsp;[[Julské Alpy|Julských Alpách]] se pak frontová linie stáčela k&nbsp;jihu. Poslední a&nbsp;zároveň nejhůře bránitelný úsek fronty tvořila příhraniční řeka [[Soča]] ústící do [[Jaderské moře|Jaderského moře]].<ref>{{Citace monografie | příjmení = Fučík | jméno = Josef | příjmení2 = Pavlík | jméno2 = Marek | titul = Sočská fronta 1915–1917: průvodce po místech bojů vojáků z českých zemí: (Julské Alpy – Banjšice – Kras – Přímoří) | vydavatel = Elka Press | místo = Praha | rok = 2008 | počet stran = 190 | poznámka = [Dále jen: ''Fučík a Pavlík (2008)''] | isbn = 978-80-87057-04-9 | strany = 11–13}}</ref> Itálie svého bývalého spojence z&nbsp;Trojspolku napadla na základě [[Londýnská dohoda (1915)|Londýnské dohody]] se západními mocnostmi. Smlouva Italům na úkor Rakousko-Uherska slibovala zisk [[Jižní Tyrolsko|Jižního Tyrolska]], [[Tridentsko|Tridentska]], [[Markrabství Istrie|Istrie]] a&nbsp;[[Dalmácie]]. Přestože měli Italové v&nbsp;oblasti nad Rakušany početní převahu, značná část [[Italská fronta (první světová válka)|italské fronty]] se rozkládala ve vysokohorských oblastech [[Alpy|Alp]], což zvýhodňovalo bránící se rakousko-uherskou armádu. Italské velení v&nbsp;čele s&nbsp;generálem [[Luigi Cadorna|Luigim Cadornou]] přesto usilovalo o&nbsp;iniciativu, která byla namířená do nejsnáze napadnutelné oblasti v&nbsp;údolí řeky [[Soča|Soči]].<ref name="Willmott (2005), 88">Willmott (2005), s. 88.</ref> V&nbsp;průběhu roku 1915 došlo na sočské frontě ke [[Bitvy na Soči|čtyřem bitvám]], které italští útočníci i&nbsp;rakouští obránci zaplatili obrovskými ztrátami. Italům se přes zanedbatelné územní zisky rakousko-uherské pozice prolomit nepodařilo.<ref name="Willmott (2005), 89">Willmott (2005), s. 89.</ref> ==== Ústřední mocnosti obsazují Srbsko ==== Ústřední mocnosti byly úspěšné i&nbsp;na Balkáně. S&nbsp;přípravou na koordinovaný útok proti Srbsku a&nbsp;Černé Hoře začali Rakušané s&nbsp;podporou Němců již na jaře. Zástupci Ústředních mocností i&nbsp;Dohody se snažili zajistit důležité spojenectví Bulharska. To se do války na straně Centrálních mocností zavázalo vstoupit za příslib [[Vardarská Makedonie|srbské Makedonie]]. Vrchní velitel celé operace August von Mackensen počítal s&nbsp;hlavním útokem mířeným proti Srbsku ze severu, přičemž Bulhaři měli k&nbsp;úspěchu ofenzívy přispět útokem z&nbsp;východu.<ref name="Šedivý (2001), 103.">Šedivý (2001). Str. 103.</ref> Vojska Ústředních mocností čítala včetně Bulharů přibližně 500&nbsp;000&nbsp;mužů a&nbsp;výrazně tak převyšovala 250&nbsp;000&nbsp;srbských vojáků.<ref name="Šedivý (2001), 103.">Šedivý (2001). Str. 103.</ref> Společný útok rakousko-uherských a&nbsp;německých sil začal [[6. říjen|6.&nbsp;října]] překročením Sávy a&nbsp;[[Dunaj]]e. O&nbsp;tři dny později padl Bělehrad a&nbsp;[[14. říjen|14.&nbsp;října]] vyhlásilo Srbsku válku Bulharsko, jehož vojsko vpadlo do boku ustupující srbské armádě. Přes tuhý odpor se srbští vojáci začali z&nbsp;hrozícího obklíčení stahovat. Francouzi jim sice na pomoc v&nbsp;okolí [[Soluň|Soluně]] vylodili svou Orientální armádu pod velením generála [[Maurice Sarrail|Sarraila]], avšak Bulhaři tento protiútok odrazili.<ref name="Šedivý (2001), 103.">Šedivý (2001). Str. 103.</ref> Jelikož Bulharsko odřízlo ústupovou cestu, nařídil vojvoda Putnik zbytkům srbské armády ústup k&nbsp;[[Jaderské moře|Jadranu]] přes území Černé Hory a&nbsp;Albánie. Během strašného [[Stažení srbské armády na Korfu|zimního pochodu]] přes albánské hory zahynuly na přelomu roku 1915 a&nbsp;1916 tisíce srbských vojáků, civilistů i&nbsp;rakousko-uherských zajatců.<ref name="Šedivý (2001), 103.">Šedivý (2001). Str. 103.</ref> 140&nbsp;000&nbsp;přeživších bylo pomocí lodí Dohody následně přepraveno na ostrov [[Korfu]].<ref name="Šedivý (2001), 104.">Šedivý (2001). Str. 104.</ref> [[Soubor:Serbian retreat through Albanian mountains, 1915.jpg|náhled|Srbští vojáci ustupující skrz albánské hory|alt=Kolona srbských vojáků vedoucích koně postupující po úbočí zasněženého kopce.]] Ústřední mocnosti do konce listopadu obsadily celé Srbsko a&nbsp;v&nbsp;lednu 1916 pak také Černou Horu. Německo získalo přes Rakousko-Uhersko a&nbsp;Bulharsko přímý kontakt s&nbsp;Osmanskou říší. I&nbsp;díky této strategické situaci Dohoda neuspěla během ofenzívy na poloostrově Gallipoli. Zcela ukončit boje na Balkáně se však Německu a&nbsp;jeho spojencům i&nbsp;přes toto vítězství nepodařilo, protože nedošlo ke zničení nově otevřené [[Soluňská fronta|fronty v&nbsp;Makedonii]], zbytky srbské a&nbsp;černohorské armády po nějaký čas udržovaly obranné pozice v&nbsp;Albánii a jižní část Albánie okolo přístavu [[Vlora]] obsadili Italové.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hradečný | jméno = Pavel | spoluautoři = a kol. | titul = Dějiny Albánie | vydavatel = NLN | místo = Praha | rok = 2008 | isbn = 978-80-7106-939-3 | počet stran = 716 | strany = 336–340}}</ref> ==== Porážky německých sil v&nbsp;koloniích a&nbsp;námořní převaha Dohody ==== [[Soubor:Armoured car used by the expedition in the campaign against the Senussi tribes.jpg|náhled|vlevo|Obrněný vůz využívaný Brity v&nbsp;Libyjské poušti během tažení vůči hnutí Senussi|alt=Obrněný britský vůz vyzbrojený kulomety.]] Na africkém kontinentu se nadále bojovalo v&nbsp;německých koloniích Kamerunu, Německé jihozápadní a&nbsp;v&nbsp;Německé východní Africe. V&nbsp;Kamerunu síly Dohody v&nbsp;listopadu postoupily do vnitrozemí a&nbsp;přinutily většinu německých obránců ustoupit od pobřeží, načež následoval boj v&nbsp;hustých džunglích, močálech a&nbsp;náhorních plošinách ve vnitrozemí. Zbývající německé jednotky nakonec ustoupily do neutrální [[Rovníková Guinea|Španělské Guineje]]. Poslední německá posádka v&nbsp;[[Mora (Kamerun)|Moře]] na severu země se vzdala v&nbsp;únoru následujícího roku.<ref name="Keegan (2003), 167.">Keegan (2003). Str. 167.</ref> [[Windhoek]], hlavní město Německé jihozápadní Afriky, obsadili Jihoafričané [[20. květen|20.&nbsp;května]]. Němci se bránili na severu této kolonie do července, kdy kapitulovali.<ref name="Willmott (2005), 93">Willmott (2005), s. 93.</ref> Posledním místem německého odporu v&nbsp;Africe tak zůstala Německá východní Afrika.<ref name="Keegan (2003), 168.">Keegan (2003). Str. 168.</ref> Britům zde čelily jednotky generála [[Paul von Lettow-Vorbeck|von Lettow-Vorbecka]]. Britové obsadili [[Viktoriino jezero]] i&nbsp;[[Tanganika (jezero)|jezero Tanganika]], avšak Němcům se podařilo ustoupit do [[Portugalská východní Afrika|Portugalské východní Afriky]] a&nbsp;do [[Severní Rhodesie]], kde složili zbraně teprve v&nbsp;listopadu 1918. Boje v&nbsp;afrických koloniích komplikovala především neexistující síť silnic a&nbsp;železnic, takže vojska musela při zásobování spoléhat především na domorodé nosiče nebo tažná zvířata. Většinu ztrát navíc způsobovaly tropické nemoci.<ref name="Willmott (2005), 92">Willmott (2005), s. 92.</ref> V&nbsp;polovině listopadu se do první světové války nově zapojilo náboženské hnutí [[Senussiové|Senussi]] v&nbsp;[[Italská říše|italské]] [[Libye|Libyi]]. Senussijští povstalci podporovaní Osmany a&nbsp;Němci napadli Italy v&nbsp;pouštích na východě Libye a&nbsp;ze západu navíc od konce roku 1915 ohrožovali britské pozice v&nbsp;západním Egyptě.<ref name="Gilbert (2005), 288–289">Gilbert (2005), s. 288–289.</ref> Válčilo se rovněž v&nbsp;[[Dárfúr]]u, který Britové obsadili a připojili k [[Kondominium Anglo-egyptský Súdán|Súdánu]] v&nbsp;roce 1915.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Klíma | jméno = Jan | titul = Dějiny Afriky : vývoj kontinentu, regionů a států | vydavatel = Lidové noviny | místo = Praha | rok = 2012 | isbn = 978-80-7422-189-7 | počet stran = 687 | strany = 170}}</ref> [[Soubor:Bluecher sinkend.jpg|náhled|Potápějící se německý křižník [[SMS Blücher|SMS&nbsp;''Blücher'']] v&nbsp;závěru [[Bitva u Dogger Banku (1915)|bitvy u&nbsp;Dogger Banku]]|alt=Potápějící se německý křižník SMS Blücher vyfocený těsně před potopením.]] Na moři se operace hladinových sil koncentrovaly do evropských vod poté, co britská [[Britské královské námořnictvo|Royal Navy]] zlikvidovala během let 1914 a&nbsp;1915 drtivou většinu německých plavidel operujících v&nbsp;zámoří. Do konce roku 1914 navíc Britové se svými spojenci potopili nebo internovali přes dvě třetiny německého a&nbsp;rakousko-uherského obchodního loďstva.<ref name="Willmott (2005), 176">Willmott (2005), s. 176.</ref> Již v&nbsp;lednu 1915 došlo u&nbsp;[[Doggerská lavice|Dogger Banku]] k&nbsp;[[Bitva u Dogger Banku (1915)|bitvě]] mezi britskými a&nbsp;německými [[Bitevní křižník|bitevními křižníky]], v&nbsp;níž byla početně slabší německá eskadra poražena, ovšem před úplným zničením se jí podařilo vyváznout.<ref name="Willmott (2005), 178–179">Willmott (2005), s. 178–179.</ref> Po vstupu Itálie do války se boje rozšířily i&nbsp;na Jadran, kde se [[rakousko-uherské námořnictvo]] střetlo s&nbsp;italskou [[Regia Marina]] v&nbsp;[[Boje o Palagružu|bojích o&nbsp;Palagružu]] a&nbsp;v&nbsp;[[Bitva u Drače|bitvě u&nbsp;Drače]]. Velká Británie navíc brzy po vypuknutí války přistoupila k&nbsp;dálkové námořní [[Blokáda Německa|blokádě Německa]] a&nbsp;jeho spojenců.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hrbek | jméno = Jaroslav | odkaz na autora = Jaroslav Hrbek | titul = Velká válka na moři. Díl 5. Rok 1918 | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2002 | isbn = 80-85983-83-4 | počet stran = 342 | poznámka = [Dále jen: ''Hrbek (2002)''] | strany = 151}}</ref><ref name="Keegan (2003), 212.">Keegan (2003). Str. 212.</ref> Odříznutí Německa od nepostradatelných vojenských i&nbsp;nevojenských dodávek se projevilo velmi efektivně. Británie blokádou porušila uznávané mezinárodní právo, dané několika mezinárodními dohodami v&nbsp;průběhu minulých dvou století.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Keene | jméno = Jennifer D | odkaz na autora = | titul = World War I | url = https://archive.org/details/worldwari00libg | vydavatel = Greenwood Press | místo = Westport, Connecticut | rok = 2006 | počet stran = | strany = [https://archive.org/details/worldwari00libg/page/n23 5] | isbn = 0-313-33181-2 | OCLC = 70883191 | jazyk = en}}</ref> Aby zabránila vstupu jakékoli lodi do celého Atlantského oceánu, zaminovala Británie [[mezinárodní vody]], čímž ohrozila i&nbsp;neutrální lodě.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Halpern | jméno = Paul G | odkaz na autora = | titul = A Naval History of World War I | url = https://archive.org/details/navalhistoryofwo0000paul | vydavatel = Routledge | místo = New York | rok = 1995 | počet stran = | strany = [https://archive.org/details/navalhistoryofwo0000paul/page/239 239] | isbn = 1-85728-498-4 | OCLC = 60281302 | jazyk = en}}</ref> Německo [[4.&nbsp;únor]]a prohlásilo vody okolo [[Britské ostrovy|Britských ostrovů]] za válečnou zónu, ve které budou potápěny i&nbsp;všechny obchodní lodě.<ref name="Willmott (2005), 178">Willmott (2005), s. 178.</ref> [[7. květen|7.&nbsp;května]] potopila německá ponorka [[SM U 20|''U&nbsp;20'']] parník [[RMS Lusitania|RMS&nbsp;''Lusitania'']] mířící do [[Liverpool]]u, přičemž zahynulo 1&nbsp;201&nbsp;osob včetně 128 [[Američané|Američanů]].<ref name="Willmott (2005), 178">Willmott (2005), s. 178.</ref> Protože na porušení mezinárodního práva Velkou Británií byla minimální odezva, Německo očekávalo stejně slabou odezvu na svou neomezenou [[Ponorková válka|ponorkovou válku]]. Tu ale na základě tvrdých diplomatických nót Američanů muselo odvolat a&nbsp;znovu k&nbsp;ní přistoupilo až začátkem roku 1917.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Zieger | jméno = Robert H | odkaz na autora = | titul = America's Great War: World War I and the American experience | vydavatel = Rowman & Littlefield | místo = Lanham, Maryland | rok = 2001 | počet stran = | strany = 50 | isbn = 0-8476-9645-6 | jazyk = en}}</ref> === 1916 === ==== Pokusy o&nbsp;průlom na západě ==== [[Soubor:British Mark I male tank Somme 25 September 1916.jpg|náhled|vlevo|Britský tank [[Mark I (tank)|Mark&nbsp;I (Male)]] během [[Bitva na Sommě|bitvy na Sommě]]|alt=Skupina britských vojáků ukrývajících se za tankem Mark I.]] Země Dohody i&nbsp;německé hlavní velení pochopily, že rozhodnutí musí přinést západní fronta. Obě strany proto plánovaly na této frontě na rok 1916 velké ofenzívy. Erich von Falkenhayn připravil útok směřující proti francouzské pevnosti [[Verdun]].<ref name="Westwell (2013), 85">Westwell (2013), s. 85.</ref> Německé velení počítalo s&nbsp;tím, že Francouzi budou Verdun bránit z&nbsp;důvodů prestiže až do posledního muže. Falkenhayn zde chtěl francouzskou armádu nechat vykrvácet a&nbsp;otevřít si tak cestu na Paříž.<ref name="Willmott (2005), 88">Willmott (2005), s. 88.</ref> Německá ofenzíva v&nbsp;tomto prostoru začala [[21.&nbsp;únor]]a mohutným ostřelováním a&nbsp;z&nbsp;počátku se zdálo, že bude úspěšná. Němcům se rychle podařilo obsadit pevnost Douamont a&nbsp;těžké boje se sváděly i&nbsp;o&nbsp;pevnosti Vaux a&nbsp;Thiaumont. Francouzští obránci však pokračující útok ustáli a&nbsp;úporné [[Opotřebovávací válka|opotřebovávací]] [[Bitva u Verdunu|boje o&nbsp;Verdun]] nakonec rozhodnutí nepřinesly. Bitva u&nbsp;Verdunu trvající od února do prosince roku 1916 představuje nejdelší bitvu první světové války.<ref name="Westwell (2009), 129">Westwell (2009), s. 129.</ref> Francouzi v&nbsp;ní ztratili 542&nbsp;000 a&nbsp;Němci 434&nbsp;000&nbsp;vojáků.<ref name="Westwell (2009), 129">Westwell (2009), s. 129.</ref><ref name="Willmott (2005), 143">Willmott (2005), s. 143.</ref> Ještě v&nbsp;průběhu bojů o&nbsp;Verdun podnikla Dohoda na západě velkou ofenzívu v&nbsp;oblasti [[Pikardie]]. Nový velitel britských sil [[Douglas Haig]] ve snaze o&nbsp;zmírnění německého tlaku na Verdun naplánoval útok na řece [[Somma|Sommě]] na počátek července. Anglofrancouzská letní ofenzíva vyústila v&nbsp;[[Bitva na Sommě|bitvu na Sommě]], nejkrvavější bitvu války, v&nbsp;níž Britové [[15.&nbsp;září]] poprvé nasadili do boje [[tank]]y.<ref name="Warner (1997), 120–121">Warner (1997), s. 120–121.</ref> Britské ztráty se za necelých pět měsíců bojů vyšplhaly na 420&nbsp;000 a&nbsp;francouzské na 195&nbsp;000&nbsp;mužů.<ref name="Keegan (2003), 238.">Keegan (2003). Str. 238.</ref> Komplikované vyčíslení ztrát na německé straně se pohybuje od 465&nbsp;000<ref name="Kershaw (2017), 129">Kershaw (2017), s. 129.</ref> až do 680&nbsp;000&nbsp;vojáků.<ref name="Keegan (2003), 238.">Keegan (2003). Str. 238.</ref><ref name="Warner (1997), 123">Warner (1997), s. 123.</ref><ref name="Willmott (2005), 167">Willmott (2005), s. 167.</ref> Někteří autoři odhadují, že během bitvy dohromady na obou stranách zemřelo, bylo zraněno, padlo do zajetí nebo bylo prohlášeno za nezvěstné dokonce více než 1&nbsp;300&nbsp;000&nbsp;mužů.<ref name="Westwell (2009), 132">Westwell (2009), s. 132.</ref> Západní fronta se však prakticky nepohnula z&nbsp;místa. V&nbsp;srpnu nahradil Falkenhayna ve velení německé armády generál Hindenburg<ref name="Westwell (2009), 129">Westwell (2009), s. 129.</ref> a&nbsp;francouzského vrchního velitele Joffreho v&nbsp;prosinci vystřídal generál [[Robert Nivelle]].<ref name="Willmott (2005), 167">Willmott (2005), s. 167.</ref> ==== Brusilovova ofenzíva a&nbsp;rumunské tažení ==== Na východní frontě se na počátku roku 1916 připravovali na nový úder proti Ústředním mocnostem Rusové. Na jaře se pokusili o&nbsp;ofenzívu východně od Vilna a&nbsp;u&nbsp;[[Narač]]ského jezera, avšak Němci tyto výpady dokázali odrazit.<ref name="Willmott (2005), 146">Willmott (2005), s. 146.</ref> Mnohem úspěšnější byla letní [[Brusilovova ofenzíva|ruská ofenzíva]] připravená novým velitelem jihozápadního frontu, generálem [[Alexej Alexejevič Brusilov|Alexejem Brusilovem]]. Útok, který Rusové zahájili [[4. červen|4.&nbsp;června]] na 450&nbsp;km fronty, zcela zaskočil rakousko-uherskou armádu.<ref name="Keegan (2003), 242.">Keegan (2003). Str. 242.</ref><ref name="Willmott (2005), 148">Willmott (2005), s. 148.</ref> Ruská vojska prolomila obranné linie Ústředních mocností mezi městy [[Luck]] a&nbsp;[[Černovice (Ukrajina)|Černovcy]] a&nbsp;místy postoupila až o&nbsp;100&nbsp;km na západ. Velký úspěch zaznamenala ofenzíva hlavně na jihozápadě fronty, kde se Rusové probili do východní [[Halič]]e a&nbsp;zpět ke Karpatům a&nbsp;pod vedením generála [[Platon Alexejevič Lečickij|Lešického]] obsadili prakticky celou [[Bukovina (země)|Bukovinu]]. Brusilovovu ofenzívu se Ústředním mocnostem podařilo zastavit jen díky přesunu části sil ze západní a&nbsp;italské fronty, avšak do ruského zajetí padlo během června 350&nbsp;000&nbsp;vojáků.<ref name="Willmott (2005), 149">Willmott (2005), s. 149.</ref> [[Soubor:1917.01.07 Le Miroir - Trupe romane trecand Dunarea la Flamanda.png|náhled|Rumunští vojáci překračující [[Dunaj]], podzim roku 1916|alt=Kolona rumunských vojáků pochodujících na druhý břeh Dunaje přes pontonový most]] Rumunsko povzbuzeno ruským postupem do Bukoviny vyhlásilo na základě [[Bukurešťská smlouva (1916)|Bukurešťské smlouvy]] [[27. srpen|27.&nbsp;srpna]] válku Ústředním mocnostem, přičemž plánovalo zaútočit na Rakousko-Uhersko v&nbsp;prostoru Karpat.<ref name="Willmott (2005), 152">Willmott (2005), s. 152.</ref> Vstup Rumunů do války však Brusilovově ofenzívě nepomohl, protože frontová linie se roztáhla do šířky a&nbsp;zpomalující ruský postup se pak zcela zastavil. Rumunská vojska zahájila útok na rakousko-uherské území v&nbsp;prostoru Karpat [[27. srpen|27.&nbsp;srpna]] a&nbsp;podařilo se jim proniknout zhruba 80&nbsp;km do uherského [[Sedmihradsko|Sedmihradska]].<ref name="Willmott (2005), 152">Willmott (2005), s. 152.</ref> Ústřední mocnosti však měly v&nbsp;oblasti dostatek sil a&nbsp;záhy provedly zdrcující protiútok. Bulhaři s&nbsp;německou a&nbsp;osmanskou podporou postoupili [[1.&nbsp;září]] do [[Dobrudža|Dobrudži]] a&nbsp;[[18.&nbsp;září]] podnikli v&nbsp;Karpatech protiútok také Rakušané podporovaní Němci.<ref name="Willmott (2005), 152">Willmott (2005), s. 152.</ref> Když se pak [[21. listopad]]u armáda Ústředních mocností přepravila u&nbsp;[[Svištov]]a přes Dunaj, rumunská obrana se začala hroutit. Vojska Ústředních mocností obsadila většinu rumunského území, [[6. prosinec|6.&nbsp;prosince]] dobyla [[Bukurešť]] a&nbsp;zbývající rumunské síly se musely stáhnout do [[Moldávie]].<ref name="Willmott (2005), 148–153">Willmott (2005), s. 148–153.</ref> ==== Pokračující boje na Balkáně a&nbsp;italské frontě ==== [[Soubor:M113 11a soldat montenégrins partant au front Lovcen, Cettinié.jpg|náhled|vlevo|Černohorci bránící v&nbsp;roce 1916 pozice při pohoří [[Lovćen]]|alt=Skupina vyčkávajících černohorských vojáků]] Úspěšné tažení v&nbsp;Rumunsku však v&nbsp;Rakousko-Uhersku na podzim zastínily těžké politické rány. [[Seznam ministerských předsedů Předlitavska|Předseda předlitavské vlády]] [[Karl von Stürgkh]] se [[21. říjen|21.&nbsp;října]] stal obětí atentátu. O&nbsp;měsíc později, [[21.&nbsp;listopad]]u pak navíc zemřel i&nbsp;starý císař František Josef&nbsp;I., který představoval největší oporu válkou oslabené monarchie.<ref>[[Jan Křen|KŘEN, Jan]]. ''Dvě století střední Evropy'' Praha: 2005. [dále jen Křen (2005)]. Str. 330.</ref> Na rakousko-uherský trůn po něm nastoupil jeho prasynovec [[Karel&nbsp;I.]], který se [[2. prosinec|2.&nbsp;prosince]] ujmul i&nbsp;vrchního velení armády monarchie. Vedle náporu Rusů na východní frontě museli Rakušané v&nbsp;roce 1916 navíc nadále čelit i&nbsp;těžkým bojům s&nbsp;italskou armádou. V&nbsp;květnu provedla rakouská vojska nečekaný útok v&nbsp;Tridentsku u&nbsp;[[Rovereto|Rovereta]]. Po příchodu italských posil a&nbsp;vyslání části rakouských oddílů na východ, kde bylo potřeba podpořit obranu fronty proti Brusilovově útoku, byla však tato rakouská ofenzíva v&nbsp;červenci zastavena. Boje mezitím pokračovaly i&nbsp;v&nbsp;údolí řeky Soči, kde se během roku uskutečnilo dalších pět bitev. V&nbsp;rámci [[Šestá bitva na Soči|šesté bitvy]] dobyli v&nbsp;srpnu útočící Italové město [[Gorizia|Gorizii]], avšak přesto byl jejich postup vzhledem k&nbsp;obrovským ztrátám zanedbatelný. Rakušané v&nbsp;lednu dokončili obsazení Černé Hory a&nbsp;za ustupujícími zbytky srbské a&nbsp;černohorské armády postoupili do Albánie. Přes porážku Srbska, okupaci Černé Hory a&nbsp;severní Albánie však nedošlo k&nbsp;úplnému obsazení Balkánu silami Ústředních mocností. Italské jednotky se dokázaly udržet v&nbsp;jižní Albánii a&nbsp;v&nbsp;neutrálním Řecku, které se v&nbsp;létě roku [[1916]] přidalo na stranu Dohody, došlo k&nbsp;vytvoření soluňské fronty. Převážně statické boje zde probíhaly v&nbsp;hornaté oblasti při řeckých hranicích. Orientální armáda složená z&nbsp;francouzských, britských, srbských, italských a&nbsp;řeckých jednotek nedokázala až do konce války prolomit obranné linie bráněné především bulharskými silami.<ref name="Willmott (2005), 270–271">Willmott (2005), s. 270–271.</ref> ==== Válka na Blízkém východě ==== [[Soubor:T E Lawrence and the Arab Revolt 1916 - 1918 Q58743.jpg|náhled|Vojáci emíra Fajsala postupující k&nbsp;přístavu [[Janbu]], prosinec 1916|alt=Zástup vyzbrojených arabských vzbouřenců pochodujících pouští.]] Na Blízkém východě zaznamenala na počátku roku 1916 několik úspěchů Osmanská říše, která musela nepřátelům rovněž čelit hned na několika frontách. Poslední jednotky ANZAC se v&nbsp;lednu stáhly z&nbsp;poloostrova Gallipoli a&nbsp;velký úspěch zaznamenali Osmané i&nbsp;v&nbsp;Mezopotámii, kde byly vyhladovělé britské síly obležené v&nbsp;Kútu donuceny [[29. duben|29.&nbsp;dubna]] 1916 kapitulovat.<ref name="Willmott (2005), 87">Willmott (2005), s. 87.</ref> Na přelomu dubna a&nbsp;května pak navíc osmanská armáda zahájila další ofenzivu na Sinaj, kde pronikla až za Suezský průplav a&nbsp;začátkem září Osmané postoupili hlouběji za hranice [[Írán]]u. Odtud však byli do prosince ruskou armádou znovu vytlačeni. Také na kavkazské frontě museli Osmané čelit novému náporu Rusů, kteří s&nbsp;podporou Arménů postoupili do [[Východní Anatolie]] a&nbsp;obsadili města [[Erzurum]], [[Bitlis]] a&nbsp;[[Erzincan]].<ref name="Willmott (2005), 84–85">Willmott (2005), s. 84–85.</ref> V&nbsp;polovině dubna se pak ruská armáda pod velením generála [[Nikolaj Judenič|Nikolaje Judeniče]] probila až k&nbsp;jižním břehům Černého moře, kde dobyla přístav [[Trabzon]].<ref name="Allan (2012), 127.">Allan (2012). Str. 127.</ref> Přestože Rusové ještě v&nbsp;létě porazili Osmany v&nbsp;[[Bitva o Erzincan|bitvě o&nbsp;Erzincan]], frontová linie se ustálila a&nbsp;otřesená osmanská armáda ji dokázala udržet. Vedle ruského tlaku na kavkazské frontě se navíc turecká vláda musela od léta 1916 potýkat s&nbsp;povstáním [[Arabové|Arabů]] podpořených Brity. [[Hidžázské království|Království Hidžáz]] s&nbsp;centrem v&nbsp;[[Mekka|Mekce]] vyhlásilo samostatnost na Osmanské říši a&nbsp;do čela protitureckého [[Arabské povstání|Arabského povstání]] se postavil král [[Husajn ibn Alí al-Hášimí]]. Během povstání a&nbsp;přerušení [[Hidžázská dráha|Hidžázské železnice]] se proslavil britský důstojník a&nbsp;rádce prince [[Fajsal I.|Fajsala]], [[Thomas Edward Lawrence]], známý jako ''Lawrence z&nbsp;Arábie''. Zároveň s&nbsp;vypuknutím Arabského povstání vyrazil na sinajské frontě do útoku Egyptský expediční sbor. Britské síly obsadily [[20. prosinec|20.&nbsp;prosince]] město [[Aríš]] a&nbsp;postupně vytlačily Osmany ze [[Sinajský poloostrov|Sinajského poloostrova]].<ref name="Willmott (2005), 237">Willmott (2005), s. 237.</ref> ==== Válka na moři ==== [[Soubor:HMS Warspite and HMS Malaya during the battle of Jutland.jpg|náhled|vlevo|Bitevní lodě [[HMS Warspite (03)|HMS&nbsp;''Warspite'']] a&nbsp;[[HMS Malaya (1915)|HMS&nbsp;''Malaya'']] během bitvy u&nbsp;Jutska|alt=Britské bitevní lodě HMS Warspite a HMS Malaya plující na horizontu během bitvy u Jutska.]] Námořní převaha Británie a&nbsp;jejích spojenců znamenala, že kromě ponorek Ústředních mocností byly [[Širokomořské loďstvo]] a&nbsp;[[rakousko-uherské námořnictvo]] nadále blokovány v&nbsp;přístavech v&nbsp;[[Severní moře|Severním]], [[Baltské moře|Baltském]] a&nbsp;[[Jaderské moře|Jaderském moři]]. K&nbsp;dlouho očekávané konfrontaci hlavních britských a&nbsp;německých námořních sil došlo na přelomu května a&nbsp;června [[1916]] u&nbsp;pobřeží [[Jutsko|Jutského poloostrova]]. Přestože Britové utrpěli ve střetu nazvaném [[bitva u&nbsp;Jutska]] vyšší ztráty, zůstalo jádro obou loďstev nedotčeno a&nbsp;poměr sil na moři se nezměnil. Početní převaha [[Britské královské námořnictvo|Royal Navy]] nadále umožňovala Britům pokračovat v&nbsp;účinné námořní blokádě německého loďstva, které se po šťastném vyváznutí u&nbsp;Jutska již do další konfrontace hlavních sil vstoupit neodvážilo.<ref name="Willmott (2005), 180–181">Willmott (2005), s. 180–181.</ref> Pokračovala také omezená ponorková válka. Rakousko-uherská ponorka [[SM U 5 (Rakousko-Uhersko)|SM&nbsp;''U&nbsp;5'']] potopila 8.&nbsp;června nedaleko [[Valona|Valony]] italský pomocný křižník [[SS Principe Umberto|''Principe Umberto'']], přičemž zemřelo přes 1700 osob.<ref>NOVÁK, Jiří. ''Bitva o Jadran: c. a k. válečné námořnictvo za 1. světové války'' Brno: 2002. Str. 109.</ref> K&nbsp;poslední větší námořní srážce [[Širokomořské loďstvo|Hochseeflotte]] s&nbsp;britskými křižníky došlo [[17.&nbsp;listopad]]u [[1917]] [[Druhá bitva u Helgolandské zátoky|u&nbsp;Helgolandské zátoky]]. Na mořích však i&nbsp;poté dominovalo britské loďstvo, což ještě podpořil vstup USA do války. Německá hladinová flota byla i&nbsp;nadále donucena k&nbsp;pasivitě.<ref name="Keegan (2003), 219.">Keegan (2003). Str. 219.</ref> Navzdory vyčerpání se světový konflikt dál rozrůstal. V&nbsp;roce 1916 se do války nově zapojilo Portugalsko, kterému Německo oficiálně vyhlásilo válku [[9. březen|9.&nbsp;března]].<ref name="Westwell (2013), 88.">Westwell (2013). Str. 88.</ref> Portugalsko totiž na žádost Spojeného království v&nbsp;únoru internovalo 36&nbsp;německým a&nbsp;rakousko-uherských lodí kotvících v&nbsp;portugalských přístavech. Itálie doposud válčící s&nbsp;Rakouskem navíc [[28. srpen|28.&nbsp;srpna]] 1916 vyhlásila válku také Německu.<ref name="Westwell (2013), 108.">Westwell (2013). Str. 108.</ref> === 1917 === ==== Vstup USA do války ==== [[Soubor:Guetteur au poste de l'écluse 26.jpg|náhled|upright|Pohlednice z&nbsp;pozice [[Haut-Rhin]], Francie 1917|alt=Francouzský voják na barevné fotografii vyhlížející ze zákopu.]] Začátkem roku 1917 byla vojska Ústředních mocností hluboko na nepřátelském území, avšak kvůli značnému roztažení svých armádních sborů na několika válečných jevištích již neměla síly na rozhodný útok.<ref name="Keegan (2003), 281.">Keegan (2003), s.&nbsp;281.</ref> Zdlouhavá válka a&nbsp;rostoucí izolace navíc neposkytovaly Německu a&nbsp;jeho spojencům příznivé vyhlídky. Proto se německá vláda již v&nbsp;prosinci roku 1916 obrátila na některé dohodové státy s&nbsp;mírovým návrhem, avšak Dohoda tyto návrhy [[30. prosinec|30.&nbsp;prosince]] rozhodně odmítla.<ref name="Westwell (2013), 116.">Westwell (2013). Str. 116.</ref> Vyjednávání o&nbsp;možnosti separátního míru pokračovalo i&nbsp;v&nbsp;roce 1917, nevedlo však k&nbsp;pozitivnímu výsledku. Německo v&nbsp;úsilí překonat námořní blokádu Dohody<ref name="Allan (2012), 110.">Allan (2012). Str. 110.</ref> a&nbsp;ve snaze donutit Británii ke kapitulaci přistoupilo [[31. leden|31.&nbsp;ledna]] k&nbsp;neomezené ponorkové válce, což mimořádně zhoršilo nejenom vztahy s&nbsp;USA, ale také se státy [[Latinská Amerika|Latinské Ameriky]] a&nbsp;s&nbsp;Čínou.<ref name="Westwell (2013), 121–122.">Westwell (2013). Str. 121–122.</ref> V&nbsp;únoru navíc došlo k&nbsp;aféře po odhalení [[Zimmermannův telegram|šifrované zprávy]] německého ministra zahraničí [[Arthur Zimmermann|Arthura Zimmermanna]], v&nbsp;níž německá strana nabízela [[Mexiko|Mexiku]], že pokud vyhlásí Spojeným státům americkým válku, obdrží zpět bývalá mexická území v&nbsp;[[Arizona|Arizoně]], [[Nové Mexiko|Novém Mexiku]] a&nbsp;[[Texas]]u.<ref name="Westwell (2013), 123.">Westwell (2013). Str. 123.</ref> Německá strana předpokládala, že neomezená ponorková válka vyprovokuje Američany ke vstupu do války. Němci se proto snažili vtáhnout Mexiko do vojenského konfliktu s&nbsp;USA tak, aby se pozdrželo přímé zapojení amerických sil v&nbsp;Evropě a&nbsp;Německo získalo dost času na rozhodující úder na západní frontě.<ref name="Willmott (2005), 200">Willmott (2005), s. 200.</ref> Po potopení osmi amerických lodí během února a&nbsp;března požádal americký prezident [[Woodrow Wilson]] na počátku dubna [[Kongres Spojených států amerických|Kongres]] o&nbsp;podporu vyhlášení války Německu. USA pak válku Německému císařství vyhlásily [[6. duben|6.&nbsp;dubna]].<ref name="Westwell (2013), 126." /><ref>{{Citace elektronické monografie | titul = U.S. Senate: Art & History Home | datum přístupu = 2014-01-14 | url = http://www.senate.gov/artandhistory/history/common/image/SJRes1_WWI_Germany.htm | jazyk = en}}</ref> Tím se vytvořila velká materiální i&nbsp;lidská převaha na straně Dohody, která se však neprojevila ihned. Do Evropy byly vyslány [[Americké expediční síly|expediční síly]] pod velením generála [[John J. Pershing|Johna Pershinga]]. První Američané se ve Francii vylodili [[24. červen|24.&nbsp;června]], načež se zapojili do bojů na západní frontě. Do konce roku pak bylo v&nbsp;Evropě nasazeno 180&nbsp;000&nbsp;amerických vojáků.<ref name="Westwell (2013), 134.">Westwell (2013). Str. 134.</ref> Spojené státy se během války s&nbsp;Německem a&nbsp;jeho spojenci nestaly členem Dohody, ale označovaly se jako „Přidružená velmoc“.<ref name="Willmott (2005), 201">Willmott (2005), s. 201.</ref> ==== Vyčerpání na západní frontě ==== [[Soubor:GermanInfantry1914.jpg|náhled|vlevo|Francouzský útok na německé pozice, [[Champagne]] 1917|alt=Ležící němečtí vojáci v popředí pálí z obranných pozic v zákopech na útočící Francouze.]] Obrovské ztráty v&nbsp;bitvách o&nbsp;Verdun a&nbsp;na Sommě značně vyčerpaly německou armádu a&nbsp;nové německé velení se proto rozhodlo soustředit se na západě v&nbsp;roce 1917 především na defenzívu. Na počátku roku Němci dokončili vybudování nového obranného postavení, tzv.&nbsp;[[Hindenburgova linie|Hindenburgovu linii]], za kterou se v&nbsp;březnu začali z&nbsp;taktických důvodů stahovat.<ref name="Willmott (2005), 206">Willmott (2005), s. 206.</ref> V&nbsp;průběhu jara nasadilo německé letectvo do akce bombardéry [[Gotha G.IV|Gotha]], které z&nbsp;belgických základen útočily na Britské ostrovy a&nbsp;soustředily se na bombardování Londýna.<ref name="Westwell (2013), 132.">Westwell (2013). Str. 132.</ref> Spojenečtí velitelé povzbuzení německým ústupem a&nbsp;vstupem USA do války připravovali na západní frontě nové útoky. Dne [[16. duben|16.&nbsp;dubna]] zahájili Britové a&nbsp;Francouzi na 40&nbsp;km při řece Aisně [[Nivellova ofenzíva|Nivellovu ofenzívu]]. V&nbsp;hlavním směru útoku u&nbsp;[[Soissons]]u Francouzi poprvé nasadili tanky.<ref name="Willmott (2005), 210">Willmott (2005), s. 210.</ref> I&nbsp;kvůli nedostatečné dělostřelecké podpoře se Němcům podařilo Francouze odrazit. Průměrně se francouzským silám podařilo postoupit jen zhruba o&nbsp;500&nbsp;metrů. Francouzi přitom do počátku května ztratili 187&nbsp;tisíc mužů, němečtí obránci přišli o&nbsp;167&nbsp;tisíc padlých a&nbsp;raněných.<ref name="Willmott (2005), 211">Willmott (2005), s. 211.</ref> Dohoda se tak během [[Druhá bitva na Aisně|bitvy na Aisně]] nedočkala očekávaného průlomu a&nbsp;ohromné ztráty předznamenaly dezerce a&nbsp;první velké vzpoury, které vypukly především v&nbsp;řadách vyčerpaných a&nbsp;demoralizovaných francouzských vojáků. Francouzi zareagovali odvoláním Nivella, kterého v&nbsp;květnu ve funkci vrchního velitele nahradil generál [[Philippe Pétain]]. Před [[Vojenský soud|válečný soud]] bylo postaveno 3&nbsp;335&nbsp;vojáků, avšak situaci ve francouzské armádě uklidnila teprve změna taktiky a&nbsp;zlepšení podmínek na frontě.<ref name="Willmott (2005), 213">Willmott (2005), s. 213.</ref> [[Soubor:Canadian tank and soldiers Vimy 1917.jpg|náhled|Kanadští vojáci za tankem Mark&nbsp;I (Female) během bitvy o&nbsp;hřeben Vimy|alt=Postupující kanadští vojáci kryjící se za tankem Mark I]] Prorazit se spojencům na západní frontě nepodařilo ani v&nbsp;dalších bitvách. V&nbsp;dubnu a&nbsp;květnu selhal britský pokus v&nbsp;[[Bitva u Arrasu (1917)|bitvě u&nbsp;Arrasu]], přičemž vysoké ztráty na životech [[Royal Flying Corps|britských letců]] vešly do povědomí jako tzv.&nbsp;„[[Krvavý duben|Krvavý duben“]]. Další útok Dohody [[Třetí bitva u Yper|u&nbsp;Yper]] známý též jako bitva u&nbsp;Passchendale trvající od července do listopadu stál Brity 310&nbsp;000&nbsp;mrtvých, raněných a&nbsp;zajatých vojáků. Jakýkoliv postup zde zastavil nepřekonatelný bažinatý terén. Němci v&nbsp;bitvě ztratili 260&nbsp;000 a&nbsp;Francouzi 85&nbsp;000&nbsp;mužů.<ref name="Westwell (2013), 143.">Westwell (2013). Str. 143.</ref> V&nbsp;[[Bitva u Cambrai|bitvě u&nbsp;Cambrai]], do které se zapojili i&nbsp;američtí vojáci, zaznamenaly výraznější úspěch britské tanky podporované pěchotou.<ref name="Westwell (2013), 154.">Westwell (2013). Str. 154.</ref> Přesto Dohoda nedokázala v&nbsp;roce 1917 zlomit na západě houževnatý německý odpor a&nbsp;rozhodnout se mělo teprve v&nbsp;následujícím roce.<ref name="Willmott (2005), 202–223">Willmott (2005), s. 202–223.</ref> ==== Revoluce v&nbsp;Rusku ==== V&nbsp;bojujících zemích se stále silněji projevovaly příznaky vyčerpanosti. Inflace a&nbsp;hroutící se ekonomika nejsilněji zasáhly Rusko, kde se situace během tvrdé zimy na počátku roku 1917 stala kritickou. Nedostatečné zásobování měst potravinami a&nbsp;palivem vedlo k&nbsp;obrovským protestům a&nbsp;demonstracím proti carskému režimu. V&nbsp;[[Petrohrad]]u se [[8. březen|8.&nbsp;března]] (podle v&nbsp;Rusku tehdy používaného juliánského kalendáře 23.&nbsp;února) pochod k&nbsp;uctění [[Mezinárodní den žen|Mezinárodního dne žen]] proměnil v&nbsp;masové demonstrace a&nbsp;následujícího dne v&nbsp;ulicích protestovalo na 200&nbsp;000&nbsp;dělníků.<ref name="Keegan (2004), 265">Keegan (2004), s. 265.</ref><ref name="Willmott (2005), 226">Willmott (2005), s. 226.</ref> Na stranu protestujících se v&nbsp;hlavním městě přidala i&nbsp;armáda a&nbsp;během [[Únorová revoluce|únorové revoluce]] padl carský režim, když car Mikuláš&nbsp;II. abdikoval a&nbsp;trůn odmítl i&nbsp;jeho bratr [[Michail Alexandrovič Romanov]]. V&nbsp;Rusku následně došlo ke vzniku dvojvládí [[Ruská prozatímní vláda|prozatímní vlády]] [[Georgij Lvov|Georgije Lvova]] a&nbsp;[[Petrohradský sovět dělnických a vojenských delegátů|Petrohradského sovětu]]. Rusové přesto dál pokračovali ve válce s&nbsp;Ústředními mocnostmi a&nbsp;v&nbsp;létě podnikli tzv.&nbsp;[[Kerenského ofenzíva|Kerenského ofenzívu]].<ref name="Keegan (2004), 267–268">Keegan (2004), s. 267–268.</ref> Hlavní útok směřující na Lvov se připraveným Němcům podařilo odrazit a&nbsp;ruská armáda částečně postoupila pouze proti rakousko-uherskému úseku fronty, načež [[12. červenec|12.&nbsp;července]] obsadila [[Halyč]].<ref name="Willmott (2005), 228">Willmott (2005), s. 228.</ref> Následoval úspěšný německý protiútok, během kterého Rusové ztratili [[Ternopil|Tarnopol]] a&nbsp;[[Černovice (Ukrajina)|Černovcy]]. Prozatímní vláda, v&nbsp;jejímž čele stál od července bývalý ministr války [[Alexandr Fjodorovič Kerenskij|Alexandr Kerenskij]], ztrácela během pokračující války podporu dělníků i&nbsp;stále častěji dezertujících vojáků. Na počátku září dobyli Němci [[Riga|Rigu]] a&nbsp;[[14.&nbsp;září]] byla vyhlášena [[Ruská republika]].<ref>{{Citace kvalifikační práce | příjmení = Man | jméno = Lukáš | instituce = Univerzita Pardubice, Fakulta filozofická | odkaz na instituci = Filozofická fakulta Univerzity Pardubice | titul = Ruská armáda a revoluce, 1917–1918 | url = https://dk.upce.cz/bitstream/handle/10195/40828/ManL_Rusk%c3%a1%20arm%c3%a1da_ZV_2011.pdf?sequence=3&isAllowed=y | typ práce = Diplomová práce | vedoucí = Zbyněk Vydra | místo = Pardubice | rok vydání = 2011 | počet stran = 124 | strany = 94 | datum přístupu = 2021-05-16}}</ref><ref>{{Citace kvalifikační práce | příjmení = Pezlarová | jméno = Jana | instituce = Masarykova univerzita, Právnická fakulta | odkaz na instituci = Právnická fakulta Masarykovy univerzity | titul = Únorová revoluce 1917 a vznik demokratického státu v Rusku | url = https://is.muni.cz/th/aoiur/unorova_revoluce_1917.pdf | typ práce = Diplomová práce | vedoucí = Eduard Vlček | místo = Brno | rok vydání = 2008 | počet stran = 46 | strany = 30 | datum přístupu = 2021-05-16}}</ref> [[Soubor:19170704 Riot on Nevsky prosp Petrograd.jpg|náhled|vlevo|Střelba do demonstrantů na [[Něvský prospekt|Něvském prospektu]] v&nbsp;[[Petrohrad]]u během Červencové krize, 4.&nbsp;červenec 1917|alt=Panikařící dav demonstrantů rozprchávající se po široké ulici kvůli střelbě.]] Tato tzv.&nbsp;[[únorová revoluce]] v&nbsp;Rusku zaktivizovala i&nbsp;[[První československý odboj|národně-osvobozenecké boje Čechů a&nbsp;Slováků]]. Začátkem roku [[1917]] nový ministr zahraničních věcí Rakousko-Uherska [[Otakar Černín]] pochopil, že totálně vyčerpaná říše je na pokraji zhroucení, a&nbsp;proto musí uzavřít separátní mír. Pokusy o&nbsp;uzavření míru s&nbsp;Dohodou bez Německa skončily bez úspěchu, jednak pro odpor Itálie, která požadovala část rakousko-uherského území, a&nbsp;jednak pro odpor jednotlivých národů žijících v&nbsp;monarchii a&nbsp;požadujících u&nbsp;dohodových států odtržení nebo zánik Rakousko-Uherska. Jednání císaře Karla se zástupci Dohody byla odhalena během tzv.&nbsp;[[Sixtova aféra|Sixtovy aféry]]. Československý odboj přešel v&nbsp;roce 1917 do další fáze. Vznikala česko-slovenská zahraniční vojska, tzv.&nbsp;[[Československé legie]], nejprve v&nbsp;Rusku, v&nbsp;prosinci 1917 potom ve Francii (včetně dobrovolníků z&nbsp;Ameriky) a&nbsp;v&nbsp;dubnu [[1918]] také v&nbsp;Itálii. Legionáři bojovali po boku Dohody s&nbsp;cílem „zasloužit“ Čechům a&nbsp;Slovákům vznik samostatného státu. Československé legie se vyznamenaly hlavně v&nbsp;červenci 1917 u&nbsp;[[Ukrajina|ukrajinské]] vesnice [[Zborov (Ukrajina)|Zborov]], kde [[Bitva u Zborova|porazily]] rakousko-uherské jednotky. Po tomto úspěchu vzrostl počet československých legionářů a&nbsp;autorita československého odboje.<ref>[[Vratislav Preclík|PRECLÍK, Vratislav]]. Masaryk a legie, váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím, 2019, {{ISBN|978-80-87173-47-3}}, s. 51-61</ref> Dne [[7.&nbsp;listopad]]u 1917 proběhla v&nbsp;[[Petrohrad]]u [[říjnová revoluce]], během níž se v&nbsp;chaotické situaci dostali k&nbsp;moci [[Komunistická strana Sovětského svazu|bolševici]]. Nová bolševická vláda v&nbsp;čele s&nbsp;[[Vladimir Iljič Lenin|Vladimirem Iljičem Leninem]] se jedním ze svých prvních dekretů&nbsp;– Dekretem o&nbsp;míru&nbsp;– obrátila na všechny bojující strany s&nbsp;výzvou uzavřít demokratický mír bez anexí a&nbsp;placení válečných náhrad. Ústřední mocnosti obdržely [[26.&nbsp;listopad]]u žádost o&nbsp;příměří a&nbsp;jednání o&nbsp;něm byla mezi oběma stranami zahájena v&nbsp;[[Brest (Bělorusko)|Brestu]]. K&nbsp;uzavření příměří došlo [[15. prosinec|15. prosince]], načež se začalo jednat o&nbsp;[[Mírová smlouva|mírové smlouvě]].<ref name="Willmott (2005), 226–231">Willmott (2005), s. 226–231.</ref> V&nbsp;Rusku však došlo k&nbsp;rozpoutání nového krvavého konfliktu mezi bolševiky a&nbsp;[[Bělogvardějci|jejich odpůrci]], kteří se střetli v&nbsp;několik let trvající [[Ruská občanská válka|občanské válce]]. Východní fronta první světové války po říjnové revoluci prakticky přestala existovat a&nbsp;německé velení tak mohlo z&nbsp;východu odvelet 80&nbsp;uvolněných divizí.<ref name="Willmott (2005), 230">Willmott (2005), s. 230.</ref> ==== Průlom na italské frontě ==== [[Soubor:Battle of Caporetto.jpg|náhled|Posun italské fronty k&nbsp;řece [[Piava|Piavě]] po průlomu u&nbsp;Caporetta, říjen a&nbsp;listopad 1917|alt=Mapa zachycující posun italské fronty na podzim roku 1917.]] Na italské frontě došlo v&nbsp;průběhu roku 1917 k&nbsp;dalším dvěma neúspěšným italským pokusům o&nbsp;průlom na plošině [[Kras (pohoří)|Kras]] při řece Soče a&nbsp;Italové se v&nbsp;létě pokusili prorazit skrz rakouskou obranu také v&nbsp;Tridentsku. Vrchního rakousko-uherského velitele von Hötzendorfa nahradil [[1. březen|1.&nbsp;března]] generál [[Arthur Arz von Straußenburg]].<ref name="Westwell (2013), 123." /> V&nbsp;[[Desátá bitva na Soči|desáté bitvě na Soči]] trvající od května do června utrpěli Italové obrovské ztráty, avšak přesto znovu nezaznamenali významnější postup. V&nbsp;srpnu až září během [[Jedenáctá bitva na Soči|jedenácté bitvy na Soči]] se útočící italské armádě podařilo prolomit obranné pozice Rakušanů a&nbsp;obsadit část planiny Bainsizza, avšak zaplatila za to 155&nbsp;000&nbsp;padlými a&nbsp;raněnými. Vyčerpání vlastních jednotek i&nbsp;italský tlak však přiměly rakousko-uherské velení požádat Němce o&nbsp;přímou vojenskou podporu. Příjezd německých a&nbsp;rakousko-uherských posil z&nbsp;východu pak vyústil v&nbsp;naplánování ofenzívy Ústředních mocností usilujících o&nbsp;vyřazení Itálie z&nbsp;války.<ref name="Willmott (2005), 234">Willmott (2005), s. 234.</ref> Neočekávaný útok začal [[24. říjen|24.&nbsp;října]] čtyřhodinovou dělostřeleckou přípravou, kdy bylo na nepřipravené italské pozice vypáleno velké množství plynových granátů. Spojené německé a&nbsp;rakousko-uherské síly následně prorazily italskou obranou a&nbsp;zaskočení Italové museli opustit nejenom pozice v&nbsp;horách, ale byli donuceni ustoupit i&nbsp;z&nbsp;Gorizie, [[Cividale]] a&nbsp;[[Udine]] a&nbsp;stáhnout se za řeku [[Tagliamento]]. Po katastrofální porážce v&nbsp;[[Bitva u Caporetta|bitvě u&nbsp;Caporetta]] se italská fronta podařila stabilizovat teprve po ústupu za řeku [[Piava|Piavu]] a&nbsp;Ústřední mocnosti tak dobyly i&nbsp;severoitalská města [[Belluno]], [[Feltre]] a&nbsp;[[Asiago]]. Italská armáda přišla o&nbsp;10&nbsp;000&nbsp;padlých, 30&nbsp;000&nbsp;raněných a&nbsp;do zajetí navíc padlo na 275&nbsp;000&nbsp;italských vojáků.<ref name="Willmott (2005), 235">Willmott (2005), s. 235.</ref><ref name="Westwell (2013), 149.">Westwell (2013). Str. 149.</ref> V&nbsp;prvních fázích [[bitva na Piavě|bitvy na Piavě]] se Rakušané neúspěšně pokoušeli o&nbsp;překročení řeky a&nbsp;konečnou porážku Itálie. Italové s&nbsp;podporou svých spojenců však Piavu ubránili.<ref name="Willmott (2005), 234–235">Willmott (2005), s. 234–235.</ref> ==== Statické boje na soluňské frontě ==== [[Soubor:Bulgaria southern front.jpg|náhled|vlevo|Bulharští vojáci ostřelující nepřátelské letadlo|alt=Oddíl bulharských vojáků mířících ze zákapu do vzduchu.]] Boje pokračovaly v&nbsp;tomto roce také na Balkáně. Na soluňské frontě podnikla Dohoda v&nbsp;květnu novou ofenzívu v&nbsp;Makedonii. V&nbsp;okolí řeky [[Vardar]] zaútočili na bulharské pozice Srbové a&nbsp;Francouzi, přičemž britské síly jejich útok podporovaly v&nbsp;okolí [[Dojranské jezero|Dojranského jezera]]. Prolomit pozice Ústředních mocností se však nepodařilo a&nbsp;ztráty Dohody se během těchto útoků vyšplhaly na 14&nbsp;000&nbsp;vojáků, což podlomilo autoritu velitele Sarraila, který byl na konci roku odvolán a&nbsp;nahrazen generálem [[Adolphe Guillaumat|Guillaumatem]].<ref name="Westwell (2013), 149 a 155.">Westwell (2013). Str. 149 a 155.</ref> Když [[12. červen|12.&nbsp;června]] abdikoval řecký král [[Konstantin I. Řecký|Konstantin&nbsp;I.]] prosazující do té doby neutralitu [[Řecké království|Řeckého království]], získal premiér [[Eleftherios Venizelos]] podporu pro vyhlášení války Ústředním mocnostem. Řecko pak na straně Dohody vstoupilo do světového konfliktu [[30. červen|30.&nbsp;června]], načež se řecké síly připojily ke spojeným dohodovým jednotkám bojujícím na soluňské frontě. V&nbsp;Bulhary okupované části Srbska v&nbsp;okolí města [[Prokuplje]] vypuklo v&nbsp;únoru [[Toplické povstání]]. Srbští povstalci vedení [[Kosta Vojinović|Kostou Vojinovićem]] byli do [[25. březen|25.&nbsp;března]] poraženi. Šlo o&nbsp;jediné ozbrojené povstání, které se na území okupovaném Ústředními mocnostmi během celé války uskutečnilo.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Doleček | jméno = Rajko | titul = Necenzurované obrazy II : z dějin Kosova a Metohije | vydavatel = Para bellum | místo = Ostrava | rok = 2009 | isbn = 978-80-903703-2-6 | počet stran = 394 | strany = 90–91 | jazyk = cs}}</ref> ==== Britské úspěchy v&nbsp;Mezopotámii a&nbsp;Palestině ==== [[Soubor:Bundesarchiv Bild 146-1970-073-17, Türkische Kavallerie südlich von Jerusalem.jpg|náhled|Osmanské jízdní jednotky jižně od [[Jeruzalém]]a, duben 1917|alt=Osmanský jízdní oddíl s prapory jedoucí po prašné cestě.]] Slábnoucí Osmanská říše byla v&nbsp;roce 1917 pod britským tlakem především v&nbsp;Mezopotámii a&nbsp;Palestině. V&nbsp;Mezopotámii se Britové, kterým velel [[generálporučík]] [[Stanley Maude]], znovu vypravili proti proudu řeky [[Tigris]] směrem na Bagdád. I&nbsp;díky dělovým člunům a&nbsp;říčním parníkům donutili špatně vyzbrojené turecké oddíly k&nbsp;ústupu a&nbsp;[[25.&nbsp;únor]]a se po vítězství ve druhé bitvě o&nbsp;Kút Britům podařilo toto strategické město obsadit. Poražení Turci ustupovali dál k&nbsp;Bagdádu, který do britských rukou padl bez boje [[11. březen|11.&nbsp;března]].<ref name="Westwell (2013), 123." /> V&nbsp;dubnu obsadili Britové také město [[Samarra]] a&nbsp;na podzim dobyli [[Ramádí]] a&nbsp;[[Tikrít]]. Problémy se zásobování a&nbsp;náročné podmínky však další akce v&nbsp;Mezopotámii omezovaly a&nbsp;sám generál Maude podlehl na konci roku [[Cholera|choleře]].<ref name="Willmott (2005), 237">Willmott (2005), s. 237.</ref> Boje nadále probíhaly i&nbsp;při hranicích neutrální Persie, jejíž jižní část během války obsadili Britové.<ref name="Willmott (2005), 86">Willmott (2005), s. 86.</ref> Arabští povstalci vedení princem Fajsalem mezitím v&nbsp;lednu dobyli přístav [[Al Wajh]] a&nbsp;v&nbsp;létě také strategické přístavní město [[Akaba]]. Britská iniciativa se v&nbsp;průběhu roku 1917 přesunula především na sinajsko-palestinskou frontu, kde se Britové pod velením generála [[Archibald Murray|Archibalda Murrayho]] po obsazení Sinajského poloostrova připravovali na tažení do Palestiny.<ref name="Westwell (2013), 120.">Westwell (2013). Str. 120.</ref> V&nbsp;březnu a&nbsp;dubnu se ještě Osmanům podařilo pokusy Britů o&nbsp;obsazení [[Gaza|Gazy]] dvakrát odrazit a&nbsp;britské ztráty během druhé bitvy o&nbsp;Gazu dosáhly 6&nbsp;000&nbsp;mužů.<ref name="Willmott (2005), 238">Willmott (2005), s. 238.</ref> Nový velitel Egyptského expedičního sboru, [[Edmund Allenby]] však následně získal posily a&nbsp;na přelomu října a&nbsp;listopadu se Britům podařilo překonat osmanskou obranu a&nbsp;zmocnit se měst Gaza a&nbsp;[[Beer Ševa]], čímž si otevřeli cestu k&nbsp;postupu na [[Jeruzalém]].<ref name="Willmott (2005), 240">Willmott (2005), s. 240.</ref> Přes turecké protiútoky a&nbsp;zimní deště postoupily Allenbyho síly až na předměstí Jeruzaléma, na které zaútočily v&nbsp;noci ze 7. na 8.&nbsp;prosince. Turci se z&nbsp;města stáhli a&nbsp;9.&nbsp;prosince pak Britové Jeruzalém obsadili.<ref name="Willmott (2005), 241">Willmott (2005), s. 241.</ref> Chaotická situace zavládla po únorové a&nbsp;říjnové revoluci na kavkazské frontě, kde docházelo k&nbsp;rozkladu ruské armády a&nbsp;Rusové v&nbsp;průběhu roku 1917 vyklízeli dříve dobyté pozice ve východní Anatolii. Ačkoliv část bývalých pozic převzali po ustupujících ruských silách Arméni, předznamenal rozklad Ruského impéria nový osmanský postup směrem na Zakavkazsko.<ref name="Willmott (2005), 241">Willmott (2005), s. 241.</ref> === 1918 === ==== Rozklad Ruska a&nbsp;východní fronty ==== V&nbsp;Rusku se nepřehledná situace od počátku roku 1918 nadále komplikovala, neboť proti oslabené centrální vládě se začaly kromě antibolševických sil bouřit i&nbsp;neruské národy žádající samostatnost. Od Ruska se ještě v&nbsp;prosinci 1917 odtrhlo [[Finské království|Finsko]], které se následně propadlo do bojů vlastní [[Finská občanská válka|občanské války]] mezi Rudými podporovanými ruskými bolševiky a&nbsp;Bílými na jejichž stranu se postavili Němci.<ref name="Keegan (2003), 298–300.">Keegan (2003), s.&nbsp;298–300.</ref> V&nbsp;baltských zemích došlo v&nbsp;únoru k&nbsp;vyhlášení samostatnosti [[Litevské království (1918)|Litevského království]], přičemž o&nbsp;vlastní stát usilovali také [[Lotyši]], [[Estonci]] a&nbsp;[[Baltští Němci]]. Vedle samostatného [[Polské království (1916–1918)|Polského království]] podpořilo Německo [[9. leden|9.&nbsp;ledna]] i&nbsp;nezávislost [[Ukrajinský stát|Ukrajinského státu]], s&nbsp;nímž [[9.&nbsp;únor]]a v&nbsp;[[Brest (Bělorusko)|Brestu]] podepsalo mírovou smlouvu.<ref name="Willmott (2005), 250">Willmott (2005), s. 250.</ref> Se snahami vybojovat svému národu nezávislost na hroutícím se Rusku však vystoupili také [[Bělorusové]], [[Moldavané]], [[Kozáci|donští kozáci]], [[Gruzíni]], [[Arméni]] nebo [[Azerové|Ázerbájdžánci]].<ref name="Keegan (2003), 302.">Keegan (2003). Str. 302.</ref> [[Soubor:Saksa vägede paraad Tartus 1918.jpg|náhled|vlevo|Němečtí vojáci pochodující v&nbsp;[[Estonsko|estonském]] městě [[Tartu]], únor 1918|alt=Němečtí vojáci pochodující estonským městem Tartu. Přihlíží dav civilistů.]] Probíhající jednání o&nbsp;podobě mírové smlouvy mezi Německem a&nbsp;bolševickým Ruskem, která se odehrávala od prosince v&nbsp;běloruském Brestu, se ruská delegace snažila protahovat očekávajíc brzké vypuknutí revoluce mezi německými dělníky.<ref name="Keegan (2003), 301.">Keegan (2003), s.&nbsp;301.</ref> Němci se však mezitím dohodli na míru s&nbsp;ukrajinskými představiteli a&nbsp;po vypršení svého [[Ultimátum|ultimáta]] podnikli [[Operace Faustschlag|operaci Faustschlag]], během níž obnovili útok proti chabě bráněným příhraničním oblastem evropského Ruska. Do počátku března pak vojska Ústředních mocností obsadila celé tehdejší [[Pobaltí]], Bělorusko, Ukrajinu a&nbsp;také poloostrov [[Krym]]. V&nbsp;[[Brestlitevský mír|Brestlitevské smlouvě]], kterou podepsaly [[Německé císařství]] a&nbsp;bolševické Rusko dne [[3. březen|3.&nbsp;března]] [[1918]], byl mezi oběma zeměmi uzavřen mír. Zároveň Rusko akceptovalo ztrátu předválečných území v&nbsp;západních oblastech bývalého impéria obývaných neruskými národy o&nbsp;celkové rozloze 330&nbsp;000&nbsp;km<sup>2</sup>.<ref name="Keegan (2003), 301." /><ref name="Westwell (2013), 158.">Westwell (2013), s.&nbsp;158.</ref> Poté byla [[7. květen|7.&nbsp;května]] uzavřena mírová smlouva i&nbsp;mezi Ústředními mocnostmi a&nbsp;Rumunskem. [[Bukurešťský mír (1918)|Bukurešťskou mírovou smlouvu]] však odmítl podepsat rumunský král [[Ferdinand I. Rumunský|Ferdinand&nbsp;I.]]<ref name="Westwell (2013), 164.">Westwell (2013), s.&nbsp;164.</ref> [[Východní fronta (první světová válka)|Východní fronta]] první světové války tím na počátku roku 1918 pro Německo definitivně přestala existovat a&nbsp;německé velení mohlo přikročit k&nbsp;realizaci zamýšleného rozhodujícího útoku na [[Západní fronta (první světová válka)|západní frontě]].<ref name="pacner37">PACNER, Karel: Osudové okamžiky Československa, s.&nbsp;37-40.</ref> Část vojenských sil Rakouska-Uherska mohla být navíc přesunuta i&nbsp;na italskou frontu.<ref name="Westwell (2009), 232.">Westwell (2009), Str. 232.</ref> ==== Porážky Osmanské říše ==== [[Soubor:Indian lancers in Haifa 1918.jpg|náhled|Indičtí vojáci v&nbsp;[[Haifa|Haifě]]|alt=Indičtí vojáci projíždějí na koních ulicemi Haify. Přihlíží dav civilistů.]] Ruské odstoupení z&nbsp;války pomohlo také slábnoucí [[Osmanská říše|Osmanské říši]], která se mohla více soustředit na postupující vojska Britského impéria v&nbsp;[[Palestina|Palestině]] a&nbsp;[[Mezopotámie|Mezopotámii]]. Osmanská armáda byla již do značné míry vyčerpaná a&nbsp;její velká část byla stále vázána také na [[Kavkaz]]e, kde po rozkladu Ruského impéria došlo ke zhroucení kavkazské fronty. O&nbsp;tuto strategickou oblast umožňující přístup ke zdrojům ropy a&nbsp;zakaspické bavlny však projevovali zájem kromě Turků a&nbsp;samotných kavkazských národů usilujících o&nbsp;suverenitu také Němci a&nbsp;Britové, kteří sem ve snaze o&nbsp;ovládnutí tohoto prostoru rovněž vyslali své oddíly. Vakuum po rozkladu ruské armády chtěli Britové zacelit také na [[Persie|perské]] frontě, kde se snažili zabránit Turkům v&nbsp;proniknutí do [[Střední Asie]].<ref name="Keegan (2003), 302–303.">Keegan (2003). Str. 302–303.</ref> Po rozkladu carské armády se pod osmanským tlakem se zhroutila [[Zakavkazská demokratická federativní republika]] a&nbsp;oddílům [[Enver Paša|Envera Paši]] se podařilo odrazit Brity a&nbsp;obsadit [[Baku]]. Na další ofenzívu v&nbsp;Zakavkazsku se však již armáda Osmanské říše nezmohla.<ref name="Gilbert (2005), 558">Gilbert (2005), s. 558.</ref> Fronta se v&nbsp;roce 1918 stabilizovala také v&nbsp;Mezopotámii, odkud Britové odveleli část sil do Palestiny. Generál [[Lionel Dunsterville]] byl navíc z&nbsp;Bagdádu v&nbsp;lednu v&nbsp;čele speciální jednotky o&nbsp;síle 350&nbsp;mužů vyslán na sever. Cílem Dunstervillea bylo obsadit ropná pole v&nbsp;okolí [[Baku]].<ref name="Westwell (2013), 157.">Westwell (2013), Str. 157.</ref> Na jaře se tak hlavní britské síly na Středním východě soustředily v&nbsp;Palestině, přičemž cílem Egyptského expedičního sboru posíleného o&nbsp;čerstvé indické jízdní jednotky bylo vytlačit Turky ze Sýrie. I&nbsp;s&nbsp;pomocí arabských spojenců porazila britská armáda pod velením generála Allenbyho v&nbsp;září 1918 osmanské oddíly v&nbsp;[[Bitva u Megida (1918)|bitvě u&nbsp;Megida]], načež Britové obsadili [[Nazaret]], [[Haifa|Haifu]] a&nbsp;překročili řeku [[Jordán]]. Po porážce u&nbsp;Megida se osmanská obrana na syrsko-palestinské frontě zhroutila a&nbsp;v&nbsp;říjnu pak Britové a&nbsp;Arabové obsadili také města [[Damašek]] a&nbsp;[[Aleppo]] a&nbsp;Francouzi, kteří se vylodili v&nbsp;[[Libanon]]u, dobyli přístav [[Bejrút]].<ref name="Westwell (2013), 177.">Westwell (2013), Str. 177.</ref> ==== Anabáze československých legií ==== [[Soubor:Czech Troops.jpg|náhled|vlevo|[[Československé legie]] v&nbsp;Rusku|alt=Nastoupené salutující jednotky československých legionářů.]] Negativní následky měl brestlitevský mír pro československý odboj, protože zvýšil šance, že nakonec Rakousko-Uhersko a&nbsp;Německo válku vyhrají. Československé vojsko se z&nbsp;občanskou válkou zmítaného Ruska začalo přesouvat po železnici na východ, přičemž se plánovalo následné nasazení českých a&nbsp;slovenských vojáků na západní frontě.<ref name="Keegan (2003), 306.">Keegan (2003). Str. 306.</ref> V&nbsp;březnu 1918 porazili českoslovenští legionáři Němce v&nbsp;[[Bitva u Bachmače|bitvě u&nbsp;Bachmače]] a&nbsp;donutili je uzavřít příměří zaručující československým plukům volný průjezd na [[Transsibiřská magistrála|Transsibiřskou magistrálu]], kterou začátkem léta 1918 československé vojsko téměř celou obsadilo a&nbsp;dobylo všechna velká města na [[Sibiř]]i. Za to si vysloužilo uznání dohodových mocností, a&nbsp;jednotlivé dohodové země začaly postupně v&nbsp;průběhu roku 1918 uznávat [[Československá národní rada|Československou národní radu]] a&nbsp;jejího předsedu T.&nbsp;G.&nbsp;Masaryka. Odtud byl již jen krůček ke [[vznik Československa|vzniku Československa]]. Cara [[Mikuláš II. Alexandrovič|Mikuláše&nbsp;II.]] a&nbsp;jeho rodinu se ale československým legiím ze zajetí již zachránit nepodařilo. Dne 17.&nbsp;července 1918, necelý týden před příchodem legií do [[Jekatěrinburg]]u, byla na přímý příkaz bolševického vedení celá [[Zavraždění carské rodiny|rodina bývalého cara vyvražděna]]. Následoval přesun legií po magistrále do přístavního města [[Vladivostok]] a&nbsp;postupné odplouvání kolem světa zpět do Evropy.<ref name="Keegan (2003), 306.">Keegan (2003). Str. 306.</ref> ==== Čtrnáct bodů prezidenta Wilsona ==== [[Soubor:14Points.jpg|náhled|[[Kongres Spojených států amerických|Kongres USA]] během projevu prezidenta [[Woodrow Wilson|Wilsona]], [[8. leden|8.&nbsp;ledna]] [[1918]]|alt=Sál kongresu USA během projevu prezidenta Wilsona]] Ke státům Dohody, stále hlasitěji podporujícím snahy středoevropských národů o&nbsp;sebeurčení, se přidaly rovněž Spojené státy americké. Americký prezident [[Woodrow Wilson|Wilson]] pronesl v&nbsp;Kongresu [[8. leden|8.&nbsp;ledna]] [[1918]] projev, během nějž prezentoval svůj [[Čtrnáct bodů prezidenta Wilsona|čtrnáctibodový mírový program]]. Základní principy poválečného uspořádání světa měly přitom být postaveny právě na principu [[Právo národů na sebeurčení|sebeurčení národů]], na [[Volný trh|volném obchodu]] a&nbsp;nově ustanovené [[Mezinárodní organizace|mezinárodní organizaci]] zajišťující s&nbsp;pomocí otevřené diplomacie kolektivní bezpečnost.<ref name="Westwell (2013), 156.">Westwell (2013), Str. 156.</ref> Americké jednotky se mezitím ve stále větších počtech přesouvaly do Evropy, kde pomáhaly doplňovat síly států Dohody. Do března roku 1918 dorazilo do Francie 318&nbsp;000&nbsp;amerických vojáků a&nbsp;do konce léta se jejich počet zvýšil na 1&nbsp;300&nbsp;000. Na konci války měly pak Spojené státy k&nbsp;dispozici téměř čtyři miliony vyzbrojených mužů. Na západní frontě se před jejich příchodem začalo naplno projevovat celkové vyčerpání obou válčících stran. Kvůli vysokým ztrátám v&nbsp;nekončících pozičních bojích již Britové, Francouzi a&nbsp;ani Němci nebyli schopni pokračovat v&nbsp;dlouhodobé válce a&nbsp;připravovat nové útoky znamenající vždy obrovské ztráty.<ref name="Keegan (2003), 294–295.">Keegan (2003), s.&nbsp;294–295.</ref> ==== Poslední ofenzívy Ústředních mocností a&nbsp;protiútok Dohody ==== [[Soubor:World War I photographs - NARA - 285377.jpg|náhled|vlevo|Američtí ženisté se vrací z&nbsp;bitvy o&nbsp;St.&nbsp;Mihiel, září 1918|alt=Oddíl amerických ženistů pracujících na překážkách s ostnatým drátem.]] Němci bojující s&nbsp;časem se proto rozhodli přikročit na jaře roku 1918 k&nbsp;rozhodujícímu úderu na západní frontě, který naplánoval generál [[Erich Ludendorff|Ludendorff]]. Po rozkladu Ruského impéria přesunuly Ústřední mocnosti většinu uvolněných jednotek na počátku roku 1918 právě na západní frontu, kde německá armáda zahájila jarní [[Ludendorffova ofenzíva|Ludendorfovu ofenzívu]]. Série velkých německých výpadů začala [[21. březen|21.&nbsp;března]] útokem proti britskému úseku fronty v&nbsp;prostoru mezi [[Arras]]em a&nbsp;řekou [[Oise (řeka)|Oise]]. Přestože se i&nbsp;díky mohutné palebné podpoře téměř 6&nbsp;500&nbsp;děl Němci probili až k&nbsp;řekám Somma a&nbsp;Acre, nepodařilo se jim dobýt Arras a&nbsp;[[ofenzíva Michael]] byla koncem března kvůli vyčerpání německých vojáků a&nbsp;nedostatku záloh zastavena.<ref name="Willmott (2005), 252– 253">Willmott (2005), s. 252–253.</ref> Německé jarní útoky na západě však pokračovaly hned v&nbsp;dubnu, kdy byla zahájena [[Čtvrtá bitva u Yper|ofenziva Georgette]]. Němcům se [[9. duben|9.&nbsp;dubna]] podařilo překonat méně zkušené portugalské jednotky u&nbsp;řeky [[Leie]], načež dobyli [[Mesen]] a&nbsp;přiblížili se k&nbsp;Yprům.<ref name="Willmott (2005), 254">Willmott (2005), s. 254.</ref> Nejúspěšnější z&nbsp;německých jarních útoků byla [[ofenziva Blücher-Yorck]] zahájená [[27. květen|27.&nbsp;května]]. Německé oddíly v&nbsp;rámci tohoto útoku překročily Aisnu, dobyly Soissons a&nbsp;zastavit se je podařilo teprve během [[Druhá bitva na Marně|druhé bitvy na řece Marně]]. Znovu tak byla ohrožena Paříž, kterou Němci ostřelovali s&nbsp;pomocí [[Pařížské dělo|dalekonosných děl]] s&nbsp;ráží 21&nbsp;cm.<ref name="Westwell (2013), 159.">Westwell (2013), Str. 159.</ref> Jarní porážky přiměly Dohodu vytvořit kvůli koordinaci vojenských operací společné velení, do jehož čela byl zvolen náčelník francouzského generálního štábu [[Ferdinand Foch]].<ref name="Willmott (2005), 256">Willmott (2005), s. 256.</ref> Německé velení se pokusilo na jarní úspěchy navázat, avšak následné očekávané letní útoky během [[Ofenziva Gneisenau|ofenzivy Gneisenau]] a&nbsp;[[Ofenzíva Marna-Remeš|ofenzívy Marna-Remeš]] byly s&nbsp;velkými ztrátami odraženy.<ref name="Willmott (2005), 258– 259">Willmott (2005), s. 258–259.</ref> Ani přesun sil z&nbsp;Ruska tak Ústředním mocnostem na západě nezajistil rozhodující úspěch a&nbsp;série útoků zcela vyčerpala poslední německé zálohy. Během léta pak Dohoda posílená o&nbsp;americké jednotky přistoupila k&nbsp;zdrcujícímu protiútoku. [[8. srpen|8.&nbsp;srpna]] [[1918]] zaútočili Britové, Francouzi a&nbsp;Američané [[Bitva u Amiens|u&nbsp;Amiensu]], kde bylo do boje nasazeno 456&nbsp;tanků.<ref name="Willmott (2005), 263">Willmott (2005), s. 263.</ref> Skrz německé pozice se podařilo probít mezi [[Albert (Somme)|Albertem]] a&nbsp;[[Montdidier (Somme)|Montdidierem]], načež následovala série dohodových výpadů po celé linii západní fronty známá jako [[stodenní ofenzíva]]. Britská 1. a&nbsp;3.&nbsp;armáda se pak spolu s&nbsp;australským a&nbsp;americkým sborem probila na konci září mezi [[Cambrai]] a&nbsp;St.&nbsp;Quentinem skrze německá postavení na Hindenburgově linii.<ref name="Willmott (2005), 266">Willmott (2005), s. 266.</ref> Francouzsko-britská vojska se valila na [[Sedan]], německá obrana se začala hroutit a&nbsp;německé velení pochopilo, že válka je prohraná. Velitel Ludendorff kvůli záchvatu [[28.&nbsp;září]] zkolaboval a&nbsp;vojenské orgány žádaly již druhý den, aby byla co nejrychleji zahájena jednání o&nbsp;příměří.<ref name="Willmott (2005), 266">Willmott (2005), s. 266.</ref> [[Soubor:The Battle of the Piave River, June 1918 Q19087.jpg|náhled|Italští vojáci v&nbsp;obranných pozicích při řece Piavě, červen 1918|alt=Desítka usmívajících se italských vojáků sedících v zákopu.]] Ztroskotala i&nbsp;rakousko-uherská [[bitva na Piavě|ofenzíva na Piavě]], kterou v&nbsp;červnu vedla 11.&nbsp;armáda výpadem z&nbsp;Tridentska a&nbsp;6.&nbsp;armáda útokem v&nbsp;samém údolí řeky Piavy. Přestože se Rakušanům podařilo Piavu na několika místech překročit a&nbsp;do [[18. červen|18.&nbsp;června]] vytvořit pět předmostí, tlak italských jednotek podpořených spojenci a&nbsp;tenčící se zálohy donutily rakousko-uherské velení ofenzívu ukončit a&nbsp;stáhnout vojáky zpět za rozvodněnou řekou.<ref name="Willmott (2005), 274">Willmott (2005), s. 274.</ref> Italský vrchní velitel [[Armando Diaz]] s&nbsp;protiútokem otálel, neboť si uvědomoval náročnost přechodu Piavy a&nbsp;vyčerpání vlastních vojáků. Italům pomáhal čas, neboť rakousko-uherská armáda se po poslední neúspěšné ofenzívě a&nbsp;pod tlakem Dohody postupující na Balkáně již začínala rozkládat. Rozhodující italský útok na Piavě známý jako [[Bitva u Vittorio Veneta|bitva u&nbsp;Vittorio Veneta]] byl zahájen v&nbsp;samém závěru války v&nbsp;noci z&nbsp;[[23. říjen|23.]] na [[24. říjen|24.&nbsp;října]]. I&nbsp;s&nbsp;pomocí britských, francouzských a&nbsp;amerických divizí se Italům podařilo obsadit druhý břeh a&nbsp;obrátit demoralizovanou rakousko-uherskou armádu na ústup.<ref name="Willmott (2005), 276–277">Willmott (2005), s. 276–277.</ref> Situace Ústředních mocností začala být neudržitelná také na Balkáně. V&nbsp;červnu se velení nad Orientální armádou rozmístěnou v&nbsp;Makedonii ujal francouzský generál [[Louis Franchet d'Espèrey]], který začal s&nbsp;přípravou společného útoku na sever.<ref name="Willmott (2005), 270">Willmott (2005), s. 270.</ref> [[Vardarská ofenzíva|Vardarskou ofenzívu]] zahájila Dohoda [[14.&nbsp;září]]. Následovalo vítězství v&nbsp;[[Bitva u Dobrého Pole|bitvě u&nbsp;Dobrého Pole]] a&nbsp;demoralizované bulharské jednotky začaly pod tlakem tohoto útoku ustupovat. Britové spolu s&nbsp;Řeky vytlačili Bulhary od Dojranského jezera a&nbsp;Francouzi, Srbové a&nbsp;Italové útočící na soluňské frontě západněji u&nbsp;města [[Bitola]] rychle postupovali na sever. Tak došlo ke zhroucení soluňské fronty, načež francouzské oddíly [[29.&nbsp;září]] obsadily [[Skopje]] a&nbsp;Britové postupovali [[Thrákie|Thrákií]] dál na východ směrem ke Konstantinopoli.<ref name="Willmott (2005), 271">Willmott (2005), s. 271.</ref> Po zániku soluňské fronty a&nbsp;kapitulaci Bulharska byly zbývající jednotky Ústředních mocností do konce války vytlačeny z&nbsp;celého Balkánu. Srbové s&nbsp;podporou Francouzů, Italů a&nbsp;Řeků v&nbsp;průběhu října donutili rakousko-uherské síly ustoupit z&nbsp;Kosova, Albánie, Černé Hory i&nbsp;Srbska, přičemž Bělehrad byl osvobozen počátkem listopadu 1918.<ref name="Westwell (2009), 234–235.">Westwell (2009), Str. 234–235.</ref> ==== Zhroucení Ústředních mocností a&nbsp;konec války ==== [[Soubor:Waffenstillstand gr.jpg|náhled|vlevo|Německá delegace v&nbsp;železničním [[Vagón z Compiègne|vagónu u&nbsp;Compiègne]] při podpisu [[Příměří z Compiègne|příměří]] [[11.&nbsp;listopad]]u 1918|alt=Barevná grafika znázorňující německou delegaci po příchodu do železničního vagónu při podpisu příměří.]] Katastrofální situace na frontách a&nbsp;rozklad vyčerpaného zázemí donutily představitele Ústředních mocností žádat o&nbsp;ukončení války. Jako první kapitulovalo Bulharsko. [[Soluňské příměří|Smlouva o&nbsp;příměří]] byla podepsána [[29.&nbsp;září]], přičemž jeho podmínky vstoupily v&nbsp;platnost následujícího dne.<ref name="Willmott (2005), 271">Willmott (2005), s. 271.</ref> Rozklad vlastní armády a&nbsp;dohodová vojska postupující k&nbsp;hlavnímu městu donutily ke stejnému kroku také Osmanskou říši. Tzv.&nbsp;[[Mudroské příměří]] bylo Osmany podepsáno [[30. říjen|30.&nbsp;října]] na ostrově [[Lémnos]].<ref name="Willmott (2005), 278">Willmott (2005), s. 278.</ref> Po boku Německého císařství zůstalo nakonec pouze Rakousko-Uhersko, které však bylo dlouhou válkou již zcela vyčerpáno. Dne [[14.&nbsp;říjen|14. října]] vzkázal císař Karel americkému prezidentu Wilsonovi, že je ochoten jednat o&nbsp;podmínkách příměří a&nbsp;[[16.&nbsp;říjen|16. října]] vydal ve snaze zachránit hroutící se monarchii [[Národní manifest]] slibující federalizaci Rakousko-Uherska.<ref name="Keegan (2003), 327.">Keegan (2003). Str. 327.</ref> Tyto kroky však již přišly pozdě, protože v&nbsp;následujících dnech se [[Rakousko-Uhersko]] [[Zánik Rakousko-Uherska|rozpadlo]]. [[28. říjen|28.&nbsp;října]] došlo v&nbsp;[[Praha|Praze]] k&nbsp;[[Vznik Československa|vyhlášení Československa]] a&nbsp;následující den došlo v&nbsp;[[Záhřeb]]u také k&nbsp;vyhlášení samostatného [[Stát Slovinců, Chorvatů a Srbů|Státu Slovinců, Chorvatů a&nbsp;Srbů]]. Ustupující rakousko-uherská armáda stahující se po [[Bitva u Vittorio Veneta|porážce u&nbsp;Vittorio Veneta]] ze severní Itálie však ještě podepsala s&nbsp;italskými veliteli [[příměří ve Villa Gusti]] nedaleko [[Padova|Padovy]].<ref name="Willmott (2005), 276–278">Willmott (2005), s. 276–278.</ref> Jednání se zástupci již prakticky neexistujícího státu začala [[1.&nbsp;listopad]]u a&nbsp;k&nbsp;podpisu příměří došlo [[3.&nbsp;listopad]]u v&nbsp;15&nbsp;hodin s&nbsp;platností od stejné hodiny následujícího dne.<ref name="Keegan (2003), 327.">Keegan (2003). Str. 327.</ref> Dne [[11.&nbsp;listopad]]u podepsal rakouský císař [[Karel&nbsp;I.]] pod silným nátlakem prohlášení, že se vzdává všech zásahů do státních záležitostí (nikoli abdikaci). Téhož dne císař opustil i&nbsp;[[Schönbrunn]]ský zámek ve [[Vídeň|Vídni]], čímž Rakousko-Uhersko definitivně zaniklo.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Pernes | jméno = Jiří | odkaz na autora = | titul = Poslední Habsburkové | vydavatel = Barrister a Knižní klub | místo = Brno | rok = 1999 | počet stran = | kapitola = Zhroucení | strany = 193 | isbn = 80-85947-30-7}}</ref> Osamocené Německo, kde se na počátku listopadu [[Kielská vzpoura|vzbouřila část námořnictva]] a&nbsp;na mnoha místech vypukla [[Listopadová revoluce (Německo)|revoluce]] bylo rovněž donuceno žádat o&nbsp;ukončení války. Vyjednávání se zástupci Dohody byla zahájena 8.&nbsp;listopadu poblíž [[Compiègne]].<ref name="pacner111">PACNER, Karel. ''Osudové okamžiky Československa'', s. 111-115</ref> Dne [[9.&nbsp;listopad]]u abdikoval německý císař [[Vilém II. Pruský|Vilém&nbsp;II.]] a&nbsp;sociální demokraté vyhlásili v&nbsp;Berlíně republiku.<ref name="pacner111" /> [[Příměří z&nbsp;Compiègne]] ukončující boje první světové války bylo v&nbsp;[[Vagón z Compiègne|železničním vagónu]] podepsáno ráno [[11.&nbsp;listopad]]u [[1918]] a&nbsp;vstoupilo v&nbsp;platnost téhož dne v&nbsp;11&nbsp;hodin. Tím první světová válka oficiálně skončila.<ref name="pacner111" /><ref name="Kershaw (2017), 72–73">Kershaw (2017), s. 72–73.</ref> Jako poslední z&nbsp;německých jednotek kapitulovaly oddíly generála Paula von Lettow-Vorbecka, které se o&nbsp;uzavření příměří dozvěděly během bojů v&nbsp;[[Severní Rhodesie|Severní Rhodesii]]. Lettow-Vorbeck formálně složil zbraně [[25.&nbsp;listopad]]u 1918.<ref name="Willmott (2005), 93">Willmott (2005), s. 93.</ref> == Válečné zločiny == === Znásilnění Belgie === [[Soubor:Damage To Louvain, Belgium, 1914 Q53271.jpg|náhled|Vypálené centrum [[Lovaň|Lovaně]]|alt=Trosky centra Lovani.]] Porušení belgické neutrality bylo hlavním argumentem, proč do války proti Německu vstoupila na počátku války Velká Británie. Nečekaný odpor belgických jednotek i&nbsp;nepřátelský postoj Belgičanů vyprovokoval útočící Němce k&nbsp;sérii odvetných zákroků namířených i&nbsp;proti civilnímu obyvatelstvu. Množství nevojáků bylo kvůli často domnělému odporu popraveno, přičemž známým se stal incident z&nbsp;[[Dinant]]u, kde němečtí vojáci usmrtili přes 600&nbsp;civilistů včetně žen a&nbsp;dětí.<ref name="Willmott (2005), 42">Willmott (2005), s. 42.</ref> Stovky lidí byly popraveny rovněž v&nbsp;[[Aarschot]], [[Tamines]], [[Andenne]] či [[Seiles]].<ref name="Keegan (2003), 73">Keegan (2003), s. 73.</ref> Neblaze proslulo především vypálení [[Lovaň|Lovaně]], kde kromě masakru stovek místních obyvatel lehla popelem pětina domů spolu s&nbsp;[[Katolická univerzita v Lovani|univerzitní]] knihovnou uchovávající vzácné [[středověk]]é [[rukopis]]y.<ref name="Willmott (2005), 42">Willmott (2005), s. 42.</ref> Německé zločiny v&nbsp;Belgii ještě zveličila britská, francouzská a&nbsp;později americká [[propaganda]] hovořící o&nbsp;„[[Německý vpád do Belgie (první světová válka)|znásilnění Belgie“]]. Příběhy o&nbsp;usmrcených duchovních, dětech a&nbsp;znásilněných ženách vyvolaly rozhořčení veřejného mínění ve státech Dohody a&nbsp;v&nbsp;neutrálních zemích.<ref name="Gilbert (2005), 72–73">Gilbert (2005), s. 72–73.</ref> Velký mezinárodní ohlas vzbudila poprava britské zdravotnice [[Edith Cavellová|Edith Cavell]], která napomáhala k&nbsp;útěku britským zajatcům. Během války došlo k&nbsp;hospodářské exploataci Belgie a&nbsp;k&nbsp;nasazení přibližně 100&nbsp;000&nbsp;Belgičanů na nucenou práci v&nbsp;Německu.<ref>HULICIUS, Eduard. ''Belgie'' Praha: Libri, 2006. Str. 148.</ref> === Okupace Srbska === [[Soubor:Austrian soldiers executing Serbs, 1917.jpg|náhled|vlevo|Rakousko-uherští vojáci popravují Srby|alt=Oddíl rakousko-uherských vojáků popravují klečící Srby.]] K&nbsp;násilnostem vůči srbskému obyvatelstvu docházelo ze strany útočících rakousko-uherských vojáků od vypuknutí války. Srbská armáda často postrádající vybavení se totiž v&nbsp;hornatém terénu často spoléhala na partyzánský způsob boje a&nbsp;ve velké míře ji podporovalo také domácí obyvatelstvo. Rakušané odpovídali hromadným zatýkáním a&nbsp;popravami civilistů často i&nbsp;v&nbsp;případě pouhého podezření z&nbsp;napomáhání nepřátelským vojákům.<ref name="Nedorost Na frontách velké války (2006), 57–58">Nedorost Na frontách velké války (2006), s. 57–58.</ref> Docházelo i&nbsp;k&nbsp;hromadným popravám zajatých srbských vojáků. [[26. říjen|26.&nbsp;října]] 1915 například bulharští vojáci spolu s&nbsp;členy [[Vnitřní makedonská revoluční organizace|VMRO]] popravili více než stovku srbských zajatců vyvlečených z&nbsp;nemocnice ve městě [[Štip]]. Po porážce srbské armády v&nbsp;roce 1915 došlo k&nbsp;okupaci Srbského království, které bylo rozděleno na rakousko-uherskou a&nbsp;bulharskou okupační zónu. Habsburská monarchie využívala [[Generální guvernorát Srbsko|obsazené srbské území]] jako zdroj surovin a&nbsp;lidských sil. Během války prošlo internačními a&nbsp;pracovními tábory přibližně 150&nbsp;000&nbsp;Srbů. Bulhaři usilující o&nbsp;přímé začlenění srbských oblastí k&nbsp;Bulharsku přikročili ve své okupační zóně k&nbsp;tvrdé [[Bulharizace|bulharizaci]]. Množství představitelů srbské inteligence bylo internováno a&nbsp;několik bylo i&nbsp;zavražděno, například [[Skopje|skopský]] metropolita [[Vićentije Krdžić]].<ref>{{Citace monografie | příjmení = Pelikán | jméno = Jan | spoluautoři = a kol. | titul = Dějiny Srbska | vydavatel = Nakladatelství Lidové noviny | místo = Praha | rok = 2005 | isbn = 80-7106-671-0 | poznámka = Dále jen ''Dějiny Srbska'' | strany = 274–276}}</ref> Známým se stal i&nbsp;masakr ve městě [[Surdulica]], kde na přelomu let 1916 a&nbsp;1917 popravily bulharské orgány přes 2&nbsp;000&nbsp;Srbů. V&nbsp;reakci na bulharský útlak došlo v&nbsp;únoru 1917 k&nbsp;[[Toplické povstání|Toplickému povstání]], které bylo potlačeno jednotkami Ústředním mocností. Následovaly tvrdé represe namířené proti srbským civilistům, které si vyžádaly přibližně 15&nbsp;000&nbsp;obětí.<ref name="Pelikán (2005), 279">Pelikán (2005), 279.</ref> První světová válka znamenala pro Srbsko demografickou katastrofu. Odhaduje se, že v&nbsp;bojích padlo 278&nbsp;000<ref name="Ferguson (2004), 260">Ferguson (2004), s. 260.</ref>&nbsp;– 400&nbsp;000&nbsp;srbských vojáků a&nbsp;845&nbsp;000&nbsp;civilistů podlehlo během bojů podvýživě, epidemiím a&nbsp;perzekuci. Dalších 100&nbsp;000&nbsp;vojáků bylo v&nbsp;bojích zmrzačeno. Srbsko tak mělo v&nbsp;letech 1914 až 1918 přijít o&nbsp;53 % mužské populace ve věku mezi 18 a&nbsp;55&nbsp;lety.<ref name="Pelikán (2005), 281">Pelikán (2005), 281.</ref> === Užití chemických zbraní === [[Soubor:British 55th Division gas casualties 10 April 1918.jpg|náhled|Oslepení angličtí vojáci po [[Čtvrtá bitva u Yper|čtvrté bitvě u&nbsp;Yper]], duben 1918|alt=Řada oslepených britských vojáků držících se za ramena.]] Signatáři [[Haagské úmluvy|Haagských úmluv]] z&nbsp;let [[1899]] a&nbsp;[[1907]] se zavázali nepoužívat v&nbsp;případě vojenského konfliktu [[Chemická zbraň|chemické zbraně]]. V&nbsp;první světové válce však užitím bojových plynů porušily Haagské úmluvy obě strany. Francouzská armáda využívala již od srpna 1914 granáty plněné [[Slzný plyn|slzným plynem]]. Němci poprvé využili dělostřelecké náboje plněné slzným plynem [[xylylbromid]]em proti Rusům v&nbsp;[[Bitva u Bolimova|bitvě u&nbsp;Bolimova]] počátkem roku 1915.<ref name="Willmott (2005), 117">Willmott (2005), s. 117.</ref> Na západní frontě byly bojové plyny poprvé úspěšně nasazeny během [[Druhá bitva u Yper|druhé bitvy u&nbsp;Yper]], kdy Němci k&nbsp;prolomení britských a&nbsp;francouzských linií vypustili 160&nbsp;tun chloru.<ref name="Keegan (2003), 160–161">Keegan (2003), s. 160–161.</ref> Obě strany v&nbsp;pokračující válce využívaly i&nbsp;další smrtící bojové plyny jako [[fosgen]] nebo hořčičný plyn, [[yperit]]. V&nbsp;reakci na nasazení chemických zbraní obě strany rozvíjely původně primitivní ochranné prvky a&nbsp;zaváděly do výbavy vojáků i&nbsp;stále dokonalejší [[Ochranná maska|plynové masky]].<ref name="Willmott (2005), 105">Willmott (2005), s. 105.</ref> === Etnické čistky === [[Soubor:Ambassador Morgenthau's Story p314.jpg|náhled|vlevo|Těla zavražděných arménských civilistů|alt=Mrtvá těla popravených arménských civilistů ležících mezi stromy.]] Během války byly usmrceny miliony civilistů, kteří byli zabiti během vojenských operací, při masakrech nebo [[pogrom]]ech. Nejrozsáhlejší [[Etnická čistka|etnickou čistkou]], ke které došlo během války, byla [[Arménská genocida|genocida Arménů]].<ref name="Keegan (2005), 16">Keegan (2005), s. 16.</ref> Drastická opatření vůči arménské komunitě zavedly osmanské úřady po porážce u&nbsp;Sarikamiše na jaře roku 1915. Elity a&nbsp;část mužů v&nbsp;produktivním věku byly popraveny a&nbsp;zbývající arménské obyvatelstvo bylo během pochodů smrti deportováno do koncentračního tábora v&nbsp;[[Aleppo|Aleppu]].<ref name="Gilbert (2005), 204–205">Gilbert (2005), s. 204–205.</ref> Přeživší byli následně vedeni přes [[Syrská poušť|Syrskou poušť]] do táboru v&nbsp;[[Dajr az-Zaur]]. Dle odhadů bylo během [[Genocida|genocidy]] usmrceno 1&nbsp;000&nbsp;000 až 1&nbsp;500&nbsp;000&nbsp;Arménů.<ref name="Gilbert (2005), 234–235">Gilbert (2005), s. 234–235.</ref> Kromě Arménů však Turci během války pronásledovali i&nbsp;další etnické a&nbsp;náboženské skupiny, které byly považovány za podezřelé a&nbsp;neloajální. Hovoří se rovněž o&nbsp;[[Řecká genocida|genocidě Řeků]] a&nbsp;[[Asyrská genocida|Asyřanů]] a&nbsp;perzekuci se nevyhnuly ani další křesťanské komunity žijící na území Osmanské říše. Během války na kavkazské frontě se naopak násilností vůči muslimskému obyvatelstvu dopouštěly jednotky vzbouřených Arménů.<ref name="Keegan (2005), 180">Keegan (2005), s. 180.</ref> Druhou zemí, kde docházelo k&nbsp;velkým masakrům a&nbsp;etnickým čistkám, bylo carské Rusko. S&nbsp;blížící se frontovou linií se část obyvatel Polska, Litvy a&nbsp;Ukrajiny obracela proti židovským spoluobčanům, kteří byli označováni za potenciální špióny sympatizující s&nbsp;Ústředními mocnostmi. Na mnoha místech docházelo k&nbsp;vyhánění Židů z&nbsp;jejich domovů a&nbsp;násilnostem, přičemž organizací protižidovských pogromů prosluli na východní frontě především kozáci bojující v&nbsp;carské armádě.<ref name="Gilbert (2005), 200">Gilbert (2005), s. 200.</ref> Velkokníže Nikolaj navíc v&nbsp;roce 1915 rozhodl o&nbsp;přesídlení 150&nbsp;000&nbsp;německých osadníků z&nbsp;[[Volyň|Volyně]] na [[Sibiř]]. Odhaduje se, že násilné přesídlení nepřežila třetina až polovina z&nbsp;nich. Carské úřady se zločinů vůči civilnímu obyvatelstvu dopouštěly i&nbsp;ve střední Asii, kde v&nbsp;roce 1916 vypuklo protiruské povstání muslimského obyvatelstva. Po potlačení povstání v&nbsp;ruském [[Turkestán]]u byly zmasakrovány nebo vyhnány z&nbsp;domovů tisíce [[Kyrgyzové|Kyrgyzů]], [[Kazaši|Kazachů]] a&nbsp;příslušníků dalších muslimských národů.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Kokaisl | jméno = Petr | titul = Dějiny Kyrgyzstánu očima pamětníků: 1917–1938 | url = | vydavatel = Nostalgie | místo = Praha | rok = 2012 | počet stran = 248 | kapitola = Povstání v roce 1916 | strany = 60–75 | isbn = 978-80-905365-0-0 }}</ref> === Námořní blokáda a&nbsp;ponorková válka === {{Podrobně|První bitva o Atlantik|Seznam válečných lodí ztracených během první světové války}} [[Soubor:Bundesarchiv DVM 10 Bild-23-61-17, Untergang der "Lusitania".jpg|náhled|Potopení parníku [[RMS Lusitania|RMS&nbsp;''Lusitania'']]|alt=Ilustrace potápějícího se parníků.]] Německo i&nbsp;Británie začaly s&nbsp;počátkem války, v&nbsp;rozporu s&nbsp;ustanovením druhé Haagské konference, klást v&nbsp;Severním moři [[Minové pole|minová pole]]. Británie prohlásila oblast Severního moře za bojové pásmo a&nbsp;navíc přes odpor některých neutrálních států, jako například [[Švédsko|Švédska]] či [[Norsko|Norska]], přistoupila k&nbsp;námořní blokádě Ústředních mocností.<ref name="Gilbert (2005), 154">Gilbert (2005), s. 154.</ref> Zadržené neutrální lodě byly eskortovány do britských přístavů, kde Britové zabavovali zboží vojenského charakteru. Britská vláda postupně zařadila mezi [[kontraband]] téměř veškeré zboží převážené na neutrálních lodích a&nbsp;dodnes je diskutováno, zda takto striktní blokáda neporušovala mezinárodní [[válečné právo]].<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hrbek | jméno = Jaroslav | odkaz na autora = | titul = Velká válka na moři. Díl 2. Rok 1915 | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2001 | isbn = 80-85983-85-0 | počet stran = 226 | poznámka = [Dále jen: ''Hrbek Velká válka na moři 2. díl. Rok 1915. (2001)''] | strany = 128–129}}</ref><ref name="Hrbek (2002), s. 151">Hrbek (2002), s. 151.</ref> V&nbsp;důsledku účinné blokády začalo obyvatelstvo Ústředních mocností strádat hlady a&nbsp;stovky tisíc civilistů v&nbsp;Německu a&nbsp;Rakousko-Uhersku v&nbsp;důsledku vyhladovění za války zemřely.<ref name="Willmott (2005), 285">Willmott (2005), s. 285.</ref> Německá strana disponující slabším námořnictvem zareagovala na britskou převahu na mořích nasazením ponorek. Ponorkové války s&nbsp;obchodním loďstvem nepřátel se, kromě Japonska a&nbsp;USA, zúčastnily v&nbsp;letech 1914 až 1918 všechny námořní velmoci zapojené do války, avšak nejničivěji si vedla především německá strana.<ref name="Hrbek (2002), s. 161–164">Hrbek (2002), s. 161–164.</ref> Kromě snahy o&nbsp;oslabení britské blokády se Němci snažili s&nbsp;pomocí ponorek ohrozit zásobování samotné Británie zcela závislé na námořní dopravě.<ref name="Allan (2012), 110.">Allan (2012). Str. 110.</ref><ref name="Hrbek (2002), s. 161">Hrbek (2002), s. 161.</ref> K&nbsp;prvnímu útoku německé ponorky na obchodní loď bez předchozího varování došlo v&nbsp;[[Calaiská úžina|Calaiské úžině]] [[26. říjen|26.&nbsp;října]] 1914, kdy [[Třída U 23|SM&nbsp;''U&nbsp;24'']] torpédovala francouzský trajekt ''Amiral Ganteaume'' převážející do Británie belgické uprchlíky. Nedošlo však k&nbsp;jeho potopení a&nbsp;''Amiral Ganteaume'' doplul do přístavu, přestože během útoku zahynulo na jeho palubě 40&nbsp;osob.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hrbek | jméno = Jaroslav | odkaz na autora = Jaroslav Hrbek | titul = Velká válka na moři. Díl 1. Rok 1914 | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2001 | isbn = 80-85983-84-2 | počet stran = 258 | poznámka = [Dále jen: ''Hrbek Velká válka na moři 1. díl. Rok 1914. (2001)''] | strany = 97}}</ref> Během války potopily německé ponorky přibližně 6&nbsp;000 obchodních lodí o&nbsp;[[Registrovaná tonáž|tonáži]] přibližně 12&nbsp;milionů [[Brutto registrovaná tuna|BRT]].<ref name="Hrbek (2002), s. 163">Hrbek (2002), s. 163.</ref> Přes tyto úspěchy však Německo nedokázalo Británii s&nbsp;pomocí ponorek vyřadit z&nbsp;války. Důvodem byl jejich nedostatečný počet a&nbsp;malý akční rádius spolu se zavedením účinné obranné taktiky [[konvoj]]ů, kdy skupiny obchodních lodí doprovázely lodě válečné.<ref name="Hrbek (2002), s. 162">Hrbek (2002), s. 162.</ref> Neomezená ponorková válka a&nbsp;potápění neutrálních plavidel navíc výrazně přispěly ke zhoršení vztahů Německa se Spojenými státy.<ref name="Allan (2012), 110.">Allan (2012). Str. 110.</ref> == Zázemí == [[Soubor:The Arms Production in Britain in the First World War Q27873.jpg|náhled|vlevo|Ženy zaměstnané v&nbsp;[[londýn]]ské zbrojovce|alt=Skupina žen pózujících před dělostřeleckými náboji v muniční továrně.]] Na počátku konfliktu žádný ze zapojených států nepočítal s&nbsp;dlouhou opotřebovávací válkou vyžadující všechny dostupné lidské i&nbsp;materiální prostředky. Totální válka mobilizovala k&nbsp;podpoře vojenského úsilí celé zázemí, které představovalo tzv.&nbsp;''domácí frontu''. Všechny státy postupně zaváděly centralistická opatření a&nbsp;ve snaze podřídit hospodářství válečnému úsilí zvyšovaly výkon průmyslové výroby a&nbsp;usilovaly o&nbsp;sociální zabezpečení vlastního obyvatelstva.<ref name="Willmott (2005), 122">Willmott (2005), s. 122.</ref> Klíčovou úlohu měl během války rychle rostoucí [[zbrojní průmysl]], který odčerpával značnou část zdrojů a&nbsp;zaměstnával stále větší množství obyvatel. Nedostatek pracovních sil po povolání mužů do armád byl kompenzován zapojením žen, které byly zaměstnávány jako úřednice, pracovaly v&nbsp;dopravě, zemědělství, lehkém i&nbsp;těžkém průmyslu. Například ve Francii se počet dělníků ve zbrojovkách zvýšil z&nbsp;50&nbsp;000 v&nbsp;roce 1914 na 1&nbsp;700&nbsp;000 v&nbsp;roce 1918, přičemž dvě třetiny z&nbsp;nich tvořily právě ženy.<ref name="Willmott (2005), 123">Willmott (2005), s. 123.</ref> Nedostatek potravin vedl některé státy k&nbsp;zavedení [[Přídělový systém|přídělového systému]], kdy byly především potraviny, ale i&nbsp;další nedostatkové komodity jako palivo, šatstvo a&nbsp;další zboží, vydávány pouze na základě přídělových lístků. Nejhůře se nedostatek potravin a&nbsp;dalšího zboží začal kvůli námořní blokádě v&nbsp;průběhu války projevovat v&nbsp;Německu a&nbsp;Rakousko-Uhersku. Obyvatelstvo Ústředních mocností trpělo hladem a&nbsp;snižující se příděly donutily strádající obyvatele konzumovat [[náhražka|náhražkové]] (''ersatz'') potraviny. Špatná úroda [[brambor]] v&nbsp;roce 1916 předznamenala v&nbsp;Německu a&nbsp;Rakousku tzv.&nbsp;„řepnou“ či „tuřínovou zimu“, neboť jedinými dostupnými potravinami v&nbsp;mnoha městech zůstaly pouze [[krmná řepa]] a&nbsp;[[tuřín]].<ref name="Willmott (2005), 124">Willmott (2005), s. 124.</ref> Stovky tisíc podvyživených civilistů podlehly nemocem, zimě a&nbsp;hladu. Odhaduje se, že jen v&nbsp;Německu zemřelo v&nbsp;letech 1914 až 1918 kvůli podvyživení přibližně 700&nbsp;000&nbsp;lidí.<ref name="Willmott (2005), 285">Willmott (2005), s. 285.</ref> == Podpora války == [[Soubor:British_recruits_August_1914_Q53234.jpg|náhled|Britští dobrovolníci v Londýně v&nbsp;srpnu 1914]] Nacionalismus a&nbsp;militarismus formovaly náladu znepřátelených evropských národů ještě před vypuknutím války. Domácí [[propaganda]] vykreslovala nepřátelské státy a&nbsp;národy jako hrozbu a&nbsp;pobízela obyvatelstvo k&nbsp;podpoře válečného konfliktu.<ref name="Willmott (2005), 12">Willmott (2005), s. 12.</ref> Důraz byl kladen i&nbsp;na [[Vlastenectví|patriotismus]], povinnost vůči vlasti, obranu hodnot, věrnost a&nbsp;čest.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Eksteins | jméno = Modris | odkaz na autora = | titul = Svěcení jara: velká válka a zrod moderní doby | url = | vydavatel = Argo | místo = Praha | rok = 2019 | vydání = | počet stran = 386 | kapitola = | strany = 187 | isbn = 978-80-257-2935-9 | poznámka = [Dále jen: ''Eksteins (2019)'']}}</ref> Dle britského historika [[Niall Ferguson|Nialla Fergusona]] však nadšení v&nbsp;počátku války rozhodně nesdílela celá evropská společnost, ve které spíše převažovaly existenční obavy a&nbsp;nezřídka i&nbsp;panika.<ref name="Ferguson (2004), 170–179">Ferguson (2004), s. 170–179.</ref> Přesto se válčícím státům podařilo především díky povinným vojenským odvodům a&nbsp;disciplinovanému obyvatelstvu úspěšně mobilizovat miliony mužů. Německo povolalo během války do armády více než 13&nbsp;400&nbsp;000&nbsp;vojáků, Rusko 12&nbsp;milionů, Francie a&nbsp;Britské impérium více než 8,5&nbsp;milionu, Rakousko-Uhersko 7&nbsp;800&nbsp;000 a&nbsp;Itálie téměř 6&nbsp;milionů.<ref name="Willmott (2005), 307">Willmott (2005), s. 307.</ref> Británie z&nbsp;počátku spoléhající na profesionální armádu a&nbsp;dobrovolníky musela od roku 1916 rovněž přistoupit k&nbsp;zavedení branné povinnosti a&nbsp;povinným odvodům.<ref name="Ferguson (2004), 186">Ferguson (2004), s. 186.</ref> [[Soubor:Harry R. Hopps, Destroy this mad brute Enlist - U.S. Army, 03216u edit.jpg|náhled|vlevo|upright|Protiněmecká propaganda v roce 1917]] Válčící státy se až do konce konfliktu snažily maximalizovat válečné úsilí společnosti také s&nbsp;pomocí propagandy a&nbsp;[[Cenzura|cenzury]] kontrolující tisk ale i&nbsp;osobní korespondenci mezi vojáky a&nbsp;jejich blízkými v&nbsp;zázemí.<ref name="Eksteins (2019), 242">Eksteins (2019), s. 242.</ref> Množství vlasteneckých žurnalistů, akademiků či básníků se do podpory války zapojovalo dobrovolně.<ref name="Ferguson (2004), 210">Ferguson (2004), s. 210.</ref> Propaganda se prostřednictvím plakátů, novin, knih, fotografií a&nbsp;filmů zaměřovala především na posílení odhodlání vlastního obyvatelstva a&nbsp;ovlivnění veřejného mínění v&nbsp;neutrálních státech. Jelikož navíc záhy docházely prostředky na financování války, koncentrovalo se úsilí propagandy i&nbsp;na získávání financí. Obyvatelstvo bylo vyzýváno k&nbsp;podpoře války skrze nákup válečných dluhopisů.<ref name="Willmott (2005), 123">Willmott (2005), s. 123.</ref><ref name="Ferguson (2004), 207">Ferguson (2004), s. 207.</ref> Totální válka vedla i&nbsp;k&nbsp;nebývalému zapojení žen. Ženy nahrazovaly mobilizované muže v&nbsp;práci a&nbsp;byly masivně nasazeny v&nbsp;zemědělství i&nbsp;v&nbsp;průmyslu. Ženy pracovaly nejen jako zdravotnice, ale v&nbsp;některých případech se přímo se zúčastnily i&nbsp;bojů první světové války. V&nbsp;[[Srbská armáda|srbské armádě]] se proslavila [[Milunka Savić]] či Britka [[Flora Sandes]]. Na ruské straně bylo zformováno dokonce několik ženských praporů. Tzv.&nbsp;„prapor smrti“ pod velením [[Maria Leontijevna Bočkareva|Marije Bočkarjovové]] se do bojů zapojil během Kerenského ofenzívy.<ref name="Willmott (2005), 128">Willmott (2005), s. 128.</ref> == Odpor k&nbsp;válce == Vzepětí nacionalismu přehlušilo v&nbsp;roce 1914 hlasy hovořící proti vojenskému konfliktu. Opozice proti válce se formovala především mezi [[Pacifismus|pacifisty]], částí [[Socialismus|socialistů]], [[Anarchismus|anarchisty]], křesťany a&nbsp;[[Feminismus|feministkami]].<ref name="Willmott (2005), 127">Willmott (2005), s. 127.</ref> Vůči světové válce vystupovala i&nbsp;část intelektuálů, například profesor práva [[Walther Schücking]], spisovatel [[Romain Rolland]] nebo fyzik [[Albert Einstein]].<ref name="Ferguson (2004), 173–175">Ferguson (2004), s. 173–175.</ref> K&nbsp;zastavení bojů vyzýval i&nbsp;[[papež]] [[Benedikt&nbsp;XV.]],<ref name="Ferguson (2004), 307">Ferguson (2004), s. 307.</ref> který znepřáteleným stranám adresoval [[1.&nbsp;listopad]]u 1914 svou encykliku ''[[Ad beatissimi apostolorum]]'' volající po míru. Do vězení se pro své veřejné vystupování proti válce dostal britský matematik a&nbsp;filosof [[Bertrand Russell]] či americký odborářský vůdce [[Eugene V.&nbsp;Debs]]. Vojenské soudy tvrdě trestaly i&nbsp;šíření protiválečných letáků a&nbsp;docházelo k&nbsp;pronásledování odpíračů vojenské služby.<ref name="Willmott (2005), 127">Willmott (2005), s. 127.</ref> Utrpení na frontě a&nbsp;obrovské ztráty záhy zchladily počáteční nadšení některých vojáků. S&nbsp;pokračující válkou docházelo stále častěji k&nbsp;dezercím a&nbsp;vzpourám. Během [[Vánoce|Vánoc]] v&nbsp;roce 1914 došlo na západní frontě k&nbsp;neoficiálnímu vyhlášení [[Vánoční příměří|příměří]] mezi německými, francouzskými a&nbsp;britskými vojáky, kteří opustili zákopy a&nbsp;v&nbsp;území nikoho zpívali [[Koleda|koledy]] a&nbsp;sehráli několik [[fotbal]]ových zápasů.<ref name="Gilbert (2005), 173">Gilbert (2005), s. 173.</ref><ref name="Willmott (2005), 103">Willmott (2005), s. 103.</ref> [[Soubor:The Deserter.jpg|náhled|vlevo|[[Boardman Robinson]]: ''The Deserter'', 1916|alt=Kresba postavy připomínající Ježíše stojící před popravčí četou složené z vojáků jednotlivých států zapojených do konfliktu.]] Katastrofální životní podmínky a&nbsp;odpor k&nbsp;nesmyslným jatkám vyvolal mezi vojáky obou stran řadu rebelií. Velké vzpoury nastaly v&nbsp;řadách demoralizované francouzské armády po neúspěchu Nivellovy ofenzívy na jaře roku 1917. Frontu navzdory rozkazům opustilo téměř 30&nbsp;000&nbsp;francouzských vojáků a&nbsp;další odmítali do frontových linií nastoupit. Při potlačení vzpoury bylo 24&nbsp;000&nbsp;vojáků potrestáno a&nbsp;před vojenské soudy bylo postaveno 3&nbsp;335&nbsp;mužů, z&nbsp;nichž 449 dostalo trest smrti. Popraveno však nakonec bylo pouze 27 z&nbsp;nich.<ref name="Willmott (2005), 212–213">Willmott (2005), s. 212–213.</ref> Dezerce byly časté i&nbsp;v&nbsp;italském vojsku či v&nbsp;mnohonárodnostních armádách Rakousko-Uherska, Ruska a&nbsp;Osmanské říše.<ref name="Astorri a Salvadori (2010), 133–134">Astorri a Salvadori (2010), s. 133–134</ref> Ve válkou vyčerpaném Rusku došlo v&nbsp;roce 1917 k&nbsp;rozkladu armády, hromadným dezercím a&nbsp;k&nbsp;revoluci odstranivší carský režim. Bolševici posléze získali moc i&nbsp;díky slibům na okamžité vystoupení z&nbsp;války. Ve [[Střední Asie|středoasijském]] [[Turkestán]]u se [[Islám|muslimské]] obyvatelstvo začalo proti carskému režimu bouřit dokonce již v&nbsp;roce 1916, kdy došlo ke zrušení výjimky zprošťující muslimy povinné vojenské služby. Toto hnutí později přerostlo v&nbsp;ozbrojené [[Hnutí basmačů|Basmačské povstání]] potlačené teprve ve [[1920–1929|20.&nbsp;letech]] [[Sovětský svaz|Sovětským svazem]]. Nespokojenost s&nbsp;probíhající válkou se promítla i&nbsp;do povstání [[Irové|Irů]] bouřících se proti britské nadvládě. Během [[Velikonoční povstání|Velikonočního povstání]] organizovaného [[Irské republikánské bratrstvo|Irským republikánským bratrstvem]] a&nbsp;podporovaného Němci došlo v&nbsp;[[Dublin]]u v&nbsp;dubnu 1916 k&nbsp;šestidenním bojům s&nbsp;britským vojskem, které však vzpouru irských republikánů dokázalo potlačit.<ref name="Willmott (2005), 227">Willmott (2005), s. 227.</ref> Na konci války proběhly velké vzpoury námořnictva Ústředních mocností. Rakousko-uherští námořníci provedli na počátku února 1918 [[Vzpoura v boce Kotorské|vzpouru v&nbsp;boce Kotorské]] a&nbsp;němečtí námořníci se v&nbsp;listopadu téhož roku [[Kielská vzpoura|vzbouřili v&nbsp;Kielu]], což v&nbsp;Německu předznamenalo [[Listopadová revoluce (Německo)|listopadovou revoluci]]. U&nbsp;nevládnoucích národů mnohonárodnostních států se odpor k&nbsp;pokračující válce promísil před jejím koncem se snahou o&nbsp;nabytí státní samostatnosti.<ref name="Křen (2005), 343">Křen (2005), s. 343.</ref> == Důsledky první světové války == {{Podrobně|Důsledky první světové války|Pařížská mírová konference (1919)|Oběti první světové války|Mandátní území}} První světová válka vytvořila dějinný zlom v&nbsp;oblasti vojenské, geopolitické i&nbsp;hospodářské. Promítla se však výrazně i&nbsp;do dějin každodennosti, pokud jde o&nbsp;celospolečenskou atmosféru, tradiční morální hodnoty nebo kulturní zvyklosti a&nbsp;společenské návyky. Velká válka byla průmyslovým konfliktem vyznačujícím se [[Totální válka|totálním]] nasazením obyvatel zapojených států a&nbsp;dlouhými [[Opotřebovávací válka|opotřebovávacími]] [[Zákopová válka|boji v&nbsp;zákopech]]. Konflikt z&nbsp;let 1914 až 1918 představuje jeden ze zásadních zlomů [[20.&nbsp;století]] a&nbsp;[[Moderní dějiny|moderních dějin]] lidstva, jehož důsledky pociťuje dodnes.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Černý | jméno = František | odkaz na autora = | titul = Moje záznamy ze světové války 1914–1918 | url = | vydavatel = NZB | místo = Praha | rok = 2014 | počet stran = 159 | kapitola = | strany = 147–153 | isbn = 978-80-904272-8-0}}</ref> Proto Velkou válku mnozí historici označují za katastrofu definitivně ukončující [[Dlouhé 19. století|dlouhé 19.]] a&nbsp;uvozující [[krátké 20.&nbsp;století]].<ref name="Hobsbawm (1998), 31">[[Eric Hobsbawm|HOBSBAWM, Eric]]. ''Věk extrémů: Krátké 20. století 1914–1991'' Praha: 1998. [dále jen Hobsbawm (1998)]. Str. 31.</ref><ref name="Vinen (2007), 16–17">[[Richard Vinen|VINEN, Richard]]. ''Evropa dvacátého století'' Praha: 2007. [dále jen Vinen (2007)]. Str. 16–17.</ref> === Ztráty a&nbsp;technologický pokrok === [[Soubor:Aero Ae-01.jpg|náhled|Rakousko-Uherský [[průzkumný letoun]] [[Hansa-Brandenburg B.I]], vyráběný po válce jako [[Aero Ae-01]]|alt=Odstavený rakousko-uherský průzkumný letoun Hansa-Brandenburg B.I.]] Ve snaze zvrátit patovou situaci na frontách vyvinuly zapojené státy během války řadu technologických a&nbsp;ekonomických zefektivnění a&nbsp;novinek v&nbsp;oblasti vojenství. Kvůli válce došlo k&nbsp;rozvoji mechanizace, vývoji mnoha nových a&nbsp;vylepšení stávajících zbraní, které získávaly nebývale ničivou sílu a&nbsp;pozměňovaly [[Vojenská taktika|vojenskou taktiku]]. Modernizovaná děla byla přesnější a&nbsp;díky rozvoji komunikačních sítí a&nbsp;lepší koordinaci s&nbsp;postupující pěchotou se jejich palba stávala mnohem efektivnější.<ref>BLACK, Jeremy. ''Zbraně, které změnily svět'' Líbeznice: 2009. Str. 127–128.</ref> Do bojů byla poprvé ve velkém měřítku nasazována i&nbsp;dalekonosná děla a&nbsp;[[kulomet]]y, které spolu se zátarasy z&nbsp;[[Ostnatý drát|ostnatého drátu]] vytvořily pro pěšáky téměř nepřekonatelnou překážku. K&nbsp;dobytí zákopů byly proto dále vylepšovány ruční [[Granát (zbraň)|granáty]], [[minomet]]y a&nbsp;[[plamenomet]]y. Dynamicky se rozvíjející [[letectví]] umožnilo vylepšovaná letadla využívat k&nbsp;pozorování i&nbsp;bombardování. Po zabudování kulometu a&nbsp;vyřešení problému [[Synchronizátor střelby|synchronizace]] se pak stíhací letouny efektivněji zapojily přímo do bojů ve vzduchu. Na moři byly za první světové války masivně využívány [[Ponorka|ponorky]] a&nbsp;poprvé ač ve velmi omezeném měřítku byly využity i&nbsp;[[Letadlová loď|letadlové lodě]]. Novinku pak představovaly i&nbsp;nově sestrojené [[tank]]y a&nbsp;[[samopal]]y napomáhající překonávat pevná defenzivní postavení a&nbsp;rozpohybovat tak statické zákopové boje. Obě strany navíc ve velkém měřítku využívaly i&nbsp;před válkou zakázané [[Chemická zbraň|bojové chemické látky]].<ref>{{Citace kvalifikační práce | příjmení = Pražák | jméno = Marek | instituce = Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, Zdravotně sociální fakulta | odkaz na instituci = Zdravotně sociální fakulta Jihočeské univerzity | titul = Používání chemických zbraní v 1. světové válce a poučení pro současnost | url = https://theses.cz/id/zhloao/Bakalsk_prce.pdf?zpet=%2Fvyhledavani%2F%3Fsearch%3Dchemick%C3%A9%20zbran%C4%9B%20prvn%C3%AD%20sv%C4%9Btov%C3%A1%20v%C3%A1lka%26start%3D1 | typ práce = Bakalářská práce | vedoucí = Vladimír Pitschmann | místo = České Budějovice | rok vydání = 2011 | strany = 23, 41 | datum přístupu = 2021-05-16}}</ref> [[Soubor:Rajhrad, památník padlým (1).JPG|náhled|190px|vlevo|Pomník padlým v obci [[Rajhrad]] v Jihomoravském kraji]] Vedle zbraní došlo za války k&nbsp;vývoji nových vynálezů a&nbsp;k&nbsp;zdokonalení mnoha technologií. Kvůli blokádám a&nbsp;nedostatku zdrojů byly vyvíjeny umělé tkaniny, kůže i&nbsp;potraviny.<ref name="Honzík a Honzíková (1984), 307">Honzík a Honzíková (1984), s. 307.</ref> Došlo k&nbsp;vylepšení [[radiokomunikace]], rozšíření [[Zdrhovadlo|zipů]], [[Hodinky|náramkových hodinek]], [[Čajový sáček|čajových pytlíků]], [[Korozivzdorná ocel|korozivzdorné oceli]], účinnějších hygienických ubrousků a&nbsp;[[Menstruační vložka|menstruačních vložek]].<ref>{{Citace elektronické monografie | příjmení = Evans | jméno = Stephen | titul = 10 inventions that owe their success to World War One | vydavatel = www.bbc.com | odkaz na vydavatele = BBC | datum vydání = 2014-04-13 | datum přístupu = 2018-04-05 | url = http://www.bbc.com/news/magazine-26935867}}</ref> Díky zkušenostem z&nbsp;operací tisíců raněných došlo navíc i&nbsp;k&nbsp;rozvoji medicíny. Množství vojáků s&nbsp;amputovanými končetinami potřebovalo funkční [[Protéza|protézy]] a&nbsp;o&nbsp;záchranu znetvořených mužů usilovala [[plastická chirurgie]]. Za průkopníka moderní plastické chirurgie bývá považován Novozélanďan [[Harold Gillies]], který provedl na 11&nbsp;000&nbsp;operací a&nbsp;vyvinul techniku [[Kožní štěpy|kožních štěpů]].<ref>DUIN, Nancy ''Historie medicíny: od pravěku do roku 2020'', Praha: Slovart 1997. Str. 138.</ref> Zkoumáním [[Posttraumatická stresová porucha|posttraumatické stresové poruchy]] vyvolané u&nbsp;mnoha vojáků otřesnými válečnými zážitky pak nové poznatky získávala také [[psychiatrie]].<ref>HUNT, Morton. ''Dějiny psychologie'', Praha: Portál, 2000. Str. 536.</ref> I&nbsp;díky novým a&nbsp;zdokonaleným zbraním zemřelo během pět let trvajícího konfliktu přímo v&nbsp;boji či kvůli zraněním a&nbsp;nemocem přibližně 9,5&nbsp;milionů vojáků a&nbsp;asi 21&nbsp;milionů jich bylo zraněno.<ref name="Westwell (2013), 185">Westwell (2013), s. 185.</ref><ref name="Ferguson (2004), 260">Ferguson (2004), s. 260.</ref> Odhaduje se, že masakry civilistů, nemoci a&nbsp;strádání ve špatně zásobeném zázemí si navíc vyžádaly i&nbsp;dalších 6&nbsp;milionů civilních obětí. Přibližně dvě třetiny z&nbsp;nich připadají na [[Ruské impérium]] a&nbsp;[[Osmanská říše|Osmanskou říši]], kde během války došlo ke [[Arménská genocida|genocidě Arménů]], [[Řecká genocida|Řeků]] a&nbsp;[[Asyrská genocida|Asyřanů]].<ref name="Westwell (2013), 185">Westwell (2013), s. 185.</ref> Ještě během války se navíc prostřednictvím amerických vojáků rozšířila tzv.&nbsp;[[španělská chřipka]]. Při následné celosvětové pandemii jí podlehly další desítky milionů lidí.<ref name="Willmott (2005), 287">Willmott (2005), s. 287.</ref> Miliony zemřelých připomíná do dnešních dnů množství památníků, zachovalých vojenských hřbitovů a&nbsp;[[Hrob Neznámého vojína|hroby neznámých vojínů]], které byly ve velkém počtu budovány v&nbsp;meziválečném období. Mezi pamětní dny věnované památce padlých, veteránů a&nbsp;ukončení války patří [[Den válečných veteránů]] slavený [[11.&nbsp;listopad]]u nebo [[Den Anzac]] oslavovaný Australany a&nbsp;Novozélanďany [[25. duben|25.&nbsp;dubna]].<ref name="Astorri a Salvadori (2010), 173">Astorri a Salvadori (2010), s. 173</ref> {| class="wikitable floatleft" |+ Ztráty na životech<ref name="Westwell (2013), 185">Westwell (2013), s. 185.</ref><ref name="Ferguson (2004), 260">Ferguson (2004), s. 260.</ref> |- !|Stát !!Počet padlých vojáků!! Počet civilních obětí |- |align=left|'''[[Belgie]]''' || 14&nbsp;000 – 38&nbsp;000 || 85&nbsp;000 – 115&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Bulharské carství|Bulharsko]]''' || 76&nbsp;000 – 88&nbsp;000 || 100&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Třetí Francouzská republika|Francie]]''' || 1&nbsp;398&nbsp;000 || 340&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Italské království|Itálie]]''' || 460&nbsp;000 – 578&nbsp;000 || 590&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Německé císařství|Německo]]''' || 1&nbsp;800&nbsp;000 – 2&nbsp;037&nbsp;000 || 425&nbsp;000 – 765&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Osmanská říše]]''' || 325&nbsp;000 – 804&nbsp;000 || 2&nbsp;100&nbsp;000 – 2&nbsp;500&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Rakousko-Uhersko]]''' || 1&nbsp;100&nbsp;000 || 590&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Rumunské království|Rumunsko]]''' || 250&nbsp;000 || 330&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Ruské impérium|Rusko]]''' || 1&nbsp;811&nbsp;000 || 1&nbsp;140&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Spojené království Velké Británie a Irska|Spojené království]]''' || 723&nbsp;000 || 292&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Srbské království|Srbsko]]''' || 278&nbsp;000 || 450&nbsp;000 – 800&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Spojené státy americké|USA]]''' || 114&nbsp;000 || 757 |} === Politické a&nbsp;hospodářské důsledky === [[Soubor:Map Europe 1923-cs.svg|náhled|Mapa Evropy v&nbsp;roce [[1923]]|alt=Mapa Evropy z roku 1923 zachycující staré a nové státní hranice.]] Přímým důsledkem války byly i&nbsp;velké politické změny, kdy došlo k&nbsp;rozpadu předválečné struktury států a&nbsp;na místě zaniklých [[Mnohonárodnostní stát|mnohonárodnostních]] monarchií vznikly nové [[národní stát]]y.<ref name="Křen (2005), 355">Křen (2005), s. 355.</ref> Důsledkem světové války byl zánik [[Rakousko-Uhersko|Rakouska-Uherska]], [[car]]ského [[Ruské impérium|Ruska]], [[Německo|Německého císařství]] a&nbsp;[[Osmanská říše|Osmanské říše]] a&nbsp;vznik množství nástupnických států.<ref name="Westwell (2013), 186">Westwell (2013), s. 186.</ref> Ještě v&nbsp;průběhu konfliktu se vyčerpané Rusko propadlo do [[Ruská občanská válka|občanské války]], během níž se impérium rozpadlo a&nbsp;na Rusku se osamostatnily [[Baltské státy|pobaltské státy]], [[Finsko]] a&nbsp;na krátký čas též [[Běloruská lidová republika|Bělorusko]], [[Ukrajinská lidová republika|Ukrajina]] a&nbsp;[[Zakavkazská demokratická federativní republika|zakavkazské republiky]]. Po vítězství [[Bolševici|bolševiků]] v&nbsp;občanské válce došlo v&nbsp;roce [[1922]] k&nbsp;ustanovení [[Sovětský svaz|Sovětského svazu]].<ref name="Křen (2005), 355">Křen (2005), s. 355.</ref> Rakousko-Uhersko se v&nbsp;závěru války [[Zánik Rakousko-Uherska|rozpadlo]] na nové republiky [[První Rakouská republika|Rakousko]], [[První republika|Československo]] a&nbsp;[[První Maďarská republika|Maďarsko]]. Došlo rovněž k&nbsp;znovuobnovení samostatného [[Druhá Polská republika|Polska]] a&nbsp;ke vzniku [[Jugoslávie]]. Zbylé území Rakousko-Uherska připadlo Rumunsku a&nbsp;Itálii.<ref name="pacner119">PACNER, Karel. ''Osudové okamžiky Československa'', s. 119</ref> Ruská [[Besarábie]] byla připojena k&nbsp;Rumunsku a&nbsp;[[Podkarpatská Rus]] k&nbsp;Československu. Nově vzniklé státy ve střední a&nbsp;východní Evropě se okamžitě pustily do vzájemných sporů a&nbsp;někdy i&nbsp;bojů o&nbsp;společné hranice.<ref name="Westwell (2013), 186">Westwell (2013), s. 186.</ref> Přestože byly navíc tyto státy budovány jako národní,<ref name="Křen (2005), 360">Křen (2005), s. 360.</ref> žilo v&nbsp;nich velké množství národnostních menšin a&nbsp;vzájemné soužití přinášelo další komplikace a&nbsp;spory v&nbsp;meziválečném období.<ref name="Westwell (2013), 186–187">Westwell (2013), s. 186–187.</ref><ref name="Křen (2005), 453">Křen (2005), s. 453.</ref> Nedostatečná spolupráce nově vzniklých států navíc v&nbsp;budoucnu nahrávala agresivním režimům v&nbsp;Sovětském svazu a&nbsp;[[Nacistické Německo|nacistickém Německu]].<ref name="Křen (2005), 361">Křen (2005), s. 361.</ref><ref name="Westwell (2013), 187">Westwell (2013), s. 187.</ref> Francie získala od poraženého Německa zpět [[Alsasko]] a&nbsp;[[Lotrinsko]]. Německo, které se po [[Listopadová revoluce (Německo)|listopadové revoluci]] propadlo do bojů mezi komunisty a&nbsp;příslušníky pravicových [[Freikorps]]ů, přišlo ve prospěch Polska o&nbsp;část území na východě, o&nbsp;[[Sárské teritorium|Sársko]] a&nbsp;připraveno bylo i&nbsp;o&nbsp;všechny své [[Německá koloniální říše|zámořské kolonie]].<ref name="pacner119" /> Nově ustanovená [[Výmarská republika]] nakonec odrazila pokus radikální levice o&nbsp;socialistickou revoluci a&nbsp;Německo přistoupilo na podmínky [[Versailleská smlouva|Versailleské smlouvy]].<ref name="Westwell (2013), 189">Westwell (2013), s. 189.</ref> Území Osmanské říše si vítězné státy dle [[Sèvreská smlouva|Sèvreské smlouvy]] rozdělily do sfér vlivu. [[Turci]] vedení [[Mustafa Kemal Atatürk|Kemalem Pašou]] se však vzepřeli a&nbsp;po vítězství ve [[Turecká válka za nezávislost|válce o&nbsp;nezávislost]] si vybojovali revizi předchozích dohod [[Lausannská smlouva|Lausannskou smlouvou]], která potvrzovala tureckou suverenitu nad územím [[Malá Asie|Anatolie]].<ref name="Willmott (2005), 304–305">Willmott (2005), s. 304–305.</ref> [[Soubor:Bundesarchiv Bild 146-1972-062-01, Berlin, bettelnder Kriegsinvalide.jpg|náhled|vlevo|Válečný invalida žebrající na berlínské ulici|alt=Válečný invalida s jednou nohou žebrající na berlínské ulici dostává peníze od kolemjdoucího muže.]] Válka posílila extremistické politické síly z&nbsp;radikální levice i&nbsp;pravice. V&nbsp;Rusku se k&nbsp;moci dostala [[Komunistická strana Sovětského svazu|komunistická strana]] a&nbsp;v&nbsp;Itálii se k&nbsp;vládě dostali [[Národní fašistická strana|fašisté]].<ref name="Křen (2005), 355 a 357">Křen (2005), s. 355 a 357.</ref> Pokusy o&nbsp;socialistickou revoluci a&nbsp;ustanovení komunistických režimů po vzoru bolševického Ruska po válce proběhly v&nbsp;[[Alsaská republika rad|Alsasku]], [[Bavorská republika rad|Bavorsku]], [[Maďarská republika rad|Maďarsku]], Bulharsku, [[Finská socialistická dělnická republika|Finsku]] nebo na [[Slovenská republika rad|Slovensku]]. Období krátce po válce bylo kromě krvavých střetů mezi radikální pravicí a&nbsp;levicí charakteristické i&nbsp;vypuknutím množství válečných střetů mezi nově vzniklými státy o&nbsp;podobu vzájemných hranic.<ref name="Křen (2005), 361">Křen (2005), s. 361.</ref><ref name="Vinen (2007), 131">Vinen (2007), s. 131.</ref> Vedle vlny sociálního a&nbsp;nacionálního radikalismu se v&nbsp;důsledku války vzedmulo i&nbsp;hnutí za odstranění [[Kolonialismus|kolonialismu]], které zasáhlo [[Čínská republika (1912–1949)|Čínu]], [[Indie|Indii]], [[Indonésie|Indonésii]], [[Irák]] nebo [[Egypt]]. Proces [[dekolonizace]] pokračoval i&nbsp;v&nbsp;britských [[Dominium|dominiích]], které si během války vymohly více samostatnosti.<ref>MAUROIS, André. ''Dějiny Anglie'', Praha: Nakladatelství lidové noviny, 1993. Str. 430–431.</ref> [[Soubor:Kalisz, ruiny szkoly realnej 1919 (70658366).jpg|náhled|Ruiny školní budovy v polské [[Kališ]]i v roce 1919|alt=Ruiny školy v městě Kalisz]] V&nbsp;důsledku války došlo k&nbsp;rozvratu stability předválečné světové ekonomiky. Rozsáhlé oblasti, kterými prošla válečná fronta, byly zdevastovány. Vyčerpání zdrojů a&nbsp;ohromné zadlužení zapojených států vedlo k&nbsp;skokovému zvyšování cen a&nbsp;[[Hyperinflace|hyperinflaci]]. Ekonomiky zemí Ústředních mocností zažívaly hlubokou recesi již v&nbsp;průběhu války.<ref name="Ferguson (2004), 226–227">Ferguson (2004), s. 226–227.</ref> Evropské státy, jejichž ekonomiky se během konfliktu přeorientovaly na podporu [[Zbrojní průmysl|válečného průmyslu]], byly válkou hospodářsky zcela vyčerpány a&nbsp;vedoucí postavení ve světě převzaly [[Spojené státy americké]].<ref name="Westwell (2013), 186">Westwell (2013), s. 186.</ref> USA, představující největšího mezinárodního [[věřitel]]e, se staly hlavní světovou mocností a&nbsp;prezident [[Woodrow Wilson|Wilson]] se v&nbsp;roce [[1919]] zasadil o&nbsp;vznik [[Společnost národů|Společnosti národů]]. Cílem této světové [[mezinárodní organizace]] se sídlem v&nbsp;[[Ženeva|Ženevě]] bylo zajistit mír a&nbsp;spolupráci národů a&nbsp;řešení vzájemných sporů jednáním. Zvlášť v&nbsp;západní Evropě se v&nbsp;reakci na válku rozšířil politický [[pacifismus]]. To se projevilo ve snahách některých států o&nbsp;uzavření dohod zaručujících vzájemné [[Demilitarizace|odzbrojení]], v&nbsp;dojednaném [[Ženevský protokol|Ženevském protokolu]] odmítajícím užití chemických a&nbsp;[[Biologická zbraň|biologických zbraní]] nebo podpisem [[Briandův–Kelloggův pakt|Briand-Kellogova paktu]], který vylučoval válku jako prostředek k&nbsp;řešení mezinárodních sporů. Pacifismus se pak ve [[1930–1939|30.&nbsp;letech]] projevil v&nbsp;politice [[appeasement]]u. Kromě Společnosti národů byla po válce založena i&nbsp;[[Mezinárodní organizace práce]]<ref>POKORNÝ, Pavel a kol. ''100 let Mezinárodní organizace práce : základ sociálního dialogu'', Praha: Českomoravská konfederace odborových svazů v nakladatelství Sondy, 2019, Str. 7–13.</ref> a&nbsp;[[Stálý dvůr mezinárodní spravedlnosti]] sídlící v&nbsp;[[Haag]]u.<ref>KREJČÍ, Oskar. ''Mezinárodní politika'', Praha: Victoria Publishing 1997, Str. 241.</ref> Vlastní [[Pařížská mírová konference (1919)|mírová jednání]] byla zahájena [[18. leden|18.&nbsp;ledna]] [[1919]] na zámku [[Versailles (zámek)|Versailles]] u&nbsp;Paříže. Z&nbsp;jednání vzešlý tzv.&nbsp;Versailleský mírový systém sestávající z&nbsp;pěti dohod s&nbsp;nástupnickými státy bývalých Ústředních mocností uzavřených v&nbsp;letech 1919 a&nbsp;1920 byl postavený na tvrdých podmínkách a&nbsp;to především vůči Německu. Nicméně ani on ani nově založená Společnost národů nedokázaly mezinárodní vztahy dlouhodobě urovnat. Nesouhlas německé společnosti s&nbsp;pro ně ponižující mírovou dohodou po první světové válce znásobená napětím v&nbsp;důsledku [[Velká hospodářská krize|světové hospodářské krize]] napomohla [[Nacismus|nacistům]] a&nbsp;[[Adolf Hitler|Adolfu Hitlerovi]] zmocnit se v&nbsp;30.&nbsp;letech moci. Důsledky první světové války se tak částečně kryjí s&nbsp;[[Příčiny druhé světové války|příčinami]] [[Druhá světová válka|druhé světové války]], která vypukla v&nbsp;roce [[1939]].<ref name="Westwell (2013), 189">Westwell (2013), s. 189.</ref><ref name="Keegan (2004), 332">Keegan (2004), s. 332.</ref> === Společenské a&nbsp;kulturní důsledky === [[Soubor:Clara Bow Brewster 1921.PNG|náhled|vlevo|Americká herečka [[Clara Bow]] v&nbsp;roce [[1921]]|alt=Mladá pózující americká herečka Clara Bow.]] Válka se výrazně promítla i&nbsp;do fungování [[Západní svět|západní]] a&nbsp;především evropské společnosti. Jatka v&nbsp;zákopech otřásla vírou liberálů v&nbsp;pokrok a&nbsp;válka pozměnila i&nbsp;[[sociální role]] mužů a&nbsp;žen. Absence mužů v&nbsp;zázemí vedla během světového konfliktu k&nbsp;masové účasti žen ve výrobě a&nbsp;na pozicích, které do té doby zastávali výhradně muži. Smrt milionů mladých mužů navíc v&nbsp;mnoha zemích zdeformovala věkovou a&nbsp;pohlavní strukturu obyvatelstva. Došlo k&nbsp;oslabení role muže jako hlavy rodiny a&nbsp;v&nbsp;souvislosti s&nbsp;válkou se hovoří i&nbsp;o&nbsp;krizi mužnosti. V&nbsp;meziválečném období se zvýšil počet rozvodů<ref name="Vinen (2007), 100–102">Vinen (2007), s. 100–102.</ref> a&nbsp;upadající morálka ještě za války podpořila rozmach [[prostituce]].<ref name="Eksteins (2019), 232–233">Eksteins (2019), s. 232–233.</ref> V&nbsp;důsledku války postupovala ženská [[emancipace]], kdy se ženy začaly hlasitěji domáhat rovných práv a&nbsp;ve více než desítce zemí získaly ženy po válce [[volební právo]].<ref name="Vinen (2007), 114–123">Vinen (2007), s. 114–123.</ref> V&nbsp;důsledku války byly rovněž zaváděny významné sociální reformy, jako například osmihodinová pracovní doba, podpora v&nbsp;nezaměstnanosti, možnost pojištění nebo odborová práva<ref name="Křen (2005), 359">Křen (2005), s. 359.</ref> a&nbsp;v&nbsp;mnoha státech došlo po válce k&nbsp;pozemkovým reformám.<ref name="Křen (2005), 359">Křen (2005), s. 359.</ref> První světová válka znamenala i&nbsp;kulturně-morální změny. Nadšení z&nbsp;konce války kombinované s&nbsp;otrlostí, kterou si společnost vypěstovala během válečných let, vedly k&nbsp;rozmachu zábavy, která byla často na hranici nebo i&nbsp;za hranicí předválečného vkusu a&nbsp;tradiční morálky. Pro část vojáků a&nbsp;jejich rodin navíc válka znamenala velký odklon od organizovaného náboženství. Státní církve se během konfliktu na obou stranách fronty aktivně zapojovaly do válečné propagandy, což s&nbsp;koncem války a&nbsp;pádem monarchií vedlo k&nbsp;otřesu norem a&nbsp;hodnot velké části společnosti.<ref name="Křen (2005), 357">Křen (2005), s. 357.</ref> Mnoho věřících po válce z&nbsp;církví vystoupilo nebo přestalo být nábožensky aktivní. Velké množství demobilizovaných vojáků mělo navíc problémy se znovuzapojením do poválečné společnosti. Válka do značné míry legitimizovala krutost, což se projevilo zvýšenou agresivitou a&nbsp;kriminalizací evropské meziválečné společnosti,<ref name="Hobsbawm (1998), 24–26">Hobsbawm (1998), s. 24–26.</ref> v níž se výrazně prosadil kult mládí.<ref name="Eksteins (2019), 268">Eksteins (2019), s. 268.</ref> Velká válka podnítila rozvoj nových uměleckých směrů, promítla se v&nbsp;poválečné literatuře, hudbě i&nbsp;filmu. Během války vznikl [[Avantgarda|avantgardní]] umělecký směr, [[dadaismus]] odmítající šílenství války a&nbsp;jediný smysl spatřují jeho představitelé v&nbsp;nesmyslu. Mezi dadaisty shromážděné ve švýcarském [[Curych]]u se zařadili básník a&nbsp;dramatik [[Tristan Tzara]], spisovatel [[Hugo Ball]], malíř [[Hans Richter (výtvarník)|Hans Richter]] či sochař a&nbsp;básník [[Hans Arp]].<ref name="Eksteins (2019), 219">Eksteins (2019), s. 219.</ref> V&nbsp;reakci na válku došlo i&nbsp;k&nbsp;rozšíření [[Surrealismus|surrealismu]], [[Expresionismus|expresionismu]], [[Futurismus|futurismu]] nebo [[Kubismus|kubismu]]. V&nbsp;[[design]]u a&nbsp;[[architektura|architektuře]] se ve 20.&nbsp;letech začal prosazovat [[funkcionalismus]].<ref name="Eksteins (2019), 267">Eksteins (2019), s. 267.</ref> Zážitky z&nbsp;bojů se promítly do poválečné tvorby mnoha dalších umělců a&nbsp;spisovatelů, z&nbsp;nichž někteří se řadí do tzv.&nbsp;[[Ztracená generace|Ztracené generace]]. První světová válka bývá považována za definitivní konec [[Belle Époque]] a&nbsp;[[Dlouhé 19. století|dlouhého 19.&nbsp;století]].<ref name="Hobsbawm (1998), 19">Hobsbawm (1998), s. 19.</ref> == Odkazy == === Poznámky === <references group = "pozn." /> === Reference === {{Překlad|en|World war I|232484451}} <references /> === Literatura === * {{Citace monografie | příjmení = Allan | jméno = Tony | titul = První světová válka 1914–1918 | vydavatel = Reader's Digest Výběr | místo = Praha | rok = 2012 | počet stran = 192 | isbn = 978-80-7406-229-2}} * {{Citace monografie | příjmení = Astorri | jméno = Antonella | odkaz na autora = | příjmení2 = Salvadori | jméno2 = Patrizia | odkaz na autora2 = | titul = První světová válka | url = | vydavatel = Sun | místo = Praha | rok = 2010 | počet stran = 191 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7371-053-8}} * {{Citace monografie | příjmení = Černý | jméno = František | odkaz na autora = | titul = Moje záznamy ze světové války 1914–1918 | url = | vydavatel = NZB | místo = Praha | rok = 2014 | počet stran = 159 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-904272-8-0}} * {{Citace monografie | příjmení = Eksteins | jméno = Modris | odkaz na autora = | titul = Svěcení jara: velká válka a zrod moderní doby | url = | vydavatel = Argo | místo = Praha | rok = 2019 | vydání = | počet stran = 386 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-257-2935-9}} * {{Citace monografie | příjmení = Englund | jméno = Peter | odkaz na autora = Peter Englund | titul = Válka a naděje: osobní příběhy z I. světové války | vydavatel = CPress | místo = Brno | rok = 2014 | počet stran = 578 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-264-0510-8}} * {{Citace monografie | příjmení = Ferguson | jméno = Niall | odkaz na autora = Niall Ferguson | titul = Nešťastná válka | vydavatel = Dokořán | místo = Praha | rok = 2004 | isbn = 80-86569-56-X | počet stran = 487}} * {{Citace monografie | příjmení = Filip | jméno = Vladimír | titul = 1. světová válka | url = | vydavatel = Josef Filip | místo = Brno | rok = 2014 | vydání = | počet stran = 400 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-905166-4-9}} * {{Citace monografie | příjmení = Fischer | jméno = Fritz | odkaz na autora = Fritz Fischer | titul = Germany's Aims in the First World War | url = https://archive.org/details/germanysaimsinfi0000fisc | vydavatel = | místo = New York | rok = 1967 | vydání = | počet stran = | kapitola = | strany = | isbn = 978-0-393-09798-6 | jazyk = en}} * {{Citace monografie | příjmení = Fromkin | jméno = David | odkaz na autora = | titul = Europe's Last Summer: Why the World Went to War in 1914 | url =https://archive.org/details/europeslastsumme0000from_m9e5| vydavatel = | místo = New York | rok = 2004 | vydání = | počet stran = | kapitola = | strany = | isbn = 978-0-434-00858-2 | jazyk = en}} * {{Citace monografie | příjmení = Gilbert | jméno = Martin | odkaz na autora = Martin Gilbert | titul = První světová válka: úplná historie | url = | vydavatel = BB/art | místo = Praha | rok = 2005 | počet stran = 759 | kapitola = | strany = | isbn = 80-7341-563-1}} * {{Citace periodika | příjmení = Hořčička | jméno = Václav | odkaz na autora = Václav Hořčička | titul = Die Politik der Vereinigten Staaten von Amerika gegenüber Österreich-Ungarn Ende 1915 bis Anfang 1916 | periodikum = Prague Papers on the History of International Relations | rok = 2003 | ročník = 7 | číslo = | strany = 41–56 | url = http://usd.ff.cuni.cz/?q=system/files/horcicka%202002.pdf | formát = PDF | isbn = 80-7308-070-2}} * {{Citace monografie | příjmení = Jung | jméno = Peter | odkaz na autora = | příjmení2 = Pavlović | jméno2 = Darko | odkaz na autora2 = | titul = Rakousko-uherská armáda za první světové války | url = | vydavatel = Computer Press | místo = Brno | rok = 2007 | počet stran = 103 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-251-1520-6}} * {{Citace monografie | příjmení = Keegan | jméno = John | odkaz na autora = John Keegan | titul = První světová válka | vydavatel = Beta-Dobrovský ; Ševčík | místo = Praha ; Plzeň | rok = 2003 | isbn = 80-7291-070-1 | počet stran = 383}} * {{Citace monografie | příjmení = Křen | jméno = Jan | odkaz na autora = Jan Křen | titul = Dvě století střední Evropy | vydavatel = Argo | místo = Praha | rok = 2005 | počet stran = 1109 | kapitola = VII. První světová válka | strany = 323 – 354 | isbn = 80-7203-612-2}} * {{citace monografie | příjmení = Kvaček | jméno = Robert | odkaz na autora = Robert Kvaček | titul = První světová válka a česká otázka | vydavatel = Triton | místo = Praha; Kroměříž | rok = 2003 | vydání = 2 | počet stran = 178 | isbn = 978-80-7387-635-7 }} * {{Citace monografie | příjmení = Láník | jméno = Jaroslav | příjmení2 = Kykal | jméno2 = Tomáš | spoluautoři = a kol. | titul = Léta do pole okovaná 1914: proměny společnosti a státu ve válce | url = | vydavatel = Ministerstvo obrany České republiky – VHÚ Praha | místo = Praha | rok = 2015 | počet stran = 542 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7278-663-3}} * {{Citace monografie | příjmení = Láník | jméno = Jaroslav | příjmení2 = Kykal | jméno2 = Tomáš | spoluautoři = a kol. | titul = Léta do pole okovaná 1914–1918. Svazek II., 1915 – noví nepřátelé, nové výzvy | url = | vydavatel = Ministerstvo obrany České republiky – VHÚ Praha | místo = Praha | rok = 2017 | počet stran = 718 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7278-715-9}} * {{Citace monografie | příjmení = Liddell Hart | jméno = Basil Henry | odkaz na autora = Basil Liddell Hart | titul = Historie první světové války | vydavatel = Jota | místo = Brno | rok = 2001 | isbn = 80-7217-164-X | počet stran = 503}} * {{Citace monografie | příjmení = Nedorost | jméno = Libor | odkaz na autora = Libor Nedorost | titul = Češi v 1. světové válce. 1. díl. Mým národům | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2006 | počet stran = 239 | isbn = 80-7277-321-6}} * {{Citace monografie | příjmení = Nedorost | jméno = Libor | odkaz na autora = | titul = Češi v 1. světové válce. 2. díl. Na frontách velké války | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2006 | počet stran = 319 | isbn = 80-7277-322-4}} * {{Citace monografie | příjmení = Nedorost | jméno = Libor | odkaz na autora = | titul = Češi v 1. světové válce. 3. díl. Do hořkého konce | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2007 | počet stran = 299 | isbn = 978-80-7277-327-5}} * {{Citace monografie | příjmení = Pichlík | jméno = Karel | odkaz na autora = Karel Pichlík | titul = Zahraniční odboj 1914–1918 bez legend | vydavatel = Svoboda | místo = Praha | rok = 1968 | počet stran = 499}} * {{Citace monografie | příjmení = Preclík | jméno = Vratislav | odkaz na autora = Vratislav Preclík | titul = Masaryk a legie | vydavatel = Paris | místo = Karviná | rok = 2019 | počet stran = 203 | isbn = 978-80-87173-47-3}} * {{Citace monografie | příjmení = Simkins | jméno = Peter | odkaz na autora = | příjmení2 = Jukes | jméno2 = Geoffrey | odkaz na autora2 = | příjmení3 = Hickey | jméno3 = Michael | odkaz na autora3 = | titul = První světová válka: válka, která měla být poslední | url = | vydavatel = Brána | místo = Praha | rok = 2014 | počet stran = 351 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7243-684-2}} * {{Citace monografie | příjmení = Skřivan | jméno = Aleš | odkaz na autora = Aleš Skřivan | titul = Císařská politika: Rakousko-Uhersko a Německo v evropské politice v letech 1906–1914 | vydavatel = Karolinum | místo = Praha | rok = 1996 | počet stran = 373 | kapitola = | strany = | isbn = 80-7184-081-5}} * {{citace monografie | příjmení = Šedivý | jméno = Ivan | odkaz na autora = Ivan Šedivý | titul = Češi, české země a Velká válka 1914–1918 | vydavatel = Nakladatelství Lidové noviny | místo = Praha | rok = 2014 | počet stran = 492 | vydání = 2 | isbn = 80-7106-274-X}} * {{Citace monografie | příjmení = Tuchman | jméno = Barbara Wertheim | odkaz na autora = | titul = Srpnové výstřely: začátek první světové války | url = | vydavatel = Mladá fronta | místo = Praha | rok = 2000 | počet stran = 477 | kapitola = | strany = | isbn = 80-204-0870-3}} * {{Citace monografie | příjmení = Vožický | jméno = František Pigl | odkaz na autora = | titul = Kronika světové války: 1914–1919 | vydavatel = nákl. vlast. | místo = Praha | rok = 1929 | počet stran = 632 | url = http://kramerius5.nkp.cz/uuid/uuid:ada0d560-1b71-11e3-a5bb-005056827e52 | vydání = 4}} * {{Citace monografie | příjmení = Warner | jméno = Philip | odkaz na autora = | titul = První světová válka | url = | vydavatel = OLDAG | místo = Ostrava | rok = 1997 | počet stran = 306 | kapitola = | strany = | isbn = 80-85954-28-1}} * {{Citace monografie | příjmení = Westwell | jméno = Ian | titul = První světová válka den po dni | odkaz na titul = | vydavatel = Naše vojsko | místo = Praha | rok = 2013 | isbn = 978-80-206-1351-6 | počet stran = 192}} * {{Citace monografie | příjmení = Westwell | jméno = Ian | odkaz na autora = | titul = I. světová válka: vyčerpávající popis průběhu I. světové války, doplněný analýzami rozhodujících střetnutí a přelomových bitev | url = | vydavatel = Fortuna Libri | místo = Praha | rok = 2009 | počet stran = 256 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7321-505-7}} * {{Citace monografie | příjmení = Willmott | jméno = H. P. | odkaz na autora = | titul = První světová válka | url = | vydavatel = Euromedia Group – Knižní klub | místo = Praha | rok = 2005 | počet stran = 319 | kapitola = | strany = | isbn = 80-242-1228-5}} * {{Citace monografie | příjmení = Winter | jméno = J. M. | odkaz na autora = | titul = První světová válka | url = | vydavatel = Mladá fronta | místo = Praha | rok = 1995 | počet stran = 256 | kapitola = | strany = | isbn = 80-204-0520-8}} * {{Citace monografie | příjmení = Wolf | jméno = Richard | odkaz na autora = | titul = Zhroucení Německa | url = http://www.eknihovna.maxzone.eu/zhrouceni_nemecka-wolf.html | vydavatel = Melantrich | místo = Praha | rok = 1934 | počet stran = 359 | kapitola = | strany = 57–249 | isbn = }} * {{Citace monografie | příjmení = Žipek | jméno = Alois | titul = Válka národů 1914–1918 a účast českého národa v boji za svobodu. Díl I | url = | vydavatel = A. Žipek | místo = Praha | rok = 1921 | počet stran = 135}} === Související články === * [[České země za první světové války]] * [[Chronologie první světové války]] * [[Washingtonská konference]] === Externí odkazy === * {{Commons}} * {{Commonscat}} * [http://www.firstworldwar.com/ FirstWorldWar] {{en}} * {{Citace elektronické monografie | titul = Naše Velká válka | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10877203125-nase-velka-valka/ | vydavatel = Česká televize | datum_vydání = 2014 | datum_přístupu = 2021-09-28}} Třínáctidílný dokumentární seriál České televize o První světové válce * [https://web.archive.org/web/20090417145154/http://vstupnistranka.wz.cz/prvnisvetovavalka/mainvalka.php První světová válka] * [http://www.abchistory.cz/prvni-svetova-valka.htm První světová válka (1914–1918)] * [http://www.mlp.cz/cz/projekty/on-line-projekty/prvni-svetova-valka/ Velká válka online] * [http://www.rozhlas.cz/plus/portrety/_zprava/paul-von-hindenburg-kdyz-monarchista-vede-republiku--1389869 Pořad Českého rozhlasu Plus Když monarchista vede republiku], obsahuje řadu podrobných informací o první světové válce pohledem německého generála Hindenburga. * [http://www.rozhlas.cz/pred100lety/portal/ Před 100 lety], rozsáhlý projekt Českého rozhlasu mapující 1. světovou válku, stovky audií, dokumentární cykly, deníky, svědectví pamětníků. * [http://www.iliteratura.cz/Clanek/33983/prvni-svetova-valka-prizmatem-nejnovejsich-knih První světová válka prizmatem nejnovějších knih] * [https://temata.rozhlas.cz/prvorepublikove-dejepisectvi-u-mikrofonu-8093532/2 Josef Šusta: ''Dvacet let od počátku Velké války''] – unikátní záznam rozhlasové přednášky prof. Josefa Šusty z července 1934 o počátku první světové války * YouTube: ** {{YouTube|user=TheGreatWar}} {{en}} ** {{YouTube|MN0Yoz0cbMQ|Imperial War Museums: Why Germany collapsed in WW1}} {{en}} {{První světová válka|Válka}} {{Autoritní data}} {{Portály|První světová válka}} {{Dobrý článek}} {{1000 nejdůležitějších článků}} [[Kategorie:První světová válka| ]] [[Kategorie:Války Belgie]] [[Kategorie:Války Brazílie]] [[Kategorie:Války Bulharska]] [[Kategorie:Války Černé Hory]] [[Kategorie:Války Československa]] [[Kategorie:Války Číny]] [[Kategorie:Války Francie]] [[Kategorie:Války Hondurasu]] [[Kategorie:Války Indie]] [[Kategorie:Války Itálie]] [[Kategorie:Války Japonska]] [[Kategorie:Války Kanady]] [[Kategorie:Války Nepálu]] [[Kategorie:Války Německa]] [[Kategorie:Války Osmanské říše]] [[Kategorie:Války Portugalska]] [[Kategorie:Války Rakouska-Uherska]] [[Kategorie:Války Rumunska]] [[Kategorie:Války Ruského impéria]] [[Kategorie:Války Salvadoru]] [[Kategorie:Války Spojeného království]] [[Kategorie:Války Srbska]] [[Kategorie:Války USA]] [[Kategorie:Války Arménie]] [[Kategorie:Války Austrálie]] [[Kategorie:Války Chorvatska]] [[Kategorie:Války Nového Zélandu]] [[Kategorie:Události roku 1914]] 9u0caf5brkqpbtszzqsuhds6y993rce Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/04 2026 100 746720 8206044 8185677 2026-04-30T06:51:20Z Peko 208 nový 8206044 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Uvite-Magnesite-52759.jpg|350px]] <br/> [[Uvit]], horečnato-vápenatý člen skupiny [[Skupina turmalínu|turmalínu]]. q9tlupg8tckbq9velxt1nueia0076ky 8206046 8206044 2026-04-30T06:52:27Z Peko 208 Revízia [[Special:Diff/8206044|8206044]] používateľa [[Special:Contributions/Peko|Peko]] ([[User talk:Peko|diskusia]]) bola vrátená 8206046 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Cristobalite-Fayalite-mrz329c.jpg|350px]] <br/> [[Cristobalit]], vysokoteplotná, [[Tetragonálna sústava|tetragonálna]] modifikácia [[Oxid kremičitý|oxidu kremičitého]]. o2kji22wgy90klcx9f79kykhx4qptyn Wikipédia:Stránky na zmazanie/Star Wars Jedi: Survivor 4 746817 8205868 8202359 2026-04-29T18:02:16Z Jetam2 30982 /* Star Wars Jedi: Survivor */ zmazané 8205868 wikitext text/x-wiki == [[Star Wars Jedi: Survivor]] == Dlhodobý urgent, pre nejasnosť dávam hlasovať. UU od 29. 1. 2026 do 12. 2. 2026. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:50, 24. marec 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== ::: <s>{{Za}} ~Safíček</s> <small>redaktor nemá [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie#Hlasovacie právo|hlasovacie právo]] --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:46, 20. apríl 2026 (UTC)</small> # {{Za}}, generický infobox, kvalita prekladu (formulácie typu ''„boj s nepriateľskými nepriateľmi“'', ''„sily sily“'', ''„výrazne rozšíriť svoj rozsah a rozsah“'', meno Cal niekde vyskloňované, niekde nie) + nulová odozva autora na spätnú väzbu. Ak to niekto dôsledne prejde, opraví nezmysly a ad-hoc zosmolený infobox nahradí štandardným, nech to tu pokojne zostane. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:42, 23. apríl 2026 (UTC) # {{za}} pre mňa to dosť zaváňa strojovým prekladom/AI. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:14, 23. apríl 2026 (UTC) ==== Proti ==== # {{Proti}} Nie je to najlepší článok o hre na Wikipédii, ale myslím, že kvalitou postačuje.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 08:21, 23. apríl 2026 (UTC) # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === {{Zmazané}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:02, 29. apríl 2026 (UTC) jbzr9c2l95midwk7gj067v6owulgust Linda Nedbalová 0 746846 8206009 8187158 2026-04-30T04:32:02Z Teslaton 12161 IB norm., dn., ref., wl., drob. 8206009 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vedec | Meno = Linda Nedbalová | Rodné meno = | Portrét = Linda Nedbalová (James Ross Island).jpg | Profesia = vedkyňa | Polia pôsobnosti = ekológia [[kryosféra|kryosféry]] | Významné práce = | Vedecké pôsobenie = | Počet citácií = | Alma mater = [[Karlova univerzita]], Praha | Akademický titul = | Vedecká hodnosť = | Významní profesori = | Významní študenti = | Vplyvy = | AutorBot = | AutorZoo = | Ocenenia = ocenenie [[Akademie věd České republiky]] | Dátum narodenia = {{dnv|1976|04|27}} | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|Y2|M2|D2|Y1|M1|D1}} --> | Miesto úmrtia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Miesto pobytu = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = | Deti = | Podpis = <!-- len názov súboru --> | Webstránka = <!-- {{url|adresa|názov}} --> | E-mail = | Údaje = | Poznámky = [https://www.scopus.com/authid/detail.uri?authorId=6506557959 Scopus] | Portál1 = Biológia | Portál2 = Česko | Portál3 = | Web = {{url|https://www.cryoeco.eu/linda-nedbalova}} }} '''Linda Nedbalová''' (* [[27. apríl]] [[1976]], [[Praha]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nedbalová, Linda, 1976- | url = https://aleph.nkp.cz/F/?func=find-c&local_base=aut&ccl_term=ica=uk2008425032 | vydavateľ = Národní knihovna ČR | miesto = Praha | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-30 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Linda Nedbalová : Brief Bio | url = https://loop.frontiersin.org/people/370752/bio | vydavateľ = Frontiers Media | miesto = Lausanne | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-30 | jazyk = }}</ref> je [[Česko|česká]] [[vedec|vedkyňa]] zaoberajúca sa výskumom [[Antarktída|Antarktídy]], známa svojou prácou o [[Snežné riasy|snežných riasach]].<ref name=":0">{{Cite web|url=https://www.natur.cuni.cz/biologie/ekologie/aktuality/Nedbalova_AVCR|title=Linda Nedbalová získala prestižní Cenu Akademie věd ČR. Gratulujeme!|website=www.natur.cuni.cz|publisher=Charles University|trans-title=Linda Nedbalová wins the prestigious Award of the Academy of Sciences. Congratulations!|access-date=2016-06-13|archive-date=2016-10-13|archive-url=https://web.archive.org/web/20161013005937/https://www.natur.cuni.cz/biologie/ekologie/aktuality/Nedbalova_AVCR|url-status=dead}}</ref> == Život a vzdelanie == Nedbalová sa narodila v roku [[1976]] v [[Praha|Prahe]]. V roku [[2000]] získala magisterský titul z [[Prírodovedecká fakulta Karlovej univerzity|Prírodovedeckej fakulty]] [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity v Prahe]]. Neskôr v roku [[2007]] získala [[Doktor (PhD.)|Ph.D.]] z tej istej fakulty. Jej dizertačná práca nesie názov ''Fytoplankton acidifikovaných jezer: struktura, funkce a odpověď na zotavování ekosystému''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Phytoplankton in acidified lakes: structure, function and response to ecosystem recovery | url = https://dspace.cuni.cz/handle/20.500.11956/24736 | dátum prístupu = 20260324 | vydavateľ = Digitální repozitář Karlovy univerzity}}</ref> == Kariéra == Nedbalová začala svoju kariéru ako výskumníčka na [[Ústav experimentální botaniky Akademie věd České republiky|Ústave experimentálnej botaniky Akademie věd České republiky]] v [[Třeboň|Třeboni]] a na Katedre ekológie Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, kde je aktuálne [[Docent|docentkou]].<ref>{{Cite web|url=https://www.natur.cuni.cz/biology/ecology/people/staff|title=Přírodovědecká fakulta|website=www.natur.cuni.cz|publisher=Charles University|trans-title=Staff|access-date=2016-06-13|archive-date=2016-10-13|archive-url=https://web.archive.org/web/20161013003956/https://www.natur.cuni.cz/biology/ecology/people/staff|url-status=dead}}</ref> Nedbalová bola súčasťou polárneho výskumu od roku [[2008]], kedy sa zúčastnila expedície na novo otvorenú [[Vedecká stanica Johanna Gregora Mendela|vedeckú stanicu Johanna Gregora Mendela]] na [[Ostrov Jamesa Rossa|ostrove Jamesa Rossa]].<ref>{{Cite web|url=http://polar.sci.muni.cz/en/station-jgm|title=Station J.G.M. - Polar research at Masaryk University|website=polar.sci.muni.cz|access-date=2016-06-13}}</ref> V roku [[2011]] získala prestížne ocenenie [[Akademie věd České republiky]] pre mladých vedcov a vedkyne za jej prácu na [[Snežné riasy|snežných riasach]].<ref name=":0" /> Počas dvoch po sebe idúcich expedíciách do Antarktídy vykonala priekopnícky [[Limnológia|limnologický]] výskum spolu s Josefom Elsterom na [[Polostrov Ulu|polostrove Ulu]] a Clearwater Mesa.<ref>{{Cite journal|last1=Nedbalová|first1=Linda|last2=Nývlt|first2=Daniel|last3=Kopáček|first3=Jiří|last4=Šobr|first4=Miroslav|last5=Elster|first5=Josef|date=2013-06-01|title=Freshwater lakes of Ulu Peninsula, James Ross Island, north-east Antarctic Peninsula: origin, geomorphology and physical and chemical limnology|journal=Antarctic Science|volume=25|issue=3|pages=358–372|doi=10.1017/S0954102012000934|issn=1365-2079|bibcode=2013AntSc..25..358N|s2cid=129147090}}</ref> Okrem prvotnej charakteristiky okolia jazera získali počas tohto výskumu, ktorý prebehol v spolupráci s Bartom van de Vijverom a Jiřím Komárkom, dôležité výsledky taxonómie, ekológie, ekofyziológie a biogeografie antarktických [[Sinice|siníc]], [[Rozsievky|rozsievok]] a [[Zelené riasy|zelených rias]]. Nedávno sa stala členkou skupiny Ekológie kryosféry na Karlovej univerzite.<ref>{{Cite web|url=http://www.cryoeco.eu/linda-nedbalova/|title=Linda Nedbalová|website=www.cryoeco.eu|access-date=2016-06-13}}</ref> Okrem jej vedeckých výskumných publikácií je autorkou kapitol v monografiách,<ref>{{Cite web|url=http://www.sci.muni.cz/CPR/Prosek-Book_Preview.pdf|title=Forthcoming monography in Czech|last=|first=|date=|website=sci.muni.cz|publisher=Masaryk University|access-date=}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.natur.cuni.cz/fakulta/aktuality/antarktida-2013-prvni-puvodni-ceska-monografie|title=Antarktida – první původní česká monografie|last=|first=|date=|website=natur.cuni.cz|publisher=Charles University|trans-title=Antarctica - the first original Czech monograph|access-date=|archive-date=2016-10-13|archive-url=https://web.archive.org/web/20161013003118/https://www.natur.cuni.cz/fakulta/aktuality/antarktida-2013-prvni-puvodni-ceska-monografie|url-status=dead}}</ref> populárno-vedeckých článkov,<ref>{{Cite web|url=http://ziva.avcr.cz/2007-3/kdyz-snih-zcervena-aneb-co-ne-vime-o-sneznych-rasach.html|title=Když sníh zčervená, aneb co (ne)víme o sněžných řasách|date=2016|website=ziva.avcr.cz|publisher=Živa|trans-title=When snow turns red, or what (not) know about Snow Algae|access-date=2016-06-13}}</ref><ref name=":1">{{Cite web|url=https://www.prirodovedci.cz/storage/files/160/prirodovedci-04-2014.pdf|title=Život v extrémech|last=|first=|date=2014|website=prirodovedci.cz|publisher=Přírodovědci|trans-title=Life in the extremes|access-date=}}</ref> správ z expedícií z Antarktídy<ref>{{Cite web|url=http://magazin.ceskenoviny.cz/zpravy/odlet-znacne-znesnadnilo-pocasi/296323|title=Odlet značně znesnadnilo počasí|date=2008|website=magazin.ceskenoviny.cz|publisher=České Noviny|trans-title=Departure made difficult due to forecast|access-date=2016-06-13|archive-url=https://web.archive.org/web/20160826121145/http://magazin.ceskenoviny.cz/zpravy/odlet-znacne-znesnadnilo-pocasi/296323|archive-date=2016-08-26|url-status=dead}}</ref><ref>{{Cite web|url=http://magazin.ceskenoviny.cz/zpravy/zprava-c-3-z-ostrova-jamese-rosse-vedecka-prace-se-rozbehla/354292|title=Zpráva č. 3 z ostrova Jamese Rosse: Vědecká práce se rozběhla|date=2009|website=magazin.ceskenoviny.cz|publisher=České Noviny|trans-title=Report no. 3 of the James Ross Island: Scientific work is started|access-date=2016-06-13|archive-url=https://web.archive.org/web/20160826115259/http://magazin.ceskenoviny.cz/zpravy/zprava-c-3-z-ostrova-jamese-rosse-vedecka-prace-se-rozbehla/354292|archive-date=2016-08-26|url-status=dead}}</ref><ref>{{Cite web|url=http://www.rozhlas.cz/leonardo/veda/_zprava/dalsi-clenove-antarkticke-expedice-jsou-na-miste--542596|title=Další členové antarktické expedice jsou na místě|date=2009|website=rozhlas.cz|publisher=Český rozhlas|trans-title=Other members of the Antarctic expedition are in place|access-date=2016-06-13}}</ref> a textov o ekosystémoch jazier na ostrove Jamesa Rossa.<ref name=":1" /><ref>{{Cite web|url=https://www.prirodovedci.cz/storage/files/184/prirodovedci-03-2015-nahled-01.pdf|title=Antarktida|last=|first=|date=2015|website=prirodovedci.cz|publisher=Přírodovědci|trans-title=Antarctica|access-date=}}</ref><ref>{{Cite web|url=http://casopis.vesmir.cz/clanek/jezera-ostrova-jamese-rosse|title=Jezera ostrova Jamese Rosse|date=2012|website=casopis.vesmir.cz|publisher=Vesmir|trans-title=Lake James Ross Island|access-date=2016-06-13}}</ref><ref>{{Cite web|url=http://abicko.avcr.cz/2013/07/06/antarktida.html|title=Česká stopa v Antarktidě|last=|first=|date=2013|website=abicko.avcr.cz|publisher=Academic bulletin|trans-title=Czech footprint in Antarctica|access-date=2016-06-13}}</ref> == Ocenenia == V roku [[2011]] získala Nedbalová cenu [[Akademie věd České republiky]] pre mladých vedeckých pracovníkov za vynikajúce výsledky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ceny AV ČR - Akademie věd České republiky | url = https://www.avcr.cz/cs/o-nas/oceneni/ceny-av-cr/index.html | vydavateľ = www.avcr.cz | dátum prístupu = 2026-03-24}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Linda Nedbalová|1341864055}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Nedbalová, Linda}} [[Kategória:Českí biológovia]] [[Kategória:Českí botanici]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] gjfqubjcz91xnteut9x6ri3k2nru7kb Krakra Pernický 0 747429 8205915 8191299 2026-04-29T19:34:56Z KormiSK 91359 8205915 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Krakra Pernický | Rodné meno = | Portrét = Krakra of Pernik.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis = | Poradie = | Úrad = | Začiatok obdobia = | Koniec obdobia = | Predchodca = | Nástupca = | Poradie2 = | Úrad2 = | Začiatok obdobia2 = | Koniec obdobia2 = | Predchodca2 = | Nástupca2 = | Dátum narodenia = druhá polovica [[10. storočie|10. storočia]] | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = prvá polovica [[11. storočie|11. storočia]] | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = | Profesia = šľachtic, vojenský vodca | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Národnosť = [[Bulhari|bulharská]] | Vierovyznanie = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Byzantská ríša }} '''Krakra Pernický''' ({{vjz|bul|Кракра Пернишки|''Krakra Perniški''}}; * druhá polovica [[10. storočie|10. storočia]]{{--}}† prvá polovica [[11. storočie|11. storočia]]) bol bulharský [[bojar]] a vojenský vodca, ktorý je známy svojim vojenským odporom proti [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]].<ref name="ref50">{{Citácia knihy | autor = KOLEKTÍV AUTOROV | titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]] | typ zväzku = Tom. | zväzok = 6. ZNA{{--}}KRU | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“ | rok = 2012 | isbn = 978-954-8104-28-9 | strany= 2441}}</ref><ref name="ref1112">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 18{{--}}19}}</ref> Bol správcom oblasti, ktorej centrum bolo dnešné [[Pernik (mesto)|mesto Pernik]] a [[Pernik (pevnosť)|rovnomenná pevnosť]]. Centrom jeho vlády bola priamo pevnosť Pernik, pričom okrem nej spravoval ešte ďalších 35 pevností v okolí.<ref name="ref50"/><ref name="ref1112"/> == Meno == Meno Krakra je [[Protobulhari|prabulharského]] pôvodu, bolo odvodené od slova ''kara'', ktoré znamená v preklade ''čierny''.<ref name="ref50"/> == Život == O živote Krakru sa nedochovalo veľa informácií. Čo sa o ňom vie, pochádza z byzantských kroník.<ref name="ref1112"/> V tých je opísaný ako „''človek, vynikajúci vo vojenských záležitostiach“''.<ref name="ref50"/><ref name="ref1112"/> Pôsobil počas obdobia vlády dvoch [[cár]]ov [[Prvá bulharská ríša|prvej bulharskej ríše]] a to [[Samuil]]a a [[Ivan Vladislav|Ivana Vladislava]].<ref name="ref1112"/> Celkovo dvakrát sa mu podarilo odraziť byzantské vojská vedené [[cisár]]om [[Bazil II.|Bazilom II.]], ktoré sa pokúšali dobyť [[Pernik (pevnosť)|pevnosť Pernik]] a spôsobil im ťažké porážky.<ref name="ref50"/><ref name="ref1112"/> K prvému pokusu o dobytie pevnosti došlo v roku [[1002]]<ref name="ref50"/> (niekedy sa udáva aj rok [[1004]]), za vlády cára Samuila.<ref name="ref1112"/> Druhý pokus prebehol v roku [[1016]],<ref name="ref50"/><ref name="ref1112"/> pričom pri tomto pokuse o dobytie pevnosti ju byzantské vojská obliehali celkom 88 dní.<ref name="ref1112"/> V obidvoch prípadoch bol nakoniec cisár Bazil II. prinútený sa stiahnuť.<ref name="ref50"/> V roku [[1017]] zhromaždil početné vojsko, ktoré spojil s vojskom cára Ivana Vladislava a začal rokovania s [[Pečenehovia|Pečenehmi]] o prípadnej vojenskej pomoci v bojoch proti [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]].<ref name="ref50"/> Po smrti cára Ivana Vladislava zastavil v priebehu roku [[1018]] vojenské akcie proti Byzantskej ríši a podvolil sa cisárovi Bazilovi II., pričom mu dobrovoľne odovzdal všetkých 36 pevností vrátane pernickej pevnosti.<ref name="ref50"/><ref name="ref1112"/> V Byzantskej ríši mu bol následne pridelený titul ''[[Patricij (staroveký Rím)|patrikios]]''.<ref name="ref50"/> == Kultúrny odkaz == V [[60. roky 19. storočia|60. rokoch 19. storočia]] napísal o Krakrovom odpore voči Byzantskej ríši významný bulharský básnik [[Petko Račov Slavejkov]] v nedokončenej básni ''Krakra Perniški''. V roku [[1907]] sa o Krakrovi, ako aj o jeho pevnosti a pahorku na ktorom stojí, zmienil vo svojom diele aj významný bulharský [[spisovateľ]] [[Ivan Vazov]].<ref name="ref1112"/> == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Krakra of Pernik}} [[Kategória:Narodenia v 10. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 11. storočí]] [[Kategória:Bulharské vojenské osobnosti]] [[Kategória:Byzantsko-bulharské vojny]] [[Kategória:Osobnosti z Perniku]] ixqsbb401s6bq3kbxr3dime44euoxho Bitka pri Trajánovej bráne 0 747643 8205914 8194466 2026-04-29T19:33:47Z KormiSK 91359 8205914 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Bitka pri Trajánovej bráne |súčasť= [[byzantsko-bulharské vojny]] |obrázok = Trayanovi-vrata-memorial.JPG |text k obr = pamätná doska zhotovená pri príležitosti 1020 rokov od víťazstva v bitke pri Trajánovej bráne |dátum = [[17. august]] [[986]] |miesto = [[Trajanova vrata (priesmyk)|priesmyk Trajánova brána]] pri meste [[Ichtiman (mesto)|Ichtiman]], [[Bulharsko]] |casus = |územie = |výsledok = drvivé víťazstvo Bulharov |protivník1 = [[Byzantská ríša]] |protivník2 = [[Prvá bulharská ríša]] |velitel1 = [[Bazil II.]] |velitel2 = [[Samuil]] |sila1 = |sila2 = |straty1 = takmer celá byzantská armáda bola zdecimovaná |straty2 = malé |straty3 = |poznámky = |portál1=Byzantská ríša}} '''Bitka pri Trajánovej bráne''' ({{vjz|bul|Битка при Траянови врата|''Btka pri Trajanovi vrata''}}) bola bitka medzi [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]] a [[Prvá bulharská ríša|Prvou bulharskou ríšou]]. Odohrala sa [[17. august]]a [[986]]. Bitka sa skončila víťazstvom Bulharov.<ref name="ref50">{{Citácia knihy | autor = KOLEKTÍV AUTOROV | titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]] | typ zväzku = Tom. | zväzok = 1. A{{--}}BĂL | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“ | rok = 2011 | isbn = 978-954-8104-23-4 | strany= 276{{--}}277 }}</ref><ref name="bulgarianhistory.org/">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ивомир Колев | odkaz na autora = | titul = Битката при Траянови врата – възраждането на българските надежди | url = https://bulgarianhistory.org/bitkata-pri-traianovi-vrata/ | vydavateľ = bulgarianhistory.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-05 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="historymuseum.org/">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Иван Петрински, Илия Стоименов{{--}}Национален исторически музей | odkaz na autora = | titul = Победата на българската войска в прохода Траянови врата, 17 август 986 г. | url = https://historymuseum.org/%D0%BF%D0%BE%D0%B1%D0%B5%D0%B4%D0%B0%D1%82%D0%B0-%D0%BD%D0%B0-%D0%B1%D1%8A%D0%BB%D0%B3%D0%B0%D1%80%D1%81%D0%BA%D0%B0%D1%82%D0%B0-%D0%B2%D0%BE%D0%B9%D1%81%D0%BA%D0%B0-%D0%B2-%D0%BF%D1%80%D0%BE%D1%85/ | vydavateľ = historymuseum.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Bitka pri Trajánovej bráne bolo prvé veľké víťazstvo a zároveň najväčší vojenský úspech Bulharov vo vojne proti Byzancii v druhej polovici [[10. storočie|10. storočia]].<ref name="ref50"/> == Situácia pred bitkou == V roku [[977]] podnikol budúci bulharský [[cár]] [[Samuil]] niekoľko kampaní na územiach pod kontrolou Byzancie, konkrétne v [[Moesia (historické územie)|Moesii]], [[Trácia (historické územie)|Trácii]], [[Macedónia (historické územie)|Macedónii]], [[Tesália (historické územie)|Tesálii]] a na [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéze]], vrátane dobytia (po niekoľkoročnom obliehaní) tesálskej pevnosti Larisa.<ref name="historymuseum.org/" /> Potom, čo sa cisár [[Bazil II.]] vysporiadal so vzbúreným byzantským vojvodom [[Bardas Skleros|Bardasom Sklerom]] v ázijskej časti ríše, podnikol v reakcii na predchádzajúce bulharské nájazdy odvetné kroky.<ref name="historymuseum.org/" /> V lete roku [[986]] sa tak [[Bazil II.]] vydal s početnou armádou na pochod proti [[Prvá bulharská ríša|Bulharom]].<ref name="ref50"/><ref name="bulgarianhistory.org/" /><ref name="historymuseum.org/" /> Prešiel po trase cez Adrianopolis (dnes [[Edirne]]) a Filipopolis (dnes [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]]) a dostal sa so svojou armádou až k mestu Sredec (dnešná [[Sofia]]).<ref name="ref50"/><ref name="bulgarianhistory.org/" /> Byzantská armáda začala Sredec obliehať, pričom obliehanie trvalo celkovo 20 dní.<ref name="ref50"/><ref name="bulgarianhistory.org/" /> Na pomoc obliehanému mestu prišla bulharská armáda na čele s [[cár]]om [[Samuil]]om.<ref name="ref50"/><ref name="bulgarianhistory.org/" /> Bulhari prelomili obliehania, pobili časť byzantskej armády a podpálili obliehacie stroje.<ref name="historymuseum.org/" /> Byzantská armáda sa tak po neúspešnom obliehaní stiahla a začala ustupovať smerom k Filipopolu.<ref name="ref50"/><ref name="bulgarianhistory.org/" /> K ústupu prispel aj nedostatok zásob.<ref name="bulgarianhistory.org/" /> == Bitka == Byzantskej armáde sa pri ústupe podarilo dostať do oblasti pohoria [[Ichtimanska Sredna gora|Ichtimanskej Srednej gory]].<ref name="historymuseum.org/" /> [[17. august]]a [[986]] bulharské vojská pripravili pascu, obkľúčili a napadli ustupujúcu byzantskú armádu v [[Trajanova vrata (priesmyk)|priesmyku Trajánova brána]].<ref name="ref50"/><ref name="bulgarianhistory.org/" /> V rámci útoku sa im podarilo pobiť väčšinu byzantskej armády a vyplieniť celý konvoj vrátane cisárskeho stanu, pričom Bulhari sa tak zmocnili aj cisárskych pokladníc a insígnií cisárskej moci.<ref name="ref50"/><ref name="bulgarianhistory.org/" /> Samotný cisár [[Bazil II.]] sa zachránil útekom cez Filipopolis.<ref name="ref50"/> K úspechu v najväčšej miere prispela vojenská skúsenosť cára Samuila, ako aj schopnosť Bulharov využiť prírodné danosti svojej krajiny.<ref name="historymuseum.org/" /> == Dôsledky == Bitka mala pre Byzantskú ríšu katastrofálne následky. V dôsledku bitky bola zdecimovaná veľká časť byzantského vojska<ref name="bulgarianhistory.org/" /><ref name="ref50"/> (predovšetkým jazda bola zničená takmer kompletne)<ref name="bulgarianhistory.org/" /> a Byzantská ríša prišla o kontrolu aj nad severovýchodnou časťou Prvej bulharskej ríše,<ref name="ref50"/> keďže cár Samuil okamžite po víťazstve dobyl naspäť všetky bulharské územia, ktoré Byzancia dobyla v predchádzajúcich rokoch.<ref name="bulgarianhistory.org/" /> Bitka tiež znamenala koniec predstáv Bazila II, o prevzatí kontroly nad Bulharskom prostredníctvom jediného rozhodného úderu.<ref name="ref50"/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Byzantsko-bulharské vojny]] [[Kategória:Bitky Byzantskej ríše]] [[Kategória:Bitky v 986]] [[Kategória:Bitky stredoveku]] [[Kategória:Bitky v Bulharsku]] [[Kategória:Bitky Prvej bulharskej ríše]] 4qoflb022mgrkm6kz0nq9wt80h61kbq Bitka pri rieke Spercheios 0 747654 8205913 8194690 2026-04-29T19:33:25Z KormiSK 91359 8205913 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Bitka pri rieke Spercheios |súčasť= [[byzantsko-bulharské vojny]] |obrázok = Skylitzes-Ouranos kills Bulgarians.jpg |text k obr = Byzantské víťazstvo nad Bulharmi v bitke pri rieke Spercheios, [[Iluminácia (maľba)|iluminácia]], [[12. storočie|12.]]/[[13. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]] |dátum = [[996]], alebo [[997]] |miesto = rieka [[Spercheios]] v centrálnom [[Grécko|Grécku]] |casus = |územie = |výsledok = víťazstvo Byzantíncov |protivník1 = [[Byzantská ríša]] |protivník2 = [[Prvá bulharská ríša]] |velitel1 = [[Nikéforos Ouranos]] |velitel2 = [[Samuil]],{{break}}[[Gavril Radomir]] |sila1 = |sila2 = |straty1 = nepatrné |straty2 = minimálne 1000 zabitých, 12 000 zajatých |straty3 = |poznámky = |portál1=Byzantská ríša}} '''Bitka pri rieke Spercheios''' ({{vjz|bul|Битка при река Сперхей|''Btka pri reka Sperchej''}}) bola bitka medzi [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]] a [[Prvá bulharská ríša|Prvou bulharskou ríšou]]. Odohrala sa v roku [[996]], alebo [[997]]. Bitka sa skončila víťazstvom Byzantíncov.<ref name="ref50">{{Citácia knihy | autor = KOLEKTÍV AUTOROV | titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]] | typ zväzku = Tom. | zväzok = 1. A{{--}}BĂL | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“ | rok = 2011 | isbn = 978-954-8104-23-4 | strany= 275 }}</ref><ref name="bulgarianhistory.org/">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ивомир Колев | odkaz na autora = | titul = Битката при Траянови врата – възраждането на българските надежди | url = Битката при река Сперхей – първото сериозно поражение на Самуил | vydavateľ = bulgarianhistory.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-05 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="bulgariantimes.co.uk/">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ПОРАЖЕНИЕТО НА САМУИЛ В БИТКАТА ПРИ РЕКА СПЕРХЕЙ (996) | url = https://www.bulgariantimes.co.uk/battle-of-the-sperhey-river/ | vydavateľ = bulgariantimes.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Bitka pri rieke Spercheios bola prvou vážnou porážkou [[Samuil]]a v jeho vojne proti cisárovi [[Bazil II.|Bazilovi II.]]<ref name="ref50"/> == Situácia pred bitkou == Keď v rámci svojho ťaženia, ktoré sa začalo v roku [[996]], bulharský [[cár]] [[Samuil]] porazil byzantskú armádu pri [[Solún]]e, pokračoval v ťažení smerom na juh.<ref name="ref50"/><ref name="bulgarianhistory.org/" /><ref name="bulgariantimes.co.uk/" /> Zdolal obrannú stenu v [[Termopyly|Termopylskej úžine]], prešiel cez [[Boiótia|Boiótiu]] a [[Atika (polostrov)|Atiku]] a cez [[Korintská šija|Korintskú šiju]] prenikol do [[Peloponéz (polostrov)|Peloponézu]].<ref name="ref50"/><ref name="bulgarianhistory.org/" /><ref name="bulgariantimes.co.uk/" /> Bulharské vojská sa po ceste nestretli s žiadnym odporom a podarilo sa im zničiť množstvo byzantských pevností a miest.<ref name="bulgarianhistory.org/" /><ref name="bulgariantimes.co.uk/" /> Byzantský cisár [[Bazil II.]] vyslal proti [[Bulhari|Bulharom]] početnú armádu na čele s vojvodom [[Nikéforos Ouranos|Nikéforom Ouranom]].<ref name="ref50"/><ref name="bulgariantimes.co.uk/" /> Keď sa Samuil dozvedel o armáde, ktorá proti nemu bola vyslaná rozhodol sa pre ústup, pričom sa mu podarilo dostať po rieku [[Spercheios]] v súčasnom centrálnom [[Grécko|Grécku]].<ref name="ref50"/><ref name="bulgariantimes.co.uk/" /> == Bitka == Obidve armády sa stretli pri rieke [[Spercheios]], pričom stáli na opačných stranách rieky.<ref name="ref50"/><ref name="bulgarianhistory.org/" /><ref name="bulgariantimes.co.uk/" /> Keďže rieka tvorila vážnu prekážku, k stretu v prvom momente nedošlo.<ref name="ref50"/><ref name="bulgariantimes.co.uk/" /> Bulharské vojsko si na brehu rieky rozložilo vojenský tábor.<ref name="ref50"/><ref name="bulgariantimes.co.uk/" /> V priebehu noci sa byzantskému vojsku podarilo nájsť brod cez rieku a napadli spiaci bulharský tábor.<ref name="ref50"/><ref name="bulgarianhistory.org/" /> Pomerne veľké množstvo Bulharov bolo zabitých,<ref name="bulgarianhistory.org/" /><ref name="ref50"/> z toho veľká časť bez toho aby sa zmohli na akúkoľvek obranu<ref name="bulgarianhistory.org/" /><ref name="bulgariantimes.co.uk/" /> a približne 12 000 ich bolo odvedených do zajatia. Cár Samuil, ako aj jeho syn [[Gavril Radomir]] boli ťažko ranení, zniesili sa s padlými na bojisku, vďaka čomu sa im podarilo prežiť a v priebehu nasledujúcej noci sa im podarilo dostať preč a následne na bulharské územia.<ref name="ref50"/><ref name="bulgariantimes.co.uk/" /> == Dôsledky == Porážka znamenala koniec Samuilovho ťaženia proti Byzantskej ríši v rokoch [[996]]{{--}}[[997]].<ref name="ref50"/><ref name="bulgariantimes.co.uk/" /> Neznamenala však rozhodujúcu porážku, pretože napriek veľkým stratám, Bulharom stále zostala pomerne početná armáda a cár [[Samuil]], ako aj jeho syn [[Gavril Radomir]] bitku prežili. Porážka mala skôr značný psychologický efekt, keďže ukončila turbulentné obdobie bulharských úspechov.<ref name="bulgarianhistory.org/" /><ref name="bulgariantimes.co.uk/" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Byzantsko-bulharské vojny]] [[Kategória:Bitky Byzantskej ríše]] [[Kategória:Bitky stredoveku]] [[Kategória:Bitky v Grécku]] [[Kategória:90. roky 10. storočia]] [[Kategória:Bitky Prvej bulharskej ríše]] t5yhqbmhycs8k5xn1ydd75zr3vhddqo Salep 0 747663 8205929 8193530 2026-04-29T20:15:39Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205929 wikitext text/x-wiki [[Súbor:A cup of salep.jpg|náhľad|Šálka salepu]] [[Súbor:Cup of Sahlep in tearoom in Třebíč, Třebíč District.jpg|thumb|Salep v keramickom hrnčeku, v druhej nádobe je škorica ako přísada]] '''Salep''' [čitaj: sálep] (tiež ''sachlab'', ''sahlab'', ''sahlep'', ''sah salep'') je tradičný horúci [[nápoj]] z [[Blízky východ|Blízkeho východu]] s konzistenciou pripomínajúcou riedku [[Krupicová kaša|krupicovú kašu]]. Vďaka svojej vysokej [[energia|energetickej hodnote]] a obsahu [[Vápnik|vápnika]], [[fosfor]]a, [[Zinok|zinka]], [[sodík]]a a vitamínov [[vitamín A|A]], [[B komplex|B]] a [[vitamín C|C]] býva niekedy považovaný za [[afrodiziakum|afrodiziakum]]. Je to tiež vydatný zdroj [[glukomannan]]u (typ rozpustnej [[Vláknina|vlákniny]]). V [[Turecko|Turecku]] je považovaný za [[liek]] proti nachladnutiu. Z [[Arabčina|arabčiny]] sa výraz ''salep'' dostal do [[francúzština|francúzštiny]], kde znamená buď sušené [[hľuza|hľuzy]] rastlín z čeľade [[vstavačovité|vstavačovitých]], alebo priamo [[vstavač]]. == Príprava == Pripravuje sa zo zmesi veľmi jemne namletého salepového koreňa ([[vstavač mužský]] – ''Orchis mascula'', tiež horská orchidea) a [[Ďumbier (rastlina)|zázvoru]], dochutenej [[škorica|škorice]] a sladenej [[vanilka|vanilkovým cukrom]]. Podáva sa v malých šálkach, a to buď ako „zákusok“ k čaju či vodnej fajke, alebo v zime ako posilňujúci nápoj. == Distribúcia == Sušený salepový koreň sa dá kúpiť v obchodoch špecializujúcich sa na [[Blízky východ|Blízky]] alebo [[Stredný východ]]. V čajovniach je dostupný ako už hotový uvarený nápoj, tak instantný salep v krabičke. Zvyčajne však ide o napodobeninu zo zmesi škrobu, cukru, [[Sušené mlieko|sušeného mlieka]], živíc a aróm, ktoré vstavačový koreň neobsahuje. == Referencie == *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jeřábková | meno = Jana | titul = Sahlep | url = http://yerjaa.istram.info/index.php?x=sahlep | dátum vydania = 2006-04-19 | dátum prístupu = 2009-12-19 | vydavateľ = Istram | url archivu = https://web.archive.org/web/20070921120414/http://yerjaa.istram.info/index.php?x=sahlep | dátum archivácie = 2007-09-21 | nedostupné = áno | url archívu = https://web.archive.org/web/20070921120414/http://yerjaa.istram.info/index.php?x=sahlep }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Salep|25204123}} [[Kategória:Nealkoholické nápoje]] [[Kategória:Arabská kuchyňa]] i0e1a6iouk5qjn02p9x78nw88m4xfkn Bitka vo Vărbickom priesmyku 0 747763 8205912 8194595 2026-04-29T19:33:07Z KormiSK 91359 8205912 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Bitka vo Vărbickom priesmyku |súčasť= [[byzantsko-bulharské vojny]] |obrázok = 52-manasses-chronicle.jpg |text k obr = zobrazenie bitky v Manassovej kronike zo 14. storočia |dátum = [[26. júl]] [[811]] |miesto = [[Vărbiški prochod|Vărbický priesmyk]] pri meste [[Pliska]], [[Bulharsko]] |casus = |územie = |výsledok = drvivé víťazstvo Bulharov |protivník1 = [[Byzantská ríša]] |protivník2 = [[Prvá bulharská ríša]] |velitel1 = [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]],{{break}}[[Staurakios]] |velitel2 = [[Krum]] |sila1 = |sila2 = |straty1 = veľká časť byzantskej armády bola zničená |straty2 = neznáme |straty3 = |poznámky = |portál1=Byzantská ríša}} '''Bitka vo Vărbickom priesmyku''' ({{vjz|bul|Битка във Върбишкия проход|''Bitka văv Vărbiškija prochod''}}), alebo '''bitka pri Pliske''' bola [[Bitka (vojenstvo)|bitka]] medzi [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]] a [[Prvá bulharská ríša|Prvou bulharskou ríšou]]. Odohrala sa [[26. júl]]a [[811]]. Bitka sa skončila víťazstvom Bulharov.<ref name="ref50">{{Citácia knihy | autor = KOLEKTÍV AUTOROV | titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]] | typ zväzku = Tom. | zväzok = 1. A{{--}}BĂL | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“ | rok = 2011 | isbn = 978-954-8104-23-4 | strany= 269 }}</ref><ref name="historymuseum.org/">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Иван Петрински, Илия Стоименов{{--}}Национален исторически музей | odkaz na autora = | titul = Битката във Върбишкия проход, 26 юли 811 г. | url = https://historymuseum.org/bitkata-varbishki-prohod/ | vydavateľ = historymuseum.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="armymedia.bg/">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Министерство на отбраната{{--}}информационен център | odkaz na autora = | titul = Битката при Върбишкия проход – 26 юли 811 г. | url = https://armymedia.bg/2025/06/27/%D0%B1%D0%B8%D1%82%D0%BA%D0%B0%D1%82%D0%B0-%D0%BF%D1%80%D0%B8-%D0%B2%D1%8A%D1%80%D0%B1%D0%B8%D1%88%D0%BA%D0%B8%D1%8F-%D0%BF%D1%80%D0%BE%D1%85%D0%BE%D0%B4-26-%D1%8E%D0%BB%D0%B8-811-%D0%B3/ | vydavateľ = armymedia.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Situácia pred bitkou == Po dobytí Serdiky (dnešná [[Sofia]]) armádou bulharského vládcu [[Krum]]a<ref name="historymuseum.org/" /> zhromaždil na jar [[811]] byzantský [[cisár]] [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]] početnú armádu<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> a spolu so svojím synom a spoluvládcom [[Staurakios|Staurakiom]]<ref name="historymuseum.org/" /> sa vydal sa na pochod proti [[Prvá bulharská ríša|Prvej bulharskej ríši]].<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> Pri hraničnej pevnosti [[Markeli]]<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> (pri dnešnom meste [[Karnobat]] v [[Burgas (oblasť)|Burgaskej oblasti]])<ref name="historymuseum.org/" /> mu [[chán]] [[Krum]] predložil mierový návrh, ktorý však [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]] odmietol. [[20. júl]]a [[811]] byzantské vojsko vstúpilo na bulharské územie<ref name="historymuseum.org/" />, napadlo a porazilo bulharské vojská.<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> Byzantínci následne pokračovali na sever, kde obsadili, vyplienili a vypálili bulharské hlavné mesto [[Pliska]].<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> == Bitka == Počas návratu od Plisky sa byzantská armáda dostala do priestoru [[Vărbiški prochod|Vărbického priesmyku]], kde padla do pasce pripravenej Bulharmi.<ref name="ref50"/> [[Bulhari]] zatarasili priesmyk drevenými zátarasmi a v noci z [[25. júl|25.]] na [[26. júl]]a obkľúčili so svojím vojskom, ktorého súčasťou boli [[Slovania|slovanské]] a [[Avari (Stredná Ázia)|avarské]] oddiely, byzantskú armádu.<ref name="ref50"/> Bitky medzi oboma armádami sa rozpútali na prístupoch k priesmykom [[Stará planina|Starej planiny]], ale hlavná bitka sa odohrala vo Vărbickom priesmyku, kde sa nachádzal cisár Nikefor I. s hlavnou skupinou vojsk.<ref name="armymedia.bg/" /> K útoku Bulharov došlo za úsvitu [[26. júl]]a.<ref name="armymedia.bg/" /> Bulhari byzantskú armádu z väčšej časti pobili a zmocnili sa celého konvoja, vrátane cisárskeho stanu, kde sa nachádzali insígnie cisárskej moci.<ref name="ref50"/> Počas bitky bol zabitý aj cisár [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]] a prvýkrát v dejinách Byzancie sa stalo, že bol byzantský imperátor zabitý Bulharmi.<ref name="ref50"/> Ťažko ranený bol aj Nikeforov syn [[Staurakios]].<ref name="historymuseum.org/" /> Traduje sa, že po bitke dal chán Krum napichnúť hlavu cisára Nikefora na kôl a neskôr prikázal oddeliť vrchnú časť lebky. Tú si nechal postriebriť a spoločne so svojimi veliteľmi z nej pili.<ref name="historymuseum.org/" /><ref name="armymedia.bg/" /> == Dôsledky == Výsledok bitky znamenal najväčšie víťazstvo Bulharov vo vojne proti Byzancii v [[9. storočie|9. storočí]].<ref name="ref50"/> Pre Byzantskú ríšu bitka znamenala jednu z najväčších porážok v ranom stredoveku.<ref name="armymedia.bg/" /> Byzantská ríša prišla o cisára a tak bol napriek svojím zraneniam, ktoré utrpel počas bitky, menovaný [[27. júl|27.]] alebo [[28. júl]]a za nového cisára Nikeforov syn [[Staurakios]]. Ten však následne vládol len niekoľko mesiacov.<ref name="historymuseum.org/" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Byzantsko-bulharské vojny]] [[Kategória:Bitky Byzantskej ríše]] [[Kategória:Bitky v 811]] [[Kategória:Bitky stredoveku]] [[Kategória:Bitky v Bulharsku]] [[Kategória:Bitky Prvej bulharskej ríše]] fnr3f71rdga4et0b4hux212ixn7la66 Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2026 0 748021 8205803 8199930 2026-04-29T15:52:31Z Peter 51345 269569 8205803 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Slovakia_national_ice_hockey_team_jerseys_2022_IHWC.png|alt=Slovakia national ice hockey team jerseys 2019 IHWC.png|náhľad|Dresy slovenského národného hokejového mužstva na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026]] Toto je zostava '''[[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenského národného hokejového mužstva]]''' ktoré bude reprezentovať Slovensko na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|'''Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026''']]. Tím povedie ako hlavný tréner [[Vladimír Országh]]. Asistentmi budú [[Peter Frühauf]] a [[Ján Pardavý]]. Zo zámoria ([[National Hockey League|NHL]], [[American Hockey League|AHL]]) boli zatiaľ potvrdené mená ako [[Adam Gajan]], [[Adam Sýkora]], [[Samuel Hlavaj]] a [[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladimír Országh už dostal prísľub! Slovensko na MS v hokeji 2026 posilnia ďalší hráči zo zámoria | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/samuel-hlavaj-a-adam-gajan-posilnia-slovensko-na-ms-v-hokeji-2026-2026041314472453481 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národný dres je pre neho posvätný! Prvý Slovák z NHL potvrdil, že príde na MS v hokeji 2026 | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/prvy-slovak-z-nhl-adam-sykora-potvrdil-ze-pride-na-ms-v-hokeji-2026-2026041309024681295 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Diskusia: VIDEO: Ďalšia posila Slovenska z NHL na MS v hokeji. Pospíšil sa vyjadril pozitívne | url = https://sportnet.sme.sk/diskusia/hokej-martin-pospisil-ucast-posilni-slovensko-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = sk}}</ref> == Realizačný tím == * '''Generálny manažér''' – [[Miroslav Šatan]] * '''Hlavný tréner''' – [[Vladimír Országh]] * '''Konzultant''' – [[Craig Ramsay]] * '''Asistent trénera''' – [[Peter Frühauf]] * '''Asistent trénera''' – [[Ján Pardavý]] * '''Tréner brankárov''' – [[Ján Lašák]] * '''Kondičný tréner''' – [[Juraj Moravčík]] * '''Tímový lekár''' '''–''' [[Pavol Lauko]] * '''Fyzioterapeut''' – [[Martin Babják]] * '''Mediálny manažér''' – [[Peter Jánošík (manažér)|Peter Jánošík]] == Súpiska == ''Bude doplnená'' == Tvorba finálnej nominácie == === Dvojzápas proti Švajčiarsku === Slovenská hokejová reprezentácia povolala na prvý dvojzápas proti [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsku]] týchto 23 hráčov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slováci začnú prípravu so štyrmi nováčikmi. Gro tvoria hráči zo Slovenska a Česka | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-nominacia-slovensko-prve-zapasy-priprava-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-10 | jazyk = sk}}</ref> {| class="wikitable" ! colspan="3" |Brankári |- |[[Eugen Rabčan]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Roman Rychlík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | |- ! colspan="3" |Obrancovia |- |[[Marek Ďaloga]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[Marek Korenčík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | rowspan="4" | |- |[[Samuel Kňažko]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Jakub Meliško]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |- |[[Rayen Petrovický]] <small>([[HC Olomouc]])</small> |[[Luka Radivojevič]] <small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small> |- |[[Dávid Romaňák]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |[[Adam Žiak]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |- ! colspan="3" |Útočníci |- |[[Peter Cehlárik]] <small>([[Leksands IF]])</small> |[[Roman Faith]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Martin Faško-Rudáš]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |- |[[Adrián Holešinský]] <small>([[Banes Motor České Budějovice]])</small> |[[Marek Hrivík]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |- |[[Andrej Kukuča]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Patrik Hrehorčák]] <small>([[HKM Zvolen]])</small> |[[Oleksij Myklucha]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Servác Petrovský]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Matúš Spodniak]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |[[Marek Valach]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Matúš Vojtech]] <small>([[HK 32 Liptovský Mikuláš]])</small> | colspan="2" | |} === Dvojzápas proti Lotyšsku === {| class="wikitable" ! colspan="3" |Brankári |- |[[Adam Gajan]] <small>([[Mužský hokejový tím Minnesota Duluth Bulldogs|University of Minnesota-Duluth]])</small> |[[Samuel Hlavaj]] <small>([[Iowa Wild]])</small> |[[Eugen Rabčan]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- ! colspan="3" |Obrancovia |- |[[Marek Ďaloga]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[František Gajdoš]] <small>([[HC Verva Litvínov]])</small> | rowspan="5" | |- |[[Samuel Kňažko]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Jakub Meliško]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |- |[[Rayen Petrovický]] <small>([[HC Olomouc]])</small> |[[Luka Radivojevič]] <small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small> |- |[[Dávid Romaňák]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |[[Mislav Rosandić]] <small>([[HC Košice]])</small> |- |[[Maxim Štrbák]] <small>([[Rochester Americans]])</small> |[[Adam Žiak]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |- ! colspan="3" |Útočníci |- |[[Peter Cehlárik]] <small>([[Leksands IF]])</small> |[[Martin Faško-Rudáš]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Marek Hrivík]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |- |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[Adam Liška]] <small>([[CHK Severstaľ Čerepovec]])</small> |[[Adam Lukošik]] <small>([[HC Energie Karlovy Vary]])</small> |- |[[Jakub Minárik]] <small>([[HC Energie Karlovy Vary]])</small> |[[Oleksij Myklucha]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Aurel Nauš]] <small>([[HK Poprad]])</small> |- |[[Šimon Petráš]] <small>([[HC Košice]])</small> |[[Servác Petrovský]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Kristián Pospíšil]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |- |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] <small>([[Calgary Flames]])</small> |[[Adam Sýkora]] <small>([[New York Rangers]])</small> | |} == Príprava == {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|2|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 631|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159706/stats|brankár1=Roman Rychlík|brankár2=Leonardo Genoni|góly1=<br/>M. Vojtech (M. Holešinský) - 31:02<br/>J. Meliško (A. Kollár) - 41:52<br/>A. Kukuča (S. Petrovský, M. Valach) (PB) - 59:42|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|3|1|}}|góly2=20:20 - D. Rohrbach|strely1=16|strely2=16|tresty1=4|tresty2=2}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=17. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|3|2|1|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 535|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159707/stats|strely1=18|strely2=16|tresty1=0|tresty2=8|góly1=<br/><br/>M. Faško-Rudáš (A. Kollár) (PH) - 26:27<br/><br/><br/>O. Myklukha (A. Žiak, R. Faith) - 41:01<br/>M. Valach (O. Myklukha) (PH) - 44:24|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/>{{ku|1|4|}}<br/>{{ku|2|4|}}<br/>{{ku|3|4|}}<br/>{{ku|3|5|}}|góly2=14:07 - T. Scherwey (F. Herzog, G. Haas)<br/>21:23 - F. Herzog (T. Rochette, K. Jäger)<br/><br/>33:48 - F. Herzog (T. Scherwey, G. Haas)<br/>39:45 - R. Loeffel (T. Geisser, G. Hofmann)<br/><br/><br/>59:57 - K. Jäger (R. Loeffel) (PB)|brankár1=Eugen Rabčan|brankár2=Kevin Pasche<br/>(od 34. minúty Ludovic Waeber)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2025|čas=20:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|0|1|0|}}|štadión=[[Energie Schwaben Arena]], [[Kaufbeuren]]|divákov=|správa=|brankár1=Niklas Treutle|brankár2=Eugen Rabčan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=<br/>E. Hede (D. Leonhardt) - 20:16<br/> N. Kinder (N. Krammer) - 28:07<br/> D. Fishbuch ()|góly2=05:58 - M. Faško-Rudáš (M. Hrivík) (PH)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2025|čas=17:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|1|0|}}|štadión=[[Curt Frenzel Stadium]], [[Augsburg]]|divákov=|správa=|brankár1=Leon Hungerecker|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Karachun (J. Chrobot) - 22:28<br/>F. Pilu (J. Chrobot) - 37:06<br/><br/><br/>T. Brunnhuber (PB) - 59:57|góly2=<br/><br/>39:39 - D. Romaňák (M. Valach, L. Radivojevič) (OS)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=2. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=3. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=8. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=9. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=}} == Základná skupina == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SVK|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{NOR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc}} |} === Zápasy === {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} == Referencie == <references /> [[Kategória:Slovenské národné hokejové mužstvo]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] n1fxt3mfyt7yhfm5441q2ker06xlfbr Juraj Koreň 0 748228 8206071 8205620 2026-04-30T08:51:54Z Lydulienka 291960 Referencie boli upravene na základe požiadavky 8206071 wikitext text/x-wiki {{Infobox športovec | meno = Juraj Koreň | dátum narodenia = 3. január 1992 | miesto narodenia = Stará Ľubovňa | národnosť = slovenská | prezývka = Ďurifuk | výška = 183 cm | šport = paragliding, horolezectvo, skialpinizmus | disciplína = hike & fly, cross-country paragliding | obrázok = Juraj Koreň - Redbul XAlps 2025.jpg }} '''Juraj Koreň''' (*3. január 1992, Stará Ľubovňa) je slovenský [[paragliding|paraglidista]], [[horolezectvo|horolezec]] a [[skialpinizmus|skialpinista]]. Venuje sa viacerým disciplínam kombinujúcim paragliding a pohyb v horskom teréne, ako sú [[hike & fly]], [[climb & fly]] a [[fly to ski]], [[cross-country]] paraglidingu, ako aj bivakovým viacdňovým preletom. Je slovenským reprezentantom v disciplínach kombinujúcich paragliding a pohyb v horskom teréne a venuje sa aj extrémnym horským projektom a expedíciám. [[Súbor:Počas bivakového preletu dlhého 1100km južným ostrovom nového zélandu.jpg|thumb|Juraj Koreň počas bivakového preletu na Novom Zélande]] Je účastníkom pretekov [[Red Bull X-Alps]], ktoré patria medzi najnáročnejšie vytrvalostné podujatia na svete.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=SITA|odkaz na autora=|titul=Tisíc kilometrov cez Alpy len pešo alebo na padáku. Slovák pokračuje v najťažších pretekoch sveta|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/sport-juraj-koren-start-najtazsie-preteky-red-bull-x-alps-2025/|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-06-19|dátum prístupu=2026-04-29}}</ref> == Kariéra == [[Súbor:Red Bull X-Alps 2025 - Hike&Fly.jpg|thumb|Juraj Koreň počas pretekov Red Bull X-Alps 2025]] Paraglidingu sa venuje od detstva a prvý samostatný let absolvoval vo veku šiestich rokov. Postupne sa vyprofiloval na výkonnostného pilota so zameraním na prelety, bivakovacie lietanie a disciplínu hike & fly. Medzi jeho najvýznamnejšie športové výsledky patrí účasť na pretekoch Red Bull X-Alps, kde sa v roku 2025 umiestnil na 13. mieste a stal sa prvým slovenským pretekárom v histórii, ktorý tieto preteky úspešne dokončil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.redbull.com/sk-sk/juraj-koren-red-bull-x-alps-2025-report | vydavateľ = redbull.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Red Bull X-Alps 2025 - Juraj Koreň.jpg|thumb|Let počas pretekov Red Bull X-Alps]]V tom istom roku sa stal prvým slovenským pilotom v histórii, ktorý sa umiestnil na stupni víťazov v celkovom hodnotení XContest Open, keď obsadil 3. miesto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.redbull.com/sk-sk/juraj-koren-durifuk-3-miesto-xcontest-2025 | vydavateľ = redbull.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> Dosiahol slovenský rekord v prelete na vzdialenosť 332 km (FAI).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = STVR | odkaz na autora = | titul = Juraj Koreň sa stal prvým Slovákom v cieli najnáročnejšej paraglajdovej súťaže, stal sa slovenským rekordérom | url = https://spravy.stvr.sk/2025/07/juraj-koren-sa-stal-slovenskym-paraglajdovym-rekorderom/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-07-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> Ako prvý Slovák absolvoval trasu [[Cesta hrdinov SNP|Cesty hrdinov SNP]] štýlom hike & fly, kombinujúc peší presun s paraglidingovými preletmi v rámci projektu zameraného na prechod Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.redbull.com/sk-sk/videos/juraj-koren-cez-slovensko-paragliding-video | vydavateľ = redbull.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> Jedným z jeho cieľov bolo realizovať paraglidingové projekty na všetkých [[svetadiely|svetadieloch]], čo sa mu postupne podarilo naplniť. Počas svojej kariéry lietal a realizoval expedície v [[Európa|Európe]], [[Ázia|Ázii]], [[Afrika|Afrike]], Severnej a [[Južná Amerika|Južnej Amerike]], [[Austrália|Austrálii]] aj [[Antarktída|Antarktíde]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kampf | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Prvý let skončil v hnojisku uprostred lúky: Paraglajdista Juraj už obletel všetky svetadiely! | url = https://zivot.pluska.sk/pribehy/prvy-let-skoncil-hnojisku-uprostred-luky-paraglajdista-juraj-obletel-vsetky-svetadiely | vydavateľ = zivot.pluska.sk | miesto = | dátum vydania = 2023-05-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> Okrem súťažného lietania sa venuje aj expedíciám kombinujúcim horolezectvo a paragliding. Je držiteľom ocenenia „bronzová karabína“ za projekt Alpská trilógia, ktorý zahŕňal zimné sólo výstupy na významné alpské severné steny – [[Eiger]], [[Matterhorn]] a Grandes Jorasses – kombinované s paraglidingovým zletom z vrcholu.<ref name="james2022">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kovařík | meno = Radim | autor = | odkaz na autora = | titul = Zhodnotenie sézony 2022 v Maníne | url = https://shsjames.org/zhodnotenie-sezony-2022-v-manine/ | vydavateľ = shsjames.org | miesto = | dátum vydania = 2022-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hlbina naľavo, hlbina napravo. A v hlave je prázdno... Juraj Koreň o zimním sólu severky Eigeru | url = https://www.emontana.cz/juraj-koren-zimni-solo-eiger-severni-stena/ | vydavateľ = emontana.cz | miesto = | dátum vydania = 2022-03-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> Z vrcholu [[Grandes Jorasses]] sa mu podarilo uskutočniť paraglidingový zlet, zatiaľ čo z Matterhornu a Eigeru zostúpil pešo pre nepriaznivé podmienky. Od roku 2025 je členom reprezentácie [[Slovenský horolezecký spolok JAMES|Slovenského horolezeckého spolku JAMES]] v tradičnom skialpinizme.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kovařík | meno = Radim | autor = | odkaz na autora = | titul = Nominácie do reprezentačného teamu Komisie tradičného skialpinizmu | url = https://shsjames.org/nominacie-do-reprezentacneho-teamu-komisie-tradicneho-skialpinizmu/ | vydavateľ = shsjames.org | miesto = | dátum vydania = 2025-11-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> Venuje sa tradičnému skialpinizmu, často v kombinácii s paraglidingom, pričom realizuje výstupy a zjazdy v strmých vysokohorských stenách v Alpách a Himalájach. Jeho projekty zahŕňajú výstupy a zjazdy v obtiažnostiach S4 až S6, často v sólo štýle a s využitím paraglidingu na prístup alebo zostup. Medzi jeho významné výkony patria napríklad zjazdy strmých línií v oblasti [[Zillertal|Zillertalu]], [[Dolomity|Dolomitov]] a [[Himaláje|Himalájí]], vrátane svahov s obtiažnosťou do 55° a technicky náročných kuloárov v kategóriách S5 až S6-. == Športové úspechy == === Paragliding === [[Súbor:Red Bull X-Alps 2025 v cieli aj so svojím tímom zľava Pavel Cibulka, Zdeno Vacke, Juraj Koreň a Filip Benček.jpg|thumb|Juraj Koreň v cieli pretekov Red Bull X-Alps 2025 so svojím tímom]] * výsledky v súťaži XContest: ** Slovensko: *** 1. miesto – Open aj Sport (2013)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Open | url = https://www.xcontest.org/2013/slovakia/poradie-open/ | vydavateľ = xcontest.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> *** 2. miesto – Open (2014)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Open | url = https://www.xcontest.org/2014/slovakia/poradie-open/ | vydavateľ = xcontest.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> *** 1. miesto – Open aj Sport (2015)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Open | url = https://www.xcontest.org/2015/slovakia/poradie-open/ | vydavateľ = xcontest.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> *** 3. miesto – Open, 1. miesto – Sport (2017)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Open | url = https://www.xcontest.org/2017/slovakia/poradie-open/ | vydavateľ = xcontest.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> ** Svet: *** 3. miesto – Open, 1. miesto – Sport (2025)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PG Open | url = https://www.xcontest.org/2025/world/cs/poradi-pg-open/ | vydavateľ = xcontest.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> * medzinárodné preteky: ** Red Bull X-Alps: *** 13. miesto (2025)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.redbull.com/sk-sk/juraj-koren-red-bull-x-alps-2025-report | vydavateľ = redbull.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> ** X-Pyr: *** 6. miesto (2016)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = This is the year that confirmed the X-Pyr as one of the most important hike & fly races in the world. And the increase in the number of teams and the route certainly proved this. 32 participating teams (more than twice as many were not selected), with some of the biggest names in the world. A new route, which already included several zig-zags, which made the race go either north or south. Once again, the team of Chrigel Maurer and Tobias Dimmler would win the race. Despite the longer and more complex course, the time was less than in 2014, with a winning time of just over 3 days. Only 3 teams managed to reach the goal at El Port de la Selva. Up to 12 teams had to withdraw. | url = https://x-pyr.com/history/2016-h/ | vydavateľ = x-pyr.com | miesto = | dátum vydania = 2022-02-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> *** 7. miesto (2018)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The fourth edition of the X-Pyr. Every year the X-Pyr seeks to improve itself. And this year proves it once again. More participants than ever before (40!) from 25 different countries. A longer route, with more route options. In total, 567 km over 8 waypoints and extending the route far to the north. In goal 5 teams, and 16 teams withdrawn. Again it was the Maurer/Dimmler team who won, in a time of 4 days and 21 minutes. Absolutely amazing! | url = https://x-pyr.com/history/2018-h/ | vydavateľ = x-pyr.com | miesto = | dátum vydania = 2022-02-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> ** X-Berg: *** 1. miesto (2016)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2016 Results - X-Berg Challenge | url = https://www.xbergchallenge.com/2016-results/ | vydavateľ = xbergchallenge.com | miesto = | dátum vydania = 2017-12-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> *** 3. miesto (2017)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2017 Results - X-Berg Challenge | url = https://www.xbergchallenge.com/2017-results/ | vydavateľ = xbergchallenge.com | miesto = | dátum vydania = 2017-03-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> ** Bornes to Fly: *** 7. miesto (2017) ** Majstrovstvá Talianska: *** 4. miesto – Meduno (2013) * národné súťaže: ** víťaz Slovenského pohára a Slovenského Cross Country v kategóriách Open a Sport (2013, 2015) ** viacnásobné pódiové umiestnenia v Slovenskom Cross Country [[Súbor:Pri bivakovom prelete Južného ostrova Nového Zélandu.jpg|thumb|Bivak počas viacdňového preletu na Novom Zélande]] * výkony: ** slovenský rekord v prelete (332 km FAI)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = STVR | odkaz na autora = | titul = Juraj Koreň sa stal prvým Slovákom v cieli najnáročnejšej paraglajdovej súťaže, stal sa slovenským rekordérom | url = https://spravy.stvr.sk/2025/07/juraj-koren-sa-stal-slovenskym-paraglajdovym-rekorderom/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-07-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> ** najdlhší FAI trojuholník na Slovensku (148,34 km) ** najdlhšie prelety na území [[Nepál|Nepálu]] (144 km, 151 km) a [[Gruzínsko|Gruzínska]] (108 km) ** bivakovacie prelety v Himalájach, [[Kaukaz|Kaukaze]], [[Alpy|Alpách]], na [[Slovensko|Slovensku]] a [[Nový Zéland|Novom Zélande]] === Horolezectvo === * držiteľ ocenenia „bronzová karabína“ za projekt Alpská trilógia<ref name="james2022" /> * prvovýstupy v [[Antarktída|Antarktíde]] a [[Grónsko|Grónsku]] s následným zletom na paraglide<ref name="dennikn">{{Citácia periodika|priezvisko=Mäkká|meno=Soňa|autor=|odkaz na autora=|titul=Rozhovor: Juraj Koreň akceptoval možnosť smrti, keď liezol bez lana Gordický vrchol v Himalájach a zletel na paraglide {{!}} HIKING.SK|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://hiking.dennikn.sk/ar/8249/juraj_koren_akceptoval_moznost_smrti_ked_liezol_bez_lana_gordicky_vrchol_v_himalajach_a_zletel_na_paraglide.html|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-12-02|dátum prístupu=2026-04-29}}</ref> * zimný sólo prvovýstup Daidalos a Ikaros (M7), [[Vysoké Tatry]] (2021)<ref>https://www.emontana.cz/juraj-koren-zimni-solo-eiger-severni-stena/</ref> * za svoje výkony získal viacero čestných uznaní Slovenského horolezeckého spolku JAMES: ** prvovýstup cesty Prometheus (M9) na [[Jahňací štít|Jahňacom štíte]] spolu s Marekom Radovským (2021)<ref name="james2021">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = jurajchrastina | odkaz na autora = | titul = Vyhodnotenie sezóny 2021 v Maníne, ocenenia SHS JAMES a reprezentačné družstvá 2022 | url = https://shsjames.org/vyhodnotenie-sezony-2021-v-manine-ocenenia-shs-james-a-reprezentacne-druzstva-2022/ | vydavateľ = shsjames.org | miesto = | dátum vydania = 2022-01-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> ** voľný prelez línie Magic Line (M8+) v zime spolu s Marekom Radovským (2021)<ref name="james2021" /> ** výstup severnou stenou [[Triglav|Triglavu]] – Kuloár snov (M7, 1100 m) spolu s Máriom Mutalom (2024)<ref name="james2024">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kovařík | meno = Radim | autor = | odkaz na autora = | titul = Záver sezóny Komisie alpinizmu, Manín 2024 | url = https://shsjames.org/zaver-sezony-komisie-alpinizmu-manin-2024/ | vydavateľ = shsjames.org | miesto = | dátum vydania = 2024-12-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> ** sólo [[prvovýstup]] „K pocte Alexandrovej“ (600 m, 70°, WI3) v indických Himalájach<ref name="james2025">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kovařík | meno = Radim | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhodnotenie lezeckej sezóny 2025 Komisiou alpinizmu SHS JAMES v Maníne | url = https://shsjames.org/vyhodnotenie-lezeckej-sezony-2025-komisiou-alpinizmu-shs-james-v-manine/ | vydavateľ = shsjames.org | miesto = | dátum vydania = 2025-12-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> * prvovýstup Kaiser Direkt v južnej stene [[Grossglockner|Grossglockneru]] (M7), spolu s Radoslavom Grohom (2026)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Benavides | meno = Angela | autor = | odkaz na autora = | titul = A New Mixed Route on Grossglockner | url = https://explorersweb.com/a-new-mixed-route-on-grossglockner/ | vydavateľ = explorersweb.com | miesto = | dátum vydania = 2026-03-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> * viacero expedícií a pokusov v Himalájach === Skialpinizmus === [[Súbor:Zjazd Mittlehornu - Skialpinizmus.jpg|thumb|Zjazd v masíve Wetterhornu počas skialpinistického výstupu]] Juraj Koreň sa venuje aj skialpinizmu, ktorý realizuje v dvoch hlavných formách – tradičný skialpinizmus a kombinovaný štýl [[Fly to Ski]], pri ktorom využíva paragliding na prístup alebo zostup z horských línií. ==== Tradičný skialpinizmus ==== * zjazd severnej steny [[Pic Lory]] (4087 m, S6-, 50–55°) (2026) * zjazd kuloáru medzi Col Aut a Col Turont v masíve [[Piz Boé]] (S6-) v Dolomitoch (2025) * zjazd svahov do 56° v oblasti Schönbichler Horn (S5+) (2025), výstup freesolo ľadom Linker Kuhle-luft-fall WI4-/4 ==== Fly to Ski ==== * bezmenný vrchol v masíve Dasskaran Needle (5450 m), Pakistan – zjazd západná stena (S3, do 35°), sólo, prístup a po zjazde zostup na paraglide (2024) * bezmenný vrchol južne od Hannuman Tibba (5470 m), India – zjazd severná stena (S4, do 45°), sólo, prístup pod stenu a zostup po zjazde na paraglide (2024) * Branderberger Kolm, Zillertal – zjazd južná stena (S3, do 38°), sólo, výstup F-PD, zostup po zjazde na paraglide (2025) * Kellenspitze a Ramsjoch, Zillertal – kombinácia línií severná stena a západná stena (S3, do 38°), sólo, prístup a zostup po zjazde na paraglide (2025) * Sandeg, Zillertal – zjazd západná stena (S3, do 38°), sólo, prístup na paraglide (2025) * Marchkopf, Zillertal – zjazd východná stena (S4, do 50°), s Martinom Gargulom, zostup po zjazde s využitím tandemového paraglidu (2025) * [[Mittelhorn]], masív [[Wetterhorn]], [[Švajčiarsko]] – kombinovaný výstup a zostup po zjazde s využitím paraglidingu, zjazd z výšky 3400m a zjazd z výšky 3700m (S4, do 40°) (2025) == Významné projekty a expedície == * '''Alpská trilógia''' – séria zimných sólo výstupov v Alpách, za ktorú získal ocenenie „bronzová karabína“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Juraj "Ďurifuk" Koreň a jeho extrémny život | url = https://www.trekland.sk/clanok/363/juraj-quot-durifuk-quot-koren-a-jeho-extremny-zivot | vydavateľ = trekland.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Freesolo cesty Smidt v severnej stene Matterhornu.jpg|thumb|Výstup severnou stenou Matterhornu v rámci projektu Alpská trilógia]] * '''Seven Virgin Summits''' – projekt zameraný na výstupy na menej preskúmané vrcholy v rôznych častiach sveta, často kombinovaný s paraglidingovým zletom<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mäkká|meno=Soňa|autor=|odkaz na autora=|titul=Rozhovor: Juraj Koreň akceptoval možnosť smrti, keď liezol bez lana Gordický vrchol v Himalájach a zletel na paraglide {{!}} HIKING.SK|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://hiking.dennikn.sk/ar/8249/juraj_koren_akceptoval_moznost_smrti_ked_liezol_bez_lana_gordicky_vrchol_v_himalajach_a_zletel_na_paraglide.html|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-12-02|dátum prístupu=2026-04-29}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = AAC Publications - Chandra Bhaga Range, CB26, Northwest Face | url = https://publications.americanalpineclub.org/articles/13201217145 | vydavateľ = publications.americanalpineclub.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> * '''Paragliding na všetkých kontinentoch''' – projekt zameraný na realizáciu paraglidingových letov a expedícií na všetkých kontinentoch, ktorý sa mu podarilo postupne naplniť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kampf | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Prvý let skončil v hnojisku uprostred lúky: Paraglajdista Juraj už obletel všetky svetadiely! | url = https://zivot.pluska.sk/pribehy/prvy-let-skoncil-hnojisku-uprostred-luky-paraglajdista-juraj-obletel-vsetky-svetadiely | vydavateľ = zivot.pluska.sk | miesto = | dátum vydania = 2023-05-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> * expedície kombinujúce horolezectvo a paragliding v oblastiach ako Himaláje, Antarktída a Grónsko == Referencie == <references/> == Externé odkazy == * https://www.redbull.com/sk-sk/collections/juraj-koren-durifuk * https://www.redbullxalps.com/int-en [[Kategória:Slovenskí paraglidisti]] [[Kategória:Slovenskí horolezci]] [[Kategória:Narodení v roku 1992]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Slovenskí skialpinisti]] [[Kategória:Paraglidingoví piloti]] [[Kategória:Alpinizmus]] [[Kategória:Extrémne športy]] [[Kategória:Paragliding]] 9fssatt1x1e78e8xtrdnfa7a533ekae Zoznam vojenských bitiek Tridsaťročnej vojny 0 748276 8205871 8205640 2026-04-29T18:07:27Z ~2026-20335-96 290941 8205871 wikitext text/x-wiki {{ZL|14 dní nedoriešený urgent}} {{UU|20260415}} Toto je '''zoznam vojenských bitiek z obdobia [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]]''' ako úplne prvého celoeurópskeho konfliktu medzi ozbrojenými armádami [[Katolícka liga|Katolíckej ligy]] na jednej strane a [[Protestantská únia|Protestantskej únie]] na strane druhej v období rokov [[1618]] až [[1648]] v oblasti [[Stredná Európa|strednej Európy]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEGEŠ|meno=Vladimír et al|titul=Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=978-80-551-5611-8|strany=123}}</ref> {| class="wikitable" |+ !Vojenská bitka !Obrázok !Dátum !Etapa !Výsledok |- |[[Bitka na Bielej hore]] |[[Súbor:Schlacht am Weißen Berg C-K 063.jpg|náhľad|Bitka na Bielej hore. Maľba od Pietra Snayersa (* [[1592]] – † [[1666]]).]] |[[8. november]] [[1620]] |[[Česká vojna]] |katolícke víťazstvo |- |[[Bitka pri Lutteri]] |[[Súbor:Schlacht bei Lutter am Barenberge.jpg|náhľad|Bitka pri Lutteri z roku [[1626]] na dobovej rytine od neznámeho umelca.]] |[[27. august]] [[1626]] |[[Dánska vojna]] |katolícke víťazstvo |- |[[Bitka pri Breitenfelde (1631)]] |[[Súbor:Gustave Adolphe at Breitenfeld-Johann Walter-f3706497.jpg|náhľad|Švédsky kráľ menom [[Gustáv II. Adolf]] počas Bitky pri Breitenfelde. Maľba Johanna Jakoba Walthera, rok [[1632]].]] |[[17. september]] [[1631]] |[[Švédska vojna]] |protestantské víťazstvo |- |[[Bitka pri Lützene (1632)]] |[[Súbor:Death of King Gustav II Adolf of Sweden at the Battle of Lützen (Carl Wahlbom) - Nationalmuseum - 18031.tif|náhľad|Smrť [[Gustáv II. Adolf|Gustáva II. Adolfa]] počas [[Bitka pri Lützene (1632)|Bitky pri Lützene]] na maľbe od Carla Wahlboma z roku [[1855]] v Švédskom Národnom múzeu.]] |[[16. november]] [[1632]] |[[Švédska vojna]] |nerozhodný |- |[[Bitka pri Nördlingene (1634)]] |[[Súbor:Jan van der Hoecke - The Battle of Nördlingen, 1634.jpg|náhľad|Bitka pri Nördlingene na obraze [[Jan van den Hoecke|Jana van den Hoeckeho]] nachádzajúceho sa na [[Windsor Castle|Windsor Castle.]]]] |[[6. september]] [[1634]] |[[Švédska vojna]] |protestantské víťazstvo |- |[[Bitka pri Breitenfelde (1642)|Bitka pri Breintenfelde (1642)]] |[[Súbor:Slaget vid Leipzig 1642 SP244.jpg|náhľad|Bitka pri Breitenfelde z roku [[1642]] na rytine od neznámeho umelca.]] |[[2. november]] [[1642]] |[[Švédsko-francúzska vojna]] |protestantské víťazstvo |- |[[Bitka pri Nördlingene (1645)]] |[[Súbor:Nordlingen.jpg|náhľad|Bitka pri Nördlingene z roku [[1645]]. Maľba z roku [[1750]] od Jeana-Baptistu Le Paona.]] |[[3. august]] [[1645]] |[[Švédsko-francúzska vojna]] |protestantské víťazstvo |} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * FUKALA, Radek, (2022). ''Války lva severu - Vítězství a prohry krále Gustava II. Adolfa''. Praha: Nakladatelství Epocha s.r.o., 2022. ISBN 978-80-278-0049-0. * SEGEŠ, Vladimír et al., (2020). ''Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť''. Bratislava: Ikar, a.s., 2020. <nowiki>ISBN 978-80-551-5611-8</nowiki>. * SKŘIVAN, Aleš, (2002). ''Lexikon světových dějin 1492'' ''&#x2013;'' ''1914''. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml., 2002. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-86493-06-7|ISBN 80-86493-06-7]]. * TEEPLE, Bliss John, (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>. == Pozri aj == * [[Tridsaťročná vojna]] * [[Česká vojna|České stavovské povstanie]] alebo [[Česká vojna]] * [[Fridrich V. (Falcko)]] * [[Gustáv II. Adolf]] * [[Armand Jean du Plessis de Richelieu]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * ENGLUND, Peter, (2000). ''Nepokojná léta - Historie třicetileté války''. Praha: NLN, s.r.o., 2000. ISBN 80-7106-355-X. [[Kategória:Bitky tridsaťročnej vojny]] fcpygyfnz1j22pkm1iq9uhydvn1i8mx Wikipédia:Žiadosť o práva správcu/Scholastikos 4 748429 8205710 8203383 2026-04-29T12:11:44Z Pelex 2483 /* Za */ za 8205710 wikitext text/x-wiki == [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] == * Žiadosť podaná dňa: 22:55, 17. apríl 2026 (UTC) * Hlasovanie končí dňa: 1. 5. 2026 (UTC), s predĺžením: 8. 5. 2026 (UTC) === Zdôvodnenie === Milí spoluredaktori, žiadam týmto o udelenie „práva správcu“. Patrím momentálne k skúsenejším redaktorom (čoskoro tu zavŕšim siedmy rok pôsobenia) a na naše pomery patrím stále aj k relatívne aktívnym redaktorom. Myslím, že moju tvorbu ste si za tie roky stihli všimnúť, a ak nie, je ľahko dostupná z mojej redaktorskej stránky. Už teraz mám právo rollback. Nemôžem povedať, že budem najaktívnejším zo správcov. O právo žiadam najmä preto, aby som vedel zakročiť v prípade opakovaného vandalizmu, ako tomu bolo napríklad dnes na stránke Grasalkovičovho paláca, či už zablokovaním stránky, blokovaním neutíchajúcich vandalov, ukrytím úprav či zmazaním stránky. Hoci mám právnické vzdelanie, nechcem sa výslovne pasovať do roly arbitra či sudcu v sporoch. Napriek uvedenému sa domnievam, že v sporoch viem zaujať – nepoviem, že plne objektívne, ale aspoň – objektivizované stanovisko a uznať argumenty oboch strán. Prečo práve teraz? V minulosti mi bolo – a myslím, že dokonca už aj viackrát – odporučené o tieto práva požiadať. Dlho som sa tomu bránil a nemôžem povedať, že by som po nich zrazu výslovne túžil. Prijať tieto práva totiž znamená aj prevziať istú mieru morálnej zodpovednosti – jednak za chod, jednak za stav Wikipédie. Na druhú stranu, zrejme aj táto úcta, ktorá je funkcii priznávaná, vedie k tomu, že máme na slovenskej Wikipédii správcov pomerne málo a ešte menej takých, ktorí sú pravidelne aktívni. Prípadné otázky rád zodpoviem. Ďakujem za vyjadrenie názoru v diskusii či v hlasovaní.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 22:55, 17. apríl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} - myslím, že ide o kvalitného redaktora, ktorý bude rovnako kvalitným spôsobom, ako pristupuje k písaniu článkov, pristupovať aj k správcovským úlohám. Pri rozhovoroch jedná vždy slušne a svoje argumenty vie zrozumiteľne prezentovať. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 10:05, 18. apríl 2026 (UTC) <small>/ [https://quarry.wmcloud.org/query/104590 platný hlas]. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:28, 22. apríl 2026 (UTC)</small> # {{Za}}, tu asi nie je veľmi čo riešiť. Nie že by sme boli vždy v zhode, no predpokladmi (wikikompetentnosť, intelektuálna poctivosť, osobnostné črty) na správcovanie myslím bez problémov, aj s rezervou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:26, 18. apríl 2026 (UTC) <small>/ [https://quarry.wmcloud.org/query/104590 platný hlas]. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:28, 22. apríl 2026 (UTC)</small> # {{Za}} Za roky jeho pôsobenia na Wikipédii preukázal dlhodobú aktivitu, skúsenosti aj schopnosť vecnej a kultivovanej komunikácie. Oceňujem najmä jeho realistický pohľad na úlohu správcu – nevníma ju ako prestížnu pozíciu, ale ako službu komunite spojenú so zodpovednosťou. Domnievam sa, že udelením práv správcu komunita získa zodpovedného a rozvážneho člena, ktorý môže byť veľkým prínosom projektu.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:11, 18. apríl 2026 (UTC) <small>/ [https://quarry.wmcloud.org/query/104590 platný hlas]. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:28, 22. apríl 2026 (UTC)</small> # {{Za}} Spoľahlivý a osvedčený redaktor, ktorý je dlhodobo prínosom pre wiki. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 19:43, 18. apríl 2026 (UTC) <small>/ [https://quarry.wmcloud.org/query/104590 platný hlas]. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:28, 22. apríl 2026 (UTC)</small> # {{Za}} Viac menej súhlas s vyššie uvedenými názormi. Ide o skúseného, zorientovaného, dlhodobého redaktora, ktorý má pekné články (žiaľ nie z mojej oblasti) a vie ako sa čo robí. Ocenil by som po príp. zvolení akúsi „nevyprchanosť“ vo funkcii a zameranie sa viac na rollbackovanie (oproti súčasnosti) či mazanie alebo blokovenie. Možno sa trochu obávam istým (možno zaujatým / tvrdohlavostným sporom) v niektorých prípadoch napr. s IP (ex redaktormi) či pri niektorých postojoch k veciam – „nech nevznikajú dvojaké metre“. Osobne by som ocenil aj aktivitu vkladania UU, tam kde patria. Každopádne SK Wiki si zaslúži mať viac správcov. Budem mať ešte pár otázok, kde budem rád za vyjadrenie: --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:54, 18. apríl 2026 (UTC) <small>/ [https://quarry.wmcloud.org/query/104590 platný hlas]. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:28, 22. apríl 2026 (UTC)</small> #: Ktorým aktivitám (správcovským) by si sa najčastejšie venoval? #: Aké máš skúseností s rozpoznávaním bežných IP s IP ex redaktorov? #: Aký postoj zastávaš k skrývaniu úprav, resp. v akej miere? #: Venoval by si sa aj „nepopulárnym“ aktivitám súvisiacimi napr. s ([https://sk.wikipedia.org/wiki/Kateg%C3%B3ria:Wikip%C3%A9dia:Kandid%C3%A1ti_na_r%C3%BDchle_zmazanie]) mazaním UU po lehote? #: Čo považuješ správcami za najviac prehliadané? # {{Za}} Skúsený a osvedčený redaktor. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 20:00, 18. apríl 2026 (UTC) <small>/ [https://quarry.wmcloud.org/query/104590 platný hlas]. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:28, 22. apríl 2026 (UTC)</small> # {{Za}} Bez výhrad. Skúsený redaktor. Vhodný charakter.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:09, 18. apríl 2026 (UTC) <small>/ [https://quarry.wmcloud.org/query/104590 platný hlas]. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:28, 22. apríl 2026 (UTC)</small> # {{Za}} Nie vždy sa názorovo zhodneme (napr. v rámci témy spomenutej OJJ nižšie ohľadne krátkych článkov), každopádne Scholastikos prispieva dlhodobo a dobre pozná štábnu kultúru, takže tiež nemám žiadne výhrady voči udeleniu správcovského práva, naopak. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:08, 19. apríl 2026 (UTC) <small>/ [https://quarry.wmcloud.org/query/104590 platný hlas]. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:28, 22. apríl 2026 (UTC)</small> # {{Za}} Jednoznačné áno.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 13:29, 19. apríl 2026 (UTC) <small>/ [https://quarry.wmcloud.org/query/104590 platný hlas]. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:28, 22. apríl 2026 (UTC)</small> # {{Za}} Skúsený redaktor, určite za. --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 13:33, 22. apríl 2026 (UTC) <small>/ [https://quarry.wmcloud.org/query/104590 platný hlas]. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:57, 25. apríl 2026 (UTC)</small> # {{Za}} Podľa mňa dlhodobo aktívny redaktor so zodpovedným prístupom k činnosti.--[[Redaktor:Andrej-airliner|Andrej-airliner]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrej-airliner|diskusia]]) 15:08, 22. apríl 2026 (UTC) <small>/ [https://quarry.wmcloud.org/query/104590 platný hlas]. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:57, 25. apríl 2026 (UTC)</small> # {{Za}} Ja nemám k jeho činnosti žiadne zásadné výhrady. Držím palce pri ďalšej práci na Slovenskej Wikipédii.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 12:11, 29. apríl 2026 (UTC) ==== Proti ==== ==== Zdržali sa ==== === Diskusia === # Ktorým aktivitám (správcovským) by si sa najčastejšie venoval? # Aké máš skúseností s rozpoznávaním bežných IP s IP ex redaktorov? # Aký postoj zastávaš k skrývaniu úprav, resp. v akej miere? # Venoval by si sa aj „nepopulárnym“ aktivitám súvisiacimi napr. s ([https://sk.wikipedia.org/wiki/Kateg%C3%B3ria:Wikip%C3%A9dia:Kandid%C3%A1ti_na_r%C3%BDchle_zmazanie]) mazaním UU po lehote? # Čo považuješ správcami za najviac prehliadané? [od [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:54, 18. apríl 2026 (UTC)] '''1.''' Okrem už spomenutých zásahov proti opakovaným vandalizmom zrejme najmä mazaniu stránok. '''2.''' Povedal by som, že asi ako každý, kto pozná ich štýl písania a komunikácie. '''3.''' Zrejme existujú tri kategórie: * i. ''úpravy, ktoré skryté byť majú''; * ii. ''úpravy, ktoré skryté byť môžu'' a * iii. ''úpravy, ktoré skryté byť nemajú''. : Pokiaľ úprava zasahuje do nejakého práva alebo do právom chránených hodnôt; a osobitne do práva na ochranu súkromia, práva na ľudskú dôstojnosť či práva na ochranu osobnosti, úprava by mala byť skrytá. : A nemusí ísť výslovne len o úkon správcovský. Aj v bežnej praxi sa tu napríklad niekedy málo dbá na odstraňovanie takýchto údajov: vandal založí stránku o nejakej osobe, napríklad spolužiakovi zo školy (defamačné stránky): kým stránka nie je zmazaná, nestačí iba vložiť šablónu ZL a čakať na zásah správcu, ale odstrániť škodlivý obsah, aby aspoň nesvietil na stránke a nespôsobil napr. škodu v niekoho živote. : Čo sa týka správcovských zakrývaní: povedal by som, že to bude priestor na kazuistické skrývanie. Ak však údaj nemá pridanú hodnotu, ba naopak táto hodnota je záporná, myslím, že skrytie je legitímne. '''4.''' Ale áno. Osobne si však myslím, že niekedy ani netreba UU, ale uplatnenie kritéria „(O7) Nedoložená encyklopedickosť“ pre rýchle zmazanie. Samozrejme, po letmom prieskume prameňov... :Zároveň, čo pociťujem ako istú slabinu kritérií pre rýchle zmazanie, je absencia jasne formulovaného kritéria pre „mikrovýhonky“. Tu je problém, že ak napr. niekto založí článok o historickej osobe, je to proste encyklopedická téma. Na druhú stranu, fakt nemá zmysel chrániť dva týždne texty, ktoré majú možno 2{{--}}3 vety, boli napísané/preložené „za 5 minút“ a sú bez zdroja alebo majú len veľmi slabý zdroj. Niekedy sa mi zdalo, že správcovia sa báli takýto obsah mazať, hoci jeho prínos je (takmer) nulový. :Základ by sa dal možno nájsť v extenzívnom výklade „(O3) Bezobsažné stránky“ v spojení s „(O1) Chýbajúci kontext“. Osobne vnímam ako konanie nie v príliš dobrej viere, keď napríklad niekto začne chrliť takéto články a „ostatní sa majú starať“. Riziko to bude aj v prípade rozmachu článkov skopírovaných z generatívnej AI. Ale toto sú skôr moje úvahy o Wikipolitike. :Osobne si myslím i to (ale mnohí by zrejme nesúhlasili), že dnes je urgent 2 týždne už pomerne dlhá doba a stačil by pokojne aj len týždeň. Konieckoncov, ak by na tom chcel autor neskôr pracovať, dal by sa mu obsah obnoviť, ako sa tu niekedy aj deje... '''5.''' Neviem, či by som to nazval prehliadaním, ale domnievam sa, že existuje priestor v čistení starších diskusií na Wikipédii. :Nejde mi ani tak o staré spory v diskusiách, ale občas sa stane, že tu existuje diskusná stránka s akými „náhodným textom náhodného čitateľa“, ktorý nemá žiadnu pridanú a ani trvácnu hodnotu pre článok a diskusiu o ňom. Nespomeniem si teraz na príklady, ale v minulosti som si viackrát povedal, že „''toto je tu zbytočná, nevecná poznámka/diskusia, ktorá nie je aktuálna / nemá «historický význam» pre vnímanie vývoja stránky, ku ktorej sa viaže''“. Ale to je opäť skôr úvaha na širšiu diskusiu... Za slabinu považujem aj do istej miery „stavovskú rezignáciu“ na udržiavanie kultivovanosti diskusií na Wikipédii (t.j. nedostatočné usmerňovanie nevhodne sa správajúcich redaktorov). K tomu ale tri poznámky: * i) Na druhú stranu nejde o to byť precitlivený na každý náznak irónie či sarkazmu; * ii) Ako som aj napísal, nemienim tu teraz byť nejakým sudcom v sporoch. Ono sa to dnes ani nedá „spravodlivo“ urobiť prielomovo, typom „odteraz budeme všetko blokovať“/„terazky som správcom ja a budem blokovať“, lebo by to nebolo spravodlivé z hľadiska akéhosi „očakávania správcovskej reakcie”: t. j. je tu zaužívaný nejaký meter a nie je úplne správne ho zaraz drasticky meniť ''ad hoc''. Vždy by sa dalo totiž pýtať: prečo blokoval teraz a pred týždňom pri závažnejšom osobnom útoku nie. Ide skôr o to, že požiadavky na kultivovanosť by mali byť postupne pestované viac a viac, spočiatku aspoň „mäkšími nástrojmi“, teda upozorňovaním. * iii) Korigovanie (a v krajnom prípade sankcioňovanie) nevhodného správania je problém „stavovský“ a nemôže ho vyriešiť jeden správca svojim aktivizmom. Na jednu stranu rozumiem, že správcovia nechcú vstupovať do toxicky vedenej diskusie, obzvlášť ak vedia, že má neraz do istej miery hlbšie pozadie. Na druhú stranu, ak spory pravidelne riešia dvaja správcovia, ľahko vzniká/posilňuje sa naratív o ich straníckosti/angažovanosti/ideologickom pôsobení. A nejde iba o tradičné spory medzi určitými redaktormi, ale napríklad aj o spory o dezinformáciách a pod. Vo svojej podstate nemusí ísť výslovne o činnosť mocenskú, ale napríklad aj o vysvetľovanie: ak nejaký nováčik nazve iného redaktora cenzorom „ako strihnutým z komunistickej totality“, tak by mu mal asi niekto, kto sa na probléme nepodieľal (je nestranný) vysvetliť, že konanie „cenzora“ vyplývalo napr. z požiadavky vyžadovania zdrojov, etc. To nemusia robiť výslovne iba správcovia, ale ak nie primárne oni, tak kto?--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 06:54, 19. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] Ďakujem, za obšírnejšiu odpoveď a pohľad na vec. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:24, 19. apríl 2026 (UTC) {{Re|Scholastikos}} Protože mám hlasování vyhodnocovat, hodlám prozatím zůstat nějakou dobu v pozadí. Ale všeobecně bych si dovolil polemizovat s: ''Tu je problém, že ak napr. niekto založí článok o historickej osobe, je to proste encyklopedická téma. Na druhú stranu, fakt nemá zmysel chrániť dva týždne texty, ktoré majú možno 2 – 3 vety, boli napísané/preložené „za 5 minút“ a sú bez zdroja alebo majú len veľmi slabý zdroj. Niekedy sa mi zdalo, že správcovia sa báli takýto obsah mazať, hoci jeho prínos je (takmer) nulový.'' Vím, že přispíváš velmi kvalitně a podrobně, sám si také myslím, že by i výhonek měl plnit jisté minimální náležitosti a informativnost (jako [[Mliečnikovité]], když mám odkázat na nějaký vlastní). Na druhou stranu slovenská Wikipedie má relativně málo článků a s přibývajícími roky na všech wikiprojektech začínám mít pocit, že i výhonky o 3 větách ''mohou'' mít smysl (prolinkování napříč články a základní definice tématu). Je dost možné, že to nakonec mohou preferovat i čtenáři. Kdysi jsem viděl statistiku k českému Internetu, že lidi stráví na Wikipedii v průměru jen několik minut za měsíc; zdá se, že ji využívají spíše ve stylu ''klikni > ověř'', nikoli ''čti a chápej''. Nemyslím si, že pro slovenský kulturní okruh budou statistiky výrazně odlišné. To je nicméně taková diskuse na okraj, která myslím nemá s vykonáváním správcovské funkce co společného. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:40, 19. apríl 2026 (UTC) :Hmm, stále si myslím, že nemá zmysel udržiavať urgenty, ktoré neposkytujú nejaký „prácnejší základ“, na ktorom by jeho autor mohol ten článok vystavať aspoň na prijateľný výhonok. Ak dnes niekto niečo nahodil za 5 minút (a možno aj menej), tak nemá zmysel tu držať článok dva týždne na urgente, aby autor ušetril 5 minút, ak by sa k tej téme ''náhodou'' vrátil. Obzvlášť keď samotná Ai dnes vytvorí lepšie texty než ten zverejnený. To by sme sem mohli priamo začať vkladať krátke heslá z nej a ostatní dozdrojovávajte. :) :Spomínal som dobrú vieru: to preto, že som si v minulosti výslovne všimol, že tu boli prípady, keď niekto chcel, aby na Wikipédii bola spracovaná určitá oblasť a jemu samému sa to nechcelo robiť, tak tu začal nahadzovať takéto krátke texty bez zdrojov, formátovania, zaradenia... Pochopiteľne všetky skončili na urgente. Človek sa niekedy aj snaží čo to zachrániť, keď sa to týka jeho oblasti. Ale ani redaktor-dobrák, ktorý sa na to podujíma, by nemal byť zneužívaný! A nahodenie takýchto dvoch-troch viet je často do istej miery „zneužívanie“, lebo autor musí tušiť, že tá kvalita je mizerná a niekto tomu bude venovať čas: vkladaním šablón, úpravou/mazaním po 2 týždňoch... V konečnom dôsledku na ten článok niekto niekedy minie asi aj viac času než jeho autor. :Samozrejme, má to potom aj viacero ďalších morálnych rovín/dilem: napr. ak niekto takto založí článok, ktorý by nejaký dobrák aj chcel v dohľadnom čase založiť, a teraz ten dobrák stojí pred dilemou, či ho zachraňovať. Ak ho zachráni („urobí morálne dobro“), a) príde o formálne autorstvo („jeho škoda“); b) stratí slobodný výber toho, kedy chce venovať svoj čas čomu, t.j. akúsi morálnu autonómiu súkromného života („jeho škoda“). Samozrejme, spravidla ho nikto (s výnimkou jeho svedomia) do ničoho nenúti, ale... :Filozoficky, podľa mňa: urgent by mal byť predovšetkým priestorom pre autora, aby odstránil svoje nedostatky, t.j. primárne on má zodpovedať za napravenie vád. Zároveň však, morálne: ak chce byť sám autorom daného článku (t.j. „získať dobro“), mal by prejaviť aspoň ''nejakú mieru snaženia''. Odmenou za toto snaženie je urgent namiesto priameho vymazania. :Inak k celej problematike ešte jedno zaujímavé porovnanie na zamyslenie sa: Ak niekto vloží rozsiahly neozdrojovaný, nenaformátovaný (...) text do článku, tak mu ho zmažeme. Ak by to niekto urobil s novým článkom, držíme mu to tu dva týždne namiesto toho, aby sa mu text presunul napríklad na pieskovisko na dorobenie. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 11:40, 19. apríl 2026 (UTC) ::Ako keď je na článku UU 14 dní je teoreticky možnejšie, že sa ho stihne ujať i nejaký zavedený redaktor. Tiež som osobne pár mi blízkych tém zachraňoval, ak to malo zmysel. Osobne by som súčastný stav ponechal, či to niekto zmaže po týždni, či dvoch je asi v princípe jedno. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:24, 20. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|Scholastikos}} To mícháš dvě nesouvisející věci, takže to oddělím. 1) úprava urgentů vždy závisí na chuti, času a možnostech upravujících, včetně autora (může to být notorický chrlič, ale taky nováček, co zatím neumí formátovat > takového by to měli editoři naučit). Zdá se mi, že celá tato argumentace směřuje k tomu mít ''formálne autorstvo'' pro potěchu srdíčka, což je sice legální motivace a lze se podle ní řídit, ale oficiálně nikdo žádný článek nevlastní, jak [https://www.wikidata.org/wiki/Q4663994#sitelinks-wikipedia dobře ví asi 50 Wikipedií]... ;-) Samozřejmě, na menších Wikipediích se asi častěji stává, že článek dlouhodobě zůstává v podobě, v jaké ho autor založí, takže to k tomu svádí. Čtenáři je ale ve finále jedno, kdo článek založil nebo upravil (ani neví, jak se k "autorovi" dostat). 2) krátké články jako samostatný fenomén. Vezmu-li jako příklad historické osoby článek [[Napoleon Bonaparte]], tak kdybychom vzali čistě úvod: <code>Napoleon Bonaparte alebo Napoleon I. (franc. Napoléon Bonaparte; * 15. augusta 1769 Ajaccio – † 5. mája 1821 Svätá Helena, južný Atlantik) z rodu Bonaparte bol francúzsky vojvodca a štátnik, cisár v rokoch 1804 – 1814 a potom sto dní na prelome jari a leta 1815. Počas Veľkej francúzskej revolúcie urobil závratnú kariéru: v 24 rokoch bol generálom, krátko po tridsiatke prvým mužom v štáte a na vrcholu svojej moci ovládal väčšinu západnej Európy. Rýchly bol aj jeho pád; záver života strávil vo vyhnanstve.</code>, tak rozsah z pohledu jeho významnosti je samozřejmě mizerný, ale kdyby článek o takové persóně vůbec neexistoval, čtenář by na tom objektivně tratil ještě víc. Pak je spíše šance, že se příště obrátí na AI (obecně už by dneska něco jako Wikipedie asi na zelené louce vzniknout nemohlo, jak kvůli AI, tak obecně kvůli dostupnosti informací). Někteří redaktoři mají zkrátka spíše motivaci přispívat do hloubky, jiní do šířky (a počítají s tím, že takové články budou rozšířeny; jak píšu v původním příspěvku, je to možná i výhodné). Výše zmiňované ''formálne autorstvo'' zde zároveň může vést až k nezdravému přístupu, tj. k zakládání článků co nejdelších i ''proto'', aby je někdo jiný nerozšiřoval; a ještě hůře k nechuti a přehlížení redaktorů "výhonkovačů", protože "kradou" témata článků. Takovou věc bych doporučoval léčit paralelním seznamem založených a rozšířených hesel v soukromém uživatelském prostoru, což může být koneckonců praktické i z jiných důvodů. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 04:17, 21. apríl 2026 (UTC) :::Hmm. Ja myslím práve, že prikladáš mojim slovám význam, ktorý tam nie je alebo tvorí len jednu veľmi parciálnu líniu argumentácie a práve preto sa ti zdá, že spájam rozdielne dve veci. :::'''1)''' Ja som tu nikdy neriešil „''krátké články jako samostatný fenomén''“, do tej roviny to posúvaš až ty. Inak povedané, neotváral som tému „hodnoty krátkych článkov“, ale tému nedostatočne spracovaných urgentov, ktorých nedostatočnosť spočíva jednak v ich krátkosti, ale aj v zlej miere spracovania, teda akési nekvalitné „mikrovýhonky“. Všimni si aj rozlišovanie medzi „výhonkami“ a „mikrovýhonkami“. Ty diskutuješ tému, či sú výhonky ako typ obsahu legitímne. A to nie je úplne to isté, pretože ja nerozporujem, že aj krátky článok si zaslúži na Wikipédii miesto: Ak má riadne ucelené informatívne vety, referencie, kategórie... Ale ak ich nemá? Ja tvrdím, že existujú texty, ktoré sú tak slabé, že ich ochrana na urgente je neprimeraná, najmä ak ich autor nevynaložil skoro žiadne úsilie, a ak zjavne prenáša časové náklady na ostatných. Napríklad ak by dnes niekto založil niečo ako [[Haniš]] alebo [[trailókja]]. :::A toto platí obzvlášť dnes, keď ten minimálny článok dokáže výslovne napísať aj Ai. Pred časom som si všimol, že na EN Wikipédii rapídne pribúdajú varovania pred tým, že článok môže obsahovať texty z Ai. A čudoval som sa, ako to je možné, tak som si vyskúšal, ako mi Ai vypracuje článok na Wikipédiu.... Ten článok by bol po drobných úpravách použiteľný ako pekný krátky článok. Zvládlo to formátovanie biografického článku, odrojovanie (dokonca s použitím citačných šablón, ako zdroje to použilo online encyklopédie). Ja nemám taký štýl písania, pretože rád používam skôr publikácie,... ale ten text bol omnoho kvalitnejší než mnohé aj legitímne texty, ktoré tu niekedy pribúdajú. I preto sa pýtam: prečo by sme tu dnes mali trpieť texty, ktoré zjavne nespĺňajú kritériá a neobsahujú žiaden záblesk hlbšej snahy? A osobitne v dobe, keď ak niečo hľadáš cez internet, vyskočí ti tam aj sumár od AI, neraz generovaný z prekladov viacerých zahraničných Wiki či kvalitnejších online zdrojov... Proti tomu nemá ''urgent mikrovýhonku'' nijakú pridanú hodnotu... :::'''2)''' „formálne autorstvo“ som potom spomenul v rámci komplexnejšieho obrazu morálnosti prispievania na Wikipédiu. Jadro mojej argumentácie je asi takéto: :::* urgent má byť ''priestor na nápravu nedostatkov'', primárne zo strany autora, :::* komunita nemá byť ''systematicky zaťažovaná'' obsahom nahodeným bez primeraného úsilia, :::* existuje problém ''externalizácie (časových,...) nákladov'' na iných redaktorov, :::* pri mikrovýhonkoch je otázne, či si zaslúžia plnú dvojtýždňovú ochranu, :::* a celé to má aj ''morálny rozmer'' prispievania v dobrej viere. :::Hovorím teda o zodpovednosti autora, férovosti voči komunite, účele urgentu, minimálnej miere úsilia, a až sekundárne aj o tom, že ak niekto iný „zachraňuje“ tému, môže to mať dosah aj na autorstvo, ale najmä na ''osobnú autonómiu práce''. T.j. formálne autorstvo tam je, ale určite to nie je to, na čom stojí celá argumentácia. Myslím teda, že voči mne nie je úplne fér, ak sa z mojej komplexnej argumentácie konštruuje nejaká psychologická hypotéza o (zrejme mojom) egu... Čas z vlastného obmedzeného života je to najcennejšie, čo môže človek niekomu dať. Ak ho niekto dáva Wikipédii, možno sa to nezdá, ale je to veľká vec. A netýka sa to len mňa, ale všetkých. Preto upozorňujem na to, že cudzia nedbalosť môže nebadane „morálne kolonizovať“ čas a energiu druhých redaktorov... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 07:30, 21. apríl 2026 (UTC) ::::{{Re|Scholastikos}} Já tyto názory nerozporuji (a jak říkám, '''správcovských práv se''' koneckonců ani '''netýkají''', je to spíš taková '''diskuse na okraj'''). Upřímně se mi zdá nicméně jednodušší posuzovat pouze kvalitu článku a svou aktuální chuť k práci, než ještě spekulovat nad přístupem autorů a analyzovat ''morálny rozmer prispievania v dobrej viere''. Což neznamená, že to druzí nemohou dělat jinak a samozřejmě znám i případy, kdy zatěžování komunity bylo ze strany autora velmi velké, ale takových mnoho nebývá a dají se řešit individuálně. AI je pak věc na zcela samostatnou diskusi, to už otevírali jinde a jiní. Osobně mám ale důvodné podezření, že věci á la AI výstupy jsou právě to, co lidi hledají; že je zajímá v danou chvíli spíše, kdy a v jaké bitvě byl Napoleon, ne kontext, proč k té a oné bitvě došlo. Pokud takové výhonky přináší i Wikipedie, tak ji to dělá o něco konkurenceschopnější, než když je nemá. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:48, 21. apríl 2026 (UTC) n0jyiyrg6n057qqb95ctvkyqgm05kk1 Wikipédia:Najnovšie stránky 4 748659 8205795 8201723 2026-04-29T15:36:14Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Wikipédia:Pomocník]] pomocou použitia HotCat 8205795 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} '''Záznam najnovších stránok''' obsahuje zoznam posledných vytvorených stránok. == Pozri aj == * [[Pomoc:Posledné úpravy]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Wikipedie:Nejnovější stránky|23770055}} [[Kategória:]] [[Kategória:Wikipédia:Pomocník]] 05fhhx3le3ox19mfczdvyravqp8nro2 Wikipédia:Stránky na zmazanie/Zoznam generálnych manažérov Vancouveru Canucks 4 748683 8205865 8202942 2026-04-29T18:00:56Z Jetam2 30982 /* Výsledok hlasovania */ šablóna 8205865 wikitext text/x-wiki == [[Zoznam generálnych manažérov Vancouveru Canucks]] == Jeden z nezmyselných zoznamov.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 16:25, 22. apríl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} Zbytočný, viac ako 17 rokov neaktualizovaný článok, aktuálnejšie informácie sú v článku o klube.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 16:25, 22. apríl 2026 (UTC) # {{Za}}, bez zdroja, neaktualizované, slabá forma.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:29, 22. apríl 2026 (UTC) # {{Za}} Príliš trieštená téma, neaktulizované, bez zdroja.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:52, 22. apríl 2026 (UTC) # {{Za}} Skôr by som presunul do hlavného článku: [[Vancouver Canucks]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:11, 22. apríl 2026 (UTC) # {{Za}} bez zdroja, málo významné, ak presun do článku Vancouver Canucks.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 17:10, 24. apríl 2026 (UTC) ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # {{Neutral}} Nie som veľmi fanúšik mazania - "článok" ako taký je súčasťou šablóny {{Tl|Vancouver Canucks}} takže ak by sa článok mazal, ostal by po ňom červený odkaz v danej šablóne, ale dalo by sa to v šablóne nahradiť odkazom na podsekciu v článku o klube: pôvodný [[Zoznam generálnych manažérov Vancouveru Canucks|Generálni manažéri]] za nový odkaz [[Vancouver Canucks#Generálni manažéri|Generálni manažéri]] --[[Redaktor:Feriontly17x17x7|Feriontly17x17x7]] ([[Diskusia s redaktorom:Feriontly17x17x7|diskusia]]) # === Diskusia === {{Re|Feriontly17x17x7}} Článok je síce linkovaný zo šablóny {{Tl|Vancouver Canucks}}, ale to by nemal byť dôvod ponechávať ho v tomto stave, práve naopak. Zoznam nepridáva nič čo by už nebolo v článku, nemá dôvod na samostatnú existenciu. Link na podsekciu je dobrý návrh postupu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:26, 23. apríl 2026 (UTC) === Výsledok hlasovania === {{Zmazané}} (dodatočne)--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:00, 29. apríl 2026 (UTC) cr0palce3g3dfrqw3aw1ukoaum2pivr Perniška kotlovina 0 748744 8205910 8202525 2026-04-29T19:31:42Z Gitanes232 142243 fix ref 8205910 wikitext text/x-wiki {{Geobox| Mountain Range <!-- \\\*\\\*\\\* Name section \\\*\\\*\\\* --> | name = Perniška kotlovina | native_name = Пернишка котловина | other_name = | category = kotlina <!-- \\\*\\\*\\\* Image \\\*\\\*\\\* --> | image = PernikAndPernikValley-BG01.jpg | image_size = | image_caption = pohľad na Pernickú kotlinu a mesto [[Pernik (mesto)|Pernik]] z [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]] <!-- \\\*\\\*\\\* Country etc. \\\*\\\*\\\* --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | state1 = | region = [[Pernik (oblasť)|Pernická oblasť]] | region1 = | district = | city = <!-- \\\*\\\*\\\* Orography \\\*\\\*\\\* --> | parent_type = | parent = | border_type = Susedné jednotky | border = [[Golo bărdo (pohorie)|Golo bărdo]]<br/>[[Vitoša]]<br/>[[Ľulin (pohorie)|Ľulin]]<br/>[[Usojca]] | border1_type = | border1 = | part_type = | part = | geology = | geology1 = | period = | period1 = | orogeny = | orogeny1 = <!-- \\\*\\\*\\\* Geography \\\*\\\*\\\* --> | area = | lat_d = 42.625632 | long_d = 22.997923 | length = 20 | length_orientation = | length_round = | width = 10 | width_orientation = | width_round = | highest = | highest location = | highest_country = | highest_state = | highest_region = | highest_district = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_location = | lowest_country = | lowest_state = | lowest_region = | lowest_district = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = | woods = <!-- \\\*\\\*\\\* Free fields \\\*\\\*\\\* --> | free_name = | free_value = <!-- \\\*\\\*\\\* Maps \\\*\\\*\\\* --> | map = Relief Map of Bulgaria.jpg | map_background = | map_caption = Poloha kotliny v Bulharsku | map_locator = Bulharsko <!-- \\\*\\\*\\\* Websites \\\*\\\*\\\* --> | commons = Pernik valley | statistics = | website = }} '''Perniška kotlovina''' ({{vjz|bul|Пернишка котловина}}, doslova ''Pernická kotlina'') je geomorfologická jednotka v [[Pernik (oblasť)|oblasti Pernik]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref55">{{Citácia knihy |autor= KIRADŽIEV, Svetlin |titul = Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Iztok-Zapad" |rok = 2013 |počet strán = 624 |isbn = 978-619-152-142-5 |strany = 404}}</ref><ref name="ref50">{{Citácia knihy | autor = KOLEKTÍV AUTOROV | titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]] | typ zväzku = Tom. | zväzok = 9. PAN{{--}}REM | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“ | rok = 2012 | isbn = 978-954-8104-31-9 | strany= 3363}}</ref> Je súčasťou historicko-geografickej oblasti [[Graovo (historicko-geografická oblasť)|Graovo]].<ref name="ref50"/> == Charakteristika == === Vymedzenie a rozmery === Pernická kotlina sa nachádza na hornom toku rieky [[Struma (rieka)|Struma]], medzi pohoriami [[Golo bărdo (pohorie)|Golo bărdo]], [[Vitoša]], [[Ľulin (pohorie)|Ľulin]] a hrebeňom [[Usojca]] v tzv. Kraištenskej oblasti. Kotlina je dlhá 20 kilometrov a široká do 10 kilometrov. Priemerná nadmorská výška kotliny dosahuje {{mnm|750}}{{--}}{{mnm|800}}<ref name="ref55"/><ref name="ref50"/> === Geológia, klíma, vodstvo a prírodné bohatstvo === Kotlina sa formovala v období [[terciér]]u ako tektonický pokles, neskôr bola dotvarovaná riečnou eróziou. Povrch kotliny je zvlnený a pahorkovitý.<ref name="ref55"/> Nachádzajú sa tam bohaté náleziská [[Hnedé uhlie|hnedého uhlia]]. Z pôd sú zastúpené smonice a škoricové lesné pôdy.<ref name="ref55"/><ref name="ref50"/> Klíma je mierna kontinentálna<ref name="ref55"/><ref name="ref50"/> s častými teplotnými inverziami.<ref name="ref50"/> Kotlinou preteká rieka Struma a jej prítoky. V južnej časti kotliny sa nachádza priehrada [[Studena (priehrada)|Studena]].<ref name="ref50"/> V kotline sa nachádzajú bukové, habrové a javorové lesy, časť kotliny je využívaná na poľnohospodárske účely.<ref name="ref50"/> === Obývané miesta a doprava === V kotline sa nachádza mesto [[Pernik (mesto)|Pernik]]<ref name="ref50"/><ref name="ref55"/> a niekoľko dedín.<ref name="ref55"/> Cez Pernickú kotlinu vedie cestný ťah Sofia-Kulata,<ref name="ref55"/> ako aj ťah Sofia-Radomir-Kiustendil a zároveň železničná línia Sofia-Kulata.<ref name="ref55"/><ref name="ref50"/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Pernik valley}} [[Kategória:Pernik (oblasť)]] [[Kategória:Kotliny v Bulharsku]] 89n6r1wmlulclq47citu30q4s58zlh4 Samosa 0 748881 8205936 8203525 2026-04-29T20:28:48Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205936 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Indian Samosa by clumsy home chef.jpg|náhľad|Indické samosy]] [[Súbor:Samosa (partially open).jpg|náhľad|Samosy s náplňou]] '''Samosa''' je druh [[pečivo|pečiva]] typického pre [[Ázia|ázijskú]], prevažne [[indická kuchyňa|indickú kuchyňu]]. Má podobu plnených taštičiek zvyčajne trojuholníkového tvaru, ktoré sa pečú v tandúre alebo vyprážajú na rastlinnom [[olej]]i. Cesto na samosy sa vyrába z hladkej pšeničnej [[múka|múky]], [[voda|vody]] a oleja alebo prepusteného [[maslo|masla]] [[ghí]]. Tradičná indická vegetariánska náplň sa skladá z varených [[Ľuľok zemiakový|zemiakov]], [[hrach siaty|hrachu]] a [[čili paprička|čili papričiek]]. Existujú tiež samosy plnené [[Mleté mäso|mletým mäsom]] (kuracím alebo baraním), syrom alebo ovocím. Sú typickou špecialitou pouličných stánkarov, konzumujú sa teplé a podáva sa k nim [[čatní]] alebo jogurtová omáčka [[raita]]. Názov pochádza z [[perzština|perzského]] výrazu ''sanbosag'' (chutné trojuholníky), jedlo sa dostalo do Indie v čase moslimskej nadvlády v [[13. storočie|13. storočí]]. Postupne sa s indickými vysťahovalcami ([[desi]]) rozšírilo do oblasti od východoafrického pobrežia až po [[Malajský polostrov]] a v priebehu [[20. storočie|20. storočia]] tiež do Európy. == Pozri aj == * [[pirohy]] * [[burek]] * [[čeburek]] * [[momo (knedlíčky)]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.samosa-connection.com/index.htm The Samosa Connection] * [http://www.hindustantimes.com/lifestyle/food/lovely-triangles/article1-333083.aspx Lovely triangles]– Hindustan Times ({{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141227234335/http://www.hindustantimes.com/lifestyle/food/lovely-triangles/article1-333083.aspx |date=2014-12-27 }}) == Zdroj == {{Preklad|cs|Samosa|25660826}} [[Kategória:Ázijská kuchyňa]] gsuukojmgxks6z9h8xhy95ytw7d7950 Scattone 0 748952 8205970 8204430 2026-04-29T22:15:17Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8205970 wikitext text/x-wiki {{Infobox Jedlo |názov = Scattone |obrázok = Scattone.jpg |alt názvy = tassa |krajina = {{minivlajka|ITA}} [[Taliansko]] |región = [[Molise]] |typ = [[predjedlo]] (''antipasto'') |hlavné ingrediencie = čerstvé [[cestovina|cestoviny]], voda na varenie cestovín, [[červené víno]] a čierne korenie }} '''Scattone''' je typická príprava [[cestovina|cestovín]] z regiónu [[Molise]], známy aj pod názvom '''tassa''' (odvodené z nárečového slova, ktoré pomenúva [[pohár]]), a tradične sa konzumuje pred jedlom ako [[aperitív]] a [[tonikum]].<ref>La [http://expo2015.regione.molise.it/?page_id=58| popisný list]{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} jedla scattone na stránke veľtrhu [[Expo 2015]]</ref> Vyrába sa prevažne z čerstvých cestovín, vody, v ktorej sa cestoviny varili, [[červené víno|červeného vína]] a [[čierne korenie|korenia]] a ponúka sa v rôznych variáciách od mesta k mestu a od domu k domu.<ref>Základný recept je uvedený v Accademia italiana di cucina (ed.). ''La cucina del bel paese''. Bolis, 2002. S. 176.</ref> Vďaka svojim tonizujúcim a energetickým vlastnostiam sa kedysi v ľudovej medicíne používal ako liek na [[prechladnutie]] a podával sa [[matka|matkám]] pri [[pôrod]]e na podporu toku [[materské mlieko|materského mlieka]].<ref>Použitie potvrdzujú spomienky Maria Mocciu v ''Storie che vengono da lontano''. Mnemon editore, 2015. S. 186.</ref> ==Etymológia== Názov by mal pochádzať z germánskeho výrazu *skaitho, ktorý označuje naberačku alebo lyžicu.<ref>{{Citácia knihy|memo=Alberto|priezvisko=|titul=Di alcuni continuatori mediani del germ. *skaitho 'mestolo' 'cucchiaio'}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|it|Scattone|134196732}} [[Kategória:Talianska kuchyňa]] q34qsws27p68jo7tg4za8hacdchguh3 Wikipédia:Stránky na zmazanie/Politické strany v Estónsku 4 748954 8205870 8205377 2026-04-29T18:04:04Z Jetam2 30982 /* Politické strany v Estónsku */ re 8205870 wikitext text/x-wiki == [[Politické strany v Estónsku]] == Výkrik do tmy od IP.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 15:07, 27. apríl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} malo byť okamžite zmazané.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 15:07, 27. apríl 2026 (UTC) # {{Za}} bez zdrojov a riadnej podoby--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 12:27, 28. apríl 2026 (UTC) # {{Za}} chýbajúce zdroje, formátovanie, náležitosti.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:28, 28. apríl 2026 (UTC) # {{Za}} V tomto stave súhlas s vyššie uvedenými. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:40, 28. apríl 2026 (UTC) ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === {{Re|Jetam2}}Myslím, že by bolo vhodné dať info i do hlasovania na zmazanie, že si tam vložil UU. Súhlasím s UU, do 14 dní článok na SNZ nepatrí. Na základe toho by som toto hlasovanie uzavrel a počkal na doriešenie UU (ktoré takmer určite skončí zmazaním). Stránka podľa mňa nespĺňa [[WP:KRZ]], aspoň na rýchlo nevidím nič, to by to spĺňalo. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 27. apríl 2026 (UTC) :Vrátil som ho tam, potom čo ho odstránila Lalina. Počkal by som do vypršania UU a potom mazal.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:38, 27. apríl 2026 (UTC) To vážne? Na túto čistú katastrofu dávať UU? Bez všetkého, navyše od IP čo tam len hodila a viac o to ani nezakopla? To nie je dobré ani ako vtip, preto som UU zmazala a dala to rovno na hlasovanie, lebo predpokladám, že to skončí ako u iných takýchto UU - ležia tam bez povšimnutia.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 10:39, 28. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Lalina}} Cílem UU není jen náprava článku, ale je to věc procesní – tak jako třeba ŽoPS trvá přesně 14 dní a právo správce nemá být uděleno "o pár dní dřív", i kdyby byli za všichni redaktoři s hlasovacím právem. Pokud nebudeme respektovat standardní proces v jednoznačných případech, nebudeme se moci divit, až to někdo bude překrucovat i u věcí nejednoznačných (a nehledě k tomu, že článek na urgent nemusí přepracovat jeho autor, ale de novo ho může přepsat někdo jiný, komu poskytne inspiraci). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:35, 28. apríl 2026 (UTC) Á propos, článek by byl nejspíš smazán 29. 4. 2026 (průtahy a posun do SNZ se týká jen potenciálně sporných hesel). Aby se to "rychleji smazalo", tak 27. 4. 2026 otevřeš úplně nesmyslnou SNZ, kdy formálně platí, že "[[Wikipédia:Stránky na zmazanie|O každom návrhu sa diskutuje aspoň 5 – 7 dní]]". Tak jo. :) [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:42, 28. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|OJJ}} Nie je nezmyselná, lebo ukazuje aké ohavnosti tu od istej doby udržiavame so šablónou UU. A to, že by bol zmazaný už 29. 4. nie je vôbec isté, keďže sú tu UU po termíne, dokonca z januára či februára. A to aj napriek tomu, že som na ne nielen ja upozorňovala. A toto teda sotva niekto upraví, keďže to je len výkrik do tmy.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:15, 28. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Lalina}} Ale kritéria na rychlé smazání určuje [[WP:CSD]] a tam zkrátka podporu pro smazání hesel, jako je toto, nevidím. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 18:22, 28. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Lalina}} Keď sú urgenty po termíne, treba ich nominovať sem. Nie naopak.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:04, 29. apríl 2026 (UTC) === Výsledok hlasovania === ktj4b5g4wmgsoq3hzrzihx4aofpcb6a 8205971 8205870 2026-04-29T22:15:23Z Lalina 22926 /* Diskusia */ treba? 8205971 wikitext text/x-wiki == [[Politické strany v Estónsku]] == Výkrik do tmy od IP.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 15:07, 27. apríl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} malo byť okamžite zmazané.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 15:07, 27. apríl 2026 (UTC) # {{Za}} bez zdrojov a riadnej podoby--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 12:27, 28. apríl 2026 (UTC) # {{Za}} chýbajúce zdroje, formátovanie, náležitosti.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:28, 28. apríl 2026 (UTC) # {{Za}} V tomto stave súhlas s vyššie uvedenými. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:40, 28. apríl 2026 (UTC) ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === {{Re|Jetam2}}Myslím, že by bolo vhodné dať info i do hlasovania na zmazanie, že si tam vložil UU. Súhlasím s UU, do 14 dní článok na SNZ nepatrí. Na základe toho by som toto hlasovanie uzavrel a počkal na doriešenie UU (ktoré takmer určite skončí zmazaním). Stránka podľa mňa nespĺňa [[WP:KRZ]], aspoň na rýchlo nevidím nič, to by to spĺňalo. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 27. apríl 2026 (UTC) :Vrátil som ho tam, potom čo ho odstránila Lalina. Počkal by som do vypršania UU a potom mazal.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:38, 27. apríl 2026 (UTC) To vážne? Na túto čistú katastrofu dávať UU? Bez všetkého, navyše od IP čo tam len hodila a viac o to ani nezakopla? To nie je dobré ani ako vtip, preto som UU zmazala a dala to rovno na hlasovanie, lebo predpokladám, že to skončí ako u iných takýchto UU - ležia tam bez povšimnutia.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 10:39, 28. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Lalina}} Cílem UU není jen náprava článku, ale je to věc procesní – tak jako třeba ŽoPS trvá přesně 14 dní a právo správce nemá být uděleno "o pár dní dřív", i kdyby byli za všichni redaktoři s hlasovacím právem. Pokud nebudeme respektovat standardní proces v jednoznačných případech, nebudeme se moci divit, až to někdo bude překrucovat i u věcí nejednoznačných (a nehledě k tomu, že článek na urgent nemusí přepracovat jeho autor, ale de novo ho může přepsat někdo jiný, komu poskytne inspiraci). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:35, 28. apríl 2026 (UTC) Á propos, článek by byl nejspíš smazán 29. 4. 2026 (průtahy a posun do SNZ se týká jen potenciálně sporných hesel). Aby se to "rychleji smazalo", tak 27. 4. 2026 otevřeš úplně nesmyslnou SNZ, kdy formálně platí, že "[[Wikipédia:Stránky na zmazanie|O každom návrhu sa diskutuje aspoň 5 – 7 dní]]". Tak jo. :) [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:42, 28. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|OJJ}} Nie je nezmyselná, lebo ukazuje aké ohavnosti tu od istej doby udržiavame so šablónou UU. A to, že by bol zmazaný už 29. 4. nie je vôbec isté, keďže sú tu UU po termíne, dokonca z januára či februára. A to aj napriek tomu, že som na ne nielen ja upozorňovala. A toto teda sotva niekto upraví, keďže to je len výkrik do tmy.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:15, 28. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Lalina}} Ale kritéria na rychlé smazání určuje [[WP:CSD]] a tam zkrátka podporu pro smazání hesel, jako je toto, nevidím. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 18:22, 28. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Lalina}} Keď sú urgenty po termíne, treba ich nominovať sem. Nie naopak.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:04, 29. apríl 2026 (UTC) ::::{{Re|Jetam2}} treba si pridávať robotu, navyše zbytočnú? Ak je niečo UU a nič sa s tým v lehote nespraví, tak sa to má bez debát zmazať, keďže nebol " prijateľne upravený" ako je uvedené v šablóne. A tak sa to aj robilo, tieto divné tanečky okolo takýchto článkov sú od istej doby a len sa tým stráca čas.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:15, 29. apríl 2026 (UTC) === Výsledok hlasovania === myj8tje94vlxeqix1iecp36x69umjbe 8206079 8205971 2026-04-30T09:20:22Z KormiSK 91359 /* Politické strany v Estónsku */ Re:Lalina, to je nemozne, konat takto a pridavat pracu celej komunite 8206079 wikitext text/x-wiki == [[Politické strany v Estónsku]] == Výkrik do tmy od IP.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 15:07, 27. apríl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} malo byť okamžite zmazané.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 15:07, 27. apríl 2026 (UTC) # {{Za}} bez zdrojov a riadnej podoby--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 12:27, 28. apríl 2026 (UTC) # {{Za}} chýbajúce zdroje, formátovanie, náležitosti.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:28, 28. apríl 2026 (UTC) # {{Za}} V tomto stave súhlas s vyššie uvedenými. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:40, 28. apríl 2026 (UTC) ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === {{Re|Jetam2}}Myslím, že by bolo vhodné dať info i do hlasovania na zmazanie, že si tam vložil UU. Súhlasím s UU, do 14 dní článok na SNZ nepatrí. Na základe toho by som toto hlasovanie uzavrel a počkal na doriešenie UU (ktoré takmer určite skončí zmazaním). Stránka podľa mňa nespĺňa [[WP:KRZ]], aspoň na rýchlo nevidím nič, to by to spĺňalo. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 27. apríl 2026 (UTC) :Vrátil som ho tam, potom čo ho odstránila Lalina. Počkal by som do vypršania UU a potom mazal.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:38, 27. apríl 2026 (UTC) To vážne? Na túto čistú katastrofu dávať UU? Bez všetkého, navyše od IP čo tam len hodila a viac o to ani nezakopla? To nie je dobré ani ako vtip, preto som UU zmazala a dala to rovno na hlasovanie, lebo predpokladám, že to skončí ako u iných takýchto UU - ležia tam bez povšimnutia.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 10:39, 28. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Lalina}} Cílem UU není jen náprava článku, ale je to věc procesní – tak jako třeba ŽoPS trvá přesně 14 dní a právo správce nemá být uděleno "o pár dní dřív", i kdyby byli za všichni redaktoři s hlasovacím právem. Pokud nebudeme respektovat standardní proces v jednoznačných případech, nebudeme se moci divit, až to někdo bude překrucovat i u věcí nejednoznačných (a nehledě k tomu, že článek na urgent nemusí přepracovat jeho autor, ale de novo ho může přepsat někdo jiný, komu poskytne inspiraci). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:35, 28. apríl 2026 (UTC) Á propos, článek by byl nejspíš smazán 29. 4. 2026 (průtahy a posun do SNZ se týká jen potenciálně sporných hesel). Aby se to "rychleji smazalo", tak 27. 4. 2026 otevřeš úplně nesmyslnou SNZ, kdy formálně platí, že "[[Wikipédia:Stránky na zmazanie|O každom návrhu sa diskutuje aspoň 5 – 7 dní]]". Tak jo. :) [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:42, 28. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|OJJ}} Nie je nezmyselná, lebo ukazuje aké ohavnosti tu od istej doby udržiavame so šablónou UU. A to, že by bol zmazaný už 29. 4. nie je vôbec isté, keďže sú tu UU po termíne, dokonca z januára či februára. A to aj napriek tomu, že som na ne nielen ja upozorňovala. A toto teda sotva niekto upraví, keďže to je len výkrik do tmy.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:15, 28. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Lalina}} Ale kritéria na rychlé smazání určuje [[WP:CSD]] a tam zkrátka podporu pro smazání hesel, jako je toto, nevidím. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 18:22, 28. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Lalina}} Keď sú urgenty po termíne, treba ich nominovať sem. Nie naopak.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:04, 29. apríl 2026 (UTC) ::::{{Re|Jetam2}} treba si pridávať robotu, navyše zbytočnú? Ak je niečo UU a nič sa s tým v lehote nespraví, tak sa to má bez debát zmazať, keďže nebol " prijateľne upravený" ako je uvedené v šablóne. A tak sa to aj robilo, tieto divné tanečky okolo takýchto článkov sú od istej doby a len sa tým stráca čas.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:15, 29. apríl 2026 (UTC) :::::{{Re|Lalina}} Sorry, ale toto je absolútne nerešpektovanie zaužívaných postupov. V jednom hlasovaní sa odmietaš vyjadriť, "lebo je to banalita", v inom kompletne odignoruješ zaužívaný postup a zakladáš hlasovanie, ''aby sa museli vyjadriť ostatní'', namiesto počkania pár dní. Tak si postup zopakujeme: :::::# Ak je to možné a článok je nový, okamžite {{tl|ZL}}, na základe [[WP:KRZ]] :::::# Ak nespĺňa ZL a článok je nový, tak {{tl|UU}} s lehotou 14 dní na úpravu :::::# Ak nespĺňa UU (článok nie je nový) alebo je to sporná situácia, tak {{tl|Na zmazanie}} a info sem. ::::: Tvojou rebéliou voči tomuto prístupu absolútne zbytočne pridávaš prácu ostatným ľuďom (po ktorých chceš, aby sa vyjadrili v hlasovaní). Podotýkam i to, že UU je ''zjednodušený postup mazania článkov oprot WP:SNZ'', nie opačne, takže toto tvoje konanie nedáva zmysel ani logicky. UU sa snažíme kontrolovať, ale tiež sme len ľudia s obmedzeným častom. ::::: Správnym postupom má byť počkanie na dobehnutie UU a označenie na {{tl|ZL}} na základe toho, že článok nebol upravený, presne tak, ako to typicky robí napr. Vasiľ. To si zvyčajne niekto všimne a zmaže relatívne rýchlo. Ak článok ani potom nie je zmazaný, i keď je to úplne jasná situácia (podobne ako tu), vždy existuje [[WP:NS]], ktorú správcovia kontrolujú niekoľkokrát denne, kde na to môžeš upozorniť. ::::: Týmto ťa prosím a žiadam o dodržiavanie týchto postupov - ak sa ti nepáčia alebo chceš napr. rozšíriť [[WP:KRZ]] i na takéto situácie, nech sa páči, môžeš to navrhnúť vo [[WP:Kaviareň/Wikipolitika|Wikipolitike]]. V tejto konkrétnej diskusii máš troch správcov, ktorí ti hovoria, ako postupovať; takže to nie je názor jednotlivca, že tvoje konanie nie je úplne správne. Zrovna mazanie stránok nie je proces, ktorý by sme mali robiť halabala. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:20, 30. apríl 2026 (UTC) === Výsledok hlasovania === s97fzsak2zw1c4yapp01cmyorbtvg3s Dom múzeum Christa Smirnenského 0 749347 8206093 8205154 2026-04-30T10:05:49Z Gitanes232 142243 oprava 8206093 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Dom múzeum Christa Smirnenského | native_name = Къща музей „Христо Смирненски“ | other_name = | category = obytný dom{{--}}múzeum <!-- *** Image *** --> | image = House-museumOfHristoSmirnenski-Sofia02.jpg | image_caption = celkový pohľad na dom z juhozápadu <!-- *** Name *** --> | etymology = podľa bulharského básnika{{--}}[[Christo Smirnenski|Christa Smirnenského]] | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Sofia (oblasť)|Sofia]] | region_type = Oblasť | district = [[Sofia (okres)|Sofia]] | commune_type = Mesto | commune = [[Sofia]] | municipality_type = Rajón | municipality = [[Văzraždane (rajón v Sofii)|Văzraždane]] <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =42| lat_s =08 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =18| long_s =21 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = <!-- *** History & management *** --> | established = | date = [[1969]] | date_type = Založenie múzea | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = prístupné | access = <!-- *** Codes *** --> | code = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | kraj = | okres = | obec = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = <!-- *** Free frields *** --> | free = múzeum | free_type = Využitie | free1 = | free1_type = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Hristo Smirnenski house-museum, Sofia | statistics = | statistics_type = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Dom múzeum Christa Smirnenského''' ({{vjz|bul|Къща музей „Христо Смирненски“|''Kăštata muzej „Christo Smirnenski“''}}) je obytný [[Dom (objekt)|dom]], v súčasnosti fungujúci ako [[múzeum]], ktorý sa nachádza v meste [[Sofia]] v [[Sofia (oblasť)|Sofijskej oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]]. V dome žil bulharský básnik a novinár [[Christo Smirnenski]].<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в област София град | url = http://ninkn.bg/documents/categoryPreview/24 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-02 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="nlmuseum.bg/">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален литературен музей | odkaz na autora = | titul = Къща музей „Христо Смирненски“ | url = https://nlmuseum.bg/kashta-muzey-hristo-smirnenski/ | vydavateľ = nlmuseum.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="1nlmuseum.bg/">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален литературен музей | odkaz na autora = | titul = На 15 Юни къща музей „Христо Смирненски“ отново отваря врати | url = https://nlmuseum.bg/na-15-yuni-kashta-muzey-hristo-smirnenski-otnovo-otvarya-vrati/ | vydavateľ = nlmuseum.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="dnevnik.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Боян Тончев | odkaz na autora = | titul = Къщата-музей "Христо Смирненски" отвори за посетители след 18 години прекъсване | url = https://www.dnevnik.bg/kultura/2022/06/15/4358047_kushtata-muzei_hristo_smirnenski_otvori_vrati_za/ | vydavateľ = dnevnik.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="io.morphocode.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Наследството на София | odkaz na autora = | titul = Къща-музей “Христо Смирненски” | url = http://io.morphocode.com/sofia/ | vydavateľ = io.morphocode.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Je jedným z objektov bulharského [[Národné literárne múzeum (Bulharsko)|Národného literárneho múzea]].<ref name="nlmuseum.bg/" /><ref name="dnevnik.bg" /> == Lokalita == Dom múzeum Christa Smirnenského sa nachádza v centrálnej časti mesta Sofia v [[Văzraždane (rajón v Sofii)|rajóne Văzraždane]]<ref name="io.morphocode.com" /> na ulici „Ovče pole“ ({{vjz|bul|''улица „Овче поле“''}}, doslova ''ulica Ovčie pole'') č. 116.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="nlmuseum.bg/" /><ref name="dnevnik.bg" /> == Dejiny == V dome žila v rokoch [[1916]]{{--}}[[1923]] rodina Izmirlievových vrátane [[Christo Smirnenski|Christa Smirnenského]] (rodné meno Smirnenského je Christo Dimitrov Izmirliev, Smirnenski je pseudonym), ktorí sa do Sofie dostali ako utečenci z mesta Kukuš (dnes [[Kilkis]] v [[Grécko|Grécku]]).<ref name="1nlmuseum.bg/" /><ref name="dnevnik.bg" /> [[Súbor:House-museumOfHristoSmirnenski-Sofia05.jpg|Pohľad na dom zo severozápadu|náhľad|vľavo]] V roku [[1955]] bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="io.morphocode.com" /> V roku [[1969]] bolo v dome otvorené múzeum venované osobe a životu Christa Smirnenského.<ref name="nlmuseum.bg/" /> Na začiatku [[21. storočie|21. storočia]] bolo múzeum dlhý čas zatvorené pre návštevníkov. Opätovne bolo otvorené po osemnástich rokoch [[15. jún]]a [[2023]], potom čo múzeum prešlo rekonštrukciou. Rekonštrukcia múzea prebehla s finančnou podporou bulharského Ministerstva kultúry.<ref name="1nlmuseum.bg/" /><ref name="dnevnik.bg" /> == Múzeum == Múzeum bolo otvorené pre návštevníkov vo februári [[1969]].<ref name="nlmuseum.bg/" /> Múzeum vlastní časť osobného archívu Christa Smirnenského{{--}}predovšetkým jeho rukopisy, úmrtný zápisník, originálne fotografie, osobné veci, bohatú zbierku portrétov a ilustrácií. Do zbierky patria aj archívy, knihy a osobné veci Vladimira Popanastasova-Pepa a Tomu Izmirlieva, strýka a brata Christa Smirnenského.<ref name="nlmuseum.bg/" /> Expozícia bola vybudovaná z autentických materiálov, ktoré múzeu darovala rodina Christa Smirnenského.<ref name="nlmuseum.bg/" /> Výstava chronologicky a tematicky sleduje životnú a tvorivú cestu Christa Smirnenského. Medzi najzaujímavejšie exponáty patria jeho osobné veci ako napríklad elegantný divadelný ďalekohľad vykladaný perleťou, fotoaparát so sadou dekoratívnych tanierov, vreckové hodinky, tzv. „Mikroskopická encyklopédia“ s jeho básňami, podpísaná pseudonymom Vedbal a ilustrovaná umelcom Tomom Grigorovom, originálny zápisník s neskorými Smirnenskeho dielami, ktorý je základom jeho emblematickej básnickej zbierky ''Da băde den'' ({{vjz|bul|Да бъде ден}}, doslova ''Nech je deň''), alebo básnikov úmrtný zápisník. Súčasťou výstavy sú aj listy a dary, ktoré si Christo Smirnenski vymieňal so Žeňou Ďustabanovovou, ktorá bola jeho snúbenicou, ako aj rodinné a osobné fotografie básnika, ale aj portréty, maľby a grafiky, ktoré podľa jeho diel zhotovili významní bulharskí umelci.<ref name="1nlmuseum.bg/" /><ref name="dnevnik.bg" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1955]] je dom vedený ako kultúrna pamiatka národného významu pre historickú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="io.morphocode.com" /> == Galéria == <gallery> House-museumOfHristoSmirnenski-Sofia03.jpg|informačná tabula na budove House-museumOfHristoSmirnenski-Sofia04.jpg|predná fasáda múzea </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Hristo Smirnenski house-museum, Sofia}} [[Kategória:Stavby v Sofii]] [[Kategória:Domy v Sofii]] [[Kategória:Múzeá v Bulharsku]] [[Kategória:Organizácie založené v 1969]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] o7inncv23ptiv77u88yqtvda55siznh Vibe coding 0 749358 8205843 8205371 2026-04-29T17:32:52Z Lalina 22926 /* Pozri aj */ op 8205843 wikitext text/x-wiki '''Vibe coding''' je spôsob vývoja softvéru s využitím [[generatívna umelá inteligencia|generatívnej umelej inteligencie]], pri ktorom používateľ opisuje požadovanú funkcionalitu v prirodzenom jazyku a systém založený na veľkom jazykovom modeli následne generuje alebo upravuje zdrojový kód.<ref name="collins">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Collins Word of the Year 2025 is... | vydavateľ = Collins Dictionary | url = https://www.collinsdictionary.com/woty | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> Tento prístup sa spája najmä s používaním nástrojov ako AI asistenti pre programovanie, chatboty alebo agentné vývojové prostredia. [[Súbor:Andrej Karpathy, OpenAI.png|náhľad|Andrej Karpathy, ktorý popularizoval pojem „vibe coding“.]] Výraz sa rozšíril začiatkom roku 2025 po tom, ako ho použil počítačový vedec Andrej Karpathy na označenie spôsobu tvorby softvéru, pri ktorom sa vývojár sústredí skôr na opis zámeru, skúšanie výsledku a zadávanie ďalších pokynov než na priame písanie a kontrolu každého riadku kódu.<ref name="merriam">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vibe Coding Slang Meaning | vydavateľ = Merriam-Webster | url = https://www.merriam-webster.com/slang/vibe-coding | dátum aktualizácie = 2026-03-12 | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> == Definícia == Merriam-Webster definuje vibe coding ako písanie počítačového kódu s pomocou umelej inteligencie spôsobom, pri ktorom používateľ zadá, čo chce vytvoriť, a nechá AI systém vytvoriť výsledný produkt.<ref name="merriam" /> Dôležitým znakom tohto prístupu je, že používateľ nemusí úplne rozumieť tomu, ako vygenerovaný kód funguje, a výsledok často dolaďuje ďalšími promptmi, testovaním alebo kopírovaním chybových hlásení späť do AI nástroja. Podľa Harvard Gazette ide o tvorbu softvéru s pomocou umelej inteligencie, najmä v situáciách, keď tvorca nemusí nevyhnutne rozumieť samotnému vytvorenému kódu.<ref name="harvard">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Vibe coding’ may offer insight into our AI future | vydavateľ = Harvard Gazette | url = https://news.harvard.edu/gazette/story/2026/04/vibe-coding-may-offer-insight-into-our-ai-future/ | dátum vydania = 2026-04-01 | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> Nie každé použitie umelej inteligencie pri programovaní sa však označuje ako vibe coding. Ak vývojár vygenerovaný kód systematicky číta, testuje, kontroluje bezpečnostné dôsledky a rozumie jeho architektúre, ide skôr o AI-asistované programovanie. Programátor Simon Willison upozornil, že vibe coding v užšom zmysle označuje najmä prijímanie AI-generovaného kódu bez hlbšej kontroly alebo záujmu o samotný kód.<ref name="willison">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Willison | meno = Simon | titul = Not all AI-assisted programming is vibe coding | url = https://simonwillison.net/2025/Mar/19/vibe-coding/ | dátum vydania = 2025-03-19 | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> == Pôvod a rozšírenie pojmu == Pojem sa začal používať v roku 2025 v súvislosti s nástupom pokročilých nástrojov na generovanie kódu pomocou veľkých jazykových modelov. Collins Dictionary označil „vibe coding“ za svoje slovo roka 2025 a opísal ho ako vznikajúci spôsob vývoja softvéru, ktorý premieňa prirodzený jazyk na počítačový kód s pomocou umelej inteligencie.<ref name="collins" /> O rozšírení tohto prístupu informovali aj technologické médiá. TechCrunch v marci 2025 uviedol, že podľa vyjadrenia predstaviteľa Y Combinator mala štvrtina startupov v zimnej kohorte 2025 približne 95 % kódu generovaného umelou inteligenciou.<ref name="techcrunch">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mehta | meno = Ivan | titul = A quarter of startups in YC’s current cohort have codebases that are almost entirely AI-generated | vydavateľ = TechCrunch | url = https://techcrunch.com/2025/03/06/a-quarter-of-startups-in-ycs-current-cohort-have-codebases-that-are-almost-entirely-ai-generated/ | dátum vydania = 2025-03-06 | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> Tento údaj sa však vzťahuje na AI-generovaný kód všeobecne a nemožno ho automaticky stotožňovať s vibe codingom v užšom význame. == Charakteristika == Vibe coding sa od tradičného programovania líši tým, že hlavným rozhraním medzi človekom a počítačom nie je programovací jazyk, ale prirodzený jazyk. Používateľ formuluje požiadavky, testuje výstup a následne žiada AI systém o úpravy. Tento spôsob práce sa najčastejšie používa pri prototypovaní, tvorbe jednoduchých aplikácií, webových stránok, interných nástrojov alebo osobných projektov. Na rozdiel od profesionálneho vývoja softvéru, kde je dôležitá systematická kontrola architektúry, bezpečnosti, testovateľnosti a údržby, vibe coding často kladie dôraz na rýchly viditeľný výsledok. Harvard Gazette upozornil, že tento prístup môže byť vhodný pre rýchle prototypovanie a osobné projekty, no pri softvéri určenom pre iných používateľov vznikajú otázky spoľahlivosti, bezpečnosti a zodpovednosti.<ref name="harvard" /> == Nástroje a pracovné postupy == Vibe coding sa môže vykonávať pomocou všeobecných chatbotov, ale aj pomocou špecializovaných nástrojov pre vývoj softvéru. Tieto nástroje často kombinujú textové zadávanie pokynov, prístup ku kontextu projektu, úpravu súborov, spúšťanie príkazov a iteratívne opravovanie chýb. Medzi známe nástroje spájané s AI-asistovaným vývojom patria napríklad Cursor, Windsurf, Claude Code, OpenAI Codex, Google Gemini CLI, GitHub Copilot a Replit Agent. Cursor je AI editor a kódovací agent určený na prácu s kódom v integrovanom vývojovom prostredí.<ref name="cursor">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cursor Docs | vydavateľ = Cursor | url = https://cursor.com/docs | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> Windsurf obsahuje asistenta Cascade, ktorého dokumentácia opisuje ako agentného AI asistenta s režimami pre chat a úpravu kódu, volaním nástrojov, checkpointmi a integráciou s linterom.<ref name="windsurf">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cascade Overview | vydavateľ = Windsurf | url = https://docs.windsurf.com/windsurf/cascade/cascade | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> Claude Code od spoločnosti Anthropic je agentný nástroj, ktorý dokáže čítať kódovú bázu, upravovať súbory, spúšťať príkazy a integrovať sa s vývojárskymi nástrojmi.<ref name="claudecode">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Claude Code overview | vydavateľ = Anthropic | url = https://code.claude.com/docs/en/overview | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> OpenAI Codex CLI je lokálny kódovací agent spúšťaný z terminálu, ktorý môže čítať, meniť a spúšťať kód v zvolenom adresári.<ref name="codexcli">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Codex CLI | vydavateľ = OpenAI | url = https://developers.openai.com/codex/cli | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> Google Gemini CLI je otvorený AI agent pre terminál, ktorý umožňuje pracovať s modelmi Gemini v lokálnom projektovom kontexte.<ref name="geminicli">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gemini CLI | vydavateľ = Google Developers | url = https://developers.google.com/gemini-code-assist/docs/gemini-cli | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> GitHub Copilot je AI asistent pre programovanie, ktorý podľa dokumentácie GitHubu pomáha s písaním, úpravou, vysvetľovaním a kontrolou kódu.<ref name="copilotdocs">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What is GitHub Copilot? | vydavateľ = GitHub Docs | url = https://docs.github.com/en/copilot/get-started/what-is-github-copilot | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> Replit Agent umožňuje vytvárať aplikácie z prirodzeného jazyka v prostredí Replitu.<ref name="replitdocs">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Replit Agent | vydavateľ = Replit Docs | url = https://docs.replit.com/core-concepts/agent | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> Tieto nástroje sa líšia od starších systémov na automatické dopĺňanie kódu tým, že často nevytvárajú iba jednotlivé riadky alebo funkcie, ale môžu navrhovať rozsiahlejšie zmeny naprieč viacerými súbormi, analyzovať chybové výpisy, spúšťať testy alebo vykonávať viacstupňové úlohy. V praxi sa preto hranica medzi AI-asistovaným programovaním, agentným vývojom a vibe codingom môže prekrývať. == Halucinácie a obmedzenia == Jedným z rizík vibe codingu sú takzvané halucinácie veľkých jazykových modelov. V kontexte programovania môžu mať podobu neexistujúcich knižníc, vymyslených funkcií aplikačných rozhraní, nesprávnych príkazov, zavádzajúcich vysvetlení, nefunkčných testov alebo kódu, ktorý zdanlivo rieši požiadavku, ale v skutočnosti obsahuje skryté chyby. Riziko sa zvyšuje vtedy, keď používateľ výstup modelu prijíma bez čítania rozdielov v kóde, bez testov alebo bez pochopenia dopadu zmien. Programátor Simon Willison upozornil, že vibe coding smerujúci do produkčnej kódovej bázy je rizikový, pretože profesionálny vývoj softvéru spočíva najmä v dlhodobej údržbe existujúcich systémov, kde je čitateľnosť a pochopenie kódu zásadné.<ref name="willison" /> Podobne The Guardian upozornil, že prirodzený jazyk môže znížiť bariéru vstupu do programovania, ale odborná znalosť zostáva potrebná na rozpoznanie chýb, nevhodných riešení a nebezpečných výstupov.<ref name="guardian">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Naughton | meno = John | titul = Now you don’t even need code to be a programmer. But you do still need expertise | vydavateľ = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/technology/2025/mar/16/ai-software-coding-programmer-expertise-jobs-threat | dátum vydania = 2025-03-16 | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> == Bezpečnostné riziká == Bezpečnostné riziká vibe codingu súvisia najmä s tým, že AI nástroj môže vytvoriť kód, ktorý síce funguje v základnom scenári, ale obsahuje zraniteľnosti. Môže ísť napríklad o nedostatočnú validáciu vstupov, chybné spracovanie autentifikácie, zlé oprávnenia, únik citlivých údajov, použitie nebezpečných závislostí alebo príkazy, ktoré pri agentnom režime vykonajú deštruktívne operácie. OWASP v zozname rizík pre aplikácie založené na veľkých jazykových modeloch uvádza napríklad prompt injection, insecure output handling, supply chain vulnerabilities, sensitive information disclosure, excessive agency a overreliance. Tieto kategórie sú relevantné najmä pri nástrojoch, ktoré majú prístup k súborom, terminálu, databázam alebo externým službám.<ref name="owasp">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OWASP Top 10 for Large Language Model Applications | vydavateľ = OWASP | url = https://owasp.org/www-project-top-10-for-large-language-model-applications/ | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> Bezpečnostné obavy pri AI-generovanom kóde sa objavili už pri skorších nástrojoch. Štúdia „Asleep at the Keyboard? Assessing the Security of GitHub Copilot's Code Contributions“ testovala výstupy GitHub Copilotu v bezpečnostne rizikových scenároch a uviedla, že približne 40 % vygenerovaných programov obsahovalo zraniteľnosti.<ref name="copilotsecurity">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko1 = Pearce | meno1 = Hammond | priezvisko2 = Ahmad | meno2 = Baleegh | priezvisko3 = Tan | meno3 = Benjamin | priezvisko4 = Dolan-Gavitt | meno4 = Brendan | priezvisko5 = Karri | meno5 = Ramesh | titul = Asleep at the Keyboard? Assessing the Security of GitHub Copilot's Code Contributions | vydavateľ = arXiv | url = https://arxiv.org/abs/2108.09293 | dátum vydania = 2021-08-20 | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> Výskumníci z Georgia Tech v roku 2026 upozornili, že pri analýze viac ako 43 000 bezpečnostných advisory identifikovali prípady zraniteľného AI-generovaného kódu súvisiaceho s vibe codingom.<ref name="georgiatech">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bad Vibes: AI-Generated Code is Vulnerable, Researchers Warn | vydavateľ = Georgia Tech | url = https://research.gatech.edu/bad-vibes-ai-generated-code-vulnerable-researchers-warn | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> Mediálne pokrytie upozornilo aj na incidenty, pri ktorých agentné kódovacie nástroje vykonali nežiaduce zmeny. V roku 2025 The Register informoval o prípade, v ktorom AI agent platformy Replit podľa zakladateľa SaaStr odstránil produkčnú databázu napriek pokynu nemeniť kód bez povolenia.<ref name="replitincident">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sharwood | meno = Simon | titul = Vibe coding service Replit deleted user’s production database, faked data, told fibs galore | vydavateľ = The Register | url = https://www.theregister.com/2025/07/21/replit_saastr_vibe_coding_incident/ | dátum vydania = 2025-07-21 | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> Takéto prípady sa často uvádzajú ako príklad rizika nadmernej autonómie agentov, najmä ak majú prístup k produkčným databázam alebo príkazom bez dostatočných obmedzení. == Prijatie v priemysle a názory odborníkov == Pojem vibe coding popularizoval Andrej Karpathy vo februári 2025, keď opísal nový spôsob programovania s pomocou veľkých jazykových modelov, pri ktorom používateľ skôr opisuje zámer, prijíma návrhy a iteruje podľa výsledku, než aby ručne písal každý riadok kódu. <ref name="merriam" /> Collins Dictionary označil výraz „vibe coding“ za slovo roka 2025 a opísal ho ako vznikajúci spôsob vývoja softvéru, ktorý premieňa prirodzený jazyk na kód pomocou umelej inteligencie.<ref name="collins" /> Názory odborníkov sa však líšia. Andrew Ng kritizoval samotný názov „vibe coding“ ako zavádzajúci, pretože podľa neho vyvoláva dojem, že AI-asistované programovanie je neformálne a jednoduché, hoci v skutočnosti vyžaduje odborný úsudok a kontrolu.<ref name="andrewng">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Andrew Ng says vibe coding is a bad name for a very real and exhausting job | vydavateľ = Business Insider | url = https://www.businessinsider.com/andrew-ng-vibe-coding-unfortunate-term-exhausting-job-2025-6 | dátum vydania = 2025-06-04 | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> Linus Torvalds označil vibe coding za užitočný možný vstup do programovania, no zároveň varoval pred jeho použitím v produkčnom kóde, kde je dlhodobá údržba a pochopenie systému kľúčové.<ref name="torvalds">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Linus Torvalds: Vibe coding is fine, but not for production | vydavateľ = The Register | url = https://www.theregister.com/2025/11/18/linus_torvalds_vibe_coding/ | dátum vydania = 2025-11-18 | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> V širšom kontexte AI-asistovaného programovania začali veľké technologické firmy uvádzať rastúci podiel AI-generovaného kódu. Spoločnosť Google v apríli 2026 uviedla, že 75 % nového kódu v Googli je AI-generovaného a následne schváleného inžiniermi.<ref name="google75">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pichai | meno = Sundar | titul = Cloud Next '26: Momentum and innovation at Google scale | vydavateľ = Google | url = https://blog.google/innovation-and-ai/infrastructure-and-cloud/google-cloud/cloud-next-2026-sundar-pichai/ | dátum vydania = 2026-04-22 | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> Microsoft CEO Satya Nadella v roku 2025 uviedol, že približne 20 až 30 % kódu v repozitároch spoločnosti Microsoft bolo napísané softvérom, teda pomocou AI.<ref name="microsoft">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lunden | meno = Ingrid | titul = Microsoft CEO says up to 30% of the company's code was written by AI | vydavateľ = TechCrunch | url = https://techcrunch.com/2025/04/29/microsoft-ceo-says-up-to-30-of-the-companys-code-was-written-by-ai/ | dátum vydania = 2025-04-29 | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> Spoločnosť Anthropic pri produkte Claude Code uvádza, že väčšina jej kódu je písaná pomocou Claude Code, pričom inžinieri sa sústredia na architektúru, produktové rozhodnutia a riadenie viacerých agentov.<ref name="anthropicproduct">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Claude Code | vydavateľ = Anthropic | url = https://www.anthropic.com/product/claude-code | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref> Tieto údaje sa však týkajú AI-generovaného kódu všeobecne a nemožno ich automaticky stotožňovať s vibe codingom v užšom zmysle. V podnikových prostrediach býva kód zvyčajne kontrolovaný, testovaný a schvaľovaný ľudskými vývojármi. == Pozri aj == * [[Generatívna umelá inteligencia]] * [[Veľký jazykový model]] * [[programovanie (informatika)]] * [[Softvérové inžinierstvo]] * [[Prompt engineering]] == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Programovanie]] [[Kategória:Umelá inteligencia]] [[Kategória:Softvérové inžinierstvo]] q19f8a7mslzvfpli26hgc4za1140d4k Linux Unified Key Setup 0 749400 8205845 8205490 2026-04-29T17:33:47Z Lalina 22926 /* Pozri aj */ op 8205845 wikitext text/x-wiki '''Linux Unified Key Setup''' (skrátene '''LUKS''') je štandardizovaný formát a mechanizmus správy kľúčov používaný pri blokovom šifrovaní v systémoch Linux. V praxi sa najčastejšie používa spolu s nástrojom <code>cryptsetup</code> a jadrovým subsystémom <code>dm-crypt</code>, ktorý zabezpečuje transparentné šifrovanie blokových zariadení.<ref name="dmcrypt">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = dm-crypt | url = https://docs.kernel.org/admin-guide/device-mapper/dm-crypt.html | vydavateľ = The Linux Kernel documentation | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref><ref name="cryptsetup">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = cryptsetup(8) — Linux manual page | url = https://man7.org/linux/man-pages/man8/cryptsetup.8.html | vydavateľ = man7.org | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> LUKS nezavádza vlastný šifrovací algoritmus, ale definuje spôsob uloženia metadát, hlavičky, keyslotov a odvodených kľúčov. Umožňuje, aby bolo jedno šifrované zariadenie odomykateľné viacerými heslami alebo kľúčovými súbormi bez potreby opätovne šifrovať celý obsah zariadenia.<ref name="luks1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LUKS1 On-Disk Format Specification | url = https://cdn.kernel.org/pub/linux/utils/cryptsetup/LUKS_docs/on-disk-format.pdf | autor = Clemens Fruhwirth | vydavateľ = cryptsetup project | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> == História == LUKS navrhol Clemens Fruhwirth ako štandardizovaný formát pre správu kľúčov pri diskovom šifrovaní. Cieľom bolo zjednotiť spôsob ukladania metadát a hesiel pri šifrovaných blokových zariadeniach a zlepšiť interoperabilitu medzi nástrojmi.<ref name="luks1" /> Pôvodný formát LUKS1 používal pevnú binárnu hlavičku a osem keyslotov. Novší formát LUKS2 zaviedol flexibilnejšie metadáta, časť z nich uloženú vo forme JSON, podporu tokenov a modernejšie metódy odvodenia kľúčov, napríklad Argon2.<ref name="luks2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LUKS2 format documentation | url = https://gitlab.com/cryptsetup/LUKS2-docs | vydavateľ = cryptsetup project | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref><ref name="release21">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = cryptsetup 2.1.0 Release Notes | url = https://gitlab.com/cryptsetup/cryptsetup/-/raw/main/docs/v2.1.0-ReleaseNotes | vydavateľ = cryptsetup project | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> == Technická charakteristika == LUKS používa dvojúrovňový model kľúčov. Samotné dáta sú šifrované objemovým kľúčom. Používateľské heslo alebo kľúčový súbor nešifruje priamo dáta, ale slúži na odomknutie keyslotu, v ktorom je uložená chránená kópia objemového kľúča.<ref name="luks1" /> Formát podporuje zmenu používateľského hesla bez nutnosti opätovne šifrovať celý disk. To je rozdiel oproti jednoduchším schémam, kde je používateľské heslo priamo previazané so šifrovaním dát. == LUKS1 a LUKS2 == {| class="wikitable" ! Vlastnosť ! LUKS1 ! LUKS2 |- | Formát metadát | Pevná binárna hlavička | Flexibilné metadáta, čiastočne vo formáte JSON |- | Keysloty | 8 keyslotov | Viac keyslotov podľa konfigurácie a veľkosti metadátovej oblasti |- | Podporované PBKDF | PBKDF2 | PBKDF2, Argon2i, Argon2id |- | Tokeny | Nie | Áno |- | Použitie | Staršie systémy a kompatibilita | Novšie nasadenia |} == Bezpečnostný model == LUKS je určený najmä na ochranu dát v pokoji, napríklad pri strate alebo krádeži vypnutého zariadenia. Nechráni však pred útokom na už odomknutý systém, kompromitovaným bootovacím reťazcom, slabým heslom alebo získaním kľúčov z operačnej pamäte.<ref name="bossi">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What users should know about Full Disk Encryption based on LUKS | url = https://visconti.di.unimi.it/LUKS.pdf | autor = Silvia Bossi; Alessandro Visconti | vydavateľ = Università degli Studi di Milano | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> Dôležitou prevádzkovou zásadou je zálohovanie hlavičky LUKS. Poškodenie hlavičky alebo keyslotov môže znemožniť prístup k dátam aj v prípade, že používateľ pozná správne heslo.<ref name="headerbackup">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = cryptsetup-luksHeaderBackup(8) — Linux manual page | url = https://man7.org/linux/man-pages/man8/cryptsetup-luksHeaderBackup.8.html | vydavateľ = man7.org | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> == Integrácia v systéme Linux == V bežnom systéme Linux sa LUKS používa spolu s nástrojom <code>cryptsetup</code>. Po odomknutí zariadenia sa vytvorí mapovanie v <code>/dev/mapper/</code>, nad ktorým možno vytvoriť súborový systém, LVM alebo inú úložiskovú vrstvu.<ref name="cryptsetup" /> Pri automatizovanom pripájaní počas štartu systému sa často používa súbor <code>/etc/crypttab</code> a služby systemd, najmä <code>systemd-cryptsetup</code> a <code>systemd-cryptenroll</code>.<ref name="crypttab">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = crypttab(5) — Linux manual page | url = https://man7.org/linux/man-pages/man5/crypttab.5.html | vydavateľ = man7.org | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref><ref name="cryptenroll">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = systemd-cryptenroll(1) — Linux manual page | url = https://man7.org/linux/man-pages/man1/systemd-cryptenroll.1.html | vydavateľ = man7.org | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> == Podpora hardvérového a automatizovaného odomykania == LUKS2 umožňuje používanie tokenov a integráciu s mechanizmami ako TPM2, FIDO2 alebo PKCS#11. Tieto mechanizmy sa používajú napríklad na automatizované odomykanie šifrovaných oddielov pri štarte systému.<ref name="cryptenroll" /> V enterprise prostrediach sa používa aj riešenie Clevis a Tang, ktoré umožňuje sieťovo viazané odomykanie šifrovaných LUKS zariadení.<ref name="clevis">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = clevis-luks-bind(1) | url = https://man.archlinux.org/man/clevis-luks-bind.1.en | vydavateľ = Arch Linux manual pages | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> == Výkon == Výkon LUKS závisí od použitého šifrovacieho algoritmu, režimu šifrovania, procesorovej akcelerácie, parametrov <code>dm-crypt</code> a použitého úložiska. Benchmark nástroja <code>cryptsetup</code> poskytuje iba orientačné údaje a nemusí zodpovedať reálnemu výkonu konkrétneho disku alebo pracovnej záťaže.<ref name="benchmark">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = cryptsetup-benchmark(8) — Linux manual page | url = https://man7.org/linux/man-pages/man8/cryptsetup-benchmark.8.html | vydavateľ = man7.org | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> == Pozri aj == * [[Šifrovanie disku]] * [[Linux (operačný systém)|Linux]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://gitlab.com/cryptsetup/cryptsetup Oficiálny repozitár projektu cryptsetup] * [https://gitlab.com/cryptsetup/LUKS2-docs Dokumentácia formátu LUKS2] * [https://docs.kernel.org/admin-guide/device-mapper/dm-crypt.html Dokumentácia dm-crypt v jadre Linux] ok1li2tky8fv190as51mm5l4fxkg22c 8205846 8205845 2026-04-29T17:35:11Z Lalina 22926 /* Externé odkazy */ kt 8205846 wikitext text/x-wiki '''Linux Unified Key Setup''' (skrátene '''LUKS''') je štandardizovaný formát a mechanizmus správy kľúčov používaný pri blokovom šifrovaní v systémoch Linux. V praxi sa najčastejšie používa spolu s nástrojom <code>cryptsetup</code> a jadrovým subsystémom <code>dm-crypt</code>, ktorý zabezpečuje transparentné šifrovanie blokových zariadení.<ref name="dmcrypt">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = dm-crypt | url = https://docs.kernel.org/admin-guide/device-mapper/dm-crypt.html | vydavateľ = The Linux Kernel documentation | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref><ref name="cryptsetup">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = cryptsetup(8) — Linux manual page | url = https://man7.org/linux/man-pages/man8/cryptsetup.8.html | vydavateľ = man7.org | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> LUKS nezavádza vlastný šifrovací algoritmus, ale definuje spôsob uloženia metadát, hlavičky, keyslotov a odvodených kľúčov. Umožňuje, aby bolo jedno šifrované zariadenie odomykateľné viacerými heslami alebo kľúčovými súbormi bez potreby opätovne šifrovať celý obsah zariadenia.<ref name="luks1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LUKS1 On-Disk Format Specification | url = https://cdn.kernel.org/pub/linux/utils/cryptsetup/LUKS_docs/on-disk-format.pdf | autor = Clemens Fruhwirth | vydavateľ = cryptsetup project | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> == História == LUKS navrhol Clemens Fruhwirth ako štandardizovaný formát pre správu kľúčov pri diskovom šifrovaní. Cieľom bolo zjednotiť spôsob ukladania metadát a hesiel pri šifrovaných blokových zariadeniach a zlepšiť interoperabilitu medzi nástrojmi.<ref name="luks1" /> Pôvodný formát LUKS1 používal pevnú binárnu hlavičku a osem keyslotov. Novší formát LUKS2 zaviedol flexibilnejšie metadáta, časť z nich uloženú vo forme JSON, podporu tokenov a modernejšie metódy odvodenia kľúčov, napríklad Argon2.<ref name="luks2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LUKS2 format documentation | url = https://gitlab.com/cryptsetup/LUKS2-docs | vydavateľ = cryptsetup project | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref><ref name="release21">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = cryptsetup 2.1.0 Release Notes | url = https://gitlab.com/cryptsetup/cryptsetup/-/raw/main/docs/v2.1.0-ReleaseNotes | vydavateľ = cryptsetup project | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> == Technická charakteristika == LUKS používa dvojúrovňový model kľúčov. Samotné dáta sú šifrované objemovým kľúčom. Používateľské heslo alebo kľúčový súbor nešifruje priamo dáta, ale slúži na odomknutie keyslotu, v ktorom je uložená chránená kópia objemového kľúča.<ref name="luks1" /> Formát podporuje zmenu používateľského hesla bez nutnosti opätovne šifrovať celý disk. To je rozdiel oproti jednoduchším schémam, kde je používateľské heslo priamo previazané so šifrovaním dát. == LUKS1 a LUKS2 == {| class="wikitable" ! Vlastnosť ! LUKS1 ! LUKS2 |- | Formát metadát | Pevná binárna hlavička | Flexibilné metadáta, čiastočne vo formáte JSON |- | Keysloty | 8 keyslotov | Viac keyslotov podľa konfigurácie a veľkosti metadátovej oblasti |- | Podporované PBKDF | PBKDF2 | PBKDF2, Argon2i, Argon2id |- | Tokeny | Nie | Áno |- | Použitie | Staršie systémy a kompatibilita | Novšie nasadenia |} == Bezpečnostný model == LUKS je určený najmä na ochranu dát v pokoji, napríklad pri strate alebo krádeži vypnutého zariadenia. Nechráni však pred útokom na už odomknutý systém, kompromitovaným bootovacím reťazcom, slabým heslom alebo získaním kľúčov z operačnej pamäte.<ref name="bossi">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What users should know about Full Disk Encryption based on LUKS | url = https://visconti.di.unimi.it/LUKS.pdf | autor = Silvia Bossi; Alessandro Visconti | vydavateľ = Università degli Studi di Milano | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> Dôležitou prevádzkovou zásadou je zálohovanie hlavičky LUKS. Poškodenie hlavičky alebo keyslotov môže znemožniť prístup k dátam aj v prípade, že používateľ pozná správne heslo.<ref name="headerbackup">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = cryptsetup-luksHeaderBackup(8) — Linux manual page | url = https://man7.org/linux/man-pages/man8/cryptsetup-luksHeaderBackup.8.html | vydavateľ = man7.org | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> == Integrácia v systéme Linux == V bežnom systéme Linux sa LUKS používa spolu s nástrojom <code>cryptsetup</code>. Po odomknutí zariadenia sa vytvorí mapovanie v <code>/dev/mapper/</code>, nad ktorým možno vytvoriť súborový systém, LVM alebo inú úložiskovú vrstvu.<ref name="cryptsetup" /> Pri automatizovanom pripájaní počas štartu systému sa často používa súbor <code>/etc/crypttab</code> a služby systemd, najmä <code>systemd-cryptsetup</code> a <code>systemd-cryptenroll</code>.<ref name="crypttab">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = crypttab(5) — Linux manual page | url = https://man7.org/linux/man-pages/man5/crypttab.5.html | vydavateľ = man7.org | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref><ref name="cryptenroll">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = systemd-cryptenroll(1) — Linux manual page | url = https://man7.org/linux/man-pages/man1/systemd-cryptenroll.1.html | vydavateľ = man7.org | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> == Podpora hardvérového a automatizovaného odomykania == LUKS2 umožňuje používanie tokenov a integráciu s mechanizmami ako TPM2, FIDO2 alebo PKCS#11. Tieto mechanizmy sa používajú napríklad na automatizované odomykanie šifrovaných oddielov pri štarte systému.<ref name="cryptenroll" /> V enterprise prostrediach sa používa aj riešenie Clevis a Tang, ktoré umožňuje sieťovo viazané odomykanie šifrovaných LUKS zariadení.<ref name="clevis">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = clevis-luks-bind(1) | url = https://man.archlinux.org/man/clevis-luks-bind.1.en | vydavateľ = Arch Linux manual pages | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> == Výkon == Výkon LUKS závisí od použitého šifrovacieho algoritmu, režimu šifrovania, procesorovej akcelerácie, parametrov <code>dm-crypt</code> a použitého úložiska. Benchmark nástroja <code>cryptsetup</code> poskytuje iba orientačné údaje a nemusí zodpovedať reálnemu výkonu konkrétneho disku alebo pracovnej záťaže.<ref name="benchmark">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = cryptsetup-benchmark(8) — Linux manual page | url = https://man7.org/linux/man-pages/man8/cryptsetup-benchmark.8.html | vydavateľ = man7.org | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> == Pozri aj == * [[Šifrovanie disku]] * [[Linux (operačný systém)|Linux]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://gitlab.com/cryptsetup/cryptsetup Oficiálny repozitár projektu cryptsetup] * [https://gitlab.com/cryptsetup/LUKS2-docs Dokumentácia formátu LUKS2] * [https://docs.kernel.org/admin-guide/device-mapper/dm-crypt.html Dokumentácia dm-crypt v jadre Linux] [[Kategória:Kryptografický softvér]] 017de3you8z5pbk7kxeqfes1ydu2j7c 8205893 8205846 2026-04-29T18:38:22Z ~2026-20335-96 290941 8205893 wikitext text/x-wiki '''Linux Unified Key Setup''' (skrátene '''LUKS''') je štandardizovaný formát a mechanizmus správy kľúčov používaný pri blokovom šifrovaní v systémoch Linux. V praxi sa najčastejšie používa spolu s nástrojom <code>cryptsetup</code> a jadrovým subsystémom <code>dm-crypt</code>, ktorý zabezpečuje transparentné šifrovanie blokových zariadení.<ref name="dmcrypt">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = dm-crypt | url = https://docs.kernel.org/admin-guide/device-mapper/dm-crypt.html | vydavateľ = The Linux Kernel documentation | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref><ref name="cryptsetup">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = cryptsetup(8) — Linux manual page | url = https://man7.org/linux/man-pages/man8/cryptsetup.8.html | vydavateľ = man7.org | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> LUKS nezavádza vlastný šifrovací algoritmus, ale definuje spôsob uloženia metadát, hlavičky, keyslotov a odvodených kľúčov. Umožňuje, aby bolo jedno šifrované zariadenie odomykateľné viacerými heslami alebo kľúčovými súbormi bez potreby opätovne šifrovať celý obsah zariadenia.<ref name="luks1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LUKS1 On-Disk Format Specification | url = https://cdn.kernel.org/pub/linux/utils/cryptsetup/LUKS_docs/on-disk-format.pdf | autor = Clemens Fruhwirth | vydavateľ = cryptsetup project | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> == História == LUKS navrhol Clemens Fruhwirth ako štandardizovaný formát pre správu kľúčov pri diskovom šifrovaní. Cieľom bolo zjednotiť spôsob ukladania metadát a hesiel pri šifrovaných blokových zariadeniach a zlepšiť interoperabilitu medzi nástrojmi.<ref name="luks1" /> Pôvodný formát LUKS1 používal pevnú binárnu hlavičku a osem keyslotov. Novší formát LUKS2 zaviedol flexibilnejšie metadáta, časť z nich uloženú vo forme JSON, podporu tokenov a modernejšie metódy odvodenia kľúčov, napríklad Argon2.<ref name="luks2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LUKS2 format documentation | url = https://gitlab.com/cryptsetup/LUKS2-docs | vydavateľ = cryptsetup project | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref><ref name="release21">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = cryptsetup 2.1.0 Release Notes | url = https://gitlab.com/cryptsetup/cryptsetup/-/raw/main/docs/v2.1.0-ReleaseNotes | vydavateľ = cryptsetup project | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> == Technická charakteristika == LUKS používa dvojúrovňový model kľúčov. Samotné dáta sú šifrované objemovým kľúčom. Používateľské heslo alebo kľúčový súbor nešifruje priamo dáta, ale slúži na odomknutie keyslotu, v ktorom je uložená chránená kópia objemového kľúča.<ref name="luks1" /> Formát podporuje zmenu používateľského hesla bez nutnosti opätovne šifrovať celý disk. To je rozdiel oproti jednoduchším schémam, kde je používateľské heslo priamo previazané so šifrovaním dát. == LUKS1 a LUKS2 == {| class="wikitable" ! Vlastnosť ! LUKS1 ! LUKS2 |- | Formát metadát | Pevná binárna hlavička | Flexibilné metadáta, čiastočne vo formáte JSON |- | Keysloty | 8 keyslotov | Viac keyslotov podľa konfigurácie a veľkosti metadátovej oblasti |- | Podporované PBKDF | PBKDF2 | PBKDF2, Argon2i, Argon2id |- | Tokeny | Nie | Áno |- | Použitie | Staršie systémy a kompatibilita | Novšie nasadenia |} == Bezpečnostný model == LUKS je určený najmä na ochranu dát v pokoji, napríklad pri strate alebo krádeži vypnutého zariadenia. Nechráni však pred útokom na už odomknutý systém, kompromitovaným bootovacím reťazcom, slabým heslom alebo získaním kľúčov z operačnej pamäte.<ref name="bossi">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What users should know about Full Disk Encryption based on LUKS | url = https://visconti.di.unimi.it/LUKS.pdf | autor = Silvia Bossi; Alessandro Visconti | vydavateľ = Università degli Studi di Milano | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> Dôležitou prevádzkovou zásadou je zálohovanie hlavičky LUKS. Poškodenie hlavičky alebo keyslotov môže znemožniť prístup k dátam aj v prípade, že používateľ pozná správne heslo.<ref name="headerbackup">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = cryptsetup-luksHeaderBackup(8) — Linux manual page | url = https://man7.org/linux/man-pages/man8/cryptsetup-luksHeaderBackup.8.html | vydavateľ = man7.org | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> == Integrácia v systéme Linux == V bežnom systéme Linux sa LUKS používa spolu s nástrojom <code>cryptsetup</code>. Po odomknutí zariadenia sa vytvorí mapovanie v <code>/dev/mapper/</code>, nad ktorým možno vytvoriť súborový systém, LVM alebo inú úložiskovú vrstvu.<ref name="cryptsetup" /> Pri automatizovanom pripájaní počas štartu systému sa často používa súbor <code>/etc/crypttab</code> a služby systemd, najmä <code>systemd-cryptsetup</code> a <code>systemd-cryptenroll</code>.<ref name="crypttab">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = crypttab(5) — Linux manual page | url = https://man7.org/linux/man-pages/man5/crypttab.5.html | vydavateľ = man7.org | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref><ref name="cryptenroll">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = systemd-cryptenroll(1) — Linux manual page | url = https://man7.org/linux/man-pages/man1/systemd-cryptenroll.1.html | vydavateľ = man7.org | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> == Podpora hardvérového a automatizovaného odomykania == LUKS2 umožňuje používanie tokenov a integráciu s mechanizmami ako TPM2, FIDO2 alebo PKCS#11. Tieto mechanizmy sa používajú napríklad na automatizované odomykanie šifrovaných oddielov pri štarte systému.<ref name="cryptenroll" /> V enterprise prostrediach sa používa aj riešenie Clevis a Tang, ktoré umožňuje sieťovo viazané odomykanie šifrovaných LUKS zariadení.<ref name="clevis">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = clevis-luks-bind(1) | url = https://man.archlinux.org/man/clevis-luks-bind.1.en | vydavateľ = Arch Linux manual pages | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> == Výkon == Výkon LUKS závisí od použitého šifrovacieho algoritmu, režimu šifrovania, procesorovej akcelerácie, parametrov <code>dm-crypt</code> a použitého úložiska. Benchmark nástroja <code>cryptsetup</code> poskytuje iba orientačné údaje a nemusí zodpovedať reálnemu výkonu konkrétneho disku alebo pracovnej záťaže.<ref name="benchmark">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = cryptsetup-benchmark(8) — Linux manual page | url = https://man7.org/linux/man-pages/man8/cryptsetup-benchmark.8.html | vydavateľ = man7.org | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> == Pozri aj == * [[Šifrovanie disku]] * [[Linux (operačný systém)|Linux]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://gitlab.com/cryptsetup/cryptsetup Oficiálny repozitár projektu cryptsetup] * [https://gitlab.com/cryptsetup/LUKS2-docs Dokumentácia formátu LUKS2] * [https://docs.kernel.org/admin-guide/device-mapper/dm-crypt.html Dokumentácia dm-crypt v jadre Linux] [[Kategória:Kryptografický softvér]] [[Kategória:Softvér pre Linux]] a9416a1klr22vhmin83k38ghexl91io Nedra Talleyová 0 749401 8205866 8205608 2026-04-29T18:01:20Z ~2026-20335-96 290941 8205866 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Nedra Talleyová | Obrázok = Nedra Talley.JPG | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Nedra Talleyová v roku [[1966]]. | Popis umelca = americká speváčka | Celé meno = Nedra Yvonne Talley-Rossová | Rodné meno = Nedra Yvonne Talley | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dn|1946|01|27}} | Miesto narodenia = [[Manhattan]], [[New York (mesto)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = {{duv|2026|04|26|1946|01|27}} | Miesto úmrtia = [[Virginia Beach]], [[Virgínia]], [[Spojené štáty|USA]] | Bydlisko = | Alma mater = | Pôsobenie = | Žáner = | Hrá na nástrojoch = [[Spevák|spev]] | Typ hlasu = | Roky pôsobenia = | Manžel = Scott Ross (<abbr title="sobáš">∞</abbr> [[1967]]{{--}}† [[2023]]) | Priateľ = | Deti = 4 | Rodičia = | Súrodenci = | Súvisiace články = [[The Ronettes]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} '''Nedra Talleyová''', celým menom '''Nedra Yvonne Talley-Rossová''' (neprechýlene Nedra Yvonne Talley-Ross; * [[27. január]] [[1946]], [[Manhattan]], [[New York (mesto)|New York]], [[Spojené štáty|USA]]{{--}}† [[26. apríl]] [[2026]], [[Virginia Beach]], [[Virgínia]], USA) bola americká [[Spevák|speváčka]]. Najviac sa preslávila ako členka dievčenskej skupiny [[The Ronettes]], v ktorej účinkovala spolu so svojimi sesternicami [[Ronnie Spector|Ronnie]] a [[Estelle Bennett|Estelle Bennettovými]]. == Životopis == Narodila sa 27. januára 1946 v newyorskej štvrti Manhattan. So svojimi sesternicami založila v roku 1957 skupinu The Ronettes a už v [[tínedžer]]skom veku začala verejne vystupovať. Skupina neskôr podpísala zmluvu s [[Hudobné vydavateľstvo|nahrávacou spoločnosťou]], avšak jej prvé [[Singel (hudba)|single]] nezaznamenali výraznejší úspech v [[hitparáda]]ch. V roku 1963 sa Estelle Bennettová telefonicky skontaktovala s producentom [[Phil Spector|Philom Spectorom]], ktorý si vypočul ich verziu piesne „Why Do Fools Fall in Love“ od [[Frankie Lymon|Frankieho Lymona]]. V tom istom roku Spector pre trio produkoval skladbu „Be My Baby“, ktorá sa stala ich prelomovým [[Šláger|hitom]] a priniesla skupine medzinárodnú popularitu. Pieseň bola neskôr použitá ako úvodná skladba filmu ''[[Hriešny tanec]]'' (1987). Rovnakým spôsobom pieseň použil aj režisér [[Martin Scorsese]] vo svojom [[triler]]i ''[[Špinavé ulice]]'' z roku 1973.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nordyke | meno = Kimberly | autor = | odkaz na autora = | titul = Nedra Talley Ross, Last Surviving Member of 1960s Girl Group the Ronettes, Dies at 80 | url = https://www.hollywoodreporter.com/music/music-news/nedra-talley-ross-dead-the-ronettes-girl-group-1236577814/ | vydavateľ = hollywoodreporter.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> Počas [[turné]] po [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] v roku 1964 pôsobili [[The Rolling Stones]] ako [[Predkapela|predskokani]] skupiny The Ronettes. O dva roky neskôr vystupovali The Ronettes ako predskokanky skupiny [[The Beatles]] na ich poslednom americkom turné. Skupina sa v roku 1967 rozpadla.<ref name="INDPNDT"/> V roku 2007 boli The Ronettes uvedené do [[Rock and Roll Hall of Fame]].<ref name="teraz"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cain | meno = Sian | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Beaumont-Thomas | meno2 = Ben | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Nedra Talley Ross, last surviving member of the Ronettes, dies aged 80 | url = https://www.theguardian.com/music/2026/apr/27/nedra-talley-ross-ronettes-dies-aged-80 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum vydania = 2026-04-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> Nedra Talley-Rossová zomrela 26. apríla 2026 vo veku 80 rokov.<ref name="teraz">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = SMUTNÁ SPRÁVA: Zomrela speváčka známej skupiny | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/smutna-sprava-zomrela-spevacka-zna/958627-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-28 | dátum prístupu = 2026-04-28 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nedra Talley Ross, last surviving member of the Ronettes, dies at 80 | url = https://ew.com/last-original-ronettes-member-dies-nedra-talley-ross-was-80-11958934 | vydavateľ = ew.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> == Osobný život == Od roku 1967 do manželovej smrti v roku 2023 bola vydatá za rozhlasového [[Diskotekár|dídžeja]] Scotta Rossa. Spolu mali štyri deti.<ref name="INDPNDT">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nedra Talley Ross, last surviving member of the Ronettes, dies aged 80 | url = https://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/news/nedra-talley-ross-death-the-ronettes-be-my-baby-b2965434.html | vydavateľ = independent.co.uk | miesto = | dátum vydania = 2026-04-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Imdb meno|id=0848160}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Nedra Talley|25841103}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Talleyová, Nedra}} [[Kategória:Speváčky USA]] [[Kategória:Speváčky afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA portorického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Manhattanu]] ie7uojvq2lgivi8a3adepde7jnw06u2 Ptolemaios Epigonos 0 749403 8205857 8205531 2026-04-29T17:55:27Z ~2026-20335-96 290941 8205857 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios Epigonos | titul = kráľ [[Macedónia (historické územie)|Macedónie]] (uchádzač), [[Staroveký Egypt|egyptský]] princ a spolukráľ | obrázok = | popis obrázku = | panovanie = cca [[267 pred Kr.]] – [[259 pred Kr.]] (ako spoluvladár v Egypte) | korunovácia = | predchodca = | nástupca = | dynastia = [[Ptolemaiovci]] / Lysimachovci | otec = [[Lysimachos]] | matka = [[Arsinoé II.]] | dátum narodenia = cca [[299 pred Kr.]]/[[298 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Efez]] (?) | dátum úmrtia = február [[240 pred Kr.]] | miesto úmrtia = [[Efez]] alebo [[Telmessos]] | deti = [[Lysimachos (syn Ptolemaia Epigona)|Lysimachos]], [[Epigonos (syn Ptolemaia Epigona)|Epigonos]] }} [[Súbor:Lisymachus, marble - Ephesus Museum.JPG|náhľad|vpravo|Busta Lysimacha, otca Ptolemaia Epigona (Archeologické múzeum v [[Efez]]e).]] '''Ptolemaios Epigonos''' ({{vjz|grc|Πτοleμαῖος ὁ Ἐπίγονος}}; * cca [[299 pred Kr.]]/[[298 pred Kr.]] – † február [[240 pred Kr.]]), známy aj ako '''Ptolemaios Syn''' (''Ptolemaios ho Huios''), bol helenistický princ macedónskeho a tesálskeho pôvodu. Krátkodobo pôsobil ako spoluvladár ptolemaiovského Egypta pod správou svojho strýka a otčima [[Ptolemaios II. Filadelfos|Ptolemaia II. Filadelfa]].<ref name="Hölbl">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 978-0-415-23489-4 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 32}}</ref> Prídomok ''Epigonos'' ({{vjz|grc|Ἐπίγονος}}) v preklade znamená „potomok“ alebo „dedič“.<ref name="Huß">{{Citácia knihy | autor = Werner Huß | titul = Ägypten in hellenistischer Zeit. 332–30 v. Chr. | isbn = 3-406-47154-4 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 2001 | strany = 307}}</ref> == Pôvod a rodinné zázemie == Ptolemaios sa narodil ako prvorodený syn diadocha [[Lysimachos|Lysimacha]], kráľa [[Trácia|Trácie]], [[Malá Ázia|Malej Ázie]] a [[Macedónia (historické územie)|Macedónie]], a jeho tretej manželky, ptolemaiovskej princeznej [[Arsinoé II.]].<ref name="Dodson">{{Citácia knihy | autor = Aidan Dodson, Dyan Hilton | titul = The Complete Royal Families of Ancient Egypt | isbn = 977-424-878-3 | miesto = London | vydavateľ = Thames & Hudson | rok = 2004 | strany = 264}}</ref> Mal dvoch mladších vlastných bratov, Lysimacha a Filipa. Z otcovej strany boli jeho starými rodičmi macedónsky šľachtic ''Agathokles z Pelly'' a žena menom ''Arsinoé''. Ptolemaios mal z otcových predchádzajúcich manželstiev niekoľko nevlastných súrodencov, vrátane Agathokla a [[Arsinoé I.]], ktorá bola prvou manželkou Ptolemaia II.<ref name="Longega">{{Citácia knihy | autor = Gabriella Longega | titul = Arsinoe II | isbn = 978-88-913-2380-4 | miesto = Roma | vydavateľ = L'Erma di Bretschneider | rok = 1968 | strany = 22-25}}</ref> Jeho matka Arsinoé II. bola dcérou zakladateľa ptolemaiovskej dynastie v Egypte, [[Ptolemaios I. Sótér|Ptolemaia I. Sótéra]], a [[Bereniké I.|Bereniky I.]]<ref name="Huß" /> Ptolemaios bol pomenovaný po svojom starom otcovi z matkinej strany a bol vôbec prvým vnúčaťom Ptolemaia I. a Bereniky I. Cez svoju matku bol tiež synovcom kráľa [[Ptolemaios II. Filadelfos|Ptolemaia II. Filadelfa]]. == Detstvo a mladosť == == Mladosť a dynastické otrasy == Ptolemaios sa narodil a vyrastal v [[Efez]]e, ktorý bol v tom čase na počesť jeho matky premenovaný na ''Arsinoea''.<ref name="Longega1">{{Citácia knihy | autor = Gabriella Longega | titul = Arsinoe II | isbn = 978-88-913-2380-4 | miesto = Roma | vydavateľ = L'Erma di Bretschneider | rok = 1968 | strany = 38}}</ref> Jeho detstvo bolo poznačené brutálnymi mocenskými bojmi na dvore jeho otca. V roku [[282 pred Kr.]] Arsinoé II. obvinila svojho nevlastného syna a legitímneho dediča Agathokla zo zrady, na čo Lysimachos zareagoval jeho popravou. Tento akt vyvolal v ríši vlnu odporu. Agathoklova vdova [[Lysandra]] ušla spolu s deťmi k [[Seleukos I. Nikátor|Seleukovi I. Nikátorovi]] do [[Babylon]]u, čo Seleukovi poskytlo zámienku na inváziu do Lysimachovho kráľovstva.<ref name="Hölbl" /> V rozhodujúcej [[Bitka pri Kurupedione|bitke pri Kurupedione]] ([[281 pred Kr.]]) bol Lysimachos porazený a padol v boji. Seleukos I. následne ovládol Malú Áziu a časť Trácie.<ref name="Huß1">{{Citácia knihy | autor = Werner Huß | titul = Ägypten in hellenistischer Zeit. 332–30 v. Chr. | isbn = 3-406-47154-4 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 2001 | strany = 257}}</ref> Arsinoé II. si udržala kontrolu len nad oblasťou v [[Egejské more|Egejskom mori]] a spolu so svojimi synmi ušla do mesta [[Kassandreia]]. == Krvavý prevrat v Kassandreii == V snahe zabezpečiť pre seba a svojich synov nástupníctvo na macedónsky trón, súhlasila Arsinoé II. so sobášom so svojím nevlastným bratom [[Ptolemaios Keraunos|Ptolemaiom Keraunom]]. Ten krátko predtým zavraždil Seleuka I. a nechal sa vyhlásiť za macedónskeho kráľa.<ref name="Dodson1">{{Citácia knihy | autor = Aidan Dodson, Dyan Hilton | titul = The Complete Royal Families of Ancient Egypt | isbn = 977-424-878-3 | miesto = London | vydavateľ = Thames & Hudson | rok = 2004 | strany = 265}}</ref> Tento zväzok bol čisto politický a od začiatku nešťastný. Keď sa Keraunovo postavenie upevnilo, Arsinoé II. začala spolu so synmi proti nemu konšpirovať. Ptolemaios Keraunos však zareagoval bleskovo: kým bol Ptolemaios Epigonos mimo mesta, Keraunos dobyl Kassandreiu a priamo pred očami matky dal zavraždiť Ptolemaiových mladších bratov, Lysimacha a Filipa.<ref name="Longega1" /> Arsinoé II. bola vyhnaná na ostrov [[Samotraka]] a následne odišla do Egypta k bratovi Ptolemaiovi II. Ptolemaios Epigonos ako jediný z bratov prežil, pretože v tom čase pravdepodobne hľadal vojenskú pomoc u severných kmeňov (Dardanov).<ref name="Huß" /> == Pokusy o získanie macedónskeho trónu == Zatiaľ čo Arsinoé II. hľadala ochranu u svojho brata v Egypte, krátka a násilná vláda Ptolemaia Kerauna sa skončila v roku [[279 pred Kr.]]. Keraunos padol počas masívnej [[Keltská expanzia|keltskej invázie na Balkán]] pod vedením náčelníka Bolgia.<ref name="Huß2">{{Citácia knihy | autor = Werner Huß | titul = Ägypten in hellenistischer Zeit. 332–30 v. Chr. | isbn = 3-406-47154-4 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 2001 | strany = 265}}</ref> Ptolemaios Epigonos sa tak stal najstarším a jediným preživším synom a dedičom slávneho Lysimacha. V období totálneho chaosu, ktorý zachvátil Macedóniu v rokoch 279 – 277 pred Kr., sa Ptolemaios pokúsil obnoviť otcovu ríšu. Ušiel do [[Ilýria|Ilýrie]], kde získal podporu tamojšieho kráľa [[Monunios|Monounia]]. S jeho vojenskou pomocou sa pokúsil v roku 279 pred Kr. (a pravdepodobne znovu v roku 278 pred Kr.) o inváziu do Macedónie, no neúspešne.<ref name="Billows">{{Citácia knihy | autor = Richard A. Billows | titul = Kings and Colonists: Aspects of Macedonian Imperialism | isbn = 90-04-10177-2 | miesto = Leiden | vydavateľ = Brill | rok = 1995 | strany = 100-101}}</ref> V historických prameňoch je uvádzaný ako jeden z nárokujúcich si vládcov v období anarchie nasledujúcej po smrti macedónskeho stratéga [[Sósthenes z Macedónie|Sósthena]]. Obdobie nestability ukončil až [[Antigonos II. Gonatas]], ktorý v roku [[277 pred Kr.]] drvivo porazil Galov v bitke pri Lysimacheii. Toto víťazstvo mu vynieslo uznanie za macedónskeho kráľa, čím definitívne zmarilo Ptolemaiove nádeje na znovuzískanie otcovského dedičstva na európskej pevnine.<ref name="Hölbl1">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 978-0-415-23489-4 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 35}}</ref> == Spoluvláda v ptolemaiovskom Egypte == Po neúspešných pokusoch o znovuzískanie macedónskeho trónu odišiel Ptolemaios do Egypta k svojim príbuzným. V tom čase bol jeho strýko [[Ptolemaios II. Filadelfos]] ženatý s Ptolemaiovou nevlastnou sestrou [[Arsinoé I.]], s ktorou mal tri deti, vrátane budúceho kráľa [[Ptolemaios III. Euergetés|Ptolemaia III.]]<ref name="Hölbl2">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 978-0-415-23489-4 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 35–36}}</ref> Medzi rokmi 279 a 274 pred Kr. dorazila do Egypta aj Ptolemaiova matka Arsinoé II. Pravdepodobne na jej podnet bol zinscenovaný proces proti Arsinoé I., ktorá bola obvinená zo sprisahania, rozvedená a vyhnaná do mesta [[Koptos]] (dnešný Qift).<ref name="Huß2" /> Arsinoé II. sa následne vydala za svojho brata Ptolemaia II., čím sa Ptolemaios Epigonos stal jeho synovcom a zároveň adoptívnym synom. Po smrti Arsinoé II. (cca 270 – 260 pred Kr.) nechal Ptolemaios II. zákonom vyhlásiť deti Arsinoé I. za deti zosnulej Arsinoé II., čím právne zjednotil dynastickú líniu.<ref name="Dodson2">{{Citácia knihy | autor = Aidan Dodson, Dyan Hilton | titul = The Complete Royal Families of Ancient Egypt | isbn = 977-424-878-3 | miesto = London | vydavateľ = Thames & Hudson | rok = 2004 | strany = 270}}</ref> === „Ptolemaios Syn“ === Na základe nápisov a papyrusov bol Ptolemaios v novembri [[267 pred Kr.]] vymenovaný za oficiálneho spoluvladára pod menom ''Ptolemaios Syn'' (''Ptolemaios ho Huios'').<ref name="Tunny">{{Citácia knihy | autor = Jennifer Ann Tunny | titul = The Health of Ptolemy II Philadelphus | miesto = v časopise Zeitschrift für Papyrologie und Epigraphik, zv. 121 | rok = 2000 | strany = 83–84}}</ref> Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa Ptolemaios II. rozhodol pre tento krok: * Potreboval vojenského veliteľa pre nadchádzajúcu [[Chremónidova vojna|Chrémonidovu vojnu]]. * Chcel si upevniť legitimitu voči Macedónii prostredníctvom Lysimachovho dediča. * Zároveň tým vyriešil otázku nástupníctva v čase, keď bol budúci Ptolemaios III. ešte dieťaťom. Ptolemaios Epigonos je zobrazený na slávnej ''Mendesskej stéle'' (z r. 264/263 pred Kr.), kde má na hlave vojenskú korunu faraónov (''chepreš''). Toto vyobrazenie je mimoriadne významné, pretože naznačuje jeho aktívnu rolu vo vojenských záležitostiach a potvrdzuje jeho vtedajšie postavenie právoplatného následníka trónu.<ref name="Tunny" /> Posledná datovaná zmienka o jeho spoluvláde pochádza z 10. septembra [[259 pred Kr.]] == Vzbura a vláda v Telmesse == V roku 262/261 pred Kr. vyslal Ptolemaios II. svojho spoluvladára do mesta [[Milétos]] v Malej Ázii, aby tam zastupoval záujmy koruny. V meste vtedy vládol [[Tyrania (Grécko)|tyran]] [[Timarchos z Milétu|Timarchos]]. Z neznámych dôvodov sa Ptolemaios v roku [[259 pred Kr.|259]]/[[258 pred Kr.]] spojil s Timarchom a vyvolal proti Ptolemaiovi II. otvorenú vzburu.<ref name="Tunny" /> Predpokladá sa, že dôvodom mohol byť spor o kompetencie v Malej Ázii alebo snaha Ptolemaia II. obmedziť vplyv svojho spoluvladára. Revolta však ptolemaiovským záujmom v regióne neprospela; v roku 258 pred Kr. Timarcha zabil seleukovský kráľ [[Antiochos II.]] počas [[Sýrske vojny|druhej sýrskej vojny]], čím Milétos prešiel pod správu [[Seleukovská ríša|Seleukovcov]].<ref name="Huß3">{{Citácia knihy | autor = Werner Huß | titul = Ägypten in hellenistischer Zeit. 332–30 v. Chr. | isbn = 3-406-47154-4 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 2001 | strany = 311}}</ref> Napriek zrade sa Ptolemaios II. so svojím synovcom zmieril, pravdepodobne z obavy pred rastúcou mocou Antiocha II. Ptolemaios Epigonos bol zbavený titulu spoluvladára a musel sa vzdať nárokov na egyptský trón. Výmenou za to mu kráľ udelil do držby lýkijské mesto [[Telmessos]] (dnešné Fethiye), kde mohol vládnuť ako polonezávislý dynast pod ptolemaiovskou suzerenitou.<ref name="Bagnall">{{Citácia knihy | autor = Roger S. Bagnall | titul = The Administration of the Ptolemaic Possessions Outside Egypt | isbn = 90-04-04490-6 | miesto = Leiden | vydavateľ = Brill | rok = 1976 | strany = 105-110}}</ref> Výber Telmessu nebol náhodný – mesto kedysi patrilo Ptolemaiovmu otcovi Lysimachovi. === Dynastia v Telmesse a administratívne reformy === Ptolemaios vládol v Telmesse od konca roku 258 pred Kr. až do svojej smrti vo februári [[240 pred Kr.]] Počas tohto obdobia fakticky obnovil vládu Lysimachovcov v regióne, hoci formálne zostával verným vazalom Alexandrie.<ref name="Billows1">{{Citácia knihy | autor = Richard A. Billows | titul = Kings and Colonists: Aspects of Macedonian Imperialism | isbn = 90-04-10177-2 | miesto = Leiden | vydavateľ = Brill | rok = 1995 | strany = 101-103}}</ref> Jeho vláda vykazovala mimoriadnu mieru autonómie, typickú pre helenistických dynastov: * ''Mincovníctvo:'' Nechal raziť vlastné mince, ktorých typy prevzal od svojho otca Lysimacha, doplnené o monogram ΠΤ (Ptolemaios). * ''Správne reformy:'' Zmenil štruktúru mestskej samosprávy; namiesto troch archontov postavil do čela jedného a za eponymného úradníka určil kňaza (''hiereus'').<ref name="Billows" /> * ''Daňová reforma:'' Zaviedol desiatkovú daň z poľnohospodárskych produktov (obilie, sezam, pšenica), čo bol systém podobný egyptskému, ale v Malej Ázii dovtedy nevídaný. Za tieto reformy mu mesto udelilo čestný dekrét.<ref name="Bagnall" /> Krátko pred jeho smrťou (240 pred Kr.) potvrdil [[Ptolemaios III. Euergetés|Ptolemaios III.]] jeho výsady v Telmesse. Nápis z tohto obdobia ho tituluje ako „Ptolemaia, syna Ptolemaia a Arsinoé, súrodencov milujúcich bohov“ (''Theoi Philadelphoi''), čím oficiálne potvrdzuje jeho adopciu do kráľovskej rodiny. == Rodina a následníctvo == Ptolemaios sa počas svojej vlády oženil s gréckou aristokratkou, ktorej meno nie je známe. Mali spolu dvoch synov: * [[Lysimachos z Telmessu]], ktorý nastúpil po otcovi ako druhý klientsky vládca mesta. * [[Epigonos z Telmessu]].<ref name="Bagnall" /> Jeho smrťou v roku 240 pred Kr. zanikol posledný priamy mužský potomok diadocha Lysimacha, hoci jeho línia pokračovala v Telmesse ešte niekoľko generácií. == Otázka identity a vedecké hypotézy == Identita Ptolemaia Epigona patrí k najkomplikovanejším a najdiskutovanejším otázkam ptolemaiovskej genealógie. V historických prameňoch a odbornej literatúre sa objavuje pod viacerými menami, ktoré odrážajú jeho meniace sa politické postavenie:<ref name="Tunny" /> * '''Ptolemaios Epigonos''' (Ptolemaios „Potomok“ alebo „Dedič“): Tento titul, doložený nápisom z Telmessu, odkazuje na jeho status syna a dediča diadocha Lysimacha. Termínom ''Epigonoi'' (nasledovníci) sa všeobecne označovali synovia prvej generácie Alexandrových generálov.<ref name="Billows" /> * ''Ptolemaios Syn'' (gréc. ''Ptolemaios ho Huios''): Pod týmto menom vystupoval počas svojej spoluvlády s Ptolemaiom II. v Egypte (267 – 259 pred Kr.), kedy bol oficiálne uznaným adoptívnym synom a predpokladaným následníkom trónu. * ''Ptolemaios Brat'': Referencia používaná v súvislosti s jeho vzťahom k neskoršiemu kráľovi [[Ptolemaios III. Euergetés|Ptolemaiovi III.]]. * ''Ptolemaios z Telmessu'': Titul používaný počas jeho suverénnej vlády nad lýkijským mestom Telmessos. * ''Ptolemaios, syn Lysimacha'' (gréc. ''Ptolemaios Lysimachou''): Meno zdôrazňujúce jeho pokrvný pôvod po otcovi, používané najmä v nápisoch v Malej Ázii.<ref name="Bagnall" /> Moderná historiografia (najmä práce J. A. Tunny a W. Hußa) sa prikláňa k názoru, že všetky tieto postavy sú totožné. Ptolemaios Epigonos tak predstavuje tragickú a zároveň fascinujúcu postavu helenistických dejín – princa, ktorý stratil nárok na macedónsku aj egyptskú korunu, aby si nakoniec vybudoval vlastnú malú dynastiu v Lýkii. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | autor = Bagnall, Roger S. | titul = The Administration of the Ptolemaic Possessions Outside Egypt | isbn = 90-04-04490-6 | miesto = Leiden | vydavateľ = Brill | rok = 1976}} * {{Citácia knihy | autor = Billows, Richard A. | titul = Kings and Colonists: Aspects of Macedonian Imperialism | isbn = 90-04-10177-2 | miesto = Leiden | vydavateľ = Brill | rok = 1995}} * {{Citácia knihy | autor = Dodson, Aidan – Hilton, Dyan | titul = The Complete Royal Families of Ancient Egypt | isbn = 977-424-878-3 | miesto = London | vydavateľ = Thames & Hudson | rok = 2004}} * {{Citácia knihy | autor = Hölbl, Günther | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 978-0-415-23489-4 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2001}} * {{Citácia knihy | autor = Huß, Werner | titul = Ägypten in hellenistischer Zeit. 332–30 v. Chr. | isbn = 3-406-47154-4 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 2001}} * {{Citácia periodika | autor = Tunny, Jennifer Ann | titul = Ptolemy 'the Son' Reconsidered: Are there too many Ptolemies? | časopis = Zeitschrift für Papyrologie und Epigraphik | ročník = 131 | rok = 2000 | strany = 83–92}} == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] * [[Lysimachos]] * [[Arsinoé II.]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Vládcovia starovekej Macedónie]] [[Kategória:Narodenia v 90. rokoch 3. storočia pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 240 pred Kr.]] deodltt1gmeys5qvupi6bi02kjorqxs Ptolemaios Andromachou 0 749407 8205891 8205631 2026-04-29T18:35:52Z ~2026-20335-96 290941 8205891 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios Andromachou | titul = [[Ptolemaiovci|ptolemaiovský]] princ, vojenský veliteľ a miestodržiteľ v [[Efez]]e | obrázok = | popis obrázku = | panovanie = | korunovácia = | predchodca = | nástupca = | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Ptolemaios II.]] (biologický); Andromachos (pravdepodobne adoptívny) | matka = pravdepodobne [[Bilistiché]] | dátum narodenia = 3. storočie pred Kr. | miesto narodenia = | dátum úmrtia = cca [[240 pred Kr.]] | miesto úmrtia = [[Efez]], [[Lýdia]] (dnešné Turecko) | deti = }} '''Ptolemaios Andromachou''' ({{vjz|grc|''Πτολεμαίος Ἀνδρομάχου''}} – ''Ptolemaios Andromachou''; * [[3. storočie pred Kr.]] – † cca [[240 pred Kr.]], [[Efez]]) bol vysokopostavený ptolemaiovský hodnostár a vojenský veliteľ, pravdepodobne nelegitímny syn kráľa [[Ptolemaios II.|Ptolemaia II. Filadelfa]]. V modernej historiografii je často stotožňovaný s postavou [[Ptolemaios Epigonos|Ptolemaia Epigona]] (známeho z prameňov ako „Ptolemaios Syn“), hoci táto identifikácia zostáva predmetom vedeckých debát.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Huß | meno = Werner | titul = Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr. | vydavateľ = C. H. Beck | miesto = München | rok = 2001 | strany = 307–310 | isbn = 978-3-406-47154-4}} (Autor presadzuje stotožnenie oboch postáv).</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gygax | meno = Marc Domingo | titul = Zum Mitregenten des Ptolemaios II. Philadelphos | časopis = Historia: Zeitschrift für Alte Geschichte | ročník = 51 | rok = 2002 | číslo = 1 | strany = 49–56 | issn = 0018-2311}} (Autor naopak argumentuje, že ide o dve rôzne osoby, pravdepodobne nevlastných bratov).</ref> == Historické pramene == Hlavným prameňom informácií o jeho živote je zlomkovito zachovaný, trinásťriadkový grécky papyrus ''P. Haun. 6'' (uložený v Kodani), ktorý obsahuje krátky životopisný náčrt.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Larsen | meno = Tage | titul = Papyri Graecae Haunienses I: Literarische Texte und ptolemäische Urkunden | vydavateľ = Munksgaard | miesto = Copenhagen | rok = 1942 | strany = 44}}</ref> Ďalšie zmienky sa nachádzajú v diele spisovateľa [[Athénaios z Naukratidy|Athénaia]], ktorý cituje historika Fylarcha v súvislosti s nepokojmi v Efeze.<ref>Athenaios, ''Deipnosophistae'' 13, 593a–b.</ref> == Vojenská a politická kariéra == Podľa životopisného papyrusu sa Ptolemaios Andromachou zúčastnil na vojenských operáciách v rámci [[Sýrske vojny|tretej sýrskej vojny]] (cca 246 – 241 pred Kr.): * Dobyl trácke pobrežné mesto [[Enez|Ainos]]. * Zúčastnil sa na [[bitka pri Androse (246 pred Kr.)|bitke pri ostrove Andros]] (pravdepodobne okolo roku [[245 pred Kr.]]), kde ptolemaiovské loďstvo utrpelo porážku od macedónskeho kráľa [[Antigonos Gonatas|Antigona II. Gonata]]. * Následne bol inštalovaný ako ptolemaiovský miestodržiteľ (stratég) v kľúčovom maloázijskom prístave [[Efez]]. == Smrť == Jeho pôsobenie v [[Efez]]e ukončila vzbura tráckych žoldnierov. Podľa [[Athénaios z Naukratidy|Athenaia]] sa Ptolemaios spolu so svojou milenkou Eiréné pokúsil zachrániť útekom do azylu v [[Artemidin chrám v Efeze|Artemidinom chráme]] (Artemision), obaja však boli vzbúrencami priamo v posvätnom okrsku zavraždení.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hölbl | meno = Günther | titul = A History of the Ptolemaic Empire | vydavateľ = Routledge | miesto = London | rok = 2001 | strany = 44 | isbn = 0-415-23489-1}}</ref> Táto udalosť sa datuje približne do roku [[240 pred Kr.]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Huß | meno = Werner | titul = Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr. | vydavateľ = C. H. Beck | miesto = München | rok = 2001 | strany = 310 | isbn = 3-406-47154-4}}</ref> == Identita a vedecké diskusie == Otázka pôvodu Ptolemaia Andromachovho patrí k najzložitejším problémom ptolemaiovskej genealógie. V súčasnosti existujú tri hlavné odborné hypotézy: # ''Nelegitímny syn a adopcia:'' P. Fraser a K. Buraselis predpokladajú, že bol synom [[Ptolemaios II.|Ptolemaia II.]] a jeho milenky [[Bilistiché]]. Prímenie „Andromachou“ vysvetľujú ako meno adoptívneho otca (Andromacha), ktorý sa s Bilistiché oženil, aby dieťa legitimizoval a poskytol mu právnu identitu mimo kráľovskej línie.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Buraselis | meno = Kostas | titul = Das Hellenistische Makedonien und die Ägäis | vydavateľ = C.H. Beck | miesto = München | rok = 1982 | isbn = 978-3406085352}}</ref> # ''Bojovník od Androsu:'' Marc Domingo Gygax a ďalší bádatelia interpretujú tvar „Andromachou“ nie ako otcovské meno (patronymikum), ale ako posmešné prímenie znamenajúce „bojovník od Androsu“. Podľa tejto teórie išlo o ironickú prezývku narážajúcu na jeho drvivú porážku a stratu lode v námornej bitke pri tomto ostrove.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gygax | meno = Marc Domingo | titul = Zum Mitregenten des Ptolemaios II. Philadelphos | časopis = Historia: Zeitschrift für Alte Geschichte | ročník = 51 | rok = 2002 | číslo = 1 | strany = 49–56 | issn = 0018-2311}}</ref> # ''Stotožnenie s Ptolemaiom „Synom“ (Epigonom):'' Nemecký historik [[Werner Huß]] argumentuje, že Ptolemaios Andromachov, [[Ptolemaios Epigonos]] a Ptolemaios z Telmessu sú jedna a tá istá osoba. Podľa neho išlo o biologického syna kráľa [[Lysimachos|Lysimacha]] a [[Arsinoé II.]], ktorého neskôr adoptoval jeho strýko a otčim Ptolemaios II. a nakrátko ho ustanovil za svojho spoluvladára.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Huß | meno = Werner | titul = Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr. | vydavateľ = C.H. Beck | miesto = München | rok = 2001 | strany = 307–310 | isbn = 978-3406471544}}</ref> == Genealógia a príbuzenské vzťahy == Identita Ptolemaia Andromachovho je úzko spätá s rekonštrukciou ptolemaiovského rodokmeňa. Podľa prevládajúcej hypotézy (W. Huß) je schéma nasledovná: {| class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%;" |- style="background: #efefef;" ! Otec !! Matka !! Syn (identifikácia) |- | [[Ptolemaios II.]] || [[Arsinoé I.]] || [[Ptolemaios III.|Ptolemaios III. Euergetés]] (nástupca) |- | [[Lysimachos (kráľ Trácie)|Lysimachos]] || [[Arsinoé II.]] || '''Ptolemaios Andromachov'''<br><small>(stotožnený s [[Ptolemaios Epigonos|Ptolemaiom Epigonom]])</small> |- |colspan="3" | <small>''Poznámka: Po smrti Lysimacha si Ptolemaios II. vzal Arsinoé II. a jej deti (vrátane Ptolemaia Andromachovho) adoptoval.''</small> |} Alternatívna hypotéza, ktorú presadzuje Marc Domingo Gygax, ho však považuje za nelegitímneho syna [[Ptolemaios II.|Ptolemaia II.]] a jeho známej milenky [[Bilistiché]]. Podľa tejto teórie by bol Ptolemaios Andromachov nevlastným bratom [[Ptolemaios III.|Ptolemaia III. Euergeta]] aj [[Ptolemaios Epigonos|Ptolemaia Epigona]], pričom Andromachos by bol jeho adoptívnym otcom a manželom Bilistiché.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gygax | meno = Marc Domingo | titul = Untersuchungen zu den lykischen Gemeinwesen in klassischer und hellenistischer Zeit | vydavateľ = Habelt | miesto = Bonn | rok = 2001 | strany = 104 – 107 | isbn = 3-7749-3051-4}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gygax | meno = Marc Domingo | titul = Zum Mitregenten des Ptolemaios II. Philadelphos | časopis = Historia: Zeitschrift für Alte Geschichte | ročník = 51 | rok = 2002 | číslo = 1 | strany = 49 – 56}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Hölbl | meno = Günther | titul = A History of the Ptolemaic Empire | vydavateľ = Routledge | miesto = London | rok = 2001 | isbn = 978-0415234894}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Momigiano | meno = Arnaldo | spoluautori = Fraser, Peter | titul = A New Date for the Battle of Andros? A Discussion | časopis = The Classical Quarterly | ročník = 44 | rok = 1950 | strany = 107–118}} == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] * [[Ptolemaios Epigonos]] * [[Sýrske vojny|Tretia sýrska vojna]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Vojenské osobnosti starovekého Grécka]] [[Kategória:Narodenia v 3. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 3. storočí pred Kr.]] may02qmegoz7ntm9bxoimpnyskrjkm0 Diskusia s redaktorom:Archetyper 3 749408 8205821 8205622 2026-04-29T16:56:34Z Jetam2 30982 urgent 8205821 wikitext text/x-wiki {{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:08, 29. apríl 2026 (UTC) == AI == {{Urgentne upraviť autor|AI bublina}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:56, 29. apríl 2026 (UTC) h3qbyleunkhp8c9gjyhxhoe4cadr2nm 8205827 8205821 2026-04-29T17:05:18Z Jetam2 30982 + urgent 8205827 wikitext text/x-wiki {{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:08, 29. apríl 2026 (UTC) == AI == {{Urgentne upraviť autor|AI bublina}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:56, 29. apríl 2026 (UTC) {{Urgentne upraviť autor|Generatívna umelá inteligencia}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:05, 29. apríl 2026 (UTC) 1rkrhmpg0m6w5s4ep0tjq3rqtxpg3fk 8205842 8205827 2026-04-29T17:31:51Z Lalina 22926 /* AI */ UU 8205842 wikitext text/x-wiki {{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:08, 29. apríl 2026 (UTC) == AI == {{Urgentne upraviť autor|AI bublina}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:56, 29. apríl 2026 (UTC) == Generatívna umelá ingeligencia == {{Urgentne upraviť autor|Generatívna umelá inteligencia}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:05, 29. apríl 2026 (UTC) == Prompt engineering == {{Urgentne upraviť autor|Prompt engineering}} --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 17:31, 29. apríl 2026 (UTC) kj44twiq5p28a0c7nwvxnvipw2ae6g0 Medzinárodný deň tanca 0 749411 8205720 8205691 2026-04-29T13:10:09Z Jetam2 30982 preklep, wl. 8205720 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Mezinárodní den tance Praha 2024.jpg|náhľad|Medzinárodný deň tanca 2024 na Novej scéne [[Národné divadlo (Praha)|Národného divadla]] v Prahe]] '''Medzinárodný deň tanca''' sa od roku 1982 pripomína 29. apríla.<ref name="snd"/><ref name="sdke"/><ref name="vtedy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Medzinárodný deň tanca sa oslavuje 29.apríla | url = https://www.vtedy.sk/medzinarodny-den-tanca-sa-oslavuje-29.aprila | vydavateľ = vtedy.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> Posolstvom „je oslava [[tanec|tanca]], zjednotenie jeho všetkých foriem, zvýraznenie jeho schopnosti spájať ľudí rôznych národností a kultúr, prekročiť tak politické, kultúrne a etnické bariéry a sprostredkovať bohatstvo rôznych tanečných foriem a tradícií“.<ref name="sdke">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Divadlo Oslavujeme Medzinárodný deň tanca | url = https://www.sdke.sk/sk/divadlo/oslavujeme-medzinarodny-den-tanca | vydavateľ = [[Národné divadlo Košice]] | miesto = Košice | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> 29. apríla sa v roku 1727 narodil francúzsky tanečník, choreograf a tvorca moderného baletu [[Jean Georges Noverre]].<ref name="snd">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Medzinárodný deň tanca s elektrizujúcimi Rukopismi majstrov | url = https://snd.sk/medzinarodny-den-tanca-s-elektrizujucimi-rukopismi-majstrov | vydavateľ = [[Slovenské národné divadlo]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref><ref name="sdke"/> Deň zastrešujú [[Medzinárodný divadelný ústav]], [[Medzinárodná tanečná rada]] a [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]].<ref name="sdke"/> == Dejiny == Medzinárodný deň tanca bol iniciovaný Tanečnou komisiou [[Medzinárodný divadelný ústav|Medzinárodného divadelného ústavu]] v roku 1982.<ref name="iti-idd">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Dance Day | url = https://www.international-dance-day.org/internationaldanceday.html | vydavateľ = [[Medzinárodný divadelný ústav]] | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> == Pripomínanie == Tanečná komisia Medzninárodného divadelného ústavu a Výkonný výbor Medzninárodného divadelného ústavu každoročne vyberú významnú tanečnú osobnosť (choreograf alebo tanečník), ktorá sa stane autorom príhovoru k danému roku.<ref name="iti-idd"/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.international-dance-day.org Medzinárodná stránka] * [https://danceday.cid-world.org Portál Medzinárodnej tanečnej rady] [[Kategória:29. apríl]] [[Kategória:Tanec]] [[Kategória:Medzinárodné sviatky|Tanca]] pbqy65glqmbis8s355tc9gr7q151oed GrapheneOS 0 749413 8205737 8205670 2026-04-29T14:26:48Z Bakjb 236375 Bakjb premiestnil stránku [[Grapheneos]] na [[GrapheneOS]] 8205670 wikitext text/x-wiki {| class="infobox" style="width:22em; float:right; margin:0 0 1em 1em;" |- ! colspan="2" style="text-align:center; font-size:125%;" | GrapheneOS |- | colspan="2" style="text-align:center;" | [[Súbor:GrapheneOS Logo.svg|120px|alt=Logo systému GrapheneOS]] |- | colspan="2" style="text-align:center; font-size:90%;" | Logo systému GrapheneOS |- | colspan="2" style="text-align:center;" | [[Súbor:GrapheneOS Home Screen.png|240px|alt=Domovská obrazovka GrapheneOS]] |- | colspan="2" style="text-align:center; font-size:90%;" | Domovská obrazovka GrapheneOS (2025) |- ! Vývojár | [[GrapheneOS Foundation]] a prispievatelia<ref name="home">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GrapheneOS: the private and secure mobile OS | url = https://grapheneos.org/ | vydavateľ = GrapheneOS | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref><ref name="canada">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Federal corporation information – GrapheneOS Foundation | url = https://ised-isde.canada.ca/cc/lgcy/fdrlCrpDtls.html?corpId=14857577&crpNm=grapheneos&p=0 | vydavateľ = Government of Canada | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> |- ! Rodina OS | [[Android]] / [[Android Open Source Project]]<ref name="home" /> |- ! Prvé vydanie pod názvom GrapheneOS | 1. apríl 2019<ref name="releases">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Releases | url = https://grapheneos.org/releases | vydavateľ = GrapheneOS | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> |- ! Aktuálna verzia | 2026042100 (21. apríl 2026)<ref name="releases" /> |- ! Stav | aktívny<ref name="releases" /> |- ! Zdrojový model | slobodný a open-source softvér<ref name="home" /><ref name="license">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Frequently Asked Questions | url = https://grapheneos.org/faq | vydavateľ = GrapheneOS | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> |- ! Licencia | vlastné samostatné projekty prevažne pod licenciou MIT; zmeny v upstream projektoch preberajú ich pôvodné licencie<ref name="license" /> |- ! Podporované zariadenia | vybrané zariadenia [[Google Pixel]]; v marci 2026 bolo oznámené partnerstvo s Motorolou pre budúce kompatibilné zariadenia<ref name="faq">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Frequently Asked Questions | url = https://grapheneos.org/faq | vydavateľ = GrapheneOS | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref><ref name="motorola">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Motorola announces a partnership with GrapheneOS Foundation, marking a new chapter in smartphone security and expanding its enterprise portfolio | url = https://motorolanews.com/motorola-three-new-b2b-solutions-at-mwc-2026/ | vydavateľ = Motorola News | dátum vydania = 2026-03-02 | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> |- ! Web | [https://grapheneos.org grapheneos.org] |- ! Zdrojový kód | [https://github.com/GrapheneOS github.com/GrapheneOS] |} '''GrapheneOS''' je slobodný a open-source mobilný operačný systém založený na [[Android Open Source Project|AOSP]], zameraný na súkromie a bezpečnosť. Vyvíja ho neziskový projekt GrapheneOS Foundation a prispievatelia. Systém je známy dôrazom na hardening, znižovanie útokovej plochy, posilnenie sandboxingu a na zachovanie kompatibility s aplikáciami pre Android.<ref name="home" /> Projekt vznikol v roku 2014 a do roku 2019 používal aj názvy ''CopperheadOS'' a dočasne ''Android Hardening''; aktuálny názov GrapheneOS sa objavil v oficiálnych vydaniach 1. apríla 2019.<ref name="history">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = History | url = https://grapheneos.org/history/ | vydavateľ = GrapheneOS | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref><ref name="releases" /> == História == Podľa oficiálnej histórie projektu bol GrapheneOS založený Danielom Micayom na konci roka 2014 ako open-source projekt zameraný na bezpečnostné a súkromie posilňujúce úpravy Androidu. Rané práce zahŕňali napríklad port OpenBSD malloc do Bionic libc a port častí PaX patchsetu do jadier podporovaných zariadení.<ref name="history" /> V rokoch 2015 až 2018 bol projekt spojený so značkou ''CopperheadOS''. Po rozchode s predchádzajúcim sponzorom bol v roku 2018 dočasne označovaný ako ''Android Hardening'' a v release z 1. apríla 2019 bol oficiálne premenovaný na '''GrapheneOS'''.<ref name="history" /><ref name="releases" /> V marci 2023 vznikla v Kanade federálna nezisková organizácia GrapheneOS Foundation, ktorá podľa projektu zabezpečuje prijímanie a rozdeľovanie darov. V marci 2026 projekt a spoločnosť Motorola oznámili dlhodobé partnerstvo na budúcich zariadeniach navrhovaných s kompatibilitou s GrapheneOS.<ref name="canada" /><ref name="history" /><ref name="motorola" /> == Funkcie == GrapheneOS rozširuje AOSP o súbor funkcií zameraných na bezpečnosť a súkromie. Medzi najznámejšie patria ''sandboxed Google Play'', prepínač sieťového prístupu na úrovni aplikácie, prepínač prístupu k senzorom, ''Storage Scopes'' a ''Contact Scopes''.<ref name="features">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Features overview | url = https://grapheneos.org/features | vydavateľ = GrapheneOS | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> Funkcia ''sandboxed Google Play'' umožňuje nainštalovať oficiálne aplikácie Google Play ako bežné sandboxované aplikácie bez špeciálnych systémových privilégií. Podľa dokumentácie projektu sa tým zachováva vysoká kompatibilita s aplikáciami, ktoré služby Google vyžadujú, pričom samotné služby Play nezískavajú privilegované postavenie, aké majú v štandardnom systéme certifikovanom Googlom.<ref name="features" /> Projekt vyvíja aj vlastné aplikácie a služby, napríklad prehliadač a WebView ''Vanadium'', aplikáciu ''Auditor'', aplikáciu ''GrapheneOS Camera'', ''GrapheneOS PDF Viewer'' a vlastný klient repozitára aplikácií. V marci 2022 boli aplikácie Secure Camera a Secure PDF Viewer sprístupnené aj cez obchod Google Play.<ref name="home" /><ref name="features" /><ref name="xda-play">{{Citácia periodika | priezvisko = Hazarika | meno = Skanda | titul = GrapheneOS brings its camera and PDF viewer apps to the Play Store | periodikum = XDA Developers | url = https://www.xda-developers.com/grapheneos-camera-pdf-viewer-google-play-store/ | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> K ďalším používateľským funkciám patria napríklad náhodné rozloženie PIN klávesnice, automatický reštart po uplynutí nastaviteľného času v uzamknutom stave, ''Duress PIN/Password'' na vymazanie dát po zadaní nátlakového odomykacieho údaja a sprísnené správanie používateľských profilov.<ref name="features" /> == Bezpečnosť == GrapheneOS kladie dôraz na hardening základného systému aj aplikácií. Dokumentácia projektu uvádza posilnené mitigácie exploitov, bezpečnejšie spúšťanie aplikácií, hardening libc, znižovanie útokovej plochy cez obmedzovanie voliteľných funkcií a sprísnenie sandboxingu pomocou SELinux a seccomp-bpf politik.<ref name="features" /> Projekt zároveň rozširuje niektoré bezpečnostné mechanizmy Androidu. Patrí sem posilnené využitie [[Android Verified Boot]] a hardvérovej attestation, ktoré sa používajú aj v aplikácii Auditor na overovanie identity zariadenia a integrity firmvéru a operačného systému. Samotné princípy verified boot a hardvérovej key attestation sú zdokumentované aj v oficiálnej dokumentácii Androidu.<ref name="features" /><ref name="auditor">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About | url = https://attestation.app/about | vydavateľ = attestation.app | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref><ref name="verifiedboot">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Verified Boot | url = https://source.android.com/docs/security/features/verifiedboot | vydavateľ = Android Open Source Project | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref><ref name="attestation">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Verify hardware-backed key pairs with key attestation | url = https://developer.android.com/privacy-and-security/security-key-attestation | vydavateľ = Android Developers | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> Na kompatibilných zariadeniach ARMv9 dokumentácia GrapheneOS opisuje aj využitie hardvérovej pamäťovej značkovacej techniky (MTE), BTI a PAC. Projekt ďalej uvádza, že pravidelne zahrňuje záplaty, ktoré v čase vydania ešte nemusia byť súčasťou stabilných upstream zostavení AOSP alebo stock Pixel systému.<ref name="features" /><ref name="faq" /><ref name="releases" /> == Vývoj == GrapheneOS je vyvíjaný ako neziskový open-source projekt. Zdrojové kódy sú verejne dostupné na GitHube a projekt okrem hlavného systému udržiava aj samostatné repozitáre pre súvisiace komponenty, napríklad Auditor či hardened_malloc.<ref name="home" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GrapheneOS · GitHub | url = https://github.com/GrapheneOS | vydavateľ = GitHub | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> Projekt oficiálne podporuje dve inštalačné cesty: webový inštalátor založený na WebUSB, odporúčaný väčšine používateľov, a príkazový postup určený skôr technicky zdatnejším používateľom. Oficiálna produkčná podpora bola k 28. aprílu 2026 uvádzaná pre vybrané zariadenia Pixel 6 až Pixel 10, Pixel Fold a Pixel Tablet; Pixel 10a bol vedený ako experimentálne podporovaný.<ref name="faq" /> Vydania používajú dátumové číslovanie. K 28. aprílu 2026 bol na stránke projektu ako stabilný release uvedený build 2026042100. V minulosti projekt postupne vydal hlavné vetvy založené na Android 12, Android 12.1/12L, Android 13, Android 14, Android 15 a Android 16.<ref name="releases" /> == Prijatie == V recenzii servera Golem.de z decembra 2019 bol GrapheneOS opísaný ako spevnený Android bez služieb Google, ktorý sa v bežnom používaní výrazne nepribližuje experimentálnemu systému, ale skôr bežnému Androidu doplnenému o ďalšie bezpečnostné opatrenia.<ref name="golem">{{Citácia periodika | priezvisko = Tremmel | meno = Moritz | spoluautori = Sebastian Grüner | titul = GrapheneOS: Ein gehärtetes Android ohne Google, bitte | periodikum = Golem.de | url = https://www.golem.de/news/grapheneos-ein-gehaertetes-android-ohne-google-bitte-1912-145383.html | dátum = 2019-12-11 | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = de }}</ref> Český server Root.cz v roku 2025 zdôraznil, že na rozdiel od mnohých iných alternatívnych androidových ROM sa GrapheneOS úmyselne sústreďuje len na úzky okruh zariadení, a to z dôvodu bezpečnostných a hardvérových požiadaviek projektu.<ref name="root">{{Citácia periodika | titul = GrapheneOS: Android pro lehce paranoidní uživatele | periodikum = Root.cz | url = https://www.root.cz/clanky/grapheneos-android-pro-lehce-paranoidni-uzivatele/ | dátum = 2025-03-11 | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = cs }}</ref> Ars Technica v roku 2024 upozornila aj na odvrátenú stranu prísnejšieho bezpečnostného modelu, keď popísala problémy kompatibility niektorých aplikácií tretích strán; ako príklad uviedla nefunkčnosť aplikácie Authy na GrapheneOS.<ref name="ars">{{Citácia periodika | titul = Loss of popular 2FA tool puts security-minded GrapheneOS users in a paradox | periodikum = Ars Technica | url = https://arstechnica.com/gadgets/2024/07/loss-of-popular-2fa-tool-puts-security-minded-grapheneos-in-a-paradox/ | dátum = 2024-07-30 | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> Akademická forenzná štúdia publikovaná v roku 2026 vo ''Forensic Science International: Digital Investigation'' označila GrapheneOS za významný faktor pri mobilnej forenznej analýze: v niektorých kontrolovaných scenároch môže byť užitočný, no pri používaní vyšetrovanou stranou sťažuje extrakciu a interpretáciu dát.<ref name="forensic">{{Citácia periodika | priezvisko = De Rentiis | meno = Katharina | spoluautori = Julian Geus; Felix Freiling | titul = The Investigator's Friend and Foe: A Forensic Analysis of GrapheneOS | periodikum = Forensic Science International: Digital Investigation | rok = 2026 | url = https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S2666281726000053 | doi = 10.1016/j.fsidi.2026.302048 | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://grapheneos.org/ Oficiálna stránka] * [https://grapheneos.org/features Prehľad funkcií] * [https://grapheneos.org/releases Zoznam vydaní] * [https://github.com/GrapheneOS Zdrojový kód na GitHube] <!-- Kategórie doplniť podľa zvyklostí slovenskej Wikipédie --> plaexggkfwcpwixoa44r1y7auizqbl4 8205850 8205737 2026-04-29T17:38:37Z Lalina 22926 /* Externé odkazy */ kt 8205850 wikitext text/x-wiki {| class="infobox" style="width:22em; float:right; margin:0 0 1em 1em;" |- ! colspan="2" style="text-align:center; font-size:125%;" | GrapheneOS |- | colspan="2" style="text-align:center;" | [[Súbor:GrapheneOS Logo.svg|120px|alt=Logo systému GrapheneOS]] |- | colspan="2" style="text-align:center; font-size:90%;" | Logo systému GrapheneOS |- | colspan="2" style="text-align:center;" | [[Súbor:GrapheneOS Home Screen.png|240px|alt=Domovská obrazovka GrapheneOS]] |- | colspan="2" style="text-align:center; font-size:90%;" | Domovská obrazovka GrapheneOS (2025) |- ! Vývojár | [[GrapheneOS Foundation]] a prispievatelia<ref name="home">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GrapheneOS: the private and secure mobile OS | url = https://grapheneos.org/ | vydavateľ = GrapheneOS | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref><ref name="canada">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Federal corporation information – GrapheneOS Foundation | url = https://ised-isde.canada.ca/cc/lgcy/fdrlCrpDtls.html?corpId=14857577&crpNm=grapheneos&p=0 | vydavateľ = Government of Canada | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> |- ! Rodina OS | [[Android]] / [[Android Open Source Project]]<ref name="home" /> |- ! Prvé vydanie pod názvom GrapheneOS | 1. apríl 2019<ref name="releases">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Releases | url = https://grapheneos.org/releases | vydavateľ = GrapheneOS | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> |- ! Aktuálna verzia | 2026042100 (21. apríl 2026)<ref name="releases" /> |- ! Stav | aktívny<ref name="releases" /> |- ! Zdrojový model | slobodný a open-source softvér<ref name="home" /><ref name="license">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Frequently Asked Questions | url = https://grapheneos.org/faq | vydavateľ = GrapheneOS | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> |- ! Licencia | vlastné samostatné projekty prevažne pod licenciou MIT; zmeny v upstream projektoch preberajú ich pôvodné licencie<ref name="license" /> |- ! Podporované zariadenia | vybrané zariadenia [[Google Pixel]]; v marci 2026 bolo oznámené partnerstvo s Motorolou pre budúce kompatibilné zariadenia<ref name="faq">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Frequently Asked Questions | url = https://grapheneos.org/faq | vydavateľ = GrapheneOS | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref><ref name="motorola">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Motorola announces a partnership with GrapheneOS Foundation, marking a new chapter in smartphone security and expanding its enterprise portfolio | url = https://motorolanews.com/motorola-three-new-b2b-solutions-at-mwc-2026/ | vydavateľ = Motorola News | dátum vydania = 2026-03-02 | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> |- ! Web | [https://grapheneos.org grapheneos.org] |- ! Zdrojový kód | [https://github.com/GrapheneOS github.com/GrapheneOS] |} '''GrapheneOS''' je slobodný a open-source mobilný operačný systém založený na [[Android Open Source Project|AOSP]], zameraný na súkromie a bezpečnosť. Vyvíja ho neziskový projekt GrapheneOS Foundation a prispievatelia. Systém je známy dôrazom na hardening, znižovanie útokovej plochy, posilnenie sandboxingu a na zachovanie kompatibility s aplikáciami pre Android.<ref name="home" /> Projekt vznikol v roku 2014 a do roku 2019 používal aj názvy ''CopperheadOS'' a dočasne ''Android Hardening''; aktuálny názov GrapheneOS sa objavil v oficiálnych vydaniach 1. apríla 2019.<ref name="history">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = History | url = https://grapheneos.org/history/ | vydavateľ = GrapheneOS | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref><ref name="releases" /> == História == Podľa oficiálnej histórie projektu bol GrapheneOS založený Danielom Micayom na konci roka 2014 ako open-source projekt zameraný na bezpečnostné a súkromie posilňujúce úpravy Androidu. Rané práce zahŕňali napríklad port OpenBSD malloc do Bionic libc a port častí PaX patchsetu do jadier podporovaných zariadení.<ref name="history" /> V rokoch 2015 až 2018 bol projekt spojený so značkou ''CopperheadOS''. Po rozchode s predchádzajúcim sponzorom bol v roku 2018 dočasne označovaný ako ''Android Hardening'' a v release z 1. apríla 2019 bol oficiálne premenovaný na '''GrapheneOS'''.<ref name="history" /><ref name="releases" /> V marci 2023 vznikla v Kanade federálna nezisková organizácia GrapheneOS Foundation, ktorá podľa projektu zabezpečuje prijímanie a rozdeľovanie darov. V marci 2026 projekt a spoločnosť Motorola oznámili dlhodobé partnerstvo na budúcich zariadeniach navrhovaných s kompatibilitou s GrapheneOS.<ref name="canada" /><ref name="history" /><ref name="motorola" /> == Funkcie == GrapheneOS rozširuje AOSP o súbor funkcií zameraných na bezpečnosť a súkromie. Medzi najznámejšie patria ''sandboxed Google Play'', prepínač sieťového prístupu na úrovni aplikácie, prepínač prístupu k senzorom, ''Storage Scopes'' a ''Contact Scopes''.<ref name="features">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Features overview | url = https://grapheneos.org/features | vydavateľ = GrapheneOS | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> Funkcia ''sandboxed Google Play'' umožňuje nainštalovať oficiálne aplikácie Google Play ako bežné sandboxované aplikácie bez špeciálnych systémových privilégií. Podľa dokumentácie projektu sa tým zachováva vysoká kompatibilita s aplikáciami, ktoré služby Google vyžadujú, pričom samotné služby Play nezískavajú privilegované postavenie, aké majú v štandardnom systéme certifikovanom Googlom.<ref name="features" /> Projekt vyvíja aj vlastné aplikácie a služby, napríklad prehliadač a WebView ''Vanadium'', aplikáciu ''Auditor'', aplikáciu ''GrapheneOS Camera'', ''GrapheneOS PDF Viewer'' a vlastný klient repozitára aplikácií. V marci 2022 boli aplikácie Secure Camera a Secure PDF Viewer sprístupnené aj cez obchod Google Play.<ref name="home" /><ref name="features" /><ref name="xda-play">{{Citácia periodika | priezvisko = Hazarika | meno = Skanda | titul = GrapheneOS brings its camera and PDF viewer apps to the Play Store | periodikum = XDA Developers | url = https://www.xda-developers.com/grapheneos-camera-pdf-viewer-google-play-store/ | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> K ďalším používateľským funkciám patria napríklad náhodné rozloženie PIN klávesnice, automatický reštart po uplynutí nastaviteľného času v uzamknutom stave, ''Duress PIN/Password'' na vymazanie dát po zadaní nátlakového odomykacieho údaja a sprísnené správanie používateľských profilov.<ref name="features" /> == Bezpečnosť == GrapheneOS kladie dôraz na hardening základného systému aj aplikácií. Dokumentácia projektu uvádza posilnené mitigácie exploitov, bezpečnejšie spúšťanie aplikácií, hardening libc, znižovanie útokovej plochy cez obmedzovanie voliteľných funkcií a sprísnenie sandboxingu pomocou SELinux a seccomp-bpf politik.<ref name="features" /> Projekt zároveň rozširuje niektoré bezpečnostné mechanizmy Androidu. Patrí sem posilnené využitie [[Android Verified Boot]] a hardvérovej attestation, ktoré sa používajú aj v aplikácii Auditor na overovanie identity zariadenia a integrity firmvéru a operačného systému. Samotné princípy verified boot a hardvérovej key attestation sú zdokumentované aj v oficiálnej dokumentácii Androidu.<ref name="features" /><ref name="auditor">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About | url = https://attestation.app/about | vydavateľ = attestation.app | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref><ref name="verifiedboot">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Verified Boot | url = https://source.android.com/docs/security/features/verifiedboot | vydavateľ = Android Open Source Project | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref><ref name="attestation">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Verify hardware-backed key pairs with key attestation | url = https://developer.android.com/privacy-and-security/security-key-attestation | vydavateľ = Android Developers | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> Na kompatibilných zariadeniach ARMv9 dokumentácia GrapheneOS opisuje aj využitie hardvérovej pamäťovej značkovacej techniky (MTE), BTI a PAC. Projekt ďalej uvádza, že pravidelne zahrňuje záplaty, ktoré v čase vydania ešte nemusia byť súčasťou stabilných upstream zostavení AOSP alebo stock Pixel systému.<ref name="features" /><ref name="faq" /><ref name="releases" /> == Vývoj == GrapheneOS je vyvíjaný ako neziskový open-source projekt. Zdrojové kódy sú verejne dostupné na GitHube a projekt okrem hlavného systému udržiava aj samostatné repozitáre pre súvisiace komponenty, napríklad Auditor či hardened_malloc.<ref name="home" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GrapheneOS · GitHub | url = https://github.com/GrapheneOS | vydavateľ = GitHub | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> Projekt oficiálne podporuje dve inštalačné cesty: webový inštalátor založený na WebUSB, odporúčaný väčšine používateľov, a príkazový postup určený skôr technicky zdatnejším používateľom. Oficiálna produkčná podpora bola k 28. aprílu 2026 uvádzaná pre vybrané zariadenia Pixel 6 až Pixel 10, Pixel Fold a Pixel Tablet; Pixel 10a bol vedený ako experimentálne podporovaný.<ref name="faq" /> Vydania používajú dátumové číslovanie. K 28. aprílu 2026 bol na stránke projektu ako stabilný release uvedený build 2026042100. V minulosti projekt postupne vydal hlavné vetvy založené na Android 12, Android 12.1/12L, Android 13, Android 14, Android 15 a Android 16.<ref name="releases" /> == Prijatie == V recenzii servera Golem.de z decembra 2019 bol GrapheneOS opísaný ako spevnený Android bez služieb Google, ktorý sa v bežnom používaní výrazne nepribližuje experimentálnemu systému, ale skôr bežnému Androidu doplnenému o ďalšie bezpečnostné opatrenia.<ref name="golem">{{Citácia periodika | priezvisko = Tremmel | meno = Moritz | spoluautori = Sebastian Grüner | titul = GrapheneOS: Ein gehärtetes Android ohne Google, bitte | periodikum = Golem.de | url = https://www.golem.de/news/grapheneos-ein-gehaertetes-android-ohne-google-bitte-1912-145383.html | dátum = 2019-12-11 | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = de }}</ref> Český server Root.cz v roku 2025 zdôraznil, že na rozdiel od mnohých iných alternatívnych androidových ROM sa GrapheneOS úmyselne sústreďuje len na úzky okruh zariadení, a to z dôvodu bezpečnostných a hardvérových požiadaviek projektu.<ref name="root">{{Citácia periodika | titul = GrapheneOS: Android pro lehce paranoidní uživatele | periodikum = Root.cz | url = https://www.root.cz/clanky/grapheneos-android-pro-lehce-paranoidni-uzivatele/ | dátum = 2025-03-11 | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = cs }}</ref> Ars Technica v roku 2024 upozornila aj na odvrátenú stranu prísnejšieho bezpečnostného modelu, keď popísala problémy kompatibility niektorých aplikácií tretích strán; ako príklad uviedla nefunkčnosť aplikácie Authy na GrapheneOS.<ref name="ars">{{Citácia periodika | titul = Loss of popular 2FA tool puts security-minded GrapheneOS users in a paradox | periodikum = Ars Technica | url = https://arstechnica.com/gadgets/2024/07/loss-of-popular-2fa-tool-puts-security-minded-grapheneos-in-a-paradox/ | dátum = 2024-07-30 | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> Akademická forenzná štúdia publikovaná v roku 2026 vo ''Forensic Science International: Digital Investigation'' označila GrapheneOS za významný faktor pri mobilnej forenznej analýze: v niektorých kontrolovaných scenároch môže byť užitočný, no pri používaní vyšetrovanou stranou sťažuje extrakciu a interpretáciu dát.<ref name="forensic">{{Citácia periodika | priezvisko = De Rentiis | meno = Katharina | spoluautori = Julian Geus; Felix Freiling | titul = The Investigator's Friend and Foe: A Forensic Analysis of GrapheneOS | periodikum = Forensic Science International: Digital Investigation | rok = 2026 | url = https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S2666281726000053 | doi = 10.1016/j.fsidi.2026.302048 | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://grapheneos.org/ Oficiálna stránka] * [https://grapheneos.org/features Prehľad funkcií] * [https://grapheneos.org/releases Zoznam vydaní] * [https://github.com/GrapheneOS Zdrojový kód na GitHube] [[Kategória:Bezpečnostný softvér]] [[Kategória:Aplikačný softvér]] [[Kategória:Slobodný softvér]] 6a592yy0hx0xe0ck4ig7exr09ts2hhw 8205894 8205850 2026-04-29T18:39:19Z ~2026-20335-96 290941 8205894 wikitext text/x-wiki {{wikifikovať}} {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="width:22em; float:right; margin:0 0 1em 1em;" |- ! colspan="2" style="text-align:center; font-size:125%;" | GrapheneOS |- | colspan="2" style="text-align:center;" | [[Súbor:GrapheneOS Logo.svg|120px|alt=Logo systému GrapheneOS]] |- | colspan="2" style="text-align:center; font-size:90%;" | Logo systému GrapheneOS |- | colspan="2" style="text-align:center;" | [[Súbor:GrapheneOS Home Screen.png|240px|alt=Domovská obrazovka GrapheneOS]] |- | colspan="2" style="text-align:center; font-size:90%;" | Domovská obrazovka GrapheneOS (2025) |- ! Vývojár | [[GrapheneOS Foundation]] a prispievatelia<ref name="home">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GrapheneOS: the private and secure mobile OS | url = https://grapheneos.org/ | vydavateľ = GrapheneOS | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref><ref name="canada">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Federal corporation information – GrapheneOS Foundation | url = https://ised-isde.canada.ca/cc/lgcy/fdrlCrpDtls.html?corpId=14857577&crpNm=grapheneos&p=0 | vydavateľ = Government of Canada | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> |- ! Rodina OS | [[Android]] / [[Android Open Source Project]]<ref name="home" /> |- ! Prvé vydanie pod názvom GrapheneOS | 1. apríl 2019<ref name="releases">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Releases | url = https://grapheneos.org/releases | vydavateľ = GrapheneOS | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> |- ! Aktuálna verzia | 2026042100 (21. apríl 2026)<ref name="releases" /> |- ! Stav | aktívny<ref name="releases" /> |- ! Zdrojový model | slobodný a open-source softvér<ref name="home" /><ref name="license">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Frequently Asked Questions | url = https://grapheneos.org/faq | vydavateľ = GrapheneOS | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> |- ! Licencia | vlastné samostatné projekty prevažne pod licenciou MIT; zmeny v upstream projektoch preberajú ich pôvodné licencie<ref name="license" /> |- ! Podporované zariadenia | vybrané zariadenia [[Google Pixel]]; v marci 2026 bolo oznámené partnerstvo s Motorolou pre budúce kompatibilné zariadenia<ref name="faq">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Frequently Asked Questions | url = https://grapheneos.org/faq | vydavateľ = GrapheneOS | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref><ref name="motorola">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Motorola announces a partnership with GrapheneOS Foundation, marking a new chapter in smartphone security and expanding its enterprise portfolio | url = https://motorolanews.com/motorola-three-new-b2b-solutions-at-mwc-2026/ | vydavateľ = Motorola News | dátum vydania = 2026-03-02 | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> |- ! Web | [https://grapheneos.org grapheneos.org] |- ! Zdrojový kód | [https://github.com/GrapheneOS github.com/GrapheneOS] |} '''GrapheneOS''' je slobodný a open-source mobilný operačný systém založený na [[Android Open Source Project|AOSP]], zameraný na súkromie a bezpečnosť. Vyvíja ho neziskový projekt GrapheneOS Foundation a prispievatelia. Systém je známy dôrazom na hardening, znižovanie útokovej plochy, posilnenie sandboxingu a na zachovanie kompatibility s aplikáciami pre Android.<ref name="home" /> Projekt vznikol v roku 2014 a do roku 2019 používal aj názvy ''CopperheadOS'' a dočasne ''Android Hardening''; aktuálny názov GrapheneOS sa objavil v oficiálnych vydaniach 1. apríla 2019.<ref name="history">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = History | url = https://grapheneos.org/history/ | vydavateľ = GrapheneOS | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref><ref name="releases" /> == História == Podľa oficiálnej histórie projektu bol GrapheneOS založený Danielom Micayom na konci roka 2014 ako open-source projekt zameraný na bezpečnostné a súkromie posilňujúce úpravy Androidu. Rané práce zahŕňali napríklad port OpenBSD malloc do Bionic libc a port častí PaX patchsetu do jadier podporovaných zariadení.<ref name="history" /> V rokoch 2015 až 2018 bol projekt spojený so značkou ''CopperheadOS''. Po rozchode s predchádzajúcim sponzorom bol v roku 2018 dočasne označovaný ako ''Android Hardening'' a v release z 1. apríla 2019 bol oficiálne premenovaný na '''GrapheneOS'''.<ref name="history" /><ref name="releases" /> V marci 2023 vznikla v Kanade federálna nezisková organizácia GrapheneOS Foundation, ktorá podľa projektu zabezpečuje prijímanie a rozdeľovanie darov. V marci 2026 projekt a spoločnosť Motorola oznámili dlhodobé partnerstvo na budúcich zariadeniach navrhovaných s kompatibilitou s GrapheneOS.<ref name="canada" /><ref name="history" /><ref name="motorola" /> == Funkcie == GrapheneOS rozširuje AOSP o súbor funkcií zameraných na bezpečnosť a súkromie. Medzi najznámejšie patria ''sandboxed Google Play'', prepínač sieťového prístupu na úrovni aplikácie, prepínač prístupu k senzorom, ''Storage Scopes'' a ''Contact Scopes''.<ref name="features">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Features overview | url = https://grapheneos.org/features | vydavateľ = GrapheneOS | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> Funkcia ''sandboxed Google Play'' umožňuje nainštalovať oficiálne aplikácie Google Play ako bežné sandboxované aplikácie bez špeciálnych systémových privilégií. Podľa dokumentácie projektu sa tým zachováva vysoká kompatibilita s aplikáciami, ktoré služby Google vyžadujú, pričom samotné služby Play nezískavajú privilegované postavenie, aké majú v štandardnom systéme certifikovanom Googlom.<ref name="features" /> Projekt vyvíja aj vlastné aplikácie a služby, napríklad prehliadač a WebView ''Vanadium'', aplikáciu ''Auditor'', aplikáciu ''GrapheneOS Camera'', ''GrapheneOS PDF Viewer'' a vlastný klient repozitára aplikácií. V marci 2022 boli aplikácie Secure Camera a Secure PDF Viewer sprístupnené aj cez obchod Google Play.<ref name="home" /><ref name="features" /><ref name="xda-play">{{Citácia periodika | priezvisko = Hazarika | meno = Skanda | titul = GrapheneOS brings its camera and PDF viewer apps to the Play Store | periodikum = XDA Developers | url = https://www.xda-developers.com/grapheneos-camera-pdf-viewer-google-play-store/ | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> K ďalším používateľským funkciám patria napríklad náhodné rozloženie PIN klávesnice, automatický reštart po uplynutí nastaviteľného času v uzamknutom stave, ''Duress PIN/Password'' na vymazanie dát po zadaní nátlakového odomykacieho údaja a sprísnené správanie používateľských profilov.<ref name="features" /> == Bezpečnosť == GrapheneOS kladie dôraz na hardening základného systému aj aplikácií. Dokumentácia projektu uvádza posilnené mitigácie exploitov, bezpečnejšie spúšťanie aplikácií, hardening libc, znižovanie útokovej plochy cez obmedzovanie voliteľných funkcií a sprísnenie sandboxingu pomocou SELinux a seccomp-bpf politik.<ref name="features" /> Projekt zároveň rozširuje niektoré bezpečnostné mechanizmy Androidu. Patrí sem posilnené využitie [[Android Verified Boot]] a hardvérovej attestation, ktoré sa používajú aj v aplikácii Auditor na overovanie identity zariadenia a integrity firmvéru a operačného systému. Samotné princípy verified boot a hardvérovej key attestation sú zdokumentované aj v oficiálnej dokumentácii Androidu.<ref name="features" /><ref name="auditor">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About | url = https://attestation.app/about | vydavateľ = attestation.app | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref><ref name="verifiedboot">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Verified Boot | url = https://source.android.com/docs/security/features/verifiedboot | vydavateľ = Android Open Source Project | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref><ref name="attestation">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Verify hardware-backed key pairs with key attestation | url = https://developer.android.com/privacy-and-security/security-key-attestation | vydavateľ = Android Developers | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> Na kompatibilných zariadeniach ARMv9 dokumentácia GrapheneOS opisuje aj využitie hardvérovej pamäťovej značkovacej techniky (MTE), BTI a PAC. Projekt ďalej uvádza, že pravidelne zahrňuje záplaty, ktoré v čase vydania ešte nemusia byť súčasťou stabilných upstream zostavení AOSP alebo stock Pixel systému.<ref name="features" /><ref name="faq" /><ref name="releases" /> == Vývoj == GrapheneOS je vyvíjaný ako neziskový open-source projekt. Zdrojové kódy sú verejne dostupné na GitHube a projekt okrem hlavného systému udržiava aj samostatné repozitáre pre súvisiace komponenty, napríklad Auditor či hardened_malloc.<ref name="home" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GrapheneOS · GitHub | url = https://github.com/GrapheneOS | vydavateľ = GitHub | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> Projekt oficiálne podporuje dve inštalačné cesty: webový inštalátor založený na WebUSB, odporúčaný väčšine používateľov, a príkazový postup určený skôr technicky zdatnejším používateľom. Oficiálna produkčná podpora bola k 28. aprílu 2026 uvádzaná pre vybrané zariadenia Pixel 6 až Pixel 10, Pixel Fold a Pixel Tablet; Pixel 10a bol vedený ako experimentálne podporovaný.<ref name="faq" /> Vydania používajú dátumové číslovanie. K 28. aprílu 2026 bol na stránke projektu ako stabilný release uvedený build 2026042100. V minulosti projekt postupne vydal hlavné vetvy založené na Android 12, Android 12.1/12L, Android 13, Android 14, Android 15 a Android 16.<ref name="releases" /> == Prijatie == V recenzii servera Golem.de z decembra 2019 bol GrapheneOS opísaný ako spevnený Android bez služieb Google, ktorý sa v bežnom používaní výrazne nepribližuje experimentálnemu systému, ale skôr bežnému Androidu doplnenému o ďalšie bezpečnostné opatrenia.<ref name="golem">{{Citácia periodika | priezvisko = Tremmel | meno = Moritz | spoluautori = Sebastian Grüner | titul = GrapheneOS: Ein gehärtetes Android ohne Google, bitte | periodikum = Golem.de | url = https://www.golem.de/news/grapheneos-ein-gehaertetes-android-ohne-google-bitte-1912-145383.html | dátum = 2019-12-11 | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = de }}</ref> Český server Root.cz v roku 2025 zdôraznil, že na rozdiel od mnohých iných alternatívnych androidových ROM sa GrapheneOS úmyselne sústreďuje len na úzky okruh zariadení, a to z dôvodu bezpečnostných a hardvérových požiadaviek projektu.<ref name="root">{{Citácia periodika | titul = GrapheneOS: Android pro lehce paranoidní uživatele | periodikum = Root.cz | url = https://www.root.cz/clanky/grapheneos-android-pro-lehce-paranoidni-uzivatele/ | dátum = 2025-03-11 | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = cs }}</ref> Ars Technica v roku 2024 upozornila aj na odvrátenú stranu prísnejšieho bezpečnostného modelu, keď popísala problémy kompatibility niektorých aplikácií tretích strán; ako príklad uviedla nefunkčnosť aplikácie Authy na GrapheneOS.<ref name="ars">{{Citácia periodika | titul = Loss of popular 2FA tool puts security-minded GrapheneOS users in a paradox | periodikum = Ars Technica | url = https://arstechnica.com/gadgets/2024/07/loss-of-popular-2fa-tool-puts-security-minded-grapheneos-in-a-paradox/ | dátum = 2024-07-30 | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> Akademická forenzná štúdia publikovaná v roku 2026 vo ''Forensic Science International: Digital Investigation'' označila GrapheneOS za významný faktor pri mobilnej forenznej analýze: v niektorých kontrolovaných scenároch môže byť užitočný, no pri používaní vyšetrovanou stranou sťažuje extrakciu a interpretáciu dát.<ref name="forensic">{{Citácia periodika | priezvisko = De Rentiis | meno = Katharina | spoluautori = Julian Geus; Felix Freiling | titul = The Investigator's Friend and Foe: A Forensic Analysis of GrapheneOS | periodikum = Forensic Science International: Digital Investigation | rok = 2026 | url = https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S2666281726000053 | doi = 10.1016/j.fsidi.2026.302048 | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = en }}</ref> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://grapheneos.org/ Oficiálna stránka] * [https://grapheneos.org/features Prehľad funkcií] * [https://grapheneos.org/releases Zoznam vydaní] * [https://github.com/GrapheneOS Zdrojový kód na GitHube] [[Kategória:Bezpečnostný softvér]] [[Kategória:Aplikačný softvér]] [[Kategória:Slobodný softvér]] iwbymf34he9fkqk6ri7ub70ds16nf27 Diskusia s redaktorom:Helsinský výbor 3 749417 8205718 2026-04-29T13:05:54Z Teslaton 12161 /* Sylvia Tiryaki */ nová sekcia 8205718 wikitext text/x-wiki == Sylvia Tiryaki == Dobrý deň. Pri úpravách a rozširovaní biografie sa prosím zdržte selektívneho odmazávania tvrdení a údajov (rodné meno je relevantný biografický údaj, tým viac, že napr. v absolventskej db. UK figuruje pri starších záznamoch pod týmto menom). Už neaktuálne participácie stačí upraviť do minulého času, nie je dôvod ich z článku vyhadzovať. Rovnako prosím neodstraňujte citácie zdrojov, kategorizáciu a pod. Mrháte tým časom – svojím vlastným, keďže úpravy je potom nutné vrátiť, aj ostatných, ktorí sa tomu musia venovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:05, 29. apríl 2026 (UTC) i96rhdszcs8hujur975t7o7xuv2oexa 8205923 8205718 2026-04-29T19:50:43Z Helsinský výbor 293188 /* Sylvia Tiryaki */ odpoveď 8205923 wikitext text/x-wiki == Sylvia Tiryaki == Dobrý deň. Pri úpravách a rozširovaní biografie sa prosím zdržte selektívneho odmazávania tvrdení a údajov (rodné meno je relevantný biografický údaj, tým viac, že napr. v absolventskej db. UK figuruje pri starších záznamoch pod týmto menom). Už neaktuálne participácie stačí upraviť do minulého času, nie je dôvod ich z článku vyhadzovať. Rovnako prosím neodstraňujte citácie zdrojov, kategorizáciu a pod. Mrháte tým časom – svojím vlastným, keďže úpravy je potom nutné vrátiť, aj ostatných, ktorí sa tomu musia venovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:05, 29. apríl 2026 (UTC) :Dobrý večer, :ďakujem za upozornenie a za Vašu spätnú väzbu k úpravám článku. :Rada by som vysvetlila, že úpravy som robila na základe komunikácie priamo so Sylviou Tiryaki, ktorej sa článok týka. Je mojou nadriadenou a požiadala ma, aby som odstránila niektoré staršie alebo už neaktuálne informácie a nahradila ich novšími a relevantnejšími údajmi, ktoré lepšie odrážajú jej súčasné profesijné smerovanie a aktuálne pôsobenie. :Taktiež som odstránila niektoré zdroje, ktoré už nefungovali, prípadne už neboli relevantné k danému údaju alebo nepodporovali aktuálne znenie informácie. Mojím cieľom nebolo odstraňovať hodnotné alebo overiteľné informácie bez dôvodu, ale skôr aktualizovať obsah tak, aby článok pôsobil presnejšie, aktuálnejšie a aby boli použité funkčné a relevantné referencie. :Rozumiem však pravidlám Wikipédie týkajúcim sa zachovania biograficky relevantných údajov, historických informácií a zdrojov, a budem ich pri ďalších úpravách rešpektovať. :Ďakujem za pochopenie a za Vašu prácu pri kontrole kvality článkov. :-HVS --[[Redaktor:Helsinský výbor|Helsinský výbor]] ([[Diskusia s redaktorom:Helsinský výbor|diskusia]]) 19:50, 29. apríl 2026 (UTC) 9ulejr4yjymiobexaii58asew78g5uc Diskusia s redaktorom:~2026-25906-68 3 749418 8205722 2026-04-29T13:10:32Z Teslaton 12161 Upozornenie 8205722 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:10, 29. apríl 2026 (UTC) 4ot84ioa2peaiidync53ak9xlx7ym7g Diskusia s redaktorom:~2026-26059-41 3 749419 8205727 2026-04-29T13:20:03Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8205727 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:20, 29. apríl 2026 (UTC) qzl7c24xeowxap7ozntdkae8i0s0udv Diskusia s redaktorom:~2026-26034-70 3 749421 8205731 2026-04-29T13:38:00Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8205731 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:38, 29. apríl 2026 (UTC) papmamuy2kh78aliqkvys4l3u5si4xp Veľpieseň 0 749422 8205736 2026-04-29T14:18:51Z Vasiľ 2806 Presmerovanie na [[Pieseň piesní]] 8205736 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Pieseň piesní]] mh3b3dlqrl8fo0hyikvat58bv156rre Nosegawa 0 749424 8205741 2026-04-29T14:28:59Z Empheror87 198642 Vytvorená stránka „'''Nosegawa''' (野迫川村'', Nosegawa-mura'') je [[Japonsko|japonská]] obec v okrese [[Okres yoshino|Yoshino]] v [[Prefektúra (Japonsko)|prefektúre]] [[Nara (prefektúra)|Nara]]. {{Infobox sídlo|názov=Nosegawa|iný názov=野迫川村|typ=[[Japonské_obce|Obec]]|znak=Emblem of Nosegawa, Nara.svg|vlajka=Flag of Nosegawa, Nara.svg|obrázok=奈良県道川津高野線野迫川村役場前.JPG|popis=Centrum Obce|štát=Japonsko|región=[[Kansai región|Kansai]…“ 8205741 wikitext text/x-wiki '''Nosegawa''' (野迫川村'', Nosegawa-mura'') je [[Japonsko|japonská]] obec v okrese [[Okres yoshino|Yoshino]] v [[Prefektúra (Japonsko)|prefektúre]] [[Nara (prefektúra)|Nara]]. {{Infobox sídlo|názov=Nosegawa|iný názov=野迫川村|typ=[[Japonské_obce|Obec]]|znak=Emblem of Nosegawa, Nara.svg|vlajka=Flag of Nosegawa, Nara.svg|obrázok=奈良県道川津高野線野迫川村役場前.JPG|popis=Centrum Obce|štát=Japonsko|región=[[Kansai región|Kansai]]|región typ=[[Zoznan Japonských Regiónov|Región]]|podregión=[[Prefektúra Nara|Nara]]|podregión typ=[[Japonské Prefektúry|Prefektúra]]|podregión1=[[Okres Yoshino, Nara|Yoshino]]|podregión1 typ=[[Okresy Japonska|Okres]]|obyvateľov=424|obyvateľov dátum=1.4.2024|web=https://www.vill.nosegawa.nara.jp/}} == Partnerstvo s mestom Vysoké Tatry == Oficiálna dohoda o partnerstve bola podpísaná dňa [[13. september|13.]] [[September|septembra]] [[2003]]. Podľa japonského veľvysanectva na [[Slovensko|Slovensku]] vzniklo partnerstvo potom, čo bývalá manželka diplomata a bývalého slovenského veľvyslanca v Japonsku [[Miroslav Lajčák|Miroslava Lajčáka]], [[Jela Lajčáková]], ktorá z mesta [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]] pochádza, hľadala na [[Internet|internete]] informácie od miestnej [[Japonská kuchyňa|gastronómii]] a náhodou narazila na stránky obce Nosegawa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Partnerské mestá | url = https://www.sk.emb-japan.go.jp/itpr_sk/00_000163.html | dátum prístupu = 2026-04-28}}</ref> gpnio73uwj3z4ucbdlzr5rzs14cucyn 8205804 8205741 2026-04-29T15:53:12Z Pe3kZA 39673 drobné typo 8205804 wikitext text/x-wiki '''Nosegawa''' (野迫川村'', Nosegawa-mura'') je [[Japonsko|japonská]] obec v okrese [[Okres yoshino|Yoshino]] v [[Prefektúra (Japonsko)|prefektúre]] [[Nara (prefektúra)|Nara]]. {{Infobox sídlo|názov=Nosegawa|iný názov=野迫川村|typ=[[Japonské_obce|Obec]]|znak=Emblem of Nosegawa, Nara.svg|vlajka=Flag of Nosegawa, Nara.svg|obrázok=奈良県道川津高野線野迫川村役場前.JPG|popis=Centrum Obce|štát=Japonsko|región=[[Kansai región|Kansai]]|región typ=[[Zoznan Japonských Regiónov|Región]]|podregión=[[Prefektúra Nara|Nara]]|podregión typ=[[Japonské Prefektúry|Prefektúra]]|podregión1=[[Okres Yoshino, Nara|Yoshino]]|podregión1 typ=[[Okresy Japonska|Okres]]|obyvateľov=424|obyvateľov dátum=1.4.2024|web=https://www.vill.nosegawa.nara.jp/}} == Partnerstvo s mestom Vysoké Tatry == Oficiálna dohoda o partnerstve bola podpísaná dňa [[13. september|13.]] [[September|septembra]] [[2003]]. Podľa japonského veľvysanectva na [[Slovensko|Slovensku]] vzniklo partnerstvo potom, čo bývalá manželka diplomata a bývalého slovenského veľvyslanca v Japonsku [[Miroslav Lajčák|Miroslava Lajčáka]], [[Jela Lajčáková]], ktorá z mesta [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]] pochádza, hľadala na [[Internet|internete]] informácie od miestnej [[Japonská kuchyňa|gastronómii]] a náhodou narazila na stránky obce Nosegawa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Partnerské mestá | url = https://www.sk.emb-japan.go.jp/itpr_sk/00_000163.html | dátum prístupu = 2026-04-28}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Geografický výhonok}} 9yaw24hg1pyotvzdh7m4lzxxq91fs4b 8205806 8205804 2026-04-29T16:04:07Z Pe3kZA 39673 základná úprava 8205806 wikitext text/x-wiki {{Infobox sídlo|názov=Nosegawa|iný názov=野迫川村|typ=[[Japonské_obce|Obec]]|znak=Emblem of Nosegawa, Nara.svg|vlajka=Flag of Nosegawa, Nara.svg|obrázok=奈良県道川津高野線野迫川村役場前.JPG|popis=Centrum Obce|štát=Japonsko|región=[[Kansai]]|región typ=[[Región (Japonsko)|Región]]|podregión=[[Nara (prefektúra)|Nara]]|podregión typ=[[Prefektúra (Japonsko)|Prefektúra]]|podregión1=[[Okres Yoshino, Nara|Yoshino]]|podregión1 typ=Okres|obyvateľov=424|obyvateľov dátum=1.4.2024|web=https://www.vill.nosegawa.nara.jp/}} '''Nosegawa''' (野迫川村'', Nosegawa-mura'') je [[Japonsko|japonská]] obec v okrese [[Okres yoshino|Yoshino]] v [[Prefektúra (Japonsko)|prefektúre]] [[Nara (prefektúra)|Nara]]. == Partnerstvo s mestom Vysoké Tatry == Oficiálna dohoda o partnerstve bola podpísaná dňa [[13. september|13. septembra]] [[2003]]. Podľa japonského veľvysanectva na [[Slovensko|Slovensku]] vzniklo partnerstvo potom, čo bývalá manželka diplomata a bývalého slovenského veľvyslanca v Japonsku [[Miroslav Lajčák|Miroslava Lajčáka]], [[Jela Lajčáková]], ktorá z mesta [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]] pochádza, hľadala na [[Internet|internete]] informácie od miestnej [[Japonská kuchyňa|gastronómii]] a náhodou narazila na stránky obce Nosegawa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Partnerské mestá | url = https://www.sk.emb-japan.go.jp/itpr_sk/00_000163.html | dátum prístupu = 2026-04-28}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Sídla v prefektúre Nara]] ru66y1ret09h9ir6s6ad8up5oyy233j 8205889 8205806 2026-04-29T18:31:53Z ~2026-20335-96 290941 8205889 wikitext text/x-wiki {{Infobox sídlo |názov=Nosegawa |iný názov=野迫川村 |typ=dedina |znak=Emblem of Nosegawa, Nara.svg |vlajka=Flag of Nosegawa, Nara.svg |obrázok=奈良県道川津高野線野迫川村役場前.JPG |popis=Centrum |štát=Japonsko |región=[[Kansai]] |región typ=[[Región (Japonsko)|Región]] |podregión=[[Nara (prefektúra)|Nara]] |podregión typ=[[Prefektúra (Japonsko)|Prefektúra]] |podregión1=[[Jošino (okres)|Jošino]] |podregión1 typ=Okres |obyvateľov=424 |obyvateľov dátum=1.4.2024 |web={{url|https://www.vill.nosegawa.nara.jp}} }} '''Nosegawa''' (野迫川村, ''Nosegawa-mura'') je [[Japonsko|japonská]] [[Dedina (Japonsko)|dedina]] v okrese [[Jošino (okres)|Jošino]] v [[Prefektúra (Japonsko)|prefektúre]] [[Nara (prefektúra)|Nara]]. == Partnerstvo s mestom Vysoké Tatry == Oficiálna dohoda o partnerstve bola podpísaná dňa [[13. september|13. septembra]] [[2003]]. Podľa japonského veľvysanectva na [[Slovensko|Slovensku]] vzniklo partnerstvo potom, čo bývalá manželka diplomata a bývalého slovenského veľvyslanca v Japonsku [[Miroslav Lajčák|Miroslava Lajčáka]], [[Jela Lajčáková]], ktorá z mesta [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]] pochádza, hľadala na [[Internet|internete]] informácie od miestnej [[Japonská kuchyňa|gastronómii]] a náhodou narazila na stránky obce Nosegawa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Partnerské mestá | url = https://www.sk.emb-japan.go.jp/itpr_sk/00_000163.html | dátum prístupu = 2026-04-28}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Sídla v prefektúre Nara]] 91iywlol4m3blibm91eyk5n3e74zrzo 8205897 8205889 2026-04-29T18:56:41Z Empheror87 198642 /* Partnerstvo s mestom Vysoké Tatry */ preklep 8205897 wikitext text/x-wiki {{Infobox sídlo |názov=Nosegawa |iný názov=野迫川村 |typ=dedina |znak=Emblem of Nosegawa, Nara.svg |vlajka=Flag of Nosegawa, Nara.svg |obrázok=奈良県道川津高野線野迫川村役場前.JPG |popis=Centrum |štát=Japonsko |región=[[Kansai]] |región typ=[[Región (Japonsko)|Región]] |podregión=[[Nara (prefektúra)|Nara]] |podregión typ=[[Prefektúra (Japonsko)|Prefektúra]] |podregión1=[[Jošino (okres)|Jošino]] |podregión1 typ=Okres |obyvateľov=424 |obyvateľov dátum=1.4.2024 |web={{url|https://www.vill.nosegawa.nara.jp}} }} '''Nosegawa''' (野迫川村, ''Nosegawa-mura'') je [[Japonsko|japonská]] [[Dedina (Japonsko)|dedina]] v okrese [[Jošino (okres)|Jošino]] v [[Prefektúra (Japonsko)|prefektúre]] [[Nara (prefektúra)|Nara]]. == Partnerstvo s mestom Vysoké Tatry == Oficiálna dohoda o partnerstve bola podpísaná dňa [[13. september|13. septembra]] [[2003]]. Podľa japonského veľvysanectva na [[Slovensko|Slovensku]] vzniklo partnerstvo potom, čo bývalá manželka diplomata a bývalého slovenského veľvyslanca v Japonsku [[Miroslav Lajčák|Miroslava Lajčáka]], [[Jela Lajčáková]], ktorá z mesta [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]] pochádza, hľadala na [[Internet|internete]] informácie o miestnej [[Japonská kuchyňa|gastronómii]] a náhodou narazila na stránky obce Nosegawa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Partnerské mestá | url = https://www.sk.emb-japan.go.jp/itpr_sk/00_000163.html | dátum prístupu = 2026-04-28}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Sídla v prefektúre Nara]] dsl3t2kgf68sxo5twvy4u4ycbou7w0n 8205900 8205897 2026-04-29T19:22:19Z DurMar12 181423 Upravená úvodná sekcia, pridaná sekcia Iné projekty, externé odkazy 8205900 wikitext text/x-wiki {{Infobox sídlo |názov=Nosegawa |iný názov=野迫川村 |typ=dedina |znak=Emblem of Nosegawa, Nara.svg |vlajka=Flag of Nosegawa, Nara.svg |obrázok=奈良県道川津高野線野迫川村役場前.JPG |popis=Centrum |štát=Japonsko |región=[[Kansai]] |región typ=[[Región (Japonsko)|Región]] |podregión=[[Nara (prefektúra)|Nara]] |podregión typ=[[Prefektúra (Japonsko)|Prefektúra]] |podregión1=[[Jošino (okres)|Jošino]] |podregión1 typ=Okres |obyvateľov=424 |obyvateľov dátum=1.4.2024 |web={{url|https://www.vill.nosegawa.nara.jp}} }} '''Nosegawa''' ({{jpn|野迫川村|Nosegawa-mura}}) je [[Japonsko|japonská]] [[Dedina (Japonsko)|dedina]] v okrese [[Jošino (okres)|Jošino]] v [[Prefektúra (Japonsko)|prefektúre]] [[Nara (prefektúra)|Nara]]. == Partnerstvo s mestom Vysoké Tatry == Oficiálna dohoda o partnerstve bola podpísaná dňa [[13. september|13. septembra]] [[2003]]. Podľa japonského veľvyslanectva na [[Slovensko|Slovensku]] vzniklo partnerstvo potom, čo bývalá manželka diplomata a bývalého slovenského veľvyslanca v Japonsku [[Miroslav Lajčák|Miroslava Lajčáka]], [[Jela Lajčáková]], ktorá z mesta [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]] pochádza, hľadala na [[Internet|internete]] informácie o miestnej [[Japonská kuchyňa|gastronómii]] a náhodou narazila na stránky obce Nosegawa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Partnerské mestá | url = https://www.sk.emb-japan.go.jp/itpr_sk/00_000163.html | dátum prístupu = 2026-04-28}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Jap icon}} {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Sídla v prefektúre Nara]] 53nwvjsf4s88k93sef7png6n3do16j4 8205905 8205900 2026-04-29T19:26:49Z ~2026-20335-96 290941 8205905 wikitext text/x-wiki {{Infobox sídlo |názov=Nosegawa |iný názov=野迫川村 |typ=dedina |znak=Emblem of Nosegawa, Nara.svg |vlajka=Flag of Nosegawa, Nara.svg |obrázok=奈良県道川津高野線野迫川村役場前.JPG |popis=Centrum |štát=Japonsko |región=[[Kansai]] |región typ=[[Región (Japonsko)|Región]] |podregión=[[Nara (prefektúra)|Nara]] |podregión typ=[[Prefektúra (Japonsko)|Prefektúra]] |podregión1=[[Jošino (okres)|Jošino]] |podregión1 typ=Okres |obyvateľov=424 |obyvateľov dátum=1.4.2024 |web={{url|https://www.vill.nosegawa.nara.jp}} }} '''Nosegawa''' ({{vjz|jpn|野迫川村|''Nosegawa-mura''}}) je [[Japonsko|japonská]] [[Dedina (Japonsko)|dedina]] v okrese [[Jošino (okres)|Jošino]] v [[Prefektúra (Japonsko)|prefektúre]] [[Nara (prefektúra)|Nara]]. == Partnerstvo s mestom Vysoké Tatry == Oficiálna dohoda o partnerstve bola podpísaná dňa [[13. september|13. septembra]] [[2003]]. Podľa japonského veľvyslanectva na [[Slovensko|Slovensku]] vzniklo partnerstvo potom, čo bývalá manželka diplomata a bývalého slovenského veľvyslanca v Japonsku [[Miroslav Lajčák|Miroslava Lajčáka]], [[Jela Lajčáková]], ktorá z mesta [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]] pochádza, hľadala na [[Internet|internete]] informácie o miestnej [[Japonská kuchyňa|gastronómii]] a náhodou narazila na stránky obce Nosegawa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Partnerské mestá | url = https://www.sk.emb-japan.go.jp/itpr_sk/00_000163.html | dátum prístupu = 2026-04-28}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Jap icon}} {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Sídla v prefektúre Nara]] 15o28l99uu4zcgl8n74ob7yqfcgxl7i 8205908 8205905 2026-04-29T19:28:56Z ~2026-20335-96 290941 8205908 wikitext text/x-wiki {{Infobox sídlo |názov=Nosegawa |iný názov=野迫川村 |typ=dedina |znak=Emblem of Nosegawa, Nara.svg |vlajka=Flag of Nosegawa, Nara.svg |obrázok=野迫川村役場01.jpg |popis=miestny úrad |štát=Japonsko |región=[[Kansai]] |región typ=[[Región (Japonsko)|Región]] |podregión=[[Nara (prefektúra)|Nara]] |podregión typ=[[Prefektúra (Japonsko)|Prefektúra]] |podregión1=[[Jošino (okres)|Jošino]] |podregión1 typ=Okres |obyvateľov=424 |obyvateľov dátum=1.4.2024 |web={{url|https://www.vill.nosegawa.nara.jp}} }} '''Nosegawa''' ({{vjz|jpn|野迫川村|''Nosegawa-mura''}}) je [[Japonsko|japonská]] [[Dedina (Japonsko)|dedina]] v okrese [[Jošino (okres)|Jošino]] v [[Prefektúra (Japonsko)|prefektúre]] [[Nara (prefektúra)|Nara]]. == Partnerstvo s mestom Vysoké Tatry == Oficiálna dohoda o partnerstve bola podpísaná dňa [[13. september|13. septembra]] [[2003]]. Podľa japonského veľvyslanectva na [[Slovensko|Slovensku]] vzniklo partnerstvo potom, čo bývalá manželka diplomata a bývalého slovenského veľvyslanca v Japonsku [[Miroslav Lajčák|Miroslava Lajčáka]], [[Jela Lajčáková]], ktorá z mesta [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]] pochádza, hľadala na [[Internet|internete]] informácie o miestnej [[Japonská kuchyňa|gastronómii]] a náhodou narazila na stránky obce Nosegawa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Partnerské mestá | url = https://www.sk.emb-japan.go.jp/itpr_sk/00_000163.html | dátum prístupu = 2026-04-28}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Jap icon}} {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Sídla v prefektúre Nara]] dki791cjpxou28bla52xh7wjtugj46t Bayraktar Kızılelma 0 749425 8205744 2026-04-29T14:42:47Z Sokol Kat 119568 nová stránka 8205744 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo | názov = Kızılelma | obrázok = Obrázok: Bayraktar Kizilelma UCAV at Teknofest 2023 in Istanbul.jpg | text = Kızılelma na leteckej šou Teknofest 2023 | typ = bezpilotné bojové lietadlo | výrobca = Bayraktar | konštruktér = | prvý let = [[14. december]] [[2022]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Saballa | meno = Joe | autor = | odkaz na autora = | titul = Turkey’s Supersonic ‘Kizilelma’ Combat Drone Completes Maiden Flight | url = https://thedefensepost.com/2022/12/15/turkey-kizilelma-drone-flight/ | vydavateľ = thedefensepost.com | miesto = | dátum vydania = 2022-12-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> | zavedený = | vyradený = | výroba = | vyrobených kusov = 2 sériové a 5 prototypov | charakter = v službe | cena za kus = | varianty = | hlavný používateľ = [[Ozbrojené sily Turecka]] | viac používateľov = }} '''Kızılelma''' (tur. Kızılelma – Červené jablko) je turecké bezpilotné bojové lietadlo vyvinuté spoločnosťou Baykar Technologies. Je to prvé prúdovo poháňané bojové bezpilotné lietadlo [[Turecko|Turecka]] a zároveň prvý stroj svojho druhu na svete vybavený radarom s aktívnym elektronickým skenovaním (AESA), schopný viesť vzdušný boj za hranicou vizuálneho dosahu (BVR – Beyond Visual Range) a vykonávať misie s plnou autonómiou založenou na umelej inteligencii. Oficiálny názov Kızılelma má hlboký symbolický význam: v tureckej kultúre a stredovekej epike predstavuje Červené jablko nedosiahnuteľný cieľ, symbol výzvy a ambície. Pre Baykar je Kızılelma stelesnením dlhodobej túžby. Je to zároveň strategická odpoveď Turecka na dlhodobú závislosť od zahraničných nákupov bojových lietadiel – predovšetkým potom, čo USA zamedzili tureckej účasti v programe [[Lockheed Martin F-35 Lightning II|F-35 Lightning II]]. == Vznik a vývoj == === Konceptuálna fáza a program MIUS (2013 – 2021) === Prvé koncepčné štúdie programu, ktorý neskôr dostal označenie MIUS (Muharip İnsansız Uçak Sistemi – Bojový bezpilotný letecký systém), začali v roku 2013. Program vznikol v kontexte rastúcej tureckej ambície vyvinúť a vyrábať strategické letecké systémy bez závislosti od zahraničných dodávateľov. Spoločnosť Baykar si v tom čase budovala meno vďaka účasti na programe [[Bayraktar Taktik İHA|Bayraktar TB2]]. Vývoj MIUS prebiehal najprv interne, bez verejnej publicity, a zrýchľoval sa po roku 2019, keď USA vylúčili Turecko z programu F-35 Lightning II v dôsledku nákupu ruského protilietadlového systému [[S-400]]. V júli 2021 Baykar prvýkrát verejne predstavil koncepčné návrhy a základné charakteristiky stroja. V novembri 2021 Baykar podpísal dve kľúčové zmluvy s ukrajinským podnikom Ivčenko-Progres: Zmluvu o dodávkach turboventilátorového motora AI-322 a Zmluvu o integrácii motora AI-25TLT. === Odhalenie názvu a prvý prototyp (2022) === V marci 2022 bol oficiálne zverejnený názov stroja: Kızılelma. Súčasne s odhalením názvu Selçuk Bayraktar potvrdil, že už prebieha montáž prvého prototypu. Tento prototyp bol slávnostne predstavený verejnosti na festivale vedy a technológie TEKNOFEST 2022. Prvý let Kızılelma sa uskutočnil v decembri 2022 – pred pôvodným termínom, ktorý Selçuk Bayraktar avizoval na rok 2023. Baykar tým preukázal výnimočnú schopnosť urýchliť vývoj v porovnaní s väčšinou konvenčných obranných programov. Prvý let prebehol z letiskovej základne Akyıldız v Čoru. === Testovacia fáza (2023 – 2025) === [[Súbor:Baykar Bayraktar Kızılelma 2.png|thumb|Kızılelma na lodi TCG Anadolu]] V priebehu roka 2023 Kızılelma rýchlo nazhromažďovala letové hodiny a testovala kľúčové schopnosti. Medzi významnými míľnikmi z tohto obdobia patria: * Január 2023: druhý let prototypu v polovici januára 2023. * Apríl 2023: skúšky vysokorýchlostného letu a manévrov. * 30. apríla 2023: Kızılelma letela vo formácii s [[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|F-16C]]. * Jún 2023: dosiahnutie výšky 9,5 km počas 12. testovacieho letu. Tretí prototyp, označený ako produkčný prototyp a považovaný za reprezentatívny vzor sériovej verzie, úspešne absolvoval prvý let 25. septembra 2024 z Leteckého tréningového a testovacieho centra AKINCI v Čoru. Tento kus je už vybavený celou sadou avionických systémov, vrátane produkčného AESA radaru MURAD-200A. V auguste 2025 Baykar formálne potvrdil spustenie sériovej výroby, čím sa Turecko stalo prvou krajinou na svete, ktorá hromadne vyrába prúdové bojové drony. Dňa 30. novembra 2025 Bayraktar Kızılelma dosiahla prelomový míľnik v histórii celosvetového letectva: úspešne zasiahla a zničila vzdušný cieľ raketou BVR (Beyond Visual Range) vzduch-vzduch. Išlo o prvý verejne zdokumentovaný prípad, keď bezpilotné bojové lietadlo vystrelilo radarom navádzanú strelu vzduch-vzduch a zničilo prúdový dronový cieľ. Test prebehol nad Čiernym morom nedaleko Sinopu. Kızılelma letela vo formácii piatich lietadiel s F-16, pričom Bayraktar AKINCI UCAV zachytával priebeh z vzduchu. Turecký dron detegoval rýchlostný tryskový dronový cieľ pomocou palubného AESA radaru MURAD, zameral ho a vystrelil raketu GÖKDOGˈAN BVR vyvinutú spoločnosťou TÜBİTAK SAGE. Raketa zasiahla cieľ s plnou presnosťou. Dňa 17. decembra 2025 dva exempláre Bayraktar Kızılelma uskutočnili prvý autonómny let v tesnej formácii dvoch bezpilotných stíhacích lietadiel v histórii svetového letectva. Oba stroje leteli autonómne a bez zásahu operátora, koordinujúc trajektóriu a udržiavajúc vzájomnú vzdialenosť pomocou umelej inteligencie. == Konštrukcia == === Drak === Kızılelma má aerodynamický dizajn optimalizovaný pre dosiahnutie nízkej radarovej odrazovej plochy (RCS). Tvarová redukcia RCS bola jednou z kľúčových konštrukčných priorít, preto sa vizuálne podobá na moderné stíhačky 5. generácie. Aby sa pri vedení bojových misií minimalizovalo RCS čo najviac, lietadlo má v trupe zabudované priestory pre nesenie zbraní. S dĺžkou {{m|14.5|m}} a rozpätím krídel {{m|10|m}} je dostatočne kompaktná na to, aby bola spôsobilá aj na operácie z paluby lietadla. === Pohonná sústava === V súčasnej produkčnej verzii (Kızılelma-A) je dron poháňaný turboventilátorovým motorom Ivčenko-Progress AI-25TLT, pôvodne ukrajinskej výroby, modifikovaným pre potreby programu MIUS. Do budúcna Baykar plánuje nahradiť túto jednotku domácim motorom TF6000 vyvíjaným spoločnosťou TEI (Tusas Engine Industries). Tento motor má zaručiť plnú technologickú suverenitu Turecka v oblasti pohonných jednotiek bojových dronov a slúžiť aj pre varianty B a C. Verzia Kızılelma-A je podzvuková. Plánované varianty Kızılelma-B a Kızılelma-C majú byť nadzvukové, pričom Kızılelma-C má mať dvojmotorovú konfiguráciu, čo výrazne zvýši výkon a dolet. Vďaka prúdovému motoru dosahuje Kızılelma-A cestovnú rýchlosť Mach 0,6 a maximálnu rýchlosť Mach 0,9. Má bojový rádius {{km|926|m}}, dostup {{km|13716|m}} a letovú vytrvalosť viac ako tri hodiny. Dron má maximálnu vzletovú hmotnosť približne {{kg|8500}} a môže niesť až {{kg|1500}} užitočného zaťaženia vrátane presne navádzanej munície, rakiet vzduch-vzduch a modulov elektronického boja. === Avionika a senzory === Kľúčovým senzorovým systémom Kızılelma je radar MURAD-200A vyvinutý spoločnosťou Aselsan. MURAD je prvým tureckým domácim AESA radarom integrovaným do bezpilotnej stíhačky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Taylor | meno = Edwin | autor = | odkaz na autora = | titul = Bayraktar Kızılelma: Turkey’s 5th-Gen Unmanned Fighter Jet | url = https://greydynamics.com/bayraktar-kizilelma-turkeys-5th-gen-unmanned-fighter-jet/ | vydavateľ = greydynamics.com | miesto = | dátum vydania = 2025-05-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> Radar Kızılelma dokázal úspešne detegovať, sledovať a zamerať prúdový dron počas streleckého testu 30. novembra 2025. Ďalšie senzorové systémy: * Infračervený vyhľadávací a sledovací systém KARAT-100. * Elektrooptický zameriavací systém TOYGUN-100.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Akarsu | meno = Ozan | autor = | odkaz na autora = | titul = KIZILELMA, KARAT sensörü ile 110 kilometreden hedef tespit etti | url = https://tabyadijital.com/kizilelma-karat-sensoru-ile-110-kilometreden-hedef-tespit-etti/ | vydavateľ = tabyadijital.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> * Misijný počítač s AI pre podporu autonómneho rozhodovania, identifikácie cieľov a taktických manévrov. Dron je schopný zdieľať dáta v reálnom čase s pozemnými, vzdušnými a lodnými platformami. Kızılelma dokáže plniť funkciu "loyal wingman", t.j. fungovať ako autonómny sprievodný dron popri pilotovanej stíhačke. === Výzbroj === Kızılelma môže niesť výzbroj v dvoch interných závesných bodoch a na šiestich externých (pod krídlami). Má integrované strely vzduch-vzduch stredného dosahu Gökdoğan s aktívnym radarovým navádzaním a dosahom viac ako {{km|65|m}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = GÖKDOĞAN - Beyond Visual Range Air-to-Air Missile | url = https://www.sage.tubitak.gov.tr/en/air-air-missiles/gokdogan/ | vydavateľ = sage.tubitak.gov.tr | miesto = | dátum vydania = 2024-03-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> V budúcnosti zrejme bude vyzbrojená aj raketami vzduch-vzduch krátkeho dosahu a presne navádzanou muníciou vzduch-zem. == Špecifikácie == === Technické údaje === * '''Posádka:''' 0 * '''Dĺžka''': {{m|14.5|m}} * '''Rozpätie krídel''': {{m|10|m}} * '''Výška''': {{m|3.5|m}} * '''[[Maximálna vzletová hmotnosť]]''': {{kg|8500}} * '''[[Hnacia jednotka lietadla|Pohonná jednotka]]''': 1 × [[turboventilátorový motor]] Ivčenko AI-25TLT s ťahom 16.9 kN === Výkony === * '''Maximálna rýchlosť''': [[Machovo číslo|Mach]] 0,9 * '''Bojový dolet''': {{km|926|m}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Casimiro | meno = Christine | autor = | odkaz na autora = | titul = Turkey’s Baykar Begins Serial Production of Kızılelma Combat Drone | url = https://thedefensepost.com/2025/08/06/turkey-baykar-serial-production-kizilelma/ | vydavateľ = thedefensepost.com | miesto = | dátum vydania = 2025-08-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> * '''Dostup''': {{km|13716|m}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = We Are Baykar | url = https://baykartech.com/en/uav/bayraktar-kizilelma/ | vydavateľ = baykartech.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> === Výzbroj === * '''Protilietadlové rakety''': ** [[Gökdoğan]] == Referencie == {{Referencie}} {{Portál|Letectvo|Letecký|}} [[Kategória:Bezpilotné vojenské lietadlá]] 37bgtr6anu218sw8hx1l0j85ctlv8ou 8205882 8205744 2026-04-29T18:21:59Z ~2026-20335-96 290941 8205882 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo | názov = Kızılelma | obrázok = Obrázok: Bayraktar Kizilelma UCAV at Teknofest 2023 in Istanbul.jpg | text = Kızılelma na leteckej šou Teknofest 2023 | typ = bezpilotné bojové lietadlo | výrobca = Bayraktar | konštruktér = | prvý let = [[14. december]] [[2022]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Saballa | meno = Joe | autor = | odkaz na autora = | titul = Turkey’s Supersonic ‘Kizilelma’ Combat Drone Completes Maiden Flight | url = https://thedefensepost.com/2022/12/15/turkey-kizilelma-drone-flight/ | vydavateľ = thedefensepost.com | miesto = | dátum vydania = 2022-12-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> | zavedený = | vyradený = | výroba = | vyrobených kusov = 2 sériové a 5 prototypov | charakter = v službe | cena za kus = | varianty = | hlavný používateľ = [[Ozbrojené sily Turecka]] | viac používateľov = }} '''Kızılelma''' ({{vjz|tur|Kızılelma|''Červené jablko''}}) je turecké bezpilotné bojové lietadlo vyvinuté spoločnosťou Baykar Technologies. Je to prvé prúdovo poháňané bojové bezpilotné lietadlo [[Turecko|Turecka]] a zároveň prvý stroj svojho druhu na svete vybavený radarom s aktívnym elektronickým skenovaním (AESA), schopný viesť vzdušný boj za hranicou vizuálneho dosahu (BVR – Beyond Visual Range) a vykonávať misie s plnou autonómiou založenou na umelej inteligencii. Oficiálny názov Kızılelma má hlboký symbolický význam: v tureckej kultúre a stredovekej epike predstavuje Červené jablko nedosiahnuteľný cieľ, symbol výzvy a ambície. Pre Baykar je Kızılelma stelesnením dlhodobej túžby. Je to zároveň strategická odpoveď Turecka na dlhodobú závislosť od zahraničných nákupov bojových lietadiel – predovšetkým potom, čo USA zamedzili tureckej účasti v programe [[Lockheed Martin F-35 Lightning II|F-35 Lightning II]]. == Vznik a vývoj == === Konceptuálna fáza a program MIUS (2013 – 2021) === Prvé koncepčné štúdie programu, ktorý neskôr dostal označenie MIUS (Muharip İnsansız Uçak Sistemi – Bojový bezpilotný letecký systém), začali v roku 2013. Program vznikol v kontexte rastúcej tureckej ambície vyvinúť a vyrábať strategické letecké systémy bez závislosti od zahraničných dodávateľov. Spoločnosť Baykar si v tom čase budovala meno vďaka účasti na programe [[Bayraktar Taktik İHA|Bayraktar TB2]]. Vývoj MIUS prebiehal najprv interne, bez verejnej publicity, a zrýchľoval sa po roku 2019, keď USA vylúčili Turecko z programu F-35 Lightning II v dôsledku nákupu ruského protilietadlového systému [[S-400]]. V júli 2021 Baykar prvýkrát verejne predstavil koncepčné návrhy a základné charakteristiky stroja. V novembri 2021 Baykar podpísal dve kľúčové zmluvy s ukrajinským podnikom Ivčenko-Progres: Zmluvu o dodávkach turboventilátorového motora AI-322 a Zmluvu o integrácii motora AI-25TLT. === Odhalenie názvu a prvý prototyp (2022) === V marci 2022 bol oficiálne zverejnený názov stroja: Kızılelma. Súčasne s odhalením názvu Selçuk Bayraktar potvrdil, že už prebieha montáž prvého prototypu. Tento prototyp bol slávnostne predstavený verejnosti na festivale vedy a technológie TEKNOFEST 2022. Prvý let Kızılelma sa uskutočnil v decembri 2022 – pred pôvodným termínom, ktorý Selçuk Bayraktar avizoval na rok 2023. Baykar tým preukázal výnimočnú schopnosť urýchliť vývoj v porovnaní s väčšinou konvenčných obranných programov. Prvý let prebehol z letiskovej základne Akyıldız v Čoru. === Testovacia fáza (2023 – 2025) === [[Súbor:Baykar Bayraktar Kızılelma 2.png|thumb|Kızılelma na lodi TCG Anadolu]] V priebehu roka 2023 Kızılelma rýchlo nazhromažďovala letové hodiny a testovala kľúčové schopnosti. Medzi významnými míľnikmi z tohto obdobia patria: * Január 2023: druhý let prototypu v polovici januára 2023. * Apríl 2023: skúšky vysokorýchlostného letu a manévrov. * 30. apríla 2023: Kızılelma letela vo formácii s [[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|F-16C]]. * Jún 2023: dosiahnutie výšky 9,5 km počas 12. testovacieho letu. Tretí prototyp, označený ako produkčný prototyp a považovaný za reprezentatívny vzor sériovej verzie, úspešne absolvoval prvý let 25. septembra 2024 z Leteckého tréningového a testovacieho centra AKINCI v Čoru. Tento kus je už vybavený celou sadou avionických systémov, vrátane produkčného AESA radaru MURAD-200A. V auguste 2025 Baykar formálne potvrdil spustenie sériovej výroby, čím sa Turecko stalo prvou krajinou na svete, ktorá hromadne vyrába prúdové bojové drony. Dňa 30. novembra 2025 Bayraktar Kızılelma dosiahla prelomový míľnik v histórii celosvetového letectva: úspešne zasiahla a zničila vzdušný cieľ raketou BVR (Beyond Visual Range) vzduch-vzduch. Išlo o prvý verejne zdokumentovaný prípad, keď bezpilotné bojové lietadlo vystrelilo radarom navádzanú strelu vzduch-vzduch a zničilo prúdový dronový cieľ. Test prebehol nad Čiernym morom nedaleko Sinopu. Kızılelma letela vo formácii piatich lietadiel s F-16, pričom Bayraktar AKINCI UCAV zachytával priebeh z vzduchu. Turecký dron detegoval rýchlostný tryskový dronový cieľ pomocou palubného AESA radaru MURAD, zameral ho a vystrelil raketu GÖKDOGˈAN BVR vyvinutú spoločnosťou TÜBİTAK SAGE. Raketa zasiahla cieľ s plnou presnosťou. Dňa 17. decembra 2025 dva exempláre Bayraktar Kızılelma uskutočnili prvý autonómny let v tesnej formácii dvoch bezpilotných stíhacích lietadiel v histórii svetového letectva. Oba stroje leteli autonómne a bez zásahu operátora, koordinujúc trajektóriu a udržiavajúc vzájomnú vzdialenosť pomocou umelej inteligencie. == Konštrukcia == === Drak === Kızılelma má aerodynamický dizajn optimalizovaný pre dosiahnutie nízkej radarovej odrazovej plochy (RCS). Tvarová redukcia RCS bola jednou z kľúčových konštrukčných priorít, preto sa vizuálne podobá na moderné stíhačky 5. generácie. Aby sa pri vedení bojových misií minimalizovalo RCS čo najviac, lietadlo má v trupe zabudované priestory pre nesenie zbraní. S dĺžkou {{m|14.5|m}} a rozpätím krídel {{m|10|m}} je dostatočne kompaktná na to, aby bola spôsobilá aj na operácie z paluby lietadla. === Pohonná sústava === V súčasnej produkčnej verzii (Kızılelma-A) je dron poháňaný turboventilátorovým motorom Ivčenko-Progress AI-25TLT, pôvodne ukrajinskej výroby, modifikovaným pre potreby programu MIUS. Do budúcna Baykar plánuje nahradiť túto jednotku domácim motorom TF6000 vyvíjaným spoločnosťou TEI (Tusas Engine Industries). Tento motor má zaručiť plnú technologickú suverenitu Turecka v oblasti pohonných jednotiek bojových dronov a slúžiť aj pre varianty B a C. Verzia Kızılelma-A je podzvuková. Plánované varianty Kızılelma-B a Kızılelma-C majú byť nadzvukové, pričom Kızılelma-C má mať dvojmotorovú konfiguráciu, čo výrazne zvýši výkon a dolet. Vďaka prúdovému motoru dosahuje Kızılelma-A cestovnú rýchlosť Mach 0,6 a maximálnu rýchlosť Mach 0,9. Má bojový rádius {{km|926|m}}, dostup {{km|13716|m}} a letovú vytrvalosť viac ako tri hodiny. Dron má maximálnu vzletovú hmotnosť približne {{kg|8500}} a môže niesť až {{kg|1500}} užitočného zaťaženia vrátane presne navádzanej munície, rakiet vzduch-vzduch a modulov elektronického boja. === Avionika a senzory === Kľúčovým senzorovým systémom Kızılelma je radar MURAD-200A vyvinutý spoločnosťou Aselsan. MURAD je prvým tureckým domácim AESA radarom integrovaným do bezpilotnej stíhačky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Taylor | meno = Edwin | autor = | odkaz na autora = | titul = Bayraktar Kızılelma: Turkey’s 5th-Gen Unmanned Fighter Jet | url = https://greydynamics.com/bayraktar-kizilelma-turkeys-5th-gen-unmanned-fighter-jet/ | vydavateľ = greydynamics.com | miesto = | dátum vydania = 2025-05-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> Radar Kızılelma dokázal úspešne detegovať, sledovať a zamerať prúdový dron počas streleckého testu 30. novembra 2025. Ďalšie senzorové systémy: * Infračervený vyhľadávací a sledovací systém KARAT-100. * Elektrooptický zameriavací systém TOYGUN-100.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Akarsu | meno = Ozan | autor = | odkaz na autora = | titul = KIZILELMA, KARAT sensörü ile 110 kilometreden hedef tespit etti | url = https://tabyadijital.com/kizilelma-karat-sensoru-ile-110-kilometreden-hedef-tespit-etti/ | vydavateľ = tabyadijital.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> * Misijný počítač s AI pre podporu autonómneho rozhodovania, identifikácie cieľov a taktických manévrov. Dron je schopný zdieľať dáta v reálnom čase s pozemnými, vzdušnými a lodnými platformami. Kızılelma dokáže plniť funkciu "loyal wingman", t.j. fungovať ako autonómny sprievodný dron popri pilotovanej stíhačke. === Výzbroj === Kızılelma môže niesť výzbroj v dvoch interných závesných bodoch a na šiestich externých (pod krídlami). Má integrované strely vzduch-vzduch stredného dosahu Gökdoğan s aktívnym radarovým navádzaním a dosahom viac ako {{km|65|m}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = GÖKDOĞAN - Beyond Visual Range Air-to-Air Missile | url = https://www.sage.tubitak.gov.tr/en/air-air-missiles/gokdogan/ | vydavateľ = sage.tubitak.gov.tr | miesto = | dátum vydania = 2024-03-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> V budúcnosti zrejme bude vyzbrojená aj raketami vzduch-vzduch krátkeho dosahu a presne navádzanou muníciou vzduch-zem. == Špecifikácie == === Technické údaje === * '''Posádka:''' 0 * '''Dĺžka''': {{m|14.5|m}} * '''Rozpätie krídel''': {{m|10|m}} * '''Výška''': {{m|3.5|m}} * '''[[Maximálna vzletová hmotnosť]]''': {{kg|8500}} * '''[[Hnacia jednotka lietadla|Pohonná jednotka]]''': 1 × [[turboventilátorový motor]] Ivčenko AI-25TLT s ťahom 16.9 kN === Výkony === * '''Maximálna rýchlosť''': [[Machovo číslo|Mach]] 0,9 * '''Bojový dolet''': {{km|926|m}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Casimiro | meno = Christine | autor = | odkaz na autora = | titul = Turkey’s Baykar Begins Serial Production of Kızılelma Combat Drone | url = https://thedefensepost.com/2025/08/06/turkey-baykar-serial-production-kizilelma/ | vydavateľ = thedefensepost.com | miesto = | dátum vydania = 2025-08-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> * '''Dostup''': {{km|13716|m}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = We Are Baykar | url = https://baykartech.com/en/uav/bayraktar-kizilelma/ | vydavateľ = baykartech.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }}</ref> === Výzbroj === * '''Protilietadlové rakety''': ** [[Gökdoğan]] == Referencie == {{Referencie}} {{Portál|Letectvo|Letecký|}} [[Kategória:Turecké vojenské lietadlá]] [[Kategória:Bezpilotné vojenské lietadlá]] [[Kategória:Lietadlá typu stealth]] tuungtugmklws347uvgykzphlrpezi3 Dom múzeum Stankeho Dimitrova – Mareka 0 749426 8205757 2026-04-29T15:04:45Z Gitanes232 142243 vytvorenie článku 8205757 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- \\\*\\\*\\\* Heading \\\*\\\*\\\* --> | name = Dom múzeum Stankeho Dimitrova{{--}}Mareka | native_name = Къща музей „Станке Димитров{{--}}Марек“ | other_name = Dom Stankeho Dimitrova | category = dom/múzemu <!-- \\\*\\\*\\\* Image \\\*\\\*\\\* --> | image = House-museumOfStankeDimitrov-Dupnitsa01.jpg | image_caption = celkový pohľad na budovu zo severovýchodu <!-- \\\*\\\*\\\* Name \\\*\\\*\\\* --> | etymology = podľa bulharského komunistického činiteľa{{--}}[[Stanke Dimitrov|Stankeho Dimitrova]] | official_name = | nickname = <!-- \\\*\\\*\\\* Country etc. \\\*\\\*\\\* --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendil]] | region_type = Oblasť | district = [[Dupnica (okres)|Dupnica]] | commune_type = Mesto | commune = [[Dupnica]] | municipality_type = | municipality = <!-- \\\*\\\*\\\* Family \\\*\\\*\\\* --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- \\\*\\\*\\\* Locations \\\*\\\*\\\* --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =15| lat_s =50.41 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =7| long_s =7.39 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- \\\*\\\*\\\* Dimensions \\\*\\\*\\\* --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- \\\*\\\*\\\* Features \\\*\\\*\\\* --> | author = | style = | material = <!-- \\\*\\\*\\\* History \\\& management \\\*\\\*\\\* --> | established = [[1912]] | date = [[1954]] | date_type = Založenie múzea | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- \\\*\\\*\\\* Acess \\\*\\\*\\\* --> | public = | access = <!-- \\\*\\\*\\\* Free frields \\\*\\\*\\\* --> | free = zachovalý, reštaurovaný | free_type = Stav | free1 = | free1_type = <!-- \\\*\\\*\\\* Maps \\\*\\\*\\\* --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- \\\*\\\*\\\* Websites \\\*\\\*\\\* --> | commons = Stanke Dimitrov-Marek house-museum, Dupnitsa | statistics = | statistics_type = | website = <!-- \\\*\\\*\\\* Footnotes \\\*\\\*\\\* --> | footnotes = }} '''Dom múzeum Stankeho Dimitrova{{--}}Mareka''' ({{vjz|bul|Къща музей „Станке Димитров{{--}}Марек“|''Kăšta muzej „Stanke Dimitrov{{--}}Marek“''}}),<ref name="darik.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Darik news | odkaz na autora = | titul = Къщата-музей на Станке Димитров-Марек в Дупница не работи от години | url = https://darik.bg/kastata-muzei-na-stanke-dimitrov-marek-v-dupnica-ne-raboti-ot-godini | vydavateľ = darik.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="dupnicanews.eu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Дупнишкия дом отпреди век оживя в експозиция | url = https://dupnicanews.eu/12028-02-03-2023-16-33 | vydavateľ = dupnicanews.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="1dupnicanews.eu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Къщата на Марек става музей на градския бит в Дупница | url = https://dupnicanews.eu/10479-2021-02-03-09-57-18 | vydavateľ = dupnicanews.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> alebo len '''Dom Stankeho Dimitrova''' ({{vjz|bul|Къща на Станке Димитров|''Kăšta na Stanke Dimitrov''}})<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Дупница | url = http://ninkn.bg/documents/download/512 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="kamerton.news">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Камертон | odkaz na autora = | titul = Откриват етнографска сбирка в къщата на Станке Димитров | url = https://kamerton.news/content/content/details/327/lang/1 | vydavateľ = kamerton.news | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> je obytný [[Dom (objekt)|dom]] zo začiatku [[20. storočie|20. storočia]], v súčasnosti fungujúci ako [[múzeum]], ktorý sa nachádza v meste [[Dupnica]] v [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendilskej oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="focus-news.net">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Венцеслав ИЛЧЕВ | odkaz na autora = | titul = Показват градския бит в Дупница в първата половина на ХХ век | url = https://www.focus-news.net/novini/regioni/Pokazvat-gradskiya-bit-v-Dupnica-v-purvata-polovina-na-HH-vek-1585323 | vydavateľ = focus-news.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="darik.bg" /> Stavba má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> Dom patrí pod správu [[Historické múzeum (Dupnica)|dupnického historického múzea]].<ref name="kamerton.news" /><ref name="darik.bg" /> == Dejiny == Dom bol postavený v roku [[1912]].<ref name="focus-news.net" /> V roku [[1954]] bolo v dome otvorené múzeum venované osobe bulharského komunistického činiteľa [[Stanke Dimitrov|Stankeho Dimitrova]].<ref name="darik.bg" /> V roku [[1974]] získala stavba štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> Po spoločenských zmenách v roku [[1989]] sa dom prestal využívať ako múzeum a niekoľko desaťročí nebol využitý.<ref name="kamerton.news" /><ref name="darik.bg" /> V roku [[2017]] bolo rozhodnuté, že dom bude rekonštruovaný a že v ňom bude umiestnená etnografická expozícia. Rozhodnutie padlo pri príležitosti dvadsiatehopiateho výročia od založenia historického múzea v Dupnici.<ref name="kamerton.news" /> Partnerom rekonštrukcie a založenia etnografickej expozície bola radnica okresu Kumanovo v [[Severné Macedónsko|Severnom Macedónsku]].<ref name="1dupnicanews.eu" /> V roku [[2023]] dupnické historické múzeum v dome otvorilo etnografickú expozíciu.<ref name="focus-news.net" /><ref name="dupnicanews.eu" /> [[Súbor:House-museumOfStankeDimitrov-Dupnitsa04.jpg|Pohľad na basreliéf na fasáde zobrazujúci Stankeho Dimitrova|náhľad|vľavo]] V roku [[2025]] bol reštaurovaný a odhalený basreliéf Stankeho Dimitrova na [[Fasáda|fasáde]] budovy.<ref name="struma.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = struma.bg | odkaz na autora = | titul = struma.bg | url = https://struma.bg/%D0%BE%D1%82%D0%BA%D1%80%D0%B8%D1%85%D0%B0-%D1%80%D0%B5%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%B2%D1%80%D0%B8%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%B8%D1%8F-%D0%B1%D0%B0%D1%80%D0%B5%D0%BB%D0%B5%D1%84-%D0%BD%D0%B0-%D1%81%D1%82%D0%B0/ | vydavateľ = struma.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Charakteristika == Dom je dvojposchodový s pivnicou. Steny somu sú vyztužená drevenými trámami. Jednotlivé poschodia sú prepojené vnútorným [[schodisko]]m. Podlahová konštrukcia je na všetkých poschodiach drevená.<ref name="darik.bg" /> Na prvom poschodí sa nachádzal obchod hlavy rodiny Stankeho Dimitrova, ktorý bol obuvník, na druhom poschodí sa nachádzala obytná časť.<ref name="focus-news.net" /> Na fasáde domu sa nachádza [[basreliéf]] zobrazujúci Stankeho Dimitrova.<ref name="struma.bg" /> == Múzeum == Múzeum bolo otvorené v roku [[1954]], pričom bolo dedikované osobe a životu bulharského komunistického činiteľa [[Stanke Dimitrov|Stankeho Dimitrova]].<ref name="darik.bg" /> Od roku [[2023]] sa v dome nachádza etnografická expozícia dupnického historického múzea pod názvom ''Ľudia a domy. Mestský život v prvej polovici 20. storočia'' ({{vjz|bul|Хора и къщи. Градски бит от първата половина на ХХ век|''Chora i kăšti. Gradski bit ot părvata polovina na XX vek''}}).<ref name="focus-news.net" /><ref name="dupnicanews.eu" /> Expozícia je umiestnená v štyroch samostatných miestnostiach, ktoré predstavujú mestský život{{--}}obývačka, spálňa, pracovňa a kuchyňa.<ref name="focus-news.net" /> Časť exponátov do expozície venovali obyvatelia Dupnice.<ref name="focus-news.net" /><ref name="dupnicanews.eu" /> Každá z miestností je vybavená nábytkom, charakteristickým pre obdobie po oslobodení Bulharska.<ref name="dupnicanews.eu" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1974]] je dom vedený ako kultúrna pamiatka národného významu pre historickú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" / == Galéria == <gallery> House-museumOfStankeDimitrov-Dupnitsa05.jpg|pohľad na dom z juhovýchodu House-museumOfStankeDimitrov-Dupnitsa02.jpg|pohľad na severnú časť domu Къщата на Станке Димитров.jpg|pohľad na dom na historickej fotografii </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Stanke Dimitrov-Marek house-museum, Dupnitsa}} [[Kategória:Stavby v Dupnici]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Domy v Dupnici]] [[Kategória:Architektúra z 1912]] [[Kategória:Múzeá v Bulharsku]] [[Kategória:Etnografické múzeá]] [[Kategória:Organizácie založené v 1954]] 1o49x98ztgt18jla0ys3qcy1y8odjpo 8205758 8205757 2026-04-29T15:05:31Z Gitanes232 142243 fix 8205758 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- \\\*\\\*\\\* Heading \\\*\\\*\\\* --> | name = Dom múzeum Stankeho Dimitrova{{--}}Mareka | native_name = Къща музей „Станке Димитров{{--}}Марек“ | other_name = Dom Stankeho Dimitrova | category = dom/múzemu <!-- \\\*\\\*\\\* Image \\\*\\\*\\\* --> | image = House-museumOfStankeDimitrov-Dupnitsa01.jpg | image_caption = celkový pohľad na budovu zo severovýchodu <!-- \\\*\\\*\\\* Name \\\*\\\*\\\* --> | etymology = podľa bulharského komunistického činiteľa{{--}}[[Stanke Dimitrov|Stankeho Dimitrova]] | official_name = | nickname = <!-- \\\*\\\*\\\* Country etc. \\\*\\\*\\\* --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendil]] | region_type = Oblasť | district = [[Dupnica (okres)|Dupnica]] | commune_type = Mesto | commune = [[Dupnica]] | municipality_type = | municipality = <!-- \\\*\\\*\\\* Family \\\*\\\*\\\* --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- \\\*\\\*\\\* Locations \\\*\\\*\\\* --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =15| lat_s =50.41 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =7| long_s =7.39 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- \\\*\\\*\\\* Dimensions \\\*\\\*\\\* --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- \\\*\\\*\\\* Features \\\*\\\*\\\* --> | author = | style = | material = <!-- \\\*\\\*\\\* History \\\& management \\\*\\\*\\\* --> | established = [[1912]] | date = [[1954]] | date_type = Založenie múzea | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- \\\*\\\*\\\* Acess \\\*\\\*\\\* --> | public = | access = <!-- \\\*\\\*\\\* Free frields \\\*\\\*\\\* --> | free = zachovalý, reštaurovaný | free_type = Stav | free1 = | free1_type = <!-- \\\*\\\*\\\* Maps \\\*\\\*\\\* --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- \\\*\\\*\\\* Websites \\\*\\\*\\\* --> | commons = Stanke Dimitrov-Marek house-museum, Dupnitsa | statistics = | statistics_type = | website = <!-- \\\*\\\*\\\* Footnotes \\\*\\\*\\\* --> | footnotes = }} '''Dom múzeum Stankeho Dimitrova{{--}}Mareka''' ({{vjz|bul|Къща музей „Станке Димитров{{--}}Марек“|''Kăšta muzej „Stanke Dimitrov{{--}}Marek“''}}),<ref name="darik.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Darik news | odkaz na autora = | titul = Къщата-музей на Станке Димитров-Марек в Дупница не работи от години | url = https://darik.bg/kastata-muzei-na-stanke-dimitrov-marek-v-dupnica-ne-raboti-ot-godini | vydavateľ = darik.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="dupnicanews.eu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Дупнишкия дом отпреди век оживя в експозиция | url = https://dupnicanews.eu/12028-02-03-2023-16-33 | vydavateľ = dupnicanews.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="1dupnicanews.eu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Къщата на Марек става музей на градския бит в Дупница | url = https://dupnicanews.eu/10479-2021-02-03-09-57-18 | vydavateľ = dupnicanews.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> alebo len '''Dom Stankeho Dimitrova''' ({{vjz|bul|Къща на Станке Димитров|''Kăšta na Stanke Dimitrov''}})<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Дупница | url = http://ninkn.bg/documents/download/512 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="kamerton.news">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Камертон | odkaz na autora = | titul = Откриват етнографска сбирка в къщата на Станке Димитров | url = https://kamerton.news/content/content/details/327/lang/1 | vydavateľ = kamerton.news | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> je obytný [[Dom (objekt)|dom]] zo začiatku [[20. storočie|20. storočia]], v súčasnosti fungujúci ako [[múzeum]], ktorý sa nachádza v meste [[Dupnica]] v [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendilskej oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="focus-news.net">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Венцеслав ИЛЧЕВ | odkaz na autora = | titul = Показват градския бит в Дупница в първата половина на ХХ век | url = https://www.focus-news.net/novini/regioni/Pokazvat-gradskiya-bit-v-Dupnica-v-purvata-polovina-na-HH-vek-1585323 | vydavateľ = focus-news.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="darik.bg" /> Stavba má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> Dom patrí pod správu [[Historické múzeum (Dupnica)|dupnického historického múzea]].<ref name="kamerton.news" /><ref name="darik.bg" /> == Dejiny == Dom bol postavený v roku [[1912]].<ref name="focus-news.net" /> V roku [[1954]] bolo v dome otvorené múzeum venované osobe bulharského komunistického činiteľa [[Stanke Dimitrov|Stankeho Dimitrova]].<ref name="darik.bg" /> V roku [[1974]] získala stavba štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> Po spoločenských zmenách v roku [[1989]] sa dom prestal využívať ako múzeum a niekoľko desaťročí nebol využitý.<ref name="kamerton.news" /><ref name="darik.bg" /> V roku [[2017]] bolo rozhodnuté, že dom bude rekonštruovaný a že v ňom bude umiestnená etnografická expozícia. Rozhodnutie padlo pri príležitosti dvadsiatehopiateho výročia od založenia historického múzea v Dupnici.<ref name="kamerton.news" /> Partnerom rekonštrukcie a založenia etnografickej expozície bola radnica okresu Kumanovo v [[Severné Macedónsko|Severnom Macedónsku]].<ref name="1dupnicanews.eu" /> V roku [[2023]] dupnické historické múzeum v dome otvorilo etnografickú expozíciu.<ref name="focus-news.net" /><ref name="dupnicanews.eu" /> [[Súbor:House-museumOfStankeDimitrov-Dupnitsa04.jpg|Pohľad na basreliéf na fasáde zobrazujúci Stankeho Dimitrova|náhľad|vľavo]] V roku [[2025]] bol reštaurovaný a odhalený basreliéf Stankeho Dimitrova na [[Fasáda|fasáde]] budovy.<ref name="struma.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = struma.bg | odkaz na autora = | titul = struma.bg | url = https://struma.bg/%D0%BE%D1%82%D0%BA%D1%80%D0%B8%D1%85%D0%B0-%D1%80%D0%B5%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%B2%D1%80%D0%B8%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%B8%D1%8F-%D0%B1%D0%B0%D1%80%D0%B5%D0%BB%D0%B5%D1%84-%D0%BD%D0%B0-%D1%81%D1%82%D0%B0/ | vydavateľ = struma.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Charakteristika == Dom je dvojposchodový s pivnicou. Steny somu sú vyztužená drevenými trámami. Jednotlivé poschodia sú prepojené vnútorným [[schodisko]]m. Podlahová konštrukcia je na všetkých poschodiach drevená.<ref name="darik.bg" /> Na prvom poschodí sa nachádzal obchod hlavy rodiny Stankeho Dimitrova, ktorý bol obuvník, na druhom poschodí sa nachádzala obytná časť.<ref name="focus-news.net" /> Na fasáde domu sa nachádza [[basreliéf]] zobrazujúci Stankeho Dimitrova.<ref name="struma.bg" /> == Múzeum == Múzeum bolo otvorené v roku [[1954]], pričom bolo dedikované osobe a životu bulharského komunistického činiteľa [[Stanke Dimitrov|Stankeho Dimitrova]].<ref name="darik.bg" /> Od roku [[2023]] sa v dome nachádza etnografická expozícia dupnického historického múzea pod názvom ''Ľudia a domy. Mestský život v prvej polovici 20. storočia'' ({{vjz|bul|Хора и къщи. Градски бит от първата половина на ХХ век|''Chora i kăšti. Gradski bit ot părvata polovina na XX vek''}}).<ref name="focus-news.net" /><ref name="dupnicanews.eu" /> Expozícia je umiestnená v štyroch samostatných miestnostiach, ktoré predstavujú mestský život{{--}}obývačka, spálňa, pracovňa a kuchyňa.<ref name="focus-news.net" /> Časť exponátov do expozície venovali obyvatelia Dupnice.<ref name="focus-news.net" /><ref name="dupnicanews.eu" /> Každá z miestností je vybavená nábytkom, charakteristickým pre obdobie po oslobodení Bulharska.<ref name="dupnicanews.eu" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1974]] je dom vedený ako kultúrna pamiatka národného významu pre historickú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> House-museumOfStankeDimitrov-Dupnitsa05.jpg|pohľad na dom z juhovýchodu House-museumOfStankeDimitrov-Dupnitsa02.jpg|pohľad na severnú časť domu Къщата на Станке Димитров.jpg|pohľad na dom na historickej fotografii </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Stanke Dimitrov-Marek house-museum, Dupnitsa}} [[Kategória:Stavby v Dupnici]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Domy v Dupnici]] [[Kategória:Architektúra z 1912]] [[Kategória:Múzeá v Bulharsku]] [[Kategória:Etnografické múzeá]] [[Kategória:Organizácie založené v 1954]] 50eupr1r0plcqw3lzx7i265dg0rsyuu 8205775 8205758 2026-04-29T15:08:23Z Gitanes232 142243 fix 8205775 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- \\\*\\\*\\\* Heading \\\*\\\*\\\* --> | name = Dom múzeum Stankeho Dimitrova{{--}}Mareka | native_name = Къща музей „Станке Димитров{{--}}Марек“ | other_name = Dom Stankeho Dimitrova | category = dom/múzem <!-- \\\*\\\*\\\* Image \\\*\\\*\\\* --> | image = House-museumOfStankeDimitrov-Dupnitsa01.jpg | image_caption = celkový pohľad na budovu zo severovýchodu <!-- \\\*\\\*\\\* Name \\\*\\\*\\\* --> | etymology = podľa bulharského komunistického činiteľa{{--}}[[Stanke Dimitrov|Stankeho Dimitrova]] | official_name = | nickname = <!-- \\\*\\\*\\\* Country etc. \\\*\\\*\\\* --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendil]] | region_type = Oblasť | district = [[Dupnica (okres)|Dupnica]] | commune_type = Mesto | commune = [[Dupnica]] | municipality_type = | municipality = <!-- \\\*\\\*\\\* Family \\\*\\\*\\\* --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- \\\*\\\*\\\* Locations \\\*\\\*\\\* --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =15| lat_s =50.41 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =7| long_s =7.39 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- \\\*\\\*\\\* Dimensions \\\*\\\*\\\* --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- \\\*\\\*\\\* Features \\\*\\\*\\\* --> | author = | style = | material = <!-- \\\*\\\*\\\* History \\\& management \\\*\\\*\\\* --> | established = [[1912]] | date = [[1954]] | date_type = Založenie múzea | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- \\\*\\\*\\\* Acess \\\*\\\*\\\* --> | public = | access = <!-- \\\*\\\*\\\* Free frields \\\*\\\*\\\* --> | free = zachovalý, reštaurovaný | free_type = Stav | free1 = | free1_type = <!-- \\\*\\\*\\\* Maps \\\*\\\*\\\* --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- \\\*\\\*\\\* Websites \\\*\\\*\\\* --> | commons = Stanke Dimitrov-Marek house-museum, Dupnitsa | statistics = | statistics_type = | website = <!-- \\\*\\\*\\\* Footnotes \\\*\\\*\\\* --> | footnotes = }} '''Dom múzeum Stankeho Dimitrova{{--}}Mareka''' ({{vjz|bul|Къща музей „Станке Димитров{{--}}Марек“|''Kăšta muzej „Stanke Dimitrov{{--}}Marek“''}}),<ref name="darik.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Darik news | odkaz na autora = | titul = Къщата-музей на Станке Димитров-Марек в Дупница не работи от години | url = https://darik.bg/kastata-muzei-na-stanke-dimitrov-marek-v-dupnica-ne-raboti-ot-godini | vydavateľ = darik.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="dupnicanews.eu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Дупнишкия дом отпреди век оживя в експозиция | url = https://dupnicanews.eu/12028-02-03-2023-16-33 | vydavateľ = dupnicanews.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="1dupnicanews.eu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Къщата на Марек става музей на градския бит в Дупница | url = https://dupnicanews.eu/10479-2021-02-03-09-57-18 | vydavateľ = dupnicanews.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> alebo len '''Dom Stankeho Dimitrova''' ({{vjz|bul|Къща на Станке Димитров|''Kăšta na Stanke Dimitrov''}})<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Дупница | url = http://ninkn.bg/documents/download/512 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="kamerton.news">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Камертон | odkaz na autora = | titul = Откриват етнографска сбирка в къщата на Станке Димитров | url = https://kamerton.news/content/content/details/327/lang/1 | vydavateľ = kamerton.news | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> je obytný [[Dom (objekt)|dom]] zo začiatku [[20. storočie|20. storočia]], v súčasnosti fungujúci ako [[múzeum]], ktorý sa nachádza v meste [[Dupnica]] v [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendilskej oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="focus-news.net">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Венцеслав ИЛЧЕВ | odkaz na autora = | titul = Показват градския бит в Дупница в първата половина на ХХ век | url = https://www.focus-news.net/novini/regioni/Pokazvat-gradskiya-bit-v-Dupnica-v-purvata-polovina-na-HH-vek-1585323 | vydavateľ = focus-news.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="darik.bg" /> Stavba má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> Dom patrí pod správu [[Historické múzeum (Dupnica)|dupnického historického múzea]].<ref name="kamerton.news" /><ref name="darik.bg" /> == Dejiny == Dom bol postavený v roku [[1912]].<ref name="focus-news.net" /> V roku [[1954]] bolo v dome otvorené múzeum venované osobe bulharského komunistického činiteľa [[Stanke Dimitrov|Stankeho Dimitrova]].<ref name="darik.bg" /> V roku [[1974]] získala stavba štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> Po spoločenských zmenách v roku [[1989]] sa dom prestal využívať ako múzeum a niekoľko desaťročí nebol využitý.<ref name="kamerton.news" /><ref name="darik.bg" /> V roku [[2017]] bolo rozhodnuté, že dom bude rekonštruovaný a že v ňom bude umiestnená etnografická expozícia. Rozhodnutie padlo pri príležitosti dvadsiatehopiateho výročia od založenia historického múzea v Dupnici.<ref name="kamerton.news" /> Partnerom rekonštrukcie a založenia etnografickej expozície bola radnica okresu Kumanovo v [[Severné Macedónsko|Severnom Macedónsku]].<ref name="1dupnicanews.eu" /> V roku [[2023]] dupnické historické múzeum v dome otvorilo etnografickú expozíciu.<ref name="focus-news.net" /><ref name="dupnicanews.eu" /> [[Súbor:House-museumOfStankeDimitrov-Dupnitsa04.jpg|Pohľad na basreliéf na fasáde zobrazujúci Stankeho Dimitrova|náhľad|vľavo]] V roku [[2025]] bol reštaurovaný a odhalený basreliéf Stankeho Dimitrova na [[Fasáda|fasáde]] budovy.<ref name="struma.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = struma.bg | odkaz na autora = | titul = struma.bg | url = https://struma.bg/%D0%BE%D1%82%D0%BA%D1%80%D0%B8%D1%85%D0%B0-%D1%80%D0%B5%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%B2%D1%80%D0%B8%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%B8%D1%8F-%D0%B1%D0%B0%D1%80%D0%B5%D0%BB%D0%B5%D1%84-%D0%BD%D0%B0-%D1%81%D1%82%D0%B0/ | vydavateľ = struma.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Charakteristika == Dom je dvojposchodový s pivnicou. Steny somu sú vyztužená drevenými trámami. Jednotlivé poschodia sú prepojené vnútorným [[schodisko]]m. Podlahová konštrukcia je na všetkých poschodiach drevená.<ref name="darik.bg" /> Na prvom poschodí sa nachádzal obchod hlavy rodiny Stankeho Dimitrova, ktorý bol obuvník, na druhom poschodí sa nachádzala obytná časť.<ref name="focus-news.net" /> Na fasáde domu sa nachádza [[basreliéf]] zobrazujúci Stankeho Dimitrova.<ref name="struma.bg" /> == Múzeum == Múzeum bolo otvorené v roku [[1954]], pričom bolo dedikované osobe a životu bulharského komunistického činiteľa [[Stanke Dimitrov|Stankeho Dimitrova]].<ref name="darik.bg" /> Od roku [[2023]] sa v dome nachádza etnografická expozícia dupnického historického múzea pod názvom ''Ľudia a domy. Mestský život v prvej polovici 20. storočia'' ({{vjz|bul|Хора и къщи. Градски бит от първата половина на ХХ век|''Chora i kăšti. Gradski bit ot părvata polovina na XX vek''}}).<ref name="focus-news.net" /><ref name="dupnicanews.eu" /> Expozícia je umiestnená v štyroch samostatných miestnostiach, ktoré predstavujú mestský život{{--}}obývačka, spálňa, pracovňa a kuchyňa.<ref name="focus-news.net" /> Časť exponátov do expozície venovali obyvatelia Dupnice.<ref name="focus-news.net" /><ref name="dupnicanews.eu" /> Každá z miestností je vybavená nábytkom, charakteristickým pre obdobie po oslobodení Bulharska.<ref name="dupnicanews.eu" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1974]] je dom vedený ako kultúrna pamiatka národného významu pre historickú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> House-museumOfStankeDimitrov-Dupnitsa05.jpg|pohľad na dom z juhovýchodu House-museumOfStankeDimitrov-Dupnitsa02.jpg|pohľad na severnú časť domu Къщата на Станке Димитров.jpg|pohľad na dom na historickej fotografii </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Stanke Dimitrov-Marek house-museum, Dupnitsa}} [[Kategória:Stavby v Dupnici]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Domy v Dupnici]] [[Kategória:Architektúra z 1912]] [[Kategória:Múzeá v Bulharsku]] [[Kategória:Etnografické múzeá]] [[Kategória:Organizácie založené v 1954]] l3i9lrw3kmm67x8so1wlh8iqmqdvvsa 8205892 8205775 2026-04-29T18:36:24Z Gitanes232 142243 /* Charakteristika */Preklep 8205892 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- \\\*\\\*\\\* Heading \\\*\\\*\\\* --> | name = Dom múzeum Stankeho Dimitrova{{--}}Mareka | native_name = Къща музей „Станке Димитров{{--}}Марек“ | other_name = Dom Stankeho Dimitrova | category = dom/múzem <!-- \\\*\\\*\\\* Image \\\*\\\*\\\* --> | image = House-museumOfStankeDimitrov-Dupnitsa01.jpg | image_caption = celkový pohľad na budovu zo severovýchodu <!-- \\\*\\\*\\\* Name \\\*\\\*\\\* --> | etymology = podľa bulharského komunistického činiteľa{{--}}[[Stanke Dimitrov|Stankeho Dimitrova]] | official_name = | nickname = <!-- \\\*\\\*\\\* Country etc. \\\*\\\*\\\* --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendil]] | region_type = Oblasť | district = [[Dupnica (okres)|Dupnica]] | commune_type = Mesto | commune = [[Dupnica]] | municipality_type = | municipality = <!-- \\\*\\\*\\\* Family \\\*\\\*\\\* --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- \\\*\\\*\\\* Locations \\\*\\\*\\\* --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =15| lat_s =50.41 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =7| long_s =7.39 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- \\\*\\\*\\\* Dimensions \\\*\\\*\\\* --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- \\\*\\\*\\\* Features \\\*\\\*\\\* --> | author = | style = | material = <!-- \\\*\\\*\\\* History \\\& management \\\*\\\*\\\* --> | established = [[1912]] | date = [[1954]] | date_type = Založenie múzea | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- \\\*\\\*\\\* Acess \\\*\\\*\\\* --> | public = | access = <!-- \\\*\\\*\\\* Free frields \\\*\\\*\\\* --> | free = zachovalý, reštaurovaný | free_type = Stav | free1 = | free1_type = <!-- \\\*\\\*\\\* Maps \\\*\\\*\\\* --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- \\\*\\\*\\\* Websites \\\*\\\*\\\* --> | commons = Stanke Dimitrov-Marek house-museum, Dupnitsa | statistics = | statistics_type = | website = <!-- \\\*\\\*\\\* Footnotes \\\*\\\*\\\* --> | footnotes = }} '''Dom múzeum Stankeho Dimitrova{{--}}Mareka''' ({{vjz|bul|Къща музей „Станке Димитров{{--}}Марек“|''Kăšta muzej „Stanke Dimitrov{{--}}Marek“''}}),<ref name="darik.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Darik news | odkaz na autora = | titul = Къщата-музей на Станке Димитров-Марек в Дупница не работи от години | url = https://darik.bg/kastata-muzei-na-stanke-dimitrov-marek-v-dupnica-ne-raboti-ot-godini | vydavateľ = darik.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="dupnicanews.eu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Дупнишкия дом отпреди век оживя в експозиция | url = https://dupnicanews.eu/12028-02-03-2023-16-33 | vydavateľ = dupnicanews.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="1dupnicanews.eu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Къщата на Марек става музей на градския бит в Дупница | url = https://dupnicanews.eu/10479-2021-02-03-09-57-18 | vydavateľ = dupnicanews.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> alebo len '''Dom Stankeho Dimitrova''' ({{vjz|bul|Къща на Станке Димитров|''Kăšta na Stanke Dimitrov''}})<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Дупница | url = http://ninkn.bg/documents/download/512 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="kamerton.news">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Камертон | odkaz na autora = | titul = Откриват етнографска сбирка в къщата на Станке Димитров | url = https://kamerton.news/content/content/details/327/lang/1 | vydavateľ = kamerton.news | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> je obytný [[Dom (objekt)|dom]] zo začiatku [[20. storočie|20. storočia]], v súčasnosti fungujúci ako [[múzeum]], ktorý sa nachádza v meste [[Dupnica]] v [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendilskej oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="focus-news.net">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Венцеслав ИЛЧЕВ | odkaz na autora = | titul = Показват градския бит в Дупница в първата половина на ХХ век | url = https://www.focus-news.net/novini/regioni/Pokazvat-gradskiya-bit-v-Dupnica-v-purvata-polovina-na-HH-vek-1585323 | vydavateľ = focus-news.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="darik.bg" /> Stavba má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> Dom patrí pod správu [[Historické múzeum (Dupnica)|dupnického historického múzea]].<ref name="kamerton.news" /><ref name="darik.bg" /> == Dejiny == Dom bol postavený v roku [[1912]].<ref name="focus-news.net" /> V roku [[1954]] bolo v dome otvorené múzeum venované osobe bulharského komunistického činiteľa [[Stanke Dimitrov|Stankeho Dimitrova]].<ref name="darik.bg" /> V roku [[1974]] získala stavba štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> Po spoločenských zmenách v roku [[1989]] sa dom prestal využívať ako múzeum a niekoľko desaťročí nebol využitý.<ref name="kamerton.news" /><ref name="darik.bg" /> V roku [[2017]] bolo rozhodnuté, že dom bude rekonštruovaný a že v ňom bude umiestnená etnografická expozícia. Rozhodnutie padlo pri príležitosti dvadsiatehopiateho výročia od založenia historického múzea v Dupnici.<ref name="kamerton.news" /> Partnerom rekonštrukcie a založenia etnografickej expozície bola radnica okresu Kumanovo v [[Severné Macedónsko|Severnom Macedónsku]].<ref name="1dupnicanews.eu" /> V roku [[2023]] dupnické historické múzeum v dome otvorilo etnografickú expozíciu.<ref name="focus-news.net" /><ref name="dupnicanews.eu" /> [[Súbor:House-museumOfStankeDimitrov-Dupnitsa04.jpg|Pohľad na basreliéf na fasáde zobrazujúci Stankeho Dimitrova|náhľad|vľavo]] V roku [[2025]] bol reštaurovaný a odhalený basreliéf Stankeho Dimitrova na [[Fasáda|fasáde]] budovy.<ref name="struma.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = struma.bg | odkaz na autora = | titul = struma.bg | url = https://struma.bg/%D0%BE%D1%82%D0%BA%D1%80%D0%B8%D1%85%D0%B0-%D1%80%D0%B5%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%B2%D1%80%D0%B8%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%B8%D1%8F-%D0%B1%D0%B0%D1%80%D0%B5%D0%BB%D0%B5%D1%84-%D0%BD%D0%B0-%D1%81%D1%82%D0%B0/ | vydavateľ = struma.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Charakteristika == Dom je dvojposchodový s pivnicou. Steny domu sú vyztužené drevenými trámami. Jednotlivé poschodia sú prepojené vnútorným [[schodisko]]m. Podlahová konštrukcia je na všetkých poschodiach drevená.<ref name="darik.bg" /> Na prvom poschodí sa nachádzal obchod hlavy rodiny Stankeho Dimitrova, ktorý bol obuvník, na druhom poschodí sa nachádzala obytná časť.<ref name="focus-news.net" /> Na fasáde domu sa nachádza [[basreliéf]] zobrazujúci Stankeho Dimitrova.<ref name="struma.bg" /> == Múzeum == Múzeum bolo otvorené v roku [[1954]], pričom bolo dedikované osobe a životu bulharského komunistického činiteľa [[Stanke Dimitrov|Stankeho Dimitrova]].<ref name="darik.bg" /> Od roku [[2023]] sa v dome nachádza etnografická expozícia dupnického historického múzea pod názvom ''Ľudia a domy. Mestský život v prvej polovici 20. storočia'' ({{vjz|bul|Хора и къщи. Градски бит от първата половина на ХХ век|''Chora i kăšti. Gradski bit ot părvata polovina na XX vek''}}).<ref name="focus-news.net" /><ref name="dupnicanews.eu" /> Expozícia je umiestnená v štyroch samostatných miestnostiach, ktoré predstavujú mestský život{{--}}obývačka, spálňa, pracovňa a kuchyňa.<ref name="focus-news.net" /> Časť exponátov do expozície venovali obyvatelia Dupnice.<ref name="focus-news.net" /><ref name="dupnicanews.eu" /> Každá z miestností je vybavená nábytkom, charakteristickým pre obdobie po oslobodení Bulharska.<ref name="dupnicanews.eu" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1974]] je dom vedený ako kultúrna pamiatka národného významu pre historickú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> House-museumOfStankeDimitrov-Dupnitsa05.jpg|pohľad na dom z juhovýchodu House-museumOfStankeDimitrov-Dupnitsa02.jpg|pohľad na severnú časť domu Къщата на Станке Димитров.jpg|pohľad na dom na historickej fotografii </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Stanke Dimitrov-Marek house-museum, Dupnitsa}} [[Kategória:Stavby v Dupnici]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Domy v Dupnici]] [[Kategória:Architektúra z 1912]] [[Kategória:Múzeá v Bulharsku]] [[Kategória:Etnografické múzeá]] [[Kategória:Organizácie založené v 1954]] bhiobo1qmt8zd75lb5mo13b9qxrvfjl 8205907 8205892 2026-04-29T19:27:41Z Scholastikos 174170 8205907 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- \\\*\\\*\\\* Heading \\\*\\\*\\\* --> | name = Dom múzeum Stankeho Dimitrova{{--}}Mareka | native_name = Къща музей „Станке Димитров{{--}}Марек“ | other_name = Dom Stankeho Dimitrova | category = dom/múzem <!-- \\\*\\\*\\\* Image \\\*\\\*\\\* --> | image = House-museumOfStankeDimitrov-Dupnitsa01.jpg | image_caption = celkový pohľad na budovu zo severovýchodu <!-- \\\*\\\*\\\* Name \\\*\\\*\\\* --> | etymology = podľa bulharského komunistického činiteľa{{--}}[[Stanke Dimitrov|Stankeho Dimitrova]] | official_name = | nickname = <!-- \\\*\\\*\\\* Country etc. \\\*\\\*\\\* --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendil]] | region_type = Oblasť | district = [[Dupnica (okres)|Dupnica]] | commune_type = Mesto | commune = [[Dupnica]] | municipality_type = | municipality = <!-- \\\*\\\*\\\* Family \\\*\\\*\\\* --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- \\\*\\\*\\\* Locations \\\*\\\*\\\* --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =15| lat_s =50.41 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =7| long_s =7.39 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- \\\*\\\*\\\* Dimensions \\\*\\\*\\\* --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- \\\*\\\*\\\* Features \\\*\\\*\\\* --> | author = | style = | material = <!-- \\\*\\\*\\\* History \\\& management \\\*\\\*\\\* --> | established = [[1912]] | date = [[1954]] | date_type = Založenie múzea | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- \\\*\\\*\\\* Acess \\\*\\\*\\\* --> | public = | access = <!-- \\\*\\\*\\\* Free frields \\\*\\\*\\\* --> | free = zachovalý, reštaurovaný | free_type = Stav | free1 = | free1_type = <!-- \\\*\\\*\\\* Maps \\\*\\\*\\\* --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- \\\*\\\*\\\* Websites \\\*\\\*\\\* --> | commons = Stanke Dimitrov-Marek house-museum, Dupnitsa | statistics = | statistics_type = | website = <!-- \\\*\\\*\\\* Footnotes \\\*\\\*\\\* --> | footnotes = }} '''Dom múzeum Stankeho Dimitrova{{--}}Mareka''' ({{vjz|bul|Къща музей „Станке Димитров{{--}}Марек“|''Kăšta muzej „Stanke Dimitrov{{--}}Marek“''}}),<ref name="darik.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Darik news | odkaz na autora = | titul = Къщата-музей на Станке Димитров-Марек в Дупница не работи от години | url = https://darik.bg/kastata-muzei-na-stanke-dimitrov-marek-v-dupnica-ne-raboti-ot-godini | vydavateľ = darik.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="dupnicanews.eu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Дупнишкия дом отпреди век оживя в експозиция | url = https://dupnicanews.eu/12028-02-03-2023-16-33 | vydavateľ = dupnicanews.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="1dupnicanews.eu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Къщата на Марек става музей на градския бит в Дупница | url = https://dupnicanews.eu/10479-2021-02-03-09-57-18 | vydavateľ = dupnicanews.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> alebo len '''Dom Stankeho Dimitrova''' ({{vjz|bul|Къща на Станке Димитров|''Kăšta na Stanke Dimitrov''}})<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Дупница | url = http://ninkn.bg/documents/download/512 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="kamerton.news">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Камертон | odkaz na autora = | titul = Откриват етнографска сбирка в къщата на Станке Димитров | url = https://kamerton.news/content/content/details/327/lang/1 | vydavateľ = kamerton.news | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> je obytný [[Dom (objekt)|dom]] zo začiatku [[20. storočie|20. storočia]], v súčasnosti fungujúci ako [[múzeum]], ktorý sa nachádza v meste [[Dupnica]] v [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendilskej oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="focus-news.net">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Венцеслав ИЛЧЕВ | odkaz na autora = | titul = Показват градския бит в Дупница в първата половина на ХХ век | url = https://www.focus-news.net/novini/regioni/Pokazvat-gradskiya-bit-v-Dupnica-v-purvata-polovina-na-HH-vek-1585323 | vydavateľ = focus-news.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="darik.bg" /> Stavba má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> Dom patrí pod správu [[Historické múzeum (Dupnica)|dupnického historického múzea]].<ref name="kamerton.news" /><ref name="darik.bg" /> == Dejiny == Dom bol postavený v roku [[1912]].<ref name="focus-news.net" /> V roku [[1954]] bolo v dome otvorené múzeum venované osobe bulharského komunistického činiteľa [[Stanke Dimitrov|Stankeho Dimitrova]].<ref name="darik.bg" /> V roku [[1974]] získala stavba štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> Po spoločenských zmenách v roku [[1989]] sa dom prestal využívať ako múzeum a niekoľko desaťročí nebol využitý.<ref name="kamerton.news" /><ref name="darik.bg" /> V roku [[2017]] bolo rozhodnuté, že dom bude rekonštruovaný a že v ňom bude umiestnená etnografická expozícia. Rozhodnutie padlo pri príležitosti dvadsiateho piateho výročia od založenia historického múzea v Dupnici.<ref name="kamerton.news" /> Partnerom rekonštrukcie a založenia etnografickej expozície bola radnica okresu Kumanovo v [[Severné Macedónsko|Severnom Macedónsku]].<ref name="1dupnicanews.eu" /> V roku [[2023]] dupnické historické múzeum v dome otvorilo etnografickú expozíciu.<ref name="focus-news.net" /><ref name="dupnicanews.eu" /> [[Súbor:House-museumOfStankeDimitrov-Dupnitsa04.jpg|Pohľad na basreliéf na fasáde zobrazujúci Stankeho Dimitrova|náhľad|vľavo]] V roku [[2025]] bol reštaurovaný a odhalený basreliéf Stankeho Dimitrova na [[Fasáda|fasáde]] budovy.<ref name="struma.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = struma.bg | odkaz na autora = | titul = struma.bg | url = https://struma.bg/%D0%BE%D1%82%D0%BA%D1%80%D0%B8%D1%85%D0%B0-%D1%80%D0%B5%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%B2%D1%80%D0%B8%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%B8%D1%8F-%D0%B1%D0%B0%D1%80%D0%B5%D0%BB%D0%B5%D1%84-%D0%BD%D0%B0-%D1%81%D1%82%D0%B0/ | vydavateľ = struma.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Charakteristika == Dom je dvojposchodový s pivnicou. Steny domu sú vystužené drevenými trámami. Jednotlivé poschodia sú prepojené vnútorným [[schodisko]]m. Podlahová konštrukcia je na všetkých poschodiach drevená.<ref name="darik.bg" /> Na prvom poschodí sa nachádzal obchod hlavy rodiny Stankeho Dimitrova, ktorý bol obuvník, na druhom poschodí sa nachádzala obytná časť.<ref name="focus-news.net" /> Na fasáde domu sa nachádza [[basreliéf]] zobrazujúci Stankeho Dimitrova.<ref name="struma.bg" /> == Múzeum == Múzeum bolo otvorené v roku [[1954]], pričom bolo dedikované osobe a životu bulharského komunistického činiteľa [[Stanke Dimitrov|Stankeho Dimitrova]].<ref name="darik.bg" /> Od roku [[2023]] sa v dome nachádza etnografická expozícia dupnického historického múzea pod názvom ''Ľudia a domy. Mestský život v prvej polovici 20. storočia'' ({{vjz|bul|Хора и къщи. Градски бит от първата половина на ХХ век|''Chora i kăšti. Gradski bit ot părvata polovina na XX vek''}}).<ref name="focus-news.net" /><ref name="dupnicanews.eu" /> Expozícia je umiestnená v štyroch samostatných miestnostiach, ktoré predstavujú mestský život{{--}}obývačka, spálňa, pracovňa a kuchyňa.<ref name="focus-news.net" /> Časť exponátov do expozície venovali obyvatelia Dupnice.<ref name="focus-news.net" /><ref name="dupnicanews.eu" /> Každá z miestností je vybavená nábytkom, charakteristickým pre obdobie po oslobodení Bulharska.<ref name="dupnicanews.eu" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1974]] je dom vedený ako kultúrna pamiatka národného významu pre historickú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> House-museumOfStankeDimitrov-Dupnitsa05.jpg|pohľad na dom z juhovýchodu House-museumOfStankeDimitrov-Dupnitsa02.jpg|pohľad na severnú časť domu Къщата на Станке Димитров.jpg|pohľad na dom na historickej fotografii </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Stanke Dimitrov-Marek house-museum, Dupnitsa}} [[Kategória:Stavby v Dupnici]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Domy v Dupnici]] [[Kategória:Architektúra z 1912]] [[Kategória:Múzeá v Bulharsku]] [[Kategória:Etnografické múzeá]] [[Kategória:Organizácie založené v 1954]] iohm1b48bbgngxsxnj31zgxxa2wmpgz Portál:Ľudia/Najnovšie články 100 749427 8205759 2026-04-29T15:06:27Z KormiSK 91359 Vytvorená stránka „(Prázdna stránka na doplnenie botom)“ 8205759 wikitext text/x-wiki (Prázdna stránka na doplnenie botom) l9po5y7ytmqyivhj9x05hzswj6mfl26 8205801 8205759 2026-04-29T15:40:47Z KormiSKbot 236958 Aktualizácia najnovších článkov 8205801 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam v poslednej dobe vytvorených článkov o ľuďoch, osobnostiach a príbuzných témach: [[Ptolemaios Andromachou]]{{·}} [[Ptolemaios Epigonos]]{{·}} [[Nedra Talleyová]]{{·}} [[Ivan Rebernik]]{{·}} [[Ptolemaios Memfites]]{{·}} [[Marcus Antonius Antyllus]]{{·}} [[David Reinbacher]]{{·}} [[Adam Engström]]{{·}} [[Ľudmila Thurzová]]{{·}} [[Martina Flašíková]]{{·}} [[Alexandros Hélios]]{{·}} [[Marián Brezáni]]{{·}} [[Alexej Komov]]{{·}} [[Ptolemaios Filadelfos (syn Kleopatry)]]{{·}} [[Radek Černoch]]{{·}} [[Jeremy Sumpter]]{{·}} [[Jake Evans (hokejista)]]{{·}} [[Déidameia (dcéra Pyrrha)]]{{·}} [[Ptolemaios (Epeiros)]]{{·}} [[Władysław Czachórski]]{{·}} [[Ptolemaios (Kommagéné)]]{{·}} [[Hugues Fabrice Zango]]{{·}} [[I-dle]]{{·}} [[Magas (syn Ptolemaia III.)]]{{·}} [[Ptolemaios (Cyprus)]]{{·}} [[Kleopatra Tryfaina (dcéra Ptolemaia VIII.)]]{{·}} [[Ján Hargaš]]{{·}} [[Ptolemaios Eupator]]{{·}} [[Ptolemaios (Mauretánia)]]{{·}} [[Glafkos Klerides]]{{·}} [[Karol Jozef Lotrinský]]{{·}} [[Kleopatra Seléné]]{{·}} [[Sára Chripáková]]{{·}} [[Kleopatra Thea]]{{·}} [[Eric del Castillo]]{{·}} [[Federico Ayos]]{{·}} [[Kleopatra VI.]]{{·}} [[Kleopatra IV.]]{{·}} [[Nathalie Baye]]{{·}} [[Ana Kalandadzeová]] <noinclude> [[Kategória:Portál:Ľudia]] [[Kategória:Wikipédia:Archív|Ľudia]] </noinclude> ovzfpv7mmyhrm4xa0dfr1xzaiesw1h2 Kategória:Domy v Dupnici 14 749428 8205760 2026-04-29T15:06:29Z Gitanes232 142243 kategória 8205760 wikitext text/x-wiki {{Všetky súradnice}} {{Commonscat|Houses in Dupnitsa}} [[Kategória:Stavby v Dupnici]] [[Kategória:Domy v Bulharsku]] [[Kategória:Domy v Bulharsku podľa mesta|Dupnica]] rpd6wgq88z5q8gwn342u60exwyfa27e Portál:Bratislava/Najnovšie články 100 749429 8205761 2026-04-29T15:06:40Z KormiSK 91359 Vytvorená stránka „(Prázdna stránka na doplnenie botom)“ 8205761 wikitext text/x-wiki (Prázdna stránka na doplnenie botom) l9po5y7ytmqyivhj9x05hzswj6mfl26 8205779 8205761 2026-04-29T15:15:21Z KormiSKbot 236958 Aktualizácia najnovších článkov 8205779 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam v poslednej dobe vytvorených článkov o [[Bratislava|Bratislave]] a príbuzných témach: [[Igric 1969]]{{·}} [[Igric 1968]]{{·}} [[Igric 1967]]{{·}} [[Ulica Antona Durvaya]]{{·}} [[Slnko v sieti 2026]]{{·}} [[Hotel Bôrik]]{{·}} [[Obchodný dom Ružinov]]{{·}} [[Baltská ulica (Bratislava)]]{{·}} [[Roman Krpelan]]{{·}} [[Bombardovanie Bratislavy 7. februára 1945]]{{·}} [[Dostihová dráha Petržalka]]{{·}} [[Slovenské národné múzeum – Hudobné múzeum v Bratislave]]{{·}} [[Barbora Andrešičová]]{{·}} [[Erb Bratislavy]]{{·}} [[Rómerov dom]]{{·}} [[Slnko v sieti 2025]]{{·}} [[Svrčia ulica]]{{·}} [[Zora Palová]]{{·}} [[Ľudovít Križan]]{{·}} [[Alexandra Kusá]]{{·}} [[Stredná odborná škola technológií a remesiel]]{{·}} [[Tehelko]]{{·}} [[Bombardovanie Bratislavy, Komárna a Nových Zámkov 14. októbra 1944]]{{·}} [[Bombardovanie Bratislavy 20. septembra 1944]]{{·}} [[Matej Vagač]]{{·}} [[Jan Vážný]]{{·}} [[Otakar Sommer]]{{·}} [[Bombardovanie Rače 26. marca 1945]]{{·}} [[Bombardovanie Bratislavy a Sládkovičova 6. decembra 1944]]{{·}} [[Sústava vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros]]{{·}} [[Bombardovanie Bratislavy 21. a 22. februára 1945]]{{·}} [[Bombardovanie Devínskej Novej Vsi 6. decembra 1944]]{{·}} [[Mini Talent Show]]{{·}} [[Igric 1993]]{{·}} [[Igric 1999]]{{·}} [[Igric 1998]]{{·}} [[Igric 1997]]{{·}} [[Igric 1996]]{{·}} [[Igric 1995]]{{·}} [[Igric 1994]] <noinclude> [[Kategória:Portál:Bratislava]] [[Kategória:Wikipédia:Archív|Bratislava]] </noinclude> crym499oi56637j8ie2aw1fndz4xmek Portál:Jazyk/Najnovšie články 100 749430 8205762 2026-04-29T15:06:49Z KormiSK 91359 Vytvorená stránka „(Prázdna stránka na doplnenie botom)“ 8205762 wikitext text/x-wiki (Prázdna stránka na doplnenie botom) l9po5y7ytmqyivhj9x05hzswj6mfl26 8205787 8205762 2026-04-29T15:29:07Z KormiSKbot 236958 Aktualizácia najnovších článkov 8205787 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam v poslednej dobe vytvorených článkov o [[Jazyk (jazykoveda)|jazykoch]] a príbuzných témach: [[Chóliambos]]{{·}} [[Fidžijčina]]{{·}} [[Anglicizmus]]{{·}} [[Pezinské nárečie]]{{·}} [[Gréta]]{{·}} [[Gandčina]]{{·}} [[Sicílčina]]{{·}} [[Milena Hübschmannová]]{{·}} [[Ciguayčina]]{{·}} [[Metatéza (lingvistika)]]{{·}} [[Brenda]]{{·}} [[Kozmas]]{{·}} [[Damián]]{{·}} [[Dominikánska španielčina]]{{·}} [[Kreolčina]]{{·}} [[Jozef Štolc]]{{·}} [[Tamara (prvé meno)]]{{·}} [[Mária Šimková]]{{·}} [[Encyclopædia Universalis]]{{·}} [[Malopoľský dialekt]]{{·}} [[N/A]]{{·}} [[Liliana]]{{·}} [[Artikulácia (fonológia)]]{{·}} [[Ármin Vámbéry]]{{·}} [[Katarína Habovštiaková]]{{·}} [[B́]]{{·}} [[Ǣ]]{{·}} [[Ǽ]]{{·}} [[B̈]]{{·}} [[Æ̈]]{{·}} [[Æ̃]]{{·}} [[B̃]]{{·}} [[C̃]]{{·}} [[C̈]]{{·}} [[Aiko]]{{·}} [[Alexandra Jarošová]]{{·}} [[Vladimír Medek]]{{·}} [[Vlasta Winkelhöferová]]{{·}} [[Kovid (meno)]]{{·}} [[Interlingue]] <noinclude> [[Kategória:Portál:Jazyk]] [[Kategória:Wikipédia:Archív|Jazyk]] </noinclude> grkknywedzs9xi01m2abwnrb3b8juqn Portál:Cesty/Najnovšie články 100 749431 8205763 2026-04-29T15:06:56Z KormiSK 91359 Vytvorená stránka „(Prázdna stránka na doplnenie botom)“ 8205763 wikitext text/x-wiki (Prázdna stránka na doplnenie botom) l9po5y7ytmqyivhj9x05hzswj6mfl26 8205781 8205763 2026-04-29T15:17:07Z KormiSKbot 236958 Aktualizácia najnovších článkov 8205781 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam v poslednej dobe vytvorených článkov o cestách a príbuzných témach: [[Baltsko-jadranský koridor]]{{·}} [[Európska cesta 101]]{{·}} [[Cesta III. triedy 1126 (Slovensko)]]{{·}} [[Cesta III. triedy 1083 (Slovensko)]]{{·}} [[Európska cesta 441]]{{·}} [[Európska cesta 95]]{{·}} [[Európska cesta 004]]{{·}} [[Európska cesta 843]]{{·}} [[Európska cesta 79]]{{·}} [[Európska cesta 82]]{{·}} [[Európska cesta 54]]{{·}} [[Európska cesta 512]]{{·}} [[Európska cesta 39]]{{·}} [[Európska cesta 61]]{{·}} [[Cesta III. triedy 2182 (Slovensko)]]{{·}} [[Cesta III. triedy 2180 (Slovensko)]]{{·}} [[Cesta III. triedy 3885 (Slovensko)]]{{·}} [[Cesta III. triedy 2179 (Slovensko)]]{{·}} [[Cesta III. triedy 2178 (Slovensko)]]{{·}} [[Cesta III. triedy 2177 (Slovensko)]]{{·}} [[Harmonogram výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku]]{{·}} [[Cesta III. triedy 2175 (Slovensko)]]{{·}} [[Cesta III. triedy 2174 (Slovensko)]]{{·}} [[Cesta III. triedy 2173 (Slovensko)]]{{·}} [[Cesta III. triedy 2172 (Slovensko)]]{{·}} [[Cesta III. triedy 2170 (Slovensko)]]{{·}} [[Cesta III. triedy 2176 (Slovensko)]]{{·}} [[Cesta III. triedy 2181 (Slovensko)]]{{·}} [[Cesta III. triedy 3400 (Slovensko)]]{{·}} [[Cesta III. triedy 3391 (Slovensko)]]{{·}} [[Cesta III. triedy 3390 (Slovensko)]]{{·}} [[Cesta III. triedy 3410 (Slovensko)]]{{·}} [[Cesta III. triedy 3849 (Slovensko)]]{{·}} [[Mestský okruh číslo 2 (Košice)]]{{·}} [[Európska cesta 017]]{{·}} [[Európska cesta 78]]{{·}} [[Európska cesta 76]]{{·}} [[Európska cesta 72]]{{·}} [[Európska cesta 69]]{{·}} [[Európska cesta 74]] <noinclude> [[Kategória:Portál:Cesty]] [[Kategória:Wikipédia:Archív|Cesty]] </noinclude> sor12757v03fr78vibpc20lcrikqatz 8205782 8205781 2026-04-29T15:20:37Z Fillos X. 212061 Doplnenie wikilinku. 8205782 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam v poslednej dobe vytvorených článkov o [[Cesta (stavba)|cestách]] a príbuzných témach: [[Baltsko-jadranský koridor]]{{·}} [[Európska cesta 101]]{{·}} [[Cesta III. triedy 1126 (Slovensko)]]{{·}} [[Cesta III. triedy 1083 (Slovensko)]]{{·}} [[Európska cesta 441]]{{·}} [[Európska cesta 95]]{{·}} [[Európska cesta 004]]{{·}} [[Európska cesta 843]]{{·}} [[Európska cesta 79]]{{·}} [[Európska cesta 82]]{{·}} [[Európska cesta 54]]{{·}} [[Európska cesta 512]]{{·}} [[Európska cesta 39]]{{·}} [[Európska cesta 61]]{{·}} [[Cesta III. triedy 2182 (Slovensko)]]{{·}} [[Cesta III. triedy 2180 (Slovensko)]]{{·}} [[Cesta III. triedy 3885 (Slovensko)]]{{·}} [[Cesta III. triedy 2179 (Slovensko)]]{{·}} [[Cesta III. triedy 2178 (Slovensko)]]{{·}} [[Cesta III. triedy 2177 (Slovensko)]]{{·}} [[Harmonogram výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku]]{{·}} [[Cesta III. triedy 2175 (Slovensko)]]{{·}} [[Cesta III. triedy 2174 (Slovensko)]]{{·}} [[Cesta III. triedy 2173 (Slovensko)]]{{·}} [[Cesta III. triedy 2172 (Slovensko)]]{{·}} [[Cesta III. triedy 2170 (Slovensko)]]{{·}} [[Cesta III. triedy 2176 (Slovensko)]]{{·}} [[Cesta III. triedy 2181 (Slovensko)]]{{·}} [[Cesta III. triedy 3400 (Slovensko)]]{{·}} [[Cesta III. triedy 3391 (Slovensko)]]{{·}} [[Cesta III. triedy 3390 (Slovensko)]]{{·}} [[Cesta III. triedy 3410 (Slovensko)]]{{·}} [[Cesta III. triedy 3849 (Slovensko)]]{{·}} [[Mestský okruh číslo 2 (Košice)]]{{·}} [[Európska cesta 017]]{{·}} [[Európska cesta 78]]{{·}} [[Európska cesta 76]]{{·}} [[Európska cesta 72]]{{·}} [[Európska cesta 69]]{{·}} [[Európska cesta 74]] <noinclude> [[Kategória:Portál:Cesty]] [[Kategória:Wikipédia:Archív|Cesty]] </noinclude> epwgo6tnvejatrdscrwffxk2oxyh0gz Portál:Tenis/Najnovšie články 100 749432 8205764 2026-04-29T15:07:03Z KormiSK 91359 Vytvorená stránka „(Prázdna stránka na doplnenie botom)“ 8205764 wikitext text/x-wiki (Prázdna stránka na doplnenie botom) l9po5y7ytmqyivhj9x05hzswj6mfl26 8205797 8205764 2026-04-29T15:38:55Z KormiSKbot 236958 Aktualizácia najnovších článkov 8205797 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam v poslednej dobe vytvorených článkov o [[Tenis|tenise]] a príbuzných témach: [[Barbora Krejčíková]]{{·}} [[Tenis na Letných olympijských hrách 2024]]{{·}} [[Jannik Sinner]]{{·}} [[Australian Open 2017]]{{·}} [[Australian Open 2012]]{{·}} [[Carlos Alcaraz]]{{·}} [[Renáta Jamrichová]]{{·}} [[Nick Kyrgios]]{{·}} [[Daniil Sergejevič Medvedev]]{{·}} [[Stefanos Tsitsipas]]{{·}} [[Alexander Zverev]]{{·}} [[Romana Tabaková]]{{·}} [[Karolína Muchová]]{{·}} [[Kevin Curren]]{{·}} [[Ladislav Macko]]{{·}} [[Viktória Hrunčáková]]{{·}} [[Naomi Ósaková]]{{·}} [[Kayla Dayová]]{{·}} [[Nicole Gibbsová]]{{·}} [[Anna-Lena Friedsamová]]{{·}} [[Tímea Babosová]]{{·}} [[Zarina Dijasová]]{{·}} [[Louisa Chiricová]]{{·}} [[Lesia Curenková]]{{·}} [[Kateřina Siniaková]]{{·}} [[Daria Gavrilovová]]{{·}} [[Kristýna Plíšková]]{{·}} [[Andreea Mituová]]{{·}} [[Kateryna Kozlovová]]{{·}} [[Lauren Davisová]]{{·}} [[Irina Falconiová]]{{·}} [[Monica Puigová]]{{·}} [[Julia Boserupová]]{{·}} [[Misaki Doiová]]{{·}} [[Julia Putincevová]]{{·}} [[Irina-Camelia Beguová]]{{·}} [[Océane Dodinová]]{{·}} [[Kiki Bertensová]]{{·}} [[Shelby Rogersová]]{{·}} [[Mona Barthelová]] <noinclude> [[Kategória:Portál:Tenis]] [[Kategória:Wikipédia:Archív|Tenis]] </noinclude> brhx2wl2s7kk3b1bno36k6hhhd04pbl Portál:Košice/Najnovšie články 100 749433 8205765 2026-04-29T15:07:11Z KormiSK 91359 Vytvorená stránka „(Prázdna stránka na doplnenie botom)“ 8205765 wikitext text/x-wiki (Prázdna stránka na doplnenie botom) l9po5y7ytmqyivhj9x05hzswj6mfl26 8205789 8205765 2026-04-29T15:31:49Z KormiSKbot 236958 Aktualizácia najnovších článkov 8205789 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam v poslednej dobe vytvorených článkov o [[Košice|Košiciach]] a príbuzných témach: [[Arpád Soltész]]{{·}} [[Ján Aba]]{{·}} [[Gabriela Záborszky]]{{·}} [[Marián Čurko]]{{·}} [[Samuel Migaľ]]{{·}} [[Kamila Beregszásziová]]{{·}} [[Jana Kolesárová]]{{·}} [[Zuzana Paňková]]{{·}} [[Eugen Krón]]{{·}} [[Fridrich Fuker]]{{·}} [[Július Bukovinský]]{{·}} [[Gabriel Svajczer]]{{·}} [[Erna Diez]]{{·}} [[William Ganz]]{{·}} [[Milan Munclinger]]{{·}} [[Dennyiah]]{{·}} [[Edita Egerová]]{{·}} [[Gejza von Radványi]]{{·}} [[Jeneyho palác]]{{·}} [[Železničná zastávka Ťahanovce]]{{·}} [[József Reményi]]{{·}} [[Majster Štefan z Košíc]]{{·}} [[Vojtech Blanár]]{{·}} [[Rudolf Ziči]]{{·}} [[Villa Sandy]]{{·}} [[Igor Kolla]]{{·}} [[Dalibor Cicman]]{{·}} [[Jakobína Zičiová]]{{·}} [[Metropolitná kapitula v Košiciach]]{{·}} [[Budova Národnej banky Slovenska v Košiciach]]{{·}} [[Zuzana Uličianska]]{{·}} [[CBK Cassovia Košice]]{{·}} [[CBK Košice]]{{·}} [[Gejza Grosschmidt]]{{·}} [[Rudolf Böhm]]{{·}} [[Ágoston Schulek]]{{·}} [[Ján Šipeky]]{{·}} [[Juliana Sokolová]]{{·}} [[Zuzana Stavná]]{{·}} [[Gymnázium (Košice, Park mládeže 5)]] <noinclude> [[Kategória:Portál:Košice]] [[Kategória:Wikipédia:Archív|Košice]] </noinclude> 0j3bvma8rbqkvv0twbvjefr0bbw0521 Portál:Belgicko/Najnovšie články 100 749434 8205766 2026-04-29T15:07:19Z KormiSK 91359 Vytvorená stránka „(Prázdna stránka na doplnenie botom)“ 8205766 wikitext text/x-wiki (Prázdna stránka na doplnenie botom) l9po5y7ytmqyivhj9x05hzswj6mfl26 8205778 8205766 2026-04-29T15:10:20Z KormiSKbot 236958 Aktualizácia najnovších článkov 8205778 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam v poslednej dobe vytvorených článkov o [[Belgicko|Belgicku]] a príbuzných témach: [[Jean Klastersky]]{{·}} [[Jozef De Kesel]]{{·}} [[Veľká cena Belgicka]]{{·}} [[Veľká cena Belgicka 2025]]{{·}} [[Mathys Schoevaerdts]]{{·}} [[Patrick Bauchau]]{{·}} [[Dominique Joseph Mathieu]]{{·}} [[Nemecký vpád do Belgicka (prvá svetová vojna)]]{{·}} [[Coco Chanel (film)]]{{·}} [[Saint-Exupéry (film)]]{{·}} [[Interim Register of Marine and Nonmarine Genera]]{{·}} [[World Register of Marine Species]]{{·}} [[Gustave de Molinari]]{{·}} [[Bitka pri Saint-Denis (1678)]]{{·}} [[Joseph Plateau]]{{·}} [[Ambiorix]]{{·}} [[Alexandre Louis Simon Lejeune]]{{·}} [[Saint-Denis (Mons)]]{{·}} [[Maigret (seriál)]]{{·}} [[François Schuiten]]{{·}} [[Traja mušketieri: Milady]]{{·}} [[Traja mušketieri: D’Artagnan]]{{·}} [[Divock Origi]]{{·}} [[Komisár Maigret]]{{·}} [[Filip (Belgicko)]]{{·}} [[Théo van Rysselberghe]]{{·}} [[Lujza Mária Orleánska]]{{·}} [[Gentský oltár]]{{·}} [[Haren (Brusel)]]{{·}} [[Námestie Flagey]]{{·}} [[Kostol svätej Kataríny (Brusel)]]{{·}} [[Botanická záhrada (Brusel)]]{{·}} [[Justičný palác (Brusel)]]{{·}} [[Palais du Midi]]{{·}} [[Avenue du Stalingrad (Brusel)]]{{·}} [[Reyersova veža]]{{·}} [[Avenue de Tervuren]]{{·}} [[Oslobodenie Bruselu (1944)]]{{·}} [[Čiernouhoľné bane vo Valónsku]]{{·}} [[Belgické vzdušné sily]] <noinclude> [[Kategória:Portál:Belgicko]] [[Kategória:Wikipédia:Archív|Belgicko]] </noinclude> 91gt0a1aao7f75fmp00ng6z6bz2m4m1 Diskusia:Dom múzeum Stankeho Dimitrova – Mareka 1 749435 8205767 2026-04-29T15:07:23Z Gitanes232 142243 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8205767 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv 8205769 8205767 2026-04-29T15:07:52Z Gitanes232 142243 upresnenie 8205769 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 | Krajina = Bulharsko }} rflcr623op9xkxy4zwji3tzvn9xg59u Portál:Letectvo/Najnovšie články 100 749436 8205768 2026-04-29T15:07:45Z KormiSK 91359 Vytvorená stránka „(Prázdna stránka na doplnenie botom)“ 8205768 wikitext text/x-wiki (Prázdna stránka na doplnenie botom) l9po5y7ytmqyivhj9x05hzswj6mfl26 8205790 8205768 2026-04-29T15:32:00Z KormiSKbot 236958 Aktualizácia najnovších článkov 8205790 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam v poslednej dobe vytvorených článkov o [[Letectvo|letectve]] a príbuzných témach: [[Bayraktar Kızılelma]]{{·}} [[Saab GlobalEye]]{{·}} [[Saab 340 AEW&C]]{{·}} [[General Atomics YFQ-42 Dark Merlin]]{{·}} [[KAI KF-21 Boramae]]{{·}} [[Anduril YFQ-44]]{{·}} [[Medzinárodné letisko Füzuli]]{{·}} [[Medzinárodné letisko Tartu]]{{·}} [[Flightradar24]]{{·}} [[Letisko Bern]]{{·}} [[Si-an H-6]]{{·}} [[Richard E. Byrd]]{{·}} [[Tengden TB-001]]{{·}} [[Charbin BZK-005]]{{·}} [[Charbin Z-20]]{{·}} [[Si-an KJ-600]]{{·}} [[Let Crossair 3597]]{{·}} [[Chung-tu JL-8]]{{·}} [[Condor (letecká spoločnosť)]]{{·}} [[Bombardovanie Komárna 8. marca 1945]]{{·}} [[Núdzové pristátie bombardéra B-17 „Sugar Report“ pri Hatalove (1944)]]{{·}} [[Bombardovanie Bratislavy 7. februára 1945]]{{·}} [[Bombardovanie Komárna 14. marca 1945]]{{·}} [[Letov Š.50]]{{·}} [[Let TransAsia Airways 235]]{{·}} [[Gérard Streiff]]{{·}} [[Let Air India 171]]{{·}} [[Air Tahiti Nui]]{{·}} [[Fiji Airways]]{{·}} [[Let Piedmont Airlines 22]]{{·}} [[Boeing 777X]]{{·}} [[Let Delta Connection 4819]]{{·}} [[Asiana Airlines]]{{·}} [[Boeing Dreamlifter]]{{·}} [[Vueling]]{{·}} [[Letecká frazeológia]]{{·}} [[Let China Airlines 611]]{{·}} [[Let Ural Airlines 178]]{{·}} [[Let Ural Airlines 1383]]{{·}} [[EVA Air]] <noinclude> [[Kategória:Portál:Letectvo]] [[Kategória:Wikipédia:Archív|Letectvo]] </noinclude> bh3cwul5pfl25tkyqfx17on8nc8nrl0 Portál:Luxembursko/Najnovšie články 100 749437 8205770 2026-04-29T15:07:53Z KormiSK 91359 Vytvorená stránka „(Prázdna stránka na doplnenie botom)“ 8205770 wikitext text/x-wiki (Prázdna stránka na doplnenie botom) l9po5y7ytmqyivhj9x05hzswj6mfl26 8205791 8205770 2026-04-29T15:32:36Z KormiSKbot 236958 Aktualizácia najnovších článkov 8205791 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam v poslednej dobe vytvorených článkov o [[Luxembursko|Luxembursku]] a príbuzných témach: [[Rod Bourbon-Parma]]{{·}} [[HBC Bascharage (ženy)]]{{·}} [[Handball Esch (muži)]]{{·}} [[HB Dudelange (muži)]]{{·}} [[Remich (kantón)]]{{·}} [[Grevenmacher (kantón)]]{{·}} [[Echternach (kantón)]]{{·}} [[Mersch (kantón)]]{{·}} [[Esch-sur-Alzette (kantón)]]{{·}} [[Capellen (kantón)]]{{·}} [[Luxemburg (kantón)]]{{·}} [[Wiltz (kantón)]]{{·}} [[Vianden (kantón)]]{{·}} [[Redange (kantón)]]{{·}} [[Diekirch (kantón)]]{{·}} [[Clervaux (kantón)]]{{·}} [[Diekirch (okres)]]{{·}} [[Grevenmacher (okres)]]{{·}} [[Parc Hosingen]]{{·}} [[Vallée de l’Ernz]]{{·}} [[Käerjeng]]{{·}} [[Luxemburg (okres)]]{{·}} [[Wincrange]]{{·}} [[Wellenstein]]{{·}} [[Weiswampach]]{{·}} [[Weiler-la-Tour]]{{·}} [[Walferdange]]{{·}} [[Waldbredimus]]{{·}} [[Waldbillig]]{{·}} [[Wahl]]{{·}} [[Vichten]]{{·}} [[Useldange]]{{·}} [[Tuntange]]{{·}} [[Tandel]]{{·}} [[Strassen (Luxembursko)]]{{·}} [[Steinsel]]{{·}} [[Steinfort]]{{·}} [[Stadtbredimus]]{{·}} [[Septfontaines (Luxembursko)]]{{·}} [[Schuttrange]] <noinclude> [[Kategória:Portál:Luxembursko]] [[Kategória:Wikipédia:Archív|Luxembursko]] </noinclude> kikw5hnx03tkiu5nib7236rkh8ssq01 Portál:Žilina/Najnovšie články 100 749438 8205771 2026-04-29T15:08:01Z KormiSK 91359 Vytvorená stránka „(Prázdna stránka na doplnenie botom)“ 8205771 wikitext text/x-wiki (Prázdna stránka na doplnenie botom) l9po5y7ytmqyivhj9x05hzswj6mfl26 8205802 8205771 2026-04-29T15:41:21Z KormiSKbot 236958 Aktualizácia najnovších článkov 8205802 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam v poslednej dobe vytvorených článkov o [[Žilina|Žiline]] a príbuzných témach: [[Ján Szelepcsényi]]{{·}} [[Javor v Žiline]]{{·}} [[Lipy v Žiline]]{{·}} [[Ubytovacie zariadenie Veľký Diel]]{{·}} [[Mestská hromadná doprava v Žiline]]{{·}} [[Ľavobrežná ulica (Žilina)]]{{·}} [[Katedra spojov]]{{·}} [[Pri celulózke]]{{·}} [[Ulica sv. Cyrila a Metoda (Žilina)]]{{·}} [[Martinská ulica (Žilina)]]{{·}} [[Karpatská ulica (Žilina)]]{{·}} [[Nitrianska ulica (Žilina)]]{{·}} [[Fatranská ulica (Žilina)]]{{·}} [[Piešťanská ulica (Žilina)]]{{·}} [[Trnavská ulica (Žilina)]]{{·}} [[Námestie M. R. Štefánika (Žilina)]]{{·}} [[Fakulta humanitných vied Žilinskej univerzity v Žiline]]{{·}} [[Katedra železničnej dopravy]]{{·}} [[Univerzitný kampus Veľký Diel]]{{·}} [[Fakulta bezpečnostného inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline]]{{·}} [[Železničná zastávka Žilina-Solinky]]{{·}} [[Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline]]{{·}} [[Marek Šulík]]{{·}} [[Severka (televízia)]]{{·}} [[Fenix (televízia)]]{{·}} [[Mestské časti Žiliny]]{{·}} [[Eduard Kudláč]]{{·}} [[Mestské divadlo Žilina]]{{·}} [[Aupark (Žilina)]]{{·}} [[Immaculata (Žilina)]]{{·}} [[Kostol Obrátenia svätého Pavla (Žilina)]]{{·}} [[Ulica J. M. Hurbana (Žilina)]]{{·}} [[Katedra leteckej dopravy]]{{·}} [[Letecké výcvikové a vzdelávacie centrum]]{{·}} [[Rádio Sever]]{{·}} [[Bytčianska ulica (Žilina)]]{{·}} [[Bottova ulica (Žilina)]]{{·}} [[Mestská radnica (Žilina)]]{{·}} [[Ulica Alexandra Rudnaya]]{{·}} [[Žilinský regionálny integrovaný dopravný systém]] <noinclude> [[Kategória:Portál:Žilina]] [[Kategória:Wikipédia:Archív|Žilina]] </noinclude> gkcaoznwjrwjix9ds47b3t181kiedl9 Portál:Taliansko/Najnovšie články 100 749439 8205772 2026-04-29T15:08:10Z KormiSK 91359 Vytvorená stránka „(Prázdna stránka na doplnenie botom)“ 8205772 wikitext text/x-wiki (Prázdna stránka na doplnenie botom) l9po5y7ytmqyivhj9x05hzswj6mfl26 8205793 8205772 2026-04-29T15:34:48Z KormiSKbot 236958 Aktualizácia najnovších článkov 8205793 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam v poslednej dobe vytvorených článkov o [[Taliansko|Taliansku]] a príbuzných témach: [[Attilio Nicora]]{{·}} [[Rozália z Palerma]]{{·}} [[Saltimbocca]]{{·}} [[Val di Fiemme]]{{·}} [[Bláznivá komédia]]{{·}} [[La Cage aux folles]]{{·}} [[Cortina d'Ampezzo]]{{·}} [[Pasta 'ncasciata]]{{·}} [[Cesare Nosiglia]]{{·}} [[Severino Poletto]]{{·}} [[Giacomo Biffi]]{{·}} [[Arrigo Miglio]]{{·}} [[Veľká cena Talianska]]{{·}} [[Gualtiero Bassetti]]{{·}} [[Carlo Maria Martini]]{{·}} [[Mario Andretti]]{{·}} [[Renato Tarantelli Baccari]]{{·}} [[Michele Di Tolve]]{{·}} [[Carlo Caffarra]]{{·}} [[Veľká cena Talianska 2025]]{{·}} [[Oscar Cantoni]]{{·}} [[Giuseppe Petrocchi]]{{·}} [[Villa Parisi]]{{·}} [[Syn Ružového pantera]]{{·}} [[Vincenzo Viva]]{{·}} [[Mauro Parmeggiani]]{{·}} [[Amoris laetitia]]{{·}} [[Filippo Ciampanelli]]{{·}} [[Imola (Emilia-Romagna)]]{{·}} [[Dalila Di Lazzaro]]{{·}} [[Marco Tasca]]{{·}} [[Jozef Medový]]{{·}} [[Beniamino Stella]]{{·}} [[Normas Nonnullas]]{{·}} [[Universi Dominici gregis]]{{·}} [[Toscana z Verony]]{{·}} [[Nicasius zo Sicílie]]{{·}} [[Giuseppe Betori]]{{·}} [[Gerard Mecatti]]{{·}} [[Hugo Canefri]] <noinclude> [[Kategória:Portál:Taliansko]] [[Kategória:Wikipédia:Archív|Taliansko]] </noinclude> 0t66bi0p1wpgome7t9swfifl0skiiag Portál:Vatikán/Najnovšie články 100 749440 8205774 2026-04-29T15:08:19Z KormiSK 91359 Vytvorená stránka „(Prázdna stránka na doplnenie botom)“ 8205774 wikitext text/x-wiki (Prázdna stránka na doplnenie botom) l9po5y7ytmqyivhj9x05hzswj6mfl26 8205798 8205774 2026-04-29T15:39:06Z KormiSKbot 236958 Aktualizácia najnovších článkov 8205798 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam v poslednej dobe vytvorených článkov o [[Vatikán|Vatikáne]] a príbuzných témach: [[Šebastián Labo]]{{·}} [[Attilio Nicora]]{{·}} [[Gabriele Giordano Caccia]]{{·}} [[José Luis Lacunza Maestrojuán]]{{·}} [[Pierre Nguyễn Văn Nhơn]]{{·}} [[Anton Aškerc]]{{·}} [[Paolo Rudelli]]{{·}} [[Agostino Cacciavillan]]{{·}} [[Darío Castrillón Hoyos]]{{·}} [[Melchior Klesl]]{{·}} [[Virgilio do Carmo da Silva]]{{·}} [[Ondrej Rakúsky]]{{·}} [[William Seng Chye Goh]]{{·}} [[Maurice Piat]]{{·}} [[Louis-Marie Ling Mangkhanekhoun]]{{·}} [[Anton Ziolkovský]]{{·}} [[Júlio Duarte Langa]]{{·}} [[Ladislav Német]]{{·}} [[Patrick D’Rozario]]{{·}} [[Jean Zerbo]]{{·}} [[Tarcisio Isao Kikuchi]]{{·}} [[Jean-Claude Höllerich]]{{·}} [[Fridolin Ambongo Besungu]]{{·}} [[Toribio Ticona Porco]]{{·}} [[Stephen Ameyu Martin Mulla]]{{·}} [[Aquilino Bocos Merino]]{{·}} [[Sebastian Francis]]{{·}} [[Anthony Poola]]{{·}} [[Alberto Suárez Inda]]{{·}} [[Luis Héctor Villalba]]{{·}} [[Filipe Neri António Sebastião do Rosário Ferrão]]{{·}} [[Louis Raphaël I Sako]]{{·}} [[František Čitbaj]]{{·}} [[John Ribat]]{{·}} [[Béchara Butrus Raï]]{{·}} [[John Onaiyekan]]{{·}} [[Désiré Tsarahazana]]{{·}} [[Thomas Aquino Manyo Maeda]]{{·}} [[Ignatius Suharyo Hardjoatmodjo]]{{·}} [[Michael Louis Fitzgerald]] <noinclude> [[Kategória:Portál:Vatikán]] [[Kategória:Wikipédia:Archív|Vatikán]] </noinclude> hm8k118zd1xlrfq3jdkmi8sae5jewm9 Portál:Hviezda/Najnovšie články 100 749441 8205776 2026-04-29T15:08:26Z KormiSK 91359 Vytvorená stránka „(Prázdna stránka na doplnenie botom)“ 8205776 wikitext text/x-wiki (Prázdna stránka na doplnenie botom) l9po5y7ytmqyivhj9x05hzswj6mfl26 8205785 8205776 2026-04-29T15:26:54Z KormiSKbot 236958 Aktualizácia najnovších článkov 8205785 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam v poslednej dobe vytvorených článkov o [[Hviezda|hviezdach]] a príbuzných témach: [[Radiačný pás]]{{·}} [[Anomálny röntgenový pulzar]]{{·}} [[PSR J0108−1431]]{{·}} [[RX J1856.5−3754]]{{·}} [[Lambda Aquarii]]{{·}} [[Alpherg]]{{·}} [[Agrovoltika]]{{·}} [[Athebyne]]{{·}} [[Solárna elektráreň]]{{·}} [[Fotovoltika]]{{·}} [[Alfa Arae]]{{·}} [[Thornov-Żytkowovej objekt]]{{·}} [[Solar Orbiter]]{{·}} [[HAT-P-5]]{{·}} [[TW Hydrae]]{{·}} [[International Cometary Explorer]]{{·}} [[R136a1]]{{·}} [[Urodelus]]{{·}} [[Svetelná krivka]]{{·}} [[Terminátor (slnečný)]]{{·}} [[HD 106906]]{{·}} [[HAT-P-38]]{{·}} [[XX Trianguli]]{{·}} [[HD 9298]]{{·}} [[Parker Solar Probe]]{{·}} [[Zoznam hviezdnych článkov/4]]{{·}} [[Zoznam hviezdnych článkov/3]]{{·}} [[Zoznam hviezdnych článkov/2]]{{·}} [[Zoznam hviezdnych článkov/1]]{{·}} [[Mikroskopická čierna diera]]{{·}} [[Planckova hviezda]]{{·}} [[Altais]]{{·}} [[RW Cephei]]{{·}} [[Sigma Sculptoris]]{{·}} [[Zoznam SAO objektov 258501 – 258997]]{{·}} [[Zoznam SAO objektov 258001 – 258500]]{{·}} [[Zoznam SAO objektov 257501 – 258000]]{{·}} [[Zoznam SAO objektov 257001 – 257500]]{{·}} [[Zoznam SAO objektov 256501 – 257000]]{{·}} [[Zoznam SAO objektov 256001 – 256500]] <noinclude> [[Kategória:Portál:Hviezda]] [[Kategória:Wikipédia:Archív|Hviezda]] </noinclude> spy7c8431uyq9wqs1d7hdtapnr1k3ud AI bublina 0 749442 8205807 2026-04-29T16:12:48Z Archetyper 282514 Vytvorený nový článok o bubline umelej inteligencie s neutrálnym výkladom, zdrojmi, obrázkami, porovnaním s dot-com bublinou a prehľadom argumentov za aj proti. 8205807 wikitext text/x-wiki <!-- Návrh článku pre slovenskú Wikipédiu. Odporúčaný názov: Bublina umelej inteligencie Možné presmerovania: AI bublina, Bublina AI, Bublina generatívnej umelej inteligencie Pred publikovaním skontrolujte existenciu kategórií a dostupnosť súborov na Wikimedia Commons. --> [[Súbor:ChatGPT-Logo.png|náhľad|[[ChatGPT]], spustený spoločnosťou [[OpenAI]] v novembri 2022, sa stal jedným zo symbolov boomu [[generatívna umelá inteligencia|generatívnej umelej inteligencie]].]] [[Súbor:Google Data Center, Council Bluffs Iowa (49062863796).jpg|náhľad|Dátové centrá patria medzi kľúčovú infraštruktúru potrebnú na trénovanie a prevádzku veľkých modelov umelej inteligencie.]] [[Súbor:Nasdaq Composite dot-com bubble.svg|náhľad|Porovnania s [[dot-com bublina|dot-com bublinou]] sa v diskusiách o AI objavujú pre vysoké očakávania, rýchly rast investícií a koncentráciu trhových výnosov v technologickom sektore.]] '''Bublina umelej inteligencie''' alebo '''AI bublina''' je označenie pre hypotézu, že časť investícií, trhových ocenení a podnikateľských očakávaní spojených s [[umelá inteligencia|umelou inteligenciou]], najmä s [[generatívna umelá inteligencia|generatívnou umelou inteligenciou]], môže byť nadhodnotená v porovnaní s krátkodobými príjmami, produktivitou alebo schopnosťou firiem tieto technológie ziskovo nasadiť. Pojem sa používa v ekonomických, investičných a technologických diskusiách po prudkom rozšírení veľkých jazykových modelov, chatbotov, nástrojov na generovanie obrazu, programovacích asistentov a podnikových AI služieb po roku 2022.<ref name="openai-chatgpt">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Introducing ChatGPT | url = https://openai.com/index/chatgpt/ | vydavateľ = OpenAI | dátum vydania = 30. november 2022 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Označenie „bublina“ neznamená, že umelá inteligencia ako technológia nemá hodnotu. V ekonomickom zmysle ide skôr o otázku, či ceny akcií, súkromné valuácie, kapitálové výdavky a očakávané budúce zisky z AI rastú rýchlejšie než merateľné ekonomické prínosy. Diskusia preto rozlišuje medzi širším '''AI boomom''', teda obdobím rýchleho technologického a investičného rastu, a možnou '''AI bublinou''', teda scenárom, v ktorom časť týchto očakávaní nebude naplnená. == Terminológia a vymedzenie == Pojem AI bublina nadväzuje na všeobecný pojem [[ekonomická bublina]], ktorý označuje situáciu, keď ceny aktív rastú najmä v dôsledku očakávaní ďalšieho rastu, špekulácie alebo kolektívneho optimizmu, a nie iba v dôsledku fundamentálnej hodnoty. Pri umelej inteligencii sa tento pojem najčastejšie používa v súvislosti s: * vysokými valuáciami verejne obchodovaných technologických spoločností, * rýchlym rastom súkromných valuácií AI startupov, * veľkými kapitálovými výdavkami na [[dátové centrum|dátové centrá]], [[grafický procesor|grafické procesory]] a elektrickú infraštruktúru, * očakávaniami rastu produktivity, * neistotou okolo ziskovosti AI služieb, * závislosťou trhu od malého počtu dominantných firiem. V užšom význame sa pojem týka najmä generatívnej umelej inteligencie. V širšom význame môže zahŕňať celý ekosystém AI: polovodiče, cloudové služby, dátové centrá, modely, podnikový softvér, robotiku, autonómne systémy a aplikácie v zdravotníctve, financiách, obrane alebo vzdelávaní. == Pozadie == === Vzostup generatívnej AI === Hoci výskum umelej inteligencie existuje od polovice 20. storočia, verejná a investičná pozornosť sa výrazne zvýšila po nástupe [[veľký jazykový model|veľkých jazykových modelov]] a generatívnych nástrojov. Spustenie ChatGPT v novembri 2022 zrýchlilo verejné prijatie konverzačných AI systémov a vyvolalo tlak na technologické firmy, aby do svojich produktov integrovali generatívnu AI.<ref name="openai-chatgpt" /> Nasledujúce obdobie prinieslo prudký rast záujmu o modely schopné generovať text, programový kód, obrázky, zvuk, video a obchodné analýzy. Tieto nástroje začali používať jednotlivci, firmy, školy, vývojári softvéru a verejné inštitúcie. Súčasne vznikli stovky startupov budujúcich produkty nad modelmi poskytovateľov ako OpenAI, Anthropic, Google, Meta, Mistral AI alebo iné spoločnosti. === Investičný boom === Podľa správy ''AI Index Report 2025'' Stanfordskej univerzity dosiahli súkromné investície do AI v USA v roku 2024 hodnotu 109,1 miliardy USD. Globálne súkromné investície do generatívnej AI dosiahli 33,9 miliardy USD, čo predstavovalo rast o 18,7 % oproti roku 2023.<ref name="stanford-ai-index">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 2025 AI Index Report | url = https://hai.stanford.edu/ai-index/2025-ai-index-report | vydavateľ = Stanford Institute for Human-Centered Artificial Intelligence | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Investície nesmerovali iba do vývoja softvéru, ale aj do infraštruktúry. Generatívna AI vyžaduje veľké množstvo výpočtového výkonu na trénovanie aj prevádzku modelov. To zvýšilo dopyt po grafických procesoroch, serveroch, sieťových komponentoch, cloude, elektrickej energii a chladiacich systémoch. Výrazným príjemcom tohto dopytu sa stala spoločnosť [[Nvidia]], ktorá v roku 2025 oznámila rekordné výsledky vrátane celoročných tržieb 130,5 miliardy USD, čo bol medziročný nárast o 114 %.<ref name="nvidia-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NVIDIA Announces Financial Results for Fourth Quarter and Fiscal 2025 | url = https://nvidianews.nvidia.com/news/nvidia-announces-financial-results-for-fourth-quarter-and-fiscal-2025 | vydavateľ = NVIDIA | dátum vydania = 26. február 2025 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> == Dôvody obáv z bubliny == === Kapitálové výdavky a návratnosť === Jedným z hlavných argumentov zástancov hypotézy AI bubliny je rozdiel medzi rozsahom investícií a zatiaľ merateľnými ekonomickými výsledkami. Goldman Sachs v roku 2024 upozornil, že technologické firmy a ďalší aktéri môžu v nasledujúcich rokoch minúť približne 1 bilión USD na dátové centrá, čipy, AI infraštruktúru a energetickú sieť, pričom dovtedajšie prínosy boli podľa niektorých analytikov obmedzené.<ref name="goldman-too-much">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gen AI: too much spend, too little benefit? | url = https://www.goldmansachs.com/insights/top-of-mind/gen-ai-too-much-spend-too-little-benefit | vydavateľ = Goldman Sachs | dátum vydania = 27. jún 2024 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Pri AI službách je problémom aj vysoká cena výpočtov. Prevádzka veľkých modelov si vyžaduje drahé čipy, špecializovaný cloud a významnú spotrebu energie. Ak zákazníci nebudú ochotní platiť ceny, ktoré pokryjú tieto náklady a zároveň vytvoria dostatočnú maržu, niektoré obchodné modely môžu byť neudržateľné. === Produktivita a podnikové nasadenie === Optimistické scenáre predpokladajú, že generatívna AI zvýši produktivitu práce, zníži náklady a umožní nové produkty. McKinsey Global Institute v roku 2023 odhadol, že generatívna AI by mohla pri plnom nasadení vytvoriť ročnú ekonomickú hodnotu 2,6 až 4,4 bilióna USD v analyzovaných prípadoch použitia.<ref name="mckinsey-economic-potential">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The economic potential of generative AI: The next productivity frontier | url = https://www.mckinsey.com/capabilities/tech-and-ai/our-insights/the-economic-potential-of-generative-ai-the-next-productivity-frontier | vydavateľ = McKinsey & Company | dátum vydania = 14. jún 2023 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Kritici však upozorňujú, že potenciálna hodnota nie je to isté ako realizovaná hodnota. Podniky často testujú AI v pilotných projektoch, ale majú problém integrovať ju do pracovných procesov, zmeniť organizáciu práce, nastaviť zodpovednosť za výstupy a merať priamy vplyv na tržby alebo náklady. McKinsey v prieskume o stave AI v roku 2025 uviedol, že prechod od pilotných projektov k škálovanému dopadu zostáva pre mnohé organizácie rozpracovaný.<ref name="mckinsey-state-ai-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The State of AI: Global Survey 2025 | url = https://www.mckinsey.com/capabilities/quantumblack/our-insights/the-state-of-ai | vydavateľ = McKinsey & Company | dátum vydania = 5. november 2025 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Koncentrácia trhu === AI boom je výrazne koncentrovaný okolo malého počtu firiem. Patria medzi ne výrobcovia čipov, veľké cloudové platformy, poskytovatelia základných modelov a technologické konglomeráty s prístupom ku kapitálu, dátam a distribučným kanálom. Takáto koncentrácia môže zvýšiť ziskovosť lídrov, ale zároveň vytvára riziko, že pokles očakávaní v jednej skupine firiem ovplyvní celý akciový trh. Medzinárodný menový fond v správe ''World Economic Outlook'' z októbra 2025 upozornil, že príliš optimistické očakávania rastu v oblasti AI môžu byť prehodnotené, ak sa produktivitné prínosy nenaplnia. Podľa IMF by prípadný prudký pokles AI boomu mohol svojou závažnosťou pripomínať pád dot-com trhu v rokoch 2000 – 2001, najmä vzhľadom na dominanciu niekoľkých technologických firiem v trhových indexoch.<ref name="imf-weo-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Economic Outlook, October 2025: Global Economy in Flux, Prospects Remain Dim | url = https://www.imf.org/-/media/files/publications/weo/2025/october/english/ch1.pdf | vydavateľ = International Monetary Fund | dátum vydania = október 2025 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Energetická a infraštruktúrna záťaž === Ďalším zdrojom obáv je spotreba elektrickej energie. Medzinárodná energetická agentúra odhaduje, že globálna spotreba elektriny dátovými centrami sa do roku 2030 v základnom scenári približne zdvojnásobí na približne 945 TWh, čo by predstavovalo necelé 3 % svetovej spotreby elektriny. Spotreba zrýchlených serverov, používaných najmä pre AI, má podľa IEA rásť rýchlejšie než spotreba konvenčných serverov.<ref name="iea-energy-ai">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Energy demand from AI | url = https://www.iea.org/reports/energy-and-ai/energy-demand-from-ai | vydavateľ = International Energy Agency | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Ak by sa ukázalo, že dopyt po AI službách nedokáže dlhodobo zaplatiť potrebnú infraštruktúru, časť investícií do dátových centier, elektrických pripojení a čipov by mohla byť považovaná za nadmernú. Na druhej strane, infraštruktúra môže zostať hodnotná aj v prípade korekcie, pretože dátové centrá a výpočtový výkon možno použiť aj na iné cloudové, vedecké alebo podnikové účely. == Argumenty proti označeniu za bublinu == Zástancovia optimistickejšieho pohľadu tvrdia, že porovnanie s bublinou je predčasné alebo nepresné. Poukazujú najmä na tieto skutočnosti: * AI produkty už majú masové využitie medzi jednotlivcami, vývojármi a firmami. * Najväčší príjemcovia AI boomu sú často ziskové spoločnosti s existujúcimi príjmami, nie iba špekulatívne startupy bez tržieb. * Dopyt po výpočtovej kapacite vychádza z reálneho používania modelov, nielen zo špekulácie. * Generatívna AI môže znížiť náklady v softvérovom vývoji, zákazníckej podpore, marketingu, výskume, administratíve a analýze dát. * Technologické bubliny môžu aj po prasknutí zanechať užitočnú infraštruktúru, podobne ako optické siete a internetová infraštruktúra po dot-com období. Podľa Stanford AI Index sa používanie AI vo firmách zrýchlilo: v roku 2024 uviedlo 78 % organizácií, že používajú AI, oproti 55 % v predchádzajúcom roku.<ref name="stanford-ai-index" /> To naznačuje, že AI boom nie je založený iba na investičnej aktivite, ale aj na reálnom prijímaní technológie. == Porovnanie s dot-com bublinou == Najčastejším historickým porovnaním je [[dot-com bublina]] z konca 90. rokov 20. storočia. V oboch prípadoch ide o novú všeobecnú technológiu, vysoké očakávania, rýchly rast kapitálu, veľký záujem médií a neistotu okolo budúcich obchodných modelov. Medzi podobnosti patria: * očakávanie zásadnej transformácie ekonomiky, * rýchly rast trhových ocenení technologických firiem, * prílev rizikového kapitálu, * vznik veľkého počtu startupov, * tlak veľkých firiem investovať zo strachu, že zaostanú. Existujú však aj rozdiely. Počas dot-com bubliny bolo veľa verejne obchodovaných internetových spoločností bez stabilných tržieb alebo zisku. V AI boome zohrávajú výraznú úlohu aj etablované spoločnosti s vysokými príjmami, silnými súvahami a existujúcou zákazníckou základňou, napríklad veľké cloudové platformy a výrobcovia čipov. Navyše, AI sa dá integrovať do už existujúcich produktov a pracovných procesov, zatiaľ čo mnohé dot-com firmy museli najprv vybudovať spotrebiteľské trhy od začiatku. == Ukazovatele sledované analytikmi == {| class="wikitable" ! Oblasť ! Signál možnej bubliny ! Protiargument |- | Trhové ocenenia | Ceny akcií a súkromné valuácie rastú rýchlejšie než zisky. | Niektoré dominantné firmy majú vysoké príjmy, marže a reálny dopyt. |- | Kapitálové výdavky | Výdavky na dátové centrá, čipy a energiu sú extrémne vysoké. | Infraštruktúra môže byť použiteľná aj mimo súčasnej generácie modelov. |- | Produktivita | Makroekonomický efekt AI sa môže prejaviť pomalšie, než očakávajú investori. | Mnohé technológie sa do štatistík produktivity premietajú až s oneskorením. |- | Podnikové nasadenie | Veľa firiem ostáva pri pilotných projektoch bez jasného vplyvu na zisk. | Firmy sa učia meniť procesy a najlepšie prípady použitia sa ešte len stabilizujú. |- | Koncentrácia | Výnosy trhu závisia od malej skupiny AI firiem. | Koncentrácia môže byť prirodzená pri infraštruktúrne náročných technológiách. |- | Energia | Rast dátových centier môže naraziť na limity elektrických sietí. | Vyššia efektivita čipov a energetické investície môžu časť problému zmierniť. |} == Finančná stabilita a regulácia == Rýchle prijímanie AI má význam aj pre finančný systém. Financial Stability Board uviedol, že AI môže priniesť vyššiu efektívnosť, lepšiu regulatórnu zhodu, personalizované finančné produkty a pokročilé analytické nástroje. Zároveň však identifikoval riziká, ktoré môžu mať systémový význam: závislosť od tretích strán, koncentráciu poskytovateľov, korelácie na trhoch, kybernetické riziká, riziko modelov, kvalitu dát a správu systémov.<ref name="fsb-ai-2024">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Financial Stability Implications of Artificial Intelligence | url = https://www.fsb.org/2024/11/the-financial-stability-implications-of-artificial-intelligence/ | vydavateľ = Financial Stability Board | dátum vydania = 14. november 2024 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Tieto riziká sú odlišné od samotnej investičnej bubliny. Aj keby trhové ocenenia AI firiem neklesli prudko, široké používanie podobných modelov a poskytovateľov môže zvýšiť operačné, kybernetické alebo trhové riziká. Naopak, aj prasknutie investičnej bubliny nemusí automaticky znamenať zlyhanie samotnej technológie. == Možné scenáre vývoja == Analytici najčastejšie uvažujú o viacerých scenároch: ; Mäkké pristátie : Investície do AI zostanú vysoké, ale trh postupne rozlíši medzi firmami s reálnymi príjmami a firmami bez udržateľného obchodného modelu. Valuácie sa upravia bez veľkej krízy. ; Selektívna korekcia : Časť AI startupov a menej efektívnych infraštruktúrnych projektov zlyhá, ale hlavní poskytovatelia čipov, cloudu a softvéru zostanú silní. Technológia sa ďalej používa, ale investori sú opatrnejší. ; Prudké prasknutie bubliny : Ak sa očakávané produktivitné prínosy nenaplnia alebo dôjde k náhlemu poklesu dopytu, akcie a valuácie AI firiem môžu prudko klesnúť. Takýto scenár by mohol ovplyvniť širšie trhové indexy, najmä ak sú silno koncentrované v technologických firmách.<ref name="imf-weo-2025" /> ; Produktivitná transformácia : AI sa stane všeobecnou produktivitnou technológiou podobnou elektrifikácii, internetu alebo cloudu. V tomto scenári sa vysoké investície spätne ukážu ako opodstatnené, hoci nie všetky firmy a projekty uspejú. == Kritika pojmu == Pojem AI bublina je kritizovaný ako nepresný alebo príliš široký. Kritici upozorňujú, že spája viacero rozdielnych javov: akciové ocenenia, súkromné startupové investície, výdavky na dátové centrá, reálne používanie AI, makroekonomickú produktivitu a mediálny hype. Každá z týchto oblastí sa môže vyvíjať inak. Napríklad môže nastať situácia, že niektoré AI startupy budú nadhodnotené, ale samotná technológia bude dlhodobo ekonomicky významná. Podobne môže dôjsť ku korekcii akcií výrobcov čipov bez toho, aby sa zastavilo používanie AI v podnikoch. Preto sa v odbornej diskusii často rozlišuje medzi: * technologickým pokrokom, * investičnou eufóriou, * infraštruktúrnym cyklom, * produktivitným dopadom, * finančnou stabilitou. == Pozri aj == * [[Umelá inteligencia]] * [[Generatívna umelá inteligencia]] * [[Veľký jazykový model]] * [[ChatGPT]] * [[Ekonomická bublina]] * [[Dot-com bublina]] * [[Rizikový kapitál]] * [[Dátové centrum]] * [[Nvidia]] * [[Cloud computing]] == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://hai.stanford.edu/ai-index/2025-ai-index-report Stanford AI Index Report 2025] * [https://www.iea.org/reports/energy-and-ai/energy-demand-from-ai IEA: Energy demand from AI] * [https://www.goldmansachs.com/insights/top-of-mind/gen-ai-too-much-spend-too-little-benefit Goldman Sachs: Gen AI: too much spend, too little benefit?] * [https://www.imf.org/-/media/files/publications/weo/2025/october/english/ch1.pdf IMF World Economic Outlook, October 2025] * [https://www.fsb.org/2024/11/the-financial-stability-implications-of-artificial-intelligence/ Financial Stability Board: The Financial Stability Implications of Artificial Intelligence] [[Kategória:Umelá inteligencia]] [[Kategória:Ekonomické bubliny]] [[Kategória:Finančné trhy]] [[Kategória:Informačné technológie]] [[Kategória:Technologické dejiny]] nk9bpcp1iyz088gxtj8ux80wozaqmxl 8205819 8205807 2026-04-29T16:56:11Z Jetam2 30982 {{Urgentne upraviť|20260429}}: dopracovať zdrojovanie, kategórie 8205819 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260429}} <!-- Návrh článku pre slovenskú Wikipédiu. Odporúčaný názov: Bublina umelej inteligencie Možné presmerovania: AI bublina, Bublina AI, Bublina generatívnej umelej inteligencie Pred publikovaním skontrolujte existenciu kategórií a dostupnosť súborov na Wikimedia Commons. --> [[Súbor:ChatGPT-Logo.png|náhľad|[[ChatGPT]], spustený spoločnosťou [[OpenAI]] v novembri 2022, sa stal jedným zo symbolov boomu [[generatívna umelá inteligencia|generatívnej umelej inteligencie]].]] [[Súbor:Google Data Center, Council Bluffs Iowa (49062863796).jpg|náhľad|Dátové centrá patria medzi kľúčovú infraštruktúru potrebnú na trénovanie a prevádzku veľkých modelov umelej inteligencie.]] [[Súbor:Nasdaq Composite dot-com bubble.svg|náhľad|Porovnania s [[dot-com bublina|dot-com bublinou]] sa v diskusiách o AI objavujú pre vysoké očakávania, rýchly rast investícií a koncentráciu trhových výnosov v technologickom sektore.]] '''Bublina umelej inteligencie''' alebo '''AI bublina''' je označenie pre hypotézu, že časť investícií, trhových ocenení a podnikateľských očakávaní spojených s [[umelá inteligencia|umelou inteligenciou]], najmä s [[generatívna umelá inteligencia|generatívnou umelou inteligenciou]], môže byť nadhodnotená v porovnaní s krátkodobými príjmami, produktivitou alebo schopnosťou firiem tieto technológie ziskovo nasadiť. Pojem sa používa v ekonomických, investičných a technologických diskusiách po prudkom rozšírení veľkých jazykových modelov, chatbotov, nástrojov na generovanie obrazu, programovacích asistentov a podnikových AI služieb po roku 2022.<ref name="openai-chatgpt">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Introducing ChatGPT | url = https://openai.com/index/chatgpt/ | vydavateľ = OpenAI | dátum vydania = 30. november 2022 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Označenie „bublina“ neznamená, že umelá inteligencia ako technológia nemá hodnotu. V ekonomickom zmysle ide skôr o otázku, či ceny akcií, súkromné valuácie, kapitálové výdavky a očakávané budúce zisky z AI rastú rýchlejšie než merateľné ekonomické prínosy. Diskusia preto rozlišuje medzi širším '''AI boomom''', teda obdobím rýchleho technologického a investičného rastu, a možnou '''AI bublinou''', teda scenárom, v ktorom časť týchto očakávaní nebude naplnená. == Terminológia a vymedzenie == Pojem AI bublina nadväzuje na všeobecný pojem [[ekonomická bublina]], ktorý označuje situáciu, keď ceny aktív rastú najmä v dôsledku očakávaní ďalšieho rastu, špekulácie alebo kolektívneho optimizmu, a nie iba v dôsledku fundamentálnej hodnoty. Pri umelej inteligencii sa tento pojem najčastejšie používa v súvislosti s: * vysokými valuáciami verejne obchodovaných technologických spoločností, * rýchlym rastom súkromných valuácií AI startupov, * veľkými kapitálovými výdavkami na [[dátové centrum|dátové centrá]], [[grafický procesor|grafické procesory]] a elektrickú infraštruktúru, * očakávaniami rastu produktivity, * neistotou okolo ziskovosti AI služieb, * závislosťou trhu od malého počtu dominantných firiem. V užšom význame sa pojem týka najmä generatívnej umelej inteligencie. V širšom význame môže zahŕňať celý ekosystém AI: polovodiče, cloudové služby, dátové centrá, modely, podnikový softvér, robotiku, autonómne systémy a aplikácie v zdravotníctve, financiách, obrane alebo vzdelávaní. == Pozadie == === Vzostup generatívnej AI === Hoci výskum umelej inteligencie existuje od polovice 20. storočia, verejná a investičná pozornosť sa výrazne zvýšila po nástupe [[veľký jazykový model|veľkých jazykových modelov]] a generatívnych nástrojov. Spustenie ChatGPT v novembri 2022 zrýchlilo verejné prijatie konverzačných AI systémov a vyvolalo tlak na technologické firmy, aby do svojich produktov integrovali generatívnu AI.<ref name="openai-chatgpt" /> Nasledujúce obdobie prinieslo prudký rast záujmu o modely schopné generovať text, programový kód, obrázky, zvuk, video a obchodné analýzy. Tieto nástroje začali používať jednotlivci, firmy, školy, vývojári softvéru a verejné inštitúcie. Súčasne vznikli stovky startupov budujúcich produkty nad modelmi poskytovateľov ako OpenAI, Anthropic, Google, Meta, Mistral AI alebo iné spoločnosti. === Investičný boom === Podľa správy ''AI Index Report 2025'' Stanfordskej univerzity dosiahli súkromné investície do AI v USA v roku 2024 hodnotu 109,1 miliardy USD. Globálne súkromné investície do generatívnej AI dosiahli 33,9 miliardy USD, čo predstavovalo rast o 18,7 % oproti roku 2023.<ref name="stanford-ai-index">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 2025 AI Index Report | url = https://hai.stanford.edu/ai-index/2025-ai-index-report | vydavateľ = Stanford Institute for Human-Centered Artificial Intelligence | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Investície nesmerovali iba do vývoja softvéru, ale aj do infraštruktúry. Generatívna AI vyžaduje veľké množstvo výpočtového výkonu na trénovanie aj prevádzku modelov. To zvýšilo dopyt po grafických procesoroch, serveroch, sieťových komponentoch, cloude, elektrickej energii a chladiacich systémoch. Výrazným príjemcom tohto dopytu sa stala spoločnosť [[Nvidia]], ktorá v roku 2025 oznámila rekordné výsledky vrátane celoročných tržieb 130,5 miliardy USD, čo bol medziročný nárast o 114 %.<ref name="nvidia-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NVIDIA Announces Financial Results for Fourth Quarter and Fiscal 2025 | url = https://nvidianews.nvidia.com/news/nvidia-announces-financial-results-for-fourth-quarter-and-fiscal-2025 | vydavateľ = NVIDIA | dátum vydania = 26. február 2025 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> == Dôvody obáv z bubliny == === Kapitálové výdavky a návratnosť === Jedným z hlavných argumentov zástancov hypotézy AI bubliny je rozdiel medzi rozsahom investícií a zatiaľ merateľnými ekonomickými výsledkami. Goldman Sachs v roku 2024 upozornil, že technologické firmy a ďalší aktéri môžu v nasledujúcich rokoch minúť približne 1 bilión USD na dátové centrá, čipy, AI infraštruktúru a energetickú sieť, pričom dovtedajšie prínosy boli podľa niektorých analytikov obmedzené.<ref name="goldman-too-much">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gen AI: too much spend, too little benefit? | url = https://www.goldmansachs.com/insights/top-of-mind/gen-ai-too-much-spend-too-little-benefit | vydavateľ = Goldman Sachs | dátum vydania = 27. jún 2024 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Pri AI službách je problémom aj vysoká cena výpočtov. Prevádzka veľkých modelov si vyžaduje drahé čipy, špecializovaný cloud a významnú spotrebu energie. Ak zákazníci nebudú ochotní platiť ceny, ktoré pokryjú tieto náklady a zároveň vytvoria dostatočnú maržu, niektoré obchodné modely môžu byť neudržateľné. === Produktivita a podnikové nasadenie === Optimistické scenáre predpokladajú, že generatívna AI zvýši produktivitu práce, zníži náklady a umožní nové produkty. McKinsey Global Institute v roku 2023 odhadol, že generatívna AI by mohla pri plnom nasadení vytvoriť ročnú ekonomickú hodnotu 2,6 až 4,4 bilióna USD v analyzovaných prípadoch použitia.<ref name="mckinsey-economic-potential">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The economic potential of generative AI: The next productivity frontier | url = https://www.mckinsey.com/capabilities/tech-and-ai/our-insights/the-economic-potential-of-generative-ai-the-next-productivity-frontier | vydavateľ = McKinsey & Company | dátum vydania = 14. jún 2023 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Kritici však upozorňujú, že potenciálna hodnota nie je to isté ako realizovaná hodnota. Podniky často testujú AI v pilotných projektoch, ale majú problém integrovať ju do pracovných procesov, zmeniť organizáciu práce, nastaviť zodpovednosť za výstupy a merať priamy vplyv na tržby alebo náklady. McKinsey v prieskume o stave AI v roku 2025 uviedol, že prechod od pilotných projektov k škálovanému dopadu zostáva pre mnohé organizácie rozpracovaný.<ref name="mckinsey-state-ai-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The State of AI: Global Survey 2025 | url = https://www.mckinsey.com/capabilities/quantumblack/our-insights/the-state-of-ai | vydavateľ = McKinsey & Company | dátum vydania = 5. november 2025 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Koncentrácia trhu === AI boom je výrazne koncentrovaný okolo malého počtu firiem. Patria medzi ne výrobcovia čipov, veľké cloudové platformy, poskytovatelia základných modelov a technologické konglomeráty s prístupom ku kapitálu, dátam a distribučným kanálom. Takáto koncentrácia môže zvýšiť ziskovosť lídrov, ale zároveň vytvára riziko, že pokles očakávaní v jednej skupine firiem ovplyvní celý akciový trh. Medzinárodný menový fond v správe ''World Economic Outlook'' z októbra 2025 upozornil, že príliš optimistické očakávania rastu v oblasti AI môžu byť prehodnotené, ak sa produktivitné prínosy nenaplnia. Podľa IMF by prípadný prudký pokles AI boomu mohol svojou závažnosťou pripomínať pád dot-com trhu v rokoch 2000 – 2001, najmä vzhľadom na dominanciu niekoľkých technologických firiem v trhových indexoch.<ref name="imf-weo-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Economic Outlook, October 2025: Global Economy in Flux, Prospects Remain Dim | url = https://www.imf.org/-/media/files/publications/weo/2025/october/english/ch1.pdf | vydavateľ = International Monetary Fund | dátum vydania = október 2025 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Energetická a infraštruktúrna záťaž === Ďalším zdrojom obáv je spotreba elektrickej energie. Medzinárodná energetická agentúra odhaduje, že globálna spotreba elektriny dátovými centrami sa do roku 2030 v základnom scenári približne zdvojnásobí na približne 945 TWh, čo by predstavovalo necelé 3 % svetovej spotreby elektriny. Spotreba zrýchlených serverov, používaných najmä pre AI, má podľa IEA rásť rýchlejšie než spotreba konvenčných serverov.<ref name="iea-energy-ai">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Energy demand from AI | url = https://www.iea.org/reports/energy-and-ai/energy-demand-from-ai | vydavateľ = International Energy Agency | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Ak by sa ukázalo, že dopyt po AI službách nedokáže dlhodobo zaplatiť potrebnú infraštruktúru, časť investícií do dátových centier, elektrických pripojení a čipov by mohla byť považovaná za nadmernú. Na druhej strane, infraštruktúra môže zostať hodnotná aj v prípade korekcie, pretože dátové centrá a výpočtový výkon možno použiť aj na iné cloudové, vedecké alebo podnikové účely. == Argumenty proti označeniu za bublinu == Zástancovia optimistickejšieho pohľadu tvrdia, že porovnanie s bublinou je predčasné alebo nepresné. Poukazujú najmä na tieto skutočnosti: * AI produkty už majú masové využitie medzi jednotlivcami, vývojármi a firmami. * Najväčší príjemcovia AI boomu sú často ziskové spoločnosti s existujúcimi príjmami, nie iba špekulatívne startupy bez tržieb. * Dopyt po výpočtovej kapacite vychádza z reálneho používania modelov, nielen zo špekulácie. * Generatívna AI môže znížiť náklady v softvérovom vývoji, zákazníckej podpore, marketingu, výskume, administratíve a analýze dát. * Technologické bubliny môžu aj po prasknutí zanechať užitočnú infraštruktúru, podobne ako optické siete a internetová infraštruktúra po dot-com období. Podľa Stanford AI Index sa používanie AI vo firmách zrýchlilo: v roku 2024 uviedlo 78 % organizácií, že používajú AI, oproti 55 % v predchádzajúcom roku.<ref name="stanford-ai-index" /> To naznačuje, že AI boom nie je založený iba na investičnej aktivite, ale aj na reálnom prijímaní technológie. == Porovnanie s dot-com bublinou == Najčastejším historickým porovnaním je [[dot-com bublina]] z konca 90. rokov 20. storočia. V oboch prípadoch ide o novú všeobecnú technológiu, vysoké očakávania, rýchly rast kapitálu, veľký záujem médií a neistotu okolo budúcich obchodných modelov. Medzi podobnosti patria: * očakávanie zásadnej transformácie ekonomiky, * rýchly rast trhových ocenení technologických firiem, * prílev rizikového kapitálu, * vznik veľkého počtu startupov, * tlak veľkých firiem investovať zo strachu, že zaostanú. Existujú však aj rozdiely. Počas dot-com bubliny bolo veľa verejne obchodovaných internetových spoločností bez stabilných tržieb alebo zisku. V AI boome zohrávajú výraznú úlohu aj etablované spoločnosti s vysokými príjmami, silnými súvahami a existujúcou zákazníckou základňou, napríklad veľké cloudové platformy a výrobcovia čipov. Navyše, AI sa dá integrovať do už existujúcich produktov a pracovných procesov, zatiaľ čo mnohé dot-com firmy museli najprv vybudovať spotrebiteľské trhy od začiatku. == Ukazovatele sledované analytikmi == {| class="wikitable" ! Oblasť ! Signál možnej bubliny ! Protiargument |- | Trhové ocenenia | Ceny akcií a súkromné valuácie rastú rýchlejšie než zisky. | Niektoré dominantné firmy majú vysoké príjmy, marže a reálny dopyt. |- | Kapitálové výdavky | Výdavky na dátové centrá, čipy a energiu sú extrémne vysoké. | Infraštruktúra môže byť použiteľná aj mimo súčasnej generácie modelov. |- | Produktivita | Makroekonomický efekt AI sa môže prejaviť pomalšie, než očakávajú investori. | Mnohé technológie sa do štatistík produktivity premietajú až s oneskorením. |- | Podnikové nasadenie | Veľa firiem ostáva pri pilotných projektoch bez jasného vplyvu na zisk. | Firmy sa učia meniť procesy a najlepšie prípady použitia sa ešte len stabilizujú. |- | Koncentrácia | Výnosy trhu závisia od malej skupiny AI firiem. | Koncentrácia môže byť prirodzená pri infraštruktúrne náročných technológiách. |- | Energia | Rast dátových centier môže naraziť na limity elektrických sietí. | Vyššia efektivita čipov a energetické investície môžu časť problému zmierniť. |} == Finančná stabilita a regulácia == Rýchle prijímanie AI má význam aj pre finančný systém. Financial Stability Board uviedol, že AI môže priniesť vyššiu efektívnosť, lepšiu regulatórnu zhodu, personalizované finančné produkty a pokročilé analytické nástroje. Zároveň však identifikoval riziká, ktoré môžu mať systémový význam: závislosť od tretích strán, koncentráciu poskytovateľov, korelácie na trhoch, kybernetické riziká, riziko modelov, kvalitu dát a správu systémov.<ref name="fsb-ai-2024">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Financial Stability Implications of Artificial Intelligence | url = https://www.fsb.org/2024/11/the-financial-stability-implications-of-artificial-intelligence/ | vydavateľ = Financial Stability Board | dátum vydania = 14. november 2024 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Tieto riziká sú odlišné od samotnej investičnej bubliny. Aj keby trhové ocenenia AI firiem neklesli prudko, široké používanie podobných modelov a poskytovateľov môže zvýšiť operačné, kybernetické alebo trhové riziká. Naopak, aj prasknutie investičnej bubliny nemusí automaticky znamenať zlyhanie samotnej technológie. == Možné scenáre vývoja == Analytici najčastejšie uvažujú o viacerých scenároch: ; Mäkké pristátie : Investície do AI zostanú vysoké, ale trh postupne rozlíši medzi firmami s reálnymi príjmami a firmami bez udržateľného obchodného modelu. Valuácie sa upravia bez veľkej krízy. ; Selektívna korekcia : Časť AI startupov a menej efektívnych infraštruktúrnych projektov zlyhá, ale hlavní poskytovatelia čipov, cloudu a softvéru zostanú silní. Technológia sa ďalej používa, ale investori sú opatrnejší. ; Prudké prasknutie bubliny : Ak sa očakávané produktivitné prínosy nenaplnia alebo dôjde k náhlemu poklesu dopytu, akcie a valuácie AI firiem môžu prudko klesnúť. Takýto scenár by mohol ovplyvniť širšie trhové indexy, najmä ak sú silno koncentrované v technologických firmách.<ref name="imf-weo-2025" /> ; Produktivitná transformácia : AI sa stane všeobecnou produktivitnou technológiou podobnou elektrifikácii, internetu alebo cloudu. V tomto scenári sa vysoké investície spätne ukážu ako opodstatnené, hoci nie všetky firmy a projekty uspejú. == Kritika pojmu == Pojem AI bublina je kritizovaný ako nepresný alebo príliš široký. Kritici upozorňujú, že spája viacero rozdielnych javov: akciové ocenenia, súkromné startupové investície, výdavky na dátové centrá, reálne používanie AI, makroekonomickú produktivitu a mediálny hype. Každá z týchto oblastí sa môže vyvíjať inak. Napríklad môže nastať situácia, že niektoré AI startupy budú nadhodnotené, ale samotná technológia bude dlhodobo ekonomicky významná. Podobne môže dôjsť ku korekcii akcií výrobcov čipov bez toho, aby sa zastavilo používanie AI v podnikoch. Preto sa v odbornej diskusii často rozlišuje medzi: * technologickým pokrokom, * investičnou eufóriou, * infraštruktúrnym cyklom, * produktivitným dopadom, * finančnou stabilitou. == Pozri aj == * [[Umelá inteligencia]] * [[Generatívna umelá inteligencia]] * [[Veľký jazykový model]] * [[ChatGPT]] * [[Ekonomická bublina]] * [[Dot-com bublina]] * [[Rizikový kapitál]] * [[Dátové centrum]] * [[Nvidia]] * [[Cloud computing]] == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://hai.stanford.edu/ai-index/2025-ai-index-report Stanford AI Index Report 2025] * [https://www.iea.org/reports/energy-and-ai/energy-demand-from-ai IEA: Energy demand from AI] * [https://www.goldmansachs.com/insights/top-of-mind/gen-ai-too-much-spend-too-little-benefit Goldman Sachs: Gen AI: too much spend, too little benefit?] * [https://www.imf.org/-/media/files/publications/weo/2025/october/english/ch1.pdf IMF World Economic Outlook, October 2025] * [https://www.fsb.org/2024/11/the-financial-stability-implications-of-artificial-intelligence/ Financial Stability Board: The Financial Stability Implications of Artificial Intelligence] [[Kategória:Umelá inteligencia]] [[Kategória:Ekonomické bubliny]] [[Kategória:Finančné trhy]] [[Kategória:Informačné technológie]] [[Kategória:Technologické dejiny]] 07ic77kvot6gzr3fd2hvkmr5q6odjgx 8205836 8205819 2026-04-29T17:28:44Z Lalina 22926 /* Externé odkazy */ - 8205836 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260429}} <!-- Návrh článku pre slovenskú Wikipédiu. Odporúčaný názov: Bublina umelej inteligencie Možné presmerovania: AI bublina, Bublina AI, Bublina generatívnej umelej inteligencie Pred publikovaním skontrolujte existenciu kategórií a dostupnosť súborov na Wikimedia Commons. --> [[Súbor:ChatGPT-Logo.png|náhľad|[[ChatGPT]], spustený spoločnosťou [[OpenAI]] v novembri 2022, sa stal jedným zo symbolov boomu [[generatívna umelá inteligencia|generatívnej umelej inteligencie]].]] [[Súbor:Google Data Center, Council Bluffs Iowa (49062863796).jpg|náhľad|Dátové centrá patria medzi kľúčovú infraštruktúru potrebnú na trénovanie a prevádzku veľkých modelov umelej inteligencie.]] [[Súbor:Nasdaq Composite dot-com bubble.svg|náhľad|Porovnania s [[dot-com bublina|dot-com bublinou]] sa v diskusiách o AI objavujú pre vysoké očakávania, rýchly rast investícií a koncentráciu trhových výnosov v technologickom sektore.]] '''Bublina umelej inteligencie''' alebo '''AI bublina''' je označenie pre hypotézu, že časť investícií, trhových ocenení a podnikateľských očakávaní spojených s [[umelá inteligencia|umelou inteligenciou]], najmä s [[generatívna umelá inteligencia|generatívnou umelou inteligenciou]], môže byť nadhodnotená v porovnaní s krátkodobými príjmami, produktivitou alebo schopnosťou firiem tieto technológie ziskovo nasadiť. Pojem sa používa v ekonomických, investičných a technologických diskusiách po prudkom rozšírení veľkých jazykových modelov, chatbotov, nástrojov na generovanie obrazu, programovacích asistentov a podnikových AI služieb po roku 2022.<ref name="openai-chatgpt">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Introducing ChatGPT | url = https://openai.com/index/chatgpt/ | vydavateľ = OpenAI | dátum vydania = 30. november 2022 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Označenie „bublina“ neznamená, že umelá inteligencia ako technológia nemá hodnotu. V ekonomickom zmysle ide skôr o otázku, či ceny akcií, súkromné valuácie, kapitálové výdavky a očakávané budúce zisky z AI rastú rýchlejšie než merateľné ekonomické prínosy. Diskusia preto rozlišuje medzi širším '''AI boomom''', teda obdobím rýchleho technologického a investičného rastu, a možnou '''AI bublinou''', teda scenárom, v ktorom časť týchto očakávaní nebude naplnená. == Terminológia a vymedzenie == Pojem AI bublina nadväzuje na všeobecný pojem [[ekonomická bublina]], ktorý označuje situáciu, keď ceny aktív rastú najmä v dôsledku očakávaní ďalšieho rastu, špekulácie alebo kolektívneho optimizmu, a nie iba v dôsledku fundamentálnej hodnoty. Pri umelej inteligencii sa tento pojem najčastejšie používa v súvislosti s: * vysokými valuáciami verejne obchodovaných technologických spoločností, * rýchlym rastom súkromných valuácií AI startupov, * veľkými kapitálovými výdavkami na [[dátové centrum|dátové centrá]], [[grafický procesor|grafické procesory]] a elektrickú infraštruktúru, * očakávaniami rastu produktivity, * neistotou okolo ziskovosti AI služieb, * závislosťou trhu od malého počtu dominantných firiem. V užšom význame sa pojem týka najmä generatívnej umelej inteligencie. V širšom význame môže zahŕňať celý ekosystém AI: polovodiče, cloudové služby, dátové centrá, modely, podnikový softvér, robotiku, autonómne systémy a aplikácie v zdravotníctve, financiách, obrane alebo vzdelávaní. == Pozadie == === Vzostup generatívnej AI === Hoci výskum umelej inteligencie existuje od polovice 20. storočia, verejná a investičná pozornosť sa výrazne zvýšila po nástupe [[veľký jazykový model|veľkých jazykových modelov]] a generatívnych nástrojov. Spustenie ChatGPT v novembri 2022 zrýchlilo verejné prijatie konverzačných AI systémov a vyvolalo tlak na technologické firmy, aby do svojich produktov integrovali generatívnu AI.<ref name="openai-chatgpt" /> Nasledujúce obdobie prinieslo prudký rast záujmu o modely schopné generovať text, programový kód, obrázky, zvuk, video a obchodné analýzy. Tieto nástroje začali používať jednotlivci, firmy, školy, vývojári softvéru a verejné inštitúcie. Súčasne vznikli stovky startupov budujúcich produkty nad modelmi poskytovateľov ako OpenAI, Anthropic, Google, Meta, Mistral AI alebo iné spoločnosti. === Investičný boom === Podľa správy ''AI Index Report 2025'' Stanfordskej univerzity dosiahli súkromné investície do AI v USA v roku 2024 hodnotu 109,1 miliardy USD. Globálne súkromné investície do generatívnej AI dosiahli 33,9 miliardy USD, čo predstavovalo rast o 18,7 % oproti roku 2023.<ref name="stanford-ai-index">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 2025 AI Index Report | url = https://hai.stanford.edu/ai-index/2025-ai-index-report | vydavateľ = Stanford Institute for Human-Centered Artificial Intelligence | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Investície nesmerovali iba do vývoja softvéru, ale aj do infraštruktúry. Generatívna AI vyžaduje veľké množstvo výpočtového výkonu na trénovanie aj prevádzku modelov. To zvýšilo dopyt po grafických procesoroch, serveroch, sieťových komponentoch, cloude, elektrickej energii a chladiacich systémoch. Výrazným príjemcom tohto dopytu sa stala spoločnosť [[Nvidia]], ktorá v roku 2025 oznámila rekordné výsledky vrátane celoročných tržieb 130,5 miliardy USD, čo bol medziročný nárast o 114 %.<ref name="nvidia-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NVIDIA Announces Financial Results for Fourth Quarter and Fiscal 2025 | url = https://nvidianews.nvidia.com/news/nvidia-announces-financial-results-for-fourth-quarter-and-fiscal-2025 | vydavateľ = NVIDIA | dátum vydania = 26. február 2025 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> == Dôvody obáv z bubliny == === Kapitálové výdavky a návratnosť === Jedným z hlavných argumentov zástancov hypotézy AI bubliny je rozdiel medzi rozsahom investícií a zatiaľ merateľnými ekonomickými výsledkami. Goldman Sachs v roku 2024 upozornil, že technologické firmy a ďalší aktéri môžu v nasledujúcich rokoch minúť približne 1 bilión USD na dátové centrá, čipy, AI infraštruktúru a energetickú sieť, pričom dovtedajšie prínosy boli podľa niektorých analytikov obmedzené.<ref name="goldman-too-much">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gen AI: too much spend, too little benefit? | url = https://www.goldmansachs.com/insights/top-of-mind/gen-ai-too-much-spend-too-little-benefit | vydavateľ = Goldman Sachs | dátum vydania = 27. jún 2024 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Pri AI službách je problémom aj vysoká cena výpočtov. Prevádzka veľkých modelov si vyžaduje drahé čipy, špecializovaný cloud a významnú spotrebu energie. Ak zákazníci nebudú ochotní platiť ceny, ktoré pokryjú tieto náklady a zároveň vytvoria dostatočnú maržu, niektoré obchodné modely môžu byť neudržateľné. === Produktivita a podnikové nasadenie === Optimistické scenáre predpokladajú, že generatívna AI zvýši produktivitu práce, zníži náklady a umožní nové produkty. McKinsey Global Institute v roku 2023 odhadol, že generatívna AI by mohla pri plnom nasadení vytvoriť ročnú ekonomickú hodnotu 2,6 až 4,4 bilióna USD v analyzovaných prípadoch použitia.<ref name="mckinsey-economic-potential">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The economic potential of generative AI: The next productivity frontier | url = https://www.mckinsey.com/capabilities/tech-and-ai/our-insights/the-economic-potential-of-generative-ai-the-next-productivity-frontier | vydavateľ = McKinsey & Company | dátum vydania = 14. jún 2023 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Kritici však upozorňujú, že potenciálna hodnota nie je to isté ako realizovaná hodnota. Podniky často testujú AI v pilotných projektoch, ale majú problém integrovať ju do pracovných procesov, zmeniť organizáciu práce, nastaviť zodpovednosť za výstupy a merať priamy vplyv na tržby alebo náklady. McKinsey v prieskume o stave AI v roku 2025 uviedol, že prechod od pilotných projektov k škálovanému dopadu zostáva pre mnohé organizácie rozpracovaný.<ref name="mckinsey-state-ai-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The State of AI: Global Survey 2025 | url = https://www.mckinsey.com/capabilities/quantumblack/our-insights/the-state-of-ai | vydavateľ = McKinsey & Company | dátum vydania = 5. november 2025 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Koncentrácia trhu === AI boom je výrazne koncentrovaný okolo malého počtu firiem. Patria medzi ne výrobcovia čipov, veľké cloudové platformy, poskytovatelia základných modelov a technologické konglomeráty s prístupom ku kapitálu, dátam a distribučným kanálom. Takáto koncentrácia môže zvýšiť ziskovosť lídrov, ale zároveň vytvára riziko, že pokles očakávaní v jednej skupine firiem ovplyvní celý akciový trh. Medzinárodný menový fond v správe ''World Economic Outlook'' z októbra 2025 upozornil, že príliš optimistické očakávania rastu v oblasti AI môžu byť prehodnotené, ak sa produktivitné prínosy nenaplnia. Podľa IMF by prípadný prudký pokles AI boomu mohol svojou závažnosťou pripomínať pád dot-com trhu v rokoch 2000 – 2001, najmä vzhľadom na dominanciu niekoľkých technologických firiem v trhových indexoch.<ref name="imf-weo-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Economic Outlook, October 2025: Global Economy in Flux, Prospects Remain Dim | url = https://www.imf.org/-/media/files/publications/weo/2025/october/english/ch1.pdf | vydavateľ = International Monetary Fund | dátum vydania = október 2025 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Energetická a infraštruktúrna záťaž === Ďalším zdrojom obáv je spotreba elektrickej energie. Medzinárodná energetická agentúra odhaduje, že globálna spotreba elektriny dátovými centrami sa do roku 2030 v základnom scenári približne zdvojnásobí na približne 945 TWh, čo by predstavovalo necelé 3 % svetovej spotreby elektriny. Spotreba zrýchlených serverov, používaných najmä pre AI, má podľa IEA rásť rýchlejšie než spotreba konvenčných serverov.<ref name="iea-energy-ai">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Energy demand from AI | url = https://www.iea.org/reports/energy-and-ai/energy-demand-from-ai | vydavateľ = International Energy Agency | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Ak by sa ukázalo, že dopyt po AI službách nedokáže dlhodobo zaplatiť potrebnú infraštruktúru, časť investícií do dátových centier, elektrických pripojení a čipov by mohla byť považovaná za nadmernú. Na druhej strane, infraštruktúra môže zostať hodnotná aj v prípade korekcie, pretože dátové centrá a výpočtový výkon možno použiť aj na iné cloudové, vedecké alebo podnikové účely. == Argumenty proti označeniu za bublinu == Zástancovia optimistickejšieho pohľadu tvrdia, že porovnanie s bublinou je predčasné alebo nepresné. Poukazujú najmä na tieto skutočnosti: * AI produkty už majú masové využitie medzi jednotlivcami, vývojármi a firmami. * Najväčší príjemcovia AI boomu sú často ziskové spoločnosti s existujúcimi príjmami, nie iba špekulatívne startupy bez tržieb. * Dopyt po výpočtovej kapacite vychádza z reálneho používania modelov, nielen zo špekulácie. * Generatívna AI môže znížiť náklady v softvérovom vývoji, zákazníckej podpore, marketingu, výskume, administratíve a analýze dát. * Technologické bubliny môžu aj po prasknutí zanechať užitočnú infraštruktúru, podobne ako optické siete a internetová infraštruktúra po dot-com období. Podľa Stanford AI Index sa používanie AI vo firmách zrýchlilo: v roku 2024 uviedlo 78 % organizácií, že používajú AI, oproti 55 % v predchádzajúcom roku.<ref name="stanford-ai-index" /> To naznačuje, že AI boom nie je založený iba na investičnej aktivite, ale aj na reálnom prijímaní technológie. == Porovnanie s dot-com bublinou == Najčastejším historickým porovnaním je [[dot-com bublina]] z konca 90. rokov 20. storočia. V oboch prípadoch ide o novú všeobecnú technológiu, vysoké očakávania, rýchly rast kapitálu, veľký záujem médií a neistotu okolo budúcich obchodných modelov. Medzi podobnosti patria: * očakávanie zásadnej transformácie ekonomiky, * rýchly rast trhových ocenení technologických firiem, * prílev rizikového kapitálu, * vznik veľkého počtu startupov, * tlak veľkých firiem investovať zo strachu, že zaostanú. Existujú však aj rozdiely. Počas dot-com bubliny bolo veľa verejne obchodovaných internetových spoločností bez stabilných tržieb alebo zisku. V AI boome zohrávajú výraznú úlohu aj etablované spoločnosti s vysokými príjmami, silnými súvahami a existujúcou zákazníckou základňou, napríklad veľké cloudové platformy a výrobcovia čipov. Navyše, AI sa dá integrovať do už existujúcich produktov a pracovných procesov, zatiaľ čo mnohé dot-com firmy museli najprv vybudovať spotrebiteľské trhy od začiatku. == Ukazovatele sledované analytikmi == {| class="wikitable" ! Oblasť ! Signál možnej bubliny ! Protiargument |- | Trhové ocenenia | Ceny akcií a súkromné valuácie rastú rýchlejšie než zisky. | Niektoré dominantné firmy majú vysoké príjmy, marže a reálny dopyt. |- | Kapitálové výdavky | Výdavky na dátové centrá, čipy a energiu sú extrémne vysoké. | Infraštruktúra môže byť použiteľná aj mimo súčasnej generácie modelov. |- | Produktivita | Makroekonomický efekt AI sa môže prejaviť pomalšie, než očakávajú investori. | Mnohé technológie sa do štatistík produktivity premietajú až s oneskorením. |- | Podnikové nasadenie | Veľa firiem ostáva pri pilotných projektoch bez jasného vplyvu na zisk. | Firmy sa učia meniť procesy a najlepšie prípady použitia sa ešte len stabilizujú. |- | Koncentrácia | Výnosy trhu závisia od malej skupiny AI firiem. | Koncentrácia môže byť prirodzená pri infraštruktúrne náročných technológiách. |- | Energia | Rast dátových centier môže naraziť na limity elektrických sietí. | Vyššia efektivita čipov a energetické investície môžu časť problému zmierniť. |} == Finančná stabilita a regulácia == Rýchle prijímanie AI má význam aj pre finančný systém. Financial Stability Board uviedol, že AI môže priniesť vyššiu efektívnosť, lepšiu regulatórnu zhodu, personalizované finančné produkty a pokročilé analytické nástroje. Zároveň však identifikoval riziká, ktoré môžu mať systémový význam: závislosť od tretích strán, koncentráciu poskytovateľov, korelácie na trhoch, kybernetické riziká, riziko modelov, kvalitu dát a správu systémov.<ref name="fsb-ai-2024">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Financial Stability Implications of Artificial Intelligence | url = https://www.fsb.org/2024/11/the-financial-stability-implications-of-artificial-intelligence/ | vydavateľ = Financial Stability Board | dátum vydania = 14. november 2024 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Tieto riziká sú odlišné od samotnej investičnej bubliny. Aj keby trhové ocenenia AI firiem neklesli prudko, široké používanie podobných modelov a poskytovateľov môže zvýšiť operačné, kybernetické alebo trhové riziká. Naopak, aj prasknutie investičnej bubliny nemusí automaticky znamenať zlyhanie samotnej technológie. == Možné scenáre vývoja == Analytici najčastejšie uvažujú o viacerých scenároch: ; Mäkké pristátie : Investície do AI zostanú vysoké, ale trh postupne rozlíši medzi firmami s reálnymi príjmami a firmami bez udržateľného obchodného modelu. Valuácie sa upravia bez veľkej krízy. ; Selektívna korekcia : Časť AI startupov a menej efektívnych infraštruktúrnych projektov zlyhá, ale hlavní poskytovatelia čipov, cloudu a softvéru zostanú silní. Technológia sa ďalej používa, ale investori sú opatrnejší. ; Prudké prasknutie bubliny : Ak sa očakávané produktivitné prínosy nenaplnia alebo dôjde k náhlemu poklesu dopytu, akcie a valuácie AI firiem môžu prudko klesnúť. Takýto scenár by mohol ovplyvniť širšie trhové indexy, najmä ak sú silno koncentrované v technologických firmách.<ref name="imf-weo-2025" /> ; Produktivitná transformácia : AI sa stane všeobecnou produktivitnou technológiou podobnou elektrifikácii, internetu alebo cloudu. V tomto scenári sa vysoké investície spätne ukážu ako opodstatnené, hoci nie všetky firmy a projekty uspejú. == Kritika pojmu == Pojem AI bublina je kritizovaný ako nepresný alebo príliš široký. Kritici upozorňujú, že spája viacero rozdielnych javov: akciové ocenenia, súkromné startupové investície, výdavky na dátové centrá, reálne používanie AI, makroekonomickú produktivitu a mediálny hype. Každá z týchto oblastí sa môže vyvíjať inak. Napríklad môže nastať situácia, že niektoré AI startupy budú nadhodnotené, ale samotná technológia bude dlhodobo ekonomicky významná. Podobne môže dôjsť ku korekcii akcií výrobcov čipov bez toho, aby sa zastavilo používanie AI v podnikoch. Preto sa v odbornej diskusii často rozlišuje medzi: * technologickým pokrokom, * investičnou eufóriou, * infraštruktúrnym cyklom, * produktivitným dopadom, * finančnou stabilitou. == Pozri aj == * [[Umelá inteligencia]] * [[Generatívna umelá inteligencia]] * [[Veľký jazykový model]] * [[ChatGPT]] * [[Ekonomická bublina]] * [[Dot-com bublina]] * [[Rizikový kapitál]] * [[Dátové centrum]] * [[Nvidia]] * [[Cloud computing]] == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://hai.stanford.edu/ai-index/2025-ai-index-report Stanford AI Index Report 2025] * [https://www.iea.org/reports/energy-and-ai/energy-demand-from-ai IEA: Energy demand from AI] * [https://www.goldmansachs.com/insights/top-of-mind/gen-ai-too-much-spend-too-little-benefit Goldman Sachs: Gen AI: too much spend, too little benefit?] * [https://www.imf.org/-/media/files/publications/weo/2025/october/english/ch1.pdf IMF World Economic Outlook, October 2025] * [https://www.fsb.org/2024/11/the-financial-stability-implications-of-artificial-intelligence/ Financial Stability Board: The Financial Stability Implications of Artificial Intelligence] [[Kategória:Umelá inteligencia]] [[Kategória:Informačné technológie]] agwjayhl4zrch9hk44ihwfh96ymk6xm Generatívna umelá inteligencia 0 749443 8205808 2026-04-29T16:17:42Z Archetyper 282514 Vytvorenie nového neutrálneho článku o generatívnej umelej inteligencii vrátane definície, princípu fungovania, histórie, hlavných typov modelov, oblastí použitia, ekonomického významu, obmedzení, etických a právnych otázok, regulácie, kritiky, obrázkov, referencií a kategórií. 8205808 wikitext text/x-wiki <!-- Návrh článku pre slovenskú Wikipédiu. Odporúčaný názov: Generatívna umelá inteligencia Možné presmerovania: Generatívna AI, Generative AI, GenAI, GAI Pred publikovaním skontrolujte názvy kategórií a dostupnosť súborov na Wikimedia Commons. --> [[Súbor:AI relation to Generative Models subset, venn diagram.png|náhľad|Vzťah medzi [[umelá inteligencia|umelou inteligenciou]], [[strojové učenie|strojovým učením]], [[hlboké učenie|hlbokým učením]] a generatívnymi modelmi.]] [[Súbor:Oversimplification on how AI Model Text 2 Image works.png|náhľad|Zjednodušená schéma generovania obrazu z textového zadania.]] [[Súbor:State of AI Art Machine Learning Models.svg|náhľad|Prehľad niektorých prístupov používaných v oblasti generatívnej umelej inteligencie.]] '''Generatívna umelá inteligencia''' alebo '''generatívna AI''' (angl. ''generative artificial intelligence'', skrátene ''generative AI'', ''GenAI'' alebo ''GAI'') je oblasť [[umelá inteligencia|umelej inteligencie]], ktorá sa zameriava na vytváranie nového obsahu na základe vzorov naučených z tréningových údajov. Takýto obsah môže mať podobu textu, obrázkov, zvuku, videa, programového kódu, 3D objektov, molekulárnych štruktúr alebo iných digitálnych dát.<ref name="nist-def">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Generative artificial intelligence | url = https://csrc.nist.gov/glossary/term/generative_artificial_intelligence | vydavateľ = National Institute of Standards and Technology | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="ibm-def">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What is generative AI? | url = https://www.ibm.com/think/topics/generative-ai | vydavateľ = IBM | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Generatívna AI sa líši od systémov, ktoré sú určené najmä na klasifikáciu, predikciu alebo vyhľadávanie. Namiesto toho, aby iba priraďovala vstupy do kategórií, generuje nové výstupy, ktoré sa štatisticky podobajú na údaje použité pri trénovaní modelu. Typickým príkladom je [[veľký jazykový model]], ktorý na základe textového zadania vytvára odpoveď v prirodzenom jazyku, alebo model na generovanie obrazu, ktorý vytvára obrázok podľa textového opisu. Výraznejší verejný záujem o generatívnu AI nastal po roku 2022, keď sa rozšírili konverzačné systémy, generátory obrázkov, programovacie asistenty a multimodálne modely. Generatívna AI sa začala používať vo vzdelávaní, softvérovom vývoji, marketingu, médiách, dizajne, vedeckom výskume, zákazníckej podpore a podnikovej automatizácii. == Terminológia == Pojem '''generatívna''' označuje schopnosť modelu vytvárať nové dáta alebo obsah. V kontexte umelej inteligencie sa zvyčajne používa pre modely, ktoré sa učia pravdepodobnostné vzory v údajoch a následne produkujú nové výstupy podobného typu. V slovenskom prostredí sa používa viacero označení: * '''generatívna umelá inteligencia''' – úplný odborný názov, * '''generatívna AI''' – bežná skrátená forma, * '''generatívny model''' – technickejší pojem označujúci model schopný generovať dáta, * '''GenAI''' – medzinárodná skratka používaná najmä v anglických textoch, * '''tvorivá AI''' – menej presné popularizačné označenie. Slovo „tvorivá“ môže byť zavádzajúce, pretože modely generatívnej AI nemusia mať tvorivosť v ľudskom zmysle. Ich výstupy vznikajú na základe štatistických vzťahov, optimalizačných algoritmov a tréningových dát. == Princíp fungovania == Generatívne systémy sa učia z veľkého množstva príkladov. Pri trénovaní model analyzuje štruktúry, vzory a vzťahy v dátach. Pri používaní následne vytvára nový výstup na základe zadania používateľa, ktoré sa často označuje ako '''prompt''' alebo výzva. Všeobecný postup možno zjednodušene opísať takto: # zhromaždenie a príprava tréningových údajov, # učenie modelu na veľkom množstve príkladov, # optimalizácia modelu pomocou matematických metód, # zadanie používateľa vo forme textu, obrázka, zvuku alebo iného vstupu, # generovanie výstupu, # prípadné hodnotenie, filtrovanie alebo úprava výstupu. Moderné generatívne systémy často využívajú [[neurónová sieť|neurónové siete]], [[hlboké učenie]], veľké dátové súbory a špecializovaný výpočtový hardvér. Výstup modelu nie je jednoduchou kópiou jednej konkrétnej položky z tréningových dát; vzniká ako výsledok výpočtu založeného na naučených vzoroch. To však neznamená, že výstupy nemôžu obsahovať podobnosti s existujúcimi dielami alebo údajmi, najmä ak boli tieto údaje súčasťou tréningového súboru. == Hlavné typy generatívnych modelov == === Veľké jazykové modely === [[Veľký jazykový model|Veľké jazykové modely]] sú modely trénované na rozsiahlych textových dátach. Používajú sa na generovanie textu, sumarizáciu, preklad, odpovedanie na otázky, písanie programového kódu, tvorbu návrhov dokumentov a konverzačné rozhrania. Významný vplyv na vývoj moderných jazykových modelov mala architektúra [[transformer]], predstavená v článku ''Attention Is All You Need'' z roku 2017. Autori navrhli architektúru založenú na mechanizme pozornosti, ktorá umožnila efektívnejšie spracovanie sekvencií než mnohé predchádzajúce rekurentné alebo konvolučné prístupy.<ref name="transformer">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vaswani | meno = Ashish | spoluautori = Noam Shazeer, Niki Parmar, Jakob Uszkoreit, Llion Jones, Aidan N. Gomez, Łukasz Kaiser, Illia Polosukhin | titul = Attention Is All You Need | url = https://arxiv.org/abs/1706.03762 | dátum vydania = 2017 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Jedným z dôležitých míľnikov bol model GPT-3, opísaný v roku 2020 v článku ''Language Models are Few-Shot Learners''. Autori skúmali, ako škálovanie jazykových modelov ovplyvňuje schopnosť riešiť úlohy na základe krátkeho zadania alebo niekoľkých príkladov.<ref name="gpt3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brown | meno = Tom B. | spoluautori = Benjamin Mann, Nick Ryder, Melanie Subbiah a ďalší | titul = Language Models are Few-Shot Learners | url = https://arxiv.org/abs/2005.14165 | dátum vydania = 2020 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Difúzne modely === [[Difúzny model|Difúzne modely]] sa často používajú pri generovaní obrázkov, videa a zvuku. Zjednodušene fungujú tak, že sa naučia odstraňovať šum z dát a postupne vytvárať výsledný výstup. V oblasti generovania obrazov sa rozšírili najmä po tom, ako výskum ukázal, že difúzne modely môžu dosahovať vysokú kvalitu syntetických obrázkov.<ref name="diffusion">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dhariwal | meno = Prafulla | spoluautori = Alex Nichol | titul = Diffusion Models Beat GANs on Image Synthesis | url = https://arxiv.org/abs/2105.05233 | dátum vydania = 2021 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Difúzne modely sa používajú v systémoch na tvorbu obrazov z textu, úpravu existujúcich obrázkov, dopĺňanie chýbajúcich častí obrazu, štýlovú transformáciu a tvorbu vizuálnych návrhov. === Generatívne adversariálne siete === '''Generatívne adversariálne siete''' (angl. ''generative adversarial networks'', GAN) sú typom generatívnych modelov, ktoré pozostávajú z dvoch častí: generátora a diskriminátora. Generátor vytvára syntetické dáta, zatiaľ čo diskriminátor sa snaží rozlíšiť syntetické dáta od skutočných. Tieto dve časti sa trénujú v súťaživom procese.<ref name="gan">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Goodfellow | meno = Ian | spoluautori = Jean Pouget-Abadie, Mehdi Mirza, Bing Xu, David Warde-Farley, Sherjil Ozair, Aaron Courville, Yoshua Bengio | titul = Generative Adversarial Networks | url = https://arxiv.org/abs/1406.2661 | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> GAN modely sa používali najmä pri generovaní realistických obrázkov, tvárí, textúr, módnych návrhov a syntetických dát. V niektorých oblastiach ich neskôr doplnili alebo nahradili difúzne modely. === Variational autoencoders === '''Variačné autoenkodéry''' (angl. ''variational autoencoders'', VAE) sú generatívne modely, ktoré sa učia reprezentovať dáta v latentnom priestore. Používajú sa na generovanie nových dát, kompresiu, rekonštrukciu a učenie skrytých štruktúr v údajoch. Dôležitým príspevkom v tejto oblasti bol článok ''Auto-Encoding Variational Bayes'' z roku 2013.<ref name="vae">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kingma | meno = Diederik P. | spoluautori = Max Welling | titul = Auto-Encoding Variational Bayes | url = https://arxiv.org/abs/1312.6114 | dátum vydania = 2013 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Multimodálne modely === Multimodálne generatívne modely dokážu pracovať s viacerými typmi vstupov a výstupov, napríklad s textom, obrázkom, zvukom a videom. Používateľ môže napríklad zadať obrázok a textový pokyn a model môže vytvoriť opis, úpravu obrázka alebo ďalší multimediálny výstup. Multimodálne modely sú dôležité pre aplikácie, v ktorých je potrebné prepájať jazyk, vizuálne vnímanie, zvuk a akcie. Patria sem asistenti, nástroje pre dizajn, analýza dokumentov, robotika, vzdelávacie systémy a softvér pre tvorbu médií. == História == Korene generatívnej umelej inteligencie siahajú do štatistického modelovania, teórie informácie, spracovania prirodzeného jazyka, počítačovej grafiky a strojového učenia. Ešte pred nástupom hlbokého učenia existovali modely na generovanie textu, hudby, obrazov alebo syntetických dát, ich možnosti však boli obmedzené kvalitou algoritmov, dostupnými dátami a výpočtovým výkonom. V 2010. rokoch sa rozšírilo hlboké učenie, ktoré umožnilo trénovať väčšie neurónové siete na rozsiahlych dátových súboroch. V roku 2014 boli predstavené generatívne adversariálne siete, ktoré výrazne ovplyvnili výskum generovania obrázkov.<ref name="gan" /> V roku 2017 bola predstavená architektúra transformer, ktorá sa stala základom mnohých moderných jazykových a multimodálnych modelov.<ref name="transformer" /> Po roku 2020 sa zrýchlil vývoj veľkých jazykových modelov a systémov generujúcich obraz z textu. Model GPT-3 ukázal, že veľké jazykové modely môžu vykonávať rôzne úlohy na základe textového zadania bez špecifického trénovania pre každú úlohu.<ref name="gpt3" /> Systémy ako DALL·E 2 ukázali možnosti generovania realistických alebo umeleckých obrazov z textového opisu.<ref name="dalle2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DALL·E 2 | url = https://openai.com/index/dall-e-2/ | vydavateľ = OpenAI | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Od roku 2022 sa generatívna AI dostala do širokého povedomia verejnosti vďaka konverzačným asistentom, nástrojom na tvorbu obrázkov, programovacím asistentom a integrácii AI funkcií do kancelárskeho, vyhľadávacieho, dizajnérskeho a vývojárskeho softvéru. == Použitie == === Text a jazyk === Generatívna AI sa používa na tvorbu a úpravu textu, sumarizáciu dokumentov, preklad, odpovedanie na otázky, tvorbu e-mailov, návrh článkov, generovanie štruktúr dokumentov a tvorbu scenárov. V podnikoch sa používa aj pri zákazníckej podpore, analýze dokumentov a vyhľadávaní informácií vo firemných znalostných databázach. === Programovanie === V softvérovom vývoji sa generatívna AI používa na návrh kódu, vysvetľovanie existujúceho kódu, hľadanie chýb, písanie testov, refaktoring, tvorbu dokumentácie a generovanie príkladov použitia. Programovacie asistenty môžu zrýchliť niektoré opakujúce sa úlohy, ale výsledný kód zvyčajne vyžaduje kontrolu človekom. === Obraz, dizajn a médiá === Generatívne modely dokážu vytvárať obrázky z textu, upravovať fotografie, dopĺňať chýbajúce časti obrazu, meniť štýl, generovať vizuálne koncepty, storyboardy, reklamy, ilustrácie a návrhy používateľského rozhrania. Používajú sa v grafickom dizajne, marketingu, hernom vývoji, filme, architektúre a móde. === Zvuk, hudba a video === Generatívna AI sa používa aj na syntézu hlasu, tvorbu hudby, zvukové efekty, dabing, čistenie zvuku a generovanie videa. Tieto aplikácie prinášajú nové možnosti pre tvorcov, ale aj otázky týkajúce sa autorstva, súhlasu, napodobňovania hlasu a dezinformácií. === Veda a výskum === Vo vedeckom výskume sa generatívne modely používajú na návrh molekúl, proteínov, materiálov, experimentálnych postupov a simulácií. Môžu pomáhať pri generovaní hypotéz, analýze literatúry, spracovaní dát a automatizácii častí výskumného procesu. Výsledky však vyžadujú overenie odborníkmi a experimentálnu validáciu. === Vzdelávanie === Vo vzdelávaní sa generatívna AI používa na vysvetľovanie učiva, tvorbu príkladov, spätnú väzbu k textom, individuálne doučovanie a prípravu materiálov. UNESCO vo svojom usmernení pre generatívnu AI vo vzdelávaní a výskume upozornilo, že jej zavádzanie by malo zohľadňovať ochranu súkromia, ľudskú kontrolu, rovnosť prístupu a rozvoj digitálnych kompetencií.<ref name="unesco">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Guidance for generative AI in education and research | url = https://www.unesco.org/en/articles/guidance-generative-ai-education-and-research | vydavateľ = UNESCO | dátum vydania = 7. september 2023 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> == Rozšírenie a ekonomický význam == Podľa správy ''AI Index Report 2025'' Stanfordskej univerzity používalo v roku 2024 umelú inteligenciu 78 % sledovaných organizácií, oproti 55 % v roku 2023. Podiel organizácií používajúcich generatívnu AI aspoň v jednej podnikovej funkcii sa podľa tej istej správy zvýšil z 33 % v roku 2023 na 71 % v roku 2024.<ref name="stanford2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 2025 AI Index Report | url = https://hai.stanford.edu/ai-index/2025-ai-index-report | vydavateľ = Stanford Institute for Human-Centered Artificial Intelligence | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Generatívna AI ovplyvnila aj investície do dátových centier, polovodičov, cloudových služieb a softvérových platforiem. Vysoké náklady na trénovanie a prevádzku veľkých modelov viedli k zvýšenému dopytu po grafických procesoroch, špecializovaných čipoch a energetickej infraštruktúre. Ekonomický dopad generatívnej AI je predmetom diskusií. Optimistické odhady očakávajú rast produktivity a vznik nových produktov, zatiaľ čo kritici upozorňujú na vysoké náklady, neistú návratnosť investícií, právne riziká a možnú nadhodnotenosť niektorých firiem v AI sektore. == Obmedzenia == Generatívna AI má viacero technických a praktických obmedzení: * môže vytvárať nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, * nemusí spoľahlivo rozlišovať medzi faktom a pravdepodobne znejúcim tvrdením, * môže reprodukovať predsudky alebo nerovnováhy z tréningových dát, * môže vytvárať výstupy podobné existujúcim dielam, * môže nesprávne citovať zdroje alebo vymýšľať odkazy, * pri programovaní môže produkovať bezpečnostne chybný alebo neefektívny kód, * pri práci s citlivými údajmi môže vytvárať riziká pre súkromie a bezpečnosť. Jedným z často diskutovaných problémov je tzv. '''halucinácia''' umelej inteligencie, teda situácia, keď model vytvorí presvedčivo pôsobiacu, ale nepravdivú informáciu. Tento jav je dôležitý najmä v medicíne, práve, vede, žurnalistike a finančných službách, kde nesprávny výstup môže mať závažné následky. NIST v profile rizík pre generatívnu AI uvádza, že organizácie by mali generatívne systémy riadiť s ohľadom na špecifické riziká, ktoré zahŕňajú spoľahlivosť, bezpečnosť, súkromie, transparentnosť, zneužitie a dopady na ľudí.<ref name="nist-risk">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artificial Intelligence Risk Management Framework: Generative Artificial Intelligence Profile | url = https://www.nist.gov/itl/ai-risk-management-framework | vydavateľ = National Institute of Standards and Technology | dátum vydania = 26. júl 2024 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> == Etické a spoločenské otázky == Generatívna AI vyvoláva viacero etických a spoločenských otázok: ; Dezinformácie : Generatívne modely môžu vytvárať falošné texty, obrázky, zvukové nahrávky a videá. To zvyšuje riziko manipulácie verejnej mienky, podvodov a automatizovanej propagandy. ; Autorské právo : Pri trénovaní modelov sa často používajú veľké množstvá textov, obrázkov, hudby alebo kódu. To vyvoláva spory o to, či je takéto použitie chránených diel zákonné a za akých podmienok. V USA Úrad pre autorské práva riešil otázku diel obsahujúcich AI-generovaný materiál a zdôraznil význam ľudského autorstva pri registrácii autorských práv.<ref name="copyright-office">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Copyright Registration Guidance: Works Containing Material Generated by Artificial Intelligence | url = https://www.federalregister.gov/documents/2023/03/16/2023-05321/copyright-registration-guidance-works-containing-material-generated-by-artificial-intelligence | vydavateľ = Federal Register | dátum vydania = 16. marec 2023 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> ; Práca a zamestnanosť : Generatívna AI môže automatizovať niektoré úlohy v administratíve, médiách, programovaní, zákazníckej podpore a tvorivých odvetviach. Súčasne môže vytvárať nové pracovné postupy a profesie. Dopad na zamestnanosť závisí od odvetvia, regulácie, kvalifikácie pracovníkov a schopnosti organizácií technológiu zodpovedne zavádzať. ; Súkromie a dáta : Používanie generatívnych nástrojov môže viesť k úniku dôverných informácií, ak používatelia zadávajú osobné, obchodné alebo právne citlivé údaje do externých systémov. Organizácie preto zavádzajú pravidlá pre používanie AI nástrojov a kontrolu dát. ; Jazyková a kultúrna nerovnosť : Modely trénované prevažne na anglických alebo dominantných jazykových dátach môžu dosahovať horšie výsledky v menších jazykoch. To sa týka aj slovenčiny, kde môže byť kvalita výstupov ovplyvnená menším objemom kvalitných tréningových dát. == Regulácia == V Európskej únii sa generatívnej AI týka najmä [[Akt o umelej inteligencii]] známy ako '''AI Act'''. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1689 vytvára právny rámec pre systémy umelej inteligencie vrátane pravidiel pre všeobecné modely umelej inteligencie.<ref name="ai-act">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Regulation (EU) 2024/1689 of the European Parliament and of the Council | url = https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2024/1689/oj | vydavateľ = EUR-Lex | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Európska komisia uviedla, že povinnosti pre poskytovateľov všeobecných modelov umelej inteligencie sa začali uplatňovať od 2. augusta 2025. Poskytovatelia najpokročilejších modelov so systémovým rizikom majú okrem iného povinnosť notifikovať tieto modely Úradu pre AI.<ref name="gpai-guidelines">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Guidelines for providers of general-purpose AI models | url = https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/policies/guidelines-gpai-providers | vydavateľ = European Commission | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Regulačné otázky sa týkajú najmä transparentnosti, označovania AI-generovaného obsahu, ochrany osobných údajov, autorského práva, bezpečnosti modelov, zodpovednosti za škodu a nasadenia AI v citlivých oblastiach. == Kritika == Kritici generatívnej AI tvrdia, že jej schopnosti sú často prezentované prehnane a že mnohé systémy iba štatisticky napodobňujú vzory bez skutočného porozumenia. Ďalšou kritikou sú vysoké náklady na infraštruktúru, spotreba energie, centralizácia trhu okolo veľkých technologických spoločností a závislosť startupov od modelov a cloudov niekoľkých dominantných poskytovateľov. V tvorivých odvetviach sa kritika zameriava na používanie diel autorov v tréningových dátach bez jasného súhlasu alebo kompenzácie. V žurnalistike a politike sú obavy spojené s dezinformáciami a automatizovanou tvorbou presvedčivého falošného obsahu. V školstve sa diskutuje o plagiátorstve, overovaní vedomostí a potrebe meniť spôsob hodnotenia. == Porovnanie s inými typmi AI == {| class="wikitable" ! Typ systému ! Hlavná úloha ! Príklad výstupu |- | Prediktívna AI | Odhad budúceho výsledku alebo pravdepodobnosti | Predikcia dopytu, rizika alebo ceny |- | Klasifikačná AI | Zaradenie vstupu do kategórie | Rozpoznanie spamu alebo typu obrázka |- | Konverzačná AI | Vedenie dialógu s používateľom | Chatbot zákazníckej podpory |- | Generatívna AI | Tvorba nového obsahu | Text, obrázok, kód, hudba alebo video |- | Agentská AI | Plánovanie a vykonávanie viackrokových úloh | Automatizovaný pracovný postup s viacerými nástrojmi |} Tieto kategórie sa môžu prekrývať. Napríklad moderný asistent môže byť súčasne konverzačný, generatívny aj agentský. == Pozri aj == * [[Umelá inteligencia]] * [[Strojové učenie]] * [[Hlboké učenie]] * [[Neurónová sieť]] * [[Veľký jazykový model]] * [[Spracovanie prirodzeného jazyka]] * [[Chatbot]] * [[Prompt engineering]] * [[Generatívne adversariálne siete]] * [[Difúzny model]] * [[AI Act]] * [[Halucinácia umelej inteligencie]] == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://csrc.nist.gov/glossary/term/generative_artificial_intelligence NIST: Generative artificial intelligence] * [https://hai.stanford.edu/ai-index/2025-ai-index-report Stanford AI Index Report 2025] * [https://www.nist.gov/itl/ai-risk-management-framework NIST AI Risk Management Framework: Generative AI Profile] * [https://www.unesco.org/en/articles/guidance-generative-ai-education-and-research UNESCO: Guidance for generative AI in education and research] * [https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/policies/guidelines-gpai-providers Európska komisia: Guidelines for providers of general-purpose AI models] * [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Generative_artificial_intelligence Wikimedia Commons: Generative artificial intelligence] [[Kategória:Umelá inteligencia]] [[Kategória:Strojové učenie]] [[Kategória:Spracovanie prirodzeného jazyka]] [[Kategória:Informačné technológie]] [[Kategória:Počítačová grafika]] qxwzrj3lwbyau8uxozk6t6jkssc8lt8 8205826 8205808 2026-04-29T17:04:52Z Jetam2 30982 {{Urgentne upraviť|20260429}}, dotiahnuť zdrojovanie, kategórie 8205826 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260429}} <!-- Návrh článku pre slovenskú Wikipédiu. Odporúčaný názov: Generatívna umelá inteligencia Možné presmerovania: Generatívna AI, Generative AI, GenAI, GAI Pred publikovaním skontrolujte názvy kategórií a dostupnosť súborov na Wikimedia Commons. --> [[Súbor:AI relation to Generative Models subset, venn diagram.png|náhľad|Vzťah medzi [[umelá inteligencia|umelou inteligenciou]], [[strojové učenie|strojovým učením]], [[hlboké učenie|hlbokým učením]] a generatívnymi modelmi.]] [[Súbor:Oversimplification on how AI Model Text 2 Image works.png|náhľad|Zjednodušená schéma generovania obrazu z textového zadania.]] [[Súbor:State of AI Art Machine Learning Models.svg|náhľad|Prehľad niektorých prístupov používaných v oblasti generatívnej umelej inteligencie.]] '''Generatívna umelá inteligencia''' alebo '''generatívna AI''' (angl. ''generative artificial intelligence'', skrátene ''generative AI'', ''GenAI'' alebo ''GAI'') je oblasť [[umelá inteligencia|umelej inteligencie]], ktorá sa zameriava na vytváranie nového obsahu na základe vzorov naučených z tréningových údajov. Takýto obsah môže mať podobu textu, obrázkov, zvuku, videa, programového kódu, 3D objektov, molekulárnych štruktúr alebo iných digitálnych dát.<ref name="nist-def">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Generative artificial intelligence | url = https://csrc.nist.gov/glossary/term/generative_artificial_intelligence | vydavateľ = National Institute of Standards and Technology | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="ibm-def">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What is generative AI? | url = https://www.ibm.com/think/topics/generative-ai | vydavateľ = IBM | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Generatívna AI sa líši od systémov, ktoré sú určené najmä na klasifikáciu, predikciu alebo vyhľadávanie. Namiesto toho, aby iba priraďovala vstupy do kategórií, generuje nové výstupy, ktoré sa štatisticky podobajú na údaje použité pri trénovaní modelu. Typickým príkladom je [[veľký jazykový model]], ktorý na základe textového zadania vytvára odpoveď v prirodzenom jazyku, alebo model na generovanie obrazu, ktorý vytvára obrázok podľa textového opisu. Výraznejší verejný záujem o generatívnu AI nastal po roku 2022, keď sa rozšírili konverzačné systémy, generátory obrázkov, programovacie asistenty a multimodálne modely. Generatívna AI sa začala používať vo vzdelávaní, softvérovom vývoji, marketingu, médiách, dizajne, vedeckom výskume, zákazníckej podpore a podnikovej automatizácii. == Terminológia == Pojem '''generatívna''' označuje schopnosť modelu vytvárať nové dáta alebo obsah. V kontexte umelej inteligencie sa zvyčajne používa pre modely, ktoré sa učia pravdepodobnostné vzory v údajoch a následne produkujú nové výstupy podobného typu. V slovenskom prostredí sa používa viacero označení: * '''generatívna umelá inteligencia''' – úplný odborný názov, * '''generatívna AI''' – bežná skrátená forma, * '''generatívny model''' – technickejší pojem označujúci model schopný generovať dáta, * '''GenAI''' – medzinárodná skratka používaná najmä v anglických textoch, * '''tvorivá AI''' – menej presné popularizačné označenie. Slovo „tvorivá“ môže byť zavádzajúce, pretože modely generatívnej AI nemusia mať tvorivosť v ľudskom zmysle. Ich výstupy vznikajú na základe štatistických vzťahov, optimalizačných algoritmov a tréningových dát. == Princíp fungovania == Generatívne systémy sa učia z veľkého množstva príkladov. Pri trénovaní model analyzuje štruktúry, vzory a vzťahy v dátach. Pri používaní následne vytvára nový výstup na základe zadania používateľa, ktoré sa často označuje ako '''prompt''' alebo výzva. Všeobecný postup možno zjednodušene opísať takto: # zhromaždenie a príprava tréningových údajov, # učenie modelu na veľkom množstve príkladov, # optimalizácia modelu pomocou matematických metód, # zadanie používateľa vo forme textu, obrázka, zvuku alebo iného vstupu, # generovanie výstupu, # prípadné hodnotenie, filtrovanie alebo úprava výstupu. Moderné generatívne systémy často využívajú [[neurónová sieť|neurónové siete]], [[hlboké učenie]], veľké dátové súbory a špecializovaný výpočtový hardvér. Výstup modelu nie je jednoduchou kópiou jednej konkrétnej položky z tréningových dát; vzniká ako výsledok výpočtu založeného na naučených vzoroch. To však neznamená, že výstupy nemôžu obsahovať podobnosti s existujúcimi dielami alebo údajmi, najmä ak boli tieto údaje súčasťou tréningového súboru. == Hlavné typy generatívnych modelov == === Veľké jazykové modely === [[Veľký jazykový model|Veľké jazykové modely]] sú modely trénované na rozsiahlych textových dátach. Používajú sa na generovanie textu, sumarizáciu, preklad, odpovedanie na otázky, písanie programového kódu, tvorbu návrhov dokumentov a konverzačné rozhrania. Významný vplyv na vývoj moderných jazykových modelov mala architektúra [[transformer]], predstavená v článku ''Attention Is All You Need'' z roku 2017. Autori navrhli architektúru založenú na mechanizme pozornosti, ktorá umožnila efektívnejšie spracovanie sekvencií než mnohé predchádzajúce rekurentné alebo konvolučné prístupy.<ref name="transformer">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vaswani | meno = Ashish | spoluautori = Noam Shazeer, Niki Parmar, Jakob Uszkoreit, Llion Jones, Aidan N. Gomez, Łukasz Kaiser, Illia Polosukhin | titul = Attention Is All You Need | url = https://arxiv.org/abs/1706.03762 | dátum vydania = 2017 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Jedným z dôležitých míľnikov bol model GPT-3, opísaný v roku 2020 v článku ''Language Models are Few-Shot Learners''. Autori skúmali, ako škálovanie jazykových modelov ovplyvňuje schopnosť riešiť úlohy na základe krátkeho zadania alebo niekoľkých príkladov.<ref name="gpt3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brown | meno = Tom B. | spoluautori = Benjamin Mann, Nick Ryder, Melanie Subbiah a ďalší | titul = Language Models are Few-Shot Learners | url = https://arxiv.org/abs/2005.14165 | dátum vydania = 2020 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Difúzne modely === [[Difúzny model|Difúzne modely]] sa často používajú pri generovaní obrázkov, videa a zvuku. Zjednodušene fungujú tak, že sa naučia odstraňovať šum z dát a postupne vytvárať výsledný výstup. V oblasti generovania obrazov sa rozšírili najmä po tom, ako výskum ukázal, že difúzne modely môžu dosahovať vysokú kvalitu syntetických obrázkov.<ref name="diffusion">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dhariwal | meno = Prafulla | spoluautori = Alex Nichol | titul = Diffusion Models Beat GANs on Image Synthesis | url = https://arxiv.org/abs/2105.05233 | dátum vydania = 2021 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Difúzne modely sa používajú v systémoch na tvorbu obrazov z textu, úpravu existujúcich obrázkov, dopĺňanie chýbajúcich častí obrazu, štýlovú transformáciu a tvorbu vizuálnych návrhov. === Generatívne adversariálne siete === '''Generatívne adversariálne siete''' (angl. ''generative adversarial networks'', GAN) sú typom generatívnych modelov, ktoré pozostávajú z dvoch častí: generátora a diskriminátora. Generátor vytvára syntetické dáta, zatiaľ čo diskriminátor sa snaží rozlíšiť syntetické dáta od skutočných. Tieto dve časti sa trénujú v súťaživom procese.<ref name="gan">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Goodfellow | meno = Ian | spoluautori = Jean Pouget-Abadie, Mehdi Mirza, Bing Xu, David Warde-Farley, Sherjil Ozair, Aaron Courville, Yoshua Bengio | titul = Generative Adversarial Networks | url = https://arxiv.org/abs/1406.2661 | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> GAN modely sa používali najmä pri generovaní realistických obrázkov, tvárí, textúr, módnych návrhov a syntetických dát. V niektorých oblastiach ich neskôr doplnili alebo nahradili difúzne modely. === Variational autoencoders === '''Variačné autoenkodéry''' (angl. ''variational autoencoders'', VAE) sú generatívne modely, ktoré sa učia reprezentovať dáta v latentnom priestore. Používajú sa na generovanie nových dát, kompresiu, rekonštrukciu a učenie skrytých štruktúr v údajoch. Dôležitým príspevkom v tejto oblasti bol článok ''Auto-Encoding Variational Bayes'' z roku 2013.<ref name="vae">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kingma | meno = Diederik P. | spoluautori = Max Welling | titul = Auto-Encoding Variational Bayes | url = https://arxiv.org/abs/1312.6114 | dátum vydania = 2013 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Multimodálne modely === Multimodálne generatívne modely dokážu pracovať s viacerými typmi vstupov a výstupov, napríklad s textom, obrázkom, zvukom a videom. Používateľ môže napríklad zadať obrázok a textový pokyn a model môže vytvoriť opis, úpravu obrázka alebo ďalší multimediálny výstup. Multimodálne modely sú dôležité pre aplikácie, v ktorých je potrebné prepájať jazyk, vizuálne vnímanie, zvuk a akcie. Patria sem asistenti, nástroje pre dizajn, analýza dokumentov, robotika, vzdelávacie systémy a softvér pre tvorbu médií. == História == Korene generatívnej umelej inteligencie siahajú do štatistického modelovania, teórie informácie, spracovania prirodzeného jazyka, počítačovej grafiky a strojového učenia. Ešte pred nástupom hlbokého učenia existovali modely na generovanie textu, hudby, obrazov alebo syntetických dát, ich možnosti však boli obmedzené kvalitou algoritmov, dostupnými dátami a výpočtovým výkonom. V 2010. rokoch sa rozšírilo hlboké učenie, ktoré umožnilo trénovať väčšie neurónové siete na rozsiahlych dátových súboroch. V roku 2014 boli predstavené generatívne adversariálne siete, ktoré výrazne ovplyvnili výskum generovania obrázkov.<ref name="gan" /> V roku 2017 bola predstavená architektúra transformer, ktorá sa stala základom mnohých moderných jazykových a multimodálnych modelov.<ref name="transformer" /> Po roku 2020 sa zrýchlil vývoj veľkých jazykových modelov a systémov generujúcich obraz z textu. Model GPT-3 ukázal, že veľké jazykové modely môžu vykonávať rôzne úlohy na základe textového zadania bez špecifického trénovania pre každú úlohu.<ref name="gpt3" /> Systémy ako DALL·E 2 ukázali možnosti generovania realistických alebo umeleckých obrazov z textového opisu.<ref name="dalle2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DALL·E 2 | url = https://openai.com/index/dall-e-2/ | vydavateľ = OpenAI | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Od roku 2022 sa generatívna AI dostala do širokého povedomia verejnosti vďaka konverzačným asistentom, nástrojom na tvorbu obrázkov, programovacím asistentom a integrácii AI funkcií do kancelárskeho, vyhľadávacieho, dizajnérskeho a vývojárskeho softvéru. == Použitie == === Text a jazyk === Generatívna AI sa používa na tvorbu a úpravu textu, sumarizáciu dokumentov, preklad, odpovedanie na otázky, tvorbu e-mailov, návrh článkov, generovanie štruktúr dokumentov a tvorbu scenárov. V podnikoch sa používa aj pri zákazníckej podpore, analýze dokumentov a vyhľadávaní informácií vo firemných znalostných databázach. === Programovanie === V softvérovom vývoji sa generatívna AI používa na návrh kódu, vysvetľovanie existujúceho kódu, hľadanie chýb, písanie testov, refaktoring, tvorbu dokumentácie a generovanie príkladov použitia. Programovacie asistenty môžu zrýchliť niektoré opakujúce sa úlohy, ale výsledný kód zvyčajne vyžaduje kontrolu človekom. === Obraz, dizajn a médiá === Generatívne modely dokážu vytvárať obrázky z textu, upravovať fotografie, dopĺňať chýbajúce časti obrazu, meniť štýl, generovať vizuálne koncepty, storyboardy, reklamy, ilustrácie a návrhy používateľského rozhrania. Používajú sa v grafickom dizajne, marketingu, hernom vývoji, filme, architektúre a móde. === Zvuk, hudba a video === Generatívna AI sa používa aj na syntézu hlasu, tvorbu hudby, zvukové efekty, dabing, čistenie zvuku a generovanie videa. Tieto aplikácie prinášajú nové možnosti pre tvorcov, ale aj otázky týkajúce sa autorstva, súhlasu, napodobňovania hlasu a dezinformácií. === Veda a výskum === Vo vedeckom výskume sa generatívne modely používajú na návrh molekúl, proteínov, materiálov, experimentálnych postupov a simulácií. Môžu pomáhať pri generovaní hypotéz, analýze literatúry, spracovaní dát a automatizácii častí výskumného procesu. Výsledky však vyžadujú overenie odborníkmi a experimentálnu validáciu. === Vzdelávanie === Vo vzdelávaní sa generatívna AI používa na vysvetľovanie učiva, tvorbu príkladov, spätnú väzbu k textom, individuálne doučovanie a prípravu materiálov. UNESCO vo svojom usmernení pre generatívnu AI vo vzdelávaní a výskume upozornilo, že jej zavádzanie by malo zohľadňovať ochranu súkromia, ľudskú kontrolu, rovnosť prístupu a rozvoj digitálnych kompetencií.<ref name="unesco">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Guidance for generative AI in education and research | url = https://www.unesco.org/en/articles/guidance-generative-ai-education-and-research | vydavateľ = UNESCO | dátum vydania = 7. september 2023 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> == Rozšírenie a ekonomický význam == Podľa správy ''AI Index Report 2025'' Stanfordskej univerzity používalo v roku 2024 umelú inteligenciu 78 % sledovaných organizácií, oproti 55 % v roku 2023. Podiel organizácií používajúcich generatívnu AI aspoň v jednej podnikovej funkcii sa podľa tej istej správy zvýšil z 33 % v roku 2023 na 71 % v roku 2024.<ref name="stanford2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 2025 AI Index Report | url = https://hai.stanford.edu/ai-index/2025-ai-index-report | vydavateľ = Stanford Institute for Human-Centered Artificial Intelligence | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Generatívna AI ovplyvnila aj investície do dátových centier, polovodičov, cloudových služieb a softvérových platforiem. Vysoké náklady na trénovanie a prevádzku veľkých modelov viedli k zvýšenému dopytu po grafických procesoroch, špecializovaných čipoch a energetickej infraštruktúre. Ekonomický dopad generatívnej AI je predmetom diskusií. Optimistické odhady očakávajú rast produktivity a vznik nových produktov, zatiaľ čo kritici upozorňujú na vysoké náklady, neistú návratnosť investícií, právne riziká a možnú nadhodnotenosť niektorých firiem v AI sektore. == Obmedzenia == Generatívna AI má viacero technických a praktických obmedzení: * môže vytvárať nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, * nemusí spoľahlivo rozlišovať medzi faktom a pravdepodobne znejúcim tvrdením, * môže reprodukovať predsudky alebo nerovnováhy z tréningových dát, * môže vytvárať výstupy podobné existujúcim dielam, * môže nesprávne citovať zdroje alebo vymýšľať odkazy, * pri programovaní môže produkovať bezpečnostne chybný alebo neefektívny kód, * pri práci s citlivými údajmi môže vytvárať riziká pre súkromie a bezpečnosť. Jedným z často diskutovaných problémov je tzv. '''halucinácia''' umelej inteligencie, teda situácia, keď model vytvorí presvedčivo pôsobiacu, ale nepravdivú informáciu. Tento jav je dôležitý najmä v medicíne, práve, vede, žurnalistike a finančných službách, kde nesprávny výstup môže mať závažné následky. NIST v profile rizík pre generatívnu AI uvádza, že organizácie by mali generatívne systémy riadiť s ohľadom na špecifické riziká, ktoré zahŕňajú spoľahlivosť, bezpečnosť, súkromie, transparentnosť, zneužitie a dopady na ľudí.<ref name="nist-risk">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artificial Intelligence Risk Management Framework: Generative Artificial Intelligence Profile | url = https://www.nist.gov/itl/ai-risk-management-framework | vydavateľ = National Institute of Standards and Technology | dátum vydania = 26. júl 2024 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> == Etické a spoločenské otázky == Generatívna AI vyvoláva viacero etických a spoločenských otázok: ; Dezinformácie : Generatívne modely môžu vytvárať falošné texty, obrázky, zvukové nahrávky a videá. To zvyšuje riziko manipulácie verejnej mienky, podvodov a automatizovanej propagandy. ; Autorské právo : Pri trénovaní modelov sa často používajú veľké množstvá textov, obrázkov, hudby alebo kódu. To vyvoláva spory o to, či je takéto použitie chránených diel zákonné a za akých podmienok. V USA Úrad pre autorské práva riešil otázku diel obsahujúcich AI-generovaný materiál a zdôraznil význam ľudského autorstva pri registrácii autorských práv.<ref name="copyright-office">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Copyright Registration Guidance: Works Containing Material Generated by Artificial Intelligence | url = https://www.federalregister.gov/documents/2023/03/16/2023-05321/copyright-registration-guidance-works-containing-material-generated-by-artificial-intelligence | vydavateľ = Federal Register | dátum vydania = 16. marec 2023 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> ; Práca a zamestnanosť : Generatívna AI môže automatizovať niektoré úlohy v administratíve, médiách, programovaní, zákazníckej podpore a tvorivých odvetviach. Súčasne môže vytvárať nové pracovné postupy a profesie. Dopad na zamestnanosť závisí od odvetvia, regulácie, kvalifikácie pracovníkov a schopnosti organizácií technológiu zodpovedne zavádzať. ; Súkromie a dáta : Používanie generatívnych nástrojov môže viesť k úniku dôverných informácií, ak používatelia zadávajú osobné, obchodné alebo právne citlivé údaje do externých systémov. Organizácie preto zavádzajú pravidlá pre používanie AI nástrojov a kontrolu dát. ; Jazyková a kultúrna nerovnosť : Modely trénované prevažne na anglických alebo dominantných jazykových dátach môžu dosahovať horšie výsledky v menších jazykoch. To sa týka aj slovenčiny, kde môže byť kvalita výstupov ovplyvnená menším objemom kvalitných tréningových dát. == Regulácia == V Európskej únii sa generatívnej AI týka najmä [[Akt o umelej inteligencii]] známy ako '''AI Act'''. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1689 vytvára právny rámec pre systémy umelej inteligencie vrátane pravidiel pre všeobecné modely umelej inteligencie.<ref name="ai-act">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Regulation (EU) 2024/1689 of the European Parliament and of the Council | url = https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2024/1689/oj | vydavateľ = EUR-Lex | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Európska komisia uviedla, že povinnosti pre poskytovateľov všeobecných modelov umelej inteligencie sa začali uplatňovať od 2. augusta 2025. Poskytovatelia najpokročilejších modelov so systémovým rizikom majú okrem iného povinnosť notifikovať tieto modely Úradu pre AI.<ref name="gpai-guidelines">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Guidelines for providers of general-purpose AI models | url = https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/policies/guidelines-gpai-providers | vydavateľ = European Commission | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Regulačné otázky sa týkajú najmä transparentnosti, označovania AI-generovaného obsahu, ochrany osobných údajov, autorského práva, bezpečnosti modelov, zodpovednosti za škodu a nasadenia AI v citlivých oblastiach. == Kritika == Kritici generatívnej AI tvrdia, že jej schopnosti sú často prezentované prehnane a že mnohé systémy iba štatisticky napodobňujú vzory bez skutočného porozumenia. Ďalšou kritikou sú vysoké náklady na infraštruktúru, spotreba energie, centralizácia trhu okolo veľkých technologických spoločností a závislosť startupov od modelov a cloudov niekoľkých dominantných poskytovateľov. V tvorivých odvetviach sa kritika zameriava na používanie diel autorov v tréningových dátach bez jasného súhlasu alebo kompenzácie. V žurnalistike a politike sú obavy spojené s dezinformáciami a automatizovanou tvorbou presvedčivého falošného obsahu. V školstve sa diskutuje o plagiátorstve, overovaní vedomostí a potrebe meniť spôsob hodnotenia. == Porovnanie s inými typmi AI == {| class="wikitable" ! Typ systému ! Hlavná úloha ! Príklad výstupu |- | Prediktívna AI | Odhad budúceho výsledku alebo pravdepodobnosti | Predikcia dopytu, rizika alebo ceny |- | Klasifikačná AI | Zaradenie vstupu do kategórie | Rozpoznanie spamu alebo typu obrázka |- | Konverzačná AI | Vedenie dialógu s používateľom | Chatbot zákazníckej podpory |- | Generatívna AI | Tvorba nového obsahu | Text, obrázok, kód, hudba alebo video |- | Agentská AI | Plánovanie a vykonávanie viackrokových úloh | Automatizovaný pracovný postup s viacerými nástrojmi |} Tieto kategórie sa môžu prekrývať. Napríklad moderný asistent môže byť súčasne konverzačný, generatívny aj agentský. == Pozri aj == * [[Umelá inteligencia]] * [[Strojové učenie]] * [[Hlboké učenie]] * [[Neurónová sieť]] * [[Veľký jazykový model]] * [[Spracovanie prirodzeného jazyka]] * [[Chatbot]] * [[Prompt engineering]] * [[Generatívne adversariálne siete]] * [[Difúzny model]] * [[AI Act]] * [[Halucinácia umelej inteligencie]] == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://csrc.nist.gov/glossary/term/generative_artificial_intelligence NIST: Generative artificial intelligence] * [https://hai.stanford.edu/ai-index/2025-ai-index-report Stanford AI Index Report 2025] * [https://www.nist.gov/itl/ai-risk-management-framework NIST AI Risk Management Framework: Generative AI Profile] * [https://www.unesco.org/en/articles/guidance-generative-ai-education-and-research UNESCO: Guidance for generative AI in education and research] * [https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/policies/guidelines-gpai-providers Európska komisia: Guidelines for providers of general-purpose AI models] * [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Generative_artificial_intelligence Wikimedia Commons: Generative artificial intelligence] [[Kategória:Umelá inteligencia]] [[Kategória:Strojové učenie]] [[Kategória:Spracovanie prirodzeného jazyka]] [[Kategória:Informačné technológie]] [[Kategória:Počítačová grafika]] g7y0qpnmo8w2gin2qrstaulu1zb12ij Prompt engineering 0 749444 8205824 2026-04-29T17:01:07Z Archetyper 282514 Vytvorenie nového neutrálneho článku o prompt engineeringu vrátane definície, terminológie, princípu fungovania, častí promptu, hlavných techník promptovania, multimodálneho použitia, bezpečnostných rizík, obmedzení, kritiky, profesijného využitia, obrázkov, referencií a kategórií. 8205824 wikitext text/x-wiki <!-- Návrh článku pre slovenskú Wikipédiu. Odporúčaný názov: Prompt engineering Možné presmerovania: - Tvorba promptov - Návrh promptov - Inžinierstvo promptov - Promptové inžinierstvo - Promptovanie Pred publikovaním skontrolujte existenciu kategórií, názvov článkov a dostupnosť obrázkov na Wikimedia Commons. --> [[Súbor:Animal Story Generation Example.png|náhľad|Príklad generovania textového výstupu na základe zadania, teda promptu.]] [[Súbor:Prompt injection.svg|náhľad|Zjednodušená schéma útoku typu [[prompt injection]], ktorý patrí medzi bezpečnostné riziká systémov založených na veľkých jazykových modeloch.]] [[Súbor:Multimodal prompt injection.png|náhľad|Príklad multimodálnej prompt injection, pri ktorej môže byť škodlivá inštrukcia skrytá aj v obrazovom vstupe.]] '''Prompt engineering''' alebo '''tvorba promptov''' je disciplína a súbor techník zameraných na navrhovanie, formulovanie, testovanie a optimalizovanie vstupných pokynov pre systémy [[umelá inteligencia|umelej inteligencie]], najmä pre [[veľký jazykový model|veľké jazykové modely]] a nástroje [[generatívna umelá inteligencia|generatívnej umelej inteligencie]]. Cieľom prompt engineeringu je dosiahnuť, aby model vytváral presnejšie, užitočnejšie, bezpečnejšie alebo lepšie štruktúrované výstupy.<ref name="openai-prompt-engineering">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prompt engineering | url = https://developers.openai.com/api/docs/guides/prompt-engineering | vydavateľ = OpenAI | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="google-prompt-design">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Introduction to prompting | url = https://docs.cloud.google.com/vertex-ai/generative-ai/docs/learn/prompts/introduction-prompt-design | vydavateľ = Google Cloud | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Prompt je vstup, ktorý používateľ alebo aplikácia poskytne modelu. Môže mať podobu otázky, pokynu, úlohy, textového kontextu, príkladov, požadovaného formátu, systémového pravidla, obrázka, zvuku alebo kombinácie viacerých typov vstupov. Pri textových modeloch prompt zvyčajne určuje, čo má model urobiť, v akom štýle má odpovedať, aké obmedzenia má rešpektovať a aký formát má mať výsledok. Prompt engineering sa rozšíril najmä po nástupe generatívnej umelej inteligencie po roku 2022, keď sa konverzačné modely, generátory obrázkov, programovacie asistenty a agentné systémy začali používať v podnikoch, školstve, médiách, softvérovom vývoji a tvorivých odvetviach. == Terminológia == Anglický termín '''prompt engineering''' sa v slovenčine používa často bez prekladu. Možné slovenské označenia sú: * '''tvorba promptov''', * '''návrh promptov''', * '''inžinierstvo promptov''', * '''promptové inžinierstvo''', * '''promptovanie''', * '''návrh výziev''' alebo '''návrh inštrukcií'''. Slovo '''prompt''' v kontexte umelej inteligencie označuje vstupný pokyn, zadanie alebo výzvu určenú modelu. V praxi sa však často používa aj širšie: môže zahŕňať systémové inštrukcie, používateľské zadanie, kontextové dokumenty, príklady, metadáta, pravidlá správania alebo predchádzajúcu konverzáciu. Súvisiaci pojem '''prompt design''' sa niekedy používa ako synonymum, inokedy ako užší pojem označujúci samotné navrhovanie textu promptu. '''Prompt engineering''' zvyčajne zahŕňa aj testovanie, vyhodnocovanie, iterácie, šablóny, bezpečnostné pravidlá a integráciu promptov do aplikácií. V novších systémoch sa používa aj pojem '''context engineering''', teda návrh celého kontextu, ktorý model dostane. Ten môže zahŕňať nielen text promptu, ale aj dokumenty získané vyhľadávaním, stav aplikácie, výstupy nástrojov, históriu používateľa a pravidlá pre agentné správanie.<ref name="anthropic-context">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Effective context engineering for AI agents | url = https://www.anthropic.com/engineering/effective-context-engineering-for-ai-agents | vydavateľ = Anthropic | dátum vydania = 29. september 2025 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> == Princíp == Veľké jazykové modely vytvárajú odpovede na základe vstupného kontextu a štatistických vzorov naučených počas trénovania. Prompt ovplyvňuje, ktoré schopnosti modelu sa aktivujú, aký výstup model vytvorí a ako bude interpretovať úlohu. Zjednodušene možno proces opísať takto: # používateľ alebo aplikácia pripraví prompt, # prompt je odoslaný modelu spolu s prípadným kontextom, # model vygeneruje výstup, # používateľ alebo systém výstup vyhodnotí, # prompt sa podľa potreby upraví a znova otestuje. Google Cloud opisuje prompt engineering ako iteratívny proces opakovaného upravovania promptov a hodnotenia odpovedí modelu.<ref name="google-prompt-design" /> OpenAI ho definuje ako písanie efektívnych inštrukcií pre model tak, aby konzistentnejšie generoval požadovaný obsah.<ref name="openai-prompt-engineering" /> Prompt engineering nie je samostatným trénovaním modelu. Pri bežnom promptovaní sa nemenia váhy modelu; mení sa iba vstup, ktorý model pri generovaní odpovede dostane. Odlišuje sa preto od [[fine-tuning|dolaďovania modelu]], pri ktorom sa model ďalej trénuje na špecifických dátach. == Časti promptu == Prompt môže obsahovať viacero častí. Nie každý prompt musí obsahovať všetky. {| class="wikitable" ! Časť promptu ! Funkcia ! Príklad použitia |- | Úloha | Určuje, čo má model urobiť. | „Zhrň text“, „vytvor tabuľku“, „nájdi chyby v kóde“. |- | Kontext | Poskytuje informácie potrebné na odpoveď. | Dokument, opis produktu, e-mail, dáta, pravidlá firmy. |- | Rola | Nastavuje perspektívu alebo štýl odpovede. | „Odpovedaj ako právny analytik“, „píš ako technický editor“. |- | Obmedzenia | Určujú hranice výstupu. | Maximálna dĺžka, zakázané témy, jazyk, zdroje, tón. |- | Príklady | Ukazujú očakávaný typ odpovede. | Ukážka správneho vstupu a výstupu. |- | Formát | Určuje štruktúru odpovede. | JSON, tabuľka, odrážky, e-mail, pseudokód. |- | Kritériá kvality | Určujú, podľa čoho sa má odpoveď hodnotiť. | Presnosť, stručnosť, citácie, úplnosť, bezpečnosť. |} V aplikačných systémoch sa prompt často skladá z viacerých vrstiev. Môže existovať systémový prompt, vývojársky prompt, používateľský prompt a doplnený kontext z databázy alebo externých nástrojov. Model potom generuje odpoveď na základe celého dostupného kontextu. == Techniky == V akademickej literatúre a praxi existuje mnoho techník prompt engineeringu. Systematický prehľad ''The Prompt Report'' z roku 2024 opisuje terminológiu, taxonómiu a desiatky techník promptovania pre jazykové aj nejazykové modality.<ref name="prompt-report">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Schulhoff | meno = Sander | spoluautori = Michael Ilie, Nishant Balepur, Konstantine Kahadze, Amanda Liu a ďalší | titul = The Prompt Report: A Systematic Survey of Prompting Techniques | url = https://arxiv.org/abs/2406.06608 | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Zero-shot prompting === '''Zero-shot prompting''' je zadanie úlohy bez uvedenia príkladov. Model dostane iba inštrukciu a má využiť svoje existujúce schopnosti. Príkladom je pokyn: „Zhrň nasledujúci text do troch viet.“ Model nedostane ukážku správneho zhrnutia, iba priamu úlohu. Zero-shot prompting je jednoduchý a rýchly, ale pri zložitejších alebo presne štruktúrovaných úlohách môže byť menej spoľahlivý než promptovanie s príkladmi. === Few-shot prompting === '''Few-shot prompting''' používa niekoľko príkladov vstupu a požadovaného výstupu. Model sa na základe príkladov snaží napodobniť vzor odpovede. Tento prístup je užitočný pri klasifikácii, extrakcii údajov, prepisovaní textu, transformácii formátov alebo úlohách, kde je dôležité dodržať konkrétny štýl. Nemení parametre modelu, ale využíva schopnosť modelu učiť sa z kontextu. === Instruction prompting === '''Instruction prompting''' je formulovanie jasných pokynov v prirodzenom jazyku. Prompt môže obsahovať cieľ, rozsah odpovede, požadovaný jazyk, formát a kritériá úspechu. Moderné jazykové modely sú často trénované alebo dolaďované tak, aby vedeli nasledovať inštrukcie. Kvalita inštrukcie však stále výrazne ovplyvňuje výsledok. === Role prompting === '''Role prompting''' nastavuje modelu určitú rolu, napríklad „odpovedaj ako učiteľ“, „správaj sa ako bezpečnostný analytik“ alebo „analyzuj text ako editor“. Cieľom je ovplyvniť perspektívu, slovník, úroveň detailu alebo spôsob uvažovania modelu. Táto technika môže byť užitočná, ale môže byť aj zavádzajúca, ak vytvára dojem odbornosti bez skutočného overenia výstupu. === Chain-of-thought prompting === '''Chain-of-thought prompting''' je technika, pri ktorej prompt vedie model k riešeniu úlohy cez medzikroky. Výskumníci z Google Research v roku 2022 ukázali, že pri dostatočne veľkých jazykových modeloch môže použitie ukážok s medziľahlými krokmi zlepšiť výkon pri aritmetických, symbolických a logických úlohách.<ref name="cot">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wei | meno = Jason | spoluautori = Xuezhi Wang, Dale Schuurmans, Maarten Bosma, Brian Ichter, Fei Xia, Ed Chi, Quoc Le, Denny Zhou | titul = Chain-of-Thought Prompting Elicits Reasoning in Large Language Models | url = https://arxiv.org/abs/2201.11903 | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> V praxi sa však rozlišuje medzi interným uvažovaním modelu a používateľsky viditeľným vysvetlením. Pri citlivých alebo hodnotiacich úlohách môže byť vhodnejšie žiadať stručné odôvodnenie, kontrolné kroky alebo výsledok s overiteľnými zdrojmi, nie dlhé neoverené uvažovanie. === Zero-shot chain-of-thought === '''Zero-shot chain-of-thought''' je príbuzná technika, pri ktorej model nedostane príklady, ale prompt ho vedie k postupnému riešeniu. V práci ''Large Language Models are Zero-Shot Reasoners'' autori ukázali, že jednoduchá výzva typu „Let's think step by step“ môže zlepšiť výsledky pri niektorých úlohách vyžadujúcich viac krokov.<ref name="zero-shot-cot">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kojima | meno = Takeshi | spoluautori = Shixiang Shane Gu, Machel Reid, Yutaka Matsuo, Yusuke Iwasawa | titul = Large Language Models are Zero-Shot Reasoners | url = https://arxiv.org/abs/2205.11916 | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> === ReAct prompting === '''ReAct''' je prístup kombinujúci uvažovanie a akcie. Model pri ňom strieda kroky interpretácie problému s používaním nástrojov alebo externých zdrojov. Autori práce ''ReAct: Synergizing Reasoning and Acting in Language Models'' ukázali, že tento prístup môže pomôcť pri úlohách, kde model potrebuje pracovať s externými informáciami alebo vykonávať rozhodnutia v prostredí.<ref name="react">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yao | meno = Shunyu | spoluautori = Jeffrey Zhao, Dian Yu, Nan Du, Izhak Shafran, Karthik Narasimhan, Yuan Cao | titul = ReAct: Synergizing Reasoning and Acting in Language Models | url = https://arxiv.org/abs/2210.03629 | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> ReAct sa stal dôležitým pre agentné systémy, v ktorých jazykový model používa nástroje, vyhľadávanie, API alebo vykonáva viacero krokov smerom k cieľu. === Tree-of-thought prompting === '''Tree-of-thought prompting''' rozširuje chain-of-thought prístup tým, že umožňuje skúmať viacero alternatívnych ciest riešenia. Model alebo systém môže generovať viaceré možné medzikroky, hodnotiť ich a vyberať vhodné pokračovanie. Autori práce ''Tree of Thoughts'' navrhli tento prístup pre úlohy vyžadujúce plánovanie, hľadanie a spätné kroky.<ref name="tot">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yao | meno = Shunyu | spoluautori = Dian Yu, Jeffrey Zhao, Izhak Shafran, Thomas L. Griffiths, Yuan Cao, Karthik Narasimhan | titul = Tree of Thoughts: Deliberate Problem Solving with Large Language Models | url = https://arxiv.org/abs/2305.10601 | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Prompt chaining === '''Prompt chaining''' je rozdelenie zložitej úlohy na viacero menších promptov. Výstup jedného kroku sa použije ako vstup ďalšieho kroku. Napríklad systém môže najprv extrahovať údaje z dokumentu, potom ich skontrolovať, následne zhrnúť a nakoniec vytvoriť odpoveď v požadovanom formáte. Prompt chaining sa používa v aplikáciách, kde je jeden veľký prompt menej spoľahlivý alebo ťažko kontrolovateľný. === Retrieval-augmented prompting === Pri '''retrieval-augmented''' prístupe sa prompt doplní o relevantné informácie získané z databázy, dokumentov alebo vyhľadávača. Tento prístup sa často spája s metódou [[Retrieval-augmented generation|retrieval-augmented generation]] (RAG). Cieľom je znížiť riziko vymyslených odpovedí a umožniť modelu pracovať s aktuálnymi alebo internými údajmi. == Prompt engineering pri rôznych modalitách == Prompt engineering sa nepoužíva iba pri textových modeloch. Pri generatívnej AI môže prompt ovplyvňovať aj obraz, zvuk, video alebo 3D výstup. === Textové modely === Pri textových modeloch prompt určuje úlohu, štýl, rozsah, štruktúru a jazyk odpovede. Používa sa pri písaní, sumarizácii, preklade, analýze, klasifikácii, tvorbe e-mailov, vysvetľovaní pojmov a programovaní. === Modely na generovanie obrazu === Pri modeloch na generovanie obrazu prompt opisuje scénu, objekt, štýl, kompozíciu, osvetlenie, farebnú paletu alebo technické parametre. Výsledok však často nezávisí iba od textového promptu, ale aj od modelu, náhodného seedu, nastavení rozlíšenia, negatívneho promptu a ďalších parametrov. === Multimodálne modely === Multimodálne modely dokážu spracovať viac typov vstupov naraz, napríklad text a obraz. Prompt engineering pri nich zahŕňa aj určenie, čo má model z obrázka vyčítať, ako má interpretovať vizuálny kontext a aký výstup má vytvoriť. == Použitie == Prompt engineering sa používa v mnohých oblastiach: * [[softvérový vývoj]] – generovanie kódu, ladenie, písanie testov, vysvetľovanie chýb, * zákaznícka podpora – návrhy odpovedí, triedenie požiadaviek, sumarizácia konverzácií, * vzdelávanie – vysvetľovanie učiva, tvorba príkladov, spätná väzba, * marketing – návrhy textov, kampaní, nadpisov a segmentácie, * právne a administratívne úlohy – sumarizácia dokumentov, vyhľadávanie ustanovení, návrhy štruktúr, * dátová analýza – tvorba dotazov, vysvetľovanie grafov, extrakcia údajov, * tvorba médií – generovanie obrázkov, scenárov, storyboardov, hlasu a videa, * výskum – rešerše, formulovanie hypotéz, sumarizácia literatúry, * agentné systémy – plánovanie viackrokových úloh a používanie externých nástrojov. == Bezpečnostné riziká == S rozšírením prompt engineeringu vznikli aj nové bezpečnostné riziká. Najznámejším je '''prompt injection''', teda útok, pri ktorom útočník vloží do vstupu inštrukciu, ktorá má zmeniť správanie modelu alebo obísť pôvodné pravidlá systému. OWASP zaradil prompt injection medzi hlavné riziká aplikácií založených na veľkých jazykových modeloch. Podľa OWASP môže prompt injection meniť správanie modelu, obchádzať bezpečnostné opatrenia alebo spôsobiť nežiaduce výstupy.<ref name="owasp-prompt-injection">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LLM01:2025 Prompt Injection | url = https://genai.owasp.org/llmrisk/llm01-prompt-injection/ | vydavateľ = OWASP Gen AI Security Project | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Medzi súvisiace riziká patria: * '''jailbreaking''' – snaha prinútiť model ignorovať bezpečnostné pravidlá, * '''únik systémového promptu''' – odhalenie interných inštrukcií alebo konfigurácie, * '''únik citlivých údajov''' – nechcené zverejnenie dát vložených do kontextu, * '''nebezpečné používanie nástrojov''' – model vykoná akciu na základe škodlivej inštrukcie, * '''nepriama prompt injection''' – škodlivá inštrukcia je skrytá v dokumente, webovej stránke, e-maile alebo obrázku, * '''nadmerná dôvera vo výstupy''' – používateľ prijme nesprávnu odpoveď bez overenia. Prompt injection je obzvlášť závažná pri AI agentoch, ktoré majú prístup k externým nástrojom, účtom, súborom, e-mailom, databázam alebo platobným systémom. == Obmedzenia == Prompt engineering má praktické obmedzenia. Kvalitný prompt môže zlepšiť výsledok, ale nedokáže odstrániť všetky limity modelu. Model môže stále vytvárať nepravdivé informácie, zle interpretovať úlohu, ignorovať časť inštrukcií alebo generovať výstup, ktorý vyzerá presvedčivo, ale nie je správny. Anthropic vo svojej dokumentácii upozorňuje, že nie každé zlyhanie modelu je najlepšie riešiť prompt engineeringom; niektoré problémy môžu vyžadovať iný model, zmenu architektúry systému, testovanie, retrieval, úpravu dát, bezpečnostné pravidlá alebo zmenu produktu.<ref name="anthropic-prompt-overview">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prompt engineering overview | url = https://platform.claude.com/docs/en/build-with-claude/prompt-engineering/overview | vydavateľ = Anthropic | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Medzi obmedzenia patria: * rozdielne správanie rôznych modelov pri rovnakom prompte, * zmena výsledkov po aktualizácii modelu, * citlivosť na formuláciu, poradie a dĺžku promptu, * obmedzené kontextové okno, * vyššie náklady pri dlhých promptoch, * nemožnosť úplne garantovať presný výstup, * ťažšie testovanie pri otvorených alebo kreatívnych úlohách. == Kritika == Prompt engineering je niekedy kritizovaný ako dočasná alebo prehnane propagovaná zručnosť. Kritici tvrdia, že s vývojom modelov sa základné promptovanie stáva jednoduchším a že hodnota sa presúva od ručného „hľadania správnych slov“ k návrhu celých systémov, hodnoteniu výstupov, dátovej infraštruktúre a bezpečnosti. Ďalšia kritika sa týka toho, že prompt engineering môže vytvárať ilúziu kontroly nad modelom. Aj veľmi podrobný prompt nemusí zaručiť spoľahlivý výsledok, najmä pri právnych, medicínskych, finančných alebo bezpečnostných úlohách. Na druhej strane, prompt engineering zostáva prakticky významný, pretože umožňuje využívať schopnosti modelov bez nutnosti ich ďalšieho trénovania. V podnikových aplikáciách sa často kombinuje s testovaním, RAG systémami, hodnotiacimi sadami, logovaním, bezpečnostnými filtrami a kontrolou človekom. == Prompt engineer ako profesia == S nástupom generatívnej umelej inteligencie sa objavil aj pojem '''prompt engineer''' ako označenie osoby, ktorá navrhuje a optimalizuje prompty pre konkrétne modely alebo aplikácie. V praxi sa táto činnosť často prelína s prácou produktového manažéra, dátového analytika, softvérového inžiniera, výskumníka, copywritera, UX dizajnéra alebo odborníka na doménu. Samostatná profesia prompt engineera je predmetom diskusií. V niektorých organizáciách ide o špecializovanú rolu, inde je promptovanie považované za bežnú zručnosť používateľov AI nástrojov. == Porovnanie s príbuznými pojmami == {| class="wikitable" ! Pojem ! Význam ! Rozdiel oproti prompt engineeringu |- | Prompting | Zadanie vstupu modelu. | Všeobecnejší pojem; nemusí zahŕňať systematické testovanie. |- | Prompt design | Návrh formulácie promptu. | Často užší pojem zameraný na samotný text promptu. |- | Prompt engineering | Návrh, testovanie a optimalizácia promptov. | Zahŕňa aj šablóny, hodnotenie, bezpečnosť a integráciu. |- | Context engineering | Návrh celého kontextu pre model. | Širší pojem zahŕňajúci dokumenty, nástroje, pamäť a stav aplikácie. |- | Fine-tuning | Dodatočné trénovanie modelu na dátach. | Mení parametre modelu, nie iba vstupný prompt. |- | RAG | Dopĺňanie promptu o vyhľadané informácie. | Je architektonický prístup, ktorý môže prompt engineering využívať. |} == Pozri aj == * [[Umelá inteligencia]] * [[Generatívna umelá inteligencia]] * [[Veľký jazykový model]] * [[Spracovanie prirodzeného jazyka]] * [[Chatbot]] * [[Retrieval-augmented generation]] * [[Prompt injection]] * [[Umelá neurónová sieť]] * [[Strojové učenie]] * [[Fine-tuning]] == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://developers.openai.com/api/docs/guides/prompt-engineering OpenAI: Prompt engineering] * [https://arxiv.org/abs/2406.06608 The Prompt Report: A Systematic Survey of Prompting Techniques] * [https://arxiv.org/abs/2201.11903 Chain-of-Thought Prompting Elicits Reasoning in Large Language Models] * [https://arxiv.org/abs/2210.03629 ReAct: Synergizing Reasoning and Acting in Language Models] * [https://genai.owasp.org/llmrisk/llm01-prompt-injection/ OWASP: LLM01 Prompt Injection] * [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Prompt_engineering_for_generative_AI Wikimedia Commons: Prompt engineering for generative AI] [[Kategória:Umelá inteligencia]] [[Kategória:Generatívna umelá inteligencia]] [[Kategória:Spracovanie prirodzeného jazyka]] [[Kategória:Strojové učenie]] [[Kategória:Informačné technológie]] [[Kategória:Softvérové inžinierstvo]] [[Kategória:Počítačová bezpečnosť]] bmg4dprd1035uzkyqlg9b0p9ej6o1zt 8205837 8205824 2026-04-29T17:29:15Z Lalina 22926 /* Externé odkazy */ - 8205837 wikitext text/x-wiki <!-- Návrh článku pre slovenskú Wikipédiu. Odporúčaný názov: Prompt engineering Možné presmerovania: - Tvorba promptov - Návrh promptov - Inžinierstvo promptov - Promptové inžinierstvo - Promptovanie Pred publikovaním skontrolujte existenciu kategórií, názvov článkov a dostupnosť obrázkov na Wikimedia Commons. --> [[Súbor:Animal Story Generation Example.png|náhľad|Príklad generovania textového výstupu na základe zadania, teda promptu.]] [[Súbor:Prompt injection.svg|náhľad|Zjednodušená schéma útoku typu [[prompt injection]], ktorý patrí medzi bezpečnostné riziká systémov založených na veľkých jazykových modeloch.]] [[Súbor:Multimodal prompt injection.png|náhľad|Príklad multimodálnej prompt injection, pri ktorej môže byť škodlivá inštrukcia skrytá aj v obrazovom vstupe.]] '''Prompt engineering''' alebo '''tvorba promptov''' je disciplína a súbor techník zameraných na navrhovanie, formulovanie, testovanie a optimalizovanie vstupných pokynov pre systémy [[umelá inteligencia|umelej inteligencie]], najmä pre [[veľký jazykový model|veľké jazykové modely]] a nástroje [[generatívna umelá inteligencia|generatívnej umelej inteligencie]]. Cieľom prompt engineeringu je dosiahnuť, aby model vytváral presnejšie, užitočnejšie, bezpečnejšie alebo lepšie štruktúrované výstupy.<ref name="openai-prompt-engineering">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prompt engineering | url = https://developers.openai.com/api/docs/guides/prompt-engineering | vydavateľ = OpenAI | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="google-prompt-design">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Introduction to prompting | url = https://docs.cloud.google.com/vertex-ai/generative-ai/docs/learn/prompts/introduction-prompt-design | vydavateľ = Google Cloud | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Prompt je vstup, ktorý používateľ alebo aplikácia poskytne modelu. Môže mať podobu otázky, pokynu, úlohy, textového kontextu, príkladov, požadovaného formátu, systémového pravidla, obrázka, zvuku alebo kombinácie viacerých typov vstupov. Pri textových modeloch prompt zvyčajne určuje, čo má model urobiť, v akom štýle má odpovedať, aké obmedzenia má rešpektovať a aký formát má mať výsledok. Prompt engineering sa rozšíril najmä po nástupe generatívnej umelej inteligencie po roku 2022, keď sa konverzačné modely, generátory obrázkov, programovacie asistenty a agentné systémy začali používať v podnikoch, školstve, médiách, softvérovom vývoji a tvorivých odvetviach. == Terminológia == Anglický termín '''prompt engineering''' sa v slovenčine používa často bez prekladu. Možné slovenské označenia sú: * '''tvorba promptov''', * '''návrh promptov''', * '''inžinierstvo promptov''', * '''promptové inžinierstvo''', * '''promptovanie''', * '''návrh výziev''' alebo '''návrh inštrukcií'''. Slovo '''prompt''' v kontexte umelej inteligencie označuje vstupný pokyn, zadanie alebo výzvu určenú modelu. V praxi sa však často používa aj širšie: môže zahŕňať systémové inštrukcie, používateľské zadanie, kontextové dokumenty, príklady, metadáta, pravidlá správania alebo predchádzajúcu konverzáciu. Súvisiaci pojem '''prompt design''' sa niekedy používa ako synonymum, inokedy ako užší pojem označujúci samotné navrhovanie textu promptu. '''Prompt engineering''' zvyčajne zahŕňa aj testovanie, vyhodnocovanie, iterácie, šablóny, bezpečnostné pravidlá a integráciu promptov do aplikácií. V novších systémoch sa používa aj pojem '''context engineering''', teda návrh celého kontextu, ktorý model dostane. Ten môže zahŕňať nielen text promptu, ale aj dokumenty získané vyhľadávaním, stav aplikácie, výstupy nástrojov, históriu používateľa a pravidlá pre agentné správanie.<ref name="anthropic-context">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Effective context engineering for AI agents | url = https://www.anthropic.com/engineering/effective-context-engineering-for-ai-agents | vydavateľ = Anthropic | dátum vydania = 29. september 2025 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> == Princíp == Veľké jazykové modely vytvárajú odpovede na základe vstupného kontextu a štatistických vzorov naučených počas trénovania. Prompt ovplyvňuje, ktoré schopnosti modelu sa aktivujú, aký výstup model vytvorí a ako bude interpretovať úlohu. Zjednodušene možno proces opísať takto: # používateľ alebo aplikácia pripraví prompt, # prompt je odoslaný modelu spolu s prípadným kontextom, # model vygeneruje výstup, # používateľ alebo systém výstup vyhodnotí, # prompt sa podľa potreby upraví a znova otestuje. Google Cloud opisuje prompt engineering ako iteratívny proces opakovaného upravovania promptov a hodnotenia odpovedí modelu.<ref name="google-prompt-design" /> OpenAI ho definuje ako písanie efektívnych inštrukcií pre model tak, aby konzistentnejšie generoval požadovaný obsah.<ref name="openai-prompt-engineering" /> Prompt engineering nie je samostatným trénovaním modelu. Pri bežnom promptovaní sa nemenia váhy modelu; mení sa iba vstup, ktorý model pri generovaní odpovede dostane. Odlišuje sa preto od [[fine-tuning|dolaďovania modelu]], pri ktorom sa model ďalej trénuje na špecifických dátach. == Časti promptu == Prompt môže obsahovať viacero častí. Nie každý prompt musí obsahovať všetky. {| class="wikitable" ! Časť promptu ! Funkcia ! Príklad použitia |- | Úloha | Určuje, čo má model urobiť. | „Zhrň text“, „vytvor tabuľku“, „nájdi chyby v kóde“. |- | Kontext | Poskytuje informácie potrebné na odpoveď. | Dokument, opis produktu, e-mail, dáta, pravidlá firmy. |- | Rola | Nastavuje perspektívu alebo štýl odpovede. | „Odpovedaj ako právny analytik“, „píš ako technický editor“. |- | Obmedzenia | Určujú hranice výstupu. | Maximálna dĺžka, zakázané témy, jazyk, zdroje, tón. |- | Príklady | Ukazujú očakávaný typ odpovede. | Ukážka správneho vstupu a výstupu. |- | Formát | Určuje štruktúru odpovede. | JSON, tabuľka, odrážky, e-mail, pseudokód. |- | Kritériá kvality | Určujú, podľa čoho sa má odpoveď hodnotiť. | Presnosť, stručnosť, citácie, úplnosť, bezpečnosť. |} V aplikačných systémoch sa prompt často skladá z viacerých vrstiev. Môže existovať systémový prompt, vývojársky prompt, používateľský prompt a doplnený kontext z databázy alebo externých nástrojov. Model potom generuje odpoveď na základe celého dostupného kontextu. == Techniky == V akademickej literatúre a praxi existuje mnoho techník prompt engineeringu. Systematický prehľad ''The Prompt Report'' z roku 2024 opisuje terminológiu, taxonómiu a desiatky techník promptovania pre jazykové aj nejazykové modality.<ref name="prompt-report">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Schulhoff | meno = Sander | spoluautori = Michael Ilie, Nishant Balepur, Konstantine Kahadze, Amanda Liu a ďalší | titul = The Prompt Report: A Systematic Survey of Prompting Techniques | url = https://arxiv.org/abs/2406.06608 | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Zero-shot prompting === '''Zero-shot prompting''' je zadanie úlohy bez uvedenia príkladov. Model dostane iba inštrukciu a má využiť svoje existujúce schopnosti. Príkladom je pokyn: „Zhrň nasledujúci text do troch viet.“ Model nedostane ukážku správneho zhrnutia, iba priamu úlohu. Zero-shot prompting je jednoduchý a rýchly, ale pri zložitejších alebo presne štruktúrovaných úlohách môže byť menej spoľahlivý než promptovanie s príkladmi. === Few-shot prompting === '''Few-shot prompting''' používa niekoľko príkladov vstupu a požadovaného výstupu. Model sa na základe príkladov snaží napodobniť vzor odpovede. Tento prístup je užitočný pri klasifikácii, extrakcii údajov, prepisovaní textu, transformácii formátov alebo úlohách, kde je dôležité dodržať konkrétny štýl. Nemení parametre modelu, ale využíva schopnosť modelu učiť sa z kontextu. === Instruction prompting === '''Instruction prompting''' je formulovanie jasných pokynov v prirodzenom jazyku. Prompt môže obsahovať cieľ, rozsah odpovede, požadovaný jazyk, formát a kritériá úspechu. Moderné jazykové modely sú často trénované alebo dolaďované tak, aby vedeli nasledovať inštrukcie. Kvalita inštrukcie však stále výrazne ovplyvňuje výsledok. === Role prompting === '''Role prompting''' nastavuje modelu určitú rolu, napríklad „odpovedaj ako učiteľ“, „správaj sa ako bezpečnostný analytik“ alebo „analyzuj text ako editor“. Cieľom je ovplyvniť perspektívu, slovník, úroveň detailu alebo spôsob uvažovania modelu. Táto technika môže byť užitočná, ale môže byť aj zavádzajúca, ak vytvára dojem odbornosti bez skutočného overenia výstupu. === Chain-of-thought prompting === '''Chain-of-thought prompting''' je technika, pri ktorej prompt vedie model k riešeniu úlohy cez medzikroky. Výskumníci z Google Research v roku 2022 ukázali, že pri dostatočne veľkých jazykových modeloch môže použitie ukážok s medziľahlými krokmi zlepšiť výkon pri aritmetických, symbolických a logických úlohách.<ref name="cot">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wei | meno = Jason | spoluautori = Xuezhi Wang, Dale Schuurmans, Maarten Bosma, Brian Ichter, Fei Xia, Ed Chi, Quoc Le, Denny Zhou | titul = Chain-of-Thought Prompting Elicits Reasoning in Large Language Models | url = https://arxiv.org/abs/2201.11903 | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> V praxi sa však rozlišuje medzi interným uvažovaním modelu a používateľsky viditeľným vysvetlením. Pri citlivých alebo hodnotiacich úlohách môže byť vhodnejšie žiadať stručné odôvodnenie, kontrolné kroky alebo výsledok s overiteľnými zdrojmi, nie dlhé neoverené uvažovanie. === Zero-shot chain-of-thought === '''Zero-shot chain-of-thought''' je príbuzná technika, pri ktorej model nedostane príklady, ale prompt ho vedie k postupnému riešeniu. V práci ''Large Language Models are Zero-Shot Reasoners'' autori ukázali, že jednoduchá výzva typu „Let's think step by step“ môže zlepšiť výsledky pri niektorých úlohách vyžadujúcich viac krokov.<ref name="zero-shot-cot">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kojima | meno = Takeshi | spoluautori = Shixiang Shane Gu, Machel Reid, Yutaka Matsuo, Yusuke Iwasawa | titul = Large Language Models are Zero-Shot Reasoners | url = https://arxiv.org/abs/2205.11916 | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> === ReAct prompting === '''ReAct''' je prístup kombinujúci uvažovanie a akcie. Model pri ňom strieda kroky interpretácie problému s používaním nástrojov alebo externých zdrojov. Autori práce ''ReAct: Synergizing Reasoning and Acting in Language Models'' ukázali, že tento prístup môže pomôcť pri úlohách, kde model potrebuje pracovať s externými informáciami alebo vykonávať rozhodnutia v prostredí.<ref name="react">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yao | meno = Shunyu | spoluautori = Jeffrey Zhao, Dian Yu, Nan Du, Izhak Shafran, Karthik Narasimhan, Yuan Cao | titul = ReAct: Synergizing Reasoning and Acting in Language Models | url = https://arxiv.org/abs/2210.03629 | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> ReAct sa stal dôležitým pre agentné systémy, v ktorých jazykový model používa nástroje, vyhľadávanie, API alebo vykonáva viacero krokov smerom k cieľu. === Tree-of-thought prompting === '''Tree-of-thought prompting''' rozširuje chain-of-thought prístup tým, že umožňuje skúmať viacero alternatívnych ciest riešenia. Model alebo systém môže generovať viaceré možné medzikroky, hodnotiť ich a vyberať vhodné pokračovanie. Autori práce ''Tree of Thoughts'' navrhli tento prístup pre úlohy vyžadujúce plánovanie, hľadanie a spätné kroky.<ref name="tot">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yao | meno = Shunyu | spoluautori = Dian Yu, Jeffrey Zhao, Izhak Shafran, Thomas L. Griffiths, Yuan Cao, Karthik Narasimhan | titul = Tree of Thoughts: Deliberate Problem Solving with Large Language Models | url = https://arxiv.org/abs/2305.10601 | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Prompt chaining === '''Prompt chaining''' je rozdelenie zložitej úlohy na viacero menších promptov. Výstup jedného kroku sa použije ako vstup ďalšieho kroku. Napríklad systém môže najprv extrahovať údaje z dokumentu, potom ich skontrolovať, následne zhrnúť a nakoniec vytvoriť odpoveď v požadovanom formáte. Prompt chaining sa používa v aplikáciách, kde je jeden veľký prompt menej spoľahlivý alebo ťažko kontrolovateľný. === Retrieval-augmented prompting === Pri '''retrieval-augmented''' prístupe sa prompt doplní o relevantné informácie získané z databázy, dokumentov alebo vyhľadávača. Tento prístup sa často spája s metódou [[Retrieval-augmented generation|retrieval-augmented generation]] (RAG). Cieľom je znížiť riziko vymyslených odpovedí a umožniť modelu pracovať s aktuálnymi alebo internými údajmi. == Prompt engineering pri rôznych modalitách == Prompt engineering sa nepoužíva iba pri textových modeloch. Pri generatívnej AI môže prompt ovplyvňovať aj obraz, zvuk, video alebo 3D výstup. === Textové modely === Pri textových modeloch prompt určuje úlohu, štýl, rozsah, štruktúru a jazyk odpovede. Používa sa pri písaní, sumarizácii, preklade, analýze, klasifikácii, tvorbe e-mailov, vysvetľovaní pojmov a programovaní. === Modely na generovanie obrazu === Pri modeloch na generovanie obrazu prompt opisuje scénu, objekt, štýl, kompozíciu, osvetlenie, farebnú paletu alebo technické parametre. Výsledok však často nezávisí iba od textového promptu, ale aj od modelu, náhodného seedu, nastavení rozlíšenia, negatívneho promptu a ďalších parametrov. === Multimodálne modely === Multimodálne modely dokážu spracovať viac typov vstupov naraz, napríklad text a obraz. Prompt engineering pri nich zahŕňa aj určenie, čo má model z obrázka vyčítať, ako má interpretovať vizuálny kontext a aký výstup má vytvoriť. == Použitie == Prompt engineering sa používa v mnohých oblastiach: * [[softvérový vývoj]] – generovanie kódu, ladenie, písanie testov, vysvetľovanie chýb, * zákaznícka podpora – návrhy odpovedí, triedenie požiadaviek, sumarizácia konverzácií, * vzdelávanie – vysvetľovanie učiva, tvorba príkladov, spätná väzba, * marketing – návrhy textov, kampaní, nadpisov a segmentácie, * právne a administratívne úlohy – sumarizácia dokumentov, vyhľadávanie ustanovení, návrhy štruktúr, * dátová analýza – tvorba dotazov, vysvetľovanie grafov, extrakcia údajov, * tvorba médií – generovanie obrázkov, scenárov, storyboardov, hlasu a videa, * výskum – rešerše, formulovanie hypotéz, sumarizácia literatúry, * agentné systémy – plánovanie viackrokových úloh a používanie externých nástrojov. == Bezpečnostné riziká == S rozšírením prompt engineeringu vznikli aj nové bezpečnostné riziká. Najznámejším je '''prompt injection''', teda útok, pri ktorom útočník vloží do vstupu inštrukciu, ktorá má zmeniť správanie modelu alebo obísť pôvodné pravidlá systému. OWASP zaradil prompt injection medzi hlavné riziká aplikácií založených na veľkých jazykových modeloch. Podľa OWASP môže prompt injection meniť správanie modelu, obchádzať bezpečnostné opatrenia alebo spôsobiť nežiaduce výstupy.<ref name="owasp-prompt-injection">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LLM01:2025 Prompt Injection | url = https://genai.owasp.org/llmrisk/llm01-prompt-injection/ | vydavateľ = OWASP Gen AI Security Project | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Medzi súvisiace riziká patria: * '''jailbreaking''' – snaha prinútiť model ignorovať bezpečnostné pravidlá, * '''únik systémového promptu''' – odhalenie interných inštrukcií alebo konfigurácie, * '''únik citlivých údajov''' – nechcené zverejnenie dát vložených do kontextu, * '''nebezpečné používanie nástrojov''' – model vykoná akciu na základe škodlivej inštrukcie, * '''nepriama prompt injection''' – škodlivá inštrukcia je skrytá v dokumente, webovej stránke, e-maile alebo obrázku, * '''nadmerná dôvera vo výstupy''' – používateľ prijme nesprávnu odpoveď bez overenia. Prompt injection je obzvlášť závažná pri AI agentoch, ktoré majú prístup k externým nástrojom, účtom, súborom, e-mailom, databázam alebo platobným systémom. == Obmedzenia == Prompt engineering má praktické obmedzenia. Kvalitný prompt môže zlepšiť výsledok, ale nedokáže odstrániť všetky limity modelu. Model môže stále vytvárať nepravdivé informácie, zle interpretovať úlohu, ignorovať časť inštrukcií alebo generovať výstup, ktorý vyzerá presvedčivo, ale nie je správny. Anthropic vo svojej dokumentácii upozorňuje, že nie každé zlyhanie modelu je najlepšie riešiť prompt engineeringom; niektoré problémy môžu vyžadovať iný model, zmenu architektúry systému, testovanie, retrieval, úpravu dát, bezpečnostné pravidlá alebo zmenu produktu.<ref name="anthropic-prompt-overview">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prompt engineering overview | url = https://platform.claude.com/docs/en/build-with-claude/prompt-engineering/overview | vydavateľ = Anthropic | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Medzi obmedzenia patria: * rozdielne správanie rôznych modelov pri rovnakom prompte, * zmena výsledkov po aktualizácii modelu, * citlivosť na formuláciu, poradie a dĺžku promptu, * obmedzené kontextové okno, * vyššie náklady pri dlhých promptoch, * nemožnosť úplne garantovať presný výstup, * ťažšie testovanie pri otvorených alebo kreatívnych úlohách. == Kritika == Prompt engineering je niekedy kritizovaný ako dočasná alebo prehnane propagovaná zručnosť. Kritici tvrdia, že s vývojom modelov sa základné promptovanie stáva jednoduchším a že hodnota sa presúva od ručného „hľadania správnych slov“ k návrhu celých systémov, hodnoteniu výstupov, dátovej infraštruktúre a bezpečnosti. Ďalšia kritika sa týka toho, že prompt engineering môže vytvárať ilúziu kontroly nad modelom. Aj veľmi podrobný prompt nemusí zaručiť spoľahlivý výsledok, najmä pri právnych, medicínskych, finančných alebo bezpečnostných úlohách. Na druhej strane, prompt engineering zostáva prakticky významný, pretože umožňuje využívať schopnosti modelov bez nutnosti ich ďalšieho trénovania. V podnikových aplikáciách sa často kombinuje s testovaním, RAG systémami, hodnotiacimi sadami, logovaním, bezpečnostnými filtrami a kontrolou človekom. == Prompt engineer ako profesia == S nástupom generatívnej umelej inteligencie sa objavil aj pojem '''prompt engineer''' ako označenie osoby, ktorá navrhuje a optimalizuje prompty pre konkrétne modely alebo aplikácie. V praxi sa táto činnosť často prelína s prácou produktového manažéra, dátového analytika, softvérového inžiniera, výskumníka, copywritera, UX dizajnéra alebo odborníka na doménu. Samostatná profesia prompt engineera je predmetom diskusií. V niektorých organizáciách ide o špecializovanú rolu, inde je promptovanie považované za bežnú zručnosť používateľov AI nástrojov. == Porovnanie s príbuznými pojmami == {| class="wikitable" ! Pojem ! Význam ! Rozdiel oproti prompt engineeringu |- | Prompting | Zadanie vstupu modelu. | Všeobecnejší pojem; nemusí zahŕňať systematické testovanie. |- | Prompt design | Návrh formulácie promptu. | Často užší pojem zameraný na samotný text promptu. |- | Prompt engineering | Návrh, testovanie a optimalizácia promptov. | Zahŕňa aj šablóny, hodnotenie, bezpečnosť a integráciu. |- | Context engineering | Návrh celého kontextu pre model. | Širší pojem zahŕňajúci dokumenty, nástroje, pamäť a stav aplikácie. |- | Fine-tuning | Dodatočné trénovanie modelu na dátach. | Mení parametre modelu, nie iba vstupný prompt. |- | RAG | Dopĺňanie promptu o vyhľadané informácie. | Je architektonický prístup, ktorý môže prompt engineering využívať. |} == Pozri aj == * [[Umelá inteligencia]] * [[Generatívna umelá inteligencia]] * [[Veľký jazykový model]] * [[Spracovanie prirodzeného jazyka]] * [[Chatbot]] * [[Retrieval-augmented generation]] * [[Prompt injection]] * [[Umelá neurónová sieť]] * [[Strojové učenie]] * [[Fine-tuning]] == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://developers.openai.com/api/docs/guides/prompt-engineering OpenAI: Prompt engineering] * [https://arxiv.org/abs/2406.06608 The Prompt Report: A Systematic Survey of Prompting Techniques] * [https://arxiv.org/abs/2201.11903 Chain-of-Thought Prompting Elicits Reasoning in Large Language Models] * [https://arxiv.org/abs/2210.03629 ReAct: Synergizing Reasoning and Acting in Language Models] * [https://genai.owasp.org/llmrisk/llm01-prompt-injection/ OWASP: LLM01 Prompt Injection] * [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Prompt_engineering_for_generative_AI Wikimedia Commons: Prompt engineering for generative AI] [[Kategória:Umelá inteligencia]] [[Kategória:Strojové učenie]] [[Kategória:Informačné technológie]] [[Kategória:Softvérové inžinierstvo]] [[Kategória:Počítačová bezpečnosť]] izpndowa2gzz7mugjclyz4sd4taweb6 8205839 8205837 2026-04-29T17:30:13Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ UU 8205839 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|2026-04-29}} <!-- Návrh článku pre slovenskú Wikipédiu. Odporúčaný názov: Prompt engineering Možné presmerovania: - Tvorba promptov - Návrh promptov - Inžinierstvo promptov - Promptové inžinierstvo - Promptovanie Pred publikovaním skontrolujte existenciu kategórií, názvov článkov a dostupnosť obrázkov na Wikimedia Commons. --> [[Súbor:Animal Story Generation Example.png|náhľad|Príklad generovania textového výstupu na základe zadania, teda promptu.]] [[Súbor:Prompt injection.svg|náhľad|Zjednodušená schéma útoku typu [[prompt injection]], ktorý patrí medzi bezpečnostné riziká systémov založených na veľkých jazykových modeloch.]] [[Súbor:Multimodal prompt injection.png|náhľad|Príklad multimodálnej prompt injection, pri ktorej môže byť škodlivá inštrukcia skrytá aj v obrazovom vstupe.]] '''Prompt engineering''' alebo '''tvorba promptov''' je disciplína a súbor techník zameraných na navrhovanie, formulovanie, testovanie a optimalizovanie vstupných pokynov pre systémy [[umelá inteligencia|umelej inteligencie]], najmä pre [[veľký jazykový model|veľké jazykové modely]] a nástroje [[generatívna umelá inteligencia|generatívnej umelej inteligencie]]. Cieľom prompt engineeringu je dosiahnuť, aby model vytváral presnejšie, užitočnejšie, bezpečnejšie alebo lepšie štruktúrované výstupy.<ref name="openai-prompt-engineering">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prompt engineering | url = https://developers.openai.com/api/docs/guides/prompt-engineering | vydavateľ = OpenAI | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="google-prompt-design">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Introduction to prompting | url = https://docs.cloud.google.com/vertex-ai/generative-ai/docs/learn/prompts/introduction-prompt-design | vydavateľ = Google Cloud | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Prompt je vstup, ktorý používateľ alebo aplikácia poskytne modelu. Môže mať podobu otázky, pokynu, úlohy, textového kontextu, príkladov, požadovaného formátu, systémového pravidla, obrázka, zvuku alebo kombinácie viacerých typov vstupov. Pri textových modeloch prompt zvyčajne určuje, čo má model urobiť, v akom štýle má odpovedať, aké obmedzenia má rešpektovať a aký formát má mať výsledok. Prompt engineering sa rozšíril najmä po nástupe generatívnej umelej inteligencie po roku 2022, keď sa konverzačné modely, generátory obrázkov, programovacie asistenty a agentné systémy začali používať v podnikoch, školstve, médiách, softvérovom vývoji a tvorivých odvetviach. == Terminológia == Anglický termín '''prompt engineering''' sa v slovenčine používa často bez prekladu. Možné slovenské označenia sú: * '''tvorba promptov''', * '''návrh promptov''', * '''inžinierstvo promptov''', * '''promptové inžinierstvo''', * '''promptovanie''', * '''návrh výziev''' alebo '''návrh inštrukcií'''. Slovo '''prompt''' v kontexte umelej inteligencie označuje vstupný pokyn, zadanie alebo výzvu určenú modelu. V praxi sa však často používa aj širšie: môže zahŕňať systémové inštrukcie, používateľské zadanie, kontextové dokumenty, príklady, metadáta, pravidlá správania alebo predchádzajúcu konverzáciu. Súvisiaci pojem '''prompt design''' sa niekedy používa ako synonymum, inokedy ako užší pojem označujúci samotné navrhovanie textu promptu. '''Prompt engineering''' zvyčajne zahŕňa aj testovanie, vyhodnocovanie, iterácie, šablóny, bezpečnostné pravidlá a integráciu promptov do aplikácií. V novších systémoch sa používa aj pojem '''context engineering''', teda návrh celého kontextu, ktorý model dostane. Ten môže zahŕňať nielen text promptu, ale aj dokumenty získané vyhľadávaním, stav aplikácie, výstupy nástrojov, históriu používateľa a pravidlá pre agentné správanie.<ref name="anthropic-context">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Effective context engineering for AI agents | url = https://www.anthropic.com/engineering/effective-context-engineering-for-ai-agents | vydavateľ = Anthropic | dátum vydania = 29. september 2025 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> == Princíp == Veľké jazykové modely vytvárajú odpovede na základe vstupného kontextu a štatistických vzorov naučených počas trénovania. Prompt ovplyvňuje, ktoré schopnosti modelu sa aktivujú, aký výstup model vytvorí a ako bude interpretovať úlohu. Zjednodušene možno proces opísať takto: # používateľ alebo aplikácia pripraví prompt, # prompt je odoslaný modelu spolu s prípadným kontextom, # model vygeneruje výstup, # používateľ alebo systém výstup vyhodnotí, # prompt sa podľa potreby upraví a znova otestuje. Google Cloud opisuje prompt engineering ako iteratívny proces opakovaného upravovania promptov a hodnotenia odpovedí modelu.<ref name="google-prompt-design" /> OpenAI ho definuje ako písanie efektívnych inštrukcií pre model tak, aby konzistentnejšie generoval požadovaný obsah.<ref name="openai-prompt-engineering" /> Prompt engineering nie je samostatným trénovaním modelu. Pri bežnom promptovaní sa nemenia váhy modelu; mení sa iba vstup, ktorý model pri generovaní odpovede dostane. Odlišuje sa preto od [[fine-tuning|dolaďovania modelu]], pri ktorom sa model ďalej trénuje na špecifických dátach. == Časti promptu == Prompt môže obsahovať viacero častí. Nie každý prompt musí obsahovať všetky. {| class="wikitable" ! Časť promptu ! Funkcia ! Príklad použitia |- | Úloha | Určuje, čo má model urobiť. | „Zhrň text“, „vytvor tabuľku“, „nájdi chyby v kóde“. |- | Kontext | Poskytuje informácie potrebné na odpoveď. | Dokument, opis produktu, e-mail, dáta, pravidlá firmy. |- | Rola | Nastavuje perspektívu alebo štýl odpovede. | „Odpovedaj ako právny analytik“, „píš ako technický editor“. |- | Obmedzenia | Určujú hranice výstupu. | Maximálna dĺžka, zakázané témy, jazyk, zdroje, tón. |- | Príklady | Ukazujú očakávaný typ odpovede. | Ukážka správneho vstupu a výstupu. |- | Formát | Určuje štruktúru odpovede. | JSON, tabuľka, odrážky, e-mail, pseudokód. |- | Kritériá kvality | Určujú, podľa čoho sa má odpoveď hodnotiť. | Presnosť, stručnosť, citácie, úplnosť, bezpečnosť. |} V aplikačných systémoch sa prompt často skladá z viacerých vrstiev. Môže existovať systémový prompt, vývojársky prompt, používateľský prompt a doplnený kontext z databázy alebo externých nástrojov. Model potom generuje odpoveď na základe celého dostupného kontextu. == Techniky == V akademickej literatúre a praxi existuje mnoho techník prompt engineeringu. Systematický prehľad ''The Prompt Report'' z roku 2024 opisuje terminológiu, taxonómiu a desiatky techník promptovania pre jazykové aj nejazykové modality.<ref name="prompt-report">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Schulhoff | meno = Sander | spoluautori = Michael Ilie, Nishant Balepur, Konstantine Kahadze, Amanda Liu a ďalší | titul = The Prompt Report: A Systematic Survey of Prompting Techniques | url = https://arxiv.org/abs/2406.06608 | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Zero-shot prompting === '''Zero-shot prompting''' je zadanie úlohy bez uvedenia príkladov. Model dostane iba inštrukciu a má využiť svoje existujúce schopnosti. Príkladom je pokyn: „Zhrň nasledujúci text do troch viet.“ Model nedostane ukážku správneho zhrnutia, iba priamu úlohu. Zero-shot prompting je jednoduchý a rýchly, ale pri zložitejších alebo presne štruktúrovaných úlohách môže byť menej spoľahlivý než promptovanie s príkladmi. === Few-shot prompting === '''Few-shot prompting''' používa niekoľko príkladov vstupu a požadovaného výstupu. Model sa na základe príkladov snaží napodobniť vzor odpovede. Tento prístup je užitočný pri klasifikácii, extrakcii údajov, prepisovaní textu, transformácii formátov alebo úlohách, kde je dôležité dodržať konkrétny štýl. Nemení parametre modelu, ale využíva schopnosť modelu učiť sa z kontextu. === Instruction prompting === '''Instruction prompting''' je formulovanie jasných pokynov v prirodzenom jazyku. Prompt môže obsahovať cieľ, rozsah odpovede, požadovaný jazyk, formát a kritériá úspechu. Moderné jazykové modely sú často trénované alebo dolaďované tak, aby vedeli nasledovať inštrukcie. Kvalita inštrukcie však stále výrazne ovplyvňuje výsledok. === Role prompting === '''Role prompting''' nastavuje modelu určitú rolu, napríklad „odpovedaj ako učiteľ“, „správaj sa ako bezpečnostný analytik“ alebo „analyzuj text ako editor“. Cieľom je ovplyvniť perspektívu, slovník, úroveň detailu alebo spôsob uvažovania modelu. Táto technika môže byť užitočná, ale môže byť aj zavádzajúca, ak vytvára dojem odbornosti bez skutočného overenia výstupu. === Chain-of-thought prompting === '''Chain-of-thought prompting''' je technika, pri ktorej prompt vedie model k riešeniu úlohy cez medzikroky. Výskumníci z Google Research v roku 2022 ukázali, že pri dostatočne veľkých jazykových modeloch môže použitie ukážok s medziľahlými krokmi zlepšiť výkon pri aritmetických, symbolických a logických úlohách.<ref name="cot">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wei | meno = Jason | spoluautori = Xuezhi Wang, Dale Schuurmans, Maarten Bosma, Brian Ichter, Fei Xia, Ed Chi, Quoc Le, Denny Zhou | titul = Chain-of-Thought Prompting Elicits Reasoning in Large Language Models | url = https://arxiv.org/abs/2201.11903 | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> V praxi sa však rozlišuje medzi interným uvažovaním modelu a používateľsky viditeľným vysvetlením. Pri citlivých alebo hodnotiacich úlohách môže byť vhodnejšie žiadať stručné odôvodnenie, kontrolné kroky alebo výsledok s overiteľnými zdrojmi, nie dlhé neoverené uvažovanie. === Zero-shot chain-of-thought === '''Zero-shot chain-of-thought''' je príbuzná technika, pri ktorej model nedostane príklady, ale prompt ho vedie k postupnému riešeniu. V práci ''Large Language Models are Zero-Shot Reasoners'' autori ukázali, že jednoduchá výzva typu „Let's think step by step“ môže zlepšiť výsledky pri niektorých úlohách vyžadujúcich viac krokov.<ref name="zero-shot-cot">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kojima | meno = Takeshi | spoluautori = Shixiang Shane Gu, Machel Reid, Yutaka Matsuo, Yusuke Iwasawa | titul = Large Language Models are Zero-Shot Reasoners | url = https://arxiv.org/abs/2205.11916 | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> === ReAct prompting === '''ReAct''' je prístup kombinujúci uvažovanie a akcie. Model pri ňom strieda kroky interpretácie problému s používaním nástrojov alebo externých zdrojov. Autori práce ''ReAct: Synergizing Reasoning and Acting in Language Models'' ukázali, že tento prístup môže pomôcť pri úlohách, kde model potrebuje pracovať s externými informáciami alebo vykonávať rozhodnutia v prostredí.<ref name="react">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yao | meno = Shunyu | spoluautori = Jeffrey Zhao, Dian Yu, Nan Du, Izhak Shafran, Karthik Narasimhan, Yuan Cao | titul = ReAct: Synergizing Reasoning and Acting in Language Models | url = https://arxiv.org/abs/2210.03629 | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> ReAct sa stal dôležitým pre agentné systémy, v ktorých jazykový model používa nástroje, vyhľadávanie, API alebo vykonáva viacero krokov smerom k cieľu. === Tree-of-thought prompting === '''Tree-of-thought prompting''' rozširuje chain-of-thought prístup tým, že umožňuje skúmať viacero alternatívnych ciest riešenia. Model alebo systém môže generovať viaceré možné medzikroky, hodnotiť ich a vyberať vhodné pokračovanie. Autori práce ''Tree of Thoughts'' navrhli tento prístup pre úlohy vyžadujúce plánovanie, hľadanie a spätné kroky.<ref name="tot">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yao | meno = Shunyu | spoluautori = Dian Yu, Jeffrey Zhao, Izhak Shafran, Thomas L. Griffiths, Yuan Cao, Karthik Narasimhan | titul = Tree of Thoughts: Deliberate Problem Solving with Large Language Models | url = https://arxiv.org/abs/2305.10601 | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Prompt chaining === '''Prompt chaining''' je rozdelenie zložitej úlohy na viacero menších promptov. Výstup jedného kroku sa použije ako vstup ďalšieho kroku. Napríklad systém môže najprv extrahovať údaje z dokumentu, potom ich skontrolovať, následne zhrnúť a nakoniec vytvoriť odpoveď v požadovanom formáte. Prompt chaining sa používa v aplikáciách, kde je jeden veľký prompt menej spoľahlivý alebo ťažko kontrolovateľný. === Retrieval-augmented prompting === Pri '''retrieval-augmented''' prístupe sa prompt doplní o relevantné informácie získané z databázy, dokumentov alebo vyhľadávača. Tento prístup sa často spája s metódou [[Retrieval-augmented generation|retrieval-augmented generation]] (RAG). Cieľom je znížiť riziko vymyslených odpovedí a umožniť modelu pracovať s aktuálnymi alebo internými údajmi. == Prompt engineering pri rôznych modalitách == Prompt engineering sa nepoužíva iba pri textových modeloch. Pri generatívnej AI môže prompt ovplyvňovať aj obraz, zvuk, video alebo 3D výstup. === Textové modely === Pri textových modeloch prompt určuje úlohu, štýl, rozsah, štruktúru a jazyk odpovede. Používa sa pri písaní, sumarizácii, preklade, analýze, klasifikácii, tvorbe e-mailov, vysvetľovaní pojmov a programovaní. === Modely na generovanie obrazu === Pri modeloch na generovanie obrazu prompt opisuje scénu, objekt, štýl, kompozíciu, osvetlenie, farebnú paletu alebo technické parametre. Výsledok však často nezávisí iba od textového promptu, ale aj od modelu, náhodného seedu, nastavení rozlíšenia, negatívneho promptu a ďalších parametrov. === Multimodálne modely === Multimodálne modely dokážu spracovať viac typov vstupov naraz, napríklad text a obraz. Prompt engineering pri nich zahŕňa aj určenie, čo má model z obrázka vyčítať, ako má interpretovať vizuálny kontext a aký výstup má vytvoriť. == Použitie == Prompt engineering sa používa v mnohých oblastiach: * [[softvérový vývoj]] – generovanie kódu, ladenie, písanie testov, vysvetľovanie chýb, * zákaznícka podpora – návrhy odpovedí, triedenie požiadaviek, sumarizácia konverzácií, * vzdelávanie – vysvetľovanie učiva, tvorba príkladov, spätná väzba, * marketing – návrhy textov, kampaní, nadpisov a segmentácie, * právne a administratívne úlohy – sumarizácia dokumentov, vyhľadávanie ustanovení, návrhy štruktúr, * dátová analýza – tvorba dotazov, vysvetľovanie grafov, extrakcia údajov, * tvorba médií – generovanie obrázkov, scenárov, storyboardov, hlasu a videa, * výskum – rešerše, formulovanie hypotéz, sumarizácia literatúry, * agentné systémy – plánovanie viackrokových úloh a používanie externých nástrojov. == Bezpečnostné riziká == S rozšírením prompt engineeringu vznikli aj nové bezpečnostné riziká. Najznámejším je '''prompt injection''', teda útok, pri ktorom útočník vloží do vstupu inštrukciu, ktorá má zmeniť správanie modelu alebo obísť pôvodné pravidlá systému. OWASP zaradil prompt injection medzi hlavné riziká aplikácií založených na veľkých jazykových modeloch. Podľa OWASP môže prompt injection meniť správanie modelu, obchádzať bezpečnostné opatrenia alebo spôsobiť nežiaduce výstupy.<ref name="owasp-prompt-injection">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LLM01:2025 Prompt Injection | url = https://genai.owasp.org/llmrisk/llm01-prompt-injection/ | vydavateľ = OWASP Gen AI Security Project | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Medzi súvisiace riziká patria: * '''jailbreaking''' – snaha prinútiť model ignorovať bezpečnostné pravidlá, * '''únik systémového promptu''' – odhalenie interných inštrukcií alebo konfigurácie, * '''únik citlivých údajov''' – nechcené zverejnenie dát vložených do kontextu, * '''nebezpečné používanie nástrojov''' – model vykoná akciu na základe škodlivej inštrukcie, * '''nepriama prompt injection''' – škodlivá inštrukcia je skrytá v dokumente, webovej stránke, e-maile alebo obrázku, * '''nadmerná dôvera vo výstupy''' – používateľ prijme nesprávnu odpoveď bez overenia. Prompt injection je obzvlášť závažná pri AI agentoch, ktoré majú prístup k externým nástrojom, účtom, súborom, e-mailom, databázam alebo platobným systémom. == Obmedzenia == Prompt engineering má praktické obmedzenia. Kvalitný prompt môže zlepšiť výsledok, ale nedokáže odstrániť všetky limity modelu. Model môže stále vytvárať nepravdivé informácie, zle interpretovať úlohu, ignorovať časť inštrukcií alebo generovať výstup, ktorý vyzerá presvedčivo, ale nie je správny. Anthropic vo svojej dokumentácii upozorňuje, že nie každé zlyhanie modelu je najlepšie riešiť prompt engineeringom; niektoré problémy môžu vyžadovať iný model, zmenu architektúry systému, testovanie, retrieval, úpravu dát, bezpečnostné pravidlá alebo zmenu produktu.<ref name="anthropic-prompt-overview">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prompt engineering overview | url = https://platform.claude.com/docs/en/build-with-claude/prompt-engineering/overview | vydavateľ = Anthropic | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Medzi obmedzenia patria: * rozdielne správanie rôznych modelov pri rovnakom prompte, * zmena výsledkov po aktualizácii modelu, * citlivosť na formuláciu, poradie a dĺžku promptu, * obmedzené kontextové okno, * vyššie náklady pri dlhých promptoch, * nemožnosť úplne garantovať presný výstup, * ťažšie testovanie pri otvorených alebo kreatívnych úlohách. == Kritika == Prompt engineering je niekedy kritizovaný ako dočasná alebo prehnane propagovaná zručnosť. Kritici tvrdia, že s vývojom modelov sa základné promptovanie stáva jednoduchším a že hodnota sa presúva od ručného „hľadania správnych slov“ k návrhu celých systémov, hodnoteniu výstupov, dátovej infraštruktúre a bezpečnosti. Ďalšia kritika sa týka toho, že prompt engineering môže vytvárať ilúziu kontroly nad modelom. Aj veľmi podrobný prompt nemusí zaručiť spoľahlivý výsledok, najmä pri právnych, medicínskych, finančných alebo bezpečnostných úlohách. Na druhej strane, prompt engineering zostáva prakticky významný, pretože umožňuje využívať schopnosti modelov bez nutnosti ich ďalšieho trénovania. V podnikových aplikáciách sa často kombinuje s testovaním, RAG systémami, hodnotiacimi sadami, logovaním, bezpečnostnými filtrami a kontrolou človekom. == Prompt engineer ako profesia == S nástupom generatívnej umelej inteligencie sa objavil aj pojem '''prompt engineer''' ako označenie osoby, ktorá navrhuje a optimalizuje prompty pre konkrétne modely alebo aplikácie. V praxi sa táto činnosť často prelína s prácou produktového manažéra, dátového analytika, softvérového inžiniera, výskumníka, copywritera, UX dizajnéra alebo odborníka na doménu. Samostatná profesia prompt engineera je predmetom diskusií. V niektorých organizáciách ide o špecializovanú rolu, inde je promptovanie považované za bežnú zručnosť používateľov AI nástrojov. == Porovnanie s príbuznými pojmami == {| class="wikitable" ! Pojem ! Význam ! Rozdiel oproti prompt engineeringu |- | Prompting | Zadanie vstupu modelu. | Všeobecnejší pojem; nemusí zahŕňať systematické testovanie. |- | Prompt design | Návrh formulácie promptu. | Často užší pojem zameraný na samotný text promptu. |- | Prompt engineering | Návrh, testovanie a optimalizácia promptov. | Zahŕňa aj šablóny, hodnotenie, bezpečnosť a integráciu. |- | Context engineering | Návrh celého kontextu pre model. | Širší pojem zahŕňajúci dokumenty, nástroje, pamäť a stav aplikácie. |- | Fine-tuning | Dodatočné trénovanie modelu na dátach. | Mení parametre modelu, nie iba vstupný prompt. |- | RAG | Dopĺňanie promptu o vyhľadané informácie. | Je architektonický prístup, ktorý môže prompt engineering využívať. |} == Pozri aj == * [[Umelá inteligencia]] * [[Generatívna umelá inteligencia]] * [[Veľký jazykový model]] * [[Spracovanie prirodzeného jazyka]] * [[Chatbot]] * [[Retrieval-augmented generation]] * [[Prompt injection]] * [[Umelá neurónová sieť]] * [[Strojové učenie]] * [[Fine-tuning]] == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://developers.openai.com/api/docs/guides/prompt-engineering OpenAI: Prompt engineering] * [https://arxiv.org/abs/2406.06608 The Prompt Report: A Systematic Survey of Prompting Techniques] * [https://arxiv.org/abs/2201.11903 Chain-of-Thought Prompting Elicits Reasoning in Large Language Models] * [https://arxiv.org/abs/2210.03629 ReAct: Synergizing Reasoning and Acting in Language Models] * [https://genai.owasp.org/llmrisk/llm01-prompt-injection/ OWASP: LLM01 Prompt Injection] * [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Prompt_engineering_for_generative_AI Wikimedia Commons: Prompt engineering for generative AI] [[Kategória:Umelá inteligencia]] [[Kategória:Strojové učenie]] [[Kategória:Informačné technológie]] [[Kategória:Softvérové inžinierstvo]] [[Kategória:Počítačová bezpečnosť]] 93don0vbnchwumpiuqnskuki3phh019 Dupniška kotlovina 0 749445 8205829 2026-04-29T17:09:23Z Gitanes232 142243 vytvorenie článku 8205829 wikitext text/x-wiki {{Geobox| Mountain Range <!-- \\\*\\\*\\\* Name section \\\*\\\*\\\* --> | name = Dupniška kotlovina | native_name = Дупнишка котловина | other_name = Dupniško pole | category = kotlina <!-- \\\*\\\*\\\* Image \\\*\\\*\\\* --> | image = DupnitsaValleyAndDupnitsaTown01.jpg | image_size = | image_caption = pohľad na Dupnickú kotlinu a mesto [[Dupnica]] z areálu [[Dupnická pevnosť|dupnickej pevnosti]] <!-- \\\*\\\*\\\* Country etc. \\\*\\\*\\\* --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | state1 = | region = [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendilská oblasť]] | region1 = | district = | city = <!-- \\\*\\\*\\\* Orography \\\*\\\*\\\* --> | parent_type = | parent = | border_type = Susedné jednotky | border = [[Rila]]<br/>[[Vlachina planina]]<br/>[[Koňavska planina]]<br/>[[Verila (pohorie)|Verila]]<br/>[[Kočerinovski prolom]] | border1_type = | border1 = | part_type = | part = | geology = | geology1 = | period = | period1 = | orogeny = | orogeny1 = <!-- \\\*\\\*\\\* Geography \\\*\\\*\\\* --> | area = | lat_d = 42.278071 | long_d = 23.11163 | length = | length_orientation = | length_round = | width = | width_orientation = | width_round = | highest = | highest location = | highest_country = | highest_state = | highest_region = | highest_district = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_location = | lowest_country = | lowest_state = | lowest_region = | lowest_district = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = | woods = <!-- \\\*\\\*\\\* Free fields \\\*\\\*\\\* --> | free_name = | free_value = <!-- \\\*\\\*\\\* Maps \\\*\\\*\\\* --> | map = Relief Map of Bulgaria.jpg | map_background = | map_caption = Poloha kotliny v Bulharsku | map_locator = Bulharsko <!-- \\\*\\\*\\\* Websites \\\*\\\*\\\* --> | commons = Dupnitsa valley | statistics = | website = }} '''Dupniška kotlovina''' ({{vjz|bul|Дупнишка котловина}}, doslova ''Dupnická kotlina'') je geomorfologická jednotka v [[Kiustendil (oblasť)|oblasti Kiustendil]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref55">{{Citácia knihy |autor= KIRADŽIEV, Svetlin |titul = Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Iztok-Zapad" |rok = 2013 |počet strán = 624 |isbn = 978-619-152-142-5 |strany = 197{{--}}198}}</ref><ref name="ref50">{{Citácia knihy | autor = KOLEKTÍV AUTOROV | titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]] | typ zväzku = Tom. | zväzok = 5. GĂR{{--}}ZMI | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“ | rok = 2012 | isbn = 978-954-8104-27-2 | strany= 1884}}</ref> == Iné názvy == Kotlina je známa aj pod názvom '''Dupniško pole''' ({{vjz|bul|Дупнишко поле}}, doslova ''Dupnické pole'').<ref name="ref55"/> V rokoch [[1949]]{{--}}[[1992]] niesla kotlina oficiálny názov '''Stankedimitrovska kotlovina''' ({{vjz|bul|Станкедимитровска котловина}}, doslova ''Stankedimitrovská kotlina'').<ref name="ref50"/> == Charakteristika == === Vymedzenie a rozmery === Dupnická kotlina sa nachádza na toku rieky [[Džerman (rieka)|Džerman]], medzi pohoriami [[Rila]], [[Vlachina planina]], [[Koňavska planina]], [[Verila (pohorie)|Verila]] a [[Kočerinovski prolom|Kočerinovským prielomom]] na rieke [[Struma (rieka)|Struma]].<ref name="ref50"/> Dlhšia os kotliny vedie v smere od severovýchodu na juhozápad.<ref name="ref55"/> Kotlina je rozdelená hrebeňom Drenski rid pri meste Dupnica na dve časti, ktorými sú tzv. Gorno pole ({{vjz|bul|Горно поле}}, doslova ''Horné pole'') a Dolno pole ({{vjz|bul|Долно поле}}, doslova ''Dolné pole'').<ref name="ref55"/><ref name="ref50"/> Gorno pole zaberá severovýchodnú časť kotliny a Dolno pole juhozápadnú časť.<ref name="ref55"/> Nadmorská výška časti Gorno pole sa pohybuje medzi {{mnm|520}}{{--}}{{mnm|700}} a nadmorská výška časti Dolno pole medzi {{mnm|400}}{{--}}{{mnm|500}}<ref name="ref50"/> === Geológia, klíma, vodstvo === Z pôd sa vyskytujú prevážne deluviálne pôdy, erodované škoricové pôdy a nánosy.<ref name="ref50"/><ref name="ref55"/> Klíma je prechodne kontinentálna<ref name="ref50"/><ref name="ref0003">{{Citácia knihy | autor = GEORGIEVA, Nikolina | titul = Rila | miesto = Stara Zagora | vydavateľ = DOMINO EOOD | rok = 2016 | počet strán = 192 | isbn = 978-954-651-281-9 | strany = 96}}</ref> s významnými stredozemnomorskými vplyvmi.<ref name="ref0003"/> Kotlina je odvodňovaná riekou [[Džerman (rieka)|Džerman]] a jej prítokmi.<ref name="ref50"/><ref name="ref55"/> V kotline sa nachádzajú horúce minerálne pramene, pričom pri meste [[Sapareva Baňa (mesto)|Sapareva Baňa]] vyviera prameň s teplotou až 101,4 °C.<ref name="ref50"/><ref name="ref55"/> Tento prameň je najhorúcejším minerálnym prameňom na území Bulharska<ref name="ref50"/> a vytvára gejzír.<ref name="ref55"/> === Hospodárstvo === V kotline je rozvinuté poľnohospodárstvo. Prevláda predovšetkým pestovanie [[Tabak (produkt)|tabaku]], ale aj [[Vinič hroznorodý|viniča]] a zastúpené je aj [[ovocinárstvo]].<ref name="ref50"/><ref name="ref55"/> === Obývané miesta a doprava === V kotline sa nachádzajú mestá [[Dupnica]] a [[Sapareva Baňa (mesto)|Sapareva Baňa]] a okolo 20 dedín.<ref name="ref55"/> Cez Dupnickú kotlinu vedie hlavný medzinárodný cestný ťah, ako aj železničná línia na trase Belehrad-Sofia-Atény. Dôležité sú aj vnútroštátne cestné ťahy do [[Kiustendil (mesto)|Kiustendilu]] a [[Samokov]]u.<ref name="ref50"/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Dupnitsa valley}} [[Kategória:Kiustendil (oblasť)]] [[Kategória:Kotliny v Bulharsku]] enfmit2nnqfneozimysyusf2cszzs23 Diskusia:Dupniška kotlovina 1 749446 8205830 2026-04-29T17:10:11Z Gitanes232 142243 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8205830 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv 8205831 8205830 2026-04-29T17:10:41Z Gitanes232 142243 upresnenie 8205831 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 | Krajina = Bulharsko }} rflcr623op9xkxy4zwji3tzvn9xg59u Veľký jazykový model 0 749447 8205832 2026-04-29T17:16:41Z Archetyper 282514 Vytvorenie nového neutrálneho článku o veľkých jazykových modeloch vrátane definície, terminológie, princípu fungovania, tokenizácie, architektúry transformerov, trénovania, dolaďovania, RLHF, kontextového okna, RAG, multimodálnych modelov, použití, hodnotenia, obmedzení, bezpečnostných rizík, autorského práva, regulácie, kritiky, obrázkov, referencií a kategórií. 8205832 wikitext text/x-wiki <!-- Návrh článku pre slovenskú Wikipédiu. Odporúčaný názov: Veľký jazykový model Možné presmerovania: - Veľké jazykové modely - Large language model - LLM - Jazykový model veľkého rozsahu Poznámka: Článok používa najmä akademické, inštitucionálne a bezpečnostné zdroje. Vyhýba sa bulvárnym, konšpiračným, anonymným a čisto marketingovým zdrojom. Pred publikovaním skontrolujte existenciu kategórií a názvy súborov na Wikimedia Commons. --> [[Súbor:The-Transformer-model-architecture.png|náhľad|Zjednodušená schéma architektúry [[transformer]], ktorá tvorí základ mnohých moderných veľkých jazykových modelov.]] [[Súbor:Three-stage large language model training workflow.svg|náhľad|Základný trojfázový pracovný postup trénovania veľkého jazykového modelu: predtrénovanie, dolaďovanie a prispôsobenie na konkrétne použitie.]] [[Súbor:Transformer, full architecture.png|náhľad|Detailnejšie znázornenie architektúry transformeru vrátane pozornosti a dekodéra.]] '''Veľký jazykový model''' (angl. ''large language model'', skratka '''LLM''') je typ [[jazykový model|jazykového modelu]] a [[umelá neurónová sieť|neurónovej siete]], ktorý je trénovaný na veľkom množstve textových alebo multimodálnych údajov a používa sa na spracovanie, porozumenie a generovanie prirodzeného jazyka. Veľké jazykové modely sa používajú najmä na generovanie textu, sumarizáciu, preklad, odpovedanie na otázky, klasifikáciu textu, tvorbu programového kódu, konverzačné rozhrania a ďalšie úlohy [[spracovanie prirodzeného jazyka|spracovania prirodzeného jazyka]].<ref name="nist-llm">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Large language model | url = https://csrc.nist.gov/glossary/term/large_language_model | vydavateľ = National Institute of Standards and Technology | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="zhao-survey">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zhao | meno = Wayne Xin | spoluautori = Kun Zhou, Junyi Li, Tianyi Tang, Xiaolei Wang, Yupeng Hou, Yingqian Min a ďalší | titul = A Survey of Large Language Models | url = https://arxiv.org/abs/2303.18223 | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Pojem „veľký“ nemá jednotnú presnú hranicu. Zvyčajne označuje modely s veľkým počtom parametrov, trénované na rozsiahlych dátových súboroch a vyžadujúce významný výpočtový výkon. Moderné veľké jazykové modely sú často založené na architektúre [[transformer]], predstavenej v práci ''Attention Is All You Need'' z roku 2017.<ref name="transformer">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vaswani | meno = Ashish | spoluautori = Noam Shazeer, Niki Parmar, Jakob Uszkoreit, Llion Jones, Aidan N. Gomez, Łukasz Kaiser, Illia Polosukhin | titul = Attention Is All You Need | url = https://arxiv.org/abs/1706.03762 | dátum vydania = 2017 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Veľké jazykové modely patria medzi hlavné technológie súvisiace s [[generatívna umelá inteligencia|generatívnou umelou inteligenciou]]. Samotný model však nie je vždy úplná aplikácia. V praxi býva súčasťou väčšieho systému, ktorý môže obsahovať používateľské rozhranie, bezpečnostné pravidlá, vyhľadávanie v dokumentoch, externé nástroje, databázy, filtre a mechanizmy kontroly výstupov. == Terminológia == Anglický pojem '''large language model''' sa do slovenčiny prekladá ako '''veľký jazykový model'''. Skratka '''LLM''' sa používa aj v slovenských odborných a technických textoch. Súvisiace pojmy zahŕňajú: * '''jazykový model''' – všeobecný model, ktorý pracuje s pravdepodobnosťou jazykových jednotiek, * '''veľký jazykový model''' – rozsiahly jazykový model trénovaný na veľkom množstve údajov, * '''základný model''' alebo '''foundation model''' – všeobecne použiteľný model trénovaný vo veľkom rozsahu, ktorý možno prispôsobiť na rôzne úlohy, * '''generatívny model''' – model schopný vytvárať nový obsah, * '''multimodálny model''' – model pracujúci s viacerými typmi vstupu alebo výstupu, napríklad textom, obrazom, zvukom alebo videom. Nie každý jazykový model je veľký jazykový model a nie každý veľký jazykový model je verejne dostupný chatbot. Chatbot je aplikácia alebo rozhranie, zatiaľ čo LLM je model alebo komponent, ktorý môže byť použitý v rôznych aplikáciách. == Princíp fungovania == Veľký jazykový model sa učí zo sekvencií textu. Text sa pred spracovaním rozdelí na menšie jednotky, ktoré sa označujú ako '''tokeny'''. Token môže byť celé slovo, časť slova, interpunkcia, znak alebo iná jednotka podľa použitej tokenizačnej metódy. Model sa počas trénovania učí štatistické vzťahy medzi tokenmi a ich kontextom. Pri generovaní textu model postupne predpovedá ďalší token na základe predchádzajúceho kontextu. Výsledný text vzniká opakovaným výberom tokenov podľa pravdepodobnostného rozdelenia vytvoreného modelom. Model teda negeneruje odpoveď ako jednoduché vyhľadanie jednej uloženej vety, ale ako výpočet založený na naučených vzoroch. Zjednodušený priebeh odpovede veľkého jazykového modelu: # používateľ zadá vstup, napríklad otázku alebo pokyn, # text sa prevedie na tokeny, # tokeny sa spracujú neurónovou sieťou, # model vypočíta pravdepodobnosti možných pokračovaní, # systém vyberie ďalší token, # proces sa opakuje, kým nevznikne odpoveď alebo sa nedosiahne limit. Výstup modelu závisí od vstupu, parametrov modelu, nastavení generovania, dostupného kontextu, bezpečnostných pravidiel a prípadných externých nástrojov. == Tokenizácia == '''Tokenizácia''' je proces rozdelenia textu na jednotky, ktoré model dokáže spracovať. Keďže neurónové siete pracujú s číselnými reprezentáciami, tokeny sa prevádzajú na číselné identifikátory a následne na vektorové reprezentácie. Rôzne modely používajú rôzne tokenizačné metódy. Medzi známe prístupy patria napríklad: * '''byte-pair encoding''' (BPE), * '''WordPiece''', * '''SentencePiece''', * tokenizácia na úrovni bajtov alebo znakov. Tokenizácia ovplyvňuje efektívnosť modelu, cenu spracovania, dĺžku kontextu a kvalitu práce s rôznymi jazykmi. Jazyky s menším zastúpením v tréningových dátach alebo s odlišnou morfológiou môžu byť tokenizované menej efektívne než angličtina. To môže ovplyvniť aj kvalitu výstupov v slovenčine a iných menej zastúpených jazykoch. == Architektúra == Väčšina moderných veľkých jazykových modelov používa architektúru '''transformer'''. Transformer nahradil mnohé skoršie architektúry založené na rekurentných alebo konvolučných sieťach, pretože umožňuje efektívnejšie paralelné spracovanie sekvencií a lepšiu prácu s kontextom.<ref name="transformer" /> Kľúčovou časťou transformeru je mechanizmus '''pozornosti''' (angl. ''attention''). Ten umožňuje modelu pri spracovaní jedného tokenu zohľadňovať iné tokeny v kontexte. V praxi to znamená, že model môže pri generovaní odpovede brať do úvahy vzťahy medzi slovami alebo časťami textu, ktoré nemusia stáť bezprostredne vedľa seba. Moderné jazykové modely môžu byť založené najmä na týchto variantoch: * '''encoder-only''' modely – vhodné najmä na reprezentáciu a klasifikáciu textu; príkladom je BERT, * '''decoder-only''' modely – často používané na generovanie textu; príkladom sú modely typu GPT, * '''encoder-decoder''' modely – vhodné napríklad na preklad, sumarizáciu a transformáciu textu. Model BERT, predstavený v roku 2018, ukázal význam predtrénovania obojsmerných reprezentácií textu a následného dolaďovania na konkrétne úlohy.<ref name="bert">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Devlin | meno = Jacob | spoluautori = Ming-Wei Chang, Kenton Lee, Kristina Toutanova | titul = BERT: Pre-training of Deep Bidirectional Transformers for Language Understanding | url = https://arxiv.org/abs/1810.04805 | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Modely typu GPT sa stali významnými najmä pre generovanie textu a učenie sa z kontextu.<ref name="gpt3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brown | meno = Tom B. | spoluautori = Benjamin Mann, Nick Ryder, Melanie Subbiah, Jared Kaplan, Prafulla Dhariwal a ďalší | titul = Language Models are Few-Shot Learners | url = https://arxiv.org/abs/2005.14165 | dátum vydania = 2020 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> == Trénovanie == Trénovanie veľkého jazykového modelu je viacstupňový proces. Konkrétne postupy sa líšia podľa výskumnej organizácie, typu modelu a účelu použitia, ale často zahŕňajú predtrénovanie, dolaďovanie a hodnotenie. === Predtrénovanie === '''Predtrénovanie''' je fáza, v ktorej sa model učí všeobecné jazykové a štatistické vzory z veľkého množstva textu. Dáta môžu pochádzať z kníh, webových stránok, článkov, kódu, diskusných fór, encyklopédií alebo iných zdrojov. Kvalita a zloženie tréningových dát výrazne ovplyvňujú výsledné schopnosti a obmedzenia modelu. Pri autoregresívnych modeloch je typickou úlohou predpovedanie ďalšieho tokenu. Pri maskovaných modeloch sa model učí dopĺňať chýbajúce alebo zakryté tokeny v texte. Predtrénovanie si vyžaduje veľký výpočtový výkon, špecializovaný hardvér, rozsiahle dátové úložiská a optimalizované tréningové postupy. Náklady rastú s veľkosťou modelu, počtom tréningových tokenov a požadovanou kvalitou. === Dolaďovanie === '''Dolaďovanie''' alebo '''fine-tuning''' je ďalšie trénovanie už predtrénovaného modelu na menšom, špecifickejšom súbore dát. Cieľom môže byť zlepšenie výkonu v konkrétnej úlohe, prispôsobenie modelu odbornému jazyku, zvýšenie bezpečnosti alebo zlepšenie dodržiavania inštrukcií. Dolaďovanie môže byť: * '''supervised fine-tuning''' – trénovanie na príkladoch vstupov a požadovaných výstupov, * '''instruction tuning''' – trénovanie modelu, aby lepšie nasledoval prirodzené inštrukcie, * '''domain-specific fine-tuning''' – prispôsobenie modelu konkrétnej oblasti, napríklad medicíne, právu alebo programovaniu. === Učenie z ľudskej spätnej väzby === Pri niektorých modeloch sa používa '''reinforcement learning from human feedback''' (RLHF), teda učenie posilňovaním z ľudskej spätnej väzby. V tomto prístupe ľudia hodnotia alebo porovnávajú výstupy modelu a tieto hodnotenia sa používajú na zlepšenie správania modelu. Práca o InstructGPT z roku 2022 ukázala, že modely dolaďované pomocou ľudskej spätnej väzby môžu byť používateľmi hodnotené ako užitočnejšie a lepšie zladené s inštrukciami než väčšie modely trénované iba štandardným spôsobom.<ref name="instructgpt">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ouyang | meno = Long | spoluautori = Jeff Wu, Xu Jiang, Diogo Almeida, Carroll L. Wainwright, Pamela Mishkin a ďalší | titul = Training language models to follow instructions with human feedback | url = https://arxiv.org/abs/2203.02155 | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> == Kontextové okno == '''Kontextové okno''' označuje množstvo tokenov, ktoré model dokáže zohľadniť pri spracovaní vstupu a generovaní výstupu. Do kontextu môže patriť používateľský prompt, systémové inštrukcie, predchádzajúca konverzácia, vložené dokumenty, výstupy nástrojov a samotná generovaná odpoveď. Dlhšie kontextové okno umožňuje pracovať s rozsiahlejšími dokumentmi alebo dlhšími konverzáciami, ale nemusí automaticky znamenať vyššiu presnosť. Model môže dôležité informácie prehliadnuť, nesprávne interpretovať alebo uprednostniť menej relevantnú časť kontextu. == Inference a generovanie výstupu == '''Inference''' je fáza používania už natrénovaného modelu. Model dostane vstup a vypočíta výstup bez toho, aby sa pri bežnom používaní menili jeho váhy. V praxi je inference významná z hľadiska rýchlosti, ceny, latencie a spotreby výpočtových zdrojov. Výstup môže ovplyvňovať viacero nastavení: * '''temperature''' – miera náhodnosti pri výbere tokenov, * '''top-k''' a '''top-p sampling''' – obmedzenie množiny možných pokračovaní, * maximálna dĺžka odpovede, * systémové a bezpečnostné pravidlá, * prítomnosť externých nástrojov alebo retrieval systému. Nižšia náhodnosť zvyčajne vedie ku konzervatívnejším a predvídateľnejším odpovediam. Vyššia náhodnosť môže podporiť rozmanitosť a kreativitu, ale môže zvýšiť riziko chýb. == Retrieval-augmented generation == '''Retrieval-augmented generation''' alebo '''RAG''' je prístup, pri ktorom sa veľký jazykový model kombinuje s vyhľadávaním v externých dokumentoch alebo databázach. Systém najprv vyhľadá relevantné informácie a následne ich vloží do kontextu modelu, ktorý na ich základe vytvorí odpoveď. RAG sa používa najmä v podnikových a znalostných systémoch, kde model potrebuje pracovať s aktuálnymi, internými alebo overiteľnými informáciami. Tento prístup môže znížiť riziko vymyslených odpovedí, ale nezaručuje úplnú presnosť. Kvalita výstupu závisí aj od kvality vyhľadávania, zdrojových dokumentov a spôsobu, akým sú informácie vložené do kontextu. == Používanie nástrojov a agentné systémy == Veľký jazykový model môže byť pripojený k externým nástrojom. Môže napríklad vyhľadávať informácie, spúšťať kód, pracovať s kalendárom, posielať e-maily, analyzovať súbory alebo komunikovať s API. Samotný LLM však nie je automaticky autonómny agent. Agentný systém vzniká až spojením modelu s plánovaním, pamäťou, nástrojmi, pravidlami a prostredím, v ktorom môže vykonávať akcie. Takéto systémy môžu zvyšovať praktickú užitočnosť LLM, ale zároveň zvyšujú bezpečnostné riziká, pretože chybný alebo zmanipulovaný výstup modelu môže viesť k skutočnej akcii. == Multimodálne modely == Pôvodné veľké jazykové modely pracovali najmä s textom. Novšie systémy môžu byť '''multimodálne''', teda schopné prijímať alebo generovať viacero typov dát. Môžu pracovať s textom, obrázkami, zvukom, videom alebo štruktúrovanými údajmi. GPT-4 bol v technickej správe opísaný ako veľký multimodálny model schopný prijímať obrazové a textové vstupy a produkovať textové výstupy.<ref name="gpt4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Achiam | meno = Josh | spoluautori = Steven Adler, Sandhini Agarwal, Lama Ahmad, Ilge Akkaya a ďalší | titul = GPT-4 Technical Report | url = https://arxiv.org/abs/2303.08774 | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Multimodálne modely sa používajú napríklad na opis obrázkov, analýzu dokumentov, spracovanie grafov, vizuálne otázky a odpovede, asistenciu pri programovaní, vzdelávanie alebo prácu s multimediálnym obsahom. == Použitie == Veľké jazykové modely sa používajú v mnohých oblastiach: * '''konverzačné systémy''' – chatboty, virtuálni asistenti a zákaznícka podpora, * '''písanie a úprava textu''' – návrhy e-mailov, článkov, správ a dokumentov, * '''sumarizácia''' – skrátenie dlhých textov, zhrnutie stretnutí alebo dokumentov, * '''preklad''' – preklad medzi jazykmi a úprava štýlu, * '''programovanie''' – generovanie kódu, vysvetľovanie chýb, písanie testov a dokumentácie, * '''vyhľadávanie a práca so znalosťami''' – odpovede na otázky nad dokumentmi, * '''vzdelávanie''' – vysvetľovanie pojmov, tvorba príkladov a individuálna spätná väzba, * '''právne a administratívne úlohy''' – návrhy štruktúr, sumarizácia a analýza dokumentov, * '''veda a výskum''' – rešerše, formulovanie hypotéz a analýza textových dát, * '''marketing a médiá''' – tvorba variantov textu, nápadov a kampaní. Používanie LLM v odborných oblastiach si zvyčajne vyžaduje kontrolu človekom, pretože model môže vytvárať nepresné alebo neúplné odpovede. == Hodnotenie modelov == Výkon veľkých jazykových modelov sa hodnotí viacerými spôsobmi. Medzi používané metódy patria automatické metriky, benchmarky, ľudské hodnotenie, bezpečnostné testovanie a testovanie v konkrétnych aplikáciách. Medzi hodnotené vlastnosti patria: * schopnosť generovať gramaticky správny text, * presnosť odpovedí, * schopnosť nasledovať inštrukcie, * práca s dlhým kontextom, * logické a matematické úlohy, * programovanie, * viacjazyčnosť, * robustnosť voči škodlivým vstupom, * miera halucinácií, * bezpečnosť a zaujatosť. Prehľadové práce upozorňujú, že hodnotenie LLM je zložité, pretože modely môžu dosahovať dobré výsledky v benchmarkoch, ale zlyhávať pri reálnom používaní alebo pri úlohách mimo distribúcie tréningových dát.<ref name="minae-survey">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Minaee | meno = Shervin | spoluautori = Tomas Mikolov, Narjes Nikzad, Meysam Chenaghlu, Richard Socher, Xavier Amatriain, Jianfeng Gao | titul = Large Language Models: A Survey | url = https://arxiv.org/abs/2402.06196 | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> == Obmedzenia == Veľké jazykové modely majú významné obmedzenia. Ich výstupy môžu byť presvedčivé aj vtedy, keď sú vecne nesprávne. Model pracuje s pravdepodobnostnými vzormi, nie s overeným porozumením sveta v ľudskom zmysle. Medzi hlavné obmedzenia patria: * '''halucinácie''' – vytváranie nepravdivých alebo vymyslených informácií, * '''zaujatosť''' – reprodukcia predsudkov alebo nerovností z tréningových dát, * '''neaktuálnosť''' – model nemusí poznať nové udalosti, ak nemá prístup k aktuálnym zdrojom, * '''slabé overovanie faktov''' – model môže vytvoriť odpoveď bez spoľahlivého zdroja, * '''citlivosť na formuláciu promptu''' – malé zmeny vstupu môžu ovplyvniť výstup, * '''obmedzené chápanie kontextu''' – model môže prehliadnuť dôležitú časť zadania, * '''memorovanie dát''' – model môže v niektorých prípadoch reprodukovať časti tréningových údajov, * '''problémy v menších jazykoch''' – kvalita môže byť nižšia pri jazykoch s menším množstvom tréningových dát. NIST vo svojom profile rizík pre generatívnu AI uvádza potrebu riadenia rizík súvisiacich so spoľahlivosťou, bezpečnosťou, súkromím, transparentnosťou a možným zneužitím generatívnych systémov.<ref name="nist-rmf-genai">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artificial Intelligence Risk Management Framework: Generative Artificial Intelligence Profile | url = https://www.nist.gov/publications/artificial-intelligence-risk-management-framework-generative-artificial-intelligence | vydavateľ = National Institute of Standards and Technology | dátum vydania = 26. júl 2024 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> == Bezpečnostné riziká == Nasadenie veľkých jazykových modelov prináša aj bezpečnostné riziká. OWASP medzi hlavné riziká aplikácií založených na LLM zaraďuje napríklad prompt injection, nezabezpečené spracovanie výstupov, otravu tréningových dát, nadmernú spotrebu zdrojov, zraniteľnosti dodávateľského reťazca a únik citlivých informácií.<ref name="owasp-top10">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OWASP Top 10 for Large Language Model Applications | url = https://owasp.org/www-project-top-10-for-large-language-model-applications/ | vydavateľ = OWASP | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Prompt injection === '''Prompt injection''' je útok, pri ktorom sa útočník snaží manipulovať správanie modelu pomocou škodlivého vstupu. Môže ísť o priamy pokyn používateľa alebo nepriamu inštrukciu vloženú do dokumentu, webovej stránky, e-mailu či obrázka. OWASP definuje prompt injection ako manipuláciu odpovedí modelu prostredníctvom špecifických vstupov s cieľom zmeniť jeho správanie alebo obísť bezpečnostné opatrenia.<ref name="owasp-prompt-injection">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LLM01:2025 Prompt Injection | url = https://genai.owasp.org/llmrisk/llm01-prompt-injection/ | vydavateľ = OWASP Gen AI Security Project | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Riziko je vyššie pri systémoch, ktoré majú prístup k nástrojom, súborom, e-mailom, databázam alebo platobným operáciám. V takýchto prípadoch môže nesprávne navrhnutá aplikácia vykonať neželanú akciu. === Súkromie a únik dát === Používatelia môžu do LLM aplikácií zadávať citlivé údaje, napríklad obchodné tajomstvá, osobné údaje, zdravotné informácie, interné dokumenty alebo právne texty. Organizácie preto často zavádzajú pravidlá používania, obmedzenia zadávania citlivých údajov a technické kontroly prístupu. == Autorské právo a tréningové dáta == Veľké jazykové modely sú trénované na rozsiahlych dátových súboroch, ktoré môžu obsahovať autorsky chránený text, zdrojový kód alebo iné diela. To vyvoláva právne a etické otázky týkajúce sa použitia diel pri trénovaní, reprodukcie častí tréningových dát a autorstva výstupov. Otázky autorského práva sa líšia podľa jurisdikcie. Niektoré spory sa týkajú toho, či použitie chránených diel na trénovanie modelov predstavuje oprávnené použitie, výnimku, licenčné porušenie alebo iný právny režim. Samotný výstup modelu môže byť problematický, ak je veľmi podobný existujúcemu dielu alebo ak používateľ tvrdí autorstvo nad obsahom, ktorý neobsahuje dostatočný ľudský tvorivý vklad. == Energetická a infraštruktúrna náročnosť == Trénovanie a prevádzka veľkých jazykových modelov vyžadujú dátové centrá, grafické procesory alebo špecializované akcelerátory, sieťovú infraštruktúru, elektrickú energiu a chladenie. Náročnosť závisí od veľkosti modelu, počtu používateľov, dĺžky kontextu, typu hardvéru a spôsobu nasadenia. Optimalizácie ako kvantizácia, destilácia, efektívnejšie architektúry, caching alebo menšie špecializované modely môžu znižovať náklady a spotrebu. Napriek tomu zostáva výpočtová infraštruktúra jedným z hlavných faktorov vývoja a nasadenia LLM. == Ekonomický význam == Veľké jazykové modely sa stali významnou súčasťou trhu s umelou inteligenciou, cloudovými službami, polovodičmi a podnikovým softvérom. Podľa správy ''AI Index Report 2025'' Stanfordskej univerzity používanie AI v organizáciách v roku 2024 výrazne rástlo a 78 % sledovaných organizácií uviedlo používanie umelej inteligencie, oproti 55 % v predchádzajúcom roku.<ref name="stanford-ai-index">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 2025 AI Index Report | url = https://hai.stanford.edu/ai-index/2025-ai-index-report | vydavateľ = Stanford Institute for Human-Centered Artificial Intelligence | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> LLM ovplyvňujú najmä oblasti ako zákaznícka podpora, kancelárska práca, softvérový vývoj, vyhľadávanie, vzdelávanie, marketing, analýza dokumentov a automatizácia podnikových procesov. Reálny ekonomický dopad závisí od schopnosti organizácií začleniť modely do pracovných postupov, merať návratnosť a riadiť riziká. == Regulácia == V Európskej únii sa veľkých jazykových modelov týka najmä [[Akt o umelej inteligencii]] známy ako '''AI Act'''. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1689 zavádza pravidlá pre systémy umelej inteligencie vrátane všeobecných modelov umelej inteligencie.<ref name="ai-act">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Regulation (EU) 2024/1689 of the European Parliament and of the Council | url = https://data.europa.eu/eli/reg/2024/1689/oj | vydavateľ = Úrad pre publikácie Európskej únie | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Európska komisia uvádza, že od 2. augusta 2025 sa začali uplatňovať povinnosti pre poskytovateľov všeobecných modelov umelej inteligencie. Poskytovatelia najpokročilejších modelov so systémovým rizikom majú okrem iného povinnosť informovať Úrad pre AI a plniť špecifické požiadavky súvisiace s bezpečnosťou a transparentnosťou.<ref name="gpai-guidelines">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Guidelines for providers of general-purpose AI models | url = https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/policies/guidelines-gpai-providers | vydavateľ = European Commission | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Regulačné otázky sa týkajú najmä transparentnosti, dokumentácie tréningových dát, autorského práva, bezpečnosti, hodnotenia systémových rizík, kybernetickej ochrany a zodpovednosti poskytovateľov. == Kritika == Veľké jazykové modely sú predmetom technickej, spoločenskej a filozofickej kritiky. Kritici upozorňujú, že modely môžu vytvárať plynulé a presvedčivé texty bez skutočného porozumenia, môžu reprodukovať predsudky, môžu byť zneužité na dezinformácie a môžu centralizovať moc v rukách organizácií, ktoré majú dostatok dát, kapitálu a výpočtovej infraštruktúry. Ďalšia kritika sa týka environmentálnych nákladov, autorského práva, pracovného trhu, bezpečnosti a spoľahlivosti. V odborných diskusiách sa rozlišuje medzi praktickou užitočnosťou modelov a tvrdeniami o ich inteligencii, vedomí alebo porozumení. Väčšina technických opisov LLM ich chápe ako štatistické a neurónové modely jazyka, nie ako vedomé systémy. == Porovnanie s príbuznými pojmami == {| class="wikitable" ! Pojem ! Význam ! Vzťah k veľkým jazykovým modelom |- | Jazykový model | Model predpovedajúci alebo hodnotiaci jazykové sekvencie. | LLM je rozsiahly typ jazykového modelu. |- | Veľký jazykový model | Rozsiahly model trénovaný na veľkom množstve jazykových údajov. | Hlavný predmet článku. |- | Generatívna AI | AI vytvárajúca nový obsah. | LLM je jednou z hlavných technológií generatívnej AI. |- | Chatbot | Aplikácia na konverzáciu s používateľom. | Môže používať LLM ako jadro systému. |- | Transformer | Architektúra neurónovej siete založená na pozornosti. | Väčšina moderných LLM je založená na transformeroch. |- | Foundation model | Všeobecný model trénovaný vo veľkom rozsahu. | Mnohé LLM sú foundation modely. |- | RAG | Kombinácia vyhľadávania a generovania odpovede. | Často sa používa s LLM v podnikových aplikáciách. |} == Príklady známych modelov == Medzi známe rodiny alebo typy veľkých jazykových modelov patria napríklad: * GPT, * BERT, * T5, * PaLM, * LLaMA, * Claude, * Gemini, * Mistral, * Qwen, * DeepSeek. Zaradenie konkrétnych modelov sa môže meniť podľa ich architektúry, modality, licencie, dostupnosti a spôsobu použitia. Niektoré modely sú uzavreté a dostupné iba cez API alebo aplikáciu, iné sú otvorenejšie a umožňujú stiahnutie váh alebo lokálne nasadenie. == Pozri aj == * [[Umelá inteligencia]] * [[Generatívna umelá inteligencia]] * [[Jazykový model]] * [[Spracovanie prirodzeného jazyka]] * [[Strojové učenie]] * [[Hlboké učenie]] * [[Umelá neurónová sieť]] * [[Transformer]] * [[Chatbot]] * [[Prompt engineering]] * [[Retrieval-augmented generation]] * [[Prompt injection]] * [[AI Act]] == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://csrc.nist.gov/glossary/term/large_language_model NIST: Large language model] * [https://arxiv.org/abs/2303.18223 A Survey of Large Language Models] * [https://arxiv.org/abs/2402.06196 Large Language Models: A Survey] * [https://arxiv.org/abs/1706.03762 Attention Is All You Need] * [https://arxiv.org/abs/2005.14165 Language Models are Few-Shot Learners] * [https://arxiv.org/abs/2203.02155 Training language models to follow instructions with human feedback] * [https://www.nist.gov/publications/artificial-intelligence-risk-management-framework-generative-artificial-intelligence NIST: Generative AI Profile] * [https://owasp.org/www-project-top-10-for-large-language-model-applications/ OWASP Top 10 for LLM Applications] * [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Large_language_models Wikimedia Commons: Large language models] [[Kategória:Umelá inteligencia]] [[Kategória:Generatívna umelá inteligencia]] [[Kategória:Strojové učenie]] [[Kategória:Hlboké učenie]] [[Kategória:Spracovanie prirodzeného jazyka]] [[Kategória:Počítačová lingvistika]] [[Kategória:Informačné technológie]] anzfo4w1hxplefmrqx0kjn09cib7srg 8205851 8205832 2026-04-29T17:39:11Z Lalina 22926 /* Externé odkazy */ - 8205851 wikitext text/x-wiki <!-- Návrh článku pre slovenskú Wikipédiu. Odporúčaný názov: Veľký jazykový model Možné presmerovania: - Veľké jazykové modely - Large language model - LLM - Jazykový model veľkého rozsahu Poznámka: Článok používa najmä akademické, inštitucionálne a bezpečnostné zdroje. Vyhýba sa bulvárnym, konšpiračným, anonymným a čisto marketingovým zdrojom. Pred publikovaním skontrolujte existenciu kategórií a názvy súborov na Wikimedia Commons. --> [[Súbor:The-Transformer-model-architecture.png|náhľad|Zjednodušená schéma architektúry [[transformer]], ktorá tvorí základ mnohých moderných veľkých jazykových modelov.]] [[Súbor:Three-stage large language model training workflow.svg|náhľad|Základný trojfázový pracovný postup trénovania veľkého jazykového modelu: predtrénovanie, dolaďovanie a prispôsobenie na konkrétne použitie.]] [[Súbor:Transformer, full architecture.png|náhľad|Detailnejšie znázornenie architektúry transformeru vrátane pozornosti a dekodéra.]] '''Veľký jazykový model''' (angl. ''large language model'', skratka '''LLM''') je typ [[jazykový model|jazykového modelu]] a [[umelá neurónová sieť|neurónovej siete]], ktorý je trénovaný na veľkom množstve textových alebo multimodálnych údajov a používa sa na spracovanie, porozumenie a generovanie prirodzeného jazyka. Veľké jazykové modely sa používajú najmä na generovanie textu, sumarizáciu, preklad, odpovedanie na otázky, klasifikáciu textu, tvorbu programového kódu, konverzačné rozhrania a ďalšie úlohy [[spracovanie prirodzeného jazyka|spracovania prirodzeného jazyka]].<ref name="nist-llm">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Large language model | url = https://csrc.nist.gov/glossary/term/large_language_model | vydavateľ = National Institute of Standards and Technology | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="zhao-survey">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zhao | meno = Wayne Xin | spoluautori = Kun Zhou, Junyi Li, Tianyi Tang, Xiaolei Wang, Yupeng Hou, Yingqian Min a ďalší | titul = A Survey of Large Language Models | url = https://arxiv.org/abs/2303.18223 | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Pojem „veľký“ nemá jednotnú presnú hranicu. Zvyčajne označuje modely s veľkým počtom parametrov, trénované na rozsiahlych dátových súboroch a vyžadujúce významný výpočtový výkon. Moderné veľké jazykové modely sú často založené na architektúre [[transformer]], predstavenej v práci ''Attention Is All You Need'' z roku 2017.<ref name="transformer">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vaswani | meno = Ashish | spoluautori = Noam Shazeer, Niki Parmar, Jakob Uszkoreit, Llion Jones, Aidan N. Gomez, Łukasz Kaiser, Illia Polosukhin | titul = Attention Is All You Need | url = https://arxiv.org/abs/1706.03762 | dátum vydania = 2017 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Veľké jazykové modely patria medzi hlavné technológie súvisiace s [[generatívna umelá inteligencia|generatívnou umelou inteligenciou]]. Samotný model však nie je vždy úplná aplikácia. V praxi býva súčasťou väčšieho systému, ktorý môže obsahovať používateľské rozhranie, bezpečnostné pravidlá, vyhľadávanie v dokumentoch, externé nástroje, databázy, filtre a mechanizmy kontroly výstupov. == Terminológia == Anglický pojem '''large language model''' sa do slovenčiny prekladá ako '''veľký jazykový model'''. Skratka '''LLM''' sa používa aj v slovenských odborných a technických textoch. Súvisiace pojmy zahŕňajú: * '''jazykový model''' – všeobecný model, ktorý pracuje s pravdepodobnosťou jazykových jednotiek, * '''veľký jazykový model''' – rozsiahly jazykový model trénovaný na veľkom množstve údajov, * '''základný model''' alebo '''foundation model''' – všeobecne použiteľný model trénovaný vo veľkom rozsahu, ktorý možno prispôsobiť na rôzne úlohy, * '''generatívny model''' – model schopný vytvárať nový obsah, * '''multimodálny model''' – model pracujúci s viacerými typmi vstupu alebo výstupu, napríklad textom, obrazom, zvukom alebo videom. Nie každý jazykový model je veľký jazykový model a nie každý veľký jazykový model je verejne dostupný chatbot. Chatbot je aplikácia alebo rozhranie, zatiaľ čo LLM je model alebo komponent, ktorý môže byť použitý v rôznych aplikáciách. == Princíp fungovania == Veľký jazykový model sa učí zo sekvencií textu. Text sa pred spracovaním rozdelí na menšie jednotky, ktoré sa označujú ako '''tokeny'''. Token môže byť celé slovo, časť slova, interpunkcia, znak alebo iná jednotka podľa použitej tokenizačnej metódy. Model sa počas trénovania učí štatistické vzťahy medzi tokenmi a ich kontextom. Pri generovaní textu model postupne predpovedá ďalší token na základe predchádzajúceho kontextu. Výsledný text vzniká opakovaným výberom tokenov podľa pravdepodobnostného rozdelenia vytvoreného modelom. Model teda negeneruje odpoveď ako jednoduché vyhľadanie jednej uloženej vety, ale ako výpočet založený na naučených vzoroch. Zjednodušený priebeh odpovede veľkého jazykového modelu: # používateľ zadá vstup, napríklad otázku alebo pokyn, # text sa prevedie na tokeny, # tokeny sa spracujú neurónovou sieťou, # model vypočíta pravdepodobnosti možných pokračovaní, # systém vyberie ďalší token, # proces sa opakuje, kým nevznikne odpoveď alebo sa nedosiahne limit. Výstup modelu závisí od vstupu, parametrov modelu, nastavení generovania, dostupného kontextu, bezpečnostných pravidiel a prípadných externých nástrojov. == Tokenizácia == '''Tokenizácia''' je proces rozdelenia textu na jednotky, ktoré model dokáže spracovať. Keďže neurónové siete pracujú s číselnými reprezentáciami, tokeny sa prevádzajú na číselné identifikátory a následne na vektorové reprezentácie. Rôzne modely používajú rôzne tokenizačné metódy. Medzi známe prístupy patria napríklad: * '''byte-pair encoding''' (BPE), * '''WordPiece''', * '''SentencePiece''', * tokenizácia na úrovni bajtov alebo znakov. Tokenizácia ovplyvňuje efektívnosť modelu, cenu spracovania, dĺžku kontextu a kvalitu práce s rôznymi jazykmi. Jazyky s menším zastúpením v tréningových dátach alebo s odlišnou morfológiou môžu byť tokenizované menej efektívne než angličtina. To môže ovplyvniť aj kvalitu výstupov v slovenčine a iných menej zastúpených jazykoch. == Architektúra == Väčšina moderných veľkých jazykových modelov používa architektúru '''transformer'''. Transformer nahradil mnohé skoršie architektúry založené na rekurentných alebo konvolučných sieťach, pretože umožňuje efektívnejšie paralelné spracovanie sekvencií a lepšiu prácu s kontextom.<ref name="transformer" /> Kľúčovou časťou transformeru je mechanizmus '''pozornosti''' (angl. ''attention''). Ten umožňuje modelu pri spracovaní jedného tokenu zohľadňovať iné tokeny v kontexte. V praxi to znamená, že model môže pri generovaní odpovede brať do úvahy vzťahy medzi slovami alebo časťami textu, ktoré nemusia stáť bezprostredne vedľa seba. Moderné jazykové modely môžu byť založené najmä na týchto variantoch: * '''encoder-only''' modely – vhodné najmä na reprezentáciu a klasifikáciu textu; príkladom je BERT, * '''decoder-only''' modely – často používané na generovanie textu; príkladom sú modely typu GPT, * '''encoder-decoder''' modely – vhodné napríklad na preklad, sumarizáciu a transformáciu textu. Model BERT, predstavený v roku 2018, ukázal význam predtrénovania obojsmerných reprezentácií textu a následného dolaďovania na konkrétne úlohy.<ref name="bert">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Devlin | meno = Jacob | spoluautori = Ming-Wei Chang, Kenton Lee, Kristina Toutanova | titul = BERT: Pre-training of Deep Bidirectional Transformers for Language Understanding | url = https://arxiv.org/abs/1810.04805 | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Modely typu GPT sa stali významnými najmä pre generovanie textu a učenie sa z kontextu.<ref name="gpt3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brown | meno = Tom B. | spoluautori = Benjamin Mann, Nick Ryder, Melanie Subbiah, Jared Kaplan, Prafulla Dhariwal a ďalší | titul = Language Models are Few-Shot Learners | url = https://arxiv.org/abs/2005.14165 | dátum vydania = 2020 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> == Trénovanie == Trénovanie veľkého jazykového modelu je viacstupňový proces. Konkrétne postupy sa líšia podľa výskumnej organizácie, typu modelu a účelu použitia, ale často zahŕňajú predtrénovanie, dolaďovanie a hodnotenie. === Predtrénovanie === '''Predtrénovanie''' je fáza, v ktorej sa model učí všeobecné jazykové a štatistické vzory z veľkého množstva textu. Dáta môžu pochádzať z kníh, webových stránok, článkov, kódu, diskusných fór, encyklopédií alebo iných zdrojov. Kvalita a zloženie tréningových dát výrazne ovplyvňujú výsledné schopnosti a obmedzenia modelu. Pri autoregresívnych modeloch je typickou úlohou predpovedanie ďalšieho tokenu. Pri maskovaných modeloch sa model učí dopĺňať chýbajúce alebo zakryté tokeny v texte. Predtrénovanie si vyžaduje veľký výpočtový výkon, špecializovaný hardvér, rozsiahle dátové úložiská a optimalizované tréningové postupy. Náklady rastú s veľkosťou modelu, počtom tréningových tokenov a požadovanou kvalitou. === Dolaďovanie === '''Dolaďovanie''' alebo '''fine-tuning''' je ďalšie trénovanie už predtrénovaného modelu na menšom, špecifickejšom súbore dát. Cieľom môže byť zlepšenie výkonu v konkrétnej úlohe, prispôsobenie modelu odbornému jazyku, zvýšenie bezpečnosti alebo zlepšenie dodržiavania inštrukcií. Dolaďovanie môže byť: * '''supervised fine-tuning''' – trénovanie na príkladoch vstupov a požadovaných výstupov, * '''instruction tuning''' – trénovanie modelu, aby lepšie nasledoval prirodzené inštrukcie, * '''domain-specific fine-tuning''' – prispôsobenie modelu konkrétnej oblasti, napríklad medicíne, právu alebo programovaniu. === Učenie z ľudskej spätnej väzby === Pri niektorých modeloch sa používa '''reinforcement learning from human feedback''' (RLHF), teda učenie posilňovaním z ľudskej spätnej väzby. V tomto prístupe ľudia hodnotia alebo porovnávajú výstupy modelu a tieto hodnotenia sa používajú na zlepšenie správania modelu. Práca o InstructGPT z roku 2022 ukázala, že modely dolaďované pomocou ľudskej spätnej väzby môžu byť používateľmi hodnotené ako užitočnejšie a lepšie zladené s inštrukciami než väčšie modely trénované iba štandardným spôsobom.<ref name="instructgpt">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ouyang | meno = Long | spoluautori = Jeff Wu, Xu Jiang, Diogo Almeida, Carroll L. Wainwright, Pamela Mishkin a ďalší | titul = Training language models to follow instructions with human feedback | url = https://arxiv.org/abs/2203.02155 | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> == Kontextové okno == '''Kontextové okno''' označuje množstvo tokenov, ktoré model dokáže zohľadniť pri spracovaní vstupu a generovaní výstupu. Do kontextu môže patriť používateľský prompt, systémové inštrukcie, predchádzajúca konverzácia, vložené dokumenty, výstupy nástrojov a samotná generovaná odpoveď. Dlhšie kontextové okno umožňuje pracovať s rozsiahlejšími dokumentmi alebo dlhšími konverzáciami, ale nemusí automaticky znamenať vyššiu presnosť. Model môže dôležité informácie prehliadnuť, nesprávne interpretovať alebo uprednostniť menej relevantnú časť kontextu. == Inference a generovanie výstupu == '''Inference''' je fáza používania už natrénovaného modelu. Model dostane vstup a vypočíta výstup bez toho, aby sa pri bežnom používaní menili jeho váhy. V praxi je inference významná z hľadiska rýchlosti, ceny, latencie a spotreby výpočtových zdrojov. Výstup môže ovplyvňovať viacero nastavení: * '''temperature''' – miera náhodnosti pri výbere tokenov, * '''top-k''' a '''top-p sampling''' – obmedzenie množiny možných pokračovaní, * maximálna dĺžka odpovede, * systémové a bezpečnostné pravidlá, * prítomnosť externých nástrojov alebo retrieval systému. Nižšia náhodnosť zvyčajne vedie ku konzervatívnejším a predvídateľnejším odpovediam. Vyššia náhodnosť môže podporiť rozmanitosť a kreativitu, ale môže zvýšiť riziko chýb. == Retrieval-augmented generation == '''Retrieval-augmented generation''' alebo '''RAG''' je prístup, pri ktorom sa veľký jazykový model kombinuje s vyhľadávaním v externých dokumentoch alebo databázach. Systém najprv vyhľadá relevantné informácie a následne ich vloží do kontextu modelu, ktorý na ich základe vytvorí odpoveď. RAG sa používa najmä v podnikových a znalostných systémoch, kde model potrebuje pracovať s aktuálnymi, internými alebo overiteľnými informáciami. Tento prístup môže znížiť riziko vymyslených odpovedí, ale nezaručuje úplnú presnosť. Kvalita výstupu závisí aj od kvality vyhľadávania, zdrojových dokumentov a spôsobu, akým sú informácie vložené do kontextu. == Používanie nástrojov a agentné systémy == Veľký jazykový model môže byť pripojený k externým nástrojom. Môže napríklad vyhľadávať informácie, spúšťať kód, pracovať s kalendárom, posielať e-maily, analyzovať súbory alebo komunikovať s API. Samotný LLM však nie je automaticky autonómny agent. Agentný systém vzniká až spojením modelu s plánovaním, pamäťou, nástrojmi, pravidlami a prostredím, v ktorom môže vykonávať akcie. Takéto systémy môžu zvyšovať praktickú užitočnosť LLM, ale zároveň zvyšujú bezpečnostné riziká, pretože chybný alebo zmanipulovaný výstup modelu môže viesť k skutočnej akcii. == Multimodálne modely == Pôvodné veľké jazykové modely pracovali najmä s textom. Novšie systémy môžu byť '''multimodálne''', teda schopné prijímať alebo generovať viacero typov dát. Môžu pracovať s textom, obrázkami, zvukom, videom alebo štruktúrovanými údajmi. GPT-4 bol v technickej správe opísaný ako veľký multimodálny model schopný prijímať obrazové a textové vstupy a produkovať textové výstupy.<ref name="gpt4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Achiam | meno = Josh | spoluautori = Steven Adler, Sandhini Agarwal, Lama Ahmad, Ilge Akkaya a ďalší | titul = GPT-4 Technical Report | url = https://arxiv.org/abs/2303.08774 | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Multimodálne modely sa používajú napríklad na opis obrázkov, analýzu dokumentov, spracovanie grafov, vizuálne otázky a odpovede, asistenciu pri programovaní, vzdelávanie alebo prácu s multimediálnym obsahom. == Použitie == Veľké jazykové modely sa používajú v mnohých oblastiach: * '''konverzačné systémy''' – chatboty, virtuálni asistenti a zákaznícka podpora, * '''písanie a úprava textu''' – návrhy e-mailov, článkov, správ a dokumentov, * '''sumarizácia''' – skrátenie dlhých textov, zhrnutie stretnutí alebo dokumentov, * '''preklad''' – preklad medzi jazykmi a úprava štýlu, * '''programovanie''' – generovanie kódu, vysvetľovanie chýb, písanie testov a dokumentácie, * '''vyhľadávanie a práca so znalosťami''' – odpovede na otázky nad dokumentmi, * '''vzdelávanie''' – vysvetľovanie pojmov, tvorba príkladov a individuálna spätná väzba, * '''právne a administratívne úlohy''' – návrhy štruktúr, sumarizácia a analýza dokumentov, * '''veda a výskum''' – rešerše, formulovanie hypotéz a analýza textových dát, * '''marketing a médiá''' – tvorba variantov textu, nápadov a kampaní. Používanie LLM v odborných oblastiach si zvyčajne vyžaduje kontrolu človekom, pretože model môže vytvárať nepresné alebo neúplné odpovede. == Hodnotenie modelov == Výkon veľkých jazykových modelov sa hodnotí viacerými spôsobmi. Medzi používané metódy patria automatické metriky, benchmarky, ľudské hodnotenie, bezpečnostné testovanie a testovanie v konkrétnych aplikáciách. Medzi hodnotené vlastnosti patria: * schopnosť generovať gramaticky správny text, * presnosť odpovedí, * schopnosť nasledovať inštrukcie, * práca s dlhým kontextom, * logické a matematické úlohy, * programovanie, * viacjazyčnosť, * robustnosť voči škodlivým vstupom, * miera halucinácií, * bezpečnosť a zaujatosť. Prehľadové práce upozorňujú, že hodnotenie LLM je zložité, pretože modely môžu dosahovať dobré výsledky v benchmarkoch, ale zlyhávať pri reálnom používaní alebo pri úlohách mimo distribúcie tréningových dát.<ref name="minae-survey">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Minaee | meno = Shervin | spoluautori = Tomas Mikolov, Narjes Nikzad, Meysam Chenaghlu, Richard Socher, Xavier Amatriain, Jianfeng Gao | titul = Large Language Models: A Survey | url = https://arxiv.org/abs/2402.06196 | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> == Obmedzenia == Veľké jazykové modely majú významné obmedzenia. Ich výstupy môžu byť presvedčivé aj vtedy, keď sú vecne nesprávne. Model pracuje s pravdepodobnostnými vzormi, nie s overeným porozumením sveta v ľudskom zmysle. Medzi hlavné obmedzenia patria: * '''halucinácie''' – vytváranie nepravdivých alebo vymyslených informácií, * '''zaujatosť''' – reprodukcia predsudkov alebo nerovností z tréningových dát, * '''neaktuálnosť''' – model nemusí poznať nové udalosti, ak nemá prístup k aktuálnym zdrojom, * '''slabé overovanie faktov''' – model môže vytvoriť odpoveď bez spoľahlivého zdroja, * '''citlivosť na formuláciu promptu''' – malé zmeny vstupu môžu ovplyvniť výstup, * '''obmedzené chápanie kontextu''' – model môže prehliadnuť dôležitú časť zadania, * '''memorovanie dát''' – model môže v niektorých prípadoch reprodukovať časti tréningových údajov, * '''problémy v menších jazykoch''' – kvalita môže byť nižšia pri jazykoch s menším množstvom tréningových dát. NIST vo svojom profile rizík pre generatívnu AI uvádza potrebu riadenia rizík súvisiacich so spoľahlivosťou, bezpečnosťou, súkromím, transparentnosťou a možným zneužitím generatívnych systémov.<ref name="nist-rmf-genai">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artificial Intelligence Risk Management Framework: Generative Artificial Intelligence Profile | url = https://www.nist.gov/publications/artificial-intelligence-risk-management-framework-generative-artificial-intelligence | vydavateľ = National Institute of Standards and Technology | dátum vydania = 26. júl 2024 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> == Bezpečnostné riziká == Nasadenie veľkých jazykových modelov prináša aj bezpečnostné riziká. OWASP medzi hlavné riziká aplikácií založených na LLM zaraďuje napríklad prompt injection, nezabezpečené spracovanie výstupov, otravu tréningových dát, nadmernú spotrebu zdrojov, zraniteľnosti dodávateľského reťazca a únik citlivých informácií.<ref name="owasp-top10">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OWASP Top 10 for Large Language Model Applications | url = https://owasp.org/www-project-top-10-for-large-language-model-applications/ | vydavateľ = OWASP | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Prompt injection === '''Prompt injection''' je útok, pri ktorom sa útočník snaží manipulovať správanie modelu pomocou škodlivého vstupu. Môže ísť o priamy pokyn používateľa alebo nepriamu inštrukciu vloženú do dokumentu, webovej stránky, e-mailu či obrázka. OWASP definuje prompt injection ako manipuláciu odpovedí modelu prostredníctvom špecifických vstupov s cieľom zmeniť jeho správanie alebo obísť bezpečnostné opatrenia.<ref name="owasp-prompt-injection">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LLM01:2025 Prompt Injection | url = https://genai.owasp.org/llmrisk/llm01-prompt-injection/ | vydavateľ = OWASP Gen AI Security Project | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Riziko je vyššie pri systémoch, ktoré majú prístup k nástrojom, súborom, e-mailom, databázam alebo platobným operáciám. V takýchto prípadoch môže nesprávne navrhnutá aplikácia vykonať neželanú akciu. === Súkromie a únik dát === Používatelia môžu do LLM aplikácií zadávať citlivé údaje, napríklad obchodné tajomstvá, osobné údaje, zdravotné informácie, interné dokumenty alebo právne texty. Organizácie preto často zavádzajú pravidlá používania, obmedzenia zadávania citlivých údajov a technické kontroly prístupu. == Autorské právo a tréningové dáta == Veľké jazykové modely sú trénované na rozsiahlych dátových súboroch, ktoré môžu obsahovať autorsky chránený text, zdrojový kód alebo iné diela. To vyvoláva právne a etické otázky týkajúce sa použitia diel pri trénovaní, reprodukcie častí tréningových dát a autorstva výstupov. Otázky autorského práva sa líšia podľa jurisdikcie. Niektoré spory sa týkajú toho, či použitie chránených diel na trénovanie modelov predstavuje oprávnené použitie, výnimku, licenčné porušenie alebo iný právny režim. Samotný výstup modelu môže byť problematický, ak je veľmi podobný existujúcemu dielu alebo ak používateľ tvrdí autorstvo nad obsahom, ktorý neobsahuje dostatočný ľudský tvorivý vklad. == Energetická a infraštruktúrna náročnosť == Trénovanie a prevádzka veľkých jazykových modelov vyžadujú dátové centrá, grafické procesory alebo špecializované akcelerátory, sieťovú infraštruktúru, elektrickú energiu a chladenie. Náročnosť závisí od veľkosti modelu, počtu používateľov, dĺžky kontextu, typu hardvéru a spôsobu nasadenia. Optimalizácie ako kvantizácia, destilácia, efektívnejšie architektúry, caching alebo menšie špecializované modely môžu znižovať náklady a spotrebu. Napriek tomu zostáva výpočtová infraštruktúra jedným z hlavných faktorov vývoja a nasadenia LLM. == Ekonomický význam == Veľké jazykové modely sa stali významnou súčasťou trhu s umelou inteligenciou, cloudovými službami, polovodičmi a podnikovým softvérom. Podľa správy ''AI Index Report 2025'' Stanfordskej univerzity používanie AI v organizáciách v roku 2024 výrazne rástlo a 78 % sledovaných organizácií uviedlo používanie umelej inteligencie, oproti 55 % v predchádzajúcom roku.<ref name="stanford-ai-index">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 2025 AI Index Report | url = https://hai.stanford.edu/ai-index/2025-ai-index-report | vydavateľ = Stanford Institute for Human-Centered Artificial Intelligence | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> LLM ovplyvňujú najmä oblasti ako zákaznícka podpora, kancelárska práca, softvérový vývoj, vyhľadávanie, vzdelávanie, marketing, analýza dokumentov a automatizácia podnikových procesov. Reálny ekonomický dopad závisí od schopnosti organizácií začleniť modely do pracovných postupov, merať návratnosť a riadiť riziká. == Regulácia == V Európskej únii sa veľkých jazykových modelov týka najmä [[Akt o umelej inteligencii]] známy ako '''AI Act'''. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1689 zavádza pravidlá pre systémy umelej inteligencie vrátane všeobecných modelov umelej inteligencie.<ref name="ai-act">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Regulation (EU) 2024/1689 of the European Parliament and of the Council | url = https://data.europa.eu/eli/reg/2024/1689/oj | vydavateľ = Úrad pre publikácie Európskej únie | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Európska komisia uvádza, že od 2. augusta 2025 sa začali uplatňovať povinnosti pre poskytovateľov všeobecných modelov umelej inteligencie. Poskytovatelia najpokročilejších modelov so systémovým rizikom majú okrem iného povinnosť informovať Úrad pre AI a plniť špecifické požiadavky súvisiace s bezpečnosťou a transparentnosťou.<ref name="gpai-guidelines">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Guidelines for providers of general-purpose AI models | url = https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/policies/guidelines-gpai-providers | vydavateľ = European Commission | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Regulačné otázky sa týkajú najmä transparentnosti, dokumentácie tréningových dát, autorského práva, bezpečnosti, hodnotenia systémových rizík, kybernetickej ochrany a zodpovednosti poskytovateľov. == Kritika == Veľké jazykové modely sú predmetom technickej, spoločenskej a filozofickej kritiky. Kritici upozorňujú, že modely môžu vytvárať plynulé a presvedčivé texty bez skutočného porozumenia, môžu reprodukovať predsudky, môžu byť zneužité na dezinformácie a môžu centralizovať moc v rukách organizácií, ktoré majú dostatok dát, kapitálu a výpočtovej infraštruktúry. Ďalšia kritika sa týka environmentálnych nákladov, autorského práva, pracovného trhu, bezpečnosti a spoľahlivosti. V odborných diskusiách sa rozlišuje medzi praktickou užitočnosťou modelov a tvrdeniami o ich inteligencii, vedomí alebo porozumení. Väčšina technických opisov LLM ich chápe ako štatistické a neurónové modely jazyka, nie ako vedomé systémy. == Porovnanie s príbuznými pojmami == {| class="wikitable" ! Pojem ! Význam ! Vzťah k veľkým jazykovým modelom |- | Jazykový model | Model predpovedajúci alebo hodnotiaci jazykové sekvencie. | LLM je rozsiahly typ jazykového modelu. |- | Veľký jazykový model | Rozsiahly model trénovaný na veľkom množstve jazykových údajov. | Hlavný predmet článku. |- | Generatívna AI | AI vytvárajúca nový obsah. | LLM je jednou z hlavných technológií generatívnej AI. |- | Chatbot | Aplikácia na konverzáciu s používateľom. | Môže používať LLM ako jadro systému. |- | Transformer | Architektúra neurónovej siete založená na pozornosti. | Väčšina moderných LLM je založená na transformeroch. |- | Foundation model | Všeobecný model trénovaný vo veľkom rozsahu. | Mnohé LLM sú foundation modely. |- | RAG | Kombinácia vyhľadávania a generovania odpovede. | Často sa používa s LLM v podnikových aplikáciách. |} == Príklady známych modelov == Medzi známe rodiny alebo typy veľkých jazykových modelov patria napríklad: * GPT, * BERT, * T5, * PaLM, * LLaMA, * Claude, * Gemini, * Mistral, * Qwen, * DeepSeek. Zaradenie konkrétnych modelov sa môže meniť podľa ich architektúry, modality, licencie, dostupnosti a spôsobu použitia. Niektoré modely sú uzavreté a dostupné iba cez API alebo aplikáciu, iné sú otvorenejšie a umožňujú stiahnutie váh alebo lokálne nasadenie. == Pozri aj == * [[Umelá inteligencia]] * [[Generatívna umelá inteligencia]] * [[Jazykový model]] * [[Spracovanie prirodzeného jazyka]] * [[Strojové učenie]] * [[Hlboké učenie]] * [[Umelá neurónová sieť]] * [[Transformer]] * [[Chatbot]] * [[Prompt engineering]] * [[Retrieval-augmented generation]] * [[Prompt injection]] * [[AI Act]] == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://csrc.nist.gov/glossary/term/large_language_model NIST: Large language model] * [https://arxiv.org/abs/2303.18223 A Survey of Large Language Models] * [https://arxiv.org/abs/2402.06196 Large Language Models: A Survey] * [https://arxiv.org/abs/1706.03762 Attention Is All You Need] * [https://arxiv.org/abs/2005.14165 Language Models are Few-Shot Learners] * [https://arxiv.org/abs/2203.02155 Training language models to follow instructions with human feedback] * [https://www.nist.gov/publications/artificial-intelligence-risk-management-framework-generative-artificial-intelligence NIST: Generative AI Profile] * [https://owasp.org/www-project-top-10-for-large-language-model-applications/ OWASP Top 10 for LLM Applications] * [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Large_language_models Wikimedia Commons: Large language models] [[Kategória:Umelá inteligencia]] [[Kategória:Strojové učenie]] [[Kategória:Počítačová lingvistika]] [[Kategória:Informačné technológie]] ao8si3fwbjju0u2x8er4zo4tbvt907f 8205852 8205851 2026-04-29T17:40:37Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ UU 8205852 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|2026-04-29}} <!-- Návrh článku pre slovenskú Wikipédiu. Odporúčaný názov: Veľký jazykový model Možné presmerovania: - Veľké jazykové modely - Large language model - LLM - Jazykový model veľkého rozsahu Poznámka: Článok používa najmä akademické, inštitucionálne a bezpečnostné zdroje. Vyhýba sa bulvárnym, konšpiračným, anonymným a čisto marketingovým zdrojom. Pred publikovaním skontrolujte existenciu kategórií a názvy súborov na Wikimedia Commons. --> [[Súbor:The-Transformer-model-architecture.png|náhľad|Zjednodušená schéma architektúry [[transformer]], ktorá tvorí základ mnohých moderných veľkých jazykových modelov.]] [[Súbor:Three-stage large language model training workflow.svg|náhľad|Základný trojfázový pracovný postup trénovania veľkého jazykového modelu: predtrénovanie, dolaďovanie a prispôsobenie na konkrétne použitie.]] [[Súbor:Transformer, full architecture.png|náhľad|Detailnejšie znázornenie architektúry transformeru vrátane pozornosti a dekodéra.]] '''Veľký jazykový model''' (angl. ''large language model'', skratka '''LLM''') je typ [[jazykový model|jazykového modelu]] a [[umelá neurónová sieť|neurónovej siete]], ktorý je trénovaný na veľkom množstve textových alebo multimodálnych údajov a používa sa na spracovanie, porozumenie a generovanie prirodzeného jazyka. Veľké jazykové modely sa používajú najmä na generovanie textu, sumarizáciu, preklad, odpovedanie na otázky, klasifikáciu textu, tvorbu programového kódu, konverzačné rozhrania a ďalšie úlohy [[spracovanie prirodzeného jazyka|spracovania prirodzeného jazyka]].<ref name="nist-llm">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Large language model | url = https://csrc.nist.gov/glossary/term/large_language_model | vydavateľ = National Institute of Standards and Technology | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="zhao-survey">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zhao | meno = Wayne Xin | spoluautori = Kun Zhou, Junyi Li, Tianyi Tang, Xiaolei Wang, Yupeng Hou, Yingqian Min a ďalší | titul = A Survey of Large Language Models | url = https://arxiv.org/abs/2303.18223 | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Pojem „veľký“ nemá jednotnú presnú hranicu. Zvyčajne označuje modely s veľkým počtom parametrov, trénované na rozsiahlych dátových súboroch a vyžadujúce významný výpočtový výkon. Moderné veľké jazykové modely sú často založené na architektúre [[transformer]], predstavenej v práci ''Attention Is All You Need'' z roku 2017.<ref name="transformer">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vaswani | meno = Ashish | spoluautori = Noam Shazeer, Niki Parmar, Jakob Uszkoreit, Llion Jones, Aidan N. Gomez, Łukasz Kaiser, Illia Polosukhin | titul = Attention Is All You Need | url = https://arxiv.org/abs/1706.03762 | dátum vydania = 2017 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Veľké jazykové modely patria medzi hlavné technológie súvisiace s [[generatívna umelá inteligencia|generatívnou umelou inteligenciou]]. Samotný model však nie je vždy úplná aplikácia. V praxi býva súčasťou väčšieho systému, ktorý môže obsahovať používateľské rozhranie, bezpečnostné pravidlá, vyhľadávanie v dokumentoch, externé nástroje, databázy, filtre a mechanizmy kontroly výstupov. == Terminológia == Anglický pojem '''large language model''' sa do slovenčiny prekladá ako '''veľký jazykový model'''. Skratka '''LLM''' sa používa aj v slovenských odborných a technických textoch. Súvisiace pojmy zahŕňajú: * '''jazykový model''' – všeobecný model, ktorý pracuje s pravdepodobnosťou jazykových jednotiek, * '''veľký jazykový model''' – rozsiahly jazykový model trénovaný na veľkom množstve údajov, * '''základný model''' alebo '''foundation model''' – všeobecne použiteľný model trénovaný vo veľkom rozsahu, ktorý možno prispôsobiť na rôzne úlohy, * '''generatívny model''' – model schopný vytvárať nový obsah, * '''multimodálny model''' – model pracujúci s viacerými typmi vstupu alebo výstupu, napríklad textom, obrazom, zvukom alebo videom. Nie každý jazykový model je veľký jazykový model a nie každý veľký jazykový model je verejne dostupný chatbot. Chatbot je aplikácia alebo rozhranie, zatiaľ čo LLM je model alebo komponent, ktorý môže byť použitý v rôznych aplikáciách. == Princíp fungovania == Veľký jazykový model sa učí zo sekvencií textu. Text sa pred spracovaním rozdelí na menšie jednotky, ktoré sa označujú ako '''tokeny'''. Token môže byť celé slovo, časť slova, interpunkcia, znak alebo iná jednotka podľa použitej tokenizačnej metódy. Model sa počas trénovania učí štatistické vzťahy medzi tokenmi a ich kontextom. Pri generovaní textu model postupne predpovedá ďalší token na základe predchádzajúceho kontextu. Výsledný text vzniká opakovaným výberom tokenov podľa pravdepodobnostného rozdelenia vytvoreného modelom. Model teda negeneruje odpoveď ako jednoduché vyhľadanie jednej uloženej vety, ale ako výpočet založený na naučených vzoroch. Zjednodušený priebeh odpovede veľkého jazykového modelu: # používateľ zadá vstup, napríklad otázku alebo pokyn, # text sa prevedie na tokeny, # tokeny sa spracujú neurónovou sieťou, # model vypočíta pravdepodobnosti možných pokračovaní, # systém vyberie ďalší token, # proces sa opakuje, kým nevznikne odpoveď alebo sa nedosiahne limit. Výstup modelu závisí od vstupu, parametrov modelu, nastavení generovania, dostupného kontextu, bezpečnostných pravidiel a prípadných externých nástrojov. == Tokenizácia == '''Tokenizácia''' je proces rozdelenia textu na jednotky, ktoré model dokáže spracovať. Keďže neurónové siete pracujú s číselnými reprezentáciami, tokeny sa prevádzajú na číselné identifikátory a následne na vektorové reprezentácie. Rôzne modely používajú rôzne tokenizačné metódy. Medzi známe prístupy patria napríklad: * '''byte-pair encoding''' (BPE), * '''WordPiece''', * '''SentencePiece''', * tokenizácia na úrovni bajtov alebo znakov. Tokenizácia ovplyvňuje efektívnosť modelu, cenu spracovania, dĺžku kontextu a kvalitu práce s rôznymi jazykmi. Jazyky s menším zastúpením v tréningových dátach alebo s odlišnou morfológiou môžu byť tokenizované menej efektívne než angličtina. To môže ovplyvniť aj kvalitu výstupov v slovenčine a iných menej zastúpených jazykoch. == Architektúra == Väčšina moderných veľkých jazykových modelov používa architektúru '''transformer'''. Transformer nahradil mnohé skoršie architektúry založené na rekurentných alebo konvolučných sieťach, pretože umožňuje efektívnejšie paralelné spracovanie sekvencií a lepšiu prácu s kontextom.<ref name="transformer" /> Kľúčovou časťou transformeru je mechanizmus '''pozornosti''' (angl. ''attention''). Ten umožňuje modelu pri spracovaní jedného tokenu zohľadňovať iné tokeny v kontexte. V praxi to znamená, že model môže pri generovaní odpovede brať do úvahy vzťahy medzi slovami alebo časťami textu, ktoré nemusia stáť bezprostredne vedľa seba. Moderné jazykové modely môžu byť založené najmä na týchto variantoch: * '''encoder-only''' modely – vhodné najmä na reprezentáciu a klasifikáciu textu; príkladom je BERT, * '''decoder-only''' modely – často používané na generovanie textu; príkladom sú modely typu GPT, * '''encoder-decoder''' modely – vhodné napríklad na preklad, sumarizáciu a transformáciu textu. Model BERT, predstavený v roku 2018, ukázal význam predtrénovania obojsmerných reprezentácií textu a následného dolaďovania na konkrétne úlohy.<ref name="bert">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Devlin | meno = Jacob | spoluautori = Ming-Wei Chang, Kenton Lee, Kristina Toutanova | titul = BERT: Pre-training of Deep Bidirectional Transformers for Language Understanding | url = https://arxiv.org/abs/1810.04805 | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Modely typu GPT sa stali významnými najmä pre generovanie textu a učenie sa z kontextu.<ref name="gpt3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brown | meno = Tom B. | spoluautori = Benjamin Mann, Nick Ryder, Melanie Subbiah, Jared Kaplan, Prafulla Dhariwal a ďalší | titul = Language Models are Few-Shot Learners | url = https://arxiv.org/abs/2005.14165 | dátum vydania = 2020 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> == Trénovanie == Trénovanie veľkého jazykového modelu je viacstupňový proces. Konkrétne postupy sa líšia podľa výskumnej organizácie, typu modelu a účelu použitia, ale často zahŕňajú predtrénovanie, dolaďovanie a hodnotenie. === Predtrénovanie === '''Predtrénovanie''' je fáza, v ktorej sa model učí všeobecné jazykové a štatistické vzory z veľkého množstva textu. Dáta môžu pochádzať z kníh, webových stránok, článkov, kódu, diskusných fór, encyklopédií alebo iných zdrojov. Kvalita a zloženie tréningových dát výrazne ovplyvňujú výsledné schopnosti a obmedzenia modelu. Pri autoregresívnych modeloch je typickou úlohou predpovedanie ďalšieho tokenu. Pri maskovaných modeloch sa model učí dopĺňať chýbajúce alebo zakryté tokeny v texte. Predtrénovanie si vyžaduje veľký výpočtový výkon, špecializovaný hardvér, rozsiahle dátové úložiská a optimalizované tréningové postupy. Náklady rastú s veľkosťou modelu, počtom tréningových tokenov a požadovanou kvalitou. === Dolaďovanie === '''Dolaďovanie''' alebo '''fine-tuning''' je ďalšie trénovanie už predtrénovaného modelu na menšom, špecifickejšom súbore dát. Cieľom môže byť zlepšenie výkonu v konkrétnej úlohe, prispôsobenie modelu odbornému jazyku, zvýšenie bezpečnosti alebo zlepšenie dodržiavania inštrukcií. Dolaďovanie môže byť: * '''supervised fine-tuning''' – trénovanie na príkladoch vstupov a požadovaných výstupov, * '''instruction tuning''' – trénovanie modelu, aby lepšie nasledoval prirodzené inštrukcie, * '''domain-specific fine-tuning''' – prispôsobenie modelu konkrétnej oblasti, napríklad medicíne, právu alebo programovaniu. === Učenie z ľudskej spätnej väzby === Pri niektorých modeloch sa používa '''reinforcement learning from human feedback''' (RLHF), teda učenie posilňovaním z ľudskej spätnej väzby. V tomto prístupe ľudia hodnotia alebo porovnávajú výstupy modelu a tieto hodnotenia sa používajú na zlepšenie správania modelu. Práca o InstructGPT z roku 2022 ukázala, že modely dolaďované pomocou ľudskej spätnej väzby môžu byť používateľmi hodnotené ako užitočnejšie a lepšie zladené s inštrukciami než väčšie modely trénované iba štandardným spôsobom.<ref name="instructgpt">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ouyang | meno = Long | spoluautori = Jeff Wu, Xu Jiang, Diogo Almeida, Carroll L. Wainwright, Pamela Mishkin a ďalší | titul = Training language models to follow instructions with human feedback | url = https://arxiv.org/abs/2203.02155 | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> == Kontextové okno == '''Kontextové okno''' označuje množstvo tokenov, ktoré model dokáže zohľadniť pri spracovaní vstupu a generovaní výstupu. Do kontextu môže patriť používateľský prompt, systémové inštrukcie, predchádzajúca konverzácia, vložené dokumenty, výstupy nástrojov a samotná generovaná odpoveď. Dlhšie kontextové okno umožňuje pracovať s rozsiahlejšími dokumentmi alebo dlhšími konverzáciami, ale nemusí automaticky znamenať vyššiu presnosť. Model môže dôležité informácie prehliadnuť, nesprávne interpretovať alebo uprednostniť menej relevantnú časť kontextu. == Inference a generovanie výstupu == '''Inference''' je fáza používania už natrénovaného modelu. Model dostane vstup a vypočíta výstup bez toho, aby sa pri bežnom používaní menili jeho váhy. V praxi je inference významná z hľadiska rýchlosti, ceny, latencie a spotreby výpočtových zdrojov. Výstup môže ovplyvňovať viacero nastavení: * '''temperature''' – miera náhodnosti pri výbere tokenov, * '''top-k''' a '''top-p sampling''' – obmedzenie množiny možných pokračovaní, * maximálna dĺžka odpovede, * systémové a bezpečnostné pravidlá, * prítomnosť externých nástrojov alebo retrieval systému. Nižšia náhodnosť zvyčajne vedie ku konzervatívnejším a predvídateľnejším odpovediam. Vyššia náhodnosť môže podporiť rozmanitosť a kreativitu, ale môže zvýšiť riziko chýb. == Retrieval-augmented generation == '''Retrieval-augmented generation''' alebo '''RAG''' je prístup, pri ktorom sa veľký jazykový model kombinuje s vyhľadávaním v externých dokumentoch alebo databázach. Systém najprv vyhľadá relevantné informácie a následne ich vloží do kontextu modelu, ktorý na ich základe vytvorí odpoveď. RAG sa používa najmä v podnikových a znalostných systémoch, kde model potrebuje pracovať s aktuálnymi, internými alebo overiteľnými informáciami. Tento prístup môže znížiť riziko vymyslených odpovedí, ale nezaručuje úplnú presnosť. Kvalita výstupu závisí aj od kvality vyhľadávania, zdrojových dokumentov a spôsobu, akým sú informácie vložené do kontextu. == Používanie nástrojov a agentné systémy == Veľký jazykový model môže byť pripojený k externým nástrojom. Môže napríklad vyhľadávať informácie, spúšťať kód, pracovať s kalendárom, posielať e-maily, analyzovať súbory alebo komunikovať s API. Samotný LLM však nie je automaticky autonómny agent. Agentný systém vzniká až spojením modelu s plánovaním, pamäťou, nástrojmi, pravidlami a prostredím, v ktorom môže vykonávať akcie. Takéto systémy môžu zvyšovať praktickú užitočnosť LLM, ale zároveň zvyšujú bezpečnostné riziká, pretože chybný alebo zmanipulovaný výstup modelu môže viesť k skutočnej akcii. == Multimodálne modely == Pôvodné veľké jazykové modely pracovali najmä s textom. Novšie systémy môžu byť '''multimodálne''', teda schopné prijímať alebo generovať viacero typov dát. Môžu pracovať s textom, obrázkami, zvukom, videom alebo štruktúrovanými údajmi. GPT-4 bol v technickej správe opísaný ako veľký multimodálny model schopný prijímať obrazové a textové vstupy a produkovať textové výstupy.<ref name="gpt4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Achiam | meno = Josh | spoluautori = Steven Adler, Sandhini Agarwal, Lama Ahmad, Ilge Akkaya a ďalší | titul = GPT-4 Technical Report | url = https://arxiv.org/abs/2303.08774 | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Multimodálne modely sa používajú napríklad na opis obrázkov, analýzu dokumentov, spracovanie grafov, vizuálne otázky a odpovede, asistenciu pri programovaní, vzdelávanie alebo prácu s multimediálnym obsahom. == Použitie == Veľké jazykové modely sa používajú v mnohých oblastiach: * '''konverzačné systémy''' – chatboty, virtuálni asistenti a zákaznícka podpora, * '''písanie a úprava textu''' – návrhy e-mailov, článkov, správ a dokumentov, * '''sumarizácia''' – skrátenie dlhých textov, zhrnutie stretnutí alebo dokumentov, * '''preklad''' – preklad medzi jazykmi a úprava štýlu, * '''programovanie''' – generovanie kódu, vysvetľovanie chýb, písanie testov a dokumentácie, * '''vyhľadávanie a práca so znalosťami''' – odpovede na otázky nad dokumentmi, * '''vzdelávanie''' – vysvetľovanie pojmov, tvorba príkladov a individuálna spätná väzba, * '''právne a administratívne úlohy''' – návrhy štruktúr, sumarizácia a analýza dokumentov, * '''veda a výskum''' – rešerše, formulovanie hypotéz a analýza textových dát, * '''marketing a médiá''' – tvorba variantov textu, nápadov a kampaní. Používanie LLM v odborných oblastiach si zvyčajne vyžaduje kontrolu človekom, pretože model môže vytvárať nepresné alebo neúplné odpovede. == Hodnotenie modelov == Výkon veľkých jazykových modelov sa hodnotí viacerými spôsobmi. Medzi používané metódy patria automatické metriky, benchmarky, ľudské hodnotenie, bezpečnostné testovanie a testovanie v konkrétnych aplikáciách. Medzi hodnotené vlastnosti patria: * schopnosť generovať gramaticky správny text, * presnosť odpovedí, * schopnosť nasledovať inštrukcie, * práca s dlhým kontextom, * logické a matematické úlohy, * programovanie, * viacjazyčnosť, * robustnosť voči škodlivým vstupom, * miera halucinácií, * bezpečnosť a zaujatosť. Prehľadové práce upozorňujú, že hodnotenie LLM je zložité, pretože modely môžu dosahovať dobré výsledky v benchmarkoch, ale zlyhávať pri reálnom používaní alebo pri úlohách mimo distribúcie tréningových dát.<ref name="minae-survey">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Minaee | meno = Shervin | spoluautori = Tomas Mikolov, Narjes Nikzad, Meysam Chenaghlu, Richard Socher, Xavier Amatriain, Jianfeng Gao | titul = Large Language Models: A Survey | url = https://arxiv.org/abs/2402.06196 | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> == Obmedzenia == Veľké jazykové modely majú významné obmedzenia. Ich výstupy môžu byť presvedčivé aj vtedy, keď sú vecne nesprávne. Model pracuje s pravdepodobnostnými vzormi, nie s overeným porozumením sveta v ľudskom zmysle. Medzi hlavné obmedzenia patria: * '''halucinácie''' – vytváranie nepravdivých alebo vymyslených informácií, * '''zaujatosť''' – reprodukcia predsudkov alebo nerovností z tréningových dát, * '''neaktuálnosť''' – model nemusí poznať nové udalosti, ak nemá prístup k aktuálnym zdrojom, * '''slabé overovanie faktov''' – model môže vytvoriť odpoveď bez spoľahlivého zdroja, * '''citlivosť na formuláciu promptu''' – malé zmeny vstupu môžu ovplyvniť výstup, * '''obmedzené chápanie kontextu''' – model môže prehliadnuť dôležitú časť zadania, * '''memorovanie dát''' – model môže v niektorých prípadoch reprodukovať časti tréningových údajov, * '''problémy v menších jazykoch''' – kvalita môže byť nižšia pri jazykoch s menším množstvom tréningových dát. NIST vo svojom profile rizík pre generatívnu AI uvádza potrebu riadenia rizík súvisiacich so spoľahlivosťou, bezpečnosťou, súkromím, transparentnosťou a možným zneužitím generatívnych systémov.<ref name="nist-rmf-genai">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artificial Intelligence Risk Management Framework: Generative Artificial Intelligence Profile | url = https://www.nist.gov/publications/artificial-intelligence-risk-management-framework-generative-artificial-intelligence | vydavateľ = National Institute of Standards and Technology | dátum vydania = 26. júl 2024 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> == Bezpečnostné riziká == Nasadenie veľkých jazykových modelov prináša aj bezpečnostné riziká. OWASP medzi hlavné riziká aplikácií založených na LLM zaraďuje napríklad prompt injection, nezabezpečené spracovanie výstupov, otravu tréningových dát, nadmernú spotrebu zdrojov, zraniteľnosti dodávateľského reťazca a únik citlivých informácií.<ref name="owasp-top10">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OWASP Top 10 for Large Language Model Applications | url = https://owasp.org/www-project-top-10-for-large-language-model-applications/ | vydavateľ = OWASP | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Prompt injection === '''Prompt injection''' je útok, pri ktorom sa útočník snaží manipulovať správanie modelu pomocou škodlivého vstupu. Môže ísť o priamy pokyn používateľa alebo nepriamu inštrukciu vloženú do dokumentu, webovej stránky, e-mailu či obrázka. OWASP definuje prompt injection ako manipuláciu odpovedí modelu prostredníctvom špecifických vstupov s cieľom zmeniť jeho správanie alebo obísť bezpečnostné opatrenia.<ref name="owasp-prompt-injection">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LLM01:2025 Prompt Injection | url = https://genai.owasp.org/llmrisk/llm01-prompt-injection/ | vydavateľ = OWASP Gen AI Security Project | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Riziko je vyššie pri systémoch, ktoré majú prístup k nástrojom, súborom, e-mailom, databázam alebo platobným operáciám. V takýchto prípadoch môže nesprávne navrhnutá aplikácia vykonať neželanú akciu. === Súkromie a únik dát === Používatelia môžu do LLM aplikácií zadávať citlivé údaje, napríklad obchodné tajomstvá, osobné údaje, zdravotné informácie, interné dokumenty alebo právne texty. Organizácie preto často zavádzajú pravidlá používania, obmedzenia zadávania citlivých údajov a technické kontroly prístupu. == Autorské právo a tréningové dáta == Veľké jazykové modely sú trénované na rozsiahlych dátových súboroch, ktoré môžu obsahovať autorsky chránený text, zdrojový kód alebo iné diela. To vyvoláva právne a etické otázky týkajúce sa použitia diel pri trénovaní, reprodukcie častí tréningových dát a autorstva výstupov. Otázky autorského práva sa líšia podľa jurisdikcie. Niektoré spory sa týkajú toho, či použitie chránených diel na trénovanie modelov predstavuje oprávnené použitie, výnimku, licenčné porušenie alebo iný právny režim. Samotný výstup modelu môže byť problematický, ak je veľmi podobný existujúcemu dielu alebo ak používateľ tvrdí autorstvo nad obsahom, ktorý neobsahuje dostatočný ľudský tvorivý vklad. == Energetická a infraštruktúrna náročnosť == Trénovanie a prevádzka veľkých jazykových modelov vyžadujú dátové centrá, grafické procesory alebo špecializované akcelerátory, sieťovú infraštruktúru, elektrickú energiu a chladenie. Náročnosť závisí od veľkosti modelu, počtu používateľov, dĺžky kontextu, typu hardvéru a spôsobu nasadenia. Optimalizácie ako kvantizácia, destilácia, efektívnejšie architektúry, caching alebo menšie špecializované modely môžu znižovať náklady a spotrebu. Napriek tomu zostáva výpočtová infraštruktúra jedným z hlavných faktorov vývoja a nasadenia LLM. == Ekonomický význam == Veľké jazykové modely sa stali významnou súčasťou trhu s umelou inteligenciou, cloudovými službami, polovodičmi a podnikovým softvérom. Podľa správy ''AI Index Report 2025'' Stanfordskej univerzity používanie AI v organizáciách v roku 2024 výrazne rástlo a 78 % sledovaných organizácií uviedlo používanie umelej inteligencie, oproti 55 % v predchádzajúcom roku.<ref name="stanford-ai-index">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 2025 AI Index Report | url = https://hai.stanford.edu/ai-index/2025-ai-index-report | vydavateľ = Stanford Institute for Human-Centered Artificial Intelligence | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> LLM ovplyvňujú najmä oblasti ako zákaznícka podpora, kancelárska práca, softvérový vývoj, vyhľadávanie, vzdelávanie, marketing, analýza dokumentov a automatizácia podnikových procesov. Reálny ekonomický dopad závisí od schopnosti organizácií začleniť modely do pracovných postupov, merať návratnosť a riadiť riziká. == Regulácia == V Európskej únii sa veľkých jazykových modelov týka najmä [[Akt o umelej inteligencii]] známy ako '''AI Act'''. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1689 zavádza pravidlá pre systémy umelej inteligencie vrátane všeobecných modelov umelej inteligencie.<ref name="ai-act">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Regulation (EU) 2024/1689 of the European Parliament and of the Council | url = https://data.europa.eu/eli/reg/2024/1689/oj | vydavateľ = Úrad pre publikácie Európskej únie | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Európska komisia uvádza, že od 2. augusta 2025 sa začali uplatňovať povinnosti pre poskytovateľov všeobecných modelov umelej inteligencie. Poskytovatelia najpokročilejších modelov so systémovým rizikom majú okrem iného povinnosť informovať Úrad pre AI a plniť špecifické požiadavky súvisiace s bezpečnosťou a transparentnosťou.<ref name="gpai-guidelines">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Guidelines for providers of general-purpose AI models | url = https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/policies/guidelines-gpai-providers | vydavateľ = European Commission | dátum prístupu = 29. apríl 2026 | jazyk = po anglicky }}</ref> Regulačné otázky sa týkajú najmä transparentnosti, dokumentácie tréningových dát, autorského práva, bezpečnosti, hodnotenia systémových rizík, kybernetickej ochrany a zodpovednosti poskytovateľov. == Kritika == Veľké jazykové modely sú predmetom technickej, spoločenskej a filozofickej kritiky. Kritici upozorňujú, že modely môžu vytvárať plynulé a presvedčivé texty bez skutočného porozumenia, môžu reprodukovať predsudky, môžu byť zneužité na dezinformácie a môžu centralizovať moc v rukách organizácií, ktoré majú dostatok dát, kapitálu a výpočtovej infraštruktúry. Ďalšia kritika sa týka environmentálnych nákladov, autorského práva, pracovného trhu, bezpečnosti a spoľahlivosti. V odborných diskusiách sa rozlišuje medzi praktickou užitočnosťou modelov a tvrdeniami o ich inteligencii, vedomí alebo porozumení. Väčšina technických opisov LLM ich chápe ako štatistické a neurónové modely jazyka, nie ako vedomé systémy. == Porovnanie s príbuznými pojmami == {| class="wikitable" ! Pojem ! Význam ! Vzťah k veľkým jazykovým modelom |- | Jazykový model | Model predpovedajúci alebo hodnotiaci jazykové sekvencie. | LLM je rozsiahly typ jazykového modelu. |- | Veľký jazykový model | Rozsiahly model trénovaný na veľkom množstve jazykových údajov. | Hlavný predmet článku. |- | Generatívna AI | AI vytvárajúca nový obsah. | LLM je jednou z hlavných technológií generatívnej AI. |- | Chatbot | Aplikácia na konverzáciu s používateľom. | Môže používať LLM ako jadro systému. |- | Transformer | Architektúra neurónovej siete založená na pozornosti. | Väčšina moderných LLM je založená na transformeroch. |- | Foundation model | Všeobecný model trénovaný vo veľkom rozsahu. | Mnohé LLM sú foundation modely. |- | RAG | Kombinácia vyhľadávania a generovania odpovede. | Často sa používa s LLM v podnikových aplikáciách. |} == Príklady známych modelov == Medzi známe rodiny alebo typy veľkých jazykových modelov patria napríklad: * GPT, * BERT, * T5, * PaLM, * LLaMA, * Claude, * Gemini, * Mistral, * Qwen, * DeepSeek. Zaradenie konkrétnych modelov sa môže meniť podľa ich architektúry, modality, licencie, dostupnosti a spôsobu použitia. Niektoré modely sú uzavreté a dostupné iba cez API alebo aplikáciu, iné sú otvorenejšie a umožňujú stiahnutie váh alebo lokálne nasadenie. == Pozri aj == * [[Umelá inteligencia]] * [[Generatívna umelá inteligencia]] * [[Jazykový model]] * [[Spracovanie prirodzeného jazyka]] * [[Strojové učenie]] * [[Hlboké učenie]] * [[Umelá neurónová sieť]] * [[Transformer]] * [[Chatbot]] * [[Prompt engineering]] * [[Retrieval-augmented generation]] * [[Prompt injection]] * [[AI Act]] == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://csrc.nist.gov/glossary/term/large_language_model NIST: Large language model] * [https://arxiv.org/abs/2303.18223 A Survey of Large Language Models] * [https://arxiv.org/abs/2402.06196 Large Language Models: A Survey] * [https://arxiv.org/abs/1706.03762 Attention Is All You Need] * [https://arxiv.org/abs/2005.14165 Language Models are Few-Shot Learners] * [https://arxiv.org/abs/2203.02155 Training language models to follow instructions with human feedback] * [https://www.nist.gov/publications/artificial-intelligence-risk-management-framework-generative-artificial-intelligence NIST: Generative AI Profile] * [https://owasp.org/www-project-top-10-for-large-language-model-applications/ OWASP Top 10 for LLM Applications] * [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Large_language_models Wikimedia Commons: Large language models] [[Kategória:Umelá inteligencia]] [[Kategória:Strojové učenie]] [[Kategória:Počítačová lingvistika]] [[Kategória:Informačné technológie]] rofccodrchusfjdu0qnomuvuzxnk151 Kategória:Úmrtia v 240 pred Kr. 14 749449 8205859 2026-04-29T17:56:26Z ~2026-20335-96 290941 Vytvorená stránka „[[Kategória:240 pred Kr.]] [[Kategória:Kategória:Úmrtia v 40. rokoch 3. storočia pred Kr.]]“ 8205859 wikitext text/x-wiki [[Kategória:240 pred Kr.]] [[Kategória:Kategória:Úmrtia v 40. rokoch 3. storočia pred Kr.]] 30pxud1vn1981ra6kqjg6661mz6us6a 8205860 8205859 2026-04-29T17:56:54Z ~2026-20335-96 290941 8205860 wikitext text/x-wiki [[Kategória:240 pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 40. rokoch 3. storočia pred Kr.]] n7ru3whyduofv6o83im3gfk0197xnir Redaktor:Samcraft027/pieskovisko 2 749450 8205867 2026-04-29T18:02:05Z Samcraft027 293404 Added all the text 8205867 wikitext text/x-wiki Empire of United Provinces (in slovak Ríša Spojených Provincii) is a micronastion that is very recent has been created on 23.4.2026 by 4 people.It´s very inspired by Roman Culture. It is located in a forest that is located in side of a large field between Panické Dravce and Rapovce. The Emperor is momentaly Samuel the First. 7uwiv8drc5khk07764nulbmpaxi0n55 8205873 8205867 2026-04-29T18:10:47Z Samcraft027 293404 Editting 8205873 wikitext text/x-wiki Empire of United Provinces (in slovak Ríša Spojených Provincii) is a micronastion that is very recent has been created on 23.4.2026 by 4 people.It´s very inspired by Roman Culture. It is located in a forest that is located in side of a large field between Panické Dravce and Rapovce. The Emperor is momentaly Samuel the First. {| class="wikitable" |+ !Name of the nation !Ríša Spojených Provincii |- |Languages |Slovak, Samok |- |Population |5 |} l25dijgl1lsp5vukcw6p1i7l70sggsr 8205878 8205873 2026-04-29T18:17:42Z Samcraft027 293404 Added the Flag 8205878 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Flag of the Empire of United Provinces.jpg|náhľad|The Flag designed by Samuel the first]] Empire of United Provinces (in slovak Ríša Spojených Provincii) is a micronastion that is very recent has been created on 23.4.2026 by 4 people.It´s very inspired by Roman Culture. It is located in a forest that is located in side of a large field between Panické Dravce and Rapovce. The Emperor is momentaly Samuel the First. {| class="wikitable" |+ !Name of the nation !Ríša Spojených Provincii |- |Languages |Slovak, Samok |- |Population |5 |} i8vk1yxrp3f7jmm6ek70yqllp6o806i Kambodžská genocída 0 749451 8205880 2026-04-29T18:18:42Z LoverofBattle12 246706 Vytvorenie úplne nového článku pod názvom ,, Kambodžská genocída" v rámci stránky ,, Kambodža", Pol Pot a Červení Khméri". 8205880 wikitext text/x-wiki '''Kambodžská genocída''' bola sériou krvavých praktík v období rokov [[1975]] až [[1979]] zo strany marxisticky orientovaných [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] na území [[Kambodža|Kambodže]]. Išlo takisto o jeden z najbrutálnejších politických režimov v moderných dejinách. [[Červení Khméri|Vládny režim Červených Khmérov]] na čele s ich tajomníkom [[Pol Pot|Pol Potom]] znamenal v konečnom dôsledku vyprázdnenie miest pre násilné vysídlenie ľudí smerom na vidiek pre nútené práce na ryžových poliach. Navyše sa zaviedol systém nútených sobášov. Keď [[Červení Khméri]] začali vyvražďovať takisto vietnamskú národnostnú menšinu, podarilo sa vietnamskej armáde napokon vojensky zasiahnuť a zvrhnúť ich teroristický režim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spotify – Web Player | url = https://open.spotify.com/episode/5k88wIuhp3IOfCShjXa1di | vydavateľ = Spotify | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = sk}}</ref> [[Súbor:S-21 Skull Map.jpg|náhľad|,,Lebková mapa Kambodže" ako pamiatka genocídy. ]] == Cesta k moci červenej tyranie == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžská občianska vojna]]'' Začiatkom apríla roku [[1975]] sa začala generálna ofenzíva vietnamskej armády s cieľom dobyť mesto [[Saigon]] a celé južné územie pod komunistickú vládu. Napokon dňa [[2. apríl|2. apríla]] roku [[1975]] opustil proamerický politický prívrženec menom Lon Nol územie [[Vietnamská republika|Južného Vietnamu]] a spolu so svojou rodinou sa vybral na neformálnu návštevu do [[Indonézia|Indonézie]]. Vedelo sa, že on sám, sa už nikdy viac nevráti. Medzitým sa komunistickému politikovi [[Pol Pot|Pol Potovi]] podarilo v rámci občianskej vojny na území Kambodže vykonať záverečný vojenský útok na mesto [[Phnom Pénh]]. Ráno dňa [[17. apríl|17. apríla]] roku [[1975]] zavŕšili ozbrojenci Jednotky hnutia odporu konečný cieľ a to dobytie a obsadenie mesta [[Phnom Pénh]]. V čase desiatej hodiny dopoludnia odlietali z letiska poslední vládni predstavitelia starého pravicového režimu pod velením proamerického politika Lon Nola. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=228}}</ref> Obyvatelia mesta [[Phnom Pénh]] sa teda dočkali pádu politického režimu Lon Nola. S veľkým jasotom vyšli smerom do ulíc v domnienke, že ich čaká mier a úžasná budúcnosť. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1. české|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=318}}</ref> Nasledovalo však to najtemnejšie obdobie dejín [[Kambodža|Kambodže]]. <ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=240}}</ref> == Vláda červeného teroru == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Červení Khméri]]'' === Až príliš ortodoxné oblečenie === Ženy mali povinnosť si ostrihať vlasy nakrátko a chodiť nakrátko upnuté až po vlastný krk v uniformných maoistických rovnošatách. === Inteligencia ako nepriateľ === Ľudia, ktorí nosili okuliare a mali navyše svetlú pokožku, boli označovaní za kapitalistov. Práve z toho dôvodu boli podrobovaní tvrdej ,,prevýchove" alebo bolestivo likvidovaní. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> [[Súbor:Skulls from the killing fields.jpg|náhľad|Lebky v pamätníku Choeung Ek v meste [[Phnom Pénh|Phnom Penh]]. ]] === Ničenie medziľudských vzťahov === V khmérskej spoločnosti pripravovali svadobné sobáše rodičia vlastných detí. Išlo o zväzok nielen jedného páru ale dokonca dvoch rodín. Červení Khméri však zakročili proti starým tradíciám dosť drasticky. ,, Slobodný výber druha" bol vyslovene odsudzovaný. Keď bolo manželstvo naplnené, pár musel žiť opäť oddelene od seba. Nepovolený milostný vzťah sa trestal smrťou. Dospelí ľudia boli násilne vyberaní a donútení k sobášu. Deti manželských párov boli často odoberané z rúk vlastných biologických rodičov s cieľom navštíviť zhromaždenia politického školenia. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=378}}</ref> === Z budhizmu napokon ateizmus === Náboženstvo bolo zakázané. Cirkev sa rozpustila. Staré budhistické chrámy boli zrovnané so zemou. [[Súbor:TuolSlang3.jpg|náhľad|Vyobrazenie obetí v priestoroch Múzeu Tuol Sleng v meste Phnom Pénh. ]] === Pohŕdanie národnostnými menšinami === Krédom straníkov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] bolo ,,Jedna krajina, jeden národ." Kruté zaobchádzanie [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa prejavilo takisto voči národnostným menšinám. Išlo predovšetkým o Čámov ako moslimských veriacich. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> [[Červení Khméri]] sa na Čámov pozerali cez prsty, keďže práve ich kráľovstvo Čampa v období [[15. storočie|15. storočia]] bolo pohltené silou Vietnamu. Osud tejto ríše uvádzala propaganda ako príklad toho, čo by sa stalo, ak by [[Kambodža]] vo svojom budovateľskom úsilí poľavila. Roku [[1975]] sa podarilo [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]] úspešne rozptýliť až 150 000 Čámov z východnej časti krajiny smerom do dedín na severe a severozápade.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=80-7341-610-7|strany=378; 379}}</ref> === Kultúra a média v deštrukcii === Navyše v niektorých častiach krajiny bolo doslova prísne zakázané buď sa smiať alebo spievať. Malo ísť o kultúrno-politický akt, podľa ktorého sa osvietenie nemohlo dosiahnuť bez utrpenia. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=380}}</ref> [[Súbor:TuolSlang2.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa ako spomienka na politických väzňov. ]] == ,,Krvavé pole" a popravy == === Štvorročný poľnohospodársky plán === Obyvatelia miest sa museli stať jednoduchými roľníkmi. Cieľom bolo vypestovať ročne až 3 tony [[Ryža siata|ryže]] na [[hektár]]. Pre chladné správanie kompetentných bolo mnoho mŕtvych ľudí pre vyčerpanie a choroby. Išlo o „vražedné ryžové polia”. Roľníci museli pracovať ručne, teda bez technickej pomoci. Pracovalo sa až 7 dní v týždni po 12 hodinách. Deti mladšie než 14 rokov mali na starosti o čosi mali menej náročné práce. [[Ryža siata|Ryža]] sa však ako hlavný vývozný artikel posielala smerom na územie [[Čína|Číny]] výmenou za zbrane. Ľudia v [[Kambodža|Kambodži]] tak dôsledne umierali krutým hladom. <ref name=":1">https://web.science.upjs.sk/novotny/Asia/2021/studentske/cerveni_khmeri.pdf</ref> === Väzenie pre ,, nepohodlných" === Centrom beštiálneho teroru [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa stala prísne strážená Väznica S-21, ktorá bola zriadená v priestoroch strednej školy v Tuol Sengu v južnej časti mesta [[Phnom Pénh]]. Roku [[1975]] skončilo vo väzbe iba 200 ľudí ako podozrivých pre nepriateľstvo voči štátu. Roku [[1977]] skončilo uväznených až 5 000 ľudí. Rovnaký počet sa prejavil taktiež o rok neskôr. Robotníci z tovární v [[Phnom Pénh|Phnom Pénhu]] síce o väzení v Tuol Sengu vedeli, netušili však, čo sa dialo za jeho bránami. Nazývali ho ako ,, miesto kam sa vchádza a zároveň nevychádza". <ref name=":0" /> === Hrozivé tresty === Marxistické myšlienky začali napokon po ich praktizovaní prerastať v autogenocídu, teda masovú likvidáciu vlastného etnického obyvateľstva. Navyše Pol Pot sa zbavoval svojich ľudí a to presnejšie priateľov a vojakov z armády. Všetci ľudia, ktorých režim uznal za nevhodných alebo nebezpečných, boli poslaní do jedného z väzení (Tuol Sleng) na mučenie. Išlo buď o dusenie zaživa alebo elektrické šoky či dokonca vytrhávanie zubov. <ref name=":1" /> === Cheoung Ek ako „vražedné polia” === Ak sa stalo to, že obyčajní a nevinní ľudia, označení ako ,, nepriatelia režimu" prežili výsluch proti ľudskosti, boli násilne odvlečení smerom do vyhladzovacieho tábora Cheoung Ek, kde boli zlikvidovaní. Ich telá boli následne hádzané do masových hrobov. <ref name=":1" /> == Konečná bodka za vládou tyranie == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžsko-vietnamská vojna]]'' === Menšia snaha pre ,,zlepšenie pomerov v krajine" === Roku [[1978]] musel [[Pol Pot]] nerád uznať to, že práve systém vlády [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] prestal fungovať. Zistil, že 20 až 30 percent populácie [[Kambodža|Kambodže]] nemalo dostatok potravín. Navyše sa musel prizerať tomu, ako niektorí ľudia v určitých oblastiach dlho hladovali. Vláda tak rozhodla uvoľniť opraty moci pre zmiernenie drastických reforiem. Prestal platiť zákaz nosenia farebného oblečenia. Povolil sa sobáš medzi ,, novými" ľuďmi a ,,starými usadlíkmi". Nastala tak väčšia tolerancia, nech už bola miestne charakterizované akokoľvek. Študenti, ktorí sa vrátili z dlhoročnej cudziny a boli prevychovaní prácou na vidieku, boli zvezení do mesta [[Phnom Pénh]], kde im bolo oznámené to, že môžu pracovať na ministerstvách. V továrňach sa obnovili školenia a inštruktáže, čo práve [[Červení Khméri]] považovali za prežitok [[Buržoázia|buržoázie]]. Išlo však iba o zlomok polepšenia krutých vládcov. Práve tom istom roku rozpútal [[Pol Pot]] najkrvavejšiu čistku od momentu, počas ktorého získal politickú moc v krajine. Viac než 10 000 ľudí skonalo vo väzení pre obvinenia, že uchovávajú ,,vietnamské myslenie v khmérskom tele". <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=440; 445}}</ref> === Definitívny pád === Dňa [[25. december|25. decembra]] roku [[1978]] na napokon začala vojenská invázia vietnamskej armády proti vláde [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=440 - 441}}</ref> Moc krvavého režimu Červených Khmérov napokon padla až po samotnej invázii vietnamskej armády, ktorá oslobodila krajinu spod útlaku až v januári roku [[1979]], keď došlo k vyhláseniu Kambodžskej ľudovej republiky. Po niekoľkých týždňoch, presnejšie dňa [[7. január|7. januára]] roku [[1979]] sa podarilo vietnamským vojakom uchopiť moc v meste [[Phnom Pénh]]. Týmto aktom definitívne skoncovali s vládou teroru.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=35}}</ref> [[Červení Khméri]] sa po vojenskom víťazstve vietnamských oddielov napokon stiahli na hranicu [[Kambodža|Kambodže]] a [[Thajsko|Thajska]]. Tam pokračovali v partizánskom boji proti novej vláde. Zaujímavosťou je fakt, ktorého pointa jasne naznačuje, že práve tí najtvrdší sympatizanti [[Červení Khméri|Červených Kmérov]] zložili zbrane a kapitulovali až v decembri roku [[1998]], teda osem mesiacov po skone [[Pol Pot|Pol Pota]] ako ich politického vodcu. V tom čase však už bola [[Kambodža]] bola opäť kráľovstvom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krvilačnosť Červených Kmérov | url = https://www.pohrebnictvo.sk/krvilacnost-cervenych-kmerov/ | vydavateľ = pohrebnictvo.sk | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = sk}}</ref> == Ohlas v Československu == Práve po páde politického režimu [[Pol Pot|Pol Pota]] v [[Kambodža|Kambodži]], vyhlásili československí diplomati jasné odsúdenie násilných činov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]]. Presadzovali myšlienku, že samotný [[Pol Pot]] ,,uvrhol [[Kambodža|Kambodžu]] a jej obyvateľov o desať rokov dozadu". Zároveň vyhlásili to, že rozvrátil celú štruktúru života spoločnosti a zaviedol systém zdokonalenej ,,čínskej kultúrnej revolúcie“. Počet vyvraždených obyvateľov odhadovali medzi tromi až štyrmi miliónmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pražská studia prince Sihanomiho vztahy s Kambodžou zlepšily, pak přišel Pol Pot a genocida - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/historie-prazska-studia-prince-sihanomiho-vztahy-s-kambodzou-zlepsily-pak-prisel-pol-pot-a-genocida-40517877 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = cs}}</ref> == Referencie == == Literatúra == * RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9. * SHORT, Philip, (2005). ''Pol Pot - Dějiny zlého snu.'' Praha: Nakladatelství BB/art s.r.o., 2005. ISBN 80-7341-610-7''.'' * TEEPLE, Bliss John, (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>. * Svojtka & Co., (2011). ''Veľká obrazová encyklopédia zemepisu''. Bratislava: Modrý chodník, 2011. <nowiki>ISBN 978-80-8107-386-1</nowiki>. == Pozri aj == * [[Pol Pot]] * [[Červení Khméri|Červení Kméri]] * [[Kambodžsko-vietnamská vojna]] == Zdroj == * NOŽINA, Miroslav, (2007). ''Dějiny Kambodže''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-7106-897-6. * https://www.youtube.com/watch?v=pOpnqmZw1i4 sp60q198ireqpey5qoafdxxpxx16rbp 8205896 8205880 2026-04-29T18:50:24Z ~2026-20335-96 290941 8205896 wikitext text/x-wiki '''Kambodžská genocída''' bola sériou krvavých praktík v období rokov [[1975]] až [[1979]] zo strany marxisticky orientovaných [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] na území [[Kambodža|Kambodže]]. Išlo takisto o jeden z najbrutálnejších politických režimov v moderných dejinách. [[Červení Khméri|Vládny režim Červených Khmérov]] na čele s ich tajomníkom [[Pol Pot|Pol Potom]] znamenal v konečnom dôsledku vyprázdnenie miest pre násilné vysídlenie ľudí smerom na vidiek pre nútené práce na ryžových poliach. Navyše sa zaviedol systém nútených sobášov. Keď [[Červení Khméri]] začali vyvražďovať takisto vietnamskú národnostnú menšinu, podarilo sa vietnamskej armáde napokon vojensky zasiahnuť a zvrhnúť ich teroristický režim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spotify – Web Player | url = https://open.spotify.com/episode/5k88wIuhp3IOfCShjXa1di | vydavateľ = Spotify | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = sk}}</ref> [[Súbor:S-21 Skull Map.jpg|náhľad|„Lebková mapa Kambodže“ ako pamiatka genocídy. ]] == Cesta k moci červenej tyranie == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžská občianska vojna]]'' Začiatkom apríla roku [[1975]] sa začala generálna ofenzíva vietnamskej armády s cieľom dobyť mesto [[Saigon]] a celé južné územie pod komunistickú vládu. Napokon dňa [[2. apríl|2. apríla]] roku [[1975]] opustil proamerický politický prívrženec menom Lon Nol územie [[Vietnamská republika|Južného Vietnamu]] a spolu so svojou rodinou sa vybral na neformálnu návštevu do [[Indonézia|Indonézie]]. Vedelo sa, že on sám, sa už nikdy viac nevráti. Medzitým sa komunistickému politikovi [[Pol Pot|Pol Potovi]] podarilo v rámci občianskej vojny na území Kambodže vykonať záverečný vojenský útok na mesto [[Phnom Pénh]]. Ráno dňa [[17. apríl|17. apríla]] roku [[1975]] zavŕšili ozbrojenci Jednotky hnutia odporu konečný cieľ a to dobytie a obsadenie mesta [[Phnom Pénh]]. V čase desiatej hodiny dopoludnia odlietali z letiska poslední vládni predstavitelia starého pravicového režimu pod velením proamerického politika Lon Nola. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=228}}</ref> Obyvatelia mesta [[Phnom Pénh]] sa teda dočkali pádu politického režimu Lon Nola. S veľkým jasotom vyšli smerom do ulíc v domnienke, že ich čaká mier a úžasná budúcnosť. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1. české|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=318}}</ref> Nasledovalo však to najtemnejšie obdobie dejín [[Kambodža|Kambodže]]. <ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=240}}</ref> == Vláda červeného teroru == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Červení Khméri]]'' === Až príliš ortodoxné oblečenie === Ženy mali povinnosť si ostrihať vlasy nakrátko a chodiť nakrátko upnuté až po vlastný krk v uniformných maoistických rovnošatách. === Inteligencia ako nepriateľ === Ľudia, ktorí nosili okuliare a mali navyše svetlú pokožku, boli označovaní za kapitalistov. Práve z toho dôvodu boli podrobovaní tvrdej „prevýchove“ alebo bolestivo likvidovaní. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> [[Súbor:Skulls from the killing fields.jpg|náhľad|Lebky v pamätníku Choeung Ek v meste [[Phnom Pénh|Phnom Penh]]. ]] === Ničenie medziľudských vzťahov === V khmérskej spoločnosti pripravovali svadobné sobáše rodičia vlastných detí. Išlo o zväzok nielen jedného páru ale dokonca dvoch rodín. Červení Khméri však zakročili proti starým tradíciám dosť drasticky. „Slobodný výber druha“ bol vyslovene odsudzovaný. Keď bolo manželstvo naplnené, pár musel žiť opäť oddelene od seba. Nepovolený milostný vzťah sa trestal smrťou. Dospelí ľudia boli násilne vyberaní a donútení k sobášu. Deti manželských párov boli často odoberané z rúk vlastných biologických rodičov s cieľom navštíviť zhromaždenia politického školenia. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=378}}</ref> === Z budhizmu napokon ateizmus === Náboženstvo bolo zakázané. Cirkev sa rozpustila. Staré budhistické chrámy boli zrovnané so zemou. [[Súbor:TuolSlang3.jpg|náhľad|Vyobrazenie obetí v priestoroch Múzeu Tuol Sleng v meste Phnom Pénh. ]] === Pohŕdanie národnostnými menšinami === Krédom straníkov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] bolo „Jedna krajina, jeden národ“. Kruté zaobchádzanie [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa prejavilo takisto voči národnostným menšinám. Išlo predovšetkým o Čámov ako moslimských veriacich. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> [[Červení Khméri]] sa na Čámov pozerali cez prsty, keďže práve ich kráľovstvo Čampa v období [[15. storočie|15. storočia]] bolo pohltené silou Vietnamu. Osud tejto ríše uvádzala propaganda ako príklad toho, čo by sa stalo, ak by [[Kambodža]] vo svojom budovateľskom úsilí poľavila. Roku [[1975]] sa podarilo [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]] úspešne rozptýliť až 150 000 Čámov z východnej časti krajiny smerom do dedín na severe a severozápade.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=80-7341-610-7|strany=378; 379}}</ref> === Kultúra a média v deštrukcii === Navyše v niektorých častiach krajiny bolo doslova prísne zakázané buď sa smiať alebo spievať. Malo ísť o kultúrno-politický akt, podľa ktorého sa osvietenie nemohlo dosiahnuť bez utrpenia. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=380}}</ref> [[Súbor:TuolSlang2.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa ako spomienka na politických väzňov. ]] == „Krvavé pole“ a popravy == === Štvorročný poľnohospodársky plán === Obyvatelia miest sa museli stať jednoduchými roľníkmi. Cieľom bolo vypestovať ročne až 3 tony [[Ryža siata|ryže]] na [[hektár]]. Pre chladné správanie kompetentných bolo mnoho mŕtvych ľudí pre vyčerpanie a choroby. Išlo o „vražedné ryžové polia”. Roľníci museli pracovať ručne, teda bez technickej pomoci. Pracovalo sa až 7 dní v týždni po 12 hodinách. Deti mladšie než 14 rokov mali na starosti o čosi mali menej náročné práce. [[Ryža siata|Ryža]] sa však ako hlavný vývozný artikel posielala smerom na územie [[Čína|Číny]] výmenou za zbrane. Ľudia v [[Kambodža|Kambodži]] tak dôsledne umierali krutým hladom. <ref name=":1">https://web.science.upjs.sk/novotny/Asia/2021/studentske/cerveni_khmeri.pdf</ref> === Väzenie pre „nepohodlných“ === Centrom beštiálneho teroru [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa stala prísne strážená Väznica S-21, ktorá bola zriadená v priestoroch strednej školy v Tuol Sengu v južnej časti mesta [[Phnom Pénh]]. Roku [[1975]] skončilo vo väzbe iba 200 ľudí ako podozrivých pre nepriateľstvo voči štátu. Roku [[1977]] skončilo uväznených až 5 000 ľudí. Rovnaký počet sa prejavil taktiež o rok neskôr. Robotníci z tovární v [[Phnom Pénh|Phnom Pénhu]] síce o väzení v Tuol Sengu vedeli, netušili však, čo sa dialo za jeho bránami. Nazývali ho ako „miesto kam sa vchádza a zároveň nevychádza“.<ref name=":0" /> === Hrozivé tresty === Marxistické myšlienky začali napokon po ich praktizovaní prerastať v autogenocídu, teda masovú likvidáciu vlastného etnického obyvateľstva. Navyše Pol Pot sa zbavoval svojich ľudí a to presnejšie priateľov a vojakov z armády. Všetci ľudia, ktorých režim uznal za nevhodných alebo nebezpečných, boli poslaní do jedného z väzení (Tuol Sleng) na mučenie. Išlo buď o dusenie zaživa alebo elektrické šoky či dokonca vytrhávanie zubov. <ref name=":1" /> === Cheoung Ek ako „vražedné polia” === Ak sa stalo to, že obyčajní a nevinní ľudia, označení ako „nepriatelia režimu“ prežili výsluch proti ľudskosti, boli násilne odvlečení smerom do vyhladzovacieho tábora Cheoung Ek, kde boli zlikvidovaní. Ich telá boli následne hádzané do masových hrobov. <ref name=":1" /> == Konečná bodka za vládou tyranie == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžsko-vietnamská vojna]]'' === Menšia snaha pre „zlepšenie pomerov v krajine“ === Roku [[1978]] musel [[Pol Pot]] nerád uznať to, že práve systém vlády [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] prestal fungovať. Zistil, že 20 až 30 percent populácie [[Kambodža|Kambodže]] nemalo dostatok potravín. Navyše sa musel prizerať tomu, ako niektorí ľudia v určitých oblastiach dlho hladovali. Vláda tak rozhodla uvoľniť opraty moci pre zmiernenie drastických reforiem. Prestal platiť zákaz nosenia farebného oblečenia. Povolil sa sobáš medzi „novými“ ľuďmi a „starými usadlíkmi“. Nastala tak väčšia tolerancia, nech už bola miestne charakterizované akokoľvek. Študenti, ktorí sa vrátili z dlhoročnej cudziny a boli prevychovaní prácou na vidieku, boli zvezení do mesta [[Phnom Pénh]], kde im bolo oznámené to, že môžu pracovať na ministerstvách. V továrňach sa obnovili školenia a inštruktáže, čo práve [[Červení Khméri]] považovali za prežitok [[Buržoázia|buržoázie]]. Išlo však iba o zlomok polepšenia krutých vládcov. Práve tom istom roku rozpútal [[Pol Pot]] najkrvavejšiu čistku od momentu, počas ktorého získal politickú moc v krajine. Viac než 10 000 ľudí skonalo vo väzení pre obvinenia, že uchovávajú „vietnamské myslenie v khmérskom tele“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=440; 445}}</ref> === Definitívny pád === Dňa [[25. december|25. decembra]] roku [[1978]] na napokon začala vojenská invázia vietnamskej armády proti vláde [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=440 - 441}}</ref> Moc krvavého režimu Červených Khmérov napokon padla až po samotnej invázii vietnamskej armády, ktorá oslobodila krajinu spod útlaku až v januári roku [[1979]], keď došlo k vyhláseniu Kambodžskej ľudovej republiky. Po niekoľkých týždňoch, presnejšie dňa [[7. január|7. januára]] roku [[1979]] sa podarilo vietnamským vojakom uchopiť moc v meste [[Phnom Pénh]]. Týmto aktom definitívne skoncovali s vládou teroru.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=35}}</ref> [[Červení Khméri]] sa po vojenskom víťazstve vietnamských oddielov napokon stiahli na hranicu [[Kambodža|Kambodže]] a [[Thajsko|Thajska]]. Tam pokračovali v partizánskom boji proti novej vláde. Zaujímavosťou je fakt, ktorého pointa jasne naznačuje, že práve tí najtvrdší sympatizanti [[Červení Khméri|Červených Kmérov]] zložili zbrane a kapitulovali až v decembri roku [[1998]], teda osem mesiacov po skone [[Pol Pot|Pol Pota]] ako ich politického vodcu. V tom čase však už bola [[Kambodža]] bola opäť kráľovstvom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krvilačnosť Červených Kmérov | url = https://www.pohrebnictvo.sk/krvilacnost-cervenych-kmerov/ | vydavateľ = pohrebnictvo.sk | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = sk}}</ref> == Ohlas v Československu == Práve po páde politického režimu [[Pol Pot|Pol Pota]] v [[Kambodža|Kambodži]], vyhlásili československí diplomati jasné odsúdenie násilných činov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]]. Presadzovali myšlienku, že samotný [[Pol Pot]] „uvrhol [[Kambodža|Kambodžu]] a jej obyvateľov o desať rokov dozadu“. Zároveň vyhlásili to, že rozvrátil celú štruktúru života spoločnosti a zaviedol systém zdokonalenej „čínskej kultúrnej revolúcie“. Počet vyvraždených obyvateľov odhadovali medzi tromi až štyrmi miliónmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pražská studia prince Sihanomiho vztahy s Kambodžou zlepšily, pak přišel Pol Pot a genocida - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/historie-prazska-studia-prince-sihanomiho-vztahy-s-kambodzou-zlepsily-pak-prisel-pol-pot-a-genocida-40517877 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = cs}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9. * SHORT, Philip, (2005). ''Pol Pot - Dějiny zlého snu.'' Praha: Nakladatelství BB/art s.r.o., 2005. ISBN 80-7341-610-7''.'' * TEEPLE, Bliss John, (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>. * Svojtka & Co., (2011). ''Veľká obrazová encyklopédia zemepisu''. Bratislava: Modrý chodník, 2011. <nowiki>ISBN 978-80-8107-386-1</nowiki>. == Pozri aj == * [[Pol Pot]] * [[Červení Khméri]] * [[Kambodžsko-vietnamská vojna]] == Zdroj == * NOŽINA, Miroslav, (2007). ''Dějiny Kambodže''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-7106-897-6. [[Kategória:Dejiny Kambodže]] lse91500f2emlqxtesulfypt846d4mk 8205898 8205896 2026-04-29T19:06:49Z Fillos X. 212061 Riešenie záverečných sekcií a typografie. 8205898 wikitext text/x-wiki '''Kambodžská genocída''' bola sériou krvavých praktík v období rokov [[1975]] až [[1979]] zo strany marxisticky orientovaných [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] na území [[Kambodža|Kambodže]]. Išlo takisto o jeden z najbrutálnejších politických režimov v moderných dejinách. [[Červení Khméri|Vládny režim Červených Khmérov]] na čele s ich tajomníkom [[Pol Pot|Pol Potom]] znamenal v konečnom dôsledku vyprázdnenie miest pre násilné vysídlenie ľudí smerom na vidiek pre nútené práce na ryžových poliach. Navyše sa zaviedol systém nútených sobášov. Keď [[Červení Khméri]] začali vyvražďovať takisto vietnamskú národnostnú menšinu, podarilo sa vietnamskej armáde napokon vojensky zasiahnuť a zvrhnúť ich teroristický režim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spotify – Web Player | url = https://open.spotify.com/episode/5k88wIuhp3IOfCShjXa1di | vydavateľ = Spotify | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = sk}}</ref> [[Súbor:S-21 Skull Map.jpg|náhľad|„Lebková mapa Kambodže“ ako pamiatka genocídy.]] == Cesta k moci červenej tyranie == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžská občianska vojna]]'' Začiatkom apríla roku [[1975]] sa začala generálna ofenzíva vietnamskej armády s cieľom dobyť mesto [[Saigon]] a celé južné územie pod komunistickú vládu. Napokon dňa [[2. apríl|2. apríla]] roku [[1975]] opustil proamerický politický prívrženec menom Lon Nol územie [[Vietnamská republika|Južného Vietnamu]] a spolu so svojou rodinou sa vybral na neformálnu návštevu do [[Indonézia|Indonézie]]. Vedelo sa, že on sám, sa už nikdy viac nevráti. Medzitým sa komunistickému politikovi [[Pol Pot|Pol Potovi]] podarilo v rámci občianskej vojny na území Kambodže vykonať záverečný vojenský útok na mesto [[Phnom Pénh]]. Ráno dňa [[17. apríl|17. apríla]] roku [[1975]] zavŕšili ozbrojenci Jednotky hnutia odporu konečný cieľ a to dobytie a obsadenie mesta [[Phnom Pénh]]. V čase desiatej hodiny dopoludnia odlietali z letiska poslední vládni predstavitelia starého pravicového režimu pod velením proamerického politika Lon Nola.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=228}}</ref> Obyvatelia mesta [[Phnom Pénh]] sa teda dočkali pádu politického režimu Lon Nola. S veľkým jasotom vyšli smerom do ulíc v domnienke, že ich čaká mier a úžasná budúcnosť.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1. české|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=318}}</ref> Nasledovalo však to najtemnejšie obdobie dejín [[Kambodža|Kambodže]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=240}}</ref> == Vláda červeného teroru == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Červení Khméri]]'' === Až príliš ortodoxné oblečenie === Ženy mali povinnosť si ostrihať vlasy nakrátko a chodiť nakrátko upnuté až po vlastný krk v uniformných maoistických rovnošatách. === Inteligencia ako nepriateľ === Ľudia, ktorí nosili okuliare a mali navyše svetlú pokožku, boli označovaní za kapitalistov. Práve z toho dôvodu boli podrobovaní tvrdej „prevýchove“ alebo bolestivo likvidovaní.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> [[Súbor:Skulls from the killing fields.jpg|náhľad|Lebky v pamätníku Choeung Ek v meste [[Phnom Pénh|Phnom Penh]].]] === Ničenie medziľudských vzťahov === V khmérskej spoločnosti pripravovali svadobné sobáše rodičia vlastných detí. Išlo o zväzok nielen jedného páru ale dokonca dvoch rodín. Červení Khméri však zakročili proti starým tradíciám dosť drasticky. „Slobodný výber druha“ bol vyslovene odsudzovaný. Keď bolo manželstvo naplnené, pár musel žiť opäť oddelene od seba. Nepovolený milostný vzťah sa trestal smrťou. Dospelí ľudia boli násilne vyberaní a donútení k sobášu. Deti manželských párov boli často odoberané z rúk vlastných biologických rodičov s cieľom navštíviť zhromaždenia politického školenia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=378}}</ref> === Z budhizmu napokon ateizmus === Náboženstvo bolo zakázané. Cirkev sa rozpustila. Staré budhistické chrámy boli zrovnané so zemou. [[Súbor:TuolSlang3.jpg|náhľad|Vyobrazenie obetí v priestoroch Múzeu Tuol Sleng v meste Phnom Pénh.]] === Pohŕdanie národnostnými menšinami === Krédom straníkov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] bolo „Jedna krajina, jeden národ“. Kruté zaobchádzanie [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa prejavilo takisto voči národnostným menšinám. Išlo predovšetkým o Čámov ako moslimských veriacich.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> [[Červení Khméri]] sa na Čámov pozerali cez prsty, keďže práve ich kráľovstvo Čampa v období [[15. storočie|15. storočia]] bolo pohltené silou Vietnamu. Osud tejto ríše uvádzala propaganda ako príklad toho, čo by sa stalo, ak by [[Kambodža]] vo svojom budovateľskom úsilí poľavila. Roku [[1975]] sa podarilo [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]] úspešne rozptýliť až 150 000 Čámov z východnej časti krajiny smerom do dedín na severe a severozápade.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=80-7341-610-7|strany=378; 379}}</ref> === Kultúra a média v deštrukcii === Navyše v niektorých častiach krajiny bolo doslova prísne zakázané buď sa smiať alebo spievať. Malo ísť o kultúrno-politický akt, podľa ktorého sa osvietenie nemohlo dosiahnuť bez utrpenia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=380}}</ref> [[Súbor:TuolSlang2.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa ako spomienka na politických väzňov.]] == „Krvavé pole“ a popravy == === Štvorročný poľnohospodársky plán === Obyvatelia miest sa museli stať jednoduchými roľníkmi. Cieľom bolo vypestovať ročne až 3 tony [[Ryža siata|ryže]] na [[hektár]]. Pre chladné správanie kompetentných bolo mnoho mŕtvych ľudí pre vyčerpanie a choroby. Išlo o „vražedné ryžové polia”. Roľníci museli pracovať ručne, teda bez technickej pomoci. Pracovalo sa až 7 dní v týždni po 12 hodinách. Deti mladšie než 14 rokov mali na starosti o čosi mali menej náročné práce. [[Ryža siata|Ryža]] sa však ako hlavný vývozný artikel posielala smerom na územie [[Čína|Číny]] výmenou za zbrane. Ľudia v [[Kambodža|Kambodži]] tak dôsledne umierali krutým hladom.<ref name=":1">https://web.science.upjs.sk/novotny/Asia/2021/studentske/cerveni_khmeri.pdf</ref> === Väzenie pre „nepohodlných“ === Centrom beštiálneho teroru [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa stala prísne strážená Väznica S-21, ktorá bola zriadená v priestoroch strednej školy v Tuol Sengu v južnej časti mesta [[Phnom Pénh]]. Roku [[1975]] skončilo vo väzbe iba 200 ľudí ako podozrivých pre nepriateľstvo voči štátu. Roku [[1977]] skončilo uväznených až 5 000 ľudí. Rovnaký počet sa prejavil taktiež o rok neskôr. Robotníci z tovární v [[Phnom Pénh|Phnom Pénhu]] síce o väzení v Tuol Sengu vedeli, netušili však, čo sa dialo za jeho bránami. Nazývali ho ako „miesto kam sa vchádza a zároveň nevychádza“.<ref name=":0" /> === Hrozivé tresty === Marxistické myšlienky začali napokon po ich praktizovaní prerastať v autogenocídu, teda masovú likvidáciu vlastného etnického obyvateľstva. Navyše Pol Pot sa zbavoval svojich ľudí a to presnejšie priateľov a vojakov z armády. Všetci ľudia, ktorých režim uznal za nevhodných alebo nebezpečných, boli poslaní do jedného z väzení (Tuol Sleng) na mučenie. Išlo buď o dusenie zaživa alebo elektrické šoky či dokonca vytrhávanie zubov.<ref name=":1" /> === Cheoung Ek ako „vražedné polia” === Ak sa stalo to, že obyčajní a nevinní ľudia, označení ako „nepriatelia režimu“ prežili výsluch proti ľudskosti, boli násilne odvlečení smerom do vyhladzovacieho tábora Cheoung Ek, kde boli zlikvidovaní. Ich telá boli následne hádzané do masových hrobov.<ref name=":1" /> == Konečná bodka za vládou tyranie == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžsko-vietnamská vojna]]'' === Menšia snaha pre „zlepšenie pomerov v krajine“ === Roku [[1978]] musel [[Pol Pot]] nerád uznať to, že práve systém vlády [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] prestal fungovať. Zistil, že 20 až 30 percent populácie [[Kambodža|Kambodže]] nemalo dostatok potravín. Navyše sa musel prizerať tomu, ako niektorí ľudia v určitých oblastiach dlho hladovali. Vláda tak rozhodla uvoľniť opraty moci pre zmiernenie drastických reforiem. Prestal platiť zákaz nosenia farebného oblečenia. Povolil sa sobáš medzi „novými“ ľuďmi a „starými usadlíkmi“. Nastala tak väčšia tolerancia, nech už bola miestne charakterizované akokoľvek. Študenti, ktorí sa vrátili z dlhoročnej cudziny a boli prevychovaní prácou na vidieku, boli zvezení do mesta [[Phnom Pénh]], kde im bolo oznámené to, že môžu pracovať na ministerstvách. V továrňach sa obnovili školenia a inštruktáže, čo práve [[Červení Khméri]] považovali za prežitok [[Buržoázia|buržoázie]]. Išlo však iba o zlomok polepšenia krutých vládcov. Práve tom istom roku rozpútal [[Pol Pot]] najkrvavejšiu čistku od momentu, počas ktorého získal politickú moc v krajine. Viac než 10 000 ľudí skonalo vo väzení pre obvinenia, že uchovávajú „vietnamské myslenie v khmérskom tele“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=440; 445}}</ref> === Definitívny pád === Dňa [[25. december|25. decembra]] roku [[1978]] na napokon začala vojenská invázia vietnamskej armády proti vláde [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=440 - 441}}</ref> Moc krvavého režimu Červených Khmérov napokon padla až po samotnej invázii vietnamskej armády, ktorá oslobodila krajinu spod útlaku až v januári roku [[1979]], keď došlo k vyhláseniu Kambodžskej ľudovej republiky. Po niekoľkých týždňoch, presnejšie dňa [[7. január|7. januára]] roku [[1979]] sa podarilo vietnamským vojakom uchopiť moc v meste [[Phnom Pénh]]. Týmto aktom definitívne skoncovali s vládou teroru.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=35}}</ref> [[Červení Khméri]] sa po vojenskom víťazstve vietnamských oddielov napokon stiahli na hranicu [[Kambodža|Kambodže]] a [[Thajsko|Thajska]]. Tam pokračovali v partizánskom boji proti novej vláde. Zaujímavosťou je fakt, ktorého pointa jasne naznačuje, že práve tí najtvrdší sympatizanti [[Červení Khméri|Červených Kmérov]] zložili zbrane a kapitulovali až v decembri roku [[1998]], teda osem mesiacov po skone [[Pol Pot|Pol Pota]] ako ich politického vodcu. V tom čase však už bola [[Kambodža]] bola opäť kráľovstvom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krvilačnosť Červených Kmérov | url = https://www.pohrebnictvo.sk/krvilacnost-cervenych-kmerov/ | vydavateľ = pohrebnictvo.sk | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = sk}}</ref> == Ohlas v Československu == Práve po páde politického režimu [[Pol Pot|Pol Pota]] v [[Kambodža|Kambodži]], vyhlásili československí diplomati jasné odsúdenie násilných činov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]]. Presadzovali myšlienku, že samotný [[Pol Pot]] „uvrhol [[Kambodža|Kambodžu]] a jej obyvateľov o desať rokov dozadu“. Zároveň vyhlásili to, že rozvrátil celú štruktúru života spoločnosti a zaviedol systém zdokonalenej „čínskej kultúrnej revolúcie“. Počet vyvraždených obyvateľov odhadovali medzi tromi až štyrmi miliónmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pražská studia prince Sihanomiho vztahy s Kambodžou zlepšily, pak přišel Pol Pot a genocida - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/historie-prazska-studia-prince-sihanomiho-vztahy-s-kambodzou-zlepsily-pak-prisel-pol-pot-a-genocida-40517877 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = cs}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9. * SHORT, Philip, (2005). ''Pol Pot - Dějiny zlého snu.'' Praha: Nakladatelství BB/art s.r.o., 2005. ISBN 80-7341-610-7''.'' * TEEPLE, Bliss John, (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>. * Svojtka & Co., (2011). ''Veľká obrazová encyklopédia zemepisu''. Bratislava: Modrý chodník, 2011. <nowiki>ISBN 978-80-8107-386-1</nowiki>. == Pozri aj == * [[Pol Pot]] * [[Červení Khméri]] * [[Kambodžsko-vietnamská vojna]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * NOŽINA, Miroslav, (2007). ''Dějiny Kambodže''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-7106-897-6. [[Kategória:Dejiny Kambodže]] 5msqpr2a5i54yi34fiucq973ahlaope 8205906 8205898 2026-04-29T19:27:00Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Genocídy]] pomocou použitia HotCat 8205906 wikitext text/x-wiki '''Kambodžská genocída''' bola sériou krvavých praktík v období rokov [[1975]] až [[1979]] zo strany marxisticky orientovaných [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] na území [[Kambodža|Kambodže]]. Išlo takisto o jeden z najbrutálnejších politických režimov v moderných dejinách. [[Červení Khméri|Vládny režim Červených Khmérov]] na čele s ich tajomníkom [[Pol Pot|Pol Potom]] znamenal v konečnom dôsledku vyprázdnenie miest pre násilné vysídlenie ľudí smerom na vidiek pre nútené práce na ryžových poliach. Navyše sa zaviedol systém nútených sobášov. Keď [[Červení Khméri]] začali vyvražďovať takisto vietnamskú národnostnú menšinu, podarilo sa vietnamskej armáde napokon vojensky zasiahnuť a zvrhnúť ich teroristický režim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spotify – Web Player | url = https://open.spotify.com/episode/5k88wIuhp3IOfCShjXa1di | vydavateľ = Spotify | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = sk}}</ref> [[Súbor:S-21 Skull Map.jpg|náhľad|„Lebková mapa Kambodže“ ako pamiatka genocídy.]] == Cesta k moci červenej tyranie == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžská občianska vojna]]'' Začiatkom apríla roku [[1975]] sa začala generálna ofenzíva vietnamskej armády s cieľom dobyť mesto [[Saigon]] a celé južné územie pod komunistickú vládu. Napokon dňa [[2. apríl|2. apríla]] roku [[1975]] opustil proamerický politický prívrženec menom Lon Nol územie [[Vietnamská republika|Južného Vietnamu]] a spolu so svojou rodinou sa vybral na neformálnu návštevu do [[Indonézia|Indonézie]]. Vedelo sa, že on sám, sa už nikdy viac nevráti. Medzitým sa komunistickému politikovi [[Pol Pot|Pol Potovi]] podarilo v rámci občianskej vojny na území Kambodže vykonať záverečný vojenský útok na mesto [[Phnom Pénh]]. Ráno dňa [[17. apríl|17. apríla]] roku [[1975]] zavŕšili ozbrojenci Jednotky hnutia odporu konečný cieľ a to dobytie a obsadenie mesta [[Phnom Pénh]]. V čase desiatej hodiny dopoludnia odlietali z letiska poslední vládni predstavitelia starého pravicového režimu pod velením proamerického politika Lon Nola.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=228}}</ref> Obyvatelia mesta [[Phnom Pénh]] sa teda dočkali pádu politického režimu Lon Nola. S veľkým jasotom vyšli smerom do ulíc v domnienke, že ich čaká mier a úžasná budúcnosť.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1. české|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=318}}</ref> Nasledovalo však to najtemnejšie obdobie dejín [[Kambodža|Kambodže]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=240}}</ref> == Vláda červeného teroru == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Červení Khméri]]'' === Až príliš ortodoxné oblečenie === Ženy mali povinnosť si ostrihať vlasy nakrátko a chodiť nakrátko upnuté až po vlastný krk v uniformných maoistických rovnošatách. === Inteligencia ako nepriateľ === Ľudia, ktorí nosili okuliare a mali navyše svetlú pokožku, boli označovaní za kapitalistov. Práve z toho dôvodu boli podrobovaní tvrdej „prevýchove“ alebo bolestivo likvidovaní.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> [[Súbor:Skulls from the killing fields.jpg|náhľad|Lebky v pamätníku Choeung Ek v meste [[Phnom Pénh|Phnom Penh]].]] === Ničenie medziľudských vzťahov === V khmérskej spoločnosti pripravovali svadobné sobáše rodičia vlastných detí. Išlo o zväzok nielen jedného páru ale dokonca dvoch rodín. Červení Khméri však zakročili proti starým tradíciám dosť drasticky. „Slobodný výber druha“ bol vyslovene odsudzovaný. Keď bolo manželstvo naplnené, pár musel žiť opäť oddelene od seba. Nepovolený milostný vzťah sa trestal smrťou. Dospelí ľudia boli násilne vyberaní a donútení k sobášu. Deti manželských párov boli často odoberané z rúk vlastných biologických rodičov s cieľom navštíviť zhromaždenia politického školenia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=378}}</ref> === Z budhizmu napokon ateizmus === Náboženstvo bolo zakázané. Cirkev sa rozpustila. Staré budhistické chrámy boli zrovnané so zemou. [[Súbor:TuolSlang3.jpg|náhľad|Vyobrazenie obetí v priestoroch Múzeu Tuol Sleng v meste Phnom Pénh.]] === Pohŕdanie národnostnými menšinami === Krédom straníkov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] bolo „Jedna krajina, jeden národ“. Kruté zaobchádzanie [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa prejavilo takisto voči národnostným menšinám. Išlo predovšetkým o Čámov ako moslimských veriacich.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> [[Červení Khméri]] sa na Čámov pozerali cez prsty, keďže práve ich kráľovstvo Čampa v období [[15. storočie|15. storočia]] bolo pohltené silou Vietnamu. Osud tejto ríše uvádzala propaganda ako príklad toho, čo by sa stalo, ak by [[Kambodža]] vo svojom budovateľskom úsilí poľavila. Roku [[1975]] sa podarilo [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]] úspešne rozptýliť až 150 000 Čámov z východnej časti krajiny smerom do dedín na severe a severozápade.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=80-7341-610-7|strany=378; 379}}</ref> === Kultúra a média v deštrukcii === Navyše v niektorých častiach krajiny bolo doslova prísne zakázané buď sa smiať alebo spievať. Malo ísť o kultúrno-politický akt, podľa ktorého sa osvietenie nemohlo dosiahnuť bez utrpenia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=380}}</ref> [[Súbor:TuolSlang2.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa ako spomienka na politických väzňov.]] == „Krvavé pole“ a popravy == === Štvorročný poľnohospodársky plán === Obyvatelia miest sa museli stať jednoduchými roľníkmi. Cieľom bolo vypestovať ročne až 3 tony [[Ryža siata|ryže]] na [[hektár]]. Pre chladné správanie kompetentných bolo mnoho mŕtvych ľudí pre vyčerpanie a choroby. Išlo o „vražedné ryžové polia”. Roľníci museli pracovať ručne, teda bez technickej pomoci. Pracovalo sa až 7 dní v týždni po 12 hodinách. Deti mladšie než 14 rokov mali na starosti o čosi mali menej náročné práce. [[Ryža siata|Ryža]] sa však ako hlavný vývozný artikel posielala smerom na územie [[Čína|Číny]] výmenou za zbrane. Ľudia v [[Kambodža|Kambodži]] tak dôsledne umierali krutým hladom.<ref name=":1">https://web.science.upjs.sk/novotny/Asia/2021/studentske/cerveni_khmeri.pdf</ref> === Väzenie pre „nepohodlných“ === Centrom beštiálneho teroru [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa stala prísne strážená Väznica S-21, ktorá bola zriadená v priestoroch strednej školy v Tuol Sengu v južnej časti mesta [[Phnom Pénh]]. Roku [[1975]] skončilo vo väzbe iba 200 ľudí ako podozrivých pre nepriateľstvo voči štátu. Roku [[1977]] skončilo uväznených až 5 000 ľudí. Rovnaký počet sa prejavil taktiež o rok neskôr. Robotníci z tovární v [[Phnom Pénh|Phnom Pénhu]] síce o väzení v Tuol Sengu vedeli, netušili však, čo sa dialo za jeho bránami. Nazývali ho ako „miesto kam sa vchádza a zároveň nevychádza“.<ref name=":0" /> === Hrozivé tresty === Marxistické myšlienky začali napokon po ich praktizovaní prerastať v autogenocídu, teda masovú likvidáciu vlastného etnického obyvateľstva. Navyše Pol Pot sa zbavoval svojich ľudí a to presnejšie priateľov a vojakov z armády. Všetci ľudia, ktorých režim uznal za nevhodných alebo nebezpečných, boli poslaní do jedného z väzení (Tuol Sleng) na mučenie. Išlo buď o dusenie zaživa alebo elektrické šoky či dokonca vytrhávanie zubov.<ref name=":1" /> === Cheoung Ek ako „vražedné polia” === Ak sa stalo to, že obyčajní a nevinní ľudia, označení ako „nepriatelia režimu“ prežili výsluch proti ľudskosti, boli násilne odvlečení smerom do vyhladzovacieho tábora Cheoung Ek, kde boli zlikvidovaní. Ich telá boli následne hádzané do masových hrobov.<ref name=":1" /> == Konečná bodka za vládou tyranie == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžsko-vietnamská vojna]]'' === Menšia snaha pre „zlepšenie pomerov v krajine“ === Roku [[1978]] musel [[Pol Pot]] nerád uznať to, že práve systém vlády [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] prestal fungovať. Zistil, že 20 až 30 percent populácie [[Kambodža|Kambodže]] nemalo dostatok potravín. Navyše sa musel prizerať tomu, ako niektorí ľudia v určitých oblastiach dlho hladovali. Vláda tak rozhodla uvoľniť opraty moci pre zmiernenie drastických reforiem. Prestal platiť zákaz nosenia farebného oblečenia. Povolil sa sobáš medzi „novými“ ľuďmi a „starými usadlíkmi“. Nastala tak väčšia tolerancia, nech už bola miestne charakterizované akokoľvek. Študenti, ktorí sa vrátili z dlhoročnej cudziny a boli prevychovaní prácou na vidieku, boli zvezení do mesta [[Phnom Pénh]], kde im bolo oznámené to, že môžu pracovať na ministerstvách. V továrňach sa obnovili školenia a inštruktáže, čo práve [[Červení Khméri]] považovali za prežitok [[Buržoázia|buržoázie]]. Išlo však iba o zlomok polepšenia krutých vládcov. Práve tom istom roku rozpútal [[Pol Pot]] najkrvavejšiu čistku od momentu, počas ktorého získal politickú moc v krajine. Viac než 10 000 ľudí skonalo vo väzení pre obvinenia, že uchovávajú „vietnamské myslenie v khmérskom tele“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=440; 445}}</ref> === Definitívny pád === Dňa [[25. december|25. decembra]] roku [[1978]] na napokon začala vojenská invázia vietnamskej armády proti vláde [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=440 - 441}}</ref> Moc krvavého režimu Červených Khmérov napokon padla až po samotnej invázii vietnamskej armády, ktorá oslobodila krajinu spod útlaku až v januári roku [[1979]], keď došlo k vyhláseniu Kambodžskej ľudovej republiky. Po niekoľkých týždňoch, presnejšie dňa [[7. január|7. januára]] roku [[1979]] sa podarilo vietnamským vojakom uchopiť moc v meste [[Phnom Pénh]]. Týmto aktom definitívne skoncovali s vládou teroru.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=35}}</ref> [[Červení Khméri]] sa po vojenskom víťazstve vietnamských oddielov napokon stiahli na hranicu [[Kambodža|Kambodže]] a [[Thajsko|Thajska]]. Tam pokračovali v partizánskom boji proti novej vláde. Zaujímavosťou je fakt, ktorého pointa jasne naznačuje, že práve tí najtvrdší sympatizanti [[Červení Khméri|Červených Kmérov]] zložili zbrane a kapitulovali až v decembri roku [[1998]], teda osem mesiacov po skone [[Pol Pot|Pol Pota]] ako ich politického vodcu. V tom čase však už bola [[Kambodža]] bola opäť kráľovstvom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krvilačnosť Červených Kmérov | url = https://www.pohrebnictvo.sk/krvilacnost-cervenych-kmerov/ | vydavateľ = pohrebnictvo.sk | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = sk}}</ref> == Ohlas v Československu == Práve po páde politického režimu [[Pol Pot|Pol Pota]] v [[Kambodža|Kambodži]], vyhlásili československí diplomati jasné odsúdenie násilných činov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]]. Presadzovali myšlienku, že samotný [[Pol Pot]] „uvrhol [[Kambodža|Kambodžu]] a jej obyvateľov o desať rokov dozadu“. Zároveň vyhlásili to, že rozvrátil celú štruktúru života spoločnosti a zaviedol systém zdokonalenej „čínskej kultúrnej revolúcie“. Počet vyvraždených obyvateľov odhadovali medzi tromi až štyrmi miliónmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pražská studia prince Sihanomiho vztahy s Kambodžou zlepšily, pak přišel Pol Pot a genocida - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/historie-prazska-studia-prince-sihanomiho-vztahy-s-kambodzou-zlepsily-pak-prisel-pol-pot-a-genocida-40517877 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = cs}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9. * SHORT, Philip, (2005). ''Pol Pot - Dějiny zlého snu.'' Praha: Nakladatelství BB/art s.r.o., 2005. ISBN 80-7341-610-7''.'' * TEEPLE, Bliss John, (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>. * Svojtka & Co., (2011). ''Veľká obrazová encyklopédia zemepisu''. Bratislava: Modrý chodník, 2011. <nowiki>ISBN 978-80-8107-386-1</nowiki>. == Pozri aj == * [[Pol Pot]] * [[Červení Khméri]] * [[Kambodžsko-vietnamská vojna]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * NOŽINA, Miroslav, (2007). ''Dějiny Kambodže''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-7106-897-6. [[Kategória:Dejiny Kambodže]] [[Kategória:Genocídy]] hosca4d75cfx5rsaww53mnu0htz2wjs Kategória:Turecké vojenské lietadlá 14 749452 8205883 2026-04-29T18:22:30Z ~2026-20335-96 290941 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Turecké lietadlá]] [[Kategória:Vojenské lietadlá]]“ 8205883 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Turecké lietadlá]] [[Kategória:Vojenské lietadlá]] g812clk3eyjd0gc7sh3n9iz79gm6x09 Kategória:Turecké lietadlá 14 749453 8205885 2026-04-29T18:23:43Z ~2026-20335-96 290941 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Lietadlá podľa štátu]] [[Kategória:Veda a technika v Turecku]]“ 8205885 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Lietadlá podľa štátu]] [[Kategória:Veda a technika v Turecku]] 21m2u523lhdktqihrwg58ys8ehucen3 Fosfoserín 0 749454 8205931 2026-04-29T20:24:23Z KormiSK 91359 vytvorenie stranky prekladom 8205931 wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemická zlúčenina | Názov = Fosfoserín | Obrázok = L-Phosphoserine.svg | Obrázok2 = Phosphoserine-3D-balls.png | Vzorec = {{chem|C|3|H|8|NO|6|P}} | Systematický názov = kyselina (''S'')-2-amino-3-(fosfónooxy)propánová | Synonymá = <small>L</small>-''O''-fosfoserín | Molárna hmotnosť = 185,073 g/mol | CAS = 407-41-0 | PubChem = 106 | ChemSpider = 62074 | SMILES = O=P(O)(O)OC[C@@H](C(=O)O)N }} '''Fosfoserín''' alebo '''''O''-fosfoserín''' je ester [[Serín|serínu]] a [[Kyselina fosforečná|kyseliny fosforečnej]]. Fosfoserín je súčasťou mnohých bielkovín a vzniká [[Post-translačná modifikácia|post-translačnými modifikáciami]].<ref>{{Cite journal|title=Global, In Vivo, and Site-Specific Phosphorylation Dynamics in Signaling Networks|journal=Cell|date=2006-03-11|pmid=17081983|pages=635–648|volume=127|issue=3|doi=10.1016/j.cell.2006.09.026|first1=Jesper V.|last1=Olsen|first2=Blagoy|last2=Blagoev|first3=Florian|last3=Gnad|first4=Boris|last4=Macek|first5=Chanchal|last5=Kumar|first6=Peter|last6=Mortensen|first7=Matthias|last7=Mann|s2cid=7827573|doi-access=free}}</ref> [[Fosforylácia|Fosforyláciu]] [[Alkohol (hydroxyderivát)|alkoholovej]] [[Funkčná skupina|funkčnej skupiny]] serínu, ktorou fosfoserín vzniká, katalyzujú rôzne druhy [[Kináza|kináz]].<ref>{{Cite journal|title=The phosphorylation of proteins: a major mechanism for biological regulation|journal=Biochemical Society Transactions|date=1985-10-01|pmid=2998902|pages=813–820|volume=13|issue=5|doi=10.1042/bst0130813|first=Edwin G.|last=Krebs}}</ref><ref>{{Cite journal|title=The Protein Kinase Complement of the Human Genome|journal=Science|date=2002-12-06|pmid=12471243|pages=1912–1934|volume=298|issue=5600|doi=10.1126/science.1075762|first1=G.|last1=Manning|first2=D. B.|last2=Whyte|first3=R.|last3=Martinez|first4=T.|last4=Hunter|first5=S.|last5=Sudarsanam|bibcode=2002Sci...298.1912M|s2cid=26554314}}</ref> Využitím metód [[Rozšírený genetický kód|rozšíreného genetického kódu]] možno fosfoserín zabudovať do bielkovín priamo počas [[Translácia (genetika)|translácie]].<ref>{{Cite journal|title=Expanding the Genetic Code of Escherichia coli with Phosphoserine|journal=Science|date=2011-08-26|pmid=21868676|pages=1151–1154|volume=333|issue=6046|doi=10.1126/science.1207203|first1=Hee-Sung|last1=Park|first2=Michael J.|last2=Hohn|first3=Takuya|last3=Umehara|first4=Li-Tao|last4=Guo|first5=Edith M.|last5=Osborne|first6=Jack|last6=Benner|first7=Christopher J.|last7=Noren|first8=Jesse|last8=Rinehart|first9=Dieter|last9=Söll|pmc=5547737|bibcode=2011Sci...333.1151P}}</ref><ref>{{Cite journal|title=Efficient genetic encoding of phosphoserine and its nonhydrolyzable analog|journal=Nature Chemical Biology|date=2015-01-01|volume=11|issue=7|pages=496–503|doi=10.1038/nchembio.1823|pmid=26030730|first1=Daniel T|last1=Rogerson|first2=Amit|last2=Sachdeva|first3=Kaihang|last3=Wang|first4=Tamanna|last4=Haq|first5=Agne|last5=Kazlauskaite|first6=Susan M|last6=Hancock|first7=Nicolas|last7=Huguenin-Dezot|first8=Miratul M K|last8=Muqit|first9=Andrew M|last9=Fry|pmc=4830402}}</ref><ref>{{Cite journal|title=Robust production of recombinant phosphoproteins using cell-free protein synthesis|journal=Nature Communications|date=2015-09-09|pmc=4566161|pmid=26350765|volume=6|pages=8168|doi=10.1038/ncomms9168|first1=Javin P.|last1=Oza|first2=Hans R.|last2=Aerni|first3=Natasha L.|last3=Pirman|first4=Karl W.|last4=Barber|first5=Charlotte M.|last5=ter Haar|first6=Svetlana|last6=Rogulina|first7=Matthew B.|last7=Amrofell|first8=Farren J.|last8=Isaacs|first9=Jesse|last9=Rinehart|bibcode=2015NatCo...6.8168O}}</ref> Fosfoserín je normálnym [[Metabolit|metabolitom]] v ľudských tekutinách.<ref>{{cite journal|pmid=7693088|title=Analysis of free and bound O-phosphoamino acids in urine by gas chromatography with flame photometric detection|journal=Biomedical Chromatography|volume=7|issue=4|pages=184–8|year=1993|last1=Kataoka|first1=H|last2=Nakai|first2=K|last3=Katagiri|first3=Y|last4=Makita|first4=M|doi=10.1002/bmc.1130070403}}</ref> Fosfoserín má tri možné koordinačné miesta ([[karboxylová skupina]], [[Amín|amínová skupina]] a fosfátová skupina). Určenie spôsobu [[Koordinačná zlúčenina|koordinácie]] fosforylovaných [[Ligand (koordinačná chémia)|ligandov]] s iónmi kovov je prvým krokom k vysvetleniu funkcie fosfoserínu v bioanorganických procesoch.<ref>{{Cite journal|title=Coordination mode in the binary systems of copper(II)/O-phospho-L-serine|journal=Journal of Coordination Chemistry|date=2009-03-10|pages=710–720|volume=62|issue=5|doi=10.1080/00958970802317855|first1=Renata|last1=Jastrzab|first2=Lechoslaw|last2=Lomozik|s2cid=95207026}}</ref><ref>{{Cite journal|title=Phosphoserine and specific types of its coordination in copper(II) and adenosine nucleotides systems – Potentiometric and spectroscopic studies|journal=Journal of Inorganic Biochemistry|date=2009-05-01|pages=766–773|volume=103|issue=5|doi=10.1016/j.jinorgbio.2009.01.012|pmid=19230980|first=Renata|last=Jastrzab}}</ref> == Skratka == [[Medzinárodná únia pre biochémiu a molekulárnu biológiu]] (IUBMB) neurčila oficiálnu skratku pre fosfoserín a v literatúre sa používajú skratky '''pSer''',<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=Customized synthesis of phosphoprotein bearing phosphoserine or its nonhydrolyzable analog|url=https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC9719085/|periodikum=Synthetic and Systems Biotechnology|dátum=2023-03|dátum prístupu=2026-04-29|ročník=8|číslo=1|strany=69–78|issn=2405-805X|doi=10.1016/j.synbio.2022.11.004|poznámky=PMID: 36514487 PMCID: PMC9719085|meno=Dong|priezvisko=Liu|meno2=Yingying|priezvisko2=Liu|meno3=Hua-Zhen|priezvisko3=Duan}}</ref> '''O-pSer''',<ref name=":0" /> '''PSer''',<ref>{{Citácia periodika|titul=Structural Analysis of Phosphoserine Aminotransferase (Isoform 1) From Arabidopsis thaliana- the Enzyme Involved in the Phosphorylated Pathway of Serine Biosynthesis|url=https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6043687/|periodikum=Frontiers in Plant Science|dátum=2018|dátum prístupu=2026-04-29|ročník=9|strany=876|issn=1664-462X|doi=10.3389/fpls.2018.00876|poznámky=PMID: 30034403 PMCID: PMC6043687|meno=Bartosz|priezvisko=Sekula|meno2=Milosz|priezvisko2=Ruszkowski|meno3=Zbigniew|priezvisko3=Dauter}}</ref> '''p-Ser,'''<ref name=":1">{{Citácia periodika|titul=Generation and characterization of functional phosphoserine-incorporated neuronal nitric oxide synthase holoenzyme|url=https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6384131/|periodikum=Journal of biological inorganic chemistry: JBIC: a publication of the Society of Biological Inorganic Chemistry|dátum=2019-02|dátum prístupu=2026-04-29|ročník=24|číslo=1|strany=1–9|issn=1432-1327|doi=10.1007/s00775-018-1621-1|poznámky=PMID: 30315355 PMCID: PMC6384131|meno=Huayu|priezvisko=Zheng|meno2=Jingxuan|priezvisko2=He|meno3=Jinghui|priezvisko3=Li}}</ref> '''Sep<ref name=":1" />''' alebo '''J'''.{{Bez citácie}} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Phosphoserine|1351733625}} 7zd1ur4695myfp7fwlje0ch6hl1lzj5 8205932 8205931 2026-04-29T20:25:27Z KormiSK 91359 +[[Kategória:Neproteínogénne aminokyseliny]]; +[[Kategória:Organofosfáty]] pomocou použitia HotCat 8205932 wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemická zlúčenina | Názov = Fosfoserín | Obrázok = L-Phosphoserine.svg | Obrázok2 = Phosphoserine-3D-balls.png | Vzorec = {{chem|C|3|H|8|NO|6|P}} | Systematický názov = kyselina (''S'')-2-amino-3-(fosfónooxy)propánová | Synonymá = <small>L</small>-''O''-fosfoserín | Molárna hmotnosť = 185,073 g/mol | CAS = 407-41-0 | PubChem = 106 | ChemSpider = 62074 | SMILES = O=P(O)(O)OC[C@@H](C(=O)O)N }} '''Fosfoserín''' alebo '''''O''-fosfoserín''' je ester [[Serín|serínu]] a [[Kyselina fosforečná|kyseliny fosforečnej]]. Fosfoserín je súčasťou mnohých bielkovín a vzniká [[Post-translačná modifikácia|post-translačnými modifikáciami]].<ref>{{Cite journal|title=Global, In Vivo, and Site-Specific Phosphorylation Dynamics in Signaling Networks|journal=Cell|date=2006-03-11|pmid=17081983|pages=635–648|volume=127|issue=3|doi=10.1016/j.cell.2006.09.026|first1=Jesper V.|last1=Olsen|first2=Blagoy|last2=Blagoev|first3=Florian|last3=Gnad|first4=Boris|last4=Macek|first5=Chanchal|last5=Kumar|first6=Peter|last6=Mortensen|first7=Matthias|last7=Mann|s2cid=7827573|doi-access=free}}</ref> [[Fosforylácia|Fosforyláciu]] [[Alkohol (hydroxyderivát)|alkoholovej]] [[Funkčná skupina|funkčnej skupiny]] serínu, ktorou fosfoserín vzniká, katalyzujú rôzne druhy [[Kináza|kináz]].<ref>{{Cite journal|title=The phosphorylation of proteins: a major mechanism for biological regulation|journal=Biochemical Society Transactions|date=1985-10-01|pmid=2998902|pages=813–820|volume=13|issue=5|doi=10.1042/bst0130813|first=Edwin G.|last=Krebs}}</ref><ref>{{Cite journal|title=The Protein Kinase Complement of the Human Genome|journal=Science|date=2002-12-06|pmid=12471243|pages=1912–1934|volume=298|issue=5600|doi=10.1126/science.1075762|first1=G.|last1=Manning|first2=D. B.|last2=Whyte|first3=R.|last3=Martinez|first4=T.|last4=Hunter|first5=S.|last5=Sudarsanam|bibcode=2002Sci...298.1912M|s2cid=26554314}}</ref> Využitím metód [[Rozšírený genetický kód|rozšíreného genetického kódu]] možno fosfoserín zabudovať do bielkovín priamo počas [[Translácia (genetika)|translácie]].<ref>{{Cite journal|title=Expanding the Genetic Code of Escherichia coli with Phosphoserine|journal=Science|date=2011-08-26|pmid=21868676|pages=1151–1154|volume=333|issue=6046|doi=10.1126/science.1207203|first1=Hee-Sung|last1=Park|first2=Michael J.|last2=Hohn|first3=Takuya|last3=Umehara|first4=Li-Tao|last4=Guo|first5=Edith M.|last5=Osborne|first6=Jack|last6=Benner|first7=Christopher J.|last7=Noren|first8=Jesse|last8=Rinehart|first9=Dieter|last9=Söll|pmc=5547737|bibcode=2011Sci...333.1151P}}</ref><ref>{{Cite journal|title=Efficient genetic encoding of phosphoserine and its nonhydrolyzable analog|journal=Nature Chemical Biology|date=2015-01-01|volume=11|issue=7|pages=496–503|doi=10.1038/nchembio.1823|pmid=26030730|first1=Daniel T|last1=Rogerson|first2=Amit|last2=Sachdeva|first3=Kaihang|last3=Wang|first4=Tamanna|last4=Haq|first5=Agne|last5=Kazlauskaite|first6=Susan M|last6=Hancock|first7=Nicolas|last7=Huguenin-Dezot|first8=Miratul M K|last8=Muqit|first9=Andrew M|last9=Fry|pmc=4830402}}</ref><ref>{{Cite journal|title=Robust production of recombinant phosphoproteins using cell-free protein synthesis|journal=Nature Communications|date=2015-09-09|pmc=4566161|pmid=26350765|volume=6|pages=8168|doi=10.1038/ncomms9168|first1=Javin P.|last1=Oza|first2=Hans R.|last2=Aerni|first3=Natasha L.|last3=Pirman|first4=Karl W.|last4=Barber|first5=Charlotte M.|last5=ter Haar|first6=Svetlana|last6=Rogulina|first7=Matthew B.|last7=Amrofell|first8=Farren J.|last8=Isaacs|first9=Jesse|last9=Rinehart|bibcode=2015NatCo...6.8168O}}</ref> Fosfoserín je normálnym [[Metabolit|metabolitom]] v ľudských tekutinách.<ref>{{cite journal|pmid=7693088|title=Analysis of free and bound O-phosphoamino acids in urine by gas chromatography with flame photometric detection|journal=Biomedical Chromatography|volume=7|issue=4|pages=184–8|year=1993|last1=Kataoka|first1=H|last2=Nakai|first2=K|last3=Katagiri|first3=Y|last4=Makita|first4=M|doi=10.1002/bmc.1130070403}}</ref> Fosfoserín má tri možné koordinačné miesta ([[karboxylová skupina]], [[Amín|amínová skupina]] a fosfátová skupina). Určenie spôsobu [[Koordinačná zlúčenina|koordinácie]] fosforylovaných [[Ligand (koordinačná chémia)|ligandov]] s iónmi kovov je prvým krokom k vysvetleniu funkcie fosfoserínu v bioanorganických procesoch.<ref>{{Cite journal|title=Coordination mode in the binary systems of copper(II)/O-phospho-L-serine|journal=Journal of Coordination Chemistry|date=2009-03-10|pages=710–720|volume=62|issue=5|doi=10.1080/00958970802317855|first1=Renata|last1=Jastrzab|first2=Lechoslaw|last2=Lomozik|s2cid=95207026}}</ref><ref>{{Cite journal|title=Phosphoserine and specific types of its coordination in copper(II) and adenosine nucleotides systems – Potentiometric and spectroscopic studies|journal=Journal of Inorganic Biochemistry|date=2009-05-01|pages=766–773|volume=103|issue=5|doi=10.1016/j.jinorgbio.2009.01.012|pmid=19230980|first=Renata|last=Jastrzab}}</ref> == Skratka == [[Medzinárodná únia pre biochémiu a molekulárnu biológiu]] (IUBMB) neurčila oficiálnu skratku pre fosfoserín a v literatúre sa používajú skratky '''pSer''',<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=Customized synthesis of phosphoprotein bearing phosphoserine or its nonhydrolyzable analog|url=https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC9719085/|periodikum=Synthetic and Systems Biotechnology|dátum=2023-03|dátum prístupu=2026-04-29|ročník=8|číslo=1|strany=69–78|issn=2405-805X|doi=10.1016/j.synbio.2022.11.004|poznámky=PMID: 36514487 PMCID: PMC9719085|meno=Dong|priezvisko=Liu|meno2=Yingying|priezvisko2=Liu|meno3=Hua-Zhen|priezvisko3=Duan}}</ref> '''O-pSer''',<ref name=":0" /> '''PSer''',<ref>{{Citácia periodika|titul=Structural Analysis of Phosphoserine Aminotransferase (Isoform 1) From Arabidopsis thaliana- the Enzyme Involved in the Phosphorylated Pathway of Serine Biosynthesis|url=https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6043687/|periodikum=Frontiers in Plant Science|dátum=2018|dátum prístupu=2026-04-29|ročník=9|strany=876|issn=1664-462X|doi=10.3389/fpls.2018.00876|poznámky=PMID: 30034403 PMCID: PMC6043687|meno=Bartosz|priezvisko=Sekula|meno2=Milosz|priezvisko2=Ruszkowski|meno3=Zbigniew|priezvisko3=Dauter}}</ref> '''p-Ser,'''<ref name=":1">{{Citácia periodika|titul=Generation and characterization of functional phosphoserine-incorporated neuronal nitric oxide synthase holoenzyme|url=https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6384131/|periodikum=Journal of biological inorganic chemistry: JBIC: a publication of the Society of Biological Inorganic Chemistry|dátum=2019-02|dátum prístupu=2026-04-29|ročník=24|číslo=1|strany=1–9|issn=1432-1327|doi=10.1007/s00775-018-1621-1|poznámky=PMID: 30315355 PMCID: PMC6384131|meno=Huayu|priezvisko=Zheng|meno2=Jingxuan|priezvisko2=He|meno3=Jinghui|priezvisko3=Li}}</ref> '''Sep<ref name=":1" />''' alebo '''J'''.{{Bez citácie}} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Phosphoserine|1351733625}} [[Kategória:Neproteínogénne aminokyseliny]] [[Kategória:Organofosfáty]] bjf3r86805p0hbvu5qbl4e1x7qur1o0 8205940 8205932 2026-04-29T20:42:04Z KormiSK 91359 8205940 wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemická zlúčenina | Názov = Fosfoserín | Obrázok = L-Phosphoserine.svg | Obrázok2 = Phosphoserine-3D-balls.png | Vzorec = {{chem|C|3|H|8|NO|6|P}} | Systematický názov = kyselina (''S'')-2-amino-3-(fosfónooxy)propánová | Synonymá = <small>L</small>-''O''-fosfoserín | Molárna hmotnosť = 185,073 g/mol | CAS = 407-41-0 | PubChem = 106 | ChemSpider = 62074 | SMILES = O=P(O)(O)OC[C@@H](C(=O)O)N }} '''Fosfoserín''' alebo '''''O''-fosfoserín''' je ester [[Serín|serínu]] a [[Kyselina fosforečná|kyseliny fosforečnej]]. Fosfoserín je súčasťou mnohých bielkovín a vzniká [[Posttranslačná modifikácia|posttranslačnými modifikáciami]].<ref>{{Cite journal|title=Global, In Vivo, and Site-Specific Phosphorylation Dynamics in Signaling Networks|journal=Cell|date=2006-03-11|pmid=17081983|pages=635–648|volume=127|issue=3|doi=10.1016/j.cell.2006.09.026|first1=Jesper V.|last1=Olsen|first2=Blagoy|last2=Blagoev|first3=Florian|last3=Gnad|first4=Boris|last4=Macek|first5=Chanchal|last5=Kumar|first6=Peter|last6=Mortensen|first7=Matthias|last7=Mann|s2cid=7827573|doi-access=free}}</ref> [[Fosforylácia|Fosforyláciu]] [[Alkohol (hydroxyderivát)|alkoholovej]] [[Funkčná skupina|funkčnej skupiny]] serínu, ktorou fosfoserín vzniká, katalyzujú rôzne druhy [[Kináza|kináz]].<ref>{{Cite journal|title=The phosphorylation of proteins: a major mechanism for biological regulation|journal=Biochemical Society Transactions|date=1985-10-01|pmid=2998902|pages=813–820|volume=13|issue=5|doi=10.1042/bst0130813|first=Edwin G.|last=Krebs}}</ref><ref>{{Cite journal|title=The Protein Kinase Complement of the Human Genome|journal=Science|date=2002-12-06|pmid=12471243|pages=1912–1934|volume=298|issue=5600|doi=10.1126/science.1075762|first1=G.|last1=Manning|first2=D. B.|last2=Whyte|first3=R.|last3=Martinez|first4=T.|last4=Hunter|first5=S.|last5=Sudarsanam|bibcode=2002Sci...298.1912M|s2cid=26554314}}</ref> Využitím metód [[Rozšírený genetický kód|rozšíreného genetického kódu]] možno fosfoserín zabudovať do bielkovín priamo počas [[Translácia (genetika)|translácie]].<ref>{{Cite journal|title=Expanding the Genetic Code of Escherichia coli with Phosphoserine|journal=Science|date=2011-08-26|pmid=21868676|pages=1151–1154|volume=333|issue=6046|doi=10.1126/science.1207203|first1=Hee-Sung|last1=Park|first2=Michael J.|last2=Hohn|first3=Takuya|last3=Umehara|first4=Li-Tao|last4=Guo|first5=Edith M.|last5=Osborne|first6=Jack|last6=Benner|first7=Christopher J.|last7=Noren|first8=Jesse|last8=Rinehart|first9=Dieter|last9=Söll|pmc=5547737|bibcode=2011Sci...333.1151P}}</ref><ref>{{Cite journal|title=Efficient genetic encoding of phosphoserine and its nonhydrolyzable analog|journal=Nature Chemical Biology|date=2015-01-01|volume=11|issue=7|pages=496–503|doi=10.1038/nchembio.1823|pmid=26030730|first1=Daniel T|last1=Rogerson|first2=Amit|last2=Sachdeva|first3=Kaihang|last3=Wang|first4=Tamanna|last4=Haq|first5=Agne|last5=Kazlauskaite|first6=Susan M|last6=Hancock|first7=Nicolas|last7=Huguenin-Dezot|first8=Miratul M K|last8=Muqit|first9=Andrew M|last9=Fry|pmc=4830402}}</ref><ref>{{Cite journal|title=Robust production of recombinant phosphoproteins using cell-free protein synthesis|journal=Nature Communications|date=2015-09-09|pmc=4566161|pmid=26350765|volume=6|pages=8168|doi=10.1038/ncomms9168|first1=Javin P.|last1=Oza|first2=Hans R.|last2=Aerni|first3=Natasha L.|last3=Pirman|first4=Karl W.|last4=Barber|first5=Charlotte M.|last5=ter Haar|first6=Svetlana|last6=Rogulina|first7=Matthew B.|last7=Amrofell|first8=Farren J.|last8=Isaacs|first9=Jesse|last9=Rinehart|bibcode=2015NatCo...6.8168O}}</ref> Fosfoserín je normálnym [[Metabolit|metabolitom]] v ľudských tekutinách.<ref>{{cite journal|pmid=7693088|title=Analysis of free and bound O-phosphoamino acids in urine by gas chromatography with flame photometric detection|journal=Biomedical Chromatography|volume=7|issue=4|pages=184–8|year=1993|last1=Kataoka|first1=H|last2=Nakai|first2=K|last3=Katagiri|first3=Y|last4=Makita|first4=M|doi=10.1002/bmc.1130070403}}</ref> Fosfoserín má tri možné koordinačné miesta ([[karboxylová skupina]], [[Amín|amínová skupina]] a fosfátová skupina). Určenie spôsobu [[Koordinačná zlúčenina|koordinácie]] fosforylovaných [[Ligand (koordinačná chémia)|ligandov]] s iónmi kovov je prvým krokom k vysvetleniu funkcie fosfoserínu v bioanorganických procesoch.<ref>{{Cite journal|title=Coordination mode in the binary systems of copper(II)/O-phospho-L-serine|journal=Journal of Coordination Chemistry|date=2009-03-10|pages=710–720|volume=62|issue=5|doi=10.1080/00958970802317855|first1=Renata|last1=Jastrzab|first2=Lechoslaw|last2=Lomozik|s2cid=95207026}}</ref><ref>{{Cite journal|title=Phosphoserine and specific types of its coordination in copper(II) and adenosine nucleotides systems – Potentiometric and spectroscopic studies|journal=Journal of Inorganic Biochemistry|date=2009-05-01|pages=766–773|volume=103|issue=5|doi=10.1016/j.jinorgbio.2009.01.012|pmid=19230980|first=Renata|last=Jastrzab}}</ref> == Skratka == [[Medzinárodná únia pre biochémiu a molekulárnu biológiu]] (IUBMB) neurčila oficiálnu skratku pre fosfoserín a v literatúre sa používajú skratky '''pSer''',<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=Customized synthesis of phosphoprotein bearing phosphoserine or its nonhydrolyzable analog|url=https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC9719085/|periodikum=Synthetic and Systems Biotechnology|dátum=2023-03|dátum prístupu=2026-04-29|ročník=8|číslo=1|strany=69–78|issn=2405-805X|doi=10.1016/j.synbio.2022.11.004|poznámky=PMID: 36514487 PMCID: PMC9719085|meno=Dong|priezvisko=Liu|meno2=Yingying|priezvisko2=Liu|meno3=Hua-Zhen|priezvisko3=Duan}}</ref> '''O-pSer''',<ref name=":0" /> '''PSer''',<ref>{{Citácia periodika|titul=Structural Analysis of Phosphoserine Aminotransferase (Isoform 1) From Arabidopsis thaliana- the Enzyme Involved in the Phosphorylated Pathway of Serine Biosynthesis|url=https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6043687/|periodikum=Frontiers in Plant Science|dátum=2018|dátum prístupu=2026-04-29|ročník=9|strany=876|issn=1664-462X|doi=10.3389/fpls.2018.00876|poznámky=PMID: 30034403 PMCID: PMC6043687|meno=Bartosz|priezvisko=Sekula|meno2=Milosz|priezvisko2=Ruszkowski|meno3=Zbigniew|priezvisko3=Dauter}}</ref> '''p-Ser,'''<ref name=":1">{{Citácia periodika|titul=Generation and characterization of functional phosphoserine-incorporated neuronal nitric oxide synthase holoenzyme|url=https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6384131/|periodikum=Journal of biological inorganic chemistry: JBIC: a publication of the Society of Biological Inorganic Chemistry|dátum=2019-02|dátum prístupu=2026-04-29|ročník=24|číslo=1|strany=1–9|issn=1432-1327|doi=10.1007/s00775-018-1621-1|poznámky=PMID: 30315355 PMCID: PMC6384131|meno=Huayu|priezvisko=Zheng|meno2=Jingxuan|priezvisko2=He|meno3=Jinghui|priezvisko3=Li}}</ref> '''Sep<ref name=":1" />''' alebo '''J'''.{{Bez citácie}} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Phosphoserine|1351733625}} [[Kategória:Neproteínogénne aminokyseliny]] [[Kategória:Organofosfáty]] ivyc5gwqyq7yiw93hvd53rzup4pai8j Diskusia:Linda Nedbalová 1 749455 8205933 2026-04-29T20:27:45Z KormiSK 91359 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8205933 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv Šablóna:Wikipédia/Odporúčaný článok/05 2026 10 749456 8205934 2026-04-29T20:27:49Z DurMar12 181423 OČ 05/2026 8205934 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Miami Skyline from Rickenbacker Bridge - Panorama urbano desde el puente rickenbacker - panoramio.jpg|150x150px|right]] '''Miami''' je najväčšie [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v juhovýchodnej časti [[Florida|Floridy]] a druhé najväčšie v celom štáte. Jeho [[metropolitná oblasť]] sa rozkladá od močiarov [[Národný park Everglades|národného parku Everglades]] na západe až k [[Atlantický oceán|Atlantickému oceánu]] na východe. Počet obyvateľov samotného mesta je 433 136. Metropolitná oblasť má viac ako 5,2 milióna obyvateľov, čo ju radí medzi najväčšie v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]]. Väčšinu populácie tvoria [[europoidná rasa|belosi]] a [[Afroameričan]]ia. Rozloha mesta samotného je {{km2|143.15|w}}, z toho však viac ako {{km2|50}} zaberá vodná plocha. Mesto je centrom celosvetového významu z pohľadu ekonomiky, dopravy, kultúry, vzdelávania, médií, umenia, zábavy a medzinárodného obchodu. V Miami sa nachádza významný [[prístav]] a [[Miami International Airport|letisko]], vďaka ktorým sa mu tiež hovorí ''Brána do Ameriky''. V centre mesta je najväčšia koncentrácia medzinárodných [[Banka (inštitúcia)|bánk]] v celých Spojených štátoch. K masívnemu rastu počtu obyvateľov došlo predovšetkým v posledných 50 rokoch vďaka [[vysťahovalectvo|emigrantom]] z [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]], ktorí dnes tvoria 65 % obyvateľov mesta a zaslúžili sa aj o to, že tu medzi [[jazyk (lingvistika)|jazykmi]] prevláda [[španielčina]]. '''[[Miami|celý článok...]]''' <noinclude>[[Kategória:Šablóny odporúčaných článkov – Hlavná stránka]]</noinclude> lcl7tg0s4fwiesehwcs4w79efzzmmco 8205943 8205934 2026-04-29T21:01:05Z Teslaton 12161 Zamkol stránku „[[Šablóna:Wikipédia/Odporúčaný článok/05 2026]]“: šablóna použitá na hlavnej stránke ([Úprava=Povoliť iba automaticky schváleným používateľom] (na neurčito) [Presun=Povoliť iba automaticky schváleným používateľom] (na neurčito)) 8205934 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Miami Skyline from Rickenbacker Bridge - Panorama urbano desde el puente rickenbacker - panoramio.jpg|150x150px|right]] '''Miami''' je najväčšie [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v juhovýchodnej časti [[Florida|Floridy]] a druhé najväčšie v celom štáte. Jeho [[metropolitná oblasť]] sa rozkladá od močiarov [[Národný park Everglades|národného parku Everglades]] na západe až k [[Atlantický oceán|Atlantickému oceánu]] na východe. Počet obyvateľov samotného mesta je 433 136. Metropolitná oblasť má viac ako 5,2 milióna obyvateľov, čo ju radí medzi najväčšie v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]]. Väčšinu populácie tvoria [[europoidná rasa|belosi]] a [[Afroameričan]]ia. Rozloha mesta samotného je {{km2|143.15|w}}, z toho však viac ako {{km2|50}} zaberá vodná plocha. Mesto je centrom celosvetového významu z pohľadu ekonomiky, dopravy, kultúry, vzdelávania, médií, umenia, zábavy a medzinárodného obchodu. V Miami sa nachádza významný [[prístav]] a [[Miami International Airport|letisko]], vďaka ktorým sa mu tiež hovorí ''Brána do Ameriky''. V centre mesta je najväčšia koncentrácia medzinárodných [[Banka (inštitúcia)|bánk]] v celých Spojených štátoch. K masívnemu rastu počtu obyvateľov došlo predovšetkým v posledných 50 rokoch vďaka [[vysťahovalectvo|emigrantom]] z [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]], ktorí dnes tvoria 65 % obyvateľov mesta a zaslúžili sa aj o to, že tu medzi [[jazyk (lingvistika)|jazykmi]] prevláda [[španielčina]]. '''[[Miami|celý článok...]]''' <noinclude>[[Kategória:Šablóny odporúčaných článkov – Hlavná stránka]]</noinclude> lcl7tg0s4fwiesehwcs4w79efzzmmco O-fosfoserín 0 749457 8205939 2026-04-29T20:41:39Z KormiSK 91359 Presmerovanie na [[Fosfoserín]] 8205939 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Fosfoserín]] t3ckyt72zqphz5qvdc5t7k4u0vznghh Wikipédia:Stránky na zmazanie/Umelá končatina 4 749458 8205945 2026-04-29T21:14:27Z ~2026-20335-96 290941 Vytvorená stránka „== [[Umelá končatina]] == Starý článok bez náležitostí. Asi copy-paste z už nefungujúceho zdroja, zlepenec bez formátovania. --~~~~ === Hlasovanie === ==== Za ==== # # ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania ===“ 8205945 wikitext text/x-wiki == [[Umelá končatina]] == Starý článok bez náležitostí. Asi copy-paste z už nefungujúceho zdroja, zlepenec bez formátovania. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:14, 29. apríl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # # ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === pzkxa6mji682z25f753v3y1tzp59z71 8205951 8205945 2026-04-29T21:21:46Z Fillos X. 212061 /* Za */ 8205951 wikitext text/x-wiki == [[Umelá končatina]] == Starý článok bez náležitostí. Asi copy-paste z už nefungujúceho zdroja, zlepenec bez formátovania. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:14, 29. apríl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} V tomto stave radšej za. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:21, 29. apríl 2026 (UTC) # ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === a23flagz5kc1hqbau608qezxi6azj4k Wikipédia:Stránky na zmazanie/Vízia 4 749459 8205955 2026-04-29T21:26:23Z ~2026-20335-96 290941 Vytvorená stránka „== [[Vízia]] == Zabudnutý starý článok bez vízie vylepšenia, zase nejaký zlepenec neviem čoho. --~~~~ === Hlasovanie === ==== Za ==== # # ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania ===“ 8205955 wikitext text/x-wiki == [[Vízia]] == Zabudnutý starý článok bez vízie vylepšenia, zase nejaký zlepenec neviem čoho. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:26, 29. apríl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # # ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === lxxeq85ber4xph1kv4c6zwx0gi6zg7j 8205976 8205955 2026-04-29T22:27:46Z Fillos X. 212061 /* Za */ 8205976 wikitext text/x-wiki == [[Vízia]] == Zabudnutý starý článok bez vízie vylepšenia, zase nejaký zlepenec neviem čoho. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:26, 29. apríl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} Teoreticky by sa dalo heslo rozšíriť podľa originálu, ako je aj v histórii písané: ''Preklad časti textu zo súvisiaceho článku en:wiki'', no každopádne súčasný stav nie je OK, akurát sme na hanbu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:27, 29. apríl 2026 (UTC) # ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === 7eyo163zwvuqyf8b7h90gcll7equfhj 8206082 8205976 2026-04-30T09:24:42Z KormiSK 91359 za 8206082 wikitext text/x-wiki == [[Vízia]] == Zabudnutý starý článok bez vízie vylepšenia, zase nejaký zlepenec neviem čoho. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:26, 29. apríl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} Teoreticky by sa dalo heslo rozšíriť podľa originálu, ako je aj v histórii písané: ''Preklad časti textu zo súvisiaceho článku en:wiki'', no každopádne súčasný stav nie je OK, akurát sme na hanbu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:27, 29. apríl 2026 (UTC) #{{Za}} V tomto stave nespĺňa náležitosti minimálneho článku. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:24, 30. apríl 2026 (UTC) ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === 394u5do288sfvrrt1e8gxneoilt04z8 Wikipédia:Stránky na zmazanie/Stred hmotnosti telesa 4 749460 8205960 2026-04-29T21:35:32Z ~2026-20335-96 290941 Vytvorená stránka „== [[Stred hmotnosti telesa]] == Bez komentára. --~~~~ === Hlasovanie === ==== Za ==== # # ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania ===“ 8205960 wikitext text/x-wiki == [[Stred hmotnosti telesa]] == Bez komentára. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:35, 29. apríl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # # ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === b4c1ai3m6vildfencpuj6v6m1bcyr0x 8205968 8205960 2026-04-29T22:08:18Z Fillos X. 212061 /* Za */ 8205968 wikitext text/x-wiki == [[Stred hmotnosti telesa]] == Bez komentára. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:35, 29. apríl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{}} Asi niet o čom... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:08, 29. apríl 2026 (UTC) # ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === 11dnjljdds5o1ufbkpxxrpu542d3le2 8206083 8205968 2026-04-30T09:25:01Z KormiSK 91359 /* Stred hmotnosti telesa */ 8206083 wikitext text/x-wiki == [[Stred hmotnosti telesa]] == Bez komentára. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:35, 29. apríl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} Asi niet o čom... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:08, 29. apríl 2026 (UTC) # {{Za}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:25, 30. apríl 2026 (UTC) ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === eqfsasrampcta9bttwj0b7u7k1v6xhc Wikipédia:Stránky na zmazanie/Skell 4 749461 8205964 2026-04-29T21:53:50Z ~2026-20335-96 290941 Vytvorená stránka „== [[Skell]] == Nepovšimnutá katastrofa. Po menšom pátraní sa pravdepodobne jedná o túto osobu : [https://de.wikipedia.org/wiki/Friedrich_Ludwig_von_Sckell de:Friedrich Ludwig von Sckell]. --~~~~ === Hlasovanie === ==== Za ==== # # ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania ===“ 8205964 wikitext text/x-wiki == [[Skell]] == Nepovšimnutá katastrofa. Po menšom pátraní sa pravdepodobne jedná o túto osobu : [https://de.wikipedia.org/wiki/Friedrich_Ludwig_von_Sckell de:Friedrich Ludwig von Sckell]. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:53, 29. apríl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # # ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === jygf4snj9xmrilxecdpvfreemo552zh 8205973 8205964 2026-04-29T22:21:56Z Fillos X. 212061 /* Za */ 8205973 wikitext text/x-wiki == [[Skell]] == Nepovšimnutá katastrofa. Po menšom pátraní sa pravdepodobne jedná o túto osobu : [https://de.wikipedia.org/wiki/Friedrich_Ludwig_von_Sckell de:Friedrich Ludwig von Sckell]. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:53, 29. apríl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} Asi niet veľmi o čom... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:21, 29. apríl 2026 (UTC) # ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === 8mofwjtk0nyyjetxtg34pl3u7b7dv0q 8206085 8205973 2026-04-30T09:26:19Z KormiSK 91359 /* Skell */ 8206085 wikitext text/x-wiki == [[Skell]] == Nepovšimnutá katastrofa. Po menšom pátraní sa pravdepodobne jedná o túto osobu : [https://de.wikipedia.org/wiki/Friedrich_Ludwig_von_Sckell de:Friedrich Ludwig von Sckell]. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:53, 29. apríl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} Asi niet veľmi o čom... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:21, 29. apríl 2026 (UTC) #{{Za}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:26, 30. apríl 2026 (UTC) ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === m70heedj9vwewraf5zbqntuakriwrnf Ptolemaios z Megalopolisu 0 749462 8206001 2026-04-30T03:53:03Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Ptolemaios z Megalopolisu | Rodné meno = starogr. Πτολεμαῖος – Ptolemaios | Popis osoby = grécky politik, diplomat a historik v službách Ptolemaiovcov | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = 3. stor. pred Kr. | Miesto narodenia = pravdepodobne [[Alexandria (Egypt)|Alexandria]] | Dátum úmrtia = 2. stor. pred Kr.…“ 8206001 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ptolemaios z Megalopolisu | Rodné meno = starogr. Πτολεμαῖος – Ptolemaios | Popis osoby = grécky politik, diplomat a historik v službách Ptolemaiovcov | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = 3. stor. pred Kr. | Miesto narodenia = pravdepodobne [[Alexandria (Egypt)|Alexandria]] | Dátum úmrtia = 2. stor. pred Kr. | Miesto úmrtia = | Štát pôsobenia = [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovský Egypt]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = [[stratégos]], vyslanec, [[historik]] | Známy vďaka = autor biografie kráľa Ptolemaia IV. Filopatora | Aktívne roky = cca 204 – 180 pred Kr. | Rodičia = Agésarchos (otec) | Deti = Eiréné (dcéra) | Poznámky = pôsobil ako miestodržiteľ na Cypre | Portál1 = História }} '''Ptolemaios z Megalopolisu''' ({{vjz|grc|''Πτολεμαῖος ὁ Μεγαλοπολίτης'' – ''Ptolemaios ho Megalopolités''}}; žil na prelome [[3. storočie pred Kr.|3.]] a [[2. storočie pred Kr.|2. storočia pred Kr.]]) bol grécky politik, diplomat a historik pôsobiaci v službách ptolemaiovského [[Staroveký Egypt|Egypta]]. V rokoch cca [[197 pred Kr.|197]] až [[180 pred Kr.]] zastával funkciu miestodržiteľa ([[stratégos|stratéga]]) na ostrove [[Cyprus]].<ref name="RE">Volkmann, H.: Ptolemaios 43). In: ''Paulys Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Zväzok XXIII,2, Stuttgart 1959, s. 1762–1763.</ref> == Pôvod a diplomatická kariéra == Hoci sa Ptolemaios označuje prívlastkom „z Megalopolisu“ podľa pôvodu svojho otca ''Agésarcha'', on sám sa pravdepodobne narodil už v Egypte.<ref name="ONeil">O’Neil, J. L.: Places and Origin of the Officials of Ptolemaic Egypt. In: ''Historia: Zeitschrift für Alte Geschichte''. Bd. 55, 2006, s. 20.</ref> Jeho otec Agésarchos bol prominentným dvoranom a za vlády [[Ptolemaios III.|Ptolemaia III.]] pôsobil ako stratég v [[Kária|Kárii]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Huss | meno = Werner | titul = Untersuchungen zur Außenpolitik Ptolemaios' IV. | vydavateľ = C.H.Beck | miesto = München | rok = 1976 | strany = 17–20 | isbn = 3-406-00669-8}}</ref> Ptolemaios vstúpil do vysokej politiky po smrti kráľa [[Ptolemaios IV.|Ptolemaia IV.]] (r. 204 pred Kr.). Vtedajší mocný regent [[Agathokles (syn Agathokla)|Agathokles]] ho vyslal ako diplomata do [[Staroveký Rím|Ríma]], aby tam oznámil nástup mladého kráľa [[Ptolemaios V.|Ptolemaia V.]] na trón. Podľa historika [[Polybios|Polybia]] išlo o politický ťah, ktorým sa chcel Agathokles Ptolemaia zbaviť, pretože očakával, že vyslanec strávi dlhý čas u príbuzných v Grécku a nebude zasahovať do pomerov v Alexandrii.<ref>Polybios, ''Historiai'', 15, 25, 14.</ref> Okolo roku 197/196 pred Kr. bol vymenovaný za miestodržiteľa na Cypre, kde nahradil [[Polykrates z Argosu|Polykrata z Argosu]]. Na tomto poste zotrval takmer dve desaťročia. Jeho dcéra Eiréné zastávala v rokoch 199 – 171 pred Kr. prestížny úrad kňažky kultu kráľovnej [[Arsinoé III.]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bagnall | meno = Roger S. | titul = The Administration of the Ptolemaic Possessions Outside Egypt | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden | rok = 1976 | strany = 45–46, 252 | isbn = 90-04-04490-6}}</ref> == Historické dielo == Vo vyššom veku napísal Ptolemaios rozsiahle historické dielo (biografiu) o živote kráľa Ptolemaia IV. Filopatora s názvom ''Dejiny Ptolemaia Filopatora'' ({{vjz|grc|''Περὶ τὸν Φιλοπάτορα ἱστορίαι''}}), ktoré pozostávalo najmenej z troch kníh. Dielo sa nezachovalo v celku, poznáme ho len vďaka citátom u neskorších autorov, ako sú [[Polybios]], [[Athénaios z Naukratidy|Athénaios]], [[Klement Alexandrijský]] alebo [[Arnobius]].<ref name="Muller">Müller, K.: ''Fragmenta historicorum graecorum (FHG)''. Zväzok III, Paríž 1841, s. 66.</ref> * ''Obsah:'' Ptolemaios sa sústredil najmä na súkromný život panovníka, opisoval jeho milostné aféry, pitky a náboženské slávnosti. Podrobne opísal aj kráľovskú riečnu loď ''Thalamégos''. * ''Kritika:'' Moderní historici predpokladajú, že práve Ptolemaiove bulvárne a silne negatívne ladené opisy kráľovho hýrivého života boli hlavným zdrojom pre historika Polybia, ktorý si na ich základe vytvoril kritický obraz o úpadku ptolemaiovského dvora.<ref>Lefebvre, L.: Polybe, Ptolémée IV et la tradition historiographique. In: ''ENIM'' 2, 2009, s. 91-101.</ref> == Referencie == <references /> == Literatúra == * HUSS, Werner. ''Untersuchungen zur Außenpolitik Ptolemaios’ IV.'' München: Beck, 1976. ISBN 3-406-00669-8. * BROMBERG, Jacques A. ''Ptolemaios of Megalopolis (161)''. In: Brill’s New Jacoby. [[Kategória:Politici starovekého Grécka]] [[Kategória:Historici starovekého Grécka]] [[Kategória:Narodenia v 3. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 2. storočí pred Kr.]] 8ouqud48ocgptnwsr4iuhl0w5bm3wt4 8206011 8206001 2026-04-30T04:55:40Z Luppus 39967 wikilinka 8206011 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ptolemaios z Megalopolisu | Rodné meno = starogr. Πτολεμαῖος – Ptolemaios | Popis osoby = grécky politik, diplomat a historik v službách Ptolemaiovcov | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = 3. stor. pred Kr. | Miesto narodenia = pravdepodobne [[Alexandria (Egypt)|Alexandria]] | Dátum úmrtia = 2. stor. pred Kr. | Miesto úmrtia = | Štát pôsobenia = [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovský Egypt]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = [[stratégos]], vyslanec, [[historik]] | Známy vďaka = autor biografie kráľa Ptolemaia IV. Filopatora | Aktívne roky = cca 204 – 180 pred Kr. | Rodičia = Agésarchos (otec) | Deti = Eiréné (dcéra) | Poznámky = pôsobil ako miestodržiteľ na Cypre | Portál1 = História }} '''Ptolemaios z Megalopolisu''' ({{vjz|grc|''Πτολεμαῖος ὁ Μεγαλοπολίτης'' – ''Ptolemaios ho Megalopolités''}}; žil na prelome [[3. storočie pred Kr.|3.]] a [[2. storočie pred Kr.|2. storočia pred Kr.]]) bol grécky politik, diplomat a historik pôsobiaci v službách ptolemaiovského [[Staroveký Egypt|Egypta]]. V rokoch cca [[197 pred Kr.|197]] až [[180 pred Kr.]] zastával funkciu miestodržiteľa ([[stratégos|stratéga]]) na ostrove [[Cyprus]].<ref name="RE">Volkmann, H.: Ptolemaios 43). In: ''Paulys Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Zväzok XXIII,2, Stuttgart 1959, s. 1762–1763.</ref> == Pôvod a diplomatická kariéra == Hoci sa Ptolemaios označuje prívlastkom „z Megalopolisu“ podľa pôvodu svojho otca ''Agésarcha'', on sám sa pravdepodobne narodil už v Egypte.<ref name="ONeil">O’Neil, J. L.: Places and Origin of the Officials of Ptolemaic Egypt. In: ''Historia: Zeitschrift für Alte Geschichte''. Bd. 55, 2006, s. 20.</ref> Jeho otec Agésarchos bol prominentným dvoranom a za vlády [[Ptolemaios III.|Ptolemaia III.]] pôsobil ako stratég v [[Kária|Kárii]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Huss | meno = Werner | titul = Untersuchungen zur Außenpolitik Ptolemaios' IV. | vydavateľ = C.H.Beck | miesto = München | rok = 1976 | strany = 17–20 | isbn = 3-406-00669-8}}</ref> Ptolemaios vstúpil do vysokej politiky po smrti kráľa [[Ptolemaios IV.|Ptolemaia IV.]] (r. 204 pred Kr.). Vtedajší mocný regent [[Agathokles (syn Agathokla)|Agathokles]] ho vyslal ako diplomata do [[Staroveký Rím|Ríma]], aby tam oznámil nástup mladého kráľa [[Ptolemaios V.|Ptolemaia V.]] na trón. Podľa historika [[Polybios|Polybia]] išlo o politický ťah, ktorým sa chcel Agathokles Ptolemaia zbaviť, pretože očakával, že vyslanec strávi dlhý čas u príbuzných v Grécku a nebude zasahovať do pomerov v Alexandrii.<ref>Polybios, ''Historiai'', 15, 25, 14.</ref> Okolo roku 197/196 pred Kr. bol vymenovaný za miestodržiteľa na Cypre, kde nahradil [[Polykrates z Argosu|Polykrata z Argosu]]. Na tomto poste zotrval takmer dve desaťročia. Jeho dcéra Eiréné zastávala v rokoch 199 – 171 pred Kr. prestížny úrad kňažky kultu kráľovnej [[Arsinoé III.]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bagnall | meno = Roger S. | titul = The Administration of the Ptolemaic Possessions Outside Egypt | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden | rok = 1976 | strany = 45–46, 252 | isbn = 90-04-04490-6}}</ref> == Historické dielo == Vo vyššom veku napísal Ptolemaios rozsiahle historické dielo (biografiu) o živote kráľa Ptolemaia IV. Filopatora s názvom ''Dejiny Ptolemaia Filopatora'' ({{vjz|grc|''Περὶ τὸν Φιλοπάτορα ἱστορίαι''}}), ktoré pozostávalo najmenej z troch kníh. Dielo sa nezachovalo v celku, poznáme ho len vďaka citátom u neskorších autorov, ako sú [[Polybios]], [[Athénaios z Naukratidy|Athénaios]], [[Klement Alexandrijský]] alebo [[Arnobius]].<ref name="Muller">Müller, K.: ''Fragmenta historicorum graecorum (FHG)''. Zväzok III, Paríž 1841, s. 66.</ref> * ''Obsah:'' Ptolemaios sa sústredil najmä na súkromný život panovníka, opisoval jeho milostné aféry, pitky a náboženské slávnosti. Podrobne opísal aj kráľovskú riečnu loď [[Thalamégos]]. * ''Kritika:'' Moderní historici predpokladajú, že práve Ptolemaiove bulvárne a silne negatívne ladené opisy kráľovho hýrivého života boli hlavným zdrojom pre historika Polybia, ktorý si na ich základe vytvoril kritický obraz o úpadku ptolemaiovského dvora.<ref>Lefebvre, L.: Polybe, Ptolémée IV et la tradition historiographique. In: ''ENIM'' 2, 2009, s. 91-101.</ref> == Referencie == <references /> == Literatúra == * HUSS, Werner. ''Untersuchungen zur Außenpolitik Ptolemaios’ IV.'' München: Beck, 1976. ISBN 3-406-00669-8. * BROMBERG, Jacques A. ''Ptolemaios of Megalopolis (161)''. In: Brill’s New Jacoby. [[Kategória:Politici starovekého Grécka]] [[Kategória:Historici starovekého Grécka]] [[Kategória:Narodenia v 3. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 2. storočí pred Kr.]] 6dt7fmy6xmtrnozwtl8k7yfvidd9iqq Oskar Petr 0 749463 8206007 2026-04-30T04:30:53Z Teslaton 12161 aspoň výhonok, mierne rozšírený text z cswiki, RIP 8206007 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Oskar Petr | Obrázok = Brno, Semilasso, 2. Beatfest, Oskar Petr.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Oskar Petr v roku 2011 | Popis umelca = český hudobný skladateľ, textár a spevák | Celé meno = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dn|1952|05|16}} | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2026|04|29|1952|05|16}} | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Alma mater = | Pôsobenie = | Žáner = [[folk rock|folk-rock]], [[jazz fusion|jazz-rock]] | Hrá na nástrojoch = | Typ hlasu = | Roky pôsobenia = | Manželka = | Priateľka = | Deti = 3 | Rodičia = | Súrodenci = | Súvisiace články = [[Marsyas (skupina)|Marsyas]], [[Jazz Q]] | Vplyvy = Crosby, Stills, Nash & Young | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = https://www.oskarpetr.cz/ | Portál 1 = Česko }} '''Oskar Petr''' (* [[16. máj]] [[1952]], [[Praha]] – † [[29. apríl]] [[2026]])<ref name="chs">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko zborník = Tůma | meno zborník = Jaromír | kapitola zborník = Petr, Oskar | odkaz na autora = | titul = Český hudební slovník osob a institucí | url = https://slovnik.ceskyhudebnislovnik.cz/component/mdictionary/?task=record.record_detail&id=1000470 | vydavateľ = Ústav hudební vědy Filozofické fakulty Masarykovy univerzity | miesto = Brno | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-30 | jazyk = }}</ref><ref name="headliner-umrtie">{{Citácia periodika | priezvisko = Konáš | meno = Jarda | priezvisko2 = Vedral | meno2 = Honza | titul = Nekrolog: “Námořníčku, sfoukni svíčku.” Každý chtěl psát hity jako Oskar Petr | periodikum = Headliner | odkaz na periodikum = | url = https://news.headliner.cz/novinky/zemrel-oskar-petr-hral-v-marsyas-i-jazz-q-jeho-texty-znala-cela-zeme | issn = | vydavateľ = OPTIO CZ : Dany Stejskal | miesto = Praha | dátum = 2026-04-29 | dátum prístupu = 2026-04-30}}</ref> bol [[Česi|český]] hudobný [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[textár]] a [[spevák]], člen folkového združenia [[Šafrán]], zakladajúci člen [[Folk rock|folk-rockovej]] kapely [[Marsyas (skupina)|Marsyas]], známy aj zo skupiny [[Jazz Q]] klaviristu [[Martin Kratochvíl|Martina Kratochvíla]]. V rokoch [[1979]]{{--}}[[1993]] žil v [[vysťahovalectvo|emigrácii]], krátko v [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západnom Nemecku]], následne v [[Spojené štáty|USA]] v [[Kalifornia|Kalifornii]], kde absolvoval viaceré školy, získal občianstvo a zaoberal sa maľbou, fotožurnalizmom a interiérovou architektúrou.<ref name="chs" /> Ako textár napísal okrem iných texty piesní „Hříšná těla, křídla motýlí“ pre debutový album [[Aneta Langerová|Anety Langerovej]] ''Spousta andělů'', pieseň „Chci zas v tobě spát“ pre [[David Koller|Davida Kollera]] (album ''David Koller'') alebo pieseň „Medvídek“ pre kapelu [[Lucie]] (album ''Větší než malé množství lásky''), za ktorú v roku [[1999]] získal [[Anděl (cena)|Cenu Akademie populární hudby]] (Anděl) v kategórii „skladba roka“. Písal tiež pre [[Lenka Dusilová|Lenku Dusilovú]], [[Anna K|Annu K.]], [[Karel Gott|Karla Gotta]], [[Kamil Střihavka|Kamila Střihavku]], [[Leona Machálková|Leonu Machálkovú]], [[Dan Bárta|Dana Bártu]], [[Bára Basiková|Báru Basikovú]] a kapely Pusa, Výběr, Burma Jones a B.S.P.<ref name="chs" /> Venoval sa aj [[filmová hudba|filmovej hudbe]], zložil hudbu (a napísal aj pieseň „Nevinná“) k filmu ''[[Účastníci zájazdu]]'' (2006) [[Michal Viewegh|Michala Viewegha]], ktorý zrežíroval [[Jiří Vejdělek]].<ref name="headliner-umrtie" /> Jeho skladbu „Zmrzlinář“ z debutového eponymného albumu kapely Marsyas si režisér [[Jan Hřebejk]] vybral ako ústrednú melódiu pre film ''[[Pupendo]]'' (2003).<ref name="chs" /> Od roku [[2016]] hral s [[Ondřej Hejma|Ondřejom Hejmom]] a [[Kateřina Pelíšková|Kateřinou Pelíškovou]] v triu [[Marush]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Eisenhammer | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | titul = Zase se někde zhulili, říkají o nové kapele Ondřeje Hejmy | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/kultura/hudba/ondrej-hejma-rozhovor.A160817_171241_hudba_kiz | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2016-08-18 | dátum prístupu = 2026-04-30}}</ref> Vydal tri sólové albumy. == Diskografia == === S kapelou Marsyas === * [[1978]]: ''Marsyas'' === Sólové albumy === * [[1994]]: ''Krev, bláto, slzy'' * [[2003]]: ''Fabrica Atomica'' <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Víšek | meno = Pavel | autor = | odkaz na autora = | titul = Oskar Petr: Ještě není čas na rekapitulaci | periodikum = Rock & Pop | rok = 2012 | mesiac = máj | ročník = XXIII | číslo = 340 | strany = 74{{--}}75 | url = | issn = }}</ref> * [[2013]]: ''Jsme starý jako děti'' == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=cs:Oskar Petr}} == Externé odkazy == * [https://www.oskarpetr.cz/ Oficiálny web] * {{csfd meno|73143}} * {{imdb meno|nm1437021}} * [https://www.discogs.com/artist/778753-oskar-petr Oskar Petr] – zoznam albumov v databáze [[Discogs]] * [https://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=ola2003174944+or+wkw=ola2003174944&func=find-c&local_base=skc Oskar Petr] – zoznam diel v súbornom katalógu Národnej knižnice ČR * [https://dvojka.rozhlas.cz/hudebnik-oskar-petr-mam-toho-naskladano-tolik-ze-uz-muzu-nepotrebuji-8632821 Hudebník Oskar Petr: Mám toho naskládáno tolik, že už múzu nepotřebuji] – rozhovor v Českom rozhlase (2021) * [https://www.ceskatelevize.cz/porady/14143207212-ikony-kamila-strihavky/223542152030002/ Oskar Petr] v dokumentárnom seriáli ''Ikony Kamila Střihavky'' (2024) == Zdroj == {{Preklad|cs|Oskar Petr|25846612}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Petr, Oskar}} [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Českí speváci]] [[Kategória:Českí folkoví speváci]] [[Kategória:Českí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Českí skladatelia filmovej hudby]] [[Kategória:Českí textári piesní]] [[Kategória:Českí fotografi]] [[Kategória:Českí emigranti a exulanti]] rasw0u29wuzm245216c0wtfe3eaha65 Thalamégos 0 749464 8206015 2026-04-30T05:13:59Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „{{Infobox civilná loď | názov = ''Thalamégos'' | typ = luxusná riečna loď | majiteľ = [[Ptolemaios IV. Filopatór]] | obrázok = Thalamegos Nicolaes Witsen 1671.jpg | vlajka = | popis = Hypotetická rekonštrukcia Ptolemaiovho riečneho paláca (Nicolaes Witsen, 1671) | začiatok stavby = | spustená na vodu = cca [[200 pred Kr.]] | osud = neznámy | poloha vraku = |…“ 8206015 wikitext text/x-wiki {{Infobox civilná loď | názov = ''Thalamégos'' | typ = luxusná riečna loď | majiteľ = [[Ptolemaios IV. Filopatór]] | obrázok = Thalamegos Nicolaes Witsen 1671.jpg | vlajka = | popis = Hypotetická rekonštrukcia Ptolemaiovho riečneho paláca (Nicolaes Witsen, 1671) | začiatok stavby = | spustená na vodu = cca [[200 pred Kr.]] | osud = neznámy | poloha vraku = | tonáž = | výtlak = | dĺžka = 87 – 115 [[meter|m]] | šírka = 13 – 15 m | ponor = plytký (riečny) | pohon = veslá, vlečenie z brehu | výkon pohonu = | palivo = | rýchlosť = | dosah = | posádka = neznáma }} '''Thalamégos''' ({{vjz|grc|''θαλαμηγός''}}; pl. ''thalamegoi'') bol typ monumentálneho riečneho plavidla v [[Helenizmus|helenistickom]] a [[Staroveký Rím|rímskom]] [[Staroveký Egypt|Egypte]]. Využíval sa ako luxusná obytná loď, transportér tovaru alebo ceremoniálny čln na rieke [[Níl]].<ref name="Casson">CASSON, Lionel. ''Ships and Seamanship in the Ancient World''. Baltimore : Johns Hopkins University Press, 1995. ISBN 0-8018-5130-0. S. 341-342.</ref> Najslávnejším a najväčším plavidlom tohto typu bol obrovský dvojpodlažný „plávajúci palác“, ktorý nechal postaviť kráľ [[Ptolemaios IV. Filopatór]] pre seba a svoju manželku [[Arsinoé III.]] okolo roku [[200 pred Kr.]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hölbl | meno = Günther | titul = A History of the Ptolemaic Empire | vydavateľ = Routledge | miesto = London & New York | rok = 2001 | strany = 173–174 | isbn = 0-415-20145-4}}</ref> == Etymológia == Názov pochádza zo starogréckych slov ''thalamos'' ({{vjz|grc|''θάλαμος''}}), čo znamená „vnútorná komnata“ alebo „spálňa“, a slovesa ''agó'' ({{vjz|grc|''ἄγω''}}), vo význame „niesť“ alebo „viesť“. Doslovný význam slova je teda „nosič komnát“.<ref name="Callegaro">CALLEGARO, Martina. Houseboating in ancient times: thalamegos. In: ''Nautical and Maritime Culture, from the Past to the Future''. Amsterdam : IOS Press, 2019. ISBN 9781643680392. S. 61-62.</ref> == Popis a úloha == Hoci sa termín ''thalamégos'' najčastejšie spája s luxusným plavidlom Ptolemaia IV., išlo o širšiu kategóriu lodí. Historik [[Appianos]] uvádza, že [[Ptolemaios II. Filadelfos]] vlastnil flotilu až 800 takýchto plavidiel, z ktorých niektoré slúžili na vojenské účely, iné na štátne záležitosti, náboženské procesie alebo ako nákladné člny.<ref name="Callegaro" /> == Thalamégos Ptolemaia IV. == Podrobný opis tohto plavidla zaznamenal historik [[Kallixeinos z Rodosu]] vo svojom diele ''Peri Alexandreias'' (uchované v citáciách u [[Athénaios z Naukratidy|Athénaia]]): {{Citát|Thalamégos mal dĺžku pol štádia a šírku v najširšej časti 30 lakťov. Jeho výška vrátane konštrukcie pavilónu dosahovala takmer 40 lakťov. [...] Jeho forma nepripomínala vojnové ani obchodné lode, ale bola upravená pre hĺbku rieky. Spodná časť bola plytká a široká, zatiaľ čo výška bola značná.|Kallixeinos z Rodosu}} Podľa moderných odhadov bola loď približne '''87 – 115 metrov''' dlhá, '''18 metrov''' vysoká a '''13 – 15 metrov''' široká.<ref name="Habe">HABE, Yuichiro. Floating Palace on the Nile: A Study on the Luxury Ship of Ptolemy IV Philopator. In: ''JASCA: Japan Studies in Classical Antiquity''. 2020, roč. 4, s. 53–70.</ref> === Interiér a luxus === Loď bola postavená ako obrovský ''katamarán'' (dvojitý trup), čo jej dodávalo stabilitu potrebnú pre masívne palubné stavby:<ref name="Casson" /> * ''Sály a komnaty:'' V strednej časti sa nachádzali hodovacie sály, spálne a miestnosti pre denný život. V blízkosti provy bola svätyňa zasvätená [[Dionýzos|Dionýzovi]] s trinástimi ležadlami, zdobená zlatými rímsami a mramorovými sochami kráľovskej rodiny. * ''Materiály:''Interiér bol vykladaný zlatom, drahokamami, slonovinou a vzácnym drevom. Stropy boli zdobené podľa náboženských motívov.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Landström | meno = Björn | titul = Ships of the Pharaohs: 4000 Years of Egyptian Shipbuilding | vydavateľ = Doubleday | miesto = Garden City, N.Y. | rok = 1970 | strany = 132–133 | isbn = 978-0385003650}}</ref> == Historický význam == Thalamégos demonštroval nesmierne bohatstvo Egypta a technickú vyspelosť ptolemaiovských staviteľov. Inšpirovala neskoršie rímske projekty, najmä slávne [[Lode z jazera Nemi]] postavené cisárom [[Caligula|Caligulom]].<ref name="Callegaro" /> == Referencie == <references /> == Literatúra == * CASSON, Lionel. ''Ships and Seamanship in the Ancient World''. Princeton : Princeton University Press, 1986. ISBN 0-691-00215-0. * RICE, E. E. ''The Grand Procession of Ptolemy Philadelphus''. Oxford : Oxford University Press, 1983. ISBN 0-19-814850-1. [[Kategória:Staroveký Egypt]] [[Kategória:Lode]] oi9j1wu0e36cxqr56erf204cmmmsqym 8206078 8206015 2026-04-30T09:07:23Z ~2026-20335-96 290941 8206078 wikitext text/x-wiki {{Infobox civilná loď | názov = ''Thalamégos'' | typ = luxusná riečna loď | majiteľ = [[Ptolemaios IV. Filopatór]] | obrázok = Thalamegos Nicolaes Witsen 1671.jpg | vlajka = | popis = Hypotetická rekonštrukcia{{break}}Ptolemaiovho riečneho paláca (Nicolaes Witsen, 1671) | začiatok stavby = | spustená na vodu = cca [[200 pred Kr.]] | osud = neznámy | poloha vraku = | tonáž = | výtlak = | dĺžka = 87 – 115 [[meter|m]] | šírka = 13 – 15 m | ponor = plytký (riečny) | pohon = veslá, vlečenie z brehu | výkon pohonu = | palivo = | rýchlosť = | dosah = | posádka = neznáma }} '''Thalamégos''' ({{vjz|grc|''θαλαμηγός''}}; pl. ''thalamegoi'') bol typ monumentálneho riečneho plavidla v [[Helenizmus|helenistickom]] a [[Staroveký Rím|rímskom]] [[Staroveký Egypt|Egypte]]. Využíval sa ako luxusná obytná loď, transportér tovaru alebo ceremoniálny čln na rieke [[Níl]].<ref name="Casson">CASSON, Lionel. ''Ships and Seamanship in the Ancient World''. Baltimore : Johns Hopkins University Press, 1995. ISBN 0-8018-5130-0. S. 341-342.</ref> Najslávnejším a najväčším plavidlom tohto typu bol obrovský dvojpodlažný „plávajúci palác“, ktorý nechal postaviť kráľ [[Ptolemaios IV. Filopatór]] pre seba a svoju manželku [[Arsinoé III.]] okolo roku [[200 pred Kr.]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hölbl | meno = Günther | titul = A History of the Ptolemaic Empire | vydavateľ = Routledge | miesto = London & New York | rok = 2001 | strany = 173–174 | isbn = 0-415-20145-4}}</ref> == Etymológia == Názov pochádza zo starogréckych slov ''thalamos'' ({{vjz|grc|''θάλαμος''}}), čo znamená „vnútorná komnata“ alebo „spálňa“, a slovesa ''agó'' ({{vjz|grc|''ἄγω''}}), vo význame „niesť“ alebo „viesť“. Doslovný význam slova je teda „nosič komnát“.<ref name="Callegaro">CALLEGARO, Martina. Houseboating in ancient times: thalamegos. In: ''Nautical and Maritime Culture, from the Past to the Future''. Amsterdam : IOS Press, 2019. ISBN 9781643680392. S. 61-62.</ref> == Popis a úloha == Hoci sa termín ''thalamégos'' najčastejšie spája s luxusným plavidlom Ptolemaia IV., išlo o širšiu kategóriu lodí. Historik [[Appianos]] uvádza, že [[Ptolemaios II. Filadelfos]] vlastnil flotilu až 800 takýchto plavidiel, z ktorých niektoré slúžili na vojenské účely, iné na štátne záležitosti, náboženské procesie alebo ako nákladné člny.<ref name="Callegaro" /> == Thalamégos Ptolemaia IV. == Podrobný opis tohto plavidla zaznamenal historik [[Kallixeinos z Rodosu]] vo svojom diele ''Peri Alexandreias'' (uchované v citáciách u [[Athénaios z Naukratidy|Athénaia]]): {{Citát|Thalamégos mal dĺžku pol štádia a šírku v najširšej časti 30 lakťov. Jeho výška vrátane konštrukcie pavilónu dosahovala takmer 40 lakťov. [...] Jeho forma nepripomínala vojnové ani obchodné lode, ale bola upravená pre hĺbku rieky. Spodná časť bola plytká a široká, zatiaľ čo výška bola značná.|Kallixeinos z Rodosu}} Podľa moderných odhadov bola loď približne 87 – 115 metrov dlhá, 18 metrov vysoká a 13 – 15 metrov široká.<ref name="Habe">HABE, Yuichiro. Floating Palace on the Nile: A Study on the Luxury Ship of Ptolemy IV Philopator. In: ''JASCA: Japan Studies in Classical Antiquity''. 2020, roč. 4, s. 53–70.</ref> === Interiér a luxus === Loď bola postavená ako obrovský ''katamarán'' (dvojitý trup), čo jej dodávalo stabilitu potrebnú pre masívne palubné stavby:<ref name="Casson" /> * ''Sály a komnaty:'' V strednej časti sa nachádzali hodovacie sály, spálne a miestnosti pre denný život. V blízkosti provy bola svätyňa zasvätená [[Dionýzos|Dionýzovi]] s trinástimi ležadlami, zdobená zlatými rímsami a mramorovými sochami kráľovskej rodiny. * ''Materiály:'' Interiér bol vykladaný zlatom, drahokamami, slonovinou a vzácnym drevom. Stropy boli zdobené podľa náboženských motívov.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Landström | meno = Björn | titul = Ships of the Pharaohs: 4000 Years of Egyptian Shipbuilding | vydavateľ = Doubleday | miesto = Garden City, N.Y. | rok = 1970 | strany = 132–133 | isbn = 978-0385003650}}</ref> == Historický význam == Thalamégos demonštroval nesmierne bohatstvo Egypta a technickú vyspelosť ptolemaiovských staviteľov. Inšpirovala neskoršie rímske projekty, najmä slávne [[Lode z jazera Nemi]] postavené cisárom [[Caligula|Caligulom]].<ref name="Callegaro" /> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * CASSON, Lionel. ''Ships and Seamanship in the Ancient World''. Princeton : Princeton University Press, 1986. ISBN 0-691-00215-0. * RICE, E. E. ''The Grand Procession of Ptolemy Philadelphus''. Oxford : Oxford University Press, 1983. ISBN 0-19-814850-1. [[Kategória:Veda a technika v starovekom Egypte]] [[Kategória:Lode podľa typu]] [[Kategória:Níl]] tc4v02sgukpebtrq29g3otvllm57p1u Redaktor:Salarnhiri2011 2 749465 8206029 2026-04-30T06:21:05Z Salarnhiri2011 253607 Vytvorená stránka „{{Babel|th|sk-0}}“ 8206029 wikitext text/x-wiki {{Babel|th|sk-0}} 2d39s3crm14kxqlh9gc956y44zfoqum 8206030 8206029 2026-04-30T06:21:47Z Salarnhiri2011 253607 8206030 wikitext text/x-wiki {{#babel:th|sk-0}} 7kfuqrptgtz1lo9dn6w7x64l997tsnw Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/05 2026 100 749466 8206038 2026-04-30T06:42:33Z Peko 208 nový 8206038 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Uranocircite-64422.jpg|350px]] <br/> [[Uranocircit]], fosforečnan [[Urán (chemický prvok)|uránu]] a [[Bárium|bária]]. llshr965cmhly9lzpyjs1z25ucg5qnd Diskusia s redaktorom:~2026-26192-66 3 749467 8206042 2026-04-30T06:45:53Z DurMar12 181423 Upozornenie 8206042 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 06:45, 30. apríl 2026 (UTC) gigu4hmy68n4kq0wosyfbx03ni4sbm9 Portál:Vedy o Zemi/Minerál mesiaca/06 2026 100 749468 8206045 2026-04-30T06:52:10Z Peko 208 nový 8206045 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Uvite-Magnesite-52759.jpg|350px]] <br/> [[Uvit]], horečnato-vápenatý člen skupiny [[Skupina turmalínu|turmalínu]]. q9tlupg8tckbq9velxt1nueia0076ky Komárňanský kanál 0 749469 8206051 2026-04-30T07:12:11Z Pe3kZA 39673 základ 8206051 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Komárňanský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | district = [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] | district1 = [[Komárno (okres)|Komárno]] | commune = | municipality = [[Okoč]], [[Brestovec (okres Komárno)|Brestovec]], [[Sokolce]] | municipality1 = [[Lipové]], [[Zemianska Olča]],<br> [[Okoličná na Ostrove]] | municipality2 = [[Zlatná na Ostrove]] | municipality3 = [[Komárno]] <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = [[Kolárovo-Kameničná]],<br> [[Čalovec-Kameničná]] | tributary_right = [[Dropí kanál]] | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]] | source_type = Vznik | source_location = [[Chotárny kanál]], [[Okoč]] | source_elevation = cca 109 | source_lat_d = 47.9144 | source_long_d = 17.7780 | mouth = [[Podunajská rovina]] | mouth_location = [[Váh]], [[Komárno]] | mouth_elevation = cca 107 | mouth_lat_d = 47.7926 | mouth_long_d = 18.1047 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 33 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = III. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-18-136 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Komárňanský kanál'''<ref name=UGK/> je významný nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresov [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] a [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je to pravostranný prítok [[Váh]]u<ref name=vku/>, má dĺžku približne 33 km a je tokom III. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok vzniká v strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-30 | miesto = Bratislava}}</ref>, severozápadne od obce [[Okoč]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|109}}<ref name=UGK/> Začína v lokalite Dropie<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>, odbočením z [[Chotárny kanál|Chotárneho kanála]], odkiaľ tečie východným smerom lokalitou Marcelová<ref name=mcz/> k väčšej vodnej ploche. Tú obteká severným a postupne východným okrajom, kde prijíma ľavostranný Smradľavý kanál a pokračuje k Okoču. Na okraji miestnej časti Opatovský Sokolec priberá pravostranný Sokolský kanál a oblúkom sa stáča východným smerom.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.904620,17.807966,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-30 | jazyk = }}</ref> V obci križuje [[Cesta II. triedy 561 (Slovensko)|cestu II/561]], vteká do geomorfologickej časti [[Okoličnianska mokraď]]<ref name=GP/>, následne opúšťa intravilán a oblasťou Pri prameni a Okružné<ref name=vku/> tečie postupne oblúkom na juhovýchod. Priberá pravostranný Farský kanál a ľavostranný Brestov, Siláš, Maderétsky a Rakytový kanál a Rakytie a v lokalite Pri mostoch<ref name=Tm/>, východne od [[Lipové]]ho, prijíma významný pravostranný Lipovský kanál. Následne priberá Olčiansky, Lopušný a Husí kanál, ľavostranný potok Dorošťan a Ektovský kanál<ref name=UGK/> a rovinatým územím [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] pokračuje juhovýchodným smerom, lemovaný riedkym, nesúvislým pobrežným porastom. V lokalite Akáloš<ref name=mcz/> ľavostranne odbočuje kanál [[Čalovec-Kameničná]], v lokalite Tebehát sa pripája pravostranný [[Dropí kanál]] a pred osadou Čerhát tiež Ľavý Čerhát a Čerhátsky kanál. Vedie severným okrajom osady Čerhát, za ktorou priberá Novostrážsky kanál a pri osade Tomáš aj významný ľavostranný kanál [[Kolárovo-Kameničná]].<ref name=UGK/> Na dolnom toku sa ľavostranne pripája kanál Nová Stráž-Tomášov dvor a v mestskej časti Hadovce vodný tok križuje [[Cesta II. triedy 573 (Slovensko)|cestu II/573]] a [[Železničná trať Komárno – Kolárovo|železničnú trať Komárno – Kolárovo]].<ref name=vku/> Vzápätí prijíma ľavostranný Imársky a neskôr pravostranný Roľnícky kanál a pri Novej Osade, severne od [[Komárno|Komárna]], sa stáča východným smerom, pričom na juhovýchod pokračuje kanál Nová Osada-Komárno, smerujúci do Komárňanského ramena.<ref name=UGK/> Komárňanský kanál opúšťa [[Okoličnianska mokraď|Okoličniansku mokraď]], prekonáva vážsku hrádzu a ňou vedúcu [[Vážska cyklomagistrála|Vážsku cyklomagistrálu]] a v nadmorskej výške približne {{Mnm|107}} pravostranne ústí do rieky [[Váh]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.10489&y=47.79264&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Komárňanský kanál preteká juhovýchodnou časťou [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] a zasahuje na územie [[Trnavský kraj|Trnavského]] a [[Nitriansky kraj|Nitrianskeho kraja]] a okresov [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] a [[Komárno (okres)|Komárno]]. Vedie katastrom obcí [[Okoč]], [[Brestovec (okres Komárno)|Brestovec]], [[Sokolce]], [[Lipové]], [[Zemianska Olča]], [[Okoličná na Ostrove]] a [[Zlatná na Ostrove]] a mesta [[Komárno]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Kom%C3%A1rno&source=osm&id=1015716152&ds=1&x=18.0820019&y=47.7876065&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská rovina]], [[Okoličnianska mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.10489&y=47.79264&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Váhu (9. časť)}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Dunajská Streda]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Okoč]] [[Kategória:Brestovec (okres Komárno)]] [[Kategória:Sokolce]] [[Kategória:Lipové]] [[Kategória:Zemianska Olča]] [[Kategória:Okoličná na Ostrove]] [[Kategória:Zlatná na Ostrove]] [[Kategória:Komárno]] 8g2orhrlsw2j8j6g3hlx32dfpasespk Diskusia s redaktorom:~2026-26324-51 3 749470 8206060 2026-04-30T08:14:42Z Pe3kZA 39673 upozornenie 8206060 wikitext text/x-wiki {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 08:14, 30. apríl 2026 (UTC) 53x62jpmqlu63d5gj1quruec6ed1siw Redaktor:Dalimojko2801/pieskovisko 2 749471 8206065 2026-04-30T08:37:43Z Dalimojko2801 289530 Vytvorenie článku o slovenskej rockovej hudobnej skupine s referenciami a diskografiou 8206065 wikitext text/x-wiki '''Evolution Shock''' je slovenská rocková hudobná skupina založená v roku 2023. == História == Skupina vznikla v roku 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Evolution Shock prenesú svetový zvuk z Piešťan aj na CD | url = https://www.prorocker.sk/evolution-shock-prenesu-svetovy-zvuk-z-piestan-aj-na-cd/ | vydavateľ = PROROCKER | dátum = 2023-11-20 | dátum prístupu = 2026-04-30}}</ref> V roku 2025 vydala debutový štúdiový album ''Rock All Night''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Evolution Shock prinášajú rockový debut „Rock All Night“ | url = https://www.rockon.sk/evolution-shock-prinasaju-rockovy-debut-rock-all-night/ | vydavateľ = Rock ON | dátum = 2025-12-10 | dátum prístupu = 2026-04-30}}</ref> Album recenzoval aj portál ''Rock Hard Slovensko''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EVOLUTION SHOCK – Rock All Night | url = https://rockhard.sk/2025/12/17/evolution-shock-rock-all-night/ | vydavateľ = Rock Hard Slovensko | dátum = 2025-12-17 | dátum prístupu = 2026-04-30}}</ref> V apríli 2026 skupina predstavila singel ''Stop The War''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenská kapela Evolution Shock vydáva singel s protivojnovým odkazom. Vznikol počas náročného obdobia bubeníka | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/28-04-2026-slovenska-kapela-evolution-shock-vydava-singel-s-protivojnovym-odkazom-vznikol-pocas-narocneho-obdobia-bubenika/ | vydavateľ = Hudba.sk | dátum = 2026-04-28 | dátum prístupu = 2026-04-30}}</ref> Skupina účinkovala aj na koncertných podujatiach na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Evolution Shock | url = https://tootoot.fm/sk/events/6915b19adc59ef16ca86efa7 | vydavateľ = Tootoot.fm | dátum prístupu = 2026-04-30}}</ref> == Členovia == * Kristína Mečko – spev * Jakub Žucha – gitara * Adam Žucha – gitara * Dalibor Hornák – basgitara * Milan Šimon – bicie == Diskografia == === Štúdiové albumy === * ''Rock All Night'' (2025) === Single === * ''Stop The War'' (2026) == Externé odkazy == * [https://www.evolutionshock.com Oficiálna webová stránka] == Referencie == <references /> 1wy3cgrewseexhuqidpih14dji89a1y Evolution Shock 0 749472 8206066 2026-04-30T08:43:38Z Dalimojko2801 289530 Vytvorenie článku o slovenskej rockovej hudobnej skupine s referenciami a diskografiou 8206066 wikitext text/x-wiki '''Evolution Shock''' je slovenská rocková hudobná skupina založená v roku 2023. == História == Skupina vznikla v roku 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Evolution Shock prenesú svetový zvuk z Piešťan aj na CD | url = https://www.prorocker.sk/evolution-shock-prenesu-svetovy-zvuk-z-piestan-aj-na-cd/ | vydavateľ = PROROCKER | dátum = 2023-11-20 | dátum prístupu = 2026-04-30}}</ref> V roku 2025 vydala debutový štúdiový album ''Rock All Night''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Evolution Shock prinášajú rockový debut „Rock All Night“ | url = https://www.rockon.sk/evolution-shock-prinasaju-rockovy-debut-rock-all-night/ | vydavateľ = Rock ON | dátum = 2025-12-10 | dátum prístupu = 2026-04-30}}</ref> Album recenzoval aj portál ''Rock Hard Slovensko''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EVOLUTION SHOCK – Rock All Night | url = https://rockhard.sk/2025/12/17/evolution-shock-rock-all-night/ | vydavateľ = Rock Hard Slovensko | dátum = 2025-12-17 | dátum prístupu = 2026-04-30}}</ref> V apríli 2026 skupina predstavila singel ''Stop The War''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenská kapela Evolution Shock vydáva singel s protivojnovým odkazom. Vznikol počas náročného obdobia bubeníka | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/28-04-2026-slovenska-kapela-evolution-shock-vydava-singel-s-protivojnovym-odkazom-vznikol-pocas-narocneho-obdobia-bubenika/ | vydavateľ = Hudba.sk | dátum = 2026-04-28 | dátum prístupu = 2026-04-30}}</ref> Skupina účinkovala aj na koncertných podujatiach na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Evolution Shock | url = https://tootoot.fm/sk/events/6915b19adc59ef16ca86efa7 | vydavateľ = Tootoot.fm | dátum prístupu = 2026-04-30}}</ref> == Členovia == * Kristína Mečko – spev * Jakub Žucha – gitara * Adam Žucha – gitara * Dalibor Hornák – basgitara * Milan Šimon – bicie == Diskografia == === Štúdiové albumy === * ''Rock All Night'' (2025) === Single === * ''Stop The War'' (2026) == Externé odkazy == * [https://www.evolutionshock.com Oficiálna webová stránka] == Referencie == <references /> 1wy3cgrewseexhuqidpih14dji89a1y 8206084 8206066 2026-04-30T09:25:08Z ~2026-20335-96 290941 8206084 wikitext text/x-wiki {{UU|20260430}} '''Evolution Shock''' je slovenská rocková hudobná skupina založená v roku 2023. == História == Skupina vznikla v roku 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Evolution Shock prenesú svetový zvuk z Piešťan aj na CD | url = https://www.prorocker.sk/evolution-shock-prenesu-svetovy-zvuk-z-piestan-aj-na-cd/ | vydavateľ = PROROCKER | dátum = 2023-11-20 | dátum prístupu = 2026-04-30}}</ref> V roku 2025 vydala debutový štúdiový album ''Rock All Night''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Evolution Shock prinášajú rockový debut „Rock All Night“ | url = https://www.rockon.sk/evolution-shock-prinasaju-rockovy-debut-rock-all-night/ | vydavateľ = Rock ON | dátum = 2025-12-10 | dátum prístupu = 2026-04-30}}</ref> Album recenzoval aj portál ''Rock Hard Slovensko''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EVOLUTION SHOCK – Rock All Night | url = https://rockhard.sk/2025/12/17/evolution-shock-rock-all-night/ | vydavateľ = Rock Hard Slovensko | dátum = 2025-12-17 | dátum prístupu = 2026-04-30}}</ref> V apríli 2026 skupina predstavila singel ''Stop The War''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenská kapela Evolution Shock vydáva singel s protivojnovým odkazom. Vznikol počas náročného obdobia bubeníka | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/28-04-2026-slovenska-kapela-evolution-shock-vydava-singel-s-protivojnovym-odkazom-vznikol-pocas-narocneho-obdobia-bubenika/ | vydavateľ = Hudba.sk | dátum = 2026-04-28 | dátum prístupu = 2026-04-30}}</ref> Skupina účinkovala aj na koncertných podujatiach na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Evolution Shock | url = https://tootoot.fm/sk/events/6915b19adc59ef16ca86efa7 | vydavateľ = Tootoot.fm | dátum prístupu = 2026-04-30}}</ref> == Členovia == * Kristína Mečko – spev * Jakub Žucha – gitara * Adam Žucha – gitara * Dalibor Hornák – basgitara * Milan Šimon – bicie == Diskografia == === Štúdiové albumy === * ''Rock All Night'' (2025) === Single === * ''Stop The War'' (2026) == Externé odkazy == * [https://www.evolutionshock.com Oficiálna webová stránka] == Referencie == <references /> p20i1zpgfudir7y8kutvdjxh4bsoiaa Holiday Inn Crowne Plaza 0 749473 8206068 2026-04-30T08:45:01Z ~2026-20335-96 290941 Presmerovanie na [[Crowne Plaza]] 8206068 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Crowne Plaza]] l6xlvuzs2udg88rb0rd4lyckw41cf79 Crowne Plaza Hotels & Resorts 0 749474 8206069 2026-04-30T08:46:40Z ~2026-20335-96 290941 Presmerovanie na [[Crowne Plaza]] 8206069 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Crowne Plaza]] l6xlvuzs2udg88rb0rd4lyckw41cf79 Crowne Plaza by IHG 0 749475 8206070 2026-04-30T08:47:06Z ~2026-20335-96 290941 Presmerovanie na [[Crowne Plaza]] 8206070 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Crowne Plaza]] l6xlvuzs2udg88rb0rd4lyckw41cf79 Holiday Inn 0 749476 8206080 2026-04-30T09:21:02Z ~2026-20335-96 290941 základ 8206080 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Holiday Inn by IHG logo.svg|náhľad|Logo]] '''Holiday Inn by IHG''' je americký [[hotel]]ový reťazec so sídlom v [[Atlanta|Atlante]] v štáte [[Georgia (štát USA)|Georgia]], ktorý je súčasťou skupiny [[IHG Hotels & Resorts]]. Reťazec založil v roku 1952 [[Kemmons Wilson]] (1913 – 2003), ktorý otvoril prvú pobočku v [[Memphis (Tennessee)|Memphise]] v štáte [[Tennessee]]. Reťazec bol v rokoch 1988 až 2000 divíziou spoločnosti [[Bass Brewery]], v rokoch 2000 až 2003 spoločnosti [[Six Continents]] a od roku 2003 spoločnosti IHG Hotels & Resorts. Prevádzkuje hotely pod názvami Holiday Inn, [[Holiday Inn Express]], Holiday Inn Club Vacations a Holiday Inn Resorts. V roku 2018 mal Holiday Inn hotely na viac ako 1 100 miestach. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.holidayinn.com Oficiálna stránka] == Zdroj == {{Preklad|en|Holiday Inn|1338706705}} [[Kategória:Podniky v USA]] [[Kategória:Hotely]] [[Kategória:Hotely v USA]] [[Kategória:Podniky založené v 1952]] j78syfn4uvlgcikg1ecqhwo747g09ru Vladimir Oskarovič Kappeľ 0 749477 8206096 2026-04-30T10:22:59Z ~2026-26392-15 293459 Vytvorená stránka „{{Infobox Vojak|Portrét=Kappel_été_1919.jpg|Popis osoby=cársky dôstojník cára Mikuláša II., neskôr generál Bielych armád na Ďalekom východe|Dátum narodenia=28. apríla 1883|Miesto narodenia=Petrohrad|Dátum úmrtia=26. januára 1920 (vo veku 36 rokov)|Národnosť=ruská|Vierovyznanie=luterán|Ozbrojené sily=Biela armáda}} '''Vladimir Oskarovič Kappel''' ([[Ruština|rus]]. '''Владимир Оскарович Каппель''' ; 28. apríl 1883…“ 8206096 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojak|Portrét=Kappel_été_1919.jpg|Popis osoby=cársky dôstojník cára Mikuláša II., neskôr generál Bielych armád na Ďalekom východe|Dátum narodenia=28. apríla 1883|Miesto narodenia=Petrohrad|Dátum úmrtia=26. januára 1920 (vo veku 36 rokov)|Národnosť=ruská|Vierovyznanie=luterán|Ozbrojené sily=Biela armáda}} '''Vladimir Oskarovič Kappel''' ([[Ruština|rus]]. '''Владимир Оскарович Каппель''' ; 28. apríl 1883 – 26. január 1920) bol [[Mikuláš II. (Rusko)|ruský]] vojenský vodca a jeden z vodcov [[Biele hnutie|bieleho hnutia.]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Историк | url = https://xn--h1aagokeh.xn--p1ai/journal/post/6406 | vydavateľ = xn--h1aagokeh.xn--p1ai | dátum prístupu = 2026-04-30}}</ref> == Ruská občianska vojna == Hoci sa Kappel vyhlásil za monarchistu, povedal, že bude bojovať pod akoukoľvek zástavou proti [[Vladimir Iľjič Lenin|boľševikom.]] Kappelovi prívrženci a spojenci boli v ruštine známi ako kappelevci (каппелевцы). Po [[Októbrová revolúcia|boľševickej revolúcii]] Kappel velil skupine [[Biela armáda|Bielej armády]] Komuča (Ľudová armáda Komuča) (jún – september 1918) a od decembra 1919 východnému frontu síl [[Alexandr Vasilievič Kolčak|Alexandra Kolčaka]], pričom sa zúčastnil jarnej ofenzívy smerom k [[Moskva|Moskve]] v roku 1919.<ref name=":0" /> Napriek svojej hodnosti bol mladý dôstojník často videný s granátmi a revolvermi na opasku, čo mu vynieslo povesť vojenského generála a urobilo z neho jedného z najobľúbenejších [[Biele hnutie|bielych]] generálov medzi radovými vojakmi. Trval na vyzbrojení všetkých svojich zamestnancov a často nosil pušku na plánovacie zasadnutia. Jeho relatívne nízky vek tiež prispel k jeho povesti efektívneho generála. Napriek vojenskej zdatnosti Kappela a jeho vojsk jarná ofenzíva zlyhala: ich zásobovacie trasy boli preťažené, ich jednotky boli skromné, nedostatok munície bol bežný a [[Červená armáda]] sa reorganizovala a posilňovala. Keďže viaceré povstania spôsobili rozpad armádneho týlu, [[Alexandr Vasilievič Kolčak|Kolčaka]] zajali sovietski spojenci. Kappel a jeho Kappelevci tak začali nútený pochod sibírskou zimou, [[Veľký sibírsky ľadový pochod]], podobný tomu, čo urobila Dobrovoľnícka armáda v roku 1918, [[Prvá Kubanská kampaň|Kubánský ľadový pochod.]]<ref name=":0" /> Počas pochodu, 15. januára 1920, sa Kappel dozvedel o [[Alexandr Vasilievič Kolčak|Kolčakovom]] zajatí. Krátko nato pri prechode cez rieku [[Kan rieka|Kan]] prepadol pod ľad, čo zhoršilo jeho už aj tak krehké zdravie. Kvôli omrzlinám mu museli byť bez anestézie odstránené prsty pravej ruky spolu s ľavou nohou. Po tejto amputácii sa však jeho zdravotný stav nezlepšil. Generálove jednotky, ktoré stále postupovali smerom k [[Irkutsk|Irkutsku]], aby zachránili [[Alexandr Vasilievič Kolčak|Kolčaka]], 20. januára dobyli Nižneudinsk. Kappel mal omrznuté obe nohy a umieral na týfus.<ref name=":0" /> == Dedičstvo == Kappelova hrobka v čínskom [[Charbin|Charbine]] bola zbúraná v roku 1955, keď sa v [[Čína|Číne]] ujal moci [[Mao Ce-tung]]. 19. decembra 2006 boli Kappelove pozostatky identifikované a prevezené na opätovné pochovanie z Číny do [[Irkutsk|Irkutska]]. 13. januára 2007 boli pozostatky Vladimíra Kappela pochované v Donskom kláštore v [[Moskva|Moskve.]] {{Preklad|en|Vladimir Kappel|}} egchjs8tdc3om53gpnk810dnadijuk9 Guzdín 0 749478 8206101 2026-04-30T10:37:23Z Starček 199741 Pridaná nová stránka Guzdín. 2026-04-30. Starček. 8206101 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Guzdín | category = potok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj]] | region_type = kraj | district = [[Zvolen (okres)|Zvolen]] | commune = | municipality = [[Ostrá Lúka]], [[Bacúrov]] | municipality1 = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Ostrá Lúka]] | source_type = Prameň | source_location = Slané | source_elevation = 461 | source_lat_d = 48.5317 | source_long_d = 19.0674 | mouth = [[Suchý jarok (prítok Hrona)|Suchý jarok]] | mouth_location = [[Ostrá Lúka]] | mouth_elevation = 421 | mouth_lat_d = 48.5328 | mouth_long_d = 19.0435 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 2,5 <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Footnotes ***--> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-23-04-1459 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Guzdín'''<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf] [cit. 2026-04-30.</ref> je [[potok]] v regióne [[Stredné Pohronie]] na území obce [[Ostrá Lúka]] a v malom rozsahu aj obce [[Bacúrov]] v okrese [[Zvolen (okres)|Zvolen]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Nachádza sa na okraji geomorfologického celku [[Pliešovská kotlina]] a [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Suchý jarok (prítok Hrona)|Suchého jarka]]. Má dĺžku {{km|2,5}} a je tokom IV. rádu. == Prameň == Guzdín pramení v {{mnm|461}} v poľnohospodárskom extraviláne {{km|0.9}} severovýchodne od vrchu Klesnovka so {{mnm|488}} v južnej časti územia obce [[Ostrá Lúka]] v blízkosti obecnej hranice medzi [[Ostrá Lúka|Ostrou Lúkou]] a obcou [[Bacúrov]] v poli Slané v okrese [[Zvolen (okres)|Zvolen]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. == Opis toku == Guzdín tečie od prameňa krátky úsek západným smerom cez poľnohospodársky [[extravilán]] územím obce [[Ostrá Lúka]], vteká na územie [[Bacúrov]]a a vracia sa na obecnú hranicu medzi [[Ostrá Lúka|Ostrou Lúkou]] a [[Bacúrov]]om, tečie po obecnej hranici, v {{mnm|455}} podteká cestu spájajúcu [[Ostrá Lúka|Ostrú Lúku]] s [[Bacúrov]]om, v {{mnm|453}} opúšťa obecnú hranicu a vteká na územie [[Ostrá Lúka|Ostrej Lúky]]. Tečie severovýchodným smerom, pravým brehom obteká pole Pred Slaným, v {{mnm|446}} priberá pravostranný bezmenný prítok, mení smer na západ, pravým brehom obteká pole Široké tále, v {{mnm|420}} v južnej časti územia obce [[Ostrá Lúka]] v poľnohospodárskom [[extravilán]]e [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Suchý jarok (prítok Hrona)|Suchého jarka]] ako jeho pravostranný prítok. [[Suchý jarok (prítok Hrona)|Suchý jarok]] ďalej ústi do [[Hron]]a.<ref>Priebeh Guzdína v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné online na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/14735?pos=48.531748,19.055438,16] [cit. 2026-04-29]</ref><ref> Geografické názvy okresu Zvolen A30. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1031/1993 z 1.6.1993. 102 s. S. 56. ISBN 80-85672-03-0.</ref> Patrí do okresu [[Zvolen (okres)|Zvolen]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Pramení, preteká a ústi do [[Suchý jarok (prítok Hrona)|Suchého jarka]] na území obce [[Ostrá Lúka]] a iba krátkym úsekom toku preteká cez územie [[Bacúrov]]a. Nachádza sa na okraji geomorfologického celku [[Pliešovská kotlina]]<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2026-04-30</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 91. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref><ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 41. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. Guzdín má jeden bezmenný prítok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.04347y=48.53276ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Pôvod názvu == Názov vodného toku Guzdín má nezreteľný pôvod. Najpravdepodobnejší výklad je azda slovanského pôvodu zo základu guzd-/ gvozd- s významom les, húština, zalesnený porast, veľký hustý les čomu zodpovedá dnešné slovo hvozd, ktoré je v slovnej zásobe súčasnej slovenčiny vysunuté na jej okraj. Podľa toho by názov Guzdín znamenal vodný tok v zalesnenom prostredí alebo potok tečúci z hvozdu. Je potrebný ďalší výskum. Jednočlenné hydronymum v podobe Guzdín zapadá do skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan| autor = Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 26, 57, 140-144 | isbn = 80-224-0480-2}}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Historický slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1991 | počet zväzkov = 7 | počet strán = 535 | strany = 461 | zväzok = I, A-J | typ zväzku = | url = | isbn = 80-224-0228-1 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref><ref>Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (13). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2009, ročník 43, č. 1, ISSN 0023-5202. S. 27. Dostupné online [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2009/1/ks2009-1.pdf] [cit. 2026-04-30.]</ref><ref>Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (15). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2009, ročník 43, č. 3, ISSN 0023-5202. S. 158, 159. Dostupné online [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2009/3/ks2009-3.pdf] [cit. 2026-04-30.]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Peciar | meno = Štefan | autor = Štefan Peciar | odkaz na autora = | titul = Slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1964 | počet zväzkov = 6 | počet strán = 815 | strany = 545 | zväzok = I, a-k | typ zväzku = | url = | isbn = | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref><ref>Krško, Jaromír: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. S. 62. ISBN 978-80-8083-511-5.</ref>. Názov vodného toku Guzdín bol štandardizovaný v roku 1976<ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 41. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. V množine slovenskej štandardizovanej hydronymie hydronymum Guzdín je jedinečným hydronymom (apríl 2026). == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Hrona (5. časť)}} [[Kategória:Vodné toky v okrese Zvolen]] [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Pliešovskej kotline]] [[Kategória:Ostrá Lúka]] [[Kategória:Bacúrov]] [[Kategória:Povodie Hrona]] i0vodlge09t2bfpz5v5mhii0g1b19dw Wikipédia:Stránky na zmazanie/Finále Stanley Cup 2025 4 749479 8206102 2026-04-30T10:42:40Z ~2026-20335-96 290941 Vytvorená stránka „== [[Finále Stanley Cup 2025]] == Článok nedokončený, s výpovednou hodnotou 0. --~~~~ === Hlasovanie === ==== Za ==== # # ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania ===“ 8206102 wikitext text/x-wiki == [[Finále Stanley Cup 2025]] == Článok nedokončený, s výpovednou hodnotou 0. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 10:42, 30. apríl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # # ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === qyv5gd3wpakqhemsx5wp8q547m7ymsq Diskusia s redaktorom:~2026-26345-67 3 749480 8206107 2026-04-30T10:47:13Z NDG 270400 Upozornenie (level 1) 8206107 wikitext text/x-wiki == Apríl 2026 == {{Experimenty|Adolf Hitler}} [[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:47, 30. apríl 2026 (UTC) lsx55mrx84gn2cbtfzvgwnuz7yhyjky RT-2PM2 Topoľ-M 0 749481 8206132 2026-04-30T11:54:49Z Sokol Kat 119568 nova stranka 8206132 wikitext text/x-wiki {{Infobox Zbraň | Názov = Topol-M | Obrázok = [[Súbor:19-03-2012-Parade-rehearsal - Topol-M.jpg|290px]] | Popis = Topol-M na vojenskej prehliadke v Moskve v roku 2012 | Typ = medzikontinentálna balistická raketa | Pôvod = {{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] <!-- Typ zbrane --> | Strelná = áno | Palná = | Delostrelectvo = áno | Výbušná = | Rezná = <!-- História služby --> | Služba = [[2000]] - súčasnosť | Používaná = | Vojny = <!-- História výroby --> | Konštruktér = [[Moskovskij institut teplotechniky]] | Dátum návrhu = | Výrobca = [[Votkinskij zavod]] | Dátum výroby = | Počet = | Varianty = <!-- Základné údaje --> | Hmotnosť = 47,1 t | Dĺžka = | Dĺžka častí = | Šírka = {{m|1.86}} | Výška = {{m|22,7}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = РИА Новости | odkaz na autora = | titul = Характеристики ракетного комплекса "Тополь-М" | url = https://ria.ru/20111103/479451182.html | vydavateľ = ria.ru | miesto = | dátum vydania = 2011-11-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-30 | jazyk = }}</ref> <!-- Palné atď --> | Náboj = [[Jadrová zbraň|jadrová]] | Kaliber = | Rýchlosť strely = | Kadencia = | Dostrel = | Maximálny dostrel = 11 000 km | Zásobník = <!-- Delostrelectvo --> | Ráz = | Doprava = | Uhol náklonu = | Zameriavanie = <!-- Výbušné--> | Priemer = | Náplň = | Hmotnosť náplne = | Detonácia = | Sila explózie = }} '''RT-2PM2 Topol-M''' ({{V jazyku|rus|РТ-2ПМ2 Тополь-М}}; [[Air Standardization Coordinating Committee|v kóde NATO]]: „'''SS-27 Sickle B'''“) je medzikontinentálna balistická raketa na tuhé palivo určená na strategické jadrové odstrašenie. Ide o prvý strategický raketový systém vyvinutý v [[Rusko|Ruskej federácii]] po rozpade [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a jeden zo základných prvkov pozemnej zložky ruských strategických síl. RT-2PM2 Topol-M je určená na ničenie strategických cieľov na medzikontinentálne vzdialenosti a zabezpečenie schopnosti druhého jadrového úderu. Raketa môže byť odpaľovaná z pozemného sila, ako aj z mobilnej platformy, čím sa výrazne zvyšuje jej prežiteľnosť v podmienkach jadrového konfliktu. Významnou vlastnosťou systému je jeho vysoká odolnosť voči systémom protiraketovej obrany. Raketa je schopná vykonávať úhybné manévre počas záverečnej fázy letu, využíva klamné ciele a protiopatrenia a je konštrukčne chránená proti účinkom elektromagnetického impulzu, radiácie či blízkych jadrových výbuchov. == Vznik a vývoj == Vývoj rakety sa začal koncom 80. rokov 20. storočia ako modernizácia staršieho systému [[RT-2PM Topol]]. Po rozpade Sovietskeho zväzu však bol projekt v roku 1992 zásadne prepracovaný. Prvé testy prebehli v decembri 1994 na kozmodróme [[Pleseck (kozmodróm)|Pleseck]]. Rakety boli najprv zavádzané do silových odpaľovacích zariadení (od roku 1997), pričom prvé plne operačné jednotky vznikli až v roku 2000.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Деловая газета Взгляд | odkaz na autora = | titul = Ракетные комплексы «Тополь» и «Тополь-М»: компоненты ядерной триады | url = https://vz.ru/information/2024/2/2/1251547.html | vydavateľ = vz.ru | miesto = | dátum vydania = 2024-02-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-30 | jazyk = }}</ref> Mobilná verzia na kolesovom odpaľovacom zariadení bola zavedená do služby od roku 2006. Topol-M sa stal sa východiskom pre vývoj novších systémov, najmä rakety [[RS-24 Jars]]. Vývoj rakety zabezpečil Moskovský inštitút tepelnej techniky (MIT), zatiaľ čo sériová výroba prebiehala v závode Votkinsk Machine Building Plant. Na výrobe jednotlivých komponentov sa podieľali aj ďalšie špecializované podniky, napríklad NPO Sojuz (motory na tuhé palivo) či VNIIEF (jadrové hlavice). Produkcia prebiehala približne v období rokov 1994 až 2010, pričom pôvodne sa plánovalo vyrobiť až 350 rakiet, tento počet však bol neskôr znížený. Po roku 2009 bola výroba postupne ukončená v prospech novšieho systému RS-24 Jars. V čase zavádzania do výzbroje tvoril Topol-M základ modernizácie ruských strategických síl a bol nasadzovaný v silových aj mobilných variantoch. Počet operačných rakiet sa pohyboval v desiatkach až približne okolo 80 kusov v prvom desaťročí 21. storočia. == Konštrukcia == RT-2PM2 Topol-M je trojstupňová balistická raketa na tuhé palivo, odpaľovaná systémom studeného štartu. Raketa je najprv vystrelená z kontajnera alebo sila a až následne dochádza k zapáleniu hlavného motora, čo znižuje zaťaženie odpaľovacieho zariadenia. Raketa má dĺžku približne 22,7 m, priemer asi 1,9 m a štartovaciu hmotnosť približne 47 ton. Jej maximálny dolet sa pohybuje okolo 10 500 až 11 000 km, pričom minimálny dosah je približne 2 000 km. Navádzací systém je inerciálny s podporou satelitného systému [[GLONASS]], čo zabezpečuje vysokú presnosť zásahu (CEP približne 200–350 m). Raketa nesie spravidla jednu termonukleárnu bojovú hlavicu s výkonom približne 500<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RT-2PM2 Topol-M (SS-27 Mod 1 “Sickle B”) | url = https://missilethreat.csis.org/missile/ss-27/ | vydavateľ = missilethreat.csis.org | miesto = | dátum vydania = 2016-08-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-30 | jazyk = }}</ref> – 550 kt. Konštrukcia však umožňuje použitie viacerých samostatne navádzaných hlavíc (MIRV), pričom podľa niektorých zdrojov môže niesť až 4 až 6 hlavíc spolu s klamnými cieľmi. Z hľadiska konštrukcie je významné použitie moderných materiálov a technológií vrátane kompozitných prvkov a pokročilých motorov na tuhé palivo. Raketa využíva tzv. post-boost vehicle (PBV), ktorý zabezpečuje presné rozmiestnenie bojových hlavíc na cieľové trajektórie. Topol-M môže byť umiestnený buď v spevnených silách schopných odolať aj priamemu jadrovému zásahu, alebo na mobilných odpaľovacích zariadeniach MZKT-79221, ktoré umožňujú presun v teréne a odpálenie rakety z ľubovoľného miesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Topol-M SS-27 Stalin RS-12M2 RT-2PM2 ICBM | url = https://www.armyrecognition.com/military-products/army/missiles/icbm-intercontinental-ballistic-missiles/ss-27-russia?highlight=WyJoZWF2aWVyIl0%3D | vydavateľ = armyrecognition.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-30 | jazyk = }}</ref> == Používatelia == {{minivlajka|Rusko}} '''[[Rusko]]''' * [[Raketové vojská strategického určenia Ruskej federácie]] - k marcu 2020 bolo v prevádzke 18 mobilných systémov a 60 rakiet umiestnených v pozemných silách. V rámci ruského programu modernizácie jadrových zbraní má byť Topol-M v roku 2026 postupne vyraďovaný a nahrádzaný systémom [[RS-24 Jars]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Борисов | meno = Максим | autor = | odkaz na autora = | titul = Уникальные баллистические ракеты «Тополь-М» отправятся на покой в 2026 году | url = https://www1.ru/news/2025/05/14/unikalnye-ballisticeskie-rakety-topol-m-otpraviatsia-na-pokoi-v-2026-godu.html | vydavateľ = ru | miesto = | dátum vydania = 2025-05-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-30 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Balistické rakety Sovietskeho zväzu]] lxdmu0k8xorh4nzinkqufzdd424nzd8